• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, za chvíľočku začneme rokovať.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na začiatok teda musím povedať, že stala sa vec, ktorú, samozrejme, nemôžme odignorovať a s hlbokým pohnutím sme museli teda prijať správu, že 13. mája tohto roku navždy opustil naše rady poslanec Ondrej Binder. Takže prosím, aby sme teda si minútou ticha uctili jeho pamiatku.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem vás teda požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme teda uznášaniaschopní. Nech sa páči.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 110 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je teda schopná sa uznášať a môžme pokračovať v rokovaní.

    Na 4. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Radovan Baláž a Jana Cigániková a náhradníkmi budú poslanci Róbert Puci a Peter Pčolinský.

    Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci: pani poslankyňa Petra Krištúfková, páni poslanci Igor Matovič, Peter Osuský, Vladimír Sloboda, František Šebej a Oto Žarnay a poslanci z klubu Ľudová strana Naše Slovensko.

    Navrhnutý program schôdze vám bol teda rozdaný, chcem uviesť, že nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca vykonáme zajtra o 11. hodine. O 11. hodine zajtra, nie o jednej.

    Chcem vás informovať, že na poslaneckom grémiu bolo dohodnuté, že bude zlúčená rozprava k siedmim návrhom noviel Zákonníka práce. Rovnako zahraničný výbor odporúča Národnej rade zlúčiť rozpravu k dvom bodom programu, ktoré bude uvádzať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ide teda o Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a o informáciu pána ministra o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Ale, samozrejme, o každom materiáli potom sa bude hlasovať osobitne.

    Ďalej chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Teda navrhujem, aby sme tento súhlas s ich vystúpením, ako aj súhlas s postupmi, ktoré som uviedol, vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k

    schvaľovaniu programu 4. schôdze.

    Pýtam sa, kto má nejaký doplňujúci návrh? Konštatujem, že štyria páni poslanci.

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja mám procedurálny návrh, aby sme dnes o 17. nehlasovali, koná sa pohreb nášho bývalého poslanca, myslím, že taký bol zvyk, že sa vtedy nehlasovalo. A po druhé, nie sme v plnom počte, samozrejme, budeme až o 11. zajtra, keď nastúpi náhradník, takže by som považoval za veľmi nevhodné, keby sa o 17. dnes hlasovalo, a odporúčam, aby sme nehlasovali.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi navrhnúť zaradenie bodu Petícia občanov Slovenskej republiky podaná Národnej rade Slovenskej republiky 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom.

    V zdôvodnení mi dovoľte uviesť, že viac ako 100-tisíc občanov podpísalo túto petíciu, čím splnili podmienku danú rokovacím poriadkom, aby o nej rokovalo plénum Národnej rady. Táto petícia bola doručená Národnej rade, ako sa tu píše, už 14. decembra, to znamená pred 6 mesiacmi, mala byť teda aj neodkladne predložená na rokovaní Národnej rady, čo sa nestalo, hoci Národná rada ešte rokovala v čase, keď to bolo možné, stará Národná rada. Pri novej Národnej rade sa dalo rešpektovať to, že či už úvodná schôdza, alebo schôdza o Programovom vyhlásení vlády nie sú vhodné na to, aby sa na nej prerokovali akékoľvek iné body, ale teraz je už prvá riadna schôdza, dokonca tu nie sú ani žiadne vládne návrhy zákonov, preto prerokovanie tejto petície podpísanej viac ako 100-tisíc občanmi je nevyhnutné.

    Ďakujem.

  • To bol omyl. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si navrhnúť zaradenie prvého bodu programu, alebo bod programu, ktorý by mal byť na prvom mieste v znení: žiadam informáciu ministra vnútra Slovenskej republiky o odporúčaní prístupu vládnych poslancov k tejto schôdzi.

    Ako sme sa včera mali možnosť dozvedieť, zasadala Koaličná rada a ústami pána ministra vnútra bolo dohodnuté nejaké odporúčanie vládnych poslancov pre postup na tejto schôdzi. Ak ten postup má znamenať, že všetky opozičné návrhy zákonov, ktoré sú na tejto schôdzi, nemajú byť prijaté alebo má byť nejaký špeciálny režim, rád by som prijal uznesenie tejto Národnej rady a možno aj ušetril čas.

    Ďakujem.

  • Nikto viac. Takže teraz pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Ja si myslím, že o procedurálnom návrhu pána poslanca Lipšica ohľadne toho, aby sa nehlasovalo o 17., ak je všeobecný súhlas, nemusíme teda hlasovať.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Beblavý žiada zaradiť petíciu občanov, skrátim, o vylúčení schránkových firiem. Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118, za 50, proti 2, zdržalo sa 66.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Pán poslanec Viskupič navrhol zaradiť bod na začiatok: informáciu ministra vnútra o odporúčaní prístupu vládnych poslancov k tejto schôdzi. Dúfam, že som to citoval dobre.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 41, proti 73, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o programe ako celku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 109, proti 2, 9 sa zdržali.

    Konštatujem, že program 4. schôdze sme schválili.

    Zároveň vás chcem informovať, že body 66 a 67 prerokujeme vo štvrtok 19. mája o 16.30 a tajné hlasovanie vykonáme po hlasovaní o 17.00 hod.

    A takisto vás chcem informovať, že tak, ako je zvykom, budeme teda hlasovať vždy o 11. a o 17. okrem dnešného dňa na základe procedurálneho návrhu.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zvolávam výbor, mandátový a imunitný výbor kvôli tragickej udalosti, ktorá sa udiala, na zajtra 18. mája o 8.45 v priestoroch výboru. Ďakujem veľmi pekne. Mandátový a imunitný výbor zajtra 8.45 ráno. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015.

    Správa je uverejnená v tlači 23, správu výborov máte v tlači 23a.

    Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v zmysle zákona č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložil Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015. Súčasťou tohto materiálu je aj správa nezávislého audítora a účtovná závierka Národnej banky k 31. decembru 2015.

    Rok 2015 priniesol pre banku nové úlohy v menovopolitickej oblasti, najmä v oblasti výkonu dohľadu nad finančným trhom. V súvislosti s Jednotným mechanizmom dohľadu sa Národná banka Slovenska zapojila do spoločných dohľadov nad bankami v eurosystéme a úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami v rámci Bankovej únie.

    Súčasne od 1. januára 2015 vykonáva ochranu finančného spotrebiteľa. Tieto nové činnosti si vyžadovali personálne posilnenie banky v minulom roku.

    Národná banka Slovenska za rok 2015 dosiahla hrubý zisk 145 mil. eur pred vytvorením všeobecnej rezervy na riziká. Za rok 2014 bol tento zisk 322 mil. eur. Banková rada sa rozhodla zvýšiť k 31. 12. 2015 všeobecnú rezervu na finančné riziká na 660 mil. eur. Zvýšenie o 140 mil. eur sa premietlo na zníženie zisku banky v roku 2015. Táto rezerva sa tvorí za účelom eliminovať neistotu na finančných trhoch a zabezpečiť sa voči kurzovému, úverovému, úrokovému riziku a riziku súvisiacemu so zmenami cien zlata. Výška rezervy sa každý rok prehodnocuje.

    Po prevode do všeobecnej rezervy bol výsledkom hospodárenia za rok 2015 čistý zisk 4,6 mil. eur. Minulý rok to bolo 102 mil.

    Podľa platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na úhradu straty z minulých rokov, prípadne na prídely do Rezervného fondu a ďalších fondov, ktoré sa vytvárajú zo zisku. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu.

    V súlade so zákonom Banková rada dňa 8. marca 2016 rozhodla, že zisk za rok 2015 sa použije na zníženie strát z minulých rokov. Kumulovaná strata z minulých rokov predstavuje 4 810 mil. eur. Tvorí najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré je k 31. 12. v objeme 3 358 mil. eur.

    Rozhodujúci vplyv na priaznivý výsledok Národnej banky Slovenska mal čistý zisk z finančných činností, to bolo 66 mil. eur, hlavným zdrojom výnosov Národnej banky boli výnosy z dlhopisov vo výške 160 mil. eur, z toho čistý výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu predstavoval 105 mil. eur a čistý úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky bol 55 mil. eur.

    V zmysle zákona o dani z príjmov z roku 2015 Národná banka Slovenska ako jediná centrálna banka v eurosystéme odviedla do štátneho rozpočtu zrážkovú daň 2,2 mil. eur z príjmov plynúcich z dlhopisov emitovaných na území Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím Rady guvernérov a za účelom podpory oživenia ekonomiky realizovala banka vo významnej miere nákupy cenných papierov pre menovopolitické účely v rámci programov Európskej centrálnej banky. V roku 2015 sa tieto portfóliá zvýšili o 5 mld. eur. Čisté náklady na emisiu obeživa v roku 2015 dosiahli 7 mil. eur, banka realizovala tlač 45,8 mil. kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10 eur. Ďalej sa vyrazilo viac ako 43 mil. kusov obehových mincí, jednocentových, dvojcentových a dvojeurových, 2 mil. kusov pamätnej mince v nominálnej hodnote 2 eurá a 5 kusov zberateľských mincí v počte 31-tisíc kusov.

    Správne a prevádzkové náklady a výnosy súvisia s činnosťou organizačných útvarov banky pri zabezpečovaní hlavného cieľa a úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o Národnej banke Slovenska.

    Čisté prevádzkové náklady boli v roku 2015 čerpané v sume 55 mil. eur, v roku 2014 to bolo 59 mil. Prevádzkové činnosti banky v roku 2015 boli ovplyvnené najmä novými aktivitami a úlohami v súvislosti s prevzatím kompetencií ochrany finančného spotrebiteľa a úlohami, ktoré vyplývajú z Jednotného mechanizmu dohľadu eurosystému a zo zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Tieto skutočnosti mali dopad na navýšenie počtu zamestnancov banky. Priemerný prepočítaný počet zamestnancov v roku 2015 bol 1 046, to predstavuje oproti roku 2014 nárast v priemere o 38 zamestnancov. Vo fyzických osobách banka zamestnávala 1 053 zamestnancov.

    V štruktúre prevádzkových nákladov sú najvýznamnejšími položkami náklady za zamestnancov, to je 41 %, zákonné sociálne poistenie 15 %, odpisy 12 %, náklady na technickú podporu informačných systémov 7 % a náklady na opravy a udržiavanie - podiel 4 %. V prevádzkovej oblasti banka dôsledne sleduje hospodárnosť vynakladania prostriedkov na svoju činnosť a využíva prísne vnútorné procesy riadenia, kontroly a obstarávania služieb a dodávok.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2015 a priloženej správy nezávislého audítora, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán guvernér, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015 (tlač 23).

    Správu rozhodnutím č. 15 z 30. marca 2016 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 13. mája 2016. Správa bola predložená v zmysle § 39 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre financie a rozpočet.

    Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 17 zo dňa 16. mája 2016. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.

    Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 20 zo dňa 16. mája 2016. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, páni poslanci, poprípade panie poslankyne, či máte záujem sa prihlásiť ústne. Áno, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Burian ako prvý a potom pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, v podstate moje vystúpenie bude relatívne dosť krátke, ale skôr bude formou otázky.

    Keď som si preštudoval Správu o hospodárení Národnej banky Slovenska, zistil som, že rezervy na súdne spory boli rozpustené, dokonca dnes ostáva asi 8-tisíc euro na súdne spory. Pokiaľ by sme si pozreli na ústrednú evidenciu teda sporov, ktoré má aj Národná banka, ktorá vedie ministerstvo financií, podľa zákona 514/2003 Z. z. sú tam niekoľko miliónové spory.

    Moja otázka je len jednoduchá, či Ernst & Young ako audítorská firma, ktorá auditovala túto správu, má vedomosti o tom, o týchto sporoch, a teda že či odsúhlasila s tým, že teda neni nutné vytvárať rezervy na tieto sporné záležitosti alebo spory, ktoré má Národná banka. Alebo jednoducho teda Ernst & Young ako audítorská firma nemala tieto informácie, a tým pádom neprikladala tomu dôraz na to, aby jednoducho vytvárala alebo aby boli vytvorené na tieto spory, budúce spory vytvorené dostatočné rezervy, ktoré ak budú niektoré v nejakej veľmi vysokej výške, tak tá výška v podstate je na úrovni cirka príjmu Národnej banky Slovenska, čo je asi na úrovni 55 mil. eur. Čiže ak by to bolo, tak potom predpokladám, že v tých dátach by sa museli objaviť potom iné náležitosti, ktoré by museli kryť budúce riziká vyplývajúce z týchto súdnych sporov. Znovu len opakujem, pre mňa len veľmi jednoduchá otázka: mal Ernst & Young alebo nemal k dispozícii tieto súdne spory? A ak mal, či odsúhlasia teda to, že teda na tieto spory nie je nutné vytvárať rezervy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení prítomní, vážený pán guvernér, tiež len krátko a v podstate to budú otázky. Ja už som sa pána guvernéra pýtal väčšinu otázok, ktoré som sa chcel opýtať, včera na výbore.

    Predsa len jedna otázka ostala vo vzduchu, a to je otázka, ktorá sa týka nákupu cenných papierov, ktoré Národná banka drží na účely menovej politiky v rámci programov CBPP1, CBPP3, SNP a PSPP. Pýtal som sa, cenné papiere ktorých krajín Národná banka drží, či to je tajná informácia.

    Možno by som ju troška rozšíril, či Národná banka nekupuje cenné papiere krajín, ktoré nie sú považované za bezpečné z hľadiska investícií.

    A potom dnes ráno som dostal tip na ďalšiu otázku, tak ju tlmočím. Ten dôvod, že som sa ho neopýtal včera, je ten, že som ten tip dostal až dnes. Je to otázka, ktorá sa týka prideľovania grantov, ktorého systém bol v minulosti kritizovaný mimovládnou organizáciou Transparency International, tak sa chcem opýtam, či od tých čias sa niečo zmenilo v tomto systéme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Štarchoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som reagoval na pána poslanca Jurzycu predovšetkým v tom, že sa jedná nielen o nákup cenných papierov, ale aj rozširovanie zbierkového fondu Národnej banky Slovenska. Plus sa môžeme pýtať aj detailnejšie, aká je štruktúra poskytovania jednotlivých darov, pretože Národná banka Slovenska naozaj z hľadiska financovania, alebo teda prispievania na rôzne projekty, myslím si, že je veľmi aktívna, o čom svedčí množstvo darovacích zmlúv.

    Možno by bolo za zváženie porozmýšľať aj nad prehľadom alebo doplnením danej správy. Som si vedomý, že metodika je striktne daná, ale možná do budúcich období rozšíriť danú správu v kontexte spoločenskej zodpovednosti a predovšetkým, ak hovoríme aj o rozširovaní zbierkového fondu, o poskytovanie darov, za ktoré zodpovedá v tomto prípade NBS-ka.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán guvernér, predpokladám, že chcete odpovedať na otázky. Nech sa páči, máte slovo a môžte zaujať stanovisko k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si odpovedať na otázky.

    Prvá otázka, otázka pána Buriana. Ernst & Young mal všetky informácie, mal prístup ku všetkým podkladom, ktoré v banke máme. Čiže Ernst & Young vedel, prečo robí správu tak, ako robí, a správa je prílohou Ernst & Young-u, čiže aj audítorský výrok.

    Pokiaľ ide o financovanie prípadných nákladov, keďže Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet, ale si tvorí rozpočet sama, nemá problém zabezpečiť prípadné financovanie nejakých podobných, nejakých podobných, keď by nastali, neplánovaných výdavkov, veľmi promptne rozhodnutím Bankovej rady. Čiže nie je potrebné viazať peniaze na...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán guvernér, keby ste chvíľku. Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Ďakujem. To bolo na otázku pána Buriana.

    Pokiaľ ide o tri otázky pána poslanca Jurzycu, dve sú, dá sa povedať, spojené. Nákupy na účely menovej politiky, že Národná banka nakupuje dlhopisy, dva účely má menovaná politika a investičné portfólio, a nakupuje štátne dlhopisy vrátane slovenských. Domáce štátne dlhopisy v súčasnosti nakupuje výhradne len v rámci prebiehajúcich menovopolitických programov ECB, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom kapitálového trhu.

    NBS v súčasnosti v rámci investičného portfólia má veľmi veľa cenných papierov od Austrálie po Kanadu, ale nemôže zverejňovať konkrétne štáty, je to dvadsať štátov.

    Pokiaľ ide o nákupy menovopolitického portfólia, opäť zverejňuje len Európska centrálna banka nákupy za jednotlivé štáty spolu bez štruktúry, kto koľko nakúpil. Čiže za Slovensko boli nakúpené cenné papiere dohromady vo výške 6,5 mld. eur. Hovorím, nemôžem uviesť štruktúru, ktoré boli tieto nákupy urobené.

    Pokiaľ ide o nákupy krajín, ktoré sú bezpečné, určite nakupujeme len bezpečné krajiny. Máme na to interné materiály, ktoré pravidelne involvujeme, je to Rulebook a ďalšie pravidlá. Čiže neprichádza do úvahy, aby sme nakúpili niektoré cenné papiere zo štátov, ktoré nemajú rating, ktorý je zodpovedajúci našim pravidlám a podobne.

    Pokiaľ ide o prideľovanie grantov. Prideľovanie grantov Národná banka nemá v takom veľkom rozsahu, ako tuná by sa mohlo zdať, sú to v porovnaní s grantami niektorých podnikov, ako hovorím, že podobne naozaj desatiny, desatiny tých kvót. Rozpočet máme na tento rok tuším 200-tisíc eur na všetky tieto programy.

    Pokiaľ ide o spôsob, akým to je. Tak všetky žiadosti, ktoré prídu do banky, posudzuje komisia, ktorá bola na to zriadená v súlade s internými pravidlami, a na základe odporúčania komisie potom rozdeľujem (pozn. red.: správne "rozhodujem") o pridelení jednotlivých grantov ja.

    Pokiaľ ide o zbierkové predmety, nebola to síce otázka, jediné zbierkové predmety, ktoré nakupujeme, sú zbierkové predmety v Múzeu mincí a medailí, kde dopĺňame zbierky múzea. Žiadne iné zbierkové predmety Národná banka nenakupuje.

    Pokiaľ ide o možnosť doplnenia správy, priznám sa, že neviem. Keď by to bolo možné a bolo to spochybnené, že je možné doplniť tú štruktúru. Keď bude štruktúra doplnená, zmenená, samozrejme, že príslušné veci vieme doplniť, pretože všetky zmluvy, ktoré máme, sú v súlade s príslušným zákonom zverejnené na našej stránke, čiže nič tajné, dôverné alebo nejakým spôsobom neuverejňované tam nie je. Čiže všetky zmluvy v plnom rozsahu automaticky zverejňujeme v súlade so zákonom v lehotách, ktoré sú v zákone uvedené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalšou správou, a to o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015. Správa má parlamentnú tlač 41 a správa výborov 41a.

    Takže opäť prosím pána guvernéra Národnej banky, aby správu uviedol. Nech sa páči.

    Pán poslanec, neutekajte, aj vy budete pokračovať.

  • Rokovanie o Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015, tlač 41.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenska, vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov predložil Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015.

    V roku 2015 sa v eurozóne potvrdili viaceré pozitívne makroekonomické trendy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď medziročný rast ekonomiky dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 2011. Tento rast bol spôsobený tak klesajúcimi cenami ropy na svetových trhoch, ktoré mali pozitívny vplyv na domácu spotrebu, ako aj uvoľnenou menovou politikou ECB, ktorej vplyvom sa znižovala cena úverov. Z hľadiska finančnej stability však nízke úrokové sadzby predstavujú riziko, pretože majú negatívny vplyv na ziskovosť bánk a prehlbujú zadlženosť verejného aj súkromného sektora.

    Hlavným trendom v slovenskom finančnom sektore v roku 2015 bolo pokračujúce tempo rastu úverov domácnostiam, ktoré dosiahli nové historické maximum. Medziročný rast retailových úverov na Slovensku bol najvyšší v rámci eurozóny a prakticky aj v celej Európskej únii. Podstatnú časť týchto úverov naďalej tvorili úvery na bývanie. Medziročný rast spotrebiteľských úverov sa čiastočne zmiernil. Kvalita retailového portfólia sa počas roka zlepšila, keď podiel zlyhaných úverov klesol na 3,9 %, na druhej strane však výrazne vzrástla zadlženosť domácností. Naďalej rástli priemerné ceny bytov, pričom rast zaznamenali novostavby aj staršie byty a tento nárast cien bol pozorovaný vo väčšine krajov a krajských miest.

    Situácia sa zlepšila aj v podnikovom sektore, keď úvery podnikov zaznamenali najvyšší rast v pokrízovom období, pričom rástli úvery tak veľkým, ako aj malým a stredným podnikom. Oživenie úverového trhu súviselo so zlepšením výkonnosti podnikového sektora, ako aj so zlepšením vnímania situácie domácej politiky.

    Počas roka 2015 sa uvoľňovali úverové štandardy a zlepšila sa aj kvalita portfólia podnikových úverov, keď klesol objem aj podiel zlyhaných úverov. Narastajúci dopyt po nových bytoch podporil rast financovania výstavby nehnuteľností. Hoci ziskovosť bankového sektora medziročne vzrástla, perspektíva tvorby zisku v budúcnosti sa zhoršila. Objem úverov síce dosiahol doteraz najvyšší nárast, nedokázal však kompenzovať pokles úrokových marží, a teda pokles výnosovosti retailových úverov. Ďalší pokles úrokových marží sa predpokladá z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorá umožňuje zjednodušené predčasné splácanie úverov na bývanie.

    Zároveň náklady na zdroje financovania pri viacerých vkladových produktoch sa priblížili k svojmu minimu a je nepravdepodobný aj ďalší pokles nákladov na kreditné riziko. Všetky banky v roku 2015 plnili minimálne požiadavky na kapitál vrátane požiadaviek na stanovené kapitálové vankúše.

    V poistnom sektore sa zvýšil podiel pobočiek zahraničných poisťovní na úkor dcérskych spoločností. Poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení, avšak zisk poisťovní sa medziročne znížil o 20 % najmä z dôvodu zvýšených prevádzkových nákladov v dôsledku implementácie regulácie Solvency II. Hlavným zdrojom rizika v poistnom sektore ostáva prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré neumožňuje dosahovať dostatočné výnosy na dlhových cenných papieroch pri využívaní prostriedkov, ktoré majú poisťovne v rezervách.

    Opätovné otvorenie II. piliera dôchodkového sporenia spôsobilo tak pokles počtu veriteľov, ako aj pokles objemu aktív v dôchodkových fondoch, predovšetkým v dlhopisových garantovaných fondoch. Priebeh hodnôt dôchodkovej jednotky zaznamenal najvyššiu volatilitu od roku 2008 a vo väčšine typov fondov sa zvýšila miera trhového rizika. Väčší podiel akcií vo fondoch však na druhej strane znamenal najvyššie zhodnotenie majetku v akciových dôchodkových fondoch.

    Podobné trendy, ako zaznamenal II. dôchodkový pilier, ako napríklad nárast akciových investícií a pokles podielu slovenských štátnych dlhopisov a nárast splatnosti a durácie dlhopisových portfólií, zaznamenal aj III. pilier dôchodkového sporenia, avšak doplnkové dôchodkové fondy dosahovali v roku 2015 v priemere zápornú výkonnosť. V podielových fondoch vzrástla čistá hodnota aktív, pričom tento nárast vyplýval z rastu čistých predajov. Zvýšila sa miera trhového rizika, a to skoro vo všetkých typoch fondov. Výkonnosť podielových fondov bola v roku 2015 síce pozitívna, avšak oproti predchádzajúcim dvom rokom poklesla.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Náhlika, aby uviedol výsledok rokovania výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán guvernér, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 (tlač 41).

    Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 47 zo dňa 26. apríla 2016 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 16. mája 2016. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.

    Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 18 zo dňa 16. mája 2016.

    Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu vziať na vedomie.

    Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 21 zo dňa 16. mája 2016. Určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady.

    Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.

    Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak sa prihláste, prosím vás. Aha, dobre, takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Heger bol aj písomne, pokiaľ som teda dobre počul.

    Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, bol som rýchlejší ako treba, takže boli písomne prihlásení pán poslanec Heger a Beblavý. Sú teraz ústne. Stačí vám, nechcete ešte raz využiť možnosť? Dobre, ďakujem pekne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.

    Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi cenami ropy, ale myslím si, že u nás, a to by som sa chcel opýtať, že ako to vidíte vy, že ten rast ekonomiky minulý rok, ale myslím, že som to videl aj v nejakom vyjadrení z konca minulého roka u vás, vaše vyjadrenie, bol spôsobený hlavne dotáciou z eurofondov. Pretože ako môžme vidieť, tak vlastne výdavky v roku 2014 boli 33,4 mld. verejnej správy a výdavky v roku 2015 37 mld., ale vidíme, že v rozpočte oproti roku 2014 bolo trikrát viacej eurofondov, kde v roku 2014 to bolo 1,26 mld. eur a v roku 2015 to bolo 4,28 mld., čo je teda pomerne výrazný nárast. Keby sme to tak laicky zobrali, tak sú to 3 mld. eur, ktoré prišli vďaka eurofondom do ekonomiky, a myslím si, že toto je výrazný prílev peňazí do rastu alebo do ekonomiky, čím sa vlastne navýšil aj hrubý domáci produkt, alebo teda malo to veľký vplyv. Takže toto by ma zaujímalo, že ako toto hodnotíte.

    Ďalšia dôležitá vec, ktorú ste aj vy spomenuli, alebo tak nepriamo je v tej správe spomenutá, a to je zvyšovanie zadlženosti domácností. Pretože vidíme tu taký úkaz, že deje sa to v celej Európe, úrokové miery klesajú a, samozrejme, na to reagujú ľudia, vidíme to teda hlavne v tom sektore spotrebiteľskom, kde, ako ste aj spomenuli, vlastne rastie dopyt po bytoch, tým pádom aj ceny. Ale čo z toho vyplýva?

    A ja by som chcel povedať taký možno jeden príklad a potom ešte budem pokračovať, že vlastne človek, ktorý sa kvalifikoval na úver 100-tisíc eur, sa dnes, pred pár rokmi, sa dnes vďaka týmto nízkym úrokovým mieram kvalifikuje na povedzme 120-tisíceurový úver, avšak tá zaujímavá, čo sa taká, také momenty, čo sa deje v obyvateľstve, je, že ľudia nevyužijú túto možnosť nižších úrokových mier na to, aby možno si nejakým spôsobom šetrili a rýchlejšie ten úver splácali a možno ani nemajú možnosť, pretože práve tie ceny nehnuteľností, ako ste spomenuli, rastú, čiže na to, aby si dovolil ten istý štandard, musia kúpiť byť za vyššiu cenu a pri týchto úrokových mierach to nie je problém. Ale povedzme si na rovinu, ako dlho vieme garantovať takéto nízke úrokové miery? A akonáhle tie úrokové miery pôjdu hore, tak je otázka, do akej miery si obyvateľstvo bude schopné tieto úroky platiť a potom aj vlastne tie zlyhané, teraz máme veľmi dobrý počet zlyhaných úverov, je nízky, ale otázka je, či to tak bude aj naďalej, keď tie úrokové miery sa začnú zvyšovať práve preto, že tie ceny sú navýšené. A už sme tu raz takúto bublinu zažili, aj keď teda z iných dôvodov, ale to riziko tu je. V roku ´99 až 2000 sme investovali do ozdravenia bánk približne 12 % z HDP, čo je veľká čiastka.

    Takže tu by som ešte povedal potom možno takú ďalšiu vec, že keď sa pozrieme, aj vo vašej správe vlastne to je, momentík, ja si zoberiem ten papier, vo vašej správe je to, že naša krajina v porovnaní s eurozónou má jeden z najvyšších, alebo nie že najvyšší, ale má medziročný rast úverov, za minulý rok to bolo 13,5 %, predtým sa to pohybovalo okolo 12 %, alebo nejak tak, kde, vidíme, v eurozóne ide opačný trend. Ten rast úverov klesá, čiže je menší nárast úverov. U nás teda vidíme, že práve toto potvrdzuje to, že tá zadlženosť aj nášho obyvateľstva rastie.

    A ďalší dôležitý faktor podľa mňa, ktorý máme v našej krajine, je ten, že ten rozdiel medzi príjmami a výdavkami našich ľudí. Vieme, počujeme a hovoríme o tom, že máme veľa ľudí, ktorí žijú, keď tak poviem ľudovo, z výplaty do výplaty. Nie, nemusí to byť nevyhnutne tým, že by mali nízke príjmy, ale možno ani nevedia úplne hospodáriť, ale pri mnohých je to aj tým, že naozaj tie príjmy nie sú nejaké, resp. príjmy sa rovnajú výdavkom, a napriek tomu sú podnecované bankami do spotreby, pretože tie úrokové miery sú nízke.

    A, samozrejme, ja chápem aj banky, ktoré si povedia, radšej budem investovať tú prebytočnú likviditu, ktorú mám, ju radšej budem podnecovať do spotreby, do úverov, pretože už je hoci len úroková miera 1,5 %, je zaujímavejšia ako tá, keby som si uložil tie peniaze do ECB prostredníctvom Národnej banky Slovenska.

    Takže vlastne tuto nám vytvárajú banky tlak alebo silnú ponuku ešte na nárast tej zadlženosti nášho obyvateľstva, ktoré momentálne pri týchto úrokových mierach je zaujímavé, avšak treba si uvedomiť, že čo sa stane, keď by prišla povedzme nejaká recesia, ktorú sme tu už tiež zažili. Myslím, že samotná Národná banka Slovenska vytkla vláde možno rok - nepamätám si presne - dozadu, že našu zamestnanosť v ekonomike, alebo teda tou silnou časťou ekonomiky je práve automobilový priemysel. Máme tam zamestnaných veľmi veľa ľudí. A ak by toto, ak by doslova došlo k recesii, tak, samozrejme, toto je odvetvie, ktoré prvé, ako v prvom sa to odrazí, čo, samozrejme, bude mať dopad aj na zamestnanosť. A vieme, že pokles zamestnanosti bude mať automaticky práve pri tak vysokej zadlženosti veľmi negatívny vplyv. Ako sme na toto pripravení alebo či vôbec uvažujeme s takýmto scenárom a ako sa naňho chystáme?

    Pretože ďalšia vec, možno si povieme dobre, máme klesajúci verejný dlh, ale je to naozaj tak? Pretože keď si to pozrieme v absolútnych číslach, tak áno. Alebo ináč to poviem. Dynamika rastu HDP vďaka tomu, že nalievame eurofondy, banky pumpujú peniaze do spotreby, tak HDP nám rastie. A toto sú asi dva kľúčové motory toho, prečo nám rastie ekonomika, a preto HDP rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, ale nemôžme povedať, že by verejný dlh klesal, však tak sa to ani nehovorilo, ale mediálne to mnohokrát je tak zaujímavé, že máme pocit, ale keď sa pozrieme na skutočné čísla, tak vidíme, že verejný dlh v roku 2014 bol 41,3 mld. a v roku 2015 43,158, ak chcem byť presný, čo je nárast o 2 mld. eur. Čiže nám sa zvyšuje aj náš verejný dlh.

    A možno vláda tak ako práve tým, a teraz ako by som tak povedal, mediálne prezentuje, ako sa jej darí, ako zabezpečuje hospodársky rast. Ale opäť buďme možno trošku úprimní. Toto je následkom toho, čo sa deje v celej eurozóne. Ja by som bol opatrný vo vyjadreniach, že toto je výsledkom dobrej práce, lebo vezieme sa na vlne, ktorá zasahuje alebo postihuje, ale v tom dobrom slova zmysle, celú Európu. A nemôžme povedať, že toto je teda následkom nejakého dobrého hospodárenia.

    A práve pri tom hospodárení by som skôr povedal, že tu sa môžme pozrieť na verejnú mienku. Dnes vidíme, že ľudia nechcú platiť dane, pretože majú pocit, že ich platia do čiernej diery. My využívame mnohokrát, by som povedal, také invazívne alebo násilné nástroje, alebo vymáhame vlastne dane takou hrubou silou. Ale myslím si, že práve toto je dôležité brať do úvahy a uvedomovať si, že aký má kredit pri hospodárení naša vláda. Pretože ak ľudia uvidia, že dane, ktoré platia, sú hospodárené dobre a prinášajú v konečnom dôsledku úžitok aj im, tak tie dane budú platiť omnoho radšej. Ale dnes takéto povedomie u ľudí nie je. Naozaj to povedomie je, že ľudia dane musia platiť, lebo tak to je nastavené, čo je dobré, ale proste robia to s nevôľou a skôr majú predstavu o tom, že proste ide to do nejakej čiernej diery a vôbec nemajú z toho žiadny benefit.

    Takže to je také krátke zhrnutie, ktoré som ja chcel ešte k tomu položiť. Možno takých pár zamyslení a zároveň z toho vyplývajúcich otázok.

    Pozerám ešte, čo som, či som niečo nevynechal. Nie, myslím, že je všetko, čo som chcel povedať. Takže by som vás poprosil možno aj o takú vašu reakciu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hegera s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • V mojej faktickej poznámke chcem povedať, že pán Heger mohol ešte doplniť niektoré otázky. Ja si dovolím to urobiť.

    Napríklad, čakal by som vyhodnotenie politík vlády voči bankám. Verejnosti sa totiž minulé roky mohlo zdať, že vláda zabojovala napríklad za dostupné úvery alebo za dostupné bankové účty. Národná banka sleduje finančný trh a sleduje aj kondíciu slovenských bánk. Toto by iste bola zaujímavá informácia, ak by pán guvernér bol taký dobrý, stálo by to za to pre verejnosť, ktorá sleduje túto rozpravu.

    Bola tu diskusia o náraste zadlženosti, práve pán Heger kládol viaceré otázky. Samozrejme, nárast zadlženosti obyvateľstva je skôr prejavom zdravej dôvery v budúcnosť. Pán Heger sa pýtal, či je oprávnená. Obávam sa, že pán guvernér nemá stále ešte tú krištáľovú guľu, ktorú mu sľúbili z Bruselu poslať, ale som zvedavý, ako zareaguje.

    V každom prípade by som sa ale ja opýtal a doplnil pána Hegera, aké je stanovisko guvernéra Národnej banky k PPP projektom a či sú, alebo nie sú ťarchou pri odhadoch rastu HDP, resp. národného dlhu. Táto polemika existuje a vidno, že tretia vláda Roberta Fica otvorila jeden a možno otvorí ďalšie veľké, de facto úverové linky, ktoré smerujú k budúcim záväzkom obyvateľov a k povinným platbám obyvateľstva na základe zákona.

  • Pán poslanec Jurzyca. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jurzycovi.

  • Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec Heger, že ste dobre vypichli zopár bodov z tej správy. Osobitne ten, že úvery domácnostiam rekordne narástli.; v správe sa hovorí, že v celej Európskej únii. Možno by naozaj v tej správe sa zišla informácia nielen o tom, aký je trend, ale aký je súčasný stav oproti ostatným krajinám. Myslím, že tie úvery sú ako podiel na HDP zatiaľ nižšie, než je priemer v EÚ. Ale hovorím to z hlavy, nie som si stopercentne istý, každopádne by taká informácia sa zišla.

    Ešte chcem jednu poznámku k tomu rastu dlhu, že on rastie nielen absolútne, on rastie aj v porovnaní s HDP v prípade, že ho očistíme od jednorazové vplyvy. To znamená napríklad o využitie peňazí z II. piliera na znižovanie dlhu. Ak by sa takéto vplyvy nezohľadňovali, tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by nám dlh rástol aj minulý rok. Minulý rok by nám narástol a nemôžem reagovať na predrečníka, ale tak len poviem, že ten typ na PPP projekty je dobrý a treba o nich hovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi, pardon, chce reagovať, zavčasu, pán poslanec Heger na faktické.

    Nech sa páči.

  • Ja len ďakujem za doplnenie pána Jurzycu, veľmi, veľmi dôležité. Vďaka.

  • Pán poslanec Beblavý ako ďalší vystupujúci v rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k Správe o stave finančného trhu za minulý rok. Dovolím si povedať na úvod, že podľa môjho názoru ide o jeden z najdôležitejších dokumentov na tejto schôdzi, ak nie úplne najdôležitejší, čo, samozrejme, je dané trochu aj tým, že neprerokúvame vládne návrhy zákonov. Ale je to podľa mňa aj tým, že tento dokument by medzi najdôležitejšie patril aj na preplnenejšej schôdzi, pretože stav nášho finančného trhu v rôznych aspektoch, niektorých sa už dotkol kolega Heger, niektorých sa chcem dotknúť aj ja, je, veľmi ovplyvňuje situáciu nášho obyvateľstva aj budúcnosť našej krajiny. A býva mi ľúto, že inokedy takáto správa býva prerokovaná na konci ako taký prílepok rokovania Národnej rady, dnes ju skoro otvára a podľa mňa to viac odráža jej dôležitosť. Ja som tomu veľmi rád, aj keď je to asi skôr výsledok náhody, než nejakej premyslenej stratégie vedenia Národnej rady.

    Ale dovoľte mi teraz sa vyjadriť k samotnému obsahu správy. No, my už sme včera na finančnom výbore s pánom guvernérom diskutovali o tejto správe, napriek tomu niektoré otázky tam neboli úplne oddiskutované a plus sa vynárajú aj možno také, ktoré si zasluhujú pozornosť pléna ako celku. Takže dovoľte mi hovoriť o konkrétnych štyroch bodoch, ktoré by stáli za to.

    Jeden je systémový a netýka sa tejto správy z hľadiska jej obsahu, a teda týka sa aj tejto správy, ale nie nejakého konkrétneho riadku, ale celkového nastavenia. A týka sa inštitucionálneho nastavenia Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska totiž dnes plní dve funkcie, ktoré majú v sebe zakódovaný konflikt záujmov.

    Jedna tá funkcia je ochrana stability finančného sektora a druhá tá funkcia je ochrana spotrebiteľov a ich záujmov. To, že tieto dva záujmy môžu byť v konflikte a často aj sú v konflikte, je pomerne štandardným záverom ekonomickej teórie, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo v minulosti vo viacerých krajinách vrátane Slovenska sa pristúpilo k oddeleniu regulácie finančného trhu z hľadiska ochrany spotrebiteľa a regulácie finančného trhu, teda najmä bánk, z hľadiska stability finančného trhu. Tento krok však na Slovensku, a opäť treba povedať, že v mnohých iných krajinách bol zase v mnohom zvrátený a tak ako u nás Úrad pre dohľad nad finančným trhom bol zlúčený s Národnou bankou Slovenska ešte pred mnohými rokmi, myslím, že to bolo niekedy okolo roku 2006, ak sa pamätám správne, tak to znamená už viac ako desať rokov dozadu, tak tento konflikt záujmov sa nám vrátil do jednej inštitúcie.

    To, že Národná banka Slovenska ucelene dohliada na finančný sektor, má aj svoje výhody. Je tam možnosť malej krajiny koncentrovať expertov a ich dobre zaplatiť a Národná banka má aj svoju váhu. To znamená, treba uznať napríklad, že odkedy Národná banka berie ochranu spotrebiteľov vážne alebo vážnejšie ako povedzme niektoré iné orgány v minulosti, tak môžme pozorovať z hľadiska médií aj spoločnosti väčší progres. Samozrejme, ťažko sa oddeľuje to, čo je verejný tlak, a to, čo je samotná aktivita Národnej banky. Ale napriek tomu vidíme, najmä v tých ostatných rokoch, či už vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam, alebo aj v iných oblastiach ochrany spotrebiteľa, že Národná banka zaznamenala povedzme progres za tých desať rokov. Myslím, že aj situácia v Národnej banke je dneska lepšia, ako bola pred desiatimi rokmi, keď to celé začínalo, keď to Národná banka prevzala.

    Napriek tomu máme dnes situáciu, kde ten istý vrchný riaditeľ, ktorý je zároveň aj členom Bankovej rady, má na starosti obidva tieto aspekty dohľadu nad finančným sektorom. Teda aj stabilitu finančného sektora, aj ochranu a prospech spotrebiteľa.

    Aby to neznelo tak teoreticky celé, tak keď si práve pozrieme aj túto správu, tak sa v nej hovorí, a pán guvernér to hovoril aj v úvodnom slove, že je vlastne možné očakávať pokračujúci pokles marží bánk, najmä pri úveroch na bývanie. Spôsobuje to teda okrem celosvetového znižovania, alebo teda celoeurópskeho minimálne, znižovania úrokových sadzieb aj posilňovanie konkurencie na bankovom trhu. Táto správa spomína pozmeňujúci návrh, ktorý sa aj mne podarilo presadiť v minulom roku, kde teda od marca môžu spotrebitelia ľahšie prechádzať s úvermi na bývanie z banky do banky buď bez penalizácie, alebo s nízkou penalizáciou. Ale Národná banka, a to podľa mňa vidno aj v tejto správe, vlastne nie si je v tej formulácii istá, či je to vlastne dobré, alebo zlé? Lebo pre spotrebiteľa je to dobré. On teda bude platiť menej za hypotéku, ale ako uvádza Národná banka, pre stabilitu bánk, pre ich ziskovosť je to vlastne zlé. Lebo teda tie marže, samotná Národná banka očakáva ich pokles. A podľa mňa a toto je symptomatické v tom, že ak je táto funkcia v jednej inštitúcii, navyše teda ešte aj pod jedným manažmentom v jednom odbore, tak vlastne je tam tento konflikt záujmov, ktorý, samozrejme, a preto som na úvod zdôraznil, nemá nejak na Slovensku nejaké fatálne dôsledky. Takže ja tu teraz nechcem vytvárať nejakú hystériu, ale je to problém. Alebo je to minimálne problém, ktorý by sme mali diskutovať, či by minimálne v rámci Národnej banky nebolo dobré ho nejak inštitucionálne riešiť.

    Takže to je moja otázka na vás, pán guvernér, že aký je váš názor na túto tému a či teda by ste vy osobne považovali za vhodné, aby možno nastali či vnútri Národnej banky, alebo akékoľvek iné zmeny, alebo či podľa vás ten súčasný stav je optimálny.

    Od tejto, asi pre väčšinu ľudí, suchej témy, hoci myslím si, že priamo ovplyvňuje milióny až stovky miliónov eurových úverov a koľko stoja, ako sa ich práva vymáhajú, prejdime k niečomu, čo je také okamžite zrozumiteľnejšie, v čom je to zaujímavé, a to je otázka exponovanosti bankového sektora, špeciálne jednej konkrétnej banky voči Cypru, o ktorej sme tuto v Národnej rade hovorili už minulý rok pri tejto istej správe. Vtedy som si dovolil vám, pán guvernér, položiť otázku, že ako hodnotíte rizikovosť tohto faktu, že slovenský bankový sektor, špeciálne teda jedna jeho banka, mala veľmi významnú expozíciu k úverom na Cypre a zároveň teda podľa existujúcich a dostupných dát tie úvery neboli úvermi voči, teda orientované na projekty realizované na Cypre, ale boli orientované a projektorizované mimo Cypru principiálne späť v Českej a Slovenskej republike.

    Inými slovami, aby som to povedal zrozumiteľne pre ľudí, do akej miery je pre Národnú banku problém, že jedna významná slovenská banka financovala významne schránkové firmy na Cypre, ktoré potom prevádzali peniaze späť. Táto moja otázka a vaša odpoveď na ňu, pán guvernér, ktorá tu padla, vy ste vtedy reagovali a ja musím oceniť, ste vtedy reagovali podľa mňa pomerne otvorene, spôsobila trošku takú búrku pozornosti, ktorá skončila tým, že pán Patrik Tkáč, teda jeden zo spolumajiteľov tej banky, o ktorej hovorím, teda Poštovej banky, aby som bol konkrétny, sa veľmi jednak teda nepochvalne vyjadril aj na moju adresu, ale to teraz nie je podstatné. A hlavne vtedy uviedol v podstate, že zmyslom mnohých týchto operácií je minimalizovať daňové povinnosti pre tieto subjekty, a teda povedal, že každý, kto to nerobí, vlastne okráda svoju rodinu. Čo potom následne spustilo po verejnom tlaku aj kontrolu Finančnej správy v tejto banke, o ktorej výsledkoch sme ale neboli dodnes informovaní.

    V tejto súvislosti ja chcem tu uviesť, lebo predsa len plénum Národnej rady je iné miesto ako miesto výboru, chcem uviesť, že včera na výbore váš kolega pán Dvořáček, vrchný riaditeľ tohto úseku, informoval, že úverová expozícia banky, o ktorej hovoríme, voči Cypru výrazne klesla v minulom roku a je teda zo strany manažmentu prisľúbené, že výrazne klesne aj v tomto roku. On tam uvádzal aj presné percentá, myslím, že išlo zhruba o 20 až 25 percentuálnych bodov ročne. To znamená, že ak je to pravda, ja nemám žiadny dôvod o tom pochybovať, tak tento problém sa v rámci Národnej banky rieši.

    Dôvod, prečo ho tu dnes otváram, je ten, že jedna vec je celková expozícia voči nejakej krajine, druhá vec je to, že existujú pravidlá obozretného podnikania aj teda v zákone, aj následne vydávané Národnou bankou, ktoré hovoria, že je veľký problém, keď banka požičiava spriazneným osobám. To znamená, pokiaľ banka požičiava spriazneným osobám, tak sa na takéto úvery uplatňujú oveľa prísnejšie kritériá aj z hľadiska kapitálovej primárnosti, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ak by sa neuplatňovali, tak každý z nás by si mohol založiť banku, požičal by si odniekadiaľ peniaze, vložil by ich do banky, vyviedol by ich zase späť blízkym osobám a nakladal by s peniazmi sporiteľov, a keby to celé krachlo a nevyšlo, tak Fond ochrany vkladov napríklad to potom zaplatí, prípadne my všetci v širších makroekonomických nákladoch.

    Preto toto stráženie pri kapitálovej primárnosti aj vo väzbe na úvery blízkym osobám je jedna z dôležitých a citlivých úloh, ktorým čelí regulátor, akým je v tomto prípade Národná banka Slovenska. Ja sa preto chcem spýtať, pán guvernér, že či ste nejakým spôsobom riešili, keďže vy na rozdiel od napríklad nás máte možnosť sa dotazovať aj regulátorov na Cypre a rôznych orgánov na Cypre, aby vám prezradili konečných užívateľov výhod týchto dlžníkov, či teda ste sa na to dotazovali a aké boli toho výsledky a či ste teda presvedčivo vylúčili to, že tieto peniaze sú vlastne vracané späť ľuďom, ktorí sú spojení s touto bankou, alebo nie. Lebo v opačnom prípade by napriek zníženiu tej expozície, ktorú ste spomenuli včera, by som to stále považoval za veľmi významné riziko.

    Predposledný bod, ktorý by som chcel uviesť, je krátky, ale chcel som aj pozitívne reagovať a chcel som, aby to tu zaznelo, na jednu vec, a to je to, že pred niekoľkými týždňami sme sa dosť prekvapene dozvedeli, že namiesto sľubovaného zlepšovania deficitu verejných financií v minulom roku slovenské verejné financie skončili výrazne horšie, ako sa predpokladalo, a že dokonca viac-menej vidíme, že nedochádza od roku, s výnimkou prvého roku vlády, nedošlo za Ficovej vlády k žiadnej konsolidácii verejných financií. Tie obrovské nadpríjmy, ktoré sa dosiahli na daňovej strane aj stlačením živnostníkov a mnohých ďalších ľudí, sa premietli len do zvýšených výdavkov, primárne na hasičské striekačky a niektoré iné obľúbené predmety predchádzajúcej vlády. To tu zaznelo.

    Pán minister Kažimír, teda aj vtedajší, aj dnešný minister, sa tváril, že mu strašne Eurostat ukrivdil tým, že to urobil a že to bolo absolútne nepredvídateľné z jeho strany. Tak ja som tu len chcel uviesť tiež verejne, že pokiaľ si ja pamätám, Národná banka na tieto riziká upozorňovala už v čase, keď to tak bolo robené, nie teda, nebola tým, kto je múdry po funuse, ako sa hovorí na Slovensku, ale bola múdra, keď ešte pacient sa vozil opitý v aute, a hovorila mu, že môže naraziť. A potom ten pacient aj narazil, tak som len chcel povedať, že cením si, že Národná banka, pokiaľ teda som správne čítal jej vyjadrenia, na to upozornila, samozrejme, svojím veľmi decentným, konzervatívnym spôsobom a dúfam, že tak budete konať aj v minulosti, aby ste sa už takýchto karambolov nedočkávali opäť a opäť aj za tejto vlády.

    Posledný bod, ktorý by som chcel uviesť a ktorý sa týka aj návrhu zmeny uznesenia k tejto správe, sa týka vážnej témy úverov na bývanie. Už spomínal pán kolega Heger, spomínal pán guvernér, v minulých rokoch sme tu o tom hovorili, že nám akcelerujú nielen úvery spotrebiteľom všeobecne, ale nám výrazne sa urýchľujú špeciálne úvery na bývanie. Ja dlhodobo to vnímal som, aj vnímam, ako pozitívnu vec v tom, že sa zvyšuje dostupnosť bývania. Podľa indexu, ktorý máme k dispozícii, ktorý berie do úvahy úrokové sadzby, ale aj ceny bytov, máme dneska najdostupnejšie bývanie, odkedy ten index existuje. Pretože ceny nie sú vysoké historicky a úroky sú, naopak, veľmi nízke. To znamená, že pre človeka s konkrétnou výplatou, povedzme priemernou, je dneska najdostupnejšie bývanie v histórii v priemere. To ja považujem za veľmi pozitívne, a preto som aj dlhodobo presadzoval opatrenia, ktoré k tomu smerujú a nejakou mierou k tomu prispeli.

    Na druhej strane, samozrejme, to, čo vidíme, je, že bývanie je trh, kde ako každý, kde je dopyt a kde je ponuka. A to, čo vidíme aj z iných krajín, je, že pokiaľ sa akceleruje dopyt napríklad tým, že sú nízke úrokové sadzby a vyššie mzdy, ale sa nezlepšuje ponuka, nie je viac bytov a domov k dispozícii, tak dochádza k niečomu, čo sa často nazýva cenová bublina, a jednoducho domov je stále toľko isto, len sú zrazu dvakrát drahšie. To je niečo, čo sa stalo v Británii napríklad, to je niečo, čo sa stalo, samozrejme, už slávne aj v Írsku a Španielsku, a to sa deje často, hovorím, ak ponuka nedokáže držať krok s dopytom.

    Ja som sa pýtal, myslím si, že aj minulý rok pána guvernéra na to, či vidí riziko takejto bubliny aj na Slovensku. Vtedy, ak ma pamäť naklame, pán guvernér povedal, že v tej chvíli tú bublinu tam nevidela Národná banka ešte, alebo takéto riziká nerovnováhy.

    No a prečo to hovorím teraz, je, že v tejto správe už Národná banka o možnosti vzniku nerovnováhy na tomto trhu hovorí. Hovorí v ňom, hovorí o ňom pomerne stručne v tejto analýze. Ale napríklad už v správe o stave finančného sektora, ktorú banka predkladá interne, má analýzu na jeden, dva, tri, štyri strany o vývoji trhu s bývaním, čo je najväčší text v tejto správe, ktorý sa týka nejakého konkrétneho trhu. To naznačuje, že centrálna banka tomu začína venovať mimoriadnu pozornosť.

    Preto som sa aj včera na finančnom výbore na to pána guvernéra a pána Dvořáčka spýtal, či nám teda naozaj hrozí ten scenár, kde Slováci, ako aj pán Heger naznačil, sa možno zadlžia lacnejšie, ale teda väčšie množstvo peňazí bude naháňať to isté množstvo bývania a výsledkom bude, že ceny bývania budú stúpať, ale dostupnosť nám tým pádom vlastne buď zostane rovnaká, alebo dokonca nám klesne a na konci budú ľudia s úvermi, ktoré napríklad v prípade zdvihnutia úrokových sadzieb môžu sa naozaj takto negatívne vrátiť.

    Ja tu zhrniem tú odpoveď. Pán guvernér je tu, takže môže ma opraviť, ak ju zhrniem nesprávne. Pán guvernér a pán Dvořáček povedali pre mňa dve dôležité informácie. Prvá bola, že naozaj tie riziká vidia. Centrálna banka je konzervatívna, opatrná inštitúcia, slová guvernéra eurozónovej banky môžu hýbať finančnými trhmi a dokonca nielen na Slovensku, takže ja som chápal aj chápem, ak sa guvernér a banka k tomu vyjadrujú veľmi decentným a konzervatívnym spôsobom, trošku iným, akým my tu máme tendenciu niekedy debatovať. Ale z tej odpovede bolo jasné, že Národná banka toto riziko vidí, ale zároveň tá odpoveď, ktorá bola, je, že dneska nie je problém na strane dopytu a regulácie dopytu. Lebo bol argument ten, že úrokové sadzby sú zhruba tam, kde by mali byť vzhľadom na konvergenciu Slovenska v rámci eurozóny. Centrálna banka prijala opatrenia vo vzťahu k bankám, aby banky neposkytovali nekvalitné hypotéky, teda tým uchádzačom, ktorí na ne nemajú. Debatovali sme trochu o tých opatreniach, ale to sem teraz nebudem ťahať. To znamená, že odpoveď bola, zjednodušene povedané, že centrálna banka už o moc viac urobiť nemôže, lebo ona sa snaží dávať pozor na to, aby si požičiavali len tí, ktorí na to majú. Tú ponukovú stranu, ktorú identifikuje centrálna banka v tej analýze ako problém, ja ju tu nechcem čítať, je k dispozícii aj verejne, to znamená to, že špeciálne v Bratislave a v iných mestách na Slovensku nám narastá dopyt, ale oveľa slabšie naňho reaguje ponuka bývania, čo práve hrozí, že bude spôsobovať výrazné zvyšovanie cien bytov a domov, že to nie je v kompetencii Národnej banky. To bola odpoveď to riešiť. Čo je pravda. Národná banka naozaj nevie riešiť to, aby sa na Slovensku stavalo viac bytov z hľadiska ponukovej strany, ale Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky by to riešiť vedieť mali.

    A preto mi dovoľte navrhnúť zmenu uznesenia tohto v mene aj kolegov Macháčkovej a Petrík, s ktorou to predkladáme spoločne, kde dnes tá správa obsahuje len, teda bod, že berieme na vedomie, štandardne, túto správu. Ja navrhujem zmenu nasledovne:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky o podanie správy Návrh opatrení na predchádzanie a riešenie nerovnováh na trhu s bývaním v nadväznosti na Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015."

    Inými slovami, to, čo by som chcel, aby do 30 dní prišiel sem zástupca vlády, či to bude pán Brecely ako ten, kto má na starosti bývanie, alebo pán Kažimír ako ten, kto má na starosti financie a ekonomické veci, je v zásade jedno, môžu prísť aj obidvaja, a aby v mene vlády nám prišiel zástupca vlády povedať, či to teda vláda vidí rovnako, ako Národná banka vidí tieto nerovnováhy a vidí riziko tejto bubliny, a čo s tým ide urobiť, alebo aby nás presvedčila o opaku. Priznám sa, že ja by som bol najradšej, keby nás presvedčili o opaku, lebo potom by sme nemuseli toto riešiť. Ale vzhľadom na to, že aj Národná banka vo svojom inak veľmi decentnom a takom konzervatívnom stanovisku naznačuje tieto problémy, myslím si, že to treba riešiť.

    Takže toto je môj návrh. Chcem len zdôrazniť pre kolegov z koalície, že tento návrh vládu nijak nekritizuje, tento návrh ani nijak netvrdí, že teraz ani minulá vláda dokonca má za to nejakú zodpovednosť, tento návrh len hovorí, že sa nám deje to, čo sa stalo aj iným krajinám v minulosti, že akcelerujúci dopyt spôsobený aj lepšou ekonomickou situáciou, ale aj nízkymi úrokovými sadzbami začal špirálovať cenovú bublinu, ktorá nakoniec nebola v prospech ničoho a v horších prípadoch skončila dosť vážnym ekonomickým krachom pre tú krajinu, nehovoriac už o státisícoch, niekde miliónoch jednotlivcoch.

    Preto si myslím, že to, aby na budúcu schôdzu, alebo prípadne na tú ďalšiu, prišli zástupcovia vlády podať nám takúto správu a povedať nám, či to tak hrozí a čo s tým ideme spraviť, alebo či to tak nehrozí, nie je ani opozičné, ani koaličné, nie je to ani antificovské, ani anti Fico 3, je to jednoducho normálna, štandardná ekonomická žiadosť, pri ktorej si vás teda dovolím tým pádom požiadať o jej podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Beblavý, na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Posledným prihláseným v rozprave, ale ústne, je pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán guvernér, vážení prítomní, veľmi krátko, dve pochvaly, jedna otázka.

    Tá otázka, začnem tou otázkou, tá sa týka regulácie nebankových subjektov celého trhu s nimi. Po zmene regulácie odišla firma Provident Financial, ktorá, pokiaľ viem, je obchodovaná v Londýne, čiže mala by to byť relatívne seriózna firma, len sa chcem opýtať, či Národná banka Slovenska nepovažuje reguláciu tohto trhu za prísnu oproti iným krajinám vzhľadom na to, že sa môže stať, že pokiaľ by bola prísna táto regulácia, tak môže vytlačiť časť ľudí do čierneho trhu.

    Teraz tie dve pochvaly. Jednu pán guvernér už počul na výbore, ale myslím si, verím tomu, že je dôležité, aby odznela aj v pléne, pretože táto, aj tá druhá, má širšie súvislosti.

    Národná banka Slovenska meria koncentráciu na bankovom trhu cez Herfindahl-Hirschmanov index; Herfindahl-Hirschmanov index. Je to veľký rozdiel oproti tomu, ako sa často hodnotí kvalita trhu alebo kvalita verejných politík v iných oblastiach, kde sa napríklad opýtame vodičov v zápche, či potrebujeme vedľa postaviť diaľnicu. Alebo sa opýtame firiem, ktoré vstúpili do duálneho vzdelávania, či je dobré to duálne vzdelávanie. Alebo sa opýtame lekárov z nemocníc, či je správne meniť nemocnice na akciové spoločnosti. Nie že by to nebolo legitímne, také otázky sú legitímne a treba ich brať do úvahy. Ale ak chce aj vláda prejsť na systém hodnotenia politík cez hodnoty za peniaze (value for money), tak sa musí spoliehať na objektívne ukazovatele. V tomto prípade dávam za príklad, ako Národná banka hodnotí kvalitu konkurenčného prostredia na trhu s bankami. Neposiela dotazník na banky a nepýta sa dotknutých bánk, či sú spokojní s konkurenčným prostredím, ale zmeria si to tak, ako to aj ekonomická teória odporúča.

    Tá druhá pochvala sa týka toho, že minulý rok Národná banka v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Programu stability napísala, že existujú isté riziká, ktoré sa týkajú metodiky zostavovania rozpočtu. Tie riziká potom potvrdil Eurostat. Tu chcem zasa, tá širšia súvislosť je taká, že mali by sme nielen kritizovať nezávislé organizácie, keď si myslíme, že nerobia dobrú robotu, ale aj pochváliť, keď si robia dobre, aj z toho potom bude závisieť, od toho potom bude závisieť, ako si tí nezávislí ustoja svoje pozície v spoločnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme pánovi Jurzycovi za jeho vystúpenie. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce v rozprave v záverečnom slove vystúpiť. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Takže, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi venovať sa len tým častiam v príspevkoch, ktoré boli venované Správe o stave a vývoji finančného trhu, takže mnohé ďalšie boli oveľa širšie koncipované a nie sú predmetom tejto správy, Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015, preto by bolo veľmi komplikované zaujať k nim stanovisko bez príslušných podkladov. Čiže nebudem sa vyjadrovať k veciam o efektívnosti PPP projektov, štátny rozpočet a podobne, nie je to obsahom tejto správy, za to sa, samozrejme, ospravedlňujem.

    Pokiaľ ide o veci, ktoré sa týkajú správy, tak by som išiel skôr možno po témach, lebo tie témy sa u diskutujúcich opakovali, prípadne boli gradované.

    Téma jedna, pokiaľ nejako zabudnem, tak mi to, samozrejme, pripomeňte, je zadlžovanie domácností. Tam platí jednak to, že zadlžovanie domácnosti naozaj je veľmi vysoké a koncentruje sa do bytovej výstavby. Platí aj to, čo vo faktickej poznámke predtým povedal pán poslanec Jurzyca, že zadlženie slovenských domácností je z hľadiska Európy na najnižšej úrovni alebo na veľmi nízkej úrovni, čiže z tohto hľadiska by sa dalo povedať, že tam priestor ešte je. My sa veľmi zodpovedne venujeme tejto úvahe, preto sme už pred dvomi rokmi vydali opatrenie, ktoré, samozrejme, nemôže byť ideálne, pretože môžme vydávať opatrenia len v našej kompetencii. Národná banka Slovenska nemôže vstupovať do podnikateľských vzťahov medzi klientom a bankou. Čiže my naozaj nevieme tieto veci ani regulovať, ani riadiť, ani podobne. To je jedna stránka.

    Druhá stránka je, Národná banka Slovenska ako súčasť SSM (Single Supervisory Mechanism) a príslušných európskych regulačných aktivít je kompetentná robiť len to, čo jej umožňujú príslušné regulácie, ktoré tieto autority robia. Takže opatrenie sme prijali. Podľa nášho názoru bolo to opatrenie účinné a v prípade, že by bolo potrebné, tak sme ochotní a schopní ďalej v tejto oblasti konať.

    Pokiaľ ide o samotný vplyv rastu úverov, nemá vplyv na rast rizikovosti úverov zatiaľ, pretože rizikovosť úverov, ako som aj uviedol v správe, poklesla. Čiže podiel nesplácaných úverov poklesol. Do budúcna, samozrejme, je možný všelijaký vývoj, rôzne scenáre, to je, samozrejme, pravda, preto my veľmi obozretne postupujeme alebo pristupujeme k bankám a požadujme, aby banky vytvárali dostatok kapitálu, dostatok rezerv, to je naša úloha. V prípade, keď sa niečo stane, aby banky a finančná stabilita trhu ako celku ohrozené neboli. Naše banky sú, môžem povedať, jedny z najbezpečnejších bánk v Európskej únii.

    Na druhej strane banky nás niekedy za to kritizujú, že príliš veľa prostriedkov musia viazať v kapitáli a v rezervách v porovnaní s inými bankami v iných štátoch, ale my využívame tieto možnosti, ktoré nám príslušná regulácia dáva, nad rámec regulácie, samozrejme, nemôžme.

    Čiže vnímame tento problém, sledujeme ho pravidelne a v rámci našich možností, keď je potrebné, tak prijímame, prípadne budeme aj v budúcnosti prijímať opatrenia.

    Ďalej. Systémová otázka pána Beblavého, ktorá sa týka konfliktu záujmov, možno to zjednoduším na konflikt záujmov. Ten konflikt záujmov jednoznačne, ten konflikt záujmov bol väčší, pokiaľ sme neboli v eurozóne, pretože tu bol konflikt aj s menovou politikou. Tento konflikt na úrovni Národnej banky nemáme.

    Pokiaľ ide o konflikt záujmov medzi dohľadom a ochranou spotrebiteľov, ten konflikt vnímame. Inštitucionálne sa snažíme oddeliť tieto dve veci od seba, tieto dve problematiky. Aj momentálne máme v banke rozbehnutú pomerne rozsiahlu diskusiu, pretože pred 10 rokmi sme urobili určité zmeny, pokiaľ ide o procesy, medzitým sa udialo veľa: vstúpili sme do eurozóny, začali sme dohliadať spotrebiteľov a tak ďalej, nebudem to všetko menovať. Čiže chceme zlepšiť procesy v banke a zefektívniť a jedno z tých opatrení by bolo, ešte viac oddeliť a zamedziť tomuto konfliktu ochrany spotrebiteľov a dohľadu.

    Jeden problém, ktorý máme, čiže nebude to celkom zrejmé, pokiaľ ide o samotnú schému ako takú, je, že ochrana spotrebiteľa je riešená v zákone o dohľade a ochrana spotrebiteľa podľa zákona o dohľade musí byť robená v útvare dohľadu. Čiže vieme to robiť, ale tak, že nemôžme vynechať útvar dohľadu. Čiže pokúšame sa urobiť ešte väčšie oddelenie, ale v rámci útvaru dohľadu, kde budeme hľadať riešenie, ako to inštitucionálne urobiť. Nechcem predbiehať, pretože je to na rokovaní Bankovej rady na budúci utorok. Ďalej. Čiže vnímame ten problém a snažíme sa ho riešiť v rámci našich možností.

    Pokiaľ ide o exponovanosť voči Cypru, my zverejňujeme údaje len agregátne za celý sektor, čiže nemôžem sa vyjadrovať k tomu, či je to jedna banka, nie je to jedna banka, čiže tam nie.

    Ale pokiaľ ide, ešte raz, o bankový sektor ako celok, pravidlá obozretného podnikania boli vo všetkých bankách dodržané, takže žiadna banka sa nedostala do problémov s pravidlami. Všetky banky majú dostatočne vytvorené rezervy, opravné prostriedky a mechanizmy na zabránenie prípadným stratám.

    Na druhej strane ešte raz hovorím, my nie sme ani akcionári, ani manažmenty tých bánk, čiže sú veci, do ktorých nemôžme vstupovať a nemôžme preberať zodpovednosť za akcionárov a manažmentov týchto bánk, preto ani nemôžme vstupovať do konkrétnych operácií, ktoré banky uzatvárajú, ale posudzujeme ich vcelku z hľadiska obozretnosti podnikania banky.

    Ďalej... V podstate som včerpal to, čo sa týkalo správy, boli to bytové...

    Koneční užívatelia výhod, tam len participujeme. Participujeme tým, že my nie sme nositeľ úlohy v boji proti praniu špinavých peňazí, ale vždy, keď sme oslovení, tak s príslušnými jednotkami, ktoré má štát, a medzinárodné, ktoré existujú, sú zriadené, tak, samozrejme, spolupracujeme na našej úrovni v rámci našich možností, ale my nemôžme tieto veci ani riadiť, ani vyhľadávať. A bolo by to aj kontraproduktívne, keby sme ďalšiu podobnú kompetenciu dostali, pretože keby sme boli orgánom, ktorý je nejakým policajtom na vyhľadávanie konečných výhod alebo konečných beneficientov, konečných užívateľov výhod, tak by sme zároveň prišli o oveľa väčšiu výhodu, ktorú máme z dvojstranných a mnohostranných zmlúv pri výkone dohľadu, pretože automaticky by sme boli z nich diskvalifikovaní, pretože by sme sa stali z tohto pohľadu nie dôveryhodná inštitúcia. Pre nás je prioritný práve dohľad. To je to, ktoré máme zverené primárne. Čiže, samozrejme, spolupracujeme v rámci našich možností, ale aj pri tejto spolupráci nemôžme použiť informácie, ktoré získavame pri výkone dohľadu od našich partnerských inštitúcií. To tie zmluvy jednoducho neumožňujú.

    Snáď som zodpovedal všetko. Ďakujem za pozornosť zatiaľ.

  • Ďakujeme pekne, pán guvernér. Pýtam sa spravodajcu, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Ukončujem tento bod programu.

    Teraz nasleduje

    Správa verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015.

    Správu máte pod tlačou 22 a spoločná správa výborov má tlač 22a.

    Poprosím pani verejnú ochrankyňu práv, pani Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za prerokovanie správy verejného ochrancu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ju máte k dispozícii, tak urobím iba stručný úvod. Prejdem cez tú správu a potom v rámci toho úvodu upozorním na tie veci, ktoré z predloženej správy o činnosti verejného ochrancu práv považujem ja za dôležité, a potom som, samozrejme, otvorená odpovediam na všetky otázky v rozprave.

    Verejný ochranca práv podľa zákona o verejnom ochrancovi práv predkladá každoročne správu Národnej rade Slovenskej republiky o svojej činnosti, ale v zákone o verejnom ochrancovi práv je uvedené, že verejný ochranca práv v tejto správe a vo svojom vystúpení v Národnej rade vlastne uvádza svoje poznatky z činnosti, ktorú robil z prieskumov a z preskúmaných podnetov, preto, aby Národná rada mohla využiť svoje oprávnenia, ktoré má, jednak legislatívneho charakteru, ale aj dohľadového charakteru vo vzťahu k výkonnej moci.

    Podľa uznesenia krajín V4 verejný ochranca práv je vlastne očami a ušami parlamentu. Čiže poprosím, keby bolo možné, aby ste takto vnímali správu verejného ochrancu práv, ktorú predkladám za rok 2015 s tým, že jednou časťou tejto správy sú aj opatrenia, odporúčania verejného ochrancu práv, ktoré som navrhovala v predchádzajúcich obdobiach, a to sú tie, ktoré považujeme za dôležité z hľadiska zlepšovania činnosti štátu v oblasti ochrany základných práv a slobôd osôb a ktoré neboli doteraz nijakým spôsob, na ne nebolo reflektované alebo neboli plnené. Pretože ide o Národnú radu v novom zložení, tak som si dovolila zopakovať tieto opatrenia, aj poukázať na oblasti, ktorých sa týkajú.

    Pokiaľ ide o samotnú činnosť verejného ochrancu práv v roku 2015, správa je, tak ako bola aj v predchádzajúcom období, zložená z prvej časti, ktorá obsahuje výsledky preskúmaných podnetov, s ktorými sa obrátili na verejného ochrancu práv fyzické osoby alebo právnické osoby. Ďalšia časť obsahuje výsledky prieskumov, ktoré vykonal verejný ochranca práv z vlastnej iniciatívy.

    Podľa zákona úlohou verejného ochrancu práv je preskúmavať postup orgánov verejnej správy z hľadiska, či vo svojom postupe neporušili základné práva osôb. Ak verejný ochranca práv skonštatuje, že k porušeniu došlo, potom tento nezávislý ústavný orgán sa dovoláva nápravy. Nemá k rukám žiadne donucovanie prostriedky, pretože to nie je zmyslom existencie ústavných orgánov, akým je verejný ochranca práv, ale jeho úlohou je neustále vlastne tieto nedostatky predkladať tak, aby sa príslušné orgány nimi zaoberali a aby zlepšovali svoju činnosť a aby dochádzalo stále k lepšej ochrane základných práv a slobôd osôb.

    Pokiaľ ide o správu z roku 2015, tak opakujú sa niektoré nedostatky v určitých oblastiach verejnej správy. Najmä, ako vidíte aj z tej prvej časti a z podnetov, ktoré prišli, ale potom neskôr aj z prieskumov, ktoré vykonal verejný ochranca práv, množstvo porušení základných práv sa týka činnosti polície. Ja za závažné porušenie základných práv a slobôd osôb považujem to, že aj v prieskumoch verejného ochrancu práv, aj v preskúmaní podnetov sme zistili, že skutočne v činnosti polície pretrváva ako jej normálna súčasť praxe aj taký spôsob obmedzovania osobnej slobody, že človek, ktorý je predvedený na políciu, polícia si ho umiestni do nie cely predbežného zaistenia alebo policajného zaistenia, ktorá je na to zo zákona ustanovená, ale do takých priestorov, ktoré si polícia vytvorila sama bez akýchkoľvek povolení, ktoré sú dehonestujúcim spôsobom vybavené. Čiže nijako. Kde za mreže zatvorí človeka a môže ho pripútať o madlo a o jeho ruku pevne k stene. Tieto priestory nemajú žiadne iné vybavenie, no a nemajú ani tlačidlo, nemajú prístup k vode. Proste polícia tam toho človeka môže umiestniť a robí to tak ako bežnú súčasť svojej práce bez toho, že by vtedy pri takomto umiestnení vypisovala akékoľvek doklady, čo je napríklad podmienkou, keď je človek umiestnený do cely policajného zaistenia.

    Z podnetu, ktorý sme preskúmavali, tak v rámci toho preskúmania bolo predložené, alebo bolo aj z dokladov zistené, že došlo aj k ublíženiu na zdraví v takomto prípade, v takto uzavretej osoby, avšak policajné orgány toto nepovažujú za žiadne porušenie. Na rozdiel, samozrejme, od verejného ochrancu práv, pretože to porušenie a zásah do osobnej slobody je.

    Z týchto dôvodov som sa ja obrátila o riešenie na príslušné orgány. Keďže k riešeniu neprišlo, obrátila som sa aj na Národnú radu Slovenskej republiky, pretože takéto zistenie verejného ochrancu práv v demokratickom a právnom štáte vyžaduje okamžitý zásah. K tomu však nedošlo. Výbor Národnej rady pre ľudské práva v minulom volebnom období sa nedokázal uzniesť na akomkoľvek uznesení po predložení tejto správy do neho. Čiže z toho dôvodu nedošlo k opatreniam a aj v roku 2015 sa tieto zistenia opakovali.

    Preto ja apelujem na poslancov Národnej rady, aby využili svoju pôsobnosť a aby zabezpečili nápravu.

    Ministerstvo vnútra odpovedalo, že na toto je potrebná zmena zákona. Ja hovorím, že nie je, pretože takýto útvar na zaisťovanie a zatváranie ľudí v zákone vôbec nie je upravený. Čiže stačí, aby polícia ako orgán verejnej správy postupovala iba v rozsahu a v súlade so zákonom, ktorý k dispozícii na svoju činnosť má.

    Taktiež boli zistené nedostatky v policajných postupoch. Napríklad pri policajných zásahoch, pri ktorých bola zároveň použitá aj policajná sila. Takýto zásah bol v roku 2015 zistený v útvare pre zaistených cudzincov, ktorý je uzavretý útvar a strážený. V tomto zariadení sú, ktoré je v pôsobnosti polície, sú umiestnené osoby, ktoré čakajú na rozhodnutie štátu, na administratívne rozhodnutie. No a voči nim bola použitá policajná sila, o čom verejný ochranca práv skonštatoval, že bola použitá bez primeraného právneho dôvodu, čiže nebol takýto zásah v takom rozsahu a takým spôsobom, ako bol vykonaný, nevyhnutý.

    Podmienku nevyhnutnosti zásahu zatiaľ v Slovenskej republike nepreskúmava nikto. Orgány činné v trestnom konaní sú špecializované a preukazuje sa v nich v rámci ich vyšetrovania, či konkrétny policajt prekročil právomoci verejného činiteľa, napríklad. Ale to, že zásah ako taký, ktorý sa uskutočnil, nebol nevyhnutný a že spôsobil tým porušenie základných práv a slobôd, zatiaľ nepreskúmava nikto. Preto opakovane verejný ochranca práv navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je jediný na to z ústavy splnomocnený orgán, prijala zákon, ktorým zriadi orgán nezávislého vyšetrovania policajných postupov alebo aj iných postupov štátu, pri ktorých bola použitá sila a ktoré vzbudzujú určité pochybnosti. Pretože iba takýto nezávislý orgán môže zodpovedne preskúmať a zodpovedať otázku, či príslušný zásah bol aj nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Otázky potom ďalšej prípadnej trestnosti alebo netrestnosti, samozrejme, musia riešiť na to ustanovené orgány činné v trestnom konaní.

    Verejný ochranca práv pri preskúmavaní policajného zásahu v Medveďove, to je ten útvar pre zaistených cudzincov, zároveň zistil, že zákon v súčasnosti umožňuje riaditeľovi takéhoto zariadenia, aby vlastným rozhodnutím, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, umiestnil cudzinca, ktorý už je v takomto uzavretom a stráženom zariadení, do izolácie a v tejto izolácii aby tento cudzinec zotrval podľa rozhodnutia riaditeľa.

    V čase, keď my sme preskúmavali podnet, v takejto izolácii bol cudzinec umiestnený tri týždne. V správe, v tejto, nie je uvedené, ale v tej, v ktorej sme, lebo tu je len taký výňatok základných informácií, ale v tej, ktorá je výsledkom preskúmania podnetu, je uvedené, že v rámci takéhoto umiestnenia ten cudzinec aj držal hladovku, ale nikto na to nereagoval.

    Z pohľadu verejného ochrancu práv takýto postup je neprípustný, a preto apelujem na to, aby sa tie zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú útvarov policajného zaistenia, aby tieto ustanovenia poslanci Národnej rady alebo príslušný výbor Národnej rady prehodnotil ich opodstatnenosť, ich znenie a v prípade, ak dospeje k rovnakému názoru, k akému dospel verejný ochranca práv, aby tieto ustanovenia zmenil alebo vyňal zo zákona.

    Verejný ochranca práv sa zaoberal aj inými porušeniami základných práv. Ja teraz uvádzam len tie, ktoré z pohľadu verejného ochrancu práv považujem za také najdôležitejšie, pretože v oblastiach činnosti štátu treba robiť zmeny, a to systémového charakteru. Medzi také zmeny patrí aj nastavenie vzdelávania detí v školách, hlavne vzdelávania na prvom stupni. Z prieskumov vyplýva, že užitočné by bolo zaoberať sa aj predškolským vzdelávaním detí, a to najmä tých detí, ktoré my sme v zákone označili ako deti, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodnených pomerov alebo z málo podnetného prostredia a u ktorých sme umožnili v našom zákone toto, túto charakteristiku potom pomenovať, že sú to deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú spravidla deti, ktoré majú nejaký zdravotný hendikep. V tomto prípade často ide o deti, ktoré nemajú zdravotný hendikep, iba pochádzajú z toho prostredia, ktoré im nedáva možnosť sa v prvých rokoch života riadne rozvinúť. No a to znamená, že ak takýmto deťom my im neumožníme preklenúť tento hendikep, ale ich zaradíme do takého školského vzdelávania, ktoré im neumožní dosiahnuť riadne vzdelanie, potom môžeme skonštatovať, že ak je takto nastavený školský systém, dochádza k diskriminácii veľkého počtu detí.

    Preto verejný ochranca práv opakovane od roku 2013 navrhuje, aby boli prijaté opatrenia, a to nielen vo vzťahu k zabezpečeniu prístupu k vzdelaniu týchto detí, ale aj v prístupoch k vzdelávaniu ako takému, k metódam vzdelávania. Preto som ja navrhla, aby mali deti, ktoré majú aj jazykovú bariéru, umožnené vyučovanie zrozumiteľným spôsobom. To znamená, aby deťom v útlom veku bolo učivo a látka, ktorú sa učia, vysvetľovaná zrozumiteľným spôsobom, t. j. jazykom, ktorému rozumejú, v ich materinskom jazyku, aby im bolo učivo sprístupňované. Taktiež treba zvážiť aj možnosť, keď hovoríme o rómskych deťoch, aby sa do vyučovacích predmetov zaradil aj rómsky jazyk ako vyučovací jazyk.

    Pretože bola dobrá diskusia na školskom výbore na túto tému, tak považujem možno aj v pléne za potrebné povedať, že nedostatkom školského vzdelávania je aj to, že my nemáme dostatočnú flexibilitu vo formách vzdelávania detí. A keď som aj povedala, že vyučovať rómsky jazyk, tak samozrejme, že to treba mať na to dobré analýzy a vedieť, kde, v ktorých lokalitách, v ktorých školách je to potrebné preto, aby došlo k rozvoju detí. Čiže žiadne také absolutistické centralistické riešenia, že proste rómsky jazyk všade, ale proste tam, kde je to potrebné, kde my by sme mali zistiť, v ktorých prípadoch je to potrebné, užitočné a čo pomôže deťom, aby sa dostali z toho kruhu nevzdelania.

    Upozornila som v správe verejného ochrancu práv na to, že deti, ktoré sú zaradené do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried len z tohto dôvodu svojho sociálneho pôvodu a ktorým máme preklenúť tento nedostatok ako dočasné vyrovnávacie opatrenie, tak tieto deti v tom školskom systéme ich ponechávame celý čas povinnej školskej dochádzky. Naozaj nevieme preukázať, že dochádza k rediagnostike týchto detí a takisto - ale to vieme preukázať -, že v minimálnom množstve dochádza k ich preraďovaniu z takejto špeciálnej školy alebo triedy do riadnej školy a potom sa im neposkytuje, keď sú aj preradené, nejaká ďalšia pomoc. To sú všetko nedostatky vo vzdelávacom systéme, ktoré majú systémový charakter a s ktorými si školy samy neporadia. Preto je potrebné zmeniť právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti platnú.

    Ďalší okruh okrem tej polície a školstva, ktorý verejný ochranca práv považuje za veľmi dôležitý, je právo na súdnu a inú právnu ochranu. To sú tie známe prieťahy v súdnych konaniach, ale aj prieťahy v úradných konaniach. A ja upozorňujem na prípad, ktorý je mimoriadne závažný, v demokratickom právnom štáte až zahanbujúci, že verejný ochranca práv vykonal prieskum zbytočných prieťahov v reštitučných konaniach o poľnohospodárskej a lesnej pôde. A musím skonštatovať, že skutočne tento prieskum konaní, ktoré prebiehajú pred odbormi pozemkových a lesných okresných úradov, sú konania, ktoré trvajú 23 rokov, neskončené, sú konania, ktoré trvajú 11 rokov, neskončené, pritom tieto konania prebiehajú podľa zákona o správnom konaní, podľa zákona, ak si ctíme zákony, tak správne konanie má byť ukončené do 30 dní. V prípade potreby a dôležitých dôvodov do 60 dní. Tieto konania trvajú 23 rokov a 11 rokov a je ich spolu takmer 10-tisíc; 10-tisíc žiadateľov.

    Ak úrady uvádzali ako dôvod, že ide o zložitosť veci, tak nemôže verejný ochranca práv ani nikto, žiadny, ani súd, nikto by nemohol takýto dôvod po 23 rokoch akceptovať. Čiže ja tvrdím, že to je absolútne zlyhanie štátu, a preto som navrhla ako opatrenie Národnej rade, aby si vyžiadala od vlády alebo aby bol predložený zoznam takýchto konaní, príčin prieťahov v takýchto konaniach a aby sa vláda uzniesla na nejakej satisfakcii pre účastníkov týchto konaní, ktorí nemajú celé dlhé roky žiadne rozhodnutie od štátu vo svojej veci, a pritom ide o reštitúcie, ktoré sme prijali z dôvodu, že sme sa pokúšali iba zmierniť, nie odstrániť, ale iba zmierniť krivdy, ktoré boli z predchádzajúcich období. Takže toto ja považujem za veľmi, veľmi závažné porušovanie základných práv.

    Taktiež z tých všetkých vecí len 144 porušení základných práv bolo zistených len preskúmaním podnetov a mnohé boli zistené systémové nedostatky, ktoré vykonal prieskum verejného ochrancu práv prostredníctvom Kancelárie verejného ochrancu práv. Tak my sme zisťovali aj prístupnosť verejných budov, ich bezbariérovosť, pretože 3. desaťročie plynie od roku 1989 a náš štát má v ústave napísané, že je demokratický a právny a založený je vlastne na základe dodržiavania a ochrany základných práv a slobôd.

    No tak ľudia, ktorí majú problém zo zdravotných dôvodov s pohybovaním, z akýchkoľvek zdravotných dôvodov, by sa možno mali dnes v 21. storočí do budovy verejného orgánu alebo do verejnej budovy dostať bezproblémovo. Keďže Kancelária verejného ochrancu práv dostáva obmedzené finančné zdroje na svoje fungovanie napriek tomu, že je ústavný orgán, tak namiesto 35 právnikov dostáva mzdy na 17, tak sme si museli vybrať, také poradie sme si museli urobiť, že ktoré vlastne verejné budovy budeme preskúmavať, aby sme to zvládli kapacitne.

    Vybrali sme si ako prvé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, preskúmali sme 80 budov, z nich iba 2 boli také, o ktorých sme mohli povedať, že naozaj spĺňajú atribúty bezbariérovosti. Ostatné budovy mali väčšie alebo menšie nedostatky a ku cti predstaviteľov týchto inštitúcií slúži, že všetci, všetci chceli, aby ich budovy boli bezbariérové a snažili sa to, čo mohli, odstrániť na základe našich zistení, ale nepomôžu si sami, to znamená, že treba aj pri rozpočte, aj pri plánovaní priorít na toto myslieť. Preto apelujem na Národnú radu, aby sa venovala bezbariérovosti verejných budov.

    V roku 2016, teraz, prebieha prieskum v rámci našich možností niektorých nemocníc, niektorých škôl a opäť policajných oddelení, pretože to sú všetko inštitúcie verejné, ku ktorým občan by mal mať zabezpečený prístup.

    My sme už z minulosti a vzhľadom na to, že opäť sme zistili nie zásah policajný, ktorý nebol nevyhnutný, predkladali opatrenia, ja som opakovane predkladala, aby boli policajné zásahy monitorované kamerami, aby priestory v policajných budovách, v ktorých sú vybavované predvedené osoby, boli tiež monitorované kamerami. A taktiež som navrhovala opatrenia na zlepšenie vybavovania cudzincov, ktorí tu majú žiadosť a chcú sa tu zamestnať. Tak všetky tieto veci považuje verejný ochranca práv za veľmi dôležité.

    A potom ešte jednu vec, ktorá, kde apelujem na Národnú radu opakovane, sa týka vydávania dokladov o školskom vzdelaní osôb, ktoré majú zmenené pohlavie. V Slovenskej republike je to možné iba v prípade, keď to je zo zdravotných dôvodov, a poukazujem na to, už aj v minulosti som to predložila výboru pre ľudské práva, ale nedošlo, ako som už povedala, k prijatiu uznesenia, tak opatrenie sa nestalo. Aby takéto doklady o nadobudnutí školskom vzdelaní boli zladené s tým, aké pohlavie má žiadateľ o vydanie tohto dokladu. Lebo ak niekto prejde takouto procedúrou zo zdravotných dôvodov a napokon, keď si ide hľadať prácu, škola mu nemôže vydať iné osvedčenia o dosiahnutom vzdelaní než na pôvodné pohlavie, tak tento človek je na trhu práce v podstate odpísaný, lebo si nevie poriadne zháňať prácu. To je len jeden z príkladov.

    Taktiež v minulosti som navrhovala, aby bolo zabezpečené, že v prípade, ak žiadateľ žiada o vydanie svojich osobných dokladov vo svojom materinskom jazyku, máme 13 národnostných menšín v Slovenskej republike, čiže je to 13 jazykov, tak aby príslušné matriky a iné inštitúcie boli schopné takýto doklad mu vydať aj v materinskom jazyku. Ak to nie sme schopní urobiť, tak potom porušujeme základné práva týchto osôb.

    Myslím, že z tých vecí, ktoré ja považujem za veľmi dôležité a o ktorých si myslím, že by bolo potrebné rokovať a že by bolo potrebné prijímať opatrenia, sú tu asi všetky. Samozrejme, že v správe je popísaných ešte oveľa viac zistení nedostatkov na rôznej úrovni, ale toto sú také kľúčové oblasti.

    Okrem tejto časti chcem povedať, že Kancelária verejného ochranu práv navrhuje aj opatrenia na to, aby sa jednak zlepšila činnosť orgánov verejnej správy, ale aj aby mohla ona sama pôsobiť tak, ako sa od nej očakáva. A opätovne by som upozornila na to, že verejný ochranca práv Slovenskej republiky zatiaľ nemá naplnené atribúty pre svoje plnohodnotné fungovanie, a to z toho dôvodu, že nie sú mu prideľované z rozpočtu prostriedky na mzdové tarifné tabuľky platové, pretože podľa zákona verejný ochranca práv určuje svoju organizačnú štruktúru a počet zamestnancov na tie úlohy, ktoré vyplývajú z ústavy a zo zákona o verejnom ochrancovi práv, náš organizačný poriadok počíta s 35 právnikmi, platy dostávame na 17 právnikov, tak vyzerá potom aj naša činnosť. Takisto zatiaľ čo iné orgány majú možnosť mať poradcov, verejný ochranca práv takúto možnosť zo zákona nemá, nemá finančné prostriedky, aby si mohol zabezpečiť odborné posudky a odborných poradcov. Preto napríklad napriek tomu, že všetci vieme, aká zlá situácia je v zdravotníctve, tak nemôžeme preskúmavať túto oblasť z dôvodu, že nemáme na to odbornú zdatnosť, a nemôžeme predkladať laické zistenia. Je to jedna z oblastí, kde verejný ochranca práv nemohol sa dostať pre nedostatok týchto finančných prostriedkov a nedostatok odborníkov.

    Myslím, že to je asi všetko, čo som považovala za najpodstatnejšie. Možno ešte pripomenúť rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pokiaľ štát si zriadil takúto inštitúciu, ako je verejný ochranca práv, u nás dokonca v ústave ako nezávislý orgán, potom ju má všemožne podporovať, má vytvárať dobré podmienky pre jej činnosť a nemá zriaďovať obdobné ombudsmanské inštitúcie, aby nezneisťoval občanov v tom, kde a ako sa môžu domáhať ochrany svojich práv.

    Samozrejme, že verejný ochranca práv má mať aj samostatnú rozpočtovú kapitulu, čo slovenský verejný ochranca práv nemá, čiže nevyjednáva v podstate o svojom rozpočte a rozpočet sa mu prideľuje z rozpočtovej kapitoly VPS, a to znamená, že svojím spôsobom verejný ochranca práv má pôsobnosť napríklad voči daňovým orgánom aj zisťoval nedostatky v tejto činnosti. Oni, samozrejme, nič nepovažovali za potrebné prijať, lebo v podstate sme závislí od rozhodnutia ministerstva financií. Takže čo sa týka objemu finančných prostriedkov, čiže to je z hľadiska nezávislosti zle nastavený systém, áno, to tiež upozorňujem.

    A pokiaľ ide o nezávislosť, tak prebiehali diskusie o tej nezávislej kontrole vykonávania policajných zásahov s použitím sily. Tu považujem za potrebné teda vysvetliť, že sa to netýka inšpekcie ministerstva vnútra, lebo to je rezortná, interná kontrola, ani policajnej inšpekcie, lebo to je rezortná kontrola policajná. Keď verejný ochranca práv navrhuje, že je potrebné zriadiť takýto orgán, tak to navrhuje preto, lebo medzi základné práva osôb patrí - a štát to má zabezpečiť -

    účinné, efektívne a nezávislé vyšetrenie každej veci. V prípade týchto zásahov takéto nezávislé vyšetrenie, takýto orgán nezávislého vyšetrenia Slovenská republika nemá a nedá sa to riešiť ani tým, že sa uskutoční nejaký proste osobitný výbor na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. To nie je zriadenie orgánu nezávislej kontroly použitia policajnej sily. Nezávislosť znamená, že bude nezávislý od všetkých orgánov verejnej správy, aby mohol to preskúmať, aby nemal žiadny vplyv ani záujem, interes, na výsledku iba ten jediný, podobne ako verejný ochranca práv, ktorý tiež je nezávislý ústavný orgán, iba ten záujem, aby sa zlepšovala činnosť štátu, aby sa zlepšovala ochrana základných práv a slobôd v činnosti štátu, lebo iba tak sa môže zvýšiť dôvera ľudí v tento štát a v jeho fungovanie.

    Takže to je aj pre vysvetlenie tých pojmov nezávislosti, s ktorými pracuje verejný ochranca práv a vo vzťahu k dodržiavaniu základných práv a slobôd.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne pani verejnej ochrankyne práv za to, že uviedla správu, ktorú plénu predkladá.

    Teraz by som poprosila spoločnú spravodajkyňu, predsedníčku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyňu Eriku Jurinovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne a kolegovia, vážená pani ombudsmanka, dovoľte mi uviesť spoločnú správu výborov o prerokovaní Správy verejného ochranu práv za obdobie roka 2015 (tlač 22a).

    Správa bola rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelená dvom výborom, a to výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Obidva určené výbory svojimi uzneseniami odporúčali Národnej rade zobrať správu verejného ochrancu práv na vedomie.

    Na základe tejto skutočnosti gestorský výbor prijal stanovisko, podľa ktorého taktiež odporúča Národnej rade zobrať správu verejného ochrancu práv na vedomie.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Týmto otváram rozpravu. Písomne prihlásení do rozpravy sú pani poslankyňa Veronika Remišová a pán poslanec Ondrej Dostál. Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán Ondrej Dostál.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod dve stručné poznámky, potom by som sa rád venoval trom bodom, ktoré ma zaujali v správe verejnej ochrankyne práv, a na záver by som rád dal jeden doplňujúci návrh k návrhu uznesenia.

    Tie poznámky.

    Prvá, ak by som mal menovať nejaké veci, ktoré sa nám podarili vo volebnom období 2010 až 2012, a mali by to byť veci, ktoré sú nepochybne pozitívne a ktoré pretrvali a ich účinky sú dlhodobejšie, tak určite by ma napadli dve veci. Jedna z nich - zavedenie povinného zverejňovania zmlúv a druhá z nich je voľba Jany Dubovcovej za verejnú ochrankyňu práv. A bol som vtedy pritom, mal som z toho dobrý pocit a naďalej mám z toho dobrý pocit. Myslím, že sme zvolili dobrého verejného ochrancu alebo dobrú verejnú ochrankyňu práv. Chcem tým oceniť aj túto správu, ktorú dnes máme na stole, ale aj celkové jej pôsobenie, ktoré vnímam ako výrazné zlepšenie v porovnaní často len s formalistickým prístupom za čias fungovania jej predchodcu vo funkcii.

    Druhá poznámka na úvod je, že by som chcel vyjadriť isté sklamanie nad tým, že tu v tejto chvíli nesedí v sále aj pani ministerka spravodlivosti. Pani verejná ochrankyňa práv síce povedala, že verejný ochranca práv je očami a ušami parlamentu, bez vlády však parlament ťažko niečo zásadné zmení. V rámci vlády má agendu ľudských práv na starosti práve ministerstvo spravodlivosti, a preto by som očakával, že aj zo strany vlády bude väčší záujem o problematiku ľudských práv, vrátane správy verejnej ochrankyne práv, a to úplne minimum je, že si tú správu prečítame a vypočujeme. A zároveň by som aj rád vyjadril nádej, že v tomto volebnom období bude vláda a vládna koalícia pristupovať s väčším rešpektom k informáciám a podnetom, ktoré aj vláda, aj štátne orgány, aj parlament dostávajú zo strany verejnej ochrankyne práv.

    Teraz k samotnému obsahu správy.

    Tá prvá poznámka je takpovediac politická a týka sa toho rozhodnutia druhej Ficovej vlády neposkytovať informácie Denníku N. V tejto veci som sa aj ja ako občan angažoval, keď som ako občan a čitateľ Denníka N podal na Úrad vlády sťažnosť na rozhodnutie alebo konanie Úradu vlády v tejto veci. Úrad vlády, samozrejme, sťažnosť, ktorú som adresoval voči nemu samému, odmietol. Denník N sa bránil na Ústavnom súde, svoju sťažnosť namieril proti vláde a proti jej rozhodnutiu neinformovať Denník N a výsledkom bolo, že Ústavný súd preformuloval proti komu a proti akému rozhodnutiu tá sťažnosť smeruje a následne konštatoval, že nemá právomoc v tejto veci rozhodnúť.

    Preto som rád, že aspoň v správe verejnej ochrankyne práv sa dočítame v časti 2.1, že: "Porušenie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie zaručených v čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 našej ústavy a postup v rozpore s § 3 tlačového zákona poskytovať informácie na základe rovnosti som konštatovala v prípade poskytovania informácií vydavateľovi periodickej tlače Denníku N od orgánov verejnej správy. Základné práva vydavateľa a tým aj práva prijímateľov informácií svojím postupom porušili orgány verejnej správy, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky tým, že vydavateľovi neposkytli požadované informácie o veciach verejného záujmu. Niektoré zistenia z preskúmania podnetu ukazovali, že zo strany orgánov verejnej správy vo vzťahu k tomuto vydavateľovi mohlo ísť o koordinovaný postup dohodnutý na zasadnutí vlády. Neposkytovanie informácií o otázkach verejného záujmu, prípadne ich selektívne poskytovanie iba niektorým vydavateľom je v priamom rozpore so záväzkom štátu vyplývajúcim s čl. 26 ods. 1 našej ústavy. Po zistení porušovania tohto základného práva niektorými orgánmi verejnej správy z ich strany došlo k zlepšeniu poskytovania informácií."

    Som presvedčený, že názor verejnej ochrankyne práv, ktorý je obsiahnutý v jej správe, je správnejší a viac zodpovedá aj textu, aj duchu ústavy a tlačového zákona, ako boli rozhodnutia Úradu vlády a rozhodnutie Ústavného súdu. Pretože jedna vec je, ak jednotliví politici majú antipatie voči konkrétnym novinárom a médiám a trebárs sa rozhodnú s nimi nekomunikovať, neposkytovať im rozhovory, a druhá, úplne iná vec je, ak orgány verejnej moci odmietajú poskytovať informácie médiám a tým pádom aj verejnosti, pretože na tieto informácie majú médiá aj verejnosť právo vyplývajúce priamo z ústavy.

    Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, sa týka toho, čo je v časti 8, a síce "uplatňovanie zásad správneho konania a princípov dobrej správy v konaní orgánov". Som rád, že verejná ochrankyňa práv venuje pozornosť aj tejto téme, aj keď právo na dobrú správu nie je nejako explicitne definované či už v slovenskej ústave, alebo v slovenských zákonoch, je tam prítomné, samozrejme, implicitne, je obsiahnuté v niektorých formuláciách, nie je to však tak jednoznačné, ako je to napríklad v Charte základných práv, ktorá sa vzťahuje na orgány Európskej únie a ktorá napríklad v čl. 41 ods. 1 konštatuje, že: "Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo zahŕňa

    a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať,

    b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a

    c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia."

    Právo na dobrú správu môžeme chápať v dvoch slova zmysloch, jeden je užší a vzťahuje sa primárne na správne konania, ale ten druhý je širší a predstavuje súbor očakávaní a nárokov, ktoré občania majú alebo môžu mať na všetku činnosť orgánov verejnej správy a verejnej moci. Zahŕňa právo na informácie a tie požiadavky, ktoré definuje Charta základných práv, by sme mali vyžadovať nielen od orgánov Európskej únie, čo môže a robí charta, ale mali by sme ich očakávať, že takýmto spôsobom sa budú správať aj orgány verejnej moci na území Slovenskej republiky, teda naše štátne orgány a orgány verejnej správy.

    A prejavuje sa to aj pri tvorbe, ktorá tvorí podstatu činnosť parlamentu, a teda v legislatívnej, v tvorbe legislatívy, a to ako pri príprave návrhov zákonov, ktoré pripravuje vláda, kde je nevyhnutné a potrebné rešpektovať právo verejnosti, vyjadrovať sa k týmto návrhom, a teda participovať na príprave legislatívy, ktorá sa občanov týka. Tak napríklad aj v požiadavke na to, aby návrhy, ktoré sú predkladané, ktoré sa majú pretaviť do zákonov, boli jasné a dostatočne odôvodnené, vrátane odôvodnenia mimoriadnych postupov typu skráteného legislatívneho konania, čo sa, bohužiaľ, nie vždy deje a práve, naopak, pravidlom je skôr, že toto zdôvodnenie je nedostatočné a častokrát úplne vyfabrikované.

    Som presvedčený, že mali by sme väčšiu pozornosť venovať právu na dobrú správu. Jednou z možností je zakotviť právo na dobrú správu, tak ako je zakotvené v charte vo vzťahu k orgánom Európskej únie, aj do našej ústavy a do našich zákonov a spraviť z nich právo, pretože, ako sa konštatuje aj v správe, "nedodržiavanie všeobecných zásad správneho konania alebo princípov dobrej správy v postupe a v konaní orgánu verejnej správy môže niekedy viesť aj k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej osoby". Toto je postup takpovediac zhora, zakotviť to do legislatívy a potom to vyžadovať. Druhý postup je postup zdola, čiže prostredníctvom praxe, prostredníctvom upozorňovania na problémy a snahy tieto problémy riešiť a jednou z ciest, akým sa toto právo na dobrú správu stáva súčasťou nášho právneho poriadku, je aj činnosť verejnej ochrankyne práv, ktorá práve na takéto problémy upozorňuje.

    Tretia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť, sa týka toho, čo tu už hovorila aj pani verejná ochrankyňa práv, je to nazvané "získavanie informovaného súhlasu od rodičov žiaka základnej školy s osobitným zameraním na zisťovanie postupu, ktorým školy získavajú informovaný súhlas od rómskych rodičov žiaka s kultúrnou, sociálnou a jazykovou bariérou aj žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami". Nie je to téma nová, je to téma, na ktorú verejná ochrankyňa práv upozornila už v roku 2013 a opäť by som rád zacitoval.

    "Porušovanie základného práva detí na prístup k vzdelaniu a na vzdelávanie, na ktoré som na základe výsledkov prieskumu upozornila, má charakter systémovej chyby v právnom aj faktickom nastavení školského systému. Dôsledky tejto chyby majú dlhodobo nepriaznivé dopady na celú spoločnosť a podpisujú sa pod takmer uzavretý kruh dedičnej chudoby ľudí z vylúčených spoločenstiev, ktoré sa skladajú najmä z nevzdelaných členov rómskej menšiny. Prieskum v roku 2013 totiž iba potvrdil už roky známe skutočnosti, a to, že opakovane dochádza k zaraďovaniu veľkého počtu detí rómskeho pôvodu, pochádzajúcich z vylúčeného spoločenstva, ktoré majú sociálnu, kultúrnu, jazykovú bariéru, do špeciálneho školského vzdelávania, v ktorom školský systém umožňuje žiakom dosiahnuť ako najvyššie možné vzdelanie iba nižší stupeň stredoškolského vzdelania. Zároveň súčasný právny stav nezabraňuje možnosti vytvoriť segregovaný školský obvod. Zistený stav právne aj fakticky umožňuje do typu školského vzdelávania s obmedzeným stropom dosiahnuteľného vzdelávania zaradiť dieťa nielen zo zdravotných dôvodov, ale aj z dôvodu, že pochádza z nepodnetného prostredia."

    Na problémy tohto typu upozornila verejná ochrankyňa práv v mimoriadnej správe, ktorú predložila Národnej rade spolu s návrhom opatrení v auguste 2013. K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady dodnes po viac ako dva a pol roku ešte stále nedošlo a verejná ochrankyňa práv sa nedočkala odozvy na ňou navrhované opatrenia. Preto by som chcel na tomto mieste vyjadriť poľutovanie nad prístupom našich predchodcov k upozorneniam, ktoré im adresovala verejná ochrankyňa práv.

    V správe sa konštatuje, že došlo k určitým pozitívnym zmenám aj na legislatívnej úrovni, ďalej sú tam obsiahnuté návrhy, ktoré sa týkajú konkrétne toho problému zabezpečenia informovaného súhlasu, a končí táto pasáž tým, že "ministerstvo školstva mi oznámilo, že návrhy opatrení analyzuje z hľadiska ich uskutočniteľnosti".

    Ja vnímam tento problém ako veľmi vážny, ako možno jeden z najvážnejších problémov, ktorý táto krajina má. Situácia ľudí žijúcich vo vylúčených spoločenstvách, v rómskych osadách, pripomína začarovaný kruh, z ktorého sa sami iba vlastným úsilím nie sú schopní dostať. A preťať ten kruh nie je možné bez zásadných zmien v oblasti vzdelávacej politiky. Bez vecí, ako je integrácia, ako je inkluzívne vzdelávanie. Ak chceme, aby sa tá situácia ľudí žijúcich v rómskych osadách aspoň trochu začala zlepšovať, musíme začať aj z tejto strany, musíme začať venovať vážnu a intenzívnu pozornosť problémom, ktoré sú opísané aj v správach verejnej ochrankyne práv.

    Je nám asi všetkým známe, že návrhy, ktoré sa týkajú integrácie a inkluzívneho vzdelávania vo vzťahu k deťom z rómskych osád, sa častokrát stretávajú s odmietavými reakciami. Je to smutné, ale je to možno pochopiteľné, pokiaľ ide o verejnosť, pokiaľ ide o bežných občanov, voči nim je potrebné postupovať s pochopením, snažiť sa ich presvedčiť, vysvetľovať im veci.

    To, čo však tolerovať nemožno a na čo sa nemožno pozerať s pochopením, je, ak sa takýmto spôsobom správajú orgány verejnej moci a verejnej správy a odmietajú tento problém riešiť. A rovnako vážne a znepokojivé je, ak osoby verejne činné, politici, tento problém zneužívajú, vyjadrujú sa k nemu odmietavo, vulgárne, populisticky, slová ako humanizmus, rovnosť, tolerancia, súcit, citlivosť používajú div nie ako nadávky.

    Ak niečo zásadné nezmeníme v tejto oblasti - a teraz hovorím aj o riešení problémov rómskych osád ako takých, ale špeciálne o otázke vzdelávania -, tak tento problém bude iba narastať, situácia v rómskych osadách sa bude zhoršovať, zhoršovať sa budú vzťahy medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou menšinou a spoločnosť sa bude radikalizovať. Nie som si istý, či ten vlak už neušiel a či je to vôbec ešte možné nejakým zásadným spôsobom riešiť, ale je v každom prípade našou povinnosťou - a našou myslím aj vládu, aj parlament, a nie len teda koaličných poslancov, ale aj poslancov demokratickej opozície - sa o to pokúšať.

    Posledná vec, avizovaný doplňujúci návrh k návrhu uznesenia. Pokiaľ ste si prečítali tú správu, tak okrem odporúčaní, ktoré vzišli z tohtoročnej správy, je tam aj veľké množstvo odporúčaní, ktoré vzišli zo správ za predchádzajúce roky, aj z tej mimoriadnej správy z augusta 2013. A najhoršie na tom podľa môjho názoru nie je ani tak skutočnosť, že nie všetky opatrenia sa realizovali, ale že ich odmietnutie alebo neakceptovanie nie je dostatočne odôvodnené. A je legitímne, ak niekto má iný názor na tú alebo inú otázku týkajúcu sa uplatňovania základných práv alebo slobôd, ale tak ako v prípade dobrej správy očakávam, že každé rozhodnutie by malo byť dostatočne odôvodnené, tak by sme to mali očakávať aj v prípade odmietnutia alebo neakceptovania návrhov a odporúčaní, ktoré parlamentu adresovala verejná ochrankyňa práv. A keďže zdrojom návrhov legislatívy, ktoré schvaľuje parlament, okrem poslancov je aj vláda a v tých zásadnejších otázkach obvykle právnu úpravu navrhujú ministerstvá, resp. vláda, dovoľujem si dať takýto doplňujúci návrh k návrhu uznesenia k bodu správa verejného ochrancu práv.

    Navrhujem doplniť uznesenie o nový bod v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2015, obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015, a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predložením Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013 a 2014 a mimoriadnej správe verejného ochrancu práv z augusta 2013. Termín 31. júl 2016."

    Inými slovami, navrhujem, aby si parlament od vlády vyžiadal stanovisko k tým návrhom a opatreniam, ktoré sú obsiahnuté v správe verejnej ochrankyne práv, a vláda nemusí so všetkými súhlasiť, ale pokiaľ s nimi nebude súhlasiť, tak aspoň by mala vysvetliť, prečo má na tie veci iný názor. Myslím si, že je to minimum, čo môžeme od vlády v tejto veci očakávať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Kaščáková. Končím možnosť sa prihlásiť.

    A, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti zareagovala na slová pána Dostála o tom, že máme dobrú verejnú ochrankyňu práv. Ja by som k tomu chcela pridať svoje poďakovanie za jej prácu, ktorá môže často z jej pohľadu vyzerať len ako boj s veternými mlynmi.

    Niektoré informácie, ktoré odzneli, boli pre mňa šokujúce. Napríklad tie neuveriteľné prieťahy, dlhoročné, v reštitučnom konaní, ale aj informácia o tom poddimenzovanom finančnom zabezpečení tohto úradu. Považujem to za flagrantné porušovanie zákonov priamo zo strany štátu. Bohužiaľ, je paradoxom, že vlastne táto inštitúcia je jedinou inštitúciou verejnej ochrany práv, takže de facto by sa mohla sťažovať iba sama sebe. Je to zlá vizitka vlastne tých štruktúr, ktoré túto situáciu zapríčinili, a možno dôkaz toho, že vládna garnitúra nemala doteraz záujem o prácu verejného ochrancu práv a možno by bola najradšej, keby tento úrad ani nebol, tak chcem veriť, že sa s nástupom novej vlády táto situácia zlepší.

    To je v podstate všetko, čo som chcela povedať. Chcem teda poďakovať z tohto miesta, ak vás to morálne povzbudí, tak aspoň takouto formou vďaka.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nadviažem na to, kde kolega Dostál prestal, a budem sa venovať tomu istému bodu. Počet detí, ktoré máme v špeciálnom vzdelávaní.

    Veľmi oceňujem, že verejná ochrankyňa práv na tento problém upozornila. Keď si zoberieme situáciu v okolitých krajinách, tak zistíme, že Slovensko má jeden z najvyšších počtov detí, ktoré vzdeláva v špeciálnych, pejoratívne povedané, osobitných školách. Keď si pozrieme okolité krajiny, okrem Maďarska teda, dlhodobo tento počet znižujú. Napríklad na porovnanie, Česká republika znížila počet detí v špeciálnych školách z 9,8 % v roku 2001 na 3,5 % v roku 2008. Fínsko kedysi v roku 2000 tam malo až 17 % žiakov, dnes je to okolo jedného percenta, to isté aj v Taliansku alebo vo Veľkej Británii.

    Pritom si nemyslím, že naše slovenské deti majú horší inteligenčný kvocient alebo sú, alebo sú viac zaostalejšie ako deti v okolitých krajinách. Teda logicky problém musí byť niekde inde ako v našich deťom. A myslím si, že ten problém je práve v tom, aké deti umiestňujeme do týchto špeciálnych škôl a akým spôsobom ich diagnostikujeme.

    Na rozdiel od ostatných krajín Slovensko používa len jeden druh diagnostického nástroja. Pani verejná ochrankyňa práv na výbore poukázala na to, na ďalší problém, ktorý sa týka toho, že aj deti, ktoré pochádzajú z vylúčených komunít a zo zanedbaného prostredia, sú posudzované a diagnostikované takým istým spôsobom, ako, poviem, iné deti. A takisto poukázala na to, že je pripravený súbor diagnostických názorov, ktoré však nikdy neboli, doteraz neboli uvedené do praxe.

    Ak si spomínate, v roku 2013, tak dve odvážne učiteľky z Dobšinej napísali list o tom, aké veľmi ťažké je vzdelávať, vzdelávať deti z vylúčených komunít, teda rómske deti, a zároveň verejnosti sa zrazu otvorila celá škála problémov, ktorým čelia nielen deti, ale aj učitelia. A dozvedeli sme sa o tom, že veľmi ťažko budete chcieť učiť dieťa písať, keď ono do toho šiesteho roka ani nikdy nedržalo ceruzku v ruke. Niektoré z tých detí, ony nevedia ani rozoznávať farby, lebo nikto im o tých farbách nehovoril. Samozrejme, že tie deti, keď ich diagnostikujete jedným druhom toho diagnostického nástroja, postupu, samozrejme, že ony budú zaostávať. Mohli by byť akokoľvek talentované, akokoľvek nadané, ak päť rokov boli zanedbávané, tak keď sa budú diagnostikovať, ony budú logicky zaostávať a skončia potom v špeciálnych zariadeniach.

    Takisto druhým problémom, na ktorý chcem poukázať, je výška normatívu. Špeciálne školy majú vyšší normatív ako riadne školy. Samozrejme, môžeme povedať, že to je opodstatnené, pretože práca s deťmi so špecifickými potrebami vyžaduje väčšie, väčšie investície zo strany učiteľa, takú ako intenzívnejšiu starostlivosť, na druhej strane si môžeme povedať, či by sme nemohli skôr investovať do špecialistov alebo asistentov učiteľov v riadnych školách, aby sa tieto deti mohli vzdelávať v riadnom vzdelávacom procese. Napríklad v niektorých krajinách to spravili tak, že paušálne všetky deti sa vzdelávajú inkluzívnym vzdelávaním v riadnych školách, nikoho nedávajú do špeciálnych škôl a snažia sa im pomôcť a vyvíjať také podporné nástroje, aby ony aj v tom riadnom školstve, v riadnom vzdelávacom procese uspeli.

    Môže byť veľmi lákavé tieto deti, ja to poviem tak škaredo, sa ich zbavovať, problematických detí a dávať ich do špeciálnych škôl. Ale náklady, ktoré tento prístup má pre celú spoločnosť, sú nevyčísliteľné. My im berieme budúcnosť, tie deti, tak ako to povedala verejná ochrankyňa práv, ony budú nedovzdelané, nebudú môcť pokračovať ani sa dostať na školy s maturitou, tieto deti nám vytvoria armádu nezamestnateľných ľudí, ktorí nemajú potrebné zručnosti na to, aby sa uplatnili na pracovnom trhu, a koniec koncov budú v začarovanom kruhu, ako závislí na sociálnom systéme. A ja sa pýtam, či sa nám ako spoločnosti to oplatí. Ja si myslím, že oveľa lepšie je investovať, možno ony na začiatku toho svojho života okolo 4., 5., 6. roku potrebujú väčšiu investíciu zo strany štátu ako deti, ktoré majú to rodinné zázemie, dobré rodinné zázemie, ale táto investícia sa štátu niekoľkonásobne vráti.

    A preto som veľmi vďačná verejnej ochrankyni práv, že neúnavne na tento problém poukazuje, pretože je tu problém. Je to problém a máme tu deti, ktoré vďaka zlyhaniam systému, im kradneme nádej a kradneme im budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne ako jediná s faktickou pani poslankyňa Nachtmannová.

    Nech sa páči, máte slovo. A končím možnosť sa prihlásiť.

  • Pani poslankyňa Remišová, v mnohom s vami súhlasím, to, čo ste povedali, myslím si ale, že veľakrát sa vo verejnosti, a súhlasím aj s mnohým tým, čo uviedla pani ombudsmanka v správe, ale v mnohých týchto vecí sa nebavíme racionálne, veľakrát sa tam podsúva príliš veľa aj politiky, čo si myslím, že je na škodu.

    Viacej priestoru by mali mať v tomto probléme odborníci z oblasti fyziológie ľudského mozgu. Pretože keď ste povedali, že ak 5 rokov je dieťa zanedbávané a môže byť talentované, každý odborník vám povie, že, žiaľbohu, ak je tak dlho dieťa zanedbávané, tak ten talent bude už úplne pochovaný. Tretí rok života dieťaťa je ten podstatný, v treťom roku života dieťaťa končí veľmi dôležité obdobie ontogenézy, kedy sa formujú základne kognitívne schopnosti.

    Takže ono toto treba hlavne, treba vplývať na to, aby sa o tie deti starali úplne od raného malička. Asi toto by som chcela povedať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, chcete asi reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja s vami úplne súhlasím, myslím si, že do školstva, do vzdelávania a do výchovy politika nepatrí, pretože je to jedna z tém, o ktorej by sa nemalo politizovať a kde nezávisle na tom, či ste zľava, sprava, tak ide o jednu vec, a síce o to, aby sa naše deti mali čo najlepšie.

    A, áno, my sme navrhovali, to som nepovedala v tej rozprave, aby jednak povinnú predškolskú výchovu, minimálne rozpätie jedného roka, možno pre deti z vylúčených komunít až dvojročnú povinnú predškolskú výchovu, a zároveň Peter Pollák, ktorý pracoval s deťmi z vylúčených komunít, tak veľmi dbal práve na rozvoj aj komunitných centier, aj na zapájanie rodičov, pretože bez rodičov, dá sa to aj bez rodičov, ale je to veľmi ťažké, ak dokážeme zapojiť do toho procesu aj rodičov, viesť ich k tomu, aby sa starali, aby sa lepšie starali o svoje deti, tak ten úspech sa bude dostavovať oveľa ľahšie.

    Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Takže siedmi, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako "prvá" síce neprihlásená, ale spravodajkyňa, ktorá má, samozrejme, možnosť hocikedy sa prihlásiť o slovo.

    Nech sa páči, máte možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte aj mne povedať pár poznámok k správe verejnej ochrankyne práv, ktorú sme aj dnes prerokovali vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Verejný ochranca práv, verejná ochrankyňa práv má za úlohu chrániť základné práva a slobody fyzických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a inými orgánmi moci, tu podotknem, že naozaj častokrát pred orgánmi moci. Pretože ten občan sa veľmi často cíti úplne maličký v porovnaní s inštitúciami, ktoré by mu mali pomáhať. Verená ochrankyňa práv koná na základe podnetu a aj z vlastnej iniciatívy. Ombudsman, ombudsmanka vykonáva dohľad nad výkonnou mocou z pohľadu uplatňovania práva.

    A tu hneď v úvode mi dovoľte naznačiť, že aj keď nie som veľký priaznivec štatistík, v správe, v jej štruktúre mi hneď v úvode chýba prehľadná štatistika. Pani ombudsmanka mi na výbore povedala, že tiež nie je na čísla, aj napriek tomu si jej dovolím navrhnúť možnože len kvôli prehľadnosti tej štruktúry, uviesť v úvode takú krátku štatistiku, ktorá by nás možno hneď inštruovala, hneď by sme mali možnosť vidieť, či narástol počet podnetov, akým spôsobom je prerozdelená tá štruktúra podnetov. Hneď by sme vlastne mali možnosť vidieť nárast činnosti i to, v akých veciach sa ľudia najčastejšie obracajú na jej úrad.

    Pani ombudsmanke určite chcem poďakovať za všetky aktivity, ktoré vykonáva, i za širokú škálu problémov, ktoré rieši v rámci svojho úradu. V mnohých prípadoch mi je ľúto, že váš úrad, aj keď má ústavnú váhu, nemá veľa možností presadiť svoje návrhy, doporučenia, o ktorých ste presvedčená, že môžu v spoločnosti, najmä občanom, ktorí sa cítia poškodzovaní verejnou mocou, pomôcť.

    Je možno aj na škodu, aj keď už som počula v príspevku, že by to nemalo byť nič reštrikčné z vášho úradu, ale možnože niekedy je aj na škodu, že práve nemáte k dispozícii žiadne reštrikčné prostriedky.

    Spomínam si, ako ste ešte pri prvej správe, ktorú ste predkladali vo svojom úrade, predstavili myšlienku domu ľudských práv. Tento váš koncept sa mi veľmi páčil. Pretože mala som pocit, že človek ako občan by nemal problém rozhodnúť sa, kam sa má obrátiť, vedel by, že je jedno miesto, kde môže riešiť svoje práva, práva občana tak, aby bol s riešením spokojný. Takto dnes sa veľmi často stáva, že občan sám nevie, na ktorú inštitúciu sa má obrátiť. Preto by som opäť z tohto miesta chcela podporiť tú vašu pôvodnú myšlienku, o ktorej, mám pocit, aj už sa o nej nehovorí, alebo tieto tri roky som o tom už nepočula rozprávať, aby ste sa k nej vrátili a skúšali, že čo to dá, takto poviem, že čo to dá, aby sa ten dom ľudských práv vytvoril.

    Máme naozaj inštitúcie okrem vášho úradu, ktorý je ústavný, zároveň Národné stredisko pre ľudské práva, Centrum právnej pomoci, o ktorých činnosti moc nevieme, alebo teda možnože vyslovene Národné stredisko pre ľudské práva že nie je dostatočne zjavný a možnože aj marketingovo tak dávame do povedomia, aby ľudia vedeli, že aj tam je možnosť obrátiť sa na neho. Centrum právnej pomoci, to má svoje presné určenie. Ale znova zopakujem, myšlienka domu ľudských práv je pre mňa veľmi dobrá a prospešná a mohli by ste ju opäť otvoriť.

    Vo svojej správe prechádzate postupne všetkými ústavnými právami, ľudskými právami, v nich uvádzate vážne podnety, ktoré sú naozaj veľmi podrobne spracované, ozrejmené, čo veľmi kvitujem.

    No tak ako som aj na výbore spomla, vo svojej správe kladiete veľký dôraz na práva obvinených. Vo viacerých pasážach sa to opakuje, ale podotknem, že pokiaľ vám záleží na správnom procese alebo na správnosti konaní, chcem vás požiadať, aby ste sa pozreli i na dodržiavanie práv a slobôd obetí. Veľmi ma zaujíma, ako hodnotíte, že Slovenská republika neimplementovala smernicu, čo teda nie je dohovorom, ale je to smernica, to znamená, Slovensko má povinnosť implementovať túto právnu úpravu, ktorá pojednáva o minimálnych normách ochrany obetí trestných činov.

    Chcela by som vás tiež povzbudiť v tomto smere aj k vašej vlastnej iniciatíve prešetrovania alebo k výskumu ochrany práv nielen zaistených, o ktorých ste sa teraz zaoberali alebo s ktorými ste sa zaoberali práve predchádzajúci rok, ale aj naozaj o práv obetí. Ako príklad uvediem v konaní napríklad Policajného zboru policajtov pri výsluchoch, pri vypočúvaní obetí i svedkov. Dôležité je, aby sa zabezpečilo práve i právo obetí a svedkov na dôstojnosť. A tým, aby sa i napríklad obvinení a advokát obvineného nestretol s poškodeným, aj to je spôsob, akým by sa to dalo realizovať. Budem rada, ak si túto tému zoberiete za jednu zo svojich priorít.

    Keď som si čítala, aj teraz ste mi to pripomenuli vo svojom príhovore, hovorili ste, že máte vlastne v organizačnej štruktúre aj 35 právnikov, ktorí sa nachádzajú teoreticky v organizačnej štruktúre, ale skutočnosť je 17 ľudí, že vlastne odkedy som v parlamente, registrujem, že naozaj finančné problémy sú jednou z tých vecí, ktoré vám zabraňujú možnože lepšie vykonávať úrad, teda nechcem povedať, že ho vykonávate slabo, ale dôslednejšie, možno aby ste sa mohli venovať viacerým prípadom alebo riešiť viaceré skutočnosti, robiť viac výskumných aktivít.

    Spomínam si tiež na peripetie, ktoré ste zažívali s nepodpornou svojho úradu pri hľadaní nových priestorov, a pritom aj v tomto ohľade išlo vyslovene o to, aby ste dokázali ušetriť. Takže je mi ľúto, že takáto inštitúcia nemá akoby podporu vlády, a vám išlo v prvom rade o šetrenie verejných peňazí, a teda to, aby ste dokázali namiesto toho, že sa platil drahý nájom, mohli naozaj platiť právnikov, ktorí sa budú venovať ochrane občanov.

    Tiež na záver podotknem, že tie mnohé podnety, ktoré som, a doporučenia, ktoré som vnímala vo vašej správe, je ťažko pochopiť, že mnohé nevieme dostať, nielen vy, ale vlastne ani my poslanci, do tohto právneho systému. A veľmi sa mi páči aj práve podanie alebo rozšírenie uznesenia, ktoré podal pán poslanec Dostál k tomu, že je veľmi dôležité, aby aj vláda vedela nám všetkým vysvetliť, prečo tie podnety pre ňu nie sú vhodné alebo dobré.

    Vidím veľký význam v práci ombudsmanky práve v časoch narastajúceho extrémizmu, ktorý je častokrát založený na etnickom princípe. Som rada, že váš hlas je počuť. Snažíte sa naozaj reagovať na všetky podnety, ktoré nájdete alebo s ktorými sa na vás ľudia obrátia, a chcem vás povzbudzovať, aby ste tak konali ďalej.

    A už iba v poslednom rade, naozaj, prosím vás, pozrite sa aj na tie práva obetí. Budem vám veľmi vďačná.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani spravodajkyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pani poslankyni Jurinovej za v podstate podporu toho doplňujúceho návrhu. A naozaj vidím ako dôležité, aby prišla nejaká spätná väzba aj zo strany vlády, pretože parlament svoju kolektívnu vôľu prejavuje v hlasovaniach, ale nie obvykle v pripravovaných návrhoch zákonov.

    A k tej poznámke o tom, že bolo by dobré tú správu doplniť aj o nejaké štatistiky. No, samozrejme, môže to byť potom prehľadnejšie, len otázna je výpovedná hodnota tých štatistických údajov. Pretože do tých štatistík sa môžu premietnuť akurát podania a podnety zo strany občanov, s ktorými sa obracajú na úrad verejnej ochrankyne práv. Nezistíme z nich skutočný rozsah porušovania toho-ktorého ústavného práva.

    Napríklad vo vzťahu k právu na prístup k informáciám sa v správe konštatuje, že "porušenie tohto základného práva som zistila v 10 prípadoch, z toho v štyroch prípadoch obcou alebo mestom". Ja som okrem iného aj členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska - ZOMOS, nie ZMOS - a toto združenie monitoruje a rieši aj prípady porušovania občianskych práv zo strany obecných samospráv vrátane porušovania práva na prístup k informáciám. Tam ide o jeden z najčastejších prípadov porušovania nejakého občianskeho práva. A ono z tých prípadov, ktoré sa im dostanú na stôl, ktorými sa zaoberajú, s ktorými sa na nich ľudia obracajú, vyplýva, že tých porušovaní je mnohonásobne, mnohonásobne viac, ako sa premietne do takejto správy. Samozrejme, že to nie je chyba ochrankyne práv, ale toho, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Zaujalo ma v príspevku pani predsedníčky výboru pre ľudské práva spojenie dom ľudských práv, dom pre všetky skupiny, pre všetkých občanov. Ja som si všimla, a už som to aj na výbore hovorila, že v správe bola uvedená informácia aj o uskutočnenom referende o rodine v roku 2015, ale skôr teda tak negatívne alebo v negatívnom obraze.

    Mám za to, že toto nebol nestranne objektívny pohľad. Zdá sa, že ste sa, pani ombudsmanka, dostatočne neoboznámili s požiadavkami všetkých skupín občanov, myslím tým teraz rodičov detí, ktorí vnímali v rokoch pred referendom ohrozenie svojho práva, a to ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a do ich výchovy a vzdelávania detí. Áno, o tom sme sa rozprávali aj na výbore, že v tom čase si viaceré skupiny občanov paralelne hájili svoje práva, o tom sme hovorili. Očakávala som teda, že o tejto situácii budete v správe informovať objektívne s postojom obhajoby všetkých skupín občanov, teda aj rodičov, ktorí mali a oni dokonca teraz stále majú obavy pred neoprávneným zasahovaním do jej výchovy a vzdelávania ich detí. Toto malo v správe zaznieť.

    Inak oceňujem naozaj v správe aj veľký priestor pre zdravotne znevýhodnených.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja iba veľmi stručne chcem troška zareagovať na predrečníčku. Nie celkom totižto môžem súhlasiť s jej požiadavkou alebo tvrdením, že pani verejná ochrankyňa práv sa vo svojej činnosti dostatočne venuje právom obetí.

    Kto je obeť? Je obeť iba ten, voči ktorému sa vedie trestné konanie a prokurátor alebo súd porušuje jeho základné právo? Alebo je obeť ten, ku ktorého porušeniu základného práva a slobody dôjde v konaní orgánu verejnej moci alebo vyčleneného orgánu verejnej správy? Som presvedčený, že to sú práve obete, ktoré sleduje a ktorým sa venuje pani verejná ochrankyňa práv. Nebudem opakovať a vymenúvať tie prípady detí, seniorov, Rómov alebo iných kategórií ľudí, ktoré sú obete. Sú obete zlého konania, zlého rozhodovania orgánov verejnej správy.

    Čiže bol by som veľmi nerád, keby sme tlačili verejnú ochrankyňu práv do činnosti, na ktorú ani nemá zákonné opodstatnenie.

    Takže ja som presvedčený, že venuje sa obetiam. A vlastne každé porušenie práva má svoju obeť. A tieto obete treba hájiť a treba upozorňovať na ich porušenia práv. A myslím si, že to tá správa obsahuje.

    Ale veľmi by som chcel sa stotožniť s vaším upozornením na obsah správy práve v súvislosti s financiami, ktoré má kancelária k dispozícii. Ja osobitne citlivo vnímam jednu skutočnosť, že verejný ochranca práv je jediný ústavný orgán, ktorý skutočne nemá vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte. A je to na Národnej rade Slovenskej republiky, aby túto vec zmenila. A nejedná sa iba o samostatnú kapitolu, pretože to má, samozrejme, svoje následky ďalšie právne, ale jedná sa o ten dostatočný počet finančných prostriedkov. Od počtu finančných prostriedkov sa odvíja počet pracovníkov kancelárie a ich kvalita. Povedzme si to aj tak. Čiže ak niekedy vyčíta...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne všetkým za reakcie.

    Pán kolega Dostál, samozrejme, mala som na mysli štatistiku, ktorá by bola možno len v úvode a slúžila by naozaj na porovnanie so stavom z minulého roku. A tým som nemala na mysli, že by sa mali tie podnety, ktoré sú veľmi dobre rozpísané, utlmiť alebo zmenšiť. To vôbec nie. Len kvôli prehľadnosti. Veď koniec koncov sme si povedali aj na výbore, že tá štatistika je v istej miere v závere správy, len je to v riadkoch písané, kvôli prehľadnosti, myslím, a tej štruktúre by to bolo vhodnejšie. Ale ďakujem.

    Pán, hm... Ochrana pred neoprávneným zasah..., aha, pani kolegyňa Anka Verešová. Súhlasím, že v tejto časti sa zhodnem s tebou takisto, že mala som pocit takej istej zaujatosti alebo jednostrannosti v posudzovaní referenda.

    Pán kolega Kresák, ďakujem za pripomienky. Možnože aj práve preto, že ste z diania alebo z toho kotla, kde sa to všetko varilo, viete o všetkých podrobnostiach a peripetiách, ktorými ste prechádzali. Áno, každý človek, ktorý vlastne podá podnet ombudsmanke, tiež ho beriem ako obeť, ale teda tým, že nie som právnik, nevyjadrujem sa dostatočne presne, mala som na mysli obete trestných činov. A vychádzala som naozaj z toho, že ak som tú správu prechádzala, tak rozprávalo sa o právach obetí, o právach zaistených viac ako o právach obetí. Ale naozaj mala som na mysli obete trestných činov. Pretože tak ako vidím, ako legislatíva postupuje, stále vidím, že aj v Trestnom zákone sa viac dbá na tie práva páchateľov, ako na práva obetí. Tak v tomto by som si dovolila nesúhlasiť celkom s vami, alebo doplniť to, o čom ste hovorili.

    No a čo sa týka tej samostatnej kapitoly, budem rada, ak sa vám to podarí presadiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne teda, a len dúfam, že v krátkosti, zaujať stanovisko k dnešnému vystúpeniu pani ochrankyne verejných práv, pretože požiadala a predložila nám správu o činnosti, tak len niekoľko úvah.

    Postavenie ombudsmana v našej krajine ako politického inštitútu je relatívne nové. Je to veľmi zložité, pretože má pôsobiť vo veľkej miere v širokých nešpecifikovaných prípadoch. Má, samozrejme, primerané nástroje tak materiálne, samozrejme, aj zákonné, ale či chceme, alebo nechceme, veľmi výrazne činnosť takéhoto funkcionára ovplyvňuje aj osobnostné vnímanie reálií, osobné preferencie a podobne.

    Je nesmierne dôležité v danom prípade, aby výkon tejto funkcie bol spätný naozaj nielen s tým, že preferujem pohľady istej skupiny spoločnosti, ale je nesmierne dôležité, aby došlo k vyváženiu všetkých dôležitých okolností, ktoré pre výkon takejto funkcie význam majú. Je naozaj, možno by stálo a hodiny diskusií by možno potrebovala téma, keď tzv. politické korektnosti tak hrozne dneska pertraktovaných minimálne na európskych, keď nie na svetových fórach, o hľadaní primeranej miery pri ochrane práv postihnutých, na druhej strane minimálne vzťah, že teda ochrana práv menšinových spravidla vyžaduje aj istý rešpekt aj k právam väčšinovým. Že je potrebné hľadať vyvážený pomer a je potrebné v tej rozhodovacej činnosti v podstate sa snažiť obsiahnuť čo možno najviac morálnych systémov, ktorých, ako vieme, v spoločnosti funguje viacej. Majú rôzny význam. Sú predsa morálne systémy, ktoré preferujú konzervatívne prístupy. Sú morálne systémy, ktoré liberálne prístupy preferujú maximálnym spôsobom, absolútne môžu preferovať v otázkach tzv. série ľudských práv so všetkými zložitosťami. Možno existujú sociálne princípy, ktoré povedzme i sociálne práva možno nadraďujú nad niektoré politické a podobne, a vedieme na túto tému spor.

    Je nesmierne dôležité ale, že tá spoločnosť tých viacerých normatívnych, teda morálnych systémov, s ktorými pracuje, ona musí nájsť jeden normatívny systém. A tým normatívnym systémom je právo. Čiže je logické, aj orgán, ktorý aplikuje právo, musí čo možno najviac upúšťať od vlastných preferencií a musí sa snažiť postihnúť ducha zákona a ducha spoločnosti takpovediac. Je to nepochybne zložité a aj nemám problém rešpektovať nevyhnutnú mieru subjektivity.

    V danom prípade ale, pani ombudsmanka, odpustite mi jednu jedinú osobnú poznámku, že zúfalo sa snažím nájsť paralelu medzi vaším pôsobením ako poslankyne, predsa len ako politicky činnej osoby, a medzi ombudsmankou. A tam predsa len ten nejaký rozdiel som túžil zaregistrovať, že teda ten pohľad už zástupcu celej spoločnosti a nie reprezentanta politickej strany istého skupinového názoru spoločnosti, že ho treba istým spôsobom aj v tej práci vyjadriť. A je to nesmierne dôležité totiž, lebo vtedy možno očakávať aj vysokú mieru akceptácie takejto práce spoločenskej, nie iba istých skupín, nie iba tretieho sektoru a nie iba opozície.

    To si myslím, že by malo byť krédo pre každého a možno aj pre budúceho ombudsmana, pretože v opačnom prípade buď sa zmení potom vzájomný kontakt buď na nejakú konfrontáciu politickú, nejakú inú, alebo odmietnutie diskutovať. A je to pritom obrovská chyba, lebo naozaj celá sféra otázok, ktoré sú v našej spoločnosti, potrebuje tento osobitný inštitút, kde to štandardné pôsobenie štátnych orgánov s klasickou vertikálnou štruktúrou dvojitého stupňového konania, že ešte potrebuje aj sui generis orgán, ktorý istým špecifickým spôsobom vie do veci zasiahnuť.

    Viete, prečo som vystúpil? Preto, lebo je tu celý rad otázok, o ktorých sme nehovorili. Jedna z nich je, že čl. 19 našej ústavy hovorí o tom, že každý z nás má právo na zachovanie osobnej dôstojnosti, na česť svojho mena atď. Čiže logicky by sa mi zdalo, že aj toto je predmetom práce verejného ochrancu práv, zvlášť vtedy, že máme k dispozícii v demokratickej spoločnosti napríklad mechanizmy, že ak vás niekto chce, nejakého občana, zničiť, znechutiť, pomstiť sa mu, čokoľvek iné urobiť, tak stačí využívať demokratické inštitúty, zamerať sa na jednu osobu a ten život mu dokonale strpčíte. Dokonale strpčíte. A pravdepodobne tu je potrebný ten hlas, ktorý jednoducho v danom prípade aj demokratické práva, ktoré tu sú, na druhej strane vie povedať, aj kde sú hranice uplatňovania demokratických práv a že existuje aj nejaká etika uplatňovania práv.

    Ja by som v tejto súvislosti, pani ombudsmanka, spomenul jeden príklad. Kedysi bola našou kolegyňou ešte nedávno pani Viera Tomanová, ktorá je dneska ombudsmanka pre ochranu práv dieťaťa. Pani bývalá ministerka má dcéru a tá má detský domov. A v tom detskom domove vychováva deti jednoročné, štvorročné, šesťročné atď. Chcem tu povedať, pani ombudsmanka, jednu vetu, že jednak je to vaša kolegyňa, ale jednak jednu vetu, že keby som v živote mal deti a nevedel by som sa o ne postarať a keby som vedel, že sa o ich starosť ujme pani poslankyňa Tomanová, bol by som absolútne spokojný. Je to jeden z ľudí, ktorých poznám, ktorý má neuveriteľný vzťah k deťom, a neviem si predstaviť, aby v jej okolí mohol nastať prípad, že ona by dovolila akýmkoľvek spôsobom narušiť práva akéhokoľvek dieťaťa.

    U nás sa stalo to, že pani podpredsedníčka Nicholsonová aj pani poslankyňa Blahová usúdili, že pani poslankyňa, teda pani ombudsmanka Tomanová a jej dcéra teda trpia zásadnými charakterovými deficitmi, hrubo a nekompromisne porušujú zákon a dochádza k tomu, že teda má tam dôjsť k tomu, že sú tam umiestnené, v tom ich detskom domove, bábätká do jedného roku a päť detí do štyri, do osem rokov a to znamená porušovanie zákonov, pretože je to proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, keďže z platných zákonov vyplýva, že deti mladšie ako šesť rokov musia vyrastať v rodinách. Nič proti tomu, znenie zákona, súhlasím s tým.

    Tieto dve pani poslankyne, aj pani podpredsedníčka, aj pani Blahová, samozrejme, ale sa zdanlivo teda dajú prešetriť príslušnému orgánu veci, či sa majú, ako sa veci majú, ako to s nimi vyzerá, no a medzitým ony oslovujú najmenej sedem orgánov. Oslovili ministerstvo práce, oslovili prokuratúru, oslovili políciu, oslovili šesť odvetvových územných orgánov práce a ešte neviem koho všetkého a vrátane, pravda, aj verejnej ochrankyne práv.

    Pani Blahová, samozrejme, v Denníku N a v iných médiách veľmi aktívne popisuje tento stav, a teda skúsme sa pozrieť, čo pani Blahová hovorí o výsledkoch kontroly v svojom článku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Záver kontroly teda vyznieva ako zlý vtip. Citujem: "Kontrolná skupina" - kontrolná skupina - "v čase kontroly nezistila porušovanie práv dieťaťa ani žiadne nedostatky starostlivosti o deti." Na záver však kontrola uvádza, že mali porušiť povinnosti, a čo pani poslankyňa Blahová odsudzuje, že zásadný moment pre odobratie akreditácie je, že neoznámili prijatie do pracovného pomeru ďalšieho zamestnanca a neoznámili, že zmenil pracovné zaradenie ďalších dvoch zamestnancov. Ďalej, ale sa potvrdenie podozrení a tak ďalej. Ale aj pani poslankyne absolútne nechápu, že nepoznajú na ministerstve práce príslušné zákony a že teda nekonajú tak, ako by konať mali. Takže požiadali o preverenie prokuratúru. Prokuratúra preverila, preverila, no ale čo o tom hovorí pani poslankyňa Blahová. Tvrdí, že pani okresná prokurátorka píše: "V rámci vykonávanej previerky prokurátorom nie je možné objektívne posúdiť, po akú dobu sa dieťa fyzicky zdržiava v domácnosti" a tak ďalej, "z čoho vyplýva, že počas previerky prokurátorka zrejme sa stretla v objekte detského domova a deti zverené do rodiny" a tak ďalej. A zároveň hovorí, úrad tiež prokurátorka upozorňuje na to, že podľa § 93 písm. f), citujem: "Ak má orgán o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately informácie nasvedčujúce tomu", že, citujem, "dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, môže podať súdu návrh na povolenie vstupu do obydlia a na účel preverenia dieťaťa. A z toho zároveň vyplýva, že prokurátorka žiada zodpovedné orgány o dôsledné námatkové kontroly zamerané práve na to, či sú deti skutočne v starosti profesionálnych rodičov."

    Sic, človek sa aj na chvíľočku znepokojí, len úplnou náhodou, keďže som sa pýtal pani Tomanovej, o čo vlastne ide, dala mi k dispozícii protokol z prokurátorského preverenia veci. A tu sa dočítavam nasledovné: "Na základe zistených skutočností", píše Mgr. Eva Valová, prokurátorka, za prítomnosti prokurátora JUDr. Petra Tichého, "dospela som k záveru, že nie je odôvodnený záver, že by dochádzalo k porušovaniu práv detí v Detskom domove PEŤO, n. o., Prokopova 5 v Bratislave. V zariadení umiestneným deťom je poskytovaná dostatočná starostlivosť." V záujme tejto previerky píše: "Nie je možné priamo kontrolovať činnosť" a tak ďalej, "nie je možno objektívne posúdiť." Ale posledná veta je: "Nakoľko vykonanou previerkou neboli zaznamenané nedostatky ani sťažnosti, nebolo pri prerokovaní výsledkov previerky doporučené vykonanie žiadnych opatrení prokurátorského dozoru."

    Lož vo vašom článku, pani poslankyňa Blahová, ako výklad na najväčšou bratislavskom obchode. Tu hovoríte, že prokurátorka žiada o preverenie neviem čoho a tak ďalej a že čokoľvek tvrdí. Tu nežiadam žiadne opatrenia, prokurátorka.

    Tento prípad by bol banálny a možno ani nepatril by sem na túto pôdu, len na základe tohto celého ďalším orgánom, ktorý bol určený, vyzvaný na to touto skupinou dvoch paní poslankýň našich na to, aby teda išli k pani Tomanovej dcére do detského domova a vykonávali previerku, bol práve úrad všeobecného ochrancu práv.

    Verejkyňa ochranných práv na základe ich podnetov podala okresným súdom podnety, aby začali konania vo veci starostlivosti a tak ďalej a tak ďalej, že by mali v prípade potreby podľa ombudsmanky rozhodnúť o zmene zariadenia a podobne. A zároveň sa verejný ochranca práv vyjadril nasledovne: "Súkromný detský domov neposkytol súčinnosť verejnému ochrancovi práv v potrebnom rozsahu. Za týchto okolností nemožno s určitosťou potvrdiť, že základné práva detí sú v tomto zariadení dodržiavané. Nemožno s určitosťou potvrdiť." Zaujímavé! "Preto je potrebné, aby pochybnosti o dodržiavaní základných práv preskúmal súd."

    Zaujímavé by bolo k takémuto pôsobeniu pani ombudsmanky stanovisko aj pani Tomanovej, ako zase ombudsmanky pre detské práva. Hovorila mi a mám aj o tom záznam.

    "Prišli ľudia vraj od ombudsmanky pani Dubovcovej, prišli s novinárom, ktorý fotil dvere, schránku, vstup do domu. Preukaz mal iba jeden z troch ľudí, ktorí sa snažili dostať dnu. Poverenie nemali žiadne, tvrdili, že prišli prešetrovať podnet", pani ombudsmanka. "Na moje upozornenie, že nemajú na základe čoho ku mne prísť, lebo kompetencia pani Dubovcovej sa týka len verejnej správy, pritom sa dobýjali dnu a dožadovali sa vstupu, že oni idú kontrolovať. Tiež neviem, kde v zákone majú určenú kompetenciu kontrolovať práva detí."

    Ale ďalej. "Napriek tomu, že sa domnievam, že ombudsmanka pani Dubovcová prekročila svoje právomoci, pretože moje zariadenie nie je orgánom verejnej správy, som umožnila jej zamestnancom vstup a sprístupnila k nahliadnutiu spisov, dokumentáciu detí, ako aj pracovné zmluvy zamestnancov a ukázala som im aj priestory detského domova. Nedovolila som fotiť pracovné zmluvy. Jediným cieľom týchto ľudí však bolo, aby som im umožnila vstup do súkromnej časti môjho domu, najlepšie do mojej spálne. Voči tomu som sa ohradila. Neviem, na základe čoho by títo ľudia chceli robiť domovú prehliadku. Považujem to zo strany pani ombudsmanky za porušenie domovej slobody a prekročenie právomoci verejného činiteľa. Deti, ktoré som mala v čase návštevy pod oknom, si ani nevšimli."

    Kolegyne, kolegovia, ja nechcem z tohto vyvoďovať žiadne zásadné závery. Možno bola pani ombudsmanka nedobre informovaná, možno na ňu zapôsobila autorita navrhovateliek, veď jedna je podpredsedníčkou Národnej rady, druhá je poslankyňa. Napriek tomu, pani ombudsmanka, som presvedčený, že objektívne zhodnotenie stavu, objektívne preskúmanie veci vo vašej kompetencii je naozaj orgánmi verejnej správy. Viem si predstaviť, že by ste žiadala, aby príslušné orgány, ktoré môžu možno vykonávať dozor v detskom domove, aby konali. Ale priamy vstup, priamy vstup do domova za týchto okolností by znamenal buď hlbokú neznalosť práva, čo u vás nepredpokladám ako bývalej dlhoročnej sudkyne, ale potom zas zostáva a zostávate dlžná vysvetlenie, ako sa takéto niečo mohlo stať.

    A ide hlavne o to, že naozaj, kolegyne, kolegovia, môžu byť, môžu byť v spoločnosti zložité javy, musíme vedieť rozlišovať, ktoré potrebujú diskusiu, kde je potrebné doriešiť prípadné medzery v zákone, kde možno zlepšovať stav, ale v každom prípade treba aj rešpektovať ale elementárne právo na dôstojný život, na česť a na ochranu dobrého mena z toho článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, a som presvedčený, aj pri konaniach, kde treba dokonca aj rázne konať, že by sa tak diať malo.

    V danom prípade konať rázne, keď som čítal závery troch zásadných orgánov, a to ministerstva práce, sociálnych vecí a prokuratúry, a by som povedal, so zásadnými, so zásadnými stanoviskami, že v domove nedochádza k akémukoľvek ohrozeniu práv dieťaťa a že starostlivosť je na primeranej a dostatočnej úrovni, nemohlo to ujsť vašej pozornosti, pani poslankyňa.

    Takže buď u paní poslankýň, dvoch, ktoré sú iniciátorom tohto konania, nebudem hádať, prečo to tak je. Možno aj to, že sa s pani Tomanovou striedali na ministerstve a bolo už známe, že nemajú, že majú dramatické pohľady rozdielne na mnohé otázky, ktoré súvisia s ministerstvom práce, ale na druhej strane je tu celý rad znakov, vážené pani poslankyne, ale nemohlo vám to ujsť, pani poslankyňa, aj akejsi, osobného konania, ktorý ani zďaleka nesleduje iba oné dobročinné účely, za ktoré sa skrýva.

    A v danom prípade, pani ombudsmanka, ak hovorím o niečom, hovorím len preto, že ochranu si zasluhuje každý. Šikana, neodôvodnená šikana, neodôvodnené kontrolovanie je rovnako niečo, čo musí byť predmetom dozoru zo strany, zo strany ombudsmana.

    Takže nech je tento prípad len momentom, ktorý možno umožní, aby sa naozaj takéto veci v budúcnosti nestávali a aby sme v danom prípade naozaj sledovali len cieľ, ktorý je naozaj spoločensky prospešný a neexistuje na tejto úrovni, aby vstupovali osobné alebo iné zištné ciele do konania nás všetkých.

    A k tomu vám držím, aby sa vám to darilo, pani ombudsmanka, sledovať a primeraným spôsobom v rámci možností ochraňovať, vám budem držať palce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo sedem poslancov. Posledná pani poslankyňa Nachtmannová. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi vďačný pánovi poslancovi Čížovi za tieto, tieto slová a myslím si, že si ich uvedomí aj pani poslankyňa a pani ombudsmanka, bývalá pani poslankyňa, teda pani exposlankyňa. A že teda zabudne na prostredie, z ktorého vyšla vtedy, keď bola zvolená, že to bolo prostredie čisto opozičné a my sme ju aj tak vnímali a vnímali sme ju takto aj počas celého volebného obdobia. Pretože sa tak chovala, jednoducho.

    A ja som veľmi rád, že vznikla táto koalícia, ktorá vznikla, preto, lebo zrazu, pani ombudsmanka, to neplatí.

    A ja by som chcel, aby som aj ja vás mohol považovať za svoju ombudsmanku, lebo vy ste aj moja ombudsmanka. Len ako si to zatiaľ málo cítim, lebo vo svojej funkcii sa prejavujete niekedy veľmi politicky opozične, a dnes je situácia iná. Dnes je súčasťou koalície aj bývalá opozícia, to znamená, vy keby ste boli v parlamente, tiež by ste boli možno súčasťou tejto koalície, lebo tento parlament už nie je o opozícii a o koalícii, ale o existencii a možno existencii Slovenska.

    Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz, pán poslanec Číž, a ja vám, pani ombudsmanka, držím v tom nasledujúcom volebnom období, samozrejme, prsty a chcel by som, aby naozaj sme mali všetci pocit, že ste ombudsmanka nás všetkých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž, spomenuli ste prípad pani ombudsmanky, detskej ombudsmanky Tomanovej. Vaše vystúpenie neviem nazvať ináč ako, toto môže povedať len človek bez srdca. Vy ste pravdepodobne neboli v detskom domove, pravdepodobne ste nikdy neboli v dojčenskom ústave, pravdepodobne ste nikdy nevideli, ako vyzerajú tieto detičky, ktoré boli naukladané jedno vedľa druhého, pri ktorých sa striedajú opatrovatelia, ktorí im dávajú v určených intervaloch fľašu, a pravdepodobne ste si vôbec neni vedomý toho, aké škody na týchto deťoch doživotne môžu byť napáchané.

    Mýlite sa ohľadom toho, čo bolo zistené. Skutkový stav ohľadom starostlivosti o deti mladšie ako šesť rokov popísala vychovávateľka, ktorá uviedla, že je v detskom domove zamestnaná ako profesionálny rodič, pričom svoju prácu vykonáva osem hodín denne v priestoroch detského domova a po ukončení pracovnej zmeny opúšťa pracovisko bez dieťaťa. Toto je v priamom rozpore s tým, ako má vyzerať práca profesionálneho rodiča. Profesionálny, keď je dieťa v profesionálnej rodine, znamená to, že tam je 24 hodín, že je v bezpečnom prostredí rodiny a ten profesionálny rodič sa oňho stará tak, ako, akoby to bola normálna rodina, 24 hodín denne. Opúšťať pracovisko po ôsmich, po pracovnej šichte, kde sa potom o to dieťa stará niekto iný, to neni profesionálny rodič. Za prvé.

    Za druhé. To, čo dieťaťu nedáte v prvých mesiacoch života, to dieťa tým bude trpeť celý svoj ďalší život. Je dokázané, to vám povedia všetci psychológovia a odborníci, že tieto deti majú problém vytvárať si väzby v neskoršom veku, majú problém s dosahovaním výsledkov v škole, nedokážu si nájsť stáleho partnera, a to len preto, že týmto deťom bola v mladom veku odoprená, nadviazanie a pevná citová väzba na jedného človeka.

  • Ďakujem pekne. Ja som častokrát sa strácala, pán kolega Číž, v tom, že či hovoríte o pani Tomanovej mladšej, alebo pani Tomanovej staršej. Naozaj, mám pocit niekedy, že ste hovorili možno v jednej osobe a možnože aj preto je, je tá celá situácia, ktorá vznikla okolo novej komisárky, naozaj v mnohom nejasná.

    Kolegyňa tunák popísala, aké je dôležité, aby dieťa bolo naozaj v rodine, v skutočnej rodine. Ak hovoríme o detskom domove a sú tam deti do šesť rokov, tak je to jednoznačne nezákonné konanie.

    Ak hovoríme o pani komisárke, ona sa správa k tým deťom ako zamestnanec, toto neviem, alebo teda ako stará mama? Neni mi to jasné.

    Vo svojom príspevku som ešte zabudla uviesť, že aj samotná rezolúcia OSN hovorí o tom, že ak už je zriadený, myslím, že to aj pani ombudsmanka spomínala, že ak už je zriadený inštitút verejného ochrancu práv alebo proste nejaký inštitút, ktorý chráni ľudské práva, nemal by byť trieštený inými organizáciami. Ale napriek tomuto doporučeniu minulý rok vznikli dva nové orgány, dve nové inštitúcie: inštitút pre ochranu detí, ombudsmanský akoby, a pre zdravotne postihnutých. Dobre, majú svojich ľudí.

    Ale teda sa mi zdá úplne vrcholne, možno až neprofesionálne snažiť sa obviňovať ombudsmanku z toho, že vnáša politiku. Vy ste boli ten, ktorý ste tuná vnášali politiku. Ten váš príspevok bol celý politický, pán kolega.

  • Pán poslanec Číž, tu je hrubé porušenie zákona, aby deti do troch rokov, následne teda aj deti do šesť rokov, ale hlavne deti do troch rokov boli v detskom domove a tam je, tam bolo v tom čase šesť bábätok do troch rokov, to je hrubé porušenie zákona. To je jedno, či je to zariadenie, ktoré zriadila dcéra pani Tomanovej, alebo ktokoľvek iný. To je úplne jedno! Profesionálny rodič neodchádza o 16. hod. po odpracovaní šichty z detského domova, hoci je jeho zamestnancom. Profesionálny rodič má dieťa doma a je plne mu k dispozícii 24 hodín denne. To je hrubé porušenie zákona.

    A my nemôžeme byť, vy ste boli naozaj politický, nemôžeme sa teraz rozprávať o tom, kto zriadil tento detský domov. To je úplne jedno! Je to porušenie zákona. Deti nesmú byť v detskom domove do troch rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, vy ste nám teraz predviedli v priamom prenose, že pani komisárka pre deti Viera Tomanová je v takom konflikte záujmov, že nie je spôsobilá, aby zastávala túto funkciu. Je nemysliteľné, aby pani Tomanová vašimi ústami odkazovala pred rečníckym pultom niečo v tom zmysle "v mojom detskom domove", "ja som im neotvorila". Ja sa pýtam, kto ten detský domov, preboha živého, spravuje? Je pani Tomanová teda vôbec schopná riešiť akýmkoľvek spôsobom, zásadným, to, čo sa v detskom domove jej dcéry deje, keďže ho má evidentne skrz vaše ústa, čo nám tu odkázala, privlastnený?! To je absurdné!

    K veciam, ktoré ste spomínali, výtky správy prokurátorky. No prokurátorka nemôže urobiť žiadne prokurátorské opatrenia. Preto sa ona odvoláva na to, aby úrady práce robili tieto opatrenia a na pravidelnej báze detský domov kontrolovali a zisťovali, že či tie námatkové kontroly a pobyt detí v detskom domove je náhodný, alebo naozaj sa tu niekto hrá a finguje profesionálnu rodinu. Preto prokurátorka obosiela úrady práce s takouto, s takouto výzvou.

    Ďalej, ministerská kontrola. Vy hovoríte, že nejakým spôsobom zavádzam. Ale nie, § 93 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. je jednou zo základných podmienok udelenia akreditácie detskému domovu. Ak toto konštatuje ministerská kontrola, že detský domov fabrikoval zmluvy tesne pred kontrolou, tak ja si myslím, že nie je dôvod na to, aby sa vôbec niekto zamýšľal, či tento detský domov má mať akreditáciu. Tento detský domov akreditáciu nemá mať!

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja nadviažem na to, na tú časť vášho vystúpenia, kde ste upozorňovali na rešpekt k menšinovým i väčšinovým právam. Ja si myslím, že tieto práva majú byť absolútne vyvážené a práve preto sme občianskou spoločnosťou a snažíme sa budovať občiansku spoločnosť.

    Hovorili ste o tom, že je potrebné zachovať vyvážený pomer a posudzovať veci v takto citlivých veciach predovšetkým s ohľadom na duch zákona. Tam, kde dochádza k jasnému porušovaniu zákonov, treba mať aj gramatický výklad zákona, ale pokiaľ ide o upozorňovanie na tendencie, tak myslím si, že je dôležitejší výklad ducha zákona.

    Ja sa pokúsim nadviazať na to, čo sme hovorili dnes aj na výbore, a to je otázka inkluzívneho vzdelávania a zamedzenia vytvárania segregovaných školských obvodov, to je jedno, či pri materských, alebo základných školách. Tu treba povedať zásadnú vec. Ak budeme robiť akúkoľvek pozitívnu diskrimináciu menšín, to znamená, že sa budeme snažiť o inkluzívne vzdelávanie, prax je taká, že majorita to v drvivej väčšine prípadov považuje za svoju vlastnú diskrimináciu. Tam, kde sa snažíme o inkluzívne vzdelávanie mechanickým princípom, podotýkam, mechanickým princípom bez zohľadnenia všetkých miestnych špecifík, v ktorých sa tí ľudia nachádzajú, tak dochádza k tomu, že majorita berie svoje deti do susedných dedín a má s tým akurát zvýšené náklady, pričom dobre vybudované zariadenia za chvíľočku zostávajú obsadené len minoritným obyvateľstvom s tým, že častokrát bez akéhokoľvek efektu.

    Sú tam aj veci, ktoré, s ktorými sa dá súhlasiť, a to je diagnostika a rediagnostika a myslím si, že v tejto oblasti budeme hľadať nápravu riešenia, lebo je potrebná.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Pred necelou hodinou sme sa zhodli s kolegyňou z opozície, že politika do problematiky, ktorá sa týka detí, vyslovene nepatrí. Vy ste vo svojom vystúpení veľmi názorne ilustrovali, že určitým politikom, a tuná, žiaľbohu, musím konštatovať, že v tomto prípade to boli političky, toto nič nehovorí, nič im nie je sväté a za každú cenu sa proste potrebovali zviditeľniť. A je im jedno, že tým niekomu ublížia, niekoho pošpinia.

    Pán poslanec Číž, ja sa pripájam k vašim úvodným slovám, že by mala okrem ochrany práv existovať aj etika uplatňovania práv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Musím aj ja reagovať, hoci som nemal už veľkú chuť sa prihlásiť, ale pán kolega Číž začal s tou nebezpečnou relativizáciou alebo politizáciou ľudských práv. Ale, žiaľ, musím povedať, že práve z jeho prejavu ja som vycítil tú relativizáciu a politizáciu, pretože ja som presvedčený o tom, že ten prejav ani tak nebol vôbec o správe samotnej ombudsmanky, ale skôr akési "pledoajé" na ochranu komisárky. Nechápem prečo, nevidím tam nejakú súvislosť.

    Ale v súvislosti zasa s tou relativizáciou alebo politizáciou ľudských práv musím povedať, že ľudské práva stoja mimo akejkoľvek politickej korektnosti. Pretože tie sa buď rešpektujú, alebo sa nerešpektujú. A vieme dobre z ústavy, že sú nezrušiteľné, neprenosné a neodňateľné, takže nebavme sa o nejakej politickej korektnosti, pretože je našou povinnosťou ich rešpektovať.

    Samozrejme, ako právnikovi vám nemusím, vás nemusím upozorňovať na to, že je absolútne nevhodné, a keď chceme, nekorektné hovoriť o tom, že pani Tomanová je ombudsmanka. Akože komisárka zriadená zákonom sa predsa nedá porovnávať s ústavným činiteľom, to hádam sa zhodneme, nie? Takže keď sa bavíme o prístupe alebo o tom, či má ombudsmanka ústavnú povinnosť, ústavnú povinnosť konať na základe niekoho podnetu, takže koná. Tak neviem potom, čo jej vytýkate, keď ste sami povedali to, že vlastne tá jej správa bola absolútne korektná v tom, že konštatovala, že sa vlastne k ničomu nemohla dostať. Ale ja nie som sudca. Nechajme na súdne orgány, nech posúdia, do akej miery to konanie niekoho bolo alebo nebolo v súlade s právnym poriadkom.

    Takže dovolím si iba povedať, že, prosím, buďme, buďme skutočne voči sebe korektní a nerobme politizáciu zo základných práv a slobôd a ich dodržiavania.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Číž.

  • Najprv si dovolím k váženému kolegovi Kresákovi, pravda, no keďže je právnik s vysokou erudíciou, pravdepodobne má za preukázané, že dobre preštudoval právomoci ombudsmanky a že vie, či prekročila, alebo neprekročila svoje právomoci a či použila nástroje, ktoré jej kompetenčný zákon príslušný zveruje. O tom by som ale ďalej nehovoril, môžme prípadne ešte niekedy skúsiť nájsť pravdu aj spoločne.

    Ale k ostatným. Tá aktivita a likvidácia pani Tomanovej, áno, to tak ja cítim, je skupinovým zlom, ktorý, bohužiaľ, sa k nemu skupina vážených kolegov zo strany, ktorú reprezentuje, teda liberálnej strany, ktorú reprezentuje aj pani podpredsedníčka parlamentu, uchyľuje. A cítim tam, bohužiaľ, osobnú pomstu a nezmysel.

    Počúvam aj pani kolegyňu, že som nikdy nebol v dojčenskom a inom ústave. No tak z tohto celého, keďže máme tu detský domov, ktorý skontrolovalo najmä sedem inštitúcií príslušných tak alebo onak, a na druhej strane je osobný názor a je tam situácia zlá. Predpokladám, že u všetkých ostatných detských domovoch a dojčenských ústavoch je situácia úplne dokonalá.

    Pani kolegyňa, ja som osvojené dieťa. V živote by som tu nehlasoval za niečo, čo by malo akékoľvek deti opustené, ktoré nemajú rodičov, aby sa im uškodilo. Práve preto som vystúpil, lebo to považujem za zlo, kde práva detí sú na poslednom mieste. Ale politické ambície a snaha osobne sa pomstiť. Preto som vystúpil. A preto mi je to tak hrozne ľúto.

  • Ďakujem veľmi pekne. O vystúpenie požiadala pani ombudsmanka.

    A kým vystúpi, dovoľte, aby som na balkóne privítal žiakov Základnej školy Komenského zo Starej Ľubovne. Vitajte tu!

  • Požiadala som o vystúpenie k tomuto poslednému príspevku pána poslanca Číža, nie k tým ostatným, ktoré doteraz zazneli, lebo to až na konci rozpravy by som sa k tomu vyjadrila.

    Považujem za potrebné vyjadriť sa teraz a hneď k tomu, čo tu odznelo, tak z týchto dôvodov, lebo:

    Po prvé. Prieskum verejného ochranu práv, pokiaľ ide o Detský domov PETO, prebieha v súčasnosti, nie je ukončený, čiže hovoríme o roku 2016. Dnes stojí verejný ochranca práv v pléne Národnej rady so správou o svojej činnosti za rok 2015. Ale keďže to tu už odznelo, tak z prejavu pána poslanca som pochopila, že sú nejasnosti o pôsobnosti verejného ochrancu práv napriek tomu, že pôsobnosť verejného ochrancu práv je jasne daná v zákone o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého verejný ochranca práv môže aj bez ohlásenia navštíviť všetky miesta, v ktorých sa nachádzajú osoby s obmedzenou osobnou slobodou, a to z akýchkoľvek dôvodov. To je jedna vec.

    Verejný ochranca práv má právo aj povinnosť pýtať si všetky doklady, ktoré sa týkajú prípadu, a to preto, aby ho mohol objektívne a nezávisle posúdiť.

    Pretože verejný ochranca práv v tejto veci nekonal z vlastnej iniciatívy, ale na základe podnetu dvoch mimovládnych organizácií - dvoch mimovládnych organizácií -, ktoré sa obrátili na verejného ochrancu práv, tak preskúmaval, či došlo, alebo nedošlo k porušovaniu práv detí.

    Podľa Dohovoru o právach dieťaťa článok 3 ods. 2 je - alebo ods. 3, neviem presne z hlavy, ale článok 3 - všetky zariadenia, ktoré sa týkajú výchovy detí, starostlivosti o deti bez ohľadu na to, akého sú pôvodu povedzme, či sú to štátne, alebo súkromné, sú povinné dodržiavať Dohovor o právach dieťaťa a štát, ktorý k tomuto dohovoru pristúpil, sa musí a môže kedykoľvek dostať do každého zariadenia, v ktorom sú umiestnené deti. Do tohto zariadenia boli deti umiestnené do ústavnej výchovy rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky.

    Z tohto dôvodu v tej časti, ktorá sa týka starostlivosti o deti, verejný ochranca práv dal podnet príslušným súdom na to, aby ony zvážili, či začnú, alebo nezačnú konanie z úradnej moci, pretože sú zodpovedné za rozhodnutie, ktorým dali deti do ústavnej výchovy, aby ony mohli kedykoľvek aj osobnou návštevou preskúmať, či vzhľadom na pochybnosti, ktoré vznikli vo verejnom priestore, dochádza alebo nedochádza k porušovaniu základných práv detí. Nikto iný momentálne nie je na takéto preskúmanie oprávnený ako ten súd, ktorý dieťa do takéhoto zariadenia umiestnil svojím rozhodnutím.

    Čiže postupujeme v súlade s tým, ako sú rozdelené kompetencie jednotlivých inštitúcií. Prieskum verejného ochrancu práv pokračuje ďalej v tejto veci, ale týka sa preskúmavania postupu orgánov verejnej správy, teda ich konania a ich činnosti, ktoré vyvíjali buď pri tom, ako deti sa umiestňovali do detského domova, alebo pri tom, ako bola poskytnutá akreditácia na vedenie takéhoto domova a podobne.

    No a pokiaľ ide, a v tom závery nemáme ešte celkom hotové. Tu je možno problém ten, že tie orgány, ktoré preskúmavajú, orgány verejnej správy, fungovanie tohto domova, tak, samozrejme, že svojím spôsobom sú zainteresované do tohto vyšetrovania, pretože vlastne samy vytvorili podmienky pre to, aby takto mohol fungovať. Samy vydávali povolenia, samy vydávali rozhodnutia, samy vlastne kontrolujú kvázi ako keby samy seba v konečnom dôsledku.

    Preto verejný ochranca práv je ako vonkajší nezávislý orgán a ich postup preskúmava, o výsledku bude informovať. Samozrejme, že správa verejného ochrancu práv o výsledku preskúmania tohto podnetu bude daná, poskytnutá tým podávateľom podnetu. Ak budú súhlasiť, tak môže byť aj zverejnená.

    No a ešte jeden dôležitý moment. Dohovor o právach dieťaťa je to dohovor, ktorý Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať. A keďže súčasťou toho dohovoru je článok 3 spomenutý, to znamená, že z toho dohovoru priamo vyplýva povinnosť štátu, aby preskúmaval pochybnosti a mal na to nástroje ohľadne dodržiavania práv detí, a zopakujem, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v súkromnom type zariadenia, ktoré štát povolil, alebo v nejakom akomkoľvek inom zariadení.

    A ešte k ochrane rodinného domu, no, pretože ten detský domov má zverené deti čiastočne v tom zariadení PETO, ale má deti zverené, ktoré sa nachádzajú aj v rodinnom dome priamo, za takýchto okolností musí strpieť potom užívateľ takéhoto rodinného domu, ktorý si takto založil svoju činnosť, kedykoľvek, samozrejme, nie šikanóznym spôsobom, ale kedykoľvek proste musí sprístupniť tú časť, v ktorej tie deti má, aby bolo možné podmienky, v ktorých deti sú držané a starané sa o nich, o ne, preskúmať.

    A ešte jedna vec. Do dobrej starostlivosti o deti neplatí iba to, že je navarené, upratané. Aby sme si všetci rozumeli. Najlepší záujem dieťaťa je aj to, ale deti treba vychovávať, treba sa o ne starať. A naozaj máme prijatý zákon, podľa ktorého deti v útlom veku majú mať, ak nemajú vlastnú rodinu, tak majú mať vytvorené také podmienky a majú byť vychovávané v takých podmienkach, ktoré sa čo najviac približujú rodinnému prostrediu. O tom je profesionálna starostlivosť.

    Čiže závery z preskúmania verejného ochrancu práv, pokiaľ ide o činnosť orgánov verejnej správy v tejto časti, tak bude verejný ochranca práv poskytovať podávateľom podnetov.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci.

    Prvý pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani ombudsmanka, ozaj by bolo dobré, keby ste urobili kontroly aj v iných detských domovoch alebo dojčenských ústavoch, pretože ja konkrétne poznám prípad, kedy si rodina adoptovala malé dievčatko, 7-mesačné, a to dievčatko, keď začalo plakať v noci, tak skúšali čaj, mlieko, všetko možné a úplne so šokom zistili, že to dieťa sa ukľudnilo, až keď dostalo čistú vodu vo fľaši.

    To znamená, že ja len tak odporúčam, že skúsme sa pozrieť aj na to, ako to funguje v iných dojčenských ústavoch alebo detských domovoch, pretože častokrát na úkor detí sa šetrí a namiesto nejakej normálnej stravy, výživy, tak v noci do nich pumpujú vodu, aby ich zasýtili, v úvodzovkách. Akože znie to ako nezmysel, ale akože je to úplná realita, je to fakt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne pani verejnej ochrankyni práv za to, že je v tomto prípade jediným majákom, jediným svetlým bodom, na ktoré sa upierajú zraky ľudí, ktorí tento prípad sledujú. Pretože, tak ako ste spomínali, prichádza k tomu, že štátne orgány kontrolujú samých seba a z toho potom vyplývajú správy, ktoré sa nám dostávajú do rúk, a to správa so záverom, že kontrolná skupina nezistila porušovanie práv dieťaťa, pričom v tele správy je ix indícií, ktoré hovoria, že k porušeniu práv dieťaťa došlo. Avšak záver je takýto mätúci.

    Veľmi a v mnohých prípadoch naozaj si myslím, že úrad verejného ochrancu práv je tu jediným kontrolným úradom, ktorý naozaj z nezávislej pozície má možnosť kontrolovať štátne orgány. A to, čo sa tu kolegovia snažili povedať o politizácii, oni si snáď neuvedomujú, že vy budete kedykoľvek a v akejkoľvek situácii v opozícii, veď vy kontrolujete štátne orgány a výkon ich moci a výkon ich opatrení. Čiže vy budete permanentne v opozícii, odhliadnuc od akejkoľvek politiky.

    Ďakujem vám za to.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce reagovať pani ombudsmanka?

  • Jednou vetou, prosím, ibaže na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, to znamená, že aj tí poslanci, ktorí chceli v rámci faktických pripomienok mať pocit, že verejný ochranca ich ochráni, tak, áno, ochráni, ak sa naňho obrátia s podnetom.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    O príhovor v rozprave požiadala pani podpredsedníčka, pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som predbehla, ale sľubujem, že budem veľmi krátka, lebo ja by som nebola vystupovala, ale ma vyprovokoval pán poslanec Číž. A ja by som chcela ten úvod adresovať pánovi Čížovi, nech už je kdekoľvek, predpokladám, že v salóne fajčiarskom, tak chcela by som mu povedať toto, že, pán Číž, vy by ste možno boli aj za gentlemana, ktorý sa zastáva vašej kolegyne Tomanovej, keby ste neboli taký príšerný zbabelec. Vy sem prídete, nakydáte tu na svoje poslanecké kolegyne, ktoré v sále ani nie sú, priamo adresujete proste množstvo, spŕšku nahnevaných slov - hlavne oceňujem, že ste prišli. A potom, keď ide na vás reagovať pani ombudsmanka, čo teda tiež je prejavom ako absolútnej neúcty, tak jej ukážete chrbát a odídete z miestnosti. Reagovala priamo na vás.

    A, pán poslanec Číž, vy obhajujete neobhájiteľné, pretože ja vôbec neviem, nakoľko vy ste si vlastne čítali tú správu z kontroly, ktorá prebehla v tom detskom domove spomínanom, ale faktom je, že ešte aj tá bezzubá kontrola z ministerstva preukázala, že v domove pani Petronely Tomanovej dochádza k porušovaniu práv detí a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Možno by ste o tom vedeli, keby ste si výklad tej kontroly nenechali robiť u pani Tomanovej, ale keby ste sa na to podujali sám. Predpokladám, že viac o tom bude hovoriť vo vystúpení pani poslankyňa Natália Blahová, ak nie, treba si prečítať jej blog.

    Svojím vystúpením ste podľa mňa dali najavo, že vám vôbec nezáleží na právach detí umiestnených v domove PETO pani Petronely Tomanovej, ale zbytočne politizujete a očierňujete a škandalizujete tých, ktorí na to upozornili a ktorí majú úprimnú snahu zistiť, čo sa v tom detskom domove naozaj deje. A teraz nemyslím seba, ani pani poslankyňu Blahovú, ale myslím v prvom rade toho, komu to prináleží zo zákona, a to je pani verejná ochrankyňa práv. Nehovoriac už o tom, že v prvom rade by mala konať tá, ktorá je za to už niekoľko mesiacov platená, a to je pani Tomanová.

    Inak je mi veľmi ľúto, pani verejná ochrankyňa práv, že takýmto negustióznym spôsobom v príspevku pána Číža došlo k odkloneniu pozornosti od záverov správy verejnej ochrankyne práv.

    A ja musím povedať, že tu naozaj v rámci nejakých záverečných ročných predkladaných správ vystupuje kdekto s rôznymi typmi správ, ale ja som ešte nikdy od nikoho z tých ľudí, ktorí nám sem predkladajú výročné správy, nepočula také zhrnutie, také uvedenie svojej ročnej práce, ako nám to opätovne predviedla pani Dubovcová. Klobúk dolu. To sú jednotlivé zistenia, na základe ktorých odkrýva častokrát systémové zlyhania a neustále s kľudom ako na hodiny klavíra chodí do pléna a upozorňuje nás, ktorým to vyplýva z titulu funkcie, aby sme sa tým seriózne začali zaoberať.

    Mne sa veľmi páči to, ako ste aj v tom vašom zhrnutí uviedli ten neustály problém, pred ktorým tu všetci utekáme, a to je to nesprávne zaraďovanie detí z rómskych osád do špeciálnych škôl bez toho, aby tie deti mali šancu vymaniť sa z toho bludného kruhu. Toto je doslova kriminálny čin, ktorý už celé roky robí tento štát, že si vlastným pričinením, vlastným nastavením vzdelávania týchto detí vytvára celú armádu ľudí, ktorí sú doživotne odkázaní na pomoc štátu bez toho, aby sa z toho mohli vymaniť. Ak by tu niekedy v budúcnosti bola nejaká hromadná žaloba v tomto smere na štát, na Slovenskú republiku, ja si neviem predstaviť, s akými následkami by sa to skončilo, pretože to sú tisíce ľudí, ktorí prešli takto nastaveným vzdelávacím systémom a do konca života boli závislí na úrade práce, na dávkach od tohto štátu. Len preto, lebo niekto kvôli tomu, že majú iný typ pleti, nebol schopný ich ani rediagnostikovať a dať im šancu na lepší život.

    Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi páčila, bolo to, ako ste poukázali, že hendikepovaní ľudia so zdravotným postihnutím na Slovensku nielenže sa nedostanú štandardne do kina, do divadla, za kultúrou a podobne, ale oni sa nedostanú ani na úrady, ktoré sú pre nich určené. A to sú štátne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. A častokrát možnože aj tie úrady samé upozorňujú na to, že nie sú schopné vykonať tú debarierizáciu kvôli tomu, že majú oklieštený rozpočet, o to viac by sa týmto mal zaoberať štát.

    A len poznámka na záver, že som rada, že nám ešte stále dávate šancu, pretože vyjadrili ste takú nádej, že možno Národná rada pôjde ako takým svetlým príkladom. No ak by ste tu vykonali kontrolu ešte pred nástupom pani kolegyne z klubu OĽANO pred tým, než sa začali robiť nejaké úpravy v zmysel debarierizácie, pred tým, ako zasadla do poslaneckej lavice, myslím, že by sme sa priradili k tej väčšine úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá proste nie je otvorená ľuďom so zdravotným postihnutím, pre ľudí na vozíku, ak by ste to urobili teraz, možno by tie zistenia boli už o čosi menej závažné.

    Ešte raz sa vám chcem veľmi pekne poďakovať v mene svojom a myslím, že aj v mene minimálne klubu SaS za vašu správu, za vašu celoročnú prácu a za všetky tie zistenia, s ktorými predstupujete pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci.

    Nech sa páči, pán Miroslav Číž.

  • Vážená pani podpredsedníčka, nedá sa byť celkom neosobný, ale skúsim nejako inak. Prvý citát: "Kontrolná skupina v čase kontroly nezistila porušovanie práv dieťaťa, ani žiadne nedostatky v starostlivosti o deti. Kontrolná skupina ministerstva práce a sociálnych vecí."

    Eva Valová, prokurátorka, Bratislava, tuším, 5: "Na základe zistených skutočností som dospela k záveru, že nie je odôvodnený záver, že by dochádzalo k porušovaniu práv detí v detskom domove PETO, Prokopova 45 v Bratislave. V zariadení umiestneným deťom je poskytovaná dostatočná starostlivosť."

    Ďalšia kontrola, ktorú vykonalo ústredie práce, bola iba tá, že teda sa nehlásil nejaký zamestnanec do 8 dní a tak ďalej, voči čomu teda kontrolovaný subjekt dramaticky namietal správnou argumentáciou, ktorá je silná, ale ktorá sem nepatrí.

    Po tomto celom, pani podpredsedníčka, ja sa bojím, že toto je vaša osobná iniciatíva, osobná, nezmyselná, prázdna pomsta pani ministerke Tomanovej, bývalej. A teda robíte to prostredníctvom jej dcéry a detského domova, ktorý vedie. V tom je ten problém.

    A že tu už je skoro organizovaná skupina v tejto veci, uznávam, máte charizmu a pravdepodobne ste časť ľudí presvedčila o tom, že takéto konanie je správne. Ja som absolútne presvedčený, že takéto konanie je nesprávne, a preto som tu vystúpil a, samozrejme, aj rátal s tým, čo všetko sa dozviem od vás všetkých tu na svoju adresu. Som presvedčeným, že jednoducho keď je raz nejaká nespravodlivosť a hrubá šikana niekoho z nekalých dôvodov, treba proti tomu vystúpiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa Nicholsonová. Ja chcem reagovať na tú časť, kde ste rozprávali o tých zmiešaných triedach. A, no, je mi ľúto, ale my sme nie tak dávno navštívili obce na východnom Slovensku, kde sú veľké rómske osady, a jednoducho tí mnohí rodičia detí nerómskych tak nám povedali, že oni jednoducho tie deti svoje berú preč z takýchto škôl, resp. z takýchto tried, pretože ich deti sú vystavované, a či sa to niekomu páči, alebo nie, drobným krádežiam, fyzickým útokom, otrasnej hygiene ich spolužiakov. A jednoducho pokiaľ máte časť detí a, bohužiaľ, je to tak, ktoré sú mentálne na tom horšie ako ich spolužiaci, tak nikdy nedocielite to, že tí šikovnejší potiahnu tých menej šikovných, ale presný opak. Úroveň celej triedy sa zníži.

    Čiže možno nie je riešenie takéto zmiešané triedy a začleňovanie, možno je riešenie oveľa skôr, to znamená úlohou školy má byť vzdelávať deti, ale nie im vysvetľovať, ako sa umývajú ruky, ako sa chodí na toaletu, a tieto základné, základné veci. Čiže možno stojí za úvahu rozmýšľať nie o zmiešaných triedach, ktoré síce znejú voči Európskej únii fajn, ale skôr sa zamerať na, by som povedal, ešte predškolskú výchovu. A kľudne sa bavme, ja viem, že sa to mnohým nepáči a mnohí vybuchnú, kľudne sa bavme aj o nejakej forme internátnych škôl, kde by sme tieto deti naučili základným hygienickým pravidlám, kde by sme ich naučili nejakým základom, pretože to im chýba.

  • Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na pani podpredsedníčku v tej časti, kde spomínala postihnutých a hendikepovaných ľudí.

    Ja robím súdneho znalca a v poslednej dobe som robil niekoľko znaleckých posudkov na mladých ľudí, ktorí po autohavárii ostali na vozíčku. Dvaja z nich, mladí muži po maturite, po takejto autohavárii ostali na vozíku. Tá liečba trvala nejaký jeden, dva roky a oni potom chceli ďalej študovať. Na Slovensku nevedeli si nájsť školu, ktorá by im poskytla podmienky na to, aby mohli si spraviť vysokú školu. Jeden z nich, resp. obaja išli do Čiech, tam už to bolo neporovnateľne lepšie a už sa tam dalo ako-tak žiť. Jeden z nich, ale veľmi šikovný chlapec, začal pátrať, kde by sa to dalo realizovať a kde by sa mohol realizovať lepšie, a odišiel do Dánska. Nakoniec poradil potom, ja som im poradil, aj tomu druhému. Dneska sú v Dánsku, majú perfektné podmienky, samozrejme, v rámci možností. Dokonca sa dokázali ako študenti zamestnať, pretože tam zamestnávatelia to majú zvýhodnené. A on hovorí, že tu by nemohol existovať. Jediné, čo mu chýba, je rodina a má za ňou ďaleko.

    Ďakujem.

  • Lucia, ja veľmi pekne ďakujem, že si vrátila tému tam, kde má byť, odhliadnuc od epizódy s pani bývalou ministerkou Tomanovou. Ja som presvedčený o tom, že keď sa niekde poruší zákon, tak sa nemá pozerať na to, že kto to je a koho je to bývalý kolega a kto sa ho zastane a nemá sa hneď vytvárať konšpirácia o nejakej organizovanej skupine odporu, má a v prvom rade pozerať na záujmy tých detí. A tam zákon hovorí celkom jednoznačne, dieťa v tomto veku nemá byť v detskom domove. Bodka. A teraz nie je relevantné, že či sa takéto porušovanie zákona deje aj v iných domovoch. Ak to tak je, tak to treba preskúmať a postupovať voči nim úplne rovnako.

    Pre mňa je len zarážajúce, že niekto, kto si hovorí detský ombudsman, viac energie venuje obhajobe vlastnej rodiny než tomu, aby upozorňoval na nedodržiavanie zákonov v detských domovoch, ktoré má vo svojej vlastnej pôsobnosti. To je prvá vec.

    Ale k tomu, čo bolo povedané k samotnej správe. Úplne súhlasím, že v oblasti odstraňovania segregácie, hlavne rómskych detí aj na východnom Slovensku, ako to hovoril kolega, je potrebné vykonať kopec práce a treba povedať, že tam je priestor, kde to má hlavne urobiť štát. To je ten, kto bol kontrolovaný zo strany verejnej ochrankyne práv, lebo tie školy samotné to nezvládnu, ony to nedajú. Tam treba oveľa viacej peňazí, tam treba oveľa viacej metodickej podpory. A, áno, treba začať aj terénnou a komunitnou prácou v predškolskom období s tými deťmi. To je úplná pravda.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

  • Nie, pán poslanec Poliačik bol piaty, vy ste sa prihlásila s reakciou.

  • Aha, dobre. Tak vás poprosím, keby ste mi vrátili čas. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Číž, keď už hovoríte o tej organizovanej skupine, dúfam, že aspoň vznikla v zmysle rokovacieho poriadku, lebo to by ste neprežili, keby nie.

    Ďalej, chcem vám iba povedať, detský domov PETO, nie PEŤO. Ak ste takto čítali aj tie závery z tej kontroly, z ministerstva práce, tak potom sa nečudujem, že ste prišli s takými nezmyselnými závermi. Netreba čítať len ten záver, treba čítať krok po kroku, k čomu všetkému sa dopracovala tá kontrola, ak by ste tak urobili, tak zistíte, že tá kontrola poukázala na to, že nie všetky deti do šesť rokov boli umiestnené v profesionálnych rodinách, tak ako to káže zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Odporúčam vám pozrieť si celú tú správu, pán poslanec.

    Pán poslanec Pčolinský, myslím, že došlo k nedorozumeniu, pretože ja som nehovorila o segregácii ako takej. Ak hovoríme o segregácii ako takej na školách, na zmiešaných územiach, tak ja s vami v mnohom súhlasím, aj s tým, čo hovoril Martin Poliačik, pretože to, že školy nie sú schopné nesegregovať, to je len dôsledok niečoho, ale tá príčina je celkom niekde inde. A my sme mali prípady škôl, ktoré sa snažili nesegregovať, a potom sa stalo to, že zo školy, ktorá bola zmiešaná, nakoniec vznikla čisto rómska škola, lebo potom všetky deti z majoritnej časti obyvateľstva jednoducho rodičia premiestnili. Ale ja som vyslovene hovorila o nesprávnom zaraďovaní detí z rómskych osád do špeciálnych škôl bez toho, aby boli schopné zaradiť sa do normálnych tried. To sú dve odlišné veci. Aj keď ten záver v zmysle tej segregácie je väčšinou ten istý.

    A, pán poslanec Suchánek, áno, viem o tomto probléme, ja dokonca viem o jednej škole, asi vám to poviem mimo tej faktickej, lebo to už nestihnem.

  • Ďalšia do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobrý deň, ďakujem. Vážení kolegovia a kolegyne, tak ja sa vrátim teda k obhajobe ľudských práv, pani Toman..., á, pardon, obyčajných ľudí. Keď som počúvala pána kolegu Číža, zrazu som si predstavila dobrého vojaka Švejka a Haška a videla som Švejka, ako po príhovore pána kolegu Číža kričí: "Nevládnite, veď sú tu ľudia!" My sme sa neskutočne dlho venovali ľudským právam, pani bývalej, pán kolega Číž sa venoval pani bývalej ministerky a členky strany SMER. V správe pani ombudsmanky sa konštatuje, že zistenia porušenia základných práv, slobôd bolo v 144 prípadoch. Predstavuje teda, to predstavuje porušenie základných práv a slobôd približne v každom piatom podnete. Koľko sme sa my venovali porušeniu práv pani bývalej ministerky a bývalej členky strany SMER pani Tomanovej? Veď to je obraz naozaj ľudských práv tejto spoločnosti. Ľudské práva obyčajných ľudí sú na chvoste. Zaujímajú vás, páni prázdni členovia strany, ktorí vlastne tu ani nesedíte, zaujímajú vás tie deti v Moldave? Zaujímajú vás tie zásahy? Boli ste tam, vidíte, viete sa k tomu vyjadriť okrem toho, že sa tu všetci ješitne vyjadrujete k svoje bývalej kolegyni a obhajujete ju? Je to ako smutný obraz aj tohto miesta.

    Takže idem sa vrátiť z Vodného vrchu a z Olympu na zem k obyčajným ľuďom a k správe pani ombudsmanky, za ktorú jej naozaj veľmi ďakujem. Osobne, keď som komunikovala s ľuďmi z osád, s deťmi z detských domovov, tak som volala v krajnom prípade pani ombudsmanku. Išlo o siroty z detských domovov, išlo o deti z východu Slovenska, zo stredu, vždy to bola posledná inštitúcia, keď som sa nedovolala ani na polícii, ani u právnikov. A bolo jej úplne jedno, či mám stranícke tričko, alebo nemám. Jednoducho vždy zdvihla telefón a riešila ten prípad - a to je dôležité. Ľudské práva potrebujú empatiu a potrebujú človeka, ktorý vás počúva a je odhodlaný riešiť prípad aj toho posledného dieťaťa. V tomto som naozaj vďačná za tento svetlý bod, za to, že máme pani ombudsmanku.

    Takže naspäť k správe. Správa vo viacerých častiach konštatuje porušovanie základných ľudských práv zadefinovaných v Ústave Slovenskej republiky priamo príslušníkmi Policajného zboru. To sú tie zásahy, Moldava. Čo je horšie, tieto chyby si Policajný zbor iba ťažko priznáva a porušovatelia ostávajú nepotrestaní. Úplne najhorším príkladom sú zásahy v rómskych osadách, kde skončili obyvatelia osady s fyzickými zraneniami, ale polícia žiadnu z hľadaných osôb nenašla. Policajný zbor si však pochybenie nepriznal a, naopak, doteraz hovorí o úspešnej akcii. Je to prejav totálnej arogancie k dodržiavaniu zákonov a vyjadrenie moci, ktorú policajti majú, a vyjadrenie moci, ktorú s požehnaním svojich šéfov môžu beztrestne zneužívať.

    Úplné nepochopiteľné je ignorovanie správy ombudsmanky v prípade zadržiavania v celách policajného zaistenia. Ja by som očakávala, že kompetentní sa budú touto správou zaoberať a nie ju ignorovať. Práve preto, že ide o ľudí, o obyčajných ľudí, normálnych ľudí bez straníckej príslušnosti.

    Ako jedno z riešení vidím nezávislú inšpekciu, v zavedení nezávislej inšpekcie ministerstva vnútra. Čiže nezávislý orgán na kontrolu silových zložiek, ktorá by bola nezávislá od ministerstva vnútra, a tak vlastne by zabezpečila účinné, efektívne a nezávislé vyšetrenie.

    No a nakoniec je možno dôležité podotknúť, že aj tu nám chýba vzdelávanie. My sami by sme sa mali vzdelávať každým dňom práve preto, že tá doba nás tlačí, možno aj zo strany extrémistov, ktorí narastajú a je ich o to viac, o čo prázdnejšie sú lavice po mojej ľavej ruke. O čo viacej sa poslanci po mojej ľavej ruke budú zaoberať svojimi straníckymi a bývalými straníckymi kolegami a ich ľudskými právami a budú ignorovať práva ľudí, ktorí sú (reakcia z pléna) v tiesni a v situácii, hovorím o vládnej strane, pán kolega, a ktorí absolútne ignorujú správu pani ombudsmanky dlhé roky a mesiace. A preto, že sa venujem týmto komunitám, pretože s nimi pracujem veľmi intenzívne, viem, o čom hovorím. Som ochotná robiť aj terénneho poslanca a chodiť s vami po tých osadách a tých školách, kde sa o segregácii rozpráva, kde nie je túto segregáciu v súčasnosti možné odstrániť, pretože situácia a realita je naozaj taká. Veľmi rada tam pôjdem s vami, budem vám ukazovať starostov, riaditeľov škôl, môžeme sa s nimi rozprávať, môžeme robiť verejné diskusie. Okrem toho to pokladám v súčasnosti za nesmierne dôležité, pretože práve v týchto oblastiach narastá extrémizmus a spoločnosť sa radikálne fašizuje.

    Takže ja prosím a žiadam aj o nápravu a zároveň aj o vzdelávanie policajtov v dodržiavaní ľudských práv, prístupu k ľuďom, k empatii, k ľuďom, ktorí sú slabí a bezbranní, ktorí majú inú farbu pleti alebo sú postihnutí.

    A na záver ja vám ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj Jaromírovi (pozn. red.: správne "Jaroslavovi") Haškovi.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Remišová, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegyni Dubačovej za veľmi pekný príspevok a poukázanie na to, že niektorí poslanci sa radi zaoberajú ľudskými právami svojich kolegov a prípadne straníckych kolegov, iní poslanci sa radi zaoberajú ľudskými právami obyčajných ľudí. Čo sa mňa týka, ja osobne preferujem ten druhý prístup. A ďakujem vám.

  • Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som sa rada vyjadrila trošku na inú tému, aká tu vládne v tejto sále, ktorá je určite veľmi dôležitá, ale dovoľte mi vyjadriť sa k dvom témam, ktoré som si našla ako identifikované problémy vo vašej správe, a týka sa to práva na informáciu o stave životného prostredia a zbytočné prieťahy v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. To sú oblasti, ktorým sa venujem, a tie zistenia, ktoré tam opisujete, sú pre mňa tiež alarmujúce a potvrdzujú len to, čo sú moje skúsenosti a skúsenosti mojich mnohých kolegov a ľudí, ktorých sa to priamo dotýka v praxi.

    Uvádzate v kapitole, teda právo na informáciu a životné prostredie ohľadom konania ministerstva životného prostredia a nedostatočného prístupu na informácie pre verejnosť ohľadom vodného plánu Slovenska, kedy ministerstvo životného prostredia neakceptovalo hromadnú pripomienku verejnosti k tomuto návrhu a predložilo návrh vodného plánu Slovenska na rokovanie vlády s poznatkom bez rozporov, bez pripomienok. Okrem toho, že teda takéto konštatovanie bolo zavádzajúce, na druhej strane je tam ešte jedna poznámka, a to, že bol nedostatok času na to, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s dokumentom.

    Tu chcem upozorniť na to, že toto je bežná prax štátnych orgánov. Toto nie je len na ministerstve životného prostredia, ale je to prax, kedy sa strategické dokumenty prezentujú verejnosti, často sa zverejňujú pred Vianocami, vo večerných hodinách alebo v čase vianočných sviatkov, alebo na prelome rokov, kedy skutočne ľudia sú na dovolenkách, len aby sa splnila zákonná povinnosť, že bol dokument zverejnený, tak je umiestnený na oficiálnych webstránkach štátnych orgánov niekde na desiatej stránke tej webstránky tak, aby naozaj nebol dohľadateľný nejak na prvý pohľad, ale len vtedy, ak o tom dokumente viete. A potom, samozrejme, nie sú pripomienky, resp. pripomienky, ktoré sú zamietnuté, lebo sú robené o polnoci, keď k tomu verejnosť sa dostane.

    Zarazilo ma aj to, že nebolo tam uvedené ako pri iných prípadoch, kde ste uviedli, že ste upozornili ministerstvo životného prostredia, aby sa takéto postupy neopakovali, ale vyjadrenie ministerstva o nápravu, žiadosť o nápravu, teda čo urobia k tomu, nebola uvedená.

    Chcem len apelovať teda nielen na ministerstvo životného prostredia, ale naozaj na celú štátnu správu, že toto sú postupy, ktoré sú v rozpore s Aarhuským dohovorom, sú v rozpore s dobrými mravmi a, myslím si, aj v rozpore naozaj s princípom poskytovať dobré informácie o životnom prostredí.

    Druhá oblasť, o ktorej som hovorila, je to ohľadom tých reštitučných konaní. Vaše zistenia sú ozaj šokujúce a úplne v rozpore s tým, čo hovorila pani ministerka. Ak si spomínate, jej vystúpenie k Programovému vyhláseniu vlády a vlastne jej reakciou na moje poukázanie toho, že Slovenský pozemkový fond nekonal v minulosti úplne v záujme vlastníkov pôdy a že sú tuná ozaj od pozemkových úprav cez identifikáciu neznámych vlastníkov a podobne stále otvorené kauzy a že skôr bol ten, ktorý bol proinvestorský, alebo keď si podnikatelia povybavovali rôzne zámeny, tak vtedy to išlo veľmi rýchlo.

    Pani ministerka sa vyjadrila v jednom článku, že Slovenský pozemkový fond fungoval ako dobre namazaný stroj. No teda, pani ombudsmanka, po tom, čo som teraz čítala, tak nerozumiem teda, alebo hľadám, ako mohla pani ministerka myslieť svoje vyjadrenie, pretože to, čo píšete vy, je tak alarmujúce, že som ani nečakala, že naozaj je tá situácia až taká zlá, ako som si myslela.

    V tomto ohľade aj tie problémy, ktoré identifikujete, že ktoré spôsobujú to, že 23 rokov, resp. 11 rokov pri tom uplatňovaní druhého zákona, sa nerozhodlo ešte v konaniach. To sú veci, ktoré sa ani mnohí ľudia nedožili ani už tých svojich právnych nárokov na reštitúcie a je to ozaj alarmujúce.

    Konkrétne fakty tam poukazujete na to, že čo sú problémy: od okresných úradov, nefunkčných odborov pozemkových a lesných úradov, od nedostatku financií na základné geometrické plány a podobne. Len si treba povedať, že či to nie je zámer. Veď to je o tom, že kto má tie peniaze. Peniaze majú potom tí bohatí developeri, ktorí poskupujú, si urobia sami tú identifikáciu pôdy a potom pooslovujú tých drobných vlastníkov, ktorí ani netušili, že pôdu mali, hoci možno mali aj na ňu nárok.

    Pani ombudsmanka, osvojujem si tie odporúčania, ktoré máte v závere svojej správy, kde apelujete na riešenia, apelujete na vládu, aby sa vyjadrila, koľko takýchto podaní ešte neusporiadaných je. Ja si osvojujem v tom zmysle, že budem interpelovať pani ministerku ešte osobitne, mimo teda tohto odporúčania, ktoré je adresované vláde Slovenskej republiky, a ja sa jej budem pýtať na opatrenia, ktoré navrhujete. Keď ona ako bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu žila v domnienke, že všetko funguje, tak pošlem jej kópiu tejto pasáže vašej správy, aby sa oboznámila s vašimi zisteniami a dnes ako ministerka pôdohospodárstva aby urobila nápravu, aby naozaj Slovenský pozemkový fond, ale nielen Slovenský pozemkový fond, ale aj príslušné okresné úrady, tam pracovníci, ktorí tam pracujú, mali vytvorené podmienky na to, aby konečne sa tieto právne nároky ľudí naplnili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Na jej reakciou nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nasleduje pani poslankyňa Soňa Gaborčáková do rozpravy.

  • Dobrý deň, pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, ja by som rada vystúpila teda k správe ombudsmanky. Dnes tu padol, taká veta, že vyváženie názoru a v podstate to ma, to ma teda tak zaujalo, lebo v podstate prečo som vystúpila v tejto rozprave, je z toho dôvodu, že tiež vnímam niekedy určité oblasti na ochranu práv ľudí za sporné, a možno z ktorej strany sa na to pozrieme, z tej strany to vyzerá buď bielo, alebo čierno.

    Ja by som sa chcela vyjadriť k správe vo vzťahu k zásahom polície, umiestnení v cele policajného zaistenia, k deťom zo špeciálnovzdelávacími potrebami, k reštitúciám pôdy, k prístupu do budov a to, čo dnes bolo okrajovo spomenuté a prečo sme sa tu takmer koalícia, opozícia pobili, je práve možno dodržiavanie ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb ako principiálny problém.

    Takže možno k umiestneniu v cele policajného zaistenia, viete, ja mám manžela policajta a mnohokrát samotní policajti sa už niekedy boja urobiť opatrenia aj voči teda páchateľom trestných činov také, aby, aby jednoducho na nich neprišla inšpekcia. Čiže naozaj chcem z tohto miesta povedať, že nič neni ani biele, ani čierne. Naozaj, ak by sme išli do sociálnych zariadení a videli by sme podmienky mnohokrát tých seniorov, ktorí sú v tých izbách holých, a možno by sme sa pozreli na cely teda predbežného zaistenia, tak možno veľké paralely by sme tam teda videli.

    Ja každopádne vítam to, čo navrhuje pani ombudsmanka, a to prijať zákon o orgáne nezávislého vyšetrovania, kde by sa naozaj objektívne ukázalo, či pochybil policajný orgán, alebo ide naozaj o to, že pochybuje v tom niekto iný, aby sme naozaj trošku viac chránili aj obete trestných činov a aby sme policajtom nezviazali ruky. Možno to je taký pohľad, ktorý dnes nepadol, a mala som tu potrebu to vlastne tu aj povedať, aby sme naozaj veci nevideli úplne jednoznačne a politicky, ale naozaj skôr to vidím v prijatí toho zákona o orgáne nezávislého vyšetrovania. A na tom by sa podľa môjho názoru mala zhodnúť ako opozícia, tak aj koalícia, aby sme sa tu potom tými prestrelkami nenapádali zbytočne a možno nehľadali nejaký konsenzus na vyriešenie tých vecí.

    Čo sa týka tých detí so špeciálnovzdelávacími potrebami a rómskymi deťmi, tak o tom už bolo dnes povedané pomerne dosť. Ja si myslím, že je veľkou pravdou, že teda mnohokrát rómske deti nie sú zároveň deťmi so špeciálnymi potrebami, a keďže pracujem 16 rokov s deťmi so špeciálnymi potrebami a robím s mamičkami, ktoré majú takéto deti, mnohokrát mi povedia, že aj v rámci špeciálneho školstva majú práve problémy s tým, že tie deti sú v tej triede šikovné, rómske, a ich deti potrebujú takú intenzívnejšiu starostlivosť. A keďže naozaj nie sú tí asistenti, tak mnohokrát práve to vyrovnávacie medzi jednými a druhými spôsobuje to, že v konečnom dôsledku aj v tých špeciálnych školách sa potom tým deťom so špeciálnozdelávacími potrebami nevenuje taký čas, ako by sa mal.

    Principiálny problém je, že podľa môjho názoru tá diagnostika nie je zle nastavená. Problém vidím skôr v tom, aby sme si nenaháňali len ekonomický profit z toho, že ak máme dieťa so špeciálnovzdelávacími potrebami, tak je to vyšší normatív, ak máme len rómskej dieťa, tak máme s ním problémy a v podstate nedostaneme na neho také peniaze ako na dieťa so špeciálnymi potrebami.

    Takže to je jednoduchá matematika, ak by sme si možno sadli spoločne a hľadali nejaký zase konsenzus, to je pravda, ktorú možno vieme, ale možno ju nepomenujeme. A možno naháňame si nejaké politické body. Ale v podstate všetko sa nám ťahá zase a odkladá a myslím si, že potom pani ombudsmanka musí riešiť tie problémy, a nie sú namieste, lebo je to problém systémový, hej. Tieto veci by ona v podstate ani v tej správe nemala uvádzať, ak by bol systém vyriešený ako taký.

    Reštitúcie pôdy, tu kolegynka vlastne predo mnou sa k tomu vyjadrila. Ja pochádzam teda z oblasti, kde je Javorina a ľudia už teda po roku 1989 začali postupne s tým, aby dostali naspäť svoju pôdu. A v dedinke, kde sú takí veľkí bojovníci, tak od roku 1989 ľudia z obce Jakubany naozaj bojujú za svoje práva. Mnohokrát sa aj tak smejú, že už toľko rokov prešlo a tí ľudia nemajú vždy pôdu. Takže naozaj je to dosť hanba štátu, a to či takej vlády, alebo hentakej. V podstate, viete, všetci sme za to zodpovední. Či tí, čo sme tu sedeli, či tí, čo tu sedíme, a nič neurobíme. Jednoducho to by bolo potrebné naozaj vyriešiť a zase pani ombudsmanka by nemala toľko roboty, možno by nemusela navyšovať štátny rozpočet.

    Ďalší je prístup do budov. Keďže som spomínala, že pracujem s deťmi so zdravotným znevýhodnením, chcem povedať jednu vec. Mnohokrát aj špeciálne školstvo sa nachádza na okraji obcí alebo miest, tam, kde bolo voľno. Mnohokrát tie budovy nie sú uspôsobené. Nehovoriac o tom, že mnohokrát ani nemocnice, kde sa naši prijímatelia sociálnych služieb idú ošetriť, nie sú uspôsobené na to, aby sa tam dostali dôstojným spôsobom. Čo nám navrhujú, že ich vezmú ako vrátnici na ruky a že pár schodov s nimi prejdú. Ale, viete, to sú ľudia bez mentálneho postihnutia a veľmi sa hanbia, keď viete im ponúknuť to, že ich má niekto zobrať na ruky. Takže možno vidieť to v tom pohľade, že naozaj my zdraví ako v tom dobrom úmysle povieme, že ich vezmeme na ruky, ale z ich pohľadu je to naozaj možno také porušenie takého jeho základného ľudského práva, aby jednoducho prišiel na to lekárske vyšetrenie ako každý z nás. Tiež by nám nebolo dobré, keby sme ostali so zlomenou nohou a možno vyčkávali, že nás niekto prenesie cez tri-štyri schody.

    Takže ten prístup do budov, som rada, že ste teda urobili aj verejnú výzvu na to. A máme tu aj kolegyňu na vozíku, ktorá by určite k tomu vedela ešte viac. Ja môžem povedať len za tie deti a za tie mamy, ktoré naozaj častokrát mi pripomínajú, a keď ste v tom parlamente, tak o tom hovorte, lebo naozaj nie je to dôstojné 21. storočia.

    Možno k poslednej veci, ale k prvej, v mojich prioritách je, že nie že by sme sa tu nemuseli hádať na tom pohľade jednom a druhom na ten detský domov, ak by sme sa pozreli principiálne na vec v takom zmysle, že od 1. 1. 2018 majú platiť štandardy kvality v zariadeniach sociálnych služieb. Ak by sme urobili postupné kroky na to, aby tie práva tých klientov boli zabezpečované a spustili systém postupného krokovania, možno naozaj by sme sa vyhli tým posudzovaniam jednej inštitúcie a druhej inštitúcie, či je, alebo nie je to správne. Ja to skôr vidím v tom, že chýba aplikácia štandardov kvality v zariadeniach sociálnych služieb.

    Určite, všetci kolegovia, ste vnímali tie mediálne veci, ktoré sa týkali pohadzovania klienta z domova sociálnych služieb do nemocnice, kde vznikajú dekubity. Zariadenia sociálnych služieb hovoria o tom, že to nevzniklo u nich, ale že to vzniklo v nemocnici. Nemocnica hovorí, že už zo zariadenia sociálnych služieb prišiel ten človek s dekubitmi. Naozaj, ak by bol prepracovaný systém starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, konflikty verzus detské domovy, domovy sociálnych služieb by možno naozaj boli, nieže by celkom neboli, lebo to je všetko o ľuďoch a možno o riadení tej konkrétnej inštitúcie, ale určite by mali preventívny charakter.

    Takže ja chcem určite poďakovať pani ombudsmanke za prácu, ktorú odvádza. A teda nikdy nič nie je ani čierne, ani biele. Tak skúsme hľadať ten konsenzus na tých veciach, na ktorých sa dá, a skúsme robiť principiálne veci, aby sme predchádzali nejakým sociálnopatologickým javom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Gaborčákovej. Na vystúpenie pani poslankyne máme dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím a udeľujem slovo pani poslankyni Silvii Petruchovej, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcela doplniť kolegyňu, a teda aj informáciu zo správy pani ombudsmanky k téme bezbariérovosti. V tejto správe sa objavil jeden môj príklad sťažovateľky, alebo teda bola tam riešená sťažnosť, že detašované pracovisko Úradu práce na Bratislava IV nie je bezbariérové. A vyriešené to bolo tým, že sa presunulo na Vazovovu, ktoré podľa správy je v plnom rozsahu bezbariérové. Musím podotknúť, že ani toto pracovisko, jednak si myslím, že je to otázka náhody, že toto pracovisko bolo presunuté, pretože predpokladám, že ten plán bol už taký dlhší, že sa presunie časť úradu na Vazovovu. A jednak to pracovisko nie je bezbariérové úplne, pretože je problém. Ja za bezbariérové pracovisko považujem také, alebo budovu, kde je možné sa aj dostať. To znamená, že patria tam aj komunikácie a parkovacie miesta. Toto, parkovacie miesta tam síce sú, ale dostať sa k nim je takmer nemožné bez nejakej pomoci.

    Druhý prípad je ústredie Sociálnej poisťovne, ktoré pred rokom a pol fungovalo v priestoroch, kde bol prístup, kde bolo všetko zabezpečené. Teraz je tam šikmá schodisková plošina, ktorá nie je dostupná pre všetkých. Je priestor dostupný z ulice. Ja toto považujem za krok späť, čo sa týka bezbariérovosti.

    Myslím si, že všeobecne takéto riešenia sú preto, že nám chýbajú odborníci a že nám chýba kontrolný mechanizmus. A chýbajú nám systémové riešenie otázky bezbariérovosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Väčšinu z toho, čo som chcela povedať, mi už vlastne zobrala z jazyka pani kolegyňa Silvia Petruchová. Tam naozaj len zopakujem to, že častokrát si myslíme, my teda, ktorí máme alebo nemáme také zdravotné problémy, že stačí urobiť jeden nájazd a zrazu sa všetko premení na bezbariérové. No nie, že okolo toho je naozaj kopu, ja neviem, držiakov, úchytov, nájazdov na komunikácie, akože na chodník, parkovanie spomínala Silvia, bezbariérové vecko, možnože prístup do miestnosti, kde práve ten úradník sedí. Proste, naozaj nestačí urobiť jeden príjazd a z budovy bariérovej sa nestane budova bezbariérová.

    A najvtipnejšie sa mi zdá, ak dokážeme oceniť, v dnešných časoch dokážeme oceniť nejaký hotel ako bezbariérový, a pritom vieme, že vlastne ten človek na vozíku alebo proste s hendikepom sa dostane len na prvé podlažie na recepciu a nedokáže sa dostať napríklad ani len do nejakej ubytovacej izby.

    Veľmi ma zaujalo v príspevku pani kolegyne, že spomenula práva seniorov. Je to naozaj taká široká oblasť a v podstate aj pani ombudsmanka sa potýkala s touto témou hlavne z pohľadu dôchodkov, hej, alebo teda možno nekonania alebo nesprávneho konania Sociálnej poisťovne pri výpočte dôchodkov. Ale téma, ktorú otvorila pani kolegyňa Gaborčáková, je podľa mňa veľmi rozsiahla a takisto si zaslúži veľkú pozornosť. Lebo častokrát práve tie zariadenia seniorov možnože tú ľudskú dôstojnosť neposkytujú takú, ako by si tí naši seniori zaslúžili. Ale to by bolo možnože opäť na takú dlhšiu debatu, hej, to je veľmi široký okruh.

    Ale teda ďakujem za pripomenutie aj tejto oblasti.

  • Ďakujem. Reakcia, pani poslankyňa Gaborčáková, nie. Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dušan Muňko, pripraví sa pán poslanec Ján Budaj. Pán poslanec Dušan Muňko, pokiaľ nie je, tak nasleduje pán poslanec, poprosím vás teda o stratu poradia.

    A nasleduje pán poslanec Ján Budaj.

  • Dobrý deň. Vážená pani ochrankyňa, teda, samozrejme, na prvom mieste, vážený pán predseda, vidím, že už zdravší, inštitúcia ochrancu práv je u nás v istom zmysle popoluškou. Tak chcem položiť niekoľko otázok, ktoré nesmerujú ani tak na pani Dubovcovú, ale ako smerujú na vládu.

    Prečo aj po rokoch, čo je zriadený tento úrad, stále platí, že túto inštitúciu stále máme za jeden z pilierov ústavného poriadku, lebo je zakotvená v samotnej Ústave Slovenskej republiky, ale vláda ako jedinú rozpočtuje bez vlastnej kapitoly a dokonca rozpočtuje iba polovicu, zhruba polovicu finančných prostriedkov, ktoré by potrebovala na personálne náklady, nevraviac na náklady na expertízy, ako tu predniesla pani Dubovcová. To je stav, ktorý znamená, že naozaj prejavujeme, že táto inštitúcia je stále u nás ešte svojím spôsobom nevítaná.

    Ak je peňazí na interný personálny stav málo, na externé posudky, nepochybujem, chýbajú ešte viac. Prečo vláda teda robí z úradu ochrancu práv odumierajúci výhonok slovenského demokratického systému? Prečo vláda financuje namiesto úradu, ktorý je zriadený z ústavy, vznik rôznych komisariátov a ombudsmanov, ktoré z ústavy zriadené nie sú?

    Je celkom očividné, že sa nám rozplýva aj ten pojem ombudsmana alebo verejného ochrancu práv. Ja len pre zaujímavosť spomeniem, že máme ombudsmana pre zákazníkov, máme komisárku pre deti, ombudsmana pre pacientov, máme zvieracieho ombudsmana, ombudsmana bankového, ombudsmana pre seniorov, telekomunikačného ombudsmana, poštového ombudsmana, ombudsmana pre školstvo, mohol by som pokračovať.

    Tento ctihodný úrad názvom aj tradíciou zo Škandinávie, kde vznikol pred 197 rokmi, vždy požíval úroveň kráľovskú, lebo on tam vznikol vtedy za švédskeho kráľa Karola XII., ktorý mal, a vidno, že aj v Škandinávii sa to stávalo už vtedy, nie veľmi hodných úradníkov, vraj aj ich skorumpovaných tu i tam, a tak zriadil úrad, ktorý bol takou predĺženou rukou, ak kráľ nebol na mieste a kráľ nemal čas, mal iné povinnosti, ombudsman strážil záujmy ľudu. Stal sa verejným ochrancom. Odvtedy sa rôzne typy ľudových advokátov alebo ombudsmanov, alebo verejných ochrancov práv zriaďujú v rôznych krajinách Európy. U nás teda až v roku 2002.

    Nič menej sú zhruba dvoch druhov. Jeden druh je taký slabší ombudsman, ktorý si zriaďuje vláda. Vláda ho potom aj poveruje rôznymi čiastkovými úlohami, niekedy aj teritoriálne obmedzenými, že je to ombudsman pre niektorú časť štátu, obvykle v Španielsku alebo v Spojených štátoch. A potom existuje silný ombudsman, ktorý je nie zriadený vládou, ale je zriadený parlamentom.

    Samozrejme, na Slovensku máme tento úrad zriadený nielen z titulu ústavy, ale je teda volený v parlamente a je to ten tzv. silný úrad. Máme veľmi silný, aspoň teoreticky, silný úrad verejného ochrancu práv. Dám bokom teraz kompetencie, ktoré by mohli byť silnejšie, ale vcelku by mal byť rešpekt, aj postavenie tohto úradu by malo patriť k tým silným ombudsmanským úradom.

    A to, čoho sme tu svedkami, že pani Dubovcová, ktorá je nevítaná v tomto úrade, vieme to všetci a prejavili to aj koaliční poslanci, ktorí sem znovu vrátili politickú hádku z minulého či predminulého volebného obdobia. Pani Dubovcová je neželaná, kvôli tomu sa vláda snaží, aby chátral celý úrad, aby išiel skôr k zániku, než k rozvoju. A nedbal by zrejme, veď každej vláde môže, sú také vlády, ktorým vadieva všetko, okrem nich samotných, každý prejav nezávislosti, a možno by táto vláda radšej mala buď proste otrocky poslušný stranícky orgán, alebo doslova len vládneho ombudsmana, ktorý bude visieť na peniazoch a rozpočte, ktorý jej nadiktuje vláda.

    V tomto prípade ale, dámy a páni, predsa len ten štátny rozpočet robíte vy, ktorí tu sedíte. Vy ste volili verejného ochrancu, v tomto prípade ochrankyňu práv. Preto by som chcel apelovať na to, aby sme strážili to, k čomu nás zaväzuje ústava. Ústava nás neposlala, aby sme strážili ombudsmana zriadeného vládou, ktorý má byť poslušný vláde a ktorý má sa vzdať toho postavenia, ktoré podľa ústavy má.

    Skutočne to zriaďovanie takýchto úradov verejných advokátov, verejných ochrancov práv je dôkazom, že okrem mechanizmu demokratického sa v tej-ktorej krajine ctia aj nové pohľady na potreby občianskej spoločnosti, že sa pripustí aj to, že vládna moc, ktorá disponuje aj koaličnou väčšinou, od určitých orgánov dáva ruky preč a neháva ich, aby si plnili svoju ústavnú funkciu. Na prvom mieste by takým úradom mala byť Generálna prokuratúra, NKÚ a úrad verejného ochrancu práv. To sú ústavné orgány, kde by stranícka moc mala ruky vzdialiť a tieto úrady by mali plniť úlohu pre všeobecný verejný záujem, nie pre stranícky záujem. Ani nie pre koaličný záujem. A, samozrejme, tým pádom ani nie pre výlučne vládny záujem. Je to štátny záujem, pre ktorý máme zakotvené v ústave tieto dôležité demokratické inštitúcie.

    Na záver by som chcel navrhnúť do uznesenia, aby ste podporili myšlienku, aby do uznesenia okrem toho, že berie na vedomie, bolo zahrnuté aj to, že odporúča vláde zriadiť kapitolu v rozpočte 2017, ako aj na ďalšie roky týkajúce sa úradu verejného ochrancu práv s cieľom postupne zvýšiť výdaje na tento neveľký úrad tak, aby budúci rok - neveľký tam nemusíte, prosím, zaznamenávať - na tento úrad tak, aby budúci rok sa zvýšili oproti ako roku 2016 o 30 %. Ak by sme takýmto skromným spôsobom pomáhali napĺňať víziu úradu verejného ochrancu práv aj počas ďalších rokov, tak by sme, domnievam sa, umožnili úradu plniť celý rad úloh.

    Že je tam kompetentná a silná ochrankyňa verejných práv, to nám pani Dubovcová preukázala aj svojou správou, za ktorú jej ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Erika Jurinová. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pripomenuli ste mi, ako ste rozprávali, opäť tiež časť z vystúpenia, kedy som poukázala na to, že naozaj, že ani teda tú rezolúciu nenapĺňame práve tým, že roztriešťujeme možno ten silný úrad, ktorý mal šancu byť, vlastne aj bol vytvorený, na rôzne iné alebo rôznymi inými, trieštime ich rôznymi inými inštitúciami. Vy ste spomínali rôzne komisariáty. Áno, tiež som presvedčená, že lepšia možnosť by bolo posilniť úrad ombudsmana práve o zastupovanie, ombudsmanské zastupovanie aj detí, aj zdravotne postihnutých osôb. Rozhodnutie vlády bolo jasné. Akceptujeme, samozrejme. Je dobré, že majú aspoň nejakých konkrétnych zástupcov.

    Druhá vec. Hovorili ste o tej rozpočtovej kapitole, tak som si opäť spomenula na také vyhrážky, teraz neviem, či to bol pán bývalý predseda parlamentu Paška, alebo pán Fico, predseda vlády, kedy sa vyhrážali ombudsmanke, tiež keďže hľadala nové priestory a nevedela sa nejak dohodnúť s nimi, že ju vysťahujú do Košíc. Že to sa mi naozaj zdá, jak keby si neuvedomovali dôležitosť úradu, ktorý bol zriadený z ústavy. Že ľúto mi je takýchto možno aj vyjadrení zo strany predstaviteľov štátu, ktoré vlastne samé znižujú tú váhu ombudsmanského úradu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Reakcia na pani poslankyňu Eriku Jurinovú nie je. Ďakujem.

    Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Natália Blahová. Pripraví sa pán poslanec Dušan Muňko.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte, aby som z tohto mesta vzdala úctu pani verejnej ochrankyni práv a celému jej úradu. Robí totiž sizyfovskú prácu. Podmienky, v ktorých pracuje, a postoj štátu k celému úradu je totiž hanebný.

    Podľa správy verejnej ochrankyne práv jej úrad v minulom roku konštatoval 144 porušení základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, pričom sa zaoberal viac ako 2-tisíc podnetmi. Hanebné jednanie štátu vo vzťahu k ľudským právam a k samotnému úradu ombudsmanky je zrejmé aj z toho, akým spôsobom sa vysporiadali s jej nálezmi porušenia základných ľudských práv a slobôd.

    A teraz budem citovať zo správy: "Okresné riaditeľstvo Policajného zboru mnou navrhnuté opatrenie neprijalo, pretože je presvedčené, že k žiadnym pochybeniam nedošlo. Jeho nadriadený orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ani nadriadený orgán opatrenie neprijal. Príslušná prokuratúra z trestnoprávneho hľadiska nedostatky nezistila."

    Ďalej citujem zo správy: "Úrad práce opatrenie neprijal."

    Ďalší prípad: "Úrad práce ani ústredie práce neprijali navrhnuté opatrenia, rovnako ich neprijalo ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky."

    Ďalší prípad: "Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vo veci ďalej nekonalo po dobu viac ako štyroch rokov, s mojimi závermi sa nestotožnilo a prípad nie je vyriešený. Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky odporučenie neakceptoval."

    Ďalší prípad: "Z listu ministra vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že stanovisko prezidenta Policajného zboru považuje za dostatočné a opatrenia nebudú prijaté."

    Ďalší príklad: "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v novembri 2015 oznámenie prerokoval, a napriek tomu, že bol uznášaniaschopný, nedokázal prijať žiadne uznesenie. Neprijatie žiadnych opatrení na nápravu zistených nedostatkov a ich rezortné krytie takto umožňujú pokračovať v policajnej praxi, ktorá je nezákonná a jej výsledkom je závažné porušenie základných práv a slobôd."

    Ďalší citát k mimoriadnej správe, ktorú predložila ombudsmanka Národnej rade Slovenskej republiky spolu s návrhom opatrení a návrhom na jej prerokovanie na najbližšiu schôdzu Národnej rady: "K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady napriek § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv dodnes po viac ako dva a pol roku vôbec neprišlo."

    Úrad verejného ochrancu práv vykonáva teda svoje úlohy za mimoriadne, mimoriadne sťažených podmienok. Pokrýva obrovskú oblasť dodržiavania ľudských práv. Pričom úrad je, ako sme počuli, finančne, a tým pádom aj personálne ohromne podvyživený. Vnímam to ako hlbokú neúctu Slovenska a jeho exekutívnej moci priamo k ľudským právam. Verejný ochranca práv totiž nie je nepriateľ štátnej moci, je to úrad, ktorý prináša upozornenie, zlepšenie, návod na nápravu. Ja však verím, že príde čas, keď bude tento úrad požívať takú úctu, akú si skutočne zaslúži a aká mu, samozrejme, náleží.

    Dovoľte mi teda poďakovať z tohto miesta za všetkých ľudí pani verejnej ochrankyni práv, poďakovať za tých ľudí, ktorým jej úrad zmenil život a zmenil ho k lepšiemu. Lebo ak ide o ľudské práva, ide o život a o kvalitu života. A ďakujem vám teda za všetkých týchto ľudí.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne, pán poslanec Alojz Baránik. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem. S pani kolegyňou Blahovou, pochopiteľne, je možno len súhlasiť. Avšak dovolím si upozorniť, že porušovanie ľudských práv a ich ochrana je niečo, čomu by sa mali primárne venovať iné orgány, a teda najmä súdy a prokuratúra. A akosi sme si zvykli, že keďže tieto orgány v princípe nefungujú, to myslím, že sme si už všetci akosi ustálili, tak potom sa naše zraky obracajú na pani ochrankyňu ľudských práv, ale to len preto, že nie sme dostatočne veci znalí. Jej, samozrejme, patrí vďaka, ale jej úloha by mala byť len tam, kde všetky ostatné orgány, ktoré to majú primárne vo svojej právomoci a medzi svojimi povinnosťami z rôznych dôvodov svoje povinnosti nemôžu vykonávať dokonale. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakciu na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Dušan Muňko do rozpravy. Predpokladám, že nie a že mu prepadá poradie.

    Dovoľte mi, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú.

    A ešte jednu technickú záležitosť. Vzhľadom na to, že zajtra o 11. hod. prebieha eurovýbor a bolo by nemožné aj samotné hlasovanie v Národnej rade, chcel by som navrhnúť, aby hlasovanie prebehlo o 17. hod. tak, aby sme si zachovali dôstojnosť a meno pri rokovaní, najmä so zahraničnými partnermi, pričom o 11. hod. by bol ustanovený náhradník za pána poslanca Bindera. Ak je všeobecný súhlas s tým, tak by hlasovanie prebehlo zajtra o 17. hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Dnes bol pohreb pána poslanca.

  • Reakcia z pléna.

  • Zajtra o 17. hod. bude hlasovanie.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Poprosím vás, chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka?

  • Ja by som veľmi stručne sa vyjadrila k tomu všetkému, čo odznelo v rozprave. Z poslaneckých vystúpení v podstate vyplynulo, že sa dotýkali alebo aj vy ste v tej správe identifikovali porovnateľné oblasti ako najdôležitejšie, rovnako ako ja.

    Čiže naozaj tie oblasti, ktoré sa týkajú zlepšenia policajných postupov, vytvorenia nezávislej inštitúcie, ktorá zabezpečí dodržiavanie základného práva na nezávislé a efektívne vyšetrenie policajných postupov. Takisto, pokiaľ ide o vzdelávanie detí, padlo tu veľmi veľa rôznych názorov, ale v zhode v podstate so zisteniami verejného ochrancu práv, že je potrebné tento systém vzdelávania detí meniť, lebo neodznela tu jedna vec, že tým, ako my tie deti vzdelávame, zároveň budujeme ďalšiu bariéru medzi väčšinovou spoločnosťou a týmito ľuďmi. Pretože časť spoločnosti si myslí, že ich vzdelávame tak, že sa obetujeme, že im pomáhame a výsledok je ten, že tie deti sú naozaj odsúdené, do toho cyklu biedy sa stále vracajú, čiže výsledok je veľmi zlý, pričom sa časť verejnosti domnieva, že robíme to v ich prospech. Čiže nerobíme to ani v ich prospech, ani v prospech tejto spoločnosti.

    Chcela by som ešte podčiarknuť to, že verejný ochranca práv nemá donucovacie prostriedky na plnenie svojich zistení a odporúčaní, ktoré dáva orgánom verejnej správy. A je to pochopiteľné pre tú rolu, ktorú on v demokratickom a právnom štáte má. Lebo, ako povedal pán poslanec Budaj, on je vytvorený ako silný verejný ochranca práv, ako nezávislý ústavný orgán s tým, že výsledky jeho činnosti sa predkladajú dotknutým orgánom, prípadne Národnej rade Slovenskej republiky, s jediným cieľom, aby štát mohol zlepšovať činnosť svojich inštitúcií, aby mohol zlepšovať ochranu základných práv osôb. A to je tá správa, ktorú prináša verejný ochranca práv. Naozaj dodržiavanie základných práv nemá nič spoločné s politickým spektrom, z ktorého sa skladá Národná rada, lebo je to jeden spoločný záujem.

    Čiže verejný ochranca práv má byť možno podnetom aj inšpiráciou pre to, aby buď orgány verejnej správy ako predstavitelia výkonnej moci, alebo Národná rada, poslanci dokázali sa zamerať na to, ako funguje štát, a zlepšovať to jeho fungovanie. Lebo vlastne vtedy sa aj zvyšuje dôvera občanov k spoločnosti. A toto je poslanie verejného ochrancu práv jediné, ktoré vlastne má.

    Takže ja si myslím, že verejný ochranca práv je potrebný v takých štátoch, akým je náš štát, ktorý sa v podstate napriek tomu, že už je to skoro bližšie k 30 rokom od roku 1989, ale stále iba buduje.

    Takže ďakujem pekne za rozpravu. Poznačila som si všetko, čo sa povedalo, a niektoré veci boli inšpiratívne, napríklad ohľadne ochrany životného prostredia, takže sa tomu budem venovať aj v budúcom období.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ombudsmanke. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pani ombudsmanka.

    Pristúpime k

    Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015.

    Správa má tlač 21 a správa výboru má tlač 21a.

    Prosím predsedu tohto úradu Karola Mitríka, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, štyri hodiny som čakal, so záujmom som si vypočul debatu a musím povedať, že aj z tejto debaty vyplynuli pre mňa isté inšpirácie, ktoré určite premietnem do podnetov, do katalógu rizík, ktorý Najvyšší kontrolný úrad vedie.

    Na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vám predkladám Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu za rok 2015. Takto pred rokom som získal dôveru slovenského parlamentu, pred rokom som sa symbolicky ujal funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Prevzal som najvyššiu kontrolnú inštitúciu, ktorá v tom čase bola tematicky, časovo ohraničená strategickým plánom na roky 2015 - 2017, keďže kontrolný úrad som už pri uchádzaní sa o dôveru považoval a stále ho považujem za inštitúciu, ktorá stojí na konzervatívnych princípoch a základoch, pracuje na základe cieleného strategického zamerania s vysoko profesionálnym odborným ľudským potenciálom, nie je možné v jeho živote robiť zmeny zo dňa na deň. Nehovoriac, že by podľa mňa nebolo správne vstúpiť už do realizovaných či pripravovaných kontrolných akcií v priebehu roka.

    Preto správa, ktorú vám dnes predkladám, ponúka širší pohľad na kontrolnú činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, na jej tematické i obsahové zameranie za obdobie, ktoré bolo nastavené ešte bývalým vedením úradu.

    V druhej polovici roka 2015 sme však už dokázali reagovať na aktuálne spoločenské témy a kontrolóri sa pozreli na projekt elektronizácie služieb v zdravotníctve eHealth, pustili sme sa do projektu Obchvat Bratislavy D4, R7, ale pozreli sme sa tiež na témy, ktoré vzišli od podnetov od verejnosti. Išlo napríklad o kontrolu v samospráve bratislavskej Petržalky, teda kontrolu procesu rozhodovania o parkovacej politike, či o kontrolu hospodárenia v košickej Obchodnej akadémii na zazmluvňovanie právnych služieb. Na základe rozhodnutia poslancov Národnej rady úrad tiež vykonal hĺbkovú kontrolu v Slovenských elektrárňach, pričom závery kontroly boli odstúpene nielen parlamentu, ale aj Generálnej prokuratúre a Finančnému úradu.

    Jedným z dôležitých cieľov nového vedenia úradu bolo otvoriť jeho činnosť odbornej i laickej verejnosti, čo sa premietlo do viacerých opatrení, zmien v štruktúre našej inštitúcie a tiež v organizácii výkonu kontrolnej činnosti, hlavne pri prezentácii jej výsledkov. Osobný dôraz kladieme na aktívnu komunikáciu s externým prostredím, na prezentáciu výsledkov kontrolnej činnosti a poznatkov dobrej praxe vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, k zainteresovaným stranám, ako aj k širokej verejnosti. Prijali sme tiež opatrenia na zlepšenie odbornej pripravenosti kontrolórov, sústreďujeme sa na špecializáciu a tematické vzdelávanie kontrolórov. V tejto súvislosti sme zriadili Legislatívnu radu ako interný poradný orgán, ktorý v podmienkach úradu dohliada na podporu odbornej pripravenosti kontrolórov, ale rada je zároveň aj gestorom vecnej agendy vo vzťahu k externému prostrediu, k štátnym inštitúciám v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Smerom dovnútra úradu pôsobí novozriadená Metodická rada, ktorá usmerňuje kontrolórov pri jej činnosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teraz povedať niekoľko konkrétnych čísel. Úrad v roku 2015 vykonal 42 kontrolných akcií v 549 kontrolovaných subjektoch, z toho v oblasti územnej samosprávy vykonal 15 kontrolných akcií v 306 kontrolovaných subjektoch. Vo svojich postupoch kontrolóri uplatňovali základné princípy medzinárodne uznávaných kontrolných štandardov. Výsledné materiály z jednotlivých kontrol, súhrnné správy, protokoly, záznamy úrad priebežne zverejňoval na webovom sídle a zasielal príslušným inštitúciám. Pri vykonávaných kontrolných akciách sme prekontrolovali hospodárenie s verejnými prostriedkami v celkovej sume viac ako 11 mld. eur. Porušenie finančnej disciplíny bolo zistené v sume bezmála 13 mil. eur. Z toho v rámci kontrol vykonávaných v oblasti územnej samosprávy boli skontrolované finančné prostriedky v celkovej sume 344 mil. eur a porušenie finančnej disciplíny bolo zistené v sume viac ako 9 mil. eur.

    Zámerom nezávislej kontrolnej činnosti úradu je napomáhať lepšiemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami, majetkom štátu a samosprávy. Naplnenie tohto zámeru vyžaduje nielen zistenie, zdokumentovanie skutočného stavu predmetu kontroly, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení na odstránenie identifikovaných nedostatkov a na zlepšenie stavu v kontrolovanej oblasti. V tejto súvislosti kontrolóri predložili v roku 2015 kontrolovaným subjektom spolu 487 odporúčaní a tie na odstránenie kontrolami zistených nedostatkov a zlepšenie stavu prijali celkom 2 605 opatrení, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 214 opatrení viac. Plnenie prijatých opatrení Najvyšší kontrolný úrad priebežne sleduje, monitoruje a v primeranom časovom odstupe aj priamo v teréne kontroluje.

    V rámci hlavného smeru stratégie kontrolnej činnosti udržateľnosť verejných financií úrad vykonal v roku 2015 celkom 22 akcií. Z toho 4 kontrolné akcie súviseli s vypracovaním stanoviska pre Národnú radu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu a 2 kontrolné akcie súviseli s vypracovaním stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. V roku 2015 tvorili najväčší podiel kontrolných akcií kontroly súladu, teda preverenie dodržiavania zákonnosti postupov zo strany kontrolovaných subjektov. Z celkového počtu kontrol predstavovali kontroly súladu takmer tretinu. Z hľadiska nového strategického smerovania úradu je však naším zámerom sústrediť sa v oveľa väčšej miere na prierezové kontroly, na oblasť procesného riadenia výkonnosti, teda na otázky spájané s efektívnosťou, účelnosťou používania verejných prostriedkov i európskych zdrojov.

    Keďže Najvyšší kontrolný úrad nemá sankčné právomoci, zistenia súvisiace s možným porušením zákonov či trestnoprávnou zodpovednosťou odstupuje orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym inštitúciám, ako napríklad Úradu pre verejné obstarávanie či Úradu vládneho auditu a podobne. V roku 2015 úrad odstúpil 7 prípadov prokuratúre, a to napríklad v súvislosti s hospodárením v Slovenských elektrárňach, s nákupom liekov v Nemocnici s poliklinikou v Dunajskej Strede, ako aj s nakladaním s majetkom v obci Čižatice. Sedem prípadov úrad odstúpil Úradu pre verejné obstarávanie, napríklad v súvislosti s delením zákazky pri rekonštrukcii Základnej školy v Nitre, nedodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní v obci Hul či meste Žarnovica. V 16 prípadoch dal úrad podnet na začatie konania Správe finančnej kontroly, dnes Úrad vládneho auditu, pritom išlo o porušenia zákona v sume 240-tisíc eur.

    V oblasti udržateľnosti verejných financií kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu okrem iného preverili pravidlá poskytovania dotácií z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa na ministerstve financií. Príjemcovia dotácií boli síce oprávnenými žiadateľmi o dotácie, nedostatky sa však prejavili pri nedodržiavaní zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek obstarávaných z dotácií, nepreukazovaním spolufinancovania pri podaní žiadosti o dotáciu, ako aj pri nevykonaní zúčtovania použitej dotácie v stanovenom termíne. Pochybenia vyplynuli najmä z nedostatočných skúseností a vedomostí príjemcov dotácií, hlavne zo strany občianskych združení, s nedodržiavaním príslušných zákonov týkajúcich sa verejnej správy.

    Ďalšie nedostatky kontrolóri zistili v súvislosti s nejasnými podmienkami, ktoré určil rezort financií pri poskytovaní a zúčtovaní dotácií. Rezort financií nedostatočne a nejednoznačne špecifikoval podmienky čerpania dotácií. Nedostatočné a nejednoznačné boli aj informácie k zúčtovaniu poskytnutej dotácie v oznámení o poskytnutí dotácie.

    Pozornosť kontrolórov sa sústredila aj na celoeurópsku tému, ktorá súvisí s úsporami energií, kde kontrolóri preverili opodstatnenosť prijatých opatrení na zabezpečenie zníženia primárnej spotreby energie na Slovensku o 20 % do roku 2020. Kontrola odhalila viaceré finančné, kapacitné riziká, ale ako aj riziká pri vyhodnocovaní opatrení energetickej efektívnosti a plnenia strategických cieľov energetickej efektívnosti. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že vybrané ústredné orgány štátnej správy nezabezpečili dostatok pracovníkov na plnenie úloh v oblasti monitorovania energetickej efektívnosti a úspor energie, dôsledkom čoho sú do monitorovacieho systému zadávané nedostatočné údaje čo do množstva a ich kvality. Slovensko zároveň nedodržalo v roku 2014 svoju povinnosť podľa európskej smernice o energetickej efektívnosti zabezpečiť každoročnú obnovu budov vo výške 3 %, ktoré vlastnia a využívajú orgány štátnej správy, ústrednej štátnej správy. Kontrolóri preto museli konštatovať, že plnenie cieľov úspor energie je v súčasnosti iba čiastočné. V prípade, že sa bude odďaľovať zriadenie komplexného systému finančných mechanizmov zameraných na zlepšenie energetickej efektivity, tým bude ohrozené plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti energetickej efektívnosti.

    V rámci hlavného smeru stratégie kontrolnej činnosti zameranej na zvýšenie kvality života kontrolný úrad uskutočnil kontrolu, ktorou preveril použitie zdrojov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miest a obcí na financovanie prenesených samosprávnych pôsobností na úseku regionálneho školstva. Kontrola v mestách a v obciach poukázala na nedostatky v oblasti rozpočtového procesu pri neuplatňovaní rozpočtovej klasifikácie, ako aj pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly. Nedostatky sa objavili aj v oblasti verejného obstarávania. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu poukazujú na to, že súčasný spôsob financovania regionálneho školstva nezabezpečuje dostatočnú transparentnosť, čo má negatívny vplyv na hospodárnosť a efektívnosť použitia prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Úrad zároveň v rámci kapitoly rezortu školstva zistil nedostatočné finančné zabezpečenie regionálneho školstva pre nákup učebných pomôcok, informačno-komunikačnej technológie a moderných didaktických pomôcok. Úrad v správe z kontrolnej akcie upozornil na výrazný modernizačný dlh, ktorým trpí celá sieť základných škôl aj segment regionálneho školstva.

    Verejnosti v tomto roku neunikli závery z kontroly, ktorú Najvyšší kontrolný úrad skončil v roku 2015 na ministerstve zdravotníctva a v Národnom centre zdravotníckych informácií. Išlo o kontrolu informačných systémov pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zistenia kontrolórov poukázali na viaceré systémové nedostatky, pričom úrad nemohol definitívne preveriť, či cieľ projektu, elektronizácia služby v zdravotníctve, tzv. eHealth, v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), naplnil projekt. Totižto projekt nebol do konca minulého roku ukončený, nebol spustený do rutinnej prevádzky a dostal sa do sklzu. Jeho oficiálne spustenie mešká bezmála piaty rok. Kontrolóri v záverečnej správe konštatovali, že projekt nenaplnil očakávané prínosy. Kontrola ukázala, že verejné obstarávanie na elektronické služby zdravotníctva a následná realizácia diela mala nedostatky, ktoré zásadným spôsobom menili pôvodný predmet zákazky a narušili princíp transparentnosti. Úrad na základe kontrolných zistení rezortu zdravotníctva odporučil, aby zásadným spôsobom zvážil zavedenie elektronického preukazu poistenca, ktorý by si vyžiadal ďalšie náklady vo výške 55 mil. eur. Zároveň sme odporučili, aby na tento účel boli efektívne využité elektronické identifikačné karty, občianske preukazy s čipom, s použitím ktorých projekt počítal už v počiatočnej fáze.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad vo vzťahu k subjektom jeho kontrolnej pôsobnosti zintenzívnil v predchádzajúcom období tiež osvedčené formy uplatňovania preventívnej funkcie kontroly. Okrem vydávania odborných publikácií o výsledkoch kontrol úrad organizoval pre zainteresované strany, najmä v oblasti územnej samosprávy, pracovné semináre, workshopy s prezentáciou poznatkov dobrej, ale i zlej praxe. Pristúpili sme zároveň k uzatvoreniu viacerých memoránd v spolupráci s akademickou obcou, ale aj s Generálnou prokuratúrou či rezortom vnútra a políciou. Aktívne rozvíjame odbornú spoluprácu s vysokými školami a poskytujeme podporu študentom pri ich diplomových či vedeckých prácach.

    Nový rozmer pôsobnosti úradu smeruje do analytickej oblasti, kde v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky na základe skúseností kontrolnej inštitúcie z Rakúska, ale aj z Veľkej Británie budujeme analytický tím, vytvárame novú metodiku, postupy pre prípravu a realizáciu prierezových výkonnostných kontrol. To je výzva, na ktorú Najvyšší kontrolný úrad reagoval už v druhej polovici roku 2015 a úspešne v tejto agende napredujeme. To znamená, aj to, že k 1. júnu, to znamená zhruba o dva týždne, bude v organizačnej štruktúre úradu vytvorený analytický odbor. Takýto prístup kontrolného úradu v príprave výkonu kontroly a spôsob realizácie výsledkov ocenili nielen viacerí zástupcovia kontrolovaných subjektov, ale aj naši partneri v rámci medzinárodných organizácií združujúcich sa v Európe či vo svete.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predložená Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2015 poskytuje objektívne informácie o naplnení pôsobnosti úradu podľa zákona, ako aj naplnenie Programu nezávislá kontrolná činnosť podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorého cieľom je realizovať nezávislú kontrolnú činnosť v zmysle schváleného plánu kontrolnej činnosti v súlade s medzinárodne uznávanými štandardami.

    V závere mi však dovoľte obrátiť sa priamo na vás, na volených zákonodarcov, na volených zástupcov krajiny. Národná rada je totiž najvyššou kontrolnou a zákonodarnou inštitúciou Slovenskej republiky. Závery, výstupy a protokoly, ktoré vlastne Najvyšší kontrolný úrad produkuje, sú určené práve vám a malo by byť vo vašom záujme, mali by ste to byť práve vy, kto sa bude pýtať zástupcov kontrolovaných subjektov, ako premietajú odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu a zistenia nových kontrolných postupov do svojich riadiacich procesov.

    V roku 2015 sme do parlamentných výborov zaslali celkom 31 správ z kontrolných akcií. Najviac do finančného výboru, celkom 15, výboru pre verejnú správu 5. Za mojich kolegov z úradu môžem jasne deklarovať, že máme vážny záujem o spoluprácu s parlamentom, máme vážny záujem a uchádzame sa o vašu dôveru, ale potrebovali by sme aj spätnú väzbu. Po roku pôsobenia na tomto úrade mám v mnohých prípadoch pocit, že na základe protokolov a kontrolných zistení Najvyšší kontrolný úrad sa dostáva do pozície, ako keby sa mal on spovedať za to, čo sme zistili, a nie kontrolované subjekty. V okolitých krajinách, neni to výmysel celkom z našej dielne, v okolitých krajinách, v Maďarsku, Českej republike, ale aj v Poľsku, funguje systém, kde v národných parlamentoch existujú tzv. kontrolné výbory zriadené na paritnej úrovni a kontrolné výbory prerokovávajú protokoly a záverečné správy Najvyššieho kontrolného úradu priamo so zainteresovanými subjektami, prípadne ministerstvami, kde poslanci kladú priamo otázky na kontrolné zistenia, ktoré teda z protokolov vzišli.

    Chcel by som vás preto poprosiť, pána predsedu Národnej rady som už oslovil, hneď po zvolení som ho navštívil, prisľúbil túto podporu, chcem aj vás tu v pléne poprosiť, ak len trošku bude vo vašich silách, o kreovanie takéhoto výboru, určite to pomôže procesu kontroly. Stransparentní našu prácu, bude väčšou motiváciou pre kontrolórov, ktorí budú vidieť, že sa kontrolnými zisteniami patrične aj najvyššie orgány zaoberajú, pretože mnohokrát taký pocit beznádejnosti, keď teda hodnotíme protokoly, kontrolou vzniká, keď ideme na kontrolu opakovanú na plnenie opatrení, a oni o 30 - 40 % mnohých opatrení znova zistíme, že neboli obsahovo naplnené.

    Týmto by som skončil a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, poprosím zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Mojša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 21).

    Uvedenú správu pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 14 z 30. marca 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 13. mája 2016. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 15 zo dňa 16. mája 2016. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie.

    Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 19 zo dňa 16. mája 2016 a určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky: pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Beblavý a pán poslanec Pčolinský.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová. Pripraví sa pán poslanec Beblavý.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, myslím si, že správa Najvyššieho kontrolného úradu by mala byť jednou z najdôležitejších správ, ktoré do parlamentu prichádzajú. Poctivá, odborná a dobre vypracovaná správa by nám mala dať obraz, ako to v našom štáte vyzerá, ako štát s našimi peniazmi zaobchádza, kde sú najväčšie systémové chyby a čo treba v našom štáte opraviť.

    V súčasnosti sa veľa hovorí o tzv. hodnote za peniaze. To znamená, že za akú hodnotu poskytuje štát služby svojim občanom. Vo vyspelom svete teraz alebo vo vyspelých krajinách zaznieva snaha zreformovať mašinériu štátu tak, aby štát vedel poskytnúť viac muziky za menej peňazí, aby vedel šetriť, ale nie na občanovi, ale najmä na sebe, a aby robil veci, najmä veci, ktoré vie robiť lepšie a majú význam, aby ich vôbec štát robil.

    Na druhej strane na Slovensku politici veľmi často volajú po silnom štáte. Pán predseda Národnej rady, pán Danko, toto slovné spojenie silný štát používa veľmi rád a veľmi často. Celý štát však požiera peniaze občanov. Taký národný letecký dopravca alebo lodný dopravca, alebo iné prežitky a pôžitky, samozrejme, vyžadujú veľké investície zo strany štátu a pri zvýšených výdavkoch štátu je kontrola a posúdenie výdavkov o to dôležitejšia a naliehavejšia.

    Vieme, v akej atmosfére sa volil predseda NKÚ. Neviem, či sa dá povedať, že je úplne apolický. Je to škoda, pretože pokiaľ budeme svedkom takéhoto handlovania ako minule a pokiaľ na čele nebude stáť odborník menovaný nezávislou komisiou, našim demokratickým inštitúciám bude chýbať jeden významný pilier, a tým je dohľad.

    Prvou zásadnou vecou, ktorej by som sa chcela venovať, je samotný počet a povaha kontrol, ktoré NKÚ vykonal. V roku 2015 najväčší podiel z celkového počtu kontrolných akcií, až 60 %, tvorila kontrola súladu a len minimálnu časť tvorili kontroly výkonnosti, teda kontroly, či sa peniaze vynakladajú efektívne a hospodárne. Kontroly súladu, teda či všetko prebieha v súlade so zákonom, sú, samozrejme, potrebné, no žijeme v krajine, kde najväčšie podvody a kauzy sú vždy nakoniec vyhlásené za súladné so zákonom. Takže tento typ kontroly zas nemá veľkú výpovednú hodnotu, aj keď ho, samozrejme, nechcem nijako znehodnocovať. Z tohto hľadiska by som ale chcela povedať, že kontroly efektivity by mali predstavovať oveľa väčšie percento z vykonaných kontrol, nie len 2 %.

    Veľmi pozitívne hodnotím snahu vytvoriť analytické oddelenie na Najvyššom kontrolnom úrade, i keď svojou povahou vlastne celý NKÚ by mal byť analytický, čiže v prvom rade by tam mali pracovať hlavne analytici.

    Druhou vecou k samotným kontrolám. Náš kontrolný úrad vykonáva hlavne kontroly ex post, teda kontroly, kedy už prostriedky boli vynaložené. Kontrolné úrady v niektorých vyspelých krajinách OECD, ako napríklad Veľká Británia, Holandsko alebo Poľsko, vykonávajú kontroly aj ex ante. To znamená kontroly posúdenia politík a výdavkov, keď sú ešte v štádiu plánovania. O tom hovoril aj Martin Filko, keď žiadal, aby výdavky štátu boli posúdené už v prípravnej fáze. Vláda pri svojom rozhodovaní potrebuje kvalitné, včasné a spoľahlivé informácie, aby sa mohla rozhodnúť pre riešenie, ktoré bude najoptimálnejšie z pohľadu občana a z pohľadu verejného záujmu. Úlohou Najvyššieho kontrolného úradu by teda malo byť napríklad posúdenie veľkých projektov, ako bol napríklad projekt PPP obchvatu Bratislavy. Nakoniec hĺbkovú analýzu urobil inštitút INECO, ktorý pri pôvodne plánovanej cene vypočítal predraženie až o miliardu eur. Následne sa táto cena znižovala, ale toto posúdenie, si myslím, že mal urobiť v prvom rade NKÚ. NKÚ by mal túto úlohu vykonávať dlhodobými fiškálnymi projekciami, plánovaním rôznych scenárov na základe štatistických projekcií, hodnotením vlády a pripravenosti vlády čeliť rôznym výzvam ako napríklad starnutie populácie. Potom by sa nám nestalo, že minister sociálnych vecí v priamom prenose prizná, že štátne dôchodky v budúcnosti nebudú stačiť ani na živobytie a na túto situáciu zatiaľ nie je riešenie.

    Zo samotných kontrol by som chcela upriamiť pozornosť na to, že niektoré z nich sú vykonané, vykonávané veľmi formálne alebo formalisticky. Napríklad v prípade eurofondov NKÚ zistil nasledovné nedostatky: na likvidačných listoch k faktúram neboli uvedené čísla zmlúv ako jednoznačný identifikátor, jedna operácia nebola overená zamestnancom a nebolo zabezpečené, nedostatočné zabezpečenie publicity. Keď si uvedomíme, koľko peňazí sa doslova vyhadzuje von oknom pri eurofondoch na nezmyselné projekty, na ktoré nikto neupozorňuje, tak nedostatočné zabezpečenie publicity, neviem, či vlajka Európskej únie nebola dostatočne veľká alebo bola na nesprávnom mieste, tak takýto výsledok kontroly vyznieva prinajmenšom smiešne.

    Za povšimnutie stoja aj nezrovnalosti v eurofondoch. K 31. 12. 2014 bolo evidovaných 6 573 nezrovnalostí a celkový objem predstavoval 1,2 mld., čo predstavuje 10 % z celkových použiteľných zdrojov. Najvyšší celkový finančný objem nezrovnalostí bol evidovaný v Operačnom programe Doprava, Životné prostredie, Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    A ja súhlasím s pánom predsedom, že, áno, mali tu byť zodpovední, ktorých sa týkajú zistenia NKÚ, a mali by vysvetľovať zistenia, ku ktorým NKÚ prišiel.

    Tých, ktorých zaujíma, ako sa hospodári v našom zdravotníctve, by si mali prečítať strany 16 až 21, je to naozaj odstrašujúce čítanie a katastrofálna vizitka sektoru zdravotníctva a tých, čo ho viedli. Oneskorenie pri zavedení elektronického zdravotníctva dosiahlo 1 522 dní, bolo podpísaných 9 dodatkov zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku v hodnote 40 mil. eur, zmluva, ktorá bola podpísaná v januári 2014, mešká rok a pol po plánovanom termíne zavedenia a NKÚ vyčíslil negatívny dopad k predpokladanému dátumu plnej funkčnosti 343 mil. eur. Hrozné. Podobná situácia je aj pri projekte UNITAS, kde 58 zadefinovaných reportov je nefunkčných, a takisto 11 rokov mešká od pôvodného zámeru UNITAS.

    Ako už spomenul pán predseda, problémom NKÚ je, že nemá sankčné právomoci a porušenia, prípadné podozrenia z trestnej činnosti môže, ale nemusí oznámiť kompetentným orgánom na ďalšie konanie. Za minulý rok NKÚ oznámil orgánom činným v trestnom konaní spolu 7 prípadov, z toho orgánom prokuratúry oznámil 5 prípadov a v 2 prípadoch poskytol spoluprácu Policajnému zboru. Myslím si, že je to žalostne málo, najmä ak zoberiem do úvahy počet vykonaných kontrol proliferáciou nekalých praktík, na ktoré sme okrem iného upozorňovali pri rôznych kauzách, ako napríklad kompa, mýto a pri rôznych eurofondových projektoch. Sedem podaní je žalostne málo.

    Tu si myslím, že je namieste zmena zákona a NKÚ by mal mať povinnosť vždy upozorniť políciu a prokuratúru, keď je podozrenie na spáchanie trestného činu zisteného v rámci kontrolnej činnosti.

    Minulý rok zverejnila občianska iniciatíva "Štrngáme za zmenu" súbor opatrení na sfunkčnenie NKÚ a mimochodom pod tento súbor opatrení sa podpísali aj dve koaličné strany MOST a SIEŤ. A jedným z hlavných opatrení bolo zlepšiť vymáhateľnosť kontrolných zistení a zaviesť možnosť sankcií, ale na to už upozorňoval aj predseda a nabádal nás, aby sme sa pýtali, prečo vznikli tieto pochybenia.

    A ďalším opatrením, a to sa s ním zhodujem, je vytvorenie, zvlášť užitočné na pôde Národnej rady, vytvorenie stáleho Výboru Národnej rady pre NKÚ tak, ako je to pri iných kontrolných výboroch, a takisto aj vytvorenie mechanizmu Národnej rady vo vzťahu k zisteniam a poznatkom, ktoré vzídu zo správy NKÚ. Aby sa nestalo to, čo sa stáva po iné roky, pán predseda teraz v pléne prednesie správu NKÚ a následne nič sa nestane.

    Minimálnou povinnosťou výboru, a takto navrhovala aj iniciatíva "Štrngáme za zmenu", by malo byť prerokovať kontrolné závery, možnosť predvolať člena vlády alebo vedúceho predstaviteľa orgánu štátnej správy podať podnet na začatie kontroly, tu podotýkam, že opoziční poslanci v podstate ani nemajú možnosť dať podnet na začatie kontroly, pretože to môžu len uznesením a vieme, aká je prax. Uznesenie opozičným poslancom tu nikdy neprejde, čiže dať podnet na NKÚ, opoziční poslanci sa ani k tomu nikdy nedopracujú. No a v tomto výbore by malo byť paritné zastúpenie, to znamená polovica poslancov z opozície, polovica poslancov z koalície.

    A na záver už len perlička z mediálnej stratégie NKÚ, úrad sa v správe pochválil, že za ostatných 12 mesiacov sa dvojnásobne zvýšil počet odberateľov informácií, ktoré sú umiestňované na sociálnej sieti Twitter, pozrela som sa, a správy odoberá úctyhodných 87 followerov, veľká časť z nich sú aj poslanci.

    Ale v každom prípade želám veľa úspechov nielen na sociálnych sieťach, ale hlavne v odhaľovaní veľkých káuz a veľkých pochybení tak, aby sa naše spoločné peniaze míňali naozaj nielen v súlade so zákonom, ale najmä hospodárne a efektívne, tak ako by sme to robili my, keby sme míňali svoje vlastné peniaze.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vypočul som si váš prejav, bolo tam hodne zaujímavých vecí, ale predpokladom akéhokoľvek úspechu, aby ste mohli so svojím prejavom uspieť, je, že viete, o čom hovoríte.

    Nuž a keď ste si už zobrali nášho predsedu ako odstrašujúci prípad nášho politického programu, tak by ste mali vedieť, že silný štát nie je to, čo si vy myslíte, to, čo presadzuje Slovenská národná strana ako silný štát, že to je nejaká vláda alebo prezident, ktorý má kladivo v rukách a búcha po občanoch, ale silný štát je to, čoho ste sa vo svojom prejave domáhali, aby každý orgán, ktorý niečo v tomto štáte robí, mal plnú kompetenciu plne ho vykonávať. To ste sa domáhali aj vo vzťahu túto k pánovi predsedovi Mitríkovi a to sa domáhame aj my, aby skutočne každý orgán štátu mal plne kompetentný.

    A čo sa týka tej druhej veci, viete, oznámenie ešte nie je vecný dôkaz toho, že sa niečo stalo. Takže čím tých oznámení vy budete dávať viac a čím budete viac obťažovať spoločnosť, tak sa menej dopracujete k pravde, pretože zahltíte systém a ten systém nemusí fungovať. A to je to najdôležitejšie, že nerobiť veci kvôli tlači a kvôli osobnej prezentácii, ale kvôli veci samej. A keď sa to naučíte, možno budete úspešnejšia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa celkom stotožňujem so slovami pani kolegyne Remišovej a myslím si, že NKÚ by mal možnože dostať nový názov a v skratke by to bolo, že NNN, čiže "No, no, no úrad". Pretože mne to celé tak pripadá ako no, no, no, že zdvihne prstom pred kontrolovaným subjektom, pretože aj keď sa zistia nejaké zistenia - a čo? A nič. Nič sa nestane. Vo veľmi obmedzených prípadoch, ktoré boli vypichnuté v správe, sa podajú možno nejaké ozaj trestné oznámenia, ktoré ani nevieme ako nakoniec dopadnú, možnože ani neboli v konečnom dôsledku doriešené.

    Čiže si myslím, že v tomto ohľade naozaj ani tie závery kontrol nemajú tú váhu ani ten výchovný účinok, aký by mali. Jediné, čo teraz zo svojej praxe komunálneho politika uznávam, že v menších porušeniach možnože sú nejakým takým metodickým orgánom, ktorý pomôže samosprávam povedať, toto by ste mali inak účtovať alebo toto nejako upraviť, nejaké smernice si podopĺňať, niečo, čo vôbec NKÚ by nemal robiť, pretože toto by mal robiť nejaký iný orgán a metodicky usmerňovať práce i k samosprávam.

    Čiže plač úradu, vás, pán predseda, nad tým, že nemáte tie kompetencie, myslím si, že nie je namieste a vy ste sa ponúkli na to, že vy budete robiť predsedu NKÚ a aká bola vaša vízia, aká bola vaša ponuka vtedajšej, parlamentnému zoskupeniu, aby vás zvolili, že s čím prídete razantným, aby sa naozaj začali dodržiavať predpisy a aby aj tie postihy, nejaké porušovania povinností pri správe cudzieho majetku boli uplatňované v praxi.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Remišová, veľa z tých vecí, ktoré ste povedala, mám pripravené aj ja vo svojom príspevku do rozpravy, takže o to budem asi menej hovoriť veľa tých kritických vecí, samozrejme.

    Jedno by som možno chcel doplniť, že vyzerá to, že NKÚ sa nepúšťa do veľkých a politicky citlivých tém a projektov, ako keby sa bál. Keď sme si aj pozreli v správe, že bolo skontrolovaných v štátnej správe objem 11 117 mil. euro, z toho porušenie finančnej disciplíny bolo 12 mil. 600 aj niečo. Keď to zoberiem na percentá, je to 0,1 %, ono to sa zdá, že všetko je v poriadku, že vlastne všetko to, čo kontrolujú, tak ako keby sa nič nedialo, to sú iba také drobné peniaze. V samospráve to bolo trošku viac, tam to bolo 2,68 %, ale aj to je zanedbateľné percento, tak zrejme problém je aj v tom, že tých kontrolovaných subjektov, tých kontrolných akcií asi nie je taký, aký by mal byť. Možnože sa predháňame za kvantitou, ale trebalo by si, trebalo by ísť po kvalite a radšej urobiť menej a dôslednejšie.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem kolegom SaS za podnetné poznámky.

    S tou kvantitou a kvalitou máte úplnú pravdu, pán poslanec, to podotkla napríklad Via iuris, keď skúmala činnosť NKÚ a porovnávala ho s Čechmi, tak skonštatovali, že v Čechách sú tie kontroly, aj keď ich nie je toľko, sú hĺbkovejšie a dokážu prinášať lepšie analytické výsledky.

    K pánovi Hrnkovi, pán Hrnko, krásne ste to povedali, že najdôležitejšie je neobťažovať spoločnosť podnetmi. To by sa vám hodilo, pán Hrnko, keby nikto neobťažoval spoločnosť podnetmi. Ja chápem, že to je pre vás najdôležitejšie, ale, žiaľ, musím vás sklamať, pretože ja vás, ja budem obťažovať podnetmi a budem tie podnety prinášať (potlesk), ak sa budú, ak sa bude s peniazmi našimi spoločnými narábať tak, ako sa narába.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, nevidím ho v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, ale ja budem kritický k predkladanej správe o činnosti NKÚ.

    Pán predseda si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o NKÚ, ale z môjho pohľadu je to tak všetko. Tá správa nám je jednoducho nanič, pretože úrad, ktorý má v tomto štáte kontrolovať dodržiavanie princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov, si túto úlohu neplní a som presvedčený o tom, že si neplní ani zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona.

    Uvediem prečo. Viete, pán predseda NKÚ, počas predvolebnej kampane som vysvetľoval našim občanom, že náš štát má dostatok ekonomických prostriedkov a dokáže sa postarať vlastne o svojich občanov, resp. nasýtiť každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít niektorých podnikateľov alebo finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky, je vám asi každému jasné, že je nutné zmeniť. Ale uisťujem vás, že sľuby, ktoré sme dali našim občanom, aj splníme a vynaložíme maximálne úsilie a možnosti poslancov Národnej rady, aby sme poukázali na zlú činnosť alebo nečinnosť štátnych orgánov.

    No, k vašej správe. V úvode vašej správy som sa dočítal o ohromných číslach. NKÚ skontroloval hospodárenie v celkovej sume 11,1 mld. euro. No. prekontrolovali ste celý štátny rozpočet, myslím príjmovú časť. Sklamanie však nastalo, keď som zistil, že toto nie je len za rok 2015, ale aj za predchádzajúce roky. Dovolím si vás požiadať, aby ste v ďalších správach boli konkrétnejší a v tejto správe nás nezavádzali.

    Taktiež som sa potešil z vašich výsledkov, keď som zistil v úvode správy, že porušenie finančnej disciplíny bolo zistené vo výške 12,7 mil. euro. Povedal som si, že je to zachránená nejaká suma peňazí pre našich občanov a z tých zachránených peňazí vieme, ja neviem, materské škôlky postaviť alebo využiť na iné veci. Avšak prebudenie do reality prišlo na záver v časti 2.2 Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti, kde uvádzate, teraz budem citovať, "porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy NKÚ oznámilo v 16 prípadoch v celkovej sume 244 138 eur".

    Pán predseda, nehnevajte sa, ale je toto podľa vás efektivita NKÚ? Vynakladáme 8,6 mil. na činnosť NKÚ a kontrolóri nám vrátia do štátneho rozpočtu 244-tisíc euro. Ja neviem, či vy ste so svojou prácou spokojný, ale ja určite nie.

    Je až zarážajúce, že z celej správy sa nedozvieme, koľko porušení zákonov, prepáčte, pán predseda, aby som bol v súlade so zákonom NKÚ, koľko kontrolných zistení NKÚ za rok 2015 zistilo. Aký je ich vývoj v porovnaní s rokmi 2014, 2013, aj tieto informácie nám vedia priniesť obraz o činností NKÚ. V správe je síce pár štatistických čísiel o počte kontrolovaných subjektov, o počte odporúčaní, o počte prijatých opatrení kontrolovanými subjektmi, ale počet kontrolných zistení v správe absentuje.

    Na porovnanie činnosti NKÚ som sa oboznámil s výročnou správou NKÚ Českej republiky, aj so správou Európskeho dvora audítorov. Tieto správy totižto upozorňujú na systémové nedostatky na základe analýzy kontrolných zistení, sú prehľadné, vidieť v nich efektivitu práce uvedených kontrolných inštitúcií.

    Preto vám, pán predseda NKÚ, odporúčam osloviť príslušné výbory Národnej rady, najmä teda výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a predložiť im ako užívateľovi správy návrh novej štruktúry správy o kontrolnej činnosti NKÚ.

    Vami predložená správa musí byť pre vládu a Národnú radu využiteľná, nie uložiteľná pre archív.

    A teraz vám poviem niečo iné, som totiž toho názoru, že vy ako predseda NKÚ porušujete zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplýva to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás informujete o vykonaných kontrolách, ktorými kontrolovanými subjektami boli aj ústredné orgány štátnej správy, napríklad ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva atď. Boli tam zistené nedostatky, čiže kontrolné zistenia.

    A teraz podľa § 20 zákona o NKÚ, výsledky budem citovať: "Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu podať o tom úradu písomnú správu. Ak svoje povinnosti podľa odseku 2 nesplní vláda, predseda prerokuje vec s predsedom vlády, a ak nedôjde k dohode medzi nimi, predseda predloží vec Národnej rade. Ak vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec Národnej rade Slovenskej republiky."

    No a teraz, viete, ja som si prekontroloval materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015. Nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky neprijala na základe kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že ak NKÚ niečo zistí, ale výsledok z jeho kontroly činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.

    A teraz otázka znie, že čo z toho vyplýva. Viete, nechcem ja tu polemizovať, že možno iný kolega na mojom mieste by povedal, že zakrývate nejakú trestnú činnosť alebo porušenia zákonov, alebo zodpovednosť niektorých členov vlád, alebo, nebodaj, že napomáhate rozkrádať verejné zdroje v prospech finančných skupín, alebo, ja neviem, oligarchov. Toto ja vám vyčítať nebudem, ale, viete, aj kvôli tomuto je nedostatok finančných prostriedkov pre učiteľov, zdravotníkov, aj preto tu nemáme dôstojný život pre dôchodcov.

    Viete, po vypuknutí kauzy Gorila, predseda NKÚ len z môjho pohľadu pokračuje, tváriac sa, nevidím, nepočujem, nehovorím. Viete, vy nie ste zástupcom opozície, ako sa to možno zdalo, možno by bola namieste otázka, že ako, čím ste presvedčili pána Freša, možno jeho minulosťou, neviem, to viete vy.

    Jednoducho, táto vaša správa je všeobecná, bezobsažná, sú tam rôzne na prvý pohľad zavádzajúce údaje, ale čo je podstatné, vaše kontrolné zistenia za rok 2015 ani raz ste nepredložili na rokovanie vlády, ani raz vláda neprijala žiadne opatrenia na elimináciu neefektívneho hospodárenia jednotlivých orgánov štátnej správy. Teda sa pýtam, načo je tá správa? Máme sa k nej nejako vyjadriť? Mne to fakt príde ako nejaká povinná jazda, ktorú ste si splnili, odídete spokojný, že ste to prečítali a karavána ide ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec Beblavý nie je v sále, druhýkrát stráca poradie.

    Nech sa páči, máte možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda NKÚ Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo tu už mojimi predrečníkmi povedané veľa, ale nedá mi, aby som sa aj ja nevyjadril, keď som si už ten príhovor pripravil. Dovoľte mi teda, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanej Správe o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015.

    Verejnosť oprávnene očakávala zmenu fungovania NKÚ po zvolení nového predsedu, po tom, čo presluhujúci pán predseda NKÚ Jasovský čakal so zbalenými kuframi na voľbu svojho nástupcu. Strana SMER - SD niekoľko rokov blokovala jeho zvolenie až do doby, kedy bol navrhnutý kandidát, ktorý strane SMER vyhovoval.

    Po preštudovaní predloženej správy je však jasné, že očakávania a očakávaná zmena sa nekonala. Pán predseda Karol Mitrík zapadol do štruktúr a spôsobu fungovania NKÚ ako skladačka puzzle.

    Čo ma oprávňuje sa takto vyjadrovať? Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015 som si podrobne preštudoval a NKÚ pokračoval v nastavenom pláne kontrol a takmer ničím sa neodlišoval od predchádzajúceho roku. Na ilustráciu si dovolím zacitovať zo správy: "V roku 2015 najväčší podiel z celkového počtu kontrolných akcií tvorila kontrola súladu. Tento typ kontroly, tak ako v roku 2014, predstavoval 60 % celkového počtu kontrolných akcií. Rovnako to bolo aj v prípade podielu kontroly výkonnosti, ktorá v oboch rokoch, 2014 aj 2015, predstavovala 2 % z celkového počtu kontrolných akcií. Podiel kombinovanej kontrolnej výkonnosti a súladu zaznamenal pokles, a to z 22 % v roku 2014 na 17 % v roku 2015. A tak ďalej.

    Odborná verejnosť však už dlhšie volá po zmene typy kontrol. Súčasný model fungovania NKÚ nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Systém kontrol, ktorý je často postavený iba na formalizme a kontrolovaní zhody so zákonmi a inými pravidlami, sa takmer úplne vyhýba hodnoteniu výkonnosti inštitúcií, ich politík, programov a projektov. Zistenia NKÚ nevedú k systémovým zmenám vo fungovaní štátu, inštitúcií a iných subjektov. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že NKÚ má mať významnejšiu úlohu v systéme riadenia štátu a musí byť kľúčovým aktérom pri kontrole kvality jeho spravovania.

    Na to, aby sa zmenil pomer typov kontrol, je potrebná možno výmena časti kontrolórov, prípadne minimálne ich preškolenie. Ako sa v správe dočítame, tak strategickým zámerom NKÚ je postupne zvýšiť podiel kontroly výkonnosti a jej kombinovaného typu s cieľom lepšieho zhodnotenia verejných politík štátu a zvýšenia pridanej hodnoty kontrolnej činnosti. Takisto to aj teraz tu prezentoval pán predseda. Len tempo, ktoré sa zvolilo v roku 2015 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, je mimoriadne pomalé, resp. tento proces úplne stagnuje.

    Predložená správa je písaná štýlom, že v nej nájdeme všetko a nič. Uvedené sú jednotlivé kontrolné akcie, popísané pochybenia a nakoniec odporúčania, ktoré sú častokrát na množstvo a závažnosť pochybení veľmi vágne. Hlavne pri zisteniach na ministerstve obrany, bytovej agentúre rezortu ministerstva obrany a pri zisteniach realizácie projektu elektronických služieb zdravotníctva.

    V časti 2.2 správy s názvom Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti vzhľadom na skutočnosť, že NKÚ nemá sankčné právomoci, síce nájdeme, ako ďalej so svojimi zisteniami NKÚ naložil, citujem: "Zistené prípady porušenia finančnej disciplíny, podozrenia z trestnej činnosti a ostatné závažné nedostatky oznamoval kompetentným orgánom na ďalšie konanie počas finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových, porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v 16 prípadoch oznámil príslušnej správe finančnej kontroly, orgánom činných v trestnom konaní oznámil spolu 7 prípadov, z toho orgánom prokuratúry oznámil 5 prípadov a v 2 prípadoch poskytol spoluprácu Policajnému zboru. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní v 7 prípadoch oznámil Úradu verejného obstarávania."

    V správe mi chýba ale prepojenosť, nevieme, pri akej kontrole a čo a komu sa hlásilo. Teraz to pán predseda pri príhovore síce povedal, ale v tej správe to jednoducho nebolo. A pritom je to také jednoduché, v tabuľke kontrolných akcií, ktorá je uvedená ako príloha správy, stačí doplniť jednotlivé opatrenia, odporúčania a do ďalšieho stĺpca postúpenie na ďalšie konanie, komu a akým orgánom sa zistenia postúpili.

    Jedna kontrola bola zameraná aj na kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov z kontrol vykonaných NKÚ v rokoch 2010 až 2014. Z tejto kontrolnej akcie vyplýva, že NKÚ stráca vážnosť. Z prijatých opatrení bolo splnených len 35 %, priebežne splnených 28 % a čiastočne splnených 17 %, nesplnených bolo takmer 15 %. Kontrolou skutočného stavu plnenia prijatých opatrení bol však zistený rozdiel oproti stavu, ktorý kontrolované subjekty uvádzali v správach zasielaných NKÚ. V 42 % kontrolované subjekty vyhodnotili stav v plnení prijatých opatrení inak, ako to bolo v skutočnosti podľa výsledkov kontroly NKÚ Slovenskej republiky.

    V zmysle zákona o NKÚ sú kontrolované subjekty povinné predložiť úradu v stanovenom termíne prijaté opatrenia a správy o ich splnení, prípadne plnení. Až 33 % kontrolovaných subjektov si však túto povinnosť nesplnilo.

    Tu treba jednoznačne zvýšiť účinnosť kontrol a vymáhateľnosť kontrolných zistení prostredníctvom zavedenia sankcií pre subjekty, ktoré sa vyhýbajú naplneniu odporúčaní. Bude k tomu potrebné, samozrejme, zmeniť zákon. Som presvedčený, že poslanci Národnej rady sú pripravení diskutovať aj o takejto téme.

    NKÚ by mal mať u kontrolovaných subjektov rešpekt. Musí mať povesť profesionálneho a nezávislého a nestraníckeho úradu, ktorý koná konzistentne, transparentne a svoje zistenia doťahuje do konca. Teda do zmien v správaní úradov a inštitúcií. Doteraz NKÚ pôsobí tak, že napriek značným právomociam sa nepúšťa do veľkých a politicky citlivých projektov a tém. Zameriava sa najmä na kontrolu súladu, čo v praxi znamená kontrolu dodržiavania zákonov, predpisov a nariadení. Oveľa menej, ako som už spomenul, sa venuje kontrole výkonnosti, ktorá nám hovorí, čo za naše peniaze dostaneme a či by sme nemohli dostávať viac.

    Súčasný model fungovania NKÚ vôbec nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Nestačí iba zistiť, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona, od NKÚ musíme vyžadovať kvalifikovaný názor na efektívnosť, výhodnosť a vhodnosť zvolených riešení. V systéme fungovania štátu musí NKÚ na seba prevziať úlohu hodnotiteľa zámerov aj výsledkov politík, programu a projektov. Ministerstvá, mestá a obce rozhodujú o veľkých investíciách. NKÚ má zhodnotiť, či prijaté rozhodnutia boli tie najlepšie z možných. Mal by konkrétne zhodnotiť ponúkané alternatívy, ich cenu a reálnosť očakávaných výsledkov.

    Aby som však nebol iba kritický, mám aj niečo pozitívne. V roku 2015 aj obec Terchová, v ktorej som bol starostom, bola kontrolovaná NKÚ v rámci akcie "Kontrola vynakladania verejných prostriedkov na nájomné byty vo vlastníctve obcí a ich využitie". Po skončení kontrolnej akcie sa konala prezentácia výsledkov a workshop k zisteným nedostatkom. Bolo to naozaj veľmi poučné a tento krok pána predsedu oceňujem, že zaviedol niečo také. No aj napriek tomuto pozitívnemu kroku z predloženej správy vyplýva, že NKÚ nefunguje tak, ako by fungovať mohol. Možno nakoniec tak vyjadrenie slovami pána premiéra: "Hryzká, hryzká, ale slabučko."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Prihlásil sa nikto.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda NKÚ, strašne veľa bolo povedaného, ani ja nechcem preťahovať čas a opakovať fakty, na ktoré upozornila najmä opozícia za stranu OĽANO, naša kolegynka Veronika Remišová, a takisto aj za stranu SaS. Zarážajúce je, že sa nevyjadril nikto z koaličných strán, hoci toto je prvá prítomnosť predsedu NKÚ na pôde Národnej rady, a takisto v koalícii, ako aj v opozícii sme si vedomí, že mali by sme hovoriť o jednak zlepšení pracovných podmienok NKÚ, preto z hľadiska rozpočtu 8,6 mil. eur je na niečo priveľa, ak sa nerobí, je to iste priveľa, ale ak by sa malo robiť dôsledne a podľa všetkých požiadaviek, ktoré aj teraz a tu boli vyslovené, tak potom je to bezpochyby suma viac než skromná.

    No a takisto zmeny zákonov, o ktorých hovoril môj predrečník, ktoré by umožňovali, aby NKÚ si vynucovalo dôkladné plnenie zistení, by bolo treba urobiť za spolupráce koalície a opozície, a preto by som chcel hovoriť práve v takomto tóne. Chcel by som upozorniť, že dosiahnuť, aby NKÚ nech už bol proces jeho obsadenia terajším predsedom akokoľvek rozporuplný alebo bolestný, alebo komplikovaný, nech NKÚ sama napíše svoj príbeh a svoju históriu.

    Tiež si predstavujem, pán predseda, že kontroly z hľadiska efektivity a takisto kontroly ex ante by mali byť vašou ašpiráciou na najbližší rok, aby, keď sa tu o rok stretneme, ste mohli odpovedať poslancom, ktorí upozornili, že aká prevaha je u vás ešte stále kontroly účtovníctva, kde si to akiste vedia inštitúcie dať dohromady, a aká malá časť je kontroly efektivity, ktoré by sme potrebovali často, a verím, že by to mala uvítať aj vláda, ak to myslí s efektivitou svojho vládnutia vážne, by sme uvítali skôr, než padnú rozhodnutia. Čiže ex ante.

    Padali tu aj otázky, či je natoľko nevyhnutné, aby sa NKÚ sústreďovalo na samosprávu. Ja ako zároveň aj bratislavský poslanec si uvedomujem závažnosť vašich zistení v Petržalke a musím vám povedať, pán predseda, že túto prácu si vážim. Zrejme to bola práve NKÚ, ktorá zabránila dosť nešťastným rozhodnutiam a ktorá zvrátila rozhodovanie znovu na začiatok, neefektívne rozhodnutie o správe parkovacích miest sa dostalo na verejnosť a stanovisko NKÚ povzbudilo kritické hlasy z radov poslancov. Ale takisto je to aj tu, pán predseda. Vaše zistenia sa musia obracať aj k štátnym úradom. Kontrolovať samosprávu, kontrolujete samosprávu priveľa? Áno. Je to potrebné? Áno. Tu platia dve áno. Nie iba, nie iba štátne úrady, aj samosprávu. Ale nemôžte obchádzať naozaj štátne úrady a nemôžte obchádzať veľké, aj pripravované investičné rozhodnutia vlády.

    Samozrejme, sme si vedomí, že NKÚ nemôže nahrádzať NAKU, nemôže nahrádzať vyšetrovanie korupčných prípadov, ale je vašou povinnosťou odosielať tie podozrenia a trvať na vyšetrení a dávať aj verejnosti najavo, že NKÚ sa mení z organizácie na kontrolu účtovníctva na inštitút naozaj ústavnej roviny, ste podobne ako inštitút verejného ochrancu práv, ktorého správu sme tu pred chvíľou hodnotili, ste zriadený z ústavy a mali by ste byť ústavnou inštitúciou, ktorá je na roveň vláde, ktorá je na roveň ostatným ústavným inštitúciám. Zriaďuje vás priamo parlament, parlament vás volí, parlament vám určuje rozpočet. Spolupracujte čím viac s parlamentom a hľadajme cesty, aby aj poslanci mali záujem a aktívne sa zapojili do rozpracovávania zistení, ktoré ste na NKÚ prijali.

    Za seba ako poslanca vám, pán predseda, v tomto smere môžem sľúbiť iba podporu, rovnako ako to urobili aj ďalší kolegovia z opozície, pokiaľ aj NKÚ bude vychádzať s riešeniami, ktoré zvýši vážnosť NKÚ, dosiahne väčšiu dôraznosť v realizácii vašich zistení a zvýši zaangažovanosť Národnej rady na práci so zisteniami NKÚ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chcem sa opýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, krátko zareagujem na odznelé príspevky.

    Ak ste postrehli v správe, ktorú som prednášal v jej úvode, som hovoril teda o tom, že kontrolné nastavenie Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2015 som nechal v pôvodnom stave a ako manažér a ako človek, ktorý čosi v živote skúsil, som veľmi zvažoval, ktoré kroky urobím ako prvé na Najvyššom kontrolnom úrade. Či sa pustím do nastavenia plánu kontrol a jej zmeny v roku 2015, alebo sa pokúsim urobiť istú formu prestavby úradu, ktorý si to nutne vyžaduje, v ktorej som v podstate už aj v roku 2015 začal.

    Tá úvaha bola moja veľmi jednoduchá. Ja som sa stretol s ľuďmi prierezovo cez celý Najvyšší kontrolný úrad, vyše 100 hodín komunikácie na jednotlivých expozitúrach dvojfázovo a na expozitúrach zdokumentovanie všetkých vnútorných predpisov a nastavenia úradu ako takého a vyhodnotil som, že v priebehu rozbehnutých kontrol meniť kontrolné nastavenia, nastavenia kontrol, by nedávalo zmysel, ak pravidlá, ktoré platia vo vnútornom systéme, nie sú transparentné, nie sú jasné, nie sú dobre nastavené, ani po organizačnej a ani teda tej obsahovej stránke.

    Čiže urobil som na začiatku niekoľko krokov od prehodnotenia celej vnútornej legislatívy, zmenili sme celkom 53 noriem, ktoré platia dovnútra, včítane najdôležitejšej smernice o kontrolnej činnosti. Prestavil som do istej miery aj nastavenie úradu vo vzťahu k inštitúciám a pustil som sa do takej mravenčej práce, vlastne začať nové nastavovanie úradu. Spojil som sa už v júli minulého roku s pánom Filkom z Inštitútu finančnej politiky, lebo ich prezentácia výsledkov ma veľmi zaujala, ale čo je najpodstatnejšie, rozhodol som sa, že rok 2015 úrad nechám dobehnúť v kontrolných nastaveniach, pretože aj vy ste z tej správy veľmi dobre vystihli, že vlastne išlo skôr o nastavenie úradu v početnosti kontrol, ako v početnosti kvality. Túto istú spätnú väzbu som dostal aj ja od kontrolórov, keď mi hovorili, že systém bol nastavený, že každý rok o jednu kontrolu viac.

    Keď som túto debatu rozvinul na sekcii daňovej a finančnej, tak mi poukázali, že im je veľmi ťažko tento parameter, bolo parameter plniť, pretože oni tých subjektov, ktoré sú teda v ich kontrolnej pôsobnosti, ministerstvo financií a finančná správa, majú málo. Čiže veľmi ťažko sa tam napĺňa obsahovo tento. Od tohto procesu sme úplne odstúpili.

    Určite s vami súhlasím aj v procese teda nastavenia kontroly. Pomer medzi kontrolou finančnou a súladu - absolútne nevyhovujúci stav. Samozrejme, že to bolo nastavené v pláne kontrol 2015, ´17 a rok 2016 je už úplne inak nastavený. K nastaveniu plánu kontrolnej činnosti sme pristúpili oveľa zodpovednejším spôsobom a oveľa kvalifikovanejším spôsobom, pretože ak by som mal hovoriť o smernici, ktorá hovorila o nastavovaní plánu kontrol pre nasledujúce obdobie, proces sa začínal v podstate v mesiaci september a bol ukončený v mesiaci do 15. decembra, tak presne smernica hovorila. Určite sa za takýto krátky čas nedá kvalifikovane nastaviť plán kontrol pre budúce funkčné obdobie.

    Nová smernica, ktorá už je, uzrela svetlo sveta, hovorí o tom, že plán kontrol začíname nastavovať v januári, teraz v tomto období sme vo fáze, kedy z 90 námetov kontrolných akcií sme vybrali 30, z ktorých je vyššia polovica už teda vo vzťahu k výkonnostnej a hlavne prierezovej kontrole. Do konca júna majú úlohu spracovať odborné štúdie jednotliví zodpovední pracovníci a potom ostáva dva mesiace čas, aby sme teda posúdili odborné štúdie, či teda tieto kontrolné zamerania sú vôbec vhodné na realizáciu kontrolnej akcie, v prípade, že sú, tak ostáva čas ešte do konca roka tieto kontrolné akcie rozpracovať do projektov. Pretože kontrolná akcia, tvrdím, že to je projekt kontrola súladu a finančná sa určite oveľa jednoduchšie realizuje. Ľudia, ak nie sú tlačení, teda ľudovo povedané, k múru, tak vždy nájdu tú ľahšiu cestu odporu, určite kontrola finančná je rutinná, aj kontrola súladu je rutina, kontrola výkonnostná, teda kontrola hodnoty za peniaz je oveľa náročnejšia, pretože tam treba aj viacej trápiť rozum, to znamená, že kontrolórov treba aj dovzdelávavať. A čo je teda veľký kameň úrazu Najvyššieho kontrolného úradu, je špecializácia úradu. Do môjho príchodu na úrade takmer neexistovala žiadna špecializácia, len kontrolné zamerania. To znamená, že kontrolór nemôže kontrolovať odľava doprava, teda celý rozsah spektra verejnej správy, keď táto špecializácia je realizovaná u právnikov, u lekárov aj v iných činnostiach, určite musí byť urobená aj na Najvyššom kontrolnom úrade. Pri organizačnej zmene som jeden z malých prvých krokov urobil, že teda som zriadil na jednotlivých sekciách a expozitúrach odbory, ktoré už začínajú byť špecializované. Samozrejme, že je to len začiatok a treba pokračovať ďalej.

    Čo sa týka samotnej prokuratúry, je to špeciálna oblasť, mali sme sedenie, mal som tú česť byť v Lotyšsku na zasadnutí najvyšších kontrolných inštitúcií, kde práve bolo hodnotené z pohľadu európskych teda kontrolných inštitúcií, aká je úspešnosť a aký podiel teda podnetov a aká je úspešnosť jednotlivých inštitúcií v európskom priemere. Čiže z celkového počtu kontrol asi 5 až 7 % teda ide podnetov z celkového rozsahu kontrol a úspešnosť, úspešnosť týchto podaní býva na 30 %. Kolega z Poľska, ktorý to prezentoval, povedal myšlienku, toto nás nemôže nejak deprimovať alebo odrádzať od ďalšieho podávania podnetov, pretože si, kolegovia, uvedomme, že aj prokuratúra je nezávislá a ona je tá poverená zo zákona, ktorá má vyhodnocovať, či ten podnet spĺňa, alebo nespĺňa.

    Hodnotiť Najvyšší kontrolný úrad podľa počtu podaní, si myslím, že by nebolo spravodlivé. Použijem príklad, ak by futbalový rozhodca, ktorého po ukončení zápasu hodnotí delegát, mužstvá hrali veľmi kultivovaný futbal, nenapádali sa, proste boli ohľaduplní, a delegát by ho hodnotil podľa počtu faulov, ktoré teda neodpískal, alebo možná mal odpískať, ale nikto nebol zranený, futbal dopadol teda dobre, mužstvá sa rozišli. Podobná situácia, si myslím, že je aj vo vzťahu ku kontrolným inštitúciám všeobecne, nielen k NKÚ, samozrejme, že každý občan má takúto povinnosť, ak teda zistí a má podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, podať podnet, tobôž nie už Najvyšší kontrolný úrad. Všetky podnety, ktoré vzídu od kontrolórov, kvalifikovane spracovávame a podávame na prokuratúru. Spomínal som, že máme aj podpísané memorandum, prebehli už troje školenia na Najvyššom kontrolnom úrade. Krajskí šéfovia expozitúr majú povinnosť komunikovať s krajskými prokurátormi. To nastavenie úradu je ako so zaoceánskou loďou, kormidelník a veliteľ môže dať príkaz na otočenie tejto lode, ale tá loď má ešte zotrvačnosť a nevychýli sa z toho požadovaného smeru, teda tak ako si ten veliteľ alebo ten kapitán myslí. Platí to aj pre NKÚ, ale nezakrývam sa za túto barličku.

    Snáď len reakcia pani Remišovej "Štrngám na zmenu", trošku mi je aj tak ľúto, ale vôbec ma to nemrzí, pretože aj táto aktivita "Štrngám za zmenu" a aj podnety, ktoré išli vo vzťahu k NKÚ, dá sa povedať, že sú aj naše podnety. Pretože títo aktivisti boli predtým u nás a ja som veľmi otvorene aj s mojím kolegom hovoril o problematike Najvyššieho kontrolného úradu, kde my vidíme slabé miesta a mnoho vecí sa prenieslo aj do tejto aktivity, za čo ich vôbec neviním, skôr to beriem ako pozitívum.

    Ten výbor pre kontrolu bol tu spomínaný, pani Remišová ho spomínala, ten je určite potrebný, aby tá spätná väzba bola vo vzťahu teda k úradu, ale hlavne ku kontrolovaným subjektom, aby teda cítili zodpovednosť voči niekomu. Pretože momentálne aj keď minister podpíše protokol, pretože tam, kde sa zúčastňuje minister na prerokovaní protokolu, tam idem aj ja, aby teda bola tá parita vyrovnaná. Druhá vec je plnenie kontrolných zistení a kontrolných opatrení, takúto správu v piatich prípadoch teda zistenia Najvyššieho kontrolného úradu sme v minulom roku poslali aj predsedovi vlády, aj na vládu. Samozrejme, že Najvyšší kontrolný úrad nemôže od vlády vymáhať, môže len pri opakovanej kontrole znovu teda zistiť a konštatovať, teda aká je situácia.

    Čo sa týka toho Twitteru, ja som nebol veľkým zástancom, máme nový webový portál, sociálne siete sú populárne, povedal som, že treba aj do tejto aktivity ísť, ja sám osobne naňho veľmi nechodím, pretože z pozície predsedu je to oblasť riziková, kde teda sa nechcem nechať zatiahnuť do istých procesov, ale máme ho, je tam, už aká je teda jeho, aký je jeho prínos, si myslím, že ho máme mať, majú aj druhé úrady, sme to monitorovali, máme ho aj my.

    Čo sa týka samotnej represie, nie celkom zdieľam názor a ani v rámci európskych najvyšších kontrolných inštitúcií nemajú tieto represné právomoci. V niektorých prípadoch, vo väčšine prípadov na začiatku som aj ja bol presvedčený, že takúto represnú právomoc by najvyššia kontrolná inštitúcia mala mať, po odstupe času zvažujem, že predsa len tú represnú právomoc by mali inštitúcie, ktoré sú na to vytvorené štátom, a Najvyšší kontrolný úrad nemá takéto mechanizmy a si myslím, že vôbec nie je zlé, ak NKÚ odstupuje tieto podnety, ktoré zistí, inštitúciám, ktoré profesionálne to robia, majú už vytvorené štruktúry, pretože si nemyslím, že by bolo hospodárne vytvárať na našej úrovni takéto štruktúry opakovane, aby sme my viedli správne konania a robili represiu. Jedinú represiu, ktorú má Najvyšší kontrolný úrad, je pri marení výkonu kontroly, je to 1 650 euro, ktorú môže udeliť Najvyšší kontrolný úrad dvakrát, treba aj otvorene povedať, že za pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu za 23 rokov táto represia ešte nebola využitá.

    Súhlasím s pani Remišovou, že treba prejsť od kvantity ku kvalite, aj v úvode som to povedal, jednoducho treba ísť cielene na kontrolné akcie, ich vyberať treba veľmi zodpovedne. Ja hovorím ľudovo, tam, kde sa točí najviacej peňazí, a tam, kde o tom hovorí spoločenská objednávka, tam by mal pôsobiť Najvyšší kontrolný úrad. Na druhej strane treba povedať aj to B k tým podnetom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, prepáčte, že vás ruším, je 19 hodín, chcete pokračovať a ukončiť alebo budete pokračovať ráno.

  • Nie. Ja by som to veľmi rýchle ukončil, aby som vás nezdržiaval.

    Určite mnohé veci, ktoré ste tu spomínali, cítim aj ja, vôbec sa im nebránim, ale ešte raz opakujem, rýchle prestavenie úradu teda na nový model nie je veľmi jednoduché a nie je ani rýchle, neexistujú ani rýchle riešenia, ale ja som presvedčený, že najneskôr do konca roku úrad bude sčasti dovzdelaný a prestavený na nový spôsob kontrolných aktivít, ktoré si vyžaduje 21. storočie. Pretože nechcel som do vlastných radov nejak a na hlavu si sypať popol, niečo z popola patrí už aj mne, ale tá rýchlosť, tá sa nedá v mnohých prípadoch zabezpečiť tak, ako by som si ja želal, ako by ste si vy želali.

    Čiže ja urobím z mojej pozície všetky opatrenia tak, aby správa, ktorá príde aj obsahovo budúci rok, ja som ju nechal v pôvodnej podobe, tak ako bola štandardne nastavená a roky sa tu dávala, ja som osobne vyslovil s ňou nespokojnosť, ale nechal som ju zámerne tak, aby sa dal ukázať rozdiel, teda ako fungovalo to predtým, ako to bude fungovať do budúcnosti.

    Dávam prísľub, veľké sľuby nerobím, ale určite Najvyšší kontrolný úrad už doznal zmenu a ešte dozná zmien.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť v záverečnom slove spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o 9. hod. ráno Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015.

    Prajem vám príjemný zvyšok dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.