• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Krištúfková, poslanec Pčolinský, Sloboda a Šebej. A na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Béla Bugár a poslankyňa Erika Jurinová.

    Pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o návrhoch skupín poslancov na vydanie noviel Zákonníka práce (tlače 59, 65, 87, 97, 98, 102 a 105),

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem.

    Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jozef Mihál, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa poslanec Igor Matovič.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som niektoré veci zopakoval, zdôraznil a zároveň aby som povedal, myslím, aj niečo nové. A tak ako to býva zlým zvykom, ráno o deviatej tu temer nikto nie je okrem tých, ktorí musia veľa čakať s vystúpeniami obvykle.

    No ale so záujmom som si prečítal status pána poslanca Blahu na Facebooku, čiže prepáčte, že budem takouto formou reagovať na tej jeho status, lebo naživo sa s ním debatovať, zdá sa, momentálne nedá. Trošku mi je to ľúto, ale dobre. Tak pán poslanec Blaha píše, že veľká časť návrhov zákonov, ktoré predložila opozícia, sa týka zmien v Zákonníku práce, áno. A píše: „A tieto zmeny v Zákonníku práce by brutálne oslabili zamestnancov a sociálne dohody na Slovensku.“ Citujem: „Chcú oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov.“ A teraz sa zastavím. Čiže pán Blaha píše, že chceme oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov. Čiže to je jeden z návrhov, ktorý predkladáme v tomto balíku. Čiže čo my navrhujeme? Navrhujeme, aby sa zo Zákonníka práce vypustilo obmedzenie, ktoré tam pribudlo pred dvoma rokmi, podľa ktorého agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávatelia najdlhšie dva roky a v rámci tých dvoch rokov môže dôjsť štyrikrát k predĺženiu jeho dočasného pridelenia. Takéto obmedzenie tam predtým nebolo. Dostalo sa tam pred približne dvoma rokmi za druhej vlády Roberta Fica. My teda hovoríme, dajme to von, vráťme to do toho stavu, ktorý tam bol pred dvoma rokmi. Samozrejme, pán Blaha by určite tvrdil, to je poškodenie zamestnanca a tak ďalej. No tak, dobre. ak agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávateľa najdlhšie dva roky a potom musí odísť, tak to vo väčšine prípadov v slovenskej praxi znamená, že musí odísť, že prišiel úplne o prácu. Takže podľa pána Blahu my tým, že mu umožníme ďalej pracovať u toho užívateľského zamestnávateľa, ho poškodzujeme. My, naopak, tvrdíme, že súčasný Zákonník práce ho poškodzuje, pretože po dvoch rokoch vlastne musí stratiť zamestnanie zo zákona, Zákonník práce hovorí, musíš z tej firmy odísť preč, hej, tá agentúra ti musí nájsť niečo iné, ak chceš ďalej pracovať. A čo keď sa to tej agentúre nepodarí, ako to v praxi často býva, lebo nie každá agentúra má tak rozsiahlu sieť kontaktov na užívateľských zamestnávateľov, aby vedela na toto reagovať? Tak jednoducho tvrdím, že vo väčšine prípadov ten agentúrny zamestnanec tým pádom po dvoch rokoch prichádza o prácu. Toto chce pán Ľuboš Blaha? My chceme, aby mohol pracovať ďalej.

    Ja teda musím povedať, pretože chodím veľmi často, viete, na prednášky, diskutujem o týchto veciach, o Zákonníku práce s ľuďmi z praxe, nie s umelými figurínami, ktoré sedia v nejakých ústavoch, ale so živými ľuďmi, ktorí pracujú, ktorí pracujú vo firmách, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, tá jedna z tých praktík, ktoré sa, bohužiaľ, rozmohli, je tá, že ak môže byť zamestnanec v jednej firme maximálne dva roky, tak ak ho teda nemajú po tých dvoch rokoch prepustiť, tak to robia tak, že po tých dvoch rokoch prejde od firmy A do firmy B, kde znovu pracuje ako agentúrny zamestnanec. Čiže nemá ten trvalý pracovný pomer, o ktorom si myslí pán Blaha, že to je len tak, čiže dva roky je vo firme A, potom je dva roky vo firme B, potom sa vracia na dva roky do firmy A, na dva roky do firmy B. A ako sa hovorí, donekonečna je v pozícii agentúrneho zamestnanca, čomu by chcel pán Blaha zabrániť tým, že trvá na tom, aby to dvojročné obmedzenie zostalo v Zákonníku práce. Ja opakujem ešte raz, toto toho agentúrneho zamestnanca nijakým spôsobom nechráni pred tým zlým agentúrnym zamestnávaním. Práve, naopak, v mnohých prípadoch to znamená, že pracuje dva roky a po dvoch rokoch je preč, musí si hľadať niečo iné a nie vždy sa mu to podarí.

    Mimochodom, ten problém nie je v tom, že my tu máme agentúry, ktoré sú zlé a ktoré, ako pán Blaha hovorí, zdierajú zamestnancov. Tie agentúry tu máme preto, lebo normálni štandardní zamestnávatelia, ktorí by radi mali svojich kmeňových zamestnancov, na ktorých je, samozrejme, väčšie spoľahnutie, sú lepšie zaškolení, majú prax a tak ďalej a tak ďalej, škoda míňať písmenká na vysvetľovanie tejto veci, radi by zamestnávali svojich kmeňových ľudí, lenže pri nepružnom Zákonníku práce, ako ho máme, a sa snažíme tu nepružnosť týmito návrhmi práve odstrániť, aj keď nie všetko, ale aspoň to, čo sa podľa nás vcelku hravo dá, pokiaľ bude nepružný Zákonník práce vo veci zamestnávania kmeňových zamestnancov, tak tu jednoducho tie agentúry vždy budú mať svoj priestor, pretože bude dopyt po agentúrach. A keď je raz dopyt, tak je aj ponuka. A to teda znamená, že tí, ktorí by pri lepšom Zákonníku práce mohli mať trvalé zamestnanie ako kmeňoví zamestnanci týchto užívateľských zamestnávateľov, dnes to takto nie je, dnes sú radi, keď môžu pracovať aspoň cez agentúru. Tak to jednoducho je.

    Keď už to takto máme, riešenia sú, opakujem, dve, buď zjednodušiť Zákonník práce, aby zamestnávatelia mohli ľahšie tvoriť trvalé pracovné miesta, alebo ak nie je ochota počúvať takéto návrhy, tak potom nechajme tie agentúry žiť, pretože to znamená, že desaťtisíce zamestnancov, ktoré by inak sedeli doma a prácu by nemali alebo ktoré boli by niekde možno v zahraničí mimo svojich rodín, sú rady, že môžu aspoň takouto formou pracovať.

    Druhá vec, ktorú meníme, pokiaľ ide o agentúrne zamestnávanie, ktoré pán Blaha napáda vo svojom statuse na Facebooku. Navrhujeme, aby sa Zákonník práce znova vrátil do pôvodného stavu tak, ako bol pred dvoma rokmi, a navrhujeme, aby sa zrušila spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie pracovných a mzdových podmienok na strane agentúry a jej agentúrneho zamestnanca.

    Poprosím o trošku trpezlivosti, vysvetlím, o čo ide. Zákonník práce v § 58 stanovuje jednoznačne a správne, že ak agentúrny zamestnanec je dočasne pridelený u užívateľského zamestnávateľa, tak jeho pracovné a mzdové podmienky musia byť prinajmenej rovnako výhodné, ako ich majú výhodné kmeňoví zamestnanci. Vysvetlím to zjednodušene. Pôjde, povedzme, o nejaký výrobný závod, o nejaký strojársky podnik, o prácu na nejakej linke, kde kmeňový zamestnanec zarába, dajme tomu, 600 eur mesačne v hrubom. Toto pravidlo znamená, že ak na tej linke rovnocenne rovnakú prácu vykonáva aj zamestnanec z agentúry, tak musí dostať hrubú mzdu tiež najmenej 600 eur, keby dostal 599, je to porušenie Zákonníka práce. Chcem zdôrazniť, agentúrny zamestnanec je agentúrny preto, lebo jeho zamestnávateľom, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie všetkých predpisov, je agentúra dočasného zamestnávania, v ktorej má svoju zmluvu. Čiže zamestnávateľom je agentúra dočasného zamestnávania a tá si musí plniť všetky svoje povinnosti. To je jasné a logické. Čiže táto agentúra je zodpovedná za to, aby mzda tohto zamestnanca bola vypočítaná v správnej výške, čiže v našom príklade, aby to bolo najmenej 600 eur. Ak by to bolo 599, tak je to porušenie Zákonníka práce, za čo, samozrejme, zodpovednosť nesie zamestnávateľ tohto zamestnanca, čiže, znovu opakujem, agentúra dočasného zamestnávania. No lenže pred dvoma rokmi sa do Zákonníka práce dostalo ustanovenie, ktoré hovorí, ak by došlo k porušeniu Zákonníka práce a tá mzda by bola predsa nižšia, tak tú zodpovednosť za to porušenie nesie aj užívateľský zamestnávateľ u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje. Čiže ak by teda agentúra vyplatila nie 600, ale 599 eur, to chýbajúce euro má teda doplatiť ten užívateľský zamestnávateľ, ktorý len využíva prácu toho agentúrneho zamestnanca, ale nie je jeho zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť, to všetko nesie tá agentúra.

    Pozrite sa, to máte niečo podobné ako keď príde nejaká návšteva ku vám domov na aute a tá vaša návšteva zaparkuje pred vaším domom spôsobom, ktorý je proti dopravným predpisom, prídu dopravní policajti a by vám zazvonili a povedali: „Aha, to je vaša návšteva? Pozrite sa, nesprávne parkuje.“ Vy dostanete pokutu, lebo vy ste zodpovední za to, že tá vaša návšteva zaparkovala na mieste, kde je zákaz státia. Rozumiete tomu? Prečo by ste vy mali dostať pokutu, mali niesť zodpovednosť za to, že niekto iný porušuje v tejto republiky zákony, nech už sú, aké sú? To je jednoducho nezmysel. Dá sa dokonca polemizovať, či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky?

    Skrátka a dobre, my navrhujeme, aby tá takzvaná spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie mzdových a pracovných podmienok bola zrušená, tak ako to bolo pred dvoma rokmi, a aby teda tá zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce bola na tom, kto je tým zamestnávateľom, teda na agentúre dočasného zamestnávania tak, ako je to logické a správne.

    No čo píše pán Blaha ďalej? „Chcú znižovať ochranu bezpečnosti pri práci.“ Jediná vec, ktorú v tomto balíku zákonov chceme zmeniť a ktorá sa týka nejakým spôsobom bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, je včera spomínané dosť dlho, a to teda nie je súčasťou tohto balíka, ale je to extra, a už ste rozhodli, že to prijaté nebude, zrušenie povinnej pracovnej služby pre zamestnancov v kategórii rizika 1, teda rizika žiadneho, a kategórii rizika 2, teda rizika naozaj symbolického. Škoda to opakovať, ale aspoň jednou vetou poviem, pani kolegyňa, ďalšia kolegyňa, ľudia z praxe tu potvrdili, aký je to nezmysel, pretože toto sa netýka len tých podľa pána Blahu vykorisťovateľov, kapitalistov, ktorí zdierajú svojich zamestnancov, to sa týka napríklad aj štátnej správy, samosprávy, neziskových organizácií, každého, kto zamestnáva človeka v pracovnom pomere alebo na dohodu. Takých zamestnávateľov je tu neuveriteľne veľa. A všetci sú šikanovaní doslova a finančne žmýkaní zbytočne len kvôli tomu, aby nejakí lobisti zarobili nejaké peniaze. Je to jednoducho len a len o tom. Vôbec tu nejde o ochranu zdravia. Pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí pracujú v tých rizikových kategóriách 3 a 4, my navrhujeme, aby tam pracovná zdravotná služba zostala. Pán Blaha si totiž kaká do vlastného hniezda na rozdiel od vlády, ktorá v programovom vyhlásení vyhlasuje, že pracovnú zdravotnú službu treba plošne zrušiť. Takže ak tu má niekto rozum, tak je to, prosím pekne, skupina poslancov zo strany SaS, ale či ho má pán Blaha, neviem, neviem.

    Ďalej pán Blaha píše: „Chcú znížiť minimálne mzdové nároky pre kvalifikovanejších zamestnancov.“ Ja opakujem, my sme svetová rarita, pretože nielen teda že máme zavedenú minimálnu mzdu, čo teda rarita nie je, približne dve tretiny krajín Európskej únie majú tiež zavedenú minimálnu mzdu, jedna tretina krajín v Únii ju zavedenú nemá. A tam sa jednoducho kladie dôraz na dohody medzi odbormi a zamestnávateľmi, a nie na to, že štát v zákone niečo určí. Dobre, máme minimálnu mzdu. Dajme tomu, že za daných okolností s ňou súhlasíme, ani ju nenavrhujeme zrušiť, ale minimálne mzdové nároky, to znamená ďalších päť úrovní minimálnej mzdy, ktoré sú pre tých naozaj kvalifikovanejších, respektíve vysoko kvalifikovaných zamestnancov, zrušiť chceme, pretože je to úplne zbytočné. Zbytočne to zaťažuje zamestnávateľov, ktorí môžu nevedome možno urobiť chybu v tom zatriedení zamestnanca do toho stupňa a potom sú poľahkým cieľom a terčom pre inšpektoráty práce, ktoré nie preto, že by niekto niečo úmyselne porušil, ale možno z nejakej nepozornosti porušia to, čo jednoducho je v Zákonníku práce čistý nezmysel. Kvalifikovanejší zamestnanec takúto ochranu jednoducho nepotrebuje. Na čo jednoducho máme chrániť inštitútom minimálneho mzdového nároku vysokoškolského profesora, generálneho riaditeľa, skúseného manažéra alebo obchodníka, vysokokvalifikovaného technika, inžiniera, absolventa troch vysokých škôl? Na čo je to dobré?

    Prepáčte, ja zacitujem zo Zákonníka práce, aby ste vedeli lepšie, o čom teraz vlastne hovorím. V Zákonníku práce, ak si dáte tú námahu, nájdete si prílohu, ktorá je teda na konci textu. Tak v tej prílohe sú vlastne zatriedenia zamestnancov do tých stupňov náročnosti, ktoré nám Zákonník práce komplikujú. A v závislosti od toho potom má byť stanovený ten minimálny mzdový nárok, respektíve tá špecifická minimálna mzda pre vysokoškolského profesora napríklad. Takže, prepáčte, už to tu mám. Je to príloha č. 1 v Zákonníku práce, hovorím, nájdete to na konci Zákonníka práce. A poviem vám, tam máme vlastne šesť stupňov náročnosti. Šestka je to naj, hej, kde teda musí byť minimálna mzda 405 eur krát dva, čiže 810 eur najmenej. Tak, prosím pekne, ten šiesty stupeň náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti, s najširšími spoločenskými dôsledkami, výkon špecializovaných a certifikovaných činností, zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, riadenie, organizáciu a koordináciu najzložitejších systémov a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho ten šiesty stupeň, to je ten zamestnanec, ktorý je skutočne skúsený, vysokokvalifikovaný, má obrovskú zodpovednosť, riadiaci pracovník v najvyššom stupni riadenia a podobne. A my týchto zamestnancov chránime pre nich na mieru ušitou minimálnou mzdou. Veď to je prosím vás absurdné. Toto naozaj ani vo svete, ani v Európe nikde nie je. Toto je len špecialita Slovenskej republiky. Dajme to, prosím vás, preč. Pán Blaha nevie, o čom hovorí. Tu sedí v parlamente, sedí v nejakom ústave. V živote v nejakej fabrike nebol dlhšie ako na hodinu, kde mu dali kávičku, koláčik a porozprával sa a odborármi o tom, aký je život ťažký.

    No ale čo tu ďalej pán Blaha píše? „Chceme umožniť zamestnávateľom protizákonne prepustiť svojich zamestnancov a vykúpiť sa z toho bez väčšej sankcie.“ Tu vlastne reaguje pán Blaha na náš návrh, aby sa náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo súčasného rozsahu až 36 priemerných mesačných zárobkov znížila na najviac šesť priemerných mesačných zárobkov. Ide jednoducho o to, že ak zamestnávateľ poruší Zákonník práce pri prepustení zamestnanca, urobí možno formálnu chybu. To znamená, že nesprávne možno zadefinuje ten výpovedný dôvod alebo nedodrží o jeden deň nejakú lehotu a skúsený právnik, ktorý sa zaoberá pracovným právom, si ho potom vychutná na súde, tak dnes ten právnik môže takémuto zamestnancovi vysúdiť až tri priemerné ročné platy ako náhradu za to neplatné prepustenie, ktoré môže byť naozaj z nejakého veľmi, veľmi možno dôvodu, ktorý bol nie úmyslom a podobne. My navrhujeme, aby tá náhrada bola vo výške najviac šiestich priemerných mesačných platov. Veď si, prosím vás, predstavte, polročný plat dostane zamestnanec, ktorému súd prizná túto náhradu. Polročný plat je málo? Ak pán Blaha naráža na to, že takto sa vlastne zamestnávatelia budú akože lacným spôsobom úmyselne, protiprávne zbavovať zamestnancov, tak pán Blaha naozaj v živote nebol v nejakej výrobnej firme, pretože netuší, o čom hovorí. A ani si neprečítal Zákonník práce, ani nevie, o čom je vlastne reč.

    Pokiaľ ide napríklad o odstupné, tak pri veľmi skúsenom zamestnancovi, ktorý desať rokov odpracoval u zamestnávateľa, je odstupné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov. Tuto hovoríme o šiestich. To znamená, je to stále ešte plus 50 %, ako by bolo odstupné regulárne pri skončení pracovného pomeru tým správnym výpovedným dôvodom. Čiže keď chce niekto obchádzať Zákonník práce a jednoducho natvrdo zamestnanca protiprávne prepustí s tým, že dostane ako sankciu povinnosť zaplatiť šesť priemerných mesačných platov, to je jednoducho stále o 50 % viac, ako by to bolo v prípade toho najväčšieho odstupného daného Zákonníkom práce. Podľa nás je, skrátka, aj v tomto pomere tá výška tej sankcie pri neplatnom skončení, zdôrazňujem, jednoducho primeraná. Porovnajte si štyri mesiace a 36 mesiacov. Veď to je obrovský rozdiel, to je obrovský nepomer. Štyri mesiace, šesť mesiacov ako sankčne, to už až taký nepomer nie je. Ale stále je to jednoducho zásadne viac, akoby zamestnávateľa stálo odstupné.

    A zdôrazňujem jedno znova a znova a znova, keď sa rozprávam so zamestnávateľmi, čo im vadí v Zákonníku práce? Práve tento paragraf, tá povinnosť vyplatiť zamestnancovi až 36 priemerných platov je najväčším blokátorom tvorby nových pracovných miest. Keď si menší zamestnávateľ uvedomí, že v prípade problémov a prepustenia zamestnanca, pri šikovnom právnikovi, ktorý si toho zamestnanca nájde

  • Počúvate ma, čo hovorím?

  • , nie zamestnanec si nájde právnika, ale právnik si nájde prepusteného zamestnanca, pretože sú tu ľudia, ktorí sa týmto jednoducho programovo živia, a mám taký pocit, že sú nejakým spôsobom možno aj napojení na odborárov, no ale, dobre, ten právnik si toho zamestnanca nájde, 36 mesačných platov, to môže byť suma 40-tisíc eur napríklad, toto je najväčší problém, kvôli ktorému menší zamestnávatelia netvoria nové pracovné miesta, hoci by ich tvoriť mohli, pretože majú dostatok zákaziek a vedeli by tú prácu zamestnancovi ponúknuť. Ale neurobia to, lebo majú obavu, že ak po roku, po dvoch rokoch tie zákazky skončia a budú musieť to pracovné miesto rušiť, tak môžu naraziť na ten problém, že napriek tomu, že sa budú snažiť teda z nutnosti toho zamestnanca prepustiť v súlade so Zákonníkom práce, lebo život je raz taký, môžu urobiť nejakú drobnú chybu a tí skúsení právnici jednoducho v tom vedia chodiť. Čiže napríklad potom čo sa stane? Tento malý zamestnávateľ, ktorý by vedel vytvoriť nové pracovné miesto, čo spraví? Zavolá do nejakej agentúry: „Prosím vás, vy ste agentúra dočasného zamestnávania? Pošlite mi vášho agentúrneho zamestnanca.“ A vraciame sa na začiatok, hej. Čiže namiesto toho, aby sa tvorili nové pracovné miesta, aby mali ľudia istotu trvalého zamestnania, tak tu majú raj agentúry dočasného zamestnávania.

    Ja si normálne myslím, že takto nastavený Zákonník práce je tu naschvál preto, lebo ktosi tu dostáva provízie za to, že tu fungujú agentúry. A vážne si to myslím. A niečo o tom aj viem. Len ak teda niekto ma vyzve, aby som podal trestné oznámenie, tak viete, že v takýchto veciach sa trestné oznámenia podávajú veľmi ťažko, lebo ľudia, ktorí to robia sú dosť šikovní na to, aby sa nenechali nachytať.

    Keby sa v tomto štáte malo naozaj „bojovať“ proti agentúrnemu zamestnávaniu, tak viete, čo by bolo potrebné spraviť? A navrhnite to poslanci za stranu SMER, ľavičiari. Navrhnite, aby agentúry dočasného zamestnávania nemali výnimku, ktorú dnes majú pri zamestnávaní na dobu určitú, pretože, pretože bežný zamestnávateľ môže zamestnávať na dobu určitú najdlhšie dva roky, hej, ale agentúra môže zamestnávať na dobu určitú donekonečna, na 5, na 6, na 10 rokov, len po dvoch rokoch vždycky musí toho zamestnanca premiestniť z firmy A do firmy B a potom zase naspäť, ale môže ho na dobu určitú zamestnávať donekonečna. A toto je voči tým zamestnancom nespravodlivé. A to potom robí ten biznis pre agentúry. Zamyslite sa nad tým, kde je vlastne kameň úrazu. Skúste sa aspoň medzi štyrmi očami spýtať ministra Richtera, čo si on o tom myslí.

    A vy, čo o sebe hovoríte, že nie ste ľavicové strany, a hovoríte, že chcete, aby v tom Zákonníku práce došlo k nejakým zmenám, aspoň tak ste to hovorili pred voľbami, vy sa zamyslite tiež nad tým, pretože, zdôrazňujem ešte raz, toto, čo my navrhujeme, má za cieľ, po prvé, v prvom pláne zlepšiť podnikateľské prostredie, a to ste aj vy sľubovali vašim voličom pred voľbami, a, po druhé, bude z toho plynúť vyššia tvorba nových pracovných miest a vyššia zamestnanosť. A to ste tak isto hovorili vašim voličom, že chcete urobiť opatrenia, aby sa nezamestnanosť znížila. Toto je príklad takých opatrení.

    Tak sa tu, prosím vás, nesporme v štýle statusov pána Blahu na Facebooku a zamyslime sa nad tým, diskutujme o tom spolu. Ja viem, že možno máme so stranou SMER veľmi protichodné názory, jasné, ale pokiaľ viem, vy ste vláda širokej koalície. Ak tam máte nejaké slovo, tak si to povedzte aspoň medzi sebou na tých koaličných radách, keď už tu plošne odmietnete návrhy SaS preto, lebo to predkladá SaS.

    Čo tu ešte píše pán Blaha? Aha, počúvajte: „Chcú znižovať príplatky za prácu vo sviatok a v nedeľu.“ Tak si to rozoberme. Áno, chceme znižovať príplatok za prácu vo sviatok z dnešných 50 % priemernej mzdy na 25 % priemernej mzdy. Áno, je to tak. Pán Blaha pokračuje: „Chcú znižovať príplatky za prácu v nedeľu.“ Pán Blaha sa v tejto vete úplne strápnil, pretože dnes žiadny príplatok za prácu v nedeľu neexistuje, čiže nie je čo znižovať. Nič znižovať sa akosi nedá. My navrhujeme práve, naopak, zavedenie príplatku za prácu v nedeľu z toho dnešného nič na 25 % priemernej mzdy. Čiže čo teda chceme v tejto veci urobiť? Ešte raz, chceme znížiť príplatok za prácu vo sviatok z 50 % na 25 % priemernej mzdy, áno, ale na druhej strane neexistujúci príplatok za prácu v nedeľu chceme zaviesť a dať ho na úroveň 25 % priemernej mzdy. Čiže z jednej strany chceme poškodiť zamestnanca, dobre, ale z druhej strany mu chceme pomôcť, pretože za prácu v nedeľu bude musieť dostať príplatok. A teraz matematici, teda matematici, ktorí teda vedia narátať do 50, takto to myslím, nech si skúsia spočítať, či je viac 15 sviatkov v roku, kde sa ten príplatok zníži o polovicu z 50 na 25 %, alebo 52 nedieľ v roku, kde sa nulový príplatok zavedie na výšku 25 %. Zrátajte si to, je to veľmi jednoduché zadanie, skúste, čo vám teda vyjde. Mne vyšlo, že toto nastavenie v konečnom dôsledku viac ako dvojnásobne oproti súčasnému stavu zvýhodní zamestnanca, ktorý má zmeny aj vo sviatok, aj v nedeľu, všelijako to vychádza, či je to v nejakých nepretržitých prevádzkach alebo či je to, povedzme, v maloobchode. Pán Blaha sa tvári veľmi múdro, ale on vlastne Zákonníku práce vôbec nerozumie. To sú len také tie floskuly, lebo on je, skrátka, ľavičiar, on je marxista, tak on musí sa k tomuto takto odborne vyjadriť.

    Čiže že chceme na súčiastky rozobrať Zákonník práce. Keby sme chceli na súčiastky rozobrať Zákonník práce, neviem, ako sa to teda robí, ale my teda máme okrem iného aj komplexný návrh, voláme to liberálny Zákonník práce, ktorý je o polovicu tenší ako ten súčasný, kde by došlo k zásadným zjednodušeniam, a to by sa možno dalo nazvať tak, že rozoberieme ten súčasný. Toto je niekoľko opatrení, ktoré majú zjednodušiť podnikanie, zjednodušiť tvorbu nových pracovných miest a v mnohých veciach aj zvýhodniť zamestnancov, vid ten príplatok za nedeľu, ktorý dnes neexistuje. My ho chceme zaviesť. Takže pán Blaha je jednoducho mimo, ale, dobre, jeho fanúšikovia mu tlieskajú, pretože on marxista niečo vtipné napísal. Tí, ktorí tomu nerozumejú rovnako, ako tomu nerozumie on, nikdy možno ani nepracovali, nieže podnikali, tak mu tlieskajú.

    Ja verím, že vy ste rozumnejší ľudia ako pán Blaha, najmä tí, čo sa nehlásite k politickej strane SMER, ale k tým stranám, ktoré niečo o zjednodušení podnikania hovorili pred voľbami. Tuto je niekoľko návrhov, ktoré skutočne v žiadnom prípade nie sú škodlivé pre zamestnancov. A pokiaľ tu pán Blaha hovorí, že tu treba vyjednávať s odborármi a podobne, toto všetko, čo my hovoríme, v Zákonníku práce bolo, ale v rokoch 2012 – 2015, keď tu bola jedna veľká vláda SMER-u, 83 Kolesíkov tu sedelo, tak vtedy si to, samozrejme, schválili, lebo ľavica, lebo sociálni demokrati keď už nevedeli nič iné, tak týmto spôsobom sa snažili niečo ukázať, že oni sú skutočne sociálni demokrati, a nie zástupcovia oligarchov v tomto parlamente. Ale vy, ktorí tu sedíte dnes, ste snáď rozumnejší ľudia. Alebo nie je to tak?

    Takže ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť, vidím tu 30-minútový prejav, prepáčte, ale musel som reagovať, musel som reagovať, pretože takéto niečo by sa tu nemalo objavovať. Takto tú politiku, prosím vás, nerobme, skúsme konštruktívne spolupracovať a zamyslieť sa nad tým, ako Slovensko pohnúť dopredu. Máme nepružný Zákonník práce, skúsme aspoň tie najväčšie hlúposti z nášho pohľadu vyhodiť von. Uľahčíme tým podnikanie, uľahčíme tým zamestnávanie, uľahčíme tým tvorbu nových pracovných miest. Nemusíme investovať desaťtisíce eur z eurofondov do vytvorenia umelých pracovných miest, nebude to tento štát stáť ani euro. Tie eurofondy môžu, pán kolega, ísť do výstavby ciest na Orave napríklad, a nie do toho, aby pán Richter sa schválil, že máme tu projekt, ktorý vytvorí 3-tisíc pracovných miest, ale stojí to 30 mil. eur, no. Viete, čo by sa mohlo postaviť na Orave za 30 mil. eur? To vy viete lepšie ako ja? Skúste sa nad tým zamyslieť, akým spôsobom tu vyhadzujeme peniaze, aby pán minister mohol ukazovať tabuľky, že on vytvoril pracovné miesta. Vytvoril ich. Lenže ako draho ich vytvoril? My týmto spôsobom vytvoríme pracovné miesta úplne zadarmo.

    Ďakujem za vašu pozornosť (potlesk).

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov, posledná pani Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Mihál, vôbec nepochybujem o úprimnosti vášho presvedčenia, čo ste hovorili. Je to najlepšie, čo viete ponúknuť. Len má to jednu chybu. Ideové východiská, z ktorých vychádzate, kde sa uplatnili, síce zlepšujú podnikateľské prostredie, ale rapídne zhoršujú podmienky na život, ekonomika nie je samoúčelná ani fungovanie ekonomiky nie je samoúčelné a musí jednoducho byť v rovnováhe zlepšovanie podnikateľského prostredia so zlepšovaním života jednoduchých ľudí, ktorí sú na ekonomickom živote štátu závislí. Tam kde sa vaša ideológia, vaše návrhy presadili, tam sa na jednej strane zužuje, zužuje skupina obrovských bohatých ľudí, deštruuje sa to, čo je hlavným nositeľom stability štáty, stredná trieda a padajú títo ľudia do skupiny odkázaných alebo chudobných. Takže otázka pre nás je, aké to Slovensko si predstavujeme, či si ho predstavujeme ako Slovensko prosperujúce, kde sa naplní aj ten ústavný článok, že Slovensko je sociálne trhová ekonomika. To je v podstate báza, na ktorej by sme sa vedeli dohodnúť, keď bude to podnikateľské prostredie sa zlepšovať a zároveň sa budú zlepšovať aj podmienky života jednoduchých ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem a ďakujem fakt veľmi pekne Jožovi Mihálovi za kvalitné vystúpenie v rozprave, neideologické, vychádzajúce z praxe a strážiace záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, nie podnikateľov na úkor zamestnancov.

    Ja si dokonca myslím, že je otázne, tých 36 mesiacov, ktoré má zamestnanec prepustený nesprávne dostať, teda ten plat vo výške 36 mesiacov mesačného platu, tak to je otázka, či je to v súlade s ústavou, či to je v súlade s tým, že máme sociálne orientované trhové hospodárstvo, pretože predstavujem si murára na dedine, ktorý si založí firmu, najme dvoch murárov, zamestná ich a potom už je starší a už to nechce tak veľmi robiť, tak jedného by prepustil, ale nie je to právnik, tak ho prepustí s nejakou chybou a mal by zaplatiť 36 mesačných platov tomu murárovi. No tak keď vediac toto nikdy dvoch murárov neprijme a radšej to bude robiť iným spôsobom a tí dvaja ľudia nedostanú prácu. A chýba ten sociálny rozmer. Čiže to je k tým 36 platom.

    A k tej dvojnásobnej minimálnej mzde. No tak to by ma zaujímalo teda, že koho štát posiela na kontrolu, ľudia, ktorí riadia najzložitejšie systémy, či dostávajú dvakrát minimálnu mzdu. Čo to sú za kontrolóri, akí múdri, aké majú platy, že dokážu ešte kontrolovať tých, ktorí majú riadiť najzložitejšie systémy. Zaujímalo by ma to, samozrejme, skôr by mala na to odpovedať vláda a minister, ktorý presadzuje takéto regulácie. Ďakujem.

    A ešte. Je to zbytočný zákon, Montesquieu povedal, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujeme pekne Jozefovi Mihálovi za veľmi dobrý výklad tohto návrhu, ja by som chcel ale uviesť v súvislosti s obmedzením náhrady mzdy na 6-mesačnú mzdu toto. Ten pravý dôvod, pre ktorý toto je problém a pre ktorý potrebujeme obmedzovať tú náhradu mzdy takto zákonom, je to, že súdy u nás nefungujú. Za normálnych okolností totižto podmienkou toho, aby nejaká náhrada mzdy vznikla, je to, že sa tento zamestnanec, s ktorým bol nesprávne rozviazaný pracovný pomer obráti na súd. A keby to u nás fungovalo tak, ako to má fungovať, to znamená v súlade s európskymi predpismi a s rozhodnutiami európskych súdov, že pracovnoprávne veci sa majú vybavovať prednostne, tak tie súdy by bohate rozhodli v rámci tej 6-mesačnej doby, a teda by viac ako 6 mesiacov vôbec neprichádzalo v úvahu. A my vlastne tento problém riešime len preto, že súdom napriek tomu, že majú povinnosť rozhodnúť prednostne, vôbec nevadí to, že rozhodujú napríklad aj 10 rokov v pracovnoprávnej veci. Toto je ten pravý problém. A my musíme riešiť pomocou zákonov takýto problém, ale ten problém v podstate má riešenie. A to je fungovanie súdov. To u nás, bohužiaľ, nie je.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Mihál, no v úvode ste si vo svojom príhovore neodpustili zaútočiť zase na politickú stranu SMER. To by som vám chcel len tak troška pripomenúť, že mali by ste si robiť poriadky vo vlastných radoch, pretože dopočúvame sa o kadečom, čo sa u vás deje. Nemajte starosť o nás, nebojte sa. Myslím si, že aj Zákonník práce je vyvážený a štandardný. Týmto, čo vy navrhujete, sa chcete vrátiť pred 1. máj 2015, kedy žili zamestnanci, robotníci v sociálnej neistote. Agentúry zamestnávali zamestnancov aj 5, aj 8 rokov. Ja som toho názoru, že ak zamestnávateľ potrebuje zamestnanca na viac rokov, tak by ho mal zobrať do pracovného pomeru a mal by ten zamestnanec pracovať pri ňom naplno v pracovnom pomere. Som o tom presvedčený a myslím si, že to je to spravodlivé a správne, čo by malo byť.

    A na záver by som chcel dodať, pán poslanec, že toto je dohoda sociálnych partnerov. Toto neni výmysel tak, ako ste tu poukazovali a útočili na nás, na SMER, to je dohoda sociálnych partnerov v Zákonníku práce, ktorý je štandardný a vyvážený.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mihál, taktiež som si prečítal ten status pána Blahu, kde okrem iného ešte píše, že: „Zabíjame tu čas, s nikým o tom nejednali, iba to marketingovo naplácali do podateľne ako keby tam nahádzali vrecia so zemiakmi.“ No možnože by trebalo pánu poslancovi Blahovi povedať, že priestor na jednanie je práve tu a teraz. A, žiaľ, pán poslanec Blaha tu nesedí takisto ako jeho ďalší koaliční partneri a potom nemáme s kým o tom jednať, nemáme komu argumentovať. A keď už chceli, tak mohli tu prísť a jednať, rozprávať, argumentovať a hovoriť, čo je na tých návrhoch zlé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela pridať k predrečníkovi Jozefovi Mihálovi s tou výzvou pre koaličných poslancov, aby sa naozaj zamysleli, či nie je jednoduchšie zaviesť do praxe, a teda podporiť aspoň niektoré z nami navrhovaných zákonov, drobné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. A ani jedno z tých opatrení, ktoré tu navrhujeme, nejde proti zamestnancom a všetky spôsobia zlepšenie podnikateľského prostredia. Ako potom selektívne suplovať zlé podnikateľské prostredie kadejakými selektívnymi pomocami? Veď aj súčasná vláda avizuje, že chce podporiť malé, stredné podnikanie, že dokonca ide pripraviť zákon na podporu podnikania a na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ale veď vy nemusíte vytvárať zákon na zlepšenie podnikateľského prostredia, úplne stačí, ak zo súčasného právneho poriadku jednoducho vyjmete veci, ktoré sú zbytočnou finančnou záťažou, zbytočnou administratívnou záťažou, ktoré sú brzdami v podnikaní, ktoré sú bariérami v podnikaní, bariérami vo vytváraní pracovných miest. Toto úplne stačí, nie potom suplovať niečo, čo tu je dohúkané tým, že je tu zlé podnikateľské prostredie, že sa tu nedá zamestnávať, že Zákonník práce je jedna veľká nášľapná mína pre každého jedného podnikateľa, ktorý chce vytvoriť pracovné miesto. Je to rizikové, jednoducho hlavne drobní podnikatelia si nevedia predstaviť dlhodobo zabezpečiť to všetko, čo im Zákonník práce ukladá, a preto potom tie pracovné miesta nevytvárajú. Toto je cesta, nie tu vytvárať nejaký nový zákon.

  • Spýtam sa, či chce reagovať rečník. Nie je tomu tak.

    Ďalší v rozprave, pán poslanec Matovič. Keďže nie je v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení navrhovatelia, na úvod skúsim naznačiť filozofiu vôbec Zákonníka práce a budem sa vyjadrovať odborne. A mám taký pocit, že niektoré veci sú aj nie celkom pochopené.

    Ten základný princíp, pre ktorý bol Zákonník práce postavený, je nejakým základom nejakého pracovnoprávneho kódexu. A hlavným jeho cieľom je nejaká vyváženosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom, to, aby v danom okamžiku, v danom možno v nejakom období tá flexibilita pracovnej sily, tá vyváženosť v rámci týchto dvoch sociálnych partnerov bola na nejakých miskách váh rozumne vyvážená.

    A musím povedať, že zúčastňoval som sa niektorých stretnutí aj pri konštelácii Zákonníka práce, aj keď to nebola celkom moja parketa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale musím povedať, že našiel sa rozumný kompromis medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, rozumný kompromis na to, že gro sociálnych partnerov bolo ochotné podporiť takéto riešenie.

    To je len na úvod na to, aby sme vnímali, že dnes ten Zákonník práce nie je tou brzdou, o ktorom tu proste veľká polemika vznikla, vzhľadom k tomu, že ekonomika rastie, nezamestnanosť historicky nám klesá, pod 10 %, stúpla nám zamestnanosť. Ja si myslím, že všetky ekonomické predpoklady na to, aby sme robili nejaké tvrdé zásahy do Zákonníka práce, nie sú celkom na mieste.

    Ale rozdelím tento súbor tých, myslím, siedmich zákonov, a k tomu sú ešte sociálne ďalšie zákony, na veci, ktoré sú celkom nedorozumením. A predkladateľ kdečo napísal, čomu nie celkom dobre rozumel, a, bohužiaľ, je to, by som povedal, také ako nedoriešené alebo neviem s kým konzultované. Druhú časť by som nazval, že je taká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíme jedno a na druhej strane niečo iné chceme zavádzať. A nie celkom nám to sedí v každej tej sociálnej oblasti, lebo na sociálnu oblasť sa musíme pozerať komplexne. A tretiu časť by som nazval aj veci, ktoré sa dajú prediskutovať, ale, bohužiaľ, nie sú dosť dopracované. A ja to vysvetlím.

    Takže môžem začať teda tou tlačou 59. A to je, predkladateľ chce zrušiť spoločnú zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za agentúru dočasného zamestnávania z hľadiska dodržania porovnateľnej mzdy. Toto je princíp, ktorý chce niekto dosiahnuť. A teraz sa pozrime, čo sú agentúry dočasného zamestnávania. Už z názvu znamená – agentúry dočasného –, aby dočasne riešili – a zamestnávania. Áno, zaviedol sa tento flexibilný model, problém je to, že tak ako sa zaviedol, nastávajú problémy, ktoré vychádzajú z bežnej praxe, a predkladateľ alebo teda ešte ten, ktorý zavádzal tento systém, nedospel k tomu alebo, by som povedal, nedoprecizoval tento zákon, a ja tvrdím, že urobiť zákon, ktorý nie je kvalitný, je stále horšie, ako neurobiť nič, lebo potom sa agentúry dočasného zamestnávania stávajú nástrojom na špekulácie a na rôzne špekulácie, ktoré s tým súvisia.

    Pán predkladateľ, pán poslanec Mihál vie aj z jeho úradovania na tomto ministerstve, že jednoducho tak voľne pustiť tieto agentúry dočasného zamestnávania nám spôsobuje niekoľko problémov.

    Historicky na Slovensku je paradox, že agentúry dočasného zamestnávania sú lacnejšie ako človek, ktorý je v trvalom pracovnom pomere. To je paradox. Ja nepoznám, v ktorej krajine je bežne zamestnanec lacnejší pre zamestnávateľa, pre tú agentúru, ako je teda kmeňový zamestnanec danej firmy. Čiže poďme napríklad do Nemecka. V Nemecku by mala byť agentúra lacnejšia, čiže ponúka lacnejších pracovníkov. Je toto normálne podľa vás? A viete, akým dôsledkom je to? Veľmi jednoduchým. Vypisujú sa fiktívne pracovné cesty, ľudia sa platia za minimálne mzdy a doplatky za rôzne špekulácie. A toto je tá prax, Jozef. Toto je tá prax v reálnom živote. A toto je ten problém, že dnes nevieme oddeliť tie agentúry, ktoré pracujú systémovo a majú záujem slušne pracovať, a agentúry, ktoré vznikajú jak huby po daždi, lebo zákon sme pustili tak, môžete si robiť, čo chcete. Kde to sme videli takéto agentúrne zamestnávanie?

    Ja súhlasím s filozofiou agentúrneho zamestnávania. Vytvára flexibilitu pracovného procesu. To znamená, že človek, ktorý nastúpi v rámci agentúry, môže mať iný systém prepúšťania a tak ďalej oproti kmeňovému zamestnancovi, u ktorého len raz za 24 mesiacov sa dá rolovať pracovná zmluva. Tí, ktorí sa tým zaoberajú, asi rozumejú, o čom hovorím. Áno, agentúra má z tohto pohľadu opodstatnenie, ale nie v takomto ponímaní, ako sa na Slovensku zaviedla. Je tu spústa agentúr, ktoré len špekulujú na to, akým spôsobom obísť tento zákonný proces.

    A potom pán poslanec Mihál vystúpi v blahorečenej reči, že zase sa zaviedlo niečo zlé, že musí byť oznamovacia povinnosť, ktorá, mimochodom, vyplýva aj z aproximácie európskeho práva, že niekto, kto vycestuje niekde do zahraničia, má ja neviem cez mail za 5 minút vyriešiť problém a proste zadefinovať, že ten človek išiel na zahraničnú služobnú cestu, lebo to je práve obrana voči tomu, aby sa tento systém nezneužíval, tak ako sa zneužíva, bohužiaľ, na Slovensku. A Slovensko je paradoxom, povedzme, tým novátorom práve pri takomto zneužívaní tohto systému. Práve, naopak, Asociácia personálnych agentúr, čo je najväčší zamestnávateľ agentúry dočasného zamestnávania, sú tam väčšinou združené tie najväčšie firmy, aj zahraničné firmy, súhlasila práve s takýmto riešením. Práve súhlasila s riešením toho, aby jednoducho ten systém nebol zneužívaný do tej miery, ako je to dnes.

    Potom je druhá poznámka. V každom prípade druhá poznámka je o tom, aby tá dočasnosť bola zrušená. Potom ja neviem nazvime to nie agentúry dočasného zamestnávania, ale agentúry stáleho zamestnávania, lebo ak je dočasnosť dva roky, tak pre mňa nie je dočasnosť osem rokov, keď niekto roluje si dočasné zamestnávanie na osem rokov. Potom vytvorme agentúry stále zamestnania. Potom zase sú tie pracovnoprávne vzťahy postavené presne tak ako na kmeňového zamestnanca, ako to vôbec rozlíšime, ak niekto tu hovorí o tom, že tento systém je problém, lebo jednoducho je to postavené na dočasnom zamestnávaní.

    Potom je tu, myslím, tlač 65. Bohužiaľ, si myslím, tam vzniklo nejaké nedorozumenie. A to som sa snažil vysvetliť aj vo faktickej poznámke. Predstavovala tento zákon pani poslankyňa Kiššová. V každom prípade môžme o tomto diskutovať, ale v každom prípade pri tomto systéme oboznamovania nehrozia žiadne ďalšie výdavky pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ v nejakej periodicite, ak sa mu mení štruktúra práce, to znamená, že sa mu mení nejaký systém práce, má povinnosť nie školenia o nejakých dopravných predpisoch, ale o bezpečnosti práce na konkrétnom pracovisku. To znamená, ak má nejaké nákladné autá, keď má nejakú vykládku, nakládku, tak musí poučiť toho, ako má sa takýmto spôsobom realizovať. Pracoval som niekedy v spoločnosti veľkej a tam boli normálne jasné predpisy, aké majú byť ustanovenia, povedzme, vnútropodnikovej prepravy a tak ďalej. Čiže toto je len klasická vec podľa mňa nepochopenia, kde zamestnávateľ pri nástupe v priebehu roka urobí takéto školenie buď on, alebo ním poverená osoba. Nie sú to dopravné predpisy a zamestnávateľ neoboznamuje vodičov motorových vozidiel so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej prípravy. To znamená riešenie vodičského preukazu a podobne. Čiže toto vzniklo nedorozumením. A, bohužiaľ, mám pocit, že možno sa nepodpísali ľudia, ktorí možno o tom vedeli aj z tej opozície, ale faktom je, že tento bod je zbytočne aj nejako pertraktovať, lebo nejako srdcervúca diskusia o tom, koľko ešte výdavkov musí mať zamestnávateľ, nie je pravdou. Pravdou je to, ak príde inšpektorát bezpečnosti práce a zistí, že jednoducho nebol ten človek na prevádzku niečoho, čo je teda prevádzka ja neviem nejakých systémov bezpečnostných, áno, určite sa bude pozerať na to, či bol ten človek poučený. Ale robí to vo vlastnej réžii s vlastnými zamestnancami a tak ďalej. Čiže nevidím dôvod na to, aby toto bolo vôbec akože predmetom nejakej diskusie.

    Ďalej, tlač 87. Ako som prišiel, tak som započul pána predkladateľa nejako rozprávať veľmi vehementne o zrušení základných taríf. No ja vám skúsim niečo vysvetliť. Problémom Slovenska je to, že my na jednej strane máme záujem podporiť nízkokvalifikovanú pracovnú silu, pripravili sme zrušenie zdravotných odvodov pre takýchto ľudí, momentálne je 380 eur, neni to na úrovni 405 eur, ale stojí to štátny rozpočet 170 mil. – 180 mil. eur, ale ako my to zabezpečíme, ak ľudí v bežnej praxi s úradnou skúškou zvárania, robotníka, ktorý má 20 rokov praxe, platíme na minimálnej mzde a zvyšok doplácame v keši? Mladí ľudia alebo x ďalších ľudí vôbec neuvažuje o tom, aby sme nejaký systém zaviedli. Skúste mi dať príklad. Ak hovoríme, príkladom pre vás je Nemecko, Rakúsko, povedzme, krajiny západnej Európy, kde v týchto krajinách máte takýto systém, nehovoriac o tom, že v kolektívnych zmluvách si jednotlivé veľké spoločnosti upravia takýto systém? Je to pravda a je to dôležité, aby si to upravili, lebo je to klasické kolektívne vyjednávanie. Ale tam, kde to nie je, tak je takáto špekulácia, výsledkom, viete, čo je? Ľuďom, ktorí prídu do dôchodku, štát doplatí do minimálnej mzdy, lebo brali keš peniaze, a my zo štátneho rozpočtu im ešte doplatíme, plus ešte im budeme dávať odvodový bonus za niečo, čo nemali by v tej kategórii. Práve, naopak, ja som si myslel a myslel som si, že práve s opozíciou nájdeme spoločnú reč, spoločnú reč na to, aby sme fakt postavili minimálne štandardy, predsa to nie je mysliteľné, že bežná prax je taká, že od roku 2000 nám sa zvýšil počet ľudí, ktorí pracujú na minimálnej mzde, niekde z 1 % takmer na 10 %. Myslíte, že je to normálne? Myslíte, že je to normálna bežná prax. Myslíte, že inšpektorát bezpečnosti práce je dobrý na to, aby išiel pokutovať? Veď to je tu posledné, čo by malo byť. To je to, čo sa tu nehovorí o tom, že proste toto by nemala byť represia , mala by predchádzať, aby sme našli spoločné normálne riešenie, ktoré by zabezpečilo, aby tí ľudia boli zaplatení v tých triedach, v tých kvalifikáciách a v tej odbornosti, ktoré robia. Tie minimálne tarify sú tak minimálne, že si myslím, že ten výsledok aj cez to je to, čomu hovorím, nezabráni tomu, lebo tá najvyššia tarifa, keď si dobre pamätám, je okolo 800 eur, niečo cez 800 eur, začína na 405 eurách. Čiže vnímajte to, že skôr hľadajme nejaký systém na to, predsa my nie sme nejaká neštandardná krajina, ktorá by mala byť nejakým spôsobom, že je všetko otvorené, každý si robte, ako chcete. To isté bolo na dohodách, 850-tisíc dohôd, neplatené žiadne odvody. Ja som bol kritizovaný, že som zavádzal na dohody nejakú odvodovú záležitosť. Veď ale si uvedomte, čo bude do budúcna. Všetci hovoríme o tom, že treba zabezpečiť slušný dôchodok v starobe, podľa môjho názoru ten II. pilier vám nezabezpečí nejaké švajčiarske dôchodky. A ak takto lapidárne budeme porušovať tento systém, ak takto budeme navádzať na to, zrušme všetko, veď v podstate môžeme to robiť, ako len chceme. Ja si myslím, že práve opak je pravdou. A práve by som očakával, ja dúfam, že nájdeme nejakú cestu k tomu, aby sme našli rozumnú mieru toho riešenia. Áno, ja verím aj, že v tých kolektívnych zmluvách sa nastavia parametre také, aby teda mali rácio, aby mali rácio v tom, že jednoducho bude ten systém zdravý alebo aspoň slušný systém, ktorý vytvorí nejaké predpoklady na to, že ten zamestnanec nebude v nejakej polohe toho nejakého prosebníka o to: „Dajte mi vyššiu mzdu, však ja v podstate nemám do budúcna žiadny dôchodok, nemám nič.“ To je k minimálnej mzde alebo teda k tým minimálnym tarifám. V každom prípade z opačného pohľadu skúsme sa pozrieť na to. A budeme hľadať možno to riešenie.

    Krátenie dovolenky, áno, komplikovaný výpočet, súhlasím s tým, s pánom predkladateľom. Faktom je, že pri krátení tej dovolenky sme zabudli na jeden vážny fakt, že pre človeka, ktorý neodpracuje, je na PN-ke, môže byť aj na dlhodobej PN-ke, nie je dovolenka tá PN-ka, aby sme teda si jasne povedali. Tým, že vy mu dáte časť iba za odpracovaný čas, tak mu nedáte za tú PN-ku tú pomernú časť. Áno, je to propodnikateľské, rozumiem tomu, možno treba hľadať riešenie, nejaký konsenzus, ale faktom je, že ak niekto leží niekde v nemocnici alebo s ťažkým úrazom, je asi dosť ťažko povedať, že on čerpá vtedy dovolenku. Proste to je potom už otázka sociálneho pohľadu na tú skutočnosť, na tú životnú skutočnosť, lebo tí ľudia nie sú stroje a nie je to niečo také, že proste: „Ja ti tu matematicky vypočítam, sedí to pekne a všetko je vyrovnané.“ Ale súhlasím s tým, že ten výpočet je možno komplikovaný a treba hľadať riešenie. Faktom, je že skúste zvážiť to, že by ste ľuďom povedali: „No, dobre, tak si na PN-ke 5 mesiacov, si mal ťažkú haváriu, alebo nejakého pol roka a my ti už nedáme alikvot tej dovolenky za to obdobie.“ Ja nie som toho názoru, ale určite je to legitímne, pokiaľ akože niekto berie, že chce urobiť niečo dobré možno na misku váh, povedzme, na tú zamestnávateľskú časť.

    No a teraz veľká diskusia bola o tých počtoch mesiacov, maximálnom počte mesiacov, za čo mal byť odškodnený zamestnanec, ktorý dostal výpoveď, ktorá nebola v súlade s právom. Súd rozhodne a tá maximálna dĺžka je 36 mesiacov. Áno, je to téma, o ktorej sa môžme baviť. Ale ja som absolútne proti tomu, aby sa takéto riešenie riešilo nejako per brucho. Niekto tu povie, predtým ste dali 12 mesiacov, teraz dávate 6 mesiacov, v zákone je 36 mesiacov, budeme si hádzať, prečo nie 5 mesiacov a prečo nie 8 mesiacov. To je také isté, len niekomu sa páčilo to, že je to pol roka, ľahko zapamätateľné. Ale zase vám hovorím, Zákonník práce nie je o nejakých strojoch, to je o konkrétnych ľuďoch, to je o konkrétnom zamestnávateľovi, to je tiež človek, aj o tom zamestnancovi. Preto hovorím, že nemám rád takéto hádzanie, ale poďme diskutovať, poďme odborne diskutovať. Vybral z vás niekto aspoň námatkovo, ako dlho trvajú takéto pracovné právne súdne konania, to, že to je minimálne dva roky a možno tri roky? Niekto sa s tým zaoberal na tom, že ten človek, ktorý bol prepustený v päťdesiatich piatich, päťdesiatich siedmich rokoch, teraz čo bude, nenájde si zamestnanie? Len my povieme, no 6 mesiacov ešte to máš nejako vyštrngané, súd bude trvať dva a pol roka, čo teda tu už niekto povedal, že, bohužiaľ, súdy nie sú tak flexibilné, ale poďme sa stretnúť s ministrom spravodlivosti, poďme hľadať, kde je tá výška alebo kde je tá dĺžka, ktorá by bola z tohto pohľadu reálna, ale nie buchnúť sa po bruchu, 12 mesiacov, teraz 6 mesiacov, no tak môžeme limpopo hrať. Ale toto nie je v prospech zamestnanca, to nie je v prospech podľa môjho názoru ani zamestnávateľa. Väčšina zamestnávateľov má tých právnikov. A keď ich nemá tak sa poradí, ale, dobre, môže sa stať skutočnosť, že zamestnávateľ dá zlú výpoveď. A tu už niekto povedal, bude to potom riešiť agentúrou dočasného zamestnávania. No jasné, no vy keď chcete zrušiť obmedzenie, že je to na dva roky, no tak dobre, budeme mať agentúrnych zamestnancov. Veď toto je podľa mňa chaos. A ešte na margo toho niektorí ľudia, ja ich nechcem menovať, vyhlasujú: „Ľudia, nemusíte platiť odvody, takým alebo onakým spôsobom sa to dá obísť.“ Tak my riešime to, že my nahovárame ľudí, ako nemajú platiť. Naopak, by sme mali robiť osvetu o tom, ako zmysluplne by to malo byť riešené. Takže je môj názor, poďme o tom baviť sa, ale bavme sa o tom, že tu musí byť fakt v nejakom tom priestore aj spravodlivosť, aj zamestnávatelia, aj zamestnanci, nehádžme čísla, ak zistíme, že priemerná doba je možno 24 mesiacov alebo ja neviem 18 mesiacov, alebo ja neviem 36 mesiacov, to by mal byť pre nás relevantný ukazovateľ. Ak sa to zlepší, poďme teda do toho, aby práve pri týchto pracovnoprávnych vzťahoch bola prednosť riešenia, povedzme, veci, neviem, ale jednoducho nie hádzaním čísiel. A toto nemá nič spoločné s nejakým podnikateľským prostredím. Za každú chybu sa platí. A myslíte, že keď zamestnávateľ urobí nejakú chybu. ja neviem nezaplatí mu niekto a tak ďalej, tiež sa bude vyhovárať na to, že len preto, že mal zlú výpoveď, musel zrušiť firmu. To, myslím, je dosť chabé na to. A dajte mi niekoľko príkladov, kde tie firmy skrachovali práve kvôli tomu. Ale, znovu opakujem, dá sa to oddiskutovať, ale odborne, ale nie tak, že si budeme tu hádzať čísla, ako sa nám zachce.

    No myslím, že tu bola aj veľká diskusia ohľadom tých lístkov, tých emitentov. Ja za seba môžem povedať, budem hlasovať za každý zákon, ktorý obmedzí, povedzme, maržu pre takéto organizácie, zníži teda tlak na toto, som za to, nech to je možno aj nejakým elektronickým riešením, ale hľadajme riešenie na to, aby sme nedávali do rúk peniaze, veď tie peniaze nie sú zodvodnené, nie sú zdanené, veď tu si urobíme z toho holubník. Vy to chcete dať ako čo? Dáme vám na stravné. A čo si kupujete alebo nekupujete, to je vaša vec. To potom urobme bez odvodov už všetko, aj príjem, aj všetko. Veď za normálnych okolností tu bola diskusia o tom, neviem, do akej miery bola odborná, neodborná na tom, že daný človek čo si za to môže kúpiť, či za to si nemôže kúpiť alkohol, či za to si nemôže kúpiť ja neviem iné veci, cigarety a ja neviem čo. Proste neviem, tá diskusia či speje dopredu, tá diskusia je podľa mňa troška spiatočnícka. Hľadajme riešenie, aby sme týmto spoločnostiam nevytvárali nejaký veľký priestor ziskovosti a tak ďalej. Za to budem určite. Ale nevytvárajme zase systém, keď to stravovanie je. A to sú ľudia, ktorí sú aj mimo teda domova alebo mimo teda trvalého bydliska a zamestnaní na desaťdňových cykloch, kde v tých desaťdňových cykloch práve takýmto spôsobom je zabezpečená pre nich strava.

    To je toľko paradoxov alebo toľko vecí, ktoré by boli riešiteľné, že by sme veľmi dlho sa museli o tom rozprávať, ale faktom je, znovu opakujem, budem za každé sprísnenie podmienok, za každé zlepšenie toho systému, ale nie na to, že: „Poďme to dať do platu a v plate ten, sa už uvidí proste, čo bude mať z toho.“ Tak to potom, viete, aj daňovo, aj odvodovo to treba aspoň minimálne domyslieť.

    Musím sa ešte pozrieť, síce bolo to prediskutované, ale to je vlastne aj ten Fond sociálneho rozvoja o tom, že je to nejaký anachronizmus. No v každom prípade každý môže mať svoj náhľad na to, ale je to daňovo uznateľný výdavok pre zamestnávateľa. Myslím, že je to od 0,6 % mzdy za normálnych okolností. Je to určitým spôsobom sociálna politika tohto štátu. Vo veľa krajinách Európskej únie tento štandard prebýva, nie je to nejaký prežitok nejakého roku 1990 alebo roku 1989. Čiže to nie je celkom v tomto slova zmysle. Určite diskutovať dá sa o veľa veciach, ale ak je to daňovo uznateľný výdavok pre zamestnávateľa, je to odvodovo, by som povedal, neutrálne. Potom hľadajme riešenie, ako to zmysluplne využiť. Ale to musí byť aj domyslené do tej ďalšej stránky veci.

    Neviem, či som zabudol na niektorý zákon. Myslím, že z takýchto omylových zákonov je aj príspevok a prídavok na dieťa a zároveň aj náhradná starostlivosť, čo teda zase predkladateľ nepochopil v zmysle zákona. A sú zase tam, by som povedal, veci, ktoré nie sú celkom v súlade. Ale to bude ďalšia časť.

    Ja skúsim záverom povedať, nikto z nás, si myslím, aj z koalície nemá problém s tým, aby sa našlo riešenie, ale komplexné riešenie. A mne sa strašne páči, že sa niekto veľmi vehementne pustí s tým, toto je tá najväčšia vec, a potom zistí, že ďalšie veci, ktoré súvisia s tým, jednoducho nefungujú. A ten komplex je veľký komplex. Myslím, že všetci uznajú tí, ktorí v tejto oblasti boli zaangažovaní, je to obrovský komplex, obrovský komplex, kde jedno rozhodnutie alebo jedna zmena súvisí s druhou zmenou. Ale ak chceme vytrhnúť niečo z toho a urobiť to tak, že toto je to najlepšie riešenie, myslím, že to je najlepšia cesta podľa môjho názoru skôr do pekla. A cesta do pekla je vydláždená možno aj dobrými úmyslami, ale dobré úmysly možno sú, možno nie sú. Ja skôr z toho mám pocit, že skôr ide o nepochopenie a skôr o to, aby sme ukázali, že tie návrhy, ktoré sme mali pred nejakými dvoma, troma, štyrmi, piatimi rokmi, jednoducho sme nepresadili v rokoch 2010 – 2012, teraz hľadáme riešenia, ako to presadiť, možno cez nejakú medializáciu toho, ako my teraz ideme propodnikateľsky, proľudsky a pro neviem ešte aké to riešiť.

    Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Teším sa, tak ako povedal už Jozef Mihál, na spoluprácu, ale spoluprácu takú, že budeme sa baviť o tých zákonoch odborne a aj s dotknutými rezortami, ktoré súvisia navzájom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Burianovi za jeho diskusný príspevok. Pán poslanec, na vaše vystúpenie chce reagovať s faktickými poznámkami šesť poslancov a poslankýň.

    Ako prvému dávam slovo pánovi Rajtárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Burian, keď ste hovorili o tej ceste do pekla, tak tú sme si, bohužiaľ, vyskúšali a stále skúšame, keďže s prestávkou malou 10 rokov je tu pri moci strana SMER. No a keď hovoríme o tých desiatich rokoch s malou prestávkou, tak ste mali možnosť budovať tie švajčiarske dôchodky. Namiesto toho ste deštruovali II. pilier, aby ste si umelo znižovali deficit a zakrývali tak svoju neschopnosť reálne šetriť. Vláda Ivety Radičovej konsolidovala a ozdravila rozpočet za to krátke obdobie viac ako vy za štyri roky vlády jednej strany.

    Chcem sa pristaviť pri mzdových tarifách. To je tých šesť tried. A hovorili ste aj o hádzaní čísiel. Najprv poviem, že škandinávske krajiny nemajú štátom určenú žiadnu minimálnu mzdu, nieto ešte, aby mali vytvorené štátom nejaké triedy. Nechávajú to, v Škandinávii, ktorá je možno aspoň hypotetickým vzorom pre stranu SMER, na odborárov, na zástupcov zamestnancov, aby si sami vydebatovali v rámci podniku, v rámci oboru, aké budú minimálne mzdy a ďalšie výhody pre zamestnancov. Má to tú výhodu, príde kríza, kedykoľvek flexibilne v rámci oboru, v rámci podniku si sadnú spolu, povedia, aby podnik prežil: „Nastavme si takto a takto, presne na náš podnik, na náš priemysel.“ Dohodnú sa, dočasne to znížia, kríza odíde, znova sa to nastaví, dajme tomu, naspäť. Ale tu je to nastavené podľa toho, ako sa minister vyspí. Vláda vytvára kastovný systém, šesť tried, ja neviem niekto pracuje v charite, ten bude mať 350, to môže byť každý, ty pracuješ ako sústružník, tebe dáme ja neviem 500...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Považujem za intelektuálne nečestné, keď predstaviteľ strany, ktorá 10 rokov tu korumpovala, ničila súdnictvo, ktorá tu inštalovala Harabina a jeho pomocníkov, teraz hovorí, že: „Poďme hovoriť s ministerkou spravodlivosti.“ Dôvodom pre nutnosť takýchto opatrení, ktoré my tu navrhujeme v Zákonníku práce, je to, že súdy sú beznádejne nefunkčné a my sa vystavujeme do situácie, kedy zamestnávateľ nevie, že koľko bude platiť náhradu mzdy svojmu zamestnancovi, ktorý sa obrátil na súd pre neplatnosť výpovede. To je tragédia, je to falošnosť najhrubšieho zrna.

    A potom keď hovoríme o dôchodkoch, o tom, že sú malé a že ľudia nechcú platiť odvody, no prečo nechcú platiť odvody? Pretože vedia, že za to nič nedostanú, že tie odvody rozkradnú vaši oligarchovia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jurzyca s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ešte sa vrátim k tomu, že teda ten súčasný Zákonník práce má množstvo zbytočných ustanovení a že Montesquieu o takých zákonoch povedal, že nepotrebné zákony oslabujú tie potrebné.

    A teraz k pánovi Burianovi. On veľa hovorí o tej tripartite tak ako viacerí zo SMER-u. Pýtam sa, kto v tripartite zastupuje nezamestnaných? Nie sú tam zastúpení. Svedčia o tom čísla, že nezamestnanosť je podľa najnovších čísiel EUROSTAT-u u nás 10,2 %, v Čechách 4,1 %, však to bola súčasť nášho štátu, oni majú 4,1 %, my máme 10,2 %, Európska únia má 8,8 %.

    Pán Burian hovorí, že chcú riešenia, aby ľudia mali zaplatené tak, ako treba. No nechcú to, to chceme my. SMER si predstavuje, že nariadi zo zákona, aké budú platy. Ak tomu naozaj veríte, nariaďte desaťtisícové platy, tu si to odhlasujte väčšinou a uvidíme, ako to dopadne. My v SaS-ke veríme tomu, že ľuďom sa zvýšia platy, keď sa zrušia gastrolístky, stimuly, pracovná zdravotná služba, FKSP. Toto sú príčiny nízkych platov ľudí.

    A k tým 36 mesiacom odstupného. Pán Burian hovoril, že dlho u nás fungujú súdy. No, ježišmária, tak to máme teda šťastie, že nesúdia 80 rokov, lebo v takom prípade by ten malý podnikateľ na dedine, ktorý zamestnal dvoch murárov a pomýlil sa pri prepustení jedného, musel zaplatiť 80-ročný mesačný plat. To by sa úplne zbláznil.

  • Pán poslanec Burian, jedna z výhrad, ktorú ste spomenuli. Pochopil som správne, že vaša hlavná výhrada k zrušeniu gastrolístkov spočíva v tom, že tí ľudia si potom za to kúpia, čo chcú, nielen stravu, môžu si za to kúpiť čo chcú.

    Druhá výhrada bola, že tie peniaze by boli nezdanené, neboli by z nich platené odvody. A my ako poslanci nedostávame nezdanené a nezoškrtané odvodmi poslanecké náhrady? A niekto nás kontroluje, čo si za to kúpime? A ak my dostávame ako poslanci nezdanené poslanecké náhrady, prečo by ľudia nemohli dostávať nezdanené, nazvime to, náhrady finančné za stravu? Vy hovoríte, že ľudia si za to kúpia, čo chcú. Nech si kúpia za to, čo chcú.

    A druhá poznámka. Ja som to včera hovoril v rozprave, ak je taký problém, že sa má štát starať o stravovacie návyky svojich občanov, tak potom navrhnem v druhom čítaní tohto rokovania o tomto zákone taký návrh, nech gastrolístky vydáva štát. Máme štátnu tlačiareň ministerstva vnútra, nech ich pekne natlačí, rozdistribuujeme ich a to percentíčko, alebo proste ten poplatok za správu pôjde štátu a z toho môže štát financovať obedy pre sociálne odkázané deti, ktoré chodia do školy. Prečo by to nemohlo byť takto, ak jediným dôvodom gastrolístkov je to, že majú zabezpečiť to, aby stravovacie návyky boli zabezpečené? Bude to robiť štát, štát na tom bude zarábať a bude to v poriadku, všetky vaše výhrady budú zohľadnené, akurát na tom nebudú zarábať súkromné firmy, ale štát.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Burian, ja som teda počul viackrát vo vašom príspevku, ako ste hovorili, že podávate ruku. Ja som tu nový, takže vítam túto informáciu, ale som zvedavý, či to teda naozaj tak bude, či máte ochotu teda rokovať tak, aby sa naozaj dosiahlo to dobro, lebo zatiaľ keď sa pozrieme na všetky zákony, ktoré tu boli predkladané aj v minulosti, tak je tam skôr cítiť silný nádych. Alebo takto, ináč to poviem, nezdá sa mi, že by v tých zákonoch sa myslelo z pohľadu podnikateľa, ktorý tu zamestnáva ľudí, a naozaj ho to stojí veľa úsilia a skôr sa vytvárajú tu rôzne prekážky. Takže toto mi tam veľmi silno chýba.

    Hovoríte o osvete, áno, súhlasím s tou osvetou, ale poďme teda sa baviť o tom, ako zmeniť aj mentalitu ľudí, lebo mnohokrát ľudia sú naučení, že sú zamestnanci. „Tak sa tu o nás staraj zamestnávateľ.“ Ale takto to úplne nefunguje. Tam treba, aby tá práca bola aj podaná, aby tá práca bola kvalitná. A keď je pracovník kvalitný, tak sa nemusí obávať, že bude vyhodený. A toto je dôležité podľa mňa, učiť ľudí, aby rozumeli, že zamestnanie nie je preto, aby sa tu niekto o nich staral. „A ja si za to beriem plat a keď aj nepodávam výkon, no tak sa tu obmedzím všetkými opatreniami, aby ma nemohol zamestnávateľ vyhodiť.“ Myslím si, že žiadny zamestnávateľ nebude chcieť vyhodiť zamestnanca, ktorý pracuje dobre.

    A ešte taká jedna poznámočka, čo som tam videl, že ste tak viackrát povedali, že sú tu hádzané čísla. Na základe čoho je toto tvrdenie? Myslím si, že tie zákony neboli, keď tak poviem ľudovo, vycucané z prsta. Na nich pracovali odborníci. A poviete niečo len tak, že to sú hádzané čísla. Na základe čoho to tvrdíte? Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • No však, áno, viete, 36 na základe čoho hovoríte, však za tým môže byť výpočet a by ma zaujímalo, že či ste to len tak vystrelili aj vy alebo či máte na to nejaké podklady.

  • Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste hovorili, že tá diskusia o tých stravných lístkoch je veľmi neodborná, že hovoríme o tom, že za to ten človek čo si môže kúpiť a čo si nemôže kúpiť. Ale to nebolo gro a ťažisko našej argumentácie neodbornej, to bola len reakcia na protiargument vášho pána ministra. Ja by som o tomto vôbec nehovorila. A povedzte mi, prosím vás pekne, čo je neodborné na tom, ak hovoríme, že stravné lístky sú zlé preto, lebo úplne zbytočne a nedôvodne navyšujú náklady zamestnávateľom, je to pre nich finančná, aj administratívna záťaž, čo je, prosím vás, neodborné na tom, že máme medzi sebou ľudí, ktorí majú špeciálne požiadavky na stravovanie – celiatici, vegetariáni a neviem proste kto všetko –, ktorých limitujeme tým, že im dávame stravné lístky, a môže byť ich kľudne veľa, ale rozhodne to nie sú všetky stravovacie zariadenia, kde môžu tieto lístky použiť, prosím vás, čo je neodborné na tom, že vy nútite zamestnanca aj zamestnávateľa kupovať za svoje stopercentne likvidné peniaze si cenný papier s limitovanou likviditou, čo je neodborné na tomto argumente, prosím vás pekne, navyše ich nútite kupovať si cenné papiere s exspiráciou, veď peniaze exspiráciu nemajú a vy ich nútite kupovať si stravné lístky, ktoré exspiráciu majú, čo je na tomto, prosím vás pekne, neodborné. A to nielenže zamestnávateľ tie stravné lístky platí, zamestnanci sa na ne rovnako skladajú, veď im sa strháva zo mzdy nejaká časť za tieto stravné lístky.

    A spomínali ste ešte daňové hľadisko. Prosím vás pekne, okrem toho, že poslanci majú nezdanené, nezodvodnené paušálne náhrady, tak čo služobné cesty, diéty? Veď to je presne rovnaký príspevok na aj stravovanie a nikoho už nezaujíma, že či si ten vyslaný človek na služobnú cestu za to kúpi jedlo alebo niečo iné.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko, lebo mám veľmi málo času.

    Pán Rajtár, myslíte si, že teda je to tá fantastická vec, že z 5 % deficitu Slovensko prejde na 2 %, to je ten zázrak, ktorý bol za tieto dva roky? Ja si presne pamätám tie deficity cez 5 % a posledný bol 4,8 %. Jasne bola konsolidácia verejných financií. Bolo to tesne po kríze, ale nemôžme my rozprávať o tom, že kde je teda tá hranica toho úspešného alebo neúspešného vládnutia. To sú proste akože dosť nezmysly.

    A musím povedať, že pokiaľ sa týka kolektívnych zmlúv, áno, s tým súhlasím. V kolektívnych zmluvách bežne, bežne či už v zahraničí alebo na Slovensku sa môžu dohodnúť tieto. Práveže ja apelujem na to, ale tie minimálne tarify sú len minimálnymi tarifami na to. Keď viete, že v poslednom stupni, teda v najvyššom stupni je 800 eur, myslíte, že je to vynikajúci plat, že niekoho dotlačíme a skrachuje preto, lebo niekto, kto má 30-ročnú prax, nedosiahne ani 800 eur? No to by som sa dosť hanbil na to a nehovoriac o tom, že sú tie tarify okolo 400 – 500, tie začiatočné, ide o 405 eur. Tak ak tá práca nestojí za to, tak ja nerozumiem potom, na čo takéto podnikanie je, aby sme vytvárali chudobu pre tých ľudí alebo aby sme mohli platiť ľudí v keši?

    Pán Baránik, ja nechcem teraz s vami polemizovať o vašich náhľadoch na nejakú korupciu a tak ďalej, faktom je že to súdnictvo má nejakú minulosť, má aj súčasnosť, ale v každom prípade ja verím, že riešenie alebo hľadanie riešenia nie je o tom, či budem v tom súdnictve, ale s tým, že budem so spravodlivosťou hľadať nejaký rozumný kompromis, čo je odpoveď aj možno na niektoré tu diskusie o tom, či to bolo alebo nebolo hádzané z brucha.

    No ak niekto do Zákonníka práce tu dal v roku 2011 12 mesiacov a teraz tu dáva 6 mesiacov, no tak ja neviem to sa musíte opýtať predkladateľa, či nehádže tie čísla. Ja som za to, aby sa to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo predkladateľ pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že mali by sme skutočne diskutovať, preto sme tu, preto sme poslanci Národnej rady...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Viskupič, skúste to trochu nejak ja neviem ustrážiť.

  • Sme volení zástupcovia, reprezentujeme možno inú skupinu voličov, ale reprezentujeme ich názor, ich pohľad na jednotlivé problematiky politiky, či je to politika zamestnanosti, pracovnej legislatívy. Takže je veľmi správne a veľmi oceňujem pána kolegu Buriana, že si dal tú námahu a pripravil si veľmi zaujímavý príspevok. A ak dovolíte, budem teda naň trošku obsiahlejšie reagovať, faktická poznámka by mi nestačila.

    Najskôr ste hovorili o agentúrach dočasného zamestnávania. Poďme ešte raz si povedať tú základnú vec, agentúra dočasného zamestnávania nie je slovenský vynález, je to vynález európsky. Čiže aj keby sme my nebodaj začali hovoriť, zrušme, neriešme, nerobme, nedovoľme, zakážme to, tak nás nepustí príslušná európska smernica. To je len pre tých, ktorí nevedia, že prečo, preboha, sa stále o tom zrušení bavíme. Nezrušíme to, treba sa o agentúrach baviť a treba správnym spôsobom zadefinovať ich postavenie. Načo je dobré mať agentúry dočasného zamestnávania? No jednoducho z hľadiska pružnosti zamestnávania.

    Ale, pozor, je tu ešte ten druhý rozmer, ktorý tu málo zdôrazňujeme v tejto debate. A ja to teraz urobím. Je to rozmer znižovania administratívnych nákladov, ktoré sú tak či onak spojené so zamestnávaním kmeňových zamestnancov. Teraz nechcem hovoriť, či to zamestnávanie kmeňových zamestnancov má byť nastavené tak, onak, hej, to je, samozrejme, základná debata, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, že na to, aby som ako zamestnávateľ zamestnal nejakého svojho zamestnanca či na dobu určitú, neurčitú, to je jedno, musím si splniť spústu povinností, ktoré z toho vyplývajú, či už je to prihlasovanie do poisťovní, na daňový úrad, zasielanie mesačných výkazov, rôznych hlásení, tlačív, samozrejme, postarať sa o to, aby prevody príslušných finančných prostriedkov do týchto inštitúcií išli načas, boli vypočítané v správnej výške. Čiže musím si napríklad platiť réžiu v podobe nejakého mzdového oddelenia, personálneho oddelenia, lebo je to aj otázka náboru tých zamestnancov, to znamená, treba ich vedieť vybrať, čo tiež nie sú jednoduché procesy, a túto administratívu alebo aj nábor zamestnancov vlastne za mňa ako zamestnávateľa urobí agentúra dočasného zamestnávania, a preto ako zamestnávateľ vítam, že takáto služba tu je, a teda mám dve možnosti, zamestnám si kmeňového zamestnanca a tú agendu, tú administratívu znášam ja, alebo sa dohodnem s agentúrou, ktorá mi poskytne službu zapožičania, dočasného pridelenia zamestnanca a všetky tieto administratívne záležitosti sa ma tým pádom netýkajú, len si musím dať pozor, aby som správne, čo sa týka Zákonníka práce, dohodol zmluvu o tom dočasnom pridelení, ktorá má obsahovať toto, toto, toto a tak ďalej, hej. Ale to je naozaj zlomok administratívnych problémov oproti tomu, ako keby som tých zamestnancov zamestnával ja sám.

    Čiže, ešte raz, zdôrazňujem, zmysel existencie agentúr je jednak v určitej pružnej ponuke možností zamestnávania, jednoduchšej oproti pravidlám, ktoré sú veľmi rigidné v Zákonníku práce pri kmeňových zamestnancoch, a jednak v znížení administratívy. Sú aj také firmy na Slovensku, ktoré nemajú dnes žiadnych kmeňových zamestnancov – čistá nula, čistá nula –, ale majú agentúrnych zamestnancov. Čiže možno je tam sto ľudí, ale všetkých tých sto ľudí, je z agentúry. A prečo to ten majiteľ robí? No práve preto, aby nemusel riešiť tie mzdové, personálne agendy, aby si túto réžiu jednoducho odpustil, hotovo.

    No a teraz prejdem k pointe, o ktorú mi ide. Pán štátny tajomník vlastne vysvetľoval vo svojom vystúpení, že sa nedodržiavajú tie pracovné podmienky, že tým zamestnancom sa vypláca minimálna mzda a zvyšok sa im vypláca cez cesťáky, skrátka, sú to nelegálne praktiky, ktorým treba zamedziť, a preto nesúhlasí s naším návrhom, ak tomu správne rozumiem, na zrušenie spoluzodpovednosti užívateľského zamestnávateľa.

    Takže po poriadku znova. Dnes je v Zákonníku práce jasne napísané: „Po prvé, agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké, ak nie lepšie pracovné mzdové podmienky, ako majú kmeňoví zamestnanci. Po druhé, na pracovné cesty môže vysielať agentúrneho zamestnanca legálnym spôsobom len užívateľský zamestnávateľ, u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje ako dočasne pridelený v odôvodnených prípadoch.“ Čiže dnes sa nedá robiť to, čo sa skutočne zneužívalo v minulosti, že agentúra vyplácala za každý jeden deň práce svojmu zamestnancovi cestovné náhrady z dôvodu, že v úvodzovkách cestoval z miesta sídla agentúry v Žiline do miesta, kde bol dočasne pridelený, v Kysuckom Novom Meste, a teda každý jeden jeho pracovný deň bol vlastne zapísaný ako pracovná cesta a za každý deň dostal nejaké eurá nezdanených a nezodvodnených cestných náhrad. Takáto prax je dnes absolútne protizákonná, pretože sa to v Zákonníku práce vyriešilo, urobili ste to vy za druhej Ficovej vlády. A ja s tým súhlasím, rovnako ako súhlasím s tým, ešte raz sa vraciam o krok späť, že agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké mzdové a pracovné podmienky ako kmeňový. To je absolútne v poriadku. Zdôrazňujem, že toto je absolútne v poriadku. A my to v našom návrhu nijako nespochybňujeme, spochybňujeme ale to, aby zodpovednosť za dodržiavanie týchto dvoch hlavných zásad mal niesť užívateľský zamestnávateľ, ktorý využíva prácu dočasne pridelených zamestnancov, ale nie je ich zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť predsa nesie ten, kto s nimi spísal pracovnú zmluvu, ten, kto ich zamestnáva a to je agentúra.

    A ešte raz zdôrazňujem, aby bol jasný ten kontext, ak som pred chvíľkou hovoril, že užívateľskí zamestnávatelia využívajú služby agentúr preto, aby ušetrili tú administratívu, tak zavedením spoluzodpovednosti za sledovanie tých mzdových podmienok ste im tú administratívu vlastne navalili, pretože niekto sa tomu musí u toho užívateľského zamestnávateľa jednoducho venovať, ak to má mať nejaký zmysel, musí to riešiť. To znamená, ak som ako zamestnávateľ, ako podnikateľ chcel využiť služby agentúry preto, lebo si ušetrím mzdársku réžiu, tak takto si ju neušetrím, pretože niekto u mňa, ktorého budem platiť za to, sa musí venovať tomu, či skutočne sú tie mzdy vyrátané správne. Akú to má, prosím vás, logiku z tohto pohľadu? Mne sa zvyšujú náklady, lebo musím dodržiavať takéto vami zavedené ustanovenie. A toto my chceme zrušiť. Nech tú zodpovednosť má agentúra, neexistuje, aby ten agentúrny zamestnanec bol poškodený nižšou mzdou. To tvrdíme aj my rovnako, ako to hovoríte vy. Ale tvrdíme, že tú zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce má mať ten, kto je tým zamestnávateľom, nie pani stará Blašková. Veď dajte do Zákonníka práce vetu, že zodpovednosť za dodržiavanie podmienok má súdruh Blaha, nech to je takto, on to bude strážiť určite dobre.

    A okrem toho, aby bolo ešte jasné technicky, na Slovensku máme reálne fungujúcich okolo tristo, možno štyristo agentúr dočasného zamestnávania vo všetkých regiónoch. Všetky tieto agentúry majú pridelenú licenciu, ktoré im prideľuje ústredie práce. Čiže to nie je bežná firma. To je licencovaná záležitosť. Tieto firmy, o nich sa presne vie, kto tieto služby poskytuje, majú vydanú licenciu na základe svojho projektu, ktorý museli predložiť pri požiadaní o túto licenciu, ako budú robiť, čo budú robiť, akých budú mať zamestnancov, kam ich budú prideľovať, v akom regióne budú pôsobiť. To je po prvé. A, po druhé, každý rok sú tieto agentúry povinné na ústredie práce predkladať správu o svojej činnosti za rok predchádzajúci, kde je teda uvedené, čo robili, akých mali zamestnancov, kam ich prideľovali a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tým chcem zdôrazniť, že tých tristo alebo štyristo agentúr je pod prísnou kontrolou. Musia reportovať ústrediu, čo robia. A je úplne najjednoduchšie, ak cítime, že tam sú problémy, poslať, povedzme, raz ročne kontrolu z niektorého z našich ôsmich inšpektorátov práce do každej takejto agentúry a skontrolovať si, či teda dodržiavajú pravidlá. Veď na to tu tie inšpektoráty práce predsa máme. Nechcime predsa od tých užívateľských zamestnávateľov, aby suplovali povinnosti, ktoré majú inšpektoráty. Nerobme z užívateľských zamestnávateľov policajtov, ktorí majú skúmať, či ich partner dodržiava zákon. Ja som vo svojom predošlom vystúpení hovoril, je to to isté, ako keď vám príde návšteva do domu, zle zaparkuje, dopravný policajt dá pokutu nie tej návšteve, ale vám, lebo vy za to zodpovedáte. To sú, skrátka, absurdity. Ak tomu nerozumejú kolegovia zo SMER-u, respektíve nechcú rozumieť, lebo je to pre nich otázka triedneho boja, tak apelujem na poslancov z ďalších troch vládnych strán, ktorí sú snáď v tomto rozumnejší a snáď dokážu počúvať logické argumenty.

    Druhá vec, minimálny mzdový nárok. Tak mňa veľmi zaujalo to tvrdenie, že vlastne tie mzdy sú umelo znižované aj u tých vysokoškolských profesorov, aj u tých vysokokvalifikovaných zamestnancov a je tam snaha ísť na minimálnu mzdu, pretože je to potom vlastne výhodnejšie kvôli lepším, nižším odvodom. No veď presne to som vám hovoril pred dvoma rokmi, keď ste tu doniesli odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch, keď som na vás apeloval, nerobte to takto, lebo takto vlastne vyvoláte tlak na umelé znižovanie miezd, pretože pri nízkej mzde tú odpočítateľnú položku viem nastaviť, viem mať nižšie zdravotné odvody alebo dokonca žiadne – či zamestnanec, či zamestnávateľ –, čiže to sa vyplatí, ale keď teda mám mzdu nad 570 eur, tak výhody z odpočítateľnej položky nemám žiadne ja ako ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Vtedy som vám navrhoval, nerobte to takto, zvýšte tú hranicu na uplatnenie odpočítateľnej položky niekde na úroveň priemernej mzdy, niekde na 800 eur, rozložte to viac, aby to nebolo takto natlačené len na tie nízke mzdy, pretože umelo tu budete vyrábať nízko platených zamestnancov. Takže len potvrdzujete, že sa to skutočne deje.

    Pýtal som sa ministra Richtera v nejakej diskusii alebo po nej teda, ako je to s tým počtom zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s minimálnou mzdou. Pýtal som sa šéfa Sociálnej poisťovne nášho kolegu pána Muňka, ako to teda je. Obidvaja mi potvrdili, že na Slovensku máme, neviem, či je to skutočne pravda, ale mám to od nich, okolo 600-tisíc ľudí zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s tým, že je tam minimálna mzda. Tak to je paráda, pretože ešte pred pár rokmi tá situácia bola taká, že ak ich bolo 200-tisíc, tak to bolo všetko. Vlastne vy ste skutočne za vášho vládnutia vygenerovali ďalších nejakých 300-tisíc, 400-tisíc, 500-tisíc ľudí, ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásenú minimálnu mzdu. Tak teda, dobre, to znamená, že zdravotné odvody neplatia alebo len sčasti, lebo využívajú odpočítateľnú položku, trpí tým systém zdravotného poistenia, štát to musí dofinancovávať, to ste spravili. Druhá vec je otázka teda, ako to je vlastne teda s ich budúcimi alebo aj súčasnými nárokmi na dávky.

    A k tomu ste ešte vymysleli minimálny dôchodok tak, že dnes každému, kto vie trochu počítať a vie s tým, ako sa hovorí, niečo robiť, docvaklo, že je veľmi výhodné pracovať za mzdu okolo 220 – 230 eur mesačne, pretože pri takto nastavenom minimálnom dôchodku, prosím, pozor, ak by ste mali, lebo je to hypotetické, ale funguje to, celý život mzdu 220 eur mesačne v reči dnešnej hodnoty peňazí, tak váš dôchodok by sa pohyboval na úrovni 310 – 320 eur. Tuto, čo tradične si uvedomujeme, že výška dôchodku je zhruba vo výške 50 % predošlej mzdy, čiže keď niekto zarába 600 eur, tak ten dôchodok bude zhruba 300, hej, a počítajú s tým, hej, tí, ktorí si to sledujú, tak sa zaviedol systém, kedy pri 220 eurách mesačne máte tiež 300-eurový dôchodok. Chápete to? Čiže zarábať a platiť odvody zo 600 eur vám urobí taký istý dôchodok, ako keď niekto zarába a platí odvody z 220 eur. No, prosím pekne, tí, čo si to vedia zariadiť, si to už aj zariaďujú a nastavujú si tie mzdy na úroveň tých 220 eur, kedy dôchodok budú mať presne taký istý ako z tej mzdy, ktorú mali doteraz, 600. Ja nehovorím, že je to super a že tlieskam, ale toto ste spravili vy vaším nastavením zdravotného poistenia, minimálneho dôchodku. Takže sa nečudujte, že tu máme 600-tisíc alebo 700-tisíc ľudí s minimálnou mzdou alebo ešte nižšou, pretože tí ľudia nie sú hlúpi. A im budete hovoriť toto, toto a o 30 rokov ako bude dôchodok. Viete, čo bude o 30 rokov? To nevieme, ale vieme dnes, ako ten systém funguje, a ľudia sa jednoducho zariaďujú podľa toho, ako to vnímajú. Takže toto je len výsledok zlých vašich ďalších zákonov. Je to tak. Je to tak. Veď ten systém nastavujete vy. Veď ste tu už piaty rok.

    Dovolenka. Pán štátny tajomník ja teda len veľmi skromne si dovolím upozorniť na to, že keď je niekto práceneschopný, tak podľa súčasného Zákonníka práce tá práceneschopnosť sa nechápe ako výkon práce a tým pádom za tú práceneschopnosť sa mu kráti nárok na dovolenku. Čiže toto ste trafili úplne vedľa. A my nenavrhujeme nič také, že by sa za práceneschopnosť mala nejako mimoriadne krátiť dovolenka, ona sa kráti už teraz, len navrhujeme zjednodušenie toho výpočtu. To je celé, čo ste vlastne aj pochválili, čiže ďakujem.

    No a pokiaľ ide o ďalšiu vec, náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, rozpútala sa tu celkom zaujímavá diskusia, do ktorej veľmi zaujímavo zasiahol môj kolega pán Baránik. Ďakujem za to, pretože tú skúsenosť s tými súdnymi procesmi ja teda nemám, nebehám po súdoch na rozdiel od teba. Takže, áno, ja, samozrejme, len môžem len súhlasiť, urobme niečo v súdnictve, aby tie pracovné spory sa neťahali tak dlho, ako sa ťahajú. A, vtipná poznámka, keby sa tie pracovné spory mali ťahať sedem, osem, desať rokov, tak teda bude riešením to, že predĺžime na druhej strane výšku tej náhrady z 36 priemerných zárobkov, dajme tomu, na 80, 90, 100 priemerných zárobkov? Ideme do toho? Dajte pozmeňovák, dajte, že to bude 100, nie 6. My si myslíme, že 6 je primerané jednoducho, tak to jednoducho je, myslíme si teda, čo si myslia naši voliči. Ale vrátim sa k tomu, no tak robme niečo s tým súdnictvom, teda robte niečo s tým súdnictvom, vy ste vláda.

    A, mimochodom, práve pri tomto bode, kde, zdôrazňujem, je to veľký problém z hľadiska tvorby pracovných miest hlavne u menších zamestnávateľov, menší zamestnávateľ je menší zamestnávateľ preto, lebo nemá na to, aby si zaplatil tím právnikov či už dennodenne, teda v nejakej dennej praxi, alebo z hľadiska nejakých súdnych sporov, nemá na to zdroje, ďalej, ten malý zamestnávateľ je malý zamestnávateľ preto, lebo keď sa toto stane a má zaplatiť zamestnancovi 40-tisícové odškodné, tak toho malého zamestnávateľa to inak zatrasie ako firmu, ktorá má 10-tisíc zamestnancov, pre ktorú je to psovi mucha, keď to aj má nejakému zamestnancovi zaplatiť.

    A k čomu cielim? Cielim k tomu, že pre mňa by bolo systémovým riešením naozaj nebaviť sa o jednom opatrení, ale baviť sa o tom, poďme presadiť malý Zákonník práce pre malých zamestnávateľov, systematicky. Tento Zákonník práce, tak ako ho poznáme, vyhovuje aj sociálnym partnerom, áno, v tej tripartite zamestnávateľov zastupujú veľké firmy, to sú ľudia, to sú právnici, to sú experti, ktorých si platia, respektíve ktorí sú z prostredia veľkých firiem, veľkých zamestnávateľov. Veľký zamestnávateľ možno tieto problémy tak necíti, ale malý zamestnávateľ, a tých my zastupujeme tak ten to cíti parádne, v úvodzovkách. Čiže systémové riešenie by bolo, navrhnúť špeciálny malý Zákonník práce pre menších zamestnávateľov, kde by tie pravidlá hry boli jednoduchšie a jedno z tých pravidiel by mohlo byť práve to, o ktorom sa bavíme, a nech veľkému zostane 36 priemerných platov ako sankcia, ale malý nech má toho 6 alebo možno ešte menej. A ja ako zamestnanec keď nastupujem do zamestnania do malej firmy, tak viem, že mám tieto práva, ten základ, samozrejme, musí byť garantovaný.

    A, pozor Zákonník práce nemá byť vyvážený, Zákonník práce má byť v prospech zamestnanca, pretože ja hovorím a rešpektujem pravidlo, Zákonník práce je tu hlavne kvôli zamestnancom. Čiže ak hovoríte o vyváženosti sami seba klamete, lebo to tak byť nemá. Z princípu zákonník práce má byť naklonený na stranu zamestnanca, ale ide o to, ako tá lavička presne v akom uhle má byť naklonená. Dnes je to naklonené príliš, napríklad v tomto bode, pretože zamestnávateľ to ťahá za omnoho kratší koniec.

    Mimochodom, kto nevie, na Slovensku už existuje malý Zákonník práce. Ak ho chcete nájsť, otvorte si zákon o športe, v zákone o športe nájdete špeciálny malý Zákonník práce urobený na mieru športovému hnutiu, športovým klubom, zväzom a športovcom, jednoduchý elegantný, plniaci účel. Takže vieme to urobiť, keď chceme. Máme tu precedens.

    No ku gastrolístkom. Tá reakcia tu už bola zdvojená. Ak teda je výhrada, že v prípade vyplatenia peňazí sú tieto nezdanené a nezodvodnené, tak potom, pán štátny tajomník, poďme veselo do toho, zrušme zákon o cestovných náhradách, lebo cestovné náhrady sú peniaze, to nie sú gastrolístky, aj keď som tu započul čosi, že sa aj cestovné náhrady budú riešiť nejakými poukazmi, hej, čiže asi tu niekto objavuje ďalší priestor, ako si na tom ktosi čosi zarobí. Čiže cestovné náhrady sú vyplácané v peniazoch, nezdanene, nezodvodnene. Áno, naše paušálne náhrady, nejakých 900 eur alebo koľko to je je vyplácaných nezdanene, nezodvodnene. A, kolegovia, nechcem vás zaťažovať ale vedeli by sme nájsť v našej legislatívne mnoho ďalších príkladov, kedy sa vypláca niečo nezdanene a nezodvodnene. Čiže to, že by to bolo nezdanene a nezodvodnene, síce pre mňa je argument, áno, lebo nemám to rád, keď je niečo nezdanene, nezodvodnene, ale nebol by to určite precedens. Takýchto prípadov tu máme veľa a v Zákonníku práce niekoľko.

    No a napokon ešte sa vrátim k tomu sociálnemu fondu, Fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, teda sociálnemu fondu od roku 1994. Sociálny fond nie je nijakým špeciálnym spôsobom daňovo zvýhodnený na druhej strane, tak ako ste to skúšali obhajovať, pretože ak ho teda zamestnávateľ tvorí dnes povinne a vypláca to potom zamestnancom nejakým spôsobom, respektíve nejako prispieva, áno, pre zamestnávateľa je to daňovo uznaný výdavok, ale presne tým istým daňovým uznaným výdavkom je predsa mzda zamestnanca. Čiže keď dnes dám zamestnancovi hrubú mzdu tisíc eur a ďalšie 1 %, čiže 10 eur musím odložiť do sociálneho fondu, a je to spolu 1 010 eur, ktoré sú pre zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, tak presne ten istý daňovo uznaný výdavok by to bol v prípade že by tých celých 1 010 eur dostal zamestnanec v podobe mzdy, aj keby sme sa tu nehrali na nejaký sociálny fond. Čiže hovoriť o tom, že sociálny fond je výhodný, lebo je to daňovo zvýhodnené, to nie je práve najlepší argument.

    Pripomeniem pre tých, čo nepoznajú zákon práce a v nadväznosti na to zákon o dani z príjmov, ak sa ako zamestnávateľ napríklad v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve dohodnem so zamestnancom na tom, že budem mu vyplácať čosi ako nadštandard, tak je to v každom prípade pre mňa ako zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, či je to riešené cez sociálny fond, alebo cez mzdu, alebo cez nejakú špeciálnu sumu, ktorú mu vyplatím, za predpokladu, že pre zamestnanca je to zdaniteľný príjem, čo tak, tak alebo tak v podstate vždy je zdaniteľný príjem. Čiže naozaj nemá žiadny zmysel obhajovať existenciu sociálneho fondu tým, že je to nejako štátom zvýhodnené. Je to štátom zvýhodnené presne takisto ako samotná mzda zamestnanca. Čiže nehrajme sa tu na to, nerozdeľujme to, nekomplikujme tomu zamestnávateľovi život, tak aj tomu zamestnancovi umožníme zarobiť viac, lebo tu je 1 %, tam je pracovná zdravotná služba, tam sú ďalšie povinnosti, ktoré sa musia plniť, a takto tie peniaze utekajú všelikade, ale nejdú tým, ktorí by si ich zaslúžili. A to sú zamestnanci.

    Takže teším sa na prípadne ďalšie vystúpenia a veľmi rád na ne podobným spôsobom budem reagovať, pretože tvrdím, že túto diskusiu treba viesť, je to dôležité, treba ju viesť tu, a nie v nejakých kuloároch, nech si tie veci povieme verejne, z očí do očí, kto má aký názor, kto má aký postoj. Ja rešpektujem v každom prípade váš postoj, je legitímny, samozrejme, hovoríte to, čo si v zásade myslia vaši voliči, ale, prosím, nechajte hovoriť tu nás, aby sme prezentovali náš postoj, ktorý reprezentuje názor našich voličov. A pripomínam keby bolo keby a by bola vo vláde SaS, nie vy, tak toto, čo tu dnes hovoríme, by zajtra bolo schválené a Slovensko by sa pohlo o míľový krok dopredu.

    Ďakujem (potlesk).

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Mihálovi. Na vaše vystúpenie chcú reagovať siedmi páni poslanci a poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, keďže som prihlásený aj do rozpravy, len jedna poznámka, ktorá presne zaznela v závere. A to je tá výzva, aby sme tú diskusiu viedli tu a teraz. Sú veľmi dôležité tie argumenty, dokonca, myslím si, až návrhy na obrovské systémové opatrenia. Jeden z nich voláš malý Zákonník práce. Myslím si, že my by sme sa mali zamerať na malé a stredné podnikanie omnoho viac a tie systémové opatrenia možno až do úrovne ministerstva pre malé a stredné podnikanie a vymeniť ho za ministerstvo rozkrádania hospodárstva. Čiže, áno, tú diskusiu treba viesť tu, preto ja veľmi oceňujem jeden fakt, ktorý na začiatku dnešného dňa tu zaznel. A to je, že napriek tomu, že tá diskusia sa nevedie tu, ale cez Facebookove statusy tak si si dal prácu. A to, že je verejnosť zavádzaná cez Facebookove statusy, si presne a jasne odhalil. To, že niekto ten Zákonník práce ani nečítal a má ambíciu sa na Facebooku vyjadrovať a nepríde sem do pléna, aby to povedal napriamo, aby si ho mohol opraviť, že v nedeľu nie je žiadny príplatok a on píše, že ho ideme zrušiť, je proste diskvalifikácia z diskusie. A tu by mal hanbu. Ale keď to napíše na Facebooku, tak je schovaný kdesi za bučkami a nepríde vôbec argumentovať sem do Národnej rady, kde jeden poslanec by s ním aspoň mal debatu o Zákonníku práce absolvovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Mihál, viete, myslím si, naozaj vy ste dobrý rétorík, hlavne možno v niektorých radoch tuná tých poslancov, ktorí tu predtým neboli. Nekričte na mňa pán Mihál, ste mohli rozprávať v rozprave. A hlavne tí, ktorí tu neboli, tak veria, že všetko, čo sa povie je pravda. A ešte to napíšete aj na Facebooku. Ale ja si myslím, že nikomu tu nebránime v tom, čo píše.

    Chcem jednu vec povedať. Povedzme si, kto zaviedol pracovné agentúry. Ja sa k tomuto vyjadrím. Bola to vláda pred Ivetou Radičovou. A vy ste ich nechali tak úplne nadivoko ísť, ako to bolo predtým, lebo ste boli potom ministrom a nič ste nezmenili. My sme to zmenili k 1. 5. 2015. Keď som tu sadla, ste rozprával, ako vy chránite zamestnancov, aký musí byť Zákonník práce dobrý. Až keď som si sadla a možno som nemusela povedať, ale som povedala, aj keď sa to nehodí mimo mikrofónu, že kto to opravil, tak potom ste povedali: „Áno, strana SMER to opravila a my s tým sme stotožnení a my sme z toho šťastní.“ My jedno tvrdíme, že práve angažovanosť užívateľského zamestnávateľa bude na tom, že sa dodržiavajú pravidlá pravidelnej porovnateľnej mzdy. A zabezpečujú týmto zamestnancom spravodlivú odmenu za prácu. A takto to bolo aj 1. 5. 2015, keď sme to zmenili, a vy to chcete vrátiť do pôvodného stavu.

    Ďalej, chcem len povedať ďalšiu vec, samotné agentúry robili všetko pre to, keď išli na trh, aby robili, aby sa dostali do práce, aby znižovali, aby nevyplácali mzdy a nemohol ich nikto kontrolovať.

    A rovnako chcem povedať, že tento zákon bol odsúhlasený aj sociálnymi partnermi a tripartitou. A je dôležité toto, nie to, čo vy si myslíte a čo si napíšete do svojich bodov. A pán Jurzyca, ktorý zakladal Transparency a INECO napíše, že najlepší program mala SaS. Ale je dôležité, aby sme sa dohodli s tripartitou, aby s tým súhlasili zamestnávatelia aj zamestnanci. Sami ste to povedali, bolo schválené tripartitou, treba to rešpektovať, neni to názor poslancov, ktorí to predložia bez toho, aby sa s niekým dohodli a s niekým aj rokovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Osuský, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že tak ako som vystúpil včera, musím aj dnes zopakovať, že mnohé a všetky tieto body znamenajú posun smerom k zdravému rozumu. Ja keď počúvam o tom, že zamestnávateľ, ktorým je agentúra, dodáva pracovníkov, ale ten, pre ktorého pracujú, má ručiť za to, ako to u toho zamestnávateľa funguje, ma privádza k úvahe, že by hádam za sociálne postavenie a fungovanie učiteľa mali ručiť, povedzme, na nižších stupňoch vzdelania rodičia a na vysokoškolskom stupni študenti, lebo tí nakoniec sú adresátom jeho práce. Detto by sme mohli povedať, že za postavenie sestier by mali ručiť pacienti, keďže oni sú príjemcovia jej výkonu, a ešte dokonca aj v krčme za postavenie, mzdu a príplatky čašníka by mali ručiť konzumenti, ktorým roznáša pivo. Takže to je len k zdravému rozumu ručenia za niečo.

    Keď tu človek počúva reči o tom, že nemôžme robiť vytrhnuté kroky, pričom práve tie vytrhnuté kroky naprávajú nehoráznosti, ale že treba komplexné riešenie, ja keď počujem slová komplexné riešenie, za tie piatky, čo som tu strávil, tak viem, že to znamená odsunutie donekonečna, teda nikdy to my urobíme, ale treba to urobiť komplexne.

    A ešte jedna taká drobná skúsenosť k problému flexibility prepúšťania neschopných pracovníkov. Bol som teraz v Taliansku, kde som zhodou okolností podával poštu na pošte. Z troch pracovníkov Talianskej pošty mi traja povedali rôznu odpoveď na otázku, koľko stojí štandardný list do 20 gramov do Európy doporučene. Musím povedať, že keby som bol vedúci pošty s právomocou, tak tí dvaja, ktorí sa hlboko pomýlili, by vyleteli v tej chvíli bez náhrady, pretože sa živia niečím, čím okrádajú zamestnávateľa.

  • Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za opakované vystúpenie, ale obávam, že je to, ako keby tak hrach na stenu si hádzal, lebo tí ľudia, ktorí tu aj vlastne predo mnou – niektorí zo SMER-u – alebo teda predtým v diskusii vystúpili za SMER, tak oni majú červené súkno, keď niekto hovorí o tom, že ľudia sa budú mať lepšie, keď zlepšíme podmienky pre zamestnávateľov. Jednoducho chcú a automaticky si myslia, že keď niečo sa volá sociálny fond, tak to je niečo, do čoho nikdy nemôžeme zasiahnuť, a to je to najlepšie, čo tým našim zamestnancom pomôže, lebo, božechráň, ak by sme nejaký sociálny fond zrušili a povolili podnikateľovi to, čo teraz v podstate povinne dáva do sociálneho fondu, aby dal ako mzdu svojim zamestnancom, lebo každú mzdu okrem tých ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu, každú ďalšiu mzdu všetci ostatní ľudia, ktorí zarábajú viac ako minimálnu mzdu, tak ju majú iba na základe toho, že ten zamestnávateľ sa rozhodol túto výšku mzdy poskytnúť svojmu zamestnancovi. Čiže to nie je o tom, že ujo na Úrade vlády povedal, že teraz bude zarábať niekto 700, niekto 1 500 a niekto 2-tisíc eur. Ale iba preto ten zamestnanec dostáva tú mzdu, lebo zamestnávateľ sa tak rozhodol. Ale, hovorím, obávam sa, že aj tie ostatné návrhy títo ľudia nepochopia. Radšej tu budú obhajovať čokoľvek, len aby vytvárali a udržiavali v ľuďoch ilúziu, že oni jediní to myslia s tými zamestnancami dobre a oni im pomôžu. Ale, bohužiaľ, tie ich návrhy veľakrát chránia práveže zamestnancov, nezamestnaných od práce a nieže im pomáhajú prácu získať.

    A tie bludy, ktoré hovoria pri gastrolístkoch, že ľudia potom stratia stravovacie návyky, keď my im zrušíme gastrolístky, tak to už snáď nemá ani komentár, alebo to, že alkoholik keď nebude dostávať gastrolístky, tak sa nebude stravovať a bude si kupovať alkohol, no dnes osloví svojho prvého kolegu, vymení si gastrolístok za peniaze a ide si kúpiť ploskačku.

  • Pán poslanec Burian s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Mihál, myslím si, že budem mať dve minúty, to je veľmi krátky čas. A myslím, že veľmi šikovne bolo využité to, že proste môže niekto vystupovať, ale skúsim len veľmi, veľmi krátko vystupovať. Pokiaľ sa týka užívateľskej firmy, tých zamestnancov, problém je to na Slovensku, že agentúry dočasného zamestnávania idú na výberové konania, na tom výberovom konaní jednoducho podliezavajú cenami, ktoré nie sú štandardné, dokonca na úrovni cien pracovníkov kmeňových. Ja súhlasím s administratívou, so všetkým, keď ja som vo vystúpení hovoril práve o tej flexibilite, že to je dobré, že je to výhodné na určitý čas a na určité riešenie. Ale to, že má byť praxou na Slovensku, že títo ľudia sú nástrojom v rukách ADZ-tiek, jednoducho nie je dobrý štandard. A nie je dobrý štandard to, že aj tí užívateľskí zamestnávatelia by si mali brať nejaký čas zodpovednosti za to, pokiaľ sa nebude štandardizovať na Slovensku systém tak, ako je bežne v zahraničí, že ADZ-ky sú drahšie. A už zo systému filozofie sú drahšie ako zamestnanec normálny, ktorý je kmeňovým zamestnancom, to je fakt, ale, bohužiaľ, na Slovensku je prax, že sa podhadzujú cenami pod úroveň tejto mzdy. Čiže musia nájsť spôsob, akým spôsobom obísť tento systém. A ak dovolíme to, tak dovolíme to, že bude to tak, ako je to dnes alebo ako to bolo aj za vašej éry.

    Pokiaľ sa týka, a teraz už len poviem asi veľmi krátko, mňa dosť prekvapilo, čo bolo na záver toho vášho vystúpenia povedané, že ste za nie vyvážený, ale malo by to byť v záujme toho zamestnanca, teda ten Zákonník práce, o ktorom hovoríte vy. Ale všetky tieto zákony sú opačne postavené. Veď vy všetko postavíte proti zamestnancovi. Takže ja nerozumiem, to je troška...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja nezvyknem v tejto sále ďakovať niekomu za vystúpenia. Robím to naozaj veľmi výnimočne, ale v tomto prípade mi nedá inak a chcem sa Jozefovi veľmi pekne poďakovať za odborné vystúpenie. Nebudem už argumentovať veci, ktoré tu dnes a včera odzneli niekoľkokrát, pretože ich premieľame sprava i zľava. Chcem len veľmi pekne poprosiť, tie reakcie, ktoré na teba, Jozef, sú, a odznelo tu dneska, že sú neodborné a podobne, ja chcem veriť, že na takto prednesené vystúpenie sa už takýto argument použiť nedá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale budem reagovať len na kolegu pána Buriana.

    Prvá vec, k agentúram. Ak cítite, že je stále problém, pokiaľ ide o agentúrnych zamestnancov, a že sa nerešpektuje povinnosť vyplatiť agentúrnemu zamestnancovi mzdu najmenej porovnateľnú s kmeňovým zamestnancom, tak hľadajte alebo hľadajme iné riešenia. Mňa teraz napríklad napadlo a netvrdím, že je to svetový nápad, ale zamyslite sa, čo keby v tom ročnom hlásení, ktoré musí agentúra posielať na úrad práce o svojej činnosti, malo byť konkrétne vymenované, aké boli mzdy, a to tam dnes nie je, aké sú mzdy tých agentúrnych zamestnancov a aké sú mzdy porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa? A stačí si potom na tom úrade sadnúť na ten report a porovnať si, či to tak je alebo nie je, a, povedzme, jednorazovo poslať kontrolu. Ale nezaťažujme byrokratickou nezmyselnou povinnosťou plošne užívateľských zamestnávateľov, pretože nie sme to schopní odkontrolovať inak. Veď to je nezmyselné správanie sa vlády alebo zákonodarného zboru.

    No a druhá vec, k tej vyváženosti. Tak konkrétne vo veci tej náhrady pri neplatnom skončení pracovného pomeru si, prosím vás, uvedomte, že ak poruší Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľ, tak dnes je tá sankcia až 36 priemerných platov. My hovoríme, nech je ich šesť. Ale ak poruší Zákonník práce zamestnanec a neplatným spôsobom odíde, tak jeho sankcia je najviac dva alebo maximálne tri priemerné platy. Počujete to? Musí tak oferovať zamestnanec dva alebo tri platy, ale zamestnávateľ 36 platov. To je vyvážené? My hovoríme teda oproti tým dvom alebo trom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kolegovia, kolegyne, v tejto chvíli prerušujem rozpravu o tomto bode rokovania Národnej rady, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, poprosím vás o vybratie kariet pred hlasovaním. Ďakujem. Je všetko v poriadku, dúfam, technicky.

    Pán poslanec Milan Laurenčík, je procedurálny návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som v rámci tohto procedurálneho návrhu chcel iba pozdraviť mojich bývalých kolegov starostov z Terchovskej doliny, ktorí sú na balkóne. Takže som zneužil takto rokovací poriadok Národnej rady (potlesk).

  • Ďakujeme. Potleskom vám odpustili kolegovia. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 64, bod 16 schváleného programu).

    Prosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Gábora Grendela, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k tomuto bodu nevystúpil žiaden poslanec, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Máme trošku technický problém. Poprosím vás ešte raz to skúsiť, poprosím kolegov, ktorí majú tam nahádzané rôzne poznámky, púšťam hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 140 poslancov, za 48 poslancov, proti 21, zdržalo sa 70, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme predmetný návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Štarchoňa, aby uviedol hlasovanie o bode sedemnásť schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 57).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, počkám, pán poslanec, kým zaujmete miesto.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, konštatujem prítomných 141 poslancov, za 64 poslancov, proti 10, zdržalo sa 67.

    Konštatujem, že sme predmetný návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Teraz budeme hlasovať o bode osemnásť schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 58).

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Eduard Heger. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 141 poslancov, za 50, proti 32, zdržalo sa 59.

    Konštatujem, že sme predmetný návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďakujem, prosím, tým považujem toto dnešné hlasovanie za ukončené.

    A, prosím, majú procedurálne návrhy pán poslanec Richard Vašečka, pani poslankyňa Janka Kiššová a pán poslanec Ľuboš Blaha.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť váženým členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretneme dnes o 13.00 hodine v rokovacej miestnosti č. 213 na mínus druhom poschodí v budove na západnej terase. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Janka Kiššová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež chcem pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že o 12,05 hodine budeme mať zasadnutie výboru v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove, čiže nie v našej miestnosti, ale tu v hlavnej budove – miestnosť č. 30. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 hodine budeme mať rokovanie o migrácii v našej miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Alena Bašistová.

  • Zvolávam na zajtra na ráno na 8.00 hodinu rokovanie výboru pre sociálne veci na druhom poschodí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali procedurálne návrhy a, prosím, pokračujeme v rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Juraj Droba. Prosím, pán poslanec, nech sa páči, môžete ísť...

  • Ruch v sále.

  • Len čakám na kľud v sále, lebo je tu strašný hluk.

  • Jasné. Pán poslanec poprosil o kľud v sále, takže vás aj ja prosím naozaj o úctu ku kolegovi. Ďakujem.

  • Ctené kolegyne, vážení kolegovia, stojím opäť pri tomto pulte a idem hovoriť o téme gastrolístky, ktorá je súčasťou štyridsiatich návrhov, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, s ktorými prišla strana SaS na túto májovú schôdzu Národnej rady.

    Na úvod ku gastrolístkom zopakujem veci, ktoré som už povedal niekoľkokrát, ale myslím si, že si zaslúžia opakovanie. Gastrolístky považujem za prežitok, považujem ich za špinavý a neférový kšeft štyroch firiem, ktorý štát garantuje. Sú to firmy, ktoré vytlačia farebné papieriky a za garantované ceny ich potom predávajú svojim zákazníkom, pričom možno zaujímavosťou bude fakt, že najväčším zákazníkom pre tieto štyri firmy je štát. Takže vytlačia farebné papieriky. Tie potom znepríjemňujú život trom skupinám ľudí.

    Tá prvá skupina sú firmy, ktoré tie papieriky od nich musia kupovať a distribuovať svojim zamestnancom. Veľké firmy si vedeli vyjednať podmienky tak, aby nemuseli platiť provízie emitentom gastrolístkov. Menšie firmy tú províziu platia už pri nákupe. Potom v rámci tejto firmy firma musí distribuovať gastrolístky medzi svojich zamestnancov, s čím sú spojené ďalšie byrokratické a administratívne náklady.

    Druhá skupina, ktorá je postihnutá morom s názvom gastrolístky, sú majitelia reštauračných a gastronomických prevádzok. Ak títo majú prevádzku s vyššími cenami a sú tzv. drahšie reštaurácie, tak si môžu ako súčasť svojho marketingu povedať, že: „My gastrolístky neberieme.“ A tí majú šťastie, že môžu z toho vykorčuľovať, lebo majú solventných a bonitných zákazníkov. Sú potom ale prevádzky, ktoré sú na úrovni kantíny, na úrovni bežných prevádzok stravovania, ktoré nemajú ten luxus, aby si mohli povedať, že gastrolístky neberú, takže gastrolístky brať musia, lebo ináč by tam ľudia, ktorí majú, povedzme, rozpočet od troch do päť eur na obed, jednoducho na tie obedy ku nim nechodili, keďže sa tých lístkov nejak potrebujú zbaviť, tak radšej ich minú, samozrejme, na obed, ako by na obed míňali hotovostné peniaze.

    No a potom tretia postihnutá skupina sú v podstate všetci zamestnanci, ktorí gastrolístky dostávajú, a postih je taký, že štát a štyria emitenti gastrolístkov robia z obyčajných ľudí ovce, ktoré si nevedia povedať, že: „Teraz sme hladní a ideme sa najesť.“ Ale robia z nich ovce, ktoré jednoducho musia ísť a robiť to, čo im štát prikáže.

    Ja mám naozaj zásadný filozofický problém s gastrolístkami. A ak sa teda štát má starať o to, aby ľudia to teplé jedlo raz denne mali, tak prečo sa potom nestará štát o to a nedáva nejaké poukážky ľuďom na ošatenie napríklad? Nebojí sa štát, že ľudia budú chodiť v zime málo oblečení? Dajme im lístky aj na teplé kabáty a páperové bundy.

    Úvodom chcem povedať, že moja vďaka patrí kolegovi Matovičovi, kolegovi Mihálovi, kolegyni Kiššovej a aj bývalému kolegovi Kadúcovi, čo sa touto témou systematicky zaoberali. A opakovane sme ju prinášali do pléna Národnej rady. Bohužiaľ, sa s ňom nepodarilo zatiaľ urobiť nič.

    Veľa myšlienok ku gastrolístkom som už zosumarizoval v článkoch, ktoré som napísal na túto tému, ale dovoľte, aby som začal tým, že ich považujem naozaj za úplnú zbytočnosť. Je to sekundárna mena alebo sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze aj v situáciách, kde by tie peniaze suplovať nemalo a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, ale taktiež predražuje podnikanie všetkým ostatným.

    Najhoršie na celej veci je, že gastrolístkoví emitenti si nárokujú marže pri spätnom výkupe gastrolístkov. A robia to tak, že ich marža je od 3 do 8 %, podľa objemu, podľa veľkosti prevádzky a podľa schopností toho-ktorého prevádzkovateľa gastronomických zariadení vynegociovať si s nimi čo najlepšiu cenu. Ale končí sa to väčšinou tak, že miesto toho, aby platili 6 % gastrolístkovej firme, tak majitelia reštaurácií potom radšej idú do Metra alebo idú do Tesca a tam za tie obrovské hŕby farebných papierikov nakupujú veci, ktoré asi potrebujú k svojmu podnikaniu, a ten čierny Peter potom zostáva v rukách, povedzme, Tesca alebo Metra. Tesco a Metro, samozrejme, už sú veľkí hráči, takže majú s gastrolístkovými firmami dojednané lepšie podmienky, ale stále je to na úkor marže Metra alebo Tesca. A predpokladám, že tieto veľké firmy by tú maržu nepremietli do ceny produktov, respektíve premietli by ju tak, že by znížili ceny produktov. Takže to, o čo by mohli byť potraviny lacnejšie, tak si berú do svojich vreciek gastrolístkové firmy. Sú štyri, ich ročný biznis je v objeme viac 600 mil. euro. A výšku marže som už spomínal, ak sa pozriete na ich výročné správy na internete, zistíte, že podnikajú s maržami, ktoré im zabezpečujú ročný zisk rádovo v desiatkach miliónov eur.

    Asociácia emitentov gastrolístkov argumentuje, že reštaurácie by tak mali ekonomické problémy, lebo ľudia by prestali chodiť do nich. Samotní majitelia týchto prevádzok si to ale vôbec nemyslia. Naopak, hovoril som s viacerými majiteľmi jednak v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy, mimo Bratislavy konkrétne vo Zvolene a v Prešove. Jeden z bratislavských majiteľov gastrolístky odmieta prijímať a je v situácii, ktorú som už popísal, a môže si to dovoliť. Tí ďalší dvaja už toľko šťastia nemali, takže sú nútení gastrolístky brať.

    Upozorňujem ešte na takú maličkosť, že gastrolístky sa dosť často trhajú a potom dochádza k sporom medzi zamestnancom, ktorý gastrolístky chce použiť, a pokladníkom alebo pokladníčkou alebo čašníkom v reštaurácii, ktorý odmieta takéto poškodené lístky prijať. To, samozrejme, spôsobuje ďalšie problémy, lebo zamestnanec si musí nárokovať potom nový gastrolístok a zlikvidovať ten starý u svojho zamestnávateľa, takže ďalšie byrokratické náklady a záťaž pre zamestnávateľa.

    Hlavný problém tu je, že keď niekto vlastní veľké prevádzky alebo nebodaj niekoľko zariadení, tak mám konkrétny príklad z Bratislavy, kde majiteľ siete reštaurácií musí zamestnávať jedného človeka len na to. Nerobí absolútne nič iné, ten človek je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, len osem hodín denne triedi na štyri kôpky prijaté gastrolístky, vozí ich na zberné miesta. A celá sieť reštaurácií potom čaká približne štrnásť dní na to, aby dostala svoje peniaze za tieto farebné papieriky. Takže okrem iného ešte je tu aj problém s cash flowom alebo s hotovosťou pre tú firmu, lebo gastrolístkovým firmám sa uráči preplácať peniaze za lístky asi v štrnásťdňovom termíne.

    Dovoľte mi, aby som povedal ešte pár slov, ktoré už tiež odzneli, ale myslím si, že je dôležité, aby sme o nich hovorili.

    Gastrolístky dnes používa približne 750-tisíc zamestnancov. Odvolávam sa na údaje, ktoré zhromaždil analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístka je 3,5 eura, ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci alebo 22 pracovných dní v mesiaci v priemere, povedzme, tak dostáva niekde medzi 70 a 80 eur mesačne v gastrolístkoch. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec super hrubej mzdy.

    Existencia gastrolístkov však komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. V prípade, ak by niektorý z tých emitentov skrachoval napríklad, tak štát v podstate skončí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Bolo by to veľmi zaujímavé sledovať to ako právny prípad, čo by sa stalo, a bolo by to veľmi rozporuplné, ako by sa štát vysporiadal s niečím takým, že skrachuje gastrolístková firma, čo sa v praxi asi nestane, lebo vie, predpokladám hospodáriť a vie dokonca vykazovať veľmi slušnú mieru zisku.

    Zamestnanci dostávajú de facto časť svojej výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Namieste je preto otázka, prečo nedávame teda tieto príspevky, ako som už spomínal, aj na ošatenie alebo na základnú hygienu, prečo nedostáva zamestnanec raz za rok poukážku na nákup zubnej kefky a tak ďalej a tak ďalej. Snažím sa to dotiahnuť až do absurdna, aby ste videli, že aké absurdné sú samotné gastrolístky.

    Gastrolístky, samozrejme, zvyšujú náklady reštauráciám, obchodom, lebo tie získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť a robia to za poplatok u emitentov.

    Ako som spomínal, ten celkový priemerne odhadovaný ročný obrat je okolo 600 mil. eur, dokonca trochu viac. Z toho gro, samozrejme, je samotná hodnota lístka, ale tie štyri firmy hospodária tak, že majú rádovo 20 mil. až 30 mil. hrubého zisku. Záleží to, samozrejme, na roku, ale sú to peniaze, ktoré sú bezprácne iba za to, že vydávajú nejaké okolkované papieriky tieto firmy, ktoré získavajú tým veľkú výhodu, ktorú im garantuje štát.

    Protiargumenty sú tiež napríklad o tom, že to zvyšuje zamestnanosť a že čo by sa stalo so zamestnancami týchto štyroch firiem, museli by byť prepustení. No nie som ekonóm, možno mi poradí kolega Jurzyca alebo Mihál, ale myslím si, že o čo menej by zarábali emitenti gastrolístkov, tak tie pracovné miesta by sa určite o to skôr vytvorili v reštauráciách a v tomto biznise. Tí ľudia, ktorí robia v týchto firmách, tak predpokladajme, sú ľahko zamestnateľní, sú šikovní a vysokoškolsky vzdelaní. Takže ja sa vôbec neobávam, že týchto pár desiatok ľudí alebo, povedzme, možno rádovo jedna stovka, dve stovky ľudí by sa stratili nejakým spôsobom na trhu práce, naopak, títo ľudia sú kvalifikovaní a ak sú dobrí tak kľudne môžu ísť robiť do iného odvetvia.

    Jedinými, ktorí majú prospech z gastrolístkov, sú štátom licencované štyri spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať de facto zo svojej vlastnej mzdy. Vždy, samozrejme, sa vrátia k emitentovi, ale až po odrátaní provízie, o jej výške som už hovoril, takže tie čísla opakovať nebudem.

    No a k tým stravovacím návykom ľudí. Ja sa naozaj neobávam, že ak je človek hladný, tak nerozmýšľa v prvom rade nad tým, že by sa najedol. Ak je niekto už na tom tak zle s alkoholom alebo s cigaretami, tak tam už nepomôže ani to, že mu dáte nejaký gastrolístok, lebo, ako spomínal kolega Matovič, ten človek si ten gastrolístok vymení u nejakého známeho za hotovosť a aj tak si za ňu kúpi alkohol alebo cigarety.

    Ďalšia otázka: Nemal by štát povinne potom vo forme gastrolístkov vyplácať aj časť starobného dôchodku, nezáleží nám na tom, aby aj dôchodcovia určite chodili jesť a neprehajdákali svoje peniaze niekde inde, nehrozí u dôchodcov, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety, alebo nemala byť vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami, ktoré budú na konkrétny cieľ, že nedostanete žiadnu hotovosť, ale dostanete poukážky na knihy, na cédečká, na hudbu, na ošatenie, na všetko ostatné, raz za desať rokov dostanete poukážku na zánovné auto? Toto je spôsob, akým štát zasahuje do autonómneho rozhodovania toho-ktorého človeka, ako naloží s peniazmi, ktoré dostáva za svoju prácu a ktoré patria jemu.

    Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup. Ono sa to nakoniec deje tak, že majitelia najmenších prevádzok, aby predišli plateniu spätnej marže, tak nakúpia potravinový tovar vo veľkých predajniach a. ako som už spomínal, ten čierny Peter s názvom gastrolístok ostáva potom v Tescu, v Metre a v im podobných.

    Na záver.

    Základnou otázkou pre mňa ostáva, či má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo či majú o tom rozhodovať štátni úradníci spolu s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok.

    Poukážky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátom a ich záujmy sú výrazne silnejšie ako záujmy občanov. Ako pri iných v sociálnych opatreniach, tak aj tu treba mať na zreteli, či politikom naozaj leží na srdci viac komfort pracujúcich alebo biznis kamarátskych firiem na úkor nás všetkých.

    Veľmi stručne som zosumarizoval argumenty, prečo by gastrolístky mali byť zrušené, a ja som si vedomý toho, že to asi nezíska väčšinovú podporu v tomto kroku.

    Smutno pri srdci mi je, keď si čítam výpisy z hlasovaní, naposledy sme o gastrolístkoch hlasovali asi pred rokom a pol a zo všetkých poslancov je tu už dnes iba klub MOST-a – HÍD-u, kde ten zahlasoval úplne jednotne s výnimkou dvoch neprítomných pani Pfundtner a pána Jakaba za zrušenie gastrolístkov. Takže ja sa chcem spýtať tých z MOST-a – HÍD-u, ktorí ešte v sále ostali, že čo sa zrazu zmenilo za ten rok a pol, prečo ste suverénne a jednohlasne zahlasovali za zrušenie gastrolístkov v minulom volebnom období, a čo sa také udialo, že zrazu začínate byť presvedčení o tom, že aké sú tie gastrolístky vlastne fasa pre ľudí a prečo by ste ich ponechali, nechám sa prekvapiť v hlasovaní o piatej popoludní, ale nemám tu, samozrejme, žiadne očakávania, ani žiadne ilúzie.

    Zároveň z tohto miesta ešte chcem povedať, že sa nevzdávam a budem ďalej bojovať, teda verím, že raz nájdeme dostatočne širokú názorovú koalíciu, ktorá dospeje k tomu, aby nejakým spôsobom tento kartelový biznis medzičasom potvrdený Protimonopolným úradom, kartelový biznis štyroch firiem bol konečne zrušený a eliminovaný. Budem bojovať za to, aby to bolo viac na prospech občanov a menej v prospech štyroch vybraných podnikateľských subjektov, ktoré majú úplne na mieru ušitý zákon a takýmto spôsobom pekne v teplučku podnikajú bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, lebo ten biznis majú garantovaný. Ako sme sa dozvedeli z rozhodnutia Protimonopolného úradu, dokonca si ho medzi sebou rozparcelovali a dohodli a prestali v tom súťažiť medzi sebou. Nepreberajú si zákazníkov, takže každý zákazník je odkázaný na deal so súčasným dodávateľom a vie, že lepší u suseda nedostane, lebo tieto firmy sa už ani nesnažia predstierať, že medzi sebou súťažia.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a ak by motyka vystrelila, čo poučený tromi volebnými obdobiami v tomto parlamente, samozrejme, neočakávam, tak by som bol veľmi rád, ak by sa táto téma posunula do druhého čítania. A potom si môžme argumentovať a zaujímali by ma napríklad argumenty pána Buriana, prečo je naozaj fajn podporovať tento kartelový biznis štyroch firiem.

    Ďakujem vám za pozornosť (potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Drobu sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím o faktickú poznámku pána poslanca Milana Uhríka.

  • Pán kolega, s vaším vystúpením v zásade súhlasím, aj keď na môj vkus to bolo trošku dlhé. Máte pravdu, gastrolístky sú naozaj zdrojom nekonečnej byrokracie, kšeftov, ľudia nie sú hlúpi, nemusíme im diktovať, ako a kedy a za čo sa majú najesť. Tie podozrenia z kartelu voči emitentom gastrolístkov sú očividné. Gastrolístky sú jednoducho zbytočné, treba ich zrušiť.

    Ja by som len doplnil to vaše vystúpenie ešte o problémy vo verejných obstarávaniach, ktoré máme aj my v Banskobystrickom kraji. Problém je, že už ani tie gastrolístky sa nedajú poriadne obstarať. Majú na elektronickom trhovisku rovnaký CPV kód ako elektronické kartičky. Mali sme kvôli tomu zopár sporov aj s Úradom pre verejné obstarávanie. Máte na výber, či chcete stravovacie elektronické kartičky alebo gastrolístky od kartelu, skrátka, celé zlé, treba to zrušiť všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Igor Matovič s faktickou poznámkou.

  • Ďuri, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. A zaujal ma najviac ten návrh na tie poukážky. Áno, príkladmi keď niekto niečo nechápe, tak aj ja v svojom živote sa snažím potom použiť nejaký extrém a presne ten príklad tých poukážok, keď si povedal, že teda keď tu niekto hovorí, že ľudia musia mať tú poukážku na tú stravu, lebo inak by sa nestravovali, tak mali by sme ten tvoj návrh podľa mňa prijať, dať ľuďom naozaj poukážku na auto, poukážku na byt, poukážku na nábytok, na dovolenku, na mrkvu, na slížikovú polievku v nedeľu. Jednoducho inak ľudia, samozrejme, oni by si nekúpili alebo nedali by si tú slížikovú, treba zaviesť tie poukážky. Plne podporujem tento návrh...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v sále, pán poslanec.

  • A pán Hrnko by nemusel vykrikovať, mohol by sa to naučiť, krížom cez sálu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hrnko, poprosím o kľud v sále.

  • Takže tento návrh bol naozaj veľmi dobrý. A myslím si, že zároveň veľmi krásne poukazuje na absurditu poukážok.

    A je také až, by som povedal, príznačné, že poslanec za Slovenskú národnú stranu tu vykrikuje, vyrušuje práve pri tomto návrhu, keďže dlhodobo sa vie, že Slovenská národná strana ešte aj v čase, keď tu bol Ján Slota, mala biznis v stravovacích spoločnostiach alebo v spoločnostiach, ktoré vydávajú gastrolístky. A, bohužiaľ, tento duch toho biznisu asi tu zrejme naďalej zostal, aj keď sa vymenil predseda. Alebo uvidíme, ako sa pán predseda zachová a či teda svojich poslancov uprace a povie, že už by sme mohli konečne skončiť s podporou tohto biznisu, na ktorom vždy SNS v minulosti zarábala.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Eugen Jurzyca s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na dlhú životnosť gastrolístkov považujem za potrebné zdôrazniť, že návrhy na zavedenie ďalších poukážok na odevy, autá a ďalšie myslí opozícia ironicky.

    Pokiaľ ide o samotné gastrolístky, ja vidím jeden dôvod, pre ktorý má význam ich udržiavať pri živote. A, tiež to myslím ironicky, pre istotu poviem, je to ten dôvod, že na nich sa dá krásne vysvetľovať v učebniciach, ako zlyháva štát. To ani nie je možné, ako toto je krásny príklad, kde dobre zorganizovaná malá skupina ľudí poráža slabšie zorganizovanú väčšinu. Takže odporúčam všetkým, ktorí sa zaoberajú osvetou a majú, povedzme, aj sklony pedagogické, aby si tento príklad zaradili do učebnice ekonómie, kapitoly „zlyhanie štátu“.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Droba.

  • Ja chcem iba poďakovať aj pánovi kolegovi Uhríkovi, aj pánovi kolegovi Matovičovi, aj pánovi kolegovi Jurzycovi za vecné poznámky a zostávam s nádejou, že raz sa nám podarí tie gastrolístky naozaj zrušiť.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jozef Viskupič, pripraví sa pán poslanec Igor Matovič.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto zlúčenej rozprave sa vyjadriť k niektorým témam, ktoré, myslím si, ešte znesú komentár, pretože dlho hovoríme o tom, že presne toto fórum by malo byť na to, aby témy prinášalo, pri prvých čítaniach odhalilo teda idey svojich návrhov a tém, ktoré by chcelo vyriešiť, a zároveň po otvorení tejto diskusie a náznaku tých riešení poprosiť toto plénum, aby posunulo návrhy zákonov do druhého čítania, aby sme ich mohli následne aj presadiť, aby mohli začať fungovať.

    Vystúpenie rozdelím do dvoch okruhov.

    Začnem voľne tým, kde Juro Droba skončil. A to bude téma gastrolístkov. A potom ako človek, ktorý sa dlho pohyboval v prostredí malého, možno až mikro- a stredného podnikania poviem zopár poznámok k niektorým bodom, ktoré, myslím si, sú dôležité na to, ako som spomínal v predchádzajúcom vstupe, aby vedeli urobiť účinný boj proti nezamestnanosti.

    Téma gastrolístky je z môjho pohľadu téma takzvaného podnikateľského neba, kedy si niekto vymyslí, že presadí do zákona spôsob podnikania, zadefinuje si zopár sebe blízkych, možno dokonca rovno straníkov do firiem, ktoré môžu iba a len v tejto oblasti podnikať, a následne uvalí povinnosť úplne, úplne na všetkých. Toto je jednoducho nefér. A keď niekde existuje reálny príklad, že politická moc alebo sila štátu je zneužitá pre účely štyroch ľudí, tak je to presne príklad gastrolístkov.

    Tú iróniu spomínal pán Jurzyca. A podľa mňa mal až zdvihnúť prst a povedať, že toto sa môže stať aj v iných oblastiach a niekto sem príde s nejakým reálnym nápadom. Napríklad mne napadá, že ak niekto bude chcieť pod rúškom sociálnodemokratického vyrovnávania sa problémov na školách zavádzať uniformy a vyčlení päť firiem, ktoré tie uniformy budú môcť šiť, je presný príklad toho, že vie niekto vytvoriť podnikateľské nebo, päť firiem bude dodávať uniformy, budú to straníci možno súčasnej koalície cez schránkové firmy, aby sa na to nevidelo, samozrejme, že sú v orgánoch týchto firiem, a budú zarábať na tom, že štát si vymyslel takýto kšeft, budú zarábať na tom, že si nebudú môcť pomôcť, a zároveň nad tým bude tá marketingová strecha a tá bude znieť, že potrebujeme vyriešiť to, aby sme deti na školách mali oblečené rovnako a neexistovali z hľadiska ich oblečenia sociálne rozdiely. Nie je to nápad. Je to irónia. A takto to, prosím vás, nerobme.

    Preto gastrolístky zo všetkých argumentov, ktoré tu zazneli, je treba, ja to nazvem, zdobrovoľniť, čo sa vlastne rovná zrušeniu, pretože si myslím, že obeživo – euro – je dostatočný cenný papier na to, aby si ľudia vedeli realizovať svoju základnú potrebu. A to je ísť sa odstravovať.

    Tie argumenty počúvame z druhej strany. Hlavne, myslím, aj minister Richter ich použil, že gastrolístky zabezpečujú udržiavanie stravovacích návykov a ľudia, ktorí by dostávali namiesto gastrolístkov eurá, by sa možno prestávali stravovať. A zároveň hovorí, že gastrolístky zabraňujú zneužívaniu eura na nákup alkoholu alebo že fajčiari si nemôžu kúpiť cigarety. To je falošný argument. Ak je niekto alkoholik, ak je niekto fajčiar a gastrolístky si vymení s kolegom alebo zvolí iný systém, viem, že je to zakázané, aby toto za alkohol a cigarety sa dalo vymieňať, ale netvárme sa, že sa to nedeje, možno niekedy aj priamo v prevádzkach, tak vytvára iba veľmi falošný argument na to, aby sme jednoducho zamestnancom po dohode so zamestnávateľom vyrobili jednu základnú vec, že by sa mohol rozhodnúť, či pre realizovanie svojej potreby sa odstravovať si vyberie peniaze alebo gastrolístky. Myslím si, že obrovské percento ľudí by si vybralo peniaze, a preto zdobrovoľnenie tejto voľby sa zdá mnohým, podľa mňa zainteresovaným možno aj priamo v tomto kšefte ako nedobrá vec.

    Druhý argument, ktorý som počul, myslím, že z úst pána Buriana bol, že nie je tam nastavený systém, respektíve systém na zdanenie a zodvodovanie a podobne a že teda akým spôsobom k tomu prikročiť a bolo by to nesystémové. Ja mám pocit, že zrovna poslanci tohto pléna, ktorý paušálne náhrady nemajú pod žiadnym iným zdaňovacím mechanizmom, by si mali dať veľmi pozor na ústa v tejto téme, pretože ak paušálne náhrady pán Burian berie, tak tiež by sa mohol zamyslieť, či je to systémové, a keď máme dopriať našim ľuďom aspoň to, že sa môžu za peniaze odstravovať, tak viem si predstaviť, že tento systém zostane alebo sa nejaký navrhne. Čiže je to absolútne falošný argument. A nechať možno aj bez daňovej povinnosti ako príjem tento nárok na stravu v plnej výške nie je až tak nesystémová vec, ak ju pomeriame s tým, kde my neplatíme dane a odvody z našich paušálnych náhrad.

    Myslím si, že ešte tretia vec, ktorú je veľmi dôležité pri gastrolístkoch spomenúť, je, áno, to, čo spomínal aj Juro Droba, rozhodnutie alebo nález Protimonopolného úradu, ktorý tieto firmy a ich spôsob podnikania nazval a odhalil ako kartel, čiže ďalší chorý prvok na trhu, ak sa máme tváriť, že tieto firmy pôsobia na trhu. A myslím si, že je to dostatočný tlak na to, aby každý kompetentný a rozumný člen tohto pléna zahlasoval za predložený návrh a jednoducho toto podnikateľské nebo pre zopár vyvolených zrušil.

    Myslím si, že ak sa pozrieme do histórie týchto návrhov, tak tá debata je odblogovaná, dokonca v tejto volebnej kampani – poslednej – sa stala kvôli nálezu Protimonopolného úradu aj témou predvolebnej kampane. A tých, ktorí majú troška čas a cit pre verejnú mienku a názory ľudí, ktorí sú do tejto hry na nejaké stravovacie návyky zavlečení, čiže všetkých ľudí, ktorí sa živia prácou a dostávajú stravné lístky alebo toto čudné obeživo, tak je tu obrovský tlak práve, aby sa toto zrušilo. Argumenty tu nevychádzajú, je to téma, ktorá voľby, samozrejme, nerozhoduje, ale jednoznačne si neviem predstaviť kto zo zamestnancov by kopal za to, že miesto eur dostáva stravné lístky.

    Myslím si, že nie je potrebné o tomto viacej hovoriť, pretože po debate, ktorú sme tu absolvovali, by bolo neúčelné presviedčať presvedčených a tváriť sa, že dokážeme presvedčiť nepresvedčených, alebo tých, ktorí majú iné motívy udržať tento biznis pri živote, aby zmenili svoj názor. Ja len chcem vyzvať aj z tohoto miesta, keďže nehovorím len k plénu parlamentu, ale aj určitým spôsobom k verejnosti, že bol by som veľmi citlivý a veľmi pozorne by som si teda prečítal, kto a ako sa k otázke zdrobrovoľnenia alebo zrušenia gastrolístkov pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zachoval. A sú čím ďalej, tým viac vyzývaní ľudia, aby sa správali len a len konzistentne, teraz súčasťou vládnej koalície, ktorí často hlasovali aj v koalícii Ivety Radičovej, aj v minulej opozícii za tento návrh, sa správali spôsobom, že vstup do vlády nemení ich svedomie a presvedčenie a charakter a zahlasujú rovnakým spôsobom, ako hlasovali pred tri štvrte rokom, pred rokom a pol a v rámci 5-ročného obdobia, keď pozrieme, rovnako. To znamená, že aspoň určitá miera konzistencie svojho vlastného presvedčenia v tejto otázke by zrušenie gastrolístkov vedela vyriešiť, pretože by sme tak získali podľa mňa, ak som to dobre rátal, tak až ústavnú väčšinu. Čiže je to výzva, samozrejme na zástupcov strán SIEŤ a MOST – HÍD, ktoré sú súčasťou koalície, pokiaľ ide o niektorých nových, táto výzva neplatí, ale u tých, ktorí sa tu vyskytli znova, presne padá tam, kde má byť. V opozícii, myslím si, aj tým, že spolu predkladáme so stranou SaS viaceré návrhy aj tento návrh, je asi naše presvedčenie jasné. U ostatných aj na základe vývoja debaty vidím, že viac-menej ťaháme za jeden povraz.

    Druhá časť môjho vystúpenia by sa teda venovala problémom alebo návrhom zákonov, ktoré nesúvisia s gastrolístkami, ale súvisia s tým balíkom, nazvem ho voľne, Zákonníka práce. A mám tiež zopár poznámok, tak ako som to hovoril aj predtým, aby sme či už tému tzv. minimálnych mzdových nárokov alebo 36 mesiacov verzus 6 mesiacov pri možných súdnych sporoch, alebo agentúrne zamestnávanie zobrali veľmi na vedomie. A ja vyzývam už druhýkrát, aby sme ich vnímali v celku.

    Zachytil som tlačovú konferenciu pána poslanca Beblavého a mám pocit, že nie veľmi pochopil účel predkladania štyridsiatich návrhov zákonov. A len sa voľne pýtam, na čo bolo toto treba. Myslím si, že je dosť jasné, že opozícia, a zopakujem to, má s témami prichádzať, má ich otvárať, má otvoriť diskusiu, prísť s riešeniami a snažiť sa pod tlakom tieto riešenia presadiť. Je len možno môj malý apel, ak sa mu zdajú tie jeho vyhlásenia na tlačovej konferencii, ktoré viedli jednak k množstvu a kvantite týchto návrhov alebo ku kritike z hľadiska recyklácie niektorých návrhov, že je táto debata tak troška úderom pod pás, pretože, áno, a nikto to nikdy nespochybnil, niektoré návrhy sme tu opakovane a opakovane a opakovane predkladali a robíme to práve preto, že neboli presadené. To, že sa naše názory nemenia a že využijúc štvrtú schôdzu parlamentu ako tú prvú riadnu, kde môžeme prísť s návrhmi zákonov, je predsa to, čo sa od opozície očakáva. Pýtal som sa vo faktickej poznámke, keďže sa tu vyhovárali na lehoty, že vláda mala spĺňať nejaké lehoty po programovom vyhlásení vlády a podobne, tak som sa skúsil opýtať aj vládnych poslancov, prečo oni sami neprišli s nejakým jedným jediným návrhom zákona, a odpoveď som do teraz nedostal. Čiže, pán poslanec Beblavý, vyzývam na tú diskusiu nie cez tlačovky, môžeme si sadnúť, a dúfam, že o kvantite, spôsobe podávania aj kvalite tých návrhov sa vieme pobaviť mimo tlačových konferencií. A budeme to robiť spôsobom, ako sa na opozíciu patrí, a to, že budeme kritizovať a atakovať vládu s našimi nápadmi, a nie strieľať do vlastných radov. Vypnutie friendly fire, ako možno sa hovorí, je len a len dobré a je, myslím si, v prospech Slovenska, a preto dúfam, že sa pochopíme, že 40 návrhov zákonov, respektíve všetky návrhy opozície, ktoré na tejto schôdzi, ktorú volám opozičná, boli predložené, vedie presne k tomu, kde opozícia má pôsobiť. A to je označenie tém a, keďže sme v prvom čítaní, čiže navrhnutie ideí, ako tieto témy riešiť.

    Mal som ešte jednu poznámku k výzve od pána Buriana, kde ja som vnímal jeho vystúpenie skôr, a chcem mu zaň poďakovať, pretože je to jeden z mála vládnych poslancov, ktorý sa vôbec unúval vystúpiť v tomto pléne. A zaznelo v jeho vystúpení, že podáva teda ruku. Takže do budúcna by som chcel teda vidieť nejakú realizáciu tej podanej ruky. A keďže výsledok našej práce sa prejavuje hlavne v hlasovaní, tak možnože už vie teraz tú podanú ruku zrealizovať a vybrať návrhy zákonov, ktoré vie podporiť, pričom vie presvedčiť svoj vlastný klub, kolegov v koalícii. A tak môžeme tu mať riešenie posunutia návrhov zákonov do druhého čítania a realizácia podanej ruky sa pre potreby tohto pléna udeje v priamom prenose.

    Posledné dve poznámky, ktoré chcem povedať.

    Nebudem tak hutne a vetou po vete komentovať vystúpenie pána Blahu na Facebooku, pretože si myslím, že je jedným z nás, že pri debate mal plné právo sa prihlásiť písomne, mal plné právo prihlásiť sa ústne a ak mal ambíciu nejakým spôsobom skomentovať 40 návrhov opozície, mal sedieť tu, mal to povedať pre toto plénum, aby sme mohli reagovať a nerobili sme z tohoto pléna iba akúsi doplnkovú činnosť, pretože pre neho je dôležitejší ten Facebook. Vyzývam ho do budúcna, ak chce zavádzať a klamať pre získavanie svojej popularity a laikov na Facebooku, nech sa tohoto zdrží. Nesvedčí to debate, nesvedčí to demokratovi, nesvedčí to úrovni toho, čo poslanec Národnej rady má prezentovať. Ak napíše a nevie sa ospravedlňovať za tú vyslovenú lož, demagógiu a získava za to pozornosť a možno aj sympatie neinformovanej časti verejnosti a nevie absolvovať priamy stret s predkladateľom alebo ktorýmkoľvek z nás tuná v pléne, je to podľa mňa, a nebudem ostrý, ale to poviem, zbabelé. Vidím, že viacerí z vás kývate hlavou. A myslím si tým pádom, že to cítime rovnako. Čiže nabudúce, pán poslanec Blaha, ak budete mať záujem povedať, akým spôsobom chceme meniť Zákonník práce, prídite do tohto pléna, prihláste sa sem možno aj dvakrát, budeme veľmi radi odpovedať na vaše podpásové a demagogické útoky na to, že my chceme ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, vytvárať pracovné miesta.

    A tým pádom voľne sa premostím k otázke tripartity, ja som sa ju tu snažil naznačiť pri mojom prvom vystúpení. A to je, že máme tri entity, o ktoré by sme sa mali zaujímať. A to sú ľudia zamestnania, ľudia, ktorí zamestnanie dávajú, a ľudia nezamestnaní, ak si voľne preložíme tripartitu, tak sú to aj odbory, ako aj tí, ktorí zamestnávajú, ktorí zastupujú zamestnancov, aj tí veľkí zamestnávatelia, ktorí sú pri tripartite zastúpení svojimi zástupcami, a je tam ten jeden dôležitý prvok a to je vláda a vláda by mala mať v prvom rade na mysli boj s nezamestnanosťou a aj v tomto dialógu ťahať za ten správny koniec a vytvárať podmienky na to, aby mohla práca vznikať, a tým pádom reálne zastupovať záujmy nezamestnaných. To by mala robiť.

    Jozef Mihál tu naznačil to, že Zákonník práce nemôže byť symetrický alebo vyvážený, musí byť v prospech zamestnanca, s tým všetci súhlasíme, a ten pomer toho naklonenia by sa mal presne tu na tripartite dojednávať. To, že vláda umelo vyhne tento pomer v prospech jednej skupiny, znamená, že nebojuje za tých, za ktorých má, a to sú nezamestnaní, a umelo navyšuje ako keby pod rúškom svojho ideologického presvedčenia tému v neprospech zamestnancov a tým pádom pri mnohých veciach, či je to tých 36 mesiacov, či je to agentúrne zamestnávanie, či sú to gastrolístky, či sú to minimálne mzdové nároky a ďalšie byrokratické veci, ktoré sa snažíme zrušiť, bráni ľuďom zamestnania dávajúcim, aby mohli tie zamestnania vznikať. A preto si myslím, že je dôležité, aby sme v balíku , keďže sme v spojenej rozprave, tieto návrhy prijali.

    Toľko moje poznámky a prosím ctené plénum o podporu návrhov aj tú optiku, že sa jedná balík, a nie rozoberanie po jednotlivých konkrétnych veciach, a ďakujem vám teraz za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Marian Kotleba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pán kolega, ja by som chcel len doplniť možno informáciu pre tých, ktorí ten materiál o stravných lístkoch nečítali alebo si nepreštudovali, že sa nejedná o zrušenie stravných lístkov, ale o možnosť rozšíriť tieto príspevky na stravu pre zamestnancov vo forme peňazí. Takže nie je to taká radikálna zmena a nemuseli by sa jej báť.

    A možno taká výzva pre vás. Jednoducho treba vašim bývalým kolegom z MOST-a – HÍD-u otvorene povedať do očí, že teda či naozaj aspoň nejaké hodnoty u nich ostali alebo či sa z nich stali klamári a hodnotoví schizofrenici, ktorí vedia úplne prevrátiť kabát a v tejto veci teda hlasovať nie s tým, čo niekedy deklarovali, ale s tým, čo sa dnes od nich bude vyžadovať, pretože som presvedčený, že rozšírenie možností poskytnúť všetkým zamestnancom namiesto stravných lístkov peňažný príspevok na ich stravovanie nemôže nikomu ublížiť a, naopak, môže rozšíriť slobodu v rozhodovaní všetkých zamestnancov, ktorých sa to týka, ako tieto peniaze použijú, kde ich použijú a kedy ich použijú. Takže ak predkladatelia všetci naberú odvahu a do očí budú konfrontovať celý poslanecký klub MOST-a – HÍD-u, tak potom nemám strach o to, že by táto zmena neprešla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec nebude reagovať na faktickú?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    Je prihlásený ďalej do rozpravy pán poslanec Matovič, ale možno mi idú zle hodinky, je 12.00 hodín?

  • Ešte tri minútky zostávajú do 12.00 hodiny. Ja to stihnem povedať.

  • Áno, tak vám budem veriť, nech sa páči.

  • Však ale Národnej rade tým neublížim. Chcel by som teda ako v podstate posledný vystupujúci v rozprave k celému balíku zákonov poprosiť kolegov a kolegyne hlavne z vládneho zlepenca alebo, neviem, ako to nazvať, z vládnej koalície, aby sa zamysleli nad podporou týchto návrhov, samozrejme, neočakávame nejakú balíkovú podporu, ale mohla by skončiť doba, kedy z ľudí robíme úplne nesvojprávnych, doba, kedy ľudí klameme tým, že nejaký sociálny fond vo výške 0,6 % ich vytrhne z biedy a ak by im štát negarantoval 0,6 %, čo dostanú, tak ten zamestnávateľ by im vlastne tých 0,6 % určite nedal. Mala by skončiť doba, kedy v ľuďoch budujeme pocit a utvrdzujeme ich v pocite, že o výške mzdy rozhoduje ujo na Úrade vlády alebo nejaká Koaličná rada, keď zasadne, tak určí, koľko ľudia budú zarábať. Mala by skončiť doba, kedy ľuďom vysvetľujeme a každý deň pripomíname, aký dobrý je ten ujo na Úrade vlády lebo na nich myslí a vybavil im tie papieriky, tie stravovacie poukážky, tie gastrolístky, a bez neho by vlastne tí ľudia asi umreli na ulici hladom. Mala by skončiť doba, kedy sa tu klameme, z úst ministra práce včera zaznel argument, že keď nebudú gastrolístky, keď miesto gastrolístkov ľudia dostanú peniaze, tak alkoholici sa nebudú stravovať a prepijú tie peniaze, tuhí fajčiari sa nebudú stravovať a budú ešte viacej fajčiť. Prosím vás pekne, to naozaj SMER považuje ľudí za tak hlúpych, aby takýmito argumentmi bojoval za špinavý biznis, pár firiem, sponzorov politických strán SMER a SNS?

    Pevne verím, že kolegovia hlavne zo strany MOST – HÍD, ktorí nás trikrát v tomto návrhu v posledných piatich rokoch podporili, že budú konzistentní, teda myslím tým návrh nahradiť peniaze alebo gastrolístky peniazmi, a rovnako budú hlasovať aj v tomto prípade, inak, bohužiaľ, vydajú sa takou zvláštnou trajektóriou, kedy predkladajú x razy návrh o občianstve a keď predložený zrazu tu je a majú možnosť ho zrušiť, tak zrazu zaň nehlasujú. Ak tentoraz napríklad ľudia zo strany MOST – HÍD nebudú hlasovať za tento návrh, kedy zamestnancom dávame možnosť vybrať si, či budú mať gastrolístky alebo peniaze, tak len dokážu to, že tie tri razy predošlé, to bolo falošné hlasovanie, lebo vedeli, že to neprejde, a v skutočnosti im ide iba o úmysel, aby naďalej tento biznis sponzorov politických strán bol na Slovensku zachovaný, ale prosím aj všetkých, aj tých, ktorí budú hlasovať proti tomuto návrhu, prestaňte z ľudí robiť somárov, klamať ich argumentmi, že keď nebudú mať papieriky v peňaženke, tak zrazu stratia stravovacie návyky. Hlad nie je otázka gastrolístkov v peňaženke, hlad je normálna fyziologická vlastnosť každého jedného človeka bez ohľadu na to, či má v peňaženke eurá, gastrolístky alebo platobnú kartu.

    Ďakujem veľmi pekne za podporu týchto návrhov (potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec Matovič. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, bude dlhšie?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Debata k Zákonníku práce trvala plus-mínus štyri hodiny, takže som rád, že sa ju podarilo rozprúdiť.

    Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, osobitne pánovi štátnemu tajomníkovi Burianovi za to, že uviedol tú pozíciu, najmä strany SMER.

    Sčasti ďakujem aj poslancovi Gáborovi Gálovi zo strany MOST – HÍD, lebo možno trošku pootvoril nám tu naivnejším oči.

    A uvidíme, ako dopadne hlasovanie o 17.00 hodine, stále verím, že sa nám podarilo presvedčiť najmä poslancov vládnej koalície k tomu, aby aspoň niektoré z týchto návrhov podporili, pretože v prvom rade ide o podporu lepšieho podnikateľského prostredia tak, ako ste to aj vy mali v predvolebnom programe.

    A v druhom, ale nie v poslednom rade ide aj o podporu zamestnanosti, zamestnancov, tvorbu nových pracovných miest. A to sme mali v programoch všetky politické strany.

    Takže teším sa na hlasovanie o 17.00 hodine, pričom tým, ktorí budú hlasovať za návrhy, vopred ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Prosím vás, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny, kedy budeme pokračovať otázkami na ministrov.

    Ďakujem, prajem dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení členovia vlády, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku teraz nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 17 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 22 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nebudú prítomní v sále, sa odpovedať nebude.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Petra Pellegriniho, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný na dnešnej hodine otázok je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Neprítomný je aj minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spolkovej republike Nemecko. Zastupuje ho pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí sa tak isto ospravedlnil, nie sú naňho otázky. Nie je prítomný ani pre neodkladné pracovné povinnosti pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Pavčan ani pán minister kultúry Marek Maďarič, na oboch pánov ministrov nie sú otázky.

    Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Teraz vás poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá je otázka od pána poslanca Jána Kvorku a znie: „Vážený pán predseda vlády, aké priority bude presadzovať Slovenská republika počas nášho predsedníctva Rady Európskej únie?“

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Všetci dobre vieme, že program každého predsedníctva v Rade EÚ vychádza z aktuálnej agendy inštitúcií Únie, ako aj špecifickej národnej vízie, ktorá má pridanú hodnotu pre celú Úniu. V snahe o väčšiu kontinuitu práce v rámci Rady EÚ a lepšiu koordináciu po sebe nasledujúcich predsedníckych krajín realizuje každé predsednícke trio spoločný politický program. Predsednícke trio, Holandsko, Slovenská republika a Malta sa zhodli na inovatívnom prístupe k spoločnému programu v duchu menej, ale lepšie, to jest sústrediť sa na menší počet iniciatív, ktoré však majú zásadnejšie dopady. Na základe uvedeného prístupu bol vytvorený program tria, ktorý je politický a strategický obsahom, stručný a úderný formou a tiež zrozumiteľný verejnosti.

    Hneď na úvod však musím upozorniť, že predsedníctvo v Rade Európskej únie prioritne nemá presadzovať naše národné záujmy, ale podporovať záujmy celého zoskupenia. Naším cieľom bude vystupovať ako čestný sprostredkovateľ. Slovenské predsedníctvo má preto ambíciu priniesť do Európskej únie pozitívnu agendu. Ň Vynaložíme maximálne úsilie na podporu európskych projektov, ktoré umožnia naplno využiť potenciál jednotného trhu a rozšíriť ho o nové piliere. Chceme presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k rozvoju Únie a zabránia jej fragmentácii. Pôjde o neľahkú úlohu, keďže budeme predsedať v období, keď Európska únia čelí viacerým výzvam, ako je migrácia, terorizmus, dozvuky krízy eurozóny či referendum Spojeného kráľovstva o členstve v Únii. Dôsledkom je neraz vytváranie deliacich línií vnútri Únie, prípadne spochybňovanie spoločných a prospešných projektov, akými sú spoločná európska mena alebo Schengen. Táto atmosféra len napomáha vzostupu radikálnych politických postojov.

    Výber prioritných tém, ktoré budú v popredí počas slovenského predsedníctva, bol motivovaný tromi vzájomne prepojenými princípmi. Prvým princípom je dosahovanie konkrétnych výsledkov. Chceme byť pragmatické predsedníctvo a zamerať sa na oblasti, v ktorých dokážeme priniesť hmatateľné výsledky. Druhým princípom je prekonávanie fragmentácie v Európskej únii. Preto sa budeme snažiť vynaložiť maximálne úsilie na dosiahnutie takých riešení, ktoré budú prijateľné pre všetky členské štáty a zároveň pre Úniu ako celok. No a tretím princípom je zameranie sa na občana.

    Program slovenského predsedníctva bude zameraný na štyri ústredné témy.

    Prioritnou témou slovenského predsedníctva bude hospodársky silná Únia. Významné miesto budú mať iniciatívy podporujúce priaznivé prostredie pre investície. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov ako hlavných tvorcov pracovných miest, a to zjednodušením prístupu k financovaniu. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie vrátane fiškálnej integrácie. Cieľom nášho predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie kapitálových trhov. Ďalej nás čakajú rokovania o rozpočte Európskej únie na rok 2017, ktorý bude pravdepodobne politicky prepojený so strednodobým preskúmaním viacročného finančného rámca 2014 – 2020.

    Druhou témou je vnútorný trh, ktorý sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Aby sme však využili jeho plný potenciál, musí sa prispôsobiť novej realite. Preto je víziou nášho predsedníctva ďalší rozvoj projektov, akými sú energetická únia a jednotný digitálny trh. Jednotný digitálny trh vnímame ako pozitívnu agendu a jedinečnú príležitosť pre Európu. Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky. Energetická únia bude rovnako dôležitou témou slovenského predsedníctva. Ako nám Európska komisia avizovala, slovenské predsedníctvo bude pri Energetickej únii kľúčovým semestrom, v ktorom budú predstavené hlavné návrhy. Aj naďalej budeme presadzovať bezpečnú a čistú energiu za dostupné ceny pre spotrebiteľov.

    Ambíciou slovenského predsedníctva a zároveň treťou kľúčovou témou bude nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude vychádzať z komplexného prístupu založeného na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a spolupráci s tretími krajinami. Očakávame, že počas nášho predsedníctva začne fungovať európska pohraničná stráž, ktorá zlepší schopnosť riadiť vonkajšie hranice a vykonávať návraty nelegálnych migrantov. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na legálnu migráciu s cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov či podnikatelia. Ak berieme do úvahy, že sa práve nachádzame v období výrazných zmien geopolitickej reality, je zvýšená miera angažovanosti Únie nevyhnutnou pre zachovanie jej postavenia. Európska únia sa z tohto dôvodu zamerala na stabilizáciu jej najbližšieho susedstva.

    Slovenské predsedníctvo podporí aktívnu realizáciu revidovanej Európskej susedskej politiky, čo je štvrtá nosná téma nášho predsedníctva. Rovnako politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom Únie vo vzťahu ku krajinám v susedstve.

    Vážený pán poslanec, program slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie sa momentálne dotvára a precizuje. Na budúci týždeň vás minister zahraničných vecí a európskych záležitosti bude tu v Národnej rade informovať o detailoch programu predsedníctva v rámci schváleného bodu programu.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujeme aj my. Pán poslanec, chcem sa opýtať, či máte doplňujúcu otázku. Ak áno, prihláste sa ako na faktickú a máte dve minúty. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem.

    Druhú otázku položil pán poslanec Peter Náhlik a znie: „Vážený pán predseda vlády, energetika a energetická bezpečnosť predstavuje významnú prioritu v regionálnom a celoeurópskom kontexte. Čo je cieľom slovenského predsedníctva v tejto oblasti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, medzi dôležité výzvy, ktorým Európska únia aktuálne čelí, patrí aj nedostatok prírodných zdrojov. Spôsobuje to vysokú závislosť Únie na dovoze energetických surovín, pretože s 53 % patrí Európska únia k najväčším dovozcom energie na svete, a enormne vysoké náklady na nákup energie z krajín mimo Európskej únie, ročne to predstavuje sumu skoro 400 mld. eur ročne. Namieste sú teda obavy o bezpečnosť dodávok energie a s tým spojené negatívne ovplyvňovanie zmeny klímy. V tejto súvislosti Európska únia začala realizovať projekt energetickej únie Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečiť cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu. Projekt nadväzuje na schválené klimaticko-energetické ciele EÚ pre rok 2030 a v súčasnosti je považovaný za jeden z najrozsiahlejších a najvýznamnejších politických projektov krajín Európskej únie s potenciálnym dosahom na zmeny vo všetkých oblastiach európskej energetiky.

    Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa zameria na rozvoj politík v rámci piatich vzájomne prepojených dimenzií energetickej únie, zvýšenie energetickej bezpečnosti, vybudovanie vnútorného trhu s energiou, zvyšovanie energetickej efektívnosti, znižovanie emisií skleníkových plynov, ako aj na podporu výskumu a vývoja v oblasti energetiky. Počas nášho predsedníctva v Rade EÚ bude potrebné efektívne viesť diskusiu, hľadať racionálne kompromisy a implementovať opatrenia vo všetkých piatich vzájomne prepojených dimenziách energetickej Únie. Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ je preto príležitosťou pre zdôraznenie potreby synergie medzi rôznymi čiastkovými politikami EÚ, ako aj spolupráce v oblasti energetiky a zmeny klímy medzi členskými štátmi a regiónmi.

    Otázky energetickej bezpečnosti zostávajú relevantnými vo viacerých regiónoch Európskej únie, v súlade so závermi Európskej rady z marca tohto roku sa budeme snažiť o dosiahnutie čo najväčšieho pokroku a v ideálnom prípade aj o dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom k legislatívnym návrhom o bezpečnosti dodávok plynu a medzivládnych dohodách s tretími krajinami v oblasti energetiky. Pragmatický kompromis pri týchto návrhoch posilní bezpečnosť dodávok a spoluprácu členských štátov a prispeje k správnemu fungovaniu vnútorného trhu.

    Pri nových opatreniach a legislatívnych návrhoch sa budeme snažiť o dôsledné posudzovanie a diskusiu o dopadoch na konkurencieschopnosť, ako aj na ceny energií. Správne nastavený rámec pre energetickú efektívnosť môže prispieť ku konkurencieschopnosti priemyslu a kúpyschopnosti domácností. Naším cieľom zostáva dosiahnuť celkovú dohodu o nariadení o energetickom označovaní výrobkov štítkami, čo prispeje k informovanosti spotrebiteľov, ako aj k úsporám energie. Tiež pripravíme politickú diskusiu ministrov k návrhom revízie smernice o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Ceny a náklady na energiu v Európskej únii sú politicky dôležitou a citlivou témou a naším zámerom je vytvoriť priestor pre diskusiu o príčinách relatívne vysokých cien energie, ako aj o možných riešeniach.

    Globálna klimatická zmena je spoločnou výzvou pre Európsku úniu. Preto okrem prác na vytvorení energetickej únie bude mať mimoriadny význam aj aktivita nadväzujúca na 21. klimatickú konferenciu v Paríži. Podporujúc vedúce postavenie EÚ v boji proti zmene klímy bude naším cieľom implementácia novej globálnej klimatickej dohody, ktorá je výsledkom konferencie. Sústredíme sa na plnenie dohôd s cieľom znižovať emisie skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie, ktoré okrem iného prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti a rozvoju zdrojovo efektívnej ekonomiky. V oblasti zmeny klímy bude prioritou slovenského predsedníctva dosiahnuť pokrok v rokovaniach o reforme európskeho systému obchodovania s emisiami. Reformovaný systém by mal zaistiť nákladovo efektívne zníženie skleníkových plynov a zároveň zabrániť odsunu investícií do krajín mimo Európskej únie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás teda skutočne náročný program rokovaní. Prvou plánovanou akciou nášho predsedníctva bude spoločné neformálne zasadnutie ministrov pre energetiku a životné prostredie, ktoré sa bude konať začiatkom júla 2016. Téma energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti bude jedným z hlavných bodov tohto zasadnutia. Sme pripravení počas predsedníctva byť neutrálnym mediátorom pri vyjednávaniach o konkrétnych návrhoch. Keďže už dnes máme vybudované organizačné a obsahové štruktúry v Bratislave, ako aj v Bruseli, verím, že sa úlohy predsedníckej krajiny aj v tejto oblasti zhostíme s plnou dôstojnosťou a aj v oblasti energetiky sa nám podarí dosiahnuť úspech.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán vicepremiér. Chcem sa opýtať pána poslanca Náhlika, či má doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak.

    Tretia otázka je od pána poslanca Milana Mojša, ale je identická s tým, na čo už odpovedal pán vicepremiér pri prvej otázke. Chcem sa preto opýtať, pán poslanec, či chcete využiť svoju možnosť a podať doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Martina Nemkyho: „Aké boli prioritné témy diskusie s generálnym tajomníkom Rady Európskej únie?“

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Kým konkrétne odpoviem na ňu, uviedol by som niekoľko faktov súvisiacich s návštevou generálneho tajomníka Rady EÚ pána Mikkelsena dňa 4. 5. 2016 v Bratislave. Jeho menovanie do tejto funkcie na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2020 je výsledkom dohody Európskej rady. Predtým pôsobil ako stály predstaviteľ Dánska pri Európskej únii. Generálny tajomník Rady sa zúčastňuje na zasadnutiach Európskej rady a prijíma konkrétne opatrenia potrebné na organizáciu jednotlivých rokovaní. Pod jeho vedením pracuje Generálny sekretariát Rady, ktorý sa venuje organizácii a koordinácii činnosti Rady EÚ a pomáha Predsedníctvu Rady pri hľadaní riešení.

    Ústrednou témou rokovaní s generálnym tajomníkom Rady Európskej únie pánom Mikkelsenom v Bratislave bola príprava programu, ako aj formulácia priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ako aj aktuálne témy, ktoré budú mať bezprostredný vplyv na priebeh nášho predsedníctva. V tomto smere rezonovali najmä referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii, ktoré sa uskutoční 23. júna 2016, a aktuálny vývoj v oblasti migračnej a azylovej politiky. Pán Mikkelsen vystúpil na zasadnutí vlády Slovenskej republiky s prezentáciou, počas ktorej ministrom priblížil úlohy vyplývajúce z predsedníctva v Rade EÚ, najmä v súvislosti s predsedaním jednotlivým zloženiam Rady. Jednou z hlavných úloh slovenského predsedníctva bude efektívne riadiť legislatívny proces. V tomto zmysle je úloha ministrov nenahraditeľná, keďže budú predsedať jednotlivým ministerským radám, pripadne im úloha formulovať strategickú politickú víziu a hľadaním kompromisov medzi členskými krajinami sa usilovať o pokrok v legislatívnom procese.

    Súčasťou návštevy generálneho tajomníka Rady Európskej únie bol aj seminár pre členov vlády Slovenskej republiky k praktickým otázkam tvorby legislatívy a politík Európskej únie, ktoré sa ako predsedajúca krajina Slovenskej republiky budeme musieť naučiť ovládať. Tento seminár viedol zástupca generálneho riaditeľa pre všeobecnú politiku a medziinštitucionálne vzťahy pán Cloos z Generálneho sekretariátu Rady.

    Zároveň 1. júna pripravuje sa návšteva celej vlády Slovenskej republiky do Bruselu, kedy sa vláda Slovenskej republiky stretne so všetkými predstaviteľmi Komisie, kde predstavia sa priority slovenského predsedníctva, kde prebehnú diskusie o tom, akú formu naše predsedníctvo od 1. júla bude mať, ktoré vlastne odštartuje celý ten veľký proces nášho predsedníctva, veľké množstvo návštev, rád, konferencií a ďalších podujatí, nielen ktoré budeme hostiť tu v hlavnom meste Bratislave, ale ktorým budeme predsedať aj na úrovni Európskej únie a ktorým niektorí naši ministri budú predsedať ako zastupujúci ministri Európskej únie aj na svetových podujatiach.

    Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Aj ja ďakujem veľmi pekne. Chcem sa opýtať pána poslanca Nemkyho, či má doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak.

    Veľmi pekne vám ďakujeme za vaše odpovede, pán vicepremiér.

    Pokračovať budeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Petra Štarchoňa na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera a znie: „Pán minister, zdôvodnite, prosím, priebeh výkonu súdneho rozhodnutia o odňatí maloletého na Základnej škole Brehy, vyznačujúceho sa charakterom únosu, a či boli, resp. budú vyvodené konkrétne opatrenia na elimináciu podobných prípadov.“

    Vzhľadom k tomu, že na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera boli položené otázky podobného znenia, bude pán minister odpovedať naraz na vyžrebované otázky číslo jedna až číslo šesť v rozsahu väčšom, ako je päť minút. Po odznení odpovede pána ministra, môžu poslanci, ktorí položili tieto otázky, to znamená otázky číslo jedna až číslo šesť, postupne položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcem sa vás ale opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme takýmto spôsobom postupovali.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostal som jedenásť otázok k výkonu rozhodnutia súdu v Základnej škole v Brehoch. V svojej podstate sú rovnaké, aj keď niektoré používajú slová ako únos či terorizmus a spája sa tu tiež východisko, že na priebeh tohto výkonu súdneho rozhodnutia nesie plnú zodpovednosť sociálna pracovníčka. Sám som video videl a chápem, že nikto nemôže ostať nejaký chladný. Chápem, že môže vyvolávať hnev a žiadosti o vyvodenie zodpovednosti. Práve preto, vážené dámy a vážení páni, bude moja odpoveď v podstate nie na emóciách, nech sú akokoľvek oprávnené, ale na konkrétnych faktoch o tom, akú úlohu v tomto prípade zohrala najmä sociálna pracovníčka. Predpokladám, že pani podpredsedníčka vlády a kolegyňa ministerka spravodlivosti bude skôr hovoriť o problematike, ktorá sa týka jej rezortu. Požiadavku vyššieho súdneho úradníka, aby sa zúčastnila na výkone rozhodnutia súdu, dostala so 48-hodinovým predstihom. Okamžite o tom informovala svojich priamych nadriadených, ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a v deň pred výkonom sama požiadala svojho nadriadeného o konzultácie, aby bola podrobne oboznámená so svojimi povinnosťami, právomocami počas výkonu súdneho rozhodnutia. Preberali sa s ním aj isté možnosti, že môžu nastať aj komplikácie, dokonca aj tu, že dieťa bude rozrušené alebo bude plakať.

    Musím upozorniť, že sociálny pracovník počas výkonu súdneho rozhodnutia musí urobiť všetko pre to, aby tento výkon prebehol čo najšetrnejšie pre to najpodstatnejšie, pre dieťa. Avšak počas výkonu plne podlieha vyššiemu súdnemu úradníkovi a koná podľa jeho pokynov. Sama sociálna pracovníčka má právo upozorniť na možné riziká, ale nemôže zmeniť postup a už vonkoncom nemôže zastaviť tento výkon.

    Sociálna pracovníčka, vychádzam z informácie a z výpovedí, ktoré mám z Úradu práce z Banskej Štiavnice a od konkrétnej sociálnej pracovníčky, sa v stanovený čas dostavila pred školu, kde sa stretla s Marcovou matkou a súdnym úradníkom. Bola prekvapená, že škola nebola počas vyučovania zamknutá. Súdny úradník preto rozhodol, že idú rovno do triedy, v ktorej Marco sedel. Do triedy ako prvá vošla matka, ktorá pozdravila, predstavila sa a oznámila vyučujúcej učiteľke, že si prišla zobrať syna, že chce s ním hovoriť na chodbe príslušnej školy. Táto učiteľka Marca odmietla vydať. Matka, súdny úradník, ale aj sociálna pracovníčka, aj právna zástupkyňa v tej chvíli stáli mimo triedy, za prahom dverí. Sociálna pracovníčka v tej chvíli navrhla, aby spoločne išli za riaditeľkou školy, informovali ju a požiadali o pomoc. Matka a sociálna pracovníčka išli spolu, súdny úradník zostal na mieste alebo v tej chvíli vstúpil do triedy. To však už sociálna pracovníčka ovplyvniť nemohla. Keď však identifikovala, že by výkon nemohol prebehnúť spôsobom, ktorý by zaručil to základné, a to je právo dieťaťa, prípadne vystavil do istého nedobrého postavenia aj ostatné deti v triede, jednoducho mala ambíciu zabrániť zbytočnému stresu, a preto okamžite konala. Bola presvedčená, že riaditeľka školy môže situáciu upokojiť, usmerniť vyučujúcu učiteľku a podporiť súdny výkon osobným kontaktom s malým Marcom. Sociálna pracovníčka informovala riaditeľku o situácii, pričom jej zdôraznila, že za výkon súdneho rozhodnutia je zodpovedný súdny úradník. Preto ju požiadala, aby komunikovala s ním, a so všetkými otázkami a návrhmi na ďalší postup sa obracala priamo na neho. Do triedy vstúpili pani riaditeľka a súdny úradník aj napriek tomu, spolu s nimi aj matka, takže ich celkom prirodzene nasledovala aj sociálna pracovníčka. Matka kľačala a snažila sa rozprávať s Marcom, zatiaľ čo súdny úradník oboznamoval učiteľku a riaditeľku so súdnym rozhodnutím a jeho výkonom a, samozrejmá vec, nervozita, sčasti krik, stres stúpali pre mladého chlapca, treba povedať, nielen pre toho konkrétneho chlapca, ale, samozrejmá vec, aj pre všetky deti, ktoré v tom čase boli v triede. Naša pracovníčka, ktorá sa s Marcom poznala, sa s ním tiež rozprávala. Snažila sa ho upokojiť a vysvetľovala mu, že len odíde s maminkou. Keď všetci triedu opúšťali, sociálna pracovníčka dbala na to, aby dieťa neodvádzal súdny úradník, ale samotná matka. Marco sa bránil, ale sociálna pracovníčka ich sprevádzala až pred školu. Sociálna pracovníčka sa pokúšala s Marcom komunikovať a upokojovať ho. Dieťa si odvádzala oprávnená matka, pričom nepoužila žiadne násilie v tom zmysle, že by Marca bila alebo nejakým spôsobom udrela, alebo nejako inak fyzicky kontaktovala. Samozrejme, po výkone sa o Marca zaujímala, kontaktovala sa s právnou zástupkyňou matky, aby sa uistila, že je situácia upokojujúca.

    Musím zdôrazniť, že sociálna pracovníčka sa s Marcom predtým stretla a rozprávala trikrát, naposledy 18. apríla, čiže približne mesiac pred stretnutím Marca s matkou, a videla pozitívne reakcie a vzájomné objatia. Marco sa vtedy blízkemu i osobnému styku absolútne nebránil a bolo evidentné, ak nepoviem, že je šťastný, tak minimálne, že je spokojný. Nemala teda pochybnosti o ich vzájomnom vzťahu. Napriek tomu prípad ako taký podrobne prešetrujeme.

    Už dnes dostali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pokyn, aby sa sociálni pracovníci pred poskytnutím súčinnosti pri výkone takýchto súdnych rozhodnutí vopred oboznámili s ich plánovaným priebehom a v prípade potreby vopred upozornili súdnych úradníkov na možné problémy a navrhli zmeny v postupe tak, aby bolo zachované najväčšie právo dieťaťa. Nemôžeme zasahovať do právomocí justície pri výkone súdneho rozhodnutia, ale dôslednejšou spoluprácou so súdmi pri príprave výkonu rozhodnutia sa jednoducho usilovať takýmto situáciám, ako bolo toto, v maximálnej miere zabrániť.

    V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie novej alebo novelizovanej vyhlášky ministerstva spravodlivosti, ktoré rieši výkon podobný tomu, ktorý bol na spomínanej základnej škole. Je naším maximálnym záujmom rezortu práce sa podieľať na príprave tohto dokumentu a vyslovujem aj istú požiadavku pre väčšie oprávnenie sociálnych pracovníkov pri tomto výkone, aby to bolo možné, dokonca až také, aby sociálny pracovník mal právo pozastaviť tento výkon. Uvedomujem si, že to je niekde inde, ako to bolo doteraz, ale aj na túto tému odborní pracovníci rezortu majú záujem komunikovať a som presvedčený, že nájdeme riešenie, ktoré by posilnilo v prospech dieťaťa postavenie sociálnej pracovníčky pri tomto výkone.

    Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti pravidelne organizuje metodické stretnutia s príslušnými pracovníkmi rezortov školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, kde podrobne rozoberajú výklad, aplikáciu príslušnej vyhlášky v prípade viacerých podobných úkonov, ako bol tento. Tým chcem povedať, že nie je problém v tom, že by odborne nevedeli, ako postupovať. Z pozície ministerstva práce a sociálnych vecí vidím rezervu v tom, že sociálny pracovník by mal mať väčšie kompetencie a právomoci pri tomto akte, aby nedošlo k tomu, k čomu došlo teraz. I keď dovolím si povedať, že v tomto prípade je to plná zodpovednosť príslušného súdneho úradníka.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujeme aj my, pán minister. Ešte predtým, než dám priestor na doplňujúce otázky, chcem pozdraviť hostí na balkóne. Mali by to byť starostovia z Turca. Je tak? Srdečne zdravíme (potlesk).

    A teraz dávam priestor na doplňujúce otázky od tých poslancov, ktorí sú prítomní v sále.

    K prvej otázke teda doplňujúca otázka, nech sa páči, pán poslanec Štarchoň, ak máte záujem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, prihláste sa. Ste prihlásený, dobre. Takže máte dve minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Nemám ďalšie otázky.

  • Pán poslanec Kollár. Musíte sa prihlásiť ako na faktickú.

  • Reakcia z pléna.

  • Sekunda, áno, dobre. Ja ďakujem pekne pánovi ministrovi, jak nám to krásne vysvetlil. Ale ja som neni spokojný. Vy ste nám povedali, že jak krásne to metodicky preberáte tuná s ministerstvom spravodlivosti. A videli sme tú krásnu metodiku v tej škole. Bola straumatizovaná celá trieda, všetky deti. Ja keby som tam mal svoje dieťa, tak ja niekoho roztrhnem. A keď si vy myslíte, že toto je správny postup, no tak potom nie ste na správnom mieste vy, pán minister. Ja by som skôr očakával z vašej strany, že by ste nám povedali, aké zmeny urobíte, a nie sa vyhovárať.

    Ďakujem.

  • Máte priestor, pán minister, nech sa páči.

  • Pán poslanec, je mi ľúto, ale mám ten dojem, že ste ma nepočúvali. Ja som nemal dôvod zakrývať nejaké veci. Aj som jasne povedal, čo z pozície rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhujem, aby sa takéto prípady neopakovali. Ale rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže a nikdy nebude niesť zodpovednosť za individuálne zlyhanie súdneho úradníka. To nie je o systéme, ale to je o individuálnom zlyhaní.

    Ďakujem, všetko (potlesk).

  • Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte doplňujúcu otázku? Nie.

    A pani poslankyňa Verešová? Nech sa páči. Pán minister, ešte vás poprosím počkať.

  • Ja sa chcem spýtať pána ministra, či vie teda, či je sociálna pracovníčka v kontakte, či vie, teda či nie je ohrozený zdravý vývoj tohoto chlapca Marca.

  • Samozrejmá vec, to je ďalšia otázka, pretože ide o predbežné opatrenie súdu. Súd dostal jasné vyrozumenie zo Švajčiarska, ako to bude zabezpečené ďalej s dieťaťom. Žijú v štvorizbovom byte, matka pracuje, o syna je postarané, žije v slovenskej komunite, už tretí alebo štvrtý deň je v škole, kde sa vyučuje, samozrejme, nemecký jazyk, ale so slovenskou komunitou. To znamená, že, áno, tieto úlohy sú splnené a zabezpečené absolútne v súlade so zákonom.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať otázkou číslo sedem. Je od pána Richarda Vašečku a je určená pani podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucii Žitňanskej. Vaša otázka je ale identická s otázkou pani Jurinovej s jedným malým rozdielom. Pani Jurinová sa pýta okrem toho samotného zásahu a výkonu súdneho rozhodnutia aj na to, aké konkrétne kroky rezort vyvodí. Tak by som chcela poprosiť pani vicepremiérku, keby to zohľadnila pri svojej odpovedi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem hneď v úvode povedať, že ma veľmi mrzí spôsob, ako bolo vykonané odňatie dieťaťa, tak ako je zachytené na videu zo školy. A je mi naozaj veľmi ľúto, že to bolo urobené takým necitlivým spôsobom. A hoci sú súdy procesne samostatné a nezávislé, predsa len si dovolím v mene rezortu spravodlivosti sa od uvedeného spôsobu dištancovať a ospravedlniť všetkým dotknutým, ktorí boli prítomní pri tomto výkone rozhodnutia a ktorých sa tento výkon rozhodnutia nepriaznivo dotkol.

    Musím povedať, že takýto spôsob výkonu rozhodnutia vo vzťahoch k deťom, vo vzťahu k Marcovi považujem za neadekvátny a neprijateľný a aj v rozpore s pravidlami, pretože vyhláška podrobne upravuje, ako sa má sudca alebo vyšší súdny úradník správať, ako má postupovať, ak dochádza k realizácii výkonu rozhodnutia v škole, vyhláška zohľadňuje citlivosť prostredia školy, preto napríklad platí, že súd má spravidla 24 hodín pred výkonom informovať riaditeľa školy o tomto zámere, očakáva sa, že sudca alebo vyšší súdny úradník s riaditeľom dotknutej školy naplánuje a prekonzultuje celý postup, a cieľom tejto spolupráce je dohodnúť odňatie dieťaťa takým spôsobom, ktorý bude najviac šetrný a ktorý bude najmenšou ujmou pre psychické zdravie a fyzické zdravie dieťaťa.

    Predmetná vyhláška upravuje aj to, že sudca alebo vyšší súdny úradník si má požiadať o súčinnosť s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súčinnosť s orgánom spočíva najmä v zabezpečení prítomnosti zamestnanca, ktorý má najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieť k uľahčeniu toho samotného výkonu rozhodnutia.

    Vyšší súdny úradník alebo sudca má naviac nielen podľa vyhlášky, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku veľmi široké kompetencie na to, aby si pripravil a potom napĺňal scenár výkonu rozhodnutia. Čiže tá flexibilita prispôsobiť konkrétny výkon konkrétnej situácii je tam veľmi veľká, aj pokiaľ ide o zákon, aj pokiaľ ide o samotnú vyhlášku. A zámerne je to tak, pretože je potrebné, aby práve pri takýchto citlivých výkonoch rozhodnutia proste bola zapojená aj empatia, našiel sa vhodný spôsob komunikácie a citlivé metódy vo vzťahu k dieťaťu, ale aj vo vzťahu k prostrediu, pochopiteľne.

    Ja musím povedať, že tieto parametre výkon rozhodnutia, ktorý sme všetci mali možnosť vidieť na videu, jednoducho nespĺňal. A mňa to naozaj veľmi mrzí.

    Na tomto mieste chcem ešte povedať, že je podľa mojej mienky veľmi dôležité oddeľovať samotný výkon rozhodnutia, ktorého neadekvátnosť som práve teraz pomenovala, tak ako som ho pomenovala, a samotné rozhodovanie o tom, u koho má dieťa byť, čo je predmetom samostatného súdneho konania, resp. musí byť samostatného súdneho konania a, možno aj by som si dovolila apelovať, v záujme dieťaťa k istej citlivosti, pretože možno z vonku aj mediálne posudzovanie rodinných vzťahov a situácie samotného dieťaťa je veľmi citlivá záležitosť a môže samotnému dieťaťu ublížiť.

    Už to bolo čiastočne medializované, ja v tejto súvislosti, ale predsa len aj z tejto pôdy chcem informovať, že som dostala informácie od predsedu Okresného súdu Žiaru nad Hronom, ktorý vykonal opatrenia dnes, a síce, prejednal celú vec na porade so všetkými sudcami Okresného súdu Žiar nad Hronom s tým, aby sudcovia a vyšší súdni úradníci úkonom v súvislosti s výkonom rozhodnutia o odňatí maloletých detí venovali osobitnú starostlivosť za účelom zabezpečenia priebehu celého procesu v súlade s právnymi predpismi, čiže dnes sa tomu sudcovia aj vyšší súdni úradníci venovali, a zároveň predseda okresného súdu vydal pokyn, ktorým je uložená povinnosť vyššiemu súdnemu úradníkovi v prípade jeho poverenia na takýto výkon rozhodnutia, termín a podmienky konania zabezpečovacieho úkonu oznámil predsedovi okresného súdu a o výsledku úkonu informoval predsedu okresného súdu, to znamená, na samotnom okresnom súde boli prijaté opatrenia, aby sa taká situácia neopakovala. V súvislosti s tým môžem potvrdiť medializovanú informáciu, že vyšší súdny úradník magister Marián Madel požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a bolo mu vyhovené.

    Ďalej môžem si dovoliť informovať, že k opatreniam pristúpil aj predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k predsedom obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde uložil zabezpečiť v lehote dvoch týždňov poradu sudcov, vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov, ktorí vybavujú agendu starostlivosti súdu o maloletých a agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí za účelom zjednotenia postupu pri realizácii výkonu rozhodnutia s dôrazom na aktívnu účasť súdu pri výkone zameranú na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia s tým, že o tomto má byť následne informovaný, zároveň zabezpečiť, aby pred každým výkonom rozhodnutia odňatím dieťaťa, pokiaľ výkon má realizovať poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník, títo boli osobitne poučení o procesnom postupe a tiež o psychologickom aspekte a dôsledkoch výkonu rozhodnutia na maloleté dieťa, sudcom vybavujúcim uvedenú agendu zabezpečiť, aby vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci vybavujúci agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa povinne zúčastňovali vzdelávacích podujatí zameraných na uvedenú problematiku, zabezpečiť, aby rozvrhom práce na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí boli poverovaní vyšší súdni úradníci s dostatočnou praxou a životnými skúsenosťami v danej problematike, a požadovať po každom výkone rozhodnutia odňatím dieťaťa o osobné podrobné podanie správy o priebehu výkonu a následne informovať vedenie krajského súdu. Takže boli vzhľadom na situáciu v obvode Krajského súdu Banská Bystrica, kde došlo k tejto situácii, urobené okamžité opatrenia, aby sa situácia neopakovala.

    Ja chcem súčasne informovať aj o tom, že ministerstvo spravodlivosti sa tejto téme venuje. Ešte predtým, než bol známy tento prípad, ministerstvo ešte vo februári 2016 zriadilo pracovnú skupinu, ktorú tvorili zástupcovia z ministerstva, z rezortu prácu sociálnych vecí a rodiny, ústredia práce, úradu práce, z rezortu školstva, z rezortu zdravotníctva, ale aj sudcovia a vyšší súdni úradníci, ktorí sa tejto téme venujú, kde pracovná skupina zhodnotila doterajšiu prax a problémy toho, ako sa postupuje pri výkonoch rozhodnutia práve vo vzťahu k maloletým deťom. Reagujú na existujúce aplikačné problémy. Zároveň sa zaoberali aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú tejto témy. A výsledkom ich práce je zmena pravidiel, zmena vyhlášky, ktorou sa upresňujú pravidlá pre výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A táto zmena by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania v priebehu tohto alebo nasledujúceho týždňa. To je výsledok práce dlhodobej, ku ktorej by došlo bez ohľadu na to, čo sa stalo, žiaľ. Chcem tým len demonštrovať, že je táto problematika v pozornosti a ja verím, že aj táto zmenená právna úprava prispeje k tomu, že do budúcnosti sa takéto veci opakovať nebudú.

    V každom prípade ja som presvedčená o tom a pripravená to urobiť, že jednoducho sudcovia aj vyšší súdni úradníci, aj aparát sa musí na túto tému špecializovať a zároveň musíme vzdelávanie ľudí, ktorí pracujú s deťmi, aj v rezorte justície, posunúť na inú úroveň vrátane nielen právnych vedomostí, ale aj psychologických vedomostí a zručnosti. Čiže je mojou ambíciou posilniť špecializáciu v tejto oblasti či už u sudcov alebo vyšších súdnych úradníkov a dostať na inú úroveň vzdelávanie týchto ľudí, aby získali proste praktické zručnosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujeme aj my. Pán poslanec Vašečka, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážená pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za obsiahlu, serióznu a citlivú odpoveď. Jedna vec je, že, bohužiaľ, situácia v spoločnosti je taká, že takéto prípady asi nebudú ojedinelé a, bohužiaľ, nie sú ojedinelé, čo sa týka rozháraných rodinných pomerov, s tým asi v tejto chvíli my nič nenarobíme, ale vítam tu snahu špecializovať sa a prispôsobovať sa tej situácii, takisto vítam aj to, že ste spomenuli tú informáciu, že vlastne bola vyvodená aj zodpovednosť v tejto veci.

    Čo si myslím, že je teda naozaj problémom asi najväčším na tomto alebo dva najväčšie problémy, je to, že ako otca a učiteľa je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo sa to odohralo takým spôsobom alebo v takom prostredí. A je mi naozaj veľmi ľúto aj tej ujmy psychologickej traumy, ktorá sa udiala aj na tých ostatných deťoch, že prečo to muselo takto byť, je to pre mňa nepochopiteľné, ale to asi nevieme takto vyriešiť. A takisto asi nie je otázka na vás, že či sa nejakým spôsobom poskytla aj pomoc tým ostatným, nazvem to, divákom, alebo tým, ktorí to videli a zažili.

    A moja doplňujúca otázka je teda v tom, že či nejakým spôsobom sa dá, lebo hovorili ste o tom, že je šírka tých nariadení alebo tej vyhlášky, aby sa dalo prispôsobiť tým situáciám, ktoré sú veľmi rôznorodé, aj priamo v tých nariadeniach a vyhláškach dať, ako aplikovať ten výkon toho súdneho rozhodnutia, že či aj v tom sa chystáte nejako postupovať, možno mi to uniklo, ak ste to náhodou povedali, ale nezachytil som to, aby napríklad bolo, poviem to tak ľudovo a laicky, zakázané napríklad robiť takýto výkon napríklad v prítomnosti ďalších detí, spolužiakov, prípadne rodiny a tak ďalej, že či v tomto sa ide niečo robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rada odpoviem. Áno, je to asi otázka predovšetkým citlivého posúdenia konkrétnej situácie vždy. Zároveň si v tejto súvislosti dovolím povedať poznámku, že vždycky každý takýto výkon má dva rozmery, ktoré treba posúdiť. A je to veľmi individuálne v rôznych prípadoch, pretože na jednej strane výkon rozhodnutia má slúžiť tomu, aby napríklad druhý rodič, ktorému je odopierané právo stretávať sa s dieťaťom, toto právo mohol naplniť, to je možno niekedy tá jedna strana, na druhej strane musí byť urobený tak, aby bol urobený dostatočne citlivo. A u ľudí, ktorí výkon rozhodnutia robia, na jednej strane potrebujeme sa dostať do stavu, aby mali dostatočnú istotu sami v sebe, že sa neboja robiť výkon rozhodnutia vtedy, keď to treba, a zároveň ho vedia robiť tak, ako sa má robiť. Ja si myslím, že je asi jednou z najťažších vecí výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A zároveň sa veľmi často robí v prostredí vypätých emócií všetkých zúčastnených strán. A preto je to extrémne náročné.

    A ja môžem povedať len k tomu, ak môžem citovať, lebo kolegovia mi pripravili veci, ktoré sa detailnejšie upravujú v tom novom znení vyhlášky, tie nové ustanovenia, ktoré budú vo vyhláške v porovnaní s doterajšou úpravou, sú nové v tom, že majú legislatívne podporiť princíp spravodlivosti konania o výkone rozhodnutia a ich cieľom je podrobnejšie upraviť postup súdu tak, aby sa korigovala doterajšia prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, to jest bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie, to znamená, aby pred výkonom sa naozaj ubezpečili, že nedokážu médiovať tú situáciu tak, aby došlo k dobrovoľnému plneniu.

    Ďalej sú tu ustanovenia, ktoré majú reagovať na možnosť súdu odkloniť sa od výkonu rozhodnutia vo forme odkladu výkonu rozhodnutia, ktorý by dieťaťu ublížil a ktorý by bol v rozpore s jeho najlepším záujmom.

    Opakujem zároveň platí, že vždy bude platiť, že výkon rozhodnutia voči maloletým deťom bude vždy veľmi citlivý a závisieť od schopností ľudí, ktorí na týchto výkonoch participujú, aby dokázali dobre vyhodnotiť situáciu. Čiže oni musia byť asi nielen právnici, ale v niečom aj psychológovia, a preto ten náš dôraz do budúcnosti bude na to, aby sme proste nastavili ten tréning týchto ľudí inak, aby sme im pomohli v skutočnosti dobre robiť výkony rozhodnutia.

  • Ďakujeme pekne pani ministerke. Ôsmu otázku položil pán poslanec Martin Fecko na ministra životného prostredia pána Lászlóa Sólymosa: „Aký je aktuálny stav riešenia podnetu občanov z obce Bartošova Lehôtka, kde došlo k poškodeniu biotopu európskeho významu z dôvodov prieskumných prác na ťažbu bentonitu? Dôjde k zjednaniu nápravy?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán kolega, ďakujem pekne za otázku. Za pomerne krátky čas môjho pôsobenia na poste ministra životného prostredia som sa zoznámil s povinnosťami, ktoré v oblasti ochrany prírody a krajiny vyplývajú z európskych predpisov Európskej únie, ako aj ďalších medzinárodných predpisov a z národnej legislatívy. Samozrejme, záujmy ochrany prírody sú na mnohých lokalitách v rozpore so záujmami hospodárskeho alebo iného využívania prírodných zdrojov a krajiny. Je to prirodzené, nakoľko Slovensko je malou krajinou s pestrou biologickou diverzitou. Výzvou je tieto záujmy zosúladiť tak, aby hlavne tam, kde nejde o chránené územia, sa ekonomické aktivity mohli rozvíjať udržateľným spôsobom. Medzi takéto lokality patrí aj spomínaná Bartošova Lehôtka v okrese Žiari nad Hronom. V dobývacom priestore sa ťaží bentonit, ktorý sa využíva napríklad ako tesnenie skládok. Ide o ťažbu relatívne malého rozsahu mimo osobitne chránených území. Napriek tomu zo strany orgánov ministerstva sú tam vykonané viaceré kroky od terénnych obhliadok až po štátny dozor.

    Opatrenia týkajúce sa salamandry škvrnitej a chránenej rastliny národného významu rosičky okrúhlolistej sú predmetom rokovaní medzi Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a ťažobnou spoločnosťou, ktorá sa volá Regus. K povoleniu banskej činnosti v danej lokalite sa v roku 2014 vyjadroval okresný úrad v Banskobystrickom kraji. Ten vo svojom stanovisku žiada, aby sa po skončení ťažby uskutočnili rekultivačné práce s nahradením zvýšeného biotopu tým istým druhovým zložením. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tom čase ešte nevedela o výskyte spomínaných chránených druhov v tej danej lokalite. Potom ako vlani v máji zistila výskyt rosičky okrúhlolistej Okresný úrad Žiar nad Hronom na to upozornil vlastníka pozemkov, ako aj ťažobnú spoločnosť. Okrem toho v tejto lokalite vykonáva štátny dozor Slovenská inšpekcia životného prostredia, so zástupcami ťažobnej spoločnosti sa dohodli o presune tejto chránenej rastliny.

    V septembri minulého roka prišiel občiansky podnet k výskytu salamandry škvrnitej v lokalite Snoža v rámci katastra Bartošovej Lehôtky. Opäť nasledovala terénna prehliadka. Na jej základe má spomínaná ťažobná spoločnosť v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky predložiť do konca októbra tohto roka návrh na opatrenie na zachovanie výskytu tohto chráneného živočícha na územiach, kde plánuje ťažbu. Ťažobná spoločnosť zatiaľ nezískala ani všetky potrebné súhlasy na povolenie, napríklad súhlas vlastníkov, pričom na pozemku sa to týka viac ako 200 osôb. V súčasnosti inštitúcie ochrany prírody riešia možnosti presunu salamandry škvrnitej. Prípadne ďalšou možnosťou je zabezpečenie malého rašeliniska, ktoré je vhodným biotopom pre rozmnožovacie, potravné a pobytové biotopy, pre chránené druhy. Obdobne sa rieši táto otázka poškodzovania chránených biotopov v lokalite Bartošova Lehôtka, ako sa snažíme v tej Snoži

    Na záver chcem ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo životného prostredia venuje danej otázke pozornosť, pričom sú informované orgány a organizácie ochrany prírody, v krátkom čase je plánovaná aj ďalšia obhliadka na mieste.

    Ďakujem pekne.

  • Aj my ďakujeme, pán minister. Chcem sa opýtať pána poslanca Fecka, či má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ako nový minister, samozrejme, sa musíte oboznámiť s problematikou vášho rezortu. My sme to riešili asi pred rokom alebo pred pol rokom na našom výbore. Takže bol som tam aj osobne na tejto lokalite sa pozrieť. To je pre vašu informovanosť. Áno, citovali ste, že neni to nejaké veľkoplošné chránené územie alebo je to vyslovene že sólo lokalita minimálne. Ale aktivisti, ktorí viac-menej iniciovali tento podnet, tak by som povedal, dávali podnety, že malo sa tam ísť ešte predtým, ako sa začala tá ťažba. Je to 47 hektárov celá lokalita. A tam, kde bola tá rosička okrúhlolistá, možnože to predstavovalo pol hektára. Bol som tam priamo, mám aj z toho fotografie. To znamená, že keby boli, strelím, o 500 metrov vyššie išli ťažiť, nič sa nedeje. Vyslovene mi to pripadá tak, ako keby vyslovene do tejto lokality museli to tam ísť zasiahnuť. Nie som geológ. To znamená, že nebudem vstupovať do týchto vecí, že kde to majú tie prieskumné ťažby robiť. Ale vyslovene tam zostala minimálna plocha tohto biotopu rosičky okrúhlolistej. A tu je aj moja doplňujúca otázka ku vám, či podnety, ktoré prídu od občanov, že v lokalite nájdu chránený biotop či už živočíšny alebo rastlinný, možnože európskeho významu, pracovníci životného prostredia, a teda pod vašou gesciou aj pracovníci ministerstva životného prostredia budú v stave ísť zhodnotiť, aby ste do budúcna takéto anomálie, ktoré prakticky možnože sa vyskytujú na iných miestach, ale neni vypočutý ten obyčajný človek, tieto biotopy európske, možnože aj európskeho významu mali snahu aj takto nejakým spôsobom lokalizovať. Toto je iba moja otázka na vás, pán minister.

  • Takisto, samozrejme, v tomto prípade, okamžite, keď sa dozvedeli, že toto sa tam stalo a sú tam tieto chránené druhy, tak, samozrejme, aj Štátna ochrana prírody SR, aj orgány ministerstva do toho vstúpili. A teraz sa to aj rieši. To znamená, že keď sa takéto niečo vyskytne niekde inde, tak, samozrejme, tie orgány, ktoré sú za to zodpovedné, takéto veci budú riešiť. Ale keďže to nebola chránená oblasť, kde sa tá ťažba konala, tak ani nebola vedomosť o tom, že takéto druhy tam existujú, ale okamžite, ako sa to vyskytlo, a okamžite, ako sa dozvedeli orgány o tom, že takéto veci sú, tak to začali riešiť. A riešia to aj doteraz.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážení členovia a členky vlády, čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

    Ďakujeme členom vlády za to, že sa zúčastnili...

  • Reakcie z pléna.

  • No máme 15.01 hodín, takže končí sa ten bod programu. Máte pocit, že sme začali hodinu otázok neskôr, lebo išla časomiera stále?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, takže máte pravdu, máme ešte 5 minút na hodinu otázok, ospravedlňujem sa.

    Nasleduje otázka číslo desať, ktorú položil pán poslanec Eugen Jurzyca a adresoval ju ministrovi financií pánovi Petrovi Kazimírovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, v Programe stability sa uvádza, že v rokoch 2018 a 2019 má dôjsť k úspore verejných financií spôsobenej pomalším rastom na kompenzáciu zamestnancov. Konkrétne ktorých zamestnancov verejnej správy sa to bude týkať?“

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na odpoveď.

  • Ďakujem za možnosť predsa len pred vami vystúpiť a ďakujem aj za otázku. Musím hneď v úvode povedať, že pán poslanec Jurzyca ma presne, tak ako som predpokladal, veľmi presné oko a z tohto pohľadu sa pýta úplne správne a k veci. Uvedené konštatovanie vychádza z tzv. porovnania údajov vypočítaných podľa scenára, je to tzv. scenár nezmenených politík alebo v angličtine no-policy-change scenario, ktorý je súčasťou našich dokumentov. A ak hovoríme o tomto scenári, tak tento scenár predpokladá sa nejakým vývojom rastu nominálnych miezd v súkromnom sektore. Takže hovoríme o tom, že uvedené konštatovanie vychádza z porovnania údajov vypočítaného podľa tohto scenára a údajov, ktoré vychádzajú z rozpočtovaných hodnôt miezd a platov všetkých zamestnancov sektora verejnej správy v jednotlivých rozpočtových rokoch. Scenár nezmenených politík je model, v ktorom sa uvažuje s rastom kompenzácií zamestnancov na úrovni prognózovaného rastu miest v súkromnou sektore.

    Aby som to vysvetlil po slovensky, na základe našich prognóz budú rásť mzdy v národnom hospodárstve istým tempom. Podľa mojich informácií, a nebude to presné číslo, lebo v každom roku je to inak, ale budú to hodnoty vyše 4 % per annum na základe dnešného poznania situácie na trhu práce. A my v rozpočte predpokladáme, že rast miezd, ten priemerný rast, aby som teraz sa nedotkol učiteľov napríklad, by mal podľa nás byť nižší ako toto percento, ktoré som vám uviedol. Takže to je celé, čo za tým je.

    A z toho vyplýva teraz nejaká praktická úspora, teda medzi scenárom nezmenených politík a nami odhadovaným rastom miezd alebo tej celkovej obálky výdavkov, ktoré idú na mzdy vo verejnej správe.

    Tu si len dovolím pripomenúť, že, samozrejme, súčasťou tejto obálky sú aj mzdy zamestnancov, nielen štátu v tom ponímaní klasickom, ale aj celej samosprávy, teda miest, obcí a vyšších územných celkov.

    A na konci dňa čísla, ktoré vidíte a následne schvaľujeme v štátnom rozpočte, bývajú obvykle, ak sa podarí dohoda dosiahnuť, výsledkom kolektívneho vyjednávania. Spravidla výsledky tohto vyjednávania sú známe niekedy na jeseň pred schvaľovaním rozpočtu, niekedy v septembri.

    Skončil som, ďakujem.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Jurzyca? Doplňujúca otázka nie je.

    Tak pred chvíľou sme si to nacvičili v planom poplachu, teraz je to naozaj, končím hodinu otázok.

    Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za prítomnosť.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu. Ešte predtým chcel by som privítať na balkóne starostov z dolnej Oravy (potlesk).

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní tretieho dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 60, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 59.

    Dávam slovo pani poslankyni Jane Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

    Cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušiť postupu podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti.

    V súčasnosti je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia teda, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi – teda najmenej dvom –, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom. Toto nie je želaný stav, aby veritelia ťahali stále za kratší koniec. Každý, kto sa stretol s konkurzmi, vie, že sa bežne predávajú pohľadávky inému veriteľovi, aby boli dvaja a aby bola naplnená táto podmienka, aby existovali dvaja veritelia, ktorí môžu takýto podnet na začatie konania dať. Je to zbytočná komplikácia, nájsť niekoho, urobiť zmluvu o postúpení pohľadávok, ak za odplatu je potrebné platiť DPH, sú to zbytočné náklady, administratívne, na právnikov a podobne. Preto navrhujeme s kolegami, aby sa tento proces zjednodušil, aby jednoducho sme skrátili tú cestu, lebo na jednej strane je tá prekážka ľahko obíditeľná, ale zbytočne komplikuje život a predražuje to. Podľa navrhovanej úpravy bude na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrh na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní.

    Takto by mal vyzerať finálny stav, pokiaľ sa ctené plénum zhodne na tom, že toto naozaj zjednoduší veriteľom dostať sa k svojim peniazom a k nejakému spravodlivému procesu.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže výrazne obmedzí možnosť zneužívania inštitútu reštrukturalizácie na zjednodušené zbavovanie sa dlhov.

    Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára 2017.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Cieľom predloženého návrhu je zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu, predloženým návrhom sa navrhuje umožniť, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 61, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 60.

    Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.

    Predloženým návrhom novely zákona sa umožňuje každému navrhovateľovi využiť pri zápise alebo zápise zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti fakultatívnu možnosť zrýchleného konania už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis príslušnému registrovému súdu. Zrýchlený zápis spoločnosti do Obchodného registra alebo zrýchlený zápis zmien zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti sa bude vykonávať za zvýšený súdny poplatok. Zároveň predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, a to buď do jedného týždňa, alebo 24 hodín od doručenia návrhu. V súčasnosti je navrhovateľ povinný pri návrhu na zápis alebo pri návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti do Obchodného registra splniť zákonné podmienky a predložiť kompletný návrh. V prípade, že takýto návrh je perfektný, je už len vyslovene administratívnou a technickou záležitosťou zapísať niekoľko identifikačných údajov o obchodnej spoločnosti, častokrát len jedinú zmenu údajov o spoločnosti do informačného systému súdu. Máme za to, že takýto zápis je pri danom zvýšenom poplatku možné uskutočniť aj prioritne. Navyše, zavedením možného zrýchleného procesu zápisu sa skvalitňujú služby pre podnikateľské prostredie, ktorého efektívne fungovanie vyžaduje iné tempo, a súčasne predmetné zvýšené súdne poplatky predstavujú v prípade využitia zrýchlených konaní hneď niekoľko násobný príjem do štátneho rozpočtu.

    Aktuálne je lehota na zápis alebo zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti dva dni odo dňa doručenia kompletného návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti registrový súd vykoná zápis v lehote 21 dní od podania návrhu na zápis. Navrhujeme teda, ak sú splnené dané zákonné podmienky, aby sa zaviedla možnosť urýchleného zápisu do 24 hodín, aby registrový súd vykonal zápis v lehote 24 hodín od doručenia návrhu na zápis.

    V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti by registrový súd vykonal zápis v lehote jedného týždňa od podania návrhu na zápis. To znamená, že v súčasnosti zaplatí navrhovateľ za prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad 300 eur a jeho s. r. o. bude zapísaná registrovaným súdom do dvoch dní od doručenia kompletného návrhu. V prípade ak by sa daný navrhovateľ rozhodol využiť možnosť zrýchleného konania do 24 hodín, súdny poplatok za tento prvý zápis by predstavoval 1 200 eur. Pri veľmi častých požiadavkách obchodných spoločností na zápis zmien zápisných údajov o spoločnosti predstavuje aktuálny súdny poplatok 66 eur a tieto zmeny by mali byť zapísané do dvoch dní. Predmetné zmeny z rôznych dôvodov potrebujú byť často zapísané urýchlene. Predloženou novelou sa zavádza možnosť voľby zapísať uvedené zmeny do 24 hodín, a to za ustanovený súdny poplatok, v danom prípade vo výške 264 eur.

    Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu, navrhuje sa zaviesť sadzba poplatku na úrovni 75 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku. Znamená to, že pri návrhu na zmenu zapísaných údajov o spoločnosti, ktorý by bol podaný elektronickými prostriedkami, by navrhovateľ zaplatil súdny poplatok pri štandardnom zápise do dvoch dní vo výške 49,5 eura a pri zrýchlenom zápise do 24 hodín 198 eur, čím by získal 25-percentnú zľavu zo súdneho poplatku za zrýchlený zápis. Zvýhodnené súdne poplatky za návrhy podané elektronicky by mali motivovať navrhovateľov k ich využitiu a odbremeniť registrové súdy počas úradných hodín.

    Predbežné opatrenie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení 30 dní. Dňa 1. júla 2016 nadobudne účinnosť nový Civilný sporový poriadok, ktorý zaužívaný inštitút predbežného opatrenia premenúva a rozlišuje medzi nariadením neodkladného opatrenia a nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Okrem zákonných výnimiek 30-dňová lehota na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia súdom ostala nezmenená a nedošlo v tomto smere k zefektívneniu procesu rozhodovania.

    Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

    Právna úprava nového Civilného sporového poriadku účinná od 1. 7. 2016 ustanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd taktiež najneskôr do 30 dní, súdny poplatok je ustanovený vo výške 33 eur od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

    Predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, respektíve neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a to buď do jedného týždňa, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 66 eur, alebo do 24 hodín, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 132 eur od doručenia návrhu na zápis.

    Myslíme si, že zavedenie voľby možnosti zrýchlených konaní pri zápise do Obchodného registra, ale najmä vydania predbežného opatrenia by mali nielen minimalizovať dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu rozhodovania, ale najmä v prípade zrýchleného rozhodovania súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia by malo dôjsť aj k zabezpečeniu ešte vyššej miery vymožiteľnosti práva.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu predmetného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca navrhnutým ústavnoprávnym výborom.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Cieľom predloženého návrhu je najmä umožniť navrhovateľovi voľbu zrýchleného zápisu alebo zápisu zmien zapísaných do Obchodného registra Slovenskej republiky za ustanovený poplatok už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis.

    Predkladatelia návrhu uvádzajú, že návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Dovolím si upozorniť na nesúhlasné stanovisko ministerstva financií, ktoré tvrdí, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočet verejnej správy, a žiada to vyčísliť, čo podľa môjho názoru nie je celkom možné pri tomto opatrení urobiť.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň, aby návrh zákona bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, stanovisko chce zaujať navrhovateľ.

  • Ja len veľmi krátko ešte v záverečnom slove poviem, že teraz to, čo pán spravodajca hovoril, no málokedy možno v minulosti bývalo, že opozícia navrhovala zákony, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. V prípade strany Sloboda a Solidarita a toho zloženia, ktoré máme v parlamente, si myslím, že takýchto prípadov bude v tomto volebnom období oveľa, oveľa viacej. A ja si myslím, že to je príklad vzorovej opozície, keď predkladá návrhy zákonov, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy alebo teda na príjmy verejnej správy. A, samozrejme, to nie je možné vyčísliť, pretože tam na jednej strane my by sme mohli odhadovať, že koľko tých podnikateľov alebo aj občanov využije túto zrýchlenú možnosť, koľko tých peňazí odvedie, ale tam budú ešte aj tie následne ďalšie pozitívne efekty, že tým podnikateľom keď sa podarí niektoré veci zapísať skôr, tak sa im môže, samozrejme, lepšie aj dariť. A potom môžu viacej daní odviesť do štátneho rozpočtu. Čiže treba, si myslím, to oceniť a treba sa uspokojiť s tým, že je ten pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy to mať bude.

    A vzhľadom k tomu, že sa nikto ani neprihlásil do rozpravy ani z koalície, tak možno sa nám tu črtá prvý návrh zákona, ktorý bude schválený, tak počkáme do tej piatej a uvidíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 62, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 61.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Milan Laurenčík a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.

    Aktuálne zákon o obecnom zriadení ani infozákon neukladá povinnosť obciam zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Ak sú dané informácie zverejnené, ich právnym základom zverejnenia je buď zmluva, alebo iná norma ako zákon o obecnom zriadení.

    Cieľom nami predkladanej novely zákona o obecnom zriadení je upraviť v dotknutom právnom predpise povinnosť obcí a miest zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Novela zákona ustanovuje rozsah povinne zverejňovaných údajov tak, aby sa pri každej žiadosti zo zverejnených údajov dalo vyčítať, kto žiadosť podáva, kedy bola žiadosť obci doručená a akým spôsobom bola žiadosť vybavená. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje možnosť verejnej kontroly rozhodovania o pridelených žiadostiach.

    Na tomto mieste by som chcel poznamenať, že na jednej strane som veľmi rád, že Milan Laurenčík, keď ho tu vidím sedieť, sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky a že dodržal sľub a našu zásadu, že sa vzdá mandátu starostu a nebude uplatňovať ten dvojitý mandát, v tomto prípade starostu Terchovej, na druhej strane som trochu smutný z toho, lebo sme boli dohodnutí, že akonáhle bude po voľbách, tak sa do toho pustíme a že to v priebehu polroka alebo roka v tej Terchovej zrealizujeme, tak pevne dúfam, že ak to tuná prejde, tak už potom to bude vo všetkých obciach, ak to náhodou neprejde, tak potom už, Milan, bude len treba vplývať na tvojho nástupcu, aby tá Terchová bola prvou obcou, kde to zverejňované takýmto spôsobom bude.

    Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Renáte Kaščákovej.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 11 z 28. apríla 2016 určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 62). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som z tohto miesta chcel ako aj predkladateľ podporiť tento návrh zákona. A robím to preto, lebo už ako starosta som si vzal takú zásadu, že budem hrať s otvorenými kartami. My sme na obecnom úrade na našom webovom sídle zverejňovali nielen veci, ktoré boli zo zákona povinné zverejňovať, zmluvu, faktúry, objednávky. Ale začal som zverejňovať napríklad aj pohyby v pokladni, čo bolo dosť netypické, všetci sa čudovali, prečo to takto robím. Ale občanom som vlastne ukázal, a nemal som pred nimi čo skrývať, že čo kupujeme aj za hotové peniaze, pretože aj tam pomerne veľké hodnoty prechádzajú cez pokladňu, takže nielen cez faktúry, ale aj cez pokladňu. Preto som aj privítal, že som sa mohol podieľať na predložení tohto návrhu zákona. A tak ako predkladateľ spomínal, bol som pripravený to v Terchovej zaviesť. A verím, že, či ten zákon prejde alebo neprejde, tak takéto niečo zavedieme.

    Samozrejme, k tomu zverejňovaniu týchto žiadostí a poradovníkov treba zverejniť ešte aj pravidlá, na základe ktorých sa buď byty alebo miesta v škôlkach prideľujú, aby občania si ľahko mohli skontrolovať a posúdiť vlastne, že či tí, ktorí rozhodujú o tom, kto a ako pridelí byt, ho pridelili podľa pravidiel, tam niekoho neprotežovali. Nikde nie je napísané, že kto je prvý v poradovníku, že musí ten byt prvý dostať, pretože tie pravidlá môžu byť napísané aj tak, že aj v nejakých odôvodnených prípadoch môže to byť aj ten desiaty, ktorý v tom poradovníku je, ale musí to byť podľa tých pravidiel.

    Takže chcem z tohto miesta ako jeden spolupredkladateľ požiadať snemovňu, požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby posunula tento zákon do druhého čítania, ak tam nájdeme nejaké nedostatky, my sa nebránime diskusii, či už na výboroch alebo v druhom čítaní, nejakým pozmeňujúcim návrhom a sme ochotní diskutovať a budeme radi, keď tento zákon prejde.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca som nedostal žiadnu faktickú poznámku.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko vzhľadom k tomu, že v rozprave vystúpil len Milan Laurenčík a vlastne z koalície nevystúpil nikto, tak konštatujem, že už je to niekoľký návrh zákona, ktorý jednoducho musí byť tak kvalitne pripravený, že nie je o čom hovoriť. A tým pádom je to v príkrom rozpore s tým, čo rozprával pán Danko ako predseda Slovenskej národnej strany, že tie naše návrhy zákonov sú en bloc neodborné.

    Chcel by som povedať ešte dve poznámky.

    Po prvé, toto je krásny príklad toho, že nie všetkých 40 návrhov zákonov z Agendy 2020, čo sme predložili ako poslanci SaS na rokovanie tejto schôdze, je vyslovene pre podnikateľov, hej. Toto je exemplárny prípad toho, lebo častokrát sa hovorí, že to sú len zákony pre podnikateľov, sem-tam niekto ešte spomenie zamestnávateľov, návrhu zákona, z ktorého budú profitovať občania, z ktorého budú profitovať bežní ľudia. A takých zákonov v tej štyridsiatke je veľký počet, hej. To znamená, to nie sú len propodnikateľské návrhy zákonov, ale sú to častokrát návrhy zákonov pre všetkých ľudí na Slovensku.

    Zároveň by som ešte jednu poznámku povedal. A to je taký nejaký môj rozhorčený apel alebo chcem tlmočiť moje rozhorčenie smerom k pánovi Dankovi alebo pánovi Bugárovi. Pán Danko, o tom som už hovoril, hovoril, že tie návrhy sú neodborné. A pán Bugár by chcel, aby sme s prosíkom na kolenách chodili za ním dopredu a prosili ho o to, aby nejaký návrh zákona prešiel. Prekristapána, prečo by som ja mal chodiť za niekým a prosiť niekoho o to, aby schválil návrh zákona, ktorý umožní, že ľudia budú vidieť, že komu sa prideľuje škôlka alebo komu sa prideľuje byt, a že budú vidieť, že či je tam všetko s kostolným poriadkom, lebo dnes vieme, že to nie je s kostolným poriadkom. Aj u nás v Stupave je problém napríklad so škôlkami, kde kopa detí musí chodiť kade-tade inde a takisto o bytoch asi ani nemusím rozprávať. To znamená jednoduchý návrh zákona, aby obce zverejňovali, to už dávno aj zverejňovať aj mali, to dávno to tu malo byť. Čiže, prepáčte, aby som ja chodil s takýmto návrhom zákona tu niekoho prosiť, tak to sa teda od nás nedočkáte a skorej to je keď nie úsmevné, tak doslova až tragické. To znamená, pevne verím, že aj tento návrh zákona prekročí tú pomyselnú bariéru straníckosti a straníckej disciplíny a marginálneho videnia sveta zo strany minipartnerov SIET-e a MOST-a – HÍD-u, že dokážu sa nejakým spôsobom zachovať autonómne, zachovať si tú slobodu slova a niečo, čo je rozumné a čo jednoducho je v prospech ľudí, podporia v tom v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nie je možné faktickú mať na pána poslanca, lebo to bolo stanovisko navrhovateľa, čiže rozprava bola ukončená.

    Chce zaujať stanovisko pani spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 63, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 62.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Cieľom predloženého návrhu je zrušiť povinné vedenie rezervného fondu v obchodných spoločnostiach.

    Uvedená povinnosť vedenia rezervného fondu prestavuje len účtovnú operáciu a nemá vplyv na reálne hospodárenie podniku. Prostriedky fondu nemusia byť reálne viazané v banke na bankovom účte alebo v hotovosti, môžu byť napríklad vedené aj ako pohľadávka, čím sa úplne vytráca zmysel rezervného fondu ako inštitútu zabezpečujúceho peňažné prostriedky v prípade potreby pokrytia finančných strát podniku alebo ako záruky finančného plnenia oprávnených osôb.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, ale bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takže predpokladám, že osobitne koaličné strany SIEŤ a MOST sa k tomu pridajú a jednoducho zahlasujú za návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom.

    Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Cieľom predloženého návrhu je zrušiť povinné vedenie rezervného fondu v obchodných spoločnostiach.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle už citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Tiež nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 66, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 65.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť aj tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 66).

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie organizačných a ekonomických poradcov z okruhu povinných osôb podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím fyzickým a právnickým osobám, ktoré túto činnosť majú ako predmet svojej činnosti, odpadne povinnosť vypracúvať takzvané programy vlastnej činnosti.

    Toto opatrenie je jedným z mnohých drobných príspevkov k celkovému zníženiu nadbytočnej administratívnej záťaže podnikateľských subjektov. Uvedená povinnosť, toto je dôležité, ide nad rámec európskej legislatívy a sama osebe nemá žiadne opodstatnenie.

    Zákon, opäť, nebude mať vplyv na verejné financie, takže netreba sa báť o, povedzme, šetrnosť, ale teda napriek tom bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takže opäť predpokladám, že koaličné strany alebo poslanci strán SIEŤ a MOST – HÍD budú radi hlasovať za návrh a podporia ho, ani k predošlému zákonu teda neboli žiadne pripomienky, takže predpokladám, že s ním všetci, ale minimálne tieto dve koaličné strany súhlasia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Petrovi Šucovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi teda predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 66). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu a, prosím, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Máte možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil len pán poslanec Šuca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predkladateľ, teraz asi poruším tú tradíciu, keď ste teda aj vy, aj pán poslanec Galko povedali, že nikto zatiaľ k tým zákonom nevystúpil, lebo sú tak kvalitné, že teda asi akože niet k čomu vystúpiť.

    Pár mojich postrehov, prečo za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Zaradenie organizačných a ekonomických poradcov medzi povinné osoby bolo vykonané zákonom účinným od 1. 1. 2001, pretože išlo o činnosť, u ktorej je zvýšené riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a podľa finančnej polície toto riziko stále trvá. Tento produkt podnikania často využijú takzvané ready-made spoločnosti, ktoré sú založené výlučne za účelom odpredaja klientom, a preto nikdy nevykonávali žiadnu činnosť, nemajú žiadnu minulosť, nemajú žiadne pohľadávky, nemajú žiadne záväzky. Z takzvaných ready-made spoločností vznikajú veľmi často v súčasnosti schránkové spoločnosti, ktoré patria medzi vysokorizikové z hľadiska rizika legalizácie a financovania terorizmu. Podnikateľské subjekty, ktoré majú takýto predmet činnosti, patria medzi subjekty vyskytujúce sa v rámci ohlasovania neobvyklej operácie a za rizikové sú vyhodnotené bankami a finančnými inštitúciami. Ja verím, že tento návrh zákona ste predkladali v dobrej viere, len treba dať pozor na to, aby sme s tou špinavou vodou z vaničky nevyliali aj to malé dieťa, ktoré sa v nej kúpe.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Áno, ďakujem kolegovi za príspevok. Samozrejme, tieto zákony beriem, že sú potrebné a užitočné v súčasnej dobe.

    A chcem upozorniť na to, že náš návrh nehovorí o tom, aby ste nenahlasovali a tak ďalej podozrivé transakcie pri takomto druhu činnosti. Meníme tam to, že sa vypúšťa nahlasovanie alebo registrácia programu vlastnej činnosti takejto firmy, čo je absolútne nadbytočná byrokratická vec, ktorá na Slovensku všetkých tých takmer 100 % alebo 100 % pravdepodobne neteroristických podnikateľov jednoducho zbytočne zväzuje a zbytočne zaťažuje. Čiže nejdeme rušiť protiteroristický zákon ako taký, rušíme len drobnú, ale veľmi nepríjemnú byrokratickú povinnosť nahlasovať program vlastnej činnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán spravodajca a kolega poslanec, ja som rada, že si vo svojom vystúpení práve poukázal na to, že návrh, ktorý je predložený skupinou poslancov, je aj legislatívne nekvalitný. A pokiaľ opozícia nám vyčíta, myslím, že si ťa môžem dovoliť doplniť, že nereagujeme na takéto návrhy zákonov a nediskutujeme o nich, skutočne sú to návrhy, ktoré sú niekedy jednoriadkové, kde jedno ustanovenie sa vypúšťa a fakt niekedy ani nie je k čomu reagovať. Takže my sme jasne vyjadrili svoj postoj. A aj v tomto prípade myslím, že je to dôležitý aj zákon vôbec celý, ako je znenie o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, a určite by bolo namieste, že by nielen v strane SaS a v Agende 2020 boli zgrupovaní odborníci, ale, myslím si, že by pri takýchto legislatívnych zmenách bolo dobré, keby bola vzájomná spolupráca, o čom tiež hovoríme stále od začiatku tejto schôdze.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Tiež nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len chcem poďakovať predrečníkom za reakcie na mňa, veľmi pekne ďakujem. Pán kolega možno, keď skončíme, ja poviem svoje výhrady ešte hlbšie a možno si vysvetlíme tie veci k tomu zákonu bližšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 67, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak ďakujem, pán predsedajúci. Prepáčte mi to malé zdržanie, technika, toto mám ešte, ten počítač z predchádzajúceho obdobia. A to je nejaké pomalé. Takže určite je veľmi dobré, že sme dostali tie nové. Verím, že tie sú rýchlejšie.

    Tak ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, a predkladám ho ako poverený zástupca skupiny poslancov za stranu SaS Národnej rade Slovenskej republiky.

    Touto novelou, touto zmenou zákona o umeleckých fondoch sa navrhuje jedna jednoduchá, ale zásadná vec, zdobrovoľniť príspevky umelcov do umeleckých fondov. V súlade s rokovacím poriadkom by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, ktokoľvek, kto si pozrie moje majetkové priznanie, zistí, že mám príjmy z autorských honorárov, čiže skutočne sa ma to veľmi bytostne týka, a poviem tak, že kade chodím, tade na to nadávam rovnako ako väčšina autorov alebo umelcov, ktorí majú príjmy z autorských honorárov, lebo podstata veci je tá, že umelec, autor okrem regulárnych daní z príjmov, okrem regulárnych odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, ktoré platia rovnako ako iné samostatne zárobkovo činné osoby, tak naviac sú ešte vlastne zaťažení v zásade dvojpercentnou umeleckou daňou. Čiže to, že ide o príjem vo forme umeleckého autorského honoráru pre tohto umelca alebo autora, vlastne znamená dodatočné daňové zaťaženie tým povinným odvodom do umeleckého fondu. Čiže nenavrhujeme nič iné ako to, aby sa tento príspevok zdobrovoľnil a tým, ktorí sa vlastne budú možno trošku zaujímať o to, že na čo sa vlastne tie príspevky do umeleckých fondov odvádzajú a na čo to je celé vlastne dobré, tak aby som skrátil hľadanie, na čo to je dobré, no, skrátka, je to dobré na to, že potom, povedzme, z Literárneho fondu, v ktorom sa nazhromaždí niekoľko miliónov eur ročne, tak tí, ktorí ho spravujú, a to ja teda určite nie som, hoci tam platím relatívne veľa a nie je to ani množstvo ďalších ľudí, ktorí tam platia možno omnoho viac ako ja, ale je to určitá klika ľudí, ktorí sú tam nanominovaní a ktorí to ovládajú, títo ľudia potom rozdeľujú z týchto miliónov takto vyzbieraných rôzne dotácie, príspevky na tvorivé pobyty a ja neviem čo všetko, z čoho teda má prospech nejaká pomerne úzka skupina vyvolených, ktorá si z tohto urobila svoj biznis.

    To, čo tu hovorím, je vlastne iný odtienok toho, o čom tu hovoríme druhý alebo tretí deň, či sú to gastrolístky, kde má biznis nejaká skupina ľudí na nezmysle, ktorý by tu vôbec nemal čo hľadať, či je to, povedzme, tá povinná pracovná zdravotná služba, ktorú musíme platiť za milión, milión a pol zamestnancov, hoci je pre nich úplne zbytočná a niekto má z toho slušný biznis, tak niečo porovnateľné sú vlastne tie povinné odvody do umeleckých fondov, z ktorých väčšina tých autorov alebo umelcov absolútne nič nemá, a nejaká úzka skupina ľudí sedí ako žaba na prameni na niekoľkých miliónoch ročne, ktoré sa takto vyzbierajú, a distribuuje ich medzi seba a svojich kamarátov. Nie je to jednoduchá otázka, pretože podobne ako pri tých gastrolístkoch tá malá skupina, ktorá tie umelecké fondy ovláda, má nesmierne dobre podchytené tieto záležitosti do svojich rúk. A keby ste šli nebodaj na ministerstvo kultúry a začali sa o tomto baviť či s ministrom alebo s kompetentnými úradníkmi, tak by vám možno všeličo povedali, ale povedali by vám v konečnom dôsledku, o čom nepochybujem, že to sa zrušiť nedá, lebo veď predsa samotní umelci tie umelecké fondy chcú mať a tak ďalej a tak ďalej. No ja teda v konflikte záujmov hovorím, že ja ako príjemca autorských honorárov rozhodne nechcem celou svojou bytosťou, aby tieto fondy boli povinné. A viem, že hovorím za tisíce ďalších ľudí, ktorí tieto odvody musia robiť a nemajú z toho absolútne, absolútne nič.

    Takže toľko k tejto veci.

    Z formálnej stránky by som snáď mal ešte na záver dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo teda potvrdilo svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku písomne, za klub Slovenskej národnej strany, pán poslanec Anton Hrnko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako sa strieda jeseň s letom a jar zo zimou, tak prichádzajú do parlamentu návrhy, ktoré by chceli zrušiť dvojpercentný príspevok z autorských honorárov do Literárneho fondu, fondu, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú literatúru, slovenské národné umenie, podporuje vedcov, kultúrnych pracovníkov, divadelníkov a všetkých tých, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia a snažia sa v ňom pokračovať.

    Viete, o kvalite tohto príspevku hovorí už samotný pán predkladateľ, keď hovorí o miliónoch takto prerozdelených prostriedkov. Pán poslanec Mihál, viete, koľko ročne prerozdelí Literárny fond približne peňazí? Je to okolo 550-tisíc eur. Je to pomerne hodná časť, je to časť, ktorá umožňuje, aby slovenská národná literatúra, slovenské národné umenie, kultúra žili a prežívali.

    Viete, možno by bolo treba sa zamyslieť nad tým, prečo a kedy Literárny fond vznikol a prečo vznikla táto odvodová povinnosť. Viete, to je otázka prístupu štátu. Štát v určitom momente si povedal, je to približne pred 65 rokmi plus-mínus, že ľudia, ktorí popri zamestnaní tvoria ďalšie hodnoty, umelecké, vedecké, kultúrne, by mali byť nejakým spôsobom bonifikovaní. A urobil to, že zriadil Literárny fond a znížil daň za honoráre na 5 % a pridal ešte 2 % z týchto honorárov na to, aby mohol fungovať Literárny fond. Napriek tomu, že Literárny fond bol určitým spôsobom vyjadrením vtedajšieho režimu, dokázal si zachovať určitú nezávislosť aj na tomto režime. A neviem, ako by prežívali takí ľudia ako napríklad Dominik Tatarka, alebo Hana Ponická, alebo ďalší autori, ktorí boli prenasledovaní a vylúčení z akejkoľvek aktivity, zo spoločnosti a boli ohrození na existencii, ak by ich nepodporoval Literárny fond. Áno títo ľudia napriek tomu, že boli perzekvovaní vtedajším režimom, mohli žiť a žiť aspoň trošku slušným životom kvôli tomu, že ich podporoval Literárny fond.

    Viete, to je aj otázka predstavy, čo si myslia niektorí ľudia, ako by mala byť a respektíve ako by mala vyzerať slovenská kultúra. Pre niekoho by bolo najlepšie a najradšej by videl, keby slovenská kultúra vyzerala ako Farma, ako Panelák, ako Mafstory, ako Čo dokáže ulica, kde človeka nedvíha umelec svojou prácou, ale tlačí ho do toho najväčšieho bahna a sťahuje ho intelektuálne aj morálne do situácie, kde by sme hádam nemali chcieť, aby slovenská spoločnosť chcela byť.

    Spolu s pánom poslancom Mihálom musím vyhlásiť, že aj ja som platca honorárov, teda tohto 2-percentného príspevku do Literárneho fondu a som si vedomý aj zmyslu a významu mojej platby, lebo, nebudem to tu čítať, ale každý, kto má záujem, je tu k dispozícii päťročná práca Literárneho fondu (ukázanie spisu), čo v tomto spise Literárny fond uhrádzal v oblasti krásnej literatúry, v oblasti literatúry faktu, v oblasti detskej literatúry, v oblasti literatúry národnostných menšín. Sú to presne vyčíslené diela, nie je to, pán Viskupič, nie je to, pán Mihál, niečo, na čom sa priživuje zopár vlastníkov alebo správcov Literárneho fondu. Je to úplne ináč. A preto všetci, tí, ktorí chcú, aby existovala autentická slovenská literatúra, nemôžu ani pomyslieť na to, že by sa tento príspevok zrušil, je to náš príspevok na to, aby mohla existovať autentická slovenská kultúra. Ak si niekto myslí, že by štát mohol nahradiť toto a dávať do Literárneho fondu svoje vlastné peniaze, tak nech sa pozrie do Českej republiky, čo sa stalo po tom, ako Česká republika zrušila tento príspevok.

    Pán Mihál, bol by som vám tlieskal. bol by som vám blahorečil, keby ste vymysleli iný systém na to, ako vyrovnať tento príspevok s daňovým zaťažením. Tento štát platí 2 % alebo 1,5 %, neviem, ako je to aktuálne, na rôzne projekty, ktoré sa hrdia tým že riešia takú situáciu, onakú situáciu, takú menšinu riešia, také vyradené skupiny riešia, ale v skutočnosti riešia len svoje vlastné problémy a svoje vlastné ziskuchtivé chúťky a úplne im je jedno, ako sa majú a ako sa správajú k vylúčenej spoločnosti, hlavné je, že majú 2 % alebo 1,5 % alebo koľko to je z daní. Ak by ste vymysleli systém, že štát sa týchto 2 % zriekne a bolo by to 19 %, tak by som vás blahorečil.

    Viete, tam je jeden základný moment, ako si štát, ako si my ako spoločnosť vážime umeleckú prácu. Áno, v tom čase, keď sa platili len 5-percentné dane a bolo to ako nadstavba pracovnej činnosti, sa stávali situácie, že mnohí umelci pracovali za minimálnu mzdu a všetky tie obrovské honoráre si dali uhrádzať v rámci tohto systému, a prišla doba, že im mali vypočítať penzie a boli na tom veľmi zle. Preto sa možno aj vlastne tvorivá práca zmenila na živnosť, ale ja si myslím, že tento štát by nemal nepodporovať tvorivú činnosť, že by mal vymyslieť systém, ako tí, ktorí popri svojom zamestnaní vytvárajú hodnoty, aby boli aj bonifikovaní. Takže nie rušenie 2-percentného príspevku do Literárneho fondu je cesta, lebo to je cesta do pekla, to je cesta, aby hlavnou bázou takzvanej kultúrnej tvorby boli programy typu Farma a podobné výkvety, lebo, žiaľbohu, je to tak, dnes Literárny fond je jediným fondom mimo štátu, a tie štátne prostriedky sú tiež veľmi deravé, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú kultúru a slovenskú národnú tvorbu.

    A, viete, v dnešnom globálnom svete my už nikdy nebudeme priemyselná veľmoc, nikdy nebudeme poľnohospodárska veľmoc, ale čo môžeme a čo musíme robiť a čo nás robí Slovákmi a čo nás robí občanmi Slovenskej republiky s ich vlastnou identitou, je naša kultúra, neničme našu kultúru a neničme tvorivú prácu práve týmto spôsobom, ktorý vy navrhujete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, neviete zbla nič o týchto fondoch a spravili ste teraz zo seba človeka, ktorý obhajuje neoprávnenú daň, a pritom netuší, normálne netuší, ako sú tieto fondy financované. Pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, upozorňujem na § 15 a 16. Všetci tí, ktorí ste tu a máte doma elektrinu a kvôli tomu platíte koncesionárske poplatky, tak v § 15, aby ste vedeli, zákona č. 13/1993 Z. z. je napísané, že rozhlasové vysielanie literárnych diel bude spoplatnené z koncesionárskeho poplatku 0,14 % a televízne vysielanie literárnych diel bude spoplatnené výškou 0,1 % z koncesionárskych poplatkov. Terminológia už nesedí, zákon je starý a všetci, čo platíte koncesionárske poplatky, financujete tieto fondy. Pýtal sa pán poslanec Hrnko na to, že kde možno nájsť zdroje, a hovoril o Farme. Opakovane tomuto plénu som predkladal zákon, aby sme si všimli, že tu máme duálny systém, že tu fungujú vysielatelia aj z licencií a fondy literárny, hudobný a výtvarný živia iba koncesionárske poplatky. Pýtate sa na zdroje. Ja vám aj pre účely tejto debaty odpovedám, zdroje sú, nemusíme platiť 2-percentnú hlúpu navyše daň. Ale naberme odvahu a povedzme, že používateľom literárnych, hudobných aj výtvarných diel sú vysielatelia nielen zo zákona, ako je RTVS, ale aj vysielatelia z licencie, čiže tí, ktorí šíria Farmu. Ak chcete zabojovať proti Farme, dajte, aby títo ľudia platili rovnaký odvod do týchto fondov.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Dlhé roky som bol podpredsedom Slovenskej akadémie vied a viem, aký význam malo toto platenie pre vedeckých pracovníkov, ktorí robia napríklad v literatúre faktu. Aj v inej oblasti bol tento systém zavedený. A, naopak, bol podporovaný. Ja sa pohybujem v tejto obci na rozdiel od pána Viskupiča. A viem, o čo ide, pretože my sme v podstate tvorcovia, aj ja som tvorca mnohých diel, jedinečných, originálnych v oblasti literatúry faktu, vedy, výskumu. A my, samozrejme, sme veľmi radi, že táto solidárna daň tu na Slovensku funguje, aby sme vzájomne si pomáhali, aby skutočne mohol tento fond ďalej pokračovať a plniť si svoje úlohy. Nerobme to, čo robia v Čechách. Keby ste išli do Čiech, opýtate sa literátov, umelcov, teraz plačú nad tým, že si tento 2-percentný fond zrušili. A rušia ho predovšetkým tí, ktorí v živote nič tvorivého, odborného, originálneho nenapísali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som začať...

  • Reakcia z pléna.

  • Nemôžete reagovať, neprihlásili ste sa, už rozprávam ja. Ďakujem. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si naliali čistého vína. Totižto problém fondov a vôbec ambície ministerstva kultúry, o ktorej môžeme mať rôzne názory, a to riešiť kultúrne prostredie cez odovzdávanie finančných prostriedkov do fondov, je z dlhodobého pohľadu po ôsmich rokoch fungovania toho istého ministra a jeho ďalších štyroch rokov, ktoré nás čakajú, jeden z momentov, ktorý sme objavili. Čiže vznikol nám Fond na podporu umenia. V programovom vyhlásení vlády je nový Fond na podporu menšinových kultúr. A máme tu tri rezíduá starého obdobia, ktoré si, predpokladám, v roku 1993 na konci roka všimli, že neexistuje kontinuita, no tak vznikol zákon č. 13/1993 Z. z., ktorý je jeden z mála zákonov, ktoré máme v tejto republike bez veľkých noviel, myslím. Keď som to ja dohľadal, jediná novela sa týkala, keď sme prechádzali na euro, toho, aby tento zákon ďalej fungoval v tom nastavení z roku 1993 iba pre účely teda, aby rešpektoval to, že už nerátame v korunách, ale v eurách. Debata je široká a debata je hlboká a ja tu nebudem reagovať na ad hominem invektívy pána Čaploviča. Nie je to mojím úmyslom.

    Chcel by som povedať, že existuje reálne riešenie, aby boli podporení literáti, aby boli podporení umelci, ktorí pôsobia v hudobnej alebo výtvarnej zložke kreatívy a zároveň podľa najnovších výskumov, keďže kreatíva má definovaných z hľadiska medzinárodných dokumentov 27 oblastí, aby mohli mať zdrojovosť a všimnosť všetkých z 27 oblastí kreatívy. Ako to spraviť a kde nájsť tie zdroje? Môj predrečník hovoril o tom, že zrušenie 2-percentnej dane ohrozuje nedajbože aj národnú kultúru alebo jediný možný alebo nezávislý orgán, ktorý má prinášať autentickú slovenskú literárnu tvorbu. Amen, nech sa tak stane. A spravme to tak, aby sme nemali iba protežované oblasti kreatívy, ale aby bolo dostatočné množstvo zdrojov a aby sme nemali daň, ktorú mnohí vnímajú ako neoprávnenú daň za to, že sú kreatívni. Ono totižto to nefunguje len na tvorivých ľudí, ktorí priamo môžu získavať benefity. Ale ten mechanizmus je aj taký, že aj scénograf na Novej scéne musí odvádzať 2 % daní. A nie je to solidárne, lebo on z toho nič nemá. Ako sa to deje? No je tam zamestnaný a musí to platiť. A prečo to musí platiť? Narovnajme tie parametre a poviem vám a pomenujem to tak, ako som hovoril vo faktickej poznámke, kde tie zdroje reálne môžu byť.

    Prvá vec je, že by sme zriadili fond , môžeme ho nazvať voľne kreatívny fond , a v septembri minulého roku som to predkladal, jeden veľký mohutný kultúrny fond na podporu kreatívy ako takej. A ak z oblasti zdrojovosti týchto fondov to nezavesíme iba na RTVS, čiže na úhrady za služby verejnosti, inak bording tohto zákona ešte č. 13/1993 Z. z. hovorí o koncesionárskych poplatkoch, i keď vieme dávno, že koncesionárske poplatky sú pre účely právneho jazyka volané úhrady za služby verejnosti, ani tam nenastala novela, myslím si, že nielen RTVS dve programové služby televízie a všetky programové služby rádia sú používateľom literárnych, hudobných alebo výtvarných diel, používateľmi sú totižto aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie, a preto ak sa pýtame po zdrojovosti a vyššej podpory kreatívy na Slovensku, vyššej podpory literárnych alebo hudobných, alebo výtvarných, alebo ďalších oblastí kreatívy, tak by sme mali vyrobiť minimálne vyrovnané podmienky. Viem, že sa z tohoto miesta hovorí veľmi ťažko, pretože je tu veľmi silný záujem. A ten silný záujem je, keďže mnohí z nás, z vás sú odkázaní od priazne mediálneho sveta, že to bude veľmi ťažké odargumentovať. Len si nalejme to čisté víno a povedzme, že reálne zdroje pre oblasť kreatívy a pre tých, ktorí idiotizujú spoločnosť, ak zacitujem ministra kultúry z minulého volebného obdobia, by sa zúčastnili na tom, aby mohla vznikať autentická, národná, vysokohodnotná kreatíva aj v oblasti literatúry, aj v oblasti hudby, aj v oblasti výtvarných umení, zdroje tu sú ukryté, a nie sú ukryté v 2-percentnom odvode. Ak budeme hovoriť o tom, že tento návrh zákona, o ktorom sa bavíme a ktorý predkladal navrhovateľ pán Jozef Mihál, hovorí o ako keby prvom kroku, tak to vnímajme tak, že existuje, a teda ja som v septembri predložil ten legislatívny zámer priamo v paragrafovom znení, že je to jeden zo štyroch bodov, ktorý by vedel vyriešiť zdroje, spravodlivosť, odťažil by napnutý rozpočet nášho verejnoprávneho vysielateľa. Vedeli ste, priznajme si to, o tom, že keď platíte koncesionársky poplatok RTVS, platíte odvod do fondov literárneho, hudobného a výtvarného? Z mojich diskusií, ktoré som absolvoval, keďže sme nedávno absolvovali kampaň, o tomto vie možno percento ľudí, ktorí tento koncesionársky poplatok platia. Nebúrim sa proti tomu, ale hovorím, že sme na základe zákona o vysielaní a retransmisii zadefinovali parametre fungovania mediálneho sveta, vytvorili nový druh používateľa. Len sme si nevšimli, že oblasť kreatívy, literatúry, hudby potrebuje vyššie zdroje. A nechali sme tento privátny sektor absolútne bez pozornosti. A odčerpávame finančné prostriedky z média verejnej služby na účel fungovania týchto fondov. Myslím si, že mali by sme minimálne, ak máme na mysli spravodlivosť a aj vyššiu zdrojovosť, sa zamyslieť nad týmto. A odpoveď na otázku, kde hľadať zdroje, je, dúfam, teraz už úplne jasná. Oddiskutujme to, skúsme sa pozrieť, či existuje reálna vôľa tohto pléna, možno ministerstva kultúry.

    A ak budeme zriaďovať, počúvam o 8 mil., Fond na podporu menšinových kultúr, uvidíme, akým spôsobom bude tento fond zriadený. Fond na podporu umenia čiže bývalý grantový systém ministerstva sa vyčlenil a existuje tu Fond na podporu umenia, ktorý chcel mať kapacitu 20 mil. Na tento rok je to 15 mil. A teda máme tu ďalšie tri fondy. A myslím si, že keďže z tých medzinárodných dokumentov je 27 oblastí kreatívy, tak mohli by sme dopadnúť aj tak, že budeme mať 27 fondov plus menšinové kultúry. Je s tým problém a myslím si, že mnohí ľudia, čo tomu rozumejú, dokonca priamo z orgánov Fondu na podporu umenia dokonca, z celej kultúrnej obce sa nebránia tomu, lebo to chce politickú vôľu iba, aby jeden mohutný fond, ktorý by mohol podporovať kreatívu a mal by dostatočné množstvo zdrojov, tu naozaj vznikol. Čiže neklamme si tu. Nikto nechce znižovať kapacitu fondov, nikto nechce, aby autentická, kvalitná a vysoko možno následne oceňovaná tvorba v akejkoľvek oblasti kreatívy nebola podporovaná, pretože na tom sa asi všetci tu zhodneme, že, áno, naša kultúru podporu potrebuje. Len tam zaveďme parametre spravodlivosti a vyššej zdrojovosti. Ak to máme niekde hľadať, hľadajme to tam, kde tie peniaze sú, kreatívnych ľudí nechajme tvoriť, kreatívnych ľudí nezdaňujme zbytočne 2 % navyše a nájdime zdroje tam, kde tie zdroje ležia. Hovorím, chce to politickú vôľu.

    Ja pre účely môjho vstupu, keďže sa tu chcela zaviesť alebo ohnúť tá debata, že niekto tu chce oblasť kreatívy akokoľvek atakovať, hovorím, že pre budúcu schôdzu k zákonu, ktorý som predkladal v septembri, skúsim absolvovať debaty pre potreby tohto, čo sme tu počuli, s každým jedným poslaneckým klubom a dohodnúť sa na tom, aby oblasť kreatívy, oblasť autentickej tvorby a kvalitnej tvorby mohla byť podporená tak, ako si to zaslúži, čiže budem sa snažiť, aby som získal možno aj odborné stanoviská, možno tie politické. A do budúcej schôdze tu predložím zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že miesto troch samostatných umeleckých fondov by sme zriadili fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania. Budem hovoriť aj o 2-percentnej dani a prípadne jej zrušení. Budem hovoriť o tom, že aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen Rozhlas a televízia Slovenska, ako je tomu v prevažnej miere v súčasnosti, ale aj všetky komerčné rádiá, televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa Autorského zákona. A budem sa snažiť určiť, aby štát podporoval, a to tu zaznelo aj v tých predchádzajúcich vystúpeniach, spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí, a teda celú oblasť kreatívy. Toto je moja ambícia, a preto by som bol veľmi rád, keby sme sa na tomto zhodli, neobviňovali sa z toho, že niekto tu má ambíciu ohrozovať kreatívu, nie, naopak, má ju ambíciu podporiť a má ju ambíciu podporiť tak, aby reflektovala rok 2016 a mali sme možnosť podpory tejto kultúry tak, ako si naozaj zaslúži.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž povedzme si pravdu, nalejme si čistého vína, čo sa nám tu núka. Namiesto zabehnutého, existujúceho a fungujúceho fondu, ktorý skutočne má výsledky, a je to tu k dispozícii každému, aby si prezrel, čo tento fond podporil za posledných päť rokov, je to tu, môžete si to pozrieť, sa tu stavajú vzdušné zámky, namiesto nezávislosti samosprávy, čo vlastne liberáli majú ako hlavný bod svojho programu, sa nám tu núka štátna kontrola, štátne peniaze, ktoré sú niekde veľmi ďaleko. A vieme, ako padajú k tým, čo skutočne tvoria, že obyčajne sa k nim nedostanú. To znamená, to je to, pán Viskupič, čo vy ponúkate.

    A druhá vec. Kto nechce platiť tieto 2 %? Ja reprezentujem organizáciu, najstaršiu spisovateľskú organizáciu, som tam funkcionárom, v ktorej je okolo 600 členov. Z nich ani jeden nemá problém s tým, aby platil tento príspevok. Poznám mnoho vedcov, kultúrnych pracovníkov, ktorí takisto nemajú s tým problém. Viete, kto s tým má problém? Všetci tí, ktorí najmä zo zahraničných zdrojov prijímajú megahonoráre, ktoré sú absolútne neprimerané k honorárom, ktoré sú dávané umeleckým a tvorivým pracovníkom na Slovensku. S tým problém majú tí a možno oni ani nie tak ako ich sponzori, ktorí sponzorujú tie naše rôzne Farmy, lebo to si myslia, že takto by mala vyzerať slovenská kultúra...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja ešte by som len chcel doplniť reagujúc na pána poslanca Viskupiča to, čo povedal aj môj predrečník, že skutočne povedať A a nepovedať B a stavať vzdušné zámky je nepochopiteľné a pre mňa je to z hľadiska teda vedeckého výskumu, vedeckej popularizácie likvidačné. A hovorím to za ľudí, s ktorými dlhé roky, desaťročia spolupracujem, od Čiernej nad Tisou až po Kúty.

    A opakujem znovu tu pre prítomných, SaS v minulosti, v roku 2011 navrhovala zrušiť povinné výtlačky do jednotlivých našich knižníc vrátane nášho Parlamentného inštitútu. Bol to deštrukčný prvok, ktorý sa nám podarilo aj vďaka niektorým vtedajším koaličným poslancom zrušiť a neumožniť to, lebo to je deštrukcia našej kultúry, deštrukcia našej budúcnosti a deštrukcia v podstate nášho štátu. Štát, ktorý nemá kultúru a autentickú kultúru nemá právo sa nazývať štátom.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Páni, ďakujem za vaše faktické poznámky. Z hlbokej bázy nepochopenia to skúsim ešte raz povedať.

    Pán Hrnko, nejde o žiadne štátne peniaze, ja som hovoril o zdrojoch, dnes sú tie zdroje zavesené na RTVS, čiže vašu tvorbu financuje každý jeden človek na základe zástrčkového zákona, častokrát ani o tom nevie. A je to na základe tretej časti toho zákona, kde v druhej časti my hovoríme o zrušení 2 %. Pýtali ste sa na alternatívu, kde ich nájsť. Ja som pomenoval zdroje súkromného sektora, ja som nepomenoval žiadny štátny dozor, žiadne štátne zdroje.

    Pán poslanec Čaplovič aj pán poslanec Hrnko hovorili o vzdušných zámkoch. Ja budem pre ideu jedného manažmentu, jedného silného a mohutného kreatívneho a kultúrneho fondu bojovať. Nie je to vzdušný zámok, je to to, čo si táto republika zaslúži, aby sme mohli mať autentickú, čo najlepšie možne zafinancovanú kreatívu a kultúrnu tvorbu. Myslím si, že tri fondy na kreatívu, to je málo, lebo máme omnoho viac oblastí, čiže je to na všetky oblasti kreatívy s vyššími zdrojmi, s väčšou podporou, s lepším mechanizmom fungovania, aby sme sa naozaj mohli dívať do budúcnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čo si naša republika od roku 2016 zaslúži. Toto je môj postoj, a nie žiadny vzdušný zámok. Je to idea, pre ktorú budem hľadať podporu aj tohoto pléna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny, keď budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon, o 16.30 hodine budeme rokovať o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovia politických strán tak, ako to bolo dohodnuté na začiatku schôdze.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

    Návrh má tlač 110.

    Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva delegovali predsedovia politických strán zastúpených v Národnej rade, ako aj predstavitelia príslušných inštitúcií členov Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorí tento týždeň v pondelok 16. mája 2016 zložili sľub. Predseda tejto komisie sa volí zo všetkých jej štrnástich členov v tajnom hlasovaní.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Návrh má parlamentnú tlač 112.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Teraz poprosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby návrh uviedla a podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k tlači 112, návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Súdna rada volí na obdobie troch rokov členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou. Všetky tieto subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Národnej rade bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade štyroch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to štyroch sudcov. Dôvodom je uplynutie funkčného obdobia dvom členom disciplinárneho senátu – sudcom.

    Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa § 119b zákona o sudcoch a prísediacich zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca môže byť zvolený za predsedu a člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

    Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 6. mája 2016 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené štyri návrhy.

    Ústavnoprávny výbor na 8. schôdzi 12. mája tohto roku návrhy prerokoval.

    Uznesením č. 10 konštatoval, že navrhnutí kandidáti Tatiana Buchvaldová, Michaela Králová, Marta Polyáková, Blažena Stašíková spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b citovaného zákona.

    Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.

    Uviedla som vo svojej spravodajskej informácii aj podrobnejšie správu o tom, ako boli navrhovaní kandidáti a ako sa kandidáti volia, prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden diskutujúci sa hlási. Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som k tejto voľbe povedať nasledujúce. Táto vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k tomu, že chce výrazne zlepšiť pomery v súdnictve. Súčasťou toho bolo aj vyhlásenie o tom, že chce sfunkčniť disciplinárne konania v súdnictve. Táto voľba, ako dosiaľ prebieha, je potvrdením toho, že toto sú len prázdne reči. Navrhovaní kandidáti boli navrhnutí tými istými poslancami toho istého vládneho bloku ako doteraz. Dá sa povedať, že ide o krajne nedemokratický spôsob volenia týchto veľmi vážnych kandidátov na veľmi vážne posty. Nič nevieme o týchto kandidátoch. Vieme len to, že boli akosi vybraní, a máme vážne podozrenie, že sa jedná o kandidátov, ktorí z jednej polovice robia len křoví, robia len štafáž. A potom tá druhá polovica, tí reálni, ktorí majú byť zvolení, sú vybraní na to, aby plnili tú funkciu, ktorú disciplinárne senáty plnili doteraz. To znamená nefungovanie disciplinárnych senátov tak, aby si sudcovia mohli robiť to, čo chcú. Ako vieme, sudcovia sami o sebe vyjadrili názor, že sú vynikajúci. Vyjadrili názor v tom zmysle, že veľká väčšina z nich je bezchybná. Nič nevieme o tom, aké názory zdieľajú o tom, že ako funguje súdnictvo. Títo navrhovaní kandidáti podľa všetkého sú kandidáti tých, ktorí chcú, aby súdnictvo fungovalo tak, ako fungovalo doteraz, to znamená, nefungovalo alebo fungovalo len pre potreby vybraných jedincov. Napríklad jedna z navrhovaných sudkýň disciplinárnych senátov je manželka sudcu, ktorý je mnohými považovaný za osobného sudcu Penty Branislava Krála. To je ten, ktorý o knihe Gorila povedal ešte skôr, ako bola vydaná, že je v rozpore s právom. Prosím teda, aby táto voľba nepotvrdila to, že súdnictvo má pokračovať ako doteraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou sa hlási jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, koľkých ste navrhli vy alebo váš poslanecký klub na túto funkciu? To neviem, nedočítal som sa. Alebo vám ich vyškrtli zo zoznamu? Alebo čo sa teda stalo? Každý mal právo tam niekoho navrhnúť. Ja otvorene poviem, bohužiaľ, nemám v okruhu známych takého sudcu, ktorý by chcel alebo mal ambíciu ísť do disciplinárneho senátu. Tak som nikoho nenavrhol. Keď poviete A, povedzte aj B, čiže keď títo kandidáti nie sú dobrí, či vy ste navrhli nejakých dobrých kandidátov a keď ste ich nenavrhli, tak prečo ste ich nenavrhli.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na faktickú poznámku chce reagovať pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Gál, systém je taký, že keby sme my navrhli nejaký ten počet, tak je jasné, že by pri tom, ako funguje táto koalícia, prešli tí vaši. Takže by sme v podstate vám robili len štafáž, aby ste sa mohli vyhovárať, že však boli navrhnutí a neboli vybraní. Presne tak, ako ste vy neschválili žiaden z našich doterajších návrhov, tak by ste ani neschválili našich kandidátov, pretože vy tu kandidátov navrhujete a hlasovanie robíte tak, ako vám to prikáže váš boss Robert Fico. Takže nehrajme sa tu na nič a netvrďte nám, že my máme ponúkať nejakých kandidátov, keď všetci vieme, že sa tu hlasuje tak, ako to dostanete nariadené. Čiže nebuďte trápny, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Áno, krátko sa chcem k rozprave vyjadriť. Vystúpil jeden poslanec v rozprave. Ja by som trošku chcela uviesť na pravú mieru skutočnosti, ktoré sú tu uvádzané. Keďže som členka ústavnoprávneho výboru a takisto aj pán kolega Baránik je člen ústavnoprávneho výboru a predtým, ako nám bol na všetky poslanecké kluby doručený list predsedu Národnej rady o tom, že každý poslanecký klub môže navrhovať kandidátov, na ústavnoprávnom výbore sme hovorili aj o tom a vyzvali sme predsedov poslaneckých klubov iných politických strán, aby predložili návrhy na kandidátov na členov disciplinárnych senátov, v stanovenom termíne prišli len štyri návrhy, návrhy na sudcov tak, ako to predpokladá zákon, pretože je potrebné zvoliť sudcov do disciplinárnych senátov, preto si myslím, že ústavnoprávny výbor ako gestorský orgán, ktorý posudzuje, či navrhnutí kandidáti spĺňajú alebo nespĺňajú predpoklady stanovené v ustanovení § 119b zákona, tieto skutočnosti posúdil. Boli aj tie výhrady, ktoré tu boli uvedené, ale myslím, že v tejto otázke bude veľmi dobré, aby sa komunikovalo s pani ministerkou, a ja verím, že ako sú v programovom vyhlásení návrhy na zlepšenie fungovania inštitúcií, asi aj s otázkou disciplinárnych senátov bude potrebné niečo robiť. Ale na druhej strane hovoríme, že disciplinárne senáty sú nefunkčné, a to práve aj z toho dôvodu, že nie je dostatočný počet členov na to, aby boli disciplinárne senáty vytvorené, nemôžu disciplinárne senáty pojednávať tak, ako pojednávať majú. Vzhľadom na to, že som vystúpila ako spravodajkyňa už v záverečnom slove, takže zhrnula som rozpravu, asi na mňa faktické pripomienky nemôžu byť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, to bolo vystúpenie spravodajcu.

    Prerušujem rokovanie v tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využil som možnosť ako navrhovateľ, aby som vstúpil do rozpravy. A najmä tú možnosť využívam preto, aby som mohol reagovať na príspevok pána Hrnka a sčasti aj možno pána Čaploviča, našich kolegov, zo strany SMER.

    Takže ja som to svoje úvodné vystúpenie, kedy som vlastne uviedol návrh zákona, doplnil aj priznaním, tak ako rokovací poriadok káže, že som v tejto veci osobne zainteresovaný, som tu v konflikte záujmov, pretože do Literárneho fondu platím zo svojich autorských honorárov. Pán kolega Hrnko takisto sa doznal, tak ako sa sluší a patrí, že je osobne zaangažovaný, že je v konflikte záujmov, ale on zabudol dodať, že on teda čerpá z toho Literárneho fondu. Ja som si teda naštudoval výročnú správu za rok 2015 a tam som teda s potešením zistil, že pán kolega Anton Hrnko dostal nejaký príspevok za nejaký seminár z Literárneho fondu. Čiže on je teda čerpateľom. No a tu teda pekne vidíme, že v čom vlastne spočíva ten konflikt, doslova a do písmena konflikt záujmov. Ja teda doznávam, že chcem zrušiť povinné odvody do Literárneho fondu, pretože ich musím platiť a nič z toho nemám. No a pán kolega Hrnko sa doznáva, že chce naďalej zachovať povinné odvody do Literárneho fondu, pretože on z nich teda čerpá. No tu krásne vidíte, ako to v tomto našom štáte funguje, Tí, ktorí čerpajú z nejakej hlúposti, tak chcú, aby tá hlúposť zostala zachovaná, a tí, ktorí platia a nemajú z toho absolútne nič, tak, samozrejme, úplne logicky sa snažia, aby platiť nemuseli. Tak, prosím pekne, toto je úplne učebnicový príklad lobingu na pôde Národnej rady. Teda ja lobujem za zrušenie, pán Hrnko lobuje za zachovanie z absolútne pochopiteľných ľudských dôvodov. Vyberte si, prosím vás, tí z vás, ktorí zaangažovaní nie ste, z toho. Ja, mimochodom, odhadujem, že viac by toho malo byť na mojej strane, pretože nepochybujem, že viacerí z vás poberajú nejaké autorské honoráre za prednášky, knižky. Určite nie som sám, ktorý tu niečo píše alebo prednáša, ale keby som si teda naozaj pozorne pozrel výpis z výročnej správy Literárneho fondu, tak okrem pána Hrnka tam zrejme žiadneho iného poslanca ako prijímateľa tých dotácií nenájdem. Takže to je toľko moja poznámka ku konfliktu záujmov nás dvoch, takto to nejako je.

    A, teraz, pán Hrnko ma opravil, za čo mu ďakujem, že ten rozpočet Literárneho fondu teda nie je vo výške niekoľkých miliónov eur, ďakujem mu za tú opravu, on teda to prezentoval tak, že výška tých dotácií, ktoré Literárny fond poskytuje, je ročne približne 600-tisíc eur. Pozrel som si teda výročné správy za roky 2015 aj 2014, je to skutočne tak, ako povedal pán kolega Hrnko, Literárny fond v týchto dvoch posledných rokoch vyplatil v podobe rôznych dotácií, príspevkov, štipendií, tvorivých pobytov, cien, podpory pri sociálnych situáciách a tak ďalej zhruba 600-tisíc ročne, sedí to, čo už pán kolega Hrnko nepovedal, ale ja som si to teda v tých výročných správach našiel, je fakt, že ročný príjem Literárneho fondu je približne 1,15 mil. eur. Ešte raz opakujem, príjem Literárneho fondu z tých odvodov, ktoré sa tam platia, je 1,15 mil. eur. A z tých 1,15 mil. eur sa necelých 600-tisíc rozdá v podobe rôznych príspevkov umelcom a autorom, čiže približne polovica.

    Čo sa stane s tou druhou polovicou, ktorú umelci, autori nedostanú? Nuž, ako to je dobrým zvykom, to sa niekde rozplynie, napríklad vyše 250-tisíc eur sa vyplatí na mzdy zamestnancom a predstaviteľom, hej, štatutárom Literárneho fondu, ďalších zhruba 100-tisíc ide potom na povinné sociálne, zdravotné odvody, odpisy, nejaký nákup služieb a neviem čo všetko. Čiže polovica z tých vyzbieraných odvodov sa prepadne pod čiernu zem na réžiu samotnej tejto inštitúcie. Čiže je podľa vás efektívny taký inštitút alebo inštitúcia, ktorá polovicu svojho príjmu dá na svoju réžiu a druhú polovicu vyplatí tým, ktorí tie peniaze majú dostať, na čo ten fond bol zriadený, na čo tá inštitúcia funguje? Keby tu bola debata o zdravotných poisťovniach a sedel by tu pán premiér, rád by som sa ho spýtal, ako to vníma v kontexte toho, že zdravotné poisťovne 3 % z vybratých odvodov môžu použiť na vlastnú réžiu, pričom 97 % musí ísť do zdravotníctva? Literárny fond zo 100 % vybratých peňazí 50 % vráti umelcom a autorom a ďalších 50 % spapá pre vlastnú réžiu. To je z hľadiska efektivity fungovania tejto inštitúcie podľa mňa úplne jasný dôkaz toho, že táto inštitúcia je neefektívna. A bojím sa povedať slová, že je potrebné ju zrušiť. Nech teda zostane, ale nech si ju platia tí, ktorí s tým súhlasia, ktorým to nevadí, ktorí tie príspevky potom aj čerpajú, ale, prosím vás, nenúťte mňa, ktorý to vyhodnocuje ako neefektívne a ktorý z toho nič nemá a nikdy mať nebude, aby som do toho platil povinne. Nech tie príspevky sú dobrovoľné a tí, ktorí teda si myslia, že to má zmysel a zrejme občas aj niečo čerpajú, nech si s tým naložia, ako chcú, ale v každom prípade upozorňujem, že niekto kompetentný na ministerstve kultúry by sa mal zamyslieť globálne nad efektivitou fungovania takej inštitúcie, ktorá 50 % vyzbieraných príjmov minie na svoju réžiu. Aký to, prosím, dáva zmysel? Kde je tu nejaká efektivita, či už tie príspevky sú povinné alebo dobrovoľné.

    Čo mne vadí konkrétne na Literárnom fonde, a znovu je tu ten konflikt záujmov, je, že tento Literárny fond tie príspevky vypláca najmä skutočne tým literárnym umelcom a hercom, hej, pričom platia tie príspevky aj ľudia, ako sú tvorcovia počítačových programov. A mám za to, že medzi tými softvéristami, tých, ktorí poberajú autorské honoráre za tvorbu softvéru, viete si asi predstaviť, že tie honoráre, nech sa nikto nehnevá, nejakého IT špecialistu, softvéristu, analytika a podobne sú asi vyššie ako možno príjmy toho, kto napíše knižku s 200-kusovým nákladom, keď si pozriete práve, ako sa teda vyplácajú tie dotácie, tie príspevky, no tak nenájdete okrem pár študentov , ktoré dostali nejakú cenu v súťaži, jednoducho nikoho. Čiže ak tu máme sa baviť o nejakej spravodlivosti, tak tá tam jednoducho nie je, pretože je veľmi neprimerané to distribuovanie, pokiaľ ide o tých, ktorí platia, a tých, ktorí dostávajú.

    A posledná vec, ktorú považujem za úplne zásadnú. Ak tu pán Hrnko obhajuje existenciu Literárneho fondu a ďalších dvoch fondov – hudobný a výtvarný –, lebo inak by kultúra neexistovala, tak ja sa potom pýtam a na čo tu máme ministerstvo kultúry, ktoré má 200-miliónový rozpočet, z ktorého, ako mi kolega Jozef Viskupič vysvetlil, nepochybne 130 mil. ide skutočne do kultúry, tie ďalšie peniaze idú inde. Ale to možno ešte kolega Viskupič vysvetlí presnejšie ako ja. Nespochybniteľne vyše 100 mil. eur ročne ide do tej kultúry. Tak načo tu ešte držíme nejaký de facto povinný fond, kde sa platia povinné dane, ktorého funkciou je to, že ešte teda 600-tisíc nejako prerozdelí. Pozor, 100 mil., to už je vo veľkých nulách, 100 mil. a 600-tisíc, my sa tu bavíme o takej jednej omrvinke oproti tomu veľkému bochníku. A pán Hrnko tvrdí, že keď tá omrvinka sa nejako pridusí, tak kultúra zanikne. Prepánajána, 100 mil. eur máte predsa v rozpočte ministerstva kultúry. A to ešte vynásobte dvomi, lebo tam sú tiež rôzne podivuhodné veci. Takže vám tak bude chýba tých mojich 200 alebo 300 eur, ktoré vám tam ročne platím, pán Hrnko?

  • Reakcia z pléna.

  • Naozaj? Viete čo, mojim deťom tých 200 eur chýba, hej. Ak to chýba vám, tak je mi vás ľúto. Podľa mňa kultúra nemá fungovať tak, že tuná sa zavedie zas nejaké výpalné a niekto tam má platiť a nedostáva z toho absolútne nič. Keď platím dane, tak viem, že po tých cestách, nech sú akékoľvek, sa veziem, že tí policajti, nech sú akíkoľvek, ma chránia, dokonca je to tak aj s tou našou armáda, ale keď platím výpalné do Literárneho fondu, tak viem, že z toho nikdy nič mať nebudem ani ja, ani ďalšie tisíce ľudí nič mať nebudú.

    Ďakujem (potlesk).

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte kým preruším schôdzu a slovo s faktickými poznámkami až do konca volieb, ktoré sme si dohodli po 17.00 hodine, chcem upozorniť našich ctených opozičných poslancov, to, čo sme zažili ráno, že sa poprehadzovali navrhovatelia, chápeme, majú na to právo. Pán Viskupič, týka sa to naozaj vás, pán Viskupič, ak je raz uznesenie výboru, že spravodajca je poslanec XY, tak vy sa nemôžte dohodnúť s pánom YX, že sa vymeníte. Dali sme vám tuná párkrát slovo. A je to poslednýkrát. Uznesenie výboru je záväzné.

    Dobre, takže prerušujem rokovanie a prichádza voľba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím vás, páni poslanci, zaujať miesta, pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 59, bod 19 schváleného programu).

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský pre sociálne veci, poslankyni Soni Gaborčákovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Dobrý deň. V rozprave k tlačiam 59, 65, 87, 97, 98, 102 a 105, ku ktorým prebehla zlúčená rozprava, vystúpili siedmi poslanci a poslankyne Národnej rady, pani Kiššová, pán Krajniak, pán Mihál, pán Burian, pán Droba, pán Viskupič, pán Matovič.

    Hlasovanie k tlači 59. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Konštatujem, že prítomných je 141 poslancov, za 58, proti 42, zdržalo sa 41, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že sme návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

  • Hlasovanie k tlači 65. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Poprosím hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 65).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 140 poslancov, za 61, proti 42, zdržalo sa 36, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pani poslankyňa, o chvíľku, len uvediem, opäť vás prosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie, a to o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 97, bod 22 schváleného programu).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie k tlači 87. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 139 poslancov, za 49, proti 57, zdržalo sa 28, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že sme návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (tlač 87), do druhého čítania neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím zapnúť pani poslankyňu. Procedurálny návrh má pani poslankyňa Blahová.

  • Reakcie z pléna.

  • Počas hlasovania alebo je to len omyl? Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

  • Viete čo, pán predseda, ide o to, že vy ste uviedli návrh s číslom tlače 97 a spravodajkyňa ho uviedla s číslom 87, ale neuviedli ste teda totožný návrh, takže len to vám dávam na známosť, aby to nemalo vplyv na platnosť tohto hlasovania.

  • Dobre, ja navrhujem tak, áno, stala sa chyba vo vyslovení 87 miesto 97, teda opakovať hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 87).

    Ak môžeme, zopakujme toto hlasovanie, tak aby nebola chyba v žiadnom procese.

  • Reakcia pléna.

  • Teda je to o návrhu skupiny poslancov. Všeobecný súhlas je na zrušenie toho predchádzajúceho hlasovania?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie k tlači 87. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov, za 46, proti 63, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Opäť vás prosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní, a to o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 97, bod 22 schváleného programu).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie k tlači 97. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 61, proti 45, zdržalo sa 34.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďalej vás prosím, pani poslankyňa, o uvedenie hlasovania o bode 23 programu, je to prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 98).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie k tlači 98. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 31, proti 75, zdržalo sa 35.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 102, bod 24 schváleného programu).

    Dávam slovo poslankyni Soni Gaborčákovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie k tlači 102. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 43, zdržalo sa 35, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 25 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 105).

    Pani poslankyňa, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie k tlači 105. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 57, proti 47, zdržalo sa 37.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Ondreja Dostála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 60, bod 26 schváleného programu).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, nebol podaný žiadny návrh, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 38, proti 55, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Znova vás prosím, pán poslanec Dostál, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní, a to o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 61, bod 27 schváleného programu).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto návrhu zákona tiež nevystúpil žiaden poslanec ani nebol podaný žiadny návrh, pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov, za 63, proti 47, zdržalo sa 29, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Teraz budeme hlasovať o bode 28 programu, je to prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 62).

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyňu Renátu Kaščákovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Laurenčík, pozmeňujúce návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 26, zdržalo sa 52, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 63, bod 29 schváleného programu).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby hlasovanie uviedol. Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem. V rozprave k návrhu zákona nevystúpil žiadny poslanec, nebol podaný žiadny návrh, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 140 poslancov, za 63, proti 18, zdržalo sa 59.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 30 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 66).

    Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Petra Šucu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, ctený pán predseda. V rozprave nebol podaný žiaden doplňujúci a procedurálny návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov, za 64, proti 22, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona do druhého čítania neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (tlač 110) a návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov (tlač 112) vykonalo tajným hlasovaním. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o forme tajného hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 77, proti 61, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a môžeme pristúpiť k tajnému hlasovaniu.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (tlač 110)

    a

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov (tlač 112).

    Svoju voľbu vyjadríte tak, že na obidvoch hlasovacích lístkoch pri každom mene a priezvisku označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete „za“, „proti“, „zdržiavam sa“.

    Pri voľbe predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je možné označiť alternatívu „za“ najviac u jedného kandidáta, pri voľbe kandidátov na členov disciplinárnych senátov je možné označiť alternatívu „za“ aj u všetkých kandidátov.

    Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, vážené poslankyne, poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cséfalvayová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť zápisnicu z hlasovania o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo 19. mája 2016.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 79 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Mojmíra Mamojku za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 29 poslancov, Petra Repáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 52 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov, Vladimíra Cipciara za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Karola Nagya za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Martina Vahančíka za hlasovali 3 poslanci, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Andreja Pitoňáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Petra Polláka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Jána Mičovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Vladimíra Pčolinského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Vladimíra Zemana za hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Eduarda Báránya za hlasovalo 58 poslancov, proti hlasovalo 18 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci, Vladimíra Hiadlovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Jozefa Szabóa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Juraja Kolaroviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov.

    Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Bárány.

    Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Eduarda Báránya za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus, procedurálny.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dobre.

    Takže teraz prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 19. mája 2016.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov za členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov za členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Tatiany Buchvaldovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci, Michaely Královej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci, Marty Polyákovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 14 poslancov, zdržal sa hlasovania 1 poslanec, Blaženy Stašíkovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci.

    Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení Tatiana Buchvaldová, Michaela Králová, Marta Polyáková, Blažena Stašíková.

    Overovatelia poverujú svojho člena Máriu Janíkovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní navrhla Súdnej rade Tatianu Buchvaldovú, Michaelu Královú, Martu Polyákovú a Blaženu Stašíkovú za kandidátky na členky disciplinárnych senátov.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus, procedurálny návrh.

  • Nevadí, môžem ho podať aj odtiaľto.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Ešteže to nemám ďaleko.

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi informovať vás o tom, prečo poslanci za opozíciu, ktorí sú skrutátormi, nepodpísali zápisnicu. Stala sa podľa nášho názoru situácia, ktorá nám neumožnila podpísať zápisnicu, a to preto, že sa spustilo hlasovanie skôr, ako boli poslanci za opozíciu, skrutátori za opozíciu prítomní. Toto je situácia, ktorá by sa nemala opakovať, nakoľko sme nemali čas a možnosť skontrolovať napríklad to, či je hlasovacia urna prázdna. Preto dávam na zváženie predsedajúcemu, či túto voľbu nezopakovať, a zároveň žiadam, aby sa podobná situácia do budúcnosti neopakovala.

  • Ďakujem. Voľba sa teda opakovať nebude, ak máte nejaké námietky, tak môžete pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom, ale voľba sa opakovať nebude.

    Takže pokračujeme v rokovaní prvým čítaním

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

    Pokračujeme faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Hovoríme o tom literárnom fonde. A reagujem na vystúpenie v rozprave pána poslanca Mihála.

    Po prvé, hovorí sa veľa o tom, že čo nás liberálov do toho, ako sa míňajú peniaze. No veľa nás do toho, ako sa míňajú štátne peniaze. Zaujímavé je, priatelia, že keď sa vyberajú dane, tak ste v mnohom etatisti a mnohí ste etatisti, a potom, keď sa míňajú, tak nás liberálov vyzývate, aby sme boli liberálmi zrazu, keď už sa peniaze vybrali, aby sme prižmúrili oko, ako sa netransparentne míňajú.

    Druhá poznámka sa týka toho, že po vystúpení pána Viskupiča som pochopil, že odkiaľ všade ešte aj Literárny fond peniaze má, a teda že ich nemá len od bohatých ľudí, ale aj od ľudí, ktorých mzdy sú blízke minimálnym mzdám, alebo minimálne mzdy majú tí ľudia, ktorí prispievajú cez koncesionárske poplatky, čiže je to veľmi vážna vec aj sociálna. Ako Jožo Mihál, podobne aj ja som si pozrel správu Literárneho fondu a budem čítať až do konca faktickej poznámky, aké príspevky na aké zahraničné cesty sa dávajú z Literárneho fondu – Medzinárodná konferencia perspektívy mexickej kultúry z pohľadu komparatistiky (Mexiko), Šieste medzinárodné sympózium o kuvikovi obyčajnom (Holandsko), 23. medzinárodný seminár Interakcia neutrónov s nuklidmi (Rusko), Kongres spoločenských a sociálnych vied Kanady a 30. výročná konferencia kanadských hungarologických štúdií (Kanada)...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Pán poslanec Mihál, keďže reagujeme na teba, je veľmi dôležité naozaj povedať, že istý typ viaczdrojového financovania týchto našich fondových rezíduí alebo toho, čo nám tu zostalo z veľmi ďalekej a hlbokej minulosti, je naozaj postavené nie iba na ľuďoch s minimálnymi mzdami a podobne, je to postavené na ľuďoch, ktorí majú doma elektrinu. To sú aj nezamestnaní, to sú aj ľudia na sociálnych dávkach, pretože tu máme okrem toho, že 2-percentný odvod je príliš nespravodlivá daň a navyše daňové zaťaženie, tak aj jednu z najnespravodlivejších daní, pretože nemá v sebe žiadnu progresiu. Každý jeden koncesionársky poplatok je totižto pevná suma. Čiže ju platia všetci, ktorí majú elektrinu. A tu pre účely tohoto pléna je treba povedať, že títo ľudia neplatia iba za STV1, STV2 a programové služby Slovenského rozhlasu, ale živia tieto fondy. Dokonca ich živia takým spôsobom, že to môže tvoriť až väčšinu príspevkov. Ja budem vo svojom vystúpení pri ústnom prihlásení hovoriť hlbšie, kde ten problém je zakopaný.

    A je veľmi dôležité, čo povedal Jozef Mihál a zopakujem to. Tento fond míňa takmer 50 % z prostriedkov, ktoré má na svoju vlastnú réžiu. Čiže z 1,15 mil. minie 550-tisíc na réžiu a 600-tisíc prerozdelí. Toto je neakceptovateľné.

  • Pán podpredseda, považujem za nehorázne, aby sme pokojne pokračovali v rokovaní v programe po tom, čo sme sa dozvedeli, že zástupcovia opozície neboli pri celom hlasovaní o poslednej tajnej voľbe. To považujem za absolútne nehorázne. To potom bude prípustné, že zástupcovia opozície nebudú pri sčítavaní hlasov v parlamentných voľbách? Kam sa takto dostaneme? Veď to je absolútne základná a zásadná vec, že voľby v demokracii a ešte navyše v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky musia prebiehať podľa nejakých férových pravidiel. To nie je, že sa tu hádame, či niečo je alebo nie je v súlade s rokovacím poriadkom. To bolo absolútne flagrantné porušenie akýchkoľvek férových pravidiel, ako má prebiehať tajná voľba. To snáď nie je pravda? Nehnevajte sa na mňa, ale to prejdeme len tak mlčaním? Vy oznámite, že voľba sa opakovať nebude? Zástupcovia opozície jasne deklarovali, že nemohli skontrolovať urnu, či voľba prebehla správne. Jednoducho to je tak vážna vec, že ja žiadam, aby sme sa týmto zaoberali a netvárili sa, že sa nič nestalo, a nepokračovali vo faktických poznámkach k nejakému konkrétnemu zákonu (potlesk).

  • Pán poslanec, rešpektujem vaše právo aj to, že ste nereagovali teda na predrečníka, ale beriem to tak, že ste sa mohli prihlásiť s procedurálnym návrhom. Takže dal by som vám určite slovo.

    Ja som povedal, že ja tu teraz nie som na to. Opozícia má právo prejaviť svoj názor nepodpísaním zápisnice. Ja teraz nie som oprávnený na to, aby som to skúmal.

    Opozícia alebo každý poslanec má právo dať návrh na preskúmanie tohto hlasovania na príslušný výbor. Určite môžeme zvolať grémium. Na zvolanie grémia potrebujem žiadosť troch poslaneckých klubov. Takže...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, vyhlasujem prestávku, budem kontaktovať predsedu Národnej rady a budem vás informovať (potlesk).

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci a pani poslankyne, na základe žiadosti troch poslaneckých klubov zvolávam poslanecké grémium okamžite teraz.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Poprosím overovateľov, ak sú prítomní, pána poslanca Puciho, pána poslanca Šucu, pána poslanca Želiezku, pána poslanca Kmeca, aby prišli na grémium.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku poslaneckého grémia, ktoré prejednalo na základe žiadosti troch poslaneckých klubov posledné tajné hlasovanie.

    Poslanecké grémium skonštatovalo, že tajná voľba je platná, právoplatná, že bol prítomný nadpolovičný počet overovateľov a že nie je spochybnené samotné hlasovanie. Súčasne sa poslanecké grémium uznieslo na tom, aby najbližšie tajné hlasovanie sa vyvarovalo technických chýb, došlo k upresneniu spôsobu komunikácie overovateľov, pričom, ešte raz zdôrazňujem, nebolo spochybnené samotné hlasovanie, a teda výsledok je tak, ako bol vyhlásený, platný a právoplatný. Verím, že najbližšie tajné voľby nebudú mať už akúkoľvek výhradu k veciam, ktoré sme prejednali z hľadiska súčinnosti overovateľov. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ja by som len chcel to opraviť, že na grémiu sme dohodli, že výsledok hlasovania nespochybňujeme, nie samotnú procedúru, lebo tak sme sa dohodli, že výsledok hlasovania nespochybňujeme.

  • Prepáčte, že som sa vzdialil, ešte som nečakal na reakciu. Samozrejme, dôležitý odkaz je toho, že sme sa zhodli absolútne na tom, že voľby prebehli absolútne v súlade, že nie je spochybnený výsledok volieb, teda výslovne to, čo mohlo byť predmetom rizika, že samotná voľba by bola v rozpore so zákonom, v nesúlade so zákonom, a nemôže byť spochybnenie ustanovenia týchto ľudí a ich zvolenie do funkcií. To, je myslím, to, na čom sme sa zhodli absolútne.

    Poprosím zapnúť pána poslanca Rajtára.

  • Ďakujem. Ako sme hovorili aj vnútri s tým, že výsledky hlasovania sú platné, tak ale tú procedúru, hovoril som to aj vnútri, jednoducho my nevieme schváliť, že bola v súlade so všetkým, pretože nie sme mandátový a imunitný výbor, ktorý by zrejme ako jediný vedel právoplatne posúdiť tú samotnú procedúru. My o nej nemôžeme vyhlásiť, že bola právoplatná lebo my nie sme na to kompetentní ako grémium.

  • Reakcia z pléna.

  • Veď to zdôrazňujem, že výsledky volieb sú platné, ale tá procedúra či je korektná, to my nevieme vyhlásiť, lebo na to nemáme kompetenciu.

  • Dobre, pozrite sa, prešli sme procedúru a hovorili sme, že bol prítomný nadpolovičný počet overovateľov, bolo ticho uznané aj meškanie overovateľov aj súčinnosť overovateľov, ktorá bola poskytnutá. Chcem ešte raz tu v pléne vyhlásiť, že teda nemôžu byť tieto voľby a nie sú teda, verím, ani vami ďalej spochybňované a že sme si to všetko vysvetlili v rámci poslaneckého grémia. Dobre? Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Krajniak.

  • Len som chcel doplniť, že, áno, aspoň za nás my nespochybňujeme výsledok hlasovania a to, že voľba prebehla v poriadku, spochybňovali sme procedúru, do budúcnosti sme to vyriešili technicky.

  • Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ťažko mi je teraz reagovať na niečo, o čom tu pred dvoma hodinami sme diskutovali. Teda musím poznamenať, že je rozdiel medzi legalitou a legitimitou a pokiaľ je spochybnený proces hlasovania, tak je spochybnené aj samotné hlasovanie a je otázny aj jeho výsledok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec ale už teraz fakt porušujete rokovací poriadok, lebo máte reagovať na predrečníka v rozprave k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, takže poprosím vás vypnúť mikrofón pánovi Dostálovi a pokračujeme faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Cigániková.

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, chcete pokračovať, poprosím o čas pre pána poslanca Dostála, ktorý bude teraz reagovať na predrečníka.

  • Reagujem na pána poslanca Mihála a jeho vystúpenie. Ak som teda dobre pochopil, tak priznávate konflikt záujmov v tom, že prispievate do Literárneho fondu. Mali sme tu vystúpenie od pána poslanca Hrnka z SNS, ktorý už tu nie je, bohužiaľ, a nečakal na odpoveď, ktorý teda priznal, že je tiež k konflikte záujmov, lebo nie je len prispievateľom, ale aj poberateľom Literárneho fondu. A akurát on to interpretuje tak, že vy preto, že vy navrhujete zrušenie tých príspevkov, tak ste nepriateľom slovenskej kultúry a on preto, že poberá tie príspevky, tak on je tým priateľom slovenskej kultúry. Dobre tomu rozumiem?

  • Reakcia z pléna: „Áno.“

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Jožko, chcem povedať, tak trochu reagujem na teba, aj reakcie, ktoré boli na teba, boli zaujímavé. Problém je totiž v tom, že tento fond nepodporujú všetci, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale teraz čo, tak mi dajte znova dve minúty, ja poviem tú vetu zas.

  • Prosím, moment. Pani poslankyňa, nemôžem vám dať dve minúty, keď nemáte zapnutú kartu, musíte si vložiť hlasovaciu kartu.

  • Ďakujem. Takže problém je v tom, že tento fond nepodporujú všetci tí, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia, tento fond je povinný aj pre tých, ktorí svoj umelecký výstup chápu ako prejav svojho vlastného génia a nerozumejú tomu, prečo majú prispievať na nejaký fond, o ktorom ani netušia, na čo je. A je veľmi pravdepodobné, že na čerpanie jeho rozpočtu majú vplyv géniovia a umelci iného druhu. Toto nie je príspevok, ale ďalšia daň.

    A k tomu, ako si Jožko povedal, tento fond míňa sám na seba polovicu prijatých príspevkov. Dokazuje to, že je to len ďalšia umelá fabrika, prostredníctvom ktorej sa uspokojujú spriaznené osoby, či už sa tu zamestnajú alebo sa z jeho rozpočtu zadotujú ako napríklad v prípade nášho kolegu pána Hrnka z vládnej koalície.

    Chcem poprosiť kolegov z koalície, aby si všimli, že na ich počesť som si dnes obliekla toto tričko. Obávam sa totiž, že jediný dôvod, prečo nezahlasujú za jednoznačne pre ľudí prospešné návrhy ako je tento, je farba politického trička predkladateľov, ale zároveň sa pýtam, či je v súlade s ich svedomím, že v tomto parlamente rozhoduje farba politického trička, a nie skutočný prínos pre ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte vás poprosím, aby ste stlačili trojku, aby ste sa odhlásili z tej faktickej teraz. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem kolegynke a kolegom za faktické poznámky, ktoré určite obohatili túto diskusiu.

  • Ďakujem. Asi sa už nechce pán navrhovateľ vyjadriť.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, toto ešte nebola ústna rozprava, pardon, nemal som to tu zapísané. Takže, nech sa páči, máte možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, parlamentná rozprava má svoje úskalia, témy sa nám prelínajú. A v kontinuite toho, čo sme hovorili pri písomnej časti rozpravy o tomto návrhu zákona, ktorý sa môže niekomu zdať veľmi jednoduchý a triviálny, by som chcel doplniť ešte niekoľko základných faktov. Ony sú v zásade tri.

    Prvá vec je, že nikto, nikto, ani navrhovateľ, ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, ani nikto, kto ohlásil svoju ambíciu tento návrh zákona, resp. novelu fungovania zákona č. 13/1993 Z. z. podporiť, nemá ambíciu ublížiť slovenskej kultúre.

    Druhá vec, ktorú je veľmi podstatné povedať, je, že existuje reálna snaha slovenskej kultúre, naopak, pomôcť. Slovenskej kultúre, kultúrnosti a hlavne zdrojom pomôže to, ak budeme mať nastavené spravodlivé mechanizmy toho, kde peniaze vznikať majú, spravodlivé mechanizmy, ktoré peniaze používajú takpovediac na svoj vlastný chod, a spravodlivé mechanizmy, ktoré budú tieto peniaze rozdeľovať. To sa, bohužiaľ, pri súčasnom a platnom znení zákona č. 13/1993 Z. z. nedeje.

    Veľmi sme sa zamerali na tú prvú časť, čo je aj obsahom tohto návrhu zákona, a to je, kde tie peniaze vznikajú aj z pohľadu 2-percentnej neoprávnenej dane, a tak to volajme, je to 2-percnetná neoprávnená daň, ktorá je navrch pre určitý výsek spoločnosti, je nespravodlivá, a preto by sme ju chceli zmeniť.

    Ja som sa snažil vo svojom prvom vystúpení povedať to, že existuje reálny nástroj, a bol som priamo vyzvaný pánom poslancom Hrnkom, aby sme teda osvetlili, kde tie peniaze nájdeme, kde nájdeme peniaze, ak 2-percentný odvod alebo túto nespravodlivú daň zrušíme. Snažil som sa osvetliť to, že toto plénum parlamentu už debatu o kultúrnych fondoch zažilo niekoľkokrát. A moja predstava, kde aj zrušenie 2-percentného odvodu je jedným z krokov, hovorí o tom, že existuje možnosť, aby sme mali dostatok peňazí, aby to bolo spravodlivé, aby peniaze spravodlivo vznikli, aby sa míňalo menej na réžiu organizácií a aby boli aj spravodlivo rozdelené.

    Skúsim ešte raz, keďže už ani pán poslanec Hrnko ani pán poslanec Čaplovič tu nie sú, povedať, ako teda na to. Čiže okrem paragrafov, ktorými sa reálne mení a ruší 2-percentná nespravodlivá daň, máme možnosť zmeniť aj nastavenie § 15 a 16. A to znamená, že okrem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Takže, vážený pán poslanec, je 19.00 hodín, neviem, že či...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Budete pokračovať zajtra o deviatej ráno. Ďakujem.

    Končím dnešný rokovací deň, bude sa pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno rozpravou, k tomuto bodu programu bude pokračovať pán poslanec Viskupič.

    Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.