• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadal pán poslanec Igor Janckulík.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 48, výsledky rokovania výborov sú v tlači 48a.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte raz v krátkosti v druhom čítaní predstavil novelu kompetenčného zákona.

    Novela kompetenčného zákona v sebe obsahuje tieto základné momenty alebo body, ide o centralizáciu riadenia v dvoch oblastiach. Prvá oblasť je posilnenie riadiacich koordinačných a kontrolných kompetencií podpredsedu vlády pre investície v oblasti riadenia a čerpania štrukturálnych fondov. A druhá, centralizácia aj v oblasti presunu kompetencií, v oblasti informatizácie spoločnosti z ministerstva financií a sčasti z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, tak ako sa bude po novom volať.

    Zároveň sa posilňujú právomoci centrálneho koordinačného orgánu a úradu ako takého, aby schvaľoval akčné plány čerpania štrukturálnych fondov, ktoré vypracujú jednotlivé riadiace orgány, a dozeral nad ich plnením. Zároveň aby v prípade neplnenia za určitých konkrétnych okolností mal možnosť nasadiť na daný riadiaci orgán krízový manažment, aby ho tak vrátil naspäť na optimálnu trajektóriu čerpania, a zároveň bude mať právo formou kontrasignácie posudzovať, schvaľovať výzvy, ktoré budú vyhlasovať jednotlivé riadiace orgány, a kontrolovať ich, či spĺňajú všetky náležitosti, či sú v súlade s partnerskou dohodou, či neobsahujú nejaké diskriminačné momenty, či sú správne stanovení prijímatelia alokácie a podobne.

    Zároveň obsahuje novela kompetenčného zákona aj dokončenie presunu kompetencií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. Ide o tú poslednú časť - dotačnú schému - a týmto budú komplet presunuté všetky veci v oblasti agendy ľudských práv na ministerstvo spravodlivosti k pani ministerke Žitňanskej.

    No a posledným ustanovením je možnosť vytvoriť pozíciu tretieho štátneho tajomníka pre potreby ministerstva financií, aby tento mohol byť ako tretí vo funkcii počas nášho predsedníctva v Rade Európy.

    Toľko asi základné momenty. Diskutovali sme o zákone už pri skrátenom legislatívnom konaní, pri prvom čítaní a chcem zároveň povedať, že spoločná správa, ktorú schválil výbor pre verejnú správu, obsahuje pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú, precizujú znenie daného zákona a ja ako navrhovateľ s nimi, samozrejme, súhlasím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 48), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 27. apríla 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48), na rokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 8 z 27. apríla 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a menu uznesenie č. 12 z 27. apríla 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesenie č. 7 z 28. apríla 2016. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte v spoločnej správe pred sebou.

    Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 8 z 28. apríla 2016. Výbor určil poslanca Dušana Bublavého za spoločného spravodajcu. Súčasne ma poveril predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, včera sme o tomto návrhu zákona dosť obsiahlo diskutovali, tak nechcem zbytočne naťahovať rozpravu, ale chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy, resp. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Oba som avizoval včera na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj v prítomnosti pána podpredsedu vlády, aj sme tam o tom diskutovali. Oba návrhy podľa mňa idú v súlade s tým, čo vládny návrh novely obsahuje, v jednom prípade spresňuje formuláciu, resp. ten zámer, ktorý je obsiahnutý priamo v texte, v druhom prípade síce rozširuje text návrhu zákona, ale je v súlade s deklarovaným účelom.

    Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka funkcie štátnych tajomníkov, tých, tej možnosti zriadiť v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie tretieho štátneho tajomníka na ministerstve a najprv by som ho teda prečítal.

    V článku I sa v bode 2 (§ 4 ods. 3) dopĺňa druhá veta v znení:

    "Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."

    Odôvodnenie:

    Vládny návrh predpokladá, že vláda môže určiť, že na ministerstve dočasne pôsobia traja štátni tajomníci, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Keďže plnenie niektorých úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie môže pokračovať aj po skončení predsedníctva, a to aj pomerne dlhý čas, navrhuje sa v záujme jednoznačnosti textu doplniť ďalšiu vetu, ktorou sa spresní, že funkcia tretieho štátneho tajomníka vytvorená na základe uvedeného dôvodu musí byť zrušená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení predsedníctva. Zabezpečí sa tým, že doplnenie tretieho štátneho tajomníka bude naozaj iba dočasnou záležitosťou súvisiacou iba s deklarovaným účelom.

    K tomu by som chcel ešte doplniť, že pravdepodobne je zámerom vlády, tak ako to deklaruje, zriadiť funkciu štátneho tajomníka iba na obdobie, na obdobie predsedníctva, a teda po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii táto funkcia zanikne. Mňa tam len zaujala tá, tá formulácia, že dočasne a v súvislosti, alebo na plnenie úloh súvisiacich, pretože slovo dočasne je, žiaľ, v našich končinách trochu skompromitované skutočnosťou, že napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území trval nejakých 22 alebo 23 rokov, a je tam formulácia "na plnenie úloh súvisiacich", a, samozrejme, že z predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii môžu vyplynúť úlohy, ktoré bude potrebné plniť ešte ďalšie roky, možno desaťročia. A ja si myslím, že vhodnejšia by tam bola nejaká presnejšia formulácia, keby tam bola formulácia, že vláda zriadi na obdobie predsedníctva alebo môže zriadiť na obdobie predsedníctva funkciu štátneho tajomníka, tak nikoho by ani nenapadlo pochybovať, že teoreticky sa to môže, môže predĺžiť. Z tejto formulácie, ako je navrhnutá vo vládnom návrhu, tá pochybnosť vzniknúť, vzniknúť môže, a preto to navrhujeme upraviť tak, aby tam bolo to ohraničenie, že najneskôr 2 mesiace po skončení predsedníctva tá funkcia štátneho tajomníka zanikne. Včera sme sa na ústavnoprávnom výbore dozvedeli, že vláda má v úmysle zriadiť funkciu tretieho štátneho tajomníka iba na jednom ministerstve, na ministerstve financií, ja teda neviem, či som predtým prepočul tú informáciu, ale možno, že aj tá debata, ktorá tu včera bola, mohla byť menej vzrušená, aj keby sme vedeli, alebo keby v dôvodovej správe bolo explicitne napísané, že tento zámer sa týka jedného jediného ministerstva, a pán podpredseda vlády včera v tej debate aj, aj deklaroval, že nie je zámer to naťahovať, a niekedy v januári-februári, aj keď toto neschváli parlament, budeme môcť vládu skontrolovať, či je ten dočasný štátny tajomník už, už zrušený, a prípadne ju za to kritizovať, keď nebude. A keď hovorí, no tak nemám dôvod mu neveriť, ale myslím si, že zákony majú byť jasné a zákon sa schvaľuje pre neurčitý počet prípadov, tak teraz tu máme vládu, ktorá to nechce zneužiť, ale raz bude zasa, zasa predsedníctvo, tak aby sme tu v budúcnosti mali vládu, ktorá sa bude správať, správať inak. Myslím, že bude lepšie, keď tá formulácia bude čo najpresnejšia.

    A druhý doplňujúci návrh ide nad rámec textu, to priznávam, a týka sa zverejňovania informácií z informačných systémov, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania európskych fondov. Opäť ho prečítam.

    V čl. III sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:

    6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:

    "Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup."

  • Poznámka 119.

  • Poznámka pod čiarou č. 119 znie: je tam odkaz na § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    Odôvodnenie:

    Článok III vládneho návrhu obsahuje novelizáciu zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. Doplňujúcim návrhom sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré zabezpečí zverejňovanie informácií z informačných monitorovacích systémov týkajúcich sa využívania prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení uviedla: Vláda bude dôsledne uplatňovať princíp otvoreného vládnutia v záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky a zvyšovania transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy, čím sa zvyšuje priestor pre verejnú kontrolu a zužuje priestor pre korupciu.

    Podľa dôvodovej správy: "Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov Európskej únie."

    Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov Európskej únie však nie je dostatočná a ani vládny návrh zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie. Verejná správa disponuje dostatkom informácií, ktoré sú zhromaždené a v prehľadnej forme usporiadané v rámci informačných systémov. Zväčša ide o informáciu, ktorú je možné sprístupniť na základe žiadostí o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nie sú však aktívne zverejňované. V záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní fondov Európskej únie, zlepšenia podmienok pre kontrolu zo strany verejnosti, zužovania priestoru pre korupciu a zjednodušenia prístupu verejnosti k informáciám sa navrhuje, aby informácie z informačných systémov týkajúcich sa čerpania fondov Európskej únie boli zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čiže prostredníctvom internetu.

    Z tohto dôvodu je potrebné rozčleniť informačné systémy na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť budú tvoriť osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu. Všetky ostatné informácie budú tvoriť verejnú časť a budú zverejňované na internete. Podobným spôsobom sa na verejnú a neverejnú časť člení napríklad živnostenský register a tá verejná časť živnostenského registra je verejne dostupná aj prostredníctvom internetu.

    K tomu by som chcel opäť uviesť, že aj v diskusii o programovom vyhlásení som privítal zámer vlády zužovať priestor pre korupciu, a jedným zo spôsobov, ako zužovať priestor pre korupciu je vyššia transparentnosť a čo najväčšie aktívne zverejňovanie informácií, teda nielen ich sprístupňovanie na žiadosť, keď si to fyzická osoba alebo právnická osoba od povinnej osoby, štátneho úradu alebo samosprávy vypýta, ale dávať všetko, čo je možné sprístupniť, aj aktívne na web a tam si to každý môže nájsť sám. Takáto transparentnosť umožňuje zvýšiť kontrolu zo strany verejnosti a špeciálne vo vzťahu k čerpaniu prostriedkov z eurofondov je takáto kontrola dôležitá.

    My ju môžeme teraz zjednodušiť, ak schválime napríklad ten doplňujúci návrh č. 2, pretože aj v praxi, a to teraz nekonšpirujem, ale naozaj sa aj v praxi stávajú prípady, keď sa objavia nejaké podozrenia, ktoré sa týkajú práve použitia, použitia eurofondov, úspešnosti nejakých firiem a spôsobu rozhodovania nejakých , nejakých inštitúcií. A tie podozrenia by bolo veľmi jednoducho možné overiť v prípade, že by verejnosť mala prístup k týmto informačným systémom. Bola by to záležitosť niekoľkých kliknutí a vyhľadávania v rámci toho informačného systému. Samozrejme, že osobné údaje okrem mena, priezviska a titulu by nemali byť sprístupňované verejnosti. V súčasnej dobe ak niekto chce povedzme podobné podozrenie preveriť, tak musí napísať často niekoľko alebo možno aj množstvo, desiatky, stovky žiadostí o informácie na rôzne povinné osoby, z nich niektorému odpovedia, niektorému neodpovedia, niektoré odpovedia a poskytnú informáciu, niektoré odpovedia a neposkytnú, keď sa odvolá, tak niektoré vyhovejú odvolaniu, iné nevyhovejú, z tých, čo poskytnú, niektoré poskytnú úplné informácie, iné poskytnú neúplné informácie.

    Ak by sa tieto informácie zverejňovali, teda ak by mala verejnosť prístup do informačných systémov týkajúcich sa eurofondov, tak jednak by sa verejnosti zjednodušila kontrola, nemuseli by vypisovať ľudia, organizácie, mimovládne organizácie, novinári infožiadosti, ale mali by tie informácie k dispozícii na internete zo svojej kancelárie, zo svojho domu a na pár kliknutí by sa dostali k informáciám, ktoré potrebujú. A zjednodušilo by to fungovanie aj tým dotknutým inštitúciám, ktoré by nemuseli odpovedať na infožiadosť, nemuseli by vyhľadávať tie informácie, ktoré od nich, od nich žiadateľ žiada, nemuseli by si vymýšľať výhovorky, prečo takú alebo onakú informáciu nemusia alebo nemajú zverejniť. Čiže zjednodušilo by to život, život všetkým a prispelo by to k naplneniu cieľov formulovaných v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o vyššej transparentnosti a o zužovaní priestoru pre korupciu.

    Debatovali sme o tom, ako som už včera hovoril, aj na ústavnoprávnom výbore a predpokladám, že poslanci vládnej koalície ani jeden z týchto návrhov nepodporia, pri tom prvom bol problém s tým, že nie všetko treba detailne upravovať v zákone, s tým ja súhlasím, že, že nemusí zákon ísť do najmenších podrobností vždy, ale pokiaľ ide o povinnosti štátnych orgánov alebo verejných orgánov, mali by byť zákony čo najpresnejšie aj, aj najjednoznačnejšie, čiže voči občanom a voči verejným inštitúciám by podrobnosť tej úpravy mala byť rozdielna, pričom väčšia a striktnejšia by mala byť vo vzťahu k štátnym orgánom.

    Čo sa týka druhého bodu, tak tam tiež pravdepodobne nebude politická vôľa takýto návrh prijať, ale pán podpredseda vlády avizoval, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde s väčšou novelou príslušného zákona a je možné, že aj toto je jedna z vecí, ktoré sa tam budú riešiť, tak a aj v prípade, že dnes Národná rada v rámci druhého čítania neschváli tento pozmeňujúci návrh, tak vopred avizujem, že budem sa aj naďalej snažiť o jeho presadenie, a v prípade, že si ho novozriadený úrad podpredsedu vlády osvojí alebo teda osvojí si tú myšlienku a v nejako inak naformulovanej podobe to bude presadzovať, tak to budem považovať za pozitívne a takúto zmenu budem podporovať.

    Záverom chcem povedať už iba to, že o každom z týchto návrhov žiadam hlasovať samostatne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami chcú reagovať piati poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči.

  • Dobré ráno, ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu poslancovi Dostálovi za jeho konštruktívne návrhy, ktoré som podporil aj svojím podpisom pod tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Taká krátka historická poznámka. Ak by sme sledovali zhruba posledných 100 rokov vývoj štátu, tak štát stále naberá na sile, stále spotrebováva viac zdrojov, samozrejme, boli k tomu veľmi vážne príčiny, ako bola prvá svetová vojna, druhá svetová vojna, ale po akejkoľvek špecifickej situácii štát sa už nikdy nechcel vrátiť späť k nejakému nižšiemu prerozdeľovaniu financií alebo nižšiemu počtu úradníkov. Takže vítam minimálne filozoficko-historicky, že je tu snaha zadefinovať, že dobre, tretí štátny tajomník, ale keď tá situácia pominie, tak nech sa ten počet týchto štátnych predstaviteľov, úradníkov zníži. Takže budem podporovať tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Dostálovi, my rovnako za náš klub vyjadrujeme podporu pánovi poslancovi Dostálovi.

    Takisto máme obavy z toho, ako aj tuná môj predrečník pán Vašečka spomenul, zavedenie ide veľmi ľahko, ale potom už sa akosi zdráhame ten úrad zrušiť, aj keď sme si povedali, že to bude len dočasné, na nejaké 3, 4, 6 mesiacov, v tomto konkrétnom prípade ide o vytvorenie tretieho štátneho tajomníka. Aj my máme obavu, že to už bude potom navždy a už sa nám nejako stane, že nám tam ostane aj do budúcnosti. Takže určite tento návrh pána Dostála, pána poslanca Dostála podporíme aj my.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál, teraz zbierate podpisy na ten pozmeňovák?

  • Reakcia z pléna.

  • Asi to je neplatné, tým pádom. Ďakujem veľmi pekne.

    Pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Jednoznačne súhlasím s týmto návrhom, a keď teda z procedurálnych dôvodov zamietnete hlasovanie, tak verím, že pán podpredseda vlády dobre počúva a že si osvojí tento návrh v priebehu niekoľkých týždňov a zapracuje to. Ja chcem povedať z vlastných skúseností, že jednoznačne podporujem, aby sa údaje zverejňovali. Jedna vec je teda ich zverejňovať, ale druhá vec je aj ako. Aj dnes štátne orgány majú povinnosť zverejňovať množstvo dokumentov a informácií, avšak na to, aby ste ich na stránke našli, tak musíte mať doslova detektívneho psa, aby ich niekto našiel, a potom taktiež spôsob, že sa zverejňujú informácie, ktoré sú dôležité zvyčajne 23. decembra večer a trvajú na pätnásť dní na pripomienkovanie alebo na možnosť vyjadriť sa k nim.

    Takže na toto upozorňujem, že mala by sa nejakým spôsobom zjednotiť forma povinne zverejňovaných informácií na webstránkach, na úradných tabuliach štátnej a verejnej správy tak, aby občan jedným klikom sa dostal ku všetkým informáciám, ktoré má dostať a môže dostať, a nemusel po nich pátrať. Zároveň aj so zverejnením dátumu, kedy boli tieto informácie zverejnenie, lebo to je ďalšia prax, ktorá sa tuná bežne zaužíva, že sa síce informácia zverejní, ale nenapíše sa, kedy bola zverejnená, a musíte si cez infozákon nebodaj pýtať, kedy bola zverejnená, aby ste sa mohli k niečomu vyjadriť.

    Ďakujem pekne.

  • Príjemné dobré ráno prajem a ďakujem pekne za slovo. Ja som tak trošku prekvapený z toho, čo povedal pán Dostál na konci svojho prejavu, že tu nebude politická vôľa prijať tento predložený návrh pozmeňujúci, pretože možno som ešte prílišný politický nováčik a asi tak trošku aj politicky naivný, ale ak mali kolegovia z vládnej koalície nejakú výhradu voči tomu, čo tu odznelo, a myslím, že to boli veľmi racionálne argumenty, mohli sa nám prihlásiť aspoň do rozpravy a povedať, že v čom táto výhrada spočíva, pretože my, ktorí nie sme členovia výborov, ktoré pán Dostál spomínal, že už na túto tému rokovali, nemáme žiadnu informáciu o tom, čo konkrétne je problémom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, neviem, ako to dopadne s tým pozmeňovákom, pán kolega, to už necháme asi na vedenie, ako sa s tým vysporiada, ale každopádne chcem povedať, že som sa tiež podpísal pod tento pozmeňujúci návrh, pretože myslím si, že tá transparentnosť kontroly občanmi by mala byť jednoznačne väčšia a malo by to byť jednoznačné. Hovorili ste, že zákon do podrobnosti by nemal ísť, áno, súhlasím, že mal by mať nejaký široký rámec, len potom by som chcel ešte k tomu aj vykonávacie vyhlášky, pretože nakoniec zistíme, že v jednom okrese súd rozhodne tak v tej istej veci, v druhom okrese rozhodne tak, takže pokiaľ nie do podrobnosti, tak potom s vykonávacou vyhláškou, kde jednoznačne určí sa rámec a cesta aj pre tých úradníkov štátnych, resp. verejných, ktorí majú ho vykonávať v reálnej praxi, a potom sa vám nestane, že v jednom prípade budeme mať pätoro rozsudkov už možnože aj súdov, a ľudia asi nevedia, čo sa má robiť.

    Takže toľko iba moja pripomienka, ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem všetkým kolegom za reakcie a reagoval by som podrobnejšie snáď na tú otázku kolegu Klusa. Tam tie výhrady alebo pripomienky neboli formulované zo strany poslancov vládnej koalície, ale zo strany pána podpredsedu vlády. Ja len teda predpokladám, že poslanci vládnej koalície budú hlasovať v súlade s jeho postojom, a ja som skúsil o tom hovoriť z dôvodu, že som predpokladal, že v záverečnom slove sa k tomu on vyjadrí a ja už potom nebudem mať možnosť na to zareagovať, tak preto som povedal v tom slovnom vstupe.

    V zásade, naozaj pokiaľ ide, ide o tú, o ten prvý pozmeňovák, tak nevidím dôvod tam nedoplniť. Je to, je to čisto technická vec, je to úplne v súlade s tým, čo, čo vláda deklaruje, a nemyslím si, že je to vymýšľanie nejakého zbytočného nového zákona len preto, aby bol zbytočný nový zákon, alebo nafukovanie rozsahu zákona bez, bez účelu. Možno sa to dalo vyriešiť tým, keby tá prvá veta bola nejako inak presnejšie a jasnejšie formulovaná.

    A čo sa týka toho druhého pozmeňujúceho, resp. doplňujúceho návrhu, tak rešpektujem, že vláda má v úmysle predložiť nejakú väčšiu a rozsiahlejšiu novelu, a ako som povedal, budem rád, ak to tam bude zahrnuté, ale opäť nevidím dôvod čakať, pretože tento problém existuje dlhodobo. Existujú informácie, ktoré má verejná správa k dispozícii a ktoré neposkytuje verejnosti, resp. poskytuje verejnosti, iba keď sa, keď sa ich dožaduje, nie sama od seba, nevidím dôvod, aby sme to nezmenili ihneď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom požiadal pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči.

  • To je čisto technický vstup, pán podpredseda. Keďže tu boli pochybnosti o tom, či bol legitímne podaný pozmeňujúci návrh, tak ho podávam ešte raz, podpisov už je na ňom dosť. Vidím, že pani bývalá podpredsedníčka je stále pri sile a ostražitá, takže teraz už je na pozmeňujúcom návrhu podpisov šestnásť, tým pádom je úplne legitímny a platný. Takže prečítam ešte raz.

    Teraz už je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Ondreja Dostála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.

    Pozmeňujúci návrh č. 1

    V čl. 1 sa v bode 2 § 4 ods. 3 dopĺňa druhá veta v znení:

    "Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety, zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."

    Odôvodnenie už spomenul vo svojom príhovore pán poslanec Dostál. Pokiaľ viem, rokovací poriadok vyžaduje odôvodnenie nie v plnom znení, tak ako je na papieri, to znamená, že paragrafové znenie máme prečítané.

    Doplňujúci návrh č. 2

    V čl. 3 sa dopĺňa nový bod č. 6, ktorý znie:

    "6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:

    7) Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup."

    Odkaz na poznámku č. 119 a poznámka pod čiarou č. 119 znie:

    "119) § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z."

    Odôvodnenie rovnako povedal pán Dostál vo svojom príhovore, preto si myslím, že na zápise je, netreba ho opakovať, a týmto považujem tento pozmeňovák za podaný tak, ako má byť, a môžme ho dať, o ňom hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec. Som rád, že sme dostáli literu zákona, že sme spoločne dodržali to, čo nám ukladá rokovací poriadok. Ďakujem veľmi pekne.

    Faktické poznámky pani poslankyňa Laššáková, uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, myslím si, že bolo úplne prirodzené, keďže sme videli, že pán poslanec Dostál po tom, ako vystúpil a zberal ešte ďalšie podpisy a neodovzdal po prečítaní svoj pozmeňujúci návrh spravodajcovi, že sme na to upozornili. Som rada, že sa táto chyba akože priznala, a teda ste vystúpili vy a pozmeňujúci návrh ste prečítali.

    Len si myslím, že treba pánov poslancov upozorniť, aby pri predkladaní pozmeňovacieho návrhu mali ho tak, ako to káže rokovací poriadok, a potom aj tie faktické poznámky, ktoré boli, v podstate dá sa spochybniť, vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh, ako bol predložený, nebol predložený tak, ako je to v rokovacom poriadku, takže nemám už teraz žiadne výhrady. Predložili ste pozmeňujúci návrh. Dobre, že ste mali priestor ešte prihlásiť sa v rozprave ústne. Keby to tak nebolo, tak si myslím, že o takomto pozmeňujúcom návrhu nemôžme dať hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Poliačik.

  • Ja vám ručím za to, pani poslankyňa, že aj poslanci celého klubu SaS budú dodržiavať jednak písané, aj nepísané pravidlá. Ja si myslím, že tu je pravidlo skôr nepísané, nikde v rokovacom poriadku, si nepamätám, že by bola zmienka o presnom postupe, ale ja rešpektujem aj to zvykové právo, tak ako ho máme zavedené, upozorňoval som naň už počas príhovoru pána poslanca. Myslím si, že keby tie dva podpisy, čo tam chýbali, boli tesne po vyzbierané, tak je to rovnako legitímne, lebo, lebo v podstate tam sa vyjadruje vôľa, ale rešpektujem a chápem, že niektoré veci netreba posúvať zbytočne za čiaru a treba sa držať toho, aký bol zvyk predtým. Z toho dôvodu to bolo podané dvojnásobne, poistené, prečítané všetko, jako má byť, a môžeme ísť ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno krátka reakcia k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu zaznel.

    Čo sa týka tretieho štátneho tajomníka, pre mňa je ten text jasný a zrejmý. Ide o vymenovanie dočasného štátneho tajomníka, ktorého funkcia sa skončí po skončení predsedníctva Slovenska v Európskej rade. Hovoril som s pánom ministrom financií, ktorý potvrdil, že ide o dočasné riešenie, pán štátny tajomník sa po skončení nášho predsedníctva vráti naspäť do pozície poradcu, kde, mimochodom, neviem, či nemá ešte dokonca aj lepšie finančné ohodnotenie ako oficiálny plat štátneho tajomníka, takže preňho bude dokonca lepšie, keď sa vráti po januári naspäť. Dôležité je, aby počas predsedníctva mal pozíciu, ktorá môže reprezentovať ministerstvo financií na patričnej a príslušnej úrovni, a preto status štátneho tajomníka bude mať na nasledujúcich šesť alebo sedem mesiacov, a preto si myslím, že dopĺňať a meniť zákon len kvôli tomu, či pánovi Dostálovi, alebo niektorým ďalším kolegom sa to páči, alebo im to stačí, alebo či tomu veria, alebo tomu neveria, tak sa zákony robiť nemôžu.

    Kompetenčný zákon je naozaj zákon, ktorý je nad ostatnými zákonmi, ktoré organizujú činnosť vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, a myslím si, že takéto ustanovenie je dostačujúce, a prosím potom prípadnú vašu pochybnosť adresovať pánovi ministrovi financií, ktorého môžete konfrontovať v januári alebo vo februári, ak by pána štátneho tajomníka z funkcie neodvolal, a preto neodporučím kolegom, aby podporili tento váš prvý pozmeňujúci návrh, pretože je absolútne zbytočný a je to len prejavenie nejakých vašich pochybností. Ale zákony sa nemôžu robiť podľa toho, či vy niečomu veríte alebo neveríte, a zákony sa nemôžu robiť podľa toho, či vy niečomu veríte alebo neveríte, a zákony sa nemôžu robiť tak, že každú životnú situáciu, ktorá sa len mierne odchyľuje od toho, čo je napísané v zákone, treba okamžite doplniť ďalším odsekom, ďalším písmenom, ďalším ustanovením, a potom tie zákony vyzerajú tak, ako vyzerajú.

    Čo sa týka, druhý pozmeňujúci návrh sme spolu diskutovali, pán poslanec Dostál. Áno, treba si ale uvedomiť, že systém ITMS, napr. to nie je systém pre verejnosť, je to systém, ktorý slúži na komunikáciu medzi samotnými riadiacimi orgánmi, centrálnym koordinačným orgánom a aj Európskou komisiou priamo, a preto takto jednoducho, ako ste to vy napísali, to možné urobiť nie je, ale ja som prvý, ktorý bude zastávať a prezentovať vyššiu transparentnosť v oblasti čerpania štrukturálnych fondov, lepšiu informovanosť a prijímateľov o výsledkoch a tak ďalej, a preto odporúčam a beriem si z toho námet, ktorý ste dali, a chcem potvrdiť vaše slová, že v krátkej dobe predložíme novelu zákona o riadení EŠIF, kde budeme prijímať aj ďalšie alebo navrhovať ďalšie ustanovenia, ktoré by mali stransparentniť a sprehľadniť proces aj v oblasti kontroly verejného obstarávania, a tam poprosím, keby sme diskutovali o tomto návrhu. Ja dokonca ani nebudem sa teraz hrať na to, že označím ten návrh nad rámec zákona alebo nie nad rámec, tak či tak by sme hlasovali o vašej námietke.

    Takže v tomto prípade, pán predsedajúci a pán spravodajca, netvrdím, že je nad rámec, a kľudne dajte o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať tak, ako ich predložil pán poslanec s tým, ale že neodporúčam hlasovať ani o jednom, ani o druhom, pretože v prvom prípade ide o zbytočnosť a v druhom prípade to treba doprecizovať podstatne lepšie, a ja sľubujem, že určite sa posunieme v rámci informácií ohľadom čerpania štrukturálnych fondov ďalej dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Žiada si v rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel, vážené kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že pomôže všetkým tým, ktorí chcú z európskych zdrojov pomôcť či už samosprávam, alebo podnikateľskej sfére.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Viskupiča, Hegera a Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (tlač 34).

    Prosím poslanca Jozefa Viskupiča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Miroslava Ivana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera vystúpil ako posledný ústne prihlásený rečník do rozpravy poslanec Eduard Heger.

    S faktickou poznámkou je na jeho včerajšie vystúpenie prihlásený poslanec Ján Budaj, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 34.

  • Ďakujem. Ako už bolo spomenuté predkladateľom tohto zákona, na úrovni mesta Bratislavy sa zviedol zápas v prospech takpovediac energetickej slobody občanov. Vyskúšali sme si a videli sme v priamom prenose, že majitelia teplární, bývalí privatizéri, vedia, vedia brániť svoje záujmy. O čom, o čom tento zákon je? Keby ste bývali na sídlisku počas ktorejkoľvek zimy, tak by ste zistili na niektorých bratislavských sídliskách, ktoré sú napojené na teplárne teplovodmi, že sa na nich dejú rozprávkové zázraky. Zrazu tam sú pásy, ktoré na zimu nezamrznú, a uprostred snehu a ľadu tam vidíme rozmrznutú pôdu alebo vidíme tam dokonca zelenú trávu. Tento rozprávkový, rozprávkový zázrak je rozprávkovo-energetickou stratou, ktorá sa rozpočíta ale občanom odberateľom. Teplovody zostali spravidla mimo privatizácie. Privatizéri a majitelia dnešných teplární jednoducho posielajú účty tým, ktorí sú na nich bezmedzne závislí. Nemôžu sa odpojiť, a ak by sa o to pokúšali, zostáva im len opustiť svoj byt a ísť bývať niekde, kde sa zbavia tohto energetického otroctva.

    Preto návrh, ktorý podal pán Viskupič, je absolútne namieste. Nezakladá žiadne stavanie tisícov komínov, preto občania si môžu vytvoriť kolektívne kotolne, ktoré budú pre každý dom zvlášť a ktorými predídu energetickým stratám, ktoré sú pre nich predovšetkým veľkými finančnými stratami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu...

  • Ruch v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, pardon. Faktická poznámka.

    Pán poslanec Heger.

  • Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí včera počúvali. A možno len zopakovať tu alebo využiť túto faktickú poznámku na to, aby som zopakoval, ako dôležité je, aby vlastníci bytov a ich zástupcovia mali túto slobodu sa rozhodnúť a mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré sú spojené s bývaním. A ako všetci vieme, toto sú významné výdavky. V rámci štruktúry výdavkov sú práve výdavky za kúrenie tie najväčšie.

    Takže opäť chcem využiť túto chvíľu na to, aby som poprosil a aj apeloval na všetkých poslancov, aby takto zvažovali, že toto je zmena zákona, ktorá sa dotkne bytostne, okamžite mnohých ľudí, ktorí bývajú v bytoch, a tu sú ľudia, ktorí, viete, v bytoch bývať, je to iné ako v dome, možno niekedy je tam menšie pohodlie, ale je nás strašne veľa, a preto každý ústupok alebo každá možnosť efektívne riadiť tieto výdavky je veľmi nápomocná pre rodinný rozpočet. Takže preto sa silne prihováram ako jeden vôbec vlastník bytu, ale zároveň predseda spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý zastupuje v našom prípade 44 bytov, a viem, že tá situácia je všade rovnaká, aby ste takto k tomu pristupovali a uvoľnili túto reguláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak.

    Chcem sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak sme si vypočuli návrh poslancov pána Hegera, pána Galeka a pána Viskupiča.

    Chcel by som len zopakovať a pripomenúť to, čo povedal aj náš kolega pán Dostál, tento návrh nie je ani pravicový, ani ľavicový, pomáha ľuďom, ktorí, bohužiaľ, dnes v procese stavebného konania musia alebo sú v rukách veľkých dodávateľov tepla a nemôžu si postaviť vlastné vykurovanie v tých svojich panelákoch. Sám som to zažil, viem, aký je to rozdiel, a dokonca my sme vašom paneláku mali možnosť mať kotol v každom byte samostatne. O tom komforte je škoda hovoriť. Každý vieme, aký je v tom rozdiel. Do rozpravy sa k tomuto zákonu neprihlásil ani jeden poslanec vládnej koalície, a preto verím, že nie sú námietky a že tento zákon, ktorý pomôže ľuďom, a myslím, že práve preto tu sme, bude podporený naprieč celým parlamentom. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 36, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 28.

    Dávam slovo poslankyni Anne Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 36.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážení prítomní, v tlačovej správe Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k prijatiu zákona o odpadoch je uvedené, že cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viacej odpadu separovalo a recyklovalo, menej ho končilo na skládkach. Zákon podľa nich prináša dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Cieľom je priblížiť Slovensko k vyspelým krajinám. Obyvatelia miest a obcí budú mať okrem iného oveľa komfortnejší a najmä bezplatný prístup k zberovým nádobám či vreciam určeným na triedenie odpadu.

    Táto zmena by mala priniesť obciam výraznú úľavu, a taktiež ide o motiváciu pre občanov, ktorí čím viac triedia, tým sa im zníži objem zmesového komunálneho odpadu, za ktorý platia miestny poplatok. Nuž vyjadrenie populistické, ktoré sa zďaleka nezakladá na realite.

    Vážení kolegovia, problematiku treba vnímať z dvoch rovín. Z pohľadu samosprávy a druhú z pohľadu spustenia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nedostatky, ktoré už dnes sú jasné, že prináša prax, a po 1. júli prinesú ťažkosti, sa týkajú organizácií zodpovednosti výrobcov i samosprávy a všetkých podnikateľských subjektov.

    Konkrétne. Obce a mestá k 1. januáru 2016 si mali pripraviť všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za miestny komunálny odpad a drobný stavebný odpad v tom duchu, že drobný stavebný odpad už nebude súčasťou poplatku, ale občan bude za jeho odovzdanie obci platiť na základe skutočnej váhy. Väčšina obcí svoje všeobecne záväzné nariadenia nemá takto upravené. To znamená, nesplnili si tú povinnosť k 1. januáru tohto roka. Nemajú svoje zberné dvory vybavené certifikovanými váhami a nemajú ani doriešený výber samotného poplatku. Áno, táto povinnosť platiť a vážiť začne od 1. júla tohto roku, pokým necháme zákon tak, ako je.

    Aké budú mať možnosti výberu poplatku? Majú možnosti, že poplatok bude môcť občan uhradiť priamo na zbernom dvore, ktorý okrem váhy by mal byť vybavený registračnou pokladňou, lebo ako inak budú realizovať to, čo niektoré obce teda v tom záväznom nariadení majú navrhnuté, že budú poplatok za drobný stavebný odpad bez obsahu škodlivín uhrádzať v hotovosti priamo na zbernom dvore poverenému zamestnancovi obce.

    Alebo druhá možnosť bude, že obdržia vážny lístok a za každý takýto odpad bude musieť obec či mesto vystavovať platobný výmer a doručiť ho doporučene občanovi do rúk, aby ho mohol zaplatiť. Výdavky, ktoré budú asi vyššie ako samotný poplatok za vyberaný odpad.

    Ministerstvo pochybilo v minulosti, keď samosprávam nariadilo zriadiť si vlastné zberné dvory, ale povinnosť alebo upozornenie, že do budúcnosti budú musieť vážiť drobný stavebný odpad, im nedalo. Ani ich neupozornilo, že takáto povinnosť bude. Váha, to sú výdavky nielen investičné, ale aj prevádzkovo-certifikačné a v neposlednom rade aj administratívno-personálne.

    Máme štyri mesiace od zavedenia nového zákona a všetci vyčkávajú, čo sa stane. Okrem zvládnutia tohto problému, ktorý má začať fungovať od 1. júla, ministerstvo zrejme vyľakané danou skutočnosťou vymýšľa ďalšiu vyhlášku, tzv. vedrovné. Pôjde o ďalšiu vyhlášku, ktorá ak bude vydaná v takomto duchu, tak bude v rozpore so zákonom. Opäť dôjde k pokrúteniu paragrafov vlastného zákona, zákona roka 2016. Prečo? Lebo zákon ukladá, že sa má drobný stavebný odpad vážiť, a nie odhadovať na vedro...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč Martin, podpredseda NR SR

    Pán podpredseda vytiahol svoju a...

  • Aha, ďakujem, ďakujem pekne. Som nevedela, či vaše signály sú smerované na mňa, alebo nie. Takže prepáčte za drobné prerušenie.

    Takže sa vrátim len k tomu, že prečo si myslím, že dochádza k prekrúteniu paragrafov vlastného zákona. Lebo zákon ukladá, že má drobný stavebný odpad byť vážený, a nie odhadovaný na vedro či bajočko na objem. Takto vybraté poplatky či výmery podľa mňa budú protizákonné.

    Ďalšia vec, ktorá čaká samosprávy v najbližších dňoch, je ďalšia zmena všeobecne záväzného nariadenia, ktoré, ktorú musia obce urobiť teraz, v podstate do dvoch týždňov, ak majú zvládnuť proces schvaľovania VZN-iek s platnosťou od 1. júla 2016. Totižto okrem povinnosti vážiť drobný stavebný odpad musia mať jasné, ako budú od občanov zvážať biologický odpad najmenej v dvojtýždňových cykloch. Táto povinnosť síce začne platiť až od 1. januára 2017, ale legislatívne si ju musia upraviť už teraz, a to vôbec netušia ako. A to nehovorím len o veľkých mestách, ale aj o malých obciach bez výnimky. Povinnosť upraviť poplatok všeobecne záväzného nariadenia o drobnom stavebnom poplatku mali obce si upraviť k 1. januáru tohto roka s tým, že to váženie začne teraz od júla. Len tak námatkovo som si kontrolovala, ktoré obce majú a ktoré nemajú takéto všeobecne záväzné nariadenie. Tak napríklad zmenené všeobecne záväzné nariadenie doteraz nemá ani hlavné mesto, ani mesto Humenné a ďalšie menšie samosprávy.

    Na druhej strane treba aj pochváliť alebo skonštatovať, že nie všetky samosprávy sú nepripravené. Zmenené VZN-ko, upravené ceny drobného stavebného poplatku má napríklad mesto Trenčín, obec Šamorín či obec Terchová.

    Ďalším problémom je to, že zberné dvory musí prevádzkovať samotná obec, nemôže ich prevádzkovať nejaká zazmluvnená organizácia. Vyberať poplatok bude môcť len zamestnanec obce, nie zriadená organizácia. A tak sa vymýšľajú rôzne pracovno-právne piruety, ktoré si bude môcť vychutnať určite inšpektorát práce.

    Do konca marca prebehlo rozdelenie Slovenska medzi OZV-čkami a obce a mestá budú mať už vlastne odberateľov zberného odpadu na základe v podstate nového zákona. Prax ukáže, do akej miery bude fungovať samotný výkup s ohľadom na kvalitu vyseparovanej zložky, teda na mieru znečistenia a podiel samotného vyzbieraného odpadu. Ak objem zberu pokrytý zmluvami s obcami nedosiahne súhrnný zberový podiel OZV-čiek, tieto môžu prísť o autorizáciu. Na druhej strane nemôžu zobrať znečistený odpad. Ako a kto bude posudzovať, či ten vyseparovaný odpad je čistý, alebo na koľko percent znečistený?

    Ak obce majú predmetné VZN-ká, tie nulové, ktoré majú platiť teraz od 1. januára, tak musia ho mať pripravené približne do 12. mája, to znamená do dvoch týždňov a schválené musí byť najneskôr do 15. júna tohto roka s tým, aby mohli nadobudnúť účinnosť 1. júla 2016. No, poviem vám pravdu, obce ani nemajú šajnu, ako toto za tieto dva týždne zvládnu. Nemajú nápomocnú, v podstate nikoho a ani samotné ministerstvo im nevie dať rady, ako z tohto von. Čiže nie z ich viny nedodržiavajú svojím spôsobom zákon alebo ho nebudú vedieť dodržať, ale z viny ťažkopádneho zákona.

    To sú obce a mestá. Je to jeden zo závažných dôvodov, pre ktoré je správne lehotu posunúť a zjednotiť účinnosť zákona k dátumu 1. januára 2017, pretože to je predmetom návrhu zákona. Nie obsahové zmeny jednotlivých paragrafov, o čom by tu musela byť veľmi veľká dlhá odborná diskusia, ale práve je to vytvorenie toho časového priestoru, aby sa takéto veci, o ktorých hovorím, dali vyriešiť v zákone a v lehote, ktorá by im pomohla, pretože verím, že za tých šesť mesiacov, ktoré by získali aj samosprávy, by sa to snáď doriešilo.

    Čiže navrhovaným znením zákona sa predĺžia lehoty na splnenie povinnosti do konca roka 2016, okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na odbornú diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích postupov. Teda týka sa to nielen samospráv, ale najmä podnikateľov a samotných OZV-čiek.

    Ďalším dôvodom, prečo je rozumné získať čas, sú povinnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k povinným hláseniam pre Európsku komisiu. Hlásenia o odpadoch a hlásenia o plnení záväzných limitov sa vzťahujú vždy na kalendárny rok. Zmena, ktorá sa zavádza v polroku, vyvolá stratu informácií, ktoré sú dôležité pre vyplnenie hlásení pre Európsku komisiu, pritom správne vykazovanie vytriedených množstiev je veľmi dôležité. Od toho sa odvíjajú určené limity pre jednotlivé zberovky i samosprávy. Vlastnou chybou sa môžeme dostať do komplikácií vo vzťahu k Európskej komisii, a to úplne zbytočne.

    Načo treba čas? Veľmi v krátkosti uvediem len niektoré paragrafy, ktoré vidím ako problematické. Úmyselne nie sú predmetom tohto návrhu zákona, aby o nich debatovala odborná verejnosť, a nie politici. Osem dní pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti o autorizáciu ministerstvo vydalo usmernenie, ktoré je v rozpore so samotným zákonom, i vyhláška, ktorá upravuje podmienky žiadosti. Pripomeniem, že riziko je v tom, že podľa zákona OZV-čka môže stratiť autorizáciu, ak objem zberu pokrytý zmluvami s obcami nedosiahne súhrnný zberový podiel. Ako sa to môže napríklad stať? Jednoducho tak, že vyseparovaný odpad bude znečistený a OZV-čka ho nebude môcť prevziať, a to, samozrejme, znamená, ani ho samospráve nepreplatí.

    Pozrime sa do nádob na separovaný zber, či v súčasnosti nie obce, ale obyvatelia, či dokážu vyseparovať všetko tak, že tá zložka bude spĺňať všetky kritériá. Likvidáciu znečisteného odpadu bude musieť vykonať obec na svoje vlastné náklady. Idealisticky nastavené rozpočty môžu dať riadne zabrať rozpočtom samospráv a OZV-čka môžu prísť o autorizáciu. Tu je problém v tom, že podľa usmernenia ministerstva životného prostredia sa tento podiel totižto počíta podľa počtu obyvateľov, a nie podľa počtu skutočne žijúcich ľudí, ktorí produkujú odpad v samotnej obci.

    Ďalší paragraf. Nezmyselné zaťažovanie podnikateľského prostredia. Už v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania veľmi veľa subjektov upozorňovalo na § 58 a jeho absurdné uplatňovanie do praxe ohľadom hlásení pôvodcov odpadu z obalov, ktorý nie je komunálny odpad. Tento paragraf treba minimálne upraviť tak, aby sa vzťahoval len na väčšie podnikateľské subjekty, a nie na prakticky každého jedného podnikateľa. Ten ich totiž podľa nového zákona môže odovzdávať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov.

    Zákon o odpadoch v jeho ťažiskových častiach neúmerne zvyšuje byrokratické zaťaženie výrobcov a organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré ich zastupujú. Dvojité až trojité výkazníctvo pre Recyklačný fond, okresné úrady, pre slovenskú inšpekciu či Národný register znečisťovania. Áno, Recyklačný fond sa síce ruší, avšak doteraz ešte funguje a výkazníctvo zostalo. Poďme zmeniť aj tento paragraf.

    Vážení poslanci koalície, dajte pozmeňovací návrh. Aspoň túto byrokratickú časť zmeňme v rámci tejto mojej novely. Budem prvá, ktorá bude za tento pozmeňovák tlieskať. Ďalší dôvod, pre ktorý je vhodné odsunúť účinnosť zákona, sú nedostatky v § 27. Tu sú definované základné povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Poukazujem na rozpor v samotnom zákone pri definovaní finančných nákladov ods. 5. Citujem: "Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelení vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu s výnimkou, ak tieto povinnosti plní osoba podľa § 37, 48, 56, 71, 73. Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností."

    Ak ste ma pozorne počúvali, tak vám musí byť zrejmý rozpor v zákone, a to v rámci jedného odseku jedného paragrafu, a to v tom, že výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady na jednej strane a za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa ale nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber zariadenia a tak ďalej. Tak všetkyk, alebo nie všetky? Ako zodpovedne bude nastavená cena?

    Návrh obmedzuje podnikanie subjektov, ktoré predávajú vytriedený komunálny odpad. Túto činnosť budú musieť vykonávať bez možnosti tvorby zisku. Rizikom je aj fakt, že zberové spoločnosti nebudú mať motiváciu zabezpečovať zhodnocovanie najefektívnejšie, ale budú voliť najjednoduchšiu cestu, čo môže viesť až k zníženiu úrovne zhodnocovania odpadov.

    Treba pripomenúť a nezabúdať, že skupina poslancov dala podnet aj na Ústavný súd, ktorý zatiaľ nerozhodol, ale posunul podnet na ďalšie konanie. Návrh podpísal aj súčasný pán minister. Konkrétne ide o ustanovenie § 59 a § 81 cit. zákona, ktoré nie sú podľa podnetu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pripomeniem, o čo ide.

    Dňa 21. apríla 2015 bol publikovaný zákon o odpadoch, ktorý mal svojím obsahom okrem iného nahradiť aj zákon o obaloch. Pred účinnosťou nového zákona o odpadoch bol stav taký, že zákon o odpadoch vo vzťahu ku kolektívnemu nakladaniu so spoločným odpadom z obalov a separovaným komunálnym odpadom stanovil pravidlo, že oprávnené subjekty môžu uzatvárať zmluvy len s obcami, to znamená, že v zmysle nových zákonných pravidiel už nemôžu byť uzatvárané zmluvy s inými organizáciami, napríklad akými sú zberne odpadu. Má platiť zásada: jedna obec - jedna zmluva.

    Zhrniem hlavné námietky obsiahnuté v podnetu na Ústavný súd. Takže zavedenie zásady jedna obec, jedna zmluva, princíp uvedený v tomto zákone sa opiera o kombináciu troch významných elementov, a to menovite. Organizácie zodpovednosti výrobcov môžu vykonávať svoju činnosť iba na základe zmlúv uzavretých s obcami. V poriadku. Toto sa už aj stalo v termíne do konca marca, v podstate každá jedna obec, dobrovoľne či nedobrovoľne, má uzavretú zmluvu alebo teda zmluvu o budúcej zmluve. Každá obec môže uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, a ak súhrnný zberový trhový podiel výrobcov obalov zastúpený organizáciou zodpovednosti výrobcov nedosiahne objem zberu pokrytých zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia, organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu alebo jej dokonca nebude vôbec udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcu.

    Kombinácia uvedených elementov vytvára základ pre trvalé narušenie súťažného prostredia. Stále je otvorený rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a jej čl. ústavy 55, kde podľa tohto článku ods. 2 platí, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a podrobnosti má ustanoviť príslušný zákon.

    Touto novelou zákona, teda novým zákonom o odpade došlo k vytvoreniu takých vysokých bariér vstupu na trh, ktoré do budúcna prakticky vylučujú akúkoľvek možnosť, aby na predmetný relevantný trh vstúpil ďalší subjekt. Vyššie uvedené obmedzenia súťaže nie sú odôvodnené ani verejným záujmom.

    Vážení kolegovia, ďalším dôvodom, pre ktorý je dobré podporiť môj návrh a posunúť o odklad účinnosti, nielen obaly a neobalové výrobky, ale aj elektrozariadenia a prenosné batérie a akumulátory sú súčasťou komunálneho odpadu a výrobcovia, resp. organizácie zodpovednosti výrobcov sú povinní financovať ich zber v mestách a obciach. Ale pri nakladaní s elektrozariadeniami platí výrazne odlišný režim. Výrobca elektrozariadení zabezpečuje zber elektroodpadu na celom území Slovenska. V žiadnom v týchto prípadov sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy s obcou. Aj pri nakladaní s prenosnými batériami a akumulátormi sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy s obcou.

    Pri tvorbe zákona o odpadoch teda bol prijatý diskriminačný prístup, ktorý vo svojich dôsledkoch na jednej strane výrazne preferuje jednu existujúcu oprávnenú organizáciu a na strane druhej negatívne ovplyvňuje činnosť a potenciál splnenia podmienok pre udelenie autorizácie ostatných súčasných oprávnených organizácií. Aj neoprávnené priznanie výhod jednému subjektu má diskriminačný charakter, pričom ústavným príkazom čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky sa vylučuje nielen negatívna diskriminácia, ale aj pozitívna diskriminácia oprávnených osôb z ktoréhokoľvek dôvodu ustanoveného článku 12.

    Je tu aj rozpor s právom Európskej únie. V čl. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že vnútorný trh obsahuje systém, ktorým sa zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená. Taktiež aj smernica o obaloch v čl. 1 kladie dôraz na potrebu ochrany hospodárskej súťaže. Treba sprehľadniť a zjednodušiť zákon o odpadoch, znížiť byrokratické zaťaženie a eliminovať zbytočnú administratívu pre výrobcov a dovozcov a vyhnúť sa rizikám, ktoré môžu obmedziť trhové prostredie v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

    Pri tvorbe zákona sa naše ministerstvo životného prostredia vybralo svojou cestou, inou ako väčšina štátov Európskej únie. Je to škoda, ale to už v tejto chvíli ani asi v dohľadnej budúcnosti nezmeníme. Vysvetlím, ale prečo je to škoda. Problematika jednotlivých komodít je na úrovni Európskej únie riešená samostatnými smernicami. Nie všetky smernice definujú všetky pojmy rovnako, resp. niektoré vôbec tie pojmy nepoznajú. Napríklad pojem pôvodca alebo držiteľ odpadu je definovaný v rámcovej smernici o odpade, ale nie je definovaný v samostatných smerniciach, napr. v smernici o obaloch. My to máme všetko natlačené v jednom zákone. Ten spolu s vykonávacími predpismi má už stovky strán. Ministerstvo životného prostredia sa vydalo náročnejšou cestou, ktorá obmedzuje podnikanie napríklad aj povinnou autorizáciou, ktorá predstavuje riziko vzniku bariér pre vstup nových subjektov na trh. Áno, je to tak.

    Snažme sa aspoň upraviť zákon tak, aby sa Slovensko nedostalo po prvom júli do nezákonného stavu. Aj preto, aby ministerstvo nemuselo narýchlo písať kýblovú vyhlášku pre drobné stavebné odpady. Možno im to nevadí, ale my sme tu zákonodarný zbor a nám by to vadiť malo. Inak urobíme to, že budeme podporovať nezákonné konanie rôznych subjektov typu: "Vážení občania, vykupujem staré elektromotore, kožky, perie..." Vážení kolegovia, je tu ozaj návrh zákona, ktorý má vytvoriť čas, čas na odbornú diskusiu. Prosím vás o to, aby ste podporili tento návrh zákona a umožnili túto odbornú diskusiu, aby sa také veci ako kýblový zákon nemuseli narýchlo schvaľovať.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme veľmi pekne pani poslankyni Zemanovej za to, že odôvodnila svoj návrh. Nech sa páči, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána poslanca Fecka z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a dávam mu slovo ako spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu a informáciu k predloženému návrhu zákona.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto návrhu uvedeného zákona (tlač 36).

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Chcem upozorniť, že tam sa vyjadrilo, že neni, by som povedal, dosah na verejné financie... To asi pani navrhovateľka vie. V prípade, že to postupuje do druhého čítania, tak bude to potrebné doplniť. Takže je tu aj vyjadrenie ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý návrh a účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Fecko. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden pán poslanec, pán poslanec Zsolt Simon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia a vážený pán spravodajca, musím povedať, že ja tento návrh podporím. A chcel by som poprosiť kolegov zo SMERU, zo SIET-e aj z MOST-u, aby podporili tento návrh.

    Je to potrebné preto, aj preto, lebo keď sme sedeli v týchto laviciach v minulom volebnom období, keď sa to prijímalo, tak sme kritizovali vládu, že tento zákon je zlý, je protiústavný, a sformovali sme podanie na Ústavný súd. Pod toto podanie pod Ústavný súd sa podpísalo viac-menej MOST-u - HÍD, KDH a SaS vtedy, je pod ním podpísaných 36 poslancov a chcem povedať, že ako poverený poslanec za túto skupinu pred Ústavným súdom, Ústavný súd pred nie celým mesiacom prijal toto podanie na ďalšie konanie. A nazdávam sa, že vytvorením nielen tie dôvody, ktoré pani navrhovateľka uviedla, ale aj to, aby sme vytvorili časový priestor do konca tohto roku, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť meritórne v tejto veci, a potom by tento zákon potreboval širšiu zmenu, nielen v tých častiach, ktoré spomínala pani predkladateľka.

    Musím povedať, že keď by som tento zákon chcel v krátkosti charakterizovať, tak by som ho charakterizoval nasledovne. Zákon dal povinnosti obciam a mestám. Práva organizácii, zodpovednosti výrobcom. Je to nepomer. Na jednej strane musia vykonávať. Oni majú jedno jediné právo, obce, zvýšiť miestne poplatky pre obyvateľov. Na druhej strane nekontrolovateľné organizácie zodpovednosti výrobcov môžu robiť, čo len chcú. V zákone majú stanovené, že nie sú vytvorené za účelom zisku, ale neexistuje subjekt, ktorý ich dokáže kontrolovať. Neexistuje subjekt alebo starosta, ktorý by vedel odkontrolovať, že tie peniaze, a bavíme sa o stovkách miliónov eur, ktoré sú vybraté a majú byť použité na zber a triedenie a recykláciu recyklovateľných odpadov, tie peniaze či sú naozaj použité. Nikto nevie povedať, či táto organizácia zodpovednosti výrobcov 90% svojich príjmov použije na platy správnej aj dozornej rady a 10% ako úhrada pre starostov a primátorov na riešenie skutočného problému s komunálnym odpadom.

    Keď chceme riešiť tento problém, tak mimo tých dôvodov, ktoré tu odzneli, že je zlé zavádzať takýto zákon uprostred roka, hlavne vtedy, keď väčšina miest a obcí nie sú na to pripravené. Ďalší dôvod posunúť účinnosť je aj vytvoriť priestor pre Ústavný súd, aby mohol rozhodnúť o tom, či ten návrh je protiústavný, alebo nie. A podľa toho prijať zmenu tohto zákona tak, aby v konečnom dôsledku plnil cieľ, ktorý verejne bol deklarovaný, ale v paragrafovom znení sa to nejako neprejavilo a to je zlacniť likvidáciu odpadov pre občanov a urobiť ju priaznivejšou pre životné prostredie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Nie som odborníkom na túto tému ani zblízka, ani zďaleka, ale čo som dostal, tak to prečítam.

    Od 1. 7. 2016 preberú obce zodpovednosť za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, organizácia zodpovednosti výrobcov. Posun termínov by mal za následok, že by za obdobie pol roka nebol pokrytý spôsob nakladania s triedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktorý sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. V prípade, že by obce boli aj naďalej zodpovedné za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu podľa doteraz platných podmienok, prišli by cca o 15 mil. eur, ktoré by vďaka novej legislatíve mohli ušetriť. Čiže my by sme teraz týmto posunom tých 15 mil., o tých 15 mil. zaťažili obce. A zaniká aj potom platiť príspevok do Recyklačného fondu tým jednotlivým výrobcom a proste toto nebude vykryté. Ten polrok nebude vykrytý.

    Čiže týmto návrhom zákona vlastne dávame bremeno obciam, aby tých 15 mil. vykryli z vlastných rozpočtov, čo je pre mňa prinajmenej problematické, a preto to nemôžme podporiť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Simon, takisto podporujem toto vaše vystúpenie a z praxe môžem uviesť, že si vôbec nemyslím, že poplatky za odpad sa nejako výrazne alebo dramaticky znížia. Skôr si myslím, že ostanú na tej istej úrovni a možnože sa aj zvýšia.

    Už teraz doplácame na likvidáciu komunálneho odpadu a ani tá výhoda, že vrecia, nádoby budú bez poplatku, zadarmo, nie je výhodou, lebo aj teraz naši občania takúto výhodu napríklad majú. Informácia o tom, že organizácia zodpovednosti výrobcu bude mať právo nepreplatiť náklady na separovaný odpad, ak bude tento nadmerne znečistený, je, je nebezpečná, pretože kto bude rozhodovať o tom, či to tak je. Kde sa o tom bude rozhodovať? A ako sa bude obec voči tomu môcť brániť?

    Ako hovorila pani predkladateľka, tak bude sa to vlastne počítať na obyvateľov, ktorí v obci žijú, to množstvo znečistenia. Napríklad naša obec okrem toho, že tam žije 4-tisíc obyvateľov, tak má minimálne taký istý počet chatárov a iných, ktorí nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Takže tam to percento bude úplne, úplne iné. Nakoniec bude mať zvýšené náklady na zabezpečenie dvorov, skladov, teda dvorov, kde musíme vážiť odpad, a veľmi, veľmi problematické je aj to, že teraz môžeme to merať na nejaké vedrá, neviem, nejaké ďalšie iné, fúriky alebo niečo podobné, pretože vedro tehál a vedro polystyrénu má rôznu váhu, a dohadovať sa s občanmi, koľko budú platiť, je veľmi zložité, keď máme sadzbu na kilogram.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Simon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Gábor, dovoľ, aby som povedal, že touto problematikou som sa začal zaoberať niekedy v lete 2014, keď zákon začalo ministerstvo pripravovať, zverejňovať a dávať na prvé pripomienkové konanie. Od tej doby som to kritizoval.

    Ja chápem toto stanovisko, ktoré si tu prezentoval, ktoré si dostal, ale treba pochopiť jedno. Áno, tých 15 mil. možno tam je, možno to je problém. Ale oveľa väčší problém je, že toto stanovisko pochádza od organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorí rozhodujú nad stovkami miliónov eur v tomto celom procese a obce tu ťahajú za kratší koniec. Posunutie účinnosti vytvorí priestor na to, aby obce z dlhodobého hľadiska neboli odkázaní a neboli vydaní napospas organizáciám zodpovednosti výrobcov. A toto je asi tá podstata tohto návrhu, ktorú chápem, tobôž keď podanie na Ústavný súd Ústavný súd prijal na ďalšie konanie.

    Ďakujem.

  • Otváram teraz časť rozpravy, do ktorej sa môžete prihlásiť ústne.

    Nech sa páči, kto má záujem? Nikto, týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, či by chcela reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • V krátkosti zareagujem na poznámky, ktoré boli povedané, takže 15 mil. je fiktívna suma, ktorá je určená organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré, oni si vypočítali, že by mali dať obciam za, za ten vlastne výkup. Je, to bola cena, ktorá je vypočítaná na základe § 27, ktorý je, ten samotný, rozporný, čiže je to vec, ktorá je práve predmetom, pre ktorý by mal byť pre ten zákon odsunutý.

    Zákon vôbec neohrozí fungovanie samospráv, pretože naďalej budú fungovať podľa platných zmlúv, neruší tie zmluvy, ktoré už sú podpísané, čiže neukladá, že sa, nebudú účinné tie zmluvy, ktoré už sú, ale ukladá možnosť tým, ktorí nie sú pripravení, odsunúť povinnosť mať niektoré plnenia.

    Takže ešte ohľadom Recyklačného fondu. Recyklačný fond vlastne končí k 30. 6. a vlastne nebudú sa už platiť poplatky do Recyklačného fondu, ale tieto, tieto, suma z Recyklačného fondu bude prehodená na Environmentálny fond, takže čo sa týka Recyklačného fondu, tuná žiadne, myslím si, že sa to vôbec, ani môj návrh zákona, tieto paragrafy netýkajú. Je to o tom naozaj, aby sme sa nedostali do nezákonného stavu. To, čo niekto hovorí, že však vyskúšajme to, uvidíme, čo prinesie prax, poďme systémom pokus - omyl, tak to je vyslovene len príklad toho, ako si my tu vážime zákony. Veď no a čo, aj tak sa nedodržiavajú! No a čo, veď aj tak ich nemá kto kontrolovať! No a čo, tak aj tak nikto nikdy nevymáha takéto uložené povinnosti zo zákona!

    Veď si aj povedzme pravdu, kto vôbec dokáže prečítať skoro tisíc strán rôznych vyhlášok a formulácií, ktoré keď som vám tu čítala, tak ste možno ani nevedeli, kde je sever, a priznám sa, ani ja, keď som to čítala, pretože je to tak zložito napísané, že ten celý zákon bude v praxi veľmi, veľmi ťažko vykonávateľný, a v podstate by sa mal celý prekopať. Ale poďme aspoň na to, čo, dnes už vieme, že je zlé, čo už dnes hovoria podnikatelia, hovoria samosprávy a čo vieme aj my, že bude robiť ťažkosti a privedie Slovensko po 1. júli vo viacerých okolnostiach, pre viaceré samosprávy a podnikateľov do nezákonného stavu. Zastavme to, resp. urobme ten priestor pre to, aby sme odbornou debatou sa dostali do zákonného stavu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme aj my. Pán spravodajca, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tiež iba krátko.

    Chcel by som poprosiť o podporu tohto zákona, myslím tej novely zákona. Myslím si, že bolo tu racionálne zdôvodnené prečo, a myslím, že je to pomocná ruka našim samosprávam, takže naprieč politickým spektrom vyzývam, aby bola podpora daná tomuto, tejto novele zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán poslanec Fecko.

    Prerušujem týmto rokovanie o tomto bode programu a prejdeme k ďalšiemu a tým je prvé čítanie o návrhu poslanca Jána Budaja na vydanie Ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Návrh Ústavného zákona je uverejnený ako tlač 37, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 29.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Budajovi, aby návrh Ústavného zákona, ktorý predkladá, uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 37.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, nie je to nový, nový návrh, tí, ktorí ste tu z minulých volebných období, viete, že úsilie odstrániť túto krvavú škvrnu z demokratického príbehu Slovenska, ktoré tu predkladám, sa nepredkladá v Národnej rade po prvý raz. Možno ale napriek tomu pomôže pri vašom premýšľaní a rozhodovaní, ak zrekapitulujem, čoho sa týka tento návrh.

    Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml., ktorého vyšetrenie práve zastavili spomínané amnestie Vladimíra Mečiara, sa udial 31. augusta 1995. Bola to vskutku šokujúca udalosť. Mnohí si dodnes pamätáme, kde nás zastihla, kde sme sa to dozvedeli. V ten deň končili prázdniny. Poviem, že mňa zastihla v starej škodovke na ceste zo zahraničia z dovolenky aj deckami malými, a keď si na to spomínam, tak viem, že sme v tom aute vtedy cítili atmosféru, akú asi prežívali kedysi ľudia v roku ’68, keď sa v podobných škodovkách mali vrátiť do akéhosi štátu, ktorý ale práve prepadla cudzia veľmoc. Ten zážitok, kedy vaša vlasť sa z noci na ráno zvláštne zmenila a už nič nebude také, aké bolo predtým. Únos v tej, počas tretej vlády Vladimíra Mečiara naozaj mohol predznamenávať, že demokracia na Slovensku nielenže je ohrozená, ale bude zmetená.

    Čo sa udialo toho 31. augusta 1995? Neznáme osoby zavliekli syna vtedajšieho prezidenta – mimochodom, prvého demokraticky zvoleného prezidenta Slovenskej republiky – zo slovenského územia do Rakúska. K jeho zavlečeniu prišlo iba niekoľko dní predtým, ako mal tento mladý muž vypovedať na pôde veľvyslanectva Nemeckej republiky v súvislosti s kauzou Technopol, ktorá bola vtedy súčasťou diskreditačnej kampane vedenej HZDS proti hlave štátu, ktorá HZDS takpovediac nešla po ruke. Odmietol napríklad, bránil sa vymenovať Ivana Lexu do istých funkcií. Korunný svedok únosu mladého Kováča, bývalý príslušník SIS Oskar Fegyveres vypovedal už pár hodín po únose o účasti tajnej služby, Slovenskej tajnej služby na zavlečení prezidentovho syna. Očividne sa cítil ohrozený, jemu totiž nadriadení dali za úlohu, aby zamietol stopy. Bol priamym účastníkom únosu a tento mladý muž si zároveň uvedomoval, že aj jemu sa otriasol svet, ako ho dovtedy videl. Dovtedy zrejme bol presvedčený, že tajná služba naozaj vykonáva štátne úlohy, že vykonáva ochranu republiky, a teraz si uvedomil, že akcia, do ktorej ho jeho nadriadení poslali a ktorú má zamaskovať, išlo o mercedes, ktorý, ktorý mal ukryť, ktorý sa zúčastnil priamo zavlečenia, že táto akcia je vlastne zločinnou akciou a on sa stal aktérom zločinu. Jeho výpoveď bola potvrdená neskôr viacerými nezávislými výpoveďami svedkov, predvolávanými vyšetrovateľmi.

    Vec vyšetroval major Šimunič. Ale potom, čo veľmi skoro vďaka prihlásenému svedkovi a ďalším svedectvám prišiel na stopy účasti SIS na únose, bol z vyšetrovania prípadu odvolaný.

    Lenže rovnaké stopy a rovnaké nevyvrátiteľné dôkazy našiel aj druhý vyšetrovateľ major Vačok. Ten zhromaždil dôkazy o účasti SIS na tomto trestnom čine. V septembri, teda pár týždňov po únose, v roku 1995 aj pred ním vypovedal Oskar Fegyveres. Vzapätí bol aj major Peter Vačok zastrašovaný a nakoniec odvolaný z vyšetrovania podobne, a podobne ako jeho predchodca napokon aj vyštvaný z policajného zboru.

    Na základe kauzy zavlečenia Michala Kováča ml. boli zo svojich funkcií vtedy odvolaní aj šéf sekcie vyšetrovania na ministerstve vnútra, čo je naozaj vysoko postavený predstaviteľ ministerstva vnútra, volal sa Vladimír Lamačka a rovnako aj riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave pán Jozef Šátek.

    S ohľadom na tento vývoj, na toto hromobitie sa naozaj nedá čudovať, že Oskar Fegyveres vzápätí po svojich niekoľkých výpovediach, treba povedať, že vypovedal na výzvu aj pred rakúskym krajinským súdom, k tomu sa ešte dostanem, ušiel zo Slovenska v strachu o život. Keďže vyšetrovateľom prezradil, ako sám SIS-kár účasť SIS-ky na únose, tajná služba začala mať silný záujem ho vypátrať a nejakým spôsobom dosiahnuť jeho mlčanie. On sa však ukryl vo Švajčiarsku a s domovom mal styk len cez jednu jedinú osobu, cez svoju spojku na domov, ktorej meno sa v tomto príbehu ešte zjaví a nebude vám neznáme. Je to Robert Remiáš.

    Medzičasom sa ku veci museli nejako postaviť orgány Rakúskej republiky, tam bol totiž zavlečený Michal Kováč ml. do Hainburgu, kde ho tieto orgány aj našli. Bol nadrogovaný, naliaty alkoholom a so stopami mučenia elektrickým prúdom. Bol, samozrejme, v pomerne žalostnom stave, jednak zdravotne a ešte horšie psychicky. Stručne sa dá povedať, že tento mladý muž bol v priebehu toho únosu mučený.

    Zatiaľ čo šokovaná slovenská verejnosť a aj verejnosť medzinárodná sledovala statočné postoje utrápených rodičov mladého Kováča, Vyšší krajinský súd vo Viedni musel urobiť rozhodnutie, čo s ním. Kováč mal predsa vypovedať na, na veľvyslanectve u nás práve zato, že bol podozrivý z trestnej činnosti. Majú ho vydať na vyšetrovanie do Nemecka? Tá trestná činnosť sa mala odohrať totiž tam. Nebudem sa zapodievať tým, ako bola vykonštruovaná aj toto obvinenie. Zostávajme pri samotnom príbehu únosu. Aj na základe výpovede Oskara Fegyveresa rakúsky krajinský súd rozhodol, že je neprípustné vydať Michala Kováča ml. do Nemecka, pretože do Rakúska bol unesený proti svojej vôli.

    Súd ďalej konštatoval a zverejnil, že prezidentovho syna pravdepodobne uniesol niekto, kto spolupracoval, alebo na jeho činnosti sa podieľali štátne orgány Slovenskej republiky. Mohol to vyriecť práve zato, že rakúska tajná služba vedela, že v deň únosu na tom známom prechode, kade mnohí chodíte do Rakúska, ohlásila slovenská tajná služba cvičenie. Cvičenie, kedy Rakúšania, uvedomte si, že vtedy ešte boli hranice, nebol žiaden Schengen, Rakúšania vozidlám slovenskej tajnej služby umožňovali chodiť hore-dolu bez kontroly, lebo rakúska strana vyšla v ústrety požiadavke SIS na cvičenie s nejakým zameraním proti páchaniu trestnej činnosti na našich spoločných hraniciach. Rakúšania teda veľmi presne vedeli, že tajná služba, ak priamo Michala Kováča nepreviezla, tak dozorovala a zabezpečila to, že jeho telo, ktoré bolo prakticky v bezvedomí a ktoré, ktoré by inak rakúski colníci, samozrejme, cez hranice nepustili, sa takto dostalo kdesi do uličky, do uličiek Hainburgu, kde ho neskôr v bezvedomí našla polícia.

    Mečiar aj pán Lexa v týchto mesiacoch, pochopiteľne, čelili podozreniam, že majú záujem alebo mali záujem a že majú podiel na únose prezidentovho syna. Treba povedať, že na to reagovali arogantne, a naozaj to boli chvíle, kedy Slovensko zažívalo, čo to znamená, čo to znamená akýsi návrat k takému semidemokratickému, polodemokratickému režimu. Vladimír Mečiar napríklad arogantne hlásal tézu o samoúnose mladíka Kováča. Tá studená občianska vojna, lebo inak sa to vlastne nedá nazvať, ktorá sa u nás v tých rokoch viedla medzi mečiarovcami a stúpencami demokratickej politickej kultúry, smerovala aj cez tento, tento zločin, tento únos, smerovala do finále, ktorým sa onedlho stal, onedlho neskôr potom pokus o referendum, zmarenie referenda a napokon voľby v roku ’98. Podotýkam, že aj toto referendum, aj jeho zmarenie, čo bol trestný čin, bolo amnestované, ale nie o tom chcem na prvom mieste hovoriť. Ani o voľbách. Vrátim sa ku kauze.

    Po odvolaní oboch vyšetrovateľov únosu, ktorí chceli pracovať ako riadni vyšetrovatelia a odhaliť páchateľov, sa na ministerstve vnútra, pochopiteľne, vytvorila veľmi dramatická situácia. Odvolaný bol Lamačka, odvolaný bol Šátek, celé vedenie vyšetrovačky bolo nahradené novými ľuďmi, ktorí, ktorí mali sa chovať tak, ako si želali páni Mečiar a Lexa.

    Minister vnútra poveril namiesto Lamačku istého Jozefa Kosťova, ktorý alebo bol práve v tých týždňoch vyšetrovaný inšpekciou ministerstva vnútra pre podozrenie z korupcie. Napriek tomu sa stal sám šéfom sekcie vyšetrovania ministerstva vnútra.

    Namiesto vyšetrovateľa Petra Vačoka, ktorý jednoznačne konštatoval, že únos realizovala a zabezpečovala SIS, bol, prišlo k proroctvu, poviem to trochu ironicky, pána Mečiara na povestných mítingoch v športovej hale, kde pán Mečiar povedal, že títo bratislavskí vyšetrovatelia ho už naozaj nebavia a poctivejší vyšetrovatelia budú pravdepodobne onedlho nájdení a budú pochádzať zo stredného Slovenska. Odvtedy sa pojem Stredoslovák stal zaujímavým a veľavýznamným pojmom. Už to našťastie vyprchalo, lebo Stredoslováci za to naozaj nemôžu. Mohol za to zrejme pán premiér Mečiar, že namiesto pána Vačoka bol ustanovený major Číž. Vskutku bol Stredoslovákom, lenže po zverejnení zvukového záznamu telefonického rozhovoru medzi bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a bývalým riaditeľom SIS Ivanom Lexom vyšlo najavo, aké tam panujú nielen, nielen aká panuje kultúra, ale aj nakoľko je minister vnútra Hudek podriadený a ponížený Ivanom Lexom. Vyšlo najavo, že iba vykonával jeho príkazy a že tie príkazy mu tlmočil menom Vladimíra Mečiara, ktorý o týchto aktivitách všetko vedel. Tento telefonický rozhovor, mnohí si naňho pamätáte, lebo bol smiešny, ale bol aj hrozivý. Bol hrozivý zároveň. Vošiel do dejín tých našich divokých 90. rokov pod sloganom, že dám ti pusu na čelo. Hoci sa verejnosť na mafiánskom tóne týchto dvoch najvyšších ústavných bojovníkov za ochranu našej bezpečnosti, uvedomme si, že takto sa zhovárali, touto rétorikou mafiánov, nebudem oplzlé výjavy, samozrejme, tuná tlmočiť, ktoré sa v tom telefonáte vyskytovali, takto sa zhováral minister vnútra so šéfom tajnej služby a o tom, ako zmanipulujú výmenu, výmenu poctivého vyšetrovateľa, ktorý si konal svoju prácu. Hoci sa verejnosť teda na tomto tóne aj tak trochu zabávala, valec moci pokračoval. Stredoslovák Číž po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania prípad uložil, pričom výpoveď korunného svedka Fegyveresa, ktorý už bol v zahraničí, označil za nedôveryhodnú. S tým súhlasil aj dozorujúci prokurátor Vlachovský.

    V tomto období spoznal vyšetrovateľ Číž aj ďalšiu veľkú postavu nášho príbehu, muža, ktorý sa stal medzičasom symbolom celej udalosti a ktorého meno je spojené s amnestiami doslova krvou. Vtedy ho oslovil, pána Číža, neznámy chlapík menom Róbert Remiáš. Bol to najbližší kamarát ukrývajúceho sa svedka únosu a zveril sa pánovi Čížovi, že sa obáva o svoju bezpečnosť, pretože má dosť oprávnený pocit, že je sledovaný, a vyšetrovateľovi aj nahlásil čísla áut, ktoré ho sledovali. No vyšetrovateľ Číž to nezobral celkom vážne. Naznačil, že si je sám na vine a že keby uviedol, kde sa skrýva Fegyveres, mohol by mať pokoj. Róbert Remiáš teda pochopil, že tu sa ochrany nedočká. Dnes vieme, že Róbert Remiáš netrpel strachom zbytočne. Slovenská tajná služba ho vskutku sledovala a akcia dostala príšerné a príznačné krycie meno, pre budúce udalosti príšerné, volala sa Brojler.

    Ale nesledovala ho iba SIS. Vypomáhali aj ľudia blízki SIS z podsvetia. Dnes keď sa na to pozeráte a keď budete počúvať teraz chvíľu pár minút, ako to prebiehalo, tak iste si aj vy položíte otázku, kto tam koho vlastne riadil, kto bol mafián a kto strážca zákona. To akoby v tých rokoch naozaj splývalo. Sledovanie Remiáša, teda ktorý mal SIS-ku doviesť k Fegyveresovi, dostal od SIS-ky zabezpečovať vtedajší bos bratislavského podsvetia, povestný Sýkora. Sledoval, dal ho sledovať svojimi ľuďmi, ale súčasne zisťoval z podsvetia, kto by bol túto zákazku ochotný prevziať zaňho, lebo Sýkora, inak študent z moskovských škôl, bol dosť inteligentný na to, aby cítil, že celá táto kauza smrdí politikou. Zrejme sa chcel venovať len poctivému mafiánstvu. Sýkora preto oslovil mafiánov, mafiánsku skupinu Ferusovcov z Nitry. Tí aj začali Remiáša, chudáka, sledovať, ale Remiáš si zapísal ich čísla áut a dal ich zverejniť. Ferusovci sa vzápätí z celej akcie stiahli. Sýkorovi sa za takýto darček poďakovali a problém zostal znovu na krku Sýkorovi. Potom Róberta Remiáša začali sledovať autá ďalšieho mafiána 90. rokov, istého Križanoviča. Ten neskôr dokonca vo veci aj vypovedal a potvrdil, že Remiáša žiadal sledovať Sýkora, aby takto našli Fegyveresa, ktorého zháňa SIS. Na konci celých udalostí veci naozaj riešili sýkorky takzvané a podľa obvinenia z roku 1999 to mala byť jedna, jeden z týchto mafiánov známy vrah Roháč, ten vraj umiestnil do Remiášovho auta tzv. nástražný systém.

    Očividne bola vopred starostlivo vybratá nie iba výbušnina, ale aj scéna tejto drámy. Stala ňou cesta pri Riviére nad Karloveskou lodenicou. Na toto miesto ktosi zvolal na osudnú noc 29. apríla 1996 viacero bosov mafiánskych skupín. Ako by chcel zahustiť okolie vraždy stopami, ktoré budú viesť k mafiánom. Neboli tu, no boli tu, ako vieme dnes, aj vozidlá s príslušníkmi SIS. Celé - bolo 22.00 hod. v noci - a to okolie bolo obsadené akoby vo zvláštnom divadelnom predstavení, že jeho hlavným hrdinom sa má stať Róbert Remiáš. Ten, samozrejme, netušil vtedy, keď o 22.00 hod. odbočoval so svojím autom ku Riviére, scéna bola dokonale pripravená. V neďalekom aute v temnej noci čakal, sám nevedel zrejme na čo, napríklad taký vysoko postavený bos ako Tibor Pápay, ktorý ovládal, ako si možno niektorí pamätáte, dunajskostredské podsvetie. Ale obďaleč tam bol iný bos z celkom inej skupiny, Deák, ktorý dokonca po tom, jak nastal výbuch, sa tak zľakol, že do čoho ho to ktosi natiahol, kto ho tam pozval, že to bol on z jeho auta, kto prvý nahlásil výbuch polícii.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, prosím, ja vás nejakým spôsobom nechcem obmedzovať v tom, čo hovoríte, lebo hovoríte veľmi zaujímavo a ste mimo rozpravy. Už viacerí páni kolegovia a kolegyne chceli na vás zareagovať faktickou, čo ale nie je možné. Takže neberte to v zlom, to je len upozornenie, že vlastne toto malo byť odôvodnenie návrhu zákona a nemôžu reagovať kolegovia na vás.

    Tak len, aby ste si toho boli vedomý.

  • No to mi je škoda, ale, no to mi je ľúto, ale, ale prekáža vám, že to takto rekapitulujem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nie, nikomu to neprekáža, ja som vás len chcela...

  • Povedzte úprimne, ja nechcem obťažovať.

  • Nie, neberte to, ja som vás nechcela zahrieknuť, ja vás chcem len upozorniť na toto, že potom nie je možné na vás reagovať. Dobre.

    Tak nech sa páči.

  • Jasné. Ja nie som taký ľakavý, ďakujem, pani podpredsedníčka. Áno, uvedomujem si, ale ja myslím, že, kolegovia, už sa, už sa naša tragédia blíži ku koncu, a vrátim sa znovu k amnestii.

    Odpustite, že to tak hovorím, ja 20 rokov chodím v tento deň, ktorého výročie bude zajtra, na miesto tej tragédie, 20 rokov sa dívam do tváre matky Róberta Remiáša, jeho brata, jeho príbuzných. Odpustite mi, ak vám chvíľu beriem čas, ale ide o dve dekády ľudských životov.

    Remiáš bol výbuchom bomby umiestnenej pod prednou časťou auta zranený. Utrpel mnohé zranenia, ale žil. No v ďalších minútach uhorel vo svojom vozidle zaživa.

    Polícia začala, ako si mnohí pamätáte, s tézou o nehode vozidla. O pár dní prišla s tézou o výbuchu plynu. Vtedajšia opozícia sa dožadovala nezávislej expertízy zvyškov karosérie. Aj to trvalo veľmi, veľmi dlho. Vraj sa nič nevie nájsť. Nevie sa zanalyzovať. Len pomaly a neochotne ministerstvo vnútra pripustilo, čo bolo očividné, že vo vozidle svedka únosu vybuchol nástražný systém. Pátraniu po vrahovi Róberta Remiáša začali amnestie Vladimíra Mečiara prekážať 3. marca nasledujúceho roku, hneď v prvý deň, keď prevzal právomoci práve od prezidenta Michala Kováča, otca unesenej obete. Toto bol jeho prvý štátnický akt vo funkcii zastupujúceho prezidenta.

    Okrem amnestií, zdá sa, že poriadok chceli urobiť aj akési upratovacie čaty. Len pre vašu pamäť, hlavná postava príbehu spomedzi podsvetia, bos Miroslav Sýkora bol do pol roka zavraždený pred hotelom Holiday Inn, a to napriek tomu, že na mieste činu boli preukázateľne počas streľby aj príslušnosti SIS. O dva mesiace neskôr bol zavraždený ďalší bos, ktorého meno figurovalo v tom príbehu, ktorý som vám hovoril. Bol to bos Križanovič. Do dvoch rokov boli po smrti aj Pápay a Deák. Všetci, ktorí boli na mieste atentátu. Zavraždený bol aj falošný svedok Buderník. To bol muž, ktorý sa vynoril v roku 1997 a vypovedal o údajných drogových aktivitách Remiáša, hoci na takéto tvrdenie nemal nič, čím by ho doložil. Zaznelo to v médiách a tým, ktorí chceli z Remiáša urobiť, urobiť gaunera, tých to veľmi potešilo. Aj tohto falošného svedka Buderníka zabil nástražný systém. O 6 rokov neskôr v roku 2003 boli nájdení traja pravdepodobní vrahovia Buderníka, ale jeden po druhom boli zabití.

    Tak sa nemôžme čudovať, že po páde Mečiarovej moci v roku 1998 sa svedok Oskar Fegyveres nejak zvlášť nenáhlil do Slovenskej republiky. Tu sa naďalej zabíjali svedkovia, a to aj celkom okrajoví, tejto politickej vraždy. Svoju výpoveď urobil Oskar Fegyveres v tejto veci až v roku 2003, a to na utajenom mieste v zahraničí. Medzičasom tá výpoveď obviňovala tajnú službu a prenášala zodpovednosť najmä na jej vtedajšieho riaditeľa Ivana Lexu, medzičasom ale Ivan Lexa sa stal jedným z nás, stal sa poslancom, a to tak, že mu Vladimír Mečiar prepustil svoj mandát a získal vtedy ešte veľmi rozsiahlu imunitu.

    V roku 2002 bol však Ivan Lexa obvinený a jeho obhajcovia dostali v roku 2003 tú istú možnosť podrobiť svedka Fegyveresa výsluchu, akú mali vyšetrovatelia zločinu. No už v tej dobe, v roku 2003, si trúfam povedať, že badať náznaky, že táto kauza musí byť stoj čo stoj zametená pod koberec. Hádam už vtedy sa vytvorili v tej sále akési skryté vzťahy, ktoré bránili vyšetriť, vyšetriť kauzu spojenú s vtedy s porazenou politickou skupinou mečiarovcov. Akoby sa pre mňa opakovala scéna intríg, ktoré som zažil po páde moci komunistickej strany v rokoch ’89 - ’90.

    Ale vráťme sa, vráťme sa do vtedajších chvíľ. Navonok sa vražda síce vyšetrovala, ale vždy sa narazilo na to, sú tu Mečiarove amnestie. Nik nepochyboval, že premiér Mečiar počas zastupovania prezidenta využil inštitút amnestie v rozpore so spravodlivosťou, s právom, s poslaním tohto inštitútu amnestií, ktorý nemá kryť, preboha, politikov, ktorí amnestie udeľujú. Ale predsa ostávali Mečiarove amnestie akoby nedotknuteľnými. Vyšetrovatelia sa stále snažili, veď na sekciu vyšetrovania na ministerstvo vnútra sa vrátil po rokoch Jozef Šátek. Vtedy kauzu únosu dozoroval prokurátor Serbin. No veci predsa len neprebiehali celkom ľahko - a zdá sa - aj dozorujúci prokurátor sa ocital pod takými tlakmi, že napokon sa psychicky zrútil. Dozor nad kauzou sa vrátil do tých istých rúk, ktoré ho vykonávali za Mečiara, do rúk toho prokurátora, ktorý kázal kauzu uložiť. To už boli roky, ktorých sa, a ja som si, a ja som sa vtedy už tiež toho obával, rozplývala nielen nádej na objasnenie pravdy o vražde a únose, ale aj éra a étos protimečiarovskej garnitúry stvorenej rokom 1998.

    Teraz by som vás mohol obťažovať chronológiou doterajších pokusov o zrušenie týchto nemravných amnestií, ale, ale nechcem vám kradnúť ten čas, tú chronológiu niektorí aj poznáte a niektorí si ju viete veľmi ľahko zistiť. Dovolím si povedať niekoľko hodnotiacich viet a ukončiť tento, tento úvod problému.

    Mečiarova amnestia je výsmechom právneho štátu a je flagrantným zneužitím moci. Bola dokonca udelená v rozpore s nielen s účelom tohto inštitútu, ale dokonca v rozpore s deklaráciou OSN, ktorú ktorá nás zaväzuje, podpísaná 18. 12. 1992, že osoby, ktoré sa dopustili násilného zavlečenia do cudziny, nesmú používať dobrodenie amnestie. Táto norma by mala zaväzovať aj naše zákony a mala by zaväzovať aj našich ústavných činiteľov. Ešte raz zdôrazňujem, podpísaná v roku 1992. Bola to síce ešte Československá federatívna republika, Česká a Slovenská Federatívna republika, ale ako viete, sukcesívne tieto zväzky prešli na Slovenskú republiku a zaväzujú aj nás.

    Dámy a páni, trpiaca matka márne čaká už 20 rokov na spravodlivosť a rovnako rodičia uneseného syna. Ale najmä na spravodlivosť čaká slovenská verejnosť. Ako chceme, kolegyne a kolegovia, hovoriť o obnovení dôvery voči politikov, ak nebudeme stáť v kauze nespravodlivej amnestie na strane spravodlivosti, ale na strane politika podozrivého z krytia zločinu? Áno, je to politik, ktorý bol jedným z nás, patril k slovenskej politickej, politickému establišmentu, ba on patril naozaj k slovenskej politickej elite. Ale na čej strane sme my poslanci Národnej strany v tomto volebnom období?

    Dámy a páni, slovenská ústava je veľmi významný dokument, ale ešte významnejšie je to, čo má zastrešovať, spravodlivý štát, nie zločin. Za uplynulých 20 rokov bola naša ústava viackrát dopĺňaná a menená. Nie raz, nie dvakrát. A to aj z oveľa malichernejších príčin, než je odstránenie krvavej škvrny na historickom príbehu demokratického Slovenska. Zajtra uplynie 20 rokov od vraždy Róberta Remiáša, a ako mnohí viete, prednedávnom nastala v kauze prekvapivý, prekvapivá zmena, prekvapivý zvrat. Objavili sa závažné svedectvá potvrdzujúce...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedujúcou.

  • Poprosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pani predsedajúca. Objavili sa závažné svedectvá potvrdzujúce politické pozadie vraždy a únosu, ako aj účasť podsvetia. Zostáva otázka, či vyšetrovanie opäť, ktoré sa začalo, či ho opäť nezmaria Mečiarove amnestie.

    Vážené dámy, vážení páni, 20 rokov u nás rástla pochybnosť o vymožiteľnosti práva a pochybnosť, či vôbec žijeme konečne v právnom štáte. Dnes musíme, žiaľ, povedať, že táto otázka už takmer ani nemá zmysel, nežijeme v právnom štáte, pokiaľ amnestie môžu zakrývať zločin. Verejne to vyjadrili nie iba mnohí novinári a intelektuáli, ale aj vrcholoví politici, hoci práve tí by mali garantovať nápravu. Napríklad takto kriticky sa vyjadril o charaktere nášho štátu aj súčasný premiér Robert Fico.

    Áno, Slovensko má množstvo aj iných praktických problémov, ale v ponovembrových dejinách má tento štát len jednu krvavú škvrnu a tou je únos a vražda, ktorých vyšetreniu bránia amnestie Vladimíra Mečiara. Zbavme sa tejto škvrny, aby sme nevyzerali ako komplici politika, ktorý amnestiou chránil únoscov a vrahov. O pár týždňov budeme po prvý raz predsedať Európskej únii, je to opäť po čase jeden veľký míľnik v príbehu Slovenska, je to opäť chvíľa uvedomiť si svoju demokratickú cestu, vstúpme do tohto obdobia s čistým stolom, ukážme verejnosti, že v slovenskom parlamente nesedí nejaká skupina komplicov, ktorí si navzájom kryjú zločiny.

    Osobitne sa obraciam na pána premiéra, na pána predsedu parlamentu a na pána prezidenta, dajte svojím jasným postojom ku týmto amnestiám z 90. rokov slovenskej verejnosti jasný signál, že nad našou dnešnou politikou už sily minulosti nemajú moc. Verejnosť na únos a vraždu, ako sami viete, nezabudla, hoci prešlo 20 rokov. Dnes sa díva na nás.

    Prosím, dajte najavo, že pojem spravodlivosť pre vás nie je iba prázdne slovo, dajme spravodlivosti jej šancu.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Prerušujem. Ďakujeme pánovi poslancovi Budajovi za podrobné odôvodnenie ním predloženého návrhu ústavného zákona, v tomto momente prerušujem tento bod rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a pripravíme sa na hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála a Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve (tlač 26).

    Dávam slovo spravodajcovi Gáborovi Grendelovi za navrhnutý gestorský výbor, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 26.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili 4 poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 27, proti 65, zdržalo sa 31, nehlasovali 11.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Ruch v sále a reakcie z pléna.

  • Viete čo, skontrolujte, tam vedia vytlačiť, že kto ako hlasoval, a uvidíte, či išli, alebo nešli hlasovania. Dobre?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Viete čo, ešte raz, to takto nefunguje, prepáčte.

    Takže budeme pokračovať ďalším hlasovaním, a to budene hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (tlač 33).

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, počas hlasovania sa nedá procedurálne, to je rokovací poriadok, až po, keď skončíme.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, keď skončíme, samozrejme, dám možnosť na procedurálne, ale prečítajte konečne už rokovací poriadok, ktorý toto neumožňuje. Ja musím dodržať rokovací poriadok.

  • Prosím teraz spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Vieru Dubačovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 33.

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, milí kolegovia, prosím, pán predsedajúci, aby ste...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. K tejto téme by som...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu a ďakujem, že ste boli hlasnejšia, lebo nepočuť to vôbec.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 52, proti 56, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Dušana Bublavého, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 48).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili poslanci, pán poslanec Dostál a pán poslanec Poliačik, ktorí podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, najprv dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 104, proti 21 poslancov, zdržali sa 17, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy boli schválené.

    Nech sa páči ďalej.

  • Pán poslanec Dostál podal dva pozmeňujúce návrhy a doplňujúce, o ktorých nemožno hlasovať, a to z toho dôvodu, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nespĺňali náležitosti určené rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Reakcia z pléna.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Poliačika, o ktorých odporúčam hlasovať osobitne.

  • Pán poslanec Dostál, máte námietku? Nie. Dobre. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Dávam hlasovať o prvom pozmeňujúcom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 50, proti 68, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 51, proti 66 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Vzhľadom k tomu, že prerokúvame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Predpokladám, že pán poslanec Ivan procedurálny návrh má. Môžte to tam nechať, to je v poriadku.

    Konštatujem, že nikto sa nehlási, takže záverečné hlasovanie, pán poslanec, nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh 79, proti 45, zdržali sa 19.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády.

    Ďalej teraz prosím povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Miroslava Ivana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 34.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, neboli predložené žiadne procedurálne návrhy, a preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 55, proti 8, zdržalo sa 77 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu v prvom návrhu, o návrhu poslankyne Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (tlač 36).

    Prosím teraz povereného člena z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Fecka, aby uviedol hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 36.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, takže prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme a o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 63, proti 4, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh schválený nebol.

    Teraz sa vrátime k procedurálnym návrhom.

    Pán poslanec Ivan, ste mali procedurálny návrh. Prosím vás, zatlačte ešte raz to veľké tlačítko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, žiadam, aby sme zopakovali hlasovanie, nakoľko vzhľadom k tomu, že som všetko tuná mal, kartičku zasunutú, eviduje ma ako neprítomného.

  • Áno, medzitým som nechal vytlačiť výsledok hlasovania a tam je fakt veľa neprítomných: pán poslanec Adamčík, Krajniak, Pčolinský, Baránik, Janckulík, Kresák, Petrík, Binder, Kollár, Macháčková, nemôžem všetkých prečítať. To znamená, že asi sa stala nejaká chyba, takže ja navrhujem, aby sme zopakovali to hlasovanie, a bolo by dobré, keby sme vytiahli karty, a znovu naspäť, lebo sem-tam aj tá technika zablbne. Sem-tam aj predsedajúci. Dobre.

    Takže pán poslanec Grendel, môžem aj ja uviesť hlasovanie, ale bolo by dobré, keby ste to uviedli vy ako spravodajca. Takže je všeobecný súhlas, aby sme zopakovali hlasovanie, a predchádzajúce hlasovanie, samozrejme, tým pádom je neplatné.

  • Vážený pán predsedajúci, zopakujem teda ešte raz, že v rozprave vystúpili štyria poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 27, proti 61, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasovali 11.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

    Skončili sme hlasovania. Chcem vás upozorniť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a potom dám procedurálny návrh, že poobede budeme mať hodinu otázok, po hodine otázok, samozrejme, budeme mať aj interpelácie poslancov, ak bude teda záujem interpelovať ministrov s tým, že, samozrejme, ešte máme jeden bod, ktorý nebol, nebol ani poriadne začatý, ešte pán poslanec Budaj musí dokončiť svoju reč a potom budeme postupovať ďalej, takže je predpoklad, že okolo 17.00 hod. by sme mohli skončiť aj toto rokovanie Národnej rady. Keby nie, tak, samozrejme, musíte počítať s tým, že dnes potom to hlasovanie bude aj neskoršie, pokiaľ do 17.00 hod. neskončíme.

    Takže procedurálny návrh pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Iba mi dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o jednej máme rokovanie o Rade JHA v miestnosti č. 149 ako obvykle. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť na jeden fakt, keďže sme tu všetci závislí od zlyhávajúcej techniky, aby sme sa čím skôr zamerali, keďže tieto zariadenia prijímajú zákony pre túto krajinu a dnes sa stala už aj vec, že sme museli opakovať celé hlasovanie, aby sa vedenie Národnej rady týmto problémom začalo bazálne zaoberať, pretože aj keď pozerám ostatné hlasovania, nielen to, čo sme opakovali, tak napríklad pri zákone, ktorý som predkladal, o centrálnych zdrojoch tepla ma podporil pán poslanec Číž, za čo mu ďakujem, ale myslím si, a nech ma opraví, či to naozaj tak myslel, čiže deje sa to takmer pri každom hlasovaní a tieto staré zariadenia jednoducho zlyhávajú.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja si myslím, že trošku je to omyl, ja som to skontroloval. To predchádzajúce hlasovanie, ktoré sme potom anulovali, hovorilo, alebo teda vykázalo, že hlasovalo 27 poslancov za návrh. Keď sme to zopakovali, tiež 27 poslancov. To znamená, tí, ktorí chceli za to hlasovať, hlasovali za. Je pravda, a musíme si dávať na to pozor, že ak predsedajúci povie, že prezentujme sa a hlasujme, a ešte to tam nebeží, stáva sa to, ja som dvakrát musel stlačiť, neviem prečo, tak v tom momente ak niekto sa prihlási, tak ho to nezoberie, lebo ešte nie je spustené hlasovanie. To bol aj tento prípad, ktorý sme museli zopakovať, ale, samozrejme, nie som proti, aby sme poprípade robili kontrolu.

    Ja viem, že dnes napríklad zasadá komisia aj ohľadne riešenia problémov s internetom a rôznou našou stránkou Národnej rady a potom nás budú informovať, že čo sa s tým dá urobiť. Vy ste sa sťažovali na to, že niekedy to funguje, niekedy internet nejde.

    Takže určite si myslím, že všetky chyby, ktoré poprípade nie sú chybami predsedajúceho, ak je to chyba zariadenia, tak ju musíme odstrániť, s tým súhlasím.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby o 12.05 hod. sa dostavili na rokovanie výboru. Podotýkam, že je to vyhradené rokovanie, a aby si svoje inštrumenty ako telefóny a nahrávacie zariadenia nechali v skrinkách pred vchodom do výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. A teraz budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o návrhu poslanca Jána Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Pán poslanec Budaj ešte nedokončil svoju reč, takže nech sa páči, máte slovo, ale chvíľku počkajme, kým sa to tu ukľudní.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, väčší kľud, prosím, v rokovacej sále.

  • Zaznievanie gongu a neutíchajúci ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o väčší kľud, aby pán poslanec Budaj mohol dokončiť svoju úvodnú reč.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 37.

  • Len jedinú vetu, dámy a páni, hovoril som k veci dostatočne dlho.

    Končím definitívne vetou, že právny akt, ktorý vykonajú politici vedome s cieľom zamedziť priechod právu a chrániť zločin, takýto právny akt si nezaslúži, aby sme ho ponechali, si nezaslúži, aby existoval v našom právnom systéme. Sme povinní zoči-voči nielen imperatívu spravodlivosti, ale aj zoči voči-občanom Slovenska konať. Inak budú konať tí, čo prídu po nás, a buďte si istí, že ak sa pretrhajú nitky s minulosťou, amnestie Vladimíra Mečiara budú zrušené. Otázka stojí len tak, či sme my už tí, medzi ktorými sa nájde 90 poslancov, ktorí nie sú ani vydierateľní, ani zastrašiteľní a ani nemajú žiadne nitky k mečiarovským zločinom.

    Ja som aj verejne, aj v médiách vyjadril presvedčenie, že tu nieto ani jediného poslanca, ktorý by nemal záujem na vyšetrení únosu a vraždy, a verím, že sa to potvrdí.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, nebudem ďalej zdržovať, prosím, aby ste...

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý do rozpravy sa hlási navrhovateľ pán poslanec Budaj a písomne ešte mám pána poslanca Grendela a Zsolta Simona.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Dámy a páni, hovoril som o pozadí a motívoch zločinu, ktoré amnestie chránia tak rozsiahle práve preto, pretože za tých 20 rokov sme zabudli mnohí mená, bonmoty, tragické, tragikomické aj strašné okolnosti tohoto prípadu.

    Preto sa vám ešte raz ospravedlňujem, že som v úvodnom slove hovoril tak dlho. Mnohí ste možno chceli vtedy reagovať, čo nebolo možné, preto som si teraz zobral slovo ako prvý, aby tí, ktorí ste si vypočuli úvodnú reč a chcete na ňu reagovať, ste mali možnosť reagovať v tejto chvíli na môj príspevok.

    Stále chcem zdôrazniť to, že rešpektujem mnohých, ktorí roky hovorili o právnom purizme, a predsa tento zločin, únos a vražda nezmizli z pamäti občanov Slovenskej republiky. Nikto sa neuspokojil a najmä obeť krvavého zločinu naozaj nemôže odpočívať v pokoji, pokiaľ tento štát bráni, aby sa, pokiaľ je to možné, zločin vyšetril.

    Ešte raz ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa, bohužiaľ. Pán poslanec Dostál, nech sa páči ako prvý.

  • Ďakujem. Pán poslanec Budaj aj vo svojom úvodnom vystúpení povedal všetko, čo bolo dôležité povedať, a ja mu ďakujem za to, že predložil tento návrh, uviedol ho, je to veľmi dôležitá vec a je hanebné, čo sa na Slovensku dialo v 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara, a je hanebné, čo sa stalo Michalovi Kováčovi ml., Oskarovi Fegyveresovi a Róbertovi Remiášovi, a je veľmi, veľmi, veľmi smutné, že doteraz sme sa s tým nedokázali vysporiadať.

    Neviem, aké sú očakávania, neviem, či sa to podarí dnes, skôr som skeptický, napriek tomu si myslím, že je našou morálnou povinnosťou sa o to pokúšať znovu a znovu a znovu.

    Takže ešte raz, ďakujem, pán Budaj, a máte moju plnú podporu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, paradoxne možno teraz je najväčšia šanca prijať ústavný zákon o zrušení amnestií. Nebol by to až taký veľký precedens, boli prípady v minulosti, kedy v diktatúrach boli zrušené amnestie, koniec koncov tie amnestie boli zneužitím práva. Dať si amnestiu akoby sám na seba je zneužitím práva. Tam bolo, aj ten právny vývoj je teda veľmi pozoruhodný v tejto kauze, aj, aj rozhodnutia Ústavného súdu ešte z konca 90. rokov, kedy boli popreté úplne všetky precedensy Ústavného súdu aj samotná ústava, ale to by asi bolo, bolo na dlhšie.

    V princípe tým, že, tým, že veľká časť opozície, možno celá, neviem, predpokladám, že návrh podporí, aby sa dal priechod spravodlivosti, tak, tak je tak. Pokiaľ sa k tom pridajú menšie koaličné strany, tak návrh proste prejde. Tak návrh proste prejde. A minister vnútra Kaliňák tuná spomínal v tom svojom polohysterickom prejave pred pár dňami, že ako povyhrával Lexa súdy. No to by asi tiež bolo na dlhšie rozprávanie. Ale povyhrával ich nie kvôli prokurátorovi Serbinovi a som prekvapený, že minister vnútra má tú odvahu sa doňho navážať, to je teda akože veľká odvaha, keď sa nemôže brániť, ale však to je jeho vizitka, jeho charakter, ale pretože tie najzávažnejšie kauzy nemohli sa dostať pred súd práve kvôli amnestiám, práve kvôli amnestiám.

    Ak niekto tvrdí, že všetko bolo v poriadku v 90. rokoch, tak by o to viacej mal dať priechod spravodlivosti. Aby o tak závažných podozreniach, o podozreniach v princípe z teroristických trestných činov, z teroristických trestných činov mohol rozhodnúť súd.

  • Pán kolega Budaj, veľmi pekne ďakujem za túto iniciatívu, lebo bude to taká iniciatíva, ktorá bude odkrývať karty, bude ukazovať skutočný charakter poslancov, ktorí sa v tejto sále nachádzajú.

    Len mám takú obavu, že čo sa týka poslancov SMER-u, že oni za tento návrh nedokážu zahlasovať, lebo oni nechápu to zlo, ktoré sa stalo pri vražde Remiáša. Jednoducho ľudia, ktorí sa nehanbia obhajovať komunizmus, ktorý má na svete na svedomí 80 až 100 mil. obetí, oni necítia, že sa niečo stalo pri vražde Remiáša. Ľudia, ktorí sa nehanbia kryť zločiny prvej, druhej a aj tretej Ficovej vlády, ktorej dôsledky sú to, že na Slovensku zomiera o 3-tisíc ľudí ročne navyše, voči tomu alebo práve kvôli tomu, že sa rozkráda zdravotníctvo, a bez hanby sklonia zrak a stláčajú správne tlačítka, títo ľudia necítia, čo sa stalo pri vražde Remiáša, a preto mám veľkú obavu, že aj dnes iba sklonia hlavu a poslušne stlačia tlačítko, ktoré si praje predseda politickej strany SMER.

  • Ďakujem. Keďže sú symbolické veci, ktoré v spoločnosti veľmi dlho fungujú a tvoria tzv. pamäť národa, chcel by som prečítať jeden úryvok, možno pozvánku od Anny Remiášovej, ktorá hovorí, že politická vražda spáchaná na objednávku SIS za mečiarizmu.

    "Dňa 29. apríla, t. j. tento piatok bude 20.!!! výročie zavraždenia Róberta. Smútočné stretnutie sa koná 29.04. o 17.00 hod. v Karlovej Vsi pri pamätnom kríži priamo na mieste vraždy. Tí, ktorí ste ho poznali a mali radi, a tí, ktorí ste ho nepoznali a odsudzujete túto nepotrestanú politickú vraždu, venujte mu, prosím, tichú spomienku. Ďakujeme vám."

    Chcel by som tieto slová pani Anny Remiášovej presunúť aj do tejto sály a podporiť iniciatívu Jána Budaja, aby sme vyvodili zodpovednosť za politickú vraždu, a to je tým, že by sme prijali návrh, ktorý pán Budaj predkladá. Pretože slzy matky môžu byť dosť veľkým mementom na to, aby táto sála, keďže to má v rukách, urobila historickej pamäti, pamäti národa zadosť. Politická vražda, ktorá bola spáchaná na Róbertovi Remiášovi, by mala byť vyšetrená a Mečiarove amnestie by mali byť zrušené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predseda vlády a docent práva Fico onehdá vyhlásil, že tie amnestie sú právny suterén, ale ich zrušenie by bolo tiež právny suterén.

    No, musím povedať, že nie som právnik a som len lekár, ale takto dovedený právny pozitivizmus za hranu spravodlivosti a slušnosti je podľa mňa nepochopiteľný. Viete, možno keby 30. apríla 1945 vyhlásil ríšsky kancelár a vodca Adolf Hitler tesne predtým, ako si preženie guľku, hlavu guľkou, amnestiu na všetky činy spáchané jednotkami SS, na všetky činy a rozhodnutia jeho podriadených a na všetko, čo súviseli s dvanástimi rokmi existencie tretej ríše, bolo by nepochybne - zrejme podľa istej interpretácie práva - právnym suterénom zrušiť túto Hitlerovu amnestiu. Pretože tie zákony boli prijaté Ríšskym snemom, tie napr. norimberské, a mnohé iné ďalšie veci sa diali v súlade s tým, čo vtedy platilo.

    Dá sa, samozrejme, byť zástanca právneho pozitivizmu, ale ak vedie k takým výsledkom, že sa amnestie zločinov chránia právnym pozitivizmom, tak je to čistá perverzia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa k tomu krátko vyjadrím, k tým amnestiám. Áno, nebolo to správne. Za náš klub môžeme povedať, že podporíme tento návrh pána poslanca Budaja.

    Ale chcel by som upozorniť aj ostatných kolegov, keď už tunák hovoríme o tých amnestiách, nezneužil to len bývalý predseda vlády Mečiar, ale zneužil to aj rovnako pán prezident Kováč, keď udelil amnestiu svojmu vlastnému synovi, ktorý okradol, evidentne okradol, spáchal trestný čin a okradol Technopol a takisto mu dal amnestiu. Čiže už keď sme pri tom, tak bolo by dobré sa na to pozerať objektívne a aspoň to povedať.

    Takže tento inštitút tej amnestie bol zneužitý aj pánom prezidentom Kováčom, keď udelil svojmu synovi, ktorý okradol Technopol a dostal amnestiu spolu s komplicmi. No a potom, samozrejme, už nastal ten samotný problém, proti ktorému teraz všetci bojujeme a my určite zahlasujeme za zrušenie týchto amnestií.

    Ďakujem.

  • Chcem upozorniť kolegov, že kolegyňa Zemanová, samozrejme, ešte dostane možnosť teda vystúpiť vo faktickej. Len v rokováku je napísané, že s faktickou sa dá prihlásiť do tej doby, kým ešte rečník hovorí. Ale pomaličky sa to naučíme, ale, pán poslanec Suchánek, vy ste nebol prihlásený, tak prepáčte.

    Takže, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo.

  • Skrivodlivosť, pošliapavanie práva, politické vraždy, zlodejiny. Pán poslanec Budaj, ďakujem veľmi pekne za váš návrh a som rada, že odznel tuná na prvej riadnej schôdzi nášho parlamentu. Pokým sa nevysporiadame s našimi dejinami, históriou, ale i súčasnou históriou novodobou po revolúciu, tak naša spoločnosť nie je, nemôže byť demokratická, nie je spravodlivá.

    A budem s pokorou a s nádejou na to, že snáď tento návrh zákona prejde, hlasovať za.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí , ktorí podporujú to očistenie tejto škvrny a nápravu tejto nespravodlivosti. Budem vďačný nielen ja, ale predovšetkým, domnievam sa, v budúcnosti všetci, čo budú sa snažiť pochopiť príbeh Slovenska, odkiaľ kam sme to vlastne kráčali a prečo sme si tú Slovenskú republiku zriadili.

    Takisto ďakujem aj za vyjadrenie pána Kollára, aj za podporu. Mám jednu poznámku, že tú amnestiu pánovi Michalovi Kováčovi ml. udelil prezident na základe toho, aby mohol získať cestovné doklady a ísť vypovedať do Nemecka. On potom v Nemecku vypovedať bol, dal sa k dispozícii spravodlivosti, iste nepochybujeme, že v Nemecku tá spravodlivosť nezohľadňovala žiadne postavenie otca obvineného, a bol oslobodený. Takže z tohto hľadiska súhlasím s vami, že amnestia nemá sa účelovo používať, je to trošku feudálny inštitút, ktorý stále prežíva. Treba povedať, že dokonca aj ten pojem amnestia používame nepresne, príde, v tomto prípade neboli títo ľudia odsúdení právoplatne, takže nejde o amnestie, ide o zastavenie vyšetrovania. Po roku ’98 bola novelizovaná ústava, myslím, že v roku ’99 sa takáto forma zastavenia vyšetrovania už zamedzila.

    V každom prípade súhlasím, že treba merať vždy rovnakým metrom. V tom máte, pán Kollár, svätú pravdu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, únos syna prezidenta Slovenskej republiky je asi najväčšia trauma v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Politická, bezpečnostná a justičná trauma. K tejto téme už zaznelo hádam všetko nielen v médiách, ale aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pri opakovaných pokusoch o zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, ktoré už 20 rokov bránia spravodlivému potrestaniu páchateľov. Dvadsať rokov!

    Prezident Michal Kováč mal v čase únosu svojho syna 65 rokov. Dnes má 85 rokov. Skúste sa, dámy a páni, na chvíľu vžiť do kože exprezidenta Michala Kováča. Tí, ktorí máte deti, viete si predstaviť, že vaše dieťa násilím unesú na pokyn a za účasti štátnych orgánov a že sa páchateľom, hoci sú odhalení a známi, nič nestane? Že si beztrestne užívajú slobodu, akoby sa nič nestalo, a to preto, lebo to to zariadil jeden z najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu. Viete si predstaviť vaše pocity ako rodičia? Viete si predstaviť pocity prezidenta Michala Kováča, 85-ročného Michala Kováča? Určite je v tejto sále mnoho matiek a otcov, tak si to skúste na chvíľu predstaviť, ten pocit nespravodlivosti.

    Michal Kováč mladší sa neuniesol sám. Polícia jeho prípad vyšetrila a uzavrela s návrhom na podanie obžaloby a jediná prekážka na otvorenie súdneho pojednávania je amnestia bývalého premiéra Mečiara. Amnestia vydaná vysokým ústavným činiteľom tohto štátu. Nie po odsúdení páchateľov, ale ešte pred ich postavením pred súd. To je väčší dôkaz o vine ako akýkoľvek rozsudok. Za uplynulých dvadsať rokov tu bolo množstvo pokusov o zrušenie Mečiarových amnestií, ale takáto šanca, ako sa ponúka dnes, tu ešte nebola. Dnes totiž historicky to prvýkrát vyzerá tak, že obhajcovia Mečiarových amnestií sú v parlamente v menšine. Dnes je tu reálna šanca, že návrh získa potrebnú ústavnú väčšinu, pričom treba dodať, že neexistuje žiaden racionálny dôvod na odmietnutie tohto návrhu.

    Samozrejme, vopred vieme, čím sa budú kritici brániť, že amnestie boli ten morálny alebo právny suterén, ako to zmieňoval pán poslanec Osuský v mene Roberta Fica z minulosti, ale teda že právne vraj nie je možné tieto amnestie zrušiť.

    Dámy a páni, ale Národná rada nie je súdny orgán. V skutočnosti vôbec nie je úloha parlamentu posudzovať, či je alebo nie je možné ústavným zákonom zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Tu v tejto stále je to nepodstatná otázka, ktorá slúži len a len na odvedenie pozornosti. To predsa nech posudzujú súdy. My tu nie sme vyšetrovatelia ani sudcovia. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je rozhodnutím o vine a nevine, ale je o tom, či dáme, alebo nedáme aspoň teoretickú šancu na spravodlivé doriešenie násilného únosu občana tohto štátu. To, že tomu bránil Vladimír Mečiar, je pochopiteľné, spáchali to jeho ľudia, a keby ich nechránil, zrejme by sme sa nakoniec dozvedeli aj o jeho úlohe v tejto kauze. Ale aký dôvod by mala Národná rada brániť ľudí Vladimíra Mečiara? Nemali by sme skôr stáť na strane spravodlivosti? Nemali by sme dať aspoň iskierku nádeje Michalovi Kováčovi a všetkým ľuďom ktorí boli traumatizovaní touto kauzou, že sa dočkajú spravodlivosti? Mali. Kto iný by mal ísť príkladom vo vymožiteľnosti práva v presadzovaní spravodlivosti ako štát? Aké právo má štát vyžadovať spravodlivé potrestanie akéhokoľvek zločinu, ktorého sa dopúšťajú bežní ľudia, ak tento istý štát kryje zločiny svojich vlastných predstaviteľov? Odpoveď na túto otázku si môže dať každý z nás hlasovaním o návrhu na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Spravodlivý trest má, samozrejme, aj preventívny účinok a tu mi dovoľte prečítať krátku pasáž z knihy novinárky Ľuby Lesnej s názvom Únos demokracie:

    "Slovensko sa po páde totalitného systému nedokázalo vyrovnať s niektorými jeho zvyškami. Netrvali sme na dôslednom zmapovaní a prešetrení zločinov komunizmu, nepostavili sme sa zásadne proti predstaviteľom Štátnej bezpečnosti, vykonávateľom zvrátených amorálnych praktík vlády jednej strany a zároveň aj najpravdepodobnejším páchateľom komunistických zločinov. Nemalo ísť o pomstu, ale o to, aby dôsledným pomenovaním vinníkov a previnením minulosti mohla začať vytvárať zdravá, slobodná spoločnosť bez vydierateľných ľudí, nezaťažená predošlými hriechmi. Je pravdepodobné, že práve takéto ignorovanie previnení totalitnej tajnej služby vytvorilo podhubie na vznik novej tajnej služby, ktorá pár rokov po zrútení Berlínskeho múra, vychádzajúc z praktík bývalej ŠTB, začala na Slovensku nastolovať štátny terorizmus. Slovenská informačná služba v súčasnosti čelí mnohým obvineniam. Vyšetrovatelia už preukázali, že pracovníci Lexovej tajnej služby uniesli syna slovenského prezidenta, diskreditovali predsedu Konferencie biskupov Slovenska, sledovali opozíciu a tak ďalej a tak podobne.

    V súčasnosti rovnako ako po páde berlínskeho muru tiež potrebujeme dôsledné prešetrenie všetkých káuz a zločinov, ktorých sa Slovenská tajná služba dopustila, a potrestanie ich vinníkov. A opäť nejde o pomstu. Bez presných zistení protiprávnosti SIS a ich zverejnení riskujeme opäť, že sa čohosi podobného znovu dopustí ďalší, alebo ten istý slovenský štátny orgán."

    Dámy a páni, ako som spomenul, je to historická šanca schváliť zrušenie Mečiarových amnestii a dovoľte, aby som v tejto súvislosti navrhol aj vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k amnestiám udelených bývalým predsedom Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, a to vyhlásenie znie nasledovne:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje poľutovanie nad zneužitím štátnych orgánov Slovenskej republiky voči svojmu občanovi a ospravedlňuje sa Michalovi Kováčovi mladšiemu a jeho rodine za traumu spôsobenú udalosťami zo dňa 31. 8. 1995. Toto symbolické morálne gesto vyjadruje Národná rada Slovenskej republiky každému, ktorého práva boli vtedajšou štátnou mocou porušené a ani po dvadsiatich rokoch sa nedočkali spravodlivého zadosťučinenia."

    Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás úctivo požiadať, aby ste o tomto vyhlásení dali hlasovať ešte pred hlasovaním o zákone samotnom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, končím... Pán poslanec Matovič, ako starý poslanec musíte vedieť, že môžte sa prihlásiť s faktickou poznámkou len do tej doby, kým hovorí predrečník. Takže naposledy, pán poslanec Matovič ako siedmy, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a upozorňujem každého, že rokovací poriadok nie je len pre predsedajúceho, ale pre všetkých nás.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči, procedurálny predpokladám, že nie. Ale faktickú ste chceli.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za pochopenie. Chcem veľmi podporiť ideu, s ktorou prišiel kolega poslanec pán Grendel.

    Žiaľ, nedajú sa vymenovať všetky osoby, nedajú sa nahradiť vyšetrovania, ktoré mali bežať v dobe zločinov, nedajú sa odčiniť nové krivdy, ľudia, ktorí odišli do zahraničia v strachu, že na Slovensku nebudú môcť žiť ako demokraticky a bezpeční, v demokracii a v bezpečí. To sa stáva vždy, keď občania pripustia, aby zlo zašlo príliš ďaleko. Čiže myslím, že ani pán poslanec Grendel, a nemám takú ilúziu, ani ja pri tomto zákone sa nedomnievam, že sa môže napraviť všetko, ale je možné preukázať politickú vôľu.

    Veľmi si vážim práve tú časť, ktorú ste, kde ste podčiarkli, že Národná rada sa nemusí vopred zaoberať ani otázkami posudzovania ústavnosti svojej politickej vôle, prejavenej politickej vôle, ani sa zaoberať tým, či bude niečo vyšetrené orgánmi činnými v trestnom konaní. Pred nami je otázka, že či vieme povedať občanom, aký je náš politický postoj k amnestiám, ktoré mali zastaviť vyšetrovanie, ktoré smerovalo do politických kruhov, a to je treba povedať takto jasne a takto to oddeliť od tých ostatných orgánov, orgánov demokratickej moci, ktorými sú súdy alebo, alebo exekutívna moc, ktorá môže zločiny vyšetrovať. My chceme ukázať, že nekryjeme zločincov.

    A, samozrejme, ešte raz ďakujem za to, že ste pripojili k uzneseniu o zrušení amnestií aj uznesenie, ktoré dáva istú satisfakciu poškodeným.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skutočne to bolo dobré upozornenie na to, že sa vlastne nejedná doslova a dopísmena o amnestiu, lebo išlo o zastavenie vyšetrovania. Samozrejme, bolo oveľa racionálnejšie z Mečiarovho pohľadu zastaviť vyšetrovanie, pretože ak by sa obnažila, nedajbože, poctivým vyšetrovaním Stredoslovákmi alebo ešte lepšími kádrami línia Roháč – Lexa – Mečiar s medzifigúrami vmedzerenými medzi tieto tri nosné body, tak by to bolo nepochybne oveľa nevýhodnejšie. Zastaviť vyšetrovanie bola tá cesta, takže my vlastne rokujeme o zrušení zastavenia vyšetrovania, čo sa mi zdá, dá sa povedať, ešte menej problematické.

    Zmysel takéhoto rozhodnutia, hoc aj po 20 rokoch, je v tom a to je takmer biblické, že sa páchatelia dozvedia, že ničie stromy nerastú do neba. Ani ich. Dozvedel sa to vo chvíli, keď mal okolo krku slučku, aj Sadám Husajn, dozvedel sa to lyonský kat Klaus Barbie a, presne vzaté, i bez slučky na krku sa to dozvedela vyše 90-ročná súdružka prokurátorka Polednová-Brožová, ktorá sa podieľala na justičnej vražde Milady Horákovej.

    Je teda potrebné, aby zločinci poznali, že ich stromy do neba nedorástli. A i v dusnej kambodžskej džungli nakoniec pred súdom stál Pol Pot. Je perverzné, ak v mene právnej pozitivizmu nechceme vykročiť cestou poučenia páchateľov o ich stromoch.

  • Ďakujem pekne. Ešte raz, už som raz povedal, že budeme podporovať tento návrh zákona, zahlasujeme zaňho, pretože sme presvedčení, že to bola obrovský, to bolo, to bolo, to bolo znásilnenie naozaj všetkého možného, to bolo slušnosti znásilnenie, práva znásilnenie, ľudskosti, všetkého, to treba napraviť, neviem, či bude dostatočná vôla zo strany koalície, ale necháme sa prekvapiť pri hlasovaní.

    Cez to všetko mi je ľúto, Gábor, že veľmi emotívne si vykreslil pána Michala Kováča ml., ja mám iný trochu na to názor, okradol Technopol, teraz koncom júna 2015 prebehla kauza, obrovská kauza za 500 mil. euro, pardon, dolárov so zdravotníckym materiálom, spomína sa v tom aj slovenská firma Chirana, kde zase figuruje Michal Kováč ml., on to má v genetickej výbave. To znamená, že nerobme z neho nejakého chudáčika, ktorý proste, to je čestný chlapec, len ho uniesli. Áno, tam bol zneužitý, ale skutočne ako ľutovať ho, tohto pána asi netreba. Znova, tá kauza sa vyšetruje, 500 mil. dolárov tam je podvod a on je znova v tom namočený, áno, takže nehrajme sa na to, že je to nejaké chudiatko, ktoré treba chrániť, treba chrániť právo, treba chrániť určite právo a treba tie amnestie zrušiť, ale nie chrániť pána Kováča, to je podvodník u mňa.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť návrh pána Grendela. A len takú drobnosť by som k tomu jeho vystúpeniu doplnil, že nielen dať iskierku nádeje na spravodlivosť pánovi Kováčovi, ale nezobrať tú iskierku nádeje aj všetkým ostatným občanom, ktorí v budúcnosti by mohli zažiť takúto neprávosť a stratili by pritom právo na spravodlivosť. A preto apelujem na každého, na svedomie každého poslanca v tomto, v tomto parlamente, aby hlasoval za tento návrh, pretože nechcel by som, aby to bolo tak, ako povedal pán Dostál, že bolo potrebné tie návrhy podávať stále znova a znova.

    Ja si myslím, že to treba spraviť raz, a to teraz.

  • Ďakujem. Áno, pán poslanec Gábor Grendel veľmi precítenie rozprával a ja som, mne je len ľúto, že tak precítene sa nevyjadril a že tak precítene nenarieka nad tým alebo nevyjadruje sa tak precítene k justičnej vražde pána prezidenta Slovenskej republiky, pána ThDr. Jozefa Tisa, ktorý zachránil Slovensko pred záhubou a bez ktorého by ste sa, páni poslanci, možno by ste tu dnes ani neboli. To je jedna vec.

    A škoda, že vám neprekážajú Havlove amnestie, ktoré rozpútali reťaz kriminality v bývalom Československu. A škoda, že vám neprekáža rozhodnutie Dzurindovej vlády, súhlas s preletom bombardérov, ktoré bombardovali civilistov vrátane malých detí, nemocníc atď. v Belehrade v Srbsku, a nazvali to dokonca humanitárnym bombardovaním.

    Tak, prosím, trošku o objektívnosť, resp. aby nebol dvojaký meter.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Grendel, ďakujem za ten návrh vyhlásenia. Myslím, že je to veľmi dobrý nápad. Bude to veľmi užitočné a bude veľmi, veľmi zaujímavé pozerať sa, kto ako bude hlasovať, kto ako bude hlasovať o samotnom návrhu ústavného zákona, ktorý predložil pán poslanec Budaj, a kto ako bude hlasovať o návrhu vyhlásenia, ktoré predložil pán poslanec Grendel, aj teda z hľadiska dodržiavania či nedodržiavania koaličnej dohody. Som teda veľmi zvedavý, ako sa k tomu postavia predovšetkým koaliční poslanci.

    A na rozdiel od pána poslanca Kollára to vôbec nevnímam ako obhajobu nejakej konkrétnej osoby. Vnímam to ako obhajobu práva, pretože boli síce pošliapané aj práva konkrétnej osoby, ale brutálne bolo pošliapané predovšetkým právo a my sa máme zastať práva ako takého, pretože je to právo pre všetkých občanov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Grendel, nechcete? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať o 14.00 hod., a to hodinou otázok, potom interpelácie a potom bude pokračovať ešte týmto zákonom, to znamená, že písomne ešte pán poslanec Simon je prihlásený. A potom otvoríme možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Tak ako som povedal, predpoklad je, že okolo 17.00 hod. by sme potom mohli hlasovať o prerokovaných veciach.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, predtým než začnem hodinu otázok, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne študentov z Gymnázia v Krupine.

  • V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Zároveň hneď na začiatok v súvislosti s novelizáciou rokovacieho poriadku upozorňujem, že odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Tento čas bude sledovaný na vedľajšej časomiere a doplňujúca otázka môže trvať najviac dve minúty. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 16 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Obvykle prvých pätnásť minút je venovaných otázkam položených predsedovi vlády, ale vzhľadom k tomu, že boli položené otázky iba na členov vlády, celých 60 minút bude venovaných na odpovede na otázky položené členom vlády. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda vlády, pán Robert Fico je ospravedlnený, zastupovaním je poverený podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázky neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní sú: ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastupovať ju bude pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pán Roman Brecely; neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, nie sú naňho položené otázky; podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, takisto nie sú položené otázky; minister hospodárstva Peter Žiga, minister životného prostredia László Sólymos a minister kultúry Marek Maďarič, na všetkých týchto ministrov nie sú položené otázky na dnešnej hodine otázok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Juraja Drobu na ministra financií Petra Kažimíra a znie:

    "Pán minister, ministerstvo financií pripravuje nový užívateľsky príjemný rozpočtový portál. Kedy by mal byť prístupný verejnosti?"

    Odpovedať bude...

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím zastaviť čas a poprosím pána ministra financií, aby prišiel do rokovacej sály.

    Takže nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Tak mi dovoľte, aby som vám všetkým poprial dobrý, príjemný, dobrý deň, a dovoľte mi, aby som sa aj ospravedlnil za malé meškanie, ale nová doba, ja som si naozaj myslel, že prvých pätnásť minút patrí predsedovi vlády alebo jeho zastupujúcemu, takže ospravedlňujem sa ešte raz za malé meškanie.

    Mám odpovedať na otázku, ktorá sa týka rozpočtového portálu. Takže dovoľte mi odpovedať.

    V súčasnosti poskytuje informáciu o rozpočte verejnej správy stránka rozpočet.sk. Táto stránka bola spustená už v roku 2011 a obsahuje informácie o procese prípravy rozpočtu verejnej správy, štruktúre rozpočtu, ale aj príslušnej legislatíve, ktorá sa týka rozpočtových politík. Stránka podáva informácie nielen o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočtoch jednotlivých subjektov verejnej správy.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v dnešnej naozaj dynamickej dobe rovnako oblasť verejných financií prešla od času spustenia tento stránky vývojom a prebiehajú na našej úrovni ministerstva financií diskusie a nielen diskusie, ale analýzy a sú spustené práce na úprave tejto stránky a výsledkom by naozaj mala byť taká webová stránka rezortu, ktorá moderným, pútavým spôsobom priblíži občanom zložitú problematiku rozpočtu verejnej správy, lebo naozaj niekedy je to o číslach, ktorým málo ľudí rozumie. To znamená, my naozaj pracujeme na tom, aby sme možno aj za účasti ľudí, ktorí, ktorí sa venujú problematike a klientsky orientovaným stránkam. Za účasti týchto ľudí proste chceme, chceme ich dostať na takú úroveň, aby ste sa v nej lepšie vedeli všetci orientovať. Samozrejme, všetci tí, ktorí majú záujem, lebo kľúčovo je to nasmerované asi na odbornú verejnosť, na novinárov a všetci, ktorí sa z oblasti médií zaujímajú, ale, samozrejme, aj na mnohých vás, ktorí sedia dneska v poslaneckej snemovne, aby ste potom následne mohli v rozpravách, či už k štátnemu rozpočtu, alebo k iným, k iným legislatívnym aktom, zaujať, zaujať jasné stanovisko.

    Nakoľko tento proces zatiaľ nie je uzavretý z hľadiska práce a analýz, neviem v tejto chvíli povedať jasné, jasné slovo, termín, odkedy spustíme novú stránku alebo jej amulet, jej, jej obnovu. Môžeme len povedať, že sa na tom naozaj robí a nehovoríme o rokoch, hovoríme o mesiacoch. Pevne verím, že v budúcom roku budeme vedieť spustiť túto stránku.

    Všetko, skončil som.

  • Pán poslanec Droba, chcete položiť doplňujúcu otázku? Máte dve minúty. Nech sa páči.

  • Otázka bola, že či sa cítim uspokojený odpoveďou, alebo nie. Nie, v poriadku, OK, beriem na vedomie. Ďakujem veľmi pekne. Čakal som konkrétny termín, kedy by to malo začať fungovať, ale ak nie ste v stave ho ešte komunikovať, tak to budem akceptovať.

  • Ďakujeme. Pán minister?

    Takže druhú otázku položil tiež pán poslanec Droba na ministra školstva, vedy, výskumu a športu, na pána ministra Plavčana. Otázka znie:

    „Aj naši občania môžu študovať bezplatne online na niektorých najlepších univerzitách sveta. Bude takéto možnosti ministerstvo školstva podporovať, bude im brániť alebo k nim nezaujme žiaden postoj?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň, pán poslanec aj dámy a páni, prepáčte za tie mobily, ale zabudol som to vypnúť pred chvíľou.

    Je to dobrá otázka, pretože... Mám tu niečo pripravené, ale poviem to voľne. Mali by sme, mali by sme to podporovať, a to z jednoduchého dôvodu, pretože je to súčasný trend. Samozrejme, treba poriadne zvažovať, do akej miery podporovať takéto vzdelávanie - nazvem to tak zjednodušene - cez internet. A je to z toho dôvodu, že takisto pri výučbe je potrebné aj to, aby študent, či už strednej školy, alebo vysokej školy, nielen si prečítal faktografické poznámky, ale aby aj pochopil učivo. To znamená, že aj priamy kontakt učiteľa so študentom je veľmi dôležitý, pretože keď študent nepochopí učivo, učiteľ musí nájsť inú metódu pri priamom kontakte, ako mu to vysvetliť.

    Videl som jednu, na vlastné oči jednu takúto univerzitu v jednom zo zahraničných štátov, ktorá má 200 000 študentov a ktorá, ktorá poskytuje vzdelávanie prakticky po celom svete, takisto napríklad Massachusettský technologický inštitút, massachusettská univerzita, má pobočky, dokonca aj v štátoch východnej Európy, v každom prípade v týchto prípadoch je dôležité, ak prebieha aj takýto model vzdelávania, kde je väčší rozsah takéhoto typu vzdelávania, tejto metódy, aby škola, ktorá to poskytuje, aby si ten, ktorý študuje z našich občanov na tejto škole, zistil, je štátom uznaná, a či ten študijný program, ktorý študuje, je akreditovaný. To sú dve základné podmienky, pretože potom dochádza k veľkým problémom pri uznaní získaného vzdelania, prípadných certifikátov alebo diplomov.

    Vo svete je vyše 20 000 vysokých škôl a len niektoré z nich - desiatky, stovky - poskytujú takýto typ vzdelávania a práve z toho dôvodu je potrebné sa zorientovať. Niekedy dokonca ani internetové informácie, ktoré hovoria o týchto školách, nie sú úplne pravdivé a z toho dôvodu je veľmi potrebné, aby tí, čo idú študovať do zahraničia, tak aby si overili v európskej alebo svetovej sieti inštitúcií, ktoré sa zaoberajú uznaním dokladov, táto sieť je prakticky, každé pracovisko je prakticky v každom štáte sveta vyspelom a si overiť priamo v týchto inštitúciách, či je to štátom uznaná škola, či poskytuje akreditovaný študijný program, teda ten, ktorý chce študovať. Takže súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj, aj zmeny vo vysokoškolskom vzdelávaní, zameranie na kvalitu a jedným z tých modelov, ktorý by bol prijateľný aj v..., je podpora spoločných študijných programov s inými vysokými školami.

    Takéto študijné programy už majú niektoré vysoké školy, napr. Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, prípadne Ekonomická univerzita v Bratislave. A v tomto prípade prebieha aj čiastočne vzdelávanie cez internet, pretože tí študenti nie sú mobilitnými, ale sú vo svojej materskej škole, samozrejme, aj sú mobilitní čiastočne, ale niektoré kurzy prebiehajú takisto aj, aj prostredníctvom, prostredníctvom sietí. Takže z môjho pohľadu takýto moderný trend je potrebné, potrebné podporovať, ale má svoje riziká, ktoré som uviedol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať pána poslanca...

    Áno, chcete mať doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Ja by som sa chcel spýtať, je to taká dosť citlivá téma, lebo niekedy tie, tie kreditové kurzy zdarma poskytujú naozaj reputabilné inštitúcie v zahraničí, a otázka znie, že ako budete posudzovať kvalitu online kurzu verzus normálneho kurzu, kde napríklad na spomínanom MIT stojí jeden kredit možno 3 000 dolárov, a zároveň ale tá škola poskytuje niektoré kurzy úplne zdarma. A teraz legitímna otázka znie, že ako študent povedzme dobrého odboru na Univerzite Komenského, ktorá má akú-takú povesť a končí do tisíceho miesta v rámci svetových univerzít, dôjde k tomu, že uznáte povedzme kredit, ktorý, mne sa zdá, že možno neni úplne v poriadku.

  • Je tu, sú tam tie dve základné podmienky. Prvá je, že je to štátom uznaná vysoká škola a že je v sústave škôl alebo napríklad je v zozname UNESCA, druhá, či ten program je akreditovaný, to je takisto druhá podmienka a občanom nikto nebráni, aby študovali zadarmo študijný program alebo za peniaze, nakoniec je to aj v Slovenskej republike. Právo sa dá študovať aj v dennej forme štúdia zadarmo, v externej forme za úhradu nákladov, teda za školné. Ja odporúčam všetkým, ktorí chcú študovať takéto študijné programy, nech sa dopredu poradia.

    To znamená, aj v Spojených štátoch amerických je ENIC/NARIC, stredisko, ktoré hovorí o tom, či štúdium, ktoré ktorákoľvek inštitúcia v tomto štáte poskytuje, že či je štátom uznané, či ten kurz je v poriadku, a v tom prípade už je to len na tom občanovi, ktorý si povie, dobre, ak mi potvrdila táto inštitúcia, že je to štúdium v poriadku, tak či si zaplatím, alebo nie.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Fecko, a to ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale pani ministerka tu nie je, ju zastupuje pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán minister Brecely. Nech sa páči, otázka znie:

    "Aký je súčasný reálny stav pri riešení reštitučných nárokov v bývalom vojenskom obvode Javorina? Malo by byť vyčlenených 800-tisíc eur na vypracovanie zjednodušených registrov v roku 2015 a 2016. Čerpajú sa?"

    Nech sa páči, máte päť minút na odpoveď.

  • Ďakujem za otázku. Dobrý deň želám všetkým aj ja.

    Začnem od konca, áno, čerpajú sa, v roku 2015 boli dokončené prvé spracovateľské etapy, z vyčlenených finančných prostriedkov bolo čerpaných takmer 200-tisíc eur, presne 195 169 eur. Aktuálne sa postupne dokončujú druhé spracovateľské etapy podľa rozsahu riešeného územia, čerpanie pridelených prostriedkov je priebežné. V roku 2016 je vyčlenených 600-tisíc eur na dokončenie zjednodušených registrov.

    Z toho, čo som pochopil z tejto správy, je, že vypracovanie zjednodušených registrov sa realizuje na základe určitých uzatvorených zmlúv, ktorých cena bola stanovená v súlade so špecifickými podmienkami v jednotlivých katastrálnych územiach v troch spracovateľských etapách.

    V prvej spracovateľskej etape sa vyhotovuje grafická časť zjednodušeného registra, ktorá pozostáva z tvorby mapy, určeného operátu a vyhotovenia zjednodušených operátov geometrických plánov.

    V druhej spracovateľskej etape sa vyhotovuje písomná časť registra, ktorá pozostáva z lustrácie pozemkovo-knižných vložiek a majetkových hárkov na zistenie vlastníckych vzťahov k 1. januáru 1953 a zosúladenie písomnej a grafickej časti.

    No a v tretej spracovateľskej etape sa vyhotovuje aktualizácia písomnej a grafickej časti, zapracovanie predložených právoplatných rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v zmysle § 28 a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., tlač zostáv písomnej časti registra, tlač mapových listov registra a potvrdenie správnym orgánom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, samozrejme, som si vedomý, že nemôžte asi obsiahnuť problematiku možnože aj reštitučnú na ministerstve pôdohospodárstva, chcel som akurát vedieť, či tie etapy, ktoré mám tu pred sebou, ktoré majú byť za dva roky, bolo takto sľúbené, že sa splnia, a posledná etapa by mala byť ukončená 15. 11. 2016, to znamená, malo by to, teda tých 800 000 sa minúť, ako ste spomínal, na tento rok je to 600 000, takže keď 200 bolo, tak asi to v týchto intenciách až bude, takže chcem veriť, že to, čo bolo sľúbené, sa aj splní. Mňa trošku zaskočilo, mám tu, samozrejme, že je to asi na ministerku, nie je to na vás, lebo ja tu mám aj ten harmonogram aj tých obcí, je to prakticky 25 obcí o výmere 30 918 ha, pričom hovoríme o 39 000 parcelách. A je tam výmera katastrálnych území od 71 ha až po 4 600 ha. To znamená, že sú to veľké celky. Dobre, beriem, môžu tam byť urbariáty, lebo keď na 71 ha sú iba 5 parcelí, tak ja beriem, že to asi budú nejaké lesné veľké bloky, lebo väčšinou to býva tak, že máte, neviem, 1 700 ha, ale máte 6 000 parciel, tak možnože to už bude individuálne, ako vlastne to má byť riešené. A z tých geodetov, ktorých tiež tu mám, ako boli spracovaní, chcem veriť, že aj šambrón, ktorý mali problém, lebo geodeti tam trošku asi haprovali, tak chcem veriť, že sa to dotiahlo do konca, ale to asi na pani ministerku.

    Takže asi tak, takže ďakujem pekne za odpoveď.

  • Vy ste si vlastne aj tak trošku odpovedali, takže ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Jurzyca. Ja ho nevidím. Nie je, takže ani na piatu otázku nebudeme odpovedať, lebo pán poslanec tu nie je. Šiestu otázku položila pani Simona Petrík, ju nevidím, pokiaľ nesedí inde.

    Siedmu otázku znovu položil pán poslanec Fecko znovu pani ministerke pôdohospodárstva a znovu bude odpovedať pán minister Brecely. Otázka znie:

    "Aká je filozofia ministerstva pri čerpaní eurofondov na realizáciu projektov pozemkových úprav do roku 2020? Prioritou je oblasť Tokaj?"

    Nech sa páči.

  • Keby som mal odpovedať za seba, tak určite by bol prioritou oblasť Tokaj, pretože osobne túto oblasť mám veľmi rád, ale použijem teda slová pani ministerky, že cieľom ministerstva je v prvom rade dokončenie projektov pozemkových úprav rozpracovaných z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 až 2013.

    V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie pre 132 vybraných katastrálnych území Slovenskej republiky na spracovanie a vykonanie projektov pozemkových úprav, medzi ktorými sú aj územia z Tokajskej oblasti. Po zakontrahovaní týchto projektov sa pravdepodobne vyčerpajú všetky v súčasnosti elokované finančné prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 až 2020 pre túto operáciu. Katastrálne územia sú vybrané na základe splnenia povinných a výberových kritérií v súlade s materiálom Návrh priorít pre programovacie obdobie PRVSR 2014 - 2020 v rámci podopatrenia pozemkové úpravy.

    Medzi tieto kritériá patrí hlavne podmienka zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov v danom katastrálnom území do katastra nehnuteľností, súhlas obce a vlastníkov pozemkov, pri výbere sa prihliada na mieru rozdrobenosti pozemkov a vlastníctva, neprístupnosť pozemkov, ekologickú stabilitu územia, pôdy a špeciálnych kultúr.

    Na základe týchto kritérií boli do výberu zaradené aj katastrálne územia z Tokajskej oblasti s cieľom usporiadať vlastnícke vzťahy, čo je dôležité, aj z hľadiska medzinárodného charakteru a zachovania vinárskych oblastí z historického významu.

    Takže toľko.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete sa pýtať.

  • Ďakujem. No, myslím, že som rád, keď 132 katastrálnych území, 440 to plus máme, to znamená za tie 6 roky alebo za tie 4 roky, čo máme do tých 2020, myslím si, že áno, vieme, ako sa robia prípravné konania v pozemkových úpravách, teda no vieme, ktorí v tom pracujú, tak vedia, ako sa to robí. Ja som rád, že hovoríte, že viac-menej nie iba Tokaj, ale ideme do rôznych území, lebo tých 82 mil., ktoré sú alokované na túto, malo by byť podľa mňa nejak parciálne rozdelené, aby všade, lebo všade potrebujeme robiť tie pozemkové úpravy, takže predpokladám, že ste ma asi uspokojili tým, že spracovanie katastrálnych území nebude iba niekde, ale po celom Slovensku a ja si to potom ešte pozriem, takže ďakujem pekne, myslím, že viacej nepotrebujem. Som zorientovaný.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať ôsmou otázkou. Túto otázku položil pán poslanec Žarnay. Vy by ste mali sedieť tam, nie? A sedíte, dobre, lebo každého ešte nepoznám. Takže keby som náhodou, tak dajte ruku hore. Pán poslanec sa pýta pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, pána Petra Plavčana. Otázka znie:

    "Prečo sa ministerstvo školstva nezameria na optimalizáciu počtu štátnych inštitúcií naviazaných na rozpočet ministerstva školstva? Aká je finančná dotácia z ministerstva na tieto inštitúcie? Koľko zamestnancov pracuje v týchto inštitúciách?"

    V zátvorke máte vymenované inštitúcie: Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania a príspevkové organizácie ako centrum vedeckých informácií, Juventa a tak ďalej.

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na položenú otázku.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, dámy a páni, najprv začnem tými faktografickými údajmi, ktoré mi tu pripravili, tie by som si nezapamätal.

    Schválený rozpočet všetkých jedenástich priamo riadených rozpočtových a šiestich príspevkových organizácií predstavuje 27,7 mil. eur. Ďalších 27,9 mil. eur má Agentúra na podporu výskumu a vývoja k dispozícii na financovanie výskumných projektov.

    Aktuálny počet zamestnancov priamo riadených rozpočtových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu je 801 a u príspevkových organizácií aktuálny počet zamestnancov 300.

    K vami uvádzaným organizáciám uvádzam, že Štátny pedagogický ústav má schválený rozpočet 1,4 mil. eur a aktuálny počet zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu je 45. Štátny inštitút odborného vzdelávania má schválený rozpočet 1,1 mil. eur a aktuálny počet zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu je 82.

    Centrum vedecko-technických informácií má schválený rozpočet 9,6 mil. eur a aktuálny počet zamestnancov je 124.

    Juventa má schválený rozpočet 1,4 mil. eur a aktuálny počet zamestnancov je 43. Predpokladám, že sa to nedá tak ľahko zapamätať, tak ja dám urobiť podrobný prehľad a, samozrejme, že vám ho zašleme.

    Prvé bolo, keď som nastúpil na úrad, že aj mne sa zdá, že tých priamo riadených organizácií je nejako veľa. To znamená, že dal som už, dal som pripraviť tímu, istému počtu ľudí akúsi analýzu, ktorú mi predložia, dúfam, že v priebehu krátkeho obdobia. A takisto som sa dokonca dnes rozhodol bez ohľadu na vašu otázku, že všetky priamo riadené organizácie navštívim, lebo zdá sa mi, že sú tam isté duplicity. To znamená, že bude s tým naozaj potrebné niečo robiť.

    Druhá vec je, že mnohé tieto priamo riadené organizácie robia národné projekty, a tieto národné projekty a zamestnanci, ktorí sú tam, dohodári, sú platení z prostriedkov Európskej únie. To znamená z týchto projektov. Tých som neuvádzal, pretože viem, že napr. NPC má, má niekoľko stoviek zamestnancov, ktorí vlastne ako keby chýbali v tomto prehľade, v tej sumárnej sume.

    Takže viem si predstaviť aj to, že keď budem mať pripravenú takúto analýzu, ako to je, tak ju predložím napr. vo Výbore pre školstvo Národnej rady Slovenskej republiky, a potom priebežne budem komunikovať na tejto úrovni aj s prípadnými, budúcimi postupmi v tejto oblasti.

  • Pán poslanec Žarnay, ak sa chcete prihlásiť, nakoľko sedíte na inom mieste, faktickú zatlačte, prosím vás. Dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem sa len poďakovať pánovi ministrovi, a teda držím mu prsty v tom, aby k tej optimalizácii došlo a neskončilo to len pri nejakej analýze, ale skutočne pri ušetrení finančných prostriedkov ministerstva školstva a znížení počtu pracovníkov, ktorí, sa mi zdá, neúmerne odčerpávajú z rozpočtu ministerstva školstva finančné prostriedky.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať ďalej. Ďalšiu otázku, deviatu, položil pán poslanec Lukáč ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Brecelymu. Otázka znie:

    Aká je súčasná situácia v prípade "mimoriadnej situácie v doprave", ktorý vyhlásila primátorka Prešova ešte 20. 11. 2015. Je vybraný nový zhotoviteľ diela na stavbe I68, odbočka Škultétyho?

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Predpokladám, že ste z Prešova alebo okolia, takže vnímate tento problém ako vypuklý problém. My to takisto vnímame ako určitý gordický uzol dopravy v Prešove. Samozrejme, je to vec, ktorú ja som zdedil.

    Vec sa má tak, že tento projekt vlastne doplatil na nedodržanie harmonogramu pôvodných prác zhotoviteľa. Je to jeden z tých projektov, ktoré boli vysúťažené za veľmi nízku cenu, dúfajúc, že v budúcnosti sa podarí dodatkami tú cenu potom dobehnúť, nebolo to možné, takže po vyhlásení tohto, tejto mimoriadnej situácie, ministerstvo v snahe zabezpečiť čo najrýchlejšie riešenie vzniknutej situácie v spolupráci so Slovenskou správou ciest zabezpečilo vyhlásenie priameho rokovacieho konania pre výber nového zhotoviteľa stavby. Ten proces je momentálne úspešne ukončený, Slovenská správa ciest však využila svoju možnosť a požiadala ešte Úrad pre verejné obstarávanie o kontrolu procesov, tak aby ten proces bol transparentný, a v prípade, že, že to bude všetko, alebo, a teda ÚVO povie, že je to v poriadku, tak nie je dôvod, aby nedošlo k zmluve alebo k podpisu zmluvy o dielo.

    Takže ja myslím, že v najbližšej dobe, počítam, možno v týždňoch, že pristúpime k podpisu zmluvy a desať mesiacov od podpisu zmluvy by malo byť dielo ukončené.

    Takže toľko k tejto traumatizujúcej situácii.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Pán poslanec, prihláste sa.

  • Ďakujem, pán minister. Viem, že túto vec ste zdedili, neni to nič príjemné. V každom prípade nie je to len gorlický uzol v Prešove, je to spojenie Košice - Prešov - Bratislava alebo viac-menej, keďže D1 tam nie je, všetkých zaujíma hlavne termín, kedy tam uvidíme pracujúcich, resp. robotníkov, ktorí tam začnú fyzicky fungovať. To je asi najdôležitejšie a termín dostavby tých desať mesiacov, jasné, skôr sa to nedá.

    V každom prípade vám ďakujem a dúfam, že budete venovať zvýšenú pozornosť tomuto problému.

    Ďakujem.

  • Osobne mi to leží na srdci, takže, tak ako som povedal, je to desať mesiacov a počítam v týždňoch, že dôjde k podpisu zmluvy a uvidíte mechanizmy.

  • Ďakujem. Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajčí pánovi ministrovi zdravotníctva a otázka znie:

    "Po zrušení pôrodnice v Banskej Bystrici aká by mala byť podľa vás časová dostupnosť najbližšej pôrodnice pre obyvateľov Slovenska?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. A čo sa týka tejto otázky, v súčasnosti platná legislatíva v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe alebo v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti definuje, čo je neodkladná zdravotná starostlivosť, a v rámci nej je subsumované, že neodkladnou zdravotnou starostlivosťou zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri pôrode. To je veľmi podstatné povedať, že pôrod sa vníma ako neodkladná zdravotná starostlivosť, neexistujú zákonom stanovené lehoty, dokedy by sa mala poskytnúť, ale neodkladná zdravotná starostlivosť je potom priamo súvisejúca. Samotné plánovanie pôrodov asi, asi vieme, ako prebieha, väčšinou sú tie termíny jasné a potom sú prípady, kedy dochádza k urgentným stavom, že je potrebné sa v nejakom čase dostať alebo poskytnúť túto neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

    Zrušením pôrodnice v Banskej Štiavnici dochádza k stavu, kedy musíme hovoriť o počte ľudí aj zároveň. V prípade Banskoštiavničanov, tam bolo v roku 2015 vykonaných 489 alebo sa narodilo 489 detí a z toho iba 68 detí boli Banskoštiavničania. To znamená, že tá väčšina ľudí dochádzala do pôrodnice do Banskej Štiavnici za účelom teda toho pôrodu, vykonania pôrodu z iných regiónov, takže teraz je ten stav trošku ako keby vice versa, že tých 14% Banskoštiavničanov má prichádzať do pôrodnice v okolí regiónu.

    My sme sa stretli alebo ja som mal aj stretnutie s iniciatívou alebo zástupcovia občianskej iniciatívy Právo na zdravotnú starostlivosť v regiónoch, s ktorými sme diskutovali túto vec, a hovorili sme o nemocnici v Žiari nad Hronom, kam asi budú dnes spadať najbližšie títo občania, Banskoštiavničania.

    Zároveň, ale treba teda sa dostať k tej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čo v prípade, že skutočne ten pôrod je v tom urgentnom stave. V súčasnosti v Banskej Štiavnici fungujú dve RZP-čky, rýchla záchranná pomoc, pohotovosť, s tým, že sme diskutovali, že chceme transformovať jednu RZP na RLP, to znamená pohotovosť s lekárskou, s lekárom v posádke. Na to potrebujeme, na RLP, potrebovať minimálne štyroch lekárov s plným úväzkom plus jedného s polovičným alebo viacerých s čiastkovým úväzkom. Predbežne sme túto informáciu diskutovali, že RLP by malo byť k dispozícii od 1. septembra. Ja som požiadal aj mojich ľudí, aj sme diskutovali opakovane s tým, že by sme chceli ešte do letných prázdnin zabezpečiť RLP nielen kvôli teda pôrodom, ale aj kvôli tomu, že Štiavnica je turistickým mestom. Prichádza aj predsedníctvo, bude zvýšená, by som povedal, atraktivita návštev, turizmu a pod. a je potrebné, aby sme tam mali takúto lekársku pohotovosť.

    Toľko asi k tejto otázke.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte právo položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď aj za to, že ste v podstate už tú moju druhú otázku čiastočne alebo teraz zodpovedali, lebo na ňu už asi nezvýši, veľmi si to vážim.

    Ja som len toľko chcel povedať, že vy ste povedali, že tam teda tých 68 Banskoštiavničanov rodilo, len tam je taký veľký región. To je Zvolen, Žiar nad Hronom, Levice, Lučenec a medzitým v podstate nič, žiadna pôrodnica. Takže tam naozaj to bol oveľa väčší spádový región, tam chodili obyvatelia rodiť aj z okolitých, skrátka dediniek, mestečiek atď., a preto mňa veľmi zaujímalo práve, že či máte nejakú koncepciu časovej dostupnosti, kedy sa tí pacienti môžu dostať do pôrodnice, pretože ja napr., čo teda viem, tak v Českej republike je to zhruba 45 minút. Pokiaľ by sme niečo takéto mali, to je potom aj otázka, že či to budete sa snažiť dať do tej novej siete, ktorú budete pripravovať alebo prehodnocovať na Slovensku, keďže vlastne tá sieť je zatiaľ definovaná len na počty akútnych a chronických lôžok, ale nie na časovú dostupnosť, ktorá je veľmi dôležitá práve pri tej odvrátiteľnej úmrtnosti, pretože tá odvratiteľná úmrtnosť je priamo úmerne závislá od časovej dostupnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

  • Ďakujem. Zareagujem ešte, nemáme lehoty a pripúšťam, že možno je to 45 minút, ale teraz sa bavíme v tom čase, kedy dochádza k nejakému spontánnemu pôrodu alebo komplikáciám, kedy je potrebné zabezpečiť odvrátenie, teda to, čo ste povedali, na záchranu života, pretože poväčšine tie pôrody prebiehajú v plánovaných termínoch, to znamená, že tieto rodičky prichádzajú do nemocnice v plánovanom termíne, kedy je ešte, v prípadoch, ktorý ste naznačili vy, ešte som možno zabudol spomenúť záchrannú zdravotnú službu a povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, kedy je povinnosť zabezpečiť aj poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom u najbližšieho poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, a práve na to potrebujeme mať v podstate túto, RLP-čko. Čo sa týka tých dôvodov, aj a keď už nebude ten čas, tak rýchlo len poviem tie dôvody.

    My sme neboli informovaní Svetom zdravia ako prevádzkovateľom tejto nemocnice, dozvedeli sme sa to z médií. Tie dôvody, keď sme potom diskutovali, sú tie, že v podstate tam mal iba troch lekárov, v tejto pôrodnici. Chýbalo celé anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, ktoré v určitých prípadoch, ktoré môžu nastať, aj pôrodoch, sú dôležité, aby tam boli odbornosti a lekári na to, aby zabezpečili túto zdravotnú starostlivosť. To znamená aj z hľadiska bezpečnosti pacienta táto pôrodnica nie úplne spĺňala štandardy. A súhlasím, že treba, a my sme aj v rámci iniciatívy tejto, občianske združenie za túto iniciatívu, ale aj v rámci nášho rezortu diskutovali, že by som chcel teda počuť, ako pre tento región je zabezpečované poskytovanie zdravotnej starostlivosti a komunikácia pre občanov, že vedia kam chodiť, že žiarska pôrodnica bude dostatočne vybavená na tento nápor a tak ďalej.

    Takže tomu viem potom následne dať, keď budeme mať všetky tieto informácie, v priebehu krátkeho času, či už cez výbor, alebo iným spôsobom, vám dať vedieť.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oto Žarnay ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu.

    Otázka znie:

    "Ktoré z požiadaviek zástupcov učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády? Uveďte konkrétne body (fakty)."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec, ďakujem za otázku. Bude pomerne ťažké, lebo by to bolo na dlhšiu diskusiu, povedať, v ktorom konkrétnom odseku je ktorý bod deklarácie zakomponovaný.

    V každom prípade, keď som si pozrel deklaráciu aj programové vyhlásenie vlády, ktoré, mimochodom, už asi som začal školstvom, má 12,5 strany, čo je oproti predchádzajúcim programovým vyhláseniam vlády za túto časť rozsah nevídaný, tak z toho výpočtu, ktorý, keď som to porovnal, tak mi vyšlo, že v regionálnom školstve tá časť deklarácie obsahovala 8 bodov, vysoké školy 10 bodov a z môjho pohľadu - z môjho - bolo zahrnutých do programového vyhlásenia vlády po sedem bodov z jednej časti z regionálneho školstva a takisto sedem bodov z vysokého školstva. Dokonca tam bolo, zahrnutý aj bod, ktorý sa týka financovania, aj keď teda faktom je to, že, a tie sumy, ktoré tam boli uvedené, 25 %, 10, 10, 10, tak v programovom vyhlásení vlády nie sú, pretože tieto finančné požiadavky sú pomerne vysoké a takisto treba zvažovať aj iné rezorty a možnosti štátu.

    V každom prípade ja som uviedol opakovane, že tie sumy, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, to znamená od 1. septembra platové tarify 6 %, potom od 1. januára roku 2018 tri roky za sebou po 6 % považujem ako nevyhnutné minimum na uskutočnenie reformy. Pretože ak chceme reformu uskutočniť tak, ako je napísaná v programovom vyhlásení vlády, tých finančných prostriedkov treba viac. Takisto aj by som rád uviedol to, že po prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády objavili verejné výdavky ako také, že sa tam objavili konkrétne údaje. Faktom je to, že v roku 2012 tam bolo uvedené, že je, že by bolo možné dosiahnuť pri viaczdrojovom financovaní 5 % hrubého domáceho produktu naraz, teda na výšku 5 % hrubého domáceho produktu. Ale v tomto prípade ide o verejné výdavky a sa objavili po prvýkrát.

    Moje slová o približnom tom zohľadnení nakoniec nepriamo potvrdil aj pán Ondek, predseda školských odborov, ktorý povedal, že z deklarácie sa v programovom vyhlásení vlády objavilo približne 80 % požiadaviek. Tak to by približne korešpondovalo s tým, čo som pred chvíľou povedal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte možnosť dať doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem, pán minister. Prakticky odpovedali ste mi na moju otázku, a nie konkrétne, ale trošku ste sa takým vyhýbavým spôsobom snažili obísť tú podstatu, ktoré konkrétne fakty z deklarácie alebo z požiadaviek, požiadaviek učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády. Nemyslel som platové záležitosti alebo finančné niektoré veci, ale skôr iné konkrétne fakty. Pretože ak by to bolo naozaj tak, ako ste to vy povedali, tak potom prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman by nepovedal po stretnutí s vami, resp. s pánom Dankom ako predsedom parlamentu, že programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre učiteľov a prakticky nič z toho, čo učitelia žiadali, sa nepremietlo do tohto vyhlásenia.

    Takže vás chcem pekne poprosiť, keby ste mi písomne potom dali tie konkrétne fakty, o ktorých ste ich hovorili, že vy si myslíte, že asi 7 alebo 6, že by ste mi to písomne dali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otázka č. 12, pán poslanec Richard Vašečka sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu:

    "Vážený pán minister, aký je váš postoj k žiadosti Združenia katolíckych škôl Slovenska o stiahnutie knihy Petra Pišťanka a Dušana Tarageľa Sekerou a nožom z povinnej literatúry pre stredoškolákov?"

  • Pán poslanec, dámy a páni, ďakujem za otázku. Ja som si vypočul vašu prezentáciu pred dvoma-troma dňami, mne sa páčila. Aj som pomerne dlho tlieskal, pretože si myslím, a ja mám rovnaké postoje životné ako vy. Ale takisto v rámci faktických poznámok tu boli aj iné názory, ako by to, ako by malo byť.

    Takže prvé, čo bolo, keďže viem o tomto, o tomto prípade tejto povinnej literatúry alebo štandardizovanej publikácie, tak som si to pozrel a dokonca zhodou okolností včera som si zavolal riaditeľku Štátneho pedagogického ústavu, pod ktorú patrí komisia, ktorá sa zaoberá, zaoberá slovenským jazykom, literatúrou a takisto aj určovaním povinnej literatúry, v tomto prípade pre žiakov gymnázií so 4-ročným a 5-ročným vzdelávacím programom. Faktom je to, že táto komisia odporučila túto publikáciu. Vyjadrovalo sa k tomu viacero odborníkov, dokonca zo Slovenskej akadémie vied, je to ich názor, že by táto publikácia mala byť. A keď som sa pýtal na dôvody, povedali, že do roku 1990 akosi bolo obmedzené ako prezentovanie umeleckých diel, ktoré by mali trošku taký avantgardnejší obsah, a že po roku 1990 vzniklo podobnej literatúry veľmi veľa. Práve preto, že sa to akosi uvoľnilo v spoločnosti, a nechcem to povedať, že každý si mohol začať písať, čo chce, aby to nevyznelo vulgárne, ale jednoducho objavilo sa v tomto období pomerne veľa publikácii tohto typu a to povinné čítanie pre študentov gymnázií, mimochodom, sú to už ľudia, ktorí majú, ktorí sú plnoletí, tak zaradila táto komisia túto publikáciu do tohto výberu.

    Nemám ešte ujasnený názor, čo s tým, pretože je to príliš čerstvé zo včera. Mňa skôr zarazila iná vec, keď som si pozrel prehľad povinnej literatúry, mne sa zdalo príliš málo publikácii, príliš málo položiek. Lebo keď si pamätám, čo som ja čítal na strednej škole, tak ten rozsah bol približne možno 3-4-krát väčší. Takže pozriem sa nielen na to a premyslím si, čo s touto publikáciou, lebo fakt je ten, že naozaj odráža to uvoľnenie sociálnych, spoločenských pomerov, aj keď hovorím, ja osobne (povedané so smiechom) mám na to oveľa tvrdší názor, či taká publikácia by tam mala byť, alebo nie. Ale v každom prípade, pre mňa bude dôležitejšie sa znovu v tejto komisii opýtať, prečo ten rozsah tej povinnej literatúry je taký malý, že je tam malá časť poézie, potom svetovej a slovenskej prózy. A ja sa domnievam, že tých diel by tam malo byť podstatne viac už len z toho dôvodu, že naša mládež málo číta. A potom sa domnievam, že z toho potom vyplýva, napríklad aj, ak to uvediem až do dôsledkov, aj nižšie výsledky čítanie s porozumením v PISA a podobne.

    Takže mojou ambíciou bude sa na tento problém pozrieť nielen teda že včera, ale aj zajtra a vyriešiť to tak, možno odborníci zasadnú, povedia, že je to ten príklad, ktorý tam má byť, a možno nájdu iný príklad otvorenia sa literatúry, svetu alebo akýmsi otvoreným podmienkam, ktoré zavládli po roku 1990.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Pán minister, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď aj za váš postoj. A myslím, že naozaj hodnotovo zhodneme v týchto veciach.

    Ja chcem len zdôrazniť to, že aby sme nedošli k omylu, že ide, ide o postoj, kde nechceme niečo zakazovať, ale pýtame sa na niečo, čo je zaradené medzi niečo povinné. Takže v každom prípade akceptujem slobodu a voľnosť výberu aj u mladých ľudí, u stredoškolákov, o to viac u dospelých ľudí a plnoletých.

    Len ma zaujímalo ten postoj, pretože Združenie katolíckych škôl Slovenska naozaj prezentuje veľkú skupinu škôl, ktoré dosahujú aj výborné výsledky, a, pochopiteľne, ide mi o výchovu, o vzdelanie, o pozdvihnutie ducha a kultúry. A myslím si, že samotné čítanie kníh je dneska niečo, k čomu potrebujeme motivovať mladú generáciu. Ja sám teda veľmi rád, veľmi rád čítam a povzbudzujem k tomu aj svoje deti, ktoré už čítať vedia, lebo mám ešte také jedno, čo nevie. Takže ďakujem vám, a som rád, že sa tým tak otvorene zaoberáte, že ste zástancom slobody, voľnosti výberu, takého toho normálneho demokratického, na druhej strane sú vám jasné tieto hodnoty.

    Takže ďakujem za vašu odpoveď.

  • Ďakujem. Trinástu otázku položila pani poslankyňa Anna Zemanová ministrovi financií Slovenskej republiky, ale táto otázka je úplne totožná s otázkou, ktorú položil pán poslanec Droba a pán minister už na ňu odpovedal, preto pokračujeme otázkou č. 14. Pán poslanec Miroslav Sopko sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu otázku:

    "Ministerstvo plánuje do 20. mája 2016 realizovať okrúhle stoly o pripravenom pláne konkrétnych úloh a opatrení. Moja otázka znie, či budú na ňu prizvaní i zástupcovia opozície?"

    Nech sa páči, pán minister. Pán minister Plavčan.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, ja spojím otázku 14 a 15, pretože sú približne rovnaké a v zásade ten obsah by bol rovnaký. Idem rovno k faktom.

    V úzkom vedení úradu sme si pred dvoma-troma dňami odsúhlasili plán, ako sprocesovať to, čo som už uviedol vo výbore aj v Národnej rade k postupu reformy výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Takisto som mal konzultáciu, myslím, pred dvoma, včera to bolo alebo predvčerom, so školskými odbormi k tejto oblasti, pretože tam nechcem spájať dve zložky. Jedna je reforma a druhá je požiadavky, deklarácie a takisto školských odborov. Ale prerokovali sme okrajovo aj záležitosť reformy výchovy a vzdelávania. Viac sme sa zaoberali otázkou deklarácie, plnenia požiadaviek školských odborov a ostatných iniciatív a združení, ktorí sú tam podpísaní. A dospeli sme k akejsi zhode, že ministerstvo do 16. mája, lebo som viackrát deklaroval, že do mesiaca predložím zoznam úloh, ktoré je možné splniť už v tomto roku. Takže do 16. mája skupina odborníkov, ktorú som zriadil pred niekoľkými dňami, pripravuje dokument, ktorý by mal obsahovať skupinu úloh, ktorú je možné z programového vyhlásenia vlády, vlády splniť už v tomto roku.

    Ďalej na 19. mája som zvolal dva okrúhle stoly. Jeden sa bude týkať regionálneho školstva, druhý sa bude týkať vysokého školstva, kde budú prizvaní všetci tí, ktorí sa podieľali na príprave programového vyhlásenia vlády. To znamená, všetci tí, ktorí boli pri tých tuším ôsmich okrúhlych stoloch, takmer tri desiatky, školské odbory, združenia a iniciatívy a opripomienkujeme tento dokument. Potom som takisto chcel, tak ako som povedal vo výbore pre vzdelanie, predložiť tento dokument aj výboru, prípadne vyzvať výbor, aby jednotlivé politické strany nominovali svojich zástupcov, aby sme si prerokovali tento dokument, a následne príde, samozrejme, k plneniu tohto dokumentu. Tak ako som deklaroval, bude verejne prístupný a, a takisto ku každej tej úlohe, ktorá bude, budú vyzvaní pri tých okrúhlych stoloch, stoloch zástupcovia jednotlivých iniciatív, združení a školských odborov, aby, ak majú záujem, sa podieľali na plnení týchto úloh, a budeme to jednoducho odpočtovať do konca roka.

    Takže takto sme sa, takto som informoval aj školské odbory a, a takisto aj v pondelok sa uskutoční moje stretnutie so, so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov. Viem, že sa mi ohlásili, takže takisto by som ich podrobnejšie informoval o tomto zámere tak ako vás aj v priebehu pondelka na tomto stretnutí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sopko, máte doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem za odpoveď. Len práve teraz som to dosť dobre nepochopil, či naozaj, nejedná sa mi, samozrejme, o moju osobu. Jedná sa mi skôr o to, že i opozícia disponuje expertami, ktorí môžu byť, a či môžu byť vôbec nominovaní na týchto prípravách, resp. pri..., lebo vieme, že základom pre nás je vytvorenie toho Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, a myslím si, že by sme tých ľudí, ktorých máme my k dispozícii, mohli posunúť pri prípravách jednotlivého tohto, pri prípravách k tomuto dokumentu, pretože ak máme vytvoriť dokument, ktorý má byť prijatý naprieč celým politickým spektrom, mali by sme sa zúčastňovať už samotného počiatku jeho vytvárania.

  • Ďakujem za pripomienku. To znamená, že cez predsedu výboru pána Petráka si vyžiadam, aby on mi predložil za jednotlivé, on osloví, predpokladám, príslušné politické strany, veď všetky sú vo výbore, a nech pošle expertov, a ich prizveme už ku okrúhlym stolom, ktoré budú 19. mája.

  • Pán poslanec Žarnay, máte doplňujúcu otázku? Nie, ďakujem.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čiže posledná otázka, pán poslanec Marek Krajčí ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky. Otázka znie:

    "Ako bude ministerstvo zdravotníctva postupovať v Banskej Štiavnici po uzavretí jej regionálnej nemocnice Svetom zdravia."

    Otázka takmer totožná s tou predošlou, takže...

  • Ďakujem pekne. Otázka, že či treba pokračovať, lebo sme to v zásade v tej prvej časti povedali, ak, ak je skôr priestor na nejakú doplňujúcu otázku.

  • Doplňujúca otázka, pán poslanec Krajčí.

  • Môžem? Áno. V podstate otázka je systémová, a to je v tom, že v súčasnosti ten systém slovenského zdravotníctva je nastavený tak, že mestá sa zbavovali svojich nemocníc tým, že sa báli, že sa budú ďalej zadlžovať, a predávali ich alebo postupovali ich ďalej súkromným poskytovateľom, ktorí v súčasnosti bez nejakého systému, koncepcie ich môžu zatvoriť, a my sa všetci na to musíme pozerať.

    A teda otázka je v podstate na vás ako na ministra zdravotníctva, že či štát bude robiť niečo v tomto systéme, pretože teraz to vlastne vzniklo, tá Banská Štiavnica tu kričí. Ja som avizoval aj vo svojom prejave, že môžu nasledovať ďalšie regionálne nemocnice, či sa, či sa ministerstvo zdravotníctva bude zaoberať týmto problémom.

  • Tak prechádzali sme programové vyhlásenie vlády a v oblasti zdravotníctva je jeden zo základných cieľov, a to je návrh na optimalizáciu siete aj nemocníc nielen ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale aj nemocníc, ktorá má zohľadňovať geografické potreby, finančný rozsah a aj bezpečnosť pacienta.

    My potrebujeme určiť aj diagnosticko-liečebné postupy, aby sme mohli niektoré štandardy definovať. A potrebujeme sa pozrieť, ako, ako má vyzerať optimálne naša sieť nemocníc s cieľom, samozrejme, aj centralizácie medicínsky náročných výkonov, musíme sa pozrieť, ako budú vyzerať, alebo nieže pozrieť, cieľom je, aby sme zadefinovali túto vec, a to je v programovom vyhlásení vlády, ako budeme mať doliečovaciu starostlivosť, to znamená, máme dnes kopu regionálnych nemocníc, ktoré majú aj akútne lôžka, ale nemáme na to ani dostatočné personálne vybavenie, ani technické a potom je ohrozená aj bezpečnosť pacienta.

    A potrebujeme sa zaoberať aj celým tým reťazcom, by som povedal, poskytovanej zdravotnej starostlivosti od primárnej až po tú chronickú, hej. Toto je cieľom programového vyhlásenia, takže sú to úlohy, na ktorých ideme pracovať. Ja som aj na našom výbore pre zdravotníctvo povedal, že som pripravený priebežne o tom informovať.

  • Ďakujem, pán minister. Týmto sme vyčerpali všetky otázky, ktoré boli položené.

    Týmto pádom považujem tento bod programu za ukončený a zároveň teda prosím členov vlády, aby zostali v rokovacej sále, pretože nasleduje bod programu

    interpelácie.

    Nech sa páči, máte možnosť nahlásiť sa do interpelácií. Končím možnosť nahlásiť sa do tohto bodu programu.

    Hneď na začiatku tohto bodu programu chcem upozorniť na novelizáciu rokovacieho poriadku. Na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, čo je najmenej päť členov vlády. Takže spĺňame túto požiadavku.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa prihlásili... Nemám tu. Teda písomne sa neprihlásil nikto. Ústne pán poslanec Žarnay.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Túto interpeláciu by som chcel položiť pánovi ministrovi školstva Plavčanovi.

    Zaujímalo by ma teda nasledovné. Vychádzajúc z prijatého programového vyhlásenia vlády, kde vláda proklamovala, že prijme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium a jeho absolventov a významného skvalitnenia ich prípravy na učiteľské povolanie na stredných a vysokých školách, aby sa učiteľmi mohli stať len talentovaní a pre prax pripravení ľudia, čo konkrétne považuje ministerstvo za vysoké štandardy uchádzačov. Ako chcú preverovať jednotlivé zložky štandardov o uchádzačov o vysokoškolské štúdium? Budú to nejaké vedomostné testy, psychotesty, prípade talentové skúšky? Ako budú preverovať ich reálne zručnosti, napr. komunikačné? Ako chce ministerstvo školstva garantovať už spomenuté vysoké štandardy uchádzačov? A v poslednom rade, kto a ako bude garantovať reálnu pripravenosť absolventov pre prax?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Takže vyhlasujem trojminútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.05 hod. v rokovaní druhého dňa 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    15.05 hod. pokračujeme.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže pokračujeme v rokovaní o návrhu v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 37).

    Prosím poslanca Jána Budaja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a za spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jozefa Lukáča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Zsolt Simon, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 37.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou jeden návrh, ktorý nie je ani tak o tom, či zrušíme amnestie, alebo nie, ale o tom, či naberie Národná rada odvahu a urobí obrovský krok k tomu, aby mala dôveru u občanov.

    Tento návrh je snahou prispieť k tomu, aby sme tu mali skutočne právny štát, nielen sa tak tvárili. Má snahu umožniť vyšetriť zločiny Mečiara a jeho spolku, keď vládli.

    Smutné na tomto príbehu je, že v parlamente sa nenašla doteraz vôľa ich zrušiť a umožniť vyšetrenie zavlečenia slovenského občana do cudziny, ako aj niekoľko úkladných vrážd. Názory na zrušiteľnosť Mečiarových amnestií sa rôznia. Je to fakt. Medzi právnikmi aj trojnásobný premiér si našiel vysvetlenie, prečo to nepodporiť. Má na to vlastný právny názor. Ale pravdou je a faktom zostane, že tu tento návrh v tej či onej podobe už bol niekoľkokrát. Môj postoj sa v tejto otázke nezmenil a za návrh zahlasujem a podporím. Rovnako podporím aj návrh vyhlásenia Národnej rady, ktorý predložil kolega Grendel.

    Považujem tento krok za potrebné prijať v záujme právneho štátu. Je na mieste položiť si otázku, keď sa v Národnej rade nenájdu poslanci, ktorí by sa vysporiadali otázkou vyšetrenia zločinov z 90. rokov, tak ako občania majú dôverovať politikom a poslancom v Národnej rade? Asi veľmi ťažko. Keď politici aj po dvadsiatich rokoch majú problém prijať krok, hoc neštandardný, ale potrebný k tomu, aby sa vyšetrili zločiny, ktoré sa tu stali, a nevyšetrujú len preto, lebo vtedajšia politická elita to znemožnila.

    Som presvedčený, že keď Národná rada hneď na samom začiatku svojej ďalšej, svojho ďalšieho funkčného obdobia prijme takýto krok, bude to mať pozitívny vplyv aj na vnímanie občanov na nás každého bez rozdielu politického trička v tejto Národnej rade.

    A preto by som chcel vás poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Verím, že každý, kto dlhodobo hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií, aj teraz podporí tento návrh bez ohľadu na to, či je v koalícii s Robertom Ficom, s tým premiérom, ktorý tento návrh nepodporuje. Prijať tento návrh je potrebné, tak ako predkladateľ povedal, v záujme právneho štátu a vyšetrenie zločinov z rokov deväťdesiatych.

    Pán predkladateľ, dovoľte, aby som sa vám poďakoval za to, že tento návrh ste sem dali, pretože je to symbolické na 20. výročie, aby Národná rada a poslanci v Národnej rade po dvadsiatich rokoch v tomto parlamente, keď už tu dávno Mečiar a jeho spolustranníci tu nesedia, aby sme nabrali odvahu a urobili tento krok. Pretože potom právom kritizujú nás všetkých, že niektorí tu zakrývajú porušovania zákonov. Keď tento, toto základné porušenie zákona každý občan v tejto krajine vníma a žiada a dúfa, že sa v Národnej rade zmení.

    Dúfam, že Národná rada nájde takú odvahu, že bude tých 90 hlasov na to, aby sa teraz konečne sme prelomili túto nemohúcnosť. Ale dúfam, že sa nájde aj potrebný počet hlasov k tomu, aby sme prijali vyhlásenie, ktoré navrhol kolega Grendel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Dubačová a pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, vážené milé poslankyne, vážení kolegovia poslanci, na chvíľočku som sa zľakla, lebo bola taká prázdna, prázdny priestor, chcela by som aj ja vystúpiť k tak závažnej veci, ako sú Mečiarove amnestie, pretože si myslím, že tento krok bude prelomový a historický a veľmi dôležitý a že všetci tí pontskí piláti si už poumývali ruky a teraz sa postavíme k tejto problematike ako, ako ľudia. Samotný premiér Fico teda povedal, že amnestie sú právnym suterénom, ale že sa s tým nedá nič urobiť.

    A ja si myslím, že s tým musíme niečo urobiť, pretože právo nemôže byť nad morálkou. O tom som presvedčená rovnako ako nemecký právny filozof Gustav Radbruch. Je..., a teda aj Európsky súd pre ľudské práva. Gustav Radbruch. V prípade Egona Krenza, bývalého generálneho tajomníka strany NDR, ktorý bol odsúdený za streľbu na hranici počas komunistického systému, Európsky súd prijal Radbruchovu formulu, ktorá hovorí, že zákon nemôže byť povýšený nad morálku. Radbruch túto formulu napísal, keď sa odsudzovali nacistické zločiny.

    A teda teraz naspäť k nám. Ak je niečo morálnou žumpou, musí sa to dať vyriešiť. Ak to nedokážeme vyriešiť, potom nad nami zostane veľký otáznik, či ide o amnestiu alebo hocijaký iný zákon. Apelujem preto na vás, zrušme túto morálnu žumpu. Mečiarove amnestie, ktorými sa amnestoval sám, keďže SIS-ka patrila pod jeho kompetencie, ako predseda vlády vtedajšej. A z násilného zavlečenia prezidentovho syna sú teda dôvodne podozriví práve príslušníci a technika tej SIS-ky.

    Chcem dnes uviesť do tohoto parlamentu ducha Gustava Radbrucha. Chcela by som, aby vás všetkých pobozkal, aby sa tu naozaj dostalo to jeho: "Právo nemôže byť nad morálkou."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. 29. mája v 2015. roku bola v tlači titulka: "Matka Roberta Remiáša už 19 rokov zaspáva s pocitom, že jej upálili syna." A chcem veriť, že 29. mája v roku 2016 nájdeme v tlači titulku: "Matka Roberta Remiáša po 20. rokoch zaspáva s pocitom, že vinníci zodpovední za smrť jej syna budú potrestaní."

    V to sa úfam a verím.

  • Ďakujem pekne. Vážení pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa svojím príspevkom taktiež zapojil do diskusie na tému, ktorá skutočne presahuje, presahuje priestory tohto parlamentu, pretože sa dotýka, bytostne sa podľa môjho presvedčenia dotýka občanov Slovenskej republiky, pretože je to téma, ktorá hovorí o vzťahu a o pokusu o vyriešenie jednej zásadnej právnej otázky. A to je vzťah formálnoprávneho a materiálneho prístupu k právu a k prístupu k štátu.

    V podmienkach Slovenskej republiky vlastne sa nachádzame v diskusii, ktorá nemá svojím spôsobom precedens. Nemám na mysli to, že by sa o tom už nediskutovalo, lebo to, čo predložil pán kolega poslanec Budaj, je vlastne už v poradí siedmy pokus o vyriešenie, vyriešenie tohto problému. Musím ale povedať, že Slovensko, aj keď sa ocitlo v tejto situácii, že vlastne zaoberá sa vecou, ktorú predtým neriešilo, žiaľ, žiaľ, neni, neni jediné ani nie je prvé, pretože s podobnými ústavnoprávnymi problémami sa museli zaoberať aj krajiny, ktoré v minulosti riešili následky totalitárnych režimov.

    Dovolím si uviesť iba dva príklady, a to rok 2005 v Argentíne, keď došlo k zrušeniu dvoch zákonov o amnestiách, ktoré vydala predtým vojenská chunta následkom teda toho konfliktu faklandského v 90. rokoch alebo v 80. rokoch. A potom neskôr aj nám dobre známa Snemovňa lordov, keď konala ako najvyšší súdny orgán Veľkej Británie a rozhodovala o tom, či dôjde k vydaniu alebo k nevydaniu bývalého vlastne diktátora generála Pinocheta. Možno si na ten prípad spomínate, pretože tiež neni taký dávny. Pinochet takisto vlastne vydal amnestiu, ktorou amnestoval seba aj ďalších príslušníkov vojenskej chunty. Snemovňa lordov takisto nemala problém zrušiť a vydať generála Pinocheta v tom čase. Takže v medzinárodnom práve verejnom sa s touto problematikou už potýkame pomerne dlhšie a je potrebné, aby sme si možno troška vzali aj vzor z tých našich, by som povedal, starších demokracií.

    Na úvod ale môjho príspevku mi dovoľte jednu vec povedať. Ja sa budem snažiť veľmi svoj príspevok, ktorý je pomerne dlhý, a vzhľadom na váš čas budem sa veľmi pokúšať ho skrátiť, ale budem sa snažiť venovať pozornosť nie politickým otázkam, ktoré súvisia s týmto návrhom, ale chcem iba upriamiť pozornosť na ústavnoprávne aspekty tejto problematiky, hlavne chcem polemizovať s námietkami, ktoré v minulosti odznievali v súvislosti s predloženými návrhmi a ktoré vlastne tvrdili, že to, o čo sa predkladatelia pokúšajú, nie je právne možné.

    Predtým ale, ako začnem vymenúvať ten svoj prístup, dovoľte mi ešte povedať, že je dobré, že pán predkladateľ Budaj práve vo svojom príspevku pomerne podrobne venoval pozornosť tým historickým a politickým súvislostiam, pretože je to 20 rokov, čo sa udialo to, o čom hovoríme, a mnohí, mnohí z nás, z vás teda, tí mladší, si to asi presne nepamätajú a je to pre nich vzdialená história. Takisto, samozrejme, aj mladá generácia nevie presne, o čo sa vlastne jedná. Preto je dobre, preto je dobre o tom aj pri tejto príležitosti hovoriť aj širšie a politicky.

    Je potrebné asi aj tiež povedať, že predkladaný návrh ústavného zákona, to je potrebné zopakovať, nikoho neodsudzuje. Samozrejme, Národná rada, a to tvrdím stále, nebude sudca a nebude vyšetrovateľ, ale tento predložený návrh ústavného zákona, pokiaľ bude prijatý, iba otvorí dvere pre to, aby sa nastolila spravodlivosť. A tá spravodlivosť, to je to, čo podčiarkuje podstatu toho materiálneho prístupu, materiálneho prístupu k právnemu štátu, ktorú už aj moja predrečníčka spomenula práve v súvislosti s profesorom Radbruchom, ktorého si veľmi vážim a na ktorého sa musím aj ja dovolávať, pretože to je jedna z najväčších postáv vlastne 20. storočia v oblasti právnej filozofie a je to najväčší reprezentant vlastne tej prirodzenoprávnej teórie, ktorá nalomila to kelsenovské, normativistické. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

    Možno je treba tiež, ak sa snažím držať sa tej právnej línie, vlastne vrátiť sa aj troška do histórie. A je o tom potrebné, treba hovoriť, pretože bez toho sa nemôžme správne zhostiť tejto témy. A tá história, vlastne to je história samotného inštitútu, o ktorom sa bavíme. To je vlastne história inštitútu amnestie a milostí. Je treba povedať, že amnestia a milosť je tak stará alebo tieto inštitúty sú tak staré, ako je starý právny poriadok. A to z jednoduchého dôvodu, že ich zmyslom od samého začiatku bolo umožniť potrebnú korekciu právneho poriadku, keď to samotný právny poriadok neumožňuje. Aj preto mi dovoľte iba jednu vetu z viacerých prác filozofa Aristotela teraz tu citovať, ktorú už, už vlastne pred viac ako dvomi tisícmi rokov povedal, že milosť - a teraz ma, prosím, počúvajte - milosť je preto nástrojom nevyhnutnej opravy, korekcie právnej normy alebo zákona v prípadoch, keď tento právny poriadok alebo nástroj práve vďaka svojim všeobecným formuláciám zanechal určité medzery. Inými slovami, už Aristoteles rešpektoval to, že milosť je špeciálny nástroj opravy právneho poriadku. Nie nástroj, ktorým by sa dal ten právny poriadok zneužívať.

    A práve tu mi dovoľte preklenúť istý dejinný, dejinný oblúk a vrátiť sa práve k profesorovi Radbruchovi, ktorý je známy v súvislosti s milosťou aj ďalším citátom, keď povedal, že akceptovanie milosti a amnestie v ústavách moderných demokracií je uznanie toho, že svet, ktorý nás obklopuje, nie je iba svetom práva, nie je iba svetom práva, ale existujú aj iné hodnoty, ktoré je niekedy potrebné chrániť aj proti právu samotnému. Zvýrazňujem slovo hodnoty. A medzi tou prvou hodnotou, ktorá sa spája s právom je, samozrejme, spravodlivosť. Teda profesor Radbruch touto filozofiou, samozrejme, dosiahol to, čo tu už bolo povedané, že aj norimberské procesy sa mohli odohrať tak, ako sa odohrali, pretože klasickou obranou osôb, ktoré stáli pred tým, pred norimberským tribunálom, bolo to, že oni vlastne konali v súlade s vtedy platným pozitívnym právom. A teraz je otázka, samozrejme, musela znieť, je možné akceptovať takúto obranu, keď to pozitívne právo bolo zjavne nespravodlivé? Samozrejme, odpoveď moderného sveta je nie. A preto aj v takomto prípade si myslím, že ten záver v prípade zneužitia inštitútu amnestie by mal byť taký, že takúto amnestiu musíme odmietnuť.

    Samozrejme, amnestia aj v slovenskom právnom poriadku prešla istým vývojom a mala rôzne podoby. Iste viete, že v zásade mali sme tri druhy milostí, alebo teda tri druhy amnestií vo forme agraciácie, abolície a rehabilitácie. My sa teraz bavíme o tej, by som povedal, najsilnejšej forme, o abolícii, pretože abolícia práve hovorila o tom, že hlava štátu môže rozhodnúť o tom, aby sa trestné stíhanie nezačínalo, alebo ak sa začalo, aby sa ukončilo. Každá ale forma amnestie má jednu spoločnú vlastnosť, je to zásah do súdnej moci. Amnestia ako inštitút teda vlastne predstavuje prekročenie striktnej deľby moci, keď vlastne výkonná moc zosobňovaná tradične najprv monarchami, neskôr hlavami štátov si osobuje funkciu sudcu a vlastne zasahuje do súdneho konania, ale v najsilnejšej forme aboličnej dokonca aj vynecháva súdne konanie, pretože povie, že určitý čin sa nebude stíhať.

    Len čo je zaujímavé a čo je tiež z pohľadu právneho treba povedať, je tá skutočnosť, že každá amnestia sa v teórii ústavného práva vždy spája s konkrétnym trestným činom, tak ako sa milosť spája aj s konkrétnym páchateľom. Čo je zaujímavé na tých rozhodnutiach, ktoré vlastne, o ktorých tu dnes diskutujeme, o tých dvoch amnestiách, o tých článkoch tých dvoch amnestií, to je tá skutočnosť, že tieto články ani túto minimálnu, toto minimálne kritérium, ústavné požiadavky na amnestiu nespĺňalo, pretože tie amnestie boli vyhlásené na neurčený počet páchateľov, pre neurčený počet skutkov. Treba povedať, že toto je skutočne niečo, čo prekračuje všetky akceptovateľné hranice amnestie. A dostávame sa potom pomaly k tomu, že vlastne, bolo to už niekoľkokrát spomínané tento týždeň tu, musíme sa pýtať, že čo to je. Vyzerá, vyzerá ako, teda chodí to ako kačka, kváka to ako kačka, je to kačka?

    Otázka znie, je možné nazývať amnestiou niečo, čo nespĺňa žiadne ústavné požiadavky na amnestiu? Nuž moja odpoveď je, že asi, asi ťažko. Aj z toho dôvodu teda ako právnik dospievam k záveru, že amnestie, ktoré sú dnes obsahom nášho rokovania, nespĺňajú ten minimálny štandard tej požiadavky, ktoré na obsah amnestií kladie ústavný a právny poriadok. Samozrejme, tých požiadaviek, ktoré tradične sa spájajú aj v našom právnom poriadku s amnestiami, je celý rad.

    Možno by som mohol spomenúť napríklad tú, že tradične od vzniku Československej republiky sa inštitút amnestie spája s výlučným oprávnením pre hlavu štátu. Nebolo možné, aby toto oprávnenie prevzal niektorý iný ústavný činiteľ. Žiaľ, ale treba povedať, že po ukončení platnosti prvej ústavy Československej republiky neskorší socialistický režim v svojich ústavách sa vzdal tejto tradície a vlastne až do roku 1992, keď došlo k rozpadu Českej a Slovenskej federatívnej republiky, platila socialistická ústava, ktorá obsahovala to ustanovenie, ktoré potom paradoxne prevzala slovenská ústava, Česi nešli tou cestou, to ustanovenie, ktoré obsahovalo veľmi široký rozsah amnestií, teda abolíciu, agraciáciu a rehabilitáciu, a neviazala dokonca túto amnestiu iba na výlučné oprávnenie prezidenta. Umožnila výkon amnestie aj osobe predsedu, predsedovi vlády, pokiaľ zastupoval funkciu prezidenta. Takže táto koncepcia bola socialistickou koncepciou. A vy to už asi viete, v roku 1999 sa nám ju podarilo tou prvou ústavnou novelou z nášho ústavného poriadku dostať. Ale medzitým sme už ležali pred problémom, ktoré práve spôsobili amnestie z roku 1998, teda prijaté tesne pred voľbami a tesne predtým, ako sa začalo dariť meniť ten nešťastný ústavný systém Slovenskej republiky podľa pôvodného ústavného textu.

    Ďalšia, ale významná právna otázka, ktorá, ktorú sa právnik musí pýtať, ale nie, myslím si, nielen právnik, ale aj každý poslanec v súvislosti s touto nadnesenou témou, je, či existuje vlastne verejný záujem na odstránenie týchto amnestií z právneho poriadku Slovenskej republiky. Nuž moja otázka, moja odpoveď na túto otázku, samozrejme, je pozitívna. Áno, existuje verejný záujem, pretože existuje verejný záujem na tom, aby sa odstránili skrivodlivosti, ktoré vlastne boli vyslovené s rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Totižto prečo to tvrdím, tvrdím to aj pre to, že text týchto, týchto amnestií zasiahol do základných ľudských práv a slobôd. Zasiahol napríklad do práva, ktoré garantuje každému právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo vyšetrená. Tieto amnestie boli v rozpore aj so základným ustanovením ústavy, ústavným, ktorý hovoril o tom, že základné ľudské práva sú neprenositeľné, nescudziteľné a nezrušiteľné, pretože vlastne právo na riadny súdny proces bolo odňaté a bolo zrušené.

    Takže, samozrejme, áno, je tu verejný záujem a musím to povedať preto, pretože, samozrejme, tie reakcie slovenskej verejnosti po vydaní týchto amnestií boli jednoznačne negatívne. To znamená, že verejnosť nepociťovala prijatie týchto amnestií ako niečo, čo upokojuje situáciu, ale skôr ako niečo, čo vyvoláva, vyvoláva vážny morálny konflikt, ale aj politický. A ešte ďalšia významná otázka v tejto súvislosti vzniká a treba k nej zaujať stanovisko. Je aj v záujme bezpečnosti štátu, aby sa tieto amnestie odstránili? Zasa odpoveď je áno, samozrejme. A prečo? Z toho jednoduchého dôvodu, čiže na základe všetkých zverejnených informácií a ja mám tých informácií v počítači skutočne dosť, ale nechcem ich tu opakovať, existujú vážne indície, ktoré hovoria o tom, že vlastne na organizácii a priebehu únosu, vraždy a ďalších trestných činov, ktoré sú spojené s únosom syna prezidenta Kováča, sa podieľali orgány verejnej moci. Jeden z tých orgánov verejnej moci je Slovenská informačná služba. A práve dôveryhodnosť napríklad pre Slovenskú informačnú službu je prvoradým bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky. Takže ďalší podľa môjho názoru veľmi vážny právny argument.

    Čo sa tiež veľmi často spájalo s obhajovaním nezrušiteľnosti týchto amnestií, to bola diskusia ohľadne akejsi retroaktivity týchto amnestií. Nuž čo povedať k tejto problematike. Veľmi jednoducho. Ako minimálne právnici, ale som presvedčený, že aj široká laická verejnosť vie, obsahom zásahu retroaktivity je garancia osobe, ktorá sa v minulosti správala súlade s právnym poriadkom, že takéto jej správanie nemôže neskôr v budúcnosti byť označené za protiprávne. Veľmi to zjednodušujem, ospravedlňujem sa, ale to je podstata. Prečo ale tu nemôžme hovoriť o retroaktivite? No z jednoduchého dôvodu, že únos, vražda a množstvo ďalších trestných činov boli trestné v čase predtým, ako boli vydané amnestie, a sú trestné aj po vydaní amnestií.

    Naviac treba povedať, že amnestia vo forme abolície, tak ako je teraz napadnutá, nedáva žiadne materiálne právo, je to procesná norma. Ta abolícia iba nariadila orgánom v činnom trestnom konaní, aby nekonali, a ak začali, aby prestali, ale nedávala žiadne materiálne právo niekomu na to, na beztrestnosť. Zastavilo sa procesne iba konanie. Čiže inými slovami, zrušenie týchto amnestií nebude znamenať zásah do subjektívnych práv, ale bude iba vlastne otvorenie, dovolenie orgánom činným v trestnom konaní, aby pokračovali vo svojej činnosti. Aj z toho dôvodu, samozrejme, tento ústavný zákon nemôže mať spätnú účinnosť, pretože je do budúcna, otvára cestu do budúcna.

    K medzinárodným aspektom, aspektom amnestií alebo prístupu Slovenskej republiky k týmto amnestiám už povedal niečo predkladateľ, je to aj v návrhu. Ten rozdiel situácií, keď sa diskutovalo o predchádzajúcich šiestich návrhoch a dnešnej situácii, je v jednej veci. Od roku 2015 je Slovensko už priamo viazané Medzinárodným dohovorom o ochrane osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Inými slovami, to, čo bolo doteraz iba akousi všeobecnou povinnosťou medzinárodného práva a čo bolo vlastne, čím sme boli viazaní ako Slovenská republika iba, iba, by som povedal, neformálne, cestou, cestou politickej deklarácie, sa stalo od 14. januára 2015 povinnosťou, pretože Slovensko ratifikovalo, pristúpilo k tomuto medzinárodnému dohovoru, a keďže je to medzinárodný dohovor o ľudských právach a základných slobodách, je to medzinárodný dohovor, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Čiže z pohľadu medzinárodného práva je tá situácia taktiež pomerne jednoznačná. Samozrejme, mohol by som ešte uviesť viacero ďalších právnych argumentov, ale vážim si váš čas, a preto mi dovoľte prejsť k záveru.

    Nuž ja na základe už toho, čo som konštatoval, aj iných svojich vedomostí a poznatkov zastávam názor, že rozhodnutia o udelení amnestie prezidentom Slovenskej republiky alebo teda predsedom vlády konajúcim ako zastupujúci prezident podľa § 105 Ústavy vo forme abolície je nielen v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky, ale aj v rozpore s povinnosťou hlavy štátu zachovávať a chrániť Ústavu Slovenskej republiky a princípy, na ktorých je budovaná. To je totižto obsah prezidentského sľubu, ktorý skladá každý prezident. A teda aj prezident a aj zastupujúci prezident, jeho prvou, prvou, prvoradou povinnosťou je riadiť sa ústavnými článkami, ale aj medzinárodnými záväzkami.

    Zastávam teda názor, že v tomto prípade je vo verejnom záujme demokratickej spoločnosti - a je to aj nevyhnutné v súlade s Ústavou Slovenskej republiky - vypustiť napadnuté články z obidvoch amnestií z právneho poriadku Slovenskej republiky a nastoliť tam tak priestor pre spravodlivosť.

    Z hľadiska formálnoprávneho teda zastávam názor, že ústavným zákonom, ktorý bude na úrovni ústavy, ale ktorým sa zrušia tieto amnestie možno, a na základe uvádzaných dôvodov je to aj potrebné zrušiť, tieto časti rozhodnutí o amnestii, a dosiahnuť tak návrat k podstate a zmyslu ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. A to, samozrejme, nehovorím o tom, koľkým ľudom na Slovensku to umožní prístup k spravodlivosti, ku ktorému sme sa tak zaviazali, že ho budeme presadzovať.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vlastne bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, či chcete vystúpiť? Áno.

    Nech sa páči, pán Budaj.

  • Chcem sa aj z tohto miesta, dámy a páni, osobitne poďakovať JUDr. Kresákovi. Klobúk dolu, pán doktor, pred vašou explikáciou a argumentmi, ktoré zazneli. Veľmi pekne ďakujem aj menom, menom všetkých tých, s ktorými som tých 20 rokov prichádzal do styku, teda myslím teraz rodinu, rodinu zosnulého Remiáša alebo Michala Kováča a ďalších, lebo jedna vec je občianske oduševnenie, ja som sa pokúšal na vás preniesť aj informácie ako svedok tých udalostí, vy ste pomohol veľmi dobrou ústavnou analýzou.

    Chcel by som na záver podčiarknuť pre poslancov, ktorí sú na pochybách, že to podstatné, o čom, na čo poukázal zhodou okolností aj pán doktor Kresák, je, že tu hovoríme nie o zrušení milosti. Milosť alebo amnestia je čosi tak, je inštitútom, ktorý má zohľadniť nejaké okolnosti, ľudské, zdravotné a podobne, ktoré z akýchsi príčin nemohol zohľadniť súd. Je to inštitút nápravy nejakej tvrdosti zákona dajme tomu, zákona, ktorý býva z povahy vecí u nás záležitosťou litery, ako sa hovorí, občas aj neľútostnej litery. Toto býva dôvod a toto zrejme bol dôvod, že ani za prvej republiky a ani potom v neskorších časoch sa táto, povedzme si úprimne, trochu feudálna inštitúcia v ústavách nevyškrtla, lebo zákony, najmä u nás v Európe, kde, kde je to poňatie naozaj litery zákona, môžu niekedy neľútostne dopadať aj tam, kde je to nespravodlivé.

    My tu nehovoríme teda o milosti pre nejakého vinníka, u ktorého stojí, u ktorého sú nejaké povšimnutiahodné dôvody, prečo by naňho nemala dopadnúť tvrdosť zákona, ale hovoríme jednoznačne o zastavení procesu zisťovania viny, zisťovania vinníka, o zastavení stíhania. O tom, čo odborne sa nazýva abolícia. Čiže úplne zrušenie vyšetrovania a zákaz aj ďalšieho pátrania. Mečiar potom vydal do polroka ďalšiu amnestiu, ktorou zakázal pátrať aj v súvisiacich zločinoch. To vydal práve kvôli vražde Róberta Remiáša a ďalším teda trestným činnom, ktoré súviseli s únosom. Druhá moja poznámka na záver pre pochybujúcich poslancov je, že mnohí hovoria toto: ten či onen politik HZDS je možno podozrievaný neprávom. Áno, ale my nie sme polícia a ani nie sme súd. Tu sa očakáva – a verte, že to verejnosť sleduje –, že prejavíme politický postoj. My nevieme a nesmieme nahrádzať ani políciu, ani súd. My nehovoríme, či je niekto vinný alebo nevinný. My prejavíme svoj politický postoj a ostatné, samozrejme, sa ukáže.

    Iní hovoria, že zrušenia amnestie neuzná Ústavný súd. Nevieme, ale my nie sme až na JUDr. Kresáka ústavní sudcovia a ani nie sme povinní byť ústavní sudcovia. JUDr. Kresák je jediný medzi nami, ktorý, pokiaľ viem, na Ústavnom súde aj pôsobil a je uznávanou autoritou, a ako ste ho počuli, on sa nedomnieva, že by zrušenie amnestií bolo retroaktívne alebo že by bolo napadnuteľné na Ústavnom súde. Ale ak by sa to aj stalo, ak by ho napadli a tak ďalej a tak ďalej, to je predsa všetko demokratický proces. Na vás sa pozerá slovenská verejnosť, aká je vaša politická vôľa. 20 rokov zastavované trestné stíhanie, nie milosť vinníkovi. Nie amnestia. Naopak, zastavenie procesuálnej veci, procesu vyšetrovania, procesu, ktorý prakticky len začínal a už bolo tak jasné, hoci vymieňali vyšetrovateľov, ako som vás obťažoval predpoludním celým tým príbehom, aj tak bolo jasné, že po niekoľkých týždňoch, už po niekoľkých týždňoch sa prakticky nebude dať zakryť, že tajná služba v nejakej forme sa na únose zúčastnila. A tak prišlo k tomu, že hneď v prvých chvíľach, keď Vladimír Mečiar získal právomoci prezidenta, tak myslel prv všetkým na to, aby vyhlásil zastavenie vyšetrovania. Nie amnestiu, ale zastavenie vyšetrovania toho trestného činu, z ktorého spáchania začala byť podozrievaná inštitúcia, za ktorú niesol plnú politickú zodpovednosť a jeho jeden z najbližších spojencov, s ktorým, s ktorým zdieľal stranícky príbeh a stranícke záujmy.

    Neočakávajme teda od nášho postoja ani to, čosi priveľa, ale ani primálo, ten kľúčový postoj toho siedmeho pokusu, aby sa vrátila a prejavila politická vôľa tejto vrcholnej politickej inštitúcie. Ešte raz to zdôrazním, nie sme ani súdna, ani policajná, ani Ústavný súd nie sme. Toto je vrcholná politická inštitúcia Slovenskej republiky, aby sa jej vôľa vrátila k prirodzenému právu, aby sa vrátila vnímaniu spravodlivosti a aby počúvala, ako ten príbeh už 20 rokov rezonuje v slovenskej verejnosti. A ten príbeh určite dokonca i priaznivcov vtedajších politikov HZDS, ani tí nemôžu povedať, že je správne a spravodlivé veci podozrivé nevyšetriť, zakázať spoznanie pravdy a procesuálnym zákazom dosiahnuť, že sa ani po desaťročiach nenájdu vinníci vraždy alebo únosu.

    Niet takého, verím, medzi nami politika, ktorý by povedal, že toto je verejný záujem Slovenskej republiky a že takúto politickú vôľu keď prejavíme, tak na Slovensku zvýšime pocit právneho štátu a spokojnosť Slovenskej republiky s konaním tohto najvyššieho politického orgánu.

    Snažil som sa nebyť príliš naliehavý, hoci mi to leží na srdci mimoriadne. Mimoriadne nielen kvôli matke Róberta Remiáša, s ktorou, samozrejme, za tie roky som sa dosť spoznal, a je to mimoriadne čestná a pravdovravná, naozaj svoj život aj so všetkými biedami žijúca skromná žena, ale aj preto, že mi náleží na zmysluplnosti toho príbehu slovenskej slobody a demokracie a strašne by ma trápilo, keby sme odišli odtiaľto a prípadne vôbec prenechali takúto ťarchu generáciám, ktoré s ňou nič nemajú, priatelia.

    Toto je škvrna, ktorú zavinili generácie naše, ktorí sme žili v tých 90. rokoch, a žili sme v nich všetci, čo tu sedíme, a ktorí sme v danej chvíli museli byť povedzme iba divákmi tých udalostí, ale teraz máme možnosť preukázať náš osobný politický postoj. Ten záväzok, ktorý na záver vypichol JUDr. Kresák, ja som ho spomínal v tej podobe záväzku voči OSN a má pravdu, že to je taký záväzok skôr morálno-politický, sa medzičasom minulý rok stal záväzkom úplne konkrétnym. A ja som presvedčený, že aj to v kontexte nášho nastávajúceho predsedníctva by zohľadňovať. My naozaj prikročme k tomu s čistým stolom, aby nám nikto nemohol, kto k nám príde, a prídu sem najvyšší predstavitelia Európy, sveta, aby nám nemohol nikto povedať, že v tejto krajine sme sa s touto v celom svete, žiaľ, známou smutnou škvrnou, smutnou udalosťou neboli schopní ani v tejto, v tejto dobe vysporiadať. Ešte raz vám ďakujem za trpezlivosť. Ospravedlňujem sa za dlhé prejavy, to už starým ľuďom musíte niekedy odpustiť. Však niektorí odídu a nepočúvajú, ale verím, že aj tí, čo odišli, si to niekde zvážia a uvedomia si, že toto je jedno z hlasovaní, kedy okolo nás kráča história.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, vyčerpali sme všetky body programu a vyhlasujem prestávku do 17.00 hod., kedy budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním. Predtým ešte procedurálny návrh.

    Pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené plénum, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcela v mene, keď nie celého vedenia parlamentu, tak v mene svojom určite, ospravedlniť pani poslankyni Simone Petrík, ktorej dnes bolo znemožnené vstúpiť do rokovacej sály s jej päťmesačnou dcérou. Ja si vôbec nemyslím na rozdiel od toho pána, ktorý stál pred miestnosťou a dovolil si vykladať rokovací poriadok, že rokovací poriadok to explicitne zakazuje, lebo každý normálny človek pri elementárnej logike pochopí, že päťmesačné dieťa nemôže byť mimo svojej matky na miesta určené pre verejnosť. Táto schôdza je predsa verejná a ja si osobne myslím, že toto bolo spôsobené zlým výkladom rokovacieho...

  • Ruch v sále.

  • Ak dovolíte, dokončím! Toto bolo spôsobené zlým výkladom...

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Toto bolo spôsobené zlým výkladom rokovacieho poriadku. Za mňa sa vám určite ospravedlňujem. Pevne verím, že nejakým spôsobom spoločne vykorčuľujeme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.

  • Pán poslanec Lipšic a potom, potom sa k tomu vyjadrím aj ja.

  • Pán predsedajúci, ja by som, ja by som dal návrh, aby, aby v tejto veci mohol nejaké odporučenie prijať ústavnoprávny výbor.

  • Smiech v sále.

  • Vidím, že pre niekoho je to dosť zábavné. Neviem kvôli čomu. Dosť vecne sa vyjadrujem. Neviem, či už je neskoro...

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galko, nevykrikujte, hovorí váš kolega, hovorí váš kolega pán poslanec Lipšic.

  • Ale nech ma nechajú hovoriť, pán predsedajúci, nech ma nechajú vaši poslanci dohovoriť. Nech ma nechajú vaši poslanci dohovoriť.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • To je môj návrh. Keby som mohol dostať čas, lebo...

  • Reakcie z pléna.

  • A zdôvodňujem to tým, že, že podľa mňa to nie je jasné. V tejto sále, do tejto sály chodia aj neposlanci. Chodia sem novinári, zamestnanci Národnej rady. Nie je pravdou výklad, že v sále môžu byť len poslanci. Veď o 11.00 hod., za chvíľku sem príde, o pár sekúnd celý štáb novinárov. To by asi tiež potom rokovací poriadok zakazoval. Že? Čiže nie je to asi také jednoznačné, a preto vás žiadam a myslím, že je to celkom konštruktívna vec, aby o tejto veci celkom aj ľudskej mohol rokovať ústavnoprávny výbor. Ak to je niekomu zaťažko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No, chcem sa k tomu vyjadriť aj ja, nakoľko ma, mňa atakovali novinári.

    Páni kolegovia, hlavne pani kolegyňa, ak chcete niečo riešiť, tak sa zastavíte - a nemusíte za mnou - za hociktorým z podpredsedov alebo môžete ísť za podpredsedníčkou a nebudete to riešiť cez facebook a cez médiá. Toto nie je spôsob riešenia. To je najväčší problém mňa.

  • Ja som ani nevedel, páni kolegovia, ja som ani nevedel, o čo sa jedná, že nepustili pani poslankyňu. Hovorím, akože nepustili? Ja viem, že tu nebola napríklad počas hodiny otázok. Akože nepustili? No, že s deckom. No, prepáčte, bohužiaľ, je to tak. Súhlasím s tým, že, v poriadku, dajme bodku. Ale dobre viete, pán poslanec Lipšic, že novinári sem môžu len vtedy o 11.00 hod., o 17.00 hod., keď sme sa my dohodli na tom, že vtedy ich pustíme a, samozrejme, pod dohľadom. Takže napríklad moja sekretárka sem nemohla prísť, pokiaľ nedostala povolenie. Ja potrebujem veci. Potrebujem pripraviť materiály. Takže pokiaľ nemáte povolenie, určite nie. Toto, bohužiaľ, môžeme hovoriť o zvykovom práve, môžeme hovoriť o hocičom, ale máte pravdu, môžeme to vyriešiť. Je možný, tak ako sme to robili, podrobnejší výklad k rokovaciemu poriadku.

    Len ešte raz, ak chceme niečo riešiť, tak to riešme normálne, a nie cez médiá, lebo potom oveľa ťažšie sa dostaneme k výsledku. Len toto som chcel povedať.

    Pani poslankyňa Petrík.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja za vami chcela ísť. Ja som mala otázku, ktorú som mala na pána ministra Richtera. Bola som tu pred dverami a dokonca pani kolegyňa poslankyňa Jurinová mi hovorila, aby som za vami šla, lebo ona bola vonku. A ja som naozaj za vami chcela ísť, ale ja som nebola pustená. Čiže ja som to najskôr išla riešiť s pánom kancelárom Guspanom, kde som sa dozvedela, že skrátka zákon je taký, o rokovacom poriadku, že sem deti nesmú ísť. A teraz dajme bokom, dajme bokom to, že som dnes nebola pustená do pléna. Teraz sa zamyslime nad tým, prečo tento parlament, hovoríte zvykové právo, O. K., je na čase to zmeniť, pretože máme viacero, máme viacero parlamentov, v ktorých takáto vec nie je absolútne žiaden problém. Tak nevidím, nevidím problém, prečo by to nemohlo byť aj u nás tak.

    Takže ja som to chcela s vami riešiť ako v prvom rade, len, bohužiaľ, som sa nedostala do pléna.

  • Pani poslankyňa, ak by ste to chcela so mnou riešiť, prídete kľudne hore ku mne a bez problémov to riešime. Len vy ste chceli najprv cez médiá. Vidíte teraz, čo sa robí. Toto bude riešenie? Ja vám garantujem, že toto nie je riešenie. Lebo nie vás sem nepustili, vaše decko sem nechceli pustiť. Lebo, bohužiaľ, môžeme o tom hovoriť, že keby ste prišli aj s päťročným, ani päťročné decko sem nepustia. Zatiaľ to vždy tak bolo. A pokiaľ to neviete, treba opýtať, ale nie riešiť cez médiá. Potom máme problém a hen namiesto hlasovania sa tu vyvolala nejaká roztržka. Toto je riešenie? Toto nie je riešenie.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán predsedajúci Bugár, ja by som chcel upozorniť, že toto nie je jediný problém a nie je pravda to, čo hovoríte, že keď niekto príde za vami, tak potom sa problém rieši.

  • Reakcie z pléna.

  • Neviem, prečo ma vyrušujú vaši poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, prosím vás, kľud.

  • Veľmi obdobný problém má naša poslankyňa, zdravotne ťažko postihnutá kolegyňa Petruchová. Ani raz to neriešila verejne. Ale pri tejto príležitosti, keďže ste povedali, že hovoríte, že ak sa to rieši normálne, a nie cez médiá, tak sa to vyriešiť dá, tak vás upozorním na ten problém, lebo už treba to riešiť aj mediálne. Má osobných asistentov ako zdravotne ťažko postihnutá a nemôže sa bez nich pohybovať, nemôže chodiť cez vstup do parlamentu. Stále ich šikanujú. Keď idú bokom, ochrankári ich omakávajú, tie osobné asistentky, striedajú sa títo ľudia každý druhý deň a nie ste schopní vybaviť pre ňu, aby normálne s ňou mohli prechádzať cez vrátnicu. Čiže tu sú takéto problémy, aj keď sa neriešia mediálne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcem upozorniť každého, ktorý sa prihlási s procedurálnym, že najprv musí podať procedurálny návrh. To je jedna vec. Druhá vec (reakcia z pléna), druhá vec... Pán poslanec Galko, nekričte!

    Druhá vec, vidíte, čo sa dalo, to sme vyriešili. Ja si nemyslím, ak má pani poslankyňa problém, ja neviem, komu povedala, že má problém napríklad s asistentkami, ja o tom neviem. A celý týždeň zastupujem napríklad pána...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Viskupič, nekričte! Neprišla, nepovedala. Možnože sa to dá vyriešiť, neviem, lebo sem do Národnej rady okrem poslancov bez toho, že by vás kontrolovali, nemôže prísť ani novinár. To dobre viete.

    Procedurálny návrh pán poslanec Viskupič.

  • Budem mať dva procedurálne návrhy. Prvý je, aby ste umožnili zmeniť zvykové právo, že matka s malým dieťaťom sa môže dostať do rokovacej sály parlamentu. Odôvodňujem svoj návrh, je prvý, odôvodňujem svoj návrh tým, že argument, že tu niečo funguje dvadsať rokov, nie je argumentom. Je nová situácia a myslím si, že by sme mali túto situáciu zmeniť. Odvolávam sa aj na prax z iných parlamentov.

    Pán predseda kultúrneho výboru určite potvrdí to, že v maďarskom parlamente sme zažili pri rokovaní výboru pre médiá a kultúru, že predsedníčka, v tom čase matka dvojmesačného dieťaťa, rokovala s nami na medzinárodnej úrovni s tým, že jej dieťa bolo prítomné v rokovacej miestnosti výboru. Čiže nie je to nič nové. Parlamentná prax...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Procedurálny návrh pani poslankyňa Petrík. Procedurálny návrh začína procedurálnym, teda podaním procedurálneho návrhu.

  • Nemám procedurálny návrh ja. Ja, ja som tam bola s faktickou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Tam bola faktická napísaná, tak neviem.

  • No ale faktickú nemôžte. Na čo? Vystúpil niekto v rozprave? Hovorím, že...

  • Tak ja neviem, ale mám slovo, tak môžem?

  • No procedurálny návrh musíte podať. To je rokovací poriadok.

    Nech sa páči.

  • Tak v podstate môžem sa vyjadriť veľmi podobne ako kolega Viskupič, pretože ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nevyjadrujte sa, procedurálny návrh musíte podať.

  • O. K., môj procedurálny návrh je zmeniť zvykové právo v tejto oblasti. To znamená, ja určite minimálne podám návrh na zmenu zákona o rokovacom poriadku, pretože toto je normálna vec v iných parlamentoch. Prečo by to nemohla byť normálna vec v tomto slovenskom? A keď už ma nepustíte s dieťaťom do pléna vykonávať svoju robotu, tak potom prečo tu nemáme aspoň detský kútik, kde by som to dieťa mohla dať? Čo je takisto normálna vec v iných parlamentoch.

  • Pani poslankyňa, viete, my sme tu mali, myslím si, že to bola poslankyňa z SDKÚ, neviem, ako sa volala, to je jedno, ale jej sme to vybavili. Stačí sa pýtať. Ale nie cez médiá. Vy robíte takú robotu, ktorú ešte svet nevidel. Stačí sa opýtať, normálne prísť. Tak ako napríklad pani podpredsedníčka Nicholsonová už dopredu povedala niektoré predstavy. Prečo by nie? Však aj ja jej budem pomáhať, ak teda bude v mojich silách. Len, len, prepáčte, treba prísť, treba sa opýtať.

    Pani poslankyňa mala problémy napríklad sa dostať, vybavili sme normálne úpravu toho miesta. Vybavili sme, že má dve kancelárie. Ale to, čo teraz počujem, počujem prvýkrát. Takže toto nie sú metódy. Pracovné metódy sú také, že prídem a poviem: "Mám problém, skúsme to vyriešiť." Možnože to nebudeme môcť. Možnože nebudeme môcť ani vyriešiť. Možnože nebude ani vôľa, ale to vám teraz neviem povedať.

    Pani Petruchová, procedurálny návrh.

  • Ja by som chcela dať návrh, pretože sa ma to osobne týka, aby osobní asistenti, ktorí teda, ktorých využívam, mohli do tejto budovy vstupovať bez kontroly, pretože sú, sú mojou súčasťou. Ja ich potrebujem veľmi nutne a mňa to brzdí.

    Napríklad kým vy sa všetci ponáhľate do rokovacej sály, a ste tu behom minúty, ja musím stráviť okrem toho, že musím prechádzať tými obchádzkami všetkými, ktoré tu sú, a mám sťaženú situáciu, tak musím prechádzať ešte aj týmito kontrolami. A myslím si, že to nemá vôbec žiadne opodstatnenie, pretože či tašku budem držať ja alebo môj asistent, je úplne jedno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja iba chcem povedať bez akejkoľvek, proste naozaj si myslím, že sme tu ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, procedurálny návrh musíte.

  • Procedurálny návrh, pár ľudských hrejivých slov, ale chápem vás, na koho som sa to obrátila, prepánajána, dobre, teraz by som chcela dať procedurálny návrh, aby v akomkoľvek takomto ľudskom prístupe sme všetci pristupovali k nemu ako ľudia, aby sa naozaj dalo prichádzať k poslankyni, ktorá je na vozíčku, čiže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... to dávam ako procedurálny návrh, procedurálny návrh, aby sem mohli ísť s matkami deti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne. Ja teda chcem dať procedurálny návrh, aby zasadol ústavnoprávny výbor, ale vo veci prístupu detí, vyslovene detí do tejto sály, aby určil vek a podmienky, kedy tu takéto deti môžu byť a aké deti, a, samozrejme, aby nám to predniesol, pretože toto neľudské húkanie a jednanie v takejto veci od najväčších zástancov tradičnej rodiny a reakcie na návrh liberálky, tak toto je veľmi zaujímavé. Preto potrebujem počuť od ústavnoprávneho výboru, aké deti a v akom veku sem môžu ísť.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Remišová, procedurálny návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán kolega, prosím vás... (Reakcie z pléna). Ticho!

  • Môžem? Ja by som chcela dať procedurálny návrh, aby sme teraz hlasovali o tom, či dieťa, ktoré je závislé od matky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • To sa nedá, prepáčte, to sa nedá.

  • To znamená, že všeobecný súhlas, či dieťa do šiestich mesiacov môže vstúpiť do parlamentu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, to sa nedá. Tak potom môžeme o tom hlasovať všeobecným súhlasom, že sem budú chodiť napríklad ochrankári ministrov. No čo to je?

  • Pán predsedajúci, mrzí ma, že sa tu už 15 minút bavíme o tom, že či to kolegyňa Petrík riešila cez médiá, alebo to neriešila cez médiá.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prečo sa nebavíme o tom, ako túto situáciu vyriešiť a ako uľahčiť kolegyni Petrík, aby sem, keď, aby s tým dieťaťom sem mohla prísť?

  • Reakcie z pléna.

  • No, pani kolegyňa, ja som síce Maďar, ale predpokladám, že mi rozumiete. Ja som na začiatku hneď povedal, že pokiaľ by prišla, to je riešenie - príde, povie, má problém. Teraz som napísal dva problémy a budeme to riešiť. Ale nie cez médiá, prepáčte. Ak si myslíte, že takto budete vyvíjať tlak, tak vám môžem dopredu povedať, že z toho nič nebude. To sa nedá tak robiť. Prídete, máte problém, na to sme tu my, aby sme to riešili. A vám garantujem, ak sa to dá vyriešiť, vyriešime. Ale nie tak, že dám niečo na facebook, kde píšu ľudia rôzne veci, však nechcem ani čítať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že tu padli niektoré návrhy, aby sa k veci vyjadril ústavnoprávny výbor, ja si dovolím len citovať zo zákona § 143 zákona o rokovacom poriadku (reakcie z pléna), vyjadriť sa, vyjadriť sa k vášmu návrhu, pretože si myslím, že nemôžme dať o tom hlasovať. Jednoducho...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, nie, nie je potrebné. Rokovací poriadok...

  • Dve vety, ak mi dovolíte, pán predseda.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Pristúpime k hlasovaniu, a to v prvom čítaní o návrhu poslanca Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 37.

    Nech sa páči, pán poslanec Lukáč, ako navrhnutý spravodajca z gestorského ústavnoprávneho výboru, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 37.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave vystúpili piati poslanci.

    Pán poslanec Grendel podal návrh vyhlásenia. Najprv dajte hlasovať o tomto vyhlásení, majú ho všetci rozdané. Môžme ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 52, proti 6, zdržalo sa 67, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že vyhlásenie nebolo prijaté.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 55, proti 4, zdržalo sa 65 poslancov, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, ak poznáte rokovací poriadok, o tom môže rozhodnúť predsedajúci. Keď chcete, môžem dať hlasovať. Ako chcete. Vaša voľba.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Lipšica, aby ústavnoprávny výbor riešil túto situáciu, ktorú sme tu mali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 52, proti 43, zdržalo sa 30, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Ďakujem za účasť.

    Vyhlasujem 3. schôdzu za konečnú a skončenú.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže 17. mája budeme mať ďalšiu schôdzu.

  • Rokovanie 3. schôdze NR SR sa skončilo o 17.17 hodine.