• Pekné ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Baška, Boris Kollár, Petra Krištúfková, Daniel Lipšic, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský, Vladimír Sloboda, František Šebej. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Béla Bugár a poslankyňa Eva Jurinová.

  • Pozn. red.: správne "Erika Jurinová".

  • Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, tlač 67. Nemáme tu pána poslanca Mihála. Včera nedokončil svoje vystúpenie v rozprave, do rozpravy ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, takže vlastne a tým pádom beriem za to, že vlastne skončil svoje vystúpenie. Á, je tu, takže, no dobre, nech sa páči. Takže dávam slovo pánovi Viskupičovi a poprosím pána poslanca Mihála, aby zaujal svoje miesto.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni, ale začína sa o deviatej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, tlač 67.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k návrhu zákona, ktorý podľa mňa bol niekoľkokrát umelo prerušený, táto rozprava, a tým, že som spravodajca tohoto bodu, tak by som sa chcel vyjadriť aj podľa mňa nie k veľmi milej situácii, ktorá sa deje v pléne tohto parlamentu. Chcel by som tomu venovať možno päť minút na začiatku, pretože sme boli za opozíciu obvinení a situácia je taká, že priamo tuná pánom predsedajúcim a podpredsedom parlamentu, že máme snahu vyrábať z pléna parlamentu holubník.

    Vážený pán predsedajúci, holubník je to, keď bod, ktorý jedná o zrušení dvojpercentného odvodu do kultúrnych fondov je umelo počas rozpravy prerušený organizovaním tajnej voľby a tajná voľba dopadne tak, že je spochybnený proces kontroly, skrutátori za opozíciu sa vyjadria, že voľba nebola komfortná, zasadne grémium, grémium vyhodnotí proces ako závadný, ale situácia dopadne tak, že voľba je platná. Pán predsedajúci súčasne a podpredseda parlamentu má dokonca snahu toto skomentovať aj na Facebooku, neviem, či to robí on alebo jeho kolegovia. Ja by som pre účely toho, čo pri tomto bode reprezentujem, a to je spravodajca, chcel uviesť tri nasledujúce skutočnosti.

    Po prvé, pán, chcel by som sa ospravedlniť pánovi poslancovi Marčekovi, keďže do tejto žabomyšej vojny bol zatiahnutý úplne umelo.

    Druhá vec, ktorá bola podstatná pri vzniku môjho spravodajského postu, je, že som bol dvakrát informovaný o tom, že pán poslanec Marček môže byť vymenený, bol oslovený pán poslanec Tittel, bol som oslovený ja, situácia vznikla iba a len tak, že keďže sme tu boli všetci, bol tu pán poslanec Marček, bol tu pán poslanec Tittel, bol som tu aj ja, sme sa dohodli, že spravodajcovať tento bod budem ja. V súlade s rokovacím poriadkom som išiel za predsedajúcim pánom podpredsedom Hrnčiarom. Pán podpredseda Hrnčiar, tak ako určuje rokovací poriadok a v prísnom súlade, nie žiadne holubníky, ako to bolo pri tajnej voľbe, ohlásil ako spravodajcu tohto bodu mňa. Odvtedy som sa ujal tohoto postu a pri tomto bode vystupujem ako spravodajca. Je to absolútne bežná prax, nie je to žiadny holubník, je to proste situácia, ktorá v tomto parlamente nastáva stále. Je to obrovská formalita a z môjho pohľadu pri spravodajcovaní chcem požiadať kolegov z opozície, aby sme tento prísny formalizmus strážili a som teda zvedavý, keď budeme preberať mohutné zákony, ako je napríklad zákon o štátnom rozpočte, kde je takisto výborom určený spravodajca a budeme túto vec formalizovať až do tej miery, ako má snahu teraz pán podpredseda parlamentu a súčasne aj ten, kto vedie schôdzu. Budeme trvať na tom, že ten spravodajca tu bude tých päť, šesť, sedem dní sedieť.

    Myslím si, že, ešte raz to zdôrazním, keďže pán kolega Marček prišiel teraz, chcem sa za túto situáciu ospravedlniť, nie je to bežná vec, potvrdzujem to, že sme v sále boli všetci, urobili sme jednu z bežných vecí, oznámili sme predsedajúcemu, čiže tomu, kto schôdzu vedie, že sa na tomto poste vymeníme. V súlade s rokovacím poriadkom pán Hrnčiar túto skutočnosť oznámil a preto si myslím, že túto búrku v pohári vody, tento prísny formalizmus a na druhej strane veľkú neslušnosť, keď niečo napíšem na Facebooku a nedovolím kolegovi, aby to mohol okomentovať, ako to spravil pán predsedajúci teraz, je len a len neslušné.

    Držím palce predsedovi parlamentu v jeho snahe, ktorá sa možno ohlasuje príliš veľkými slovami. Ohlasujú ju dodržiavaním politickej kultúry. Ja len prosím, aby sme tu boli minimálne slušní. Nepotrebujeme to ťahať hneď pri každej príležitosti na najvyššiu možnú úroveň a rozprávať o parametroch politickej kultúry, úplne stačí na začiatok, keď sa budeme správať medzi sebou slušne, kultúrne a nebudeme viesť vojny, žabomyšie vojny, ktoré naozaj nezaujímajú nikoho.

    Výmena na poste spravodajcu nie je nič, čo by zaujímalo kohokoľvek iného, kto je mimo tohoto pléna a preto obvinenie z klamstva a vypínania kamier a podobne a dokonca úplne najväčšia lož, ktorú zverejnil pán predsedajúci na svojom Facebooku, že som sa vraj vyhrážal nejakým mediálnym ničením, je úplná hlúposť. Nemám vplyv na médiá - žiadne tu nie sú - tak, aby som ja mohol cez hlúpu tému výmeny spravodajcu niekoho mediálne ničiť. Nemám dokonca ani takú ambíciu. Ďakujem.

    K predmetu návrhu zákona. Keďže sme mali túto rozpravu niekoľkokrát prerušenú, dovolím si na začiatok povedať pár slov k legislatívnemu zámeru a pár slov k tomu, či tento legislatívny zámer ide dobrou cestou alebo zlou cestou. Včera sme začali rozprávať o tom, že financovanie kultúry, respektíve financovanie, samofinancovanie kultúry by malo mať tri základné parametre alebo mali by sme sa na to dívať optikou troch základných entít.

    Prvá je, ako nám peniaze do kultúry vznikajú alebo odkiaľ chodia, ďalšia je, kto o nich rozhoduje a ako je drahé to rozhodovanie a tretia je, akým spravodlivým a transparentným spôsobom sa to samotné rozdeľovanie deje. Máme na Slovensku niekoľko typov fondov, kultúrnych, a to je ten prvý balík. Čiže kto peniaze zbiera, akým spôsobom sú tieto fondy financované alebo fandrézované a tieto typy fondov je podľa mňa minimálne načase začať riešiť komplexne. Často sa tu používa aj slovo systémov.

    Čiže aby sme len pre predstavu povedali, ktoré typy fondov tu sú. Sú tu veľmi staré a z histórie a z tradície sú tri a zákonom č. 13/1993, ktorý sa snažíme týmto legislatívnym návrhom meniť, nám stále zostávajú. Tieto tri fondy literárny, hudobný, pardon - literárny, hudobný a výtvarný - sú teda fandrézované v zásade z dvoch základných zdrojov. Koncesionársky poplatok, ako uvádza dikcia zákona, alebo ten novší termín úhrady za služby verejnosti je jeden z pilierov financovania týchto fondov a teda tretíkrát oznamujem tomuto plénu, že ak platíte doma za zásuvku alebo zástrčku a mysliac si, že platíte za médium verejnej služby, nie, pilierovo financujete aj tieto tri fondy. Je to v zákone v § 15 a 16, je to urobené zhruba tým istým spôsobom, ako fungujú kolektívne ochranky, to znamená SOZA a podobne, čiže 0,14 % z koncesionárskych poplatkov za používanie a 0,1 pre rozhlasové vyhlásenie a 0,1 % za televízne. Asi nemá zmysel, každý si to vie pozrieť, ten zákon v zásade nie je veľmi zložitý, podľa mňa by potreboval úpravu ako celok. Prečo by potreboval úpravu ako celok? Pretože okrem tých troch fondov v zásade na tomto dvojpercentnom financovaní a financovaní z koncesionárskeho poplatku máme audiovizuálny fond, máme fond na podporu umenia a chceme vyrobiť fond na podporu menšinových kultúr. Šesť fondov, šesť manažmentov, šesť spôsobov, akým - a to je tá druhá kategória - sú manažované, de facto získavané a rozdeľované prostriedky do kultúry. Myslím si, že je absolútne jednoduché vyrátať, že ak by sme sa dostali v diskusii tak ďaleko, že by sme vytvorili jednu grantovú schému, čiže jeden mohutný kultúrny fond alebo fond na podporu kreatívy, urobíme v zásade tri základné veci. Stransparentníme, urobíme vyššiu mieru spravodlivosti a ušetríme finančné prostriedky na manažovanie týchto fondov. Včera v debate zaznela, a to dáme ako príklad no, akým spôsobom je financovaný tento typ fondov, kde my hovoríme o zrušení dvojpercentného odvodu. Kapacita tohoto fondu je jedna celá alebo 1 150-tisíc, grantová schéma rozdeľuje 600-tisíc. Čiže zhruba 50 % tohto fondu sa míňa na jeho vlastnú funkciu alebo jeho vlastnú činnosť v zmysle manažmentu a takže takmer 50 % z toho, čo dokáže vybrať, minie iba na svoju vlastnú existenciu. Z môjho pohľadu je to o 550-tisíc eur menej v kultúre, menej v kreatíve, menej v podpore toho, čo by bolo asi to najlepšie, čiže sa dostane na podporu kreatívcov, literátov a podobne.

    Dám iný príklad, keďže mám aj inú schému, schéma financovania fondu na podporu umenia je iná. Tam sa bavíme o 15 miliónoch eur, 10 miliónov eur z bývalej kapitoly kultúry, čiže to, čo tam posiela ministerstvo kultúry, 5 miliónov eur z Tiposu. Tam je schéma financovania priamo v zákone a dokonca na centrálnom registri zmlúv si môžete prečítať, že je financovaný 4 % z tohto objemu. Čiže 4 % z 15 miliónov eur nás stojí Fond na podporu umenia.

    Ďalšia schéma - audiovizuálny fond. Myslím si, že pre účely debaty nie je dôležité teraz rozorvať jednu po druhej, ale je dôležité spraviť a otvoriť naozaj komplexnú a systémovú debatu a ja hovorím, že mal by som chuť predložiť pozmeňujúci návrh alebo teda procedurálny návrh, aby sme sa o tejto téme pobavili hlbšie a predložili to ako celok a teda možno sa zamysleli nad tým, či celkovú tému nespracovať tak, že nielen zrušenie 2-percentného odvodu, ale aj vyriešenie toho, akým spôsobom budú fondy u nás fungovať, minimálne tieto tri. Tá zmena je síce viac paragrafových, pripravených paragrafov, ale pýtal som sa na začiatku, či ideme správnym smerom alebo správnou cestou a myslím si, že zrušenie 2-percentného odvodu ako neoprávnenej dane je tá správna cesta. Pretože ak by sme tieto fondy zjednotili, ušetríme peniaze na troch manažmentoch, ak by sme týmto fondom nedali pilierovú zdrojovosť iba z koncesionárskeho poplatku, ale pozreli si aj to, že používateľom hudobných a literárnych diel nie je len verejnoprávny rozhlas, ale všetky rádiá a ak by sme sa pozreli na to, že používateľom výtvarných, hudobných a literárnych diel nie je len STV1 a STV2, ale všetky televízie, tak by sme vedeli odpovedať na tú základnú otázku, čím nahradíme 2-percentný výpadok tejto neoprávnenej dane na začiatok.

    Následne, a to už poviem do malej ambície programového vyhlásenia vlády a aj z môjho pohľadu následného legislatívneho plánu vlády, že by sme potrebovali vtiahnuť vyššiu mieru súkromného sektora, tento súkromný sektor motivovali a dostali podporu kultúry tam, kde v rámci Európy bola vždy, a to, že stojí, že stojí a padá vždy na donorstve, sponzorstve alebo mecenášstve.

    Ak je v programovom vyhlásení vlády napísané iba to, že budeme sa zaoberať nejakými sponzorskými zmluvami, sme stále iba vykročení na pol kroku. Preto si myslím, že zákon o donorstve, mecenášstve a sponzorstve je výzva pre toto plénum a ak to nepredloží vláda, bohužiaľ, bohu vďaka, uvidíme, predložíme to my.

    Takže dvojpercentný, zrušenie 2-percentného odvodu je podľa mňa prvý a ten menší krok na základe toho, aby sme sa zamysleli nad efektívnou, spravodlivou a dobre podporenou a dobre zorganizovanou podporou kultúry. Zopakujem, že šesť typov fondov míňa viac peňazí na svoju vlastnú existenciu, ako keby to bol jeden alebo dva mohutné fondy s - a teraz - transparentnou, spravodlivou a efektívnou štruktúrou získavania peňazí a ich prerozdeľovania. Je to základná manažérska logika, je to to, čo by sme slovenskej kultúre mohli darovať. Čo to potrebuje? Potrebuje to odvážneho ministra kultúry, ktorý s týmto legislatívnym návrhom príde, poprosí plénum parlamentu, aby sme v kultúre a v tejto fondovej "police makeing" vykročili tak troška odvážnejšie a jasné, že pri vnímaní všetkých možných záujmov a ich spájaní, čo politici majú robiť, vysvetlili, že my a naším prioritným záujmom je viac peňazí do kultúry a ich míňanie takým spôsobom, aby sme neživili manažmenty, ale ľudí kreatívy. To je základná výzva. Tým pádom si vieme odpovedať aj na mnohé iné otázky.

    Takže ja tento návrh zákona podporím alebo novelu zákona podporím, pretože je v súlade s tým, čo chcem predkladať aj na nasledujúcej schôdzi. Hovoril som o tom širšie, na nasledujúcu schôdzu treba priniesť a prinesiem komplexný návrh spracovania riešenia otázky kultúrnych fondov, minimálne výseku týchto troch - hudobný, literárny a výtvarný - a skúsime túto debatu pre ľudí, ktorí sú ad jedna z výboru pre médiá a kultúru a ad jedna celé plénum poprosiť, aby sme tento typ debaty posunuli do spoločnosti a možno vyvinuli účinný tlak aj na ministerstvo kultúry, aby sme toho odvážneho ministra našli a konečne sme našli aj zdroje a aj spravodlivosť a aj efektivitu a aj transparentnosť pri financovaní kultúry. V kultúre je totižto málo peňazí, je to rezort taký ten popoluškovský, vždycky na chvoste, a ja už len na konci môjho vstupu voľne parafrázujem jednu z prvých viet výseku programového vyhlásenia vlády pre kultúrnu politiku, kde chce samotný minister odstraňovať vnímanie kultúry veľmi marxisticky, ale napísal tam, že chce odstrániť vnímanie kultúry ako nadstavbu.

    Takže dúfam, že aj tento vstup do tej debaty mu v tomto pomôže a zároveň mu pomôže to, aby prestal vnímať kultúru ako, a zase citujem s programového vyhlásenia vlády: "neuchopiteľný spoločenský kapitál". V rámci debaty o fondoch, zdrojoch a peniazoch my vieme, že kultúra je vysoko, vysoko, vysoko uchopiteľný spoločenský kapitál a čím lepšie ho uchopiť budeme vedieť, tým lepšie sa nám tu bude žiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Viskupič, chcel by som doplniť tvoj príhovor, pretože patrím tak isto k jedným z tých ľudí, ktorí už takmer 20 rokov odvádzajú 2 % do tohto fondu a pozorne ho sledujem. Ja som si pozrel rozpočet toho fondu na rok 2015 a keď som zistil, že už priamo v rozpočte ten fond si plánuje stratu 22-tisíc euro, možnože podľa toho, že v roku 2014 podobnú stratu vyrobil, tak si ju naplánoval rovno aj v roku 2015, tak je to minimálne divné, aby takýto fond už dopredu ako rozpočtoval, že bude, že bude v strate. Myslím si, že mal by byť minimálne, minimálne vyrovnaný tento fond. Nakoniec teda urobil, urobil nejaký zisk 9 700 euro, ale naplánovať si stratu priamo v rozpočte je teda zaujímavé. Len toľko na doplnenie.

  • Ja chcem iba poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi, že otvoril túto tému, pretože 2 % alebo zrušenie vlastne 2-percentnej dane je len prvý krok naozaj k nejakým väčším systémovým zmenám, ktoré by si naša kultúra zaslúžila.

    Hovoríme, hovorili ste o tom, že správa peňazí, ktoré idú do kultúry prostredníctvom fondov, by mala byť transparentná, efektívna. No ono v podstate o toto sa pokúšali aj zriadením tohoto fondu na podporu umenia. Pri jeho zriaďovaní sa predsa hovorilo, že ide najmä o to, aby tie peniaze boli rozdeľované transparentnejším, efektívnejším spôsobom. Ja som sama povedala, že dajme tomu šancu, ale prax ukazuje, že teda je to niekde inde a tie zmeny sú naozaj len kozmetické a je v zásade jedno, či tieto peniaze spravujú ministerskí úradníci alebo iní úradníci v nejakých iných fondoch.

    Máte pravdu, že peniaze na tú administráciu sú neprimerane veľké, ale ono to bude asi iba tým, že v podstate peňazí na kultúru je stále málo a všetky dotácie, akokoľvek sú spravované, sú vždy len omrvinkou z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Čiže ten dopyt je vždy vyšší, ako sú možnosti štátu a preto by sa možno bolo lepšie poobzerať po naozaj systémových zmenách, ako podporiť nejaké donorstvo, sponzorstvo a tak ďalej.

    Takže absolútne súhlasím, že by bolo potrebné otvoriť širšiu diskusiu a 2 %, to je len jedna, jedna smietka z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Teda zrušenie tých dvoch percent. Ďakujem.

  • Reagovať bude pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je to presne tak. Ďakujem za obe faktické poznámky a myslím si, že ak je diskusia, ktorá nemá byť len pre diskusiu, ale má mať aj nejaký záver, tak záverom by som chcel povedať, že dve normy, ktoré sa tu budú musieť čím skôr objaviť a možno už na nasledujúcu schôdzu, a to je úprava zákona o fungovaní týchto troch kultúrnych fondov, lebo ja som sa snažil hovoriť aj o fonde na podporu umenia a totižto je to dôležité povedať, pretože ak chcem urobiť poriadok, tak musím sa na to pozrieť nielen tak, že si nechám rozhádzaný na dvore celý veľký - a nazvem to až takými expresívnymi slovami - bordel a snažím sa stavať nejakú fasádu, ale musím urobiť najprv poriadok aj s tou históriou. Proste keď tu máme šesť, do budúcna šesť typov fondov v rámci kultúrneho sektora, tak si myslím, že nerobíme celkom dobre. Viem si predstaviť dva, je to na diskusiu, akým spôsobom, akým spôsobom zabezpečiť viaczdrojové financovanie. No a to je teda legislatívne nastavenie.

    A druhé je - a do tej debaty pozývam - je zákon o mecenášstve, donorstve a sponzoringu, presne zadefinovanej strešnej normy, aby sa nám nestávalo to, že máme tu nejaké protežované výseky ľudskej činnosti, ako je šport, pretože v zákone o športe sa to čiastočne podarilo a kultúra zostala bokom. Ak niečo protežujem na úkor čohosi iného, tak vieme, že to nie je dobrý stav. Čiže mať strešnú normu o donorstve, sponzorstve a darcovstve je výzvou pre toto plénum na toto volebné obdobie z môjho pohľadu.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, veľmi ma potešila táto diskusia k návrhu zákona na zdobrovoľnenie umeleckých fondov, ktorú sme predložili. Zaznelo tu veľké množstvo zaujímavých myšlienok a sám som prekvapený, že čo vlastne všetko sme v tej diskusii odkryli, pomenovali a tak čiastočne aj naznačili návrh riešenia. Neviem, či sa mi to podarí, improvizujem, ale skúsim teda zhrnúť tú diskusiu v závere, využijem toto svoje právo.

    Ak som dobre počítal, tak traja poslanci sme sa priznali k tomu, že sme tu v konflikte záujmov. Ja a môj kolega pán Laurenčík sme sa priznali, že platíme či ako softvéristi, či ako autori publikácií, ja ako prednášateľ, príspevky do Literárneho fondu a nie sú to práve najmenšie peniaze, pretože sa priznám, v mojom prípade sú tie honoráre okolo 10-tisíc a možno aj viac ročne. Takže tie 2 % už niečo spravia.

    A na druhej strane sa tu pán kolega Hrnko priznal k tomu, že on je tiež vlastne v konflikte záujmov, ale, ako sme zistili z výročnej správy Literárneho fondu, tak on je na tej opačnej strane, ako ten, kto dostáva dotácie z Literárneho fondu.

    Čiže kolegyne, kolegovia, samozrejme, berte naše vystúpenia sčasti aj tak, že my chceme zdobrovoľniť Literárny fond, Hudobný fond, Výtvarný fond, pretože sa nám nepáči to, že do neho platíme nemalé prostriedky vynútené zákonom, ale principiálne z toho nemáme nič, pretože autori softvéru z toho jednoducho nič nemajú. Môžete si pozrieť všetky výročné správy dozadu. Tak je tam síce akási podpora mladých talentov, symbolická, ale tí, ktorí tam vysoké peniaze platia, pretože tie autorské honoráre za softvér nie sú zvyčajne malé, softvéristi si vedia zarobiť, tak tí softvéristi z toho principiálne nič nemajú.

    Samozrejme pán Hrnko teda je prijímateľ, takže berte jeho obhajobu, poprosím, zachovania povinných príspevkov tiež s aj priznaním tohto uhla pohľadu. Ale to naozaj nie je dôležité.

    Dôležité je to, že tu skrátka máme dlhé roky zákon, ktorý určitej skupine ľudí prinucuje, núti je povinným spôsobom platiť de facto ďalšiu daň. Sú to tí, ktorí poberajú autorské honoráre s tým, že z tohto je financovaný fond alebo fondy, ktorých cieľom je - ten cieľ je vynikajúci - spolufinancovať kultúru, umelcov, autorov.

    Systémovo je to nastavené zle napríklad preto, lebo medzi tých platiteľov jednoducho patria všetci tí, ktorí podľa Autorského zákona dostávajú autorské honoráre, a to je veľmi široký pojem. Tam je výrazný nesúlad medzi zákonom o umeleckých fondoch, ktorý teda hovorí, že kam sa to potom vlastne použije, kto sa dotuje, kto môže čerpať principiálne, na aký účel. A na druhej strane je Autorský zákon, ktorý je vymedzený omnoho širšie ako len ten akýsi úsek, ktorý môžeme definovať, že teda to je tá naša kultúra, umenie, veda, divadlo a podobne, pretože napríklad pod Autorský zákon spadajú napríklad projekty rodinných domov. Neviem, či sa vyznáte do Autorského zákona, vážení. Ja trochu áno, pretože zase konflikt záujmov, hej, nebudem to tu stále opakovať.

    A takže napríklad projektanti, ktorí naprojektujú nejaký projekt, dostávajú za to autorský honorár a podľa zákona o umeleckých fondoch, keďže ide o autorský honorár, tak musia odvádzať 2 %. A asi vám je absolútne jasné, že autor projektov rodinných domov sa v živote v Budmericiach neobjavil na nejakom tvorivom pobyte na rozdiel možno od pána Hrnka. Ale, prosím, neberte to osobne, hej? Len, (reakcia z pléna) áno, tak jasné, menoval som vás ako príjemcu, pretože vo výročnej správe za rok 2015 si každý, kto má internet a vie čítať, môže nájsť, že ste dostali nejaký príspevok za nejakú prednášku alebo konferenciu. Takže nehnevajte sa, (reakcia z pléna) z tohto pohľadu, z tohto pohľadu ste ten príspevok dostali. Neviem, o čom je reč. Nezdržujme sa tým, prosím. Ako nechajme to tak.

    Skrátka hovorím, že sú tu veľké skupiny ľudí, ktorí poberajú podľa Autorského zákona autorské honoráre a musia tým pádom platiť 2 %, musia do Literárneho fondu alebo ďalších umeleckých fondov, ale principiálne z toho nikdy nič mať nemôžu. Čiže toto je veľmi falošná solidarita.

    Prejdem do športu. Kolegovia, máme tu zákon o športe, ktorý vyriešil niektoré veci, niektoré možno nie. Keď si to porovnáme, šport, kultúra, pán Hrnko, nejaké paralele tam určite nájdeme, minimálne z hľadiska toho marxistického poňatia je to teda nejaká nadstavba spoločnosti. Však áno, kolega Viskupič? A minister kultúry Maďarič, neprítomný.

    Máme v športe zavedený nejaký športový fond, do ktorého by všetci športovci museli platiť povinne 2 % zo svojich odmien? Viete, prosím, o takom niečom? Z čoho by sa potom financovala napríklad mládež alebo respektíve športovci na dôchodku, ktorí majú nejaké sociálne problémy, alebo by sa z toho vyplácali nejaké ceny na nejakých súťažiach? Máme taký fond? Máme taký športový fond? No teda nemáme. Odpoviem si sám. Nemáme a zdá sa, že ani nikdy mať nebudeme. Chýba to tu niekomu? No mám pocit, že to nikomu nechýba, pretože ak ste, ak ma teda aspoň trošku počúvate, tak pravdepodobne som vás vôbec šokoval nejakým takým nezmyslom, ako akýsi športový fond, do ktorého by mali všetci športovci solidárne platiť 2 %, či hrajú slovenskú hádzanú, či hrajú futbal, či hrajú gorotky. Také niečo neexistuje, pretože nemá zmysel. Žiadna spoločenská potreba, aby tu takýto fond vznikol, nie je.

    Ale čo si športovci presadili? Ten zákon o športe si písali športovci, prosím pekne, nie úradníci na ministerstve. Športovci si napríklad veľmi rozumne presadili, pokiaľ ide o sponzoring, že namiesto podivuhodných reklám a podobne, ktoré akože idú do športu, jednoducho nehrajme sa tu na nejaké reklamy, je to de facto sponzoring, tak to čo de facto funguje, dajme do zákona a nehrajme sa na slepú babu. Čiže ten sponzoring v športe je z pohľadu sponzora dnes nespochybniteľný daňový výdavok. Prepáčte, prechádzam do sféry daní a odvodov. Tam som doma, takže to sa mi rozpráva dobre.

    Kultúra. Kultúra závidí. Nepriamo tú závisť priznal aj kolega Viskupič, ktorého v portfóliu kultúra jednoducho je. A kultúra hovorí, že takto by sme to chceli mať aj my. A ja hovorím áno, jasné. Tak ako to táto diskusia naznačila, v tejto diskusii pokračujeme pri akejkoľvek ďalšej príležitosti a hovorme o tom, a ja to podporujem, aby sponzoring v kultúre z pohľadu sponzora bol takisto daňovo uznaný výdavok.

    Pán kolega Hrnko, naozaj si skúste teraz dobre zapamätať, čo hovorím, pretože ak chcete podporiť kultúru, tak presadzujte vo vládnej koalícii ako jej člen práve takýto návrh, aby sponzoring v kultúre, tak ako je v športe, bol na strane sponzora daňovo uznaný výdavok.

    Prepáčte, teraz trošku odbehnem. Ak tu sedia ľudia, ktorí majú záujem o zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva, tak aj tých upozorňujem, že by sa mali začať zaujímať o to, aby aj v zdravotníctve sponzoring, lebo máme sponzorov aj v zdravotníctve, predstavte si, aby aj tam to bol daňovo uznaný výdavok. Ty si hovoril o všeobecnom zákone o sponzoringu. Možnože to by bolo takto riešiteľné, možno to treba robiť parciálne v rámci jednotlivých predpisov týkajúcich sa jednotlivých sektorov rezortov. To je jedna vec.

    A ja tu ešte upozorňujem na druhú vec, na ktorú si ty neupozorňoval, a teda narážam na zákon o športe. V športe sme si vydobyli postavenie dobrovoľníkov tak, že dobrovoľníci, ktorí pôsobia v športe, môžu dostať náhradu za stratu času pri športových aktivitách, ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad organizátori, mládežnícki tréneri a podobne, s tým, že do výšky 500 eur je takáto suma oslobodená od dane a od odvodov. To je možno maličkosť, ale pre týchto ľudí a pre to športové hnutie je to obrovská vec.

    A takéto niečo by malo fungovať aj v kultúre. To znamená, že organizátori rôznych kultúrnych podujatí napríklad, ktorí niečo vypomôžu v pozícii dobrovoľníka. Čiže pozor, nie tí, ktorí sa tým živia, ale množstvo ľudí sa nejakým spôsobom spolupodieľa na organizácii povedzme letných hudobných festivalov alebo rôznych podujatí, ktoré organizujú povedzme samosprávy alebo niekto iný, to je jedno, rôznych amatérskych predstavení dajme tomu, či už hudobných, divadelných a podobne. Aj v kultúre urobme to, že by takíto dobrovoľníci mohli mať náhradu za stratu času vo výške 500 eur ročne nezdanenú. Urobme to jednotne. To tej kultúre pomôže. Verte mi, že hej. Ale kultúre rozhodne nepomôže systém podivuhodných fondov, umeleckých fondov, ktoré jednoducho vieme, že zle fungujú.

    Pretože, pán kolega, vy skutočne obhajujete existenciu, vám nevadí, že ten Literárny fond, počkajte, vy ste včera povedali A, ale nepovedali ste B. Vy ste povedali veľmi správne, že na dotácie z Literárne fondu ide ročne okolo 600-tisíc eur. Súhlas, áno, presvedčil som sa, je to tak vo výročnej správe. Ale prosím vás, vy sa teraz presvedčte vo výročnej správe, že celkové príjmy Literárneho fondu boli milión 120 alebo 150-tisíc eur. Čiže nie 600-tisíc, ale prakticky dvakrát toľko. A pointa je v tom, že tie ďalšie peniaze, ktoré prišli do Literárneho fondu z ďalších zdrojov, sa minuli na réžiu, na platy, na fungovanie Literárneho fondu, ale nie na dotácie umelcom a autorom. Jednoducho z tých 100 % príjmov, ktoré do Literárneho fondu idú, cieľ dotovať, pomôcť tvorbe, autorom, umelcom, tento cieľ bol naplnený len na 50 %. Ďalších 50 % zhltla réžia.

    Čiže ja nie som ani proti kultúre, ani proti tomu, aby sa organizovali nejaké fondy, len nech to tak je, ale nech to funguje efektívne. A nech nikto nenúti platiť tých, ktorí z toho absolútne nič nemajú, nejaké 2 %.

    O tom teda bola tá dnešná a včerajšia diskusia a ja som rád, že kolega Jozef Viskupič má pripravený komplexnejší návrh, ktorý teda rieši nielen tie 2 %, ale rieši umelecké fondy veľmi komplexne v kontexte sektoru alebo segmentu kultúry ako takého. A ja to dobrovoľne vzdávam. Dobre, ak tento návrh neprejde, ak tento návrh neprejde na zdobrovoľnenie 2 %, dobre. Ale poprosím, o to väčšiu pozornosť venujme diskusii, ktorú čochvíľa rozpúta kolega Viskupič. A poprosím, skúsme sa na tú diskusiu pripraviť a z nadhľadu, z nadhľadu sa zamyslieť nad tým, ako nám funguje financovanie kultúry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vzhľadom na funkciu spravodajcu, ktorý má k debate zaujať stanovisko z toho spravodajského uhla pohľadu, mňa mrzí ako spravodajcu, že táto debata bola prerušená nie celkom vydarenou tajnou voľbou veľmi dôležitého predsedu orgánu, ktorý kontroluje politické strany a priebeh volieb. Čiže áno, boli sme pred piatou hodinou veľmi pragmaticky v tejto debate prerušení, pretože ak by sme teraz skončili, tak by tu vládni poslanci museli byť, lebo by tá voľba musela prebiehať hneď nasledujúce, po skončení tohto bodu. V rozprave vystúpil navrhovateľ, vystúpil som ja a vystúpil pán Hrnko a dúfam, že z tohto uhla pohľadu je minimálne otvorené dostatočné množstvo otázok, ktoré potrebujú odpovede a teším sa na debatu o kultúre, ktorá v tomto pléne nebýva často, nebýva to veľmi mediárne krytý rozsah politickej debaty a preto si môžeme dovoliť mať vecné stanoviská, hovoriť si o tom, akým spôsobom prísť s riešeniami a aj síce pod tlakom tohto pléna, najvyššieho politického pléna, prísť s nejakými odbornými, koncepčnými a systémovými riešeniami. Sú na stole, potrebujú nájsť politickú vôľu. Preto vás aj prosím na podporu tohto návrhu zákona ako prvý krok k tomu, aby sme s kultúrou pohli dopredu, našli viac peňazí a zabezpečili ich transparentné a efektívne rozdelenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. Návrh zákona má tlač 68, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 67.

    Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, asi sa zhodneme, že uchádzať sa o verejnú zákazku v procese verejného obstarávania nie je nič pre slabšie povahy. Je to častokrát neľútostný zápas, kde víťazia skôr tí šikovnejší, než tí objektívne lepší. Ak chceme ako zákonodarcovia posunúť spoločnosť dopredu, tak buď musíme zmeniť ľudí alebo zdokonaľovať zákony. To prvé nevieme alebo len veľmi ťažko, to druhé vieme a môžme a aj keď nikdy nedosiahneme ideálny stav, tak sa môžeme k nemu priblížiť, ale prejdem k veci.

    Predkladáme vám návrh zákona spolu teda s kolegami Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Jozefom Rajtárom a Eugenom Jurzycom, ktorý upravuje, je to zmena, upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Jeho obsahom je vyňatie obchodného tajomstva z okruhu položiek, ktoré možno označiť za dôverné. Naďalej bude možné označiť za dôverné technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory. Aké výhody z prípadného schválenia navrhovanej zmeny bude mať verejný sektor, snáď netreba obšírne vysvetľovať. Stručne by sa to dalo nazvať asi slovami: otvorenejšia súťaž a menej korupcie.

    Atribúty alebo princípy boja proti korupcii v legislatívnej rovine sú mimo iných štyri.

    1. Za čo sa obvykle dáva úplatok, treba transformovať na legálny zvýšený poplatok a takýto poplatok je potom aspoň príjmom štátneho rozpočtu.

    2. Čo sa dá zverejniť, treba zverejniť a utajovať treba len nevyhnutné minimum. Práve na tomto princípe je založený aj tento nami predkladaný bod.

    3. Všade, kde sa to len dá, treba zúžiť mantinely tzv. správnej úvahy, ľudovo povedané prižmurovania oka príslušného úradníka.

    4. Je potrebné vytvoriť niečo ako atmosféru prirodzeného strachu. Mám na mysli taký ľudský prirodzený alebo ľudskú prirodzenú atmosféru strachu, ako keď sa slušný človek bojí v obchode ukradnúť čokoládu.

    Ak ten, kto je vystavený plytkému pokušeniu brať úplatky, bude žiť vo vedomí, že ktokoľvek, kto za ním príde, môže byť agent provokatér, tak si dobre rozmyslí, či bude vo večernom televíznom spravodajstve na hanbu celému svetu ako osoba zatknutá za branie úplatkov alebo nie. Ani jednému z týchto princípov alebo atribútov náš návrh zákona neodporuje a práve naopak, na princípe toho druhého je priamo postavený.

    Vrátim sa ale ešte k samotnému návrhu zákona. Samotné obchodné tajomstvo je v Obchodnom zákonníku definované ako, budem citovať: "Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje." Je to v § 17.

    Takže toľko citát, dámy a páni. Táto definícia sa už asi ani gumovejšie nastaviť nedala, možno na účely Obchodného zákonníka táto definícia vyhovuje, no v podmienkach zákona o verejnom obstarávaní dáva priestor na utajenie prakticky čohokoľvek. Vypustenie obchodného tajomstva zo zákona o verejnom obstarávaní teda bude len a len na prospech veci.

    Dámy a páni, netvrdím, že tento návrh zákona je všeliekom. S určitosťou však môžeme povedať, že po jeho prijatí bude proces verejného obstarávania transparentnejší a lepší ako dnes, a o to by nám malo všetkým spoločne ísť. Preto si Vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce, keďže nebola rozprava, chce ešte zaujať stanovisko pán navrhovateľ alebo spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu zákona poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 69, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 68.

    Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 69.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016, pod parlamentnou tlačou číslo 69.

    Trest zákazu činnosti je v súčasnosti alternatívou trestu odňatia slobody. V prípade, ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa napríklad za ekonomický trestný čin, súd nemá dnes zákonnú povinnosť uložiť k trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, ani trest zákazu činnosti vzťahujúci sa na výkon funkcie člena orgánu vedúceho alebo prokuristu. Mám tu síce vypísané, čo všetko obnáša a čo všetko sú ekonomické trestné činy, ale to preskočím, lebo to, keď niekto si chce prečítať, tak si to pozrie, tak hneď prejdem na záver.

    Cieľom predloženého návrhu je zaviesť obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona týkajúceho sa zákazu podnikania a výkonu funkcie člena príslušného štatutárneho, vedúceho alebo prokuristu, ktorí boli právoplatne odsúdení za niektorý z ekonomických trestných činov alebo za niektorý z daných trestných činov korupcie, tak ako to je uvedené v návrhu zákona. Navrhuje sa teda úprava ustanovenia § 61 Trestného zákona v oblasti ukladania trestu zákazu činnosti. Vymedzuje sa okruh trestných činov, pri ktorých súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena orgánu, vedúceho alebo prokuristu.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby sa zákona prerokoval, prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Využijem krátke záverečné slovo, lebo tu vidím aj Eugena Jurzycu a chcem teda s radosťou skonštatovať, že tá srdcová záležitosť, transparentnosť a boj proti korupcii, Eugen, toto už je štvrtý návrh zákona, ktorý sme predložili a nebola k nemu žiadna rozprava, to znamená, že veľmi sa teším na hlasovanie najbližšie, lebo tá šanca, že nejaké tie návrhy zákona, práve tie, ktoré sa týkajú transparentnosti a boja proti korupcii, to koniec koncov mala strana SIEŤ, ale aj hlavne strana MOST - HÍD vo svojich volebných programoch a pokiaľ ma pamäť neklame, tak mám taký pocit, že strana MOST - HÍD presadila 90 % svojich priorít týkajúcich sa boja proti korupcii a transparentnosti, takže uvidíme, že ako to dopadne a teda, či nemlátili len prázdnu slamu, alebo či teda hovorili pravdu. Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 70, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 69.

    Dávam slovo poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 70.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol návrh skupiny poslancov v zložení okrem mňa aj Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Jozef Rajtár, Igor Matovič. Ide o návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženého návrhu je zverejnenie registra diskvalifikácií na webe. V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, ktoré nesmú vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky, podniku a podobne.

    Zákonom č. 87/2015 Z. z. - to si možno pamätáme z minulého volebného obdobia - bol do slovenského právneho poriadku zavedený register diskvalifikácií. Tento krok možno vo všeobecnosti označiť za významný posun v procese skvalitnenia podnikateľského prostredia a vzhľadom na pozitívne vnímanie tohto inštitútu naprieč celým politickým spektrom možno už dnes povedať, že register diskvalifikácií má trvalé miesto v našom právnom poriadku bez ohľadu na to, či vláda bude v budúcnosti ľavicová alebo pravicová. Pridanú hodnotu registra diskvalifikácií však významne znižuje skutočnosť, že parlamentná väčšina v procese schvaľovania právnej úpravy registra diskvalifikácií v minulom volebnom období zmietla pozmeňujúci návrh, aby údaje z registra diskvalifikácií boli dostupné na webe.

    Finančné nároky považujeme za úplne zanedbateľné. Ide o to, že register, ktorý už existuje, by sa len zverejnil na internete. Pritom by sa dosiahol stav, v ktorom nebude relevantné žiadať výpisy z registra tak, ako to predpokladá súčasná úprava právna, čo bude mať pozitívny dopad na verejné financie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Jozefovi Lukáčovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. A spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 71. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 70.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 71.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi teda uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 71.

    Doterajšia právna úprava v oblasti ochrany nefajčiarov týkajúca sa povinnosti podnikateľov upozorňovať verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením predstavuje pre podnikateľov dodatočnú záťaž aj napriek tomu, že nie je náročná, jej dodržiavanie však vyplýva zo zákona. Právna úprava tiež ukladá podnikateľom nezmyselnú povinnosť upozorňovať verejnosť na oznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch, ktoré sú podľa § 9 povinné vykonávať kontrolu dodržiavania zákona o ochrane nefajčiarov, je možné podať oznámenie o porušovaní zákona o ochrane nefajčiarov napriek tomu, že tento zákon vyplýva z osobitných zákonov.

    Navrhuje sa preto vypustenie tejto povinnosti zo zákona o ochrane nefajčiarov. Samotné zrušenie povinnosti ustanovenej v § 8 o ochrane nefajčiarov neznamená, že v jednotlivých prevádzkach podnikatelia nemôžu vývesky do prevádzky umiestniť, nebude to však zákonná povinnosť, ktorej neplnenie je zo zákona sankcionované.

    A ešte dôležitá vec, súčasná úprava umožňuje za nedodržiavanie uvedenej povinnosti uložiť sankciu v rozpätí od 331 eur až do 3 319 eur. Čiže obrovské, obrovské pokuty, a to sú iba za umiestnenie, nie za to, že niekto fajčil, ale za umiestnenie alebo neumiestnenie nejakej tabuľky niekde.

    Tvrdíme, že zákon nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Tam, myslím, že ministerstvo financií s nami nesúhlasí, a tomu sa budem trošku venovať v rozprave a zákon, návrh zákona bude mať hlavne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Takže ďakujem zatiaľ za pozornosť a rád by som zároveň otvoril rozpravu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Zuzane Šebovej. Je tu ešte niekto, nejaký člen gestorského výboru, ktorý by mohol zaujať miesto spravodajcu? Vyhlasujem prestávku a pokúsime sa zohnať pani poslankyňu Šebovú.

  • Krátka technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Zuzane Šebovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 71. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže ústne do rozpravy, končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ako prvý sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som trošku priblížiť tento návrh zákona a vysvetliť aj možno trošku tak ľudovejšie, aby bolo jasné, presnejšie, o čo ide. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že absolútnym spôsobom nejde o nejaké zníženie ochrany nefajčiarov. Ja sám som veľmi zarytý, zarytý nefajčiar a keď som pri navrhovaní tohto zákona bol trošku zadychčaný, tak to z toho, že som dobiehal, nie z toho, že by som kedykoľvek fajčil. Takže nejde vôbec o žiadnu, o žiadne zníženie ochrany nefajčiarov.

    O čom teda hovorím? Osobitne malých podnikateľov, živnostníkov trápi takzvaná šikana zo strany úradov. My sme napríklad minulý rok veľa chodili po Slovensku, aj teda so svojimi kolegami sme spolu chodili po Slovensku, rozprávali sme sa aj s majiteľmi drobných obchodov.

    Prídete do obchodu s textilom a majiteľka vám rozpráva o tom, ako dostane šesť kontrol zo šiestich rôznych úradov naraz. Nedostala ani jednu pokutu, pretože všetko mala perfektne spravené do bodky, ale napríklad kontroluje tabuľku, či tam má "zákaz fajčiť", k tej tabuľke ide ešte teda ďalšia tabuľka, kde je pokec asi na desať alebo sedem riadkov o tom, že kde kto má zavolať a tak ďalej, ak tam vidí niekoho fajčiť. Táto tabuľka sa ešte novelizuje, pokuty sa, alebo úradníci to kontrolujú ešte predtým, ako vo vestníku vyjde ďalšia a ďalšia novela. No a tá majiteľka obchodu nám hovorí: "Viete si predstaviť, že by v tomto malom obchode s textilom som ja alebo ktokoľvek iný fajčil?" Jednoducho taká predstava je úplne neuveriteľná a právnický výraz je taký, že niečo je vžité, že niečo je vžité. Áno, v baroch, v niektorých reštauráciách a tak ďalej sa fajčí, ale v malom obchode s textilom (povedané s pobavením) alebo v akomkoľvek obchode s textilom sa u nás nefajčí. Je to vžité, že sa nefajčí. A pokuty nedostávajú len takéto obchody, a už vôbec nie len bary a reštaurácie za to, že nemajú vyvesenú ceduľku "zákaz fajčiť" a plus teda tie ďalšie ceduľky k tomu príslušné, ale dostávajú to také prevádzky ako napríklad Chovprodukt, Chovprodukt, kde sa predávajú domáce zvieratá, v živote by tam ani majiteľa, ani nikoho nenapadlo prísť a začať tam fajčiť. Maličký mini obchodík, kde si kúpite nejaké biele myšky a podobne. Alebo dokonca lekáreň dostala pokutu, že nemala, mala, myslím, zákaz fajčiť, nemala tú príslušnú tabuľku.

    A hovoril som o tom rozpätí pokút, hovoril som o tom rozpätí pokút, že to začína s 331 eurami. Za absenciu nejakej tabuľky v lekárni, že nemáte 2 tabuľky "zákaz fajčiť" a tú druhú tabuľku k tomu vyvesenú. Začína to, najnižšia sadzba je vyše 330 eur. Pre malého obchodníka, on si musí aj mesiace často, často aj mesiace dorábať tento zisk. Úradník mu niekedy povie, že no tak pozrite, budem teraz zhovievavý, dám vám tú najnižšiu sadzbu, tých 330 euro, ale preňho to znamená, že niekoľko mesiacov nebude mať zisk, lebo ten zisk odišiel na nezmyselnú, nezmyselnú pokutu.

    A týmto sa dostávam aj k ďalšiemu problému, ktorý zatiaľ tento zákon nerieši, ale do budúcnosti by som chcel aj teda vyzvať vás, panie kolegyne a pánov kolegov, aby sme sa tomu trošku venovali. Nedali sme ho teraz preto, lebo dajme tomu by to malo vplyv na štátny rozpočet a teda tou vecou, tým problémom je, že pokuty sú plánovaným príjmom štátneho rozpočtu. To znamená, že ministerstvo nielen spraví takýto plán, ako odhaduje v ktorej, na ktorom ministerstve, na ktorom úrade, alebo teda v ktorej kapitole, ako odhaduje výšku vybratých pokút na ďalší rok, ale tieto ministerstvá, úrady, ministerstvo financií aj následne urguje, ak nespĺňajú tento plán, ak nevybrali dostatočne veľa pokút a urguje ich teda, aby vybrali do ďalšieho obdobia dostatočný počet pokút a splnili plán do konca roka. Toto je absolútne chybné. Motivácia, vyberanie pokút, tá motivácia, keď niekto dostane pokutu, nemá byť to, aby splnil plán naplnenia štátneho rozpočtu. Tam má byť to, že je tam nejaký nedostatok, ktorý treba odstrániť a toho, čo ho spôsobil, musí niečo tlačiť, aby ho odstránil. A musí to byť naozajstný nedostatok, nie nejaká formálna nezmyselnosť.

    Úradníci sú potom tlačení do toho, aj oficiálne teda ministerstvom financií, tie úrady a následne úradníci sú tlačení do toho, aby chodili, prišli hlavne do tých malých obchodíkov, ktoré sa najmenej vedia brániť a vyberali od nich pokuty za čokoľvek a ja by som vám tu mohol hovoriť príbehy o tom, za aké všelijaké absurdnosti sa takéto pokuty vyberajú, ale myslím si, že to, čo som povedal aj na začiatku, že pokuta za absenciu zákazu fajčiť v lekárni je dostatočne dobrý príklad.

    Čiže toto zmeňme, aby pokuty neboli, neboli plánovaným príjmom štátneho rozpočtu a toto sa možno bude týkať každého z vás. Potom aj vidíte naozaj tých policajtov, ako stoja a dávajú pokuty za rýchlosť na miestach, kde nie sú chodcovia, kde je dlhý, rovný úsek, žiadne prechody, nič, lebo tam sa dá najľahšie vybrať pokuta a vidíte ich tam, kde sa už končí obec, tam, kde sa už de facto končí obec, ale tabuľa je naschvál daná ešte o nejaký ten kilometer alebo pol kilometra ďalej a keď sa tam už autá začínajú, tam, kde de facto končí obec, rozbiehať, tak tam stoja policajti a tam dávajú pokuty, aby naplnili rozpočet. Nie preto, že to je nebezpečné miesto, naopak, oni stoja na tých najbezpečnejších miestach, lebo cieľom je vybrať čo najviac do štátneho rozpočtu. Toto nie je správne. Naozaj to nie je správna motivácia. Policajti by mali stáť podľa toho, kde sú najviac potrební, kde sú najnebezpečnejšie, najrizikovejšie miesta, dajme tomu pri školách, kde prechádzajú deti a podobne. Čiže zmeňme aj teda v budúcnosti túto motiváciu na to, na to vyzývam všetkých kolegov, ktorí tu sme, myslím si, že toto nie je ani ľavicové ani pravicové, ale je to správna, je to jednoducho správna vec.

    Čiže tento zákon možno odstraňuje tiež drobnosť, tiež drobnosť na prvý pohľad, ale na druhý pohľad to likviduje mnohých malých živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí musia splniť neskutočné množstvo, neskutočnú sériu, neskutočnú sériu rôznych drobných povinností a keď si niečo niekde nesplnia bez ohľadu na to, že to nie je materiálna vec, tak dostávajú pokuty, ktoré ich často môžu zlikvidovať. Veď si zoberte, že tá maximálna výška pokuty je vyše 3 300 eur. To kde to malý obchodník toľko vie dorobiť na zisku, keď dostane takúto gigantickú pokutu?

    A nie je to len za absenciu týchto tabuliek, je to aj za to, príde úradník do baru a keďže vie, že musí vybrať, lebo inak bude mať problém vo svojom úrade, keďže vie, že musí vybrať, povie, no vidím, že to máte niekde, ale viete, ja si nemyslím, že to je to najlepšie viditeľné miesto vo vašej prevádzke a aj tak tú pokutu dostanete, lebo aj im potom neformálne povie, že prepáčte, ale musím to vybrať, musím to vybrať, tlačia ma, inak nedostanem bonus, nedostanem odmeny alebo ma možno vyhodia, keby som bol príliš zhovievavý, tak jednoducho aj za takéto veci, keď nič iné nenájde, tak povie, že tá tabuľka je na zlom mieste a že on by to dal radšej tam a dá takúto pokutu.

    A týmto sa chcem dostať aj k tomu, čo sa tu tiež diskutovalo, chcem to ešte raz zdôrazniť, že nejde iba o takéto jednotlivé opatrenia, aj preto máme tých opatrení 40, štyridsať, veľmi veľa z nich odstraňujú práve takéto na prvý pohľad drobné byrokratické prekážky, ktoré ako kumulatív sú jedno obrovské poleno pod nohami, najmä teda tých najmenších a najzraniteľnejších samoživiteľov, ktorí živia seba, svoju rodinu, od nikoho nič zadarmo nepýtajú. Takže chcel by som vyzvať, aby ste teda podporili aj ďalšie takéto zákony a samozrejme podporili aj návrh tohto zákona.

    Chcem aj oceniť teda to, že niektorí aj z koaličných poslancov doteraz podporili niektoré naše návrhy, konkrétne by som chcel teda pochváliť alebo teda poďakovať sa pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, ktorý podporil zákon o predĺžení alebo zavedení otváracích hodín pre úrady v sobotu od 14. do 18. a pánovi poslancovi Tittelovi, ktorý podporil dva naše návrhy. Prvý bol ten o nezlučiteľnosti funkcií, napríklad poslanca a primátora, a druhý bol zrušenie sociálneho fondu.

    Takže ďakujem aspoň takýmto, ešte nechcem povedať, že bielym vranám, ale dajme tomu bielym ovciam, ktoré sa k nám pridali a keď videli, že niečo naozaj by si zasluhovalo zmenu aspoň symbolicky, tak jednoducho to podporili. Takže s týmto by som chcel skončiť a ešte raz vás vyzvať na všeobecnú podporu týchto návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Grausová nie je v sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ja chcem podčiarknuť najmä ducha tohto návrhu a chcem povedať, že ďakujem pánovi Rajtárovi, že hovoril o tom duchu alebo zmysle jeho návrhu. To, že štát je organizované násilie, nás učili tzv. klasici marxizmu - leninizmu a celé roky sa snažíme z toho akosi dostať. Veľmi sa nám to nedarí, preto aj štát sa z totalitného zmenil na pomerne nepriateľskú bytosť, ktorá má v pláne, o koľko dostane občanov na rôznych pokutách, na cestách, pri daniach a tak ďalej. Je to veľmi poľutovaniahodná prax, že do štátneho rozpočtu povedzme ministerstva vnútra sa už vopred zavádza suma, ktorá bude vybratá na pokutách a ministerstvo s ňou kalkuluje.

    Celé roky si pripomíname, že kedysi sme si predstavovali, že štát čiže komunita nás všetkých , ktorí tu žijeme, čiže orgán, ktorý si platí komunita nás všetkých, ktorí tu žijeme, sa konečne zmení z nafúkaného arogantného násilníckeho tvora na priateľský servisný útvar, ktorý vytvára pre občana skôr dobré príležitosti, než aby na neho stražil pasce, aby zákerne číhal, kde zabudne akú tabuľku, aký doklad predložiť a všetko zakalkuloval do svojich príjmov. Podľa mňa príjmy plynúce z rôznych zákerných pokút, či cestných alebo daňových, alebo dokonca tabuliek o nefajčiaroch, prevyšujú dane.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem pripojiť k predrečníkovi Jozefovi Rajtárovi s výzvou koaličných poslancov, aby zahlasovali za tento návrh na zmenu zákona, pretože naozaj si myslíme, že nie je kontroverzný, naozaj odstraňuje nejakú pokrivenosť v našom právnom systéme a pokiaľ tak nechcete urobiť, vážení kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím, povedzte nám prečo. Povedzte nám jeden rozumný argument, prečo majú takéto nezmyselné pokuty v našom právnom poriadku priestor? Bude ešte jedna kolegyňa vystupovať v rozprave, prosím vás pekne, prihláste sa do faktických alebo prihláste sa do rozpravy vy a vysvetlite nám, prečo s takýmto návrhom na zmenu zákona nesúhlasíte? Prečo v lekárňach, prečo v očnej optike, prečo v nejakej malej drobnej predajni, v butiku s odevmi má byť nálepka s nápisom "zákaz fajčiť"? A pokiaľ nie je, prečo za to má byť sankcia? Prosím vás, vysvetlite nám, prečo s takýto niečím nesúhlasíte? Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Grausová sa odhlásila z rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 72. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 71.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 72.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite páni Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič a pani Jana Kiššová. Kolegami som bol poverený, aby som ako navrhovateľ predniesol tento návrh zákona.

    Cieľom predmetného návrhu zákona je predĺžiť daňovému subjektu lehotu na predloženie dokumentácie vyžiadanej správcom dane zo súčasných 15 dní na nami navrhovaných 30 dní, čiže predĺžiť túto lehotu na predloženie dokumentácie správcovi dane.

    Odôvodňujeme to tým, že táto lehota je neprimeraná, neprimerane krátka, ja sa ešte k tomuto vrátim k rozprave, ale v úvodnom slove je mojou povinnosťou doplniť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Pokiaľ ide o vplyvy, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo potvrdzuje svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem a vyzývam, prihlási sa niekto do ústnej rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, nech sa páči. Len takto, ako do rozpravy sa prihlasujete alebo ako navrhovateľ?

  • Využívam právo navrhovateľa.

  • Ďakujem, pán predseda, dovolil som si využiť právo navrhovateľa prihlásiť sa do rozpravy a v tomto svojom vystúpení si dovolím vysvetliť vám, panie kolegyne, páni kolegovia, podstatu tohto návrhu bližšie.

    Ide o veľmi jednoduchý návrh, skutočne je to jedna vetička, je to súčasťou balíka opatrení, ktorými sa snaží SaS zlepšiť podnikateľské prostredie, a tu pri tomto návrhu sa skutočne nemusíme baviť o tom, že či tým utrpia alebo získajú zamestnanci, pretože to je úplne bezpredmetné. Jednoducho ide o to, že považujeme, považujeme v súčasnom daňovom poriadku v zákone o správe daní, považujeme ustanovenie, podľa ktorého pri kontrole a podobne musí daňový subjekt, či je to živnostník, či je to malý podnikateľ, malá eseróčka, veľká akciovka, je povinný predložiť dokumentáciu k danej veci správcovi dane do 15 dní. Táto lehota, ešte raz upozorňujem, 15 kalendárnych dní.

    Táto lehota je podľa nášho názoru neprimerane krátka a nie je to len náš názor, ale vlastne ide o podnet, ktorý sme získali pri stretnutiach s rôznymi či už malými podnikateľmi, zástupcami väčších firiem, ktorí sa nám na toto ustanovenie daňového poriadku sťažujú a žiadali nás, aby sme skúsili v tomto urobiť určité zlepšenie. Naozaj ide o drobnosť, ktorá je každému jasná, nemá ako ovplyvniť štátny rozpočet ani negatívne ani pozitívne. Ide o možno trošku prešľap, ktorý si neuvedomil ten, kto toto do daňového poriadku presadil pred časom, kedy to prešlo bez nejakej väčšej pozornosti, ale jednoducho aplikačná prax doslova a do písmena ukázala, že tá lehota 15 dní, dva týždne si predstavte, je jednoducho príliš, príliš krátka.

    Žiaľ, dnes je to vlastne nastavené tak, že keď daňový subjekt túto lehotu nesplní, tak vlastne automaticky je mu udelená sankcia, čiže ľudovo povedané pokuta, ktorú musí zaplatiť a tak trošku nepriamo, psychologicky to hneď ovplyvňuje aj celý ďalší proces, samotné to merito veci. No možno ten podnikateľ alebo daňový subjekt, živnostník už je v akejsi rovine, že ide o nejakú špekuláciu, že ide o nejaké manipulovanie s dokumentáciou a pod.

    Treba si uvedomiť, že dnes je život komplikovaný, môžete mať prevádzky napr. na rôznych miestach Slovenska, dokonca niekde v zahraničí. Archivácia tých dokumentov je bežné, že nie je v sídle spoločnosti, kde sídli ten daňový subjekt, ale môže byť na inom mieste. Vezmeme si nielen pomery v Bratislave, ale jednoducho môže to byť skrátka niekde, niekde úplne inde, resp. časť tých dokumentov, ktorá je potrebná na predloženie daňovému úradu, správcovi dane, sa môže nachádzať na inom mieste a môže to byť jednoducho časovo náročné v tej lehote 15 dní tieto dokumenty zhromaždiť a zaslať daňovému úradu.

    Myslím si, že tá motivácia a tie dôvody sú, kolegyne, kolegovia, jasné. Skúsme touto malou drobnosťou uľahčiť život subjektom, ktoré platia dane, či sú to drobní živnostníci, či sú to veľké firmy a týmto návrhom zákona predĺžiť lehotu, dokedy musia predložiť dokumentáciu správcovi dane zo súčasných 15 na navrhovaných 30 dní.

    Veľmi pekne ďakujem za vypočutie a verím, že tento návrh podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Ján Budaj.

  • 47

    Ďakujem pekne. Ja tento návrh podporím a prihlásil som sa preto, aby som podčiarkol znovu ten hodnotový aspekt, pretože aj toto na pohľad technické opatrenie predĺžiť tú lehotu pre určitú skupinu občanov, ktorí podnikajú, nesie v sebe stále tú istú otázku o vzťahu občana a štátu. Sú tu strany, ktoré sa verejne hlásia k filozofii etatizmu. Nie je to práve moja šálka kávy, ale napriek tomu aj tí, ktorí sa hlásia k etatizmu ako k nejakej hodnotovej vízii Slovenskej republiky, neverím, že sa hlásia k predstave zákerného, nepriateľského štátu k občanovi. Pätnásťdňová lehota na predkladanie takýchto dokladov, častokrát aj s nejakým časovým odstupom, môže byť naozaj pre toho občana jednak obrovský stres a jednak nerealizovateľná úloha. Štát, či už etatistický alebo liberálny, by mal svojim občanom, pokiaľ nie je a nechce byť ich nepriateľom, by mal dávať také úlohy, ktoré sú realizovateľné, ktorými neuvádzajú do neriešiteľných situácií a myslia na všetky okolnosti. Na to sme tu ako poslanci, aby sme mysleli na všetky tie rôzne okolnosti, ktoré sťažujú realizáciu niektorých na pohľad hladkých termínov a hladkých požiadaviek štátu alebo zákonov, s ktorými sa obraciame na občanov.

    Preto ešte raz ďakujem pánovi Mihálovi, že myslel aj na takúto na pohľad technickú normu, ktorá ale v sebe nesie toto hodnotové posolstvo.

  • Ďakujem, uzatváram, hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram možnosť s prihlásením sa do rozpravy a poprosím, aha, ešte reakcia na pána Budaja.

    Pán Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja len chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Budajovi za jeho faktickú poznámku.

  • Ďakujem. Ešte raz teda uzatváram možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte raz navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ešte raz chcem zdôrazniť skutočne, ide z pohľadu nás, z pohľadu správy štátu o úplnú maličkosť, predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie správcovi dane zo súčasných 15 na 30 dní. O nič nejde. O nič nejde, ako o to, aby v prípadoch, kedy jednoducho technicky nie je možné za 15 dní všetku dokumentáciu zhromaždiť a dať na finančnú správu, dať na daňové úrady, aby sa táto lehota predĺžila, aby neboli daňové subjekty v strese. Ešte raz zdôrazňujem, väčšia firma môže mať archív niekde mimo svojho sídla, nemusí to byť vždy jednoducho dostupné. Čo som nepovedal, poviem teraz. Zoberte si naopak malého podnikateľa, ktorý má daňovú kontrolu a ktorý je povinný predložiť príslušné dokumenty, ktorému vedie účtovníctvo nejaká externá firma, ktorá môže mať nejaké svoje problémy a ten, kto to účtovníctvo napríklad vedie, práve nie je dostupný.

    Zoberte si to, len si skúste predstaviť, životnú situáciu, že príde vám daňová kontrola do firmy, vám vedie účtovníctvo nejaká externá účtovníčka, ktorá je práve dva alebo tri týždne na dovolenke, čiže nie je tu, je niekde, ja neviem, na dovolenke skrátka, v Taliansku alebo ja neviem kde. No a teraz vy zrazu v tom strese máte si splniť lehotu v dvoch týždňoch zaslať dokumentáciu správcovi dane. Veď to sa skrátka nedá stihnúť. Ja netvrdím, že sa to bude dať vždy stihnúť aj pri tých 30 dňoch, ale predsa len je to zdvojnásobenie. Je to pridanie určitého času, aby ten časový stres nebol. Takto potom trestáme podnikajúce subjekty za niečo, za čo sami jednoducho častokrát ani nemôžu.

    Čiže poprosím, poprosím, buďme trošku, buďme trošku nad vecou a skúsme podporiť tento drobný návrh, ale ktorý bude signálom pre tých, ktorí platia dane, že na nich myslíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť spravodajca. Nie. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 72.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 73.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, tí, čo majú skúsenosti s prácou v potravinárstve, tak sa denne stretávajú s tým, ako sa vyhadzujú potraviny, ktorým absolútne nič nie je a v záujme nápravy tohto stavu iniciujeme aj s kolegami návrh zákona. Stručne zhrniem, o čo ide a pokúsim sa zrozumiteľne vysvetliť niektoré pojmy.

    Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni. V tejto súvislosti je potrebné objasniť zásadný terminologický rozdiel, ktorý laická verejnosť častokrát nevníma. Ide o terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Zatiaľ, čo pri prekročení dátumu spotreby hrozí riziko bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľa, napríklad pri mäse, pri dátume minimálnej trvanlivosti ide najmä o trvanlivé potraviny, napríklad cestoviny, ryža a podobne, ktorú majú dobu minimálnej trvanlivosti aj niekoľko mesiacov alebo až rokov a pri ktorých neplatí, že v prvých dňoch po jej uplynutí sú už nepožívateľné. Dobu minimálnej trvanlivosti zákon definuje ako dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje vlastnosti. Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia temer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kíl vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení pôjde do roku 2020 zvýšením vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne.

    Obmedzenosť prírodných zdrojov a energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným nehoráznym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza a sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.

    Chcem na tomto mieste podotknúť, že nepredkladáme nič nového ani nevymysleného, pretože tento model úspešne, veľmi úspešne funguje v mnohých krajinách Európskej únie, napríklad v Rakúsku, Českej republike. Tie predajne, kde sa predávajú tieto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, sú veľmi, veľmi obľúbené u ľudí, ktorí majú takpovediac hlbšie do peňaženky, ale aj u ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí vedia, že tým potravinám nič nie je, chcú ušetriť svoje financie a chcú ich radšej venovať niečomu inému alebo spotrebovať na niečo iné, alebo majú len ekologické cítenie.

    My sme tento návrh zákona už predkladali aj v minulom volebnom období. Opäť musím konštatovať, že dnešní poslanci alebo dnešnej vládnej koalície, ktorí sú v združení v tom torze, čo zostalo zo strany SIEŤ a v strane MOST - HÍD, tak nás vtedy podporili, povedal by som, jednotne, aj keď teda nemám to pred sebou. Tak som zvedavý teda, že či, ako sa postavia teraz k návrhu tohto zákona. Každopádne som zachytil včera alebo predvčerom, (reakcia z pléna) včera alebo, každopádne som včera alebo predvčerom zachytil vyjadrenie novej ministerky pôdohospodárstva, ktorá pripravuje niečo podobné, ale ona chce, aby sa tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti mohli len darovať.

    Naši poslanci za stranu SaS v prípade, že tento návrh zákona neprejde, tak ten vládny návrh zákona pokiaľ bude legislatívne v poriadku, pravdepodobne podporia, pretože je to aspoň niečo a odbremení to podnikateľov od tej finančnej záťaže, ktorú dnes musia vynakladať na to, aby tie potraviny likvidovali. Ale zároveň chcem z tohto miesta povedať, že je to mierne, keď nie absurdné, tak veľmi diskutabilné. Pretože ak môžu nejakí ľudia konzumovať potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti na základe toho, že im ich niekto daruje, tak ich predsa môžu konzumovať aj na základe toho, že si ich lacno kúpia. To na tom sa asi všetci zhodneme, hej? Keď to môžem konzumovať preto, lebo mi to niekto môže v zmysle zákona darovať, tak si to môžem zároveň aj kúpiť.

    A dnes tí podnikatelia, tým by to naozaj pomohlo, pretože tie potraviny, pokiaľ mám dobré skúsenosti alebo dobré informácie, sa predávajú naozaj za zlomkové ceny, za desať 10 %, za 20 % v tom Rakúsku, pôvodnej hodnoty. A tým pádom aj tí podnikatelia si trošku pomôžu. Ale na druhej strane môžu byť menej opatrní trebárs pri tých objednávkach. Čiže je to aj pre tých ľudí dobré.

    To znamená, že to som vlastne potreboval aktuálne uviesť k tomu, čo som včera alebo predvčerom započul, že takýto návrh zákona má byť. A pokiaľ teda by prešiel náš návrh zákona, tak potom pani ministerke za stranu SNS vlastne ušetríme robotu, lebo nebude musieť ten svoj ani predkladať. A som presvedčený, že tento náš návrh zákona je dobrý, je prospešný. Je to zákon, ktorý prospeje všetkým, tak podnikateľom, ako aj občanom, proste úplne všetkým. Čiže chcem vás z tohto miesta požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Martinovi Feckovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k tomuto predkladanému návrhu novely zákona o potravinách. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu, tlač 73. Predkladám informáciu k tomuto zákonu.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi v rozprave spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že potraviny, to je základné, ktoré ľudská bytosť, či je bohatý, chudobný, biely, čierny, modrý, fialový, musí mať. Ináč to na tejto zemi nezvládne. A ako sa budeme ku nim správať, svedčí aj o našej vyspelosti. A zdá sa mi, že ja som bol učený a moji rodičia, myslím, že aj vaši hovorili, že keď vyhodíš chlieb do kontajnera, páchaš hriech. Lebo to je to zbožie, ktoré nám tu sa urodilo, ľudské ruky ho pretavili do nejakej potraviny a prakticky ty, keď ho vyhadzuješ, tak ukazuješ, aký si, ja hovorím barbar a nevieš si vážiť to, čo ťa drží pri živote.

    Áno, súčasná legislatíva naša zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A realita je taká, že sme jednou z dvoch krajín v rámci EÚ, kde u nás prakticky toto platí. Pritom Európska únia má definíciu spotreby a dátumu trvanlivosti, kde nehovorí, že táto potravina po dátume trvanlivosti je nebezpečná. Zmena potravinovej legislatívy je podľa mňa na mieste a som rád, že kolegovia to znovu opakujú a dávajú a myslím si, že je to naprieč politickému spektru jednoznačne otázka daná, že každé svedomie by malo povedať, že áno. Mali by sme tieto potraviny prehodnotiť a dať im možnosť spotrebovať ľuďmi aj po dátume minimálnej trvanlivosti.

    To, že potravina skončí, jej skončí minimálna trvanlivosť, neznamená, že pre spotrebiteľa je, skončí aj kvalita a bezpečnosť. Nakoniec potvrdili to aj laboratórne testy vo vybraných druhoch trvanlivých potravín. Iniciovala ich Asociácia spotrebiteľov Slovenska a vykonali sa v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave. Ako bolo informované na konferencii koncom apríla, testované boli takzvané trvanlivé, respektíve suché potraviny, ako fazuľa, tarhoňa, rezance, paradajky v konzerve, koláče v prášku a tak ďalej. Test sa robil v prvý deň končiaci po dátume minimálnej trvanlivosti a druhý test sa robil následne tri mesiace po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Na výrobkoch sa skúmal jednak obsah baktérií a plesní, ale aj chuťové vlastnosti. Výrobky prešli aj prvýkrát aj druhýkrát všetkými mikrobiologickými a senzorickými skúškami s hodnotením "veľmi dobré". To znamená čiže vyhovujúce.

    Laboratórne testy preukázali, že vybrané trvanlivé potraviny, ktoré sú označované dátumom minimálnej trvanlivosti, sú pri využívaní podmienok ich skladovania zdravotne bezpečné a chuťovo v poriadku aj tri mesiace po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti. Slovenskí spotrebitelia nevedia poriadne rozlíšiť, čo je dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa prieskumu Eurobarometer Slováci pojmu minimálna trvanlivosť rozumejú menej ako európsky priemer, 47 % v európskom priemere, iba 38 % Slovákov vie, čo znamená dátum minimálnej trvanlivosti. Znamená to, že 2/3 Slovákov vôbec nevedia, čo tento termín znamená. Pri označení "spotrebujte do" 44 % Slovákov vie, že daná potravina by po uplynutí tohto dátumu sa už nemala konzumovať, pretože je riziková pre zdravie. Európsky priemer je tu 60 %, že o tom vedia, že táto potravina je už problematická.

    Dôsledkom toho, ako tu už bolo aj spomínané predkladateľom, že na Slovensku sa vytvára veľký objem potravinového odpadu, čo v konečnom dôsledku znamená, že plytváme. Ja hovorím, že hrešíme proti potravinám, ktoré tu boli vyrobené.

    Podľa údajov Slovenskej aliancie moderného obchodu SAMO minulý rok museli obchodné reťazce združené v tejto aliancii zlikvidovať takmer 15-tisíc ton potravín a v roku 2014 museli zlikvidovať takéto potraviny v hodnote 5 mil. eur. Pritom išlo o nezávadné potraviny ako múka, cukrovinky, cestoviny, nápoje a tak ďalej. Potravinový odpad na Slovensku je porovnateľný s Maďarskom a je dvojnásobne väčší ako v Česku.

    V súčasnosti čo sa s týmito potravinami musí urobiť podľa našej legislatívy? Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potraviny sa musia stiahnuť z predaja. Na druhý deň sa stávajú odpadom. Na druhý deň sa stávajú odpadom a musia sa ako biologický odpad zlikvidovať v kafilérkach, spaľovniach a na obecných kompostoviskách. Takto sa neplytvá s potravinami ani v Rakúsku, v Česku, ani v iných krajinách a myslím si, že toto je doslova do neba volajúci hriech. Hovorím stále a budem to stále opakovať. Tak je to aj v ďalších asi štyroch krajinách EÚ, ako som spomínal, sme jedna z dvoch, kde sa to akože nerobí.

    Je otázka, či si môžeme toto dovoliť pri našej súčasnej ekonomickej a inej situácii. Potravinovo dávno nie sme sebestační a myslím si, že takýto hazard by sme mali raz a navždy povedať mu, že stop, skončilo.

    Dobré skúsenosti s takýmto dopredajom po dátume minimálnej trvanlivosti, ako spomínal kolega Galko, predkladateľ, majú Česi aj Rakúšania a preto sa to stretlo s veľkým úspechom. Česi ho predávajú v legalizovaných špecializovaných obchodoch, kde výška zľavy je až 90 %. To znamená, proste ľudia si tu môžu nakúpiť za asi 10-percentnú cenu. U nás takáto možnosť je v súčasnosti umožnená cez Potravinovú banku Slovenska. Áno, mnoho reťazcov aj ju využíva, ale podľa nás neni to objemove až tak, ako by sme si to predstavovali.

    V tejto Potravinovej banke však nekončia len potraviny s končiacou dobou spotreby, aj úplne čerstvé a tieto potraviny sú už po dátume spotreby, ale stále v poriadku. Väčšinou putujú, ktoré sú takto, za hranice. Živnostníci z Českej republiky, ako citujem pani Katarínu Fašiangovú, predsedníčku Slovenskej aliancie moderného obchodu, živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty k nám. Vyvezú ich do Česka, legálne ich dajú do obehu, do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH. To znamená klasická realita, ako sa znovu tunelujeme a pritom ako keby sme to nevideli, nepočuli, nechceme o tom hovoriť.

    Myslím si, že predaj týchto potravín po minimálnej dobe trvanlivosti formou nakladania s ním ako darovaním do charity a do ďalších vecí má neskutočne veľký rozmer, ako sociálny, tak aj ľudský a myslím si, že na tom by sme mali stavať, ako budeme pristupovať k novele tohto zákona, keď budete svojím svedomím prehodnocovať - áno alebo nie, alebo zdržať sa. Tak chcem veriť, že vaše svedomie je o ľudskosti a o spolupatričnosti ku našim spoluobčanom, ktorí nie sú tak situovaní, že môžu si dovoliť nakupovať potraviny bežne v obchodoch a každé euro otáčajú aj trikrát, kde ho investujú.

    Podľa údajov Európskej komisie sa v štátoch Európskej únie, myslím, že bolo tu aj spomínané, a ja to ešte raz zdupľujem, sa ročne vyhodí 89 mil. ton potravín, čo je 179 kg na osobu na rok. Pritom až 79 miliónov občanov Európskej únie žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov občanov je závislé na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií. Myslím si, že pri takomto trende by to dospelo k tomu, že viac potravín by sme vyhodili, ako zjedli.

    Na záver ešte skonštatujem, že pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skonštatovala, že po stredajšom rokovaní, že bude sa týmto zaoberať aj vláda a že bude sa usilovať urobiť novelu tohto zákona o potravinách, spomínal to aj kolega Galko. Myslím si, že, ako hovorím, sme tu teraz s touto novelou. Pani ministerka môže skrátiť čas a myslím si, že pokiaľ aj poslanci vládnej koalície sa k tomu rozumne postavia, mohli by sme to odsúhlasiť aj v tomto čítaní, ktoré tu ako spravodajca budem uvádzať aj pri hlasovaní.

    Takže, vážení kolegovia, prihováram sa za schválenie tohto zákona, teda novely zákona a postúpenie do druhého čítania a tam si vyštrngajme tie kvality, ktoré treba zmeniť alebo obmedziť niečo, alebo doplniť a myslím si, že to by bolo o tom serióznom prístupe, ako ste hovorili, že budete ústretoví aj ku opozičným návrhom a myslím si, že naprieč politickým spektrom by sme túto myšlienku nemali zavrhnúť pri tomto návrhu novely zákona o potravinách.

    Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Plne podporujem to, čo povedal kolega. Nielen chlieb je Boží dar, chlieb je síce, dá sa povedať, oficiálne ako taký uznaný, ale presne tak i fazuľa a všetko, o čom hovoril, je tiež Božím darom. Tí, ktorí trochu, a ja k nim nepatrím, ale niečo predsa o tom viem, varia zo staršej fazule, vedia, že ju treba variť dlhšie. Tak ako výživná a poriadna polievka zo starého kohúta vyžaduje dlhšie varenie, ale nakoniec ten saft pustí.

    A na margo tých nepoužiteľných potravín len jeden drobný zážitok zo zahraničia. Keď som bol na prvých voľbách ako pozorovateľ OBSE, keď bol volený Putin, tak som s kolegom z parlamentu videl na letisku fľašku Mouton Rothschild, ročník 47 za 2 200 dolárov. Treba povedať, že zrejme prekročila všetky možné hranice, ale napriek tomu mala dosť veľký úspech, zrejme.

    A jedna iná anekdota z našich šírok. Po vojne, ako vieme, chodilo na Slovensku v rámci pomoci vojnou postihnutým krajinám, i keď my sme tak postihnutí neboli, niečo, čo sa volalo podpora UNRA - United Nations Relief Agency - a v rámci nej chodili konzervy, vrátane mäsových. A mal som jedného kolegu, ktorý akýmsi riadením osudu prišiel k takejto konzerve z roku 1945, mäsovej, a otvoril ju v roku 1988, teda po 43 rokoch. Pred mojimi očami ju zjedol a ku cti mu slúži, že ešte dlhé roky po tom žil. Tak toľkoto len k trvanlivosti.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem prestávku (reakcia z pléna) a pardon, ešte reakcia na faktickú poznámku.

    Pán poslanec Fecko. Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. A vidíme, že život je krátky alebo dlhý, ako si ho vezmeme. A to, čo zdravý rozum niekedy možnože vedome sa bráni tomu, je fakt. A ďakujem, že ste takýto príklad uviedol a myslím, že aj to je ďalší argument, prečo by sme mali byť za túto novelu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem prestávku do hlasovania.

  • Krátka technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 31 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov, počkaj, poprosím o kľud v sále, ešte mi dovoľte na úvod jednu informáciu. Dnešné rokovanie Národnej rady teda končí o 13.00 hodine. A začíname teda hlasovanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 31 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, tlač 67.

    Spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Jozef Viskupič. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, tlač 67.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie o tlači č. 67. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 43, proti 41, zdržalo sa 32, nehlasovalo 16.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Teraz prosím určeného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Miroslava Ivana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 68 bod 32 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.

  • Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím teda, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 58, proti 43, zdržalo sa 33.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďalej prosím, spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslanca Jozefa Lukáča, aby uviedol hlasovanie o bode 33 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, tlač 69.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 69.

  • Ďakujem. Pán predseda, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 135 poslancov, za 59, proti 43, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 34 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, tlač 70.

    Pán poslanec Lukáč, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 70.

  • Vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 59, proti 41, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Následne pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, tlač 71, bod 35 schváleného programu.

    Spravodajkyňou je členka navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo poslankyňa Zuzana Šebová. Prosím ju, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 71.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave o tomto návrhu zákona vystúpil jeden poslanec pán Rajtár. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 39, proti 38, zdržalo sa 59.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďalej prosím určeného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Štarchoňa, aby uviedol hlasovanie o bode 36 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení daňový poriadok, tlač 72.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 72.)

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi informovať vás, že v rámci rozpravy využil svoje právo vystúpiť navrhovateľ zákona pán poslanec Jozef Mihál, s faktickou poznámkou sa zapojil pán poslanec Ján Budaj. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 60, proti 25, zdržalo sa 50, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Keďže sa jednalo o posledné hlasovanie, uzatvárame hlasovanie a pokračujeme v rozprave. A tak ako som hovoril, Národná rada dnes rokuje do 13.00 hodiny, takže vám prajem aj pekný víkend.

  • Krátka technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, kým sa to upokojí v sále. Ďakujem.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, keby ste urýchlili váš presun, kamkoľvek už idete. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať rokovaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona máte uverejnený ako tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 72. Nachádzame sa v ústnej rozprave. Do ústnej rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Csicsai, pani poslankyňa Gaborčáková Soňa.

    Pán poslanec Csicsai, nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 73.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážené kolegyne, dovoľte, aby v krátkosti a pokúsil by som sa len čiste z odborného hľadiska priblížiť tento problém.

    Na jednej strane plne chápem dôvody aj odôvodnenie kolegov, ktorí vehementne bojujú za tento zákon, aby to prešlo, avšak musím povedať, že skúsme sa, tak ako každá minca má dve strany, aj tento zákon má dve strany a musíme sa rozhodnúť a je treba sa rozhodnúť, že ktorá je podstatnejšia pre obyvateľstvo, či tzv. bezpečné potraviny, resp. verejné zdravie alebo ekonomické straty potencionálne, ktoré sú vyčíslené alebo boli vyčíslené pánom kolegom. Totižto problém je čiste, by som povedal, odborný, právny a budem ako čítať.

    Takže: "Do obehu je zakázané uvádzať potraviny po uplynutom dátume spotreby", to je v poriadku, "alebo po dátume minimálnej trvanlivosti. To však neplatí, ak potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je zdraviu škodlivá, nevhodná na ľudskú spotrebu, ani skazená." Vzniká otázka, kto určuje, že táto potravina je, neni zdraviu škodlivá a nie je vhodná pre ľudskú spotrebu.

    Tie termíny, čo tu spomínali kolegovia, je presne o tom, že výrobca, jednak určuje ich výrobca a jednak výrobca garantuje do toho dátumu, že nikomu nič sa nestane, keď tú potravinu kúpi a zje. Akonáhle tá, po tej dobe niekto spotrebuje tú potravinu, to neznamená, že je ešte pokazená, ale tú zodpovednosť nepreberá nikto. To znamená, že hocikto, či už obchod alebo hocikto iný po dátume, týchto dátumoch predáva naďalej alebo nejakým spôsobom distribuoval naďalej tie potraviny, preberá na seba riziko, že tá potravina môže byť nezdravá alebo škodlivá zdraviu. A v tomto je problém. Ja som zvedavý, že kto, ktorá inštitúcia, ktorá firma bude ochotná to urobiť.

    Z hľadiska Štátnej veterinárnej správy, z hľadiska epizotológie, práve o to sa jedná, že možnože v tisíc, desaťtisíc, stotisíc prípadoch nič sa nestane, ale po roku, po dvoch rokoch stane sa niečo, že niekto nedodrží či už dobu schladzovania, či hladinu schladzovania, dobu, hocijaké iné pravidlá a jednoducho stane sa, že v danej potravine sa premnožia choroboplodné zárodky a jeden jediný človek sa pokazí a následne pokazí celú skupinu, väčšiu skupinu a vznikne nejaká epidémia. A vtedy začína problém - kto predal tú potravinu, kto dovolil, aby tá potravina mohla ísť do obehu? A toto je otázka ochrany zdravia populácie. Preto nie je možné v žiadnom prípade predávať potraviny po týchto dátumoch.

    Druhá vec je, že tie dátumy, či sú dostatočne dlhé alebo nie sú, alebo nedá sa s nimi nejako predĺžiť alebo väčšiu garanciu. Bežne u liekoch, lebo to sa tiež stáva, sa robí tak, že ak sa zvýši veľké množstvo nejakých liekov, jednoducho sa vyberú kontrolné vzorky, odskúšajú to, urobia biologický pokus. Ak to funguje, tak predĺžia dátum spotreby alebo trvanlivosti, alebo ten dátum ďalej ešte o pol roka, o rok. Lenže v potravinách, kde tie doby sú jeden, dva, tri, štyri dni, týždeň, jednoducho to sa nedá.

    Preto si myslím, že neni tento problém až taký veľký, ako sa to opisuje. A keď to zoberieme úplne z druhej strany, vlastne je to problém jedine obchodu a veľkoobchodu, lebo neni to tajomstvo, čím viac objednáte, tým sú väčšie marže, čím, tým viacej, tým nižšia je nákupná cena. To znamená, keby sa objednalo častejšie viac, tá cena by bola síce vysoká, ale nebol by problém, že tie potraviny nebudú. A toto by malo byť podľa mňa umenie obchodu odhadnúť ten objem objednaných alebo nákupu, aby nechýbal na pultoch, aby aj odišlo. A tie "malé straty", ktoré sú potom po dátume spotreby alebo po lehote minimálnej trvanlivosti, normálne môže byť vyhadzované. Ale to už je otázka obchodných reťazcí, veľkoobchodov, lebo dakedy v tých malých obchodoch to nefungovalo. Ak je malý predajca, vie presne, že koľko má zákazníkov, koľko si objedná a keď náhodou nie, tak jednoducho skonzumuje to sám.

    A opakujem, nie je problém, keď niekto to skonzumuje individuálne, zoberie si to domov sám, lebo keby náhodou došlo k nejakému ochoreniu, nakazeniu, tak tá malá skupina ľudí, to sa dá riešiť. Problém v tých potravinových reťazcoch a veľkoobchodoch je presne tá, to, že táto potravina hoc aj jedna nakazená po dátumoch môže spôsobiť epidémiu, ktorá má neskutočnú aj tak ekonomickú alebo, samozrejme, aj ľudský problém.

    Preto si myslím, že uvedomme si problém. Skúsme rozmýšľať v budúcnosti nad riešením tohto problému či už zvýšením alebo natiahnutím týchto lehôt alebo nejakým iným spôsobom, ale potraviny dávať do obehu bez toho, aby mali zodpovedného, ktorý garantuje nezávadnosť, jednoducho ja si myslím, že v žiadnom štáte to nemôže prejsť, resp. môže to byť jedine na osobnej zodpovednosti kupujúceho, lenže tiež som skeptický v tom smere, že kupujúcich, aby sme presvedčili, ale vyškolili v tom, že aké riziká podstupujú, ak takúto potravinu kupujú, ale v žiadnom prípade nemôže to ísť v obchodoch.

    Ďalšia otázka, čo tu kolega hovoril, likvidácia. To by som tiež vedel si predstaviť, dokonca plánujeme aj v budúcnosti nejaký zákon predložiť, aby tie potraviny mohli byť použité, aby nemuseli sa zlikvidovať či už v kafilérkách alebo už nenávratne a doslova mohli byť použité pre "skomovanie" smerom k zvieratám alebo nie pre ľudskú spotrebu a tým pádom by sme aspoň časť ceny alebo minimálne tú biologickú hodnotu potravín vedeli zachrániť do budúcnosti, aby sme neplytvali tými potravinami, ale jednoducho, kým nevyriešime problém, že kto preberá zodpovednosť po dátume spotreby alebo lehote tej druhej, jednoducho takýto zákon nemôže prejsť, lebo ohrozujeme tým zdravie populácie.

    Ďakujem.

  • My ďakujeme pánovi poslancovi Csicsaiovi. Na vaše vystúpenie sú prihlásení traja páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán Csicsai, muselo sa vám sem veľmi ťažko kráčať, aj teda veľmi ťažko vystupovať, lebo sám neveríte tomu, čo ste hovorili. Komplet celý váš klub za tento návrh zákona zahlasoval 28. 3. 2014, včítane vašej osoby, to po prvé.

    Po druhé, vy veľmi dobre viete, že existujú aj potraviny, ktoré napríklad nemajú žiaden dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti, ovocie, alkohol, žuvačky, určité druhy cukroviniek. Kto zodpovedá za tieto potraviny? No predsa ten podnikateľ. Ten podnikateľ zodpovedá za to, že nebude predávať závadné potraviny a vy viete tak isto veľmi dobre, že keď podnikateľ nedodrží napríklad zásady skladovania, tak tie potraviny sa mu zničia skôr, ako im uplynie doba minimálnej trvanlivosti alebo doba spotreby. To znamená, že keď sa vy pýtate, že kto bude za to zodpovedať, bude za to zodpovedať ten podnikateľ. A kto ho bude kontrolovať? Bude ho kontrolovať kontrolný orgán.

    Skutočne mi je ľúto, že vás nakriatli na toto vystúpenie, lebo už exemplárnejší prípad otočenia o 180 stupňov ako to, čo ste vy tu predviedli, nemôže byť. Komplet všetci, ja tu to mám otvorené, to hlasovanie a ten zákon, ten návrh toho zákona je od slova do slova opísaný z toho predchádzajúceho obdobia. Nehovoriac o tom, že máte v strane alebo mali ste exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona a ďalších vyslovene expertov na túto problematiku. Čiže je to škoda, že ste povýšili tú nejakú koaličnú disciplínu nad zdravý rozum, ale oveľa väčšia škoda je tá pre vás, si myslím, že ste sa vôbec nechali nahovoriť na takéto vystúpenie, lebo to vás nectí.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Krajniak s faktickou, nech sa páči.

  • Pán kolega Csicsai, keď som počúval vaše vystúpenie, tak som začal rozmýšľať nad tým, ako ľudstvo mohlo vlastne prežiť, keď pokiaľ viem, ešte môj starý otec, môj otec nemali ani šajnu o tom, že na nejakej potravine má byť napísané, dokedy má byť spotrebovaná a kedy ju treba vyhodiť. Mám pocit, že väčšina ľudí to robí normálnym spôsobom, že tú potravinu otvorí, ovonia, prípadne ochutná alebo pozrie sa, či na nej nie je niečo zelené a zhruba niekoľko desaťtisíc rokov ľudstvo takto prežilo. Ja to nevyčítam - toto, o čom hovorím - priamo vám, ja to vyčítam tým proste neuveriteľne kreatívnym bruselským byrokratickým úradníckym šimlom, ktorí vymýšľajú nové a nové predpisy, ktorými sa normálni ľudia musia riadiť, aj keď by to vedeli urobiť úplne sami a prirodzene a robili to tak tisíce rokov. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Csicsai, ja práve naopak, oceňujem vaše vystúpenie, nech akokoľvek ste možno napádaný, čo sa mi nie celkom pozdáva zo strany aj predkladateľov, pretože svojím spôsobom oceňujem tú snahu, že chceme niečo takéto riešiť, ale uvedomujem si rovnako, že to sa nedá riešiť takýmto spôsobom, aj keď akokoľvek máme dobrý úmysel, ale je potrebné naozaj všetky riziká, ktoré sú s tým spojené, dobre zvážiť, pretože dnes je už iná doba. Dnes to nie je tak, ako to bolo povedané, že naši predkovia vedeli prirodzene s tým narábať, ale preto, lebo voľakedy si vo väčšine všetko dopestovali sami. Dnes sme odkázaní na niekoho druhého a do toho vstupuje množstvo aj neseriózností a chamtivosti. To si musíme povedať rovnako.

    A preto si myslím, že tá bezpečnosť, na ktorej nám musí záležať, musí byť dobre zvážená, pretože zodpovednosť je jedna vec, ale zisk je druhá vec a ten väčšinou vyhráva nad zodpovednosťou a to je, bohužiaľ, pravda.

    Takže ja oceňujem aj predkladateľov, ale nemyslím si, že toto je ten spôsob. Je potrebné sa naozaj s tým zaoberať omnoho hlbšie a preto, pán poslanec Csicsai, ďakujem za ten príspevok, lebo ste práve poukázali na niečo, za čo by sme boli všetci my zodpovední v prípade, že sme také niečo odsúhlasili, keď by sa hoci čo alebo čo i len máličko stalo niekomu, ktorý by práve doplatil na túto nezodpovednosť.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Csicsai, nech sa páči.

  • Ďakujem, ja len toľko, že čo sa týka toho hlasovania, to máte pravdu, pán poslanec, len nebudeme si tu nahovárať, boli sme na druhej strane, boli sme v opozícii a preto z hľadiska spolupatričnosti sme, aj napriek presvedčeniu sme boli ochotní podporiť aj niektoré zjavné nezmysly, čo je aj v tomto v prípade, ale boli sme opozícia, takže je to v poriadku.

    A čo sa týka tých potravín, pán kolega, práve o tom som rozprával, že jedna vec, keď vy doma zoberiete si na seba to riziko, že necháte si potraviny hoci aj po týchto dátumoch a zjete to akože sám alebo vaša rodina. To je individuálna spotreba, to nikto vám neberie. To sú špeciálne výrobky, to je presne ten predaj z dvora, čo ja tlačím.

    Ale rozprávam o reťazcoch, kde stravuje sa pomaly celý národ, lebo 80 % ľudí nakupuje potraviny v tých veľkoobchodoch a žiaľ, áno, ja som si vedomý, že tie pravidlá niektoré na prvý pohľad sú nezmyselné, ale keď hlbšie sa zamyslíme nad tým alebo ste ochotní aj diskutovať, tak veľmi rád vysvetlím pohnútky z hľadiska veterinárno-hygienického. A to, nevymyslel som to ja, a to sú normálne, vysoká škola veterinárna, myslím, že na svete nenájdeme fakultu hygieny potravín. Teraz síce bola zrušená, ale pevne verím, že znova sa objaví a bola možnože, aj by som povedal, v rámci veteriny jedna najsilnejšia a najocenenejšia a toto, čo som rozprával, to, by som povedal, to je opis oficiálneho štúdia alebo opis oficiálnych vedeckých poznatkov.

    To som nevymyslel ja. Ja sa s tým stotožním, lebo je to tak. Ja som na vlastnú kožu prežil aj také, jak by som to povedal, menšie epidémie presne z toho titulu, takže celý ten zákon, celý ten problém je o ochrane spotrebiteľa, čo sa týka o masách. Nie o individuálnych. Individuálne môžete predávať na trhoch, to nikomu ani nezakáže, dokonca ešte aj podporíme, chceli by sme podporiť tie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Hlavný dôvod celého zákona je, že Európska únia patrí medzi najväčších svetových producentov potravinového odpadu. Ľudia nepoznajú rozdiel medzi označeniami dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Slovensko sa zatiaľ zaraďuje ku krajinám, kde tieto potraviny musia obchodníci povinne zlikvidovať a sú aj prípadne finančne postihovaní.

    V súvislosti s tým chcem poukázať na informáciu štatistického úradu, že rizikom chudoby bolo v minulom roku ohrozených 640-tisíc osôb. Oproti roku 2014 stúplo riziko chudoby u domácností s troma a viac deťmi a to o 4,5 percentuálneho bodu. To som si tak prepojila, keďže pracujem na charite a teda stretávala som sa aj s potravinovou bankou. Mne je možno bližšie tá alternatíva, aby teda sa využil spôsob posilnením inštitútu podobného potravinovej banke, ale neodmietam teda ani supermarkety pre tzv. chudobných, ktoré sú bežne už v bývalej západnej Európe, napríklad v Dánsku. A možno, samozrejme by som nepodceňovala ani to, čo povedal môj predrečník, ale práve tým, že by sme zvolili takéto dva spôsoby, kde by ľudia, keď vstupujú do toho supermarketu, boli jasne upovedomení tým, že teda budú kupovať takéto potraviny, by sme možno predišli tým masovým problémom, o ktorých vravel môj predrečník. Ale vravím, ja som skôr za posilňovanie inštitútu podobného potravinovej banke, lebo naozaj tie mnohodetné rodiny potrebujú pomoc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Gaborčákovej. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť príspevok pani poslankyne Gaborčákovej a tiež trošku možno nadviazať, bolo to určitým spôsobom nadviazanie na tú diskusiu, ktorú sme tu mali predtým, že naozaj tieto sociálne hypermarkety alebo teda markety fungujú vo vyspelej západnej Európe, kde štandard toho, že tieto potraviny práve aj po dobe minimálnej spotreby sa predávajú a treba povedať, že zdravie našej populácie v porovnaní s týmito ostatnými vyspelými štátmi, kde už tieto veci fungujú, je, žiaľ, nižšia, teda cítime sa oveľa, oveľa horšie a oveľa skôr aj nastupujú u nás ochorenia, choroby. Takže naozaj si myslím, že toto určite nejakým spôsobom náš problém so zlým zdravotným stavom nášho obyvateľstva ani nevyrieši.

    Takže ešte raz, ja si tiež myslím, že je to správny smer. Ja ten zákon podporím a budem sa tešiť, pokiaľ ten zákon v budúcnosti by bol predložený alebo doplnený spôsobom, aby mohli viac z neho benefitovať práve ľudia ohrození chudobou, sociálne znevýhodnení, aby charitatívne organizácie mohli mať prístup do hypermarketov a mohli čerpať potraviny práve pre núdznych ľudí, ktorým sa venujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, idea tohto návrhu je veľmi dobrá. Ideu ako takú určite podporovať treba. Predložený návrh, ako bolo aj spomínané, však nerieši a nepodmieňuje nejakou ďalšou zodpovednosťou za bezpečnosť pri ďalšej manipulácii s takýmito potravinami, čo spochybňuje schopnosť vysledovateľnosť týchto potravín, ako aj garanciu ochrany spotrebiteľov. Všeobecne však možno konštatovať, že pre povolenie predaja takýchto potravín bez akýchkoľvek ďalších podmienok nie je v poriadku.

    To je podľa nášho názoru a dôvod, prečo napríklad ja tento návrh zákona nepodporím, je, že po konzultácii aj s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky toto ministerstvo sa už zaoberá problematikou plytvania s potravinami a hľadá cestu sprístupnenia bezpečných potravín po dobe minimálnej trvanlivosti aj sociálne odkázaným občanom.

    V súčasnosti ministerstvo pracuje na novele zákona o potravinách, ako už aj bolo spomínané, ktoré o inom rozpracuváva aj spôsob využitia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti cestou ich bezodplatného prevodu potravinovej banke na charitatívne účely, resp. na inú obdobnú aktivitu prostredníctvom občianskych alebo charitatívnych organizácií. Takže toto je ten hlavný dôvod, prečo my a teda aj ja osobne nepodporím tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková s reakciou na faktické poznámky.

  • Takže ja sa teším, pán kolega, čo ste povedali, že teda vnímate tú filozofiu, že je správna a chcem vyzvať aj širšiu koalíciu, ak by z rôznych dôvodov nepodporili tento zákon, aby si privlastnili túto problematiku a pomohli tým najchudobnejším. Ďakujem.

  • V zmysle rokovacieho poriadku teraz vystúpi predkladateľ pán, (reakcia z pléna) nech sa páči, tak máme vyčerpanú vlastne rozpravu, nikto iný sa ústne neprihlásil, takže môžete si vybrať, že či chcete v rámci rozpravy alebo ako záverečné slovo. Pokiaľ chápem, tak toto je záverečné slovo navrhovateľa.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým za príspevky v rozprave a v rýchlosti zhrniem, čo som si zapamätal, čo som si stihol poznačiť. Začnem hneď od konca.

    No, pán Bernaťák, vy ste to asi nečítali, ten návrh zákona, lebo tí, čo vám to poslali, tú pripomienku, tak nejakým spôsobom vás do toho natiahli, lebo je to tam explicitne definované. Sú tam definované jasne tie podmienky, že bude sa môcť predávať len na špeciálne označených miestach alebo ten tovar bude musieť byť špeciálne označený. Presne tak isto, ako je to v iných krajinách. To je prvá vec. A druhá vec, že kto bude za to zodpovedať? Ten, ktorý uvádza ten tovar do obehu, a to je predajca. To je tam presne zadefinované.

    A ja vám garantujem, že keď príde ministerka pôdohospodárstva s tým návrhom zákona, aby to bolo možné darovať, tak tiež bude on za to zodpovedný. Tak to bude urobené, som o tom presvedčený. Takže je to tam a tie pripomienky, ktoré ak s nimi teda nesúhlasíte a hovoríte, že to tam treba nejakým spôsobom dodefinovať, na to je druhé čítanie. To vás ospravedlňuje, to, že ste nový poslanec. To znamená, vy ste mali zahlasovať za tento zákon v prvom čítaní, nekričte na mňa, prosím vás. Ja som tiež na vás nekričal, to vás nectí.

    Na toto je druhé čítanie, na takéto úpravy. To znamená, ak vám je filozofia zákona blízka, tak ako ste povedali, tak normálny postup bol ten, za to zahlasujete a v tom druhom čítaní to odstránime. Čiže to je len na margo toho.

    Chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegyni Gaborčákovej, dobre som to vyslovil, to meno a nakoniec aj pánovi Csicsaiovi, že zdôraznila alebo teda zdôraznili, hlavne aj pán Krajčí, že zdôraznili ten aspekt sociálny. Naozaj málokedy sa podarí priniesť do parlamentu návrh zákona, ktorý je win-win, ktorý proste pomáha aj podnikateľom, aj spotrebiteľom, dokonca ešte aj sociálnejšie, šetrí peniaze, že životné prostredie a čo ja viem, čo všetko ešte, a toto je podľa mňa úplne exemplárny prípad, pretože jednak nevymýšľame nič nové. Je to, ja som hovoril Česká republika, Rakúsko, ale je to napríklad aj v Nemecku, Dánsku a v ďalších krajinách.

    A ja vám teraz popíšem len práve ten príklad, že ako to funguje v susednom Rakúsku a tam naozaj nikoho určite nebudeme podozrievať, že by Rakúšania chceli kŕmiť ľudí nejakými závadnými potravinami. Tam sú tzv. sociálne výdajne. V okolí Viedne sa to volá "Social marga vinci mark" a do týchto sociálnych výdajní chodia ľudia s nízkymi príjmami. Oni musia dokladovať, musia doniesť potvrdenie o príjme, že ho majú do určitej výšky, lebo tých potravín nie je zas až tak veľa. Je po nich veľká zhánka a môžu minúť 30 eur týždenne. Majú pekne, normálne preukážku s fotografiou. Ten tovar si tam môžu kupovať a hlavne sa to robí aj kvôli tomu, aby to trebárs nenakúpili toho tovaru veľa a potom s ním nekšeftovali, aby ho potom nepredávali ďalej. Čiže takéto nejaké limity tam sú a tie limity sú vypočítané aj na základe toho, že priemerný Rakúšan týždenne minie na základné potraviny 90 eur. Tak sa stanovil limit, že 30 eur, tretinu si môže kúpiť tieto potraviny za tretinové ceny, lebo zhruba tak sa to predáva.

    Ale napríklad v jedných tých sociálnych výdajniach dávajú k tomu už chleba zadarmo a jedna charitatívna kresťanská organizácia to financuje. To znamená, že ten obchodník dostane tú tretinu, ale tí ľudia, ktorí si tam kupujú tie potraviny, tak chlieb dostanú k tomu zadarmo. Čiže Rakúšania to takto poňali. Majú tam sladkosti, k tomu ešte kávu, čaj, krekry, sladené nápoje atď. Dokonca tam majú poškodené potraviny, ktoré nie sú podrobené minimálnej trvanlivosti, ale majú trebárs poškodený tovar alebo nejakým spôsobom zle zabalený atď., alebo tovar dokonca, ktorý je tesne pred ukončením dátumu spotreby, povedzme jeden alebo dva dni, hej? To znamená, že toto všetko boli veci, alebo toto sú všetko veci, ktoré sa trebárs v tom druhom čítaní by dali doladiť, keby sme chceli ísť touto cestou.

    Ale ja tvrdím, že ten návrh zákona mali naši ctení koaliční, no nepoviem, že priatelia, ale ctení koaliční partneri prijať s nami. Jogurt Danone stojí 0,1 eur tam, karfiol tam majú za 0,1 eura, takéto ceny tam majú, hej? To znamená, že to sú naozaj zlomkové ceny a nízke ceny a tieto potraviny sú veľmi, veľmi obľúbené a dokonca v nich majú, predávajú aj lacné oblečenie, detské, pre dospelých aj. Aj detské aj pre dospelých za symbolické ceny. To tam kombinujú. Chodia tam sociálni pracovníci, do tých predajní a komunikujú tam s nakupujúcimi. To znamená, že oni sa snažia nájsť nejaké východisko z ich sociálnej situácie. Čiže riešia tam úplne iné veci. Podľa môjho názoru je to veľmi, veľmi dobrá vec. Denne priemerne 250 ľudí navštevuje tieto predajne v Rakúsku, a to nie je málo.

    Tento návrh zákona naozaj je apolitický. Myslím si, že je upraviteľný aj v zmysle tých pripomienok, ktoré tu zazneli v druhom čítaní do takej podoby, aby s ním boli všetci spokojní aj v prípade, že by sa tam nejaké ďalšie obmedzenia ešte dali a naozaj by som v tomto prípade apeloval na poslancov vládnej koalície, aby zvážili podporu tomuto návrhu zákona a aby jednoducho prekročili ten tieň koaličnej disciplíny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme za záverečné slovo navrhovateľovi. Chcem sa opýtať pána poslanca Fecka. Áno, je tomu tak.

    Takže v rámci záverečného slova vystúpi aj spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Iba krátko. Na to, čo tu už bolo povedané. Áno, pani ministerka s tým uvažuje, že to predostrie, súčasná ministerka, nie minulé ministerstvo, a pokiaľ by to bolo niečo nové, tak poviem, že dobre, musia sa s tým oboznámiť. Ale ako už bolo tu tlmočené, už to bolo tu predkladané a stále mi je, bohužiaľ, ľúto, že my politici hazardujeme s časom. My politici hazardujeme s časom. Keby sme to boli prijali možnože v minulom volebnom období, koľko ľudí možno by sme zachránili? Koľko sociálnych zmierov by sme boli spôsobili, že by sa nemuseli hádať, že nemajú čo jesť? Koľkým ľuďom by sme podali pomocnú ruku, že pozri, tu, aha, stojím za tebou, obyčajný človek, ktorý bývaš pod mostom, možno nemáš čo jesť.

    Takže berte to tak, že zmluvu tu vidím, lebo ministerka po stredajšej vláde tvrdí, a budem ju citovať: "Spomínaná legislatívna zmena, to znamená zmena, kde by trebalo zmeniť aj definíciu potravín a viac-menej nejakú tú filozofiu rozdávania potravín po dobe trvanlivosti a spotreby, spomínaná legislatívna zmena by však" podľa nej "mala prísť najskôr po lete." Najskôr. Ja už som tu tých najskôr - už som tu šiesty rok - počul toľkokrát z vládnej moci, že to najskôr beriem, že to príde možnože o rok, o trištvrte roka. Nechcem jej krivdiť, bodaj by sa jej to podarilo, držím jej palce a myslím si, že pokiaľ sme, jak by som povedal, uspôsobení na to, aby sme sa vedeli politicky nadniesť, tak myslím si, že mali by sme dať túto šancu aj tomuto zákonu a v druhom to opraviť, lebo prvé čítanie je o tom, že či vôbec tento problém je potrebné tu v tejto sále - ako povedal kolega Mičovský svojho času - siene zákonnosti Slovenskej republiky, či je potrebné tento problém vôbec riešiť. Ak je, tak ho poďme riešiť, ak neni, dobre, zavrhneme ho. Takže v takomto duchu, takže chcem veriť ešte raz a vás vyzvať, aby sme ho naprieč politickým spektrom podporili do druhého čítania, tam aby sa urobili zmeny a pokiaľ ho nepodporíte, teda do toho tretieho čítania konečného, tak dobre, dá potom ministerstvo a nech sa rieši problém, kolegovia aj z vládnej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 74, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 73.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 74.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Navrhovatelia poslanci Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Igor Matovič a Jozef Mihál.

    Dámy a páni, jednou zo zásad, ktorú my ako liberáli vyznávame, je to, že verejné zdroje všade, kde to je možné, majú slúžiť verejnosti a nie jednotlivcom ani v malom ani vo veľkom. Ale práve jednou z oblastí, kedy verejný majetok slúži jednotlivcom, je oblasť nájomných bytov. Tento predmetný návrh zákona rieši len čiastkový, ale veľmi dôležitý aspekt problematiky nájomných bytov. Nechceme, aby sa debatovalo o tom, že či nájomné byty sú potrebné alebo nie sú potrebné, či ich má byť menej alebo viacej, ale chceme riešiť otázku dĺžky nájmu.

    Cieľom nami predloženého návrhu zákona je zabezpečiť vyššiu mieru transparentnosti pri nájme bytov, ktorých prenajímateľom je obec. Navrhujeme zavedenie zákonnej povinnosti pre obce ako prenajímateľa alebo prenajímateľov uzatvárať nájomné zmluvy s nájomcami výlučne na určitý čas, a to na dobu jedného roka. Zmluvné strany, samozrejme, pritom môžu nájomné zmluvy uzatvárať aj opakovane, avšak vždy len na uvedené obdobie. Úmysel pri predkladaní tohto návrhu je posilniť ochranu vlastníckych práv prenajímateľa. V tomto zmysle v navrhovanej úprave prichádza k zrušeniu zákonnej možnosti užívania bytu nájomcom aj po skončení nájmu. To znamená, je tam ošetrené to, aby proste niekto, kto buď neplatí alebo sa o to poriadne nestará a nejakým spôsobom odmieta alebo teda chce naďalej užívať ten byt, tak to je jeden tiež z dôvodov, prečo vlastne tento návrh zákona predkladáme. Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme za uvedenie návrhu zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Nech sa páči.

  • Pni predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne, nech sa páči. Nie, nie je tomu tak. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či ešte chce niečo dodať. Pána spravodajcu? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona máte uvedený pod tlačou č. 75, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 74.

    Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 75.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predložila skupina poslancov v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.

    Predloženým legislatívnym návrhom sa zavádza možnosť voľby zrýchleného konania pri zápisoch vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností a taktiež zavádza sa zrýchlené konanie pri zápise do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie. V súčasnosti existujú dve lehoty na zápis vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, a to bežná 30-dňová - 66 eur - lehota, a skrátená lehota 15 dní - 266 eur.

    Zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie je to, je do 15 dní a uhrádza sa zaň správny poplatok 66 eur. Za zmeny týchto údajov sa platí 16,50 eur. Máme za to, že dané zápisy je vzhľadom na navrhovaný zvýšený poplatok možné uskutočniť v skrátených lehotách, a to už do jedného týždňa a tiež do 24 hodín, nakoľko pri kompletne podanom návrhu na zápis a po jeho odbornom posúdení ide už len o jednoduchý administratívny a technický úkon zo strany úradu. Navyše zavedením možnosti zrýchleného procesu zápisu sa skvalitňujú služby pre obyvateľov a aj podnikateľské prostredie. Súčasne zvýšenie súdnych poplatkov za dané konania predstavujú v prípade ich využitia hneď niekoľkonásobný príjem do štátneho rozpočtu. Podľa nášho názoru aktuálne 15-dňové trvanie zrýchleného konania o návrhu na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je vzhľadom na súčasnú výšku správneho poplatku 266 eur neúmerne dlhé a neadekvátne drahé vzhľadom na skutočnosť, že súčasný poplatok za zrýchlené konanie je v porovnaní s bežným 30-dňovým konaním až štvornásobne vyšší, pričom lehota na vybavenie v zrýchlenom konaní je len o polovicu kratšia.

    Pri zápise vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností sa preto navrhuje zmena pôvodnej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na 24 hodín odo dňa doručenia návrhu na vklad. Uhrádzať sa pritom navrhuje správny poplatok vo výške 264 eur. Na daný zápis sa ustanovuje tiež nová týždňová lehota, pričom správny poplatok bude predstavovať sumu celkom 132 eur. Pôvodná lehota na vybavenie zápisu vlastníckeho práva a povolenie vkladu do katastra nehnuteľností 30 dní ostáva zachovaná za bežný správny poplatok, ktorý je ustanovený vo výške 66 eur.

    Zápis do zoznamu podnikateľov predstavuje administratívny úkon, ktorý by pri dnešných technologických možnostiach a pri využití verejne dostupných sietí a vzájomných informačných systémoch mohol byť v prípade spoplatnenej požiadavky podnikateľa vybavený prioritne. V súčasnosti trvá zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie až 15 dní, pričom je uhrádzaný správny poplatok vo výške 66 eur. Rovnako lehota na vykonanie zápisu zmeny údajov v predmetnom zozname podnikateľov predstavuje v súčasnosti 15 dní. Na tento úkon je uhrádzaný správny poplatok vo výške 16,5 eur. Preto navrhujeme, aby zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie na základe žiadosti o zrýchlený zápis bol vybavený do jedného týždňa za správny poplatok 132 eur a tiež aj do 24 hodín za správny poplatok 264 eur. Zároveň navrhujeme, aby zmeny týchto údajov v zozname podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie na základe žiadosti o zrýchlený zápis do jedného týždňa boli vykonané za správny poplatok 33 eur a zmeny údajov do 24 hodín boli vykonané za správny poplatok 66 eur.

    Dámy a páni, myslíme si, že zavedenie voľby možnosti zrýchlených konaní pri zápisoch vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, ale tiež pri zápise do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie by mali minimalizovať aj dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu, pretože to funguje aj dnes, akurát že tie peniaze idú niekde úplne inde a nie do štátneho rozpočtu. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme navrhovateľovi za uvedenie predmetného návrhu zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

  • Vážená predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 75. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do všeobecnej rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Pfundtner. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pôvodne som sa nechcela prihlásiť do rozpravy, ale nedalo mi to a chcem to trošku spojiť aj s predchádzajúcou rozpravou, kde pán navrhovateľ navrhoval tiež nejaké opatrenia, ktoré podľa môjho názoru vôbec, ale vôbec neboli premyslené. Sú možno veľmi ľúbivé, veľmi dobre možno sa politicky predávajú tie vami navrhnuté riešenia alebo opatrenia, ktoré možno jednoducho legislatívnou zmenou by mali priniesť zlepšenie vybavovania vecí, či už na katastrálnych úradoch alebo na iných úradoch, alebo napríklad by ste chceli možno viac stransparentniť aj prenájom nájomných bytov, ktoré prenajímajú orgány územnej samosprávy.

    Pán navrhovateľ, ja som nevidela od vás žiadnu štúdiu vplyvov či už na štátny rozpočet, čo by malo priniesť to, že bude možnosť alebo navrhujete možnosť zápisov vlastníckeho práva na katastroch nehnuteľností do 24 hodín. Keď sa to podá napríklad v piatok, bude to už v sobotu? Alebo prečo 24 hodín? Nečakajme toľko. Navrhnite hneď, že rovno na počkanie. Prídeme na katastrálny úrad, úradník musí preskúmať zmluvu, neviem, či tento predmetný návrh máte prediskutovaný napríklad s katastrami, či sú naozaj personálne, odborne, tie naše úrady sú schopné tieto úkony zabezpečiť. Sám dobre viete, že podanie vkladu podlieha nejakej kontrole. Musí sa tam preskúmať zmluva, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníckeho práva. Ja si myslím, že tieto vaše návrhy, ktoré momentálne predkladáte, vôbec alebo vôbec nemáte prekonzultované ani s odbornou verejnosťou, ani s dotknutými orgánmi a ani nemáte žiadnu analýzu, alebo zisťovanie vplyvov napríklad aj na štátny rozpočet, napriek tomu, že navrhujete zvýšiť ten poplatok za ten veľmi rýchly expresný vklad.

    Pokiaľ ide k tej predchádzajúcej rozprave, pôvodne som chcela reagovať faktickou poznámkou možno na niekoho, kto by sa prihlásil, ale žiaľ, ani z radov vašich poslancov nikto sa neprihlásil k predmetnému bodu a jedná sa o skrátenie doby nájmu pri nájomných zmluvách, ktoré prenajímajú orgány územnej samosprávy a ja sa ospravedlňujem, že teraz prekročím túto rozpravu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, ale vy naozaj prekračujete túto rozpravu a nie je to úplne fér. Keď ste sa chceli prihlásiť, tak ste mali tú možnosť, ja som otvorila rozpravu, nie je to fér.

  • Ďakujem veľmi pekne. Rovnako ako pri tejto rozprave musím uviesť, že aj ten návrh je podľa môjho názoru nepresný a nedôvodný, pretože mal by sa zaoberať naozaj možnosťami ukončenia tých nájomných zmlúv a nie vrhať ľudí, nájomcov do ďalších neistôt bez akejkoľvek záruky na to, že po uplynutí jedného roka nájmu budú mať možnosť zostať vo svojom príbytku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa, opakujem, to je k inej rozprave. Na vaše vystúpenie budú reagovať dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Fecko. Nech sa páči. Poprosím vás, môžete zapnúť mikrofón pánu poslancovi Feckovi?

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie, pretože mňa to tiež napadlo pri prvom čítaní tohto. Chcem veriť, že to navrhovateľ zdôvodní, by som povedal, že logicky a uvážlivo, ako to s tým mysleli, pretože sú katastre a katastre, teda teraz okresné úrady a odbory katastra, kde prakticky máte vklady, ja neviem, na desiatke alebo máte vklady na stovky a tisíce podaní a už to je dilema nie posledných 5 rokov, to je dilema 25 rokov, ja hovorím, kde prakticky ten personál doslova fyzicky nestíha, fyzicky, hovoríme o fyzickom stíhaní tohto úkonu. Niečo iné sú záznamy a niečo iné vkladové listiny. Záznam, tam to je jasné, ste vlastník, to je iba technika, ale vklad, ako bolo spomínané, tam sa to musí prejsť normálne tou, by som povedal, že právnickou, právnickými personami, ktoré na tom katastri sú, a oni to musia, ten vklad povoliť, to je ďalší proste určitý čas, ktorý úkony, ktoré čas vyžadujú, tak by som to povedal, to znamená 24 hodín, keď vám tam príde naraz 300 podaní, ja si neviem predstaviť proste, akým spôsobom. Takže chcem veriť, že navrhovateľ to má ujasnené a to adekvátne zdôvodní, pretože komu sa nepáči, samozrejme, by nemusel čakať, každému, chceme to všetko spraviť, už tu máme ESO, teda tú efektívnu, spravodlivú, otvorenú štátnu správu, takže, samozrejme, ja budem za všetkým, ktorý to tuto, tento názor akože iba zvýrazní a myslím si, že nápad je dobrý, všetko len či je to uvážené až do konca a ďalšia vec, myslím si, že takto, lebo katastre sú v stave kómy, v bdelej kóme. My v našich výboroch sme ich prejednávali, čo som tu a stále riaditeľka hovorí, že prakticky problémy sú s financiami, mali dokonca problémy s výplatami ako elektrinu zaplatiť, ale stále minister povedal, že financie sa nájdu, keď už sú v tej kóme také, že už, tak stále majú zatiaľ peniaze, ale hovorím, to neni stav, že by sme mohli ešte navyšovať nejaké počty, takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Kiššová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem reagovať len na dve veci. Pani kolegyňa, ty si povedala, že sme nepredložili vplyv na štátny rozpočet. Neviem, či vieš, ale súčasťou každého predkladaného návrhu je aj informácia o tom, či bude mať alebo nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Aj súčasťou tohto nášho návrhu je takáto informácia. Nebude to mať vplyv na štátny rozpočet, pretože sa predpokladá, že tieto služby nad rámec - a nad rámec je to, že je to konanie zrýchlené - by si platili občania sami. Presne tak, ako je to napríklad pri vydávaní pasov. Je nejaká štandardná lehota a keď to chce niekto v zrýchlenom konaní, tak je za to proste príslušný poplatok. Čiže toľko k tomuto.

    Či sú úrady pripravené odborne? No ja verím tomu, že ak odborne je pripravený úrad vydať nejaké povolenie, tak tá odbornosť je rovnaká, alebo teda vyžadovaná odbornosť je rovnaká, ak toto konanie má byť zrýchlené, tam si nemyslím, že by mala byť nejaká zvýšená náročnosť na odbornosť.

    A povedala si ešte, že tento návrh je nepresný a nedôvodný. Tak ja si myslím, že ten dôvod naozaj je, pretože je kopa ľudí, ktorí by potrebovali v zrýchlenom konaní tieto doklady získať, sú ochotní si za to priplatiť, ale tú možnosť jednoducho nie je, nemajú, a toto si myslím, že je dostatočný dôvod sa zamyslieť nad tým, či by tie úrady mohli fungovať efektívnejšie za poplatok, samozrejme. A nepresný si nepovedala, že v čom. Takže verím tomu, že nám povieš, že v čom je nepresný.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Pfundtner s reakciou na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Ja som rada, že do rozpravy alebo faktickou poznámkou reagoval pán kolega Fecko. Totižto naozaj dlhodobo a odborne sa venuje predmetnej problematike a mňa osobne teší, že zdieľal moju pochybnosť v určitých veciach. Priznám sa, ako som povedala aj pri rozprave, že nemala som pôvodne v úmysle vystúpiť v rozprave, vyprovokovalo ma k tomu to, že pred chvíľou pán navrhovateľ taktiež predniesol návrh, ktorý som nepovažovala za adekvátny a na riešenie situácie a skôr si myslím, že sú to návrhy, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a sú nekoncepčné.

    Nemusíte so mnou súhlasiť, hovorím, tlmočím svoj názor a myslím si, že 24 hodín v prípade rozhodovaní o prevode vlastníckeho práva, hovoríme o vlastníckom práve, to nie je akože nejaká hocijaká malá zmena, kde sa nemajú skúmať nejaké základné a zásadné veci, si myslím, že znížiť alebo skrátiť teraz tú pôvodnú 15-dňovú lehotu na 24 hodín, hovorím, aj keď za ten zvýšený poplatok, považujem naozaj za nekoncepčné a považujem to za veľmi ľúbivý návrh na jednej strane, čo určite by uľahčilo alebo možno aj urýchlilo tie konania na katastrálnych úradoch, ktoré sú niekedy naozaj dlhé a sú tam určité prieťahy, ale na druhej strane si musíme povedať, že niekedy to má svoje opodstatnené dôvody a myslím si, že tento návrh je naozaj vytrhnutý z kontextu a je iba motivovaný nejakými marketingovými ťahmi.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko záverečným slovom?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len na záver veľmi krátko. Po tom, čo včera alebo predvčerom pán predseda strany MOST - HÍD vyhlásil, citujem: "Kaliňákovi dôverujem, lebo na rozdiel od", takto: "Kaliňákovi dôverujem, lebo Galko je zlý človek", alebo niečo v tom duchu, ako vyhlasuje, že proste Kaliňák je preňho ten najdôveryhodnejší človek svete, som si myslel, že už ma nič neprekvapí, ale mierne ste ma prekvapili, pani kolegyňa, pretože počas veľmi krátkej doby ste chytili tú smerácku rétoriku. Na všetko chcete analýzy, všetko je nekoncepčné, ja som si tu napísal, dokonca zisťovanie vplyvov na štátny rozpočet.

    No tak, moja zlatá, 90 % vašich protikorupčných opatrení (reakcia z pléna) ste údajne presadili, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, (reakcia z pléna) 90 %, ušlo mi to, prepáčte, 90 % protikorupčných opatrení ste presadili z toho vášho volebného programu a toto je jedno z nich. A to je aj moja odpoveď pánovi Feckovi, oni totižto fungujú už aj dnes. Keby ste mali skúsenosti, že akým spôsobom a koľkokrát dneska dokážu si ľudia to vybaviť všelijakými bočnými cestami, veľmi, veľmi rýchlo funguje to aj dnes. A bodaj by to bolo tak, ako si hovoril ty, že tam dôjde 300 žiadostí alebo 500, alebo 600, alebo neviem koľko, pretože potom bude toľko peňazí z tých zvýšených poplatkov, že jednoducho bude možné navýšiť tie stavy na tých katastrálnych úradoch alebo aj kdekoľvek inde.

    To znamená, že my si myslíme, že tento návrh zákona je v poriadku, je dobrý. Samozrejme, v určitých lehotách alebo v nejakých ďalších veciach sa dá potom diskutovať v druhom čítaní, že by sa nedalo 24, ale by sa dalo 48 hodín alebo niekoľko dní, alebo by to bolo podmienené niečím iným, ale myslíme si, že tento návrh zákona, takisto ako aj tie ostatné, sú návrhy zákonov, ktoré by zlepšili život občanom Slovenskej republiky, sú veľmi jednoducho realizovateľné a preto si vás ešte jedenkrát dovolím požiadať o vašu podporu.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie, nie je tomu tak. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 76, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 75.

    Dávam slovo pani poslankyni Jane Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 76.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odbúranie neúmerne prísneho nastavenia limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom voči limitom, ktoré stanovuje európska legislatíva.

    Táto zmena by dosiahla pre mnohé firmy zníženie finančnej záťaže pre podnikateľov, a teda zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasne úprava totiž ide veľmi nad rámec európskej legislatívy, s čím sú spojené náklady pre firmy, ktoré by ich vôbec nemuseli mať a tieto zbytočné náklady im navyšujú výdavky, ktoré by mohli využiť oveľa lepšie, nie na povinnosť, ktorú majú a možno na rozvoj firmy, možno na odmeny, na zvýšené platy, na zníženie cien možno, čo by určite zvýšilo konkurencieschopnosť a podobne. Čiže opäť tu štát dáva nejakú povinnosť, ktorá je nad rámec povinnosti, ktorú nám kladie Európska únia. Zase sme si ako Slovensko spravili obrovskú nadprácu, čím sme dosiahli, že ďaleko väčší počet firiem dnes takúto povinnosť má a ďaleko viacej firiem si musí kupovať službu od inej firmy, za ktorú, samozrejme, musí platiť.

    My preto navrhujeme v tejto oblasti také zmeny, ktoré predpokladajú, že povinné audity budú mať nastavené také limity, aké stanovuje Európska únia a ani o milimeter viac. Raz je tu axióma z Európskej únie a ja rozumiem tomu, že sú veci, s ktorými môžeme súhlasiť, nemusíme, ale jednoducho ich musíme aplikovať do nášho právneho poriadku, ale nemusíme tu robiť nadprácu a nemusíme zaťažovať ďaleko viacej ľudí, ďaleko viacej firiem, nemusíme zavádzať ďaleko viacej povinností, ak to nie je potrebné.

    My preto navrhujeme riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne, aby bola povinne overená audítorom vtedy, ak celková suma majetku presiahla milión eur, čiže suma milión eur sa nahrádza sumou 4 400 000 eur, čistý obrat presiahol 2 milióny eur, suma 2 milióny eur sa nahrádza sumou 8 800 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30. Tridsať nahrádza sa počtom 50. To znamená, všetky tieto tri parametre boli tak upravené, ako stanovuje európska legislatíva.

    Dnes je na Slovensku približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorým podľa súčasnej legislatívy vzniká povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom, keďže im to vyplýva z týchto kritérií. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2 000 a predpokladané zníženie administratívnej záťaže, teda na ten rozdiel, čiže 4 500 podnikateľských subjektov. Môže sa to niekomu zdať málo, môže sa to niekomu zdať nepodstatné, môže sa to niekomu zdať, že to nie je ten pálčivý problém Slovenska. No choďte sa spýtať niekoho z tých 4 500 firiem, či by im takáto zmena nepomohla a že by si tú účtovnú závierku mohli dať overovať audítorom len v prípade, že tak chcú urobiť, ale nie preto, lebo im to zákon nariaďuje.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie. Čiže je súčasťou aj tohto návrhu zákona. Uvedieme, či má alebo nemá vplyv. Nemá vplyv. Predložený návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Navrhujeme účinnosť tejto legislatívnej zmeny na 1. januára 2017 a dovolím si požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Nie je kontroverzný, nikomu nepoškodí, nemá vplyv na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Aj súčasná vláda sa zaviazala, že chce podporovať podnikateľské prostredie, chce znižovať finančnú záťaž, ktorú dnes podnikatelia majú, tu je jedna z príležitostí.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon (pozn. red.: správne "návrh") zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave navrhnúť, teda stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca taktiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 77. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 76.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 77.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predniesť návrh skupiny poslancov, konkrétne teda Jozefa Rajtára, Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča. Je to návrh teda poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 77.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zaviesť výnimku pre uloženie pokuty za porušenie povinnosti odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej poisťovne v prípade, ak bol odhlásený do ôsmich dní od skončenia lehoty na splnenie tejto povinnosti a samotné porušenie bolo zistené po uplatnení tejto osemdňovej lehoty. Návrh zákona teda podľa nás nebude mať vplyv na verejné financie, podľa ministerstva financií nejaký bude mať, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a sociálny vplyv. A ďalšie detaily by som si dovolil opäť tak ľudovejšie uviesť v rozprave.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Silvii Petruchovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 77. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. K tomuto návrhu je vydané aj stanovisko ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 76 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci,...

  • Prerušenie vystúpenia vypnutím sa mikrofónu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Mihál. Alebo vy ste požiadali, pán navrhovateľ, ako prvý do rozpravy?

    Nech sa páči, máte prednosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda trošku osvetliť tento, tento návrh. Je podobný ako ten predošlý, o ktorom som hovoril. Sú tam, je to obrovská byrokratická prekážka a v tomto prípade ešte väčšia finančná, finančná záťaž a ja to budem ilustrovať na takom jednom, na takom jednom príklade.

    Zamestnávateľ, menší zamestnávateľ odhlasúval zamestnanca zo zamestnaneckého pomeru. Je tam veľmi drakonická doba jeden deň, jeden deň. Štátne úrady, pripomeňme si, ako pracujú štátne úrady. Koľko dní majú? Tridsať dní, 60, 90 dní na vybavenie čohokoľvek, na zamestnávateľa a pre zamestnávateľa akéhokoľvek je tam termín jeden jediný deň. To znamená, keď mu nejaký personalista, učtárka, ktokoľvek chýba, tak má veľký, alebo je na dovolenke sám ako riaditeľ, majiteľ, tak má veľký, veľký problém ho splniť. My to teda predlžujeme na osem dní. No a v tom príklade, čo sa teda stalo, išiel teda na ten druhý deň odhlásiť toho zamestnanca a v Sociálnej poisťovni im nefungoval systém. Tak im volal, povedal im, no nejde nám to dnes, spravte to, spravte to zajtra, kedy by to už malo nabehnúť. Na ten ďalší deň teda išiel odhlásiť zamestnanca a aj ho odhlásil, no ale po niekoľkých dňoch dostal pokutu, a tu chcem zdôrazniť aj výšky tých pokút, lebo sú zase, tá pokuta je drakonická. Za jedného zamestnanca 2-tisíc eur, keby to boli dvaja zamestnanci, už je to 5-tisíc a tak ďalej, až do 16-tisíc, viac ako 16 500 eur. Pre malého zamestnávateľa osobitne je to až likvidačná, likvidačná pokuta.

    No samozrejme v tomto prípade sa ohradil, ja som ešte aj išiel splniť termín, všetko, na vašej strane bola chyba. Odpoveďou, odpoveďou bolo, jednoducho zákonný termín jeden deň, ten ste nedodržali, pokuta, pokuta platí. Takže takéto prípady sa bežne stávajú. Ale aj keby to nebolo, že Sociálna poisťovňa mala vtedy zlyhaný systém, takáto doba je veľmi drakonická, pokuta je veľmi drakonická a tento zákon je úplne neprimeraný. Ten zákon, jeho odôvodnením bolo, že to je boj proti čiernej práci.

    Tento návrh sa vzťahuje na odhlasovanie a iba odhlasovanie zamestnancov, nie na prihlasovanie. Pri odhlasovaní to znamená, že keď aj príde inšpekcia a nájde teda alebo zistí inšpekcia dodatočne, že zamestnanec nebol do jedného dňa odhlásený, ale do dvoch, do troch, do štyroch, tak jednoducho to s čiernou prácou nemá nič spoločné. Pretože odhlasovať sa dá iba vtedy, keď ten zamestnanec bol predtým riadne prihlásený so všetkými náležitosťami. Takže to znamená, že táto pokuta sa uplatňuje iba na to, keď ten zamestnanec tam legálne so všetkými náležitosťami pracoval, nie pre iné prípady. Hovoríme o legálne zamestnaných ľuďoch, ktorí s čiernou prácou nemajú naozaj, naozaj nič spoločné.

    My teda navrhujeme túto dobu predĺžiť z jedného na ôsmy deň a je tam, samozrejme, tá podmienka, že to je, keď inšpekcia, inšpekcia dodatočne zistí, že o niečo oneskorené bolo to, bolo to odhlásenie, čo už vlastne v praxi znamená, že bolo riadne, poriadne vybavené, že za tým nemohol byť ani úmysel nejakým spôsobom, nejakým spôsobom niečo podviesť, ktovie čo a tým pádom vlastne týmto návrhom odbremeňujeme od takejto naozaj drakonickej, drakonickej a nezmyselne hlavne, hlavne povinnosti.

    Takže ďakujem za pozornosť a chcel by som poprosiť všetkých vás, aby ste tento návrh zákona podporili. Opäť pomáha, pomáha tým najmenším, najzraniteľnejším, ktorí sa živia sami. Živia svoju, živia svoju rodinu a tieto pokuty, ktoré tam sú, sú naozaj absolútnym spôsobom aj likvidačné pre týchto najmenších.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, prítomní, vážení prítomní, ja samozrejme súhlasím s týmto predkladaným návrhom zákona a tie dôvody, myslím, môj kolega Jožko Rajtár, ako ich menoval úplne presne, ale on teda zdôrazňuje vo svojom vystúpení, že pozor, toto nie je prihlasovanie, toto je proces odhlasovania, kde skutočne hľadať nejaké, nejaké, za tým nejakú čiernu prácu, snahu o nejaké obchádzanie zákona, je asi nezmysel.

    Ale ja vám pre každý prípad sa pokúsim priblížiť aj ten opačný proces, to znamená to prihlasovanie a robím to preto, nie preto, že by to bolo súčasťou tohto návrhu, ale robím to preto, lebo bol by som rád, keby to bolo súčasťou nejakého vášho vládneho návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení, pretože ľudia po tom veľmi túžia. A ide jednoducho o to, že dnes je situácia v zákone: prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne musí byť za akýchkoľvek okolností ešte predtým, ako začne pracovať. Neexistuje, aby bol prihlásený sekundu po tom, ako začne pracovať, neexistuje. Na to uľahčenie prihlasovania by vám teda minister Richter povedal, veď predsa sú tam možnosti také, že stačí ho zaslať nejakou esemeskou, toto oznámenie, to prihlásenie emailom a podobne. To je pravda, čiže nemusí to prihlásenie byť technicky len formulárom, ktorý je na to určený, ale v každom prípade to prihlásenie musí byť, pokiaľ začne pracovať. Ak je sekundu neskôr, tak je zle a zle znamená, že je za to uvalená zo strany inšpektorátu práce dvojtisícová pokuta najmenej, ktorú nie je možné nijakým spôsobom odpustiť kvôli nejakým poľahčujúcim okolnostiam, nič také neexistuje, skrátka musí inšpektorát práce uložiť dvojtisícovú pokutu za jednosekundové oneskorenie pri prihlasovaní zamestnanca, a to sa, bohužiaľ, v praxi často stáva. Pretože ako naozaj porovnávať to s rôznymi úradmi, kde sú lehoty typu 30 dní, 15 dní na vybavovanie, 45 dní a neviem koľko, to je sen, pretože tu má ten podnikateľ, ten zamestnávateľ jednoznačne danú takúto lehotu veľmi prísne a nekompromisne pokuta 2 000 eur.

    Stáva sa bežne, bohužiaľ, že účtovníčka, ktorá to má na starosti vo firme, na niečo zabudne v hromade papierov, čo má vybaviť, zabudne, prehliadne, že mám tam pracovnú zmluvu, ktorú mala prihlásiť, stane sa, že ak to účtovníctvo robí externá firma, dôjde tam k nejakej zlej komunikácii medzi tým zamestnávateľom a tou externou účtovnou firmou a skrátka zabudne sa nie úmyselne, naozaj, prepánajána, neúmyselne dôjde k nejakému prehliadnutiu a tú chybu napravia. To znamená, zamestnanec začne pracovať v pondelok a oni v utorok alebo v stredu prídu na to, ježíš, my sme zabudli poslať tú prihlášku do Sociálnej poisťovne. No tak v utorok alebo v stredu tá prihláška tam ide. Žiadne, naozaj žiadne porušenie zákona o čiernej práci tu nie je v reálnom živote. Kto by chcel tu hovoriť o nejakej čiernej práci? Skrátka ľudskou chybou sa stane, že prihlášku pošle až na druhý deň, lebo sa niekde niečo zabudlo, niekde sa niečo, sa skrátka osobne nezadarilo, tá účtovníčka v pondelok bola s dieťaťom na vyšetrení, chcela prísť do roboty, čiže nechala si to až na pondelok ráno, ale prišlo do toho, prišli do toho nejaké vážne osobné problémy. Tak bola s dieťaťom na vyšetrení a tú prihlášku pošle až poobede.

    Prosím vás, veď uznajte jednu vec. Ak tá prihláška ide deň, dva, potom, ako teda mala ísť, ale ide, to znamená, je jasne preukázané, keď kontrola príde po týždni, kontrola príde ďalší týždeň, situácia bude taká, že zamestnanec pracuje, pracovná zmluva je platná, prihláška do Sociálnej poisťovne išla, ale až na druhý deň, ale išla, už je to tam, už je to tam, už je ten zamestnanec prihlásený len s dňovým omeškaním, ale je tam prihlásený. A zrazu príde víťazoslávne kontrola z inšpektorátu práce ďalší týždeň, keď všetko funguje, ako má. Ale inšpektorát práce si príde na hotové, 2 000 euro si vypýta, lebo má zo Sociálnej poisťovne nahlásené, že pozrite sa, pracovná zmluva začínala v pondelok, ale zamestnávateľ prihlásil zamestnanca až v utorok.

    Veď to pán Muňko takto s tlačením gombíka každý deň, obrazne povedané, posiela reporty na inšpektorát práce, že z tých 150-tisíc zamestnávateľov už len počtom pravdepodobnosti, keď si zvážite, každý deň niekto takúto chybičku krásy urobí. A inšpektorát práce, no nehnevajte sa, si chodí na hotové, hej, ak chce, hej, lebo toto je naozaj, ako pán Kažimír hovorí, veľmi nízko visiace ovocie. Ja by som skôr povedal, že to je ovocie, ktoré leží na zemi, len ho treba zdvihnúť.

    Jednoducho je to nespravodlivé, nemorálne zo strany koho? Nás? Vlády? Prosím vás, zbavme sa tohto problému a riešme to v nejakej ďalšej novele zákona o sociálnom poistení. Skúsme to tak urobiť. Poprosím v mene tých zamestnávateľov, ktorí nič neporušujú, len sa skrátka stane administratívna chyba.

    A keď sa ešte vrátim predsa len k tomuto návrhu zákona, k tomuto návrhu zákona zase, zase je to o tom, veď ten zamestnávateľ si tú povinnosť splnil, Sociálna poisťovňa vie, že si ju splnil, lebo toho zamestnanca odhlásil, hej? Nejde o žiadnu čiernu prácu, len v tej odhláške zase došlo nie v lehote, ktorá je nastavená tiež prísne, nemusí to byť v ten istý pracovný deň, kedy zamestnanec skončil pracovať, skončila pracovná zmluva, je tam jednodňová tolerancia, môže to byť až zajtra. Jednodňová tolerancia. K čomu to je dobré takto? My navrhujeme v podstate osemdňovú toleranciu. Ale viete, v prípadoch, že tá odhláška išla, pozor, pokuta pôjde v prípade, že odhlášku skrátka neposlali a môžu to indikovať snahu o čiernu prácu, ale tu ide o veci, kedy odhláška naozaj šla do Sociálnej poisťovne, len zase s určitým omeškaním. Ale Sociálna poisťovňa vie, že tá odhláška išla.

    Pozor, ja by som chcel ešte doplniť kolegu, aby sme si to zase nevysvetľovali úplne v čiernych farbách. Ono tá pokuta, tá pokuta zo Sociálnej poisťovne je v zákone definovaná tak, že Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do tých 16-tisíc eur, že môžu to byť aj naše obavy, že to môže byť až 16-tisíc eur, ale pri troche tolerancie to nemusí byť ani cent, hej? Takže chcem to trošku ešte takto doplniť, len rozumiete, môže to byť nula, môže to byť 16-tisíc, no skrátka nejaký úradník sa rozhodne. Pri všetkej úcte, keď ten úradník chce byť zlý, tak skrátka môže byť zlý, hej? Ak sa chová, respektíve ak sa riadi zdravým rozumom a trošku s nadhľadom, tak tú pokutu v odôvodnených prípadoch snáď neukladá. Nám ide o to, aby sme to skrátka dali aj legislatívne na tú správnu mieru, aby to bolo tak, že sa nemusia zamestnávatelia zbytočne obávať takejto nejakej hrozby a viete, niekedy tie medziľudské vzťahy aj s tými zamestnancami v rámci regiónu Sociálne poisťovne nemusia byť práve najlepšie.

    Takže jednoducho poprosím, skúste, skúste sa skutočne nad tým trošku zamyslieť. Ak ministerstvo financií vo svojom stanovisku tvrdí, že dôjde k výpadku peňazí z rozpočtu Sociálnej poisťovne, to ma tak trošku ešte zarazilo, no tak áno, keď to vezmeme mechanicky, čiže tie pokuty nebudú ukladané, tak je samozrejmé, že samozrejme, že k nejakému výpadku rozpočtu na príjmovej stránke dôjde, ale prosím, stavať logiku príjmovej stránky rozpočtu Sociálnej poisťovne na množstve a počte a výške vybratých pokút, to mi príde také trošku, trošku nad, za čiarou, hej? Ako rozpočet Sociálnej poisťovne má byť postavený na základe toho, ako sa teda naplánujú prijaté odvody, príspevok od štátu a podobne, ale nie postavenie na báze toho, že koľko Sociálna poisťovňa vyberie na pokutách, lebo potom si začnem myslieť, že ak teda v tom zákone, ešte raz zopakujem, je: "môže dať pokutu od nula do 16-tisíc eur", tak mám z toho potom taký pocit, že keď teda Sociálna poisťovňa ten plán neplní, ktorý si naplánovala, tak z toho môže- sa stane-musí a nie na úrovni jedného centu, ale na úrovni možno práve tých 16-tisíc, aby sa tie pokuty vyzbierali.

    Čiže toto mi trošku vŕta v hlave, toto mi trošku vŕta v hlave, ale znova, znova zdôrazňujem a apelujem kolegynky, kolegovia, (zaznievanie gongu) skúste, skúste zvážiť.

  • Poprosím vás, trochu kľud v sále.

  • Ďakujem. Skúste zvážiť, skúste zvážiť skutočne proti čiernej práci bojujme adresne a tam, kde bojovať treba. Toto je skôr skutočne v rovine šikanovania poctivých zamestnávateľov, nehnevajte sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 78, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 77. Zastupujete pána poslanca Lipšica?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak nech sa páči, pán poslanec.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 78.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za predkladateľov predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Cieľom tohto návrhu, alebo návrhu tohto zákona je odstránenie negatívnych dôsledkov, ktoré sú spôsobené neodôvodneným predĺžením praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. V záujme porovnateľnosti právnických profesií sa ďalej návrhom zavádzajú rovnaké trojročné praxe pre exekútorských koncipientov aj notárskych koncipientov. Pri zavedení práve tejto trojročnej praxe advokátskych koncipientov vychádzame z relevantných domácich dokumentov, ako aj štatistík zo zahraničia. Chceme v prvom rade zdôrazniť opodstatnenosť správy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako práve dôležitého ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť hospodárskej súťaže, ktorá navrhuje prehodnotenie regulácií pri všetkých profesijných službách, vrátane advokátov, a vo forme odstránenia limitácií pre vstup na trh, keďže takáto nepotrebná a neprimeraná regulácia rozširuje bariéru rozvoja hospodárskej súťaže, ktorá sa prejaví zvyšovaním cien alebo znižovaním kvality.

    Slovenská aj Česká republika boli už v roku 2004, keď bola Slovenská republika, keď bola v Slovenskej republike koncipientska prax tri roky. Už vtedy boli hodnotené Európskou komisiou za nové členské krajiny alebo nové členské štáty s najvyššou reguláciou. A za najviac regulované povolania sú považovaní práve advokáti, notári a lekárnici. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že táto advokátska prax v dĺžke troch rokov je dostačujúca vzhľadom na európsky kontext. Celkovo 24 štátov v Európskej únii má prax advokátskych koncipientov ustanovenú v kratšej dobe, ako to má Slovenská republika.

    A teraz by som chcel povedať, ktoré sú výnimkou, aby sme si to vedeli porovnať. Výnimkou sú iba Rakúsko, Litva a Lotyšsko. A teraz v členských štátoch ako je Belgicko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Maďarsko, Španielsko a Švédsko je taktiež v dĺžke troch rokov, ako je v návrhu, v Slovinsku a Fínsku v dĺžke štyroch rokov. Dĺžka praxe v ostatných členských štátoch nepresahuje dva roky. Tu môžeme vidieť, že práve absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch znevýhodnení.

    Ďalej sa domnievame, že na obmedzovanie vstupu budúcich advokátov na trh tým, že sa práve im predĺži povinná koncipientska prax, že na to nie sú žiadne legitímne dôvody, keďže Slovenská republika má v porovnaní aj s ostatnými členskými štátmi relatívne malý počet v pomere k počtu obyvateľov. Spomedzi 28 štátov sme na 18. mieste. Takže môžeme vidieť, že je to skôr v tej druhej časti, až takmer ku koncu. Sme ďalej presvedčení, že práve v čase vysokej nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku, práve toto vyššie alebo toto regulované, regulovanie vstupu do profesijných povolaní nie je správnym krokom, keďže sa ním obmedzujú ich príležitosti a slobodný prístup k výkonu advokátskeho povolania. Vieme, že nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov je na Slovensku na základe Eurostatu 33 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Jedným z dôležitých alebo jedným z negatívnych efektov zvýšenia koncipientskej praxe je tiež úbytok mladých ľudí ochotných absolvovať práve päť rokov povinnej koncipientskej praxe na Slovensku.

    Aha, toto je veľmi zaujímavé, že práve podľa pána Vychopeňa, predsedu Českej advokátskej komory sa práve po zavedení päťročnej koncipientskej praxe v Slovenskej republike zvýšil počet koncipientov v Českej republike trojnásobne, pretože v Českej republike je dĺžka koncipientskej praxe na úrovni troch rokov. Chcem vyjadriť, že neobávame sa, že by sa po vrátení dĺžky koncipientskej praxe na tri roky znížila kvalita advokátov. A to preto, lebo každý budúci advokát musí úspešne vykonať advokátsku skúšku.

    Takže by som to teraz tak zhrnul, práve tie argumenty pre opätovnú dĺžku praxe advokátskych koncipientov. Dvadsaťštyri z 28 členských štátov Európskej únie majú prax advokátskych koncipientov kratšiu. Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľov. Päťročná koncipientska prax vyháňa vzdelaných mladých ľudí do zahraničia. A neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná koncipientska prax zvyšuje kvalitu advokátov. Takže práve kvôli spomenutému a v záujme, alebo ešte by som doplnil, že v záujme lepšej porovnateľnosti právnických profesií uplatnenie absolventov právnických fakúlt a väčšieho výberu v rámci právnických profesií sa trojročná prax navrhuje zaviesť aj pre exekútorských koncipientov a notárskych koncipientov. V oboch prípadoch sa znižuje z piatich rokov. Ani v tomto prípade sa neobávame, že by zníženie kvality budúcich exekútorov a notárov mohlo nastať, pretože opäť, aj tí musia úspešne vykonať odbornú skúšku, resp. teda notársku skúšku.

    Dôležité je na záver skonštatovanie, že navrhované znenie zákona bude mať pozitívny, pozitívne sociálne vplyvy najmä v zvýšení zamestnanosti mladých ľudí a v dlhodobom časovom horizonte možno očakávať dokonca, že viac advokátov na trhu bude znamenať väčšiu konkurenciu a v konečnom dôsledku s tým spojené aj nižšie ceny ich služieb. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Preto vás chcem požiadať naprieč celému politickému spektru o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom návrhu zákona je skrátiť trvanie praxe advokátskych koncipientov na tri roky.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, určiť ho za gestorský a stanoviť lehotu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

    Á, nech sa páči, pardon, pán poslanec Dostál.

  • Chcel by som pred vystúpením v zmysle čl. 6 ods. 1 oznámiť možný osobný záujem, keďže som vyštudoval právnickú fakultu a možnože sa niekedy budem uchádzať možno byť advokátskym koncipientom. Chcel by som predovšetkým podporiť tento návrh zákona a zmeniť dôsledky novely, ktorú schválil parlament v roku 2012 v počiatočnom období pôsobenia druhej vlády Roberta Fica.

    Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.

    V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.

    Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.

    Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.

    Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.

    Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Podobne deklarujem konflikt záujmov, ale v opačnom garde, ako kolega Dostál. Som advokát a teda zamestnávateľ aj v súčasnosti jedného koncipienta. Musím súhlasiť s tým, čo uviedol kolega Dostál. Tento zákon plní iný ako deklarovaný účel a jeho dôsledkom alebo ten zákon, ktorý má tento návrh zákona zmeniť, plní iný účel ako deklarovaný účel. A jeho dôsledkom naozaj nie je žiadne zlepšenie kvality advokátskych služieb. Naopak. Myslím si, že ak chceme zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v advokácii, musíme zlepšiť kvalitu našich škôl, ktoré sú otrasné, pokiaľ ide o prípravu advokátov. A musíme zvýšiť úroveň právneho štátu, pretože advokáti v podstate do veľkej miery nerobia nič, len vybavujú. Neriešia právne problémy, len vybavujú. Keď niekto chce riešiť právne problémy, tak musí robiť buď právne veci, ktoré nesúvisia s naším právnym prostredím alebo hlavne nie so súdmi, alebo musí pracovať pre klientov, ktorí majú právne potreby v zahraničí. Preto sa prihováram za to, aby sme aj v prostredí advokácie riešili problémy naozaj a nie zdanlivo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som len na záver teda k tomuto návrhu zákona povedal, že máme veľmi šikovných mladých ľudí na Slovensku a verím, že ako európska krajina vytvoríme porovnateľné podmienky pre našich mladých ľudí, aby pre práve rozvoj aj tejto svojej kariéry nemuseli odchádzať do zahraničia, ale mohli sa rozvíjať tu. A vidím a aj vďaka tomu, ako sme počuli príspevky v rozprave, že nie sú k tomu žiadne nejaké výhrady. Tak verím, že toto sa odrazí aj v hlasovaní a že to podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 79. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 78. Chcem sa opýtať, kto zastupuje pána poslanca Lipšica pri predkladaní tohto návrhu? Tlač 79, pán poslanec. Tlač 79.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 79.

  • Ďakujem. Tlač 79. Poprosím vás chvíľočku. Sedemdesiatdeväť. Áno. Ospravedlňujem sa za malé zdržanie. Technika tu zlyháva. Dobre.

    Takže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic.

    Cieľom tohto predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Dopad na štátny rozpočet je neutrálny až pozitívny, keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeniu návrhu tohto zákona.

    Návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať miesto, stanovisko, navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Končím dnešný rokovací deň.

    Len pre informáciu, budeme pokračovať v utorok bodmi 7, 8, 9. Je to tlač 24, 44 a informácia o predsedníctve Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Je to podľa schváleného programu v utorok o deviatej hodine ráno.

    Prajem vám príjemný zvyšok dňa a pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.