• Dámy a páni, pekný deň. Otváram druhý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Krištúfková, pán poslanec Lipšic, Osuský, Sloboda, Šebej a pán poslanec Žarnay.

    Pristúpime k prerokovaniu

    Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015.

    Správa má parlamentnú tlač 25 a správa výboru má tlač 25a.

    Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu pána Miloša Mistríka, aby správu uviedol.

  • Vážený pán presedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Naša rada si plní svoje povinnosti na základe zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobodu prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

    Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, čiže RTVS – verejnoprávna televízia a rozhlas, alebo na základe licencie podľa zákona č. 308/2000. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom zákonom.

    Rada predovšetkým rozhoduje o licenciách na vysielanie, o registráciách retransmisie a vybavuje sťažnosti občanov predovšetkým v týchto oblastiach: zabezpečenie všestrannosti a názorovej plurality vo verejnoprávnej RTVS a u všetkých vysielateľov na základe licencie, ďalej ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, dodržiavanie zákonných rámcov mediálnej komerčnej komunikácie, teda reklamy, telenákupu, sponzoringu a umiestňovania produktov. Pri nedodržiavaní zákonných ustanovení rada ukladá sankcie – buď upozornenie na porušenie zákona, alebo odvysielanie oznamu o porušení zákona, alebo pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho častí, pokutu a prípadne až odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti vysielateľa.

    Ďalej rada plní mnoho ďalších povinností. Spomeniem kontrolu dodržiavania podielu európskej a nezávislej produkcie vo vysielaní, dodržiavania povinností pri multimodálnom vysielaní, čo je teda vysielanie pre sluchovo a zrakovo postihnutých, spolupráca s ministerstvom kultúry, s ministerstvom školstva pri vyhodnocovaní vysielania v Slovenskej republike, pri príprave zákonov, štatistických výkazov. To isté aj pri spolupráci s Európskou komisiou. Ďalej máme aktivity pri sledovaní prehľadu vlastníckych štruktúr a majetkových vzťahov, pri monitorovaní dodržiavania zákona o štátnom jazyku, sme činní v medzinárodných organizáciách EPRA, ERGA a CERF – Stredoeurópska iniciatíva.

    Pre spresnenie oblasti, na ktorú sa vzťahuje činnosť rady, treba povedať, že popri verejnoprávnej RTVS a všetkých jej rozhlasových a televíznych okruhoch máme v súčasnosti na Slovensku 14 multiregionálnych a regionálnych vysielateľov rozhlasových. Patria medzi ne najpočúvanejšie rádiá, ako je rádio EXPRES, FUN RADIO, Rádio Jemné, Europa 2, Rádio Vlna, Rádio LUMEN, Rádio Košice a tak ďalej. Okrem nich máme ďalších 24 lokálnych vysielateľov vysielajúcich v analógovom režime. Udelili sme však už aj 14 licencií na digitálne rozhlasové vysielanie, hoci jeho zavádzanie je u nás zatiaľ v projektovom a skúšobnom štádiu.

    Na Slovensku sme mali, čo sa týka televízií, v roku 2015 popri RTVS, ktorá vysiela zo zákona, aj 131 licencií na digitálne televízne vysielanie od tých najsledovanejších, ako je TV MARKÍZA, JOJ TV, TA3, až po regionálne a lokálne. Dnes má veľa miest, mestských častí aj menších miest a sídiel svoje vlastné infokanály a podobné programové služby.

    Doplním ešte aj údaj za prevádzkovateľov retransmisie, ktorí dnes využívajú najrôznejšie technické komunikácie, káblové rozvody, satelity, retransmisiu prostredníctvom DVB-T, teda digitálnej terestriálnej siete, IPTV, MMDS, MVDS, GSM atď., to sú rôzne technické prostriedky. Tých máme spolu na Slovensku, takýchto kábloviek skrátene povedané, tých máme 171.

    Už tento stručný prehľad nasvedčuje, že v oblasti elektronických médií má Slovensko plne rozvinutý a plnohodnotný duálny systém, ktorý spĺňa európske kritériá. Denne sa u nás odvysielajú na všetkých úrovniach elektronických médií desiatky tisíc hodín televízneho a rozhlasového programu. Neexistuje však centrálne a úplne nahrávanie všetkého, čo sa odvysiela u nás na Slovensku, ako tomu bolo ešte v dávnejšej minulosti. Rada, naša rada, síce robí vlastné monitoringy vysielania, ale pochopiteľne nie je možné monitorovať a vyhodnocovať všetko. Preto robíme plánované monitoringy, v ktorých sa napríklad postupne zameriavame na jednotlivých vysielateľov, alebo realizujeme tematické monitoringy, napríklad počas volieb parlamentných, alebo monitoringy nejakého segmentu vysielania, napríklad reklamného vysielania na lieky. Tieto naše vlastné plánované monitoringy sú potom dopĺňané sťažnosťami od občanov, ktorí upozorňujú na možné porušenia zákona, a my tieto sťažnosti po zmonitorovaní programu prešetrujeme, informujeme sťažovateľa o výsledku a ukladáme prípadné sankcie za porušenie zákona vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie.

    Prehľadne sú sťažnosti v rokoch 2015 a pre porovnanie aj v roku 2014 uvedené na stránke 215 správy, ktorú sme predložili Národnej rade. Ja uvediem z toho len niektoré čísla.

    Celkový počet sťažností v roku 2015 bolo 974 a v roku 2014 361, čo je veľký rozdiel, ako ste si iste všimli, v tých číslach. Mali sme však jedného aktívneho sťažovateľa, ktorý poslal 556 sťažností, takže tým sa to číslo navýšilo. Keby sme toto povedzme nezobrali do úvahy, ale samozrejme sme to museli zobrať do úvahy, tak by sme v počtoch sťažností boli približne na rovnakej úrovni v roku 2015 ako v roku 2014.

    Na obsah vysielania, čo je najviac sťažností samozrejme, prišlo 940 v roku 2015, aj ten sťažovateľ sa sťažoval väčšinou na obsah vysielania, čiže je tam 500 v tom zarátaných, na počet programov, čo sa týkalo RTVS, teda verejnoprávnej televízie, Jednotky prišlo 71 sťažností, na Dvojku prišlo 18, na Rádio Slovensko prišlo 22 sťažností a na Rádio Regina prišla jedna sťažnosť.

    Viac, samozrejme, chodí na vysielanie komerčných licencovaných televízií. Na Markízu prišlo 578; treba povedať, že spomínaný sťažovateľ sa hlavne sťažoval na Markízu; na TV DOMA 56, na DAJTO 24, na TV JOJ 82, na JOJ PLUS 14. Tie sťažnosti v podstate kopírovali rok 2014. Takže nebol veľký rozdiel, keď teda nebudeme rátať povedzme jednu veľkú skupinu, balík sťažností, o ktorých som hovoril, tak v podstate kopírovali rok 2014. Nedošlo ani k veľkému, drastickému navýšeniu nespokojnosti občanov s vysielaním televíznym a rozhlasovým u nás, ani k poklesu.

    K najčastejším porušeniam zákona prišlo pri nedodržiavaní princípu objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických relácií. Ďalej boli sťažnosti pri ohrození vývinu maloletých, 12 a 15 rokov, ako aj pri prekračovaní rozsahu a nesprávnom označovaní v mediálnej komerčnej komunikácii. To sú tri základné okruhy, na ktoré väčšina sťažností prichádza.

    Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania 42 sťažností bolo opodstatnených, 206 neopodstatnených a 92 sčasti posúdených ako opodstatnené a sčasti ako neopodstatnené.

    Stručný prehľad sankcií, ktoré uložila rada, pretože po tom, ako príde sťažnosť, tak sa, samozrejme, každá sťažnosť musí registrovať, prešetriť a musí sa urobiť nejaký uzáver a informovať, samozrejme, aj sťažovateľa a potom nastávajú sankcie, prípadne nenastávajú, ak rada uzná za vhodné, že nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie. Ale, samozrejme, sú aj sankcie.

    V roku 2015 v oblasti základných povinností vysielateľov rada v správnom konaní uložila celkovo 12 sankcií televíznym vysielateľom v sume 7 225 euro a ešte 18 sankcií vo forme upozornenia na porušenie zákona. V oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada v správnom konaní uložila 27 sankcií, v jednom prípade dokonca bola uložená sankcia odvysielanie oznamu o porušení zákona. Celkové pokuty v tomto okruhu boli vo výške 100 363 euro. A za nesprávne reklamné vysielanie, telenákup, sponzorované programy a umiestňovanie produktov rada uložila 40 sankcií vo výške dokopy 145 638 euro.

    V rozhlasoch je aj menej sťažností, aj tie sankcie sú nižšie priemerne, takže čo sa týka základných povinností televíznych vysielateľov, tam rada rozhodla len o jednom porušení zákona a týkalo sa to programovej služby L-Rádio v Liptovskom Mikuláši, za čo bola uložená sankcia upozornenie na porušenie zákona. A potom sa jedna sťažnosť týkala Rádia Regina, RTVS, tiež upozornenie na porušenie zákona, a Rádio SiTy dostalo sankciu vo výške 99 euro.

    Inak to bolo v ochrane ľudskej dôstojnosti. Rada rozhodla o jednom porušení ustanovenia § 20 odsek 4 vo vysielaní programovej služby Europa 2, za čo bola uložená sankcia vo výške 500 euro, a o dvoch porušeniach § 19 odsek 1 písm. b), a to v Rádiu SiTy a v Rádiu Anténa. Tam tie sankcie neboli nejaké drasticky vysoké.

    Čo sa týka reklamy a telenákupu, rada rozhodla o porušení pravidiel pri vysielaní mediálnej komerčnej komunikácie celkovo v rádiách len v dvoch prípadoch. Porušenie pravidiel pre vysielanie reklamy bolo radou konštatované vo vysielaní Rádia SiTy a Rádia Jemné. Tam boli sankcie vo výške 400 – 500 euro. Celkovo, keď to zhrniem, tak v roku 2014 rada získala alebo vybrala na pokutách 350-tisíc euro. Tam, samozrejme, treba prirátať staršie, ktoré boli uložené v roku 2014 a dobiehali ešte v roku 2015. Takže 350-tisíc euro, ktoré boli odvedené do štátneho rozpočtu, samozrejme.

    Určite nás neteší, keď musíme sankcionovať vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie, a preto sa usilujeme pôsobiť hlavne preventívne. Prípadné sankcie nemajú mať likvidačný ráz ani efekt, ale majú opravovať prípadné pochybenia, preto sa usilujeme byť v užšom kontakte s vysielateľmi, vypracúvame určité návody pre nich. V decembri roku 2015 sme zorganizovali napríklad medzinárodnú konferenciu o ochrane maloletých. Na pôde rady sme sa stretli aj s reprezentantmi Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych tvorcov, a to síce už v tomto roku 2016, aj s radou RTVS a s vedením RTVS. Takže s obidvomi týmito segmentami nášho trhu sa stretávame aj na takých pracovných formálnych aj menej formálnych platformách.

    Pri tejto príležitosti ale musím podotknúť aj to, že od roku 2006 úloh pre našu radu vytrvalo pribúda. Novelizácie zákona 308, ktoré prechádzajú cez Národnú radu, však všetky majú doložku, že ich realizácia nebude klásť nároky na zvyšovanie rozpočtu rady, a z tohto hľadiska sa situácia v mzdových prostriedkoch, ale aj v oblasti skvalitňovania materiálneho vybavenia rady stáva už dnes naozaj neudržateľná.

    Vážená Národná rada, na záver chcem povedať, že sa v tejto funkcii vidíme naposledy, pretože sa pomaly končí môj druhý mandát bez možnosti obnovenia. Do rady som bol zvolený v roku 2005, v inom zložení Národnej rady, a potom v roku 2011, tiež v inom zložení Národnej rady. To však neznamená, že by sme pri rozhodovaní našej rady zanedbávali všetky alebo ďalšie politické prúdy a názory v spoločnosti. Verím, že naša rada má a mala naozaj kredit nezávislosti a objektivity, a verím, že sa nám spoločne podarilo presvedčiť o tom aj vás. Dúfam teda, že aj ďalej naša rada bude v tomto pokračovať.

    Na záver si dovoľujem vás poprosiť, aby ste po prerokovaní správy, ktorú ste dostali predloženú, aby ste súhlasili s jej obsahom. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Prosím člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Karola Farkašovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, tlač 25a.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. marca 2016 č. 19 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor Národnej rady prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 6 z 10. mája 2016 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Miloš Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Súčasne ma poveril a určil výbor za spravodajcu výboru a poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná správa bola schválená uznesením výboru č. 7 zo dňa 10. mája 2016. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe tejto informácie.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu na túto tému.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Pán poslanec Budaj, nech sa páči. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pardon, poslanec Viskupič. Takže dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím, že som bol svedkom nástupu pána Mistríka a chcem mu poďakovať za solídnu činnosť, ktorú vykonával v rade. Sú to dlhé roky, ktoré sa venuje mediálnej politike, ale práve preto vie aj on, že rada je stále ešte; a on už dávno prestal biť na poplach, preto by som to chcel pripomenúť ja; je stále ešte z hľadiska mnohých jej úloh iba platonickým pokusom vynútiť si reguláciu. Či už ide o kontrolu reklamy, či sa zvyšuje hluk počas reklamy alebo nie, či už ide o zaraďovanie programov za určitú, za určitý časový limit a tak ďalej, rada môže nanajvýš vychádzať z podnetov a jej možnosť naozaj monitorovať, dôkladne monitorovať vysielanie v premnoženom a čoraz premnoženejšom mediálnom priestore sa blíži k nule. Preto by sa ctená parlamentná snemovňa mala seriózne zaoberať tým, že spolu s tým, ako odchádza pán Mistrík, odchádza aj jedna éra, éra, kedy sa tento nástroj pokúšal regulovať oblasť mediálneho priestoru s istými výsledkami, ktoré, na ktorých hodnotenie by bolo treba celé hodiny, keď by sme hovorili o tejto ére, odkedy rada vznikla podľa zákona; zhodou okolností som ho predkladal pred mnohými rokmi.

    V každom prípade je najvyšší čas na novelizáciu toho zákona, na prehodnotenie tých ašpirácií, ktoré som si dovolil nazvať občas až platonickými alebo teda len platonickými, na to, aby verejná sféra našla spôsob, akým udržať mediálny priestor v nejakých pravidlách, ktoré by vzájomne nepoškodzovali súťaž, ktoré by zároveň obsahovali aj v prípade privátnych vysielaní nejaký prvok ohľaduplnosti k verejnému záujmu. Túto ašpiráciu by podľa mojej mienky parlamenty Európy, a teda samozrejme ani slovenský parlament, nemali zanedbať. Spomenul som Európy práve zato, že aj za tie roky, odkedy sme prijali ten tzv. veľký mediálny zákon, sa internacionalizoval tento problém. Sme v Európskej únii a mnohé otázky už bude treba riešiť v spolupráci s legislatívou Európskej únie, pretože sa nás týkajú, zasahovania do našich priestorov, či už ide napríklad o šírenie internetových, internetovej vojny, alebo ide o komerčné nadužívanie medzinárodných sietí, či už sú to sociálne, či sú to elektronické, alebo sú to klasické siete komunikácie.

    Takže ešte raz, jedna éra v tejto chvíli ukončením mandátu pána Mistríka, ku ktorému sa blížime, by mala skončiť a novelizácia zákona o médiách a takisto celého balíka zákonov, ktoré s tým súvisia, by mala sa ocitnúť v našej pozornosti vrátane toho, že nakoľko svoje úlohy plnia ostatné rady, ktoré vnímame občas ako rady, ktoré sú menšie, ale ktoré majú rovnako vážne úlohy zase voči verejnoprávnemu priestoru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kaščáková.

    Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem.

    K tým reguláciám, ktoré spomínal pán Budaj, by som pridala aj povinnosť hrať viac slovenskej hudby v slovenských rádiách. Je to povinnosť, ktorá vstúpila do platnosti až v tomto roku, tak napriek tomu, že tá správa sa týka minulého roku, tak mňa by ale zaujímal váš názor na výnimky, o ktoré už požiadalo niekoľko rádií, a poprípade akým spôsobom sa rada k takýmto výnimkám postaví a poprípade akým spôsobom potom zaujme postoj podľa vás k prípadným pokutám za takéto porušovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Budaj, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je tomu tak.

    Do rozpravy, v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán Mistrík, ja vždy, keď uvádzam svoje slovo pri vašej správe, tak nezabudnem spomenúť, že vy ste môj pedagóg zo školy, a takisto z jednej časti, keďže v tom druhom volebnom období, ktoré absolvujete, som už bol poslancom parlamentu, tak nie je to teraz asi až tak aktuálne, lebo myslím, že to nám dali do 17. 2., ak si to dobre pamätám, čiže to je len pre účely pléna, 17. 2. budúceho roka. Čiže je pravda, že keďže tieto správy preberáme v máji za minulý rok, tak asi sa s pánom profesorom už nestretneme. Ale ešte tento rok vlastne budete radu tak menej riadiť a my tu budeme asi voliť nových členov a nového riaditeľa, čím chcem povedať, že za činnosť vlastne obnoveného mandátu sa chcem poďakovať.

    A mám ambíciu preniesť trošku debatu z výboru pre médiá a kultúru aj pre plénum parlamentu, keďže činnosť rady nie je taká zanedbateľná, aby – len pre predstavu kolegov (rečník nadvihol svoje materiály) toto je tá správa, o ktorej sa tu rozprávame. Je to celkom slušné súborné dielo a myslím si, že z hľadiska, z môjho pohľadu čím ďalej užšieho a užšieho výseku, lebo rozprávame sa iba o LB alebo o médiách, ktoré sú takzvané televízie, a to sú len tie mono-, monokraticky, monotypovo riadené rádiá, čiže z celého výseku audiovízie a z celého výseku audia a z celomediálneho Rada pre vysielanie a retransmisiu na základe zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii má dohľad nad televíziami zo zákona alebo z licencie a takisto s rádiami alebo rozhlasom tiež zo zákona alebo z licencie.

    Napriek tomu vzniká správa o niekoľko stovkách strán a tá správa, niektoré veci pomenoval v úvodnom slove samotný pán navrhovateľ. Niektoré veci by som chcel vypichnúť ja. Prvá vec a úplne na začiatku a hovoríme to tu opakovane, ak má regulátor mediálneho prostredia napĺňať už súčasným zákonom dané funkcie, potrebuje iný typ rozpočtu. To, že to pán Mistrík povedal z hľadiska rady veľmi kulantne, že rada čím ďalej viac nedokáže plniť už zákonom zadané funkcie, je pravda. My máme ten mediálny priestor, ktorý ja som pomenoval stále a stále zužujúci sa, z hľadiska toho, na čo sa dívajú ľudia, a z hľadiska toho, kade sa informácia, mediálny obsah prenáša, tak nedokáže tento priestor monitorovať. Ja a moja srdcovka sú lokálne a regionálne médiá, whatever it means, ako sa hovorí, čokoľvek to znamená, pretože nedokážeme na tomto ani veľmi ustabilniť terminológiu. Viem, že kolega aj z fakulty sa presne tomuto problému venuje. Myslím si, že z hľadiska toho, akým spôsobom my máme na Slovensku ako keby kontinuitu v regionálnych lokálnych médiách ako takých, ja spomeniem len okrajom, aj printových a hlavne printových, existuje veľmi dobrá štúdia, zo 450 lokálnych printov 350 bolo monitorovaných. Ten záver správy, predpokladám, že bude v nasledujúcom období zverejnený ako štúdia, je alarmujúci.

    Máme tu staré spôsoby lokálnej propagandy. Tak ako boli nastavené tieto parametre pred rokom ´89, tak viac-menej, čo sa týka printov, fungujú doteraz a používajú to samosprávne, dokonca aj pri vyšších územných celkoch ako propagandu samosprávnej činnosti ľudí, ktorí sú de facto v tej, v tom čase pri moci. Toto isté sa voľne prenáša aj do lokálnych televízií a všetci ľudia, ktorí sa tomu venujú, a dokonca diváci často hovoria o hlásnych trúbach miestnych poslancov, miestnych poslaneckých zborov, respektíve tých, ktorí priamo ovládajú ten-ktorý región.

    Toto je aj z hľadiska činnosti regulátora jeden zo zásadných podnetov, že nedokážeme monitorovať lokálne médiá. Funguje to zhruba tak, že ak niekto tú sťažnosť pošle, tak vtedy rada musí konať. Tie čísla, ktoré ale z hľadiska takpovediac sťažností, ony z hľadiska celoplošných médií môžu vyzerať alarmujúco, ale uvedomme si, že týchto lokálnych a regionálnych médií môžu byť desiatky, a myslím si, že rada nemá kapacitu a je absolútnym zlyhaním, že my, ak chceme teda nejaký priestor mať pod dohľadom a nedokážeme vytvoriť technologické zázemie v zákonom definovanom regulátorovi, no tak zlyhávame.

    Čiže áno, toto plénum pri ohlásenej ambícii zmeny zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú tu predniesol pri programovom vyhlásení vlády minister kultúry Maďarič, bude sa musieť toto plénum zaoberať aj tým, akým spôsobom bude financovaný regulátor. Ak to má byť; alebo rada pre vysielanie a retransmisiu. Ak to má byť v súčasnom finančnom rámci, tak sa na regulátora budeme iba hrať. Ten mediálny priestor pod dozorom nad vyváženosťou, nad objektivitou, nad tým, akým spôsobom chceme, aby médiá fungovali, nebudeme mať.

    Čiže toto je moja poznámka, s ktorou sa ja aj s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu stotožňujeme, pretože asi neprebehla ani na výbore, ani tu pri predkladaní týchto správ nikdy debata o tom, aby sme nehovorili, že bohužiaľ, bohuvďaka, dajme si tam akékoľvek znamienko plusové alebo mínusové, tá rada bude musieť stáť viac peňazí. A dokonca si myslím, že toto nie je veľmi politická otázka, ktokoľvek by sa tým zaoberal, tak by sa musel rozhodnúť, či si ponecháme tento typ regulácie verejného mediálneho priestoru, alebo budeme robiť iný. Ale ak ho chceme mať, tak na to budeme potrebovať iný typ financovania a tým pádom predstaviť verejnosti aj ambíciu, že áno, niektoré opatrenia majú negatívny dopad na štátny rozpočet.

    Čo chcem v tomto zdôrazniť? Padla tu otázka na rádiové kvóty a vlastne dozor nad nimi. To je jeden z tých príbehov, kedy regulátor dostane ako keby ďalšiu funkciu a ďalší balík úloh, ktoré má plniť, a rozpočet zostáva taký istý. Ja sa chcem aj opýtať možno takto rečnícky, akým spôsobom sa bude dať zvládnuť to, že monitorovaný priestor vysielaní z licencie aj zo zákona, čo sa týka rádií, bude niekto musieť percentuálne vyhodnocovať a dokonca teda pristupovať, nedajbože, k sankciám. Nejde mi teraz o tému týchto kvót. Ide mi o to, že je to jedna z ďalších a podľa mňa veľmi mohutných úloh pre regulátora a či personálne, či technické, alebo akékoľvek zabezpečenie tejto úlohy ide z rozpočtu, ktorý bol stanovený pred dlhými a dlhými rokmi. Je to vlastne jedna dekáda. Čiže myslím si, že mediálny priestor sa nám zmenil, počet vysielateľov sa nám zmenil, štruktúra vysielateľov sa zmenila a my máme rozpočet regulátora spred desiatich rokov. Toto je asi tá základná poznámka a hovorím ju z opozície, čiže predpokladám, že koalícia bude s týmto súhlasiť a zamyslíme sa nad tým, akým spôsobom postavenie regulátora ad jedna zadefinujeme v tom novom a očakávanom zákone a ad dva aké finančné prostriedky bude stáť.

    Druhá poznámka je, že tak, ako som podrobne preštudoval tú správu, takisto som prišiel na to, že regulátor de facto plní aj tú nie veľmi populárnu úlohu. Vo veľa vecí sa snaží upozorňovať a jednať tak takpovediac prevenčne a potom prichádza k tomu sankčnému mechanizmu a neviem, či ten pomer som vyrátal správne, ale viacej tých sankcií prichádza zo sťažností od ľudí, pomerne. Čiže na to, čo upozorní divácka verejnosť a rada v tomto koná, tak potom nasleduje aj sankčný mechanizmus.

    Pre mňa je zarážajúce ale, že najviac podnetov na vysielateľov je z hľadiska nevyváženosti. Tam patrí to, čo často kritizujeme na výbore. Nevyváženosť, to sú publicistické relácie, to je spravodajstvo, akým spôsobom monitorujú naše médiá politický svet, spoločenský svet a kultúrny. Máme dosť tvrdý zákon. Nechcem tu otvárať tú akademickú debatu, že my máme vyváženosť vyžadovanú aj takpovediac v publicistike, to je na debatu, ale v spravodajstve by mala byť a je to tak správne. To, že sa na to sťažujú ľudia, je znakom toho, že mediálny svet, a často to kritizujeme a sme tak dosť v konflikte záujmov, lebo ako politici, ktorí máme pocit, že sa mediálny svet venuje inej časti politického spektra viac ako nám, sme v konflikte záujmov. Ale tu máme objektívneho regulátora, ktorý hovorí, že je to fakt. Dokonca, keď si pozrieme čísla a tabuľky, tak náš mediálny svet má k niektorým politickým projektom svojský prístup a v médiách sa jednoducho objavuje, takpovediac ako sa rozhodnú možno majitelia médií, možno ako sa rozhodnú konkrétne nastavenia redakcií a podobne.

    Čiže áno, z môjho pohľadu aj na základe tejto správy a hlavne na základe toho, ako verejnosť vníma médiá a koľko sťažností poslala, ja som si zapísal a pozrel, asi najviac je sťažností na tento typ mediálnej nedokonalosti, a to je nevyváženosť. Druhé dve, ktoré som ja zachytil, sú maloletí a ich ochrana a tretie bola sťažnosť na reklamu.

    Sťažnosti na reklamu, to je tu evergreen, teda že reklamné bloky majú zvyšované decibely, keď beží reklama. Ja viem, že my máme zákonmi, myslím, že to môže byť v nejakom pásme šiestich decibelov hore-dole. Viem, že regulátor na to prihliada, je to dosť technicky odhaliteľný fakt. My máme ale problém, ktorý ja som teda sledoval na takej malej vzorke 50 ľudí, 50 domácností. Totižto ľudia nevedia, keď si kúpia nejaký balík programov, nevedia, ktoré z programov sú pod regulačnou pôsobnosťou regulátora a ktoré nie. Samozrejme, keď sú v tých balíkoch či už satelitných programov, alebo cez takzvaný kábel, alebo teda šíriteľov kábloviek, tak ich vyrušujú najmä tie programové služby, ktoré pod regulátora nespadajú, a tým pádom stále je vo verejnosti dojem, že nič sa s týmto nerobí. Urobilo sa. Je tvrdé zákonné nastavenie a tam, kde regulátor môže zasiahnuť, udeľuje dosť brutálne pokuty, pretože toľko, čo ja som v parlamente, tak tento fakt sa tu vždycky pri každej jednej správe objaví a spôsobuje to, že ľudia, ktorí takpovediac pospávajú pri televízoroch, naraz ich to zobudí a je to pre nich nepríjemný fakt, tým, že sa dá sťažnosť alebo dá podnet na radu poslať elektronicky priamo z počítača, trvá to zhruba minútu, no tak predpokladám, že toto je stále ten evergreen ohľadom reklamy.

    Čo sa týka maloletých, áno, sú niektoré rozhodnutia v dramaturgii niektorých televízií, že do rozprávky sa vie zaradiť reklama aj na alkohol, i keď viem, že to má byť po desiatej hodine a podobne, ale rozprávky bývajú niekedy po tej ôsmej hodine. Takže to sú veci, ktoré, samozrejme, aj verejnosť, rodičov veľmi hnevajú, a takisto jednotné označovanie, možno nevhodnosť a podobne, ale tam sa celkom spolieham na kapacity rady, aj odbornosť, aby toto vedela nejakým spôsobom zaregulovať.

    Posledná, tretia poznámka, ktorá sa objavila v tomto, je, musím to uviesť pre plénum, keďže toto plénum bolo opakovane informované o takzvanom probléme rádia VIVA. Na výbore sme mali dva poslanecké prieskumy a keďže parlamentný a vôbec tento systém týchto správ má niekedy aj dobeh, ktorý už dávno vyriešený problém, z môjho pohľadu zle vyriešený problém, ohľadom rádia VIVA alebo teda INFO Rádia sa dostáva na pretras v pléne parlamentu až teraz.

    Tak mi dovoľte možno päť minút o tom, aby som informoval aj toto nové plénum, že mali by sme čím rýchlejšie pristúpiť k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. A ja sa dokonca stotožňujem s tým; neviem, či to pán Farkašovský, možno ako spravodajca nám to povie, otvoril na výbore aj toto volebné obdobie, a to je potreba jedného veľkého mediálneho zákona. Myslím si, že ambícia na to, aby sme dostali do pravidiel náš mediálny svet atakovaný oligarchami, zákonným nastavením z tzv. analógovej doby, kde zákonné nastavenie z analógovej doby má nejakým spôsobom reflektovať túto našu digitálnu dobu, hovorím to veľmi rýchlo a v skratke, ale s potrebou nového veľkého mediálneho zákona, ktorý bude mať ambíciu pokrývať všetky typy médií a ich nastavenie a pravidlá pre ne, bude niekedy niekto musieť prísť, ambícia zmeniť tento zákon o vysielaní a retransmisii je v programovom vyhlásení vlády. Čiže na debatu o médiách predpokladám, že tuná nekončíme pre potreby pléna, budú sa otvárať otázky lokálnych médií, lokálne médiá, regionálne médiá pôjdu hore, ich pozornosť, ich vplyv na spoločnosť, ich autenticita, pôsobenie, agenda setting, čiže to, čím sa budú zaoberať, toto je trend, toto je trend v Európe a vo svete, tieto celoplošné strešné monokraticky riadené médiá sú takpovediac na ústupe a budú.

    Čo sa týka rádia VIVA, boli sme na dvoch poslaneckých prieskumoch, tento proces bol aj pod dohľadom tzv. tretej moci alebo súdov, tento proces bol teda veľmi pomalý. Nastal tým, že mali sme tu dve organizácie, ktoré sa prihlásili o kontinuitu k tomu istému frekvenčnému pásmu, a mali sme tu ďalšie dve, ktoré sa zúčastnili súťaže o toto frekvenčné pásmo, kto to sledoval v médií, sledoval, toto je úvod. Ja teraz veľa vecí preskočím. Záver: Stalo sa nám to, že tejto súťaže sa zúčastnila podľa mňa tzv. jednochlapová eseročka, volalo sa to Corporate Legal, pred tým, ako sa to uchádzalo o licenciu, tak to fungovalo ako právnická kancelária a táto entita nakoniec po celom tomto dlhom procese ako podľa mňa schránková firma s – to, čo píšeme aj tu – s projektom a názvom programovej služby INFO Rádio, kedy sme sa mali dopracovať k tomu, že budeme mať aj jedno asi informačné rádio, čiže s programovým zameraním, s ktorým uspeli pred radou vysielania a retransmisiu, táto firma, ktorá si zapísala to, že sa bude venovať teda médiám do svojej, živnostenského listu alebo živnosti v eseročke, alebo tej činnosti v eseročke, tak toto bol proste jednoznačný príbeh schránkovej firmy, ktorá získala z môjho pohľadu licenciu na vysielanie, hneď, ako ju získala, tak premenovala svoju programovú službu, a to sa dočítate v strane 19 tejto správy, z INFO Rádio na Rádio Vlna.

    Bavili sme sa tu predtým o tom, akým spôsobom naše rádiá fungujú, v akej sú asi kondícii, a myslím si, že tuto napriek tomu, že regulátor mal veľkú snahu a tie poslanecké prieskumy o tom hovorili, že by chceli, aby toto frekvenčné pásmo získal niekto kompetentný a ten, ktorý neurobí z monotypového, lebo monotyp neznamená, že budem sa venovať džezu, ale znamená to, že mám hudobné rádio, mám informačné rádio, mám spravodajské rádio, myslím, že ich máme päť aj definovaných, tak u nás z informačného rádia sa stalo opäť hudobné. Ja si myslím, že ak zlyhávame v nejakej miere regulácie, tak naše rádiá, monotypové rádiá, tých 16, o ktorých sme sa bavili, i keď tých licencií, nazvime ich celoplošných, je viac, myslím, že ich je 36 pre rozhlasové analógové a terestriálne vysielanie, tak INFO, tento príbeh dopadol proste veľmi zle.

    Myslím si, že jednochlapové eseročky, právnické kancelárie by nemali získavať licencie na frekvenčné pásma, následne s nimi z môjho pohľadu obchodovať a posúvať vlastnícku štruktúru kdesi, že my sa tu budeme voľne baviť o tom, či to patrí J&T alebo to nepatrí J&T. Chceme vedieť, kto kupuje licencie, chceme vedieť, ako ich predáva, a keď ich bude predávať, chceme regulátora do tohto procesu zainteresovať tak, že bude rozbiehať možno, to je len nápad do toho nového zákona, nové licenčné konania, lebo voľné obchodovanie s programovými službami a s licenciami a vstupovanie majetkových účastí a podobne nesvedčí o dobrých ambíciách a dobrom konaní v mediálnom priestore. A myslím si, a tu chcem skončiť s príbehom Rádia Vlna a pred tým VIVA, ako nedobrý príklad toho, kde jednoznačne z môjho pohľadu regulácia zlyhala a súťaž pred licenčnou radou bola zohnutá a vyhral v tomto prípade, a poviem to teda natvrdo, oligarcha. A uvidíme, nakoľko tento proces budú vedieť ovládnuť oligarchovia tak, že tu nebudeme mať možno v nejakom časovom horizonte jedno nezávislé rádio alebo nebudeme vedieť, kto naše rádiá vlastní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, že téma, ktorú zastrešuje Rada pre vysielanie a retransmisiu, sa dá nazvať takou parlamentnou ekuménou, lebo sa zjednocuje v istých veciach aj opozícia, aj koalícia, samozrejme. Všetkým nám ide o čistotu nášho mediálneho prostredia, či digitálneho, alebo analógového. Myslím si, že status Rady pre vysielanie a retransmisiu je absolútne nespochybniteľný už aj vzhľadom na tú šírku záberu na mediálne prostredie a, samozrejme, aj na dynamický vývoj, ktorý je úžasne rýchly. Rada je garantom určitej čistoty nášho mediálneho prostredia a myslím si, že v tomto zmysle ju treba podporiť, jej celkové postavenie a, samozrejme, aj to ekonomické zázemie, na ktorom vlastne môže fungovať.

    Mňa by zaujímali vlastne ešte dve otázky, pán Mistrík. Aké kritériá vlastne uplatňuje Rada pre vysielanie a retransmisiu pri hodnotení sťažností a udeľovaní sankcií, to je prvá otázka. A druhá otázka vyplýva tak trochu aj z mojich skúseností, šesť rokov som pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor v Londýne v rozhlasovej a televíznej stanici BBC a mali sme tam, pri nástupe nám dali 500-stranový manuál BBC o tom, čo sa môže, čo sa nemôže, na čom vlastne, na akých princípoch funguje táto rozhlasová a televízna stanica verejnoprávna č. 1 na svete. A sú tam uvedené objektivita, vyváženosť, nestrannosť a nezávislosť. Zaujímalo by ma, aké sú vaše skúsenosti zo slovenských médií, či existujú aspoň nejaké takéto približné manuály aj v takýchto médiách na uľahčenie toho, aby boli v súlade a pracovali a vysielali v súlade so zákonom.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec, kľudne do rozpravy, pretože vy ste mali reagovať na pána Viskupiča, ale keďže máte teraz to výsadné postavenie, tak nech sa páči.

    A, pán poslanec (reakcia z pléna); čože (reakcia z pléna), pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

    Pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem.

    Ja som veľmi rád, že pán Viskupič sa tomuto takto venuje obšírne, a ja som presvedčený, že tento zákon treba zmeniť. Je nedokonalý tento regulátor, je absolútne, má zviazané ruky, lebo je veľmi nešťastné, že keď tunak ideme kontrolovať vyváženosť spravodajstva, najviac sťažností na to bolo, že proste je to nedokonalé, ale pritom printy si tu môžu robiť, čo chcú. To sú takisto médiá ako elektronické médiá a tie môžu zavádzať, robiť si, čo chce. To je taký nezmysel, ako keby sme pornografiu do telky nepustili, ale na titulkách sme to predávali pomaly pred školami. Takže to je jedna z vecí, ktoré si myslím, že treba určite zmeniť a rozviazať ruky tomuto regulátorovi aj v tomto, aj hlavne a potom pri tých licenciách. Pozrite sa, jedna finančná skupina má tri-štyri rádiá a neni s tým absolútny problém, dá sa s tým kupčiť, okamžite to viete po získaní takejto licencie zmeniť, ten program už nemusí byť informačný, ale zrazu je to z toho oldies rádio, áno?

    To znamená, že skutočne súhlasím s pánom poslancom, že treba tento zákon kompletne prekopať a zmeniť, lebo je nefunkčný. Zväzuje rade ruky, pre retransmisiu a vysielanie, a nevieme, skutočne my nevieme, kto sú skutoční vlastníci týchto médií. Môžeme sa len domnievať.

    Ďakujem.

  • Na faktické bude reagovať pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Áno, pán predsedajúci, je to taká tá školská chyba, ale aspoň je vidieť, že keď sa tu bavia ekonómovia a iné témy, tak tu po sebe štekajú, že reagujte na predrečníka, my sme toto nespravili.

    Ja sa teším tým otázkam aj, ktoré ste položili priamo, pán Farkašovský, ktoré ste položili pánovi Mistríkovi.

    Chcem teda povedať, že ja som hovoril o tej ambícii mediálneho zákona obom, obaja páni v podstate unisono alebo všetci traja hovoríme o tom, že budeme musieť pravidlá zmeniť a nastaviť nanovo. Ak by mal minister Maďarič túto ambíciu, tak by sme v programovom vyhlásení vlády čítali o tom, že je tu potreba najprv veľkej, nazvime ju, mediálnej debaty. Poďme sa zamerať na to, že mediálny svet je jeden zo sektorov spoločenskej činnosti, ktorý sa deje tzv. skokovo, a skočili sme do digitálnej doby rovnými nohami, ale pravidlá máme z tej analógovej. Čiže treba to zmeniť, pretože ak použijem ten príklad z tých printov, to nie je o nadpise. To je o tom, že už každý jeden print má ITV, čiže my, tento priestor začína byť relevantnejší, začína byť verejnosťou viacej vnímaný a môže tam byť aj tieto neblahé veci z hľadiska ochrany maloletých, ale aj z hľadiska vedenia hybridných vojen a podobne, a nad týmto sa bude musieť nový mediálny zákon zaoberať.

    A ja som teda jeden z tých zástancov, dlhodobo to hovorím, aby sme prijali jednu dobrú, efektívnu a jasnú normu na mediálny priestor, nemali to rozhodené v zákonoch, zákon o vysielaní a retransmisii je jedna z nich a má 20 novelizácií doteraz. To je výsledok, aby sme rýchlo prijali dobré zákony.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Tak ďakujem za všetky pripomienky, poznámky aj podporu, ktorú som počul z viacerých úst členov parlamentu, za to ďakujem. A pokúsim sa teda odpovedať, je to viac okruhov, tak nejako tak sa mi, dúfam, podarí to zhrnúť.

    V prvom rade ďakujem pánovi Budajovi, že si spomenul na staré časy, keď sme zakladali ten duálny systém, on vtedy v inej pozícii, samozrejme, v 90. rokoch, ktoré boli veľmi komplikované, stretli sme sa už tam vtedy a naozaj je to už dlhé, dlhé obdobie, čo nejakým spôsobom sa zúčastňujeme tohoto mediálneho života.

    A presne to sa tu aj odráža potom v snemovni a presne to sa tu aj povedalo. Ten zákon je z roku 2000, čiže je to niekoľkoročný, teda dosť dlhoročný zákon na to, aby nebolo nútené ho neustále novelizovať a aby aj tak, napriek tomu mierne zaostával vždy za prudkým vývinom v oblasti médií. To je naozaj, v roku 2000 sme boli úplne, úplne inde, ako sme dnes. A teda pokiaľ viem, tak súčasná vládna koalícia má v programovom vyhlásení aj prípravu nového mediálneho zákona, takže predpokladám, že sa tu v priebehu nejakých rokov prijme. Nemyslím si, že to bude práca na pár mesiacov, že to bude skôr trvať možno rok, ešte dva, kým sa ten nový zákon prijme. A myslím si, že to je správne, že sa na tom bude pracovať a že sa budú vychytávať aj problémy, ktoré boli aj tu pomenované a o ktorých aj my vieme.

    My sme, samozrejme, v spolupráci s decíznou sférou, takže my naše pripomienky, ktoré získavame z praxe, posúvame na ministerstvo kultúry. Vie sa o tom tam, formalizujeme to, takže dúfame, že budú zapracované aj naše poznatky.

    Pani Kaščáková, ak by som išiel po rade, ešte vás preskočím troška, pretože potom sa dostanem k tej, to je úplne aktuálna vec, ktorá je už tohoročná, 2016, takže v mojej správe sa neobjavila tá, tie kvóty na slovenskú hudbu, ale vidím, že je tu záujem o to, takže aj k tomu sa potom vyjadrím.

    Teraz by som sa dotkol toho, čo hovoril pán poslanec Viskupič a vlastne tým aj predídem tú diskusiu o budúcom zákone aj poznámku pána poslanca Kollára. Áno, tento zákon sa týka oblasti médií, netýka sa napr. internetu okrem malej časti, netýka sa printov, netýka sa mnohých iných vecí. V Európe to funguje tak, a my v podstate vychádzame z európskych smerníc a z európskej legislatívy, v Európe to funguje tak, že hlavne oblasť elektronických médií je regulovaná. Oblasť printových médií prakticky nie je nikde regulovaná, naozaj si môže napísať kto chce, čo chce, ak teda neporuší nejaké úplne zákony, ktoré proste teda by boli, boli by trestný čin, tak naozaj v printoch je sloboda a demokracia až taká, že je to neporovnateľné s oblasťou elektronických médií. Všade v Európe to takto existuje, všade sú regulačné orgány ako náš. My s nimi kooperujeme, samozrejme, takže vieme, aká je situácia kdekoľvek v Európe, a vždy sa to týka rozhlasu a televízie. Je tam istá časť aj internetu, ale tam je veľmi opatrný prístup aj európskych inštitúcií, pretože vstupy do internetu, je po prvé veľmi, veľmi, veľmi komplikované až nemožné regulovať internet a potom to je predsa len špecifické médium.

    Tie konkrétne príklady, ktoré sa tu spomínali vo vystúpení pána Viskupiča, ja som veľmi rád a súhlasím s ním, že ich pripomína. Je to rozpočet rady, je to naozaj neúnosné už. Desať rokov nebolo fakticky okrem klasických malých percent, nebol zvyšovaný rozpočet rady a naozaj je to veľmi problematické, aj čo sa týka osobnej, personálnej časti, aj čo sa týka technického vybavenia. Tam potrebujete naozaj špecifických právnikov, špecifických pracovníkov, ktorí rozumejú tomuto, a proste ťažko sa získavajú a je veľká fluktuácia.

    To sa týka aj technického vybavenia rady, práve na to naráža aj pán poslanec Viskupič. My nie sme schopní, a my to priznávame, monitorovať všetko. Proste neexistuje taká možnosť. Neexistuje, kedysi ešte v starom režime, pokiaľ viem, bolo zariadenie, ktoré nahrávalo všetko, čo sa na Slovensku odvysielalo, tak tam to asi malo, plnilo aj svoje iné funkcie, samozrejme. Proste bolo všetko, všetko nahraté, čo sa kde na Slovensku a v Československu, teda v starom, komunistickom, odvysielalo. To zariadenie v podstate je zničené, neexistuje nič také, takže my sme odkázaní len na to, čo získame od vysielateľov, keď je nejaký problém, tak si vyžiadame záznam, ktorí oni zo zákona musia poskytnúť, takže v podstate to funguje, nehovorím, že by to nefungovalo, ale celkový monitor neexistuje.

    Čo sa týka tých sťažností, ktoré dostávame, no je to presne, ako to bolo popísané, na objektivitu a vyváženosť, na ochranu maloletých a za reklamu, každé má svoje špecifikum, celkom pochopiteľne ľudia sú hákliví, hlavne v takých volebných a predvolebných obdobiach na vyváženosť vysielania. Treba povedať, že, ak by som to tak formalizoval, tak chodia z obidvoch strán sťažnosti, čiže tá nespokojnosť je na obidvoch stranách. Na druhej strane to v podstate svedčí aj o tom, že to je, nechcem povedať, že dobré, ale príklad toho, že proste nie je to jednostranné, že by sme mali pocit, že naozaj naše médiá elektronické sú veľmi jednostranné. Aj tá strana je nespokojná, aj tá strana je nespokojná, takže my to potom riešime. Tam je otázka skôr ľudských slobôd a práva na informácie a proste freedom of speech, čiže sloboda vyjadrovania. Tam treba veľmi opatrne do toho zasahovať, naozaj len keď sa veľmi, veľmi flagrantne porušia tieto zásady, tak potom, samozrejme, rada zasahuje. V tejto oblasti podľa zákona ani neexistujú finančné pokuty, jednoducho tam je len upozornenie na porušenie zákona aj v prípade, že je nevyvážené, neobjektívne, jednostranné nejaké spravodajstvo, tak jednoducho tam pokuta ani zákonom nie je predpísaná, jednoducho tam ani ten štát veľmi nechce, veľmi, tak veľkou silou do toho zasahovať.

    Iný prípad je, samozrejme, čo sa týka ochrany maloletých, tam funguje vyhláška, jednotný systém označovania programov, ktorý vydáva ministerstvo kultúry, je teraz nie tak dávno novelizovaná a my postupujeme podľa nich. Tam sú kritériá jednoznačne stanovené; to je odpoveď na otázku, že z čoho vychádzame. No sú kritériá, sú kritériá stanovené, ktoré sú zverejnené, na našej stránke sa dajú prečítať, sú proste, vie sa o nich a naši pracovníci plus rada potom rozhoduje nielen na základe vlastného vedomia a svedomia, ale aj na základe podkladov, ktoré vychádzajú z vyhlášky o jednotnom systéme označovania.

    Rovnako zákon stanovuje presné parametre vysielania reklamného, minúty, dĺžku, prerušovanie programov a tak ďalej, to je všetko jasne stanovené v zákone. Treba povedať, že tie kvóty sú dosť vysoké, takže tam vychádza vlastne 12 minút v komerčných televíziách, 12 minút na hodinu reklamy, čo sa ľuďom nepáči a veľmi sa na to sťažujú. Ale ak sa preukáže, že nebola táto hranica prekročená, jednoducho nič sa nestalo a my musíme sťažnosť uznať za neopodstatnenú, pretože zákon to umožňuje. Skôr, teraz bude nový zákon, takže skôr by sa dalo povedať, že tam by sa možno dali nejaké reštriktívne alebo nižšie kvóty vniesť do neho, ale skôr vidím, keďže sledujeme aj európsku situáciu a smernice, ktoré sa pripravujú, tak skôr vidím ešte liberalizáciu v tomto smere. Takže netreba očakávať, že by sa nejako prudko malo obmedzovať reklamné vysielanie v rozhlasoch a v televíziách.

    Čo sa týka zvuku reklamy, teda hlasitosti reklamy, tam s tým bol dlhodobý problém, ale teraz sme uzavreli takú spoluprácu a dohodu medzi vysielateľmi, prevádzkovateľmi retransmisie, a teda aj našou radou, zaviedli sme jednotný softvér, ktorý dosť obmedzil to, čo sa stávalo predtým, že často sa zvyšovala hlasitosť reklamy a potom sa znížila zase, keď išiel normálny program. Ten softvér by to mal obmedziť. Ten softvér by už mali mať aj výrobcovia reklamy a výrobcovia dodávaných programov a mala by ich mať televízia ako vysielateľ. Mali by sme teda na základe toho pristupovať k tomu aj my. A dá sa povedať, že odkedy to je zavedené, tak prudko klesol počet sťažností na hlasitosť reklamy, to sme radi, že to zafungovalo, ale napriek tomu niekedy to nezafunguje. Napriek tomu prídu sťažnosti a zistíme, že to proste nezafungovalo, neviem, či to je tam nejaký subjektívny faktor alebo nejaký technický faktor, ale stane sa a naďalej sa stáva aj to, ale hovorím, v zmenšenej miere.

    Keď hovoríme o novelizácii, resp. o novom zákone o vysielaní a retransmisii, nevieme ešte, ako sa presne bude volať, tak, samozrejme, tam všetky tieto podnety, ktoré tu dostávame, by sa mali zapracovať. A my vieme identifikovať problémy a vieme, že aj to, čomu sa hovorí oligarchizácia metaforicky, alebo to, čo sa hovorí vlastníctvo médií, že by bolo treba nejakým spôsobom lepšie definovať v tom zákone. Pretože rada má isté nástroje, ktoré sú dané zo zákona, a tie nástroje používa. Samozrejme, tie nástroje sú také, aké sú, a ak by chcela Národná rada, resp. teda obidve časti parlamentu, vládna a, vládna aj opozičná, by chceli v tom nejako pomôcť, resp. sprísniť tieto kritériá, tak by to museli, samozrejme, dať do toho zákona, aby rada mala svoje nástroje silnejšie v rukách.

    Je to príklad aj teda tej neustále pripomínanej bývalej Vivy, potom Vlny, medzitým Corporate Legal a INFO Rádio, tam bola zložitá situácia, však sme to, teda mnohí členovia parlamentu to sledovali, mali sme poslanecké prieskumy, prešlo to dlhým, dlhým procesom súdnym, v dvoch kolách vlastne, preto tie frekvencie vyše roka mlčali, sa tam nič nevysielalo po Rádiu VIVA, teraz konečne sa to uzavrelo. Súdy rozhodli tak, ako rozhodli, a vysiela sa. K tomu mi je už ťažko teraz sa k tomu vracať, pretože je to takto rozhodnuté na súdoch. Samozrejme, keby sme mali iné kompetencie v rukách, tak by sme mohli zasiahnuť aj ináč, ale tie kompetencie boli také, aké boli, skôr sa tam sťažovali tí neúspešní žiadatelia, medzi sebou si to takpovediac vybavovali, a my sme čakali na rozhodnutie súdu, dvakrát teda, no a nakoniec toto rozhodnutie súdu prišlo, bolo to odsúhlasené, ťažko by sa k tomu ďalej vyjadrovať v rámci súčasného znenia zákona. Aj preformátovanie rádia z inforádia na iné rádio je možné, zákon to nezakazuje, takže tam jednoducho musíte mať zákonné dôvody na to, aby ste povedzme zamietli takúto žiadosť. Keďže nie sú, tak sa takáto žiadosť zamietnuť nemohla, nakoniec Vlna dnes vysiela, neviem, kto je ako spokojný. Sme radi, že tie frekvencie už teda aspoň vysielajú a tak.

    No, teraz sa vlastne dostanem, keďže som už pri rádiách, k tým kvótam, to je taká súčasná téma, veľmi živá. Ja som, hovorím, sa nevenoval tomu, bude to až na budúci rok sa uzatvárať. Áno, my sme rozhodli, zákon teda platí. Hovorí, že teda rádiá musia vysielať 20 % slovenskej, slovenských skladieb, RTVS 30 % a z tých 20 % ešte 20 % musí byť novej hudby. To je preto, aby sa nevysielali len konzervy, ale aby sa vytvoril priestor aj pre novú hudbu. Rada bola povinná túto novelizáciu, ktorá tu bola schválená v Národnej rade, aplikovať, tak sme ju zatiaľ teda aplikovali, pretože zákon hovorí, že môžu rádiá požiadať o výnimky. Takže požiadali, treba povedať, že nie všetky rádiá požiadali o výnimky, hovorí sa len o tých, ktoré požiadali o výnimky, ale je veľa takých, ktorí nepožiadali o výnimky a jednoducho bez problémov to nastavili tak, ako to je. A tie, ktoré požiadali o výnimky, tak teraz si nepamätám presne to číslo, boli to známe, veľké rádiá, ako bolo rádio EXPRES, FUN RADIO, Europa 2, proste veľké, multiregionálne, ale aj menšie rádiá požiadali o výnimky. Medzi nimi boli také skôr monotypové rádiá, ako sú povedzme oldies alebo rockové rádiá, alebo boli potom tie mainstreamové, tie širokospektrálne. Samozrejme, tiež každé je vyhranené, ale proste vysielajú hudbu na širšej báze, ako je povedzme teda EXPRES, Funko a Europa 2 a tak ďalej.

    Rada k tomu pristúpila tak, že týmto takpovediac širokospektrálnym alebo teda mainstreamovým alebo proste hrajúcim širší prúd hudby tú výnimku neumožnila a ak teda dala nejaké výnimky, tak dala rádiám, ktoré vysielajú užší prúd hudby, ako sú rockové rádiá napr., ktoré teda argumentovali tým, že slovenská rocková hudba hlavne v minulosti mala, bola užšie vymedzená, teraz už je to trošku ináč, samozrejme, resp. tá slovenská rocková hudba, tá, ktorej sa hovorilo rocková hudba v rokoch osemdesiatych, to už dnes nie je z nášho pohľadu súčasného rocková hudba. To je proste nejaký, nejaký poprock. Takže týmto rádiám sme dali výnimky na vysielanie slovenskej pôvodnej hudby. Zatiaľ dočasne, všetci to dostali. Tí, ktorí dostali výnimky, to dostali len do konca tohto roku 2016 s tým, že sa to bude musieť nejakým spôsobom potom posúdiť a prehodnotiť. Tým sa vytvoril aj pre rádiá priestor, aby jednoducho nemali pocit, že sú naveky tlačené niekam, ale aby sa proste tieto veci vyriešili. My sme upozornili ministerstvo kultúry na problémy, ktoré tam sme my identifikovali, ktoré, tiež si myslím, že by sa mali odstrániť legislatívne alebo nejakou inou cestou, a budeme čakať, čo sa udeje.

    S tým idú, samozrejme, výkazy; no ja som včera preberal takýto balík výkazov Slovenského rozhlasu, to je proste enormné, enormné množstvo výkazov, a to ešte sme len na úrovni výkazov, to ešte nie sme na úrovni monitoringu. Čiže my, dajme tomu, veríme výkazom, ktoré z tých rádií dostaneme, nemajú dôvod nás klamať, rozprávali sme sa s vedeniami tých rádií, oni povedali, že oni to budú dodržiavať, samozrejme, a že sa potom budú, že to potrebujú aj dodržiavať, aby sa potom mohli brániť povedzme súdnou cestou proti tomu, takže budú korektné. Takže zatiaľ dostávame len výkazy, je to úplne nové, nejaké monitoringy sme zatiaľ s tým nerobili. Ja chápem aj istý taký nábeh, jednoducho sme ešte len v máji a platí to od apríla, takže, samozrejme, že tam aj tie rádiá majú svoje organizačné a ďalšie problémy s tým. No, ako to budeme monitorovať, samozrejme, sú aj technické prostriedky, vieme o nich, dá sa to monitorovať automaticky, len všetko sú to náklady, samozrejme. Všetko sú to veľké náklady na hardvér, na softvér, resp. na pracovníkov monitorovacích.

    No neviem sám, ja neviem ešte, je to aj pre nás nové. Každopádne chceme, nemáme záujem ten zákon neaplikovať, pretože je platný, ale na druhej strane nemáme záujem nejako rádiám tlačiť z našej teda moci niečo, čo by ich malo veľmi poškodzovať. To určite nie. Takže my sme v kooperácii aj s rádiami, aj s verejnoprávnym rozhlasom, aj s komerčnými rozhlasmi, a snažíme sa to vyriešiť, ako to sa v tomto momente dá.

    Teraz ešte, pán Farkašovský, ďakujem tiež za pochvalné slová najprv. No, kritériá, o tých kritériách som vlastne hovoril. Kritériá sú v jednotnom systéme označovania, čo sa týka ochrany maloletých, sú popísané, sú zverejnené. Ktokoľvek si ich môže nájsť aj na internete. Tie sa aplikujú, čo sa môže vysielať pre deti, ktoré majú 12 rokov, ktoré majú 15 rokov, ktoré majú, čiže tam to je. Reklama, je presne popísané v zákone, čo sa môže vysielať, kedy sa môže vysielať. Čiže my vychádzame len z platných dokumentov, z platných zákonov a podzákonných dokumentov, ktoré jednoducho my musíme aplikovať, ďalej nemôžeme jednoducho ani ísť. Preto niekedy, ako sa tu povedalo, máme možno obmedzené ruky, ale to je vec zákona, ktorý nám tie ruky nastaví tak, ako my potom môžeme s nimi narábať.

    Viem o tom, aj odpoveď na tú otázku, viem o tom, že majú mnohé médiá nejaké etické kódexy alebo nejaké dokumenty tohoto druhu, to je ale vec každého médiá, samozrejme, samostatne, tak ako v Anglicku BBC si stanovila istú chartu, tak takisto aj viem, že RTVS má a proste médiá naše slovenské tiež majú svoje vnútorné predpisy, zásady etické a tak ďalej. My do toho nezasahujeme, my len vidíme ten výsledok potom, že či teda aj to tí redaktori a ľudia pracujúci na programe aj rešpektujú, či to vo svojej praxi uskutočňujú, pretože ak nie, tak asi potom sa dostávajú aj oni do konfliktu so zákonom, chodia sťažnosti.

    No a ešte, pán poslanec Kollár, no vlastne to je zasa to isté, o tých vlastníkoch. Zasa je to o zákone, zasa je to oligarchizácia. To je slovo, ktoré zákon nepozná, ktorý my aplikujeme. Čiže my môžeme narábať s tým, čo tam je. To znamená, my máme zistiť vlastníctvo médií, aké je na úrovni možností, ktoré máme my, aké nástroje máme. V podstate to riešime tak, pretože ako je verejné tajomstvo, že sa nedá ísť hlbšie do štruktúr, nedostanete sa do nich, ani my sa do nich nedostaneme, vlastníckych štruktúr, tak pri udeľovaní licencie to riešime takouto formou. Požiadame žiadateľov o frekvencie alebo o licenciu o vlastné čestné prehlásenie, že nemá konflikt v tomto smere. Je to len čestné prehlásenie, ale na druhej strane je to silný dokument, ktorý, samozrejme, by, keby sa ukázalo, že to nie je pravda, že by sa to preukázalo, tak, samozrejme, že by to mohlo viesť až k strate licencie. Takže toto je, myslím, forma, ktorá sa dá aplikovať na základe súčasného zákona. Ak budúci zákon povie, že povedzme, ja neviem, schránkové firmy nesmú byť majiteľmi médií, tak, samozrejme, budeme skúmať, čo je to schránková firma, samozrejme, a potom teda či je v tomto biznise.

    Ten boj proti oligarchom je pochopiteľný, samozrejme, a aj ja mám sympatie k nemu. Na druhej strane treba povedať, že tie, hlavne rádiá, ale aj televízie potrebujú peniaze. Ako nerobme si ilúzie, že chudobní ľudia, pár ľudí že si dajú dokopy nejaký majetoček a budú vysielať rádiá. Veľa som už videl aj ja takýchto rádií, ktoré vznikli aj zanikli. Takže vždy budú potrebovať nejakých silných, kapitálovo silných ľudí za sebou. Je otázka teda, ako si to usporiadajú. A ja hovorím, nemajú to byť tí oligarchovia v tom slova zmysle ako ľudia, ktorí chcú moc politickú, moc finančnú premeniť na moc politickú, ale je dobré, že je záujem kapitálových skupín, že idú do vysielania. Veď v televíziách vieme, kto vlastní televíziu MARKÍZA, vieme, kto vlastní televíziu JOJ, vieme, kto vlastní televíziu TA3, v rádiách podobne. Tie najsilnejšie televízie a rozhlasy, samozrejme, nie sú robené na kolene, to si teda povedzme pravdu.

    Takže na jednej strane boj proti oligarchom v slova zmysle negatívnom, na druhej strane my tam potrebujeme tie peniaze. Takže to je odpoveď aj pánovi poslancovi Kollárovi.

    Hovorím asi už dlho. Neviem, či som na všetko zodpovedal. Chcem vám ešte raz teda poďakovať za vaše príspevky, sme kedykoľvek otvorení diskusii. Ja som naozaj ešte v rade vlastne necelý rok, takže; ale ja som aj profesor, prednášateľ, takže ja si viem predstaviť aj ináč tráviť čas, takže nie som zavesený na svoju funkciu. Takže budem robiť, viem si predstaviť aj inú prácu a chcem ju aj robiť.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujeme.

    Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k

    Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2015.

    Správa je uverejnená ako tlač 39 a správa výboru ako tlač 39a.

    Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrejovi Krajňákovi, aby, nech sa páči, žiadam ho, aby správu uviedol. Dobrý deň.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku ´39 až ´89 o založení Ústavu pamäti národa vám predkladám výročnú správu za rok 2015 o činnosti Ústavu pamäti národa ako verejnoprávnej ustanovizni, medzi ktorej hlavné úlohy patrí úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody, sprístupňovanie dokumentov bezpečnostných zložiek štátu, zverejňovanie informácií o údajoch svedčiacich o zločinoch nacizmu a komunizmu, ich vykonávateľoch a obetiach, ako aj poskytovanie informácií orgánom verejnej moci.

    Výročná správa bola v zmysle spomenutého zákona prerokovaná v správnej a dozornej rade ústavu dňa 25. apríla 2016.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny správu prerokoval na rokovaní 17. mája 2016.

    Výročná správa hodnotí činnosť ústavu z hľadiska účelu jeho zriadenia a dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ústav vykonával. Približuje činnosť orgánov ústavu, výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, ako aj výsledky vedeckovýskumnej, publikačnej, vzdelávacej a osvetovej práce.

    Správu predkladám za tretí rok môjho pôsobenia vo funkcii predsedu správnej rady ústavu. Konštatujem, že ústav si všetky zákonné povinnosti voči verejnosti, ako aj vládnym a štátnym orgánom inštitúcie splnil. Všetky výsledky sú podrobne uvedené v jednotlivých kapitolách správy.

    Špecializovaný archív Ústavu pamäti národa zodpovedne plnil úlohy, ktoré sa týkali sprístupňovania dokumentov bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti pre verejnosť. V súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok ústav vystupoval ako dôležitý a zodpovedný partner bezpečnostných orgánov štátu, pričom v súlade so zákonom týkajúcim sa tejto oblasti vybavoval požiadavky Národného bezpečnostného úradu a Vojenského spravodajstva.

    V oblasti archívneho bádania sme žiadateľom sprístupnili a pripravili viac ako 327 253 strán dokumentov. V oblasti budovania živej pamäti, ktorú považujem za svoju prioritu, sme sa sústredili na mladú generáciu, študentov stredných a vysokých škôl. Rozvinuli sme osvetové a vzdelávacie projekty určené pre študentov, ale aj pre pedagógov, učiteľov. Každoročne konaný Festival slobody sme po jeho konaní v Bratislave preniesli aj do regiónov, v roku 2015 konkrétne do východoslovenského kraja a miest Prešov a Humenné.

    Pokračovalo sa v nakrúcaní pamätníkov z obdobia neslobody, digitalizácii ich záznamov, prepise a príprave na ďalšie mediálne spracovanie. Zrealizovali sme premiéru nového dokumentárneho filmu z produkcie ÚPN s názvom Stopy v snehu o pašovaní literatúry počas komunizmu. Pracovníci ústavu uskutočnili množstvo prednášok pre študentov stredných a vysokých škôl. Pokračovali sme aj v inštaláciách tematických výstav a realizácii rôznych typov osvetových, vzdelávacích či vedeckých podujatí.

    V oblasti vedeckého výskumu sme aktívne vystupovali na konferenciách a seminároch, kolokviách či diskusných večeroch doma alebo aj v zahraničí. Uskutočňovali sme publikačné aktivity vo vedeckých a odborných časopisoch, zborníkoch a iných publikáciách. Aktívne sme sa podieľali na historickom výskume podľa zadaných vedeckých okruhov a podľa plánu činnosti ústavu. Pokračovali sme vo vydávaní štvrťročníka Pamäť národa a v minulosti vydané knižné publikácie boli verejnosti sprístupnené aj v elektronickej podobe. Ústav vydal štyri nové knižné publikácie.

    V oblasti zahraničnej spolupráce ústav pokračoval v prehlbovaní obnovenej spolupráce s partnerským Ústavom pro studium totalitních režimů Českej republiky. Na základe zmluvy o spolupráci z roku 2014 sme spolupracovali nielen na spoločných projektoch v oblasti výskumu aktivít bývalej ŠtB, ale aj na poskytovaní kópií dokumentov týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, ktoré nám neboli doteraz odovzdané. To kvôli predčasne ukončeným delimitáciám v roku 2003.

    Ústav pokračoval v spolupráci s partnerským inštitútom Ludwiga Boltzmanna v Rakúsku, pokračovala spolupráca s európskou sieťou Pamäť a solidarita, ktorá združuje päť krajín Európy a v ktorej Ústav pamäti národa zastupuje Slovenskú republiku. Čerpali sme prostriedky z tejto siete Pamäť a solidarita na projekty schválené sieťou v objeme takmer 50-tisíc eur a vďaka týmto prostriedkom sme okrem iného mohli realizovať známy Festival slobody a tiež pokračovať vo vydávaní informačno-edukačných letákov určených pre študentov a pedagógov našich škôl.

    Ústav pokračoval aj v intenzívnej spolupráci na spoločných projektoch so zastupiteľskými úradmi Rakúskej spolkovej republiky, Poľskej, Českej a Maďarskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Bulharska a Rumunska.

    Pokračovali sme v obnovovaní a prehlbovaní spolupráce s organizáciami a inštitúciami, ktoré v minulosti voči ústavu vystupovali kriticky z dôvodu nesúhlasu s jeho smerovaním. Medzi ne patrila Konfederácia politických väzňov Slovenska, Československý zväz politických väzňov, Múzeum SNP, Človek v ohrození, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Ústav mal počas celého roka svoje zastúpenie na pietnych spomienkach a pietnych aktoch organizovaných bývalými politickými väzňami - či štátnymi, alebo samosprávnymi inštitúciami, kde využíval príležitosť k verejného vyzdvihnutiu ich statočnosti a príkladu v období neslobody. Ústav podľa zákona č. 219/2006 Z. z. v roku 2015 priznal postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja 43 osobám. Žiaľ, deviati z nich už tento štatút mali priznaný iba ako in memoriam. Dekréty sme odovzdali v spolupráci s miestnou samosprávou a vyššími územnými celkami. Okrem toho predseda správnej rady udelil ďakovné listy a pamätné medaile desiatkam bývalým politickým väzňom v Poprade, v Bratislave, ale aj v zahraničí v New Yorku za ich osobnú angažovanosť pri presadzovaní hodnôt slobody a demokracie.

    V oblasti právnej agendy bol ústav v priebehu roku 2015 účastníkom konania 18 súdnych sporov, z toho 12 sporov sa týkalo ochrany osobnosti. Svedkami týchto sporov sa stávali bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti. Od môjho nástupu do funkcie predsedu s výnimkou sporu s Andrejom Babišom Ústav pamäti národa právoplatne neprehral žiadny súdny spor. Naopak, sedem konaní bolo ukončených v prospech ÚPN, kedy došlo buď k výhre sporu, späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, alebo k priaznivej mimosúdnej dohode. Následkom procesných chýb a pasívnej legitimácie ústavu v minulosti neblahé dôsledky z prehratých súdnych sporov sa nám podarilo konečne zastaviť a zvrátiť judikáty víťaznými rozsudkami.

    Ďalej pod drobnohľadom médií prebiehajú dva závažné súdne spory na ochranu osobnosti s ministrom vlády Českej republiky Andrejom Babišom a s René Hudzovičom pre náhradu vzniknutej škody, ktorí žiadajú od ústavu finančné odškodné vo výške 1 milióna 300-tisíc eur. Aj v tomto spore sme vďaka aktívnej obrane dosiahli čiastočné úspechy.

    Oproti pasívnemu postoju z minulosti v agende súdnych sporov Ústav pamäti národa zaujal aktívny postoj, a to v zmysle svojho poslania, ktorý mu prikazuje zákon. Pasívnym postojom v tejto oblasti by sme spochybnili hodnovernosť nielen archívu bývalej Štátnej bezpečnosti, ale aj existenciu jej zločinov či existenciu celého komunistického režimu ako zla, ktoré tu pôsobilo 40 rokov a spôsobilo utrpenie tisíckam našich spoluobčanov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2015 bol pre ústav úspešným rokom. Ústavu sa podarilo prekonať ťažkosti z minulosti a čiastočne napraviť aj stratené dobré meno z minulosti. Hoci v minulosti odborná verejnosť vyčítala ústavu jeho smerovanie, po treťom roku môjho pôsobenia vo funkcii sa aj z tohto pohľadu situácia zlepšila. Aj v roku 2015 som zodpovedným a efektívnym nakladaním s finančnými prostriedkami mohol udeliť celoplošné odmeny zamestnancom ústavu či pokračovať v zabezpečení obnovy výpočtovej techniky, ktorá už bola od vzniku ústavu v roku 2003 v dezolátnom stave.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila rozpočet ústavu na rok 2016 v takej výške, ktorá umožní, aby realizácia všetkých dôležitých projektov mohla nerušene pokračovať a zamestnanosť v ústave mohla byť zachovaná.

    Áno, sú aj veci, ktoré sa nám nepodarili. V ústave sú naďalej zamestnaní bývalí členovia komunistickej strany, z ktorých jeden v minulosti, paradoxne, pracoval v Ústave marxizmu-leninizmu a potom sa podieľal na skúmaní zločinov komunizmu v Ústave pamäti národa.

    Je dôležité povedať, že aj súčasné platné stanovy ústavu naďalej popierajú kompetencie štatutára, a tak v pracovnoprávnej oblasti vytvárajú predpoklady pre vznik súdnych sporov. A tak ani v roku 2015 nebola vôľa členov správnej rady vzdať sa nezákonných kompetencií, ktoré prislúchajú štatutárovi. Našťastie sa tento problém netýka plnenia povinností a úloh ústavu, ktoré drvivá väčšina jeho zamestnancov zodpovedne realizuje, a priznávam, že to odoberá veľa energie, ktorá by sa mohla naozaj, táto energia, vložiť práve do zmysluplnej práce.

    Podobne aj to, že ústav ani po 13 rokoch od svojho založenia nemá vlastnú budovu. V roku 2015 sme zrealizovali už v poradí siedme sťahovanie ústavu do nových priestorov na Miletičovej ulici a opäť do prenájmu. Naše partnerské inštitúcie v krajinách strednej a východnej Európy majú dôstojné štátne budovy, ktoré svedčia o dôležitosti ich poslania a vzťahu spoločnosti voči nim a tomu, čo ústavy prezentujú. Bol by som rád, keby sa mi podarilo v spolupráci aj s vami, členmi zákonodarného zboru, či vládou Slovenskej republiky zabezpečiť trvalé sídlo pre ústav, v ktorom by našiel svoje miesto aj archív Ústavu pamäti národa, ale aj múzeum zločinov komunizmu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu správnej rady ústavu som vyvinul nemalé úsilie na to, aby ústav efektívne a nestranne plnil náročné a zodpovedné úlohy v záujme zachovania pamäti národa. Ústav pod mojím vedením má ambíciu byť účinným nástrojom pamäti národa, verný svojmu poslaniu, verný myšlienkam svojho zakladateľa a v hodnotení obdobia neslobody úplný, nestranný a vyvážený, tak ako to prikazuje zákon. Želám si, aby bola ústavu venovaná patričná úcta a vážnosť zo strany celej spoločnosti. Osobne sa budem aj ďalej usilovať o stabilitu ústavu a o zodpovedné plnenie jeho poslania. Urobím pre to všetko, čo je v mojich silách, aby som dôveru, ktorá tu bola pred tromi rokmi na mňa vložená, a mandát, ktorý som obdržal, naplnil tak, ako mi to zákon o Ústave pamäti národa ukladá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ľubomíra Želiezku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Ústavu pamäti národa, dovoľte mi uviesť správu gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny o prerokovaní Výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2015 (tlač 39a).

    Správa bola rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelená výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o jej prerokovaní a podá návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor predmetnú správu prerokoval 17. mája 2016 a svojím uznesením odporúča Národnej rade zobrať ju na vedomie.

    Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu, aha, jeden pán poslanec, pán poslanec Budaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán predseda správnej rady, sledujem život Ústavu PN od jeho vzniku. Bol som jeden z predkladateľov spolu s Jánom Langošom jeho ustanovenia. Mám aj celú kopu výhrad k jeho existencii, predsa však sa tento ústav stal súčasťou bádania a súčasťou žurnalistiky, súčasťou verejného života Slovenska.

    Skutočne musím oceniť – a je to v istom zmysle moja povinnosť – vytrvalé a veľmi kvalitné úsilie, ktoré ústav venuje pripomínaniu 17. novembra ako dňa obnovenia slobody a nastavenia demokracie v bývalom Československu a dnes v Slovenskej republike. Popri často zaneprázdnených iných inštitúciách štátu, ktoré zatiaľ sa nenaučili využívať nielen tento, ale ani iné štátne sviatky, ako je povedzme Deň ústavy alebo deň, ktorým si pripomíname založenie Slovenskej republiky a tak ďalej, nenaučili využívať na to, na čo sú využívané obvykle vo svete, čiže na významné edukačné pôsobenie, na isté pripomínanie kontextu, hodnotového kontextu štátu a tej ústavnej podstaty, na ktorej je štát založený, tak Ústav pamäti národa bol tým, často aj jediným štátnym, štátnou inštitúciou, ktorá v prípade nastolenia slobody a demokracie túto povinnosť nikdy nezabúdala. Tá práca, ktorú tam práve súčasný šéf nastolil a stabilizoval, prinášala naozaj dobré výsledky. Zameriaval sa najmä na pôsobenie medzi mladými.

    Samozrejme, že aj tento ústav by potreboval pozornosť parlamentu v tom zmysle, že jeho pôsobenie v neustálych provizóriách naozaj je kuriozitou. Je to naša najkočujúcejšia inštitúcia. V tomto zmysle prajem súčasnému riaditeľovi, aby sa dočkal toho, že práve za jeho pôsobenia ústav stabilizuje svoje pôsobisko. Spravuje dnes zo zákona veľké množstvo archívov, ktoré zatiaľ neboli v celom rozsahu digitalizované. V tom zaostávame za Českou republikou. Pokiaľ viem, stále ešte neboli delimitované časti, opravte ma, ak sa mýlim, ale celé časti súborov, ktoré sa týkali vojenskej rozviedky a možno aj ďalších dôležitých historických súborov, ktoré súvisia so spoločne prežívanou, prežívaným obdobím neslobody spolu s českým národom, ktoré zostali v centrále Štátnej bezpečnosti alebo v archívoch bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Toto úsilie, pokiaľ ešte nebolo celkom ukončené, viem, že je to proces, ktorý istým spôsobom začal, ale podľa mnohých náznakov nebol celkom ukončený. Verím, že tento proces sa tiež podarí, verím, že aj v tomto roku dokončiť.

    K tomu, aby ústav stabilizoval svoje pôsobenie na scéne aj historiografie, ale aj verejného hodnotenia alebo verejnej reflexie svojej minulosti, k tomu nemá iba vybratý názov Ústav pamäti národa, ale aj teda celú preambulu a celý zmysel zákona.

    Prial by som si, pán riaditeľ, aby ste predstavili poslancom aj verejnosti na začiatku volebného obdobia svoje nielen pokračovanie v dobrých a kvalitných službách, ktoré ústav zatiaľ robí, ale aj v nových podnetoch. Ten počet žiadateľov, a možno to niektorí poslanci si aj povšimli, v materiáloch, ktoré ste predložili, z roka na rok nestúpa, pretože ľudia, ktorí sú pamätníkmi oných čias, spomedzi nás postupne odchádzajú.

    Takisto sa mnohé archívne veci už sprístupnili. Druhá vec je, že nakoľko môže ústav vyvíjať výskumnú činnosť týchto materiálov a rekonštrukčnú činnosť, čo sú dve kľúčové odborné vlastnosti, lebo na samotné sprístupňovanie by stačil nejaký menej významný úrad, ktorý by podľa nejakých pravidiel hoci aj pod inou inštitúciou túto úlohu robil. Ale práve výskum a potom práca s verejnosťou, to sú dve výsostné črty ÚPN. Tú prácu s verejnosťou, tú minimálne v tých inkriminovaných chvíľach a v tých výročiach vidíme, musím povedať, že nielen vtedy, aj v týchto dňoch bude konferencia týkajúca sa napríklad života Jána Langoša. Treba povedať, že bola aj konferencia nedávno týkajúca sa výročia Černobyľu, čo je tiež u nás nedodiskutovaná vec, pretože v mnohých krajinách sa verejnosť pýtala na zodpovednosť činovníkov za zamlčiavanie naozaj zdravotného rizika a hygienických faktov. U nás zatiaľ ešte verejnosť do tejto citlivosti neprišla.

    Čiže ústav pracuje aj mimo, teda počas celého roka, ale tá výskumná činnosť, to by ste mohli povedať, že aké máte ašpirácie a či ste spokojný s tou mierou výskumnej činnosti, lebo myslím si, že táto druhá noha výskumného ústavu by mala byť oveľa pevnejšia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci, šesť. Áno, posledná pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči, pani; uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvá pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegovi pánovi Budajovi, ktorý pripomenul veľmi dôležitú úlohu, ktorú Ústav pamäti národa plní. A ďakujem aj pánovi predsedovi správnej rady pánovi Krajňákovi, že tak neúnavne sa snaží zachovávať to najcennejšie, čo národ má, a síce naozaj že historickú pamäť toho národa. A v dnešnej dobe, keď sa u nás rozmáha extrémizmus a fašizmus, ktorému venujeme veľmi veľa pozornosti a je to správne, myslím si, že pri tom všetkom veľmi ľahko môžeme zabudnúť na to, že komunizmus bol podobným totalitným, škodlivým a katastrofálnym režimom, ako bol fašizmus. A počas komunizmu tu boli spáchané mnohé zločiny, zničené mnohé životy. V minulom volebnom období sme tu mali poslankyňu pani Šípošovú, ktorá bola dcérou politického väzňa, a takýchto príbehov má naša spoločnosť tisíce.

    Takže ešte raz ďakujem a prajem vám veľa úspechov v tomto poslaní.

  • Ďakujem za slovo.

    K tomu stabilizovaniu ústavu, čo spomínal pán poslanec Budaj, patrí z môjho pohľadu aj vlastné sídlo Ústavu pamäti národa. Podľa zákona štát musí zabezpečiť ústavu vlastné sídlo. A ako vieme, vlastne od založenia toto štát nie je schopný naplniť, čo sa v minulosti stalo aj predmetom napríklad politickej pomsty po tom, ako vďaka Ústavu pamäti národa a sprístupňovaniu niektorých dokumentov boli zverejnené médiami aj, nazvime to, politicky citlivé dokumenty. V tejto správe spomínate sťahovanie ústavu už ani neviem koľkátykrát, siedmy možno. Bol by som rád, keby v tomto volebnom období sa ústav zastabilizoval aj vďaka vlastnému sídlu, aby sa tieto politické pomsty už v budúcnosti neopakovali.

    A čo som si ešte všimol v tejto správe, že tam nie je, ak sa nemýlim, ani jeden prípad za minulý rok, ktorý by bol podaný na Generálnu prokuratúru ako podnet na zločiny proti ľudskosti. Či je to tým, že už všetky takéto zmonitorované zločiny boli zmapované a zamietnuté a ústav sa týmto už nezaoberá, alebo z nejakého iného dôvodu, možno by ste nám, pán predseda, mohli potom ozrejmiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Kolega spomínal problémy s budovou. Mne pri čítaní správy a pri počúvaní aj predsedu, aj pána Budaja ešte napadlo naozaj aj finančné poddimenzovanie. Akože aj zo správy vyplýva, že robíte naozaj v stiesnených podmienkach, myslím personálne stiesnených podmienkach. A určite verím, že to súvisí aj s financiami, ktoré, verím, že veľmi triezvo a zodpovedne spravujete. Je dôležité, aby ústav našiel miesto v našej spoločnosti, ale nielen formálne, ale naozaj aby tie činnosti, ktoré vykonáva, vykonáva ich nie málo, sú veľmi široko rozvetvené, rozkorenené. Máte naozaj veľmi veľa aktivít, ale dôležité je, aby možnože to ťažisko sa postupne presúvalo najmä na tú edukáciu, na vzdelávanie najmä mladých ľudí...

  • Rečníčke prestal fungovať mikrofón, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Skúsme znova. Ešte tam bola minúta sedem, takže.

  • Ďakujem pekne.

    ... aby sme si naozaj dokázali pripomínať to obdobie neslobody aspoň takýmto spôsobom, pretože, tak ako bolo spomenuté, pamätníci nám už pomaly vymierajú. Ale to nemôže znamenať, že doba neslobody, ktorá bola prítomná dlhé roky, môže ísť do zabudnutia. Práveže ak si národ bude dlhodobo pamätať tie zverstvá, ktoré sa diali v krajine, tak len toto nás môže obrániť od toho, aby znova tie zverstvá neprišli a znova sa nekonali.

    Ďakujem pekne.

  • ... sa pridať ku kolegovi Budajovi a chcem poďakovať pánu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ja som si túto správu mala teda možnosť už teraz cez vás vypočuť už druhýkrát, včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďakujem naozaj za túto bohatú činnosť. Viem, že by ste chceli robiť ešte oveľa viac. Naozaj ďakujem, lebo cez vašu činnosť si naša spoločnosť stále pripomína obdobie neslobody a je dôležité pripomenúť, že je to obdobie režimu komunistického aj fašistického. Lebo teraz naozaj hovoríme, mnohé aktivity sa vyvíjajú z toho fašizmu. Ale je dôležité povedať, že stop fašizmu aj komunizmu, teda stop totalitám. A za toto vám ďakujem a naozaj vám prajem, aby ste mali dosť prostriedkov a naozaj aj budovu, teda sídlo, kde by ste mohli túto prácu vykonávať.

    A ešte tak ľudsky chcem povedať, že aj chcem vyzdvihnúť takú jednu z tých činností, a to bol úžasný, výnimočný dokumentárny film Stopy v snehu, ktorý ste aj povedali, a chcem vám tak poďakovať za všetkých ľudí, s ktorými sme sa o tomto filme veľmi bavili a podrobne ho preberali. Takže, ďakujem vám, pán riaditeľ.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Budaj, spomenuli ste tam ten hodnotový kontext štátu, že vlastne kam sa hodnotovo chceme priradiť? Ako vlastne to vidíme? A myslím si, že Ústav pamäti národa tu má tú neodškriepiteľnú váhu, lebo predsa je to Ústav pa-mä-ti národa. Nie ne-pa-mä-ti. A mnohí by z toho chceli urobiť asi nepamäť, to som hovoril aj pred rokom, respektíve pred dvoma, keď tu sme mali túto správu. A je iba na hanbu, že sedemkrát sa sťahovať, tak to je už trošku priveľa. A stále, čo som tu v parlamente, stále tento problém nastáva. Minule ste boli na ministerstve dopravy a stade ste boli vysáčkovaní. Ja som vtedy povedal, že ja ako minister by som bol hrdý, keby som mohol mať Ústav pamäti národa v svojej budove, keby som raz bol náhodou ministrom. Ale vyzerá, že tento štát ako keby nemal snahu sa pozrieť kriticky do svojich radov a povedať, že konečne, keď už máme rôzne aktivity, aby sme jednu budovu, respektíve jeden komplex nevyčlenili pre Ústav pamäti národa, je podľa mňa hanba, že nezvládame svoju pamäť. Nezvládame pamäť národa, ktorú by národ mal vedieť, akú pamäť tu máme.

    A ako povedala aj kolegyňa Jurinová, že malo by sa to zastabilizovať, aj čo sa týka vyučovania, aby ste aj tam, do učebníc. Keď som minule počúval reláciu, že hodina dejepisu, jedna hodina v týždni? To je čo za pamäť národa, respektíve dejepisné danosti ako sa majú naši žiaci učiť? Tak myslím si, že aj tam by ste mali mať teda veľké pole pôsobenia, aby ste tú pravdu, ktorú treba národu ukazovať a komentovať, aby aj v týchto učebniciach ste mali svoj priestor.

    Ďakujem pekne a držím vám palce, pán predseda správnej rady, aby sme to raz už ten priestor dobyli a aby ste sa zastabilizovali tak, ako sa patrí, v iných krajinách ako to majú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dejiny a naša historická pamäť nesúvisí iba s faktami, ale aj s tým, čo si nesieme každý v sebe samotnom. Preto si Ústav pamäti národa nesmierne vážim a je nesmierne dôležitý práve pre budúcnosť. Historická pamäť národa, ja som presvedčená, že odkaz Jána Langoša "Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať" dnes nás v týchto pohnutých časoch všetkých nenechá ľahostajných. A pevne verím, že aj naša vláda naozaj sa pokúsi zastabilizovať niečo tak dôležité, ako je Ústav pamäti národa. Ja verím, že bude pokračovať Ústav pamäti národa vo svojej činnosti s podporou všetkých ľudí, ktorí veria v lepšiu budúcnosť a ktorí sa nesmierne boja v to, že sa tu niektoré historické udalosti – či už z komunizmu, alebo z obdobia fašizmu – budú opakovať. Preto ďakujem veľmi pekne a vyzývam aj členov vlády a kompetentných.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za príhovory, povzbudenia. V prvom rade, teda tým, že už o jedenástej bude hlasovanie, ja sa pokúsim o to, aby sme do tej jedenástej tento svoj príhovor ukončili.

    Vyjadrím sa k pánovi poslancovi Budajovi. Hovoril delimitácie. Áno. V tejto súvislosti sme prikročili k tomu, že sme mali aj jednanie na úrovni ministerstva zahraničných vecí, kde sme vyzývali aj k takej aktivite na úrovni predsedov slovenskej vlády a českej vlády, aby sa už ukončené delimitácie, ktoré boli v roku 2003, znovu nejakým spôsobom otvorili a aby sa pokračovalo v preberaní tých materiálov, originálnych dokumentov Vojenskej kontrarozviedky, tak zatiaľ to ostalo stáť. Ale dovtedy sme podpísali vzájomnú dohodu a zmluvu o spolupráci medzi archívom bezpečnostných zložiek v Prahe a Ústavom pamäti národa aspoň o výmene kópií dokumentov, aby sme mali k dispozícii tie dokumenty, ktoré sú potrebné či už v súvislosti s previerkami, alebo so sprístupňovaním dokumentov bývalej bezpečnosti.

    Čo sa týka ďalšieho výskumu, pán poslanec sa aj pýtal, akým smerom sa ten náš ďalší výskum bude uberať. Jednoznačne zločiny nacizmu, zločiny komunizmu, obete. Týmto smerom sa jakože vlastne zameriame našu aktivitu. Nebudeme sa snažiť jako v prvom rade sústreďovať pozornosť na ospravedlňovanie bývalých režimov, ale v prvom rade Štátnu bezpečnosť, zločiny komunistickej strany, vraždy na hraniciach. Toto budú prioritné témy a ak sme sa aj v minulosti okrajovo venovali niektorým témam, ako je prenasledovanie cirkvi, násilnej kolektivizácie alebo roku šesťdesiatemu ôsmemu, určite chceme tú našu pozornosť sústrediť aj týmto smerom.

    Ďalej bola tu otázka, čo sa týka podávania na Generálnu prokuratúru podaní. V minulosti sme podali 45 podaní na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zabitím na hraniciach. Žiaľ, neúspešne, z dôvodu, Generálna prokuratúra nám dala odpoveď v tom zmysle, že zločin sa stal v súlade s vtedy platnými zákonmi, hej, a tým pádom je premlčaný, hej. Zločiny, ktoré nie sú premlčané, môžu byť ďalej nejakým spôsobom teda šetrené a odsúdené a tak ďalej. Nevzdávame sa. Hovorili sme aj na úrovni generálneho prokurátora. Rozprávali sme a hovorili sme o spôsobe, akým spôsobom by mohli byť tieto podania úspešné. Hovorili sme o podaniach aj s ústavom pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike, lebo tam sa niektoré zločiny, vlastne aj boli odsúdené. Budeme v tomto roku, máme v pláne činnosti znovu podávať na Generálnu prokuratúru podnety a verím, že sa nám čosi aj v tejto veci, že možnože budeme aj nejakým spôsobom úspešní.

    Čo sa týka edukatívnej činnosti, tak práve aj v minulom alebo v tomto týždni ešte sme navštívili práve Metodicko-pedagogické centrum, kde sme rozvinuli spoluprácu, máme medzi sebou podpísané také vzájomné memorandum o spolupráci, kde by sme chceli, aby do učebných osnov alebo k žiakom sa dostali témy bývalého režimu, či to už je alebo holokaust, to znamená z obdobia 2. svetovej vojny, alebo témy, ktoré sa týkajú už komunistického režimu a zločinov komunistického režimu. Máme pripravené edukatívne letáky, ktoré chceme dostať jednak medzi učiteľov a cez tých učiteľov chceme vplývať a dostať sa vlastne až priamo k tomu nášmu adresátovi, to je ku žiakom základných alebo stredných škôl. Tak toto vidím ako veľmi zaujímavú cestu a cez to by sme mohli vlastne sa dopracovať až priamo k adresátovi.

    Bola tu otázka, že stop totalitám. Áno, obidva režimy boli totalitné režimy a v tomto roku pripravujeme alebo organizuje jednu veľkú konferenciu práve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, kde na úrovni štátov strednej a východnej Európy sa práve bude táto konferencia konať u nás. Je to konferencia o zločinoch totalitných režimov, o obetiach totalitných režimov a do toho je ústav veľmi aktívne zaangažovaný, kde chce vlastne vstupovať do jedného odborného panelu. Jeden panel bude venovaný práve zástupcom ministrov spravodlivosti a druhý panel bude odborný. A v tejto súvislosti práve sme oslovili všetky medzinárodné siete, do ktorých sme zapojení, a to je sieť Pamäť a solidarita, platforma a potom aj sieť archívov, ktorá spravuje bývalé archívy tajnej polície. A zástupcov týchto sietí chceme pozvať na túto konferenciu, pretože je aj záujem, aby sa vytvoril v rámci Európy taký spoločný tribunál na potrestanie zločinov bývalého komunistického režimu. Takže máme nádej, že veľké a vzácne posolstvá by mohli odznieť práve na tejto konferencii 22. a 23. augusta u nás v Bratislave.

    Čo sa týka sťahovania, samozrejme, že nám to odoberá sily, pretože za tých 11 rokov sedemkrát sa sťahovať, to ako keby sme dva a pol roka nerobili nič iné, iba sa sťahovali. A určite je dôvod na to, aby sme sa venovali tým témam aj dnes, keď vieme, že často aj pod vplyvom toho extrémizmu narastajú iné potreby, tak máme za povinnosť sa venovať skôr výchovnej, edukatívnej a vzdelávacej činnosti a týmto smerom chceme aj túto našu aktivitu zamerať.

    Z mojej strany je to všetko. Ja vám ďakujem za vašu ústretovosť a bude mi potešením, ak vás budem môcť pozvať aj k nám do Ústavu pamäti národa, a teda aj osobne sa s vami rozprávať, aby sme možno spoločne hľadali témy alebo úlohy, ktorými by sa Ústav pamäti národa v budúcnosti mohol zaoberať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11. hodiny. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, poslankyne, poprosím vás ešte pred rokovaním schôdze Národnej rady, keby ste si všetci vybrali kartičky, pretože došlo k resetu systému hlasovacieho zariadenia.

    Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k

    Informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru poslanca Richarda Rašiho, aby Národnej rade uvedenú informáciu podal.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 18. mája 2016 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Binder dňa 13. mája 2016 tragicky zomrel. V dôsledku tejto právnej skutočnosti jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedenú skutočnosť na vedomie rozhodnutím č. 108 zo 16. mája 2016 a rozhodnutím č. 109 zo 17. mája 2016 vyhlásil nastúpenie náhradníka podľa § 71 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016.

    Za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko nastupuje dňom 18. mája 2016 náhradník Ján Mora, narodený 13. februára 1984, bytom Brezno.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 110 zo 17. mája 2016 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníka a o podanie informácie o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.

    Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z citovaných predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a so zápisnicou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 vrátane jej príloh. Podľa prílohy č. 1 uvedenej zápisnice za zosnulého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera, ktorého mandát zanikol, nastupuje náhradník Ján Mora, uvedený v citovanom rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. mája 2016 k Informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera zanikol 13. mája 2016 jeho úmrtím.

    2. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 109 zo 17. mája 2016 vyhlásil nastúpenie náhradníka podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016.

    Za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko nastupuje dňom 18. mája 2016 náhradník Ján Mora, narodený 13. februára 1984, bytom Brezno.

    Pán predseda, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Skladanie sľubu poslanca, potlesk.

  • Ďakujem predsedovi Mandátového a imunitného výboru za podanie informácie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásenia, do rozpravy sa neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predseda Mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady. Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, konštatujem, že hlasovanie č. 5 prebehlo: prítomných 119, za 118, proti žiaden (reakcia z pléna), poprosím do zápisu, že nefunguje zariadenie pani poslankyne, proti žiaden, zdržal sa ani jeden poslanec, nehlasoval žiaden.

    Konštatujem, že sme prijali návrh, teda že sme hlasovali za uznesenie tak, ako ho predniesol pán poslanec Raši.

    Konštatujem, že sme teda schválili uznesenie o nastúpení náhradníka za zaniknutý mandát poslanca Národnej rady.

    Teraz prosím pána Jána Moru, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pristúpime k

    sľubu poslanca.

    Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím pána Jána Moru, aby pristúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

    Prosím teraz podpredsedu Národnej rady Martina Glváča, aby prečítal text sľubu, zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Ďakujem, prosím, zaujmite svoje miesto v rokovacej sále.

    V rokovaní pokračujeme

    návrhom na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru (tlač 119).

    Poslanci, členovia klubu poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko navrhujú, aby poslanec Ján Mora bol zvolený za člena výboru pre kultúru a médiá. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

    Dávam hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Jána Moru za člena výboru pre kultúru a médiá.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Konštatujem, že hlasovanie č. 6, prítomní 125 poslancov, za 108 poslancov, proti žiaden poslanec, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh prijali a schválili.

    Ďakujem.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu

    poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 51. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 50.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Klusovi (pozn. red.: správne malo byť "Milanovi Laurenčíkovi"), aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som začal tak trošku možno netradične pri predkladaní zákona. Doteraz sme na tejto schôdzi rokovali o správach a teraz začíname vysoko neodbornými zákonmi, priam hlúposťami, ktorými chceme zahltiť Národnú radu. Takto nejak sa vyjadril pán predseda Národnej rady v televíznej relácii. Tak mi dovoľte uviesť návrh ústavného zákona...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás o kľud a prepáčte, pán poslanec, vysvetlím. Hlasovanie bude o piatej, pretože včera všeobecným konsenzom sa presunulo, lebo prebieha rokovanie eurovýboru.

    A naozaj by som poprosil o kľud v rokovacej sále. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Martinom Klusom.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve, predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti a ich zástupcov, resp. námestníkov, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále, zmĺknutie rečníka, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím ešte raz, páni poslanci, naozaj o kľud a o úctu k pánovi poslancovi Klusovi. Laurenčíkovi, pardon.

  • Ďakujem.

    Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, či je to obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávna inštitúcia, a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä o štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku.

    Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno.

    Ako predkladatelia sme si vedomí, že už bol schválený skôr mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe "viacero funkcií – jeden plat", resp. ostatné funkcie za plat minimálny, ktorý platí od tohto volebného obdobia. Týmto modelom sa len zakonzervoval stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej, regionálnej, teda komunálnej úrovni. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa.

    Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným funkciám a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy. Rozširuje sa len výpočet funkcií a povolaní, ktoré sú už teraz v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa predloženým návrhom výpočet funkcií rozširuje o funkciu predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti, ich zástupcov, podpredsedov VÚC, zástupcu starostu obce, námestníka primátora, zástupcu starostu mestskej časti, ako aj o funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Súčasne sa v porovnaní s doterajšou úpravou mení slovosled tak, aby funkcia poslanca európskeho parlamentu bola pri výpočte na prvom mieste, čím sa podčiarkuje jej vážnosť.

    Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.

    Navrhovaným prechodným ustanovením riešime aj rozpor, ktorý by bez tohto prechodného ustanovenia vznikol k navrhovanému dňu účinnosti ústavného zákona, to znamená k 1. januáru 2017. Podľa navrhnutej úpravy sa nové pravidlá nezlučiteľnosti budú vzťahovať až na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených po 1. januári 2017. Deň účinnosti bol stanovený s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

    Toľko na úvod. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa nechce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Pán poslanec Kresák, faktická poznámka? Asi áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Hej, hej, dobre. Takže sú prihlásení traja poslanci do rozpravy. Pán poslanec Klus Martin, pán poslanec Viskupič Jozef, pán poslanec Bublavý Dušan.

    Poprosím pána poslanca Klusa Martina, pripraví sa pán poslanec Viskupič Jozef.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako jeden zo spolupredkladateľov by som chcel na úvod povedať ešte pár ďalších slov k tomu, čo sme s pánom poslancom Laurenčíkom pre vás pripravili.

    Dovolím si na úvod jeden citát: "Koaličné strany sa dohodli, že na základe konsenzu a v záujme nastolenia konštruktívnej spolupráce medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky budú pozorne posudzovať také opozičné návrhy zákonov, ktoré budú sledovať stabilitu a rozvoj na Slovensku." Koniec citátu.

    Akiste spoznávate, že sa jedná o aktuálnu koaličnú zmluvu. Som presvedčený o tom, že práve predložený návrh ústavného zákona jednoznačne sleduje stabilitu a rozvoj na Slovensku, a preto verím, že kolegovia najmä po mojej ľavej ruke tento ústavný návrh zákona podporia. Rád by som na úvod zdôraznil, že náš ústavný návrh zákona nie je novinkou. Už sa v týchto priestoroch objavil v rôznych mutáciách, či už zo strany Kresťanskodemokratického hnutia alebo strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Náš návrh je nový tým, že rozširuje paletu dotknutých osôb a do istej miery upravuje aj niektoré ďalšie štandardy.

    Aktualizačným momentom, prečo sme tento návrh zákona dali práve na túto schôdzu parlamentu, je, že práve môj kolega Milan Laurenčík ešte pred tým, ako by pomyselne tento zákon mohol vstúpiť do platnosti, sa vzdal funkcie starostu obce Terchová, čím naplnil vlastne dikciu tohto zákona, a ja si tento jeho krok veľmi vážim. Zároveň by som chcel vyzdvihnúť, že podobný krok sa chystá urobiť aj váš kolega z koalície, keď už som sa k vám prihováral, vážení koaliční poslanci a poslankyne, a teda pán primátor Martina Andrej Hrnčiar.

    Rád by som zdôraznil, že tento návrh, ako už bolo povedané, nie je nový ani v našich radoch a my sme ho pomerne jasne zdôvodnili v známej brožúrke, ktorú som tu už raz ukazoval, Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike, z ktorého si dovolím zacitovať. "Myšlienka obsadiť kandidátku do parlamentných volieb starostami a primátormi je bezpochyby lákavá. Veď sú to ľudia, mnohokrát lokálne osobnosti, ktoré sa dokázali vo svojom meste či obci presadiť často aj proti veľmi tvrdej konkurencii." Logickou otázkou teda je, prečo nepostaviť z ľudí, ktorí v komunálnych voľbách dokázali získať tisíce a niekedy až desaťtisíce hlasov, kandidátku do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo ešte lepšie, prečo nezaložiť rovno stranu miest alebo regiónov.

    Odpoveď je, vážené dámy a páni, jednoznačná. Preto, lebo pri súčasnom nastavení nášho politického systému parlamentnej demokracie s jednou komorou parlamentu by sa jednalo o tvrdý konflikt záujmov, a toto je základný motív, prečo vlastne s týmto ústavným zákonom prichádzame. Starosta je totiž v prvom rade starosta a vždy myslí na najbližšie komunálne voľby. Preto pravidelne dochádza k prípadom, kedy podriadi svoje hlasovanie v Národnej rade svojim lokálnym ambíciám.

    Iste možno namietať, že toto sa poslancov napríklad zo strany SMER – sociálna demokracia v predchádzajúcom funkčnom období netýka, lebo tí zásadne hlasujú, ako predseda nariadi, resp. ako prst pani predsedníčky poslaneckého klubu ukázal. Vo všetkých ostatných prípadoch však starosta uprednostní svoje starostovské záujmy.

    Predstavme si však situáciu, že do Národnej rady Slovenskej republiky príde nejaký hlúpy návrh zákona, čo, samozrejme, nie je nepredstaviteľné v našich podmienkach. Starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja s ním bude súhlasiť len preto, lebo za odmenu dostane konečne pre svoju obec, mesto alebo kraj napríklad obchvat, na ktorý obyvatelia čakajú celé roky. Doma je potom oprávnene za hrdinu, čím si zaistí znovuzvolenie a nejaký zákon nevýhodný pre celé Slovensko v obci nik riešiť nebude, lebo obchvat pre obec je ďaleko cennejší.

    Samozrejme, najlepšie by bolo postaviť v každej obci či meste obchvat a vo všetkých krajoch dobudovať infraštruktúru, resp. všetko ostatné, čo obyvatelia potrebujú a čo si želajú. To však nejde, lebo zdroje v tejto krajine, ako je nám všetkým dobre známe, sú obmedzené. A ešte aj z tých obmedzených zdrojov sa, bohužiaľ, v našej vlasti značná časť stráca v podobe klientelizmu, korupcie, nepotizmu a iných problémov, na ktoré pravidelne upozorňujeme.

    Alebo si predstavme iný príklad, taký, v ktorom pôjde o eurofondy, bude uprednostnená obec, ktorej starosta je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, lebo s tým treba byť zadobre. Ďalších príkladov by sa našlo mnoho a všetky do jedného len potvrdzujú, že ide o vážny konflikt záujmov.

    Iné by to nebolo ani vtedy, keby každý primátor a starosta bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad jeho druhej komory, ako sa to tu niekoľkokrát už objavilo, a vykompenzovali by sa tak aspoň lokálne záujmy kvôli počtu starostov a primátorov, viac ako 2 890, a počtu mandátov v Národnej rade, t. j. 150, ako nám káže ústava, to však nie je možné. Ani by to nedávalo zmysel, úlohou starostu je totiž bojovať za obec, úlohou primátora je bojovať za mesto a úlohou župana alebo, keď chceme, predsedu samosprávneho kraja je, pochopiteľne, hájiť záujmy samosprávneho kraja. Ale ak je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeho úlohou je schvaľovať správne zákony pre celú krajinu, nielen tie, ktoré vyhovujú jeho partikulárnym záujmom v obci, meste alebo na župe.

    Ďalšou a podľa môjho názoru nemenej závažnou otázkou je časový a priestorový faktor takéhoto konfliktu záujmov, občania sa oprávnene pýtajú, ako napríklad dokáže byť niekto primátorom na plný úväzok, napríklad v okresnom meste na východe Slovenska, a zároveň plnohodnotným poslancom alebo poslankyňou v 500 kilometrov vzdialenej Národnej rade, nehovoriac o ďalších funkciách, čo tiež nie je výnimka, obzvlášť keď sa pozerám opäť raz po mojej ľavej ruke. No zrejme len tak, že obyvateľom tohto okresného mesta dotyčná poslankyňa alebo poslanec vykompenzuje svoju absenciu na svojom mieste tým, že pre mesto alebo obec niečo vybaví. Opäť sa pri tom môžme vrátiť k tomu, že z pohľadu obyvateľov mesta je tento postoj legitímny a pochopiteľný, avšak z hľadiska celoslovenského a celospoločenského rozhodne správny nie je.

    A práve preto treba zakázať súbeh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s akoukoľvek inou exekutívnou funkciou, pretože takto poslanec nemôže byť nikde zamestnaný, ale primátorovať alebo starostovať, resp. vykonávať funkciu predsedu samosprávneho kraja môže, čo považujem za logický nezmysel. Preto nestačí požadovať jeden plat a dosť, ako už naznačil aj pán poslanec Laurenčík, nakoľko sa za touto požiadavkou skrýva väčšinou závisť a nijakým spôsobom nerieši popísaný problém stretu záujmov. Toto sa, samozrejme, týka aj kombinácií poslanec Národnej rady a napríklad šéf Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či niektorých ďalších inštitúcií.

    Čo pripúšťame, to je výnimka kombinácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s iným legislatívnym mandátom, ako je napríklad poslanec v obci alebo v meste, resp. samosprávnom kraji, pretože konflikt záujmov v takomto prípade alebo aj konflikt časový je zďaleka nie tak vypuklý. Naopak, z hľadiska kontrolného, resp. informačného takáto kombinácia môže dokonca politickému systému všeobecne prinášať aj svoje výhody, ako sa už niekoľkokrát ukázalo aj v prípade poslancov strany Sloboda a Solidarita alebo Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Túto výnimku pripúšťame aj preto, lebo veríme, že vďaka tomu bude možné tento ústavný návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky dnes poobede schváliť. A ja všetkým, ktorí tak urobia a budú hlasovať za, vopred ďakujem.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami je prihlásených osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Karol Galek.

  • Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Hneď na úvod si spomenul, že podľa koaličnej zmluvy by aj koalícia mohla niektoré zákony z opozície, pokiaľ naozaj budú v súlade s touto zmluvou a budú vo všeobecnom záujme, ho podporiť. Ja dúfam, že to bude aj v prípade tohto návrhu, ale ja by som súčasne chcel upozorniť na jednu vec. Zaznelo tu viacero hlasov zo strany koalície, ktorí hovorili o tom, že prečo neboli tieto zákony vopred prerokované s nimi. Ale ja si dovolím týchto našich koaličných pánov poslancov a panie poslankyne upozorniť na to, že práve prvé čítanie v Národnej rade by malo slúžiť na takúto diskusiu, ako aj následne rozdiskutovanie týchto návrhov priamo na výboroch. Takže ja si myslím, že je to úplne legitímny, že to bol úplne legitímny postup, a ja verím, že aj tento zákon, ako aj ostatné budú posunuté do druhého čítania a bude možnosť i ďalšej diskusie o nich aj na výboroch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Karol Galek, pán poslanec Karol Galek, procedurálny návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Jaj, jaj.

    Poprosím, pán poslanec Miroslav Číž, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán poslanec Klus, netajím sa tým, že mám veľmi rešpekt k vám aj k vašim politologickým úvahám, ktoré ste sprostredkovávali verejnosti predtým, jak ste vstúpili do politiky, ale k tomuto, čo ste predložili, rešpekt nemám. Nemôžte predsa nevidieť, že o tomto probléme sme strávili pred necelým polrokom v tejto sále najmenej tri hodiny a dospeli sme k veľmi zložitému kompromisu, kde sme dramaticky znížili ľuďom, ktorí majú dve funkcie, odmeny na minimálnu mzdu za druhú prácu. A ani si nemyslím, že by ste nevedeli o tom, že ten problém zastupiteľnosti, kde je treba skĺbiť spoločenský rozmer zastupovania verejnosti s odborným, je tiež veľmi zložitý. A viete aj tom, že napríklad vo Francúzsku boli časy, keď až 70 % francúzskeho parlamentu boli zástupcovia obcí a miest? A, samozrejme, poznáte a ste spomínali sám, ten fenomén, že úvahy, aj keď teda dramaticky menšinové, o tom, že štát je obcou obcí, a teda že zvýšená legitimita zástupcov na miestnej úrovni by mohla vytvoriť aj zastupovanie na celoštátnej úrovni. Samozrejme, že ani ja s takýmto niečím nesúhlasím, ale proste spochybňovať obrovský zástoj ľudí, ktorí majú zvýšenú dvojitú legitimitu, ktorí sú opakovane volení aj ako poslanci, a v danom prípade obmedzovať voličov formálnymi ustanoveniami a v podstate jednostranným pohľadom, by bola škoda.

    A čo ma ešte viacej mrzí, je to ústavný zákon. Ak má byť mechanizmus ústavy, rokovanie o ústave takýto, a pritom má ústava naozaj veľmi dôležitý moment, budeme pokračovať v tradícii, ktorá tento parlament neozdobovala v žiadnom prípade, pretože naozaj rozpory o tom, že predložíte sem 50, nabudúce 200 zákonov a máme o nich rozprávať v prvom čítaní, naznačuje to len, bohužiaľ, prvoplánový populizmus a zneužívanie parlamentného priestoru na politickú agitáciu v čase, keď sme ani nie dva mesiace po voľbách. Je to škoda. Pristúpme skôr ku konštruktívnym veciam a bavme sa o plnení programového vyhlásenia vlády, ktorý sa stal schvále...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím, pán poslanec Gábor Gál, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec, dve poznámky. Jednak citovali ste z programového vyhlásenia vlády, čo sa týka spolupráce s opozíciou na dobrých legislatívnych návrhoch. Jednak najprv by muselo ísť o dobrý návrh a po druhé, neviem, ako si vy predstavujete spoluprácu, tak, že máme ísť za vami, že či budete ochotní nám vysvetliť váš zámer, pobaviť sa o vašom zámere, alebo to vyslovene dávate ako teraz, ultimátum, že keď nebudete teraz hlasovať za naše návrhy, tak spravíte bububu? Takto to nebude fungovať, tá spolupráca nie je o tomto.

    A druhá poznámka, to je ten obsah. Sám vnímam ten konflikt záujmov, ktorý ste tu predostreli, už niekoľko rokov. Ale toto musíme riešiť nielen formálne, ale aj skutkami, napríklad tak, že ten poslanec, lebo to už máme teraz uzákonené, ktorý je v konflikte záujmu, keď vystupuje, tak to musí oznámiť plénu. Robia to niektorí poslanci vrátane mňa, ale drvivá väčšina poslancov toto nerobí. Čiže načo je nám zákon, keď to zostane niekde v Zbierke zákonov a tu sa to neaplikuje?

    A keď sa už, viackrát ste prízvukovali, že pozeráte sa naľavo, tak pozrite sa kľudne aj napravo, aj v radoch opozície je nie jeden primátor alebo aj z vyššieho územného celku, čiže netreba sa pozerať len naľavo, ale aj doprava. A, pán poslanec, aj do zrkadla, aj do zrkadla, lebo vy tiež zastávate ešte nejakú inú funkciu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, to, čo sme aj my dávali, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, už niekoľkokrát tu v tomto parlamente prakticky a stále nie a nie dojsť k tomu konca. Keď som tu asi v roku dvetisíc, teraz ma neberte za slovo, ´12 – ´13 to isté predkladal, tak tá kolegyňa ma okamžite ako mladého a začínajúceho poslanca usmernila, že, pán kolega, áno; z toho východného Slovenska, čo ste ju spomínali; ma okamžite usmernila, že vy tomu ešte nerozumiete, vy ste mladý, vy tu iba, budete sa učiť, ako sa má tá politika robiť. A viete, čo mi povedala? Viete, o čom to je? To je o manažeringu predsa, páni kolegovia, kolegyne. Veď ja predsa môžem robiť, čo chcem, keď to viem super manažovať, tak môžem byť na 20 miestach.

    No nehnevajte sa, sme homo sapiens, ľudia boží, sme homo sapiens, máte jeden čas, jednu schránku telesnú a s tou máte nakladať v reálnom čase. A keď mi chcete povedať, že môžte byť na deviatich miestach, máme aj takých, resp. ôsmich miestach, tak to sú už experti u mňa par exellence, ale myslím si, že každý sme furt iba obyčajný s malým o a nemôžme si tu hovoriť, že sme nadľudia. Takže myslím si, že tento zákon, keď niekto tomu nechápe, tak ja tomu tiež nechápem, že prečo to nechápe. Ja ako štátny zamestnanec som musel sa vzdať štátnozamestnaneckej funkcie, teda uvoľnenie na výkon mandátu, ale primátori nemusia, tak nehnevajte sa, neberiem.

    A ďalšia vec, to, čo ste povedali, my nie sme NR ani Žilina, ani Žiar nad Hronom, ani Prešov, ani Sečovce, sme NR SR. A poslanec, ktorý tu príde, keď si nevie uvedomiť, že má rozvíjať celé Slovensko, celé Slovensko, aby bolo rovnocenné, tak nepochopil, čo je mandát poslanca Národnej rady. A veľa som povedal, keď má Bratislava 154 % a východ iba 54 % životnej úrovne Európskej únie, tak sa peniaze nemôžu dávať tam, kde je tá životná úroveň ešte nadhodnotená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Peter Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.

    Pán kolega Klus, vyjadrím svoj osobný názor právnika na vami predložený ústavný zákon. Musím povedať, že s ním nesúhlasím, pretože mám s ním veľa, veľa problémov. Začnem veľmi otvorene tým, v čom je to jadro toho problému asi najväčšie.

    Asi poznáte teóriu, ktorá hovorí niečo o materiálnom jadre ústavy. Tá teória hovorí o tom, že sú ustanovenia ústavy, ktoré sa nesmú meniť v demokratickom a právnom štáte. A, samozrejme, rešpektovanie základných práv a slobôd je základnou súčasťou tohto materiálneho jadra ústavy a to sa nedá prelomiť ani ústavným zákonom. Preto som ja taký smutný, keď sa človek snaží niečo dosiahnuť, čo sa nedá dosiahnuť normálnou cestou, tak to chce urobiť cez ústavný zákon. Nie ste prvý a nie ste asi ani posledný, ale ako právnik to musím brániť a musím sa voči tomu vyjadriť. Nesúditeľnosť, nezrušiteľnosť základných práv je, samozrejme, súčasťou základných práv, tak ako je súčasťou základných práv všeobecnosť, rovnosť, priamosť volebného práva a tak isto aj rovnaký prístup, rovnaký prístup všetkých občanov k voleným funkciám. A preto som presvedčený, že tento rovnaký prístup nemožno diskriminačne odňať jednej kategórii občanov.

    Nie ste totižto ani dôsledný v tom vašom návrhu. Hovoríte o starostoch, hovoríte o predsedoch VÚC, ale, kriste bože, tá vaša argumentácia o poslancoch, prečo tam nie sú, tá stojí strašne na hlinených nohách. Poslanci sú tak isto legitímni zástupcovia, sú volení občanmi a majú právo prezentovať aj názor trebárs svojej obce, tak isto ako to môže robiť aj starosta. Je na Národnej rade, aby rozhodla, či je ten názor objektívny alebo nie. Nechápem túto selekciu a nepokladám ju za správnu.

    Ale mohol by som ísť aj ďalej. Zmieňujete sa o týchto volených funkcionároch, bavme sa napríklad aj potom o akademických funkcionároch, rektor, prorektor je tak isto volený akademickou obcou, je volený senátom na takú istú zastupiteľskú funkciu. A takíto funkcionári nám nevadia v Národnej rade? Samozrejme, tých otázok by som mohol...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Pán poslanec Klus, ďakujem za podporné vystúpenie k tomuto zákonu, ktorý spolu predkladáme. Spomínal si, že som ako príklad sa vzdal funkcie starostu ako prvý. Nebolo to tak, určite, ak ma pamäť neklame, tak pán Alexander Slafkovský v predchádzajúcich volebných obdobiach urobil niečo podobné, keď sa stal primátorom mesta Liptovský Mikuláš. Verím teda, že neni sú to lastovičky a že, prvé lastovičky, ale že budú nasledovať ďalší.

    Ja by som sa fakt chcel spýtať tých poslancov Národnej rady, ktorí sú starostami, primátormi, županmi, či, dajte si ruku na srdce, či ozaj dokážete na plný pracovný úväzok vykonávať obidve tieto funkcie. Možno práve dnes, zajtra, v piatok vo vašej obci, meste by chceli za vami prísť vaši občania a aby ste splnili svoje nezastupiteľné štatutárne funkcie, ktoré máte, potrebujú nejaký podpis, niečo s vami vybaviť a prichádzajú márne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Milan Krajniak.

  • Páni poslanci Laurenčík a Klus, myslím si, že váš návrh ústavného zákona je chybný. Chybný, pretože je v rozpore s tradíciou viacerých demokratických krajín aj našou tradíciou v tom, že ľudia majú právo zvoliť si za svojho starostu a primátora takého človeka, ktorého uznajú za vhodné, prípadne za župana. Myslím si, že ľudia sú dostatočne rozumní na to, aby si zvážili, či chcú takýmto spôsobom podporiť svojho kandidáta bez ohľadu na to, či je aj poslancom Národnej rady alebo nie.

    Chcel by som upozorniť, že v Českej republike funguje dlhodobo klub starostovia a TOP 09, kde je úplne bežné, že starostovia sú súčasne poslancami českého parlamentu. Chcel by som upozorniť na jeden fakt, že v niektorých krajinách rešpektovaných a demokratických je bežné, že dokonca členovia vlády sú súčasne starostami alebo primátormi. Chcel by som uviesť len jeden príklad známeho politika, ktorým je bývalý francúzsky premiér Alain Juppé, ktorý bol starostom Bordeaux a dodnes je starostom Bordeaux, aj v čase, keď bol predsedom vlády. Bol starostom Bordeaux aj v čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, ministrom obrany, ministrom životného prostredia, a občania Bordeaux ho opakovane do tejto funkcie volili, pretože ho jednoducho považujú za dobrého starostu svojho mesta.

    Tak si myslím, že pokiaľ je možná a bežná aj takáto prax, tak nevidím dôvod, prečo by mali byť takýmto spôsobom voliči obmedzovaní v tom, aby si za svojho poslanca Národnej rady zvolili svojho starostu alebo opačne. Navyše, ak už je schválená úprava, že títo ľudia za to nebudú dostávať násobky jednotlivých platov, ale proste budú dostávať iba jeden plat, to považujem za v poriadku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ján Senko.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, dávali ste nám za vzor pána poslanca Laurenčíka, ktorý uvádzal tento návrh zákona. Hovoril o neodôvodnených výhodách poslanca a zároveň starostu. Pán poslanec Laurenčík v rokoch 2010 až 2012 bol starostom obce Terchová a zároveň bol poslancom Národnej rady, bol poslancom Národnej rady a vykonával tieto funkcie. V tom období sa pán Andrej Slafkovský, tuším, vzdal funkcie primátora mesta Liptovský Mikuláš, takže neviem, či hovorím, ale myslím si, že ste boli vtedy starostom v Terchovej.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za všetky faktické poznámky, aj tie kritické, aj tie pochvalné, určite to bude rozvíjať aj môj ďalší politologický rozmer, čiže ďakujem aj pánovi Čížovi. Každopádne, bolo tu spomenutých niekoľko dôležitých vecí, na ktoré mám potrebu zareagovať.

    Pán poslanec Kresák spomínal, že by sme mohli rozšíriť ten okruh, napríklad aj na akademických funkcionárov. Ja sa tomu nebránim, práve naopak, myslím, že som aj v tomto smere išiel príkladom. V momente, keď som ohlásil spoluprácu so stranou Sloboda a Solidarita, a ukázalo sa, že je nezlučiteľné, aby som zostal ďalej akademickým funkcionárom, tak som sa vzdal postu prorektora na univerzite. Preto som ako príklad uvádzal aj pána Laurenčíka, ako človeka, ktorý dlhé roky reprezentoval záujmy svojej obce a ukázalo sa, že v momente, kedy by to mal kombinovať s funkciou poslanca Národnej rady, ako sám naznačil, by to už nebolo možné.

    Čiže áno, máme tu určitý písaný duch aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ... a teda máme aj nejaký nepísaný duch zákonov, a to je možno tak trošku aj odpoveď pre pána Krajniaka, a pýtam sa potom, prečo máme spočívajúci mandát v Národnej rade Slovenskej republiky, prečo členovia vlády nie sú zároveň poslancami Národnej rady. No preto, lebo to asi bolo potrebné upraviť. Ak by takáto úprava nebola, tak som presvedčený o tom, že by sa tu našlo pár kamikadze, ktorí by do toho išli. A ja to rozhodne nepovažujem ani za morálne správne, preto aj tento návrh ústavného zákona.

    No a k tým ďalším niektorým návrhom alebo teda poznámkam, ktoré tu odzneli, potom veľmi rád aj prípadne osobne s ostatnými.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Len krátke technické upozornenie, pokiaľ sa prihlási reagujúci na faktické poznámky tlačidlom č. 3, tak nebudú vznikať také technické problémy. Ďakujem.

    Poprosím vás, pán poslanec Jozef Viskupič sa prihlásil do rozpravy, pri...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aha, chcete krátku reakciu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Nebudem dlho, len by som chcel na pána poslanca Senka zareagovať, že ja som v tom období, keď som bol poslancom Národnej rady, 2010 – 2012, nebol starostom obce Terchová. Starostom obce Terchová som sa stal v roku 2014. K ostatným potom zareagujem v záverečnom vystúpení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže pán poslanec Jozef Viskupič. Pripraví sa pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, napriek účasti v pléne nejednáme alebo nerokujeme o jednoduchej téme. Táto téma, tak ako odznela aj z úst predrečníka, čiastočne aj z úst predkladateľa, nie je nová pre toto plénum. Ale musím uviesť na začiatok, že mohli sme ju mať za vlády Ivety Radičovej vyriešenú, pretože vtedy sme mali väčšinu tohoto pléna a vtedy sme my ako štyria poslanci za Obyčajných ľudí tento bod chceli mať v programovom vyhlásení vlády a, asi nie je dôležité až tak hlboko ísť do vtedajších jednaní, ale mohli sme dávno reťazenie funkcií v našom verejnom živote a v politickom priestore mať vyriešené.

    Prečo táto téma nie je jednoduchá? My totižto nemeníme ani nejakú vyhlášku, nemeníme normy nižšej právnej sily, meníme tú najsilnejšiu, meníme ústavu. Rozumiem tomuto politickému mimikry, ktoré hrá na nás, a najviac sa tá kritika zviezla na hlavu pána podpredsedu parlamentu Bélu Bugára, ktorý aj hovorí, že sa cíti dotknutý, že sme nejakým spôsobom nerokovali a nehľadali podporu pre návrhy.

    Tento návrh je jasný, je jasný, je mnohokrát v tomto pléne oddiskutovaný, oddiskutovaný dokonca až tak, že hľadali sa alternatívy a jedna z tých alternatív bola, po asi štyroch alebo piatich predložených nami – Maťom Feckom, Erikou Jurinovou, Igorom Matovičom a mnou – a to bolo, že ak teda neprikročíme k zákazu reťazenia funkcií, prikročíme k obmedzeniu platby. Toto sme predkladali ako štyria koaliční poslanci, vtedy nás koalícia nie veľmi pochopila, čiže to bolo to, že ak má niekto dve alebo tri verejné funkcie a jedna z nich je napríklad poslanecká, bude brať plnú výšku poslaneckého platu a z ostatných, navrhovali sme rôzne – či životné minimum, alebo minimálnu mzdu – nakoniec sa to stalo agendou v minulom volebnom období aj vládnej strany SMER a tým pádom sa to podarilo presadiť a tento ako keby medzistupeň a medzikrok je vyriešený.

    Rozumiem teda vôli predkladateľov a veľmi príkro sa chcem ohradiť voči tomu, čo reprezentoval pán Krajniak a hovoril o príkladoch z iných krajín Európy. Len my si uvedomme, že my máme nejaký typ politickej kultúry a čo teda reťazenie funkcií znamená pre slovenské pomery. Pre slovenské pomery to znamená to, že ten, kto sa z 2 900 samospráv a z ôsmich VÚC-iek ocitne v tomto pléne, tak vie využiť takú mieru protežovania toho svojho regiónu, že ostatné regióny idú tak menej skrátka. Máme obrovské množstvo príkladov toho, že starosta, ktorý má blízko, či už k vládnej strane, je teraz jedno, alebo vládnej koalície, je jedno, či je to červené alebo modré, tak vždy sú príklady toho, že využíva svoju funkciu centrálneho poslanca, jeho veľmi blízkosť k exekutíve na to, aby protežoval svoj región. Toto je znakom nie tej dobrej politickej kultúry, a preto nemôžme sa porovnávať s Francúzmi, nemôžme sa porovnávať s demokraciami, ktoré automaticky, či už na nepísaných pravidlách, alebo iným typom ošetrenia svojho vlastného pôsobenia, tomuto vedia účinne brániť.

    My, a ja sa tu stotožňujem, a my ten návrh podporíme, hovoríme, že na dobu a politickú kultúru, politickú kultúru a toho, že národný poslanec má reprezentovať v prvom rade národný záujem a lokálny, lokálne volený človek má reprezentovať vôľu svojich voličov v tom-ktorom regióne, ktorý ho zvolil, sa u nás ohýba a máme tu ľudí, ktorí – byť poslancami Národnej rady a byť primátormi konkrétnych miest – vedia svoje pozície zneužívať nie pre svoj región, ten protežujú, ale na úkor všetkých ostatných. Ak by sme tu mali 2 900 národných poslancov a všetci z nich by boli starostovia 2 900 dedín, mestečiek a miest, tak by sme mohli hovoriť o tom, že máme spravodlivé pravidlá, ale tým, že nás je tu 150 a sú len niektorí starostami, tak si choďme teda porovnať, akým spôsobom sú protežované dediny, kde sú starostovia zároveň aj poslancami. A môžme hovoriť o prerozdeľovaní eurofondov, môžme hovoriť o prerozdeľovaní národných peňazí, môžme hovoriť o tom, že ak sa v regióne vyskytuje problém, akým spôsobom je riešený ten poslanec, ktorý je v pléne parlamentu, a ten, ktorý nie je. Toto je základný motív, aby sme toto odstránili, a musíme to urobiť zmenou ústavy.

    Druhá poznámka je, že tento typ debaty je akademický, tá ústavná väčšina tu nie je, neklamme si do rukáva, táto vôľa sa tu proste nenájde, a preto to držíme ako tému, tentokrát s tým prišli reprezentanti SaS, predtým, nemám to teda presne zrátané, neberte ma úplne za slovo, ale myslím si, že štyri-päťkrát sme to predkladali ako aj v predchádzajúcom volebnom období za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a veľmi sa v tejto téme zhodujeme.

    Ja chcem oceniť, a bolo to tu spomínané a bolo to v takých tých prvých mesiacoch, keď sme tu boli v roku 2010 hneď po komunálnych voľbách, a vtedy som zažil jeden z tých takých autentických a spontánnych potleskov, keď sa toho mandátu vzdal pán poslanec Slafkovský z Liptovského Mikuláša. Je to gesto. Ale dôležitý je aj jeho motív a ten hovorí presne to, čo som hovoril na začiatku, jeho motív bol, aby nikdy nemohol byť obvinený z toho, že protežuje svoj región, tak sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady, pretože kandidoval za región Liptovského Mikuláša, resp. za mesto Liptovský Mikuláš. Je to tak dobre, je to nasledovaniahodný príklad a myslím si, že nie navždy, ale na možno 20-ročnú dobu by sme toto do nášho ústavného systému mali zaviesť, aby sme rozsekli tieto nieže vychodené chodníčky, ale vyasfaltované diaľnice protekcií, korupcie; korupcie, kedy pre môj región viem vybaviť a na všetky ostatné kašlem. Je to z jediného a možného dôvodu, pretože ak sa tu máme baviť, niekedy to tak ľudia zvyknú hovoriť až v tých metafyzických kategóriách dobra a zla, no samozrejme, že vo vnútornom prostredí toho človeka, ktorý je zvolený aj za primátora, aj za poslanca Národnej rady, existuje aj kategória, veď ja to nerobím pre seba, robím to pre ľudí, ktorí ma volili.

    Len túto otázku treba posunúť ďalej a tá otázka znie, čo s tými 2 750 obcami, dedinkami, mestami a mestečkami, kde ani zo systémového, keďže nás je 150, nevieme zabezpečiť minimálne rovnosť šancí. Keďže meníme ústavu a naša ústava by mala zabezpečiť rovnosť šancí, aj tu by sme mali teda, ak to nevieme vyriešiť inak, nevieme pohnúť kultúru jednotlivých reprezentantov, tak by sme to mali vyriešiť na nejaký čas, možno aj dvadsať rokov tým, že jednoducho prijmeme zákaz reťazenia funkcií, zákaz kumulovania funkcií alebo aj tak ľudovo pomenované, na dvoch stoličkách sa sedieť jednoducho nemá a nie je to pre slovenský verejný priestor dobré.

    Čiže za seba a myslím si, že za náš klub môžem povedať, že tento legislatívny zámer zmeny ústavy podporíme a budeme sa snažiť vyhovieť aj pánovi Bélovi Bugárovi a do budúcna ho budeme veľmi, nechcem povedať, že internetovo, ale bombardovať, aby sa nemohol vyhovárať na to, že je prekvapený, čo je predložené do pléna Národnej rady. Ak tento typ zmeny pre ústavu uzná za vhodný, bolo by dobré, aby využil možnosti podateľne, internetového portálu, kde sú legislatívne zámery zverejnené v dostatočne časovom predstihu a mohol, ak by teda získal otázky k tomuto, vyvolať tento typ politického rokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť s faktickými poznámkami.

    Poprosím, s faktickou poznámkou, pán Ondrej Dostál.

  • Ďakujem. Pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Viskupič.

    K tej téze, že sme to mohli mať vyriešené, keby sme sa na tom dohodli za vlády Ivety Radičovej. Len pripomínam, že za vlády Ivety Radičovej nemala vládna koalícia ústavnú väčšinu a zo strany vtedajšej opozície neboli ani najmenšie známky ochoty baviť sa o nejakom ústavnom zákone.

    Druhá poznámka k tej téme, či informovať alebo neinformovať dopredu vládnu koalíciu. Tak ja mám na tejto schôdzi spolu s kolegami ďalší návrh zákona, ktorý sa týka novely zákona o politických stranách, a keďže som bol na minulej schôdzi upozornený, že vládna koalícia očakáva, že sa bude vopred rokovať, tak som informoval o tom všetky parlamentné kluby a skupiny ako vládnej koalície, tak demokratickej opozície. Z vládnej koalície sa mi teda ozvali z poslaneckých klubov Slovenskej národnej strany a MOST-u – HÍD a aj sme sa stretli a rokovali, ale výsledok bude zrejme takisto to, že ten návrh nepodporia.

    Pokiaľ ide o tú reakciu na pána poslanca Krajniaka, že či je alebo nie je možné reťaziť funkcie, tak podľa môjho názoru je možné sa porovnávať aj s inými krajinami. Napríklad v Českej republike môžu byť ministri aj poslancami, rovnako to bolo aj u nás ešte za federácie, dokonca poslanec Federálneho zhromaždenia mohol byť zároveň ministrom v slovenskej vláde. A teraz nehodnotím, či je to dobré alebo zlé, ale sú možné rôzne modely a škoda, že pán Kresák nevystúpil v rozprave, asi by to bola zaujímavá téma, či toto narúša materiálne ohnisko ústavy, lebo podľa môjho názoru toto určite nie a je možné, aby v ústave bol vymedzený okruh funkcií, ktoré nie je možné kumulovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martin Fecko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, ďakujem ti, lebo si ešte rozobral do podrobnejšia tie naše veci, ako my sme tu bojovali s týmto problémom. Iba krátko, nebudem to naťahovať, už je dvanásta hodina za chvíľu. Jedna vec. Čo napadne Slováka, keď niečo vyparatí? Alebo niečo potrebuje zabezpečiť? Mám tam známeho či nemám tam známeho? Že? A zrazu nič si neurobil, všecko vybavíte, lebo tam máte známeho a niekto si dokonca na tom spravil biznis. Lebo má známeho a príde a ponúkne. Vybavím ti, že tvoj projekt prejde, pretože..., a sme doma. A sme doma, vážení!

    To znamená, že pokiaľ my toto neodstránime, tak my si tu môžme o demokracii, o budovaní neviem čoho; nie. Žiaľ, je to tak, že momentálne sa naši ľudia cez túto prizmu v živote správajú, pretože vidia to aj zvrchu. Žiaľ, vidia to aj, ryba smrdí od hlavy a potom prakticky aké vzory my im dávame. A môžem nabudúce dať aj desiatky príkladov, ktoré aj mne chodia, ako sa bačuje s reštitúciami, s pôdou, s eurofondami, so všetkým možným, a promile, ja hovorím, promile, sú takí, čo dajú projekt a – div sa svete, stal sa zázrak. Ten projekt im prešiel. Ináč nemá šancu.

    Takže, vážení, tu je ťažký, by som povedal problém, ktorý neviem, ktorá generácia Slovákov zvládne, ale momentálne táto dnešná sa mi zdá, že asi nie. A chcem veriť, že my ako zákonodarci a zákonodarný zbor maximálne úsilie vyvinieme na to, aby ďalšia generácia mala tú šancu, že bez nejakých tých protekcií bude vedieť zabezpečiť riešenie toho problému, respektíve to, čo bude potrebovať táto spoločnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda.

    No, ďakujem obom pánom poslancom za faktické poznámky.

    Prvá poznámka. Ja som hovoril o zaradení riešenia reťazenia funkcií do programového vyhlásenia vlády, čo sme urobiť mohli a nemuselo sa nám stať, že to, že sa obmedzili ako keby platy z dvoch verejných funkcií, sme nechali na striebornej tácke vláde SMER-u, ktorá skončila teraz v marci. Čiže my sme predkladali, myslím si, jeden alebo dvakrát presne tento typ, ktorý bol jednoduchý zákon. Čiže to, aby bol jeden príjem z verejnej funkcie a druhý bol na úrovni životného minima alebo minimálnej mzdy, sme predkladali a chceli do programového vyhlásenia vlády, to bol jednoduchý zákon. Ak by sme mali zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že budeme chcieť vyriešiť problém reťazenia funkcií aj s tým, že budeme žiadať o podporu o zmenu ústavy, máme silný politický dokument a silne označenú tému. To bola poznámka na to, že mohli sme mať toto vyriešené už dávno, akurát vtedy nebola veľmi politická vôľa ani medzi našimi a, tam sa asi zhodneme, vtedajšími koaličnými partnermi.

    Sme v inej situácii, toto nechajme tak, máme tu nastolený návrh zákona, zmeny ústavného zákona a dúfam, že presne bude teraz pred verejnosťou vidieť, kto má reálny a úprimný záujem túto vec pre slovenskú spoločnosť vyriešiť a kto nie. Ja sa teda prihováram za to, aby sme reťazenie funkcií raz vyriešili, pretože to spôsobuje viac zla ako dobra. Máme dostatočné množstvo šikovných ľudí, ktorí sa môžu o verejné funkcie uchádzať a nemusia to byť multifunkcionári, ktorí vedia mať aj v niektorých regiónoch päť-šesť funkcií, ktorí sú platení z verejných zdrojov. Toto zamedzme, jeden krok máme na stole.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dovoľte mi vzhľadom na čas, pán poslanec Dušan Bublavý, prerušujem schôdzu Národnej rady do štrnástej hodiny a potom budeme pokračovať v rozprave.

    Ešte, ak sa dá, rád by som pozdravil pravdepodobne z Považskej Bystrice deti zo školy na balkóne, tak aspoň takouto formou. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač č. 51.

    Vidím, že páni už zaujali svoje miesta, tak poprosím posledného ústne prihláseného do rozpravy pána poslanca Bublavého, aby zaujal svoje miesto za rečníckym pultom a povedal nám, čo má na srdci.

    Ďakujem pekne.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 51.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka.

    Vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade poviem, že som v konflikte záujmov, aby si niekto nemyslel, že chcem niečo zatajovať, ale myslím si, že niektorí sú tu už určité obdobie, ja, myslím, že som šesť rokov, tak už ma poznajú a vedia, že som aj starostom obce. Ja sa nikdy s tým netajím. Za ten čas, čo pôsobím v Národnej rade, ma už viacerí poznajú, vždy sa snažím byť aktívny, nie pasívny, či už svojou prítomnosťou na rokovaniach, alebo zapájaním sa do diskusie. Som človek z praxe, nerozdávam umelé a nacvičené rozumy, nie som zákerák čakajúci na príležitosť kopnúť si do politického oponenta. Pravda je, že som tu hlavne na podporu vládnych návrhov, ale ak je možné vylepšiť ich, tak sa snažím k danej problematike nájsť riešenie. Keď som o niečom presvedčený, idem do konfrontácie aj s navrhovateľmi a presadzujem zastavenie zlého návrhu alebo sa aktívne snažím o jeho zmenu k lepšiemu a všeobecne prospešnejšiemu návrhu.

    Opozíciou sme stále a permanentne kritizovaní, že my volení poslanci vykonávame viac funkcií. Za seba musím povedať, že som starostom už štvrté volebné obdobie, čiže 14 rokov, a išiel som s kožou na trh, v priamych voľbách s väčšinovým systémom som opakovane získaval dôveru ľudí. Starostovanie a prácu poslanca Národnej rady zvládam s nasadením a používaním vymožeností tejto doby: mobily, internet, diaľnica, asistent. Všetko sú to dobré barličky, ktoré pomáhajú zvládnuť tieto funkcie. Je to síce aj na úkor svojho voľného času, niekedy aj zdravia, ale to už si musíme každý zvážiť a zhodnotiť sám. Aj vďaka mojim dlhoročným skúsenostiam v práci pre verejnosť dokážem v mojej obci zorganizovať a organizovať šport, kultúrny život a rozvoj zabezpečujem obci tak, že mám, musím povedať, dobrého zástupcu a veľmi dobré obecné zastupiteľstvo. Ale my v samospráve hľadáme rozumné a konštruktívne riešenia pre svoju obec, či sú poslanci z takého politického košiara alebo onakého, v prvom rade sa hľadá prosperujúce riešenie pre obec a nemrhá sa, vážené kolegyne, kolegovia, zbytočne časom. Tu by si Národná rada mohla vziať príklad. Pomohli by sme sebe aj našim voličom, obyvateľom a neplytvali by sme zbytočne časom. Ja som presvedčený o tom, že ľudia zo samosprávy majú svoje nenahraditeľné miesto v parlamente.

    Páni navrhovatelia, tento návrh zákona, to je ten, ktorý má spasiť to Slovensko? To sa medializuje, že to, tých 40 návrhov a tento jako medzi nimi prvý, to je ten, ktorý má naozaj vylepšiť našu krajinu? No ja si myslím, že to si robíte asi srandu. Preto nemôžem pochopiť navrhovateľov zákona, poslancov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita Martina Klusa a Milana Laurenčíka, ktorého cieľom je zamedziť ľuďom zo samosprávy byť riadne zvolenými poslancami do Národnej rady.

    Dovolím si citáciu z dôvodovej správy, ktorú ste napísali: "Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt (obec, mesto, vyšší územný celok a verejnoprávna inštitúcia) a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach – najmä pri štátnom rozpočte, daniach, ale napr. aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku. Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje."

    Vážení kolegovia, nie je to náhodou diskriminácia? Vy ste liberáli? No o tom naozaj pochybujem. Ak by v Národnej rade Slovenskej republiky nemali byť ľudia zo samosprávy a z praxe kvôli konfliktu záujmov, kto potom môže byť volený do Národnej rady? Podnikatelia? Koľko zákonov sa týka podnikateľov, koľko sa zákonov týka pedagógov, lekárov, právnikov, umelcov, mamičky, oteckov, politológov, prosím vás, a to nie je práca a status nesúvisí so štátnym rozpočtom a s prijímaním zákonov v Národnej rade? Toto nie je konflikt? Takže, prosím, kto bude sedieť v Národnej rade? Viete mi to vysvetliť?

    Viete, páni navrhovatelia, koľko kompetencií dostali obce od štátu bez finančného krytia? Hm, asi neviete, a pritom ste bol dva roky starostom, lenže vy ste nebol v tom období 2002, keď som ja nastupoval. To bolo náročné. My sme dostali do vienka školy, ktoré boli pomaly rozbombardované, ako keby bolo po vojnovom konflikte, kde sme museli od hromozvodov a elektroinštalácií, všetko museli zabezpečovať obce. A to nebola žiadna sranda a museli sme to prežiť.

    Preto jak aj na niečo poukazujeme a riešime, navrhujeme, nie pre seba, ale pre občanov miest a obcí Slovenska, pre našich občanov, ale nielen pre moju obec Častkovce, pre všetky obce. Takže tu keď som počúval, pán kolega Viskupič rozprával, že my tu len kvôli svojim obciam. Kolegovia, kolegyne, kedy sa tu zákon prijímal z dôvodu obce Častkovce? Bol tu niekedy taký zákon? Alebo o vyššom územnom celku Trenčianskeho samosprávneho kraja, bol tu taký zákon niekedy?

    Viete, čo ma trápi? Aj kolegovia z SaS a opozícia podali odpor na Ústavný súd k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, kde som podal pozmeňujúci návrh týkajúci sa vzdelania starostov. Účelom pozmeňujúceho návrhu bolo vyriešiť dlhodobú spoločenskú diskusiu týkajúcu sa zabezpečenia výkonu funkcie starostu osobami, ktoré vzhľadom na svoje vzdelanie budú zárukou riadneho výkonu a dodržiavania právneho poriadku. Predpokladom na výkon funkcie starostu bolo získanie aspoň nižšieho stredného vzdelania ukončeného vysvedčením o záverečnej skúške. A pri tomto stupni vzdelania je istota, že ten starosta bude vedieť čítať, bude vedieť písať.

    Prečo ste ho, vážení kolegovia z SaS a opozícia, napadli? Vám vyhovuje hazardovanie v samospráve? No asi áno. Vážené kolegyne a kolegovia, viete o tom, že obce a mestá hospodária s verejnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu, s podielovými daňami fyzických osôb, dotáciami z rôznych ministerstiev aj z európskych fondov? Tu sa hospodári so stámiliónmi eur, v tomto prípade vám to, kolegovia nevadí, že s takým objemom finančných zdrojov hospodári analfabet? No vynikajúce, no super ste to zvládli, kolegovia z SaS a dnešní navrhovatelia, že až som sa z toho zapotil. No naozaj.

    Predstavte si, že kolega starosta alebo primátor nevie čítať, písať. Tie zmluvy, ktorých je neúrekom, sú naozaj tak náročné, že pomaly s vysokoškolským vzdelaním máte problém sa v tej zmluve orientovať. A idete ešte za právnikom. A čo potom kolega, ktorý nevie čítať, písať, ale ten richtárom môže byť z vôle SaS, ľudu a opozície. No vynikajúce!

    My, čo vieme spravovať samosprávu a ideme do priamych komunálnych volieb, máme chuť pracovať, ako sa aj podieľať na spravovaní štátu, tak nám chcete uprieť právo kandidovať do parlamentných volieb. Uhm. Bojíte sa, že práve my sme mienkotvorní ľudia, ktorí majú podporu svojich spoluobčanov. Asi to je o tom.

    Ja osobne som podporil aj novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aj keď nie som natešený, kolegyne, kolegovia, v ktorom sme si my sami poslanci obmedzili príjem pri výkone inej verejnej funkcie najviac do výšky minimálnej mzdy. No, kolegovia, boli by ste ochotní vykonávať ďalšiu prácu, podnikanie, funkciu za minimálnu mzdu? Koľko je vás tu? Koľkí sa tu živíte aj iným spôsobom, ako byť len poslancom Národnej rady? Prednášate, školíte, vyučujete. Mnohí, mnohí ste superpodnikatelia, bohatí ľudia. Takže človek, ktorý chce a je zanietený pre samosprávu, kde sa už tomu venujem skoro tridsať rokov a štrnásť rokov ostatných som starostom v obci, kde ozaj sa človek snaží organizovať, tak ja musím mať zamedzené, aby som kandidoval. No to je vynikajúce! Debil môže byť, ktorý nevie čítať, písať, ale ten, ktorý chce robiť, ten nemôže. Hm.

    Práca, ktorú vykonávam, je naozaj poslaním. Ľudia mi vo voľbách prejavili dôveru a ja sa snažím ich nesklamať. A ak ich sklamem, vážení, to je jednoduchá matematika, lebo v samospráve tie voľby nie sú o stranách, tie sú o ľuďoch. Ľudia za štyri roky, keď ich nepresvedčíte, tak vás nezvolia, nedajú vám dôveru, a to je demokracia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Aj my vám veľmi pekne ďakujeme, pán poslanec Bublavý.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja len nemám komu odovzdať vedenie schôdze, aby som na vás mohla zareagovať, a tak mi dovoľte len veľmi nakrátko, že ja si nemyslím, že vzdelanie predpokladá, že ste poctivý hospodár, pretože ja napr. poznám vysokoškolsky vzdelaných zlodejov a poznám aj ľudí so základným vzdelaním, ktorí sú poctivými hospodármi. To len taká malá poznámka. Pán Číž mi isto odpustí. Dobre.

    Na vaše vystúpenie sa prihlásili piati páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Končím možnosť. Nie, pán Pčolinský.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    No, chcem ti, pán kolega, poďakovať za tvoje vystúpenie, pretože si vniesol do tejto diskusie úplne iný pohľad, praktický pohľad. A ja nevidím dôvod, prečo by sme mali podporiť tento návrh zákona vzhľadom na to, že žiaden konflikt záujmov v prípade poslanca Národnej rady a starostu alebo župana alebo ďalšieho voleného funkcionára, poslanca VÚC-ky alebo mesta tu nevidím. Práve je veľmi dobré, keď môžme aj v Národnej rade využiť skúsenosti ľudí, ktorí v priamych voľbách obhájili svoju funkciu.

    A ešte by som ťa, pán kolega, možno chcela doplniť, koľko bolo mediálnych vystúpení k tomu, ako SaS-ka predkladá tento návrh zákona. A skutočne, keď si pozreme v laviciach, koľko je tu poslancov, tak myslím si, že to bola naozaj len nejaká mediálna prezentácia. Určite svoje zastúpenie aj starostovia, aj župani, aj primátori v Národnej rade majú a majú tu opodstatnenie, pretože môžu priniesť priame skúsenosti z realizácie zákonov, ktoré sú v Národnej rade prijímané, či sú dobré, alebo nie sú dobré. A ako si povedal, môžu aj niektoré nedostatky, ktoré sa vyskytnú priamo potom v pozmeňujúcom návrhu, odstrániť tie nedokonalosti v zákone, ktoré sú.

    Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

  • Ja takisto ďakujem za toto vystúpenie pánovi poslancovi Bublavému a dovolím si zareagovať na niektoré veci, ktoré spomenul.

    Okrem iného hovoril o tom, že my chceme zabrániť pasívnemu volebnému právu byť volený, tak v prvom rade nie je to tak. Vy si totiž môžte vybrať, či chcete sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky alebo robiť starostu. Tak ako to urobil pán kolega Laurenčík, ktorý si tiež vybral. Vybral si, že bude poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a považujem to za fér rozhodnutie. Aby sme si rozumeli, tento návrh zákona nejde, hoci teda primárne, ako tu vidím zoznam tých z vás, ktorí máte viaceré funkcie, proti vám kolegovia zo SMER-u – sociálnej demokracie, ale máme tu aj iného kolegu poslanca, ktorý je zhodou okolností aj predsedom politickej strany a ktorý si postavil svoju kampaň voči vášmu kandidátovi z mesta, z ktorého ja pochádzam, z Banskej Bystrice, práve na tom, že sedí na dvoch stoličkách. Dnes mu evidentne nevadí, že sedí na dvoch stoličkách. Čiže som veľmi smutný z toho, že tu napríklad dnes pán poslanec Kotleba nie je a nereaguje na vec, ktorá sa ho bezprostredne týka.

    A keď už hovoríte o tom, že máme mať možnosť, aby tu sedeli teda viacerí poslanci, ktorí sú zároveň samosprávnymi, v exekutívnych funkciách, tak ja sa pýtam, ako sem chceme dostať 2 890 starostov a 140 primátorov a ďalších ôsmich predsedov vyšších územných celkov. Je to nereálne aj fyzicky. Ibaže by sme tu z Národnej rady urobili veľké čínske ľudové zhromaždenie, a to, myslím, že nikto z nás nechce. Takže možno toľko ešte pár poznámok k vášmu vystúpeniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja som rád, že kolega Dušan ozrejmil predkladateľom niektoré veci, ktoré spomínal vo svojom vystúpení. Ale chcem sa upriamiť na jednu vec, keď tam bol spomínaný konflikt záujmov pri hlasovaní napríklad o podielových daniach. Pokiaľ viem, tak v štátnom rozpočte sa schvaľuje celá suma predpokladaná a sú rovnaké pravidlá pre obce, mestá, či je starosta aj poslanec, alebo nie je, má rovnaký koeficient a rovnaké pravidlo. Takže o akom konflikte záujmov tu ide, mi nie je celkom jasné.

    Ja si myslím, že dôležitejšie problémy alebo oveľa väčšie problémy, ktoré treba riešiť, je napríklad otázka zlučovania obcí. A myslím si, že tento návrh zákona, ktorý tu je a momentálne prejednávame, tak určite nepatrí medzi najproblémovejšie veci, ktoré by sa mali riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán kolega, ďakujem pekne, že si dal ten jadrný pohľad starostu dlhoročného obce, a myslím, že si veľmi jednoducho vysvetlil niektoré zásadné momenty, ktoré by si mali navrhovatelia tohto návrhu zákona podľa mňa uvedomiť. Lebo prezentoval si teraz hlasom a prezentoval si svojím hlasom reprezentantov územnej samosprávy. Lenže navrhovatelia asi zabudli, že my nemáme predsa len územnú samosprávu. Máme ešte ďalšiu. Máme záujmovú samosprávu. Máme celý rad komôr, kde od architektov, advokátov a neviem koho všetkého, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy záujmovej, vykonávajú prenesený výkon štátnej správy a akosi ich navrhovatelia opomenuli. Opomenuli ich preto, lebo by už v tomto prípade ten návrh stratil aj navonok ako zmysel a naznačili by aj racionalitu, tie tvoje slová, pán starosta, aj o tom, že čo všetko starostovia musia robiť a kto všetko ešte by mohol byť v konflikte záujmov pri takom výklade, ako to prezentovali navrhovatelia.

    Viete, možno by, je celý rad ďalších otázok, právno-technických chýb, ústavných konfliktov, ktoré v tomto návrhu sú, ale myslím si, že tento návrh si nezaslúži samostatné vystupovanie v rozprave, len týmito faktickými poznámkami chceme upozorniť ale hlavne na metódu. Ústavné zákony sa nesmú prerokovať týmto spôsobom. Buď chceme ústavnú parlamentnú kultúru sem dostať, a ja aj od navrhovateľov, pána Klusa práve mám tu nádej, že práve on bude ten, ktorý bude viesť klub, ktorý doteraz ignoruje elementárne kultúry parlamentnej kultúry, že práve on bude ten, ktorý v tomto smere bude prínosom pre celý parlament.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Aj my veľmi ďakujeme, pán Číž.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Baška.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Pán poslanec, správne si sa vyjadril vo svojom vystúpení, keď si porovnával starostov, primátorov, županov s ďalšími ľuďmi, ktorí by tiež asi nepatrili do parlamentu podľa tejto navrhovanej ústavnej novely zákona. A presne tak, to by potom poslancom Národnej rady nemohol byť pomaly nikto. Dokonca dnes v niektorých vystúpeniach zaznelo to, že ako keby boli starostovia tí, ktorí sú najviac skorumpovaní za to a potrestaní za to, že sedia v parlamente, že boli voličmi zvolení, zvolení aj do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ja si pamätám v tom volebnom období 2002 – 2006, počas druhej Dzurindovej vlády, a bolo to v médiách a priznali to aj niektorí opoziční poslanci, vtedajší koaliční, že v parlamente sa korumpovalo, že sa korumpovali niektorí poslanci, aby vôbec tá vláda dokončila a skončila to svoje druhé vládnutie. A poviem vám, že neboli to starostovia, neboli to primátori, o ktorých sa hovorilo, že boli nejakým spôsobom korumpovaní. Ja si nejakým spôsobom vyprosujem to, čo tu aj dnes zaznelo, že sú potrestaní tí starostovia, primátori, župani, ktorí sú zvolení aj za poslancov Národnej rady a že sú nejakým spôsobom korumpovaní. Vôbec to nie je tak.

    Ja som veľmi rád, že takíto ľudia, ktorí sú zvolení v samospráve, či už v územnej, alebo miestnej samospráve, že sú zvolení aj za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tie skúsenosti, ktoré majú zo samosprávy, môžu preniesť aj na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Veľakrát sa menili zákony, ktoré vláda predložila, práve na podnet a na popud týchto starostov, primátorov, resp. županov. A nechajme naozaj, ako povedal pán poslanec Kresák...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bublavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V prvom rade chcem poďakovať mojim kolegom, ktorí kladne reagovali, či už je to pani Laššáková, Mirko Číž, pán kolega Panáček a pán kolega Baška.

    Pani podpredsedníčka, dovolím si na vás reagovať, lebo vy ste reagovala na mňa. Dúfam, že neporušujem až tak poriadok, ale dúfam, že tí ľudia, ktorých ste spomínala, vedia čítať, písať.

    A pán kolega Klus, no ono to je tak, že ja som o tom presvedčený, že všetkých 2 900 starostov, primátorov môže kandidovať. Nie všetkým sa podarí aj politológom sa stať poslancom Národnej rady, jako sa to podarilo vám. A všetci by chceli byť. Ja vám to garantujem, aspoň teda väčšina. Aj možno viac lekárov by tu chcelo byť. Aj právnikov, aj umelcov, aj mamičiek, oteckov. No tak všetci nemôžu. Tak je ich len 150. Tak preto máme možnosť stopäťdesiati kandidovať, tak tých 150 má možnosť tu byť. Ak vám ľudia nedajú dôveru, mne, vám, komukoľvek, no tak tu nebudeme. Ja som to spomenul na záver, že o tom je tá demokracia. Takže každý si musí zhodnotiť, aj starosta alebo primátor, či na to má, aby zvládal tých funkcií niekoľko.

    Viete, keby som vám musel povedať, čo všetko ešte musím okrem toho, že som aj tu, aj tam, organizovať, aby fungovalo všetko. O tom rozhodujú občania. Naozaj, či sú s vami spokojní alebo nie. Nie starosta. Starosta môže byť, ktorý chce, ale sú takí, ktorí nezvládajú ani jednu tú funkciu. Ani všetci nie sú abnormálne múdri. No všetci nemôžu byť. Takže ono to máme, každý máme nadelené do vienka niečo. Tak ja si myslím, že ten zákon nemá opodstatnenie.

  • Ďakujem pekne.

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rámci rozpravy, ešte stále v rámci rozpravy, pán spravodajca Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, reagujem ako spravodajca v rámci rozpravy, keďže chcem reagovať na kolegov poslancov, ktorí vystúpili, tak vystúpim radšej v rámci rozpravy ako v záverečnom slove, na ktoré by už nemali prípadne možnosť reagovať.

    Začnem od toho, čo povedal pán poslanec Bublavý, kde vyzdvihol, že v samospráve sa tak nemrhá zbytočne časom ako tu v parlamente. No zrejme tým myslel to, že načo vôbec opozícia predkladá návrhy, o ktorých môže tušiť, že neprejdú.

    Bohužiaľ, bohužiaľ, v prípade opozičných návrhov je taká zaužívaná prax, že koalícia tie návrhy nepodporí bez ohľadu na ich obsah. Budeme veľmi pozorne sledovať, ako sa to v priebehu tohto volebného obdobia aj v priebehu tejto schôdze mení. Ale dovolím si také malé upozornenie, že keby opoziční poslanci postupovali týmto spôsobom a rezignovali by na svoje právo legislatívnej iniciatívy na tejto schôdzi, tak prakticky dneska mohla tá schôdza skončiť, by sme odhlasovali správy, zobrali ich na vedomie a mohli by sme ísť domov a nemuseli by sme tu zbytočne mrhať časom ďalšie dva týždne, pretože vláda na túto schôdzu žiadny návrh zákona nepredložila. Všetky návrhy zákonov, o ktorých bude rokovať parlament na tejto schôdzi, sú návrhy, ktoré predložili opoziční poslanci. Možno sa ešte dočkáme nejakého skráteného legislatívneho konania, to človek nikdy nevie, ale nemyslím si, že je zbytočným mrhaním času, keď sa parlament zaoberá návrhmi zákonov.

    Rovnako si nemyslím, že by mal pretrvať ten prístup, ktorý tu bol doteraz, že koalícia automaticky odmieta návrhy, s ktorými prichádzajú opoziční poslanci. Na minulej schôdzi som bol spolupredkladateľom návrhu novely zákona o štátnom občianstve a nerokoval som o tom s nikým z vládnej koalície, čo mi bolo vyčítané, že si robíme reklamu a iba predkladáme návrh, o ktorom vieme, že nemá šancu prejsť. Tak pred touto schôdzou som mailom oslovil všetkých predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície a demokratickej opozície aj poslaneckých skupín, ktoré nemajú vlastný poslanecký klub, a z koaličných som dostal dve kladné odpovede. Kladné v zmysle, že áno, stretneme sa, aj som sa stretol a rokoval so zástupcami poslaneckého klubu SNS a poslaneckého klubu MOST – HÍD a ich postoj voči obsahu návrhu novely zákona o politických stranách nebol odmietavý, ale mám z tých rozhovorov dojem, že podobne, ako keď sa to rokovanie neuskutočnilo, výsledok bude rovnaký a ten návrh podobne ako na minulej schôdzi návrh novely zákona o štátnom občianstve bude odmietnutý.

    Napriek tomu všetkému som rád, že pán poslanec Bublavý vystúpil a povedal tu svoj postoj k návrhu zákona. Nie preto, že by som s ním súhlasil, ale preto, že považujem za korektné, keď vládna koalícia ide nejaký návrh odmietnuť, že aspoň dá najavo, prečo to ide urobiť a že to neurobí len tak automaticky z dôvodu, že to navrhuje opozičný poslanec alebo skupina opozičných poslancov.

    A myslím, že tam došlo aj k trochu nedorozumeniu ohľadom toho, čo sa nazýva konflikt záujmov alebo korupcia, lebo to nie sú úplne identické pojmy a keď chcem ošetriť konflikt záujmov, neznamená to automaticky, že ten konkrétny človek sa musí nechať korumpovať. To sú dve rozdielne veci a jednoducho preto, aby sa verejní funkcionári nedostávali do konfliktu záujmov, tak niektoré veci sú ošetrené napríklad priamo v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. A tiež to nie je preto, že sa predpokladá, že každý poslanec, keby bol zároveň podnikateľ, tak by zneužíval svoju funkciu na to, aby si pomohol pri tom podnikaní, ale jednoducho zákon, ústavný zákon takéto niečo zakazuje a, samozrejme, že je na diskusiu, že kde má byť tá hranica nastavená a čo s čím možno kombinovať, ktorú verejnú funkciu s ktorou inou aktivitou – či už výkonom inej verejnej funkcie, alebo s inou súkromnou aktivitou – je možné spojiť a kde ten konflikt záujmov hrozí. A z toho dôvodu zákon alebo ústava alebo ústavný zákon povedia, že tieto funkcie kombinovať nemožno.

    Tým sa dostávam k tomu, čo hovoril vo faktickej poznámke pán poslanec Kresák, ktorý vyjadril obavu, či týmto nenarúšame materiálne ohnisko ústavy. Škoda, že k tomuto tiež neprebehla nejaká diskusia, to by tiež mohla byť zaujímavá téma. Ja sa nedomnievam, že takéto niečo hrozí, pretože materiálne ohnisko ústavy by sme narúšali v situácii, keby sme siahali na základy demokratického charakteru štátu, na základy ústavného systému, na základný poriadok ľudských práv a slobôd, a teda ak by sme do toho zasiahli takýmto spôsobom, tak už by sme nemohli hovoriť o štáte ako o demokratickom. To si myslím, že v prípade schválenia predloženého návrhu ústavného zákona by sa v žiadnom prípade nestalo.

    V rámci debaty od viacerých vystupujúcich tu zaznelo, že však nemôže byť 2 900 poslancov, keďže máme takýto počet miest a obcí, a teda nemôžu byť všetky reprezentované. To aj ako pán poslanec Panáček správne poznamenal, neviem, či v tejto súvislosti, že by sme sa mali začať zaoberať zlučovaním obcí komunálnou reformou. No jednoducho, asi by bolo aj pre krajinu prospešné, keby tých obcí nebolo 2 900. A problémom obcí nie je len to, že v niektorých obciach sú zvolení starostovia, ktorí sa nevedia podpísať, ale nemenej vážnym problémom je, že existujú obce, kde takmer nemá kto kandidovať na tú funkciu, lebo je tam tak málo ľudí, že nikto nemá záujem o činnosť v samospráve, alebo tie obce sú také maličké, že ak tam niekoho zvolia, tak väčšina rozpočtu ide na plat starostu, nie na výkon samosprávnych funkcií.

    Posledná poznámka k tomu, čo hovoril pán poslanec Baška o tom, že či starostovia sú potrestaní alebo oceňovaní za to, že či sú poslancami, alebo patria k vládnej koalícii. Tak žiaľ, bohužiaľ, tá prax, a nesúvisí to priamo s tým, či sú poslancami alebo nie sú poslancami, ale viaceré zistenia a viaceré výskumy na túto tému boli publikované, že napríklad pri udeľovaní štátnych dotácií, napríklad z Úradu vlády alebo z rezervy predsedu vlády, je výrazne zohľadňované to, či daný starosta patrí alebo nepatrí k vládnej koalícii, alebo je nebodaj príslušníkom strany, ktorá patrí k parlamentnej opozícii. Čiže netvárme sa, že takéto prípady neexistujú, a netvárme sa, že na to nemá vplyv aj to, či dotyčný je alebo nie je zároveň poslancom Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Dostálovi. Vo faktických poznámkach chcú na vás reagovať štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    No, pokračujete v tom, pán Dostál, čo, bohužiaľ, aj pán poslanec Klus. Zmyslom tohto návrhu zákona, ktorý ste predložili, je nič iné, len obmedzenie pasívneho volebného práva istej skupine občanov. Tí, ktorí vykonávajú verejnú funkciu starostu alebo primátora, respektíve iného predstaviteľa samosprávy na úrovni kraja. Už tú nekonzistentnosť s poslancom vám vysvetlili, že aký je rozdiel medzi starostom a medzi poslancom, k tomu ste sa nevyjadrili, ale k tým nepodstatným veciam, ktoré tu sú, áno.

    Zároveň teda, pokiaľ išlo opäť o obmedzenie pasívneho volebného práva z dôvodu gramotnosti, čiže cenzus gramotnosti, v takom prípade ste dramaticky podávali podania na Ústavný súd a podobne. Nekonzistentná politika, ktorá naznačuje nestabilitu a neujasnenosť inštitútov a tým pádom ani nie vecné riešenie, ale nejaký typ populizmu, ktorý sem treba dostať. S tým súvisí aj ten problém tých päťdesiatich zákonov, pán poslanec. Už sa teším, keď tento liberálny poriadok, ktorý tu je a ktorý predpokladá aj kultúru sebaobmedzenia v týchto návrhoch, pretože tu je schválené programové vyhlásenie vlády, keď osvieti rozum pána, alebo nejaká činnosť pána Kotlebu a budeme na budúce prerokovávať jejich predložených 50 návrhov zákonov v tomto parlamente.

    Práve o tej parlamentnej kultúre, ak o tom rozprávame, však toto, čo ste dali, tých 50 návrhov zákonov, to je obyčajná obštrukcia, nič iné. Je prvý začiatok volebného obdobia, kde tá vláda nemôže dať, pretože nemá spracované ešte kontinuálne plány na štyri roky. A že zmysel parlamentarizmu spočíva v tom, že väčšina schváli programové vyhlásenie, čiže schváli dokument, ktorý je záväzný pre vládu a ňou spravujeme krajinu. A vašou úlohou je kritizovať tento program, pretože my sme získali, teda tá koalícia získala právo tým, väčšinové právo na realizáciu svojho programu a nie na vášho programu. To je esenciálna súčasť parlamentarizmu a je nepochybné, ako v našom parlamente tieto veci môžu...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, vy nás neviete pochopiť, že my sme lepší ako vláda?

    Nech sa páči, s ďalšou faktickou pán poslanec Viskupič.

  • Ja mám po tomto vystúpení teraz trocha problém reagovať na predrečníka, ale pokúsim sa, pretože definície "kultúra sebaobmedzenia" alebo esenciálne pochopenie fungovania parlamentnej demokracie sú podľa mňa trošička termíny, ktoré si niekto samodefinuje a má pocit, že rozpráva múdro a k veci, a nie je to pravda.

    Ja si myslím, že zaznelo aj v tvojom vystúpení dostatočné množstvo argumentov na to, že sú celospoločenské témy, ktoré v rámci napĺňania mandátu poslanca treba v legislatívnej podobe a v paragrafovom znení predložiť do parlamentu. Mňa byť v opozícii zaujíma mandát poslanca v opozícii a jednou z jej realizačných sfér je predklad legislatívu, na ktorú vláda zabudla. Preto si myslím, že veľmi dobre si pomenoval proces, akým si chcel zabezpečiť to, že tvoj návrh môže prejsť. Neviem si predstaviť žiadny iný a neviem si predstaviť, prečo by si sa mal sebaobmedzovať v rámci kultúry sebaobmedzenia v tom, že ako jeden zo 150 ľudí si obdarený ústavodarnou a zákonodarnou právomocou. To, že vláda si ústavodarnú a zákonodarnú právomoc pre účely tejto schôdze nenaplnila, že vôbec, a nie je pravda, že legislatíva nie je pripravená, znamená, že nie sú dohodnutí. Realizácia ich programového vyhlásenia vlády je tak slabá, že nevyužili štvrtú schôdzu parlamentu na to, aby predložili jeden jediný legislatívny zámer.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Renáta Kaščáková, nech sa páči.

    Páni, pani poslankyňa Renáta Kaščáková reaguje vo faktickej! Ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ako človek, ktorý dlhé roky pôsobí v samospráve, som v Trenčíne zažila situácie, kedy primátor, respektíve župan boli zároveň poslancami Národnej rady, a koniec koncov je to aj aktuálna situácia, a dovolím si tvrdiť, že som bola svedkom toho, ako to naozaj nestíhali. Jednoducho, myslím si a sledujem, že je fyzicky, doslova fyzicky veľmi náročné skĺbiť takéto dve funkcie, pokiaľ ich chce človek robiť dobre. A primátor, župan, to je vysoká pozícia, ktorá okrem toho, že je to volená funkcia, je funkcia manažérska, výkonná, ktorá za normálnych okolností by mala pohltiť celého človeka. Takže je to veľmi náročné a ja aj pánovi županovi Baškovi želám pevné zdravie, aby to naozaj zvládal, pretože to, je to ťažké.

    A k tomu obmedzeniu pasívneho volebného práva mi nedá nepodčiarknuť to, čo už tu bolo povedané, ale asi to zle zaznelo, alebo to nebolo príliš vnímané. Tu nejde o obmedzovanie pasívneho volebného práva, pretože každý starosta, primátor, župan sa predsa môže stať poslancom Národnej rady. V tom mu nikto nebráni, ale pokiaľ sa ním stane, tak by to potom mal robiť na plný úväzok, respektíve nech sa rozhodne, ktorú z tých dvoch funkcií uprednostní. Čiže pokiaľ sa stane poslanec, teda primátor, župan poslancom, tak nech sa rozhodne to robiť na plný úväzok. Tie svoje skúsenosti zo samosprávy mu nikto nebude brániť zužitkovať v Národnej rade. Tu nejde o obmedzenie volebného práva.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Dostál, musím na vysvetlenie povedať, že nie je o tom, že koľko času strávi starosta na úrade, možnože si tam aj niektorí zdriemnu, ale o tom, čo urobí pre svojich občanov. A či sú s nimi spokojní. A nie časovo, niekto tam sedí na stoličke a nepodarí sa mu urobiť za štyri roky nič možno pre tú obec, a preto mu tie ostatné obdobia už nedajú možnosť, aby bol zvolený. Alebo dokonca občania organizujú referendum. V mnohých obciach boli odvolaní starostovia, keď nie sú dobrí alebo nespĺňajú očakávania alebo spreneveria nejaké obecné zdroje.

    A musím ešte dať do normálu to, čo ste spomínal, pán kolega Dostál, že je to zdĺhavé a tak ďalej. No ja to ozaj musím kritizovať, to, že keď niekto, niektorý kolega hodinu vystupuje, sedemkrát sa zopakuje a potom ešte na dôvažok ôsmykrát. Tak to je naozaj mrhanie naším časom. Ja som, to myslím, že keď v samospráve rokujeme, aj na obecnom zastupiteľstve, no tak oveľa, oveľa to je v normálnom časovom režime a hovoríme k podstate veci, lebo možnože by nás aj manželky povyháňali z obecného úradu, keby sme to tam zbytočne niekedy, tak ako sa tu naťahuje čas. Takže to som chcel tým povedať.

    A viete, niekedy ma mrzí, že mi päť rokov neprešiel žiadny europrojekt. A som starostom, vládnym poslancom a neprešiel mi. Takže, prosím vás, neobviňujte ľudí alebo starostov, ktorí sú v parlamente, že tu hrozí korupcia alebo také niečo. To, kolegovia z opozície, ste niekoľkokrát povedali.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým štyrom kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. V rámci kultúry sebaobmedzovania sa obmedzím na dve reakcie, teda na pánov poslancov Číža a Bublavého.

    Pokiaľ ide o to, že vláda nemá schválený legislatívny plán, tak to je naozaj veľmi zvláštny dôvod, pretože vláda aj mimo legislatívneho plánu už nejaké návrhy predložila, a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že čo je za tým, že žiadny návrh zákona sme nedostali, lebo nepamätám si riadnu schôdzu, ale možno ma starší parlamentní matadori opravia, na ktorej by nebol žiadny vládny návrh zákona. A ak teda nebol žiadny pripravený, no tak prečo bola schôdza zvolaná na máj? Predpokladám, že pán predseda Národnej rady pri určovaní harmonogramu zasadnutí Národnej rady komunikoval aj s vládou, že kedy vláda plánuje predložiť návrhy zákonov, a ak bol problém z hľadiska medzirezortného pripomienkového konania, no tak sme sa mohli stretnúť o dva týždne neskôr a nič vážne by sa nestalo.

    K tým vyjadreniam, že tam nie je problém, koľko času tým, ktorý poslanec strávi tým, že je aj starosta, alebo tým, že robí nejakú inú funkciu, a tým, že je to obmedzenie pasívneho volebného práva, s tým si dovolím nesúhlasiť. Jednoducho je možné, aby ústavným zákonom bola stanovená nezlučiteľnosť niektorých funkcií alebo niektorých činností. Ja predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol živnostníkom a musel som tú živnosť zanechať a nevnímam to ako nejaké obmedzenie môjho pasívneho práva. Jednoducho som sa musel rozhodnúť, či budem poslancom alebo živnostníkom, a tiež by som to stíhal.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce v rámci záverečného slova ešte vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rozprave zazneli viaceré podnety. Za tie podporné ďakujem a verím, že pri hlasovaní o tomto návrhu ústavného zákona to aj patrične vyjadríte.

    K pánovi poslancovi Čížovi, ktorý sa ohradil, že riešime už vyriešené. Podľa pána poslanca je to vyriešené znížením platu za ďalšie funkcie popri funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Práveže naopak, nič sa nevyriešilo, iba závistlivej skupine obyvateľstva sme zapchali ústa, ale konflikt záujmov sa nevyriešil.

    A my si, naopak, myslíme, že keby mal platiť stav, že niekto robí, reálne robí, nie sa iba tvári, že robí viacero funkcií, mal by mať zaplatené za každú. Tu sa možno nezhodneme ani s OĽANO. To, že sa niekto vzdá príjmu, je čistý populizmus a pred verejnosťou sa prezentuje, ako sa veľmi obetoval.

    Ďalej pán poslanec Číž hovoril, že vláda nemá pripravené zákony. Hovorili ste o tom, že je to vláda kontinuity, tak ste kontinuálne mali mať pripravené zákony, o ktorých sme tu mohli rokovať. A tak ako pán poslanec Dostál hovoril, ak to nebolo pripravené, tak ste mali schôdzu zvolať neskôr. My sme sa v riadnom termíne na predloženie návrhov zákonov pripravili, a preto naše zákony na tejto schôdzi sú.

    Pán poslanec Gál hovoril o tom, že sme mali rokovať, spolupracovať. Viem, že pre vás je teraz ťažké pripustiť, že opozícia má pravdu, keď ste prešiel na druhú stranu barikády a musíte sa podvoliť najvyššiemu šéfovi Robertovi Ficovi. My sme pripravení rokovať, ale v Národnej rade, nie v zákulisí. To sme mali za vami poslať lobistov, aby vás presviedčali, že máte zahlasovať za náš návrh? Však rokujeme tu, je prvé čítanie zákona, posuňme návrh – a nielen tento návrh – do druhého čítania, nech sa k nemu vyjadria výbory, nech sa rokuje, nech sa vyjadrí odborná verejnosť. Dajme možnosť podať pozmeňovacie návrhy, ak sa niečo v tom zákone hovorí tak, čo by tam nemalo byť. Ak sa vám napríklad nepáči, že tento zákon rieši napríklad zástupcov starostov, tak rokujme o tom, my sme na to pripravení.

    Ešte ste spomínal, že som mal oznámiť konflikt záujmov, vraj kedysi to bolo také pravidlo. Pán poslanec, ja už v žiadnom konflikte záujmov nie som, už nie som starosta obce Terchová. Konflikt záujmov, že niekto je poslanec obecného zastupiteľstva, poslancom VÚC, akceptujeme aj my, pretože nie je to full time funkcia. Dokonca prenesenie pohľadu zo samosprávy, od týchto ľudí môže byť prínosom aj pre Národnú radu.

    K pánu poslancovi Kresákovi, ktorý tvrdí, že materiálne jadro ústavy sa nemôže meniť, respektíve doňho zasahovať. Keď to nebolo problémom, že toto jadro sa menilo v minulosti, prečo je to problémom teraz? Práve príklad je v čl. 77 ústavy ods. 1, ktorý pôvodne znel: "Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže a vojaka z povolania." A teraz tento istý odstavec znie nasledovne: "Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu." A my vlastne chceme rozšíriť len tento jeden odstavec ústavy.

    K pánovi poslancovi Krajňákovi. Hovoril o tom, že občania toto všetko akceptujú a v podstate, že je to legitímne. Áno, z pohľadu, z hľadiska občanov je to legitímne. Aj reakcie u nás v obci boli také, že dobre, že som sa tu dostal, aspoň budem vedieť pre Terchovú niečo vybaviť. Ale presne toto ukazuje, že tento návrh zákona je správny, aby zamedzil aspoň čiastočne takéto protežovanie.

    Pán poslanec Viskupič hovoril o tom, že sú protežované dediny, kde sú starostovia aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Mohlo by byť naozaj zaujímavé zistiť, koľko peňazí dostáva z rezervy predsedu vlády Roberta Fica napríklad obec Stará Bystrica, ktorej starosta tu sedí medzi nami, a koľko napríklad taká susedná obec Belá pri Varíne, nech stále nehovorím o Terchovej.

    Pán poslanec Bublavý nepovedal nič nové, len obhajoval neobhájiteľné. Hovoril o náročnosti práce starostu – a ja to potvrdzujem, že je to práca náročná. A práve preto by tá kumulácia funkcií nemala byť, pretože každý človek má k dispozícii len 24 hodín denne a okrem toho, že pracuje, mal by aj oddychovať. A možnože by mal aj menej používať tých vymožeností doby – komunikačných a telekomunikačných prostriedkov, lebo tam sa ešte dokonca dostane aj do nejakej závislosti.

    Pani poslankyňa Laššáková hovorila, že si robíme marketing a nesedíme v pléne. Ak sa tak dívam, tak práve naopak, teraz vás je dokonca ešte menej, ale keď ste to hovorila, vás tu bolo 14 % zo SMER-u poslancov a nás z SaS tu bolo 62 %. Tak teda neviem, kto tu nesedí v pléne a kto si robí marketing.

    Odznela tu aj otázka zlučovania obcí. Myslím, že to povedal pán poslanec Panáček. Zlučovaniu obcí sa vôbec nebránime, pretože vieme o tom diskutovať. Možnože práve tu by sme odstránili to, že za starostov nebudú zvolení aj negramotní kandidáti, keby sa niektoré obce vhodne zlúčili. Podľa mňa práve ZMOS a práve strana SMER tomu bránia, aspoň teda také mám ja informácie.

    Toľko k tomu, čo odznelo v rozprave. Na záver by som vás všetkých chcel teda požiadať a poprosiť, aby ste nami predložený návrh ústavného zákona, ktorým chceme zamedziť sedeniu na dvoch stoličkách, schválili a posunuli do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujeme za záverečné slovo pánovi navrhovateľovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie, nie je tomu tak, tak prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 52, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 51.

    Dávam slovo poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážení prítomní aj neprítomní v sále, ale sledujúci dianie, dovolím si prezentovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V ostatnom čase sa veľa hovorí o hodnote za peniaze a je dobré, že sa o tom hovorí. Naše verejné financie sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Jednoznačne. Bez debaty. To nikto nespochybňuje. Ak nič neurobíme, ak napríklad neznížime výdavky alebo nezvýšime dane, tak nás čaká strednodobo kolaps verejných financií. Čiže musíme niečo urobiť. A tých možností nie je veľa. Buď naozaj znížime výdavky, a to dramaticky zhruba o miliardu eur, alebo zvýšime dane, a to tiež dramaticky a spomalí to hospodársky rast, alebo máme tretiu možnosť, a to je zvyšovať efektívnosť výdavkov verejnej správy. A na to sa zameral práve ten projekt value for money alebo hodnota za peniaze.

    V ekonomickom programe strany Sloboda a Solidarita je bratranec tohto projektu. Už od leta 2015 sme hovorili o kľúčových indikátoroch výkonu Key Performance Indicators, ktoré sa majú za každý sektor merať, zverejňovať a na základe toho, nameraných hodnôt, sa má rátať efektívnosť jednotlivých častí verejnej správy, to znamená, alebo teda sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. To znamená, že v zdravotníctve to bude zrejme odvrátiteľná úmrtnosť, ktorá sa bude musieť sledovať aj za jednotlivé nemocnice. Pri duálnom vzdelávaní sa treba pozrieť na to, ako sú absolventi potom uplatnení v praxi, aké majú platy, akú majú nezamestnanosť. A všetko toto, ak vláda bude chcieť ten Filkov odkaz naplniť a celé svoje programové vyhlásenie v tom bode, ktorý hovorí o hodnote za peniaze, tak bude musieť prísť s takýmito ukazovateľmi, inak je to len slovné cvičenie.

    Príklad, ako sa to môže urobiť v oblasti konkurzov a reštrukturalizácií, je práve ten návrh, ktorý predkladám. Hovorí o tom, že by sme vedeli zmerať, predkladáme, prepáčte, s Jankou Kiššovou a s ďalšími. Hovorí o tom, že by sme mali merať a zverejňovať minimálne tri ukazovatele efektívnosti fungovania správcov konkurzov a reštrukturalizácií.

    Jednak by sme mali merať a zverejniť mieru uspokojenia veriteľov. To znamená, aby sme vopred vedeli, aby hlavne veritelia, keď si vyberajú správcu, aby vedeli, ktorý správca má šancu im zabezpečiť maximálnu mieru uspokojenia ich pohľadávok, aby to nebol výstrel naslepo. Ďalej, aby vedeli, najmä veritelia, ale aj verejnosť, pretože často ide o verejné prostriedky, ako sme videli pri prípade Váhostavu, ktoré nakoniec boli zatiahnuté do akože riešenia problému, čiže tiež bude treba merať dĺžku jednotlivých ukončených konaní. To je jednoznačné, na čo to je.

    A taktiež navrhujeme merať náklady jednotlivých ukončených konkurzných a reštrukturalizačných konaní tak, aby ten veriteľ vedel, čo ho to bude vlastne stáť, koľko si ten správca, koľko si zoberie z majetku úpadcu.

    Takže ja myslím, že ako vstupné slovo by to malo stačiť, pokiaľ budú nejaké otázky, som pripravený odpovedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Jurzycovi za uvedenie návrhu zákona.

    Poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Poslancovi Alojzovi Baránikovi dávam týmto slovo. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeniu tohto návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte možnosť. Do rozpravy sa ústne prihlásil jeden pán poslanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemienil vystúpiť, ale využijem túto možnosť tak generálne vystúpiť nielen k tomuto návrhu, ale viacerým návrhom zákonov, neviem, či budem mať tú možnosť vystúpiť osobitne ku každému, ku ktorému budem chcieť vystúpiť. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať aj o tomto a ďalších pár desiatok návrhov zákonov z radov opozície, ktoré máme teraz na programe tejto schôdze, že sú jednovetové, čiastkové, skôr riešenia pre médiá, že koľko opozícia dala pozmeňujúcich návrhov, ale meritum veci neriešia.

    Tento zákon máme v platnosti viac ako 10 rokov. Je to zákon č. 8/2005. Má len niekoľko pozmeňujúcich návrhov, prešiel niekoľkými novelami. Ale ja sa čudujem predkladateľom, že si fakt myslíte, že to je problém so zákonom o správcoch, ktoré navrhujete, aby sme sa dozvedeli čím viac o správcoch? Nie, zďaleka nie, nič nám nepomôže s tými nekalými vecami, ktoré sa dejú v jednotlivých konkurzoch.

    Som advokát, čiže musím vyhlásiť, že môžem byť v konflikte záujmov, hoci nerobím správcu konkurznej podstaty, nie som ani zaregistrovaný ako správca konkurznej podstaty, ale keďže vykonávam advokáciu, tak som v niekoľkých konkurzoch zainteresovaný na strane zabezpečenia práv mojich klientov. Ale ja vidím dennodenne, že kde sú tie problémy a tie problémy nie sú vonkoncom v tom, že o ktorom správcovi čo chcem vedieť.

    Problém je v tom, že ako mu umožní náš právny poriadok, aby som si vybral svojho správcu. Mám pohľadávku, tú pohľadávku rozdelím, budem mať viac zástupcov medzi veriteľmi, tým pádom viem si zabezpečiť, aby som radu veriteľov ovládol, alebo si vytvorím fiktívne pohľadávky sám na seba ako dlžník, zároveň budem cez nastrčené osoby aj veriteľom, čiže toto je problém celého, celej právnej úpravy, čo sa týka konkurzov. Nie to, že ako ktorý správca je úspešný alebo neúspešný.

    Problém je v tom, že tí správcovia v niektorých prípadoch, hlavne v tých prípadoch, kde sú nejaké nekalosti za podnikaním a za tým, že prečo sa ten úpadca dostal do úpadku, to je práve to, že umožňuje dnešný platný právny stav manipulovať s pohľadávkami, manipulovať s tým, že kto ovládne veriteľský výbor, a potom, keď už niekto ovláda veriteľský výbor, ten nepotrebuje tieto veci, že aký správca ako je úspešný, ale aby mali svojho správcu, ktorý ho bude poslúchať. Práve ten človek, ktorý bude mať záujem na tom, aby jeho pohľadávka bola uspokojená, má primalý vplyv na to, aby vedel ovplyvniť to, že kto bude potom ten nový správca, ktorého potom vymenia za toho, ktorého vymenoval súd. Mali sme to dlho platnú úpravu, že platil ako ten správca, ktorého dal súd, súd mal absolútnu právomoc nad tým, že kto bude správcom, až potom neskôr sa to liberalizovalo.

    Čiže my musíme nájsť ten optimálny spôsob vymenovania aj možnosť výmeny správcu, potom, samozrejme, toto nie je zbytočná vec. Nie je zbytočná. Potom bude dobre, že aby sme vedeli posúdiť, že ktorý správca je ako úspešný, aby sme si vedeli vybrať toho najsprávnejšieho. Ale teraz, keď vyberajú správcu konkurznej podstaty, keď idú vymeniť správcu konkurznej podstaty, tak v drvivej väčšine nie to je dôležité, že aký je ten správca, ale ten správca ku komu je naklonený. Bohužiaľ, taká je realita.

    Čiže my sa určite budeme zaoberať ako vládna koalícia touto právnou úpravou, právnou úpravou konkurzov, ale toto je veľmi čiastková vec, ktorá bude dobrá vtedy, keď zabezpečíme objektívne kritériá na výber alebo výmenu správcu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie chcú reagovať piati. Piati? Štyria páni poslanci vo faktických poznámkach.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Gál, je pre nás veľmi frustrujúce, keď od vás ako člena vládnej koalície počujeme, že tí, ktorí sú, ktorí majú povinnosti v súvislosti so správou cudzieho majetku alebo iné zodpovednosti podľa Obchodného zákonníka alebo podľa trestného práva, že si neplnia svoje povinnosti beztrestne. Pripomínam, že toto je vaša zodpovednosť a že vo vašom vládnom programe nie je nič, čo by indikovalo, že s týmto reálne chcete niečo robiť. Buďte taký láskavý, neprenášajte vaše povinnosti na nás.

    Nič ste zároveň nepovedali takého, čo by tento návrh zákona akokoľvek označovalo za brániaci v tom, čo vy tvrdíte, že by sa malo urobiť. Naopak, mohlo by to veci len pomôcť.

  • Pán poslanec Gál, ja nie som advokát, tento zákon však určite podporím. Na začiatok vášho vystúpenia ste vzniesli veľmi otvorenú kritiku nielen tohto, ale všetkých opozičných návrhov, povedali ste, že sú veľmi stručné a povrchné. Ale ja by som si dovolil doplniť, že sú aj veľmi konkrétne a v mnohých prípadoch zásadné a jedná sa hlavne o zmeny, ktoré sú v prospech ľudí, či už ako zamestnancov, alebo zamestnávateľov. V mnohých prípadoch sa jedná o zmeny, ktoré sa musia udiať v čo najkratšom čase. Tak isto ste sa ďalej venovali veľmi konkrétnym problémom a ste popísali, ako advokát s praxou s čím sa stretávate.

    Ja sa vás preto pýtam, pokiaľ vy kritizujete opozičné návrhy, ktorých je momentálne viac ako 40, prečo ste nepredložili vlastný? Ja som presvedčený, že určite by vám prešiel a pokiaľ by bol dobrý, určite by sme zaňho zahlasovali tiež.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tá efektívnosť fungovania sektorov, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, je naozaj kľúčom, niekoľkokrát sa v médiách objavilo hodnotenie analytikov smerom k tomuto projektu a podľa nich je to jedna z najväčších reforiem, ktoré u nás za ostatnú dekádu boli realizované; mohla by byť, ak sa urobí dobre. A na to, aby sa urobila dobre, tak musí mať vláda odvahu merať tie ukazovatele a zverejňovať ich.

    A tak ako, pán Gál, vy ste hovorili, že, a toto nie je podstata, aby sme vedeli, kto ako efektívne funguje. No toto ste povedali, že podstata je, že oni manipulujú s pohľadávkami, dôležité je, komu je správca naklonený. Toto sú všetko neefektívnosti, ktoré sa dajú zmerať a pokiaľ sa nezmerajú, tak ako vy hovoríte, že meranie a zverejňovanie nie je dôležité, tak isto budú reagovať aj ľudia z nemocníc, keď im budete chcieť zmerať ukazovatele výkonu, kľúčové ukazovatele výkonu nemocníc, tak isto budú reagovať ľudia z vysokých škôl, keď budete chcieť merať nezamestnanosť a platy absolventov, aby sa ukázalo, či pripravujú dobre absolventov na trh. A už teraz z tej prvej reakcie vidím, že to proste buď nechcete, alebo tam nemáte to odhodlanie, aby ste to spravili, ale bez toho celý ten projekt proste sa nevydarí.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Gál, chcem v prvom rade poďakovať, že ste vôbec vystúpili a že sa nepokračuje v takom tom trende, v akom sme boli zvyknutí v tom predchádzajúcom volebnom období, že bez toho, aby vôbec niekto reagoval, tak všetko bolo zvalcované a zamietnuté, čiže nie je to našťastie tak, že keď niečo padne do studne, že z nej ani len nečľupne, tak teraz aspoň čľuplo.

    Škoda, že ten váš príspevok nemal nejaké konkrétne výhrady, ktoré by prekážali, prečo ten zákon je možno škodlivý, komu neprospeje, komu uškodí, toto som tam nenašla. Spomínali ste akurát, že akým spôsobom sa to bude dať obchádzať a že to nie je najpálčivejší problém. No áno, najpálčivejšie problémy a nejaké veľké systémové zmeny sa zrejme z opozície dosť ťažko realizujú. Napriek tomu si myslím, že práve z opozície sa nejaké drobné, čiastkové veci, ktoré upravia nejaké procesy alebo za podmienku zverejňovania nejakých vecí vedia významne pomôcť.

    Keď je to teda také celé zlé, ako ste povedali, ja sa pýtam, prečo ste v minulom volebnom období za tento návrh zákona hlasovali. Tento návrh zákona tu nie je dnes prvýkrát, my sme ho s Eugenom Jurzycom podávali v minulom volebnom období a vy ste hlasovali za.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gál.

  • Tak začnem odzadu. Pani poslankyňa Kiššová, nie je to jediný zákon, ktorým sme venovali dostatok pozornosti, však pondelňajšia koaličná rada bola len o opozičných návrhoch, čiže primárne sme tomu venovali pozornosť. A to už odpovedám aj pánovi poslancovi, spravodajcovi, že, samozrejme, keď niečo nie je v programovom vyhlásení vlády, to ešte neznamená, že sa tým nebudeme zaoberať.

    A toto je aj odpoveď pánovi poslancovi Galkovi, že samozrejme, keď ste vo vláde, máte iné možnosti a inú zodpovednosť pripravovať zákony a beriete na seba tú zodpovednosť, keď sa už niečoho dotknete, tak, aby ste riešili všetky veci, ktoré sú s tou problematikou spojené.

    A toto hovorím, že ono to nebude škodlivá vec, ale to bude fungovať až vtedy, keď bude absolútne slobodný výber správcu, keď veriteľský výbor bude môcť aj ten obyčajný, ten najjednoduchší veriteľ toho úpadcu bude mať aspoň nejaký reálny vplyv na to, že koho si vyberú za správcu, práve podľa jeho výsledkov. To nie je teraz ako pacient si vybere svojho lekára, lebo sú tam rôzne vplyvy, tam nevyberem si sám toho správcu, ale s ostatnými.

    A v tomto smere toto nie je zásadná zmena, a preto toto aj ostatné návrhy, ktoré sú z dielne opozície, považujem za čiastkové, ktoré neriešia tú prapodstatu, lebo hovorím, že problém s úpadcami nie je tento, či máme dostatok informácií o správcoch alebo nie, ale že ako si vybereme toho správcu.

  • V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán navrhovateľ. Chcem sa iba opýtať, budete vystupovať v rámci rozpravy alebo vystúpite v záverečnom slove?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • So záverečným slovom vystupuje pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len krátko.

    Pán Gál, mne to tak pripadá, ako keby ste boli bývali v 2011. povedali, že nie ste za to, aby všetky zmluvy boli na internete, lebo dôležité je, aby sa nekradlo. To treba, treba políciu dobrú, prokuratúru, súdnictvo, nie tam zverejňovať nejaké zmluvy. No ale práve to zverejnenie zmlúv viedlo k obrovskému tlaku na to, aby sa zlepšila prokuratúra, súdnictvo a polícia.

    A zverejnenie výkonnosti, výkonnosti, resp. nevýkonnosti tých správcov? Viete, prečo s týmto prichádzame? Lebo v porovnaní Slovenska a iných krajín, ktoré urobila Svetová banka, ktorá robí pravidelne, vychádzame z hľadiska efektívnosti správcov konkurzu a reštrukturalizácie ako najhorší na svete, alebo jedni z najhorších na svete. Preto sme to urobili. Toto je ten tlak, ktorý sa vytvára. No a kľúčové, čo chcem povedať, je, že pokiaľ sa zverejňuje aj v tejto oblasti, tak sa vytvorí tlak na tie kroky, ktoré ste menovali. Inak ten tlak verejnosti nebude a s tým systémom sa nepohne.

    Vy poviete, že vy s tým pohnete, ale zasa my vidíme, že roky sa s mnohými vecami nepohlo, až keď prišla transparentnosť, tak zrazu sa tlačí. Preto je tá transparentnosť dôležitá aj v tomto bode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 53, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 52.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady skupina poslancov Národnej rady, ktorá ma poverila tým, aby som tento návrh uviedol.

    A v tomto svojom úvodnom slove poviem len jedinú ďalšiu vetu: Cieľom predloženého návrhu je zdobrovoľnenie sociálneho fondu.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my za stručné uvedenie návrhu zákona.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 53. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 52 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujeme pekne pani spravodajkyni.

    Ešte predtým, ako otvorím rozpravu, mi pripadla jedna milá povinnosť, aby som na balkóne pozdravila žiakov zo Základnej školy v Kluknave, dúfam, že som nič nepokazila. Poprosím panie poslankyne, pánov poslancov (potlesk), aby netelefonovali, nevyrušovali, aby sme išli žiakom zo základnej školy príkladom. Vitajte!

    A teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale hlási sa ako prvý pán predkladateľ.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Po tom stručnom úvodnom slove teda dovoľte, aby som obšírnejšie popísal zmysel tohto návrhu. Ešte raz opakujem, zmyslom tohto návrhu je zdobrovoľniť dnes povinný sociálny fond. Pripomeniem teda, že súčasný stav podľa zákona o sociálnom fonde je taký, že zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, 0,6 až 1 % z objemu mzdových prostriedkov vyplatených zamestnancom musí ísť teda naviac do sociálneho fondu a tento sociálny fond sa potom musí použiť stanoveným spôsobom. Musí, musí, musí.

    Treba si uvedomiť, ako tento zákon v roku ´94 vlastne vznikol. Prečo ho tu vlastne máme? Ono sa nám tak niekedy aj zabúda, keby som to mal hodnotiť trošku z inej strany, prepáčte, že preskočím na opačnú stranu ako keby. Množstvo zákonov sa tu novelizuje hádam každého pol roka. Zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce a neviem aké ďalšie, ale tento zákon, tento zákon o sociálnom fonde, na ten sa tak normálne zabúda. Ten tak v tichučku tu je a ako nie sú tu ani žiadne novely. To je svojím spôsobom tiež zaujímavé.

    Ale čo je dôležité, tento zákon vlastne vznikol ako potomok bývalého fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, ktorý tie staršie ročníky, medzi ktoré sa teda radím aj ja, si asi ešte pamätajú, že za toho ťažkého socializmu, keď bolo potrebné riadiť úplne všetko, úplne všetko, čiže bolo potrebné aj riadiť, ako máte tráviť voľný čas, ako máte chodiť na dovolenky, ako máte chodiť za kultúrou, skrátka všemocný vládca boľševik vedel najlepšie, ako to má všetko fungovať, takže bol tu fond kultúrnych, spoločenských potrieb, ktoré podniky museli tvoriť a z neho sa teda poskytovali rekreačné poukazy, chodilo sa do divadla a pod., tak niekoho napadlo, keď sme boli už teda v tom ťažkom kapitalizme v roku 1994, tak teda zrušme to a urobme moderný zákon o sociálnom fonde, v tom čase.

    No tak teda máme odvtedy zákon o sociálnom fonde, ktorý nariaďuje zamestnávateľom tvoriť povinne sociálny fond a povinne ho nejakým spôsobom používať v prospech zamestnancov. No je to absurdné, pretože toto všetko je vecou dohody medzi zamestnávateľom, teda malo by byť vecou dohody medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Slušný zamestnávateľ aj bez toho, že mu nejaký zákon o sociálnom fonde niečo nariaďuje, samozrejme, má svoju sociálnu politiku takú, aká vyhovuje zamestnancom kvôli tomu, že pracujú v takom prostredí, v akom pracujú, žijú v regióne, v akom žijú, majú možnosti také, aké majú, a, samozrejme, aj ten zamestnávateľ má nejaké finančné prostriedky, má alebo nemá. Ak zdobrovoľníme sociálny fond a na úkor toho vzrastú zamestnancom mzdy o to jedno percento, tak nič lepšie nemôžeme urobiť, pretože tým pádom vlastne zamestnancom zdvihneme platy a ten vyšší plat nech použijú, nech sa páči, ako oni uznajú za vhodné, či na rekreáciu, alebo na lepšie stravovanie, alebo na návštevu kultúrnych, športových predstavení alebo fitneska, to, prosím pekne, nechajme na ich rozhodnutí.

    Jeden z paradoxov tohto zákona, ak si ho teda pozornejšie pozriete, je napr. ten, že tvorba a čerpanie sociálneho fondu je vlastne naviazané na štatút zamestnanca. Čiže ak je niekto zamestnancom; pozor, podľa Zákonníka práce, to znamená, má pracovnú zmluvu; tak z tej akejsi jeho mzdy sa to tvorí a on je ten, kto vlastne potom má niečo čerpať. No poprosím, my tu máme aj dohodárov, my tu máme ďalších ľudí, ktorí plnia rôzne úlohy vo firmách a nemusia byť práve zamestnancami s pracovnou zmluvou. Čiže keď tu už má byť nejaký super mega dokonalý systém, ktorým štát nariaďuje, ako sa majú ľudia správať, tak potom sa pýtam, prečo sa to myslí len na zamestnancov v pracovnom pomere. Ak si niekto myslí, že zákon o sociálnom fonde tu má zostať, že to má byť povinné, tak poprosím dotyčného, aby obratom navrhol, aby sa ten sociálny fond týkal aj na dohodárov, aj na konateľov napríklad a členov dozorných rád.

    Mimochodom, nedávno tu bola iniciatíva, ktorá bola úspešná, teda nedávno, v minulom volebnom období, kedy aj starostovia dostali možnosť čerpania zo sociálneho fondu, takže; a takýchto výhod, takže sa teda rozhodnime, že ako to teda má s tým sociálnym fondom byť.

    My si myslíme, ešte raz to hovorím a končím svoje vystúpenie, že niečo ako sociálny fond má byť dobrovoľné, tak ako dobrovoľne sa ja rozhodnem, či idem dnes večer na kultúru, na šport alebo za svojou rodinou, tak nech aj ten zamestnávateľ so svojimi zamestnancami sa dobrovoľne rozhodnú, akým spôsobom budú robiť mzdovú a sociálnu politiku v tej firme, v ktorej žijú, pracujú, v ktorej podnikajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi za jeho vystúpenie. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať vo faktických poznámkach traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem len možno doplniť to, čo kolega Jozef Mihál hovoril, ani tento návrh zákona nie je veľká systémová vec, s ktorou opozícia prichádza, a tiež to nie je vec, ktorá rieši najpálčivejšie problémy, ktoré v spoločnosti máme, ale je to vec, ktorá pomôže takýmto drobným, malým opatrením riešiť jednu čiastkovú vec bez toho, aby sa narušili iné veci. A tak ako Jozef povedal, jednoducho nechajme na ľuďoch, akým spôsobom svoje vlastné peniaze použijú. Nenúťme ich aj cez takýto inštitút sociálneho fondu využívať služby konkrétnych zariadení, využívať konkrétne aktivity, chodiť do konkrétnych zariadení a podobne. Naozaj, nechajme túto vec na rozhodnutí ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Veľmi dobrá prezentácia, pripájam sa k tomu názoru, že sú pre nás takéto zákony extrémne dôležité, aj gastrolístky, aj zrušenie gastrolístkov je pre nás extrémne dôležité, lebo to sú symboly víťazstva lobistov za zatvorenými dverami nad občanom. Toto je pre nás kľúčové.

    A ešte chcem pridať jednu drobnejšiu vec. Takisto ako pri gastrolístkoch ide o to, že tu je obmedzená možnosť obyčajného človeka rozhodnúť sa, čo so svojimi peniazmi urobí, a ide aj o to, že sú tam transakčné náklady stratené. To znamená u gastrolístkov nejaké firmy za manipuláciu s tými lístkami si zoberú peniaze, čo by sa nestalo, keby ľudia dostali priamo tie peniaze. A tuto pri FKSP je skupina ľudí, ktorá narába s tými peniazmi a tí, môžete hovoriť, že to robia zadarmo, ale narábajú s tými peniazmi a myslím si, že im niečo z nich zostane. Tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Zas musím povedať, že som v konflikte záujmov, alebo že som zamestnávateľ, že sa ma to dotýka.

    Druhá vec, pán poslanec, fakt si myslíte, že toto je najpálčivejším, pani poslankyňa Kiššová už to zaznamenala, najpálčivejším problémom podnikateľov - sociálny fond?

    Druhá otázka, že viete, čo je najcennejšie na dobre fungujúcej spoločnosti, ktorá podniká? Ľudia, ten humánny substrát. Firmy vynakladajú, tie ktoré chcú prosperovať, vynakladajú nie malé prostriedky na teambuilding, na rôzne benefity pre zamestnancov. Ja som veľký pravičiar, kapitalista, keď sa dá tak povedať. Ale viem si predstaviť, že keď toto zrušíme, tak je iks podnikov, podnikateľov na Slovensku, ktorí nie sú schopní dať svojim zamestnancom aj to minimum. Čiže berem tento návrh ako taký dobrý pravičiarsky, ale toto nie je problém podnikateľov, ktorý im vyrieši to, že prečo sa im zle podniká na Slovensku, prečo majú obmedzenia nejaké, prečo majú administratívne záťaže. Ten podnikateľ, ktorý to myslí so svojím podnikom dobre, myslí dopredu, tak to využije, ten sociálny fond. Lebo to vrazí do svojich zamestnancov rôznymi benefitmi. Ten, ktorý len vykorisťuje a nemyslí na to, že jeho podnik stojí alebo leží na ľuďoch, tak tomu je, áno, fakt, tento sociálny fond zavadzia.

    Ale hovorím, že toto nie je taká pálčivá otázka, že áno alebo či nie, lebo toto je fakt len taký, zas taký lacný dvojvetový PR.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja si teda niečo nechám na záverečné slovo. Ale tu len tak politologicky.

    Tak, pán kolega Gál, ste pravičiar alebo ľavičiar? Pretože pravičiar by zastával takýto návrh, ktorým sa zjednoduší podnikateľské prostredie. Ľavičiar by použil presne takú rétoriku, akou ste vy obhajovali, že sociálny fond má zostať povinný. Veď toto by som čakal, keby tu sedel pán premiér Fico, tak takto by to asi komentoval, pán minister Richter by to takto komentoval, lebo sú tu nejaké darebácke firmy, ktoré sa o svojich zamestnancov nestarajú. Ja netvrdím, že všetky firmy a všetci podnikatelia pri zrušení povinného sociálneho fondu sa začnú zrazu sami od seba starať úžasným spôsobom o zamestnancov. Nepochybne sú tu aj takéto darebácke firmy, ako hovoríte, ale kvôli tomu aby sme všetkým nariaďovali takúto byrokraciu spojenú s nejakým sociálnym fondom, tak to teda nie! Ja ako pravičiar, a k tomu sa hlásim, som za zdobrovoľnenie sociálneho fondu. Vy ste ešte donedávna tiež boli pravičiar, aspoň tak som vás vnímal. No ale dnes používate ľavicovú rétoriku. Tak čo ste, ryba alebo rak?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Panáček, chcela by som vás poprosiť, nestačí, keď sa pri telefonovaní otočíte chrbtom, stále je to počuť. Ďakujem.

    Boli sme v písomnej časti rozpravy. Pán predkladateľ sa prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku. Otváram teraz ústnu časť rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Jeden pán poslanec, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem.

    Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, mali sme všetkých týchto návrhov zákona, ktorých je 40 a majú viesť ako komplex, a to by som chcel v prvom rade reagovať na pána poslanca Gála, ktorý vyzerá, že na dnešný deň dostal službu. A to je, to je možno rozkódovanie tej, ako to nazval pán Budaj, že sa rozjasní tajnička, čo chcel slovami vládni poslanci dostali isté odporúčania na to, ako majú pri schôdzi parlamentu postupovať, ja ju volám opozičnej schôdze parlamentu, a tieto slová povedal minister vnútra Kaliňák, takže asi sa nám rozjasňuje tajnička, že bude to vyzerať takto.

    Poznámky. My sme mali na klube mohutnú debatu o niektorých z týchto návrhov zákona. A možnože, tak ako navrhovateľ sa veľmi autenticky a dobre opýtal, z akého uhla pohľadu sa dívame na problém a mnohé problémy, ktoré budú pravdepodobne nasledovať v ďalších návrhoch zákona, ktoré majú a chcú viesť k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Totižto môžme zostať aj na tej pôde ľavicovosti a pravicovosti, ale skúsim to rozkódovať do úplne iného uhla pohľadu. A to je to, že ak sa tento balík ako celok prijme, tak vznikne viac pracovných miest.

    Sme v opozícii, nevieme predkladať mohutné systémové a neviem, ako to nazvať, to, čo štandardne v tom politickom diskurze sa používa, návrhy zákonov a tváriť sa, že ideme robiť absolútne a veľké, mohutné politiky vlády, ktorá na to má čas, prostriedky a definície v zmysle napĺňania volebného programu. Tu je 40 návrhov zákonov, ktoré treba brať, pán poslanec Gál, komplexne a jedna z nich je aj toto. Ak byrokraciu porazíme, podnikateľ bude vedieť vytvoriť viac pracovných miest, pomáhame každému a jednému človeku, ktorý je nezamestnaný.

    Často plénum parlamentu sa zaoberá dvomi skupinami ľudí, a to sú ako keby podnikatelia, môžme sa tváriť a nazvať to tými, ktorí sú pravicoví, alebo zamestnanci, môžme to nazvať skupinou, ktorí sú ľavicoví. Toto nefunguje, už to dlho nefunguje, pretože je tu aj tretia skupina, a tou by sme sa mali zaoberať ako obhajcovia verejného záujmu prioritne, a to sú tí nezamestnaní. Ak chceme reálne bojovať s nezamestnanosťou, ak chceme naozaj týmto ľuďom pomôcť, tak uvoľníme ruky podnikateľom, zlepší sa postavenie podnikateľov, vytvoria viac pracovných miest a z nezamestnaných začneme produkovať zamestnaných.

    Jeden z tých návrhov zákonov smeruje aj do sociálneho fondu. A ja si myslím, že ak sa budeme baviť o ďalších, to sú gastrolístky, ktoré som voľne zachytil, sú tam mnohé opatrenia, ktoré dávajú zmysel v balíku. Čiže berme balík 40 návrhov zákona za systémový, nerozoberajme to ad hoc a pre účely jednej faktickej poznámky sólo a potom pochopíme zmysel.

    Chcem ten zmysel povedať ešte raz, chce opozícia na základe týchto návrhov zákonov zmeniť podnikateľské prostredie v takej miere, na aký má mandát, ako sa pre 4. schôdzu parlamentu dalo pripraviť. Opozícia sa na ňu pripravila, vláda zlyhala. Ak by sme mali realizáciu programového vyhlásenia vlády pre sektor zlepšenia podnikateľského prostredia, rád sa o tých návrhoch budem rozprávať. Nemôžem sa o nich rozprávať, pretože na túto schôdzu vláda nepripravila jeden jediný legislatívny návrh. Opakujeme to mnohí, podľa mňa táto republika nemá toľko času, aby sme čakali na plnenie programového vyhlásenia vlády. Toto plénum je zákonodarné plénum, má od marca plniť svoje úlohy, sme na štvrtej schôdzi a podľa mňa je to hanba.

    Čiže ja tento návrh zákona v komplexe podporím, pretože vyhlasuje boj proti nezamestnanosti, ktorý vieme vybojovať iba vtedy, ak uvoľníme podnikateľom ruky a nebudeme sa tváriť podľa falošnej ľavicovosti, pretože aj každý jeden ľavičiar by mal dbať na to, že budeme mať menej nezamestnaných. Vláda totižto pracovné miesta nevytvára, má vytvárať podmienky pre tých, ktorí ich vytvárať vedia. A každý jeden a každá jedna normálna a kompetentná poslankyňa či poslanec vie, že pracovné miesta vytvárajú zamestnávatelia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • My ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Viskupič. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci.

    Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež by som chcela zdôrazniť ten balík 40 opatrení, pretože naozaj niektoré tie jednotlivé návrhy zákonov alebo teda návrhy na úpravy zákonov sa dajú vnímať ako drobnosti, ale práve o to ide v tých 40 bodoch, ktoré práve takýmito drobnosťami keby sa odstránili, tak by odstránili to, čo to podnikateľské prostredie šikanuje, byrokratizuje, čo prináša finančnú a byrokratickú záťaž. A práve týmito drobnosťami je to podnikateľské prostredie dlhodobo traumatizované a otravované.

    A ešte by som chcela reagovať na jednu vec, ktorú kolega Viskupič spomenul. Je pravdou, že vládna koalícia na túto schôdzu nepripravila takmer nič. A dôvod, ktorý bol pomenovaný, bol, že je to ešte skoro a ešte sa na to nestihli pripraviť. Tak vláda, ktorá má za sebou aparát všetkých ministerstiev, a nechcem ani vedieť to číslo tých úradníkov, ktorí mali priestor pripraviť sa na túto schôdzu a začať s týmito opatreniami, nepripravili nič a opozícia bez tohto aparátu vo vlastnej réžii s vlastnými silami pripravila balík 40 opatrení.

    A ešte chcem reagovať na jednu vec. Napríklad pán poslanec Procházka sľuboval svojim voličom, že prvých 100 dní vlády, keď sa dostane do vlády, prinesie návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia na odbúranie finančnej a administratívnej záťaže. Tak ak on toto chce stihnúť za prvých 100 dní, tak to aby sa teda veľmi, veľmi poponáhľal, a už v tomto momente neviem, či nie je jediná šanca, ako to stihnúť, podporiť tie naše. Pretože tie svoje už do 100 dní nestihne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Ja len na ozrejmenie, lebo už to viackrát padlo to slovo alebo tá výtka vláde, že nenavrhla žiaden legislatívny návrh na túto schôdzu. Ale keď sa pozriete do kalendára, že kedy bolo schválené programové vyhlásenie vlády, kedy bola vlastne vláda schválená Národnou radou a aké boli termíny, že dokedy bolo možné podať na túto schôdzu návrh zákonov, tak vám vyjde, že to vláda nemohla stihnúť. Čiže túto tému uzavrime. Lebo môžete demagogicky tvrdiť stále, že vláda nič; áno, a to je fakt, že tu z vlády nič nie je, žiadny materiál. Ale to sa nedalo stihnúť kvôli legislatívnym lehotám, ktoré sú dané zákonom.

    Druhá vec je, že by sme sa mali hanbiť za toto. Tak za to sa nedá hanbiť, lebo proste to je, to je vec, s ktorou nič nespravíme. Ale, pán poslanec, vy by ste sa mali hanbiť, že tu predkladáte viac desiatok návrhov zákonov, o ktorých tvrdíte, že aké sú dôležité pre Slovensko, ale ani o jednom z týchto návrhov ste s koalíciou, ktorú potrebujete na schválenie, aby to prešlo do druhého čítania, ani o jednom návrhu s výnimkou pána poslanca Dostála nerokovali.

    Čiže o čo vám ide? O čo vám ide? Ide o to, aby ste zlepšili podnikateľské prostredie na Slovensku, alebo aby ste napĺňali PR pre vaše strany? No samozrejme, to druhé, samozrejme, že to druhé. A vláda bude napĺňať programové vyhlásenie vlády, ako bude stíhať. Samozrejme, ste tu na to, aby ste nás v tomto kontrolovali, aby ste nám to vytýkali. Ale nemôžete nám vytýkať to, že aby sme, že nebudeme hlasovať za vaše návrhy, lebo to sú va...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Poďme teda rozkódovať, čo je tá demagógia, keď hovoríte, pán poslanec Gál, a teda vynechajme entitu vlády. Koho je tu viacej? Vy ste väčšina, preto máte vládu. Menšina predložila 40 návrhov zákonov. Čo ste robili vy? Normálne to rozkódujme teda, keďže teda vláda nestihla, čo robili vládni poslanci, je ich tu viac. Tých, ktorých je menej, priniesli sem návrhy zákonov, pretože majú záujem zmeniť podnikateľské prostredie. Bol to ich volebný program, volebný program chcú naplniť, dali si toľko práce, že do tohto pléna priniesli návrhy zákonov. Sú len z opozície. Čo robili vládni poslanci? V zmysle parlamentnej demokracie je vládnych poslancov viacej, čiže by tu mohlo byť viacej návrhov zákonov.

    Ak sa teda chceme baviť o demagógii a o tom, o čo nám ide; nevykrikujte po mne; tak je toto demagógia, pretože okrem toho, že vláda má legislatívnu iniciatívu, vy ste sa uchádzali o mandát mať legislatívnu iniciatívu ako poslanec Národnej rady. Nerobte demagógiu, pretože toto vám už nikto neuverí.

    A druhú vec, vás často trápi nejaký PR. Nie, nie je to PR, pretože čo robíme tu, je, že aj o váš hlas sa práve tu a teraz a na tejto diskusii uchádzame. Čiže pýtate sa, o čo nám teda ide? Pán poslanec Gál, ide nám o váš hlas, aby ste podporili 40 legislatívnych návrhov, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, a teda zlepšujú podmienky na to, aby vznikala na Slovensku práca. Netočme to účelovo a politicky tam, kde to vôbec nie je. To čo ste predviedli, je demagogické a politikárčenie. Predložte návrhy zákonov a bavme sa o nich.

  • Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v rámci záverečného slova. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som rád poprosil opozičné kolegynky a kolegov, konkrétne Janku, ale hlavne Jofa Viskupiča, zmiernite to, prosím vás. Ako trošku brzdite, veď, trošku s úsmevom, no. Berte do úvahy to, že vláda má vážnejšie povinnosti, ako predkladať nejaké dobré zákony pre zlepšenie podnikateľského prostredia a zamestnanosti. Tie úlohy, ktoré plní, viete, to sú iné veci, jednoducho, no hej. Uznajte, že tam jednoducho nie je priestor na to, aby sa zaoberali teraz nejakým zlepšovaním podnikateľského prostredia. Tam sú vážnejšie priority. Takže to je moja obhajoba pozície, ktorú tu z tohto pohľadu zaujal kolega Gál ako člen vládnej koalície.

    No a druhá vec je, ja by som teda rád trošku upozornil, robíme si PR teda, tak robme si ho, dobre? Takže chcel by som upozorniť voličov – či voličov SaS-ky, alebo nevoličov SaS-ky, voličov iných politických strán –, no všimnite si, ak sa teda pred voľbami hovorilo o kvalite programov a program SaS bol hodnotený ako veľmi dobre, tak to, čo tu je teraz, to jednoducho nie je nič iné ako to, že ten program, ktorý sme napísali, ktorý bol tak pripravený, že mohol ísť do parlamentu okamžite na prvú regulérnu schôdzu, no tak tu jednoducho je. Veď my sme ten program pred voľbami nepísali len preto, lebo je to povinná jazda, lebo sa to musí.

    No kolegyne, kolegovia zo SMER-u, tí nenapísali vôbec nič, lebo oni si povedali, že to sa nemusí. Stačí, tam treba rozdávať karafiáty na stretnutiach s dôchodkyňami, aby som teda tie dôchodkyne neurazil, ale prepáčte, a písať nejaký program, že čo budeme robiť, to bolo zbytočné.

    My sme si tú prácu dali. My sme tie návrhy pripravili tak, že nebol žiadny problém, žiadnych ani 100 dní, ani neviem koľko na to. Čakali sme len na to, kedy príde prvá normálna schôdza, kde sa návrhy dajú dávať, a teda sú tu. Nerobíme nič iné ako to, čo sme robili v predvolebnej kampani a pokračujeme tu.

    Je jasné, že teraz debatovať s vládnymi poslancami, podporte naše návrhy. No, už len z takej akejsi žiarlivosti by som to – byť vládnym poslancom, samozrejme – asi neurobil, lebo, aha, akí sú oni šikovní, my sme akí ťarbaví, my to nedokážeme. Ale dobre. Ja pána Gála chytám za slovo. Tak ja som za ním teda nebol rokovať so žiadosťou o podporu tohto zákona, tejto novely zákona o sociálnom fonde. No nebol. Ale pôjdem za ním, keď budem predkladať na nejakú ďalšiu schôdzu nejaké ďalšie zákony, a som zvedavý, čo mi potom povie, keď skutočne pôjdem v kuloároch za ním. Lebo my sme teraz za ním prišli tu v pléne. Veď my sme prišli za vami, vládni poslanci, veď tu sme. Aj vy tu dokonca sedíte a počúvate tieto návrhy.

  • Čiže je správne prísť niekde v kuloároch, niekde v kabinetoch za poslancom, za ministrom a podporte nám to? Alebo je správnejšie diskutovať verejne v pléne Národnej rady na záznam a pred očami voličov a verejnosti a médií? Ja si myslím, že správne je diskutovať tu. No veď ukážte v tej diskusii, ja som ešte, moment, ja som ešte nepočul ani od pána Gála, ani od nikoho ďalšieho z vás a mohli ste sa kedykoľvek prihlásiť, nejakú vecnú, poriadnu vecnú pripomienku, prečo by to nemalo byť zdobrovoľnené, ten sociálny fond. Ako by to mohlo byť inak. Veď ak aj to nemáte vy pripravené, tak predsa ste, netvrdím, že možno majstri sveta, ale majstri Slovenska určite, veď ste vyhrali voľby. Tak sa ukážte, akí ste! Diskutujte, dajte vaše návrhy! Improvizujte! Ukážte, že to dokážete! A ste ticho. Takže je mi jasné, že presadiť týchto 40 zákonov bude ťažké.

    Ale ešte upozorňujem na jeden rozmer. Pán Gál hovorí, no prišli ste sem s takýmito drobnosťami. Pán Gál, my sem prídeme aj s väčšími vecami. My sem prídeme s návrhmi na zrušenie daňových licencií, na zmenu odpisovej politiky, zásadné zmeny v daňovej politike, sociálnych, zdravotných odvodoch. My to sem prinesieme. Lenže povedali sme pred touto schôdzou, nechceme sem nosiť návrhy, ktoré by mohli byť spochybniteľné zo strany vládnej koalície, že teda má to negatívne dopady na rozpočet. My tie návrhy prinesieme a prinesieme ich odôvodnené aj v tej rovine, ako ten prípadný výpadok v štátnom rozpočte dokážeme nahradiť, aby to bolo komplexné, aby to malo skutočne hlavu a pätu. A prinesieme ich vtedy, keď sa tu o štátnom rozpočte na jeseň rokovať bude. Keď to bude v tom správnom čase. Teraz je tu 40 opatrení, ktoré skutočne nemajú dopady na štátny rozpočet. Ak, tak nepriame, a ak, tak pozitívne, pretože zlepšenie podnikateľského prostredia, naštartovanie vyššej zamestnanosti znamená pre štátnu kasu väčšie príjmy z vybraných daní, odvodov. A naopak, ušetrené na sociálnych dávkach, dávkach v nezamestnanosti, veď to je predsa jasné.

    Ale ešte raz k meritu veci. Ak pán Gál kritizuje tieto návrhy, že to sú také drobnosti a že to nestojí za reč, tak pardon, to si teda skutočne vyprosujem. Keď teda prinesieme zásadné veci typu daňové licencie, odpisy a neviem čo ďalšie, potom bude hovoriť čo? Potom bude hlasovať za, lebo toto sú tie veľké veci? Áno, SaS, na toto som čakal. Toto vám naozaj podporím. Tie drobnosti nie, s tým niekam choďte. To sú čiste hlúpe, hlúpe argumenty, len aby sa tu niečo povedalo.

    Pardon, pán poslanec Gál, aby ste nebrali osobne, pretože viem, že to nie sú vaše osobné argumenty, ale to ste vygenerovali na tej koaličnej rade. Čiže je to názor koho, no koho asi, kto má to hlavné slovo v koalícii? Prepáčte, ale Robert Fico a tí jeho najbližší. Takže to je jeho názor a nás takýto názor jednoducho uráža, pretože tu ide skutočne o zlepšenie podnikateľského prostredia zmenami, ktoré nemôžu nikoho uraziť, nikoho sa dotknúť, na štátny rozpočet majú nepriamo pozitívny dopad, zlepšia zamestnanosť, keď to vezmete z vašej strany, zlepšia zamestnanosť, o ničom inom to nie je. A ak to dehonestujete, lebo to sú také drobnosti, tak potom čo, ktorý návrh je dobrý? Ktorý má 80 strán alebo ten, ktorý je o jednej vete? Veď o tom to predsa nie je. Tá kvalita legislatívy nie je o tom, či je zákon mohutný alebo jednoriadkový. Prepáčte, ale takto sa politika jednoducho nerobí. Zosmiešňujete sami seba.

    Takže, toto je, sme stále v úvode celej tej diskusie k tým ďalším návrhom. Ja verím, že si trošku vstúpite do svedomia, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, a ak teda do tejto diskusie ste ochotní aspoň vstúpiť, tak vás poprosím o slušné, seriózne argumenty. Nech sa bavíme ako ľudia, nech sa bavíme ako poslanci, na ktorých sa pozerajú nielen tie deti z Kluknavy, ale voliči, ktorí nás, vás volili. Buďme dôstojní a robme to, prečo sme sem prišli, aby sme zlepšovali život na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať pani spravodajkyne, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte v tlači pod číslom 54, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 53.

    Dávam slovo poslankyni pani Jane Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, v mene všetkých predkladateľov predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

    Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušenie pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení v prvej a druhej rizikovej kategórii. Zároveň upozorňujem, že vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení do tretej a štvrtej rizikovej kategórie, ostáva táto povinnosť nezmenená.

    Súčasná úprava zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z tohto, z tejto pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, niektoré spoločnosti. Uhrádzať ju ale musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná povinnosť, ktorá im nič neprináša, len im odčerpáva zdroje, je pre nich okrem finančnej aj administratívnou záťažou a je to nedôvodné.

    Podľa názoru nášho aj podľa právnych analýz dnes už aj bez existencie povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu je učinením zadosť požiadavkám Smernice Rady č. 89/391 EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Tieto povinnosti sú obsiahnuté v čl. 7 až 14 tejto smernice a pokiaľ by to niekoho zaujímalo, tak v dôvodovej správe je aj podrobne špecifikované, o akých povinnostiach sa v tejto smernici hovorí. Tieto požiadavky, resp. nároky, ktoré sú tu uvedené, sú už v našej legislatíve v dostatočnom rozsahu naplnené samotným zákonom č. 124/2006, čiže to je ten zákon o BOZP, ako aj zákonom č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý už dnes priznáva aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby každému jednému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Čiže v týchto dvoch zákonoch sú definované povinnosti, pre ktoré je pracovná zdravotná služba už len akousi zbytočnou duplicitou, ktorá ale ide na vrub podnikateľov, ktorí ju musia zaplatiť.

    Zároveň okrem zrušenia povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu rizikovú tento návrh zákona rieši aj vypustenie prílohy č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Európska legislatíva, teda táto smernica žiadny minimálny časový rozsah nevyžaduje. A stanovovať minimálny časový rozsah u zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani v iných zdravotníckych výkonoch, resp. medicínskych výkonoch. A my nevidíme žiadny dôvod na to, aby práve v prípade pracovnej zdravotnej služby zákon toto určoval.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ministerstvo financií uvádza, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, to je zjavne z dôvodu, že aj štátni zamestnanci a zamestnanci vo verejnej sfére sú takisto obsiahnutí v týchto povinnostiach, čiže aj tam by tá povinnosť bola zrušená. A tento návrh zákona, resp. tento zákon nebude mať zároveň vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.

    Ďakujem pekne za slovo a hlásim sa rovno aj do rozpravy. Ďakujem.

  • Samozrejme, ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz poprosím o slovo spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 54. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 53 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Ale aj v rámci rokovacieho poriadku sa o slovo prihlásila pani navrhovateľka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, pracovná zdravotná služba je učebnicový príklad toho, ako zbytočne a mimoriadne zaťažuje štát podnikateľskú sféru. Ako som povedala, nejde len o finančnú, ale aj administratívnu záťaž. Je to zároveň ukážka aj toho, ako štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov, pričom tieto služby tomu samotnému podnikateľovi nič neprinášajú. Neprinášajú mu žiadnu pridanú hodnotu, nepotrebujú ich, akurát ich musia zaplatiť. A firmy na druhej strane, ktoré tieto služby poskytujú, majú tieto vynútené služby, majú, samozrejme, štátom garantovaný biznis a toto je zrejme kameň úrazu, pre ktorý sa do nášho legislatívneho poriadku dostali. Veď asi nemusíme nikoho presviedčať o tom, že nie je nič lepšie, ako mať štátom garantovaný biznis.

    My sme v SaS zmapovali takéto povinnosti, ktoré sú kladené na podnikateľov a ktoré ich zbytočne zaťažujú či už administratívou, alebo finančne. My sme ich spracovali a spísali do nášho predvolebného programu Agendy 2020, čo bol náš ekonomický reformný program. Chodili sme s touto Agendou 2020 po celom Slovensku a sľubovali sme občanom a podnikateľom, že sa budeme snažiť a spravíme všetko preto, aby sa nám podarilo tieto návrhy zákonov zaviesť do praxe, aby sa nám podarilo zrušiť mnohé povinnosti, ktoré sú na nich kladené, a tak to aj činíme. Sme totiž presvedčení, že práve takéto služby, práve takéto povinnosti, ktorými sú podnikatelia zaťažení, ich blokujú v tom, že nemajú potom dostatok priestoru na to, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie, aby možno mohli vytvárať pracovné miesta, aby mohli zvyšovať mzdy, aby možno mohli dávať nejaké prostriedky na odmeny, aby mohli investovať do modernizácie technológie a podobne. Pretože stále len riešia to, čo im štát ukladá, či už je to byrokracia, alebo sú to rôzne povinnosti, aj drobné povinnosti, ktoré sú potom spojené s kadejakými pokutami. Jednoducho jeden podnikateľ aby sa stále len staral o to, čo voči štátu musí spraviť, miesto toho, aby sa venoval tomu, aby vytváral hodnoty pre tento štát a mohol z nich platiť dane.

    Aj napriek tomu, že sme v opozícii, rozhodli sme sa tieto návrhy zákonov predkladať. V tomto prvom kole týchto 40 návrhov opatrení sú také, ktoré štát nič nestoja, a na to sme si dali veľký pozor, aby sme aj v tomto pristupovali zodpovedne, aby sme predkladali také návrhy zákonov, ktoré nenabúravajú verejné financie a zároveň ktoré sa dajú veľmi rýchlo aplikovať, ktoré sa dajú veľmi jednoducho schváliť a bez toho, aby niekomu uškodili, tak aby sa dali zrealizovať. No niekomu zrejme uškodia, a to sú tie firmy, ktoré tento štátom garantovaný biznis dnes majú a celkom slušne z neho profitujú. Ale tých dám nateraz naozaj bokom.

    Konkrétne v prípade pracovnej zdravotnej služby sa celkom tešíme, že toto sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, ktoré napriek tomu, že je veľmi vágne a všeobecné a všeobjímajúce a samé guľaté vety, tak predsa len obsahuje nejakých zopár jednotiek konkrétností a toto je jedna konkrétnosť z nich. A preto máme aj veľkú nádej, že zrovna toto opatrenie, tento návrh zákona má šancu na úspech a že aj vládna koalícia sa k tomuto návrhu pridá. Jediné, čo je otázne a čo v nás vyvoláva otázku, je, že prečo chce vláda zrušiť túto pracovnú zdravotnú službu až v roku 2020. Tak keď sa už raz zhodli na tom, že je to zaťažujúca vec, je to zbytočná vec, neukladá nám to európska legislatíva, prečo na toto čakať do 2020, keď to môžeme spraviť ihneď a môžeme ihneď odbremeniť podnikateľskú sféru od tohto zbytočného nákladu? Samotné ministerstvo financií dokonca uvádza pozitívny vplyv na verejné financie. Čiže ešte aj tuto nejaké čaro neočakávaného.

    Vrátim sa, dámy a páni, k samotnému návrhu. Jeho cieľom je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov zaradených v prvej a druhej rizikovej kategórii. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie, čiže ľudia, ktorí v svojej práci prichádzajú do kontaktu s hlukom, s chemikáliami, s otrasmi a s podobnými rizikovými faktormi, tak tam navrhujeme pracovnú zdravotnú službu zachovať. Sme presvedčení, že tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom, a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej, ako aj administratívnej záťaže.

    Pre pripomenutie, v roku 2011 sa nám podarilo pracovnú zdravotnú službu pre kategóriu jedna a dva zrušiť, no vláda SMER-u ju v roku 2014 zaviedla znovu. Poskytovatelia týchto služieb zrejme veľmi silno kričali, dokonca sa sťažovali v Bruseli na vládu Slovenskej republiky, aby veľmi rýchlo túto povinnosť zaviedla naspäť, pretože straty boli zrejme veľmi veľké. A aby im vláda vyšla v ústrety, zaviedli túto povinnosť v ďaleko väčšom rozsahu, ako bola zavedená pred jej zrušením. Zaviedli ju plošne pre všetkých zamestnávateľov aj pre jednoosobové eseročky, pre živnostníkov, pre samostatne zárobkovo činné osoby, čiže živnostníkov, pre slobodné povolania, pre samostatne hospodáriacich roľníkov. No cakum prásk pre každého jedného bez ohľadu na to, v akej rizikovej kategórii daní pracovníci svoju prácu vykonávajú.

    A dovolím si teda povedať, že prvá a druhá kategória riziková je zadefinovaná, sú, teda tieto kategórie sú zadefinované ako práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. My o takýchto kategóriách hovoríme, kde už z povahy veci jednoducho to riziko poškodenia zdravia nie je alebo je len veľmi minimálne. A takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby teda považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom.

    Oficiálne dôvody, pre ktoré vláda SMER-u pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, a to je u nás okolo 2,3 milióna ľudí, bolo vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám európskej legislatívy. A ja vás teraz nebudem zaťažovať detailami, lebo mám na to celú jednu právnu analýzu. Koho by to zaujímalo, je k dispozícii, môžeme si o tom aj podebatovať a môžem to dať k nahliadnutiu. A nebudem vás tým zaťažovať práve preto, pretože sa vo mne vynára nádej, že už tento argument vláda nikdy nepoužije, pretože ak sami uviedli tento bod ako zrušenie pracovnej zdravotnej služby aj do programového vyhlásenia vlády, tak zrejme už od týchto argumentov upustili. Povinnosti totižto, ktoré nám európska legislatíva kladie, ktoré nám táto smernica ukladá, ktorú som už pri predstavení návrhu zákona spomenula, sú už obsiahnuté v zákone o BOZP a v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému jednému poistencovi nárok na preventívnu zdravotnú prehliadku. A preto pracovná zdravotná služba už je len akousi ďalšou nadstavbou a duplicitou, ktorú sme povinní vykonávať.

    Ako som už uviedla aj pri predstavení a uvedení zákona, tak okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby zároveň navrhujeme vypustiť z tohto zákona minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Jednak smernica žiadnu takúto povinnosť neuvádza, že by bolo potrebné stanovovať nejaký minimálny časový rozsah, a jednak stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych postupoch. Tak ako žiadny iný zákon ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu pre trvanie napríklad operácie, transplantácie alebo štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky, tak nevidíme logiku ani v tom, aby zrovna v tomto prípade takéto niečo zadefinované bolo.

    Zhrniem teda veľmi stručne dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli opakovane tento návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby dať, a to je: Je to teda nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou úpravou tohto a jednoducho je to zaťažujúce ako finančne, tak aj administratívne. Požiadavky kladené touto smernicou už spĺňame. Táto povinnosť je duplicitná.

    Tretí dôvod. Je to neprimerané zaťaženie, neprimerané opatrenie. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania už od roku 1995, kedy žiadna pracovná zdravotná služba zavedená nebola. Napriek tomu od tohto roku klesá počet chorôb z povolania. A vonkoncom to nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia.

    Obhajcovia zavedenej pracovnej služby veľmi radi používajú ako argument také zdôvodnenie, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia, ktorí sú zaradení v druhej kategórii rizikovej. Zabudli ale povedať, že z akého počtu. 66 %, to keď sa tak ako vytrhnete z kontextu, povie, tak to vyzerá, že to je že veľmi veľa, však to je viac ako polovica, veď to je strašne veľké číslo. No ale, dámy a páni, pracovnou zdravotnou službou je dneska zaťažených 2,3 milióna ľudí. A počet chorôb z povolania je ročne okolo 300 a konkrétne v roku 2015 to bolo 328. Čiže my zaťažujeme 2,3 milióna ľudí, pretože tu máme výskyt 328 chorôb z povolania. To je číslo, ktoré je, že 0,01426 percenta. Toto naozaj nie je primerané. Toto opatrenie nie je vo vzťahu k riziku ani náhodou primerané. Toto sú naozaj čísla, ktoré sú štatistickou odchýlkou a nie dôvod takto zaťažiť podnikateľské prostredie.

    Piatym dôvodom je, a nie je to v poslednom rade, ale v neposlednom rade, mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, ju poskytujú vysoko formálne. Firmám klopú na dvere spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky. A stoja naozaj nemalé prostriedky, ja som si to sama zažila, kedy skutočne firmy pracujú v homologizovaných, skolaudovaných priestoroch, ktoré spĺňajú požiadavky na hygienu, na bezpečnosť, ochranu zdravia pri práci a podobne, musia spĺňať iks požiadaviek a potom tam príde človiečik s kufríkom a povie, že v kancelárii vybavíte pečiatku za nemalé prostriedky. A verte mi, že ak by podnikateľovi takáto služba niečo mala priniesť, tak ten podnikateľ si set sakra rozmyslí, či bude vyžadovať kvalitu poskytovaných týchto služieb alebo nebude. A dnes ani tí podnikatelia nevyžadujú tú kvalitu, pretože to nepotrebujú, pretože im to nič neprináša. Toľko možno k zhrnutiu.

    Na záver ešte by som povedala len zopár slov možno, ktoré sú reakciou na podnety, ktoré tu boli z tej predchádzajúcej diskusie.

    Ak vládnej koalícii prekážajú drobné opatrenia, tak chcem veriť, že tento argument v tomto konkrétnom prípade až tak neplatí, pretože toto nie je až také drobné opatrenie. Je to opatrenie, ktoré má veľké dopady, pozitívne dopady, dokonca vyskytuje sa v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že verím, že sa filozoficky zhodneme na tom, že takéto opatrenie je tu potrebné.

    Dokonca strana SIEŤ sa pred voľbami vyjadrovala, že prvých 100 dní vlády zavedie konkrétne opatrenia na zníženie finančnej a byrokratickej záťaže a pracovná zdravotná služba bola jednou z tých, ktoré explicitne vymenovali. To znamená, že prvých 100 dní vlády chceli odstrániť z našich povinností pre podnikateľské prostredie pracovnú zdravotnú službu, a ja verím, že tomu tak bude, ja verím tomu, že tá SIEŤ jednoducho tak ako zradila po voľbách a urobila krok na zostavenie vlády, ktorý vopred dementovala, že urobí, tak verím, že aspoň v programovej oblasti sa za tie svoje body programu postavia a že aspoň nebudú natoľko zbabelí a budú sa tváriť, že to už dneska neplatí a spravila sa jedna veľká čiara. Aby tú veľkú čiaru potom nespravil niekto iný.

    Chcem ešte na záver možno povedať, že toto opatrenie nie je len pre podnikateľov, nie je len na odľahčenie podnikateľského prostredia. Pracovnú zdravotnú službu musia mať zavedenú aj štátne inštitúcie, aj školy, aj súdy, aj univerzity, aj detské domovy. Prosím vás, povedzte mi, či taký detský domov by napríklad v Michalovciach za 1 300 euro, za ktoré platí pracovnú zdravotnú službu, nemohol kúpiť niečo ďaleko užitočnejšie. Alebo detský domov v Nitre, 2 470 euro ich stojí pracovná zdravotná služba, naozaj si myslíte, že by ich nevedeli ďaleko efektívnejšie použiť, tieto peniaze? Alebo okresný súd, 24-tisíc na dva roky, 24-tisíc, a mnohé ďalšie. Opäť, kto by sa chcel pozrieť, ktoré všetky inštitúcie aké peniaze za to platia, je to tu k dispozícii.

    Chcem na záver ctené plénum poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a chcem poprosiť aj poslancov, ktorí tu v minulom volebnom období boli a hlasovali za takýto návrh zákona a prihlásili sa k tomu a považovali ho za dobrý, aby sa zachovali konzistentne. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami tri poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ďakujem aj vám, pani poslankyňa. Presne o tom som chcela vo svojej faktickej poznámke, sa prihovoriť k tomu, čo ste hovorili na konci svojej rozpravy. To je to, že v našej krajine sa totižto stal z podnikateľa, v úvodzovkách, nepriateľ. Takže vždy, keď poviete, že podnikateľské prostredie a podnikateľ, tak sa zježia niekomu vlasy. A presne to som chcela hovoriť, že skutočne zdravotná pracovná služba zaťažuje úplne všetkých, že to treba spomenúť, zariadenia sociálnych služieb, detské domovy, všetky tieto inštitúcie, organizácie, ktoré robia verejne prospešnú činnosť, verejné služby, služby vo verejnom záujme, a je to presne o týchto číslach, o ktorých ste hovorili. Ďakujem vám za to.

    A ja som presvedčená, že nebudú poslanci vládnej koalície čakať do roku 2020, ale že už dnes urobia všetko preto, aby naozaj tá legislatíva nebola len v prospech týchto firiem, pretože v žiadnom prípade tento návrh neohrozuje zamestnanca, absolútne neohrozuje jeho zdravie. Takže je to zaťažujúce, vynáša to finančné prostriedky iba tým, ktorí sa snažia naozaj vytvárať pracovné miesta a zamestnávať ľudí.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo.

    Tak ja tiež pracujem 17 rokov na charite a naozaj chcem povedať k tomu, že nejde o odľahčenie len možno podnikateľov, na ktorých často SaS naráža. Ja chcem povedať, že ľudia na charite pracujú za minimálne mzdy so srdcom a s vierou, že je to ich poslanie. A naozaj práve tieto výdavky nám spôsobujú trošku tých, trošku iných, spôsobujú to, že nemôžme tým ľuďom pridať. Takže ja naozaj chcem povedať nielen za podnikateľský sektor, ale aj za charity ako také, že je to pre nás zaťažujúce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcela, nakoľko pani poslankyňa párkrát zopakovala, že sa tu jedná o duplicitu, tak chcem len upresniť rozsah výkonov pracovnej zdravotnej služby a rozsah výkonov preventívnych prehliadok, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Nie je to duplicita, to sú, v niektorých prípadoch sú to výkony rovnaké, ale nie sú to úplne rovnaké výkony a nie je to duplicita v tých výkonoch. Takže toto by som chcela upresniť pri tých argumentoch, nie je to to isté, nie je to duplicita.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kiššová, môžte reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa pekne poďakovať kolegyniam, pani poslankyni Verešovej a Gaborčákovej. A v tejto súvislosti, čo ste vy hovorili, mňa napadol zas iný príklad, pretože pokiaľ nám nejaká legislatíva ukladá povinnosť zabezpečiť nejaké primerané opatrenia na prevenciu, tak či by za tie peniaze, keby ten zamestnávateľ alebo na charite alebo v detskom domove za tie peniaze kúpili napríklad že jablká tým zamestnancom, či by náhodou preventívne pre nich nespravili, pre ich zdravie, ďaleko viac ako touto pracovnou zdravotnou službou.

    A, pani kolegynka, vy hovoríte, že nie je to duplicita. Nepovedali ste ale žiadny konkrétny príklad, možno by to bolo namieste, by som vedela lepšie reagovať. Lebo mám ja právnu analýzu, ktorá hovorí o tom, že naozaj tie povinnosti nejaké stanovené sú a sú obsiahnuté už v našej legislatíve aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby. A je možné, že je tam niečo zadefinované inak, alebo rozdelené inak, alebo štruktúra inak, ja toto nespochybňujem, ale obsahovo tie povinnosti my jednoducho plníme. A v kontexte toho, že tá pracovná zdravotná služba pri takých číslach, zaťaženie 2,3 milióna ľudí a 328 prípadov výskytu, je neprimeraná, tak na tom sa, chcem veriť, zhodneme všetci.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Jeden. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegynky, kolegovia v pléne, chcel by som sa vyjadriť najmä z pozície bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2010 – 2012, kedy jedna z takých úloh doslova až bojového charakteru bola zrušiť vtedy platnú pracovnú zdravotnú službu, ktorá sa zaviedla za ministra Zajaca v roku 2006. O ministrovi Zajacovi si, mimochodom, môžeme myslieť všeličo, ale ja si teda o ňom myslím niečo nie celkom pekné práve v súvislosti s tým, že on bol ten, kto v roku 2006 pracovnú zdravotnú službu vlastne priniesol a presadil.

    A prečo si nemyslím nič pekné o pracovnej zdravotnej službe? No napríklad preto, lebo pod pláštikom dojemnej starostlivosti o zdravie zamestnancov, ktorá je, tak ako to už zaznelo, garantovaná a plnená zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci okrem iného a zamestnávatelia si tie povinnosti jednoducho plnia tak ako tak, tak pod pláštikom zdravotnej starostlivosti sú tu skrátka firmy, dokonca firmy takého až väčšieho charakteru, ktoré z toho profitujú, dokonca by som až povedal, že ryžujú a vyplácajú sa napríklad v tých spoločnostiach, ktoré tak akosi patria pod správu štátu, rôzne provízky za to, že tam pracovná zdravotná služba nejako je a zabezpečuje ju práve ten, ktorý možno nie je najlacnejší, ale je úplne úžasný, pretože tá jeho pracovná zdravotná služba je skrátka načančanejšia ako možno nejakého konkurenta, ktorý však tú provízku tomu manažérovi neposkytne. No jednoducho v štátnych firmách sa dejú všelijaké veci, ako asi tušíte alebo viete.

    Mimochodom, ministrom zdravotníctva, ktorého sa tento problém priamo týka a ktorý by bolo fajn, keby tu teraz sedel, lebo je to z jeho rezortu, spadá to do jeho rezortu, minister zdravotníctva je bývalý riaditeľ, dúfam, že sa nemýlim, pošty. A ja sa teda pamätám z tých našich čias, keď sme teda diskutovali o tom, čo to tá pracovná zdravotná služba je, napríklad v podmienkach štátnych inštitúcií, tak tam vtedy lietal veľmi pekný príklad Slovenskej pošty, ktorá na pracovnú zdravotnú službu vynakladala ročne plus-mínus nejaký milión eur. Mýlim sa v rozmedzí 250-tisíc hore-dole možno, ale niekde okolo milióna eur to jednoducho bolo. Viete, 10-tisíc zamestnancov, vynásobte si to stomi a na túto sumu sa jednoducho takto dostanete. A prečo stomi? No lebo to bola tak pekná načančaná pracovná zdravotná služba, kde bola hrozná kvalita tých, a tie poštárky, hoci teda musia chodiť v zime na bicykloch roznášať poštu, ale bolo o nich vynikajúco postarané, to znamená, ich zdravotný stav sa tým pádom ako úžasne určite zlepšil.

    Čiže máme tu ministra zdravotníctva, ktorý predtým bol práve v tejto Slovenskej pošte, čiže to je také pekné prepojenie. Tak rád by som sa ho spýtal, ako to teda v tej pošte bolo, keď ju opúšťal, no ale možno niekedy inokedy.

    Vrátim sa k tej histórii. Vtedy za vlády Ivety Radičovej to bolo tak, že my sme chceli veľmi zrušiť Zajacovu pracovnú zdravotnú službu, no a minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, niektorí hovoríme tak inak, ten to strašne nechcel. Viete, tá koaličná rada, viete, teraz ako vládna koalícia viete, aké to je ťažké na tých koaličných radách, tých problémov je veľa, tak jeden z tých problémov bol práve taký konflikt medzi SaS a KDH. Tých konfliktov bolo viacero všelijakých takých, možno ktoré boli také pre média zaujímavejšie. Ale jeden z takých tichých konfliktov bol aj tento. Minister Uhliarik jednoducho ani keby čo, nebol schopný priznať nejaké argumenty a ísť do toho, že keď sme raz vláda, ktorá chce, ktorá naozaj deklarovala a úprimne to aj robila, zjednodušiť podnikateľské prostredie, tak pracovná zdravotná služba by mala ísť jednoducho preč. Čiže bol veľmi proti tomu, ale nie tak, že by nosil transparent na čele, som proti zrušeniu pracovnej zdravotnej služby, ale robil všetko pre to ticho, aby sa tak nestalo.

    No ale v SaS-ke máme veľmi šikovnú, vtedy sme mali veľmi šikovnú poslankyňu, volá sa Janka Kiššová, ktorá to veľmi obratným manévrom nakoniec zvládla v parlamente, a podarilo sa to cez pozmeňováky a tak ďalej a tak ďalej, cez takúto formu diplomacie predsa len presadiť a rok 2011 bol teda pre nás z tohto pohľadu veľmi úspešný, pretože to, čo sme chceli, sa naozaj stalo a vydržalo to do roku 2013. Už za druhej Ficovej vlády, kedy ministerka; ako sa volala tá pani ministerka?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, Tomanová, zdravotníctva (reakcia z pléna), Zvolenská; pardon, no, tak ospravedlňujem sa. Pani ministerka Zvolenská urobila prvý pokus, urobila prvý pokus na znovuzavedenie povinnej pracovnej zdravotnej služby aj pre kategórie jedna a dva. Nepodarilo sa, ako dokázali sme ju argumentami prinútiť stiahnuť ten návrh z parlamentu. Prešiel rok, rok 2014, no a zrejme teda sponzori zatlačili a prišlo to teda späť. To znamená, od roku 2014 máme povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre zamestnancov kategórie rizika jedna.

    Mimochodom, kategória rizika jedna znamená po slovensky, že to je bezriziková kategória, že tam tomu zamestnancovi nehrozí absolútne žiadne poškodenie zdravia alebo choroba z povolania, preto sa to nazvalo stupeň jedna, lebo nejako sa to nazvať musí, no tak to je o tom. Čiže zamestnanci, ktorí vykonávajú práce, ktoré sú zo zdravotného pohľadu absolútne bezrizikové, zdôrazňujem, absolútne bezrizikové, musia mať tiež zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu. Takže keď do tej pošty príde nejaká ponuka, aha, my sme takí a takí, a stojí to 100 euro ročne na zamestnanca, no tak tých 100 eur na zamestnanca platia aj za toho jednotkového, ktorého práca je absolútne bez rizika ohrozenia zdravia, ale platí sa za neho tej PZS-ke.

    A pracovná zdravotná služba je teda povinná aj voči zamestnancom v kategórii rizika dva, čo už určité riziko je, jasné, treba priznať, a to sú také povolania ako napríklad poslanec Národnej rady. A prečo? Prečo je to rizikové povolanie? No preto, tak jednak možno spadne tam ten luster na nás tuto, Peter, ty sedíš akurát tak dobre, akurát pod tou gilotínou, ale ty máš tvrdú hlavu, dobre. Kolega Dostál zase nosí prilbu bezpečnostnú, lebo dodržiava zákon o BOZP, takže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, kolega Dostál nenosí žiadnu prilbu.

  • ... nenosí prilbu, ale mal by. Podľa mňa mal by, lebo je tu riziko poškodenia zdravia spadnutým lustrom. Veď mimochodom, to sa aj nedávno jednému ctenému kolegovi sudcovi stalo, takže ja by som to nepodceňoval.

  • Ale niektorí sa sťažujú na to, že nie sú tu okná, nie je tu vzduch, klimatizácia nefunguje, raz fúka, raz nefúka, niektorí sa sťažujú na iné veci, napríklad na psychické prostredie, ktoré nie na každého dobre dotýka.

    Ale aby som teda prešiel k veci. To, že sedíte za tými obrazovkami počítačov, notebookov, znamená, že ohrozujete svoje zdravie, pretože napríklad účtovníčky alebo podobné administratívne profesie, ktoré teda pracujú s počítačom, sú zaraďované do kategórie dva práve z toho dôvodu, že hrozí choroba ožiarením obrazovkou počítača. Ono možno tá choroba hrozila v roku 1990, keď boli tie veľké, tieto delá (rečník naznačil rukami veľkosť), hej, kedy to žiarenie tam nejaké bolo, ale múdre hlavy to ponechali v tých tabuľkách, aj keď už máme teraz také notebooky, že neviem, či vreckové hodinky na baterku nevyžarujú väčšie žiarenie ako ten notebook. No a to je teda kategória dva a tam sa tiež musí v tej pošte platiť 100 eur mesačne, lebo tiež je to fajn zdroj zisku.

    A tí, ktorí obhajujú to zaradenie do tej dvojky, lebo tam je určité riziko, hovoria, že to tak musí byť, lebo keby sa zrátali tí zamestnanci ročne, hej, ty si takúto štatistiku povedala (rečník ukázal na navrhovateľku), ja to poviem tak jednoduchšie, keď sa zrátajú tí zamestnanci, ktorí ročne utrpia nejakú chorobu z povolania, tak najviac medzi nimi je tých dvojkárov, a preto to musí byť aj v dvojke.

    No ono je to tak, že v kategórii štyri, to znamená to najvyššie ohrozenie zdravia, je niekoľko desaťtisíc baníkov, hutníkov a v kategórii tri, no, niekoľko stotisíc možno ešte ľudí, ale kategória dva, to je z hľadiska toho širokého zadefinovania toho potenciálneho rizika typu notebook, tak tých je vyše milión. Takže keď je raz tých ľudí vyše milión a z nich teda 300 ročne, akože najväčšia skupina sú tí dvojkári, tak to je tak, akože prečo sa na Slovensku najviac kradnú Fabie. No preto, lebo ich na Slovensku najviac jazdí, a preto sa menej kradne povedzme Subaru áut, lebo tých je tu desať. Takže čo už nakradnete, keď ich jednoducho niet. To znamená, to je akési nepochopenie práce so štatistickými dátami, keď to poviem tak milosrdne. Jednoducho v kategórii rizika dva povinná pracovná zdravotná služba nemá byť, to si myslíme, to si myslíme stále, a preto je tu tento návrh.

    No, keď sme študovali programové vyhlásenie vlády, tak sme sa príjemne potešili, že aha, ministerstvo hospodárstva statočne dalo návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby. Tak sa teda tešíme. Ak to teda má byť v roku 2020, tak už sa tešíme menej, čiže je tu správna otázka, prečo by to nemohlo byť hneď zajtra, prečo čakať na rok 2020? To medzitým tie štyri roky tu bude nejaké ohrozenie nejakým vyšším rizikom nejakých chorôb, že by to predsedníctvo alebo čo je za tým? Ja neviem. Takže čakať podľa mňa netreba, keď vládna koalícia je takto rozhodnutá.

    Len chcem vládnu koalíciu v dobrom upozorniť, že zrušiť pracovnú zdravotnú službu plošne, to dosť dobre nepôjde, ani by to skutočne nebolo vhodné, a náš návrh je tým správnym kompromisom. Teda jednak urobiť to okamžite a jednak zrušiť to pre jednotku, dvojku. Pre trojku, štvorku to jednoducho nechajme, pretože pre trojku, štvorku kategóriu rizika, pre tých baníkov, hutníkov, to, samozrejme, má veľký zmysel, aby pracovná zdravotná služba zavedená bola. Ale naozaj nie pre vychovávateľky v detských domovoch ani opatrovateľky v zariadeniach sociálnych služieb. To, prosím vás, nerobme, pretože pre takých zamestnávateľov, akých vlastne reprezentujete, pani spravodajkyňa, napríklad vy, je to po prvé nezmysel a po druhé skutočne aj tých pár eur tomu zamestnávateľovi potom jednoducho chýba. Tu je pár eur na pracovnú zdravotnú službu, tuná nejaké ďalšie zbytočné byrokratické povinnosti a tie peniaze mohli dostať zamestnanci, resp. mohli byť investované nejakým vhodnejším spôsobom do zlepšenia kvality práce tých zamestnancov alebo klientov, ktorých máte zverených.

    Čiže poprosím, držme sa zdravého rozumu. Tu sa skutočne držme zdravého rozumu. Prosím, podporte ten návrh, je to vlastne v súlade s programovým vyhlásením. Dokonca by som povedal presnejšie a lepšie, je to praxou overené. V rokoch 2011 až 2014 sa nezvýšila početnosť chorôb z povolania, ak áno, tak nech ma o tom niekto presvedčí. Teda to boli roky, kedy sa tá pracovná zdravotná služba uplatňovala tým jemnejším spôsobom, tak ako to navrhujeme teraz. Poprosím ešte raz, buďme normálni, podporte to v prvom čítaní. Možno v druhom čítaní prediskutujeme nejaké pozmeňováky, nejaké zmeny, ale toto máte predsa aj vy v programovom vyhlásení vlády. Ak môžeme urobiť niečo na prospech ľudí, tak to, prosím, urobme a nečakajme.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa veľmi pekne poďakovať Jozefovi Mihálovi za podporu tohto návrhu. A padli tu referencie na Slovenskú poštu a keďže mám presné čísla, tak len možno tých, ktorých to zaujíma, tak Slovenská pošta za dva roky platí za pracovnú zdravotnú službu 2 367 000 eur. Tak keď si toto rozložíme do nejakých akýchkoľvek iných nákladov, možno by mohli byť lacnejšie nejaké služby, možno by dokázali zamestnanci dostať nejaké naozaj zmysluplnejšie preventívne nástroje na ochranu zdravia, ako napríklad tie jablká a podobne.

    Pre porovnanie, ministerstvo vnútra napríklad platí za rok 3 080 000 eur. Neviem, či je to úplne referencia, tam som si trošku náchylná myslieť, že zrejme nedochádza k úplne efektívnemu obstarávaniu týchto služieb, ale tak je to tiež nejaké číslo, ktoré vieme si sami vyhodnotiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja chcem tak isto podporiť návrh a slová pána poslanca Mihála. My sme to v zdravotníctve úžasne cítili. Keď sa zaviedla táto pracovná zdravotná služba, tak zrazu mnohé zdravotné sestričky odišli od pacientov, odišli z nemocníc, pretože ich zamestnali tieto nové firmy a proste išli tam hlavne kvôli tomu, že mali veľmi dobrú prácu, lebo si sedeli v ordinácii, nemuseli sa starať o nejakého pacienta, tam zmerali nejaký tlak a to bolo všetko, ale hlavne dostali vyššie platy ako v nemocniciach. Pretože peniaze, ktoré berú tieto zdravotné služby, sú ďaleko lepšie honorované, a teda aj platené ako samotné služby v zdravotníckych zariadeniach. Aj keď určitým spôsobom by sa dalo povedať, že je to zdravotnícke zariadenie, ale je to úplne bezúčelné. Potom zaveďme, keďže v podstate temer každý patrí do tejto pracovnej zdravotnej služby alebo pod ňu, tak zrušme obvodných lekárov. Dokonca mnoho obvodných lekárov prešlo pracovať do týchto zdravotných služieb. Nemáme dosť zdravotných sestier, nemáme dosť obvodných lekárov, ale zaviedli sme toto. Má to suplovať niečo, čo je o ničom.

    A presne tak, jedno jablko urobí každému tomuto zamestnancovi lepšie ako jedna takáto zbytočná návšteva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Jozef, musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím a tento návrh, tak ako je predložený, aj podporím. Pracovná zdravotná služba je nič viac a nič menej ako štátom určené výpalné pre podnikateľov. To je ďalšia daň, teda to je ďalšia forma dane, ktorou sú zamestnávatelia zaťažení. Lebo naozaj v tej kategórii jedna, dva to neprinesie ten efekt ochrany zdravia tých zamestnancov. A v skutočnosti aj ja viem od svojich priateľov, ktorí zamestnávajú, že tá pracovná zdravotná služba je tak, že ako-tak vykonajú nejakú tú prácu na samom začiatku a potom každý rok alebo každý mesiac pravidelne zasielajú faktúru, toto zaplaťte. V živote ich tam viackrát nevideli, ale peniaze vyberajú. A nazdávam sa, že tento parlament nemá byť priestorom na to, kde stanovíme zákonom pre niekoho, pre súkromné spoločnosti, ako si majú vyberať výpalné od podnikateľov, a preto tento návrh podporím. A bol by som nesmierne rád, keby tá vládna koalícia toto štátom určené výpalné zrušila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja si myslím, že na zrušenie hlúpostí nie je nikdy priskoro. Toto okrem toho, že je to hlúpe, je aj už z dôvodov, ktoré tu odozneli, v zásade nemorálne a výpalnícke. Musím povedať, že keď sa zamýšľam nad rizikami činností, ktoré človek vykonáva, neviem, či by sa nemal prvý a možno aj druhý stupeň uvaliť i na manželov, ktorých manželky sa doma starajú o rodinu a deti, pretože nepochybne kontakt s domácimi čistiacimi prostriedkami na riad, dlážku a čokoľvek ďalšie, drobné pranie, nehovoriac o, fŕkajúci olej a následné popáleniny s kdečím možným, okopávanie záhradky s dopadom ultrafialových lúčov, ktoré môžu následne viesť k predčasnému starnutiu kože alebo k rakovine kože dokonca, je, samozrejme, tiež riziko a ešte našťastie nikoho nenapadlo, že by sa toto teda uvalilo na živiteľa rodiny, pretože však tá manželka je vystavená okrem kontaktu s ním ešte aj mnohým iným rizikám.

    Preto si myslím, že to, čo tu celkom logicky odôvodnil Jozef Mihál, je krok dobrým smerom a vyslovujem tak nejak skrytú nádej, že i kolegovia vládnucej koalície, dokonca i sám pán minister zdravotníctva by mal nahliadnuť pri tom, že pôsobí zatiaľ osvieteným dojmom, výpalnícky charakter tejto zákonnej normy a postaviť sa na stranu zdravého rozumu, čo je v tomto prípade postaviť sa na stranu SaS, ako platí i v iných prípadoch.

  • Predsedajúci začal rozprávať bez zapnutého mikrofónu.

  • Pardon. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zlý knoflík som stlačil, no čo už.

    Takže nech sa páči, ak chcete zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, tiež nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 55 a rozhodnutie výboru máte teda na prerokovanie v tlači č. 54.

    Dávam slovo, ja tu mám napísanú pani poslankyňu Kiššovú, ale hocijako sa na vás pozerám...

  • Reakcia navrhovateľa: Nedá sa to zmeniť?

  • Reakcia navrhovateľa: Že sa to nedá zmeniť.

  • Dá sa to, samozrejme, zmeniť, bez problémov, len mám vás napísaného.

  • Predsedajúci ukázal smerom do pléna.

  • Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 55.)

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 55).

    Hlavným účelom právnej úpravy je zaviesť pravidlo, podľa ktorého odmena súdneho exekútora nesmie presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva, to znamená bez sankčných úrokov, poplatkov, súdnych trov a tak ďalej. Ostatné state zákona zostávajú nezmenené. Tá minimálna výška odmeny pre exekútorov zostáva na úrovni 33 eur a 19 centov.

    No a poviem už len to, že sme šetrní, tento zákon alebo táto zmena nemá vplyv na verejné financie, máme to potvrdené aj ministerstvom financií. No a toto poteší hlavne poslancov po mojej ľavici, po mojej ľavej ruke, návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa naozaj veľmi krátko vyjadril k tomuto zákonu, resp. k tejto problematike. Určite mi dáte za pravdu, aj vládna koalícia, aj opoziční poslanci, že téma exekúcií bude počas tohto volebného obdobia ešte veľakrát znieť na tejto pôde, pretože dnes je situácia taká, že máme tu viac ako 3 milióny nedokončených, resp. živých exekučných konaní, máme tu skoro 1 milión exekuovaných osôb, teraz sa bavíme o fyzických osobách, a pán kolega Dušan Muňko ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne mi dá tiež za pravdu, že exekúcie spôsobujú veľký problém aj Sociálnej poisťovni, nakoľko zhruba 56 % exekučných konaní je vedených vo verejnom záujme. To znamená, sociálna, zdravotná, daňový úrad.

    Čo ma však mrzí, že tento návrh zákona, ktorý, mimochodom, my podporíme, tento návrh zákona nerieši celú problematiku, rieši len nejakú časť. Častokrát, častokrát ľudia, s čím súhlasím, že musí byť upravená výška odmeny exekútora, lebo tá častokrát tvorí problém, keď zo 100-eurovej pohľadávky zrazu je vymáhaná suma niekoľkonásobne vyššia. Čiže ja by som išiel ešte možno ďalej a odmenu exekútora by som ešte rapídnejšie znížil, resp. skrátil.

    Pre porovnanie, v Českej republike funguje zhruba 300 exekútorských úradov, resp. 150 exekútorských úradov funguje v Českej republike, a to sa bavíme o 10-miliónovej krajine. Na Slovensku máme zhruba 300 exekútorov na 5-miliónovú krajinu. Čiže už je tam logický nepomer.

    A dnes vlastne sa občania tejto krajiny dostávajú do takého úverového otroctva alebo do finančného otroctva, kde dnes už ten bežný človek nemá šancu normálne fungovať bez toho, aby sa nezadĺžil. A potom vznikajú situácie, keď človek sa zadĺži, lebo chce riešiť nejak svoju životnú situáciu, chce nejako bývať, chce nejako fungovať a príde o prácu nie z vlastného pričinenia a potom sa dostane práve do toho začarovaného kruhu, kedy exekútor mu siahne na jeho majetok. Ľudia sa potom uchyľujú ku krajným riešeniam a potom to častokrát dopadne veľmi zle. Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme problematiku exekúcií na Slovensku tu otvorili a pomerne intenzívne. A viem, že aj pani ministerka spravodlivosti Žitňanská predloží novelu zákona o osobnom bankrote, resp. plánuje upraviť tento inštitút osobného bankrotu, lenže z môjho pohľadu inštitút osobného bankrotu nerieši veľa.

    Viete veľmi dobre, že my sme mali jednu, jednou z našich hlavných tém počas predvolebnej kampane bola tzv. exekučná amnestia. Exekučná amnestia častokrát je mnohokrát zle chápaná. Nám nejde o to, aby sa odpísali nejaké dlhy, nám primárne ide o to, aby ľudia dostali šancu fungovať. To znamená, exekučná amnestia spočíva v tom, že musíte zaplatiť istinu svojho dlhu, ten váš reálny dlh musíte zaplatiť, ale skúsme sa spolu pozreť na to, čo urobíme s tým zvyškom. A to sú tie hotové výdavky, to sú tie trovy exekútora, odmena exekútora, úroky z omeškania a tak ďalej, lebo častokrát, nie častokrát, ale najmä tie sú problém, nie je problém samotná istina, ale problém je ten zvyšok. Dostávame sa potom do situácie, keď to už po debatách aj s koaličnými kolegami sme sa zhodli na tom, že ten občan potom nie je absolútne motivovaný sa zamestnať. Máme tu veľmi rozšírenú čiernu prácu kvôli exekúciám, pretože skúste, keď máte, ja neviem, 4-tisíc euro exekúciu, skúste sa niekde zamestnať. Dostanete, ja neviem, 700 euro na účet, exekútor vám nechá životné minimum, nejakých 180 euro, no skúste chodiť do roboty zadarmo alebo za 180 euro. Tak logicky, ľudia, ktorí sú exekuovaní, nemajú žiadnu motiváciu potom chodiť do práce, resp. sa oficiálne zamestnať a potom tu máme čiernu prácu.

    Čiže my sme presvedčení o tom, že v prípade, ak by sme vedeli urobiť nejaký väčší súbor opatrení, ktoré by vyriešili tie 3 milióny exekučných konaní, tak zvýšilo by to nielen zamestnanosť, ale uvoľnilo by to ruky a v podstate dovolilo by to tomu bežnému človeku sa po rokoch nadýchnuť a začať opäť fungovať. Čiže ja som rád za tento predložený návrh zákona, ale tvrdím, že to nestačí, to je málo. Čiže ja by som navrhoval, ak ma vnímajú aj koaliční kolegovia, aby prebehlo nejaké rokovanie, pretože určite uznáte, že toto budete musieť riešiť, či chcete, či nechcete. Pretože ten objem, resp. ten počet tých exekúcií a počet ľudí v exekúcii je tak obrovský, že tu reálne hrozí, dovolím si tvrdiť, taký menší kolaps, menší kolaps tých občanov, ktorí sú v tej exekúcii, lebo milión ľudí, to už je dosť.

    Pozrime sa na iné krajiny, ako to riešili, ja neviem, Chorvátsko, Slovinsko, dokonca Macedónsko nedávno, a tam to zafungovalo. Samozrejme, tie novely tam boli rôzne, ale naozaj tu teraz nejde o to, či je to opozičný návrh, koaličný návrh, každopádne problematiku exekúcií bude nutné toto volebné obdobie vyriešiť.

    Tak isto exekútori argumentujú, že pokiaľ sa im zníži odmena exekútora, ako sa napríklad navrhuje, tak argumentujú tým, že zruší sa niekoľko desiatok pracovných miest. A ja vám poviem môj pohľad. Tak na jednej strane tu máme 300 exekútorských úradov a na druhej strane tu máme 1 milión ľudí, tak tá miska váh pre mňa je jednoznačná. Ja kašlem na 300 exekútorských úradov, kľudne nech sa zavrú všetky. Majme štátnych exekútorov, ako je to napríklad v Českej republike, prečo by sme nemohli mať štátnych exekútorov? A zrušme toto súkromné podnikanie, ktoré, jednak úžera, lebo exekútori sú častokrát úžerníci, ja to poviem na plné ústa, toto nie je podnikanie, to je normálna úžera legálna. Kľudne sa pozrime na zrušenie exekútorských úradov v takejto forme, ako je dnes, a skúsme sa baviť o štátnych exekútoroch, ktorí majú svoj plat a ktorí normálne fungujú a majú jasné pravidlá. Častokrát dochádza k rôznym špekuláciám zo strany exekútorských úradov s majetkom exekuovaných ľudí, kde v konečnom dôsledku vždy ostane poškodený len ten exekuovaný.

    Ja som mal pred niekoľkými rokmi rozhovor s výkonným riaditeľom jednej z najväčších nebankových spoločností a povedal mi takú zaujímavú vec. Na moju otázku, či im nevadí, že majú vysokú delikvenciu úverov, to znamená, že zhruba 40 % ľudí im nespláca úvery, tie nebankové, tak viete, čo mi povedal? Že nám to vôbec nevadí, my sme radi, pretože toho človeka potom máme na celý život, resp. ešte aj jeho pokolení a budeme ho, budeme, v podstate ten zisk je pre nás oveľa vyšší, ak to nespláca, ako keby to splatil. To znamená, že samotné nebankové spoločnosti, ktoré tvoria veľkú časť tých exekúcií, samotné nebankové spoločnosti zneužívajú tento inštitút, resp. zneužívajú exekučné poriadky po dohode s exekútormi, lebo, povedzme si rovno, máme tu niektorých exekútorov, ktorí v minulosti pracovali priamo v tých nebankových spoločnostiach a ktorí exkluzívne, exkluzívne robia pre tieto nebankové spoločnosti. A potom sú situácie, keď jeden z exekútorov zahltil Ústavný súd, teraz možno nepoviem presné číslo, ale 50-tisícami podaní? A zahltil ho na tri roky úplne nezmyselne?

    Čiže ja by som poprosil ešte raz, venujme sa tejto problematike naozaj veľmi intenzívne, pretože minimálne za hnutie SME RODINA môžem povedať, že toto je jedna z našich priorít a je nám úplne jedno, kto tento problém vyrieši, či to bude návrh z dielne SMER-u alebo z dielne ĽSNS alebo SaS-ky, je to úplne jedno. Pokiaľ to bude návrh, ktorý vyrieši komplexne problém exekúcií na Slovensku, my radi za neho zahlasujeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem.

    Reagoval by som len na zmienenie toho, že aký je pomer počtu exekútorských úradov v Čechách a na Slovensku, ako to už nakoniec aj pán poslanec čiastočne zmienil. Je treba vedieť, že v Čechách prebiehajú samostatne okrem súkromných exekútorov exekúcie aj prostredníctvom priamo súdu alebo daňových úradov alebo v správnych exekúciách. Tieto prebiehajú formou výkonu rozhodnutia štátom. Čiže tento pomer nie je celkom presne uvedený. Každopádne ďakujeme za to, že pán kolega Pčolinský súhlasí s celkovým zámerom tohto zákona, a že sme si vedomí, že nie je nedokonalý, ale minimálne demotivuje tých falošných exekútorov, o ktorých on sám hovoril.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 56, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 55.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov zákon uviedol.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovolím si teda uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín (tlač 56).

    Cieľom predloženého návrhu zákona je stanovenie minimálneho povinného rozsahu stránkových hodín niektorých subjektov štátnej správy a územnej samosprávy na najmenej tri dni v týždni, v úhrne najmenej 18 hodín a po b) stanovenie fixného času stránkových hodín vždy na stredu v čase medzi 14. a 18. hodinou.

    Predloženým návrhom sa sleduje cieľ predovšetkým vytvoriť pre zamestnaných občanov podmienky na to, aby si mohli vybaviť svoje veci na úradoch bez toho, aby si museli v daný deň brať dovolenku. Aj bežná občasná návšteva úradov v priebehu kalendárneho roka má za následok určité znehodnotenie nemalého počtu dovolenkových dní, ktoré by mal občan využiť predovšetkým na oddych a regeneráciu. Niektoré úrady majú už dnes tzv. dlhšie stránkové dni, avšak netýka sa to všetkých úradov a občan je z variability stránkových dní dezorientovaný. Stanovenie fixných stránkových hodín v stredu na čas medzi 14. a 18. hodinou je opatrením, ktoré nestojí nič, dá sa realizovať okamžite a môže priblížiť Slovensko k štátom, kde úradník je pre občana a nie naopak. Takže zopakujem teda, nestojí nič, znamená, že nebude to mať vplyv na verejné financie, čo máme opäť potvrdené aj ministerstvom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 10 z 28. apríla 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín (tlač 56). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prihlásil sa pán poslanec Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dlho rozprávať v tejto rozprave, chcel by som len podotknúť to, že takéto opatrenie, ktoré dneska navrhujeme, naozaj nestojí nič, mám to v praxi vyskúšané. Ako starosta obce Terchová som v podstate v rámci svojho volebného programu Bližšie k občanovi, tak sa tá časť toho programu nazývala, toto opatrenie zrealizoval. Nemali sme síce stránkové dni až do osemnástej, ale zase sme mali od trinástej do sedemnástej, a naviac sme teda obecný úrad otvorili pre občanov ešte aj v sobotu, hlavne na dedinách, kde ľudia dochádzajú do práce ďalej do okresného mesta, majú problém si na úrade vybaviť niečo v pracovných hodinách v pracovný deň a musia si brať dovolenky. A toto predĺženie vlastne slúžilo na to, že v stredu si dokázali veci vybaviť na obecnom úrade aj tak, že si dovolenku nemuseli brať a v sobotu, samozrejme, ešte aj tí, ktorí do našej obce dochádzali...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... z iných obcí, lebo sme obcou, kde je veľa turistických a rekreačných zariadení, máme tam teda veľa chatárov a návštevníkov, ktorí zase ocenili to, že aj v sobotu si mohli na obecnom úrade vybaviť svoje veci.

    Takže len toľko k rozprave. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V tej súvislosti, ktorú spomenul môj predrečník Milan Laurenčík, chcem poznamenať jednu vec, že zrovna tento návrh z toho balíka 40 opatrení je taký, ktorý nie je vyslovene na prospech podnikateľského prostredia, pretože podnikatelia nie sú tí jediní, ktorí potrebujú využívať služby rôznych orgánov štátnej správy a podobne, ale hlavne tento návrh zákona pomôže bežným občanom. Bežným, hlavne zamestnaným občanom, ktorí majú častokrát potiaže vybaviť čokoľvek na úradoch, pretože tie nie sú otvorené práve vtedy, keď oni už skončia v práci, takže toto chcem zdôrazniť. Nie všetky z balíka 40 opatrení sú opatrenia pre podnikateľov, sú aj pre bežných, obyčajných ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem prestávku 5 minút, resp. do 17.05 a 17.05 začne hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhoch, ktoré sme už prerokovali.

    Najprv o návrhu uznesenia k

    Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 23).

    Prosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 5 zákona Národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prosím vás, prekontrolujte, či pánovi poslancovi Kotlebovi išla karta, ukazuje, že nejde. To musíte vedieť, to nie je maďarská karta, prepáčte.

  • No ale stačí sa pozrieť, keď vytlačíte, kto ako hlasoval, keď je to tam, tak asi je to v poriadku, len to zariadenie blbne.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak chvíľku strpenia, skontrolujú to a ešte raz pustíme toto hlasovanie, dobre?

    Takže zatiaľ, ak súhlasíte, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné a budeme ešte raz hlasovať, pokiaľ teda bol problém s technickým zariadením.

    Pán poslanec, v poriadku?

    Takže ešte raz prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, hlasovalo za 144.

    Konštatujem, že túto správu sme schválili.

    Teraz poprosím znovu pána poslanca Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 (tlač 41).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja páni poslanci, pán poslanec Heger, pán poslanec Beblavý a pán poslanec Jurzyca, pričom pán poslanec Miroslav Beblavý podal návrh na uznesenie.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015, ako je to uvedené v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou správy gestorského výboru o prerokovaní uvedeného návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 123, proti 11, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ešte návrh poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o podanom návrhu uznesenia pána poslanca Miroslava Beblavého.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 51, proti 51, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh prijatý nebol.

    Nasleduje teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k správe verejného ochrancu práv za obdobie 2015 (tlač 22).

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, predsedníčke výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyni Erike Jurinovej. Nech sa páči, môžte uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015, tlač 22.

  • Ďakujem pekne. Vystúpilo 11 poslancov. Boli podané dva doplňujúce návrhy k uzneseniu. Pán predseda, dávam na zváženie alebo dávam hlasovať o uznesení, ktoré bolo predložené Národnou radou, a potom budeme hlasovať následne o doplňujúcich návrhoch.

    Takže dávam hlasovať o prijatí uznesenia Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, ale ak dovolíte, ja spúšťam hlasovanie. Nech sa páči.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 117, proti 22, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči, ďalšie návrhy.

  • Pán podpredseda, dajte teda hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Ondreja Dostála.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 46, proti 49, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Dostála nebol prijatý.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte ďalej hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Jána Budaja.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 53, proti 32, zdržalo sa 59 poslancov.

    Návrh pána poslanca Budaja nebol prijatý.

    Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v hlasovaní o návrhu uznesenia k

    Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 21).

    Spravodajcom je pán Milan Mojš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, avšak nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 95. Počkajte, pán poslanec. Proti 14, zdržalo sa 35 poslancov.

    Bolo to schválené. Ja tu mám ale pozmeňujúci návrh, pokiaľ dobre vidím, pána poslanca Beblavého. Nie? Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme teda pokračovať.

    Schválili sme túto správu o výsledkoch kontrolnej činnosti.

    A pokračujeme ďalším hlasovaním.

    Teraz poprosím pána poslanca Karola Farkašovského, člena výboru pre kultúru a médiá, aby uvádzal hlasovanie o uznesení k

    Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015 (tlač 25).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, Viskupič a pán poslanec Budaj, nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy. Tak vás prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako bol podaný, teda Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a správu o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 114, proti 16, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2015 (tlač 39).

    Pán poslanec Želiezka, ako poverený člen výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Budaj. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2015 na vedomie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 124, proti 14, zdržali sa 6.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme prijali.

    Teraz už nasledujú hlasovania o návrhoch zákonov, a to v prvom čítaní o návrhu poslancov Klusa a Laurenčíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 51).

    Dávam slovo, áno, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 51.

  • V rozprave vystúpilo päť poslancov, nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 52, proti 66 poslancov, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 11 schváleného programu, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch (tlač 52).

    Prosím teraz povereného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alojza Baránika, aby uviedol hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 52.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán predsedajúci, v rozprave k tomuto zákonu vystúpil jeden poslanec, nepodal však žiadne návrhy, preto, prosím, aby ste dali hlasovať, že Národná rada návrh zákona odhlasuje, alebo, že, Národná rada...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prerokuje v prvom čítaní a, prosím, dajte o tomto hlasovať. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 53, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený,

    preto budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 152/94 Z. z. o sociálnom fonde (tlač 53).

    Pani spravodajkyňa, členka výboru pre sociálne veci, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 53.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, a to pán poslanec Mihál a pán poslanec Viskupič. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Dnes som bol označený za starého matadora, na to ani mladí býci nestačia, prepáčte (povedané so smiechom, smiech v pléne).

    Takže v prvom čítaní sme hlasovali a prítomných bolo 141 poslancov, za 61, proti 46, zdržalo sa 33 poslancov, 1 nehlasoval.

    Takže návrh, pani poslankyňa, nebol schválený.

    Takže opäť vás prosím, aby ste uviedla hlasovanie o bode 13, a to v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (tlač 54). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 54.

  • V rozprave vystúpili pani poslankyňa Kiššová a pán poslanec Mihál. Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu zákona v prvom čítaní. Nech sa páči, hlasujme.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Prítomných 139 poslancov, za 63, proti 40, zdržalo sa 34 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pani poslankyňa, skúste zistiť, či...

  • Ja som sa zaprezentovala, ale nemohla som hlasovať.

  • To ako sa dá? No nie, keď sa prezentujete, tak môžte hlasovať.

  • Skúste zistiť, či pani poslankyňa hlasovala.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková je? Ste neprítomná. Dajte do záznamu.

    Pani poslankyňa, ako ste chcela hlasovať?

  • Nech sa páči, do záznamu. Ďakujem pekne.

    Takže ďalej budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (tlač 55).

    Pán poslanec Lukáč, ako člen ústavnoprávneho výboru uveďte hlasovanie, prosím.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 55.)

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nebol podaný žiadny návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 63, proti 10, zdržalo sa 67 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

    Teraz budeme pokračovať v hlasovaní o bode č. 15 o prvom čítaní k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín (tlač 56).

    Pán poslanec Gábor Grendel je navrhnutý z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Máte slovo, môžte uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • V prvom čítaní, ale už som si zvykol na to, takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prepáčte, ruším toto hlasovanie, no, teraz prišlo na moje slová, takže mýliť sa je ľudské, je to fakt, podľa tohto v druhom čítaní, ja síce tu mám, že prvé čítanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže dobre, mýliť sa je ľudské, takže ešte raz, áno, máte pravdu, pán poslanec, ruším predchádzajúce hlasovanie a hlasujeme ešte raz o tom, že tento návrh zákona, ktorý je v prvom čítaní, prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 66, proti 41, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Ešte raz sa ospravedlňujem pánom poslancom a pani poslankyniam taktiež.

    Budeme pokračovať v rokovaní, a to o prvých čítaniach zákonov. Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 64).

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Jane Kiššovej.

    Aha, ešte pred tým procedurálny návrh. Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán Bugár, myslím si, nič v zlom, ale vzhľadom na to, že ste pri viacerých hlasovaniach to uviedli, že dávam hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní, že tieto hlasovania nebudú platné, takže asi by sme ich mali zopakovať.

  • Ja si to nemyslím, ale môžte to preveriť, samozrejme, aj u našich právnikov. Lebo každý vedel, o čom sa hlasuje. Už som povedal, že mýliť sa je ľudské, spravodajca uviedol, ako sa hlasuje, takže.

  • Reakcie z pléna.

  • Dávate námietku? Dáva námietku.

  • Reakcia sprava spoza predsedajúceho z miesta predsedov výborov.

  • Prosím? Dobre, okej.

    Takže pán poslanec Matovič dáva námietku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o jeho námietke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 43 poslancov, proti 88, zdržalo sa 7 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že túto námietku Národná rada odmietla.

    Takže, ako som povedal, budeme pokračovať v prvom čítaní, tlač 64, a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Galkovi, ktorý za skupinu poslancov tento daný návrh zákona uvedie.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa ukľudnili, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Galko, máte slovo, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 64.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pred sebou máte návrh zákona, ktorý je svojím rozsahom pomerne krátky, a preto aj ja budem stručný.

    Návrh zákona zakazuje obci vyžadovať od podnikateľov plnenie ohlasovacích alebo iných povinností v súvislosti s otváracími hodinami a taktiež sa ním zakazuje obci podmieňovať stanovenie času predaja v obchode a stanovenie času prevádzky služieb schvaľovacími alebo povoľovacími úkonmi zo strany obce, ak stanovené otváracie hodiny spadajú do rámca obce povoleného rámcového rozpätia otváracích hodín. Inými slovami, prijatím tohto návrhu zákona sa odbúra množstvo formálnych a zbytočných papierovačiek o otváracích hodinách rôznych prevádzok medzi drobnými podnikateľmi a obecnými úradmi.

    Dodnes som nepochopil, čo má obec hovoriť do toho, ako dlho bude otvorené napríklad nejaké papiernictvo, keby bolo na mne, tak nech je kľudne otvorené aj 24 hodín denne, pokiaľ jeho majiteľ má dosť peňazí na platenie personálu. My však naším návrhom nejdeme až tak ďaleko...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, prosím vás, väčší kľud, nie je rozumieť ani tomu, čo hovorí pán poslanec Galko.

  • V záujme získania podpory pre tento návrh aj z radov vládnych poslancov nechávame obci naďalej možnosť, aby si všeobecne záväzným nariadením upravila otváracie hodiny. Netvrdím, že táto drobná zmena sama osebe podnikateľov spasí, ak však takýchto drobných zmien prijmeme viac, budeme môcť povedať, že sme podnikateľské prostredie zlepšili.

    Dámy a páni, tento návrh zákona nás nič stáť nebude, odbremeníme podnikateľov od drobnej povinnosti a zamestnancov obecných úradov od úhrnne značného množstva zbytočnej administratívnej práce. Samozrejme, že toto opatrenie je možné zaviesť veľmi rýchlo. Toto je jedna z možností, ako zrušiť jednu z regulácií pre reguláciu.

    Ďakujem pekne a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne

    Ešte pred tým, čo by som odovzdal slovo spravodajcovi, prosím vás, ten, ktorý má svoje osobné vozidlo v garáži SC 449CR, SC, teda Senec, 449CR, aby prišiel k rečníckemu pultu alebo teda k pultu predsedajúceho.

    Takže, nech sa páči, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Gáborovi Grendelovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 12 z 28. apríla 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 64. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že k neexistujúcej rozprave nechcete vyjadriť stanovisko. Ďakujem pekne, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 57).

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Rajtárovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ale to sa tak rýchlo mení, že ani nestačím ani pri čítaní zaregistrovať. Takže dobre, takže dávam slovo; lepšie sa na vás pozerá; pani poslankyni Kiššovej, za skupinu poslancov, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, za slovo pán predsedajúci, ospravedlňujeme sa za vzniknuté nedorozumenia.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť viesť cenovú evidenciu pre tých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, v praxi to znamená, že povinnosť viesť cenovú evidenciu by sa zrušila pre drvivú väčšinu podnikateľov, samozrejme, s výnimkou tých, kde sú regulované ceny. Povinnosť viesť cenovú evidenciu je legislatívnym pozostatkom z obdobia, kedy na trhu vznikali nerovnováhy v oblasti ponuky spôsobené nedostatočnou konkurenciou. Uvedená povinnosť je zbytočnou a nezmyselnou administratívnou záťažou, ktorú možno prinajmenšom vo vzťahu k podnikateľom, ktorí nepredávajú tovar s regulovanými cenami, bez náhrady zrušiť.

    Možno sa to na prvý pohľad javí ako drobnosť, áno, a zrejme aj to bude jeden z argumentov alebo možno jediný, ako sme toho boli svedkami aj doteraz. Áno, je to drobnosť, ale práve tisíc takýchto rôznych drobností znepríjemňuje podnikateľom život. Spôsobuje im administratívne komplikácie, otravuje im to život a musia sa venovať hlúpostiam, musia sledovať legislatívu, musia vedieť kedy kde čo, akú povinnosť voči akému úradu s akým lajstrom musia vyprodukovať, aby zadosťučinili zákonu.

    Chcem veľmi pekne poprosiť koaličných poslancov, aby nedevalvovali svoje vystúpenia argumentami, že je to drobnosť a že to nie je najpálčivejší problém Slovenska. To je pravda, nie je to veľká vec, nie je to najpálčivejší problém Slovenska, ale choďte sa spýtať podnikateľa, ktorý len preto, že nevedel, že takúto povinnosť má, ktorá z nikoho nerobí podvodníka, z nikoho nerobí neúctyhodného občana Slovenska, choďte sa takéhoto podnikateľa spýtať, ktorý dostal 30-tisícovú pokutu, či je to preňho malý alebo veľký problém. Pretože takéto pokuty za nedodržanie tejto povinnosti sú. A pri opakovanom nedodržaní tejto povinnosti až do výšky 60-tisíc.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať ale pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.

    A chcem veľmi pekne poprosiť ctené plénum, aby takúto drobnosť, ktorá nikomu neuškodí, skutočne nikomu neuškodí, dokonca ani len nezoberie nikomu biznis, čo častokrát v tejto snemovni býva veľký problém, tak toto naozaj si myslím, že zakladá predpoklady na to, že by ste s tým nemuseli mať problém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi. Pán poslanec, nech sa páči, môžte nás informovať o výsledku rokovania vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Žiadnu písomnú prihlášku totiž som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vyjadriť sa nechcete? Ďakujem veľmi pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

    Návrh zákona je uverejnený v tlači 58. O jeho pridelení na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 57.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Dal by som veľmi rád, ale ho tu nevidím. Vie mi niekto povedať, kde sa nachádza pán poslanec Miroslav Ivan? Ak je všeobecný súhlas, by sme mohli poprípade preskočiť ďalší bod, ale k tomu zas potrebujem pána poslanca Mihála.

  • Krátka pauza.

  • Pán poslanec, nemusíte sa ponáhľať. Nech sa páči, kľudne si dajte to sako a môžete, samozrejme, za skupinu poslancov potom uviesť návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, tlač 58.

  • Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa na úvod za moje meškanie, ale súviselo to s prácou.

    Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

    Určite máte v pamäti kauzu RegioJet z roku 2014. Táto spoločnosť vtedy musela vynaložiť mimoriadne úsilie cez odvolacie konania, aby licenciu na prevádzkovanie linky Bratislava – Nitra – Banská Bystrica získala. Toto, samozrejme, nie je o spoločnosti RegioJet. S takýmto problém sa môže stretnúť každá súkromná spoločnosť, ktorá chce zriadiť komerčnú linku. Linku, na ktorú nechce ani euro. Tými problémami sú neadekvátne silné kompetencie dopravných úradov vyšších územných celkov. Tie majú podľa v súčasnosti platného zákona prakticky možnosť znemožniť takéto podnikanie.

    Konkrétne sa nedostatky zákona dajú zhrnúť do štyroch bodov. Vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh, je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní a vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus. Licencie na komerčné linky totiž schvaľujú úrady VÚC a hoci sú tieto vyslovene na komerčnej báze bez akejkoľvek dotácie, musia si dopravcovia žiadať o licenciu, a to tam, kde linka začína alebo končí. A k tomu musia dať súhlas všetky ostatné úrady VÚC, ktorými táto linka prechádza. To by, samozrejme, nebol problém. Úrady VÚC by mali mať informáciu, kto im vykonáva hromadnú osobnú dopravu na komerčnej báze a, samozrejme, podľa toho si potom objedná služby dopravnej obslužnosti, ktoré dotuje.

    Problém ale je, že kritériá pri udeľovaní takýchto licencií sú vysoko subjektívne. Napríklad jedno z nich je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak by sa teda zástupca župy rozhodol, že jeden autobus za hodinu bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť premávky, môže toto považovať za legitímny dôvod, pre ktorý licenciu neschváli. Nemusí to ničím podložiť. Stačí takéto konštatovanie. A na základe takýchto rozhodnutí môže úradník VÚC rozhodnúť, komu licenciu dá a komu ju nedá. Samozrejme, na základe takýchto rozhodnutí sa potom môžu objaviť podozrenia, že sa niekomu bráni, aby vstúpil na trh a aby tak nekonkuroval už existujúcemu prepravcovi. Teda namiesto toho, aby o úspešnosti prepravcu rozhodovali cestujúci, môže o tom dnes rozhodnúť úrad. A to tak, že len využije literu zákona a na trh nepustí ďalšieho prepravcu. Toto chceme naším návrhom zmeniť.

    Základom nášho návrhu je zmena tých ustanovení, ktoré úradom VÚC dávajú tieto právomoci. Najpodstatnejšou je zmena v § 10 ods. 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čiže v ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Dopravcovia totiž už v súčasnosti podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a som presvedčený, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte Únie, byť bezúhonné, preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a požadovanú odbornú spôsobilosť. Sú povinné tiež spĺňať požiadavky podľa nariadenia 1073/2009 a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia. Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon o cestnej doprave a nesmie klásť na podnikateľov ďalšie nezmyselné požiadavky a nesmie ani umožňovať ľubovôľu správneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.

    Ďalšou úpravou, s ktorou prichádzame, je, že zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyselné povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa zužuje okruh dôvodov, pre ktoré možno licenciu odňať. Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, už viac ako 20 rokov žijeme v trhovom prostredí a následkom takýchto nedostatkov zákonov sa trh naďalej poškodzuje, nevytvára dostatočný tlak na súťaživosť medzi poskytovateľmi prepravy a nevytvára tak tlak na skvalitnenie služieb pre cestujúcich. Predložená novela zákona, ktorú vám tu predstavujem, pomôže rozvoju trhového prostredia a víťazom bude konečný spotrebiteľ – cestujúci. Ten si totiž bude môcť vybrať medzi viacerými poskytovateľmi a tí zase budú medzi sebou súťažiť o klientov.

    Tento návrh tu v minulosti už bol predložený a slovenská cestovateľská verejnosť určite privíta, ak sa poslanci, ktorí za tento návrh hlasovali v minulosti, vyjadria dnes k nemu rovnako a zároveň presvedčia svojich kolegov v koalícii, aby tento návrh tiež podporili.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi... (reakcia prichádzajúceho spravodajcu), takže pánovi poslancovi Galekovi. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za alternanta k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 58). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nemám totiž žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám.

    Budeme teraz pokračovať siedmimi bodmi návrhov zákonov, ktoré sa týkajú noviel Zákonníka práce v prvom čítaní, kde sme sa rozhodli, že bude zlúčená rozprava.

    Takže sa jedná o tlače 59, 65, 87, 97, 98, 102, 105. Návrhy na ich pridelenie na prerokovanie výborom sú v rozhodnutiach č. 58, 64, 86, 96, 97, 101 a 104.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov uviedol návrh zákona pod tlačou 59.

    Pán poslanec, máte slovo.

    (Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhuskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 59, tlač 65, tlač 87, tlač 97, tlač 98, tlač 105, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 102)

  • Rečník chvíľu študoval svoje podklady.

  • Tak. Ďakujem, pán predsedajúci. Pardon, to aby som to nepoplietol, keďže máme tých návrhov naraz viacero.

    Takže je to tlač 59, ku ktorej budem uvádzať návrh. Tento návrh, týmto návrhom sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predkladá ho skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila touto úlohou, a cieľom predloženého návrhu zákona, pripomínam tlač 59, je liberalizovať zákonné obmedzenia pri dočasnom pridelení zamestnancov a zároveň zrušiť tzv. zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za Agentúru dočasného zamestnávania vo veci dodržiavania podmienok pre agentúrnych dočasne pridelených zamestnancov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz dávam slovo pani poslankyni Kiššovej... (reakcia poslankyne Kiššovej); potom až, áno; pani poslankyni Kiššovej, aby za skupinu poslancov uviedla návrh pod tlačou 65. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je snaha o odstránenie jednej absurdnosti z nášho právneho poriadku, podľa ktorého medzi predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany práce patria aj dopravné predpisy.

    V praxi je dopad tohto ustanovenia taký, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania vodičov z dopravných predpisov. Uvedené preškolenia zaťažujú zamestnávateľov tak finančne, ako aj organizačne a administratívne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý držiteľ vodičského oprávnenia je povinný pri jeho získaní preukázať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické zručnosti, ktoré sa praxou ďalej zdokonaľujú.

    Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční vodiči, ktorí možno poslednýkrát sadli za volant pred 20 rokmi, si s teoretickými vedomosťami, ako aj s praktickými zručnosťami vystačia až do konca života, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať platené – asi o to ide – školenia, ktoré sú často iba formálnym opakovaním notoricky známych skutočností. Považujeme to za šikanu, považujeme to zasa za nástroj, ktorým štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov. Zasa krásny príklad štátom garantovaného, zrejme vylobovaného biznisu a záťaž pre podnikateľov.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv negatívny na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré bude spočívať v tom, že zamestnávateľom odpadne povinnosť preškoľovať svojich zamestnancov.

    Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz bude pán poslanec Mihál uvádzať materiály postupne pod tlačou číslo 87, 97 a 98. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takže ďalším návrhom, návrh číslo 3 je tlač 87. Je to teda znovu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a predkladám ho v mene skupiny poslancov za stranu Sloboda a Solidarita. A týmto návrhom chceme dosiahnuť zrušenie § 120 v Zákonníku práce, to teda znamená zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov.

    Tí, ktorí sa vyznáte do pracovnoprávnej legislatívy, viete dobre, že máme na Slovensku zavedenú minimálnu mzdu, aktuálne je to konkrétne 405 eur mesačne, alebo 2,328 eura za odpracovanú hodinu. To je jasné a vcelku pochopiteľné. Ale zároveň máme slovenskú špecialitku, tak ako máme povedzme bryndzové halušky ako špecialitu v gastronómii, tak v našom pracovnom práve je takouto špecialitou § 120 v Zákonníku práce, sadzby minimálnych mzdových nárokov. To vlastne znamená, že v reáli nemáme stanovenú len jednu minimálnu mzdu, ale vlastne máme stanovených šesť úrovní minimálnej mzdy, čiže nielen pre tých ľudí, kde sa dá skutočne možno aj celkom súhlasiť do istej miery, že tá minimálna mzda plní sociálnu funkciu pre tých, ktorí nemajú kvalifikáciu, nemajú vzdelanie, nemajú pracovné návyky, aj keď sa dá na druhej strane nesúhlasiť s tým, že výška minimálnej mzdy potom pre takýchto ľudí znamená, že majú niekedy veľký problém si nájsť zamestnanie. Ale dobre.

    Čiže my máme v našej legislatíve cez § 120 Zákonníka práce zavedených šesť úrovní minimálnej mzdy a to, čo tá minimálna mzda má plniť, a o tom hovoria naše odbory a dajme tomu, že hovoria správne, čiže určitú sociálnu garanciu, tak my takúto sociálnu garanciu vlastne garantujeme aj generálnym riaditeľom, vedeckým pracovníkom, vysokovzdelaným odborníkom, pre ktorých teda hovoríme, keď to trošku zjednoduším, že pre nich má byť minimálna mzda tiež, a to konkrétne dnes, 810 eur mesačne. Je to jednoducho smiešne, nenáležité, toto má byť všetko, pokiaľ ide o nejaké výšky miezd predmetom rokovaní vo firmách alebo na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborových zväzov. To nechajme skutočne na individuálne alebo kolektívne zmluvy a odstráňme tento systém, ktorý komplikuje život a nie je potrebný pre tých zamestnancov s praxou, so vzdelaním, jednoducho nie je potrebný. Odstráňme tento § 120 zo Zákonníka práce. Čiže toto je podstata návrhu, ktorý sa skrýva pod tlačou 87.

    Môžem teda prejsť ďalej.

  • Áno, nech sa páči, takže ideme na tlač 97.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pokračujem uvedením tlače 97.

    Tlač 97, znovu ide o návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Znovu, predkladám ho ako poverený skupinou poslancov, ktorá tento zákon pripravila, a cieľom tohto návrhu zákona je zjednodušiť pravidlá pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Toto už je možno trošku zložitejšie a neviem, či sa mi to podarí výstižne vysvetliť, ale skúsim jednoducho.

    Dnešné pravidlá v Zákonníku práce, pokiaľ ide o výpočet výšky nároku na dovolenku, sú komplikované. Je to približne 15 paragrafov v Zákonníku práce, pričom, tak ako my navrhujeme, môže ich byť omnoho menej a ten systém môže byť omnoho jednoduchší. Netuším, keď mám pravdu povedať, kedy sa to tam vlastne takto zjavilo, zrejme od roku 2001, ale je to, predpokladám, dlhšia história. Zrejme sme to mali aj predtým v Zákonníku práce, no a ak teda nechcem zbytočne zaťažovať kolegyne a kolegov tým, ako to funguje, tak radšej to moment..., to doterajšie nastavenie vysvetľovať nebudem, lebo je to skutočne komplikované, možno by to trvalo 15 minút, 20 minút, pokým by ste to aspoň trošku začali chápať, ako to vlastne tí zamestnávatelia majú robiť.

    Náš návrh je jednoduchý. Nárok na dovolenku za kalendárny rok je 20 alebo 25 dní, respektíve štyri alebo päť týždňov v závislosti od veku, presne tak isto ako to je v súčasnom zákonníku, čiže na tom nemeníme vôbec nič. Zamestnanec, ktorý nemá 33 rokov, má nárok na štyri týždne, zamestnanec, ktorý má 33 rokov a viac, má nárok na päť týždňov dovolenky. Z toho vychádzame, na tom nič nemeníme. Zamestnanca v žiadnom prípade nechceme poškodiť, že by sme mu niečo zobrali.

    Čo je teda dôležité a čo je podstata, v prípade, že zamestnanec neodpracuje celý rok, ale len časť roka z rôznych dôvodov, napríklad preto, lebo príde do zamestnania v priebehu roka, alebo ho opustí v priebehu roka, alebo preto lebo počas zamestnania si čerpá dajme tomu nejakú práceneschopnosť, tak v prípade teda, že neodpracuje celý rok, sa tá dovolenka alikvotne kráti. Keby ste nevedeli, ako to dnes v Zákonníku práce funguje, tak by ste povedali, že to, čo vám teraz poviem, je predsa absolútne jasné a logické. A čo vám poviem ja? No poviem vám to, že ak teda zamestnanec z 250 pracovných dní alebo z dvanástich pracovných mesiacov povedzme nepracuje tri mesiace, lebo nastúpil až 1. apríla, tak je predsa logické, že pokiaľ by mal nárok na 25 dní dovolenky za rok, tak ak odpracuje deväť mesiacov z dvanástich, tak sa mu ten nárok kráti v pomere deväť dvanástin. Lebo tri mesiace tam ešte nebol, deväť mesiacov tam bol. Ak zamestnanec pol roka neodpracuje, pretože bol pol roka na nejakej komplikovanej péenke, tak sa mu nárok na dovolenku kráti o polovicu, lebo polovicu roka odpracoval, polovicu roka neodpracoval. Čiže asi budete súhlasiť, ak prvýkrát počujete niečo o dovolenkách, ako sa to robí, že takýto spôsob je jasný a logický. A presne takýto spôsob my navrhujeme, jednoduchý, jasný, zrozumiteľný.

    Ale vtip je v tom, že keby ste sa pozreli na tie paragrafy v platnom Zákonníku práce, ako sa to počíta, tak to nie je takto. To je neuveriteľne komplikovaný systém. Raz sa to ráta odtiaľ, raz odtiaľ, niečo sa zoberie, niečo sa pridá, dvanástiny, zaokrúhľovanie, jednoducho je to zbytočne prekomplikované, ľudia tomu nerozumejú, robí to zbytočné problémy. A tak ako ste počuli pred chvíľou, ten systém môže byť úplne jednoduchý, jasný, zrozumiteľný. To je celá podstata.

    Takže tým som skončil.

  • Áno, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • A čo tam máme, čo tam máme ďalej?

  • 98. Dobre, tlač 98, budem veľmi neformálny teraz, aby som nezdržiaval procesnými nejakými formalitami, ale šiel k veci. Tlač 98 je návrh, aby sa v Zákonníku práce znížila maximálna možná náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru z dnes možných 36 priemerných mesačných miezd zamestnanca na maximálne šesť priemerných mesačných miezd.

    O čo ide? Predstavte si situáciu, ktorá je na Slovensku relatívne častá. Zamestnávateľ zamestnáva ľudí. Sú rôzne dôvody, napríklad strata zákazok, strata možnosti dať prácu zamestnancom, pre ktoré musí zamestnancov prepúšťať. Samozrejme, prepustiť zamestnanca podľa Zákonníka práce nie je možné len tak. Musia byť naplnené výpovedné dôvody, ktoré sú definované v § 63 Zákonníka práce, je tu alternatíva tzv. okamžitého skončenia pracovného pomeru, napríklad pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, to je § 68 Zákonníka práce. Ide o to, že ak teda zamestnávateľ prepustí zamestnanca a urobí pri tom prepustení možno nejakú formálnu chybu, zle napríklad naformuluje tú výpoveď, tak zamestnanec, ktorý si nájde šikovného právnika, ktorý sa týmto témam venuje; a takých je tu pomerne dosť a majú z toho slušné bydlo, slušnú živnosť; tak šikovný právnik bez problémov pri podaní na súd tento pracovnoprávny spor o neplatnosť výpovede vyhrá. Možno kvôli nejakej hlúpej školáckej chybe, ktorú zamestnávateľ urobil, keď tú výpoveď písal.

    No a čo sa potom deje ďalej? Vyhratý súd v prospech zamestnanca znamená, že ten zamestnávateľ, ktorý súd prehral, mu vyplatí náhradu, akési odškodnenie, ktoré môže byť až vo výške 36 priemerných mesačných zárobkov toho zamestnanca. Čiže tri ročné platy si inak predstavte.

    Skúste si predstaviť, čo to znamená finančne. Ak by ten zamestnanec mal povedzme plus-mínus priemerný príjem nejakých 800 eur mesačne, k tomu treba pripočítať ešte odvody, lebo odvody sa z toho platia 35-percentné na strane zamestnávateľa, tak to už sme na sume vyše 1 000 eur za jeden mesiac a keď si to vynásobíme 36 mesiacmi alebo platmi, tak vlastne tie náklady, ktoré sú s tým spojené, tá výška tej náhrady, ktorú musí zamestnávateľ zamestnancovi vyplatiť, je niekde na úrovni 40-tisíc eur. No ak je to, ak je tým zamestnávateľom nejaký veľký podnik, tak keby sa už aj toto malo stať, ale to sa nestane, lebo ten veľký podnik má podnikových právnikov alebo externých právnikov, ktorí na toto dávajú pozor a tú výpoveď naformulujú správne, no ale keby to bolo v nejakej veľkej firme, tak 40-tisíc eur sa dajme tomu dá nejako prežiť. Ale predstavte si menšiu firmu, malého podnikateľa, ktorý má troch-štyroch zamestnancov a jedného musí prepustiť, tú výpoveď procesne nezvládne, právnika si nevie zaplatiť, lebo na to jednoducho nemá prostriedky, myslí si, že veď to zvládne aj sám, ale nezvládne, no a potom musí zaplatiť zamestnancovi toto odškodné, túto náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru vo výške 40-tisíc eur. Toho malého podnikateľa to môže vcelku aj potrápiť.

    Dobre. A teraz si predstavte, že teda nájde tých 40-tisíc eur a vyplatí to tomu zamestnancovi, no ale čo bude potom ďalej? No napríklad ďalej bude potom to, že ak mali tí zostávajúci zamestnanci možno dostať nejaké odmeny alebo niečo, ak to mal byť nejaký rozvoj firmy, no tak nebude, pretože tomu zamestnancovi práve odišlo 40-tisíc eur z účtu za ten prehratý súdny spor. Takže na to nepriamo doplatia tí zostávajúci zamestnanci. Ale to už možno príliš fantazírujem.

    Jednoducho takáto výška náhrady je neprimeraná. Tridsaťšesť mesačných platov je jednoducho príliš veľa. Za vlády Ivety Radičovej sa mi toto tiež dostalo do rúk a vtedy sme to upravili na dvanásť mesačných priemerných platov, ten strop, teraz hovoríme o šiestich. Kľudne. Diskutujme, či to má byť dvanásť mesačných platov, osem, šesť alebo koľko, ale 36 mesačných platov je jednoducho príliš veľa. Príliš veľa. V malých firmách to robí problémy. A viete, aký to má potom ešte ďalší efekt?

    Práve toto ustanovenie súčasného Zákonníka práce je jedna z najväčších bŕzd pri tvorbe nových pracovných miest, pretože predstavte si malú firmu, kde teda majú dnes troch zamestnancov, majiteľ si povie: aha, je tu určitá konjunktúra, máme tu zákazky, zamestnajme štvrtého, vytvorme to štvrté pracovné miesto. Ale keď si uvedomí, že možno bude musieť o rok, o dva niektorého z tých zamestnancov, zasa naopak, prepustiť, pretože budú horšie časy, a že mu hrozí pri súdnom spore s tým prepusteným zamestnancom sankcia vo výške povedzme 40-tisíc eur, tak si veľmi dobre rozmyslí, či to nové pracovné miesto, ktoré by v tej konjunktúre jeho firmy mohol vytvoriť, či ho naozaj vytvorí, alebo sa rozhodne: Nie, žiadneho štvrtého zamestnanca mať nebudem, tú možnosť práce pre toho ďalšieho zamestnanca budem riešiť nejakým dohodárom. A to je predsa zlé, lebo tie dohody nechránia toho zamestnanca tak ako pracovný pomer, bude to riešiť agentúrnym zamestnancom, to je tiež zlé, jednoducho bude to riešiť nejako inak, alebo v tom horšom prípade si povie: no tak tie zákazky pustíme, lebo my to nestíhame a nové pracovné miesto tvoriť nechcem. Čiže brzdí to. Brzdí to najmä malých podnikateľov a nepriamo to vlastne škrtí zamestnanosť na Slovensku.

    Čiže poprosím, skúste sa s týmto uhlom pohľadu zamyslieť, či je skutočne dobré a správne, že výška náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru je až vo výške troch ročných platov. Opakujem, ak je zamestnanec v práve, naozaj došlo k porušeniu Zákonníka práce, nech tú náhradu dostane. Ale myslím si, že šesť mesačných platov je primerané a nie je to nič, nie je to nič ani malé, ani veľké, je to hranica, ktorá sa dá zniesť, a na druhej strane je to primerané odškodnenie za problém, ktorý zamestnávateľ s tým zamestnancom má.

    Ja viem, že koaličná rada rozhodla inak, ale skúste sa nad tým zamyslieť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz by mal pokračovať pán poslanec Matovič s uvedením teda návrhu pod tlačou 102, ale ešte pán poslanec Mihál má tú stopäťku.

    Pán poslanec, súhlasíte s tým, aby pokračoval?

  • Dobre, čiže ja by som teda ešte uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takže uvádzam v tomto momente tlač 105, čiže znovu je to návrh na zmenu Zákonníka práce, tlač 105. Pod tým sa skrýva návrh, kde navrhujeme zjednotenie, respektíve nieže zjednotenie, navrhujeme dve veci, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú zjednotenie.

    Navrhujeme, aby sa zaviedlo to, čo dnes v Zákonníku práce nie je, a to je mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Dnes takéto mzdové zvýhodnenie neexistuje. Zároveň navrhujeme, aby sa znížilo súčasné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zo súčasných 50 % priemernej mzdy na nami navrhovaných 25 % priemernej mzdy.

    Teraz to poviem znovu a inak. Dnes je to tak, že ak zamestnanec pracuje vo sviatok, napríklad vo sviatok, kedy máme nejaký najbližší sviatok? Sviatok Jana Husa je, myslím, 5. júl (pozn. red.: správne má byť "6. júl") alebo také niečo najbližšie? Povedzte mi. Poraďte mi.

  • Reakcia z pléna.

  • To je v Českej republike, mýlim si to.

  • Reakcia z pléna.

  • Cyrila a Metoda. Čiže napríklad na štátny sviatok Cyrila a Metoda, ktorý nás čaká 6. júla (pozn. red.: správne má byť "5. júla") – to, dúfam, už hovorím správne – ak zamestnanec je v práci, pretože mu vyšla zmena alebo obvykle je to v maloobchode, skrátka je v predajni a predáva, tak má nárok okrem svojej mzdy na povinný príplatok, mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % svojho priemerného zárobku. Čiže okrem mzdy dostane ešte ďalších 50 percent. Keď pracuje v nedeľu, lebo mu zmena vyšla na nedeľu v nepretržitých prevádzkach alebo zase v maloobchode pracuje v nedeľu, tak má nárok na svoju mzdu, ale tým to končí. Nemá nárok na žiadne mzdové zvýhodnenie. Pracuje v nedeľu, pracuje, hej?

    Viete dobre, že pokiaľ tu boli kolegovia z KDH, tak sme sa tu trošku doťahovali, že či sa má práca v nedeľu nejako obmedzovať alebo niečo. My teda hovoríme, že nemá sa obmedzovať, ale hovoríme, a pozor, to je teda pointa, hovoríme, že za prácu v nedeľu má byť zamestnancovi poskytnutý príplatok, mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 percent. Čiže dnes nemá nárok na žiadne mzdové zvýhodnenie, to znamená žiadny príplatok za nedeľu, my navrhujeme, aby takýto príplatok mal. A teda ten príplatok bude jednotne 25 %, či je to sviatok, alebo či je to nedeľa.

    Mňa veľmi pobavilo, mňa veľmi pobavila reakcia odborárov na tento náš návrh, kedy odborári statočne vyhlásili ako brániaci práva zamestnancov, že tento návrh je vlastne proti zamestnancom. To, že sa zavedie príplatok za prácu v nedeľu 25 %, dnes nie je žiadny, a že sa príplatok za sviatok, ešte raz; za nedeľu sa zavedie 25 %, dnes nie je žiadny, a za sviatok sa z 50 % dá tiež na 25, toto oni tvrdia, že znevýhodňuje zamestnancov.

    Tak poprosím, predstavte si hypotetického zamestnanca, ktorý behom jedného kalendárneho roka zhodou okolností - máme 15 sviatkov, hej, aby bolo jasné, keď si pozriete zákon o sviatkoch, máme 15 sviatkov, ktorých sa to týka - tak keby pracoval počas tých 15 sviatkov všetky a zároveň by hypoteticky pracoval počas 52 nedieľ, lebo 52 nedelí, ako je známe, máme počas roka, tak dnes to jeho mzdové zvýhodnenie je 15 sviatkov krát 50 %, hej, keď to zjednoduším, 15 x 50 je 750, hej, akože jednotiek príplatku plus 0 % krát 52 nedieľ príplatku neexistujúceho za nedeľu. Čiže má akýchsi 750 jednotiek príplatku za prácu vo sviatok.

    Ak tam dáme 25 %, tak za 15 sviatkov po 25 % by dostal 375, čiže polovicu z tých 750, áno, poškodili sme ho, ale dáme mu za 52, dáme mu za 52 nedieľ tiež 25 %, dnes nemá nič, to je spolu 1 300 percent. Čiže keď to spočítam (rečník počítal na kalkulačke), dúfam, že mi to dobre robí, tak je to 1 675. Dnes je to 750 jednotiek príplatku, po novom by to bolo 1 675 jednotiek príplatku. Podľa mňa je 1 675 viac ako 750. Možnože sa mýlim. Možnože sa mýlim a tí odborári majú pravdu. Ale môj záver z tohto výpočtu je taký, že viac ako dvojnásobne tí zamestnanci jednoducho dostanú. Jasné, 15 sviatkov a 52 nedieľ, to je hypotetický príklad. Ale keď to budú povedzme tri sviatky za rok a dajme tomu desať alebo dvanásť nedieľ za rok, a to v tom maloobchode je bežné, tak tí zamestnanci tak či tak na tom budú lepšie, ako je tomu dnes. To je po prvé. A po druhé, výška toho príplatku bude teda jednotná.

    Čiže tento návrh je jednoznačne v prospech zamestnancov a, samozrejme, v prospech tých zamestnancov, ktorí z rôznych dôvodov musia alebo chcú pracovať v nedeľu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie týchto asi piatich návrhov.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi, aby uviedol za skupinu poslancov návrh pod číslom 102.

    Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladáme v podstate, už to dobre rátam, v jemných obdobách štvrtýkrát. Prvýkrát to bolo ešte za vlády Ivety Radičovej a bolo to ako pozmeňujúci návrh k prerokovávanému, k prerokovávanej novele Zákonníka práce a vtedy tento návrh neprešiel o jeden jediný hlas. Ten jeden jediný hlas patril vtedy Pavlovi Hrušovskému z vtedajšej vládnej koalície, ktorý sa podľa jeho slov veľmi snažil trafiť hlasovaciu kartu do hlasovacieho zariadenia, len akosi po tých dvadsaťročných skúsenostiach v parlamente sa mu to nepodarilo.

    Vzhľadom na to, že tesne pred tým, tou veľkou snahou trafiť hlasovacie, teda kartu do hlasovacieho zariadenia, bol v družnej debate s Jánom Slotom, o ktorom sa hovorilo, že je v podstate skutočným majiteľom emitenta stravovacích poukážok firmy DOXX, tak predpokladali sme, že nebola to neskúsenosť, ale bola to zrejme nejaká iná tajná a dodnes utajená dohoda, prečo sa Pavlovi Hrušovskému nepodarilo trafiť svoju hlasovaciu kartu do hlasovacieho zariadenia a prečo sa nám nepodarilo vyjsť v ústrety zamestnancom aj zamestnávateľom, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, či budú mať v peňaženke okrem eur alebo platobnej karty aj nejaké papieriky, ktoré sa volajú stravné lístky.

    Áno, už pred piatimi rokmi, plus-mínus, sme prvýkrát predložili tento návrh zákona. Hovorím, ako som povedal, v podobe pozmeňujúceho návrhu, potom v minulom volebnom období znova dvakrát, vtedy aj spoločne s kolegom Drobom zo strany SaS. Bohužiaľ, ani jeden, ani druhý, ani tretíkrát nám to nevyšlo. Ale pevne veríme, že keďže súčasťou dnešnej vládnej koalície sú ľudia, ktorí nám hlasovali za tie predošlé tri návrhy, že tentokrát by to konečne vyjsť mohlo.

    Áno, na Slovensku aj tých 27 rokov po revolúcii robíme z ľudí nesvojprávnych, ktorí, bohužiaľ, ako bolo teda zvykom v tejto argumentácii zo strany SMER v jednom, druhom, aj v treťom prípade, keď sa tento návrh predkladal, vždy argumentoval tým, že v prípade, ak by sme nejakým spôsobom eliminovali stravné lístky, božechráň, nie zrušili, lebo my nenavrhujeme zrušiť stravné lístky, len navrhujeme, aby si zamestnanec, zamestnávateľ slobodne dohodli, či bude mať stravné lístky alebo finančný príspevok v rovnakej výške bez akýchkoľvek odvodov, bez akýchkoľvek daní, čiže s rovnakým daňovým a odvodovým zaťažením pre zamestnanca aj zamestnávateľa alebo zvýhodnením, tak, bohužiaľ, poslanci vládnej strany SMER ako keby z manuálu vždy opakovali, že boli by ohrozené stravovacie návyky zamestnancov.

    A ja teda odporúčam zamyslieť sa nad týmito pár slovami, keď hovoríme o tom, že keď ľuďom necháme dobrovoľne sa dohodnúť zamestnanca so zamestnávateľom na tom, že namiesto stravovacích poukážok v hodnote 4 eurá bude dostávať 84 eur, 80 eur, 88 – podľa toho, koľko pracovných dní bude – navyše ako príspevok na stravovanie, tak sa dovolím ešte raz zamyslieť a odporúčam všetkým vám zamyslieť sa nad tým, že či by teda ľudia v tomto prípade strácali stravovacie návyky. Ja si osobne myslím, že stravovacie návyky nie sú závislé od toho, či máme nejaký papierik v peňaženke alebo či tam máme eurá alebo nejakých pár eur navyše na platobnej karte, ale stravovacie návyky zrejme pochádzajú skôr z toho, že cítime normálne fyziologický hlad a ten hlad nesúvisí s tým, že máme stravovacie papieriky v našej peňaženke.

    Čiže poprosil by som veľmi pekne a naozaj s veľkou nádejou, keďže súčasťou tejto koalície sú ľudia, ktorí nám opakovane za tento návrh hlasovali, ktorí nás v tomto návrhu podporili, a teda keď upriamim pozornosť na hlasovanie za tento návrh spred piatich rokov, kedy naozaj v podstate celá opozícia, či celá vtedajšia teda koalícia okrem Pavla Hrušovského hlasovala, len teda on akosi záhadne netrafil tú kartu do hlasovacieho zariadenia, tak pevne verím, že tentokrát odložíme politikum bokom a aj vzhľadom na to, že tento návrh v obdobnej podobe aj politická strana MOST – HÍD, aj SIEŤ mali v svojich predvolebných programoch, tak pevne verím, že tento návrh posunieme do druhého čítania a bez emócií ukážeme, že dôverujeme ľuďom a nemyslíme si, že to sú nesvojprávne bábky, ktoré sú hladné len vtedy, kedy majú stravovacie papieriky vo svojej vlastnej peňaženke.

    Budem veľmi rád, ak tento návrh získa podporu tohto pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Gaborčákovej, ktorá ako určená spravodajkyňa uvedie správu o prerokovaní týchto návrhov vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhom zákonov, ktorých je predmetom novelizácia Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a je k nim zlúčená rozprava. Materiál je pod tlačami 59, 65, 87, 97, 98, 102, 105. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť spravodajskú informáciu k spomínaným návrhom zákonov.

    Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a rovnako aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady č. 58, 64, 86, 96, 97, 101, 104 z 2. mája 2016 navrhujem, aby sa návrhy zákonov prerokovali Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, nech sa páči. Siedmi, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže pani poslankyňa Kiššová ako prvá, potom pán poslanec Viskupič, Krajniak, Mihál, Matovič, Burian a Droba.

    Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nechajme pani poslankyňu vys...

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, nebudem sa vyjadrovať k úplne všetkým návrhom zákonov, vybrala som si len niektoré. Konkrétne začnem povinným preškoľovaním vodičov. Toto je ďalší z príkladov nezmyselných povinností, ktorou štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných firiem, pričom tieto služby im nič neprinášajú. Na jednej strane sú teda firmy, ktoré sa snažia vytvárať hodnoty, snažia sa podnikať, snažia sa nájsť ľuďom prácu, snažia sa nájsť projekty, zabezpečiť, aby mali peniaze každý mesiac na výplaty, a na druhej strane si títo musia kupovať služby, ktoré nič neprinášajú, len preto, lebo im to štát nariadil. Opäť štátom garantovaný, zjavne vylobovaný skvelý biznis.

    Ako som už spomínala pri predchádzajúcich návrhoch opatrení na zníženie finančnej a administratívnej záťaže, my sme sa snažili zmapovať všetky takto zbytočne zaťažujúce finančné povinnosti alebo teda povinnosti, ktoré si vyžadujú finančnú náročnosť, spísali sme ich do nášho ekonomického reformného programu Agenda 2020 a pred voľbami sme chodili po Slovensku a sľubovali sme našim voličom, že v prípade, že od nich dostaneme mandát, spravíme všetko pre to, aby sa nám podarilo aspoň niektoré z nich presadiť. Čo čert nechcel, vyskytli sme sa v opozícii, a teda máme limitované možnosti na to presadiť všetko, čo sme občanom sľubovali, ale predsa len máme nádej, že aspoň niektoré veci sa nám presadiť podarí. A chcem veriť, že toto je jedna z nich, pretože ide o opatrenie, ktoré nikomu neuškodí, nemá vplyv na verejné financie, naopak, skôr je možné predpokladať, že by malo pozitívny vplyv, pretože túto povinnosť majú aj štátne inštitúcie, preškoľovať svojich zamestnancov, ktorí v súvislosti s výkonom svojej práce využívajú autá a musia byť preškoľovaní.

    Chcem len veľmi krátko upozorniť na absurdnosť tejto povinnosti. Ak ja 20 rokov jazdím osobným autom denne, mám povinnosť mať vodičské oprávnenie zvané vodičský preukaz. Ak toto mám, mám plné oprávnenie využívať auto, chodiť po cestách, riadiť sa pravidlami cestnej premávky, akonáhle sa zamestnám a budem ja tá istá osoba s tým istým vodičským oprávnením využívať firemné služobné auto, už mi toto oprávnenie, vodičský preukaz, nestačí, už musím spĺňať ďalšiu podmienku a tým je toto pravidelné preškoľovanie vodičov. Myslím si, že je to vysoko nefér, myslím si, že to nenesie v sebe žiadnu logiku, a myslím si, že toto naozaj je povinnosť, ktorá by mala byť z nášho právneho poriadku odstránená.

    Ja by som chcela veriť, že aspoň strana SIEŤ, keď už ostatní nám nezahlasujú za toto opatrenie, tak strana SIEŤ sa rovnako zaväzovala, že zruší povinné preškoľovanie vodičov, a zaviazala sa k tomu, že tak spraví prvých 100 dní vlády. Tak ako aj pri pracovnej zdravotnej službe, tak ani v tomto konkrétnom prípade vláda ani poslanci strany SIEŤ neprišli s takouto iniciatívou, preto chcem veriť, že aspoň obsahovo nechajú šancu tomuto návrhu na zmenu a že podporia ten náš.

    Chcem preto poprosiť ctené plénum o podporu tohto návrhu a skúsme spoločne dokázať podnikateľom, že sme to naozaj mysleli vážne, keď sme im rozprávali, že vidíme a vnímame ich problémy, že vidíme a vnímame ich finančnú záťaž a že naozaj, skutočne, reálne chceme pomôcť.

    Môžem vás, kolegovia, poprosiť, nechcem byť malicherná, ale naozaj ma to trošku, trošku ma to vyrušuje. Ďakujem.

    Čiže opakujem, skúsme, prosím, ctené plénum, ukázať, že sme to mysleli vážne, že im naozaj rozumieme, že to neboli len predvolebné sľuby, ale že chceme naozaj spraviť niečo pre nich, aby sme im finančne, ich odľahčili od takejto finančnej záťaže, ktorú úplne bezdôvodne majú.

    Ďalej som sa chcela veľmi v skratke vyjadriť k stravným lístkom. Opäť, chcem len upozorniť a zdôrazniť to, čo nám v minulosti bolo vyčítané. Týmto návrhom zákona nechceme zrušiť povinnosť prispievať na stravné od zamestnávateľa. Týmto návrhom na zmenu chceme docieliť to, aby nebolo štátom predpísané, zákonom predpísané, že to musí byť buď teplé jedlo, alebo stravné lístky. My chceme povedať to, že súhlasíme a plne akceptujeme povinnosť zamestnávateľov prispievať zamestnancom na stravné, ale poďme sa baviť o tej forme a či tá súčasná zákonom predpísaná forma je tá jediná správna. My tvrdíme nie, nie je tá jediná správna, tvrdíme, že formou peňazí, konkrétnych peňazí, je tá voľba správnejšia, je to flexibilnejšie, je to výhodnejšie pre obidve strany, ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca.

    Skúsim povedať len zopár príkladov, prečo si to myslíme, že tá forma nechať tú voľnosť a necháme, nech sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, či to chce tak alebo tak, prečo si myslíme, že je to správne. V prvom rade je to teda voľnosť v stravovaní. Máme za to, že by sme nemali nútiť alebo nejakým spôsobom ovplyvňovať to, v ktorom stravovacom zariadení sa zamestnanci stravujú. Nie v každých stravovacích zariadeniach berú tie všetky stravné lístky a už len týmto my predselektovávame, kde sa tí naši zamestnanci majú stravovať. Toto nie je správne. Máme zamestnancov s rôznym režimom stravovania, a teraz špeciálne myslím tým možno nejaké zdravotné veci, zdravotné limity, máme celiatikov, máme vegetariánov, máme proste ľudí, ktorí si chcú pripravovať jedlo sami, nechcú proste reštauračnú stravu, takíto ľudia, si myslím, takýmto ľuďom, si myslím, je fér nechať tú možnosť zabezpečiť si to vo vlastnej réžii a nech si za peniaze, ktoré dostanú, kúpia to, čo oni uznajú za vhodné.

    Ďalej, čo vidím ako veľkú nevýhodu pri stravných lístkoch, stravné lístky sú akýsi cenný papier, ktoré majú svoju expiráciu. Opäť nevýhoda voči príspevku na stravovanie v peniazoch, pretože peniaze, ak nemyslím teraz nejaké extrémy výmeny peňazí a podobne, tak v bežnom živote proste peniaze svoju expiráciu nemajú, alebo keď teda pripustíme možnosť, že majú, určite je ďaleko vyššia ako v prípade stravných lístkov. Častokrát sa môže stať, že zamestnanec zabudne nejaké stravné lístky si niekde v nejakom kabáte, taške, vrecku, peňaženke a podobne a o tri mesiace zistí, že už nie sú platné, na konci roka zistí, že už nie sú platné a môžu mu tieto stravné lístky prepadnúť. Prečo? Prečo by mu mali prepadnúť? Je to hodnota, ktorú má dostať, a opäť výhoda stravný lístok – peniaze, pri peniazoch sa mu toto nestane.

    Stravné lístky predražujú stravu, pretože sa z nich napríklad nevydáva. Vy keď si chcete kúpiť nejaké jedlo za stravné lístky, nevydajú vám z nich, tak potom dokupovávate kadečo, potom tam ešte nejaké centy necháte, pretože to neviete proste napasovať tak, ako nominálna hodnota stravných lístkov hovorí, to znamená predražuje sa nákup. Toto rovnako nie je správne.

    Skúsim ešte zareagovať na taký častý argument, ktorý používajú či už odborári, alebo posledne aj pán minister Richter, že úlohou štátu je zabezpečiť, aby si ľudia za tie stravné lístky kúpili teplú stravu, pretože oni keby to dostali v peniazoch, určite by si tú teplú stravu nekúpili. No, dámy a páni, ja neviem, že či už naozaj ideme z ľudí robiť nesvojprávne bytosti, ktoré nevedia, necítia pocit hladu, nevedia, že sa majú stravovať. Ja si mimoriadne vážim, minimálne teda v prípade zamestnaných ľudí nemám tento strach a túto obavu, že by títo ľudia nemali v sebe až taký pud sebazáchovy, že by jednoducho sa vyhladovali a zomreli, keby nedostali stravné lístky.

    Ale pripustím, že pán Richter chce týmto povedať, že tým, že dostanú stravný lístok, tak sa budú zdravo stravovať. No a ja sa chcem spýtať teda pána Richtera, kde pán Richter berie tú istotu, že keď zamestnanec dostane stravný lístok, že si za to skutočne kúpi zdravú stravu. Kde má tú istotu, že si za to nekúpi desať horaliek a rovnako mu bude chýbať tá teplá, zdravá strava, o ktorej tu hovoríme. No nemá tú istotu. Nemá, pomenujme to, prosím, pravým menom. Toto je jednoducho vylobovaný biznis pre určitú skupinu ľudí, pre emitentov stravných lístkov, ktorí štedro žijú z poplatkov, ktoré za tieto stravné lístky majú.

    Dotknem sa ešte jedného z opatrení, a to je zjednotenie zvýhodnenia za prácu vo sviatok a v nedeľu. Opäť sme boli podrobení kritike odborárov, ktorí sa teda vehementne zastávali zamestnancov a tvrdili, že jediným cieľom tohto návrhu na zmenu zákona je, že chceme znížiť mzdy ľuďom a chceme poškodiť ľudí. No tak, dámy a páni, ako už Jozef Mihál povedal, 15 sviatkov dnes zvýhodňovaných 50-percentným príplatkom sa zníži na 25. V prípade pätnástich ide o zníženie na 25 %, ale v prípade 52 nedieľ ide znovu na 25-percentné zvýhodnenie. Tak, prosím vás pekne, jednoduchá matematika základnej školy vás nemôže pripustiť k tvrdeniu, že ide o znevýhodnenie alebo o zníženie odmeny pre zamestnancov.

    Na záver by som chcela povedať ešte jednu vec, vo všeobecnosti, pretože to je asi to, kde narážame s vládnou koalíciou, a síce že kto má byť viacej ochraňovaný, či zamestnanec, alebo zamestnávateľ. A my tvrdíme jednu vec: Vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi majú byť vyrovnané, ani jeden z nich nemá ťahať za kratší koniec a Zákonník práce nemá nevyvážene ochraňovať len jednu stranu a druhú len nevyvážene neustále niečím zaťažovať, či už finančnou, alebo administratívnou záťažou, alebo kadejakými povinnosťami, ktoré vytvárajú do budúcna tak obrovské záväzky, ktoré si nevedia predstaviť títo zamestnávatelia, či ich dokážu naplniť. A výsledok týchto nezmyselných, častokrát mimoriadne zaťažujúcich povinností je taký, že buď sa zamestnávatelia, hlavne teda tí menší a strední, snažia obísť akýmkoľvek spôsobom, obísť pracovný pomer, zamestnávajú buď načierno, alebo robia, tlačia ľudí do dohody, alebo zamestnávajú živnostníkov, jednoducho z celej sily sa snažia vyhnúť pracovnému pomeru, pretože pre nich predstavuje také obrovské riziko do budúcna a také záväzky, že nevedia, či ich dlhodobo dokážu jednoducho zabezpečiť. A toto nemá byť cieľom Zákonníka práce.

    Cieľom predsa Zákonníka práce má byť naozaj vyvážene upravovať vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, majú mať také podmienky, ktoré budú motivovať k zamestnávaniu. Nie také, ktoré budú odstrašovať od zamestnávania a budú doslova nášľapnými mínami pre podnikateľa, že čo sa udeje za rok, aké všetky povinnosti ja budem musieť splniť, keď náhodou prídem o projekt, prídem o kľúčového zákazníka alebo jednoducho sa niečo stane a budem musieť piatich ľudí prepustiť a keď to náhodou spravím nie zákonným spôsobom, nie z pohľadu obsahu, ale povedzme z pohľadu formy, tak bude také odstupné platiť a také náhrady, že jednoducho bude môcť zavrieť to podnikanie a bude musieť zrušiť všetky ostatné pracovné miesta. Toto predsa nemá byť cieľom Zákonníka práce.

    Cieľom Zákonníka práce má, a nielen Zákonníka práce, celkovo nastavenie podnikateľského prostredia má motivovať k práci. Má motivovať k vytváraniu hodnôt. A k tomuto sa, prosím, skúsme prihlásiť všetci, čo tu sme, lebo budeme obhajovať a ochraňovať zamestnancov a nech to znie akokoľvek šľachetne, akokoľvek dobre a pozitívne a neviem ešte ako, ušľachtilo, tak jednoducho my tých ľudí v konečnom dôsledku ochránime od práce. Skúsme sa cez povinnosti vo vzťahu k zamestnancom pozerať na to aj očami tých dnes nezamestnaných zamestnancov, aby mali možnosť sa zamestnať, pretože im niekto bude motivovaný vytvoriť pracovné miesto.

    Na záver chcem požiadať teda ctené plénum, aby aspoň takto vyselektované návrhy na zmeny podporili, a verím tomu, že sa nad tým minimálne zamyslia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pani poslankyne Kiššovej s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani kolegyňa, ja k tlači 102, stravovacie návyky. Viete, v mnohých zariadeniach sa vydáva naozaj, mám to odskúšané, takže o tie peniaze klient nepríde. A mám jednu istotu, že za stravné lístky si nikto nemôže kúpiť cigarety a alkohol. Takže to je jedna z výhod, keď nemá finančný obnos, ale keď má stravný lístok. A ja sa obávam, že ak by neboli tieto stravné lístky, ale bude to vo financiách, že zníži sa záujem o stravovanie a môže to negatívne ovplyvniť tie firmy, ktoré majú vývarovne, a môže prísť k prepusteniu ľudí. Čiže by mohli prísť o zamestnanie. A pravidelné stravovanie a teplá strava, ja si myslím, že to ovplyvňuje aj dobrý zdravotný stav. Takže tu niekoľko bodov som si dovolil povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    A, vážená poslankyňa Kiššová, pani poslankyňa, neviem, s kým ste konzultovali ten zákon, ktorý ste vy osobne predkladali, čo sa týka oznamovania vodičov o zákone, o bezpečnosti a ochrane zdravia, ale myslím, že to je dosť zmätočné, tých zákonov zmätočných je tam viac, ale to je jeden z tých zmätočných. Vy si mýlite oznamovaciu alebo oznamovanie s periodickými skúškami alebo periodickými školeniami vodičov nákladných motorových vozidiel. Oznamovanie rieši len zamestnávateľ, alebo buď oprávnenou osobou, alebo vo vlastnej réžii, a to je to vlastne nie o bezpečnosti alebo o predpisoch bezpečnostných, ale o predpisoch, ktoré súvisia s výkonom tejto práce, nakládka, vykládka a tak ďalej. Čiže to, čo ste, to, čo je ten zákon, bohužiaľ, si myslím, že neviem, či ste to vy konzultovali s niekým alebo nie, ale, bohužiaľ, je zmätočný. Ja sa viac vyjadrím potom v rozprave.

    A ešte tu boli tie diskusie, viete ako, aj stravné lístky, ony tie návrhy možno nie sú zlé a možno aj dobre mierené, ale to sa nedá iba jednoduchým riešením, zrušme, zrušme teda stravné lístky. Áno, treba podľa môjho názoru takisto obmedziť emitentov na výšku marže a tak ďalej. Súhlasím so všetkým, priškrtiť im toho riešenia, ale vy to musíte domyslieť aj z daňového a odvodového nadhľadu. Predsa vy budete dávať peniaze bezdaňové, budete dávať do ruky niekomu peniaze, ktoré nie sú ani predmetom odvodov, nie sú predmetom ani daní. Čo je dosť zarážajúce, jednou ranou chcete zrušiť fond sociálneho rozvoja a zároveň hovoríme o tých stravných lístkoch. Proste mám pocit, že tam je dosť veľa takýchto nejakých banálností a asi by to bolo treba dopracovať, keď už sa niečo robí, aby to bolo systémovo vyriešené. Dať niekomu čisté peniaze do ruky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec, máte pravdu. Istota, že za stravné lístky si zamestnanec nekúpi cigarety a alkohol, je síce pravda, ale to nijakým spôsobom nenarúša našu argumentáciu, že je ďaleko výhodnejšie z tých dôvodov, ktoré som spomenula, dať príplatok na stravné v peniazoch, lebo vy tým nezabezpečíte, že keď bude mať stravné lístky, budú sa zdravo stravovať a budú mať teplé jedlo. To vôbec nie, keď si za to proste kúpi kilo čokolády, tak si kúpi kilo čokolády a bude po jedle. Takže toľko k tomuto.

    Hovoríte, že tým chránite vývarovne, no ja som trošku prekvapená, že takto otvorene sa tento argument dozvieme. Ja som si myslela, že je to lobing len tých emitentov, ale zjavne je to lobing ešte niekoho ďalšieho. Fajn, legitímne, ja som proti tomu.

    Pán poslanec, hovoríte, že zamestnávatelia nie sú povinní. No tak § 39 Zákonníka práce hovorí o tom, že zamestnávatelia sú v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona 125 o BOZP povinní, a teraz citujem, "pravidelne, zrozumiteľne, preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a overovať ich znalosť". A toto robia autorizované autoškoly a taká povinnosť je a ja vám kľudne prinesiem príklad, kedy niekto dostal pokutu za to, že takéto niečo nemal. Takže toľko možno k tomu a viac asi nestihnem. Môžme podebatovať neformálne mimo.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Viskupič, ale jeho tu nevidím, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči. Bude vám stačiť 10 minút alebo potom zajtra pokračujete? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, počkám chvíľu, kým ešte dobehnú ostatní poslanci, ktorí, keď sa dozvedeli, že už som na rade, tak sa vracajú. Ďakujem.

    Ja mám, najskôr chcem povedať, že ja budem vystupovať k tomu návrhu na zrušenie alebo týkajúcich sa stravných lístkov. Ja osobne tento návrh podporím, ale chápem, že niektorí poslanci vládnej koalície môžu mať úprimný záujem o stravovacie návyky a stravovaciu kultúru našich obyvateľov, takže by som chcel povedať, že v prípade, ak len toto by bolo dôvodom, prečo by ten návrh neposunuli do druhého čítania, tak ja mám potom taký pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v tom, že by sme mohli ten zákon prípadne potom modifikovať takým spôsobom, a ja ten pozmeňovací návrh dám v druhom čítaní, aby stravné lístky zostali zachované, ale bude ich tlačiť a distribuovať štát.

    Predstavujem si to napr. tak, že máme tlačiareň ministerstva vnútra alebo centrum polygrafických služieb ministerstva vnútra, ktoré môže tlačiť stravné lístky a vyberať za to príslušný poplatok za správu celého tohto mechanizmu. Ja si myslím, že ak ide iba o stravovacie návyky, tak iste nikto nič nebude mať proti tomu, aby na tomto zarábal štát, a navrhujem použiť tú sumu týchto peňazí na to, aby sa z toho financovali obedy pre deti zo sociálne slabších rodín, na ktoré už dnes štát prispieva v školách. To znamená, takýmto spôsobom by sme vedeli vyriešiť ten problém, aby nejakým spôsobom, ak je to problém, zostal nejaký dohľad štátu nad stravovacími návykmi svojich občanov a súčasne jednoducho by na tom nezarábali súkromné spoločnosti, ale zarábal by na tom štát.

    V tejto súvislosti chcem ešte povedať jednu historickú poznámku, čo ma vlastne inšpirovalo k takémuto návrhu. Stravné lístky sú zaujímavý fenomén, ktorý, a ja som rád, že na Slovensku aspoň nejakú dobu fungoval, pretože z ekonomického hľadiska sa jedná o tzv. doplnkovú alebo alternatívnu menu. A keďže stravné lístky ako doplnková mena u nás už roky fungujú, tak zjavne nie sú v rozpore s európskym právom, pretože nikto doteraz fungovanie týchto lístkov, gastráčov, nenapadol. A myslím si, že môže prísť doba, ja dúfam, že nepríde tak rýchlo, kedy pre Slovensko môže byť veľmi výhodné, že bude môcť v prípade nejakej ekonomickej krízy alebo problému v eurozóne zaviesť legálne doplnkovú menu, ktorá vie vyriešiť v ekonomike množstvo problémov, ktoré sa za normálnych spôsobov v eurozóne vyriešiť nedajú. Poviem to na príklade Grécka.

    Grécko sa dostalo do problémov, pretože jednoducho euro je pre grécku ekonomiku príliš silné. Ale akým spôsobom môže Grécko devalvovať svoju menu, keď je v eurozóne? Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko sa dostali do absolútne neriešiteľnej situácie. Čo s touto situáciou urobiť?

    Vtedy ja som vo svojej knihe Doktrína štátu o tejto problematike hovoril, napísal som ju pred asi piatimi rokmi alebo pred štyrmi rokmi, ale bývalý šéf železiarní košických Gabriel Eichler v súvislosti s gréckou krízou prišiel s takým návrhom, že by Grécko malo zaviesť tzv. doplnkovú menu, to znamená, nerušilo by euro. Táto doplnková mena by bola emitovaná gréckym štátom, mohla by podliehať, samozrejme, devalvácii tak, ako by, samozrejme, aj devalvácii veľmi rýchlo podľahla, ale mzdy štátnych zamestnancov a všetky obligatórne výdavky štátneho rozpočtu gréckeho štátu by boli hradené domácim obyvateľom v tejto doplnkovej mene.

    Poviem to na takom príklade, povedzme si to na príklade penzistov. Predpokladám, že grécki penzisti až tak často do Nemecka a Štokholmu na dovolenku necestujú. To znamená, že vyplácanie dôchodkov v tejto doplnkovej, nazvime to že pracovne, drachme, by nebolo až takým veľkým problémom pre gréckych dôchodcov, ale súčasne vzhľadom na náklady, ktoré grécky štát, tie obligatórne, mandatórne výdaje, ktoré má grécky štát na vyplácanie sociálnych dávok, penzií, platov štátnych zamestnancov, by sa v pomere k euru zlacnili, pretože drachma by bola oveľa, oveľa slabšia.

    V prípade, ak sa Slovensko náhodou dostane v budúcnosti do situácie, keď bude musieť rozmýšľať nad tým, akým spôsobom šetriť fixné náklady štátu, tak bude môcť takýmto spôsobom na základe precedensu so stravnými lístkami alebo s gastráčmi uvažovať o takomto kroku a emitovať emisiu, nazvime to, domácej meny. Hovorím to ako o ekonomickom nástroji, ktorý môže byť diskutovaný, či je to vhodné, v akej situácii, ale proste je to nástroj. A práve tieto fungujúce gastráče, ktoré sú takouto doplnkovou alternatívnou menou, aj keď tak formálne nevyzerajú, nám umožňujú oprieť sa o tento precedens a použiť to aj v slovenskom právnom poriadku a v slovenskom ekonomickom systéme.

    Ešte by som chcel povedať konkrétny príklad. Keď bola hospodárska kríza v 30. rokoch, niektorí ľudia v zúfalej situácii, pretože všade v Európe bola obrovská nezamestnanosť, ekonomika kolabovala, si spomenuli na koncept istého nemecko-argentínskeho ekonóma, ktorý sa volal Silvio Gesell. Silvio Gesell odôvodňoval hospodárske krízy a ich, povedal by som, cyklickosť problematikou úroku. Akonáhle vznikajú peniaze alebo vzniká profit len na základe úroku, po zvýšení úrokových sadzieb je, samozrejme, pre držiteľa peňazí objektívne výhodné tieto peniaze držať pri sebe a požičiavať, než ich investovať do ekonomiky a proste poskytovať ich podnikateľom, povedal by som, na konkrétne praktické projekty, proste bolo by výhodné preňho najviac byť takou klasickou pôžičkárňou a žiť čisto z úrokov. Silvio Gesell túto problematiku otočil. Predstavme si, že peniaze vydané sú bezúročné, ale naopak, každý mesiac stratia percento svojej hodnoty. Tým pádom každý je motivovaný, aby tú svoju spotrebu alebo platbu učinil ešte v tomto mesiaci. Pretože za mesiac budú mať hodnotu o percento nižšiu, za dva mesiace o 2 percentá a tak ďalej.

    V mestečku Wörgl v Rakúsku, neďaleko od nás, tento experiment použili. Mali k dispozícii v mestskej kase v ´32. roku uprostred najväčšej hospodárskej krízy, kde mali 30-percentnú nezamestnanosť, iba 40-tisíc šilingov. Vložili ich na účet a na základe toho emitovali vlastných 40-tisíc šilingov. Ale tých 40-tisíc šilingov malo, nazveme to kupóniky, urobili to tak, že každý mesiac si musel za jedno percento hodnoty kúpiť občan kolok, ktorý tam nalepil, iba v tom prípade boli tie peniaze platné. Čo sa stalo? V mestečku Wörgl začali všetko ľudia platiť čím skôr. Napríklad platili o niekoľko mesiacov skôr dane. Proste kupovali, snažili sa jednoducho spotrebovať tieto peniaze čím skôr. Keďže, veľmi zhruba, HDP krajiny sa rovná mase obeživa a rýchlosti jej obehu, ekonomika sa točila vo Wörgli a jeho blízkosti približne desaťkrát rýchlejšie ako zvyšná rakúska ekonomika. V priebehu roka a pol postavili v malom mestečku Wörgl lyžiarsky mostík, plaváreň, vyasfaltovali všetky cesty, postavili kanalizáciu, proste mestečko sa rozvíjalo. Dokonca vtedajší francúzsky premiér Daladier navštívil oficiálne toto mestečko. Ako je možné, že proste všade kríza a vo Wörgli a v okolí hospodárska prosperita?

    No bolo to práve na základe toho, že táto mena fungovala na základe iných pravidiel, proste obiehala oveľa, oveľa rýchlejšie. Samozrejme, začali sa pridávať ďalšie rakúske mestečká, dediny, obce. Začali zavádzať vlastné doplnkové meny, až národná banka Rakúska proste urobila šlus a zakázala používanie tejto meny. A ten úrok, aby som stihol čas do siedmej, ten, vlastne ten negatívny úrok, že si museli ľudia kupovať vždy ten jednopercentný kolok, aby tá bankovka platila aj ďalší mesiac, ten používalo mestečko Wörgl na vyplácanie, nazvime to, dávok v nezamestnanosti alebo na podporu všetkých chudobných, ktorí boli v tomto meste. To znamená, platili za to vývarovne, teplé obedy, prispievali sociálne. Každopádne za rok a pol, kedy tento experiment trval, bola nulová nezamestnanosť v mestečku Wörgl, všade v Rakúsku bola 30-percentná nezamestnanosť. Akonáhle národná banka ukončila, proste zakázala taxatívne používanie alternatívnych mien, do pol roka Wörgl skapal. To znamená, bola tam opäť 30-percentná nezamestnanosť, tak ako všade inde.

    Samozrejme, že Európska centrálna banka sa veľmi, veľmi snaží koncept akýchkoľvek funkčnejších alternatívnych mien sabotovať a bojkotovať. Ale práve na základe gastráčov má Slovenská republika precedens, keďže fungujú dlhodobo a nie sú v žiadnom rozpore s európskymi zákonmi, že v prípade krízy môžme tento nástroj na Slovensku použiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Presne sedem hodín, to sa ešte nestalo.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zajtra, samozrejme, budeme pokračovať v rokovaní od 9.00.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.