• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslankyne Katarína Macháčková a poslankyňa Simona Petrík.

    Chcem vás informovať o dvoch veciach. Najprv o tom, že pán predseda Národnej rady Danko je po operácii. Štandardná operácia, cíti sa dobre, zotavuje sa, takže prajeme mu, samozrejme, skoré uzdravenie, aby sa vrátil do Národnej rady.

    A druhá informácia, podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ma poveril zastupovaním a právomocami predsedu Národnej rady, takže Národná rada pokračuje v normálnom režime. Zároveň chcem vás informovať, že predbežne na pol druhú zvolávam poslanecké grémium aj o ďalšom postupe, lebo sme dostali aj nejaké skrátené legislatívne konanie, takže okolo pol druhej by sme sa potom poradili.

    Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave, a to o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, o žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač 45).

    Ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Lukáč a pripraví sa pani poslankyňa Pfundtner.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, pani poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň som si v tejto sále vypočul mnoho vecí, mnoho príspevkov k programovému vyhláseniu vlády. Niektoré boli vecné, niektoré možno menej, ale ono to vychádza aj z toho, ako je podľa mňa napísané aj programové vyhlásenie vlády, niektoré odseky sú napísané odborne, niektoré skôr heslovite, niektoré sú pomerne ambiciózne.

    Ja keď som osobne prechádzal toto programové vyhlásenie a prečítal som si ho, myslím, celkom pozorne, prišiel som k záveru, že je tam téma, ktorá je podľa mňa dosť ambiciózna, ale je zároveň napísaná pomerne heslovite, a to je téma dopravy, zvlášť cestnej dopravy.

    Ja ako Prešovčan pomerne často cestujem z Košíc, z Prešova smer západne Slovensko, Bratislava, Nitra, Trnava. Preto ma pomerne trápi to, v akom stave sú naše cesty. Osobne vnímam cestnú infraštruktúru ako niečo, čo je krvný obeh v človeku, to znamená, keď je krvný obeh v poriadku, prináša život, prináša prosperitu. Prosperitu tam, kde je infraštruktúra v poriadku, je prosperita, sú to prosperujúce regióny a potom sú regióny, kde cesty nie sú alebo sú v dezolátnom stave, a tam tie regióny v podstate vymierajú.

    Hlavnou tepnou Slovenska má byť diaľnica D1, ktorá v programovom vyhlásení vlády je napísaná ako priorita a najhlavnejšia priorita, čo sa týka cestnej dopravy. Pozrel som si všetky programové vyhlásenia od roku ´89 a takmer v každom jednom sa spomína D1 a v posledných štyroch je to prioritou. Prioritou každej vlády je urobiť D1, hlavnú tepnu Slovenska.

    Pán minister dal do programového vyhlásenia vlády veľmi ambiciózny cieľ z môjho pohľadu, keďže chýba ešte nejakých 60 km tejto cesty, preto hovorím ambiciózny, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že v tejto krajine sú veci, ktoré sa riešia pomerne zdĺhavo, a prajem teda ministrovi, aby tento cieľ naplnil, a ja ako východniar budem veľmi rád, keď to naplní. Na druhej strane uvediem príklad, prečo som skeptický.

    Možno viete, ale D1 prechádza momentálne Prešovom ako mestom, kde je od 21. novembra vyhlásený mimoriadny stav, mimoriadna situácia v doprave. Dnes je päť mesiacov, odkedy bola vyhlásená, a zatiaľ sa nič neudialo. Je rozostavaný kruhový objazd, ktorý spoločnosť, ktorá ho stavala, nezvládla a my pri mimoriadnej situácii ďalších päť mesiacov vyberáme zhotoviteľa, ktorý by túto stavbu dokončil. Je to miesto, je to, ten kruhový objazd je na vjazde na D1 smer Košice, je to miesto, ktoré spája druhé a tretie najväčšie mesto na Slovensku, cez neho prechádza denne 25-tisíc áut a prechádza cez stavbu, ktorá nie je ani odovzdaná, ani zapečatená. Cez stavenisko prechádzajú. Dochádza k ohrozeniu života každý deň. A ja sa pýtam, kto bude zodpovedný, kto bude zodpovedný, keď sa tam niečo stane? Sú tam plynové potrubia voľne hodené, stavba je nedokončená, zo zeme trčia roxory, cesta sa prepadáva, pôvodná, lebo nezvláda ťarchu kamiónov, ľudia zo správy ciest tam občas nasypú štrk alebo fúrikom zabetónujú dieru. Toto je stav cesty, hlavnej tepny medzi Prešovom a Košicami. Rieši sa to päť mesiacov. Preto som skeptický k tomu, že D1 bude, tak ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, za štyri roky prejazdná v plnom profile po celej dĺžke z Košíc až do Bratislavy.

    Pozrel som si, ktoré úseky sú kritické. Úsek Hubová - Ivachnová, myslím, nemá ani stavebné povolenie, podľa toho, čo som zistil. Na stránke NDS som zistil, že úsek Beharovce - Fričovce, teda tunel Branisko je plnohodnotný, podľa mňa, keďže pomerne často cez neho chodievam, nie je, chýba tam jedna polovica, jedna rúra a je to šesťkilometrový tunel obojsmerný, svetová rarita. Vjazd do Prešova z D1 od Popradu je riešený semaforom, to je ďalší svetový unikát, to nikde nie je. A to, že Prešov je, aký je, bohužiaľ. Obchvat západ - juh, smer obchvat Prešov a západ - juh momentálne je naplánovaný, ale ešte nie je ani len vo výstavbe. Čiže tepna, ktorá má prinášať život do tohto regiónu, je na týchto miestach zúžená alebo takmer prerušená, alebo v prípade väčšej nehody môže byť prerušená úplne.

    Vítam iniciatívu pána ministra a vlády, ktorí chcú spraviť, vypracovať dokument generel dopravy Slovenska v nadväznosti na generely samosprávnych krajov. Je to dokument, ktorý je vážny a ktorý určí prioritu v jednotlivých regiónoch, ktorý zaradí abo má ambíciu byť tým dokumentom, ktorý bude následne plniť vláda, harmonogram výstavby ciest a diaľnic a rýchlostných ciest.

    Keď si zoberiem okresy ako Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov, Humenné, Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, Stará Ľubovňa, je región, kde je počet kilometrov u rýchlostných ciest nie nula, je tam jedenásť kilometrov obchvat Svidníka R4, ale vôbec v týchto regiónoch nie je absolútne ani meter rýchlostnej cesty, ktorá by viedla do tohto regiónu. Preto tieto regióny nemajú rozvoj, aký by si zaslúžili.

    Tento región vôbec je zanedbávaný. Zanedbávaný je tam cestovný ruch. Zanedbávaný je tam priemysel. Neni tam cesta, neni tam život.

    Prioritou vlády je aj výstavba rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. R3 je v nejakých začiatkoch, R4, to je vlastne začiatok kruhového objazdu v Prešove a do Svidníka je to veľmi ďaleký horizont. A to je tiež vec, ktorá, pri týchto cestách R2, R3, R4 a R7 mi chýba horizont dokončenia, to v programovom vyhlásení vlády absentuje.

    A z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, z nepružnosti a možno aj z neochoty konať, keďže na riešenie mimoriadnej situácie v Prešove pán minister nepotrebuje ani zmenu zákona, stačí prísť osobne do Prešova alebo dvihnúť telefón, z toho vychádza moja skepsa a moja nedôvera k tomu, že bude v roku 2020 diaľnica Košice - Prešov - Bratislava prejazdná v plnom prúde. To je prvá z tém, ktorá ma trápi a trápi obyvateľov tohto regiónu a trápi obyvateľov Prešova zvlášť.

    Druhou takou témou, o ktorej by som rád rozprával, alebo respektíve by som sa spýtal a v programovom vyhlásení vlády je len veľmi krátko zmienená alebo tam nie je vôbec, resp. dvomi vetami v dvoch kapitolách, a to je téma, ktorá počas celého roka, počas celého minulého roka traumatizovala spoločnosť, a to je téma migrácie a migrantov. Strana SMER na tom postavila volebnú kampaň. Na tom, že rozprávala o tom, aký je to veľký problém. V programovom vyhlásení vlády je jedna veta v odseku zahraničnej politiky, s ktorou súhlasím v zásade, a druhá je pri obrane štátu. Ale toto nie je problém týchto dvoch rezortov a dvoch ministerstiev. Minister zahraničných vecí Lajčák navrhuje uzavrieť schengenskú hranicu a s tým sa jednoducho nedá nesúhlasiť.

    Je potrebné, aby všetci, ktorí sú, všetky krajiny, ktoré patria do Schengenu, zabezpečili svoju hranicu. Myslím, že v tomto aj Slovensko môže byť príklad na východnej hranici. Pri ochrane štátu sme videli, ako demonštratívne sme stavali hrádze, ako my zabezpečíme našu slovenskú hranicu, ako dramaticky sme hľadali utečencov pred voľbami, ktorí tu neboli. Ale, áno, myslím si, že je potrebné, aby Slovensko bolo pripravené na ochranu svojho územia a svojej suverenity.

    Avšak tento problém je tak zložitý a komplikovaný, ako som hovoril, netýka sa len dvoch ministerstiev, ale týka sa ako ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra, ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ministerstva kultúry a ministerstva školstva. Minimálne týchto ministerstiev sa to dotýka. Zahraničie v krátkodobom horizonte z dôvodu, že budeme predsedať Európskej únii a očakáva sa, že Slovensko bude mať nejaké stanovisko k tejto téme a bude lídrom vo vyjadrovaní sa k téme migrácie ako takej.

    Druhým ministerstvom je ministerstvo vnútra, ktoré monitoruje týchto utečencov alebo migrantov, nenazývame všetkých utečencov, ale migrantov a chráni v podstate pokojný spánok obyvateľov. To, že my zatvoríme teraz v tomto čase schengenský priestor alebo že zatvoríme Slovenskú republiku, ešte neznamená, že problém je vyriešený. Nie je. Pán minister vnútra bude mať určite informáciu o tom, koľko migrantov prišlo za posledné dva roky do Európy, koľko je to miliónov, je to viac ako milión, a títo ľudia už jednoducho tu sú. My aj napriek tomu, ak zatvoríme hranicu a zatvoríme Schengen, tento problém nie je vyriešený. Títo ľudia tu sú, budú tu žiť, budú tu pracovať. A my sa s týmto problémom v strednodobom horizonte musíme, a v dlhodobom horizonte, vysporiadať. Toto nie je problém, ktorý tu bude rok. Nie je to problém, ktorý tu bude dva roky.

    V strednodobom horizonte potrebujeme vyriešiť otázku utečencov, ktorí utekajú zo svojich krajín pred vojnou, ktorí sú politickí utečenci a ktorí nemajú záujem tu zostať, ale potrebujú len dočasný azyl, aby mohli v tejto krajine prečkať, kým u nich skončí vojnový konflikt. Táto skupina je taká, ktorej my chceme pomôcť alebo mali by sme pomôcť z morálneho hľadiska. Ja ako kresťan vnímam, že jednoznačne by sme im mali pomôcť. Na druhej strane po skončení vojnového konfliktu pôjdu domov.

    A potom je tu ešte jedna skupina a to sú ekonomickí migranti, ktorých okrajovo spomínal pán Mihál, ktorí prišli do Európy s tým, že tu chcú žiť a pracovať. Migrant neni extrémista, migrant neni terorista. Lebo v tomto prípade, ako počul som pár výrazov, že sú to teroristi. No migrant je človek, ktorý ide za prácou, za lepším životom. Ak by sme označovali migranta za teroristu, tak potom 30 000 Slovákov, ktorí odišli za posledný rok, sú tiež extrémisti a teroristi. Lebo aj naši ľudia migrujú za prácou a za lepším životom.

  • Reakcia ministra.

  • Legálne, áno, áno.

    Pán minister hovorí legálne a má pravdu. Tým, že zatvoríme schengenskú hranicu, ale títo ľudia tu budú prichádzať, pán minister, ale budú prichádzať legálne a budeme vedieť, kto tu je.

    V každom prípade ministerstvo sociálnych vecí musí pripraviť pôdu, ako sa vysporiadame s touto ekonomickou migráciou, ktorá tu jednoducho bude. A to je vlastne to, čo ja by som očakával, že v programovom vyhlásení vlády bude, a síce nejaká pracovná skupina alebo nejaká vízia vlády naprieč ministerstvami, minimálne tými, ktoré som spomínal, alebo splnomocnenec vlády, ktorý by sa tejto otázke venoval, ktorý by sa tejto téme venoval, lebo táto téma tu ešte bude. My potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby ľudia, ktorí prichádzajú na Slovensko, si uvedomili a bolo im jasné, že táto krajina, že toto je naša krajina, naše hodnoty a naše pravidlá. Ak tu chcú byť, pracovať, prosím, ale za podmienok, ktoré im určíme my.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lukáč vytiahol naozaj kľúčovú tému. On to nazval alebo prirovnal k takému obrazu ciev v tele. Naozaj tá naša cestná sieť je veľmi dôležitá. Ja sám cestujem po Slovensku veľa a cestujem rád. A vítam to, keď sa zlepšujú tieto dopravné koridory.

    Skutočne veľký problém je na východnom Slovensku. Dokresľuje to možno taký pohľad, keď som sa rozprával s jedným Bratislavčanom, a to nemyslím negatívne, pretože sám pochádzam pôvodne z Bratislavy, ktorý v rozhovore povedal: "Jaj, Prešov, to je na ukrajinských hraniciach." Tak som mu ťukal na čelo, že minimálne sto a viac kilometrov vzdušnou čiarou sú ukrajinské hranice, je tam obrovský kus Slovenska. Ako hovorí taký jeden známy bonmot, že "problém s diaľnicou je, že sa stavia z opačného konca, že keby sa stavala z Košíc do Bratislavy, už by dávno bola". Takže troška, troška s tým meškáme.

    Ja vítam to, že dnes sa skoro už za dve hodiny dá prejsť vzdialenosť Prešov - Bratislava. Ale skutočne ešte na východ smerom od Prešova, od Košíc, tam chýbajú naozaj kilometre a kilometre, keď nie diaľnic, tak aspoň rýchlostných ciest alebo poriadnych obchvatov obcí, pretože aj pracovný trh závisí veľmi extrémne od tej dopravnej siete.

    Takže apelujem na vládu, na ministra dopravy, aby tieto veci boli prioritou. Špeciálne spojenie druhého a tretieho najväčšieho slovenského mesta Prešov - Košice. Ten výjazd z Prešova na Košice - katastrofa. Pán poslanec o tom hovoril.

    A takisto by som ešte pripomenul aj železničné spojenie Bratislava - Banská Bystrica, ktoré je tiež veľmi zanedbané a žiadalo by teda skvalitniť a zrýchliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Lukáč hovoril o katastrofálnom stave ciest na východnom Slovensku. Ja len pripomeniem, že východné Slovensko začína Prešovom a Košicami, nie končí, nie na ukrajinských hraniciach, ako si mnohí myslia. A práve tento región tých okresov, ktoré vymenoval kolega Lukáč, neviem, ako vy ostatní, ale ja mám na východe odjazdených státisíce kilometrov. A tá cestná infraštruktúra je, to nie je cestná infraštruktúra, to je tankodrom. Diera na dieru. A ja by som tiež veľmi privítal, aby s týmto vláda, resp. strana SIEŤ, ktorá má teraz ministerstvo dopravy, s tým niečo robila.

    Tiež by som poprosil, aby Národná diaľničná spoločnosť nepísala na svojej stránke, že máme plnohodnotný tunel Branisko, lebo tiež pomerne často tadiaľto chodím, a tak plnohodnotná je tak maximálne tá osemdesiatka v tom tuneli.

    A k druhej časti vášho vystúpenia, pán kolega, no máme tu aj ministra vnútra pána Kaliňáka, možno by stálo zato, aby nám objasnil, aký je stav pripravenosti Slovenska na riziká migrácie, keďže pred voľbami sme to počúvali pomerne často, aký je to veľký problém. Ale po voľbách, ja mám pocit, akoby problém migrácie nebol, resp. akoby zrazu zmizli, vyparili sa, už tu problém nemáme. Pritom aktuálna situácia, to zase pán minister by mohol nám povedať, je taká, že zrejme sa budú meniť trasy migrantov, a pokiaľ Slovensko sa na to nepripraví, tak zase len my východniari budeme musieť si brániť tú ukrajinskú hranicu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som povedať na margo migrantov. Nemožno porovnávať našich občanov, ktorí vycestovali za prácou v rámci Európskej únie, s migrantami, s tými, ktorí sa valia sem do Európy a prídu aj k nám. Naši ľudia sú odborníci vo svojich profesiách. Neprišli do cudzích krajín, aby pýtali príspevky. Neprišli tam šíriť islam ani právo šaría. Prišli tam pracovať. Nedostávajú ani stravu zadarmo, ani ubytovanie, ani šatstvo, ani vzdelávanie a ani vreckové. Čiže išli tam s vedomím, že si budú zarábať prácou a vlastnými rukami. Tak, prosím, neporovnávajte toto, pretože to je zavádzajúce.

    Naša vláda si nevie poradiť s 500-tisíc neprispôsobivými občanmi. Neviem si predstaviť, ako si bude vedieť poradiť s množstvom, s tými desaťtisícami, ktoré sa sem budú valiť, a ako to zvládne.

    Tak, prosím, nezavádzajte. To je zavádzajúce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcela reagovať na časť, ktorá sa venovala infraštruktúre na Slovensku.

    Táto vláda veľmi často hovorí o rozvoji regiónov, najmä zaostalých regiónov. A naozaj tam je bezpodmienečne nutné, aby bola zabezpečená aj práve, aby boli zabezpečené v týchto regiónoch aj cesty. Veľmi rada by som upozornila na to, že vláda má v programovom vyhlásení, vo svojom programovom vyhlásení, veľmi jasne zadefinované, čo chce urobiť. Mám pocit, že chce urobiť všetky cesty, o ktorých sa rozpráva dvadsať rokov. Budem jej v tom držať palce, aj keď som možnože trošku skeptická v tom, lebo takýchto sľubov sme tu už mali. Všetci si pamätáme na diaľnicu do roku 2010, ktorá spojí Bratislavu s Košicami. No už máme, chvalabohu, rok 2016, ešte stále nie všetko je tak, ako bolo sľubované.

    Bola by som veľmi rada, aby na rozdiel od prechádzajúcich štyroch rokov, kedy minister Počiatek naozaj len trápne sľuboval, že R3 postaví zo zdrojov ministerstva alebo z verejných peňazí, sa neudialo absolútne nič. Namiesto toho, aby konal, dal urobiť nezmyselné štúdie realizovateľnosti, ktoré znova len ten rozpočet oklieštili. Pritom sám tvrdil, že peniaze z eurofondov na cestu R3 nebude môcť použiť.

    Takže, dúfam, že nový minister nebude konať podobným spôsobom ako predchádzajúci minister Počiatek a aj cesta R3, ktorá by veľmi odľahčila naozaj veľmi silne zaťažený koridor spájajúci Poľsko - Slovensko a hlavne by odľahčila občanov, bude už realitou a začne sa ďalší úsek, ktorý je už pripravený tak dokonale, že mu už dokonca aj prepadlo stavebné povolenie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že tá, ten úvod témy k migrantom bol triezvy, to znamená, že sa naozaj pozeráme na ľudí, ktorí utekajú pred obrovskými problémami, mnohí z nich pred vojnou museli opustiť svoje domovy. A treba povedať, že tú minulú sezónu v zásade v Európe zachránili dobrovoľníci. Dobrovoľníci boli jediní ľudia, ktorí naozaj venovali svoj čas a svoju prácu tomu, aby sa predišlo obrovskej humanitárnej katastrofe. Boli sme svedkami absurdných situácií, keď študenti a študentky bránili vlastnými telami tomu, aby ľudia útočili medzi sebou, na seba stiahnutí v malých priestoroch v stovkách. Absurdné situácie, keď na poliach na Balkáne rodili migrantky len za pomoci miestnych dobrovoľníkov, lebo tam neboli ľudia, ktorí by im mohli pomôcť. A toto všetko, dúfam, už preberú na seba jednotlivé štáty po tých migračných trasách a Európa sa zobudí do toho, že ak máme garantovať základné ľudské práva každému, tak to musí byť každý bez výnimky.

    Samozrejme, treba zaviesť poriadok. Nemôžme, nemôžme existovať v stave, kedy nevieme, kto sa tu pohybuje, ľudia nie sú registrovaní, nepoznáme ich identitu, to všetko treba riešiť. Ale zároveň by sa nám nemalo stať, že nám tu budú ľudia ako dobrovoľníci v tej minulej sezóne zachraňovať Európu pred humanitárnou katastrofou obrovských rozmerov.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Lukáč.

  • Tak v prvom rade by som zareagoval na kolegu Vašečku. Za dve hodiny sa to zvládnuť nedá, takže predpokladám, že to bol omyl, trasa Prešov - Bratislava, aspoň zatiaľ sa to nedá zvládnuť.

    Reagoval by som na...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak Žilinu zvládne.

    Reagoval by som na pani kolegyňu Grausovú. Ja som neporovnával našich migrantov, ja som vysvetľoval pojem migrant, je človek, ktorý ide za prácou. To, že v našej, to je presne to, v našej spoločnosti je slovo migrant spájaný, migranti nie sú len ľudia zo Sýrie a zo Severnej Afriky, migranti sú ľudia, ktorí cestujú za prácou alebo za lepším životom, alebo z nejakého iného dôvodu sa presúvajú. To je prvá vec.

    Druhá vec. To, čo hovoríte, je presne to, ako je vnímaná spoločnosť, ako vníma týchto ľudí. Slovo migrant je spájané už vyslovene s tým, že je to niekto, kto je zlý a ktorý prináša islam, šaríu. Neviem, čo vás oprávňuje k tomu, aby ste vy vedeli, či je to dobré, alebo zlé. Ja si to netrúfam povedať, či je to dobré, alebo zlé, a to som to vyštudoval, prosím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Pfundtner, pripraví sa pán Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla zopár krátkych postrehov a názorov k určitým bodom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú časti o zahraničnej a európskej politike.

    Všetci vieme, že Slovenskú republiku v krátkej dobe čaká azda najväčšia zahraničnopolitická výzva. Je to v našej novodobej histórii asi najlepšia diplomatická výzva a tým bude predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Už 1. júla tohto roku prevezmeme miesto predsedajúcej krajiny EÚ po Holandsku, ktorá Únii predsedá práve v takomto neľahkom období. Toto obdobie je označené množstvom kríz, nejasností a ťažkých politických dialógov.

    Myslím si, že úloha vlády Slovenskej republiky pri vyhotovovaní programového vyhlásenia vlády bola rozhodne neľahká a nebola ľahká ani v tejto oblasti, teda v oblasti zahraničnej politiky a európskej politiky. Bolo treba jednoznačne stanoviť smerovanie a ciele zahraničnej politiky na najbližšie štyri roky, a to aj vzhľadom na tú veľmi špeciálnu pozíciu, ktorou predsedníctvo v EÚ rozhodne je.

    Určite preto vítam, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky bezpochybne konštatuje, že, citujem: "Národnoštátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky založená na širokej politickej zhode a ďalej aj to, že za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO." Toto smerovanie, resp. pokračovanie tohto smerovania ani nemôže byť otázne, veď je tomu viac už ako desaťročie, že sme sa stali plnoprávnymi členmi týchto zoskupení.

    Vítam však aj triezvosť a cit pre realitu predmetného programového vyhlásenia vlády práve v tejto oblasti, zahraničná európska politika, nakoľko programové vyhlásenie presne pomenúva tie najdôležitejšie zahraničné výzvy, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú a ktoré nás, žiaľ, neminú. Reč je o časti programového vyhlásenia, ktorá sa zmieňuje napríklad o pásme pretrvávajúcej nestability na hraniciach EÚ, ozbrojených konfliktoch v susedstve EÚ, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu.

    Áno, vyzdvihujem túto časť schválne, a to najmä preto, lebo súčasná migračná kríza a všetky jej spoločenské, politické a aj morálne debaty okolo nej, ako aj snahy na riešenie tohto problému sú azda najhorúcejšou a možno aj najbúrlivejšou témou, ktorej Slovensko ako predsedajúca krajina bude musieť rozhodne čeliť.

    Teší ma pritom, že niektorí opoziční kolegovia, a tu chcem možno vyzdvihnúť pána Klusa, ktorý tu, žiaľ, momentálne nie je, tiež zdôraznil potrebu prezentovať razantnejší a aktívnejší politický postoj Slovenska ohľadom migračnej krízy. Tu sa určite vieme zhodnúť, a preto tento fakt vyzdvihujem najmä preto, lebo bude naozaj veľmi dôležité, aby Slovensko v tých najcitlivejších otázkach vystupovalo čo najjednotnejšie aj smerom do zahraničia.

    Keď sa vrátim k vystúpeniu pána kolegu Klusa z klubu SaS, tak on vo svojom prednese zdôraznil, že práve v prípade migračnej krízy očakáva zo strany vlády veľmi aktívny prístup, a to aj vo forme návrhov vo veci riešenia migračnej krízy, s ktorými sa budeme musieť nejakým spôsobom vysporiadať. Situácia je taká, že takýto aktívny prístup čakám aj ja. No, určite tie samotné očakávania nestačia. Práve preto považujem za veľmi dôležité, aby koaliční, ale aj opoziční poslanci sa snažili počas celého tohto volebného obdobia, a nielen počas nášho polročného predsedníctva v EÚ, podporovať tento aktívny prístup vlády a aj parlamentu k danej otázke. Osobne sa k tomu určite prispeje, osobne sa k tomu určite hlásim a budem prispievať aj svojou poslaneckou prácou a rozhodne budem akcentovať, aby sme v otázke migračnej krízy vystupovali na jednej strane jednoznačne a taktiež aj jednotne.

    Ako iste všetci viete, tak nedávno došlo k podpisu zmluvy medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorá je z toho formálnoprávneho hľadiska v platnosti, však otázka je, či aj obsahovo účinná. A veľkým otáznikom je, či bude takáto alebo táto zmluva aj dlhodobo udržateľná.

    Považujem za veľmi dôležité vyzdvihnúť aj to, že táto zmluva bude určite citlivým bodom aj nášho predsedníctva. A myslím si, že bude to často akcentovanou témou, čo sa týka postoja Európskej únie k Turecku. Osobne sa totiž na základe konkrétnych krokov Turecka domnievam, že Turecko sa snaží privyrobiť, neviem, či je to silný výraz, silné slovo, ale ako keby sa snažilo vzniknutú krízovú situáciu využiť rozhodne na posilnenie svojho zahraničnopolitického postavenia. A práve preto som rada, že Slovensko sa hlási k proeurópskej orientácii, pretože Európska únia musí byť silnejším zahraničným hráčom a nemôže podliehať vplyvom jednej krajiny, ani iných štátov, a to ani v momentoch krízy, ktoré, žiaľ, Európsku úniu jednoznačne oslabujú. Treba preto hľadať ďalšie východiská, ďalšie riešenia, ktoré by Európsku úniu nedostávali do čoraz horšej a horšej vyjednávacej pozície v rámci snáh riešenia tejto migračnej krízy. Ale práve naopak, aby tie kroky, ktoré by sme mali urobiť, urobili práve z Európskej únie, hlavného vyjednávača, so silnou pozíciou, s razantnými odpoveďami, miestami aj na nevýhodné podmienky niektorých zahraničných partnerov.

    A práve v tomto kontexte si musíme uvedomiť, že Slovensko bude v najbližších mesiacoch lídrom tých najcitlivejších politických rozhovorov. Preto Slovensko ako predsedajúca krajina musí dbať na to, aby viedla každú diskusiu na najvyšších politických úrovniach v rámci EÚ dôstojne, ale pritom efektívne a razantne, a to aj v tých najcitlivejších témach. Treba si uvedomiť, že predsedníctvo alebo úloha predsedajúcej krajiny nemôže spočívať jedine len v snahe o presadzovanie vlastných, možno niekedy aj rozdeľujúcich názorov v citlivých zahraničnopolitických témach. Práve naopak, predsedajúca krajina musí byť kľúčovým faktorom v tom, aby sa ostatné krajiny, resp. ich názory sa čo najefektívnejšie zbližovali, nadväzujúc, samozrejme, pritom na politické hodnoty EÚ, ktorými sú dialóg a konsenzus, ale popritom všetkom by si mala predsedajúca krajina udržať aj vlastnú identitu a vlastné hodnoty.

    Slovensko patrí do skupiny menších krajín v rámci Európskej únie, a preto sme odkázaní na pomoc našich partnerov. To znamená, že keď nemáme spojencov, nemáme partnerov, ťažko sa nám podarí niečo presadiť. Ale musíme si uvedomiť, že my tých partnerov máme, nemáme ich ďaleko, máme ich tu za našimi hranicami. Preto je podstatné vždy stavať už na existujúcich partnerstvách, posilňovať vzťahy práve s tými krajinami, ktoré názorovo, ale aj geopoliticky sú nám najbližšie. Na druhej strane je však potrebné viesť vždy aj rozumný dialóg aj s tými krajinami, ktorých predstavy sa môžu od našich líšiť.

    Pokiaľ ide o dialóg práve v tej migračnej kríze, tak tu nie je núdza, ako som hovorila, máme ich na dosah ruky, a to predovšetkým aj v podobe zoskupenia V4. A naši partneri v tomto zoskupení presadzujú veľmi obdobnú zahraničnú politiku ohľadne utečeneckej krízy.

    Riešením podľa doterajších skúseností určite nemožno nazvať systém prerozdeľovania migrantov podľa povinných kvót. Tento systém už odmietol aj slovenský parlament, dokonca dvakrát. A je známe aj jednotné vyhlásenie ministrov vnútra krajín V4 v Prahe z januára tohto roka, kde sme taktiež zhodne odmietli povinné kvóty a namiesto týchto povinných kvót sme požadovali ochranu vonkajších hraníc schengenského priestoru. Zastávam názor, že momentálne riešenie v podobe povinných kvót je len zdanlivo tým najlepším a najefektívnejším východiskom. V skutočnosti sa však k riešeniu krízy týmto krokom určite nepribližujeme, a to predovšetkým preto, lebo Európa sa svojimi súčasnými krokmi snaží riešiť iba dôsledok. Nerieši sa príčina. Myslím si, že nie je fér, aby sa nám vnucovala povinnosť prijímať síce ďalších odkázaných ľudí z radov utečencov, veď medzi členskými štátmi Európskej únie je množstvo krajín, ktoré nedokážu zabezpečiť dôstojné podmienky pre život ani pre veľkú skupiny vlastných občanov.

    Musíme si však uvedomiť, že samotná kritika nestačí. Preto považujem za správne, že vláda vo svojom programovom vyhlásení výslovne zdôrazňuje, teraz opäť citujem, že "je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín".

    Som toho názoru, že Slovenská republika počas predsedníctva bude mať určite oveľa väčšiu šancu na to, aby jeho názory boli zužitkované efektívnejšie a aby zahraničnopolitické kroky našej krajiny mali väčšiu váhu, väčší dôraz na pôde EÚ ako doteraz, a to aj v týchto kritických otázkach.

    Ja len dúfam aj vzhľadom na to, že Slovensko čaká ťažká diplomatická skúška, ako som už na úvode povedala, v podobe predsedníctva v EÚ, že v prípade možností aktívnej spolupráce ohľadom riešenia dôležitých problémov, dôležitých otázok týkajúcich sa zahraničnej politiky, budú tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície vystupovať aspoň tak jednotne, ako sa mi v niektorých prípadoch javia jednotné aj tie názory, ktoré sú prezentované buď tu na pôde slovenského parlamentu, alebo aj v slovenských a zahraničných médiách.

    A na záver mi ešte dovoľte jednu poznámku. Môj predrečník pán Lukáč sa dotkol tiež tejto migračnej témy, bolo naňho reagované aj faktickými poznámkami. Zaujala ma však trošku poznámka jednej pani poslankyne, konkrétne pani poslankyne Grausovej. Áno, pani poslankyňa, ako s niektorými vecami určite nepolemizujeme, ale vy ste porovnali neporovnateľné. Neporovnávajte ľudí, ktorí utekajú z krajín, kde je vojna. Na Slovensku, chvalabohu, hovorím chvalabohu, buďme radi, vojna nie je.

    Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa nahlásili dvaja poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem. A mne sa vaše vystúpenie páčilo, až by som povedal, že až mi to prišlo divné, pretože doterajšie vystúpenia niektorých predstaviteľov strany MOST, dovolím si tvrdiť, že boli v rozpore, resp. mali opačný názor na danú problematiku ako vy, čo som rád, že v strane MOST sú názorové rozdiely, to berte s nadsádzkou.

    Čo sa týka Turecka, ja som presvedčený o tom, že Slovensko by malo urobiť maximum, aby sa Európska únia nenechala vydierať, lebo toto je vydieranie zo strany Turecka v čase, keď Turecko má v rukách kľúč od dverí, cez ktoré k nám prúdia migranti, a myslím si, že zrušenie vízovej povinnosti Turecku by bola katastrofa, by bola katastrofa, ktorá by zobrala Turecku kľúč a tie dvere by boli vykopnuté. To je jedna vec.

    Druhá vec je veľmi diskutabilné zase zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu. Otázka je, či by nám to pomohlo alebo či, naopak, by to zlikvidovalo ten trh, pracovný trh na Slovensku, pretože s vysokou pravdepodobnosťou, veď sa to deje už dlhé roky, ale v malej miere, by nás zaplavila lacná pracovná sila.

    Čiže Slovensko by podľa mňa malo zastávať postoj taký, aby sme v prvom rade chránili naše národné záujmy. A záujmy Európskej únie sú z môjho pohľadu až sekundárne, ale v prvom rade národné záujmy Slovenska.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Mikrofón nezachytil začiatok vety.

  • ... pani poslankyni len toľko povedať, že sme svedkami už vyše roka ťažkých manipulácií a vymývania mozgov médiami, čo sa týka migrantov. Práveže to, že porovnávame našich migrantov a že sa spomínajú, dokonca sa zachádza tak ďaleko, že sa spomínajú aj emigranti zo Slovenska ešte v roku 1968, práve to ja považujem za nesprávne, za ťažkú manipuláciu a neporovnateľné s migrantami, ktorí sem putujú z Ázie, Afriky a zo všetkých ďalších krajín. Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ja naozaj veľmi stručne. Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.

    Pánovi Pčolinskému chcem povedať, že rozhodne nie sú názorové rozdielnosti v rámci nášho klubu. Myslím si, že ohľadne podpory programového vyhlásenia vlády v tejto časti sme veľmi jednotní.

    A ďakujem aj pani Grausovej. Ja som akurát len poukázala na jednu vec, že naozaj buďme veľmi radi, že Slovensko je bezpečnou krajinou a ľudia, ktorí odchádzajú do zahraničia za prácou, neutekajú pred vojnou. Samozrejme, má to však aj druhý faktor, že prečo títo mladí ľudia musia opustiť krajinu, prečo sú odkázaní na to, aby si hľadali šťastie, nádej a budúcnosť v iných krajinách, ale to sú rozhodne výzvy pre iné oblasti a rezorty, myslím tu konkrétne na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na ďalšie, ktoré by rozhodne mohli prispieť k tomu, aby tie podmienky na Slovensku boli lepšie, aby sa vytvorili také podmienky pre život a pre budúcnosť týchto ľudí, aby nemuseli utekať za naše hranice.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Nevidím ho v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík, pripraví sa pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som aj ja chcel zaželať nášmu predsedovi Národnej rady skoré uzdravenie, veľa zdravia a takisto aj premiérovi Robertovi Ficovi rýchle uzdravenie, aby sa mohli vrátiť do pracovného procesu a plnohodnotne pracovať.

    O programovom vyhlásení vlády rokujeme už šiesty deň. K jeho obsahu, ako aj k jednotlivým bodom programového vyhlásenia sa vyjadrili už viaceré panie poslankyne, páni poslanci aj členovia vlády. Vypočuli sme si prejavy konštruktívne, ale i deštruktívne, prejavy štátnického charakteru, ale aj prejavy vhodné do pohostinstva 4. cenovej skupiny. Niektoré prejavy k programovému vyhláseniu vlády boli vecné, iné emotívne a mnohé boli haniace, až dokonca urážajúce. Niektorí programové vyhlásenie obhajujú, iní kritizujú, čo je legitímne a akceptovateľné. Dávajú návrhy na riešenie problematiky, ktoré obsahuje programové vyhlásenie vlády. Keby niekto urobil analýzu môjho dnešného príspevku, asi by nenašiel slovo, ktoré by tu za ten dlhý čas niekto nepoužil. Asi nie je oblasť programového vyhlásenia, ku ktorej by sa doteraz nikto nevyjadril.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som sa k dôležitému dokumentu, akým programové vyhlásenie vlády nesporne je, vyjadril aj ja ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a tiež ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti NBÚ. Vyjadrím sa teda krátko aj k tzv. silovým zložkám, k bezpečnostným zložkám štátu.

    V oblasti bezpečnosti oceňujem to, že programové vyhlásenie vlády veľmi detailne rozoberá aj informačnú a kybernetickú bezpečnosť. Budem veľmi pozorne sledovať kroky vlády a všetky navrhované legislatívne úpravy v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti a využijem svoje znalosti z mojej profesie na analýzu ponúkaných riešení a, samozrejme, aj na konštruktívny dialóg.

    Vláda v programovom vyhlásení sľubuje "posilnenie kompetencií Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosti v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov a vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody". Toľko citát z programového vyhlásenia.

    Tu mám však jednu otázku, či to platí aj pre terajšieho prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, aby si pred Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť obhájil svoju kompetenciu na výkon funkcie, alebo tento záväzok bude platiť až pre ďalšiu vládu.

    Ak by programové vyhlásenie malo iba tieto časti, obrana a bezpečnosť, tak by sa dalo polemizovať o jeho podpore. Problémom v týchto dôležitých rezortoch nie je obsah dokumentu, ale niektoré osoby na dôležitých postoch, o ktorých vo všetkej úcte pochybujem. Pochybujem o tom, že realizácia zámerov programového vyhlásenia sa stane skutočnosťou a nezostanú to len prázdne slová na papieri. Ale viac k tejto časti programového vyhlásenia vlády prednesie môj skúsenejší kolega Ľubo Galko, ktorý bude hovoriť o stanovisku SaS k uvedenej oblasti.

    Na základe mojich niekoľkoročných skúseností vo vedení samosprávy môžem povedať, že tento zásadný vládny dokument predkladá opatrenia, ktoré sa týkajú najrôznejších oblastí života občanov. Jednou takou významnou oblasťou programového vyhlásenia je bezpochyby aj oblasť o cestovnom ruchu. Bohužiaľ, tejto oblasti sa programové vyhlásenie venuje iba okrajovo a ani ostatní diskutéri jej nevenujú patričnú pozornosť. Keby sme si, keby sme to vyjadrili matematicky podľa počtu slov, tak cestovnému ruchu je venovaných niečo nad pol percenta slov a iba 12 krátkych viet z tohto 70-stranového obsiahleho dokumentu, ktorým programové vyhlásenie je. Možno práve tu chýba tá povestná vata a veľa slov netreba. Ale nie je to tak. Okrem prísľubu zavedenia daňových zvýhodnení a osobitných stimulov pre rozvoj slovenského kúpeľníctva takmer žiadne konkrétne veci a riešenia neprináša, len niekoľko konštatovaní. Pritom v roku 2014 mal prínos cestovného ruchu do HDP takmer 2 mld. euro, čo predstavuje 2,7 % HDP.

    Som starostom v obci Terchová, ktorá je turistickým a rekreačným centrom. Cestovný ruch je pre našu obec hlavným, dominujúcim priemyslom. Aj keď sa necítim byť odborníkom v oblasti cestovného ruchu, pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí sa ním živia, a pozorne ich počúvam. Aj napriek tomu, že od roku 2011 máme účinný zákon o podpore cestovného ruchu, podpora je podľa nich nedostatočná alebo možno iba zle nastavená.

    "Na financovaní rozvoja cestovného ruchu sa podieľajú štát, vyššie územné celky, obce, fyzické a právnické osoby." Toľko citát zo zákona. Dnes preberáme programové vyhlásenie vlády, preto nás zaujíma, aké bude financovanie a podpora zo strany štátu pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Štát v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu dotuje krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu a financuje Slovenskú agentúru pre rozvoj cestovného ruchu ako príspevkovú organizáciu. Táto agentúra dostala za svoju činnosť aktivity a aktivity v rokoch 2015 až ´13 (pozn. red.: tak to povedal) viac ako 12,7 mil. euro. Podpísaný kontrakt na rok 2016 predstavuje sumu viac ako 4 mil. euro, čo nie je malá suma.

    Keď si pozrieme štatistiku, tak uvedený zákon od svojej účinnosti umožnil, aby štát podporil prostredníctvom krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu rozvoj cestovného ruchu priamo v regiónoch dotáciami za roky 2012 až 2015 v sumáre 14,7 mil. euro.

    Ako sa toto všetko prejavilo na návštevnosti, vám ukážem na dvoch grafoch, v ktorých v jednom je vývoj návštevnosti v cestovnom ruchu od roku 2008 do roku 2015 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu) a v druhom podobnom grafe je počet prenocovaní za to isté obdobie (rečník zobral do rúk ďalší materiál, ukazujúc ho plénu). Nebudem rozoberať podrobne štatistiku návštevnosti za uplynulé obdobia. Jej vývoj si môžete pozrieť a porovnať za predchádzajúce roky na stránkach SACR alebo Štatistického úradu.

    No aj napriek podpore štátu vývoj návštevnosti nie je dobrý. Prakticky okrem roku 2013, kedy sa dostala na úroveň roku 2008, v ostatných rokoch stagnuje. Až v roku 2015 sa zvýšila návštevnosť oproti roku 2008 o približne 250-tisíc osôb. Takže sedem rokov nám trvalo, aby sme sa po kríze skonsolidovali a návštevnosť sa dostala na pôvodnú úroveň. Každá normálna krajina, ktorej záleží na rozvíjaní cestovného ruchu, by prijala opatrenia na zlepšenie a odvrátenie nepriaznivého stavu oveľa skôr.

    Odborníci tvrdia, že inšpiráciu na tvorbu zákonov o podpore cestovného ruchu sme čerpali od našich rakúskych susedov. Súhlasím, veď načo experimentovať, vymýšľať niečo nové, keď u susedov to funguje. Žiaľ, u nás podpora nezafungovala tak, ako sme všetci očakávali. Zákon našich susedov nebol prevzatý zrejme dôsledne. Umožňuje totiž, aby na riešenom území, kde v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu vznikne oblastná organizácia, ostali aj subjekty - obce, firmy, podnikatelia -, ktoré sú "čiernymi pasažiermi". To znamená, že do organizácie, ktorá tieto subjekty združuje, neprispievajú do spoločného mešca, ale benefity z nej čerpajú. Pýtate sa ako? No jednoducho. Pretože členstvo v OCR je dobrovoľné a v praxi to znamená, že ak je členom organizácie cestovného ruchu obec, nemusia byť všetky subjekty, ktoré sa cestovným ruchom zaoberajú, členmi, ale výsledky činnosti OCR-ky sa nedajú oddeliť a čerpajú a užívajú ich, samozrejme, všetci. Toto aktérom v cestovnom ruchu vadí.

    Toto je len jeden príklad, nad ktorým je potrebné zamyslieť sa, urobiť opatrenia, aby podpora cestovného ruchu bola efektívnejšia. Možno by bolo naozaj dobré ísť do Tirolska a ten zákon od nich odkopírovať do bodky.

    Milé dámy, vážení páni, niekto by mohol tvrdiť, že na podporu cestovného ruchu stačí iba zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť dane, odvody a odbúrať byrokraciu. Načo vymýšľať nové zákony a rôzne druhy podpory. Áno, určite aj toto bude mať veľmi pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, lebo v ňom veľa aktérov podniká. Ale v tejto oblasti je aj veľa vecí, ktoré nemôžu byť predmetom podnikania a musí sa o ne starať štát, obec, resp. organizácie, ktoré boli na tento účel zriadené. Predstavme si napríklad také udržiavanie turistických chodníkov alebo cyklotrás a podobne.

    Patričná pozornosť cestovnému ruchu a jeho podpore by určite pomohla aj slovenskému vidieku. Miestam, ktoré môžu turisti navštíviť, pretože majú prírodný či kultúrny potenciál. Niektoré sa nachádzajú v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a, ľudovo povedané, líšky tam dávajú dobrú noc. Určite by to pomohlo aj k vytvoreniu nových pracovných príležitostí a k zvýšeniu (pozn. red.: lapsus linguae, správne "zníženiu") nezamestnanosti, čo aj konštatuje uvedené programové vyhlásenie vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, aj to, že takej významnej oblasti, akou cestovný ruch bezpochyby je, sa programové vyhlásenie venuje nedostatočne, bude len dôvodom, že toto programové vyhlásenie osobne nepodporím a dôveru tejto vláde nevyslovím.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem velice pekne pánovi poslancovi Laurenčíkovi, že zhodnotil a rozobral cestovný ruch. Ja takisto podnikám v cestovnom ruchu už 25 rokov. Všetky tieto slová môžem do body, do slova a do bodky potvrdiť.

    Skutočne sme videli v programovom vyhlásení vlády len malú zmienku o cestovnom ruchu. Ja tuná 25 rokov počúvam od každej jednej vlády, jak podporí cestovný ruch, pozrite sa, koľko z neho máme. Pozrite sa, čo majú v Čechách, 10 %, Maďari 10 %, Rakúšania idú k 20 %, to sú obrovské peniaze, my na to kašleme, vôbec sa týmto nezaoberáme, len deklarujeme.

    Pokiaľ naozaj neurobíme nejaký stimul a nebude sa tým vláda zaoberať, sa nikam nepohneme. Veľké investície, ktoré k nám prichádzajú, ja neviem, automobilky, ja neviem, elektronické fabriky, po vyčerpaní stimulov sa nám môže stať, že sa zbalia a odídu. Pozrite sa, už odišiel tuším Panasonic alebo niečo také, nejaká elektronická fabrika sa zbalila, vyčerpala stimuly a odišla preč.

    Cestovný ruch a poľnohospodárstvo nám nikto nevezme. Keď tento sektor priemyslu rozvinieme, odtiaľ to nikto neodnesie. To znamená, že má význam investovať do tejto oblasti nielen čas, ale aj peniaze, aj prostriedky, aj hlavne upraviť legislatívu, lebo tá je úplne katastrofálna. Netreba vymýšľať vymyslené, stačí ísť do Rakúska, opísať zákon a presadiť ho. Bolo by už načase, aby prestali sme o tom len rozprávať, ale začali niečo konať.

    Pán poslanec Laurenčík, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ja sa pridávam k názoru, že cestovný ruch je podhodnotená a zanedbaná oblasť, veľmi veľké nádeje sme vkladali do zákona o cestovnom ruchu, ktorý čiastočne túto problematiku rieši. S potešením som sledovala možnosť zakladania oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré fungujú celkom dobre. Ale pokiaľ tieto oblastné organizácie závisia od samotných aktérov, ktorými sú obce alebo podnikateľské subjekty, tak potom je ale otázna existencia krajských organizácií cestovného ruchu, ktorých príjmy závisia čisto len od členských príspevkov oblastných organizácií cestovného ruchu, poťažmo vyšších územných celkov, poprípade dotácie štátu.

    A tu napríklad vidím na tomto stupni podpory trošku také rezervy alebo priam až takú habaďúru, pretože tieto krajské organizácie cestovného ruchu by možno dobre fungovali, pokiaľ by sa hranice vyšších územných celkov stotožňovali s nejakými prirodzenými regiónmi, ktoré tieto "káocéerky", takzvané, by mali propagovať.

    Čiže v tomto ohľade si myslím, že ide o dosť veľký únik peňazí, ktoré by možno mohli byť investované priamo do tých oblastných organizácií cestovného ruchu. Takže myslím si, že ten samotný zákon nie je zlý, ani tá podpora, ktorá bola určite dobre myslená, akurát si myslím, že nie je až tak šťastne nasmerovaná, pokiaľ sa týka regiónov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi aj pani kolegyni Kaščákovej za podporné stanoviská vo faktických poznámkach, samozrejme, to, čo povedali, tak s tým sa plne stotožňujem.

    Možno by som ešte doplnil jedno, v programovom vyhlásení sa hovorí hlavne o podpore kúpeľníctva. Myslím si, že by sme nemali zabúdať aj na iné destinácie, ktoré na Slovensku máme, ktoré, kde nie sú kúpele. Samozrejme, to kúpeľníctvo treba podporiť, však je to naše v podstate bohatstvo a zlato, ktoré by sme mali vedieť predať, ale myslím si, že aj rôzne iné turistické centrá, aj v tej oblasti, odkiaľ ja pochádzam, Terchová, Vrátna, by si zaslúžili podporu. Keby sme išli len do blízkeho Zakopaného, ktoré je v podstate za kopcom od nás, a pozreli sa, ako to tam vyzerá, aká tá podpora je tam a aký tam je rozvinutý cestovný ruch, tak aj tam by sme mohli čerpať inšpiráciu, ako sa to dá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel, pripraví sa pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, moje prvé vystúpenie v rozprave som venoval programovému vyhláseniu vlády, ale táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení vlády, ale aj o vyslovení dôvery novej vláde, preto v tomto vystúpení chcem trochu hovoriť o tej dôvere.

    Tak ako v medziľudských vzťahoch, aj v politike patrí, že dôvera sa ťažko získava a veľmi ľahko sa stráca. Nemajte preto opozícii za zlé, že po dvoch vládach Roberta Fica tej tretej nechce vyjadriť dôveru. Bola by to slepá dôvera, ktorá možno niekedy v živote má svoje opodstatnenie, ale je necelé dva mesiace po parlamentných voľbách 2016, dôvod na vyjadrenie takejto slepej dôvery, môj názor je, že nie je.

    Všetky doterajšie kroky po marcových voľbách hovoria, že tretej vláde Roberta Fica nemôžme slepo dôverovať a existujú na to minimálne tieto tri dôvody.

    Dôvod č. 1. Spôsob, ako koalícia vznikla. Prvým dôvodom na nevyslovenie dôvery tejto vláde je spôsob, akým ona sama vznikla. Všetci si pamätáme, ako bývalé opozičné strany MOST - HÍD a SIEŤ bezprostredne po voľbách deklarovali, že v prvom kole nepôjdu rokovať so SMER-om. Citujem: "Našou prioritou je rokovať o stabilnej pravicovej vláde. Na rokovanie so SMER-om nepôjdeme," povedal v pondelok po voľbách Béla Bugár po predsedníctve strany MOST - HÍD. "Strana SIEŤ nechce pokračovanie tejto vlády a nebude sa na nej zúčastňovať," povedal v ten istý deň Radoslav Procházka po predsedníctve strany SIEŤ. A takisto v ten istý deň to bolo v SNS ešte 50 na 50 medzi potenciálnou stredopravou vládou a vládou so SMER-om. Všetci vieme, ako to pokračovalo, v priebehu jedného víkendu sa to po sneme SNS zvrtlo na vládu Fico 3, hoci všetko nasvedčuje tomu, že scenár onoho víkendu bol už vopred jasný, minimálne niekoľko dní.

    Dôvod č. 2 na nevyslovenie dôvery je správanie sa koalície k opozícii v tomto parlamente. Výber koaličného partnera je suverénnym rozhodnutím každej politickej strany a je na každej strane, aby svoje rozhodnutie o výbere koaličného partnera obhájila pred svojimi voličmi. Naopak, v opozícii si partnerov nevyberáte, v opozícii sa ocitnete. A vo všetkom ste odkázaní na dobrú vôľu vládnej koalície, ktorá má v parlamente väčšinu. Bez podpory koalície nemáte šancu presadiť zákony, bez podpory koalície nemáte šancu zvoliť niekoho do ústavnej funkcie, bez podpory koalície nemáte šancu pracovať v parlamentnom výbore, ktorý vám je politicky alebo profesne najbližší.

    Pán predseda Národnej rady minulý týždeň volal po novej politickej kultúre, po dialógu, hovoril o otvorených dverách pre kohokoľvek z opozície. Na tejto istej schôdzi táto istá vládna koalícia na čele s pánom predsedom Národnej rady priam zabuchla dvere pred opozičnými poslancami, ktorí už na marcovej slávnostnej schôdzi parlamentu slušne, bez kriku, bez búchania do stola žiadali, aby boli zaradení do výborov, ktoré sú im profesne alebo politicky najbližšie. Koalícia to bez jediného zmysluplného dôvodu odmietla a reakciou na otázky bolo vypnutie mikrofónu. Takáto demonštrácia sily naozaj nedáva žiaden dôvod na vyslovenie dôvery novej vláde.

    A je tu aj dôvod 3: politika kontinuity. Ak niečo vyjadrili ľudia v marcových parlamentných voľbách, tak to bola túžba po zmene, aby sa prípady ako masér Kostka, teta Anka, piešťanské CT, zneužívanie Národnej kriminálnej agentúry na predvolebné politické hry a tak ďalej nepokračovali, ale vyšetrili a prípadne aj potrestali. Lenže to sa nestane. Nemusíme čakať ani 100 dní, aby sme zistili, že nič také nebude. Predsa to, aby sa v tejto krajine nikomu nič nestalo, bolo predmetom aj povolebných koaličných rokovaní.

    Dámy a páni, v tejto rozprave vystúpilo pomerne málo koaličných politikov, jedným z nich bol minister kultúry Marek Maďarič, ktorý sa nám škodoradostne vysmieval, že my v opozícii sme sa tu pekne našli, že sme si akísi podobní.

    Možno vám, pán minister, v tej škodoradosti ušlo, že mnohých ľudí nám môžete závidieť. Veroniku Remišovú, Vieru Dubačovú, Alana Suchánka a tak ďalej, nebudem opäť všetkých menovať. Sú to čestní, odvážni a dôveryhodní ľudia, ktorí si vaše posmešky nezaslúžia. A mohol by som vám tie posmešky vrátiť. Ale k tomu sa neznížim. Svoj názor na novú vládnu koalíciu vyjadrím pri hlasovaní o dôvere.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Richard Vašečka.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za veľmi jasný prejav k tomu, že táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení, ale aj o vyslovení dôvery, resp. nedôvery voči vláde, a on sám uviedol dostatok dôvodov, prečo nedôverovať vláde Fico 3, takisto tú hru, ktorú častokrát súčasná novovzniknutá koalícia hraje na to, že vy opozícia, pán poslanec Grendel dobre naformuloval slovami, že opozíciu nevytvárate, v opozícii sa ocitnete. Takže je to o tom, že podpisuje sa nejaká koaličná zmluva, ale opozičné zmluvy sa zvyčajne až tak často nepodpisujú alebo nie sú také automatické a nevyhnutné.

    Ja sa pridávam k jeho názoru a tiež necítim dôveru voči tejto vláde a tiež ju nevyslovím, teda respektíve vyslovím nedôveru.

    Ďakujem.

  • Gábor, myslím si, že veľmi dobré, výstižné a pokojné vystúpenie, také možno trošku iné ako ja, že možno ten obsah máme podobný, len tá forma je v tvojom prípade taká iná, dôstojnejšia, mne sa páči, obdivujem. Ale keď teda hovoríš, že sa neznížiš k tomu povedať, že sa nejako našli, ja naozaj zase sa k tomu znížim, ako, áno, našli sa, krásne k sebe pasujú. Jedni vedľa druhého, tretieho, štvrtého a všetci tým, že sa navzájom kryjú, sú pre mňa rovnakí. A to je zase môj dôvod, prečo určite toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Grendel, musím povedať, že v plnej miere s vami súhlasím. Občania v tejto krajine hlasovali a dali svoj hlas vo voľbách na zmenu. Namiesto toho dostali sme kontinuitu.

    Pán kolega, možno, že ste nováčik v parlamente, ale úplne je treba povedať, čo iné by sme mali očakávať od ministra kultúry, ktorý sedí už tretíkrát na svojej stoličke, než kontinuitu. Kontinuitu aj vo svojom správaní, aj v postoji k opozícii, a práve preto je to smutné pre občanov, pre väčšinu občanov tejto krajiny, lebo oni chceli zmenu a nie kontinuitu. A ja som nesmierne rád, že budem môcť hlasovať presne tak ako vy, že nemusím hlasovať za dôveru tejto vlády, ktorá sa hlási ku kontinuite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová, pripraví sa pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, v minulej rozprave som poukázala na viaceré veci, s ktorými nesúhlasím, kritizovala som bezzubé opatrenia v boji proti korupcii, školstvo. Poukázala som na veci, ktoré mi v programovom vyhlásení vlády chýbajú, ako sú napr. dobrovoľníctvo, práca s mládežou, aktívna podpora žien.

    Dnes chcem poukázať na tri veci, ktoré sa mi v programovom vyhlásení páčia.

    V prvom rade je to nóvum v programovom vyhlásení, a síce to, že vláda posilní analytické kapacity. Pozitívne oceňujem dôraz na vybudovanie kvalitných analytických útvarov, podarilo sa to na ministerstve financií a výsledky sa dostavili. Martin Filko presadzoval aj so svojimi kolegami, aby všetky najdôležitejšie aktivity štátu, či sú to už prevádzkové náklady, investície politiky alebo regulácia, boli posúdené predbežne, to znamená vo fáze prípravy, ako aj následne, po realizácii.

    Zároveň oceňujem, že vláda sa zaviazala, a budeme to dôsledne kontrolovať, zaviazala sa k tomu, že všetky dokumenty budú zverejňované. Ja sa pamätám, aké problémy boli so zverejnením štúdie na PPP obchvatu Bratislavy, na ktorú sme upozorňovali, že je predražená, že je predražená o minimálne o tie socioekonomické benefity, čo nakoniec aj Martin Filko s jeho tímom spočítali, že PPP obchvat je predražený o miliardu eur.

    Informované vytváranie verejných politík funguje v mnohých krajinách Európskej únie, kde je bežnou súčasťou intenzívny dialóg s verejnosťou. To znamená, že tie politiky sa tvoria nie mesiac, ony sa tvoria, že rok, možno dva roky, diskutuje sa s odbornou verejnosťou, s akademickou obcou a výsledkom je zákon, ktorý potom netreba päťkrát novelizovať.

    To ma privádza k druhému bodu, ktorý oceňujem, a síce je to Najvyšší kontrolný úrad. Vláda vyhlasuje, že Najvyšší kontrolný úrad by mal hrať v celej reforme zefektívnenia verejných výdavkov dôležitú úlohu, dokonca sa inšpiruje, chce inšpirovať britským národným audítorom National Audit Office. Súčasný model fungovania NKÚ, je pravda, že vôbec nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Keď si prečítate poslednú správu NKÚ, tak zistíte, že to sú všetko len formálne zistenia, nie je tam žiadna analýza výkonnosti politík, väčšinou sa kontroluje len to, či je to v súlade so zákonom, alebo nie. A kontroly výkonnosti z celkového počtu kontrol NKÚ tvoria len 2 %, čo je veľmi málo. A to, čo urobil Martin Filko s kolegami pri PPP obchvate, to v podstate mal urobiť NKÚ. Tí mali zanalyzovať, či je PPP obchvat Bratislavy efektívny, či nie je predražený, a skúmať ďalšie možnosti.

    Takisto by som, to sa síce v programovom vyhlásení nenachádza, ale v súčasnosti je kontrola zo strany opozície takmer nemožná. Viete veľmi dobre, že podnet na NKÚ opoziční poslanci v podstate podať nemôžu. Ani ako skupina poslancov, ani ako jednotlivci, záväzný podnet na prešetrenie nejakej veci opozícia podať nemôže. A toto dávam, v programovom vyhlásení sa to nenachádza, ale si myslím, že ak myslí koalícia svoje reči o tom, že chcú dať kontrolné právomoci aj do rúk opozície, toto je jedna z vecí, ktorá by sa mala zmeniť.

    A upozorňujem, že pokiaľ ide o Najvyšší kontrolný úrad, všetky opatrenia, dve z koaličných strán sa podpísali pod opatrenia "Štrngám za zmenu", ktorej súčasťou bola komplexná reforma NKÚ.

    Poslednou vecou, na ktorú by som chcela upozorniť, je prokuratúra. O prokuratúre paradoxne v programovom vyhlásení je veľmi málo, ale pozitívne som ocenila prejav pani ministerky Žitňanskej, ktorá pripustila, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre dnes nie je dobrá, a citujem ju, "že skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra". Zároveň sa sťažovala, že v parlamente nenájde dostatočný počet hlasov, 90 hlasov na jej podporenie.

    Ja si myslím, že ak by koalícia prišla so zmysluplnou reformou prokuratúry a za túto zmysluplnú reforma by hlasovali koaliční poslanci, a tá reforma by bola naozaj dobrá, ja si myslím, že tých desať hlasov z radov opozície by sa našlo.

    Ako som však uviedla, na dôveryhodné napĺňanie cieľov treba aj dôveryhodných ľudí. Na kľúčových postoch, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii, sa však dôveryhodní ľudia nenachádzajú.

    A tak aj napriek týmto pozitívnym veciam, ktoré som vymenovala, programové vyhlásenie nebudem môcť podporiť a dať dôveru tejto vláde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Prvý pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja to stihnem krátko. To, čo hovorila pani poslankyňa Remišová, by sa dalo vystihnúť slovami, hovoríte o tom, že chcete kontinuitu, my hovoríme, že treba zmenu, a povedala konkrétne oblasti, v ktorých zmenu treba, ako napr. práca NKÚ a ďalšie veci. Takže súhlasím a podčiarkujem, viac ako kontinuitu v niektorých tých veciach potrebujeme nutne zmenu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, som rád, veľmi rád, že ste zmienili tie analytické centrá, ktoré by mali vznikať. Ja si myslím, že to centrum na ministerstve financií sa osvedčilo. Osvedčilo sa možno aj kvôli tomu, že pán minister Kažimír a predtým pán minister Počiatek mali toľko veľkorysosti, že dovolili ľuďom pracujúcim v tomto centre, povedal by som, že vyjadrovať sa a diskutovať aj na verejnosti, aj keď to niekedy nebolo, povedal by som, politicky úplne v jednej línii. A preto vítam, ak tieto analytické centrá majú vzniknúť aj na ďalších ministerstvách. Neviem presne na ktorých, možno by som sa chcel opýtať aj pani ministerky spravodlivosti, viem, že u nej aspoň má také vzniknúť.

    A ešte jednu vec chcem povedať, ono to môže totižto slúžiť aj na to, že v prípade, ak aj opozícia bude chcieť predložiť nejaký rozumný návrh a tieto analytické centrá budú fungovať, povedal by som, seriózne alebo takým spôsobom ako na ministerstve financií, prečo by aj opozičný návrh nemohol prejsť takouto oponentúrou, aby vláde bolo jasné, že nemá rozvrátiť verejné financie alebo proste nie je smerovaný proti záujmu vládnej politiky, ale môže to byť niečo, čo je prospešné pre celý štát.

    Takže som rád, že ste to spomenuli, toto aj ja vidím ako pozitívnu vec. A môžem vám povedať, že niektorí ľudia, s ktorými spolupracujem alebo ktorých si vážim, najmä teda mladí ľudia, sa ma pýtali, že v prípade, že by dostali takúto ponuku, pracovať na niektorom z týchto analytických centier, čo si o tom myslím. Ja hovorím, tak určite to využite, určite to využite, pretože ak to bude fungovať tak, ako to fungovalo na ministerstve financií, tak je to dobré pre tento štát bez ohľadu na to, aká vláda v tom momente bude fungovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veronika, ty už dlhodobo hovoríš práve o tom, ešte keď si nebola ako poslankyňa, tak si častokrát hovorila, že chýbajú analytické dáta. To si, to mám tak spojené naozaj s tvojím pôsobením, kdekoľvek si bola, že naozaj všetko robiť na základe analýz, to je podľa mňa podmienka správneho fungovania a rozdávania alebo dávania verejných financií na zmysluplné projekty.

    Áno, všetka česť, že ministerstvo si zobralo za svoje, že bude pokračovať v projekte "Hodnota za peniaze", dúfam, že to bude naozaj funkčný a účinný nástroj na to, aby efektivita verejných peňazí vzrástla. Budem rada, ak sa tie analytické centrá urobia nielen na troch spomínaných ministerstvách, teda konkrétne, myslím, že práve spravodlivosť, doprava a zdravotníctvo, ale že sa to naozaj rozšíri na všetky ministerstvá. Proste podmienkou predloženia akéhokoľvek podnetu vlády alebo nejakej reformy vlády budú naozaj skutočné analytické dáta, ktoré rozhodnú o opodstatnenosti toho-ktorého výkonu.

    Takže tešme sa na to, že hodnota za peniaze daňových poplatníkov bude skutočne veľká od vlastne pôsobenia tejto vlády.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Matovič a pripraví sa pán poslanec Budaj.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadril stručne k časti finančná politika, rozpočtové pravidlá, boj proti daňovým a colným únikom z programového vyhlásenia vlády.

    K väčšine týchto vecí už moji kolegovia z opozície sa vyjadrili, ale dovolím si upriamiť pozornosť na neustále odsúvanie snahy dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Prvá vláda Roberta Fica sľubovala vyrovnaný rozpočet už v roku 2008. Dnes je rok 2016 a dnešná vláda, tretia vláda Roberta Fica sľubuje dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020. To znamená o dvanásť rokov neskôr a pri priemernom zadlžovaní, aby sme teda si vedeli približne zrátať, čo nás to stojí, približne 3 mld. eur ročne, 12 rokov krát 3 mld. je 36 mld. eur, zbytočne zadlžené naše deti a vnúčatá.

    Ešte raz, prvá vláda sľubovala, že dosiahne vyrovnaný rozpočet do roku 2008, to znamená do roku, kedy ešte len začínala kríza. To znamená, že v roku 2008 by sme mali vidieť nejaké znaky toho, že tá prvá vláda mala nejakú snahu dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet, žiadne takéto znaky v roku 2008 neboli vidieť do začiatku finančnej krízy. Dnes sľubuje tretia vláda Roberta Fica dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020.

    Potom sa vôbec nemusíme čudovať tomu, čo tu šíri v posledných dňoch Ivan Švejna, štátny tajomník za stranu MOST - HÍD, ale v podstate hovorí za celú túto vládu, že budúci dôchodcovia sa budú musieť uskromniť, lebo ich dôchodky nebudú môcť byť také vysoké v porovnaní s platom, ktoré mali počas svojho aktívneho života. Tento názor verejne dnes prezentuje štátny tajomník Ivan Švejna, nikto ho nedementuje, ani minister financií, ani operovaný pán premiér, ani nikto druhý, to znamená, že to je oficiálny postoj tejto vlády. Čiže tí, ktorí boli vždy najposlušnejší, ktorí chodili voliť toho, kto im sľuboval sociálny štát tu na zemi, tak tí teraz budú za to odmenení, že volili si vlastne ľudí, ktorí neboli schopní alebo v podstate iba klamali od roku 2008, kedy prvýkrát sľúbili vyrovnaný rozpočet, a ktorí neboli schopní zakrývať sa takou perinou, na akú máme, a vždy prejedli viac, ako boli schopní vybrať od ľudí na daniach a odvodoch, tak títo ľudia na to do budúcna doplatia. Ale možno si môžem povedať, že tí, ktorí za posledných 12 rokov, alebo 10 rokov, ktorí volili SMER, tak zrejme tí už si dožijú svoje dôchodky, ktoré majú. A, áno, aj Ivan Švejna, štátny tajomník za MOST - HÍD, hovorí o tom, že to budú tí budúci dôchodcovia, ktorí si nebudú môcť užívať luxus dnešných dôchodkov, a že dôchodky budú musieť byť nižšie. Lebo dnešné dôchodky dosahujú skoro 50 %, priemerný dôchodok skoro 50 % priemernej mzdy v hospodárstve a odhady hovoria, že ak pôjdeme ďalej v bačovaní alebo v rozkrádaní, v tunelovaní, ako sme išli doteraz, tak budúce dôchodky budú dosahovať len približne 30 % priemerného platu, aktuálneho platu teda budúcich, budúcich dôchodcov, budúcich priemerných platov. Inak povedané, keď dnešný dôchodca má životnú úroveň plus-mínus polovičnú, alebo teda ten príjem približne polovičný v porovnaní s ostatnými, ktorí zarábajú priemerný plat, tak budúci dôchodca bude mať ani nie tretinový.

    Dôvod jednoduchý, lebo dôležitejšie je dohodiť kšeft kamarátovi, dôležitejšie je na mýtny tender vybrať firmu, ktorá to urobí o 300-400 mil. drahšie, hlavne, že to je kamarát. A ani sa mi nechce menovať všetkých tých, tie tisícky kšeftov, ktoré vládna strana za posledných osem rokov pri moci urobila. Samozrejme, že tie peniaze, keď jednoducho rozkráda 3 mld. eur ročne, samozrejme, že niekto na to musí doplatiť. Dočasne to vieme zalepiť tým, že zvyšujeme štátny dlh, čo teda vládna strana SMER zvýšila o 150 %, lebo na začiatku začínala s nejakými 17 mld., dnes sme už na viacej ako 40 mld. eur. Týmto to dočasne zalepiť vieme. Ale keďže našťastie sa nám podarilo za vlády Ivety Radičovej prijať ústavný zákon o dlhovej brzde, tak donekonečna sa zlodejiny nedajú vykrývať tým, že budeme zadlžovať štát. A tým pádom v určitom momente príde stop stav, tzv. teda dlhová brzda, kedy ďalej sa nebudeme môcť pohnúť a začnú na to doplácať dôchodcovia, tí, ktorí doteraz poslušne SMER vo voľbách volili. Tí, ktorých SMER odmenil v tomto roku zvýšením dôchodku o 1,90 eur, 1,90 euro mesačne.

    Môžete im zároveň zalepovať teraz oči, keď hovoríte v programe, že zavediete pravidlo, aby sa dôchodky valorizovali minimálne o nejaké percento. Tak dobre, tak im teda vyjde, že nebudú mať o 1,90 eur, budú mať o 3 eurká, teda minimálne zvýšený svoj dôchodok, možno o 4, ale tí rozumní dôchodcovia vedia, že je to za tú cenu, že ich deti budú mať dôchodky 30 % z priemerných platov. A to nie je číslo, ktoré hovorím ja, to hovorí Ivan Švejna, štátny tajomník vašej vlády, a nikto tohto človeka nedementuje. To znamená, že je to pravda a s týmto počítate.

    Ešte raz zopakujem, keď niekto rozkráda spoločnú špajzu, dokedy mu banky požičiavajú, dovtedy sa to dá zakryť pred svojou rodinou. Ale keď banky povedia, že my ťa pustíme maximálne do 60 %, parafrázujem to, čo vlastne dnes máme na Slovensku nadstavené cez zákon o dlhovej brzde, tak zrazu sa bude musieť škrtiť niekde inde. Lebo už sa nebude dať kde požičať. A do tohoto stavu pomaličky prichádzame.

    Najbližšie štyri roky Slovensko dosiahne posledné eurofondy 15 mld. eur. Tieto prehajdákate presne rovnako, ako ste to urobili doteraz. Krásne je vidieť, akou cestou pôjdete. Tie prvé prípady, ktoré ste eurofondy nadelili, chata na Donovaloch, dva penzióny v Makove, tete, ktorá v živote nepodnikala v doprave, 24 kamiónikov z eurofondov. Toto je vaša cesta, ako rozkradnete tieto peniaze - a po vás potopa.

    Áno, bohužiaľ, môžem povedať, užite si to a ja budem robiť všetko aj s mojimi kolegami a pevne verím, že každému kolegovi v opozícii bude záležať na tom, aby sme vás strážili, aby ten lup bol čo najmenší. Vôbec nemáme nádej, že vás eliminujeme, že rozkrádať prestanete, lebo jednoducho, bohužiaľ, máte to v DNA, na týchto ľuďoch ste to postavili, títo ľudia sú kľúčoví vo vašej koalícii. Takže našou úlohou vás bude strážiť, aby ste naše budúce generácie okradli o čo najmenej.

    Dnes som si to dal ako status na Facebook, práve toto vyjadrenie, že budúci dôchodcovia sa môžu rozlúčiť s tým, že si budú užívať také vysoké dôchodky ako dnešní. Ešte raz hovorím, toto nie je vyjadrenie nejakého Matoviča za kecpultom v Národnej rade, toto je vyjadrenie štátneho tajomníka za stranu MOST - HÍD, vašeho reprezentanta, a toto musíme my v opozícii hovoriť vašim voličom. Dôchodcom, ktorí s dôverou volili SMER, že sa o nich postará. Dôchodcom, ktorým musíme vysvetliť, že nielen ich osud je dôležitý, ale osud ich detí a vnúčat. A keď aj v ďalších voľbách budú voliť takto nezodpovedne, tak ich deti a vnúčatá nadobro zo Slovenska odídu a tí dôchodci (pozn. red.: správne "dôchodcovia") sa budú musieť uspokojiť možno s tým, že raz za týždeň im možno deti budú skypovať niekde z Anglicka, z Nemecka, z Ameriky, možno z Austrálie niekedy o pol noci, lebo ony vtedy tam budú mať deň, a možno raz do roka prídu tie vnúčatá ich pozrieť a babičke lámanou slovenčinou budú hovoriť, že ako ju majú rady, možno na Vianoce.

    Takýto osud čaká našich dôchodcov podľa toho, čo dnes už hlásate. Za tento stav, že budúci dôchodcovia budú mať len 30 % dôchodky z toho, čo budú zarábať ich deti, zodpovedáte vy všetci, ktorí skloníte hlavu, strčíte hlavy do piesku, lebo však nabudúce chcem byť na kandidátke, lebo však sestranicu treba strčiť niekam na nejaký úrad, lebo však treba spraviť nejaký kšeft, lebo však bratranec chce pýtať nejaké eurofondy. Za toto všetci vy budete zodpovední.

    Jasné, vaše deti a vnúčatá budú zabezpečené. Pána premiéra synáčik bude zabezpečený a jeho pokolenie na tisíc generácií, aj ostatných pánov ministrov, ktorí to zobrali ako kšeft, aj vašich sponzorov. Ale vy všetci ostatní, ktorí to urobíte za misu šošovice, ste schopní stlačiť tlačítko, tak, prosím vás, aspoň niekedy skúste rozmýšľať nad tým, čo je svedomie. Kryjete obrovský zločin. Kryjete to, že posledné eurofondy, posledných 15 mld. eur bude znova rozkradnutých, vytunelovaných a doplatia na to, áno, nie vaše deti a vnúčatá, ale deti a vnúčatá vašich voličov, ktoré budú mať jedinú možnosť alebo dve možnosti, buď odtiaľto odísť, alebo prežívať. Vaše deti, vnúčatá, vašich sponzorov a vašich straníckych šéfov budú si honosne žiť. Niektoré na Bahamách, niekto v Belize, niekto v ďalšom daňovom raji.

    V stati reformy rozpočtových pravidiel avizujete, že by ste sa chceli dohodnúť s opozíciou na tom, že by ste chceli, sú tam v podstate tri, tri, tri body. Chceli by ste reformovať zákon o dlhovej brzde, ktorý našťastie je ústavný v takom duchu, aby sa dosiahla neutralita dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu. S touto časťou osobne súhlasím a myslím si, že na tom nie je nič zlé. Znamená to v podstate pre tých, ktorí neviete, znamená to to, že dnešný dlh pozeráme hrubý dlh, aj keď zjednodušene si štát odloží do šporničky hotovosť, lebo sú lacné peniaze. Aj to pozeráme, že sa nám vlastne dlh zvyšuje. A to, čo navrhujete, tak je, aby sme na to, čo si odložíme do šporničky preto, lebo peniaze sú lacné, aby sme na to nepozerali, aby sme sa pozerali naozaj na to, čo máme reálny dlh. Čiže nie to, čo máme odložené v šporničke. Čiže s touto časťou ja osobne by som nemal problém a myslím si, že mohla by byť dohoda aj v rámci opozície, že takéto niečo by sme mohli podporiť.

    Avšak zásadne nesúhlasím s tým, aby sme menili zákon o dlhovej brzde v ďalších dvoch úmysloch alebo kvôli tomu, že hovoríte, že by ste chceli zohľadniť strategické verejné investície, aby sa neuplatňovali sankcie, ak sa prekročí kvôli strategickej verejnej investícii dlh alebo sa prekročí nejaké pásmo v zákone o dlhovej brzde, tak aby sa sankcie voči vláde, parlamentu neuplatňovali. Hlboko s tým nesúhlasím, lebo v situácii, keď vy rozflákate peniaze, ktoré normálne k dispozícii máte, a preto si potom, keď príde strategická investícia, chcete požičať na dlh a realizovať tú strategickú a podporiť tú strategickú investíciu na dlh, tak to jednoducho nie je správne. Máte dostatok rezerv, dostatok plytvania, dostatok rozkrádania, ktoré treba najprv skresať, a keď budeme vidieť, že ste korupciu ohlodali na kosť a že nie je kde kradnúť, lebo naozaj efektívne hospodárite s našimi peniazmi, potom príďte za opozíciou a pýtajte si od nás súhlas na to, aby ste nejaké strategické investície mohli robiť na úkor dlhu. A vtedy to môže mať logiku. A dovtedy, dokedy vy sa budete správať neefektívne a peniazolačne voči našich verejným financiám, dovtedy by bolo veľmi nezodpovedné, ak by ktokoľvek z opozície s takýmto vaším úmyslom súhlasil.

    Rovnako, keď hovoríte, že chceli by ste vlastne uvoľniť dlhovú brzdu v situáciách, kedy by ste chceli podporiť investície, ktoré by podporili hospodársky rozvoj Slovenska. A kto to bude posudzovať? Politbyro SMER-u alebo politbyro teraz toho nového zlepenca zlodejov, ktorý ste vytvorili? Ten zlepenec bude posudzovať, že teda, že ktorá investícia bude na rozvoj, hospodársky, Slovenska? Jednoducho, prepáčte, nedôverujem vám. A nie že nedôverujeme vám preto, lebo ste nepopísaný list. Preto, lebo popísaným listom ste. Máte za sebou osem rokov bezbrehého, bezbožného rozkrádania Slovenska. A takýmto ľuďom v žiadnom prípade nikdy nebudem dôverovať v tom, že oni dokážu posúdiť, ktorá investícia je v prospech hospodárskeho rozvoja Slovenska, a zároveň súvisí to s tým predošlým, dokedy budete mať rezervy pri spravovaní štátu, dokedy budeme vidieť, že sa prideľujú dotácie správnym ľuďom, eurofondy správnym ľuďom, dovtedy si nepýtajte uvoľniť dlhovú brzdu na to, aby sme mohli tunelovať viac a viac.

    Čiže ešte raz, tou prvou časťou, aby sme nepozerali na to, keď si vláda požičia vzhľadom na to, na nízke úrokové sadzby a vlastne odloží peniaze do šporničky, aby sme podľa toho neposudzovali verejný dlh, alebo teda zákon o dlhovej brzde, s tým súhlasím, s ďalšími dvomi vecami nie.

    Veľmi sa mi páči to, čo tu bolo aj viackrát spomenuté, je tzv. zavedenie princípu merania investície podľa hodnoty za peniaze. Ono to je, inak povedané, normálne by to malo byť. My, bohužiaľ, sa tohto dožívame 27 rokov po revolúcii. A doteraz každý jeden hospodár alebo každý jeden politik, ktorý bol zvolený do nejakej výkonnej svojej funkcie, sa mal správať ako dobrý hospodár. Nič iné to neznamená, keď niekto hovorí, že zavedieme princíp hodnoty za peniaze, iba to, že budeme vyžadovať od verejných činiteľov alebo od ľudí, ktorí teda spravujú naše spoločné, aby sa správali ako dobrí hospodári. Z tohto pohľadu, že tých 27 rokov po revolúcii zrazu chceme od politikov vyžadovať, aby sa správali ako dobrí hospodári, je to vlastne až úsmevné, trápne, že až dnes sa niekto v tejto veci budí. Len zase, bohužiaľ, vzhľadom na to, že kto si to píše a kto tie písmenká napísal a kto má byť garantom toho, že to, čo tam je napísané, sa aj reálne splní, tak, bohužiaľ, znova nemôžem nejako tomu veriť, že tento princíp naozaj zavediete a dôsledne ho budete uplatňovať.

    Obávam sa, že bude platiť tak pro forma, naoko. A potom, keď bude treba niekomu tú zákazku správnu dohodiť, či už obchvat Bratislavy, alebo nejaký mýtny tender, tak nejak sa tie kritériá toho posudzovania trošku pomenia tak, aby nám vyšlo to správne číslo. Boli sme svedkami toho za prvej Ficovej vlády, boli sme za druhej Ficovej vlády a určite budeme aj za tretej Ficovej vlády.

    Ďalšia stať v tejto finančnej časti, ku ktorej sa vyjadrujem preto, lebo teda som členom výboru pre financie a rozpočet, je boj proti daňovým a colným únikom. Pred voľbami tu rezonovala kauza o nadmerných daňových únikoch, o daňovom podvode vlastne za sedemdesiat-, tuším, -tri mil. eur, do ktorej mal byť zapletený, myslím, že kolega Kubánek, poslanec za vládnu stranu SMER, myslím si, že tu je, do ktorej mal byť zapletený minister Kaliňák, do ktorej mal byť zapletený minister Počiatek a o ktorej samotný vyšetrovateľ hovoril, že mu nebolo umožnené, aby ju vyšetroval, a dostával inštrukcie, aby kauzu jednoducho zamietol pod koberec. Som dnes rád, že tento človek, tento vyšetrovateľ, môžem povedať, statočný vyšetrovateľ, lebo vyšetrovateľ, ktorý sa postaví voči mašinérii a ktorý si trúfne povedať, že jednoducho nejaká mafia mu tu pozerá na prsty, jak hovorí, že vlastne o čom rozhodovať môže a o čom nie, čo zamiesť pod koberec môže a čo nie, alebo čo musí, tak vyžaduje naozaj neúmernú mieru osobnej statočnosti. Som veľmi rád, že tento statočný vyšetrovateľ sa dnes cez, ako poradca Lucie Nicholsonovej, podpredsedníčky parlamentu za stranu SaS, dostáva bližšie k opozičným poslancom a že s ním budeme môcť, pevne verím, spolupracovať. Lebo práve títo ľudia sú najcennejší. Tí, ktorí vypovedajú o vašich zločinoch priamo odtiaľ tam, kde sa to deje. Tí, ktorí to majú vyšetrovať a vy im zalepujete ústa a ktorých zastrašujete.

    Rovnako som veľmi rád tomu, že pri daňových podvodoch pána Bašternáka, pána, v ktorého byte býva predseda vlády, pána, ktorého osobným priateľom je Ján Počiatek, ktorý mu chodí pravidelne kontrolovať jeho velikášsku stavbu, ktorú, iba tak medzi rečou, zastaval na viac ako 100 % svoj osobný súkromný pozemok tuná na Horskom parku, kde zastavanosť oficiálne zákonná je 20 %, to znamená, že dom mal byť maximálne na 20 percentách plochy. Tento pán zastaval nie 100 %, ale ešte aj viac, lebo si privlastnil aj susedov pozemok čiastočne. Takže tento pán, ktorý tu postavil tzv. Bonaparte, ktoré je postavené z daňových podvodov, kde si uplatnil nadmerné odpočty DPH iba za jeden rok za 8 mil. eur a kde vaši ľudia povedali, že nie, to sa vyšetrovať nebude, nie, tam sa kontroly robiť nebudú. A keď tam pošleme kontrolu, tak tam len formálne, ktorá napíše, že všetko bolo v poriadku, aj keď nebolo, kde sa napíše, že sa zaplatila dépeháčka, aj keď sa nezaplatila, kde sa napíše, že bola zaplatená kúpna cena 12 mil. eur, aj keď bolo zaplatené iba 1,5 mil. eur. Títo vaši ľudia, ktorých následne potom ešte ste aj povýšili na to, aby teda však vlastne za odmenu, lebo prikryli, čo bolo treba, tak títo ľudia kryjú vaše podvody.

    A znova som rád, že v tomto prípade sa ozvali či vyšetrovatelia, alebo ľudia, ktorí robia na Finančnej správe, ktorí sa na to nedokážu pozerať, ktorí vidia, ako robia za 500-600 eur čistého, ktorí vidia, ako selektívne sa pristupuje ku daňovým kontrolám, a ktorí majú potom kryť tento váš podvod iba v jednom prípade jedného podnikateľa, nadmerný odpočet za 8 mil. eur, z ktorého sú postavené byty, v ktorom dnes býva pán premiér Robert Fico.

    Byty, ktoré má kúpené, myslím, tam aj Počiatek, neviem či Kaliňák. Jednoducho celá tá banda, ktorá dokopy sú kamaráti, veľmi družní kamaráti, ktorí sa navzájom jeden druhého kryjú, tak potom si aj v tom, čo chlapca kamaráta prikryjeme, si tam nakúpime byty. Tiež by som bol zvedavý, akým spôsobom tie transakcie a kúpne ceny boli zaplatené za tieto konkrétne byty.

    A v tej súvislosti mi pripadá, prepáčte, až trápne to, koľkokrát hovoríte o tom, ako teda budete bojovať proti daňovým únikom, podvodom a podobne, keď zároveň tu kryjete, a ja som doteraz nezaregistroval jediného z 81 koaličných poslancov, ktorý by povedal, že je to problém a treba ho riešiť.

    Béla Bugár na vyslovenú otázku, ako sa bude, či budú vyžadovať riešiť, alebo stoja si za tým, že sa budú riešiť aj staré kauzy, tak vyslovene odpovedal, doslova odpovedal: "Staré kauzy riešiť nebudeme."

    Toto je to DNA, ktoré si nesiete do spoločného vládnutia, toto je jeden z dôvodov, prečo vašej koalícii alebo zlepencu zlodejov neverím, prečo určite nepodporím programové vyhlásenie vlády.

    Ďalší dôkaz toho, ako to vážne myslíte s bojom proti daňovým podvodom, je to, že keď sme minulý týždeň na našom výbore pre financie a rozpočet požiadali o zvolanie mimoriadneho výboru a predvolali sme si prezidenta Finančnej správy, aby prišiel k tejto kauze povedať informácie, lebo jednoducho je aj on podozrivý v tom, že vydával príkazy alebo jednoducho ututlal toto vyšetrovanie kauzy Bašternák, tak keď sme odovzdali tie podpisy, tak, čuduj sa svete, jednoducho tí koaliční poslanci na tom výbore, tak si nepripadali dostatočne trápne, tak rýchlo spísali svoje vlastné. Čiže jeden deň my povieme ako opoziční, že predkladáme takýto návrh, aby bol zvolaný mimoriadny výbor, a za dva dni tí koaliční si povedia, že to by asi zle vyzeralo, keď nás budú predvolávať alebo budú predvolávať nášho šéfa Finančnej správy tí opoziční, tak poďme, nás je tu väčšina, rýchlo si podpíšeme my naše vlastné a my smeráci, mosťáci, sieťkari a neviem ešte jakí čerti, diabli ste tam, tak si podpíšeme našu výzvu a nech príde hovoriť na našu výzvu. Nie predsa tí opoziční, my to musíme, my to musíme urobiť. No nepripadáte si trápne?!

    Kryjete zločin a potom, keď si chceme pozvať človeka, ktorý má o tom hovoriť, tak nie, aby to urobila opozícia, tých dáte až po skončení schôdze, ale svoje si dáte, aj keď ste to predložili neskôr, tak si dáte cez prestávku dnes niekedy na obed o jednej hodine. A toto je, tu je vidieť ten charakter, ako to naozaj v skutočnosti s tým bojom proti daňovým únikom myslíte. Jednoducho zakryť, ututlať, lebo však ak by to predsa sme začali tu pozerať ľuďom na prsty, už by sme si neprišli na to, prečo sme asi do politiky išli.

    Toto sú najdôležitejšie veci, ktoré mi vadia a ktoré teda hovorím, a teda s niektorými aj súhlasím v návrhu programového vyhlásenia vlády v časti Finančná politika. O niektorých ani nepovažujem za dôležité hovoriť. Napríklad akože symbolické nejaké zníženie dane z príjmu z 22 % na 21 %. To je tak obrovský rozdiel, že to normálne asi srdco pukne tým podnikateľom, keď im z eura namiesto 78 centov zostane 79. Áno, máte tam, bohužiaľ, kopu vaty, kopu trápností a kľúčové veci, ktoré by pomohli podnikateľskému prostrediu, bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády nenájdeme.

    Na záver mi dovoľte iba zosumarizovať, prečo určite nebudem hlasovať za vaše programové vyhlásenie vlády.

    A to je prvý dôvod - vaša história. Osem rokov vlády Roberta Fica, osem rokov rozkrádania, bezbožného rozkrádania našich spoločných peňazí. Štyri roky z toho sa pridala strana SNS, ktorá dnes v tomto zoskupení rovnako je. A vtedy, keď bola súčasťou tej vládnej koalície, mala presne rovnaké charakteristiky. Neukradla iba to, čo nebolo prikované. Čiže nemám dôvod veriť, že ľudia dnešní v SNS sú nejakým spôsobom iní. To je história.

    Ďalší dôvod je nejaká taká nedávna história. A tá nedávna história sú eurofondy, ktoré som spomenul. To sú eurofondy, ktoré sa začali zverejňovať po tom, ako ste oznámili, že idete spáchať tento zlepenec. Čiže kšefty, súkromné chaty na Donovaloch a podobne. Už sa nechcem opakovať, už som to hovoril.

    Nedávna história je vyjadrenie Bélu Bugára, ktorý povedal, staré kauzy riešiť nebudeme. Nedávna história je verejný prísľub predsedu parlamentu Danka, ktorý verejne pred mesiacom prisľúbil, že pokúsi sa nájsť a urobí všetko pre to, aby poslanci, ktorí boli zaradení do trestného výboru zahraničného, alebo tie ďalšie požiadavky, ktoré boli vznesené, tak aby to vyriešil. Miesto toho, aby urobil niečo, čo mal bez najmenších problémov možno spraviť, miesto toho začínal, bohužiaľ, podvodom, kedy svoj verejný prísľub pošliapal, roztrhal, zahodil. Žiadneho poslanca z opozície nedovolil preradiť do výboru, v ktorom chcel byť. Taktiež neurobil ani to gesto, kde bez akýchkoľvek strát mohol presunúť napríklad Mira Beblavého z jeho výboru do finančného výboru, lebo počty a väčšiny by sa vôbec nemenili, všetko by bolo zachované. Len jednoducho dobrá vôľa chýbala.

    Nedávna história taktiež o tom, kedy ste tu viacerí mali plné ústa toho, že ako treba novú nejakú parlamentnú kultúru, ako treba, bohužiaľ, bol to aj predseda parlamentu Danko, prajem mu veľa zdravia, takisto ako Robertovi Ficovi, ale zase kvôli tomu, že sú v nemocnici, myslím si, že nemali by sme si kúsať do jazyka, pomenúvať veci tak, ako sú, kedy veľakrát verejne hovoril o tom, že nová parlamentná kultúra, nemali by sme tu mať hádky, škriepky, ohovárať sa a podobne. A ja neregistrujem jedno jeho vystúpenie v televízii, keď mohol byť v nejakej diskusii, jeho tlačovku, kedy by neútočil na ostatných opozičných poslancov, častokrát na mňa, na Daniela Lipšica a podobne. Jednoducho ste schopní niečo iné hovoriť a niečo iné konať.

    A ako posledný môj osobný dôvod, prečo nepodporím toto programové vyhlásenie vlády, je to, že strany MOST - HÍD a SIEŤ spáchali podvod na voličoch. Akýmkoľvek spôsobom, ak by som sa mal pridať k tomu, že by som mal obhajovať toto programové vyhlásenie vlády alebo za neho hlasovať, tak by som legitimizoval podvod, ktoré tieto politické strany spáchali na svojich voličoch. Bezcharakterný podvod, kedy ľuďom, svojim vlastným voličom pred voľbami tvrdili, a mnohí z nich ešte aj po voľbách, že nehrozí, že by išli do nejakej takejto koalície, nehrozí, že by išli do koalície so SMER-om. A prišli voľby a povedali si, to, čo je napísané v Gorile, čo vraj povedal pán Haščák, s prepáčením, nech mi je odpustené, "volič je hovno" alebo to, čo povedal pán Paška, bývalý to predseda parlamentu, ktorý povedal: "Vyhraj voľby a môžeš všetko." Po voľbách svoje sľuby zahodili do koša a urobili to, čo bude pre ich peňaženky a peňaženky ich predsedov strán to najlepšie a najvhodnejšie. A je mi veľmi ľúto, že ste sa mnohí nechali kúpiť za odrobinku, jak som povedal, za misu šošovice a že budete kryť tento zločin, ktorý ste spáchali na svojich voličoch.

    Hovoriť o tom, že Kotleba tu je najväčšie ohrozenie Slovenska, keď zároveň kryjete najbezprecedentnejší podvod na voličoch, ktorý za 27 rokov tu na Slovensku niekto spáchal, je, prepáčte si, od vás nemiestne. Vy, ktorí tu otvárate si ústa voči druhým ľuďom, ktorí, áno, volilo ich 200-tisíc ľudí, a mojím cieľom bude tých ľudí presviedčať, aby nabudúce ich nevolilo, ale dnes to musím rešpektovať. Vy, ktorí na nich ukazujete prstom a nepozeráte sa každé ráno do vlastného zrkadla v kúpeľni, ktoré tam máte, a nespytujete si svedomie z toho, že ste podviedli svojich voličov, nemáte na to jednoducho žiadne právo. Keď vy sami uznáte, že ste podviedli svojich voličov, potom kritizujte niekoho iného.

    A úplne, úplne posledný teda dôvod, alebo aj to vlastne, prečo si myslím, že nie ste hodní dôvery, alebo toto programové vyhlásenie vlády nie je hodné dôvery, je tých prvých päť slov a to piate slovo, ktoré ste si napísali do programového vyhlásenia vlády, a to je tá kontinuita, že ešte aj na drzovku sa prihlásite v prvej vete k tomu, že vlastne vy nechcete nič zmeniť, vy chcete byť len kontinuitou.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásilo - osem? - osem poslancov, posledný pán poslanec Blanár. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

  • Ďakujem pánovi magistrovi za príhovor, aj keď podobných príhovorov už tuším tu zaznelo asi tisíckrát. Napriek tomu treba to opakovať. Samozrejme, že vládny dokument nie je hodný vyslovenia dôvery. Všetci to vieme a nikto to nepodporí. Ja osobne nevidím zmysel opakovať tie príhovory donekonečna.

    I napriek tomu, pán Matovič, súhlasím s vami, s tou tézou boja proti zadlžovaniu. Nenájdete väčších bojovníkov proti zadlžovaniu, ako sú práve členovia Ľudovej strany Naše Slovensko. Trošku ale mi tam vyznela tak paradoxne tá vaša úvaha o tom, že súhlasíte s tou, nazvali ste tou šporničkou, aby si štát odkladal. My to považujeme za protichodnú požiadavku v súvislosti s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Takisto sme aj proti takémuto zadlžovaniu, hoci aj za nulový úrok, lebo skôr či neskôr tie istiny budeme musieť splácať a zase sa len vydáme do rúk tej medzinárodnej bankovej mafie.

    Ale mám na vás ale jednu konkrétnu otázku, neviem, či mi budete vedieť takto z voleja odpovedať alebo či budete chcieť, či nie ste súčasťou toho trucpodniku, že nebudete na nás odpovedať. Ale spomínali ste, že štát momentálne platí 3 mld. eur ročne kvôli nejakým úverom, úrokom alebo neviem čomu presne. To ste nepovedali. A práve to by ma zaujímalo, že či sú tie 3 mld. náklady na celkovú dlhovú službu, alebo je to splátka istiny, úrokov alebo čohokoľvek, lebo my sme našli trošku iné čísla. A tak čisto z odborného hľadiska by ma zaujímalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja možnože začnem staťou o nezamestnanosti. Aj to možnože vypovedá o tom, akým spôsobom bolo tvorené programové vyhlásenie vlády a v niektorých oblastiach aké veľmi nízke ciele si dávala táto vláda novovznikajúca, ktorá žiada o podporu poslancov Národnej rady.

    Ešte počas prerokovania programového vyhlásenia vlády sa stalo, že vláda vlastne už má splnený jeden cieľ, ktorý si dala, a to je nezamestnanosť pod 10 %. No a keď si tak pomyslím, že koľko takýchto neambicióznych cieľov si vláda dala, tak ma z toho, nás všetkých z toho môže bolieť hlava. Že pekné slová, ale možnože v skutočnosti sa za tým neskrýva žiadna námaha. Pretože tak, ako bolo vtipne už niekde aj na Facebooku komentované, že vlastne "vláda splnila tento cieľ aj napriek tomu, že sa o to snažila", hej. Naozaj veľmi negatívne to vnímam.

    Rovnako ako dosť negatívne som vnímala správu z tohto týždňa, kedy, teda z minulého týždňa, kedy sa Eurostat vyjadril, že náš dlh, náš deficit nie je 2,6 %, tak ako si to naplánovala vláda na rok 2015, ale proste poskočil na 3 %. Takže aj toto naozaj hovorí o absolútnej rezignácii na verejné financie, na spravovanie verejných financií. Koniec koncov o tom hovorí aj to, že vyrovnaný rozpočet sa opäť presúva z roku 2018 teda až na rok 2020. Takže totálna rezignácia.

    Keď k tomu pripomeniem aj to, čo kolega Matovič spomenul, pán poslanec Švejna, ktorý naozaj sa vyznačoval tými...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať na tú pasáž pána poslanca Matoviča, kde poukazuje na oddialenie vyrovnaného rozpočtu. V skutočnosti obávam sa, že prinajmenej z niektorých hľadísk aj tento cieľ, dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020, nie je podľa tohto vládneho programu reálnym. Vláda plánuje výraznejšie napríklad financovať obranu. Je to iste oprávnená predstava, ale kde sa potom ušetrí? Doterajšie pokusy vlády napríklad znížiť spotrebu štátu nepriniesli konkrétne finančné výsledky. Priniesli efektné tlačovky o projekte ESO, ale peniaze zatiaľ nie.

    Takisto ten neašpiratívny program v oblasti nezamestnanosti dokazuje, že ani tam sa nezačne šetriť. Jednoducho tie dávky v nezamestnanosti budeme nútení platiť a vláda si nepredstavuje nejaké významnejšie zníženia, ako už kolegyňa Jurinová povedala. Svoj program splnila skorej, než bolo odsúhlasené vznik tejto vlády a jej vládneho programu.

    Čiže deficit ambicióznych cieľov sa bude odrážať aj v tom, že ani len tento oddialený termín dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu sa pri takomto opatrníckom, alibistickom spôsobe vládnych cieľov nedosiahne.

  • Ďakujem. Ja by som chcel nadviazať na to, čo hovoril pán poslanec Matovič v súvislosti s daňovými únikmi a podvodmi. Vieme, že nám unikajú dve miliardy eur ročne a že a že donedávna sme boli na jednom z najhorších miest v Európskej únii. Inak ten nárast nastal z priemeru na dvojnásobok za prvej vlády Roberta Fica.

    Máme dnes o jednej mimoriadne rokovania ústavnoprávneho výboru práve ku kauze Chovanec a spol. a ku kauze Bašternák. Z toho, ako boli výbory zvolané hneď za sebou tri, predpokladám, že nová vládna koalícia si zachová zvyky z minulosti a zablokuje rokovanie týchto výborov, kde bol predvolaný generálny prokurátor a špeciálny prokurátor. Je naozaj ťažko pochopiteľné, že kolegovia, naši bývalí z opozície, ktorí zvolávali tieto výbory v minulosti, napríklad ku kauze Chovanec a spol., dnes asi budú hlasovať úplne opačne. Naozaj tie reči o boji proti korupcii môže v tejto sále niekto myslieť vážne? Keď vidíme evidentné, preukázané, zverejnené prípady zametania vecí pod koberec, o ktorých vypovedali ľudia, ktorí vyšetrovali tie veci, čo sa im dialo, ako boli šikanovaní, ako museli odísť? A sú v tejto sále ľudia podozriví z daňových trestných činov, veľmi závažných. Vy ich kryjete. Aj keď už poslanecká imunita nie je.

    Čiže o jednej bude prvý test vládnej koalície na mimoriadnych ústavnoprávnych výboroch, či aspoň teoreticky myslíte boj proti korupcii vážne, alebo je to už len čistá groteska.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať len krátko na vystúpenie pána Matoviča. Súhlasím s tým, že skutočne vo voľbách 60-70 % ľudí, ktorých hlasovalo, chcelo zmenu, nechcelo kontinuitu.

    A ešte krátko na hystériu ohľadom okolo Ľudovej strany Naše Slovensko. Treba si uvedomiť jednu vec. To, že sú tu, že im dalo 200-tisíc ľudí hlasy, neni dôsledok tomu, že by oni boli fašisti alebo neboli fašisti, to nechcem ja tunák rozoberať. Ale treba si uvedomiť, prečo dali ľudia hlasy Ľudovej strane. Preto, lebo už majú dosť tých štandardných politikov, ktorí robia podľa trojčlenky, áno? V takých troch hlavných bodoch konajú: kradnú, klamú a podvádzajú. A potom sa nedivme, že ľudia sa uchyľujú aj k takýmto, možno extrémnym stranám, ktoré proste chcú riešenia veľmi jasné, extrémne.

    My proti nim bojovať nebudeme, ani nebudeme nič podpisovať, že by sme s nimi nerokovali, nesadli alebo že by sme neodsúhlasili nejaký normálny zákon, ktorý predložia v prospech ľudí, k dobru ľudí. My takisto zahlasujeme aj za SMER, aj za vládny návrh zákona, ktorý bude smerovať k ľuďom. Nebudeme sa týmto riadiť ani obmedzovať nejakým vystrnadením. Treba si uvedomiť, že stačí prestať kradnúť, klamať a podvádzať a môže sa normálne začať spolupracovať.

    Takže ja ďakujem pánovi poslancovi Matovičovi za jeho príhovor, rozpravu, lebo bola jasná a trefná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Igor, s tým vyrovnaným rozpočtom, vieš, to máš tak ako s diaľnicami. Čiže tam možno je aj nejaká priama úmera.

    Ale iné som chcel. K tomu výberu daní. Možno by bolo dobré pripomenúť efektivitu výberu daní v porovnaní s inými krajinami, napríklad s takým Nemeckom. Kým výber 100 euro daní u nás stojí 2,4 eura výdavkov daňovej správy, tak v Nemecku je to len tretina, 0,8. Úniky napríklad na DPH sú na Slovensku zhruba trojnásobne vyššie ako v takom Nemecku. Kým v Nemecku je to 12 %, u nás je to 37 %. No a v neposlednom rade neexistujú v Nemecku nedotknuteľní. Čiže pristupuje sa k všetkým subjektom rovnako.

    Takže ja len do pozornosti dávam, že náš daňový systém má veľmi veľké rezervy v porovnaní s iným krajinami a momentálne, ja by som povedal, že nie veľmi funguje, je neefektívny. Náklady na výber daní sú trojnásobne vyššie ako v iných krajinách. Čiže možno okrem riešenia tých káuz, samozrejme, bolo by dobré hlavne sa pozrieť na to, ako daňová správa funguje a prečo tie čísla sú také, aké sú v porovnaní s inými krajinami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Igor, aby si to nezobral teraz zle, čo ti teraz poviem. Určite si pamätáš na prvej chvíli, keď sme sa stretli v Trnave, som ti povedal: "Zahryzni si trikrát do jazyka, keď niečo povieš." Pamätáš si na to?

    Prečo to hovorím? Nemôžeš nás jeden deň chváliť a na druhý deň zvolávať míting a podpisovať petície alebo nazývať nás fašistami. Keď to spraví ateista alebo liberál, viem to pochopiť, hej. Aj napriek tomu, že minimálne sa dopúšťa trestného činu ohovárania, ak nie osočovania. Ale keď to spraví kresťan, tak sa prehrešuje proti ôsmemu Božiemu prikázaniu.

    Chcem povedať to, že keď na niekoho ukazuješ prstom, Igor, pamätaj, že zvolávaš Božiu spravodlivosť naňho, lebo jeden prst mieri do neba, ale pamätaj na to, že tri prsty mieria na teba.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, myslím si, že ste sa vôbec nevymykali z medzí vašich vystúpení a preukázali ste, že ste naozaj nedôveryhodný. Ja som vám to už povedal pri vašom minulom vystúpení. Ja by som vám veril vtedy, keby ste podporili programové vyhlásenie vlády, v ktorej ste vy boli takisto ako koaličný poslanec, ktoré by bolo prešpikované všetkými týmito vecami, o ktorých ste tu rozprávali. Nič tam také nebolo. Nič.

    Dokonca ste ani nekričali, keď sa Radičovej vláda zadlžovala. Dokonca ste ani nekričali, keď eurofondy za Radičovej vlády sa rozdávali, a vtedy ste tiež boli ticho. Dnes máte plné ústa dôchodcov, ale vtedy ste si na dôchodcov ani nespomenuli, keď ste boli vo vláde. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

    Ste nedôveryhodný a len populisticky využívate svoje postavenie a snažíte sa navodzovať atmosféru, že všetko je tu zlé.

    Áno, znížil sa deficit, to nikto nemôže popierať. U nás sme urobili aj zníženie celkovej zadlženosti. Bola to strana SMER, ktorá hlasovala napríklad za dlhovú brzdu, keď sme boli v opozícii. Som zvedavý, za čo vy budete hlasovať, keď predložíme my nejaký zákon, ktorý bude ústavný.

    Pán Matovič, vy hovoríte o nejakom rodinkárstve? Veď vy ste chceli byť so stranou, ktorá je rodinkárska, vo vláde bez akýchkoľvek problémov. Vy ste chceli robiť hrubé čiary za strany, napríklad SNS, ktorú ste kritizovali, a chceli ste byť s ňou vo vláde. Vy ste dôveryhodný?

    !Ja ukončím svoje vystúpenie, tak ako som vám to povedal predtým: "Zlodej nikdy neuverí druhému, že nekradne." A doplním ho ešte: "Klamár nikdy neuverí druhému, že neklame." Zamyslite sa nad sebou.

  • Vážený pán podpredseda, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, pán Matovič, ja nie som nikomu zaviazaný a ani nikomu nič dlžný. Vy kvôli oravskej R3 asi nemôžete ani spávať, čo ma na jednej strane teší, i keď teraz ste ju momentálne nespomenuli. Netreba zabúdať, pán Matovič, že v programovom vyhlásení sú aj rýchlostné cesty R2, R4, R7. Aj tam žijú ľudia, aj tam títo ľudia potrebujú strašne tieto cesty.

    Minulý rok musela správa ciest uzatvoriť most v Podbieli, ktorý bol v havarijnom stave, a ľudia z regiónu, ktorí žijú na Orave, museli cestovať za prácou po poľných cestách tak ako v 50. rokoch. Ja viem, že vy máte diaľnicu domov, že vás to netrápi. Ale bol by som rád, keby ste prišli niekedy na dolnú Oravu a starostovia, obyvatelia Oravy určite by vám to vysvetlili. A pre týchto obyvateľov dolnej Oravy to bola priorita, aby tá rýchlostná cesta sa dobudovala.

    Ale ako vidím, vy nás tu urážate, že sme sa niekomu zapredali, a obviňujete nás stále. Fakt, pozývam vás, príďte medzi týchto ľudí. Vysvetlia vám to a dúfam, že zmeníte názor.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Matovič.

  • Začnem tak nezvyčajne od konca, aby teda to bolo živé.

    Pán Janckulík, povedali ste: "Nikomu nie som zaviazaný, nikomu nie som nič dlžný." No a práve to je ten problém, že vy si neuvedomujete, že keď raz svojim voličom, a vy ste to mnohokrát povedali svojim voličom aj verejne, aj na Facebooku, že nepôjdete v žiadnom prípade so SMER-om, že ste svojim voličom zaviazaný a ste im dlžný splniť ten váš verejný sľub. A keď vy to hovoríte, že to teraz už neplatí, tak to je ten problém. To je ten štandardný politik, ktorý kašle na to, čo sľúbi svojim voličom pred voľbami.

    A keď hovoríte, že vy nás tu urážate. Ja vás neurážam, keď od vás vyžadujem, aby ste iba splnili to, čo ste svojim voličom pred voľbami sľúbili. Iba štandardní politici považujú niekoho, kto od nich vyžaduje, aby plnil svoje sľuby voči voličom, za urážku. Čiže stali ste štandardným politikom a mne je to ľúto.

    Pán Blanár, hovoríte, že je nedôveryhodné, v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej také niečo nebolo. Veľmi dobre viete, že sme boli takým len apendixom vlády Ivety Radičovej, od ktorého sa vyžadovalo len hlasovať za veci, ktoré tam boli. A vy ste neurobili ani stotinu protikorupčných opatrení, ako urobila Iveta Radičová jedno jediné, a to je zverejňovanie zmlúv na internete.

    Keď hovoríte a opakujete, že zlodej nikdy neuverí zlodejovi, že nekradne, ja vám, pán Blanár, iba opakujem. Ja nie som zlodej, čiže do zrkadla.

    A pán Binder. Jeden deň chváliť, druhý deň neviem čo, ôsme Božie prikázanie, že som niečím, asi teda tým, že som povedal alebo súhlasil, že deti by mali byť, alebo teda študenti by mali povinne chodiť do Osvienčimu. Podľa mňa to je správne. Ale teda neviem, čo ste teda ako mysleli, asi aké teda Božie prikázanie. Zrejme také, že miluj Kotlebu svojho. Ale ja také Božie prikázanie nevyznávam.

    Pán Uhrík, tá špornička bola myslená trošku inak, ale málo času mám, tak si to prejdeme osobne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, úvodom budem aj ja chvíľu hovoriť o charaktere tej moci alebo tej vlády, ku ktorej programu na štyri roky práce sa zišla práve táto pomerne už dlhá schôdza Národnej rady.

    Vieme všetci, že táto koalícia nebola ani pre jej zakladateľov veľmi vítaná. Každý z nich si vedel predstaviť aj lepšiu vládu. Samozrejme, je to koalícia z núdze.

    Kto mal núdzu? No, núdzu mal predovšetkým bývalý suverén, ktorý až do volieb vládol sám, a čo si pamätám, vždy tvrdil, že by nikdy nevládol s viac než jedným, dvomi koaličníkmi. Tentoraz ich má troch, a to tak odlišných, že odlišnejších na našej politickej scéne nebolo.

    Čo vás, koalícia štátotvornosti, kontinuity a pokroku, teda vlastne spája? Nejdem tu skalopevne vyhlásiť, že iba záujmy oligarchov, ktorí vraj túto vládnu zostavu poskladali. Ale ak nie iba oligarchovia, ich záujmy, tak prečo z vládneho programu necítiť nejakú politickú víziu tej vraj historickej pravo-ľavej dohody? Kde je tam tá mimoriadnosť, pre ktorú takéto široké koalície vznikajú? Niekedy vznikajú vo veľmi krízových dobách, ekonomických, inokedy po vojne. Kde je tá morálna vzpruha, ktorá prekonala všetky rozpory?

    Ako sa mohli ocitnúť Maďari a SNS v jednej kope? A ako sa mohol ocitnúť gazda hlásajúci koniec starých politikov v jednej kope so služobne najdlhšie úradujúcimi politikmi, ktorých dotyčný gazda mienil bez milosti z politiky odstrániť? Vraj spájate všetky štandardné sily na Slovensku. Mimo sú len neštandardníci, nenávistníci, aj teraz to zaznievalo. Tvrdíte, že mimo vašej koalície zostali iba ľudia neschopní vládnuť.

    Tak teda, vážení vládnuci, ukážte nám, že ten pragmatizmus, ktorý vás dal dohromady, viete využiť nielen pre seba, ale pre občanov. Ukážte! V programe to neukazujete. Ak neviete byť etickým vzorom, buďte pre občanov aspoň užitočnými černochmi - urobte prácu.

    Nemôžete byť a ani nebudete koalíciou spoločne zdieľaných hodnôt, ale môžete byť koalíciou, ktorá sa odváži urobiť užitočné a dlho odkladané riešenia. Napríklad v ekonomike, pred chvíľou o nej hovoril pán kolega Matovič, kde už treba konečne využiť európsky hospodársky rast. Okolo nás reálne prebieha hospodársky rast, napreduje dokonca aj nedávno krízou zmárané Maďarsko, ale vo vašom vládnom programe cítiť nadmieru opatrnosti, prešľapávania na mieste. Založte stabilnejšie základy slovenskej prosperity, než sú iba montážne haly firiem, ktoré odvádzajú svoje zisky inde. Podporte nie iba jeden segment cestovného ruchu, akým je kúpeľníctvo. Podporte konečne rozvoj domáceho malého a stredného podnikania, ktoré môže ako jediné stabilizovať zamestnanosť aj trvale udržateľné hospodárstvo. Reálne plány na rozvoj vidieka a domáce a extenzívne poľnohospodárstvo mi v tomto vládnom programe rovnako chýbajú. Uvedomme si, že iba štáty, ktoré to dokážu, ktoré dokážu udržať silu na vidieku a domáceho poľnohospodárstva, dokážu byť aj bezpečné voči globálnym krízam. Proklamačne sa vo vládnom programe hlásite ku tzv. zmenšovaniu medziregionálnych rozdielov, ale kúzlo je v tých konkrétnych krokoch a opatreniach. Dobré ciele si, vážení, vážené panie ministerky a páni ministri, vie dať aj hlupák. Dobré ciele sú všetkým známe. Ukážte nám tie konkrétne opatrenia. Zatiaľ ich v programe vlastne skrývate.

    Buďte teda, ak ste sa stali pragmatickou koalíciou, koalíciou, ktorá pragmaticky otvorí a posunie dopredu také sféry služieb štátu, ako sú školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť, ale hoci aj väzenstvo, a zveďte už konečne ten stokrát sľúbený boj s korupciou. Veď viete, že ten nás stojí naozaj miliardy.

    Ak vás teda, dámy a páni z vládnej koalície, nedali dohromady iba siete záujmov oligarchov, ak nemienite chrániť zlodejov, ukážte nám to!

    Vážení vládnuci, odo dnes sa môžete pustiť aj do nápravy toho všetkého, čo ste práve vy a vaše garnitúry, vaše strany pokazili alebo zanedbali. Jedni ste boli pri moci za osemročných vlád Roberta Fica a druhí za osemročný vlád Mikuláša Dzurindu. Ukážte nám aj Slovensku, že viete, kde nás tlačí topánka, kde ste narobili chyby. Dobre viete, ako naliehavo potrebuje Slovensko znížiť predovšetkým korupciu a zvýšiť vymožiteľnosť práva. Dobre viete, ako by verejnosť uvítala, ak by slovenskí politici už neslúžili na prvom mieste miliardárom. Ak by, hoci už nie je štúrovský rok, držali vo vláde sa jeho známeho hesla: "Menej troviť a viac tvoriť." Tu vo vašom programe práce vlády nasledujúce štyri roky máte možnosť ukázať, že viete a aj chcete, a my všetci by sme zatlieskali konkrétnym opatreniam a uznali, že aj zo škaredého káčatka môže raz vyrásť celkom normálna labuť. Ale vo vládnom programe takéto opatrenia neprezrádzate.

    Ste z koalície, ktorú dali dohromady cez často zaťaté zuby nejaké záujmy. Máte ale šancu predsa len prekonať výsledky vlád, doterajších vlád dzurindovcov a ficovcov, ale vy nám v programe túto nádej dopriať nechcete. Váš vládny program nie je ambiciózny, to je moja hlavná výhrada. Už tu zaznelo, že nie je ambiciózny v boji s dlhmi štátu, že nie je ambiciózny vo vyrovnanom rozpočte. Ale podľa mojej mienky aj v ostatných oblastiach je to zbierka fráz bez konkrétností. Nikde nesľubujete nápravu minulých chýb ani potrestanie vinníkov za kauzy a zlodejiny. Váš program je hmlistý, nekonkrétny, nemá termíny plnenia jednotlivých sľubov, a ak aj sú tam ciele, nie sú jednoznačné. Bojíte sa proste jasnej reči, bojíte sa akoby sľúbiť ľudom niečo konkrétne, a najmä nechcete, aby vo vládnom programe boli kontrolovateľné úlohy.

    Rozumieme, ale akú šancu teda dávate slovenským voličom, napokon aj vašim voličom, aby si po štyroch rokoch overili, že to, čo teraz sľubujete, to aj do roku 2020 uskutočníte? Mne sa vidí, že skoro žiadnu šancu nedávate. Len si to prečítajte: "budeme sa zaoberať", "začneme analyzovať", "vláda preskúma dôsledky".

    Vážené panie ministerky a páni ministri budúcej vlády, takto zbabelo neformulovali svoju politiku ani jakešovskí komunisti, ktorých kedysi tlačila perestrojka k podobnej frazeológii. A ktorí teda sa obávali dlho odkladaných a prezretých problémov tej fázy zahnívajúceho normalizačného režimu. Ale pamätajte, súčasné panie ministerky a páni ministri, že nie iba na jakešovcov, ale aj na vás tlačí nespokojnosť ľudu. Zodpovedáte aj za mnohý stratený čas, pretože ste boli pri moci z každej strany dlhé roky.

    Po ôsmich rokoch privatizujúcich vlád Vladimíra Mečiara formovali Slovensko po osem rokov utilitárnej vlády Mikuláša Dzurindu a osem rokov populistickej vlády Roberta Fica. Prví, druhí aj tretí pri vládnutí sledovali predovšetkým politické, stranícke záujmy, potom záujmy spriatelených biznismenov a potom dlho, dlho, dlho nič. Je načase, aby sa do hliadačiku pozornosti dostali na prvom mieste obyčajní ľudia, občania Slovenska.

    Teraz máte neobvyklú príležitosť svoje doterajšie chyby napraviť. Najmä tá časť novej koalície, ktorá nesie zodpovednosť za éru premiéra Dzurindu, tá si pamätá dobre, ako kritizovala chyby vlád Roberta Fica. Druhá časť dnešnej koalície bola zasa tou prvou kritizovaná za chyby a zlodejiny a sama kritizovala chyby a zlodejiny za vlád Mikuláša Dzurindu. Dnes si na to iste nechcete spomenúť, ale roky ste sa za chyby a zlodejiny vzájomne kritizovali. Pamätáte sa na to?

    Vo vládnom programe, ktorý predkladáte, sa to ale nejako neodráža, nenaprávate chyby, nechávate ich bokom, zametáte ich pod koberec. Preto je namieste upozorniť, že ak je niečo, čím sa dá ozmyselniť vaše vrcholne pragmatické spojenie, spojenie SMER-u a SNS na jednej strane a donedávna opačne stojacích strán MOST a SIEŤ, potom by sa to malo objaviť v tomto pláne práce vašej spoločnej vlády. Kedy, ak nie teraz, a kde, ak nie vo vládnom programe? Prečo to tam nenachádzame? Ak ste doň dali namiesto konkrétnych úloh iba nejasné a nekontrolovateľné sľuby, potom je otázne, či si uvedomujete túto svoju historickú a pre niektorých možno aj poslednú šancu.

    Ľudia majú dosť partokratických vlád, ktoré jedno sľubujú pred voľbami a iné konajú po voľbách. Veď teraz to ukazujú napríklad v susednom Rakúsku. Odvšadiaľ idú signály, že tradičné partokracie zaspali na vavrínoch dávno minutých úspechov. Nové technológie umožňujú, ako dobre viete aj vy, panie ministerky a páni ministri novej vlády, občianstvu nazerať pod pokrievku vašej moci. Umožňujú im organizovať sa, umožňujú celkom nové formy politickej činnosti. Vaša koalícia ale obnovuje staré metódy. Zažili sme tu už umlčiavanie menšiny, vypnutie mikrofónu, malicherná pomstivosť za kritiku. Chcete naozaj ostať pri tradičnej cynickej hre moci? Chcete ostať ukážkou skostnatenej politiky z éry, ktorá odchádza? Chcete byť spolu len a len pre korytá? Program odpoveď na túto otázku zahmlieva, ale, či chcete, alebo nechcete, odpoveď na ňu dá vaša prax.

    Teraz by som sa chvíľu chcel venovať, ak ešte strpíte, trom takým balíkom vládneho programu. Jedno je takpovediac rozvoj štátu, druhým je služby štátu a potom na záver ešte by som chcel sa venovať celkovému posolstvu tohoto vládneho koaličného programu.

    Tou prvou časťou chcem nadviazať na tú tézu z úvodu, že koalícia mala šancu ukázať vo vládnom programe jedinú dobrú stránku jej vrodenej vady, tej mimoriadnej silnej pragmatičnosti, na ktorej stojí. Povedzme si teda niečo o peniazoch, o tom, čo vláda sľubuje v špajze a v peňaženke občanov. Myslím, že všetci vieme, že v hospodárstve de facto prežívame priaznivé časy, prinajmenej s ohľadom na hospodársku konjunktúru v tých krajinách, od ktorých prosperity závisí aj náš odbyt. V EÚ aj u nášho hlavného ekonomického partnera v Nemecku stúpa výroba, čo zlepšuje našu obchodnú bilanciu. Úvery sú dostupnejšie, než kedykoľvek v minulosti. Rastú úspory a už konečne aj spotreba obyvateľstva. Klesá nezamestnanosť, teraz môžete, vážená vládna koalícia pragmatikov, už zanechať prestupovania na mieste, prešľapovania na mieste a ísť do toho. Nevie táto vláda, že ekonomický vývoj Európskej únie jej dáva takéto šance?!

    Pozrime si na ekonomické ašpirácie programu. Podstatnou správou, o ktorej sa tu už hovorilo a ktorá vzbudí pozornosť aj v zahraniční, je fakt, že vaša vláda odsúva termín vyrovnaného rozpočtu. Čiže termín, kedy si vláda prestane na realizáciu svojich politík požičiavať. Za druhé, aj tento odsunutý termín je, ako som už povedal pred chvíľou, podľa môjho názoru nereálny. Už som to zdôvodnil, že v samotnom vládnom programe predpokladáte znovu také výdaje, že podľa môjho názoru k vyrovnanému rozpočtu nepríde. Oproti sľubom sa oddialil, predvolebným sľubom, aj termín zrušenia tej absurdnej pokuty voči obchodným spoločnostiam, ktorému sa, bohvie prečo, hovorí daňová licencia. Vášmu hospodáreniu proste zachutilo pokutovať občanov za vlastnenie obchodnej spoločnosti, ale to je obyčajné zbojníctvo. Ak s ním, ako hovoríte, nesúhlasíte, prečo ten odklad zrušenia?

    Mlčí sa v programe aj o predĺžených odpisoch nehnuteľností, ktoré sú prekážkou investícií firiem do výstavby. Takto sa nepodporuje investovanie firiem, ale presný opak. Nehovorí sa tam o znížení odvodov, ktoré, ako dobre viete, dusia ďalší rast zamestnanosti. Ale vo vládnom programe si takýto cieľ nedávate. Dane teda vraj posúdite, zrejme klesnú o jeden percentuálny bod - a to je všetko? Okolité štáty išli dolu o významné percentá s daňami. Slovensko v daňovej politike takto stratí konkurencieschopnosť.

    Nízke ciele máte aj v nezamestnanosti, ako tu už dnes zaznelo, vlastne ste ich už dosiahli. Nedostatočné boli doposiaľ výsledky vo výbere daní. To bola ďalšia téza, ktorá tu už, ďalšia výhrada, ktorá zaznela.

    V energetike sa skloňuje samé jadro. Samá jadrová energetika. Považuje táto vláda tieto ciele doslova z pozdných 90. rokov za ciele, ktoré sú adekvátne druhému desaťročiu 21. storočia? Áno, práve z tejto enormnej výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach, ktorej sme už teraz na jednom z prvých troch miest sveta, z nás vláda chce urobiť zadný dvor Európy. Viem, že takýto slogan do programu nedá, ale ekonomické opatrenia tomu nasvedčujú. Áno, vážená vláda, z vašich plánov trčí jediná zreteľná hospodárstva vízia: robiť aj naďalej zo Slovenska servis pre bohaté západné štáty, robiť z nás štát, ktorý nechce alebo nedokáže vybudovať produkciu s vysokou pridanou hodnotou. Vy sami svojou politikou odsúdite Slovensko na budúcnosť dočasných montážnych hál alebo trvalého výrobcu energeticky a environmentálne rizikových polotovarov, ako je hliník, oceľ, drevo a hlavne už spomínaná elektrická energia.

    Akáže znalostná ekonomika?! To sú reči utopické. Podľa predloženého programu sa posilňujú predpoklady, aby bolo Slovensko v EÚ naďalej dodávateľom surovinových polotovarov a lacnej elektrickej energie. Toto nie je vízia, ktorá by pohla našu situáciu dopredu a ktorá by pomohla Slovensku vybŕdnuť z tej vychodenej koľaje akejsi krajiny na okraji Európskej únie a skutočne toho zadného dvora Európy.

    Aj celkové podmienky hospodárskej politiky si vláda nedáva za cieľ výrazne zlepšiť. Neuvedomuje si, že Slovensko aj za tretej vlády, á, za druhej vlády Roberta Fica celkom potichu a nenápadne presunulo z pozície niekdajšieho premianta do pozície prepadajúceho žiaka. Našou konkurenčnou výhodou pre zahraničných investorov už dávno nie sú rovné ani nízke dane. My dobre vieme, že už nemáme ani lacné abo nízke náklady práce. Vláda si investorov kupuje iba investičnými stimulmi a hlavne sľubmi o udržaní tzv. toho sociálneho zmieru. Preložené do ľudskej reči, vláda ponúka Slovensko ako krajinu pracovitých ľudí, čo sú zmierení s nízkymi platmi a neštrajkujú. Z ušetrených, ľuďom nevyplatených miezd si načierajú, samozrejme, investori, ale aj naši správcovia štátu. Veď cirka polovicu nákladov na každého zamestnanca zožerú dane a odvody.

    Môj záver, vláda vie, že peniaze v štáte sú a budú aj počas jej štvorročného obdobia. Ale podľa predloženého vládneho programu ich neplánuje investovať do reformných programov ani na podporu ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou, ani do razantnej, naozaj razantnej podpory vzdelania, vedy alebo výskumu, cez ktoré by sme si teda namierili cestu ku znalostnej ekonomike. V programe to nevidím.

    Nevidím ani investície do podpory domácich podnikateľov, ktorí by na rozdiel od zahraničných investorov aspoň nežili na večných daňových prázdninách, platili by štátu dividendy a budovali by trvácejšie základy prosperity Slovenska. Vládny program o takých adresátoch ekonomických impulzov nehovorí a tým výlučne naznačuje, že peniaze sa najskôr využijú na dve tradičné hry, aké sme poznali za doterajších vlád Roberta Fica a napokon aj Mikuláša Dzurindu. Prvou je dotovanie veľkopodnikateľov, to tzv. nakupovanie investorov, a druhou sú tzv. balíčky alias darčeky, ktorými si vlády Roberta Fica zvykli nakupovať voličov.

    Vážená vláda, ak sa premešká súčasná konjunktúra, ak sa možné rezervy nevytvoria alebo sa prejedia, rozhádžu a ak nášmu hospodárstvu ostane aj do tretieho desaťročia 21. storočia iba nadmiera energeticky náročných výrob, výrob s nízkou pridanou hodnotou, ak budeme aj ďalšie roky iba prechodnou zastávkou montážnych hál na ich ceste za lacnejšou pracovnou silou, potom ostane naša hospodárska situácia rovnako neistou a zraniteľnou, potom nám zostane aj veľký priestor korupcie, ktorý doteraz morí Slovensko.

    Teraz stručnejšie by som sa chcel venovať výdajom štátu. Zamerám sa na tie, ktoré doteraz neboli zmieňované, pretože o zdravotníctve a školstve bolo už hodne rečí a asi by som niektoré výhrady iba opakoval.

    Začnem napríklad spravovaním štátu. Už roky sa odkladá riešenie. Všetko naokolo sa reformovalo, len samotné štruktúry spravovania štátu idú akosi pomaly. Nemohla si reformu správy štátu, poriadnu reformu správy štátu predsavzať práve táto široká koalícia? Program vlády neobsahuje žiadne konkrétne ciele, pokiaľ sa týka redukcie vlády. Redukciu VÚC, o ktorej často Robert Fico v minulosti rozprával a opakovane ju sľuboval, nespomína vôbec. V programe nie sú úsporné reformy, okrem tej, ktorá doteraz veľa nepriniesla.

    Prečo nemáte, dámy a páni, tvoriaci novú vládu, odvahu obnoviť nezávislý Úrad pre štátnu službu? Preto sa tu a teraz verejne nezaviažete ku zrušeniu praxe straníckych nominantov vo verejnej správe? Veď vieme všetci, ako tu sedím, že to je tá žaba na prameni. To je základ partokratickej korupcie Slovenska.

    Všetci vieme, že Úrad pre štátnu službu sme už raz mali. Bol totiž podmienkou nášho vstupu do Európskej únie. Ale po tom, čo nás v EÚ dôverčiví Európania prijali, sme na sľub rýchlo zabudli a úrad sme zrušili. Strany chceli opäť nominovať svojich ľudí bez výberových konaní a môcť ich aj kedykoľvek vyhodiť. Podľa toho, či poslúchajú straníckeho pokladníka, alebo straníckych bosov.

    Tento progresívny úrad, to treba povedať, zrušila druhá Dzurindova vláda, ale treba i doplniť, že neobnovila ho prvá ani druhá vláda Roberta Fica. A tak je spolitizovaná štátna správa a verejná správa podnes zdrojom afér. Je to naša hlavná divadelná scéna partokratických zlodejín, naše najrozsiahlejšie korupčné prostredie.

    Vo vládnom programe existujú nejasné sľuby a naznačujú sa akési riešenia, ale nič konkrétne o nezávislom a nadstraníckom úrade, ktorý by oddelil úradníctvo štátnej aj verejnej správy od straníckej politiky, som tam, žiaľ, nenašiel.

    No a potom je tu aj odkladaná téma redukcie zoštíhlenia štátu. Program ESO je len lastovička, čo celkom ďaleko nedoletela. Čo ďalej? Čo s týmito programami? Všetci predsa vieme, že na počet obyvateľov a rozlohu štátu máme enormný počet rôznych úrovní správy štátu aj štátnych úradníkov. Čomu slúži taký veľký počet a často veľmi mizerne platených ľudí? Výsledkom je neefektívny štát, výsledkom je nespokojnosť občanov s nadmerným množstvom politického establishmentu.

    V našom štáte máme aj priveľa policajtov. Vieme to porovnať s porovnateľnými štátmi v iných kútoch Európskej únie, ktorí dohliadajú, a to si tiež priznajme, na priveľa zákonov a predpisov. Kedy začne redukcia tohto rozbujneného sveta predpisov, byrokracie, dozoru? Naopak, kontrolné inštitúcie, ktoré majú kontrolovať moc, silné nie sú a často sú aj finančne podvyživené. Výsledok sa dá očakávať. Máme neefektívny, na počet obyvateľov aj drahý štát a ešte k tomu si nevieme poradiť s korupciou v jeho štruktúrach. Bude mať táto vláda odvahu si to priznať a začať so skutočnou zmenou? To, čo k tejto téme naznačuje v programe, to zatiaľ o tom nepresvedčil.

    Druhou stránkou rozvoja štátu sú jeho služby. Tento vládny program budí dojem, že vláda v zásade vie, že v službách štátu máme dlho odkladané problémy, ale nechce nám povedať, čo s nimi chce urobiť. Napríklad čo so zaostávaním vzdelanostnej a sociálnej situácie, ako aj zdravotného stavu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva? Však trestuhodná neschopnosť našich vlád zlepšiť začleňovanie rómskej menšiny vytvorilo na Slovensku sud s pušným prachom. Prieskumy žiactva a študentstva zase ukazujú, podobne ako ratingy vysokých škôl, varovné signály o neustálom úpadku kvality vzdelávania. Vidíme dôkazy a čísla, štatistiky Eurostatu o alarmujúcom stave zdravotnej situácie obyvateľstva.

    To, že vlády Roberta Fica, ale aj vlády pravice dostali naše zdravotníctvo do chronickej krízy, priznáva súčasná vláda predstavením ministra, ktorý je krízovým manažérom. Ale bude môcť začať liečbu? Alebo mu pri tejto operácii budú držať ruky tunajší obchodníci so zdravím? V programe sa sľubuje veľa, ale bez zbavenia sa korupčných sietí okolo vládnych strán to môžu byť iba rozprávky.

    Korupčné siete sa natiahli aj okolo sféry pôdohospodárstva a životného prostredia. Program, dá sa povedať, vymenúva celý vejár pekných sľubov. Ale znovu a znovu tu platí, pokiaľ sa vláda nezbaví korupcie, z týchto sľubov budú aféry, škandály a vo vzájomnej kritike sa napokon utopia aj tie dobré stránky, ktoré by sa v tomto volebnom období dali dosiahnuť.

    Nie je pozitívne, že ľuďom, čo zamestnávajú a podnikajú, vláda sľubuje vlastne iba udržanie vysokých odvodov, hoci sme, ako som už zmienil, postupne v regióne prestali byť konkurencieschopní. Ak sa aj nejakí investori zjavia, sú to tí tzv. veľkí investori, neprenikajú k nám zdravé, normálne investičné príležitosti. Neavizuje sa ani návrat odpisovej politiky, myslím, za nehnuteľnosti, ktoré minulá vláda výrazne predĺžila, a nový stavebný zákon sa nám vracia ako bumerang alebo taký starý šláger, s ktorým si akosi vláda Roberta Fica nie a nie poradiť, pretože, tak sa zdá, najmä to nešťastné búranie čiernych stavieb kdekomu prekáža.

    Z tých vecných stránok služieb štátu ešte podčiarknem, že čakal by som, že v programe bude vyslovene podčiarknutá adresná sociálna politika, aby podporu neinkasovali neustále aj tí, čo majú dostatok.

    Na záver, keď mi dovolíte, ešte by som sa zamyslel nad politickým odkazom tohto programu, ktorý sa hlási aj ku pokračovaniu, ale aj k akémusi progresu. Keďže je toto v tomto volebnom období môj taký dlhší príspevok, aj sa vám zaňho ospravedlňujem, ktorých som otrávil tou dĺžkou, predsa len mi dovoľte, aby som sa na vznik tejto vlády a jej vládneho programu pozrel aj v kontexte všetkých tých čias, ktoré uplynuli od štartu našej demokracie a našej snahy spravovať štát v podmienkach slobody.

    Niektorí v tejto sále, ale asi ich nie je veľa, boli pri tom, keď do slovenského parlamentu po prvýkrát vstúpila demonštrujúca ulica. Vtedy sa zdalo, že aj ten dialóg, napriek tomu, že to boli nezmieriteľné rozpory, išiel ľahšie a podarilo sa dosiahnuť veľa bez krviprelievania a bez veľkých sporov. Druhý raz som sa ocitol za takýmto pultom vtedy, keď bolo treba zastaviť Mečiara a obnoviť víziu európskej budúcnosti. Teraz by som tu chcel zažiť zásadnú zmenu kvality demokracie, to je tretia vlna, na ktorú Slovensko čaká. Ak ju nedokážeme uskutočniť, hrozí nám na jednej strane oligarchizácia štátu, a to je choroba, ktorá trvá desaťročia, ako poznáme z Južnej Ameriky a z iných príkladov, a na druhej strane extrémizmus a radikalizácia jednoduchých riešení. Slovensko čaká na právny štát, čaká na koniec politickej korupcie na najvyšších postoch a dúfa, že toto volebné obdobie konečne poskytne mladým ľuďom reálne a pozitívne vyhliadky na úspešný život na Slovensku.

    O prívlastku tejto vlády, že má byť vládou kontinuity, už tu zaznelo veľa zhrozených alebo ironických slov. Ale fakt to stojí za zamyslenie, páni a dámy budúcej vlády, chcete dať Slovensku ešte štyri roky čakania na zlepšenie života? Štyri roky čakania na vyčistenie od korupcie? Chcete nám sľúbiť kontinuitu v korupčných kauzách? Veď to hádam nie! Toto by mala byť vláda rázneho konca korupcie, a ak toho nie ste schopní, nečakajte, že môže niekto mlčať. Aj naďalej budeme čakať na všetky tie skutočne rázne zmeny? Toto nie je doba avizovať kontinuitu, toto je doba pre odvážnych. Ak odvážni nie ste, ak neviete robiť iné než alibistické odkladanie problémov, choďte od toho. Urobia sa predčasné voľby a nájdu sa ľudia, ktorí si uvedomia, že verejnosť aj v týchto voľbách jednoznačne signalizovala, že chce ráznu zmenu. Veď si uvedomte, že koľko bolo protestných voličov.

    Napriek tomu, dámy a páni, že štvorročná kampaň bývalej vlády jednej strany a jej predsedu Roberta Fica v podstate nemala chybu, naozaj robil ľúbivú až populistickú politiku najprv kvôli tomu, aby sa dostal do Grassalkovichovho paláca, potom preto, aby si udržal vládu jednej strany, a predsa stratil voličov a predsa išiel výrazne dolu. Prečo sa to stalo? Lebo občania Slovenska chcú viac než darčeky, navyše darčeky z ich vlastných daní, prosím vás. Nie sú takí hlúpi, ako sa domnievajú niektorí politici alebo aj akísi oligarchovia, ako sme sa dočítali v Gorile. Voliči žiadajú viac.

    Najvážnejšie témy dneška, dámy a páni, ktorí idete pracovať do exekutívy, sú tie dlhodobé chronické syndrómy, v ktorých sa odrážajú celé reťazce zlyhaní rôznych vládnucich politických elít. Vysoká miera korupcie práve v prostredí vládnucich, slabá vymožiteľnosť práva, rastúca apatia voličov voči správe republiky, no a ten najhorší zo syntetických ukazovateľov, odchod najschopnejších mladých ľudí, ktorí robí zo Slovenska perifériu.

    Na záver ešte k tomu historickému kontextu.

    Vy, dámy a páni, ste dnes, či chcete, alebo nechcete, stále pokračovaním tej tzv. druhej vlny. Je to vlna, ktorá prichádza ku slovu po každej revolúcii vtedy, keď utíchne boj o slobodu alebo o režim štátu. Nehovorím to ako žiadnu výčitku, tá druhá porevolučná vlna, to vytvorenie bežného establishmentu, je nevyhnutnosťou. Však disent nebýva v žiadnej totalite - a nebol ani na Slovensku - takým početným, aby dokázal naplniť posty všetkých tých rôznych úrovní verejnej správy. Ak by napokon takým početným bol, tak by tu asi tá totalita nebola.

    Po revolúciách, po chvíľach tých zázračných zmien, prídu dlhé dni a roky, v ktorých nových politikov alebo aj tých staronových skúša bežná a pre širšiu verejnosť aj únavná tá tzv. demokratická prevádzka. Takže, dámy a páni, aj vy, celkom nové panie poslankyne a poslanci, vstupom vy, ktorí ste vstúpili do tejto koalície kontinuity a pokroku, ako inak, teda pokroku v rámci onej kontinuity, inak by to nedávalo logiku, stali ste sa pokračovaním všetkých tých vlád onej druhej politickej generácie. Generácie, ktorá nemala hrdinov, neboli tam spravidla žiadni bývalí bojovníci proti režimu, ale ani piliere toho režimu. Boli to proste ľudia, ktorí zväčša, ktorí sa zväčša chytili kariérnej možnosti, občas im chýbal potom, žiaľ, rešpekt k etike. Chcete či nechcete, stojíte na pleciach pragmatikov moci, ktorých DNA sformovali 90. roky.

    Jasné, a vy to viete tiež, ľudia, čo kedysi na uliciach vyzdorovali slobodu a demokraciu, tí sú už dávno unavení a sklamaní. Ale to neznačí, že nedúfajú v lepšiu a slušnú politiku, ktorá by neslúžila kšeftárom, ale im, občanom. Aspoň toľko a natoľko ako v štátoch, ktoré máme v dohľade.

    Tisíckrát sklamaní občania Slovenska sa pozerajú teraz na vás, dámy a páni z koalície, teraz ste vy prevzali budovu stojacu na tomto vraj zakliatom Vodnom vrchu. Aj tie tri tlačítka, ktoré máte pred sebou, tu je skutočné centrum moci, a preto práve iba odtiaľto môže raz vzísť dokončenie vízie slobodného a prosperujúceho Slovenska. Takého Slovenska, za aké zomierali vlastenci, povstalci, obete vojen aj okupácií, obete národnostného, rasového prenasledovania, aj politickí väzni dvoch totalít.

    Stojíte na ramenách generácií demokratov aj vy, páni, čo si akože deň našej slobody nepamätáte. Politici, ktorí v 90. rokoch stvorili a tvorili tú, ako som už spomínal, druhú vlnu politického establishmentu, by si zaslúžili aj rešpekt, ak by po nich nezostalo dedičstvo veľkokorupcie, rozkradnuté zdravotníctvo, vydrancované lesy, padnuté školstvo a tak ďalej atď. Spomedzi týchto politikov, žiaľ, žiaľ, naozaj to hovorím nerád, nevzišli štátnici, zatiaľ, po ktorých by sme raz mohli pomenovať ulice. Zväčša iba tzv. fungovali, mnohí aj nesmierne zbohatli a spravidla verejnej veci nič neobetovali. Tieto šíky pragmatikov slúžili v prvom rade vždy sebe a svojej politickej strane, ktorá ich potom rada dávala znovu na kandidátky.

    Toto perpetum mobile poslušní a neaktívni koaliční poslanci, ktorí mlčia, ak ich vlády kradnú, sa dostávajú znovu do parlamentu, sa kdekto pokúša preťať, aj hnutie OĽANO, z ktorého sa vy, tzv. štandardní politici, tak radi vysmievate. Ale verejnosť naozaj tohoto perpetum mobile má dosť. Pokračuje neustále stranícky protekcionizmus, iba politicky sa obsadzujú posty v štátnej správe a obávame sa, že nikto ešte nezatrhol, aby politické pozadia rozhodovali namiesto zvolených politikov.

    Toto verejnosť čaká. Toto bude koniec druhej vlny establishmentu, ktorá svoje priniesla, veď nehovorím, že sa vrátila totalita, aj keď treba povedať, že za to sa skôr zaslúžili občania, než samotní politici.

    Kontinuitu takéhoto chápania politiky, politiky, ktorá by mala len partokratické ciele, tak trochu prezrádza aj jedna z mála zrozumiteľných programových priorít vo vašom vládnom programe. Pozrite si ju v závere tej istej pasáže programu, ktorá začína tou sebadefiníciou vlády ako vlády kontinuity a pokroku. Pozrite sa, čo je na záver tej istej kapitoly. Autor sa tu vracia ešte raz ku politickému zdôvodneniu vzniku tejto koalície. Vidíme, že aj autor si uvedomoval, že je veľmi neobvyklá a že ju teba naozaj vysvetliť. A ako ju vysvetľuje? Vraj od úspechu tohto spojenia, teraz citujem, "závisí budúcnosť štandardnej straníckej politiky na Slovensku". Takže je to o vašej straníckej budúcnosti? O budúcnosti politiky z DNA tej druhej vlny tých zlodejských 90. rokov? Lebo len táto DNA zatiaľ u nás vytvára vlády.

    Verte, priatelia, že toto je už posledná vláda garnitúry zrodenej 90. rokmi. Ľudia budú trvať na zmene garnitúr a trvali na tom vlastne už v týchto voľbách, už som pripomenul tú veľkú mieru protestných voličov. Voliči žiadajú koniec bezbrehého zneužívania štátu v prospech partajných, ak chcete, teda štandardných obchodníkov. Na takúto štandardnosť zlodejov už hlasno nadáva ako slovenská krčma, tak aj kaviareň. Éra postmečiarovských politikov sa skončí vôľou voličov. Ale tesne pred odchodom sa ešte raz teda spojili strany, ktoré majú v sebe korene z tejto éry. Máte šancu dokázať, že nie ste na vyhodenie, máte šancu dokázať, že viete prekonať DNA, ktoré zostáva v slovenskej politike z 90. rokov. Po budúcich voľbách uvidíme, či toto bola štátotvorná koalícia, alebo koalícia posledného zvonenia na Titanicu.

    Ten zdanlivo nezničiteľný Titanic, lebo, ako som povedal, to je perpetum mobile, vy máte obchodníkov, tí vám pomôžu do volieb, zaplatia vám ďaleko viac, než dostávajú iné strany, ktoré nekradnú, zo štátneho rozpočtu. Urobíte voľby, viete si zaplatiť štruktúry, rozsiahle desaťtisíce členov a znovu zrecyklujete a dáte štát k dispozícii oligarchom. Zdá sa, že tento Titanic bude plávať naveky. Lenže tento Titanic je v skutočnosti nesmierne krehký, najmä ak narazí, dámy a páni, na ľadovú kryhu občianskeho hnevu a možno aj na prejavy zlosti občianstva Slovenskej republiky.

    Všimli ste si to, že niektorí z víťazných politikov už od Titanicu plávajú radšej preč? Ešte máte nohy v suchu, ale určite si uvedomujete, čo všetko sa tu pod pokrievkou vlád udialo, deje a akiste bude diať.

    Politika druhej vlny, politika tohoto establishmentu, ktorý nám znovu vytvára prekvapivo, na prvý pohľad prekvapivo, sprava, zľava, národne, protinárodne, ktorý nám vytvára vládu, politika druhej vlny nám nevrátila éru neslobody, ale priniesla nám iné škody, ktoré medzi občianstvom zasievajú dokonca pochybnosti o zmysle demokratickej cesty.

    Dôsledkom je voľba extrémistov, ktorí hovoria: spláchnite ich všetkých, oni sa nevedia napraviť, oni proste budú kradnúť, oni budú iba sľubovať, oni budú v každom vládnom programe klamať. Zoberte na nich pištoľ do parlamentu.

    Na záver si dovolím vyjadriť jedno presvedčenie. Ja som presvedčený, že aj vo vládnej koalícii existujú poslanci a politici, ktorí chcú slúžiť verejnému záujmu. Pamätajte, vy, ktorí takíto ste, že sme na prahu veľkej zmeny a nerozhodneme o tom celkom len my, ktorí tu sedíme, hoci máme pocit takých vyvolených poslancov. Nie, tam za dverami tejto budovy, pod týmto Vodným vrchom ide život ďalej a ten život si vynucuje zmenu. Tí mladí, ak tu nevidia budúcnosť, prídu a budú búchať na dvere tejto budovy, ak bude mlčať k ich potrebám.

    Môžete aj vy stáť na strane tejto zmeny, každý jeden z vás. Máte právo hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, môžete sa pridať k tým, ktorí žiadajú zmenu. Môžete začať odmietať zlo. Ja viem, teraz to znie tak metafyzicky. Áno, aj pri páde komunistického režimu bola reč o odmietaní zla, pretože bola reč o osobnej zodpovednosti každého jedného, bola reč o živote v pravde. Pretože keď sa zlo rozmôže a zapustí korene, zostáva len svedomie človeka, jeho slobodná vôľa a jeho rozhodnutie.

    Nevzdajte sa týchto hodnôt, ak ste ich prežili. A ja si myslím, že ich väčšina z poslancov prežila, že väčšina z poslancov, keď vstupovala do tejto sály, tak vstupovala s dobrými predsavzatiami a s tými nádejami, aké som spoznal v novembri a keď som prvýkrát vstúpil v Národnej rade ako zastupiteľ ulice. Pamätajte si, že to, že ste sa spojili do väčšiny, vám automaticky vytvorilo aj istú zodpovednosť a za veľkorysosť k menšine. Zatiaľ ste to neprejavili, ale apelujem na vás, uvedomte si, toto nie je tretí svet, my chceme spoločne vytvárať politickú kultúru.

    Vy ste pre malichernú zlosť na kritiku, za kritiku, za slová opozície nepripustili drobné výmeny vo výboroch? No to je hanba. Musíte zniesť predsa opozičnú diskusiu, rétoriku aj kritiku, veď my máme len slovo a vy máte moc. Zneste kontrolu moci a urobte z tých rečí, ktorých je v tom programe zopár, o tzv. otvorenom vládnutí, konečne aj skutky. Opustite, prosím vás, tú kruhovú obranu a otvorte mysle voči dobrým podnetom, aj napríklad z opozície, voči svetu, ktorý je za múrmi tejto budovy. Nie je nevyhnutné si navzájom prekážať v ničom, čo poslúži verejnosti a Slovenskej republike.

    Môžeme prekračovať tú situáciu konfliktu, do ktorej nás politika dostáva, môžeme vytvárať situáciu pozitívneho rivalstva, spolupráce, férovej súťaže o to, kto prinesie nové a dobré riešenia. Ale ukážte najmä, že nikdy nebudete slúžiť krytiu lži, zlodejstva a takých chýb, ktoré už viete, keď za ne hlasujete, že sú chybami. Pripomeňte si pôvodné hodnoty a vízie Slovenska, ktoré ste chceli, aby smerovalo k vyspelým demokraciám. Predsa nepripustite Slovensko, ktoré už nikam nebude smerovať, iba sa bude motať podľa príkazov boháčov ťahajúcich nitky vlády z pozadia. Toto by bola rezignácia na základnú víziu moderného Slovenska. Neprepadnite úplne tej utilitárnej reál politike, ktorá je taká lákavá, môžte nás vysmiať, lebo vy to prehlasujete. Prosím vás, čo to bude znamenať po budúcich voľbách, že ste opozíciu ponížili, že ste jej nedovolili preniesť jedného poslanca do iného výboru? Čo ste tým pomohli Slovensku a čo to vypovedá o povahe vašej politiky?

    Tu v laviciach opozície predsa sedia vaši kolegovia a isteže aj kritici a konkurenti, ale nie nepriatelia. Aj vy preto viete, hovorím teda nie k zloduchom, ktorí sú možno vo vládnej koalícii vo väčšine, to ja ich nemám ešte zrátané, ale znovu zdôrazňujem, hovorím k tým poctivým z vás, čo ste sem vstúpili takisto ako ja s tým najlepším odhodlaním pracovať pre Slovensko a pre verejnosť.

    Uvedomte si, a vy to viete, že toto vládne vyhlásenie je bianko papier. Mnohí z vás tu zostanú sedieť, páni ministri pôjdu pracovať, ale aj my, aj vy musíme žiadať, aby predložili konkrétne riešenia, a musíme dokázať byť aj kritickí, ak to nedokážu. To čakajú aj vaši voliči od vás, nielen od opozičných poslancov.

    Dámy a páni, zažil som a v nemalej miere aj prispieval k priebehu najradikálnejšieho mocenského konfliktu, ktorý sa tu odohral v ére našich generácií. A predsa si môžem v dobrom spomínať aj na rozumných a racionálnych predstaviteľov vtedajšej moci, ktorí pochopili a uznali, že časy sa pohli. To isté sa deje aj dnes, dámy a páni, časy sa pohli, proti tomu žiadna kruhová obrana nejakej koalície, ktorá sa bude vytešovať z toho, že uštedrila nejaký kopanec opozícii, nič nezmení.

    Toto naozaj nie je na prvom mieste konflikt ľavice a pravice, ale konflikt dvoch odlišných kultúr. Na jednej strane korupčno-byzantínsko-komunistická a na druhej strane slušná a demokratická. Ja netvrdím, že je to deľba medzi súčasnou opozíciou a koalíciou, ja som presvedčený, že aj medzi koalíciou sú zástanci slušnej a demokratickej politiky. Ale takto stojí náš konflikt: na jednej strane arogancia moci, vypínanie mikrofónov a na druhej strane je politická rozprava, áno, aj politický boj, áno, aj ostré slová, ale od toho je slovo parlament, od toho je demokracia, od toho je politika.

    Nech stojíme na ktorejkoľvek strane barikády, každý jeden a každá jedna máte možnosť si vybrať, do ktorej z tých kultúr sa zaradíte. Tu si píšeme svoju osobnú politickú históriu, ale keďže je toto predsa len hlavný stánok demokracie na Slovensku, píšeme tak trochu aj ten veľký politický a kultúrny príbeh Slovenska. Môžete si vybrať minulosť alebo budúcnosť. Uisťujem vás, že Slovensko, najmä to mladé Slovensko, si už vybralo.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami desiati, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Blanár, posledný, jedenásty.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že tak rozsiahly prejav, že som sa trošku aj stratila, takže budem len na určitú časť reagovať. A začnem, myslela som, začnem takou jednou vetou, ktorú ste povedali, že "odpoveď nám dá každej vlády prax". To ste povedali asi tak v tretine svojho prejavu, ale potom ste vzápätí povedali, ako to bude všetko zle vyzerať, aké strašné vízie budú na Slovensku, a preto by som bola naozaj rada, aj mnohých poslancov, nielen vás, poprosila, aby odpoveď nám dala prax.

    A chcela by som povedať také možno z praxe z bývalej vlády, keď preberala Iveta Radičová vládu, tak bola nezamestnanosť 15 %, bolo to v roku 2010, a v 2012 končila s nezamestnanosťou 14,80 %. Dneska musím povedať, že sme pokorili magickú hranicu pod 10 %. Aj toto je prax. Verím tomu, že nielen všetko zlé sa udialo, ale udiali sa aj dobré veci a každý, kto robí, aj urobí chyby.

    Chcela by som povedať, že ste tu rozprávali o korupcii, no, pravica alebo bývalá vláda, vlastne pani premiérka, keď tu bola, tak povedala, že "dôvera znamená, že dnešný sľub platí aj zajtra, že dobrý nápad je odmenený a porušovanie pravidiel bude potrestané". Keď si pamätám, tak vlastne bolo to Osrblie, boli rôzne kauzy, ktoré sa takisto dodnes nevyšetrili, a verím tomu, že nielen to, čo spomínate o strane SMER, že možno - možno - boli nejaké pochybenia, lebo všetci sme iba ľudia, ale verím tomu, že všetky kauzy, ale chcela by som povedať, že nemôže to byť v programovom vyhlásení vlády, pretože vláda neni vyšetrovací orgán. Sú vyšetrovacie orgány, ktoré by mali, a preto vláda ani nemôže mať vo svojom programovom vyhlásení, že bude niekoho trestať. To je také najdôležitejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Takisto ja sa dotknem len pár vecí, takých päť poznámok. Bolo to veľmi obšírne a veľmi ma zaujala časť, ktorá sa týkala práve takej politickej retrospektívy, toho, čo sa udialo, ako sa budoval slovenský, alebo ako sa povznášal slovenský národ, ako sa budovala demokracia na Slovensku, aké riziká hrozia naozaj, ak by pokračovala kontinuita predchádzajúcej jednofarebnej vlády. Ale ja sa predsa len budem venovať takým konkrétnostiam.

    Pán kolega, hovorili ste o nezamestnanosti a tuná vlastne aj kolegyňa teraz spomenula, že ako veľmi klesla nezamestnanosť za predchádzajúcej vlády. Ja len pripomeniem, že po prvej Ficovej vláde bol deficit, by som povedala, až astronomický, že proste v čase, kedy krajiny dokázali znižovať svoje rozpočty, dokázali, alebo hospodársky rast využívať na to, aby sa mohli ich krajiny, ja neviem, aby mohli lepšie spravovať verejné financie, u nás sa vtedy začala prvá éra rozdávania.

    Potom keď nastúpila vláda Radičovej, naozaj veľmi pozvoľna sa dala upravovať, a rok a pol bola, sami uznáte, že aj krátka doba na to, aby sme sa mohli vo veľkej miere zaoberať znižovaním zamestnanosti.

    Ale dôležité je, že za vašej prvej vlády, teda druhej vlády, v predchádzajúcom volebnom období, kedy ostatné krajiny znižovali vo veľkom tempe nezamestnanosť, u nás sa to dialo veľmi pomaly, na to, že sme boli tigrom, že hospodársky rast bol vysoký, tá nezamestnanosť rástla naozaj, aby sa znižovala naozaj veľmi pomaly.

    Spomenuli ste redukciu štátu. No ako my môžme redukovať štát, keď mnohé, viaceré strany, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, mali vo svojom programe silný štát? Veď kto by mal záujem na redukcii štátu, ak na svojich bilbordoch hlása, že chce...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, urobili ste taký celkový prierez ako programového, tak aj odborného, aj politického nazerania, čo v tom programovom vyhlásení vlády je. Poukázali ste na naše nefungujúce poľnohospodárstvo, áno, ktoré stále klesá, klesá, a nevieme, kedy dosiahne dno.

    Jednu takúto otázku, ktorú som dostávam aj na mojich mítingoch. Koľkokrát za život človek vymení auto? Päťkrát? Podnikateľ nech desaťkrát. Koľkokrát potrebujeme jesť? No každý deň. Čo budeme podporovať? Výrobu áut, že? Takže to sa ma pýtajú, prečo sa poľnohospodárstvo nepodporuje.

    Ďalej ste hovorili o malých, stredných, mne sa zdá, že ten bum veľkých podnikov socializmu, čo pozerali sme celé veľké ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), veľké podniky, my sme sa z toho ešte nedostali, my ešte stále nevieme, že päťsto sa môže dosiahnuť aj desaťkrát päťdesiat, nie iba raz krát päťsto. A k tomuto ešte asi dlho tu budeme hľadať vládu, ktorá by sa pokúsila tých malých a najmenších podporiť.

    Ako ste spomenuli, že vláda stráca čas. Ja to tu stále hovorím už tých päť rokov, že aj politici nejak s tým časom tak mrhajú, že to je neskutočné, a nie a nie si povedať, že stačilo a poďme, lebo to nie je cesta, aby sme takto mrhali časom slovenského národa.

    Povedali ste, že Úrad pre štátnu službu, že stranícki nominanti, áno, to je ten najväčší problém, ktorý tu máme. Ja sa pýtam, keď to bola podmienka na vstup do EÚ, to bola iba jednorazová podmienka, nehrozia nám za to nejaké sankcie? Jak je to možné, že naoko urobím a potom to zruším a nech to funguje ďalej takto? Myslím, že to nebol cieľ vstupu a nejakých podmienok do EÚ.

    A nakoniec ste povedali, že štátnici sa ešte nenarodili, to povedala aj pani Radičová, že u nás ešte štátnici neboli. Ale ja hovorím, že sú tu, len ich treba nájsť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič. Nie je tu, a je, pardon, hore.

  • Ďakujem pekne za strpenie. Ja som si myslel, že som sa zabudol prihlásiť.

    Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie. Ako tak som očakával, že prídete s takouto nejakou rečou, a myslím si, že to bolo veľmi dobré, a zaujal ma na konci aj ten taký zdvihnutý prst, že vlastne keď sa nespamätáme, tak z demokracie vlastne budeme mať oligarchizáciu. Ale ja sa už tak trošku obávam, že my už vlastne v tom štádiu sme, že tú demokraciu sme nejak tak iba počas novembra a najbližšie možno mesiace o nej snívali a mnohí ľudia to dodnes tak v naivnej viere žijú, že vlastne žijeme v nejakej demokracii, ale osobne ja si myslím, že už my sme prešli do toho takého finálneho štádia demokracie, a to je tá oligarchizácia, a neviem, jakým spôsobom teraz zabezpečiť, aby sme sa vrátili späť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem a dúfam, že aj po tomto prejave je opäť raz jasnejšie, prečo je dôležité spájať skúsenosť s tým, čo by malo pre politiku byť nové, inovačné a takpovediac to, čo by možno malo prevziať veslo.

    Dlhodobo vnímam vašu tézu, že by sa mala Slovensku podariť tzv. tretia demokratizačná vlna rátaná v ´89. roku prvá, v ´98. druhá a na najbližšie možno výzva pre rok 2020 tretia. Myslím si, že dôvody, ktoré ste spomenuli v príspevku pre programové vyhlásenie vlády, sú jasné. Absolútne vnímam ten dôvod, kde sa pýtate možno v tomto pohľade rečnícky, vláda akej kontinuity? Áno, treba pomenovať tie neblahé, neblahé javy, ktoré sa diali za vlády, ktorá odišla a skončila v roku 2016, a absolútne oprávnene sa pýtajú viacerí kolegovia aj vy - vláda kontinuity čoho?

    Pre vás boli tiež dôležité momenty, prečo by mala byť kontinuita personálne obsadzovaných silových zložiek štátu, ktoré zlyhávajú a zlyhávajú vo veľmi dôležitej veci, že ak sa má uplatniť pravidlo "padni, komu padni", tak toto pravidlo proste na Slovensku neplatí. Ak toto pravidlo neplatí, zlyháva štát, nadchádza dezilúzia a stráca sa nádej, že môže sa na Slovensku niečo zmeniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Budaj veľmi, veľmi presne a bravúrne zhodnotil našu neohrozenú plavbu našej posádky, vedenia posádky na našom Titanicu. Povedal: "Vy máte moc, my máme slovo." Ja verím v silu slova a verím v silu myšlienky, čistej myšlienky.

    Chcela by som povedať a poukázať na jeden model, ktorý pozdvihol aj pán Budaj, a to je, model riadenia štátu je zastaralý. Je dôležitá naozaj téma redukcie štátu, pretože stále máme enormný počet úradníkov. Neefektívny, drahý štát s vysokou korupciou v jeho radách, je tu veľa starých štruktúr v úradoch, sú stále akýmisi žabami na prameni, častokrát bránia novým myšlienkam a novým nápadom, čiže akejsi kreativite, toto by bolo dobré oživiť a zmeniť a zrekonštruovať, naozaj zefektívniť, zmodernizovať. A s týmto vlastne aj súvisí naozaj aj potom taká zmena kvality demokracie, že jednoducho tá kreativita vo všetkých oboroch, vo všetkých smeroch, všetkými smermi je nesmierne dôležitá.

    Takže ďakujem a ešte raz ďakujem za celý príhovor, aj za to, že nerobte z nášho štátu Titanic.

    Vďaka.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Budaj, vy ste pre mňa symbolom boja proti totalite. Ako ste spomínal, ste v parlamente tretíkrát. Prvýkrát po zrušení vedúcej úlohy Komunistickej strany, druhýkrát po tom, čo nám tu zavádzal totalitu Mečiar, a tretíkrát, keď nám začali vládnuť oligarchovia. Želám si, aby to bolo symbolické. Tak ako skončila vedúca úloha Komunistickej strany, skončil Mečiar, tak želám si, aby skončili na Slovensku aj oligarchovia. Bude to ťažký boj, ale už sa začal a musíme o tomto hovoriť, musíme to ľuďom vysvetľovať a verím, že sa nám to nakoniec podarí.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Budajovi za tento príspevok a nedá mi pritom nespomenúť názor pána Michala Kravčíka, ktorý nedávno aj publikoval o tom, akým spôsobom alebo ako vyzerá hmotné prostredie nášho riadenia štátu v oblasti rozvoja hospodárstva. Ten je roztrúsený v súčasnosti do piatich ministerstiev. Ekonomický rozvoj je na ministerstve hospodárstva, rozvoj vidieka na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, vytváranie pracovných príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aplikovaný výskum je na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Podľa neho je to najlepšie prostredie na to, aby sme vlastne zabíjali prosperitu tým, že dochádza tu k bojom vzájomné protichodných lobistických skupín a peniaze daňových poplatníkov sa míňajú často potom na kuriózne nezmysly a prichádzajú s riešením. A to riešenie je zaujímavé v tom, že navrhujú zriadiť rezort integrovaného riadenia ekonomiky, do ktorého by boli zahrnuté aj ministerstvo hospodárstva, regionálneho rozvoja, rozvoja vidieka, vytvárania pracovných príležitostí i aplikovaný výskum inovatívnych technológií s jasným cieľom dostať najnovšie technológie hneď do praxe. Toto by bol hnací motor, ktorý by určite prospel pri vytváraní nových pracovných príležitostí i prosperite štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Budaj urobil veľmi pekný a podrobný rozbor aj politickej situácie, aj programového vyhlásenia vlády. SMER hodnotil vládu pani Radičovej ako zlepenec. Túto vládu nenazývam zlepencom, ale vládou kontinuity. Nechcem teraz hodnotiť dopredu, čo to pre nás bude znamenať.

    Chcem len povedať, že tuto zase zaznelo od predsedníckeho stolu, že demokracia je rešpektovanie väčšiny. No, to určite nie. To v tej demokracii treba rešpektovať tú menšinu. Na to som veľmi zvedavý.

    Chcem vyzdvihnúť v tom prejave pána poslanca Budaja takú pozitívnu výzvu ku konaniu do budúcnosti, aby sa tu v tejto našej spoločnosti niečo zmenilo. A k tomu chcem povedať toľko, že dve strany v dnešnej vládnej koalícii pred voľbami veľmi apelovali na to, aby sa skončilo s politickými nomináciami a aby sa začalo konečne s odbornými nomináciami. Na to som veľmi zvedavý, pretože to bude veľmi, veľmi dôležité.

    A ja sa pýtam, že prečo sa tak deje až vtedy, keď sa niektorý rezort alebo oblasť dostane do krízy? Prečo sa to nezačne robiť hneď a stále, aby sme sa do tej krízy nedostali?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedali ste, že strana SMER - sociálna demokracia je odkázaná na príspevky od ľudí, ktorých ste nazvali obchodníkmi. No chcem vám pripomenúť, že v roku 2012 získala naša strana viac ako 44 %. V nedávno konaných voľbách sme získali 28,28 % a určite si uvedomujete, že v tom minulom období sme získali od štátu, teda legálne, veľmi slušnú sumu finančných prostriedkov a takisto to bude aj v tomto volebnom období. Takže mýlite sa, keď tvrdíte, že sme odkázaní na nejaké iné finančné prostriedky.

    Čakal som, že sa dotknete aj témy akejsi demokracie spoločnosti. Chcem vám povedať, že v roku 1989, kedy ste boli vy s pánom Kňažkom tribúnom ľudu, som mal jedenásť rokov a pamätám si len to, že som mal vďaka svojim rodičom veľmi pekné a šťastné detstvo, navyše sme bez problémov mohli trebárs aj do kostola chodiť. Ale ako vyštudovaný historik viem, že obdobie bývalého režimu je spájané s veľmi nepeknými praktikami a mnohým ľuďom sa žilo ťažko.

    Ale vadí mi to, že hovoríte o tom, že dneska už nie je ľavica a pravica, ale sú to ľudia, ktorí sú na tej vašej strane nejaký občiansky a demokratický princíp proti tým, ktorí sú vo vládnej koalícii, ku ktorým sa zaraďujem aj ja, a nazvali ste ma, že sme tí, ktorí kazia charakter krajiny, sme kriminálnici, a použili ste aj ďalšie slová, ktoré nechcem. Takže vadí mi, že vy polarizujete spoločnosť, pán poslanec.

    Prial by som si, aby toto bol súboj hodnôt, demokratický súboj opozície a koalície, ale obávam sa, že aj vy ste nastavili úroveň nejak inak, ako by sme si v Národnej rade Slovenskej republike...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Budaj, očakával som vystúpenie, ktoré by svedčalo poslancovi Budajovi. Očakával som niečo konštruktívne a autentické od Budaja, a zatiaľ vy ste skĺzli ku Matovičovej rétorike. Aj vám poviem prečo.

    Prirodzene, že v spoločnosti je veľa vecí, ktoré treba naprávať. To je jasné. A ja sa to snažím robiť nielen v parlamente, ale u nás v kraji rovnako. Ale vy ste tu spomenuli presne tú istú rétoriku, ktorú hovorí váš šéf. Hovoríte o širokej koalícii. Ako je možné, že sa ocitne v jednej vláde SNS a MOST - HÍD? Nuž asi žijete ešte v 90. rokoch. Je to možno prejav práve toho, že slovenská spoločnosť trošku vyspela. A hovoríte o tom, že so škrípajúcimi zubami.

    Tak mi potom povedzte, aké škrípanie zubov by bolo, keby SNS išlo s OĽANO-m, ako to kreslil váš predseda alebo líder, ktorý hovoril o nejakej hrubej čiare. Na to ste už zabudli?

    Naviac tá Matovičova rétorika je aj v tom, vy ste použili výraz "užitoční černosi"? Pán poslanec, to je rasizmus. A mali by ste sa všetkým černochom ospravedlniť.

    Hovoríte o tom, že my nedávame nič konkrétne, ale pritom ste pod lídrom, ktorý schválil absolútne nekonkrétne programové vyhlásenie. Tak ja vám poviem nejakú konkrétnu vec, keď ste ju tam nenašli. Zaväzujeme sa tam zníženie nezamestnanosti pod 10 % a zároveň 100-tisíc pracovných miest, pán poslanec. Môžete sa, koľko chcete, smiať, ale vy hovoríte len o negatívnych veciach. Ešte aj o tom, čo je práve naopak výhoda našej republiky. Chodia sem investori, a vy poviete, že postupne v regióne strácame konkurencieschopnosť?

    Pán poslanec, vy žijete niekde inde a mrzí ma to, lebo som očakával, že budem počuť vystúpenie človeka, ktorý bude autentický, konštruktívny, ale vy ste Matovičov rétor. Nič iné.

  • Pán poslanec Budaj, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    Pani Vaľová, tak veď ja nenamietam k vašim názorom, len podotýkam, že tu rokujeme o programe vlády, ktorý nám mal dať odpovede. My tu nerokujeme o básničke, ktorá má vyvolať emócie. O programe vlády, ktorá mala mať konkrétnu zodpovednosť, kedy to bude urobené, kto to urobí. Ktorú by mali predkladať politici s takou osobnou integritou, aby sme im mohli veriť. Čiže nečudujte sa, že hovorím na margo toho, že vláda tu usiluje získať dôveru materiálom, ktorý je nekonkrétny.

    Pokiaľ ide o kauzy, jasné, že, a vy to viete, že som kritikom korupcie aj pravicových vlád. A jasné, aj to, že nie je pravda, že by v programovom vyhlásení vlády nemohlo zaznieť a dokonca aj konkrétne kauzy, o ktoré bude vládna koalícia usilovať ich objasniť. Ono totižto nie je len vládne vyhlásenie, ale je to aj politický program koalície.

    Chcem sa poďakovať kolegyni Jurinovej, ktorá upozornila na etatistickú víziu štátu z dielne SMER-u a SNS. Však ja to, samozrejme, viem a ani im to neupieram. Ale ja som nehovoril o redukcii štátu z hľadiska toho, že by sme mali rozpustiť významné úrady, alebo z hľadiska nejakého veľmi radikálneho liberálneho pohľadu. Ja som hovoril najmä o obmedzení zbytočného vyhadzovania peňazí. A to mi nemôže povedať ani žiaden etatista, že štát je v jeho očiach na to, aby sa porozhadzovali peniaze.

    Ďakujem pánovi kolegovi Feckovi, ktorý správne upozornil, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, ten tu nie je, stráca poradie, pardon, stráca poradie, ale som zabudol, pán minister Maďarič sa hlási o slovo.

    Takže nech sa páči, pán minister, podľa dvadsaťosmičky máte právo vystúpiť hocikedy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca Budaja.

    Pán poslanec, vy nezapriete v sebe revolucionára, sklamaného revolucionára, ktorého odvrhli svojho času vlastní, možno aj na škodu, poviem úprimne, a všelijako ste sa od tých čias politicky vyvíjali, niekedy aj potácali, dokonca ste nepohrdli politickou podporou ani SMER-u na komunálnej úrovni, aby ste získali funkciu bez pátosu, pragmaticky.

    Teraz ste si dali záležať na takom eticko-kazateľskom pátose, časy sa menia, veštíte revolúciu, zmenu, sme údajne na Titanicu, sme pragmatici, vnímal som to, že máte na mysli v tom nejakom zlom slova zmysle. Ale ja si myslím, že sme stále v demokracii, ktorej zmyslom je aj to, že sa prirodzene striedajú garnitúry pri moci, keď tak voliči v demokratických slobodných voľbách rozhodnú. A nikdy sme sa takýmto zmenám nevzpierali ani v roku 2010. A ak tak voliči rozhodnú po ďalších voľbách, určite sa tomu takisto nebudeme brániť. Dovtedy budeme robiť tak, ako vieme, v kontinuite s tým, čo si myslíme, že sme dobre urobili, a v snahe zlepšiť to alebo urobiť nejaký pokrok tam, kde sa nám možno až tak veľmi nedarilo. Alebo kde sme robili chyby.

    Takže určite by som chcel odmietnuť to ironizovanie kontinuity, lebo to je dôsledkom čierno-bieleho videnia sveta. Čierno-bieleho videnia Slovenska. A keď sa len trochu vážnejšie a zodpovednejšie zamyslíte, tak nemôžete poprieť aj pozitívne stránky posledných rokov, aj pozitívne výsledky a na tie sa oddá nadviazať každému, aj na to ironizovanie o poklese nezamestnanosti. Možno dosiahneme aj lepší výsledok, ako je stanovený cieľ, ale to tiež je nejaký výsledok. A nie je to len vplyv Európy a globálnej ekonomiky, určite je to aj výsledok nejakej našej práce.

    Sú aj také veštenie, možno teda aj také zbožné želanie tej zmeny opierate, a nielen vy, o tvrdenie, že voliči chceli v týchto voľbách ráznu a zásadnú zmenu. Samozrejme, ide o to, akú zmenu chceli, a myslím si, že tú zmenu aj dosiahli. A rozdali hlasy tak, že, či sa vám to páči, alebo nie, umožnili SMER-u zložiť vládu. Demokraticky a zodpovedne. A druhá strana to nedokázala, a keď sa dívam na zostavu tej druhej strany, tak hovorím chvalabohu.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými dvaja, končím možnosť sa prihlásiť a potom, pán poslanec, procedurálny.

    Takže, pán poslanec Budaj.

  • Pán minister, no tak možno ste si aj mohli odpustiť takýto osobný tón, nepásli sme spolu husi a vy moju politickú kariéru môžete raz hodnotiť, ale nemyslím si, že vám to svedčí. Ste mladý človek, prajem vám, aby sa vám v rezorte darilo, možno ste si všimli, že som nejakým spôsobom sa rezortu kultúry nevenoval v tomto príhovore, preto aj si myslím, že vám svedčí aj celej kultúre, ak sa držíte trošku skromnejšie od politických šarvátok.

    Vy teda ale ste si povedali, že prejavíte nejakú trpkosť, neviem, čo vám alebo vašim blízkym spôsobil november, že ste sa ocitli v radoch postkomunistov, a ani sa v tom nemienim rýpať. A prosím vás, aby ste aj vy zvážili, do akej miery budete kádrovať niekoho z opozície. Lebo potom na hrubú dieru bude hrubá záplata. To vás uisťujem.

    A pokiaľ ide o údajnú politickú podporu SMER-u, uisťujem vás, že mňa do funkcie v mestskom zastupiteľstve vymenoval nezávislý primátor, a ak ho máte ako tajného nominanta, ktorý má mimochodom uistil všetkými prísahami, že tá možnosť, že ma môže vymenovať, pochádza celkom z inej príčiny a nesúvisí s mojou osobou. Bolo okolo toho aj veľa dohadov, ale to sem nepatrí, v každom prípade to nebola žiadna nominácia strany SMER.

  • Ďakujem. Pán minister, nechcem sa vás dotknúť, ale musím súhlasiť s pánom Budajom, ten váš úvod vystúpenia bol dosť osobný, dosť útočný a ten zvyšok toho vášho vystúpenia, teraz neviem, čo ste tým chceli povedať, tým zvyškom, ale pre mňa bezobsažný.

    Ale k tomu úvodu, viete, váš kolega Peter Pellegrini, tu som, v relácii "O päť minút dvanásť" zhodnotil parlament, resp. doterajší priebeh, veľmi negatívne, že sú tu len hádky, naťahovanie, osobné spory a tak ďalej a tak ďalej. Ako STV-čka to krásne zostrihala, ten úvod. Ale viete, už druhýkrát vy sám ste k tomu teraz prispel. Tak pre mňa otázka je, že či vás to baví, hej? Lebo toto bolo podľa mňa úplne zbytočné z našej strany.

    A ešte k vašej poznámke o výsledku volieb. Ste si istý, že občania chceli takúto vládnu? Naozaj ste si istý? Ja teda nie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Myslím si, že tu vám poslanec Budaj naozaj veľmi zaujímavo najmä v závere tak politologicky a filozoficky vystupoval, a teda ak sa mu moje vystúpenie zdalo osobné, tak sa mu ospravedlňujem, ja si myslím, že som reagoval, povedal by som, v podobnom duchu, a ak opozícia moje vystúpenie po tom, čo vy tu predvádzate, hodnotila ako nejaké osobné, tak nehnevajte sa, tak ja už potom neviem, kde si chceme, ak nie v parlamente, vymieňať názory, aj sa, samozrejme, nejakým spôsobom hodnotiť aj politicky.

    Nič som nevidel na svojom vystúpení nejaké drzé, arogantné, vulgárne, bola to podľa mňa zaujímavá polemika s tým názorom, ktorý tu vyslovil pán Budaj. No tak neviem, čo vy by ste ako očakávali od nás tuná, len počúvať, počúvať, počúvať a so sklopenými ušami prikyvovať, no tak to, páni, nie.

    Myslím si, že pán Budaj veľmi dobre rozumie, akú polemiku politickú som s jeho názorom vyslovil, a myslím si, že bude nad tým trochu aj rozmýšľať, a osobný som rozhodne byť nechcel.

    Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Suchánek, máte slovo.

  • Neviem, či sa obraciam správne, a nemám skúsenosti a predpokladám, že to tu už možno niekedy zaznelo. O čo mi ide? Keď...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Musíte najprv povedať procedurálny.

  • Ten môj procedurálny návrh je taký, že keď poslanec má reagovať na faktické poznámky, je rozdiel, či sa prihlásia traja s faktickou poznámkou, alebo dvanásti, a on má stále ten istý čas na reakciu. Čiže napríklad aj v tomto prípade absolútne nestihol a nemohol zodpovedať na všetky faktické otázky. Či by...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie. To je rokovací poriadok, je to tak.

  • Reakcie z pléna.

  • Môže reagovať len v rozsahu dvoch minút. Aj keď povedzme dvadsiati vystúpia povedzme práve faktickými na jeho vystúpenie.

    Takže ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády kontinuity, panie poslankyne, páni poslanci, maratón vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa nám pomaly blíži ku koncu, počuli sme mnohé aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Jany Kiššovej, Milana Laurenčíka, Jozefa Rajtára, Renáty Kaščákovej, Natálie Blahovej, Alojza Baránika, Karola Galeka, Vlada Slobodu, Mira Ivana, ktorí podľa mňa v odborných oblastiach veľmi presne popísali všeobecnosť, absenciu riešení, a naopak, kopu fráz v dokumente, ktorý zaujme hlavne svojím rozsahom. Zároveň aj veľmi jasne pomenovali vyslovene zlé a škodlivé záležitosti, ktoré programové vyhlásenie vlády novej vládnej koalície obsahuje.

    V strane Sloboda a Solidarita sa venujem témam boja proti korupcii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, takže po mojom vystúpení za poslanecký klub, ktoré som už absolvoval k programovému vyhláseniu vlády ako k takému, by som mal toto vystúpenie venovať už len týmto trom témam.

    Dámy a páni, avšak venovať sa v tomto dokumente nejakému hĺbkovému rozboru, či už vnútornej bezpečnosti, alebo boju proti korupcii, pokiaľ vieme, že ministrom vnútra je Robert Kaliňák, by bolo absolútnym plytvaním času. Množstvo zametených káuz, ktoré stopili práve policajní vyšetrovatelia za čias ministrovania tohto politika, ale aj súčasné megakauzy, napríklad kauza neoprávneného vyplácania vratiek DPH pri výstavbe luxusného bývania, týkajúceho sa kamaráta Roberta Kaliňáka, podnikateľa Bašternáka alebo kauza karuselových podvodov pri DPH, v ktorých lietajú špičky strany SMER - sociálna demokracia, ale aj mnohé iné dodnes nevyšetrené kauzy nás v tom len utvrdzujú.

    Pretlačenie nominácie Roberta Kaliňáka do pokračujúcej funkcie podpredsedu vlády a ministra vnútra aj v tejto novej koaličnej vláde je výsmechom všetkým nám, ktorí sme v boji proti korupcii boli a stále sme ochotní ísť do enormného rizika častokrát až na hranu. Je to výsmech nám, čo sme odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky.

    Náš staronový bojovník proti korupcii sa zhostil svojho boja proti korupcii hneď od začiatku ozaj excelentne, podľa jeho vyjadrenia na branno-bezpečnostnom výbore je rozhodnutý v pozícii policajného prezidenta nechať Tibora Gašpara. Toho istého Tibora Gašpara, ktorý nielen v minulosti stopil kauzu Gorila, ale stopil toho počas minulých štyroch rokov v spolupráci s nečinným špeciálnym prokurátorom Kováčikom výrazne viac.

    Výsmech občanom, dámy a páni, výsmech. A to, že pri tomto výsmechu občanom asistujú bývalé dve opozičné pravicové strany MOST - HÍD A SIEŤ, je hanebné! Za všetky spláchnuté predvolebné sľuby týchto strán spomeniem len skutočnosť, že inšpekcia ministra vnútra naďalej zostane pod vplyvom prezidenta Policajného zboru a ministra vnútra, pričom obe strany mali vytvorenie nezávislej inšpekcie vo svojich volebných programoch. Policajti, ktorí pochybia napríklad pri vyšetrovaní, lebo bude taká politická objednávka, budú naďalej takpovediac vyšetrovaní svojimi a pod starostlivým dohľadom Roberta Kaliňáka. Bum! Bodka! Je vymaľované!

    Prestaňte sa, prosím vás, tam baviť hore, lebo ma vyrušujete! Ďakujem pekne.

    Ešte ako perličku spomeniem jedno odborné opatrenie, takzvane odborné opatrenie proti korupcii, citujem: "V záujme zužovania priestoru pre korupciu vláda zavedie protikorupčnú doložku pri návrhoch zákonov, v rámci ktorej bude posudzovať návrhy zákonov z hľadiska toho, či návrh zákona rozširuje alebo zužuje priestor pre korupciu." Tak ja som teda strašne zvedavý, ktorý úradník napíše do svojho návrhu zákona, že práve ten jeho rozširuje priestor na korupciu a pošle svojho ministra s takým výborným návrhom do vlády a následne do parlamentu. To vážne sa vás pýtam, členovia tretej vlády Roberta Fica, písali programové vyhlásenie vlády príčetní ľudia alebo humoristi?

    Dámy a páni, ako bývalý minister obrany s miernym uspokojením konštatujem, že časť programového vyhlásenia vlády týkajúca sa vonkajšej bezpečnosti je pravdepodobne najlepšie spracovanou časťou z celého dokumentu. Ani tu sa vláda, resp. tím nového ministra obrany nevyhol niektorým všeobecným formuláciám, avšak konštatovanie, že v tomto texte sa nenachádza ani jedna vyslovene škodlivá vec, je nesporne pozitívnym faktom a som rád, že ho môžem vysloviť.

    Dovolím si teda len niekoľko poznámok. Najprv spomeniem pozitíva. Ako prvé je to prihlásenie sa ku kontinuite proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska ako národnoštátneho záujmu založenej na širokej politickej zhode. Tu však je potrebné spomenúť, že paradoxom je to, že táto zhoda sa za posledné štyri roky po prvýkrát stratila nielen vďaka politike vlády ako celku, ale hlavne vďaka politike Roberta Fica ako osoby. Čiže tí, ktorí tu nezhodu zapríčinili, tak majú v tejto dobe zabezpečiť jej opätovné obnovenie. Držím palce.

    Druhé pozitívum je deklarovanie podpory vlády rozvoju transatlantických vzťahov ako základnému pilieru zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity Slovenska, pričom za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny Európskej únie a spojencov NATO. Je to správny postoj, treba ho napĺňať v maximálne možnej miere, a to aj skutkami a nielen deklaráciami. Európska únia a NATO sú momentálne jedinou správnou alternatívou pre Slovensko. To neznamená, že ich netreba reformovať, to neznamená, že netreba trvať na dodržiavaní dohôd a pravidiel, ale sú jedinou skutočnou správnou alternatívou.

    Tretie pozitívum je snaha o udržanie nadštandardných vzťahov s Českou republikou a rozvíjanie partnerstva v rámci Vyšehradskej štvorky a jeho využívanie na pragmatickú koordináciu pozícií krajín V4 v rámci Európskej únie s cieľom presadzovať záujmy Slovenska. Aj toto treba podporiť. Ale obávam sa, že vzťahom na situáciu v Poľsku a Maďarsku to nebude také ľahké. V programovom vyhlásení vlády sa nedozvieme nič o riziku, že Vyšehrad pre divergentný vnútropolitický vývoj v jednotlivých krajinách už nemusí tak celkom dobre fungovať.

    Štvrté pozitívum. Záväzok rozvíjať spoluprácu relevantných zložiek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ministerstva obrany v rámci civilno-vojenského rozhrania s cieľom posilniť a rozšíriť možnosti domáceho krízového manažmentu, využívajúc všetky možnosti spolupráce v rámci NATO. Toto treba podporiť tiež.

    Piate pozitívum je, že v programovom vyhlásení vlády, hovoril, myslím o tom už aj kolega Milan Laurenčík, je samostatná časť týkajúca sa kybernetickej bezpečnosti dokonca ako bezpečnostnej priority, toto sa udialo po prvýkrát. Na druhej strane sa celá táto časť odvoláva na akčný plán. Ten je síce čerstvým dokumentom, ale napriek tomu mohla byť táto časť trochu konkrétnejšia. Avšak v tejto oblasti už dlhodobo ide všetko hrozne pomaly, takže som rád aj za toto.

    Šieste pozitívum je záväzok skvalitniť systém obranného plánovania. Rezort ho potrebuje ako soľ. Je nonsens, že počas uplynulých štyroch rokov sa napríklad na ministerstve obrany obstarávalo ad hoc bez ročného plánu obstarávania zákaziek.

    A posledné, siedme pozitívum, ktoré chcem spomenúť, sú dobré kroky pri vytváraní podmienok na skvalitnenie prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese a zintenzívnenie komunikácie s verejnosťou aj prostredníctvom spolupráce s mimovládnymi organizáciami a odbornou komunitnou na princípe konštruktívnosti a spoločného záujmu na prehlbovaní verejnej podpory zvyšovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. Aj tento dialóg tu počas uplynulých štyroch rokov chýbal.

    Dámy a páni, teraz čo v programovom vyhlásení vlády chýba v tejto časti alebo čo by mohlo byť spracované lepšie.

    Po prvé, tiež je to, sedem poznámok mám. Po prvé. V časti programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa najakútnejších vonkajších výziev, pásiem pretrvávajúcej nestability na hraniciach Európskej únie, ozbrojených konfliktov v susedstve Európskej únie, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu, v porušovaní či odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry, tradičných a nových hybridných foriem hrozieb a snáh o oslabovanie národnoštátnej identity, sa predkladateľ úmyselne vyhol konkrétnostiam. Ktorá nestabilita? Rusko? Ukrajina? Ak áno, tak aký je postoj vlády k tejto otázke? Aké konflikty? Aké formy hrozieb? Propaganda? Ak áno, koho propaganda? Aké opatrenia sú navrhované? Túto časť hodnotím spracovanú ako úmyselne alibisticky, keďže subjekty koalície, a to konkrétne strany MOST a SMER, nezastávajú v daných otázkach totožné postoje.

    Po druhé. Vláda je pripravená podporovať opatrenia, ktoré prispejú k lepšiemu manažovaniu vonkajších hraníc Európskej únie a k funkčnému schengenskému priestoru, aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy. Tieto riešenia však vôbec vláda nešpecifikuje. Poviem to takto. Bývalá Ficova vláda mala kopu rečí, ako majú chrániť hranice iní. Ale chcel by som vedieť, ako by vyzerala naša obrana hranice, keby sa ju na východe rozhodlo odrazu nelegálne prekročiť trebárs 100-tisíc Ukrajincov. Ani jedno práškovacie lietadlo či vrtuľník sme nedokázali zastaviť na tej hranici. Aj keď musím objektívne povedať, že toto je záležitosť ministerstva vnútra, nie ministerstva obrany.

    Po tretie. Vláda sa síce hlási k zásadnému významu systému kolektívnej obrany NATO a k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie, avšak chýbajú informácie o dianí v NATO, ale, dámy a páni, chýbajú napríklad aj informácie o vojensky slabej Európskej únii, a ona vojensky slabá naozaj aj je.

    Po štvrté. V reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia vláda bude v rámci bezpečnostnej politiky prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia a iniciovať príslušné legislatívne úpravy, spoluvytvárať a implementovať súvisiace rozhodnutia NATO a Európskej únie. Tu by sa žiadalo tiež uviesť konkrétne čo, pretože my presne vieme, že ktoré problémy máme. Preto treba presne pomenovať opatrenia. Potrebujeme základnú legislatívu, legislatívu ohľadne nasadení vojsk, ohľadne prítomnosti a prechádzania cudzích vojsk cez naše územie v súvislosti s potrebami rýchleho nasadenia a podobne. Toto sa týka aj koncepčných riešení obrany štátu v rámci bezpečnostného systému Slovenskej republiky a novelizácie vecne súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorú je potrebné zrealizovať v súvislosti so skvalitnením a zefektívnením fungovania systému obrany štátu. Tam tiež presne vieme, čo potrebujeme.

    Po piate. Záväzok realizácie cielenej modernizácie a výmeny hlavných druhov výzbroje a techniky spolu s tvorbou zásob materiálu na rozvoj spôsobilosti ozbrojených síl v súlade s prijatými záväzkami Slovenskej republiky, pričom dôraz bude položený na rozvoj spôsobilosti mechanizovanej brigády a síl použiteľných aj na boj proti terorizmu by bol zrozumiteľnejší, ak by sa v programovom vyhlásení vlády jasne popísali projekty, ktoré sú naplánované alebo už dokonca rozpracované, a teda to, v ktorých sa pokračovať bude a v ktorých nie.

    Po šieste. Podpora zapojenia sa obranného priemyslu Slovenska do zabezpečovania výzbroje techniky a materiálu pre ozbrojené sily a uplatnenie sa jeho produktov v zahraničí je potrebná a oceneniahodná iniciatíva. Škoda, že len v deklaratórnej rovine. Opäť nie je v programovom vyhlásení vlády ani naznačené, ako to bude zrealizované.

    A po siedme. Záväzok v súlade so spojeneckými záväzkami Slovenskej republiky zabezpečiť postupný nárast obranných výdavkov Slovenskej republiky by som uvítal v konkrétnej hodnote. To znamená, v explicitnom uvedení záväzku navŕšiť postupne rozpočet ministerstva obrany na hodnotu 1,6 % HDP do roku 2020, čo bol záväzok z Walesu, ku ktorým sa prihlásil aj prezident, aj druhá vláda Roberta Fica. Ak by bol takýto konkrétny záväzok v programovom vyhlásení vlády, uvedený bol, nebolo by si treba nechávať zadné dvierka formuláciou "vláda bude pokračovať v podpore veľkých strategických projektov modernizácie ozbrojených síl ich individuálnym schvaľovaním a financovaním".

    Tuto odbočím, pán minister, ja som preveroval tú legislatívnu možnosť, že by som dal explicitne 1,6 % HDP záväzok do programového vyhlásenia vlády, nie je to možné. Nemôžem ani z pozície vystupujúceho v rozprave dať k takémuto dokumentu pozmeňujúci návrh. Tak sa treba spoľahnúť len na to, že sa to naozaj naplní.

    Dámy a páni, v závere by som sa rád vrátil k tomu, čo som uviedol už vyššie medzi pozitívami, snahu o spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a odbornou komunitou. Bol som prítomný v piatok minulý týždeň na stretnutí s názvom "Spoločne o bezpečnosti a obrane" organizovaným Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku. Na stretnutí sa zúčastnil aj nový minister obrany Peter Gajdoš a viacerí predstavitelia slovenskej i medzinárodnej bezpečnostnej a diplomatickej obce a obranného priemyslu. Chcem z tohto miesta oceniť, že po rokoch sa opäť konalo podujatie tohto typu, a bol som príjemne prekvapený vysokou účasťou. Aj to je dôkazom, že bezpečnosť a obrana sú stále dôležitejšou súčasťou slovenskej a európskej politiky a nesmú byť na okraji záujmu.

    Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, chcel by som vyzdvihnúť aj konštruktívny prístup nového ministra obrany pána Gajdoša, jeho postoj, ktorý predstavil v úvodnom príhovore na tomto podujatí, je pre mňa nádejou na nastolenie účinných riešení na ministerstve obrany, na otvorenosť voči vojenskej i civilnej komunite a potvrdením transatlantického smerovania, o ktorom som hovoril a ktoré je deklarované v programovom vyhlásení vlády. Slovenská obranná a bezpečnostná komunita právom očakáva pozitívne zmeny v tejto oblasti a je dôležité, aby sa plány ministra obrany pretavili do konkrétnych krokov. Prvá príležitosť bude už o pár týždňov na samite NATO vo Varšave, kde musí Slovensko deklarovať jasný a silný postoj v súvislosti so súčasnými hrozbami rôznych oblastí sveta.

    Ako dve najväčšie výzvy, ktoré navzájom súvisia, vidím udržanie zmieneného rastu obranného rozpočtu smerom k splneniu záväzku zo samitu vo Walese, zmienených 1,6 % HDP na obranu do roku 2020, a druhým je pokračovanie modernizačných projektov, ale s tým, že podmienkou je nastavenie férových a transparentných podmienok a dôsledné zváženie priorít a možností. Pretože počas minulých štyroch rokov to takto nebolo. Osobitne pre výdavky na obranu by mali platiť zásady projektu "Hodnota za peniaze", ku ktorému sa táto vláda hlási.

    Ostatné štáty krajín V4 oveľa viac zapájajú predstaviteľov obranného priemyslu. Aj toto je cesta - spolupracovať bez spochybňovania voľnej konkurencie v rámci Európskej únie a v rámci NATO. A verím, že Slovensko si vezme príklad.

    Bude si to vyžadovať úsilie nás všetkých, predstaviteľov rezortu obrany, poslancov, či už z koalície, alebo opozície, ale aj predstaviteľov v mimovládnej sfére, a som rád, že s novým ministrom obrany máme v tomto rovnaký postoj.

    Ako som už povedal, časť programového vyhlásenia vlády týkajúca sa vonkajšej bezpečnosti, túto časť ja pokladám za to najlepšie, čo sa v programovom vyhlásení vlády nachádza, a kľudne by som ho vedel ohodnotiť známkou dvojka, možno dva mínus, pán minister. No ale ja a moji kolegovia, pán minister, zo strany SaS budeme dnes alebo zajtra, podľa toho, kedy to bude aktuálne, hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády a proti vysloveniu dôvery vláde, toto sa nedá oddeliť, nedá sa z toho vyčleniť len časť obrany a vás osobne.

    Ale ako predstaviteľ tejto najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany v prípade, že dôveru vláda získa, vám dnes verejne deklarujem našu pripravenosť na korektnú a konštruktívnu spoluprácu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Budaj. Končím možnosť sa prihlásiť. Počkajte ešte, pán minister. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Budaj tu nie je.

    Takže, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, ako vojenský stratég dovolím si využiť toto mierne uspokojenie, ako pán poslanec Galko povedal, a ani jednu škodlivú vec, ktorú zvýraznil, skutočne ďakujem. S tým teda, že tu stojím prvýkrát vo svojom živote takýmto spôsobom historicky, stojím tu voči vám - ako by som povedal vo vojenskom slangu, a tí, ktorí boli na vojne - ako mladý vojak, aj napriek tomu, že so 42-ročnými skúsenosťami profesionálneho vojaka a trojhviezdičkového generála. Ale verte mi, úprimne, že tu stojím s veľkým rešpektom, pokorou a, samozrejme, úctou voči vám.

    Dovoľte mi zareagovať na doterajší priebeh prerokúvania návrhu programového vyhlásenia vlády v Národnej rade Slovenskej republiky. Veľmi si vážim korektný prístup, podčiarkujem korektný, ktorý sa prejavil vo vystúpeniach pánov poslancov, či to bolo vo výbore pre obranu a bezpečnosť, alebo tu v pléne, tak ako ste počuli mnohokrát, vo vzťahu k návrhu programového vyhlásenia v časti s názvom Ozbrojené sily. Ďakujem.

    Azda niekto iný vo funkcii ministra by mohol teraz sebaisto prezentovať záver o dokonalosti predložených zámerov. Mohol by sa pokúsiť zneužiť ústretovosť politických náprotivkov pre seba a proti nim bez ohľadu na podstatu a pravdu. To by však bol podľa môjho názoru veľmi zlý minister obrany vrátane mňa, ktorý by vážne uškodil obrane a obraneschopnosti štátu. Bolo by to, som presvedčený o tom, že katastrofou pre to, že za čo zodpovedá a čo má v každom prípade posilňovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takéhoto vyhlásenia sa, samozrejme, nedopustím. Nielen preto, že by bolo kontraproduktívne, ale predovšetkým by bolo nesprávne.

    Za konštruktívnym tónom, s ktorým som sa stretol, vnímam viacero faktov, z ktorých spomeniem iba niektoré. Možno je to výsledok našej snahy integrovať do návrhu tejto časti programového vyhlásenia všetko, čo je dobré pre obranu štátu z programov relevantných politických strán koaličných, ako aj z radov opozície. Možno je to silnejúcim vedomím expertov týchto strán, že súčasný stav obrany štátu je výsledkom rozhodnutí v niektorých predchádzajúcich volebných obdobiach a že rozhodnutia v tomto volebnom období rovnako ovplyvnia obranu štátu na niekoľko volebných období dopredu. Možno je to uvedomovanie si, aká je nevyhnutnosť riešení v oblasti obrany štátu dôležitá pre dosahovanie reálneho pokroku. Možno najväčší vplyv mal prehlbujúci sa pocit zodpovednosti politikov za zabezpečenosť občanov a štátu v zhoršujúcom sa bezpečnostnom prostredí, tak ako ste aj vy tu spomínali, terorizmus, nelegálna migrácia a rast extrémizmu. A možno je to najmä o osobnostiach, ktoré politikou, alebo životnou skúsenosťou vyzreli na politikov, ktorí sa správajú štátnicky, sledujúc skutočný záujem spoločnosti.

    Akokoľvek tomu je, ak by niekto povedal, že takýto návrh úloh v oblasti obrany štátu by mohla predložiť akákoľvek vláda, ktorá by teraz nastupovala, bolo by to pochvalou. Pretože obrana štátu nie je iba pravicová alebo ľavicová, koaličná alebo opozičná, je nás všetkých. Použijem citát z Ústavy Slovenskej republiky, kde v čl. 25 ods. 1 sa hovorí, že "obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a cťou občanov". Čiže nie je ani moja, ale nás všetkých, pretože sme všetci občania.

    Práve v štáte, akým je Slovenská republika s najmenšou populáciou v regióne, s jej obmedzenými zdrojmi, v citlivom stredoeurópskom priestore, v tomto zložitom období by obrana nemala byť predmetom politického súboja. Práve v oblasti, v ktorej ide o najdôležitejšie hodnoty, o životy občanov Slovenskej republiky, o prežitie národa, o jeho štátnosť v oblasti, v ktorej zlyhanie má fatálne následky bez možnosti reparátu, práve v takej oblasti by sme mali všetci usilovať o čo najširšiu politickú a spoločenskú dohodu. A tak ako aj pán poslanec Galko spomínal, a už som to niekoľkokrát deklaroval, o širokú podporu ziskových, neziskových, vládnych a mimovládnych organizácií budem sa v každom prípade usilovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teraz krátko reflektovať niektoré konkrétne vyjadrenia, ktoré tu odzneli, či z radov poslancov koalície, alebo opozície.

    V prvom rade som rád, že vo vystúpeniach jednoznačne prevažovala podpora proeurópskej a proatlantickej orientácie našej Slovenskej republiky. Pritom odzneli odborne fundované pozície s poukazovaním na hlbšie súvislosti vrátane historických, čo oceňujem. Proti inak ojedinelému vystúpeniu, ktoré spochybňovalo schopnosti Severoatlantickej aliancie brániť svojich členov, by sa dalo predložiť mnoho argumentov. Jedným z nich je aj preukázaná schopnosť Aliancie prispôsobovať sa zmenám v bezpečnostnom prostredí. Potvrdzuje to zodpovedná reakcia v podobe súboru opatrení, ktoré spojenci prijali jednotne a rýchlo po prepuknutí krízy na Ukrajine na zvýšenie svojej pripravenosti a akcieschopnosti, a to najmä v prospech obrany východného krídla vrátane našej Slovenskej republiky. Pritom našou pripravenosťou nesmerujeme ku konfliktu, ba práve naopak, je to cesta, ako mu predchádzať.

    V kontexte odmietam démonizáciu alebo démonizovanie Severoatlantickej aliancie. Tu neexistuje vzťah my a NATO. My sme v každom prípade Aliancia. Je to vzťah Slovenskej republiky k iným štátom a s inými štátmi. So štátmi, ktoré sa dobrovoľne zmluvne zaviazali, že ak niekto napadne Slovenskú republiku, znamená to, že napadol aj Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Spojené štáty americké a ďalších účastníkov Severoatlantickej aliancie, ktorí budú individuálne a kolektívne konať tak, aby obnovili bezpečnosť v našom spoločnom priestore.

    Dnes už je aj na Slovenskej republike, aby dosiahla, že naša Aliancia, ktorá v súlade s ustanoveniami zakladajúcej zmluvy vrátane jej východísk, ku ktorým patrí aj túžba žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami a podpora a stabilita blahobytu členských štátov. Chcem ubezpečiť, že s týmto na pamäti budeme v spolupráci s rezortom zahraničných vecí a európskych záležitostí tvoriť a presadzovať národné pozície na rokovaniach so spojencami.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Pán minister, chcem sa opýtať, či viete skončiť do minúty, keď nie, tak budeme musieť prerušiť, lebo...

  • To sú také tri minúty.

    Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Je súhlas, aby sme...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Tri minúty, nech sa páči, pán minister, lebo o pol druhej máme grémium a o druhej pokračujeme.

  • V časti návrhu programového vyhlásenia vlády, na ktorú sa sústreďujem, sme sa prihlásili k zodpovednej politike. Avšak k zodpovednej nielen k našim záväzkom, ale aj najmä k Slovenskej republike, k našim občanom, ktorí si to zaslúžia.

    Chcel by som potvrdiť, že sa pri obrane štátu nechceme spoliehať iba na pomoc chlapcov z Texasu a Michiganu, ako to tu bolo povedané, v každom prípade nechcel by som byť troublemakerom, alebo ako my na vojne vravíme, hasičom, že hasíme iba problémy, ktoré sú vznikajúce náhodným spôsobom. Základom všetkého nášho úsilia v tomto volebnom období musí byť a bude zvyšovanie obranyschopnosti Slovenskej republiky rozvojom individuálnej a kolektívnej schopnosti odolávať ozbrojenému útoku, a to každému. Tento záväzok, ktorým časť s názvom Ozbrojené sily v návrhu programového vyhlásenia začína aj končí, je plne v súlade s primárnou zodpovednosťou Slovenskej republiky za vlastnú obranu, ktorú si potrebujeme všetci čoraz viac uvedomovať. Potešilo ma, že aj v tejto otázke panuje široká zhoda.

    Tak ako spomínal pán poslanec Galko, áno, súhlasím s tým, že je potrebné meniť niektoré zákony alebo prepracovať, pretože host nation support alebo podpora hosťujúcej krajiny je veľmi dôležitá a v týchto záležitostiach z reálnych cvičení, ktoré boli, skutočne máme určité problémy, priznávam, budeme riešiť, ale v rozpracovanom programovom vyhlásení.

    Vítam tiež podporu, ktorá odznela zo strany pánov poslancov z radou koalície aj opozície v prospech zámeru vlády zvyšovať obranné výdavky Slovenskej republiky, a verte, že nebol takto exaktne stanovený v programových vyhláseniach minulých vlád. Chcem ubezpečiť, že rezort obrany sa o to bude zasadzovať, a preto sme s rezortom zahraničných vecí spolupracovali, spracovávali niektoré časti programového vyhlásenia, viem, že mám aj ich podporu.

    Postupný rast obranných výdavkov nie je samoúčelný, ale iba plnením záväzkov, ku ktorým sa plne hlásim a hlásim. Je to nevyhnutné na realizáciu dlhodobo odkladanej realizácie modernizácie výzbroje a techniky a investícií do vojenského personálu a jeho výcviku ako východísk zvyšovania kvality spôsobilosti a úrovne pripravenosti ozbrojených síl tak veľmi potrebnej vzhľadom na ich reálny rast, ako aj negatívny vývoj v bezpečnostnom prostredí.

  • Zaznenie gongu.

  • Ale v rámci vyrovnaného rozpočtu musí byť jednoznačne rovnováha medzi modernizáciou a výcvikom. Bez toho to nejde. Ak budeme mať veľmi modernizované ozbrojené sily a nevycvičených bojovníkov, tak Slovenskú republiku nedokážeme zodpovedne ubrániť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Pán minister, ak vás môžem poprosiť.

  • Spomeniem iba niektorú poslednú časť, ak dovolíte. Jasné, pochopil.

  • Ďakujem pekne. Prepáčte, však poobede, pán minister, o druhej pokračujeme, ak máte záujem, bez problémov, len poslanci tiež potrebujú dostať čas aj na obed, však potom rokujeme do siedmej, a o pol druhej, ešte raz, lebo už sa pýtali niektorí, o pol druhej je poslanecké grémium ohľadne toho, ako máme pokračovať. Máme tu ďalšiu schôdzu, dokonca pán prezident sa prihlásil a chce vystúpiť v parlamente, takže potrebujem sa s vami dohodnúť.

    Takže na vystúpenie pána ministra sa prihlásili šiesti poslanci do faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Budeme pokračovať o druhej a zatiaľ vám prajem dobrú chuť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím vás, ešte stále sedí poslanecké grémium v plnom zložení. Ja síce budem viesť schôdzu a som tu, ale nie všetci poslanci tu teraz môžu byť, keďže nejakí z nich sa zúčastňujú na poslaneckom grémiu. Takže predĺžime prestávku do 14.05 hod. Ďakujem pekne.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, želám vám pekné popoludnie. Budeme pokračovať v rokovaní šiesteho dňa 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, máte to pod tlačou č. 45.

    Vidím, že poverený člen vlády zaujal svoje miesto navrhovateľa, rovnako tak urobil aj pán spravodajca. Ďakujem veľmi pekne.

    A vo svojom prerušenom vystúpení bude naďalej pokračovať pán minister obrany Gajdoš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, člen vlády, dovoľte, aby som pokračoval.

    V prvom rade dovoľte, aby som sa ospravedlnil, že som nedisciplinovaný minister, nesplnil som si úlohu do troch minút, ale v každom prípade mojou vlastnosťou ako generála, profesionálneho vojaka bola disciplína, sebadisciplína a poriadok a toto som vyžadoval aj od svojich podriadených, ale pán predsedajúci, pán poslanec Bugár mi dal jednoznačnú výtku, na to som bol tiež zvyknutý, že síce ovládam vojenskú stratégiu, ale parlamentnú zatiaľ nie. Takže polepším sa a určite sa budem učiť.

    A vidím, že ste po dobrom obede v dobrej nálade, tak si dovolím jeden taký krátky vojenský, alebo teda vojenský vtip o vojenskej disciplíne. Tiež nastúpení vojaci na nástupisku, tí, ktorí ste boli na vojne, to poznáte, a nemenovaný generál vykonáva prehliadku. No a všimol si, že teda nie je to všetko vyrovnané, vraví, že: "Vojaci, buďte disciplinovaní a ten vojak vzadu sa zaraďte do tvaru." A zozadu taký smelý vojak kričí: "Pán generál alebo súdruh generál, prepáčte, ale to je hydrant." A generál vraví: "To mne je jedno, na menách mi nezáleží, hlavne sa tam vyrovnajte!"

    Takže, ak dovolíte, budem pokračovať ďalej v tom, čo som ohľadom toho vyrovnania, modernizácie a výcviku. V každom prípade strata spôsobilosti by znamenala obrovské množstvo finančných prostriedkov na jej sebaobnovenie.

    Za rovnako dôležité v každom prípade považujem účinné a efektívne využitie finančných prostriedkov a zdrojov najmä v prospech cielenej modernizácie. Cielenej z toho dôvodu, že - tak ako som deklaroval v mnohých vyjadreniach - v zmysle platných zákonov chcem, aby bol spracovaný plán rozvoja a výstavby Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a na margo toho, čo tu bolo povedané ohľadom nákupov, jednoznačný plán obstarávania zákazok, ktorý je základom k tomu, aby priority, ktoré sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády, boli jednoznačne splnené. V každom prípade chcem pokračovať vo výmene hlavných druhov výzbroje a techniky, a to pri pokračovaní individuálneho schvaľovania a financovania veľkých projektov vládou Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte jeden výrok ma zaujal v rámci tohto rokovania. Jeden pán poslanec alebo jeden z pánov poslancov v rozprave povedal, že je hrdý na to, že slúžil v ozbrojených silách, že, citujem: "Osobne armádu považujem za dobrú vec. A považujem za správne, aby armáda fungovala, aby jednoducho ľudia bránili svoj štát, že je to potrebné. Dodnes som na toto svoje rozhodnutie hrdý."

    Ďakujem, pán poslanec Krajniak.

    Ja verím tomu, že na Ozbrojené sily Slovenskej republiky budeme hrdí my všetci, ktorí sme tu, a všetci občania Slovenskej republiky. Ja osobne urobím všetko pre to, tak ako som deklaroval, odhodlane, profesionálne a čestne, aby tomu tak bolo, a preto verím, prosím, žiadam o vašu podporu.

    Ďakujem za pozornosť. Som pripravený odpovedať na otázky.

  • Veľmi pekne ďakujeme za vaše vystúpenie, pán minister. Na vaše vystúpenie chce faktickými poznámkami zareagovať šesť pánov poslancov.

    Ako prvý dostane slovo pán Vašečka, nech sa páči.

  • Ja by som využil túto príležitosť aj ako predseda kontrolného výboru Vojenského spravodajstva, aby som pozdravil a privítal pána ministra pri jeho prvom vystúpení, zároveň vyjadril podporu v tom zmysle, že obrana nie je ani ľavá, ani pravá, ani taká, či onaká, ale že je to dôležitá súčasť, ktorá patrí k podstate štátu, k podstate štátnosti, a verím, že tak ako aj v minulom volebnom období boli dobré a korektné vzťahy na úrovni výborov týkajúcich sa obrany, tak že budú aj teraz.

    A špeciálne vítam aj osobne, že pán minister je naozaj skúsený v tejto oblasti, že to nie je iba nejaký teoretik, ale veľký praktik, a verím, že tá spolupráca bude veľmi dobrá a prospešná nie kvôli nám tuto, ale kvôli Slovensku, aby naozaj malo obranu, akú si zaslúži na úrovni a aj medzinárodne rešpektovanú.

    Ďakujem.

  • My takisto za náš klub môžeme povedať, že vítame nomináciu pána ministra Gajdoša na tento rezort, lebo takisto to vnímame, že to neni politická nominácia, ale je to vysoko odborná a v každom prípade budeme podporovať pána ministra v jeho práci.

    Zároveň chcem ale povedať, že ma veľmi mrzí, že vynakladáme také malé prostriedky finančné z rozpočtu z HDP na obranu, nakoľko máme záväzok 2 % a tento rok by sme sa mali dostať niekde na 1,1. Je to poddimenzované, hlavne v kontexte ohrozenia vôbec teraz, čo sa deje, Ukrajina, migračná kríza, Poľsko, napríklad je nový, poľský minister obrany oznámil, že podpísal dokumenty o zriadení celoštátnej územnej obrany, študenti a hasiči idú v Poľsku do domobrany, navŕšili sa, obrovsky sa navŕšili finančné zdroje pre armádu v Poľsku. To znamená, že ja si myslím, že aj týmto by sa mala vláda zaoberať a nemať to ako nejakú, nejaké posledné miesto v rade, túto obranu, nakoľko skutočne možnože budeme jedného dňa potrebovať aj tú slovenskú armádu, lebo to polícia nezvládne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Droba s faktickou, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vy ste vo svojom príhovore na záver povedali, že sa uchádzate o našu podporu. Za SaS vám hovorím, že ju budete mať, budete ju mať dovtedy, pokým budete prispievať vašou prácou k rozvoju ozbrojených síl Slovenskej republiky a k fungovaniu ministerstva, ktoré obstaráva, ktoré obstaráva čisto a čestne, nakupuje dobrú techniku a nakupuje techniku, ktorá bude kompatibilná s našimi spojencami v NATO.

    Takže vám chcem zaželať do vašej práce veľa šťastia, veľa úspechov a môžte rátať s našou podporou. Zahraničná politika a obrana sú miesta alebo kolbištia, na ktorých si vyberáme nebojovať, lebo to nedáva zmysel, a myslím si, že by sme mali byť jednotní v tomto.

    Ďakujem.

  • Pán minister Gajdoš, povedali ste vo svojom príhovore, že obrana štátu a obrana suverenity štátu by nemala byť predmetom politického súboja. Na 100 % s vami súhlasím. Najviac sa o to môžte zaslúžiť vy sám, ak budete vystupovať odborným spôsobom a spôsobom, ktorý pripúšťa návrhy a diskusiu. V tomto zmysle vám chcem povedať, že ste začali dobre vo funkcii ministra obrany. Takisto vám držím palce.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, máte pravdu, že obrana štátu nie je ani opozičná, ani koaličná. To ste povedali ešte pred obednou prestávkou a verím, že všetci prítomní si to tuná pamätajú.

    Ja len dúfam, že tento názor nebude na prekážku vášho pôsobenia vo vláde, tretej vláde Roberta Fica. Zatiaľ ste jediný člen vlády, čo vidí na prvom mieste záujem štátu a až potom záujem koalície či záujem nejakej strany tejto koalície. Blahoželám vám k tomuto videniu a prosím, prezraďte aj svojim kolegom z vlády, že zatiaľ čo parlamentári naozaj občas riešia aj politiku strán a politiku koalície, opozície, ministri by mali byť sluhami štátu.

    A ďakujem a teším sa na budúcu spoluprácu.

  • Ďakujem. A, a, pán minister, ako už tu bolo spomínané kolegami, ja som tiež rád, že práve vy ste sa stali ministrom obrany. Vidno, že ste vojak dušou, a verím, že ten váš rezort povediete tak, ako najlepšie viete. Máte našu podporu. Samozrejme, uvidíme, aké budú vaše kroky, aké bude vaše pôsobenie, môžme to zhodnotiť potom aj na konci volebného obdobia, resp. vášho pôsobenia.

    Ale každopádne ja vám držím palce a pre mňa osobne ste zatiaľ najpríjemnejším prekvapením vo vláde a verím, že svoju prácu budete vykonávať len odborne, nie politicky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánom poslancom za faktické.

    Pán minister, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem velice pekne, pani predsedajúca. Ďakujem velice pekne za podporu. Ja som bol pripravený zo začiatku teda, že to vyhodnotím vojenskostrategicky, pretože každá operácia sa hodnotí: slabé, silné miesta a zraniteľné. Som presvedčený o tom, že slabé stránky, slabou stránkou opozície je, že musí neustále kritizovať. Vidím, že mám u vás serióznu podporu a mnoho pozitívnych slov. Takže srdečne ďakujem, musím to nejako zmeniť.

    Silná stránka je to, že skutočne hľadáte nedostatky, ktoré v každom prípade budú moje ďalšie oči, pretože ich toľko nemám, aby som vykonal dôslednú kontrolu všetkého, čo sa deje. Takže skutočne ďakujem.

    A tou zraniteľnou alebo tým zraniteľným miestom bude to, že pokiaľ vám nedám argumenty do rúk, tak ma nebudete kritizovať. Takže skutočne ďakujem.

    Čo sa týka ďalších záležitostí ohľadom podpory a záležitostí ohľadom toho, tej širokej spolupráce. V každom prípade ideme do toho aj s ministrom zahraničných vecí ohľadom, a vlády, bezpečnostnej stratégie, obrannej stratégie a vojenskej stratégie s tým, že treba vyhodnotiť Bielu knihu alebo analyzovať z toho dôvodu, že sa zmenila bezpečnostná situácia. A na základe týchto štyroch pilierov, keď tak mám povedať, je potrebné postaviť aj plán modernizácie a výstavby a vrátane plánu obstarávania zákazok.

    Čo ste spomínali ohľadom tých 1,6 %, alebo teda 2 %, ktoré sme sa zaviazali, v každom prípade mnohé diskusie, pretože som bol aj vojenským predstaviteľom v NATE, boli o tom, že trebárs smart difference, teda inteligentnú obranu a podobne. Ja som presvedčený o tom, že najlepšou smart difference a inteligentnou v obrane je práve, čo povedal pán poslanec Kollár, 2 %. A keď to dosiahneme spoločne s vami, vďaka.

    Čo sa týka záležitosti ohľadom Poliakov. Tam, samozrejme, každý tam má svoje názory. Ja len chcem povedať, dobrovoľná vojenská povinná príprava a príprava záloh je taktiež mojou prioritou, pretože to bolo zanedbávané...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Takmer ste to stihli, pán minister. Ďakujeme veľmi pekne.

    Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Viskupič. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vidím, že terén aj koalično-opozičný bol dostatočne rekognoskovaný, a predpokladám, že stratégie obrany a možného útoky budú aj z toho vychádzať.

    Ja oceňujem, ak mám voľne premostiť, hlavne tú atmosféru, že nefunguje to tak, ako sme mali možnosť v nedeľu vidieť v téme O 5 minút dvanásť vo verejnoprávnom médiu, kde celá debata 5-dňová bola takpovediac hodená do koša. Pretože ja sa chcem poďakovať pani podpredsedníčke, ktorá reprezentovala celú opozíciu a robila, čo mohla, ale keďže téma bola navolená tak, že sa tu deje kabaret a je tu debata na úrovni 4. cenovej skupiny, tak myslím si, že ubližujeme sami sebe. A tá dokrútka, ktorá odštartovala celú debatu, je pre mňa ukážkou absolútnej manipulácie a toho, čo by sa v médiách verejnej služby robiť nemalo. Ak totiž natočíme dvaapol- alebo trojminútovú dokrútku, ktorá má v sebe obsiahnutú tému, že sa tu deje kabaret, že sú tu debaty na úrovni 4. cenovej skupiny, no tak potom už zúčastnení v diskusii reagujú a musia reagovať na to, čo táto dokrútka predostrie. To, že to bolo urobené manipulatívnym spôsobom, že boli vyňatí nejakí 5-6 rečníci z tejto debaty, je pre mňa obžalobou fungovania verejných a verejnoprávnych médií.

    Myslím si, že si to nezaslúžia ani koaliční kolegovia z parlamentu a nezaslúžia si to ani opoziční kolegovia. Ja som tu počul mnohé vystúpenia, ktoré sa venovali rezortom, ktoré sa venovali ich rezortnej agende, ktorú majú blízko, čiže venovali sa oblastiam, či už to budú SaS-i, ktorí hovorili o svojich tím lídroch, alebo OĽaNO, ako pani Gáborčáková, ako pani Remišová, koniec koncov pán Grendel, Budaj a podobne, takisto SME RODINA a dokonca aj z iných opozičných strán. Dokonca debaty sa zúčastnili aj veľmi málo, ale zúčastnili sa aj vládni poslanci.

    Čiže zopakujem tú základnú tézu, médium verejnej služby by nemalo verejnosti podsúvať, že tu sa deje debata, ktorá je na úrovni kabaretu a nemala by verejnosti podsúvať, že je tu iba a len debata na úrovni 4. cenovej skupiny.

    Keďže sa venujem oblasti médií a kultúry, berte túto poznámku aj z hľadiska rezortného výseku pre kultúru a médiá, pretože asi viacerí z nás, či už z výboru pre kultúru a médiá, alebo celé plénum, budeme mať na mysli to, aby sme médium verejnej služby aj pod ohlasovaným zámerom zvýšenia koncesionárskeho poplatku mali možnosť komentovať, mali možnosť kritizovať. A súhlasím s tým, že politik do programovej skladby zasahovať priamo nemá. Ale mám za to, že či politička, alebo politik má mať vytvorený názor, pretože médium verejnej služby má v prvom rade kultivovať, otvárať debatu, ponúkať témy a tieto témy uzatvárať. Ak sa to deje tak, ako sa udialo poslednú nedeľu, nerobíme dobre parlamentarizmu, nerobíme dobre vlastnej práci a manipulatívne určujeme spoločenskú debatu, ktorá sa deje, plénum parlamentu nie je dôležité. To sa stalo túto nedeľu, pán Pellegrini dostal nahrávku na smeč a celú reláciu už len smečoval a hovoril svoj vlastný pohľad na parlamentnú debatu. Myslím si, že viacerí so mnou budete súhlasiť, že za minulý týždeň tu padlo omnoho viacej odborných a zásadných stanovisiek ako to tie, ktoré niekto môže označovať za kabaretné alebo stanoviská na úrovni 4. cenovej skupiny.

    To je váš názor, môžte si ho povedať, ja mám momentálne mediálnu prevahu, pretože vlastním mikrofón alebo mám ho k dispozícii, takže nevykrikujme po sebe a zúčastnime sa debaty stlačením tretieho gombíka, volá sa to faktická poznámka. Ďakujem.

    Ja som sa rozhodol, že rozdelím svoje vystúpenia pri programovom vyhlásení vlády na výsek médií a kultúry, čo sa udialo v písomnej časti, a druhú časť chcem prioritne venovať oblasti digitálnej agendy.

    Minulý piatok vystupoval aj predseda parlamentu s tým, že, a veľmi oceňujem, že v tom jeho vystúpení spomenul aj mňa osobne, aj tému, ktorú by som chcel reprezentovať takpovediac nadrezortne, a je to téma digitalizácie a informatizácie spoločnosti. Digitalizácia a informatizácia spoločnosti je totižto prierezová a nadrezortná téma. V programovom vyhlásení vlády sa nachádza presne v týchto dvoch úrovniach, čiže má svoju vlastnú kapitolu a má aj v jednotlivých rezortoch svoje vlastné zastúpenie. Keďže som členom Spoločnosti pre otvorené a informačné technológie (skratka SOIT) a zároveň táto organizácia v spolupráci so Slovenskou alianciou pre internetovú ekonomiku vydali také odporúčanie, a ja si dovolím, keďže má len 9 bodov, zacitovať, možno, že tento projekt poznáte aj pod názvom Slovensko.Digital. Asi ste zachytili aj počas ostatného roku, možno aj priamo v predvolebnej kampani, že prišla ako keby z tretieho sektora od odborníkov na IT oblasť verejná obžaloba prešustrovanej jednej miliardy eur na to, kde digitalizácia a informatizácia spoločnosti mohla pre občanov urobiť veľa, a neurobila.

    Informatizácia, digitalizácia v spoločnosti má byť pod jedným hlavným heslom a dúfam, že mi z opozície a kolegovia z koalície toto heslo naplnia. Ono znie: "Aby obiehala informácia, nie občan." Skúsim ho zopakovať. Skúsme použiť finančné prostriedky z národného rozpočtu alebo z fondov Európskej únie na to, aby bolo dohľadateľné, že v Slovenskej republike bude menej obiehať občan po úradoch a viac budú obiehať informácie. K tomuto zásadnému a úplne tomu najzákladnejšiemu heslu má celá informatizácia a digitalizácia hlavne smerovať.

    Ja by som skúsil zacitovať, keďže je to jedna z mála treťosektorových iniciatív, ktoré vydali najprv odporúčanie pre ľudí, ktorí zostavovali programové vyhlásenie vlády, takpovediac budúcu koalíciu, a následne s tým, že je otvorený vlastne portál a môže sa do neho verejnosť zapojiť, vydali aj tzv. rešerš alebo pohľad na to, akým spôsobom sa tieto odporúčania do programového vyhlásenia vlády dostali.

    Ja by som teda na iniciatívu Slovensko.Digital pre tie kolegyne a kolegov, ktorí o nej nepočuli, upozornil, pretože sú to naozaj odborníci, sú to tí ľudia, ktorí sa priamo, či už v komerčnom sektore, alebo už aj v sektore pre verejnú správu, týmito otázkami zaoberajú spolu so Slovenskou alianciou pre internetovú ekonomiku a ako aj spomínanú Spoločnosť pre otvorené informačné technológie. Títo ľudia odporúčali budúcej vláde, aby sa zamerala na dlhodobý rozvoj a prosperitu Slovenska prostredníctvom:

    1. Rozvoja digitálnych, podnikateľských, kreatívnych a inovatívnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane systému celoživotného vzdelávania ako nevyhnutného predpokladu pre fungovanie Slovenska na globálnej ekonomickej scéne. Pre prosperitu Slovenska bude kľúčové najmä vzhľadom na jeho veľkosť a nadštandardnú otvorenosť, či budú firmy pôsobiace na jeho území aktívnymi poskytovateľmi moderných služieb alebo len pasívnymi prijímateľmi. To bez šikovných a najmä pripravených ľudí veľmi nebude možné.

    2. Zlepšenie podmienok na rozmach kreatívnych, inovačných a technologických odvetví tak, aby mohli byť globálne, úspešné a pomáhali rozvoju a modernizácii tradičných odvetví, ktorých konkurencieschopnosť pre ekonomiku Slovenska je rovnako nevyhnutná. Za zvlášť dôležité považujeme opatrenia na podporu začínajúcich podnikateľov, podpory inovatívneho exportu, vytvorenie moderných podmienok pre investovanie či umožnenie jednoduchého zamestnávania kvalifikovaných ľudí nielen doma, ale z celého sveta. Títo totiž dokážu otvárať nové témy a nové oblasti podnikania. Kým vyspelé ekonomiky hľadajú spôsoby, ako k sebe prilákať talentovaných ľudí, Slovensko si často zbytočne vytvára či udržiava rôzne administratívno-regulačné bariéry a ľudí buď priamo odháňa, alebo nevytvára pre ne motivačné prostredie. Navyše sme presvedčení, že práve tieto odvetvia by dokázali spomaliť a potencionálne aj eliminovať masívny odliv mladých kvalifikovaných ľudí zo Slovenska.

    3. Prehlbovanie regionálnej a svetovej spolupráce v oblasti inovácií. Slovensko napr. stále nedostatočne využíva potenciál dunajského regiónu, ktorý vyniká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, 310 svetových cybersecurity firiem sídlia priamo v tomto regióne, či poskytuje výnimočné predpoklady pre uplatnenie moderných trendov mobility medzi svojimi centrami. Čiže z hľadiska V4, Brno, Viedeň, Bratislava a Budapešť, prípravu spoločných projektov v rámci dunajského regiónu, resp. zdieľanie tzv. best practices, implementácie opatrení jednoduchého digitálneho trhu, mohutnej agendy Európskej únie v spolupráci s podnikateľskou a odbornou verejnosťou s cieľom maximalizovať benefity pre slovenských podnikateľov a občanov. Považujeme za nevyhnutné pripomenúť, že jednotný digitálny trh má za cieľ prepojiť dvadsaťosem trhov EÚ, priniesť ročný hospodársky rast vo výške 450 mld. eur, vytvoriť státisíce pracovných miest a najmä posilniť predpoklady pre fungovanie vedomostnej spoločnosti.

    5. Zvýšenie transparentnosti informatizácie, zásadný a kľúčový moment, a zapojenie verejnosti do jej usmerňovania. Rozhodnutie o dokumentoch s dopadom na smerovanie informatizácie, štandardoch a projektoch by sa mali robiť transparentne a so zohľadnením názorov odbornej i širokej laickej verejnosti zverejňovaním projektovej dokumentácie a subdodávateľov až po konečného realizátora a stanovením pravidiel obmedzujúcich konflikt záujmov by sa mali zabezpečiť transparentnosť vzťahov a odstrániť podozrenia z nekalého konania. V utajenom režime by mali byť realizované iba nevyhnutné funkcie, nie celé moduly a informačné systémy.

    Svedkom toho sme boli mnohokrát, a ak sa pri transparentnosti, ktorú pre slovenské pomery môžme skôr volať, keďže transparentnosť znamená priesvitný, skôr jej zahalenosť alebo až hmla, sa u nás mnohokrát nedialo. Informatizácia má a moduly alebo informačné systémy, ktoré sú budované, majú jeden problém. Ak vám poviem, že na ministerstve školstva kúpili Ferrari za cenu Trabanta, nemusím ďalej vysvetľovať, tu stačí dať bodku.

    Pri informačnom systéme, ak to bude ústredný portál verejnej správy, musíme ísť do hlbšieho vysvetľovania, čo to robí, na čo nám to je, prečo to môže stáť 46 mil. eur alebo 17 mil. eur, čo presne bude benefitom, koľko modulov to má, a preto sa veľmi ľahko okolo informačných technológií a informačných zadaní a modulov robí hmla. Ak sa do toho nevie zapojiť odborná verejnosť, lebo zväčša môže byť priamo zainteresovaná, ajťákov je málo, alebo celkovo o tom nie je informovaná verejnosť, tak sa veľmi ľahko môžu stať z Trabantov Ferrari alebo opačne.

    Týmto pádom by sme na túto požiadavku komunity mali reagovať so zvýšenou pozornosťou a následne sa dostanem k odpočtu, priamo transparentnosť a otvorenie debát a čo najviac otvorenie verejnosti, je veľmi dôležité práve na to, aby sa nám opäť po štyroch rokoch nestalo to, že budeme iba sucho konštatovať, že miliarda eur sa v informatizácii a digitalizácii minula a veľmi nevidíme jej prínos pre občanov.

    No, bol tu jeden poslanec v predchádzajúcom volebnom období, ktorý informatizáciu charakterizoval tým, že v akejkoľvek agende, kde sa vyskytne slovko "e" (pozn. red.: vyslovené po anglicky ako "i"), prirátajte rovno 10 mil. Čiže toto by nemalo byť, nemalo byť štandardným parametrom eGovernmentu, eDoprave, eHealthu, aby sme skôr spoločnosti vysvetlili, že informatizácia a digitalizácia ide v jej prospech a nie, že sú tu mnohé procesy, ktoré chcú daňovým poplatníkom vyťahovať zbytočne eurá z vrecák, ktoré im nenesú benefity.

    6. Reformy verejnej správy súčasne s informatizáciou. Nie je efektívne elektronizovať súčasné postupy papierového sveta. Informatizácia by mala byť spojená s dôslednou reformou procesov verejnej správy tak, aby boli v najširšej miere využité výhody moderných spôsobov komunikácie a budované boli proaktívne služby. Svet verejnej správy je potrebné otvoriť poskytovaním komplexných informácií, sprístupňovaním otvorených údajov a služieb prostredníctvom otvorených rozhraní.

    Tu máme najviac čo robiť. Ešte raz, tento bod súvisí s tým, že nechoďme otrocky elektronizovať a vpúšťať elektronizáciu do štandardných analógových procesov, ale dovoľme elektronizácii a digitalizácii, aby mnohé procesy vedela nastaviť tak, ako je jej vlastné. Nám totižto ide, ak si bude matka vybavovať materskú, nie aby teraz musela obehnúť možno dva alebo tri úrady, ale aby prišla k počítaču, identifikovala a autentifikovala databázy troch rezortných ministerstiev, jej sociálnu situáciu zahrnú a jej vypadne jej nová skutková podstata, alebo to, ako ju štát vníma, a to je matka s dieťaťom, ktorá má mať nárok na materskú. Čiže to je presne do hĺbky pretavené to, aby neobiehala matka, ale aby obiehala informácia o nej, pretože štát o jej sociálnej situácii v tomto prípade vie dávno. Ona vlastne chodí na úrady iba s tým, že hovorí, že, áno, som tu ja, úradník overí, vypíše nejaký formulár, o ktorom štát dávno vie, a toto by sa dalo pre potreby digitalizácie urobiť úplne jednoducho.

    Možno v tejto situácii ste asi pred týždňom zachytili to, že premiér Estónska, odchádzajúc na nejakú zahraničnú cestu, podal daňové priznanie z mobilného telefónu na letisku. To je to, keď oni v 2007, možno 2004, 2005, začali budovať svoje vlastné domáce elektronické systémy, dostali sa až do bodu, kedy dokážu trojklikom podať daňové priznanie. A dokonca je to tak zaujímavý startup alebo tak zaujímavý proces pre potreby verejnej správy, že sa oňho zaujímajú ekonomiky a štátne správy, ako je štátna správa Číny alebo USA.

    Myslím si, že dosť podrobne o tom sme hovorili aj s pánom kolegom Sopkom, čiže držme si palce, aby viacero poslancov aj cez tú iniciatívu, ktorú spomínal predseda parlamentu, že tu vznikne komisia pri eurovýbore, ktorá sa bude digitalizácii a informatizácii venovať, poďme toto propagovať, pretože, áno, Slovensko môže ponúkať úplne rovnaké parametre, ako ponúka Estónsko.

    7. Zvýšenie efektívnosti investícií z verejných zdrojov do IT. Potrebujeme, aby bol rozvoj informačných systémov realizovaný efektívne, nevzbudzoval pochybnosti a umožňoval čo najširšie zapojenie aj malých a stredných podnikateľov. Preto informačné systémy majú byť budované modulárne a agilne a je vhodné upustiť od obrovských centrálnych monolitických projektov. Štát by mal sledovať vyššiu hodnotu za peniaze a presadiť postupy v nákupe IT, ktoré naplnia tento cieľ a prispejú k zvýšeniu konkurencie. Investície do IT by mali byť podložené dôslednými analýzami alternatív spolu so zhodnotením jej ekonomickej výhodnosti. Všade, kde je to možné, majú byť znovu použité existujúce riešenia, k nim prislúchajúce autorské práva k dielam na zákazku a má byť vykonávaný, aby objednávateľ a používateľ už raz za vyplatené peniaze nebol nakupovaný znova a znova, a hlavne zaviesť do Slovenska, tak pre slovenské potreby, alebo potrebu slovenskej verejnej správy, tzv. open source. Sme v tom úplní pionieri a open source dokáže reálne šetriť peniaze.

    8. Centrálne riadená informatizácia digitálnej ekonomiky. Informatizácia verejnej správy a rozvoj digitálnej ekonomiky potrebujú lepšiu koordináciu. Navrhujeme, aby vláda Slovenskej republiky presadila centrálne riadenie informatizácie a podpory a rozvoja digitálnej ekonomiky na nadrezortnom princípe s cieľom tesnejšej a zmysluplnejšej koordinácie, zvýšenia prehľadnosti a efektívnosti realizovaných aktivít s vyššou mierou kontroly dodržiavania záväzných pravidiel a stanovených priorít. Štátna správa by si mala vytvoriť silnejšie kompetencie v oblasti IKT s cieľom zníženia závislosti od externých dodávateľov, ktorí, ak to objednáme tak, že externého dodávateľa alebo súkromný sektor pustíme veľmi blízko, s nevypovedateľnými zmluvami, tak potom sa verejná alebo štátna správa stáva na obdobie platnosti alebo servisu do obrovskej miery závislá od dodávateľa, a preto by sme mali pristúpiť k tomu, aby bolo jedno, kto sa na open source alebo open data napája, aby sme to vedeli meniť pružnejšie a nebola štátna alebo verejná správa roky alebo dekády viazaná na jedného dodávateľa, ktorý vycuciava potom, ak sa dostaneme do závislosti od neho, štátny rozpočet a nevieme si pomôcť.

    9. A posledné a veľmi dôležité: Orientácia na klienta. Alebo je používaný možno pre viacerých známejší termín user friendly rozhranie. Nie je dôležitý počet služieb eGovernmentu, ale nakoľko pomáhajú jednotlivé moduly a služby eGovernmentu používateľom. Organizácie verejnej správy by mali od začiatku projektov aktívne pracovať s cieľovými skupinami používateľov v snahe vytvoriť elektronické služby, ktoré používatelia potrebujú, sú ergonomické a jednoduché na použitie. Čiže aby im občan a ten zadávateľ rozumel, vedel ich používať a hlavne ich potreboval. Realizované by mali byť cielené programy vzdelávania používateľov na prácu s eGovernmentom. Pre vytvorené elektronické služby by sa mala zisťovať využívanosť a spokojnosť používateľov ako dôležitá súčasť kritérií pre posudzovanie IT projektov.

    Toľko bol dokument, ktorý bol zaslaný, ja som ho podporil a stručne, keďže je zverejnený dokument k programovému vyhláseniu vlády, ako odpočet by som si dovolil teda zacitovať, čo sa z tejto výzvy do programového vyhlásenia naozaj dostalo.

    Na začiatku chcem poznamenať, že informatizácia a digitalizácia má v programovom vyhlásení svoju vlastnú kapitolu, ak by sme sa pozerali len cez uhol pohľadu cez ňu, bolo by tam spomenuté veľmi málo. Preto som si dal spolu s kolegami prácu na tom, aby sme pozreli jednotlivé oblasti, kde priamo v rezortoch sa informatizácia a digitalizácia spája a sú mnohé veci, ktoré z tejto výzvy sa do programového vyhlásenia vlády dostali.

    Aby som nebol ten, ktorý iba kritizuje, tak to, že v rámci reformy verejnej správy súčasne s informatizáciou sú zapracované v programovom vyhlásení vlády state ako modernizácia s cieľom poskytnúť kvalitné a dostupné služby v kapitole 1, optimalizácia výkonu štátnej správy na meranie efektívnosti procesov, skvalitňovanie služieb, optimalizácia procesov pre verejnú správu a pod. Vláda sa zameriava na realizáciu a prijímanie takých opatrení, ktoré posunú Slovensko v oblasti elektronickej verejnej správy na úroveň priemeru EÚ, sú dôležité deklarácie a dôležité záväzky. Tento je pre mňa veľmi dôležitý a skúsim ho zacitovať znova: "Vláda sa zameria na realizáciu a prijímanie takých opatrení, ktoré posunú Slovensko v oblasti elektronickej verejnej správy na úroveň priemeru EÚ." Uvidíme, držme im v tom palce.

    Tieto opatrenia majú vychádzať z dôslednej reformy procesov verejnej správy, pričom IKT prostriedky budú slúžiť ako významný podporný nástroj na implementáciu týchto reforiem.

    Z pochvalných vecí námatkovo môžem povedať aj o tom, že vo viacerých rezortoch je vytvorený predpoklad, že vo viacerých kapitolách je uvedený dôraz na vytvorenie elektronických služieb. Vo veľmi vágnej aj tejto všeobecnej polohe, ale predsa len je to záväzok a vieme ho v mnohých rezortoch nájsť. Vo viacerých kapitolách sa uvádza takzvané, zase vo všeobecnosti uvádza, zlepšenie informovanosti o daných procesoch.

    Z hľadiska neutrálnych stanovísk odporúčam teda tento dokument, ktorý je zverejnený. Jednu z posledných vecí, ktoré by som chcel oceniť, je vytvorenie centrálneho riadenia informatizácie spoločnosti a uplatňovanie nadrezortného princípu, ktoré je detailne riešené v kapitole Informatizácia spoločnosti a jednotný digitálny trh. Bolo to jedným z apelov, a to, že sa nám to vyskytlo v programovom vyhlásení vlády, bude len a len dobre z môjho pohľadu.

    No a teraz čo mi z hľadiska výzvy v programovom vyhlásení vlády chýba. Veľmi dôležitý prvok. Chceli sme, aby bolo pri informatizácii a digitalizácii spoločnosti čo najširšie zapojenie malých aj stredných podnikateľov, čiže dodávateľov informačných služieb. Toto nie je ani v kapitole digitalizácia, informatizácia, ani v jednotlivých rezortoch riešené vôbec. Čiže nie je to riešené.

    Nepriamo sa našlo, že sa dotýka možno v rámci hospodárskej politiky, nástroje na podporu malého a stredného podnikania. Ale keď to zacitujem, chcú podporovať vo všeobecnosti malé a stredné podnikanie. Vzhľadom na to, že informatizácia, digitalizácia je mohutný sektor s veľkými finančnými zdrojmi, zdá sa mi, že mať v programovom vyhlásení záväzok, že informatizačné abo digitalizačné projekty budú nasmerované aj pre potreby malého a stredného podnikania na Slovensku, je dôležité.

    Ďalší pre mňa veľmi dôležitý moment, ktorý sa mal v programovom vyhlásení vlády objaviť, v tejto miere bolo, že informačné systémy majú byť budované na takzvaných malých, pružných, agilných riešeniach a nemajú to byť veľké, mohutné projekty, ktoré často zlyhávajú a stoja veľa peňazí a sú vnútorne uzavreté. Takisto bod malej, stredne efektívnej, modulárne budovanej informatizácie sa v programovom vyhlásení vlády nenachádza vôbec. Nikde v 70 stranách dokumentu ho nenájdeme.

    Chceli sme, aby bolo všade, kde je to možné, boli znovu použité existujúce riešenia. Autorské práva k dielam na zákazku má vykonávať objednávateľ a použitý mať prístup open source. Chyba. Vôbec tento moment nie je spomenutý v programovom vyhlásení vlády. Je to na škodu veci, pretože, ešte raz, open source, čiže to, čo je, to, čo vedia aplikácie takpovediac zadarmo, a byť používané vo verejnej alebo štátnej správe, my v programovom vyhlásení vlády pre rok 2016 - 2020 nevidíme vôbec. Zároveň to, že, nie, sa vláda nezaväzuje, že bude používať existujúce riešenia a možno aj autorské práva k týmto existujúcim riešeniam používať na paralelné alebo podobné projekty, je podľa mňa aj s tlakom na šetrenie finančných prostriedkov využívanie kapacít, ktoré štát už má objednané v rámci elektronizácie, chybou a jednoznačne sa k tomuto záväzku zostavovatelia programového vyhlásenia vlády mali prihlásiť.

    No. A z hľadiska toho 9. bodu, ktorý som ja nazval orientácia na klienta, resp. user friendly prostredie, zo všetkých bodov, ktoré sme chceli mať v oblasti orientácie na klienta, je v programovom vyhlásení vlády nula, nič.

    Čiže zvýšenie kvality služieb VS je jedným zo základných východísk činnosti vlády, čo je v úvode, nemôžem považovať za záväzok. Služby orientované na verejnosť v zmysle novej NKIVS, kapitola päť, málo. Nie je dôležitý počet služieb eGovernmentu, nakoľko napomáhajú a koľko pomáhajú obyvateľom, keď z tejto výzvy sa dostane iba dôraz na maximalizáciu benefitov pre občanov a podnikateľov pri informatizácii spoločnosti, je skutočne len vágne konštatovanie.

    Ďalšie, ako napríklad záväzok, aby sa v programovom vyhlásení vlády objavila explicitne vymenovaná, že služby budú jednoduché na použitie, budú ergonomické, budú slúžiť obyvateľom, že sa táto výzva neobjavila v programovom vyhlásení vlády, je na škodu veci.

    A preto aj z pohľadu digitalizácie a informatizácie nemôžem vládne vyhlásenie podporiť. A myslím si, že v tejto oblasti máme veľmi čo doháňať. A bude na nás, aj tých, ktorí sme v opozícii, a hlavne na vás, kolegyne a kolegovia z vládnej zostavy a samotní rezortní ministri, aby sme heslu, aby obiehala informácia a nie občan, urobili zadosť a budeme prísne sledovať, aby štát, daňoví poplatníci a európske fondy minuté cez možno ďalšiu miliardu eur neskončili tak, že budeme musieť pri závere tejto vlády konštatovať, že digitalizácia a informatizácia sa opäť nepodarila, občan je nespokojný a peniaze boli prešustrované.

    Na túto misiu vás pozývam. Ospravedlňujem sa možno, á, neospravedlňujem sa, dal som si záväzok pol hodiny, čiže informatizácia a digitalizácia pre výsek z programového vyhlásenia vlády si podľa mňa zaslúžila presne tento časový rozmer. A dúfam, že tu nájdem viacerých spojencov, aby ste túto agendu potlačili ďalej.

    Ďakujem za pozornosť, prípadne faktické poznámky.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Viskupičovi. Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria páni poslanci a jedna pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj má slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi, lebo to bol jeden vecný a inšpiratívny materiál. Vláda očividne nejakého Viskupiča by potrebovala. A zdá sa mi, že pri zostavovaní tohto programového vyhlásenia ho nezohnala. A predsa dalo by sa o mnohých hovoriť a ja som rád, že v našich radoch je takto zasvätený poslanec.

    Ale predsa by som upozornil na úplný začiatok toho, čo pán Viskupič zmienil, a to je nie naozaj bezvýznamné upozornenie. On nás upozornil, že my tu pracujeme celé hodiny. Ja sám som tu odsedel desiatky hodín, pokiaľ ide o počúvanie a niekedy aj príspevkovanie tohto programového vyhlásenia. Ale tí, ktorí majú v rukách verejný obraz, sa pustili nielen do obrazu opozície, ale vykresľujú celý parlamentarizmus v tých najpríšernejších farbách, hašteriaci sa blázni, čudáci, nekompetentní a podobne.

    Ja chápem, že vláda spätí a nejak veľmi tu ani nevystupuje. Chápem, že koaliční poslanci majú prázdne rady. Všetkému tomu rozumieme.

    Ale naozaj chcete v mene toho, že sa bojíte vystupovať na obranu svojej vlády, že nemáte proti nám argumenty, naozaj chcete zhovädiť slovenský parlament? Večer čo večer v správach každú nedeľu? Vypomstí sa to aj vám. Toto je veľmi dôležitá inštitúcia, Národná rada, a ja naozaj podporujem pána Viskupiča, aby sme urobili niečo proti tomu, aby takýto obraz pokračoval.

  • Ďakujem. Jofo, keď si hovoril už o tej verejnoprávnej televízii, už dlhé mesiace je tu taká požiadavka od koncesionárskych, od koncesionárov, ktorí platia poplatky, v RTVS totiž chýba jeden druh relácie, a to je relácia, v ktorej budú mať zastúpenie občania. Myslím si, že občan a volič, ktorý platí túto verejnoprávnu televíziu, si zaslúži, to je zase apel na pána ministra kultúry, ktorý určite niekde počúva, si zaslúži, aby bola vytvorená relácia, v ktorej by boli jednak občania verzus dajme tomu politici, odborníci z rôznych oblastí života, pretože je strašne veľa tém, ktoré občania nemajú kde rozobrať. Kde je veľa tém, na ktoré by chceli dostať odpovede. Avšak takýto typ relácie tu veľmi chýba. A, bohužiaľ, táto iniciatíva už trvá niekoľko mesiacov, ak nie možno rok-dva, a doteraz sa stretla len s takou vlažnou reakciou zo strany RTVS.

    Čiže ja z tohto miesta by som rád vyzval RTVS, aby umožnila vytvorenie takéhoto formátu, takejto relácie, kde by dostal aj ten bežný občan možnosť vyjadriť svoj názor a kde by mohol diskutovať buď s tými politikmi, alebo odborníkmi z rôznych oblastí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánu poslancovi Viskupičovi, že jednak predniesol tento príspevok, kde spomenul dôležitosť digitalizácie a spomenul aj moje meno pri tom. Ja len upresním.

    Konkrétne tá informácia bola, my sme spolu komunikovali 1. apríla. Na základe čl. III som čítal, napriek tomu, že to bolo aj upozornenie na konci toho článku, že je 1. apríl, tak to je skutočne pravda. Naozaj Estónsko uvoľnilo zdrojové kódy pre iné krajiny. Systém sa volá Country OS. Jeho verejná prezentácia potom bude 2. až 3. júna na konferencii IT Fifteen v Helsinkách. A myslím si, že nebude to len o systéme elektronických volieb alebo o tom trojminútovom daňovom priznaní, ale ten systém je veľmi komplexný a vlastne zhŕňa tam všetky vedomosti, ktoré Estónsko za tých, od toho roku 2007 v rámci elektronizácie svojich služieb poskytlo.

    Plus dovolím si pripomenúť plénu, že máme tu aj na Slovensku Digi Televíziu, ktorá upozorňuje a ktorú ľudia elektronicky podpisujú, o tom, aká informatizácia je veľký problém pre ľudí. K dnešnému dňu už ju podpísalo 7 443 ľudí a naozaj by sme sa týmto problémom mali zaoberať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, na som veľmi rád, že ste spomínali Estónsko. Lebo odkedy sa Estónsko stalo samostatnou krajinou, jeho ekonomika vzrástla 10-násobne so zameraním hlavne najmä na IT sektor. Estónsko si ale dalo za cieľ do roku 2015 vytvoriť informačnú spoločnosť a súčasťou tohto plánu bolo aj školstvo. A teraz meraním PISA spomedzi krajín Európskej únie sú Estónci druhí v matematike a v prírodných vedách a v čítaní sú štvrtí. Takže krajina prispôsobila tie osnovy novej ekonomike a viedla učiteľov k inovatívnym metódam učenia a zaviedla absolútne rýchly internet a počítate do všetkých škôl, aby všetci žiaci dostali rovnakú možnosť stať sa digitálnymi občanmi a mohli využívať systém, ktorý ste aj vy pomenovali.

    V školách teda funguje elektronický e-systém, ktorý využívajú žiaci a učitelia, rodičia na sledovanie jednotlivého pokroku svojich žiakov. Malo to niekoľko pilierov. V prvom rade to boli nové národné osnovy, ktoré sa zameriavali na tradičné predmety a aj na iné kompetencie, a hlavne na kritické, logické myslenie a riešenie týchto problém. Tieto osnovy určili iba rámec a cieľ výučby, no školám prenechali absolútnu autonómiu a cieľ, ako to dosiahnuť. A školy majú v podstate tú výhodu, že môžu samy navrhovať a zavádzať plány na zlepšenie systému a prispôsobovať ho požiadavkám v svojej oblasti alebo aj finančnými podmienkami.

    Pre mňa dôležité bolo pozdvihnutie statusu odborného vzdelávania a prípravy. Pri tej informačnej ekonomike Estónci nezabudli ani na remeslá a odborné vzdelávanie a v krajinách vytvorili viaceré, hlavne funkčné vybavené centrá odbornej prípravy, kde momentálne študuje viac ako 30 % stredoškolákov na odborných školách. U nás v duálnom vzdelávaní je to iba 0,3 %.

    Ja by som veľmi rád zažil takéto prepojenie IT sektoru v oblasti školstva aj u nás na Slovensku.

  • Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať za tento veľmi vecný a odborný príspevok pána poslanca. Rada by som sa vyjadrila k niektorým veciam, najmä čo sa týka digitalizácie samosprávy najmä na úrovni obcí a miest, kde vlastne stále veľmi zaostáva za nejakou modernou dobou a tie informácie, ktoré sú, tam sú v podstate nedostatočné, chaotické a nejakým spôsobom nejednotné v rámci verejnej správy.

    Taktiež upozorňujem na to, že mnohé úradné tabule, a je to jedno, či samospráv, alebo aj štátnej správy, ich úradné tabule sú používateľsky veľmi nekomfortné a v tejto veci naozaj treba urobiť viacej, aby sa nestalo len, že sa zverejní niečo na úradnej tabuli elektronickej pro forma, ale v skutočnosti bude snahou to tam nedať, pretože naozaj web stránky, najmä ústredných orgánov štátnej správy, sú niekedy bludiskom zverejňovania s cieľom zverejniť, ale zároveň schovať zverejňovanú informáciu.

    Na informatizáciu bolo veľmi veľa peňazí vynaložených. Množstvo aj skvelých digitálnych portálov, ktoré navzájom nekomunikujú a ktoré vlastne tým, že ich je tak strašne veľa, takých rôznych, tak pri tom svojom množstve sú až užívateľsky ťažko využiteľné. A treba premyslieť to, ako by mohli byť navzájom poprepájané.

    Takže už na záver len chcem apelovať na naozaj tú transparentnosť web stránok, najmä ústredných orgánov štátnej správy, kde treba sa zamyslieť nad tým, aby tú informáciu, ktorú má občan dostať, tak aby ju dostal hneď na prvej strane.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, opoziční kolegovia. Ďakujem, vaše vystúpenia nepovažujem na úrovni 4. cenovej skupiny, ani ako kabaret. Dovoľte mi, aby som to povedal. A predpokladám, že budem musieť takto začínať vystúpenia, aby médium verejnej služby nezačínalo svoju nedeľnú debatu tým, že nastrihá šesť príspevkov z parlamentu veľmi, veľmi manipulatívne, a tým, že som médiá študoval, viem, o čom hovorím. A myslím, že tí, čo poznajú mediálnu prax, tak vedia, ako médiá manipulovať vedia. To, čo sa udialo v nedeľu, manipuláciou bolo.

    Ja som veľmi pozorne počúval príspevok pána Pčolinského a absolútne s tým súhlasím. Veľa ľudí má tuná na mysli nejakú obdobu českého Kotla, čiže tam, kde občania priamo sa mohli v Kotli (pozn. red.: správne "v Kotle") alebo v aréne pýtať politika, neviem, prečo tí, ktorí majú na starosti programovú štruktúru RTVS, nejaký takýto formát možno na uhladenejšej podobe do programu nezaradia. Budeme sa cez výbor sa snažiť toto opýtať generálneho riaditeľa, aby to prišli, aby sa tak stalo.

    Pán Gröhling, ja absolútne súhlasím, čo ste povedali, pretože, áno, informatizácia a možno kultúrno-kreatívny priemysel potrebuje v zásade štyri veci: jednoznačne legislatívny rámec, absolútnu verejnú podporu a vzdelané obyvateľstvo. To sú tri veci. A potom zdroje. Zdroje teoreticky pre tento výsek.

    Pán Droba, mohli by ste mi odpojiť, lebo nemám očný kontakt.

  • Reakcia poslanca Drobu.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Čiže absolútne súhlasím s tým pomenovaním veci, aby sme viac robili so školstvom a mohli tak IT naozaj pre Slovensko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Droba, nech sa páči, máte priestor.

  • Vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, vážení predstavitelia vlády, dovoľte, aby som hneď na úvod zaželal čo najskoršie uzdravenie predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi a tiež premiérovi Robertovi Ficovi, aby si čím skôr mohli začať plniť svoje pracovné povinnosti v dobrom a plnom zdraví.

    Kolegovia z SaS pokryli už v podstate úplne všetko a myslím si, že už sa aj celkom mnohí tešíme na to, že dnes túto schôdzu uzavrieme. Takže nebudem sa veľmi dlho rozpravovať o témach, ku ktorým som pôvodne chcel hovoriť. Chcel som hovoriť k zahraničnej politike, chcel som hovoriť k obrane a taktiež čo mňa ako bývalého živnostníka a drobného podnikateľa naozaj trápi, teda pravidlá, mantinely a zúfalá kvalita podnikateľského prostredia, ktorá zdá sa mi, že je veľmi nedostatočne riešená v novom programovom vyhlásení vlády. Takže ušetrím si slová.

    Veľmi letecky iba prebehnem pár vecí, ktoré na programovom vyhlásení vlády oceňujem. Je to rušenie daňových licencií. Aj keď nechápem, prečo to musíme odkladať až do roku 2018. To je opatrenie, ktoré malo byť urobené z večera do rána a ihneď. Chválim jasnú deklaráciu zahraničnopolitickej orientácie, deklaráciu pevného spojenectva s našimi partnermi a spojencami, dištancovanie sa od agresívnej politiky Ruska. Chválim záväzok na posilňovanie obrany. Ale chýba mi tam veľa vecí.

    Spomeniem opäť iba tak náhodne pár vecí, ktoré mne osobne ležia na srdci. Chýba mi tam zrušenie zbytočných gastro lístkov, ktoré otravujú podnikateľov, zo zamestnancov robia nesvojprávne ovce, ktoré si nevedia kúpiť obed za peniaze, ale musia na to dostať nejaký papierik a zarába na tom päť firiem na Slovensku veľmi slušne, veľmi vysoké marže. Takže to som dúfal, teda že aspoň tie dve zložky vládnej koalície, kde zdravý rozum určite neabsentuje - teda ešte dúfam, že neabsentuje -, tak presadia trošku viac toho aj pre ľudí, ktorí sa živia svojou prácou, a pre ľudí, ktorí prípadne podnikajú a zamestnávajú ďalších ľudí a dávajú pracovné miesta.

    Absolútne mi absentujú opatrenia, ktoré by zvyšovali osobné slobody, opatrenia, ktoré by zvyšovali podnikateľskú slobodu, opatrenia, ktoré by zvyšovali ochranu súkromia, také tie liberálne hodnoty. A ten program celkovo sa mi zdá byť príliš ľavicový na to, že vládna koalícia pozostáva z jednej ľavicovej strany a dvoch alebo troch stredopravých dokonca. Čiže zdá sa mi, že pri tom rokovacom stole traja menší partneri strany SMER ako keby veľmi slabo zabojovali o to, čo donedávna mali vo svojich programoch a čo sa snažili presadzovať.

    Ja som zástancom občianskych a osobných slobôd. Zastávam sa štátu, ktorý nelezie ľuďom do peňaženiek a ktorý nelezie ľuďom do súkromia, nerozhoduje o tom, ako sa majú správať, dáva im maximum slobody, a štát, ktorý v minimálnej nutnej miere prerozdeľuje peniaze nás všetkých, neberie nám 50 a viac percent z toho, čo zarobíme, ale nechá na našich rozhodnutiach, do čoho my sami chceme investovať, a štát, ktorý spravuje tie statky, ktoré spravovať má, ktoré mu jednoducho patria.

    Ako bývalý manažér sa pozerám na tento dokument ako málo ambiciózny a až na pár výnimiek postrádajúci akékoľvek merateľné záväzky a ciele. To znamená, že keď sa bude po štyroch rokoch robiť odpočet, tak sa teda pozriem, že čo vlastne sa bude hodnotiť, kde sú tie mierky, kde sú tie merateľné veličiny, kde si môžme potom povedať, že vláda splnila to, čo sľúbila, alebo nesplnila.

    Aktuálny politický vývoj na Slovensku a nárast extrémizmu vo mne však volá nie po tých veciach, za ktoré som veľmi intenzívne v minulosti kopal. To bolo napríklad zavádzanie finančnej gramotnosti na školy, zavádzanie predmetov ako základy ekonomiky a manažmentu tak, aby sa každý vedel o seba postarať, aby sa mladí ľudia nestávali obeťou rôznych úžerníkov, aby si vedeli zrátať, koľko je dva a dva. Tak tie stále považujem za dôležité, ale dospievam k poznaniu, že ako spoločnosť a ako štát sme zlyhali v oblasti vzdelávania v povedomí o vlastnej minulosti, aj o tom, čo sú naše hodnoty a kam spejeme. Stačí za všetko, ak sa pozriete na volebné výsledky strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko v obciach ako Kľak, Ostrý Grúň alebo Kalište. To hovorí naozaj za všetko.

    V programovom vyhlásení vlády nájdeme veľa súvetí, ktoré pracujú s pojmom ľudský kapitál a človek je tam vnímaný ako výrobná jednotka, ako nositeľ inovácií, ako organizátor výrobného procesu, ako spotrebiteľ. Jedným slovom homo economicus, dvomi slovami. Je to realita, ja ju plne rešpektujem, no nemyslím si, že len ekonomický rozmer nášho bytia je absolútna hodnota. Je to len časť našej ľudskej podstaty. Tými ďalšími a rovnako dôležitými časťami sú napríklad pocity, cez ktoré prežívame ľudskú dôstojnosť seba i ľudskú dôstojnosť iných, cez ktoré prežívame vlastnú sebarealizáciu v jej mnohorakých podobách. A nemám tým na mysli len sebarealizáciu v ekonomických vzťahoch, ale napríklad aj v tom, že občania využívajú možnosť uzatvárania partnerských zväzkov, ktoré môžu byť alternatívou k manželstvu.

    Po novelizácii ústavy, keď sa manželstvo stalo výlučným zväzkom muža a ženy, pre homosexuálne orientovaných občanov Slovenskej republiky už dokonca neexistuje ani iná možnosť, ako uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Som preto veľmi sklamaný, že napriek skromnému pokroku, ktorý v minulom volebnom období nastal v tejto oblasti v súvislosti so zriadením Výboru LGBTI, budúca vláda potreby tejto komunity vo svojom programe úplne odignorovala. Obrazne aj doslova.

    Nie som naivný, napriek tomu, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu, prevažujúce hodnoty v spoločnosti a s nimi spojená ideológia majú, bohužiaľ, na štátnu moc nesporný vplyv. Je však pre mňa neprijateľné, aby sa tento vplyv prejavoval tým, že jednej skupine občanov zabránime prístup k právu na registrované partnerstvo. K právu, ktoré nikoho nejako neohrozuje, ktoré, naopak, rozširuje sféru osobných slobôd, ktoré rozširuje priestor na sebarealizáciu heterosexuálov i homosexuálov. Odopieranie tohto práva je také absurdné, ako keby sme tvrdili, že právo má dvojjazyčné označovanie názvov miest a obcí, teda aj v maďarskom jazyku, vedie k pripojeniu území na južnom Slovensku k Maďarsku, a preto žiadna dvojjazyčnosť byť nemôže. Tento falošný reflex Slovensko našťastie po rôznych útrapách v dobách mečiarizmu prekonalo a dnes ľudí, ktorí vnímajú menšinové práva ako posilňovanie iredentizmu, považujeme vo všeobecnosti za extrémistov plným právom.

    Programové vyhlásenie preto považujem za premárnenú šancu v boji proti homofóbii, za premárnenú šancu zvyšovať životný komfort nielen maďarskej národnostnej menšine, ale aj sexuálnym menšinám. Vláda plánuje prijať zákon o vytvorení fondu pre financovanie menšinových kultúr, vytvoriť akýsi osobitný audiovizuálny fond a fond na podporu umenia pre maďarskú menšinu. Toto všetko si pretlačila do vládneho programu strana MOST - HÍD a nespochybňujem jej právo takto robiť a starať sa o svojich voličov. No, priznám sa, že by som radšej videl, keby sa umelci nerozlišovali podľa národnosti a nevytvárali sa duplicitné inštitúcie s tým istým účelom a cieľom.

    Dôvod je prostý, zvýši sa tým len moc politikov a byrokracie. Administratívne náklady zhltnú peniaze, ktoré by mohli ísť do samotnej umeleckej tvorby. Ale tento aspekt teraz dám nabok. Chcem povedať, že podpora národnostných menšín a etnických skupín, zvlášť segregovaných Rómov, stojí a bude stáť štát nemalé peniaze, a pritom podpora sexuálnych menšín dokopy nestojí nikoho nič.

    Tak v čom je problém? V čom je problém, keď aj tolerancia obyvateľstva k sexuálnej inakosti rastie? Problém je v ideologickej uzavretosti časti politických elít a, samozrejme, v hlbokých predsudkoch. Bol by som preto úprimne rád, keby sa tretia vláda Roberta Fica, ktorá si hovorí, že je vládou kontinuity a pokroku, v oblasti osobných slobôd pokrokovo otvorila. Otvorila sa naozaj, nielen naoko. A aby svoj príklon k ľudským právam a osobným slobodám dokázala aj konkrétnymi skutkami.

    Nechcem od nej nič extra, chcem len to, čo tvrdí vo svojom programe, že za hodnotový základ svojho pôsobenia považuje ľudské práva a že sa hlási ku kontinuite procesov napĺňania základných princípov demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak poďme smelo do toho!

    Mnohí opoziční poslanci svoj negatívny postoj k programovému vyhláseniu vlády zdôvodňujú tým, čo v ňom je, hoci by to tam byť nemalo. Ja, ctení kolegovia a kolegyne, programové vyhlásenie vlády nepodporím preto, lebo v ňom nie je to, čo by v ňom už dávno malo byť. Prečo? Lebo je rok 2016 a nie 19. storočie. To je parafráza kanadského premiéra Justina Trudeau, keď sa ho pýtali, že prečo má kanadský kabinet, novopostavený, 50 % žien, tak odpovedal, že jednoducho preto, lebo je rok 2015.

    Na záver mi dovoľte prihlásiť sa k tomu, čo už zaznelo a možno ešte zazneje z úst mojich kolegov v poslaneckom klube SaS. Sme a budeme konštruktívnou opozíciou, podporíme aktivity vládnej koalície, ktoré podľa nášho názoru budú v prospech občanov a krajiny, a s tým istým cieľom budeme predkladať aj vlastné návrhy, a to aj v oblasti emancipácie sexuálnych menšín. Od vládnej koalície očakávame, že sa našimi návrhmi bude seriózne zaoberať. Majme, prosím, na pamäti, že pokrok sa zastaviť nedá, môže sa len dočasne udržiavať nepohodlie občanov vo vlastnom štáte, môže narastať napätie a tým aj neznášanlivosť a extrémizmus.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na pána poslanca šesť faktických poznámok. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Ja chcem poďakovať Jurajovi za tento odvážny príspevok v rámci komentovania programového vyhlásenia vlády. Dnes sa nenosí v našej spoločnosti byť takto otvorený voči tým, ktorí to naozaj potrebujú.

    A len by som chcel upozorniť na to, že keď Juraj hovoril o tom, že tu máme príliš socialistický program alebo príliš sociálnodemokraticky orientovaný program, nazvime to akokoľvek vzato, v zmysle programu kontinuity, tak práve sociálnodemokratická alebo socialistické strany sú všade inde v okolí, najmä v Európskej únii, garantami ochrany osobných slobôd. Takže tu dochádza naozaj k pomerne zásadnému rozporu medzi tým, akú máme realitu na Slovensku a aká je v Európskej únii. Takže na toto som mal potrebu ešte upozorniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. Vážim si, že pán Droba pripomenul ignoráciu LGBTI, ktorú je cítiť, samozrejme, vo vládnom programe. Pripomenul aj malú citlivosť vlády voči rastúcej homofóbii. Ak niekto pochybuje, že takýto problém len v spoločnosti existuje, naozaj mal by počúvať tie signály, ktoré idú zo všetkých tých udalostí, vlakov, verejných priestranstiev a informácií o násilí, ktoré sa prejavuje. Registrované partnerstvá neznamenajú ani výsmech, ani odpor ku tradičnej rodine. Neverím, že šťastie rodín by malo stáť na potláčaní práv sexuálnych menšín.

    Tento príspevok iba potvrdil a znovu nám pripomenul, že koalícia je viac koalíciou kontinuity než pokroku, alebo teda ten pokrok vníma v rámci tej kontinuity. Je to koalícia viac nohami v minulosti, než mysľou v budúcnosti.

  • Ďakujem. Ja si veľmi vážim pána Drobu ako človeka, priateľa dlhé roky, ale v tomto máme úplne iný názor a dovolím si k tomu reagovať.

    Liberalizmus, LGBTI, odoberanie detí, juvenilná justícia, začnime sobášmi gayov a skončíme legalizovaním pedofilov. Aj oni sa už hlásia o svoje práva. Dnes a denne vidíme, kam nás prehnaný liberalizmus v politike vedie.

    Ja vždy budem podporovať zdravý rozum a tieto anomálie nebudem za žiadnych okolností podporovať. A som rád, že toto sa v programovom vyhlásení vlády nenachádza.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem. Pán Kollár, práve od vás také puritánstvo? Ale no.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • K registrovaným partnerstvám. Akonáhle sa to tu spomenie, nastáva hystéria. Ale registrované partnerstvo je iba možnosť dozvedieť sa o zdravotnom stave svojho partnera alebo možnosti dediť, o akceptácii inakosti spoločnosťou možno tiež. Chápem pritom, keď sa inakosťou chápe spolužitie dvoch žien alebo dvoch mužov, ale, kolegovia, uvedomte si, že registrované partnerstvá sa týkajú aj heteropárov, ktoré nie sú zosobášené a sobášiť sa jednoducho nechcú. Preboha, veď už aj v kresťanskom Španielsku je tento spôsob spolužitia uzákonený a tolerovaný, tak nerobme tu z toho také strašidlo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja mám tiež taký malý kanister benzínu.

  • Šum v sále.

  • Budem reagovať na Ďura Drobu, ktorého si tiež veľmi vážim, je to veľmi milý, slušný chlap. Ale pán poslanec Droba určite vie, že tiež s tým hlboko nesúhlasím. Jedna otázka.

    Pán kolega, som podľa teba extrémista, ak chránim alebo ak trvám na hodnotách, na ktorých boli vybudované štáty Európy, na ktorých bola táto celá Európa postavená?

    Myslím si, že práva homosexuálov dostatočne rieši súčasná legislatíva a nie je potrebná žiadna úprava. Rodina je muž, žena a deti.

  • Reakcia z pléna.

  • Rodina je to...

    Pán poslanec Poliačik, neprerušujte ma, buďte taký dobrý. Viem, že vás tam myká, ale vydržte, hej? Máte faktickú o chvíľu.

    Rodina je to, z čoho môže vzniknúť život. Nič iné. Prosím vás, tieto zvrátené liberálne predstavy, Janka, aj tebe, tieto choré predstavy, prosím vás, si nechajte niekde inde. Nechajte si ich na tie dúhové pochody, vyvesujte si tie dúhové vlajky farebné a neviem aké. Ale, prosím vás, nezaťažujte ostatných ľudí touto chorou, zvrátenou ideológiou.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Starý, dobrý Štefan Kuffa, poviem tak, sa nám tu namnožil s oveľa teda írečitejšej podobe. Možnože keby, Juraj, si navrhol, že registrované partnerstvá budú možné v neobmedzenom počte a v zásade bude normálne rozoznávať deti podľa ich matiek, tak by bolo oveľa jednoduchšie nájsť pochopenie pre takýto návrh. Namiesto toho sa stalo presne to, čo som čakal, že sa stane. Zbytočné, plytké klišé, strašenie odoberaním detí, ktoré človek by čakal len na pochybných konšpiračných stránkach, a preväzovanie abnormálnych úchyliek, v ktorých sú zneužívané deti alebo sú zneužívaní aj dospelí ľudia, s normálnym klasickým a uznaným sexuálnym správaním, ktoré len je iné ako heterosexuálne.

    Od vlády, v ktorej sú európski sociálni demokrati, a strany, ktorá o sebe hovorí, že zastupuje menšiny, by som očakával, že registrované partnerstvá v nej budú nutné minimum. Nie niečo, na čo ich máme presviedčať. Že to tam bude jednoducho napísané, že, áno, ideme do 21. storočia a že prvá vláda by sa hádala s tými kuvičími hlasmi, ktoré sme teraz počuli, z 19. storočia prichádzajúcimi, a nemusela by to robiť opozičná strana. Bohužiaľ, sme sa dostali do situácie, že to stále nie je automatické, a ďakujem veľmi pekne, že si to v rozprave k programovému vyhláseniu vlády pripomenul.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Droba.

  • Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa reagovali, aj kolegom z SaS, taktiež pánovi kolegovi Budajovi.

    K pánovi Kollárovi poviem toľko, že ďakujem za ten úvod, ale po tom, čo ste povedali, tak ako sa asi môžu cítiť teraz naši spoloční gay kamaráti, keď si vypočuli, čo ste povedali.

    A Peter Pčolinský to isté. Keď ste sa ma pýtali, že či ste extrémista, tak podľa toho, čo ste povedali, tak ste brutálny extrémista. A čo sa týka rodiny, tak nemyslím si, že rodina je len to, čo ste vy popísali. Rodina je pre mňa aj rozvedená matka, ktorá vychováva tri deti. Rodina je pre mňa aj vdovec, ktorý sa stará o svoje dieťa, lebo sa mu zabila žena. To je tak isto pre mňa úplne rovnaká a rovnako kvalitná rodina. A rodina je dokonca pre mňa aj 80-ročný brat a sestra, ktorí sa doopatrovávajú navzájom, lebo sa už nemá kto iný o nich postarať.

    Takže nezabudnite na to, že fakt nežijeme v 19. storočí. Je rok 2016 a tieto názory ma rozosmutňujú, že existujú v tejto snemovni od ľudí, ktorí sú natoľko inteligentní a sčítaní, aby mohli chápať, koľko je dva a dva.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Procházka. Pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, páni ministri, pred piatimi rokmi vydal Steven Pinker knihu "The Better Angels of Our Nature", knihu mapujúcu dejiny násilia v ľudských spoločenstvách. Ponúka v nej množstvo dôkazov o tom, že svet je dnes bezpečnejšie miesto pre život ako kedykoľvek predtým v dejinách ľudského rodu, že príslušníci tohto rodu sú k sebe omnoho menej agresívni ako kedysi, že štáty sú menej násilné voči svojim vlastným občanom, že sa jednoducho medzi sebou zabíjame v rádovo nižších počtoch ako kedysi. A že tak ako ide násilie dole, tak ide hore naša citlivosť naň a naša informovanosť o ňom. Bezpečnejší a menej násilný svet, ale o to citlivejšie na to násilie, ktoré v ňom zostalo.

    O dva roky neskôr vydal Thomas Piketty knihu "Kapitál v 21. storočí". Tvrdí, že kapitalizmus sa vo svojich prejavoch a účinkoch vracia k podobe z 19. storočia, a to tak a tým, že prehlbuje príjmovú a majetkovú nerovnosť a koncentruje bohatstvo v rukách malého zlomku obyvateľov sveta. Na to, ako sa pozeráme na svet, ktorý spolu tvoríme, má dnes kritický Piketty zjavne väčší vplyv ako chlácholivý Pinker.

    Hnev, úzkosť a frustrácia majú v kolektívnom vedomí západných spoločností navrch nad pocitmi nádeje či dokonca spokojnosti. Stredná vrstva je naštvaná a dlho naštvanou zostane. Hlásajú publicistické pokusy o sociologickú analýzu. A ak takou zostane, oslabí sa sociálny zmier, posilnia sa antisystémové okraje a vnútorná nestabilita západným spoločnostiam znemožní účinne reagovať na vonkajšie hrozby.

    O úpadku západnej civilizácie sa pritom hovorí prinajmenšom od čias, keď prvýkrát zasadal Rímsky klub. Potom síce v onom zázračnom roku ´89 prišiel koniec dejín a domnelo finálne víťazstvo liberálnej demokracie a kapitalizmu, ale prišiel aj masaker na Balkáne, prišli dvojičky aj niekoľko vojen na Blízkom východe, aj padli bratia Lehmanovci, fakticky padlo aj Grécko, fakticky takmer padol už aj Schengen, našli sme WikiLeaks a našli si nás Panama Papers, džihádisti nám vyhlásili vyhladzovaciu vojnu a sme späť. Ten najpopulárnejší naratív napravo aj naľavo je ten, že ideme dole. Rovnako ako išiel dole antický Rím. Príliš veľa zábavy, príliš málo odvahy. Príliš veľa akože parazitov, príliš veľa euroúradníkov a oligarchov. A už len jeden jediný križiak.

    Podľahnime tej úzkosti a hnevu a Pinker bude musieť k anjelom napísať jedno dlhočizné erratum alebo na štýl Pétera Esterházyho a jeho Harmonie Caelestis celé jedno opravené vydanie "20. storočie we visited". Ale rovnako tak platí, že ignorujme ten hnev a jeho príčiny a Pikettyho traktát proti nerovnosti sa v druhom diele napíše sám s rovnako tragickým výsledkom.

    Niečo vzdialene podobné Pikettymu tu u nás doma dnes hovoria Michal Havran, Anton Marcinčin alebo Zuzana Kusá, keď pravidelne apelujú na potrebu nie náhodným, ale systematickým spôsobom dosiahnuť to, aby sa vyššie príjmové a spoločenské poschodia delili o hmotné aspekty svojho úspechu s tými menej úspešnými. "O štyri roky musia mať ľudia pocit, že žijú lepšie. Nie podľa tabuliek, ale vďaka spokojnosti z práce a odmeny," písal pred pár týždňami Mišo Havran.

    V skratke. Tam, kde sa príliš veľa ľuďom nežije dobre, sa úplne dobre nebude žiť nikomu, ani tým najbohatším. Viď Latinská Amerika, viď juhovýchodná Ázia. Lenže podstata nerovnosti, z ktorej pramení srd kritickej masy ľudí tu, v Poľsku, v Španielsku alebo v Amerike, nespočíva len v materiálnej zábezpeke ich životov. Áno, je dôležité, že pomery v západnom svete dnes zbavujú strednú vrstvu tej perspektívy, ktorá jej vždy dávala silu, nádeje, že každá ďalšia generácia sa bude mať o čosi lepšie ako tá pred ňou. Veľké množstvo rozhodnutí v živote, aj v pracovnom, aj v osobnom, napokon naozaj robíme pre naše deti. A ich šanca mať sa lepšie, ako sa máme my, je to, čo nám často dáva motiváciu, aj keď sami v sebe a sami pre seba už ju nájsť nevieme. "Its the economy stupid", ako sa hovorilo za Clintona. Je to aj o ekonomike a o príjmovom štandarde obyvateľstva.

    Myslím si však, že v krajinách strednej a východnej Európy, ktorých národné hospodárstva ešte stále ako-tak rastú, sa pocit nerovnosti dominantne vzťahuje k nerovnosti pred zákonom. K pocitu, že pravidlá neplatia pre každého rovnako, že spravodlivosť sa dá vybaviť či kúpiť a že tí hore sú tam práve a len na to, aby si zabezpečili beztrestnosť, že lístok v autobuse si má kupovať už len stredná vrstva a ostatní môžu cestovať zadarmo.

    Vrátim sa teraz na okamih k jednému môjmu citátu spred štyroch rokov: "Dnes to často vyzerá tak, že pravidlami mali byť viazaní len tí v širokom strede. Poctivá väčšina. Tí, čo v tomto štáte netvoria ani skupinu, nad ktorou štát zlomil palicu a tvári sa, že ju nevidí, a čo zároveň nie sú ani skupinou, ktorej sa štát bojí a poslúcha ju, pretože ide o faktických vlastníkov jeho moci. Na oboch koncoch spoločnosti dnes žijú celé komunity, ktoré stratili zábrany. Na spodnom konci ľudia, ktorí nemajú žiadnu úctu k osobnému, súkromnému vlastníctvu svojich susedov, a na tom vrchnom ľudia, ktorí nemajú žiadnu úctu k spoločnému verejnému vlastníctvu svojich spoluobčanov. Ale zatiaľ čo tými dole opovrhujeme, tí hore akoby boli vzormi. Akoby veľké organizované lúpeže boli v čomsi prijateľnejšie ako drobné krádeže. A v strede medzitým ľudia, ktorí sú vlastnou robotou nútení živiť oba poly, aj ten spodný a ešte viac ten horný. A zatiaľ čo na oboch koncoch spoločnosti štát toleruje omnoho horšie veci, tých v strede šikanuje aj za konanie, ktoré spoločnosti ako-takej nijako neubližuje." Koniec citátu.

    Máme tri možnosti:

    Prvá, udržiavať status quo, kým to pôjde, čert zober strednú vrstvu a jej nádeje, čert zober sociálny zmier, dajme to na Darwina.

    Druhá možnosť, rozbúrime sveta starý základ. Smrť kapitalizmu, smrť anemickej a bezbrannej demokracii, zelená domobrana, ľudové tribunály, demonštratívne rozpínavé vlakové čaty v kanadách, Vaskyho kandelábre pre vlastizradcov a zapredancov.

    Tretia možnosť, zabojovať o zmenu, zachovajúc pritom podstatu slobody, sociálneho zmieru a našej politickej, mentálnej aj inštitucionálnej príslušnosti k civilizácii založenej na rešpekte k jedinečnej hodnote ľudského života.

    Program novej vlády je nedokonalým a neúplným, ale predsa autentickým a zmysluplným pokusom vybrať si a naplniť tú tretiu možnosť. Možnosť spočívajúcu v pokuse pohnúť sa dopredu, obmedziť moc spôsobom, akým doteraz nepoznala, otvoriť ju ešte väčšej verejnej kontrole a zároveň jej dať úlohy, ktoré za ňu ani internet, ani polovojenské hliadky v lesoch nikdy neurobia.

    To, že v tejto sále sedí množstvo ľudí, ktorí programové vyhlásenie vlády označujú za slohové cvičenie a zbierkou floskúl, je normálna vec. Čo iné majú hovoriť, je to absolútne bežná opozičná taktika, úplne legitímna, pochopiteľná, predvídateľná.

    O dosť mrzutejší je fakt, že pre veľké množstvo ľudí tu doma, v slovenskej spoločnosti, sa tie možnosti, tie naše možnosti, v skutočnosti scvrkli na dve: vláda s Ficom alebo vláda bez Fica. Jedna je dobrá, resp. zlá, a druhá je zlá, resp. dobrá, podľa osobnej preferencie. Nič mimo tento rámec, nič mimo túto dichotómiu nemá zmysel. Zredukovali sme realitu vlastného spoločenstva a priestoru, v ktorom žijeme, na zákopy a barikády vedené po osobných osiach. Zredukovali sme vlastné vnímanie našich domácich úloh tak, že absolútne prestalo záležať na tom, čo urobíte, a jediné, čo má význam, je, s kým urobíte.

    Úplne v kryštalickej podobe to ohlásil bard slovenských politických komentátorov, keď povedal: "To úplne najdôležitejšie pre Slovensko, ak nie to jediné, bolo zabrániť tomu, aby premiér Fico dostal mandát na zostavenie svojej tretej vlády. Nech sa stane čokoľvek, jediné, na čom záleží, je, aby on už nebol pri tom." Ničím sa na Byzanciu nepodobáme viac ako práve týmto, nič v nás neposilňuje naše byzantské korene viac ako ochota hodnotiť verejný priestor výlučne cez pizmu budovania svojich vlastných rebríčkov osobnej obľúbenosti. Konečne sme pripravení oslobodiť sa od tej otravnej úlohy budovať vlastné inštitúcie a brať ich na zodpovednosť. Vytvárať brzdy a protiváhy a priestor pre vzájomnú kontrolu, vytvárať Filko diktu "hodnotu za peniaze", to všetko je, citujem klasika veľkých slov, nula, zero, nič. Lebo to jediné, na čom záleží, je dosadiť na tie správne miesta tých správnych ľudí. Modrých namiesto červených, hnedých namiesto bielych a potom zase naspäť, a bude dobre. Alebo už bolo. Tí správni ľudia sa tu totiž už viackrát prestriedali, a to najužitočnejšie, resp. to najhoršie, čo tu po tej či onej zostave zostalo, boli vždy pravidlá a inštitúcie, ktoré tie zostavy pretrvali: infozákon, protimonopolný úrad, fiškálna rada, zrušenie poslaneckej imunity, povinné zverejňovanie zmlúv ako príklad jednej kopy, Mečiarov volebný zákon, jeho samoamnestia a osem zvláštne poskladaných krajov ako príklad druhej kopy a, samozrejme, nevyužité príležitosti sa niekam pohnúť, tzv. zanedbávanie dobrého. Toho po niektorých zostáva a zostalo viac ako po iných, to beriem.

    Povedal som to pred voľbami, povedal som to po voľbách a poviem to znovu. Popri tzv. bežnej správe verejného priestoru je hlavnou úlohou tejto vlády urobiť všetko pre to, aby ľudom vrátila dôveru v rovnosť pred zákonom. Môže postaviť stokrát viac kilometrov ciest ako všetky vlády pred ňou dokopy, môže znížiť dane o polovicu, môže o polovicu zdvihnúť dôchodky a veľmi to pomôže ľuďom, ktorí tu žijú, ale vláde to nepomôže vôbec nijako, ak zároveň kritická masa občanov nezačne veriť tomu, že pravidlá platia pre každého rovnako. A oni tomu nezačnú veriť sami od seba, musia dostať reálny a uchopiteľný dôvod tomu uveriť.

    Áno, niektoré veci v programe novej vlády sú relatívne bežná prevádzka štátu a v podobnom rozsahu by asi robila aj iná vláda. To je takisto normálne, nepotrebujeme vo všetkom začínať od roku nula a kresliť celý štát od podlahy. Ale sú tam aj veci, ktoré majú potenciál byť jedinečné a ktoré majú povahu skôr paradigmatické, ako parametrické zmeny. Spomeniem niektoré z nich. Čím iným by som tak asi mohol začal než schránkovými firmami. Najskôr citát The Ecomomics, ktorý v bezprostrednej reakcií na Panama Papers napísal toto, v mojom preklade: "Pomohlo by, aby sa kleptokratom obmedzila možnosť ukrývať svoj lup. Mnohé schémy popísané v Panama Papers obsahujú anonymné schránkové firmy, ktorých skutoční vlastníci sa skrývajú za prenajatými nominantmi. Takéto nástroje sa označujú za tzv. únikové autá. Vozidlá, ktorými z miesta činu utekajú vyhýbači sa daniam, práči špinavých peňazí a skorumpovaní politici. Nastal čas zbaviť okná týchto áut tmavých fólií, a to vytvorením registrov konečných užívateľov výhod, ktoré budú otvorené daňovej správe, orgánom činným v trestnom konaní a rovnako tak aj verejnosti. Sankcie za nepravdivé údaje pri registrácii firmy by mali byť prísne. Veľká Británia a niektoré menšie európske krajiny už s týmto začali. Ďalšie by ich mali nasledovať." Koniec citátu z The Economics.

    Nuž, tu je výňatok z programového vyhlásenia vlády k tejto téme, podobnosť nie je náhodná. Vláda prijme účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje, ktorým nad rámec svojich medzinárodnoprávnych záväzkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí upraví požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva, do obchodného vzťahu, resp. v rámci ktorého tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. Právna úprava bude nadväzovať na existujúcu právnu úpravu, pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, a po prehodnotení účinnosti na definíciu konečného užívateľa výhod rozšíri okruh osôb na všetky subjekty, ktoré prijímajú plnenie od štátu a zvýši reálnu vymáhateľnosť zákona primeranými sankciami, ktoré budú citeľne odstrašujúce pre osoby, ktoré nepravdivé údaje uviedli, ktoré odoberú hospodársky prospech tým, ktorí ich protizákonným konaním získali. Jasné!

    Takmer polovica ľudí tu v sále už dnes vie, že takýto zákon vláda nikdy nepredloží. A ak ho predloží, tak neprejde v parlamente. A ak prejde v parlamente, tak nebude fungovať. Jedine, že by fungoval, ale v takom prípade to bude vďaka opozícii a mimoriadnym zasadnutiam branno-bezpečnostného výboru, resp. tlačovkám po nich.

  • Mám tu ďalšie veci. Predĺženie doby povinného zverejňovania zmlúv, centrálny register na účely zverejňovania samosprávnych zmlúv, zverejňovanie disciplinárnych rozhodnutí, povinné zverejňovanie profesijných životopisov a platov štátnych nominantov, povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov, ako sú zápisnice z rokovaní zastupiteľstva a komisií, vrátane hlasovania poslancov a iné.

    Ale o tom všetkom sa dá vlastne povedať to isté, čo o výluke schránkových firiem. Nepredloží, neprejde, nebude fungovať, samá Sibyla to tu je, samý Nostradamus.

    Povinné zverejňovanie procesov a dokumentov týkajúcich sa nakladania s verejnými zdrojmi je pritom len jedným zo spôsobov, ako predchádzať korupcii. Tým druhým je zužovanie priestoru, v akom môže vznikať. Čiže nahrádzanie pravidiel, pri ktorých úžitok závisí od rozhodnutia štátneho úradníka, politika alebo nimi vybranej firmy, pravidlami, ktoré pri splnení zrozumiteľných podmienok zakladajú zákonný nárok. V skratke, nahrádzanie svojvôle schémou pevných nárokov. Najspoľahlivejšou cestou týmto smerom je kompetentná a fungujúca verejná správa a znižovanie administratívnych povinností a s nimi spojenej byrokratickej záťaže. Napríklad zrušenie pracovnej zdravotnej služby tam, kde nemá zmysel, napríklad vyššie paušálne výdavky ako nástroj úľavy najmä od zbytočného papierovania, napríklad úprava daňovej a účtovnej legislatívy tak, aby chránila legitímne očakávania podnikateľov.

    Pre ľudí, ktorí tu majú svoje pod strechou vďaka poslaneckému platu, je to, samozrejme, klišé a floskula, ale pre ľudí, ktorí podnikajú a zamestnávajú iných ľudí, to bude, naopak, úspora peňazí, času a energie.

    Možnosť pružnejšieho poberania dávok rodičovskej podpory ako pilotná fáza rodičovského konta. Pre niekoho prázdne reči, lebo má veľké deti, alebo nemá žiadne. Pre rodičov malých detí to opäť bude úspora času a energie a nervov, a najmä pre matky aj možnosť účelnejšieho zladenia profesnej perspektívy so starostlivosťou o rodinu.

    Programové vyhlásenie vlády rysuje mapu jej politických záväzkov a slúži najmä na to, aby parlamentná väčšina vedela, na čo dáva exekutíve mandát a čo má od nej štyri roky pýtať. A dáva popritom opozícii príležitosť nariekať nad tým, čo tam nie je napísané a ako by malo byť napísané to, čo tam je.

    Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, stačí si prečítať programové vyhlásenie Radičovej vlády a opozičné reakcie naň. Vtedajšia opozícia kritizovala Radičovej programku ako príliš všeobecné a vágne. Určite niekto povedal aj to, že to je slohové cvičenie a zbierka floskúl.

    "Ľutujem celé Slovensko, pretože táto koalícia štyroch strán nemyslí vážne to, čo nám predložila v programovom vyhlásení vlády," povedal, hádajte kto a kedy? Pán poslanec Kubánek zo SMER-u - SD na margo programového vyhlásenia Radičovej vlády. Kto a koľkokrát povedal to isté teraz, viete sami najlepšie.

    Poďme ďalej. Vtedajší pán poslanec Kažimír: "Radičovej program stavia vzdušné zámky."

    Pani poslankyňa Vaľová: "Programové vyhlásenie je vágne a všeobecné."

    Pán predseda Fico: "Programové vyhlásenie je v príkrom rozpore s predvolebnými sľubmi a generálnym podrazom na voličoch."

    "Generálny podvod na voličoch," povedal pán poslanec Kaliňák.

    "Všeobecný materiál bez konkrétnych termínov a úloh," pán poslanec Mikolaj.

    Pani poslankyňa Belousovová: "Formálnych 50 strán papiera, slabý odvar a formálnosť, o ničom."

    Logo vyzerá tak, že niekde v parlamentnej knižnici je príručka povinných opozičných reakcií na programové vyhlásenie vlády a niektorí poslanci ešte stále nezistili, že ona v skutočnosti nie je povinná. Pri niektorých sa to aj dá pochopiť, ale zvláštne, že si podobu vlastného programu a jeho obhajobu nepamätajú vtedajší ministri. Z radov súčasných opozičných poslancov spolu predkladali programové vyhlásenie Radičovej vlády poslanci Galko, Lipšic, Mihál, Jurzyca a Simon. Tak sa na chvíľu začítajme do toho super konkrétneho skvostu, ktorý pripravili.

    "Boj proti korupcii bude patriť medzi hlavné priority vlády. Vláda bude pôsobiť na to, aby sa posilnili a zlepšili väzby medzi políciou, prokuratúrou a súdmi v záujme urýchlenia a vyššej efektívnosti konania v závažných korupčných kauzách v celom reťazci počínajúc odhalení, vyšetrovaním, obžalobou a končiac odsúdením páchateľov. Efektívnym využívaním policajných kapacít, legislatívnych i technických prostriedkov a nástrojov chce dosiahnuť väčšiu úspešnosť v odhaľovaní prípadov korupcie. Vláda bude presadzovať kvalitnejšie budovanie špecializovaných zložiek polície, osobitne sprísnením výberu policajtov a získaním špičkových špecialistov zo súkromného sektora do Úradu boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Vláda podporuje iniciatívy na vytvorenie európskej antikorupčnej siete. Dorieši trestnoprávnu úpravu postihu korupcie a pripraví novú zákonnú úpravu s cieľom zvýšenia transparentnosti financovania politických strán a hnutí a volebných kampaní všetkých druhov volieb v súlade s odporúčaniami skupiny štátov Rady Európy proti korupcii. Vláda sa zaväzuje urobiť viac ako doteraz aj v oblasti zvyšovania právneho vedomia občanov, prekonávania vžitých, zakorenených postojov a zmýšľania, s akým dnešná spoločnosť pristupuje k tomuto negatívnemu javu."

    Wau! Úžasné! Žiadna floskula, žiadne klišé, ostré a presné ako britva.

    Porovnajme to s podrobným rozpisom deviatich bodov antikorupčnej legislatívy a na ňu nadväzujúcich vykonávacích opatrení v tomto programovom vyhlásení. Dosť podstatný rozdiel a úplne zreteľný. Platí pritom, že napriek všeobecnej podobe programových záväzkov urobila Radičovej vláda v oblasti boja proti korupcií viac ako ktorákoľvek iná vláda pred ňou aj po nej.

    Azda najzjavnejší a najpríkrejší rozdiel medzi týmto a tým, o ktorom som hovoril, sa týka školstva a zdravotníctva. V programovom vyhlásení vlády, ktoré spolupredkladal pán poslanec Jurzyca, je k financovaniu školstva toto: "Dnešný stav zaostáva za možnosťami aj potrebami Slovenska a potrebuje výrazné zlepšenie. Nedostatok finančných prostriedkov je problémom, ich zvýšenie však automaticky neprinesie lepšie výsledky. Pravidlá hry totiž často nie sú nastavené tak, aby napomáhali vynikajúcim výkonom a odmeňovali tých, ktorí sa o ne snažia. Vláda preto zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Poskytnutie týchto zdrojov podmieni zmenou pravidiel a motivácie na všetkých úrovniach tak, aby vytvárali tlak na vyššiu kvalitu, transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania."

    Tam nie že nie je jediný dátum, tam nie je jedno konkrétne číslo. Žiadny dátum, žiadne číslo.

    V tomto programovom vyhlásení vlády sú záväzky v oblasti financovania školstva definované konkrétnymi termínmi a konkrétnymi číslami.

    Zdravotnícke časti už nejdem hodnotiť podrobne, viete si to pozrieť. Úlohy, ktoré si kladie táto vláda, sú podrobnejšie, rozsiahlejšie a spojené s presnejším termínovaním.

    Toto celé však neznamená, že by jeden plán bol nevyhnutne horší ako druhý. Som hlasoval za programové vyhlásenie Radičovej vlády a budem hlasovať aj za toto.

    Akurát sa zdá, že nie všetko z príručky opozičných reakcií sa dá použiť vždy a všade a že (zaznenie gongu) a že s výnimkou niekoľkých opozičných poslancov, ktorí sa vecne venovali konkrétnym kapitolám, ktorým rozumejú, napríklad, ale nie len, páni poslanci Žarnay či Vašečka, ale aj ďalší, dala opozícia znova raz len povinnú jazdu bez nápadu. Akurát sa niektorí akože jej lídri pritom tvárili, že z posledných síl zachraňujú svet.

    Bude na to plno iných príležitostí, žiaľ, lebo je tu ešte druhá kľúčová úloha novej vlády. V niečom prinajmenšom rovnako ťažká ako tá prvá a v niečom azda ešte ťažšia. Tou prvou, len na osvieženie, je fungujúci štát postavený na rovnosti pred zákonom a spravodlivej distribúcii verejných dobier. Tou druhou je zachovať a prehĺbiť našu súvzťažnosť s geopolitickým telesom Európa. Potrebujeme to preto, že naše miesto vo svete a náš vplyv vo svete a v regióne bezprostredne súvisí a vždy bude súvisieť s kvalitou života občanov Slovenskej republiky a že miesto a vplyv, ktoré máme dnes, nemáme ani automaticky, ani naveky. Je to a bude to robota na každý rok, na každý mesiac.

    V čom je táto úloha možno ešte ťažšia ako tá prvá? V dvoch veciach - a budem teraz až nemiestne otvorený: v absencii celonárodného konsenzu a v krehkej podobe toho politického.

    Prvou premennou je fakt, že zatiaľ čo po fungujúcom štáte bez korupcie je tu silný verejný dopyt. V otázky zahraničnopolitickej identity dnes nemáme pevnú a sedimentovanú národnú dohodu. Nemáme ucelený významne väčšinový názor na to, kto sú naši spojenci a kto všetko nás ohrozuje. A už vôbec nie na to, čo všetko si od nás pestovanie spojenectiev a účinná ochrana pred hrozbami môže vyžadovať a čo všetko sme pre to ochotní urobiť. Inak povedané, robiť reálne protikorupčné opatrenia bude nielen nevyhnutné, ale aj populárne. Premeniť všeobecnú deklaráciu o kontinuite v zahraničnej politike na konkrétne strategické rozhodnutia vo chvíľach, keď tieto rozhodnutia budú polarizovať verejnú mienku, bude síce tiež nevyhnutné, ale určite to nebude populárne.

    Druhou premennou je fakt, že zhodnúť sa na európskej orientácii zahraničnopolitického kormidla je podstatne jednoduchšie, ako premeniť ju na realitu konkrétneho ústavno-politického alebo diplomatického rozhodnutia vo chvíľach strategickej voľby. A tie chvíle prídu a prídu vo vyššej frekvencii a v zložitejšej podobe, než ako sme boli zvyknutí. Príde čas, keď začnú ruské orgány vydávať pasy obyvateľom Krymu a naša diplomacia bude musieť povedať, či ich uzná, alebo nie. Príde čas, keď si budeme musieť povedať, ako a pred čím chceme a vieme chrániť našu energetickú bezpečnosť. Príde čas a, žiaľ, príde rýchlo, keď znovu pôjde pod nôž Grécko. Zvýši sa tlak na európsku spoluprácu v zvládaní migračnej krízy a v boji proti džihádistickému terorizmu a tým pádom sa zvýši tlak na plnohodnotnú udržateľnosť Schengenu. Už dnes je zrejmé, že na všetko máme všetci rovnaký názor dokonca aj v koalícii a že dosahovanie dohody nás bude bolieť osobne aj politicky.

    Namiesto šťastia v nešťastí máme navyše nešťastie v šťastí. Naše historicky prvé predsedníctvo Európskej únie, naša prvá účasť v play-off Ligy majstrov a v jej rámci skvelá príležitosť predviesť kvalitu a pripravenosť našich ľudí sa prinajmenšom prvé mesiace bude niesť v znamení rozhodnutia Britov o zotrvaní v Únii. Buď v tom lepšom prípade zastrešíme veľmi zložitú prípravu úniovej legislatívy vyplývajúcej z dohody Únie s Londýnom, alebo v tom podstatne horšom budeme predsedať politicky, ekonomicky aj mocensky zásadne oslabenému a otrasenému spoločenstvu.

    Poviem za seba osobne jednu vec a potom ju doplním akoby výhradou. Ja osobne a strana, ktorú vediem, sme 100 % presvedčení, že súvaha nákladov a výnosov z nášho členstva v jadre Európskej únie je pre Slovensko ešte stále priaznivá. A pôjdem ďalej. Naša príslušnosť k tomuto jadru je dnes tou najdôležitejšou zárukou nášho ekonomického rozvoja, bezpečnosti a dokonca zvrchovanosti ako takej. A ešte ďalej. Vďaka členstvu v Únii sme úspešnejší, mocensky vplyvnejší a máme lepšiu perspektívu ďalšieho budovania štátu, než by sme mali mimo nej. Viem, že tento paradox je pre čoraz väčšiu časť národa rúhaním, že znie ako rúhanie, ale platí o to viac. Vďaka tomu, že sme dnu, sme ako národ slobodnejší, než by sme boli vonku.

    Hlásim sa k tomuto presvedčeniu s plnou vážnosťou a hlási sa k nemu celá SIEŤ, a napriek tomu to bola práve SIEŤ, kto do programového vyhlásenia navrhol jednu, možno nenápadnú časť vety. Vety, ktorú ja omieľam dlhé roky, ale v tomto kontexte a v tejto podobe nie je z mojej hlavy, ale z hlavy môjho priateľa Vlada Bilčíka. Je to odkaz na potrebu stavať zahraničnú politiku Slovenskej republiky na pôdoryse širokej politickej zhody idúcej ponad os koalícia verzus opozícia. Potreby komunikovať smerom von jednotným hlasom, o potrebe komunikovať smerom von jednotným hlasom a nachádzať zahraničnopolitický konsenzus Slovenskej republiky, som hovoril možno až obsedantne už v časoch, keď to nevyzeralo až také naliehavé. Bude to naliehavé a bude to naliehavé, pretože povaha, hĺbka a vážnosť výziev, ktorým čelíme a budeme čeliť, už dnes naráža aj v tejto sále. Už dnes naráža na limity našej kapacity vzájomného porozumenia a dobrej vôle.

    Posledných päť minút. Nejdem to podrobne obkecávať, skúsim to stručne.

    Akokoľvek drsne sa tu budeme hádať o vnútroštátnych aranžmánoch v otázkach súvisiacich s našou geopolitickou identitou, sme povinní usilovať o súdržnejší postoj. Áno, v zahraničnopolitických témach máme povinnosť hľadať dohodu dlhšie, poctivejšie a úpornejšie ako v tých vnútropolitických. Alebo ešte inak, akokoľvek drsno sa tu budeme hádať aj o tom, ak sa raz dohodneme aspoň rámcovo, hovorme smerom von ako jedno pevné, zrelé a sebavedomé spoločenstvo. Urobíme tým obrovskú službu ďalšej generácii.

    Skúsim na záver jednu aktuálnu analógiu, aj keď uznávam, že presná nie je. Tí, ktorí pozerávate "Hru o tróny", viete, prečo Jona Snowa popravili jeho bratia z nočnej hliadky. Nočná hliadka stáročia bojovala na život a na smrť s Divokými. Uštedrili si vzájomne obrovské množstvo utrpenia. Neveria si, nenávidia sa. Každý žije na opačnej strane veľkého múru, ktorý ich delí na dva nezmieriteľné svety. Ale objavil sa nepriateľ, ktorý je horší a nebezpečnejší - Bieli jazdci a ich armáda nemŕtvych. Nechať im Divokých napospas znamená ich najskôr nechať strašným spôsob zomrieť a potom s nimi ešte ako so zombíkmi bojovať. Nemá to logiku ani v hlave, ani v srdci a Jon Snow preto za cenu obrovskej osobnej obete priviedol Divokých dovnútra. Lenže väčšina nočnej hliadky si beztak myslí, že ani hrozba ľadovej zombie apokalypsy nie je dostatočný dôvod na spojenectvo s Divokými a Snowa dobodali.

    Moja žena si myslí, že je menič a ešte ho uvidíme, ale to teraz neriešim, a ani to, kto je tu za Snowa, kto je tu za Divokých a kto je tu za Bielych jazdcov. Každý si to podelí po svojom.

    Ide mi o iné. Časy, ktoré sú za dvermi, u nás budú testovať jednu konkrétnu vlastnosť - odolnosť. A ak budeme chcieť, budú tú odolnosť v nás aj kultivovať. Odolnosť voči propagande, nech pochádza odkiaľkoľvek. Odolnosť voči pokušeniam ísť proti sebe a priori, bez rozmyslu, hlava-nehlava. Odolnosť voči malovernosti, skepse alebo hystérii. Odolnosť voči tlakom už dnes rozleptávajúcim krehké pradivo sociálneho zmieru. Odolnosť voči nutkaniu vybrať si prvú alebo druhú možnosť: status quo alebo vypálenie Ríma.

    Program tejto vlády je nedokonalým a neúplným, ale predsa autentickým a zmysluplným pokusom vybrať si tú tretiu. Zabojovať o zmenu, zachovajúc pri tom podstatu slobody, sociálneho zmieru a našej politickej, mentálnej a inštitucionálnej príslušnosti k civilizácii založenej na rešpekte k jedinečnej hodnote ľudského života. Veďme ho tu spolu, nielen vedľa seba.

    Ďakujem pekne.

  • Na pána poslanca 13 faktických poznámok. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán Procházka, ak idete bojovať proti korupcii s Robertom Kaliňákom a s Robertom Ficom, tak všetky ďalšie slová sú prakticky zbytočné. To proste nejde. To je to isté, ako keby ste chceli s Breivikom alebo Charlesom Mansonom zachraňovať ľudské životy. Takže úplne zbytočne nám tu čítate nejakých deväť protikorupčných opatrení z programového vyhlásenia vlády.

    Vy ste dnes povedali, dôležité je, aby sa ľudia mali o štyri roky lepšie ako teraz, ale vy ste tú možnosť tým ľuďom na Slovensku vzali hneď na začiatku a urobili ste presný opak. Budú sa mať horšie. Už teraz sa majú horšie, a to ste len dva mesiace pri moci. A pozrite sa, ako kontinuálne pokračujú obrovské kauzy a vy sa len prizeráte, len mlčíte.

    Hovoríte mi z duše, keď hovoríte, že je zlé, keď sa pravidlá nedodržiavajú, keď neplatia rovnako pre každého. Súhlasím. Mali by platiť a mali by sa dodržiavať. Ale, pán kolega, základné pravidlo je dodržať vlastné slová a dodržať vlastné sľuby. Ak zlyháte v tejto kruciálnej otázke, tak ste zlyhali úplne vo všetkom.

    Mne sa veľmi nepáči, že vy osobne aj podpredseda Národnej rady Béla Bugár ste sa stali naozaj terčami veľkých verbálnych útokov, agresívnych útokov, častokrát až fyzických nejakých vyhrážok. Myslím si, že toto nie je správne. Myslím si, že ľuďom treba odpúšťať. A ja si skutočne želám, aby vám ľudia odpustili, pretože musíme odpúšťať, ale nesmieme zabúdať. A ja pevne verím, že vo vašom prípade vám bude odpustené, ale nebude zabudnuté.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja som pozorne počúval váš prejav, dvakrát som sa stratil, trikrát som sa našiel, potom zasa stratil. Po vašom prejave som mal pocit, že počúvam opozičného politika, potom zase koaličného, a už som čakal, kedy príde posledná veta a poviete, a preto nepodporím programové vyhlásenie vlády.

    Započul som aj vetu "zabojovať za zmenu", ale pripomínam vám, pán poslanec, že vďaka vám tu máme vládu kontinuity a zabojovať za zmenu ste nám ani šancu nedali.

    Ďakujem.

  • Rado, ak by som mal hodnotiť to, čo si tu vyprodukoval, tak možno by som to povedal tak, že svoj osobný bezcharakter a zradu svojich voličov si sa pokúsil skryť za spŕšku ľúbivých slov a strašenie ľudí a vyhováranie sa na nejaké geopolitické hrozby.

    Rado, dokážeš, a to uznávam, veľmi pekne rozprávať, lenže už celé Slovensko vie, že tvoje slová majú váhu nula. Ešte raz, tvoje slová majú váhu nula, a preto je veľmi dôležité práve v tejto chvíli, keď sa bavíme o programovom vyhlásení vlády, kedy hodnotíme tie písmenká na papieri, pozerať na to, aj kto to hovorí a kto za tým stojí, kto má byť garantom a kto má byť pre nás a pre ľudí zárukou, že tie slová sa aj naplnia. A keď to hovorí jednoducho človek, ktorého slová majú váhu nula a ktorý je patologický klamár, ktorý klame ráno, na obed aj večer, tak týmto slovám, môžme ich brať ako slová, ale určite by sme im nemali dávať žiadnu váhu.

    A chcem sa ťa teda opýtať, keď tú možnosť mám, že aký je to pocit zradiť svojich voličov, aký je to pocit podviesť svojich voličov, ktorým pred voľbami hovorím to, čo chcú počuť, že v žiadnom prípade so SMER-om nepôjdem, a po voľbách ešte v ten deň, jak sú vyhlásené výsledky, rýchlo utekať na Úrad vlády a potom ešte bezcharakterne celému Slovensku o tom klamať, že na žiadnom Úrade vlády som predsa nebol. A aký je to pocit obhajovať Ficovu vládu 3 ako vládu kontinuity a zároveň ľuďom ťahať medové motúzy o tom, ako prinesiete zmenu, ako zmeníte Slovensko k lepšiemu.

    Ľuďom nevráti dôveru Radoslav Procházka, ale ľuďom vrátia dôveru opoziční statoční poslanci, ktorí budú poukazovať na bezcharakter ľudí, ktorí túto vládu zostavili a dosiahnu, aby budúce voľby dopadli inak.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž, pán predseda Procházka, ja som sa v tom prejave nestratil a presne som sledoval líniu a zachytil som tam aj moment fuoco-janovskej konca histórie a posledného človeka a aj ten huntingtonovský apel na to, že, pozor, prichádza, možno prichádza vojna alebo spor civilizácií. A ja chcem teda pripomenúť, že naša civilizácia je postavená na osobnej zodpovednosti, na charaktere, pravde a spravodlivosti, preto bude pravdepodobne celý čas tvojej funkcie ako jedného z najslabších predsedov alebo predsedu najslabšej politickej strany tejto vlády kontinuity do nemoty, a dúfam, že stále, upozorňované na to, že si zradil svoje sľuby a svojich voličov.

    A ak si hovoril o schránkach, tak pre mňa budú lakmusové papiere na to, či urobíte dobrú legislatívu, ak sa odhalí, že Široký naozaj vlastní Dôveru alebo Váhostav, či sa naozaj podarí odhaliť, že Paška vlastní Falck a že Fico je skutočným majiteľom bytu, v ktorom býva. Ak sa toto nepodarí pri vašich schránkových zákonoch alebo zákonoch proti schránke, tak podľa mňa to budú iba reči. Ak sa to podarí, je to lakmusový papier, že naozaj ste mysleli v programovom vyhlásení vlády svoj boj proti schránkam vážne a že budeme vedieť, že Dôveru vlastní Široký, ešte raz, Paška má svoje prsty vo Falcku a premiér tejto krajiny býva v byte, ktorý naozaj vlastní, a nebýva v byte daňového dépeháčkarského podvodníka.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik. Nie je tu. Pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Pán Procházka tu nie je, hej, naozaj prečítal a zdrhol, dobre, to chápem, chcela som mu do očí, no ale tak snáď počúva.

    Ja ani neviem presne, pán Procházka, čo ste hovorili, ale vlastne je to jedno, lebo to, čo poviete, v podstate nemá veľkú hodnotu. Ťažko sa mi to už totiž berie vážne. Nejak mi to moje podvedomie cez všetku tú snahu stále dokola a veľmi nahlas opakuje, aha, hýbu sa mu pery, určite klame.

    Ja keď vás vidím, stále rozmýšľam, ako sa vám ráno vstáva, ako sa vám pozerá ľuďom do očí, ako sa medzi nami cítite. Započula som niečo o správnych ľuďoch, ale tých správnych ľudí ste vy sklamali. Tí správni ľudia sú občania, tento národ, aj ja som jeden z tých ľudí. Pamätám si, ako som vám verila a tešila sa z vás, aj ako som sa cítila, keď som zistila, že ste to na nás celú dobu iba hrali.

    Najväčšia škoda je, že ste ľuďom zobrali obrovský kus nádeje a to napravíte veľmi ťažko. Ale po prečítaní programového vyhlásenia vlády sa mi zdá, že vám je to aj tak jedno, vy už ste sa ani nesnažili. Veď už to nejak dožijete do konca, veď to nie je zrejme ďaleko, tak nech sa páči, dožite, ale ťažko už odídete so cťou. A pre mňa je česť jedna z najpodstatnejších vlastností dobrého politika a skutočného chlapa. Zrejme som od vás čakala priveľa, ak som chcela, aby ste presne takýmto človekom boli. Škoda, že ste ním nechcel byť aj vy sám, škoda.

    Chcela som vám iba úprimne povedať, ak vám to náhodou ešte nikto nepovedal do očí, veľmi ste ma sklamali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rado, chcem sa ti veľmi poďakovať za to, že si mal vystúpenie za nás, za tých siedmich nestatočných zradcov a podobné invektívy voči nám, ktoré tu počúvam už týždeň a pol.

    Nenechaj sa vykoľajiť ani unfér útokmi médií a ani opozičnými poslancami. Budeme pevnou súčasťou tejto vlády. Ďakujem za pozornosť.

    A chcem povedať, že takisto tu môžme mať hodinové prejavy ako opoziční poslanci a každý, kto robil, niečo v živote dokázal za 50 rokov a môže hovoriť o tom, aké má skúsenosti a kritizovať, čo všetko videl, ako je zlé. Myslím si, že statoční opoziční poslanci, tak ako to povedal pán Matovič, nech snívajú svoj sen o Slovensku a my sa budeme snažiť skutkami napĺňať to, čo si hovoril a čo je v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega Procházka, hovorili ste o slovníku opozičného poslanca, ale keď poviete A, treba povedať aj B, že existuje aj slovník koaličného poslanca. Myslíte si, že voličov baví počúvať výňatky z týchto slovníkov? Ja si myslím, že nie. Ono ako príklad môžme uviesť, ako sa používa takýto slovník. Vy sám ste pred voľbami používali slovník opozičného poslanca a vyzývali ste Roberta Fica na súboj, doslova. Je po voľbách, dnes ste súčasťou vládnej koalície, čiže sekundujete Robertovi Ficovi a používate slovník koaličného poslanca. Čiže aj toto vaše vystúpenie vaším slovníkom by som mohol hodnotiť ako také vyňaté z Frazeologického slovníka a koaličného poslanca.

    Preto vás chcem poprosiť, zabudnime na tieto opozičné a koaličné slovníky, skúsme robiť to, prečo sme tu a za čo nás platia ľudia. Skúsme zo Slovenska urobiť to lepšie miesto pre život.

    A na záver len taká poznámka, menej telky.

  • Ja sa nebudem opakovať po kolegoch, určite viaceré tie smutné príbehy, ktoré tu odzneli, by sa hodili možno ako komentár k tomu, čo povedal pán Procházka vo svojom príspevku. Ale otočím to predsa len aj trošku pozitívne, treba hodnotiť to, že sa pán Procházka veľmi otvorene a jasne prihlásil k našej zahraničnopolitickej orientácii, pretože to tiež prestáva byť móda a podobne, ako som to spomínal v prípade pána Drobu. Takže minimálne za to mu patrí vďaka.

    A budem veľmi úzko sledovať, ako sa strana SIEŤ bude profilovať aj v zahraničnej politike, pretože doposiaľ sme zatiaľ, odkedy sa stali súčasťou vládnej koalície, nemali možnosť počuť z ich strany takmer žiadne východisko v tejto veci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Procházka, hovorili ste dlho, hovorili ste o ničom. Vaše vystúpenie ste sa snažili viesť v historickom kontexte v snahe legitimizovať váš vstup do vlády Fico 3. Ale cením si vašu odvahu vystúpiť. Očakávala som, že budete konkrétny. Nesklamali ste a opäť to bola reč politika, ktorý má nohu vo dverách, aby jedného dňa mohol povedať, že to, čo povedal, a to, čo urobil, vlastne nepovedal a neurobil.

  • Ďakujem pekne. Rado, dve faktické poznámky v tejto faktickej k tomu, že Radičovej vláda neuviedla čísla v časti školstvo ani tak, ako súčasná vláda v programovom vyhlásení.

    Prvá poznámka. Ťažšie sa ráta v čase, keď vláda zdedí deficit 7,9 % HDP, v čase, keď ekonomika poklesne o viac ako než 5 %, než v čase, keď sa ekonomika nachádza v stave po 6. roku hospodárskeho rastu. To je tá prvá faktická.

    Druhá faktická je, že dnes sa s číslami narába oveľa lepšie než vtedy. A to aj preto, v oblasti školstva, že diskutujúci sú vybavení informáciou o tom, aký je rozdiel medzi platmi učiteľov v zahraničí a vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi v zahraničí a tento rozdiel dokážu porovnať s rozdielom platov učiteľov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. To je číslo, ktoré sa nachádza v OECD publikácii "Education at a Glance".

    Nebolo tam v roku 2007, teraz to ukazujem (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), v našom riadku za Slovensko Ficova druhá vláda, pardon, prvá vláda uvádzala len M, posielala M, to znamená missing data, v roku 2007 to nebolo, v roku 2008 to nebolo, v roku 2009 to tiež nebolo, ani v roku 2010. Až v roku 2011 sa to v tejto štúdii objavilo, lebo v 2010 sme potom dali my, hoci sme až v lete sa dostali k vláde, aby sa debata viedla okolo čísel.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

  • Asi sa už budem opakovať po mojich predrečníkoch, ale, pán Procházka, vaše vystúpenie bolo, bolo košaté, plné obrazov, filozofických úvah, ale pre mňa sa zlialo do jedného obrovského salto mortále, ktoré, rečníckeho, rétorického salto mortále, ktoré ste museli urobiť, aby ste si nielen pred svojimi voličmi, ale možno aj sám pred sebou ospravedlnili, že ste vošli do chomúta strany SMER - SD.

    Neverím, že si naozaj myslíte, že s Robertom Ficom niečo urobíte, že niečo dokážete, či už v oblasti ekonomiky, alebo v boji proti schránkovým firmám, proti korupcii, alebo žeby sa práve vďaka vám nebodaj na Slovensku dosiahol nejaký pokrok pri zavádzaní kompetentnej a efektívnej verejnej správy, ako ste povedali. Ak si to naozaj myslíte, tak sa obávam, že sa mýlite, skôr si myslím, že ste podľahli nejakému sebaklamu, že budete mať v tejto vláde nejaké slovo. Lebo celé Slovensko dnes vidí, že ste spolu s kolegami z ďalšej, predtým opozičnej a dnes už vládnej strany, ktorí rovnako ako vy zradili svojich voličov, dali dobrovoľný súhlas poslúžiť Robertovi Ficovi a jeho vláde iba ako rohožka pre očistenie zašpinených topánok na ceste za jeho vlastnými mocenskými cieľmi.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Procházka, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie, nechcete. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

    Ďalším, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Burian. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto programovému vyhláseniu, ale už tá písomná časť ma uistila v tom, že to celé dianie, ktoré bude tu v Národnej rade, bude len o kriminalizácii, škandalizovaní a o tom, akí my sme dobrí, ako táto štvorkoalícia je zlá.

    No, myslím si, že asi Slováci a možno teda asi niektorí ľudia si myslia, že mali krátku pamäť a že si nepamätajú na extempore, keď hovoríme o daňovej problematike a o problémoch, ktoré sa dnes týkajú na Finančnej správe. Tak ja si veľmi dobre pamätám Finančnú správu z roku 2011, keď bol rozvrat verejných financií z pohľadu daňových príjmov na stole. Ja sa pýtam, prečo neboli v tom čase riešené veci? Je tu pán poslanec Lipšic, ktorý bol vtedy minister vnútra, prečo sa vtedy neriešilo nič, keď sa v priamom prenose zozadu nahrávali dáta do tohto systému? V priamom prenose firma, ktorá dodávala iba dodávateľským spôsobom, nezodpovedala za informačný systém? Firma, ktorá brala iba províziu za hajrovanie ľudí, ktorí v tom systéme robili? Kde bola, kde bola, kde bolo vnútro, kde boli, kde bolo ministerstvo spravodlivosti atď.? Kde boli ľudia, ktorí sa mali postarať o to, aby takýto rozvrat Finančnej správy nenastal? Veď to bol kolaps. Kolaps, ktorý sa nasledovné štyri roky musel realizovať alebo musel sa dávať do poriadku.

    Prečo hovoríte len stále o tom, že táto koalícia a predchádzajúce, teda vláda, má iba tie problémy, ktoré sa snažíte škandalizovať a vo väčšine prípadov sú to podľa mňa absurdity, ktoré asi nezodpovedajú účelu, alebo zodpovedajú účelu, ale nezodpovedajú pravdivým skutkom.

    Takýchto vecí, ako je Finančná správa, môžme otvárať a môžme otvárať ďalšie a ďalšie, ktoré len v priebehu dvoch rokov, veď to boli, vláda, ktorá sa chváli o tom, že nemohla veľa toho urobiť, lebo iba 18 mesiacov, pokiaľ si dobre pamätám, lebo 19 mesiacov vládla. No za tento čas urobila celkom zaujímavé veci.

    A ja nie som tu nato dnes, aby som škandalizoval a nejakým spôsobom robil retro ukážky 4 roky alebo 5 rokov, 6 rokov dozadu, skôr budem sa snažiť rozprávať o tom, čo hovoria čísla, čo hovorí Slovensko ako krajina, ktorá je zaradená v Európskej únii, v eurozóne, a krajina, ktorá je spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie.

    Tak len na malú ukážku. Iba za čias Roberta Fica, vlády Roberta Fica, Slovensko nebolo v procedúre nadmerného odpočtu, bol to rok 2007 a posledné tri roky. Ukážte mi jednu vládu, pravicovú vládu, ktorá nebola v procedúre nadmerného odpočtu. A môžme sa potom baviť nejakým spôsobom o číselných a iných vyjadreniach.

    Hovoríme tu o Titanicu. Je pre vás Titanic zníženie nezamestnanosti o 3,5 %? Ja vám konkrétne dám: disponibilná nezamestnanosť o viac ako 3,5 %, zníženie nezamestnanosti celkovej nech je na úrovni 3 %. Myslíte si, že toto je ukážka Titanicu? Na to treba pištole, na to, neviem, čo tu už bolo, výzva na niečo? Ja si myslím, že dôležité je to, čo ukazujú čísla a čo ukazuje aj charakter Slovenska. Slovensko, dnes je ekonomika najrýchlejšie rastúca v rámci krajín Európskej únie a krajina, ktorá zabezpečuje procedúru nadmerného deficitu.

    A tým aspoň toto musíte uznať, že Slovensko nemá problém dnes aj s rastom, nemá problém s deficitom a práve SMER bol jeden z tých aktérov, ktorý bol za prijatie zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol som súčasťou toho procesu a myslím si, že tak, ako boli nastavené pravidlá, jednoducho sú rešpektované, aj keď nie za ľahkej situácie vzhľadom k tomu, že okolité, alebo teda ekonomika svetová podľa môjho názoru nebude mať, by som povedal, bude mať nejaké trhliny takisto v nasledovných obdobiach, enormné kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sa rozbehlo v rámci Európskej únie, bude mať určité konzekvencie a určite bude musieť byť aj Slovensko bdelé a musí byť na to pripravené.

    Keďže som bol posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak som si vypočul horlivý príhovor exministra pána Mihála, takže len budem reagovať na málo poznámok, ktoré, my sme to povestné, výborne zachovanú kondíciu, ktorú sme získali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, troška ju obnažím.

    Veľmi horlivo bavil sa o tom, že musíme nahlasovať alebo účastník, teda alebo nejaký pracovník zo zahraničia má povinnosť nahlásiť, koľko dní bude pracovať alebo že bude pracovať na území Slovenska. No tak ja uisťujem pána exministra, že to je hlboká neznalosť problémov, že to neni len aproximácia európskeho práva, ale to je problém to, čo sa vytvorilo hlavne s agentúrami dočasného zamestnávania, kde tieto agentúry dočasného zamestnávania takýmto spôsobom si robia nekalú politiku na tom, aby ľudí platili na minimálnej mzde a zvyšok by bol riešený tzv. služobnými cestami, tzv. vysielaním pracovníkov a rôznymi fintami na to, aby obchádzali tento systém, lebo Slovensko je prekvapujúco jednou z mála krajín, kde človek, ktorý je agentúrne zamestnávaný, je lacnejší ako pôvodný zamestnanec, čo bežne v praxi v európskych krajinách je práve opakom.

    Ale, dobre, poďme ďalej.

    Hovorili sme o tom, ako pracujeme alebo ako chceme podporiť tých ľudí, ktorí pracujú a ktorí majú záujem o prácu. Tak to je princíp hmotnej núdze. My sme vytvorili niekoľko opatrení na to, aby sa ten systém nezneužíval, naopak, myslím si, že máme enormný pokles, aj pokiaľ sa týka vyplácania dávok v hmotnej núdzi, a to až o 73-tisíc, kde podstatnou časťou práve bolo to, aby človek, ktorý je na hmotnej núdzi, si aspoň symbolicky odpracoval základnú dávku vo výške 32 hodín mesačne. Naopak, čakali sme podporu. Veľká diskusia bola v parlamente, naopak, čuduj sa svete, naši opoziční bratia dali tento zákon na Ústavný súd, kde bolo fiasko, lebo jednoducho prehrali, a výsledok bol taký, že, naopak, nieže by podporili v takýchto kľúčových veciach aspoň minimálnu snahu týchto ľudí, aby niečo urobili pre to mesto, pre tú obec, naopak, bol tu veľký tlak na to, poďme, ideme na Ústavný súd a ideme nejakým spôsobom znížiť teda kvalitu toho možného potenciálu, ktorý tu drieme. Lebo drieme, lebo máme dlhodobú nezamestnanosť a ľudí nad štyri roky, aj napriek tomu, že sa nám podarilo znížiť za posledné obdobie cca o 25-tisíc ľudí, a ľudia, ktorí sú nezamestnaní štyri a viac rokov, je to enormná výška. Je to viac ako 70-tisíc. A takisto aj ľudí, ktorí nad jeden rok, je to enormná výška možno niekde na úrovni viac ako 100-tisíc ľudí. A toto je ten problém, ktorý by sme sa mali a mali by sme sa kľúčovo k tomuto postaviť, naopak, očakávali sme podporu, asi bola, alebo asi iné sa hovorí a iné sa teda koná.

    Faktom je, že ďalej chcem len povedať, že tu boli paradoxy, ktoré boli dovolené aj bývalou vládou za rok 2010 - 2012. Človek, ktorý rok nebol na území Slovenska, mohol si dávku v hmotnej núdzi spätne žiadať za celý rok. Tu sa dávalo za dve hodiny aktivačných prác, sa vyplácala celá aktivácia. Nikomu to nevadilo. Faktom je, že keď sa postavili ľudia do opozície, odrazu kričali, akým spôsobom je to možné, veď nič sa neurobilo na tomto ministerstve, vám zodpovedne hovorím.

    A pokiaľ sa týka ďalších tém, možno bude šanca pri konkretizovaní alebo pri preberaní konkrétnych zákonov, povedzme oblasť sociálnych služieb. Ja tu vnímam, že niekoľko ľudí alebo poslancov vystúpilo, vystúpilo aj múdro, musím povedať, ale faktom je, ten zákon, ktorý bol v roku 2013 predstavený, je zákon, ktorý mimo financovania má atribúty všetkých tých náležitostí, ktoré je nutné v tomto zákone. Je mi ľúto, že sme nedotiahli možno systém financovania, ale ten je veľmi zložitý a práveže vláda v roku 2013 alebo 2014, ak prijala uznesenie so ZMOS-om a s K8 o tom, že zvýši daň z príjmu fyzických osôb na úroveň teda 100 %, že bude to, bude to rozdelené medzi vyššie územné celky a mestá a obce, už nebol priestor na to, aby sa riešili tieto veci. Áno, je pripravená koncepcia, ako sa zmení systém financovania, viedol som túto skupinu, bol to užší aj širší obsah ľudí a bolo to cez 20 ľudí. Myslím si, že je pripravená filozofia, ktorá by bola schopná uzretia sveta svetov, ale faktom je, že je v tom veľa nedostatkov.

    Bývalé ministerstvo za čias pána Mihála dalo 320 eur pre každého paušálne, čo je obrovský nezmysel podľa môjho názoru, že pre človeka, ktorý je nízko postihnutý, a pre človeka, ktorý je vysoko postihnutý, dostáva rovnakú čiastku 320 eur. To, to neviem, kde koncepčne niekto vymyslel, ale proste jednoducho v čase toho sa proste urobila decentralizácia, vymyslel sa tento systém.

    Čo urobilo bývalé vedenie? Urobilo to, že zvýšilo príspevky pre ľudí na 50 %, minimálna čiastka, ktorú musí človek prispievať do tohto systému, je 50 %. Toto bola tá reforma požadovaná v sociálnych službách? Jasné, že vláda Roberta Fica to zrušila.

    Faktom je, že takýchto, by som povedal, nedostatkov, ktoré sa prejavujú možno dnes, denné stacionáre, z ktorých kluby dôchodcov sa prerobili na denné stacionáre, lebo vláda iba, alebo štát teda platí túto plnú čiastku. Myslím si, že to je ďalší nejaký nie celkom dobrý počin a bude v tomto smere, sa bude musieť ohľadom financovania veľa urobiť.

    Možno skončím na dôchodkovej reforme. Vláda Roberta Fica predstavila dôchodkovú reformu asi po troch mesiacoch svojho fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to bol historický posun, že dva obrovské materiály, ktoré sa týkali I. a II. piliera, prišli do Národnej rady takmer po troch mesiacoch, tri a pol mesiaca. Myslím, si že urobil sa obrovský počin. A teraz chcem len sa vyjadriť k tým náležitostiam, ktoré hovoril aj pán poslanec Mihál.

    Musím povedať, že II. pilier, a to neni z úst mojich, ale ľudí, ktorí chodili na jednotlivé konferencie, stretol som sa aj ja na medzinárodných konferenciách, bolo Slovensko hodnotené ako jeden z najlepších druhých pilierov v rámci krajín OECD. Môžme sa baviť o tom, či je to 4, alebo 9 %, ale jednoducho zostáva fakt, tak ako je nastavený, je kvalitný a má všetky, obsah všetkých parametrov, ktoré sú dôležité na to, aby takýto pilier bol funkčný.

    Len takú malú pikošku. Veľmi sme boli kritizovaní, pamätáte, v predchádzajúcom období, že sme to porovnávacie obdobie z piatich rokov znížení na polroka. No, čuduj sa svete, čo urobil pán Mihál vo svojom zákone? Zvýšil túto hranicu o 3 mesiace. Chcete mi povedať, že či sa kupuje za polročné dlhopisy, alebo deväťmesačné dlhopisy, nie je to rovnaké? Áno, zvýšil to, že každý polrok sa to bude zvyšovať o tri mesiace. Takže za normálnych okolností by sme sa k tým piatim rokom, by sme sa dopracovali po nejakých šiestich alebo neviem koľkých rokoch. Keď sme nastavovali tento systém, sme nastavili ho na desať rokov s možnosťou až na pätnásťročné porovnávacie obdobie, pokiaľ ten človek, ktorý má záujem, do toho vstúpi.

    Nechcem kritizovať iba, ja si myslím, že naopak, že tu sú ľudia, ktorí boli aj kompetentní alebo schopní možno prejaviť nejakú možnosť alebo nejakú výšku toho, že boli ochotní spolupracovať. Ja som pozýval na ministerstvo ku každému zákonu, ktorý bol relevantný a kľúčový, prijímal alebo pozýval som na ministerstvo ľudí. Myslím, že tá komunikácia, pokiaľ je mimo, teda mimo kamier, je troška iná, ako je komunikácia, ktorá je priamo pred kamerami.

    Pre mňa bolo historickým posunom, a fakt teraz na tomto aj skončím, že za anuitný zákon, ktorý je jeden kľúčový zákon pre vyplácanie výplat dôchodkov z II. piliera, hlasovalo viac ako 115 poslancov. Myslím, že asi okolo 115 poslancov. Čo pre mňa bolo veľmi dobrým začiatkom na to, že môže nastať spolupráca medzi opozíciou a koalíciou v takýchto kľúčových témach, ako je povedzme výplata dôchodkov alebo nastavenie systému. Je škodou, obrovskou škodou, že v roku 2005 za účasti, ja nechcem povedať, kupovania poslancov sa jednoducho schválil II. pilier bez toho, aby opozícia a koalícia spolupracovala.

    Týmto možno aj končím, mohol by som veľa rozprávať o kompenzáciách atď. Veľmi rád a veľmi sa teším na diskusiu, teším sa na spoluprácu a ja verím, že nájdeme spoločnú reč o nejakých spoločných témach. Moje vystúpenie malo len charakter toho obnoviť, aby ste si obnovili pamäť, kto čo urobil, ako to urobil a ako to interpretuje dnes.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Aj my ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria páni poslanci a panie poslankyne.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Budaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak bolo to milé vystúpenie, pán Burian, také zápalisté. Ja som sa chvíľami aj bavil preto, lebo vy ste sa ešte nevžili do toho, že aká je teraz pozícia SMER-u. Vy závisíte od tých pravicových politikov, na ktorých ste v tom prejave nadávali. Dneska sa naštve povedzme taká SIEŤ alebo pán MOST, v ktorom je tá pani ministerka, ktorej ste sa teraz dovolávali, že kde bola, keď boli aféry. Takže toto bolo milé na tom vašom vystúpení.

    Ale skôr by som mal asi reagovať na to, že spomínate to podobenstvo o Titanicu, tým som nechcel vôbec hovoriť o tom, aký je údel SMER-u, to majú v rukách voliči a ja nie som, vôbec v tomto sa nepasujem za žiadneho proroka, ja som opisoval eticko-politický rozmer istého štýlu politiky. Možno, že ste ma zle rozumeli, ale nebolo to o moci, to bolo o budúcnosti Slovenska a istého štýlu politiky, ktorý som pomenoval postkomunistický, byzantínsky (pozn. red.: správne „byzantský“) a korupčný.

    Ďakujem.

    A ešte poznámku, pán Burian, ako budete prosím vás, tým Draghim mávať, čo máte prichystané, že mu zarazíte to uvoľňovanie, alebo prejdete na rubeľ? Čo by ste asi tak vymysleli, to by ma zaujímalo, keby ste mi v odpovedi povedali, ako chcete s tým kvantitatívnym uvoľňovaním konečne v SMER-e zatočiť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, ja by som len takú jednu drobnosť chcel povedať. Apelujete a obraciate sa na bývalých ministrov vlády pani Radičovej. Ja chcem upozorniť na to, že za posledných desať rokov bol SMER osem rokov vo vláde. Je rozdiel zodpovedať sa z niečoho, za čo som zodpovedný osem rokov a necelé dva roky. Za tie necelé dva roky sa nedá spraviť takmer nič. Takže to si treba uvedomiť jednoznačne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Keď som počúval tento prejav, pán Burian, tak musím povedať, že vás je tu normálne škoda, myslím, vašej koalície, nie vás osobne, ako keby po období temna pravicových vlád prichádzal vďaka SMER-u raj na zemi. Sľúbite v programovom vyhlásení vlády nezamestnanosť pod 10 % a ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády klesne nezamestnanosť pod 10 %. To je, vás je tu naozaj proste škoda. V takom Fínsku práve dnes ohlásili nárast nezamestnanosti nad 10 %. Kde urobili "soudruzi" v Helsinkách chybu?

    Zdá sa, že v tom, že nezvolili Roberta Fica za premiéra. Je najvyšší čas sa zamyslieť, ako by mohla vaša harmonická koalícia prevziať moc aj vo Fínsku.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. V podstate skutočne sa žiadalo povedať pozitívne veci, pretože ich tu bolo ozaj veľmi, veľmi veľa za minulé roky, a my sme tu počas, teda už druhý týždeň počúvame samé osočovanie a, žiaľbohu, už sa dožívame aj vulgarizmov, čo kedysi v parlamente bolo vôbec nemožné. Teraz, žiaľbohu, tá úroveň klesla tam, kde klesla. Ale vaše vystúpenie bolo v úplne inej rovine.

    Ja by som ešte také pozitívne spomenula, čo ste nespomenuli. Nový investor, ktorý k nám prišiel, keďže pôsobím v oblasti ľudských zdrojov, je veľmi dobré, že prišiel na Slovensko investor, ktorý je považovaný vo svete za jedného z najlepších zamestnávateľov. Kde človeka nepovažuje za otroka, ale za ozaj tú základnú komparatívnu výhodu.

    No a možno ešte pripomenúť k tej vašej oblasti sociálnych vecí, už tu veľakrát zaznelo, že za tie necelé dva roky sa dalo veľmi málo urobiť. Ale ja spomeniem taký Zákonník práce, ktorý sme tiež museli naprávať, a značné nelogizmy, ktoré v tomto Zákonníku práce boli. Uvediem konkrétny príklad. V časti Zákonníka práce, ktorý charakterizoval nočnú prácu, bola táto práca daná medzi desiatu a šiestu hodinu nadránom. Ale už v časti o odmeňovaní, o príplatkoch odrazu, ale v tom istom zákone, odrazu nočná práca bola klasifikovaná ako práca medzi desiatou a piatou hodinou nadránom. Čiže riadny právny nezmysel. Čiže aj takéto veci sa museli permanentne riešiť, a to nehovorím už o ďalších problémoch.

    A takisto otázka vysokých škôl. Zaznieva tu už veľmi dlho, aké sú tu zbytočné školy. Takže čo sa udialo za necelé tie dva roky? Vznikli na Slovensku dve nové vysoké školy, ktoré sa venovali komunikácii a umeniu.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    A, pán Budaj, no, myslím si, že určite ako teda ste asi možno to inak mysleli, ale keďže, bohužiaľ, ste to čítali celé z papiera, tak, bohužiaľ, asi vám unikli niektoré fakty, ktoré ste tam hovorili o Titanicu ekonomiky, Titanicu hospodárstva a ešte o pištoliach, ktoré už potrebujete na to, aby ste zabezpečili teda možno aj ten rubeľ alebo možno, ja neviem, niečo iné. Faktom je, že ak znevažujete to kvantitatívne uvoľňovanie, je to váš osobný problém. Možno ste tak veľmi dobrý ekonóm a viete to určite odhadnúť.

    Pán Grendel, neviem, čo alebo akým spôsobom reagujete. Ja som reagoval na bývalého alebo terajšieho pána poslanca, bývalého ministra vnútra ako etalónu čistoty, prečo nereagoval v tom čase, keď bol takýto chaos na Finančnej správe. Bolo evidentné, že odchádzajú peniaze z tejto Finančnej správy, je evidentné, že sa tam robili kroky, ktoré boli nastavené na to, aby bol defraud celého systému výberu daní. Čiže ak vám to nevadí, fajn, potom nerozumiem, prečo kritizujete tu nejakú časť veci alebo časť veci o tom, akým spôsobom sa dejú veci na Slovensku.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, ja som v mojom prvom vystúpení spomenul viacero pomerne konkrétnych vecí, ktoré sú mimoriadne problémové vo vládnom programe, ktoré tam chýbajú najmä v oblasti justície, ale aj vnútra. Nedostal som na ne žiadnu odpoveď.

    Ak vláda na jednej strane hovorí, "diskutujme odborne", ale absolútne nereaguje na konkrétne výhrady k vládnemu programu, tak je to pomerne falošná výhrada. Smiešna výhrada.

    Takisto ako je smiešne, že máte väčšinu v tejto Národnej rade, ale pri každom prejave sa správate neuveriteľne bolestínsky. Celý svet vám krivdí, ľudia na vás nadávajú. Máte väčšinu v parlamente, vládnite! Prestaňte sa ako deti v materskej škôlke bolestínsky správať, kto nám všetko krivdí!

    A ak máte pocit, že ľudia sú z týchto volieb sklamaní, tak ten pocit je správny. Ale nie je to chyba opozície. Ak máte pocit, že ľudia svoje názory formulujú podľa názorov opozície, tak podceňujete ľudí. Ľudia majú svoj vlastný názor, nepotrebujú počúvať mňa ani nikoho iného z opozície. A oni si svoj vlastný názor urobili aj bez toho, aby sme im ho my vnucovali alebo hovorili, čo si majú myslieť.

    Čiže ak ste v duševnom rozpoložení, že ľudia sú sklamaní kvôli tomu, že opozícia ich nejakým spôsobom hecuje, tak podľa mňa podceňujete úsudok ľudí. Veľmi ho podceňujete. A myslím, že tak dopadli aj voľby a strany, ktoré stratili alebo neuspeli, stratili alebo neuspeli kvôli tomu, že podceňovali normálny, zdravý úsudok ľudí.

    Takže čo by som vám poradil, ak môžem, je, zbavte sa toho bolestínstva. Zbavte sa toho bolestínstva. Všetci nám krivdia, všetci sú zlí, nadávajú na nás, m... (pozn. red.: rýchlo vyslovené). Všetci ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) dostaňte, mentálne.

    Chcel by som začať tým, že vládni poslanci aj ministri nám hovoria, že, však hodnoťte nás podľa toho, čo robíme. Nie podľa minulosti, čo sme robili-nerobili, podľa súčasnosti. Podľa mňa ste začali zle a ja vám poviem aj prečo.

    Dnes sme zvolali mimoriadne výbory, konkrétne ústavnoprávny, aby sme mohli diskutovať o závažných prípadoch podvodov na daniach. V minulosti vždy, aj keď opozícia zvolávala výbory ku kauzám verejného záujmu, tak tieto výbory prebehli, ja sám ako minister som chodil opakovane na výbory, ktoré ste zvolávali vy zo SMER-u a vtedy z SNS, a k živým kauzám! Údajné odpočúvanie poslancov, turecký kamión, streľba v Devínskej Novej Vsi. Živé kauzy! Nikdy sa nestalo, že by vládna väčšina zablokovala výbor alebo že by som ja ako člen vlády odmietol prísť. Práve naopak, vždy som vítal možnosť diskutovať s poslancami výboru.

    Počúvame o tom, že budete protikorupčnou vládou a že budete vládou, ktorá bude transparentná a bude na veci svietiť. Ale už vaše kroky v tomto parlamente aj dnes svedčia o úplnom opaku. O úplnom opaku! Návrhy opozície na zvolanie mimoriadnych výborov ste zablokovali. Podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom.

    A čo ma fascinuje úplne, je, akým spôsobom poslanci menších pravicových strán sú už dnes neodlíšiteľní od poslancov SMER-u. Svojou argumentáciou a, samozrejme, aj svojím hlasovaním. Stačilo pár týždňov. Stačilo pár týždňov. Už vás nie je možné jedného od druhého odlíšiť. Hovorím to úplne vážne.

    Ak má opozícia mať kontrolné právomoci a medzi ne patrí aj zvolávanie mimoriadnych výborov, ktoré umožňuje rokovací poriadok, aby tretina poslancov zvolala mimoriadny výbor, a keď ako právnici vieme, že práva, ktoré priznáva, priznáva naše zákony, nie sú práva iluzórne, ale reálne! To znamená, to nie je právo zvolať výbor, vypiť si kávu a ísť domov! To nie je právo, ktoré priznáva rokovací poriadok. Akémukoľvek právu v zákone zodpovedá nejaká korešpondujúca právna povinnosť, v tomto prípade prerokovať to. Môžte si schváliť uznesenie, že všetko je v poriadku a proste sme najtransparentnejšia, najčistejšia, najmenej skorumpovaných. Fajn! Ale zo zákona je povinnosť tie kauzy prerokovať na výbore.

    Čoho sa bojíte? Ak tvrdíte, že máte naozaj dobrý program, a počúvam, koľko menšie pravicové strany presadili, 90 %, 95, 99, a potom príde realita, nie minulosti, už súčasnosti, už vašej dnešnej vlády, a kauzy zametáte pod koberec. Ja tu nebudem hovoriť o kauzách, ktoré som spomínal, ktoré sú nové kauzy, ktoré sú úplne evidentné prípady daňových podvodov. Zdokumentované a dokázané.

    Viete, nie každý prípad, ktorý je sofistikovanejší, sa podarí nakoniec aj preukázať dôkazne. Ale tuná to niektoré veci sú úplne jasné! Aj kauza Bašternák, aj kauza Chovanec, medzi nami aj kauza cétečka. A aká je vaša reakcia na to? Že ticho sedíte a výbor zablokujete. Poslanci nielen SMER-u, ale aj SNS, aj MOST-u, aj tí poslanci, ktorí zostali v SIET-i. Dnes ste už neodlíšiteľní, a nehovorím to s radosťou. Hlasujete proste, ako je pokyn zo strany, zo strany SMER-u. Nedivím sa SMER-u, čudujem sa trošku vám. Je to, je to, žiaľ, tak.

    Pani poslankyňa, my sme, vy ste z MOST-u, my sme zvolávali pred voľbami ku kauze Chovanec výbor. Zvolávali sme ho aj s vaším kolegom, dnešným, Gáborom Gálom. Dnes v tej istej veci hlasujete proti tomu, aby sa výbor vôbec konal. Ale pán poslanec Kresák z vašej strany hlasoval na ústavnoprávnom výbore proti. Darmo krútite hlavou. Proste taká je pravda. A je to veľmi smutná pravda. A keď dnes niekto ešte verí tomu, že dôvodom vstupu vaším do vlády bolo, aby mala protikorupčný charakter, tak svojím konaním a svojím hlasovaním dokazujete, že, že, že to je groteska. Že to nie je pravda. Ja si nemyslím, že ktokoľvek z nás má monopol na pravdu, ale myslí si, že pravda existuje, že sa dá hľadať, kto ako vystupuje, ako koná, ako hlasuje. A my poslanci prejavujeme svoje skutky hlasovaním, nie rečami, nie tým, že tuná prečítam nejaký filozofický traktát viac-menej vtipný alebo nie menej proste, ale hlasovaním. A vaše hlasovanie je v rozpore s tým, čo ste minimálne deklarovali - ak tomu niekto veril - pri vstupe do vlády.

    Ja som spomínal už v tom prvom vystúpení, na ktoré som nemal veľkú odozvu zo strany ani pani ministerky, ani pána ministra vnútra. Pán minis..., teda ja si pamätám naozaj rokovanie o dvoch vládnych programoch, kde som bol členom vlády. Vždy sme sa dohodli, že v rámci rozpravy budeme vystupovať, argumentovať, presviedčať. Kľúčový rezort ministerstvo vnútra, pokiaľ, opravte ma, ak sa mýlim, minister vnútra nevystúpil. Ó, vystúpi na záver. V rámci záverečného slova, kedy naňho už nie je možné reagovať. To je odvaha! Minister vnútra.

  • Vyslovenie nasledujúcej vety rečník zdôrazňoval búchaním po rečníckom pulte.

  • Ak by nejaký člen vlády mal mať odvahu, je to minister vnútra! Ale on má odvahu vystúpiť len vtedy, keď naňho nie je možné reagovať. To je minister vnútra!

    Neviem, či bola vláda, v ktorej by reprezentant tohto kľúčového rezortu v rámci rozpravy v ideálnom programe nevystúpil. Nepamätám si veľmi na to, ale môžem sa, môžem sa mýliť.

    Spomínal som v úvode, že, že najkľúčovejšia, najkľúčovejšia vec, ktorá v oblasti justície absentuje vo vládnom programe, je, je rezignácia, je kapitulácia nad riešením, nad riešením prokuratúry či z pohľadu inštitucionálneho, alebo z pohľadu personálneho. Počúvame od vládnych predstaviteľov, že my sa zameriame na tie preventívne prvky. Napríklad budeme nahrávať ústne výberové konanie na sudcov. Fajn. Marginálne to môže pomôcť.

    Ale ja sa vás niečo opýtam a zamyslite sa nad tým. Krajiny bývalého východného bloku, kedy prišlo u nich k zlomu pri vyšetrovaní závažných korupčných káuz? Kedy? Keď prijali nejaký slniečkový nový zákon? Alebo keď urobili zmenu na najvyšších poschodiach prokuratúry? Kedy to podľa vašej mienky bolo? Kedy sa situácia zmenila v Česku a v Rumunsku? Naozaj vtedy, keď bol pekný vládny program, že budeme transparentní, otvorení a najkrajší? Alebo vtedy, keď urobili konkrétne zmeny? Aj inštrukcionálne, aj personálne. Tá odpoveď je pomerne veľmi jednoduchá. Veľmi jednoduchá.

    Vo vládnom programe ale posolstvo voči ľuďom je, my nezmeníme v tejto oblasti nič! Nič. A nie že ma to až tak prekvapovalo, skôr by ma prekvapilo opak pri tejto koalícii, ale ak niekto s vážnou tvárou chce tvrdiť, že táto vláda bude mať protikorupčný étos v dvojici ministra Kaliňáka a špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý zametá Gorilu pod koberec, ktorý zamietol nelegálne financovanie strany SMER pod koberec, ktorý zamietol nelegálne financovanie prezidentskej kampane Rada Procházku pod koberec, ktorý zamietol kauzu Bašternák pod koberec - treba ďalej hovoriť? Pritom ak by vláda naozaj mala záujem riešiť postavenie prokuratúry, dnes, už to spomínala pani kolegyňa Nicholsonová, by na to získala podporu dokonca aj na ústavné zmeny z radov opozície. Nechcem hovoriť za žiadne poslanecké kluby, ale myslím si, že náš klub a klub SaS a možno aj ďalšie by podporili aj ústavné zmeny. Dnes tá šanca je. Pokiaľ viem, tak zmenu prokuratúry mali v programoch alebo uvažovali o nej aj MOST, aj SNS, aj, aj SIEŤ. Tak potom povedzme, že to brzdí premiér Robert Fico, ale netvárme sa, že nemáme hlasy. Hlasov je tu na mnohé veci dosť! Povedzte pravdu, že tie hlasy nechcete. Že nechcete zmeniť prokuratúru, lebo vám dnešný stav vyhovuje.

    Pritom vo vládnom programe navrhujete viacero vecí riešiť ústavnými zákonmi, na ktoré potrebujete podporu opozície. Jeden je tu zákon o Ústavnom súde, aj keď nie je tam napísané, že v čom ho chcete zmeniť a ako, a druhý je ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, kde obávam sa, že vládna väčšina nepozná platný právny stav, už som o tom hovoril v mojom prvom vystúpení. Dnes problém právnej úpravy preukazovania pôvodu majetku nie je v tom, že to nie je ústavný zákon, lebo sa kvôli tomu menila ústava v čl. 20 pred šiestimi rokmi. Problém je v tom, že ten zákon je deravý ako ementál. A vy ste sústavne a trvalo odmietali tu predložené pozmeňovacie návrhy a novely, ktoré by zákon sfunkčnili. Aký ústavný zákon potrebujete?! Vy neviete, aký je platný právny stav od roku 2010?! To nevie vláda, aký je platný právny stav?!

    Na druhej strane veci, ktoré by boli vhodné zakotviť alebo posilniť ich postavenie formou ústavného zákona, vo vládnom programe úplne chýbajú. V programe Radičovej vlády napríklad bolo, že sa budeme uchádzať o podporu opozície, aby sa Špecializovaný trestný súd posilnil, možnože jediná justičná inštitúcia požívajúca dôveru občanov, formou ústavného zákona. Neurobili sme to, lebo sme nemali podporu opozície. Dnes podporu opozície máte! Prečo to nie je vo vládnom programe?! Lebo.

    Ix vecí, ktoré sa schvaľovali na konci volebného obdobia pri prokuratúre, ktoré ešte, ešte zosilneli sovietsky typ prokuratúry až do absurdných spôsobov, sa nebudú meniť. Aj tie najabsurdnejšie sa nebudú meniť. Nebude sa meniť toľko kritizovaná koncipientska prax pre advokátskych koncipientov späť na tri rokov. Nebude. A teraz tá, tá, tá reakcia kolegov z menších koaličných strán je takáto. Sme malí, sa nám to proste nepodarilo presadiť. Keby sme mali viac, dali ste nám viacej hlasov vo voľbách, tak to možno presadíme. Čiže, čiže vinný je vlastne občan, že, že nevolil tieto strany, ale volil nejaké iné.

    Ale tá premisa je chybná. Na každom jednom vašom hlase, je vás 81, závisí, či získa dnes alebo zajtra vláda dôveru. Ak by MOST alebo SIEŤ povedali, pozrite, ak nebude forma prokuratúry, ak nebude toto alebo tamto, okej, choďte do toho, korčuľujte, držíme vám palce a priebežne nás informujte. Tak by vláda nevznikla, lebo by nemala väčšinu. Na každej jednej z koaličných strán záviselo, či vláda vznikne, alebo nie. Bez žiadnej z týchto strán by vláda nemala väčšinu.

    Čiže tvrdiť, že boli sme, boli sme malinkí, a teda tým pádom sme nemohli moc vyskakovať, nie je pravda. Nie je to pravda. Bez vás by Robert Fico nemal väčšinu, bez vás by dnes sa nemohla jeho vláda uchádzať o dôveru tejto snemovne. To vie absolútne každý! Čiže sťažovať sa na voličov, že vám dali málo hlasov, proste nie je pravdivé. Takisto ako bez SMER-u by nevznikla vláda, nevznikla by ani bez SNS, ani bez MOST-u, ani bez SIET-e. A preto všetko odbiť tým, že boli sme slabí a nedalo sa, si myslím, že, že je len zdôvodnenie pre vás samých, kvôli čomu ste do takejto poníženej pozície vošli.

    Pri dnešnej opozícii, ja hovorím to v princípe dosť konštruktívne, by sa našli, by sa, by sa, by sa našli hlasy na mnohé koncepčné systémové zmeny v justícii, na ktoré nebola vôľa dlhé roky. Na to, aby sa normálne nastavili bezpečnostné previerky pre sudcov, ktoré dnes sú nastavené absolútne zvlášť škandalózne a nefungujú. Čiže paradoxne táto vláda, ak by mala ambíciu urobiť do inštitúcie právneho štátu radikálne zásahy, tak dnes je tá šanca ich presadiť. Ale vy ani tú ambíciu vo vládnom programe nemáte. V princípe v nejakej historickej šanci, ktorú dnes vláda v tejto oblasti, v tejto oblasti má a opozícia dáva ponúkanú ruku, poďme, urobme zmenu prokuratúry, urobme Špecializovaný trestný súd, urobme previerky sudcov. Nie, nie, nie, nemôžeme, nemôžeme, máme málo hlasov. Jak máte málo hlasov?! Veď to nie je pravda! Aha, SMER to nechce. Tak to si potom povedzme na rovinu a nie že máme málo hlasov.

    Vždy som, vždy som bol presvedčený o tom, že oveľa kľúčovejšie ako zákony, ktoré sú dôležité a potrebné, je, akí ľudia tie zákony vykonávajú. Nielen ich odbornosť je kľúčová, ale aj charakter je kľúčový. Ak ponecháme na kľúčových pozíciách v tejto krajine bezcharakterných ľudí, tak na Slovensku sa nič nezmení.

    Pred niekoľkými mesiacmi zomrel jeden veľmi známy sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov Antonin Scalia, taká ikona ústavného súdnictva, a tým, že som mal to šťastie sa s ním niekoľkokrát stretnúť a rozprávať, tak raz mi povedal taký príbeh, ktorý mu hovorieval jeho otec. A ten príbeh znel asi takto: "Pozri, dobrý mozog si vieš kúpiť za peniaze, za hodinovú mzdu. Chceš dobrého advokáta, dobre mu zaplatíš, pracuje pre teba. Dobré svaly si vieš kúpiť za hodinovú mzdu. Chceš dobrého murára, inštalatéra, zaplatíš a pracuje pre teba. Jediné, čo si nevieš kúpiť, je charakter."

    A ak ponecháme v kľúčových pozíciách tejto krajiny ľudí, ktorí nie sú slobodní, ktorí sú zaviazaní, ktorí nie sú charakterní, môžeme vymeniť celý právny poriadok, a nič sa nezmení. Tých príkladov z iných krajín je strašne veľa. Kto mal možno najdokonalejšiu listinu ľudských práv? Sovietsky zväz mal najkrajšiu listinu ľudských práv! Sloboda vierovyznania, sloboda prejavu, všetko tam bolo, čo ste chceli, všetko dobré a pekné. Ako to fungovalo?! Čiže založiť dôveru k vláde, že máme aj nejaké dobré veci vo vládnom programe, čo má každá vláda, pripúšťam, bez toho, aby tu bola ambícia urobiť aj zmeny systémové, postaviť napríklad justíciu od začiatku, urobiť v nej personálne zmeny vrátane prokuratúry, áno, myslím si, že to je skôr rétorické cvičenie.

    A začali ste už ho napĺňať dnes zablokovaním schôdzí výborov ku konkrétnym kauzám, ktoré opozícia zvolávala. Ak toto je to, že budeme transparentní a posvietime proste na kauzy a nech verejnosť vie, tak ste začali zle a začali ste absolútne v rozpore s tým, čo ste sľúbili. Alebo minimálne čo ste deklarovali pri vzniku, pri vzniku vlády.

    Myslím, že môj predrečník, ja som to nepočul tuná v sále, spomínal príbehy z "Game of Thrones", ja Game of Thrones nepozerám, ale, ale, ale môj obľúbený film je "Pán prsteňov". A musím vám povedať, že dnes aj po tom, čo sa udialo vo voľbách, máte všetku moc v tejto krajine. Moc politickú, máte pod sebou políciu, prokuratúru, súdy, Finančnú správu, NKÚ, čo chcete. Máte aj moc finančnú. Máte za sebou, táto vládna koalícia, najsilnejších oligarchov tejto krajiny. Ale tak ako v Pánovi prsteňov, ak vzniklo dobré spoločenstvo, ktoré na prvý pohľad vyzeralo slabšie a nebolo ideálne, malo svoje zlyhania, malo svoje ľudské alebo, ak chcete, elfské chyby, ale vzniklo spoločenstvo, ktoré nakoniec tú obrovskú moc porazilo. Nakoniec napriek všetkým problémom ten malý Frodo prsteň do Hory osudu hodil. Vy ste dnes tento čas pre Slovensko oddialili, ale ja som presvedčený, že najneskôr o štyri roky ten malý Frodo, nech to bude už ktokoľvek, ten prsteň do Hory osudu hodí.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, tri poznámky, pokiaľ stihnem.

    Pán kolega Lipšic, ja som stále rozmýšľal, že čo mi vadí na tých sporadických vystúpeniach drvivej väčšiny predstaviteľov vládnej koalície, aj u poslancov, aj u ministrov, a páni Procházka, Maďarič, predtým Danko, ale aj viacerí iní, sa tu všetci doslova vyplakali. No, vážení, ale keď ste takí ufňukaní a keď vás boli každé bobo, tak ste sa nemali hrabať ani do parlamentu, ani do exekutívy. Tak ste vôbec nemali ísť do politiky, ale sa živte niečím iným. Pretože ja sa desím toho, že takýto slabosi, ktorí nedokážu zniesť ani tvrdé slová, tak majú mať zodpovednosť za štát. To je prvá poznámka.

    Po druhé, takisto je pre mňa veľmi tristné poznanie, že aj nová vládna koalícia blokuje výbory, ktoré sa zaoberajú kauzami. Prosím vás pekne, to, že to robia smeráci, tomu sa nikto nemôže čudovať, lebo to je strana plná zbabelcov, oni tie výbory budú vždy blokovať. Ale to, že na to nabehli aj poslanci vládnych strán SIEŤ a MOST, no tak to vám veľmi pekne gratulujem v tom vašom boji proti korupcii. Nerobte to, neblokujte tie výbory. Nevysvetlíte to ani voličom a ani sa to nepatrí.

    A tretia poznámka sa týka toho, že si hovoril, že minister vnútra nevystúpi v rozprave, lebo by mohli naňho reagovať, že je zbabelý a že nemá odvahu, nesúhlasím. To nie je tak. On je arogantný a má to na háku, taká je pravda, nie to, že by bol zbabelý, preto nevystúpil nikdy v rozprave, obzvlášť keď dnes má možno úplne inú robotu, on špekuluje nad tým, jak vyintrigovať kolegu Pellegriniho a uchopiť to tu celé. Taká je pravda a to si treba otvorene povedať, nie je to o žiadnej zbabelosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Lipšic, bolo to dobré školenie na nedobrom mieste. Môžte to, samozrejme, hovoriť pred vašimi voličmi. Ja si myslím, že takéto školenie tuto nemá význam. Totiž z toho, čo ste povedali, srší falošnosť, rôzne obvinenie. A viete prečo?

    Ja som to dnes napríklad vypočul na porade, na grémiu, kde napríklad v prípade opozičného poslanca generálny prokurátor zastaví konanie, je to absolútne v poriadku, v prípade, či to je Bašternák, hocikto iní, no tak to teda nie?! No, prepáčte, to je tá falošnosť, o ktorej ja hovorím a budem hovoriť.

    Takisto je falošné tvrdiť, čo to hovoríte, že vy, na výbore sa to zastavilo. No tak, samozrejme, mali ste počuť pána kolegu Kresáka, ktorý vám vysvetlil, že ústavnoprávny výbor nie je vyšetrovacím výborom, on nie je tak dlho poslancom ako vy, ale je právnikom lepším ako vy.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • No a hovorili ste o Frodovi, takže musím povedať, z nenávisti a s nenávisťou robiť politiku sa nemá ani sa nedá. To vedel pán Frodo - na rozdiel od vás.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je málo poslancov, ktorí vedia trafiť klinec po hlavičke, a ja som čakal, kedy príde ten základný manuál, že po vystúpení opozičného poslanca Lipšica príde mantra, ktorú som počúval aj teraz "O päť minút dvanásť", dve slovká: nenávisť a šírenie síry.

    Sedíme tu viacerí a ja sa klamať nedám. Ja som nepočul v tomto prejave, kde Daniel Lipšic hovoril o sile opozície formovať verejnú mienku a o zodpovednosti strán koalície a 81 poslancov za vládu, ktorú chce prebrať po schválení tohto dokumentu. Nebolo tam nič nenávistné, nebolo tam nič, čo by šírilo síru. Ak sila opozície formovať verejnú mienku je taká, ako vy tu často vyplakávate, tak ja vám poviem, čo ju naozaj formuje. A formuje ju to, že ak niekto mocný, silný, bohatý alebo vplyvný urobí prešľap, trestnoprávny prešľap, tak nastúpi celá perepúť od generálneho prokurátora cez špeciálneho prokurátora cez súdy k tomu, aby zahrabala kauzu pod koberec. Veď to nie je šírenie síry, iba pomenovávanie a odhaľovanie strašnej pravdy, prečo tá verejná mienka havaruje a zvolí aj extrémistov do parlamentu.

    Proste ste zodpovední za túto krajinu, hláste sa k tej zodpovednosti a nešírte alebo nenálepkujte opozičných poslancov, že šíria nenávisť. Pomenujú a pomenovávajú pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Lipšic, ja som veľmi rada, že som počula vystúpenie, ktoré bolo vecné a konštruktívne, lebo ja som v tom ostatnom čase pobadala u niektorých poslaneckých kolegov, ale aj vládnych kolegov, že keď im prídu argumenty alebo protiargumenty na vaše vystúpenie, tak volia takú vašu dehonestáciu a chcú teda všetkým povedať, že u vás naozaj prevyšujú emócie nad tým ratiom. A ja som dnes v priamom prenose videla, aké to je, keď zvíťazia emócie nad tým ratiom, a nebolo to vo vašom vystúpení, ale bolo na pôde ústavnoprávneho výboru, čo je jeden z najdôležitejších výborov v Národnej rade Slovenskej republiky, kde väčšina poslancov jednoducho neschválila program mimoriadne zvolaného výboru, ktorý sa mal zaoberať kauzami DPH. A tak mi je ľúto, že v tomto dôležitom výbore si poslanci zvolili ticho a radšej nepustili ten program.

    A ja chcem teraz za seba, sama za seba povedať, že ja radšej budem aj v tejto snemovni aj na výboroch počúvať emócie, ako takéto plíživé ticho, ktoré nemá za cieľ nič iné, len kryť zlodejov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic hovoril, že vládna koalícia, ministri, vládni poslanci nereagujú na kritiku. No, ja sa obávam, že je to ešte horšie. Ja som myslel, že programové vyhlásenie a rozprava o ňom má byť dialógom medzi vládnou koalíciou a opozíciou, kde vládna koalícia využije tento priestor na to, aby predstavila svoje zámery, hovorila o nich, prezentovala sa, vysvetľovala to poslancom, vysvetľovala to voličom. A, áno, aj odpovedala na výhrady, ktoré zaznievajú z úst opozičných poslancov. A nevravím, že sa to vôbec nestalo. Vystúpili aj niektorí členovia vlády, aj niektorí koaliční poslanci, ale vzhľadom na dĺžku tej rozpravy a vzhľadom na dôležitosť toho dokumentu, ktorý budeme o chvíľu schvaľovať a hlasovať o ňom. ich bolo ako šafranu. Akoby ich to ani nezaujímalo. Že stačí, že sa opoziční poslanci vyrozprávajú a my si to aj tak potom schválime tak, ako chceme.

    To bolestínstvo, ktoré zaznieva v reakciách vládnej koalície a o ktorom pán poslanec Lipšic hovoril, vnímam veľmi silne aj ja, už som tu o tom tiež hovoril, a vnímam ho nielen vo vyjadreniach predstaviteľov vládnej koalície, ale teda najmä vo vyjadreniach predstaviteľov MOST-u a SIET-e, a niekedy mám z toho takmer taký pocit, akoby oni, ale aj ich sympatizanti mali dojem, že my ešte stále sme koaliční partneri v rámci Radičovej vlády alebo sme spolu v opozícii proti prvej či druhej Ficovej vláde. Nie. Nie je to tak. Vy ste teraz súčasťou tretej Ficovej vlády. Zvykajte si na to, že vás budeme kritizovať.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

    K pánovi poslancovi Bugárovi. No napriek vášmu bolestínstvu ja som bol pomerne vecný vo svojej kritike, vy ste boli znovu osobný. A naozaj v tomto, aj v tých osobných útokoch sa približujete kolegom zo SMER-u. Už ste skoro na nerozoznanie. A je mi to ľúto, vo vašom prípade zvlášť.

    K výborom mimoriadnym. Veď mimoriadne výbory sme zvolávali, ste zvolávali vy v SMER-e, myslím, za našej vlády a my v bývalej opozícii k živým kauzám. Som mnohé z nich spomenul. Ak generálny prokurátor rozhodne, fajn, ak je silný v kranflekoch, nech príde na výbor a nech ho pán poslanec Kresák obhajuje alebo ministerka Žitňanská, fajn. Nech sa pravda vyjasní a nech argumenty zaznejú. Ale vy sa bojíte toho, aby vôbec tie argumenty zazneli. To je podľa mojej mienky kľúčový problém. Môžme kritizovať niečo bez znalosti veci, je komplikované, ale, fajn, tak nech verejný výbor vypočuje generálneho prokurátora a nech si ľudia urobia názor, či rozhodol správne, alebo nie.

    Ešte raz. Ja som ako minister chodil opakovane na mimoriadne výbory, aj ústavnoprávny, vysvetľovať kauzy, keď ma poslanci predvolali. To bolo v poriadku? Ja si myslím, že áno. Zrazu to už v poriadku nie je? Už máme iný zákon alebo ústavu?

    A k tomu Frodovi. Ja ho volám Frodo, ja tak familiárnejšie ako vy, pán Frodo, ja ho tak viac poznám, takže Frodo.

  • Smiech v sále.

  • A, a musím povedať, že dôležitá nie je v politike ani nenávisť, ani pomsta. Myslím, že kombináciu nenávisti a pomsty skôr šírite teraz vy, alebo strachu možno, ale presvedčenie o tom, že krajina a jej systém sa dá reálne zmeniť. A ja si myslím, že ten sen o Slovensku a o tejto vízii tu je a najneskôr o pár rokov bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V zmysle § 28 ods. 1 požiadala o vystúpenie v rozprave pani ministerka Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja som už vystúpila v rozprave, keď som reagovala bezprostredne na vystúpenie pána poslanca Baránika, a teraz by som chcela v mojom vystúpení reagovať na viaceré poznámky, ale aj otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým kapitoly spravodlivosti v programovom vyhlásení vlády. Ale možno nielen na, možno na úvod je namieste povedať aj pár všeobecnejších viet, v ktorých budem reagovať na to, čo tu v tejto sále odznelo.

    Takže na úvod chcem rovno povedať, neviem, od koho odznelo, či od pána poslanca Galka, alebo od koho, tak chcem povedať jednoznačne, že, áno, hlásim sa k zodpovednosti ako členka tejto vlády a hlásim sa aj k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Nie preto, že by v tom programovom vyhlásení vlády bolo všetko to a naozaj všetko to, čo by som chcela vidieť v programovom vyhlásení vlády, ktorej som členkou, a rovnako nie preto, že ako pravicová politička by som v našom programe strany MOST - HÍD videla napísané všetko to, čo je napísané v tomto programovom vyhlásení vlády. Toto programové vyhlásenie vlády je jednoducho prienik alebo zhoda pohľadov štyroch politických strán, ktoré nie sú z jedného politického spektra. To je jednoducho tak. A preto sa hlásim k programovému vyhláseniu vlády, kde je viacej etatizmu, než bolo v programe MOST-u - HÍD, a kde je možno menej niektorých bodov, ktoré boli v programe MOST-u - HÍD. Je to jednoducho tak.

    A bolo jednoduchšie sa hlásiť k programovému vyhláseniu čisto pravicovej vlády, pretože jednoducho tie strany mali k sebe hodnotovo bližšie. Toto je náročnejšie, toto je komplikovanejšie a ja som presvedčená, že v rovnakej pozícii, ako som teraz, sú aj kolegovia z iných politických strán v tejto vládnej koalícii, ktorí napríklad dnes musia hlasovať za programové vyhlásenie vlády aj v tých častiach, v ktorých možno pred piatimi rokmi hlasovali proti zákonom, ktoré som predkladala v tomto parlamente ako členka pravicovej vlády. Je to jednoducho tak.

    To, čo ale musím povedať, že sme v situácii, kedy je veľa tém, kde jednoducho neexistuje zhoda a neexistuje zhoda ani naprieč týmto parlamentom a nenájdeme tú zhodu.

    Prečo to hovorím? Pretože niekedy ako keby tu vznikal dojem alebo tie výčitky, tie najčastejšie smerované výčitky smerujú k tomu, čo v tomto programovom vyhlásení vlády nie je, a tie výčitky znejú tak, ako keby inak tu v tomto parlamente bola na tých veciach zhoda, len tu v tomto programovom vyhlásení vlády sa jednoducho nenachádzajú. A ja musím povedať, že to nie je tak, pretože by sa hľadala zhoda naprieč politickým spektrom. A ja to poviem opakovane. Áno, to platí aj pre prokuratúru, ale platí to aj pre iné témy, napríklad tému ľudských práv, ktorá tiež tu bola otvorená. Jednoducho nedokážeme, ani ja v časti programového vyhlásenia vlády, ktoré ja budem musieť napĺňať, pretože za to budem zodpovedná v oblasti spravodlivosti, nedokážeme týmto programovým vyhlásením naplniť politické predstavy alebo programové predstavy politických strán, ktoré nie sú súčasťou vládnej koalície. Jednoducho nie.

    Vieme naplniť týmto programovým vyhlásením vlády kľúčové predstavy strán, ktoré sú súčasťou tejto vládnej koalície. A to sa týka, samozrejme, aj prokuratúry.

    Strana MOST - HÍD, pokiaľ ide o prokuratúru, nemala nijaké tvrdé programové sľuby vo svojom volebnom programe v Občianskej vízii 2016. Strana MOST - HÍD vo vzťahu k prokuratúre vo svojom programe mala povedané, že otvorí diskusiu na tému postavenia prokuratúry, zásadnej a systémovej zmeny prokuratúry. My vo svojom programe sme otvorene hovorili, že dnes túto debatu treba otvoriť, ale nešli sme do volieb a s programom, kde by sme jasne formulovali, že musí to byť takto a nijak inak, pretože tie koncepty sú rôzne. A nie, dovolím si tvrdiť, nie, deväťdesiat hlasov v tejto snemovni nie je za jeden jasný koncept prokuratúry.

    No nie je, môžeš sa usmievať, koľko chceš. Nie je. Dokonca my dvaja sa nezhodneme, keď na to príde. Keď na to príde, my dvaja sa nezhodneme. My dvaja sa nezhodneme, keď by sme išli tvrdo nato, ako teda zásadne systémovo zmeniť pozíciu prokuratúry. Na čiastkových zmenách v rámci vlády sme sa dokázali vždycky zhodnúť, ale keby sme mali teraz stavať od podlahy prokuratúru, tak pravdepodobne predstava moja a predstava tvoja je iná. Však to vieme. Je to jednoducho tak.

    Iná téma, kde takáto zhoda nie je, a odpovedala som na otázky aj na výbore a dostala som tie otázky aj v tomto pléne, je otázka ľudských práv. Jednoducho aj tu tie predstavy, to je hodnotová otázka, tie predstavy sú veľmi rozdielne a kolega poslanec Droba hovoril o registrovaných partnerstvách. Niekto iný v rámci tohto pléna, naopak, tvrdo túto tému odmieta. Nie, nedokážeme naplniť všetky predstavy tohto pléna, pokiaľ ide o to, ako by malo vyzerať programové vyhlásenie vlády napríklad v časti ľudských práv, pretože neexistuje zhoda.

    Moja predstava nie je plne naplnená v tomto programovom vyhlásení vlády, pretože jednoducho mám na tieto otázky iný názor a som v menšine nielen v tejto vláde, ale v tomto parlamente som v menšine s mojou predstavou. Tak jednoducho je to tak.

    A opakujem, nedokážeme týmto programovým vyhlásením vlády naplniť konkrétne programové predstavy jednotlivých poslancov alebo jednotlivých politických strán, ktoré nie sú súčasťou tejto vládnej koalície.

    A padla tu otázka od pána poslanca Budaja, ako sa mohli Maďari ocitnúť so SNS v jednej kope a čo nás spája. No, spája nás jednoducho to, že my si nemyslíme, že radšej predčasné voľby, ako vláda SMER-u, ako povedal pán poslanec Matovič, keď odchádzal po voľbách od pána prezidenta a dodal: "Ale treba si povedať na rovinu, v takom prípade posilní Kotleba, vypadne z parlamentu Procházka a môže to byť ešte horšie." Nie, spája nás asi to, že my si toto nemyslíme. A za týmto stojím, ja si toto nemyslím. Pretože ja si myslím, že po voľbách sme povinní zostaviť vládu, pokiaľ vládu zostaviť možné je a pokiaľ je to vláda, ktorá v danej situácii vie podať výkon. Ja som presvedčená o tom, že táto vláda v situácii, v ktorej sa nachádzame, musí podať výkon. Je to jej zodpovednosť, aby podala výkon v kľúčových oblastiach, a medzi tie kľúčové oblasti určite patrí aj oblasť vymožiteľnosti práva a spravodlivosti.

    K jednotlivým otázkam, ktoré mi boli položené, dovolím si povedať pár slov. Asi pôjdem po otázkach, pretože ich bolo najviac, ktoré položil v diskusii pán poslanec Lipšic.

    K prokuratúre som sa vyjadrila. Nie, kozmetické zmeny nemá podľa mojej mienky teraz zmysel robiť. Treba si naozaj uvedomiť, že tie zmeny, ktoré sme urobili za vlády Ivety Radičovej, pokiaľ ide o právnu úpravu prokuratúry, boli z veľkej časti zmetené zo stola Ústavným súdom, bez ohľadu na to, čo si o nálezoch Ústavného súdu myslím. Zvýšenie verejnej kontroly je to, čo vidím ako najlepšie riešenie v situácii, keď je ten systém nastavený tak, ako je, a má zaňho plnú zodpovednosť ten, ktorý stojí na čele prokuratúry, a tým je generálny prokurátor.

    MOST - HÍD nesľuboval, nesľuboval pred voľbami personálne čistky, pretože mal za to, že osoby, ktoré sú v týchto pozíciách podľa dnes platného právneho stavu, nie je možné v súlade s ústavou, pokiaľ nie sú naplnené zákonné podmienky, odvolať.

    K preukazovaniu pôvodu majetku. Preukazovanie pôvodu majetku predložíme. Ja som presvedčená o tom, že prídeme s návrhom, ktorý bude predstavovať účinnú právnu normu. Prídeme s ním. Rovnako pokiaľ ide o zlepšenie podmienok konfiškácie majetkov v rámci trestných konaní.

    Opakovane, pán poslanec Lipšic, ste hovorili, že návrhy, ktoré sa týkajú justície, sú kozmetickými zmenami. Ja si to nemyslím, ja to popieram. Ja som presvedčená o tom, že naplnením programového vyhlásenia vlády v časti justície dokážeme zásadným spôsobom zefektívniť fungovanie justície tak - lebo to nie je samoúčelné - tak, že sa minimálne v niektorých druhoch súdnych konaní zásadne skráti dĺžka súdnych konaní a výrazne sa zvýši vymožiteľnosť práva pre podnikateľské prostredie, ale nielen pre podnikateľské prostredie.

    Pán poslanec Lipšic, hovorili ste o tom, že by ste očakávali systémové zmeny, ktoré postavia justíciu a prokuratúru od začiatku. Ja sa obávam, že vzbudzovať očakávania u ľudí, že vieme šmahom ruky urobiť také systémové zmeny, ktoré postavia justíciu a prokuratúru od začiatku, či už v roku 2016, alebo v roku 2012, je vzbudzovať nenaplniteľné očakávania a ja som presvedčená, že jednoducho nemáme inú cestu v roku 2016, rovnako v 2020, ako poctivo krok za krokom robiť všetko pre to, aby sa fungovanie obidvoch týchto systémov jednoducho zlepšovalo a aby poskytovali lepšiu službu občanom Slovenskej republiky. Ja som presvedčená, že je to možné, a som presvedčená, že je to možné vtedy, keď pôjde o kontinuálne a dlhotrvajúci proces tlaku a zmien, ktoré treba urobiť, a keď sa to, čo je za štyri roky urobené, sa počas ďalšieho volebného obdobia neotočí o 180 stupňov späť. Vtedy to môže zafungovať.

    Ak môže byť v niečom táto možno netradičná vládna zostava v našich podmienkach veľmi užitočná alebo prospešná, je v tom, že zmeny, ktoré sa podarí urobiť a budú na prospech fungovania systému a zlepšia fungovanie systému, môžu byť trvalé a dlhodobé, pretože nebudú mať toho zásadného oponenta, ktorý po štyroch rokoch by ich chcel vracať späť. A to môže byť devíza toho, čo bude urobené v oblasti justície počas týchto štyroch rokov.

    Nie, v programovom vyhlásení vlády nie je zámer stabilizovať Špeciálny súd na úrovni ústavného zákona jednoducho preto, pretože nikoho z vládnej koalície nenapadlo so Špeciálnym súdom niečo robiť. Nevnímame Špeciálny súd ako ohrozený. Nikto ho, nikto sa ho nechce žiadnym spôsobom dotýkať, tak priznám sa, ani mňa nenapadlo, že ho treba zastabilizovať na úrovni Ústavného súdu, pretože ho nevidím dnes ako ohrozenú inštitúciu. Nevidím. Aspoň nezachytila som, že by dnes boli nejaké tlaky na to, aby Špeciálny súd bol zrušený.

    Pokiaľ ide o bezpečnostné previerky pre sudcov, ja som bola a zároveň som zásadne proti bezpečnostným previerkam pre existujúcich sudcov, takže nie je dôvod, aby som to dávala do programového vyhlásenia vlády.

    Áno, môj pohľad na zmeny či už v celom justičnom systéme, alebo aj pokiaľ ide o opatrenia proti korupcii, vždy bol taký, že máme nastavovať systém, máme urobiť všetko pre to, aby boli dobre nastavené pravidlá, a urobiť všetko pre to, aby tieto pravidlá sa dodržiavali, a jednoducho, ak chceme, aby tento štát fungoval ako právny štát, tak predovšetkým pravidlá sa musia dodržiavať vo vnútri systému. Tým nespochybňujem aj kľúčovú rolu, ktorú plnia ľudia, ktorí v tom systéme pracujú. Samozrejme, je to tak, ale jednoducho môžme pracovať len v prostredí, ktoré máme, a s ľuďmi, ktorých máme. To je jednoducho tak. Preto potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby sa minimalizoval priestor pre excesy a systém začal dobre fungovať.

    Toľko asi k otázkam, ak som ich dobre zachytila, ktoré mi položil pán poslanec Lipšic.

    K protikorupčným opatreniam, ktoré boli spochybňované ani nie tak preto, že by neboli dobré, ale preto, kto sú ich nositelia, tak dovolím si povedať, že beriem plnú zodpovednosť za to, že prinesieme dobrý protischránkový zákon, že prinesieme dobré zákony, ktoré majú za cieľ zúžiť priestor pre korupciu, či je to v oblasti otvoreného vládnutia, zverejňovania zmlúv alebo iných, preukazovania pôvodu majetku alebo posilnenia hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov, a som presvedčená o tom, že tieto zákony majú zmysel a že tie zákony zúžia priestor pre korupciu. Lebo som presvedčená dlhodobo, že najefektívnejším spôsobom boja proti korupcii je jednoducho to, že zúžime priestor pre korupciu, pretože kde ten priestor nie je alebo je minimalizovaný, tam je menšia šanca, že korupcia vznikne.

    Tým nechcem nijako spochybniť, že každá kauza má byť vyšetrená a musí byť vyšetrená a tí, ktorí sú zodpovední za vyšetrovanie každej jednej kauzy, musia byť schopní sa postaviť a zdôvodniť svoje rozhodnutie, či už pozitívne, alebo negatívne, pretože to je o dôveryhodnosti samotných týchto inštitúcií.

    V tejto téme možno odpoveď na otázku alebo poznámku pani poslankyne Nicholsonovej, predĺženie lehoty zverejňovania zmlúv je v programovom vyhlásení vlády jednoducho preto, pretože to boli aj naše záväzky, ktoré sme dali Transparency pred voľbami. Ten význam je zrejmý, aby aj po expirácii danej zmluvy tie zmluvy boli verejne dostupné v rámci verejného registra, čím nijako nespochybňujem to, že čím lepšie alebo prehľadnejšie je nastavený celý systém zverejňovania zmlúv, tým lepšie, samozrejme.

    A protischránkový zákon nepovažujem za nekonkrétny záväzok, ale naopak, za veľmi účinný nástroj aj boja proti korupcii.

    Pán poslanec Galko, cítila som sa celkom príčetná a nebola som ani humoristicky naladená, keď som písala do programového vyhlásenia vlády, že zavedieme protikorupčnú doložku. Ja si jednoducho myslím, že sledovať právne predpisy už v čase ich tvorby a pozrieť sa na to na základe veľmi jednoducho formulovaného katalógu otázok, že či ten zákon zužuje priestor pre korupciu, alebo rozširuje, či rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania, alebo naopak, naopak, smeruje k objektívnemu rozhodovaniu, plus ďalšie, že jednoducho má zmysel, pretože má zmysel zužovať priestor pre korupciu.

    Dámy a páni, ak to mám zhrnúť, tak ospravedlňujem sa každému, komu som neodpovedala na otázku. Dúfam, že som vyčerpávajúco sa venovala rozprave, ktorá odznela, ale ak mám zhrnúť svoje vystúpenie, tak by som chcela na záver len krátko povedať, že hlásim sa k zodpovednosti v rámci tejto vlády, hlásim sa k programovému vyhláseniu tejto vlády v medziach, ktoré som na začiatku môjho príhovoru vymedzila. Som presvedčená o tom, že sme v situácii, kedy je dôležité, aby vláda podala výkon.

    Za ministerstvo spravodlivosti chcem povedať, že sme pripravení podať maximálny výkon, aby nielen návrhy zákonov, ktoré prinesiem do tohto parlamentu, boli dobré, ale boli aj účinne implementované do života tak, aby po štyroch rokoch sme mohli povedať, že vymožiteľnosť práva na Slovensku sa zlepšila, konania na súdoch - minimálne niektoré - sú naozaj rýchle a dokázali sme zúžiť priestor pre korupciu tým, že sme posilnili otvorené vládnutie a prijali právne predpisy, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štrnásť faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi, nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, ja neviem, naozaj, pani ministerka, či vo vašom prípade sa tu rozprávame nemý s hluchým, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, tak ja to znova zopakujem už po niekoľkýkrát. S ľuďmi, ktorí dlhodobo kryjú korupciu, ktorí zametajú kauzy pod koberec, a tí sú na komplet združení v strane SMER - sociálna demokracia, sa môžete prihlasovať k akejkoľvek zodpovednosti, akejkoľvek chcete, s týmito ľuďmi nezmeníte ani milimeter.

    Naivne som predpokladal, že keďže ste sa prihlásili do rozpravy po kolegovi Lipšicovi, že sa vyjadríte k tomu, či si svoj boj proti korupcii predstavujete tak, že budete blokovať výbory, ktoré zasadajú k tým jednotlivým kauzám. To ste nespravili, neučinili ste tak a tým pádom sa stále opakuje, že činy sú dôležité. A činy sú rozhodujúce a nie žiadne slová, ani žiadne prihlasovanie sa k zodpovednosti.

    Pani Žitňanská, zmena prokuratúry je žiadaná a pre spoločnosť je životne potrebná. Ja vám chcem z tohto miesta ponúknuť za stranu SaS potrebné hlasy na zmeny prokuratúry k lepšiemu, na naplnenie potrebnej ústavnej väčšiny. Také niečo, že neexistuje koncept, na ktorom by sme sa zhodli, to čo si z nás robíte, prču alebo čo?!

  • Ruch v sále.

  • Ponúkam vám naše hlasy a poďme do toho, choďte za naším tím lídrom pre spravodlivosť a súdnictvo Alojzom Baránikom a zmeňme prokuratúru k lepšiemu. To je tretia poznámka. Také výhovorky, že neexistuje koncept, prepáčte, ako to vás nectí, to sú mimoriadne lacné výhovorky.

    A posledná vec, čo sa týka toho, čo chcete zaviesť, že sa bude v doložke uvádzať, že či návrh zákona zvyšuje, alebo zužuje priestor, rozširuje pre korupciu, tak to máme asi vážne rozdielne vedenie štátu, pretože kto by mne doniesol návrh zákona, ktorý rozširuje priestor pre korupciu, by okamžite skončil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem oceniť pani ministerku Žitňanskú, lebo tu skutočne dlho sedela, počúvala, čo sa tu hovorí, aké sú výstupy z pléna, robila si poznámky a skutočne aspoň ja ako neprávnik teda by som to tak vedel hodnotiť, že stavia sa k tomu čelom a že má záujem riešiť problémy.

    Dve veci mi tam nesedia, ak môžem pripomenúť. A to je jedna vec, a to vám verím, že nie je tam všetko to, čo by ste chceli vy, a že tam všetko ani nemôže byť. Je tam ale potom rozpor s tým, čo tvrdil váš predseda pán Bugár, že ste dokázali presadiť 90 % z toho, čo ste chceli. To tam nesedí toto dohromady.

    A potom ešte takú poslednú vec k tej prokuratúre. Možno tomu rozumiete, ale asi tomu nie že možno, rozumiete tomu viac ako ja, určite, a vidíte do toho viac, ale keď niekto neskúsi, tak je škoda dopredu sa vzdávať proste, treba skúsiť. Nebude tých 90, nebude. Ale treba skúsiť.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, keďže si začala, alebo teda spomenula vyjadrenie kolegu Matoviča po tom, ako sme odišli od pána prezidenta 7. marca, 6. marca si ešte napísala: "Ale veď vláda so SMER-om je vylúčená aj teoreticky. Vážne sa dnes nemá zmysel touto úvahou zaoberať." Ja už iné vyjadrenia povolebné predstaviteľov MOST-u čítať nebudem, koniec koncov mnohé z nich ste zo sociálnych sietí vymazali, čo tiež nie je prejav toho, ako si za nimi stojíte, ani prejav nejakej veľkej principiálnosti a odhodlanosti.

    K prokuratúre. Vy vo vlastnom programe máte zváženie ústavných zmien, posilnenie procesnej nezávislosti prokurátora, zúženie netrestnej oblasti, to máte vo vlastnom programe, vo vládnom programe z toho nie je nič. Nula, nula, nič. Pritom nie je celkom pravdou, že na zmeny na prokuratúre je potrebné len ústavné zmeny. Nie je to potrebné. Veď koniec koncov prokuratúra je normovaná v ústave v jednom článku, špeciálna prokuratúra vôbec nie je ústavný orgán, ale ani ambícia urobiť zákonné zmeny, idete v opačnom smere, v tej novele, v tom vládnom programe nie je.

    Spomínala si, že v tak kľúčových oblastiach, ako je zmena prokuratúry, ako sú ľudské práva, si v menšine. Ja som robil raz za spravodlivosť vládny program a naša bývalá kolegyňa doktorka Zlochová hovorila, že politik, ktorý si myslí, že presadí 90 % svojho programu, tak je zrelý na vyšetrenie duševného stavu. Ale keby som v kľúčových veciach bol v menšine, v kľúčových veciach, ktoré sú v mojej zodpovednosti, by som bol v menšine, pani ministerka, do takej vlády by som si proste nesadol.

  • Ďakujem. Nie som právnik, ale politické programy čítať viem a myslím si, že je veľmi dôležité nie tuto deklarovať, že mali ste 90 % významu alebo priorít, alebo čohosi z vašej občianskej vízie pretavených do programového vyhlásenia vlády, pretože sú aj naozajstné priority vo svojej váhe, ktoré jednoducho v tom dokumente mali byť. A vy v bode 1P vašej Občianskej vízie píšete vo vzťahu k prokuratúre, že v každom prípade presadíte "zvýšenie miery procesnej samostatnosti prokurátora v záujme zvýšenia miery nezávislosti od možnosti politických vplyvov". Toto je presná citácia a v programovom vyhlásení vlády to proste nie je!

    Ja sa teda pýtam, ak toto z mnohých pohľadov to vyzerá ako zásadná váha, pretože viacerí kolegovia tu hovorili o tom, že nám tu zlyháva nie legislatívny rozmer alebo tá deklaratórna rovina, ale proste personálny moment. No tak ak aj by ste mali na mysli, že zvýšite mieru nezávislosti od možných politických vplyvov v procesnej samostatnosti okresných, krajských prokurátorov, no tak to presaďte! A ak to presadiť neviete, do takej vlády nechoďte, lebo nič sa nezmení!

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, mňa vo vašom vystúpení zaujali dva momenty.

    Prvý z nich bol ten, keď ste povedali, že poslanci budú musieť hlasovať za programové vyhlásenie vlády aj napriek tomu, že majú k nemu výhrady. Chcem sa vás preto v tejto súvislosti spýtať, či neveríte v slobodný výkon mandátu poslanca Národnej rady, pretože potom ako predstavitelia vašej politickej, alebo teraz súčasnej, uvidíme, na ako dlho, súčasnej politickej strany MOST - HÍD sa podpísali pod tú výzvu, ktorá povinne posiela deti do koncentračných táborov, tak dnes sme tu mali ďalšie vyhlásenie teda z úst predstaviteľov MOST - HÍD o tom, že poslanci musia hlasovať. Takže by som sa chcel spýtať, ako ste to mysleli.

    A druhá moja otázka je taká, že povedali ste, že súčasné alebo programové vyhlásenie vlády v súčasnej podobe nenapĺňa vaše predstavy o ochrane ľudských práv. Ľudské práva ako vašu prioritu ste spomínali už v tom predošlom vystúpení niekedy minulý týždeň, chcem sa spýtať teda, aká je tá vaša predstava o ochrane ľudských práv a či napriek tomu, že aj takáto kľúčová oblasť nie je spracovaná podľa vašej predstavy a podľa vašich možno nejakých cieľov, či ste s tým stotožnená a či odporučíte poslancom za vašu stranu za takéto programové vyhlásenie hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani ministerka, len taká drobná poznámka, v úvode spomenuli ste, že vo vládnej koalícii ste v menšine. Bohužiaľ, už ma predbehol pán poslanec Alan Suchánek. Chcel som povedať to isté. Sťažujete sa, že to nemôžete všetko presadiť, ste v menšine a tak ďalej, ale musím znova podotknúť to isté, čo pán kolega Suchánek, že váš pán predseda sám sa hrdo pýšil pred médiami, že sa mu podarilo až na 90 % všetko presadiť. Áno? Tak asi vy ste sa ocitli v tých 10 %, čo mi je strašne ľúto.

    Asi ste, potom mám ešte ďalšiu vec. Druhá časť je to, samozrejme, smeruje k programovému vyhláseniu vlády, k časti transparentnosti boja proti korupcii a klientelizmu, o ktorej tak krásne rečníte. Preto sa vás osobne pýtam, prečo ste zhodila zo stola návrh komory exekútorov, aby boli jednotlivé prípady prideľované elektronicky? Toto je vážna vec a stalo sa to v polovici apríla, bolo 20. výročie exekútorskej komory spojené s konferenciou v Sheratone, kde sa to opäť dohadovalo, kde sa exekútori zhodli na tom, na tomto postupe a spôsobe prideľovania. A keď vám to predostreli na posúdenie, vyjadrili ste sa, že v žiadnom prípade to nepovolíte.

    Viete, toto práve by znamenalo zastavenie klientelizmu, korupcie a ja mám po tomto pocit, že sa o tej snahe potlačiť korupciu len hovorí a že táto vláda to vôbec nemyslí vážne.

  • Ďakujem. Ja len pripomeniem, že reagujem na tie vaše úvahy, pani ministerka, k môjmu prejavu. Nebola tu, a vy to viete, iba alternatíva pre časť tých volieb, zbytočne sa na to vyhovárať, náhlili ste sa do Ficovej koalície, pretože vám išlo o to vyradiť z hry prezidenta Slovenskej republiky, ktorý mal isté možnosti a ktorý by sa bol dostal k slovu. Že čo všetko ste si od toho sľubovali a čo za to dostanete, aká bude realita, to je rozdielne, každý jeden z vás to vidí iste inak.

    Ale v zásade som, ako ste si mohla všimnúť, vo svojom prejave nevenoval žiadnu pozornosť ani vašej duši, ani svedomiu, ani nijakým vašim takpovediac morálnym rozporom, alebo situácii, to sa totiž obnaží samé proste v živote. Onedlho buď totiž predložíte nejaký poriadny zákon, pretože si budete chcieť udržať aspoň zdanie osobnej integrity aj v tejto koalícii. Alebo ju už dávno nemáte a žiaden taký zákon celé štyri roky nepredložíte. Pokiaľ ho predložíte, fakt vám držím palce, aby ste to urobila, tak potom uvidíme, ako sa k tomu postavia vaši kolegovia, pravdepodobne si vyprosia vaše nároky na osobnú alebo odbornú integritu. Ako poznám túto situáciu, inak to byť nebude. Potom, no, potom by som mohol hovoriť, čo sa stane potom. Možno bude Lucia Žitňanská opozičným politikom alebo sa tento pojem proste rozplynie ako para nad hrncom a nebude. Doposiaľ ste zopárkrát si trúfla skočiť z kryhy na kryhu, udržiavajúc stále predstavu o tom, že máte nejakú osobnú integritu a o niečo vám ide. Teraz sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Najprv taká technická pripomienka, veľa ľudí sa sťažuje, že vypadáva prenos z dnešného rokovania Národnej rady, tak keby sa na to technici mohli pozrieť.

    A teraz k tomu vystúpeniu. No, z môjho pohľadu sa opäť potvrdilo, že toto je programové vyhlásenie budúcej vlády. Hovoríte, že dnes stačí otvoriť debatu o prokuratúre a to je práve problém tejto vlády, že rezignovala na zásadné zmeny. O prokuratúre sa iba začína diskusia, vyrovnaný rozpočet bude až v roku 2020, protischránkový zákon bude účinný až po vypršaní 10-ročných zmlúv, verejné vypočutie sa bude týkať až budúceho policajného prezidenta a tak ďalej.

    Preto nie je dôvod na vyjadrenie slepej dôvery tejto vláde.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Poprosím vás, kľud v rokovacej miestnosti.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Áno, pani ministerka, myslím si, že ste veľmi správne veci pomenovali a povedali ste, že nenaplníme predstavy opozícii, pretože my, my budeme niesť, a teda celá vláda bude niesť zodpovednosť za to, čo schválime, a celá vláda sa bude zodpovedať a bude robiť odpočet toho, čo schválime.

    Ja by som vám možno povedala takú vec, ako hovoria ženy, že nepozeraj na to, čo chlap hovorí, ale pozeraj na to, čo činí. Tak sa pozrime, čo činili pravicoví politici. Keď vám to dneska sľubujú títo chlapci, že vám dajú 90 hlasov, tak ja sa chcem spýtať, koľko hlasov dali, keď padla vláda? Veď pravica vládla, oni sa nevedeli medzi sebou dohodnúť a vám sľubujú 90 hlasov.

    Potom sa spýtam pána Matoviča, lebo vlastne on nechcel zahlasovať ani za programové vyhlásenie vlády, pretože keď čítam, že krátko po jej vzniku v lete pán Matovič povedal, že do programového vyhlásenia Ivety Radičovej sa nedostala žiadna ich požiadavka. Tak ja sa pýtam, ak nevedeli vtedy hlasovať za seba, ak nevedeli byť zodpovední, nechali padnúť vládu, veríte, že dnes vás podporia?

    A preto určite chcem povedať, že naozaj koalícia bude o tom, že bude formovať zákony, že bude komunikovať o nich a že jednoducho detaily a formu zákonov prinesie určite zhoda v koalícii. A nebude to jednoduchá práca, ale verím, že bude prospešná pre všetkých občanov.

    Takže, pani ministerka, určite sa spoliehajte na koalíciu, pretože pravica by vás nechala padnúť, tak ako to urobila kedysi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, my musíme ísť za našimi cieľmi a za naším programom, nie za programom opozície. Raz tu bolo, že pani poslankyňa Ritomská za OĽANO schválila vládne vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády ako opozičná, tak hádam to nechce opozícia ešte raz takú chybu spraviť.

    Ale ja chápem aj opozíciu, že teda chce od vás, aby ste za jedno funkčné obdobie odstránili, napravili všetky problémy justície, aj keď sami neveria, že sa to dá, lebo neboli schopní to ani oni spraviť, keď boli vo vláde.

    Každý pozitívny krok dopredu nebude vnímať pozitívne len politika, ale určite aj občania. Koaličné vládnutie je vždy ťažké, prináša aj kompromisy, ale kto nie je schopný spraviť kompromisy, tak ten nie je zrelý robenia politiky v parlamentnej demokracii.

    A ja si tiež myslím, že toho, čo sa nám podarilo presadiť do programového vyhlásenia vlády, je veľa a čo sa nám nepodarilo, tak toho sa nevzdávame a budeme hľadať riešenie do budúcna. Čiže čo tam nie je, to neznamená, že my sme sa týchto cieľov vzdali, ale proste nateraz tieto ciele nevieme narýchlo naplniť.

    V minulosti ste boli veľmi krátko ministerkou spravodlivosti, ale čo sa vám za ten rok a pol podarilo, tak to je husársky kúsok. Iní boli ministrami niekoľko rokov, niekoľko funkčných období, ale okrem plamenných rečí a rozporuplných rozhodnutí nezanechali za sebou nič. Takže nenechajte si prejsť chuť od roboty.

  • Ďakujem. Vážená pani ministerka, hovoríte, že ste v názorovej menšine v tejto vláde, vo vlastnej vláde a pri tom by som sa ako kolegovia tiež rada pristavila. Pretože treba znova upozorniť, že vaša vyjednávacia pozícia bola pri zostavovaní vlády skvelá. Skvelá. Pretože bez vás by žiadna vláda nevznikla. No vy ste k tejto výzve pristúpili bez ambícií, ako sama tvrdíte, o veľa vecí ste sa ani nepokúsili a to je to najšokujúcejšie, nad čím sa verejnosť pozastavuje. Obetovali ste veľa a v očiach mnohých vašich voličov ste obetovali dokonca svoju povesť a za to ste pre nich aj pre seba získali veľmi málo.

    Ďakujem.

  • Vážená pani ministerka, zaujala ma najmä tá časť vášho príhovoru, ktorá zdôrazňovala prienik programov koalície. Jasné, sám si viem predstaviť koherentnejšie zoskupenie v zmysle aj ideológie, aj programu. Ale predstavy každého jedného z nás musia ustúpiť realite. A realita je zjavná. Ľudia rozdali hlasy alebo karty tak, že zostavenie inej vlády, ktorá by bola stabilná, proeurópska, jednoducho nebola možná. Preto kľúčovým slovom sa stáva slovo kompromis. Áno, nemusí byť táto zostava ideálna, ani program nemusí byť stopercentný pre každého z nás. Vidno však, a to aj z vášho príhovoru, obrovskú ambíciu posunúť v mnohých oblastiach Slovensko dopredu. Pre mňa osobne aj vaša oblasť justície, spravodlivosti a rovnako aj jednoznačný odkaz v oblasti zahraničnej politiky je pre mňa istým benchmarkom tejto vlády s bonusom toho, že viaceré opatrenia v oblasti bezpečnosti, ktoré sme spolu roky presadzovali, dostali priestor už v tomto programovom vyhlásení tejto vlády.

    Takže vedomý si toho, že neexistuje čarovný prútik k vyriešeniu všetkých problémov, ako to tu počúvame, hlásim sa aj ja k prístupu, ktorý je dnes jediný možný. Krok po kroku zlepšiť systém pre lepšie fungovanie tohto štátu a k tomu smeroval aj váš príhovor, za ktorý vám ďakujem.

  • Vážená pani ministerka, ja súhlasím s vaším presvedčením, že v boji proti korupcii je potrebné zužovať priestor pre korupciu, a myslím si, že sa to nebije s tým, že sa prijmú účinné opatrenia na to, aby orgány činné v trestnom konaní konali tak, ako konať majú. Ale je dôležité nastavovať pravidlá, zefektívňovať kontrolu, zvyšovať mieru transparentnosti, s tým všetkým súhlasím, ale tým najúčinnejším zúžením priestoru pre korupciu je obmedzovanie úlohy štátu, znižovanie rozsahu štátneho vlastníctva, štátnych regulácií, rozhodovania štátnych úradníkov. A to, žiaľ, táto vláda robiť nijako výrazne nebude. Sama ste povedali, že v tom vládnom programe je oveľa viac etatizmu, ako by ste si aj vy predstavovali, tak, bohužiaľ, toto najúčinnejšie opatrenie na zužovanie, alebo teda na zužovanie priestoru pre korupciu sa, žiaľ, realizovať v najbližších štyroch rokoch nebude.

    Vyjadrím sa aj ku konkrétnosti. Ja vítam, že v návrhu je alebo v programovom vyhlásení je zámer predĺžiť zverejňovanie zmlúv z 5 na 10 rokov, možno by bolo lepšie na 20, na 50 alebo navždy, tam nie je technický problém, ale ide to správnym smerom. Ale hovorili sme o tom aj na výbore, ja vidím v zákone o slobodnom prístupe k informáciám oveľa viac vecí, ktoré by si žiadali zmenu a ktoré je možné zmeniť tak, aby bol priestor pre transparentnosť zväčšený a aby sa ten priestor pre korupciu ešte viac obmedzil. Bola pripravená veľká novela za predchádzajúcej vlády, boli vznesené pripomienky zo strany mimovládnych organizácií a možno aj to, že ako vláda pristúpi k tej zmene, či sa obmedzí iba na ten počet rokov, ukáže, akú má vôľu zužovať priestor pre korupciu.

  • Vážená pani ministerka, správne ste podotkli, že výsledok volieb je potrebné rešpektovať, a myslím si a som o tom presvedčený, že bolo potrebné zostaviť zodpovednú, spoľahlivú vládu, ktorá bude aj Slovensko reprezentovať a bude stabilnou vládou. A preto veľmi kvitujem to, čo ste povedali, že je potrebný konsenzus, ktorý môže možno práve teraz priniesť niečo, čo bude trvalo udržateľné, pretože dôjde k zhode aj naprieč politickým spektrom medzi ľavým a pravým.

    Vy ste boli rešpektovanou ministerkou aj poslankyňou z hľadiska spravodlivosti, keď ste boli v opozícii, a teraz sa nestačím čudovať, že čo sa stalo, keď dnes ste pre nich nedôveryhodná. Ja sa nestačím čudovať, ale možno je to vizitka pre tých, ktorí o tom hovoria, pretože sami teraz popierajú samých seba. A keď oni hovoria o tom, že nemáte byť v koalícii, v ktorej ste nedokázali presadiť všetko, kto, prosím vás, môže veriť to, že oni v koalícii pána Sulíka, hypoteticky, vlády pána Sulíka piatich strán, každá strana by presadila všetko? Veď to nikto neverí ani v tejto rokovacej sále, ale ani pri televíznych obrazovkách, ktorí sa budú na to pozerať. Prosto je to nevyhnutný konsenzus.

    Ja sa plne hlásim k tomu, čo ste povedali. Protikorupčné opatrenia, plnú zodpovednosť ste vyjadrili, čo je naozaj chvályhodné a veľmi si to vážim, lebo ste to hovorili úplne jasne. A ja sa rovnako budem snažiť, aby sme prispeli k protikorupčným, protischránkovým opatreniam, sprísnili zákon o majetkovom priznaní, predĺženie lehoty na zverejňovanie zmlúv a tak ďalej atď., lebo toto je o zodpovednosti predovšetkým. Takže držím vám palce a ja som pripravený pomôcť aj tu v Národnej rade, aby sa nám to podarilo.

  • Vedenie schôdze prevzal podpredseda Béla Bugár.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... Jaj, ešte faktická.

  • Vedenie schôdze naspäť prevzal podpredseda Andrej Hrnčiar.

  • Dobre, takže pani ministerka bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne, veľmi krátko. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky.

    Áno, platí to, čo povedal pán poslanec Lipšic, politik, ktorý si myslí, že presadí 90 % svojho programu, tak asi tu nemá čo hľadať. Preto aj MOST - HÍD, keď išiel na rokovanie o akejkoľvek koalícii - aj keď išiel na rokovanie o akejkoľvek koalícii -, tak si najskôr urobil zoznam svojich priorít zo svojho programu a tieto priority sme predstavili rovnako Sulíkovi, ako našim súčasným partnerom. A z týchto pre nás kľúčových otázok, ktoré sme vybrali z nášho programu, sme, áno, 90 % presadili. To je jednoducho tak. Ako nešli sme na rokovanie s celým programom, ale s vecami, ktoré sme považovali pre stranu MOST - HÍD za kľúčové, a tie, ktoré považujeme za kľúčové presadiť a z nich sme presadili 90 %.

    A, áno, sú otázky, v ktorých sa cítim v menšine aj v tomto parlamente, hovorila som predovšetkým o oblasti ľudských práv. Nie o kľúčových otázkach, ktoré by mi bránili sedieť v akejkoľvek vláde, lebo potom by som nemohla sedieť v žiadnej vláde. Mám pocit, že dlhé roky v tejto krajine, momentálne. Koniec koncov strana SaS s tým má dobrú skúsenosť, že tiež keď vstupovala do Radičovej vlády, sa jednej svojej významnej predvolebnej témy musela vzdať, keď vstupovala do vlády.

    A, áno, pán poslanec Budaj, onedlho predložím zákon.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred chvíľočkou volal prezident Slovenskej republiky, má záujem ešte dnes vystúpiť po hlasovaní o programovom vyhlásení vlády. Ja som obehol všetky, okrem jedného, všetky poslanecké kluby, je súhlas väčšiny poslaneckých klubov pre to, aby sme teda rokovali až do skončenia. To znamená aj po siedmej. Preto sa pýtam, je všeobecný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme rokovali po siedmej, aby prezident mohol dnes vystúpiť, lebo zajtra má program?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne, takže týmto pádom máme odsúhlasené rokovanie aj po siedmej.

    A budeme pokračovať. O slovo sa hlási podľa § 28 ods. 1 minister vnútra a podpredseda vlády, pán minister Kaliňák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nuž bolo toho za posledné dni povedané naozaj veľa. Bolo to povedané v rôznych podobách, v rôznych formách, a ak niektorí poslanci hovoria, že to bolo predovšetkým vecné, tak naozaj s nimi nemôžem súhlasiť, pretože vy už máte takú rezistenciu voči osobným útokom, niektorí páni poslanci, že si to ani nevšimnete, kedy každý alebo poväčšine poslancov opozície, a tých najväčších, by som povedal, rečníkov, osobnú urážku zapracuje tak veľmi nenápadne do každého svojho príspevku.

    Ja si teraz zoberiem taký malý príklad a dovolím si prvýkrát súhlasiť, sám som šokovaný, s prvými troma vetami, ktoré povedal pán poslanec Igor Matovič. Aby som teda toto svoje vystúpenie išiel aj tou cestou, ktorú tu on ako prvý vystupujúci v rámci rozpravy uviedol: "papier znesie všetko", "pozri, kto to hovorí" a "skutky a činy". To sú veci, ktorých by som sa rád dotkol.

    No čo sa týka tej formy, to znamená, papier znesie všetko alebo prejavy znesú všetko, ktoré poslanci v tomto parlamente hovoria, mi veľkú časť času ušetril,z môjho pohľadu, výborný prejav Rada Procházku a predsedu strany SIEŤ, pretože naozaj výborne popísal príručku opozičného poslanca, ktorá naozaj naprieč všetkými stranami, bez rozdielu, bez rozdielu, kvalifikuje vystúpenia jednotlivých poslancov v opozícii, či nás, či vás, či kohokoľvek, kto príde po nás. A sú také dve typické vystúpenia tak na programové vyhlásenie vlády, ako vždy aj pri štátnom rozpočte. A môžme sa dnes staviť, koľkokrát použijete slovo "stojí na hlinených nohách" pri najbližšom schvaľovaní štátneho rozpočtu, pretože to je obľúbená formulka, ktorú tu počúvam už od roku 2002.

    Teda popri týchto všeobecných rečiach o prázdnosti, vágnosti, diplomových prácach a podobných skvelých vynálezoch, samozrejme, tu bolo obrovské množstvo osobných urážok. A môžem vám garantovať v rámci svojho vystúpenia, že určite nikoho neoznačím ako opicu, určite nikoho neoznačím ako antiženu, určite si nebudem robiť srandu z poslancov len preto, ako sa volajú, pani podpredsedníčka parlamentu, a nebudem hovoriť pánovi poslancovi Náhlikovi, aby sa náhlil, pretože teraz si to vypočujte, ako by to znelo z vašich jemných ženských úst: "Pán poslanec Klus, poklusom klus." To proste je presne ten prípad, ako to vyzeralo, keď ste to povedali.

    Ja si pána poslanca Klusa vážim, pretože veľa dosiahol, je to odborník a myslím si, že bude mať ešte veľa konštruktívnych diskusií, ale k tejto úrovni sa jednoducho nesmieme znižovať, pretože všetci tí, ktorí tu sedia, sú ústavnými činiteľmi a aj do budúcna budú vašimi kolegami. A podľa toho, akú úroveň toho, či si vážite, alebo nevážite, alebo či budete označovať svojich poslancov za opice alebo za čokoľvek iné, budú to hodnotiť aj poslanci, aj voliči nielen nás, ale aj vás.

    Toto je cesta, ktorou sa my určite nevyberieme. A nie preto, že by sme chceli plakať alebo niečo podobné, ako to naznačovať pán poslanec Lipšic, ktorý takisto má problém s pravdou. To je jeho základný problém, celoživotný, mimochodom. A strata pamäti, to je to úplne, čo najčastejšie ho v jeho politickej kariére sprevádza.

    Pretože mnoho vecí si myslíte, a povedal to aj pán poslanec Galko, že ľudia zabúdajú. Naopak, ľudia nezabúdajú. Ľudia nezabúdajú a myslím si, že vždy sa to odzrkadlí aj v podobe volieb.

    Rád by som spomenul takú drobnosť a minister, alebo pán poslanec, bývalý pán minister, hovoril o odvahách a o rôznych veciach. On si ale nepamätá, že určite držím jeden z rekordov tejto sály, kedy bolo na moje vystúpenie 28 faktických poznámok. A určite si sám pamätá, že niekoľko a veľa ráz v tých faktických poznámkach na mňa reagoval na moje vystúpenie v rámci rozpravy. Takže ak hovoril, že som nikdy nevystúpil v rozprave a vždy iba na záver ako predkladateľ, tak jednoducho klamal. Jednoducho nehovoril pravdu.

    Buď odpustené tým poslancom, ktorí tu sedia prvýkrát. Tí sú proste neznalí, lebo si to nemôžu pamätať, nesedeli tu. Pán poslanec Lipšic tu sedel a vie veľmi dobre, že veľakrát, najmä pri mimoriadnych schôdzach, pri dovolávaniach ministrov na mňa reagoval. Pri predkladaní zákonov, kedy diskusia prebieha, prebiehala vo výboroch, prebiehala v ostatných veciach, je, samozrejme, prirodzené, že vždy predkladateľ vystupuje v záverečnom slove. A to som aj vždy robil, ale to je takisto moje právo. Takže práve táto strata pamäti sa potom nesie vlastne všetkými tými prejavmi, ktoré sme tu dnes počuli.

    Počul som to od pána poslanca Grendela, aj od mnohých ďalších. Vlastne nie, od vás nie, vás sa zastávali tí ostatní poslanci. Vypínanie mikrofónov. Takisto, noví poslanci, preto pre vašu informáciu, môžte si to na internete Národnej rady nájsť, minimálne trikrát ma pán predseda parlamentu Richard Sulík vypol. Plakal som? Sťažoval som sa? Dokonca mi vypol mikrofón priamo, keď som bol tu v rámci rozpravy.

    To znamená, ak sa chcete baviť o tom, či je niečo demokratické a nedemokratické, zaspomínajte si, čo strana Sloboda a Solidarita robila v čase, kedy mala v rukách vedenie parlamentu.

    Ale ešte väčšia pikoška, ktorú nikto nikdy nedosiahol od Vladimíra Mečiara, prvýkrát za tie roky prišli tie staré známe teslácke televízory, ktoré začali poslancom merať dĺžku diskusie. Všetci si to pamätáme. Pán Sulík nariadil vytiahnuť Mečiarove televízory (potlesk), ktoré tu postavil do tejto sály, pretože diskusia zo strany opozície mu bola vtedy veľmi nepríjemná.

    Vy chcete hovoriť o demokracii? Vy chcete hovoriť o obmedzovaní slobody prejavu? Treba si spomenúť na vlastné činy, na to, aby ste mohli kázať a byť morálnymi etalónmi tejto sály. Na to rozhodne, rozhodne v tejto chvíli právo nemáte.

    To ste stratili v momente aj vy, pán poslanec Lipšic, keď ste dovolili a neprotestovali ste a nerobili ste mimoriadne výbory a tlačovky, aby sa Mečiarova éra vrátila za čias, keď Sloboda a Solidarita viedla túto snemovňu. Veď to si predsa všetci pamätáme. To znamená, bolo vám nepríjemné počúvať naše kritické slová. My sme sa báli alebo vy ste sa schovávali? Alebo vy ste sa báli našich slov v čase, keď my sme boli v opozícii? No vy ste sa báli, pretože len vtedy ste začali obmedzovať svoj...

    Raz by sme skúsili, raz by sme skúsili obmedziť vaše prejavy - a tých tlačoviek a demonštrácií koľko by bolo na uliciach. Takže nezabúdajte na to, že ak niekto niekedy zaviedol Mečiarove pravidlá späť to tejto sály, bola to strana Sloboda a Solidarita na čele s pánom Richardom Sulíkom.

  • Takisto, pán poslanec Budaj, tak trošku ste osobne zobrali vystúpenie pána ministra kultúry Mareka Maďariča. To je presne to isté. Ja vám trochu osviežim tú pamäť. Nebudem hovoriť o našich súkromných telefonátoch v čase, kedy ste sa stávali viceprimátorom v Bratislave s podporou SMER-u. A mne to nevadí, že vám to dneska vadí, že sa za to hanbíte.

  • Smiech v sále.

  • Táto sála, táto sála schválila zákon - zákon -, vďaka ktorému ste sa tým viceprimátorom stali. Pretože vaši dvaja kolegovia sa stali voľbou mestského zastupiteľstva, pani Kimerlingová, a teraz sa nepamätám to druhé meno, aby som, tá bola za KDH, neviem, či to nebola pani poslankyňa za SaS Katarína...

  • Reakcie z pléna.

  • Á, pani Nagyová, áno, Nagyová-Džerengová za MOST - HÍD. Tí boli odhlasovaní a schválení mestským parlamentom. Mestský parlament vás nechcel podporiť. A my sme navrhli, nie kvôli vám, všeobecne si myslíme, že primátor a starosta si má vyberať svojich zástupcov, sme schválili nový zákon, vďaka ktorému ste sa stali viceprimátorom. To, že dneska to nechceme pripustiť, je v poriadku, však mne to nevadí. Len proste je to ten obrat, ktorý nie je úplne ideálny.

    A druhá vec, to, čo nám vadí a prečo reagujeme, pán poslanec, je zásadne predovšetkým preto, že je tu obrovské množstvo lží a klamstiev, ktoré boli prednesené v názoroch opozičných poslancov. A vy sám veľmi dobre viete, keď je niekto krivo obvinený, vy ste to predsa sám zažili v roku 1990, keď vás niekto krivo obvinil, akým ťažkým spôsobom sa krivého obvinenia človek zbavuje. Práve preto som od vás čakal väčšie pochopenie, že nebudete pokračovať v týchto klamstvách a lžiach a vymyslených veciach. To bola tá vec, ktorá, vždy som tak najviac čakal. Ja si vás veľmi vážim naďalej a budem, akokoľvek ma budete kritizovať a hovoriť, čo všetko si o mne myslíte. Ja len hovorím fakty. Vždy sú fakty uložené za sebou. Každá jedna skutočnosť, ktorú tu spomeniem, sa stala. Stala a vy ste jej boli svedkami a súčasťou. A dnes sa musíte rozhodnúť takisto, akým spôsobom budete na ňu reagovať.

    Čiže toto je vlastne len k tej časti, ktorá sa dotýka takých tých úvodných, úvodných útokov a vecí, ktorými naozaj sa nechceme zaoberať. Poďme ale ďalej.

    Najčastejšie slovíčko, ktoré tu zaznelo, bolo "nedôveryhodné" programové vyhlásenie vlády. Programové vyhlásenie vlády nie je o dôveryhodnosti, o dôveryhodnosti je vláda, ale programové vyhlásenie vlády preto nie je totožné s diplomovou prácou, pretože už len princíp je niečo úplne iné. Diplomová práca je záver práce. Programové vyhlásenie vlády je začiatok práce a úlohou opozície je ho kontrolovať, jeho výkon a jeho plnenie. Až nebudeme plniť to, čo sme si tam predsavzali a čo jednotlivé strany každá s ústupkom presadili, až nebude SIEŤ spokojná s protischránkovým zákonom, až nebude MOST a pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti spokojná s protikorupčnými opatreniami, ktoré chce robiť - mimochodom, mimochodom, tri vety o prokuratúre, ktoré tu spomíname, sú totožné s tými, ktoré ste mali v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, je to vlastne skoro to isté. A takisto boj s korupciou začína tou istou vetou, to znamená, najdôležitejšie je zúžiť priestor pre korupciu. V tom sa naše programové vyhlásenia zhodujú. Samozrejme, na to je internet.

    Takže z tohto pohľadu si myslím, že až nebudú oni spokojní s tým, tak, samozrejme, môžu kedykoľvek, a už to viackrát jasne povedali, nebudú naplnené veci z programového vyhlásenia vlády, ktoré si tam presadili, a tie rokovania boli veľmi tvrdé a veľmi dlhé, tak, pochopiteľne, tá koalícia nebude existovať. A v záujme náš všetkých je, aby tie veci sa naplnili. To je výhoda koalície.

    Výhoda koalície je v tom, že samokontrola spočíva v tom, že musíme plniť programy jednotlivých strán. Ak nebudú spokojní poslanci, na ktorých je postavená vládna koalícia, s tým, ako sa ich predstavy napĺňajú, môžme zabudnúť, že Slovensko bude ďalej. Pretože toto sú presne tie výzvy.

    Mnohí ste povedali, že sú tam výborné nápady. Ja s tým súhlasím a veľmi pekne ďakujem. Nemôžeme od vás niekto očakávať, že podporíte programové vyhlásenie vlády, pretože to sa historicky tuším nestalo s výnimkou toho, ak sa niekto pomýlil.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Fakt? Výborne! Tak to je, tak to je naozaj výnimočný svetový unikát.

    Ale v podstate povedzme si na rovinu, nie je tu opozícia od toho, aby podporovala programové vyhlásenie vlády. To nie je vaša úloha. Je, samozrejme, ťažké si niekedy vymyslieť dôvody, prečo ho nepodporíte, pochopiteľne, lebo je dobré a je naozaj kvalitné, ale je to, samozrejme, na vás.

    No a poďme k tomu druhému najčastejšiemu slovíčku a to je "kontinuita", ktorá tu zaznievala, kontinuita. Všetci ste sa väčšinou venovali kauzám a ohováraniam a hádzaniam blata, k tomu sa ešte dostanem.

    Ale čo je podstatné, prečo by sme nemali mať kontinuitu v raste ekonomiky? Ste proti tomu, aby pokračoval rast ekonomiky? Ste niekto proti tomu, aby nepokračoval dobrý hospodársky vývoj Slovenskej republiky? Nie ste. Čiže potom sme za kontinuitu. Pretože hospodárske výsledky posledných mesiacov a rokov sú zásadné. Tento hospodársky rast má vplyv na pokles nezamestnanosti. Ste za to, aby sa prerušila kontinuita v poklese dlhu? Pamätám si hysterické vystúpenia, mimoriadne schôdze, kedy presiahol dlh Slovenska 55 % HDP. Stále bol jeden z najnižších v Európe, to platí, nebudeme sa tu porovnávať s Talianskom, ktoré ho má cez 100 %, alebo Nemeckom a podobne, ktoré ho majú na úrovni 80 %, a priemer Únie tuším niekde okolo stovky alebo medzi 80 a 100 %. Čiže sme hlboko pod priemerom Európskej únie.

    Ale odvtedy, keď sme urobili všetky tie opatrenia, vrátane zlepšenia výberu daní, boj s daňovými únikmi, našej reformy ESO, zrazu ten dlh začal klesať. Už je niekde na úrovni 52; o 3 %, to sú 3 mld. eur. To sú veľmi dobré čísla. Máme prestať v tom, máme prerušiť kontinuitu v tom, aby neklesal dlh ďalej? Toto by ste chceli? Nie. Čiže výborne. Čiže v tomto má takisto pokračovať kontinuita. Máme pokračovať vo zvýšenom ratingu? Vo zvyšovaní ratingu krajín, čo má zásadný vplyv na príchody investorov a dôveryhodnosť Slovenskej republiky? Mali by sme! Určite by sme mali. Alebo chcete, aby sme prerušili a mali by sme začať klesať v tom ratingu? Tak ak má byť postavená kontinuita, tak určite na dôveryhodnosti Slovenskej republiky!

    Spomeňme si trošku do histórie. Vráťme sa do rokov, kedy strana Sloboda a Solidarita, Obyčajní ľudia boli súčasťou vládnej koalície. Čože sa nám stalo v roku 2011? Čože sa nám stalo? O dva stupne nám klesol rating. Z A+ na A stabilné.

  • Reakcia z pléna.

  • O dva. Isteže, samozrejme. Isteže, samozrejme, na základe našej vlády. V 2011 ste už vládli sami. Aj ten geniálny program, ktorý ste predstavili.

  • Reakcia z pléna.

  • Nechcem sa vracať k tomu, pán podpredseda, vždy ste tu hovorili o tom, že nemáte vykrikovať na rečníkov, pamätám si, prvý to nedodržujete. Necháme tak.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Ale vrátim sa k iba k tej, k takej tej dôležitej téme. Čo ste spravili ako prvé? Čo ste spravili ako prvé? Dovolili ste bezdôvodne vyhadzovať ľudí z práce novelou Zákonníka práce. To bolo prvé, čo strana Sloboda a Solidarita urobila vo vláde. Vyhadzovať ľudí bez dôvodu, to je presne to, čo by ste chceli. A nazývate to tým bájnym cudzím slovíčkom "flexibilita" pracovného trhu. To je vyhadzovanie ľudí z práce! Vy niekedy snáď chcete hovoriť o tom, že chcete chrániť ľudí?! Ale, prosím vás.

    A druhá vec, čo bola taká zaujímavá, zvýšenie cien plynu. To bol jeden z prvých úkonov, ktorý urobil minister hospodárstva za SaS, zrušil hlasovacie práva v Slovenskom plynárenskom priemysle, aby mohli stúpať ceny plynu, aby zahraniční investor mohol dvíhať ceny plynu. To bolo druhé, hneď druhé opatrenie. A preto aj tá cena plynu, samozrejme, zásadným spôsobom stúpla. Takže to len tak, že ako ste začali, ako boli spokojní zahraniční investori s dôverou vláde.

    No ale čo sa stalo potom, keď prišla vlastne vláda Roberta Fica 2, ako vy hovoríte, no tak v štrnástom roku sa nám už podarilo dostať do A pozitívny a v roku 2015 sme sa dostali na A+. Čiže opätovne sme vrátili a stúpli sme o dva stupne v rámci ratingu. Je toto tá kontinuita, ktorú by ste chceli prerušiť, kedy máme našliapnuté k ďalšiemu zvyšovaniu ratingu, aby ďalší investori mohli prichádzať a vytvárať pracovné miesta pre našich občanov? Myslím si, že určite nie. Čiže aj vy ste určite za to, aby sme v tejto kontinuite pokračovali.

    Čo takto negatívne úroky, za ktoré si požičiavame, ktoré zásadným spôsobom zlepšili možnosť a dostupnosť mladých ľudí k bývaniu. Pretože hypotéky sú historicky najlacnejšie. Máme prerušiť kontinuitu znižovania úrokov, za ktoré si požičiavame? Nie je to krásne, požičať si 100, vrátiť 99? Veď to je naozaj super! Kedy tu kedy bolo, kedy ste mohli vrátiť meniť? A to práve dobrou hospodárskou politikou sa podarilo a teraz chceme túto kontinuitu prerušiť? Chceme, aby toto nepokračovalo ďalej? No tak to je podľa mňa hlboký omyl.

    Mali by sme zastaviť rast miezd, ktorý v posledných rokoch rastie? Mali by sme prerušiť kontinuitu práve v tejto oblasti? Podľa mňa určite nie! Mali by sme podporiť, aby tie mzdy rástli. A práve preto určite túto kontinuitu takisto nechcete prerušiť. Preto je dobré, že hovoríme o kontinuite do budúcna.

    Mali by sme zastaviť rast zamestnanosti, alebo by sme mali zastaviť pokles nezamestnanosti? Veď práve dobrou hospodárskou politikou prišli veľkí investori. Land Rover Jaguar, tisícky nových pracovných miest. Viete, aký efekt pre región Bratislavy a širokého okolia má predsa Wolkswagen. Ak Land Rover Jaguar príde do Nitry a rozpúta vlastne to nové šialenstvo, ktoré sa tam už deje z počtu prihlasovaní, konečne sa opätovne vracajú aj tí ľudia zo zahraničia, o ktorých tak často a radi hovoríte. A tvárite sa, ako keby v roku 2010, ´11, ´12 žiadni ľudia v zahraničí nepracovali. To ma vždy teda na tom najviac pobaví; o tomto ľudskom exode, o ktorom hovoríte.

    A práve tieto firmy, ktoré prichádzajú s kvalitnými prácami, ponukami práce a vysokými mzdami a aj R&D (Research and Development), veci, ktoré vlastne prinášajú zvýšenú pridanú hodnoty. Majú šancu zamestnať ľudí vo vysokých príjmoch a oplatí sa im naozaj vrátiť so skúsenosťami zo zahraničia. Takže určite nechcete aj túto kontinuitu prerušiť.

    No, ale keď sa bavíme, samozrejme, opozícia nielenže to neuzná, mnohá, nie úplne odborná, s nenáležitým vzdelaním, sa pousmieva nad mnohými, by som povedal, takýmito vecami, nemôže im rozumieť, samozrejme. Nebudem to riešiť. Nedotýkam sa nikoho konkrétneho. Ale faktom zostáva, že keďže sa nemôžeme spoľahnúť na to, že nás niekedy opozícia pochváli, čo nikdy neurobí, a ani to nikdy nerobíme, pomôžem si opäť, tak ako som si pomohol Standard and Poor´s, ktorý ocenil kvalitu práce vlády dvojnásobným zvýšením ratingu počas štyroch rokov. Ja by som si teraz na pomoc zobral Svetovú banku a jej rebríček Doing Business.

    Čo nám hovorí rebríček Doing Business? Rebríček Doing Business nám hovorí, že v rozmedzí rokov 2011 a ´12 nasledoval na Slovensku pokles zo 43. na 48. miesto v poradí Doing Business v rebríčku a v ratingu jednotlivých štátov. Čo sa ale podarilo v roku 2015? V rebríčku Doing Business Slovensko stúplo na 37. miesto. A čo sa podarilo v roku 2016 v rebríčku Svetovej banky Doing Business? Na 26. miesto. Je teda, o čo sa máme opierať? O to, aké sú slová opozície, ktorá teda chrlila lávu na to, čo všetko robíme zle? Alebo sa máme oprieť o tých zahraničných, ktorí sú naozaj nezávislí a ktorí jasne potvrdzujú, že podmienky podnikateľské sa na Slovensku za posledné roky zlepšili. Nie? Alebo chceme spochybniť Svetovú banku, lebo aj tá je naklonená SMER-u, aj tam sú tie nesprávne personálne nominácie, ktoré dokázal SMER ovplyvniť?! Určite nie.

    A ja som presvedčený, že v novej vláde, v ktorej sú aj ďalšie pravicové strany, ktoré si presadili mnoho vecí, ktoré, samozrejme, aj my sme museli robiť ústupky, opäť prispejú k zlepšeniu prostredia pre podnikateľov, pretože to je ich starosť. A možno bude vyvážená, konečne ten súboj medzi tým, ako pomáhať podnikateľom v zlepšení ich prostredia a v ochrane zamestnávateľov, čo je hlavná agenda SMER-u. Možno práve na to je takáto koalícia, ktorá je rôznorodá, určite dobrá. Možno práve teraz nájdeme tú symbiózu, po ktorej hľadáme. Tvrdé požiadavky pravicových strán a naša obrana práv zamestnancov. To je vec, ktorá sa v tomto programovom vyhlásení určite spojila. Takže nemôžem čakať na to, že ma teda pochváli opozícia, ale myslím, že Svetovou bankou som si mohol pomôcť.

    Takisto, samozrejme, reforma ESO. Nitku na nej nenechala opozícia nikdy suchú. Ale to som ani nečakal. Priznanie toho, že je niečo dobre urobené alebo vymyslené, my môžme iba dostávať od našich občanov z klientskych centier, aj z toho bratislavského, že sú spokojní, že majú kratšie čakacie doby, že sú rýchlejšie vybavení, že nikto už nemusí hľadať nejaké možnosti niekomu niečo zaplatiť po známosti. Aj priestor na korupciu klientske centrá zmenšili. Pretože príde na miesto, aj keď je 100 ľudí pred ním, tak je za hodinu vybavený. To sú všetko veci, ktoré pomohli to zlepšiť.

    No a samozrejme, keď opozícia a mnohí jej "odborníci" hovoria o probléme, ja som veľmi rád, že Medzinárodný menový fond, aj OECD ocenilo reformu ESA aj tým, že doporučilo jej export do Srbska. To je podľa mňa úspešná správa, že môžme našu úspešnú reformu vyviezť. A, samozrejme, aj Česká republika.

    Náš výbor, naši poslanci z opozície sa nikdy nezaujímali o to, aby prišli a pozreli si veci. Zato naše klientske centrum v Bratislave, ktoré už získalo dokonca aj medzinárodné nejaké, by som povedal, "věhlasy", jak hovoria Česi, poslalo český Parlament a delegáciu českého Parlamentu, tak Senátu, ako aj Poslaneckej snemovne, aby navštívila a mohli prebrať niektoré dobré body, ktoré sa podarilo v rámci reformy ESO presadiť. A boli na naozaj veľmi podrobnej a niekoľkohodinovej študijnej návšteve aj našich klientskych centier, čo ma veľmi teší a za to im, samozrejme, ďakujem.

    Nehovoriac o tom, že aj v rozpočte, aj ostatných vecí, aj, samozrejme, jednotlivé inštitúcie, ktoré kontrolujú financovanie, okrem opozície, všetci ostatní uznali jednak úsporu, ktorá už tento rok dosiahne sumu 1 mld. eur a, pochopiteľne, aj 3 000 prepustených úradníkov, ktorí boli zbytoční.

    Slovensko ale vždy žije v nejakom dynamickom svete, a nebudem to vysvetľovať, nemáme toľko času. Raz si o reforme ESO porozprávame aj s tými ostatnými. Čiže od tohto sa odvíja tá kontinuita.

    Prejdem k tej druhej časti, ktorú hovoril pán poslanec Matovič: "Pozri, kto to hovorí." Problémom našej opozície je v tom, že si po prvé málo pamätá a po prvé (pozn. red.: správne "po druhé") veľmi veľa si vymýšľa a častokrát je to neuchopiteľné. Problémom, prečo si opozícia tvrdí, že niektoré kauzy sa nestíhajú, je preto, pretože častokrát si ju celú vymyslí, následne poprie a potom, samozrejme, nemohla byť vyšetrená, lebo ani len nespolupracujú.

    Prípad Igora Matoviča je v tomto prípade naozaj veľmi, veľmi taký ukážkový. Preslávil sa vstupom do politiky tým, že povedal, že dostal ponuku na 20-miliónový úplatok, aby nepodporil vládu Ivety Radičovej. Tak ako sa má, orgány činné v trestnom konaní začali konať, predvolali si pána Matoviča. Pán Matovič povedal najprv, že nepovie meno toho, kto mu ponúkol 20 mil., a na záver pred médiami vyhlásil, že to bol žart. Teda bola kauza alebo nebola kauza? Môžu byť objektívne občania Slovenskej republiky nespokojní s tým, že nebola vyšetrená táto kauza? Môžu, môžu. Ale práve preto, že buď si ju pán Igor Matovič vymyslel, aby bol zaujímavý, alebo potom kryl a stal sa spolupáchateľom tejto kauzy. To sú jediné dve možnosti.

    Druhý prípad: voľba generálneho prokurátora. Voľba generálneho prokurátora v tomto parlamente počas predsedníctva strany Slobody a Solidarity v tomto parlamente popri kupovaní poslancov bola najväčším škandálom demokracie, ktorú Slovensko od revolúcie zažilo. Najväčším. Dokonca sa odvážil vtedy pán poslanec Matovič naznačiť, že tam bola korupcia. Dokonca tu prichádzajúca pani poslankyňa Blahová mala byť korumpovaná. Dokonca jej to osobne povedal, že ju niekto bude korumpovať. Potom prišiel pred generálneho prokurátora a povedal, že to on teda tak nemyslel, on to len tak v kuloároch počul. A na tomto všetkom sú postavené, vždy boli, sú a budú kauzy, ktoré oni hovoria.

    Najprv urobíme veľkú tlačovku a potom, keď sa dostanem pred orgány činné v trestnom konaní, tak si nepamätám, počul som to len tak v kuloároch, vlastne ani to meno neviem, alebo to bolo iba tak zo žartu. A potom sa nemôžete čudovať občanom Slovenskej republiky, že sú nespokojní, či sa vyšetrujú, alebo nevyšetrujú kauzy. Pretože tí, ktorí ich povedia na ľubovoľnej tlačovke, buď žiadne trestné oznámenie nepodajú, alebo keď naňho prídu vypovedať, že sú zavolaní ako svedkovia, tak si potom zásadne nepamätajú.

    Veľmi podobný prípad bol, ak si pamätáte veľkú tlačovku pána Matoviča, 4 milióny sa ukradli z eurofondov, tunelujú sa eurofondy, mám presné dôkazy a vedomosti, akým spôsobom sa tunelujú eurofondy! Samozrejme, orgány činné v trestnom konaní začali konať, aby náhodou polícia neovplyvňovala konanie, samozrejme, predvolala si ho opäť Generálna prokuratúra. Akáže bola výpoveď pána Matoviča? Nič. On vlastne to len tak počul, on si vlastne nepamätá, de facto odmietal vypovedať.

    Povedzte mi, ako máme veriť slovám, ktoré hovoria títo ľudia o kauzách, keď toto je vždy reakcia?

    A čerešničkou na torte, pochopiteľne, je Belize. Belize, ktorému neuverili už ani jeho kolegovia, ani pán Lipšic, ani všetci ostatní. Tomu neverí už nikto. To už aj všetci skonštatovali, že to si teda asi prepískol. Opätovne Generálna prokuratúra, tak, pán Matovič, povedzte nám nejaké dôkazy o 600, 700 či koľko miliónoch dolárov na účtoch pána Fica. No, to ja neviem, ja žiadne dôkazy nemám, ja som to v podstate iba počul. Počul alebo vymyslel. To je celý prípad.

    A teraz vymyslí si kauzu Belize, obleje predsedu vlády špinou, samozrejme, sa ani neospravedlní, ale to je vec, ktorú nemôžeme čakať od človeka tohto typu, a potom nie je schopný predložiť aspoň indíciu. Už, dobre, nie je dôkaz, ale aspoň indíciu, ktorú by sa dalo vybrať. Nie. Len preto, lebo si to zase vymyslel.

    Koľko je tých káuz, ktoré si naozaj vymyslel? V ďalšej stovke káuz sa stratí jedna, ktorá je dôležitá, ktorú treba vyšetriť len preto, lebo už sú všetci presvedčení, že každú kauzu, ktorú on predstaví novinárom, je vymyslená?

    Takisto si dovolím aj z nášho súdku v rámci jeho oznámenia voči nákupu ľahkých lesných špeciálov, v ktorom ministerstvo vnútra ukradlo 8 mil. zo 7-miliónového kontraktu. To bola tlačovka. A, samozrejme, reakcia pána Matoviča bola aká? No tak ale to len preto, lebo ja som to na začiatku augusta oznámil. Oni 15. alebo 20. augusta nakúpili tak, aby splnili ten limit, ktorý som urobil. Taký je dôležitý pán Matovič, že diktuje, koľko my nakupujeme na ministerstve vnútra.

    No len jedna drobná chyba opätovne sa vlúdila do tejto nekonzistentnosti našej opozície. Tá zmluva bola uzavretá 15. augusta, alebo koľkáteho ste to hovorili, ale rok predtým, pán Matovič. Rok predtým, než ste to vy oznámili. A tam to bolo uzavreté. Preto sa nedá okradnúť 8 mil. zo 7 mil. a ešte aj mať tie všetky veci dodané.

    To je presne prístup. A potom sa čudujete ľuďom, že sú sklamaní? Že nie je vyšetrená ďalšia obrovská korupcia, z ktorej všetci kradnú, pretože si to on vymyslel a potom ide atakovať jednotlivé orgány činné v trestnom konaní, že sú nedôveryhodné? Že treba urobiť čistku a vyhodiť všetkých okrem tých, ktorí im budú prisluhovať a pomáhať? Len preto, on povie, vymysli si kauzu, tá sa, samozrejme, nevyšetrí nielen preto, že sa nestala, ale aj preto, že ani k nej nič nepovie, a potom sme všetci šokovaní, že ľudia sú nespokojní, že sa kauzy nevyšetrujú. Aspoň raz keby dal konkrétne dôkazy a vypovedal, raz za tie štyri roky, čo, teda ešte aj dva roky predtým, to za šesť rokov svojej politickej kariéry sme nemali jednu serióznu výpoveď trestného oznámenia, ktorú by pán Matovič podal.

    A čo potom sa stane? Začne nás napádať, že my ho kriminalizujeme. My sa ho snažíme šetriť. Robíme mu policajnú akciu v jeho budove. Ale opätovne nám nepovie pravdu. Pretože celé to začalo jeho vlastným oznámením a jeho podlým útokom na jeho opozičného spojenca Rada Procházku. Tak, samozrejme, ako koná polícia? Vypýta si účtovníctvo všetkých strán a vypýta si účtovníctvo firmy, aby dokázala porovnať tvrdenia, ktoré proste sa hovorili.

    A ktože jediný nedal účtovníctvo? Pán Matovič. Aj so stranou má problém. A na päť výziev, na päť výziev neodovzdal účtovníctvo ani samotného, vlastnej firmy. Potom si pre to prišli (reakcia z pléna), potom si pre to prišli (reakcia z pléna)...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, kľud v sále, pán Matovič, dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak boli tie výzvy štyri, nepamätám si.

    Čiže ako sa zle počúva pravda, pán Matovič, že? Veľmi zle. Nie.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja v tejto veci môžem ísť s vami na detektor, kto z nás dvoch do toho zasahoval.

    Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Čiže nerešpektoval štandardné výzvy.

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Poviem vám tie výhovorky odborníkov na IT. No ale vy chcete špecifické, špecifické - jak sa volajú? - inzeráty, ktoré si podajú rôzni ľudia, my to nevieme sortírovať. V čase fulltextových vyhliadavačov, excelových tabuliek a počítačov a všetkých, účtovníctva na počítači, povedal, že to by mu trvalo tri roky, veď to povedal na tlačovke. Na tlačovke povedal, že tri roky by to trvalo vyhľadanie. Okej, tak možno to daj do dôvery polícii a polícia ich prejde možno rýchlejšie.

    Potom bolo druhé stanovisko. Brat premiéra Fica má firmu, ktorá vytláča noviny a chce mu ukradnúť všetkých jeho zákazníkov. To bolo druhé stanovisko, prečo nechce vydať svoje účtovníctvo.

    To sú všetko veci, kedy on reálne bránil výkonu spravodlivosti svojho vlastného oznámenia, nie nášho. Nie nášho. Jeho vlastného oznámenia v súvislosti s jeho odpočúvacou aférou, kedy odpočúval svojho kolegu v opozícii. A teraz, keď si došli vypýtať, aby to mohli porovnať, tak toto bola jeho obrana. Pochopiteľne, my sme polícia, my kriminalizujeme opozičného politika, a preto ten strašný krik, ktorý teraz počúvate v sále. Pretože keď náhodou to bude pokračovať nejakým spôsobom, tak už to bude, už bude vlastne disident. My už budeme kriminalizovať toho, ktorý nás kritizuje. My ho budeme chcieť umlčať. Tak, však to je vec, my nemusíme konať nič, nám úplne stačí, keď toto všetko budete robiť.

    No a druhá vec, pochopiteľne, je vec, ktorú teda s tým slávnym skladovaním účtovníctva pána Matoviča, nebudem sa do nej nejak veľmi zachádzať, ale hovoril som, pán Matovič, mohli ste kedykoľvek povedať, že vaše daňové tajomstvo neplatí, že nech to všetci vidia, keď je to také transparentné, aby to videli, aký bol skutočný dôvod tých pokút, ktoré ste dostali. Pretože hovoríte tu o rôznych vymyslených kauzách, ktoré ste tu už hovorili, ale jediný skutočne usvedčený a potrestaný daňový podvodník je pán Matovič. Jediný v tejto sále, ktorému daňový úrad prišiel na jeho daňový únik a za ktorý ho potrestal a ktorý potom za spolupráce jeho právneho zástupcu v roku 2010 ututlal počas vlády Ivety Radičovej. To znamená, to sa predsa stalo.

  • To sú fakty. Za vlády Ivety Radičovej (rečníkovi podali pohár s vodou), ďakujem, za vlády Ivety Radičovej bolo toto konanie voči Igorovi Matovičovi zastavené, ale nie z dôvodu, že by mal pravdu, ale z dôvodu, že neexistuje účtovníctvo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Som strašne rád, pani poslankyňa, že ma na to práve vy upozorňujete. Ešte ste v parlamente len dva dni a už ste stratili pamäť, čo ste hovorili pred dvoma dňami.

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Ja sa vás nebojím, v žiadnom prípade. V žiadnom prípade. Ja len reagujem, ja len reagujem, na čo ma vyzvali aj kolegovia v opozícii, reagujem...

  • Neustála reakcia poslankyne z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa Cigániková, prosím vás, nediskutujte s pánom ministrom.

  • Hovorím presne v tom, čo bolo povedané, "pozri, kto to hovorí". A na "pozri, kto to hovorí", reagujem. A "pozri, kto to hovorí", povedal v tejto sále pán Matovič a ja sa riadim jeho pokynom a snažím sa vysvetliť "pozri, kto to hovorí". Celý čas, celý čas a všetky tieto vlastne útoky smerom k SMER-u, smerom k tomu, že osem rokov, k tomu sa ešte dostaneme k ministerstvu vnútra, samozrejme, boli všetky veci v poriadku. Až na druhý deň, po tom, čo bolo oznámené zloženie novej vlády, prepadol niekoho strach a obava a začali brutálne kauzy DPH tam, v Košiciach, 70 mil., neviem, čo všetko sme prikryli. Dva dni po zostavení vlády. Nie počas fungovania! Jedna kauza deväť rokov stará a druhá štyri! Nie. Až dva dni po voľbách. To znamená, že treba si povedať, že "kto to hovorí". A toto je príbeh pána Matoviča.

    A, samozrejme, ako sa k tomu vrátim, on hovoril o bielych koňoch spred 16 rokov, samozrejme, platí. Ale opätovne vám poviem, pán Matovič, váš pán kolega Lipšic, váš právny zástupca, to mohol kedykoľvek vyšetriť. Kedykoľvek. Štyri roky ako KDH minister spravodlivosti, predtým dokonca ako VSÚ, potom ako dva roky minister. Neviem, že by sa k tej kauze niekto vracal a nachádzal tam niečo, čo by bolo čo i len náznaku v rozpore so zákonom. Môžete sa opýtať, mal na to kedykoľvek možnosť.

    Takže tak to je s tými vašimi obvineniami. Ani jedno ste neboli schopný nielenže doložiť, ale ani, ste odmietli vždy vypovedať.

    A to je presne ten problém, ktorým vyvolávate v občanoch to, čo povedala pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, falošnú nádej, že no však to by malo byť vyšetrené. No ale keď ste si to vymysleli, jak to chcete, aby bolo vyšetrené? A potom útočíte na špeciálnych prokurátorov, útočíte na generálneho prokurátora.

    Keď zastavil generálny prokurátor jedno stíhanie v súvislosti s pánom Galkom, tak vtedy bola prokuratúra dôveryhodná. O čom to hovoríte? Keď sa to mňa týka a pre mňa je to prospešné, tak je generálny prokurátor najdôveryhodnejší. Keď to ale nie je v súvislosti so mnou, tak ho treba odstrániť.

  • Treba ich všetkých popraviť, lebo nie sú z OĽANO alebo nie sú zo SaS. Veď ste za nich hlasovali. Koho bol výber pána Kováčika, keď sa stal špeciálnym prokurátorom? Len tak schválne. Mal aj váš hlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Vtedy, keď sa stal, keď sa stal. Keď sa stal. No vidíte, je to tak.

    Čiže ja sa ešte k tomu vrátim. Naprieč politickým spektrom, naprieč politickým spektrom bol zvolený pán špeciálny prokurátor Kováčik, prakticky neviem, či nemal náhodu 108 hlasov zo všetkých, keď sa prvýkrát stal špeciálnym prokurátorom. A len preto, že niektoré sa mi páčia a s nimi súhlasím a niektoré nepáčia, to je zasahovanie do nezávislosti vyšetrovania, to je zasahovanie do ne...

    A povedzme si na rovinu, teraz je na to dobrý čas, ako skončili tieto verejné vyšetrovania, keď sa snažili politici zasahovať do vyšetrovania? Máme slabú pamäť? Bol taký jeden prokurátor, volal sa Serbin. Koľkokrát, samozrejme, KDH bolo vtedy vo vláde a vyšetroval ho lex. A my nikto nepochybujeme, my nikto nepochybujeme o tom, že tam boli veci, za ktoré sa malo jasne viesť konanie. Ale vďaka tejto politickej aktivite, tlačovým konferenciám a politickému vyšetrovaniu, koľkokrát že vyhral pán Lexa proti štátu? Jedenásť - nula. Jedenásť - nula, ešte aj s pokútnym rozhodnutím Európskeho súdu, že sa mu má pán Kováč ospravedlniť, a to len preto, lebo ste sa rozhodli, že vy, poslanci, máte právo, a ministri, máte právo vyšetrovať, že to treba robiť oficiálne, na tlačovkách. Koľko bolo káuz pokazených len preto, lebo ste robili tlačovky?

  • Reakcia z pléna.

  • Ku mne sa dostaneme takisto, keď máte takú chuť. Veľmi rád, veľmi rád.

  • Smiech v sále.

  • Čiže to je ten prípad. Ale dobre, veď pokračujme ďalej, pokračujme ďalej, o čom sa bavíme.

    Ten istý prípad, ten istý prípad, ten istý prípad, kauza Tupý, vražda Daniela Tupého. Pocit získania politických bodov, že bojujem s extrémistami, zapríčinil, že všetci policajti boli odvolaní z miesta činu a išli na futbalový štadión Slovana. Nikdy som to neriešil. Nikdy som nevstupoval do tých vecí a nikdy som vás za to nikoho nekritizoval. Dobre si to pamätáte. Boli ste ministrom spravodlivosti vtedy. Boli ste ministrom spravodlivosti. Tak ako vyzývate na šetrenie pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti, zrazu s tým nič nemáte? Boli ste na pôdohospodárstve, pán Lipšic?

    S politickým vyšetrovaním prípadov, o tom, o čom tu dneska hovoríte. Keby v tom čase nechali politici robiť robotu policajtov, tak ako majú, nevyzrádzať dôkazy zo spisu, neverejne vyšetrovať, dnes by bol vrah Daniela Tupého potrestaný. Som o tom presvedčený. A toto si je na zodpovednosť nikdy nezoberiem.

    Ďalšie verejné vyšetrovanie, veď to bola súčasť programového vyhlásenia vlády, ktoré ste naznačovali, že verejné vyšetrovacie výbory, veď ste tu o tom hovorili.

    Ďalší prípad: Ernest Valko. Čo má čo robiť minister na mieste činu?! A nasadenie všetkých možných super špeciálnych tímov, ktoré to robia ako politickú vraždu, namiesto toho, aby sa to vyšetrilo ako normálny prípad. Pamätáte si všetci? Odpravili ho pre jeho názory, všetky ostatné veci. A kde behá vrah? No po slobode úplne nie, úplne nie po slobode, ale dodnes táto vražda nie je objasnená. Zase len preto, pretože politické vyšetrovanie, tlačové konferencie, veľké stanoviská.

  • Reakcia z pléna.

  • To znamená, tento prípad je presne o tom verejnom vyšetrovaní.

    Ja si na Hedvigu veľmi rád spomeniem a môžem ísť kľudne aj teraz, keď hneď chcete.

  • Reakcia z pléna.

  • Nemám, mám byť krátko. Ja to poviem veľmi rýchlo.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, poprosím vás, pani poslankyňa, takisto keď tu vystupoval pán Lipšic a Matovič, som ich nechal rozprávať, som ich neprerušoval.

  • Ponúkol som, ponúkol som pani Malinovej, že keď má záujem a má pocit, že sme povedali, nie že čo nebola pravda, môže dať návrh na súd, na civilný, a môžem sa s ňou na tom civilnom súde stretnúť. Žiadnu žiadosť o ospravedlnenie, ani toto som nikdy voči mojej osobe nedostal. A tým poviem všetko.

    A som prvý, ktorý súhlasil s tým, že nemala byť čo stíhaná sedem rokov. Ale polícia sa tomu prípadu nevenovala sedem rokov. To si len vy myslíte presne z toho, že presne ako pán Matovič povie, to vy máte na starosti, to vy ste urobili ten prípad Hedviga. Nie. Hedviga bola uzavretá 26. alebo 15., pardon, 25. augusta sa to stalo, 15. septembra 2006 bol prípad uzavretý zo strany polície. O tri dni na to, čo bol prípad uzavretý. A vy všetci žijete z novinových článkov v tom, že prípad uzavretý nebol, že bez rozhodnutia orgánu, bol prípad uzavretý vyšetrovateľom. Bol uzavretý. Jediný rozdiel bol v tom, že tá trojdňová lehota plynula na odvolanie. Ale uzavretý bol prípad. A my sme na výzvu vtedajšej opozície reagovali. Šťastne, nešťastne, o tom sa môžeme kľudne baviť a diskutovať na inom fóre. Ale pravda je, že som nikdy nesúhlasil s tým, aby toto stíhanie prebiehalo sedem rokov, pretože to je nezmyslom pri takej závažnosti, ktorá sa stala. A preto sme mohli teraz postúpiť ten spis aj na dokončenie do Maďarska. To len tak, keď sa bavíme o Hedvige.

    Čo sa týka, teda, samozrejme, poďme ďalej. Poďme k morálnemu etalónu, ktorý tu vystúpil a ktorý má najväčšiu odvahu a vždy odhodlane bojoval proti korupcii, pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic je jediný minister spravodlivosti, podľa mňa v Európe, v Južnej Amerike, neviem, ktorý bol na svojej funkcii a udržal si ju vďaka korupcii. Vďaka kupovaniu poslancov. Druhému najväčšiemu škandálu, ktorý po voľbe generálneho prokurátora európska politika mala.

  • Potlesk v sále.

  • Vtedy nezvolával výbory, vtedy nezvolával mimoriadne výbory, vtedy nezvolával osobitné komisie, tlačové konferencie, že to sa musí riešiť, že on musí vystúpiť z tejto vlády. Ale pohodlne, pohodlne ostal na svojom kresle podporovaný kúpenými poslancami. Dokonca, a to mu ide ku cti, s odstupom desiatich rokov, s odstupom desiatich rokov uznal, že to bola chyba. A práve toto priznanie z neho robí človeka, ktorý nie je rovný. Pretože priznal, že vedel, a napriek tomu, že vedel o korupcii a kupovaní poslancov, ostal ministrom spravodlivosti, ktorý mal byť zárukou vyšetrovania korupcie.

    Ako chcete mať garanciu vyšetrovania korupcie, okrem toho, že má krásne slová a nádherné americké gestá a všetky tieto veci, od človeka, ktorý vedome ostal ministrom spravodlivosti zato, že boli kupovaní poslanci? Akú hodnotu môže mať jeho slovo?! Akú hodnotu? Iba to, že sedí rovno vedľa daňového podvodníka.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • To je jedno.

    A toto sú ľudia, ktorí nám budú hovoriť o boji s korupciou?! Toto sú ľudia, ktorí nám budú rozprávať o tom, akým spôsobom to v tomto štáte má vyzerať? Tak to teda určite nie. Hovoriť to môžu, ale dovoľte, že to nemusím počúvať. Lebo na to nie je najmenší dôvod. Vaše slovo nemá vôbec žiadnu váhu.

    Mohli ste sa spamätať druhýkrát. Kauza Branisko. Koľko tlačových konferencií, výborov a invazívnych úkonov, o ktorých vy hovoríte, ste vykonali v kauze Branisko u vášho koaličného partnera, kde odišli stovky miliónov, stovky miliónov? Nič. Ticho. Žiadna tlačovka. Len takzvané myknutie plecami. To je jedno z gest, ktoré používal veľmi často na tlačovej konferencii, keď sa ho pýtali na kauzy svojich koaličných partnerov. Myknutie plecom.

    Kauza vláčiky. Nikdy historicky na Slovensku nebola - a pre tých nových poslancov to hovorím, aby vedeli - preukázateľnejšia korupcia ako v tomto prípade, pretože jeden z poslancov hnutia pána vtedajšieho ministra spravodlivosti napísal list, napísal list svojmu predsedovi strany. Jedno, kto vyhrá tú súťaž, úplatok pre stranu bude rovnaký. Je to tak? Namiesto slova "úplatok" tam bolo "pozadie pre stranu". To znamená, evidentne celá vtedajšia vláda nielenže fungovala na kupovaných poslancoch, teda to bola tá druhá, ale tá predtým, písomne si vymieňali, že je jedno, kto vyhrá ten tender, úplatok pre stranu bude rovnaký.

    A čo s tým urobil pán Lipšic? Mal tlačovú konferenciu? Mal nejaký invazívny úkon alebo nejakým spôsobom reagoval na to v novinách? Nepamätám si, nepamätám si. A chce nám kázať o vyšetrovaní káuz, že ho to naozaj seriózne zaujíma? Ale toto boli stomiliónové kauzy, pán Lipšic. Stomiliónové. Keby 30 rokov vládol SMER, tak vás nedobehneme, ani keby sme išli oproti.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Budova daňového úradu, ktorá bola prenajatá priamo krajskému šéfovi koaličnej strany. Povedzte mi, milí zástupcovia strany Slobody a Solidarity, kto z vás vtedy urobil tlačovku? Kto z vás vtedy bol za tým pultom a rozprával o prepojeniach?

  • Reakcia z pléna.

  • To ani nebolo veľmi potrebné šetriť, pán poslanec, to úplne bolo vidieť na prvýkrát, to bolo priznané. Ale koľko tlačoviek pán poslanec Lipšic v tej veci urobil? Ako zareagoval? Ako bojoval s korupciou v tom čase, kedy dostal daňový úrad, prenajatý nevýhodne, práve predseda kraja jeho koaličného partnera? Opätovne nič a hlboké mlčanie.

    Vy chcete hovoriť niečo o odvahe? O druhých? Tam ste mali prejaviť svoju občianskosť, v čase, keď ste boli pri moci, pán Lipšic, vtedy, keď ste boli pri moci, vtedy ste mohli prejaviť svoju občiansku statočnosť. A vtedy ste ju neprejavili a to je fakt. A preto vaše slová nemajú váhu, a preto sa nečudujem, že vás niektorí ľudia proste nemajú záujem počúvať. Načo? To je zbytočné, lebo vieme, že to sú prázdne slová, sú to prázdne slová a prázdne gestá.

    Sitká. Takisto som nevidel žiadnu tlačovku.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste vzniesli obvinenie, sa pýtam? No tak vidíte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, kľud v rokovacej miestnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja sa vás na to nepýtam, pán poslanec. Nebojte sa, nebuďte nervózny. Ja chápem, že sa to zle počúva, lebo to sú fakty. To sú fakty, ktoré sa stali. Stali.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážne? Kedy si ma s tým konfrontoval, pán poslanec? Nikdy. No tak nehovor.

    Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Kauza sitká. Nevidel som tlačovú konferenciu. Áno, polícia konala. A tak to presne má byť. Tak to presne má byť, že polícia koná nezávisle. Nikdy ani ja a ani ty, pán poslanec, by si nemal dávať žiadne pokyny policajtom, ako majú vyšetrovať, koho majú vyšetrovať, čo majú vyšetrovať. Lebo minister vnútra tu nie je na to, aby vyšetroval. Na to máme ústavu a pravidlá orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nie sú riadené zákonom o Policajnom zbore, za ktorý zodpovedáš, ale špeciálne Trestným zákonom. A práve preto majú orgány činné v trestnom konaní problém občas, pretože buď sú kauzy vymyslené, alebo potom niektorí politici tie vyšetrovania manipulujú.

    Čo si nepamätáme, ako dospel takisto obrovský prípad poslanca Karlina, ktorého sme tu my, aj mojím hlasom, poslali do väzby a potom prišlo opätovne zahanbujúce rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že sa mu máme ospravedlniť ako Slovenská republika? A prečo že bol prípad pokazený? No lebo bol politicky riešený! Klasicky, verejné vyšetrovanie. Presne tento prípad. A to sú dôvody, pre ktoré vaše slová proste nemôžu mať hodnotu.

    Poďme ďalej ale.

    Daňová správa. Ku nej sa dostaneme ešte v ďalšom pokračovaní. Ale daňová správa, rozpad daňovej správy. Ohluchla, oslepla, výbuch, kolaps, ktorý nastal pod vedením pána Krnáča, nominanta tu vás, bývalej koalície. Nepočul som tlačové konferencie o tom, že utiekla miliarda, utiekla miliarda, utiekla miliarda. Utiekla miliarda. V tom čase, kedy ste nekontrolovali daňovú správu, pretože absolútne vybuchla. Daňoví poradcovia nemali šancu voči absolútnej presile. Ako ste vtedy reagovali? Koľko tlačových konferencií, invazívnych úkonov, čo všetko ste vtedy urobili? Nič! Opätovne nič a žiadna reakcia.

    Bavme sa, ako ste reagovali v čase, dneska tu hovoríte o rôznych nákupoch. Ja si pamätám taký jeden zaujímavý.

    Dneska nakupuje ministerstvo vnútra hypermoderné hasičské autá na úrovni od 270- do 350-tisíc eur za kus. V čase vlády, keď bol pán minister ministrom spravodlivosti, nakúpila tie isté autá, dokonca tá istá značka od toho istého výrobcu za 700-tisíc eur za kus.

  • Reakcia z pléna.

  • Veď to je v poriadku. A ja sa pýtam, a bola z toho aj kauza, ja sa pýtam, či bola vtedy tlačová konferencia o nevýhodnom obchode, kde na jednej zmluve odišlo 7 mil., 7 mil. eur. Pýtam sa, či bola tlačová konferencia, zvolávané mimoriadne výbory a rozhorčene sa pán minister spravodlivosti rozčuľoval, ako je to možné, že jeho partner v koalícii takto absolútne bezbreho ukradne 7 mil. eur? Nebola. Bolo ticho.

    A to je tá disintegrita, ktorú v sebe pán poslanec má, lebo si nepamätá, ani čo sám urobil, alebo neurobil, ale ostatných chce poučovať o tom, že by to robiť mali. To je ten základný rozdiel.

    A vrátim sa, samozrejme, aj k tým jeho samotným. Je svetový rekordér, neviem, či to viete. Je svetový rekordér a podarilo sa mu vytvoriť tým, že nakúpil najdrahšiu Fabiu na svete. Častokrát tu zaznievalo v tomto pléne, niečo sa kúpilo desaťnásobne drahšie, niečo desaťnásobne lacnejšie. On je jediný, ktorý bol schopný kúpiť Fabiu, ktorá stojí 8-tisíc, za 82-tisíc. Neviem si predstaviť, videl som tú Fabiu, keď som prišiel na ministerstvo vnútra, ale je to tak.

    Ale napriek tomu som nikdy predtým, pán poslanec, nehovoril o tom, že to je hneď kauza, škandál, ukradnuté, ako vy, vymýšľal som kauzy. Bol nejaký človek, ktorý niečo kúpil. Neviem, tak prečo je Fabia o 76-tisíc drahšia ako normálne na trhu, teda vlastne o 1 000 %. Ale možno na to nejaké odôvodnenie existuje. A keď teraz točíš hlavou, tak je to presne preto, to je vaše zrkadlo, toto je presne váš prípad.

    A nehovorím o ďalších prípadoch, ktoré už nechcem teraz akože sa tunák tým nejak veľmi dlhšie rozvádzať, ale spomenieme takú jednu vec, ktorá vyjadruje vzťah pán poslanca Lipšica k politike.

    Keď bol minister spravodlivosti, a vy ten príbeh určite poznáte, objednal si prieskumy u jednej českej agentúry za 2,5 mil. slovenských korún, dnes teda 70-tisíc. Všetci vieme, že bežný prieskum stojí 10, aj ten najväčší, ktorý ste si zadávali pred voľbami, stojí 10. Dobre, neriešme cenu.

    Ale čo boli otázky? Je pán minister Lipšic správny chlap?

  • Smiech v sále.

  • Ako by sa mohol zapáčiť ženám? - ďalšia otázka. Ako by sa mohol zapáčiť svojim voličom? Za štátne peniaze si dal urobiť osobný prieskum, za štátne peniaze si dal urobiť osobný prieskum.

    Pán Lipšic, nemôžete mi vy nikdy hovoriť o tom, či je niečo problém, alebo nie je, nikdy. Pretože tento prieskum, ktorým ste si robili osobnú popularitu, osobnú popularitu...

  • Reakcia poslanca.

  • Bola tam otázka, či ste správny chlap? Bola.

    A tým pádom nás chcete poúčať o tom, ako sa bojuje s korupciou? Ako sa bojuje s efektívnych nakladaním zdrojov a peňazí? Nás chcete o tom poučovať? Myslím si, že vaše slovo má hodnotu nula, možno už mínus.

    Ale poďme ešte k dvom dobrým prípadom, kedy sa zlomila definitívne integrita pána poslanca Lipšica.

    Kauza Gorila. Kauza Gorila sa predsa dva roky nevyšetrovala.

  • Reakcia poslanca.

  • To je veľká pravda a vy to veľmi dobre viete. To nie je pravda.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre, veď v poriadku, tak sa vyšetrovala. A keď sa vyšetrovala, prečo ste až potom, čo išlo 10-tisíc ľudí bojovať proti vám a polievali ste tu prítomného pána poslanca Pčolinského vodou z vodných diel prvýkrát od revolúcie (smiech v sále), ste zriaďovali (potlesk), ste zriaďovali špeciálny tím na vyšetrenie kauzy Gorila? Prečo ste ho teda zriadili, keď ste to vyšetrovali?! Ja tomu nerozumiem. Prečo ste ho zriadili?

    Aké bolo moje zistenie, keď som prišiel na ministerstvo vnútra, keď som sa prvýkrát stretol s tímom Gorila ja. Hovorím: "Výborne, povedzte mi, prosím vás pekne, ako často ste sedávali?" "Pán minister, prepáčte, ale my sme sa dnes stretli prvýkrát." Toto mi povedali členovia tímu Gorila, že sa stretli prvýkrát, až keď som nastúpil ako minister. Takže ako sme to vyšetrovali? Toto je fakt.

    A potom ešte jedna taká drobná vec, keď som sa opýtal, prečo teda obvinili Pavla Ruska, ktorý s Gorilou nejak veľa nemal. Tak to odpoveď bola, citujem: "Lebo si to pán minister želali."

    A to je ten dôvod, prečo nikdy ja do vyšetrovania zasahovať nebudem, akokoľvek sa vám to nebude páčiť, pán poslanec. Akokoľvek! Nenájde sa chvíľa, či je to pekné, zlé, či to zamietnu, alebo zrušia. Obviní len preto, lebo sa im nepáči posudok. Nemusím s tým súhlasiť, ale to rešpektujem rozhodnutie orgánu. Trestné konanie beží ďalej a som presvedčený, že s novým znaleckým sa k tým obvineniam vrátime. Vrátime.

    Ale toto je presne tá vec, o ktorej hovorím, keby vyšetrovali ste Gorilu, pán poslanec, tak nezriaďujete osobitný tím, to bolo priznanie toho, že ste sa dva roky snažili zbaviť kauzy a potom ste sa snažili hodiť, samozrejme, na predsedu vlády, že teda mal byť údajne v byte a piť Coca-Colu, čo teda fakt trestný čin nie je. Ale to bola celá vaša komunikácia Gorily. Nikdy ste sa nepriznali, že v tej Gorile sa hovorí presne, ako ste brali peniaze z KDH. Nikdy! A to sú presne tie veci, ktoré sa vracajú k tomu, prečo ste nikdy nereagovali, keď ste boli ministrom spravodlivosti.

    Riešili sme to niekedy, napádali sme vás za to, vyčítali sme vám, že ste zlyhali? Nie! Lebo chápeme, že sú nejaké normálne procedúry. My nerobíme túto vojnu o tom, že kto je lepší, proste snažíme sa urobiť svoju prácu.

    No a úplne čerešnička na torte. Pán predseda SME RODINA Boris Kollár. Boris, úprimne sa priznám, toto s tebou má len málo spoločné. Každý sme s niekým vyrastali na prašiaku, naozaj, naozaj. Aj si pamätám, ako šéfredaktor týždenníka Týždeň vyrastal so Steinhüblom a boli dobrí kamaráti za mlada. Nikto nevie, z koho čo vyrastie, ktorý známy sa zlomí, to nikto nevie. Ale dnes to nevadilo ani pánovi poslancovi Lipšicovi, samozrejme. Ľudia sú rôzni, nemôžete ručiť ani za svojho brata niekedy, nieto ešte za človeka, ktorého ste poznali.

    Ale v prípade, v prípade pána Harabina, v prípade pána Harabina jeden telefonát s pánom Sadikim urobil z vlády Roberta Fica dva, jedna - jedna - mafia-friendly. Vtedy mu to hrozne vadilo. Vtedy proste akýkoľvek kontakt ústavného činiteľa s mafiánom, to bol problém, to bolo mafia-friendly, pamätáte si to tu? Všetci si to pamätáme. To bol schopný vyskočiť z okna kvôli tomu.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Aká to zmena, pán poslanec? Aká to zmena? O čom ste to hovorili? O charaktere? O charaktere? Tak pochybujem, že ste sa s ním niekedy stretli, vážne

  • Smiech v sále.

  • To znamená, že z tohto pohľadu ste ochotný za účelom byť súčasťou moci, byť súčasťou moci, zriecť sa akýchkoľvek svojich vlastných zásad. A práve preto vaše slovo nemá žiadnu hodnotu.

    No ale vrátim sa k tomu. My Sadikiho - na rozdiel od vás - sme chytili, doviedli a odsúdili; nie my, my doviedli sme ho, naši policajti, ja som na tom nepracoval, policajti na tom robili, a bol odsúdený na 22 rokov. A to isté platí o Bihárim, Mališovi, Matíkovi, ktorý 13 rokov unikal spravodlivosti, počas vlády Roberta Fica. Ja som, na tom nemám zásluhu, majú zásluhu na tom policajti. To nie je moja zásluha, ako vy zvyknete hovoriť: "Ja som stíhal, ja som odsúdil." Nie. To urobili policajti. Ja som rád, že sa im to podarilo a že sa mi podarilo ako ministrovi vytvoriť priestor na to, aby mohli všetkých týchto obrovských zlodejov a vagabundov chytiť a odsúdiť a posadiť do väzenia na dlhé, dlhé roky.

    No a už to veľmi skrátim, samozrejme, pretože, samozrejme, aj SaS-ka má svoj Liberálny dom. Prvé, čo urobila SaS-ka, keď prišla do vlády, použila peniaze na to, aby financovala svoje vlastné kancelárie, to bol prvý krok.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • To isté platí: kauza Sasanka. Častokrát hovoríte o kauze, o kauze DPH. Tu niektorí z poslancov SaS-ky, nepamätám si meno, hovoril o tom, že proste pán Kočner je problém a tak ďalej. No tak z nás sa s ním nikto nestretával. Úprimne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale veď to je v poriadku. Ja si nemyslím, že je nejaký problém (zasmiatie sa v sále), ale ja, ja proste akože to nekritizujem, ja to nekritizujem, vy kritizujete sami seba. Ja si myslím, že keď sa chce stretnúť s pánom Kočnerom, nech sa s ním stretne, veď v poriadku, každý vedie svoj život. Ale vy chcete kritizovať proste túto vec, ktorá, kde sa proste stretával s vaším vlastným predsedom a potom vlastne padne daňová správa, vašou zásluhou padne daňová správa, ale chcete obviňovať z toho, že to máme s tým niečo my?! To je naozaj už teda ako na hlavu postavené.

    No a vrátim sa ešte, samozrejme, k pánovi Galkovi, ktorý tu bol hneď tretí v poradí, ktorý najviac kričal a nevie si predstaviť, že by Robert Kaliňák mal byť ministrom vnútra. Výborne. Ste takisto jediný minister, ktorý bol odvolaný za vlády Ivety Radičovej, lebo tu naozaj sa nedalo fakt pozerať.

  • Smiech v sále.

  • A čo je dôležité, doteraz vaši podriadení, priami podriadení, sú podozriví z nelegálneho odpočúvania. Neexistuje väčší priestupok voči demokracii ako nelegálne odpočúvanie. A nielen proste odpočúvanie nejakých tajných, samozrejme, aj ja som sa tam ocitol v známej kauze Bejby. Ale podstatné je, že dal odpočúvať svoju sekretárku, svojich ochrankárov chcel dať odpočúvať. Pána Lipšica sa môžte opýtať, či za ním bol. Pretože tie návrhy sme našli, tie návrhy sme našli na odpočúvanie aj ochrankárov z radov Policajného zboru. Dal odpočúvať vodiča kamiónu, ktorý za ním išiel príliš dlho (smiech v sále) a mal pocit, že je súčasťou Kaliňákovej tajnej polície a že ho sleduje. Až po dvoch týždňoch, keď zistila tajná polícia, že hovorí len po maďarsky (smiech v sále), tak začal podozrievať Bélu Bugára

  • Smiech v sále.

  • Pardon, to už pravda nie je, prepáčte, ale tu pointu som si nevedel odpustiť. Nie je to smiešne, nie je to smiešne.

  • Naozaj to nie je smiešne, pretože bolo by to smiešne, keby sme boli v komunizme, ale nie sme, vďaka Bohu, a práve preto mi pripomínate hlavne vy traja komunistických prokurátorov. Nájdu kauzu, nájdu obvinenie, aj to vedia odsúdiť, aj si to vedia odôvodniť, ale keď potom príde na seriózne vyšetrovanie, pred prokurátorom mlčia ako ryby!

    A toto bolo jedno z najvážnejších, najvážnejších porušení toho. A dnes nám chce pán Galko hovoriť, kto má a kto nemá byť minister vnútra? No zaiste, ak začnú rozprávať tí kolegovia, ktorí sú obvinení, určite nebudete mať príjemný večer, pretože vy viete, s kým ste sa každé ráno dve hodiny stretávali vo svojej kancelárii, iba vy to viete.

    A veľmi vtipné je obviňovať Ľubomíra Skuhru, ktorý bol riaditeľom Vojenského obranného spravodajstva, z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, to sú dve rôzne služby, na to nezabúdajte. A tí dvaja, ktorí boli súčasťou Vojenskej spravodajskej služby, neboli súčasťou Vojenského spravodajstva v druhej vláde Roberta Fica. To len ta k pre istotu. Čiže to je opätovne kauza, ktorú ste si proste preniesli, nemôžu sa o nej zmieňovať, však teda sú to spravodajci, to mali vždy tajné. Ale len aby ste vedeli, tunelovanie, sa hovorí o Vojenskej spravodajskej službe (rečník pohybom rúk vpravo zdôrazňuje konštatovanie), to je rozviedka, Vojenské obranné spravodajstvo, na ktorom sedí Ľubormír Skuhra, bola kontrarozviedka (rečník pohybom rúk vľavo zdôrazňuje konštatovanie). A tá kauza bola tu (rečník pohybom rúk vpravo zdôrazňuje konštatovanie). Ale, samozrejme, keďže už tam neboli tí nominanti, tak bolo dobré natiahnuť niekoho, kto je opätovne blízky so SMER-om.

  • Reakcia z pléna.

  • Vidíte, výborne, jasne! Keď niečo prejde z jednej služby na druhú, asi to nebude tunelovanie, že nie? Lebo je to furt v štáte.

    A teraz sa vrátim k tomu, že teda aké sú naše výsledky. Alebo teda dotknem sa káuz.

    Kauza DPH Bašternák. Nie 2, nie 2 milióny, ale miliarda v tom čase unikla zo štátneho rozpočtu vďaka totálnemu zlyhaniu vtedajšej vlády Ivety Radičovej! A kontroly aj strany Sloboda a Solidarita, miliarda. Od januára do augusta zhruba bola hluchá a slepá daňová správa. Bol vôbec zázrak, to sa aj čudujem, že tam bola vykonaná daňová kontrola, veď oni neboli schopní vykonať kontrolu ani v 3 % prípadov! Vyplatených 6,5 mld. nadmerných odpočtov, z toho 40 úplne naslepo! A vy sa čudujete, že tam vznikla nejaká kauza? No tak treba ju vyšetriť, na to sú tu policajné orgány, ktoré začali konať a budú ju šetriť ďalej a budú pod dozorom, takto má byť! Nebudeme hovoriť, kto má čo robiť, nikdy som vyšetrovateľom nehovoril, čo majú robiť a čo nemajú robiť. Nikdy! A to vy viete veľmi dobre. Ani ste ma k tomu nikdy nedonútili, aj keď ste žiadali. Raz som sa opýtal v jednom prípade, nebudem hovoriť v ktorom, raz som sa opýtal, tak ma rýchlo vypoklonkoval vyšetrovateľ, že som sa už viacej nepýtal. A viete, pán poslanec Lipšic, presne, o čom hovorím.

    To znamená, aby som sa k tomu vrátil. Prípady, ktoré sú štyri roky staré a ktoré pochádzajú presne z čias rozpadu daňovej správy, máte kompletne v zodpovednosti na svojich vlastných pleciach. Pretože keby ste mali vtedy tú odvahu, čo mal Peter Kažimír ako podpredseda, zrušiť svet cashu, ktorý vtedy vládol, čo sme urobili, keď sme nastúpili, zaviesť KV DPH (kontrolný výkaz DPH), aby sa dali kontrolovať aj faktúry predchádzajúcich firiem, skrátka, celý ten karuselový obchod. Neurobili ste to, a mohli ste! Keby ste urobili záruky za DPH, straty, ktoré vtedy vznikli, by boli ďaleko menšie. Môžte si z toho celého spytovať svedomie! A teraz, akú tlačovku ste vtedy zvolali, pán vtedajší minister vnútra Lipšic, ku kolapsu daňovej správy?! Koľko invazívnych úkonov ste urobili, čo ste všetko začali stíhať? Ktoré všetky tie veci ste vtedy urobili? Nič! A mlčali ste a boli ste ticho, a boli ste vtedy minister. Venovali ste sa iným veciam. Viem, bolo to veľmi dôležité.

    Kauza Chovanec. Kauza Chovanec a 70 mil. DPH. Ja opätovne nebudem súťažiť s vami o tom, kto to začal, za koho sa to začalo a kto bol lepší a kto to vyšetroval.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, áno, povedala a v tom ste klamali dneska. To je zaujímavé.

  • Smiech v sále.

  • Ja som čítal ten rozhovor tohto odvážneho vyšetrovateľa. A čo povedal ten vyšetrovateľ? Že necítil dostatočnú podporu. Nie žeby mu niekto zabránil.

  • Reakcia poslanca.

  • Môžte, môžte, kľudne to prečítajte, ja sa k tomu hrdo hlásim, ale tým predovšetkým sa hlásite hrdo sám k sebe. Z ktorého roku je ten odposluch? Z roku 2009! A v roku 2010, 2011 a 2012 ste robili čo, pán poslanec, že ste túto kauzu nevyšetrili? Kryli ste ma?! Kryli ste ma v tej veci?! Mali ste dva roky možnosti! Mohli ste to vytiahnuť. A čo urobil pán, pán veľký vyšetrovateľ?

  • Reakcia poslanca.

  • Čo urobil pán veľký vyšetrovateľ? Pán veľký vyšetrovateľ urobil jedinú vec, zničil korunný dôkaz voči ministrovi vnútra. Urobil neprocesnú výpoveď nepoužiteľnú v trestnom konaní! Keby vtedy urobil procesnú výpoveď, bolo by procesne zaznamenané, že minister vnútra Robert Kaliňák ovplyvňuje DPH. A mohlo to byť v súdnom spise a mohlo by sa začať šetriť a mohli by ste to robiť vy vtedy, pán Lipšic, keď ste boli minister. Ale to sa nestalo! A prečo sa to nestalo? Lebo to jednoducho nie je pravda! Pretože žiadny, žiadny jediný dôkaz a ani žiadna spojitosť v celej tej sérii, neviem koľko tisíc spisov, 60 obvinených, ktorý v tejto chvíli prebieha, sa jediná spojitosť nenachádza. Jediná. A môžme v tom ísť kľudne obidvaja na detektor. Len váš detektor by vybuchol, to je celý ten problém.

  • Smiech v sále.

  • A ešte sa raz k tomu vrátim. A práve to je ten problém, prečo nebola tá výpoveď procesná, pretože keby bola, tak musím byť vyšetrovaný a som jasne obvinený v procesnej výpovedi svedkom. No ale zároveň by mohol byť niekto stíhaný za krivé svedectvo a teoreticky za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ale k tomu sa ešte dostaneme, na toto príde čas, na toto presne príde čas a veľmi sa teším, veľmi sa teším.

    Čiže v celom v tom prípade, ktorý sa viedol pred, v roku 2009 boli vznesené štyri začaté trestné konania, v roku 2010 až 2012 dve a potom ďalších 60 ľudí sa obvinilo. Tak vyzerá tutlanie vecí, že je 60 ľudí obvinených?! Tak vyzerá tutlanie veci? Ja naozaj už nerozumiem, čo ešte by ste si chceli vymyslieť, čo ste nenašli?

    A prečo to prišlo na druhý deň po zostavení vlády, prečo to neprišlo predtým? Predtým sa vám to nehodilo, lebo zrazu sa rozpadol váš sen o pravicovej

    vláde, a to je evidentne, evidentne urobené.

    Naše výsledky:

    V boji proti korupcii, a jedna z posledných štatistík, ktorú použijem, samozrejme, verejné obstarávanie, elektronické trhovisko, ušetrených 72 mil., nie vymyslených, 72 mil.

    Nový zákon o voľbách, ocenený GRECO, ktoré ste tu dneska spomínali a ktoré ste mali vo svojom programovom vyhlásení vlády, že to urobíte, až nás to GRECO ocenilo, že sme to spravili dobre a dali nás za príklad ďalším štátom.

    Ochrana oznamovateľov. Teraz Česká republika preberá náš zákon, ktorý sme prijali počas bývalej vlády.

    Obžalovaní traja bývalí ministri za korupciu a tunelovanie. Sú v tejto chvíli...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak vidíte, ten tretí, ale ja neriešim. Vy ste dali príkaz?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Vy ste dali príkaz, súd dneska, je návrh na obžalobu u troch ministrov? Je. Je 8 sudcov, 9 prokurátorov, 23 primátorov a starostov? Náš vicežupan z Nitry - odsúdený. Takisto aj prezident Akadémie Policajného zboru - odsúdený. To sú prípady, ktoré sa dokončili, ale bez toho, aby sme k tomu robili tlačové konferencie a verejne vyšetrovali.

    Čiže preto hovorím, prečo je politické vyšetrovanie nebezpečné.

    A na záver úplne posledná vec. Ja sa nebudem spoliehať, že vy nás oceníte v boji proti korupcii. Ale viete, čo je pre mňa dôležité? Transparency International. A Transparency International jasne povedalo, že v roku 2011 sme boli na 66. mieste medzi všetkými krajinami, pričom v roku 2010 na konci vlády Roberta Fica - 59., hej. V roku 2013 už sme boli 62., už sme sa posunuli o štyri miesta. V roku 2014 už sme boli 54. A tento rok za minulý sme 50., opäť sme stúpli v tom, že máme lepší boj s korupciou.

    Nečakám, že to vy urobíte, lebo na to tu nie ste, aby ste nás chválili. Ale mňa hreje pocit, že keď mi Transparency International dá ocenenie, že sa tento štát posunul ďalej a že sme lepší o 14 miest, ako bola vláda Ivety Radičovej, tak sme niečo urobili. A bezpochyby aj vláda Ivety Radičovej niečo urobila. Ale opätovne je to podpredsedníčka vlády a spravodlivosti, ktorá urobila návrh zmlúv, ktorá jediná počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom, urobila nový obchodný register, ktorý konečne zjednodušil prácu našim podnikateľom. Ja si vážim prácu týchto ľudí. A keď sa rozhodne urobiť najprísnejšie protikorupčné opatrenie, bude mať v tom určite podporu, pretože má ambíciu, aby sme boli v prvej štyridsiatke. To je podľa mňa úžasný záväzok a veľmi tomu verím.

    O výsledkoch ministerstva vnútra, o tom, koľko sme dostali medzinárodných ocenení a že sme o polovičku lepší v trestnej činnosti, ako keď sme začínali v roku 2006, že máme už teraz čísla bezpečnosti v časoch 1988, pred revolúciou, kedy sa hovorilo, že Slovensko bolo bezpečné, že sme dostali európsku cenu "PIN Award" za to, že sme zachránili 2 000 životov, to sú všetko veci, ktoré, nebudem už teraz vás s tým zaťažovať.

    A chcem vám povedať, že ak prvý niekto zradil, na záver, ak niekto prvý zradil svojich voličov, tak to bol pán predseda Sulík, ktorý v momente po voľbách ušiel do Európskeho parlamentu za pekných 15-tisíc a vykašlal sa na svojich voličov. Tomu sa hovorí zrada, to je konkrétna zrada.

  • Nebudem dlhšie hovoriť. Všetkým vám ďakujem za pozornosť a ešte raz sa vrátim k tomu: "papier znesie všetko", "pozri, kto to hovorí" a "pozeraj skutky a nie slová".

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami; 28 faktických poznámok, zaznamenali sme rekord.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pán minister Kaliňák povedal na úvod svojho vystúpenia, že sa nezníži k osobným útokom a minútu po tom osobne osočil pani podpredsedníčku parlamentu Nicholsonovú nepravdivo.

  • Reakcie z pléna.

  • Nepravdivo. Takže ja by som ho chcel vyzvať, aby sa ospravedlnil.

    Po druhé. Pán minister Kaliňák povedal, že on nikdy by neriešil nejaké trestnoprávne prípady na tlačovkách. Len by som sa chcel opýtať, pán minister, s pánom premiérom Ficom k tlačovke Malinová tam sedel ako minister vnútra kto? Na tlačovke, verejnej.

    Po tretie. Povedali ste vo svojom príhovore, že opozícia nikdy vládu nepochváli. Naopak, táto opozícia tu chrlí iba síru a lávu na vládu, opäť lož. Celá opozícia dnes jednotne pochválila programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany a dokonca pochválila pána ministra obrany Gajdoša. To sme tu urobili verejne všetci.

    No a povedali ste tiež, v čom všetkom je dobré, aby vláda pokračovala alebo držala kontinuitu. Tak ja vidím jednu kontinuitu, ktorú by SMER mohol dodržiavať a ktorej by som sa veľmi potešil. Za posledné štyri roky klesol počet poslancov SMER-u o 34, z 83 na 49. Ja držím palce SMER-u, aby v tejto kontinuite pokračoval, aby v budúcom parlamente vás bolo 15.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na úvod by som technickú poznámku pre poslancov strany SNS, MOST a SIEŤ, keď taký smerák, ako je pán Kaliňák, sa nadýchne a rozhodí rukami a povie niečo vtipné, vtedy treba začať tlieskať. Všimli ste si, že smerácki kolesíkovia to majú celkom dobre nacvičené, už aj pánovi Adamčíkovi to celkom dobre išlo, takže to sa časom naučíte.

    Strašne sa zabávam, keď o nejakej slušnosti vo vyjadreniach a vystupovaní hovorí človek, ktorý tu pravidelne a najviac vykrikuje ako taký hulvát, ako taký grobian zo svojho miesta vyrušuje rečníkov, a to je jedno, že či oni vystupujú v rozprave, alebo vystupujú vo faktických poznámkach.

    Vy ste svojím vystúpením, pán minister Kaliňák, dokázali, že vy nepatríte na miesto, ktoré zastávate. Vy zasahujete do vyšetrovania policajtom. Ináč by ste neovládali výpovede Igora Matoviča, čo povedal, čo nepovedal, koľkokrát dostal akú výzvu. Vy ste sa dnes v priamom prenose usvedčili. V priamom prenose ste sa usvedčili. A keď hovoríte o nejakej demokracii alebo o nejakom ohrození výdobytku demokracie, tak viete, čo je ohrozenie demokracie? Keď jeden politik vydiera novinárku. Vydiera šéfredaktorku periodika a núti ich, aby písali na jeho politického súpera svinstvá. Núti ich chodiť v sobotu, nedeľu do práce, keď majú natretú hlavu. To je ten známy výrok: "Natrela som si hlavu miláčik." "Bejby, musíš ísť." Koho spoznávate v tomto výroku?

    Poviem vám ešte jednu vetu, keď hovoríte o tej slušnosti, a tým skončím, alebo dve vety. Však mňa by ste zožrali, to jak je možné, že vtedy ste vedeli písať všetko za 24 hodín. Dnes nie ste schopný najebať ani Spišiakovi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, ak doteraz niektorí možnože mali pochybnosti, či ide o vládu kontinuity, alebo pokroku, tak po vašom vystúpení už žiadne pochybnosti nie sú, a myslím si, že všetci poslanci v tejto sále, aj vaši menších koaličných partnerov, vedia, že pôjde o vládu čistej kontinuity.

    Vy ste v princípe klamali celý prejav. Potom ja poviem, že v čom. Peter Pithart povedal Vladimírovi Mečiarovi, že "jemu se rodí myšlénky v mluvidlech". To je, to je váš prípad.

    Ku kauze Bašternák ja tu mám vyjadrenie vyšetrovateľa, ktorý veľmi jasne povedal: "Minister Kaliňák v otázkach hovorí, že vyšetrovanie rozbehol on." Jeho odpoveď je: "To nie je pravda. V kauze Chovanec všetko bolo pripravené už pred voľbami 2012, teda za ministra Lipšica." To je jeho vyjadrenie.

    Chválite sa, že ste obžalovali a obvinili troch ministrov. Štefanova a Janušeka za nástenkový tender sme obvinili, samozrejme, za našej vlády. Mňa títo dvaja exministri, vaši bývalí priatelia a kolegovia, občianskoprávne žalovali za to, že boli obvinení. Takže by som na vašom mieste brzdil.

    Ale v zásade kedykoľvek sa môžeme porozprávať o všetkom, čo ste hovorili. Od Gorily, vodných diel, prieskumu, fábií, len naberte odvahu a príďte so mnou do relácie. Vy sa panicky bojíte akýchkoľvek relácií. Ešte keď ste boli prvý raz ministrom vnútra, ste si vybrali vždy slabších partnerov, keď ste mali kauzu írskej výbušniny. Ja som nemal nikdy problém. Turecký kamión? Vtedy ste prvýkrát so mnou išli, lebo ste mali pocit, že budem v defenzíve.

    Vy tuná máte plamenné prejavy, ale ste zbabelec. Vy sa do relácie bojíte ísť. Bojíte! Som zvedavý, s kým budete chodiť toto volebné obdobie, lebo vy neviete nabrať ani elementárnu chlapskú odvahu ísť do relácie, a tam kľudne si porozprávajme, o čom budete chcieť, ale vy tú odvahu nemáte. Zlá kvalifikácia na ministra vnútra.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Pán minister, vy ste niekoľkokrát vo svojom prejave povedali, že nezasahujete do vyšetrovania, a ja vám hovorím, že klamete, pretože zasahovanie do vyšetrovania je aj to, keď sa zbavíte vyšetrovateľa kauzy DPH v momente, keď upozorní svojho nadriadeného na to, že v Chovancovej výpovedi sa objavilo vaše meno. A presne toto ste urobili. A teraz ste v priamom prenose sa doktorovi Milanovi ešte aj vyhrážali trestným stíhaním a opäť ste klamali. Pretože s Chovancom on procesnú výpoveď urobil. Mám to tu čierne na bielom, je to môj poradca, komunikujem s ním.

    Ja vám poviem niečo. Existujú dva druhy politikov. Ten prvý typ je taký, ktorý nekradne, neklame, jeho meno nie je spájané so žiadnou kauzou DPH, a to je taký politik, ktorému občas unikne zo slov aj nevhodné slová napríklad, ako vy hovoríte. Keď poviem, že pán poslanec Náhlik sa náhli. Ako mea culpa, budeš mi odpusteno. Druhá kategória politikov sú takí, ktorí kradnú, klamú, ich meno je spájané s najväčšou kauzou podvodu na DPH, a to sú takí, ktorí svoje činy častokrát až trestné zaobaľujú do bielych golierov a ešte belších slov.

    A ja som veľmi rada, že na rozdiel od vás patrím do tej prvej kategórie.

  • Potlesk a výskot v sále.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž, ja musím úvodom svojej faktickej poznámky na vás, pán minister, uviesť jedno. Ak sa pýtate, "pozri, kto to hovorí", tak treba pre potreby tohto pléna povedať, že rozprával usvedčený a najväčší klamár tohoto pléna, dokonca politického života. Mám tu štatistiku, je to ani nie oľanacké, ani nie saskárske, ani nie SME RODINA, ani nie smerácke, je to demagog.sk. Z faktických výrokov, ktoré tento portál hodnotí, je presná polovica lží, zavádzania alebo neuveriteľný výrok, 255 výrokov pána ministra Kaliňáka sú neuveriteľne lživé alebo nepravdivé údaje. Čiže všetko pre potreby tohoto pléna vydeľte dvomi a možno sa dopátrame k nejakej pravde.

    Jedna pravda, ktorú tu spomínal, že nebude osobný, takmer 50 minút sa venovať dvom opozičným poslancom pri preberaní témy programové vyhlásenie vlády je osobné, je zarážajúce a je hanblivé! Je to osobná fascinácia týmito dvomi poslancami alebo čo malo toto znamenať?! Toto, toto je bezpečnostná situácia krajiny?! Toto bolo vyjadrenie k programovému vyhláseniu vlády ministra vnútra?!

    Je to len a len hanba. A by the way, kto v reláciách používa slovo Pentliarik. Nebol to pán poslanec Blaha, pán premiér Fico alebo pán minister Kaliňák? Pentliarik.

    A mali sme tu často obvinenia, že nie sme k veci. Povedzte mi, z tých 50 minút fascináciou Igorom Matovičom a Lipšicom, čo bolo, preboha živého, k veci? Čo?!

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • No, pán minister, klasicky stand-up, výstup. Tentokrát ste to ešte aj natiahli. Myslím si, že keby sme naozaj do toho fakt checkingu išli, tak vám to tak na tých 50 % vyjde, tak ako aj na Demagógu. Keď sme boli naposledy spolu v relácii, tak tiež ste mali iba 50 % pravdivých výrokov. A vidím, že sa tohto ratia naďalej držíte.

    Keby sme sa mali pozrieť na to, že ako bol zadupávaný alebo nebol zadupávaný nejaký parlamentný duch, vráťme sa naspäť, prosím vás, k pánovi Paškovi napríklad v tejto sieni, ktorý nechal hlasovať o zákone, prepáčte, k druhému Paškovi, ospravedlňujem sa, ktorý nechal v tejto sále hlasovať o zákone, ktorý bol stiahnutý z legislatívneho procesu. Alebo ktorý pravidelne nerešpektoval rokovací poriadok a ostentatívne nezavolal napríklad ministrov vlády na interpelácie. To bolo pošľapávanie, proti ktorému vy ste dokonca veľmi rád posluhovali a ostentatívne ste vychádzali z miestnosti, že ja tu nemusím sedieť, napriek tomu, že zákon vám káže, že áno.

    Ja som čakal, že zo strany ministra vnútra sem príde to, čo som na vás apeloval vo svojej reči, že táto vláda vráti dôveru občanov v štát. Čo ste povedali k tejto téme? Ja som vám povedal, že policajti pod vami majú začať pomáhať a chrániť. Čo ste povedali k tejto téme? Povedal som vám o tom, že extrémizmus na Slovensku rastie kvôli tomu, že ľudia nemajú dôveru v štát. Čo ste, prosím vás, ako minister vnútra za tú hodinu aj niečo povedali k tejto téme? Nič. Len škôlkarské prekáranie sa s opozíciou a klasické výstupy, len aby som mal svoje dve minútky večer v správach a nepovedalo sa, že vláda tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, ja si dovolím na začiatok vás pochváliť, ste povedali, že aj z opozície nikto, tak ja si dovolím vás pochváliť, lebo ten prejav bol špičkovo prichystaný, pripravený super. Len trošku ste potom uleteli podľa môjho názoru a k programovému vyhláseniu vlády ste povedali naozaj veľmi málo, viacej ste sa venovali poslancovi Lipšicovi a Matovičovi.

    A napriek tomu sa našli dva fakty, ktoré by som si dovolil vypichnúť z vášho prejavu a ktoré možno ste si nejako nedali do súvislosti alebo ste jednoducho vychádzali zo zlých informácií, ale to asi nie.

    Hovorili ste o kontinuite znižovania verejného dlhu voči HDP. To je síce pravda, áno, že voči HDP verejný dlh klesá, ale skutočnosť je taká, že v absolútnych číslach len za posledné dva roky narástol o viac ako 2 mld. eur. Všetci ľudia, ktorí majú nejaký dlh, vedia, že ten dlh musia splatiť dovtedy, kým ho majú, je jedno, koľko to je percent voči čomu. Čiže nemôžme kŕmiť obyvateľov Slovenska tým, že voči HDP dlh klesá, kým v skutočnosti v absolútnej výške dlh narastá.

    No a potom ešte veľmi taká z môjho pohľadu dôležitá poznámka o použití vodného dela voči ľuďom, ktorí vyjadrovali na ulici svoj názor, vy ste to povedali v súvislosti s kauzou Gorila a že vtedy prvýkrát v histórii bolo, teda v histórii Slovenskej republiky od 1993 bolo použité vodné delo. Musím vás opraviť, prvýkrát bolo vodné delo použité proti ľuďom za čias, keď vy ste boli minister vnútra, bolo to v roku 2009 v Šarišských Michaľanoch proti ľuďom, ktorí sa tam postavili proti cigánskemu teroru. Vtedy prvýkrát bolo použité vodné delo proti ľuďom, ktorí absolútne nič nespravili, len chceli práve to, aby vy ako minister vnútra ste prišli na miesto činu a povedali, čo chcete v tento veci spraviť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rajtár. Pán poslanec Rajtár.

  • Reakcia z pléna.

  • Skúste vytiahnuť a vopchať kartičku, zasunúť. Skúste stlačiť tlačítko procedurálny návrh. Nech sa páči, teraz svieti.

  • Dobre. Dobre, teraz svieti. Dobre.

    Počúval som pozorne váš prejav, a keď ste hovorili o kontinuite, pán minister, príznačne ste nespomenuli kontinuitu práve v rezorte, ktorý riadite. Tam sa možno aj zhodneme na tom, že tam by bola až tragická kontinuita.

    Ďalej ste hovorili napríklad, že opozícia neocenila, neocenila nič z novej vlády. Ja osobne som v prejave napríklad ocenil opäť raz skončenie kontinuity v oblasti zdravotníctva.

    No, spomínali ste takisto Svetovú banku a že sme tam pokročili v rebríčku. A je to naozaj tak, pokročili sme tam v rebríčku (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) a treba sa pozrieť, za čo sme pokročili v tomto rebríčku.

    Ale predtým poviem, kde zaostávame, napríklad: registrácia firmy, stavebné povolenie, ochrana menšinových vlastníkov, postúpili sme dosť radikálne (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) v platení vo výbere daní.

    Oproti OECD celková daňová sadzba je u nás 51,2 a priemer OECD (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) je nižší, 41,2, takisto máme vyššie odvodové zaťaženie.

    Ale pozrime sa na to, komu sa tieto dane zobrali. Zdvihli ste sadzby už z 19 na 23 %, momentálne je 22 %. Kto tieto dane neplatí? Napríklad - tiež ste to spomínali - nadnárodná, nadnárodná korporácia, pozrem sa, či je tu pán Číž, nadnárodná korporácia Jaguar, dane neplatí, nebude platiť Duslo Šaľa a plus dostane ďalšiu dotáciu a váš sponzor Filo takisto a mnohí a mnohí ďalší.

    Takže vybrali ste viac daní, tým sa chválite, od malých a stredných podnikateľov, od živnostníkov, zlikvidovali ste 22-tisíc živnostníkov, a, naopak, pomáhali ste korporáciám a veľkým firmám vašich sponzorov.

  • Pán minister, zostali ste verný svojej povesti. V úvode ste medovým motúzom otáčali programové vyhlásenie vlády a vzápätí ste sa pozabudli a naplno ste prešli na rétoriku, ktorá je vám vlastná a ktorú poznám ako nová poslankyňa z médií, a teda dnes aj naživo.

    Chcem sa ale vyjadriť vecne k téme, ktorej ste sa dotkli, a síce k oslavovanej investícii Jaguár. Pán minister, pri tejto investícii si ohýbanie zákonov užívame v priamom prenose. Patová legislatívnoprávna situácia, ktorej svedkami sme práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre tento priemyselný park.

    Chcem len spomenúť aj porušovanie vlastníckych práv a súdne spory s vlastníkmi a záväzok v investičnej zmluve o nadobúdaní súkromných pozemkov, čo by malo byť v súlade s trhovými cenami pozemkov.

    Chválite sa tvorbou pracovných miest. Pýtam sa ale, koho bude Jaguar zamestnávať? Rumunov, Ukrajincov alebo iné osoby mimo EÚ? Opäť odcitujem z investičnej zmluvy, že "za zúčastnené strany sa pousilujú o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre občanov zo štátov mimo EÚ". Koľko bude stáť táto investícia Slovensko? Čo ak sa investor zdvihne a odíde z dôvodu nezákonne vydaných povolení a zhabaných súkromných pozemkov?

  • Ďakujem. No, pán minister, samozrejme, že pri všetkom kľude, s akým sa snažím porozumieť tej zmesi, ja neviem, či obvinení, vysvetlení, potom že obdivu. No, nehajme mňa bokom. Naozaj ste došli dourážať. Programové vyhlásenie, na to ste sa vykašlali.

    Pokiaľ ide o tú kauzu, ktorú ste vytiahli, v zásade oceňujem, že najprv ste síce zaútočili, ale potom ste nakoniec priznali pravdu, že do dotyčného zákonu som nič nemal a nerobili ste ho pre mňa. Znovu môžem iba zopakovať, že zmenu kompetencií primátora som ja nežiadal, že nakoniec nebol som ani primátor. S tou funkciou sa hráva, hrá, nakoniec som sa viceprimátorom stal, ale necítim za to ani žiadny záväzok k pánovi Ftáčnikovi, čo som mu teda aj patrične dával najavo, pretože keď robil chyby, tak som mu to vyčítal úplne rovnako ako predtým. A ešte menší ku komukoľvek, kto ten zákon menil. Nabudúce možno by vznikol nárok, že keďže predseda parlamentu, ktorý vyhlásil voľby, bol tiež zo SMER-u, tak pomaly sme teda mu vďační a zaviazaní, že sme kandidovali a že sme poslancami.

    Ale horšie je, že naozaj tak veľa útokov a silných rečí v sále, kde sa rokuje vládny program, a práve vy máte mať záujem, aby sa rokoval vládny program. Kto tu teda robí z parlamentu špinavé kolbište? Matovič? Ja mám pocit, že vy mu tak závidíte jeho postavenie (zasmiatie sa v sále), že sem budete chodiť teda oveľa častejšie, než by povinnosti ministra umožňovali. No ale je na to jedna cesta, viete aká.

  • Pán minister, alebo opačne, nie pán minister, ale myslím si, že prehovorilo stelesnené zlo, podlý klamár, ktorý sa nehanbí využívať lož ako pracovnú metódu. Presne tak ako Vladimír Mečiar.

    A z tohto miesta sa chcem opýtať všetkých ľudí z MOST-u a zo SIET-e, či sa nehanbia kryť takéhoto človeka a tieto móresy. Lucia Žitňanská, vás sa pýtam.

    Prehovoril človek, ktorý začal svoju kariéru tým, že bol súčasť konkurznej mafie a vytuneloval sprivatizovaný podnik Kovošrot a okradol štát o 58 mil. korún už v roku 2000. To je na dnešné peniaze takých 200 mil. Ako súčasť konkurznej mafie. Chváli sa tým, že zaviedol nejaký elektronický kontaktný systém, a chváli sa tým, že ušetril 72 mil. eur pre štát. Nechváli sa tým, že vybral si svojich kamarátov a tým dohodol túto zákazku a okradol takto štát o niekoľko desiatok miliónov eur.

    Chváli sa klientskym centrom, kde urobil trojnásobný kšeft, kde napriamo si vyberal a urobil špinavý kšeft za 15 mil. eur, a ešte sa chváli tým, že pomaly do Srbska pôjde robiť nejaký jeho klon.

    Hovorí a klame o tom, že ja som niekedy mal niečo s nejakým kupovaním pani poslankyni Blahovej. Nikdy v živote som s touto kauzou nič nemal, nikdy som nebol vypovedať, ale tento klamár povie, že som na prokuratúre povedal, že si už nejako nepamätám.

    Hovorí tu o kauze 4 mil., o ktorej som bol, áno, vypovedať u generálneho prokurátora, u NAKE a žiadal som pre svedka bezpečie pre jeho rodinu, lebo vie dokázať úplatky pre stranu SMER. Odmietol mi to tento človek dať a dnes hovorí, že ja som povedal, že už si nepamätám. Dobre, budeme sa o tom rozprávať verejne. Spravím z toho tému verejnú, dodnes to téma verejná nebola.

    Nikdy v živote ma nikto neodsúdil za to, že som bol daňový podvodník. Klamete aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste, že nám klesá verejný dlh vďaka lepšiemu výberu daní. Ten dlh nám klesá asi tak, akoby klesol taxikárovi, ktorý mesačne s rodinou urobí deficit 500 eur a na konci roka má dlh 6-tisíc a predal by auto za 6-tisíc. Tak by mal to vo vašich očiach alebo vo vašej rétorike nulový dlh. Alebo by rezervu, ktorú má horšie časy, minul na splatenie dlhu.

    Vieme, že toto nie je pokles dlhu. Je to pokles dlhu taký, ktorý je dosiahnutý tzv. jednorazovými opatreniami. A to je prípad Slovenska. Náš dlh klesá v dôsledku, alebo ak chcete (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), vďaka jednorazovým opatreniam, je to aj na grafe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tá čierna čiara sú oficiálne čísla vlády, podľa ktorej dlh klesá. Tie modré stĺpce je dlh bez jednorazových opatrení. To znamená bez toho, že by ste predávali majetok, alebo bez rozpustenia druhého piliera.

    Prečítam vám, čo v apríli tohto roka, to znamená tento mesiac, napísala o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: "Pokles dlhu verejnej správy je kompenzovaný poklesom hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu alebo zhoršením dlhodobej udržateľnosti (otvorenie druhého dôchodkového piliera)." Takže nie je pokles dlhu taký, aký má byť, meraný naozaj konsolidačným úsilím, ale urobený tak, ako by to urobil taxikár, keby predal vlastné auto, ktorým sa živí, alebo rozpustil úspory, ktoré má na starobu.

  • Ďakujem. Pán minister, už sme tu dneska mali spomínané rôzne filmy, kolegovia hovorili o "Hre o tróny", o "Pánovi prsteňov", ale mám pocit, že práve vaše "pozri, kto to hovorí", bolo rozumne najvtipnejšie a najlepšie, pretože ste konečne ukázali, kto dneska za opozíciu hovorí.

    Týždeň sa tu hrajú na chrumkavučkých cukríčkov, ktorí nemali nikdy skúsenosť s vládnutím, a vy ste im ukázali, čo reálne robili, kým vládli. Čiže oni nemajú morálne právo kritizovať tých, ktorí vládnu dnes alebo ktorí idú len vládnuť dnes. To bola tá časť, ktorej ste sa venovali v druhom okruhu príhovoru.

    Ale rád by som nadviazal na ten prvý, programový. Tam bolo veľmi jasne ukázané, že veľké koalície nikde v Európe nevznikajú z nadšenia. Nikde v Európe. Ľavica a pravica sa však dokázala spojiť tak v Rakúsku, ako aj v Nemecku, ako aj vo Fínsku, ako aj v Holandsku, ako aj v Belgicku, v tých najúspešnejších západných krajinách. A dokázala sa spojiť na rôznych programových prioritách, ktoré sú pre Európu typické, najmä silný sociálny štát. Takisto ako táto vláda. Silný sociálny štát, to je naozaj program, ktorý dokáže spojiť aj sociálnu demokraciu, aj kresťanskú demokraciu všade vo vyspelej Európe.

    Dokážme to aj my. Prestaňme s tým bojom medzi sociálnou demokraciou a extrémnym neoliberalizmom, ktoré tu predvádzali predošlé vlády. Je dneska čas na to, aby sme sa spojili, pretože máme naozaj dobrý dôvod, dôvod ohrozenia zo strany pravicového extrémizmu, ktorý dneska tvorí súčasnú opozíciu. Súčasná opozícia je produktom extrémneho a populistického myslenia, priznajme si to. Je tam populistická strana, pravicovopopulistická, je tam extrémna fašistická strana, je tam strana náboženských fundamentalistov, ale nič štandardné, nič relevantné, nič proeurópske.

    Táto vláda stojí na európskej myšlienke, na myšlienke silného sociálneho štátu, na myšlienke sociálnej rovnováhy.

    Pán minister, som rád, že ste to zdôraznili a že verím tomu, že táto vláda bude úspešná napriek tomu, že máme takúto slabú opozíciu.

    Ďakujem.

  • Pán minister Kaliňák, toto bol taký hlboký štátnický prejav k programovému vyhláseniu vlády, Jano Gordulič alebo Sajfa by to lepšie nedali.

    A keď už hovoríme o filmoch, tak mne tento prejav pripomenul film "Goodbye, Lenin", kde hlavná hrdinka zaspala dobu.

    Už nie ste opozičný poslanec a toto už nie je Radičovej vláda.

  • Pán minister, vy ste majster slova, ale v tomto prívale vygenerovaných slov zanikajú dezinformácie, manipulácie a klamstvá. A keďže ste brali moje meno nadarmo, tak by som sa rada vyjadrila k tej kauze, ktorú ste spomínali, keďže o nej niečo viem.

    V predvolebnom čase, pred štyrmi rokmi, za mnou prišiel spolužiak, ktorý mi tvrdil, že má dôkazy o tom, že bol poslaný preto, aby ma podplatil pri voľbe generálneho prokurátora. Keď som sa s týmito dôkazmi oboznámila, podala som trestné oznámenie pre podozrenie v tejto veci. Sama ja, takže poslanec Matovič s tým absolútne nič nemal a vy ste v tejto veci klamali.