• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pekný deň vám prajem. Chcem vás informovať, že budeme, teda začneme rokovanie asi 9.15 hod., hlásia viacerí poslanci, že stoja na Palisádoch. Neviem, čo sa stalo. To znamená, že ak dovolíte, takže 9.15 hod. budeme začínať dnešným rokovaním, lebo chýba veľa poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta. Začneme rokovať. A otváram rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred teda začatím rokovania prezentovali a zistili uznášaniaschopnosť.

    Pred tým, samozrejme, aj ja musím tam pichnúť svoju kartu. Stáva sa to aj.

    Takže nech sa páči, prezentujme sa hlasujme. Teda hlasovať nemusíme, len prezentujme sa, či je nás dosť.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 104 poslancov.

    Zisťujem teda, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi pani poslankyňa Mária Janíková a Anna Verešová. Náhradníkmi budú poslanci Radovan Baláž a Natália Krausová.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní nepožiadal žiaden poslanec Národnej rady.

    Programom schôdze je navrhnutý tak, ako sme to dostali v pozvánke. A teraz pristúpime teda k schvaľovaniu tohto programu. Preto sa pýtam, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Zisťujem že traja.

    Takže pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ja mám návrh, aby Národná rada požiadala v rámci schvaľovania programu vládu o predloženie správy v lehote 30 dní o priebehu vyšetrovania kauzy daňových podvodov vo veci Chovanec a spol. a vo veci Bašternák. Zdôvodňujem to tým, že vládna koalícia zaujala postoj, že k starým kauzám sa vracať netreba a nové kauzy sú živé kauzy. Čiže tie treba, samozrejme, riešiť nie je možné tiež. Čiže sme v takej situácii akoby Hlavy XXII. A vládni poslanci v rozpore s praxou z minulosti blokujú rokovania, dokonca tí istí, ktorí ich neblokovali predtým, mimoriadne rokovania výborov. Tak si myslím, že by o tejto veci malo rozhodnúť plénum.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy o vyhodnotení využitia eurofondov za obdobie 2007 – 2013 podľa jednotlivých operačných programov, vrátane súvisu korekcií, ktoré boli uplatnené pre Slovenskú republiku.

    Odôvodnenie: Slovenská republika za toto obdobie nevyčerpala viac ako 1 mld. eur a niekoľko 100 mil. eur musela zaplatiť zo štátneho rozpočtu pre chyby pri poskytovaní eurofondov. Tak bolo by dobré, keby sme dostali takého vyhodnotenie.

  • Chcel by som navrhnúť, aby sme z program vypustili bod č. 1 Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575//2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 47). Dôvodom je, že tento návrh nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si zaradiť nový bod rokovania s názvom, aby plénum prerokovalo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, nakoľko si myslím, že či už samotný rezortný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí deklaroval, že na túto debatu pred plénom je vysoko pripravený. Niekoľkokrát sme sa snažili pre potreby slovenského predsedníctva otvoriť túto debatu v pléne. Viem, že je k tomu ochota aj poslancov na výbore pre európske záležitosti. A vzhľadom na to, že máme tretiu schôdzu a ja tento bod nevidím zaradený, bol by som rád, aby sme bod informovanie o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo zaradili na túto schôdzu.

  • Dobre, takže pristúpime teraz k hlasovaniam o jednotlivých návrhoch.

    Pán poslanec Lipšic navrhuje, aby vláda postúpila Národnej rade a vypracovala a postúpila správu o priebehu vyšetrovania kauzy, nazvem to tak, Chovanec, Bašternák.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118, za 44, proti 34, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh schválený nebol.

    Pán poslanec Simon navrhuje, aby Národná rada požiadala vládu o správu o vyhodnotení eurofondov 2017 až 2013, vrátane korekcií – a čo som povedal? – 2007 až 2013, pardon, 2007 až 2013, vrátane korekcií.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122, za 48, proti 21, zdržalo sa 52, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh prijatý nebol.

    Pán poslanec Dostál žiada vypustiť bod č. 1 z návrhu programu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122, za 38, proti 65, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.

    Pán poslanec Viskupič žiada zaradiť nový bod, to znamená, prerokovať slovenské predsedníctvo v EÚ. Tu vás chcem ale informovať, že na májovú schôdzu príde pán minister Lajčák, ktorý normálne v rámci teda programu schôdze bude nás informovať. Ale samozrejme žiadate, aby sme hlasovali?

  • Reakcia z pléna.

  • V máji bude normálne na programe. Takže nie, ďakujem pekne.

    Takže to boli všetky návrhy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    programe ako celku.

    Prezentujme sa a hlasujme, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh 85, proti 19, zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili program 3. schôdze.

    Chcem vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, informovať aj o tom, že o prvých dvoch bodoch programu, ktorými sú návrhy vlády na skrátené legislatívne konania, budeme hlasovať ihneď a naraz. Takže prerokujeme aj jedno, aj druhé skrátené legislatívne teda konanie a o obidvoch potom hlasujeme naraz. To znamená, že nie ako je vo zvyku, že budeme hlasovať každý deň o jedenástej a potom poobede o piatej. V tomto prípade, nakoľko sa jedná o skrátené legislatívne konania, aj jeden návrh, aj druhý, teda v skrátenom, budeme hlasovať naraz a potom pristúpime k prvým čítaniam.

    Takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas aj s tým, aby sme hlasovali o jedenástej aj teda o piatej, ako to bolo zvykom a v tomto prípade... Prosím?

  • Reakcie z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

    tlač 47.

    Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Petra Pellegriniho, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť odborný administratívny a personálny výkon kompetencií, za ktorých koordináciu a politické riadenie zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície. Návrh zákona má vytvoriť reálny nástroj na plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využití fondov Európskej únie, a tento cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií podpredsedu vlády.

    Ak budeme hovoriť o tom, či návrh spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, dovoľte mi uviesť niektoré skutočnosti potreby prerokovať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Prvým je potreba zahájiť výkon reálnych opatrení smerujúcich k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet bez akéhokoľvek odkladu, implementácia programovacieho obdobia 2014 – 2020 v podmienkach Slovenskej republiky je aktuálne, t. j. už v druhom kvartáli roku 2016 ešte stále len na začiatku. Alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aj aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť využitie významnej časti alokácie určenej pre Slovenskú republiku.

    Legislatíva Európskej únie v tomto programovom období ešte prísnejšie sleduje včasné napĺňanie cieľov stanovených v operačných programoch, pričom oneskorený začiatok môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosť Slovenskej republiky vyčerpať všetky poskytované prostriedky. Už skúsenosti s ukončovaním programového obdobia 2007 – 2013 poukazujú na to, že je potrebné vyhnúť sa chybám z minulosti a prijať včasné a účinné opatrenia, ktoré zabezpečia plynulé čerpanie finančných prostriedkov už od najskoršieho možného momentu. Akýkoľvek ďalší odklad len zvyšuje riziko, že navrhované opatrenia nebudú tak účinné, aby mohli reálne napomôcť k dosiahnutiu jasne definovaného cieľa – efektívne a včasné využitie zdrojov z európskych štrukturálnych investičných fondov.

    Skrátené legislatívne konanie sa preto odôvodňuje reálnou finančnou hrozbou v podobe nevyčerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nezískaním zdrojov výkonnostnej rezervy, ktoré sú finančným benefitom za včasné a efektívne čerpanie týchto fondov, a teda aj negatívnym vplyvom na štátny rozpočet, ale aj rozvoj ekonomiky vo všetkých oblastiach, kam investície z Európskej únie sú cielené.

    Ďalším z dôvodov je potreba definovania jedného nositeľa úloh v oblasti informatizácie. Informatizačná spoločnosť, ktorá je základným pilierom už teraz, ale aj smerom do budúcnosti budú výkonnejšie krajiny sa líšiť od tých menej výkonných a ktoré budú mať náskok v rámci stále rastúcej konkurencie v rámci rozvoja jednotlivých ekonomík.

    Neuspokojivý stav fragmentácie výkonu úloh v tejto oblasti neposkytuje dostatočne stabilný a prehľadný priestor na prijímanie zásadných a koncepčných rozhodnutí a úloh v tejto oblasti. Skráteným legislatívnym konaním sa umožní v tejto oblasti posunúť ďalej s minimálnym časovým odkladom tak, aby bolo možné napredovať a posilniť všetky ambície Slovenskej republiky v oblasti informatizácie a digitálneho trhu. Toľko oficiálne dôvody.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je úplne normálne, ak sa krátko po zložení vlády rozhodne vláda upraviť svoje kompetencie. Pre tých, ktorí budú možno vystupovať k tomu, či je splnené alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, chcem pripomenúť prax, ktorá v tomto parlamente sa opakuje aj viackrát, a kľudne môžeme pozrieť aj hlasovanie, ja som si ho dal vytiahnuť, ešte ho tu nemám so sebou, ale počas rozpravy, ak bude nejaká a budem ho mať pri sebe, krátko po vzniku vlády Ivety Radičovej jedno z prvých skrátených legislatívnych konaní, ktoré do parlamentu predložené boli, bol návrh na vznik ministerstva životného prostredia, ktoré predtým vláda Roberta Fica zrušila a rozdelila jeho agendu medzi iné rezorty. Takže poprosím kolegov, ktorí budú spochybňovať túto prax pri zmene kompetenčného zákona, aby brali v úvahu, či náhodou nie sú aj uvedení v hlasovaní za návrh Ivety Radičovej znovu zriadiť v skrátenom legislatívnom konaní ministerstvo životného prostredia, ktoré sa tu aj takýmto skrátením legislatívnym konaním schválilo.

    Chcem ešte raz povedať, že naozaj nejde z našej strany o zneužitie tohto inštitútu, ale úprimnú snahu čo najskôr nastaviť nový spôsob koordinácie a riadenie čerpania štrukturálnych fondov, nový efektívny a transparentný spôsob čerpania prostriedkov na informatizáciu spoločnosti, riadenie týchto projektov a tak ďalej. Preto vás chcem naozaj úprimne požiadať o podporu tohto skráteného legislatívneho konania, pretože v opačnom prípade ten cieľ dosiahnutý môže byť, ale bolo by tak na základe dĺžky legislatívneho procesu až o niekoľko mesiacov, možno až na konci tohto roka. Ja si myslím, že oblasť čerpania eurofondov, snaha o zlepšenie čerpania, ako aj snaha o lepšie narábanie prostriedkov v oblasti informatizácie, po čom volá aj samotná odborná verejnosť a ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, neznesie odklad a bude lepšie aj pre krajinu, ak nové pravidlá budú zavedené čo najskôr. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie tak, aby sme zákon ako taký mohli prerokovať a nový spôsob riadenia informatizácie a štrukturálnych fondov Slovenskej republiky mohlo byť nanovo riadené už od 1. júna 2016 tohto roku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz dávam slovo členovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 47.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 25. apríla 2016 č. 42 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 47, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne ihneď. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 3. schôdzi dňa 27. apríla 2016.

    Výbor súhlasí s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom zákona vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 47, v skrátenom legislatívnom konaní a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 47. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 47, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomné prihlášky pánov poslancov – za klub OĽANO, áno, pán poslanec Lipšic a potom ešte sa prihlásili ústne pán poslanec Simon, Dostál a Beblavý. Teda písomne.

    Takže, pán poslanec Lipšic, nech sa páči za klub OĽANO – NOVA.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dúfam, že nám prečítate pri hlasovaní o skrátenom konaní pri kompetenčáku aj svoje hlasovanie. Moje hlasovanie tam nie je, ja som nesúhlasil so skráteným konaním. Bol som člen vlády, ale opakovane som aj na vláde nesúhlasil so skrátenými konaniami, ak neboli splnené podmienky, pretože všetci vieme, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. O to viac, že vy ste vo vláde už štyri roky. Skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje vtedy, keď nastane nejaká nová skutková okolnosť, nepredvídateľná, ktorá vyžaduje kvôli značným hospodárskym škodám alebo potenciálu porušovania ľudských práv, vyžaduje rýchle prijatie zmeny legislatívy.

    Vy už vo vláde kempujete štyri roky a teraz prichádzate s tým, že je potrebné vytvoriť nový úrad. Možno je, možno nie je, v princípe si myslím, že je vecou novej vlády, ako si usporiada v kompetenčnom zákone ministerstvá a kompetencie. Na to má nová vláda právo. Ale myslím si, že musí rešpektovať platnú legislatívu, a to je aj skrátené legislatívne konanie. Ja na účely, keď ideme hovoriť o hlasovaniach, ja na účely potom druhého čítania, ak to stihnem, vytiahnem rozpravu spred šiestich rokov k skrátenému konaniu a budem sa pýtať poslancov, ktorí namietali, že skrátené konanie o kompetenčáku nespĺňa parametre zákona o rokovacom poriadku. Vaši poslanci, ktorí tu vyskakovali 3 metre 20, že či dnes sa im zdá, že sa už legislatíva zmenila alebo sa úplne zmenili skutkové okolnosti. A vy dobre viete, pán podpredseda vlády Pellegrini, a ja vám želám vytvorenie nového úradu, čím väčší, tým lepšie, ale ako ste hlasovali vy pri skrátenom legislatívnom konaní? Boli ste "za" pred šiestimi rokmi, keď máte pomôcku?

    Takže by som bol veľmi na principiálnosť, principiálnosť, by som sa na ňu veľmi neodvolával byť na vašom mieste.

  • Reakcia v sále.

  • Však veď môžeš potom vystúpiť, úplne v pohode. Ak je dôvodom na skrátené legislatívne konanie tento zákon, tak potom môžeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní každý zákon. Každý zákon. A aj moji kolegovia z bývalej opozície, ktorí by, ak by neboli v tomto vašom zlepenci, ak by ste toto predložili do parlamentu, tak som presvedčený, že mnohí právnici, pani poslankyňa Pfundtner, pán poslanec Gál, pán poslanec Procházka by namietali, že nie sú splnené parametre skráteného legislatívneho konania. Dnes zahlasujú "za", ale to už je, samozrejme, že trošku iný príbeh. A ja si nemyslím, že by sme mali ako právnici meniť názor len podľa toho, či sme v koalícii alebo v opozícii. Ja si nemyslím, že to je príliš principiálne.

    Totižto každý zákon, samozrejme, že môže mať, a predpokladám, že aj má, každý jeden zákon má aj nejaké hospodárske dôsledky. Koniec koncov inak by asi nebol predložený. Každá novela Zákonníka práce, každá novela nových predpisov má dopad aj na hospodárske výsledky. Je to tak? Znamená to, že každý takýto zákon môžeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní? Ťažko, ťažko. Ten parameter je jednoznačný. Používa sa to vtedy, keď nastane nejaká nová skutková okolnosť, nejaká proste vis major dajme tomu a je potrebné rýchlo zmeniť zákony, pretože inak vieme, aké sú podmienky, buď hrozia značné hospodárske škody, príde kalamita, príde zemetrasenie, príde povodeň, príde teroristický útok. Ale to, že sa zmení vláda, ktorá, opakujem, má právo, a v tomto by som bol ja napríklad zdržanlivý, upravte si úrady, ako chcete, je to, je to prelogatívum v princípe exekutívy, ale rešpektujte zákon o rokovacom poriadku. A tuná všetci veľmi dobre vieme, že parametre na skrátené konanie proste splnené nie sú a že hlavný účel je, proste čím skôr mať pre vás úrad, a ja vám ho ľudsky želám, aby ste ho mali, ale iný dôvod, však môžte potom vystúpiť, ale iný dôvod, ani bledomodrý, na skrátené konanie, samozrejme, že nie je. Lebo opakujem, ak je v tomto prípade, je v každom jednom prípade každého jedného zákona, každého jedného. Tak potom sem šúpajte zákony každý jeden v skrátenom konaní. Zrušme rokovací poriadok a budeme rokovať v stave núdze stále.

    Ale včera ste schvaľovali váš program, kde hovoríte o tom, akí budete transparentní v legislatíve. To je jedna z tém, ktorá sa týka vládneho programu. Transparentnosť v legislatíve tra-la-la. Pár hodín po tom, ako ho schválite, šupnete do parlamentu zákon, novelu kompetenčáku, pri ktorej nie sú splnené podmienky skráteného legislatívneho konania. A keby bola moja bývalá kolegyňa pani ministerka Žitňanská v opozícii, tak predpokladám, že predo mnou vystúpi z tohoto miesta ako prvá, ako prvá by vystúpila. Aha, doba sa zmenila. Všimol som si aj včera na výboroch. Takže návrh, ktorý je v zjavnom rozpore s rokovacím poriadkom, ako ste ho vy interpretovali ešte pred šiestimi rokmi, aj pán poslanec Číž ho tak interpretoval, aj vy, aj pani poslankyňa Laššáková a všetci ďalší, tak dnes, keď ho chcete lámať cez koleno v rozpore s jeho jasným znením, je podľa mojej mienky znovu prejavom toho, že pekné vzletné slová vo vládnom programe za pár hodín, za pár hodín sú dymom z fajky a skutky sú úplne iné. A kvôli tomu si myslím, že ani nieže politicky, ale ľudia, ktorí sa principiálne hlásili k tomu, že je potrebné využívať skrátené konanie vo výnimočných prípadoch, ak sú splnené presné parametre rokovacieho poriadku, tak by za to hlasovať nemali. Nerobím si nejaké veľké ilúzie, ale myslím si, že aspoň minimálna principiálnosť by tomuto parlamentu v nejakom okamihu prospela.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Kačšáková, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Takže, áno, pridávam sa k tomu názoru, že skrátené legislatívne konanie je v princípe nesprávne, pretože musí preň existovať teda nejaké ohrozenie, a to buď základných ľudských práv, bezpečnosti alebo štátu musia hroziť značné hospodárske škody. V dôvodovej správe sa dozvedáme, že vláda si vybrala evidentne ten posledný dôvod, to znamená, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Ja by som chcela povedať, že vláda vlastne týmto návrhom otvorene priznáva, že za štyri roky fatálne zlyhala, že nedokázala pripraviť Slovensko na čerpanie prostriedkov z fondov EŠIF a že tým reálne ohrozila Slovensko, jeho rozpočet, ako aj všetky oblasti ekonomiky, na ktoré sú tieto fondy zamerané. Vlastne vláda kontinuity týmto vládnym návrhom a dôvodovou správou k nemu usvedčuje samu seba, svoje predchádzajúce pôsobenie, ak berieme, že je to vláda kontinuity, že svojou činnosťou priamo ohrozila Slovensko. A teraz v stave ohrozenia v skrátenom konaní pridávame nové kompetencie centrálnemu koordinačnému úradu, orgánu a presúvame ho priamo pod nejaký nový úrad podpredsedu vlády, de facto vytvárame nové ministerstvo, neviem. Pretože ten doterajší nezvládol prípravu Slovenska na eurofondy a uviedol nás všetkých do stavu ohrozenia.

  • Ďakujem pekne. Rovnako to vnímam, veľmi podobne to vnímam ako pani Kaščáková a pán poslanec Lipšic. Rovnako beriem, že je to naozaj zlyhanie vlády, ktorá tuná bola štyri roky a mala šancu upraviť všetky podmienky na čerpanie eurofondov. Zdá sa, že sa jej to nepodarilo. A je mi ľúto, že v skrátenom legislatívnom konaní nás takto vlastne obabráva opäť. Vytvárame si nový úrad, ktorý znova bude zároveň aj prinášať alebo bude žiadať určité finančné prostriedky.

    Rada by som upozornila ešte na jednu vec, ktorá sa týka, už potom, ja to potom aj v rozprave v krátkosti poviem. Toto skrátené legislatívne konanie má v obsahu aj presun kompetencií, dotácií v oblasti dotácií z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. Je to vec, ktorá sa naozaj mohla urobiť ku sklonku vlády, minulej vlády, teda druhej vlády Roberta Fica. Ktovie, z akých dôvodov sa neurobila? A takže v priebehu troch mesiacov sa zistilo, že hurá, že je to naozaj asi rozumné aj normálne a je dobré tieto kompetencie presunúť tam, kde je aj kompetencia vlády v tejto oblasti, to znamená ministerstvo spravodlivosti. Takže je mi ľúto, že na pripomienky, ktoré vtedy sme ako opozícia dávala, nejakým spôsobom nereagovala, ale hlavne že teraz prichádzame v skrátenom legislatívnom konaní opraviť to, čo nedokázala vláda urobiť za štyri roky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Lipšic, no podľa intenzity, razancie vášho vystupovania, človek by mohol predpokladať, že zastupujete väčšinu občanov tejto krajiny. Ale dobre. Problém skráteného konania je, indikuje skôr to, že máme absenciu v našom právnom poriadku mechanizmu na rýchle a okamžité uskutočnenie zmien, ktoré sú potrebné, ktoré sú logické. Zvolili sme mechanizmus skráteného konania. Pán Lipšic, ak si pozrie ktokoľvek parlamentné rokovanie, už trikrát sme si vymenili pozície v tom, že vždy kritizujeme, keď sme, podľa toho, v akej sme pozícii.

    Ale pán Lipšic bol ministrom spravodlivosti vo vláde. Pán Lipšic bol ministrom vnútra, bol ministrom spravodlivosti. Za Radičovej vlády bolo 127 skrátených konaní. Nemilosrdne tu vystupoval, podporoval, neviem, čokoľvek a tak ďalej. Stodvadsaťsedem, mám, mám taký údaj, musím ho ešte overiť, ale v každom prípade hrozne veľa. Bez problémov ste schopný, pán Lipšic, sa tam postaviť a bez problémov zdôvodniť každý návrh, že je potrebné ho prerokovať v skrátenom konaní. Ani trošku serióznosti. Jak pani Jurino... No.

    Z toho, čo ste povedali, že vláda mala pripraviť niečo v minulom období. Veď vznikli nové koaličné pomery, vznikla nová vláda, nepredvídaná, ktorá rozdelí svoje kompetencie potrebné na základe dohôd, ktoré sa uskutočnili. A v danom prípade je potrebné a je záujmom Slovenskej republiky, aby sa uskutočnili čo najskôr, aby sa vláda usadila, aby dostala sto dní na rokovanie, aby spracovala plán legislatívnych úloh, plán vecných úloh a začala normálne pracovať. Tým, že úplne prestávajú fungovať štandardné politické mechanizmy v tomto parlamente, za to ste okrem iného aj vy osobne, pán Lipšic, zodpovedný. A že tým, ideme týmto, mechanizmus konfrontácie za každú cenu od začiatku a čo možno najrazantnejšie, ja neviem, ja len chcem pripomenúť kolegom, že nech uvedomia si jedno, že keď mám porovnávať konfrontáciu a kooperáciu, pre krajinu je kooperácia tisíckrát efektívnejšia. Konfrontácia tohto typu nám v ničom nepomôže a tento parlament ľudsky dehonest...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vidím, že máme úplne rovnaké zmýšľanie aj s pani poslankyňou Kačšákovou, aj s Jurinovou. Presne to som chcela pripomenúť. A ja si myslím, že všetkým nám tu treba pripomenúť rokovací poriadok, že skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ja teda ako nová ten rokovací poriadok naozaj čítam a teraz vnímam, že naozaj vláda tu pripomína alebo dokladuje, že implementácia programového obdobia 2014 až ´20 je v druhom kvartáli roku 2016 ešte len na začiatku. Ale veď vládli ste vy. Takže naozaj ste takto ohrozili krajinu a zdôvodňujete tu, že existuje finančná hrozba v podobe nevyčerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Však je to vláda kontinuity a pokračujete vo vládnutí. Veľmi sa čudujem, že sa vám toto mohlo stať.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, že návrhy treba posudzovať predovšetkým podľa ich obsahu, nie podľa toho, kto ako hlasoval v minulosti. Áno, my sme v roku 2010 hlasovali v podobnom prípade za skrátené legislatívne konanie, tiež som si to našiel, že aj ja som tak hlasoval a vy ste boli vtedy proti. Čo z toho teda vyplýva? Že teraz my máme hlasovať za vládny návrh a nekritizovať ho a poslanci SMER-u ho budú kritizovať tak, ako ho kritizovali v roku 2010? Ak sme v minulosti postupovali zle, nemali by sme postupovať zle aj teraz. To nie je predsa argument. Keď sme sa pomýlili alebo porušili nejaké pravidlá, tak to nie je dôvod, aby sme sa mýlili a porušovali pravidlá aj teraz.

    Áno, aj Radičovej vláda presadila v parlamente nie 123, ale 25 skrátených legislatívnych konaní. Neviem, nakoľko potom bol pravdivý ten výrok pána poslanca Číža? To si môže každý percentuálne vyčísliť. Ale to bolo zlé. Však to nebolo dobré. Ak tam neboli dôvody, tak to bolo zlé. Minulý rok sa schvaľoval zákon o tvorbe právnych predpisov a menil sa aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som sa k tomu vyjadroval, pretože som bol spoluiniciátorom hromadnej pripomienky k tomu návrhu, a potom sme v tejto súvislosti rokovali aj s pánom Pellegrinim, ktorý bol vtedy predsedom Národnej rady, a snažili sme sa ho presvedčiť, že treba upraviť legislatívne pravidlá okrem iného aj v tom, aby sa sprísnili podmienky pre zneužívanie a využívanie skrátených foriem legislatívneho konania. Oba zákony boli prijaté, ale v tomto smere, žiaľ, žiadna zmena nenastala. A teraz tu máme ovocie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem za všetky faktické pripomienky. Budem reagovať len na pána poslanca Číža. Vidím, že už vybehol von. To je tiež prejav veľkej odvahy počúvať argumenty. On tu spomínal, že problém je, že nemáme mechanizmus na také rýchle zmeny, ktoré sú potrebné. Neviem, či si to uvedomuje, že ako právnik hovorí, tak tým pádom použime mechanizmus, ktorý nesmieme použiť. Čo to je za, za idiotský nápad? Teraz ja musím povedať, že, že už len to, čo spomínal pán poslanec Číž, že Radičovej vláda mala 127 skrátených konaní. Neviem, či mu to naozaj pán Kaliňák povedal túto informáciu, lebo on je tak vierohodný v poskytovaní informácií. Nakoniec ich bolo 25. Čiže tak na 20 percent. Čiže vierohodnosť vašich informácií, čo tu posúvate, je tak 20-percentná. Nie je to zlé. Mohla by byť aj 10-percentná. Ale teda je to akože riadne klamstvo za klamstvom.

    A musím povedať, že áno, každá vláda, aj vlády, ktorých som bol členom, majú alebo mali takú tendenciu rozširovať možnosti na skrátené legislatívne konanie. A ja som opakovane na vládach, niekedy aj úspešne, zablokoval, aby sa rokovalo, lebo, ako viete, je to na návrh vlády, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Niekedy nie, niekedy áno a niekedy som sa mohol aj mýliť, samozrejme. Ale aj pri životnom prostredí, pán predsedajúci Bugár to asi bude vedieť, koľko mesiacov bol pán Nagy štátnym tajomníkom, kým sa stal ministrom životného prostredia? Štyri, päť mesiacov? To sa dá ľahko zistiť. Podľa mňa určite toľko. A tuná o jeden, o pár hodín po schválení programu o tom, aká bude vláda dôsledná pri legislatíve, aká bude pekná a transparentná a otvorená, šupnete sem zákon, ktorý zjavne parametre skráteného konania nespĺňa. Blahoželám. Čo sa dá k tomu povedať?

  • Pán poslanec Simon, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády. Pán minister a podpredseda vlády sa vyjadril hneď na samý úvod, že opozícia, prečo chce kritizovať, však vy ste menili tiež kompetenčný zákon v skrátenom konaní. Ale pravda je, že kompetenčný, teda rokovací poriadok hovorí, že kedy je možné prijať zákon v skrátenom konaní, keď hrozia značné hospodárske škody.

    Pán minister, je treba povedať občanom tejto krajiny a kolegom, kolegyniam v Národnej rade, že paradoxne nie odmietnutie skráteného konania tohto návrhu spôsobí škody, ale jeho prijatie. Jeho prijatie spôsobí škodu, a to z toho dôvodu, že vláda kontinuity, v ktorej pokračujete, Roberta Fica v 2012., 2013. pripravila spôsob, ako bude čerpať eurofondy v 2014 až 2020. Stanovili ste pravidlá, stanovili ste riadiace orgány, stanovili ste manuály, stanovili ste celý ten postup. Dnes hovoríte, že ten postup je treba zmeniť. Ja nehovorím, že tam je všetko v poriadku. Len tá zmena si vyžaduje také hlboké zmeny v jednotlivých operačných programoch a schválenie v Bruseli, že to bude mať za následok obmedzenie a zastavenie čerpania eurofondov ako takých na prechodné obdobie.

    Keď ste tu kritizovali, že je alarmujúci, citujem, "alarmujúci stav na niektorých rezortoch". Pán minister, bol by som nesmierne rád, keby ste pomenovali na ktorých rezortoch? Pretože keď je alarmujúci stav na ktoromkoľvek rezorte, tak je to alarmujúci stav, ktorý v tejto krajine navodila politická strana SMER. Vy ste tam sedeli, boli to vaši nominanti, ktorí tam sedeli. A keď tam urobili prúser, tak prosím, keď ste to takto skryto pomenovali, tak buďte chlap, postavte sa sem a povedzte, že je to rezort ministerstva pôdohospodárstva, kde nám hrozí medzinárodná blamáž, pretože cezhraničné projekty nefungujú. Rakúska strana sa už sťažovala, stali sme sa riadiacim orgánom a doteraz už nemáme jeden mesiac, nemáme dvanásť mesiacov, máme už viac ako dva roky za sebou a nemáme vypísanú ani jednu jedinú výzvu. Európska komisia sa už dotazovala oficiálne listom pred voľbami, čo ste sa snažili veľmi úspešne ututlať. Cezhraničná spolupráca Slovensko – Maďarsko je rovnako totálny prepad. Pomenujte to, postavte sa sem a povedzte, že tento môj bývalý kolega to dosral! Povedzte to! Nielen tak skryto, že alarmujúcu stav.

    Slovenská republika – Česká republika, opäť riadiaci orgán ministerstvo pôdohospodárstva, ani jedna výzva vypísaná. Vysvetlite mi, ako je možné, že cezhraničná spolupráca Poľsko – Slovenská republika už beží, pomaly sa dokončieva vyhodnotenie druhej výzvy. To sú stovky miliónov eur, ktoré Slovenská republika nečerpá. Ale tento systém ste nastavili. Idete v systéme kontinuity.

    Pán minister, to, čo idete robiť teraz, je dokončenie zosmiešnenia podľa mňa svojich koaličných partnerov. Pri delení moci a výkone ste sa dohodli na tom, že ktorá strana ktoré rezorty bude zastávať. SIEŤ dostala rezort dopravy. Dosť veľký balík eurofondov. MOST dostal životné prostredie. SNS dostala školstvo. Kde chcete použiť tieto peniaze? Ministerstvo pôdohospodárstva dostali, regionálny rozvoj. Dnes SMER a vláda, ktorá predkladá sem návrh, hovorí, že ani jeden z nich nebude mať právo rozhodovať a riadiť, lebo ho bude mať, právo, len pán minister, podpredseda vlády Pellegrini. Vyjadrím sa potom v samotnom materiáli, ktorý sem predkladáte.

    Pán minister, máte právo a možnosť vystúpiť. A ja by som vás vyzval, vystúpte za týmto rečníckym pultom! A keď ste povedali, že je alarmujúci stav na niektorých rezortoch, tak pomenujte, ktorý z vašich kolegov zanechal alarmujúci stav na rezorte, ktorý doteraz viedli, lebo vy pokračujete v kontinuite. Celý systém ste tam nastavili.

    Nesmierne ma potešilo aj pobavilo, že celá vládna koalícia odmietla predložiť návrh, ktorý som navrhol zaradiť do programu, aby vláda pripravila a vy ste predložili sem správu a vyhodnotenie čerpanie eurofondov 2007 – 2013 vrátane korekcií, ktoré boli uplatnené. Pýtam sa kolegov zo SIET-e, z MOST-u aj SNS, prečo to urobili? Vy nechcete vedieť, ako sme dopadli s čerpaním 2007 – 2013? Nechcete vedieť, aké tam boli chyby? Nechcete z tých chýb sa poučiť a napraviť ich v rozpočtovom období 2014 – 2020? Nechcete ich tam zapracovať, aby sme mohli tomu predísť? Je to úsmevné pred vami. Toto nie je spôsob, ako chcete bojovať proti korupcii a klientelizmu. Toto je spôsob, ako chcete v tom pokračovať tak, ako ste v programovom vyhlásení povedali, chcete byť vládou kontinuity. To, čo navrhujete, je zmena manuálov, systémov riadenia operačných programov a je treba to schváliť a dohodnúť v Bruseli.

    Centrálny koordinačný orgán, ktorý doteraz riadil pán minister Vážny, má dostatočné kompetencie na to, aby metodicky mohlo riadiť, zasahovať do spôsobu výkonu jednotlivých operačných programov. Ale vám to nestačí. Vy chcete viac. Vy chcete rozhodovať o jednotlivých operačných programov aj u koaličných partnerov. Keby ste mali záujem o to, že chcete riešiť skutočný problém, tak by ste prišli s návrhmi, ako znížiť byrokraciu, ako zjednodušiť spôsob čerpania eurofondov, aby naozaj čerpanie eurofondov bolo efektívnejšie, lepšie a účinnejšie. Aby Slovenská republika nedopadla tak, ako za 2007 – 2013, za ktorý ste v plnej miere zodpovední, lebo od roku 2007 do roku 2015 aj s tými dodatočnými rokmi na dočerpávanie, s výnimkou 1,5 roku, keď vládla Radičovej vláda, keď sa zintenzívnilo čerpanie eurofondov, ste boli zodpovední za čerpanie celého operačného programu. Vy ste to nastavili, povedali ste, ako to chcete vykonať a aj ste to dotiahli. Výsledok je, že Slovenská republika, ekonomika prišla viac ako o jednu miliardu a o stovky miliónov len vďaka tomu, že ste mali chyby a boli tam korekcie. Keby ste chceli vyriešiť skutočný problém, tak navrhujete, že pri eurofondoch je treba odstrániť subjektívny spôsob hodnotenia a klientelizmu, lebo tým by sa odstránila aj korupcia, ktorá sa rozmohla práve v týchto oblastiach. Vy toto nechcete riešiť. Vy chcete riešiť to, že kto bude riadiť, kto bude určovať, kto bude vyhodnocovať a kto bude podpisovať. Treba povedať, že v programovom vyhlásení vlády ste povedali, že budete šetriť, že budete dbať na efektívnu štátnu správu. Dbanie na efektívnu štátnu správu podľa toho, čo v skrátenom konaní predkladáte, je jednoznačne vytvoriť nový ústredný orgán štátnej správy. Ďalší chlievik, ďalších ľudí, ďalšie výdavky. To znamená, pre občanov tejto krajiny treba dodať, že občania budú musieť platiť viac úradníkov. Nie menej, viac.

    Pán minister, podpredseda vlády, myslím si, že práve z týchto dôvodov, ktoré som pomenoval, by stálo za to, aby ste pristúpili za mnou k tomuto rečníckemu pultu a v mene vlády tento návrh zobrali späť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Ja zareagujem iba na tú záverečnú časť tvoju, kde si povedal, že ako sa tu šetrí na úradníkoch na štátnej správe. Včera to povedal pán Kaliňák, že 1 miliarda a 3-tisíc úradníkov bolo ušetrených. No, chcem vidieť kde, aby nám to ukázal, na ktorých postoch? Pretože ja ako chodím po tých úradoch, tak chodím, stále tam mám viacej vedúcich, jak sme mali doteraz. A musím povedať, že je to, keď si pozriete do terénu, či sa ľuďom ten život zjednodušil, tak iďte sa opýtať, čo vám povedia. Takže to je jedna vec.

    A druhá vec. Rozoberal si ten alarmujúci stav, ktorý aj oni konštatujú v odôvodnení, a sú vládou kontinuity. Prakticky, a budem stále hovoriť to, čo povedal Braňo Škripek, vykrádanie obsahu významu slov. Lebo niekto povie, že neni alarmujúci, o dva mesiace povie, že je alarmujúci stav. Nepriznajú si to. Stále sa odvolávajú, že aj Radičová. Ale myslíte si, že tých 15 mesiacov, čo sme mali tú výkonnú moc, bola tá Radičovej partia až taká výkonná, že zvládla to, čo mala zvládnuť za štyri roky? Tak potom sa jej treba pokloniť, keď takto bola až výkonná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, vo svojom príspevku ste dával otázky, že či poslanci koalície nechcú vedieť, ako dopadlo čerpanie eurofondov v minulom období. Ja si myslím, že oni to vedia, ale nechcú, aby sa o tom verejne hovorilo, aby sa občania dozvedeli, že máme napríklad zablokované platby a priamo sú ohrozované obce, ktoré čerpali eurofondy, ktoré zrealizovali projekty a ktoré teraz čakajú na preplatenie už schválených žiadostí o platbu, keď peniaze na obce nechodia, pretože vláda nedostane tieto peniaze, pretože sú zablokované.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi...

    Pán poslanec, keď sa chcete prihlásiť, tak počas rozprávania.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, naozaj mojím cieľom bolo len otvoriť a pomenovať otázky, ktoré sú potrebné. A keď samotný podpredseda vlády, minister Pellegrini hovorí o tom, že je na niektorých rezortoch alarmujúci stav, tak o to viac by sme mali dostať túto správu do Národnej rady, ako stojíme. Ale vy ste, ale vládna koalícia túto možnosť totálne odmietla. A je mi z toho nesmierne smutno. Dúfam, že pán minister Pellegrini vystúpi a odôvodní a pomenuje svojich kolegov, ktorí zlyhali, a na ktorých rezortoch je alarmujúci stav.

  • Len pre vysvetlenie. Pán podpredseda vlády Pellegrini nie je ministrom, len pre budúcnosť.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

    Potom sa pripraví pán poslanec Beblavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že tretia vláda Roberta Fica začína svoje legislatívne pôsobenie pokusom o znásilnenie legislatívnych pravidiel, konkrétne znásilnením zákona o rokovacom poriadku. Prvé dva návrhy zákonov, ktoré nová vláda posunula do parlamentu, majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ani v jednom prípade pritom nie sú splnené podmienky, ktoré pre skrátené legislatívne konanie zákon vyžaduje.

    Zvlášť do oči bijúce je to predovšetkým pri návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého skrátené legislatívne konanie máme práve teraz na stole. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Vláda sa nám pokúša nahovoriť, že existuje možnosť, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Možnosť. Nijako však nevysvetľuje, v čom by tie hospodárske škody mali spočívať a ako by k nim bez skráteného legislatívneho konania mohlo prísť.

    Zámer vlády posilniť právomoci podpredsedu vlády a zriadiť mu samostatný úrad vyplýva z jej rozhodnutia a z dohody politických strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu. Bez ohľadu na to, čo si o tomto rozhodnutí a o tej dohode myslíme, treba rešpektovať, že je právom vlády predložiť takýto návrh do parlamentu, a mala by ho však predložiť spôsobom, ktorý rešpektuje platné pravidlá, dokonca pravidlá zakotvené vo forme zákona. Vláda však v tomto prípade postupuje iným spôsobom a platné pravidlá porušuje. To, že tak robili aj predchádzajúce vlády, nie je žiadnym argumentom. Ak niekto spraví niečo zlé, neoprávňuje to predsa iných, aby robili to isté zlé, robili rovnaké chyby a rovnakým spôsobom porušovali pravidlá, či dokonca zákon. Ani v jednom z tých dvoch prípadov, ktorými sa dnes zaoberáme alebo budeme zaoberať, vláda svoj návrh náležite neodôvodnila, hroziace škody nešpecifikovala, ani nekvantifikovala. Dokonca v doložke vplyvov oboch predkladaných noviel zákonov uvádza, že nebudú mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak štátu hrozia značné hospodárske škody a odvrátiť ich je možné iba prostredníctvom schválenia navrhovaných zákonov a iba v prípade, že budú schválené v skrátenom legislatívnom konaní, vplyv na rozpočet verejnej správy nemôže byť žiadny, ale evidentne by mal byť pozitívny, a ak je tá hroziaca škoda značná, nemal by byť problém vyčísliť ten vplyv.

    Aké hospodárske škody však hrozia z toho, že pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať svoj úrad nie od 1. júna, ako je uvedené v návrhu zákona, ale až od 1. júla, čo je termín, v ktorom by mohol byť navrhovaný zákon schválený a nadobudnúť účinnosť v prípade, že by sme postupovali štandardným legislatívnym procesom? Na májovej schôdzi prvé čítanie, na júnovej schôdzi druhé a tretie čítanie a zákon by bol účinný od 1. júla 2016. Čo také strašné sa môže za ten jeden, jediný mesiac stať? Skutočným dôvodom pre zrýchlené prijímanie oboch noviel je dlhodobé zlé manažovanie práce vlády v oboch oblastiach, ktorých sa tieto zákony týkajú. Po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014 – 2020 je percento zazmluvňovania a čerpania mnohomiliardového balíka eurofondov blízke nule a zodpovednosť za tento stav nesie v plnej miere Ficova vláda. Priznáva to napokon aj samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, keď uvádza: "Potreba zahájiť výkon reálnych opatrení smerujúcich k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet bez akéhokoľvek odkladu, implementácia programového obdobia 2014 – 2020 v podmienkach Slovenskej republiky je aktuálne, t. j. v druhom kvartáli roku 2016 ešte len na začiatku. Alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aj aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov. Oneskorený začiatok môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosť Slovenskej republiky vyčerpať všetky poskytované prostriedky. Akýkoľvek ďalší odklad len zvyšuje riziko, že navrhované opatrenia nebudú tak účinné, aby mohli reálne napomôcť k dosahovaniu definovaného cieľa."

    A toto, prosím, netvrdí vláda, ktorá sa práve chopila moci a ktorú vytvorili politické strany, ktoré uplynulé štyri roky strávili v opozícii a idú naprávať to, čo predchádzajúca vláda zanedbala. Na alarmujúci stav na niektorých ministerstvách sa vyhovára vláda, ktorá sama seba označuje za vládu kontinuity, vláda, ktorá má toho istého predsedu, toho istého ministra financií, aj takmer polovicu rovnakých členov ako jej predchodkyňa, a vláda, v ktorej väčšina členov zastupuje tú istú politickú stranu, ktorá tu uplynulé štyri roky vládla sama. A keby aj hneď platilo, že navrhované zmeny sú potrebné, sú dokonca nevyhnutné pre lepšie manažovanie čerpania eurofondov, o čom môžme mať pochybnosť, ale aj keď toto pripustíme, nie je a nemôže byť pravda, že štátu hrozia značné hospodárske škody, keď sa tieto zmeny nezavedú od 1. júna, ale až od 1. júla. Tomu snáď nikto nemôže veriť. Ani vláda, ani poslanci vládnej koalície.

    Zlý manažment práce vlády potvrdzuje aj druhý z expresne menených návrhov zákonov. Odloženie vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom občanom je dôsledkom spackaného projektu eHealths, ktorý bol schválený ešte za prvej Ficovej vlády, neoživili ho ani desiatky miliónov eur z eurofondov a štátneho rozpočtu počas druhej Ficovej vlády a tak sa ho urýchlene snaží resuscitovať tretia Ficova vláda. Ale návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení, o ktorom budeme rokovať v nasledujúcom bode programu, aspoň reaguje na skutočnosť, že niektoré z dotknutých ustanovení, pri ktorých chce vláda posunúť účinnosť, majú nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2016. Vládu to nijako, nijako neospravedlňuje, nesníma za to z nej zodpovednosť, za tento stav, ani za to, že s takýmto návrhom neprišla skôr. Ale, ak ale je aspoň jasné, že ak chce vláda dosiahnuť cieľ, ktorý deklaruje, tak to nemôže urobiť bez kráteného legislatívneho konania. V tejto chvíli sa to už totiž inak stihnúť nedá, aby ten zákon platil od 1. mája 2016.

    Pri novele kompetenčného zákona, ktorého skrátením sa zaoberáme teraz, však neexistuje ani takáto minimálna štipka vnútornej logiky. Jediné, o čom budeme hlasovaním o tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie rozhodovať, je to, či pán podpredseda vlády Pellegrini dostane svoj vlastný úrad už v júni alebo sa, alebo bude musieť nielen máj, ale aj jún stráviť na Úrade vlády a svoj vlastný úrad dostane až od júla. A podobne, či pár ľudí dostane fleky tretích štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách od júna alebo od júla. To je všetko.

    Naozaj vám, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, tieto drobnosti stoja za znásilnenie pravidiel a zákona o rokovacom poriadku?

    A, pán spravodajca, chcel by som navrhnúť, aby sme zmenili uznesenie, aby Národná rada vrátila návrh na skrátenie legislatívne konanie vláde na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

  • Áno. Ďakujem poslancovi kolegovi Dostálovi, pretože zdieľam presne tie isté názory. A ja mám celý, z tohto celého taký dojem, že ide viac menej o marketingový ťah, pretože je jedno, či sa tento úrad vytvorí v júni alebo v júli. Podľa môjho názoru jeho vytvorenie vôbec nič nezlepší. Som o tom presvedčená na základe doterajších skúseností. A pokiaľ ide o nejaké hospodárske, alebo vyčíslenie nejakých škôd alebo hospodárskych dopadov, ja by som upriamila vašu pozornosť len na správu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 31. 12. 2015, ktorý vzala vláda na vedomie 6. 4. 2016 a ktorý hovorí o tom, aké štruktúry na jednotlivých ministerstvách boli použité na prípravu eurofondov. A príklad nesystémového rozdelenia riadiacich úloh iba v jednom operačnom programe IROP ukazuje, aké zbytočné štruktúry na centrálnej a súčasnej regionálnej úrovni boli vytvorené s množstvom zmätkov. Tak napríklad na ministerstve pôdohospodárstva pracovalo na týchto fondoch 120 ľudí, na ministerstve zdravotníctva 45 ľudí, na ministerstve kultúry 21 ľudí, na VÚC-kach spolu 82 ľudí, na krajských mestách 25 ľudí. Už len, už len tieto kapacity, ktoré sme využili alebo nevyužili za tri roky, svedčia o tom, koľké prostriedky už sme vynaložili na prípravu týchto eurofondov a úplne zbytočne. Ak sa to porovná s minulým programovacím obdobím, tak podľa správy Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády pracovalo dokopy 300 ľudí na tých bývalých fondoch 2007 – 2013. A ako boli využité? Pozrite, koľké korekcie z nich plynú a koľko peňazí musíme vracať, o koľké peniaze prídeme. Čiže ja neverím tomu, že tento úrad niečo zlepší. Bodaj by to tak bolo, ale naozaj je jedno, či vznikne v júni alebo v júli, pretože nezlepší podľa môjho názoru nič.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic,

  • Ďakujem. Pán poslanec, podľa mňa tu nejde o marketingový ťah, tam sú dve veci. Táto vláda tvrdí, že je to o zodpovednosti. Len si pozrite, akým spôsobom sa rozmnožil počet štátnych tajomníkov. Nikdy v histórii Slovenska nemalo každé ministerstvo dvoch štátnych tajomníkov, aby sa mohli uspokojiť ambície, personálne, vládneho zlepenca. Nikdy v histórii. Na každom jednom ministerstve. To je tá štíhla a transparentná pekná vláda. Najviac vysokých úradníkov, najviac sekretáriek, najviac sekretariátov, najviac limuzín. To je proste fakt. Overiteľný fakt, nie taký, aké tuná súkajú predstavitelia vládnej koalície.

    A dôvod podľa mňa vzniku toho úradu je, je, sú dva dôvody. Je koaličná vláda, predsedu parlamentu obsadila SNS-ka, ministra školstva obsadila SNS-ka. Pán Pellegrini nemal kam ísť, bolo treba vytvoriť nový úrad podpredsedu vlády. A už keď vznikla vláda, ja som tipoval dávno predtým, že podpredseda vlády nebude, samozrejme, pán Vážny. Však kam by išiel pán Pellegrini? Ale veď nech ide, ja mu to akože ešte raz úprimne želám. Ale to je jeden dôvod, proste vznik umelého úradu.

    A druhý dôvod podľa mňa, ktorý až tak neželám nikomu, je, že bolo treba centralizovať posudzovanie a distribúcie eurofondov, a to sa mi zdá, že už nie je ani záujem niekoho priamo z politikov, ale skôr niekoho z oligarchov v pozadí SMER-u. A môžme tipovať. Miroslav Výboch? Otázka. Alebo niekto iný? Však myslím si, že aj to sú témy, o ktorých v parlamente budeme musieť hovoriť, lebo ja som nehovoril ani pejoratívne, ani zo srandy, že je to, je to zlepenec oligarchov. A myslím si, že aj tá novela kompetenčného zákona trochu naznačuje, že kvôli čomu je tuná záujem centralizovať eurofondy. Nie je to záujem krajiny, ubezpečujem vás, je to záujem ľudí, ktorí túto krajinu riadia, a to nie sú bežní ľudia.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ja len na doplnenie, aby sme to mali už úplne, kedy môže byť to skrátené konanie. Takže neni to ani rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydaného podľa čl. 41 Organizácie spojených národov a nevyžaduje sa ani odkladné prijatie zákona. Takže, páni kolegovia, ani toto tu nehrozí, nebolo to, takže myslím si, že tie dôvody, ktoré tu boli spomínané, sú už úplne všetky, že nie je to neodôvodnené.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Mne to tiež tak vychádza, že dôsledkom prijatia tohto návrhu zákona nebude efektívnejšia verejná správa, ale viac úradníkov, viac politikov vo funkciách, rozbujnenejšia byrokracia. Potom je ale otázne, a to je možno na tému do diskusie o samotnom návrhu zákona, ako je možné tvrdiť, že schválenie tohto zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď bude viac štátnych tajomníkov, keď sa vytvorí nový ústredný orgán štátnej správy? A možno by stálo za to zvážiť aj zmenu dôvodovej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zmene kompetenčného zákona. Dovoľte mi na úvod vysvetliť, že podľa môjho názoru sa nedá oddeliť diskusia o skrátenom konaní od diskusie o samotnom návrhu, a to minimálne z dvoch dôvodov. Nevyhnutnou podmienkou toho, aby sme niečo skrátene schválili, je, že je to nevyhnutné opatrenie, a potom časová urgentnosť. To znamená, že ak opatrenie nie je nevyhnutné, tak to, že je urgentné, nestačí, lebo v tom prípade ťažko odvracať nejaké škody niečím, čo nič neprinesie. Preto si myslím, že o akomkoľvek skrátenom konaní musíme rozhodovať posudzujúc obidve podmienky, ide o nevyhnutné a zásadné opatrenie a je navyše ešte aj urgentné.

    Poďme sa z tohto hľadiska pozrieť na to, čo nám predložil pán podpredseda vlády Pellegrini. Začnime tou časovou nevyhnutnosťou, lebo to je jednoduchšie. Už kolega Dostál asi najlepšie, ale aj ostatní kolegovia vysvetlili, že keby vláda bola bývala dobre plánovala, mohla stihnúť aj 1. jún, ktorý teraz navrhuje ako dátum účinnosti. Vláda bola vymenovaná 23. marca, ak by do dvoch týždňoch predložila tento pomerne jednoduchý zákon, mohli sme mať riadnu schôdzu, potom ešte v máji riadnu schôdzu a všetko mohlo k 1. júnu byť účinné, ak to vláda považuje za tak dôležité.

    Hovorím to aj preto, že vo verejnom obstarávaní, v zákone o obstarávaní je taký koncept časovej tiesne a hovorí o tom, že tiež, keď je časová tieseň, môže obstarávateľ nakupovať aj priamo. Je to niečo ako takéto skrátené konanie. No zároveň ten zákon hovorí, že môže to robiť len vtedy, ak si tú časovú tieseň sám nepôsobil. A tuto máme exemplárny prípad toho, keď si vláda najprv spôsobí časovú tieseň tým, že niečo, čo je pre ňu tak dôležité, že prichádza s tým ako s prvým zákonom vlády, sa nechce obťažovať tým, že by to, povedzme, prišla s tým prvé dva týždne po svojom menovaní. Zároveň má pravdu aj kolega Dostál, ktorý hovorí, že nič by sa nestalo, ani keby ten zákon išiel dneska riadnym konaním a bol účinný 1. júla, pretože neexistuje v ňom nič, čo by sa za tých 30 dní zásadne zmenilo. Toľko k tomu časovému aspektu.

    Ja osobne však nechcem až, na rozdiel od kolegov, pán kolega Lipšic najmä sa už toho dotkol, čiastočne aj pán kolega Simon, ja si myslím, že tento návrh však nespĺňa ani tú prvú podmienku, že či ide o nevyhnutné a zásadné opatrenia. Lebo to je naozaj nevyhnutná podmienka, aby som diskutoval o tom, či sú urgentné. A poďme sa na to pozrieť pekne po rade – informatizácia, eurofondy a tretí štátni tajomníci.

    Ale ešte predtým mi dovoľte sa vyjadriť k jednej otázke, ktorá už aj tu zaznela, a je podľa mňa aj dôležitá, lebo sa stala predmetom aj polemiky medzi pánom podpredsedom vlády a mnou, že bude to ministerstvo, nebude to ministerstvo. Lebo ak ste si všimli, ja som si dovolil citovať viacerých klasikov, vrátane predsedu vlády, ktorí povedali, že ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak to je kačka, aj keď sa to volá hus. A to, čo nám dneska predkladá pán minister Pellegrini, je ministerstvo podľa tejto definície, pretože to má všetky znaky ministerstva, len iný názov. Dovoľte mi vysvetliť prečo.

    Kompetenčný zákon a slovenský systém vládnutia pozná koncept tzv. ústredného orgánu štátnej správy. Ústredný orgán štátnej správy je najvyšší orgán štátnej správy pre danú oblasť, ktorý má zodpovednosť za to, že vymýšľa a pripravuje koncepčné materiály v danej oblasti. To znamená, rieši obsahovo tú oblasť, ktorú má na starosti, pripravuje v nej zákony, má podriadené úrady, ktoré v tej oblasti pôsobia, závislé od vlády, teda nemyslím teraz nezávislých regulátorov, a je zodpovedný celkovo za implementáciu.

    V kompetenčnom zákone samotnom je 5 paragrafov, sú to paragrafy 35 až 39. Keby som mal jemne sadistickú náladu dnes ráno, tak vám ich aj tu prečítam, ktoré hovoria o tom, čo robia ústredné orgány štátnej správy. A všetky tie paragrafy sa úplne rovnako týkajú ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sú napríklad Štatistický úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie. To znamená, vo všetkých prierezových kompetenciách ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je to isté. Je tam jediný rozdiel, jediný. Na čele ministerstva stojí člen vlády, predseda, teda pardon minister. To je jediný rozdiel, inak medzi ministerstvom a ostatným ústredným orgánom štátnej správy neexistuje žiadny rozdiel.

  • Reakcia predkladateľa.

  • ÚVO? Áno, pokiaľ by na jeho čele ste stáli vy, tak by to bolo ministerstvo pre verejné obstarávanie, pán podpredseda vlády, a ja verím, že vy by ste to tak aj chceli, lebo potom by ste tie eurofondy mohli implementovať oveľa efektívnejšie, účelnejšie a rýchlejšie, ale dúfam, že to vám Európska komisia ešte chvíľu nedovolí. A áno, keby na čelo akékoľvek orgánu sa postavil člen vlády, bolo by to ministerstvo, aj keby sa tak nevolalo, malo všetky kompetencie ministerstva a riadil by ho člen vlády. Aby ste sa tomu vyhli, pán minister, tak ste urobili takú veľmi zvláštnu otočku, podľa ktorej na čele tohto úradu nebudete oficiálne vy, lebo potom by už ani ústavne ste nemohli ho nenazvať ministerstvom, ale bude tam vedúci, ale tohto vedúceho budete riadiť vy. To znamená, aby sme nemali ministerstvo ďalšie, čo by sa stalo predmetom verejnej kritiky, tak máme ministerstvo, bez mena ministerstvo, u ktorého bude ešte jedno riadenie, aby sa dalo obísť, že to je vlastne ministerstvo. Vskutku blahoželám k tomuto aj manažérskemu, aj úspornému politickému prístupu, ktorý ste vytvorili.

    Má to jednu výhodu, tú ešte nikto nepovedal. Slovenský spôsob riadenia verejnej správy dáva štatutárovi orgánu kompletné právomoci, ale i kompletnú zodpovednosť. Na rozdiel od mnohých iných krajín u nás minister a predseda, všetci podpisujú. Čo to znamená, je, že keď vypukne prúser ako nástenkový tender, tak teda v 95 % prípadov to skončí niekde, skutok sa nestal a podobne, ale keď náhodou sa musí niečo stať, tak potom už sa ide aj po ministrovi, viď pán Štefanov, viď pán Janušek. Teraz, síce o osem rokov neskôr, ale sú trestne stíhaní, lebo minister na Slovensku podpisuje. Aj predseda úradu. Preto pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať jednu mimoriadnu výhodu oproti všetkým ostatným členom vlády, ktorí tu teraz nie sú, ale stálo by to za to, aby si to uvedomili, a to, že on podpisovať nebude. Podpisovať bude vedúci jeho úradu, pretože ten bude oficiálne štatutárom tohto úradu. To znamená, že za všetky trestné činy, za všetky nehospodárne vynakladané prostriedky, za všetky prúsery eurofondov a informatizácie bude zodpovedný tento človek, a pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať minimálne právne čisté ruky, pokiaľ mu nikto nedokáže, že nejakým spôsobom on sa ešte pod to spolupodpísal. To je spôsob ministerskej imunity, ktorú už má len Robert Fico, pretože ako predseda vlády tiež prakticky nič nepodpisuje, zaňho podpisuje zase vedúci Úradu vlády. Všetci ostatní ministri túto imunitu nemajú. A ja sa nedivím členovi vlády, ktorú vedie SMER, ktorý má mať na starosti informatizáciu a eurofondy, dve najväčšie stoky korupcie v tejto krajine, že to tak chce. Ja len celkom nechápem tých ostatných ministrov a parlamentnú väčšinu, že mu to dovolia, ale to už je na nich.

    Eurofondy. Dovolím si začať citáciou strany MOST, je tu len bývalý člen, či poslanec strany MOST, pán Hrnčiar, ale je tu aj pán kolega Bastrnák. Vy ste mali ten bilbord, že "problém s korupciou pri eurofondoch je Vážny". To si pamätám, lebo som ho míňal asi päť mesiacov po všetkých cestách na Slovensku, a ja s vami súhlasím. Ten problém bol vážny a bol vážny aj s veľkým "V", tak ako ste ho aj vymysleli. Tak sa na to pozrime, že čo s týmto vážnym problémom s malým aj veľkým "v" ide urobiť tento veľký zákon a táto vláda.

    Programové vyhlásenie vlády nepredstavilo žiadnu ucelenú víziu ako zásadne obmedziť korupciu pri eurofondoch. Je tam strana a štvrť veľmi všeobecných rečí, z ktorých zopár konkrétnych vecí sa týka administratívneho odľahčovania, ktoré vítam, ale aj to je veľmi stručné, a nič iné tam reálne nie je. Zároveň však príde do parlamentu návrh, ktorý obsahuje nasledovné, toto nám hovorí vláda, toto nehovorím ja, toto nehovorí pán kolega Lipšic, toto nehovorí pán kolega Simon ani Dostal: "Implementácia programového obdobia 2014 – 2020 je aktuálne ešte len na začiatku." Po dva a štvrť roku. "Alarmujúci stav na niektorých rezortoch," ja si nepamätám, že by sme slovo alarmujúci v súvislosti s minulou vládou od ministrov tejto vlády kedykoľvek počuli, ale vždy je prvýkrát, "alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť využitie významnej časti alokácie určenej pre Slovenskú republiku." Len aby som pripomenul, tie národné projekty, o ktorých sa tu hovorí, že sú pozastavené, to je ten stav, o ktorom písali noviny, že pán kolega Vážny, ktorého teda podiel na tom – ako by sme to slovensky povedali? – ktorý má vážny dosah na to, čo sa dialo s eurofondami, tak ešte aj ten poslal list ministrom pred pár mesiacmi s tým, že navrhované národné projekty v novom období sú ešte väčšia katastrofa ako národné projekty v starom období. Takže to je situácia, ktorú konštatujeme. A na to, nemáme v programovom vyhlásení žiadnym červeným písmom napísané, aké zásadné zmeny vláda urobí, nemáme žiadnu novú reálnu koncepciu, máme len nový úrad. Pričom ten nový úrad v prípade eurofondov už nebude mať ani, okrem jedného bodu, ani žiadne nové reálne kompetencie, pretože už v tejto chvíli existuje na Úrade vlády centrálny koordinačný orgán, ktorý okrem jedného bodu má všetky tie kompetencie, ktoré má mať teraz. Už dnes podlieha podpredsedovi vlády...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Podlieha, samozrejme, že mu podlieha, pán Vážny je zodpovedný za túto sekciu. A môžte si to overiť.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Nie, pán Federič len podpisuje, ale to budete mať vy, však ani vy nebudete podpisovať, ako sme si pred chvíľou povedali, vy budete úplne v rovnakej situácii ako pán Vážny, len pán Vážny hovorí pánovi Federičovi, čo má podpisovať, a vy to budete hovoriť tomu XYpsilonovi, ktorého si na to vyberiete. Takže budete v úplne rovnakej situácii vo vzťahu k centrálnemu koordinačnému orgánu, pán podpredseda.

    Jediná nová právomoc, ktorá tam je, je právomoc krízového riadenia. Táto právomoc krízového riadenia je ešte definovaná v tom zákone extrémne vágne, pretože je len povedané, že môžu prebrať nejaké právomoci. Problém je však v tom, že na skutočné prebratie právomoci voči eurofondom na dlhšie obdobie aj tak je potrebná dohoda s Európskou komisiou, pretože riadiace orgány sa nedajú meniť bez toho, aby sa to dohodlo. A zároveň treba povedať, že ak sa raz mení riadiaci orgán k nejakému operačnému programu, tak je to tak veľká a komplikovaná operácia, že ju nemožno robiť ako súčasť nejakého jednorazového krízového riadenia, pretože je to otázka, ktorá sa týka veľmi komplexnej zmeny riadenia. To znamená, návrh zákona, ktorý tu máme, na alarmujúci stav, na korupciu pri eurofondoch, ktorých stav je podľa koaličnej strany vážny, reaguje tým, že pridáva fiktívnu jednu právomoc, ale vytvára úrad, lebo úrad je to, čo vždy na Slovensku všetko vyriešilo, aspoň za posledných 150 rokov. Toľko k eurofondom.

    K informatizácii. Pri informatizácii má pán podpredseda viac pravdy v jednom, ako pri eurofondovch. Pri eurofondoch totiž, ako som už vysvetlil, existuje centralizácia právomocí a jediné, čo sa s ňou deje, je, že sa premiestňuje na ego-úrad pána podpredsedu vlády. Pri informatizácii neexistuje dneska naozaj úplná centralizácia, lebo máme dnes systém, kde Operačný program Informatizácia je dlhodobo na ministerstve financií, ale zodpovednosť za koordináciu informatizácie zase na Úrade vlády aj spolu s OPIS-om, čiastočne, čo naozaj nie je šťastné riešenie. Chcem len podotknúť, že toto nie šťastné riešenie prijala prvá vláda Roberta Fica, prijala ako súčasť politického kompromisu medzi Dušanom Čaplovičom a Jánom Počiatkom, ktorí sa nevedeli dohodnúť. Ani vtedy to nemalo žiadnu logiku. Môžme oceniť, že po desiatich rokoch sa to napráva, len mali by sme si aj pamätať, kto to spôsobil. Napriek tomu, spojenie týchto dvoch vecí do jednej je jediné z môjho pohľadu reálne pozitívum tejto navrhovanej legislatívy, aj keď ak si naozaj niekto myslí, že to, čo sa tu udeje o 30 dní skôr alebo neskôr, bude mať nejaký významnejší vplyv na čokoľvek, tak neviem to celkom pochopiť. Zároveň však treba povedať dve veci. Prvá vec je, že podľa medializovaných informácií, ja som rád, pán podpredseda, ak sa k tomu vyjadríte, národná agentúra pre siete, NASES, ktorá je pod Úradom vlády dneska, ktorá je kľúčovým implementátorom tejto informatizácie, sa nemá presunúť pod váš nový úrad. To znamená, že po tom, čo ste za prvej vlády Roberta Fica rozsekli informatizáciu na dve, veľmi nešťastným spôsobom, tak teraz ju rozseknete na dve len iným spôsobom. Môžte nám to vysvetliť, alebo bude to zase len o tom, že teraz vy s pánom Federičom sa neviete dohodnúť, tak sa zase robí kompromis, ktorý zase o desať rokov niekto skonštatuje, že je absolútne nefunkčný.

    Zároveň treba povedať, bez toho, aby sme boli osobní, že pán podpredseda vlády bol digitálnym šampiónom Slovenskej republiky, minimálne tri roky počas druhej vlády Roberta Fica, ako štátny tajomník ministerstva financií, čo je jedna z najmocnejších funkcií v tomto štáte, myslím, ten štátny tajomník. A v rámci tejto funkcie robil s digitalizáciou a informatizáciou Slovenska veľmi, veľmi málo. Dokonca natoľko málo, že keď sa ma na to pýtali novinári teraz, že prečo mám problém s tým, aby sa to takto dialo, ja som argumentoval aj týmto, tak mi povedali, že: však on tam ani nič nerobil, tak čo mu vyčítate? A ja som povedal, že to mu práve vyčítam, že tam nič nerobil.

  • Reakcia predkladateľa.

  • A podľa návrhu zákona sa dve sekcie, ktoré sú dnes na Úrade vlády a na ministerstve financií, zodpovedné za informatizáciu, majú presunúť na ten nový úrad a spojiť. Čo znamená teda, že všetci tí úradníci, ktorí to domrvili za posledných desať rokov, sa teraz spoja, aby to teda mrvili spoločne. To som si istý, že povedie k zásadnému riešeniu.

    Zároveň mi dovoľte povedať, že nič z tohto pozitívneho nevyžaduje žiadny nový úrad. Stačilo presunúť sekciu OPIS-u z ministerstva financií na Úrad vlády, spojiť ich a dať ich pod vedenie podpredsedu vlády a bolo by úplne všetko tak isto, len opäť nevznikol by tento ego-úrad.

    Posledný návrh, ktorý tu máme skrátene schváliť, sú tretí štátni tajomníci. Prvého júla začína naše predsedníctvo a ako sme tu konštatovali, do 1. júla sa to dalo schváliť úplne v pohode aj dnes, a keby vláda lepšie plánovala, tak aj do 1. júna. To znamená, že pred naším predsedníctvom mohla byť táto vec vyriešená. Takže ako argument na skrátené konanie to neobstojí. Ale čo naozaj neobstojí, je to, že vôbec máme mať tretích štátnych tajomníkov. Podľa kompetenčného zákona má každé ministerstvo jedného štátneho tajomníka, a to je zástupca ministra, môže mať aj dvoch a nemusí. Za pravicových vlád sme videli, že jeden štátny tajomník na menej komplikovaných ministerstvách, alebo na tých nie úplne najkomplikovanejších, je často dokonca lepšie riešenie, lebo je jasné, kto je zástupca ministra v jeho neprítomnosti, koho môže minister poverovať kľúčovými vecami a nedochádza ani k žiadnym vzájomným sporom, ani k tým rôznym aspektom tzv. krížovej kontroly, ktorá v skutočnosti nič nekontroluje ani nevyrieši.

    Za pravicových vlád štátni tajomníci postupne klesali a nakoniec sa zistilo, že naozaj dvaja sú potrební na ministerstve financií, a bola diskusia, či na ministerstve zahraničných vecí, ale ani tam nakoniec, myslím, bol len jeden za Radičovej vlády, opravte ma, ak si to zle pamätám. Na ministerstve práce stačil jeden za pravicových vlád, čo je jedno z najzložitejších ministerstiev. Na ministerstve školstva stačil jeden za Radičovej vlády. Na ministerstve dopravy boli dvaja, lebo tam pribudol aj regionálny rozvoj a eurofondy a všetko, pán Figeľ, on mal taký, veľmi veľké impérium vtedy dostal, takže on naňho dostal dvoch štátnych tajomníkov. To znamená, že podarilo sa na Slovensku etablovať princíp, že minister má mať jedného zástupcu, a keď je mimoriadne zložité a veľké ministerstvo, má mať dvoch. Potom prišla druhá vláda Roberta Fica, ktorá vedená imperatívom neexistuje funkcia, ktorá by sa dala obsadiť, ktorú by sme neobsadili, naopak, na každé ministerstvo vymenovala dvoch štátnych tajomníkov, hoci to bola vláda jednej strany, takže argument krížovej kontroly tam nebol. Ten skutočný argument povedaný v pozadí, bol, že potrebujeme na tých ministerstvách aj odborníkov, ale potrebujeme uspokojiť aj straníkov. Takže ak si všimnete, boli viaceré ministerstvá s dvoma štátnymi tajomníkmi, kde jeden bol nestraník, ale ktorý tomu rozumel, a jeden bol straník, ktorý tomu nerozumel, spolu sa teda manažérsky mali nejak dopĺňať. Ako to fungovalo, môžme vyhodnotiť sami.

    Teraz máme koaličnú vládu so SMER-om a od jedného štátneho tajomníka, štandard, cez dvoch štátnych tajomníkov ako štandard sa teraz dostaneme k tretiemu štátnemu tajomníkovi, ktorý je prezentovaný ako nadštandard súvisiaci s predsedníctvom v Únii. Môžte povedať, že všetky tieto veci, ktoré tu riešime, či bude nový úrad, alebo či budú traja štátni tajomníci, sú z pohľadu verejných financií zanedbateľné. A je to pravda, ja to tu poviem, je to zanedbateľné. Či to budú státisíce eur naviac ročne, možno milión, záleží od toho, ako sa to bude implementovať. Je pravda, že z pohľadu deficitu verejných financií je to zanedbateľné. Len čo nie je zanedbateľné, je to, signál, ktorý to posiela občanom. Priznám sa, že keď som v nedeľu pozeral pána podpredsedu Pellegriniho v televízii, ako odkazuje učiteľom, že ak chcú vyššie platy, budú prepúšťaní a budú školy zlučované, keď som si prečítal rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva práce, ktorý povedal, že ľuďom treba vysvetliť, že budú dôchodky nižšie, lebo štát na tie súčasné nemá, a na druhý deň zasadne mimoriadne vláda, aby vytvorila nie nevyhnutný ego-úrad pre podpredsedu vlády, keby stačilo to urobiť na Úrade vlády, aby vytvorila posty tretích štátnych tajomníkov, hoci úplne v pohode stačili tí dvaja, tak aký odkaz to posiela tým učiteľom, tým dôchodcom, tým budúcim dôchodcom, tým zdravotníkom? Že ak máme objektívne problémy, náročné situácie, tak keď ide o vás, tak sa budú riešiť na váš úkor, keď ide o nás, tak jednoducho prihodíme peniaze. Áno, tých peňazí nie je veľa, usporené peniaze, keby sa to neudialo, by určite neumožnili zvýšiť dôchodky o viac ako 0,01 centa. O to nejde. Ide o to posolstvo, že nikdy nezačnete od seba ani neskončíte. Vždy budete šetriť na tých druhých. A to je podľa mňa neprijateľné posolstvo pre ľudí, pretože si tým podsekávate nohy vlastným reformám. Pretože keď teraz prídu učitelia a povedia, že ani za nič nás nebudete prepúšťať, lebo najprv zrušte svoj vlastný ego-úrad, čo im poviete? Keď dôchodcovia začnú protestovať proti vašim plánom a poviete im, že no treba, oni povedia, že nie, najprv usporte na sebe, niečo aspoň.

    V tomto parlamente nebýva zvykom vyzdvihovať poslancov, my si tu len nadávame väčšinou. Tak dovoľte mi nás vyzdvihnúť na chvíľu. Už osem rokov ľudia sediaci v tomto parlamente si nezvýšili plat, dokonca si ho znížili v jednom roku a inak si ho zamrzli. To znamená, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú asi jediná skupina z verejných zamestnancov, ktorá ma dnes nižší plat ako v roku 2008 pred krízou. Nižší. Nominálne. To znamená, po započítaní inflácie ho má výrazne nižší. Nikto nás nebude ľutovať, myslím, že nikto sem ani nešiel do tej snemovne s očakávaním, že teraz budú petície za zvyšovanie platov poslancov, ale my sme sa uskromnili opakovane. Niekedy to bolo na návrh pána poslanca Lipšica, ak si pamätám, ešte dávnejšie, nech to bol návrh aj SMER-u, už potom to predlžovanie. Ale osemkrát sa to tu odhlasovalo. A vy vo vláde nie ste ochotní urobiť ani to, že si nezriadite zbytočný ego-úrad? Ja tomu nerozumiem a už vôbec nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie o tomto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca 5 faktických poznámok. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • No táto vláda v princípe naozaj má ďaleko od nejakej zodpovednosti, ale tento prvý návrh, o ktorom rokujeme, je, je o rozdávaní trafík. Ja som to už spomínal vo faktickej poznámke predchádzajúcej. Urobme porovnanie. Za našej vlády boli dvaja štátni tajomníci na dvoch rezortoch. Na financiách, tam to asi opodstatnené je, a na doprave, ktorá vlastne vznikla zlúčením dvoch ministerstiev. Nikde inde. Ani na takých megarezortoch, ako je vnútro, ja som nemal dvoch štátnych tajomníkov, a fungovalo to. Však máte tím ľudí. Tuná ide o rozdávanie trafík. Vy ste urobili prvý raz za históriu Slovenska vládu, ktorá má, kde má každé jedno ministerstvo, lebo však o funkcie, samozrejme, že vám nejde, božechráň, dvoch štátnych tajomníkov. A teraz je návrh pridať aj tretieho štátneho tajomníka.

    Moja konkrétna otázka je na kolegov aj vo výbore, potom na pána podpredsedu vlády bude. Či nám vie uviesť nejaký príklad zo zahraničia, kde by kvôli predsedníctvu vznikal úrad ďalšieho štátneho tajomníka. By ma to veľmi zaujímalo, či to je prax štátov, ktoré Európskej únii predsedajú dlhodobo a opakovane, alebo to je len znovu snaha nájsť ďalšiu trafiku. Lebo tak, ako to je formulované, to dokonca nebude, že ani na pol roka, to bude dočasné, na účely zabezpečenia, tra-la-la. Proste toto je váš prvý zákon. Čo najviac vašich ľudí, politických nominantov, lebo to sú politické funkcie, dostať na lukratívne fleky. Toto je akože váš prvý zákon. Blahoželám. A úrad podpredsedu, skvelé, nové ministerstvo, to je "myslím sociálne" a tak ďalej a "chránime Slovensko". Pekné slogany, realita trošku opačná.

  • Ďakujem. Ja budem reagovať na pána Beblavého, pretože my máme veľmi podobný názor. Nechcel som sa s ním prihlasovať do rozpravy. Je jasné, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie nikto z Ľudovej strany nepodporí, nebudeme o tom hovoriť pol hodinu. Nevidím zmysel v tých nekonečných diskusiách. Súčasná štruktúra čerpania eurofondov je naozaj veľmi nevýhodná a neefektívna. Poznáme to aj u nás v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Existuje centrálny koordinačný orgán, či už Úrad vlády alebo ministerstvo financií, riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány, bolo to tak pre ROP-ku, je to tak aj pre eROP-ku, pre programové obdobie ´14 až ´20. Výsledkom toho je maximálne rozloženie zodpovednosti. Neviete sa dovolať zodpovedného človeka v prípade nejakého zlyhania, neviete nikoho odsúdiť, neviete nikoho nájsť.

    Podľa nás tento návrh alebo ten záujem vytvoriť ďalší úrad znamená len viac byrokracie, zase viac úradov, viac úradníkov, viac podpredsedov Národnej rady. Skrátka, je to stále ten istý princíp. Namiesto zoštíhľovania verejnej správy sa niečo ide rozširovať a zväčšovať. Zase za tým vidíme len snahu jednej vládnej strany ovládnuť kontrolu nad eurofondami. Čiže my tento návrh definitívne nepodporíme. Okrem toho, samozrejme, tam chýbajú, ten návrh má aj formálne nedostatky. Naozaj tam nie je vyčíslenie hospodárskych škôd, ktoré by týmto mali vzniknúť, a o porušovaní ľudských práv sa tam fakt nič nehovorí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Beblavý má pravdu, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to ministerstvo. Viacerí z kolegov poslancov oslovili pána podpredsedu vlády Pellegriniho slovami pán minister. Pán podpredseda vlády sa pritom vždycky tak, neviem, či skromne alebo blahosklonne usmieva. Pán podpredseda parlamentu Bugár nás dokonca poučil, že pán Pellegrini nie je pán minister, ale pán podpredseda vlády. Ono to však zrejme nie sú len také prerieknutia, ktoré boli spôsobené čisto omylom. Možno aj tu zafungovalo nejaké podvedomie a to oslovenie pán minister má nejakú logiku, lebo ten úrad podpredsedu vlády, ako to vo svojom príspevku jasne pomenoval a preukázal pán poslanec Beblavý, bude de facto ministerstvom a bude sa na ministerstvo podobať svojím charakterom oveľa viac ako na iné ústredné orgány štátnej správy, medzi ktoré má byť formálne zaradený. A či už je dôvodom to, že sa vláda obáva reakcie verejnosti na vytvorenie nového ministerstva a má pocit, že keď to bude len nejaký taký úradík, tak sa to tak prepečie a nikto si, nikto si to ani poriadne nevšimne, lebo však úrad je ministerstvo, alebo je za tým tá, priznávam, geniálna konštrukcia, ktorá ma až do vystúpenia pána poslanca Beblavého nenapadla, podľa ktorej pán Pellegrini bude aj nebude mať ten úrad, lebo tam bude stáť na čele niekto iný, ale to je v zásade jedno. Ministerstvo to de facto bude.

  • Ja súhlasím s kolegom Beblavým vo všetkom, čo uviedol. Len musím uviesť jednu drobnú korektúru v tom, že uviedol, že niečo v tom zmysle, že ministri za stranu, ktorá je súčasťou koalície, že sú stíhaní. Ja si myslím, že takéto výroky by sa nemali hovoriť, pretože by to mohlo vyvolať paniku v tom zmysle, že naozaj sú stíhaní. Samozrejme, všetci vieme, že to je len divadielko a že nakoniec to všetko bude upratané.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Veľmi dobré vystúpenie v rozprave, Miro, klobúk dole. Je jasné, že vzniká nové ministerstvo, a je jasné, že je to signál, signál nielen učiteľom, zdravotníkom a ďalším a dôchodcom, ale signál aj celej verejnej správe, že sa nešetrí, že sa ďalej ide rozdávať. A teda myslím si, som presvedčený, že takýto signál už potom na rozdiel od tohto samotného kroku má aj makroekonomické dôsledky.

    Ukážem vám graf, ako rástol počet úradníkov, ďakujem pekne, Janka, ako rástol počet úradníkov za Ficovej vlády v uplynulom volebnom období. Ten nárast je dramatický. Keby tu bol minister financií, asi povie, že boli metodické zmeny. No boli, ale nárast úradníkov obrovský a dopad to malo aj makroekonomický. O tom, že tie dopady makroekonomické sú, svedčí jednoducho fakt, že sme sa po šiestich rokoch hospodárskeho rastu dostali s deficitom na hranicu, na hranicu toho, čo už Únia považuje za neakceptovateľné. To sa nám naposledy stalo v roku 2009 po obrovskom prepade ekonomickom. Tak teraz, keď máme obrovské nárasty príjmu verejných financií, neporovnateľné s inými krajinami v Európskej únii, tak sa dostávame v podstate do pokrízového stavu s verejnými financiami. A to je spôsobené práve takýmito rozdávaniami, ako je vznik nového ministerstva alebo nákup Kaliňákových hasičských áut pred voľbami za 90 mil., neplánovane, a podobne.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi možno doplniť ešte to, čo povedal aj pán poslanec Baránik. No ja som vychádzal zo správ, ktoré sa pred niekoľkými týždňami objavili v médiách, teda vo všetkých, podľa ktorých vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil vyšetrovanie nástenkového tendra a navrhol teda už nielen obviniť, ale obžalovať priamo dvoch bývalých ministrov. Čo, pokiaľ viem, ak nepočítame chudákov exministrov Szigetiho a Mikloša, ktorí majú byť zavretí za lykožrúta, tak toto je naozaj prvýkrát, čo niekto navrhuje reálne obžalovať bývalých členov vlády. A v tej súvislosti naozaj mať ministerstvo bez zodpovednosti, ministerstvo s imunitou, ministerstvo, kde vy nič nepodpisujete, ale o všetkom rozhodujete, je úžasná vec. Naposledy to tu mal pán Majský. Ak si pamätáte, on mal svoje podnikanie zorganizované tak, že on nebol štatutárom ničoho v tých svojich firmách, aj sa tým verejne chválil, a štatutármi boli iní. A on tým pádom si myslel, že je nezavriteľný a nepostihnuteľný. Bohužiaľ, potom ho odpočúvali a vďaka tým odpočúvaniam teda mu dokázali, že je zodpovedný za vykradnutie a krach Horizontu, takže ho nakoniec predsa len zavreli. Keďže to sa v prípadoch aj ministrov tejto vlády nestane, tak ten predpoklad ministerstva s imunitou a bez zodpovednosti je podľa mňa, sa plne naplní. A odpovedá to aj na otázku, ktorú včera položil jeden komentátor, kde sa pýtal, že ktorý dobrák poradil Pellegrinimu, aby zobral tieto kompetencie, keď ide o dva najväčšie prúsery tejto aj každej vlády, a naozaj ak, buď skončí s hanbou, ak nie vo väzení? No tak odpoveď je, že s hanbou možno skončí, ale vo väzení určite nie.

  • Ďakujem. Otváram možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, skutočne iba veľmi krátko vzhľadom na to, že otázka toho, legitímnosti a nelegitímnosti tohto návrhu skráteného konania a odzneli tu aj z mojich úst veci, ktoré nie sú nepresné, chcem, teda nie celkom presné, chcel by som ich trošku korigovať. Naozaj tých 176, to bol omyl. Zrejme som si to v tej pamäti nedal do dobrého, do dobrého toho oddelenia.

    Faktom ale je, že treba uviesť, keď teda počúvam pána Lipšica, tie veľmi razantné, kategorické reči, obvinenia z porušovania zákonov. V predchádzajúcom období počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom vnútra Slovenskej republiky, som mal pravdepodobne byť ten, ktorý upozorní členov vlády, že konanie také, onaké je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Veď vidím, aký hlboký a presvedčivý vzťah má k dodržiavaniu zákonov. No tak faktom je a teraz by som ho rád povedal, že za vlády pani Radičovej bolo prijatých 25 zákonov v skrátenom konaní, z toho 6 pán prezident vrátil. Za obdobie 1,7-8 roka. Za ďalšie obdobie vlády, teda SMER-u, tej totalitnej a, neviem, čo všetko sa tu navyprávalo, bolo schválených 24 návrhov v skrátenom konaní a ani jeden prezident republiky nevrátil. Už len z tohto možno vidieť, že teda pravdepodobne skutočnosť a vzťah k zákonnosti pána kolegu Lipšica je dramaticky diferencovaný.

    Ale teraz ešte iba pár slov k tomu, páni kolegovia, zvlášť noví a ktorí sa možno nezaoberáte ústavnými vecami. V každom štáte je klasický problém aj vo vzťahu medzi výkonnou mocou a parlamentom, že každá vláda občas potrebuje veci urobiť rýchlo. A v ústavných poriadkoch je bežne fixované, buď prezidenta alebo šéfa výkonnej moci, že sa prijímajú dekréty s mocou zákona, a má to rôzne názvy, s tým, že spravidla je tam podmienka, že ak do šiestich mesiacov to musí parlament potvrdiť, pokiaľ to parlament nepotvrdí, tak v takom prípade stráca takýto dekrét platnosť. Náš právny poriadok to rieši, pravda, na základe toho, že celé obdobie, čo si pamätám, v parlamente na túto tému sa vždy vedú presne tie isté reči a presne tak už aj my sme si zažili, že sme kritizovali skrátené konanie a potom my sme boli adresátmi aj kritizovania skrátených konaní. Tam treba vedieť jednoznačne, je naozaj v záujme spoločnosti, aby sa nestalo, že sa budú predkladať vládne návrhy, ktoré sú naozaj podstatné, ktoré majú hlboký dopad na spoločnosť, bez toho, aby neprešli štandardným procesom. Aby prešli pripomienkovým konaním, kde zhruba tých šesťsto a ešte neviem koľko subjektov viac, ktorí sa musia k veci vyjadriť, a aby to prešlo riadnym konaním v rade vlády, aby to prešlo riadnym konaním vo vláde a aj v parlamente, aby bol primeraný čas na prerokovanie. Faktom ale je, tento čas presahuje dramaticky 8, len na pripomienkové konanie je čas 6 mesiacov. Čiže v takom prípade musíme hľadať a možno aj pre budúcnosť je, ak sa chcem baviť, skúsme upraviť tento inštitút, pretože v danom prípade naozaj upraviť si pomery vlády je, je jej prirodzená potreba. Je po každej vláde, ktorá má koaličný charakter, sa dohodnú rôzne formy, akým spôsobom vláda bude zabezpečovať a plniť programové vyhlásenie.

    Ten takzvaný veľký kompetenčák, teda upravenie zákonom kompetencie vlády, samozrejme v danom prípade istú mieru flexibility pravdepodobne potrebuje. Legitímne je o tom rozprávať to všetko ostatné, vecné tak alebo onak. Ale v každom prípade myslím si, že strácať teraz tým čas... Myslím si, že obidva návrhy, ktoré vláda predložila v danom prípade, sú, sú pre vládu dôležité. Sú s ňou späté, bude za ne viesť zodpovednosť, v danom prípade žiadna škoda prerokovaním nejakým skráteným nehrozí, pretože v danom prípade žiadne dlhé pripomienkové konania pravdepodobne potrebné nie sú. Veci sú v celku jasné. Takže v takom prípade potom strácať čas neustále týmito rečami asi nie je celkom korektné. A v každom prípade pri istom type výkladu vieme, že ide o veľmi dôležité veci a zásadným spôsobom sa toho návrhu zákona nedotýka.

    Veľmi vám pekne ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec, najskôr oceňujem, že ste teda priznali, že tuná používate úplne hausnumerá v rozprave, ale znovu ste urobili chybu, a neviem, čomu by som ju pripísal, nechcem to nejako, nejako kvalifikovať. Hovorili ste, že vy ste prijali 25 zákonov v skrátenom konaní a ani jeden nebol vrátený prezidentom. A pamätám si naozaj zle, že posledný zákon, ktorý ste prijímali v skrátenom konaní, v takzvanom protiteroristickom balíčku, novela Trestného poriadku a ďalšie, boli vrátené prezidentom? To bol posledný. Len posledný. Prepánajána, však aspoň majme nejakú elementárnu úctu k faktom v tejto snemovni a nehovorme, čo nás proste napadne v hlave, a proste piate cez deviate, avšak to je úplne jedno, nikto nepočúva, nie? Podľa mňa nie je počet dôležitý, ale či sú alebo nie sú v každom jednom prípade splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, to je kľúčová vec. A je až tak dojemné a to včera predviedol váš kolega z vlády, že v princípe, či som bol ja na vnútre alebo na spravodlivosti, zodpovedal som za všetky rezorty, za kauzy ministra financií. Poviem vám jednu vec, vaša dnešná ministerka spravodlivosti mala určite bližšie k ministrovi financií ako ja. Ale zodpovednosť za daňové riaditeľstvo som mal ja. A za skrátené konania, keď som bol na spravodlivosti? Ja. Keď na vnútre? Tiež. Teší ma taká vaša pozornosť voči mojej osobe a váš pocit, že za všetko som zodpovedal v každej jednej vláde, v ktorej som bol, ale obávam sa, že je to kvôli tomu, že nič iné neviete nájsť.

    A znovu sa vrátim k tomu, ak tu tvrdíte zase veci, ktoré nie sú pravdivé ohľadne vrátených zákonov, tak si minimálne spomeňte na posledný zákon, ktorý mala vláda, vaša druhá Ficova vláda v parlamente. Lebo ono niekedy možno pri rýchlosti slov sa na to nemyslí, ale treba na to myslieť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, ja sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, lebo opäť keď zaznie rozumný hlas v tomto parlamente, tak skutočne treba poďakovať po tých všetkých krvavých očiach a deštruktívnych slovách, ktoré tuná zazneli a znejú stále a budú znieť. O tom som presvedčený preto, lebo niektorí ľudia to majú priam v sebe. Oni už nevedia byť iní, oni sem prídu, do tohto priestoru a sú deštruktívni, sú zlí, proste ide im to z očí priamo, čím horšie, tým lepšie. Konečne príde niekto a racionálne vysvetlí s pohľadom do histórie parlamentnej, ako to tu naozaj bolo, pripomenie niektorým tým krvilačným ich skutky, s ktorými by sa najradšej rozlúčili, a tvária sa ako politicky nepočmáraný papier. Prinesie niekto kus histórie parlamentnej a povie niekoľko rozumných slov, samozrejme, že sa to nepáči tým dotknutým. Vždy niekoho prichytíte na hruškách, pán poslanec, a to tiež niekomu nerobí dobre. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a budem veľmi rád, keď v takýchto prejavoch budete stále pokračovať, lebo je to kus histórie a naozaj treba, aby si to títo takzvaní, takzvaní parlamentári aj uvedomili občas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ďakujem za toto vystúpenie, ďakujem aj za to, že ste poukázali na to, že podľa vás veci sú jasné. Jasné sú v tom, že rozširujete byrokraciu namiesto toho, aby ste zjednodušili postup a spôsob čerpania eurofondov. Vstupujete do kompetencií, čo ste dali svojim koaličným partnerom, pretože sú pre vás len piatym kolesom vo vláde, pretože pre vás boli potrební len preto, aby ste mohli vládnuť ďalej. Ďakujem aj za to, že ste poukázali na to, že veci sú jasné, a stav na niektorých, v niektorých rezortoch, tak ako povedal pán podpredseda vlády, ktorý sa netvári byť ministrom, pán Pellegrini, že na niektorých rezortoch je stav alarmujúci. Ale ani vy za túto vládnu koalíciu, ktorí ste vystupovali, ste nepomenovali, na ktorom rezorte je stav alarmujúci. Lebo keď to tak je, a nemám dôvod nepochybovať o tom, čo povedal pán podpredseda vlády, pán Pellegrini, tak by ste mali pomenovať svojich kolegov, ktorí vo vláde, kde ste sedeli sami, politická strana SMER, nezvládli svoju úlohu. A z toho by sme sa mali poučiť, nie z toho, že zmeníme postup, ktorý podlieha schváleniu v Bruseli, a ešte skomplikujeme celý priebeh čerpania eurofondov.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Pán Lipšic, ja si naozaj myslím, že osobné kontroverzie a riešenie osobných problémov nepatrí na pôdu Národnej rady, takže naozaj do budúcnosti sa budem tomu vyhýbať, pokiaľ to bude trošku možné, kontroverzie s vami. Len, predsa len sú niektoré veci, iste ste si všimli, že v mojom vystúpení slová ako zbabelec, zlodej, podvodník, čo je inak bežný arzenál vo vašich vystúpeniach, nezazneli. Takže iba toľko.

    A teda ak by ste chceli vedieť, odkiaľ som čerpal údaje, ktoré som tu čítal. Tak jeden zo stručného prehľadu o činnosti Národnej rady za VI. volebné obdobie, to je za roky 2012 až 2016. A ďalej Stručný prehľad o činnosti Národnej rady v V. volebnom období, čo sme všetci ako poslanci dostali v tých materiáloch. Takže tam si môžte moje, moje vystúpenie skontrolovať.

    Pán poslanec Simon, asi vám ušlo, že my máme, prerokujeme v skrátenom konaní, to znamená, skúmame podmienky prerokovania a po tomto skrátenom konaní bude nasledovať prvé čítanie, kde sa budeme vecne vyjadrovať k predloženému návrhu. Prepáčte, že vám to ako starému poslancovi hovorím, ale možno z toho dôvodu, že tá emócia je tu predsa len trošičku, že vám tento pohľad na vec ušiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Veľmi, veľmi krátko len k niektorým kolegom, ktorí sa dožadovali niektorých informácií.

    Pán kolega Simon sa vyjadril vo svojej reči, že sme odmietli požiadavku na predloženie aktuálneho stavu čerpania alebo vyhodnotenie stavu čerpania za programovacie obdobie 2007 – 2013. Chcem vás uistiť, že takúto správu určite obdržíte a bude predložená aj do parlamentu, aj na finančný výbor, akurát by bolo nie účelné veľmi ju tvoriť teraz, keď sa ešte finalizuje certifikácia posledných platieb na certifikačnom orgáne. Ja si myslím, ak vydržíte ešte niekoľko týždňov, kedy budeme mať definitívne čísla, myslím, že to je efektívnejšie ako vám robiť teraz nejaký polodokument, ktorý by aj tak ešte neodzrkadľoval to definitívne percento čerpania z objemu štrukturálnych fondov za programovacie obdobie ´7 až ´13. Takže nič sa také vážne nedeje, len počkajte pár týždňov a dostanete úplne definitívnu správu.

    Chcel by som všetkých kolegov a kolegyne požiadať, ktorí budú vystupovať v prvom čítaní a v druhom čítaní, aby si naozaj dobre prečítali samotný zákon, prečítali si dôvodovú správu, kde je vysvetlené, ako veci budú prebiehať, aby potom nepoužívali také argumenty, ako používal pán Simon, že dochádza k zmene, alebo ešte niektorých poslancov, že dochádza k zmene riadiaceho orgánu, čo bude musieť ísť do Bruselu. Prosím, prečítajte si to, nepôjde ani v prípade, že by malo dôjsť k nejakej krízovej intervencii k zmene riadiaceho orgánu, nebude nikto meniť riadiaci orgán. Riadiaci orgán zostane aj so svojím vedením tam, kde je, akurát bude musieť prijímať a rešpektovať odporúčania na nápravné opatrenia z centrálneho koordinačného orgánu.

    Ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, rozprávať tu o tom, že vzniká nejaké ministerstvo alebo niečo. Tento štát mal stále problém uchopiť nejakým spôsobom agendu, ktorá má nadrezortný charakter, a preto v oblasti eurofondov a v oblasti informatizácie, ktoré naozaj zasahuje do všetkých ministerstiev, je účelné, aby sa riadil z pozície Úradu vlády alebo podpredsedu vlády, a nie aby bol riadené, aby jedno ministerstvo riadilo ostatné ministerstvá. Tak sa to navrhuje riešiť takýmto spôsobom.

    A prosím, ak hovoriť o tom, že narastá počet úradníkov alebo veľká byrokratizácia, ešte raz prosím, prečítajte si predkladaciu správu. Centrálny koordinačný orgán, to sú úradníci, ktorí už dnes sú a pracujú, tí akurát prejdú pod iné riadenie. Informatizácia a celá sekcia na ministerstve financií už je, existuje a úradníci pracujú a sú platení, prejde pod jedno riadenie. Chcem upozorniť, že aj v prípade, ak by došlo ešte k rozšíreniu úradu o časť riadenia, schvaľovania alebo odsúhlasovania víziou, to sú všetko ľudia, prosím, pripomeňte všetkým, že možno tých sto ľudí, ktorí dnes robia na centrálnom koordinačnom orgáne, sú platení z prostriedkov štrukturálnych fondov, sú platení priamo Európskou úniou, pretože slúžia na kontrolu, usmerňovanie a koordináciu čerpania eurofondov a nestoja štátny rozpočet skoro nič. Takže, prosím, nerozprávajte, že sa míňajú prostriedky na niečo iné.

    A ten pán poslanec Beblavý, ktorý samozrejme všetko vie a vie sa vyjadriť k absolútne každej téme, ktorá je tu nastolená, tomu chcem len odkázať, že on bol ten poslanec, ktorý 10. 8., jak to dobre tu mám, hlasoval za vznik trafiky pre jedného z koaličných partnerov Radičovej vlády. Hlasoval za to, aby v skrátenom legislatívnom konaní vzniklo ministerstvo životného prostredia, ktoré bolo zrušené. A je to ten pán poslanec, ktorý v nasledujúcich dvoch rokoch vybavil pre učiteľov zvýšenie platov nula percent v jednom roku, nula percent v druhom roku. Ten pán poslanec nech nám nerozpráva o tom, ako sa majú alebo nemajú zvyšovať platy učiteľov v Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v tejto chvíli pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Návrh vlády má tlač č. 49.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený potrebou posunúť termín vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom aj samotného posunu termínu povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej knižky osoby v súvislosti s prehodnotením stratégie programu eHealth.

    Na základe odporúčania a stanoviska kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a z dôvodu nedostatočného vlastného financovania vydávania týchto preukazov poistenca a vzniknutej časovej tiesne, ktorá z tohto konania alebo z tejto výslednej správy NKÚ vzišla, je potrebné posunúť termín vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom, ako aj termín povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky osôb. Vo väzbe na termíny vyplývajúce z platnej právnej úpravy je nevyhnutné vykonať zmeny s účinnosťou od 30. apríla 2016. A ja som mal včera aj stretnutie s pánom prezidentom, vysvetlil som mu danú situáciu a tak isto som ho požiadal, v prípade, že tento návrh zákona bude schválený, o to, či by bol ochotný schváliť a podpísať tento zákon v skrátenej lehote.

    Na základe uvedených skutočností je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhla Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzhľadom na to, že štátu hrozia značné hospodárske škody, ako aj najmä z dôvodu zabezpečenia Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon, uzniesla sa na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Detailnejšie o dôvodoch, ako aj o programe eHealth-u budem hovoriť v úvodnom slove k samotnému zákonu v prípade, že tento návrh bude schválený.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predniesol návrh, vlastne informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 49).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 44 z 25. apríla 2016 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 49, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 3. schôdzi dňa 27. apríla 2016. Výbor súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade súhlasiť s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení sa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V tejto chvíli vyhlasujem päťminútovú prestávku, čiže šesť teda. Budeme pokračovať 11.20 hod. hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 47).

    Dávam slovo členovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

    Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 47.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili piati poslanci. Pán poslanec Dostál podal procedurálny návrh k zákonu, aby bol vrátaný predkladateľovi na dopracovanie. Dajte, pán podpredseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Dostála vrátiť tento zákon na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 47, proti 80, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila návrh, ktorý podal pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý, pokračujte.

  • Pán podpredseda, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 79, proti 44, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 49).

    Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 49.

  • Ďakujem pekne. Vážený predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predniesol na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 49). Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 50), v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v prvom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 99, proti 11, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Čiže pokračujeme rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Vládny zákon je uverejnený ako tlač 50. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 45.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ako som uviedol v tom prvom úvodnom slove, je posun termínu vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom, ako aj posun termínu povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky o 12 mesiacov. Súčasné platné termíny určujú zákonnú povinnosť vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom pre Národné centrum zdravotníckych informácií a neumožňujú ich vydávanie zdravotnou poisťovňou, ktoré majú povinnosť už od 1. mája 2016 posielať Národnému centru zdravotných informácií elektronickú informáciu o poistencoch.

    Projekt eHealth sa implementuje od roku 2009, pričom prešiel viacerými zmenami. Tento projekt vnímam ako jednu z kľúčových priorít rezortu zdravotníctva, ktorá má napomôcť so zvýšením efektivity využívania finančných prostriedkov v zdravotníctve, a tiež ako nevyhnutný predpoklad pre implementáciu ďalších systémových zmien. Vzhľadom na správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorou Najvyšší kontrolný úrad spochybnil efektivitu spôsobu zabezpečenia elektronických zdravotných preukazov, ako aj platnosť niektorých zmlúv, muselo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Národné centrum zdravotníckych informácií pristúpiť k zastaveniu obstarávaní na dodanie preukazov poistenca s čipom, ako aj vypovedať zmluvu na dodávku informačného systému pre takéto elektronické preukazy poistencov.

    V súčasnosti je projekt auditovaný riaditeľom NCZI a jeho tímom a podľa predbežných správ je centrálna časť systému pripravená na ďalšiu integráciu. Rovnako sú integrované významné informačné systémy, ktoré používajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a lekárne. Máme však problémy s niektorými časťami, ako sú centrálne registre a dáta. Rovnako vnímam ako veľmi náročnú úlohu samotné nasadzovanie systému u jednotlivých poskytovateľov predovšetkým v primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a vytvorenie dostatočnej osvety pre pacientov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás o kľud v sále.

  • Nemôžem byť spokojný s tým, že eHealth ešte dnes nemáme plne v prevádzke. Však v programovom vyhlásení vlády deklarujeme cieľ plné nasadenie eHealthu v roku 2017. Aj týmto návrhom zákona chcem deklarovať, že do 31. 12. 2017 bude projekt nasadený. Osobne projekt eHealth poznám, pretože som v roku 2010 a ´11 pôsobil ako odborný konzultant na vtedajšie posúdenie projektu. A verím, že aj intenzívnym krízovým riadením tohto projektu sa nám podarí úspešne tento projekt plnohodnotne nasadiť v stanovenom termíne.

    Zároveň mi dovoľte vás informovať, že na návrh predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prijal alebo schválil dnes výbor jednomyseľne poslanecký prieskum výboru v Národnom centre zdravotníckych informácií s cieľom preskúmať pripravenosť projektu eHealth.

    Dovoľte mi vás zároveň aj upozorniť, že predkladaný návrh zákona rieši problematiku zmeny zákonných termínov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci!

    Pán minister, poprosím vás chvíľočku.

    Prosím o kľud v rokovacej sále. Kto máte nejaké debaty, poprosím mimo sálu. Ďakujem.

  • Dovoľte mi vás upozorniť, že predkladaný návrh zákona rieši problematiku – zmenu zákonných termínov vydávania preukazov poistenca s elektronickým čipom, ako aj termín pre povinnosť vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky. Vzhľadom na súčasné prehodnotenie stratégie programu eHealth predovšetkým v spôsobe využívania eID kariet aj pre účely preukazu poistenca s elektronickým čipom bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladať v priebehu troch mesiacov zmenu vo vecnej časti zákona o zdravotnom poistení prostredníctvom vládneho návrhu zákona aj v spôsobe vydávania samotných preukazov poistenca s elektronickým čipom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Tiborovi Bastrnákovi. Pardon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 50. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Jozef Mihál, nech sa páči.

    A chcem upozorniť pánov poslancov, panie poslankyne, že o tomto návrhu zákona budeme hlasovať po, hneď po jeho prerokovaní.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, je všeobecný súhlas, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali hneď po jeho prerokovaní?

  • Zaznievanie gongu. Nesúhlasné reakcie z pléna.

  • Budeme teraz hlasovať o tom, aby sme o návrhu tohto zákona hlasovali ihneď po jeho prerokovaní. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 84 poslancov, za 77, proti 1, zdržal sa 1, nehlasovalo 5.

    Schválili sme, že budeme hlasovať o tomto návrhu hneď po jeho prerokovaní.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, prítomní na balkóne, chcem len využiť príležitosť, že je tu otvorený zákon o zdravotnom poistení, aj keď budem hovoriť mimo tejto konkrétnej témy, ale dovoľte mi, pán minister, aby som vás upozornil na problém, ktorý vnímam a ktorý by bolo dobré riešiť v priebehu ďalšej legislatívnej práce a predložiť na novelizáciu tak, aby to bolo čím skôr účinné, a ide mi o odvodovú odpočítateľnú položku, kde vidím tri problémy.

    Po prvé, je tu problém, že výpočet odpočítateľnej položky je iný pri výpočte preddavkov a iný pri ročnom zúčtovaní, čo prináša tým pádom rozdielne výsledky, a to je nonsens, aby sa jedna a tá istá vec vyrátala dvomi rôznymi spôsobmi len z dôvodu nejakého, akéhosi časového posunu. To je prvý problém.

    Druhý problém je ten, že odpočítateľná položka sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere a na nikoho iného. To je diskriminácia ostatných poistencov.

    A tretí problém je ten, že odpočítateľná položka stagnuje na výške 380 eur, čo pri raste minimálnej mzdy, priemernej mzdy, reálnej mzdy a tak ďalej, je takisto problém. Mala by sa zvážiť nejaká naviazanosť na iné ekonomické parametre, aby sme sa o tom nemuseli každý rok handrkovať, ale aby tento mechanizmus fungoval.

    Čiže tieto tri problémy by som poprosil, pán minister, keby s vaším tímom spolupracovníkov bol v ďalších novelách alebo v novele riešený. Pokiaľ ide o mňa osobne, som k dispozícii na odborné konzultácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa nikto neprihlásil. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Hlási sa niekto ústne do rozpravy? Nie je tomu tak. Ukončujem týmto rozpravu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50.

  • Vážený pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 100, proti 3, zdržali sa 25, nehlasovalo 0.

    Schválené. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor (reakcia z pléna).

    Konštatujem, že Národná rada schválila, že tento zákon prerokujeme v prvom čítaní, pardon.

  • Pozn. red.: správne má byť – "v druhom čítaní".

  • Vážený pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bude súčasne gestorským výborom, a určené výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v termíne ihneď. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 123, proti 3, zdržali sa 4, nehlasoval nikto proti.

    A schválené. Tým pádom konštatujem, že sme, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Na základe súhlasu Národnej rady so skráteným legislatívnym konaním pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 48. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 43.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov EÚ, a tento cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich koordinačných a kontrolných kompetencií podpredsedu vlády Slovenskej republiky.

    Zároveň sa navrhuje centralizovať riadenie informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a dochádza, navrhuje sa presun týchto kompetencií z ministerstva financií a z Úradu vlády na novozriadený úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Návrh kompetenčného zákona zároveň hovorí o presune kompetencií, respektíve o dokončení procesu zmien kompetencií a presunu v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti a zároveň obsahuje aj ustanovenie o možnosti dočasného vzniku tretieho štátneho tajomníka na dobu predsedníctva Rady Európy na ministerstve financií Slovenskej republiky.

    V súlade, alebo súčasťou novely zákona kompetenčného je aj novela zákona o riadení EŠIF, respektíve o riadení štrukturálnych a investičných fondov, kde sa upravujú kompetencie centrálneho koordinačného orgánu tak, že tento bude mať rozšírené právomoci, a to: bude odsúhlasovať jednotlivé výzvy, či sú v súlade s partnerskou dohodou, či sú v súlade s prioritami Slovenskej republiky, či prinášajú primeranú hodnotu za investované prostriedky, bude odsúhlasovať aj jednotlivé národné projekty, respektíve projekty veľké, to znamená nad 50 mil. eur.

    Zároveň centrálny koordinačný orgán požiada a bude schvaľovať riadiacimi orgánmi vypracované akčné plány čerpania na nasledujúce programovacie, respektíve na toto programovacie obdobie a bude dozerať a kontrolovať plnenie týchto programov a plnenie tak objemu čerpaných prostriedkov, ako aj pokračovaním harmonogramu, plnenie harmonogramu vypisovania výziev a kontrahovania jednotlivých stanovených súm v danom období. No a definitívne v závere bude mať kompetenciu, ktorá v prípade, ak by sa operačný program odchýlil výrazne od nastaveného plánu čerpania, bude mať právo centrálny koordinačný orgán navrhnúť predsedovi vlády, aby navrhol vláde dočasne nastoliť krízový manažment na dotyčnom riadiacom orgáne. Tu chcem ešte raz zdôrazniť, nepôjde o odobratie právomocí riadiaceho orgánu jednotlivému ministerstvu, riadiaci orgán bude naďalej na danom ministerstve, akurát bude musieť strpieť odporúčania a príkazy z centrálneho koordinačného orgánu, ale nedôjde k presunu ani k zrušeniu, ani k nijakej inej zmene na pozícii riadiaceho orgánu, ktorý naďalej bude stále na ministerstve, ktorý bude mať naďalej aj svoje riadne stanovené vedenie, ale bude sa musieť podvoliť odporúčaniam a príkazom centrálneho koordinačného orgánu počas doby, kedy sa znovu vráti na krivku optimálneho čerpania tak, aby sme dosiahli 100-percentnú vyčerpanosť štrukturálnych fondov na konci tohto programovacieho obdobia, čo je naším cieľom.

    V rámci centralizácie riadenia informatizácie si od tohto sľubujeme zvýšenie efektivity a transparentnosti používania finančných prostriedkov pri implementácii jednotlivých projektov. Malo by dôjsť k lepšej koordinácii doterajšieho rezortného prístupu, kedy každý rezort si informačné systémy tvoril nejakým spôsobom podľa vlastných potrieb. Tu dôjde ku koordinácii v zmysle cieľovej architektúry Slovenskej republiky tak, aby sa implementovali len také projekty, ktoré sú v súlade s touto definitívnou architektúrou, a primárne, aby sa sledoval cieľ, to znamená, aby projekty slúžili klientovi, to znamená, tomu, komu majú, to znamená, občanom Slovenskej republiky, a výrazne tak prispeli k skráteniu vybavovania agendy. Aby došlo k pohodlnému vybaveniu z domu a aby sme sa dostali do pozície jedenkrát a dosť, respektíve až časom k on-line vybaveniu služieb bez potreby zásahu osoby v prípade niektorých úkonov, u ktorých je možné, aby tieto boli vydávané automatizovane vyhľadaním, kde systém sám vyhľadá v registroch informáciu a vie okamžite obratom, bez ohľadu na to, či je sobota, nedeľa, alebo je noc alebo deň, vydať spätne potvrdenie, o ktoré osoba žiada. To je náš cieľ a pevne verím, že je to aj v zmysle odporúčaní odbornej verejnosti, ľudí, ktorí sa zaoberajú informačnými technológiami.

    Čo sa týka posilnenia právomoci a posilnenie koordinačnej funkcie centrálneho koordinačného orgánu, je to aj v zmysle odporúčaní samotnej Európskej komisie, a preto nerobíme nič, čo by nebolo s tým v súlade. Na druhej strane Komisia víta takúto zmenu, pretože je potrebné, aby sme kvalitatívne aj organizačne posunuli systém čerpania štrukturálnych fondov oproti predchádzajúcemu obdobiu na vyššiu úroveň.

    Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Dušanovi Bublavému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal 4 písomné prihlášky. Za poslanecký klub OĽANO – Nova pani poslankyňa Remišová, páni poslanci Ondrej Dostál, Zsolt Simon a Erika Jurinová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda v tejto novele zákona v skrátenom konaní navrhuje vytvorenie nového úradu. Jedným z cieľov je centralizácia informatizácie. Veľký rozdiel oproti súčasnému stavu nevidím, najmä ak doteraz bol proces informatizácie centralizovaný pod ministerstvom financií. To, že zastrešujúcim orgánom bude nový úrad s novým názvom, to ešte automaticky neznamená, že peniaze na informatizáciu sa budú míňať zmysluplnejšie, ako sa míňali doteraz. V tomto zmysle je škoda, že návrh zákona sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní s odôvodnením, že štátu hrozia značné hospodárske škody, pretože informatizáciu vláda nezvládla predchádzajúce štyri roky, a teda narýchlo nahodená novela zákona tento problém asi nevyrieši. Naopak, v riadnom legislatívnom procese mohla prebehnúť odborná diskusia o tom, ako zlepšiť riadenie informatizácie, ako vytvoriť mechanizmus lepšieho zapojenia verejnosti, odbornej verejnosti do prípravy výziev a následnej kontroly veľkých projektov.

    Štát na informatizáciu za posledné roky minul 900 mil. eur, pričom výsledok je vo väčšine prípadov na zaplakanie. Celý proces vytvorenia nového úradu pripomína takú detskú hru, že: škatule, škatule, hýbte sa! Za druhej Ficovej vlády, kolega Beblavý to už spomenul, pán Pellegrini bol zodpovedný za informatizáciu na ministerstve financií. Bol členom mnohých výberových komisií projektov informatizácie a za všetky spomeniem len projekt napríklad eDemokracia – otvorená vláda za 28 mil. eur. Ale takýchto projektov tam boli desiatky. Odborníci z IT sektora sa zhodujú v tom, že väčšina projektov informatizácie bola predražená a zbabraná. A niekedy aj zbytočná.

    Napriek tomu verím, že informatizácia prinesie viac úžitku ako doteraz pre obyvateľov a podnikateľov, a verím, že väčšinu často predražených zákaziek už nebudú získavať firmy, v pozadí ktorých sa spomínajú oligarchovia nejakej strany, či priamo niektorí politici.

    Nový úrad bude mať na starosti aj riadenie eurofondov. Vieme všetci veľmi dobre, aké problémy boli spojené s riadením eurofondov. Nezrovnalosti, za ktoré bola zodpovedná minulá vláda, spôsobili, že v predchádzajúcom programovom období sme mali jedno z najnižších čerpaní eurofondov zo všetkých krajín Európskej únie. Koncom minulého roku sa čerpanie eurofondov rapídne zrýchlilo, ale výsledkom bolo to, že to boli výzvy šité horúcou ihlou, nezmyselné projekty, na ktoré sme intenzívne upozorňovali, napríklad teleprezentačná infraštruktúra za 20 mil., výzvy z programu rozvoja vidieka a mnohé ďalšie výzvy.

    Pri niektorých projektoch boli termíny dokonca také krátke, v niektorých prípadoch počas letných prázdnin, že žiadatelia objektívne nemali čas pripraviť nejaké rozumné výzvy a zmysluplné projekty. Na tieto nedostatky nás upozornila aj Európska komisia vo svojej správe, preto vítam plánovanie a strategické projektové riadenie eurofondov. Je to dôležité tak isto, ako je dôležitá koordinácia časových a finančných harmonogramov riadiacich orgánov. Ale podotýkam, že túto kompetenciu mohol vykonávať aj súčasný centrálny koordinačný orgán, ktorým bol Úrad vlády.

    Plánovanie však je len jedným z problematických aspektov čerpania eurofondov. Mimoriadne náročná je aj byrokracia eurofondov, administratívne požiadavky idú často nad rámec európskych pravidiel a ďalším kľúčovým aspektom je aj zlá kvalita projektov, ktoré aj keď po formálnej stránke sú v poriadku a vyhovujú nastaveným pravidlám, postrádajú akýkoľvek zmysel a efektívnosť využívania prostriedkov, ako aj transparentnosť výberového procesu. Nový úrad síce bude zabezpečovať dohľad nad výzvami a nad harmonogramom eurofondov, no zdá sa, že nemá ani ambíciu, ani kompetencie zásadne zjednodušiť a stransparentniť proces riadenia eurofondov.

    Navyše nový úrad, pokiaľ ide o riadenie eurofondov, len vo veľkej miere preberá kompetencie centrálneho koordinačného orgánu, ktorým bol Úrad vlády, a nevidím dôvod teraz vytvárať nejaké paralelné štruktúry alebo de facto nové ministerstvo s ďalšími úradníkmi a byrokratickým aparátom, ako už spomínal aj kolega Beblavý. A tá scestná poznámka, že úradníci, niektorí úradníci, nie všetci, budú platení z eurofondov, na veci nič nemení. Nie je v záujme verejnosti a občanov, aby vždy, keď niekto chce byť šéfom, aby sme teraz pre neho vytvárali nový úrad.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, do rozpravy, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, prvé znásilnenie legislatívnych pravidiel protizákonným schválením skráteného legislatívneho konania máte už teda za sebou, gratulujem, podarilo sa a ani to nebolelo. Verím, že nabudúce vám to pôjde ešte lepšie. Ak si však myslíte, že týmto to skončilo, tak vás sklamem, nie, ešte to neskončilo. Ešte teraz budete musieť rozhodnúť o tom, či ostanete pri tom jednorazovom znásilnení, ktorého ste sa už dopustili tým hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní, alebo z toho spravíte znásilnenie takpovediac hromadné a viacnásobné. Predpokladám, že väčšina poslancov, novinárov i občanov je presvedčená, že skrátené legislatívne konanie znamená, že sa návrh zákona prerokuje vo všetkých troch čítaniach na jednej schôdzi, v priebehu jedného, maximálne dvoch dní. Vychádzajúc z ustálenej a neblahej praxe tohto parlamentu, sa tomu ani nemožno čudovať. Priznávam, že ustálenej a neblahej, žiaľ, vo všetkých volebných obdobiach.

    Skrátené legislatívne konanie však neznamená, že je nevyhnutné ignorovať všetky lehoty, ktoré zákon o rokovacom poriadku stanovuje pre prerokovanie návrhu zákona v troch čítaniach v štandardnom režime. Skrátené legislatívne konanie znamená iba toľko, že niektoré lehoty stanovené pre štandardné konanie nemusia byť dodržané. Nie však nutne všetky. Dnes návrh novely kompetenčného zákona prerokujeme a hlasmi poslancov vládnej koalície, nepochybujem o tom, schválime v prvom čítaní. Navrhovaná účinnosť zákona je však stanovená až na 1. júna 2016. Znamená to teda, že nič nebráni tomu, aby sme po schválení návrhu zákona v prvom čítaní, prestali s tým ponáhľaním a v druhom čítaní ho vo výboroch a následne aj v pléne prerokovali až na májovej schôdzi, ktorá bude riadne zvolaná. Poslanci, ale aj verejnosť tak budú mať dostatok času oboznámiť sa s navrhovanými legislatívnymi zmenami, bude môcť prebehnúť normálna, nie skrátená diskusia vo výboroch Národnej rady a budú sa môcť k tomu vyjadriť občania, dozvedia sa o tom z médií skôr, ako bude ten návrh schválený. A keď bude potom v druhom a treťom čítaní schválený na májovej schôdzi, lebo na to hlasy máte, môže pokojne nadobudnúť účinnosť 1. júna 2016, presne tak, ako to predpokladá vládny návrh zákona. Dá sa to. A keď návrh prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi a nič nebráni tomu, aby sme ho prerokovali na májovej schôdzi v druhom a v treťom čítaní a aby nadobudol účinnosť 1. júna 2016. Nenavrhujete účinnosť 1. mája 2016, navrhli ste účinnosť 1. júna 2016.

    Dovoľujem si preto predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, pán spravodajca, ktorým sa lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch upraví nasledovne, v tej časti myslím, že je to C uznesenia, dávam to aj písomne: Národná rada určuje lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 13. mája 2016 a v gestorskom výbore do 16. mája 2016. Odovzdávam písomne. Podľa môjho názoru neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by návrh zákona musel nadobudnúť účinnosť už 1. júna 2016. Ale prosím, ak vláde a poslancom vládnej koalície ide naozaj iba o to, aby bol zákon účinný od 1. júna 2016, nič nebráni tomu, aby bol v druhom a treťom čítaní prerokovaný a schválený na májovej schôdzi. Ak tento postup, ku ktorému smeruje môj pozmeňujúci návrh, odmietnete, ukážete tým, že vám nejde o termín účinnosti navrhovaného zákona, ale len o ďalšiu demonštráciu sily, o ukážku toho, že môžete beztrestne porušovať platné pravidlá a znásilňovať zákon o rokovacom poriadku.

    Chcel by som sa zároveň uistiť, že platia ustálené pravidlá rokovania a že teda medzi 12.00 a 14.00 je prestávka a že to hlasovanie bude o 17.00, lebo na ničom inom sme sa zatiaľ nedohodli a aj to hlasovanie, ktoré sme pred chvíľou absolvovali a ktorým sme sa odchýlili od tej všeobecnej zhody na začiatku rokovania, sa týkalo iba novely zákona o zdravotnom poistení. Takže neviem, či je prestávka, alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nech sa páči, pán poslanec, dokončite, bude prestávka.

  • Dobre. Čo sa obsahu navrhovaného zákona týka, ako tu už zaznelo, ide tu v podstate o návrh zákona o zriadení ministerstva pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Nebude sa to tak volať, formálne to bude úrad podpredsedu vlády, ale de facto pôjde o zriadenie ďalšieho ministerstva. A bolo by poctivejšie, keby to vláda a vládna koalícia aj priznala a nekamuflovala to označením ministerstva za úrad. Aj prípadne pán minister Pellegrini môže byť aj zároveň podpredsedom vlády, aby sa mu neznížil status. A nedá mi v tejto súvislosti nepovedať aj to, že toto je jeden z prípadov, keď učeň prerástol svojho majstra. Tým majstrom mám na mysli pána Vážneho a učňom pána Pellegriniho. Keď bol pán Vážny poslancom, tak pán Pellegrini bol jeho asistentom. Keď bol pán Vážny ministrom dopravy, pán Pellegrini bol poslancom Národnej rady a jeho styčným dôstojníkom. A bol veľmi úspešný, dokonca sa mu raz podarilo presvedčiť aj opozičných poslancov, aby schválili rozšírenie pôsobnosti zákona o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic. Návrhu zákona alebo zákona...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, keďže sme sa dohodli na tú prestávku, budete pokračovať o druhej, alebo?

  • No môžem pokračovať o druhej, áno.

  • Nech sa páči, takže prerušujem rokovanie tejto schôdze. A s procedurálnymi návrhmi pán poslanec Madej, Vašečka a Zelník.

  • Ďakujem veľmi pekne. Rád by som oznámil členom ústavnoprávneho výboru, že som zvolal schôdzu ústavnoprávneho výboru teraz, ihneď po prerušení rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby členovia ústavnoprávneho výboru sa dostavili do rokovacej miestnosti ihneď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Oznamujem členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že stretnutie výboru bude o 12.15 v miestnosti výboru, v ubytovacej časti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby sa dostavili na zasadnutie výboru dnes o 13.40.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny a o 14.00 bude pokračovať pán poslanec Dostál v svojom príspevku. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, vítam vás na popoludňajšom rokovaní prvého dňa 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Príslušné výbory dorokovali. Tak teda pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz by som mala poprosiť pána ministra zdravotníctva, aby zaujal svoje miesto. Ale asi budeme musieť počkať. Aha, dobre.

    Takže poprosím vás, pán minister, keby ste zaujali svoje miesto a odôvodnili príslušný návrh zákona.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je posun termínu vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom, ako aj posun termínu povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky o 12 mesiacov oproti súčasných termínom.

    Tie súčasné termíny, ktoré sú platné, určujú zákonnú povinnosť pre vydávanie zdravotných preukazov s elektronickým čipom pre Národné centrum zdravotníckych informácií a neumožňujú následne ich vydávanie zdravotnou poisťovňou, ktoré majú povinnosť už od 1. mája tohto roku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán minister.

    Môžem vás poprosiť o kľud v rokovacej sále, aby mal pán minister priestor?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Zdravotné poisťovne nebudú môcť teda vydávať preukazy poistenca. A naopak, majú povinnosť v súlade so súčasným znením zákona o zdravotnom poistení od 1. mája 2016 posielať NCZ elektronickú informáciu o poistencoch.

    Dôvod návrhu pre posun súvisí predovšetkým so správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý spochybnil efektivitu spôsobu zabezpečenia elektronických zdravotných preukazov, ako aj platnosť dodatku č. 4. Ale zároveň hovorí vo svojej správe aj odporúčania, aby sa využili efektívne prostriedky, to znamená využitie napríklad elektronických eID. V súčasnosti, ako som povedal pri prvom čítaní, projekt je predmetom auditu aj po vecne stránke. Dnes predkladáme návrh na posun termínu a v závislosti od toho konkrétneho návrhu, ako by malo vyzerať potom využívanie preukazov poistencov aj s čipom do budúcna, predovšetkým s využívaním eID kariet, by sme prišli v priebehu nasledujúcich asi dvoch, troch mesiacov s vládnym návrhom zákona potom do riadneho čítania, ktorým by sme chceli zmeniť aj obsahovú stránku tohto zákona.

    Preto prosím, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili predložený návrh tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto navrhovateľa. Ďakujem pekne.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Tibora Bastrnáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 50a), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 28 z 27. apríla 2016 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení (tlač 50) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne. Súhlasili s predloženým návrhom zákona bez pripomienok a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 50) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, schváliť.

    Poveril spoločného spravodajcu výboru Tibora Bastrnáka predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 50a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorským výborom, č. 8 z 27. apríla 2016.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcu.

    Týmto otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden pán poslanec ani pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne.

    Zdá sa mi to, alebo sa snažíš, pán poslanec?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. To pomáha, keď je tam tá karta. Tak nech sa páči. Týmto ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. V rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa za tú kartu. Niekedy karty, karty blbnú aj poslancom, nielen zdravotné karty.

    Ja nechcem nejako siahodlho diskutovať, ani nechcem spochybňovať potrebu odložiť účinnosť niektorých ustanovení zákona a posunúť celý ten proces. To si asi všetci uvedomujeme a na rozdiel od toho druhého návrhu zákona, ktorý tu prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sa vo vzťahu k tomuto zákonu neobjavili pochybnosti o tom, že nejakým spôsobom je potrebné túto problematiku upraviť.

    Bol by som ale rád, keby, keby aj tuto na pléne zazneli tie veci, o ktorých sme hovorili v ústavnoprávnom výbore, a myslím si, že majú zmysel aj pre širšiu verejnosť. A teda sú to tri okruhy otázok. Jedna sa týka určenia zodpovednosti za to, kto vlastne spôsobil, že teraz v skrátenom legislatívnom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Môžem vás poprosiť? Je nás tu asi päť a pol, že keby sme sa utíšili a vytvorili pánovi poslancovi priestor, aby mohol odprezentovať, čo chce povedať. Veľmi pekne ďakujem.

  • Čiže vzhľadom na výsledky kontroly NKÚ je potrebné posunúť ten proces a my kvôli tomu musíme v skrátenom legislatívnom konaní meniť zákon a posúvať jeho účinnosť. Tak bolo by dobré, keby sa verejnosť dozvedela aj v čo najväčšej miere o tom, čo to spôsobilo a aj kto to spôsobil, a prípadne, ak je to aktuálne, aj aké dôsledky boli voči nemu alebo ním vyvodené.

    A druhý okruh otázok, o ktorých sme hovorili na ústavnoprávnom výbore, sa týkal možného spochybnenia vypovedania tej zmluvy o dodávke informačného systému, ktorá bola uzavretá, bola zverejnená, teda stala sa platnou. Či si dodávateľ nebude uplatňovať zmluvnú pokutu a či nás to teda nevyjde svojím spôsobom ešte drahšie. Aké je tam to riziko, že, že zaplatíme. Napriek tomu, že za to nič nedostaneme. A tretia otázka smerom do budúcnosti, ku ktorej sa už vlastne pán minister aj čiastočne vyjadril vo svojom príhovore, je otázka, ktorá sa týka možnosti využitia elektronických občianskych preukazov aj na účely zdravotného poistenia, teda aby nedochádzalo k duplikácii alebo multiplikácii rôznych kariet, pretože tých systémov je plno, a keď každý rezort bude mať vo vzťahu k vlastným agendám nejaké vlastné karty, tak to bude aj asi zbytočne predražené, ale aj nepraktické z hľadiska občanov. Čiže by som poprosil, ak by sa pán minister mohol vyjadriť aj k týmto témam.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcel vyjadriť také sklamanie, že sme sa dostali do tejto situácie. V podstate po vláde tej kontinuity tých ôsmich rokov tento systém, keby fungoval, tak ročne ušetrí milióny, milióny eur. A v podstate stále ho tu nemáme, stále to odkladáme. A na jednej strane fandíme súčasnému pánovi ministrovi, držíme mu palce a chceme, aby sa to posunulo. Ďakujem aj za ten navrhnutý poslanecký prieskum, ktorý sme dneska navrhli pánom predsedom nášho výboru. A budeme naozaj sledovať zavádzanie tohto eHealth systému a budeme sa pýtať, prečo tie veci tak meškali a kde sú problémy. Ale tiež chcem vyjadriť veľké sklamanie, že to takto došlo a že takto sa to musí riešiť. Naozaj veľká, veľká škoda, ako to zdravotníctvo vyzerá.

    Ďakujem pekne.

  • Aj my ďakujeme.

    Pán poslanec Dostál, chcete reagovať? Nechcete. Ďakujem pekne.

    Týmto považujeme rozpravu za ukončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa a pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci. Ja som informoval aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo o tej diskusii, ktorú sme mali v ústavnoprávnom výbore, týkajúcej sa zmluvného nároku z titulu vypovedania zmluvy. Myslím si, že dostatočne som sa snažil v médiách ozrejmiť túto situáciu a po tom, ako som prišiel na ministerstvo, došlo k informovaniu sa, že deň predtým bola zmluva zverejnená a nadobudla účinnosť zmluva na dodávku informačného systému pre podporu preukazov poistenca s elektronickým čipom. Okrem toho sme mali ešte pripravované jedno obstarávanie na dodávku samotných čipových kariet pre 5 miliónov poistencov, teda aj obyvateľov, aj cudzincov. A správa, ktorá vyšla asi týždeň predtým, NKÚ, aj v tejto časti spochybňovala efektivitu vynakladania takýchto finančných prostriedkov, keďže tu máme obdobný systém v prípade čipových kariet, ktoré sú integrované v eID, teda v elektronických občianskych preukazoch.

    Ja som si nechal skontrolovať aj postup verejného obstarávania. Ten prebehol skutočne v poriadku. Hľadali sme možnosti, akým spôsobom reagovať na tieto skutočnosti a nepokračovať v takomto zmluvnom plnení, pretože tým pádom by sme skutočne nemohli nijakým spôsobom zjednať nápravu. A tým, že nedošlo de facto k žiadnemu plneniu a samotná zmluva a, hovoril som to aj v médiách, aj keď som sa snažil v médiách úplne nehovoriť tie právne dôvody, ako k tomu pristúpiť, zmluva umožňovala odstúpenie od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou a pre prípad odstúpenia na strane objednávateľa bola viazaná tzv. zmluvná pokuta. Z právneho posúdenia, ktoré som si aj nechal urobiť, zmluvná pokuta pri takýchto ustanoveniach nie je platná podľa mnohých judikátov. Na ústavnoprávnom výbore sme diskutovali s pánom poslancom Baránikom ohľadom toho, ako by sa k tomu mohol postaviť súd, či by to neprekvalifikovával na odstupné a podobne. Myslím si, že to je asi taký právny diškurz, ktorý nie je možné nijakým spôsobom zakladať, či to tak bude, alebo nebude. Nárok na súdne konanie nie je na našej strane. My diskutujeme s dodávateľom, ktorý si myslím, že chápe a vníma danú situáciu. Máme k tomu niekoľko judikátov Najvyššieho súdu, ktorý takéto ustanovenia odmieta. A máme tu, samozrejme, aj princíp moderačného práva ako neprimeranej zmluvnej pokuty. Táto zmluva trvala dva alebo tri dni, to znamená, že prejav vôle zmluvných strán bol daný aj spôsobom jej vypovedania.

    Čo sa týka určenia zodpovednosti, zodpovednosť v prvom rade, ja som sa stretol s bývalým pánom riaditeľom Cerváčkom hneď po tom, ako som sa dozvedel o tejto skutočnosti. Snažil som sa požiadať, nech mi vysvetlí tú situáciu. Požiadal som ho, aby skúsil ukončiť túto zmluvu. Povedal mi, že sa to nedá. Prišlo k jeho odvolaniu. Pokiaľ viem, zaujímajú sa aj ex offo orgány činné v trestnom konaní o tento prípad, ktoré prešetrujú, či nastali alebo nenastali skutočnosti, ktoré by mohli by mať kvalifikovanú podstatu nejakého trestného činu.

    Čo sa týka tých ostatných skutočností zo správy NKÚ. Projekt eHealth, súhlasím a ja som to aj v tej úvodnej reči povedal, že trvá dlho. Začalo sa s ním ešte v roku 2009, po nejakých koncepčných bodoch v roku 2010 po nástupe vlády pani premiérky Radičovej došlo k prehodnocovaniu všetkých OPIS-ových projektov na strane ministerstva financií. Jeden z takýchto projektov bol aj projekt eHealthu. Bolo tam vznesených 15 pripomienok. Ja som v tom čase pôsobil aj v poradenstve, bol som oslovený aj pri tomto projekte, aby sme nejakým spôsobom eliminovali pôvodný zámer projektu. Dokonca bol nastavený len na pilotnú prevádzku pre Malacky. Nakoniec sa dohodlo, že bude plnohodnotný. Potom došlo k ďalším úpravám tohto projektu, čerpali sa finančné prostriedky z eurofondov. Najťažšia situácia, ktorá vždy bola, akým spôsobom bude zabezpečovaná prevádzka tohto projektu, to znamená, jedna vec je získanie investičných peňazí a druhá prevádzka. To sa podarilo v priebehu času dohodnúť, že časť týchto peňazí bude použitá zo zdravotných poisťovní.

    NKÚ sa vysporiadal so skúmaním celého projektu tak, ako sa vysporiadal. Dnes prebieha právna analýza na strane NKÚ, ktorá hovorí, že či je možno pokračovať v týchto zmluvných vzťahoch. A zároveň NKÚ podstúpil aj svoje správy Generálnej prokuratúre. Takže tu si myslím, že je asi naplnené všetko, čo sa k tomu dá povedať. O eID-e som povedal, eID sú občianske preukazy s čipom, ktoré plánujeme čo najefektívnejším spôsobom využiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán minister.

    Chcem sa opýtať pána Bastrnáka, či z pozície spravodajcu chce zaujať stanovisko. Nie, nie je tomu tak. Tak prerušujem o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Máte to pod tlačou 48. Pána ministra vystrieda pán vicepremiér Pellegrini na mieste určenom pre navrhovateľa. A poprosím pána poslanca Bublavého, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Dnes predpoludním k tomuto bodu neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán poslanec Ondrej Dostál.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.

  • Ďakujem. A kým budem pokračovať tam, kde som skončil, tak by som si ešte rád niečo ujasnil s pánom spravodajcom, ktorý spochybnil, že môžem podať návrh na zmenu uznesenia, čo sa týka termínov prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore. Ja trvám na pozmeňujúcom návrhu vo vzťahu k uzneseniu, ktoré som predložil. A tak ako je v návrhu, že má byť prerokovaný ten návrh zákona ihneď, tak je v súlade s rokovacím poriadkom a dokonca je v súlade aj so krátenou formou legislatívneho konania, ak sa určí iný termín. Ja konkrétne som navrhol, aby bol vo výboroch, ktorým bude pridelený, prerokovaný do 13. mája a v gestorskom výbore do 16. mája.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Keď si pozriete harmonogram, keď si pozriete harmonogram, je to možné. Do 13. mája je možné, no... Ale takisto v tom istom návrhu uznesenia sa hovorí o tom, že majú byť prerokované ihneď. Čiže opäť, opäť to riešime v tom uznesení. Tak nehovorte, že sme to už schválili. Neskorším uznesením môžme skoršie uznesenie zmeniť. Teda výbory sa majú konať 10. až 13. mája a 16. mája sa majú konať schôdze gestorských výborov a potom od 17. mája je plánovaná schôdza. Ak 17. mája bude v druhom a treťom čítaní schválený tento návrh zákona, sú ešte dva týždne do 1. júna, kedy má ten zákon nadobudnúť účinnosť. Samozrejme, že majú koaliční poslanci právo odmietnuť ten návrh, ale netvárme sa, že to nie je možné z nejakých procesných dôvodov alebo z nejakých technických dôvodov. Možné to je.

    Doobeda som bol prerušený, keď som hovoril o tom vzťahu majstra a jeho učňa, teda pána Vážneho a pána Pellegriniho a o tom, že učeň v tomto prípade prerástol svojho majstra. Ten vzťah bol najprv poslanec – asistent, potom minister – poslanec Národnej rady, ktorý veľmi šikovne presvedčil aj vtedajšiu opozíciu, aby zahlasovala za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý tá istá opozícia považovala za protiústavný, dokonca ho napadla na Ústavnom súde. Ide o výstavbu diaľnic. Podľa mňa sa tak udialo podvodom, pretože uviedol ich do omylu, ale teda z technického hľadiska to naozaj bolo veľmi šikovné.

    No, a teraz dochádza k vyvrcholeniu celého toho. Keď vznikla druhá vláda Roberta Fica, tak pre pána Ľubomíra Vážneho, ktorý odišiel z ministerstva dopravy, pred časom bola špeciálne vytvorená funkcia podpredsedu vlády pre investície, no a pán Pellegrini to teraz ide dotiahnuť ešte ďalej, že to nebude iba funkcia podpredsedu vlády, ale dostane k tomu aj úrad, ktorý bude de facto ministerstvom, a bolo by poctivejšie nazvať to ministerstvom. A ak by sme sa tak strašne neponáhľali, ale prerokovali to v normálnom postupe alebo aspoň v tom, ktorý som ja navrhol, teda na ďalšej schôdzi, tak by bol priestor aj na to, aby sme toto upravili, aby sme si vydiskutovali, že či to má byť iný ústredný orgán štátnej správy, alebo to má byť ministerstvo. Ale prosím, valcovať môžete.

    Tiež som už uviedol, že po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014 – 2020 je percento zazmluvňovania a čerpania balíka eurofondov veľmi malé, blízke nule. A plnú zodpovednosť za to nesie vláda Roberta Fica. Teraz sa už nemôže na nikoho vyhovárať, lebo to obdobie nebolo prerušené žiadnou inou vládou. Celý ten čas od začiatku tu vládne vláda, na ktorej čele stojí Robert Fico.

    Či navrhovaná zmena zákona povedie k zlepšeniu situácie a k lepšiemu a efektívnejšiemu a transparentnejšiemu čerpaniu eurofondov, tá situácia, ktorá je podľa samotnej vlády alarmujúca, možno pochybovať. Viac než unáhlenej zmene kompetenčného zákona by sa vláda mala podľa môjho názoru venovať efektívnemu a skutočne transparentnému nastaveniu procesov pri prerozdeľovaní peňazí daňovníkov členských krajín Európskej únie. To však týmto zákonom podľa môjho názoru nijako nerobí.

    Rovnako je príkladom zlého manažmentu práce vlády aj ďalšie ustanovenie v navrhovanej novele kompetenčného zákona, ktorou sa dá umožniť rozšírenie počtu štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách na troch. A to je odôvodňované tým, že niektorí bývalí štátni tajomníci ministerstiev, ktorí pôsobili v predchádzajúcom období, by mohli využiť svoju odbornosť získanú pri príprave predmetného predsedníctva aj v bezprostredne nadväzujúcom volebnom období. Ak si druhá Ficova vláda natoľko cenila ich odbornosť, mala ich na svojich postoch tretia Ficova vláda ponechať aj počas predsedníctva Slovenska v Európskej únii. Keď tak neurobila, tak je absurdné, aby sme kvôli konkrétnym ľuďom menili zákon. Kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí majú dostať konkrétne funkcie, tak tieto funkcie napasujeme do zákona. Nie preto, že to treba, že oni sú na to najlepší, lebo ak by to bolo treba a oni by boli na to najlepší, tak by na tých pozíciách sedeli. A my kvôli nim, kvôli niekoľkým konkrétnym ľuďom ideme meniť zákon, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme im vytvorili priestor, aby mohli byť štátnymi tajomníkmi.

    Tak ako neexistuje dôvod pre skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, to bolo myslím, že dosť jednoznačne preukázané a odmietnuté iba s tým, že však aj vy ste to robili v minulosti, tak neexistuje ani vecný dôvod samotný tento návrh zákona schváliť. Slovensko nepotrebuje viac ministerstiev, ani viac štátnych tajomníkov, ale potrebuje lepšie a transparentnejšie pravidlá, ktoré budú zužovať korupciu a zužovať priestor pre korupciu tak, ako o tom počas rozpravy o programovom vyhlásení vlády hovorila pani ministerka Žitňanská. To tento zákon nerieši, a preto ho treba odmietnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán ministe..., pán poslanec, prepáčte. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku od pána Bélu Bugára.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, hovoríte o valcovaní. No, musím vám povedať, že mýliť sa je ľudské aj v tomto prípade, lebo treba dodržať legislatívny proces. My sme schválili ešte doobeda, že tento návrh zákona prerokujeme na základe návrhu vlády, a to sme schválili tu v Národnej rade v druhom a treťom čítaní ešte na tejto schôdzi. To znamená, dnes, predpokladám zajtra, tak ako budú vystupovať poslanci, ako budú stíhať výbory. Samozrejme, keď s tým nesúhlasíte, môžte dať námietku a potom sa hlasuje o námietke. Ale hlasovať sa, o tom vašom návrhu sa nedá. Vy musíte tiež dodržať legislatívny proces.

  • Pán poslanec Dostál, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dám námietku a teda dúfam, že bude dané o nej hlasovať. Ale súčasťou toho uznesenia, ktoré ideme teraz schvaľovať, je aj určenie termínu pre prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. My sme schválili, že bude skrátené legislatívne konanie, ale teraz môžeme upraviť tie termíny tak, ako to bude zodpovedať vôli väčšiny parlamentu. Darmo krútite hlavou, pán podpredseda vlády, neskorším zákonom možno meniť ten predchádzajúci a neskorším uznesením možno meniť to predchádzajúce. Ak by v návrhu uznesenia nebol žiadny termín, kedy majú byť prerokované, áno, tak je to pasé. Ale ten termín tam je a predsa toto nebolo predmetom debaty v tom návrhu o tom, či sa má alebo nemá prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Simon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, tým, že pán podpredseda vlády pri prerokovaní v skrátenom konaní sa vyjadril, že vôbec tento návrh nemá a nebude mať žiadny vplyv na zmenu procesov, považujem za potrebné a nutné vystúpiť pri samotnom bode a dementovať to, čo povedal.

    V úvodnej reči pán podpredseda vlády uviedol medzi iným, že má ambíciu, že tento úrad bude schvaľovať projekty nad 50 mil. euro. Je možné si vypočuť.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Áno, nad 50 miliónov má úrad, ktorý má vzniknúť pod vedením pána Pellegriniho, má schvaľovať a bude zasahovať do týchto projektov. To znamená, že koaličný partner SIEŤ na ministerstve dopravy bude rozhodovať o ničom.

    Pán podpredseda vlády, ja by som bol nesmierne rád, keby ste ma neprerušovali svojím vstupovaním do môjho prejavu. Ja som sa tiež zdržal a nevykrikoval som počas vášho vystupovania. Takže bol by som nesmierne rád. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.

    V každom prípade projekty, či už vodohospodárske na ministerstve životného prostredia, čo sa týka kanalizácií pre ucelené regióny, tie sú tiež nad 50 miliónov. Keď tento úrad, ktorý pracovne nazvime, že ministerstvo, lebo ono spĺňa všetky kritériá ministerstva, toto ministerstvo keď zriadime a máme dnes uplatniť, tak ono bude musieť byť zapracované do jednotlivých procesov. Akým spôsobom tento úrad bude vstupovať do kompetencií riadiaceho orgánu? To je treba nadefinovať. K tomu sa ešte vyjadrím.

    Najskôr ale poďme konkrétne, aby pán podpredseda nehovoril, že rozprávam len všeobecne. Vyjadril som sa politicky pri prerokovaní skráteného konania. Teraz kompetenčný zákon 575/2001, sa vkladá nový § 34a ods. 1: "Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu je ústredným orgánom štátnej správy pre a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov." Aj riadi. Pokiaľ samozrejme koordinuje, pokiaľ bude platiť aj v tej súvislosti, čo povedal, že nad 50 mil. aj bude schvaľovať, tak potom jednoznačne je treba povedať, že k tomu je treba prepracovať celý ten proces, ktorý je potrebný na schvaľovanie.

    Teraz ale k meritu. Ďalší problém je v čl. III, ktorým sa novelizuje zákon č. 292/2014. Novelizuje sa zákon, ktorý schválila vláda Roberta Fica II v čase, keď nadefinovala, akým spôsobom chce zabezpečiť efektívne čerpanie eurofondov pre obdobie 2014 – 2020. Toto bol ten zákon, ktorý sa na to uspôsobil, že akým spôsobom sa to bude riadiť, akým spôsobom sa to schváli a bude sa čerpať. Ten sa ide meniť a do § 6 ods. 2 sa vkladajú nové písmená. Vyberiem len jedno, aby som nešiel do hlbších. Vkladá sa nové písm. k): "Je oprávnený vykonať krízové riadenie operačného programu v prípade nepredĺženia, nedoplnenia alebo neschválenia plánov podľa § 6 ods. 2 písm. i) na úrovni riadiaceho orgánu alebo sprostredkovateľského orgánu, ako to rozhodne vláda Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky." Dovoľte, aby som k tomu takú poznámku. Toto považujem za neuralgický bod. Otázka znie, či sa predstavuje pod týmto krízovým riadením aj to, že bude vstupovať do sprostredkovateľského orgánu a robiť zásahy. Akým spôsobom? Pretože to je zmena procedúr. Ako príklad uvediem, bude sa to vzťahovať trebárs aj na Operačný program Rybné hospodárstvo v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry? Nie je to nikde zadefinované, že či sa to týka, alebo netýka. To je špecifický, ešte špecifickejší prípad, ako bol v prípade ostatných operačných programov. Kto bude potom zodpovedný, či už vo vzťahu k Bruselu, či už vo vzťahu k čerpaniu eurofondov? A chcete riešiť aj celý plán rozvoja vidieka takýmto spôsobom? Ak áno, potom by ste mali byť zodpovedný za všetky operačné programy a potom je zbytočné mať jednotlivé riadiace orgány, pretože ich stiahnite všetky dohromady pod seba a riaďte si a buďte zodpovedný! A nielen aby ste sa vyjadrovali, kritizovali a nastavovali mechanizmy, ale zodpovednosť, zodpovednosť necháte na tých rezortných kolegoch.

    A ešte raz si dovolím vás z tohto miesta vyzvať, pán podpredseda vlády, aby ste, keď pri prerokovaní skráteného konania ste sa vyjadrili, že tento návrh a táto zmena je potrebná aj preto, lebo na niektorých rezortoch, teda na niektorých riadiacich orgánoch je alarmujúci stav, aby ste nabrali odvahu a postavili sa sem a pomenovali, na ktorých rezortoch je ten alarmujúci stav? Ktorý riadiaci orgán nezvládol svoju úlohu? Pomenujte to, prosím. Veľmi pekne vás o to prosím. Pomenujte to! Postavte sa sem a pomenujte, na tomto riadiacom orgáne, na tomto ministerstve niekto zlyhal. Sám ste povedali, robíte to preto, lebo je alarmujúci stav na niektorých rezortoch. Tak keď ten alarmujúci stav je, tak ja sa nazdávam, že občania tejto krajiny, ale v prvom rade poslanci v Národnej rade, ktorým zodpovedá vláda, ktorí odsúhlasili dôveru tej budúcej vlády, tak postavte sa sem a povedzte, že ste zdedili alarmujúci stav na rezorte pôdohospodárstva, životného prostredia, hospodárstva, neviem kde. Pomenujte ich. Vyzývam vás. Hovorili ste, tak ja by som bol nesmierne rád, keby ste boli konkrétny.

    Ešte jeden dôvod, prečo si myslím, že to bude inštitúcia alebo ústredný orgán, ktorý je nesystémový, a je treba ho schváliť v Bruseli. Uverejnil sa článok na Teraz.sk, cituje vás. "V tomto prípade ide doslovne o centralizáciu. To znamená, že existujúce odbory a pracovníci z jednotlivých rezortov budú sústredení na jedno miesto a riadení novým úradom. Takže zriadenie úradu nebude predstavovať žiadne extrémne nároky na rozpočet." Pokiaľ toto platí a vy pôjdete na ministerstvo pôdohospodárstva, teda na platobnú agentúru a zoberiete si časť ľudí, pôjdete na ministerstvo životného prostredia a zoberiete časť ľudí, tak, a budete zasahovať do toho procesu, citujem to, čo ste povedali, tak potom v tomto prípade je treba povedať, že v tom prípade bude treba vstupovať aj do zmeny jednotlivých manuálov, systémov riadenia a celých operačných programov. Pokiaľ to tak je a ono to z tohto ustanovenia, to, čo ste sem napísali, z týchto zmien to vyplýva, tak potom bude musieť dôjsť aj k zmene jednotlivých operačných programov. Ale keď chce Slovenská republika meniť operačné programy oproti tomu, čo si schválila Ficova vláda v roku 2014, tak potom bude potrebovať súhlas na túto zmenu aj Európskej komisie. Pýtam sa, keď chceme šetriť čas, tak prečo chceme prerušiť proces čerpania eurofondov a zmeniť a nastaviť na nejaký iný systém? Toto sú moje obavy.

    A, pán podpredseda vlády, hovorím to preto, lebo niekoľkokrát som mal na starosti čerpanie eurofondov, či už to bolo v roku 2004 – 2006, vtedy, keď to najlepšie čerpala Slovenská republika nielen v oblasti pôdohospodárstva, kde sme mali cez 99-percentné čerpanie, ale rovnaké čerpanie bolo aj v ostatných oblastiach. Počas Radičovej vlády, keď sa pozriete, tak práve pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva sa najviac zdynamizovalo čerpanie eurofondov. A tieto odborné skúsenosti, ktoré mám, mi hovoria, že to, čo teraz idete robiť, prakticky neurýchli, ale zbrzdí celý ten systém, ktorým by sme mali ísť, namiesto toho, aby sme zjednodušili ten proces, na čo by ste mali dostatočné kompetencie aj dnes, to, čo určí samotný zákon.

    Ja nechcem a nebudem spochybňovať, či vláda má právo vykonať niektoré opatrenia v skrátenom konaní, či sú na to odôvodnené dôvody. Áno, môžeme sa o tom hádať, že aj tá predchádzajúca vláda, aj tá Radičova alebo Dzurindova, alebo neviem aká, prijímala niektoré opatrenia po zmene vlády v skrátenom konaní. Nechcem sa toho ani dotknúť. Ja chcem len poukázať na to, že namiesto zníženia byrokracie a štátnej správy ho rozširujete a prikladáte ďalšie bremená na plecia občanov tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Simonovi. A na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, chce sa niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    V zmysle § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán vicepremiér.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Musím zareagovať, pretože to je opäť tam pod tým balkónom, kde sedia kolegovia, ktorí krátko po voľbách opustili svoje strany, cez plecia ktorých sa dostali do parlamentu, asi tam, neviem, vládne taká ako nechuť vôbec niečomu porozumieť alebo nechuť dať si vysvetliť veci.

    Pán kolega, keď ste citovali moje slová, tak vám ich môžem zopakovať znovu a hovoril som o tom, že CKO ako centrálny koordinačný orgán dnes existuje, má okolo sto ľudí a ten existujúci bude presunutý pod centrálne riadenie. Informatizácia spoločnosti, sekcia informatizácie spoločnosti existuje na ministerstve financií. Bude presunutá pod centrálne riadenie. To je všetko. Nikto nepovedal a nikto nikdy ani netvrdil a v zákone to ani tak napísané nie je, že ľudia budú z platobnej agentúry a, neviem, z akých iných riadiacich orgánov presúvaní pod úrad podpredsedu vlády. To je absolútne klamstvo a vy tu o tom ste schopný desať minút rozprávať a niežeby ste si to radšej naozaj preštudovali, prečítali dopodrobna dôvodovú správu, a nie tu potom fabulovali a vymýšľali, čo sa tu ide všetko diať. To je absolútna nepravda. Dochádza len k presunu týchto ľudí, ktorí sú k dispozícii, a tak isto nebude zasahované ani do právomocí riadiacich orgánov.

    Ale uznajte sám, pán kolega, môžme sa na to pozrieť, že v tomto štáte musí mať niekto tú kontrolu nad tým, že ak riadiaci orgán vypíše nejakú výzvu, či tá výzva je v poriadku, či tá výzva neobsahuje nejaké diskriminačné veci, či tá výzva má správnu alokáciu, či je otvorená na dostatočne dlhý čas, aby sa všetci transparentne mohli do nej prihlásiť, alebo je otvorená len na mesiac, aby sa mohli prihlásiť len pripravení, či tá výzva nie je na podporu niečoho, čo tento štát nepotrebuje. Veď predsa sú medializované rôzne výzvy, čo všetko bolo podporené z európskych štrukturálnych fondoch, a myslím si, že je úplne normálne, ak sa chce vláda centrálne v tom schvaľovacom procese pozrieť na to, že výzvy, ktoré sú plne v právomoci riadiacich orgánov, spĺňajú náležitosti a nebudú o 2, 3 roky spochybnené zo strany Európskej komisie, že podporili čosi, čo je neoprávneným nákladom. A ja tiež sa môžem pozrieť na to, aké rôzne výzvy boli aj počas vášho ministrovania vypisované a čo všetko bolo podporované a mohli by sme si niekedy spraviť o tom diskusiu, či to všetko bolo na prospech tejto krajiny alebo len na prospech tých prijímateľov.

    Takže, prosím, naozaj chceme to spraviť novým systémom, chceme sa posunúť ďalej. Človek nie je neomylný a predsa by sme mali čerpať z nejakých skúseností. A ak vám to vadí, máte na to právo a ste opozičný poslanec, ani od vás nečakám, že tu budete jasať a tlieskať. Ale prosím, keď sa chcete k tomu vyjadrovať, tak sa vyjadrujte aspoň odborne a exaktne k veciam. Nevymýšľajte si tu veci, ktoré v zákone nie sú a ani tak fungovať nebudú. O to vás chcem poprosiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pánovi vicepremiérovi ako navrhovateľovi. Na vaše vystúpenie budú reagovať dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zsolt Simon.

  • V prvom rade, pán podpredseda vlády, ďakujem veľmi pekne, že ste na mňa zareagovali za rečníckym pultom. Musím povedať, že áno, sčasti ste reagovali na to, čo som povedal za rečníckym pultom, ale ste zase opätovne obišli vyjadrenie, na ktorých rezortoch je alarmujúci stav. Pokiaľ chcete riešiť otázku vypísania súťaží a či sú to na dostatočne dlhý čas a podobne, tak potom chcem sa spýtať, chcete zabrániť tomu, aby už tie výzvy neboli tak ako u ministra Richtera na nový rok?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán podpredseda vlády, my by sme si veľmi radi ten návrh zákona a jeho dôvodovú správu dopodrobna preštudovali a nefabulovali tu, ale vy nám to nechcete umožniť. Veď my sme boli proti tomu, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Keby sme išli normálnym štandardným procesom, tak by bolo dostatok času, aby si aj poslanci, aj médiá, aj verejnosť ten návrh preštudovali, pouvažovali o ňom, dali ho do súvislostí a mohli k nemu s väčšou sumou informácií kvalifikovane debatovať. Ale vy nám to nechcete umožniť. Veď sme tu celý minulý týždeň až do včera rokovali o programovom vyhlásení vlády. Rokovali sme vo zvláštnom režime, tiež v nejakom zrýchlenom, lebo boli skrátené obedňajšie pauzy. V pondelok, ak ma pamäť neklame, schválila vláda tento návrh aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Dnes sme ho teda dostali, začali sme dnes o ňom rokovať a dnes alebo zajtra ho máme už aj schváliť. Tak nám nevyčítajte, že nemáme niečo podrobne naštudované, keď nám nechcete vytvoriť priestor na to, aby sme si to podrobne naštudovali, aby sme o tom aj mohli dlhšie debatovať. A tie výhrady, ktoré tu zazneli, či už od pána poslanca Simona alebo od ktoréhokoľvek iného z diskutujúcich, nevyplývali z toho, že by to nemal podrobne naštudované, napriek tej krátkosti času.

  • Ďakujem vám.

    Pán vicepremiér, chcete reagovať z miesta na faktické? Nie.

    Ďalšou a poslednou prihlásenou do rozpravy písomne je pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na tému, ktorá súvisí, ale nie je dnes asi tým hlavným zdrojom napätia, ale týka sa samozrejme kompetenčného zákona. V prvom rade si dovolím teda povedať, že tiež beriem možno celý tento zákon, až na krátku výnimku, ktorú potom v závere aj pochválim, za také napasovanie ľudí do funkcii. A som si istá, že ten dôvod, ktorý popisujú ako veľmi dôležitý na skrátené legislatívne konanie, v podstate vôbec neexistuje.

    Nečerpanie a pozastavenie je problém, to vieme všetci, eurofondov. Teda nečerpanie a pozastavenie eurofondov je veľký problém, ale tých 30 dní, o ktorých sa tu už viackrát hovorilo, si nemyslím, že situáciu zachránime, ak vieme, že v tom programovom vyhlásení vlády naozaj chýbala nejaká ucelená koncepcia, ktorá by nás opodstatňovala tešiť sa z toho, že eurofondy sa naozaj začnú čerpať. Ale kiežby sa podarila táto nová funkcia alebo tieto nové funkcie, ktoré vznikajú, že by pomohli riešeniu problému. Takže ja to beriem ako skutočné rozdávanie trafík.

    Ale teda pôjdem k tej inej téme. Dotkla som sa toho aj pri programovom vyhlásení vlády, je to oblasť ľudských práv. Môžem, niektorí si ani nevšimli, že čo sa v tomto kompetenčnom zákone deje. Upravuje sa zmena alebo presunutie dotácií z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. A rovno poviem, že súhlasím s tým a hovorím, konečne. A som veľmi rada, že teda vláda zareagovala veľmi promptne na upovedomenie opozičných poslancov, na to, že je kravina nechávať dotačnú schému na ministerstve zahraničných vecí, ak agenda a kompetencie prešli na ministerstvo spravodlivosti. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujeme. Ja viem, že na tom nemáme veľkú zásluhu, ale dobre to padne človeku, keď jeden týždeň niečo povie a druhý týždeň vláda v skrátenom legislatívnom konaní hneď splní jeho požiadavku. Kiežby to tak bolo vždy. No, ale dosť bolo vtipkovania, je mi jasné, že toto boli iné, tvrdé politické rozhodovania.

    Chcem opäť pripomenúť tú genézu, až takú trápnu genézu, kde sa ukázalo ako opozičný poslanec naozaj niekoľkonásobne veľakrát poukazoval na to, čo sa deje pri rozhadzovaní kompetencií. Ospravedlňujem sa, že takýto výraz som použila, že rozhadzovanie kompetencií, ktoré nemalo naozaj súvis so žiadnym ratiom. Mali sme tu 14 rokov podpredsedu vlády pre ľudské práva. Viem, že pán minister, bývalý minister Čaplovič, aj bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva by oponoval, že bola iná situácia a proste veci sa menia a bolo nutné, boli prístupové rokovania a proste, áno, toto sa dá pochopiť. Ale už aj tá jeho argumentácia hovorila o tom, že téma ľudských práv naozaj nebola braná vážne, že téma ľudských práv bola braná len na to, aby si splnilo Slovensko povinnosť, čo sa týka odovzdávania správ alebo jednoducho písania viet, stratégií, neviem čoho, ktoré končilo až teda nejakou legislatívou. A potom ešte raz, keď bolo treba možno dávať odpočty plnenia rôznych medzinárodných dohôd. To mi je veľmi ľúto, že agenda ľudských práv sa teda scvrkla len na takéto minimum. Nová vláda zrušila podpredsedu vlády pre ľudské práva. My sme vtedy upozorňovali, že možno najrozumnejšie by bolo, keby tá agenda celá komplet prešla na ministerstvo spravodlivosti. Vtedy bolo strašne veľa rečí, ako je nedobré, že to prejde na, akoby to nemalo prejsť na spravodlivosť. Boli sme uisťovaní, že ministerstvo zahraničných vecí a pán minister Lajčák je ten, ktorý dokáže túto agendu ustrážiť, že má na to ľudí, ktorí to dokážu, všetku tú celú agendu spracovať a nemáme sa báť o nič. Zabudla som dodať, že s presunom agendy však neprešli kompetencie na ministerstvo zahraničných vecí. Akože toto sa nám zdalo úplne nonsens. To znamená, povedali sme ministerstvo zahraničných vecí, to je tá tvoja hrudka, o ktorú sa budeš starať, ale v podstate žiadne kompetencie ti netreba dávať, pretože pán minister, on si to všetko prizrie. No ukázalo sa, ako sa riešili naozaj spoločensko-etické témy a vznikali rozpory v spoločnosti, že bez tých kompetencií to asi nebude možné, nebude sa dať ukočírovať ten celý proces, tak po troch rokoch alebo po dvoch rokoch, teraz už neviem presne, prišla znova zmena kompetenčného zákona, kde sa dali kompetencie už teraz ministerstvu zahraničných vecí. Bola tam aj dotačná schéma. A tá vlastne sa stala kameňom úrazu až do dnešných dní. V závere minulého funkčného obdobia ministerstvo zahraničných vecí sa začalo vyhovárať, že predsa len ide predsedníctvo a tej agendy má ministerstvo zahraničných vecí strašne veľa, a to znamená, že presunieme kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Povedali sme si vtedy prvýkrát hurá, konečne vypočuli naše volanie spred štyroch rokov, kedy sa prvýkrát menili kompetencie, ale netešili sme sa dlho, keď sme si prečítali zmenu toho kompetenčného zákona s tým, že naozaj dotácie mali zostať na ministerstve zahraničných vecí. Takže znova jedna nepochopiteľná vec. Ministerstvo spravodlivosti, ty vypracúvaj správu, riaď celú agendu, ja neviem, rob proste veci, ktoré sa týkajú vzdelávania, ale financie budeme rozdávať my, ministerstvo zahraničných vecí. Nepochopiteľné. Nevraviac o tom, že práve možno zdroj nesváru pre mnohé organizácie, ktoré sa týmto témam venujú, bol v tom, že sa dosť nekompetentne rozdeľovali tieto dotácie. Chvalabohu, vláda sa tentokrát rozhodla, dúfam, že už naposledy a podľa mňa aj správne, že konečne aj dotačnú schému presunula na ministerstvo spravodlivosti. Ešte pripomeniem, že práve ako dôvodenie, že prečo vtedy na konci volebného obdobia neodovzdali agendu dotácií na ministerstvo spravodlivosti, bolo, že proste na ministerstve spravodlivosti neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by prerozdeľoval dotácie. Takže neexistoval až do dnešných dní, kedy sa rozhodli túto legislatívu aj teda s celým, proste komplet agendu presunúť na ministerstvo spravodlivosti. Je to logické, je to správne a chcela by som, aby agenda, aby to, akým spôsobom narábali tieto štyri roky, o agende ľudských práv, a nehovorilo – alebo hovorilo? – aby to nehovorilo o tom, ako sa stavali k tejto téme, aby sa to naozaj stalo dôležitou témou tejto vlády. Aby to nebolo, že zmeny sa robia len kvôli dokumentom. Aby to bolo naozaj o tom, že tam to ministerstvo spravodlivosti bude garantom dodržiavania a udržiavania právneho stavu. Bude garantom dodržiavania platných medzinárodných záväzkov. Lebo mám pocit, že tieto štyri roky sa skôr nerobila agenda ľudských práv, ako by robila.

    Z vystúpenia pani ministerky na výbore som tak pocítila trošku nádej, že bude empatickejšia a citlivejšia k reálnym problémom ľudí a že bude hľadať racionálne riešenia. Som rada, že sa k tomu, k tejto téme postavila tak, že je to bokovka, ale tvárila sa, že bude to pre ňu naozaj dôležitou témou. Viem, že tam bude mať kopu iných starostí a iných dôležitých vecí, ale verím, že ten tím a aj celú misiu v tejto oblasti naozaj zoberie zodpovedne a že nebude sa tváriť akoby bola žijúca z bubliny svojej moci.

    Na záver by som chcela požiadať spravodajcu, aby dal hlasovať o pridelení tohto kompetenčného zákona aj do výboru pre ľudské práva, keďže obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa naozaj týkajú ľudských práv, čo je v gescii výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Jurinovej. Na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto s faktickou poznámkou. Týmto ukončujem písomnú časť vystúpení v rozprave a pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Krajniak a pán poslanec Vážny.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja rešpektujem fakt, že každá vláda sa snaží upraviť si kompetencie takým spôsobom, aby bola čo najlepšie spôsobilá vykonávať správu štátu. Preto ma zaujalo, že v tomto návrhu kompetenčného zákona vláda navrhla zmeniť § 24 ods. 3 takto: "Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska." Pýtam sa, pán podpredseda vlády Pellegrini, je to bod č. 7, myslím, ako si predstavujete koordináciu týchto zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska? Aké zásadné zmeny chcete navrhnúť, keď už budete mať na Úrade vlády túto vec v kompetencii?

    Pýtam sa na to preto, pretože náš ekonomický systém, nazvime ho kapitalizmus, sa nachádza v stave permanentnej krízy, od roku 2008 sa nachádzame v stave permanentnej ekonomickej krízy.

    Tento systém sme u nás zaviedli po roku 1989. Naším cieľom bolo najskôr dobehnúť vyspelé západné krajiny, potom tie najvyspelejšie krajiny. Portugalcov a Grékov sme už dobehli, Talianov ekonomicky dobehneme o 15 rokov. V roku 1990 sme boli na úrovni 50 % výkonnosti nemeckej alebo rakúskej ekonomiky, dneska sme na úrovni 70 % výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky. Takže nám ten kapitalizmus celkom funguje. Alebo nie? Som presvedčený, že tento typ kapitalizmu nám vôbec nefunguje. To, čo sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi zavádzali, je už dnes dávno, dávno preč. Mali sme tu stovky pekární, tisíce malých obchodíkov, desaťtisíce výrobných prevádzok, kde slovenskí výrobcovia ponúkali svoje služby alebo vyrábali svoje výrobky. Koľko ich tu máme dnes? Pýtam sa, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia v tejto oblasti na nápravu tohto stavu chcete koordinovať? Áno, po roku 1989 sme tu mali chvíľku trhové hospodárstvo, mohli sme si vybrať medzi rôznymi slovenskými výrobcami a poskytovateľmi služieb. A čo tu máme dnes? Cudzie banky, cudzie poisťovne, nadnárodné korporácie, ktoré monopolizujú alebo oligopolizujú naše trhy a ničia malých slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb.

    Teraz sa vám musím k niečomu priznať, čo možno viacerých prekvapí: ja neverím v tento kapitalizmus. Nebudem prisahať na nejaký fetiš. V tomto kasínovom kapitalizme finančných skupín vyhráva iba kasíno a jeho majitelia. Normálni ľudia sú iba neustále nútení zákonmi a ďalšími opatreniami Európskej únie nosiť do tohto kasína peniaze a byť skasnutí poplatkami v bankách, v poisťovniach, kdekoľvek, kde by chceli tieto svoje peniaze použiť. Kapitalizmus je od slova kapitál. A pýtam sa, aký má Slovensko kapitál? Nemáme žiaden kapitál. My ako Slovensko máme iba dlhy. Oligarchovia a finančné skupiny, tí majú kapitál, áno, títo za 20 rokov toho naakumulovali a naakumulovali zo slovenskej ekonomiky. Ale čo z toho má Slovensko? Teraz mi niekto môže povedať: čo máš proti súkromnému vlastníctvu, veď to prináša rozvoj a investície? No to mám proti tomu, že náš slovenský kapitál, ktorý sa z tohto hospodárstva zo Slovenskej republiky naakumuloval, v rukách našich finančných skupin a oligarchov, skončil v Česku. Náš finančný kapitál, ktorý z nášho hospodárstva naakumuloval, skončil v Česku. Babiš, Chrenek, Penta, J&T, to sú veľkí ekonomickí hráči v Českej republike. Česko má investície a rozvoj z nášho slovenského kapitálu. Česi majú pracovné miesta z nášho slovenského kapitálu a ešte na Cypre alebo v Belize registrační úradníci a právnici majú prácu z nášho slovenského kapitálu. Pán podpredseda vlády, pýtam sa aké zásadné opatrenia v tejto oblasti chcete koordinovať?,

    Niečo vám teraz poviem od srdca: kašľať na takýto kapitalizmus! Z takéhoto kapitalizmu Slovenská republika absolútne nič nemá. V ekonomike poznáme iba tri výrobné prostriedky, a to je práca, pôda a kapitál. Ako tieto tri naše výrobné prostriedky používame? O kapitále som už hovoril, celý vytvorený kapitál sa naakumuloval v rukách niekoľkých oligarchov a finančných skupín, ktorí ho vyviezli na Cyprus alebo do Česka. Tak na akom kapitále chceme budovať našu budúcnosť? Iba tak na dlhoch môžete budovať našu budúcnosť dnes. A ako hospodárime s našou pôdou? Ešte aj zemiaky a jahody musíme dovážať. Našu pôdu tak isto skoncentrovali vo svojich rukách niekoľkí uhľobaróni, ktorí na nej pestujú repku olejnú, kukuricu a všetko, načo sú najľahšie získateľné eurofondy. Naše lesy sa klčujú, do zahraničia vyvážame guľatinu namiesto výrobkov s nejakou pridanou hodnotou. Tak sa pýtam, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia chcete v tejto oblasti koordinovať?

    A ako využívame náš ľudský kapitál, prácu našich ľudí? Dámy a páni, v tejto republike pracuje iba 40 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Iba 40 percent. V Nemecku je to 50 % ľudí, v Singapure je to 60 % ľudí. Divíme sa potom, aký je rozdiel v produktivite práce a v raste hrubého domáceho produktu v týchto krajinách a na Slovensku? A čo je horšie, ešte aj tento náš ľudský kapitál vyvážame a ľudia chodia tento svoj ľudský kapitál vyvážať do zahraničia, všetci, aj ten najkvalitnejší ľudský kapitál, aj ten najjednoduchší ľudský kapitál, vyvážame ho do zahraničia. A opäť z neho majú prospech ekonomiky iných štátov, a nie naša.

    O čom toto celé svedčí? Teraz by som chcel povedať niečo veľmi nepríjemné. Slovensko je dnes z ekonomického hľadiska kolóniou, Slovensko je ekonomickou kolóniou. Takto sa správajú krajiny, ktoré sú kolóniami. Koľko vlastne máme strategických podnikov, ktoré sú ešte pod kontrolou slovenského kapitálu? Slovnaft majú Maďari, SPP dostali Tkáč s Krětínským, zdravotníctvo kontroluje Penta, pôdu kontroluje úzka skupina agrobarónov, slovenské banky a poisťovne kontrolujú nadnárodné finančné skupiny alebo domáce finančné skupiny.

    Toto sme chceli pred dvadsiatimi piatimi rokmi na Slovensku vybudovať, keď padol komunizmus? Takýto ekonomický systém sme tu chceli zaviesť?

    To, čo je v záujme tohto štátu, je podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí sú domáci podnikatelia, ktorí nikam tento svoj kapitál nevyvezú, pretože jednoducho na to nemajú ani predpoklady a ani vôľu, oveľa viac sa im vyplatí tento svoj kapitál investovať na Slovensku. Oplatí sa nám podporovať, aj táto vláda to zmienila, preto som sa zastal toho toľko kritizovaného kúpeľníctva, lebo to je náš domáci surovinový zdroj. Toto má zmysel podporovať. Ani kúpele nám nikto neodvezie do Thajska alebo do Uzbekistanu. Proste tie kúpele nám zostanú tu na Slovensku. To je naša domáca surovinová základňa. V našom záujme je aj chrániť našich domácich podnikateľov pred tlakom nadnárodných korporácií, veľkých korporácií. Preto sa pýtam, pán podpredseda Pellegrini, ako vláda pristúpi k toľko k diskutovanej dohode o obchodnej spolupráci Európskej únie a Spojených štátov amerických? Aký postoj k tomu zaujmeme? Aké stanovisko chceme k tomu ako Slovensko zaujať?

    Ako sa to dá zhrnúť, to, o čom hovorím a čo navrhujem?

    Myslím si, že Slovensko ako malá krajina nemôže svoju budúcnosť stavať na tomto type kapitalizmu, monopolného kapitalizmu oligarchov a finančných skupín, ktorý sa presadzuje nielen u nás doma, nielen v Európe, ale všade vo svete. Kapitalizmus, v ktorom neexistujú adresní vlastníci svojich podnikov, ktorí majú vzťah k nejakému územiu, takýto kapitalizmus je pre malé krajiny zničujúci. Takýto kapitalizmus môže fungovať v Spojených štátoch alebo v Nemecku, kde je ten trh tak veľký, že aj v tomto existuje nejaká rovnováha, ale Slovensko ako 5-miliónová krajina nie je schopná ustáť tento typ kapitalizmu, pokiaľ štát nebude stáť na strane domácich malých a stredných podnikateľov. A nemôžme ustáť tento vývoj svetového hospodárstva, pokiaľ nebudeme stavať na tom, čo by sa dalo nazvať ľudským kapitálom, pokiaľ nebudeme stáť na človeku, na našich ľuďoch, pokiaľ do nich nebudeme investovať, pokiaľ ich nepresvedčíme, aby sa vrátili domov.

    Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in Veritate povedal toto: "Prvým kapitálom, ktorý treba chrániť a ceniť si, je človek, ľudská osoba vo svojej integrite, lebo tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek." Teraz zacitujem Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 55 ods. 1: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Pán podpredseda Pellegrini, v našej ústave sa nepíše, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch kapitalizmu ani na princípoch kapitálu. Naše hospodárstvo má byť prostriedkom pre dobrý život našich ľudí u nás doma. Naša ekonomika nemá byť prostriedkom pre dobrý život ľudí v cudzine, ktorým budeme k ich dobrému životu napomáhať svojím kapitálom, ľudským aj finančným. A preto túto vládu vyzývam, pán podpredseda vlády Pellegrini, aby zásadne zmenila hospodársku politiku tohto štátu, aby ukončila fungovanie tohto kapitalizmu finančných skupín, aby odmietla fungovanie tohto systému na Slovensku a aby sme začali budovať niečo, čo by sa dalo nazvať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou, aby sme uprednostňovali ľudský kapitál.

    Pred päťdesiatimi rokmi sme sa stali vo svete známymi vďaka Dubčekovi ideou socializmus s ľudskou tvárou. Prečo by sme dnes nemohli inšpirovať iných ideou kapitalizmu s ľudskou tvárou? Ja verím, že odmietnutie neosobného finančného kapitalizmu, kde sú ľudia iba čísla a položky v súvahách štátov, finančných skupín a nadnárodných spoločností, že to je v záujme nielen tohto štátu, ale odmietnutie takéhoto typu kapitalizmu je aj v záujme celej Európy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • V živote nikdy by som nečakal, že najbližším ideovým bratom tohto vystúpenia zrejme je pán poslanec Blaha a že by som videl takúto dvojicu, pán poslanec Krajniak. To, čakal by som všeličo, ale kritiku kapitalizmu ako zatiaľ najfunkčnejšieho modelu, v ktorom je možné razantne zvyšovať životnú úroveň ľudí, tak to som teda nečakal. A čo mi ale chýbalo v tom príhovore po tej zdrvujúcej kritike, ktorá podľa mňa bola plná logických chýb? Pretože ona nehovorila o tom, že kapitalizmus perse, je zlý, ona hovorila o tom, že v slovenských podmienkach nie je dobre nastavený. A práve ale veci, ktoré ste vy spomínali, ho deformujú a krivia. Prílišné ochranné opatrenia trhu malého, nastavovanie nerovných pravidiel súťaže, to sú veci, ktoré ho krivia. A rôzne zachádzanie s rôznymi hráčmi na tom trhu, to sú veci, ktoré ho krivia. To znamená, ak, ak kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorý teda ste zabudli dopredstavovať, iba ste ho pomenovali, má byť nastavenie tak, aby tie isté pravidlá platili pre všetkým, aby bola vláda práva, aby neboli jedni zvýhodňovaní pred druhými na trhu, tak okej. Ale ak idete ho nahrádzať nejakým kolektivistickým novým rádom, zoštátňovaním podnikov, atď., tak sa obávam, že v tomto si určite neporozumieme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, povedal si, že odmietaš takýto kapitalizmus, ja sa, naopak, ku kapitalizmu hlásim. Hlásim sa k slobodnému trhu, k súkromnému vlastníctvu, hlásim sa k otvorenosti ekonomiky. Kapitalizmus totiž funguje, trh funguje lepšie ako štát, slobodné konania, individuálna iniciatíva prináša lepšie výsledky, ako štátne plánovanie, regulácie a súkromné vlastníctvo funguje lepšie ako štátne alebo verejné. Otvorenosť, slobodný obchod sú lepšie pre ekonomiku aj pre život ľudí ako uzavretosť a protekcionizmus. Nemám síce, na rozdiel od teba, spočítané všetky malé pekárničky, koľko ich pribudlo a koľko ich ubudlo, ale dnes jeme lepší chlieb a môžeme si viac vyberať ako pred štvrťstoročím. Kapitalizmus určite nie je dokonalý a nerieši všetky problémy, ale funguje. Tie problémy, ktoré si spomínal, oligarchovia, finančné skupiny, monopoly, no však to nie je dôsledok kapitalizmu, ale, naopak, je to dôsledok popierania kapitalizmu, dôsledok štátneho zasahovania, štátnych regulácií v prospech konkrétnych firiem alebo odvetví, biznisu štátnych podnikov a štátom ovládaných firiem, eurofondov a ich rozdeľovania, verejného obstarávania, rozdeľovania verejných prostriedkov. To nie je problém, že je veľa kapitalizmu, ale málo kapitalizmu.

  • Ďakujem. Ja som rád za tento príhovor, pretože je, myslím, že potrebné pomenovať veci pravým menom. A povedzme si, povedzme si otvorene, Slovensko je rozpredaná krajina. Rozpredali sme všetko, čo sa rozpredať dalo, a stále sa v tom pokračuje. Ja netvrdím, že štát má spravovať, že štát má mať všetko pod kontrolou, to ja netvrdím. Ale tak ako Milan Krajniak vo svojom príhovore povedal, tuná túto krajinu ovládajú finančné skupiny, niekoľko, môžme ich menovať a na dvoch rukách vymenovať a spočítať oligarchov. No a, samozrejme, tak ako Milan povedal, Slovensko je v dnešnej dobe doslova kolóniou zahraničných firiem. Občan Slovenskej republiky nie je nič iné len finančný otrok, finančný otrok bánk, finančný otrok lízingoviek, zahraničných firiem, zahraničných reťazcov.

    Som rád tiež, že spomenul vo svojom príhovore aj to poľnohospodárstvo, pretože pozrime sa na realitu, čo dnes máme v obchodoch, koľko, resp. aký je podiel domácej produkcie v našich obchodoch. No veľmi malý. Zo Slovenska, ktoré bolo kedysi potravinovo sebestačnou krajinou, dnes dovážame potraviny ročne zhruba za 1 mld. euro. Prosím vás, máme tu iné geografické podmienky ako Poľsko, Maďarsko, Česko alebo okolité krajiny? Stále je to ten istý geografický región. Dokážeme vypestovať nielen potraviny, dokážeme produkovať tak, aby sme boli sebestační.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za vaše vystúpenie. Tiež v mnohých myšlienkach sa, myslím, že zhodneme, v niektorých nie, ale mňa upútala tá finančná anarchia, ktorá tu funguje. No Mečiar, dodneska si to budem pamätať, ako povedal, že rýchlo, rýchlo musíme spraviť nejakú tú našu finančnú partiu. A urobil. Vyzerá, že sú to tamtí, čo za korunu privatizovali a všetko brali, a, chudáci, naši reštituenti, ktorí boli výkvetom v štyridsiatom ôsmom, tí dodneska majú dlhý nos. Takže áno, máme tu tých oligarchov, ktorí, mnohí, musím povedať, že sa nevedia správať k majetku, ktorý za korunu dostali. Bohatstvo je mamon, pokiaľ slúži jednotlivcovi, a je darom, pokiaľ slúži núdznym. Takže bol by som rád, keby bohatstvo nášho národa slúžilo tým našim núdznym, ktorých tu máme kvantá.

    Ešte jedno ma tam upútalo u vás, a ste povedali, že ľudia sú, áno, sú len čísla a položky. Mňa dodneska vytáča, keď vidím na bývalom personálnom oddelení na určitých úradoch, dneska tam máme aké oddelenie, ľudských zdrojov. A sme doma: baterka, vyšťaviť, odhodiť. To sme dopracovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Krajniak, také tri poznámky malé. Tá prvá poznámka je to, akým spôsobom sme sa stali ako štátotvorná krajina nie štátotvornou v tom, že sme stratili všetky, by som povedal, možné strategické podniky na Slovensku? Skúsme troška loviť v pamäti rok 2000, pardon, ´98 až 2002. Ako štátne podniky alebo strategické podniky sa privatizovali, vytvoril systém manažérskej kontroly cez 49 percent? Takýmto spôsobom sa odpredalo škandalózne SPP. Najväčším, viete, podľa mňa je asi ekonomický podvod Slovenské elektrárne a všetky strategické podniky, ktoré sa, v priebehu rokov ´98 – 2002 Slovensko stratilo.

    Druhá taká malá poznámka. Neviem, ako si predstavujete jeden zo základných princípov Európskej únie, ktorý funguje, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb pracovnej sily? Akým spôsobom chcete to ovplyvniť? Ja rozumiem tomu a aj vaše vystúpenie asi malo viesť k tomu, že by to ovplyvnenie malo byť tou ekonomikou činnosťou aj vlády, aj všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní, ktorí vytvoria podmienky pre to, aby tí ľudia zostávali na Slovensku, lebo ten kapitál, teda ten ľudský kapitál je v zásade veľmi dôležitý.

    A v neposlednom rade chcem povedať, že to vystúpenie malo logiku. V každom prípade je tu veľa ešte ľudí aj v tejto Národnej rade, ktorí boli prisluhovači práve takejto, by som povedal, škandalóznej privatizácie, ktorá od roku ´98 do 2002 pripravila túto krajinu o možnosť vôbec v tejto krajine rozhodovať o náležitostiach. A preto možno aj vláda Roberta Fica pripravila aj balík opatrení na reguláciu možno niektorých základných produktov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Burian, to moje vystúpenie, to nebola len kritika, to bola aj sebakritika. To znamená, v tomto zmysle s vami súhlasím, áno, proste urobili sme v minulosti v tomto chybu. Teraz myslím ako štát bez ohľadu na garnitúry.

    Po druhé, Slovenská republika podľa mojich informácií ako jediná krajina Európskej únie nemá prijatý špeciálny zákon, ktorý by v rámci európskej legislatívy umožňoval nejakým spôsobom regulovať príliv a odliv kapitálu v rámci európskej legislatívy. A myslím si, že existuje aj mnoho nástrojov ďalších, napríklad daňových, alebo prísnejší postih, povedal by som, distribuovania know-how od zahraničných investorov, ktorí na Slovensku sú smerom k svojim materským firmám, kde finančná správa v prípade, že by konala dôsledne, napríklad v prípade Volkswagen a ďalších krajín, tak by sme mohli získať stámilióny euro navyše, ktoré by boli použiteľné pre čokoľvek, na čom sa dohodneme, že sú na Slovensku potrebné.

    A čo sa týka pána poslanca Poliačika a Dostála, ja verím v slobodné trhové hospodárstvo. Akurát, že tento kapitalizmus už dávno nie je slobodným trhovým hospodárstvom. Pretože trhové hospodárstvo má fungovať a slobodné tak, ako funguje, keď si predstavíte bežná tržnica, trhovisko, kde ľudia predávajú ovocie a zeleninu. Po prvé, každý na ňu musí mať prístup za rovnakých podmienok; po druhé, nesmú byť pančované váhy, niekto musí strážiť, aby tam niekto nepodvádzal; a po tretie, nemôže tam byť jeden veľký, ktorý v prípade, že sa mu tí malí nepáčia, tak ich vyštve a vyhodí von. Povedzte mi, prosím vás pekne, ako dnes môže nejaký bežný pekár, ktorý pečie veľmi dobrý chlieb, začať dovážať chlieb do Tesca? Viete, ako Tesco napríklad vyberá, čo ja viem, mäsové výrobky? To neni tak, že si vyberie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Vážny. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stručne sa vyjadrím ku kolegom, ktorí diskutovali k rozprave k predloženému návrhu zákona. Zaznelo tu veľa výrazov typu nezrovnalosti, najnižšie čerpanie, zlé čerpanie, tak veľmi stručne to zhrniem.

    Staré programové obdobie, hovorím o čistých eurofondoch, europrostriedkov – 11,5 mld., alokácia 2,7 až 2,13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), zatiaľ je stav tých prostriedkov, ktoré nazývame ako odhad nevyčerpaných prostriedkov, necelých 200 miliónov. Tento stav nikto nevie definitívne povedať, pretože sa to zúčtováva a bude sa zúčtovávať až do novembra 2016, kedy už budú tieto čísla jasnejšie. Ale už teraz vás viem ubezpečiť, že takéto čerpanie je veľmi pozitívne, veľmi vysoké. Samozrejme, jeho nevýhodou je to, že tá obrovská alokácia sa sústredila do záveru programového obdobia a v závere obdobia oprávnenosti. Ale tento stav je naozaj vynikajúci, a uvidíte, že bude najlepší alebo jeden z najlepších v porovnaní s inými krajinami, s ktorými sa porovnávame, napríklad V4.

    Čo sa týka nového programového obdobia, 15,6 mld. čisté europrostriedky za obdobie 2,14 až 2,20 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2014 až 2020), z nich je 6,5 mld. v polohe výzvy a vyzvania, to znamená 42 % z celej alokácie už má známe usmernenie, 6,5 mld. eur je v polohe výzvy a vyzvania, ako som povedal, 42 %, z toho 4,4 mld. eur takáto alokácia je už v procese. To znamená, sú to prijaté alebo schválené, to znamená, v procese posudzovania prijatej alebo schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. A zakontrahovaných je 1,6 mld. z tejto alokácie, to znamená, necelých 11 % je už zakontrahovaných a je to takisto pomerne významný úspech a máloktorá krajina z V4 má takýto úspech, aby som povedal. Samozrejme, stále je čo zlepšovať, stále je čo naprávať. A osobne nesúhlasím s tým výrazom, ktorý bol použitý v dôvodovej správe, ktorého ste sa tak hromadne chytali, že stav je alarmujúci. Určite, že je čo zlepšovať, ale nenazval by som to alarmujúci stav, ale to je problém predkladateľa.

    A zase len v rozprave zaznelo veľa, veľa výrazov typu "najnižšie čerpanie". Som sa snažil teraz odkomunikovať, že nie je to až také zlé. Ale zlý manažment, všetko je zlé, všetko je zle nastavené a zároveň hovoríte: poučme sa z minulosti. Tuto si rozporujete. Keď sa chceme poučiť z minulosti a odstrániť určité problémy, ktoré samozrejme existujú, a ak je tu navrhovaný v zákone určitý stupeň nápravy, tak je tiež zle, zase to komentujete, ako je zle. Tak potom navrhnite vy, ktorí to kritizujete, čo by bolo treba vylepšiť.

    To znamená, touto novelou zákona sa zavádzajú pomerne jednoduché tri kategórie a tie kategórie by sme mali všetci rešpektovať. Je to povinné plánovanie, je to povinná kontrola plnenia takýchto plánov a samozrejme je tu určitý stupeň postihov alebo určitý stupeň zavedenia krízového režimu, ak to plánovanie v skutočnosti nie je plnené. Cieľom toho je, aby sme sa dostali do plynulého čerpania, nie ako to bolo v roku ´7 až ´13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), že sa nám to naozaj natlačilo. A najmä na tom trvám z titulu politického cyklu a zmeny politických garnitúr počas tohto obdobia, aby sa nám to nenatlačilo na záver, alebo neakumulovalo všetko alebo veľká časť týchto prostriedkov na záver programového obdobia.

    Takže kto má čo, aké výhrady k týmto trom kategóriám, ktoré som už povedal, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia podľa tohto plánovania a určité postihy, alebo zavedenie krížového režimu za to, ak to nebude plnené? Ja si myslím, že voči tomuto by ste nemali namietať nič. Ja osobne si myslím a som presvedčený o tom, že musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, to znamená, že ak sa chceme vysporiadať s problémami eurofondov, ktoré samozrejme existujú, tak musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, aký je definovaný v tomto návrhu zákona, lebo takýto stupeň centralizácie znamená aj to, že nielenže máš kompetenciu, ale aj zodpovednosť. A na Slovensku je aj kompetencia, aj zodpovednosť pomerne významne rozdrobená a stále nám tu bude aj pri zavedení tohto návrhu zákona a schválení tohto návrhu zákona spôsobovať určité problémy, pretože nebude kompetencia a zároveň z nej vyplývajúca a súvisiaca zodpovednosť centralizovaná. A určité problémy to bude spôsobovať a zrejme príde čas, keď sa bude musieť podľa môjho názoru centralizovať viac aj táto oblasť eurofondov.

    Uvedomte si, že za staré programové obdobie to je vyše 12-tisíc projektov, že momentálne je ešte živých cca 2-tisíc projektov, ktoré sa ešte doúčtovávajú, posudzujú z hľadiska oprávnenosti, že je to obrovský rozsah projektov, že sú tam tisíce aktivít, ktoré sa ťažko unifikujú, ťažko sa zhodnocujú, ťažko sa hodnotia. A samozrejme aj takáto realizácia, takáto implementácia spôsobuje určité problémy. Tieto problémy my poznáme, tu je podľa môjho názoru taký prvý návrh na to, ako by sa to malo zlepšiť. To znamená, plníme vaše ustanovenia alebo vaše požiadavky – poučme sa z minulosti, napravme tie chyby. Tie chyby sa tu naprávajú. Opakujem môj osobný názor, že bude sa musieť pristúpiť ešte k väčšej centralizácii, ak to budeme chcieť pohnúť naozaj výrazne dopredu. Takže nechápem, prečo na jednej strane hovoríte, že všetko je zlé, poučme sa z minulosti. Ak sa poučíme z minulosti, zavádzame určitý polkrok v tejto oblasti, aj tak je to zlé. Tak zamyslite sa nad tým, čo vlastne hovoríte. A môj názor, že by ste takýto návrh zákona mali jednoznačne podporiť, ale samozrejme je to na vás.

    Posledné, čo chcem skomentovať, lebo viackrát tu zaznela nejaká taká slovná hračka s mojím menom od pána poslanca Beblavého. Chcem len povedať to, že nemienim reagovať na ľudí, ktorí nepoznajú moju prácu a ktorí majú plytkú úroveň poznania, ale vyvodzujú závery z mojej práce. Jednoducho mali by ste sa hlbšie s tým zoznámiť, spoznať, čo som urobil, čo som vykonal. Ja som neurobil to, čo sa všetko mohlo urobiť, ale urobil som maximum a mám za sebou jednoznačné výsledky. Tak tie slovné hračky s mojím menom môžte používať, ale zamyslite sa nad tým. A ja vnútorne som sa s tým vysporiadal, pretože viem sa na to povzniesť. A preto, že pri tom povznesení na takéto konštatovanie ma nejako ubezpečuje v takomto povznesení staré slovenské porekadlo, ktoré v tomto prípade tiež platí a ktoré znie: "Keď ťa hlupák haní, akoby ťa chválil."

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú 3 faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Ja by som len upresnil, že tá slovná hračka s menom pána poslanca a vtedajšieho podpredsedu vlády Vážneho, že "problém s čerpaním eurofondov je Vážny", nepochádza od pána poslanca Beblavého, on ju tu iba pripomenul, pochádza z bilbordov, predvolebných bilbordov strany MOST – HÍD, súčasného koaličného partnera strany SMER – sociálna demokracia. Preto možno by sme mohli trochu vážiť slová aj s tým, že "keď ťa hlupák haní, ako by ťa chválil". Nazývať koaličných partnerov hlupákmi, myslím, že to neprispeje k dobrej atmosfére v rámci vládnej koalície.

    Ten obraz, ktorý tu pán poslanec a bývalý podpredseda vlády Vážny načrtol, je úplne iný ako ten, ktorý je obsiahnutý v dôvodovej správe k návrhu zákona a hlavne v dôvodovej správe k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je taký oveľa pozitívnejší, pokojnejší a lepší. Pán poslanec Simon tu opakovane vyzýval pána podpredsedu vlády Pellegriniho, aby povedal, na ktorých ministerstvách je ten alarmujúci stav, ako je to napísané v dôvodovej správe. Doteraz nedostal odpoveď. Možno ju dostane v rámci záverečného slova. Ale aj pán poslanec Vážny hovorí, že nesúhlasí s tým hodnotením, že stav je alarmujúci, a asi k tomu má čo povedať ako bývalý podpredseda vlády pre investície, asi o tom niečo vie. Takže aj ja sa pýtam, je, alebo nie je ten stav alarmujúci? Lebo ak je, tak pán poslanec Vážny sa mýli a nehovorí pravdu a vlastne asi je on tiež za to zodpovedný. Ale ak nie je, ak má pravdu, tak potom neexistujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie vôbec žiadne.

  • Pán kolega, pán poslanec Vážny, ste boli v minulom volebnom období zodpovedný za čerpanie eurofondov. My sme v rámci kampane spolupracovali so špecialistami na čerpanie eurofondov a náš kolega zhrnul vlastne takých piatich dôvodov, prečo čerpanie eurofondov je zlé. Ja by som ich vymenovala. A to, po prvé, politici a politické strany si z eurofondov urobili zárobkový podnik. Eurofondy manažujú politicky nominovaní ľudia, nie odborníci. Zákon o verejnom obstarávaní má aj po niekoľkých novelizáciách stále množstvo nedostatkov, ktoré spôsobujú žiadateľom problémy. Systém čerpania je strašne byrokratický. Zlyháva kontrola a audit, keďže všetko je v rukách jednej politickej strany. Že toto sú dôvody toho zlého čerpania. A ďalšia centralizácia z rúk vás do rúk pána podpredsedu Pellegriniho nerieši ten prípad, prečo je čerpanie eurofondov zlé. Preto zase sa len ideme zakrývať inou perinou a prikrývať problémy, ktoré sú identifikované, ale ktoré vlastné nikto nechce riešiť, lebo to niekomu vyhovuje.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. No chcem ti poďakovať, pán poslanec Vážny, za tvoje vystúpenie. A práve oceňujem to, že ako bývalý podpredseda vlády si vystúpil a podporil návrh zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že je veľmi dôležité možno poučiť sa z chýb, a keďže programovanie obdobie je iba na začiatku, je dobré prijať také opatrenia, aby sme mohli peniaze z fondov Európskej únie naozaj čerpať efektívne a transparentne. A ja súhlasím s tým, aby bol takýto úrad podpredsedu vlády pre investície vytvorený s tou náplňou, ktorá je v návrhu zákona predložená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dostál, to porekadlo, samozrejme, platí pre všetkých.

    Čo sa týka stavu, alarmujúci nie je z hľadiska čerpania, to som už dokumentoval číslami, a konkrétnymi, pred chvíľou. A myslím si, že alarmujúci nie je ani z hľadiska systému. Ale naozaj v systéme sú problémy. A poučme sa z minulosti, toto veľmi beriem a platí to a je čo zlepšovať. A preto vítam tiež takýto krok, ktorý spočíva v tých jednoduchých troch krokoch, ktoré som povedal pred chvíľou, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia týchto plánov a povinné postihy alebo krízový manažment. To všetko výrazne pomôže všetkým zúčastneným, ktorí sa na implementácii eurofondov, či už v programovaní, tak aj vlastnej implementácie zúčastňujú. Čiže je čo zlepšovať a tu je prvý krok na to zlepšovanie.

    Čo sa týka pani poslankyne Zemanovej. Špecialisti, ťažko mi je, môžem sa porozprávať s tými vašimi špecialistami. A samozrejme najväčší vplyv naozaj na celý systém má politický cyklus, lebo teraz sme to videli v roku 2010. Pri zmene politického cyklu sa ten rozbehnutý vlak zastavil a bolo veľmi komplikované ho znovu naštartovať a rozbiehať, pretože nie je jednoduché tisícky zastavených projektov znova oživiť, ale samozrejme je to výsledkom demokratických volieb, ale toto nám výrazne škodí, ten politický cyklus. Samozrejme, že sú tam chronicky známe veci ohľadne verejného obstarávania, v byrokracii. Myslím, že audit slovenský je veľmi funkčný, takže voči tomu nemám výhradu, ale opakujem, je to treba v osobitnom rozhovore.

    A tiež si stojím za tým, čo som povedal, že má význam tá centralizácia. Tie krajiny, ktoré urobili vyšší stupeň centralizácie, dosiahli podstatne vyššie, zmysluplnejšie a oprávnenejšie čerpanie. Čiže podľa môjho názoru príde čas, keď bude zavedený aj vyšší stupeň centralizácie, to znamená vyššia kompetencia, ale aj väčšia, podstatne väčšia zodpovednosť z jedného centra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie.

    Pán spravodajca? Tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov.

    Návrh má tlač 27. Predkladaný návrh uznesenia vychádza z prijatých uznesení v minulých volebných obdobiach. Aktualizuje ich znenia v súlade s platnými zákonmi, z ktorých vyplývajú ďalšie nové kompetencie pre Národnú radu a jej výbory v nadväznosti na výbory Národnej rady zriadené v siedmom volebnom období. V návrhu uznesenia sa na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákonov určujú príslušné výbory, ktoré po prerokovaní a zaujatí stanoviska k materiálom predkladajú tieto na ďalšie rokovanie Národnej rade.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Návrh je pod tlačou 28. Prosím predsedu zahraničného výboru, poslanca Františka Šebeja, aby návrh výboru uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi predniesť správu o výsledku prerokovania návrhu na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov, ktorý máte ako tlač č. 28.

    Konkrétne sú to nasledovné medzinárodné parlamentné organizácie: Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Parlamentné zhromaždenie NATO, Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Stredoeurópska iniciatíva, Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredomorie, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej hospodárskej spolupráce a Medziparlamentná únia.

    Uvedený návrh bol pripravený na základe nominácií jednotlivých poslaneckých klubov a zahraničný výbor tieto nominácie akceptoval v plnom rozsahu. Dovoľte mi informovať vás, že zahraničný výbor prerokoval predmetný materiál na svojej tretej schôdzi dňa 20. apríla 2016. Uznesením č. 5 ho odporučil Národnej rade schváliť. Navrhujem, aby sme hlasovanie o vymenovaní vedúcich a členov stálych delegácií vykonali o všetkých kandidátoch naraz jedným hlasovaním.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 26. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 16.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Účelom predkladaného návrhu zákona je obnoviť pôvodný právny stav vo vzťahu k strate štátneho občianstva občanmi Slovenskej republiky. Stav, ktorý tu existoval až do roku 2010, stav, ktorý bol nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené práve v zákone č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2, a o ten ide, Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať štátnej občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva, prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť.

    Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, podstatný je však obsah. A z obsahového hľadiska v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Kto hovorí opak, nehovorí pravdu. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, symbolický dátum, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímame štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.

    Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov Národnej rady na čele s poslancom za MOST – HÍD Gáborom Gálom s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však po dlhom otáľaní návrh z procesných dôvodov v septembri 2014 odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo o neústavnosti zákona. Teda Ústavný súd nerozhodol o tom, že návrh je v súlade s ústavou, nerozhodol ani o tom, že nie je v súlade s ústavou, jednoducho nerozhodol vôbec.

    V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach bolo na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo odstrániť alebo aspoň zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov však nebol schválený. Predkladaný návrh rieši problém odnímania štátneho občianstva systémovo a obnovuje pôvodný právny stav existujúci až do júla 2010, keď jedinou formou straty štátneho občianstva bolo prepustenie zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Zároveň vytvára podmienky na to, aby všetci občania, ktorí stratili občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, mohli opätovne nadobudnúť slovenské občianstvo bez splnenia podmienok, ktoré sa inak pri nadobudnutí občianstva vyžadujú.

    A dovoľte ešte pár slov k politickému kontextu tejto témy. Schválenie novely zákona o štátnom občianstve sa udialo v roku 2010 na sklonku prvej vlády Roberta Fica. Utečenci vtedy ešte neboli, tak sa ako vhodný predvolebný terč javili aj toľkokrát už vyskúšaní Maďari. Je to predovšetkým maslo na hlave dvoch zo štyroch súčasných koaličných strán SMER-u a Slovenskej národnej strany, HZDS je už na pravde božej. Zmena slovenského zákona o štátnom občianstve bola reakciou na zmenu maďarského zákona o štátnom občianstve. Tá umožnila nadobúdať maďarské štátne občianstvo Maďarom žijúcim v zahraničí, a to aj takým, ktorí nemajú aktuálne alebo v tom čase pobyt na území Maďarska. Nepopieram a nikdy som nepopieral, že ani mne sa ten Orbánov zákon nepáči. Reakciu vtedajšej slovenskej vládnej koalície reprezentovanej Ficom, Slotom a Mečiarom však považujem za neadekvátnu a nesprávnu. Pre mňa nie je podstatné, aké politické hry hrá Viktor Orbán, pre mňa je podstatné, ako sa môj vlastný štát, Slovenská republika, chová k vlastným občanom. A od roku 2010 sa k časti z nich správa v tejto veci zle a nesprávne.

    Treba otvorene povedať, že tento zákon bol a je predovšetkým protimaďarský. Je namierený proti tým občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí svoju väzbu s maďarským národom cítia tak, že majú záujem nadobudnúť aj maďarské občianstvo. Mne neprináleží hodnotiť ich pocity a ich rozhodnutie, tak ako by väčšine Slovákov asi nevadilo, keby sa napríklad Slováci žijúci v Kanade, ktorí nemajú slovenské občianstvo, rozhodli nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky, ak by im to legislatíva oboch štátov umožňovala. Preto by nám nemala prekážať ani silná dvojitá identita Maďarov žijúcich na Slovensku. To, že sa cítia Maďarmi, dokonca ani to, že to cítia tak silne, že sa chcú stáť maďarskými občanmi, ich predsa nespochybňuje ako občanov Slovenskej republiky. Až do roku 2010 nám neprekážalo, keď naši spoluobčania nadobúdali občianstvo iného štátu. Začalo nám to prekážať až v roku 2010 a čírou zhodou okolností práve vtedy, keď sa to týkalo našich Maďarov. Nedostatok empatie a vzájomného pochopenia je jedným z hlavných problémov porozumenia medzi ľuďmi rôznych národností, v tomto prípade medzi Slovákmi a Maďarmi. Nejde pritom len o nejakú teoretickú dišputu o protiústavnosti právnej úpravy. Zákon spôsobuje aj praktické problémy ľuďom, ktorých sa týka. Pôsobí ako zastrašovací prostriedok, vytvára stav právnej neistoty. Niektorí z občanov, ktorí nadobudli cudzie štátne občianstvo a oznámili to úradom, sa naďalej cítia aj slovenskými občanmi, lebo považujú zákon za protiústavný. Iní to radšej slovenským úradom ani neoznámili v obave, aby o slovenské štátne občianstvo neprišli. Slovenské úrady nemajú spôsob, akým by zistili, či títo ľudia nadobudli alebo nenadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon tak v podstate nabáda ľudí, aby klamali, zatajovali informácie, a dostáva ich do stavu neistoty.

    V praxi sa vyskytli dokonca problémy, keď v dôsledku získania cudzieho štátneho občianstva a teda v zmysle platného zákona straty slovenského štátneho občianstva bolo spochybňované zdravotné poistenie, či dokonca trvalý pobyt dotyčných osôb. Niektorí z nich vedú s úradmi súdne spory, čo priamo vyvracia tézu, že nadobudnutím štátneho občianstva prejavili vôľu vzdať sa slovenského štátneho občianstva. Evidentne neprejavili. Keby prejavili, tak sa nesúdia.

    Ďalším problémom právnej úpravy z roku 2010 je, že síce bola namierená primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti, ktorí žijú na území Slovenska a chceli získať maďarské občianstvo, v skutočnosti však tuto platí ono známe: mieril na líšku, trafil Marišku. Podľa agentúrnej správy zo začiatku apríla zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1331 ľudí. Z nich najviac prijalo občianstvo české – 403, nemecké – 312, rakúske – 182, maďarské – 68, americké – 49, nórske – 31, holandské – 29, belgické – 26, írske – 20 a tak ďalej. Čiže ten zákon mal postihovať primárne slovenských občanov maďarskej národnosti, Maďarov žijúcich v Dunajskej Strede, Komárne, Rimavskej Sobote, a miesto toho postihuje slovenských občanov, ktorí žijú v Berlíne, Prahe alebo Londýne. Vyskytli sa návrhy a niektoré z tých návrhov, o ktorých v minulosti rokoval parlament, riešili tento problém čiastočne, teda neobnovovali pôvodný právny stav, ale odstraňovali práve toto, aby väčšina ľudí, ktorí žijú v inej krajine a nadobudnú občianstvo toho štátu, nestratili automaticky občianstvo Slovenskej republiky. Ja s tými návrhmi nie som stotožnený, ale bola možnosť, aby parlament opravil to aspoň čiastočne. Parlament to neopravil, preto spolu s pánom poslancom Osuským a s pánom poslancom Poliačikom predkladáme návrh, ktorý má obnoviť ten stav, ktorý tu bol až do roku 2010, a obnoviť ho dôsledne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • 56.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 5 z 18. apríla 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve, o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, tlač 26. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásil sa pán Zsolt Simon. Nevidím ho v sále. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili štyria páni poslanci, pán poslanec Osuský, pán poslanec Budaj, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

    Pripraví sa pán poslanec Budaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Kolega Dostál predložil ako spolupredkladateľ návrh zákona, ktorý sa na dosky, ktoré možno neznamenajú svet, ale znamenajú, ako hovoril pán poslanec Mičovský, to, čo má znieť v sále zákonnosti, sa vracia tretíkrát za ostatné tri a pol roka.

    Prvýkrát bol predložený v tomto istom znení mnou a bol, tak ako zvyšných 31 mojich návrhov, odoslaný palcom pani Laššákovej do nebytia. Získal podporu, dá sa povedať, väčšiny vtedajšej opozície a očividne signalizoval, že opozícia ctí ústavu, pretože, ako je napísané v dôvodovej správe, "nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli". To je základná vec, o ktorú opierame náš návrh návratu k stavu, ktorý napĺňal toto znenie ústavy.

    Keď o šesť mesiacov uplynula doba umožňujúca opätovne predložiť neprijatý návrh, ujal sa ho kolega Gábor Gál a takým, pripusťme trochu pokútnym spôsobom, bez toho, aby sa spýtal pôvodného predkladateľa, či s tým súhlasí, ten návrh predložil ako svoj, taký, aký je. I vtedy som zaň hlasoval, pretože dobrá vec je to, prečo treba prípadne prežrieť akú-takú drobnosť a lapáliu, ako je nespýtanie sa predkladateľa na to, či si môžem osvojiť a predložiť jeho návrh. Pretože som bol pevne presvedčený, že je to dobrý návrh.

    A tak zase po uplynutí istého času ten návrh tu je. Myslím si, že je stále dobrý a stále férový a ústavný. To je to najdôležitejšie. Pretože, a tu sa zopakujem, ale je tu veľa nových poslancov, ktorí to nepočuli, tento náš demokratický štát nemôže a neodníme občianstvo ani Rigovi, ktorý umlátil šesť či sedem žien lešenárskou trubkou a potom na nich vykonal súlož. Dostal doživotie, trávi ho v Ilave, ale zomrie ako občan Slovenskej republiky. Občan Polgári podrezal na úteku z leopoldovskej väznice štyroch väzenských dozorcov. I on zomrie ako občan Slovenskej republiky. Ale tá, ktorá našla zaľúbenie v štedrom Škótovi a dnes žije ako Slovenka rodom v Edinburghu a prijala z istých príčin britské občianstvo, tej ho odnímeme. Zvláštny prístup k svojim občanom.

    Sám, respektíve moja rodina je dôkazom iného prístupu. Keď moja manželka, ktorá je Bulharka, ktorá je to najlepšie, čo som v živote dostal od osudu, si ma brala, tak ak chcela slovenské občianstvo, vtedajšie bulharské zákony trvali na tom, že sa musí vzdať bulharského. Vzdala sa ho, pretože už 38. rok lieči slovenských pacientov tak, ako som ich liečil roky ja. Ale bulharský štát, demokratické Bulharsko, nahliadlo, že toto nebolo dobré rozhodnutie a po niekoľkých rokoch zmenilo právny stav a umožnilo občanom Bulharskej republiky, ktorí takýmto činom prišli o svoje občianstvo nútene, návrat do toho občianstva.

    Uvediem extrémny príklad. Ak by mne dal bulharský štát, ktorému vďačím za to svoje najväčšie šťastie v živote, možnosť získať paralelne jeho občianstvo, pretože mám vzťah k tej krajine, k jej ľuďom i k tým x-Bulharom, ktorí žijú už desaťročia v Bratislave – čo desaťročia? – pomaly sto rokov mnohí, že by som kľudne to občianstvo prijal a hádam by ma nikto nepodozrieval z vlastizrady alebo toho, že nebudem ďalej hájiť záujmy Slovenskej republiky. Musím teda povedať, že či to je hlas srdca tej Slovenky vydatej za Škóta a žijúcej v Edinburghu alebo akýkoľvek iný prípad, nemyslím si, že by Slovenská republika vo vzťahu k svojim občanom mala byť menej veľkorysá, ako je Bulharská republika k svojim občanom a môže nám byť akokoľvek v tomto bode príkladom.

    Myslím teda, že ak chceme návrat do status quo ante, a pripusťme, že okrem iného ante Orbánovho zákona, tak si nemyslím, že nabádame Slovákov k vlastizrade, k opusteniu vernosti Slovenskej republike alebo k čomukoľvek podobnému. Nemyslím si, že ten prijatý zákon bol dobrý. Ale akokoľvek, občas sa, domnievam sa, že netreba nastavovať druhé líce, napriek kresťanskej viere, tak sa nedomnievam, že presne v tomto prípade sa bolo treba riadiť starozákonným: oko za oko, zub za zub. Myslím si, že výsadou demokracie, a pripusťme, že liberálnej, nie neliberálnej, je ukázať veľkorysosť k nikomu menšiemu, ako sú naši občania.

    Preto sa domnievam, že návrat do pôvodného stavu je dobrým krokom, je férovým krokom voči mnohým našim občanom, ktorých sme pripravili o občianstvo, a je krokom k normalite, pretože, a to už poviem nakoniec, my tu máme historicky neblahé skúsenosti s odnímaním občianstva. My sme odňali občianstvo, občianske práva, majetok desiatkam, tisícom občanov Slovenskej republiky. Potom ich naložili do dobytčích vagónov a vyviezli v ústrety tragickému osudu. Ešte predtým, v čase Viedenskej arbitráže sme z niektorých miest, priľahlým k arbitrážnej hranici, vyviezli do zóny nikoho Židov z tej oblasti a zbavili ich občianstva a nechali ich tam, asi na tej úrovni, ako zlí ľudia, ktorí si ako krátku hračku kúpia psa a potom ho priviažu na špagát o strom v lese a nechajú ho zdochnúť. Toto bol prístup, na ktorý nemôžme byť hrdí. A myslím si, že táto tradícia je neblahá. Tá tradícia je typická pre totality. Alexander Solženicyn bol zbavený občianstva Zväzu sovietskych socialistických republík tak, že vkročil do odbavovacieho priestoru letiska a tam mu bolo toto občianstvo odňaté. Iste by tí, ktorí sme si zapamätali niečo z výuky ruštiny na strednej škole, mohli napadnúť slová Majakovského básne stichatvarenie o krasnom pasporte: "Čitájte i zavídujte, ja graždanin Sovétskovo sajúza." No, Solženicyn o túto česť a radosť, čo mu mali podľa Majakovského závidieť, prišiel. My v skromných pomeroch sme Pavla Kohouta neposlali k železnej rude na česko-nemeckej hranici na Šumave do leteckého odbavovacieho priestoru, pretože táto oblasť nemá letisko. Len sme ho proste vyšupli za rampu, za ktorou končil tábor mieru a socializmu, a zbavili sme ho občianstva Československej socialistickej republiky. Musím teda povedať, že zbavovanie občianstva má u nás všetku možnú tradíciu, len nie na nasledovaniahodnú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme pekne pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie sa prihlásili dvaja páni poslanci s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Osuský, hlboko s vami nesúhlasím, preto budem hlasovať proti. Myslím si, že je otázkou jednak národnej hrdosti, či som Slovák alebo som občan iného štátu. Ja si neviem predstaviť, aby som bol polomuž, položena alebo ja neviem čo ešte. Tak buď patrím tam, alebo tam. Čiže aj preto budem odporúčať svojim kolegom a apelujem aj na ďalších poslancov, ktorí ešte majú nejaké to národné cítenie a národnú hrdosť, aby hlasovali proti. Som za zachovanie súčasného stavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme.

    Pani poslankyňa Blahová Natália, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pevne verím, že predstavitelia vládnej koalície zvážia, že práve v tejto chvíli nastala situácia, ktorá je spomínaná aj v koaličnej zmluve, a teda, že od opozície prichádza návrh, ktorý je užitočný pre všetkých občanov Slovenska. A preto nebude pozerať na farbu trička, ale na to, že tento návrh je dobrý, a preto pomôže ho schváliť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Osuský, s reakciami na faktické poznámky.

  • Ďakujem obidvom kolegom, ktorí reagovali.

    Kolega Pčolinský, ja si nemyslím, že tá Slovenka vydatá v Edinburghu nemá hrdosť, je polomuž, položena alebo čokoľvek z toho, čo ste ako argument vymenovali. Myslím si, že to, čo ste vymenovali, bola hlúposť. Inými slovami, tá osoba nestratila národnú hrdosť. Je možné a pravdepodobné, že vychová svoje deti v rodnom jazyku a budú vedieť hovoriť so svojimi starými rodičmi z matkinej strany ako všetky ostatné slovenské deti. Presne tak, ako moja manželka naučila kvôli starým rodičom naše deti bulharsky, ale samozrejme, že keď sa v prvej triede pýtala učiteľka základnej školy, kto vie text slovenskej hymny, tak môj, medzičasom 34-ročný, starší syn, bol jediný v triede, Bulhar rodom po matke, ktorý vedel kompletný text slovenskej hymny. Zvyšných 27 vlasteneckých prváčikov tento text nevedelo.

    Som teda presvedčený, že vonkoncom neznamená to, že niekto prijme nejaké občianstvo, stratu čohokoľvek z toho, čo ste vymenovali. Je samozrejme vaším svätým právom hlasovať proti. Ale argumenty, ktoré ste pre to uviedli, sú, jemne povedané, na vode.

  • Ďakujeme, pán poslanec Osuský.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, zákon podľa mojej mienky, tak ako dneska funguje, nás o čosi oberá. Znižuje komfort občana Slovenskej republiky, znižuje jeho možnosti. To je základná vec, ktorú by si Národná rada mala uvedomiť. Neprijímajme zákony, ktoré ľuďom komplikujú život. Neprijímajme zákony, ktoré by delili rodiny. A hlavne neprijímajme, dámy a páni, zákony, ktoré by vyháňali našich mladých a presviedčali ich, aby si nechali občianstvo nejakého, povedzme, zámožnejšieho štátu, v ktorého hlavnom meste sú už cesty vcelku zaplátané a možno majú aj metro. Verte, že pre mnohých mladých, ktorí môžu sa cítiť dnes v Európskej únii prakticky všade doma, ktorí nemajú žiadnu jazykovú bariéru, ktorí cestujú na bežný osobný doklad, môže otázka takto stáť.

    Zákon, ktorý dnes máme, má okrem toho aj celý rad takých, by som povedal, faktických nedostatkov. On totiž nebráni tomu, čomu chceli predkladatelia zabrániť. Môžme sa domýšľať, samozrejme, že či aj nechceli zabrániť niečomu ešte celkom inému, ale mňa napadá, že napríklad sa báli iredentistov, ktorí plánujú kradmou rukou zneužiť vlastnenie slovenských štátnych dokladov, slovenského štátneho občianstva. Lenže dobre vieme, že po prijatí zákona aj títo ľudia, ktorí sa tohto obávali, veď ja to nikomu neberiem, zistili, že pokiaľ ide napríklad o iniciatívu maďarského prezidenta, ktorý začal ponúkať štátne občianstvo, maďarské štátne občianstvo ako dvojité štátne občianstvo, že nemajú vôbec žiaden nástroj, ako by si overili, a že zrovna ak je niekto iredentista, tak asi sa nepríde celkom prihlásiť a ukazovať, aké má maďarské alebo iné občianstvo. A zistili sme, že na toto nemáme fakticky žiaden vplyv.

    Ale toto som sa len pokúsil akýmsi spôsobom nazrieť do myslí a do hláv tých, ktorí boli autormi tohto nápadu, že ten občiansky komfort, ktorý Slovenská republika po svojom vzniku mala, že mali i jej občania právo na dvojité občianstvo, že ten si sami obmedzíme.

    Hovorím, v prvej fáze chápem, maďarská demokracia sa začala vyvíjať istým smerom a chápem, že hľadali cesty. Ale dnes po toľkých rokoch a po niekoľkých novelizáciách by nám malo byť jasné, že tá cesta nebola úspešná. Ten zákon nie je účinný. Ako som povedal, neprináša to, čo si od neho jeho autori sľubovali.

    A na záver. Môj názor je teda celkom jasný, podporujem iniciatívu kolegov, ktorí ho navrhujú, jeho platnosť ukončiť. A dodal by som k tomu ešte informáciu, ktorú možno, viaceré kolegyne a kolegovia, neviete, že vlastne Slovenská republika si môže, podľa mňa s veľkým potešením, medzi svojich občanov, aj keď už nebohých, rátať napríklad Karla Kryla. Karel Kryl, a verte, že keď chodieval na Slovensko, aj sme mu hovorievali Karol, čo on komentoval s úsmevom, naozaj pred smrťou bol v Bratislave varený-pečený, takpovediac. Cítil sa tu veľmi dobre. A keď český establishment tiež z takých pohnútok, ktoré im celkom nevyšli, sa rozhodol, že po rozdelení republiky českí občania môžu mať len jedno občianstvo, pamätám si, že vtedy českí nacionalisti hovorili, no, inak by sa nám sem nahrnuli Slováci a mimo mikrofónu hovorili najmä Rómovia. No neviem, či im to celkom vyšlo. To nie je na nás, aby sme to posudzovali. Isté je, že Karel Kryl, ktorý mal vtedy občianstvo nemeckej republiky, kde prežil dlhé roky, a toto občianstvo, ako mi povedal, si vážil. Nemecká republika mu vo chvíľach ťažkých, kedy bol vyhnancom z Československa, mu podala ruku a on nemienil túto ruku opľuť a zbaviť sa nemeckého štátneho občianstva. No a jediný, kto z bývalého Československa, z tej dvojice mu tú ruku, nenútil ho, aby nemeckú ruku opľul, aby za pomoc sa im odvďačil tým, že sa teraz vzdá občianstva, tak bola Slovenská republika. A tak Karel Kryl bol občanom nemeckej republiky a republiky slovenskej. Tak, žiaľ, aj v päťdesiatke predčasne spomedzi nás odišiel.

    Dodnes z iniciatívy nezávislých výtvarníkov je drobná pripomienka na Námestí slobody, ale najmä v mysliach mojej generácie a, hádam sa nemýlim, že aj tých mladších generácií, zostávajú jeho pesničky, zostáva táto tvár, zostáva postava Karla Kryla, ktorý zhodou okolností aj na novembrové námestie prvýkrát predstúpil tu v Bratislave. Českí colníci mali ešte komunistické predpisy, ale v Bratislave sa podarilo aj zrušiť vedúcu úlohu, aj železnú oponu o pár dní skôr, a tak Karel Kryl, ktorý, žiaľ, išiel na pohreb, nielen na námestie, ale v tých dňoch mu zomrela mamička a potreboval sa dostať na pohreb, bol zahnaný colníkmi na Šumave, tak obišiel to Československo, vystúpil v Bratislave na tribúnu, stihol sa rozlúčiť s mamičkou a vzápätí teda, samozrejme teda prežíval s nami tie hviezdne chvíle slobody. Aj táto spomienka na to, že dvojité občianstvo môže znamenať aj takéto udalosti, by nás mohla viesť k tomu, aby sme si uvedomili.

    Ale bola tu spomenutá aj oveľa závažnejšia spomienka, a to je, na to, že naši predkovia sa zahrali s časťou obyvateľstva, ktorej zobrali to občianstvo. A nielen, nielen našim židovským spoluobčanom, ale takisto bolo občianstvo na dlhé roky zobraté Maďarom a Nemcom po vojne. Nesmeli hlasovať, nesmeli mať doklady a mnohí starší ľudia na to spomínajú ako naozaj na ťažké časy, kedy tí ľudia neboli si istí, hoci nič nespáchali, ale patrili, padala na nich takzvaná kolektívna vina. Karpatskí Nemci boli odsunutí, ale väčšina maďarských spoluobčanov sa trápila v takom poloprávnom stave, boli presúvaní na Šumavu, kade-tade.

    Toto všetko, nielen teda, nielen teda holokaust, ale aj komunistické alebo povojnové, povojnové udalosti, ktoré sa týkali občianstva, a po tomto, ako sa odnímalo občianstvo nám, keď sme emigrovali. Spomeňte si vy, ktorí ste možno mali príbuzných, že iba Československo bolo absolútne krutým trestajúcim štátom. Poliaci, Maďari zniesli, že keď niekto získal občianstvo, mohol aspoň prísť na územie toho štátu, ktorý opustil. Mohol sa stretnúť s rodičmi. Samozrejme, že niekedy to trvalo desaťročie, boli štáty, ktoré dávali za päť rokov. My, ktorí sme s tou železnou oponou zápasili, ja si dodnes pamätám, ktorý štát, už by som to hádam aj mohol zabudnúť, ktorý štát koľko rokov vydával občianstvo. Predsa ale jediný štát z týchto, z týchto podrobených okupovaných štátov, Československo bolo také kruté, že nielen vám zobralo všetok majetok, odmietlo vám uznať diplomy, potrestalo vás všetkým, čo mali, čo mali v rukách, ale ešte aj ste boli teda vlastizradcom a bolo vám odňaté občianstvo.

    Toto je faktor, ktorý sa po revolúcii naprával. Až do chvíle, a zdalo sa, že máme naozaj európske zákonodarstvo, až do chvíle, keď sme začali trpieť obavou, čo sa týka dvojitého občianstva. Nadýchnime sa, kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli slobodnejšie. Vidíme, že Slovenská republika podľa mojej mienky napriek všetkým udalostiam, ktoré sa v okolitej Európe dejú, má stále pokojnú cestu, dobré spolunažívanie s menšinami. Aj naši českí susedia, ale aj, čo ma mimoriadne teší, aj Maďarská republika potvrdzuje, že sú veľmi dobré vzťahy, ak nemáme hovoriť, že jedny z najlepších v dejinách. Ak tento zákon má mať len tento zmysel, že má preventívne vysielať signály, že sa bojíme toho, žeby nejaký slovenský občan mal iné občianstvo kvôli týmto susedom, tak naozaj si myslím, že môžme otvoriť mysle a byť sebavedomejší. Inak sa nám totiž stane to, že o tie občianstva nebude nikto prichádzať, alebo budú sa ich dobrovoľne vzdávať tí naši mladí.

    Slovenská republika s jej rozlohou a jej početnosťou totiž je práve z tej kategórie štátov, ktoré by mali na toto pamätať. Chápem, že nejaká veľmoc si môže hovoriť, že všetci naši obyvatelia buď sa uplatnia s naším občianstvom na našom území, tu sa aj oženia, tu si nájdu svoje príbehy, alebo nech teda sa vzdajú občianstva a odídu z nášho kontinentu alebo z našej veľmoci. Ale my sme štát v takej veľkosti a s takou ľudnatosťou, že by pre nás malo byť výhodou môcť našim mladým povedať, že ak by si aj chcel žiť v Británii, ak by si aj chcel žiť v Nemecku alebo v Austrálii, vždy pamätaj, že tu si doma, že tu si občanom Slovenskej republiky, že my ťa nevyháňame, my ti, my ťa netresceme za to, že teraz ťa práca alebo láska alebo iné záujmy vedú k tomu, aby si prijal občianstvo ďalšieho štátu.

    Dámy a páni, odporúčam, aby sme vyhoveli predkladateľom a aby sme aj týmto gestom ukázali, že vieme zhodnotiť, dokedy nejaké obavy majú opodstatnenie, že vieme zhodnotiť aj to, kedy nejaká legislatíva je uplatniteľná pre prospech Slovenskej republiky, a že máme aj isté, istý pocit suverenity a sebavedomia, ktorý nám takýto zákon umožňuje už opustiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Budaj. Na vaše vystúpenie chcú vo faktických poznámkach zareagovať štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák ako prvý.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, ospravedlňujem sa, prepáčte. Pán poslanec Kresák, vy ste s procedúrou, alebo...?

  • Reakcia z pléna.

  • S faktickou. Tak skúste ešte raz a pôjdete na záver. Ďakujem. Takže páni poslanci Simon, Dostál, Osuský, Jarjabek a pán poslanec Kresák to uzatvára. Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, ďakujem, že ste predložili tento návrh. Ja si myslím, že odnímať občianstvo občanom Slovenskej republiky proti ich vôli je nemiestne, nehumánne a vôbec do tejto krajiny asi nepatrí. Zaviedla ho politická strana SMER so SNS preto, lebo v tom čase prevládol v nich pocit nacionalizmu, ohrozenia a báli sa o existenciu Slovenska. Vidíme, že zo Slovenska mnoho mladých odišlo. A len preto, lebo pracujú v zahraničí, lebo doma nemajú prácu, tak my ich ešte za to potrestáme, lebo zbavíme občianstva.

    Som nesmierne rád, že tento návrh tu je a ja ho budem môcť podporiť. Už v strane MOST – HÍD som zastával názor ako, a všetci moji kolegovia vtedy, že sme za to, aby tento zákon tu nebol. Dnes som rád, že v tejto Národnej rade budem môcť hlasovať tak, ako mi káže moje svedomie, tak ako som to pociťoval stále a nie tak, ako to odo mňa očakáva politický partner SMER a SNS. A pokiaľ by SMER a SNS prekonali svoj tieň, tak by dnes pristúpili a zrušili tento zákon, aby prestali trestať občanov, ktorí sú občanmi Slovenska, ale život ich zavial aj niekde inde.

    Mimozákonné riešenie, ktoré prijal SMER a jeho minister vnútra, že môže dať nejakú výnimku, to nie je obsiahnuté v zákone. To nie je riešenie. Riešenie je zrušiť zákon. Charakterný človek takýto zákon nikdy nepodporí, nebude za ním stáť a ja som rád, že môžem hlasovať za to, aby takýto zákon, ktorý trestá občanov, tu nebol.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Budaj, ďakujem za slová podpory, aj za ten širší historický kontext. A máte úplnú pravdu, ten zákon nebráni tomu, čomu mal brániť podľa predstavy jeho tvorcov. Nie sú na to štatistiky, ale myslím si, že tie oficiálne štatistiky, ktoré hovoria o tom, že 68 osôb alebo slovenských občanov nadobudlo od účinnosti tohto zákona maďarské občianstvo, a preto stratili slovenské občianstvo, celkom nesedí, že tých, ktorí získali maďarské občianstvo, bude o čosi viac, nevieme, o koľko a zrejme sa to ani nedozvieme.

    A zaujímavý bol aj ten postreh s Karlom Krylom. A to poukazuje na ďalšiu absurdnosť súčasnej právnej úpravy spočívajúcej v tom, že slovenský zákon nevylučuje dvojité občianstvo. Sú krajiny, ktoré vylučujú dvojité občianstvo a dávajú ľuďom na výber, buď budete mať naše občianstvo alebo občianstvo iného štátu. Je to možno tvrdé, ale to je korektný prístup, lebo je to rovný meter voči všetkým. Ľudia, ktorí dnes majú dvojité občianstvo, oňho neprídu. Ľudia, ktorí majú iné občianstvo a nadobudnú slovenské občianstvo, môžu mať dvojité občianstvo. Akurát, chudáci, tí ľudia, ktorí doteraz mali iba slovenské občianstvo a nadobudnú nejaké iné občianstvo, tak o slovenské občianstvo prídu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj ja ďakujem, kolega Budaj, za podporné slová a presne tak ako Ondro i za pozoruhodnú epizódu zo života Karla Kryla.

    Chcel by som povedať, že tá vďačnosť krajiny, ktorá mi umožnila žiť v slobode, čo sa stalo Karlovi Krylovi v prípade Spolkovej republiky Nemecka, vlastne bola takým istým obrazom i toho, čo prežil môj prastrýc, signatár Trianonskej dohody v mene Československa, ktorý sa po konci svetovej vojny a nástupe komunizmu nikdy nevrátil zo Spojených štátov ako občan Spojených štátov. Žil v Pensylvánii. A podľa tejto logiky, odhliadnuc od toho, aké má ktorá krajina pravidlá, by presne vzaté za status quo nemohol, odhliadnuc od teda vekového, ba časového posunu, získať slovenské občianstvo, hoci mu ešte aj SNS rozvesuje a stavia pamätníky. Neviem, čo by hovoril na túto veľkorysosť zo strany SNS on ako osoba, ako sme ho poznali.

    Ale chcem povedať ešte jednu vec. Ak som tu citoval čl. 2 odsek, teda čl. 5 odsek ústavy, "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", tak tam v zátvorke nie je nič napísané o Orbánovi. Neexistujú rôzne kategórie občanov. Ústava nezmieňuje tých, na ktorých neplatí čl. 5. To znamená, každý, kto strpí status quo, vedome v sieni zákonnosti trpí porušovanie ústavy. A ak sa nepletiem, podaktorí z nás, hádam všetci stopäťdesiati sme tu na tú ústavu toť nedávno prisahali.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za ten konštatačný jeho prejav, ktorý povedal v tomto pléne, prejav plný kľudu, konštatovania a životných skúseností, ktoré zažil. Ale chcel by som sa pristaviť pri tej vedľajšej myšlienke tohto prejavu, nie pri tej hlavnej myšlienke, práve kvôli ktorej vystúpil. A tá vedľajšia myšlienka je asi v tom, že ako jeden z mála poslancov skonštatoval, že vlastne príbeh Slovenskej republiky od roku 1993 je úspešným príbehom. Cez tie všetky peripetie, cez tie všetky zložitosti, ktorými Slovenská republika od roku 1993 prešla, je to naozaj úspešný príbeh, o tom sme presvedčení všetci. A ja som strašne rád, že to zaznelo aj z úst opozičného poslanca takým spôsobom, ako to zaznelo.

    Čiže ešte raz, pán poslanec Budaj, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Už som rozmýšľal o tom, že sa prihlásim s faktickou poznámkou po vystúpení predkladateľa tohto legislatívneho návrhu, ale teraz sa už skutočne nezdržím a budem reagovať na to, čo povedal aj pán kolega Budaj a čo sa tu úspešne rozvíja v diskusii. Pred chvíľočkou tu odznelo, že všetci sme dali sľub na to, že budeme rešpektovať ústavu. A tak ju, prosím vás, neprekrúcajme. Článok 5 hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti svojej vôli. Vy tu všetci stále hovoríte o odňatí štátneho občianstva a pritom k žiadnemu odňatiu nedochádza. Nezavádzajte občanov Slovenskej republiky!

    Novela zákona, ktorá priniesla stav, ktorý teraz sa snažíte zmeniť, na to môžeme mať, samozrejme, rozličné politické názory, ale ja teraz musím sa baviť v ústavnej rovine. Tá novela nezaviedla odňatie občianstva, tá zaviedla zrušenie, zánik občianstva. Medzi odňatím a zánikom je podstatný právny rozdiel, čo dúfam, že všetci kolegovia právnici budú vedieť, nemusím to objasňovať. Možno iba poviem, že s odňatím sa spája jednostranný individuálny právny akt, ktorým sa odníma. Toto neni súčasný stav, ktorý sa kolegovia snažia zmeniť.

    Samozrejme, vy ste spomínali jedno rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré z procesných dôvodov sa nezaoberalo prípadom, pán kolega-predkladateľ. Ale ak by sme chceli byť objektívni, tak by sme si mali povedať, že týmto prípadom sa vecne zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva. Ale to ste zabudli spomenúť. Mali by ste povedať, že v prípade Fehér a navrhovateľ Fehér a Erzsébet Dolník 21. mája 2013 Európsky súd pre ľudské práva sa veľmi podrobne zaoberal podaním, ktoré namietalo práve tento stav, ktorý vy spomínate, a jednomyseľne vyhlásil sťažnosť obidvoch sťažovateľov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za reakcie pánovi Dostálovi aj Osuskému. Samozrejme, potešilo ma, že kolega Jarjabek, ktorý je človekom kultúry, teda aj kultúrne vystúpil v kontexte naozaj toho, že Slovensko ide dopredu, a my, ktorí sme uvítali jeho vznik, a to je aj on, aj ja, si nemôžme dnes priať nič iné, aby to bol nezakomplexovaný štát, sebavedomý štát, ktorý si je vedomý svojej váhy aj svojej príťažlivosti pre svojich občanov. Ale samozrejme zároveň si je vedomý aj všetkých rizík a tak ďalej. Preto som presvedčený práve ako patriot a stúpenec Slovenska, že v danej chvíli tento zákon nerieši alebo neodstraňuje žiadne významné ohrozenie štátu, ale môže komplikovať život, alebo môže odrádzať od občianstva mladých ľudí, ktorí z rôznych praktických alebo ideových dôvodov chcú mať aj občianstvo niektorej inej krajiny. A to je z mesiaca na mesiac, z roka na rok častejší a rozšírenejší fenomén, pretože Európska únia, hoci sa stále skladá zo suverénnych štátov, je pre našich mladých jedným otvoreným kontinentom. A vlastne nie iba Európska únia. Cítia sa, pokiaľ sa na svete uchová mier a aká-taká prosperita, budeme všetci radi, ak sa budú aj naši mladí cítiť doma vo svete takisto, ako sa cítia doma u nás na Slovensku.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Uhrík. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, v niektorých liberálnych hlavách možné je žiť každý s každým, každý, kde chce, každý, ako chce, ale v normálnom svete to takto proste nefunguje a normálny svet má isté pravidlá, ktoré hovoria, že nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Ľudia, ktorí majú dvojité občianstvo, povedzte mi, ako by sa zachovali v prípade nejakého možnože konfliktu? Niežeby sme si to priali. Ako by sa zachovali, keby si majú vybrať medzi tým, či zostanú v Anglicku, alebo tým, či sa vrátia naspäť na Slovensko k nám?

    Občania, ktorí za bývalého stavu odišli do zahraničia, sa vzdali slovenského občianstva vedome. Oni vedeli, že o to občianstvo prídu, vedeli, že keď prijmú iné občianstvo, tak slovenské im zanikne, napriek tomu uprednostnili to cudzie občianstvo pred tým slovenským. Nebolo to žiadne proti ich vôli, nebolo to žiadne donútenie, urobili to sami, urobili to dobrovoľne, urobili to s plným vedomím dôsledkov. Preto nepovažujem za správne, aby sme im vracali teraz v podstate nasilu občianstvo, ktorého sa oni de facto dobrovoľne svojím vlastným činom vzdali. Vzdali sa ho pri prvej šanci žiť niekde inde, vzdali sa ho pri prvej šanci žiť lepšie. Áno, aj mňa osud zavial do zahraničia, žil som takisto istých pár mesiacov, pol roka v zahraničí, kde som pracoval, ale ani ma nenapadlo vzdávať sa kvôli tomu slovenského občianstva. Podľa mňa občianstvo nie je nejaká zákaznícka kartička, ktorú získam tam, kde mi bude lepšie, tam, kde mi ponúkne niekto viac výhod. Občianstvo má reprezentovať predsa istý vzťah k tej krajine, kde sa človek narodil, odkiaľ pochádza.

    Ja osobne odporúčam legislatívny návrh jednoznačne nepodporiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci vo faktických poznámkach.

    Ako prvá dostane slovo pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela, je ťažko vás nevidieť jak nejakú takú – ako to povedať slušne? – zakomplexovanú obmedzenú bandu. Koľkí z vášho klubu sedia zároveň tu a zároveň na stoličkách úradu banskobystrického kraja? Koľkí? Hm?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • V rozpore s tým, čo pán kolega tu uviedol, si myslím, že predovšetkým o tom, že či sme Slováci, rozhoduje naše srdce. Myslím si, že v srdci sme Slováci. A to, že či máme občianstvo alebo nemáme, je vedľajšie. Poznám ľudí, ktorí majú tri občianstva, a nejedná sa o nejaký vojnový konflikt, ale na majstrovstvách sveta držia tímu slovenskému. Preto by sme sa mali snažiť, aby táto krajina robila všetko pre to, aby sme si ten vzťah, ktorý máme k tejto zemi a k tomuto národu, udržali v srdci, a nie v dôsledku nejakých limitácií daných zákonom a daných ľuďmi, ktorí si myslia, že Slováci neobstoja v konkurencii iných štátov a že by, keby sa zbavili slovenského občianstva, že by prestali byť v srdci Slovákmi.

  • Teraz asi veľmi liberálov nepoteším, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sa nedá byť trošku tehotný. To znamená, že buď som Slovák, alebo som Američan, alebo som Nemec, a motať sa, viacej tých občianstiev, ja si myslím, že je nezdravé. Človek by mal ostať tam, kde sa narodil, kde je jeho srdce a mal by mať jedno občianstvo. Pokiaľ chce získať ďalšie, tak je pre nás prirodzené, že môže stratiť to pôvodné, a je to jeho rozhodnutie, tak isto ako povedal pán Kresák. Nikto mu ho neodníma, môže ho stratiť týmto spôsobom.

    Takže určite z nášho pohľadu je, sa stotožňujem tuná s pánom kolegom Uhríkom.

  • Pán poslanec Uhrík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Pani Cigániková, stolička, pracovná stolička a občianstvo, samozrejme, nie je to isté, musíte trošku rozmýšľať aj v metaforách a chápať nejakému podobenstvu.

    Pán Baránik, máte trošku pravdu v tom, že láska k nejakej vlasti je, alebo celkovo láska k vlasti je v prvom rade daná srdcom a nie nejakým papierikom, nejakým zdrapom papiera. Ale to máte podobne ako s manželstvom. Veľa ľudí hovorí, že manželstvo je v súčasnosti len nejaký formálny, nejaká formálna zmluva, formálny zdrap papiera, na ktorej nezáleží. Napriek tomu kopa LGBTI aktivistov, homosexuálov a podobných úchylákov bojuje za to manželstvo, ako keby to bola nejaká výsostná vec. Čiže ak je to naozaj len taký zdrap papierika, prečo ho tak ľudia chcú a prečo je taký problém pre ľudí postaviť sa pred ten oltár a povedať to áno? Keď je to naozaj len zdrap papiera. To isté platí aj s občianstvom. Pokiaľ je občianstvo len zdrap papiera, tak kde je problém, aby oň prišli?

    Ďakujem.

  • Ja vám ďakujem, pán poslanec Uhrík. Ale chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, keby ste si nejaké subjektívne hodnotenia ľudí, ktorí sú proste iní, len sú iní, nechali možno na domácu pôdu, minimálne na pôdu banskobystrického kraja. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no neviem koľkátykrát stojím pri tomto rečníckom pulte ohľadom problematiky dvojakého štátneho občianstva, ale, no minimálne desiatykrát, ale možno aj, bolo to už aj viac. Môj postoj a náš postoj, strany MOST – HÍD od začiatku vzniku tejto problematiky je jasný a nemenný. A nezmenilo sa na tom nič ani s tým, že sme teraz súčasťou vládnej koalície, ktorej jedna časť bola pri prijímaní tohto zákona. Čiže náš postoj je jasný. A nezmenilo sa ani to, že stále považujeme tento zákon, platný právny stav zákona o štátnom občianstve za nedobrý, za zlý, ktorý ubližuje našim štátnym občanom, ktorí z rôznych dôvodov, z rôznych životných situácií sa rozhodli alebo sú donútení prijať cudzie štátne občianstvo. Ja som nie raz prízvukoval prípad nášho najlepšieho basketbalistu, ktorý kvôli tomu, aby mohol hrať za nemecký ligový klub, musel zobrať nemecké štátne občianstvo, lebo kvóty už v jeho klube boli vyčerpané, tak zobral to nemecké, stratil to slovenské a my sme stratili nášho najlepšieho slovenského reprezentanta v basketbale. Medzitým už nadobudol, vďaka tej výnimke, čo tu je teraz prijatá, tá výnimka nadobudnutia, alebo spätného nadobudnutia, naspäť štátne občianstvo. Ale to je taký veľmi dobrý prípad, že proste čo všetko sa môže udiať, čo všetko môže priniesť život.

    Ale musím povedať aj to, že sme súčasťou vládnej koalície, ktorá so svojou skladbou je veľmi pestrá. A preto je zrejmé, že dosiahnuť kompromis na programových tézach, na programových prioritách vlády nebolo jednoduché. No na naše potešenie sa stalo to, že 90 % našich priorít sa dostalo do programového vyhlásenia vlády. Pre ťažšie chápajúcich poviem, nie 90 % z nášho programu, ale 90 % našich priorít, ktoré sme vyňali z nášho programu.

    Jedna z vecí, ktoré sme chceli presadiť a išli sme na rokovanie do toho štvorlístka, a sa nám to nepodarilo, to bola práve otázka dvojakého, dvojitého, alebo akého, štátneho občianstva. A tento fakt nás neteší. Samozrejme, teší nás to, že v oblasti národnostných menšín sa nám podarilo veľmi veľa, že to bude mať veľmi priaznivý a pozitívny dopad na príslušníkov jednotlivých národnostných menšín.

    Štátne občianstvo ale v tomto balíku nie je. A poviem aj prečo. Z vyše 1331 našich občanov, ktorí stratili štátne občianstvo, za ten čas nadobudlo štátne občianstvo Maďarska len okolo 70. Neviem, či máte presné čísla, pán kolega. Čiže je to menej ako 5,5 percenta. Čiže v tomto smere tento zákon minul svoj cieľ. Ale z toho je jasné, že tento problém, problém štátneho občianstva, dvojakého štátneho občianstva je problémom vzťahu k Maďarsku alebo k Maďarom, ale je to celoslovenský, celospoločenský problém, ktorý sa týka každého, lebo nikdy nikto nebude môcť vedieť, že kedy sa to bude týkať jeho, jeho rodinných príslušníkov, detí, vnúčat. Čiže tento problém nie je národnostným problémom. Ale keďže sme sa v rámci koalície nevedeli dohodnúť na tom, že tento zákon zmeníme, tak samozrejme, a ja môžem prízvukovať, že, bohužiaľ, sa nedostal do programu vlády.

    Platí aj zásada, čo je príznačná pre každú koalíciu, či to bola vláda Mikuláša Dzurindu, prvá, druhá, či to bola vláda pani Radičovej, či to bola vláda Fica jedna, dva, tri, že na čom nevznikne konsens, koaličná dohoda, tak ten problém nie je možné riešiť za chrbtom koaličných strán. Čiže nie je možné niečo, na čom sme sa dohodli, presadiť s pomocou opozície, lebo to je zároveň aj koniec koalície. Takže ak nechceme porušiť koaličnú dohodu, máme jasné v tom, že problém dvojitého štátneho občianstva budeme musieť riešiť v rámci koalície a nie mimo nej. A ja dúfam, že keď aj nie hneď, ale s odstupom času sa tento problém bude dať vyriešiť ku spokojnosti všetkých.

    Preto tento výborný nápad ako rozbiť koalíciu, keď to môžem takto nazvať (vyslovené s pobavením), nechcem nikoho uraziť, na jej začiatku, neni nič nové. Bolo to aj za iných vlád, za inej opozície, že využívali sme a snažili sme ich poraziť alebo aspoň taký svár medzi nimi vyvolať ich vlastnými zbraňami, preto sa na svojich kolegov ako v tomto... Hovorím, že to je výborný nápad. Bolo to tu aj to tu bude. Takým príznačným pre toto bola vždy taká problematika spotrebnej dane na pohonných hmotách. Keď niekto bol v opozícii, tak to presadzoval, ale v momente, keď sa dostal do vlády, kvôli rozpočtu to nepresadzoval. A opačne, bolo to aj za nás, aj za SMER-u, aj za iných strán. Otázne bolo, kto je v opozícii, kto je v koalícii. A to sa týkalo aj DPH na potraviny, na knihy. Čiže preto ja kolegom nezazlievam, že asi nás postavili pred takúto – chúlostivú, takú nepríjemnú záležitosť? – ale je to politický boj.

    Čo ale zazlievam, to je to naservírovanie. Aj dneska som bol veľmi smutný, že časť argumentov, ako odznela a ako to bolo aj teraz nastolené, že prečo by sme to mali riešiť a ako by sme to mali riešiť. Je to dobré, hovorím, že na konfrontáciu vládnych strán, ale nie je to dobré riešenie, toto naservírovanie, riešenie problematiky. Lebo ak chceme riešiť túto problematiku, tak samozrejme hľadáme, keď nemáme dostatok hlasov, a dáme nejaké riešenia, aby sme tú podporu našli. Podľa mňa keby sme rokovali, ako sme rokovali vždy predtým, nedávali by sme ultimáta, určite nedávali by sme ultimáta cez médiá a hľadali sme v prvom rade partnerov tam z toho balíka, kde sme, v opozícii. No ale vidím, že aj tí, ktorí mohli byť oslovení, v tomto smere oslovení neboli.

    Troška taká nie osobná, pán poslanec Dostál, nie osobná, ale politická neúprimnosť je v tom, že tento návrh predkladá politická strana alebo klub politickej strany, ktorá zapríčinila to, že tento problém nebol vyriešený hneď v zárodku v roku 2010. Keď sme sa po voľbách v 2010 v júni stretli najprv na scelení programových téz vlády, potom na programových prioritách vlády, tak štyri strany SDKÚ – DS, SaS, KDH, MOST – HÍD sa hneď dohodli, že tento zlý stav, tú poslednú novelu opravia tak, že sa vrátime k stavu pred rok 2010. A dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády. A toto programové vyhlásenie vlády bolo prijaté 78 hlasmi vtedajšej vládnej koalície. Čiže celá vládna koalícia hlasovala za programové vyhlásenie vlády, v ktorom bola aj pasáž, že "vláda Slovenskej republiky napraví reštrikčné, legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudsko-právnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrh zmeny zákona periodickej tlače, v agentúrnom spravodajstve a zmeny a doplnenia niektorých zákonov," to je tlačový zákon, "zákon o štátnom jazyku a zákon o štátnom občianstve", a tak ďalej a tak ďalej.

    Aký bol výsledok? Aký bol ďalší osud zákona o štátnom občianstve? No, stručne zhrnúť, zhrnúť by som to vedel asi tak, že tí, ktorí programové vyhlásenie terajšej vlády pomenovali za zdrap papiera, vychádzali sami zo seba. Sami sa pozreli asi do svojho svedomia, lebo keď hlasovali v 2010 za programové vyhlásenie vlády vrátane niektorých vtedajších ministrov, ktorí sú teraz opozičnými poslancami, tak tento svoj záväzok nedodržali.

  • Výkriky v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Viskupič, skúste to vo faktickej. Ďakujem.

  • Čiže najprv to išlo na vládu, bol pripravený návrh zákona, ktorý už na vláde neprešiel. Čiže tí, tá strana, ktorá dneska presadzuje tento zákon, nie osobne predkladatelia, vtedy boli proti tomu riešeniu, ktoré by sme boli veľmi rýchlo vedeli prijať. Dohodli sme sa na tom, len skutek utek.

    Čo sme potom spravili? Samozrejme, chceli sme to riešiť, tak dali sme tento návrh ako poslanecký návrh zákona do Národnej rady. Čo sa tu udialo? Demokratická opozícia, dnešná – že, pán Viskupič? – nehlasovala za tento návrh koaličných poslancov. A tiež hlasovali za programové vyhlásenie vlády, že to zmeníme, že zvrátime ten stav späť tou novelou z roku 2010. No ale nehlasovalo sa, vrátane pána Procházku, ale pán Procházka stále zastáva ten istý názor, ako zastával vtedy, preto nevieme to teraz hneď pretaviť do vládnych priorít. Čiže ten klub, ktorý to teraz presadzuje, ten klub nevedel zabezpečiť ani vtedy hlasy. Samozrejme, vtedy ten politický rozkroj využila aj vtedajšia opozícia, SMER, ktorá navrhla rôzne riešenia, ktoré považujem za čiastkové, nie celkové a ktoré by tie najväčšie neduhy tejto, tohto stavu by neodstránili. Ale to navrhli potom aj Obyčajní ľudia. Ale problém bol, najväčší problém bol v tom, že hlasovania o týchto návrhoch noviel boli vždy rôznorodé. Čiže niektorí svoje postoje menili niekoľkokrát. Za poslanecký návrh pána Osuského, prepáčte, pána poslanca Osuského hlasovali, za ten istý, na základe dohody, prevzatej tej istej novely, ktorú som predložil ja, už nehlasovali, alebo opačne. A teraz sa bijú do pŕs, že ako im ide o riešenie problematiky veľkého štátneho občianstva. V tomto vidím tú politickú neúprimnosť a nekorektnosť. Aj vo vzťahu k nám. Prečo ste nepriši za nami, že, páni, máme spoločný cieľ, ako to dosiahnuť? Nie, samozrejme, lebo nejde o to, aby ten problém bol riešený. Ide o to, aby ten problém bol politicky nastolený. Bohužiaľ, bodku za celým marazmom nedal ani Ústavný súd, ale ani Európsky súd pre ľudské práva, nakoľko Slovenská republika jednu pasáž dohovoru neratifikovala, a to je zákaz diskriminácie.

    A čo ešte mi veľmi vadí, že hrať v tomto smere na maďarskú kartu, snažiť sa vyvolať národnostný svár je podľa mňa veľmi nezodpovedné. A my do tejto pasce nevkročíme. Nie je to národnostný problém, nie je to problém Maďarov žijúcich na Slovensku, je to problém celého Slovenska. Pozrite sa, že koľko ľudí stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky kvôli tomu, že nadobudlo maďarské štátne občianstvo. Okolo 70 z 1331, 68. Je to pre mňa, ale aj pre nás veľmi dôležitá otázka, no z vlastnej skúsenosti viem, že pre Maďarov žijúcich na Slovensku je určite dôležitejšia otázka, otázka malotriedok, zachovanie a rozvoj školských, kultúrnych a občianskych inštitúcií, ale aj samotný život ako taký. Je to pre nich problém, vnímajú to, ale nie je to problém, ktorý treba riešiť ako prioritu.

    Hovorím ešte raz, my sa nevzdávame toho, že tento zákon zmeníme. Už keď nie hneď, tak možno neskôr. Ale je to príliš vážna téma, aby sa stala predmetom vytĺkania politického kapitálu. Ak kolegovia budú chcieť naďalej zmeniť tento zákon, tak nájdeme inú priechodnú formu a nie formu rozdúchavania národnostných vášní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Gálovi. A teraz máme dve možnosti. Tých faktických poznámok je pomerne veľa, ktorí ste sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca, takže pravdepodobne to urobíme tak, že vyhlásime teraz päťminútovú prestávku pred hlasovaním a po hlasovaní sa dokončia faktické poznámky. Súhlasíte?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať a to rokovaním, teda v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní.

    Najprv o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Prosím o väčší kľud, lebo ani ja sa nepočujem. Takže je to tlač 50. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Bastrnák.

    Nech sa páči, ujmite sa slova. A ideme hlasovať o našom návrhu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50.

  • Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, v rozprave vystúpil jeden poslanec Dostál. Pán predsedajúci, keďže spoločná správa neobsahovala žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrh a v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, otvorte, prosím, tretie čítanie.

  • Áno, ďakujem pekne, sme v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, že v tomto prípade sme hneď aj v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne.

    Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz budeme hlasovať, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 102, proti 7, zdržalo sa 26, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh novely, teda zákona o zdravotnom poistení.

    Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní, teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 48).

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.

    Pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, páni, v rozprave vystúpili šiesti poslanci. Pán poslanec Dostál podal návrh na zmenu lehoty prerokovania návrhu zákona. Navrhuje lehotu na prerokovania návrhu v druhom čítaní vo výboroch do 13. mája 2016 a v gestorskom výbore do 16. mája 2016. Vzhľadom na to, že Národná rada rozhodla, že tento vládny návrh sa prerokuje v skrátenom konaní na tretej schôdzi Národnej rady, nemôžeme o tomto návrhu pána poslanca Dostála hlasovať.

    Ak dá pán poslanec námietku?

  • Pán poslanec, dávate námietku?

    Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi.

  • Dávam námietku. Som presvedčený, že je možné, aby Národná rada určila lehoty. Skrátené legislatívne konanie neznamená, že musí to byť schválené v priebehu jedného dňa alebo dvoch dní. Skrátené legislatívne konanie môže, samozrejme môže, ale môžu byť skrátené iba niektoré lehoty. Ja som to odôvodnil vo vystúpení. A som presvedčený, že je úplne v poriadku, ak Národná rada určí, že to prerokuje a bude môcť nadobudnúť zákon účinnosť prvého júna, ako to navrhuje vláda, aj keď to bude prerokované a schválené na májovej schôdzi a bude väčší priestor o tom hovoriť, vysvetliť si to, debatovať.

  • Pán poslanec, už som vám to vysvetlil. Poviem to teraz aj pre ostatných. My sme prijali uznesenie Národnej rady doobeda, v ktorom je, že prerokujeme na tejto schôdzi, na tretej schôdzi tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, nedá sa to presunúť na ďalšiu schôdzu. Ale dali ste námietku, hlasujeme o námietke pána poslanca Dostála.

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 46, proti 87, zdržali sa 5, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh teda nebol schválený. Námietka bola odmietnutá.

    Pán spravodajca.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrhu 79, proti 44, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predseda Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý navrhla doplniť pani poslankyňa Jurinová. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 128, proti 7, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom a určila samozrejme aj gestorský výbor, aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní sme odhlasovali tento vládny návrh zákona, o ktorom teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Preto navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona, teda tlač 48, prerokovali zajtra ráno od 9. 00 hodiny. Takže začneme týmto návrhom o 9.00. Je všeobecný súhlas? Áno?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže chcem potom požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali aj výbory. Poprípade už teraz vám môžem dať slovo.

    Pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Ja mám jeden procedurálny návrh, pán predsedajúci. Mám veľkú prosbu na vás, keby ste dozreli na vašich kolegov aj vedľa, čo sedia páni podpredsedovia, ale aj nad vami, začína sa tu pomerne veľká šaškáreň rukami. Ja si myslím, že už sme za tým, aby sme si ukazovali, kto má ako kedy hlasovať. Poslanci sú dospelí, rozumejú a vedia čítať. Nerobme tuto divadlo pred ľuďmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že som zvolal schôdzu ústavnoprávneho výboru k tomuto druhému čítaniu na dnes o 19.30. Prosím členov ústavnoprávneho výboru, aby dnes o 19.30 sa dostavili na schôdzu ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takisto by som chcel poprosiť členov výboru pre financie a rozpočet. Zvolávam k tomuto schôdzu dnes na 19.00 hodinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takisto chcem zvolať ľudskoprávny výbor. Bude hneď po prerušení rokovania v miestnosti č. 32. Je to výbor pre kultúru a médiá. Takže hneď po prerušení, miestnosť č. 32.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať hlasovaním, a to o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výborov Národnej rady na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov (tlač 27.)

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 127, proti 3, 7 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k určeniu výborov.

    A teraz budeme pokračovať hlasovaním o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady SR do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov (tlač č. 28.)

    Pán predseda zahraničného výboru odporúča, aby sme hlasovanie o vymenovaní vedúcich a členov stálych delegácií vykonali o všetkých kandidátoch naraz jedným hlasovaním. Pýtam sa, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Pán predseda výboru František Šebej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Čiže, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada na návrh zahraničného výboru vymenúva za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov poslancov Národnej rady tak, ako sú uvedení v predloženom materiáli, tlač č. 28. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 128, 11 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia na vymenovanie stálych delegácií.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že zajtra o 14.00 bude hodina otázok. Je položených 16 otázok jednotlivým členom vlády. Samozrejme, na predsedu vlády žiadna otázka položená nebola. Takže o druhej začneme hodinu otázok. A zajtra, samozrejme, aj interpelácie poslancov podľa rokovacieho poriadku musia byť. Takže aby ste s tým počítali, že zajtra nastúpia aj členovia vlády, môžete interpelovať a, samozrejme, ten, kto nebude a položil otázku a nebude prítomný, tak na otázku neprítomného poslanca sa neodpovedá. To je rokovací poriadok.

    Takže ak dovolíte, budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu poslanca Petra Osuského, Ondreja Dostála, Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Zb. o štátnom občianstve, tlač 26.

    Na vystúpenie pána poslanca Gála sa prihlásili jedenásti poslanci s faktickými.

    Takže, pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 26.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž, bavili sme o veľmi spornom zákone, ktorý má už svoju históriu. A, pán poslanec Gál, ja by som skúsil aspoň taký malý apel, že nabudúce menej toho politikárčenia a viacej sa venujte priamo predmetu úpravy, ktorú navrhol pán Ondrej Dostál. Totižto vy keď hovoríte často o tých vašich prioritách, ktoré ste presadili do programového vyhlásenia vlády, tak čím ďalej sa dozvedáme, že čo ste vlastne do neho nepresadili. Ak som vnímal dve mohutné agendy MOST-u – HÍD, a to bola jedna z nich, práve zákon o štátnom občianstve, a druhá kauza pani Malinovej, tak je asi všetkým jasné, že sa vám dva základné momenty vášho politického pôsobenia do programového vyhlásenie vlády presadiť nepodarili a hľadáte výhovorky.

    To politikárčenie, ktoré ste tu predviedli, a väčšinou ste sa venovali tomu, aké to má politické konzekvencie, nesúvisí vôbec s tým, že tento zákon treba opraviť. A navyše ste spomínali, že ste diskutovali, že tu bolo niečo v programovom vyhlásení vlády Radičovej. Nie, vtedy ste nediskutovali a práve preto je ten stav, ako trvá teraz. Možno vám aj predseda jednej koaličnej strany pripomenie, že keby ste boli bývali diskutovali a boli by sme sa dohodli na tom, že ak existuje väzba občana so štátnom, v ktorom pôsobí, tak každý jeden poslanec tohto pléna za vtedajšej vládnej koalície by hlasoval "za". Vy ste nediskutovali, tak ako teraz a iba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, milý Gábor, dobre, že si nadhodil tú tému, kto čo zavinil, a prečítal si veľmi takú dobrú vec v znení: "zásada koalície je, na čom nevznikla dohoda, to nie je možné riešiť." To je citát z teba. Škoda, že ste si na to nespomenuli, keďže bolo všeobecne známe, aký bol postoj SaS a OKS k eurovalu, že ste si na toto základné pravidlo vtedy zabudli spomenúť a z toho sa odvíjali všetky následky. Ale nejde o to. Teraz si povedal pekne, že tento nápad rozbiť koalíciu a že nechceš nikoho uraziť, no ja si myslím, že to, čo si hovoril, a to, čo nakoniec urobíte, nejde o to, žeby si niekoho chcel uraziť. Urazení budú tí, ktorých ten zákon postihol.

    A to, keď si vyratúval, kto ako kedy hlasoval. Chceš snáď povedať, že Dostál, Osuský alebo Poliačik zmenili svoj názor pri ktoromkoľvek hlasovaní za tento zákon? Lebo my sme predkladatelia, o nás si hovoril, že sa bijeme v hruď. Tak ja ti hovorím, že som sa v hruď bil za tých 1 300 občanov stále a nemenne rovnako.

    A úplne nakoniec. Bol pekný, tá spomienka na basketbalistu významného. No, to ma teší, že dostal výnimku. Problém je, že tých 1 300 ostatných neboli najlepší slovenskí basketbalisti. Mali by sme preto tým vydatým dievčatám a tým ženatým chlapcom povedať, aby sa vykašlali na iné veci a trénovali basketbal na úroveň najlepšieho. Potom by možno dostali od ministra vnútra výnimku. Inak tá výnimka má v slovenských dejinách tiež výbornú tradíciu. Aj doktor Jozef Tiso udelil tisíce výnimiek, ale asi 60-tisíc ľudí išlo bez výnimky do cyklónu B.

  • Pán poslanec Gál, možno ste nespomenuli dostatočne jednu vec, že ten slovenský zákon o štátnom občianstve, o dvojitom občianstve bol iba reakciou na to, čo sa udialo v maďarskom parlamente v roku 2010. To znamená, ak by nebol ten zákon v maďarskom parlamente v roku 2010, nebola by ani novela zákona o štátnom občianstve v slovenskom parlamente. Čiže niekto iný zatiahol maďarskú menšinu na Slovensku do nejakej politickej hry a do politikárčenia. V tomto zmysle s vami súhlasím, že tam nešlo o národnostný problém. Išlo tam o politický problém, na ktorý, bohužiaľ, Slovenská republika podľa mňa musela reagovať.

    A k vašej výhrade, že tých 70 ľudí, ktorí prišli, alebo 68, o štátne občianstvo tým, že prijali občianstvo Maďarskej republiky, že to je dôkaz toho, že ten zákon nezafungoval. Ja si práve myslím, že to je dôkaz toho, že ten zákon zafungoval a že splnil svoju funkciu. A som rád, že je možné udeliť výnimku, to znamená, v odôvodnených prípadoch je možné zmierniť, povedal by som, tvrdosť tohto zákona. Ale, mimochodom, pri udeľovaní občianstiev túto výnimku minister vnútra má aj v iných prípadoch, to znamená, napríklad v prípadoch aj spomínanej štátnej reprezentácie Slovenskej republiky v prípade, že ide o nejakých významných predstaviteľov iných štátov, ktorí chcú reprezentovať Slovenskú republiku.

    Čiže, bohužiaľ, ten zákon nie je geniálny, ale bola to iba reakcia na krok susedného štátu, na ktorý Slovenská republika podľa mňa musela zareagovať.

  • Pán poslanec Gál, upodozrievate nás, že hráme maďarskou kartou, pritom však deklarujete, že problémy tento zákon nespôsobil Maďarom. V tom si šliapete po jazyku. V druhom rade si šliapete po jazyku, keď obviňujete SaS, že mala nejaký konflikt s týmto zákonom. Ja si však pamätám, že my sme boli tak pevne za tento zákon, že dokonca náš klub opustil pán poslanec Matovič, ktorý bol proti, a čím vzniklo dnešné OĽANO. Nech sa páči, to bol práve tento zákon.

    A aby ste dovolili, zrekapitulujem váš desaťminútový príspevok. Vy teda idete zahlasovať proti zákonu, ktorý ste presne v tomto znení pred krátkym časom predstavili. Dobre tomu rozumieme?

  • Pán poslanec Gábor, prepáčte mi tú škodoradosť, ale to je taká trošku schizofrénia, keď som to teraz tuná počúval, tak som sa musel smiať. A ja strašne rád spolu s vami a s vládnou koalíciou zahlasujem za tento zákon. A je komické pozerať, ako maďarská strana hlasuje, tak ako SNS si želá. Takže to je úplne do rozkoše.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Grendel.

    Pán podpredseda vlády, tu sa netelefonuje.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gál, prečo to považujete za pokus o rozbitie koalície? To je doslovný citát, ktorý ste povedali. Veď koaličná zmluva vlády historického kompromisu nezakazuje zahlasovať za opozičné návrhy. Aj sám predseda Národnej rady vo svojom prejave na predchádzajúcej schôdzi povedal, že koalícia nevylučuje podporu opozičných návrhov. Takže nerozumiem tejto definícii.

  • Pán poslanec Gál, bolo to zaujímavé vystúpenie hlavne vzhľadom na to, že tam bolo obrovské množstvo nahrávok na smeč. Hneď prvý, to sa týkalo tých 90 %, ktoré ste presadili do toho programového vyhlásenia, respektíve ktoré bolo vyrokované. Pre mňa je samotný volebný program strany súborom priorít. To znamená, každá jedna, každé jedno, čo tam je uvedené, mala byť priorita. Nieže potom si z toho vyberám ešte ďalšie hrozienka podľa toho, ako sa mi to bude hodiť na rokovanie s potenciálnymi koaličnými partnermi. A keď ešte aj z týchto hrozienok prejde iba 90 %, tak je to podľa mňa dosť málo.

    No, ale k samotnému tomu zákonu, ktorý je predkladaný. Vy ste sa pýtali, prečo s vami nikto o ňom nerokoval, prečo neboli hľadaní partneri. Bolo to tu už viackrát povedané. Ide predsa o váš zákon. Pre vás by to mala byť jednoducho povinná jazda. Mne to vaše vystúpenie skorej pripadalo, ako by to bol taký súbor výhovoriek na nejaké to učičíkanie vlastného svedomia.

    A na záver ste hneď povedali, že nebudete o tomto zákone hlasovať, alebo nebudete zaňho hneď, ale možno neskôr. Ja sa pýtam, kedy neskôr? Keď bude končiť táto vláda? A čo sa stane za to obdobie s tými ľuďmi, ktorí prídu o to svoje občianstvo? Prečo odkladať veci, keď ich môžeme urobiť aj dnes? A ešte k tomu je to zákon v plnom znení tak, ako ste ho vy v minulosti predkladali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Gál, som veľmi rada, že ste priznali podstatu vášho rozhodovania. Všetci sme boli úprimne zvedaví, ako sa zachováte k vlastným prioritám, k vlastným sľubom, k vašim vlastných voličom. Nečakala som popravde, že im to takto na rovinu šplechnete do očí. Vravíte, že toto je o politike a že vás v podstate chceme rozoštvať v tej vašej koalícii. My zvysoka teda kašleme na to, s kým vy ste v koalícii. SaS nenavrhuje zákony podľa toho, či si to niekto želá alebo neželá, ale ako ste si mohli všimnúť, navrhujeme zákony podľa toho, o čom sme presvedčení. A tak aj hlasujeme. Pretože toto nie je o vás, o vašej koalícii, ani o nás. Neuveríte, ale toto je o ľuďoch, ktorí podľa toho, ako my tu rozhodujeme, žijú dennodenný reálny život. Chápem, na toto sa vám asi pamätá ťažko.

    No a od vás sme chceli iba vedieť, či sa budete chovať vo svojom hlasovaní a rozhodovaní podobne a budete hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, alebo budete poslúchať toho, kto vás nakŕmil. Tak mi zostáva len popriať vám dobrú chuť. A vašim, myslím, už ex voličom, odporúčam uvariť si teplý harmančekový čaj. Ten upokojuje žalúdok a nervy. A počula som, že na žalúdočnú nevoľnosť pomáha aj symbolická kola. Alebo v budúcnosti nevoliť tých, u ktorých hrozí, že za trafiky nebudú mať problém hlasovať podľa želaní najväčšieho nepriateľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Gábor, dovoľ, aby som povedal len jedno. Z hľadiska postoja k občianstvu to reprezentuje aj charakter a hodnotový rebríček. Áno, sedel som vo vláde, ktorej sa nepodarilo zmeniť, a chceli sme to. Ale mal som rovnaký postoj v opozícii, rovnaký postoj vo vláde a mám rovnaký postoj aj teraz. Tvoje vyjadrenie, že sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády, je suchým konštatovaním. Ale dovoľ, aby som pripomenul, SMER a SNS v tejto krajine a v tejto snemovni by nemohla mať väčšinu bez šesť a pol percenta strany, ktorú zastupuješ. Teda o to je väčšia hodnota, akým postojom sa zaujme a zaujme strana v tejto otázke. Pretože programové vyhlásenie vlády a SMER by nevládol, keby ste nemali väčšinu. A je mi len trošku smutno, že v tejto otázke, v ktorej dlhodobo strana mala jasný postoj, taký, aký zastávam aj ja teraz, sa postavíte a budete hlasovať tak, ako si to bude želať SMER a SNS, tí, ktorí tento zákon do platnosti v tejto krajine zaviedli.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gál, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Generálne, nie je to národnostná otázka, je to celospoločenský, celoslovenský problém. Čiže keď niekto to takto vsúva, páni, ba vsúvali to viacerí, tak je na omyle.

    Ďalšia vec. Naša, či to je naša nejaká nosná agenda. Tak, pán Viskupič, asi vy ste náš program nečítali, lebo tých priorít je omnoho viac a týkajú sa celospoločenských problémov. Výnimka nie je riešením, to dobre viem. A výnimka ani nie je všeobecná a neuplatniteľná pre všetkých. Čiže to riešenie nikdy nebude. Ale zas len chcem povedať jednu vec. Keď ste v rámci nejakej koalície, tak nepodarí sa vám všetko pretlačiť. SaS-ke sa nepodarilo pretlačiť LGTB skupiny, legalizáciu ľahkých drog. A vedeli ste to presadiť v Radičovej vláde? Nevedeli ste, nedostalo sa to ani do programového vyhlásenia vlády, proste nedá sa všetko.

    A prečo to odkladať? My to nechceme odkladať, pán poslanec, pán kolega. Len prečo to odkladala SaS-ka, keď bola príležitosť to zmeniť ešte v roku 2010? Dohodli sme sa na tom. A pán Viskupič nemá pravdu, lebo dohodli sme na tom, keď sme išli do spoločnej vlády, že to narýchlo zmeníme. Tak to teraz prízvukujte svojim vlastným kolegom, prečo v 2010 to nezmenili.

  • Pán poslanec Viskupič, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som možno aj týmto upozorniť, keďže sme viacerí už závislí od intranetu a od fungovania. Zase to nejde. Nemyslím teraz prepoj do externého prostredia, čiže on-line vysielanie, ale teraz už nefunguje ani intranet, ani nrsr.sk. Väčšina z nás, predpokladám, keďže máme laptopy, si netlačia priamo parlamentné tlače a podobne, takže už to obmedzuje aj v práci. A bolo by asi dobré, keby minimálne počas rokovaní pléna stránky nrsr.sk, ako aj intranet bežali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za upozornenie. Skúsim urobiť nápravu.

    Chcem vás informovať, že pred chvíľočkou volal pán predseda Národnej rady. Cíti sa dobre. Vyzerá to tak, že v stredu ho pustia domov na doliečenie, a pozdravuje vás.

  • Potlesk v sále.

  • O slovo sa hlási navrhovateľ, pán poslanec Osuský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Dostál som povedal. Osuský som povedal? Hovorím, že to je únava. Prepáčte. Takže to nie je vekom, to je únava.

    Takže, pán poslanec Dostál, sa ospravedlňujem. Ale ja si myslím, že ste sa neurazili, keď som povedal, že Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Prihlásil som sa ešte v rámci rozpravy a budem reagovať na veci, ktoré tu zazneli v rozprave, ale chcem reagovať v rámci rozpravy, aby ste ešte prípadne, ak budete mať vôľu, mohli reagovať na mňa, nie až v záverečnom slove, keď už by ste tú možnosť nemali. A budem reagovať na tie reakcie tak zhruba podľa miery intenzity odmietnutia predkladaného návrhu.

    Čiže začnem pánom poslancom Uhríkom. Nijako ma neprekvapuje, že poslanec za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a jeho kolegovia, súdiac podľa potlesku, tento návrh odmietajú. Prekvapilo by ma čokoľvek iné. Keďže ide o predstaviteľov strany, ktorá oslavuje a ktorí oslavujú fašistický vojnový Slovenský štát, ktorý poslal na smrť desaťtisíce vlastných občanov, a dokonca mali na kandidátke ľudí, ktorí obdivujú Adolfa Hitlera, tak veľmi by ma prekvapilo, keby niekto takýto mal problém s tým, že pár stoviek slovenských občanov prišlo o slovenské občianstvo, to je naozaj úplný detail.

    Ako druhé by som chcel zareagovať na pána poslanca Kollára, pána poslanca Pčolinského, ktorí hovorili niečo podobné, niečo v zmysle v tom, že si musím vybrať, buď som Slovák, alebo som Američan, je to vec národnej hrdosti, či som Slovák alebo občan iného štátu. No podľa môjho názoru je to hlboké nedorozumenie. Slovenská republika nie je štátom iba Slovákov. Je štátom občanov bez ohľadu na národnosť. Na území Slovenskej republiky žijú a slovenské občianstvo majú aj príslušníci národnostných menšín a tí sú práve tak štátotvorní a práve tak občania Slovenskej republiky ako Slováci.

    Pán poslanec Kresák, z tej prudkej reakcie usudzujem, že možno by bolo dobré, keby ste si v rámci klubu ujasnili názor, pretože pán poslanec Gál zastupoval, alebo teda bol na čele skupiny poslancov, ktorá sa obrátila na Ústavný súd. Teda patril k tým, ktorí si myslia, že ten zákon je protiústavný. Ja si to myslím tiež. Rešpektujem, že môžete mať iný právny názor, ale vidím tam nejaké drobné nezhody, nieže v rámci koalície, ale v rámci poslaneckého klubu MOST – HÍD. A to, o čom ste hovorili a nestihli ste dohovoriť, Európsky súd pre ľudské práva. No Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ viem, posudzuje, či nebol porušený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A ak Európsky súd pre ľudské práva dospeje k názoru, že nebol, neznamená to ešte automaticky, že tá právna nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Lebo Ústava Slovenskej republiky a jej porušenie nie je posudzované Európskym súdom pre ľudské práva, pokiaľ viem. A ja som absolvoval veľké množstvo diskusií na túto tému a nikdy som neargumentoval žiadnym medzinárodným dohovorom, pretože z toho, čo som si prečítal v medzinárodných dohovoroch, som mal pocit, že tá slovenská právna úprava môže byť v súlade s nimi a neporušovať ich. Ale mám intenzívne presvedčenie, že je v rozpore so slovenskou ústavou.

    Asi najobsiahlejší príspevok mal pán poslanec Gábor Gál. Oceňujem, že sa vyjadril. Nesúhlasím s tým, že SaS má na tomto vinu. Nikto z členov SaS, pokiaľ viem, nehlasoval proti tomuto návrhu, tak ako nehlasoval nikto z členov OKS, ktorej som ja členom. Oceňujem, že váš postoj je jasný a nemenný. Už trochu menej sa mi páči, že zmenené bude zrejme vaše správanie, ktoré vyjadríte hlasovaním.

    Tvrdíte, že nie je to problém vo vzťahu k Maďarom, ale celoslovenský, a argumentujete tým, že iba 68 z 1 331 stratených občianstiev sa týka občanov, ktorí nadobudli maďarské občianstvo. No, maďarský problém to je aj nie je. Myslím si, že je to maďarský problém, lebo je to namierené primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti a my nevieme, koľko slovenských občanov maďarskej národnosti v skutočnosti nadobudlo maďarské občianstvo a utajujú to pred slovenskými úradmi. Čiže žijú v akejsi pretvárke vďaka tomuto zákonu. A vôbec nevieme to, že koľkí občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti by prípadne radi nadobudli maďarské občianstvo, ale nenadobudli ho práve kvôli tomuto zákonu, čo možno niekomu sa páči. Ale teda netvárme sa, že nemá tento problém aj rozmer týkajúci sa Maďarov žijúcich na Slovensku.

    K tej téze, že na čom nevznikne konsenzus v koalícii, nie je možné riešiť s pomocou opozície, by som rád povedal dve veci. Myslím si, že táto vec vás neohrozuje. Už tu aj kotlebovci, aj kollárovci povedali, že za tento návrh nezahlasujú, dokonca sú proti nemu. Tak pokojne by ste si to mohli vymeniť a v tejto veci hlasovať podľa svojho presvedčenia a trebárs členovia SME RODINA by za vás zaskočili pre tento prípad vo vládnej koalícii.

    Ale nechcem len žartovať. Ja chápem, že keď sa na niečom koalícia dohodne alebo nedohodne, tak to treba rešpektovať, alebo nerešpektovať, aj keď sa to tak nie vždy deje, že niekedy koalícia robí aj to, na čom sa nedohodne a proti vôli jedného z partnerov, napríklad. Ale chápem, že môžme ustúpiť od vecí, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú úplne principiálne. Keď presadzujeme zníženie dane z 22 na 18 percent a prejde iba 20 alebo prejde iba 21, no dobre, tak nebudeme hlasovať s opozíciou, lebo si myslíme, že zníženie dane o percento je lepšie ako žiadne zníženie a nechceme kvôli tomu robiť rozpory v koalícii. Ale keď považujeme nejakú právnu úpravu za, v rozpore s ústavou, tak budeme čušať, budeme hlasovať proti svojmu presvedčeniu, že nejaká úprava je protiústavná len z dôvodu, že sme na to nenašli zhodu v rámci koalície? Naozaj vidím rozdiel medzi týmito dvoma situáciami, keď nie je dohoda na niečom, čo je možno nedôležité alebo čo je dôležité, ale nie je principiálne, a na takejto zásadnej veci.

    Ocenili ste, že je to dobrý nápad ako rozbiť koalíciu a že nám to nezazlievate. No, pán predseda a podpredseda Národnej rady Bugár, zazlieva, ale nemôže reagovať, keďže vedie schôdzu. Ale teda vyjadril sa aj verejne, že zazlieva. A vyčítate, že je to politická neúprimnosť, marketing, nekorektnosť, neúprimnosť. No, aj to tu už zaznelo, že je to trochu zvláštne, keď vy tu poukazujete na to, že náprava nenastala zásluhou postoja niektorých členov poslaneckého klubu SaS, ktorí pritom neboli členmi SaS, ale sú dnes v OĽANO, a tak ticho prehliadate, že rovnaký postoj mal aj váš dnešný koaličný partner a predseda SIET-e Radoslav Procházka. Čiže vy ste dnes v koalícii s dvoma stranami, ktoré ten zákon pokazili, a s jedným predsedom, ktorý prispel k tomu, že sa neopravil.

    Špeciálne to vnímam, aj keď viem, že to nebolo myslené osobne, trochu nekorektné voči mne, keďže ja sa dlhodobo venujem ako občianskym právam, tak postaveniu národnostných menšín, a nie je to z mojej strany žiadna účelová póza za účelom teraz robenia nejakého problému vo vládnej koalícii. Ja som ako mimoparlamentný politik v roku 2010 spolu s vami, spolu s množstvom kritizoval tú novelu, ktorú presadila prvá Ficova vláda. Ja som sa ako poslanec Národnej rady usiloval za prvej Radičovej vlády ten zákon zmeniť a usiloval som sa o to spolu s vami nie preto, že som bol v poslaneckom klube MOST-u – HÍD, ale preto, že som bol o tom presvedčený. A chodil som debatovať do médií, chodil som na rokovania, chodil som sa hádať s Matovičom a Procházkom nie preto, že by mi to robilo dobre, ale pretože som myslel, že ide o dobrú vec, tak ako som presvedčený, že ide o dobrú vec aj teraz.

    Pýtate sa, prečo sme neprišli za vami, prečo sme nerokovali, prečo sme s tým išli do médií? A čo by sme dosiahli, keby sme išli za vami? No tak by ste nám povedali, že nie. Možno sa vám to zdá nepríjemné, zlé, ale ja som naozaj presvedčený, že jediný spôsob ako dosiahnuť zmenu tohto zákona je vyvinúť verejný tlak na vás a vy potom vyviniete verejný tlak na svojich koaličných partnerov. Možno to nebude teraz, ale však my to budeme skúšať aj ďalej.

    No, posledná vec. Tak ste trochu kritizovali ako pokrytecké a neúprimné, že niektorí svoje postoje menili a menili ich aj niekoľkokrát a že niektorí hlasovali za návrh zákona, ktorý predložil Peter Osuský, a o pár mesiacov nehlasovali za ten istý návrh zákona. V akademickom slovníku by to bolo možné označiť takmer za plagiát, ktorý ste predložili vy so svojimi kolegami. Ale vy to teraz dotiahnete ešte na vyšší stupeň. Vy nieže budete rôzne hlasovať o dvoch rovnakých zákonoch. Vy teraz nebudete hlasovať za návrh, ktorý ste sami predkladali. Nie tak dávno, pred dvoma rokmi.

    A dostávam sa k poslednému rečníkovi, na ktorého by som rád reagoval, a to je pán poslanec Zsolt Simon. A som rád jeho postoju a som rád, že okrem poslancov, ktorí v tejto veci nezmenili postoj, ale budú hlasovať inak, ako hlasovali, tu máme aj poslancov, ktorí nezmenili postoj a budú hlasovať rovnako, ako hlasovali.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Osuský, nepomýlil som sa.

  • Áno, bezvadne. Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som sa dotkol len jednoho zo zmienených oponentov. Samozrejme, som dermatovenerológ a docent Kresák je ústavný právnik, respektíve vehlasný právnik. Samozrejme, sofistikovane ma poučil, okrem toho, že hovoril o Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne tým ľuďom nebolo odňaté občianstvo, ergo nebol porušený čl. 5 ods. 2, ale že to bolo zrušené, či použil nejaké iné sloveso. No, ja som laik právny, ale je to asi tak: máš ženu a máš s ňou tri deti a rozvedieš sa, alebo sa nerozvedieš, ale opustíš ju, alebo zdrhneš, alebo ju okašleš. Ja sa tak zhruba zamýšľam nad tým, že iste je v tom právny rozdiel, lebo rozvod je právny akt. Ale z pohľadu tej ženy, ktorej ostali tri deti na krku, a ty o 30 rokov s mladšou, je to i z hľadiska tých detí zhruba asi tak vážny rozdiel, či ich okašlal rozvedených alebo nerozvedených, presne ako tých 1300 občanov, o ktorých je reč. To znamená, pre nich je veľkou potechou, že im nebolo odňaté, že im bolo len zrušené. To, samozrejme, ich napĺňa absolútnym šťastím.

    A chcem teda si spomenúť na jednu inú vec, keď sme spolu predkladali pred rokmi novelu nehorázneho zákona vysokoškolského z éry Slavkovskej, tak som prišiel na vládu, zastupujúc predkladateľov, a docent Fogaš si neuveriteľne zgustol na tom právnom texte a poučoval ma tam ako malého chlapca, že kde mal byť odsek a ako sa skracuje odsek a či má byť s veľkým alebo malým písmenom. Vonkoncom neoponoval meritu nehoráznej, myslím, Slavkovskej zákona, ale s úplnou perverznou radosťou sa ako právnik vozil na kolegovi docentovi Kresákovi a pred celou vládou, respektíve pred Legislatívnou radou vlády predvádzal, akí nedoukovia tu predkladajú zákony. A mal som vtedy taký istý mizerný pocit z neho, lebo my sme stáli na dobrej strane a bojovali za dobrú vec.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, zaujímavé veci. Pán kolega, no, bolo zaujímavé počúvať vaše sebahodnotenie, ako teda bojujete za menšinové a iné práva a jak to teda je celoživotným poslaním. Ja si ale pamätám na vás ešte dokonca z deväťdesiatych rokov, kde ste boli plný občianskej spoločnosti a na vaše postoje, keď išlo o realizáciu práva Slovákov na sebaurčenie. Jak dramaticky ste medzitým teda postúpili v tom vašom videní reality, lebo dneska hájite úplne opačné stanoviská. Občianska spoločnosť odplávala a už teraz hájite menšinové práva. Je zaujímavé počúvať ako, mne sa zdá, teda odpustite mi to, a by ma mrzelo, ak sa mýlim, jak dôsledne neuvádzate veci, ktoré sú úplne samozrejmé a akceptovateľné vo svete napríklad vedy. Aj pán Osuský má také niečo rád.

    My si pamätáme, že ľudstvo žilo kedysi v tzv. rodovej spoločnosti, potom neskôr žilo v kmeňovej spoločnosti, potom dokonca vojenská demokracia bol medzistupeň a vznikol štát. Základný problém, ktorý odlišoval tieto útvary ľudskej organizácie, je, že kým tie prvé boli útvary na základe teda akože krvi, či už priamej alebo domnelej, že teda pokrvne patríte do rodovej spoločnosti, a vznikol štát, ktorého ale základný esenciálny znak je organizácia obyvateľstva podľa územia. Čiže občianstvo majú tí, ktorí žijú na danom území a nie na území inom a nie na základe domnelých pokrvných súvzťažností a podobne. Vy netušíte, že existuje Európsky dohovor o občianstve, ktorého základným zmyslom je odstrániť nezmyselné dvojité občianstva, pretože vznikajú ťažké anomálie aj neprirodzené veci. Niekto môže teoreticky u troch štátov naraz, lebo môže mať trojité. Prečo nie pätoité občianstvo? Že jednoducho iba pre prípad humanitárnych a iných vecí je teda právo, že naozaj pre spájanie rodín a podobne, aby sa vytvorili seriózne a regulárne podmienky v rámci celej Európy. Toto bol hlavný zmysel. Toto vám úplne uniká, to je dokonca napísané aj v dôvodových...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, vy ste liberál a teda očakávam, že rešpektujete každého človeka a jeho právo na názor bez ohľadu na to, aký je. Ja nie som až taký liberál ako vy, ale rešpektujem váš názor a nebudem vás za neho kárať, ani vás dehonestovať, či poučovať, aký by mal byť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem ako vy, ale ja hlasujem podľa vlastného vedomia a svedomia. My sme tu neprišli na to, aby sme hlasovali tak ako zvyšok opozície, alebo aby sme nehlasovali len preto za váš návrh, lebo je to opozičný návrh. Nám je úplne jedno, či ho predloží ĽSNS, SMER, MOST, ktokoľvek. Pokiaľ je to dobrý zákon a my sa s ním vieme stotožniť, tak ho podporíme. Pokiaľ je to zákon, s ktorým sa stotožniť nevieme, tak ho jednoducho nepodporíme. Bolo by naozaj fajn, aby ste toto rešpektovali. Asi by ste stihli mnohí zistiť za tieto dva týždne, že my sa nebudeme správať rovnako ako niektorí naši kolegovia v opozícii. My sme tu neprišli robiť štandardnú opozičnú politiku, lebo určite viete, že my sme neštandardná strana, tak sa logicky správame neštandardne. Čiže, prosím vás, nerobte z nás nejakých koaličných partnerov tejto koalície alebo tichých partnerov, lebo to ste zhruba povedali, ale, prosím vás, rešpektujte aj naše právo vyjadriť sa k určitým veciam.

    Samozrejme, vy ste hodnotovo, respektíve, možno teraz preženiem, ideologicky trošku inde, ako som napríklad ja osobne, čiže je úplne logické, že sa v niektorých otázkach nezhodneme. Ale bolo by fajn, aby sme toto rešpektovali vzájomne. Ja plne rešpektujem váš návrh, vaše názory a urobím všetko pre to, aby ste si ich mohli slobodne vyjadrovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcela by som pánu slovakofóbovi Dostálovi povedať, že Slovenský štát nebol ani fašistický a nebol ani vojnový, pretože Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 legálnou cestou v čase mieru. Pán Dostál by si mal doplniť svoje hrubé nedostatky z histórie. A, prosím vás, prestaňte už s tými boľševickými klamstvami!

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Dostál, vy ste skúsený harcovník na slovenskej politickej scéne. Iste preto viete, že od roku 2010 sme sa snažili obdobnými návrhmi ten stav, ktorý v súčasnosti existuje, niekoľkokrát zmeniť. Iste viete, že toto je asi štrnásty pokus na zmenu. Žiaľ, tú zmenu nepriniesol ani rozsudok alebo rozhodnutie Ústavného súdu. Určite viete aj to, že s mojimi kolegami sme sa snažili niekoľkokrát o zmenu, žiaľ, bezúspešne. A musíte vedieť aj to, že od 1. februára 2015 nastala určitá zmena v tomto smere. Pán minister vnútra nariadením ministerstva vnútra vydali nariadenie, na základe ktorého všetci, ktorí prišli o občianstvo, môžu požiadať o prinavrátenie, o tzv. prinavrátenie, to znamená, o udelenie. Určite viete aj to, keď ste sa zaoberali touto témou, že ja niekoľkokrát osobne som interpelovala v tejto veci, položila na hodine otázok otázky, bola som na rade vlády k tejto téme,. Takže z našej strany bola neustála paľba kritiky. Takže si vyprosujem akékoľvek obvinenia voči nám, voči mojim kolegom v tomto smere.

    A viete čo, pán kolega? Boli sme v roku 2010 spolu v tej istej vláde a nemali sme vtedy iba silu v hlase do výšky 6,5 % a možno sme nedostatočne vplývali na našich vtedajších kolegov z klubu SaS. Konkrétne na pána Matoviča, ktorý nás zradil a potopil toto naše snaženie, ale ani na pána Viskupiča, ani na pani Jurinovú a ani na pána Fecka. Žiaľ, ani na pána Procházku. Áno, máte pravdu. Ale vám vysvetľovať teraz niečo logickými argumentmi je v tomto momente zbytočné. Vy máte pred očami len jednu vec: potopiť túto vládu, ktorá včera dostala podporu. Rozbiť vládnu koalíciu.

    Ja neviem, kde vy žijete, pán kolega? Ja sa snažím žiť v reálnom svete a pozerať sa na veci reálne, nie cez politický marketing, nie cez uštipačné poznámky. Rozhodne nie s úmyslom druhým škodiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • To bol potlesk, to nebola moja reč, takže štyri sekundy naspäť. Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, pánovi poslancovi Osuskému, Grendelovi, Budajovi a som presvedčená, ja som nebola doteraz v nijakej vláde, som presvedčená, že tento, a pánu poslancovi Poliačikovi, že tento návrh zákona je veľmi užitočný. Ja som bola medzi ľuďmi, počúvala som ich názory. Myslím si, že je veľmi dôležité, že dnes vlastne tento návrh zákona bol predložený. Po všetkých tých predchádzajúcich rozpravách by som k tomu Solženicynovi pridala ešte možno, Fraňa Šrámek, "života bído, přec tě mám rád".

    Ďakujem, páni poslanci, a teším sa na spoluprácu. Budem ho podporovať, tento zákon.

  • Pán kolega Dostál, môžete reagovať na faktické.

  • Pani poslankyňa Grausová, Slovenský štát bol fašistický a vy ste svojou reakciou potvrdili, že fašistická je aj vaša strana, keď ma tu obviňujete, že boľševické nezmysly. Škoda, že ste nepovedali žido-boľševické, to by bolo primeranejšie.

    A pán poslanec Kollár a pán poslanec Pčolinský, ja sa síce nepovažujem za liberála, ale za liberálneho konzervatívca, ale možno z vášho pohľadu liberál som. V žiadnom prípade som vás nechcel kárať, v žiadnom prípade som vám nechcel vyčítať, že máte iný postoj na toto ako ja. Ja to plne rešpektujem a ja som to nespochybňoval, ja som iba sa pokúsil o mierne vtipnú reakciu na Gábora Gála a teda som mu chcel dať nejakú cestu, ako by poslanci MOST-u mohli to podporiť bez toho, aby to bolo vnímané ako rozbíjanie koalície. Ak sa vás to dotklo, tak sa vám ospravedlňujem. Ja síce s vami tiež nesúhlasím, ale rešpektujem, že máte na toto iný názor, a nebolo mojím úmyslom vás dehonestovať.

    Pani poslankyňa Pfundtner, no toto je zase tá bolestínska reakcia. Ešte raz, my teraz nie sme s vami vo vládnej koalícii, my sa usilujeme potopiť vládu, my sa usilujeme rozbiť vládnu koalíciu. Čím skôr táto vláda odíde, tým lepšie pre Slovensko.

    A nakoniec môj najobľúbenejší poslanec SMER-u Číž, ktorý tu už nie je, myslím, tak tam je to tiež nedorozumenie. Občianska spoločnosť nie je proti národnostným menšinám, práve naopak, národnostné menšiny sú úplne prirodzenou súčasťou občianskej spoločnosti. Práva Slovákov na sebaurčenie v mojom chápaní boli plne a dobre realizované v rámci, v rámci Československa. A vy si protirečíte, keď hovoríte, že, že štát je územný celok a hovoríte o práve Slovákov, nie občanov Slovenskej republiky. No tak buď, alebo. Buď občania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (tlač 33). Návrh na jeho pridelenie je, na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pána predsedu pod č. 24.

    Pán poslanec Jozef Viskupič ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 33.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prioritne idem meniť zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Možno ste zachytili viacerí, že od 1. 4. začali na Slovensku platiť tzv. rádiové kvóty alebo kvóty pre hranie slovenskej hudby. Samozrejme, debata o tomto inštitúte prebehla týmto plénom a sú stanovené vo výške, ak to budeme rátať na celé dni, 25 %, je tam nejaký nábeh. A nie je veľkým tajomstvom, že vzhľadom na zomierajúci, zomierajúcu hudbu na Slovensku a podobne, som bol iniciátorom jednej časti ochrany slovenskej hudobnej tvorby cez tento nástroj. Nie je neštandardný v Európe, je vysoko štandardný, dokonca presahuje už viac ako 80 % členských krajín Európskej únie, ktoré tento inštitút zaviedli. Ale tento môj návrh zákona pri zákone 308 s ním súvisí iba marginálne. Alebo iba s tým, že treba pri tomto zákone, a tak sme to aj predkladali, povedať aj "b". Kvóty totižto zviazali ruky vysielateľom, veľmi výrazne. Dokonca ak by sme tú debatu zbehli a možnože niekto príde s pozmeňujúcim návrhom alebo otvorí ten zákon znova, a to "b" totižto sa do zákonnej úpravy nedostalo. My máme z roku 2000 relikt v našom zákone o vysielaní a retransmisii, možno niektorí pamätníci si ho budú pamätať pod názvom "lex Rusko", kedy sa v našom zákone, ktorý ustanovil vysielanie verejnoprávnych médií, čiže keď sa prerobili štátne médiá na verejnoprávne a kedy sa zadefinoval duálny systém, čiže nám vznikli vysielatelia z licencie, resp. ľudovo volané komerčné stanice, a vtedy sa nám dostal do zákona aj jeden moment, kedy sa zakázalo jednému mediálnemu domu alebo jednej firme alebo jednej fyzickej osobe vlastniť viacero licencií na viacero programových služieb.

    Ja som sa teda rozhodol pri, presne v deň, kedy sa kvóty 1. 4. dostali do účinnosti, podať aj návrh zákona, aby sme vysielateľom z licencií, komerčným rádiám rozviazali ruky. Tam smerujú obe zámery tejto, oba zámery tejto právnej úpravy a skúsim ich pre potreby tohoto pléna osvetliť.

    Veľmi dôležitý zámer je ten, že potrebujeme tak trošička posvietiť na schránkové firmy, ktoré sa vyskytujú medzi našimi vysielateľmi, resp. žiadateľmi o licencie, a teda dostať sa na tretiu úroveň preukazovania toho, kto vysiela, resp. kto žiada licenciu na to, aby vysielať mohol. Schránkový problém totiž to sa nedeje iba v stavebných firmách alebo firmách, ktoré žiadajú tento štát vo výberových konaniach, resp. v obstarávaniach štát o finančné prostriedky na to, aby mohli realizovať svoje zámery zo súkromného sektora, používať tzv. verejné zdroje, ale schránky sa nám usídlili aj tu. Napriek tvrdosti tohto zákona tí silní hráči vedia tento zákon veľmi účinne obísť, a to práve prostredníctvom schránok.

    Preto sa môžete, a je tu viacero ľudí, ktorí jednak priamo s médiami pracujú, resp. pracovali alebo priamo nejaké médiá vlastnili, asi potvrdia moje slová, že mať v majiteľských štruktúrach dostatočný vplyv a potom zabezpečiť si vplyv aj pred regulátorom, čiže pre radu vysielania, pre retransmisných znamená, že sa môžme dostať aj do stavu, kde jeden subjekt, nazvime ho J a T, bude vlastniť vysielaciu štruktúru aj televízie a bude mať pre potreby tejto debaty ich zrátané, môžeme ich neskôr aj vymenovať, štyri rádiostanice. Čiže zákon je v tomto bode neúčinný. Mocní a vplyvní si vedia nájsť cestičku a tí, ktorí by vedeli vysielať buď regionálne, alebo by sformátovali nejakú vysielaciu štruktúru, ktorá by hovorila o džezovom rádiu, metálovom rádiu, hip-hopovom rádiu alebo rádiu na vážnu hudbu, títo veľmi sa k tomuto nedostanú.

    Čiže môj návrh zákona hovorí o tom, aby sme si posvietili na to, kto vysiela, kto stojí pred retransmisnou radou a žiadal o pridelenie licencie, zároveň rozväzuje ruky ľuďom, ktorí by chceli sformátovať nielen celoplošné mainstreamové rádiá, ale aj rádiá, ktoré by mohli byť regionálne, rádia, ktoré by vedeli vysielať nejaký hudobný alebo inak zameraný monotyp. Myslím si, že aj naša krajina by si zaslúžila jedno buď na regionálnej báze postavené inforádio, je to jeden z monotypov. A ak to porovnáme len s krajinou, ktorá má podobnú mediálnu históriu ako my, a je to Česká republika, tak programové služby regionálnych rádií, lokálnych rádií, rádií zameraných aj na domácu tvorbu, je ako húb po daždi, a u nás, keď som sa bavil napríklad s pánom alebo rozprával s pánom Borisom Kollárom, ktorý tiež spolu so mnou hovorí o tom, že máme tu dve rádiá, ktoré zarábajú, a všetky ostatné sú pod hladinou nejakých, ako hovoria environmentalisti, sustainable modelu alebo dlhodobo udržateľného modelu, čiže nemajú reálne financovanie.

    Toto je nedobý stav. A čítam zámery aj vlády v programovom vyhlásení vlády, že chcú opraviť zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii, a preto aj táto novela ide v hlbokom súzvuku s tým, kde vláda bude musieť urobiť takpovediac kroky, aby sme vysielateľom rozviazali ruky a na druhej strane, aby sme si naozaj posvietili na schránkové firmy, ktoré vo vysielaní, ktorých máme pri jednotlivých vysielateľoch už dnes. Pre účely otvorenia tejto debaty a v úvodnom slove je asi toľko na vysvetlenie legislatívneho zámeru. Dúfam, že je tu viacero poslancov, ktorí s touto ideou súhlasiť budú, a dúfam, že nájde aj v tomto pléne podporu, o ktorú vás týmto aj žiadam. A dúfam, že sa na tom zhodneme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni z výboru, gestorského, pre kultúru a médiá, pani poslankyni Dubačovej.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za kultúru ako spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Nakoľko som, pardon, najprv otváram všeobecnú rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa opýtať, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásil som sa do rozpravy kvôli tomu, že sa ma to bytostne týka. A všetci dobre viete, som v konflikte záujmov, je to pravda, aj keď som sa už vzdal konateľstva. Chcem podporiť tak isto za nás tento návrh pána poslanca Viskupiča, nakoľko v tomto biznise som doteraz pôsobil asi 16 rokov.

    Je absolútnou pravdou, čo hovorí pán poslanec Viskupič, je to veľmi zle nastavené. Skutočne sa tento zákon obchádza, obchádza sa to, ja viem, bolo to možno kedysi prijaté vami v tomto pléne tunak kvôli prípadu Pavol Rusko. Ale v skutočnosti pozrime sa na to, čo sa dnes udialo. Pozrime sa na skupinu J&T, majú v jednom balíku televíziu JOJ, majú v tom rádiá Jemné melódie, majú tam Vlnu, majú tam nejaké rokové rádio, predávajú Európu 2. To znamená, že tam skutočne sa to obchádza a nemajú s tým žiadny problém. A vy nemáte šancu, kto je vlastníkom, keby ste sa vy rozhodli zistiť, že kto je vlastníkom týchto licencií, tak sa nedopátrate, lebo jedno skončí na Kajmanoch, druhá v Belize. Potom je to tak neprehľadné, že pokiaľ to nesprehľadníme, možno aj týmto zákonom, tak nemáme šancu sa k tomu dostať. A teraz si zoberte, že taká licenčná rada, ktorá udeľuje tieto, tieto licencie, to nemôže skúmať ani v druhom, v treťom, v štvrtom rade. Každý to obíde, stačí si na eseročku zavesiť ďalšiu eseročku a už rada nemôže skúmať, kto je vlastník.

    Licencia, to je naše národné bohatstvo. Prideľuje to štát a patrí štátu. A štát by mal vedieť, kto je za tými médiami a kto je vlastníkom.

    Tiež si myslím, že je nezdravé zakazovať krížové vlastníctvo alebo zakazovať principiálne, aby jeden vysielateľ rádia mal dve, tri rádiá, štyri rádiá. Zoberte si napríklad príklad regionálnych rádií. Je úplne nezmysel, aby proste nejaké veľmi zaujímavé džezové rádio, ktoré napríklad vysiela v Bratislave, bavíme sa hypoteticky, by chcel proste otvoriť podobné vysielanie v Trnave, potom neskôr v Martine, v Košiciach, v Prešove, nemôže to urobiť, lebo zo zákona by už potom nemohol mať tú licenciu na seba písanú, už by to písal na brata, na sestru, na známych. No, proste, je to nezmysel. Skutočne tento zákon je veľmi zle postavený. Možno bol v tom čase prijatý kvôli pánovi Ruskovi, ale dnes je to, ja si myslím, prekonané. Zmenou tohto zákona sa sprehľadnia, sprehľadní vlastníctvo, rada bude mať možnosť kontroly väčšej a tým pádom štát má väčšiu kontrolu nad tým, kto je vlastníkom médií. A ja si myslím, že takto je to správne. Dnes sa to schováva, dnes to utečie na Cyprus, sú rôzne neprehľadné štruktúry a mali by sme to prijať. Doporučujem tento zákon prijať ako vysielateľ. Skutočne môžem potvrdiť aj tuná slová pána poslanca Viskupiča, že naozaj iba dve rádiá na Slovensku sú ziskové, a máme ich desiatky, iba dve rádiá, je to Rádio Expres a Rádio FAN, ktoré sú v normálnych číslach. Všetko ostatné sú v červených číslach a potácajú sa v ťažkých dlhoch, v ťažkých starostiach, problémoch. A toto je výsledok proste toho zlého konania, ktoré ste prijali možno vy pred veľa rokmi, možno kvôli pánovi Ruskovi.

    Takže za nás ako určite tento návrh zákona podporíme, za klub SME RODINA. A ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, že priniesol takúto zmenu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja chcem poďakovať za aj tie podporné slová a hlavne za to, že úvodom zaznel ten moment takpovediac konfliktu záujmov, pretože tak si predstavujem, aby vystupovali možno aj do budúcna, keďže začíname toto plénum, aj viacerí páni poslanci. A keď majú z minulosti, myslím, že u pána Kollára to nie je až tak celkom treba, ale napriek tomu to dodržal a povedal presne, kde v minulosti pôsobil, a tým pádom, že pri konkrétnom návrhu zákona, okrem tej absolútne nespochybniteľnej skúsenostnej bázy, lebo 16 rokov priamo pracovať v tejto oblasti, ho asi veľmi vysoko kvalifikuje do tejto debaty, oznámil tento skutok. Nebývalo to doteraz veľmi praxou a dúfam, že si to hlavne poslanci, a je to jedno, aj z vládnej, aj z opozičných lavíc, keď budú vystupovať, tak označia, že boli alebo sú nejakým spôsobom zainteresovaní.

    Druhá časť poznámky. Myslím si, že je, áno, veľmi dôležité, pre účely tohoto zákona sme sa snažili spraviť ako keby ten povestný prvý krok na tisícmíľovej ceste, a to je, aby sme odhalili štruktúru do tretej úrovne a teda mohla retransmisná rada, respektíve regulátor v tejto oblasti skúmať, kto sa uchádza o licenciu, čiže kto bude rozprávať, formovať mediálne prostredie a akým spôsobom sa chce mediálneho trhu zúčastniť, čo je pre súčasný a z môjho pohľadu už veľmi oligarchizovaný mediálny priestor len dobre.

    Čiže ďakujem za podporu a dúfam, že bude dostatočná na to, aby sme sa prehupli do druhého čítania.

  • Ďalej v rozprave vystúpiť pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som bývalý novinár, žiadne rádio nevlastním, ale viaceré počúvam, tak dúfam, že kvôli týmto faktorom nie som v konflikte záujmov. Vládna koalícia má v tomto parlamente prvú šancu ukázať, že svoje programové vyhlásenie nepovažuje za formalitu, že to, čo včera koalícia schválila, sama nevníma ako zdrap papiera. Toto je tá príležitosť, kedy môže splniť vôbec prvý záväzok z programového vyhlásenia vlády, ale aj z predvolebných programov niektorých koaličných strán, a ten záväzok sa volá boj proti schránkovým firmám, účinný boj proti schránkovým firmám.

    Na úvod by som zacitoval z programového vyhlásenia vlády. "Z protikorupčného programu vlády bude dôležité najmä začlenenie iniciatívy "Rule of Law" do vládneho programu, prijatie účinného protischránkového zákona vzťahujúceho sa na všetky verejné zdroje a zavedenie protikorupčnej doložky pri návrhoch zákonov." Koniec citátu.

    Možno si poviete, že licencia na súkromné vysielanie, či už televízne alebo rozhlasové, nie je verejným zdrojom, nie je verejným finančným zdrojom. No priamo nie je, ale nástrojom, vďaka ktorému môžu súkromní vysielatelia podnikať a teda zarábať, čo nie je nič zlé, naopak, vďakabohu za mnohé súkromné médiá, ktoré napríklad v boji proti mečiarizmu zohrali kľúčovú úlohu, ale nielen vtedy, verím, že aj napríklad pri kauze CT zohrali niektoré súkromné médiá svoju nenahraditeľnú úlohu. Médiá majú nepochybne moc a vplyv a nebyť štátom udeľovaných licencií by ju napríklad súkromné televízie nemali. Asi každý v tejto sále, a nielen tu, ale napríklad aj na Úrade vlády, si je vedomý toho, že akákoľvek kauza sa stáva kauzou vtedy, ak sa jej začnú venovať najsledovanejšie médiá, a tie sú ešte stále súkromné televízie.

    Tak si teraz povedzme, prečo je problém, ak v tejto oblasti, v oblasti súkromných médií sa majitelia schovávajú za zahraničné schránkové firmy? Prečo je problém, ak moc a vplyv v oblasti médií získavajú zahraničné schránkové firmy? Je to problém preto, lebo ak nepoznáme skutočných vlastníkov médií, nepoznáme ani záujmy, ktoré sledujú pri uplatňovaní moci a vplyvu, lebo nevieme, v akých iných oblastiach títo skutoční vlastníci podnikajú. Predstavme si čisto teoretickú možnosť, že skutočný vlastník, napríklad súkromnej televízie schovávajúci sa za zahraničnou schránkovou firmou, má vysoko lukratívny biznis so štátom, že cez iné schránkové firmy v zahraničí teoreticky vyhráva jednu štátnu zákazku za druhou, radovo v sumách stoviek miliónov eur. Môže, alebo nemôže tento fakt ovplyvniť obsah, napríklad televízneho vysielania? Teda vysielania, ktoré umožnil štát udelením licencie. Môže, alebo nemôže vzniknúť konflikt záujmov? Ja si myslím, že môže. V tom prípade má alebo nemá občan právo vedieť, že vysielateľ, ktorého stanicu sleduje, môže byť teoreticky v konflikte záujmov? Ja si myslím, že občan má právo na takúto informáciu, má.

    A nakoniec je to spravodlivé a férové aj voči, povedzme, domnelým majiteľom takýchto médií, ktorí sú možno až neprávom označovaní za majiteľov médií len preto, že rovnako ako utajení majitelia médií majú nejaké schránkové firmy napríklad na rovnakej adrese, v rovnakej budove, na rovnakom poschodí, v rovnakej kancelárii na Cypre, náhodou, samozrejme. Ale ako sa hovorí, náhoda je, viete čo.

    Chce štát prispievať k takejto nespravodlivosti, k takýmto krivým obvineniam čestných podnikateľov? Snáď nie. Takže táto novela zákona je v záujme občanov, podnikateľov a aj štátu. Ideálny návrh na prierezovú podporu v Národnej rade. Vlastne si ani neviem predstaviť dôvod, pre ktorý by tento návrh nemal dostať širokú podporu. Teda jeden taký si predstaviť viem, ale tiež len čisto teoreticky. A ten teoretický dôvod na nepodporenie takéhoto návrhu je, že niektorí poznajú tých skutočných vlastníkov médií a že niektorí týmto skutočným vlastníkom radi pomôžu s utajovaním ich aktivít. Ale toto je len, samozrejme, taká zlomyseľná opozičná teória, v skutočnosti si to vôbec neviem predstaviť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Keď už teda všetci hlásili konflikty záujmov, tak aj ja nahlásim. Asi pred dvadsiatimi rokmi som robil na Protimonopolnom úrade a táto problematika súvisí aj s ochranou hospodárskej súťaže. Maličké riziko by mohlo spočívať v tom, že ak sa pospájajú rady a tak by mohol vzniknúť nejaký dominant, ale to riziko je extrémne nízke a je asi také ako pri obchodoch alebo rôznych reštauračných alebo kaviarenských sieťach. Jednoducho riziko je minimálne, ale pokiaľ necháme tú súčasnú právnu úpravu, tak hrozí, že kvalitné siete nevzniknú, podobne ako v obchode napríklad, čiže v tomto bode si myslím, že to je veľmi dobrý návrh.

    A v druhom bode by som povedal, že nehovorím, že je dokonalý, ale je takisto veľmi dobrý, a to je bod, ktorý sa týka transparentnosti. Je to určite posun dopredu. Tiež nemôžeme snívať o tom, že tento zákon zmení svet a všetko bude dokonale priehľadné. Tá druhá strana vždy nájde alebo ešte dlho bude nachádzať cesty ako sa ukryť, ale je to určite krok dopredu. A myslím si, že v oboch týchto pilieroch je ten návrh silný a dobrý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja chcem reagovať na pána poslanca s tou myšlienkou, ktorú len tak veľmi jemne a opatrne vyslovil, že či je možné, že takýto vysielateľ, držiteľ licencie možno na televíziu alebo na nejakú veľkú sieť rádií, či je možné, že to zneužije, svoju programovú službu, alebo niekde sa prikloní, za výmenu za nejaké obrovské štátne zákazky, radovo sto miliónov eur. Tak na to vám odpoviem, nieže či je to možné, to je fakt, rozumiete, to je fakt. A myslím, že to vidíme všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja podporím túto novelizáciu zákona a to napriek tomu, že som bol predkladateľom mediálneho zákona, ktorý sa ide novelizovať, ale v danej dobe sme reagovali na riziká tej doby. Ale aj vtedy som si bol vedomý, že opatrenia, ktoré tam, rôzne pozmeňujúce návrhy pripravili a iné zase vypli, lebo boli, to znenie zákona predložené, a to, ktoré nakoniec vypadlo z tej mašinérie, bolo značné odlišné, že tie, ktoré tam zostali, sú slabé. Medzitým časom, už viac než desaťročia oligokracia žije a prekvitá, žije doslova na médiách, s médiami a cez médiá. Na Slovensku nestačí mať bohatstvo, musíte mať bohatstvo a médium. Nehovorím to ako žiaden škandál, ani to nehovorím za to, že by som chcel stupňovať nejakú hystériu proti týmto vlastníkom. To, čo sa ukázalo, že zoči-voči takejto dobe platí, je otvorenosť, otvorenosť a ešte raz otvorenosť.

    To, čo hovoril pán Jurzyca, že riziko nadmernej monopolizácie je také málo pravdepodobné. No, naopak, samozrejme, riziko nadmernej monopolizácie je pravdepodobné, ono dávno existuje a tento zákon mu nebráni. Tento zákon nenašiel, respektíve nástroje, ktoré v ňom zostali, nemohli zabrániť tej rýchlej globalizácii takýchto záujmov, ktorá si nachádza v offshore, ktorá si nachádza náhradné osoby, biele kone, a tak ďalej. Takisto pán Kollár alebo iní, ktorí žijú v reálnom svete médií, by vedeli povedať, že aká je to maličkosť pre každého takéhoto záujemcu. Mediálny zákon treba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja pre potreby zhrnutia ešte rozpravy sa prihlásim alebo v záverečnom slove poviem viac, ale to, čo si hovoril ty, Gábor, keďže reagujem na predrečníka, je veľmi dobre pomenované. Presne ten moment, kde návrh zákona zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, a to až do miery 30 % vlastnenia médiá. Vychádzame a vychádzali sme pre potreby tohto návrhu zákona z best practices v rámci Európskej únie, veľmi podobne to majú upravené vo Veľkej Británii. My veľmi priznávame, a tí, čo sa rozumejú tomuto právnemu rozmeru, hovorí sa tuná o tretej úrovni vlastníckej štruktúry. Ak by sme prešli prvým čítaním je možné pre potreby aj programového vyhlásenia vlády sa baviť až o tých beneficieseh alebo last bet alebo tých konečných užívateľoch výhod, ako sa hovorí, aby sme sa dostali možno do priameho zoznamu aj pri udeľovaní licencií, čo by bolo záväzné pre konanie pre retransmisnú radu. Čiže momentálne retransmisná rada zisťuje prvú úroveň, čiže kto je konateľ, kto je spoločník, a viac nemôže zo zákona. My hovoríme, musí ísť hlbšie a otvárame o tomto debatu. Ak prejde tento návrh zákona, veľmi to oligarchom pre potreby licenčného konania sťažíme.

  • Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky. Budem reagovať na dve.

    Na pána poslanca Jurzycu. Áno, súhlasím s tým, že žiaden návrh nie je dokonalý, ale predsa len sa mi zdá, že ak by sme sa dopracovali k tomu, že minimálne ten slovenský biely kôň bude musieť byť odhalený, tak už predsa len niektorým ľuďom bude nepríjemné, že budú identifikovateľní jasne, že môžu čeliť otázkam a že to skutočné majetkové, teda tie pomery sa potom ľahšie odhalia.

    A, pán poslanec Kollár, asi viete, že z mojej strany to bola taká rečnícka, jemne uštipačná, ironická otázka, že či také niečo je na Slovensku možné.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak ako som avizoval pre potreby záverečného slova, ďakujem teda za rozpravu. Zažívame si už pri tretej schôdzi aj opozičné návrhy zákona. Teda otvoril toto plénum s opozičnými návrhmi kolega Dostál a dúfam, že to, nebude to bez plexitis z minulého volebného obdobia, že prejdú vládne návrhy zákona a takpovediac máme odpracované. Čiže všetkým kolegom z vládnej koalície, ktorá včera sa ustanovila aj schválením programového vyhlásenia vlády, ďakujem a veľmi sa teším, že kolegov z výboru pre média a kultúru zo strany SNS tu máme priamo v pléne, a naozaj sa vám chcem poďakovať. A dúfam, že o témach zákona o vysielaní, retransmisii sa budeme my asi bazálne baviť práve na tomto, na tomto výbore. A chcel by som teda týmto oceniť.

    Zároveň sa chcem poďakovať aj kolegom z opozície, že sa do rozpravy zapojili. A myslím si, že otvorenie tejto témy je pre slovenskú spoločnosť veľmi dôležité. Je veľmi dôležité to, do akej miery sú u nás médiá nastavené transparentne, to je tá časť b) schránkové firmy, a do akej miery vieme formovať mediálne prostredie tak, že bude dlhodobo udržateľné a že budú vznikať pre potreby súkromného vysielania tie autentické, tie projekty, ktoré majú zabávať. To je jeden typ monotypového rádia. Ale aj informovať. A dokonca to, čo sa nám v spoločnosti deje, budeme mať asi aj vyššiu ambíciu, a to je, vzdelávať a edukovať. Niekedy, ak si my, ktorí sme média študovali, alebo tí, ktorí v médiách pracujeme alebo pracujeme priamo v kultúre, vieme, že médiá mali prinášať hlavne do spoločnosti túto ambíciu, prinášať to, že rozmer informovania a nie šokovania, rozmer edukácie a nielen zábavy, bol vo vienku médií. U nás to plnia a mali by plniť prioritne médiá verejnej služby.

    A pre mňa je absolútne zarážajúce, pre potreby tejto mediálnej témy to spomeniem, 25. 4. ministerstvo kultúry zverejnilo svoj zámer na stránke, že teda sa bude zvyšovať koncesionársky poplatok, ale netešte sa, vážení páni poslanci, chcú to urobiť vyhláškou. Z môjho pohľadu iba minúť sa tejto debate v parlamente. Myslím si, že zvyšovanie koncesionárskeho poplatku patrí do pléna parlamentu a nemali by sme koncesionársky poplatok zvyšovať ustanovením nejakej čudnej komisie, ktorá má evaluovať, tak to nazvali, Komisia pre evaluáciu zvyšovania úhrad pre platby za služby verejnosti, a teda si to niekde na Kafkovskom zámku oddiskutujú, prijmú vyhlášku a bude zvýšený koncesionársky poplatok. Vážená verejnosť, vážené kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry a nová vláda sa rozhodla zvýšiť koncesionársky poplatok bez parlamentnej debaty. Ohradzujem sa voči tomu hneď, keďže je to veľmi čerstvá informácia, a pustíme zmenu zákona tam, kde patrí, pustíme debatu o zvýšenie koncesionárskeho poplatku do výboru, následne do pléna parlamentu a oddiskutujme to aj my. Je to citlivá téma. Táto téma patrí do pléna parlamentu. A tým, že my máme vystavané úhrady a platenie verejnoprávneho média cez inú povinnosť alebo iný benefit, a to je, že máme vôbec doma elektrinu, je podľa mňa zlé a obludné. Čiže vôbec debatu o tom, akým spôsobom financovať verejnoprávne médium, pustíme do parlamentu. Preboha živého, nerobte, vážení páni z koalície, vážení páni z ministerstva, nejaké komisie na ministerstve kultúry, ktoré budú vydávať veľmi pokútnym spôsobom vyhlášky a takto meniť výšku koncesionárskeho poplatku.

    K tejto téme a opäť k téme financovania, ona súvisí s tou prvou časťou návrhu zákona, keď rozviažeme ruky a dokážeme mainstreamovým médiám, v tomto prípade rozhlasovým, financovať aj iný typ ako mainstreamové, čiže iný typ ako to, čo ich živí, a to je tá zábava. A zrovna použijem, pán Kollár, aj váš príklad. Vy ste sa rozhodli ako majiteľ mainstreamovej a tej zábavnej časti Fun Rádia, a vzniklo by veľmi, to teraz použijem naozaj príkladno, Fun Jazz napríklad v Bratislave, môže to vlastniť ten istý Kollár, môže pre potreby bratislavského publika takúto službu zabezpečiť. V Banskej Bystrici to môže byť buď metalová kapela, alebo nejaký typ inforádia a podobne. Čiže by vzniklo to, čo sa dá zarobiť celoplošne, s ďalšími piliermi a to môžu byť regionálne rádiá, inforádiá alebo monotypovo hudobné rádiá, a tým pádom zabezpečíme to, aby nám komerčný sektor ponúkal aj tento typ monotypových rádií, ktoré náš zákon pozná, akurát je paradox, že vôbec nevznikli. Nevznikli len a len preto, že sme niekedy nastavili parametre pre ten súkromný svet tak zväzujúce, že nebol zámer, a chytili to do ruky iba a len oligarchovia, ktorí pred retransmisnou radou boli úspešní a sformátovali si toľko rádií, koľko potrebovali. Ja som počul teraz príklad štyroch rádií, ktoré nesmie vlastniť podľa súčasného znenia zákona jeden oligarcha. Podľa mňa J&T je oligarcha alebo "Ja a Ty", alebo ako ich treba volať.

    Čiže zamerajme sa na to, aby sme vedeli. A ja budem vždy fandiť ľuďom, ktorí vo vlastnom mene podnikajú, a tým pádom viem, kto ku mne hovorí a s kým mám tú česť. To treba preniesť aj do mediálneho sveta. Tu patrí teda aj česť, lebo vieme, že poslanecký kolega sa týmto zaoberal. A zároveň chcem povedať, že bránenie tomu, aby si niekto osoboval právo vystupovať pred retransmisnou radou, používať jednu z mála vecí, čo tomu štátu zostalo, a to sú frekvencie. Tie vlastníme, prepožičiavame ich v licenčnom konaní na osem, respektíve šestnásť rokov, to je ten proces. Sú ďalšie parametre, ktoré v 308-čke treba zmeniť, aby licenčné konania boli dohľadateľné, boli tam jasné pravidlá, aby to nebola súťaž krásy. Ale to už je iná debata, na ktorú aj kolegov z výboru, aj kolegyňu, samozrejme, aby som nezabudol, pozývam. A týmto, tak ako som končil úvodné slovo, končím aj záverečné, prosím vás pri tomto návrhu a žiadam o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 34, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 25.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Ja budem v úvodnom slove stručnejší, pretože túto tému takpovediac prenášam z bývalého funkčného obdobia, šiesteho, šiesteho funkčného obdobia Národnej rady do tohoto. Sú tu moji dvaja spolupredkladatelia z hospodárskeho výboru. Ja len stručne pre potreby prvého čítania naznačím ideovú rovinu, ktorá je dôležitá teda pre prvé čítanie. Označím teda hlavný cieľ a zámer.

    A veľmi podobne ako predchádzajúci návrh zákona má za cieľ pomôcť ľuďom a vytvoriť reálny sociálny balíček, keď mám použiť túto terminológiu, pre mnohé domácnosti, ktoré vykurujú spoločnosti. Nazvime ich pre potrebu tejto debaty teplári, veľkí teplári alebo centrálne zdroje tepla, ako je v znení zákona. A teda hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné a pre nich lacnejšie dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.

    Ja to zopakujem, možno pre kolegyne a kolegov, niektorých to bude nová téma. Súčasne sme v stave, kedy sa vlastníci bytových jednotiek, ktoré bývajú v činžiakoch a domoch, je to asi 37% ľudí na Slovensku žijúcich, sú rukojemníkmi veľkých teplárov vo svojich vlastných bytoch. Je to veľká téma aj tuná v Bratislave, či už pre potreby Starého Mesta alebo Petržalky. Je to veľká téma v mnohých regiónoch a podľa prepočtov dokonca aj dobrozdania Protimonopolného úradu. Táto téma sa dostala počas našej spolupráce s pánom Galekom aj na Ústavný súd. Štyridsaťdva poslancov pléna parlamentu túto ústavnú sťažnosť podpísali, vtedy to boli opoziční. Teraz to budeme musieť prehodnotiť, že ktorí z nich v opozícii zostali, ale viem, že keďže sme to chystali ako priamo pre potreby Ústavného súdu, tak veľmi činne nám s tým pomáhala aj pani poslankyňa, vtedy poslankyňa Žitňanská, teraz ministerka spravodlivosti. Čiže dúfam, že sme získali silného exekutívneho spojenca a že nepríde v tomto prípade o prehodnotenie postojov tak, ako to bolo v zákone o štátnom občianstve, ale to je iná téma.

    Čiže 37% ľudí, kúrení veľkými teplármi, sa stali rukojemníkmi vo vlastných bytoch veľkých teplárov. Myslíme si, že zákon, ktorý je účinný od mája roku 2014, ktorý ich do tejto rukojemníckej drámy dostal, je zlý. Opravujeme a snažíme sa opraviť opakovane. Predtým som to robil s pani podpredsedníčkou a predkladal to opakovane, využívajúc tie polročné termíny s predkladaním návrhov zákonov, tu s pani podpredsedníčkou Nicholsonovou. A mám za to, že aj viacerí poslanci vtedy vládnej strany SMER, ktorí sú v starostovských pozíciách, mi dali za pravdu. Pretože oni musia byť na takzvanom tom first fronte alebo na tej prvej línii, kedy ľudia žiadajú od nich stavebné povolenia pre to, aby sa mohli odpojiť od nevýhodného teplára. Voľný výpočet, respektíve voľný výpočet pre potreby návrhu zákona, kde je to aj v dôvodovej správe, sa môžme baviť o rozmedzí ušetrenia na jednu domácnosť, v rozmedzí 300 až 900 eur. A to už je chlebová téma, 300 až 900 eur na jednu vykurovaciu sezónu v mnohých regiónoch na Slovensku znamená obrovské peniaze pre domácnosť. A toto je ten sociálny balíček, ktorý by zlé nastavenie zákona malo ľuďom umožniť, a toto zlé nastavenie zákona vieme opraviť tu my v tomto pléne. Preto žiadam hlavne poslancov vládnej koalície, ktorí nás podporovali v tomto boji, spolu s nami vypracovali návrh pre podanie Ústavného súdu, inak tiež sa čudujem, prečo Ústavný súd nevie rozhodnúť, či je tento zákon, ktorý chráni vlastníctvo, prečo Ústavnému súdu to trvá, možno kolega Galek ma opraví, ale už to bude rok pomaly, odkedy sme to podanie dali, prečo Ústavný súd v tejto veci nevie rozhodnúť, či naozaj vlastníme svoje vlastné byty, alebo ich teda vlastní oligarcha a bude nám diktovať, aké ceny tepla budeme mať.

    Sú tam aj ďalšie veci, ktoré pre potreby úvodného slova nie sú veľmi podstatné. Toto je ten hlavný účel zákona. Umožníme, ak sa vchod, chce si zvoliť iného a efektívnejšieho centrálneho dodávateľa tepla, alebo si chce urobiť svoju vlastnú, takzvanú vchodovú kotolňu, prečo sa tento štát pri zlej transpozícii jednej eurosmernice odhodlal na krok, že zas a opäť vyhrajú tí silní a mocní a vplyvní? A v tomto prípade teplárenskí oligarchovia nad občanmi, ktorí vlastnia svoje vlastné byty a nemôžu sa rozhodnúť, kto im bude kúriť. Toto je pri veľkých energetických a liberalizačných balíkoch absolútna obžaloba. A myslím si, že aj pán kolega Galek nám, mi potvrdí moje slová, že nie je celkom účelom, aby sme (zaznievanie gongu), nie je celkom účelom, aby sme chodili po zasadnutiach ako poslanci Národnej rady, respektíve kolega Vetrák alebo možno aj pán poslanec Budaj, ako zástupcovia zastupiteľstiev, pretože jeden veľký boj tu viedlo Mestské zastupiteľstvo v Bratislave, na to, aby sme urobili aspoň čiastočný posun v tejto téme. Čiže nie je celkom účelom, aby poslanci chodili na zasadnutie bytových združení a vysvetľovali, že, bohužiaľ, vieme vám pomôcť iba tým, že budeme opakovane atakovať vládnu zostavu – vtedy monolitu SMER-u a teraz uvidíme, ako sa s tým vysporiada vládna koalícia – a teda prosiť ich o to, že naozaj máte právo sa rozhodnúť. Napríklad tuná v Petržalke, nie je to ďaleko, hovoriť o tom, že vydržte, ten boj sa musí vybojovať a máte právo si kúriť lacnejšie, ušetriť 500, 300, 400 eur na vykurovacej sezóne pre jednu domácnosť. A tí vydierači, tí, ktorí stanovujú tie ceny tak, že kým neplatil tento zákon, visel nad nimi Damoklov meč a hovoril, ak budete nedostatočne efektívni, ak budete zaťažovať životné prostredie, respektíve budete dávať ceny tepla tak, že nám sa oplatí vlastná kotolňa, tak sa od vás jednoducho odpojíme, čo momentálne nefunguje. Ten Damoklov meč je odstránený, veľkí tepelní oligarchovia si robia čo chcú a regulátor je na nich krátky. Čiže pre podporu tohto návrhu zákona vás žiadam, ideme opraviť stav a vrátiť stav do roku, spred mája roku 2014, aby ľudia o vlastných bytoch mohli rozhodovať, kto im bude kúriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 34. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Galek a pán poslanec Heger.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Dobý večer, dámy, dobrý večer, páni. Ďakujem veľmi pekne pánovi Viskupičovi za prezentáciu tohto návrhu zákona. Jedná sa o problematiku, s ktorou sa naozaj boríme už dlhodobo. Píšu nám ľudia, ktorí sa na nás obracajú, ktorí nie sú ochotní platiť také obrovské sumy za teplo, aké momentálne platia, a pýtajú sa, prečo si to nemôžu v súčasnosti zmeniť. Tá zmena je momentálne na nás a je naozaj veľmi, veľmi jednoduchá.

    Tento zákon, alebo táto problematika je tak isto momentálne veľmi, veľmi aktuálna, pretože v súčasnosti prebieha aj vyúčtovanie výdavkov na teplo, ktoré dostávajú obyvatelia žijúci v bytoch. Tento problém sa týka miest, bytových družstiev, ľudí. S pánom Viskupičom sme boli posledne aj na domovej schôdzi v Petržalke, kde ľudia sa nás už dva roky pýtajú, kedy teda konečne budú sa môcť odpojiť a konečne si budú môcť poriešiť to vykurovanie tak, ako si oni predstavujú.

    Žiaľ, tento zákon, alebo teda zákon, zmena zákona, ktorú sa teraz opätovne pokúšame zmeniť, bola prijatá ešte v roku 2014 poslancami za stranu SMER a v tomto roku sa od jeho schválenia naplno prejavujú dôsledky. Ide hlavne o to, že väčšina projektov individuálnych kotolní bolo zastavené a nie sú realizované, no ale v tomto roku sa to neúplne a neobmedzené postavenie prejavuje aj prostredníctvom potichu prijatej vyhlášky 144/2015. Vďaka nej ľudia, ktorí sú napojení na centrálne zásobovanie teplom, budú za teplo platiť viac, ako by podľa doteraz nastavených pravidiel mali. Najvýraznejšie sa to dotkne tých, ktorí v roku 2014 zateplili, vymenili okná alebo inak dosiahli zníženie spotreby tepla. Teraz to bude trocha technické, takže sa ospravedlňujem, ale myslím že je to dôležité pre pochopenie problematiky. V zásade Jofo, pán Viskupič, spomenul regulátora, ktorý je prikrátky. Ale, bohužiaľ, nie je na nich prikrátky, ale on dokonca s tými teplármi veľmi dobre spolupracuje. Konkrétne tou predmetnou vyhláškou pre rok 2016 rozhodol, že v prípade regulačného príkonu – regulačný príkon, to je zložka fixnej časti, pretože cena tepla sa skladá z fixu a z variabilnej časti – sa neuplatní zákonné pravidlo T mínus 2, teda spotreba dva roky dozadu. To znamená, fix bol doteraz určovaný, alebo teda jeho väčšia časť, na základe spotreby, ktorú ste mali pred dvoma rokmi, ale pre tento sa použije pravidlo T mínus 3. Hlavným dôvodom zmeny spôsobu určenia regulačného príkonu je zrejme aj skutočnosť, že rok 2014 bol teplotne nadpriemerný a teda spotreba tepla oproti roku 2013 aj výrazne nižšia. No a keďže táto fixačná zložka môže predstavovať aj viac ako polovicu z ceny tepla, teplárňam by sa výrazne ponížil zisk. Čo sa stalo? Zašli za regulátorom a ten vyhláškou povedal, dobre, tak fixná zložka, respektíve regulačný príkon sa nebude určovať T mínus 2, ako to doteraz bolo a ako to máme aj vo vyhláške, ale zmeníme to na T mínus 3. Takže tí ľudia sú späť tam, kde boli. Vyhláška 144 z roku 2015 chráni tak ich zisky na úkor ich odberateľov, pričom rozdiel, pokiaľ by sa neuplatňovalo to zákonné pravidlo, by na domácnosť mohol predstavovať 300 euro a viac ročne. Žiaľ, toto sú dôsledky súčasného znenia zákona o tepelnej energetike, kedy ľudia nemajú možnosť výberu alebo zmeny.

    Dneska bol za mnou tu v parlamente jeden pán, ktorý tak isto má záujem postaviť vlastnú kotolňu a odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom. V minulosti platil zálohovo, keďže má v meste Kremnica, má tam školu, má tam aj odborné učilište, platil 4000 euro zálohovo mesačne za teplo. Po novom je to 6000. Tak som mu vysvetlil problematiku, ktorá sa teda dotkla alebo ktorá je spôsobená tou vyhláškou 144/2015, no a on celkom nechápal. On sa ma pýta v prvom rade, prečo Národná rada v tom 2014. prijala taký zákon, ktorý poškodzuje ľudí, ktorý poškodzuje odberateľov a zvýhodňuje iba jednu skupinu podnikateľov a dáva im tu v podstate monopol? Kto z toho prosperuje a akým spôsobom je to dobré pre ľudí? No a takisto sa ma opýtal, prečo takúto vec robí ÚRSO, regulátor, ktorý by tak isto mal vystupovať v prospech ľudí? Tak sme mu vysvetlili celú tú problematiku. A potom hovorí: no dobre, ale aj ja som podnikateľ a keď mám pred sebou veľkú misu a okolo mňa je množstvo hladujúcich, tak viem, že omnoho lepšie sa mi bude dariť, keď sa s tými hladujúcimi podelím. Pokiaľ to neurobím, tak čo sa stane? Nakŕmim sa sám a prasknem.

    Takže, páni poslanci, vidím, že máme tu zastúpené v podstate všetky strany, aj v záujme týchto veľkých teplárov, zachráňme ich a nedovoľme im, aby praskli.

    Ja som liberál, ale, preboha, vás prosím, v záujme všetkých ľudí zmeňme súčasné znenie zákona o tepelnej energetike. Podobný návrh, ako je dneska predkladaný, v minulosti za neho hlasovali aj niektorí poslanci súčasnej vládnej koalície. Verím, že podpisom koaličnej zmluvy si nevymazali pamäť ani nastavenie pomáhať ľuďom a v záujme všeobecného prospechu obyvateľov Slovenska za zmenu zákona zahlasujú aj tentoraz. Nech sa ten zákon dostane aspoň do druhého čítania, nech sa dostane na výbory, nech je jednoducho prerokovaný a nech tí ľudia majú aspoň nejaké svetielko nádeje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ja by som chcel apelovať najmä na poslancov vládnej koalície, lebo myslím, že opozícia v tom má jasno. Všetci sme pred voľbami tvrdili ľuďom po mítingoch, ako im strašne chceme pomôcť, ako to robíme všetko pre nich a sme tu vlastne kvôli nim. Áno? Tak ja by som bol rád, keby si toto uvedomili aj poslanci za vládnu koalíciu, že toto je skutočne zmena k lepšiemu životu, k jednoduchšiemu životu, lacnejšiemu životu pre obyčajných ľudí. Skutočne toto trápi veľmi veľa ľudí. Je tunak vidieť, že sa týmto nahráva len veľkým podnikateľom v rámci energetiky tepla a tak ďalej. To znamená, že tí drobní ľudia si nevedia pomôcť. Pokiaľ toto nezmeníme, tak tým ľuďom nepomôžeme. Takže apelujem na všetkých, aby skutočne za tento rozumný návrh zákona a zmenu zákona zahlasovali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galek, chcem ti vyjadriť podporu a poďakovať tebe aj tvojim spolupredkladateľom za to, že ste s týmto návrhom prišli. A myslím si, že je to dobrý návrh, je to návrh v prospech ľudí. Nemá nič spoločné s tým, či je niekto liberál, konzervatívec, sociálny demokrat. A tento návrh nie ideologicky podfarbený, je to návrh, ktorý zjednoduší situáciu ľuďom a možno obmedzí niekomu, alebo určite obmedzí niekomu biznis, ale nie je to biznis, ktorý by bol korektný na voľnom trhu, ale je to biznis ktorý je zabezpečovaný štátom, štátnou reguláciou a zákonom. A teda to nie je dobrý typ biznisu.

    Ja som na tento problém narazil v bratislavskom Starom Meste. My sme tiež v rámci zastupiteľstva riešili čosi podobné, keď firma mala dlhodobo zabezpečený biznis, nie na základe zákona, ale na základe zmluvy s mestskou časťou. Tam obyvatelia, ktorí sa proti tomu ozvali, riešili svojím spôsobom opačný problém, oni sa chceli pripojiť k veľkému dodávateľovi tepla, nie sa od neho odpojiť, a to z dôvodu, že existuje tam medzičlánok medzi teplárenskou spoločnosťou a konečnými užívateľmi, ktorý vlastne im komplikuje situáciu a zvyšuje cenu tepla. A tiež to nemohli urobiť, pretože biznis mal niekto dlhodobo stabilizovaný, v tomto prípade nie zákonom, ale dlhodobou zmluvou, nejak sa tam pootvorili dvierka. Uvidíme, že či ich dokážu v budúcnosti využiť.

    Ale v každom prípade ja podporím tento váš návrh aj všetky ďalšie podobné návrhy, ktoré budú smerovať k tomu, aby ľudia mali väčšiu možnosť vyberať si.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja dnes síce vystupujem ako poslanec, ale zároveň by som chcel vystúpiť ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A toto je problematika alebo tematika, ktorá sa naozaj ma bytostne týka už šesť rokov, keďže už som šesť rokov predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A je to naozaj veľmi aktuálna téma.

    Ja by som možno chcel práve taký pohľad tých ľudí, ktorí to reálne riešia, lebo toto je zákon naozaj pre ľudí. Týka sa to ľudí, ktorí bývajú v bytovkách, a je nás naozaj veľmi veľa. Tých bytoviek je v Bratislave veľa, vo veľkých mestách, ale aj v menších. A to, čo hovoril pán Galek, tie technické veci, nakoniec myslím, že zneli veľmi zrozumiteľne, a je to naozaj tak. My naozaj sme ovplyvnení tým, ako je nastavená legislatíva a nemôžme rozhodovať, kedy zakúrime, kedy nezakúrime, kedy nezakúrime. Sú to veľmi konkrétne veci. A možno, aby ste vedeli, vy, ktorí bývate v bytovkách, sú dva druhy ľudí a tá druhá skupina naozaj narastá. Sú ľudia, ktorí sú apatickí voči tomu a je im to jedno. A potom je druhá skupina, ktorá sa chce reálne zaujímať o chod toho domu a chce, aby ten dom efektívne fungoval. A myslím si, že toto je veľmi dobrý pohyb u ľudí, ktorý sa deje, že majú záujem o to, aby ich bytovka dobre fungovala, aby hospodárila efektívne. Lebo dnes je doba efektivity. Keď si pozrieme aj všetko, čo sa tu bavíme o tom, aby aj štát efektívne fungoval a chceme tým pádom umožniť aj tým ľuďom, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby mohli efektívne si spravovať tieto domy, ak sa vedia dohodnúť, aby mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré ich mesačne, z ich peňaženiek idú. A naozaj čiastka na kúrenie je jedna z najväčších čiastok, ak nie najväčšia čiastka, ktorú oni vynakladajú. A tá vykurovacia sezóna, dobre, tu na západe máme ju kratšiu, ale skladáme sa na ňu celý rok, a to je veľmi dôležité si uvedomovať, že tí ľudia to rátajú. To sa pohybuje od 200 do 800, 1 000 eur. Hravo je čiastka len za kúrenie na jednu sezónu, ktorú si tí ľudia rozkladajú do mesačných splátok. Čiže keď má trojizbový byt splátku ten paušál okolo 150 do 200 eur, tak polovička môže byť kľudne náklad na kúrenie. Čo je veľké percento.

    A o čom to celé je? Je to o tom, že tu nie je sloboda výberu. Že naozaj ľudia, my, vlastníci bytov, sme, tak ako to povedal aj pán Viskupič, rukojemníci. My si nemôžeme vybrať. To je celé. Tuto nie je konkurencieschopnosť vytvorená. Veď keď to robia tí veľkí hráči, dobre, však nech to robia dobre, nech to robia efektívne. Ak táto varianta bude dobrá, tak nebude dôvod sa odpájať. Čiže tu naozaj hovoríme o tom, že či to robia dobre, a ak to dobre nerobia, tak prečo im kryjeme chrbát? Potom sa poďme baviť o každom odvetví takto, že budeme kryť aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, lebo však nerobia to dobre, ale tak, však potrebujeme ich. Toto je tá dôležitá filozofia, ktorú ľudia, bežní obyvatelia za tým vidia. Oni chcú efektívne regulovať hospodárenie vo svojich bytoch. Ľudia, ktorí majú domy, tí to vedia. Zapnem si kotol vtedy, kedy chcem. Vypnem si kotol, kedy chcem. Vonku je príjemné počasie, vypnem si. V bytovke si nevypnete. Ak tri dni nie je po sebe priemerná hodnota vyššia, neviem, myslím, že je to okolo 13 stupňov, tak vám proste tá tepláreň bude kúriť, či chcete alebo nechcete. Môže byť dvadsať stupňov vonku, vy musíte kúriť. A to sú vaše peniaze, ktoré míňate, či chcete alebo nechcete. Dobre, stíšite radiátor, ale svojím spôsobom v tých trubkách to beží. Presne tak, oni vám to zaúčtujú. Oni vám to bežia a vy si nemôžete vybrať. Ak to robia efektívne, okej. Ak to nerobia efektívne, tak potom im nekryme chrbát. Však nech konkurencieschopnosť ich dotlačí do toho, aby to robili dobre.

    Takže ide tu naozaj o to, aby ľudia neboli zajatcami, títo ľudia, ktorých je strašne veľa, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby neboli zajatcami tohto systému, aby tu došlo k uvoľneniu.

    Takže na záver už len poviem, že tento zákon je naozaj pre ľudí. To, čo tu predkladáme, je o tom, že proste chceme dať možnosť ľuďom, ktorí majú záujem ovplyvňovať a dobre hospodáriť so svojimi peniazmi a s miestami, kde bývajú, to sú miesta, kde bývajú. Oni proste naozaj nemajú na výber. A toto chcem, preto aj na to apelovať ako človek, ktorý býva v byte, vyrástol v byte, zrejme plánujem bývať v byte, býva sa mi dobre v byte, ale toto je výrazná čiastka môjho rozpočtu. A tak vás prosím ako kolegov alebo vyzývam vás, že skúste sa vcítiť do týchto ľudí, pre ktorých naozaj 100 - 150 eur je riadna čiastka v rozpočte. A my im môžme dať možnosť, aby ju efektívne regulovali, aby ju vedeli ovplyvniť a mali pocit, že áno, nie som nikde zajatcom, nemusím tuto teraz byť nejakým rukojemníkom. Tak to len krátko ešte na doplnenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Táto téma je jedna z tých tém, ktoré predpokladám, že atakovali viacerých poslancov bývalého pléna tohto parlamentu. Dokonca si myslím, keďže spoločenstvá bytov vyvinuli veľkú aktivitu, aby o tomto probléme informovalo, takže všetkých. Tam je aj zacielená legislatívna iniciatíva, ktorá z minulého volebného obdobia tým, že vtedy zástancovia z môjho pohľadu práve týchto veľkých teplárenských celkov nechceli vyslyšať občanov, a preto ju máme aj veľmi skoro a takmer na začiatku legislatívneho obdobia tohto parlamentu.

    Áno, to, čo hovoríš, ja som takisto z Veternej 19, zo sídliska, bývam v štandardnom bauringu. A mail, ktorý mi prišiel s predmetom – Jofo, vieš, kto a za čo ti kúri? – je jeden z tých podnetov občanov, ktoré nás vtedy viacerých z opozície proste nenechal chladnými, a snažili sme sa ovplyvniť stavebné konanie, lebo tam novela smeruje, aby sme ľuďom vrátili moc nad ich vlastným bývaním a aby si mohli, tak ako hovoríš, nakladať so svojimi finančnými prostriedkami ako dobrý hospodár. Ak si tento štát chce hovoriť, že je dobrý hospodár, tak umožní ľuďom šetriť na kúrení. Je to rozumné. Je to environmentálne a je to logické. Myslím si, že spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov z vlastnej kapsy by malo byť základným mementom pre tento štát. A tento štát touto novelou, ktorú my predkladáme, to môže ľuďom vrátiť.

  • Ďakujem. Je po devätnástej hodine. Ak teda budete súhlasiť, dokončíme faktické poznámky, aby sme tento bod ukončili.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, takže končím, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Bude sa pokračovať zajtra o deviatej hodine ráno. Nehovorím, že tento bod. Hovorím, že začíname zajtrajší deň rokovaním o deviatej hodine ráno.

    Príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.