• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni – Miroslav Beblavý, pán Gábor Grendel, pani poslankyňa Cséfalvayová, poslanec Heger, Klus, Kollár, Remišová, Sloboda, Uhrík a pani poslankyňa Zemanová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 24 a spoločná správa výborov má tlač 24a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste.

    Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje všetky jadrové skúšky, a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Slovenská republika považuje túto zmluvu za dôležitú súčasť režimu nešírenia zbraní hromadného ničenia, ktorý je pilierom globálnej bezpečnosti a medzinárodnej stability. Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vznikne Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok so sídlom vo Viedni, ktorej členmi by mala byť väčšina členských štátov Organizácie spojených národov. Do doby, kedy organizácia formálne vznikne, bola vytvorená Prípravná komisia organizácie a Dočasný technický sekretariát. Prípravná komisia je oprávnená uzatvárať a vykonávať medzinárodné zmluvy.

    Slovensko od začiatku podporuje činnosť Prípravnej komisie CTBTO, ako aj Dočasného technického sekretariátu, ktoré boli vytvorené s mandátom vybudovať medzinárodný monitorovací systém a vycvičiť inšpektorov budúcej organizácie pre výkon inšpekcií na mieste. Tieto prvky verifikačného režimu zmluvy majú byť plne funkčné najneskôr v čase nadobudnutia platnosti zmluvy.

    Slovenská republika v minulosti organizovala niekoľko výcvikových a školiacich aktivít, ktorých účelom bolo vyškoliť budúcich inšpektorov. O pokračovanie a rozšírenie spolupráce majú záujem obidve strany, Prípravná komisia CTBTO, ako aj Slovenská republika.

    Komparatívne výhody Slovenskej republiky, akými sú finančná výhodnosť, geografická blízkosť k sídlu organizácie, či vysoká odborná spolupráca na jednej strane a aktuálne potreby Dočasného technického sekretariátu na strane druhej, otvárajú možnosti spolupráce s vyššou pridanou hodnotou v zahranično-politickej, ako aj v ekonomickej dimenzii. Obidve strany sa preto dohodli na formalizovaní spolupráce vo forme uzavretia bilaterálnej dohody. Dohoda vytvára rámcové podmienky pre organizovanie výcvikových aktivít pre inšpektorov a zároveň vytvára priestor aj pre rozšírenie spolupráce v oblastiach, o ktoré Dočasný technický sekretariát prejaví záujem.

    Po tom, ako s uzavretím dohody vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky 21. októbra 2015, som ju 18. novembra 2015 na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podpísal. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohoda medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Keďže dohoda je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste a súčasne, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Panáčka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 40 z 22. apríla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor uznesením z 12. mája 2016 č. 9, výbor pre hospodárske záležitosti z 12. mája 2016 č. 8, výbor pre obranu a bezpečnosť z 11. mája 2016 č. 7 a zahraničný výbor uznesením č. 8 z 20. mája 2016 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 12 z 20. mája 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a uzatváram, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.

    Nasleduje rokovanie o dvoch bodoch schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Prvým bodom je

    Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.

    Je to tlač 44.

    A druhým bodom je

    Informácia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republike v Rade Európskej únie.

    Odovzdávam slovo ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, aby obidva materiály uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je štandardným materiálom, ktorý Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky každoročne predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky a následne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 7. marca 2013.

    Aktuálnu výročnú správu schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 24. februára 2016. Správa pozostáva z príspevkov jednotlivých rezortov. Jedná sa o spoločný dokument celej štátnej správy. Popri prioritách, ktoré nás čakajú v roku 2016, obsahuje výročná správa aj hodnotenie uplynulého roka z pohľadu najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie. Ide tak o materiál poskytujúci komplexný prehľad, vrátane príprav na naše predsedníctvo.

    V pléne Európskeho parlamentu bol 27. októbra 2015 predstavený Pracovný program Európskej komisie na rok 2016. Komisia v ňom stanovila 10 priorít, ktoré podrobnejšie rozpracovala v 23 kľúčových iniciatívach, pričom pri všetkých aktivitách kladie dôraz na agendu lepšej regulácie. Viaceré iniciatívy budú mať presah na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie.

    Oceňujeme päť hlavných oblastí, na ktoré bude Európska komisia klásť dôraz pri plnení pracovného programu, ktorými sú: riešenie utečeneckej krízy, podpora nezamestnanosti, podpora rastu a investícií, energetická únia, program pre nové zručnosti, spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie.

    Formálna a obsahová štruktúra výročnej správy korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál rovnako mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2015 s členením podľa jednotlivých inštitúcií Európskej únie a reflektuje aj na šesť príloh pracovného programu Komisie, kde určuje gestorstvo orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.

    V hodnotenom období čelila Európska únia viacerým výzvam. Eurozóna naďalej nie je v ideálnej kondícii, kroky Európskej centrálnej banky zatiaľ neprinášajú dostatočný impulz na zvrátenie deflácie a s ňou spojený slabý hospodársky rast. Ako člen eurozóny presadzovala Slovenská republika zodpovednou politikou udržanie stability spoločnej meny.

    Okrem pretrvávajúcich problémov eurozóny a vzrastajúcej hrozbe terorizmu po útokoch v Paríži a Bruseli čelila Európska únia predovšetkým migračnej kríze. Môžeme konštatovať, že sa v otázke migrácie do Európskej únie pozície viacerých členských krajín priblížili k východiskovej pozícii Slovenskej republiky, ktorá od začiatku kládla dôraz na riešenie príčin migrácie a nielen jej dôsledkov. V priebehu roku 2015 sme zdôrazňovali, že riešiť nelegálnu migráciu v takomto rozsahu možno len komplexným spôsobom, vrátane spolupráce s tretími krajinami a zabezpečením ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Schengen ako jeden z pilierov Európskej únie pritom musí zostať zachovaný.

    Koncom roku 2015 sa začali rokovania so Spojeným kráľovstvom ohľadom britských návrhov na reformu Európskej únie. Z hľadiska záujmov občanov Slovenska bola najcitlivejšou sociálna agenda. Aj vďaka spoločnému postupu krajín Vyšehradskej štvorky bolo možné vyrokovať také znenie dohody, ktoré považujeme za dobrý kompromis. Dohoda bola prijatá na februárovom zasadnutí Európskej rady a mala by umožniť premiérovi Cameronovi viesť aktívnu proeurópsku predreferendovú kampaň. Akýkoľvek výsledok referenda, ktoré sa bude konať 23. júna tohto roku, bude mať vplyv a dopad na celkovú atmosféru v Únii, ako aj na naše predsedníctvo. Program predsedníctva bude predložený vláde na schválenie až 30. júna 2016, tak, aby zohľadňoval výsledok referenda v Spojenom kráľovstve.

    Rok 2015 a prvý polrok 2016 sú obdobím finalizácie príprav na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Výročná správa kladie dôraz pri identifikovaní priorít na rok 2016 práve na prípravu predsedníctva.

    Pripomeniem, že vláda Slovenskej republiky vymenovala štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Zároveň bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí zriadený sekretariát slovenského predsedníctva. Personálne boli posilnené ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy. Deviateho mája bol spustený oficiálny web slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

    V roku 2015 bola značná pozornosť venovaná obsahovej stránke príprav na výkon nášho predsedníctva v Rade EÚ. V spolupráci s partnermi v Triu, to znamená, s Holandskom a Maltou a tiež s inštitúciami Európskej únie sme vypracovali spoločný 18-mesačný program Tria od 1. januára 2016 do 30. júna 2017.

    V Bratislave sa počas predsedníctva uskutoční približne 200 podujatí, z toho 19 ministerských podujatí a približne 180 podujatí na pracovnej úrovni (výjazdové zasadnutia pracovných skupín, semináre či konferencie). V oblasti parlamentnej dimenzie sa uskutoční 7 podujatí, z toho 5 v roku 2016 a 2 v roku 2017. V súvislosti s organizáciou podujatí slovenského predsedníctva na Slovensku sa celkove očakáva účasť približne 20 000 delegátov.

    Na záver by som chcel zdôrazniť význam a úlohu komunikácie Národnej rady SR s Európskym parlamentom pre úspech nášho predsedníctva. Politická váha Európskeho parlamentu dlhodobo kontinuálne narastá a to nielen v legislatívnej oblasti, ale aj pri kľúčových rozhodnutiach, akými sú napríklad voľba predsedu Európskej komisie. Pozitívny rozvoj pracovných kontaktov v rámci parlamentnej dimenzie môže byť preto kľúčový pre úspech nášho predsedníctva, ako aj pre celkovú atmosféru s ním spájanú. Význam parlamentných kontaktov už teraz potvrdzujú májové návštevy dvoch výborov Európskeho parlamentu na Slovensku, ako aj nadchádzajúca návšteva predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorá sa uskutoční už tento štvrtok.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.

    A ak dovolíte, uvediem zároveň informáciu o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. A som rád, že môžem dnes tu na tomto mieste priblížiť súčasný stav príprav programu predsedníctva, ktorý bude vláda schvaľovať, ako som už uviedol, 30. júna 2016.

    Príprava programu slovenského predsedníctva je v súčasnosti našou najvýznamnejšou prioritou. Do obsahovej prípravy sú intenzívne zapojené všetky rezorty, ako aj ostatné orgány štátnej správy.

    Pripomínam, že len týždeň pred začiatkom slovenského predsedníctva sa uskutoční referendum v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v Európskej únii. Pozitívny aj eventuálne negatívny výsledok referenda bude mať vplyv na následný vývoj v Európskej únii. V prípade hlasovania za zotrvanie v Únii nás čaká implementácia dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, negatívny výsledok by bol výzvou pre celú integráciu, keďže zatiaľ neexistuje precedens vystúpenia krajiny z Európskej únie. Termín schvaľovania programu slovenského predsedníctva je preto stanovený až na obdobie po tomto referende.

    Rád by som zdôraznil, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ nemá hájiť národné záujmy, ale má podporovať záujmy celej Európskej únie. Máme vystupovať ako čestný sprostredkovateľ.

    Myslím, že všetci sme si vedomí, že naše predsedníctvo prichádza v čase, keď Európska únia čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej celkovú odolnosť, či už je to grécka kríza, migračná vlna alebo teroristické útoky.

    Slovenské predsedníctvo preto prinesie do Európskej únie pozitívnu agendu. Vynaložíme maximálne úsilie na podporu európskych projektov, ktoré umožnia naplno využiť potenciál jednotného trhu a podporiť ho o nové piliere. Našou ambíciou bude presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju Európskej únie a zabránia jej ďalšej fragmentácii.

    Výber prioritných tém, ktoré budú v popredí počas nášho predsedníctva, bol motivovaný tromi vzájomne prepojenými princípmi:

    1. Dosahovanie konkrétnych výsledkov. Chceme byť pragmatické predsedníctvo a zamerať sa na oblasti, v ktorých dokážeme priniesť hmatateľné výsledky.

    2. Prekonávanie fragmentácie v Európskej únii. Vynaložíme maximálne úsilie na dosiahnutie takých riešení, ktoré budú prijateľné pre všetky členské štáty a zároveň pre Úniu ako celok.

    3. Zameranie na občana.

    Program slovenského predsedníctva bude zameraný na 4 ústredné témy:

    1. Prioritnou témou nášho predsedníctva bude hospodársky silná Únia. Významné miesto budú mať iniciatívy podporujúce priaznivé prostredie pre investície. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie, vrátane fiškálnej integrácie. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov ako hlavných tvorcov pracovných miest zjednodušením prístupu k ich financovaniu. Cieľom slovenského predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie kapitálových trhov.

    Ako tzv. jesenné predsedníctvo nás čaká aj povinná jazda v podobe náročných negociácií o rozpočte Európskej únie na rok 2017, ktorý tentokrát bude pravdepodobne politicky prepojený aj so strednodobým preskúmaním Viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020.

    2. Vnútorný trh sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Aby sme však využili jeho plný potenciál, musí sa prispôsobiť novej realite. Preto je víziou nášho predsedníctva ďalší rozvoj projektov, akými sú Energetická únia a Jednotný digitálny trh. Práve Jednotný digitálny trh vnímame ako pozitívnu agendu a jedinečnú príležitosť pre Európu. Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky. Energetická únia bude dôležitou témou slovenského predsedníctva z logických dôvodov. Ako nám Európska komisia avizovala, slovenské predsedníctvo bude pri Energetickej únii kľúčovým semestrom, v ktorom budú predstavené hlavné návrhy. Naším cieľom zostáva bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov.

    3. Našou ambíciou bude nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude vychádzať z komplexného prístupu založeného na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a spolupráci s tretími krajinami. Očakávame, že počas nášho predsedníctva začne fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá zlepší schopnosť Európskej únie riadiť vonkajšie hranice a vykonávať návraty nelegálnych migrantov. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na pozitívnu agendu a legálnu migráciu s cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov či podnikatelia.

    4. Nachádzame sa v období výrazných zmien geopolitickej reality. Preto je zvýšená miera angažovanosti Únie nevyhnutnou pre zachovanie jej postavenia ako globálneho hráča. Cieľom EÚ je stabilizácia jej najbližšieho susedstva. Slovenské predsedníctvo preto podporí aktívnu realizáciu revidovanej Európskej susedskej politiky. Politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom Európskej únie vo vzťahu ku krajinám v susedstve. Preto sa zameriame na udržanie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania.

    Slovenské predsedníctvo bude tiež podporovať agendu obchodnej politiky. V popredí sú predovšetkým bilaterálne dohody o voľnom obchode s tretími krajinami. Za kľúčové sú považované rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi, tzv. dohoda TTIP, ako aj schvaľovací proces Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou, dohoda CETA. Aj to chcem zdôrazniť, že kompetencie predsedníctva sú v tejto oblasti obmedzené, pretože samotné rokovanie vedie v mene Európskej únie Európska komisia, ktorá je poverená mandátom, ktorý jej dali členské štáty Európskej únie v júni 2013. Keďže predsedníctvo nevedie rokovania so Spojenými štátmi, úlohou nášho predsedníctva bude napĺňať úlohu čestného sprostredkovateľa EÚ a informovať členské krajiny o priebehu rokovaní.

    Dodávam, že program slovenského predsedníctva budeme počas medzirezortného pripomienkového konania zasielať aj parlamentným stranám a teda vám všetkým na vyjadrenie.

    Záverom by som ešte raz pripomenul, že naše predsedníctvo sa netýka len Bruselu a Štrasburgu a Luxemburgu, ale dôležitým dejiskom bude aj Bratislava. Ešte raz opakujem, že počas predsedníctva sa v Bratislave uskutoční 19 ministerských podujatí, 180 podujatí na pracovnej úrovni a 7 podujatí parlamentnej dimenzie a očakávame na Slovensku účasť približne 20 000 delegátov z krajín Európskej únie.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás skutočne dynamické obdobie, preto sa teším na pokračovanie vzájomnej spolupráce.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem. Prosím člena výboru pre európske záležitosti, poslanca Ľubomíra Petráka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania materiálov vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 44.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. apríla 2016 č. 41 pridelil tlač č. 44, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh uznesenia.

    Schôdza výboru pre európske záležitosti bola dňa 13. mája. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 10 odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Dovoľte mi, aby som súčasne podal správu aj o prerokovaní informácie pána ministra zahraničných vecí vo výbore pre európske záležitosti. Schôdza výboru pre európskej záležitosti bola zvolaná na dňa 13. mája 2016, výbor informáciu prerokoval a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade vziať informáciu na vedomie a zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedenej informácie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Krajniak a pán poslanec Blaha.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister zahraničných vecí, vážené panie poslankyne a páni poslanci, to, čo sa dnes deje v Bruseli, to sme už v histórii zažili. Biblický Babylon, tam sa ľudia správali rovnako, ako sa dnes správajú euroelity v Bruseli. Boli pyšní a mysleli, že sú mocnejší ako Pán Boh. V Babylone stavali babylonskú vežu a v Bruseli dnes stavajú euroštát. Tí blázni si myslia, že si postavia pomník, ktorý po nich zostane. Ale veľmi sa mýlia, dopadnú rovnako ako tí babylonskí blázni. Metódy, ktoré používajú dnešní euronadšenci, sú veľmi podobné tým, ktoré používajú Babylončania. Snažili sa kolonizovať okolité národy, obmedzujú slobodu ľudí, vysmievajú sa z Pána Boha, lenže Pán Boh sa vysmievať nedá. Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

    Prvým hriechom v dejinách bola pýcha. Pýcha satana, ktorý si myslel, že nebude slúžiť podľa toho, ako mu Pán Boh nakáže. Druhým pýchom bol známy hriech Adama a Evy. Tretím hriechom bol sociálny hriech, hriech Babylončanov, ktorí si mysleli, že si môžu dovoliť úplne všetko a že oni rozhodujú, čo sa bude diať. Ako Babylon dopadol? Pán Boh poplietol ľuďom jazyky, aby sa nevedeli dorozumieť. Nezažívame presne toto v Európe aj my dnes? Ak sa stane Európa domovom desiatok a desiatok národov, ktoré sem prichádzajú v rámci sťahovania národov a prisťahovaleckých vĺn, ktoré nás ešte len čakajú, a každý z týchto desiatok národov si zachová vlastnú kultúru, vlastný jazyk, vlastné náboženstvo, vlastné zvyky, ako si budeme rozumieť?

    Euroblázni si myslia, že čím viac náboženstiev, čím viac kultúr, čím viac spôsobov správania sa, tým je to pre Európu lepšie. Národné povedomie štátov zanikne a vraj vznikne povedomie nové, európske. Ale to je omyl. Zrodí sa iba nespokojnosť a odcudzenie. Nikto si už nebude rozumieť s nikým. Nikto už nebude veriť ničomu a nikomu. Nezažívame dnes práve toto? A potom davy túto eurovežu, euroštát zbúrajú. Bohužiaľ, s touto vaničkou vylejú aj dieťa, ktorou je naša európska, kresťanská civilizácia a európske národné štáty.

    Vážené dámy a páni, brániť suverenitu národných štátov, brániť suverenitu a samostatnosť Slovenska, to nie je vec nacionalizmu, to je otázka zdravého rozumu. Ako túto suverenitu Slovenskej republiky chránime? Keď som si prečítal vládou predloženú správu o fungovaní Európskej únie a o prioritách nášho predsedníctva v Európskej únii, spomenul som si na starý vtip, ktorý mi rozprávala moja mama, keď som bol veľmi malý chlapec. Aký je černoch, keď spadne do vápennej jamy? Nešikovný. A aký je, keď do nej skočí? Sprostý.

    Pýtam sa, pán minister zahraničných vecí, keď sme sa už niekoľkokrát ako Slovensko do tej bruselskej jamy šmykli, prečo do nej teraz chceme rovno skočiť? Prečo nám predkladáte materiál, na základe ktorého sa stane zo Slovenska iba nemecká ekonomická kolónia a bruselská provincia.

    Pýtam sa, načo Robert Fico a Anton Hrnko hlasovali pred dvadsiatimi štyrmi rokmi za zvrchovanosť Slovenskej republiky, načo sme sa odtrhávali od Československa, keď teraz potichučky kapitulujeme a odovzdávame do Bruselu ďalšie a ďalšie kompetencie a prichádzame o posledné zvyšky našej štátnej suverenity? A ešte navyše ako priority predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej rade?

    Pýtam sa, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, viete, prečo bolo Slovensko prehlasované v otázke povinných kvót? Pretože sme nemali právo veta, pretože sme to nemohli zavetovať. V nedeľu som to povedal aj ministrovi vnútra v TA3, chcel by som to povedať aj vám, že mi to veľmi pripomína tú slávnu scénu z filmu Pelíšky, kde sa im roztopili umelohmotné lyžičky v káve, a Kodet sa pýtal: "Mne by jen zajímalo, kde soudruzi z NDR udělali chybu?" A Polívka mu na to odpovedal: "Stříleli za války do vzduchu."

    Dámy a páni, v roku 2008, keď sa hlasovalo v tejto Národnej rade o Lisabonskej zmluve, ktorá znamenala, že prídeme o právo veta, že prídeme o podstatnú zložku našej suverenity v Európskej únii a budú nás môcť prehlasovať, poslanci SMER-u hlasovali ako jeden muž za túto stratu suverenity. Poslanci za SNS hlasovali ako jeden muž za túto stratu suverenity. Ale nestačilo im to. Potrebovali ešte niekoho z opozície. A viete, kto vtedy zahlasoval? Béla Bugár a poslanci z jeho poslaneckého klubu. Ak dnes po voľbách niekoho prekvapilo, že k takejto spolupráci môže prísť a že sa Béla Bugár môže pridať k SMER-u a SNS, už v roku 2008 sme prišli o podstatnú časť našej štátnej suverenity tým, že v parlamente hlasovala koalícia SMER, SNS, HZDS a SMK. Darmo teraz plačete, že sa k nám v Bruseli správajú nespravodlivo, že to nie je voči nám fér. Vtedy ste mali plakať, v roku 2008. Teraz plačete na vlastnom hrobe, bohužiaľ, aj na slovenskom hrobe.

    Premiér Fico v roku 2008 vyhlásil o tých, ktorí hlasovali proti vzdaniu sa práva veta v Bruseli, že sú protinárodní. Tí, ktorí chceli zachovať slovenské veto v Bruseli, vraj boli protinárodní. Tak sa pýtam, po tom, čo nás prehlasovali v Bruseli a môžu nás prehlasovať kedykoľvek v budúcnosti, kto bol vtedy protinárodný a kto bol probruselský? Nerozumiem tomu, prečo ste boli vtedy takí naivní? Veď ste boli niekoľkokrát varovaní, že to môže takto dopadnúť, že na to doplatíme. Zase si pomôžem slávnou scénou z filmu Vesničko má středisková, kde družstevníkovi Jaromírovi dookola hovorili: "To nedeláš dobre, Jaromíre, že strkáš ty vypálené sirky spátky do krabičky." "Proč, proč?" "Jednou se to dozvíš." Tak sme sa to dozvedeli. Lenže čo teraz budeme robiť, keď už právo veta nemáme? To nie je vratný proces. My sme o právo veta už prišli.

    Tak som dúfal, že na základe tohoto sme sa poučili aspoň na vlastných chybách a budeme brániť aspoň tie posledné zvyšky suverenity a štátnej samostatnosti Slovenska, ktoré nám ešte zostali. Ale kdeže, kdeže! Nielenže ticho súhlasíte s budovaním bruselského superštátu, niektoré veci ste si dokonca dali medzi priority vášho predsedníctva. A tie veci podľa mňa urobia zo Slovenska iba nemeckú ekonomickú kolóniu a bruselskú provinciu.

    Po prvé, bez akéhokoľvek odporu tolerujete posilňovanie právomocí a kompetencií Európskeho parlamentu. V Európskom parlamente má Slovensko 13 poslancov zo 751. Akú váhu tam bude mať Slovensko? Ako tam budeme brániť naše národné záujmy? Asi takú, akú má americký štát Idaho v USA. Počuli ste niekedy niečo o americkom štáte Idaho? Tak asi taký význam bude mať Slovenská republika, ak sa budú posilňovať kompetencie Európskeho parlamentu.

    Pán minister zahraničných vecí práve povedal, že našou prioritou je prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, v rámci dokonca toho fiškálnej únie. Je to dokonca v programovom vyhlásení vlády. Takže nanovo už budeme súhlasiť aj s tým, že nám Francúzi a Nemci budú diktovať, aké máme mať dane? Potom, načo je taký štát, ktorý nevie ovplyvniť pre svojich občanov ani výšku daní a daňového zaťaženia? To chceme naozaj skončiť ako Gréci, že nám budú veľkí diktovať a nebudeme vedieť proti tomu nič urobiť? A potom nám povedia: veď ste za to hlasovali, veď ste s tým súhlasili, čo sa teraz ozývate, vtedy ste mali byť proti.

    Po tretie. Za najväčšiu nehoráznosť, ktorú som si v tomto materiáli prečítal, považujem zriadenie Európskej prokuratúry. A čiernym tam máme vyznačené, že to je vysoká priorita a že možno za slovenského predsedníctva v Európskej rade sa tieto rokovania ukončia. To myslíte vážne, že slovenských občanov majú zatýkať nemeckí alebo maďarskí prokurátori?

    Vážené dámy, vážení páni, toto je sabotáž národnej suverenity. Toto je sabotáž. Viete, prečo išli Srbi v roku 1999 do vojny proti celému NATO? Pretože v dohodách na zámku Rambuje vo Francúzsku, ktoré mali prijať, aby sa vyhli bombardovaniu, bolo okrem iného to, že cudzie, či orgány činné v trestnom konaní budú môcť vykonávať právomoc na území vtedajšej Juhoslávie. Srbi sa vtedy rozhodli, že pôjdu do vojny, než aby takúto kapituláciu prijali. My dnes nemusíme ísť do žiadnej vojny, my sa len nemusíme do toho tlačiť.

    Dámy a páni, s tým, aby cudzí prokurátori mohli zatýkať na území Slovenskej republiky nesúhlasil ani Gustáv Husák a Vasiľ Biľak po okupácii v roku 1968. Vtedy platila tzv. Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity. Ale ani v rámci tejto doktríny obmedzenej suverenity nemohli cudzí prokurátori zatýkať občanov Slovenskej republiky alebo vtedajšieho Československa na našom území. Ani počas Brežnevovej doktríny ich to nenapadlo. Sme my dnes v horšej pozícii, ako boli Srbi v 1999 alebo ako bolo Československo v roku 1968? Prečo sa do toho tlačíme? Prečo to sami iniciujeme, prečo to máme ako prioritu?

    Dámy a páni, viete, aká je stratégia junckerov, schulzov a im podobných? Uvariť Slovensko a iné národné štáty ako žabu. Postupne, pomaličky, až kým neprídeme o posledné zvyšky štátnosti a štátnej suverenity. Takto im prešla Lisabonská zmluva. Takto prišlo Slovensko o právo veta. Nechali ste sa učičíkať ako Radošinci víťazstvom nad Orešanmi.

    Viete, čo povedal o presadzovaní Lisabonskej zmluvy dnešný predseda Európskej komisie pán Juncker? Citujem: "Samozrejme, že to obsahuje prenos suverenity, obsahuje to veľký prenos kompetencií na Európsku úniu. Ale bol by som inteligentný, keby som na to upozornil verejnosť?" Takto postupuje pán predseda Európskej komisie. A takto postupuje aj dnes podľa jeho stratégie, ktorú pomenoval takto: "My sa na niečom dohodneme, necháme to ležať a čakáme, čo sa stane. Pokiaľ nikto nevyvolá rozruch, pretože väčšina ľudí nerozumie tomu, čo bolo rozhodnuté, pokračujeme ďalej, až pokiaľ nie je cesty späť." Toto je stratégia našich dnešných bruselských euroelít.

    Dámy a páni, táto vláda sa nechala učičíkať Bruselom a pokojne nám predložila na vedomie materiál, z ktorého vyplýva strata suverenity vo vzťahu k Európskemu parlamentu, vo vzťahu k hospodárskej, menovej a fiškálnej únii a vo vzťahu k Európskej prokuratúre. Pýtam sa, necháme sa učičíkať pánom Junckerom aj my ako Národná rada Slovenskej republiky? Dámy a páni, necháme sa učičíkať človekom, ktorý povedal, citujem, "keď ide do tuhého, musíte klamať"? Na čele Európskej komisie je človek, ktorý považuje za správne klamať ľudí, aby presadil svoje zámery. Na Slovensku máme na to výraz, ktorým označujeme takýchto ľudí.

    Dámy a páni, Jean-Claude Juncker je šmejd. Predsedom Európskej komisie je šmejd, ktorý už roky podvádza slovenskú aj európsku verejnosť. A nielenže sa za to nehanbí, on sa tým ešte aj chváli. Tento šmejd kritizoval Slovensko v minulosti, že údajne nízkymi daňami škodí Európe, a pritom v tom istom čase podpísal v mene Luxemburska dohody s Apple, Ikeou, Pepsi či Deutche Bank, ktorá im umožnila neplatiť dane v krajinách EÚ, neplatiť dane ani na Slovensku, ale za drobný poplatoček všetko zdaniť v Luxembursku. Toto je európska solidarita, o ktorej nám pán Juncker káže. Dámy a páni, takýto šmejd dnes vládne Bruselu a táto vláda mu skočila na lep a dobrovoľne zaradila medzi svoje priority stratu našej národnej suverenity. Budeme aj my ako slovenský parlament tancovať tak, ako nám takýto človek, takýto šmejd píska?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme túto správu, aby sme obe tieto správy alebo informácie hlasovaním odmietli. Navrhujem, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby túto správu prepracovala a zaradila medzi priority slovenského predsedníctva v Európskej rade zásadné odmietnutie ďalšieho prehlbovania Európskej únie. Ak dnes budeme súhlasiť s posilnením právomocí Európskeho parlamentu, s ďalším prehlbovaním hospodárskej, menovej a fiškálnej únie, ak budeme súhlasiť so vznikom Európskej prokuratúry, nebude mať Slovensko ani štátnu suverenitu, ani obmedzenú suverenitu, budeme bruselskou provinciou.

    Dámy a páni, ja som pred dvomi mesiacmi nesľuboval vernosť bruselskej provincii. Ja som sľuboval vernosť slobodnej a suverénnej Slovenskej republike. Tento svoj sľub dodržím. A vy?

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa, pardon, traja už, tak traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, nebudem reagovať na tie vaše detinské nadávky, ktoré smerujete na, na iných politikov, ktorí na vás nebudú reagovať, pretože za to nestojíte. Ale budem reagovať na to, kde sa nieže mýlite, no, buď mýlite, alebo jednoznačne klamete.

    Európska prokuratúra je o zatýkaní našich občanov? Však si to prečítajte! Však Európska prokuratúra je navrhnutá v Lisabonskej zmluve, aby riešila finančné podvody, výlučne finančné podvody týkajúce sa rozpočtov Európskej únie, týkajúce sa fondov z Európskej únie. Ničoho iného, iba tohto. Pretože keď Európska únia posiela peniaze na Slovensko, tak chce mať kontrolu nad týmto a chce koordinovať tie aktivity, lebo existujú finančné cezhraničné podvody, ako sám dobre viete, takže najlepší spôsob je, aby to zastrešovala Európska prokuratúra. Ten návrh má milión problémov, technických, áno, ale vy klamete, ak hovoríte, že sem ide Brusel zatýkať slovenských občanov. To je čistá demagógia a, prosím, naštudujte si to.

    Ďalšia vec, keď hovoríte o bruselskej jame, z ktorej pomaly treba vystupovať. Vy si neuvedomujete, že pre Slovensko je Európska únia do veľkej miery výhodná? Vy neviete, že 80 % našej ekonomiky je závislých na európskych trhoch? Vy neviete, že 70 až 80 % našej sociálnej politiky a našej investičnej politiky je plne financovaných zo zdrojov Európskej únie? To neviete? Že keby sme vystúpili z Európskej únie, tak spadneme niekde na úroveň Albánka alebo Bosny? Toto neviete? Zahrávate sa s ohňom, pán kolega.

    A keď hovoríme o Lisabonskej zmluve. Samozrejme, že mala mnoho chýb, a na tie sme upozorňovali, ale ako celok bola ďaleko lepšia, než to, čo bolo pred ňou. A keď premiér Fico povedal o tých, ktorí ju nepodporovali, že konali protinárodne, povedal to preto, že je protinárodne, ak niekto chce izolovať Slovensko ako Severnú Kóreu. A toto vy chcete, pán kolega, toto vy chcete.

  • Pán poslanec Krajniak, prepáčte, ale vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi, veľmi lacno populistické. Vy ťažíte z toho, alebo spoliehate sa na to, že ľudia nepoznajú obsah Lisabonskej zmluvy. Celú dobu ste tu rozprávali o bruselskej kolónii, že nebudeme mať absolútne žiadne právomoci. Tak ja dovolím si pre krátkosť času iba jeden článok, čl. 3 a ods. 2: "Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu." Je mi veľmi ľúto, ale vy ako blízky spolupracovník Daniela Lipšica, či bol ministrom spravodlivosti alebo vnútra, takto hrubo zavádzate verejnosť. Myslím si, že toto je z vašich úst neodpustiteľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Krajniak, musím povedať, že neúplne máte pravdu v tom, keď hovoríte, že Lisabonská zmluva zbavila vo veľkej miere suverenity Slovenskej republiky alebo ktoréhokoľvek členského štátu. Ale sú tu rozhodnutia, ktoré sú nenápadné, ktoré sa do parlamentu slovenského ani nedostanú. Dovoľte, aby som povedal jeden takýto krok. Minister pôdohospodárstva súhlasil s tým, že v mnohých otázkach schválil takzvané delegované akty v rámci reformy pre obdobie 2014 – 2020. To znamená, že v mnohých otázkach, o ktorých rozhodovalo rezortné ministerstvo, respektíve ministerstvá na úrovni šéfov rezortu a bolo možné o nich rokovať, tam už dnes možné rozhodovať nie je.

    Súhlasím s vami, že nie je možné akceptovať, aby bola zjednotená daňová politika v rámci Európskej únie. Keď na Slovensku by boli také isté dane ako vo Francúzsku alebo v Nemecku, tak Slovenská republika stratí akúkoľvek minimálnu výhodu získať investora na svoje územie. Lebo právny štát je charakterizovaný aj vymožiteľnosťou práva. Keď Harabin v tejto krajine vyhráva súdne v disciplinárnom konaní, lebo sa bozkával s predsedom vlády Robertom Ficom, tak potom každý investor pri rovnakých podmienkach radšej pôjde inde než na Slovensko.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Krajniak.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, no veľmi ste sa rozčúlili nad mojím vystúpením, len, bohužiaľ, ten citát, ktorý ste uviedli, tak také kompetencie má aj americký štát Idaho v rámci Spojených štátov amerických a nie je to teda suverénny štát. Okrem toho, papier a najmä bruselský papier znesie všetko, ale realita je taká, že vďaka Lisabonskej zmluve vášho ministra vnútra prehlasovali pri otázke povinných kvót. Vášho ministra vnútra prehlasovali a spolu s ním aj celú Slovenskú republiku.

    Čo sa týka faktickej poznámky pána poslanca Blahu, veľký náčelník Winnetou aj so svojím veľkým učiteľom Klekí-Petrom by na to povedali, že vaše slová sú prázdne ako ústa bezzubej squaw.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Blaha.

  • Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tomuto dneska čelíme, krajne pravicovému populizmu, náboženskému fundamentalizmu. A keď pán kolega používal predo mnou analógie s filmami, tak mne napadá film Kladivo na čarodejnice. Návrat do stredoveku, toto reprezentuje dnešná opozícia aj vo vzťahu k Európskej únii. Návrat k vojnám stredovekých panovníkov, kde bude každý európsky národ bojovať s tým druhým, každý bude ako Pecivál sedieť vo svojom údolí, nepozerať sa ďalej do zahraničia, kde bude každý bojovať s každým.

    Toto nám hovorí pán kresťan. Náboženský fundamentalista, s ktorým by si nikdy nesadol do jednej miestnosti pápež František, pretože ten hovorí úplný opak. Ten hovorí úplný opak, keď hovorí o tom, že Európa musí byť jednotná, sociálna, zelená. A nie plná nenávisti, akú predvádza pán náboženský fundamentalista. Je tam veľmi veľa podobností, veľmi veľa podobností s inými náboženskými fundamentalistami, ktorých poznáme z iných kútov sveta a ktorých sa mnohí ľudia na Slovensku právom boja.

    Chcel by som práve preto oceniť, že táto vláda stojí na myšlienke Európy. Ak je tu nejaká myšlienka, na ktorej naozaj stojí táto vláda, tak je to myšlienka proeurópska, európska. Chceme byť súčasťou Európskej únie a to je základom aj tejto koalície.

    To neznamená, že máme Európsku úniu milovať vo všetkom, čo povie. To je demagógia, čo hovorí pán kolega. Sme veľmi kritickí voči mnohým veciam Európskej únie. A ja hádam osobne nemusím predstavovať, koľko som toto povedal vo vzťahu k Bruselu kritického, veľmi, veľmi kritického. Ale to neznamená, že teraz chcem vystupovať z Európskej únie, ako tu pán kolega Krajniak, že tu teraz budem nadávať ako malé dieťa európskym lídrom. Toto je infantilné, nebezpečné pre Slovensko.

    Slovensko, a opakujem to, stojí na ekonomike Európskej únie z 80 percent. Je závislé na peniazoch z Európskej únie v sociálnej politike a investičnej politike. Bez Európy tu bude čierna diera.

    Nie je alternatíva, nie je alternatíva. Sme obklopení krajinami, ktoré sú rovnako závislé na Európskej únii. Kde hľadáte tú alternatívu? Je to číry populizmus. A pokiaľ niektoré krajne pravicové strany tento populizmus šíria, je to v poriadku, je to ich mentálna výbava, je to ich nenávisť, nech sa páči. Ale treba jasne povedať, že táto vláda je proeurópska a stojí práve voči takýmto pravicovým extrémistom. Toto tu nechceme.

    Nechceme tu mať to, čo dneska rastie aj v iných európskych štátoch, a to je fašizmus. Nechceme tu mať naozaj to, čo rastie všade v Európe a aj vo svete, a to je rast nenávisti, xenofóbie a všetkých foriem neznášanlivosti. Toto nechceme. Ale zároveň, samozrejme, budeme hájiť naše národné záujmy veľmi presvedčivo.

    Príklad migračných kvót. Ktorá krajina podala žalobu na Európsky súdny dvor voči Rade v Európskej únii? Slovensko. Nie preto, že je neeurópske. Práve naopak, pretože je európske a chce mať lepšiu, inú Európu, ktorá bude rešpektovať členské štáty. To samozrejme áno. Ale toto spájať s fašizmom, ktorý tu predvádzajú niektorí kolegovia, určite nie. Treba rozlišovať, buď ste milovníkom Európskej únie, kde predvádzate akúsi opičiu lásku. Áno, aj toto tu bolo. Niektorí kolegovia z opozície, ktorú už dneska nie sú medzi nami, mali tento pocit, že treba sa predháňať v tom, ako milujeme Európsku úniu. To odmietame. Ale zároveň odmietame nenávisť voči Európskej únii. Nenávisť, ktorú predviedol aj kolega, ktorý hovoril predo mnou. Zlatá stredná cesta – hájiť si svoje národné záujmy veľmi, veľmi tvrdo. Vlastné národné záujmy. Ale zároveň chápať, že Slovensko je bez Európskej únie stratené, izolované a skončí, ako kynula Kórejská ľudovodemokratická republika, ktorá je očividne skrytým ideálom pána Krajniaka, keby bola náboženská, samozrejme.

    Čiže nechcel som začať takto politicky, chcel som hovoriť o slovenskom predsedníctve na pôde národného parlamentu, čiže na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože aj my budeme hostiť niekoľko veľmi dôležitých podujatí. Ale nedalo mi, pretože Európska únia je dneska, poviem to tak, v revolučných časoch. V revolučných časoch, to znamená, nadchádzajú obrovské zmeny. A ľudia sa právom búria proti mnohým bruselským inštitúciám, ktoré sa odtrhli od ľudí, ktoré sú v mnohom nedemokratické, elitárske a naozaj zastupujú v mnohých veciach záujmy nadnárodných korporácií skôr ako bežných ľudí. Toto treba pomenovať. A treba tú Európu meniť, aby bola lepšia.

    O tom tam sa vedie diskusia. Ale nie vystupovať, preboha, a nie vracať sa do stredoveku do nejakých náboženských tmárstiev, zakladať tu nejaké farské republiky, kde každý, kto si nebude myslieť to, čo pán Krajniak, toho upálime na hranici. Že áno? Toto naozaj nie je ani kresťanské a ani európske. Skúsme viacej počúvať pápeža Františka, aspoň tí kolegovia, ktorí veria v Boha, a zistíme, že Európa by mala byť iná, pretože by mala byť viac demokratická a viac sociálna. Ale nie žiadna, nie Európa bojov a nenávisti.

    Na slovenskej pôde budeme otvárať hlavné témy, ktoré spomenul pán minister zahraničných vecí, a budú to témy, ktoré súvisia aj s tým, čo hovoril pán kolega Krajniak, ktoré dneska hýbu Európskou úniou.

    Prvá téma júlového COSAC-u – COSAC, pre kolegov, ktorí nevedia, je stretnutie európskych výborov všetkých členských parlamentov Európskej únie – bude hlavnou témou Sociálna dimenzia Európskej únie. Podotýkam, presne tá sociálna dimenzia, o ktorej hovoril aj pápež a o ktorej hovoria aj všetci ľavicoví lídri, ale aj mnohí kresťanskodemokratickí politici v Európe. Nie na Slovensku, samozrejme. Na Slovensku sa hovorí iba o voľnom trhu a o zlej, zlej Európe. Sociálna Európa je hlavná idea júlového COSAC-u a budeme riešiť také veci, ktoré súvisia s národným záujmom Slovenskej republiky, ako sú napríklad kohézne fondy, aby sme ochránili to, že nás chce niekto trestať za naše rozhodnutia v Európskej únii. To samozrejme odmietame a budeme veľmi tvrdo bojovať, ale nie takýmto primitívnym spôsobom, ale diplomaticky a takticky. Aby nám nikto nesiahal na peniaze, ktoré si zaslúžime, pretože to je nejaká politika Európskej únie, regionálna a kohézna politika, ktorá má pomáhať chudobnejším oblastiam, aby vyrovnávali svoju životnú úroveň s bohatšími. Toto je plán Európskej únie od nepamäti. Ak Európa prestane byť sociálna, prestane byť Európou. A musíme práve preto podporovať túto tému a budeme ju otvárať aj na slovenskom COSAC-u, na konferencii v národnom parlamente.

    Budeme hovoriť o jednej z hlavných priorít aj programového vyhlásenia vlády vo vzťahu k Európe, a to je Spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. Musíme o tom hovoriť, pretože kríza, ktorá tu prešla Európou od roku 2008 až pomaly podnes, musí byť riešená aj do budúcnosti. Ak sú tu výkyvy v ekonomike, je nevyhnutné, aby Európa mala páky na to, aby ich dokázala zvládať. A európske poistenie v nezamestnanosti je jednou z tých pák. V cyklických procesoch svetovej ekonomiky je nevyhnutné, aby ak dôjde ku kríze, Európa mohla túto krízu zvládať tým, že bude mať fondy, poistné fondy na to, aby dokázala pomáhať tým, ktorí sú v problémoch. Čiže poistenie v nezamestnanosti je istým predpokladom k tomu, aby sme zvládali krízy. Áno, je to keynesiánsky nástroj, je to nástroj politiky proticyklickej, čiže môžu byť rozdielne názory medzi ľavičiarmi a pravičiarmi. Ja som veľmi rád, že sociálna demokracia tento problém otvára a cítim aj podporu mnohých kresťanskodemokratických aj sociálnodemokratických politikov v Európe. Pretože ak by sa nám toto podarilo, bolo by to niečo nové. Slovensko nie často prichádza s návrhmi, ktoré by boli prelomové alebo nové v Európskej únii. Toto by bolo také, pretože nikto predtým s takýmto návrhom neprišiel a nepoložil ho na stôl. Ak sa toto Slovensku podarí, bude to obrovský úspech a prvý krok aj k tomu, čo nazývame sociálna Únia alebo sociálna Európa.

    Chcel by som na konferenciu, alebo chcel, už som aj pozval na konferenciu v júli ľudí, ktorí môžu ponúknuť nielen technické riešenia, ale aj vízie budúcej Európy. Preto som zavolal pána profesora Jána Kellera, českého sociológa, veľmi známeho, ktorý sa netají kritikou neoliberálnych trendov v Európskej únii a zároveň ponúka víziu, ktorá bude sociálnejšia, ktorá bude ekologickejšia a aj demokratickejšia. Bude hovoriť v júli na COSAC-u, ľuďom, ktorí potrebujú počuť aj túto stránku veci. Ale, samozrejme, zavoláme nielen predstaviteľa európskej sociálnej demokracie, pretože pán Keller je zároveň poslancom Európskeho parlamentu za frakciu sociálnej demokracie, ale budeme, zavoláme sem aj predsedu luxemburského parlamentu, jedného z tvorcov myšlienky sociálnej Únie, ale aj zástupcu Komisie, ktorý sa zaoberá sociálnou politikou v Európskej únii. Čiže jedna z hlavných tém júlového COSAC-u, pre kolegov ako informáciu, bude sociálna dimenzia v Európskej únii.

    Novembrový COSAC je COSAC, ktorý bude rozhodujúci pre naše predsedníctvo. Niet viac väčších akcií, ako je práve COSAC, tzv. veľký COSAC v novembri, pretože na Slovensko príde okolo 300, 350 až 400 politikov z Európskej únie a Slovensko sa stane naozaj hlavným mestom európskeho parlamentarizmu. Pripravte sa na túto akciu a nepodceňujme to. Naozaj, nesnažme sa mentálne žiť v akomsi údolí, kde nás nezaujíma okolitý svet. Toto bude obrovská akcia. Obrovská akcia, kde bude naozaj zástupca z každého národného parlamentu Európskej únie.

    A pripomeniem pánovi kolegovi Krajniakovi a ďalším populistom, že práve národné parlamenty sú tie inštitúcie, ktoré bránia suverenitu členských štátov. Preto ich musíme podporovať a podporovať ich akcie. Rovnako bránia suverenitu aj členské vlády alebo vlády členských štátov na Rade Európskej únie. To sú práve tie intergovernmentálne inštitúcie na rozdiel, povedzme, od Komisie alebo Európskeho parlamentu, alebo Európskeho súdneho dvora. Takže áno, toto sú tie akcie, ktoré by ho mali zaujímať. Ale všimnite si, ani slovko o COSAC-u. On ani netuší, že Európska prokuratúra, ako je zadefinovaná v Lisabonskej zmluve. On netuší, že existuje nejaký COSAC. On netuší, že existuje nejaká Rada Európskej únie. On si len vymyslí nejakú báchorku o Európskej únii a slameného panáka, do ktorého potom bije. Primitívne. Primitívne a detinské. Takto to robia malé deti, nie dospelí ľudia a nie dospelí inteligentní ľudia.

    Témy novembrového COSAC-u budú štyri. Prvá sa týka samozrejme toho, čo je asi najväčšou témou dneska v Európskej únii, a to je možný odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý majú v rukách iba britskí občania. Slovensko si neželá, aby Veľká Británia odišla z Európskej únie, ale keby k tomu náhodou došlo, veľmi silne to ovplyvní aj predsedníctvo Slovenska v Európskej únii. Sami dobre viete, že to tak je. Preto na novembrovom COSAC-u, bez ohľadu na to, ako dopadne britské referendum, budeme diskutovať o požiadavke Veľkej Británie. Medzi jej požiadavkami sa našlo aj posilnenie úlohy národných parlamentov. To je opäť to, čo chceme chrániť. To potrebujeme, aby národné parlamenty mali možnosť povedať Európskej komisii: pozor, tu už prekračujete čiaru. Existujú rôzne nástroje národných parlamentov ako zabrániť Európskej komisii, aby prekračovala svoj mandát.

    Jedným z nich je tzv. žltá karta. Vysvetlím aj kolegom, ktorí sa nevyznajú v tých európskych veciach. Žltá karta, to znamená, pokiaľ podá Európska komisia nejaký legislatívny návrh, my ako európsky výbor môžme, ak sa nás nazbiera dosť, zastaviť alebo minimálne vrátiť ten návrh Komisii, aby ho opätovne diskutovala. Potom existuje možnosť červenej karty, ale tá je veľmi, veľmi málo využívaná, ale červená karta podľa britského návrhu by mala byť oveľa silnejšia, že národné parlamenty majú možnosť zastaviť nejaký návrh Európskej komisie. To by bol veľký posun vpred. Ale potom tu ešte existuje zelená karta, ktorá hovorí o tom, že národné parlamenty, resp. ich európske výbory by mohli iniciatívne predkladať návrhy, resp. nápady v Európskej komisii, aby sa riešili nejaké oblasti, ktoré zaujímajú našich občanov. Opäť niečo, čo môže pomôcť zapojiť národné parlamenty do procesu európskej legislatívy. A Európska komisia mimoriadne silne podporuje projekt zelenej karty, pretože nie je deštruktívny, ale konštruktívny. Snaží sa urobiť Európu lepšou. A o toto nám musí ísť.

    Čiže diskusia o úlohe národných parlamentov bude jednou z kľúčových aj na novembrovom COSAC-u. Pozval som jedného z najvýznamnejších rečníkov na túto tému, a to je britský poslanec lord Boswell, ktorý dlhodobo obhajuje záujmy národných parlamentov v Európskej únii, ale bude hovoriť aj podpredseda Európskej komisie pán Timmermans, ktorý je mimoriadnym zástancom dosť silného federalizmu v Európskej únii. Čiže ponúknem priestor jednej aj druhej strane, pretože tak to má byť v civilizovanej diskusii.

    Ďalšou veľmi významnou témou novembrového COSAC-u bude pochopiteľne TTIP, Transatlantické partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, kde nemusím sa tajiť tým, že dlhé roky prednášam veľmi silnú kritiku tejto dohody, aj napriek tomu, že vláda má možno iný názor, a európsky výbor viackrát aj v minulosti ukázal, že vie byť veľmi, veľmi kritický, pokiaľ ide o naše národné záujmy. Poslali sme na Európsku komisiu naše stanovisko, že máme pochybnosti o tom, či je možné pri TTIP-e udržať náš sociálny, zelený model, ochranu našich potravín alebo demokraciu, na akú sme v Európskej únii zvyknutí. Táto téma bude naozaj jedna z tých najhorúcejších asi aj v budúcich rokoch. Chvalabohu, hovorím to ako kritik TTIP, chvalabohu, tohto roku takmer s istotou nepríde k podpisu Transatlantickej dohody. Bolo to potvrdené z viacerých zdrojov, z tých najvyšších v Bruseli, ktorý vyjednáva túto dohodu, a je to dobré. Nešime horúcou ihlou niečo, čo môže naveky ohroziť európske, sociálne, zelené a demokratické štandardy. Stihnúť do Obamovej administratívy, ktorá končí koncom tohto roku, niečo, čo sa musí vyjednávať roky, ak nie desaťročia, ak to má byť správne a dobré, naozaj nebol dobrý plán.

    Zoberme si príklad CETA, spomínaná dohoda s Kanadou, medzi Európskou úniou a Kanadou. Tá sa vyjednávala sedem rokov. Kanada má niekoľko miliónov obyvateľov. To je neporovnateľné so Spojenými štátmi americkými. A vyjednávala sa sedem rokov. Tu sa chcelo za tri, štyri rôčiky vyjednať dohodu s USA, ktorá mohla byť do veľkej miery nebezpečná pre malých a stredných podnikateľov, zamestnancov aj spotrebiteľov v Európskej únii. A práve preto musíme veľmi jasne povedať a pomenovať, ale zase nie populisticky, demagogicky, ale veľmi korektne a vecne, kde sú problémy s TTIP-om. Že lacnejšie americké výrobky môžu kolonizovať európsky priestor a že sú lacnejšie preto, že tam sú nižšie sociálne a zelené štandardy. A potom ten výrobok je pochopiteľne lacnejší, pokiaľ nemusí dodržiavať tie isté štandardy ako európsky podnik. A chceme tieto štandardy znižovať? Nechceme. Chceme, aby tu bola naozaj ochrana potravín, chceme, aby tu bola ochrana životného prostredia a ochrana zamestnanca. To chceme viac než Američania, zrejme. Ale nemôžete teraz dovoliť túto konkurenciu, ktorá je neférová.

    To platí aj pre ochranu našich potravín. V USA platí princíp, ktorý nie je preventívny ako v Európskej únii. To znamená, pokiaľ nejaký výrobok, chemický, lekárenský a podobne, ide na trh, tak štát musí preukázať, že škodí, nie ten podnikateľ. V Európe, pokiaľ ste podnikateľ a vyrábate takýto výrobok, vy musíte preukázať, že neškodí. Pôsobí to možno ako technická formálna na vec. V Amerike zakážu 12 výrobkov chemických za rok, v Európe 1 200 za tú istú dobu. Dramatický rozdiel. A tieto výrobky teraz chceme vpúšťať na Európsky trh?

    Samozrejme, povedia kolegovia z Európskej komisie, nie, my to sem nechceme vpustiť, máme mandát, aby sme chránili náš sociálny a zelený a ochranársky model. Neviem si predstaviť, ako tomuto zabránia, keď raz podpíšu TTIP, pretože americké záujmy sú jasné. A boli nedávno veľmi jasne preukázané v úniku informácií, ktoré priniesol holandský Greenpeace. Američania chcú menej regulácie, chcú sa postarať o svojich výrobcov GMO-potravín, chcú naozaj tlačiť veľmi silne Európu do veľmi nevýhodnej dohody. Nesmieme to dopustiť, pretože si musíme chrániť aj ochranu našich potravín. A to je jedna veľká téma v Rakúsku, v Nemecku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách, kde je, desaťtisíce ľudí v uliciach. A Slovensko tu rieši náboženského fundamentalistu. Toto riešme! Toto sú veci, ktoré zaujímajú Slovákov alebo zaujímajú našu kvalitu života, TTIP, a nie to, či tu nejaký nacionalista búši do toho, že nespadnime do bruselskej jamy, preboha. Rozprávky.

    TTIP je téma, ktorou sa musíme vážne zaoberať. Vážne. Nie preto, že odmietame Európsku úniu. Práve preto, že chceme ostať Európanmi. A chceme zachrániť európsky sociálny a zelený model. Nie je predsa možné, aby Európska únia netransparentne vyjednávala dohodu, ktorá ovplyvní ďalšie generácie. A ona to robila netransparentne, až pokým tlak verejnosti ju neprinútil zverejniť mandát a pripustiť aj poslancov, najskôr Európskeho parlamentu a potom národných parlamentov, k tejto dohode.

    Čiže už aj vy, páni kolegovia, aby ste vedeli, máte možnosť ísť sa pozrieť to tzv. čitárne, ktorá je na ministerstve hospodárstva, a nahliadnuť, bez mobilu, bez foťáku, bez všetkého, nahliadnuť, aby sa náhodou niečo nevyzradilo, na to, čo bolo doteraz dojednané. Využil som ako prvý túto možnosť. Našťastie, ešte tri dni predtým bol spomínaný link z Holandska zverejnený, čiže prakticky všetko, čo som videl, už bolo zverejnené na internete a môže si to pozrieť každý. Pravdou je, že toto tajenie, táto netransparentnosť Európskej komisie iba vytvára obavy ľudí, ktoré sú do veľkej miery oprávnené, a do veľkej miery dáva možnosť Európskej komisii povedať, to sú iba konšpirácie, však vlastne nikto nevie, čo tam je. A potom nám predložia dva týždne pred podpisom materiál a vtedy sa hádajme, za tie dva týždne. Takto to má vyzerať? Asi nie. Tak buď to stransparentníme, alebo sa potom nevyhovárajme na európsku verejnosť, že o tom nič nevie. Lebo o tom nič nevie preto, lebo jej nič nechceme povedať. Kvadratúra kruhu. Proste je to nezmysel, čo ponúka dneska Európska komisia vo vzťahu k TTIP-u a k obhajobe netransparentnosti tejto dohody. Musíme na to poukazovať, lebo sme poslancami národného parlamentu a my máme zodpovednosť za občanov a za to, či bude táto dohoda výhodná.

    Formálne je to dohoda, ktorú vyjednáva Európska komisia. Pán minister má absolútnu pravdu. Podpredsedníčka, resp. komisárka Európskej komisie pre obchod pani Malmstromová vyjednáva túto dohodu. Predtým to bol pán Van de Gucht z Holandska. Roky som ho volal do európskeho výboru. Neprišiel. Pani Malmstromovú volám už druhý rok, odkedy tam je. Zatiaľ neprišla. Konečne príde a ja sa naozaj teším, otváram šampanské, budú fanfáry, verím, keď 1. júla príde spolu s ďalšími kolegami z Európskej komisie a budú tu hovoriť o všetkých témach, ktoré sú kľúčové pre Európsku úniu. A položme jej otázky, ktoré sú aj nepríjemné, je na to zvyknutá. Nemusíme byť v predklone, pretože tá kritika zo Slovenska voči TTIP-u zďaleka nie je, nevidíme v uliciach desaťtisíce ľudí, ktorí by protestovali proti TTIP-u. Sa pozrite do Berlína, 300-tisíc ľudí len pred pár mesiacmi. Rakúsko vo všeobecnosti odmieta, verejná mienka odmieta TTIP. Francúzsky prezident sa minule vyjadril, že má veľmi vážny problém s TTIP-om. Nemecký minister hospodárstva Gabriel, ktorý do veľkej miery obhajoval TTIP, odrazu vidí, že je tam veľmi vážny problém. Tá dohoda nebude do konca roka určite a ja verím tomu, že za novej konštelácie síl v USA ani potom. Tak prečo obhajujeme niečo, čo nemá podporu už v samotnej Európskej únii? Ja budem veľmi kritický, ale samozrejme, konštruktívne. Budeme sa baviť o tom, ako tú dohodu spraviť tak, aby vyhovovala našim záujmom. Ale opakujem, nie preto, že by som bol proti Európskej únii, ale práve naopak, lebo chcem zachrániť európsky sociálny model a národné záujmy Slovenskej republiky.

    Je tam, samozrejme, aj klauzula v TTIP-e, ISDS, o ktorej sa veľa hovorilo, a kolegovia, ktorí poznajú tú tému, poznajú tú klauzulu. Je to riešenie sporov medzi investorom a štátom, kde treba objektívne povedať, že Slovensko nie je, nepatrí medzi najväčších kritikov práve preto, že my so Spojenými štátmi americkými máme ešte nevýhodnejšiu dohodu, ako je toto ISDS, ešte z roku ´91 – 2, kedy sa dohodla tzv. bilaterálna dohoda ešte za divokých klausovských časov, kedy naozaj investor dostal akúkoľvek možnosť poraziť štát na arbitrážnych súdoch. Uvedomme si, že na arbitrážnych súdoch, ktoré chce zriadiť TTIP, nikdy Amerika v histórii neprehrala žiaden spor. Nikdy. Takže Európska únia by bola mimoriadne oslabená, čo sa týka ISDS.

    Ale zasa treba pre úplnosť povedať, že Európska komisia prišla pod tlakom verejnosti s novým návrhom, ktorý prináša istý verejný tribunál, kde nebude naozaj čisto súkromno-korporátna arbitráž na dohodách, ale môže tu mať verejný záujem naozaj miesto. Takéto návrhy treba podporovať, ktoré posúvajú tú diskusiu ďalej, a naozaj nie tie prvoplánové návrhy – otvorme sa Amerike, však oni nás neskolonizujú. No, je to dosť možné, že áno. Práve preto, že majú nižšie štandardy a môžu byť veľmi, veľmi vážnym problémom, a to bude posledná poznámka k TTIP-u, aj pre podnikateľské prostredie. Nielen pre sociálny model, ktorý je ohrozený nepriamo tým, že sa lacnejšie výrobky dostanú sem a bude to tlak na sociálne štandardy a zelené štandardy v Európskej únii, ale samotní malí a strední podnikatelia odrazu budú musieť konkurovať obrovským americkým korporáciám s týmito nižšími, lacnejšími výrobkami. No čo myslíte, kto vyhrá?

    Viete, obhajcovia liberalizácie a voľného trhu často hovoria: však súťaž, voľná súťaž, otvorená súťaž. No skúste si vy predstaviť súťaž, že dôjde FC Barcelona do Mozambiku a zahrá si otvorenú, férovú súťaž, futbalový zápas s najlepším tímom Mozambiku. No kto vyhrá, čo myslíte? Ale veď však súťaž. Všetci majú jedenástich hráčov, jeden rozhodca, tie isté pravidlá. Liberalizácia a voľný trh znamená toto, že väčší pes žerie. A to tu nesmieme dopustiť v prípade, že máme naozaj podniky, ktoré my musíme chrániť, pretože áno, nie sú to také obrovské giganty, aby boli konkurencieschopné s obrovskými nadnárodnými korporáciami sídliacimi v Spojených štátoch amerických. Práve preto si myslím, že nie naše osemchlapové firmy budú do Ameriky kolonizovať americký trh. Tam sú radi, že sú radi. Ale obrovské americké korporácie pôjdu kolonizovať náš trh. A to je problém pre malých a stredných podnikateľov. Vypočujte si ľudí z poľnohospodárstva, vypočujte si ľudí, ktorí sú z malého a stredného podnikania. Myslíte, že nadšenie sprevádza TTIP? Nie. Sú veľmi, veľmi skeptickí a veľmi, veľmi kritickí.

    Nehovoriac o tom, že áno, Slovensko je exportne orientovaná, otvorená ekonomika. Všetci to vieme, potrebujeme liberalizáciu, ale v Európe. Osemdesiat percent nášho exportu ide do Európy. Do Ameriky idú dve percentá. Dve percentá. Kvôli tomuto sa bavíme o TTIP-e. Kvôli dvom percentám. Buďme naozaj veľmi ostražití a veľmi kritickí. Európsky výbor ponúkne možnosť všetkým predstaviteľom, ktorých sa dotkne TTIP, odborom, zamestnávateľom, predstaviteľom automobilového priemyslu, poľnohospodárom, ochranárom, spotrebiteľom, ochranárom životného prostredia, všetkým ponúkneme priestor, aby došli ich reprezentanti a povedali svoj názor na európskom výbore. A diskutujme o tom. A nebudem teraz otvárať tému GMO, ktorá je veľmi citlivá, a kde naozaj môže takisto dôjsť k ohrozeniu. Všetky tieto témy diskutujme, ale férovo a slušne. Férovo a slušne, bez toho, aby sme tu ponúkali nejakú mieru populizmu, akú predviedol kolega predo mnou.

    Migračná kríza. Migračná kríza, musím povedať niekoľko poznámok k utečeneckej kríze, pretože takisto to bude jedna z hlavných tém novembrovej konferencie a takisto ponúkneme priestor pre jeden uhol pohľadu, aj pre druhý uhol pohľadu. Uhol pohľadu Európskej komisie ponúkne komisár Avramopulos z Grécka. Uhol pohľadu strednej Európy by mal ponúknuť pán minister vnútra Robert Kaliňák. A zároveň zavoláme kolegu, riaditeľa Frontexu, ktorý sa stará o ochranu hraníc. Pretože, a toto je kľúčové, dneska Európa potrebuje praktické riešenia zvládania utečeneckej krízy. A to pán minister povedal veľmi presne a hovorí to veľmi často aj pán minister vnútra, my musíme chrániť naše hranice. To je kľúčom, to je alfou a omegou, ochrana našich hraníc. Kým tu nebude reálna ochrana našich hraníc, nikdy nedokážete európsku verejnosť presvedčiť, že tu máme vítať milióny utečencov. Pretože za prvé, nevedia, kto sem ide a boja sa, že to môžu byť aj teroristi. A za druhé, je tu naozaj reálna hrozba, že bez ochrany hraníc nie je udržateľný a zvládnuteľný tento prúd migrácie. Čiže pokiaľ nedokážeme ochrániť naše hranice, európske, schengenské hranice, tak nemá zmysel vôbec otvárať akúkoľvek myšlienku kvót a akékoľvek ďalšie sociálne inžinierstva zo strany Európskej komisie. Nie, nemá to zmysel, pokiaľ nevyriešime ten hlavný problém.

    A preto som presvedčený, že hlavnou agendou nášho predsedníctva v Európskej únii musí byť ochrana hraníc a riešenie práve príčin, o ktorých hovoril pán minister Lajčák. Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú prijali všetky zúčastnené strany vo vtedajšom parlamente pred rokom, hovorí jasnou rečou, a bola ešte raz potvrdená, že musíme riešiť príčiny. To znamená, všetky tie nepríjemné vojny, ktoré do veľkej miery, žiaľ, spustili aj západné veľmoci, či už v Sýrii, v Iraku alebo v Líbyi, aby sme zastavili ten prúd. To je samozrejmé. Chrániť hranice a, áno, dohodnúť aj s krajinami, ako je Turecko, aby sme dokázali vracať utečencov, ktorí prichádzajú do Európy, a aby ich tá krajina prijala. Pretože jedna vec je chcieť a nadávať na Turecko, aké zlé veci robí, ale to nie je praktické riešenie. My musíme riešiť praktické veci a my musíme nejakým spôsobom presvedčiť Turkov, aby tých ľudí brali naspäť. Preto je dneska tá veľká diskusia o dohode s Tureckom, kde sa nám stokrát nemusí páčiť, čo robí Turecko, ale stále musíme nájsť dohodu. Žiaľ, Európska únia sa vmanévrovala do takejto nevýhodnej pozície, čo je takisto chyba diplomacie za posledný rok, dva. Ale dneska jednoducho nemáme inú možnosť, ako nájsť nejaký spôsob, kompromis s Tureckom, aby sme ochránili nás samých pred miliónmi utečencov.

    A pamätáte si na tie odhady? Tri milióny tento rok to malo byť. Nebyť toho, že zastavíme a dohodneme sa, tak tu tie tri milióny naozaj prídu. A bude ďalej rásť fašizmus v ďalších európskych štátoch. Pretože to vidíte dneska v Rakúsku, včera v Rakúsku, no, o chlp vyhral zástanca ľavice rakúske prezidentské voľby. O chlp. Krajná pravica mohla mať prezidenta v Rakúsku. Le Penenová vo Francúzsku ďalej vedie rebríčky popularity. Vo Švédsku rastú Švédski demokrati, takisto krajne pravicová strana. V Nemecku rastie AFD, nehovoriac o MPD, neonacistickej strane. Jobbik v Maďarsku, Zlatý úsvit v Grécku. Všetko strany, ktoré sú pravicovo extrémistické a ktoré rastú. Aj v Holandsku, aj v Belgicku, aj v Dánsku.

    Kolegovia, toto musíme zastaviť. Ale nie nejakým hipies idealizmom poďme všetkých vítať. Toto nefunguje, očividne. Ľudia majú strach. Tvrdím, že musíme byť realistickí, pomáhať ľuďom. A to bola práve jedna z náplni aj tej deklarácie, o ktorej sme hovorili v Národnej rade. Solidarita áno. Každý tak, ako dokáže. Slovensko dokáže pomáhať finančne, materiálne, personálne. Nemáme históriu a kultúru na to, aby sme teraz prijali nejaké obrovské počty migrantov. Nie. Ale chceme pomáhať. A európski partneri by si mali uvedomiť, že šokové doktríny, ktoré dneska ponúkajú, môžu, naopak, pomôcť jedine fašistom a takýmto populistom náboženským, ktorí tu predvádzajú svoju šou, pretože môžu. Pretože sme im dali náboje v Európskej únii.

    Jedna vec, ktorá zaznela aj zo strany pána ministra a ktorá je veľmi dôležitá. My sme mali od počiatku pravdu. Slovensko a stredná Európa mala od počiatku pravdu. Ešte raz to zopakujem, mali sme pravdu. Ono to v Európe zle zaznieva a málokedy zaznieva, pretože je tam istá miera možno aj ješitnosti, istá miera egoizmu a istá miera politickej logiky: no tak nepriznám si pravdu, že? Ale mali sme pravdu, od počiatku sme hovorili, pokiaľ nebude ochrana hraníc, pokiaľ nebudeme chrániť schengenskú hranicu, pokiaľ nebudeme riešiť príčiny, tak nijaké kvóty nepomôžu. A ukázalo sa, že to tak je. Nielen tým, že to dneska hovorí každý. Ale aj tým, že kvóty nefungujú. My sa teraz nebavíme o nejakej abstrakcii v knihách. Ony už reálne majú fungovať a už reálne nefungujú. Tisíc ľudí, myslím, tisíc ľudí dokázali cez kvótny systém prerozdeliť do niektorých krajín Európskej únie z tých 200-tisíc. Alebo nebudem teraz hovoriť presné čísla. No úplne nič, fazuľky. A bavíme sa, že týmto spôsobom chceme vyriešiť miliónové počty migrantov? Neexistuje. Pretože za prvé, tí ľudia nechcú ísť tam, kam ich pošle európsky úradník. Nechce ísť do Tallinu, nechce ísť do Viľňusu. Chce ísť do Nemecka, do Holandska, do Švédska, do Veľkej Británie. A to nie je tak, že my tam posielame do Holandska, do Švédska, do Veľkej Británie tých ľudí. Oni tam sami idú. Takže argumenty typu "vy, zlá, stredná Európa, chcete všetko bremeno nechať na nás", no ono to bremeno prichádza samo a oni ho chcú umelo prerozdeliť. A tu musíme povedať jasné nie. Áno, chceme pomôcť v tej miere kapacity, ako dokážeme. Pomáhame humanitárnymi transfermi. Zobrali sme 150 ľudí z Iraku ohrozených Islamským štátom priamo. Pomohli sme potravinovou pomocou, pomohli sme finančne, pomohli sme materiálne, personálne. Posielame policajtov do Grécka. To všetko chceme robiť a chceme to robiť ešte viac. Ale, preboha, nemôže nás nikto nútiť, aby sme sem prijímali ľudí, ktorí sem ísť jednoducho nechcú. Takéto riešenia naozaj pomáhajú jedine krajným pravičiarom a populistom.

    A riešenia, ktoré vytvárajú v Európe víťazov a porazených, lúzrov, to sú riešenia, ktoré neprospejú v konečnom dôsledku nikomu. Pretože ak stredná Európa prehrá boj o kvóty a ďalšie čiastkové zápasy, ktoré sa dneska vedú pod názvom fragmentácia v Európskej únii, tak v tomto prípade bude veľmi ťažké aj pre nás obhajovať myšlienku o Európskej únii. A potom naozaj vytvoríme krásny priestor pre takýchto. A to tu bude stredovek. To tu bude takáto stredoveká diskusia detinská, kde sa tu bude vymýšľať o Európskej prokuratúre niečo, čo nie je v Lisabonskej zmluve, a hecovať ľudí. No ľudia nemajú čas čítať Lisabonskú zmluvu, tak nejaký takýto človek im tu naklame a povie: vidíte, aká je zlá Európska únia? A toto tu bude naďalej. A keď si ľudia povedia a budú mať emóciu, že áno, Brusel nerešpektuje Slovensko, napríklad v prípade kvót, no tak tá emócia bude rásť. Bude negatívna a opäť tu bude militarizmus, opäť tu budú vojny a opäť tu bude nenávisť. Toto chceme? Ja teda rozhodne nie.

    Poslednou témou novembrového COSAC-u bude energetická únia. O tej už nebudem hovoriť dlho. Je v našom národnom záujme, aby sme boli energeticky bezpeční. Ale predsa len si neodpustím jednu tému, ktorá súvisí, Nord Stream 2. Téma, ktorá nádherne preukazuje tú mieru, poviem to, falošnosti, ktorú niekedy cítiť aj od našich západných kolegov bez ohľadu na to, že chceme mať s nimi dobré vzťahy, chceme rozvíjať partnerstvo a chceme byť naozaj veľmi, veľmi úprimní. Tak voči Rusku tu vedú ideologickú vojnu už niekoľko rokov, kde sa na Slovensku politici snažia povedať, Rusko nie je náš nepriateľ a ja to hovorím veľmi nahlas. A snažíme sa s ním nájsť nejakú dohodu práve preto, že s Ruskom sa dá jedine dohodnúť, nikdy nemôžte ísť do vojny, lebo ju nikdy nevyhráte. Toto tu hovoríme na Slovensku viacerí už dlho, dlho. A sme ruskí agenti, vraj sme ruskí agenti. Ale potom, keď naši západní kolegovia povedia, chceme Nord Stream 2 s Ruskom, s ruským Gazpromom, to znamená, plynovod, ktorý bude viesť po tej istej trase ako Nord Stream 1, tam už je to v poriadku. Tam sa s Ruskom dá spolupracovať. Tam už je jedno, že tu prijímame nejaké sankcie. Tam už je jedno, že sa snažíme nejakým spôsobom podporovať Ukrajinu. Toto rozhodnutie ublíži najmä Ukrajine a Slovensku, mimochodom. Tam to už je úplne jedno. Lebo dôležité bolo, niekde pri takomto prejave zanadávať si na Rusko, kopať do Rusov, ale potom niekde v zákulisí robiť dohody s Ruskom.

    Tak toto teda nie! Toto nie. A práve tu sa jasne ukazuje, že Slovensko na jednej strane má veľmi realistický postoj aj voči Rusku. Opäť, to nie je boj zla, dobra, čiernobiely zápas, kde jeden je zlý, jeden dobrý. Je to geopolitický súboj. To sme vždy hovorili. A Slovensko si chránilo vlastné národné záujmy. Nikdy nebolo na strane jednej alebo druhej. To nebol futbalový zápas. Chránili sme si naše národné záujmy a keď bolo treba, pomohli sme Ukrajine či už reverzným tokom, alebo teraz pri agende Nord Stream 2. Na druhej strane niektorí naši západní kolegovia dokázali toľko natárať o tom, aké je zlé Rusko, až v pomaly rozprávkových, legendárnych interpretáciách, kde je tu zlý sedemhlavý drak a dobrá víla, ale keď ide do tuhého, keď treba pomôcť Ukrajine, tak ju zradia jedna radosť. A toto nesmieme podporovať.

    Národné záujmy, realizmus, to je to, čo vždy zdobilo slovenskú zahraničnú politiku. A ak sa v niečom dohodneme alebo zhodneme aj naprieč politickým spektrom alebo naprieč touto vládnou koalíciou, kľúčovom vo vzťahu k zahraničnej politike, to je medzinárodnopolitický realizmus. Sme realisti v tom, že hľadíme na národné záujmy. Sme realisti v tom, že interpretujeme zahraničné vzťahy nie cez prizmu nejakého boja dobra so zlom, alebo veľkého boja za slobodu a demokraciu, ako to bolo obľúbené v prípade niektorých imperialistov, keď bombardovali Irak, ale snažíme sa to vidieť cez ekonomické a mocenské záujmy. Zdravý rozum, to Slováci vždy mali a to si chráňme. Že napriek tomu, že nám budú veľa rozprávať, propagandu o tom, ako všetko je to boj o idey, hodnoty, demokraciu, slobodu, ľudské práva, tak tam je vždy to tuhé realistické jadro – záujmy. Záujmy. A mnohokrát sú to záujmy mocenské, veľmocenské niektorých veľkých veľmocí.

    Nebudem ďalej rozvíjať ani tento druh argumentácie, pretože na to sme mali aj diskusiu na výbore. Iba na záver spomeniem. Slovenské predsedníctvo chce byť mostom, chce byť mostom medzi Európou, západnou Európou a strednou a východnou Európou, pretože tieto dve časti sa do veľkej miery rozhádali na niektorých témach. Neznamená to žiadnu katastrofu, ale je pravdou, že musíme si jasne povedať, že tento vývoj a trend je nebezpečný. A nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa prehlbovala priepasť medzi Západom a strednou a východnou Európou. Preto buďme mostom. Napokon tá pozícia honest brokera, pozícia zmierovateľa, nás k tomu predurčuje. Slovenská republika musí byť v pozícii predsedajúcej krajiny neutrálna. Alebo mala by byť, ak chce dodržiavať isté diplomatické pravidlá a nesprávať sa ako buran. Musíme byť do veľkej miery diplomatickí a taktickí. Čiže to neznamená, že teraz budeme menej obhajovať svoje národné záujmy. Bude len menej kriku a možno viac diplomacie. A to je dobré aj pre upokojenie slovenskej politickej scény. Pretože dneska musíme hľadať praktické riešenia a nielen populisticky kričať ako niektorí kolegovia z opozície.

    Čiže posledná myšlienka. Bez ohľadu na to, že ma poznáte ako veľkého kritika Európskej únie a bez ohľadu na to, že som mnohokrát veľmi tvrdo kritizoval aj Brusel za to, že je nedemokratický, neoliberálny, elitársky, netransparentný a málo ambiciózny v mnohých veciach a napokon sa ukázalo, že aj v agende, ktorú máme dneska na stole, valcuje, tak napriek tomu som presvedčený, že iné miesto pre Slovenskú republiku, ako je miesto v Európskej únii, ako suverénneho do veľkej miery a rovnocenného partnera, neexistuje. A už som to spomínal, sme tak závislí na zdrojoch z Európskej únie a na sile Európskej únie v ekonomike, sociálnej oblasti, ale aj v ďalších bezpečnostných témach, že jednoducho tu nemôžeme viesť dialóg, či áno alebo nie Európska únia. No jednoducho áno. Ale môžeme viesť dialóg, aká má byť Európska únia. A tam sa ja prikláňam k sociálnejšej Európskej únii, k demokratickejšej sociálnej Európskej únii a k Európskej únii, ktorá rešpektuje rozdiely. Rešpektuje rozdiely.

    Bol tu spomínaný príklad Spojených štátov amerických. To už iba na záver. Všetci vieme, že existujú aj v jednotlivých členských štátoch USA mimoriadne silné kultúrne rozdiely. Na juhu to je naozaj skoro až stredovek mnohokrát, ťažký náboženský fundamentalizmus, kde ešte ani Darwina neuznávajú. Na severe alebo na severovýchode, v krajinách, ako je Massachusetts alebo Vermont, to je skoro Škandinávia, alebo taký, by som povedal, škandinávsky spôsob rozmýšľania, veľmi sociálny, liberálny, a tak ďalej. Úplný rozdiel v jednej krajine, ako je USA. No v Texase, to je niečo takéto, čo tu predviedol pán kolega. V Massachusetts, to je niečo, čo predvádzajú možno niektorí kolegovia v Bruseli, ale rešpektujú sa navzájom, nikto nevnucuje tomu druhému ani v USA, čo je federálnym štátom, na rozdiel Európskej únie. Ani tam nevnucujú tú svoju mieru kultúrnej exkluzivity iným štátom. Tak sa skúsme poučiť aspoň v tomto, že nebudeme tu predstierať, že sme všetci rovnakí, no rešpektujeme sa vzájomne.

    Áno, stredná Európa je možno tradičnejšia, aj keď možno ja nie som nadšencom tradičných spôsobov, ale je možno tradičnejšia ako liberálna severná a západná Európa. Ale nie je možné, preboha, meniť tento spôsob kultúr a rozmýšľania v Európe tým, že sa rozhodne úradník pri zelenom stole v Bruseli. To naozaj nie je možné. A aby teda Európa mala šancu prežiť, musíme sa vzájomne rešpektovať. A myslím si, že toto bude takým headlinom aj nášho predsedníctva.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť sa do faktických. Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem za slovo. No, 40 minút o ničom, ale dobre. Pán Blaha, vy ste niekoľkokrát rozprávali o férovej a slušnej diskusii, hoci celý úvod aj počas vášho vystúpenia ste niekoľkokrát neférovo a neslušne útočili na vášho predrečníka, pána Krajniaka.

    A teraz k vášmu prejavu. Podľa vás je v poriadku, že Slovensko je závislé od Európskej únie? Lebo vy sa tvárite, že áno. Tvrdíte, že 70 až 80 % exportu alebo importu Slovenska je závislý od Európskej únie. Tak, prosím vás, čo iné, ako kolónia potom sme? Ak je niekto od niekoho závislý, tak ste čo? Tak ste satelit alebo ste nejaká kolónia alebo ste len nejaké predmestie niečoho. Čiže útočili ste na pána Krajniaka v zmysle, že klame a zavádza, lebo nazýva veci pravým menom, podľa mňa a podľa mnohých ďalších.

    Je podľa vás v poriadku, že kedysi Slovensko ako potravinová sebestačná krajina je dnes závislá na dovoze potravín? Je pre mňa, je pre mňa až fascinujúce, ako vy sám ste fascinovaný týmto Bruselom, týmto bruselským diktátom, ako obhajujete tento chorý byrokratický aparát v Bruseli. To je normálne až fascinujúce, jak vy ste zažratý, jaký vy ste obhajca tohto Bruselu. To je normálne úžasné niečo. Ale to zrejme pramení z vašej neomarxistickej povahy, ktorá je totožná s Bruselom, hej, s bruselským aparátom.

    Ešte prosím, pán Blaha, vy ste niekoľkokrát vo svojom prejave v súvislosti s Milanom Krajniakom použili slovo fašizmus. Vám sa musí normálne snívať o fašizme, vy vidíte fašistov všade...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. I keď je sporné, či sa má reagovať na takýto prejav pána Blahu, ja uvediem len niekoľko poznámok. Ak pán Blaha hovorí, že idea Európskej únie je to, čo SMER zjednocuje, tak treba povedať, že to je samozrejme klamstvo, hej. Ak existuje nejaká jediná idea, ktorá SMER zjednocuje, je to vykrádanie verejných rozpočtov a rabovanie a dnes už dá sa povedať, že rabovanie bagrom. Preto, že Európska únia takéto chovanie toleruje, preto je pod tlakom aj od vyspelých demokracií, ako je Británia.

    Pokiaľ pán Blaha hovorí niečo o Amerike, je to smiešne. Nič nevie. Uviesť niečo v tom zmysle, že v Amerike neexistuje predbežná kontrola lekárenských výrobkov a jedla, zrejme pán Blaha nič nevie o tom, čo je to FDA, The Food and Drug Administration. Takže asi toľko. Myslím, že celý ten prejav je v tomto duchu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Blaha, vy ste evidentne vzdelaný človek a uviedli ste aj za tých niekoľko desiatok minút veľa faktov. To, čo mi však prekáža na vašom vystúpení, je, nazval by som to, tragikomická forma, ktorú používate. Vy ste typ človeka, ktorý vystupuje, ako by bol o dva levely vyššie, než v skutočnosti je, svojou autoritou, svojou vzdelanosťou, tak profesorsky. Poučujete, ste povýšený, pohŕdate predrečníkom alebo kýmkoľvek. Prezentujete sa: jedine ja som inteligentný, patrím medzi tých inteligentných, dospelých, zrelých, oni sú hlúpi, detinskí, povrchní. Možno skúste s tým prestať a ľudia sa vám prestanú smiať a ťukať si na čelo, že, jaj, Blaha ide rozprávať, radšej ideme von. Prestanú sa uškŕňať a budú vás počúvať a brať vážne.

    A ešte jedna prosba, prosím, neberte si do úst pápeža Františka. Nerozumiete tomu, ale vôbec tomu nerozumiete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže ma predseda nášho klubu trošíčka predbehol, chcel som len tak na úvod tú veľmi podobnú výzvu, že tento mentorský štýl sa ad jedna nehodí do pléna parlamentu. A, no, a začínate mať, pán Blaha, zásadných zástancov toho najväčšieho z veľkých a titánových mentorov tohoto pléna. Tam, tam sa ozval. Čiže nie, nehodí sa to.

    Ale len kvôli tomu, lebo podľa mňa, možno to nikto nečaká, v mnohých veciach si hovoril rozumne. Čo znamená, že nie je ľahké tancovať po žiletke a nie je ľahké hľadať tú pravdu v možných a skrytých nuansách, kde naozaj európskemu projektu ubližuje obrovská miera populizmu, skresľovania údajov a toho, keď niekto pozerá cez prizmu nejakého ideologického zafarbenia na to, čo máme a musíme a niektorí aj dokonca chceme žiť a za to bojovať.

    Ja musím súhlasiť na tom, že Európa je zmysluplným a mierovým projektom. A musím povedať, že ubližuje jej nedostatok demokracie, ubližuje jej to, že mnohé témy, ktoré spoločnosť nevie, netuší, kvôli ich zložitostiam, nie sú zjednodušované. A ubližuje jej to, že teraz sa má hľadať za všetky zlyhania jeden spoločný nepriateľ. A to, to rozhodne Únia nie je.

    Na druhú stranu si, samozrejme, skĺzol do tvojej ideologickej guličky a klietky. A možno k tomu sa vyjadrím ďalej v rozprave. Ak budeš hovoriť o 80 % nášho importu, vysvetlím, alebo exportu, vysvetlím v rozprave.

  • Pán poslanec Blaha, veď vy ste sa tu priznali v priamom prenose, to bolo priznanie. Obvinili ste ma, že neúmerne kritizujem Európsku komisiu, a pritom ste sám priznali, ako Európska komisia v prípade rokovania o TTIP postupuje, netransparentne, utajene, takým spôsobom, aby všetky predložili a potom pred hotovú vec a už nemali žiadnu inú možnosť iba povedať to vaše slávne: nemáme alternatívu. Nemáme alternatívu. Ale veď oni presne takto postupujú, aby už nebola alternatíva.

    Po druhé, vy ste sa priznali, že vy chcete nielen fiškálnu, menovú a hospodársku úniu, vy chcete dosiahnuť aj sociálnu úniu. A pýtam sa potom, aké kompetencie ešte Slovenskej republike zostanú? O čom bude Slovenská republika rozhodovať? V čom budeme suverénni a môcť robiť suverénne rozhodnutia, keď nás v týchto všetkých otázkach prehlasujú v Bruseli?

    Veľmi dojemne ste sa snažili chrániť Európu pred Spojenými štátmi americkými a tvrdili ste, že väčší pes žere, lebo sa Amerika chce dohodnúť s Európou na nejakej užšej hospodárskej spolupráci. A prosím vás pekne, v tej hospodárskej, menovej, fiškálnej a sociálnej únii tým väčším psom bude kto, ktorý bude žrať? Bude to Slovensko? Obávam sa, že nie. Pri takomto postupnom, plíživom odovzdávaní suverenity do Bruselu Slovensko zostane maximálne tak krajina, ktorá môže mať vlastné futbalové mužstvo. Len vás chcem upozorniť, že aj Wells, s ktorým budeme hrať na majstrovstvách Európy vo futbale, má svoje futbalové mužstvo, ale suverénny štát to teda nie je. Prosím vás pekne, nerobte zo Slovenska Wells.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán fanatický, fundamentalistický neomarxista, pán Blaha tu šíri demagógiu. Je mi veľmi ľúto a vôbec je to podivuhodné, že každého človeka, ktorý chce používať zdravý rozum, ktorý chce veci označovať pravým menom, kto odmieta kradnúť a klamať, kto odmieta potopiť a zničiť svoj národ a štát, tak každého takéhoto človeka označí za extrémistu a za fašistu. To je, zastáva mi, mi rozum nad tým. A okrem toho chcem povedať, že klamete, keď hovoríte, že migranti k nám ísť nechcú, pretože, pretože keď ich sem prídu desiatky a stovky miliónov, budú k nám chcieť ísť, nebojte sa, budú sa sem valiť. Tak prosím, vyhoďte zo svojho slovníka, všetci demagógovia, že my sa nemusíme obávať, pretože migranti vraj ku nám ísť nechcú, do našej republiky. Oni sem prídu a bude ich tu veľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Iba k jednému bodu sa vyjadrím, pán poslanec Blaha, a to k tomu vzťahu silnejšieho a slabšieho psa. Zahraničný obchod takto nefunguje, ako si to predstavujete. Vieme to, odkedy Ricardo prišiel s teóriou a s vysvetlením komparatívnej výhody v ekonómii, z ktorej vyplýva, že aj slabším krajinám sa oplatí obchodovať so silnejšími. Takto svet funguje a štatistiky Slovenskej republiky mimochodom to dokazujú, že sme mali prebytky obchodnej bilancie aj v časoch, keď sme začínali obchodovať s bohatými krajinami.

    Dôležitá poznámka je to podľa môjho názoru, pretože, pretože vytvára základy toho, ako vnímame svet. Či to je svet silných a slabých psov, alebo je to svet, v ktorom je miesto pre každého.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blaha, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Jurzyca, od Ricarda už ubehlo 200 rokov a už tá jeho teória komparatívnych výhod, ktorá sa vyučuje v učebniciach ekonómie, mohla byť viackrát verifikovaná a falzifikovaná. A aj bola. A aj bola. Však si prečítajte modernejších autorov, Stiglitz, Krumma, Krugman. Laureáti Nobelovej ceny, ktorí to jasne vyvracajú. Zoberte si Latinskú Ameriku, akú má komparatívnu výhodu, že naozaj je na jedinej komodite závislé v rámci teórie komparatívnych výhod a ale absolútne závislé na USA a na ďalších komparáciách, ktoré sú zo západného sveta. Toto proste je empiricky neudržateľné. Ricardovská teória je absolútne, ale absolútne nezmyselná. A už to dokázal aj hádam každý trošku kvalifikovanejší ekonóm. Čiže oháňať sa Ricardom v 21. storočí je absolútne bezpredmetné.

    Ďalší kolegovia. Pán Pčolinský, nič k veci. Pán Baránik, nič k veci. Vašečka, nič k veci. Akurát: "Neberte si do úst pápeža Františka, nerozumiete tomu". Pán kolega, myslím si, že pán pápež František by nerozumel, ale absolútne nerozumel vám.

    Pán kolega Viskupič, bez ohľadu na to, či sa nezhodneme alebo zhodneme na forme, som rád, že sa vieme zhodnúť na niektorých obsahových veciach a že spoločne budeme sa snažiť niektoré veci v Európskej únii zmeniť, lebo to je cesta.

    Pán Krajniak, dúfal som, že poviete niečo k tej Európskej prokuratúre, že buď ste sa mýlili, alebo ste boli demagóg, alebo si zoberiete chybu. Nie, nič. Hovorili ste niečo o tom, že je zlá sociálna únia. Mimochodom, sociálna únia by priniesla ďaleko vyššiu životnú úroveň Slovákov, ale to asi nechcete, že?

    Grausová, nič.

    Takže, páni kolegovia, možno na záver, spomenul tu niekto v rozprave, neomarxisti. Niet väčších kritikov v Európskej únii ako sú neomarxisti, ale sú to kritici úplne iného razenia ako krajná pravica, ktorou ste vy, a tu je ten zásadný rozdiel.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči máte slovo.

    A potom pán poslanec Viskupič.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, páni poslanci. Chcem sa v prvom rade spýtať, teda to je vlastne otázka, čo sa týka tej Lisabonskej zmluvy, prečo, prečo ste podpísali Lisabonskú zmluvu? Držal vám snáď niekto pri hlave zbraň, že ste to museli urobiť? Prečo ste nepoužívali zdravý rozum? To je len teda taká prvá otázka.

    Povedali ste, pán minister Lajčák, že našou úlohou ako predsedníckeho štátu v Európe nie je hájiť záujmy štátu, ale záujmy Európskej únie. Ja si myslím, že povinnosťou každej vlády a štátu je v prvom rade hájiť záujmy svojho štátu. A som presvedčená, že ostatné štáty v Európskej únii to aj robia. Občania preto vás, občania Slovenskej republiky volili aj vás, pán minister, lebo si mysleli, že budete zastávať ich záujmy a záujmy nášho štátu. Chcem sa spýtať, prečo ste nepovedali pred voľbami, keď boli voľby do Európskeho parlamentu, že vlastne európski poslanci nemôžu zastávať naše záujmy? Myslím, že občania s týmto neboli uzrozumení, pretože keby to vedeli, asi by nikto nešiel voliť.

    Chcem povedať, že ak budeme voliť naše záujmy, aj ako predsednícky štát, bude to dobré, keď budeme hájiť naše národné záujmy a dobro Slovenskej republiky. Tak to bude dobré nielen pre nás, ale aj celú Európu. Dnes už len slepý nevidí, že Európska únia je riadená nikým nevolenými byrokratmi, ktorí šliapu po právach Európanov a robia všetko na zničenie Európy aj európskych národov. A nerobia to náhodne. Mne to celé pripadá ako organizovaný zločin.

    Hovoríte o nelegálnych migrantoch. Dobre, nelegálni migranti. Ale čo budete robiť a čo budeme robiť s tými státisícami migrantov, ktorých nám Turecko zlegalizuje? To už nebudú nelegálni migranti a na nich už budú platiť iné pravidlá. Vy si myslíte, a vôbec je tu niekto ešte so zdravým rozumom, ktorý by veril tomu, že nám niekto, že nám budú posielať vysokoodborných a kvalifikovaných odborníkov z Ázie a z Afriky? Bolo vôbec úplne zverejnené úplné znenie dohody s Tureckom?

    Žiadam poslancov, ktorým ešte zostali zbytky zdravého rozumu, či už sú to poslanci z koalície alebo z opozície, a tí, ktorí nestratili alebo nepredali svoje svedomie, tak žiadam ich, aby hlasovali proti tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • K vystúpeniu pani poslankyne nie sú žiadne faktické.

    Takže pán poslanec Viskupič. Je tu?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa aj poďakovať za miernu trpezlivosť, keďže som sa nachádzal v poslaneckom salóniku. Dlhodobo, aj počas minulého funkčného obdobia, aj v súčasnosti, sme mali záujem o to, aby tento typ debaty v pléne parlamentu prebehol. Bohužiaľ, ad jedna musím sa teda poďakovať, že pán minister s témou, či štandardou výročnou správou o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ale aj debatu o témach nášho predsedníctva do pléna parlamentu priniesol. A teraz to "bohužiaľ": predstavoval som si trošičku inú debatu. A, kolegyne, kolegovia, ak sa chceme baviť o prioritách nášho predsedníctva, chcelo by to možno iný uhol pohľadu, možno vyššiu mieru prípravy a možno naozaj pokus o to, že je to pre našu krajinu veľmi dôležitá téma.

    Zahraničné veci dlhodobo vnímame a podľa mňa je to tak dobré, že je to ten crean, crean, či už slovenskej alebo akejkoľvek inej politiky akéhokoľvek národného štátu a v našom prípade aj členského štátu Európskej únie. Debatu o predsedníctve, prioritách predsedníctva alebo aj členstve Slovenskej republiky v Európskej únii opakovane zažívajú v rôznych formách poslanci zahraničného výboru a veľmi často poslanci európskeho výboru. Európsky výbor, tak ako je v Európe volaný a u nás to tak isto začína byť ľudovo nazývaný malou Národnou radou v Národnej rade, je ten dôležitý výbor, ktorý zabezpečuje most alebo prienik do formovania európskych politík.

    Ja si dovolím aj z tohto miesta vyzvať členov tohto pléna, aby európsky výbor bol miestom stretu vízií a diskusií. A tým, že som trošička skeptický a do budúcna možno prehodnotím svoj zásadný postoj, že tieto témy majú byť čím ďalej viacej prednášané v pléne, tak zostáva mi teda výzva do budúcna, aby nielen členovia výboru, a je to jediný výbor, ktorý má aj náhradníkov, a náhradníci výboru, ale pri konkrétnych témach, ktoré či už jednotlivé formácie Rady, alebo tie veľké politické formácie summitov, ktoré sa stávajú často predmetom rokovania eurovýboru, sú veľmi málo mediálne kryté. Dokonca si viem predstaviť, ak to voľne skomparujem, dúfam, že nebude "fakček", ale u nás európsky výbor, tak ako v každej jednej členskej krajine, zhruba by mal zasadať toľko čo ústavnoprávny výbor, pretože obrovská miera agendy a obrovská téma tém, ktorá eurovýbor otvára, pretože Únia otvára veľa tém, a zároveň si myslím, že vyššia miera prípravy na tento typ debaty je takpovediac needed alebo očakávaná. A dúfam, že zo zákopovej vojny majiteľov pravdy sa dostaneme do pozície hľadačov a nachádzačov pravdy a budeme ťahať za to, aby sme naše postavenie v rámci Únie zlepšovali a vyjasnili si otázku, čo znamená napríklad téma "vystupovanie z Únie".

    Podľa mňa je veľmi dôležité povedať, že v Únii sa dá rôznym spôsobom byť. Je, myslím a dúfam, že sa nebudem mýliť a pán minister to potvrdí, je možno sedem scenárov, ktoré viem identifikovať, ako sa k Únii správať, ale definícia, a ja by som už rád počul, čo je to definícia "vystúpenia z Únie". Povedzte mi, na akom type scenára chceme byť. Lebo Nórsko je v Únii, má všetky povinnosti únialneho štátu a nesedí pri stole, a potom máme ďalších šesť. Chcel by som teda vedieť, ako sa dá Slovensko z geopolitického priestoru strednej Európy vyniesť a dať niekde inde. Pretože sme Európania, okolo nás sú členovia Európskej únie. Obrovská téma Ukrajiny a jej prístupových, nazvem to tak, alebo zbližovania s Úniou je na programe dňa. A čo to teda znamená, a nechcem spomínať to slovo, keďže čo to teda znamená alternatíva alebo nemajúc alternatívu alebo neexistuje alternatíva, by malo byť už raz a navždy položené, že ak teda existuje, povedzme si o nej. Chcem vidieť možno nejaké čísla. Chcem vidieť štátoprávne bilaterálne naše postavenie, kedy by Slovensko začalo ťahať teda za silnejší, lepší, autentickejší koniec ako to, že je členským štátom Únie. Chcem o tej alternatíve počuť čísla, chcem vedieť, akým spôsobom budú fungovať naše mestá, obce, regióny, štát a hlavne vo všetkých týchto entitách, ktoré identifikujeme v našom štáte ako členskom štáte, chcem vedieť, ako budú fungovať naši občania. Bude to pre nich výhoda? Ak to výhoda je, pomenujme ju a poďme sa o tejto alternatíve baviť.

    Keďže táto alternatíva neexistuje, neexistuje, bohužiaľ, bohuvďaka, to si nechajme na iný typ debaty, tak vystupovanie z Únie je podľa mňa falošný scenár. Falošný scenár pre zavádzanie spoločnosti, falošný scenár pre bičovanie emócií, falošný scenár na to, že by sa mohli mať občania Slovenskej republiky lepšie, ak sa únialny projekt rozstrelí, ak prestane fungovať. A ak to, že ten základný moment fungovania Únie, že ľudia prestali svoje bilaterálne záujmy riešiť v rámci bojových alebo vojenských konfliktov, ale sadajú si spolu za stôl, tak toto je jedna zo základných striech, ktorú ja mám hlboko zažitú. A preto aj napriek obrovským možným zlyhaniam, keďže aj tá Únia je len ľudský projekt a je projekt svojím spôsobom unikátny, napriek týmto zlyhaniam naozaj neexistuje nateraz iný spôsob realizácie našich národných záujmov a našich globálnych záujmov ako komunitárny moment Únie. Pretože si myslím, že Slovensko pri každom jednom summite, pri každom jednom zasadnutí Rady obrovsky nafúkne svoj význam, pretože sedí za stolom. Má možnosť do tých politík hovoriť. Ale čo je unikum, historické unikum je, že je na základe parametrov aj toho nenávideného Lisabonu nútené, naši partneri, že nás musia počúvať.

    Skúsme sa na to pozrieť z uhla pohľadu, že poďme zlepšovať parametre fungovania Únie, pretože sme odkázaní žiť v priestore našich stredoeurópskych parametrov, a poďme vysvetľovať naše pozície k severu, juhu, z nášho pohľadu aj východu a západu. Poďme využiť parametre, ktoré zatiaľ sú na stole, a mohli sme ich do určitej miery formovať, na to, aby sa život občanov, život dediniek, miest, obcí, regiónov a celého Slovenska zlepšoval.

    K téme výročnej správy členstva Slovenskej republiky. Je, ak si pozrieme tú správu, chce a naozaj kopíruje otázky, ktoré v rámci toho posledného roka v Európskej únii naozaj únialnymi témami, ale aj s dosahom na Slovensko reálne formovali. Energetická únia, jednotný digitálny trh, problémy klímy alebo klimatičné, migračná otázka, sú veci, ktoré sú pre potreby tohto pléna rozpracované.

    Mám možno výhrady parciálne k niektorému uchopovaniu týchto mohutných politík v rámci Únie. Mám svoj pohľad na stratégiu pre digitálny trh, ktorá naozaj nesie v sebe obrovský potenciál zvyšovania pracovných miest, obrovský potenciál zacielenia európskych politík na to, že svet, ktorý zo svojho východiska, alebo takpovediac, ak by som to digitálnou terminológiou hovoril, o nastaveniach z difoltu, nemá mať hranice, lebo ako technológia vznikol bez hraníc, sa jednotlivými reguláciami aj členských štátov Európskej únie dostal do momentu, že tieto hranice sú. Fungujeme tak, že máme rôzne trasy lietadiel, že nefunguje elektronický obchod. A tieto bariéry zarábajú možno tým nenávideným korporáciám, ako spomínal kolega Blaha, ale idú a siahajú do peňaženiek našich občanov. Myslím si, že parametricky nastavenie tejto témy Jednotného digitálneho trhu by priniesli pracovné miesta, by uľahčili ľuďom život, ale aj pobyt v akomkoľvek členskom štáte Únie. A pre mňa je, či už ak budeme pozerať na výročnú správu alebo pro futuro na formovanie parametrov digitálneho trhu, tuná by som absolútne zameral aspoň na ľudí, ktorí to myslia dobre s občanmi, ich fokus. A poďme sa napríklad baviť o niekoľkonásobne prerábanej stratégii Jednotného európskeho digitálneho trhu.

    K výročnej správe, ktorá už aj obsahuje samotné predsedníctvo, a tu voľne premostím, je dôležité, alebo témy predsedníctva, je dôležité povedať, že áno, bol zvolený nástroj takej širšej debaty v rámci prípravy predsedníctva, volal sa Národný konvent, a niektorí sme sa tohto fóra na Národnom konvente zúčastnili. A takisto, síce už pár, pár doslova hodín alebo dní pred začiatkom nášho predsedníctva je jedna z ďalších fold upov tohoto fóra, aby sme sa o európskych témach mohli baviť a možno osvetlili si aj tak troška navzájom to, že čo môže byť ambíciou nášho predsedníctva, čo sú to teda tie témy, ktoré budú stanovené jednak z rollingu Európskej únie a jednak teda ten slovenský prínos.

    Myslím si, že predrečník hovoril z hľadiska predsedníctva o dvoch základných fórach, a pre mňa, možno pár poznámok, k tomu, akým spôsobom si myslím, že naša parlamentná dimenzia by predsedníctvu vedela pomôcť, by vedela urobiť... A asi požiadam predsedajúceho, nech to dokončíme, keďže je tu veľký hluk.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, predpokladám, že ešte budete vystupovať, takže prerušíme teraz rokovanie a potom po hlasovaní by ste mohli pokračovať. Dobre, ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, tie papiere, keby ste vaše zobrali. Istota je guľomet, aby vám to niekto nešmajzol.

    Takže vyhlasujem rozpravu za prerušenú. Prestávku dáme do 11.02 a budeme potom hlasovať.

  • Prestávka. Zaznievanie gongu.

  • Pro prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných poslaneckých návrhoch, a to v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

    Prosím teraz spravodajcu pána Petra Pčolinského z výboru pre hospodárstvo a životné prostredie, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 73.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 38, proti 17, zdržalo sa 69, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (tlač 74). Prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Lukáča, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 74.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto. Dajte, prosím, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 49, proti 23, zdržalo sa 54 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Teraz budeme hlasovať o bode č. 39 nášho programu a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (tlač 75). Prosím teraz spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Miroslava Ivana, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač75.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k tomuto návrhu vystúpila jedna poslankyňa, neboli predložené žiadne návrhy. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 54, proti 27, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh schválený nebol.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 40, a to v prvom čítaní, teda o prvom čítaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Zb. o účtovníctve (tlač 76).

    Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči, z výboru pre financie a rozpočet, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 76.

  • Vážený pán predsedajúci, dovolím si informovať vás, že k navrhovanému zákonu sa do rozpravy žiaden poslanec nezapojil. A prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 42, proti 24, zdržalo sa 62 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu bode programu.

    Budeme hlasovať o bode 42, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Zb. o advokácii (tlač 78). Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána Baránika. Ja som dostal info, ja viem, ja som dostal informáciu, že ste sa vymenili.

    Ale, pán poslanec Dostál, kľudne môžte aj vy uviesť hlasovanie, to nie je problém. Áno, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Vrátime sa k tomu, žiadny problém.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 78.)

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nezaznel žiadny iný návrh, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 55, proti 11, zdržalo sa 61 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neodsúhlasili.

    Takže máte pravdu, preskočil som jeden bod, takže sa vrátime k hlasovaniu o prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 77). Dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci pani poslankyni Silvie Petruchovej, aby uviedla hlasovanie. Samozrejme, môže to uviesť priamo z miesta.

    Takže nech sa páči, máte zapnutý mikrofón.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 77.

  • Pán predsedajúci, ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Rajtár a pán Mihál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 55, proti 5, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý, takže nebudeme pokračovať v druhom čítaní o tomto návrhu.

    Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 79).

    Teraz, pán poslanec Baránik, z ústavnoprávneho výboru, máte slovo a môžete uviesť hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 79.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto. Dajte teda, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 55, proti 3, zdržalo sa 69 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.

    Teraz bude nasledovať posledné hlasovanie, a to v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (tlač 24). Spoločný spravodajcom z výboru zahraničného je pán poslanec Milan Panáček.

    Nech sa páči, môžte uviesť hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste, tlač 24.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s dohodou súhlas a zároveň rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Chcem vás upozorniť, že nakoľko má to charakteristiku medzinárodnej zmluvy, tak je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124, za 108, proti 13, zdržal sa 1 a 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh, zmluvu sme teda schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem krátku prestávku, kým zaujme miesto aj navrhovateľ, aj spravodajca. Takže do 11.17?

    A, pardon, nech sa páči, pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.

  • Som len chcel dať do pozornosti členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že máme rokovanie 12,15 v miestnosti č. 71. A tiež by som, pán predsedajúci, navrhol, keďže poslanci zdravotníckeho výboru odchádzajú 11,45 na poslanecký prieskum schválený, že aby sme vtedy skončili, teda prerušili plénum. Aby nebolo plénum v čase, keď bude prebiehať už poslanecký prieskum a neboli tu poslanci.

  • Pán poslanec, viete, že existuje rozhodnutie, že počas rokovania Národnej rady ani výbory by nemali zasadať, pokiaľ plénum rokuje. Keď sa tak rozhodli, to je ich rozhodnutie (reakcia z pléna).

    Nech sa páči, tak sa môžte obrátiť naňho, aby odišli o 12.00., a nie 11.45.

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Chcela by som pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zasadanie mimoriadneho výboru bude o 12.00 hod. v miestnosti č. 30.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem upozorniť členov hospodárskeho výboru, že na zajtra zvolané stretnutie výboru je zrušené, nakoľko jediným bodom programu bolo pozvanie zástupcov U.S. Steelu, ktorí nás mali informovať o situácii, ktorá tam je a ktorá je medializovaná, a zástupcovia U.S. Steelu toto stretnutie nateraz odmietli. Takže budem vás potom neskôr informovať o ďalšom postupe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poprosiť členov zdravotného výboru, že poslanecký prieskum bude o 12.00 hod., autobus bude pristavený o trištvrte na dvanásť, ale odchod bude o 12.00 hod.

    Ďakujem.

  • Pripomínam, že pokračovanie výboru pre sociálne veci sa uskutoční o 13.00 vo zvyčajných priestoroch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem teraz už prestávku do 11.20 a idem informovať aj pána ministra, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, a budeme pokračovať v rozprave. Ešte vystúpi pán poslanec Viskupič.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Pán navrhovateľ už je na svojom mieste. Ešte pána Petráka ako spravodajcu. Aj ten je tu, dobre.

    Takže, pán poslanec Viskupič, nech sa páči môžte pokračovať v rozprave.

    A zároveň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, aby bol väčší kľud v rokovacej sále, lebo pán poslanec ide vystúpiť a nebolo by dobré, keby ste ho rušili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť pre druhú časť môjho vystúpenia, že obe témy, či už výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii alebo aj téma, kde sme zlúčili rozpravy, ktorá sa týka tém predsedníctva, priorít predsedníctva, sú veľmi dôležitými. A teda, ako som povedal v úvodnej časti, pre mňa je tak trošička sklamaním, že napríklad, a uvediem to už tak, ako som vypozoroval z tejto rozpravy, že škoda, že sa pri napríklad vystúpení pána predsedu eurovýboru nezúčastnil debaty, možno vo faktických poznámkach žiaden koaličný poslanec. Áno, naznačil témy, otvoril témy, pri niektorých mám výhrady, to pomenujem neskôr, ale predsa len si myslím, že pomenovať až taxatívne vymenovať témy, ktorými sa bude zaoberať, či malý COSAC, veľký COSAC, alebo samotné témy predsedníctva, alebo snaha o pomenovanie politík, takpovediac z pohľadu možnej exekutívnej alebo vládneho uhla pohľadu, je unikátnou príležitosťou pre vládnych aj opozičných poslancov ako uchopiť tému našich zahraničných vzťahov a nášho pobytu v Únii. Ja som to povedal možno príliš mäkko v tej prvej časti. Myslím si, že ľudia, ktorí sa touto témou zaoberajú, troška túto príležitosť prepásli. A preto si myslím, že, neviem, možno sa dohodneme s pánom ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, že buď budeme dopyt akcelerovať ponukou a tieto témy budeme mať v pléne parlamentu častejšie, alebo to budú témy, ktoré budeme preberať len na gesčných výboroch.

    Chcel by som povedať ešte, že hlavných päť oblastí, ktoré nachádzame vo výročnej správe a takpovediac v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2016, sa môžu poslanci aj národného parlamentu vidieť takmer v každej. Či už to je riešenie utečeneckej krízy a návrhy opatrení k lepšiemu manažmentu európskych vonkajších hraníc, ak to preložím, podpora zamestnanosti, rastu a investícií, energetická únia a menej diskutovaná agenda nových zručností, ale pre nás veľmi dôležitá, pre plénum parlamentu, pretože sa či legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, vrátane balíka k pracovnej mobilite, nový štart pre pracujúcich rodičov, pilier sociálnych práv ako súčasť prehlbovania hospodárskej a menovej únie, sú témy na debatu a sú témy na pozornosť.

    No a tá posledná z tých piatich je spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, tu sa budeme a dúfam možno aj politicky a zásadne sporiť o tom, že opatrenia zamerané na posilnenie transparentnosti zdaňovania podnikov a boj proti daňovým únikom je zásadná téma. A dokonca si myslím, že nástroj v členských štátoch alebo teda národných štátoch v rámci Únie je slabší ako nástroj v Európskej únii, pretože keď sa chceme baviť o schránkach a užívateľoch koncových výhod a podobne, budeme potrebovať nejaké nadnárodné fórum, ktoré v prvom momente nám ponúka Európska únia. A myslím si, že aj globálne fórum v boji proti daňovým únikom, optimalizácii daní, schránkam, tzv. daňovým rajom sa, bohužiaľ, dá vybojovať iba na nejakej forme medzinárodného fóra. Preto si myslím, že spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, ktoré má vo svojom DNA zabudované, že sa musíme zamerať na posilnenie transparentnosti zdaňovania, postaviť sa proti mohutnej sile korporácií, ktoré vedia daňovo optimalizovať v daňových rajoch, je zásadná politika, ktorú sa nedá vybojovať na úrovni členského štátu, pretože jeho inštrumentárium je v tomto slabé. Keďže tento fokus, a dúfam, že nedopadne, a tu by sme mohli prejsť do tej kritickej časti, aby z toho neboli pracovné komisie, aby z toho neboli prípravy stratégií, ktoré budú následne prehodnocované, ale aby z toho bol reálny nástroj, tak tu by mohol zohrať každý jeden, každá jedna členka a každý jeden člen členského štátu, parlamentu členského štátu, exekutívy, ale aj na úrovni Európskej únie, na to, aby sme sa na túto piatu oblasť pracovného programu Európskej komisie na rok 2016 zamerali.

    Čiže ak zhrniem zo správy, ktorú sme dostali, či riešenie utečeneckej krízy, podpora zamestnanosti a rastu investície, energetická únia, agenda nových zručností alebo spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie sú témy pre plénum parlamentu, sú témy, ktorým sa každý jeden poslanec nášho parlamentu môže venovať a môže vyjadriť. To, že sa tak nestalo v tejto rozprave, je pre mňa sklamaním.

    Druhá časť, ktorá sa v rámci zlúčenej rozpravy venovala možným námetom na témy predsedníctva, či malého, veľkého COSAC-u alebo celkovo, je pre mňa veľmi dôležité, že áno, súhlasím a predpokladám, že téma Brexitu bude témou, ktorá bude formovať, či to dopadne tak, že Británia zostane v Európskej únii, v úvodzovkách, alebo v referende sa rozhodne o vystúpení. Témou to bude z rôznych uhlov pohľadu, predpokladám, že toto je mohutne oddiskutovaná téma, nie je sa k nej ďalej potreba vyjadriť. Chcem iba spomenúť iniciatívu opozično-koaličnú, ktorá vzišla na pôde Európskej únie, takzvaná "SK 4 BREMAIN," kde sa pripojili, čiže iniciatíva, petičná akcia za výzvu poslancov slovenského parlamentu, ktorí sa pod ňu podpísali, či z vládnych alebo opozičných strán, aby sme vydali signál, že nám záleží na tom, aby Británia v Únii z rôznych pohľadov zostala. Čiže iniciatívu "SK 4 BREMAIN", som jeden zo signatárov tejto výzvy, spolu s pánom poslancom Klusom alebo pani poslankyňou Cséfalvayovou sme prezentovali svoje zámery a myslím si, že v rámci pôsobnosti eurovýboru, jedného z dvadsiatich ôsmich eurovýborov, ktoré v Únii fungujú, bola táto iniciatíva privítaná.

    Migrácia. Migrácia je hlboko diskutovaná téma a je to jedna, teda pravdepodobne, z tém, ktorá sa medzi prioritami objaví. Myslím si, že tak ako sa, ako toto plénum sa postavilo k problémom migrácie, keďže sme tu sedeli síce v inom zložení, ale neexistoval jeden poslanec pléna, ktorý by nebol býval alebo nepodporil uznesenie Národnej rady, ktoré sa postavilo k jednotnému automatickému mechanizmovaniu prerozdeľovania alebo takzvaným kvótam, nikto z tohoto pléna sa nevyskytol, či bol koaličný alebo v tom čase z vládnej strany alebo z opozície, ktorý by s týmto systémom súhlasil. Bolo to veľmi tvrdé a jasné vyjadrenie. Vláda v tomto mala oporu či už gestorských výborov k tejto téme, keď to tak nazvem, alebo pléna. A preto aj slová o tom, ja by som bol trošička opatrnejší v tej dikcii, ako hovoril pán predseda Blaha, že mali sme pravdu a dokazovať si, kto akú pravdu kedy mal. Tuná v rámci toho jeho slovníka vidím skôr politiku.

    Ale je pravda, že tento mechanizmus zlyhal, zlyháva. A navyše mali by sme aj pod vplyvom posledných udalostí a revízie Dublinských kritérií vidieť, že sú témy Európskej komisie, ktoré z môjho pohľadu ubližujú európskemu projektu. Hovoril som to verejne. Proste mám pocit, že tie nové návrhy v rámci obrovského dokumentu, neviem, kto z nás, ja som ten čas venoval, myslím, že to má 113 strán v rámci toho, nazvime to pracovného Dublinu 3, je tam jeden absolútne od reality odtrhnutý návrh, to je tých 250-tisíc eur ročne pre, pre udelenie alebo realizáciu azylového procesu, ani nie úspešného azylového procesu, ale realizáciu azylového procesu. A myslím si, že toto, tento typ wordingu, tento typ decision makingu, tento typ návrhov a iniciácie ubližuje európskemu projektu, pretože sa zdá, že Európska komisia prestala rozumieť samotnej Únii, prestala rozumieť členským štátom, prestala rozumieť samotným migrantom.

    Druhá interpretácia tohto javu v tom Dubline 3 a voľne sparafrázujem ministra vnútra, ktorý hovorí, že vypýtaj si viac, a keď sa tento zásadný moment nakoniec pod obrovským tlakom z pozície stratí, a to znamená, vyhráme nad tým, že túto absurditu z hľadiska návrhu Európskej komisie odstránime, tak sú tam možno slabšie a možno ale tým pádom aj omnoho nebezpečnejšie návrhy. A jeden z nich, ktorý ja som identifikoval, je zase a opäť ten kvótový mechanizmus, ktorý v návrhu Dublinu 3 ja identifikujem. Čiže chcem pozvať aj poslancov na sledovanie tohoto procesu z hľadiska iniciácie Európskej komisie, aby sme sa zamerali na to, že áno, ak Európska komisia príde s absurdným návrhom, zmapujú a pokryjú to média, zameriame sa na jeden typ absurdity – 250-tisíc eur za jedného možného alebo aplikanta na azyl, jedného možného budúceho azylanta, a toto sa z toho wordingu odstráni. Na druhej strane nám tu latentne a veľmi tak, ja si myslím, že až podprahovo prichádza opäť kvótový mechanizmus a či už mediálny svet alebo pozornosť poslancov alebo verejnosti tým pádom, keďže mediálny svet toto nie veľmi mapuje a kryje, sa nám môže dostať do pozícií, a schválime to, pretože sme uspeli v odstránení 250-tisícového nezmyslu a nápadu, ktorý podľa mňa, a ešte raz to zopakujem, ubližuje európskemu projektu ako takému.

    Ľubo Blaha sa venoval aj TTIP-u. TTIP možno v mnohých otázkach rozdeľuje, spája, ja som, sme jedni z dvoch poslancov, ktorí TTIP sledujú od základného positioningu, kedy to začalo vplávať na úroveň aj členských štátov. Snažili sme sa vybojovať boj, aby takzvané riding rooms neboli na amerických ambasádach, ale dostalo sa to na nejaké fórum členských štátov. Čiže u nás sa to teda spracovalo, nakoniec ustúpila Európska komisia, máme to na ministerstve hospodárstva. I keď priznajme si, že asi ten boj bol významný možno pre nás dvoch, pretože ja doteraz neviem, ktorý bývalý poslanec alebo ktorý súčasný poslanec vôbec využil tú príležitosť, i keď tu máme veľmi veľké množstvo kritikov.

    A tu sa obrátim na tú kritickú časť politického spektra. Kto mal ambíciu si pozrieť záver jedenásteho, dvanásteho, trinásteho kola rokovaní o TTIP, kto využil príležitosť ísť a oboznámiť sa s pozíciami americkej strany, Európskej komisie a pozrel sa na to, čo v rámci týchto riding roomsov máme možnosť preskúmať. Moje informácie sú, že nikto okrem pána poslanca Blahu. Preto ak chceme kritizovať TTIP, poďme sa oboznámiť z hľadiska bývalého takého toho koordinátora tejto agendy, ktorý myslím, že skončil kdesi v službách pána prezidenta. Bol otvorený priestor a naše kritické poznámky, z môjho pohľadu naše demokratické a environmentálne štandardy, Ľubo Blaha pridáva sociálne, je potreba, aby sme sa o tejto mohutnej dohode, ktorá z môjho historického pohľadu, keďže historické vzdelanie mám, dokáže a môže prerobiť parametre povojnového usporiadania sveta, aby sme to mali oddiskutované takpovediac zo všetkých možných, všetky sa nepodaria, ale všetkých možných uhlov pohľadu.

    Ak Európska komisia začala zle, a to znamená, že vylúčila NGO-čky a verejnosť z tohoto procesu a pod tlakom, či už Nemcov alebo aj spomínaných Francúzov, ale čiastočne aj nás, keďže ohľadom TTIP-u prebehla aj European Citizens´ Iniciative, čiže občania využili svoje petičné právo, aby v tejto téme takpovediac odovzdali svoj pohľad Európskej komisii. A tento proces bol úspešný. Dokonca aj Slováci nazbierali niečo cez 10-tisíc podpisov na to, aby sme TTIP dostali do základného fokusu na debatu. To, že nejakým spôsobom budeme musieť riešiť meniaci sa geopolitický, geopolitický pohľad aj v rámci ekonomiky, aj v rámci odstraňovania takzvaných netarifných bariér v rámci podnikania, je jedna vec. Druhá vec je, do hĺbky oddiskutované benefity, čo to spraví so strednými a malými podnikateľmi, čo to spraví s nárastom HDP a čo to spraví s našimi demokratickými environmentálnymi, teda aj z hľadiska fokusu sociálnej demokracie, sociálnymi parametrami v rámci Európskej únie, či sa naozaj nevydáme do rúk mocných a silných v ekonomike a podnikaní. S terminológiou zo sedemdesiatych rokov môžme hovoriť o tom korporatívnom tlaku.

    Téma arbitráží, dlhodobo oddiskutovaná, ako keby na čas zbrzdila. A tiež vítam to, že nie sme pod tlakom ukončovania mandátu pána prezidenta Spojených štátov amerických Obamu, ale už samotný partner v týchto diskusiách, Spojené štáty americké upúšťajú od positioningu, že TTIP musí byť podpísaný do konca jeho mandátu. Tým pádom minimálne to, čo bolo pre túto tému veľmi dôležité, získali sme čas a teda môžme sa o tejto dohode, ak má vzniknúť, baviť takpovediac otvorene a s dostatkom času. A ja na tú debatu pozývam. A pozývam hlavne akademický svet, všetkých ľudí, ktorí sa chcú vyjadrovať k obhajobe verejného záujmu aj z pohľadu geopolitiky, aby, a teda aj členov, členov tohoto fóra. Musím povedať, že či už ministerstvo hospodárstva aj cez iniciáciu týchto riding roomsov, alebo mám pocit aj ministerstvo zahraničných vecí má dvere otvorené, poďme teda sa pýtať. A dúfam, že ten nápor, ktorý môže vzniknúť, troška sa usmievam, je to mierna irónia, zvládnete a budeme sa vedieť o TTIP-e pobaviť s ľuďmi, ktorí v tých mohutných agendách, pretože sa to týka obrovsky, množstva technických noriem a podobne, budú vedieť poskytnúť dostatočné množstvo informácií.

    Energetická únia, ďalšia a teda z tých posledných. Ja súhlasím s tým, že Energetická únia je témou, potrebujeme sa v rámci Európy baviť a rozprávať o tom, že akým spôsobom diverzifikovať zdroje, akým spôsobom odstrániť nejakú časť Európy od monopolného takpovediac dodávateľa základných nosičov energií a podobne, ale nesúhlasím s interpretáciou Ľuboša Blahu, že teda Nord Stream je ako keby zlyhaním politík Európskej únie a nejaký zlý Západ nás tu vyfackal a my teraz realizujeme a realizuje sa Nord Stream a nechal Ukrajinu a Slovensko tak. Nord Stream 2 je komerčný projekt. Chcem teda poznať, chcem teda poznať nástroj Európskej únie alebo členských štátov, ako im to zakázať. Nord Stream 2 organizujú konzorciá, z môjho pohľadu idú v príkrom rozpore so súčasnými pozíciami Únie, pretože nediverzifikujú alebo teda nerobia alternatívnu ani cestu, ani zdroj. Je to paralelná lajna k Nord Stream-u 1 a je to z toho istého zdroja, čiže z východu alebo z Ruska.

    Takže ak má Európska únia v rámci diverzifikácie zdrojov jednotný alebo svoj základný positioning, a to je, že ak sa realizujú takto obrovské a mohutné projekty, tak majú minimálne otvárať inú alternatívnu cestu alebo, a to je omnoho vyšší záujem, ponúkať iný zdroj. Nord Stream 2 nerobí ani jedno, ani druhé. Je to rovnaká cesta, dokonca paralelná s Nord Stream 1 a je to ten istý zdroj. Takže Únia aj my máme jednotný postoj. Čo s týmto dokážeme urobiť, keďže tento projekt je takpovediac súkromno-súkromno partnerský alebo de facto, štátny de facto z hľadiska teda partnera Ruska a súkromný z hľadiska konzorcia, myslím, že rakúskych a nemeckých firiem, ktoré ho chcú pre Úniu zrealizovať. Čiže aké je reálne nástrojivo, to si poďme teda pomenovať, aby sme mohli tomuto podľa mňa falošnému projektu, kedy niekto na úkor Únie, nás, Ukrajiny, ale ja si myslím, že aj samotných Nemcov a Rakúšanov, realizuje čosi, čo zase a opäť neprospieva imidžu Európskej únie, pretože naozaj potom je možnosť interpretovať realizáciu tohto projektu ako to, čo ide proti našim národným záujmom, ale aj záujmom Ukrajiny. Ak teda Únia v tomto dospeje k nejakému reálnemu nástroju, ako v tejto konzorcii, aby mohli či už realizovať iné trasy, alebo realizovať iný typ zdroja, tak ja to len privítam. Som ale v tejto miere skôr skeptický, pretože myslím si, že tento reálny, inštrumentárium alebo nástrojivo je veľmi oslabené. Uvidíme.

    Ďalšiu tému, ktorá dnes z diskusie teda vyplynula, a tu by som chcel a tu aj skončím, ja som vo faktickej poznámke hovoril o forme prejavu. A teda keďže sme na pôde parlamentu, dovolím si malú poznámku. Nešlo mi úplne príkro o ten mentorský prístup pána pedagóga z vysokej školy, ktorý v tejto funkcii predsedu eurovýboru pôsobí, ale chcel by som vyzvať naozaj v dobrom, aby sme sa nebavili do budúcna o ľuďoch, ktorí boli prerozdelení povinnými kvótami nasledovným wordingom: tisíc ľudí, to je nič, ide o fazuľky. Tak, pardon, toto sa mne zdalo trošička cez čiaru. Tisíc ľudí prerozdelených mechanizmom kvót je málo, je to to, že ten mechanizmus zlyháva, je falošný a podľa mňa je to len turbopolitická téma, ale ten, ten wording, že lebo, bohužiaľ, my sa pri aj povinných kvótach bavíme o ľuďoch. Nepoužívajme wording, že ide o fazuľky, lebo ide z môjho pohľadu v prvom a podľa mňa jedinom pohľade, ktorý by sme mali mať, a to ide o ľudí. A ukážme tú ľudskosť! Skúsme naozaj ba byť autentickí a pripravení na debatu, že aj pri migračnej kríze úplne na začiatku, v strede aj na konci sa bavíme o ľuďoch, o našich ľuďoch tu a ľuďoch, ktorí sem prichádzajú, niektorí naozaj z vojnových konfliktov, zachraňujú si život. A naše mechanizmy by mali byť tak pripravené, aby sme tých, ktorí sú prospechári a idú sem z prospechárskych alebo iných typov motivácií, vedeli oddeliť od tých, ktorým je naozaj treba pomôcť. To je výzva pre Úniu a myslím si, že ak ju zvládneme, tak budeme mať vytvorený mechanizmus, akým spôsobom Európska únia a členské štáty, ktoré reprezentujú, budú sa vedieť s migračnými krízami vysporiadať.

    Chcel som možno dať poznámku k nárastu fašizmu, ale to si nechám na inú tému, keďže sa jej jeden z rečníkov venoval. Myslím si, že pri výročnej správe o členstve a prioritách toto nie je vhodné komentovať. Toľko z môjho pohľadu, či už k organizácii a tematickej organizácii malého, veľkého COSAC-u ako parlamentnej dimenzie, alebo teda mohutnému zorganizovaniu celého nášho predsedníctva.

    Chcem z tohto miesta, keďže som dlhodobo inicioval túto debatu a myslím si, že toto je vec, ktorá by mala náš národ spojiť a snažiť, aby sme v tejto skúške, ktorá sa nám deje prvýkrát, obstáli. Chcem deklarovať, že pre potreby jednotnej prezentácie krajiny v tejto téme budem držať, napriek tomu, že sme z inej časti politického spektra, palce ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby organizácie eventov aj toho, kde musí prísť k nejakému posunu a disease makingu pri našom predsedníctve, sme zvládli. Aby Slovensko zasvietilo a neboli sme v parametroch, len aby hanba nebola, a aby sme naozaj jeden z nástrojov, ktoré sa opakuje v rolingu raz za 14 rokov, zvládli natoľko dobre, že pri budúcej debate o tejto téme, výročnej správe o členstve Slovenskej republike, mohli byť na Slovensko a zvládnutie tohto procesu hrdí. Týmto skončím.

    Chcem teda pozvať a vyzvať ešte ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby napriek tomu, že som teraz skeptický, o témach pre toto plénum v rámci výročnej správy sme otvorili sólo debatu o tom, ako sme slovenské predsedníctvo zvládli. Ak sa to stane, ja to len v rámci debaty privítam, pretože si myslím, že niekedy naozaj ponuka akceleruje dopyt. Čiže viac tém o našom únialnom pôsobení, viac tém o našom globálnom pôsobení je dôležitých pre toto plénum a celú slovenskú spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu... Aha, ospravedlňujem sa. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia faktickými poznámkami.

    Prvý sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Paška.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o ďalších pokusoch Európskej komisie presadiť prerozdeľovacie mechanizmy. Zhruba pred pol hodinou sa vrátila z Prahy delegácia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa zúčastnila rokovania výborov národných parlamentoch krajín V4, kde sa hovorilo práve o súčasných problémoch v komunikácii medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi a štátmi. A v rámci toho sa zjednotili, povedal by som, pozície a potvrdili sa pozície krajín V4 v tom, že prerozdeľovacie mechanizmy, tak ako ich navrhuje Európska komisia, nebudeme podporovať a že urobíme všetko pre to, aby sme tieto prerozdeľovacie mechanizmy zastavili, zrušili a aby sa utečenecká politika riešila, povedal by som, veľmi, veľmi racionálne, pragmaticky, bez nejakých vážnych dôsledkov na národné štáty.

    Čo je však veľmi dôležité a týka sa aj našej zahraničnej politiky, je, povedal by som, návrh pána predsedu výboru Českého senátu, pána Swarzenberga, ktorý navrhol, aby sme sa spoločne začali zaoberať reformou Európskej únie, pretože aj v Česku, Poľsku, Maďarsku cítia, že tie mechanizmy, ktorými disponuje Európska komisia, nie sú celkom v súlade s tým, čo by bolo potrebné, aby Európska komisia vykonávala. A ponúkli proste takúto spoluprácu v rámci krajín V4 s tým, že na ďalšom zasadnutí v Poľsku by sa malo prikročiť aj k nejakým záverom a formuláciám, ktoré by boli potom záväzné pre krajiny V4 pri konaní voči Európskej komisii a európskym inštitúciám.

    Takže možno nielen otázka utečencov, ale aj ďalšie problémy, ktoré má Európska únia teraz pred sebou, budú v tomto období veľmi vážnymi otázkami aj pre nás a pre zahraničný vývoj a zahraničnú politiku, pretože rastie počet tých krajín, ktoré majú záujem meniť pravidlá spolu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľuboš Blaha s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, najskôr technicky, k tým fazuľkám. To je nedorozumenie. Hovoril som o počte tisíc ľudí a fazuľky sa vzťahovalo ako prirovnanie na to tisíc, a nie na to ľudí. Čisto technicky. Čiže mal som na mysli samozrejme nízky počet, nieže by som ľudí považoval za fazuľky, to by bolo samozrejme lacné, ale bolo to asi zapríčinené nepochopením mojej poznámky.

    Ale k tým pozitívnejším veciam vášho príhovoru. TTIP a tam súhlasím, že sme spoločne na európskom výbore bojovali za to, aby táto dohoda bola naozaj aj demokratickejšia, aj sociálnejšia a ak vôbec by bola. A priznám sa, že keď som bol v tej čitárni, tak odchádzal som odtiaľ pokojnejší. Pretože som videl, že z 30 oblastí, z ktorých bolo medializovane uzavretých 14 oblastí, to sú vlastne konsolidované texty. Čo znamená, čo som si myslel, že to znamená, uzavreté texty, ale kdeže. To sú pozície EÚ a pozície USA. Keď si niekedy zoberiete tie pozície a vidíte, čo tam je za rozdielnosti, keď Európska únia tam má pozíciu – budeme chrániť sociálny a zelený a demokratický model, a Amerika – biznis, biznis, biznis, GMO, biznis. Úplne iné svety. To dať dokopy, bude trvať roky, ak nie desaťročia, a nie mesiace alebo týždne, ako si mysleli kolegovia niektorí z Európskej únie. Čiže bol som pokojnejší, naozaj zatiaľ nie je dohodnuté prakticky nič, prakticky nič. Ale to neznamená, že musíme byť pokojnejší, ale skôr to, že naša kritika bude trvať asi dlhší čas a naša diskusia takisto.

    Tretia poznámka, iba veľmi stručne k tomu Nord Streamu. Viete, komerčné projekty, ja poznám túto podľa mňa demagogickú argumentáciu Nemcov, ktorí povedia: a čo my s tým máme, však to sú, dva podniky dohodli. Tak ale však potom môžme zrovna zrušiť celé sankcie, však to sú tiež komerčné aktivity, však vlastne obchodujú väčšinou slovenskí podnikatelia, alebo nemeckí s ruskými a čo tam majú čo robiť sankcie potom? Tak potom Nemci nemôžu obhajovať sankcie, keď nedokážu ich aplikovať aj na veci, ktoré sú dôležite pre celú Európu. Toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Grausová.

  • Áno, ďakujem. Našou prvoradou povinnosťou je pracovať pre našich občanov. A preto je povinnosťou slovenského parlamentu a slovenskej vlády odmietnuť prerozdeľovanie migrantov, ako aj platenie akýchkoľvek pokút. Preto žiadam kolegov poslancov, aby túto výročnú správu a priority vlastne, ktoré boli uvedené, priority Slovenskej republiky, aby to odmietli. Pri hlasovaní sa ukáže, ako to poslanci tohto parlamentu naozaj so Slovenskou republikou a s jej občanmi myslia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, my nie veľmi často spolu súhlasíme, sme členmi európskeho výboru obaja a rozprávame sa otvorene o mnohých témach, ale mám na riešenie mnohých tém rozdiel. Ja musím dnes s prekvapením povedať, že s podstatnou časťou vášho vystúpenia som úplne konformný a nemám voči tomu nejaké vážnejšie pripomienky.

    Súhlasím plne s vami, že neexistuje iný scenár ako zotrvania Slovenska v Európskej únii, ale v tejto súvislosti si neodpustím jednu poznámočku. Keď pozerám reakcie opozície, sa chcem úplne otvorene a korektne politicky opýtať, ako ste chceli s takýmito rozdielnymi politickými názormi na Európsku úniu vytvoriť jednu koalíciu, ktorá by viedla Slovensko k nejakej prosperujúcej budúcnosti?

    Druhú poznámku, pokiaľ ide o Nord Stream. Aj všetky ostatné veľké nadnárodné spoločnosti, žiaden lístok sa nepohne bez vetra, tak isto ako žiadna aktivita týchto veľkých spoločností sa nepohne bez minimálne tichého súhlasu vlád materských krajín. To znamená, že nehľadal by som chybu len v biznise.

    A tretiu poznámočku, že prehodnotíte žiadosti o prerokovanie mnohých tém v pléne. Ja s týmto súhlasím. Myslím si, že je ďaleko lepšie vecne o týchto témach rokovať na výboroch ako politicky v pléne, a beriem to ako váš odklon od politikárčenia a k začiatku robenia vecnej politiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem v zásade všetkým pánom poslancom.

    Pani Grausovej len chcem odkázať, že odmietnutím správy nebudete, skôr vydáte signál, že nesúhlasíte s politikou vlády ohľadom kvót, to znamená, ich odmietnutí, a nesúhlasíte s tým, že náš postoj je odmietnuť politiku platenia nejakých pokút. Takže pozor na to hlasovanie, lebo toto plénum odmietlo mechanizmus kvót a dokonca naša vláda je v spore na súde kvôli práve mechanizmu kvót. Tak asi by sme skôr mali hlasovať za.

    Druhá poznámka . Ďakujem za čerstvé informácie od pána Pašku. A v tej minúte by som chcel, že áno, Nord Stream je obrovská téma pre pána poslanca Blahu aj pána poslanca Petráka, ja tomu rozumiem, ale pýtal som sa na reálne nástrojivo. Počul som jeden nástroj, teda malo to byť asi prirovnanie so sankciami, no bol by som veľmi opatrný. Akým spôsobom by sme, je to legitímny nástroj medzinárodnej politiky, ale akým spôsobom uplatniť sankcie voči Nemecku, Rakúsku, našich najväčších obchodných partnerov je, predpokladám, otázka možno na ministra zahraničných vecí. Ale to asi nie je to nástrojivo, ktoré ste chceli pomenovať, ale ste ho spomenuli. A súhlasím s tým, že opora silných ekonomických hráčov a týchto hráčov, ako hovoril pán poslanec Petrák, musí byť na či už pleciach členských štátov alebo Európskej únie, čiže naozaj bez lístka sa ani vietor nepohne. Ale a tá otázka stále zostáva, že aké máme teda reálne inštrumentárium voči našim bilaterálnym partnerom Nemcom a Rakúšanom a aké korporátne alebo teda únialne, aby sme tomuto vedeli účinne brániť. Tá otázka stále zostáva otvorená.

  • Ďakujem, pán poslanec. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. V podstate sme vypočuli dve eurokonštruktívne vystúpenia a dve euroskeptické vystúpenia. Tým druhým z môjho pohľadu chýbala úcta k faktom alebo teda aj ovládanie faktov.

    Chcem poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi. Súhlasím s tým, čo ste povedali všetko. Som veľmi rád, že ste pomenovali, že z Európskej únie sa nedá vystúpiť. Jednoducho v Európe každá krajina je v nejakom vzťahu k Európskej únii. Ak by sme chceli odísť, tak by sme museli to naše milé malé Slovensko zbaliť pod pazuchu a odniesť ho niekam do Mongolska. Inak každá, všetko, najlepšia alternatíva, ktoré pre nás existuje, je členstvo v Európskej únii. A nielen to, ale prehlbovanie Únie a to, aby Slovensko zostalo v jadre Európskej únie. A ďakujem, že ste to kolegom vysvetlili.

    K témam, ako je TTIP alebo Nord stream 2 alebo kvóty, sa nemusím vyjadrovať, pretože máme všetci rovnaký názor. A to som rád, že sa môžeme oprieť aj o postoj parlamentu.

    Pán poslanec Krajniak, ja len poviem, že my sme sa nešmykli do žiadnej bruselskej jamy, ale rozhodli o tom občania v referende. V jedinom právoplatnom referende v histórii tejto krajiny, že túžba stať sa členom Európskej únie bolo to, čo držalo túto krajinu dohromady aj v tých najťažších časoch mečiarovského temna. A že nás to ťahalo dopredu, že odkedy sme v Európskej únii, tak sa dramatickým spôsobom zvýšila životná úroveň občanov tejto krajiny. Keď sme vstupovali do Európy, tak sme mali 47 % priemeru, a dnes máme 75 % priemeru. Žiadna krajina v Európe nerástla tak rýchlo za ostatných dvanásť rokov ako práve Slovenská republika. Pamätáme si, aké investície sem chodili za Mečiara a viete, aké investície sem chodia teraz. Chodia, vytvárajú sa pracovné miesta, vďaka ktorým naši ľudia môžu pracovať. A 90 % nášho HDP robí export a 90 % nášho exportu ide do Európskej únie. Tak ja sa pýtam, čo je alternatíva? Chodiť drôtovať hrnce? Alebo predávať krpce? Čiže keď niekto chce kritizovať, ja by som bol rád, keby predložil alternatívu lepšiu. A ja už tu a teraz hovorím, že lepšia alternatíva neexistuje.

    Pán poslanec Krajniak spomenul jeden príklad zo Srbska. To je vždy veľmi riskantné v mojej prítomnosti hovoriť balkánsky príklad. Lebo hovoril, že Srbi išli do vojny proti cudzím prokurátorom. Srbi išli do vojny preto, že odmietli dohodu z Rambouilletu. A to bola jedna z najtragickejších chýb, ktorej sa dopustili, pretože výsledkom bolo 76-dňové bombardovanie tej krajiny, zničenie kompletne infraštruktúry, straty na ľudských životoch. Ale hlavne, kým dohoda v Rambouilletu jej navrhovala autonómiu pre Kosovo, tak výsledkom tohto rozhodnutia Slobodana Milosevića bolo, že Srbi Kosovo totálne stratili. Čiže tak ako bol pán poslanec Krajniak úplne mimo v tej paralele, tak sa obávam, že je úplne mimo aj v tých svojich názoroch, pokiaľ ide o vzťah Slovenska k Európskej únii.

    Čaká nás predsedníctvo. Mnohí nás spochybňujú. Zjavujú sa články, či môže byť predsedníckou krajinou štát, ktorý nie je nadšený zo sankcií proti Rusku, štát, ktorý odmieta kvóty. Už dopredu nás spochybňujú. A ja chcem povedať, že naše predsedníctvo bude buď úspechom Slovenska, alebo hanbou Slovenska. Nie vlády, tej alebo onej politickej strany. A preto vás chcem všetkých poprosiť a vyzvať, aby sme dokázali, že na to máme, lebo vieme, že na to máme, a aby naše predsedníctvo bolo úspešné a aby sme nedovolili nejakým pochybovačom hovoriť o tom, že sme príliš malí, alebo príliš krátko v Európskej únii na to, aby sme boli kompetentní na to, aby sme Úniu viedli.

    Európska únia je organizmus, nie je ideálny, ale nikto nič lepšie nevymyslel, minimálne na tejto planéte a v tejto slnečnej sústave. Takže diskutujme tak, ako to predviedol pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Blaha, o tom, ako ju urobiť ešte lepšou a aby sa ešte viac otvorila potrebám našich občanov a tým pádom môžme k tomu prispieť, pretože naša suverenita sa naším členstvom v Európskej únii nielenže neoslabila, ale práve naopak, posilnila. Pretože, ako sa hovorí, ak nie ste za rokovacím stolom, tak ste na jedálnom lístku. A ja som rád, že Slovensko už dvanásť rokov je za rokovacím stolom, a nie na jedálnom lístku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím, ak žiada si záverečné slovo ešte pán spravodajca?

  • Ďakujem pekne. Len aby nedošlo pri hlasovaní k nedorozumeniu. Zaznamenal som počas diskusie k obidvom materiálom dve výzvy na neschválenie tohto materiálu. Ale nebol predložený podľa môjho názoru žiaden relevantný procedurálny návrh. To znamená, že nebudem o výzvach na neschválenie materiálu dávať hlasovať.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a týmto prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Pokračujeme o štrnástej hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona máte pod tlačou č. 181, nie, pardon, 81, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 80.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 81.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, možno bude širšia diskusia o tom druhom návrhu. Tento prvý návrh je vlastne novelizáciou ústavy, ktorá je zameraná na to, aby Národná rada mohla vytvárať vyšetrovacie výbory Národnej rady. Potrebujeme zmenu ústavy preto, že ešte v deväťdesiatych rokoch Ústavný súd rozhodol, že bez ústavnej opory v ústavnom texte nie je možné zriaďovať vyšetrovacie výbory, pretože podľa platného textu ústavy Národná rada nemá vyšetrovacie právomoci alebo právomoc zriaďovať vyšetrovacie výbory, aby som bol presný.

    Priznám sa, že ja som tu spomenul, že dve poznámky k tomu by som chcel mať základné, že v minulosti som nebol veľkým prívržencom vyšetrovacích výborov, ale to zlyhávanie orgánov činných v trestnom konaní, takmer systematické a dlhoročné, znamená obrovskú frustráciu ľudí vo vzťahu k tomu, či aj v závažných kauzách vieme priniesť spravodlivosť. Táto frustrácia ľudí sa potom premieta, na Slovensku potom o to zvlášť do podpory extrémistických skupín, ktoré môžu veľmi ľahko tvrdiť aj tvrdia, že politické spektrum, ktoré na Slovensku dnes je, nevie zabezpečiť spravodlivosť a je potrebné to riešiť oveľa radikálnejšie, ako by sme si vedeli predstaviť podľa platného Trestného poriadku.

    Druhá moja poznámka sa týka toho, že nie je to vôbec žiaden neštandardný inštitút. Práve naopak, my sme v neštandardnej situácii. Keď si zoberiete komparáciu, a to ma prekvapilo osobne, keď naši legislatívci mi urobili komparáciu právnej úpravy v krajinách Európskej únie, v dvadsaťosmičke, sú len dve krajiny, len dve krajiny, v ktorých parlament nemá možnosť zriaďovať vyšetrovacie výbory, Malta a Slovenská republika. Každý iný zákonodarný zbor má aj vyšetrovacie právomoci. A preto taká hlavná výtka, parlament nemá čo vyšetrovať, tak zdá sa, že len na Slovensku a na Malte sme prišli k tomuto princípu. Inde to proste nepochopili, inde to nepochopili v Európskej únii a každý parlament má vo veciach verejného záujmu kompetenciu zriaďovať vyšetrovacie výbory.

    Keďže ide len o ústavnú úpravu v tomto prvom bode, tak by som ju veľmi stručne možno zdôvodnil alebo teda popísal. V princípe náš návrh vychádzal aj z nemeckej, českej právnej úpravy. Česká je zvlášť nám blízka, kedy kvalifikovaná menšina parlamentu, ale významná, významná menšina, päťdesiat poslancov môže požiadať o zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie veci verejného záujmu. Následne Národná rada vyšetrovací výbor zriaďuje s tým, že má paritné obsadenie, polovicu členov zo strán tvoriacich vládnu väčšinu a polovicu zo strán tvoriacich opozíciu tak, aby sa nemohli jednotlivé časti vyšetrovacieho výboru prehlasovávať, aby z toho nebolo viac, viac politikárčenie. Myslím si, že bez ústavnej zmeny nevieme, nevieme zakotviť vyšetrovacie výbory. Dokonca nevieme ani reálne rokovať o kauzách verejného záujmu na klasických výboroch, keďže klasické výbory môžu predvolávať predstaviteľov exekutívy, v princípe členov vlády a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy. My nemáme šancu predvolať, teda predvolať s povinnosťou aj prísť, kohokoľvek iného. Ak predvoláme nejakého kľúčového svedka v závažnej kauze, on povie, idem na hokej, neprídem na výbor, a nemusí prísť, nemusí prísť.

    Myslím si, že kľúčové je, aby kauzy, kde je verejný záujem, pri dlhodobom zlyhávaní orgánov činných v trestnom konaní, aby o týchto kauzách mohli parlamentné výbory rokovať na základe jasných procesných pravidiel, v princípe s účasťou verejnosti, s určitými veľmi špecifikovanými úkonmi, ktoré, ktoré by výbor mohol robiť podľa Trestného poriadku, predvolanie svedka, predvedenie svedka, zabezpečenie svedka, vzatie svedka do prísahy. Samozrejme, že s tým je spojená aj, obrátenie na právnu pomoc v konaní pred výborom. Ale chcem povedať, že Slovensko je doteraz skoro unikát v Európskej únii, že náš zákonodarný zbor nemá kompetenciu mať vyšetrovacie výbory v kauzách verejného záujmu. A ak má koaličná väčšina pocit, že to by sa malo týkať len káuz aktuálnej väčšiny, tak ubezpečujem vás, že ak by takáto úprava prešla, môžte zriaďovať vyšetrovacie výbory aj ku kauzám minulým. Boli ste pomerne nadšení, keď pri vládnom programe rozprával minister vnútra o rôznych kauzách, väčšiu časť toho si, samozrejme, že vymyslel, ale nech sa páči, urobte k tomu vyšetrovací výbor. Nie je problém, nie je problém. To sa netýka len aktuálnej situácie, to sa môže týkať aj situácie spred roka, dvoch alebo piatich rokov. Nie je problém. Nie je sa naozaj veľmi čoho báť.

    Na záver ešte k tomuto by som povedal jednu poznámku. Keďže, keďže vládna väčšina nám, nám odkázala, alebo teda sa sťažovala, že treba o návrhoch zákonov rokovať, pretože v koaličnej zmluve máte klauzulu, že dobré opozičné návrhy aj podporíte, tak ja som oslovil pred týždňom predstaviteľov koaličných strán, najvyšších predstaviteľov koaličných strán v tomto parlamente, pána poslanca, podpredsedu Glváča, pána predsedu strany SIET-e Procházku, pána podpredsedu parlamentu Bugára, pán podpredseda parlamentu Bugár nám najviac toto kladie za vinu, že nerokujeme, ale aj pána predsedu parlamentu Danka. Chcem oceniť, že jediný, ktorý vôbec reagoval na moju žiadosť o stretnutie k tejto téme, bol pán predseda Národnej rady Danko. A sme sa dneska aj stretli a o tejto téme sme rokovali a úprimne to oceňujem. Už menej oceňujem teda postoj predstaviteľov ostatných koaličných strán, ktorí opozícii vyčítajú, že nerokujeme. Ja nemám kompetenciu si nechať predviesť predsedu koaličnej strany a rokovať. To znamená, ak nereaguje na moju prosbu sa stretnúť a rokovať, žiaľ, to nie je možné. Len mi potom príde trochu zvláštne, ak to poviem veľmi eufemisticky, sa sťažovať, že opozícia nerokuje, keď aj na ponuku rokovať koalícia alebo jej veľká časť, s výnimkou Slovenskej národnej strany, nereaguje. To mi, to mi príde teda akože veľmi divné. Čiže asi si bude potrebné tú argumentáciu možno zosúladiť alebo zmeniť.

    Ak by novela ústavy prešla, tak samozrejme, že by sa, bola platná a účinná aj v ďalších volebných obdobiach. A ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, nehovorím, že to je nejaký všeliek, vyšetrovacie parlamentné výbory, nemyslím si to, ale ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, že na Slovensku sa posúvajú aj veľké kauzy a nezametajú sa pod koberec, niekedy s absurdnými zdôvodneniami, čo nahráva extrémistom, voči ktorým, tvrdí vládna koalícia, že postavila teda nejaký obranný val, tak by sme návrh mali schváliť. Častokrát majú ľudia pocit, že veď keď to nevyšetrili vyšetrovacie orgány, orgány činné v trestnom konaní, čo už ten parlamentný výbor tak asi urobí? No urobí to, že sa v mnohých veciach bude verejne hovoriť, budú verejne vypočúvaní svedkovia, ako sú aj na hlavnom pojednávaní, a to bude vytvárať aj verejný tlak na to, aby sa aj trestnoprávne veľké kauzy postihovali. Možno niektorí ľudia majú pocit, že tie veľké kauzy sa ťažko dokazujú, lebo sú príliš sofistikované a je v nich zapojených proste veľa rôznych, veľmi komplikovaných podvodných schém, alebo nie sú dôkazy proste. Sú aj také kauzy, to je pravda. Sú aj také kauzy, to je pravda. Ale je pomerne veľa káuz, aj kde sú zapletení ľudia z politiky a z veľkého biznisu a z finančných skupín, ktoré sú preukázateľné veľmi jednoducho, že sú dôkazy - môžem potom o nich hovoriť v rámci ďalšej rozpravy - kde naše orgány činné v trestnom konaní neviedli trestné stíhanie, ktoré by sa za tej dôkaznej situácie viedlo podľa mňa aj v strednej Afrike. Hovorím to s plnou vážnosťou.

    Ako ak majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii originál zmluvy o predávaní miest na kandidátnej listine a miest štátnych tajomníkov, stačí preveriť pravosť podpisov a aj to sa zamietne pod koberec, tak to nie je vec dôkaznej núdze, to je vec úplne úmyselného, cieleného zametania vecí pod koberec a ochrany mocných v tejto krajine. Nebudem hovoriť o posledných kauzách, kauza cétečko, ako funguje, kauza Bašternák. A v tomto parlamente sú, lebo, lebo tá hlavná výhrada vládnej koalície: veď to zverejníme, zverejníme tie rozhodnutia, ľudia si urobia názor a budú tlačiť, vyvíjať verejný tlak na orgány prokuratúry, polície. Naozaj to tak funguje?

    V kauze Bašternák bolo rozhodnutie vyšetrovateľky NAKA zverejnené. V kauze cétečka bolo rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení obvinení zverejnené. Čo sa udialo odvtedy? Neudialo sa nič. Neudialo sa nič. Čiže myslím si, že tento návrh a potenciálne zriadenie vyšetrovacích výborov by bol posun správnym smerom.

    Ale minimálne by ma zaujímala jedna vec, na ktorú nedostanem asi odpoveď. Ja som veľmi úprimne priznal, že aj po skúsenosti, ako na Slovensku dlhoročne, aký majú efekt alebo ako sa trestnoprávne stíhajú, respektíve nestíhajú veľké kauzy, som zmenil svoj názor. Zaujímal by ma názor kolegov z vládnej väčšiny, z vládnej strany SMER, ak tento návrh nepodporia, že prečo oni zmenili názor? V minulosti navrhoval vznik vyšetrovacích výborov v rámci ústavy súčasný predseda vlády Robert Fico. Mňa by naozaj zaujímalo, že čo sa udialo toho roku 2004, 2005. Dá sa to ľahko pozrieť, že SMER dnes k tomu zaujíma iný názor. Ja som povedal dôvody pre zmenu svojho názoru a očakával by som asi normálne, že poslanci SMER-u zdôvodnia zmenu svojho názoru, povedia: Boli sme v minulosti za, ale dnes polícia a prokuratúra tak perfektne funguje, ako hodinky, ide po veľkých rybách, po politikoch, po oligarchoch, že je to zbytočné. Ak to poviete, je to legitímny názor, či mu niekto uverí, je druhá vec, ale by ma zaujímalo, prečo poslanci SMER-u, ak tento návrh nepodporia, tak radikálne zmenili svoj návrh, svoj názor vo veci zriaďovania vyšetrovacích parlamentných výborov.

    Takže toľko z mojej strany, pani predsedajúca, na úvod. Ja by som potom bližšie oprávnenia výborov uviedol v rámci nasledujúcej tlače, ktorou je novela rokovacieho poriadku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Veľmi pekne ďakujeme pánovi poslancovi Lipšicovi za uvedenie predmetného návrhu ústavného zákona. A teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Kresákovi. A zároveň sa vám ospravedlňujem, pán poslanec Kresák, že ste boli vystavený takému tlaku (vyslovené s pobavením), keďže tu nebol pôvodný spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže ja iba, aby som uviedol veci na správnu mieru, že bol som pred chvíľočkou požiadaný vzhľadom na neprítomnosť povereného spravodajcu, aby som sa ujal tejto funkcie. Ja, priznám sa, nemám s tým, samozrejme, žiadny problém. Takže dovoľte mi, aby som sa ako navrhnutý spravodajca alebo zastupujúci spravodajca vyjadril k tomuto návrhu.

    Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, teda určený ústavnoprávnym výborom, k tomuto návrhu ústavného zákona. Samozrejme, návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a ktoré sú uvedené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a menšiny. Za gestorský výbor bol navrhnutý, pochopiteľne, ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Samozrejme, ten účel vlastne pán predkladateľ vysvetlil. Ja v tomto momente nebudem asi ďalej rozvádzať ten účel. Ja myslím, že účel je zrejmý, aj cieľ tohto návrhu ústavného zákona. Ako teda spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh tohto ústavného zákona prideliť výborom, vrátane teda určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona v samotných výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Tým som v tomto momente svoju úlohu vyčerpal. Pani predsedajúca, poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne vám ďakujem, pán poslanec Kresák, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden pán poslanec ani pani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci. Ako prvému dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi krátko. Ja som tento nápad teda evidoval. Chcem sa poďakovať aj predkladateľovi, že uviedol možno aj ten historický kontext o tom, že tento nápad nie je nový. V rámci tej konzistencie, kto kedy a za akých okolností podporoval to, aby poslanec a výkon jeho mandátu mohol byť urobený spôsobom, že vzniknú vyšetrovacie parlamentné výbory, ktoré majú pôsobiť vo verejnom záujme. Myslím si, že tento nápad je veľmi dobrý. A zmena ústavy. A myslím, že debata bude pokračovať aj na to, že ako sa bude zriaďovať zmenou rokovacieho poriadku.

    Ja mám jednu poznámku k zákonu, ktorý sme tu mali od roku, myslím, že ´88, volal sa zákon o poslancoch, ktorý bol niekde pri konci minulého funkčného obdobia zrušený, pretože jeho platnosť bola veľmi čudná. Myslím, že mal, celý bol obsolentný, alebo ľudskými slovami povedané, neplatný. Platili tam len dve veci, ktoré sa efektívne pretransformovali do rokovacieho poriadku, a máme teda momentálne už náš právny systém bez tohto pozostatku doby minulej, ale zostalo nám tu vákuum.

    Myslím si, že okrem toho, že budeme a podporíme tento nápad, mali by sme sa o zmysle a napĺňaní a realizovaní mandátu poslanca zamyslieť hlbšie, a teda obdariť ho niektorými kompetenciami, ktorý je aj v príkrom a jasnom porovnaní s inými európskymi štátmi. Aj to, čo sa týka samotnej témy zriadenia vyšetrovateľských výborov, je vysoko vidieť, že je to vysoko štandardný krok, je normálny v európskych pomeroch, a preto ja tento návrh podporím.

    Chcel by som však k téme ohľadom výkonu poslaneckého mandátu predostrieť aj ďalšiu tému. Okrem toho, že by sme sa mali zamyslieť nad postavením parlamentu a výkonu jeho kompetencií aj tým, že vybudujeme jasnú odpočítateľnú a podľa mňa aj veľmi potrebnú funkciu poslanca a jeho, a jej napĺňanie možno v súbore či už noviel alebo samotným zákonom, možným zákonom o poslancoch tým, že raz a navždy sa budeme snažiť poslanecký mandát pred verejnosťou zadefinovať.

    Ja pre potreby budúcej schôdze chcem predkladať návrh zákona o takzvanom individuálnom poslaneckom prieskume. Keďže naše poslanecké prieskumy a inštitút poslaneckého prieskumu má veľký nános nuáns a významových nuáns na sebe, chcel by som, aby sme sa zamysleli nad tým, či realizácia poslaneckého mandátu pri individuálnom poslaneckom prieskume s určenými jasnými parametrami, akým spôsobom môže vzniknúť, akým spôsobom bude prebiehať a akým spôsobom bude potom pre orgány parlamentu uzavretý, je téma, ktorá môže vystužiť pôsobenie parlamentu a výkon poslaneckého mandátu.

    Čiže chcem povedať pri téme zlepšovania úloh parlamentu, zlepšovania výkonu poslaneckých mandátov s tým, že by sme mali mať jasné a presné kompetencie aj v tak mohutných témach, ako je zametanie káuz pod koberec. A prihováram sa za to, aby sme či už v porovnaní s inými členskými štátmi, či už v porovnaní s tým, čo v histórii tu jednotlivé politické strany prezentovali, alebo priamo s požiadavkou verejnosti, aby sme mohli vykonávať poslanecký mandát presne tam, kde ľudí tlačí topánka, v tomto prípade pri vyšetrovaní veľkých káuz alebo v prípade, že niekde verejná správa v komplexe alebo štátna v užšom výseku zlyháva, a mohol by poslanec nechodiť na kávičky a chlebíčky, ale reálne skontrolovať výkon toho, kde nás občania žiadajú, tak sa za túto výstuž výkonu poslaneckého mandátu vo veľkom prihováram.

    Čiže ja tento návrh veľmi vítam. Argumentácia a spôsob predloženia toho je dobrým zásahom takpovediac do čierneho. A preto akýkoľvek návrh, ktorý vie vystužiť výkon poslaneckého mandátu, viem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme, pán poslanec Viskupič, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána Viskupiča, ale v zásade je to takisto podpora návrhu pána predkladateľa, pretože nie, trochu by som ešte pritlačil na ten význam tejto predlohy, nielenže sa vystužia alebo spevnia postavenia poslancov, ale skutočne, ak sa vráti táto koncepcia, Národná rada a poslanecký zbor nadobudnú celkom novú, novú demokratickú hodnotu aj v očiach občanov, aj zoči-voči mnohým rôznym kauzám a otáznikom, ktoré majú slovenskí občania voči politickému establishmentu ako takému. Svojím spôsobom to môže byť aj nevďačné, pretože preberie, ak by Národná rada akceptovala tento návrh, tak preberie na svoje plecia nový druh politickej zodpovednosti.

    No ale keďže je tu pomerne dosť poslancov a občania od nich očakávajú pomerne veľa, nie je na mieste vyhýbať sa tej zodpovednosti, ale naopak, ju vítať. Čiže ďakujem, podobne ako kolega, pánovi predkladateľovi Danovi Lipšicovi za to, že zdvihol túto tému z prachu a že ju predkladá snemovni. Odporúčam takisto hlasovať za.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vystuženie poslaneckého mandátu môže byť vnímané aj spôsobom, že keďže sme často ako parlament alebo jeho reprezentanti atakovaní hlavne otázkami "čo robíte" a "čo môžte urobiť", tak sú základné otázky inštrumentária a nástrojov, aby na tlaky, kde ľudí najviac tlačia topánky, a jedna z nich je aj to, že kauzy sú zametané pod koberec, tak na to potrebujeme reálny nástroj. Ak si povieme, že či ak by sme vzali chirurgovi skalpel alebo učiteľovi tabuľu alebo sústružníkovi sústruh a čakali od neho nejaký výkon, tak sa nám tiež bude zdať, že keď tieto nástroje jednoducho nemajú, že nič nerobí.

    Mám za to, že je absolútnou výzvou siedmeho zloženia slovenskej Národnej rady, aby poslaneckému mandátu vrátili vážnosť. Inštrumentárium parlamentných vyšetrovacích výborov, alebo to, čo som ja spomínal, individuálny poslanecký prieskum, sú presne tými inštitútmi a nástrojmi, ktoré môžu navrátiť vážnosť výkonu poslaneckého mandátu, pretože dostávame do ruky nástroje a môžeme odstraňovať problémy, kde ľudí najviac tlačí topánka. To bol ten môj vstup do debaty. A aj preto tento nápad, ako hovoríte pán poslanec Budaj, tento nápad zdvihnutý z prachu veľmi vítam.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Krajniak. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, pán kolega Lipšic je známy ako znalec právnych systémov takpovediac po celom svete, ale keďže nie som až natoľko erudovaný, tak ma zaujala tá informácia, ktorú spomenul, že v stredoafrickej republike by vedeli niektoré naše kauzy, ktoré naše orgány činné v trestnom konaní nevedia, akým spôsobom zvládnuť, že tam ich vedeli vyriešiť, tak by som sa len chcel pána poslanca opýtať, či by nemohlo byť riešením aj to, že jednoducho by sme niektoré orgány činné v trestnom konaní poslali na dlhodobú stáž, kde by jednoducho boli vzdelaní v tejto činnosti. Možnože by to Slovensku pomohlo. Ide o to, na akú dlhodobú stáž.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za krátke vystúpenie pánovi poslancovi Krajniakovi. S faktickou poznámkou pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel kolegovi Krajniakovi pripomenúť, nech si spomenie na tú našu frustráciu a pocit, keď sme ešte pred prvou schôdzou sedeli na takom školení nových poslancov, kde sme vlastne dávali rôzne otázky, čo všetko môžme, čo všetko nemôžme, a s takým znechutením sme ako noví poslanci, naivní, zistili, že nemôžme nič. Že poslanec Národnej rady opozičný reálne nemôže nič. Nemôže kontrolovať, nemôže ani dohliadať, teraz nehovorím, že vyšetrovať, ale jednoducho ten poslanec nemôže nič. A my sme sa tak potom bavili, že tak potom na čo sme vlastne prišli, keď ako opozičný poslanec, tak vidíme, že opozičné návrhy schválené nie sú, ani nebudú, čo zase rešpektujem, vzhľadom na rozloženie sily v parlamente je to normálne, vyhraj voľby, môžeš všetko, ale, a to zase nebola výčitka, jednoducho je to tak.

    Ale naozaj ten poslanec Národnej rady dokopy nemá žiadne kompetencie, žiadne právomoci. A myslím si, že zriadenie takýchto vyšetrovacích výborov by prinieslo trošku aj takej atraktivity do poslaneckého mandátu, pretože pre mnohých ľudí je ten poslanec len nejaký taký, čo tam stláča tie gombíky, reálne nič nerobí, len sa tam stravuje. To teraz len hovorím, čo počúvam od ľudí. Že čo tam vlastne robíš, keď koalícia vám aj tak nič nepustí, čo tam vlastne robíš.

    Čiže možno by stálo za to, aby takéto výbory zriadené boli, aby sme jednoducho mohli riešiť veci, ktoré trápia týchto ľudí.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Pčolinský, ja nerozumiem tomu, kde sa vo vás berie tá skepsa. Veď ja som niekoľkokrát počul ubezpečenie od kolegov z vládnej koalície, že ak bude nejaký návrh dobrý, tak vôbec nebude žiadny problém s tým, aby získal podporu. A ja napríklad tu vidím široký konsenzus, čo sa týka zriadenia vyšetrovacích komisií. Ja som presvedčený, že dnes o piatej budeme všetci príjemne prekvapení.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave ústne prihlásený pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda najprv vyjadriť podporu tomuto opozičnému návrhu, aj teda za klub SaS, pridáme sa k podpore. A teraz by som trošku sa vyjadril aj teda k samotnému návrhu a prečo a tak ďalej.

    Ako už pán poslanec Lipšic ako navrhovateľ spomínal, takéto vyšetrovacie výbory sú prakticky všade v Európe, všade v rámci krajín EÚ. A čo chcem zdôrazniť, je, že tam vznikli spontánne. Jednoducho nie sú tam preto, lebo Brusel niečo nariadil, nejaký úradník niečo vymyslel a všetci to prijali, iba my a Malta nie. Všade sa to osobitne a spontánne vyvinulo. Jednoducho časom, vývojom zistili, že majú potrebu toho, aby parlament aj takýmto spôsobom kontroloval, čo robí zvyšok, osobitne teda štátnej správy a verejnej správy všeobecne, pretože ani len v najvyspelejších krajinách zjavne si vyšetrovacie orgány nemohli vždy plniť svoju povinnosť. No a vieme, ako to chodí u nás.

    A takisto by som chcel povedať, že je to oveľa lepšie, keď máme takúto funkciu a môžeme systematicky pracovať na týchto veciach, nehovoriac o tých právomociach, čo máme, ako keď individuálni poslanci alebo skupiny poslancov spontánne sa musia venovať týmto veľkým kauzám, musia vychádzať výhradne z verejných zdrojov. A aj to trestné oznámenie, ktoré som minulý týždeň podal, tak aj to trestné oznámenie napriek tomu, že je teda slušne hrubé, je tam niekoľko desiatok strán, všetko to vychádza z verejne dostupných zdrojov. Takže systematickosť toho, aby parlament vedel vyšetrovať, je tak isto veľmi dôležité, aby to nebolo ponechané naozaj iba na takej autentickej spontánnej iniciatíve jednotlivých poslancov, ktorí sa tomu tak či tak budú venovať, budú venovať, akurát s obmedzenejšími, oveľa obmedzenejšími možnosťami, najmä čo sa týka predvolávania osôb a teda vyžadovania príslušných dokladov.

    Prečo sme, prečo práve tieto kauzy, ktoré tu boli v poslednom čase, prečo sme ich vyšetrovali, alebo teda prečo sme sa im venovali?

    Ten dôvod je, že áno, vyšetrovali ich aj príslušné orgány činné v trestnom konaní, len, bohužiaľ, po nejakom čase to boli orgány nečinné v trestnom konaní. Prakticky všetko, čo sa týka prípadov Baštrnák a Kočner, bolo po pár mesiacoch zmetené zo stola, bolo to zakopnuté pod koberec. Či už napríklad ten zázračný prevod bytov za 1 euro, tam bolo vyšetrovanie vo veci poškodzovania veriteľa, to asi o pol roka skončilo, alebo o trištvrte roka. Policajt sa k tomu ďalej nechcel vyjadrovať, prečo to ukončil, no a za nejaký čas bol povýšený. Tak isto keď bola kontrola z finančnej správy ohľadne týchto prevodov, teda na tej druhej strane Five star residence, čo sa týka Baštrnákových vecí, takisto tá kontrola zrazu skončila, neskôr boli kontrolórky povýšené. Takisto keď sa neskôr finančná správa, ktorá spravila podanie, špeciálny odbor polície NAKA, keď sa neskôr štátna správa, respektíve finančná správa, jej pracovník išiel sťažovať a išiel podať teda oficiálnu sťažnosť na to, že NAKA to zamietla pod koberec, a chcel oživiť to vyšetrovanie, tak ten list teda nebol ani len podpísaný na finančnej správe. A teraz najnovšie, dnes bolo zverejnené o tom, že opäť kontrolórky, respektíve ľudia, ktorí boli na dôležitých miestach vo finančnej správe v časoch, keď sa toto zametalo pod koberec, tak opäť raz boli povýšení.

    Takže ja si myslím, že tých dôvodov prečo aj náš parlament by mal mať takúto právomoc, keď si to zoberieme na takýchto prípadoch, ktoré sa naozaj stali a ktorým sme sa venovali, tak je veľmi veľa. A ja dúfam, že nájdeme podporu aj v radách teda koalície, pretože doslova sabotáž štátnych orgánov, zo strany štátnych orgánov týmto všetkým prípadom, jednoducho také výstražné znamenie, malo by to byť, spúšťač tejto potreby zriadiť takéto vyšetrovacie orgány aj u nás.

    Samozrejme a tiež dúfam, že tam bude potom neskôr podpora aj zo strany koalície, lebo sú to veci, ktoré sú na prospech toho, aby sa u nás niečo zlepšilo. Tak popri tom by mali byť aj zavedené ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu aj s vyšetrovaním daňových trestných činov. Napríklad vieme, že obrovský problém, že firmy, a bol to aj prípad tých Baštrnákových a Kočnerových bytov, firmy sú následne napísané, keď už sú nepoužiteľné, keď už sa všetky skutky stali, tak sú následne napísané na nekontaktnú osobu zo zahraničia. Prakticky všetky tieto firmy v reťazi boli napísané na niekoho z Rumunska, z Maďarska alebo občanov Thajského kráľovstva, tieto osoby jednoducho sa nedajú kontaktovať. Akékoľvek daňové nedoplatky tam zostali v tých firmách, no tak daňová správa môže vypisovať a žiadať doplatiť daňový nedoplatok niekam do Thajska, nikdy nedostane ani odpoveď. Nevieme, či vôbec tieto osoby sú skutočné, či nie sú iba vymyslené, či sú to bezdomovci, či vôbec vedia, že sú u nás zapísaní v Obchodnom registri ako majitelia, ako majitelia. Konateľov tieto firmy dnes vôbec ani len nemajú. Takže toto je ďalší taký problém, ktorý bude treba systematicky riešiť, lebo normálne keď chcete zlikvidovať firmu, tak musíte si samozrejme vyrovnať nedoplatky voči štátnej správe a nedoplatky aj voči súkromným veriteľom. Keď to napíšete na niekoho, kto možno ani neexistuje a je občanom nejakej vzdialenej alebo blízkej zahraničnej krajiny, tak nič nevyrovnávate, zbalíte sa, zbavíte sa celého problému, nikto s tým ďalej nič nerobí. Ani už nemôže veľa robiť.

    No a podobné zlučovanie firiem. Tiež pri zlúčení firiem, to znamená, z troch vznikne jedna, tak tam je podobný problém. Takisto všetky tie dlhy a ďalšie veci, čo tam zostanú, tak sú prepísané na nejakú firmu, ktorá je väčšinou teda tiež už napísaná na zahraničného konateľa, nekontaktnú osobu. Všetky dlhy, všetky prípadné nejaké trestné činy a tak ďalej, čo sa tam napáchali, tak ich výsledky zostanú v tých zlúčených firmách a ďalej sa nič nerieši. Takže je veľmi elegantný spôsob ako ukončiť pôsobenie vo firme a jednoducho nechať všetko tak, nevysporiadané.

    Takže dúfam, dúfam, že takto systematicky budeme aj ošetrovať a riešiť aj ďalšie veci, ktoré sú nevyhnutné na to, aby teda aj kontrolórky vo finančnej správe, vyšetrovatelia na polícii mali uľahčenú prácu a aby z takýchto, alebo takýmto absurdným spôsobom neunikali tie veci spod rúk. Verím, že to je spoločný záujem, lebo tých daňových podvodov je aj podľa hlásenia finančných správ, finančnej správy veľa a sú vo veľkom objeme. Len na dépeháčke myslím, že bolo 1,6 mld., čo si myslím, že je teda burcujúce, burcujúce číslo. Takže vopred ďakujem všetkým za podporu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, či, pán kolega, viete, ako som sa ja nejako dostal k politike. To bolo tak v roku, to bolo v januári 2012, som si prečítal taký spis, volal sa Gorila. Strašne nás to naštvalo a zhodou náhod som sa stal súčasťou nejakej organizácie tých protestov. Ale máme tu Gorilu, máme tu vláčiky, sitká, neviem čo, mne je úplne jedno, či je to pravicové, ľavicové, či to bola Ficova vláda, Dzurindova vláda, Radičovej vláda, mne je to úplne jedno. Zriaďme tie vyšetrovacie výbory, zriaďme tie komisie a vyšetrujme kľudne všetko. Teraz tu nejde len o kauzy Ficovej vlády, viem veľmi dobre, že Dzurindova vláda mala minimálne toľko káuz, minimálne toľko, Mečiarove vlády detto. Ja rozdiely v tomto nerobím. Hej? Nekradneme ľavicovo, nekradneme pravicovo, ale kradne sa. Čiže ukážte nejakú svoju vôľu, že naozaj chcete. Lebo viete, častokrát sa tu pánovi Lipšicovi vyhadzuje na oči, že áno, vedel o tom kupovaní poslancov. Zriaďme výbory, nech sa vyšetruje. Kľudne, padni, komu padni. Nič viac, nič menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že čo tu k tomuto nezaznelo a je to relevantné, je to, že skutoční držitelia moci v tomto štáte nemajú záujem o to, aby alternatívne sily mohli rozhodovať o tom, čo sa bude diať s ich kšeftami, s tým, ako oni ponímajú to, čo tento štát má a môže robiť. A to je to, prečo parlamentné výbory dosiaľ neexistovali, pretože skutoční držitelia moci ovládajú súdy, prokuratúru, políciu alebo každého iného, kto do ich kšeftov môže nejako zasahovať. To je ten dôvod. A prostriedok, ktorým títo skutoční držitelia moci vykonávajú túto reálnu moc, sú súdy, Ústavný súd, ktoré sú napechované komunistickými kádrami, ktoré sú absolútne bez morálky, ktoré nepožívajú ten étos morálny, ktorý by sudca mal mať, a na tom je to celé založené. Takže ten, kto bude hlasovať proti takémuto návrhu, dá tým jasne najavo, na ktorú stranu patrí, či patrí k tým reálnym držiteľom moci v tomto štáte, alebo či patrí k demokratom, tým, ktorí slúžia ľuďom a nie držiteľom moci, ktorí sú v pozadí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Mňa pri tomto vystúpení niektorých ešte rečníkov, ktorí komentovali aj mňa, aj podobne, zaujal hlavne v tom jeden fakt, že asi by sme sa mali zamerať a verejnosti vysvetliť to, že čo poslanec, a myslím si, že nielen opozičný, ale vôbec, čo poslankyňa alebo poslanec proste môžu urobiť.

    Ak to tak voľne zhrniem pre potreby faktickej poznámky, no tak máme nejakú hodinu otázok, kde de facto pri jej položení sme závislí od časti, lebo sa losuje. Máme tu interpelačný nástroj alebo interpelácie, kde možno si ešte spomínate na Alojza Hlinu, ktorý tu musel, aby dostal aspoň jedného alebo dvoch členov vlády tuná si sadnúť, keď predkladal proste svoju interpeláciu voči nemu a trval na tom, až sa to dostalo do bodu, kedy zobštruoval parlament, lebo jednoducho chcel, aby jeho interpelácia, prednesená ústne tuná v pléne, padla na úrodnú pôdu a minister naozaj odpovedal. Máme nejaké nástroje na výbore, kde sa môžeme baviť, otvárať tému, a potom skončíme, niekedy to bolo pod schodmi parlamentu, alebo teraz je to v tlačovkovej miestnosti, a otvárať tieto témy cez médiá.

    A teda si myslím, že asi sa zhodneme, a ja vítam tú podporu, na tom, že naozaj niektoré inštrumenty, ktoré tento parlament nemá, pre účely koaličných aj opozičných poslancov sú veľmi dôležité. A zriadenie vyšetrovacích výborov cez politické spektrum, lebo tu nikto nevraví, že vyšetrovanie, budú opoziční poslanci, je veľmi dobrý a štandardný nástroj. Okrem Malty a nás, ho má každý v Únii, sme sa dopočuli, a preto si myslím, že spravme z poslancov tých reálnych zástupcov ľudí aj v tejto veci vyšetrovania.

  • Pán poslanec Rajtár, chcete reagovať? Nie. Dobre, ďakujem pekne.

    Týmto končím ústnu časť rozpravy a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať v rámci záverečného slova stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ja možno veľmi stručne by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Mne sa zdá, že tá ústavná úprava je navrhnutá veľmi vyvážene. To znamená, že obidve časti snemovne, koaličná aj opozičná, majú právo vo veci verejného záujmu zriadiť vyšetrovací výbor. A ten vyšetrovací výbor má paritné zastúpenie. To znamená, že nikto v ňom nemá väčšinu, aby sa predišlo proste zneužívaniu vyšetrovacích výborov na jednej strane. Keby vyšetrovací výbor mohla zriaďovať len väčšina, tak vieme, ako to dopadne. Vždy nová vláda zriadi vyšetrovacie výbory k tej predchádzajúcej a začneme proste. To robil Mečiar v 90. rokoch, to by nemalo nejaký veľký význam. Ale urobiť to, že kvalifikovaná menšina z jednej aj z druhej strany, výbor môže zriadiť k veci, ktorú jasne zadefinuje, že o akú vec by malo ísť, akú vec by mal vyšetrovací výbor prejednávať, a paritné zastúpenie by znamenalo, že by sa nemohli tam pretláčať koaliční a opoziční poslanci. To znamená, že ja som presvedčený o tom, že by to svoj veľký význam malo.

    Takže nechcem dlho hovoriť, chcem vás požiadať o podporu návrhu. A tým, že som, neviem, kto to spomínal, pán poslanec Krajniak, že to asi prejde, keď to je dobrý návrh, tak tým, že nezaznela kritika toho návrhu, alebo ani poslanci SMER-u nepovedali, že prečo zmenili svoj názor, takže beriem, že ho teda nezmenili, čo oceňujem, tak možnože jeho mierny optimizmus je na mieste. We shall see.

    A takže toľko z mojej strany, pani predsedajúca.

  • Pán poslanec Hrnko, prosím vás, veď nevykrikujte! No ale veď, snáď nebudete vykrikovať takýmto spôsobom?! Tak zojdite tých pár schodov a opýtajte sa pána poslanca Lipšica, ale nevykrikujte tu, prosím vás, cez celú sálu, pán Hrnko.

    V rámci záverečného slova vystúpi aj pán spravodajca a pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som sa oficiálne nepripravoval na vystúpenie k tomuto návrhu zákona, ale predsa len ako človek, ktorý sa zaoberá ústavným právom, tak cítim istú potrebu vyjadriť zopár vlastných názorov a postrehov k tomu návrhu, ako bol dnes prednesený.

    Mám totižto taký pocit, že nie dosť dobre si všetci uvedomujeme význam tohto návrhu ústavného zákona. Nechcem teraz hodnotiť politicky a nie som ani rád, že sa tu, aj v diskusii často veľmi jednostranne tu odozneli názory v tom druhu, že kto neni za nás, je určite proti nám, že proste, prípadné vyjadrenie iného názoru musí byť vždy niečo, čo je spojené s korupciou alebo s niečím, čo je nežiaduce v tejto spoločnosti. Nie, nie, tak to nechcem vnímať. Ale čo pokladám za potrebné v prvom rade povedať, je to, že máme pred sebou návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá, návrh, ktorý je svojím rozsahom pomerne malý. Tri články v podstate návrhu, tri body zasahujú do troch článkov textu ústavy. Len jedna vec tu neodznela, a tú chcem zvýrazniť.

    Tieto tri pomerne malé, ale ja zas musím povedať, nesporne veľmi významné zásahy do ústavy, v podstate prinášajú významné, veľmi významné rozšírenie kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky. Toto si musíme uvedomiť. Pretože ak doposiaľ sme sa v ústavnom práve vždy snažili pri diskusii v Národnej rade zvýrazňovať, že Národná rada je v prvom rade orgán moci zákonodarnej, teda má pôsobnosť v oblasti normotvorby, v oblasti kontrolnej, v prvom rade samozrejme voči vláde Slovenskej republiky, kreačnej pri vytváraní orgánov a v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Týmto návrhom, pokiaľ prejde, sa pôsobnosť Národnej rady rozšíri o piatu oblasť, a to je oblasť vyšetrovania. Je na slobodnej vôli asi každého poslanca, ako sa rozhodne. A myslím, že tak by to aj malo byť v prípade tohto návrhu. Ja iba pokladám za potrebné zvýrazniť, že ak ten návrh prejde, tak Národná rada bude oveľa silnejšia, ako bola predtým. Samozrejme, ono to má svoje aj benefity alebo výhody a má to svoje nevýhody, ktoré prináša každá takáto zmena, samozrejme.

    Čo mne napríklad troška chýba, ale nechcem zazlievať predkladateľom, je otázka vykonávacieho predpisu. Samozrejme, ten návrh počíta s tým, že sa vydá zákon, ktorý vlastne vykoná tieto zmeny, nevidel som novelu.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Mohlo by to byť. Ale stačí, stačí zmena rokováku? Je to otázka, samozrejme, lebo samozrejme s tým návrhom sú spojené viaceré otázky, ktoré súvisia aj s nákladmi na činnosť toho vyšetrovacieho výboru, s predvolávaním svedkov, svedočného, ochrany osobných údajov, a tak ďalej. Ak je to zapracované všetko v tom návrhu, tak prosím, ale bojím sa, že tých vecí je teda hodne veľa, ktoré s týmto súvisia. Čiže, samozrejme, myslím si, že sú výhody tohto návrhu a sú aj isté riziká. Ako som povedal, bude na každom z nás, ako sa rozhodneme.

    Ja by som možno ešte jednu vec chcel na záver možno povedať, že neviem, pokiaľ viete, neni to, nie sú to iba parlamenty vymenovaných štátov Európskej únie, ale celkom asi nie tak dávno samotný Európsky parlament zriadil, ale iným spôsobom, väčšinou svojich hlasov členov, zriadil vlastný vyšetrovací výbor, ktorý riešil tú kauzu tzv. Dieselgate. Čiže poslanci sa rozhodli, že tiež budú vyšetrovať vlastne nastavenie tých dieselových motorov v rámci členských štátov Európskej únie. Čiže áno, prax tu taká je, parlamenty zvyknú zriaďovať vyšetrovacie výbory, záleží samozrejme teda na tej situácii, ako sa väčšina poslancov, potrebná väčšina poslancov rozhodne, či pôjdeme touto cestou alebo či touto cestou nepôjdeme. Každopádne, ak sa vyberieme touto cestou, bude Národná rada podstatne silnejším orgánom než je v súčasnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi. S jeho záverečným slovom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte uverejnený ako tlač 80, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 79.

    Opätovne dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Novela rokovacieho poriadku a Trestného zákona je práve ten vykonávací predpis, o ktorom hovoril pán poslanec Kresák v predchádzajúcom záverečnom slove. To znamená, že tento vykonávací predpis podrobnejšie upravuje zriaďovanie vyšetrovacieho výboru, toho, k akej veci môže byť zriadený a aj aká je jeho základná činnosť. To znamená, že aké má procesné oprávnenia vo vzťahu k vypočúvaniu svedkov, k priberaniu znalcov, k vykonávaniu konkrétnych úkonov pred vyšetrovacím výborom, kde samozrejme navrhujeme subsidiárne použitie Trestného poriadku. V princípe Národná raba by mala vymedziť aj lehotu, v ktorej by vyšetrovací výbor priniesol nejakú záverečnú správu o výsledku vyšetrovania a táto správa by, samozrejme, že bola zaslaná aj buď príslušnému súdu alebo orgánu činnému v trestnom konaní, ak prebieha popri vyšetrovacom výbore aj samotné trestné konanie. Ak nie, tak by tá zápisnica alebo správa bola v princípe trestným oznámením, ak by došlo k podozreniu, že bol spáchaný trestný čin.

    Svedecké výpovede a výpovede znalcov by podľa tohto návrhu mali povahu dôkazov v trestnom konaní. To znamená, by boli použiteľné v potenciálnom súdnom konaní, v trestnom konaní, kde súd rozhoduje o vine a treste. Aj z toho dôvodu sa navrhuje v ustanovení § 60a ods. 3, aby svedkovia mali možnosť využívať právnu pomoc advokátov, aby dôkazy vykonané pred vyšetrovacím výborom alebo úkony pred ním vykonané boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, to znamená, že aj následne by boli použiteľné v konaní pred súdom.

    Následné ustanovenia novely zákona o rokovacom poriadku ustanovujú presnejšie počet členov výboru, spravidla verejné rokovanie výboru, ako aj to, čo už spomínal pán poslanec Kresák, ako by náklady konania tohto výboru, to znamená, že by si výbor mohol vytvoriť, pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov na výkon svojej činnosti, ktorú by vykonávali na základe poverenia výboru a viazaní jeho pokynmi.

    Novela Trestného zákona, už len veľmi stručne, sa navrhuje, aby výsluch pred vyšetrovacím výborom bol postavený na úroveň z hľadiska trestno-právneho, z hľadiska hmotného práva trestného na úroveň výsluchu pred súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní. To znamená, že aby bol postihnuteľný trestným činom krivej výpovede.

    Ja súhlasím s tým, čo zmienil pán spravodajca pred chvíľou, že ústavná zmena a následne aj tento vykonávací zákon v podobe novely rokovacieho poriadku je významnou zmenou pre rozšírenie kompetencií Národnej rady. Ale už to tu v rozprave bolo spomenuté, že je parlament častokrát vnímaný ako len akási mašinéria, ktorá dáva odobrujúce pečiatku na návrhy, ktoré prídu z vlády. To samozrejme, že v parlamentnej vládnej forme, kde vláda je opretá o dôveru parlamentu a nie samostatne kreovaná exekutíva, asi je aj sčasti pochopiteľné. Ale určite to nejako neposilňuje ani kredit parlamentu vo verejnosti, ani kredit samotných poslancov vo verejnosti, že v princípe len odsúhlasujeme návrhy, ktoré nám sem predloží pod nos vláda Slovenskej republiky.

    Čiže z toho dôvodu si myslím, že takáto osobitná kompetencia Národnej rady, veľmi starostlivo vyvážená koalično-opozične, by v konečnom dôsledku nielen mohla posilniť vieru našich občanov v spravodlivosť, aspoň v malej časti, nerobím si ilúzie, že to zmení fungovanie Slovenska, ale aspoň v malej časti, ale som presvedčený o tom, že by mohla aj zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady v tom slova zmysle, že by občania nemali pocit, že ide o akoby zbytočnú inštitúciu, ktorá len odklepne to, čo sem príde z exekutívy. To si myslím, že si parlament nezaslúži. A som presvedčený alebo dúfam, že si to nezaslúži ani väčšina jednotlivých poslancov.

    Ďakujem pani predsedajúca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hrnko, akokoľvek rada by som si vás vypočula, nemôžem vám dať slovo, pretože ešte nie sme v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Až keď otvorím rozpravu, budete reagovať na prvého vystupujúceho v rámci rozpravy, pán poslanec Hrnko.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor stanovil ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec Baránik. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti rozpravy som nedostala žiadnu prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne.

    Do rozpravy sa ústne prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Hrnko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som sa len faktickou poznámkou, sa niečo opýtať vecne z toho predkladajúceho, čo nám tu pán Lipšic písal, alebo, respektíve rozprával.

    Ale už keď som tu, tak by som chcel mať aj jednu poznámku naviac, navyše, pardon.

    Ja som tu a tam a myslím, že skutočne jediný človek, ktorý mal možnosť stáť pred takýmto vyšetrujúcim výborom Slovenskej národnej rady alebo Národnej rady Slovenskej republiky už vtedy. A musím povedať, že nemal som ani z toho výboru, ani z tej procedúry dobrý pocit. Nie je to cesta, ktorou by sa mal uberať tento parlament, pretože to, čo som zažil, tak to bola viac jak fraška, grajciarová komédia.

    Áno, pán Lipšic môže povedať, že to bolo v časoch, keď tu bola iná politická kultúra. Myslím si, že tá iná politická kultúra je aj dnes a nie sa čím hrdiť. Myslím si, že možno niekedy v budúcnosti, keď tam tento parlament ešte viac skultúrnie a najmä keď budú mať poslanci také zázemie, že budú skutočne veci vidieť hlboko, nie cez svoje oči a cez svoju myseľ, pretože naša myseľ je obmedzená tým, na čo sme nasmerovaní, a určite máloktorý z nás tu má kompetenciu byť vyšetrovateľom a vyšetrovať.

    Ale nie to som chcel povedať. Ja som sa chcel opýtať pána Lipšica, keď to predkladal, pretože je to naviazané na predchádzajúci návrh, že či táto novela nebola predložená predčasne. Pretože najskôr musí byť schválený návrh, ktorým sa mení ústava, až potom by malo dochádzať k jej vyjadreniu, zákona. A teda či, keď ten prechádzajúci návrh nebude prijatý, či to stiahne. Iba to som chcel. Myslím, že jednou faktickou poznámkou sa to dalo vyriešiť.

    Ale ďakujem, že som mohol v tejto rozprave vystúpiť. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce pán navrhovateľ reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, takže ukončujem faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu všeobecnú za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem. Ja len stručne zareagujem, čo spomínal pán poslanec Hrnko, že v minulosti bola snaha vyšetrovací výbor zneužívať zo strany vtedajšej garnitúry Vladimíra Mečiara. To je asi pravda. Rovnako ako v tých istých veciach garnitúra Vladimíra Mečiara zneužívala políciu a prokuratúru. To všetci veľmi dobre vieme. Je to dôvod zrušil políciu a prokuratúru, lebo ju Mečiar zneužíval? To asi nikto nenavrhuje. Čiže v tomto preto je, preto je tá úprava, už tá ústavná aj tá zákonná, vyvážená, aby sa nemohla koalícia, opozícia pretláčať aj v tom výbore, ale aby mali paritné zastúpenie.

    Teraz kompetencia vyšetrovať. No ak Národná rada a teda poslanci ako takí majú nespochybniteľnú kompetenciu prijímať zákony, napriek tomu, že nie sú legislatívci, dokonca veľká menšina v parlamente má vôbec právnické vzdelanie, ale v demokracii je správne, že si volíme orgán, ktorý zákony prijíma, napriek tomu, že vzdelanie mnohých z nás nepredurčuje čítať legislatívny text a schvaľovať ho. Čiže tam si tiež myslím, že ak by sme išli do toho príliš ďaleko, tak by sme sa dostali tam, kam by sme, nikto, sa dostať nechceli.

    Len spomeniem, predsa len jednu vec, že my v závažných trestných veciach dávame rozhodnutie o vine a treste, nie o vyšetrovaní, o vine a treste do rúk laikov. Od dlhých čias, ale aj za minulého režimu, väčšinu v trestnom senáte tvoria prísediaci sudcovia, ktorí nemajú právnické vzdelanie. Ja viem, že myšlienka trestných porôt je pre mnohých akoby americký výmysel. Obávam sa, že to je len skôr nepoznanie toho, ako poroty vznikali. Slovensko malo poroty trestné ešte v roku 50. Má ich Rakúsko, Belgicko, Francúzsko. To nie je kvôli tomu, že pozeráme americké filmy, tak máme pocit, že to je z amerických filmov, ale nie je z amerického teda právneho systému. Ale nie je. Ak môžu laici rozhodovať o vine a treste a rozhodujú u nás laici o vine a treste, najmä pre tie najzávažnejšie zločiny, teda tam, kde sú trestné senáty, tak nevidím veľký dôvod, aby poslanci Národnej rady nemohli vo vyšetrovacom výbore viesť jednotlivé úkony, napríklad najmä výsluchy svedkov a znalcov.

    Posledná poznámka k tomu, čo pán poslanec Hrnko povedal, je, že ono to muselo byť predložené súbežne, pretože to je de facto vykonávací právny predpis. Ak len spomeniem poslednú novelu ústavy, ktorú Národná rada, myslím, v decembri, v decembri... Pán poslanec, však je to jednak záverečné slovo, takže, ale však, okej. Keď v decembri... Dobre, ja celkom vaše gestá, nerozumiem tomu. Že keď v decembri parlament schvaľoval novelu ústavy, poslednú, ktorou sa predlžovala doba zadržania pri teroristických trestných činoch, tak na to nadväzovala hneď následne novela vykonávacích zákonov Trestného poriadku, Trestného zákona a tak ďalej. Čiže oni museli byť predložené súbežne. Ale uvedomujem si, že ak novela ústavy nebude schválená, tak by sa text novely rokovacieho poriadku dostal do rozporu s platnou právnou úpravou. Ale toto je jediný postup, predložiť aj novelu ústavy a spolu s ňou aj novelu vykonávacieho zákona. Takže sme postupovali absolútne štandardne a asi jediným možným a rozumným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je to... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Faktickú k navrhovateľovi asi už nie je možné, páni poslanci. Ďakujem. Rozprava bola ukončená.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 95, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 94.

    Dávam slovo poslankyni Anne Verešovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Predsedajúcemu sa prihovára poslankyňa E. Jurinová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nakoniec ja uviedla návrh, kolegyňa musela z vážnych rodinných dôvodov cestovať narýchlo domov, predniesť návrh, skrátene povedané, na ochranu pred hazardom tých najzraniteľnejších.

    Poslanci za hnutie Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti už niektorí niekoľkýkrát predkladajú návrh novely o hazardných hrách. Ide jednoznačne o jednu z kľúčových tém nášho hnutia, pretože si uvedomujeme, že hazard ničí životy a aj osudy rodín, najmä tých najzraniteľnejších. Chceme preto obmedziť hranie hazardných hier pre sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva. Prevádzkovateľ hazardnej hry bude povinný overiť, či hráč nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na verejnom zdravotnom poistení, na daniach alebo nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Rozsah sociálnych škôd, ktoré spôsobuje hazard, zďaleka nie je obmedzený len na daného hráča. Výskumy uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí. Odborníci v Čechách odhadli celkovú škodu vyplývajúcu z gamblerstva približne na 26,5 mld. českých korún ročne. Ak by táto suma bola v slovenskom kontexte aj o 50 % nižšia, určite ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú práve z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára.

    V roku 2011 bolo na Slovensku 2,5-tisíca videohier. Minulý rok sa ich počet takmer zdvojnásobil na 4 062. Ja chcem veriť, že nájdeme podporu aj u koaličných poslancov, keďže viacerí z nich sa pred voľbami aktívne angažovali v boji proti hazardu. Bola by škoda, keby koalícia povýšila svoje záujmy nad záujmy ľudí a dobro krajiny.

    Technické detaily návrhu, o nich by sme mohli hovoriť. Ja len poviem, že inšpirovaní sme boli najmä legislatívou v Grécku, kde existujú dostatočné opatrenia na to, aby sa predišlo naozaj hazardným hrám pre sociálne znevýhodnené skupiny, pri sociálne znevýhodnených skupinách. Rovnako sme boli inšpirovaní aj legislatívou v Rakúsku a vieme, že podobný spôsob regulácie sa pripravuje aj v Českej republike.

    Preverovanie hráčov nebude nič zložité a prevádzkovateľov nejako vážnejšie nezaťaží. Vychádzali sme z existujúcich spôsobov, ktoré fungujú aj v zahraničí. Hráča nakoniec môže elektronicky preveriť aj priamo automat, v ktorom sa identifikuje, alebo hráča preverí osoba, ktorá v herni priamo pracuje. Tá sa pritom nedostane k žiadnym osobným údajom, ani k výške dlhu alebo kde ten dlh osoba má. Systém iba ukáže, či zákazník hrať môže, alebo nie.

    Treba si uvedomiť, že všetci, ktorí sme nielen tu, ale každý jeden obyvateľ Slovenskej republiky sa skladá na to, aby ľudia vôbec prežili v sociálnom systéme, vrátane ich rodín. Hovorím o sociálne slabých rodinách. A mnohí z nich práve tie peniaze, na ktoré sa skladáme aj my sami, následne hádžu do hracích automatov, a teda do vrecák prevádzkovateľov. Naozaj už prestaňme len rozprávať o ochrane rodiny, ale ukážme, že im vieme a chceme reálne pomôcť. Tento zákon jednoducho neumožní hrať tým, ktorých rodiny sú najviac ohrozené.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi, Igorovi Matovičovi. Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

    A pripraví sa pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som aj touto formou podporil návrh, ktorý zdôvodnila moja kolegyňa Erika Jurinová, a pevne verím, že sa nájde v tejto sále dostatok ľudí, ktorým záleží na tom, aby sme nevyplácali sociálne dávky ľuďom, ktorí ich následne strčia do automatov a nechajú svoje rodiny de facto v skutočnosti zbytok mesiaca hladovať.

    Áno, uvedomujem si zároveň, že tento návrh zákona je, by som povedal, v takom nejakom rozpore s osobným záujmom niektorých z vás, ktorí tu sedíte, lebo všetci dobre vieme, že napríklad predseda alebo teda riaditeľ Sociálnej poisťovne a náš kolega zároveň pán Muňko je vlastníkom najväčšej siete kasín na Slovensku. Takže v prípade, ak bude hlasovať za tento návrh zákona, tak v podstate si vyfučí pneumatiky na svojom vlastnom biznise. A tak uvidíme, ako je konzistentný, ako bude hájiť verejný záujem, ako bude hájiť záujem ľudí, a či náhodou nebude hájiť záujem svoj vlastný.

    Dobre. Ale teda aby som iba neútočil alebo neprejudikoval, ako toto hlasovanie dopadne, predkladáme návrh, s ktorým by sa mali mnohí v súčasnej vládnej koalícii stotožniť. Lebo predpokladám podporu z opozičných strán, keďže viacerí z opozície sme na túto tému viackrát aj v predvolebnej kampani, aj počas minulého volebného obdobia, kedy my sme tento návrh zákona plus-mínus v rovnakej podobe dvakrát predkladali, keď nie tri, tak aj ostatné koaličné strany, súčasné, sa snažili získavať svojich voličov tým, že hovorili, ako im záleží na tom, aby teda sociálne odkázaní ľudia, osadníci, keď poviem tak, nechodili hneď po tom, ako dostanú sociálne dávky, do najbližšej dediny a v automatoch tieto peniaze neskončili. Áno, takýchto rečí mali plné ústa poslanci, súčasní poslanci za MOST – HÍD, takýchto rečí mali plné ústa kandidáti za stranu pána Procházku, strany SIEŤ, takýchto rečí mali plné ústa aj poslanci za SNS, aj SMER. Ponúkame v podstate vládnym poslancom možnosť splniť svoje predvolebné sľuby, keď podporíte takýto návrh zákona.

    Tak ako spomenula Erika Jurinová v úvodnom slove, obdobnú úpravu majú aj v susednej Rakúskej republike, alebo v susednom Rakúsku, a obdobnú úpravu chystajú sa prijať, a naozaj je to už na spadnutie, v Českej republike. Nemá absolútne žiadnu logiku, aby štát ľuďom, ktorí sú vlastne zavesení na sociálnej sieti, vyplácal sociálne dávky a následne si takto zakrýval oči a nepozeral sa na to, že či tie, to málo, lebo tie sociálne dávky nie sú nejaká veľká suma, aby to málo, ktoré by malo skončiť v ich rodinách, v ich chudobných rodinách, aby to málo skončilo následne v automatoch a niekto mal z toho biznis, akože podnikanie.

    Tak ako tiež spomenula Erika Jurinová, hazard, to nie je len to, že spôsobujeme, alebo štát, ktorý podporuje hazard a takéhoto štýlu hazard, že spôsobuje rodinné tragédie, že potom vlastne v tej rodine naozaj tie deti mnohokrát nemajú čo jesť. A potom práve to je podhubím toho, že vzniká kriminalita. Lebo hladné decko, alebo hladný možno aj ten človek, ktorý dostal tie sociálne dávky a išiel do toho automatu a, bohužiaľ, možno niekedy aj závislý, a myslel si, že z tých 60 eur vygeneruje 600 eur, a nakoniec zistil, že zo 60 má nulu a ešte aj možno nejaký dlh, tak tento človek potom rieši ten svoj problém, vzhľadom na to, že teda hlad nepochádza zo stravných lístkov, ako ste nás snažili sa presvedčiť minulý týždeň, ale ten hlad pochádza z toho, že jednoducho nemáte čo v peňaženke, tak títo ľudia potom to riešia niekedy, áno, aj tým, že si privlastnia niečo, čo im nepatrí.

    Čiže podporovať hazard, podporovať to, aby ľudia odkázaní na sociálne dávky, ľudia, ktorí v naivnej viere si naozaj myslia, že z tej zázračnej mašinky zo 60 eur vypadne zrazu 600, naďalej podporovať vlastne takéto možno naivné a niekedy závislé správanie sa, je nezodpovedné zo strany štátu. Lebo podporovať takýmto spôsobom biznis pár ľudí, ktorí zarábajú na týchto chudákoch, spôsobuje to, že všetci ostatní ľudia, ktorí bývajú v okolí týchto ľudí, sú ohrození následnou kriminalitou. Lebo jednoducho tie chýbajúce peniaze, ktoré nahádzali do tej mašinky zázračnej, musia niekde nahradiť a tú svoju rodinu alebo aj samých seba nemôžu dovoliť, aby zomreli. Čiže musia z niečoho nakŕmiť.

    Skončime, prosím vás, sme 27 rokov po revolúcii, skončime s bohapustým podporovaním akože podnikania, ktoré v skutočnosti nie je podnikanie, len ničenie rodín. Je ničenie alebo podporovanie závislosti a je zbytočné nabádanie ku kriminalite. Skúsme sa na tento návrh pozrieť nepoliticky, pozrieť sa na neho bez ohľadu na vlastný záujem ktoréhokoľvek poslanca v tejto sále, či už podniká v hazarde alebo nie, a skúsme podporiť tentokrát dobrú vec. Ak máte nejaké výhrady voči spracovaniu konkrétnych nejakých ustanovení, sami veľmi dobre viete, že druhé čítanie je o tom stvorené, a v tom druhom čítaní tieto veci bez problémov môžme upraviť a možno už niekedy plus-mínus od leta môžeme zaviesť systém veľmi jednoduchý, že závislí ľudia nebudú môcť hádzať peniaze do automatov, a teda hlavne v tomto prípade poberatelia sociálnych dávok. Štát, ktorý podporuje to, aby ľudia odkázaní na sociálne dávky hádzali tie peniaze do tých zázračných mašín, ohrozovali následne ostatných ľudí vo svojom okolí svojou kriminalitou, nie je zodpovedný štát. A ja by som chcel, aby Slovensko po dvadsiatich siedmich rokoch po revolúcii konečne zodpovedným štátom bolo.

    Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niet pochyby o dobrom úmysle predkladateľov návrhu zákona. A, samozrejme, gambling je popri alkoholizme jednou z najväčších metiel sociálne zle postavených rodín, ktorých peniaze, ktoré potrebujú na iné veci, končia v automatoch alebo u krčmárov. Musím ale povedať, že toto riešenie, presne vzaté, zbavuje štát, spoločnosť aj náš zákonodarný zbor zodpovednosti za niečo, čo vieme, že nie je dobré, a presúvame to na kohosi iné bedrá. Viete, ani alko, ani krčmár si nebude pýtať potvrdenie o stave financovania domácnosti pri výčapnom pulte. To sme zatiaľ ešte nenavrhli.

    Ja, priznám sa, vidím iné riešenie. Keď som bol v Spojených štátoch a v najbohatšom sociálne zabezpečenom štáte, v štáte Washington na západnom pobreží Ameriky, kde je sociálna sieť skoro dvakrát hustejšia ako napríklad v Alabame alebo v Georgii, tak som sa dozvedel, že ten, kto je v sociálnej sieti, dostáva 140 dolárov mesačne v hotovosti, 30 dní 140 dolárov. Ale všetko ostatné v poukážkach, ktoré rodina môže použiť vo vymedzených obchodoch len na nákup potrebných vecí. My dávame gamblerovi plnú dávku peňazí a ponechávame, presne vzaté, doteraz na jeho pánskej vôli a teraz na zodpovednosti kohosi iného, ako s nimi naloží. Alkoholikov neriešime vôbec. Myslím si naopak, že ak v Spojených štátoch je možné výrazne zredukovať hotovostné platby ľuďom v sociálnej sieti, bolo by to možné aj u nás. Keď som sa pýtal, či to nie je proti ústave, že ich obmedzujú, povedal mi predseda sociálneho výboru parlamentu toho štátu, ktorý je o niečo väčší ako Slovensko, že keď nechce...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som reagoval na pána poslanca Matoviča s tým, že v princípe súhlasím s týmto návrhom, podporujem ho, pretože viem, že čo sa môže v životoch týchto ľudí odohrať, ak sa im jednoducho nepomôže, lebo tu sa jedná o pomoc. A pokiaľ ide o to, že aké môžu byť motivácie pri nesúhlase s týmto zákonom, okrem toho, čo teda už bolo mojím predrečníkom uvedené, je treba povedať zase na druhej strane, že pán kolega Muňko zase pracoval veľkú časť svojho života ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Takže to by sa tiež malo uviesť a nielen to, že je majiteľom kasín. Je to proste všestranná osobnosť.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že zarábať na nešťastí a, tak ako si pomenoval, na naivite ľudí, jednoducho musí prestať. Súhlasím s tým pomenovaním, že tuná sa nachádzame vo sfére akože podnikania. A myslím si, že tá implikácia, alebo to jasné vymedzenie, že to vedie ku kriminalite a v mnohom aj k tzv. frustrovanému voličovi, je takisto absolútne jasné. A dúfam, že návrh a podpora riešenia aj z tej ideovej časti a možno aj v tých technikáliach, ako si spomenul, že ak má niekto výhrady k možnej technike dané k druhému čítaniu, tak toto plénum parlamentu schváli.

    Totižto nech už budeme tú debatu viesť akokoľvek, tuná by nemalo nasledovať to stredoeurópske "ale". Mám pocit, že veľa tých návrhov zákonov, ktoré sme aj z radov opozície počuli doteraz a malo, súhlasíme, ideová rovina, dobre, a potom nasledovalo vždycky také to veliké "ale" a pri hlasovaniach sa dozvedáme, že to "ale" malo ten zásadný význam. Nie tuná neexistuje. Mali by sme prestať so zarábaním na nešťastí a naivite ľudí. Myslím si, že ak si zoberieme príklad, ten jeden, nemusíme ísť až do Ameriky, jeden, sa mi zdá, že veľmi elegantne to vyriešili Maďari. Ja si veľmi neberiem príklad z Orbánovského Maďarska, ale v jednom momente nabral odvahu, vyriešil problém s gamblingom a mám pocit, že tá téma sa totižto uzavrela jej vyriešením. A tuná je jedno z možných uchopení. Preto rovnako sa prihováram za podporu tohto návrhu zákona bez akéhokoľvek "ale".

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem za podporu. Pánovi Osuskému by som chcel trošku vyvrátiť tú argumentáciu, že však vlastne ani krčmára sa nebudeme pýtať, ale zatiaľ sme to nezaviedli, že sa nebudeme pýtať na to, že teda v akom stave je jeho domácnosť. Rozdiel medzi závislosťou na alkohole a závislosťou na hracích automatoch, je to, že keď prídete do krčmy, tak môžte skúsiť tam nechať alebo prepiť sto eur, poviem. Ale myslím si, že už vás potom, potom vás zrejme odvezú na nosítkach, alebo to neprežijete. Ale keď prídete do tej herne, tak sto eur tam hodíte jedna radosť a nemáte ich. A skúste prepiť v krčne tristo eur. Keď donesiete sociálne dávky pre celú rodinu a hodiť ich do toho automatu, v automate to máte za dve hodiny, v tej krčme to nezvládnete. Toto je ten rozdiel. Čiže vlastne preto je, automaty sú omnoho, omnoho rizikovejšie z pohľadu ohrozenia tej rodiny alebo premrhania tých financií.

    A kolega Baránik, veľmi pekne ďakujem za tú poznámku. Ja som chcel samozrejme povedať, že kolega Muňko je zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Možno som to nepovedal. A to je práve ten paradox, že človek, ktorý je tá hlava, ktorá rozdáva závislým alebo sociálne odkázaným dávky, tak následne ich od nich vyberá cez svoje kasína, že s týmto by sme konečne mali skoncovať.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský a pripraví sa pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som ťa, Igor, trošku poopravil. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Čiže trošku, naozaj trošku sa zastanem možno kolegu Muňka. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Jednoducho ho tam nepustia. Musíš mať nejaký dress code.

    Ale každopádne ten návrh zákona je podľa mňa dobrý. My sme to v rámci nejakej aj našej predvolebnej kampane rozprávali tiež, že je nevyhnutné, aby hráči v herniach boli nielen legitimovaní, ako je to napríklad v kasínach, kde v kasíne si ten hráč nezahrá, pokiaľ nie je zaregistrovaný, pokiaľ nie je vyhotovená jeho fotka, majú ho tam v evidencii. Dokonca, dokonca myslím, že majú evidenciu, koľko peňazí tam minul, pretože on si ich musí chodiť nejako meniť, zamieňať žetóny hore-dole. Čiže niečo podobné je potrebné urobiť aj vo všeobecnosti, nielen v kasínach, ktoré to majú len v rámci nejakých svojich interných predpisov.

    Čo však vidím problematické, je prepojenie po tej softvérovej stránke. Určite viem si to predstaviť. Bude to treba raz urobiť, bude potrebné to raz urobiť, ale samozrejme všetky tie údaje, ktoré dnes človek musí prácne vyhľadať, to znamená, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, daňový úrad, to nie je len tak, že luskneme a vieme o tom človeku všetko. Čiže bude nutné urobiť, respektíve zase je to na nejakom prepojení tých herní, teda s informačným prepojením herní a všetkých týchto príslušných inštitúcií, kde môže vzniknúť, kde môže mať hráč dlh.

    Samozrejme, máte pravdu, moji predrečníci, v tom, že ten hazard sa dotýka najmä sociálne slabších skupín. Veď dnes, keď máme niekde okolo 55 % exekúcií vo verejnom záujme, tak sú to exekúcie vo verejnom záujme, čiže sociálne a zdravotné a daňový úrad, tak, bohužiaľ, je skoro pravidlom, že mnohí z týchto exekvovaných ľudí sú práve gamblermi. To znamená, napriek tomu, že majú dlhy voči štátnym inštitúciám, napriek tomu, že ich finančná situácia je veľmi zlá, tak napriek tomu ako, poviem to, ako posledné východisko z tej svojej situácie vidia práve ten hazard. Poznám mnoho ľudí, poznám mnoho ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že vyhrajú v Lotte, že podajú Lotto a teraz to vyhrám a vyriešim svoju finančnú situáciu. Ale Lotto neberiem za nejaký veľký hazard. Áno, aj tam skončí nejaká miliarda alebo koľko. Ale každopádne veľmi veľa ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii finančnej, majú obrovské dlhy, sa utiekajú práve k hazardu, o ktorom si myslia, že a teraz to padne a vyriešim tie svoje finančné problémy.

    Lenže prevádzkovatelia, respektíve výrobcovia týchto výherných zariadení by vám vedeli povedať percentuálne nastavenie týchto hracích zariadení, pretože je to len počítač, je to len softvér, kde je percentuálne nastavená výhernosť každého jedného zariadenia. Viete, ten hazard by nefungoval, respektíve by nebol, ak by to nebolo výnosné predovšetkým pre prevádzkovateľa. To znamená, že dnes, ak máte herňu, tak máte istý biznis. Ja poznám niekoľkých prevádzkovateľov herní, takých menších, a tí nám povedia častokrát, že im stačí jeden jediný hráč na to, aby oni mesačne mohli spokojne fungovať, spokojne podnikať. Jeden jediný hráč, ktorý im tam donesie každý mesiac niekoľko tisíc euro. Pretože majú uňho, teraz citujem, "garanciu, že nikdy nevyberie, čo vyhrá, ale vždy to nahádže naspäť".

    Čiže ten hazard, pozrite sa, v akom štádiu je ten hazard v niektorých mestách na Slovensku. V Sabinove ja zakázaný. V tom Sabinove s tým mali obrovský problém. Bolo tam veľmi veľa herní na jednej ulici, na tej hlavnej ulici bolo strašne veľa herní. A nechodili tam hrať miestni, pretože samotné mesto Sabinov až veľa tých sociálne slabších nemá, samotné mesto. Ale zamestnanci mestského úradu, keď sme tam boli nedávno, nám povedali, že problém boli práve obyvatelia osád Jarovnice, Ostrovany, Šarišské Michaľany, vlastne okolitých obcí, Hermanovce, ktoré chodili do toho Sabinova. Bola zvýšená kriminalita, lebo on keď prehral sociálne dávky a opil sa, no tak išiel si to nejako, jednoducho tie peniaze vrátiť späť, častokrát drobnou kriminalitou, krádeže, vlámačky, elpečka, respektíve lúpežné prepadnutia. Čiže to tam bolo úplne normálne. A nehovoriac o nežiaducich spoločenských javoch, ako bol neporiadok, hluk, výtržnosti. To bolo bežné v Sabinove. Akonáhle ten hazard zakázali, tak mestskí policajti nám povedali, že kriminalita tam klesla minimálne o 50 % v týchto drobných deliktoch. Čiže v súvislosti s hazardom ide ruka v ruke aj kriminalita.

    Levoča zakázala nedávno hazard. Ružomberok je momentálne pred koncom zozbierania podpisov pod petíciu za zákaz hazardu. Bratislava, myslím, že je vo finále tých podpisov? A ešte im tam niečo chýba, ešte im tam... Majú dosť? Už majú dosť podpisov. Samozrejme, bude veľmi zaujímavé sledovať poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave, ako budú hlasovať za toto. Čiže ten trend je jednoznačný. Spoločnosť odmieta hazard. Spoločnosť v rámci miestnej samosprávy sa snaží obmedzovať ten hazard. Ale nie obmedzovať, že tak nech chodia hrať títo, alebo títo. Jednoducho ľudia toho majú plné zuby. Lenže samozrejme my nemôžme sa spoliehať na to, že hazard obmedzíme takýmto spôsobom na celom Slovensku. Ľudia sú, bohužiaľ, častokrát hluchí, slepí voči takýmto javom.

    Čiže preto každá novela, ktorá obmedzí nejakým spôsobom hazard, je dobrá. Jednoznačne najohrozenejšou skupinou sú práve tie, sociálne slabší. Už tuto kolega Matovič spomínal, ale ja v podstate som z okresu Vranov nad Topľou, kde je v našom okresnom meste vyše štyridsať herní. Viete, to je maličké mesto na východnom Slovensku, kde je štyridsať herní v jednom meste, štyridsať herní. To je niečo neuveriteľné. A keď sa prejdete po tých uliciach okolo tých herní, tak drvivá väčšina hráčov sú, bohužiaľ, Rómovia. Druhá väčšina hráčov sú skupiny ľudí, ktoré jednoducho na to nemajú. Ja zase tvrdím, keď máš peniaze, kľudne ich prehraj, hej. Choď do toho kasína, miň tam, pre mňa za mňa, aj sto tisíc euro. Keď na to máš, hraj si. Ale nemôžme dopustiť, aby gamblerstvo, ktoré, si povedzme na rovinu, to je choroba, gamblerstvo je choroba. Kľudne ju môžeme definovať ako chorobu. To nie je blbý zvyk. Jednoducho je to choroba. A dnes skúsme si spočítať, aké sú náklady na liečenie jedného gamblera verzus opatrenia, ktoré by sme prijali. Veľmi rýchlo zistíme, že skôr by sme sa mali zamerať na prevenciu ako na liečenie už týchto prípadov.

    Samozrejme, nie som naivný a viem, že nemôžme to regulovať ako v niektorých štátoch, kde je hazard úplne zakázaný. Napríklad dodnes, neviem, či viete, ale na Ukrajine je hazard zakázaný. A napriek tomu tam funguje. Hráči hrajú na internete na zahraničných serveroch, čiže s doménou mimo Ukrajiny. Čiže hazard tam funguje a samozrejme funguje čierny hazard, čiže nelegálny hazard. Čiže naivní nie sme, že dá sa to zakázať plošne, lebo ten hazard vždy tu bol a vždy tu bude. Hazard je, viete, to je ako prostitúcia. To je tu celý život, celé veky.

    Čiže určite môžem za klub SME RODINA povedať, že tento návrh zákona podporíme. Považujeme za veľmi dôležité, aby hazard bol obmedzený. Ja už som tu minule rozprával, že kľudne nech je obmedzený bez toho, aby mal dopad na štátny rozpočet. A to sa dá urobiť jednoducho. Dajme 100-tisíc euro zábezpeku na každú jednu herňu. Nie na prevádzkovateľa, firmu, ktorá ma štyridsať herní, ale na každú jednu herňu. V Bratislave je koľko? Dvesto herní? Alebo sto? Neviem. No ak firma, ktorá vytvára neúmerné zisky, mimochodom príjmy z hazardu, a teraz sa bavíme o prevádzkovateľoch videolotérií týchto vlastne hracích výherných automatoch, teraz sa nebavíme o nejakých stávkových kanceláriách, ale prevádzkovatelia týchto zariadení robia ročne zisky v stámiliónoch v eurách. To sú šialené peniaze. Čiže kľudne, kľudne dajme zábezpeku 100-tisíc euro na jednu herňu. Klesne nám počet herní a zároveň nám stúpne výber peňazí do štátneho rozpočtu. Viete, koľko v prepočte platí dnes prevádzkovateľ takejto herne za jeden automat? Nejakých 160 euro. Čo to je? To je spriemerovaný ročný poplatok na jeden stroj, myslím zábezpeka štátu alebo takéto niečo. Teraz mimo toho poplatku, ktorý sa platí obci a štátu.

    To znamená, že nechoďme len sa pozerať na to, že kto nám tam chodí hrať. Kto sú tí hráči, že sú sociálne slabší a treba to obmedziť. Súhlas. Skúsme sa pozerať na to aj komplexnejšie. To znamená, treba obmedziť aj samotných prevádzkovateľov. Zakázať to nemôžme. To plošne jednoducho nebude fungovať, ten hazard tu bude vždy. Ale vieme im podmienky na podnikanie sťažiť tak, aby pri nich nemalo zmysel otvárať herne ako na bežiacom páse. Pretože dnes, ak sa pozriete napríklad po Bratislave, na každom rohu je herňa. Veď to je choré. My vlastne turistom môžeme ukazovať herne, normálne katalóg môžeme urobiť.

    Čiže ešte raz, podporíme tento návrh, určite je dobrý a verím, že aj koaliční poslanci, no verím, dobre, som naivný, aspoň raz nebudú pozerať na nariadenie, resp. politické rozhodnutie a snáď sa dočkáme aj toho, že naozaj dobré návrhy zákonov budú v tomto pléne občas aj prijaté.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Prvá poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Peter, v podstate súhlasím a chcem ťa len doplniť tentokrát. Ja vidím v tomto zákone jednak v prvom rade dobrý úmysel, to sa mu určite nedá zaprieť, ale vidím v ňom aj určité problémy. Jednak ako hovoril kolega Pčolinský, ten software, samozrejme, pokiaľ by sme mali teda fungovať takým spôsobom, že sa bude musieť nejak zaregistrovať a prezentovať ten hráč, prípadne personál ho bude kontrolovať, tak ja si myslím, že tam naozaj treba nejaké zabezpečenie, kto to bude platiť zasa a ako to bude fungovať a keď bude problém, čo s tým.

    Druhý problém, ten personál, to tu ešte teda nezaznelo. Ale ja keď si predstavím toho hráča z tej sociálne slabšej vrstvy, tak ja vidím presne niekoho v takej nejakej malej zabudnutej krčmičke, kde je jeden, dva automaty, kde je veľmi dobrý vzťah s tou krčmárkou, napríklad. A spýtam sa po tom, čo tá krčmárka, ktorá ho má kontrolovať, čo ak sa náhodou pomýli, alebo čo keď sa pomýli zámerne a keďže má dobrý vzťah s tým previnilým dlžníkom, tak ho aj tak pustí hrať. Potom budeme pokutovať tú krčmárku, prípadne rovno ju popravíme? Príde mi to ako zbytočné. Naozaj ako povedal kolega Osuský, presúvame tú zodpovednosť na niekoho, kde by nemala byť. Mne sa teda oveľa viac páči ten prípad buď IP kariet alebo poukážok, kde ten sociálny prípad, ten hráč nemá možnosť minúť tie peniaze, pretože ich dostane iba vo forme, ktorú môže vymeniť iba za potraviny.

    Napriek tomu, ešte raz zdôrazňujem, chápem ten dobrý úmysel, je pravda, že automaty sú dnes problém, ale vidím tieto dva reálne problémy v tom zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len som chcel doplniť, Bratislava potrebovala 106-tisíc podpisov, čo teda vôbec nie je málo, obyvateľov. Už je vyzbieraných 126-tisíc. Ešte organizátori, petičný výbor by chcel dozbierať nejaké, keby sa tam náhodou opakovali a tak ďalej. Ale len chcem teda povedať, že v súčasnosti tých 30 % obyvateľov mesta, obce, aby sa postavilo a podpísalo nejakú petíciu proti hazardu, to je veľmi veľké číslo. Keď sa v Bratislave táto petícia rozbiehala, mimochodom stoja za ňou pán primátor a starostovia jednotlivých mestských častí, tak ja verím, že poslanci mestského zastupiteľstva takýmto spôsobom budú aj reagovať na tie vyzbierané podpisy. Tak keď sa tu rozbiehala táto petícia, tak ľudia sa smiali, hovorili, to nemáte šancu 30 % podpisov vyzbierať, a napriek tomu sa to podarilo. Ja len preto chcem povedať, že obyvatelia Slovenska, som presvedčený o tom, stoja za týmto zákonom a za takýmito novelami, sprísňovaním obmedzenia hazardných hier, najmä tých automatov, kde naozaj tí ľudia nahádžu obrovské množstvo peňazí. A preto plne podporujem tento návrh a som rád, že sme ho mohli aj ako za náš klub v parlamente podať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predostielam, pokiaľ ide o mňa, v živote som si za 62 rokov nekúpil ani jediný los lotérie a nevsadil som v živote nikdy na nič. Som teda v tomto zmysle nad vecou. A chválim, že kolega Pčolinský zmienil otáznosť plošných zákazov. Zároveň tu sa, naopak, tešíme, ako Bratislava niečo plošne zakazuje. Ja sa domnievam, že je osobnou vôľou človeka, presne, ako povedal kolega Pčolinský, vynakladať svoje peniaze, svoje, podotýkam ešte raz, svoje peniaze na spôsob, aký uzná, niekto na 25-ročnú whisky a niekto v kasíne.

    Chcem teda povedať, že podľa mňa, a odmietam to, čo tu zaznelo od kolegu Matoviča, je pravda, že neprepije 400 eur v dedinskej krčme za večer, ale za 30 večerov ich prepiješ. A konečný efekt pre tvoju rodinu a pre tvoje deti je ten istý, takže tento argument neobstojí. Chcem teda povedať, že riešenie je, aby ľudia, ktorí žijú z daní pracujúcich, mali samozrejme sociálnu sieť, ktorá im umožňuje stravu, kúrenie, bývanie a všetko ošatenie, vypratie, okúpanie sa, ale aby principiálne nemali možnosti pchať peniaze do automatov, pretože ich nebudú v hotovosti v zásade takmer mať. Poukážku na mäso ani na zaplatenie kúrenia do automatu nenapcháš. A ak toto niekde funguje, a to je presne ten prípad, o ktorom som hovoril v prvom vstupe, tak to sa mi zdá lepšia cesta, ktorá plošne neobmedzuje ostatných a chráni nielen rodinu pred, vymyslím si, otcom-gamblerom, ale aj pred otcom-alkoholikom. To znamená, že je to lepšia cesta, kde sa štát nezbavuje zodpovednosti a nekladie ju na bedrá 19-ročnej prevádzkovateľky herne.

  • Ďakujem. Mali by sme mať na pamäti ešte jednu vec, že jednak, samozrejme, gamblerstvo je choroba. Teraz liečenie, ktoré je určite nie lacné, každého jedného človeka, každého jedného gamblera. Malo by nám záležať nielen teda, samozrejme, na tých najchudobnejších, ale mne záleží, prepáčte, aj na človeku zo strednej vrstvy, aby sa nestal gamblerom, aby si nezničil rodinu. Tu nejde teraz len o tých najchudobnejších. A pokiaľ mám skúsenosti z ambulancie také, že mnoho detí práve pri hracích automatoch sa prvý raz stretlo s drogou, pretože tí zločinci, ktorí predávajú drogy, vedia, kde tie deti majú oslovovať. Hranie, hracie automaty a teda herne podľa mňa je to zločin a sú to špinavé peniaze, ktoré sú takto zarobené. A ja podporujem tento návrh a len dúfam, že sa nám možno časom podarí aj plošný zákaz každého jedného takéhoto nemravného podnikania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za faktické poznámky, bude reagovať pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, trošku ste sa pomýlili, ja som ešte ďalší v rade.

  • Ďakujem pekne za podporu. Peter, jasne, môžeme mať rozdielne pohľady na drobnosti, ale keď nám ide rovnako o ten princíp, aby sociálne odkázaní nedostávali do ruky peniaze, s ktorými nedokážu zodpovedne hospodáriť, tak si myslím, že jak som hovoril, v tom druhom čítaní bez problémov by sme tu správnu cestu našli.

  • Takže teraz bude reagovať pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem. Janka Cigániková, financovať by to mali prevádzkovatelia, to znamená, to technické riešenie prepojenia tej nejakej databázy dlžníkov a samotnej herne musia prevádzkovať, musia financovať prevádzkovatelia, nikto iný. Prečo by to mal platiť štát? Oni majú stanovené zisky, tak nech si to zaplatia, pokiaľ chcú podnikať ďalej.

    Pán kolega Krajčí, áno, 30 % pri petícii je strašne veľa, preto je naozaj nutná plošná úprava, ktorá by vyriešila tento problém vo všeobecnosti, lebo napríklad v tej Bratislave ono sa to zdalo, že je to nemožné, ale vyzberalo sa, ale koľko to trvalo, koľko úsilia a jednoducho nie každé mesto, resp. občania nie každého mesta sú, v úvodzovkách, teraz nechcem nikoho uraziť, uvedomelí natoľko, aby sa dali do takejto petície, resp. vyzbierania tých podpisov. Jednoducho máte ľudí, ktorým táto problematika nie je ukradnutá, ale myslia si, že oni nezmôžu nič. Jednoducho takéto iniciatívy nie sú všade bežné. Poznám to najmä na východnom Slovensku, kde tí ľudia, jednoducho všetko je im jedno, ich zaujíma, čo bude zajtra, a nič viac.

    Pani poslankyňa Grausová, hazard, alkohol a drogy vždy idú ruka v ruke, vždy. Vždy to tak bolo, vždy to tak aj bude. Čo myslíte, prečo dnes v každej herni máte bar? Práve kvôli tomu, aby ten človek čo najviac vypil a tým pádom tam aj nechal čo najviac peňazí v tom automate. Práve kvôli tomu. Čiže možno by stálo za úvahu, to ma teraz tak napadlo, zakázať to, aby to bolo spojené.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, kolegyne. Svoj profesionálny život som zasvätila starostlivosti o zdravotne znevýhodnených ľudí a mnohokrát práve ľudia bez domova začínajú gamblerstvom a končia invaliditou a nemajú sa kde zaradiť. Mnohokrát sú v charitách práve súčasťou resocializačného systému. A preto možno pár podnetov pre vás, aby ste sa možno zamysleli aj nad určitými myšlienkami, ktoré by som tu chcela naznačiť, a určitú rovinu.

    Patologické hráčstvo je zaradené podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb medzi impulzívne poruchy. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sa stretávajú s diagnózou patologického hráčstva v prípade uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti a pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity. Táto diagnóza nie je síce dôvodom pre priznanie ani invalidity, ani tzv. péenky, častokrát však bývajú dôvodom PN v súvislosti s patologickým hráčstvom, ako aj s invaliditou akútna dekompenzácia psychického stavu, či už depresívny výskyt nálad so samovražednými sklonmi, uznávané ako adaptačná porucha. Sama seba som sa pýtala, či si nevyrábame pacientov. A potom, ako kolegyňa vravela, že ten systém ich liečenia je drahý pre tento štát. Ak zoberiem do úvahy ďalšiu rovinu, ktorej som sa venovala, lebo teda vykonávala som sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo, a to hranie počítačových hier a časté používanie počítačov našej mladej generácie, považujem naozaj obmedzenie dostupnosti hracích automatov za najvhodnejšiu formu prevencie sociálno-patologických javov, ktorým patologické hráčstvo je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Krajčí. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za tento veľmi potrebný vhľad v tejto problematike. Ja sám mám skúsenosti práve s ľuďmi bez domova a musím povedať, naozaj medzi nimi je množstvo ľudí, ktorí, žiaľ, práve kvôli gamblerstvu a patologickému hráčstvu sa dostali do situácie, do ktorej sa dostanú. Riešiť týchto ľudí je extrémne ťažké. Teraz pracuje niekoľko expertných tímov na úrovni mesta, ako aj na úrovni Slovenska na vytvorení stratégie prevencie aj bezdomovectva. A toto by bol určite správny krok. Ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, aby mali naozaj zamedzený prístup, pretože tam už potom ten krôčik, ako ísť ďalej, zadlžiť sa, do exekúcie, stratiť bývanie, je naozaj už veľmi, veľmi malý kúsok. A potom už riešiť naozaj problémy týchto ľudí je extrémne náročné.

    Takže ešte raz ďakujem za príspevok a plne podporujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. O vystúpenie v rozprave požiadala pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynuli niektoré veci a tak mi nedá zostať tam sedieť. Rada by som možnože ozrejmila alebo zvrátila možno nie celkom presné čítanie toho návrhu zákona, lebo mám pocit, že niekto si ho asi neprečítal poriadne alebo, alebo si ho vyložil inak.

    Viem, že čo sa týka, alebo začnem tým, že naozaj podľa mňa je veľmi nemorálne zarábať na nešťastí a naivite ľudí. Myslím, že to spomenul kolega, kolega Viskupič. A v tomto prípade podnikanie v tejto oblasti beriem za zarábanie na nešťastí a naivite iných. Bola by som najradšej, keby sme tu žiaden hazard nemali, keby takáto možnosť vôbec neexistovala. Je mi jasné, že sme v demokratickej spoločnosti, ale napriek tomu som presvedčená o tom, že štát má právo rozhodnúť, akým spôsobom bude túto oblasť regulovať. Viem, že sú na to rozhodnutia európskeho súdu, takže v tejto oblasti verím, že každý uznáte, že každý štát má právo si nájsť spôsob regulácie v tejto oblasti. A teraz už je len na tom, ako vybalansujeme to, že komu dáme akoby ten mantinel vyššie, že či štát cez, alebo teda podnikateľom cez tú reguláciu štátu, alebo sa postavíme za občanov, ktorí svojím spôsobom trpia nie sami, ale ešte aj ich rodiny a priatelia tým, že sa dostanú do zlého postavenia, že stanú sa z nich gambleri.

    Beriem aj do úvahy to, ako hovoril pán poslanec Osuský, že naozaj každý si vlastne zodpovedá aj za ten osud, aj každý má možnosť vhodiť alebo nevhodiť. Samozrejme, toto beriem v úvahu, ale na druhej strane urobme všetko pre to, aby sme ľudí, pretože nie každý je dostatočne silný na to, aby zvládol ten vnútorný boj a súboj, urobme všetko pre to, aby sme tých možností na prístup k niečomu nie veľmi dobrému, čo im neprospieva, umožnili. Rovnako je to aj pri alkoholikoch. Aj vyliečený alkoholik by nemal, alebo proste, že čo najmenší prístup k alkoholu, keď bude mať, tak tým vieme, že to je to možnože preňho ľahšie riešiteľné.

    Padli tu otázky, že ako to bude, kto bude vlastne znášať tú nákladovú oblasť. Samozrejme, že náklady, som presvedčená o tom, že by mali byť v rozpočte práve podnikateľov, ktorí prevádzkujú tieto hry, ale čo sa týka registra, veď nejde o žiadne veľké náklady. Registre už existujú. Treba len zabezpečiť, aby boli prepojené. Ide o jedno pripojenie na internet. Existovala by databáza tých, ktorí nikdy nemali mať umožnený prístup hrať hazardné hry. To znamená, investícia, ktorú do toho podnikateľ vloží, je jedno pripojenie na internet. Je to naozaj taká strašná položka? Myslím si, že nie. A každý, kto má toto oprávnenie, má licenciu, bude mať zároveň umožnený prístup do databázy.

    Hovorilo sa tu o Pay kartách, že to by bol lepší spôsob, že nedávať peniaze, dať poukážky, ktorými budú môcť platiť v určitých vybratých zariadeniach. To znamená, že práve v kasínach, v herniach nie. Áno, je to spôsob, ale ochraňuje len sociálne odkázaných. A my tuná v tejto novele zákona hovoríme aj o tých, ktorí majú na svojom mene exekúcie z titulu toho, že nemajú zaplatené povinné príspevky, povinné dávky, neplatia sociálne poistenie, neplatia zdravotné poistenie. Sú dlžníkmi štátu a rovnako aj neplatia dane. Takže ak by sme to chceli riešiť Pay kartami, tak ako viem, že vláda Ivety Radičovej to mala v pláne, a nevraviac o tom, že potom sa začalo hovoriť, že to nebol šťastne pripravený projekt, aj tak si myslím, že myšlienka toho bola naozaj dobrá. Ale pokryli by sme len jednu skupinu. A nám ide o to pokryť čo najširšiu skupinu ľudí. To znamená aj tých, ktorí voči štátu majú podlžnosti.

    Ak sme tu hovorili o slobodnej vôli vynakladateľov financií, dovolím si znova iba podotknúť, napadlo ma, že v Amerike predsa existuje prohibícia na alkohol. Tam si nemôžte voľne kúpiť, voľne chodiť s fľaškou alkoholu. Tak aký problém, že by sme ľuďom obmedzili možnosť hrať hazard?

    Teraz mi dovoľte, vrátila by som sa teda k príspevku, ktorý by som rada ešte predniesla. Veľmi dobre si pamätám ako ešte v októbri roku 2012 vtedy naša sociálna vláda, predchádzajúca vláda Roberta Fica schválila novelu zákona o hazardných hrách. Kto pracoval s rodinami v krízových životných situáciách, vedel, že za týmito tragédiami v rodinách mnohokrát, nie vo všetkých prípadoch, samozrejme, ale mnohokrát stal naozaj hazard, tak ako to aj povedala kolegyňa Soňa Gaborčáková. V hazardných hrách končili rodinné financie, platy mužov, aj celé majetky. A nielen to. Hráč, v drvivej väčšine otec, dokázal rodinu zadlžiť hotovostnými pôžičkami a tým ju vystaviť aj hrozbe exekúcie. Celé rodiny sa takto stávali chudobnými bez reálnej šance vymaniť sa z bludného kruhu. Preto široká verejnosť vtedy, keď prišlo k zmene zákona o hazardných hrách, zostala v šoku, lebo išlo o sociálnu vládu. A po volebnej kampani plnej hesiel o sociálnych istotách vláda dala prednosť prevádzkovateľom hracích automatov pred ochranou rodín. V tom predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, nepamätám si ho presne, ale pamätám si veľmi dobre, že bol taký krásny, možno 7-centimetrový odstavec o ochrane rodín v programovom vyhlásení vlády. Veľmi som ho pochválila, že ako to majú výborne spracované, ale po tejto novele som si povedala, že opäť to boli len vety na papieri a skutočná ochrana, proste ani to nechodilo okolo tej ochrany. Ale ako výsmech do očí ľudí sme chápali zdôvodnenie prijatia novely, ktorá sprísni podmienky pre prevádzkovateľa a tým sa zvýši prevencia a zníži sa závislosť na hazardných hrách. Toto bolo zdôvodnenie. No a dokonca prijatie novely ešte umožní aj zvýšiť financovanie všeobecno-prospešných služieb, pretože sa zvýšia príjmy z hazardných hier, ktoré sú jedným zo zdrojov financovania týchto služieb.

    Teraz to možno vyznieva, že to chcem dehonestovať. Nie, samozrejme, že vplyvom tej regulácie sa mali navýšiť prostriedky, ja neviem teraz už ktoré, zvyšovali sa poplatky za licencie, niečo v takomto zmysle. Ale dôvodiť tým, že zvýši sa tým príjem do štátneho rozpočtu, aby sme vedeli sanovať neduhy proste gamblerstva a hazardných hier, sa mi zdá vyslovene cynické a veľmi nevhodné. Jako ani zo žartu teda by som to nevedela brať. No ak takto mala vyzerať tá pomoc rodinám, tak potom dovi, dopo. Z peňazí z hazardu, ktorý rodinám zničí život, ich potom budeme veľkodušne zachraňovať? Naozaj je to blud a omyl.

    V Slovenskej republike je oficiálne 50-tisíc gamblerov. Reálne ich však je určite dva až trikrát viac. Kriminalita je v tejto skupine 18-krát vyššia ako v bežnej populácii. Na gamblerov sú vynakladané vyššie náklady z verejných rozpočtov. Náklady na liečbu, na sociálnu pomoc rodine. Hej, náklady na liečbu a sociálnu pomoc rodine. A povedzme si, ako v skutočnosti na Slovensku fungujú služby pomoci. Odkedy som v parlamente, odvtedy upozorňujeme na to, že pomáhajúce služby občanom sú u nás takmer zakapané. Mimovládky tým, že fungujú na dotačných princípoch, bohužiaľ, častokrát nedokážu preklenovať obdobia a vlastne sám štát sa stará o to, že tá pomoc nedokáže byť systematická.

    Ako príklad, že sa nás hazard teda dotýka všetkých, je možné uviesť štúdiu s vyčíslením spoločenských nákladov na gambling, ktorú si dalo urobiť ministerstvo Českej republiky. Štúdia potvrdila, že na každú získanú korunu z daní z hazardu sa českí občania poskladajú po 3 až 4 koruny. Takže jednu korunu získame a ďalšie tri investujeme. Takže ak toto malo byť dôvodom alebo podmienkou alebo argumentáciou spôsobu regulácie v roku 2012, takže vidíme, že aj keby sa príjmy zvýšili do štátneho rozpočtu, i tak to tú sanáciu ľudí postihnutých gamblingom, ich rodín nejako nezachráni. A čo však ešte treba pripomenúť, je aj ochrana detí. Rodinné prostredie zaťažené gamblerstvom zvlášť negatívne vplýva na deti a znižuje ich šance na úspech v dospelom živote. Deti si tieto vzorce správania odnášajú do dospelosti. A vzniká tak riziko dedenia týchto patológií v ďalších generáciách. Také sú a budú účinky opatrení, ktoré nehľadia na to, aký vplyv bude mať predkladaný návrh zákona na rodinu.

    Nedá sa mi ešte nespomenúť, že zákonodarca v roku 2012 znemožnil jednoduchý zákaz automatov prostredníctvom všeobecného nariadenia obce. Viem, že išli tam protesty Generálnej prokuratúry, takže bolo nutné to riešiť, ale aj tak spôsob, akým upravili petíciu, sa mi zdal dosť neférový. Upozorňovali sme na to a v konečnom dôsledku sa to aj potvrdilo, že je to aj oveľa náročnejšie pre občanov. Ale dobre, spustila sa akoby celoplošná petícia občanov po jednotlivých mestách a výsledky vidíme minimálne v tom, že dokonca aj veľké mestá sa zapojili do tejto iniciatívy. Veľké mestá sa rozhodli zbierať podpisy od občanov a ten počet, ktorý sa vyzbieral, je podľa mňa veľavravný. Alebo mal by nám povedať, že asi nie je to to, čo ľudia chcú mať vo svojich mestách. Mám na mysli, samozrejme, hazardné hry. Títo ľudia vo voľnom čase bez nároku na odmenu strávili tisícky hodín v uliciach. Takže beriem to ako ďalší nedostatok schválenej novely, to, že sa to zavesilo naozaj na množstvo ľudí. My sme inakšie v minulom volebnom období okrem tohto druhu novely predstavili aj novelu, ktorá mala zjednotiť a možnože zjednodušiť práve spôsob vypísania petície. Napríklad sme namietali to, že ak teda vypíšete novelu, automaticky, ministerstvo to tak nastavilo, automaticky dáte zákaz všetkých hier aj kasín. Nemôžete si vybrať hry, o ktoré naozaj nemáte záujem. A tak napríklad aj Bratislave sa stane, že komplet hazard, ak sa to tak uskutoční, tak komplet hazard bude musieť byť zrušený. A tunak možno, teda to si ani nechcem tu nahlas povedať, ale poviem to, že možno pre tú Bratislavu by to kasíno nemuselo byť také problémové. Ale pravdepodobne bude aj hazard zrušený a len preto, lebo ministerstvo financií nastavilo zákon o hazarde spôsobom, akým ho nastavilo.

    Vo svojom nedávnom vystúpení predseda vlády hovoril, že chce udržať silný ľavicový prúd so sociálnym cítením. Chcem preto veriť, že práve sociálne cítenie poslancom koalície bude dôvodom ich pozitívneho hlasovania pri navrhovanej zmene zákona o hazardných hrách, ktorá je v prospech rodín.

    Na záver teda dovoľte mi iba pripomenúť tie podmienky, pri ktorých chceme zabrániť občanom zúčastňovať sa hazardných hier. Človek sa bude musieť preukázať preukazom totožnosti. Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje, nemala pohľadávky na Sociálnej poisťovni. Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje, nebola poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Podmienka, aby osoba nemala evidované nedoplatky poistného na verejnom zdravotnom poistení. A posledná podmienka, aby osoba nemala daňové nedoplatky. Prosím vás preto, aby ste naozaj veľmi úzkostlivo zvažovali, a doporučujem vám podporiť tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, preto uzatváram, teda končím rozpravu. Pýtam sa, či chcete zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Áno?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Takže ďakujem vám veľmi pekne za rozpravu a bol by som tiež veľmi rád, aby sme v tomto prípade nepostupovali tak ficovsky, by som povedal, tak ako za prvej Ficovej vlády, tak ako za druhej Ficovej vlády, že nie je podstatné to, čo sa predkladá, ale kto to predkladá.

    Návrh zákona, aby ľudia, ktorí prijímajú sociálne dávky, nemohli tieto sociálne dávky roztopiť v herniach, má logiku. Zároveň chráni rodiny, ktoré sú takýmto správaním ohrozené, a určite nám pomôže vytvoriť lepšie podmienky pre život ľuďom, ktorí bývajú v okolí takýchto ľudí a ktorí sú prípadne následne ohrození takouto korupciou. Keď tu niekto má plné ústa toho, ako chce bojovať proti extrémizmu, ako sa musel obetovať a vstúpiť do tejto koalície, lebo extrémizmus, tak práve neriešenie takýchto situácií, práve to, že dovoľujeme, aby ľudia, ktorí dostávajú sociálne dávky a následne ich, a tým nehovorím, že všetci, mnohí roztopia v automatoch a následne spôsobujú alebo teda sa živia takouto malou drobnou kriminalitou, práve takíto ľudia a takéto správanie zo strany štátu vytvára podhubie pre extrémizmus.

    Čiže ak nám Kotleba v parlamente vadí, riešme reálne problémy ľudí. Ak nám Kotleba v parlamente vyhovuje na to, aby sme sa aj nabudúce mohli vyhovoriť, že potrebujeme sa obetovať a vstúpiť do koalície s Ficom, tak tento návrh zákona zamietnime. A tvárme sa a hľadajme si nejaké iné výhovorky. A tvárme sa, že bol zlý, neužitočný a ľuďom by teda nepomohol.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z.

    Dávam slovo Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 82.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015, ktorý predkladá Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.

    Dámy a páni, samotná novela zákona, ktorej znenie máte pred sebou, teda ktorú prerokovávame, je veľmi stručná. Jej podstatou je to, že v prípade preukazovania bezúhonnosti na účely verejného obstarávania chceme nahradiť povinnosť predložiť výpis z registra trestov povinnosťou, nahradiť tou povinnosťou predložiť odpis registra trestov. Vysvetlím vám prečo.

    Určite viete, že základným rozdielom medzi výpisom a odpisom je to, že vo výpise nevidno tzv. zahladené odsúdenia, na odpise áno. Určite sa nepodarí dosiahnuť stav, aby sa uchádzači v procese verejného obstarávania, aby uchádzači v procese verejného obstarávania splnili predpoklady pre kanonizáciu. Môžeme však pomerne jednoduchou legislatívnou zmenou dosiahnuť stav, aby osoby, ktoré v minulosti mali problém so zákonom, sa mohli hľadieť na bezúhonných občanov a paratizovať ďalej na verejných zákazkách. Recept je jednoduchý, nahradíme slovo "výpis" slovom "odpis" v predmetnom návrhu zákona a odstavíme tak zo scény všetkých tých čulých ľudí, ktorí korupciu a porušovanie zákonov považovali za štandardnú, ba priam nevyhnutnú súčasť podnikateľského prostredia a hoci boli pristihnutí a odsúdení, po zahladení sa znova ako ctihodní občania začleňujú do života, ako mimoriadne životaschopné pijavice sa znova uchádzajú o prisatie na verejné zdroje.

    K predloženiu tohto návrhu zákona nás viedla konkrétna skutočnosť, keď počas môjho vedenia rezortu na obrane sme chytili podvodníka podnikateľa, ktorý ovplyvňoval verejné obstarávanie. Ten človek bol prichytený, pomerne rýchlo to bolo vyšetrené. Vtedy došlo k zmene vlády a v tom čase bol aj odsúdený, resp. nebol odsúdený, prijal dohodu o vine a treste, kde dostal finančný trest. A vzhľadom k tomu, že dostal finančný trest, ten hneď zaplatil a požiadal o vymazanie toho trestu, tým pádom sa mu to hneď vymazalo. A keď nastúpil pán minister Glváč, tak dotyčný podnikateľ veselo ďalej sa zúčastňoval verejných obstarávaní a veselo ich ďalej, takpovediac, vyhrával a profitoval na verejných zákazkách. To určite nie je správne, na tom sa asi zhodneme. Došla na to zhodou okolností televízia, lebo inšpekciu pána ministra viedol pán Blanárik, a ten bol rád, ten bol rád, keď vôbec trafil do roboty, a niežeby on niečo kontroloval. To znamená, takýmto opatrením by sme do budúcnosti zabránili jednoducho ľuďom, ktorí paratizujú na verejných zákazkách, a je im to dokázané, sú aj právoplatne odsúdení, pretože tu ten finančný trest môže dať aj súd, to nemusí byť len dohoda o vine a treste, aby sa mohli hneď následne uchádzať a zúčastňovať verejných obstarávaní.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať a poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Ivanovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (tlač 82). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť sa hlásiť ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zaujať stanovisko ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca nechce. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (tlač 83).

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 83.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov, menovite Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Miroslava Ivana a Igora Matoviča, a je to teda návrh Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 83.

    A cieľom navrhovanej úpravy je upraviť povinnosť podrobiť sa technickej kontrole pre nebrzdené prípojné vozidlá tak, aby sa táto povinnosť nevzťahovala na uvedenú kategóriu vozidiel. A čo sa týka vplyvov, tam sa asi viacerí potešia. A návrh zákona má nie jeden, ale pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. A teda ďalšie veci by som objasnil v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo teraz spravodajcovi z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Rastislavovi Holúbekovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 83). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči, môžte zaujať miesto určené pre spravodajcov.

    Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, ale napriek tomu samozrejme otváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy aj ústne. Vidím, že pán navrhovateľ sa hlási, nikto iný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Takže ešte raz, vážené panie kolegyne a páni kolegovia, myslím si, že z tých 40 hlavných bodov Agendy 2020 a ktoré predkladáme, tak tento je taký možno najľahšie predstaviteľný, keďže hovoríme o nebrzdenom prívesnom vozíku. Nie je to žiaden rezervný fond, ani, ani žiadne ďalšie opatrenie, ktoré si treba aspoň trošku bližšie a viac preštudovať, na čo slúži, prečo ho chceme zrušiť.

    Myslím si, že každý z vás si dokáže predstaviť, prečo by práve nebrzdený prívesný vozík nemusel chodiť na STK.-áčku Predpokladám, že väčšina, väčšina z vás na STK-áčke s automobilom bola. A viete, čo sa tam, čo sa tam testuje. Testujú sa tam hlavne teda agregáty, ako pracujú, testujú sa tam brzdy a teda hlavne tieto časti, časti vozidla, tieto funkčné časti vozidla. No ten nebrzdený vozík nemá ani motor, nemá ani tie brzdy, keďže je nebrzdený, a jednoducho na tej STK prakticky tam nie je čo testovať. Tí majitelia, keď tam musia prísť, tak tam jednoducho prídu, dostanú pečiatku, odídu, alebo keď sa chce ten majiteľ tej, tej STK stanice trošku zabaviť, možno, tak sa začne pozerať, že či tam majú nálepku tých 80 km za hodinu, keď áno, tak, že či je reflexná tá nálepka a venujú sa takýmto detailom ale tá návšteva samotná, tá návšteva samotná je de facto úplne zbytočná. Keďže, ešte raz, nemá to ani len tie brzdy, tak aj pri priebežných kontrolách policajných hliadok sa dá veľmi ľahko skontrolovať, či ten, či ten nebrzdený vozík môže alebo teda je spôsobilý na prevádzku na pozemných komunikáciách, alebo nie je.

    Čiže rušíme jedno takéto nezmyslené, nezmyselné nariadenie. Ja dúfam, že aj teda poslanci koalície aspoň takýto jednoduchý bod môžu podporiť, že to nebude, že to nebude z ich strany považovaný teda alebo zo strany ich šéfov považovaný za nejakú, nejakú rebéliu a, naopak, tu môžu ukázať svoju osobnosť, že keď niečo treba, treba zrušiť, a tak to jednoducho urobia, lebo je to, lebo je to správna vec.

    Samozrejme najväčší zmysel zrušenie tohto dáva v súbore tých zvyšných 39 opatrení, lebo ako súbor teda výrazne zľahčujú, výrazne, výrazne zľahčujú život aj teda pre bežných ľudí, pre živnostníkov, pre podnikateľov. A keby sa to naozaj schválilo ako celý balík, tak, tak to teda pomôže a štátny rozpočet to ako balík nič, nič nestojí. V mnohých prípadoch to má teda pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské, podnikateľské prostredie. Ale teda spravili sme z tohto celého osobitných 40 bodov práve z toho dôvodu, že keď z tých 40 niekto má výhrady k piatim, k desiatim alebo aj k tridsiatim, tak tých zvyšných desať ešte stále, stále môže podporiť. A keď naozaj tých 39 nechce, tak aspoň ten nebrzdený vozík a teda tú neblahú povinnosť ísť s tým na STK-áčku alebo čeliť nezmyselnej pokute, tak aspoň to teda dúfam, že niektorí z vás podporia.

    Mali sme tu, ako som spomínal, podporu aj od koaličných poslancov na niektoré návrhy zákonov, nebolo toho veľa, ale predsa len niečo, niečo podporili. Takže ja by som sa chcel obrátiť na všetky poslanecké kluby a vyzvať na podporu tohto, tohto návrhu zákona. A poviem to tak adresne, že nevoľte, nevoľte politikov, voľte nebrzdený prívesný vozík bez STK. Poďte voliť, resp. hlasovať za tento návrh, aj keď nejde o veľa, iba teda ten prívesný vozík bez STK. Hrdo, odborne, slušne nechajte charakter rozhodnúť tak, aby dobrý štát slúžil ľuďom, nielen oligarchom a byrokratom. Chráňte Slovensko pred nezmyselnými nariadeniami, aby ľudia mali istoty, že nebudú platiť nezmyselné pokuty. No a teda zahlasujte za tento návrh zákona, aby sa na Slovensku potom o niečo lepšie mohlo pracovať, podnikať a žiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Kresák. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž teda, budem hovoriť sám za seba, ale nepoteším vás, pán Rajtár, nepoteším vás, lebo absolútne nesúhlasím s obsahom vášho návrhu. Som vodič, ktorý jazdí po slovenských cestách už viac ako 40 rokov, a samozrejme som vodič, ktorý jazdí po slovenským cestách s prívesným vozíkom aj bez neho. Ale keďže som vodič a chodím a chodil som na technické prehliadky, tak musím vás troška doplniť.

    Je pravdou, že nebrzdený vozík sa mi musí podrobiť kontrole bŕzd, ktorú, ako ste spomínali, alebo prípadne iné veci. Ja na druhej strane vás musím upozorniť na to, že aj nebrzdený vozík je vlastne účastníkom cestnej premávky, a práve nebrzdený vozík je, napríklad ich zavesenie kolies je strašne dôležité, ktoré sa musí kontrolovať, ale nie iba zavesenie kolies, aj signalizačná sústava. Lebo asi viete, že keď sa pripojí nebrzdený vozík, tak cez elektrické vedenie sa pripája aj jeho smerové označenie, smerovky, brzdové svetlá a ďalšie svetlá. Vy chcete, aby sa tieto veci nemuseli kontrolovať a hovoríte, že chcete pomôcť, že to má nejaký pozitívny sociálny vplyv. Ja sa práve bojím, že to bude mať významný negatívny sociálny vplyv na životy a zdravie osôb, ktoré sa zúčastňujú cestnej premávky. Nebrzdené vozíky majú nosnosť zhruba niekedy okolo 300 kg, niekedy viac, niekedy menej. Ak chcete, aby chodili po cestách príšery, ktoré nebudú fungovať, označenia s nákladom 300 kg, ktoré sa môžu kedykoľvek uvoľniť, odtrhnúť, pretože nebudú fungovať zavesenia? Chcete, aby sme mali väčší počet dopravných nehôd na Slovensku? Ja teda nechcem.

    A preto musím úprimne povedať, nepáči sa mi váš návrh, nesúhlasím s ním a nepokladám ho vôbec za pozitívny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Prepáčte, ak chcete reagovať na faktickú, pardon.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ako som spomínal aj teda v prejave, tak technický stav nebrzdených vozíkov môžme kontrolovať pri priebežných kontrolách policajných hliadok v teréne, keďže nielenže teda nemajú brzdy, ale tá kontrola si nevyžaduje testovanie v špecializovaných zariadeniach. Jednoducho to, či svietia svetlá, vie skontrolovať aj policajná hliadka veľmi jednoducho, pozrie sa, či svietia, alebo či nesvietia. Takže toto naozaj nie je problém.

    A ešte musím povedať, že v mnohých krajinách STK, myslím, že aj v Spojených štátoch STK, niečo ako STK nie je. Jednoducho každý človek je zodpovedný sám za to, v akom stave má vozidlo, tak aby bolo pojazdné. No a keď teda túto zodpovednosť zanedbá, tak jednoducho vtedy je postihovaný. Ale je to práve na tom človeku, nie na štáte. A je to teda aj o filozofii, či som za štát, ktorý kontroluje absolútne všetko do posledného detailu, alebo či teda nechávam zodpovednosť na ľuďoch ako takých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže na druhýkrát vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte pán navrhovateľ niečo? Nie. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 84, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 83.

    Dávam slovo poslancovi Osuskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, na úvod by som povedal niečo k slovenskému úsloviu babka k babce, budú kapce. Dostalo sa nám kritiky, menovite teda strane Sloboda a Solidarita i tým, čo vlastne v jednom šíku s nami predkladajú sériu noviel zákonov, že sú to nesystémové, malé, len tak izolované drobnosti. A ja na to hovorím, keď človek má kazené nervy drobnosťou, tak ak ju odstránime, tak mu pomôžeme. Skúsenosť ma učí, že keď niekto namieta proti niečomu, čo predkladá ktokoľvek s tým, že to vyžaduje systémové riešenie a komplexné riešenie, tak nieže dostávam pri slovách systémové a komplexné husiu kožu, ale dostávam pevnú istotu, že ten, ktorý to namieta, nechce tento problém nikdy riešiť. Lebo v normálnej spoločnosti znamená systémovo a komplexne to, že začnem konať, riešiť systémovo a komplexne. Preložené do našej reči to znamená, že to necháme tak, lebo na to nie je čas, a to urobíme niekedy inokedy.

    I návrh, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, nie je žiadna revolúcia, naopak, niekto by ho mohol nazvať kontrarevolúciou. Jedna z vecí, ktorú priniesol vývoj v našej vlasti po páde totality, bolo to, že sa minimálne pre niektorých ľudí napĺňa to hanebné imperialistické time is money – čas sú peniaze. Kedysi sme to považovali za slová diabla, ale dnes nemusíte byť multimilionár, lebo ten aj tak chodí do súkromných zdravotníckych zariadení, kde ho už od vchodu odvádza šumná asistentka, ale i priemerný pracujúci človek je dnes v situácii, že mu jeho práca, ktorú koná preto, aby živil svoju rodinu, neumožňuje pridlhé vysedávanie pred ambulanciou lekára. To, čo riešime, samozrejme sa nevzťahuje na dramatické prípady ohrozenia života. To, čo riešime, je drobná, bežná denná ambulantná starostlivosť. A divili by ste sa, koľko ľudí, pacientov, občanov, nie biznismenov, ale normálnych občanov má dnes celkom reálne z rôznych príčin povinnosti v práci, v tlaku na dokončenie nejakej záležitosti a súbežného drobného ochorenia, ktoré sa bude riešiť ambulantne, problém s tým, že budú tri a pol hodiny sedieť pred ambulanciou a čakať, kým na nich príde rad.

    Zhodou okolnosti, keďže syn študuje v Prahe a išiel na operáciu menisku, tak som s ním, aby som aj so svojím synom konečne pobudol, keďže je dlhé týždne v Prahe a chodieva občas domov, tak som mu robil garde na ortopedickom pracovisku bratislavskej nemocnice. Musím ku cti toho pracoviska povedať, a ja s tým problém nemám, lebo mám povahu, ktorá sa nikdy nepredbieha, že aj keď poznám, počínajúc prednostom tej kliniky cez primára všetkých, tak som s mojím synom poctivo 3 hodiny a 20 minút sedel pred ambulanciou. Bavili sme sa, človek je rád, keď sa so svojím takmer dospelým synom môže porozprávať a povymieňať si, čo zažíva v Prahe a čo sa deje u nás v politike. A tak sme tam tie 3 hodiny a 22 minút sedeli a všetko išlo poctivo, kostolným riadom, teda tak, ako má ísť, nikto sa nepredbehol. Sestrička nevyšla a nezavolala nijakého protekčného pacienta. Povedal by som, že to slúži ku cti tej ortopedickej ambulancie a kolegu, ktorý v nej pracoval, takto to má byť, predbiehať sa nemáme.

    Na druhej strane si viem živo predstaviť človeka, ktorý, relaxujúc sa z práce na pracovisku, si išiel cez víkend zabehať a odišiel mu spod nohy pri klusaní po nejakom kolibskom chodníku kameň a došlo k miernej lézii v kolennej oblasti. Tento človek, keď príde o 9.00 ráno pred ortopedickú fungujúcu ambulanciu a má tam sedieť do 12.00 hod. 22 minút, viem si predstaviť, že to nie je to, čo si želá. Preto sa domnievam, že naša novela, ktorá vracia veci, podľa mňa na správne miesto, t. j. že v tej ambulancii a v každej, ktorá sa tak rozhodne, bude existovať možnosť, že štvrtina hracieho času tej ambulancie bude môcť byť venovaná pacientom, ktorí sa presne na čas objednajú, je dobrým krokom, ktorý, viem si predstaviť, nemôže výrazne zmeniť situáciu tých ostatných. A pripusťme, že starší ľudia, ktorí nepracujú, ktorí, a hovorím ešte raz, nejedná sa o centrálny príjem a o dramatické situácie, jedná sa o banálnu ambulanciu, oftalmologickú, atď., nie zase zapichnutou spružinou sústruhu v oku, ale s predpisom okuliarov, nemôže byť problém, aby štvrtina pracovného času lekára bola venovaná časenkovaným, aby to tak povedal, pacientom.

    Myslím si, že ten pacient si veľmi rád príslušne reglementovanú sumu zaplatí, myslím si, že je to služba pacientom, a myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Opäť, nerobíme tým nijaký heroický prevrat v zdravotníctve, ale myslím si, že ak to bude tak, ako je to navrhnuté v zákone, že to bude vopred známe, vopred jasné, schválené samosprávnym krajom, a tak ďalej, atď., vrátane výšky sadzby a všetkého, tak si myslím, že je to krok rozumným smerom, ktorý pracujúci pacient, nie každý, ale ten, ktorý si je ochotný toto zabezpečiť, veľmi rád uhradí.

    Musím teda povedať, že aj keď si myslíme, že sa akosi vytvára nerovnosť, poviem na to len toľko, že ak niečo chceš, čo ťa istým spôsobom vymedzuje z normálneho stavu, tak ani štát nemá rozhodne nijaké zábrany pýtať si napríklad od ktoréhokoľvek z vás a z nás, keď si vybavujeme občiansky preukaz a zistili sme, že je prešvihnutý a potrebujeme nový a chceme ho okamžite, teda do 24 hodín, napríklad aj pas, pýtať si od nás násobok štandardného poplatku. Nikto ešte neprišiel na to, že je to neštandardné a vytvára to takmer ústavnú nerovnosť medzi uchádzačmi o nový občiansky preukaz alebo o pas. Proste ak niečo chceš mimo úplný štandard, tak to môže celkom oprávnene niečo stáť. Myslím si teda, že ak dobrovoľne pacient rieši svoj, povedzme, problém absencie v práci, ktorú si neželá, ktorej chce zamedziť a na ktorej mu záleží, je ochotný zaplatiť istú sumu, tak mu v tom nemáme brániť. Nie je na tom nič rozumné, humánne, ústavné, ani nič. Jednoducho myslím si, že táto novela zákona, ktorá je v súlade ústavou, v súlade s európskymi normami, nezvyšuje verejné výdavky a dokonca ani neruší informatizáciu a všetky iné ďalšie potrebnosti, je drobným rozumným krokom. Zhodnou okolností na diskusnom fóre jedného z mienkotvorných denníkov som sa o tejto veci zmienil a dostal som viacero reakcií občanov, rozhodne nie bohatých biznismenov, ani akýchsi iných, ktorí sa chcú predbiehať z podstaty, ktorí vyslovene súhlasne stáli k tomuto návrhu a považovali to za niečo, čo by si osobne veľmi priali.

    Ešte raz hovorím, nebol pre mňa problém posedieť 3 hodiny 22 minút pred ambulanciou na ortopédii, ale viem si predstaviť, že iní, ktorí boli v inom tlaku v tom čase, časovom a pracovnom, alebo inom, by na toto asi nadšene nekývli. A ak by som im teda umožnil, ešte raz hovorím, v rozsahu štvrtiny pracovnej doby, vymedziť im dispozíciu, vybrať si a prísť na termín a byť vybavený, myslím si, že je to úplne v poriadku a nič to neporušuje.

    Samozrejme skúsenosť nás učí od začiatku tohto volebného obdobia, že návrhy opozície neprechádzajú. Som hlboko presvedčený, že či už s tým návrhom niekto súhlasí alebo niekto nesúhlasí, sotva mu môžme pripísať akési politické zafarbenie. Pretože v časovej tiesni pri absencii v pracovnej dobe môže byť rovnako volič SMER-u ako volič SaS. A musím vám povedať, že lekári, ktorí konajú pohotovostné služby, teda ktorí pracujú na klinikách k dispozícii občianstvu po pracovnej dobe všetkých bežných ambulancií, a teraz nehovorím o centrálnom príjme, ale hovorím napríklad o mojom odbore, o dermatológii, tak nezriedka pacient, ktorý prichádza na prvý aj na druhý pohľad s nie veľmi dramatickou diagnózou, ktorá by nepatrila do pohotovostnej služby, ale to je iná téma, zneužívanie pohotovostných služieb, celkom otvorene a čestne tak, že mu človek uverí, aj keď sme navyknutí, že pacienti aj klamú, povie: viete, ale ja sa z tej mojej práce proste nedostanem v pracovnom čase a ja už nemám ako k vám prísť, len teraz. Samozrejme, môžeš veriť alebo neveriť. Ale viem si predstaviť, že ten človek jednoducho v čase, keď ordinujú terénni dermatológovia, jednoducho nemá možnosť odísť odtiaľ, kde pracuje. Nie všetky zamestnania sú také. Sú samozrejme také, kde poviem kolegyni: vieš čo, keby prišiel niekto, tak ho vybav. Ale existujú také, kde sa to nedá. A my musíme myslieť i na týchto ľudí.

    A preto si myslím, bez ohľadu na to, či to predkladá SaS alebo Osuský alebo ktokoľvek druhý, som presvedčený, že je to služba občanovi bez rozdielu váh, pohlavia a politickej preferencie. Samozrejme, je na vás, ako rozhodnete a ilúzie si nerobím, ale nemyslím si, že prijatie tejto malej novely ohrozí vzťah voličov k vám, ktorí budete hlasovať za ňu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Alanovi Suchánkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 80 ods. 1 zák. o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zák. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

    Pripraví sa pani poslankyňa Grausová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si iba stručne pripomenúť, že zákaz vyberania poplatkov nebol výsledkom nejakého premysleného dlhodobo presadzovaného návrhu, o ktorom by prebehla široká debata v odbornej, politickej či širšej verejnosti, ale tieto ustanovenia sa dostali do zákona 12. februára 2015 a na základe poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na schôdzi parlamentu. Upozorňujem na to preto, že aj toto je dôvod, prečo schváliť predložený návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, pretože aj tá zmena, ktorá sa udiala, bola nesystémová, neprediskutovaná a nedostatočne zdôvodnená.

    Špeciálne vo vzťahu k prednostnému ošetreniu treba zdôrazniť, že nejde o zdravotnícky výkon, to, či je niekto uprednostnený alebo nie je uprednostnený alebo je objednaný na konkrétny čas. Čiže nie je to niečo, načo by sa mala vzťahovať tá téza o bezplatnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, samozrejme v systéme zdravotného poistenia. V tom februári 2015 sme viacerí presadenou zmenou, ktorú vláda Roberta Fica a jej poslanci, teda poslanci strany SMER – sociálna demokracia v parlamente presadili, a preto sme vyzvali pána prezidenta, aby tú schválenú novelu vetoval. Medzi vyzývateľmi alebo iniciátormi výzvy boli ľudia z Občianskej konzervatívnej strany, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, z Inštitútu INESS a Health Policy Institute. Medzi nimi bol aj Tomáš Szalay, ktorý je dnes poradcom nového pána ministra zdravotníctva Druckera. Takže dovoľujem si vyjadriť nádej, že v prípade, že by tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a že by sa k nemu vyjadrovala vláda, tak by sa k nemu vyjadrovala na základe odporúčania od ministerstva zdravotníctva. A som presvedčený, že to odporúčanie by bolo v takom prípade kladné.

    Takže skúsme, posuňme ten návrh do druhého čítania a dajme možnosť, aby sa k tejto veci vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva. Pretože ministerstvo zdravotníctva v čase, keď sa, keď sa tie poplatky zakazovali, sa k tomu vyjadriť možnosť nemalo, prinajmenšom nie oficiálne, pretože išlo to pokútne cez poslanecký pozmeňovák v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že vrhol svetlo na genézu tej novely, ktorá doviedla situáciu do stavu, ktorú chceme teraz vracať podľa mňa k normálu. Kreativita ľudí je veľká. Samozrejme niektoré poplatky sa takto hrdinsky obmedzia a potom vystanú nové, za modrooké a nespratné dieťa alebo za čokoľvek ďalšie. Chcem teda len povedať, že možno si my tuná v tejto sále myslíme, že nás sa to týkať nemusí, lebo kam my prídeme, tam už doktori budú stáť v haptáku. No ja sa priznám, že mám ešte, chvalabohu, dosť výkonných svojich kolegov a študentov, ktorí boli kedysi moji študenti a dnes sú zrelí doktori, že by som sa nemusel obávať o to, že budem niekde tráviť hodiny. Ale ako som uviedol, ja sa nepredbieham zo zásady, na druhej strane teda ten zákon nerobím pre seba. A možno ho nerobím ani pre vás, lebo vy tiež možno máte vo svojom okresnom meste, alebo krajskom, kolegov, ktorí vás ako kamaráta poslanca zoberú mimo, "vne očeredi", ako hovoria Rusi. Ale robím to pre ľudí, ktorí nie sú lekári, nemajú túto možnosť a možno nie sú ani poslanci, ale je ich drvivá väčšina na Slovensku.

    A preto si myslím, že návrat k normalite, ktorá bola porušená podľa mňa zlým rozhodnutím pozmeňovacieho návrhu, je cestou dobrým smerom. A ešte raz ďakujem Ondrejovi Dostálovi, že tú genézu osvetlil.

  • Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ondro, ja ťa chcem len doplniť. Ja teda po pár rozhovoroch a stretnutiach s terajším pánom ministrom viem, že by s týmto návrhom zákona súhlasil alebo minimálne s myšlienkou tohto, tohto návrhu.

    Chcela by som povedať, že terajší stav nerobí svet vôbec lepší. Nikto nie je spokojnejší, nikto nie je lepšie obslúžený, skôr naopak. Na druhej strane, ak by bolo možné zaplatiť si teda prednostné vyšetrenie u lekára, myslím si, že by bol rád jednak lekár, aj z pohľadu financií možno, aj z pohľadu tak manažmentu. Bol by spokojný pacient, ktorý, ktorý prednosť nemal, pretože nemá dôvod, prečo by mu to malo vadiť, nakoľko sú vyhradené hodiny, kedy prídu tí prednostní pacienti, čiže nikto sa nepredbieha. Je takisto veľmi spokojný aj ten, ktorý prednosť má a môže si ju zaplatiť, a je spokojný aj jeho zamestnávateľ, prípadne jeho malé deti, ktoré sú zatiaľ s opatrovateľkou doma a nemajú, nemajú teda byť s kým iným.

    Takže prosím vás, kolegov teda o podporu tohto zákona a naozaj zváženie z toho ľudského hľadiska.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec Dostál? Nie je tomu tak.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem za slovo. Som lekárka a vyše dvadsať rokov som strávila prácou na kožnej ambulancii a viem sa veľmi dobre vžiť do situácie pacientov. Aj tých, ktorí tam čakajú tri hodiny a možno sa napokon nedostanú ani na rad, a aj tých, ktorí z pracovných dôvodov nemôžu si dovoliť čakať a potrebujú byť ošetrení v určitom termíne. Chápem teda, že nie každý si môže dovoliť čakať tri hodiny v čakárni. A som aj za to, súhlasím s tým, aby mal takýto človek právo objednať sa na určitý termín, a za poplatok, samozrejme. Len v žiadnom prípade nemožno hovoriť v takomto prípade o prednostnom poskytnutí ambulantnej starostlivosti.

    Prednostne poskytnutá ambulantná starostlivosť môže byť v prípade ohrozenia života alebo ťažkého akútneho stavu. V tomto prípade, o ktorom sa teda jedná v návrhu zákona, by som skôr volila termín objednanie pacienta na určitý termín a to je veľký rozdiel. Pretože si myslím, že to prednostné vyšetrenie, ako k tomu prídu tí ľudia, ktorí čakajú tri, možno niekde aj štyri hodiny na ošetrenie, aby ich jednoducho niekto predbehol. Ja chápem, že možno nie každý si to užíva, to čakanie tak, ako pán poslanec, pán kolega Osuský, sú ľudia, ktorí jednoducho sa aj ponáhľajú. Nie každý tam sedí tie tri hodiny v čakárni z plezíru alebo že by mu to robilo nejaké veľké potešenie. Takže skôr by som v § 2, v, pardon, ods. 2 § 44 je navrhnuté, že by mali byť aspoň dve hodiny teda medzi tými objednávaniami. Dve hodiny sú veľmi málo. Ja som za to, práve preto nemôžem podporiť tento zákon. Myslím si, že áno, je právo človeka, aby sa mohol objednať na určitý termín, ale malo by to byť, lekári by si mali takýchto ľudí objednávať. Alebo pred ordinačnými hodinami si vyhradiť ten čas alebo po ordinačných hodinách. A potom si môžu vybaviť pacientov, koľko môžu, koľko zvládnu a za tie poplatky, ktoré budú určené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa Grausová, samozrejme, že pod tým prednostne netreba chápať vec tak, že ten dotyčný príde ako divoká voda, rozrazí všetkých a neohrozí sa tým, samozrejme, poskytovanie vitálnej pomoci. Predstava, že na chirurgiu, kde na ambulancii pracujú, povedzme, dvaja alebo traja lekári na veľkej chirurgii starajúci sa o kontroly zlomenín, kontroly pooperačných stavov a dôjde k veľkej havárii na autostráde a donesú naraz dvanástich rozflákaných pacientov, tak samozrejme, že ambulancia v tú ranu zastavuje svoju činnosť a všetci, ktorí môžu, odchádzajú na operačné sály zachraňovať život.

    Teda ešte raz hovorím, to prednostne je terminovane, ako navrhla kolegyňa Grausová, a nejedná sa tým rozhodne o situáciu ktorá by ohrozila na živote iného prichádzajúceho pacienta. Samozrejme, pokiaľ ide o to vymedzenie toho času pred a po, to je na pováženie. Samozrejme opäť i z toho dôvodu, že ten pacient, ktorý má potrebu niekedy terminovane prísť, má ju zrejme, tú možnosť v nejakom čase, a nie v takom, ako sa mu vopred určí. Lebo potom to už nie je termín, ktorý si vyberie vzhľadom na svoju potrebu, ale je to zase len prinútenie vybrať si nejaký termín, ktorý ti jediný poskytujem. Toľkoto. Ináč, samozrejme, ak by bol problém v tom, druhé čítanie, pani kolegyňa, je na to, aby sme urobili zásahy v podobe pozmeňujúcich návrhov do návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jurzyca nechce. Tým pádom, pán navrhovateľ, nech sa páči, ukončujem teda rozpravu a nech sa páči, o slovo požiadal pán navrhovateľ. Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave, pán spravodajca? Pán spravodajca? Chcete sa vyjadriť ešte k rozprave? Nie. Ďakujem veľmi pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku do 17.00.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Poprosím člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ľubomíra Petráka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 44.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie, tlač 44.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, poprosím vás, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila navrhované uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 83 poslancov, proti 22, zdržalo sa 23 a nehlasovali 2 páni poslanci.

    Opäť vás prosím, pán poslanec Petrák, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k Informácii ministra zahraničných vecí o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o Informácii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

  • Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za návrh 85, proti 22, zdržalo sa 23 poslancov a nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedenú informáciu vzala na vedomie.

    Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Kresáka, aby uviedol hlasovanie o bode 44 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 81.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 81.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky vystúpili traja páni poslanci, nebol podaný žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Na základe uvedeného môžem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh ústavného zákon v druhom čítaní. Ďakujem.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov 130, za 56, proti 25, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2 páni poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alojza Baránika, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie...

  • Predsedajúcej sa prihovára podpredseda Národnej rady B. Bugár.

  • Aha.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic s procedurálnym.

  • Ja nevykrikujem v sále ako vy, ja sa vždy prihlásim radšej. Keďže novela ústavy neprešla, ako sme asi očakávali, tak za navrhovateľov beriem späť novelu zákona o rokovacom poriadku. Ale ak chcete hlasovať, nech sa páči.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Chcete o tom hlasovať, alebo je všeobecný súhlas v sále? Všeobecný súhlas? Hlasovať? Tak budeme hlasovať. Dobre, akceptujeme procedurálny návrh pána poslanca, vzal návrh späť. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o bode 46 programu, je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, tlač 95. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 95.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov 129, za návrh 35, proti 6, zdržalo sa 83 poslancov, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 82, bod 47 schváleného programu. Poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Miroslava Ivana, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 82.

  • Vážená predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, v rozprave k tomuto návrhu nevystúpil nikto. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, poslancov a poslankyne, aby sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov 132, za návrh 55, proti 42, zdržali sa 33, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Rastislava Holúbeka aby uviedol hlasovanie o bode 48 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, tlač 83.

    Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 83.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. V rozprave vystúpil pán poslanec Jozef Rajtár. Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov 131, za návrh 48, proti 31 poslancov, zdržalo sa 50, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať o bode 49 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti (tlač 84). Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Alan Suchánek. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 84.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Grausová. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov v sále 132, za návrh 42, proti 18, zdržalo sa 70, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní ani o tomto návrhu zákona.

    Týmto sme vyčerpali body pre dnešné hlasovanie. Budeme pokračovať. Ospravedlňujem sa za zdržanie.

    Ďalším bodom programu našej schôdze je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 85. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 84.

    Dávam slovo pani poslankyni Jane Kiššovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.

    Cieľom tohto návrhu je vrátiť do nášho právneho poriadku pravidlá o udeľovaní investičnej pomoci spred marca 2014, kedy o investičnej pomoci, aj o takej s investíciou nad 200 mil. euro, rozhodovala vláda Slovenskej republiky v zbore a nie jeden minister, či už minister hospodárstva alebo minister dopravy, tak ako je tomu dnes. Pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa.

    Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás požiadať o kľud v rokovacej sále. Tí, ktorí nechcú zostať v rokovacej sále, by ju mohli opustiť v pokoji a v mieri a potichu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si informovať ctené plénum, že si myslím, že toto by ich celkom mohlo zaujímať, lebo ideme dať návrh na späťvzatie nejakej novely, ktorá z nášho pohľadu vôbec nebola korektná, vôbec nebola v prospech Slovenskej republiky a bola spravená dokonca veľmi zvláštnym a čudným spôsobom. Takže pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova učebnicovej zmeny zákona, a to učebnicovej, myslím naozaj mimoriadne sarkasticky, tak stručne opíšem, ako sa udiala.

    Tak 11. marca 2014 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, ten zákon má strašný názov, ale skracuje sa, že zákon o ochrane spotrebiteľa. V plnom znení je to zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. V každom prípade išlo teda o zmenu v tomto zákone na ochranu spotrebiteľa. A obsahom toho uznesenia bolo okrem iného aj odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila závažné zmeny v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takže nepriama novela cez úplne nesúvisiaci zákon bol zásah do významnej zmeny úplne iného zákona. A údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný. Čiže mala by byť samozrejmosť, že ľudia, hoc podnikateľské subjekty, majú dodržiavať zákon aj bez toho, aby niečo čestne vyhlasovali.

    Ale práve cez vloženie tejto úplne nezmyselnej povinnosti sa otvoril úplne iný zákon s mimoriadne závažnými zmenami. Ďalším z dôvodov malo byť zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci vo vybraných investičných zámeroch na základe arbitrárne určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Toto odôvodnenie, prečo takáto zmena má nastať, neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak úplne nesúvisiacej právnej normy.

    Dámy a páni, ak by som ja v tom čase bola predsedníčkou hospodárskeho výboru, a viem veľmi dobre, že pri matematike 7 na 6 by som nemala žiadnu šancu toto ovplyvniť, napriek tomu by som sa za takýto legislatívny postup mimoriadne, mimoriadne hanbila. Národná rada v každom prípade tieto navrhované zmeny prijala a zákon nadobudol účinnosť dňa už dňa 1. 5, čiže žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadna diskusia na verejnosti, žiadne analýzy, žiadne dopady na tieto zmeny.

    Najdôležitejšou a pravdepodobne jedinou zamýšľanou zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomoci vláde Slovenskej republiky vo veci rozhodnutia o schválení investičnej pomoci formou daňovej úľavy, kedy investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. eur nepodlieha konaniu o schválení vládou Slovenskej republiky, ale podlieha schváleniu len jedného jediného ministra, a to buď ministra hospodárstva alebo ministra dopravy. Čiže nie v zbore, tak ako dovtedy, ale stačí odklepnutie jedným jediným človekom a investičná pomoc je na svete. Je veľmi otázne, že prečo investičné zámery, kde investícia je do 200 mil. eur, podlieha schvaľovaniu vlády v zbore a investičný zámer s investíciou nad 200 mil. eur, čo znamená, že ďaleko väčšie investície a tým pádom aj ďaleko vyššia štátna pomoc, tak tieto už nemajú takémuto rozhodovaciemu procesu podliehať. Minister financií ako člen vlády už po novom teda nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. A zároveň pri takomto postupe je aj mimoriadne znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti.

    Náš návrh zákona, teda opätovná zmena vrátiť to do pôvodného stavu, má za cieľ zrušiť toto údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale máme za to, že je len v individuálnom záujme niektorých subjektov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť teda znenie zákona o investičnej pomoci do právneho stavu, v ktorom bol pred prijatím týchto pozmeňujúcich ustanovení.

    Dámy a páni, návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť. Je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhujeme účinnosť od 1. januára 2017.

    Dámy a páni, to bolo len veľmi stručné predstavenie nášho návrhu zákona. Viac trošku o tom poviem v rozprave, do ktorej sa rovnako prvá hlásim.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Jane Kiššovej za uvedenie návrhu zákona. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. Z. o investičnej pomoci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 85). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale v súlade s rokovacím poriadkom sa prihlásila pani predkladateľka, pani poslankyňa Kiššová, takže jej udeľujem slovo. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si zacitovať z jedného článku, asi vás bude zaujímať.

    Názov článku znie Ako prišiel Babiš k 60 mil. od Fica. "SMER radšej zmenil zákon, akoby sa malo o peniazoch pre Babiša hovoriť verejne. Robert Fico sa vyhne tomu, aby sa musel postaviť pred kamery a vysvetľovať, prečo súhlasil s odpustením takmer 60 mil. eur daní pre Duslo Šaľa Andreja Babiša. Presnejšie, žiaden vládny úradník nebude vysvetľovať, prečo by mala byť pomoc pre výrobu čpavku pre Slovensko výhodná. Minister hospodárstva, ktorý ju schvaľoval, už nie je minister. Minister financií môže tvrdiť, že jeho ľudia posudzovali len zákonnosť pomoci, nemali právo ju odmietnuť ako pre štát nevýhodnú. Predseda vlády síce sľuboval, že pomoc pre Duslo ešte prejde vládou, no teraz len mlčí. A súčasný minister hospodárstva odkazuje, že vláda sa už pomocou pre Duslo nemá prečo zaoberať, potvrdila ju Európska komisia, a teda je schválená.

    Pripomeňme si, ako sa SMER-u podarilo najväčšiu štátnu pomoc v posledných rokoch schváliť tak, aby sa o tom verejnosť dozvedela, až keď sa už nič zmeniť nedá.

    Chronológia: 12. marca 2014 poslanec za SMER Maroš Kondrót, ktorý je v parlamente známy ako priemyselný lobista, nečakane navrhol utajovať pred verejnosťou najväčšie štátne dotácie. Nikdy predtým o tom s nikým verejne nediskutoval, len naraz predložil paragrafy, podľa ktorých daňové prázdniny pre investície za viac než 200 mil. eur už nebudú potrebovať súhlas celej vlády. Stačí len rozhodnutie ministra hospodárstva a súhlas Európskej komisie. Zmeny vniesol poslanec Kondrót do zákona o stimuloch kľučkou cez zákon o právach spotrebiteľa. Prečo takto? Poslanec Kondrót vysvetľuje, že chce dôsledne dodržiavať práva spotrebiteľov aj v oblasti investícií." To bolo to krásne čestné vyhlásenie, že budú dodržiavať zákon. Pokračujem z tohto článku: "Špekuluje sa, pre koho sa novela šila, meno Babišovej firmy sa nespomína." Komentár sa zhoduje v tom, že teraz možno schváliť pomoc legálne bez akejkoľvek verejnej diskusie. Minister hospodárstva totiž nie je na rozdiel od vlády povinný vopred oznamovať, o čom sa chystá rozhodnúť.

    "14. marca 2014. České médiá informujú, že Duslu Šaľa z portfólia AGROFERT-u Andreja Babiša hrozí prepustenie 800 ľudí, ktorí pracujú v tunajšej výrobni čpavku. Od vlády chce Babiš dotácie na 300-miliónovú modernizáciu a rozšírenie existujúcej výrobne. AGROFERT úvahy o zrušení výroby priznáva a tvrdí, že o dotácii sa s našimi predstaviteľmi ešte len chystá rokovať.

    25. marca 2014. SMER za Kondrótovu novelu zahlasoval.

    1. mája 2014. Začala platiť Kondrótova utajovacia novela.

    5. mája 2014. Duslo Šaľa požiadalo ministerstvo hospodárstva o daňové prázdniny vo výške 58,6 mil. eur. Nikto o tom nevie, pretože AGROFERT ani ministerstvo hospodárstva o tom neinformujú a verejnosť sa tak o tom nemá ako dozvedieť.

    26. júna 2014. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský žiadosť chemičky odobril a poslal na definitívne schválenie do Bruselu. Opäť o tom nikto neinformuje. Termín schválenia a to, že to podpísal odchádzajúci minister Malatinský, sa dozvie verejnosť spätne len vďaka infozákonu.

    10. júla 2014. Nevidel som žiaden návrh, ktorý by bol vo vláde. Vyjadrím sa, keď bude vo vláde – takto odpovedal premiér Robert Fico, keď sa ho pýtali, či považuje v tom čase už schválenú pomoc pre Duslo za dobrý nápad. O pomoci pre AGROFERT informovali české médiá, ktoré informáciu získali z prostredia Európskej komisie.

    16. októbra 2014. Europoslanci Richard Sulík a Ivan Štefanec navštívili eurokomisára pre hospodársku súťaž pána Almuniaho a upozornili ho na zvláštne okolnosti okolo dotácie pre firmu Andreja Babiša. Pripomínam, že nový minister hospodárstva Pavol Pavlis kedysi podnikal s Andrejom Babišom. V čase, keď sa pomoc Duslu odobrovala na ministerstve, bol Pavlis jeho štátnym tajomníkom.

    6. januára 2015. Brusel definitívne odobril pomoc chemičke Duslo, Šaľa. Hodnotil iba to, či pomoc pre Duslo nedostane do nevýhody konkurentov firmy v iných kútoch Európy. Či je výhodná pre Slovensko vôbec neriešil.

    8. januára 2015. Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vláda už nič zmeniť nemôže. Ak Európska komisia vydá rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom Únie, ako v tomto prípade, vláda Slovenskej republiky už nemôže túto pomoc zamietnuť. Prerokovanie a poskytnutie investičnej pomoci vo vláde má už iba informatívny charakter, povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Žiadne ani informatívne rokovanie o daňových prázdninách pre Duslo sa v programe vlády neobjavuje a Robert Fico na otázky o pomoci vo výške takmer desatiny percenta HDP vôbec nereaguje."

    Takže toľkoto príbeh, ktorý dostal zelenú po tejto nepriamej novele pána poslanca Kondróta. A toto je možno krásny príklad, kde vidíme, čo spôsobí jeden nevinný pozmeňováčik na výbore, bez toho aby prešiel riadnou, či už odbornou alebo verejnou alebo politickou diskusiou. Spravte si, dámy a páni, názor sami, či toto bolo v súlade s riadnym legislatívnym procesom, či to bolo v súlade s vyžadovanou transparentnosťou, morálkou či etikou. Jednoducho, či toto bolo proste kóšer.

    Téma investičných stimulov je veľmi široká a dalo by sa veľmi veľa hovoriť o tom, že či stimuly sú pre ekonomiku pozitívne alebo sú negatívne, dalo by sa veľmi veľa hovoriť. My sme toho názoru v SaS, že akékoľvek zvýhodnenie jedného na úkor druhého jednoducho tých druhých poškodzuje. A vždy tí, ktorí dostanú nejaký selektívny stimul, či už vo forme daňových prázdnin alebo vo forme nejakých priamych dotácií, jednoducho vždy poškodia niekoho iného a niekto iný sa na tento výpadok zo štátneho rozpočtu alebo priamo výdavok zo štátneho rozpočtu musí skladať. A preto to považujeme za mimoriadne nebezpečné. Vláda sa týmito dotáciami snaží suplovať zlé podnikateľské prostredie a častokrát argumentuje tým, že sa tým snaží vytvárať nové pracovné miesta. Nie vždy to ale s tými pracovnými miestami je tak, ako ten prvotný ušľachtilý cieľ znie. A vo viacerých prípadoch poskytnutej investičnej pomoci sa už ani len nevyžadovalo od vlády, aby boli vytvorené nejaké nové pracovné miesta, dokonca nebolo vyžadované ani, aby boli udržané súčasné.

    A teraz si dovolím zase jeden citát: "Doterajší stav umožňoval dávať stimuly nielen na vytváranie nových pracovných miest, ale najmä na udržanie zamestnanosti, čo sme uplatnili vo viacerých prípadoch, ktoré si to bytostne vyžadovali. Keďže peniaze naozaj nie sú, tak sme novelizovali zákon o investičných stimuloch a pomerne striktne sme povedali, že odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Dámy a páni, toto je citát Roberta Fica z 11. 1. 2013. Zopakujem kľúčovú vetu: "Odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Tak po 11. 1. 2013 máme za sebou memorandum o spolupráci v spoločnosti U.S. Steel, ktorá sa nemusela zaviazať k vytvoreniu nových pracovných miest, zaviazala sa len k tomu, že nebude masovo prepúšťať. Dnes vidíme, že niekoľko mesiacov po sebe prepúšťa 29 zamestnancov mesačne, aby tým nedosiahla kritickú hranicu 30 mesačne, lebo v prípade 30 mesačne už by to bolo hromadné prepúšťanie. No, ako sa tomuto vyhneme? No, tak, že budeme prepúšťať len 29 mesačne. A po tom, keď vedenie spoločnosti U.S. Steel je úctivo požiadané a pozvané na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, tak nám odpovedia, že oni sú súkromná spoločnosť. Áno, súkromná spoločnosť, žijúca z dotácií štátu a z verejných financií. Ale to bol len krátky príklad toho, ako, ako pán Robert Fico povie, že budeme robiť niečo len za nejakých okolností a potom to pár mesiacov nato zrazu celé neplatí. Ďalším príkladom je napríklad dotácia pre Mondi SCP Ružomberok. Ani v tomto prípade sa ako satisfakcia za nejakú štátnu pomoc nevyžaduje vytvorenie nových pracovných miest. Takže nerobme si ilúzie o tom, že by to takto malo fungovať.

    Vrátim sa ale k tomu, v čom my vidíme problém, a ktorý sa chceme touto novelou snažiť riešiť, a to sú tie stimuly nad 200 miliónov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie tohto zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu. Teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou čudesnou nepriamou novelou. Sme totiž presvedčení, že o takto zásadnej veci, akou je rozhodovanie o investičnej pomoci v takýchto rozmeroch, teda nad 200 mil. eur, je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády tak, aby o tom vláda rozhodovala, aby o tom rokovala, aby sa o tom dozvedela verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť a aby za to aj prevzala zodpovednosť vláda. Nie jeden jediný minister, ktorého potom stiahnu z obehu, a dajú tam niekoho iného. Cez daňové úľavy a celkovo cez investičnú pomoc sa predsa formuje štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné, samozrejme, diskvalifikovávané. Jednoducho o takto zásadných veciach musí rokovať vláda.

    V danej súvislosti pre tých, ktorí by sa možno chceli zaštiťovať tvrdením, že takéto daňové úľavy podliehajú ešte okrem schválenia toho jedného ministra aj kontrole Európskou komisiou, je treba uviesť, že Európska komisia skúma rozhodnutia o daňových úľavách len z hľadiska dodržania súťažného prostredia. Neskúma interné deformácie a vonkoncom neskúma, či v tom-ktorom rozhodnutí hrala rolu korupcia alebo nie. Ich vôbec nezaujíma, či za pôsobenia štátneho tajomníka pána Pavlisa bola odklepnutá investičná pomoc obchodnému partnerovi zo skupiny AGROFERT a podobne. Toto vôbec nie je ich objektom záujmu. Okrem toho, že takéto zbavovanie sa zodpovednosti je z nášho pohľadu vecná nehoráznosť, máme podozrenie, že takto upravený zákon je aj protiústavný. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosť rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa, dámy a páni, pýtam, ktoré potom sú? Ktoré, ktoré sú to, o ktorých má rozhodovať vláda a nestačí jeden minister? Čiže investície do 200 miliónov nie sú tak zásadné, a tie, o tých má rozhodovať vláda a tie nad 200 miliónov sú menej zásadné?

    Fakt, že súčasný stav, ktorý sme docielili, tú dnešnú právnu úpravu, je protizákonná, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96 a to je z čias mečiarizmu, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnosti presunu povinnosti vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A to sa pritom vtedy jednalo o rozhodovaní o privatizácii, to boli tie Mečiarove privatizácie, keď on posunul kompetenciu vlády na Fond národného majetku, a Ústavný súd vtedy v tejto veci rozhodol, že teda je to protiústavné. A dokonca v tom prípade, o ktorom hovorím, tak tam aspoň v teoretickej rovine je to v kategórii predaja majetku štátu, teda jeho výmeny za peniaze, môžme diskutovať o tom, či či vyváženej, nevyváženej a podobne, ale v každom prípade výmeny za peniaze, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravu navrhujeme, sa jedná v podstate o dar formou odpustenia dane. Čiže samozrejme vyžaduje si ešte vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.

    Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce: Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu. Právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc, priznanú čl. 119 ústavy, nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ak to zhrniem, tak to, prečo sme prišli s týmto návrhom na zmenu, je, považujeme za absurdné, že parlament odobral vláde jednu z jej ústavných povinností, a toto považujeme za absurdné. Absurdné je aj, že vláda sa tak jednoducho týchto povinností vzdala. Ďalej je absurdná forma, akou sa to udialo, a teda nepriama novela cez absolútne nesúvisiaci zákon. A ďalej, čo je absurdné, je, ako promptne bol tento znásilnený stav využitý v prospech firmy blízkej SMER-u, ktorej minister ihneď odklepol dotáciu vo výške 60 mil. na desať, eur, to nie sú drobné, desať rokov 60 miliónov eur.

    Dámy a páni, dovolím si ešte na záver pripomenúť, že tento návrh zákona v tomto pléne nepredkladám prvýkrát. Predkladala som ho aj s kolegom Jozefom Mihálom už aj v minulom volebnom období, a preto si dovoľujem pripomenúť napríklad poslancom klubu MOST – HÍD, že vtedy sa im tento návrh na zmenu zákona nezdal ani nedopracovaný, nezdal sa im ani nekonkrétny, ani zbytočný a ani neodborný. Všetci do jedného zaň hlasovali. A mnohí z nich sú aj podpísaní pod podaním na Ústavný súd. A ja preto chcem veriť, že neotočia o 180 stupňov v takto dôležitej veci. A všetkých ostatných chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Jane Kiššovej. Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem Janke Kiššovej za veľmi dôsledné vysvetlenie tohto, tohto návrhu. Je príznačné, že aj keď selektívne dotácie sú forma nejakej legálnej, legálnej korupcie, legálnej korupcie, tak vláda Roberta Fica, čo bola ešte vláda jednej strany, tak napriek tomu sa snaží od toho utiecť a dištancovať sa a jednoducho to ponechať na individuálneho ministra, aby vždy mohla povedať: sorry, on dotoval tohto, tohto oligarchu, nie my ako vláda, napriek tomu, že je to forma takpovediac teda legálnej, legálnej korupcie.

    Na druhej strane je takisto veľmi zaujímavé, že strana SMER, ktorá tvrdí, že vysoké dane sú správne, že vysoké dane sú správne, aj tieto dane zvyšovala, zvyšovala firemnú daň v minulom období dosť výrazne, takmer viac ako škandinávske krajiny, tak vlastne tvrdí, že pre firmy a pre podnikateľov je dobré, keď majú nulové dane, preto im odpúšťa dane, tým vybraným svojim alebo nadnárodným korporáciám odpúšťa dane a ešte im pripláca, takže im vlastne dáva negatívnu daň, negatívnu daň, keď štát vlastne platí, platí firme. Zároveň sa teda zvýšili ostatné dane, teda pre všetkých ostatných, okrem vybraných oligarchov a okrem vybraných nadnárodných korporácií. A ja som si pozeral najnovšiu štatistiku, čo sa týka živnostníkov, ktorých ste začali likvidovať v roku 2012, okamžite prakticky svojimi nariadeniami, a od toho roku, od toho roku až do roku 2015 ich ubudlo 59-tisíc. Takže selektívne ste vydotovali oligarchov, nadnárodné korporácie a zničili ste 59-tisíc samoživiteľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu hodnoteniu, ktoré hovorí, že predkladajúca Janka Kiššová veľmi dobre vysvetlila podstatu toho súčasného právneho stavu a aj motiváciu ľudí, ktorí ho spôsobili, to znamená, vytvoriť z ministra nositeľa zodpovednosti, ak nepoviem bieleho koňa.

    Ešte by som pridal jeden efekt, ktorý tá súčasná právna úprava má, a to je makroekonomický dopad. Občan má právo dostať informácie o tom, aký máme verejný dlh a má mať právo aj zasiahnuť do jeho rastu, pokiaľ má pocit, že jeho deti budú znášať neúmerne vysoké zadlženie. A táto vláda aj minulá vláda mu to právo berie. Uvediem ako príklad čerstvú analýzu INECO, z ktorej vyplýva, že verejný dlh, keď zarátame aj PPP projekty, tak my máme na úrovni 52,9 %, ako to tvrdí ministerstvo financií, to sú oficiálne dáta, ale s PPP projektami by sme ho mali 57,7 % hrubého domáceho produktu. To je jeden príklad. A druhý je presne ten, o ktorom práve Janka Kiššová hovorila, a síce nemá občan možnosť zastaviť rast verejného dlhu, pokiaľ nevidí, ako rastie. Pokiaľ nevidí tie výdavky, nevidí, ako o nich rozhoduje vláda, rozhoduje o nich minister, tak občan tú šancu stráca.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, s faktickou.

  • Vecne nie je k tvojmu vystúpeniu jednoducho čo dodať. Totižto na kosť, na kosť si odhalila to, akým spôsobom sa SMER chce vyhnúť pohľadu verejnosti na to, ako narába s verejnými financiami. Totižto je málo príkladov, kde absolútna cynická a pragmatická úloha SMER-u, kde jeden ani nie zástupca lobistov, ale priamo lobista dokáže pre, cez tak cynický zákon, a to je zákon na ochranu spotrebiteľa, de facto podporovať svojich vlastných sponzorov. Toto, tak ako sa to stalo, to je učebnicový príklad toho, ako, ak funguje ešte nejaké mláďa Gorily, čo teda funguje, tak presne tak to spravili, cez úplne iný zákon, ktorý ešte má chrániť spotrebiteľov, vlastne urobili prílepok a de facto dávajú vratky svojim vlastným sponzorom.

    Preto tento návrh zákona musíme podporiť. A ja chcem podporiť to, že pred verejnosťou nemá byť ukryté to, akým spôsobom sa rozdeľujú dotácie, a nesmie sa to diať za zavretými dverami v ministerskej kancelárii, ale má o tom rokovať vláda, budem jednoducho podporovať, pretože ak verejnosť vidí, a transparentnosť zefektívňuje a bráni oligarchom spájať sa s politikmi, tak sme sa vydali na dobrú cestu. Ak to ale ohli, tak to teda zmeňme. A preto tento návrh zákona podporíme.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcela by som len doplniť jednu informáciu. Jozef Rajtár, ty si hovoril, že, respektíve vysvetlil si tú súvislosť, že keď sa jedným dá nejaká dotácia vo forme daňových úľav, tak samozrejme, že niekde inde tým tie dane trpia, a obvykle je to teda ich zvýšenie alebo nemožnosť ich zníženia.

    Ja som chcela len túto informáciu, podpisujem, podčiarkujem, len doplním ju o jeden údaj, a síce konkrétne tá dotácia pre Duslo Šaľa vo výške 60 mil. eur znamená, že 40-tisíc drobných podnikateľov by mohlo platiť daň jeden rok nula. A výsledok je iný. Výsledok je taký, že oni tie dane platia, a táto mimoriadne bohatá, úspešná spoločnosť dane jednoducho neplatí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Kiššová vystúpila v rozprave ako navrhovateľka, podľa rokovacieho poriadku požiadala o slovo. To bolo v písomnej časti rozpravy. Vás sa chcem opýtať, či sa chce niekto k tejto téme vyjadriť v ústnej časti rozpravy. Nie, nie je tomu tak. Pýtam sa preto pani navrhovateľky, či ešte záverečné slovo. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Karola Galeka, Jany Kiššovej a Miroslava Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou č. 86. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 85.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Karolovi Galekovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil návrh, s ktorým ja a moji kolegovia prichádzame do Národnej rady a ktorý v prvom rade rieši mierne pokrivený zákon o regulácii v sieťových odvetviach č. 250/2012.

    Hlavným cieľom nášho návrhu je upraviť postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zvýšiť jeho transparentnosť. Takisto toto riešenie spočíva v oddelení rady úradu ako odvolacieho miesta od úradu, pričom by sa zriadilo predstavenstvo úradu ako kolektívny orgán na jeho čele. Taktiež navrhujeme zmeniť spôsob menovania predsedov predstavenstva úradu a rady tak, aby sa posilnila ich nezávislosť.

    Návrh zákona reaguje na potreby súčasnej praxe, najmä čo sa týka odvolacieho konania, pri ktorom došlo k nesprávnej transpozícii požiadaviek Európskej únie. Otázkou vhodnosti v súčasnosti nastaveného mechanizmu odvolania sa už zaoberá aj Európska komisia v rámci vyšetrovania transpozície tretieho energetického balíčka, takzvaný EU Pilot.

    Náš návrh vychádza zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady, podľa ktorých má byť garantovaná nezávislosť odvolacieho orgánu. Tento rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu. Súčasná právna úprava, ktorá, o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu rozhoduje regulačná rada, nenapĺňa požiadavky menovaných smerníc. Dovolím si citovať, podľa tejto smernice "členské štáty musia zabezpečiť, aby na národnej úrovni existovali vhodné mechanizmy, v rámci ktorých môže aj strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu podať odvolanie na orgány nezávislé od zúčastnených strán, ale aj akejkoľvek vlády".

    Dosiahnutie tohto cieľa by sme chceli dosiahnuť zavedením kolektívnosti orgánu na čele úradu spolu so zásadou rotácie členov predstavenstva, ako aj predsedu predstavenstva úradu. Takto by sme zaistili nižšiu mieru pravdepodobnosti chýb či osobného zlyhania a tiež vyššiu mieru stability.

    Zároveň sa tým plní požiadavka smerníc zabezpečiť primeraný rotačný systém pre kolektívne predstavenstvo alebo aj najvyššie vedenie. Zmena z demokratického na kolektívny orgán je vyvolaná najmä potrebou zaistiť, aby v úrade s tak rozsiahlymi právomocami v jednom z najdôležitejších sektorov národného hospodárstva bola obmedzená miera jednostranného riadenia a odborných a riadiacich chýb, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť fungovanie sektoru.

    Regulácia sieťových odvetví sa dlhodobo na Slovensku potýka so situáciami, kedy viaceré dotknuté subjekty vyslovujú nesúhlas s rozhodnutiami úradu. Odvolací orgán však vedie tá istá osoba, ktorá vydáva rozhodnutie. To jednoznačne odporuje nielen európskym smerniciam, ale aj základným demokratickým princípom. Toto si všimol viackrát aj Brusel a úradníci z Európskej komisie. Navyše implementácia európskych smerníc v zákone o regulácii sieťových odvetví nie je najlepšie prevedená.

    Toto všetko nás viedlo k tomu, aby sme do Národnej rady predložili tento zákon. A, pani podpredsedníčka, chcel by som vás poprosiť, keby ste k nemu otvorili rozpravu, do ktorej sa súčasne hlásim.

    Ďakujem.

  • Otvorím, len dám slovo spravodajcovi ešte.

    Poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Rastislavovi Holúbekovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej a Miroslava Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán predkladateľ, pán poslanec Karol Galek.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tento zákon je v poradí 41. opozičný návrh. Nechcem si tým uzurpovať nejaké právo, že dobre, tak tých 40 ste neschválili, ale tie ďalšie podľa možnosti by ste mohli, lebo stále je to opozičný návrh. Ale, páni poslanci, najmä tí koaliční, mám pre vás niekoľko dôvodov, prečo by ste tento zákon mohli a možnože aj mali podporiť.

    Samotný predkladaný zákon je veľmi komplexný a systémový. Ako som spomenul aj pri uvádzaní tohto zákona, Slovenská republika momentálne čelí konaniu zo strany Európskej komisie, v energetike máme momentálne na krku až dva tzv. "EU Piloty". Jeden z nich sa týka nesprávnej implementácie tretieho energetického balíčka, ten druhý sa týka skôr obnoviteľných zdrojov, zavedenia G komponentu, nepripájania nových výrobní do distribučnej sústavy. Mnohí z vás, alebo teda viackrát som sa stretával s tým, že tento zákon je zrejme namierený proti samotnému úradu. Áno, priznávam, v minulosti som veľmi otvorene, veľmi otvorene kritizoval predsedu tohto úradu pána Holienčíka, dokonca v lete minulého roku som ho navrhol pánovi prezidentovi odvolať. Keď sme koncipovali tento návrh, jeho odvolanie nebolo v žiadnom prípade nejakým primárnym účelom. Dokonca, aby tento zákon prešiel, alebo mal aspoň nejakú šancu na prejdenie, sme sa zhodli, že pán Holienčík pokiaľ bol riadne vymenovaný za predsedu tohto úradu, tak by vo svojej funkcii mal aj zotrvať, a keďže som popisoval tú novú funkciu alebo nové fungovanie samotného úradu, kde by fungovalo nejaké predsedníctvo, ktoré by tvorili, tak ako o chvíľku predstavím, traja členovia, on by bol jedným z nich. To znamená riadne by dokončil svoje funkčné obdobie.

    Snáď aby som povedal pár slov k tomu, ako momentálne funguje zákon o regulácii sieťových odvetví, respektíve ako funguje samotný úrad. Dneska máme na čele tohto úradu, ktorý rozhoduje o regulácii cien a sieťových odvetví napríklad v elektroenergetike, plynárenstve, vodárenstve, určuje najmä výšku distribučných prenosových poplatkov. Na jeho čele je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident na návrh vlády Slovenskej republiky. Keď som spomínal, že tohto predsedu sme minulý rok chceli odvolať, tak sme išli teda za prezidentom a povedali sme mu: pán prezident, tak došlo tu k určitým porušeniam zákona o regulácii v sieťových odvetviach, najmä chceli by sme poukázať na to, že pán Holienčík nie je nezávislý, tak ako to požaduje zákon, nie je nezávislý, tak ako to požaduje smernica, pretože častokrát pri tej regulácii, najmä tej cenovej, nejakým spôsobom komunikuje alebo je závislý od pokynu vlády Slovenskej republiky. Čuduj sa svete, namietali sme nezávislosť od vlády, pán prezident nám odpísal a povedal: žiaľ, nemôžem ho odvolať, respektíve mohol by som, ale musela by s iniciatívou prísť vláda Slovenskej republiky. To znamená, máme tu takú malú hlavu XXII, kedy my sa snažíme odvolať predsedu pre porušovanie zákona o regulácii sieťových odvetví, na strane druhej nám prezident odkáže, že ten, kto ho vymenoval, jedine ten ho musí odvolať, a v tom prípade je to vláda. A keď povieme, že vláda, od vlády je závislý, tak určite vláda nebude tá, ktorá ho bude odvolávať.

    Ale budiš, ako som povedal, v novom zákone my sa nesnažíme pána Holienčíka zosadiť z jeho stoličky, a ja si ani nemyslím, že by toto malo byť predmetom nejakého zákona. Ale v zákone je jeden jediný nezmysel, to hneď v § 5 ods. 3, kde je napísané, že predseda úradu je zároveň predsedom rady. Rada má funkciu odvolacieho orgánu. Čo to znamená? Vy prídete na regulačný úrad, nejakým spôsobom ste regulovaný subjekt, dostanete rozhodnutie, nesúhlasíte s ním, chcete sa odvolať. Čo sa stane? Toto odvolanie skončí na stole rady. No a keďže predseda úradu je súčasne aj predsedom rady, tak o vašom odvolaní bude rozhodovať tá istá osoba. Toto si myslím, že nie je celkom v súlade či už s naším právnym poriadkom, ale ani tým tzv. kostolným.

    Rada, tá je tvorená ďalšími šiestimi členmi, ktorí sú v zložení, ktorí si zo svojich radov volia predsedu, tí sú vymenovávaní, traja zo strany vlády, alebo teda menovaní, a traja sú menovaní zo strany Národnej rady. Opäť ich vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Na odvolaní proti rozhodnutiu úradu, ako som povedal, okrem o uložení pokuty a rozhodnutí o spore rozhoduje opäť rada, ktorej predsedá tá istá osoba. Toto je momentálny stav, ktorý nám vytýka Európska komisia a ktorý poukazuje na to, že sme nesprávne implementovali tretí energetický balíček.

    Preto je tu náš návrh, ktorý hovorí o tom, že na čele úradu by malo byť predstavenstvo. Predstavenstvo by malo pozostávať z troch členov, predsedu tohto predstavenstva by si volili a odvolávali členovia tejto trojčlennej komisie alebo tohto predstavenstva úradu. Týchto členov predstavenstva by menovala opäť, alebo v tomto prípade vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva hospodárstva, ktoré by v tejto veci urobilo výberové konanie. Takže mali by sme tu svojím spôsobom rotujúce predsedníctvo, mali by sme tu jedného člena, ktorý by bol na dva roky, to by bol pán Holienčík, ktorý aj riadne dokončí svoje funkčné obdobie, súčasne by sme tu mali ďalšieho člena, ktorý by bol menovaný na 4 roky, a potom ďalšieho na 6 rokov. Títo by sa postupne obmieňali. No aby sme teraz zabezpečili nezávislý odvolací orgán, navrhujeme vytvoriť alebo kompletne oddeliť samotnú radu. Rada by bola zložená zo šiestich členov, týchto by vymenovával prezident. Ich funkčné obdobie by bolo 6 rokov a z jednej tretiny by sa obnovovali každé dva roky. V zákone je definované, sú definované samotné požiadavky, ktoré by museli spĺňať kandidáti. Rada by bol nezávislý kolektívny štátny orgán so sídlom v Bratislave s tým, že by mali spoločný sekretariát s úradom.

    Ako som spomenul, dobu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorý by sme chceli dať na 1. august tohto roka, by sa končilo funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu vymenovaných podľa doterajšieho predpisu. Účinky skončenia funkčného doterajšieho obdobia nastávajú dňom vymenovania nových členov predstavenstva. Predseda úradu vykonávajúci svoju pôsobnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za člena predstavenstva až do skončenia funkčného obdobia. Toto je zákon. Zákon, ktorý má za úlohu sfunkčniť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, zaviesť systém do fungovania a hlavne vytvoriť z neho nezávislý orgán.

    Čo sa týka dopadu na štátny rozpočet, z ministerstva financií sme dostali výtku, že tento, kvôli tomu, že je vytvorená nová rada, že je tam trojčlenné predsedníctvo, že to bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet. Ale keď sme to porovnali so súčasnými odmenami a tieto sme prirovnali k novovzniknutým orgánom a ich členom, dostali sme sa na nulu. To znamená, reálny dopad na štátny rozpočet je nula. To znamená, tento zákon, pokiaľ máme nejakým spôsobom zareagovať na pilot, ktorý je vedený voči Slovenskej republike, skôr či neskôr bude musieť byť prijatý. Ako som povedal, je to 41. návrh, predkladám ho na rokovanie počas tejto schôdze. Páni koaliční poslanci, kľudne ho vezmite ako darček, ktorý vám môže pomôcť vyriešiť niekoľko problémov naraz, a ako som spomenul, žiadnym spôsobom nie je namierený voči žiadnej osobe.

    Ďakujem veľmi pekne, že ste si vypočuli túto moju, myslím, že pomerne obšírnu a technologicky alebo technicky náročný prednes, ale ja verím, že podstata toho je zjavná aj z tej dôvodovej správy, a za tento návrh budete hlasovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujeme aj my, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie, nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Chcem sa opýtať, či v rámci záverečného slova chce vystúpiť pán navrhovateľ alebo pán spravodajca. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 88, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 87.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov návrh predmetného návrhu zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Jozefa Rajtára, Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča, je to teda návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 88.

    Návrh zákona má za cieľ odbúrať značnú administratívu pri predpisovaní penále a dlžného poistného. Návrhom zákona sa Sociálnej poisťovni ustanovuje možnosť, podľa ktorej nebude predpisovať poistné a penále, ak suma dlžného poistného, respektíve penále, v úhrne bude nižšia ako 5 eur. V diskusii by som potom teda rád objasnil takými ľudovejšími slovami, o čo v návrhu ide. Zatiaľ ďakujem a hlásim sa teda potom do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Jane Nehézovej. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 88. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 87 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne do rozpravy nie je prihlásený nikto. Ak dovolíte, pán poslanec, otvorím možnosť prihlásiť sa ústne s tým, že evidujem, že z pozície navrhovateľa sa hlásite ako prvý. Nech sa páči, páni poslanci, pani poslankyne. Takže nehlási sa nikto.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Rajtárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Takže ešte raz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som teda už predniesol, návrh zákona má za cieľ odbúrať značnú administratívu pri predpisovaní penále a dlžného poistného v rámci Sociálnej poisťovne. Dovoľte mi vysvetliť trošku, trošku viac.

    Päť euro je veľmi malá suma, niektoré úrady dokonca majú takúto toleranciu v hodnote desať eur, pretože sa im to ukázalo ako praktické. Sami sme boli prekvapení, keď sme toto pripravovali, pretože sme pôvodne chceli navrhnúť jedno euro alebo dve eurá, ale prax bola taká, niektorých úradov, ktoré to majú umožnené, že tolerujú až desať eur. Je to jedna z tých vecí, kde klasicky náklady, pod nákladmi nemyslíme úplne iba tie priame, finančné, ale všetky, aj teda nepriame, ktoré ale následne sa dajú premietnuť ako priame, ako teda finančné, presahuje tú vymáhanú čiastku, a tým pádom táto činnosť nedáva zmysel. A preto to aj niektoré úrady, ktoré môžu, robia a tolerujú tých desať euro. Ale Sociálna poisťovňa zjavne teda podľa zákona to robiť nemôže, a potom jej pracovníci sú zaťažovaní nekonečnou sériou vymáhania takýchto malých súm.

    Tieto malé sumy väčšinou vznikli rôznym zaokrúhľovaním, resp. tak, že niekto nejakú ucelenú sumu zaplatil, neuvedomil si, že tam je pár centov, dajme tomu, zaplatiť naviac, a tým pádom mu narástlo penále. Sociálna poisťovňa sa tomu väčšinou venuje až s odstupom, takže až po nejakých štyroch, piatich rokoch ľudia zrazu dostávajú na zaplatenie takéto čiastky, pričom ani si nie sú vedomí toho, že tam takéto drobné nedoplatky existujú. V čom je možno najväčší problém? Že často im hneď chodia exekúcie kvôli naozaj drobným, nezmyselným sumám, im tam chodia hneď exekúcie. Čiže príde exekútor, sami nevedia, ani prečo ide, lebo si nie sú vedomí, že tam majú úplne nejaký drobný nedoplatok.

    Čiže tento zákon je veľmi praktický, odbúrava byrokraciu v Sociálnej poisťovni, navyše nebude mať vplyv teda na verejné financie, pretože už len náklady na to vymáhanie tých piatich eur, keď nejaký pracovník svoj čas s tým zabije, spáli elektrickú energiu, takisto poštovné minie, a potom, a keď to teda spraví trikrát, tak jednoducho presiahne, alebo aj dvakrát, tak presiahne tú samotnú sumu, ktorá je dlžná. Čiže je to celá aktivita, je to odbúranie aktivity, ktorá nedáva žiaden zmysel. Myslím si, že toto je veľmi praktický návrh zákona, ktorý môže podporiť naozaj každý.

    No a pánovi – myslím, že Vážnemu? – umožníte vlastne ľahšiu, menej byrokratickejšiu prácu v jeho pravdepodobne novej funkcii. Takže vopred ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi. Na vaše vystúpenie sa neprihlásil s faktickou žiaden pán poslanec. Pýtam sa, či pani spravodajkyňa chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Nie, nie je tomu tak, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Ivana a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 89, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 88.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, v mene mojom a v mene kolegyne Jany Kiššovej, s ktorou tento zákon predkladáme, predložiť Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.

    Od 1. februára 2016 je každý držiteľ osobného motorového vozidla povinný pri používaní diaľnic mať zakúpenú elektronickú diaľničnú známku. Súčasná situácia, kedy ani takmer po štyroch mesiacoch spustenia novej formy platby za používanie diaľnic a jej následnej kontroly nie sú okresné úrady schopné zaslať pokuty tým, ktorí používajú diaľnice neoprávnene, je neakceptovateľné. Nielen to je však problém tohto zákona. Zákon o elektronických diaľničných známkach má veľa nedostatkov a v novele, ktorú predkladáme, ich odstraňujeme.

    V súčasne platnom zákone registrujeme týchto šesť základných nedostatkov, vymenujem tie nedostatky a podrobne sa im potom budem venovať v rozprave: takže po prvé, pokuta za neoprávnené použitie diaľnice je 300 eur, čo je šesťnásobok ročnej známky; po druhé, možnosť pokutovať vodiča je až dva roky, resp. za istých okolností až tri; po tretie, periodicity, na ktoré sa dajú zakúpiť elektronické známky, sú rigidné a nevyužívame ich elektronickú podobu; po štvrté, je tu nízka flexibilita v prípade záujmu dodatočne si diaľničnú známku kúpiť; po piate, hromadenie pokút v čase nábehu systému môže byť vzhľadom k tomu, že sa pokutuje za každý jeden deň a vodiči o tom nevedia, likvidačné; po šieste, povinnosť zakúpenia diaľničných známok na prívesné vozidlá.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, toto je šesť základných nedostatkov zákona o elektronických diaľničných známkach, ktoré sme identifikovali a ktoré chceme týmto návrhom zmeniť. Detailne sa im budem venovať v rozprave, v túto chvíľu ďakujem za slovo.

  • Ďakujem aj ja za uvedenie predmetného návrhu zákona. Teraz poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi Karolovi Galekovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. (tlač 89). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Registrujem pána navrhovateľa. Nie, nie je tomu tak. Tak dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Nech sa páči.

  • Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak chcel by som sa teraz detailne venovať jednotlivým tým nedostatkom tohto zákona. Samozrejme, vieme o tom, že aj ministerstvo dopravy plánuje predložiť riešenie tohto problému. Je pre mňa prekvapením, že to ešte tuná neodznelo. Už to tu mohlo byť, v skrátenom legislatívnom konaní sme riešili aj iné veci. Na tento návrh alebo na túto zmenu zákona čakajú určite všetci vodiči netrpezlivo.

    Takže bod po bode. Pokuta za neoprávnené použitie diaľnice 300 eur, to je dnes šesťnásobok ročnej známky. Pre príklad uvediem, povedzme Rakúsko, kde je to približne 130 euro oproti ročnej cene známky 85 alebo 86. Ďalší príklad, Maďarsko, kde dokonca v prípade úhrady do 15 dní je pokuta za neoprávnené použitie diaľnice bez známky, dokonca menšia, ako je cena ročnej známky. Je treba si uvedomiť, že použitie diaľnice bez diaľničnej známky nevytvorí žiadny nebezpečný moment pre ostatných účastníkov cestnej premávky. A pri pohľade na výšku tejto pokuty je, samozrejme, prekvapivé, aká je vysoká. Ja si dovolím len ju porovnať, 300-eurová pokuta je dnes za prekročenie rýchlosti približne o 40 km za hodinu v obci alebo mimo obce. Čiže my tuná ideme pokutovať tých, ktorí pre akékoľvek dôvody, či už úmyselné alebo neúmyselné, vojdú na diaľnicu bez diaľničnej známky a robíme z nich takmer kriminálnikov, ktorí idú asi spôsobiť, neviem, akú katastrofu.

    Náš návrh v našom zákone je zmena výšky pokuty na 100 eur, pričom táto by bola znížená na 50, ak je zaplatená do 30 dní. Zdá sa nám jednoducho motivujúce pre vodičov, aby platili poplatky za diaľnice, a nie to, aby štát sa orientoval smerom, budeme vás pokutovať, budeme na vás zarábať.

    Bod 2. Možnosť pokutovať vodiča je až dva roky, respektíve za určitých okolností dokonca tri. Ak príde po dvoch rokoch pokuta vodičovi za použitie diaľnice bez diaľničnej známky, tak to určite nebude brať ako výchovný moment. Určite na to už dávno zabudol a pravdepodobne možno už nebude mať ani to vozidlo, ktorým na tej diaľnici bol. Ak teda chceme, aby výsledkom nebol len hnev za platenie takýchto pokút, ktoré sú príjmom štátnej pokladne, a aby to pôsobilo výchovne, musí byť pokuta za priestupok jazdenia po diaľnici bez známky udelená oveľa rýchlejšie. V našom návrhu navrhujeme skrátiť túto dobu na jeden mesiac.

    Tretí bod. Periodicity, na ktoré sa dajú zakúpiť elektronické známky, sú rigidné a nevyužívame ich elektronickú podobu. Tak ak dnes máme možnosť kúpiť si diaľničnú známku na desať dní, tridsať dní a ročnú, to hovorím v úvodzovkách, lebo ročná známka to v skutočnosti ani nie je, to všetci dobre vieme, tak potom ak teda sa dá kúpiť na desať dní, tak sa musí dať kúpiť aj jedenásť, dvanásť, pätnásť alebo ľubovoľný počet dní. Nevidíme teda dôvod, prečo by nemohla byť takáto flexibilná doba, na ktorú si vodič môže známku zakúpiť. Navyše tí držitelia vozidiel, ktorí si kúpia dnes ročnú známku, prichádzajú o časť svojich peňazí, pretože ich nevyužijú, pokiaľ si auto kúpili v priebehu roka, pretože ich známka vlastne končí s platnosťou v januári nasledujúceho roka. Náš návrh je teda možnosť zakúpiť si diaľničnú známku na ľubovoľný počet dní, pričom maximálne na 365 dní. To preto, lebo sa môže samozrejme stať, že štát bude chcieť zmeniť tarifikácie na ročnú cenu známky, tam preto to obmedzujeme zákonom na 365 dní. Zďaleka to je samozrejme oveľa lepšie, ako je to v súčasnosti.

    Bod 4. Nízka flexibilita v prípade záujmu dodatočne si diaľničnú známku kúpiť. Nuž, stane sa, že vodič vojde na diaľnicu pre naozaj veľa dôvodov. Môže sa stať, že jednoducho len je zamyslený a neuvedomí si to, pretože diaľnicu nepoužíva a býva povedzme na tom východnom Slovensku, kde tých diaľnic naozaj niet, ale pre nejaký prípad alebo dôvod potrebuje na ňu ísť. Ďalej sú tu dôvody v prípade ochrany zdravia, záchrany života, kedy aj keď nemám diaľničnú známku, jednoducho musím, lebo veziem tehotnú manželku do pôrodnice a nebudem chodiť po cestách druhej, tretej triedy, po ktorých bežne jazdím, ale pôjdem na tú diaľnicu. A takisto to môže byť aj dôvod, že je pre nejaké technické problémy cesta, po ktorej jazdím, uzavretá a musím použiť diaľnicu. Dnes je možné kúpiť si tú diaľničnú známku dodatočne, avšak do polnoci daného dňa. Pýtam som sa aj v praxi na to na pumpách. Aj pumpári mi potvrdili, že si na to vodiči sťažujú a že by bolo dobré, aby to bolo tak, ako to je napríklad v Maďarsku, si kúpiť tú známku aj na ďalší deň. A preto v našom návrhu je možnosť zakúpenia diaľničnej známky do polnoci nasledujúceho dňa.

    Piaty bod. Hromadenie pokút v čase nábehu systému môže narásť do nehoráznych súm a pre slovenské rodiny to môže byť likvidačné. Ako dobre viete, dnes je pokuta až do výšky 300 eur za každý deň použitia diaľnice bez diaľničnej známky. Stáva sa, a aj listy, aj e-maily nám to potvrdzujú, ktoré mi chodia, že jednoducho veľa vodičov je v situácii alebo je vo vedomí, že si diaľničnú známku kúpili, ale mohli sa stať preklepy, a naozaj sú prípady, kedy sa to stalo a sú teda vodiči, ktorí nevedomky jazdia po diaľnici, a im táto pokuta rastie do nehoráznych finančných súm.

    Vieme aj o tom, že ministerstvo dopravy plánuje v tomto zmenu. A my v tomto našom návrhu prichádzame s takým návrhom, že za, alebo to poviem neskôr, vrátim sa ešte k tomu, že aj samotné ministerstvo zverejnilo už štatistiky zo snímania z kamier, ktoré má Národná diaľničná spoločnosť, že týchto priestupkov k dnešnému dňu bolo viac ako 100-tisíc od slovenských motoristov a viac ako 150-tisíc od zahraničných od zahraničných motoristov. Naším návrhom nechceme pokutu samozrejme odpustiť úplne, pretože si myslíme, že vodiči by zodpovední mali byť. Nemôžme však dopustiť, aby prišli motoristom pokuty vo výške niekoľko tisíc, možno desaťtisíc eur. Chceme teda, aby vzhľadom k tomu, že sa jedná o nábeh nového systému, aby tí, ktorí jazdili po diaľniciach, to jest diaľničné známky v prvých šiestich mesiacoch od spustenia, teda od 1. februára tohto roka do konca júla tohto roka, udeliť im jednu pokutu v prípade, že jazdili bez známky, a to vo výške 50 eur.

    Šiesty bod. Povinnosť zakúpenia diaľničných známok na prívesné vozidlá. Z okolitých krajín sme jedinou krajinou, ktorej držitelia, držiteľ vozidla je povinný si zakúpiť diaľničnú známku nielen na motorové vozidlo, ale aj na prívesné vozidlo alebo prívesné vozíky. Za rok 2000 a uvediem príklad, aby sme vedeli, aký veľký, v úvodzovkách, prínos z toho štát má, za rok 2014 tvorila suma, ktorú sme vybrali na diaľničných známkach, vtedy ešte nálepkách za prívesné vozíky, to bolo 400-tisíc eur za rok. Pri celkovej sume vybratej v tomto roku 2014 56 mil. eur, ktoré sa vybrali na diaľničných nálepkách v tom čase, je výška inkasovanej sumy za prívesné vozíky 0,7 percenta. Zároveň je predpoklad, že zavedením týchto elektronických známok výrazne vzrastie výnos z predaja diaľničných známok, o čom svedčia už dnes tržby, ktoré publikovalo ministerstvo. Konkrétne od januára do apríla už boli dosiahnuté tržby za predaj známok vo výške 43 mil. eur, čo je o 20 % viac ako v minulom roku. Je teda predpoklad, že výnos za prvý rok používania elektronických známok bude niekde medzi 60 až 70 miliónov. Uznáte teda, že ak stratíme 400-tisíc na vozíkoch a získame možno 10 až 15 miliónov navyše, tak by sme mohli našim motoristom zjednodušiť život. Okrem toho stáva sa tiež prípad, že vlastník motorového vozidla nie je zároveň vlastníkom toho prívesného vozidla, a to môže vyvolať ďalšie administratívne náklady pri vymáhaní týchto pokút. Preto náš návrh je povinnosť úhrady elektronickej diaľničnej známky na prívesné vozidlá zrušiť.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, to som podrobne popísal všetky nedostatky zákona o elektronickej diaľničnej známke a zároveň aj uviedol dôvody, prečo to chceme zmeniť a ako to chceme zmeniť. Budem teda rád, a to naprieč politickým spektrom všetkých politických strán, že tento návrh podporíte a posuniete ho do druhého čítania. V druhom čítaní, ak budú pripomienky a návrhy na zmeny, môžeme to tak urobiť.

    Ďakujem za slovo.

  • Na vaše vystúpenie chce s faktickou poznámkou reagovať jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Miro, plne podporujem všetky návrhy, ktoré si tu momentálne predniesol, ale chcel by som sa špeciálne vyjadriť k tomu bodu šesť, kde si hovoril o tých prívesných vozíkoch. Tam buď som to nezachytil, ale je jeden veľmi dôležitý bod, prívesný vozík nedokáže fungovať ako samostatné vozidlo. To znamená, je úplne zbytočné, aby sme si kupovali diaľničnú nálepku na vozík, keď už máme predsa kúpenú diaľničnú nálepku na automobil. Jednoducho ten prívesný vozík sa sám nepohne, ten prívesný vozík môžme možno po diaľnici tlačiť, ale vlastne nemôžme, lebo aj tá rýchlosť je nejakým spôsobom ako minimálna definovaná.

    No a potom ešte by som chcel iba doplniť tú informáciu, alebo chcel sa vyjadriť k tomu, čo si povedal, že tie pokuty sa od začiatku roka nejakým spôsobom kumulujú. To znamená, že dneska niekto môže dostať pokutu dokonca vo výške niekoľko, neviem, či desiatok, ak nie 100-tisíc euro. A ja si myslím, že z tohto akurát tak môže niekoho poraziť. Takže tvoj návrh zákona v zásade aj ochraňuje zdravie obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ivan, chcete reagovať na faktickú poznámku? Prihláste sa, prosím. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Áno, a ďakujem kolegovi Karolovi Galekovi za vtipnú poznámku s tými vozíkmi, neuviedol som to tam, ale áno, je to pravda. Potvrdzujem to, vozík bez motorového vozidla na diaľnicu nepôjde asi.

    A čo sa týka tej, tej možnej sumy. Áno, je to obrovská hrozba pre ľudí a pre mňa je len nepríjemným prekvapením, že ministerstvo dopravy otáľa s akýmikoľvek krokmi a necháva ľudí v stave akéhosi, akejsi nervozity, čo sa tu bude diať. Pretože samo potvrdilo, koľko tisíc ľudí sa naozaj priestupku dopustilo a oni ani sami nevedia, ktorí sú to. Takže naozaj nečakajme a poďme, podporme tento zákon, naozaj ukľudnime ľudí na Slovensku.

  • Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či ešte pán spravodajca alebo pán navrhovateľ chcú v rámci záverečného slova niečo povedať. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 90, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 89.

    Dávam slovo pani poslankyni Jany Kiššovej, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Jozefa Mihála, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a o zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tiež nazývaný ako Exekučný poriadok.

    Návrh zákona predovšetkým zavádza inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľná domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky, rozširuje okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených pohľadávok a zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.

    Toľko z definície. Znie to zrejme desivo. Ja skúsim ľudskou rečou povedať, o čo v tomto návrhu zákona ide. Je to opatrenie, ktoré reflektuje na problémy neplatičstva, ktoré, žiaľbohu, na Slovensku začínajú byť súčasťou akéhosi povinného koloritu v podnikateľskom prostredí, kedy mnohí nepoctiví podnikatelia neuhrádzajú svoje záväzky. A častokrát tým dôvodom je práve vedomie, že nízka vymožiteľnosť práva z dlhodobého procesu na súdoch, komplikácie dostať sa k svojim peniazom je pre nich živnou pôdou na to, aby neuhradili za svoje záväzky svojim dodávateľom, respektíve svojim veriteľom. Preto sme sa rozhodli priniesť do parlamentu, do parlamentu návrh zákona, ktorý sa snaží reflektovať na tento problém a snaží sa tento mechanizmus, ktorý dnes nefunguje alebo je zdĺhavý alebo je mimoriadne komplikovaný, snažíme sa ho nahradiť iným mechanizmom.

    Skúsim povedať príklad. Ak je podnikateľ, ktorý nemá uhradenú faktúru od svojho dodávateľa, a tento dodávateľ, respektíve dlžník si uviedol danú faktúru, ktorá je po splatnosti, do výkazu DPH a ten podnikateľ má za povinnosť si túto faktúru do výkazu DPH uviesť, a oni si ju väčšinou aj uvádzajú, pretože si uplatňujú dépeháčku, má sa za to, že takýto podnikateľ zavedením tejto faktúry do výkazu DPH v plnej miere akceptoval a uznal záväzok plynúci z tejto faktúry. To znamená, nemôže sa už vyviniť, že tá faktúra je neplatná alebo že dodávka tovaru, služieb nebola v požadovanej kvalite, množstve, termíne a podobne. Jednoducho, ak si raz uviedol do výkazu DPH, má sa za to, že v plnej miere záväzok uznal.

    Podnikateľ, ktorý má túto faktúru neuhradenú, to znamená, mnohým neuhradil tento dodávateľ, má možnosť opýtať sa daňového úradu, či daný podnikateľ si túto faktúru do výkazu DPH uviedol. Daňový úrad by mal po novom povinnosť do troch dní informovať tohto podnikateľa a odpovedať mu, či si táto spoločnosť tú faktúru do výkazu DPH uviedla. Potvrdenie od daňového úradu, v ktorom by stálo, že áno, potvrdzuje daňový úrad, že ten podnikateľ si tú faktúru do výkazu DPH uviedol, má sa za to, že v plnej miere záväzok uzná a toto potvrdenie by bolo pre toho podnikateľa exekučným titulom a mohol by skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádzal by celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré, veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec, pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádza, lebo celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec. Pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát ani prvoplánovo ani nejdú, a toto je práve živná pôda pre tých prvoplánových podvodníkov, ktorí nehradia svoje záväzky.

    Netvrdím, že toto opatrenie je vodotesné a že keby sa zaviedlo, tak od zajtra máme vyriešený celý problém s neplatičmi. To rozhodne nie. Ale som presvedčená, že významným spôsobom pomôže neplatičstvo riešiť a že mnohé problémy už len preventívne týmto spôsobom vyrieši a jednoducho tí prvoplánoví podvodníci si veľmi dobre rozmyslia, či budú mať vo veľmi krátkej dobe na krku exekúciu, na ktorú sa nebudú môcť pripraviť, a rozmyslia si to a budú proste platiť za svoje záväzky. A pokiaľ nie, tak jednoducho nastúpi exekúcia, ktorá bude veľmi rýchla a tým pádom aj veľmi účinná, pretože častokrát exekúcia nie je účinná preto, lebo sa na ňu tá firma môže pripravovať celé mesiace, niekedy roky. A častokrát keď dôjde k tomu, že veriteľ má v ruke exekučný titul, tak častokrát už daná firma buď predá majetok, alebo už neexistuje, alebo jednoducho si zariadila situáciu tak, že veriteľ sa k svojim peniazom už nedostane.

    Takže takéto opatrenie, dámy a páni, verím, že nekontroverzné. Opäť opatrenie, ktoré nie je v tejto sále prednesené prvýkrát a bolo mnohými našimi bývalými opozičnými partnermi podporené. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Účinnosť novely navrhujeme od 1. septembra 2016, to znamená, čo najskôr. Je to opäť opatrenie, veríme, nekontroverzné, nikomu neškodiace, riešiace nejaké problémy, s ktorými sa Slovensko dennodenne potýka. Verím tomu, že nie sú dôvody na to takýto návrh zákona podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, nie je tomu tak. Pani navrhovateľka, chcete ešte niečo dodať? Pán spravodajca. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej, Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia.

    Pani podpredsedníčka, pani poslankyňa Nicholsonová, v mene poslankýň môžete odôvodniť tento návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Lucie Nicholsonovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 91.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, musím povedať, že tu ide o notorický známy návrh, ktorý predkladám ako agent s teplou vodou v pravidelných intervaloch. Robila som tak v minulom volebnom období. Budem tak robiť aj teraz, pokiaľ sa zaradím medzi všetkých tých poslancov opozície, ktorí niečo predložili a nič im neprešlo.

    Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu, a súčasne zaistiť, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby, pre staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia, pričom táto suma by bola zdravotným poisťovniam plne refundovaná zo štátneho rozpočtu. Podľa súčasne platného stavu je možné vykonať sterilizáciu len na základe písomnej žiadosti s tým, že pacient, ktorému bude sterilizácia vykonaná, musí byť plne informovaný o celom zákroku, o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, o možnej zmene životných okolností, ako aj o možnom zlyhaní a medicínskych dôsledkoch sterilizácie. Porozumenie a súhlas vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Od okamihu podpisu informovaného súhlasu až do vykonania samotného zákroku musí potom ešte uplynúť minimálne 30 dní, počas ktorých je možné informovaný súhlas kedykoľvek odvolať.

    Predkladaná právna úprava zachováva súčasné nastavenie podmienok na vykonanie sterilizácie, ktorá bude aj naďalej vykonávaná výlučne na základe písomnej žiadosti. Nemení sa ani lehota, keď od podpisu informovaného súhlasu po zákrok musí uplynúť minimálne 30 dní. Podľa novely bude musieť byť pri podpise informovaného súhlasu prítomný aj iný zdravotnícky pracovník, ako napríklad ošetrujúca zdravotná sestra. Osoba, ktorá sa rozhodne podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, bude môcť požiadať o prítomnosť ešte ďalšieho svedka na základe vlastného výberu. Poskytovateľ bude povinný tejto osobe umožniť prítomnosť pri podpise informovaného súhlasu.

    Najväčšou vecnou zmenou predloženej novely je bezplatná sterilizácia pre osoby, ktoré majú minimálne štyri deti a pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú minimálne tri deti. V súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Slovenskej republike na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. Preto predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti práve z tohto dôvodu, že bezplatná sterilizácia bude prístupná len pre osoby, ktoré už majú minimálne štyri deti, respektíve pre osoby staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi.

    Je potrebné uvedomiť si, že cena jednej sterilizácie sa dnes pohybuje od 300 do 500 eur. V súkromných zdravotníckych zariadeniach je cena ešte vyššia. Pre rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, môže byť suma, ktorá by musela byť vynaložená na sterilizáciu, príliš vysoká. Sotva dokáže plne pokryť náklady na základné potreby pre svoje deti a rodinu, nieto ešte hľadať prostriedky na výkon, ktorý by, ak by bol bezplatný, pravdepodobne podstúpila.

    Predkladaný návrh nezmierňuje podmienky na podstúpenie sterilizácie. Práve naopak, vo väčšine ustanovení zvyšujeme nielen právnu, odbornú, ale aj etickú ochranu osôb, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne tento zákrok podstúpiť. Keďže hovoríme o zákroku s celoživotnými dôsledkami, osoby, ktoré tento zákrok podstupujú, by mali mať možnosť mať pri sebe aj svedka, ktorého si samé pri podpise informovaného súhlasu zvolia. Ide o nové opatrenie, ktoré by malo okrem zvýšenej právnej ochrany podporiť tieto osoby aj po psychickej stránke.

    Dôležité pri tomto návrhu sú aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré je potrebné pripomenúť. V zmysle Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť, citujem, „rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí“. Dohovor ďalej zaručuje prístup k potrebným informáciám a vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedky na kontrolu veľkosti ich rodiny.

    V roku 2002 prijal Európsky parlament rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej konštatuje mimo iného, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov, čo nie je žiadané. V súvislosti s tým rezolúcia nalieha na vlády členských krajín a krajín uchádzajúcich sa o členstvo, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo za malý poplatok antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie sociálne slabším skupinám, napríklad mladým ľuďom, národnostným menšinám, sociálnym menšinám, a aby zabezpečili ľuďom žijúcim v chudobe lepší prístup k službám pre reprodukčné zdravie a predovšetkým im ponúklo možnosť výberu antikoncepcie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, aj keď by sa v prvom slede zdalo, že áno. Keď sa pozriete na to, čo sa deje s mnohopočetnými rodinami, ktoré žijú v nejakej sociálnej núdzi, tak vieme, že v konečnom dôsledku tie deti aj tak končia v rukách štátu, ktorý sa o ne musí postarať. To znamená, to nie sú len pridané peniaze v rezorte sociálnych vecí, ale aj v rezorte napríklad školstva a podobne. Nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo poslankyni, ktorú určil gestorský zdravotný výbor.

    Poslankyňa Cigániková, nech sa páči, môžte informovať Národnú radu.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, otváram rozpravu a možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani podpredsedníčka Nicholsonová. Ešte niekto? Nie, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je veľmi cítiť, že ten parlament sa vymenil. V predošlom volebnom období, vždy keď som to predložila, tak tu bol zástup kuffov a ešte neviem, akých iných poslancov a ma tu upaľovali na hranici. Teda neviem, či sa mám tešiť alebo byť smutná, že ste sa neprihlásili nikto do rozpravy. Ja nebudem zdržiavať, viem, že o siedmej končíme.

    Chcem povedať tri základné veci, ktoré by ste mohli mať na zreteli, keď budeme o tomto návrhu zákona hlasovať. Toto nie je žiadna ideológia v tomto návrhu zákona. My len plníme medzinárodné záväzky prostredníctvom tohto návrhu zákona, ku ktorým sme sa pred desiatkami rokov ako Slovenská republika zaviazali, že sprístupníme všetky služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne vrstvy obyvateľstva. Doposiaľ sme tak neurobili a tam vonku sú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a na hranici chudoby, ktorí si jednoducho zákroky, ako je dobrovoľná sterilizácia, nemôžu dovoliť z finančného hľadiska.

    A po druhé, my dávame týmto návrhom len možnosť voľby, ktorú dnes veľká časť obyvateľstva, a nemyslím tým iba ženy, myslím tým aj mužov, lebo zákroky ako sterilizáciu vo vyspelých krajinách podstupujú predovšetkým muži, dnes títo ľudia tú možnosť voľby nemajú. Opäť rozhoduje len finančné hľadisko. Je to pre nich nedostupná služba reprodukčného zdravia.

    A po tretie, reaguje tento návrh naozaj na aplikačnú prax. Skutočne som sa rozprávala s mnohými ľuďmi aj v rámci rómskych osád, ktorí by privítali takúto možnosť. Áno, sú to v prvom rade ženy. Tie ženy po rozhovore o tomto návrhu zákona, kedy som im priblížila, o čo by išlo, mali prakticky dve podmienky, aby bol ten zákrok zadarmo a aby o tom nemusel vedieť partner. To znamená, aby sa nespolupodieľal na tom informovanom súhlase. Pretože chápem, že žena po takomto zákroku, ak by sa o tom vedelo, ak by sa na tom spolupodieľal partner, by mohla byť v istom zmysle perzekvovaná. Preto tento návrh zákona nič takéto, s ničím takýmto nepočíta.

    A chcem vám povedať ešte jedno, že pri tých potulkách po tých rómskych osadách som sa napríklad rozprávala aj s učiteľkami z Dobšinej, s ktorými ja spolupracujem, a bola som v ich centre, kde riešia predovšetkým maloleté matky s deťmi. A tá situácia je naozaj neúnosná. Ako všetko so všetkým súvisí, začínajú nám rodiť dvanásťročné dievčatá, trinásťročné dievčatá. Teraz si predstavte, že v momente, kedy ona dosiahne dvadsať rokov, má povedzme štyri deti už odrodené. A ona už sama vie povedať, že ďalšie deti nechce, ale nemá tomu ako zabrániť. Proste nie sú pre nich dostupné všetky tie pre nás dostupné formy antikoncepcie ani nijakého uvedomenia sa. Tam naozaj nemajú na výber. A už tá dvadsaťročná dievčina so štyrmi deťmi mi vie povedať, že by podstúpila takýto zákrok. Naozaj by ho chcela, úplne dobrovoľne by napísala takú žiadosť a nechala by si vykonať sterilizačný zákrok, pretože ona ani nevie, či sa dokáže reálne postarať o tie deti, ktoré už sú na svete. A s istotou vie povedať, že o žiadne ďalšie dieťa sa postarať nebude vedieť.

    Takže to je všetko. Stihla som to, ako som sľúbila. Veľmi pekne vám ďakujem minimálne za pozornosť a dúfam, že zajtra aj za prípadnú podporu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky traja s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod. Áno.

    Takže, pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ja som zvažoval to prihlásenie do rozpravy a z dvoch zásadných momentov. Prvý je ten, ktorý si spomínala priamo v úvode predkladaného návrhu zákona, a to je, že pre mňa je absolútnym unikátom sledovať, ako sa za pol roka dá vymeniť svoje presvedčenie. Pretože asi sme všetci žili v nejakých naivných predstavách, že keď sme sa ako opoziční poslanci pripravovali na schôdze predchádzajúceho parlamentu, bolo veľmi dôležité vyjadriť svoju vôľu hlasovaním. To znamená, že aj vy, vtedy ako opozičná strana, aj my sme sa veľmi poctivo pripravovali k jednotlivým návrhom zákonov, pretože sme mali za to, že keď zahlasujeme za akýkoľvek návrh zákona, tak nám pri zmene názoru toto môže byť vytýkané. Preto je pre mňa veľmi nedobrým prejavom nášho parlamentarizmu, že tu máme politické strany, ktoré dokážu svoje presvedčenie, aj v tejto otázke, obávam sa, že to tak bude, vymeniť za zotrvávanie alebo nejaké čudné pozície v rámci mocenských parametrov bytia alebo nebytia v koalícii. Keď som raz presvedčený, že návrh zákona bol dobrý, keď som v opozícii bol, hovorím teraz o MOST-e – HÍD, tak si myslím, že aj o pol roka, keď ma úplne rovnaký wording, úplne rovnako znie, tak je dobrý, či som v opozícii alebo v koalícii. Preto tvoja výzva na to, že sa zaradíš do skupiny opozičných poslancov, ktorí môžu predložiť čokoľvek a ich návrh je jednoducho zmetený zo stola, pretože je to opozičný návrh, je nedobrým prejavom nášho parlamentarizmu. A chcel som toto vyjadriť.

    K téme, ktorú presadzuješ, samozrejme sa vyjadrím veľmi konzistentne, tak isto ako som to robil v predchádzajúcom volebnom období a budem za.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem oceniť snahu pani podpredsedníčky riešiť takúto závažnú situáciu, ale tiež budem konzistentný a podobne ako v predchádzajúcom volebnom období budem hlasovať proti. Podľa mňa výraz reprodukčné zdravie, keď hovoríme o sterilizácii, je taký "protimluv", ako hovoria Česi, protirečenie. Pretože sterilizácia nie je zdravá. Je to vlastne zmrzačenie človeka. Je to vec, samozrejme, každého. Niekto si zachádza so svojím telom tak, druhý onak. V každom prípade si nemyslím, že je to právo a že by to bolo dokonca vynútiteľné a že štát by mal povinnosť prispievať z daní občanov na takúto vec, keď mnohí si to neprajú. Podľa mňa sa sociálne veci riešia inak. Takže sterilizáciu nepokladám za dobrú a nepokladám za dobré, aby sa podporovalo zo strany štátu takéto mrzačenie človeka. Budem hlasovať proti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, ja sa chcem podeliť o jednu skúsenosť, ktorú mám s týmto zákonom. Keď som ho prvýkrát počula a dostala som o ňom nejakú informáciu, už som mala teda možnosť prísť za Luciou a opýtať sa jej a pýtať sa jej na to. A jedno, čo mi vŕtalo v hlave, bolo stále, že priamo som sa jej pýtala, že: preboha, a načo tá žena má vlastne, má deti? Veď keď už ich má štyri, päť, tak načo má šieste? Však nech ich proste nemá. Prečo by sme jej to mali platiť? A ja nezabudnem doteraz, jak ma prekvapila tá odpoveď, a to bol ten moment, kedy mi svitlo, že však ona má asi pravdu. A teda tá odpoveď znela, že či si naozaj myslím, že častokrát sa to týka, čo si budeme hovoriť, častokrát sa to týka rómskych osád, jednoducho sociálne slabších rodín. A teda keď je ten chlap večer v krčme a on príde teraz domov a tá žena s tými štyrmi deťmi tam je, takže či ja si myslím, že on romanticky naladený z tej krčmy sa jej pýta, či ona chce alebo nechce ešte deti. A vlastne som si uvedomila, že tie ženy naozaj nemajú na výber. Jednoducho v takejto situácii sú. A asi aj to je dôvod, prečo Lucii odpovedajú, že by do toho išli, pokiaľ by teda to bolo zadarmo a pokiaľ ich muž by o tom nevedel.

    Takže ja určite budem hlasovať za. Ale chcela som sa o tento argument podeliť práve preto, lebo toto bol pre mňa zlomová informácia, ktorá naozaj o niečom vypovedá.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, teda pardon, pani podpredsedníčka Nicholsonová, môžte reagovať na faktickú.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Viskupič, vopred vám veľmi pekne ďakujem nielen za to, že v tomto konkrétnom prípade budete za, ale za to, že naozaj ste celistvý vnútorne, by som povedala, a tak ako ste hlasovali predtým, tak budete aj teraz. A nielen za ten môj návrh zákona.

    Pán poslanec Vašečka, ja si vás veľmi vážim, a preto musím povedať, že zostáva mi skonštatovať iba to, že je mi veľmi ľúto, že k tomu pristupujete z pohľadu nejakej ideológie a nie zdravého rozumu. Pretože tie dane občanov, o ktoré vám ide, aby nešli na tie sterilizácie, idú na výchovu tých detí a neskôr z tých detí vyrastú dospelí a živí ich táto krajina, a tie dane všetkých nás na týchto ľudí idú a nikto sa nás nepýta, či chceme alebo nechceme.

    Pani poslankyňa Cigániková, áno, je pravda, že je to veľmi romantická predstava väčšiny, ktorá tvrdí, nech sa zariadia, nech nerodia tie deti. Pretože pravda je taká, že tie ženy v tých rómskych osadách predovšetkým jednoducho nemajú na výber.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani podpredsedníčka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie, dnešné rokovanie. Zajtra budeme pokračovať ďalším bodom programu o 9.00 hodine, takže, a dokonca to má byť návrh poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Takže zajtra o deviatej a do tej doby dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.