• Vážené dámy, vážení páni, pán minister, otváram štvrtý rokovací deň 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslankyne Eva Antošová a Katarína Macháčková.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

    a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, tlač 45.

    Prosím povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Martin Fecko, ktorému odovzdávam slovo. A pripraví sa poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán minister, pani ministerka, páni ministri, pán predkladateľ, pozdravujem, pán spravodajca, kolegovia a kolegyne, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave, ktorá včera 19. hodinou musela byť prerušená, takže budeme pokračovať v mojom vystúpení.

    Ako poľnohospodársky inžinier, samozrejme, sa budem v prvom rade venovať oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia, sčasti aj štátnej správe. Včera sme ukončili, respektíve ukončili, rozbehli stať reštitúcie. Som rád, že mám tu pani ministerku, a chcem veriť, že to, čo sme si povedali aj na výbore, tu aj niečo doplním, prípadne dám aj nejakú radu, ako by som možnože ja išiel na to, a pokiaľ si to vezme za svoje a niečo z toho zrealizuje, budem iba rád.

    Takže idem k tým reštitúciám, kde, občania naši milí a vážení, žiaľ, vláda v svojom programovom vyhlásení ani slovkom sa o týchto, ako vás bude riešiť, nezmienila. Pani ministerka síce povedala na našom výbore, že budú ešte pripravené tézy a iné, samozrejme, že nejaké programové úlohy, ktoré, aké zákony pôjdu po jednotlivých rokoch, ale momentálne máme pred nami programové vyhlásenie vlády, tak k čomu sa mám vyjadrovať? Musím sa k tomu vyjadrovať, čo tu mám, a preto to aj takto čítam a tak to prakticky budem aj hodnotiť.

    Takže k reštitúciám musím povedať: Hanba, hanba a ešte raz hanba. To neni agenda ani Európskej únie, ani OSN, je to agenda vlád Slovenskej republiky od roku ´93. Je to naša interná agenda, ktorú sme nezvládli. Takže hanbite sa! Pán Baco od roku ´98, resp. ´94, pretože keď sme v roku ´91 prijímali zákon, reštitučný, 229-tka, ktorého účinnosť bola od 24. júna 1991; mal som tú česť byť na pozemkovom úrade, keď sme to začínali, a pracujem prakticky až do dneska tam, ale som uvoľnený na výkon funkcie; tak bolo povedané, do piatich rokov, vážení, ukončíme reštitúcie. Takže nebudem pranierovať pána Džatka, Oberhausera a Kršeka, ani pána Belanského, ktorý bol ministrom do roku ´90, boli ministrami do roku ´94 - ´5. Idem na tých ďalších.

    Takže hanbite sa, pán Koncoš, pán Baco, áno, aj pán Zsolt Simon, pán Jureňa, pani Kramplová, pán Becík, pán Chovan, znovu pán Simon a pán Jahnátek! Nezvládli ste agendu, nezvládli ste povedanie "pardon, občania". Pretože reštituční ľudia, oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok, to neboli privatizéri za jedno euro, ktorí boli po ´90. roku a privatizovali našu republiku. V ´48 to bol výkvet slovenského poľnohospodárstva alebo československého poľnohospodárstva. To boli celé rody, ktorým socializmus povedal, že koniec.

    Som takisto z takéhoto rodu. Môj pradedo mal 110 hektárov v Červenici pri Sabinove. Viete, koľko sme mali na to, aby sme opustili našu pôdu? Viete koľko? Štyridsaťosem hodín. A povedali: Tridsať kilometrov, hľadajte si náhradné bývanie. Čo na dva rebriňáky vošlo, sme si mohli odniesť a koniec.

    My sa 25 rokov boríme s reštitúciou, navrátením? Dvadsaťpäť rokov, ľudia boží? To sme kde? Áno, nemôže byť biznis, hej? Lebo musíme dávať tým našim občanom, ktorí boli zlikvidovaní. Tam nejdú asi takéto veci. A preto sa hanbíme. A hanbím sa aj ja ako pracovník pozemkového úradu, že sme to nezvládli, a apelujem na mojich kolegov, aby sme to nejakým spôsobom napravili. Chcem veriť, že pani ministerka dá tomu zadosť, a tak jak som včera povedal, že reštitúcie nerieši v prvom rade pozemkový fond, ale pozemkový odbor. Tam nemáme my poriešené a potom nastúpi až fond a chcem veriť, že táto agenda sa pohne.

    Je to už až tak, by som povedal, že jak by som to nazval, neúnosné, že občania sa, samozrejme, obracajú, kde môžu. A obrátili sa aj na ombudsmanku Slovenskej republiky pani Dubovcovú. Mám tú česť tlmočiť jej výsledky práce zo septembra 2015.

    Takže, vážení, aby bolo jasné, o akej mase hovoríme, o akej mase nehovoríme, tak celkový počet neukončených reštitučných nárokov, a boli dve možnosti si uplatniť, pre niekoho zákon 229, budem hovoriť v hantírke, a podľa zákona 503/2004, tento prvý bol z roku ´91. Takže neukončených podľa tej 229-tky, tej prvej, ja hovorím úplnej reštitúcie, lebo tam ste mohli dostať aj živý, mŕtvy inventár, aj náhradu za pozemky, aj vrátenie, aj všecko možné, je neukončených na Slovensku 3 052 žiadostí. Podľa zákona 503/2004 máme neukončených 6 527.

    Musím povedať jedno, že bolo to, tá druhá reštitúcia, ja to beriem tak, že to už bolo také aj ťahanie mačky za chvost, lebo je to neúplné. Tam je, či dostanete náhradu, to znamená, tam bude atakovaný v prvom rade pri týchto konaniach Slovenský pozemkový fond, kde musí riešiť náhradné pozemky zo svojho portfólia, a pani Dubovcová, samozrejme, to vyčíslila aj menovite podľa okresov. A ja vám prečítam iba jednu tabuľku, ktorá hovorí o tom, že pri súčasnom, by som povedal, časovom nastavení vybavovaní žiadostí v jednotlivých okresných, teda pozemkových a lesných odboroch teraz ako dlho budeme zhruba tých 9-tisíc žiadostí riešiť?

    Tak aby ste boli v obraze, možnože vám poviem prvú päťku, tú najhoršiu. V Žiari nad Hronom to budeme ešte riešiť 10 rokov. V Námestove to budeme ešte riešiť 11 rokov. V Malackách to budeme riešiť ešte 14 rokov. V Trenčíne to budeme riešiť ešte 16 rokov. No a šok, pre mňa šok, dúfam, že aj pre vás, v Košiciach to budeme riešiť 41 rokov. To nemyslíte vážne, ľudia boží!

    Páni poslanci, pani poslankyne, apelujem na vás, hlavne na vládnych a koaličných teda, spamätajme sa! Nemôže byť, aby sme 65 rokov, ešte dlhšie, ako bol socializmus, riešili náhrady krívd za socializmu. Veď to je nonsens, to je nonsens, vážení! Takže to je výsledok práce, áno, ako sme našich občanov hodili cez palubu, my nič s vami nemáme, to tamtí ministri, to vtedy tam malo byť a neviem čo. No nie. To sme my. To sme tu a máme to riešiť.

    Takže chcem veriť, pani ministerka, že toto, samozrejme, vám dám k dispozícii, aby sme to pohli, lebo máte už väčšie portfólio pôsobnosti iba na fonde, takže budem veľmi rád, keď tú našu agendu zvládneme k spokojnosti občanov.

    Áno, a viete čo? Neveril som vlastným očiam. Máme okres, ktorý má nulu. Nulu! Si predstavte, všecko vybavené. Pani ministerka asi vie. A viete, ktorý je to aj okres? Bar-de-jov. A som rád. Takže keď sa nevieme naučiť, ako sa majú riešiť, iďte do Bardejova. Iďte do Bardejova, sa učte, vážení!

    Áno, musím konštatovať, že veľa okresov podľa tejto štatistiky pani ombudsmanky to stihne za pol roka, dva roky, môžem povedať, že nejakých 20 okresov bude nad päť rokov, ale všecko ostatné do piatich rokov. Takže mohlo by sa to zvládnuť za toto volebné obdobie, keď Boh dá, a chcem veriť, že budete všetci nápomocní, ktorí budeme môcť nejakým spôsobom napomôcť tomu. Tu podľa mňa stačí iba, aby bola koordinácia medzi katastrom, fondom a jednotlivými úradníkmi, či už archívmi, aby mohli pracovníci dostať tie podklady, na základe ktorých ich rozhodnutie nebude nepreskúmateľné, ale preskúmateľné, lebo ináč nemôže ísť ani na súd. Lebo každý, každé rozhodnutie pozemkového úradu ide na krajský súd, vážení! Takže berte tak to, že budem veľmi rád, keď sa toto všetko skĺbi a ministerka bude mať nad tým ochrannú ruku, aby sme neriešili reštitúcie ešte 20 alebo 40 rokov. To je hanba.

    Takže to je k tomu.

    Samozrejme, keď som včera hovoril, že máme svoj dom a nevieme, koľko máme v ňom izieb a koľko tam máme vlastne obyvateľov, tak mienil som na registre. Pani ministerka vie, čo je register, mnohí z vás možnože tiež viete. V kocke poviem, chceli sme, alebo všecky vlády, ktoré tu boli, na čele s ministrami príslušnými, v roku ´95 bol prijatý zákon, ktorý hovoril, že aby sme pozemkovú knihu, ľudovo povedané, oprášili a miesto pozemno-knižných zložiek založili listy vlastníctva a na základe týchto listov vlastníctva by sme potom robili pozemkové úpravy, sceľovanie pozemkov, komasáciu. Boli rôzne termíny, jeden z termínov bol rok 2015, žiaľ, ten sa nestihol, teraz to máme do roku 2017, myslím si, že je tam tých území už, chvalabohu, v tejto oblasti minimum. Z 3 542 katastrálnych území Slovenska vyzerá, že správne orgány, ktoré majú tie registre robiť, je to jednak správa katastra, teda katastrálny odbor a odbor pozemkový, tak katastrálnemu odboru ešte ostáva 11 katastrálnych území a pozemkárom, respektíve späť, pozemkárom 11 a katastrálnikom, myslím, že 18.

    Takže chcem veriť, že sa to zvládne a že konečne si budeme môcť povedať a pani ministerka si dá fajfku, ROEP vybavený. A budem jej v tom držať palce, aby to bolo urobené, lebo prvýkrát v histórii Slovenskej republiky a pri tomto majetkovom nejakom etablovaní sa budeme mať listy vlastníctva podľa jednej metodiky. Podľa jednej metodiky, lebo stále tu boli nejaké že západné Slovensko tak, za Márie Terézie, stredné tak, východ tak, proste stále to bolo nejaké. Teraz máme jednu metodiku a konečne pokoj od toho budeme mať.

    Ako to bolo urobené? Nech si spytujú svedomie, povedal som to pani ministerke aj na našom výbore, bol by som veľmi rád, aby tá trojročná lehota, pokiaľ občania pri registroch boli doslova že okradnutí, ja tomu hovorím, aby sa tá lehota predĺžila, aby mohli mať opravný prostriedok nejaký, lebo neni možné, aby niekto, kto mal 5 árov, má po ROEP-e 5 hektárov a ten, čo mal 5 hektárov, má 5 árov. To neni možné. Mám takéto podnety, takže možnože to bude na spoločnú debatu, aby sme to trošku napravili.

    A hneď tu by som povedal, kontinuálne naviažem na titul "neznámi vlastníci". Lebo s nimi je veľký problém. Na Slovensku ich máme plus-mínus 27 %, keď si dobre spomínam na poslednú agendu. Pani ministerka vie, že spravuje, teda spravovala na fonde aj túto pôdu, ktorej je 454-tisíc hektárov podľa vykazovania ku koncu roku 2014, výkaz z dvetisícpätnásteho ešte nemáme, takže budeme ho tu preberať. Takže toľko tisíc hektárov je neznámych vlastníkov. Samozrejme, tu je veľká oblasť kšeftov. Vydržím, osvedčím, dám, nedám, sused, brat a neviem kto, menovec. Žiaľ, musím skonštatovať, že pri tých registroch, pri tých ROEP-och, kde mali byť robené, ja tomu hovorím rada starších v tej obci, ktorá mala prísť k tým geodetom a povedať, Jano Lukáč z horného konca neni ten istý Jano Lukáč, čo je na dolnom konci, čo žil, a to sú dve rodiny rôzne. No žiaľ, kde to brali poctivo, sa to vyčistilo, kde sa poctivo nebralo, sa to nevyčistilo a teraz máme z toho anomálie a medzi tým, samozrejme, sú aj neznámi vlastníci.

    Takže, pani ministerka, vy ste tlmočili na výbore, že je to neriešiteľná situácia, ja by som povedal riešiteľná. Dám návod. Dám návod, lebo ja by som bol rád, nie som tu na to, aby to bolo cez Fecka, nech to ide cez hocikoho, ja budem rád, keď sa porieši problém. O tom to musí byť.

    Kto spôsobil neznámych vlastníkov? Tie rodiny? No asi nie. V ´48. sme ich odstrihli od majetku, koniec, dedí jeden alebo nededí nikto. Lebo poľnohospodárska pôda nebola za socializmu predmetom dedičských konaní poväčšine. Takže, vážení, štát je na vine. Štát neurobil si svoju úlohu pri ROEP-och, tak preto doporučujem a myslím, že pán Klimek z SaS, s ktorým sme tvorili spolu program náš, bude s tým súhlasiť, aby sme tu, dáme im to, že sme to mali, aby bolo do vienka nejakého úradu doslova do náplni práce dané, bude ťa lustrovať, tie stromčeky, rodokmene, a vysporiadať sa s tým, že keď tam niekto bude mať meter štvorcový alebo 5 metrov štvorcových, aby tá rodina to buď darovala, alebo nejakým iným spôsobom, to už je iba technikália, čo sa s tým bude dať, ale musí to štát odčiniť. A potom keď dostane po určitej dobe nejaké neznáme vlastníctvo, tak dobre, to už sú tí, ktorí, nevieme ich nájsť, tak nech to vlastne ostane. Ja som veľmi rád, že pán Fico to v roku 2005, myslím, že zavrhol, že neznámi vlastníci nemôžu prejsť ani na obce, ani neviem na koho, ale ostáva to zase do diaľky, lebo sa to nevybaví. Áno, nemôžeme predsa scudziť majetok, keď štát spôsobil, že na ňom sú neznámi vlastníci. A štát to spôsobil. Nehnevajte sa, štát to spôsobil.

    Takže to by som dal do takej ako pozornosti, pani ministerka, keby sa dalo, budem nápomocný a budeme to nejakým spôsobom riešiť.

    No a poďme ďalej. Takže reštitúcie, teraz som mal na mysli fyzické osoby, právnické osoby, no a cirkevné ani nehovorím, tam by som bol tiež veľmi rád, aby sa to pohlo, a upozorňujem, že cirkevné sa uplatňovali na pozemkovom fonde, nie na pozemkových úradoch. A niektorí pracovníci si to ešte stále mýlia, tak budem rád, keď budú to riešiť tí, ktorí to majú riešiť.

    Ale chcem sa ešte trošku pristaviť pri veľkej skupine reštitučných podaní, a to je Vojenský obvod Javorina. Vojenský obvod Javorina, kde vyzerá, že bolo uplatnených 4 000 nárokov, je tam 26 katastrálnych území, vojenský obvod Javorina bol v 2011. roku zrušený, to znamená, že neplatí ten režim, že obrana štátu a neviem, všetkého možného, Varšavskej zmluvy, howgh, koniec, to znamená, teraz musíme to vracať tým vlastníkom.

    Pán minister Jahnátek, mali sme to tu aj v zákone, špeciálny zákon prijal senátor, respektíve novela zákona, aby sa to riešilo, bolo na to vyčlenených 800-tisíc eur, keď si dobre pamätám, 300 plus 500, 2015/2016 to malo byť, žiaľ, vyzerá, že sa to tu hýbe trošku pomaly podľa môjho názoru, ľudia sú tam nervózni, idem na ich schôdze, ktoré teraz tí jednotliví urbárnici, ľudia tam majú v tých oblastiach, chcem im tlmočiť, že nová ministerka to pohne a budem tiež na ňu apelovať, lebo tam vlastne sme zlyhali tiež, lebo sme urobili ako štát nejaký vojenský kataster, ten to ináč zidentifikoval, vydávalo sa na civilný kataster, vydalo sa 150 % majetku, nie 100 % majetku, no proste blud na piatu, medzitým, samozrejme, nám prišli lesy a drevo je zaujímavá vec, že?, tak poďme to ešte rúbať, takže aj toto vyrúbali a teraz zisťujeme, že obyčajný človek, vlastník, reštituent nemáš nič. Takže to, dúfam, že poriešime tiež, a budem sa snažiť, samozrejme, tiež byť nápomocný svojimi či už vedomosťami, alebo fyzickou účasťou na konaniach, ktoré bude treba takýmto spôsobom riešiť. Len myslím si, je to iba v tej preorganizácii práce, áno, viem, že už mali prísť do Kežmarku, do Popradu ďalší pracovníci. Nech tam prídu, nech to riešia, lebo asi tých 3-tisíc už vydaných z tých 4-tisíc, 3-tisíc už bolo vyriešených, ostalo tisícka, len tie, ktoré boli vyriešené, sú zle vyriešené. A tam sa bije, ja som to hovoril teraz, ten veľkostný pomer, takže budú musieť byť prehodnotené. Takže tiež dúfam, že to nebude na vedľajšej koľaji.

    Ďalšia veľká skupina sú záhradkári. Tiež nespomenutí v tomto zákone, teda návrhu vlády v programovom vyhlásení. Takže zdá sa mi, že záhradkárska problematika bola chytená u nás v republike za zlý koniec. My sme zákonom 64 z roku ´97 siahli na vlastníctvo. Iné krajiny okolo nás išli na užívacie vzťahy. A povedali, na 100 rokov užívajte. Po ´89., po ´90., ktoré, jaké tam boli. My sme povedali, že ideme riešiť vlastníctvo a že keď sa bude v konaní, tak záhradkár sa stane vlastníkom a vlastník dostane náhradu. A to robilo veľké problémy. Takže z 1 600 záhradkárskych osád na Slovensku 800 podalo si žiadosť na pozemkové úrady vtedy, vyriešených bolo zhruba 400 plus-mínus, potom prišiel Štrasburg, kde nám povedal, že cena 3 koruny je nenormálna, v úvodzovkách povedané, takže sme za to zaplatili 6 miliónov korún za prehratý súd v roku 2008/9, neberte ma teraz za slovo, v týchto rokoch, ešte to bolo za vlády pána Fica I. A Zsolt Simon, v roku 2011 sme prijali novelizáciu zákona, že ceny sa musia nejakým spôsobom znovelizovať, alebo proste do nejakých reálnych čísel dostať a to, samozrejme, časť záhradkárskych osád stoplo, v súčasnosti, čo viem, tak okolo 230 záhradkárskych osád je v konaní a majú na výber, či budú pokračovať v takejto cene už teda navýšenej, ktorú musia dať tým teda vlastníkom, alebo odstúpia.

    Je tam veľký problém s identifikáciou, so súhlasmi, no a najväčší problém nám urobil momentálne rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ nie ste pôvodný ten užívateľ, ktorý podpísal zmluvu s tým družstvom v tom čase, keď v ´91. roku ste mali byť založení, tak už nemôžte byť účastníkom konania teraz a tým pádom nesplníte podmienky zákona. Takže ďalšia komplikácia, nebudem to rozoberať, keď niekto chce, môžme si to porozprávať interne, pani ministerke držím palce, aby sme aj toto rozsekli a budeme sa snažiť pohnúť veci ďalej.

    Ďalší problém sú pozemkové spoločenstvá, bol tu prijatý nový zákon a tam by som apeloval, znovu budem dávať pozmeňujúce návrhy, či sa to niekomu páči alebo nepáči, o predkupnom práve. Aby predkupné právo v pozemkových spoločenstvách bolo plné, nie iba čiastočné, že má ponúknuť výboru, cez výbor, keď chcem nejaký predať svoj podiel v urbariáte. Keď je výbor dobre zohratý, tak tú informáciu nepodá ďalej, nič, kľud, nikto neponúka, alebo ponúka ten, tomu to práve dáme, a potom zistíme, že nám to odkúpi nejaký Francúz, Nemec, a dokonca mali sme tu aj takú situáciu, že pol roka ani predkupné právo tam vôbec nebolo v tom našom zákone. To rozoberem niekedy nabudúce, lebo to by bola debata na 15 minút ďalších. Takže chcem, aby aj to predkupné právo bolo nanovo, a budem dávať pozmeňujúce návrhy v plnej výške zapracované do zákona o pozemkových spoločenstvách a zároveň, aby drobenie pozemkov, ktoré bolo v pozemkovom zákone, o pozemkových spoločenstvách urobené tak, že 5 000 metrov štvorcových lesa môžte ísť na 2 000, v normálnom konaní, keď ste normálny vlastník lesa, môžte na 5 000. Keď ste v urbariáte, môžte ísť na 2 000. No tak neblbnite, ľudia! Však predsa nechceme drobiť na meter štvorcový, chceme predsa sceľovať. Takže to je ďalšia vec. Upozorňujem, pani ministerka, budem rád, keď bude to aj vaša agenda a budeme to riešiť.

    Ďalšia vec. Pozemkové úpravy. To by mal byť, myslím, že zlatý klinec programu Slovenskej republiky do budúcna, lebo Rakušáci to robili od vojny a v roku asi ´95 mali 95 % územia skomasovaných. Pozemkové úpravy sú aj komasácie, ale pozemkové úpravy znamená aj tvorba krajiny. To znamená vodojemy, protierózne opatrenia, cesty, pani ministerka vie, o čom hovorím, takže samozrejme, že toto by sme chceli tiež takto nejako pokračovať. Pán minister Jahnátek vydobyl, keď si dobre pamätám, 82, 84 miliónov z eurofondov. Chcem veriť, že tak ako povedal, že to pôjde väčšinou na Tokaj, tak chcem veriť, že okrem Tokaja sa aj iné katastrálne územia, respektíve okresy z týchto peňazí dočkajú nejakých, do roku 2020 nejakých čerpaní a aby sme tam išli, podľa, ja by som bol najradšej, keby sme tam išli nie nariadením, ale teda schválením, že ľudia to tam chcú. Lebo keď nariaďuješ, tak to ľudia cítia, že ich niekde tlačíš. Takže chcem veriť, že skomasujeme tie naše majetky, ale najväčší problém je ten, že my nemáme ani zákon, ktorý by v tých územiach, ktorých je zhruba 400, nech bude 420, ktoré sú už po pozemkových úpravách, že by sa znovu nedorobilo. Skomasovalo sa, ale keď umrie vlastník, vidíme zase na piatich. No volovina, no volovina! Vlastne peniaze vyhodili von oknom, do studne. Takže tiež by som apeloval a budem tiež asi dávať pozmeňujúci návrh, respektíve aj pre ministerstvo, budem rád, aby sme zabránili znovu triešteniu na menšie diely. Tak to je k pozemkovým spoločenstvám a pozemkovým úpravám.

    Ďalej, čo mi tam chýba v tejto stati. V oblasti, idem možnože od konca, v oblasti lesníctva tam ani jedno slovo o poľovníctve. Jak keby poľovníctvo bolo super, vybavené, okej, nič s nimi nemáme. Možnože aj vy tu teraz, kolegovia a kolegyne, možnože už máte na stole nejaké podania od občanov, ktorí hovoria, diviaky mi, srny, jelene zhuntovali, vybrali, nemám nič. Náhradu škody, neviem sa domôcť, veľký problém, stále sa opakujúci. Takže verím, že v tých tézach, ktoré prídu a budú, bude aj toto, aj táto oblasť poriešená, aby sme aj tých poľovníkov nejakým spôsobom sa im venovali, aj tým náhradám škôd, ktoré tam sú.

    Samozrejme, že je kopu vecí zo statí pre pôdohospodárstvo, ktorým aj ja fandím, a myslím si, aj kopu ľudí, ktorí z tejto našej rehole, jak ja hovorím, sú dotknutí, hyper, hovorím o tej dani, ktorá bola tu navrhnutá, že prehodnotíme, či vôbec bude z výrobného prostriedku poľnohospodár povinný platiť daň, lebo preňho je pôda výrobný prostriedok. Za sústruh sústružník neplatí daň, že? Ale poľnohospodár za svoju pôdu platí daň, že? Z výrobného prostriedku. No tak to je trošku na hlavu, takže áno, samozrejme, treba to prehodnotiť, ako to nabúra rozpočet samospráv všeckých, ale som rád, že máte to tu. Kto by sa nepotešil zmenšeniu byrokracie? Že z takej kopy urobia takú kôpku.

  • Rečník naznačil veľkosť rukami.

  • Super, myslím, že naši poľnohospodári nemajú na to, aby ešte si zamestnali nejakú silu, pán Binder to môže o tom hovoriť celé dni a hodiny, aby prakticky sme zamestnávali silu, ktorá nám bude riešiť papierovačky nejakej PP-áčky alebo neviem koho. Takže super, chválim, ďakujem.

    Ďalšia vec, voda. Pokúsime sa ju udržať v krajine, jednička s hviezdičkou, beriem. Mišo Kravčík hovorí, voda má byť zadržaná tam, kde padne, keď v lese, nech je v lese, keď na poli, nech je na poli zadržaná a čím dlhšie, ale my sme z vody urobili nepriateľa, živel. To znamená napriamiť, vybetónovať, vyasfaltovať, preč. Vážení, tak to nefunguje, tak to nefunguje, lebo keď tu nebude voda, tak nebudeme tu ani my. Takže bol by som veľmi rád, keby sme urobili to, čo majú Česi, na každej obci jeden rybníček, rybničná nádrž, hasiči majú z čoho čerpať, sú tam rybári, je tam rekreácia, super. Žiaľ, my to všetko preč, preč, preč. Neberiem, tak som rád, že máte to tu a hovoríte, že budete sa snažiť ju udržať. Chcem veriť, že budú medzi tým aj hrádzky pána Kravčíka, lebo tam, samozrejme, sa, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, vážení investori, ale pri tých hrádzkach si veľa toho nenakradnete, že? Ukradnete tam brvno, kameň, klinec? Aj keď príde tichý potok, kde bude treba dať 300 domiešavačov betónu, no tak tam asi možnosti budú. Takže chcem veriť, že to bude všetko transparentne jasné a budeme zadržiavať vodu tam a tak, ako sa má, aby sme udržali ten udržateľný rozvoj, čo som včera hovoril, a chcem veriť, že ten udržateľný rozvoj v našom rezorte bude udržaný.

    Ideme ďalej. Myslím si, že veľká polemika sa môže strhnúť a bude aj o eurofondoch a čerpaní, áno, z nášho rozpočtu rezortu vyzerá, že okolo miliardy tristo, zhruba 900 miliónov sú eurofondy, samozrejme, pán minister financií je rád, keď rezort nemusí od neho pýtať ďalších 500 miliónov, lebo eurofondy vykrývajú 2/3 alebo ešte viacej, super. Píšeme, že chceme úspešne a transparentne čerpať eurofondy. A ja by som chcel dodať k tomu ešte ďalšiu vec, s otáznikom možno, nezaujíma nás na čo a kto, lebo hovoríme, že ideme: pomulčuj, berieš na pôdu, vybavené. Keď máš tisíc, krát tento, keď máš päťsto, krát, ale čo z toho bude, aký výsledok, to už nie. Takže ja by som bol rád, keby bolo na výrobu viazané, možnože už to aj je.

    Pani ministerka, keď je, okej, ale pochváľte sa tým, keď to je, budem veľmi rád, keď takto, a poviete, že áno, to sme urobili a budeme v tom pokračovať. Beriem, keď to má byť kontinuálne, super.

    A ja by som ešte jedno pridal. To som dal sľub pánu Galbavému a pani Tkáčovej ešte za SDKÚ, keď sme tu sedeli v týchto laviciach za pani Radičovej a predkladali sme zákon, že dotácie na poľnohospodárstvo nemôžeš čerpať na PPA-čka na čestné vyhlásenie. Že čestne vyhlásiš, že ja užívam tieto pozemky. Tak to bolo realizované a keď si to neuvedomuje, tak budem to stále tu tak tlmočiť, že od 24. júna 1991, od zákona o pôde účinnosti, bez vlastníka pozemku alebo Slovenského pozemkového fondu, ktorý je v správe neznámych vlastníkov, nikto nemôže nakladať s jeho majetkom bez jeho súhlasu. To znamená, keď chceš dotácie, tak prinesieš buď list vlastníctva, že to je tvoja pôda, alebo nájomnú zmluvu. Keď ju neprinesieš, nemáš právo ani vstúpiť do dverí PPA-čky. A potom zisťujeme, že máme troch na jednu, štyroch na dva výmery, ale každý sa bije, že ja. A potom nastupuje, kto má dlhšie lakte alebo lepšie lakte, že? A dostane sa k tomu. Tak, vážení, nie! LV-čko alebo nájomná zmluva a ešte by som povedal, nájomná zmluva nie taká, že nevyplatíš nájom, ale vyplatíš nájom tomu vlastníkovi, lebo to je jeho majetok, to neni tvoj majetok.

    No a samozrejme, že kacírstvo by bolo, bolo tu spomínané, že dotácie načo, myslím, že zo strany SaS. Áno, a ja som bol s našimi agropodnikateľmi, hlavne tými malými, nie, hovorím teraz o tých veľkých agrobarónoch, ja ich volám agrobaróni, čo majú osemtisíc, deväťtisíc, s tými malými, ktorých pán Jahnátek tvrdí, že máme na Slovensku 24-tisíc, to je dobrá komodita, by som povedal, počtu ľudí, ktorá funguje. A títo povedali, že áno, no ukážme sa, my len chceme rovnaké podmienky ako ten veľký, ja nič iné nechcem. Ale ukáže sa, že či, kto cíti s tou pôdou, jak to tam bude fungovať. Hovorím, dobre, keď takto, nemám s tým problém. A tak by som povedal, že myslím si, že tu máme veľký dlh, ako to nejakým spôsobom napraviť.

    Samozrejme, moja kacírska myšlienka je taká, ale to ma asi ukameňujete okamžite alebo ma tu hneď upálite na hranici, že keby náhodou sme tie, hovoríme, že sme stratili vzťah k pôde, že nikto sa o pôdu nestará, poľnohospodársku, nikto nechce sa o ňu starať a kadečo a vlastníctvo vôbec nie. Čo keby tak tie dotácie dostal vlastník, nie užívateľ, tak to by bola šou, že? A on by si povedal, že či dám obrobiť vo vlastnej réžii alebo dám niekomu z tých 300 eur, a tu ho máš a obrob môj pozemok. Ale tu by musela byť kontrola, či pozemok je obhospodarovaný, keď je orná pôda, či je orná pôda, keď je pasienok, či je pasienok. No len sa pýtam, koľko že sme to vybrali pokút na neoprávnené užívanie pôdy?

    Pán minister mi na to nedal odpoveď v minulom volebnom období. Na vnútre sa pýšia, koľko policajti vyberú pokút. No, žiaľ, náš rezort na tých pokutách sa nemá čím popýšiť aj na takýchto, že neni obrobená poľnohospodárska pôda v kultúre, v akej má byť, lebo to hovorí o tom katastrálny zákon, vážení občania a vážení vlastníci. Mať vlastníctvo neznamená iba práva, to sú aj povinnosti, sa o nich starať a, žiaľ, keď máme na Slovensku iba deväť inšpektorov katastrálnych úradov, tak je to hanba, lebo oni nestíhajú celé Slovensko. A to mi už tlmočí neviem koľkokrát šéfka katastra, že dobre by bolo, teda Úrad geodézie a kartografie Slovenska, aby sme povýšili aj túto oblasť kontroly v našom štáte.

    Takže, vážení, aj takúto kacírsku myšlienku Fecko dáva tu do pléna a nech sa s nimi poslanci a ministri možnože aj trošku zaoberajú.

    Samozrejme, že podpora mladých, začínajúcich, kvitujem, áno, aj tí, ktorí nie sú mladí, ale začínajúci, po štyridsiatke, po päťdesiatke, stratíš robotu, no kam? Ideš na grunt, máš to, super. Ale ja sa pýtam a vieme, o čom hovoríme, s pani ministerkou, pretože pán Jahnátek sľúbil, že podľa jeho podpory malých a mladých, začínajúcich z novembra 2014, keď rok 2014 bol vlastne rokom podpory v rámci Európskej únii, začínajúcich mladých farmárov, my sme to urobili až v novembri 2014 na konci roka, ale dobre, urobený elaborát asi 42-stranový, tak tam minister Jahnátek vyčíslil, že tým začínajúcim a mladým dáme 12-tisíc hektárov. Presne podľa okresov, krásnej tabuľky, super. Mali sme vtedajšiu pani ministerku v našom výbore, kde sme debatovali, akým spôsobom bude vyčleňovanie hlavne tých pozemkov, lebo to ide z portfólia Slovenského pozemkového fondu, samozrejme, to nemôže ísť z portfólia fyzických osôb. No a opravte ma, pani ministerka, ak klamem, sme dospeli k záveru, keď vyčleníme 2-tisíc hektárov, budeme veľmi radi, pretože Slovenský pozemkový fond nemá jedny jediné pozemky, tiež má podiely a keď idete vyčleňovať podiel, tak ako ho vyčleníte? To nie sú skomasované územia, že štát má v jednej jednine. Máte takisto podiely, má tam jednu stotinu, no vyčleň to! A § 15, ktorý bol, že vyčleňujeme náhradné pozemky, už neexistuje. Od roku 2008 je zrušený. A preto aj tu je ten apel, ktorý tu už bol povedaný, že vlastne vlastník sa k pozemku nedostane, lebo je tu taká bariéra, že nemá šancu. A nechcem hovoriť o tých zmluvách na 20 rokov, na 25 rokov, na 15 rokov a rok predtým musíš dať výpoveď, ak končí ti lehota; to je neskutočné. Aj tomu sa, dúfam, že budeme venovať.

    Takže to je len takýto apel, takže chcem, aby aj tu tí, ktorí si budú chcieť predať svoje pozemky, aby mali možnosť legislatívne, normálne, nie protizákonne, prísť k nim a hotovo, lebo potom viete, čo bude? On tam pôjde násilím, príde s traktorom, rozorie a bude tam bitka na poli, doslova na poli bude bitka. A k tomu, dúfam, sa nechceme k tomu dostať.

    Ďalej chýbajú mi tu včelári, ani slovo o včelároch. To si už pani ministerka zapísala na našom výbore, takže dúfam, že aj včelári tu budú, lebo tu sa bije spolok so zväzom, jedni, druhí, tretí, piati, ôsmi. No, ľudia boží, však sme v jednej krajine, tak však to nevieme si to normálne dať, že keď chceš byť a neviem jaký, tak budeš tam a budeš sa tomu venovať, tomu včelárstvu? Myslím, že vekový priemer včelárov je 62 rokov. No, nehnevajte sa, keď tu nebudeme mať včely, tak zabudnite na jablká a hrušky a na iné. Zabudnite, no nebude to. GMO všecko neporieši. Takže bol by som rád, keby sme aj túto oblasť nejakým spôsobom riešili v tomto volebnom období.

    Ďalej, čo s podielnickými listami v družstvách? To je ďalšia kategória. Desať a pol miliónov v hodnote 350 miliónov eur je takýchto, zhruba jeden a pol milióna občanov. Keď je predseda družstva so svojím predstavenstvom, kde má iba tri podiely, štyri a kde má 1 500 podielnikov, no jaký máš vzťah k tomu družstvu? Asi v tých podieloch, jaké tam máš. Keby si ich musel zaplatiť, že tvoje peniaze sa teraz točia alebo netočia, tak okamžite by si povedal, že aha, pozor, lebo to je môj kapitál. Tak bol by som rád, keby sme aj toto, jak pán Klimek navrhoval, aby sme aj to riešili, keď to neviete ako, tak je to tá jeho kniha Potravinová miliarda, 50-tisíc miest v poľnohospodárstve. Takže aj tu budeme nápomocní, samozrejme, pani ministerka.

    Veľmi ma, by som povedal, trošku; takto ešte, chcel by som sa opýtať, ako to bude s GMO, to je ďalšia oblasť. Pán minister Jahnátek, ja som sa ho to priamo pýtal na hodine otázok asi pred dvoma rokmi, či Slovensko áno alebo nie geneticky modifikované potraviny a osivá, Monsanto a ďalšie, to asi niekomu niečo hovorí, tak minister tu z tohto miesta povedal: Slovensko nie. Super, beriem. Dúfam, že to bude kontinuálna politika ministerstva a znovu povieme: Slovensko nie.

    Ďalej, v minulom období, kritizovali sme to viacerí z nášho výboru, najviac možnože kolega aj Zsolt Simon, aj kolega Mičovský, aj kolega Huba, ktorí už tu nie sú v tomto volebnom období, že zelená správa poľnohospodárstva, ktorá tu bola v tomto pléne prerokovávaná, zažil som ju, myslím, že trikrát, žiaľ, už dva roky sa tu neprerokováva, iba vo výbore. To znamená, že slovenský národ sa ani nemá ako v priamom prenose dozvedieť, ako stojí to naše poľnohospodárstvo aj lesníctvo, aj ďalšie veci, takže chcel by som navrhnúť, či by sme nepouvažovali, ale to možnože bude na našom výbore, aby sme dali návrh, aby sme zelenú správu z poľnohospodárstva za príslušný rok aj v pléne, kde príde pani ministerka a povie a bude môcť zdôvodňovať, resp. chváliť sa svojimi úspechmi, ktoré tu mala. Takže myslím si, že to si zaslúžia naši občania.

    Ďalej, chcel by som, máme viacero výskumných ústavov na Slovensku aj v našom rezorte. Ja som si obehol asi šesť a som sa pýtal, že ako je, ich výsledky ako sú aplikované v praxi. Veď predsa výskumný ústav je na to, aby dal najlepšie riešenie, či nie? Či načo je tam ten výskumný ústav, len tak, že modré oči a že ho tam platíme? Viete, čo mi bolo odpovedané? Pán poslanec, vo väčšine prípadov neni politická vôľa. Mne trhá žily, mne trhá žily, keď mi toto niekto povie, pretože ja si myslím, že by to malo byť v prvom rade o tej odbornosti a excelentnosti v tej odbornosti, ktorú by mal niekto prinášať, a to prinášajú oni. Takže aj to by som bol rád, aby sme sa s nimi a chcem veriť, že sa bude pani ministerka teda s nimi stýkať a ich dobre mienené rady aj realizovať.

    Dostávam sa k lesom a pri lesoch tam ma trošku zaujala myšlienka, že jedna veta, neberte to, že som to vytrhol z kontextu, keď to budete tak brať, dobre, tak ja tú vetu prečítam celú, aby ste si nemysleli, že chcem vás nejakým spôsobom chytať za slovo. "Vláda bude venovať pozornosť drevospracujúcemu priemyslu ako významnému činiteľovi domácej zamestnanosti v regiónoch. Za tým účelom podporí politiku ťažby"; podporí politiku ťažby; "a konečného spracovania slovenského dreva domácimi producentmi" a tak ďalej. Áno, dočítame, "aby zabránila neprimeranému vývozu nespracovanej drevnej hmoty do zahraničia, čím vytvorí pridanú hodnotu pre slovenský drevospracujúci priemysel". Tak úplne aby to bolo. Tú neprimeranú že podporí politiku ťažby. To ma trošku akože, malo by tam byť v zmysle programu starostlivosti o les. Áno, beriem. Bývalý lesný hospodársky plán, po starom povedané. Keď to budeme mať, okej. Lebo podporiť politiku ťažby môže byť tak, že ideme, výnimku a rúbeme. Takže chcem veriť, že to nebude tak. Samozrejme, tie plány, to je niečo iné, ale nemôže to byť, že politika ťažby bude tak, že výnimiek tu už máme toľko, že mne je z toho niekedy zle. Som veľmi rád, že, a to tlmočím aj za kolegu Mičovského, ktorý tu bol v minulom období, že "vláda podporí ekologizáciu a ekonomiku lesnej výroby a prírode blízke obhospodarovanie lesov ako súčasť sofistikovanej lesnej ekonomiky". Super, prírode blízke obhospodarovanie, berieme. Ďakujem veľmi pekne ministerstvu.

    Takže chcem veriť, že tieto dobre mienené rady možnože padnú na úrodnú pôdu, možnože nie. Toľko vari z oblasti pôdohospodárstva.

    A teraz, keď dovolíte, by som aspoň trošku do životného prostredia. Ministra tu asi nemáme, ale nevadí, máme tu ďalších kolegov a kolegyne z vlády, takže; jeho; tak dúfam, že aj to si nejakým spôsobom vezme za svoje.

    Tento rezort bojuje už dlhodobo a myslím, že aj on to takto vníma, s finančným poddimenzovaním. Keď sme schvaľovali rozpočet, tak prakticky na tento rok išiel o 50 % dole oproti roku 2015. Takže chcem veriť, že minister bude ministrom životného prostredia, teda ministerstva životného prostredia, ktorý bude mať aj adekvátny rozpočet. Lebo raz už sme tu mali takéto ministerstvo zrušené, potom sme ho nanovo kreovali za pani Radičovej.

    A, pán minister, verím, že budete ministrom životného, nie neživotného prostredia, že pre vás strom nebude kubík dreva, že pre vás strom nebude kubík dreva, že to bude normálne nejaký živý organizmus v rastlinnej sfére, ktorý bude prospešný pre ľudí, pretože rastliny nás nepotrebujú, my potrebujeme ich. Bez rastlín sa tu nepohneme. Takže, pán minister, držím vám palce a chcel by som niektoré veci upozorniť, čo by som, myslím si, že by sme mohli. Aj niečo som povedal už aj na výbore, ale budem to tlmočiť pred celým plénom, aby to zapadlo aj medzi poslancov. Takže financie som spomenul, takže dúfam, že budete bojovať o lepšie finančné možnosti v ďalších rokoch.

    Chcel by som sa zastať stráže prírody v teréne, tá prvá ide. To sú tí dobrovoľníci, ktorí idú do terénu a snažia sa tam niečo urobiť, aby tá príroda nebola odpadiskom možno alebo nejakým iným, by som povedal, že územím. Ale aby to bolo na tú rekreáciu, respektíve na ten, regeneráciu síl. Takže aby sme nich nezabudli, neni to veľká partia ľudí, ale nemajú ani svoje rovnošaty, stratili nejaký ten kredit. Tak budem rád, keď sa ich tiež trošku zastanete a budeme sa im venovať.

    Veľký problém sú s kompenzáciami obhospodarovania svojho vlastníctva, keď máte nejaké chránené územie. To znamená, tam je tiež veľké pole neorané. Ja navrhujem tiež, aby sme z toho portfólia, ktorý Slovenský pozemkový fond má, a to je to, čo má vo svojom vlastníctve a tej výmery je 269-tisíc hektárov a z toho je 59-tisíc lesnej pôdy, to znamená, aby sme z tohto portfólia týmto vlastníkom dali "change", aby sa to vymieňalo a tým pádom bude tá ochrana prírody viac-menej garantovaná tým vlastníkom, ktorý tam bude, či to bude štát alebo nejaká nezisková organizácia, to je jedno proste. Ja by som bol najradšej, keby to bol štát. Lebo ochranu prírody podľa mňa, vážení kolegovia a kolegyne, zabezpečíme vtedy, keď vlastník tohto pozemku, kde chceme chrániť, bude s tým zžitý, že to má chrániť. Nie že on z toho má biznis a potom tam to bude, viete ako, nejaký podnikať spoza nejakého rysa. On kašle naňho, on to vyrúbe, hotovo, vybavené.

    Takže budem rád, keď tak to budete vnímať, že by sme tú kompenzáciu či už finančnú, alebo cez tie pozemky realizovali.

    Ďalej som sa ho pýtal, či neuvažuje sa v rámci nejakých takých vízií ďalších, či sa neuvažuje s ekonomickou sebestačnosťou národných parkov našich, a prisľúbil som mu, že mám takúto štúdiu a že mu ju poskytnem. Je to práca doc. Janigu z Technickej univerzity Žilina. Mali sme tu asi už trikrát v tejto Národnej rade. Dokonca nám aj niečo tlmočil asi pred troma rokmi v rokovacej sále, respektíve v kinosále. Takže dúfam, že možnože aj to by sa dalo nejakým spôsobom využiť.

    Pýtal som sa, či nebudú prehodnocované výmery chránených území, lebo aj tam sú veľké problémy, že predmet ochrany možnože už neni. Proste je to vyrúbané a chránime tetrova alebo, proste žiaľ, už nemá kde hradovať, predmet ochrany už tam neni. Takže myslím si, že áno, ja síce som ornitológ, môj koníček a životabudič, kolegovia starší už to vedia, že je ornitológia, ale nie som ortodoxný, by som povedal. Proste, že naše heslo ornitológov Slovenska je "Spoločne pre ľudí a vtákov", nie iba pre ľudí, nie iba pre vtákov, kompenzovať to. Takže v takomto duchu.

    Takže, samozrejme, pokiaľ to bude odôvodnene, ale odborníkom, nie politikom, vážení! Ešte raz hovorím odborníkom, čiže to si tam prešľape ten územie a povie, ten poniklec tam je, ten hlucháň tam je. Nie že to bude od stola zeleného, tak vtedy poviem, že áno, dobre, okej. Lebo žiaľ, aj štátna ochrana prírody je poddimenzovaná. Keby ste vedeli, aké štósy papiera musia riešiť, no neskutočné, a nemajú čas na terén, vážení, nemajú čas na terén. A ja sa hanbím, že niekedy som aj ja oslovovaný, že, Martin, daj údaje z ornitológie, či nebol si v tom území, lebo nemáme údaje. No nehnevajte sa, neberiem, no neberiem, vážení! Keď raz to má byť odborná organizácia pre hodnotenie nejakého územia, či tam áno alebo nie, tak musí mať i tú personálnu, i tú technickú vybavenosť, ako sa patrí a sluší na normálnu demokratickú krajinu v rámci strednej Európy a Európy ako takej. Takže to je ďalšie.

    No a chcel by som ešte jednu a to už má trápi asi päť rokov, taký jeden podnet a, pán Jančula, ja som vám sľúbil, že vám to prednesiem, takže ja vám to, ja prednesiem pánu ministrovi. Hoci možnože je to podružné, ale musím to tu povedať. Je veľký problém, keď máte suseda, ktorý chová holuby. A máte štyriárový pozemok, päťárový pozemok a ste v lokalite, kde prakticky tie holuby, 500 holubov vám tam dennodenne lieta. No máte veľký problém. A nikto to nechce riešiť už štvrtý rok. Ani ministerstvo životného, ani pôdohospodárstvo, samospráva povedala, čo my s tým máme. Takže, vážení, nie som vševed, dajte návod ako na to, aby sme aj takéto traumy našich občanov, áno, aj odstreliť sa to dá, pán kolega (povedané so smiechom), minister, jasné, super. Ale tento človek je dokonca majstrom Slovenska. S tými holubami, tak asi bol veľký problém potom, lebo nastúpi iná loby, hej. Tá začne zaňho lobovať, že tak pozor, pozor, lebo tu hájime Slovensko.

    Takže, vážení, bol by som veľmi rád, keby sme sa na to tiež pozreli, či už vyhláškou, alebo nejakým vypracovaným predpisom, alebo neviem čím. Ale dávam to do pléna. Myslím si, že je to tu nato, hodnotíme programové vyhlásenie vlády.

    Takže, vážení, v takomto duchu. No, návrhy? Ja by som dal návrh taký, pán kolega, že mimo zónu obytnú. Tam si rob niekde v tomto priestore a tam môžem mať aj neviem čo, zajačince, holubníky, neviem, všecko možné. Bol som tiež chovateľom papagájov. Mal som 250 kusov a prakticky všetci susedia mi museli dať súhlas, že tam ich môžem chovať, ináč grogy. Takže, vážení, mám aj vlastné skúsenosti, takže nebudem tu rozoberať. Pán Muňko, by sme si mohli o tom debatovať hodiny a hodiny. Takže asi tak.

    No a, vážení, ešte by som sa chcel k jednej sfére a tá sféra sa volá, nakoľko som štátny zamestnanec, takže štátna správa. A česť a chvála vám, keď chcete a dodržíte, a dodržíte, lebo chcieť je jedna vec a urobiť je druhá vec. A ja som tých programových vyhlásení už tu čítal dosť a to sa mi zdá, že toto by bolo jedno super, hyper, keď toto by sme niekedy chceli, aby sme tú štátnu správu od-po-li-ti-zo-va-li. Lebo keď mi na pozemkovom úrade šéfuje veterinárny lekár, tak je asi problém. Lebo o čom s ním mám debatovať, mi teraz toto povedzte. Chcel by som vidieť, ako by riadil geodet veterinárny ústav nejaký. To by som teda chcel vidieť. A ako by sme to tam my vedeli materiál riešiť. A to je výkon prvostupňovej štátnej správy. To nie že tu niekde na týchto postoch.

    Takže, vážení, som veľmi rád, že píšete, vláda, strana 63, "vláda vytvorí inštitucionálny a legislatívny rámec na zabezpečenie skvalitnenia riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe za účelom profesionalizácie štátnej správy a vymedzenia politických nominácií". Keď sa nemýlim, pri každých voľbách sa mení 40-tisíc postov. Keď sa mýlim, opravte ma. Nám sa zdá, že to je katastrofa. Takže áno, budem veľmi rád a mali, niekedy sa to volala definitíva štátneho zamestnanca, tak chcem veriť, že niečo také podobné sa aj tu vytvorí, aby ten, kto tam nastúpi a neurobí nejaký taký prehrešok, že vyslovene ho treba zoťať, aby takto proste bol tam profesionál a vieme, či to bude modrá, biela, fialová, červená farba, stále je ten istý, je profík a nemôže mu nikto hovoriť, že jak sa rieši reštitúcia, jak sa rieši, lebo nevie, ako sa rieši. No tak bude vedieť, lebo už tam desať rokov pracuje, viete ako. A prax je najväčší odborník, nehnevajte sa, prax je najväčší odborník. A môžeme si tu písať zákony neviem jako vyšperkované, prax je tam dolu a tam musíme ísť, vážení, takže asi tak.

    Dobre, myslím, toľko nateraz stačí, nechcem to zbytočne naťahovať. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. Ale ešte chcem pánu Ficovi, samozrejme, že popriať skoré uzdravenie. Pretože myslím, že chceme mať predsedu vlády, aby bol aj funkčne a fyzicky zdravý. Takže chcem mu popriať skoré uzdravenie.

    A, pán Fico, ešte jeden odkaz pre vás, pretože vlastne ste predsedom vlády, to znamená všetkých našich občanov. Vy ste pred prezidentskými voľbami povedali, že máte birmovku, že? To znamená, človek, ktorý má birmovku, musel byť aj pokrstený, mať aj prvé sväté prijímanie, tak mohol ísť na birmovku. To znamená, vy ste prakticky birmovkou sa dostali do dospelosti veriaceho. Vy ste dospelý veriaci. Keď ste to ako tlmočili a ja by som bol veľmi rád, keby ako dospelý veriaci ste nehrešil zanedbávaním dobrého, nehrešil zanedbávaním dobrého. Nič viacej, nič menej. A myslím si, že to vám potom občania akože budú kvitovať a raz budeme dávať odpočet tomu najvyššiemu a keď raz budeme dávať odpočet, predpokladám, že aj vy všetci, kolegovia, aj vy, pán Fico, chcete mať viacej obhajcov ako žalobcov, tam už nebude dekanský termín, tam už nebude nič, tam už bude iba vaše skutky, aké sme tu robili na tejto zemi. Takže prajem vám, aby ste tých obhajcov tam mali viacej ako tých žalobcov. A myslím si, že každý si to bude priať.

    A skončím tak, ako zvyknem končiť, čo vám odkazujú naši predkovia slovenskí, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne, vážení kolegovia.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ukončujem možnosť sa prihlásiť. S faktickými poznámkami deväť, desať.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Príjemné dobré ráno prajem všetkým.

    Ja by som zareagoval, ak dovolíte, na pána kolegu Fecka jednou pomerne zásadnou otázkou. Keďže spomínal, akým spôsobom sa jednotliví predchádzajúci ministri pôdohospodárstva možno podľa neho nezhostili svojej úlohy tak, ako sa mali. Tá otázka je jednoduchá: Komu a prečo vyhovuje to, že sa krivdy socializmu majú riešiť dlhšie, ako samotný socializmus trval? Toto tu neodznelo. Možno by bolo dobré to pomenovať v tejto diskusii.

    A možno ešte k tej štátnej definitíve. Ja osobne sa domnievam, že to, že tá istá vládna koalícia, ktorá Úrad pre štátnu službu zriadila, ho aj zrušila, hovorí jasnou rečou, že na Slovensku na toto jednoducho nie je, ako sa hovorí klasicky, politická vôľa.

    Ale bolo by dobré možno znova túto otázku otvoriť, kde je tá hranica, kde by už tá štátna definitíva mala byť. Pretože vzhľadom na to, že sa nám tvorí vláda širokej koalície, ako by povedal klasik, "zlepenca", tak je tu pomerne široká obava aj o to, akým spôsobom budú tieto nominácie v najbližšej dobe prebiehať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, veľmi výstižne ste rozobrali problémy, vynikajúci prejav do hĺbky smerujúci. Dovolím si vám však pripomenúť, aby sme nezabúdali aj na také drobnosti, v úvodzovkách drobnosti, ako sú pred voľbami realizované nájomné zmluvy od Slovenského pozemkového fondu pre zaslúžilých smerákov. Napríklad jeden z nich bol činný v sociálnom podniku neblahej to pamäti. Pýtam sa vás, náhoda? Nepochybujem. Je to ošetrené 100 percent. Ale pozor do budúcnosti, aby také náhody zase neboli.

    Ďakujem za slovo.

  • Dobré ráno všetkým.

    Pán Fecko, ďakujem veľmi pekne. Spomenuli ste vo svojom prejave aj Vojenský obvod Javorina, ktorý sa ma tak isto osobne týka. Tento vojenský obvod bol založený v päťdesiatom druhom a je, mal rozlohu 31-tisíc hektárov. Spomenuli ste 4-tisíc reštituentov, ktorí nejakým spôsobom si tam uplatnili svoje nároky. Tento priestor bol zrušený k 1. 1. 2011 a iba rok nato tam bolo založené alebo zriadené chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Zriadil to pán minister Žiga. Viackrát sme hovorili na túto tému, dal množstvo sľubov, z ktorých ani jeden nedodržal. Ľudia protestovali, vyjednávali, jednoducho nedostali nič, bolo všetko odignorované. Proti boli obce, urbári, družstvá, všetci reštituenti. Odvtedy tie snahy tých reštituentov pripraviť o ich pozemky sú kontinuálne. Zhruba jedenkrát za rok je tu v parlamente nejaký ten návrh. Posledne to bol tu pán Lebocký, ktorý navrhol, aby jednoeuroví vlastníci vojenských alebo bývalých vojenských objektov, aby mali prednostné právo na pozemky pod nimi a plus funkčne späté. Ja sa pýtam, čo sú funkčne späté? Samozrejme, tí reštituenti by následne dostali iba nejaké náhrady, ktovie kedy. Verím, že nič takéto, čo sa týka nejakého okrádania alebo snahy o okrádanie týchto reštituentov, sa už opakovať nebude. Inak môžem garantovať, že tí ľudia tu budú opäť, tak ako chodili protestovať či už pred parlament, alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale reagujeme na predrečníka!

    Galek, Karol, poslanec NR SR

    Áno, spomenul, spomenul Vojenský obvod Javorina a chcel som to iba doplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za tento prednes pánovi poslancovi Feckovi, za veľmi podnetné pripomienky, hlavne ku pozemkovým úpravám. Toto je veľmi pálčivá oblasť, ktorá je nedostatočne, respektíve veľmi zle upravená zákonom, čo spôsobuje veľké problémy.

    Vítam, že pán poslanec neútočí, ale vecne upozorňuje, vecne a odborne na nedostatky, ktoré jemu a vlastne nám všetkým chýbajú v programovom vyhlásení vlády a sú veľmi potrebné upraviť zákonom.

    Pán poslanec Fecko, ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za podrobný príspevok kolegu Martina Fecka. Avšak len jednej témy by som sa rada dotkla. Mala som ich poznačených viacej, ale o chvíľu budem vystupovať v rozprave, tak budem sa im venovať tam.

    Ale k činnosti Slovenského pozemkového fondu. Ste spomínali komasácie a porovnávali ste mieru sceľovania s Rakúskom. Asi by bolo lepšie, keby sme sa porovnávali s Maďarskom, ktoré fungovalo podľa uhorského práva tak ako na Slovensku, lebo v Rakúsku to hospodárenie bolo podľa rakúskeho práva – obdobne ako v Čechách – a delilo sa na najstaršieho dediča. A na Slovensku – podobne ako v Maďarsku – vlastne sa drobilo vlastníctvo. Takže to sú dôsledky, dá sa povedať, tej ďalekej minulosti a krivdy, ale sú dopady krívd, ktoré spôsobil socializmus a komunizmus, cítime dnes.

    Ďakujem pekne za váš príspevok.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Fecko, máme sa od vás čo učiť, pretože to, čo máte vy v hlave v oblasti pôdohospodárstva a v oblasti tohto rezortu, je podľa mňa niečo neuveriteľné, pretože takýto rozsah vedomostí a znalostí problematiky má v tejto sále len málokto.

    Som veľmi rád, že pani ministerka javí ochotu spolupracovať a diskutovať o rôznych veciach. A ja by som bol veľmi rád, ak by s pánom kolegom Feckom pani ministerka spolupracovala čo najviac. V tomto prípade ja by som bol aj nápomocný, keďže pán Fecko má moju plnú dôveru ako odborník na pôdohospodárstvo a na túto oblasť.

    Takže ja naozaj ďakujem za tento váš prednes a pomenovanie vecí, ktoré sú problémom. Nechcem obsahovo nejako veľmi zasahovať, pretože myslím, že pán kolega Fecko povedal naozaj podstatné veci, ktoré by sa mali riešiť a ktoré včera, predvčerom som spomínal aj ja vo svojom vystúpení. Čiže naozaj ďakujem a ja sa teším, že máme tu človeka z Prešova, ktorý je znalý problematiky a bude platným členom, opäť opakujem, východniarskej platformy v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem sa poďakovať kolegovi Feckovi dvakrát. Prvýkrát za ten emotívny prejav, ktorý predniesol. Tie emócie išli zo srdca, bolo to cítiť. Druhýkrát za to, že ako prvý tu v Národnej rade nám všetkým poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko podal ruku. Ďakujeme ti za to, Martin, a veríme, že ti to raz budeme môcť aj s úrokmi oplatiť.

    Chcem ti poďakovať za všetkých záhradkárov, včelárov, za všetkých tých, ktorí boli ukrivdení a nebol im vrátený majetok. Povedal si, že Boh nám pomôže. Boh rád požehná, ale musí mať čo. To znamená, že musíme priložiť ruku k dielu. Ak priložíme ruku k dielu, Boh nám požehná. Ale musíme odstrániť všetky krivdy, ktoré sme spáchali.

    Chcem povedať, včera som počúval kolegu Pašku, ktorý hovoril, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko pozerajú, počúvajú a potom niečo povedia, ale riešenie nepovedia. Riešenie je také, aby sme si nepredávali pôdu, aby sme si nepredávali vodu, lebo pôda a voda je nádej pre Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tri veľké témy si otvoril, Martin. Prvá je, že dvadsať rokov na úrade sa nedá dobehnúť ničím. A mám pocit, že všetci videli, ako hlboko, ako široko a ako dobre tie problémy poznáš a v rámci nich si otvoril obrovskú tému. A podľa mňa tam by sme mali hlavne hľadať aj možno ambície svojho pôsobenia. To je téma základnej ľudskej spravodlivosti. To, čo ty voláš odborne reštitúcia a náprava toho, čo sa v minulosti pokazilo, je nad tým zavesené spravodlivosť. Bolo by veľmi prospešné, aby pocit spravodlivosti na Slovensku narástol, a teda tvoja agenda bola dokončená a konečne po 26 rokoch mimo akýchkoľvek floskúl, mimo akýchkoľvek označení po 26 rokoch veľa ľuďom priniesli pocit spravodlivosti a nastavili legislatívu tak, aby mali pocit, že tento štát na nich nezabudol. Tento režim, to čo tu chceme budovať, na nich nezabudol.

    A tá tretia téma je pre teba veľmi dôležitá, je to jeden z pilierov nášho pôsobenia v politike, a to sú, to je rakovina spoločnosti, rakovina politického systému, a to sú politické nominácie. Viem, že ťa to dlhodobo trápi, viem, že si robil v štátnej službe a vieš, ako to tam funguje. Vieš, že sú, vždycky politické tričko doteraz vyhráva nad odbornosťou, a podľa mňa ty sám nesieš túto misiu, že keď je niekto odborník, nech je ružový, fialový, oranžový alebo modrý, mal by vyrábať a pracovať v prospech občana a nemalo by byť dôležité pre výkon štátnej správy to politické tričko.

    Ja ti v tomto držím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo.

    V prvom rade ti chcem, Martin, poďakovať za erudované vystúpenie, ktoré nám mnohým možno otvorilo oči práve v problematike, ktorej sa hlboko nevenujeme.

    Čomu ja by som sa teraz trošku povenovala, je, tiež pochádzam z oblasti, kde je Javorina, a teda naozaj tie reštitúcie, ktoré spomínaš, je potrebné dotiahnuť do konca, pretože vzniká zbytočné napätie medzi ľuďmi a štátom. Ľudia z obce Jakubany z nášho okresu sú naozaj dlhodobo frustrovaní z neriešenia tejto problematiky v rámci vojenských lesov, takže naozaj by to veľmi pomohlo, ak by sme sa povenovali tomu. Jednak určite to nie je takým dobrým znakom, že náš štát funguje dobre, ak také dlhé roky tieto veci sa posúvajú pred nami.

    A druhá vec, ktorá ma zaujala, je ten tvoj návrh ekonomickej sebestačnosti pri správe chránených území. Myslím si, že naozaj ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti a ktorí žijú srdcom pre chránené územia, by možno vedeli s tými peniažkami narábať lepšie. Možno je to aj naozaj taký podnet k pani ministerke, či teda by sa to dalo uskutočniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo.

    Ďakujem kolegovi Feckovi, ktorý svojím vystúpením ukázal svoju odbornosť. Teším sa, že patrím do klubu, ktorý je plný poslancov, takýchto expertov, odborníkov. Ďakujem ti za to, že si obhajoval záujmy občanov. Ďakujem aj tomu, že si sa dotkol geneticky modifikovaných potravín. Ja som totižto už predvčerom pripomenula, že očakávam od tejto vlády, že zabezpečí potravinovú bezpečnosť. Nielen zvýši potravinovú bezpečnosť, ako je to napísané teraz vo vládnom programe.

    Tiež ďakujem, že si sa dotkol aj témy okolo ROEP, teda registra obnovenej evidencie pozemkov. Ja rozumiem jeho slovám, lebo ja som takým nejakým už teraz prapôvodným vzdelaním geodetka, aj som na geodézii pracovala, ale jeho slovám rozumel každý občan, lebo ako som povedala, hovoril naozaj v záujme občanov.

    Pani ministerka, títo občania k vám opäť vzhliadajú s nádejou, že odstránite tieto skrivodlivosti, ktoré naozaj ľuďom spôsobil štát. Ja vám v tom držím palce.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca!

    Hej, len prihláste sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Kolegovia, ďakujem všetkým, a kolegyne, ktorí ste sa na mňa nejakým, za mňa, teda k môjmu vystúpeniu vyjadrili. Aspoň v krátkosti.

    Komu to vyhovuje? Pán Klus, no, viete asi komu. Tým, ktorí ešte nepochopili, že tu bol osemdesiaty deviaty a že vlastnícke právo je nad inými právami, ktoré by tu mali byť. Takže nech si každý spytuje svedomie na tých svojich rezortoch, resp. svojich postoch, a to je jedno, či to je okresný prednosta alebo neviem jaký, pretože zdá sa mi, že sa stále obmieľa dookola vláda čo vláda. Takže dúfam, že aj niečo my s tým pohneme.

    Čo sa týka chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Áno, chodili tu protestovať. Ja som bol tiež medzi nimi, debatovali sme. Aj teraz idem do Ihľan, siedmeho tam majú schôdzu urbárnici, takže komunikujeme, chceme riešiť, budeme sa zaoberať a myslím si, že všetko sa dá, len treba chcieť.

    Sceľovanie pozemkov, prečo nie s Rakú; s Maďarskom aj s Rakúskom. Áno, pani kolegyňa, máte pravdu. To som chcel len ukázať, že keď Rakušáci, nepovedal som to, áno. Mal som to ešte ďalšiu pol hodinu, nechcel som to naťahovať, pretože pán Bugár a ďalší vedia, že keď sa spustím, tak potom Fecko nemá mieru. Takže asi tak. Ale chcem byť, by som povedal vecný, tak som to nespomenul. Áno, ospravedlňujem sa. Chcel som povedať, že keď to v Rakúsku, pri rakúskom práve robia až 90, a teda od vojny, viete ako, nejakých 50 rokov a my, čo sme mali maďarské, to znamená, u nás o to ťažšie. A môžem vám povedať, mali sme tu Holanďanov, ktorí nám chceli dať nejakú metodiku na pozemkové úpravy, hovorím o roku ´96 v Prešove, jakí oni sú majstri sveta, jak oni vedia skomasovať. Som ich zaviedol do našej Polomy, kde máme 3 metre široké a 400 metrov dlhé pozemky, oni nechceli veriť vlastným očiam. Na to metodiku nemajú. Tak povedali, že kto to scelí, dostane Nobelovu cenu.

    Takže, vážení, to je o tom, takže my to máme tak rozrobené, že, ľudia boží, musíme si s tým niečo dať sami rady. A je to naša teda, akože naše dedičstvo, takže musíme s tým pokračovať. Takže na viacero sa asi nedá.

    Ďakujem veľmi pekne. Takže som k dispozícii, som tu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    V zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, každé rokovanie o programových prioritách vlády je významným medzníkom v práci parlamentu. Samozrejme, znamená to koniec jednej etapy a začiatok novej.

    Predložené programové vyhlásenie vlády dáva nielen nádej na zlepšenie chodu štátu, na lepšiu správu vecí verejných, ale pre mňa osobne a mojich kolegov je zároveň aj záväzným, veľmi vážnym záväzkom pohnúť krajinou vpred. Vážnym záväzkom k tomu, aby sme cez dôsledné plnenie tohto programového vyhlásenia vrátili dôveru občanov v politiku a politické strany.

    Okrem toho, samozrejme, ja vnímam aj celospoločenské ovzdušie, v ktorom prijímame tento dokument. Som rád, že sa ukazuje, že veľká časť slovenskej verejnosti sa už vyrovnala s vybičovanými emóciami, ktoré sprevádzali voľby a následne aj proces formulujúcej sa vládnej koalície. Dokázali prijať skutočnosť, že výsledky volieb možno nezodpovedajú ich očakávaniam, a dokážu sa dnes na vývoj pozerať viac cez fakty ako cez emócie. Nakoniec, dokazujú to aj posledné prieskumy a mňa osobne teší, že viac ako 74 %, takže 3/4 našich voličov sú spokojných s postupom strany po voľbách. Toľko teda na adresu obvinení zo zrady voličov, čo som tu vypočul párkrát.

    Je mi ale ľúto, že to isté sa nedá povedať o časti politického spektra. Niektorí politici dodnes nespracovali svoju frustráciu z výsledkov volieb a nespracovali a pravdepodobne ani nespracujú skutočnosť, že nie sú súčasťou vlády. Vzdal som sa nádeje, že tak ako je to obvyklé v každej demokratickej krajine, kde samozrejme nová vláda dostane aj 100 dní na naštartovanie svojej práce, že to dokážu aj politici na Slovensku a budú sa podľa toho aj správať. Dnes sme ale svedkami toho, že ani 100 minút sme nedostali. Dnes sa politický marketing valí na nás z každej strany. Zo závažných spoločenských otázok sa robia nátlakové akcie, odvoláva sa minister, ktorý ešte ani dôveru nedostal. Vyzývajú sa bývalí, súčasní, dokonca budúci ministri, aby okamžite konali. A niektorí sa tak zasekli v osobných útokoch, že namiesto pozdravu "dobrý deň" vedia povedať len osobné invektívy. Som presvedčený o tom, že v nenávisti a s nenávisťou sa politika robiť nedá a nemá. No napriek tomu je tu novodobá choroba niektorých našich kolegov.

    Vážené kolegyne a vážení kolegovia, napriek tomu, čo tu niektorí poslanci predvádzajú, som sa nevzdal a sa nevzdávam nádeje, že tento parlament bude fungovať ako najvyššia inštitúcia štátu a nie ako cirkus. Táto vládna koalícia si neuzurpuje rozum na všetko. Vládny program sme zostavovali s najlepším vedomím a svedomím a zodpovedne.

    Táto vládna koalícia si želá konštruktívnu opozíciu. Chcem sa poďakovať tým opozičným kolegom, ktorí sa dokážu baviť o vládnom programe na základe faktov a dávajú konkrétne návrhy na vylepšenie jeho ustanovení. Podčiarkujem, že verím a nevzdávam sa nádeje, že v tomto parlamente bude aspoň časť opozičných poslancov, ktorí sa budú chcieť a vedieť vyjadrovať k meritu veci.

    Čoho som sa ale úplne vzdal, je viera, že nenávisť a zloba, ktorú šíria hlavne páni Matovič a Lipšic a niektorí ich kolegovia, sa dajú vôbec prekonať. Nedajú sa. Obávam sa, že tieto emócie už nedokážu ani ovládať. Videli sme, čo stvárali pred voľbami, po voľbách, aj tu na aktuálnej schôdzi. Je ťažké to vôbec hodnotiť. Preto som sa rozhodol, že s pánom Matovičom končím. Mohol by prísť s najlepším nápadom, u mňa skončil. V ničom, ale v ničom sa nelíši od nacionalistov a extrémistov. Je možno ešte nebezpečnejší, lebo naviac je hlavným predstaviteľom konšpiračných teórií. Žiaľ, toto borgiovské predstavenie nás tu bude sprevádzať štyri roky. Je mi to ľúto, ale budeme sa musieť s tým naučiť žiť.

    Nedá mi, aby som v tejto súvislosti neupozornil na vetu riaditeľa TIS, teda Transparenty International Slovenska, pána Šípoša. Citujem: "Neprimerané hodnotenia a ignorovanie pokroku podkopávajú štandardnú politiku. Polarizujúca debata nahráva populistom a extrémistom." Toľko citát.

    Takže, dámy a páni, sformovanie politiky je našou spoločnou zodpovednosťou. Aj preto, vážení priatelia, teraz a tu, aj v mene mojich kolegov prehlasujem, že tieto útoky a táto nenávisť nás neodradia od toho, aby sme dôsledne plnili to, kvôli čomu sme do tejto vlády išli. Kvôli posilneniu princípov právneho štátu, kvôli boju proti korupcii, rozvoju regiónov a ochrane menšín.

    Som rád, že väčšina z našich požiadaviek sa dostala do priorít vlády, a som rád, že aj do prerokovaného programového vyhlásenia vlády. A práve to sú konkrétne opatrenia na zastavenie rastu extrémizmu. Áno, práve korupčné správanie, nedostatok pracovných miest, zaostávanie regiónov či problematické spolužitie s marginalizovanými komunitami sú vodou na mlyn extrémistov. Chceme a musíme to v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zmeniť. S vami alebo bez vás.

    Chcem preto zopakovať, že nie emócie a nie fundamentálna nenávisť, ale tento dokument musí byť základom pre vaše rozhodovanie. Bez politikárčenia skúste sa pozrieť na jeho ciele a predsavzatia. Skúste zodpovedať, že čo je dôležité pre Slovensko a jeho občanov v tejto ťažkej dobe. Ja považujem toto programové vyhlásenie za dobré, dostatočne ambiciózne a zodpovedné.

    Veľakrát tu odznelo, že "papier znesie všetko", dokonca "vyhláseniu neveríme". No teda pripúšťate, že tento dokument obsahuje veľa dobrých nápadov, len neveríte, že sa zrealizujú. Viera, v úvodzovkách, teda patrí do kostola. Neverte, ale kontrolujte! A, prosím, hodnoťte túto vládnu koalíciu na základe toho, ako bude napĺňať jeho literu. O tých spomenutých sto dní, o rok, o dva a, samozrejme, voliči potom to zhodnotia o štyri roky vo voľbách. A ja dúfam, že toto bude na základe dosiahnutých výsledkov, ale aj možných nesplnených sľubov. Na základe toho, či sa im v tejto krajine žije lepšie, či sa zlepšila ich sociálna situácia, bezpečnosť, vymožiteľnosť práva, či je menej korupcie a či je viac transparentnosti. A verím, že to by malo byť zmyslom našej spoločnej práce.

    Vážení kolegovia, nech sa to zdá akokoľvek niektorým z vás čudné, to aby sa tu žilo a pracovalo lepšie, nie je záujmom len hŕstky najhlasnejších opozičných poslancov, ale každého jedného z nás. Je pravdou, že síce výsledky možno budú menej kričať ako senzačné odhalenia pred kamerami, ale podstatu práce vlády, parlamentu a každého jedného z nás musia tvoriť práve konkrétne kroky na zlepšovanie charakteru štátu. Treba teda nájsť zdravú mieru medzi sebaprezentovaním a skutočnou a poctivou prácou.

    A áno, vážení kolegovia, odhaľujte nekalé praktiky, ale sústreďte sa na podstatu a robme korektnú, zodpovednú prácu, samozrejme, tak na strane koalície, ako aj na strane opozície. Od nás od každého totiž záleží, či konštruktívna opozično-koaličná spolupráca zostane naďalej len snom, alebo sa z nej stane bežný a štandardný spôsob spolupráce politikov aj na Slovensku. Ja aj s klubom MOST – HÍD sa k tejto práci a k takejto spolupráci hlásim. Lebo platí to, čo sme hovorili aj vo volebnej kampani. Urobíme maximum pre vylepšenie charakteru nášho štátu, pre lepší život občanov v regiónoch, pre dôstojnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, pre občianske práva a slobody a pre naše miesto v európskych a euroatlantických štruktúrach.

    Ďakujem za slovo a ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa nahlásili siedmi páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, aby ste nahodili pána poslanca Blanára. Ďakujem.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán kolega, pán Bugár, ako človek, ktorému Igor Matovič injekčné striekačky sypal na hlavu, vám hovorím, robíte chybu. Nemôžte na začiatku v prvej vete čiary zmazávať a hneď za tým nakresliť ďalšiu. Nemôžme žiadať od spoločnosti, že majú zabudnúť na staré spory, a hovoriť o obnovení dôvery v politiku a potom sa vymedziť voči kolegom, s ktorými tú dôveru chceme začať budovať.

    Ja chápem, že tie emócie sú silné. Ja chápem, že aj medziľudské vzťahy môžu byť niekedy nenapraviteľné, ale dokázať ich prekonať je znakom štátnika. Štátnik v dnešnej situácii – a budem o tom hovoriť za chvíľku viac – sa musí pozrieť na spoločenskú situáciu, na to, v čom žijeme, na to, kde sme urobili chyby, a sám seba sa najprv pýtať, čo viem spraviť pre to, aby to bolo lepšie? A možno dať šancu, možno nie Igorovi Matovičovi, ale ľuďom, ktorí sem s ním prišli, Vierke Dubačovej, pánovi Sopkovi, jeho klubu, tí, ktorí môžu dať základ možno budúcemu koaličnému partnerovi, s ktorým budete vo vláde, stojí za to.

    Ja môžem za seba povedať, že súhlasím s tým, že vybičované emócie musíme opustiť. No nesmieme chyby prehliadať a nesmieme kvôli boju proti nejakému novému oponentovi zrazu si prepačovať robenie chýb nových.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som uviesť k tomu, čo uviedol pán podpredseda, to, že časy sa zmenili. To, čo by bolo v poriadku pred ôsmimi – desiatimi rokmi aj pred štyrmi rokmi, pokiaľ ide o programové vyhlásenie vlády, už jednoducho nestačí. To znamená, musíme sa prispôsobiť tomu, čo elektorát od nás požaduje. My sme predstavitelia toho elektorátu a my veríme, že vykonávame svoj mandát v súlade s naším poverením.

    Pokiaľ ide o prieskumy, všetci vieme, že čo prieskumy u nás znamenajú.

    Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa tu jedná o nenávisť, nie je to žiadna nenávisť. Je to jednoducho realistická reakcia na danú situáciu.

    Pokiaľ hovoríme, alebo hovoríte o boji proti korupcii, pozrime sa, čo sa deje dnes, a pozrime sa, ako sa chovajú vaši nominanti vrátane generálneho prokurátora, vrátane vášho ministra vnútra, ktorý sa nevie chovať v parlamente, ktorý vykrikuje na ústavných činiteľov, keď mu niečo vytknú. Jednoducho už teraz vieme, že boj proti korupcii žiaden nebude. To je úplne jasné. A ak chcete dokázať, že chcete bojovať proti korupcii, dajme sa dokopy a zmeňme ústavu. Zrušme postavenie Generálnej prokuratúry a urobme z tohto právny štát. Tomu by sme rozumeli.

  • Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, pán podpredseda, práve ste vyliali desať litrov benzínu. Ja sa pýtam, na čo to bolo dobré, pretože určite viete, že každá akcia vyvolá reakciu. Toto bola zase akcia, ktorá už na tabuli vyvolala reakciu, a toto je začarovaný kruh, ktorý nemá konca-kraja. Preto z môjho pohľadu vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné a zase rozprúdilo ten kolotoč, čiže sme tam, kde sme boli v pondelok.

    Ja by som vás chcel poprosiť, pán podpredseda, urobte, páni poslanci, hrubú čiaru za osobnými spormi a poďme robiť to, za čo nás platia občania tejto krajiny. Nie som idealista, ale urobím maximum, aby sme pracovali v prospech ľudí a vrátili dôveryhodnosť tejto inštitúcii. A z tohto miesta ja by som sa rád ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za niektorých svojich kolegov a urobím všetko preto, aby táto inštitúcia opäť nadobudla dôveryhodnosť.

    Ďakujem.

  • Ja sa napriek všetkému povedanému chcem poďakovať pánovi podpredsedovi najmä za jeho záverečné slová, kde hovoril o tom, že strana MOST – HÍD chce byť konštruktívnou stranou v zmysle koalično-opozičnej spolupráce. A v tejto súvislosti si dovoľujem mať jednu otázku, a teda že či môžme zabudnúť na praktiky z minulosti, a teda že nezáleží na tom, čo sa podáva, ale kto to podáva. A teda chcel by som vedieť, že či môžme očakávať aj vašu podporu v prípade našich konštruktívnych návrhov. Niektoré som naznačil už vo svojom včerajšom príspevku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán Bugár, ja v podstate voči vám ľudsky, osobne, nemám nič. Vždy, keď som vám niečo vyčítal, boli to vaše politické prešľapy. A budem to robiť aj naďalej, aj keď niektorí noví moji opoziční kolegovia hovoria, že nie. My by sme sa tu mali asi mojkať a nemali by sme si tu nič vyčítať a urobíme tu dôstojnú Národnú radu. Nie! Úlohou opozície je kontrolovať vládnu moc. Vy ste teraz na druhej strane. Budem vás rovnako hrýzť, ako som hrýzol Fica, a môžte robiť čiary a hovoriť, že ste so mnou skončili. Lebo, bohužiaľ, vy nie ste nepopísaný list. Vy máte 27-ročný pobyt v politike. Bohužiaľ, za tých 27 rokov ani raz ste neboli schopný zobrať zodpovednosť a ísť do vlády. Stále ste boli iba v parlamente, lebo to je pohodlné usmievať sa do kamery a nič v podstate reálne výkonné nerobiť a nezobrať zodpovednosť.

    A keď ste povedali jednu vetu na záver vašej reči, že urobíme maximum pre lepší život občanov nášho štátu, tak keď sa pozrieme na vašu 27-ročnú politickú kariéru, bohužiaľ, nepovedali ste ktorých občanov. Lebo za tých 27 rokov ste robili lepší život iba vašim susedom na ulici: pánovi Hideghétymu, pánovi Czuczovi a vašemu kmotrovi, poslaneckému kolegovi Jakabovi. Toto je robenie lepšieho života Bélom Bugárom za 27 rokov! Dobrovoľne ste sa rozhodli kryť zločincov zo SMER-u a ja vám to budem pripomínať, lebo ľudia vás nevolili, aby ste zradili a išli so SMER-om vládnuť a išli robiť zločiny. Dobrovoľne ste sa rozhodli a môžte hovoriť čokoľvek, že nebola iná možnosť, že tu bol nejaký bubo Kotleba a kvôli tomu ste to išli urobiť. Nie! Vy ste to išli urobiť preto, lebo dopredu ste takto boli dohodnutí. Ak by ste neboli dohodnutí, tak po sneme SNS by ste volali zhrozený Sulíkovi, že čo sa stalo a chceli by ste sa stretnúť. Ale vy ste rýchlo, rýchlo išli za Ficom.

  • Aha, ďakujem za slovo.

    Pán podpredseda Bugár, ja som si vás vždy ako politika veľmi vážila. Vždy som obdivovala, ako dôstojne dokážete čeliť rôznym útokom počas tých dlhých rokov, čo ste v politike. Veľmi by som si želala, keby ste teraz znovu nezatvárali dvere, pretože si myslím, že týmto spôsobom oslabujete možno vládu, pretože ešte stále možno vkladáme do vás nádeje niektorí.

    A viete, ja som napríklad pána Matoviča predtým nepoznala a mala som naňho rovnaký názor ako väčšina ľudí, že je to iba človek, ktorý vykrikuje, ale odkedy ho poznám, tak viem, že vykrikuje preto, že nemá inú možnosť, ako povedať svoj názor. Pokiaľ je v opozícii, tak jednoducho nemá inú možnosť. Naozaj by som bola rada, keby ste možno si našli ten čas a vy dvaja si to medzi sebou vydiskutovali a nevnášali to na takto verejne. Naozaj vás o to prosím, nie je to, je to, samozrejme, na vás ale, ale.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pre mňa to boli tiež silné slová, v podobnom duchu vlastne rozmýšľam ako moja kolegyňa, lebo som si vás naozaj vážila ako seriózneho politika počas tých rokov, keď teda som sa v politike neangažovala. Vo svojom vystúpení ste spomínali, že veríte, že v rámci opozície budú aj ľudia, ktorí budú konštruktívne pomáhať teda pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády alebo teda prispievaní. Ja som sa zľakla, že teda práve tá hrubá čiara s tým Matovičom nás môže zastaviť práve tých, ktorí by sme chceli naozaj konštruktívne tie veci podávať. No a možno sa vás spýtam, že či ten váš spor bude mať vplyv aj na pohľad členov OĽANO.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, ja plne chápem vaše vyjadrenie na adresu pána poslanca Matoviča, pretože kto iný to vie lepšie vyjadriť ako človek, ktorý bol s ním v koalícii a veľmi dobre vie posúdiť, čo tento človek dokáže. Ja vôbec nedávam hrubú čiaru za mnohými čestnými ľuďmi, som presvedčený, že sú tam v OĽANO. Ako napríklad včera pani poslankyňa Dubačová, s mnohými vecami sme sa stotožnili. Ale možno bude treba, aby ste aj vy spoznali pravú tvár pána Matoviča, a to teraz vyjadril aj pán podpredseda Bugár. Pretože pán poslanec Matovič bol prvý, ktorý kreslil hrubé čiary po voľbách, keď ešte videl, že by mohla byť pravicová vláda, ale potom, keď už videl, že nie, tak už žiadna čiara nebola. Čiže keby bol vo vláde, hrubá čiara je v poriadku, keby nie, tak už nie je.

    Kričí sa tu o veľkej zrade a ja neviem ešte čom a že v podstate iba ľudia, ktorí sú nespokojní, píšu vám. Vôbec to nie je pravda. Aj my dostávame množstvo podporných vyjadrení, že táto vláda sa dala dohromady a že môže viesť Slovensko ďalej. Na základe aj národnej dohody, nech akokoľvek by bolo spochybňované to, čo je v programovom vyhlásení na úvod napísané.

    Ja sa prihováram k tomu, čo povedala aj pani Dubačová z OĽANO a možno aj ďalší, ktorí sa k tomu hlásia. Ľudskosť, to je to dôležité, nie nenávisť, demagógia a šírenie nenávisti, manipulácie. Programové vyhlásenie vlády je omnoho konkrétnejšie, za ktoré hlasovali vaši kolegovia v OĽANO, to hovorím, pán podpredseda, vám predovšetkým, ktorý ste im to pripomínali, keď sa prijímalo programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. A dnes tvrdia, že nie je konkrétne? No pretože nechcú vidieť to, čo je pravdou.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem, kolegovia a kolegyne, za faktické poznámky.

    No najprv snáď pán Poliačik. Áno, súhlasím s vami, preto som nespomenul, dá sa povedať, zatvorené dvere pred poslancami a poslankyňami klubu OĽANO, to určite že nie. Tak predsa, nie 27, ale 26 rokov som v politike a viem, čo znamená spolupráca, ale aj to viem, s kým sa dá a s kým sa nedá. Ak niekto tu vylieva svoju žlč, každého považuje za zlodeja, rozdáva každému poslancovi banány, nahráva poslancov, no prepáčte. To znamená, že vás ako klub OĽANO takto nehodnotím, ale konkrétneho človeka, bohužiaľ, áno a to zas je môj názor, buď beriete alebo neberiete, bohužiaľ. A mám s ním skúsenosti také aj onaké.

    Pán poslanec Baránik, viete, každý politik a politická strana musí dávať jasné odkazy svojim voličom, keď chcete, môžem aj trošku tvrdšie povedať, musí takto vychovávať svojich voličov, ale keď tu budete útočiť, keď to bude o tom, že aj tak nebude boj proti korupcii, na základe čoho to hovoríte? Však hodnoťte nás na základe výsledku a potom, keď nebude, tak tu kričte a budem hovoriť, že bohužiaľ som sa zmýlil a nepatrím sem. Ale dopredu niečo odsúdiť, takto vychovávate voličov, z toho aj tak nič nebude, však to sú takí istí grázli, a tak ďalej, prepáčte. Toto hovorím, že toto by sme nemali robiť.

    Pán poslanec Klus, aby som teda stačil ešte odpovedať aj vám. Áno, v koaličnej zmluve dokonca máme aj časť, ktorá hovorí o tom, že budeme prehodnocovať aj povedzme vami podané návrhy opozičné, ak sú dobré, sú, dá sa povedať v tom šľapaji, v tých našich predstavách, prečo by sme nepodporili? Je to vyslovene tam napísané. Prvýkrát vôbec v koaličnej zmluve! Takže môžte sa spoľahnúť, že budeme sa snažiť o spoluprácu s tými, s ktorými sa dá.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Myslím, že to nie je náhoda, možnože sa veci takto vyvinuli, lebo chcem hovoriť o korupcii, spravodlivosti a o súdnictve v súvislosti s programovým vyhlásením vlády, ktoré považujeme za pekné literárne dielko, pokiaľ ide o túto oblasť. Myslím si, že páni Široký, Haščák, Výboh, Brhel, Baštrnák a ostatní, ktorí realizujú svoje biznisové plány prostredníctvom súdov, prokuratúry a polície, môžu byť spokojní.

    Základnou, i keď nevyslovenou tézou programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti je toto: Verte nám, dúfajte, že to bude lepšie, buďte trpezliví, a to napriek tomu, že spravodlivosť za všetkých našich predchádzajúcich vlád nikdy neexistovala pre všetkých, nikdy neexistovala pre bežného občana, existovala len občas a hlavne pre vyvolených, napriek tomu, že rozhodujúcu časť sudcov a prokurátorov v kľúčových postaveniach tvoria komunisti a sociopati. Napriek tomu, že sudcovia a prokurátori majú majetky, ktoré si nemôžu zadovážiť čestne, a majú deti tak geniálne, že v obrovskej konkurencii sa dostali na súdy v Bratislave, v Košiciach a všade inde, kam sa dostať chceli, a tým pokračujú v ceste nastolenej ich rodičmi. Inými slovami, programové vyhlásenie vlády sa nás snaží presvedčiť, že zmenou zákonov sa dá zabezpečiť to, že sudcovia a prokurátori to vo vysokých postoch, kde majú reálnu moc, a to aj nad slušnými sudcami, odrazu začnú právo rešpektovať a prestanú ako šibnutím čarovného prútika právo porušovať.

    Poďme si povedať len k niektorým myšlienkam z programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti zopár slov, lebo pán Lipšic program v tejto oblasti zhodnotil veľmi podrobne a trefne. Jedna z takých myšlienok programového vyhlásenia vlády je táto: "Súdna rada je primárne orgánom sudcovskej legitimity."

    Veľká väčšina sudcov, ktorí sú členovia Súdnej rady, ale aj iných členov Súdnej rady, sa za sudcov dostala nie pre ich výnimočné morálne a intelektuálne kvality, ale vďaka svojmu členstvu v Komunistickej strane. Teda v organizácii, ktorá je zákonom stanovená ako zločinná. Títo členovia Súdnej rady svojimi životnými postojmi potvrdili, že nemajú morálku, ktorú spoločnosť spája s vrcholovými predstaviteľmi súdnej moci, a teda s elitou národa. Zároveň títo členovia Súdnej rady nikdy nepreukázali, že by svoje minulé morálne zlyhania odčinili prácou pre dobro, dobro spoločnosti, dobro nás všetkých. Naopak, sú to často rôzne Harabinove pravé ruky, vykonávači jeho právnych zverstiev a bývalí komunistickí prokurátori a podobné kreatúry. Aj je potom na vážne zamyslenie, aký význam má zdôraznenie v programovom vyhlásení vlády toho, že legitimita súdov je taká, aká je legitimita Súdnej rady, teda jej členov. Každopádne takýto postulát neveští nič dobré pre občana, ktorý je odkázaný na súdnu ochranu. Naopak, svedčí to o tom, že programové vyhlásenie vlády nepočíta s reálnymi zmenami v súdnictve v tomto volebnom období.

    Ja pod reálnou zmenou v súdnictve rozumiem takú zmenu, ktorá zabezpečí sudcom takú všeobecnú vážnosť, akú majú v Nemecku alebo v Rakúsku, alebo aspoň akú majú v Čechách. Nič menej nesmie byť cieľom vlády, ktorá chce, aby jej voliči uverili, že chce mať funkčnú justíciu.

    Ďalším, v úvodzovkách, zaujímavým výrokom v programovom vyhlásení vlády je toto: "Súdna moc musí byť vykonávaná efektívne." V čom je táto téza iná ako už existujúce nespočetné právne predpisy vrátane Občianskeho súdneho poriadku, zákona o súdoch, zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré právne záväznou formou stanovujú, že súdy majú takto efektívne konať?

    Poviem za všetky jedno ustanovenie predpisu, ktorým sa riadia alebo majú riadiť všetky súdy v občianskoprávnych konaniach. Občiansky súdny poriadok hovorí, súd má povinnosť pojednávanie pripraviť tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

    Ako je toto ustanovenie dodržiavané? Koľkokrát sa komu stalo, že toto pravidlo, v úvodzovkách, bolo dodržané? Kto má dodržiavať zákon, ak nie sudcovia? Alebo je to tak, že programovým vyhlásením vlády sa stanoví, že sudcovia, ktorí zákon dosiaľ nedodržiavali, ho odteraz dodržiavať budú? Takže takéto postuláty v programovom vyhlásení vlády síce vyzerajú dobre, ale len dokiaľ sa nad nimi nezamyslíme a dokiaľ nepoznáme realitu.

    V rozpore s tým, čo sa v programovom vyhlásení vlády naznačuje a čo sa nám aj vedenie súdnej moci a všetky doterajšie vlády snažili nahovoriť, prieťahy v súdnom konaní sú len z menšej časti dôsledkom preťaženosti sudcov, nedostatku podporných systémov a podobne. Drvivá väčšina prieťahov je spôsobená sudcami, ktorí sú buď neschopní, a teda ktorí sudcami nikdy nemali byť, alebo tým, čo je ešte horší prípad, že sudcovia sú pod vplyvom kriminálnych elementov, ktoré de facto ovládajú súdnictvo a rozhodujú o tom, ako ten-ktorý spor má dopadnúť. Jedna z taktík takýchto sudcov je odďaľovanie rozhodnutia, ktoré je z právneho hľadiska neprijateľné a nezdôvodniteľné. Preto máme prieťahy a tiež preto, že ak schopný a slušný sudca na prvom stupni rozhodne správne a včas a tak ako má, zločinci na krajskom súde majú svojich sudcov, ktorí toto rozhodnutie zvrátia. Vec potom ide na Najvyšší súd alebo dokonca na Ústavný súd alebo do Štrasburgu a takto vznikajú prieťahy. To je realita.

    Ale najjasnejším znakom toho, že sa v súdnictve nič podstatné nezmení, okrem toho, že vieme, aká je história vývoja v tejto oblasti, je zarážajúca takmer úplná absencia čo i len sľubov reálneho zlepšenia stavu v oblasti prokuratúry.

    Prokuratúra na Slovensku bola a je totálne uzavretou organizáciou stalinistického typu, ktorá sa stala ešte uzavretejšou vďaka poslednej novele z dielne Národnej rady kontrolovanej tým istým vládnym SMER-om ako teraz. Programové vyhlásenie vlády sa bojí čo i len začať niečo robiť s prokuratúrou, ktorá slúži záujmom oligarchov a politickým či iným kriminálnikom. Jej vedúci predstavitelia sú len nedotknuteľní pajáci, ktorí vykonávajú príkazy svojich reálnych bossov.

    Priamym dôsledkom činnosti prokuratúry je spoločenská mentalita nerešpektovania práva okrem práva silnejšieho. Programové vyhlásenie vlády nijako nereflektuje to, že prokuratúra má na rováši okrem iného aj to, že viac ako 8 rokov trvajúce psychické týranie slovenskej občianky formou nekonečného, celkom vykonštruovaného trestného stíhania spusteného len preto, že táto bola v priamom televíznom prenose obvinená predsedom a ministrom tejto vlády z čisto politických dôvodov.

    Ďalej to, že extrémne urážlivé chovanie špeciálneho prokurátora voči Národnej rade ako dôsledok toho, že tento si absolútne neplní svoju zákonom predpokladanú funkciu a že takmer 100 % všetkých káuz politikov spoľahlivo zametá pod koberec. No a potom personálne prepojenia vysokopostavených prokurátorov na jednej strane a politikov a osôb s pochybným pozadím na strane druhej.

    Inými slovami, programové vyhlásenie vlády v oblasti justície dáva jasne najavo nasledujúce: Budeme navrhovať a realizovať zmeny, ale len také, ktoré nijako neohrozia podstatu slovenskej justície a prokuratúry, a tá podstata je nasledujúca. Právo patrí oligarchom a domôcť sa práva môže len ten, u koho je to politickým kriminálnikom jedno, ktorým to nevadí. A týmto ľuďom transparentnosť, ktorá je floskulou v programovom vyhlásení vlády, nevadí vôbec. Pretože o tom, aké budú právne dôsledky transparentnosti v súdnictve a prokuratúre, rozhodujú najvyššie justičné orgány a Generálna prokuratúra a tých sa toto sólové cvičenie zvané programové vyhlásenie vlády nedotýka. Programové vyhlásenie vlády je potvrdením toho, že musíme očakávať pokračovanie doterajšej podstaty justície a prokuratúry, pričom nová vláda bude prezentovať túto nezmenenú podstatu v novom šate.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa nahlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec nesklamal. Opäť veľmi kultivovaný, vecný, ale kritický prejav. Čiže dá sa to aj bez tvrdých slov.

    Ale keď už sú niektorí kolegovia takí útlocitní, tak by som si dovolil postupne v tejto rozprave zopár citátov. Tak napríklad: "Vláda sa podľa mňa chystá dokonať grandiózny podvod na voličoch," zaznelo v debate k programovému vyhláseniu vlády 4. augusta 2010. Autorom výroku opozičný poslanec Ján Počiatek.

    Podobných výrokov je celkom dosť, takže potom ešte príležitostne v iných faktických poznámkach.

  • Ďakujem.

    Ja som si pri tvojom prejave, pán poslanec, uvedomil jednu vec, ktorá dlhodobo trápi celú spoločnosť, a ona dokonca už, keďže ja sa venujem kultúre a médiám, má aj filmové stvárnenie, a tak ako ty si pomenoval nemoc tretej moci, ktorá je úplne evidentná, všetci ju žijeme, všetci ju vidíme, sprostredkovávajú ju médiá. Myslím si, že ju vidia vládni poslanci za stranu SMER a veľmi priezračne ju videli aj tí, ktorí vládny SMER z minulého obdobia podržali pri moci aj teraz. Nemoc tretej moci totižto nespočíva len na tom, akým spôsobom bude vypracovaná legislatíva, ale hlavne na tom, čo si pomenoval veľmi priezračne a jasne, a to je na personálnej politike. Stojí a padá to presne na tom, kto tieto úrady zastáva, kto súdi a akým spôsobom k výkonu tohto veľmi dôležitého povolania alebo poslania na Slovensku pristupuje. To, akým spôsobom ty to vidíš z tvojej vlastnej profesie, je preto úplne presné. Rodinkárstvo, navzájom krytie, resp. kladenie prekážok ľuďom, ktorí by nachádzanie spravodlivosti, nastoľovanie zákonnosti chceli robiť. Preto aj autorka filmu Nemoc tretej moci sa koniec koncov v tomto prostredí dostala až k žalobe v prípade od porušenia dôvernosti ústneho prejavu, a to je symbol. Ak niekto vraví pravdu, tak nakoniec dostane od tých silných a mocných žalobu. Myslím si, že toto budeme musieť kritizovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem.

    Ďakujem, páni kolegovia. K Nemoci tretej moci by som si dovolil povedať, že režisérka Zuzana Piussi bola obvinená aj trestnoprávne z trestného činu, kde som teda ju aj zastupoval, a je tiež vedená žaloba veľmi rafinovaným spôsobom, ktorej cieľom je zamedziť alebo bolo zamedziť distribúcii tohto filmu.

    Pokiaľ ide o to, že aké sú, aký je stav v súdnictve a v Súdnej rade. To, čo som povedal ohľadom prokuratúry, platí aj pre Súdnu radu. Ak sa dohodneme na tom, že títo nehodní sudcovia v podstate kontrolujú naše súdnictvo, a ak naozaj chce opozícia alebo koalícia spolupracovať s opozíciou, no tak potom sa poďme dohodnúť a zmeňme ústavu, zrušme Súdnu radu, pretože vieme, že v krajinách, kde je súdna rada, je súdnictvo najhoršie. Toto nie je slovenská ojedinelá situácia. Sú aj reálne demokracie, kde súdna rada jednoducho je problém. Preto v Čechách ani neuvažujú, že by mali súdnu radu. Jednoducho s takýmito sudcami sa súdna rada nemôže vyrovnať so svojím poslaním.

    Ďakujem.

  • V zmysle paragrafu 28 ods. 1 požiadala o slovo pani ministerka spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, budem hovoriť možno trošku dlhšie a trošku menej súrodo, pretože pôvodne som si písala poznámky s tým, že vystúpim trošku neskôr. Ale pokúsim sa s tým vysporiadať aj možno ešte nie úplne pripravená. Ja, samozrejme, chcem odpovedať na všetky otázky, ktoré padli v rozprave, aj sa pokúsim, mám ich zapísané. Takže pokúsim sa odpovedať na všetky otázky. Najmä teda všetky otázky, prečo niečo v programovom vyhlásení nie je, pretože tých otázok, čo v programovom vyhlásení nie je, je viac ako k tomu, čo v programovom vyhlásení vlády je. Samozrejme, poviem aj niečo k tomu, čo teda naozaj ideme robiť a prečo si myslím, že je to pomerne užitočná práca.

    A musím povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť skôr, je jednoducho preto, že napriek tomu, že som známa tým, že môj pohľad na fungovanie slovenskej justície je veľmi kritický a mnohokrát som bola s mnohými ľuďmi v slovenskej justícii naozaj vo významnom spore, tak jednoducho nálepku, plošne formulovanú nálepku vo vzťahu k sudcovskému stavu na Slovensku vo forme "komunisti a sociopati" nemôžem akceptovať, aj keby sa to dotklo čo len jedného sudcu, ktorý jednoducho taký nie je. Pretože to, čo nás privedie do hrobu, našu politiku, ale možno aj súdnictvo, je to, keď nebudeme rozlišovať. Nebudeme vyzdvihovať tých, ktorí sú čestní, a nebudeme trestať tých, ktorí majú byť potrestaní, a budeme hádzať všetkých do jedného vreca.

    Ja viem, že je to zložité, pretože sudcovský stav zjavne nebol schopný sa doteraz vysporiadať sám od seba so svojimi problémami a so svojimi problémovými osobami. Ja to viem a rozprávam sa o tom so sudcami a kritizujem za to sudcov. Ale keď dáme nálepku 1 400 sudcom v podobe "komunisti a sociopati", tak sa jednoducho nikam nedostaneme. Pretože aj v dôsledku transparentnosti, ktorú sme zaviedli do zákonov počas vlády Ivety Radičovej, dnes predsedom Súdnej rady nie je Štefan Harabin. Máme oddelené funkcie. Justícii šéfujú dve dámy. Nemusí to byť pre nás ideál, ale tá klíma je iná. V tej Súdnej rade sa už dá hovoriť, dajú sa hľadať riešenia. A my dnes potrebujeme podporiť všetkých slušných, statočných a čestných sudcov, ktorí medzi tými 1 400 sudcami jednoducho sú. Podporiť ich v tom, aby sa začali vysporiadavať sami so sebou a s problémami vo svojom stave. Ale nepodporíme ich, keď dáme všetkým jednu generálnu nálepku "komunisti a sociopati". A preto som musela vystúpiť teraz hneď a budem pokračovať v tom, čo zatiaľ nemám úplne pripravené, ale pokúsim sa.

    Ja mám pocit, že aj keď táto debata, samozrejme, je debata medzi koalíciou a opozíciou a v tomto duchu je tu aj isté napätie, tak mám pocit, že v jednom sa spolu so 136 poslancami tohto parlamentu možno zhodneme. Nech máme akékoľvek iné názory, a síce, že sme sa po voľbách ocitli v situácii, že vláda môže vzniknúť len v nejakej konštelácii s podporou, ktorá je daná aspoň 76 hlasmi zo 136 poslancov tohto parlamentu. To je jednoduchá povolebná realita a dúfam, že toto je jedno, na čom sa zhodneme s tými 136 poslancami. A ja si nemyslím, že je jedno, že či o štyri roky budeme skladať vládu tak, že budeme hľadať podporu medzi 136 alebo 130 alebo 120 alebo nebodaj 110 poslancami tohto parlamentu, z jednoduchého dôvodu, pretože bude sa hľadať stále ťažšie tá zhoda. Pretože keď sa bude hľadať stále z užšieho počtu poslancov, tak tie kompromisy, ktoré budeme musieť robiť, budú stále väčšie a väčšie, a to programové vyhlásenie vlády bude stále menej hodnotovo jednoliate, pretože jednoducho to nebude tak môcť byť.

    A preto ja si myslím, že je dobré, že programové vyhlásenie vlády je výrazom toho, že štyri politické strany sa dokázali dohodnúť, a povinnosťou týchto štyroch politických strán v tejto vláde je podať výkon, pretože táto situácia v krajine si to jednoducho vyžaduje. A ja to budem stále dokola opakovať, pretože to platí pre všetky politické strany, ktoré sú súčasťou tejto vládnej koalície, a je to spoločná zodpovednosť týchto štyroch politických strán. A keď zlyhajú, tak aj ja poviem, že som sa mýlila, ale bude tu zle, keď zlyhajú. Rovnako ako bude zle, keď výkon politickej opozície bude mať rovnaký výsledok, ako, žiaľ, mal výkon našej politickej opozície za posledné štyri roky pred voľbami. To je moje generálne hodnotenie tejto politickej situácie a možno aj dôvod, prečo som súčasťou tejto vládnej koalície.

    Keď hovoríme o tom, že tá väčšina sa hľadá dnes zo 136 poslancov, tak je veľa tém, na ktorej jednoducho nie je zhoda nieže 76 poslancov, ale ani 90 poslancov. Jednoducho také témy dnes sú a je mnoho tém, kde mám svoje hlboké presvedčenie, kde sa zhodneme s viacerými z vás a môžme začať témou ľudských práv, ale jednoducho nenájdeme tu ani sedemdesiatšestku, nieže deväťdesiatku. To je jednoducho tak.

    K programovému vyhláseniu vlády v oblasti spravodlivosti, resp. justície. Najčastejšie spomínaná výhrada, a ja, samozrejme, na tú otázku zodpoviem, je, že vláda si nedala do programového vyhlásenia vlády nejaké zásadné riešenie, nejakú zásadnú reformu, ktorá sa týka prokuratúry. Tejto výhrade absolútne rozumiem, ja sama som presvedčená, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre nie je dobrá, ja sama som presvedčená o tom, že na Slovensku skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra, či je to, či chceme štátne zastupiteľstvo, čo mne by sa veľmi páčilo, mne osobne, alebo či chceme prokuratúru podľa iného modelu, možno bližšie k justícii.

    V každom prípade platí, že táto podprahová debata na túto tému prebieha alebo neprebieha na politickej scéne už dlhé obdobie, dlhé roky, niekoľko volebných období a nenašla sa zhoda. V pravicových vládach sa nenašla zhoda, jednoducho sa nenašla zhoda. A ja tu nevidím dnes v tej stotridsaťšestke 90 hlasov na to, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo. No jednoducho tu nie je tých 90 hlasov, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo.

    Pokúsili sme sa za vlády Ivety Radičovej o určité zmeny v rámci existujúceho zadefinovania prokuratúry. Tieto zmeny boli z veľkej časti Ústavným súdom zmetené, v náleze, ktorému nie je celkom dobre rozumieť a dokážem s ním polemizovať, ale jednoducho je to fakt.

    Čiže ja súhlasím s vami, pán poslanec Baránik, áno, na to treba 90 hlasov. Ale tých 90 hlasov jednoducho v tejto sále dnes nie je, to je jednoducho fakt. Preto áno, budem sa snažiť o maximálnu transparentnosť všetkých procesov, ktoré na prokuratúre prebiehajú, vedomá si toho, že áno, v rámci tohto systému plnú zodpovednosť za to, čo sa deje na prokuratúre, má jej generálny prokurátor. Má tu moc, má tu zodpovednosť a musí ju uniesť.

    A ja verím v transparentnosť, pretože bola to práve transparentnosť a odkrývanie a verejná kontrola, ktoré nám pomohli k tomu, že Súdna rada dnes predsa len vyzerá inak, ako vyzerala, a nemáme na jej čele Štefana Harabina. A bol to ten verejný tlak a bola to práve tá otvorenosť, ktorá nám v tomto pomohla, pretože odkryla mnohé. Stala sa z toho verejná debata, vznikol nejaký verejný tlak. A ja si jednoducho nemyslím, že v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak sa máme proste posadiť a nerobiť nič. Pretože ja som presvedčená aj v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak môžme výrazne napomôcť k tomu, aby možno o štyri roky sa dalo urobiť viac. To je jednoducho moja filozofia.

    Vo vzťahu k súdnictvu očakávate reálnu zmenu v súdnictve takú, aby sudcovia mali vážnosť ako v Nemecku a Rakúsku. Súhlasím s vami a budeme maximálne, ja za seba hovorím, že budem robiť maximum preto, aby sme zase spravili k tomu krok bližšie, pretože môžme robiť len kroky bližšie, pretože tú revolúciu, že všetci komunisti by odišli z justície v ´90. roku, sme mohli urobiť v ´90. roku. Urobili sme to nežne. Je to jednoducho tak. Možno preto, že sme sa tak rozhodli, možno preto, že sme nemali inú možnosť. Ja som vtedy v politike nebola. V každom prípade jedno viem, že tú možnosť, čo mali Nemci pri zjednotení Nemecka, my sme jednoducho nemali. Pretože nemali sme to západné Slovensko so západnou kultúrou a západnými právnikmi, ktorých by sme mohli zobrať a posadiť na naše právnické fakulty a na naše súdy, čo urobili v bývalom východnom Nemecku pri zjednotení Nemecka. Úžasná, výnimočná šanca, ktorá bola daná okolnosťami spojenia východného a západného Nemecka. Nemali sme jednoducho túto možnosť a postupovali sme tak, ako sme postupovali. Zároveň politický vývoj na Slovensku prebiehal tak, ako prebiehal. Ja dnes, aj keby sme dokonca mali 90 hlasov, tak môžme síce zrušiť Súdnu radu, keby sme mali 90 hlasov, ale museli by sme povedať b a dobré b, také b, ktoré nedá tú moc potom politikom, pretože to by bolo zase cesta do pekla.

    Takže máme 76 hlasov a zo 76 hlasmi treba jednoducho urobiť maximum pre to, aby každý jeden proces v justícii, každé jedno konanie v justícii bolo pod svetlami reflektorov, ak to mám takto povedať. A áno, musíme veľa urobiť pre to, aby súdy efektívne konali. A môžem teraz hovoriť podrobnosti o všetkých organizačno-manažérskych a iných opatreniach, ktoré urobíme na to, aby jednoducho na konci tohto funkčného obdobia boli rýchlejšie.

    A tie súdne konania budú rýchlejšie. Pretože keď súdne konania budú rýchlejšie, tak pomôže to aj tomu, aby sa zvýšila dôveryhodnosť justície. A keď budeme dobre svietiť ako verejná kontrola na všetky prešľapy, ktoré sa tam budú diať, tak potom ich môžme aj stíhať. Je to možno pomalý progres, nie revolúcia, ale tento pomalý progres môže mať jednu veľkú výhodu a síce to, že bude trvalý. A ja som presvedčená, že kroky, ktoré urobíme za tejto vlády, progres, ktorý urobíme za tejto vlády, bude jednoducho trvalý, pretože v tejto konštelácii má potenciál na to, aby bol trvalý.

    Držím palce všetkým, ktorí chcú revolúciu v sektore justície a sú presvedčení o tom, že tou revolúciou dokážu urobiť taký skok, ktorý nás prenesie počas jedného volebného obdobia zo Slovenska do Rakúska. Ale pokiaľ títo nebudú mať volebný výsledok, ktorý im zaručí tú ústavnú väčšinu, tak dovtedy som presvedčená o tom, že sme povinní robiť aj tie malé kroky, ktoré budú znamenať progres, lebo v opačnom prípade sa naozaj potom môže stať, že budeme mať vôbec problém nájsť tú ústavnú väčšinu vo výške 90 hlasov aj na omnoho jednoduchšie témy, ako je revolúcia v justícii.

    Ďakujem veľmi pekne a poprosím na záver ešte jednu vetu. Naozaj, poďme z tej cesty, tak jak nie sú všetci politici zlodeji, tak nie sú ani všetci sudcovia kriminálnici. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády Lucie Žitňanskej s faktickými poznámkami vidím desiatich, posledný je pán poslanec Galko. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Aby som uviedol na pravú mieru a možno to tak v nejakom emotívnom zápale nevyznelo jasne, ale ja som opakovane v mojom vystúpení uviedol, že mnohí sudcovia sú slušní, hlavne tí, ktorí sú na nízkych súdoch. Menej slušní sa dostávajú na krajské súdy, ako osobný sudca Penty pán Branislav Kráľ a podobní.

    Je samozrejmé, ja súhlasím s vami, pani ministerka, že je treba robiť kroky, aké sa dajú robiť. Otázka ale znie, že či tie malé kroky navrhované či nie sú len zásterkou.

    Potom je tu otázka táto: Ak sa chceme vyrovnať so situáciou, že máme v Súdnej rade hromadu komunistov, prečo neurobíme to – a to je len vaše rozhodnutie –, že jednoducho zverejníme zoznam všetkých sudcov, ktorí boli členovia Komunistickej strany. To je len vaše rozhodnutie. A ten zoznam, samozrejme, sú výhovorky, že ho nemáme, ten zoznam, samozrejme, že existuje, ten zoznam je v Čechách a v Čechách je zverejnený. Tak prečo by nebol aj u nás zverejnený? Tam môžeme začať s očistou a s transparentnosťou, ale sudcom by sa to nepáčilo.

    My sme pripravení spolupracovať na všetkom, čo dáva zmysel. Nie sme pripravení spolupracovať na zástierke a na tom, aby táto vláda získala štyri roky na to, aby zakryla tie rôzne zverstvá, ktoré sa tu v minulosti pod jej vedením diali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, ja mám možno tiež na začiatok jednu výzvu, že skúsme sa aspoň navzájom počúvať, pretože ja som, obaja sme počúvali prejav pána Baránika a nebuďme pri tejto debate iba a len marketérmi. On hovoril o tom, že áno, v sudcovskom stave sú slušní sudcovia, ale sú v moci tých neslušných, to bol základný "message", ktorý sme pravdepodobne pochopili. Ja viem, že pre účely parlamentnej debaty je treba vyzdvihnúť ten moment, že pán poslanec sa snažil ako keby hodiť všetkých sudcov do jedného vreca. Nie, ani v jednom momente toto nezaznelo. Nemá; základný moment bol, aby tí, ktorí nie sú slušní, nemali dosah alebo minimalizovať ich dosah na tých sudcov, ktorí sú slušní a rozhodujú na základe a podľa práva.

    A ďalšie dve, nechcem to nazvať rovno lži, ale tak nazvem to, že falzá, je moment, že toto plénum nedisponuje 90 poslancami, ktorí by chceli zmenu prokuratúry. Ja neviem, s kým ste rokovali, možno ste ani nečítali volebné programy mnohých teda strán, ktoré kreujú tú vašu stotridsaťšestku, tak si myslím, že ak by sme, ak by takéto rokovanie prebehlo, tak by vám bolo omnoho jasnejšie, že toto plénum disponuje, to, čo sa týka opozičných hlasov, tomu, aby sme s prokuratúrou niečo urobili. Ak medzi vašimi koaličnými partnermi nedisponujete touto vôľou, tak to povedzte priamo, povedzte priamo, že SMER to nechce alebo SNS to nechce. Ja si myslím a možno Daniel Lipšic povie viac, že táto vôľa, čo sa opozičných strán týka, tu je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, povedali ste, že teraz je nás tu 136, ktorí sa aspoň na základných veciach zhodneme a že sa tá zhoda po ďalších voľbách bude hľadať čoraz ťažšie. Ak som to správne dešifroval, tak ste zrejme narážali na jeden poslanecký klub, ktorý ste teda z tej stopäťdesiatky odpočítali. Ale ja v programovom vyhlásení vlády čítam napríklad toto: "Programové vyhlásenie vlády je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spoločenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom zastaviť nárast extrémizmu a extremizácie parlamentnej politiky." Čiže sa to nepodarí? Ako keby vyplývalo z toho, čo ste povedali.

    Druhá vec, myslím si, že asi je to z programu MOST-u, opravte ma, ak sa mýlim, včera som to spomínal v rozprave. Nevidel som tu pána ministra Kaliňáka, tak sa chcem spýtať vás, či záväzok, že vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia, pretože aj to patrí k spravodlivosti na Slovensku, polícia, či sa tento záväzok bude vzťahovať aj na súčasného policajného prezidenta.

    A na záver, aby som mal opäť jeden citát pre útlocitných: "Súčasný vládny štvorlístok oklamal svojich voličov a chce naďalej klamať celé Slovensko," koniec citátu. Je z diskusie k programovému vyhláseniu vlády zo 4. augusta 2010, autor výroku opozičný poslanec Ľubomír Jahnátek.

  • Pani ministerka, ja som v utorok vystúpil s pomerne rozsiahlou aj kritikou vládneho programu v oblasti justície, k mnohým konkrétnym veciam si sa ani teraz nevyjadrila, vtedy si dokonca ostentatívne odišla z rokovacej sály, čo je mi ľudsky ľúto a trošku, žiaľ, musím povedať, že asi už sme v iných svetoch a na iných barikádach.

    Ale k tomu, čo si spomínala. Štefan Harabin bol obskúrna figúrka, keď už sme my boli na ministerstve spravodlivosti, reinkarnoval ho jeden človek, premiér Robert Fico, tvoj dnešný premiér. Na zmenu prokuratúry podľa mňa v parlamente je 90 hlasov, dokonca aj SNS-ka, keď sa tvorila ústava, chcela štátne zastupiteľstvo, tam problém nie je. Problém je, že Robert Fico a vedenie prokuratúry sú proti, tak si povedzme pravdu o tých hlasoch. Ale aspoň by som čakal, že sa budete snažiť, ako sme sa my snažili, keď sme dokonca nemali ani prostú väčšinu, zmeniť systém prokuratúry, a dávali sme rozsiahle návrhy vládne na zmeny prokuratúry. Vy sa ani nesnažíte!

    Stačí urobiť to, čo urobili Česi a Rumuni, vymeniť vedenie prokuratúry. Ide to pomerne rýchlo. Je to revolúcia? Možno vo vašich očiach už aj to je revolúcia. Ak spomínaš, že budete svietiť, tak by som očakával, že budete podporovať, ako ste podporovali v minulosti mimoriadne výbory k škandalóznym kauzám, ktoré napríklad prokuratúra zametá pod koberec, k novým kauzám, Chovanec, Bašternák, cétečko, vaši poslanci odmietajú podpisovať mimoriadne výbory, odmietajú svietiť, odmietajú na kauzy poukazovať. Obávam sa, že tak budú robiť celé štyri roky, je to pre mňa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani ministerka, som rád, že ste vystúpili, ale vystúpili ste teraz, lebo v tých prvých dňoch tie vystúpenia, no, ani nikto z nás nereagoval, lebo nebolo na čo, na osobné invektívy, ktoré aj sčasti aj teraz vo faktických poznámkach zazneli?

    Tak nech sa páči, páni kolegovia z opozície, poslúžte si, ale ja by som bol radšej, kebyže využijete ten čas, ktorý je vyhradený na to, aby sme sa bavili o programovom vyhlásení, na to, aby ste vecne kritizovali a vecne prispeli k tomu, aby zo Slovenska sa stala lepšia krajina, ako je teraz.

    Kritika akéhokoľvek programového vyhlásenia vlády akoukoľvek opozíciou bude vždy legitímna, proste ešte taký program nebol, ani nebude, ktorý by vyhovoval každému, ktorý by vedel na 100 % reagovať na všetky výzvy, ktoré nám prináša život, ale ani taký minister sa ešte nenarodil a ani sa nenarodí. Ale musím prízvukovať kolegom, že na poste nebol ešte taký človek, ako bola pani ministerka Žitňanská, ktorý za rok a niečo svojho regnovania na ministerstve spravodlivosti toľko spravila pre otvorenie spoločnosti a pre otvorenie súdnictva.

    Ja dúfam a pevne verím, že v tomto budeme vedieť pokračovať, otvoríme ešte viac rozhodovacích procesov, aj tie zákulisné, jednak toky informácií, rozhodovania, personálne obsadenia, aby verejnosť mala kontrolu a tým potom by sme vedeli eliminovať aj tie neduhy, ktoré sú napríklad aj v súdnictve. Či sú tu komunisti alebo nejakí osobní sudcovia, alebo sudcovia, ktorí nerobia dobre svoju robotu, aby sme na nich vedeli poukázať, aby sme vedeli oprávnenou kritikou ich možno aj odtiaľ odstrániť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani ministerka, ja ti tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie a za to, že si skonkretizovala programové vyhlásenie vlády v oblasti justície a že si aj odpovedala na otázky našich kolegov. Veď justícia je naozaj zložitý rezort a súdna moc je tretia moc v štáte. Ja viem, že je veľmi jednoducho kritizovať, dávať návrhy, pokiaľ ten poslanec nemá zodpovednosť za riadenie tohto rezortu.

    Som veľmi rada tiež, že si sa zastala svedomitých a poctivých sudcov, pretože naozaj justícia nemá vo verejnosti veľkú dôveryhodnosť, a ja ti držím palce a želám ti, aby sa v tejto oblasti spravil progres, aby sme naozaj na konci volebného obdobia mohli to vyhodnotiť tak, že sme spravili opatrenia na to, aby sa zlepšila vymožiteľnosť práva, aby sa zrýchlil proces, a dúfam, že sa ti podarí aj začať rekodifikáciu Občianskeho zákonníka.

    Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka, ja som vám veľmi vďačná za vaše vystúpenie, a to aj kvôli načasovaniu, že práve toto vystúpenie prišlo hneď po prejave kolegu poslanca, ktorý generálne a morálne odsúdil všetkých sudcov a prokurátorov na Slovensku.

    Súhlasím však s vami, pani ministerka, že súčasný stav nie je ideálny, ale po vypočutí si vášho predrečníka, každý z nás musel nadobudnúť dojem, že na Slovensku je všetko zlé, je všetko prehnité, každý je spojený s mafiou a všetci sme podplatiteľní a kúpení. Ak si to niekto dovolí povedať bez rozdielu na každého, je veľmi nezodpovedný a možno si neuvedomuje, že vypúšťa džin z fľaše. Ak je to také prehnité, ako hovoril váš predrečník z opozície, hovorí zrejme to niečo aj o našej spoločnosti, a ak by sme v tejto analógii išli aj ďalej, tak potom prejav vášho predrečníka vnímam pomaly ako výzvu na výmenu nielen tých zlých sudcov a prokurátorov, ale všetkých nás a našich občanov. Naozaj chceme robiť hon teraz na čarodejnice, teraz na tých zlých sudcov, prokurátorov, potom na tých zlých podnikateľov, učiteľov, lekárov a tak ďalej?

    Ja som rada, že na vláde, na poste ministerky spravodlivosti je človek, ktorý nemá penu na ústach, so schopnosťou vidí veci reálne, je to človek nie pomstychtivý, avšak človek pragmatický, ktorý bez politického marketingu a je bez nánosu nenávistného balastu. Preto som vám, pani ministerka, veľmi vďačná za váš pragmatický postoj a za to, že snažíte sa veci reálne ovplyvniť a máte odhodlanie stav nášho súdnictva meniť k lepšiemu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani ministerka, iba jednu takú konštatáciu, lebo ste hovorili, že neboli odstavení komunisti od pozícií a, samozrejme, vy ste neboli vtedy ako politicky aktívna. Ja som tiež nebol, ja som obyčajný úradníček v Prešove, štrngal som, samozrejme, v ´89. tiež a podávam to, ako som to dostal, kde sa vlastne stala chyba v tom čase. Takže protagonisti vtedy VPN slovenskej, na Slovensku, vlastne VPN-ka nebola v stave prevziať zodpovednosť, chcela len kontrolovať a to sa nestalo. A keď som si to rozdiskutoval aj s pánom Schusterom, tak dal mi v tom za pravdu tiež, že áno, lebo, žiaľ, v novembri sa ešte pýtali: Môžte tu ešte byť? A v marci povedali: Čo tu chcete?

    Takže pre históriu a pre pamäť národa, aby sme sa poučili z dejín, aby sa chyba neopakovala, keby náhodou ešte raz tu prišla nejaká revolúcia, neviem čo by tu prišlo, takže takto som chcel takúto poznámku do toho dať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Aj keď to už bolo spomínané z úst viacerých kolegov, ale myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj v tejto sále, je to slovo zovšeobecňovanie. Ja som si to včera tak uvedomil, keď mal vystúpenie pán kolega poslanec aj kolega učiteľ Žarnay, ktorý povedal mnoho vecí, s ktorými naozaj súhlasím a sú naozaj z praxe a sú viditeľné. Ale tiež na začiatku bolo povedané o tom zastrašovaní, o tých problémoch v Košickom kraji, kde bolo povedané, že a riaditelia sú tí, ktorých sa učitelia boja. Aj to bolo zovšeobecňovanie, by som povedal, s 80 % vecami som súhlasil, ale možno toto je dosť nebezpečná vec, ktorá sa aj v našej sále dosť často používa. A takisto je to aj so zovšeobecňovaním, tak ako spomínala pani ministerka, čo sa týka súdnictva.

    Keď viem, pomenujem, keď neviem presne, konkrétne, možno aj percentuálne stačí, lebo je rozdiel, keď poviem, že 5 % riaditeľov zastrašuje svojich kolegov a tých ďalších 95 % nie, ale keď to povie, že riaditelia zastrašujú svojich kolegov, to znamená, že naozaj si potom aj tí naozaj poctiví, poriadni si môžu myslieť, že tak toto si o nás myslí celá táto skupina. Takže to slovo zovšeobecňovanie, mali by sme s týmto naozaj veľmi opatrne narábať, lebo je to dosť nebezpečné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    No ja som nestihol celý príhovor, pani ministerka, ľúto mi je to, lebo som musel učiť šoféra pani poslankyne Vaľovej parkovať, ale aj to sa stáva. Zareagujem teraz len na ten záver, čo ste povedali.

    Súhlasím s vami, že nie každý politik je zlodej, to je pravda, pod to sa podpisujem, lebo my máme 21 politikov takých v klube. Ale dôležité je to, že s kým ste sa rozhodli spolupracovať, pani ministerka. A ja vám garantujem, že nieže nejaké veľké kroky, ale vy ani tie malé kroky, o ktorých ste hovorili, s ľuďmi, ako je Robert Fico, Robert Kaliňák, ako je pán Žiga a ďalší, jednoducho neurobíte. To si, prosím pekne, normálne že vyhoďte z hlavy. Nieže neurobíte malé kroky, ale vy zaradíte spätný chod s týmito ľuďmi, to znamená, že v žiadnom prípade sa nič takéhoto neudeje. Viete, stará ľudová múdrosť hovorí, že ak tancujete s diablom, tak diabla nezmeníte, diabol zmení vás. Pani ministerka, zamyslite sa nad tým, čo som teraz povedal.

    Už to tu dnes padlo, neviem, kto to tu hovoril v súvislosti s tou policajnou inšpekciou. Porovnajte si, čo ste mali v programe, čo sa týkalo nezávislého úradu, nezávislej policajnej inšpekcie, zhodou okolností niečo veľmi podobné, ako sme mali my, a porovnajte si to s tým, čo ste dali do programového vyhlásenia vlády. Vy viete veľmi dobre, prečo minister Kaliňák nepustí inšpekciu spod svojho vplyvu. Viete to vy, vie to on, viem to ja, predpokladám, že to je polovica tejto snemovne, pretože policajti by začali konať a mnohí ľudia previazaní pupočnou šnúrou so SMER-om by skončili tam, kam patria. Taká je pravda a treba si to otvorene povedať. Nič nezmeníte.

  • Nech sa páči, pani ministerka, dostanete hneď dve minúty.

    Prosím vás, zapnite pani podpredsedníčke mikrofón, dobre?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Začnem možno od konca. Pán Galko, ja mám niekedy pocit, ako keby ste si priali, aby sme nič neurobili, ani tie malé kroky. Ja sa pokúsim aspoň o ten typ dohody, že vyhodnoťme si to na konci volebného obdobia, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo, a ja, samozrejme, prijmem to, čo nedokážem urobiť, aj sama za seba, že jednoducho niečo sa nepodarilo alebo že som sa mýlila, ale hodnotiť budeme, hodnotiť budeme na konci volebného obdobia.

    Ja sa ospravedlňujem, ak to tak vyzeralo, nie, neodišla som ostentatívne a ani som nechcela odísť ostentatívne, a odpoviem aj na tvoje otázky, pán poslanec Lipšic. Koniec koncov som dlžná aj pani poslankyni Jurinovej a ďalším ešte odpovede na otázky, ale to sa mi nezmestilo do tohto príhovoru, takže ja vystúpim ešte raz, aby som aj tebe odpovedala.

    Samozrejme, že si želám a ja za seba hovorím, že urobím všetko preto, aby sa rozširovanie extrémizmu nedialo, respektíve zastavilo. Pán kolega Grendel, ja som tou mojou poznámkou reagovala skôr na to, že niekto tu včera alebo pred dvoma dňami hovoril o tom, že je jedno, či je tu 15, 20 alebo 30. Ja si myslím, že to nie je jedno. To som tým chcela povedať.

    A, pán poslanec Viskupič, ale rovno odpovedám pánovi poslancovi Baránikovi, ja k tomu pristúpim tak. Som rada, že sme sa dohodli na tom, že možno sme sa nerozumeli dobre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani podpredsedníčka, prepáčte, vami som mal začať, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, hostia, pani ministerka, musím povedať, že za šesť rokov v tejto sále posledné tri týždne alebo tri alebo štyri týždne určite patrili k tým, kedy som nevedel nachádzať odpovede na otázky, ktoré mi vírili hlavou. A ten dôvod v zásade vidíme všetci okolo seba, čítame ho v komentároch, čítame ho v článkoch ľudí, ktorých každý za seba považujeme za smerodatných alebo mienkotvorných.

    Môj dobrý kamarát Samo Marec včera napísal, že nám chýba odpoveď na otázku, ako to vlastne chceme. Že nám chýbajú veľké výzvy. Že sme sa dostali do času, kedy nanovo potrebujeme zadefinovať podobu našej spoločnosti, a to nielen už spoločnosti slovenskej, ale aj spoločnosti európskej a svetovej. Slováci sa dostali do momentu vo svojej histórii, kedy už vzory zo zahraničia, ku ktorým sme sa mohli kedysi otáčať ako k tým, ktorí nás majú viesť a dávajú nám signály a dávajú nám svetlo na cestu, prestávajú byť dostatočné. Jedna z najväčších demokracií na Slovensku zápasí s hrozbou, že sa Donald Trump stane prezidentom Spojených štátov amerických. Ak by sa toto stalo, zrazu už si možno mnohí z nás prestaneme vážiť aj tých, ktorých sme považovali za vzory v tom, ako má demokracia vyzerať.

    V Holandsku, jednej z najliberálnejších krajín v Európe, bolo úspešné referendum s 30-percentným kvórom a viac ako 75 % ľudí v tomto referende sa vyjadrilo za nepokračovanie prístupových rokovaní s Ukrajinou. Myslíme si, že to malo niečo spoločné s Ukrajinou? Kde. Ani náhodou. Frustrácia, ktorá nasledovala za ekonomickou krízou, neschopnosť elít riešiť výzvy krízy migračnej, odstredivé tendencie v Európskej únii, nárast extrémizmu a popieranie samotných základov liberálnej demokracie nie sú len niečo, s čím sa musíme pasovať tu na Slovensku, sú súčasťou jednej z najväčších výziev pred Európskou úniou za posledné desaťročia globálne. Aj pred svetom.

    Ja som niekoľko dní dozadu stál v Kyjeve na Majdane, rozprával som sa s dievčinou, ktorá bola pri tom, keď sa zvolalo prvé malé protestné zhromaždenie, z ktorého sa potom vyvinulo to, čo sme týždne sledovali v správach po celom svete. Hovorila mi o tom, ako vedeli, že ak sa neozvú, tak stratia úplne vlastnú krajinu, bude im unesená. Hovorila mi o tom, čo to bolo, keď tá prvá skupinka študentov utekala ponad Majdan hore ku kostolom a prvýkrát od druhej svetovej vojny sa v kostoloch nad Majdanom rozozvučali zvony s poplašným tónom. Keď rodičia tých študentov a tých detí a starí rodičia vybiehali z domov v pyžamách a išli brániť svoje deti pred políciou, ktorá brutálne zasiahla. Hovorila mi o tom, ako sme išli okolo tých improvizovaných pomníčkov a okolo tých fotiek na stromoch, čo to bolo, keď si uvedomila, že zrazu jej druhovia, jej kamaráti, jej spolužiaci umierajú na uliciach, lebo štát stratil dôveru vlastných občanov a prestal byť schopný udržať poriadok.

    Pred piatimi rokmi, keď sme počuli o tom, že pána Kotlebu niekde zatýkajú, tak sme sa smiali, keď policajti sa rozhodovali, či viacej chrániť Alojza Hlinu alebo kotlebovcov, tak sme sa stále smiali, že to sú excesy. Za ten čas nám pod rukami stále zlyhával štát. Za ten čas ľudia, ktorí síce stále si mysleli, že sa majú na koho obrátiť, ktorí chodili za mnou, chodili za vami, všetci ich poznáme, včera tu stál ten pán dole na chodbe, išiel od jedného k druhému, išiel odo mňa k Erike Jurinovej, išiel za Jofom, nikto sme mu nevedeli povedať, čo má robiť, okradol ho niekto o jeho vlastný majetok a nevie sa k nemu dostať naspäť. Mnohých z týchto ľudí poznáme, kolegovia, postávajú tu dole na schodoch, sú radi, že sa vôbec dostanú do budovy a hovoria: Pán poslanec, pomôžte mi, roky chodím od jedného k druhému a neviem, čo mám robiť. Súdy nerozhodujú tak, aby mi mohli pomôcť. Centrum právnej pomoci mi pomôcť nevedelo a ja neviem, na koho sa mám obrátiť a čo mám robiť. Ukradli mi majetok a desať rokov sa k nemu neviem dostať naspäť.

    Ľudia na východnom Slovensku na ukrajinskej hranici pozerajú na to, ako policajti a colníci v spolupráci s ukrajinskou mafiou pašujú cigarety na Slovensko a majú z toho väčší príjem ako ich legálny plat. Nevravím všetci, hovorím zopár. A ten istý policajt, o ktorom to vedia všetci v jeho dedine, že má viacej z jedného kamiónu cigariet ako z platu od ministerstva vnútra, potom ide rozdávať pokuty za prekročenú rýchlosť. Ako majú veriť tomuto štátu?

    Ľudia, ktorí dlhé roky pracovali, odvádzali dane a odvody tomuto štátu, v momente, keď sa stanú zdravotne postihnutými alebo odkázanými na sociálny systém, sa nevedia domôcť základných služieb. Ako máme týmto ľuďom vysvetliť, že fašizmus je reálna hrozba, keď neveria, že tá druhá strana, tá akože správna strana, štát a jeho inštitúcie im dokážu pomôcť?

    Urobil som prvýkrát vo svojej teda politickej kariére to, že som bol pri tom, keď vznikla dohoda, a nedodržal som ju. Za šesť rokov sa mi to stalo prvýkrát, čo som si pošlapal po svojom vlastnom jazyku. Bol som pri tom, keď opozícia jednala o tom, kto majú byť funkcionári Národnej rady, neozval som sa, aj keď som veľmi chcel, ale neozval som sa, keď sa opozícia dohodla na tom, že naši kolegovia noví majú mať niekoľkých podpredsedov výborov, a bol som ten, ktorý z tohto miesta kričal, že dohody sa majú dodržiavať. A dlho som rozmýšľal, čo je teda viac, či slovo človeka, muža, poslanca, verejného funkcionára, alebo ochrana princípov demokracie, na ktorých má naša spoločnosť stáť. A povedal som si, že teraz je ten čas, kedy treba povedať, už stačilo. Že sú veci, ktoré jednoducho nemôžme tolerovať. Už sa nám nemôže stávať, že sa budeme pozerať na to, ako niekto vo vlaku odfotí nevinného človeka len kvôli tomu, že má inú farbu pleti ako on sám, a sedí pri ňom ako strážca.

    Na čom sa smejete, prosím vás, pán Kotleba? Na čom sa smejete? Čo vám ten chlapec urobil? Človek, ktorý možno išiel do práce, ktorý išiel do štúdia, sa vedľa neho niekto fotí a tvrdí, že naňho dáva pozor, že sa konečne ten chalan správa slušne. Čo vám spravil? Čo vám dáva právo súdiť niekoho len na základe toho, že sa vlakom potrebuje dostať z bodu A do bodu B?

    Nemôžme žiť v spoločnosti, kde človek ako pán Kotleba a jemu podobní, keď sa dostane pred súd za rasovú neznášanlivosť a podnecovanie rasovej neznášanlivosti alebo za útok na základe rasovej neznášanlivosti, tak na tom súde niekto príde s posudkom a povie, toto nemohol byť rasovo motivovaný útok, lebo predsa belosi a Rómovia sú aj jedni, aj druhí súčasťou indoeurópskej rasy. Teda to nemohol byť rasovo motivovaný útok. Ak toto prebieha na slovenských súdoch, neobnovíme dôveru ľudí v to, že sa niekto zastane ich práv.

    Nemôžme žiť v spoločnosti, v ktorej keď ide záznam z futbalového zápasu a nejaká hlavohruď za tým redaktorom začne vykrikovať "Heil Hitler!", nemôžme povedať, a však to sú slovanisti, to je v pohode, nemôžme! Alebo Spartak alebo hocikto iný.

    Toto sú reálne výzvy, ktoré dnes stoja pred nami všetkými, a toto sú výzvy, pri ktorých čiara medzi koalíciou a opozíciou podľa mňa neexistuje. Ja súhlasím s tým, čo povedal predo mnou Ľubo Galko, že veriť v zmenu tak starých hráčov, ako sú pán Fico alebo Kaliňák, môže byť naivné. Obávam sa ale, že nám v tejto chvíli nič iné neostáva. To sú ľudia, ktorí teraz držia moc v rukách. To sú ľudia, ktorí majú štyri roky na to, aby sa ten proces rozvratu a únosu štátu zastavil. Nikto iný. My ich pri tom môžme kontrolovať. Pri niektorých veciach môžme pomôcť. Pri niektorých veciach môžme poradiť. Oni ale držia v rukách moc exekutívy.

    A ktorí ste čítali rozhovor s pánom Bránikom, ktorý včera alebo predvčerom vyšiel, budete vedieť, že tí štrnásti, ktorí tu sedia, sú stále nevinní plyšáci oproti tomu, čo nám trénuje v lesoch a horách tohto štátu. Polovojenské skupiny ako Slovenskí branci, po zuby ozbrojení reálnymi zbraňami, to je reálna hrozba, to sú ľudia, s ktorými by sme sa mohli, ak tu zlyháme, vyrovnávať o štyri roky.

    V programovom vyhlásení vlády je napísané, že je postavené tak, "aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spoločenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom zastaviť nárast extrémizmu a extrémizacie parlamentnej politiky". Na úrovni parlamentu je to na nás, ale tá predchádzajúca vec, zastaviť nárast extrémizmu, to bude mať v rukách Robert Kaliňák.

    V Kyjeve jedna vec, ktorá zafungovala perfektne, bolo úplné prepustenie policajtov všetkých a nahradenie komplet novou, vybavenou, modernou, vycvičenou políciou. Jeden z najlepších krokov, ktorý sa na Ukrajine spravil v mnohých mestách. A ja nevravím, že máme ísť do tohto, ale pomáhať a chrániť tieto štyri roky, pán Kaliňák, musí začať byť vymáhanou a reálnou funkciou polície v tomto štáte. Pomáhať, chrániť, vyšetriť, odovzdať spravodlivosti.

    V programovom vyhlásení sa tiež píše, že "dôsledným uplatňovaním princípu hodnoty za peniaze a prijatím nového protischránkového zákona o daňových rajoch možno zabezpečiť spoločenský pokrok, čiže tvorbu nových pracovných miest, rovný prístup k verejným službám a podmienky pre kvalitný život tak v mestách, ako i na vidieku".

    Program hodnoty za peniaze môže byť jedným z toho najlepšieho, čo táto vláda za štyri roky urobí. Ak duch nášho priateľa, zosnulého Martina Filka bude dostatočne silný, ak ľudia, ktorým on veril a ktorých nabádal, aby ho nasledovali, budú pokračovať v jeho práci, ak na jednotlivých ministerstvách dáte, páni, priestor silným a kvalifikovaným analytickým tímom, tak niektorým ľuďom možno dáte možnosť povedať, že aspoň sa snažíte. Ak každý balík peňazí, ktorý bude mať byť minutý, najprv bude podrobený ostrej kritike a analýze, ak budú najprv vypočítané dopady a až potom sa tie peniaze budú míňať, ak z viacerých možností bude vyberaná na základe dát tá najlepšia, možno niektorí ľudia povedia, že vám ešte dajú šancu. Program hodnota za peniaze nesmie ostať na papieri, nesmie ostať na papieri, ak máme prinavrátiť dôveru občanov v tento štát.

    Moja obľúbená kapitola: vzdelávanie a školstvo. Musím povedať, že mnohé veci, s ktorými som sem prišiel možno pred piatimi, potom štyrmi, troma rokmi a opakoval som ich tu znovu a znovu a znovu, stretával som sa s tým, že je to uletené, že je to sci-fi, že to nikdy nemôže fungovať, dnes sú napísané v programovom vyhlásení vlády. To, že deti potrebujú slobodu rozhodovania na školách, to, že školy majú byť v prvom rade orientované na potreby detí, že máme sledovať ich šťastie, spokojnosť a motiváciu učiť sa, po šiestich rokoch, čo som to tu búchal ako hrach na stenu, je napísané v programovom vyhlásení vlády. To, že extrémizmus neporazíme ničím iným len dôsledným uplatňovaním a výukou kritického myslenia, je konečne v programovom vyhlásení vlády.

    Áno, dalo sa, pán minister, napísať viacej a určite nasledujúce mesiace a roky budem tlačiť na to, aby z tých náznakov sa stali reálne zmeny.

    Na školách nás zahraničné skúsenosti a veda naučili, že mnohé veci robíme zle. Školský systém nie je nastavený tak, aby kopíroval krivky vývinu ľudského a detského mozgu. Detský mozog, ktorý potrebuje chápať veci v kontexte, detský mozog, ktorý chce sa učiť od vrstovníkov, mladších, starších, detský mozog, ktorý nie je stavaný na 45-minútové sedenie na tom istom mieste a robenie toho istého čo všetci ostatní. Vedy nám prinášajú nové a nové údaje o tom, akým spôsobom vieme nastaviť školy, aby ich deti znášali lepšie a aby sa viacej naučili. Ak dokážeme rozviazať ruky šikovným učiteľom, ak dokážeme rozviazať ruky šikovnému vedeniu mnohých škôl, ak okrešeme štátny vzdelávací program na nutné minimum a z rozsahu vedomostí sa dostaneme na rozsah kompetencií, ak nebudeme vynucovať memorovanie dát, ale budeme vynucovať schopnosť riešiť problémy, ak naučíme učiteľov, že deti sa majú pýtať a je to dobré, že deti majú diskutovať a je to dobré, že deti majú sa učiť triediť dáta a informácie, lebo je to dobré, vieme začať zmenu v školstve. O štyri roky možno budeme môcť povedať, že sme započali pár dobrých procesov. Reálne zmeny, tak ako Poliaci, tak ako Fíni, tak ako mnohé iné krajiny, uvidíme o desať, dvanásť, možno viacej rokov. Ale je najvyšší čas začať.

    Ohodnotenie učiteľov, samozrejme, je základnou podmienkou toho, aby sme sa pohli ďalej, bez motivovaného, šťastného a spokojného učiteľa nebudeme mať motivované, šťastné a spokojné deti. Vyššie ohodnotenie učiteľov tiež poslúži k rýchlejšej výmene ľudí v školstve, musíme byť k sebe úprimní, každý poznáme učiteľa, ktorý v škole nemá čo robiť. Za katedrou škodí deťom a pácha zlo na každom jednom študentovi, ktorý sa mu dostane do triedy, alebo v lepšom prípade si žiaci ani nevšimnú, že tam je. Tí učitelia, ktorí prídu, otočia sa chrbtom do triedy, napíšu poznámky, 45 minút, nadiktujú domácu úlohu a či im medzitým niekto vyskočil z okna, alebo sa pobil v tej triede, je im úplne jedno.

    Lepšie ohodnotiť učiteľov potrebujeme aj kvôli tomu, aby sme týchto ľudí z toho systému vytlačili, a viacej slobody dať učiteľom do rúk potrebujeme na to, aby sme tých šikovných, motivovaných a schopných v systéme udržali a pritiahli ďalších. Preto je tak dôležité na začiatku, pán minister, urobiť jasné gesto a plošne dvihnúť platy učiteľov, aby bolo jasné, že sa z nich znovu stáva rešpektovaná a mienkotvorná vrstva spoločnosti. Lebo mnohí si myslia, že to už nie je možné.

    Myslím si, že je priestor do konca tohto roku v návrhu toho veľkého plánu pre vzdelávanie posunúť možno zatiaľ také tie plaché návrhy z programového vyhlásenia vlády do odvážneho návrhu zmien. A nemusí to byť plošná zmena, že nakážeme všetkým, že zrazu musia učiť rovnako a inak, ale môžme spôsobiť pozitívnu eróziu toho systému. Môžme nechať na okrajoch systému priestor pre vznik alternatív, môžme ich podporiť, veľmi mi chýba zmienka o reforme priamo riadených organizácií ministerstva školstva, môžme posilniť schopných ľudí v rámci inšpekcie Štátneho pedagogického ústavu, metodicko-pedagogického centra a ostatných organizácií. Vieme ich spájať do zmysluplných tímov, ktoré sa stanú reálnou podporou pre celú sieť škôl.

    Nemôže sa stať, tak ako sa stalo za úradovania pána Mikolaja, že padne reforma na školy a bude povedané: Napíšte si to po novom, spravte si to po novom, my to prídeme odkontrolovať. A učitelia budú dni a noci tráviť písaním svojich vlastných školských pedagogických programov a vzdelávacích programov, o ktorých si nebudú istí, či už o pár mesiacov nebudú neaktuálne. To sa nám nesmie na Slovensku zopakovať.

    Opäť, ak máme vrátiť dôveru občanov v tento štát, vo vzdelávaní to znamená, že inšpekcia nepríde buzerovať, ale pomôcť. Že pomenuje, čo sa robí zle, čo sa môže robiť inak, a okamžite za ňou príde silný a odborne zdatný tím, ktorý povie, keď to chcete robiť po starom, ale trošku lepšie, tak takto. Keď to chcete robiť inak, tu máte možnosti, a ak máte vlastný spôsob, ako to chcete robiť, my vám pomôžeme ho implementovať. To je spôsob, akým učitelia a vedenia škôl môžu znovu získať dôveru v štát.

    Moja obľúbená drogová politika. "Vláda navrhne riešenie aplikačných problémov v súvislosti s postihovaním drogovej trestnej činnosti, konkrétne s určovaním množstva omamných a psychotropných látok, a prehodnotí možnosti nastavenia účinnejšieho modelu drogovej politiky so zameraním na postihovanie nelegálneho obchodovania s drogami." To je jediná zmienka v celom programovom vyhlásení vlády a je iba v časti trestné právo.

    Pán minister zdravotníctva tu teraz nie je, ale celú drogovú politiku má pod sebou on. Prevenčné programy, reálna terénna práca, záchrana ľudí, ktorí padajú do sietí drogových závislostí, je na ministerstve zdravotníctva. Prerozdeľovanie peňazí na prevenčné programy je na ministerstve zdravotníctva. Aký je plán tejto vlády na nastavenie dobrej drogovej politiky? Lebo to, že pani ministerka spravodlivosti má v šuflíku už tretí rok zmenu drogových paragrafov Trestného zákona, vďaka ktorej je, bude možné menej postihovať užívateľov a intenzívnejšie bojovať s drogovou kriminalitou, je fakt a dúfam, že v rámci rekodifikácie Trestného zákona sa k týmto veciam dostaneme a to je, dúfam, táto vetička v programovom vyhlásení vlády. Ale drogová politika má dve nohy. Tá prvá je dobré nastavenie Trestného zákona, ale tá druhá a dôležitejšia sú mäkké nástroje, prevencia, výskum terénu. Terénna práca, poznanie toho terénu.

    My sme tu zažili niekoľko vážnych problémov s tým, že sme nevedeli, čo sa nám na drogovej scéne deje. Naposledy, uvediem príklad, z látkou alfa-PVP v Košiciach, kde bolo potrebné, aby sa veľmi rýchlo zasiahlo nato, aby si mnohí ľudia neublížili alebo neumreli. Ako bude vláda pokračovať v nastavovaní nástrojov pre rýchle odchytávanie dizajnových drog napríklad, ktoré sú veľký problém, lebo vznikajú nové a nové a my ich nevieme zachytávať, to v programovom vyhlásení nemáme. Ja by som bol rád, keby minister zdravotníctva, ak ešte vystúpi v rozprave, na toto bol schopný zareagovať.

    Chápem emócie, ktoré po týchto voľbách v spoločnosti sú. Chápem aj voličov, aj kolegov, že majú potrebu hovoriť o zrade a o podvode, rozumiem tomu. Zároveň ale si myslím, že mnohé hodnoty, ktoré sme v tomto regióne dostali takpovediac zadarmo a pre ktoré ľudia vo Francúzsku, v Anglicku, v Španielsku umierali v tisícoch a prelievali krv – možnosť voliť, možnosť žien voliť, pasívne volebné právo bez obmedzení, možnosť združovať sa, právo na vyjadrenie slobodného názoru, ochrana menšín, univerzálna platnosť ľudských práv pre každého – už nie sú v slovenskej spoločnosti chápané ako samozrejmosť.

    Ak my sme tí ľudia, ktorí majú v slovenskej spoločnosti povedať, toto sú veci, za ktoré teraz musíme zabojovať a my sa postavíme v tej lajne dopredu, som presvedčený o tom, že v tomto procese stranícke opozično-koaličné tričká musíme odkladať.

    Ja v tomto – možno naivne – ale pomocnú ruku podávam. Ale o to tvrdšie budem vyžadovať od novozvolenej a novovzniknutej vlády, aby tú snahu vrátiť ľuďom dôveru v štát napĺňali konkrétnymi činmi. Aby stúpla vymožiteľnosť práva, aby sa zvýšila ochrana sociálne slabých vrstiev tohto štátu nielen na papieri, ale v reálnom živote, aby sa vo vzdelávaní viacej všetci sústreďovali na to, aby boli deti spokojné a šťastné, než na to, čo je napísané na papieri. Aby sme pri eurofondoch reálne mysleli na tých, pre koho majú byť určené, a nielen na to, koľko percent z nich sa minie, a aby silové zložky tohto štátu akýkoľvek náznak nabádania k porušovaniu ľudských práv alebo ich porušovanie okamžite trestali. Ak sa toto štyri roky bude diať, o štyri roky budeme skladať zo služby tejto spoločnosti reparát a dúfam, že demokratické sily v ňom uspejú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štrnásti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Budaj... Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Skúste ešte ukázať zoznam. Ste tam, pätnásty. Dobre. Končím možnosť, ešte raz, sa prihlásiť.

    Takže, pán poslanec Boris Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán Poliačik, my sme v politike noví, ale určite budeme iní ako vy, ako štandardné politické strany. A to je hlavne v tom, že ak sa na niečom dohodneme, tak to aj dodržíme. Ja som na tom grémiu bol spolu s vami. A tam sme sedeli všetci a tam sme sa dohodli na rozdelení postov. Ja som dal slovo, a teda to dodržím. Aj ja a my, celá strana sme slovo dodržali ako už veľakrát predtým. My sme proti fašizmu, sme proti extrémizmu, ale rovnako extrémistické je nedodržiavať dohody, nedodržiavať dané slovo. My budeme iní. My sme iní. A takto sa budeme správať v tej politike, keď raz dáme slovo, ho dodržíme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, je radosťou byť vo vládnej strane a vo vládnej koalícii, keď sú v opozícii takí poslanci, ako ste vy. Za svoj viac ako dvadsaťminútový príspevok ste v podstate k návrhu alebo k vládnemu dokumentu nepovedali absolútne nič konštruktívne a konkrétne. Ale podarila sa vám jedna vec, ktorá sa možno asi nepodarila ešte nikomu z poslancov slovenského parlamentu. A síce ste sa za ten váš príspevok dokázali zapísať do histórie ako prvý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v rokovacej sále hajluje. Gratulujem.

  • Pán poslanec Poliačik, chcel by som povedať niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Po prvé. Priznali ste to, čo mnohí vaši kolegovia popierali, že existovala dohoda, že ĽSNS má mať podpredsedov výborov v parlamente. Za to vám chcem poďakovať.

    Po druhé. Priznali ste, že ste túto dohodu porušili v mene vyššieho princípu, ako hovoríte.

    Po tretie. Pýtam sa vás, z akej pozície potom chcete kritizovať túto vládu? Pretože veď MOST a SIEŤ predsa tvrdia, že porušili svoje slovo pred voľbami a vstúpili do vládnej koalície práve z nejakého vyššieho princípu.

    Po ďalšie. Pán poslanec Poliačik, Kotleba nie je problém. Kotleba je dôsledok problému. Dôsledok mnohých neriešených problémov v tejto spoločnosti. Viete, prečo narastá extrémizmus v tejto krajine? Pretože ľudia už neveria tzv. štandardným politikom. A neveria im preto, lebo nedodržujú svoje slovo. Ak politik nedodrží svoje slovo, ktoré dal niekomu face to face, niekomu koho poznal, prečo by mu mali ľudia veriť, že dodrží slovo im, ktorých ani nepozná, ktorým to odkáže iba z televízie? Prečo by im mal veriť, že obhajuje ich záujmy, keď im to sľubuje?

    My budeme držať slovo. Ak tu budeme držať slovo všetci, potom možno ľudia začnú znovu veriť politikom. Potom tu žiaden extrémizmus narastať nebude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    No, Martin, ja som veľmi rád, že pokračuješ v tom nastúpenom trende, ktorý tu začal predvádzať novozvolený poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, pretože takto majú vyzerať vystúpenia. Myslím si, že je dobré, že tí ľudia, ktorí sa za nás do parlamentu dostali, tu dnes sedia a že ukazujú, že vedia robiť a chcú robiť konštruktívnu opozičnú politiku. To znamená, keď niekde je náznak niečoho, čo môže byť dobré, čo sa dá určitým spôsobom rozvinúť, treba to povedať. Keď treba niečo odborne skritizovať, treba to kultivovane skritizovať. Čiže ja hodnotím to vystúpenie ako dobré.

    Ale nie som tu len nato, aby som ti drukoval. A chcem ti povedať, že v jednej zásadnej veci som s tebou nesúhlasil, ktorú si povedal, a síce tú, že máme sa zmieriť, že títo ľudia majú moc. My sa s tým nemôžeme zmieriť! Aké štyri roky? Žiadne štyri roky. Dole ich treba dať! Normálne ich treba dať dole demokratickým spôsobom. O tri roky, o dva roky, o mesiac, zajtra. To je úplne jedno kedy. Už včera bolo neskoro. Ja to tu budem opakovať stále. Ľudia ako Robert Fico, Robert Kaliňák a ďalší, to je katastrofa pre našu krajinu! Však vidíme, čo vykonali občanom našej ťažko skúšanej vlasti počas uplynulých štyroch rokov. Žiadne štyri roky nedostanú! Sme tu nato, aby sme aj tomu sympatickému poslancovi zo SIET-e vysvetlili, že nejaká cesta na Orave je obyčajná korupcia, že je nesprávne kvôli tomu dať takejto vláde dôveru a podporovať ju. A toto ja určite budem robiť. A nie štyri roky. Nebude to trvať štyri roky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Poliačik, aj keby som mal ďalších desať hlasov vo voľbách, ani jeden by som nedal Ľudovej strane Naše Slovensko, ale práve takéto vystúpenia, časť vášho vystúpenia, ktoré nálepkujú, sú dôvodom nárastu extrémizmu. Neviem, kto vám dal právo, resp. vy si uzurpujete právo hodnotiť, kto je dobrý, kto je zlý, kto je xenofób, kto je homofób, kto je neviem aký fób ešte. Jednoducho práve takéto blogy, články, prejavy, vystúpenia v pléne, na internete, v médiách, tie podľa mňa môžu za nárast extrémizmu. Pretože ľudia majú plné zuby toho, že im niekto hovorí, že sú zlí alebo že sú dobrí. To je, myslím, svedomie každého jedného, aby si dal zrkadlo pred seba a povedal si, že kto je aký.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Poliačik, my sa určite zhodneme na antifašizme. To určite áno. A pre každého úprimného ľavičiara je odpor voči nacistom základným hodnotovým nastavením. Čiže to určite áno. Ale keď sa vy pýtate, ako ľuďom vysvetliť, že fašizmus je reálna hrozba, no tak určite nie tým, že váš predseda bude chodiť s Kotlebom na kávičku. Určite nie tým, že váš podpredseda bude vyzývať neonacistov, aby zmlátili poslanca Blahu. Určite nie tým, aby ste dávali funkcie kotlebovcom a robili takéto špinavé dohody s nacistami. Týmito vecami sa určite poraziť nacizmus nedá. A vidíte to sám, v akej partii ste sa ocitli. Teraz nehovorím o neonacistoch v opozícii. Hovorím o kollárovcoch, ktorí ich priamo obhajujú. A majú teraz národný šport z toho, že obhajujú neonacistov. Neuveriteľné!

    Takže taká hnedá guča, kde sa nachádza zopár poslancov, ako je pán Poliačik, ale ktorí sú skutočnými liberálmi, ale väčšinou sa jedná naozaj o krajnú pravicu. A my musíme pomenovať, pán Poliačik, musíme pomenovať neonacistov jasnými menami. Tak mali na kandidátke Rogela, speváka kapely Smrť židom. Čo už môže byť viacej neonacistické? Mali na kandidátke Magáta, Mičuna, otvorených obhajcov Hitlera. Čo už môže byť viacej neonacistické? Sú v skupine európskej rodiny so Zlatým úsvitom a nemeckou stranou NPD, neonacistickými stranami. Čo už môže byť viacej fašistické? Opovrhujú Slovenským národným povstaním, klenotom našich dejín, základným pilierom našej štátnosti. Čo už môže byť viacej fašistické?

    Pomenujme jasne, že kotlebovci musia byť izolovaní, lebo sú nacisti. S týmto sa, pán Poliačik, verím tomu, že zhodneme. Ale verím tomu, že musíme spoločne zabrať a že by sme mali prestať s tým, aby sme robili triedneho nepriateľa z tejto vlády, lebo práve to, že každého označujete za zlodeja a zradcu, nie vy osobne, práve to nahráva na smeč fašistom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, v úvode svojej reči ste spomenuli slovné spojenia liberálna demokracia a liberálnodemokratický systém a tak ďalej. A ja som si pozeral našu ústavu, nikde v nej sa nespomína slovo liberálna. Čiže rád by som bol, keby ste nedávali medzi slovo liberálna a demokracia rovná sa. Nie je to, vzniká tým taká nejaká sugestívna asociácia, že ak demokracia, tak to musí byť liberálna demokracia západného typu.

    Druhá vec. Bolo vo vašej reči trošku také protirečenie. Na jednej strane kritizujete súčasný systém a na druhej strane sa snažíte vinu zvaľovať na akýchsi hnedých mužíkov, stále neviem, koho myslíte, na nejakých extrémistov. Ale nie tí extrémisti, ktorých obviňujete, tu posledných 25 rokov vládli. Nie tí extrémisti dostali tú krajinu do stavu, v akom je.

    A ešte posledný terminus technicus. Stále ste spomínali vo svojej reči drogovú politiku. Ja myslím, že správne by bola protidrogová politika.

    Ďakujem.

  • Martin, ďakujem ti veľmi pekne. Som veľmi rád, že som ťa stretol, že môžem s tebou spolupracovať, a som rád, že si vyslovil aj to, že treba sledovať aj to šťastie a spokojnosť mladých ľudí, aj učiteľov v tom školstve. Určite k tomu ale pridajme to, o čom stále debatujeme, že treba sledovať aj uplatnenie absolventov po ukončení toho štúdia. A určite sledujme, aj ako sa budú využívať celkove tie investície, ktoré sa plánujú dať do toho školstva. My potrebujeme reálne čísla, s ktorými môžeme robiť, a tie nám RIS-ka ako rezortný informačný systém nedáva. Ja som veľmi rád, že si spomenul aj racionalizáciu a optimalizáciu siete škôl. Aj v tejto sále sú zriaďovatelia škôl. No ja sa ich teda pýtam, že či sú pripravení podporiť aj pána ministra a podporiť celé to zlučovanie a zrušenie škôl.

    Ale treba aj vysloviť, pán minister, že či vy ste pripravený, že keď bude tá racionalizácia siete škôl, že či sa budú racionalizovať aj priamo riadené organizácie ministerstva školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja si len dovolím doplniť pána kolegu poslanca Poliačika v myšlienke, ako majú ľudia vlastne veriť tomuto štátu. Lebo správne pripomenul štátnu hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou. No a naozaj, ako ľudia môžu veriť ministerstvu vnútra, pokiaľ im prelietavajú cez hranice pašerácke lietadlá a padajú im priamo na ich pozemky? To sa jednoducho, takýmto spôsobom sa tá dôvera medzi tými občanmi nedá vybudovať, ak sa niečo takéto priamo deje.

    A veľmi oceňujem jeho príspevok ku školstvu, kde spomenul množstvo, naozaj množstvo vecí, ktoré sa tam nachádzajú v tom programovom vyhlásení vlády. A ja len doplním to, že naozaj tie čísla, ktoré tam sme dali alebo ktoré sa tam vlastne dali, tých 6 % je skutočne málo. My si musíme všetci vlastne uvedomiť, že pokiaľ naozaj sa tu rapídne tým učiteľom nezvýšia tie platy, pokiaľ naozaj, tie úspešné školské všetky systémy predsa fungujú na tom, že je tam atraktívne spoločensky ocenená rola toho učiteľa. Toto si jednoducho my tu všetci musíme uvedomiť, aj celá spoločnosť, jednoducho ak tí učitelia budú zase sa cítiť ukrivdení, tak s nimi nebude sa dať rozprávať o tom, že tu chceme naozaj uskutočniť najvýznamnejšie zmeny za 25 rokov.

    A ešte jednu doplním poznámočku. Ani nie tak, že inšpekcia najprv a potom nejaké podporné tímy. Podľa mňa najprv musíme vytvoriť podporné tímy špecialistov, ktorých množstvo medzi inovatívnymi učiteľmi máme, a tí už musia začať vlastne pracovať s tými školami, pri ktorých chceme, aby sa výsledky zlepšovali. Pretože naozaj tá podpora tu doteraz najviac chýbala.

    Ďakujem.

  • Pán Poliačik; ďakujem.

    Pán Poliačik, ja som si myslel, že ako človek, ktorý sa dosť aktívne zastávate učiteľov v televízii a iných médiách, budete viacej kritický voči programovému vyhláseniu vlády týkajúcemu sa práve školstvu. Vy ste ho viac-menej pochválili, aj keď ste povedali, že tam mohli byť aj iné veci, a povedali ste, že sú to náznaky. No, s tým s vami súhlasím, že sú to náznaky, len doplním, že obávam sa, že aj po štyroch rokoch vládnutia, respektíve funkcie pána ministra Plavčana ostanú tieto veci len náznakmi a neprenesú sa do praktického a reálneho života učiteľov.

    Druhá vec, ktorú ste hovorili, že reformu je potrebné konečne začať. Pán Poliačik, ja neviem, ja som tu nový, vy ste tu už štyri alebo viacej rokov, ja tieto reči som počúval ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď tu bol Mečiar, že treba začať reformu školstva, a stále, keď nastúpi nový parlament, tak znovu tí istí politici hovoria to isté. Tak neviem, či sme v nejakom slovenskom Kocúrkove novodobom, alebo o čo vlastne ide, pokúsim sa zorientovať neskôr.

    Potom hovoríte, že treba vytlačiť učiteľov, ktorí nie sú dobrí, zo školy, treba ich vytlačiť. Pán Poliačik ako? Učiteľov po dvadsiatich rokoch praxe, ktorí sú vyhorení, ktorí odovzdali celý svoj život tomuto štátu, školstvu a dostávali za to plat hodný upratovačky? Alebo chcete, aby učiteľov hodnotili ich žiaci? Na základe akých kritérií? Sympatií? Nepoznám váš životopis, pán Poliačik, a teda neviem, či ste si niekedy v živote vyskúšali, aké je to učiť šesť-sedem hodín za katedrou, aké je to mať desaťminútové prestávky, zorientovať sa, ísť na ďalšiu hodinu a byť neustále v strese a napätí.

    Potom hovoríte, že inšpekcia by mala nie buzerovať, ale pomáhať. Pán Poliačik, je to sci-fi. Nestretol som ešte živého inšpektora, ktorý by chcel učiteľovi pomôcť, ale naozaj ho len buzerovať. Asi už viacej nestihnem.

    Ďakujem.

  • Citovali ste slová ako "zrada" a "podvod", ktoré zazneli z úst niektorých kolegov z opozície v tejto rozprave, tak by som chcel opäť poukázať na to, lebo tieto slová vyvolávajú pohoršenie v radoch koalície, chcel by som teda opäť poukázať na to, že sa bežne používali pri programovom vyhlásení Radičovej vlády z úst práve dnes koaličných poslancov, ktorí vtedy boli v opozícii. Napríklad: "Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky." Poslanec Ľubomír Jahnátek, 4. august 2010.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa chcela vlastne, alebo podporiť teda kolegu v jeho protidrogovej politike, len mi snáď chýba celkovo prevencia sociálno-patologických javov, ktorým som sa venovala. Určite si všetci uvedomujeme, že maloleté deti viac a viac siahajú po alkohole, čiže ja by som privítala vlastne v tej preventívnej časti aj riešenie alkoholizmu maloletých detí alebo sexuálne zneužívanie taktiež maloletých detí a nehovoriac o týraných ženách. Čiže ja by som tú paletu možno rozšírila celkovo nielen na prevenciu drogovo, drog, ale aj teda sociálnopatologických javov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem.

    Martin, ja ťa vnímam ako človeka z mnohých menšín a teraz mám pocit po týchto faktických poznámkach, že si si zadefinoval aj jednu ďalšiu tuná v parlamente, pretože si otvoril obrovské množstvo tém a nastalo tu hlboké nepochopenie. To, ako sa prestreli tebe nad hlavou páni zo SME RODINA so SMER-om a zlietli sa ako osy na med, lebo presne si priznal moment, kedy vieš, že nastalo zlyhanie, ospravedlnil si sa zaňho, povedal si príčinu a povedal si, prečo tak budeš naďalej pristupovať.

    Otvoril si dve pre mňa dosť podstatné témy. Prvá bola téma, že potrebujeme Slovensku darovať jednu základnú vec, a to je idea alebo príbeh alebo myšlienka, ako to chceme. Lebo doteraz asi štyri roky sa bavíme iba o tom, že chceme to akosi inak. A ak by to zostalo v tejto polohe, že teda iba inak, tak tu potom budeme mať ľudí, ktorí si to budú definovať aj z pohľadu prvého slovenského vojnového fašistického štátu alebo si to budú definovať možno aj z pohľadu komunizmu, čo mal som pocit, že nadlho tieto témy sú v spoločnosti oddebatované. Nie, nie sú. A podľa mňa je natvrdo už treba povedať pri tomto type debaty, že režimy, ktoré začali budovaním soldatesiek, respektíve Hlinkovými gardami alebo Ľudovými milíciami, nedopadli pre Slovensko dobre. Tých štrnásť hnedých mužíčkov je štrnásť týchto fašistov, ktorí sedia za nami.

  • Rečník ukázal rukou za seba.

  • Takto to treba rozprávať, aby všetci chápali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím, že málokedy sa stáva, že je v Národnej rade toľko poslancov, ktorí sú zajedno, že krajina potrebuje ozdravenie. Je úplne prirodzené, že nie sú zajedno v tom, že ako, ale krajina potrebuje uzdravenie.

    A chcel by som povedať, že hoci nikdy nie je na škodu, ak je polemika, ale tentoraz je tá polemika trochu smiešna. Preto aj diskutujeme o tom, že či pri tom ozdravení treba teda prioritne zdôrazniť akútnu chorobu, čiže rozvoj povedzme neofašizmu alebo pravicového extrémizmu na Slovensku, a pritom nespomínať to, že nevznikol len tak vo vzduchoprázdne, alebo pominúť tento prejav a hovoriť skôr o koreňoch, z akých vzišiel. Ja si myslím, že sa neobíde jedno bez druhého a že táto polemika isteže je prospešná, ale je v zásade márna, pretože Slovensko sa nedostane ďalej, keď nevyrieši tie korene, z ktorých akýkoľvek extrémizmus, môže to byť aj komunistický, ja som zažil, keď sem vstúpila komunistická strana, bolo to v roku ´98, nezborili sa nebesá, svet išiel ďalej, ale politici si museli uvedomiť, že isté reformy a istú pozornosť niektorým regiónom a niektorým sociálnym otázkam nevenovali. A takisto celé garnitúry politikov, ktoré, ktorí sú tu dlhé roky, osem rokov vlád Roberta Fica, osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu spôsobili problémy, o ktorých hovoríme.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, ako starý otec si želám, aby mali moje vnúčatá učiteľa, ako je Martin Poliačik. A ako občan si želám, aby, keďže on je mladý a verím, že jeho čas príde, aby slovenskí učitelia mali ministra, ako je Martin Poliačik.

    A teraz k tej druhej téme. Aj Hitler bol dôsledkom niečoho, čo ho ale nerobilo lepším a neospravedlňovalo ani tých, ktorí s ním kolaborovali. Pokiaľ ide o dodržiavanie slova SaS i OKS, od tej doby, čo boli v parlamente, vždy dodržali slovo, i keď to bolo zničujúce i pre nich, napríklad pri eurovale. A dodržali ho i pri týchto voľbách. Takže reči o nedodržaní slova sú hlúposť. A SaS ani OKS nespôsobovala tie dôsledky, ktoré sú dôsledkom niečoho, takže v tomto smere sa môže smele pozrieť každému do očí.

    Úplne nakoniec to, že či môže niekto hodnotiť, kto je dobrý a kto je zlý. Robíme to každý deň, robíme to vo vzťahu k svokre, k šéfovi v práci, k spolupracovníkom, k susedovi v baráku, ktorý do noci robí čurbes, proste hodnotíme, to je normálna ľudská vlastnosť, len hlupák ju – tobôž v politike – môže považovať za niečo, čo je mimo misu a nevhodné.

    A úplne nakoniec, na tému kandidátka a účasť štrnástich poslaneckých zástupcov Ľudovej strany. Keby spolužiak prokurátor sa, celá prokuratúra, menej starali o zametanie káuz pod koberec a starali by sa napríklad o to, že z vlastnej vôle sú povinní vzniesť a začať konať pri porušení § 422d, tak by tá kandidátka vyzerala ako štrbavé zuby, pretože mnohí z nich by boli vo vyšetrovacej väzbe alebo v base.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne.

    No, pán Kotleba, ja verím, že ste, vám zatrnulo v pravici, keď som povedal tie dve slová, ste si mysleli, že ste medzi svojimi a ruka skoro vystrelila, ospravedlňujem sa a už vám to nespravím druhýkrát.

    A, pán Uhrín, práve ste ukázali, aké akútne nepochopenie, o čom demokracia je, demokracia iná ako liberálna nemôže byť. A to nemá nič spoločné s konzervativizmom alebo liberalizmom. Demokracia môže byť len liberálna. To znamená, že rešpektuje rôznorodosť, že rešpektuje rovnosť medzi ľuďmi, že rešpektuje odlišné názory a vytvára pre ne priestor. To je presne to, čo vy akútne nechápete. A to je presne to, prečo v tomto parlamente budete v izolácii s podobne zmýšľajúcimi.

    Pán Kollár, ja nemám problém priznať chybu, nemám problém vysvetliť, ako k nej došlo, ale vy tiež nehovoríte úplne pravdu. Na prvom grémiu sa dohodla jedna vec, ale boli ste po druhom grémiu podpísaný pod spoločným vyhlásením koalície, že Ľudová strana bude mať nie šesť miest, bude ich mať menej. Takisto ste zmenili názor, takisto sme prešli tým istým procesom, že sme museli reagovať na novú situáciu. Vy ste si ju vyhodnotili po svojom a ja po svojom. A kľudne sa držte toho, že túto dohodu budete držať, ale ja prorokujem a predpovedám, že si ešte toľkokrát pošlapete po jazyku, že možno nakoniec jediné, čo vám ostane, bude táto vernosť fašistom v parlamente.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už bolo povedané veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa vo svojom príspevku budem venovať v prvom rade problematike životného prostredia a pôdohospodárstva.

    Hneď v úvode programového vyhlásenia vlády je zadefinovaný cieľ, a to zabezpečiť hospodársky, sociálny, environmentálny rozvoj Slovenska. Očakávala som, že na 70 stranách programového vyhlásenia budú konkrétne kroky, s ktorými sa bude dať súhlasiť, alebo ich oponovať. Žiaľ, neboli tam, respektíve bolo ich veľmi málo. Namiesto toho dokument je plný prázdnych poučiek, vznešených fráz, cudzích slov, ktorých praktický význam je skôr tváriť sa učene a nič konkrétne nepovedať. Programové vyhlásenie vlády mi príde ako nevydarené literárne dielo. Hovoríte si vláda štátotvornej dohody, vláda kontinuity. Pri všetkej úcte k vašim voličom mi to príde ako vláda statkov-zmätkov.

    Konkrétne. Nedostatok ambícií v environmentálnej oblasti sa tomuto programovému vyhláseniu vyčítať určite nedá. Vláda sa hneď v úvode hlási k výsledkom Parížskej klimatickej dohody, k environmentálnemu rozvoju Slovenska, čo si cením. Často sa ohýbajú pojmy ako "eko" či "enviro", ale vízia, tá chýba. Vláda neposkytuje ani odpovede na témy, ktorými žije v ostatných časoch naša spoločnosť. Chýba stanovisko vlády k témam ako drancovanie lesov, stanovisko k vodohospodárskej politike, malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť či k dotáciám, ktoré sú v rozpore aj so samotnými ambíciami tejto vlády. Zámery vlády uvedené v časti environmentálna politika sú tak všeobecné, že strácajú akúkoľvek informačnú hodnotu. Okrem toho, že sú všeobecné, takmer všetky vyplývajú buď z medzinárodných dohôd, európskej a slovenskej legislatívy, alebo zo zaužívanej praxe. Neviem, či je v tomto texte vôbec nejaký pôvodný vklad novovytvorenej vlády. Väčšinu z nich možno už dnes sa môže odfajfknúť ako vybavené a splnené.

    Ambície programového vyhlásenia završuje záväzok vypracovať novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja.

    Vážený pán minister, nie je tu, ale iste sa mu odkaz dostane, nie je chybou nefungujúceho rezortu, že by schválené koncepcie boli zlé. Úplne by stačilo, ak by sa tie existujúce dodržiavali a legislatíva v oblasti životného prostredia sa neohýbala pod množstvom výnimiek a zlej vymožiteľnosti práva. Zákon z minulého roka podľa predchádzajúceho pána ministra Žigu, zákon o odpadoch a jeho nedostatky sú vybavené veľmi skrátka. Súčasne pán minister podpísal v minulom roku podanie na Ústavný súd z dôvodu vážnych rozporov s európskou, ale i našou legislatívou.

    Na najbližšiu schôdzu mám pripravený návrh zákona, ktorým sa navrhuje zmena tohto zákona. Navrhovaným znením zákona by sa mohli predĺžiť lehoty na splnenie povinností do konca roka 2016. Okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích predpisov. Akceptovanie metódy pokus - omyl pri tak dôležitom zákone je veľký hazard.

    Pán minister, prosím, zvážte ponuku a podporte môj návrh na najbližšej schôdzi na získanie tohto časopriestoru a aspoň už dnes sporné časti zákona opravme a spustime zákon až od nového roka bez tých najzávažnejších chýb.

    Obavy vo mne vzbudzujú aj dvojzmyselné formulácie typu, citujem: "Vláda vytvorí podmienky pre efektívne riadenie ťažby nerastných surovín s dôrazom na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty a to tak, aby sa efektívne zhodnotil potenciál slovenskej základne nerastných surovín v prospech občanov Slovenskej republiky." Ak je to myslené spôsobom podobným, ako sa robí prieskum ropy a horľavého plynu na východnom Slovensku, tak sa má Slovensko na čo tešiť. Miestni obyvatelia sa boja, že im ťažobné spoločnosti vezmú domov a vy v programovom vyhlásení ani len nenaznačujete, že by ich obavy niekto počúval, vnímal a riešil.

    Na druhej strane chválim snahu viesť dialóg v rámci takzvanej zelenej tripartity so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami. Držím vám v tomto palce.

    V programovom vyhlásení sa uvádza, že je potrebné "zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu". Rovnako vyslovuje potrebu "na ochranu pred negatívnymi environmentálnymi vplyvmi na zdravie obyvateľstva a posilnenie implementácie environmentálnej legislatívy". Áno, je to tak. A čo ďalej? Program je vybavený a zrealizovaný týmto konštatovaním? Chýbajú konkrétne kroky, ako chcete tieto ambiciózne ciele naplniť. Samo a sato to neurobia. To je úloha vlády. Avšak v programovom vyhlásení nie sú žiadne konkrétne návrhy o starostlivosť o krajinu, jej ochranu, revitalizáciu, presadzovanie hospodárnosti či postoj voči veľkým investičným projektom.

    Pomerne veľkú časť sa programové vyhlásenie vlády venuje problematike zmeny klímy, čo hodnotím pozitívne. Ale opäť je to veľmi všeobecne. Aspoň náznakom mohla vláda zaujať svoj postoj k okamžitým možným riešeniam na zníženie vplyvov na zmenu klímy, napríklad ako je zrušenie dotácie na fosílne palivá či odlesňovanie a opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napríklad štiepkovanie zdravého dreva na biomasu.

    Vláda sa hlási k parížskej klimatickej dohode z decembra minulého roka. Ratifikačný proces parížskej dohody začne o pár dní, už teraz v sobotu. Pán prezident ju ide podpísať do New Yorku, ale znenie dohody na stránke ministerstva životného prostredia budete hľadať márne. Na druhej strane vítam snahu vlády zamerať sa na sprehľadnenie pravidiel pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a na zlepšovanie dostupnosti informácií o životnom prostredí.

    Vážení, v praxi sme svedkami, ako teória a realita idú každá inou stranou. Mám obavy z vlády kontinuity, mám obavy zo zámerov vlády na prijatie takzvanej investičnej výnimky. Ohýbanie zákonov si užívame v priamom prenose pri strategickej investícii pre Jaguar. Prosím, teraz počúvajte pozorne.

    Vážení členovia vlády, patová legislatívno-právna situácia, ktorej sme svedkami práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie pre tento priemyselný park, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre priemyselný park.

    Veľmi opatrne sa venujete téme ochrany prírody. Dokedy sa bude ešte čakať na spracovanie programu starostlivosti o TANAP? Bude to dovtedy, až kým sa nezrealizujú všetky investičné zámery v lukratívnych centrách, ako je Štrbské a Skalnaté pleso? A nielen o TANAP, ale aj o ďalšie veľkoplošne chránené územia slovenské, ale i tie naturovské európske. Pokým tieto dokumenty nebudeme mať, tak dovtedy budú konflikty a predmet ochrany postupne aj môže zaniknúť. Alebo je to vlastne tichý cieľ?

    Ako sú nastavené priority tejto vlády? Radšej opäť bude upratovať po vagabundoch smeti? Alebo sa bude venovať ochrane zásob pitnej vody na Žitnom ostrove a konečne začne robiť niečo s environmentálnymi záťažami typu vrakunská skládka chemického odpadu, ktorá znečisťuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe? Aspoň doteraz tú prioritu mali populistické nápady a nekoncepčné riešenia.

    Trošku odbehnem aj na inú tému. Nedá mi poukázať na jednu vec zdanlivo z inej oblasti, ale veľmi súvisiacej práve z pohľadu dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Dlhé roky sa aktívne zapájam do riešení zložitej dopravnej situácie v Bratislavskom kraji. V programovom vyhlásení vlády ma zaujala informácia, že sa má spracovať národný generel dopravy. Dovolím si citovať, generel dopravy, ktorý "zohľadní aj medzinárodné dopravné vzťahy využívajúce Slovenskú republiku ako tranzitnú krajinu a bude úzko prepojený s územnými generelmi dopravy realizovanými na úrovni samosprávnych krajov a výstupov rozvojových dokumentov jednotlivých krajských miest. Cieľom tohto dokumentu bude získať komplexný pohľad na riešenie všetkých dopravných vzťahov na Slovensku, čo umožní jasne nastaviť priority v oblasti dopravy."

    Pán minister, to naozaj myslíte vážne? Vy idete podpísať výstavbu D4 za miliardu eur? Meníte dopravné projekty za pochodu a vláda nemá jasné priority? A takto to zverejníte čierne na bielom? To, čo sme v regióne tvrdili roky, dnes sa vláda usvedčila in flagranti.

    Chcem vás len upozorniť na niekoľko významných skutočností. Milióny eur sa vynaložili na množstvo strategických i nestrategických dokumentov v oblasti dopravy. Spomeniem dve perličky.

    V súčasnosti, doslova v týchto dňoch, prebieha verejné prerokovanie dokumentu Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2030, ktorého súčasťou má byť predmetný národný generel dopravy. Dokument, ktorý má byť úzko prepojený s územnými generelmi krajov a krajských miest. Má byť v prepojení s dokumentami, ktoré ešte nie sú v mnohých prípadoch na svete, a stratégia pritom má ambície byť predložená na schválenie vládou v septembri tohto roka. Akú kvalitu bude mať opäť tento dokument? Viete o tom, že materiál, strategický materiál Koncepcia rozvoja diaľnic, doplnok 3, ktorý riešil zapracovanie diaľnice D4, takzvaný obchvat Bratislavy, bol stiahnutý z rokovania vlády v minulosti a dodnes nie je jeho súčasťou? Uvedomujete si, že plánovaná diaľnica D4 de iure nie je súčasťou vládou schválenej siete diaľnic Slovenska?

    Pán minister, v týchto dňoch sa dejú stavebno-koncepčné zmeny na diaľnici D1 v okolí Bratislavy. Robia sa v rozpore s platnými stratégiami i územnými plánmi kraja i obcí a miest a v rozpore s vydanými povoleniami len na základe pokynu stavebného dozoru z NDS-ky. Ide konkrétne o vypustenie kolektorov popri D1 v úseku Trnava – Bratislava a zmena usporiadania križovatky Triblavina. Prosím, venujte sa tejto problematike a urobte nápravu. Zistite si, ako sa majú veci.

    Poďme k druhej téme: agrosektor. Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo považuje za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Očakávala som konkrétne kroky. Nenašla som ich tam veľa. Dovoľte mi poukázať aspoň na základné nedostatky, ako ich vidím ja. Vláda deklaruje podporu hospodárneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde. Pani ministerka v jednom z rozhovorov pre médiá povedala, že Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile a že je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet.

    Vážená pani ministerka, hovorili sme o problematike už na výbore, ale pripomeniem aj ostatným, že dodnes nie sú ukončené registre obnovenej evidencie pozemkov, takzvané ROEP-y. Od revolúcie pretrváva problém vysporiadania pôdy neznámych vlastníkov a sceľovanie pozemkov. Ak chce vláda naozaj riešiť problém s jednoznačnou identifikáciou pôdy, aby nedochádzalo k nezrovnalostiam a podvodom užívateľov pôdy, toto je kľúčové riešenie. Lebo doteraz ten namazaný stroj asi skôr vychádzal skôr v ústrety špekulantom s pôdou či developerom ako k doriešeniu zložitých vlastníckych vzťahov. Ani náznak riešenia pozemkového dlhu voči obciam a krajom, dlhu, ktorý štát hodil na plecia samosprávam. Majetok pod cestami, školami a inými stavbami, ktoré v minulom režime staval štát, dodnes nie sú majetkoprávne usporiadané. A nie z ich viny. Namiesto toho, aby štát odstránil tieto krivdy voči občanom, tak radšej vydáva a predáva štátne pozemky na úplne iné účely súkromným osobám pre ich špekulatívne investície.

    Nuž aj z týchto dôvodov mi príde formulácia v programovom vyhlásení vlády, že vláda "podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou", mi príde veľmi neúprimná a zavádzajúca. Tu nepostačuje iba deklarácia o podpore riešenia, tu je potrebný konkrétny spôsob. Ten zjavne vláda nepozná.

    Vítam prísľub vlády, že bude odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, k výkazníctvu a iným povinným hláseniam poľnohospodárov a potravinárov a bude podporovať jej zjednodušenie.

    Áno, jedným zo zásadných problémov nielen agrosektora je prebujnená byrokracia, ktorá znevýhodňuje našich producentov oproti konkurencii z Poľska, Česka a ostatných okolitých krajín, ale i z celého sveta. Ako ale máme veriť, že vláda zníži túto záťaž, ak zároveň deklaruje, že bude robiť intenzívne kontroly v celom rozsahu potravinového reťazca, pričom kontroly dovážaných výrobkov z celého sveta sa robia len na finálnom produkte? Nedoplatia na zintenzívnenie kontrol opäť iba naši výrobcovia? Nie je schodnejším riešením uvoľnenie podmienok pre domácich výrobcov a posunúť kontrolu iba na finálne produkty, ktoré sú podstatné z hľadiska ochrany spotrebiteľa? Napokon aj najväčšie potravinové škandály v Európe sú spravidla spájané s ilegálnymi prevádzkami, o ktorých kontrolné orgány nevedia, a teda ani sebaintenzívnejšie kontroly im nedokážu zabrániť. Spomeňme si na škandály z Česka a z Poľska s posypovou soľou v potravinách.

    Vláda má snahu zvýšiť marketing slovenských výrobkov. V tejto časti sú uvedené konkrétne kroky, napríklad zámer nákupu slovenských potravín verejnými organizáciami, zvýšenie marketingovej propagácie slovenských potravín alebo zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy. Môžeme diskutovať o tom, či práve menované kroky, ktorými sa vláda zrejme chce zapáčiť stavovským organizáciám a potravinárskej loby, nie sú v priamom rozpore s ich vlastnou deklaráciou vyhlásenia, a to v tejto časti, že "pri rešpektovaní špecifík poľnohospodárskej výroby bude vláda podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní". Ak je prednostný nákup či vytváranie marketingových fondov alebo zavedenie osobitného odvodu pre vybraných predajcov podporou slobodnej konkurencie, tak má o nej táto vláda veľmi špecifickú a zvláštnu predstavu aj v rámci Európskej únie.

    Ak sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o zosúladení požiadaviek pre domácich agropodnikateľov, aby tieto neboli nad rámec povinností EÚ, môže potom vláda rovno zrušiť nehorázne, až likvidačné technické požiadavky pre malých výrobcov, farmárov, ktorí nie sú schopní takéto požiadavky splniť a sú nútení často realizovať svoju produkciu načierno a radšej riskujú vysoké pokuty. A čo je dôležité, európska potravinová legislatíva pritom vôbec nerieši malých producentov predávajúcich z dvora. Takže toto šikanovanie je čisto slovenskou záležitosťou a deklarácia podpory tejto formy podnikania v programovom vyhlásení vlády potom vyznieva prinajmenšom paradoxne, ak nie rovno pokrytecky. Ak chce vláda svojimi kontrolnými mechanizmami skutočne prispieť k ochrane zdravia slovenského občana a k ochrane agropodnikateľov pred nekalou konkurenciou, musia byť tieto kontroly predovšetkým vysoko odborne fundované a dôveryhodné, a nie šikanou.

    Drancovanie lesov je v súčasnosti takmer každodennou témou. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrným spôsobom či nevhodná manipulácia s drevom spôsobujúca vážne odvodňovanie lesov sú len krátkym výpočtom zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v nich.

    Iskierka nádeje v programovom vyhlásení bliká v snahe, citujem: "Vláda bude hľadať efektívny prienik úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody a zabezpečí postupný prechod od administratívne direktívneho spôsobu riadenia po motivačne kooperatívny spoločný postup rezortov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky." Budeme pozorne sledovať, o aký postup pôjde. V dokumente totiž nie je nijako bližšie špecifikovaný.

    Vážení, záverom mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Medzi priority vlády patrí dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Ale opäť je opomenutá skutočnosť, na ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už opakovane poukazovala pri schvaľovaní rozpočtov. Ide o to, že do bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky má byť na strane aktív započítané prírodné bohatstvo ako voda, lesy, nerastné suroviny a na druhej strane ekologický dlh vrátane záväzkov spojených s implementáciou štandardov Európskej únie na strane pasív.

    Vážení, bez zmeny prístupu k ekonomike životného prostredia bude naďalej tento rezort na chvoste záujmu napriek slovným vysokým ambíciám v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Prvý pán poslanec Milan Mazurek.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani Zemanová, vy ste v rámci svojho prejavu spomenuli aj problém, ktorý sa ma tiež dotýka, keďže som z východného Slovenska, hovorili ste o ťažbe ropy a plynu na východnom Slovensku, ktorá, pokiaľ mám dobré informácie, je v súčasnosti v stave prieskumných vrtov. Vy ste sa pýtali, teda pokladali ste skôr takú rečnícku otázku, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento naozaj dôležitý a závažný problém fakticky úplne opomína. Ja viem, čo títo ľudia na východnom Slovensku zažívajú, ako sa boja o svoje zdravie, o životné prostredie, boja sa o to, že budú mať kontaminovanú pitnú vodu, nevedia, ako budú v budúcnosti vychovávať svoje deti na takomto mieste, a v rámci toho sa bránia, ako môžu. Bránia sa živými reťazami, snažia sa zabrániť týmto ťažiarom k prístupu na dané miesta, jednoducho spisujú petície, no vláda – či už to bola vláda Roberta Fica č. 2, alebo súčasná vláda Roberta Fica – ich úplne ignoruje.

    Ja vám chcem ale odpovedať, že sa vôbec nemusíte pýtať, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento problém úplne opomína, keďže to bol práve vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorý týmto americkým spoločnostiam kontrakty na ťažbu na východnom Slovensku podpísal. To znamená, ak ľudia, ktorí niekedy rozdávali Slovensko, rozdávali našu vlasť cudzím, americkým spoločnostiam ako taký koláč, dnes vládnu opäť, nemôžeme očakávať, že dajú ľuďom na východnom Slovensku nádej, že budú chrániť našu vlasť a naše životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Ivan.

  • Chcel by som kolegyni Janke Zemanovej poďakovať za veľmi dobre spracované hodnotenie programového vyhlásenia vlády a zvlášť tú časť okolo obchvatu Bratislavy a stavu vo veci prác na práci na dopravnom genereli a stratégii rozvoja dopravy do roku 2030. Teším sa na spoluprácu a teším sa na to, keď spoločne preukážeme verejnosti slovenskej, že sa dá robiť rozvoj dopravy a zároveň nezničiť si naše životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Galek a po prestávke potom nasleduje pán poslanec Vašečka. Nech sa páči.

  • Dobrý deň všetkým prajem. Ďakujem veľmi pekne teda aj za priestor, ktorý budem mať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, do obedu nám ostáva 10 minút, uvidíme, koľko toho stihnem, potom po obede s plným žalúdkom sa nám bude hádam o čosi ľahšie pokračovať.

    Ja sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána ministra hospodárstva pána Žigu, ktorý tu, bohužiaľ, momentálne nie je, možnože sa objaví po prestávke.

    S pánom Žigom som mal v minulosti tú česť už na ministerstve životného prostredia, spomínal som to aj vo faktickej poznámke, keď som vlastne reagoval na pána Fecka a na problematiku chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Vtedy v tej súvislosti dostali sme od pána Žigu viacero sľubov, ani jeden z nich nebol dodržaný, rovnako na výbore mi sľúbil, že sa bude nachádzať v sále, keď sa bude teda prerokovávať programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, ani tento nedodržal, ale zase neni to až také dôležité, určite tie informácie sa k nemu dostanú.

    Včera sa mnohí kolegovia, aj dneska Anka pred chvíľkou, rozčuľovali nad tým termínom "vláda kontinuity", ktorý je priamo v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, má byť tou kontinuitou pán Žiga a pán Kaliňák, pán Fico? Pokiaľ áno, tak v prípade hlasovania o dôvere takejto vláde ja budem určite hlasovať proti.

    Ale poďme teda priamo, začnem pánom ministrom. Teraz prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo hospodárstva, kde už v minulosti pôsobil, no a bol tam ako štátny tajomník a práve to hospodárenie je mojím druhým dôvodom kritiky jeho osoby. Vyberiem si jedno hrozienko, konkrétne Vodohospodársku výstavbu.

    Vodohospodárska výstava formou anexie sa začiatkom marca minulého roku ujala prevádzky a výroby elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Asi viete, za akých okolností to celé prebiehalo. Slovenské elektrárne sa voči tomuto kroku dnes bránia právnou cestou, uvidíme, koľko to Slovenskú republiku bude stáť. Podľa zmluvy o odškodnení by to mohlo byť až 588 miliónov eur. Zaujímavé je ale iná situácia. Vodohospodárska výstavba cez Gabčíkovo momentálne elektrickú energiu vyrába a predáva. Napriek tomu, že majú túto novú činnosť, ich výsledok hospodárenia klesol z 18 miliónov na 17 v minulom roku. Výsledok pred zdanením, kým predtým to bolo 11,9 milióna v roku 2014, v roku 2015 to bolo 11,7 milióna eur. Ale najzaujímavejší je výsledok po zdanení, ktorý je 2,1 milióna eur, čo je mimochodom rovnaká suma ako Vodohospodárska výstavba zaplatila v roku 2015 za právne služby. Rok predtým tieto právne služby stáli Vodohospodársku výstavbu iba polovicu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nerád vás ruším, ale vieme, že programové vyhlásenie vlády je témou rokovania, hej?

  • Je mi to jasné, vyjadrujem sa ale aj k pánovi ministrovi, ktorý tak isto zostavoval.

    Čo sa týka Vodohospodárskej výstavby, dovolím si iba pár slov k tomu, ako ku konkrétne k tým právnym službám. 2,1 milióna eur bolo, bohužiaľ, použitých ako nástroj na prenasledovanie nepohodlných kritikov, svoje by o tom vedela povedať pani Remišová, svoje by o tom vedeli povedať aj v denníku SME alebo v Denníku N.

    Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, prejdem teda k veci, na výbore sme s pánom ministrom diskutovali o viacerých témach a hľadali sme nejaké spoločné prieniky a jeden konsenzus aj so samotným programom SaS sa nám podarilo nájsť. Jedná sa o tarifu za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému je v programovom vyhlásení definovaná alebo hovorí sa o nej, že by mohla poslúžiť na to, aby sme dosiahli nižšiu cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o priemysle.

    Čo je to vlastne tarifa za prevádzku systému? Je to podpora obnoviteľným zdrojom, kombinovanej výroby elektriny a tepla a ťažby domáceho uhlia. Všetko sú to politické rozhodnutia, ktoré sú na ťarchu peňaženiek ľudí a podnikateľov. Pokiaľ tieto položky alebo ich časť presunieme na ťarchu štátneho rozpočtu, potom by naozaj mohlo dôjsť k podpore konkurencieschopnosti toho priemyslu. Je teda správne, že politici sa konečne rozhodli prevziať zodpovednosti za tieto svoje rozhodnutia, ale ja sa hrozím toho, že to má byť práve opäť pod taktovkou strany SMER. Ako sa už v minulosti ukázalo, práve ušľachtilé rozhodnutia sa u nich nikdy nerodia bez nízkej motivácie.

    Ale dobre, je fajn, že toto rozhodnutie bude prospešné, ak teda k nemu dôjde, pre všetkých. Ak nepôjde iba o jednorazové nesystémové opatrenia, ako sme mali vidieť v minulosti, za minulej vlády, kedy sme tu mali viacero nefunkčných jednorazových opatrení, ako bolo memorandum o porozumení s U. S. Steelom, limit pre odvod do jadrového fondu, z ktorého profituje iba Slovalco.

    Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, je dosť všeobecné. Hovorí viac vecí naraz a iným sa vôbec nevenuje. Čomu sa napr. vôbec nevenuje a pre mňa je toto jedna z kľúčových oblastí, je tepelná energetika. Zmena zákona o tepelnej energetike z pera predstaviteľov strany SMER v roku 2014 uvrhla všetkých obyvateľov bytoviek do novodobého nevoľníctva. Ako inak možno nazvať zákaz odpájania od predražených teplární, ktoré z tejto pozície momentálne maximálne profitujú? Čo nerieši programové vyhlásenie vlády, budeme spolu s kolegami z OĽANO riešiť na prvej schôdzi, alebo teda na ďalšej schôdzi Národnej rady. Jedná sa o opatrenie alebo teda o návrh, ktorý sa tu už v minulosti prerokovával, a verím, že naši kolegovia z MOST-u – HÍD a aj zo SIET-e, ktorí v minulosti za takýto zákon už hlasovali, nebudú hlasovať inak ako pred rokom, a teda v prospech občana.

    Čo sa tiež nenachádza v programovom vyhlásení vlády a tiež som sa na to pýtal pána ministra, je podpora ťažby domáceho uhlia. Toto je z môjho pohľadu jeden z veľmi, veľmi dôležitých bodov energetiky, kedy predchodca vlády, predchodca pána Žigu, pán Hudák podpísal rozhodnutie vo všeobecnohospodárskom záujme a preklad bol sto miliónov eur až do roku 2030 jednému zo sponzorov strany SMER pánovi Čičmancovi. Poslíček, ktorý tu ešte donedávna sedel tiež v poslaneckej lavici a nosil tieto, vynášal odtiaľ tie peniaze v alobale, o toho síce už SMER prišiel, ale som si istý, že už ho medzičasom stihli nahradiť.

    V programovom vyhlásení vlády sa však nachádza veta: "V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia." Podpora ťažby domáceho uhlia v cene elektriny, čím trpia ako domácnosti, tak aj priemysel, ale aj životné prostredie, nie je optimálna a určite nie je ani nízko uhlíková.

    Pán minister nám na výbore oznámil, že v programovom vyhlásení vlády o uhlí nie je zmienka preto, že napriek konfliktu s tou predtým citovanou vetou na podpore nemienia nič meniť. Maximálne ju môžu presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu, keďže je to zložka TPS-ky, tarify za prevádzku systému, avšak je tu obava, že Európska komisia by to mohla vnímať ako štátnu pomoc. Ale ja sa pýtam, čo je to teraz?

    Nejde to síce zo štátneho rozpočtu, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A kto tvorí tento štát? Všetci spotrebitelia a obyvatelia Slovenskej republiky platia podporu súkromnej firme, konkrétne pánovi Čičmancovi.

    Podpora ťažby domáceho uhlia je tiež v rozpore s prehlásením programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o znižovaní emisií skleníkových plynov, a to minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte klimatickoenergetického rámca 2020, a tiež je to v rozpore so záväzkami v oblasti klimatických zmien v súlade s parížskou dohodou, ktorú chce vláda podľa programového vyhlásenia ratifikovať a implementovať. Viacej o tom rozprávala moja predrečníčka Anka Zemanová.

    Pán podpredseda, ja by som možnože dovolil požiadať o prerušenie na tú obedovú prestávku, keďže som...

  • Ešte máme minútu, ale okej. Prerušujem týmto schôdzu do štrnástej hodiny a pokračuje pán poslanec Galek následne.

  • Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

    Máte to pod tlačou 45.

    Vidím, že nikoho nemusím prosiť, aby zaujal svoje miesto navrhovateľa alebo spravodajcu. Veľmi pekne vám ďakujem, páni, za dochvíľnosť.

    A rovnako ďakujem aj Karolovi Galekovi, pánovi poslancovi, ktorý je ako ďalší prihlásený do rozpravy. A myslím, že vaše vystúpenie bolo prerušené, takže budeme pokračovať jeho vystúpením.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Veľa vás tu nie je, no ale tak odprezentujem si svoju časť.

    Skončil som pri podpore ťažby domáceho uhlia, kde som sa venoval problematike, že táto vec síce v programovom vyhlásení vlády nie je nikde zadefinovaná, nikde sa jej, nikde tomu miesto venované nie je. Avšak, ako nám pán minister na výbore stihol oznámiť, s tým robiť nič neplánujú. A keďže s tým nič robiť neplánujú, tak je to v rozpore s viacerými inými ustanoveniami programového vyhlásenia.

    Budem pokračovať ďalšou vetou, ďalšou citáciou, kedy sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že v rámci zdrojovej základne bude kladený dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie, nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Tu by som ja dal dôraz práve na tie obnoviteľné zdroje. A ja sa pýtam, čo sa udeje s G-komponentom.

    Pre tých, ktorí nevedia, čo je G-komponent, čo bude asi väčšina, je to poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Je to poplatok, ktorý ako obnoviteľné zdroje, tak aj tradičných výrobcov elektriny likviduje. Tento bol zavedený k 1. 1. 2014, a to svojvoľne regulačným úradom. Tento poplatok tak isto nie je nikde riešený. Je zavedený vo výške v rozpore so smernicou Európskej komisie, je proti nemu vedené konanie na Ústavnom súde, ale je predmetom zdvihnutého prstu vo forme EÚ pivotu, ktorým Európska komisia začala riešiť Slovenskú republiku minulý mesiac. Poplatok za pripojenie poškodzuje aj iných domácich výrobcov, ktorí predávajú elektrinu na spoločnom trhu s inými krajinami, kde G-komponent zavedený nemajú.

    Čakal som, akú odpoveď nám dá na výbore k tejto problematike pán minister. A odpoveď bola, že toto je záležitosť nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstvo do tohto zasiahnuť nemôže, a teda preto to ani nedávali do programového vyhlásenia. A práve to slovíčko "nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví" je aj v samotnom programe pre mňa takým highlightom.

    Odcitujem jednu vetu: "Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jeden z nástrojov podporujúcich rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností. Z uvedených dôvodov bude vláda v súlade s právom Európskej únie a Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného úradu (pozn. red.: správne má byť "orgánu") pri plnení jeho úloh." Ešte raz, vláda bude vytvárať podmienky pre nezávislosť. Ja sa pýtam, máme to brať tak, že je to konečne priznanie, že doteraz sme regulátora nezávislého jednoducho nemali? Keďže až teraz mu ideme vytvárať podmienky na jeho nezávislosť?

    Strana Sloboda a Solidarita Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, respektíve jeho predsedu pána Holjenčíka považuje za Harabina slovenskej energetiky. Tak isto kvôli tomu, že ho považujeme za závislého alebo teda jeho konanie považujeme za závislé od pokynu vlády, dávali sme návrh pánovi prezidentovi, aby ho z jeho postu odvolal. Žiaľ, pán prezident nám odkázal, že zo zákona – toho istého zákona, zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý si pán Jozef Holjenčík v roku 2012 sám napísal –, nám odkázal, že tak môže urobiť iba na návrh vlády. Teda tej istej vlády, od ktorej pokynov je pán Holjenčík závislý, respektíve, ako sme sa dozvedeli z programového vyhlásenia vlády, bude konečne nezávislý.

    ÚRSO bude ale zrejme do toho času za svoju netransparentnú a nesystémovú politiku kritizované ako z domáceho energetického prostredia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Mohla by som vás poprosiť, je nás tu veľmi málo a, pán poslanec Burian, môžete ísť telefonovať mimo sálu? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže skončil som pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za netransparentnú a nesystémovú politiku kritizovaný ako z domáceho energetického prostredia, tak aj zo strany Európskej komisie, a to dlhodobo. V Slovenskej republike tak isto máme jedny z najvyšších cien v Európskej únii a trpia tým nielen domáci spotrebitelia, ale prehlbuje sa aj energetická chudoba. A tak isto náš priemysel je voči zahraničiu konkurencieneschopný.

    Čo stihol za ten čas, odkedy sme tu mali 5. marca voľby, urobiť pán Holjenčík?

    Týždeň po voľbách odvolal všetkých vedúcich odborov na úrade a do konca apríla má vymenovať nových. Či aj toto je v súlade s vytváraním podmienok pre jeho nezávislosť, je ťažké povedať. Ale čo tým asi môže sledovať? Do konca volebného obdobia mu zostávajú dva roky, prvé povolebné vyjadrenia zástupcov strán, ako je SIEŤ, ale aj MOST, na tému jeho osoby a úradu, ktorý vedie, mu zrejme spávať veľmi nedali. Po vzhliadnutí programového vyhlásenia vlády, ale aj koaličnej zmluvy možno konštatovať, že to, čo mu bude brať spánok, táto vláda určite nebude.

    No a ďalej by som sa chcel povenovať jadrovej energetike, pretože aj tej boli venované niektoré state programového vyhlásenia vlády. Píše sa v nich, že vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Momentálne máme rozpočet v Mochovciach navýšený na 4,6 miliardy, a teda pýtam sa, čo znamená vytváranie podmienok pre dostavbu. Má to znamenať ďalšie navyšovanie rozpočtu? Ale pre koho? Komu budeme navyšovať rozpočet? Spoločnosti Enel? No tak tej asi nie, pretože pán Fico im vyhlásil otvorenú vojnu, to asi ste zachytili. Týkalo sa to všelijakých tých policajných razií, kontrol z daňového úradu, z Najvyššieho kontrolného úradu.

    V Mochovciach ale pracujú aj iné firmy, jedna z nich je napríklad firma ENSECO pána Práznovského, ktorý pôsobil ako poradca v prvej vláde pána Roberta Fica pre energetiku a ktorý vďaka prácam na Mochovciach mal tržby ročne od 40 do 80 miliónov ročne.

    No a jadro; budem pokračovať. Máme tu v programe spomenutú analýzu možností ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Ja sa pýtam, načo nám bude ďalší jadrový zdroj, ak po dostavbe Mochoviec budeme čistým exportérom elektriny.

    Dovolím si pár čísel. Minulý rok nám v bilancii chýbali 2 terawatthodiny. To bola elektrina, ktorú sme doviezli bilančne. Keď dostaviame Mochovce, čo by malo byť v podstate na budúci rok, keď bude pustený do plnej prevádzky minimálne ten tretí blok. Keď bude ale aj štvrtý, tak budú vyrábať 7 TWh. Čistá bilancia bude teda plus 5 TWh, ktoré budeme exportovať. Pri spotrebe 30 TWh, ktoré máme na Slovensku alebo mali sme v roku 2015, je to 16-percentná nadprodukcia. Pri cene energií na trhu, kedy sa táto pohybuje okolo 30 eur za MWh, je to čistá strata.

    No a čo teda tie Bohunice a vlastne aj samotné Mochovce? Ako V dvojku, tak aj MO jedna, dva, nehovorím o trojke, štvorke, iba o tých starších, tu budú minimálne ešte ďalších 30 rokov. No a Bohunice, teda ten nový jadrový zdroj, ktorý si ideme analyzovať, tak tie už majú byť v plnej prevádzke o 13 rokov. Majú mať výkon dvakrát taký, ako je mochovecká trojka a štvorka. Ja sa teda pýtam, čo budeme 17 rokov robiť s prebytkom elektriny 19 TWh, teda takmer o dve tretiny viac, ako je spotreba.

    No a možno k tej jadrovej energii ešte taká perlička na záver. Ideme plánovať dodávky elektriny tri desiatky rokov dopredu. Pre budúce generácie spotrebiteľov, z ktorých mnohí sa ešte len, mnohí sa ani len nenarodili, a to s technológiou z minulého storočia. Ja sa teda pýtam, či už tých predražených projektov do šuflíka nebolo dosť.

    A vrátim sa ešte na záver k obnoviteľným zdrojom energie. Som sa im raz venoval, ale v programovom vyhlásení vlády tam boli zmienené na viacerých miestach. Na jednom mieste sa hovorí o tom, že vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energií.

    Na začiatku rozpravy vystúpil pán Matovič, ktorý spomínal, ako dopadla podpora obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla za prvej vlády SMER-u a kto z toho profitoval. Spomenul meno pána Brhela. Ja by som možnože ešte dodal mená ako pán Malatinský alebo Lazar. Títo páni takisto mali nejaké podiely alebo teda nejakým spôsobom sa podieľali na vlastníctve fotovoltických elektrární. Ale pokiaľ viem, týchto sa už stihli dávno výhodne zbaviť. A preto sa pýtam, je až teraz konečne čas na reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov?

    V minulosti tu už nejaké pokusy o nejakú reformu boli. Spomínal som G-komponent, teda poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Ale minulý rok to bolo odobratie podpory niektorým výrobcom v roku 2015. Aj G-komponent, aj toto odobratie podpory sú predmetom podania na Ústavnom súde, ale takisto aj konania zo strany Európskej komisie. Nespochybňujem potrebu tejto reformy. Určite je nevyhnutná, ale chcel by som poprosiť vládu, aby neobišla širokú diskusiu s odbornou verejnosťou a aby zabezpečila, aby ďalší zákon z tejto oblasti a vlastne celkovo z oblasti energetiky neskončil opäť na Ústavnom súde.

    Skončím tam, kde som začal. Ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, nastupujúca vláda chce byť vládou kontinuity a pokroku. Zaznelo to tu už viackrát, viacerí to kritizovali. Personálna kontinuita, ako som povedal na začiatku, je z môjho pohľadu zlá. Minimálne v prípade niektorých ministrov. No a čo sa týka pokroku, ktorý mal ukázať v programovom vyhlásení vlády, tak ten tam nebol iba, ten tam bol žiaden alebo iba naozaj v náznakoch. Napriek tomu si myslím, že programové vyhlásenie vlády má pár svetlých okamžikov, a to aj v tej energetike. No ale na základe skúseností z minulosti s politikou strany SMER, ktorá navyše na ministerstve hospodárstva ako jedinom ministerstve neumožnila krížovú kontrolu, tak ako je to v prípade iných ministerstiev, to znamená, že štátnymi tajomníkmi sú opäť iba nominanti za stranu SMER, si dovolím iba zopakovať konštatovanie, ktoré sa dá prakticky aplikovať na celé programové vyhlásenie vlády. Never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.

    Ďakujem.

  • My ďakujeme, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Aj ja som chcela, ale nedá sa mi.

    Tak nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    No, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe na prameni, ktorou je šéf ÚRSO, a o jeho, dá sa povedať, celkom dobrej vízii istôt; aspoň niekto ich má; tak takéto vystúpenie odborníka je i pre mňa obohatením.

    A rovnako je pre mňa obohatením; škoda, že nás tu bolo tak málo, z vládnucej koalície šesť, ktorá stojí za programovým vyhlásením vlády. Bolo to poučné v tom zmysle, že sa i laik ako ja, pretože pochopiteľne s voľbou na poslanca nikto nezíska rozum na všetko a kto si to myslí, je asi hlupák, ale v takomto prípade získame vhľad do obrovských investícií. A to kolega ešte nehovoril, čo mňa laika napadá, že potom je otázka uložení a nakladania s vyhoreným rádioaktívnym materiálom, na ktoré zaväzujeme, ako povedal pekne, nenarodené deti. A to je presne tá redukcia na zdravý rozum. Teda otázka je, komu to pomôže, kto z toho niečo má a či je toto to najlepšie vynakladanie obrovských peňazí v krajine, ktorá potrebuje mnoho iných vecí.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, budete reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Môžete, samozrejme.

    Poprosím, keby ste dali pánovi poslancovi Galekovi..., prihláste sa, prosím vás. Dobre, nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem pekne, Peter. A možno iba, ty si spomenul jednu vec, že v sále je veľa ľudí, ktorí tú jadrovú energiu vnímajú iba ako laici, ale dovolím si ti oponovať. Je tu, práve naopak, veľmi veľa ľudí, hlavne zo strany SMER, ktorí tej jadrovej energii rozumejú a majú tam svoje záujmy. A možno aj preto je tak často tá jadrová energia a tak v jej prospech spomínaná v tom programovom vyhlásení. Ja nie som nejakým zásadným odporcom jadra, aj keď viem si predstaviť jej nahradenie inými, vhodnejšími zdrojmi, ale ja za tým všetkým vidím skorej nejaký finančný prospech určitých jednotlivcov, ktorých som aj vo svojom príspevku menoval.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy by mal byť pán poslanec Vašečka, ale ako vidím, tak sa nenachádza v sále, čím stráca...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, veď to idem povedať, že stráca tým poradie, takže sa dostal úspešne na koniec prihlásených. Dobre.

    Tak prejdeme k ďalšiemu pánovi poslancovi, a tým je pán poslanec Petrák. Nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je predmetom dnešného rokovania. Z úst opozície tu zaznieval rad aj súhlasných; čo som prekvapený, lebo je to politická debata, ale musím povedať, že politicky korektná debata, lebo zaznievajú aj súhlasné vyjadrenia; ale aj rad vyjadrení, ktoré sú nesúhlasné a spochybňujú mnohé veci.

    To, čo som si ja z toho doterajšieho priebehu odniesol najviac, je, programové vyhlásenie vlády je slohové cvičenie, chýba vízia, niektorým chýbajú konkrétne kroky. No, dámy a páni, ale ak sa zamyslíme nad tým, ako naformulovať víziu, tak vízia sa dá opätovne naformulovať len slohovým cvičením, ktoré možno bude stručné, možno bude obšírnejšie, ale v každom prípade bude slohové cvičenie.

    Programové vyhlásenie vlády je súbor krokov, ktoré chce vláda uskutočniť v najbližších štyroch rokoch, ktoré môže obsahovať v sebe aj víziu, ale myslím si, že nemalo by to byť iba o vízii. Sme svedkami za posledné desaťročia, minimálne dve desaťročia, svedkami toho, že víziu je v zásade schopný naformulovať takmer každý, lebo sa týka ďalšieho časového úseku. Ale pokiaľ ide o navrhnutie efektívnych krokov, ktoré by viedli k cieľu, tam sa jednak líšime a tam jednak pri formulácii zlyhávame a v každom prípade realizácia je v drvivej väčšine už len snom.

    Takže niečo z programového vyhlásenia vlády: Vláda sformuluje do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať desaťročný výhľad. To je ten krok, po ktorom voláte, to je tá vízia, a to je to, čo sme nechceli dať do programového vyhlásenia vlády ako jediní, ktorí tu máme patent na rozum, lebo sme boli schopní zostaviť vládnu koalíciu, ale už v predvolebnom období na mimoriadnom zasadnutí tohto parlamentu sme formulovali záver, že pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania chceme, aby sa zúčastnili všetky politické strany, tie, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, ale aj tie, ktoré sú súčasťou opozície, aby takýto dokument nebol dokumentom na štyri roky, ale predovšetkým chceme, aby sa tvorby tohto dokumentu zúčastnili tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená predstavitelia stavovských organizácií, učitelia, zástupcovia rodičov, ktorí obhajujú záujmy detí. A toto je, myslím, správny prístup, ktorý je potrebné akceptovať aj vykonať.

    Na druhom zasadnutí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sme debatovali o týchto krokoch aj s pánom ministrom školstva Plavčanom a prijali sme zatiaľ džentlmenskú dohodu, lebo sme povedali, že nie je potrebné ju pretaviť do uznesenia výboru, že výbor bude priebežne informovaný o výsledku postupu pri spracovávaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, že členovia výboru tak ako za opozíciu, tak aj za koalíciu budú mať právo sa zúčastňovať na formulovaní národného programu a závery, ktoré tam budú prijaté, sa budú v maximálnej možnej miere snažiť o konsenzus medzi všetkými zúčastnenými stranami.

    Zaznievalo tu, že o akej kontinuite je potrebné hovoriť. No, dámy a páni, v prípade školstva je s istotou potrebné hovoriť o kontinuite a je to aj obsahom programového vyhlásenia, že návrh národného programu bude vychádzať zo správy o stave školstva, ktorú Národná rada prerokovala v roku 2013.

    Zaznamenal som tu predovšetkým z úst kolegov, ktorí sú tu prvýkrát, že je potrebné urobiť opätovnú analýzu a že je potrebné znovu sa hlbšie oboznámiť s problematikou školstva. Ja vnímam správu o stave školstva ako dokument, ktorý sa pripravoval takmer dva roky. Dokument, ktorý sa viac ako pol roka diskutoval na odbornej verejnosti a ktorý považujem ja osobne za konsenzus odbornej verejnosti s vtedajšou vládnou garnitúrou strany SMER - sociálna demokracia. Tým, že budeme vychádzať z tohto dokumentu a budeme ho aktualizovať, myslím si, že sa vyhneme zbytočným siahodlhým rozhovorom o tom, aké sú potrebné ďalšie analýzy. Stačí nám doplniť tabuľky za dva alebo tri roky a sme tam, kde potrebujeme byť, a nie jalovo (rečník naznačil úvodzovky), a možno aj bez tých úvodzoviek, ďalšie dva roky rozprávať o tom, čo potrebujeme ešte zanalyzovať.

    Navrhované riešenia predovšetkým pre regionálne školstvo; alebo poviem to ešte trošku inak, kde vnímam aké potreby. Môžeme hovoriť o originálnych kompetenciách a predovšetkým v predprimárnom vzdelávaní a keď si pozrieme všetky analýzy, tak ja v predprimárnom vzdelávaní vnímam iba jeden problém, a to sú nedostatočné kapacity. Ambícia, aby na konci tohto volebného obdobia boli zaškolené v materských školách všetky deti vo veku od štyroch rokov, je, myslím, ambícia, ktorá je zmysluplná, je potrebná a ja si dovolím tvrdiť, že v prípade marginalizovaných skupín, vylúčených skupín je potrebné, aby sme sa snažili dostať do predškolských zariadení deti už od tretieho roku života, tak aby tieto deti získali základné návyky, ktoré sú nevyhnutné pre život v civilizovanej spoločnosti.

    Trošku komplikovanejšia situácia je v regionálnom školstve, lebo v regionálnom školstve je tých problémov nazhromaždených trošku viac. To, čo tu zaznieva naprieč politickým spektrom, naprieč odbornou verejnosťou, ale aj s podporou verejnosti, rodičov, je nedostatok financií v školstve. Nikto z nás nespochybňuje, že školstvo je v súčasnosti podfinancované, nikto z nás nespochybňuje, že je potrebné dvíhať platy učiteľov ako prostriedok pre ich motiváciu, ako prostriedok pre zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania. Na ten záver vety – ako prostriedok na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania – dávam ja osobne ťažisko. A tu by sme sa mohli začať možno baviť odborne bez nejakých emócií, kde máme problémy v tejto oblasti.

    Ak by sme si zobrali analýzy, ktoré vychádzajú z rôznych meraní kvality vzdelávania, hovorí sa predovšetkým o PISA, ktorá sa týka žiakov 9. ročníka, ale môžme hovoriť aj o testovaní v 4. ročníku; nebudem ukazovať grafy, aj keď ich tu mám všetky pripravené; tak by sme zistili, že problémy na 1. stupni v zásade nemáme. Na 1. stupni máme buď stabilnú alebo mierne stúpajúcu úroveň vzdelávania a tie problémy nám nastávajú na 2. stupni základných škôl, kde zase objektívne treba povedať, ak budeme hodnotiť roky 2003, ´6, ´9 a ´12, tak medzi tretím a šiestym došlo k poklesu kvality vzdelávania, v deviatom kvalita vyšla a v dvanástom kvalita klesla, z pätnásteho roku výsledky nemáme. To znamená, je tam nejaká sínusovka, ktorá nie je žiadnou katastrofou, a preto ak niektorí z vás hovoria, že slovenské vzdelávanie, slovenské základné školy sú jednou veľkou katastrofou, ja osobne si to nemyslím, a v tých podmienkach, v ktorých pracujú slovenskí učitelia, vykonávajú špičkovú prácu a je im za to treba s úctou poďakovať.

    Preto, aby to nebolo len pri poďakovaní, musíme pristúpiť aj k zvyšovaniu platov. Zvyšovanie platov bolo zadefinované v programovom vyhlásení vlády ako šesťpercentné zvýšenie od 1. 9. 2016 a od 1. 1. 2018 každý rok o 6 percent. Treba povedať, že z úst politikov, vrcholových politikov, zaznelo, že toto je minimálne zvyšovanie, ktoré je garantované, a že v prípade ďalších systémových zmien, ktoré školstvo bezpochyby potrebuje, môžu pribudnúť aj ďalšie zdroje.

    Ale to, čo sa už zamlčuje alebo tak nejako veľmi, veľmi potichu vyplýva z tejto debaty, je to, že od 1. 1. 2016 boli platy zvýšené o 4 %, od 1. 9. sa zvyšujú o ďalších 6 %, to znamená, v roku 2016 bude zvýšenie predstavovať v tarifách 10 percent. Ak k tomu pripočítame všetky nadväzné príplatky, ktoré súvisia s tarifnými platmi, tak to reálne zvýšenie platov ku koncu roku 2016 by oproti roku 2015 mohlo predstavovať niekde okolo 12 % zvýšenia platov. Čiže ak hovoríme o tom, že je to málo, tak pomenujme celé číslo. Celé číslo je ku koncu roku 2016 10 %, s príplatkami zhruba 12 percent. A to už je číslo, myslím, že ktoré nie je žiadnou katastrofou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Pán poslanec Viskupič, môžem vás poprosiť, netelefonujte v sále. Už som prosila aj pána poslanca Buriana. Ďakujem pekne.

  • A to je číslo, ktoré nepovažujem za žiadnu katastrofu. To je číslo, ktoré je serióznym podkladom pre to, aby sme nemuseli veci riešiť na uliciach, ale aby sme zasadli za rokovací stôl a hľadali spoločné východiská.

    Ďalšie veci, ktoré boli veľmi jednoznačne pomenovávané, je kreditový systém v kontinuálnom vzdelávaní učiteľov. Dámy a páni, tí, ktorí sú kritikmi kreditového systému, ja s nimi plne súhlasím. Absolútne s nimi súhlasím a dlhšie obdobie hovorím, že poďme oddeliť kreditový systém alebo poďme zmeniť kreditový systém, ktorý v tejto forme, v akej sa dnes prevádzkuje, nie je dobrým riešením a je potrebné, aby sme ho menili. Ale zase objektívne jednou vetou treba povedať, v predchádzajúcom období sme na rokovaniach so sociálnymi partnermi túto otázku otvorili niekoľkokrát a vždy bola zamietnutá, že tadiaľto cesta nevedie, lebo kreditové príplatky sú súčasťou platov a v prípade, že sa siahne na kredity, tak v tom prípade siahame na platy pedagógov.

    Ja osobne si myslím, že takáto interpretácia zo strany sociálnych partnerov je scestná a jednoducho pre ďalšie obdobie je jednoznačne potrebné oddeliť kreditový systém od výšky mzdy. Je absolútne nevyhnutné oddeliť. Zadefinujme si nevyhnutné predpoklady pre výkon učiteľského povolania. Tak ako v každom inom povolaní majú e-learningy, ako majú ďalšie vzdelávanie, ako sa potrebujú pripravovať na výkon svojho povolania ako predpoklad, základný predpoklad, aby toto povolanie mohli vykonávať. A učitelia sú tí, ktorí by mali byť na vlne doby, na tepe doby z hľadiska kvality informácií, ktoré jednak majú a jednak predávajú tým, ktorých vychovávajú, tak nemôže to byť spojené, že ak absolvujem jeden kurz raz za sedem rokov, tak tým pádom som splnil svoje povinnosti. Ak v dnešnej dobe updatujeme softvér v mobilnom telefóne možno štyrikrát za rok, tak nemôžme raz za sedem rokov získať nejaký kredit, o ktorý sa budeme opierať ako o barličku, že toto je prostriedok pre zvyšovanie môjho platu. Nájdime mechanizmy, ktoré budú ohodnocovať prácu učiteľa, kvalitnú prácu učiteľa, ale nepoužívajme takéto barličky.

    Poďme k tomu, ako by to mohlo vyzerať. Je to model financovania. V predchádzajúcom volebnom období sme pripravovali takmer dva roky nový zákon o financovaní regionálneho školstva, ktorý z väčšej časti je hotový, ktorý hovoril o kombinácii normatívu na žiaka, normatívu na triedu a ktorý by mal svojím spôsobom zohľadňovať aj kvalitu prírastku úrovne vzdelávania, ktorá sa v danom školskom roku dosiahla. Myslím si, že toto je cesta správnym smerom. Treba to dotiahnuť.

    Možno oprávnene od vás zaznie, a prečo ste to nezaviedli do života? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Testovali sme to na zhruba 1 300 školách, ktorá bola vzorka z výkazov, a objavili sme tam neuveriteľné rozdiely. Ak si niekto myslí, že školy dnes vykazujú štatistické údaje, ktoré sú predmetom štatistických zisťovaní či už ministerstva školstva, alebo iných organizácií, tak aby sa dalo o ne v každom prípade, vždy objektívne oprieť, tak sa veľmi mýli. Významná časť týchto údajov je robená tak, ako to v danej chvíli vyhovuje. Niektoré štatistické zisťovania sa robia na poslednú chvíľu len preto, aby boli odovzdané. A kým sa hĺbkovo nekontrolujú aj vzájomné väzby, tak na tie problémy jednoducho neprídete.

    Dospeli sme k názoru, že je potrebné získať iný nástroj pre porovnávanie a tým nástrojom je rezortný informačný systém, ktorý v prípade, že bude naplnený objektívnymi dátami, bude schopný na dennej báze vykazovať výsledky a na základe toho sa bude dať nastaviť model financovania tak, aby žiadna zo škôl nebola ukrivdená alebo nebolo jej ubrané pri rovnakom výsledku výchovy, vzdelávania a pri rovnakom objeme činností. Ale zase na druhej strane bude ubrané tým, ktorí podvádzajú, a bude pridané tým, ktorí si to zaslúžia, lebo vykazujú vyššiu kvalitu ako tí ostatní. A to si myslím, že je prístup jednoznačne správny.

    Veľmi často sa tu rozprávalo o otázkach, uvoľnime ruky pedagógom, uvoľnime ruky riaditeľom, uvoľnime priestor pre rôzne modely vzdelávania, lebo dnešné modely vzdelávania sú v zásade skostnatelým systémom Márie Terézie, ak by som použil slová pána poslanca Poliačika z jednej konferencie, ktorej sme sa zúčastnili. Nechcem to použiť ako v pejoratívnom slova zmysle, len chcem poukázať na to, že ak je náš pohľad takýto jednostranný, tak svojím spôsobom hovoríme možno o 80, 90 percent pedagógov, ktorí vysoko kvalitne vykonávajú svoju prácu a nedá sa povedať, že by ich výsledky boli zlé.

    A nadviažem v tomto istom kontexte na vyjadrenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že napriek tomu, že študoval a vzdelával sa v komunistickom režime alebo v komunistickom systéme, ktorý z jeho úst určite nikdy nebude hodnotený dobre, že rád si spomína na svojich skvelých pedagógov, ktorí týmto spôsobom a týmto systémom mu odovzdali dostatok vedomostí a s láskou si na nich spomína aj po 50 rokoch. A toto si myslím, že treba jednoznačne oddeliť. Možno aj v systémoch alebo v období, ktorý môže byť hodnotený rozporuplne, je veľká časť toho, ako sú odovzdávané poznatky, závislá od toho, kto ich odovzdáva a akým spôsobom ich odovzdáva. Takže tu je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, uvoľnime ruky učiteľom a zväčšime priestor pre slobodnú voľbu obsahu vyučovania. Viete, ja tu mám jednu veľkú dilemu, ktorá je vnútornou dilemou. Kde je tá krehká hranica, nazvime to, medzi anarchiou a demokraciou? Lebo v zásade aj anarchia, aj demokracia dávajú ľuďom určitú mieru voľnosti, ale jedna znamená dezorganizovanú spoločnosť a druhá znamená organizovanú spoločnosť, ktorá môže efektívne ísť k cieľu. Kde je tá krehká hranica v tomto prípade? A znovu si pomôžem kolegami, a nechcem sa v tomto prípade dotknúť, vidím tu pána kolegu Mizíka zo školského výboru a použijem príklad strany pána Kotlebu. Dnes som tu počul rad kontroverzných vyjadrení jednej strany na druhú a spýtam sa: Ak odviažeme úplne ruky pedagógom, riaditeľom škôl, ktorí budú môcť si formulovať obsah svojho vzdelávania, a vieme my, aký bude obsah vzdelávania potom v niektorých krajoch, o ktorých vy máte pochybnosti, možno aj viacerí z nás majú pochybnosti, ako by to teoreticky mohlo skončiť?

    Myslím si, že tadiaľto cesta nevedie, úplnou voľnosťou, ale treba sa dohodnúť, kde je tá krehká hranica medzi anarchiou a demokraciou. A skúsme si ju zadefinovať a skúsme využiť obdobie prípravy národného programu vzdelávania na to, aby sme si túto krehkú hranicu zadefinovali a potom sa jej snažili držať.

    Zabezpečenie učebnicami, ďalší problém, ktorý tu ako výrazne v predchádzajúcich obdobiach bol prezentovaný. A myslím si, že aj pán kolega Žarnay vo svojom vystúpení hovoril, že zefektívnenie výberu učebníc vrátane verejných licencií, že už to tu malo byť a že proste je to problém. Ale myslím si, že je to cesta správnym smerom. Myslím, že minulý rok som ja podával pozmeňujúci návrh v spolupráci s ministerstvom školstva, kde sme kvázi robili pilotný projekt, ktorým sa umožnilo vyberať si z učebníc anglického jazyka. Je to model, ktorý je otestovaný, vyčlenený objem finančných prostriedkov, viacero učebníc, ktorých obsah je schválený; zdôrazním, dám do veľkých úvodzoviek, podčiarknem, červeno zvýrazním; obsah ktorých je schválený a akceptovaný ako vhodný pre výchovu a vzdelávanie, a nech si školy nakupujú a vyberajú z týchto učebníc.

    Zníženie modernizačného dlhu. Zníženie modernizačného dlhu je vec, ku ktorej sa zaväzuje táto vláda v programovom vyhlásení vlády. Pre mnohých je to niečo, čo sa dobre kritizuje, keď povedia, že máme v rukách 20-ročné skúmavky a 30-ročné horáky. V zásade máte pravdu, ale zase treba si povedať absolútnu pravdu, ako aj k modernizačnému dlhu došlo.

    V rokoch 2002/2003 keď prichádzalo k decentralizácii verejnej správy, k presunu kompetencií na obce a mestá, obce a mestá preberali regionálne školstvo mnohokrát v katastrofálnom stave, pokiaľ ide o stav budov, o stav vybavenia, zatekajúce strechy. V 21. storočí bolo niekoľko desiatok škôl; a prepáčte mi za slovo latríny, ale je to slovo, ktoré je pravdivé. Niekoľko desiatok málotriednych škôl malo ako jedinú formu pre vykonávanie biologických potrieb latríny. V takomto stave preberala samospráva od štátu školy. Medzitým sa s týmto stavom musela vysporiadať a vysporiadala sa so cťou a dnes nemôžme hovoriť o tom, že by sme v takomto stave mali školy. Máme ich lepšie vybavené, máme ich horšie vybavené, ale máme ich dobre vybavené. Ak posudzujeme, tak len 15 % škôl je takých, ktoré má nedostatočné vybavenie pre to, aby mohol byť výchovno-vzdelávací proces úplne úspešný a hodnotený, že je na 100 % zabezpečený. Iba 15 %. A ja som to už vo viacerých reláciách povedal, ale v prípade regionálneho školstva využívanie týchto zariadení je na výrazne nižšej úrovni, zhruba tretinovej.

    Takže ak sa vrátim k modernizačnému dlhu, jednoducho urobil sa tu obrovský kus roboty a treba ho dotiahnuť. Ale treba si zadefinovať jednak priority, ale treba si zadefinovať aj zdroje. Priority, a o tom sa znova vyhádajme pri tvorbe Národného projektu vzdelávania, ako bude zadefinovaný základný systém, ktorý bude zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, čiže plošné rozloženie škôl, ktoré budú zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, ktoré budú prioritne vybavované, ktoré budú vybavované tak, aby v každom prípade boli funkčné a mali kapacity aj pre prevzatie detí v prípade, že dôjde ku kolapsu niektorej inej školy.

    A potom si povedzme, že tu bude musieť byť niekoľko desiatok, možno stoviek škôl, ktoré nebudú zaradené v tejto prvej kategórii a ktoré prídu na vybavovanie v druhom rade. Zadefinujme si aj to, že časť z týchto škôl sa nachádza na územiach, ktoré sú oprávnené čerpať prostriedky z eurofondov, a povedzme si, že prostriedky z eurofondov sú najlacnejšie peniaze pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, a vybavme tieto školy z eurofondov, zabezpečme ich obnovu z eurofondov a pre tie, ktoré nemôžme zabezpečiť z eurofondov, zabezpečme zo štátneho rozpočtu. Je to úplne kompatibilné.

    Na všetky tieto prostriedky bolo vymedzené, alebo na všetky tieto účely bolo vymedzené v tomto volebnom období 2 miliardy eur. Myslím, že pani kolegyňa Remišová sa pýtala, aké sú prostriedky z Európskej únie. Operačný program Vzdelávanie je 458 miliónov eur na celé obdobie, celé programové obdobie. Čiže ak by sme povedali, že z tohto programového obdobia sa vyčerpá polovička, aj keď už sme dva roky po začiatku a ten nábeh zo začiatku je vždy pomalší, čo ja si dovolím tvrdiť, že ak budeme na konci tohto obdobia mať čerpanie na úrovni 40 %, tak môžme povedať, že sme boli úspešní, tak tam máte odpoveď, koľko z toho pôjde z eurofondov. Efektívnosť vynakladania je tým pádom daná a je daný aj rozumný systém, ktorý dáva logiku.

    Zber dát, administratívna záťaž. Bol prijatý v predchádzajúcom období rad opatrení, ktoré znamenali znižovanie administratívnej záťaže. Ja som rád, že pán minister a tím na ministerstve školstva dali do tohto programového vyhlásenia ďalšie tézy, ktoré hovoria o ďalšom znižovaní administratívnej záťaže. Ale ja chcem povedať jednu vec, ja som za zjednodušenie zberu dát, lebo administratívna záťaž znamená predovšetkým to, že zber dát je komplikovaný, časovo náročný, relatívne obsiahly, ale z hľadiska toho je potrebné vykonať optimalizáciu potrebných údajov, odstrániť duplicity, triplicity pri zbere dát z rôznych formulárov, zaviesť jednotný systém, ktorý bude napojený na rezortný informačný systém a bude elektronicky prepojený s informačnými systémami, ktoré majú školy, a odosielanie dát sa v tom prípade a pokiaľ bude dôkladne vedená evidencia škôl, tak ako má byť podľa zákona, bude dať robiť každomesačne stlačením jedného tlačítka. To znamená, nemusí dôjsť k výraznému obmedzeniu dát, ktoré sa zberajú, dát, ktoré slúžia na efektívne riadenie školstva, ale dôjde k výraznej úspore času na to, aby sme nezaťažovali učiteľov a administratívnych pracovníkov.

    Stredné školstvo. Stredné školstvo je jeden špeciálny problém, ktorý sa predovšetkým v poslednom období zredukoval na také dva, aspoň ja vnímam dva menšie problémy. Gymnáziá, v tom obsahu 8-ročné gymnáziá, a stredné odborné školstvo a v tom obsahu duálne vzdelávanie.

    Rozsah gymnázií, myslím si, že je primeraný, rozsah 8-ročných gymnázií v zásade v siedmich krajoch, okrem Bratislavského kraja, kopíruje odporúčanú 5-percentnú hranicu, ktorú by mali tvoriť nadaní a talentovaní žiaci. Jedine v Bratislavskom kraji je ten pomer výrazne väčší, a to z dôvodu toho, lebo opätovne vzhľadom na lobing Bratislavčanov sa nám nepodarilo nikdy zmysluplne vysporiadať s týmto problémom. Otázka znie, či v Bratislavskom kraji je výrazne viacej nadaných a talentovaných žiakov, ako je to v iných krajoch, alebo to je len v tomto prípade pohodlnosť, istota, vôľa rodičov mať skôr zabezpečené dieťa, že bude absolvovať plnohodnotné stredoškolské vzdelávanie a v prípade, že mi to nevyjde vo štvrtom ročníku pri prechode na 8-ročné gymnázium, tak mi to vyjde po ukončení 9. ročníka. Tu si odpovedzme na túto otázku a bavme sa o tom aj so zástupcami gymnázií, bavme sa o tom s odbornou verejnosťou, ale tento problém, si myslím, ak v siedmich krajoch je iný, ako je v Bratislavskom kraji, tak asi ten problém nie je úplne plošný, ale ten problém si treba vydiskutovať medzi zbytkom Slovenska a Bratislavou.

    Duálne vzdelávanie, pán kolega Gröhling, ktorý sa venoval vo svojom vystúpení duálnemu vzdelávaniu. S mnohými vecami, ktoré ste povedali, sa ja stotožňujem, lebo ako má to logiku, ale treba si povedať, že sú tu veci, ktoré boli z vašej strany, zo strany opozície dosť ostro kritizované, a to je predovšetkým prístup malého, stredného podnikania k duálnemu vzdelávaniu.

    Ale postavme si úplne logickú otázku: Keď sme zavádzali duálne vzdelávanie, na kom sme to mohli postaviť? Mohli sme to postaviť na malých a stredných podnikateľoch, ktorí majú po prvé nedostatok zdrojov, po druhé neexistujú profesné komory, ako je to v Rakúsku, v Nemecku, v niektorých iných štátoch, kde je povinné členstvo a z týchto zdrojov sú hradené aj prostriedky pre duálne vzdelávanie alebo pre certifikáciu vzdelávacích zariadení a podobne? Alebo sme to mohli postaviť na tom, čo je dostatočne finančne silné, dostatočne materiálne vybavené a schopné a ochotné poskytovať súčinnosť, to znamená veľké podniky za účinnej podpory zahraničia, v tomto prípade Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, za čo partnerom, predovšetkým veľvyslanectvám na Slovensku aj touto cestou chcem poďakovať. Odpoveď je jednoznačná, iba na tomto druhom spôsobe sa to dalo postaviť.

    Ale zoberme si znovu slovenské reálie. Slovenské reálie skončili na tom, že či budú certifikovať vzdelávacie zariadenia naše zväzy, združenia v podobe asociácie, alebo či to bude robiť štát možno v podobe štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo niekoho iného. Ak to inak poviem, je to Republiková únia zamestnávateľov, asociácia zamestnávateľov, ktorá predstavovala jeden systém, Klub 500, ktorý hovoril o druhom systéme. Ak budeme hovoriť, ako to funguje v zahraničí, tak zamestnávateľské združenia. Ak budeme hovoriť o slovenskej realite a čo by bolo v zásade možno jednoduchšie, ja osobne som viac naklonený tomu, že by to mohlo fungovať aj v podobe návrhu, ktorý prednášal Klub 500. Ale v obidvoch prípadoch je tu jeden zaujímavý fenomén.

    V prípade, že sa zamestnávatelia výraznou mierou podieľajú na financovaní nákladov duálneho vzdelávania v zahraničí sami, z vlastných prostriedkov, lebo si vychovávajú pracovnú silu pre seba a vychovávajú si ju na zmluvnom základe s tým, že im odpracujú určité obdobie, aká je slovenská realita? Slovenská realita je a jedna strana aj druhá strana je s natrčenou rukou a hovorí: Štát daj! V obidvoch prípadoch hovorí: Štát daj! Tí istí podnikatelia, ktorí sú veľké nadnárodné spoločnosti a doma financujú vzdelávanie, vedu, výskum a ďalšie doplnkové činnosti, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu; a možno to poviem expresívne, ale poviem to; v niektorých prípadoch, a nie je ich málo, odlievajú finančne prostriedky zo zisku vytvoreného na Slovensku do materských krajín, kde v materských krajinách financujú z týchto prostriedkov vzdelávanie, ale na Slovensku sú s natrčenou rukou, štát daj, lebo my máme nedostatok pracovnej sily, ktorá je kvalifikovaná a my ju potrebujeme.

    Aj tu apelujem na všetkých, aby sa zmenil pohľad aj na duálne vzdelávanie a jeho finančné zabezpečenie, lebo aj takáto je pravda.

    Vysoké školstvo. Vysoké školstvo má rad problémov a všetci sa asi zhodneme na tom, že najväčším problémom vysokého školstva je vysoký počet fakúlt, ktoré nie vždy poskytujú dostatočne kvalitné vzdelávanie. Stretol som sa s rôznymi analýzami a myslím si, že v tomto je takým lídrom, v týchto analýzach, pán exminister Jurzyca, ktorému z analýz vychádza, a má pravdu, že najmenší podiel nezamestnaných absolventov zo všetkých škôl tvoria vysokoškoláci. Je to pravda, len ak by sme si spätne hodnotili, že ktorí, na akých pracovných pozíciách sú títo vysokoškoláci, tak zistíme, že mnohokrát na stredoškolských pozíciách a častokrát aj na pozíciách, ktoré vôbec nezodpovedajú ani stredoškolskému vzdelaniu. A tu si musíme klásť otázku, aká je efektívnosť takéhoto vzdelávania. Ide nám v tomto prípade aj počtom vysokých škôl iba o predĺženie detstva našich detí alebo nám ide o to, aby získali kvalifikáciu, ktorá je ich odbornou výbavou do budúceho života, aby sa mohli aj odborne presadiť vo svojej profesii?

    Cieľom aj k tomuto je rad opatrení, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády. Ja by som spomenul zabezpečenie úplnej transparentnosti a verejnej kontroly akreditačného procesu, prechod k inštitucionálnej akreditácii, zníženiu administratívnej náročnosti akreditačného procesu a stanovenie jeho podmienok vopred.

    Každý, kto sa zaoberá vysokým školstvom, s istotou povie, že aj posledná akreditácia bola značne náročná, a myslím si, efekt, ktorý spoločnosť očakávala od tohto akreditačného konania, že bude zo siete vyradených niekoľko, možno niekoľko desiatok fakúlt, sa nenaplnil. Ak by som to povedal z tohto pohľadu, pán minister, v tomto prípade sa akreditačné konanie minulo svojim účinkom a pri hodnotení kvality vysokých škôl asi treba zvoliť kritériá, ktoré urobia objektívne sito. Ale nie som úplne presvedčený o tom, že ich treba všetky okamžite zrušiť, ale treba nastaviť model financovania tak, aby kvalitné mali, aby tie menej kvalitné pri nedostatku finančných prostriedkov sami zvážili, či budú pôsobiť na slovenskom trhu.

    Je tu odstraňovanie bariér pri medziodborových študijných programoch, ale predovšetkým implementácia princípov vzdelávania orientovaného na potreby študenta, ktorému umožní profilovať sa podľa svojich predstáv a získať zo štúdia maximum pre svoju budúcnosť. Toto považujem v zásade za systémovú zmenu v slovenskom vysokom školstve, ktorú je potrebné zaviesť, lebo v zahraničí funguje. Na Slovensku sú vysoké školy výrazne konzervatívnejšie a toto je cesta podľa mňa správnym smerom.

    Rozprávam už relatívne veľmi dlho, a preto sa budem venovať už len jednej veci a v krátkosti spomeniem vedu a výskum. Veda a výskum, znovu si musíme povedať, ako má byť štruktúrovaný, a keď si pozriete jednotlivé analýzy, tak zistíte, že gro výskumu, alebo v minulosti bol výskum rovnomerne rozdelený medzi základný výskum, aplikovaný výskum, predovšetkým do týchto dvoch kategórií, a bol tam aj v nejakom objeme nešpecifický výskum. Ale podniková sféra ťahala aplikovaný výskum. Privatizáciou, nástupom zahraničných investorov, transferom inovácií, know-how na Slovensko aplikovaný výskum výrazne klesol, dnes je možno na tretinovej úrovni voči obdobiu z 90. rokov, zhruba na úrovni 30 percent. A tu treba opätovne si povedať, že slovenský výskum nemôže byť ťahaný iba základným výskumom a Slovenská republika, ktorá je malá jednak kapacitou špičkových vedcov, ktorí by mohli byť nositeľmi základného výskumu, tak aj objemom financií, ktoré sme schopní vynakladať na základný výskum, tak treba aj v tomto segmente pristúpiť k racionalizácii.

    A tu si znovu povedzme slovenskú realitu, lebo základný výskum vykonávajú predovšetkým Slovenská akadémia vied, sčasti to vykonávajú univerzity. Ak sme sa v uplynulom období potýkali s problémom reštrukturalizácie, organizačnej štruktúry Slovenskej akadémie vied, tak sme sa dostávali do konfliktov s tým, a poviem to tak, ako to bolo prezentované, nikto nechcel byť hrobárom niektorých ústavov alebo pracovísk. Ale to nie je o tom, že či niekto bude hrobárom niektorého ústavu alebo pracoviska. To je o tom, že či tí, ktorí sú schopní produkovať dobré výsledky základného výskumu pri redukovanej štruktúre, zvýšenej kvalite, lepšom materiálnom vybavení, či touto cestou ísť alebo podporovať to, čo je doteraz zabehnuté a čo nie je natoľko efektívne, ako by sme od tohto systému očakávali.

    O aplikovanom výskume som hovoril, že takmer sa zdecimoval. A treba pomenovať to, čo výrazne narástlo, je nešpecifický výskum. Nešpecifický výskum je v zásade výskum, ktorý je vykonávaný pracoviskami, či už na Akadémii, alebo na vysokých školách, alebo niektorými inými pracoviskami. Ja si to dovolím vulgárne pomenovať preto, lebo je potrebné zabezpečiť dostatočnú publikačnú činnosť aj z dôvodu akreditácie, aj z dôvodu iného hodnotenia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, a preto si veľmi často vymýšľame výskum preto, aby sme robili výskum, ktorý dnes nazývame nešpecifický výskum, a myslíme si, že posúvame sa niekde ďalej. Neposúvame, len si vytvárame barličku pre lepšie získavanie finančných prostriedkov pre svoje pracoviská. Ak nájdeme mechanizmus pre dobré rozdeľovanie finančných prostriedkov na inej báze, a tuto by som to porovnal s kreditovým systémom pri základnom a strednom školstve, tak môžme nájsť ako veľmi dobré východiská.

    Dámy a páni, dve posledné poznámky. Slovensko, čierna diera, míňajúce sa eurofondy, jedno, či v školstve alebo vo všeobecnosti, v spoločnosti. Prosím vás, prestaňme s týmto sebabičovaním. Slovensko nie je výstavná skriňa ani raj na zemi. Aj na Slovensku sa dejú chyby, ale ak si zoberiete správu Európskeho dvora audítorov, pokiaľ si spomínam, z roku 2014, ktorá bola prerokovávaná minulý rok na výbore pre európske záležitosti, tak sa tam dočítate, že pri kontrole prostriedkov z fondov Európskej únie a európskeho rozpočtu, v prípade pôdohospodárstva aj priamych platieb, aj fondov Európskej únie, viac ako 60 % projektov pri kontrole vykázalo chybovosť. Ak by Slovensko malo 120-percentnú chybovosť a ostatné krajiny by mali chybovosť priemernú, tak nemôžeme dosiahnuť číslo, viac ako 60 % chybovosti na ploche celej Európskej únie vrátane starých členských krajín. Tie isté problémy, ľudské zlyhania sú na Slovensku, sú v Nemecku, Francúzsku a všade inde. Jediné, čo je na Slovensku, je to, že sa tieto problémy stali predmetom politického boja a sú umelo zveličované a nafukované. Pomenujme problémy tam, kde sú, ale nebičujme sa, lebo každé bičovanie, a to by som bol rád, aby sme v tomto ďalej nepokračovali, znamená sprísňovanie pravidiel, ale nie sprísňovanie pravidiel vecné, ale sprísňovanie pravidiel z hľadiska komplikovanosti administratívneho procesu. A potom všetci nadávame, že čerpanie eurofondov je neuveriteľne administratívne náročné a je v zásade mnohokrát takmer nemožné. A znovu sa dostávame do začarovaného kruhu.

    Nájdime východisko z toho, roztnime ten gordický uzol, ktorý na tých eurofondoch leží, ale nebičujme sa, lebo nie je to v prospech nikoho, nie je to v prospech Európskej únie, nie je to v prospech konečných prijímateľov, ale nie je to v prospech ani Slovenskej republiky.

    A to, čo tu zaznievalo ako politická téza, nakoniec. Veľa emócií, zradcovia, porušené sľuby, Slovensko je frustrované z vlády takejto väčšiny. Dovoľte mi parafrázovanie, možno je frustrovaná Nová väčšina, ktorá si to dala do názvu politickej strany, ale rozhodne nie Slovensko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Petrákovi. Na vaše vystúpenie bude reagovať sedem poslankýň a poslancov.

    Ako prvá má slovo pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči.

    Prepáčte, osem, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Petrákovi. A ja si vážim jeho vystúpenie, pretože je to jedno z mála vystúpení koaličných partnerov, ktorí sa vyjadrujú k téme vecne, bez emócií a vyjadrujú sa. Myslím si, že hlavne v oblasti školstva je to veľmi dôležité, lebo školstvo nemá byť o ideológii, nemá byť ľavicové školstvo alebo pravicové školstvo, ale má to byť školstvo, ktoré je najlepšie možné pre naše deti.

    Pán Petrák spomínal víziu, že vízia bude formulovaná v národnom programe vzdelávania. Ja si myslím, že ten proces prípravy mal byť opačný. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády mala byť sformulovaná vízia, kde chceme naše školstvo, a následne v národnom programe vzdelávania sme mali navrhnúť konkrétne kroky, ako chceme túto víziu v školstve dosiahnuť.

    Hovoril aj o slobode, ktorá; to bolo na margo pána Poliačika; že ktorá môže viesť dokonca až k anarchii. Ja som si včera prečítala jeden veľmi pekný rozhovor v Denníku N s Annou Máriovou, ktorá hovorí, že; v rámci programu Teach for Slovakia, a hovorí o tom, že tá sloboda v našom školstve veľmi chýba a chýba v tom, najmä v slobode myslenia, v samostatnosti, učenia sa ku spolupráci, učenia sa ku kritickému mysleniu. Takže v tomto zmysle ak sme spomínali slobodu na školách, v tomto zmysle sme ju vnímali. Tak isto... (rečníčka sa pozrela na časomer), tak ja už skončím tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    No, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po ročníkoch, jednoducho tá regulácia je obrovská.

    A to, čo som dnes povedal, to platí. Štátny vzdelávací program sa má zúžiť na nutné minimum, ale to sa musí potom veľmi prísne vyžadovať, a nemá byť štátnym vzdelávacím programom hlavne v oblasti vedomostí, ale hlavne v oblasti schopností. To znamená od toho, čo vieš, máme prechádzať k tomu, čo vieš urobiť, čo vieš vyriešiť, s čím sa vieš popasovať. A ak toto budeme vedieť spraviť, tak potom aj priestor pre slobodu detí a učiteľov bude dostatočne veľký a zároveň to bude mať pravidlá, vnútornú štruktúru, vďaka ktorej budeme vedieť odkontrolovať tie výsledky.

    Takže ja určite nie som za anarchiu. Určite nie som za to, aby si školy rušili vyučovanie evolúcie a nahrádzali ho kreacionizmom. Určite nie som za to, aby tá ruka bola úplne voľná pri vytváraní vzdelávacieho obsahu. Ja hovorím, že dneska je príliš veľký a je príliš preregulovaný a že ho treba zmenšiť a oveľa viacej priestoru nechať na kreatívnu prácu samotných škôl pri vytváraní obsahov a učiteľov pri tom, akým spôsobom obsah dostanú k deťom.

  • Pán Petrák, ja som si uvedomil, že ja vás veľmi rád počúvam, pretože vy veľmi dobre položíte otázku, vy veľmi dobre aj odpovedáte a ja súhlasím s väčšinou tých odpovedí. Len mi tam chýbajú tie činy, ktoré doteraz. Ale aby som v rýchlosti iba prebehol.

    Súhlasím s vami, že určite nerobme žiadne analýzy, lebo ich už máme toľko a stáli toľko peňazí, že až-až. Možno iba jednu tú analýzu z roku 2010 by sme mohli použiť, a to je tá optimalizácia priamo riadených organizácií, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Som rád, že ste vyslovili, že ten kreditový systém nie je dobrý, lebo on naozaj nie je dobrý a tie kredity prinášali iba platy učiteľom alebo navýšenie platov učiteľov, ale neprinášali absolútne žiadne vedomosti.

    Čo sa týka toho normatívu, ja opäť súhlasím, že normatív na žiaka, na triedu, plus nejaká pridaná hodnota, že vy ste to aj testovali alebo skúšali ste to, nebol 100-percentný. On nikdy nebude 100-percentný a vždy bude niekto, kto bude postihnutý, ale poďme do toho, pretože tento systém, ktorý teraz máme, tak je absolútne, nechcem povedať absolútne, je zlý a každý iný bude omnoho lepší.

    A k tomu duálnemu vzdelávaniu. Ja nie som proti tomu, aby malé a stredné podniky vstúpili do duálneho vzdelávania, ale nefunguje to ani s veľkými podnikmi. My sme sem preniesli nejaký systém, ktorý v Nemecku funguje historicky, 20, 30, 40 rokov a má absolútne iné kamene a základy. Tam sú stavovské organizácie, kde je povinné členstvo, ktoré sú platené. Ja súhlasím s vami, že potom tieto organizácie, ja ich nazývam, tých sedem, ktoré certifikujú, ja ich nazývam, že sedem zhavranelých bratov, lebo oni naozaj iba načahujú ruku a chcú peniaze. Ale toto všetko sme my vedeli ešte predtým, než tento systém sa začal realizovať. Prečo sme teda ho sem preniesli a prečo sme ho začali robiť? Lebo ten systém duálneho vzdelávania na tých stredných školách reálne fungoval, nejako, ale fungoval. Možno stačilo iba dovybavovať jednotlivé centrá odborného vzdelávania a nejakým spôsobom ho upraviť a nemuselo sa to robiť takýmto spôsobom – zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, vy ste použili dnes takú vetu, že v predprimárnom vzdelávaní vidíte iba jeden problém, a to sú kapacity. Ja som zhodou okolností bola minulý týždeň na rade školy v jednej materskej škole teda v našom meste a pani učiteľky mi vraveli, že majú problém práve v nerovnomernom financovaní pani učiteliek, ktoré v minulosti boli kvalifikované, keď mali skončenú strednú školu, a v podstate prichádzajú panie učiteľky, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané a v podstate nemajú žiadnu prax a majú rovnaký plat ako tie pani učiteľky, ktoré tam pracujú 30 rokov a majú naozaj vzácne skúsenosti. Čiže to len taký podnet, že myslím si, že aj veľa tých učiteliek v tom predprimárnom vzdelávaní sa cíti nedocenená, hlavne z tých starších, mnohokrát veľmi kvalitných učiteliek.

    A taktiež mi spomínala pani riaditeľka, že z fondu, na ktorý sa skladajú rodičia, platia v škôlke napríklad krúžok anglického jazyka, lebo v rámci tých peňazí, ktoré majú, tak si to nevedia uhradiť. Alebo napríklad koberce alebo žalúzie, to, čo im v tej škôlke chýba. Takže neviem, možno to je neobjektívne, ja to dávam do pozornosti, aby to zvážili ľudia, ktorých sa to týka a vedia to ovplyvňovať.

    No a myslím si, že môžem sa stotožniť s vaším názorom, že kreditový systém je úplne zle vnímaný, ak má byť viazaný len na to, že sa niekomu zvýši plat, predsa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Petrák, ja musím naozaj sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste vystúpili a dali ste nám tu takýto výklad programového vyhlásenia vlády v časti vzdelávacej politiky. Pretože naozaj ten výklad bol potrebný pri niektorých tých formuláciách, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože sa tam vlastne dostal, ten obsah bol viac vysvetlený a my to v školstve poznáme, že bez vysvetlenia niektoré vety jednoducho často nemusia byť správne pochopené.

    Ja by som sa hlavne vyjadril k tomu, keď sa budeme baviť o tej hranici, ktorá by nás mala ochrániť pred nejakou anarchiou. Myslím si, že základom by malo byť jednoznačné stanovenie kritérií na udelenie určitého stupňa vzdelania alebo odbornej spôsobilosti. Tieto by sme mali potom, samozrejme, prísne, čiže dôrazne kontrolovať, ale zároveň aj vyžadovať. Tu by sa ukázal aj zmysel, prečo vlastne to štátne testovanie robíme. No a hlavným zmyslom by, samozrejme, podľa mňa testovania by nemalo byť nejaké rebríčkovanie, ale naozaj by sme sa tam mali sústrediť na to, že či ten stupeň vzdelávania udeľujeme alebo neudeľujeme.

    Vyjadril by som sa aj k časti spomínanej znižovania administratívnej záťaže. My to ľudovo nazývame debyrokratizácia. Myslím, že takto sa to volalo úplne na jej začiatku. Veľmi často sme sa predtým bavili o tom, že či tá elektronizácia naozaj je tým hlavným prostriedkom odstraňovania tej byrokracie. Myslím si, že hlavné, čo musíme urobiť, je, sa pozrieť na tie dáta, ktoré vlastne od tých škôl vyžadujeme. Či naozaj sú potrebné. Naozaj ísť krok za krokom za každým jedným údajom, či naozaj tá škola to tam do toho rezortno-informačného systému, ktorý hádam, dúfajme, už bude fungovať bez chýb. Naozaj je potrebné ho zadať.

    Ešte využijem rýchlo príležitosť. Poďakujem sa ministrovi za uznesenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Petrák, ste trošku kriticky sa vyjadrovali k spôsobu, nejakému záujmu rodičov o vzdelávaní svojich detí v Bratislave a v Bratislavskom samosprávnom kraji. Mojím názorom je, že v prvom rade by malo byť na slobodnom výbere rodiča a poznania vlastného dieťaťa, kam chce rodič svoje dieťa dať študovať, či na strednú odbornú, alebo na gymnázium. A to, že možno v Bratislave sú väčšie nároky alebo požiadavky na všeobecné vzdelávanie, ono to trošku súvisí možno aj so štruktúrou obyvateľstva v Bratislave, ktorá predsa len je iná ako v iných častiach Slovenska, kraj, kde teda je aj iný spôsob života a iná štruktúra obyvateľstva. Ale napriek tomu vám poviem príklad.

    Ja som poslankyňou šiesty rok aj v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde sme zriaďovateľom desiatok stredných odborných škôl a potýkame sa s týmto problémom, ale vlastne snažíme sa ho riešiť asi takým spôsobom, že práve cestou duálneho vzdelávania treba ísť. A od 1. septembra vznikne duálne vzdelávanie pri Volkswagene, kde len za mesiac kampane sa prihlásilo 150 detí na 100 miest, ktoré začnú fungovať, teda budú prijaté od 1. septembra. A toto je tá správna cesta, kadiaľ treba ísť, a nie je problémom, že by možno nebol záujem. Je to o atraktivite a o vytvorení legislatívneho priestoru práve pre túto formu vzdelávania. Zamerali sme sa aj na kampaň tak, aby sa zvýšila atraktivita odborného vzdelávania, ale, prosím, neregulujme slobodnú voľbu rodiča, ten vie najlepšie, čo je pre jeho dieťa najlepšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda výboru Petrák, ja ti ďakujem za toto ozaj analytické a vecné vystúpenie k otázkam vzdelávania na všetkých stupňoch vrátane predprimárneho a vedy, výskumu. Zaujali ma tie slová, respektíve súhlasím s tvojimi slovami, treba nastaviť objektívne sito, aby zostali kvalitné vysoké školy, ktoré reflektujú potreby trhu práce. Od utorka tu počúvame z úst viacerých opozičných poslancov, že máme tu nekvalitné vysoké školy, ktoré treba rušiť, a ty si zdôraznil, že netreba rušiť, ale treba skôr skúmať tú kvalitu.

    Treba to aj doplniť, že ono to nie je také jednoduché vysokú školu zrušiť. Základným problémom bolo, že tieto nekvalitné vysoké školy boli zaradené do systému. Raz keď to už je v systéme, tak nie je také jednoduché nejakým administratívnym aktom tieto vysoké školy rušiť. Čo by sme tu potom počúvali, ako bránime súkromnému podnikaniu a podobne. Tu treba spomenúť, kedy tieto súkromné školy sa na Slovensku dostali do systému. V roku 2002 na Slovensku je 22 vysokých škôl. V roku 2006, keď končila druhá vláda Mikuláša Dzurindu, na Slovensku je 35 vysokých škôl. Predstavte si, za štyri roky na Slovensku nárast o 13 vysokých škôl!

    Prvá vláda Roberta Fica – ani jedna vysoká škola, pretože skutočne sme sa držali, radšej dvakrát meraj, potom strihaj. A potom nám prídu zase roky 2010 až 2012. Za toto krátke obdobie, hneď za prvý rok vznikli na Slovensku dve vysoké školy: Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta a Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie. Povedzme si, skutočne tieto odbory boli na Slovensku nevyhnutné? Veď týchto absolventov máme skutočne nepreberné množstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Petrák, ja sa tak isto chcem veľmi pekne poďakovať za tú analýzu vôbec toho ako nielen programového vyhlásenia, ale vôbec školského systému, ktorý u nás existuje. A povedal si to ty, ale povedala to aj pani poslankyňa Remišová, aby som teda nejakým spôsobom zdôvodnil, prečo vlastne trošku porušujem rokovací poriadok, reagujem na teba, ale povedala to aj pani poslankyňa Remišová. Jednoducho to školstvo naozaj treba odpolitizovať, nejaká politika tuná nemá čo hľadať, lebo to môžu len pokaziť a deformovať, a všetci sa o to musíme snažiť. A ten tvoj prejav bol presne taký, že to bolo odpolitizované a že sme skutočne zbytočne; skutočne zbytočne si nebil do nejakých politických avantúr tej alebo ktorej vlády.

    To školstvo má jednu strašnú nevýhodu, ešte väčšiu ako ostatné rezorty, že vlastne to staré už neplatí a to nové stále hľadá. A toto medziobdobie vlastne spôsobuje všetky tieto turbulencie, všetky tie aj protesty, aj všetko to nevyjasnené, čo v tom školstve existuje, školské osnovy, a to je jedno úplne, či sú to základné školy, stredné školy alebo vysoké školy. To školstvo je stále v štádiu hľadania, hoci teda od roku ´93 už nejaký ten rôčik uplynul, a myslím si, že aj takto to treba chápať. A keď sa dohodneme na tom, že aspoň toto všetci pochopíme, tak tá odpolitizácia určite príde.

    Ešte raz ďakujem veľmi pekne za tie slová, ktoré si pri tom pulte povedal.

  • Pán poslanec Petrák, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. To, čo tu zaznelo aj k reakcii na moje vystúpenie, mi dáva nádej, že sme schopní sa pohnúť pri riešení problémov školstva. Tak ako povedal pán poslanec Jarjabek, je tu veľký priestor pre odpolitizovanie problémov školstva, hľadanie vecných riešení. A aj tieto faktické poznámky, aj posledné rokovanie výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma napĺňa optimizmom, že sme schopní k tomuto stavu sa dopracovať.

    Ja by som snáď dal v tejto súvislosti jednu poznámku aj smerom k učiteľskej verejnosti. Ja akceptujem to, že protestujú viditeľnou formou, ale dnes sme v polohe, že opätovne chceme riešiť problémy a chceme nájsť východiská v rámci možností, a chcem ich poprosiť, aby tlak na pílu nenarastal, lebo v športovom žargóne sa tomu hovorí, jak sa prepáli štart, tak potom výsledok v cieli nemusí byť najlepší. Takže skúsme nájsť zhodu tam, kde sme ju schopní nájsť.

    A pokiaľ ide o tú slobodu, víziu a ďalšie záležitosti, ktoré boli obsahom viacerých vystúpení. Ja si dovolím zacitovať len § 5 odsek 1 písmeno e) zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, kde pedagogický zamestnanec má právo na "výber a uplatňovanie pedagogických odborných metód, foriem, prostriedkov, ktoré utvárajú podmienky na učenie, sebarozvoj detí, žiakov" atď. a po b) je povinný, teda odseku 2, je povinný "rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa a žiaka". Toto je dnes v platnom znení zákona, od ktorého sa môžme odpichnúť a hľadať, kde je tá hranica realizovateľného, možného, efektívneho a zmysluplného.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, poslanci a poslankyne, vystupujem v Národnej rade Slovenskej republiky po prvýkrát, preto považujem za slušné, aby som sa vám krátko predstavil.

    Pochádzam z Hornej Nitry, mám 43 rokov, môj otec celý život pôsobil v energetike, začínal v ENO, čiže v elektrárni Nováky, a celý život mi vštepoval jednu, alebo v mladosti jednu životnú zásadu: Zapamätaj si, keď budeš mať problémy, obráť sa na svoju rodinu. To je tvoja krv, rodina ti pomôže, kamarát sa na teba môže vykašľať.

    Keď som bol mladý, tak som bol príliš pyšný na to, aby v prípade nejakých mojich problémov som sa obrátil na rodinu, až neskôr som pochopil, akú mal pravdu, ako som rád, že mi túto vec vštepoval do života. Pretože to platí nielen pre osobné záležitosti, ale aj pre národ a štát. Môžeme tu byť stokrát medzi sebou rozhádaní, napriek tomu máme spolu oveľa viac spoločného ako možno s nejakými priateľmi zo vzdialeného alebo blízkeho zahraničia. Máme spolu stokrát viac spoločného, pretože ako národ aj ako štát sme v tomto zmysle rozšírená rodina.

    Mama pôsobila celý život ako profesorka matematiky na gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi, ja som na ňu hrdý, pretože jej žiak získal pre Slovensko 3. miesto v celosvetovej matematickej olympiáde v Spojených štátoch amerických v roku 2000.

    Zamladi napriek tomu, že som známy ako posledný križiak, som bol veľký liberál nielen svojím osobným životom, ale aj svojimi politickými názormi. Až postupne som skonzervatívnel. Ak Winston Churchill hovorieval, že kto nemá, kto nie je v dvadsiatke komunista, nemá srdce a kto je komunista ešte v štyridsiatke, nemá rozum, mám taký pocit, že za mojich mladých čias, čiže začiatkom 90. rokov, to možno bolo tak, že kto nebol medzi nami študentami liberál, možno nemal srdce. Po tom všetkom, čo sa vo svete, vo svetovej ekonomike, vo svetovej politike za posledných 20 rokov udialo, tak si dovolím povedať, že možno kto je liberálom ešte dnes, tak nemá rozum. Aspoň tak to vnímam ja.

    Chcel by som teraz uviesť príklad, ako sa moje názory vyvíjali, vyvíjali v politickej oblasti. Ako drvivá väčšina kolegov študentov som požiadal o civilnú službu. Modrá knižka už nebola potrebná, pretože dala sa vybaviť civilka, aby som nemusel narukovať. No ale zrazu som si uvedomil, že ja osobne armádu považujem za dobrú vec a že považujem za správne, aby armáda fungovala, aby jednoducho ľudia bránili svoj štát, že je to potrebné. Vtedy sa možno vyvinula istá časť, črta môjho charakteru, ktorú by som nazval schopnosť ísť proti prúdu, ktorú som si ponechal až dodnes. Napriek tomu, že som bol veľkým kritikom vtedajšej Mečiarovej vlády a mohol som si nájsť desiatky dôvodov, prečo práve vtedy do armády nenarukovať, v roku 1997 som dobrovoľne narukoval k výsadkárom, k 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline a dodnes som na toto svoje rozhodnutie hrdý. 90 % mojich rovesníkov si vtedy ťukalo na čelo a ešte viac si ťukali na čelo, keď som sa po návrate z vojenčiny verejne snažil obhajovať zachovanie povinnej vojenskej služby.

    Dodnes som presvedčený, že je chyba, že vojenská, základná vojenská služba bola úplne zrušená, pretože verím, že v spoločnosti musí existovať istá rovnováha medzi právami a povinnosťami. Ak je jednotlivec presvedčený, že má iba samé práva a žiadne povinnosti voči spoločnosti a voči štátu, spoločnosť sa postupne rozloží. A obávam sa, že presne toho sme svedkami v dnešnej Európe. Preto oceňujem, že štvrtá kapitola programového vyhlásenia vlády sa venuje téme udržania súdržnosti slovenskej spoločnosti a Slovenska.

    Pokúsim sa ďalej hovoriť o svojich názoroch a predstave toho, ako sa to dá urobiť, pretože v programovom vyhlásení vlády sa mi zdá, že to bolo príliš, povedal by som, technicko-ekonomické.

    Ako takú poslednú vec o sebe by som chcel povedať, že sa považujem za politického žiaka Jána Čarnogurského a Vladimíra Palka. A myslím si, že v slovenskej politike je málo tak veľkorysých politikov, ako bol Ján Čarnogurský, ktorý dokázal dať priestor neuveriteľne veľa budúcim politikom, predsedom vlády, ministrom, ktorí mali v mnohom odlišný názor ako on, len to vymenujem: Dzurinda, Palko, Lipšic, Pavol Hrušovský, Ján Figeľ, Daniel Lipšic, Richard Rybníček a ja osobne. Chcem teraz Jánovi Čarnogurskému a Vladimírovi Palkovi povedať: Ďakujem vám, že som dostal od vás šancu, a som hrdý, že sa môžem hlásiť k tomu, že som vašim politickým žiakom.

    A ešte jedna vec je, ktorú si na nich vážim, oni vždy hovoria to, čo si myslia, a robia to, čo hovoria. Bez ohľadu na to, či je to v tom momente populárne alebo nepopulárne. Toto som sa od nich naučil a chcel by som si to v politike podržať.

    Je ešte jedna vec, ktorú si myslím, že by ste mali o mne vedieť. Pod svoje názory sa vždy podpisujem. Keď proti niekomu niečo mám, poviem mu to do očí, neskrývam sa v anonymite internetu, nebojujem ako pirát pod falošnou vlajkou, snažím sa dodržiavať niečo, čo je možno dnes nemoderné, niečo, čo sa dá nazvať aj rytierska česť. Som presvedčený, že aj dodržiavanie niečoho, čo sa dá nazvať rytierska česť, v slovenskej politike je veľmi dôležité.

    Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pri rokovaní o programovom vyhlásení vlády sa možno odo mňa očakáva, že vystúpim s plamenným prejavom a nenechám na programovom vyhlásení vlády ani nitku suchú. Alebo ako posledný križiak vytiahnem obojručný meč a budem okolo seba sekať hlava-nehlava. Ale aký by to malo zmysel?

    Pán predseda Národnej rady v prejave po svojom zvolení hovoril o tom, čo podľa neho odlišuje civilizované národy od barbarov. Pomenoval to tak, že civilizované národy dokážu v parlamente zložiť zbrane a súťažiť prostredníctvom slova. Ako symbol tohto pán predseda Národnej rady uviedol, že by sme mali používať tri slová: ďakujem, prepáčte a prosím, a vyzval nás, aby sme v záujme ľudí na Slovensku prekonali to, čo nás rozdeľuje, a hľadali to, čo nás spája. Prijímam túto výzvu, pán predseda Národnej rady. Prosím vás, aby ste si vypočuli bez predsudkov, čo chcem povedať.

    V súvislosti so vznikom tejto vlády sa často používali slová ako "zlodeji", "zradcovia", "podvodníci". Asi by sme si každý z nás vedeli v tejto sále pod týmito slovami niekoho predstaviť. Ja si kladiem otázku, ako je potom možné, prečo potom ľudia vo voľbách týchto zlodejov, zradcov, podvodníkov volili. Čia je to chyba, slovenského národa? Nie je to aj chyba nás opozície, že sme nedokázali viac ľudí presvedčiť, aby nás volili? A prečo sme ich vlastne nedokázali presvedčiť?

    Prečo to hovorím? Pretože verím, že priznanie vlastných slabostí nie je ponižujúce, naopak, verím, že na tomto je postavená naša, sila celej našej civilizácie. Naša civilizácia nevznikla vojensky, dobýjaním, tak ako civilizácia islamská vznikla silou. Naša civilizácia nevznikla preliatím cudzej krvi, naša civilizácia vznikla úplne opačne, obeťou. Zakladateľ našej civilizácie ukázal zdanlivú slabosť a nechal sa pribiť na kríž, prelial vlastnú krv, nie krv svojich oponentov. A urobil to preto, lebo jeho cieľom nebolo poraziť jeho oponentov, jeho cieľom bolo pomôcť ľuďom. Takto vnímam moje pôsobenie v politike, tak ako kresťan, tak aj ako človek.

    Pán Danko, pán Bugár, pán Matovič, pán Kotleba, mojím cieľom nie je zvíťaziť nad vami alebo poraziť vás. Som tu nato, aby som urobil niečo pre ľudí, nato som tu.

    Verím ako katolík, ako kresťan, že Boh sa stal človekom, aby sme sa naučili jednu najzákladnejšiu vec, čím viac žijeme pre iných, tým viac sme ľuďmi. Ježiš Kristus obetoval pred dvetisíc rokmi v Jeruzaleme svoj život, aby ukázal, čo to znamená byť človekom s veľkým "Č", čo to znamená byť naozaj človekom.

    Byť človekom a otrokom je veľký rozdiel. Nie sme niekedy aj my viac otrokmi moci, slávy, možno otrokmi Facebooku? Ako byť naozaj človekom? Ide o to, čomu obetujeme svoj život. Samovražední islamskí atentátnici obetujú svoj život, aby zabili čo najviac ľudí, aby zvíťazil ich kalifát. Je to spôsob, ako sa stať viac ľudskými? V našej civilizácii je to úplne naopak.

    Byť kresťanom znamená obetovať svoj život pre iných, pre národ, ako to urobil Štúr, pre bezdomovcov, ako to urobil páter Srholec, alebo pre vlastných rodičov, ktorých treba doopatrovať, ako to robia desaťtisíce ľudí na Slovensku, alebo pre tisíce postihnutých detí, o ktorých sa starajú ich rodičia a obetujú im celý život. Toto sú naši hrdinovia, takto sa u nás získava vstupenka do kráľovstva nebeského. A čo tá vstupenka stojí? Nič, stačí iba žiť nielen pre seba, ale aj pre iných. A ešte jednu vec treba urobiť, prekonať vlastnú pýchu a uznať, že aj ja som slabý a hriešny, lebo je to pravda, aspoň ja taký som, a nie iba všetci tí ostatní.

    Keď sa pozerám na svoju dcéru, niekedy ma niečím nahnevá, niekedy ju musím pokarhať, ale teším sa na to, čo z nej vyrastie. Naša civilizácia je založená na tom, že každý z nás v ktorejkoľvek chvíli môže v niečo pekné vyrásť, aj my, čo tu sedíme dnes v tejto sále.

    Chcel by som teraz povedať jednu dôležitú vec, keďže navzájom sa tu častujeme, kto je taký, kto je onaký. Všetko dobré, čo naša civilizácia pre ľudí urobila, urobili hriešnici, polepšení hriešnici. Bavili sme sa tu o tom, kto čo ukradol, lenže evanjelista Matúš bol mýtnik a "mýtnik" bolo synonymom pred dvetisíc rokmi pre slovo "zlodej". Hovoríme si tu, že niekto zradil svoje presvedčenie vtedy alebo inokedy, nuž svätý Peter zaprel Krista trikrát iba počas jednej jedinej noci. Ako je možné, že zakladateľ našej civilizácie na takýchto ľuďoch vybudoval civilizáciu, ktorá je tu už dvetisíc rokov?

    Dámy a páni, Boh nám dal veľkú dôstojnosť. Možno my medzi sebou vidíme iba zradcov, špekulantov, podvodníkov a možno Boh v nás vidí, medzi nami, nejakého nového svätého zlodeja alebo nového svätého zradcu. Boh nám dal veľkú dôstojnosť a my, ktorí tu sedíme, môžeme tú našu ľudskú dôstojnosť, máme veľkú šancu ju naplniť, pretože všetci, čo tu sedíme, bez ohľadu na to, či ako členovia vlády, alebo poslanci parlamentu, my reálne naozaj môžeme urobiť niečo dobré pre iných.

    Svätý Filip Neri, kňaz pred 500 rokmi žijúci v Ríme, ktorý odmietol niekoľkokrát kardinálsky klobúk, ktorý mu pápež opakovane ponúkal, hovorieval pred tými rokmi ľuďom okolo seba toto: "Buďte dobrí, ak môžete". Pýtam sa nás všetkých, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, keď sa pozrieme na to volebné obdobie pred nami, musíme byť zlí? Prečo by sme nemohli byť dobrí? Väčšina ľudí od nás očakáva, že sa tu budeme hádať, kradnúť, nadávať si, podvádzať sa, možno to aj budeme robiť, ale musíme to robiť? Nežijeme v ideálnej dobe a nie sme ideálni ľudia, ale ja som si na 100 % istý, že ak budeme chcieť, môžme naozaj urobiť pre ľudí veľa dobrého.

    Vraj žijeme v dobe, v ktorej chýbajú politickí lídri. Tam kríza, hentam kríza, taký problém vo svete, v Európe, u nás, spomíname na Štúra, Štefánika, Hodžu, Hlinku, podľa mňa je to omyl. Je to, ako keď mladá žena roky čaká na princa na bielom koni, a vieme, ako takéto príbehy končia, ten princ nepríde. A viete prečo? Pretože ak takýto princ existuje, v skutočnosti ho táto žena už dávno pozná, iba ho nevidí.

    Ako môžeme spoznať dobrého vodcu? Podľa mňa má dobrý vodca jednu základnú vlastnosť, jednu základnú schopnosť, nájsť v ľuďoch to najlepšie a pomôcť im to prejaviť. Ja verím, že takíto vodcovia sedia aj medzi nami, to najhoršie, dámy a páni, to najhoršie v nás sme si navzájom už dávno našli. Nemôžeme teraz skúsiť hľadať aj to najlepšie v nás? Ja osobne to budem skúšať, verím, že práve toto – hľadať v sebe navzájom to najlepšie v nás, že to je v záujme tohto štátu.

    Dámy a páni, hľadať v sebe to najlepšie v nás, to nie je len otázka osobná alebo ľudská, alebo vzťahová, je to aj vec národa a štátu. Čo je to najlepšie v slovenskom národe, čo môžeme v sebe nájsť, čo je to najlepšie, čo môžeme ponúknuť Európe a svetu? Aby sme to mohli vedieť a urobiť, musíme sa oprieť o niečo, čo má pevný základ, na čom sa dá stavať, čo funguje a čo má nejakú hĺbku, aby to vydržalo v tomto krízovom čase. Čo to môže byť? Iba idea, iba idea alebo spoločná vízia toho, kam chceme ísť a čo chceme dosiahnuť.

    Tomáš Garrigue Masaryk hovoril, že štáty zanikajú s ideami, na ktorých vznikli. Aká je idea, na ktorej vznikol náš štát? Lebo ak taká idea existuje, nevieme o nej a nepostrážime si ju, ani si nevšimneme, ako sa postupne rozplynieme v niečom inom.

    Do začiatku Veľkej Moravy sme boli iba klany a rody, potom sme vytvorili územný útvar, ktorý sa dokázal ubrániť Frankom, ale tento štátny útvar nebol vnútorne pevný, nemal žiadny jednotiaci základ, žiadnu štátnu ideu. Veľkej Morave hrozilo, že zanikne bez akéhokoľvek odkazu, rovnako ako 200 rokov predtým zanikla Samova ríša. Čo vieme o Samovej ríši okrem toho, že bola? A toto mi pripomína dnešné Slovensko, máme štát, dokážeme prežiť, ale čo je ten pevný jednotiaci základ, na ktorom môžeme postaviť nejakú spoločnú budúcnosť?

    V období Veľkej Moravy sme mali veľké šťastie alebo veľkú Božiu priazeň. Vtedy prišli na scénu traja naši otcovia zakladatelia: knieža Rastislav, sv. Cyril a sv. Metod. Rastislav bol akýmsi politickým otcom zakladateľom, sv. Cyril nám priniesol jazyk a kultúru, Metod nám priniesol zákony a spolu dosiahli dve veľké veci. Priniesli k nám civilizáciu a odvtedy sme súčasťou kresťanskej civilizácie a dosiahli naše uznanie Rímom. Odvtedy, či sa nám to páči alebo nepáči, sme súčasťou Západu.

    A aká to bola tá idea, ktorá by sa dala sformulovať, ktorú oni vtedy na Slovensko priniesli? Arcibiskup Cyril Vasiľ ju formuloval takto, citujem: "držať sa kresťanského zákona, vychovávať a vzdelávať svoj ľud a zabezpečiť mu takú samostatnosť, aby bola vzorom aj pre iné národy". V tejto vete je podľa mňa všetko.

    Držať sa kresťanského zákona, to neznamená, že musíme byť všetci katolíci, evanjelici, gréckokatolíci, pravoslávni, znamená to rešpektovať našu identitu, znamená to rešpektovať, čím sme. My nie sme príslušníci islamskej, ateistickej, liberálnej civilizácie, my tu nemáme na Slovensku ani mešity, ani chrámy bohyne rozumu, ktoré sa stavali vo Francúzsku po Veľkej francúzskej revolúcii, a dokonca ani mauzóleá ateistických politikov. Ale máme tu niečo, čo rešpektoval úplne každý režim, čo sa rekonštruoval za každého režimu, a to boli kostoly, za akéhokoľvek režimu nikto nenechal spadnúť nejaký kostol, ktorý mal hodnotu a zmysel, a všetky tie kostoly sú kresťanské.

    Mimochodom, ktoré sviatky sú bez ohľadu na to, či sme katolíci, evanjelici, ateisti, agnostici, ktoré sviatky voláme najkrajšími sviatkami roka? Naše deti sa tešia najviac na ktorý deň roka? A čo vlastne vtedy oslavujeme? No neoslavujeme ani narodeniny Karla Marxa, ani narodeniny Voltaira. A prečo vlastne máme rok 2016? Neviem, či viete, ale po Francúzskej revolúcii zaviedli revolučný osvietenský kalendár, ktorý sa počítal už od roku 1792 a aby bolo všetko iné, tak deň mal desať hodín, každá hodina mala sto minút a každá minúta mala sto sekúnd, vydržali to tri roky, potom to proste ľudia úplne odmietli.

    A čo je vlastne symbolom nášho štátu, keď sa bavíme o našej identite? Keď povieme krajina tulipánov, asi si každý vieme predstaviť Holandsko, keď povieme krajina galského kohúta, vieme si predstaviť Francúzsko. A čo je naším symbolom? V stratégiách o presadzovaní Slovenska, značky Slovenska vo svete sme už skúsili zaviesť kamzíka, potom sme mali motýľa, a pritom tu máme niečo, čo si naši fanúšikovia maľujú na majstrovstvách sveta v hokeji na tvár, a to je dvojkríž. Ale čoho symbolom je ten dvojkríž? Ešte aj symbol Slovenska, ktorý nás odlišuje od všetkých ostatných národov, je kresťanský.

    Vychovávať a vzdelávať svoj ľud neznamená, že máme debatovať o reforme vzdelávacieho systému. Znamená to ukazovať ľuďom vzory, sv. Cyrila, sv. Metoda. Ale aj v 20. storočí sme mali veľa vzorov, ktorí niečo pre našich ľudí môžu znamenať, pre mladých ľudí, či už je to Štefánik, Hlinka, Hodža, Golian, Jukl, Krčméry. Títo ľudia totižto dali našej národnej svojbytnosti – a aj štátnej – nejaký charakter, o ktorý sa možno oprieť.

    Ale aj dnes to znamená ukazovať mladým ľuďom vzory. Už nám nemá ísť o prežitie, ale o také vzory, ktoré nás presadzujú a reprezentujú v prvej svetovej lige. Napríklad Peter Sagan a ESET. To je svetová extra trieda. Home made na Slovensku. To sú ľudia, ktorí sa presadili zo Slovenska až na úplný vrchol. Ukazujme takéto vzory. Toto je v záujme štátu. Zabezpečiť nám samostatnosť, tretia časť našej štátnej idey.

    Niektorí si v minulosti mysleli, že pre nás je lepšie rozplynúť sa v Československu. To bola idea čechoslovakizmu. Ukázalo sa to ako mylné. Proste väčšina ľudí to nechcela. Niektorí si mysleli za vojny, že sa máme rozplynúť v sovietskom Rusku, ale aj to sa ukázalo ako neživotaschopné. Proste ľudia to nechceli. Dnes si možno niektorí myslia, že sa máme rozplynúť v nejakom európskom superštáte, ale aj to sa ukáže čoskoro ako neživotaschopné.

    Dámy a páni, ak chceme dnes rozvíjať sa a rásť, my už nemôžme iba kopírovať iných. Iba kopírovať Washington, Moskvu, Brusel, Berlín podľa toho, kto práve je najsilnejší. Ak by Peter Sagan iba kopíroval ostatných, nikdy by nebol tým, čím je, a tam, kde je.

    A ešte jednu vec si myslím, že je strašne dôležité si uvedomiť. My už nie sme politické deti, ktoré treba neustále poučovať, dovzdelávať, priblížiť sa k vyspelým takým krajinám, onakým, my už máme 23 rokov ako štát, my už sme dospelí. Áno, mladí ľudia robia chyby, keď majú 23 rokov, ale sú schopní ísť ďalej a poučiť sa. Riešením nie je, že sa vrátime k nejakej mamičke alebo ockovi, ktorý sa o nás postará, my už musíme stáť na vlastných nohách, robiť vlastné rozhodnutia. Byť vzorom pre ostatné národy. A v čom by sme tak my, také Slovensko, mohli byť vzorom? Chcel by som teraz niečo veľmi dôležité povedať.

    Slovensko je stredoeurópskym víťazom 20. storočia. Žiaden stredoeurópsky národ a štát neurobil v 20. storočí taký pokrok, ako urobilo Slovensko. Pomôžem si myšlienkou Jána Čarnogurského. Ak by ste pred sto rokmi urobili satelitnú snímku strednej Európy, vôbec by sme na nej neboli. Nemali by sme ani hranice, nič. Neboli by sme tam. Ak tú snímku urobíte dnes, sme členmi EÚ, NATO, OECD, sme majstrami sveta v hokeji, získali sme zlaté medaily na olympijských hrách a svetových šampionátoch.

    A porovnajme si teraz ostatných sto rokov našich susedných národov. Maďari pred sto rokmi? Regionálna veľmoc. Maďari dnes: tretinové územie, tretinový počet obyvateľov. Rakúšania pred sto rokmi: európska veľmoc, silný hráč v prvej svetovej vojne. A Rakúšania dnes? Desatina územia, desatina obyvateľov. Česi pred sto rokmi? Regionálna veľmoc. 1945 mínus Podkarpatská Rus, 1993 mínus Slovensko. Hráč na úrovni Slovenska.

    Nerozumiem tomu, kde sa v nás neustále berie ten komplex menejcennosti, ktorý nás núti niektorých sa v médiách navzájom sebabičovať, akí sme my nevyspelí, ako sa musíme poučiť, ako jednoducho sa musíme dovzdelávať a implementovať sem neviem odkiaľ odvšadiaľ jaké normy a všetko možné správania sa, lebo proste na to nemáme sami. Ktorý iný národ okrem Poliakov dokázal v druhej svetovej vojne dva mesiace vzdorovať Wehrmachtu v tyle nepriateľa? Nikto. Nikto. Na celom svete. Okrem nás. Ktorý iný národ obsadený Červenou armádou po druhej svetovej vojne napriek tomu dokázal vo voľbách odmietnuť komunizmus? Nikto. Okrem nás. Okrem Slovenska.

    My sme pred sto rokmi začínali nie z nuly, ale z mínusu a napriek tomu je pre Slovensko tých posledných sto rokov obdobím neustáleho vzostupu, vplyvu, ekonomického vplyvu a životnej úrovne vzdelanosti všetkých občanov Slovenska. My tu nie sme žiadni niktoši a babráci, naši dedovia, otcovia aj my, my sme niečo už ukázali a aj dokázali. Myslím si, že nehanbiť sa za seba, byť hrdí na to, čo sme dokázali, a byť hrdí na náš národ a štát, to je v záujme tohto štátu.

    Ešte jednu vec, veľmi dôležitú vec by som chcel povedať. Ako je to možné, že napriek všetkým geopolitickým otrasom, ktoré sme v 20. storočí zažili, sme neustále a kontinuálne ekonomicky a politicky rástli? Ako je to možné? Človek, ktorý sa narodil v 20. storočí a prežil 80 rokov, sa mohol narodiť v monarchii, potom žil v demokracii, žil vo vojnovej republike, potom chvíľu v demokracii, potom v komunizme, potom zase v demokracii; žil v Rakúsku-Uhorsku, vo federácii, ako je možné, že sme kontinuálne napriek všetkým týmto zmenám režimov rástli?

    Myslím si, že je to vďaka jednej veľmi dôležitej črte nášho národného charakteru, o ktorej si myslím, že by sme si ju mali držať a rešpektovať ju. Formulujem ju takto: V ťažkých časoch sa chránime navzájom pred mocnými zvonku. Nie je to vôbec samozrejmosť v okolitých národoch. Napríklad bratia Česi sa navzájom vešali za protektorátu, v 50. rokoch takisto a používali svoju spoluprácu s Nemcami alebo s Rusmi na vybavenie si účtov so svojimi domácimi politickými oponentami. My sme sa predsa len správali inak. Povstalci chránili za Povstania ľudákov, aby ich nezastrelili partizáni ruskí. A zase opačne, ľudáci chránili povstaleckých vojakov, aby ich nezastrelilo gestapo, keď ich potom chytilo. Aj po sovietskej okupácii v šesťdesiatom ôsmom sme sa nevešali a nestrieľali tak, ako to robili Maďari po okupácii z päťdesiateho šiesteho. Aj po roku ´89 sme Husáka a Biľaka nezastrelili ako Rumuni Ceausesca.

    Prečo sme my Slováci dokázali ako jediní poraziť ten komunizmus v štyridsiatom šiestom? Pretože sa dokázali umiernení ľudáci a umiernení demokrati, liberáli dohodnúť. A prečo sa dokázali dohodnúť? Lebo sa dva roky predtým v Povstaní nevešali navzájom na kandelábre. Preto sa dokázali dohodnúť.

    Prečo mohol prebehnúť rok 1989 nekrvavo? Jeden z mojich predrečníkov, predrečníčok o tom hovoril. No pretože sa predtým komunisti, liberáli a katolíci na Slovensku navzájom nevešali na kandelábre. Preto môžu aj takéto veľké zmeny dejín u nás prebehnúť nekrvavo.

    Dámy a páni, na Slovensku existovali za posledných sto rokov iba tri politické prúdy. Katolíci, liberáli a komunisti. Z ničoho iného iba z tohto sa varila slovenská politika za posledných sto rokov. Podľa mňa máme iba jednu rozumnú možnosť, aj keď spolu hlboko nesúhlasíme – a verte mi, že ja s pánom poslancom Poliačikom alebo pánom poslancom Blahom veľmi hlboko nesúhlasím alebo s pánom poslancom Kotlebom veľmi hlboko nesúhlasím. Ale buď sa budeme nejakým spôsobom rešpektovať a budeme súťažiť tým, čo povedal pán predseda Danko, slovom, alebo bude zle. V strednej Európe vždy budú geopolitické zmeny. Vždy tu budú problémy, vždy tu budú krízy.

    Pán poslanec Poliačik, teraz by som vám chcel povedať niečo osobne. Len aby ste vedeli. Ak by tých moslimov, ktorých v Európe vítate, začalo byť zrazu priveľa a išli by vás ako liberála lynčovať, ja sa nebudem kukať a hovoriť vám, však som ti to hovoril. Budem vás brániť, pretože aj vy napriek tomu, že s vami nesúhlasím, aj vy ste pre mňa súčasť Slovenska.

    Pán poslanec Blaha, ak náhodou Američania obsadia strednú Európu, tak sa nebudem kukať, ako vás posielajú na Sibír, ale budem vás brániť, pretože aj vy ste pre mňa súčasť Slovenska. Pán poslanec Šebej, ak náhodou Rusi obsadia strednú Európu, tak sa nebudem kukať ako, pardon, opačne, pána poslanca Šebeja na Sibír a pána poslanca Blahu na Guantánamo.

  • Smiech v sále.

  • Nebudem sa, nebudem sa na to pozerať a tešiť sa z toho, že ste sa mýlili, pretože pokiaľ sa navzájom, pokiaľ si budeme za pomoci tých mocných, ktorí tu v strednej Európe vždy budú, vybavovať účty medzi sebou, nikdy sa nikam nedostaneme.

    Ale pýtam sa, ak sa na Slovensko ďalej bude šíriť gender ideológia alebo juvenilná justícia a ďalšie veci, bude niekto brániť aj nás slovenských katolíkov, ak budeme chcieť verejne hovoriť o svojej viere, ak budeme chcieť v nej vychovávať svoje deti a politicky presadzovať to, čomu veríme, to, čo sa vám pravdepodobne páčiť nebude? Budete vtedy brániť aj vy nás slovenských katolíkov?

    Dámy a páni, ako päťmiliónový národ nemáme dosť elít na rozdávanie a už tobôž nie na vešanie. Ale vďaka tomu, že sme sa tu navzájom nevešali na kandelábroch, naše politické elity sa mohli na svojich chybách aj poučiť. Môžeme skorigovať vlastné myslenie, nebyť voči sebe iba radikálni. Vďaka tomu sme ako národ a štát nielen prežili, ale v 20. storočí a za posledných sto rokov sme sa neustále posúvali ďalej. Verím, že chrániť sa navzájom pred tlakmi zvonku, to je v záujme tohto štátu.

    Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci. My Slováci už nie sme politické malé deti, ktoré treba neustále poučovať a vychovávať. Ako štát už sme plnoletí a dospelí. Ale súčasne sme stále mladí a dynamickí. Ešte máme veľa, veľa životnej energie, a preto si myslím, že práve teraz nastáva nám čas, teraz je ten čas, kedy môžme ukázať Európe to najlepšie, čo v nás je. V tom nech nám Pán Boh pomáha.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami deviati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Pčolinský, okej, na bud..., nie, podľa rokovacieho poriadku, ale to sa naučíme pomaličky. Môžte sa prihlásiť do doby, kým rečník hovorí, ale vždy sme rešpektovali, dobre? Takže desiati.

    Pán poslanec Boris Kollár, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Ďakujem poslancovi Krajniakovi za zmierlivé slová, za úvahu, ako by sme sa mali medzi sebou správať a komunikovať. Aj ja osobne sa budem o to snažiť. Síce nie vždy sa mi to darí, ale budem sa aj ja o to snažiť.

    Milan, ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za reč, bolo to naozaj veľmi zaujímavé počúvanie. Chýbalo tam síce také vecné zhodnotenie vládneho programu, o čom by táto diskusia prioritne mala byť, ale práve preto to bolo o to hodnotnejšie, že to neboli tie klasické argumenty, reči, čo tu počúvame už tretí deň, ale naozaj taký ideologický trošku pohľad. Naozaj to bolo dobré, je to objektívna pravda a treba to povedať. Som rád, že tu zaznel taký konzervatívny hlas.

    Máte pravdu naozaj v tom, že naša civilizácia je kresťanská, či sa to niekomu páči alebo nie, je postavená na kresťanských princípoch a naše právo je postavené na desatore božích prikázaní – nepokradneš, nezabiješ a tak ďalej. Bez týchto princípov by sme naozaj vyzerali ako v nejakom kalifáte. Bohužiaľ, neviem, pán poslanec, či ste si to všimli, ale vo vládnom vyhlásení sa ani raz nespomína slovíčko kresťan, kresťanský alebo analógia. Ani raz. Proste to tam nie je.

    Na záver by som ešte povedal taký môj osobný postoj na vás, že podobne ako vy, aj ja mám svoje jedno životné motto a podľa mňa pre dlhodobé udržanie civilizácie nie je tak dôležité ani, čo sa robí, pretože občas sa urobí niečo dobré, občas sa urobí nejaká chyba, ale prečo sa to robí. Je v tom naozaj skrytá oveľa hlbšia múdrosť, než sa na prvý pohľad môže zdať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, state buoni se potete, berem k srdcu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, podľa Ústavy Slovenskej republiky sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu ani na žiadne náboženstvo, trošku ste sa pozabudli. My nie sme farskou republikou, chvalabohu. A napriek tomu, že plne rešpektujem vašu vieru aj vaše konzervatívne presvedčenie, a napriek tomu, že ja som úplne iný, ako ste stačili si všimnúť, tak napriek tomu sa môžme baviť o mnohých veciach, len nevnucujte svoj pohľad a nevnucujte jednu jedinú ideológiu Slovenskej republike. Pretože hovoriť o tom, že Slovensko má iba jednu identitu, kresťanskú? A nemá aj iné – humanistické, ateistické, aj tie liberálne, aj tie sociálne identity? To znamená, že ja v tejto krajine neexistujem? Keďže nie som kresťan?

    Musíme sa vzájomne vážiť, v tom s vami súhlasím, ale váš prejav nebol prejavom úcty. Váš prejav bol prejavom náboženského fundamentalizmu. A ja vám poviem, nie, problém nie je moslim, problém je fundamentalista. Ale fundamentalista môže byť nielen islamský, ale môže byť aj budhistický, môže byť aj hinduistický a môže byť aj kresťanský. A vy ste práve takýto fundamentalista, čiže vy máte mentálne ďaleko bližšie k moslimským fundamentalistom ako mnohí ľudia kresťania na Slovensku.

    To, že na Slovensku máme aj iné sviatky, ako ste spomínali vy, napríklad Slovenské národné povstanie, ktoré si, ku ktorému sa hlásime veľmi hrdo aj my marxisti, ateisti, pretože sme porazili fašizmus. Ten fašizmus, ktorý chcete dneska vniesť a legitimizovať tým, že sa stretávate a obhajujete fašistov v slovenskom parlamente. Nad týmto sa zamyslite ako kresťan!

    Neverím tomu, že toto by robil pápež František, neverím tomu. To je kresťan, ktorého si vážim. Ktorý hovorí aj o ekologických výzvach, o sociálnej nespravodlivosti vo svete. To je kresťan, ktorého si vážim, a vy ste kresťan, ktorý má ďaleko od takéhoto velikána. Vážim si tých, ktorí hovoria o teológii oslobodenia, vážim si mnohé kresťanské inšpirácie, ale nikdy si nebudem tak vážiť kresťanských fundamentalistov, ako ste vy.

  • Ďakujem.

    Ďakujem pánu poslancovi Krajniakovi za jeho veľmi pekné vystúpenie, myslím, že sme to potrebovali počuť. A zarezonovala mi jeho jedna otázka, že kde sa v nás berie ten pocit menejcennosti, niečo v tom zmysle. Tak ja vám poviem, ja si myslím, že je to, sa to v nás berie preto, pretože od detstva je nám vnucované, že nemáme žiadnu históriu a ak náhodou nejakú históriu máme, tak že je to taká, za ktorú sa musíme hanbiť. Naše deti odmalička sú takto učené v škole, neustále, každodenne nám to médiá vtĺkajú do hláv a takýmto spôsobom vymývajú občanom mozgy, dokonca takéto názory zaznievajú aj v tomto parlamente. Naše deti nie sú vedené k elementárnemu vlastenectvu, k láske k svojmu národu, k svojej vlasti, čo je možno rarita na celom svete, nepoznám taký štát.

    Viete si vy predstaviť, že by takéto niečo bolo v Maďarsku? Naši susedia, najbližší susedia Maďari, ktorí si ctia svoju vlasť, ktorí pestujú lásku k vlasti ešte aj tým, že spievajú maďarské hymny v kostoloch. Viete si predstaviť, že by v Maďarsku niekto s takou nenávisťou vystupoval voči svojmu národu, respektíve voči štátu, ako je to v našich médiách? A viete si predstaviť, že by v maďarskom parlamente zaznievali také nenávistné útoky na históriu, na svoj štát, za ktorý sú tí ľudia volení, tak ako je to v tomto parlamente? Tu sú poslanci, ktorým sa hnusí slovenský znak, ja ľutujem toho pána, ktorému sa to hnusí, pretože, ktorému je na vracanie, preto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, som tiež veriaci, takže, dobre, do partie. A tak by som povedal, zaujala ma vaša myšlienka, ktorú ste hovorili, čo sme všecko dosiahli, a ja som si až neskôr uvedomil, že áno, ako to vyzerá, lebo často som v svojich predvolebných konaniach, keď som bol medzi ľuďmi, hovoril, že pozri sa, akí sú Fíni, kde sú Dáni, Francúzi, som sa opýtal, počúvajte, povedzte mi, koľko mal ten Fín za posledných sto rokov revolúcií. Každý na mňa pozrel, že čo to ja tam splietam, my sme v ´18. vznikli, nejaké Česko-Slovensko, niečo ideme budovať, budujeme, budujeme. Štyridsiaty ôsmy, sek, naruby, zas niečo budujeme, budujeme, osemdesiaty deviaty, sek, naruby. To znamená, že nie sme ešte ukotvení. Vlastne že čo kde ako.

    A možno, že pán Čaplovič si bude spomínať, asi pred troma rokmi som ho oslovil ako historika a pedagóga, že povedzte mi, čo má národ zvládnuť za 20 rokov. Lebo ľudí sme nevymenili, stále tí istí a museli žiť aj v tom, aj v tom, aj v hentom a správať sa podľa toho, kde vlastne momentálne tá nomenklatúra chce ísť, ktorá vládne. Som sa pýtal, či sme na základnej škole, na strednej škole, na vysokej škole, a on mi povedal, že, pán poslanec, nerob si zo mňa srandu. No dobre, ja sa pýtam, lebo mne sa zdá, aj dneska sa ešte hľadáme. My nemáme cieľ, kam sa chceme dostať. Ani v rezortoch, žiaľ, a to ja budem furt vytýkať. Lebo ja som bol naučený ísť k cieľu. A či si ty pôjdeš k nemu priamo, kľukovito ako hnutie alebo čo, alebo zozadu, to je už tvoja vec. Cieľ musí byť, tam sa musíme dostať.

    A to by som chcel apelovať a som rád, že ste spomenuli prakticky, že áno, že sme životaschopní, sme tu, fungujeme, národ, ktorý vymyslel lietajúce auto, neni hlúpy národ. Aj národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Tak sa na tom zamyslime a poďme niečo s tým robiť.

    Ďakujem.

  • Pre mňa bol dôležitý moment toho prejavu presne v tom, že kde si hľadal ukotvenie národa. Pre mňa sú to tri momenty v histórii, súvisia, prvý – dobrovoľnícka výprava pri meruôsmych rokoch, druhý – pri budovaní vlastne légií, kde sme sa museli pridať, a tretí je SNP. Ja s tebou budem hlboko, hlboko súhlasiť v tom, že tento národ si zaslúži v jednom momente oddiskutovať svoju históriu, to, odkiaľ prišiel, na čom stojí, čo je pre neho dôležité, kde v súčasnom stave je, a tým pádom sa nám to, čo nám dlhodobo v diškurze a čo si ja čakám, čakám od politikov, že to príde k dohode, že tú základnú ideu stanovíme. Možnože tá metafora, ktorá dlhodobo hovorí o tom, že naša štátnosť si ešte nie celkom sadla, je to dôležité, čo ja z tvojho apelu a možno z pohľadu na to, ako si sa historicky pozrel na mnohé body našej histórie, ja na túto diskusiu pozývam a možnože sa nám to podarí. Vnímam viacero týchto ľudí v rôznych kluboch a možnože naozaj oddiskutované a darované aj cez toto volebné obdobie to, že historický rozmer set-upnutia alebo ustálenia momentu slovenského národa je výzvou, a preto s týmto chcem pomôcť. Inak som očakával, keďže som čítal Bandu zlodejov, že sa pozrieš na programové vyhlásenie vlády aj z tohoto uhla pohľadu.

  • Budem parafrázovať poslanca Fecka. Ja som tiež veriaci, ale určite nie do partie. Nie do partie preto, lebo tento príhovor mal pramálo spoločné s programovým vyhlásením vlády, bol to prejav predstaviteľa rímskokatolíckej cirkvi Slovenska k nejakému výročiu slovenskej štátnosti. Ale ja budem vždy mať veľký problém aj ako veriaci s tým, keď niekto ide mixovať do politiky náboženstvo, keď sa odvoláva na kresťanstvo a svojimi slovami ho de facto nadraďuje nad akékoľvek iné ideológie a náboženstvá. Mám s tým veľký problém. Je to podkopávanie sekulárneho charakteru štátu, s čím mám tak isto veľký problém.

    V príhovore zazneli hlboké myšlienky a niektoré historické exkurzy sa mi páčili a osviežili aj moju pamäť a dal som si ich do súvislostí a to môžem, samozrejme, pochváliť aj obsahovo, ale nemyslím si, že takýto príhovor bol reflexiou na programové vyhlásenie vlády.

    A už úplne na záver chcem iba povedať, že Martin Poliačik žiadnych moslimov do Európy nepozýval, nikdy také niečo nezaznelo, takže nesnažte sa ho prezentovať ako niekoho, kto by toto robil.

    Vďaka.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, chcem sa poďakovať za to, že ako jednoznačne ste sa prihlásili ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám v tomto parlamente. A tak isto chcem, zaujala ma teda myšlienka, ako by ste bránili pánov poslancov Blahu a Poliačika a podobných. Myslím si, že to je cesta, hľadať spoločné prieniky napriek tomu, že sme rôzni a z rôznych frakcií.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak bude reagovať na faktické poznámky.

  • Páni poslanci Blaha a Droba, ja som pevne presvedčený, že ako konzervatívec, ako kresťan mám právo presviedčať vás aj v politike, že sa mýlite, a presadzovať svoj program. Ale som si stopercentne istý, že nemám právo vás nútiť k tomu, aby ste robili to, čo ja vám poviem, alebo aby ste si mysleli to, čo ja si myslím. Ale myslím si, že v súčasnosti máme skôr iný problém, viem vám ako katolík povedať, že skôr mnoho katolíkov na Slovensku má pocit, že práve vy, ľudia ako vy, nás chcú k niečomu donútiť. Napríklad k tomu, aby sme mali sexuálnu výchovu pre naše deti na školách, aj keď my si to neželáme. A to nie je liberálny prístup, to je dogmatický prístup.

    Jedna poznámka k pánovi poslancovi Blahovi. Ak by ste ma počúvali, tak by ste vedeli, že som sa o tom, že počas Slovenského národného povstania sa naša armáda dva mesiace úspešne bránila voči Wehrmachtu a že to bolo po varšavskom povstaní druhé najväčšie ozbrojené a dlhotrvajúce hnutie v tyle nepriateľa za druhej svetovej vojny, tak by ste vedeli, že ja som na to hrdý. A kladiem vám ešte ďalšiu jednoduchú otázku. Neviem, či máte deti, ospravedlňujem sa, ak nemáte, na čo sa viac tešia, na Vianoce alebo na výročie SNP?

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Heger. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je moje prvé vystúpenie na tomto mieste a som tu nový a mám veľký rešpekt pred týmto miestom aj pred tým, čo chcem povedať. A možno čo by som tak na úvod povedal, že nedostal som sa do parlamentu na základe nejakej pozície na kandidátke, ale ma sem prekrúžkovali ľudia, za čo som im veľmi vďačný a beriem to ako veľký záväzok hájiť ich záujmy.

    Dostal som sa sem na kandidátke Obyčajných ľudí a považujem sa za obyčajného človeka a i vďaka tejto trojdňovej rozprave a vystúpeniam mojich kolegov chcem vyjadriť, že som veľmi hrdý na to, že môžem byť v spoločnosti takýchto ľudí, ktorí naozaj preukazujú, že okrem toho, že sú obyčajní ľudia, že sú aj odborníci a že sú to aj ľudia veľkého srdca a sú to ľudia, ktorí presne vedia, o čo v živote ide. Stretávajú sa s reálnymi problémami a prichádzajú s veľmi konkrétnou agendou, ktorí chcú pomôcť tejto krajine, a dáva mi to veľkú nádej. Čím nechcem povedať, že v iných stranách a hnutiach by to tak nebolo, ale chcem vyzdvihnúť práve mojich kolegov, lebo som za nich vďačný a mám možnosť ich už aj trošku osobnejšie poznať.

    Ja by som sa chcel vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády z pozície živnostníka, obyčajného človeka ako, hovorím, človek, ktorý sa pohybuje medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, dá sa povedať, už od malička, aj vďaka rodinným firmám, ktoré sa u nás v rodine nachádzajú, a možno aj tak všeobecne k tomu, ako som vnímal vôbec tvorbu tohto dokumentu a keď som si ho čítal, čo tak vo mne odznelo. A vždy, keď; alebo odkedy som začal kandidovať, odkedy som proste vstúpil do toho, že chcem niesť nejaký mandát, tak sa snažím pozerať na veci očami voličov. Očami ľudí, ktorí sú, v úvodzovkách, naším zákazníkom. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá rovina, ktorú by sme vždy mali zohľadňovať pri akomkoľvek zákone, ktorý budeme robiť. Možno by som to nazval ešte takou empatiou, niekedy vládne taký ten pocit, že my vieme lepšie, ako by to ľudia mali mať, a ono to naozaj mnohokrát aj pravda môže byť. Ale to, že im povieme, že to vieme lepšie, ešte neznamená, že oni to tak pochopia a prijmú. A to je niečo, čo ja vnímam alebo vidím v našej krajine, že zaobchádzanie s bežnými ľuďmi, s obyčajnými ľuďmi, s voličmi je niekedy, pôsobí z pozície moci a z pozície nadradenosti. A keď som si pozeral tento dokument, prechádzal som si ho a snažil som sa na to pozerať nielen teda, hlavne očami živnostníka, ale aj možno takého bežného voliča, tak ma tam zaujalo pár vecí. Ako prvú alebo takú najhlavnejšiu by som vyzdvihol reálnosť sľubov.

    Programové vyhlásenie vlády začína tým, že sa jedná o vládu kontinuity. Bola tu veľa povedaného o tomto slove. Ale poviem vám, čo zaujalo mňa, pretože do určitej miery si môžme povedať, že je to pravda. Bola tu jednofarebná vláda, bol SMER, vládol sám a vstupuje do ďalšej vlády a pripravuje programové vyhlásenie vlády. Pre mňa ako človeka, ktorý štyri roky spravujem krajinu, robím konkrétne opatrenia, by som si dovolil tvrdiť alebo by som mal aspoň takú predstavu, že presne viem, v akom stave sa krajina nachádza, lebo ju nepreberám po nikom inom iba po sebe samom. Presne viem, čo som ešte nestihol. Presne viem, keď mám také zastúpenie v parlamente a mám tak blízko k voličom, čo ľudia potrebujú, a presne viem to naformulovať aj do programového vyhlásenia vlády.

    Napriek tomu tento dokument na mňa pôsobil ako dokument, ktorý hovorí o veľa ambíciách, ale neodráža túto realitu kontinuity. Z čoho mne vyplýva jedna dôležitá vec. A to je, alebo čo mi tam tak chýbalo aj na základe tých krásnych viet, toho kvetnatého textu, ktorý tam bol, a naozaj niektorých nereálnych sľubov, som v tom absentoval práve tú férovosť zaobchádzania s obyčajným človekom, s ľuďmi tam vonku, ktorí sú naši voliči a ktorí očakávajú a vzhliadajú k Národnej rade, ale aj k vláde, vzhliadajú na to, ako sa o nich postaráme, čo tu pre nich vytvoríme.

    Keď vznikla koalícia, koalícia, aká vznikla, čiže vstúpili do koalície aj strany SIEŤ a MOST, mohli by sme očakávať, že prinesú práve to, čo sme možno my ostatní niesli. A ja si pamätám a nechcem naozaj, to hovorím z pohľadu voliča a myslím to úprimne. Pamätám si na kampaň strany SIEŤ; ale aj MOST – HÍD, a možno práve teraz spomeniem viacej práve stranu SIEŤ; o tom, ako si tu môžme urobiť dobrý štát. A toto boli heslá aj program, ktorý naozaj prinášal veľa nádeje, že niekto tu chce presadiť dobré riešenia. Ale musím povedať, že ja ako živnostník, obyčajný človek, a vy ste tu rozobrali ostatné pasáže toho dokumentu a počuli sme tú rozpravu, som nenadobudol ten pocit, že by sa tu podarilo tieto veci pretaviť práve do tohto programového vyhlásenia vlády, práve do smerovania vlády. A toto opäť prináša sklamanie.

    Ale poďme sa pozrieť možno trošku tak konkrétnejšie, alebo ja by som chcel teraz tak trochu konkrétnejšie práve hovoriť možno z pohľadu toho živnostníka, človeka, ktorému je blízke práve to malé a stredné podnikanie, keď poviem.

    V hospodárskej politike alebo v časti hospodárska politika sa píše: "Priemysel bude v roku 2020 hlavným nositeľom kvalitnej zamestnanosti, tvorby pridanej hodnoty v hospodárstve Slovenskej republiky, garantom makroekonomickej stability, najmä svojou vysokou exportnou výkonnosťou, a motorom vysoko efektívnych inovácií." Áno, znie to dobre, prečo nie. Ale toto má byť jediná priorita? Alebo je; keď toto tu znie, mne tu chýba, že kedy začne byť už tu naozaj položená priorita na to malé a stredné podnikanie, o ktorom sa dokument vyjadruje a hovorí, že východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, tzv. dokument RIS 3, ktorý hovorí o tom, že, a ja dovolím si z toho zacitovať, z tejto stratégie, že "významným parametrom inovačnej výkonnosti krajiny je aj kondícia malých a stredných podnikov". Keďže slovenská ekonomika je charakterizovaná práve dominanciou malých a stredných podnikov. Je charakterizovaná práve dominanciou. Tie dosahujú viac ako 50-percentný podiel na tvorbe pridanej hodnoty, tržbách a vo vytváranom zisku dosahujú úroveň nad 50 %. Malé a stredné podniky tvoria 99,9 % podnikov Slovenskej republiky, pričom vytvárajú 77,2 % pracovných miest v súkromnom sektore.

    A opäť, posledné, čo si dovolím zacitovať: "Prevládajúcou právnou formou malých a stredných podnikov sú podnikatelia, fyzické osoby, ktorí tvoria 70 % tejto kategórie." Toto sú dôležité čísla a ukazujú o tom, kde sa nachádza naša pracovná sila a kde potrebujeme klásť dôraz, kde potrebujeme klásť prioritu. Nevadí mi, že si uvedomujeme, že priemysel je naozaj dôležitý. Ale poďme hovoriť o tom, čo chceme urobiť pre túto skupinu ľudí. Pretože pozrime sa na to, čo sa v tom dokumente hovorí, keď teda by sme chceli ísť možno aj do takých finančných faktorov v kontraste práve toho povedaného, čo nám programové vyhlásenie vlády ponúka. Zníženie dane právnických osôb na 21 % a už to tu bolo viackrát povedané. To je čo? To sú odrobinky. A povedzme si na rovinu. Živnostníci museli za pôsobenia minulej vlády mnohí prejsť zo živnosti na eseročky. Prečo? Pretože to už bolo neúnosné byť živnostníkom a hľadali spôsob, ako ostať podnikať ďalej. Zaviedli sa daňové licencie. A teraz programové vyhlásenie vlády spomína, že áno, budeme s tým jednať. Kedy? V roku 2018, počnúc rokom 2018. Aký je to odkaz týmto ľuďom, ktorí sa sami o seba starajú?

    Viete, musíme si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec pri živnostníkoch. Ktorýkoľvek zamestnanec sa rozhodne stať živnostníkom, prekračuje veľkú rieku, pretože zamestnanci sú ľudia, ktorí majú mentalitu ľudí, postarajte sa o mňa, ja prídem do práce, budem pracovať a chcem za to výplatu a všetky benefity a tak ďalej. Dobre, česť výnimkám. Ale pri živnostníkoch je to naozaj o tom, že zrazu sa idem postarať o seba ja. A toto je veľmi dôležitý posun v mentalite ľudí. A toto si tu musíme vážiť, pretože tento posun mentality ľudí prináša aj taký určitý zrod kreativity a uvoľňuje v ľuďoch kreativitu. A my potrebujeme v našej krajine, aby ľudia začali byť kreatívni. Cestovný ruch to nevyhnutne potrebuje. My už nemôžme očakávať rýchle zbohatnutie. My chceme, aby ľudia začali pracovať a prinášať hodnotu bez toho, aby očakávali rýchle zbohatnutie, ale zároveň budú cítiť podporu v chrbte od vlády. A toto je niečo, čo na základe tohto programového vyhlásenia aj úsekov, ktoré sú tam tomu venované, necítim. Týmto ľuďom potrebujeme uvoľniť ruky. A preto si dovolím povedať, že živnostníci, malí podnikatelia sa tomuto nepotešia.

    Čo to ešte evokuje, tieto pasáže? A tu by som chcel ešte jednu myšlienku k tomu povedať. Keď som čítal tieto pasáže, evokovalo mi to jednu vec. Opäť tu bude starostlivosť o vyvolených, o veľkých hráčov. Pretože vždy, keď sa ideme starať o veľkých hráčov, všetci tí malí, ktorých je nespočetne veľa, pred chvíľkou som hovoril tie čísla, si hovoria, tu na mňa nevyjde rad. Zase som ponechaný napospas samému sebe. A opäť v spoločnosti bude panovať atmosféra, že tu nie je férová súťaž. S týmto máme už bohaté skúsenosti.

    Takže ja by som len chcel apelovať na vládu Slovenskej republiky, aj keď teda v programovom vyhlásení vlády je tomu venovaná malá pasáž, aby nezabúdala na túto skupinu ľudí, na túto veľmi početnú a dôležitú skupinu ľudí. Som veľmi rád, že tu veľa odznelo aj o vzdelávaní ľudí, aby sme ich vychovali k takej možno samostatnosti a vedeli v nich rozvíjať to kreatívne, ktoré sa potom môže pretaviť práve aj pri tom podnikaní. A aby sme sa nesnažili možno sa viesť len na vlne toho, čo tu funguje a tým myslím možno našu komparatívnu výhodu automobilového priemyslu alebo produkciu ocele.

    Chcel by som ešte kratučko povedať niečo k pasáži o doprave. Tým, že som človek, ktorý veľa cestuje po Slovensku a zaujímam sa o túto tému, tak som si preštudoval tak dôkladnejšie aj túto časť. A opäť mi tam zarezonovalo ten pojem reálnosť sľubov pri programovom vyhlásení vlády. A čo tým myslím. Ešte predtým možno, než to tak konkrétnejšie pomenujem, chcem oceniť túto pasáž, lebo je to pasáž, ktorá prináša viacej nádejí a páčila sa mi viac. Poviem aj prečo. Napriek tomu, že je ambiciózna, sú tam, myslím, že veľmi dobré veci a veľmi dobrý signál je práve ten Národný generel dopravy. Lebo signalizuje to, že je tu snaha sa seriózne zaoberať dopravným plánovaním, ktoré je založené práve na prioritizácii dopravných projektov. Veľmi vám fandím, aby sa vám to podarilo. Myslím si, že je to veľmi ambiciózne a veľmi vám v tom fandím.

    Páči sa mi a oceňujem, že sa v dokumente hovorí aj o tom, že vláda si uvedomuje a chce sa zaoberať riešením dopravných problémov aj podpore verejnej osobnej dopravy a optimalizácii dopravných výkonov v železniciach a v modernizácii vozňového parku v osobnej železničnej doprave. Toto potrebujeme jak soľ. Taktiež či už sa jedná o také drobnejšie veci, ale pritom veľmi dôležité z hľadiska dopravy, záchytné parkoviská, revitalizácia zástaviek, skultúrnenie prepravy. Áno, toto je veľmi dôležité. Naša krajina mnohokrát pôsobí, akoby tu zastal čas. A my sa potrebujeme týmto veciam venovať dôraznejšie a začať ich veľmi komplexne riešiť. Práve z tohto oceňujem aj tú iniciatívu optimalizácie a vlastne dotiahnuť ten projekt dopravnej autority. Ale opäť. Považujem to za veľmi ambiciózne. Pretože keď sa to nepodarilo jednofarebnej vláde, kde ste mali sedem županov, myslím si, že to bude omnoho ťažšie práve teraz v koalícii, ale fandím vám.

    Poďme sa teda pozrieť možno na tú reálnosť sľubov v cestnej doprave. Máme tu ďalší termín. Ďalší termín spojenia Bratislavy s Košicami. Najnovšie 2020. Je toto naozaj možné? Veď vieme, že problémom je práve úsek Turany – Hubová, ktorý podľa dostupných informácií ešte nemá stavebné povolenie a nezačal sa ani súťažiť. A to vychádzam z informácií verejne dostupných a potvrdil ich aj sám investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti. Prečo potrebujeme ľuďom dávať sľuby, pričom už dopredu vieme, že sa nenaplnia, a spôsobovať im sklamanie? Jednajme s našimi ľuďmi férovo. Myslím si, že to je to, na čo čakajú a ocenia. A keď budú vidieť úprimnú snahu a reálny odpočet, budú ochotní aj čakať. A myslím, že už párkrát to v histórii tejto krajiny bolo, že sa povedali veci na rovinu, ľudia vedeli, na čom sú, a boli ochotní s tým žiť, ale vedeli, kam to vedie.

    Taktiež ďalší cieľ – rýchlostné komunikácie: R2, R3, R4, R7. Opäť, nie je toto príliš ambiciózne, keď vieme, že na to nie sú peniaze? A to vychádzam z tvrdenia bývalého ministra pána Počiatka. Ono, keď chceme, aby prioritou bolo všetko, je možné, že nakoniec prioritou nebude nič.

    Zaujala ma jedna len taká drobnosť programového vyhlásenia vlády, kde sa píše, že sa podpíše koncesná zmluva na obchvat Bratislavy, ale pritom vieme, že ešte nerozhodla odborná komisia ministerstva dopravy. Ale to je len taká maličkosť.

    Poslednú vec, ktorú by som chcel v doprave spomenúť, sú práve tí národní prepravcovia. Je toto naozaj projekt, ktorý potrebujeme? Je toto naozaj krajina, ako sme my, do tohto investovať peniaze? A na to, aby takéto firmy vôbec obstáli vo veľkej konkurencii, sú potrebné obrovské investície. A dovolím si tvrdiť, že mám obavy, aby sme nenarazili aj na Európsku komisiu, ktorá to môže vyhodnotiť ako nedovolenú štátnu pomoc. Myslím si, že ak by sme sa touto cestou vybrali, tak opäť to môže evokovať, že tu ide o preferovanie vyvolených, o to, aby štátne prostriedky išli určitým smerom, a ďalej sa tomu ani nechcem radšej venovať.

    Čo z toho vyplýva? Ľudia chcú sa mať v tejto krajine dobre a podľa rôznych štatistík vieme, že tomu tak nie je, a tak to aj vyjadrujú.

    Toto programové vyhlásenie vlády považujem za veľmi ambiciózne. A tak jak som povedal, ruší ma v tom práve tá nereálnosť sľubov.

    Ale čo chcem k tomu povedať a možno aj po mojom predrečníkovi a vidiac, čo všetko tu po ňom odznelo. Ja som človek, ktorý sa sem dostal vďaka svojim voličom, ktorí ma sem prekrúžkovali, a táto komunita ľudí je komunita veriacich ľudí. Som prekvapený, ako dokáže toto slovo rozvíriť, by som povedal, miestami takú energickú debatu, a preto by som sa rád krátko vyjadril aj k tejto téme.

    Hoci ja som nevolil túto vládu, nie som ich volič, uvedomujem si, že súčasná vláda je vláda nás všetkých, a tak k tomu chceme aj pristupovať a také očakávania aj od tejto vlády mám. Verím, že napriek tomu, že ich volila len určitá skupina obyvateľstva, bude pristupovať férovo k nám všetkým. A ako som aj spomínal na základe toho programového vyhlásenia vlády, ktoré je tak ambiciózne, chcem vyjadriť, že práve tá skupina ľudí, ktorá volila mňa, sú ľudia, ktorí možno sa nestotožňujú s vecami, ktoré tam znejú, alebo nestotožňujú sa ani s inými ideológiami. Nie sme ľudia ani nenávisti, nie sme ľudia nejakého pretláčania svojvôle, práve naopak. Sme ľudia, ktorí majú úprimné a prajúce srdce. A toto je niečo, čo by som chcel na záver povedať, ako aj odkaz tejto vláde, že my sa za túto vládu budeme modliť. Čo tým myslím? Pretože aj toto niekedy môže byť dezinterpretované. To znamená, že budeme vám žehnať, budeme vám priať, aby sa naplnili dobré úmysly pre dobro tejto krajiny, pre dobro všetkých ľudí tejto krajiny. Pretože po tom úprimne túžime.

    Ja som človek, ktorý som nebol vždy veriaci. Uveril som až v dospelosti a skupina ľudí, ktorá ma volila a dostala sem do parlamentu, sú ľudia, ktorí to myslia so svojou vierou vážne. Alebo poviem to ináč, ktorí to neberú rutinne, ale žijú úprimný vzťah s Bohom. A ja som rád a myslím, že je dôležité, aby aj na tejto pôde sme sa rozprávali aj na túto tému. Aby tu nedochádzalo k nejakému sa pretláčaniu, ale práve naopak, k nejakému dialógu, ktorý osvetlí tieto veci. Pretože naozaj, toto je krajina, ktorá má hlboké kresťanské korene. A nemôžme ich opomenúť.

    Tak mi dovoľte, možno netradične, ale vyjadriť aj ako kresťan, ako človek veriaci, že sa chcem za túto vládu modliť, chcem jej žehnať, všetkým ministrom aj predsedovi vlády, aby sa im darilo robiť dobré veci v prospech tejto krajiny. Žehnať im a žehnám vám do toho, aby vaše úmysly boli čisté a aby vaše sľuby boli reálne, aby vaše konanie bolo úprimné, aby táto krajina mohla byť požehnanou krajinou. Tak vám žehnám a modlím sa, aby vás Boh mocne požehnával a dával vám tak na to múdrosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tri momenty. Ako nový poslanec si možno časom uvedomíš, že parlamentnú debatu budú ovplyvňovať práve tie firmy a tie veľké debaty o stimuloch, o tom, ako treba zachrániť Váhostav, zachrániť ho na úkor tých malých a stredných podnikateľov, ktorých si veľmi často a veľmi dobre spomínal. Ešte raz pomenujem čísla, ktoré si hovoril. Malé a stredné podnikanie zamestnáva 77,2 % ľudí a tvorí 50 % pridanej hodnoty Slovenska. Mám pocit, že toto sú obrovské čísla, a vzhľadom na vládu kontinuity, ktorá už nachádza skôr taký humorný výraz, ktorá chce asi pokračovať teda, keď to má byť kontinuita s vládou predchádzajúcou, tak naozaj tento stav ostal mimo hlavného záujmu. Áno, kauza Váhostav, kauza zachraňovania veľkej firmy oligarchu na úkor malých a stredných podnikateľov, patrila do veľkej parlamentnej debaty aj tu za minulé volebné obdobie. A ak tá kontinuita má byť myslená v tomto, tak dúfam, že tvoj hlas, ktorý mne znel ako hlas odborníka, bude veľmi dôležitý. Bude veľmi dôležitý hlavne preto, že čím viac vás tu bude, ktorí dokážete malé a stredné podnikanie zastupovať, tým lepšie pre krajinu. Myslím si, že malé a stredné podnikanie je totižto chrbticou našej ekonomiky, a tak by k nemu mala aj budúca vláda prikročiť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Edo, ja ťa vnímam ako veľmi inteligentného, rozhľadeného a zároveň citlivého, nábožensky založeného človeka a takto aj ten tvoj prejav bol prezentovaný. Vôbec si nemyslím, že by bolo na tebe vidieť, že si mal nejakú trému alebo že vystupoval nováčik, skôr si myslím, že tvoj prejav bol na takej úrovni, ako keby si bol v parlamente už dlhé roky a možno by ti mali závidieť aj niektorí poslanci, ktorí sa tu zabudli už dvadsať rokov a mali by odísť do politického dôchodku.

    Jediná vec, ktorá sa mi možno na tvojom prejave, aj keď bol obsahovo aj vecne veľmi sýty a poučný a dozvedel som sa z neho veci, ktoré – keďže nie som živnostník – ani príliš veľmi, nie že nechápem, ale až tak sa im nevenujem, ten záver prejavu, kde si trošku skĺzol do tých náboženských a kresťanských záležitostí, pretože si myslím, a s tým sa budem stotožňovať s pánom Blahom, že náboženstvo skutočne by nemalo, a kresťanstvo, byť nad politikou a nemalo by v parlamente prevládať. A dobre, že si neskĺzol do takých polôh ako pán Krajniak, tvoj vystupujúci pred tebou, pretože ja si myslím, že deti sa netešia na Vianoce kvôli tým veciam, na ktoré myslel pán Krajniak, ale na to, že vysielajú americké filmy a dostanú darčeky od svojich rodičov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vidieť aj tu v parlamente, akí sme veľmi rôznorodí, aké máme rôzne hodnotové postoje, a ja sa tomu v podstate teším, lebo tak je to v spoločnosti, tak je to aj v tomto parlamente. Ide už iba o rešpekt a úctu jeden k druhému a ja tiež, ja sa stále snažím veriť, že toto tak bude. Teším sa tomu, že tu zazneli aj hlasy alebo postoje kresťanov, konzervatívcov, lebo ja sama som zažila, že aj v občianskom živote verejnom a aj v tom politickom je skutočne ten nejaký kresťanský postoj alebo konzervatívny postoj skôr vytláčaný z verejného života, ale vidno teda, že aj v tom politickom svete, aj v tom občianskom stále je tu miesto, aby zaznieval práve aj tento hlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Súhlasím s kolegom Hegerom vo všetkom, čo povedal. Zvlášť by som mu chcel zdôrazniť časť doprava, v ktorej spomínal dostavbu D1, ako je to jedna z priorít vlády. A v podstate každá vláda, ktorá tu bola za posledných šestnásť, dvadsať rokov, posledné štyri volebné obdobia, mala túto prioritu. Ja by som bol najradšej, keby boli voľby každý rok, lebo každý rok by mi otvorili smerom do Prešova 30 km diaľnic. Bohužiaľ, voľby sú raz za štyri roky. Momentálne to vyzerá, že tá diaľnica nebude ani v roku 2028, podľa toho, čo som prepočítal podľa súčasnej situácie, aká je. Je tu ešte jedna veľmi vážna vec, to je mesto Prešov, kde sa vlastne aj tá slabá niť, ktorá spája momentálne Bratislavu s Košicami cez Prešov pretrhne, keďže je tam mimoriadna situácia v doprave, ktorá nie je riešená, napriek tomu, že štátny tajomník Stromček to prisľúbil ešte v novembri.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Heger.

  • Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Bašistová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, členovia vlády, milí hostia, do politiky som vstúpila s tým, aby som mohla konkrétne pomôcť riešiť problémy našej krajiny, o ktorých viem a ktorým sa v živote venujem. Mojou špecializáciou je hlavne sociálna práca, v ktorej roky pôsobím ako vysokoškolská pedagogička a sociálna poradkyňa. Preto sa zameriavam na tie časti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa venujú práve tejto oblasti.

    Programové vyhlásenie vlády vnímam ako rámcový dokument, ktorý nemôže detailne riešiť všetky sféry života na Slovensku, ale popisuje priority, na ktoré sa chce exekutíva zamerať. Z môjho pohľadu sú mnohé zadefinované správne. Chcem však podotknúť, že nie málo z nich už riešili aj predchádzajúce vlády, dokonca k nim už boli aj prijaté zákony. Problémom však bolo, že tie neboli vždy uplatňované v praxi tak, aby mohli účinne riešiť problémy spoločnosti. Presnejšie, aby uvoľnili ruky ľuďom, ktorí službu verejnosti myslia vážne, vykonávajú poctivo, profesionálne a s nasadením. Pretože zo svojich skúseností viem, že takýchto špecialistov – či už spomedzi zamestnancov verejnej správy, podnikateľského prostredia, či neziskových organizácií – je viac než dosť. Stačí, aby im neboli hádzané polená pod nohy, alebo aby sa ich iniciatívam vyšlo v ústrety. Aj na tieto príklady sa chcem vo svojom príspevku zamerať.

    Politika tvorby pracovných miest. So sociálnou sférou veľmi úzko súvisí zamestnanosť, preto vítam ambíciu vlády znižovať nezamestnanosť a hlavne hľadať uplatnenie pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú v dôsledku straty pracovných návykov na hrane vylúčenia zo spoločnosti. Nástroje na riešenie týchto problémov už sú. Potrebujú však doladenie a predovšetkým reálnu medzirezortnú spoluprácu. Chýba zároveň prepojenie s praxou. Teda to, čo som pred chvíľkou spomínala. Riešenia máme, aj ľudí, ktorí sú schopní ich realizovať. Potrebujeme však doladiť dôležité detaily. Podobne je to však aj so zamestnávaním mladých ľudí. Popri rizikovej skupine ľudí nad 50 rokov evidujeme najvyššiu mieru nezamestnanosti aj u mladých do 29 rokov. Preto je potrebné a nevyhnutné sa zamerať práve na túto skupinu a pomôcť im uplatniť sa na trhu práce.

    Všetci popritom vieme, že na Slovensku postupne dochádza kvalifikovaná pracovná sila. Kvôli tomu hrozí, že prídeme o investorov, staneme sa montážnou dielňou, mladí budú ďalej navždy odchádzať do zahraničia, nehovoriac o frustrácii tých, ktorí tu ostanú, a v tejto situácii alebo v súvislosti asi budem zbytočne spomínať hrozbu, ktorá nielenže môže, ale už aj viedla ku ich radikalizácii. Aj v tejto oblasti potrebujeme prepojenie školstva s praxou a medzirezortnú spoluprácu. Nehovoriac o potrebe podriadiť schválenie nových študijných odborov analýze uplatnenia absolventov na trhu práce. A opäť aj tentokrát už iniciatívy jednotlivcov v mnohom predstihli štát. A politici a úradníci by sa mali od nich učiť alebo im rozviazať ruky. Uvediem príklad.

    V roku 2006 na východnom Slovensku prišla azda najväčšia investícia do znalostnej ekonomiky v podobe nadnárodnej korporácie T-Systems. Manažér, ktorý ju vtedy na Slovensku zastupoval, hneď v čase príchodu investora hovoril o tom, že medzi tým, čo ponúkajú školy, a potrebou praxe, zíva obrovská diera. Manažéri T-Systems tak rozbehli vzdelávanie na školách. Začali vysokými, postupne prešli na stredné a teraz sa venujú aj deťom na základných školách. Aj vďaka ich aktivitám vzniklo niekoľko tisíc pracovných miest a v Košiciach vznikla kritická masa IT špecialistov, ktorá umožňuje rozvoj tohto sektora v regióne. Uznávam, že mnoho z týchto pracovných miest vzniklo aj vďaka dotáciám, no bez vzdelávacích aktivít manažérov by peniaze z verejných zdrojov boli zbytočné.

    Ďalší príklad potenciálu, ktorý drieme a nie je dostatočne využitý, sa nachádza tiež na východe Slovenska, v Kechneci. Tamojší starosta Jozef Konkoly tam vytvoril priemyselný park, ktorý priamo a nepriamo dáva prácu zhruba desiatim tisícom ľudí. Už pred niekoľkými rokmi pochopil, že onedlho môže firmám dôjsť kvalifikovaná pracovná sila. Nielen vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale aj robotnícka profesia. Dal na papier projekt európskej integrovanej školy, ktorá by zastrešovala vzdelávanie od materskej cez strednú až po vysokú školu. Deti by sa už od útleho veku vzdelávali v cudzích jazykoch, osnovy a celý vzdelávací proces by prebiehal v spolupráci s firmami pôsobiacimi v priemyselnom parku. O tento projekt napriek všetkému nebol na jednotlivých rezortoch záujem. Oceňujem preto opäť zavedenie duálneho vzdelávania na školách. Roky však bojuje s byrokraciou a neochotou kompetentných pomôcť. Pýtam sa, prečo nerozviazať ruky takýmto ľuďom, ktorí majú výsledky, a umožniť im realizovať projekt, ktorý v Európe funguje a u nás by bol pilotom, ktorý by slúžil ako príklady iným. Takýchto príkladov existuje viacero aj v iných oblastiach.

    Po týchto pozitívnych príkladoch z praxe teraz k niektorým nástrojom znižovania nezamestnanosti v spomínanom programovom vyhlásení. Konkrétne k niektorým ustanoveniam zákona o sociálnom zabezpečení.

    Vláda chce znižovať nezamestnanosť tým, že bude stenčovať vankúš pod tými, čo môžu, ale nechcú pracovať. A to sprísňovaním podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby odmietajúce pracovať. Cieľom opatrení majú byť adresné sociálne opatrenia. Súhlasím s touto ambíciou a chcem upozorniť, že aj keď v poskytovaní sociálnych dávok došlo v posledných rokoch k viacerým významným zmenám, faktom zostáva, že celá oblasť ich normatívnej regulácie je najviac roztrieštenou časťou odvetvia práva a sociálneho zabezpečenia.

    Štátne sociálne dávky sú tým nástrojom, ktorými štát prispieva na krytie nákladov na výživu a iné osobné potreby detí, a tiež nákladov spojených s ďalšími sociálnymi udalosťami u rodín s nezaopatrenými deťmi, ako aj bez nich, napríklad príspevok na pohreb. Vzhľadom na to tvoria jednu z ťažiskových súčastí nášho systému sociálneho zabezpečenia. V súvislosti s ich vyplácaním sa najčastejšie skloňujú výrazy ako "príliš plošné vyplácanie", "neefektívne poskytovanie", "zneužívanie" a podobne. Preto zámer vlády prehodnotiť realizáciu a poskytovanie sociálnych dávok považujem za pozitívny. Je však potrebné mať na pamäti, že do niektorých znakov systému sociálnych dávok sa nesmie zasiahnuť, pretože sú preň vlastné z podstaty jeho existencie. Mám na mysli predovšetkým dve veci.

    Po prvé, musí ostať nemenná pozícia štátu ako organizátora, koordinátora a poskytovateľa dávok štátnej sociálnej pomoci a podpory. Cieľom jeho pôsobenia má byť, aby životná úroveň rodín s nezaopatrenými deťmi neklesla podstatne nižšie v porovnaní s úrovňou bezdetných detí (pozn. red.: správne má byť zrejme "bezdetných rodín").

    Po druhé, zachované musí ostať aj úsilie, aby dávky štátnej sociálnej podpory neslúžili len na uspokojovanie základných potrieb rodiny a nenahrádzali ekonomickú aktivitu jej členov. Životná úroveň rodín sa má aj naďalej zabezpečovať hlavne z pracovných príjmov a dávky štátnej sociálnej podpory majú mať len podpornú funkciu. Naopak, považujem za dôležité, aby došlo k úprave napríklad týchto problémov sociálnych dávok: odstrániť roztrieštenosť inštitucionálneho zabezpečenia dávok, znížiť administratívnu náročnosť agendy danú samotnou roztrieštenosťou právnej úpravy. Každá sociálna dávka, resp. vecne podobné dávky sú upravené v samostatnom zákone.

    Ďalšou dôležitou úlohou je venovať sa komplikovanosti tokov finančných prostriedkov určených na výplatu dávok a z nej vyplývajúce riziko ich zneužívania u marginalizovaných skupín.

    A teraz k niektorým opatreniam týkajúcim sa sociálnej politiky. Zo svojich skúseností viem, s akými problémami zápasia ľudia odkázaní na pomoc štátu, ako aj tí, ktorí im pomáhajú, či už ako príbuzní, alebo sociálni pracovníci, alebo iné pomáhajúce profesie. Narážajú na množstvo byrokratických prekážok, nespravodlivosti systému. Napríklad štátni poskytovatelia sociálnych služieb sú preferovaní na úkor neštátnych. Preto vítam ambíciu vlády zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb, riešiť problematiku odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách a hlavne pokračovať v podpore deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Práve pri deinštitucionalizácii a transformácii sa chcem pristaviť, pretože tú považujem za mimoriadne dôležitú. Vnímam ju ako zmenu systému sociálnej pomoci, osobitne sociálnych služieb, a to z takých, ktoré sú poskytované v rámci inštitucionálnej podoby, kde prevláda kolektívny prístup, na také, v ktorých prevažujú služby poskytované v prirodzených spoločenstvách, ktoré sú organizačne a kultúrne čo najviac podobné bežnej rodine. Nemôžeme totiž zatvárať oči pred tým, že kolektívny prístup vedie nielen k traumám a negatívnemu vplyvu na zdravie a osobný rozvoj ľudí, ale aj k sociálnemu vylúčeniu, bezmocnosti, pasivite a nemožnosti plnohodnotného začlenenia sa do spoločnosti.

    Základným cieľom transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb má byť vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom sociálnom prostredí komunity prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme, ktoré im umožnia slobodný a nezávislý spôsob života s aktívnou podporou komunity, odborníkov, členov rodiny, dobrovoľníkov prechodom z prevažne inštitucionálneho spôsobu poskytovania sociálnych služieb na komunitnú starostlivosť.

    Transformácia a deinštitucionalizácia sociálnych služieb prebieha vo svete a v Európe už od 70. rokov 20. storočia. Príkladmi dobrej praxe sa môžeme inšpirovať krajinami, akými sú napríklad Nórsko, Švédsko, USA či Veľká Británia, kde bola deinštitucionalizácia podporená politicky aj legislatívne.

    Chcem však v tomto kontexte upozorniť, že ani u nás na Slovensku neexistujú zásadné legislatívne a programové prekážky, ktoré by bránili transformácii a deinštitucionalizácii. V niektorých častiach zákon o sociálnych službách nepriamo preferuje tento proces, nehovoriac o praktických skúsenostiach. V roku 2011 až 2015 bol realizovaný národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť. Národný projekt sa pilotne realizoval v šiestich samosprávnych krajoch, za každý kraj bolo určené jedno zariadenie sociálnych služieb. V nich pod odborným vedením metodického tímu expertov pracovali interdisciplinárne transformačné tímy, ktoré po absolvovaní špecializovaných vzdelávacích kurzov individuálne pripravovali podmienky pred presťahovaním sa klientov do komunity a tiež samotných klientov na adaptabilné zvládnutie celého procesu. Realizáciou projektu získali prijímatelia sociálnych služieb, zamestnanci verejných zariadení sociálnych služieb a zriaďovatelia, zamestnanci samosprávnych krajov cenné skúsenosti, ktoré môžu slúžiť ako príklady dobrej praxe pre systémovú deinštitucionalizáciu na Slovensku. Vznikol ľudský potenciál odborníkov pre širšie zavádzanie zmien do budúcnosti.

    Z doterajších skúseností vieme aj o slabých stránkach sociálnych služieb, ktorými sú predovšetkým nerozvinutý systém komunitného plánovania, nedostatočne vytvorené podmienky pre zotrvanie v prirodzenom, teda domácom sociálnom prostredí, nedostatočná a regionálne nerovnomerná sieť zariadení sociálnych služieb a terénnych sociálnych služieb, nepostačujúca variabilita sociálnych služieb, absencia štandardov sociálnych služieb, nepostačujúca kapacita terénnych sociálnych služieb a podobne. Takže z uvedeného je jasné, že máme na čom stavať v snažení o kvalitnejšie, spravodlivejšie, humánnejšie a efektívnejšie poskytovanie sociálnych služieb.

    Čo ma ešte v rámci stanovených priorít programového vyhlásenia vlády teší, je prehodnotenie možnosti zavedenia jednotnej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti s cieľom zjednodušiť posudzovanie zdravotného stavu a zefektívniť výkon posudkovej činnosti. Súčasný stav právnej a organizačnej úpravy posudkovej činnosti v praxi okrem iného spôsobuje nadmernú byrokraciu, s ňou spojenú administratívnu záťaž pre občanov, vyššiu nákladovosť a neefektívnosť procesov. Spôsob posudzovania zdravotného stavu hendikepovaných ľudí najviac ponižuje tých, čo trpia, a tým, čo majú pomáhať, dáva priestor na šikanovanie a korupciu. Na tento problém som upozorňovala dlhodobo, vychádzajúc z množstva problémov, ktoré som počas svojej praxe mala možnosť poznať. Uvediem príklad, ktorý som v minulom roku spomínala aj vo svojom blogu venujúcom sa tomuto problému.

    Predstavte si, že máte osemnásťročného syna s Downovým syndrómom. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa vás opätovne čaká tortúra návštev u posudkových lekárov, ktorí majú zhodnotiť úroveň jeho postihnutia. Podľa nej bude mať nárok na adekvátnu pomoc od štátu. Aby toho nebolo málo, pribudla ďalšia povinnosť - doteraz ste sa o syna starali s manželom, ale už fyzicky a finančne nezvládate a syna potrebujete dať do denného stacionára. Takže musíte navštíviť aj posudkového lekára samosprávy, v ktorej pôsobnosti sa nachádza zariadenie, kde ho chcete umiestniť. Okrem toho vás čaká už tradičná exkurzia po posudkových lekároch úradu práce, kde žiadate kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a Sociálnej poisťovne, ktorá prizná alebo neprizná nárok na invalidný dôchodok. Počas niekoľkomesačnej tortúry pobehovania po úradoch príde tragikomický výsledok. Traja rôzni posudkoví lekári skúmali rovnakého pacienta a došli k trom rozdielnym názorom na stupeň jeho zdravotného postihnutia. Rozmenené na drobné to znamená, že váš syn bol v každom hodnotení zaradený do inej kategórie žiadateľov o pomoc. Lekár úradu práce ho považoval za viac postihnutého než v Sociálnej poisťovni, ako relatívne menej chorého, dokonca tak, že nemáte nárok na stacionár, ho videl špecialista samosprávy.

    Podotýkam, že nejde o vymyslený prípad. Stal sa mojej priateľke, ktorá mi svoje trpké skúsenosti spolu s detailami nekonečných návštev posudkových lekárov podrobne vyrozprávala. Jej príbeh ma neprekvapil. V rôznych obmenách som ho počula už veľakrát. Môžeme sa len domnievať, prečo aj v tomto prípade prišli lekári, ktorí posudzovali chorého na základe rovnakých medicínskych kritérií, s odlišnými výsledkami. Alibi majú v bujnej stati zákonov a ich príloh, pritom vôbec nemusí ísť len o výhovorky, pretože legislatívny chaos môže skutočne viesť k rozdielnej metodike hodnotenia zdravotného stavu postihnutého. No vylúčiť sa nedajú ani iné dôvody a motívy. Napríklad lekári nemali dobrý deň.

    Riešenie nie je nijako zložité. Stačia tri základné opatrenia: zjednotiť všetky výkony posudkovej činnosti pod strechu jednej organizácie, upraviť ju komplexne v jednom zákone pre všetky účely a ustanoviť nezávislosť posudkových činností.

    Uvedeným opatrením príde k racionalizácii, transparentnosti, vyššej kompetentnosti rozhodovania, zrýchleniu celého procesu a v konečnom dôsledku aj úspore finančných prostriedkov na oboch stranách. Zredukovanie počtu pracovníkov sa rovná úspora finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nakoniec aj samotným pacientom minimálne za dopravu a rôzne poplatky.

    Pripomínam, že už v roku 2010 bol na stole návrh zákona o lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktorý mal ambíciu túto problematiku riešiť. Hendikepovaní asi neboli natoľko zaujímavou cieľovou skupinou, aby sa jej politici venovali viac, ako je nevyhnutné, teda takmer vôbec.

    Vyspelosť spoločnosti sa prejavuje aj v tom, na akej úrovni sú jej sociálne služby a ako sa stará o znevýhodnené skupiny obyvateľov. Verím, že sa táto situácia čoskoro zmení, pretože hendikepovaní a ich rodinní príslušníci si zaslúžia, aby im štát nehádzal polená pod nohy, ale pomáhal.

    Na záver by som rada zopakovala to, čo som spomenula na úvod: programové vyhlásenie vlády je rámcový dokument. Nie je nevyhnutne dôležité, koľko viet v ňom bolo popísaných. Jeho kvalitu nepreverí ani kvantum slov, ktoré odznejú na jeho adresu tu v pléne Národnej rady či v médiách. Jediným meradlom, podľa ktorého ho bude raz možné posudzovať, bude miera jeho životaschopnosti. Ak hovorím životaschopnosť, mám tým na mysli najmä mieru, v akej dokáže toto programové vyhlásenie, ako aj z neho vyplývajúce kroky a opatrenia zrkadliť potreby spoločnosti.

    Za seba chcem povedať, že hlavne v oblasti sociálnych vecí chcem urobiť všetko pre to, aby bol čo najživotaschopnejším. A to nielen pri riešení problémov, ktoré som tu uviedla, ale aj pri presadzovaní ďalších návrhov na zlepšenie života ľudí. Aj takých, ktoré neboli explicitne spomenuté v programovom vyhlásení. Mnohé z nich už odzneli počas tejto rozpravy, ale aj vo výbore pre sociálne veci. Teším sa na prácu, ktorá nás čaká, a dúfam, že mi tento optimizmus čo najdlhšie vydrží.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásenia sa do faktickej poznámky. Do faktických sa prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Pani poslankyňa Bašistová, ja som veľmi pozorne počúval váš prejav. Považujem vás za fundovanú odborníčku v danej oblasti, ste vysokoškolská učiteľka, ktorá sa touto témou zaoberá celé roky, čiže ja ani sa neodvážim posudzovať to, ako ste to odprezentovali, respektíve obsahovo čo ste hovorili, len poviem svoj osobný pocit. Ja som sa cítil ako na nejakej prednáške na vysokej škole, kde vyučujúci porozpráva žiakom informácie odtrhnuté od života, naštudované z kníh, z encyklopédií. Tu pred vami vystupovali v predošlých dňoch dve moje kolegyne, ktoré sa zaoberajú tou istou tematikou, pani Petruchová a pani Soňa Gaborčáková, ktoré dokázali vo svojich prejavoch ďaleko obsiahlejšie, ďaleko detailnejšie popísať nielen vedecké informácie a encyklopedické vedomosti, ale dokázali priblížiť život sociálne znevýhodneného človeka na Slovensku. Vy ste okrem jedného príkladu, ktorý ste použili, že ste ho počuli od nejakej svojej známej lekárky alebo koho, nespomenuli nič z vlastnej nejakej praxe alebo praktického života, s čím sa stretávate a ako to chcete riešiť. Pred vami vystupoval poslanec Heger, ktorý tiež je nováčikom ako vy v parlamente, a jeho reč bola ďaleko, musím povedať príťažlivejšia, ďaleko úprimnejšia a nie je vládnym poslancom ako vy.

    Čiže moja otázka je, ako vy sa chcete podieľať na tvorbe sociálneho programu pre Slovensko za stranu SIEŤ, keď vo svojom príhovore ste nepodali žiadne konkrétne riešenia, len hovoríte všeobecné, všeobecné frázy, ako by to asi malo byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Ďakujem za slovo.

    Mňa upútal práve ten obrovský rozdiel v predstavení toho názoru k programovému vyhláseniu vlády, ktoré sme počúvali v predchádzajúcich dňoch a ako sme to teraz počuli od pani poslankyne, pretože počúvali sme doteraz viac či menej príhovory na osobné témy a tento príhovor mňa osobne upútal práve tým, že bol vecný a bol odborný. Vieme, že je veľa nespravodlivosti práve v sociálnej sfére, na niektoré z nich pani poslankyňa dôsledne upozornila, ale ostáva aj dúfať, že práve pani poslankyňa sa nedá odradiť a s rovnakým zanietením sa bude venovať oblasti sociálnych vecí. A ako ju poznám, okrem popisu neuspokojivého stavu v tejto oblasti, tak bude sa venovať aj konkrétnym riešeniam, pretože viem, že okrem teoretického rozmeru má pani poslankyňa skúsenosti – a bohaté skúsenosti – z terénu, práve skúsenosti od ľudí, ktorí si sociálnu pomoc vyžadujú od štátu. A verím, že práve jej návrhy budú v tejto oblasti mimoriadnym prínosom.

  • Poprosím o reakciu pani poslankyňu Bašistovú Alenu.

  • Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za váš názor. Viete, ono, ja by som mohla rozprávať o tom, ako 15 rokov vykonávam prax, že som človek, ktorý robí s klientami – či už individuálne, alebo na úrovni skupinovej alebo komunitnej sociálnej práce – a tých príkladov som mohla naozaj uviesť niekoľko. Ale mojou úlohou je byť šéfkou výboru pre sociálne veci a budem sa snažiť, aby aj koalícia, aj opozícia hľadali také pojítka, hlavne pri legislatívnych záležitostiach, aby všetky tie príklady, ktoré povedali vaše kolegyne, a ja ich uznávam ako odborníčky, sa pretavili potom aj do legislatívnej podoby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave je prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, prihlási sa Vladimír Sloboda. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, po prvom dni prebiehajúcej schôdze parlamentu, po pondelku, boli niektorí ľudia rozčarovaní z hádok, ktoré si v parlamente vypočuli. Iných ľudí sme zasa vystrašili tým, čo sa dozvedeli z priebehu tejto schôdze v nasledujúcich dňoch. Konkrétne ich vystrašila informácia o tom, že tretia vláda Roberta Fica chce byť vládou kontinuity. Pri tom všetkom, čo je známe o spôsobe vládnutia druhej a tretej Ficovej vlády, to berú ako nebezpečné vyhrážanie.

    Programové vyhlásenie vlády je okrem iného, okrem predstavenia zámerov vlády v jednotlivých oblastiach, možné využiť aj na deklarovanie toho, ako vláda vidí samu seba, či na akési zdôvodnenie alebo v našom prípade dokonca ospravedlnenie svojho vzniku, ak ide o vládu koaličnú a zloženú zo subjektov, ktoré pred voľbami nevyjadrovali jasne vôľu vytvoriť po voľbách spoločnú vládu a prinajmenšom niektorých zo svojich voličov rozhodnutím ísť spolu po voľbách prekvapili a zaskočili.

    Tretia vláda Roberta Fica to vo svojom programovom vyhlásení robí najmä týmito slovami, ktoré tu už v rámci rozpravy boli citované: "V časoch spoločenských búrok a vášní bola krajina v dejinných zlomoch Slovenského národného povstania alebo naposledy pri odmietnutí autoritárskej politiky na konci 20. storočia schopná vytvoriť široký spoločenský a politický konsenzus ľavicových a pravicových síl. Dnešná vláda je pokračovateľom a nositeľom tejto myšlienky stojacej na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny." Toto zdôvodnenie však kríva a kríva na obe nohy. Tretia vláda Roberta Fica sa hlási k spolupráci demokratov a komunistov počas Slovenského národného povstania a pravice s ľavicou v opozícii proti tretej Mečiarovej vláde a neskôr vo vládnej koalícii počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

    Nemám ani v najmenšom úmysle bagatelizovať zlo, ktoré predstavuje fašizmus. Či už fašizmus Tisovho slovenského štátu, spojenca nacistického Nemecka Adolfa Hitlera, alebo fašizmus jeho súčasných pohrobkov, ktorí v marcových voľbách prvýkrát organizovane napochodovali do slovenského parlamentu. Fašizmus je zlo, je nebezpečný, je chybou ho podceňovať, je nesprávne relativizovať jeho nebezpečenstvo. Považujem za, aby som citoval klasika, psiu povinnosť všetkých slušných a demokratických politikov sa voči fašizmu jasne a jednoznačne vymedziť a bojovať proti nemu. Ja som tak urobil prihlásením sa k iniciatíve Stop fašizmu a k záväzkom v nej obsiahnutým, ktoré sú založené na dôslednom odmietnutí fašizmu a dištancovaní sa od fašistov. Spolu so mnou tak urobilo aj niekoľko ďalších poslancov z radov demokratickej opozície, ale aj vládnej koalície. Budem rád, ak nás časom bude viac. Rešpektujem však, ak sa niektorí kolegovia rozhodnú vymedzovať voči fašizmu a fašistom a bojovať proti nim iným spôsobom.

    Čo však rešpektovať nemôžem, je zdôvodňovanie potreby vzniku tejto vládnej koalície hrozbou posilňovania fašistických tendencií v spoločnosti. Pretože efekt takéhoto spojenia môže byť presne opačný. Politici ním smerom k voličom vysielajú odkaz, že na ich hlase až tak veľmi nezáleží. Volíte zmenu a dostanete kontinuitu. Toto je tiež nebezpečné a obávam sa, že podporu extrémistov v spoločnosti to môže skôr posilniť ako oslabiť. A to teraz hovorím pokojne, bez emócií, bez toho, aby som mal potrebu hovoriť o zrade či používať nejaké iné silné slová. Ale naozaj to vidím práve takto. A naozaj sa obávam, že to veci skôr zhorší, ako by ich zlepšilo.

    Ak sa vrátime k textu programového vyhlásenia, tak analógia so Slovenským národným povstaním kríva. Počas druhej svetovej vojny sa demokratický Západ zoči-voči smrteľnej hrozbe agresie nacistického Nemecka spojil s komunistickým Sovietskym zväzom. Komunizmus pritom nie je o nič menej zločinným ako nacizmus alebo fašizmus. A Stalin nebol o nič menším zločincom ako Hitler. Sú však chvíle, keď nemáte inú možnosť, ako vyháňať čerta diablom. Preto aj spojenie demokratov s komunistami proti fašizmu počas SNP bolo logickým a správnym krokom.

    Spojenie až do volieb opozičných strán MOST-u a SIET-e s predvolebne vládnym SMER-om a jeho pridruženou firmou SNS ničím podobným nebolo. Nespochybňujem právo vedení politických strán rozhodnúť sa pre také alebo onaké spojenectvo. Či už to bolo správne alebo nie, nech si riešia so svojím svedomím a so svojimi voličmi, ja nie som ani jedno, ani druhé. Ale celkom určite to nebola historická nevyhnutnosť, ako sa nám to snažia nahovoriť a ako nám to podsúva aj programové vyhlásenie vlády. Určite vstup do vlády s Ficovým SMER-om nebol nevyhnutný, určite mali MOST a SIEŤ pred sebou aj iné možnosti.

    A ako to už pri analógiách býva, aj táto kríva aj na druhú nohu. Tú, ktorou je odvolávanie sa na spoluprácu pravice a ľavice zoči-voči mečiarizmu. Pravicové a ľavicové strany v 90. rokoch v slovenskom parlamente naozaj spolupracovali. Spoločne čelili autoritárskym tendenciám tretej Mečiarovej vlády, spoločne ho vo voľbách v roku 1998 porazili a spoločne v roku 1998 vytvorili vládnu koalíciu a prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Bol to však práve Robert Fico, líder súčasnej vlády, koalície a jej dominantnej strany, ktorý už v roku 1999, teda po jednom roku od vzniku tejto vlády širokého politického a spoločenského konsenzu pravice a ľavice ako prvý odskočil a spojil sa s Vladimírom Mečiarom, predstaviteľom tej autoritárskej politiky, proti ktorej bola spolupráca pravice a ľavice namierená. A neskôr s ním dokonca štyri roky vládol. Je preto nedôveryhodné, ak sa dnes tradície spolupráce pravice a ľavice proti autoritárskej politike dovoláva vo svojom programovom vyhlásení vláda, ktorej predseda svoju politickú kariéru založil na tom, že spoluprácu pravice a ľavice opustil a spojil sa s predstaviteľmi autoritárskej politiky, proti ktorej tá spolupráca bola namierená.

  • Ešte perfídnejšie vyznieva téza o premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny. Zrejme sme už za dve desaťročia zabudli, čo slová štandardný a neštandardný znamenajú. Dovolím si to pripomenúť. V 90. rokoch sa za štandardné označovali politické strany, ktoré boli schopné sa zadefinovať v rámci štandardného politického spektra a nájsť si partnerov v rodinách demokratických politických strán západného sveta, teda napr. konzervatívne, kresťanskodemokratické KDH, liberálno-konzervatívna Demokratická strana, liberálna Demokratická únia, tri maďarské menšinové strany, z ktorých dve sa hlásili do liberálnej, jedna do konzervatívnej rodiny, socialistické či sociálnodemokratické strany ako SDĽ alebo Sociálnodemokratická strana Slovenska. Termínom neštandardné strany sa vtedy označovali populistické a v štandardnom spektre nezaraditeľné subjekty ako Mečiarovo HZDS alebo Ľuptákovo ZRS, či extrémistické strany ako KSS alebo vtedajšia nacionalistická SNS Jána Slotu.

    Robert Fico v roku 1999 opustil vtedy už relatívne štandardnú stranu SDĽ a založil SMER, ktorý sa zaradil medzi neštandardné strany, a to nielen z hľadiska nejakého hodnotenia politológov či publicistov. Z hľadiska toho, ako sám seba v prvých rokoch svojej existencie prezentoval a definoval. Denník SME uverejnil 16. septembra 1999 článok, v ktorom informoval, že Robert Fico vystúpil z SDĽ a v článku sa uvádzalo, "avizuje, že založenie jeho politickej strany bude niečím neštandardným, nezvyčajným a predstaví to o niekoľko týždňov". A aby sme sa nevyhovárali na to, že to len zlí novinári zo SME prekrútili slová budúceho premiéra, tak môžeme použiť aj jeho vlastné slová. Robert Fico v rozhovore nazvanom Slovenská cesta do pekla, ktorý bol uverejnený v týždenníku Extra 23. septembra 1999, uviedol: "Budem sa snažiť o maximálne korektné vzťahy s opozíciou i koalíciou. Je tu priestor na niečo iné, neštandardné." Čiže politická strana, ktorá v roku 1999 programovo a premyslene vznikla ako neštandardná politická sila, sa dnes dovoláva nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl. To jsou ale paradoxy.

    "Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku," tak znie prvá veta jej programového vyhlásenia. A žiada sa dodať, že viac kontinuity ako pokroku. Maximálne tak totižto onoho Haškovského mierneho pokroku v medziach zákona, ako to tu už spomenul včera Peter Osuský.

    Vláda tvrdí, že občania vyjadrili podporu programu, ktorý je založený aj na štrukturálnych reformách a systémových zmenách v relevantných oblastiach spoločnosti. Ani toto, žiaľ, nie je pravda. Jednak preto, že asi málokto z voličov v deň volieb tušil, že sa jeho vôľa pretransformuje do takto zloženej vládnej koalície, ale hlavne preto, že od tejto vlády žiadne skutočné štrukturálne reformy ani žiadne skutočné systémové zmeny očakávať nemožno a ani text programového vyhlásenia nedáva dôvod si myslieť, že by nejaké skutočné reformy či zmeny boli na obzore.

    Dovolím si jeden citát: "Ficova vláda chce výrazne rozširovať pôsobenie štátu v ekonomike. Chce viac regulovať, viac prerozdeľovať, viac selektívne podporovať vybrané podnikateľské subjekty či odvetvia, viac prognózovať a plánovať, viac organizovať a koordinovať hospodárstvo, dokonca aj viac priamo podnikať prostredníctvom štátom vlastnených podnikov." Týmito slovami hodnotila Občianska konzervatívna strana v roku 2012 programové vyhlásenie druhej Ficovej vlády a z tohto hľadiska naozaj na tom hodnotení niet veľmi čo meniť, lebo tretia Ficova vláda bude vládou kontinuity s druhou Ficovou vládou. Miesto vytvárania priestoru pre slobodné konanie, súkromné podnikanie a súkromnú iniciatívu opäť sľubuje spoliehanie sa na to, že štát niečo zariadi, podporí, zorganizuje a pod. a zaplatia to, samozrejme, občania.

    Z vyrovnaného rozpočtu sa už pomaly stáva niečo ako diaľnica do Košíc. Má byť dosiahnutý vždy až za horizontom práve aktuálne prebiehajúceho volebného obdobia. Najnovšie je to rok 2020. Ak tu po ďalších voľbách vznikne opäť vláda, ako je táto, tipol by som si, že najbližšou métou, keď Slovensko bude mať vyrovnaný rozpočet, bude rok 2024. Vláda nemá v pláne šetriť, nemá v pláne znižovať verejné výdavky, práve naopak. Stanovuje si také ciele, na ktorých realizáciu bude potrebné verejné výdavky zvyšovať. Neplánuje prebujnelú štruktúru verejných inštitúcií redukovať a aspoň niektoré z nich rušiť, zlučovať, zoštíhľovať či privatizovať, naopak, plánuje vytvárať nové. A aby mohla míňať viac, otvára si k tomu dvierka tým, že už v programovom vyhlásení signalizuje snahu hľadať ústavnú väčšinu pre zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde, napr. zohľadňovaním strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií. Na to by sme si ako opozícia mali dávať pozor.

    Ak by bol rok 2016 bodom nula, tak niektoré z proklamovaných, vládnych zámerov idú dobrým smerom. Napríklad zámer zrušiť daňové licencie alebo povinnú zdravotnú službu. Rok 2016 však nie je bodom nula, a teda ťažko hodnotiť ako pozitívum, že súčasná Ficova vláda ide rušiť nejakú problematickú alebo zlú vec, ktorú iná Ficova vláda v minulosti zaviedla. A to ani nie hneď, ale len niekedy neskôr ako v prípade daňových licencií právnických osôb, alebo nie úplne ako v prípade daní z príjmu právnických osôb. Tie druhá Ficova vláda zvýšila z 19 na 22 % a tretia Ficova vláda ich ide znížiť z 22 na 21 percent. To nie je ani to povestné pol na pol, ale len tretinová náprava škody, ktorú táto vláda, keďže sa hlási ku kontinuite s predchádzajúcou vládou, v minulosti spravila.

    Plánované zmeny v oblasti daní a odvodov sú doslova len kozmetické. V niektorých aspektoch dokonca hrozí zhoršenie, napr. vo forme zvýšenia špeciálnych daní či odvodov, či rozširovania okruhu subjektov, na ktoré sa majú vzťahovať. Zámery v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia sú zväčša nekonkrétne a dá sa povedať, že tiež odrážajú ľavicový pohľad na svet. Miesto odbúravania regulácií vláda sľubuje pripraviť nový zákon o malom a strednom podnikaní. Miesto toho, aby štát nechal podnikateľov na pokoji, chce im pomôcť tým, že bude spracovávať opatrenia, podporovať rozvoj centier, identifikovať zlyhania trhu a podobne. Zámer znižovať administratívne zaťaženie pri podnikaní si nepochybne zaslúži podporu aj od opozície, ale vyvoláva úsmev, ak sa nachádza vo formulácii "vláda bude pokračovať v prijímaní komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní". Aké pokračovanie v znižovaní administratívneho zaťaženia pri podnikaní? A kto ho tu doteraz zvyšoval? Nie náhodou osem rokov z uplynulého desaťročia práve tie Ficove vlády, ku kontinuite s ktorými sa súčasná Ficova vláda hlási?

    Vláda si kladie za cieľ podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100-tisíc pracovných miest. Nie je to však vláda, kto pracovné miesta vytvára, pracovné miesta vytvára súkromný sektor a vláda mu v tom môže najviac pomôcť tým, že sa doňho bude starať čo najmenej. To však súčasná vláda, žiaľ, nemá v úmysle robiť.

    Ľavicový charakter tejto vlády je zrejmý aj z toho, že predstavy, podľa ktorých je potrebné čo najviac funkcií štátu zrušiť alebo sprivatizovať, označuje za zjednodušené. Táto vláda sa otvorene hlási k silnejšiemu štátu. Z pohľadu ľavicovej politiky je to určite legitímny cieľ, zvláštne je len to, že táto vláda má štyroch členov, z ktorých traja sa sami situujú niekde od stredu doprava. Na programovom vyhlásení vlády to však vidieť nie je ani najmenej. Je to pochopiteľne ich vec a je to napokon vláda kontinuity, kontinuity s ľavicovou vládou. Viem, že aj na Slovensku sú ľavičiari, ktorí nepovažujú SMER za skutočne ľavicovú stranu, akú by si predstavovali, ale inú tu, žiaľ, nemáme a z pohľadu mňa ako pravičiara liberálno-konzervatívnej orientácie SMER nepochybne ľavicový je, je ľavicový z hľadiska rozsahu zasahovania štátu do ekonomiky a do životov občanov a z tohto hľadiska je ľavicové aj programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica a ja zaň ako pravičiar preto hlasovať nemôžem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na reakciu pána poslanca tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem.

    Mne sa veľmi páčil váš príhovor, pán kolega Dostál, najmä časť, kde ste nám osviežili minulosť a citovali vyjadrenia Roberta Fica, ktorý SMER označoval za neštandardnú stranu vo svojich začiatkoch, a to na margo toho, že viacerí politici vrátane pána predsedu Danka označujú hnutie SME RODINA ako neštandardné, resp. zaradzujú, čiže pre mňa to bolo veľmi príjemné osvieženie do minulosti. A dúfam, že v zmysle volebných výsledkov minulých volieb dopadneme tiež tak neštandardne ako SMER v roku 2012.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gábor Grendel.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Dostál spomínal návrh ústavných zmien, ja si to odcitujem aj z programového vyhlásenia: "S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti..."

    Tak sa vráťme v čase do roku 2010, keď programové vyhlásenie Radičovej vlády hodnotil vtedajší opozičný líder Robert Fico, povedal aj toto: "Programové vyhlásenie vlády je pre nás nedôveryhodné preto, lebo obsahuje záväzky, na ktoré vládna koalícia nemá silu. Ja sa už ani neviem dorátať tých návrhov ústavných zákonov, pretože ak podrobne čítame programové vyhlásenie vlády, tak sú tam niektoré návrhy zákonov, ktoré neoznačujete ako návrhy ústavných zákonov, ale je úplne evidentné, že musíte pristúpiť k zmene buď ústavy, alebo niektorých iných ústavných zákonov. Čiže možnože ich je ešte viacej, ako sme pôvodne hovorili deväť. Pýtam sa, ako chcete naplniť tento záväzok, čo potom poviete? Predložíte návrhy zákonov, ktoré vám neprejdú, a poviete verejnosti: No my sme chceli, ale to zlá opozícia, to zlá strana SMER - sociálna demokracia nám nedovoľuje naplniť naše programové vyhlásenie? To snáď sa nebudete vyhovárať na opozíciu, že nie ste schopní splniť svoje vlastné programové vyhlásenie? Bolo treba úplne inak postupovať. Ak ste chceli tieto návrhy ústavných zákonov dať do programového vyhlásenia vlády, mali ste rokovať a pýtať sa, či je alebo nie je podpora na takéto zákony." Koniec citátu.

  • Ďakujem, pán poslanec Gábor Grendel.

    Slovo má pán poslanec Oto Žarnay.

  • Ďakujem pekne.

    Bol to naozaj veľmi, veľmi zaujímavý a pre mňa veľmi poučný prejav a ďakujem vám, pán kolega, že ste to tak pekne povedali.

    Napriek tomu chcem povedať, že ja sa necítim byť ani Nostradamus ani Sibyla, aby som predpovedal, či táto vláda je schopná naplniť svoje ciele a či skončí o dva roky alebo o štyri roky. A myslím si, že karty sú rozdané, táto vláda dostala mandát, aby vládla a ukázala, či programové vyhlásenie, s ktorým prišla, je schopná alebo neschopná naplniť.

    Druhá vec je tá, o ktorej ste hovorili, že; keď ste spomínali veci z minulosti. Pozriem sa na to z pozície obyčajného človeka, akým som bol doposiaľ, že keď vládla pravicová vláda za oných čias, nebudem teraz spomínať konkrétne mená, tak sme si uťahovali, my obyčajní učitelia a obyčajní ľudia, opasky. A uťahovali sme si ich a uťahovali až tak, že sme si už nemali čo pomaly uťahovať, lebo z nás nič nezostávalo. Takže príchod ľavicových strán na politickú scénu bol očakávaný a možno aj istým spôsobom prospešný pre bežného človeka, ktorý konečne začal pociťovať aj nejaké sociálne výhody.

    A potom ešte k jednej veci, čo ste hovorili – fašizmus. Viete, ja si myslím, že hovoríme tu veľa o pánovi Kotlebovi, o fašistoch, o hnedých mužíkoch a podobne, ale mnohí ľudia na Slovensku vrátane mojich bývalých žiakov ani nevedia, čo je to vlastne fašizmus. Oni si totiž pletú partizánov s Nemcami, s fašistami. Nevedia, ktorí boli dobrí, ktorí zlí. Nepoznajú, ani čo za tým slovom sa skrýva. No ťažko potom môžeme týchto mladých ľudí presviedčať o tom, že nech nevolia pána Kotlebu alebo nech nepodporujú fašistov, keď ani nevedia, čo ten obsah v sebe vlastne zahŕňa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie.

    Pán poslanec Pčolinský, ja som nemal v úmysle vás potešiť a som rád, že ak som vás napriek tomu potešil. Ale snáď ste si všimli, že ja slovo "neštandardný" som nepoužíval v pozitívnom slova zmysle. Ja, naopak, som priaznivcom štandardnej politiky, prinajmenšom štandardnej politiky v tom slova zmysle, ako sa používala v 90. rokoch, význam slova sa ale, žiaľ, posúva.

    Pán poslanec Grendel, keď si začal hovoriť svoju faktickú poznámku, okamžite ma napadlo niečo, čo som ti chcel povedať v reakcii na tú faktickú poznámku. Ale teda kým si dohovoril, tak si povedal všetko, čo som chcel povedať aj ja, teda pripomenúť, že premiér Fico v roku 2010 tak isto vyčítal vláde Ivety Radičovej, že má vo svojom programovom vyhlásení nejaké zámery usilovať sa o ústavné zákony diskusiou opozície. Takže opäť sa mi potvrdilo, že to naše kategorizovanie za dvojičky bude fungovať nielen v mestskom zastupiteľstve Bratislavy, ale aj v tomto parlamente.

    A, pán poslanec Žarnay, ja plne rešpektujem, že karty sú rozdané. Táto vláda dostane priestor, my sme opozícia, my ju za to, čo bude robiť zle, budeme kritizovať. Aj jedni, aj druhí si na to musíme zvyknúť. A nesúhlasím celkom s tým, že situácia sa z vlády pravicových strán iba zhoršovala. Myslím si, že práve zodpovedná politika vlád, v ktorých bola pravica alebo bola pravica dominantná, vytvorila priestor pre ekonomickú prosperitu a vytvorila možnosti aj pre zlepšovanie sociálnej situácie.

    A pokiaľ ide o fašizmus, plne súhlasím. Samozrejme, že si nemyslím, že sa to všetko vybaví tým, že sa podpíšem pod nejaké vyhlásenie. Na tomto poli nás čaká spolu ešte veľa roboty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pripraví sa pán poslanec Sloboda Vladimír, udeľujem mu slovo.

    A pripraví sa pán poslanec Rajtár Jozef. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, som členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, takže vo svojom príspevku sa budem venovať najmä týmto témam v programovom vyhlásení vlády.

    V prvom rade ma zaujala téma znižovania výdavkov na verejnú správu. V rámci reformy ESO sme za posledné štyri roky dosiahli len to, že počet verejnej správy stúpol, neklesol. O výdavkoch na verejnú správu ani nehovorím. Programové vyhlásenie vlády môže pekne znieť v mnohých jeho častiach, ale to, čo mne z neho vyznieva, je to, že vidím v ňom len kopec nových, ďalších úradníkov.

    V návrhu programového vyhlásenia vlády spomínate, že plánujete pokračovať v reforme ESO. Budete teda ďalej navyšovať počty zamestnancov verejnej správy? Plánujete vznik marketingového výboru, ktorý bude zvyšovať propagáciu domácich potravín. Takže opäť ďalší úradníci. Takže budeme sa skladať z našich daní na niečo, čo sú schopní si výrobcovia robiť sami, a už si živo viem predstaviť, akým spôsobom budú robiť marketing štátni úradníci. Tí, čo sú z podnikateľskej sféry, vedia porovnať ten rozdiel.

    Plánujete tak isto presadzovať nákup domácej agropotravinárskej produkcie orgánmi štátnej a verejnej správy. To chcete obchádzať pravidlá verejného obstarávania alebo diskriminovať dodávateľov z ostatných krajín Európskej únie, alebo akým spôsobom to chcete zabezpečiť?

    Plánujete posilniť svoje kapacity na Úrade vlády, na ministerstvách na prípravu predbežných hodnotení a na Najvyššom kontrolnom úrade, aby ste mohli robiť nezávislé a kvalitné následné hodnotenia. Takže navyšovanie počtu úradníkov, aby kontrolovali úradníkov.

    V posledných rokoch som sa navyše nikde nestretol s tým, že by bola vláda poddimenzovaná alebo že by potrebovali toľko nových zamestnancov. Navyše to, čo ma zaujalo, boli tie slová "nezávislé hodnotenie". Vládni úradníci budú nezávisle kontrolovať vládnych úradníkov! Len si tak v duchu predstavujem, ako bude úradník vyslaný z Úradu vlády úplne nezávisle kontrolovať úradníkov na ministerstve, ktorému šéfuje minister z tej istej strany. Určite to bude veľmi nezávislá a účinná kontrola.

    Chystáte sa tiež vytvoriť úrad podpredsedu vlády pre investície, aby sme lepšie čerpali eurofondy. Opäť ďalší úradníci, ktorí budú dohliadať na úradníkov. Chcete cez nich zabezpečiť odhaľovanie systémových nedostatkov pri hospodárení s verejnými financiami. To až teraz, počas tretej vlády?

    Fond na podporu športu má byť ďalšou novou inštitúciou s ďalšími úradníkmi, ktorí opäť čo? Ktorí budú opäť centrálne riadiť úradníkov z jednotlivých rezortov. Podľa rozsahu toho, čo ste uviedli v programovom vyhlásení, skôr týmto vzniká ako keby nové samostatné ministerstvo športu, lebo budú obsahovať v podstate všetky športové témy.

    Chystáte sa založiť ďalšiu inštitúciu na financovanie kultúry národnostných menšín. Aj keď systematickú podporu kultúrnych aktivít menšín môžem len vítať, opäť ide o zamestnanie ďalších úradníkov. A úradník, priznám, v Bratislave od stola, neviem si predstaviť, že by vedel lepšie podporovať kultúrne aktivity napríklad Rusínov na východe ako oni sami.

    Vítam tak isto dobudovanie klientskych pracovísk v okresných mestách a v mestách, do ktorých je ďalej z okresných miest ako 50 km. Nárast zamestnancov na týchto pracoviskách bude mať určite skôr pozitívny dopad, avšak jednoznačne mi chýba akákoľvek kompenzácia vo forme znižovania počtu úradníkov na iných úradoch. Veď koľkým úradníkom vytvorením týchto pracovísk ubudne práca? Čo budú robiť? Hľadieť pol dňa do stropu a čakať, kedy padla?

    Pán Kaliňák na výbore spomenul, že chce ponúknuť služby centier okresných úradov, aby mohli mestá poskytovať služby cez ne a takto ušetriť. Ak chceme ušetriť, využime, čo máme. Naopak, prečo okresný úrad nevyužije pre svoje centrá kapacity mestských úradov a mestských priestorov a použije tieto centrá takýmto spôsobom? To, čo bolo totižto naznačené, vyznieva skôr ako opätovná centralizácia verejnej správy a nie decentralizácia.

    Tak isto nevidím v programovom vyhlásení žiadne opatrenie na skutočné zoštíhlenie verejnej správy. Možno optimalizujete procesy, elektronizujete, ale výsledky zatiaľ nevidno. Je výborné, že elektronizujeme služby, ale dôležitá je efektívnosť vynaložených prostriedkov.

    Pán minister Kaliňák na rokovaní výboru spomínal, o koľko minút sa skrátilo vybavovanie napríklad občianskych preukazov, vodičských preukazov, ale koľko nás toto skrátenie o tie minúty stojí? Spomínali sa aj príklady z Estónska. Dúfam, že keď budeme kopírovať ich príklady aj naďalej, budeme kopírovať aj ich efektivitu vynaložených nákladov. Lebo zatiaľ to tak nevyzerá.

    Len námatkovo, civilným zamestnancom Finančnej správy sľubujete doplniť benefity na úroveň benefitov pre colníkov. Chvályhodné, ale teda som veľmi zvedavý a budem si to zvlášť všímať, akým spôsobom zavediete tieto opatrenia aj do rozpočtu.

    Ako povolaním manažéra kvality ma dosť prekvapilo, že programové vyhlásenie by lepším výsledkom procesov vo verejnej správe pomohlo to, že sa vláda chystá zaviesť systém strategického plánovania a riadenia vo verejnej správe. To ste doteraz strategicky neplánovali a neriadili? Veď to v dnešnej dobe hádam nerobia len tí, ktorí svoje firmy chcú úmyselne doviesť do krachu. Tak dúfam, že toto nie je ten prípad. Zaujímali by ma ale aj niektoré ďalšie témy, ktoré sa týkajú života v regiónoch.

    K regionálnemu školstvu máte krásne napísané, že strategickým cieľom je efektívne fungujúce regionálne školstvo poskytujúce kvalitnú výchovu, vzdelávanie. Avšak zároveň ste uviedli, že súčasťou týchto opatrení bude poskytnutie finančných zdrojov na realizáciu týchto cieľov. Inak povedané, tento cieľ realizovaný nebude, lebo peniaze nie sú.

    V stavebnom konaní plánujete nastaviť jasné pravidlá hry, aby jednoduchšie sa mohlo stavať a aby sa odbúrali administratívne prekážky, ktorých dôsledkom sú vraj čierne stavby. Čierne stavby sú v prvom rade ani nie tak dôsledkom administratívnej záťaže, ako spomínal na výbore pán minister dopravy, vznikajú skôr drzosťou developerov a stavebníkov pri nedodržiavaní územných plánov obcí. Nástroje na ich odstraňovanie máme aj teraz, ale žiadny zo starostov nemal tú odvahu, aby dal niektorú z tých čiernych stavieb odstrániť.

    Teší ma tak isto, že plánujete vytvoriť vhodné podmienky na vybudovanie nových staníc a zastávok pre železničnú prepravu. Budovanie zastávok, napríklad u nás v Ružinove, je priam nekonečný príbeh. Všetko je pripravené, ale realizátori si vždy nájdu nejaký dôvod, prečo je odložené opätovne ich vybudovanie. Preto, prosím vás, nehľadajte dôvody, hľadajte spôsoby, ako niečo realizovať.

    Chystáte sa prehodnotiť vplyv daní z pozemkov na poľnohospodárske využitie. To sa chystáte zasiahnuť do úplnej podstaty miestnych daní, ktoré realizujú obce? Plánujete tak isto určovať základ dane podľa hodnotového princípu, aby sa zvýšila daňová efektívnosť a efektívnosť miestnych daní. Budete teda zužovať obciam právomoci pri stanovovaní miestnych daní? Tak ako plánujete centralizovať financie všetkých obcí do štátnej pokladnice? Obce sú subjektami samosprávy, nie štátnej správy. Je to len ďalší krok k centralizácii jednej veľkej verejnej správy.

    Pre poľnohospodárov a potravinárov plánujete zjednodušenie administratívy. Dúfam, že plánujete výrazne okresať aj naše striktné hygienické a potravinárske požiadavky, ktoré doslova znemožňujú fungovanie drobnej potravinárskej výroby a predaja z dvora. Práve tieto dve oblasti by mohli výrazne zvýšiť príjmy obyvateľov v tých okresoch, kde je najvyššia nezamestnanosť a prakticky okrem tohto drobného poľnohospodárstva tam nič iné nefunguje. A ak by mal niekto problém so znižovaním takýchto štandardov, tak programové vyhlásenie predsa ponúka riešenie – zvýšenie frekvencie kontrol predaja ambulantným spôsobom, či už kvôli daňovým únikom, alebo kvôli predaju nevyhovujúcich produktov z iných štátov. To tam predsa už máte, takže ideálne, načase.

    V rámci pomoci našej domácej agroprodukcii počítate s jej presadzovaním pri nákupoch do organizácií štátnej a verejnej správy. Akým spôsobom plánujete realizáciu? Veď máme predsa podmienky, nejaké základné pravidlá Európskej únie a verejného obstarávania. Vyzerá to skôr ako prázdne slová, lebo to nie je realizovateľné pri týchto podmienkach.

    V rámci podpory vzniku pracovných miest v regiónoch sa chystáte pozitívne diskriminovať pri obstarávaní subjekty sociálnej ekonomiky, aby sme mohli lepšie uplatniť na trhu práce dlhodobo nezamestnaných. Ak dokážeme pozitívne diskriminovať, nič nám v tom prípade nebráni aj negatívne diskriminovať a konečne začať riešiť čierne listiny dodávateľov, ktorí zneužívajú podmienky verejného obstarávania a aj keď zákazky vyhrajú, buď ich nerealizujú, alebo ich realizujú v katastrofálnej kvalite.

    Teraz trochu k inej téme, ktorá sa však týka nás všetkých. Bola tam taká pikoška. V rámci boja proti daňovým a colným únikom plánujete zvýšiť spotrebnú daň z tabaku s tým, že ide o opatrenia na podporu zdravia. Dosiahnete tým presný opak. V ešte vyššej miere sa začne s pašovaním cigariet, tak ako to bolo v minulosti, za ktoré sa nielen spotrebná daň nevyberie, ale môžu byť dosť pochybného pôvodu. Tak potom aká ochrana zdravia, skôr ohrozenie zdravia.

    A ešte by som si dovolil jednu poznámku k byrokratickej záťaži pre podnikateľov. Sľubujete zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre kategóriu 1, 2. Zmenila sa snáď európska smernica? Argumentovali ste tým pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby, že je to povinná položka a ináč sa nedá. Tak dá či nedá? Opätovne sme chceli byť pápežskejší ako pápež a zavádzať niečo, čo po nás nikto nechcel. Alebo jediná možnosť je pre mňa to, že asi to išlo o správny kšeft k správnym firmám. Koľko takých opatrení nás ešte čaká v novom programovom vyhlásení vlády? Niečo podobné ako bola táto pracovná zdravotná služba? Obávam sa, že dosť, a dúfam, že sa to podarí zminimalizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Jedna faktická poznámka, pán poslanec Martin Fecko. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, ďakujem, že ste to takto zhodnotili a išli ste rad po rade. Mňa upútalo to ESO, efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa. Koľkože to miliónov, kolegovia, máme ušetriť?

  • Reakcia z pléna.

  • 750, upresním. Tak to tu znelo v tejto sále rokovacej. A aký že to audit sme mali mať? Aj štátnej správy, že? Že ktoré úrady treba a ktoré netreba. Do dneska som sa nedočkal, takže chce veriť, že pán minister to urobí a že nám to predloží, aby sme videli...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, je to tak. Takže v takomto duchu.

    A spomenuli ste, že chceme kopírovať estónsky systém, resp. nejaký ich vzor. Chcem veriť, že bude to vo financiách, lebo sme tu mali ministra financií ešte za pani Radičovej a keď videl, sa nás spýtal, aký máme rozpočet, a videl, že bolo 32 miliárd strata, tak sa pýtal, či takáto vláda môže existovať, lebo niekedy aj mínus jedno euro dá vláda demisiu, čo u nás to asi neviem, kedy bude, ale asi, dúfam, že v tom roku 2020 ten rozpočet bude vyvážený. Takže asi toľko, aby sme; dúfam, že keď už všetko, tak všetko z toho Estónska berme, teda ten vzor, aby sme aj toto zvládli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Reakcia, pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem.

    Tak dúfam, že od Estóncov naozaj nezoberieme úplne všetko, pretože, samozrejme, oni majú trošku iný systém a trošku iné problémy. Koniec koncov to tu určite už pri odborných témach zaznelo. Každopádne ja ďakujem za faktickú a teším sa na spoluprácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je pripravený ďalej pán poslanec Jozef Rajtár, pripraví sa pán poslanec Eugen Jurzyca.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte mi teda aj mne vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády. Budem sa venovať najmä verejnej správe a ekonomickým záležitostiam.

    Keď mám toto programové vyhlásenie zhodnotiť ako celok, tak musím povedať, že až na drobné výnimky je to znôška prázdnych rečí a hesiel socialistického typu. Hesiel ako "rámec stabilného rozvoja spoločnosti", "prehĺbiť spoločenskú súdržnosť", "sústrediť sa tak na skutočné výzvy" a táto vláda je "vládou kontinuity a pokroku". Tu by som navrhol to trošku preformulovať, trošku úprimnejšie, a nazvať túto vládu vládou kontinuity a prospechu.

    Budem teraz hovoriť konkrétne k časti týkajúcej sa verejnej správy a k reforme ESO, o ktorej sme tu pred chvíľkou hovorili. ESO znamená efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. Táto reforma v tomto roku končí. Máte dojem, že je tu efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa? Ja ho nemám a budem hovoriť o konkrétnych číslach.

    Konkrétne bolo v pláne zredukovať počet úradov z 916 na 58. Poviem to ešte raz. Z 916 na 58. To by bola revolučná, revolučná redukcia verejnej správy. To by sme tu mali ohromujúci prebytok štátneho rozpočtu. Samozrejme, realita tejto reformy a jej výsledkov je takáto, na tomto grafe (rečník ukázal smerom k plénu graf). Opäť teda použijem konkrétne čísla, sú to čísla, zdroj je z ministerstva financií. Toto je nárast počtu úradníkov za posledné roky. Narástli o číslo 13, vyše 13-tisíc, vyše 13-tisíc. Toto je radikálna redukcia štátnej správy v rukách strany SMER a ministra Roberta Kaliňáka, ktorý tu pred chvíľkou bol (reakcia ministra stojaceho pri predsedníckom pulte), ešte tu aj stále je (reakcia ministra) a počúva a počúva (reakcia ministra) a hovorí, že miešam hrušky s jablkami.

    Takže, dúfam, že potom si sadneme a vyjasníme si presné čísla, pretože my sme sa pána Kaliňáka predtým aj pýtali, v čom teda spočíva tá radikálna redukcia, ak teda radikálne pribudlo úradníkov. A odpoveď bola, mám tu aj ten list, že teda nezáleží na tom, že koľko je úradníkov, že aj tak sa dajú dosiahnuť radikálne úspory, aj tie naplánované, v hodnote miliarda eur, miliarda eur. Akurát nedá sa presne povedať, kde sa usporilo, ako sa usporilo, pretože zmenila sa metodika. Jedna databáza je na ministerstve financií, druhá na ministerstve vnútra, tretia neviem kde a ďalšia metodika sa zmenila a nedá sa povedať teda, akým spôsobom sa tak radikálne zredukovala tá štátna správa a taká obrovská suma 1 miliarda sa usporila. Navrhoval by som teda aj doplniť programové vyhlásenie vlády o veľmi konkrétne ciele, ale veľmi konkrétne termíny, aby sme teda vedeli, ako má táto reforma pokračovať.

    Ďalej sa budem venovať posilneniu kompetencií v rámci programu EŠIF, to je Európske štrukturálne a investičné fondy. Máme tu ďalší príklad vykrmovania štátnej správy a, ako sa vyjadril pán podpredseda vlády po mojom boku, citujem: "Mojím core biznisom je čerpanie eurofondov". Opäť si myslím, že toto by mohla prevziať ako svoje motto celá vláda. Naším core biznisom je čerpanie eurofondov, veď kvôli tomu ste, alebo hlavne kvôli tomu ste aj vznikli, aby ste kontinuálne smerovali tieto toky. Ďakujem aj za reakciu.

    Budem sa venovať daňovým úradom, ktoré sa momentálne nazývajú finančná správa, lebo sa zlúčili aj s colnými úradmi. Je to jeden zo žiarivých príkladov reformy ESO, efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. No alebo skôr žiarivý príklad nefungovania štátnej správy. Vláda sľubuje efektívnejší výber daní, ale keď si zoberieme príklad z minulého obdobia, z predošlého obdobia, pôjde predovšetkým zase o šikanovanie drobných samoživiteľov pri rôznych drobnostiach vzniknutých zaokrúhľovaním, ďalej nezmyselné pokutovanie a podobne, ako je bežnou praxou.

    Na druhej strane to znamená aj úplne výsmešné ignorovanie najvypuklejších daňových podvodov, ako bola kauza Bašternák, Kočner a Five Stars Residence, nadmerné odpočty, magická bytovka, kde jeden byt stojí 6 centov a o päť mesiacov taký istý byt stojí 1,7 milióna. No, ľudia by povedali, že to je neprehliadnuteľný príklad daňových podvodov, ale vyšetrovacie orgány to tak zjavne nevidia.

    Máme tu aj výpovede svedka v podvodoch s DPH, kde teda hlavný organizátor Chovanec vypovedal, že podvody boli kryté z najvyšších vládnych miest, od exministra Počiatka a ministra Kaliňáka. Toto je realita, nie prázdne slová v programovom vyhlásení vlády.

    Finančná správa, jej prax je taká, že sa tam odoberajú kontroly z rúk kontrolórov tesne pred dosiahnutím výsledku, tesne pred podaním trestného oznámenia. Toto je realita. Takto to funguje.

  • Reakcia spoza rečníka.

  • Výborne. Samozrejme, že budeme konať. Teraz začíname a konať budeme. Ale finančná správa, finančná správa, ja sa budem veľmi tešiť na diskusiu následnú, finančná správa, to je aj to, kde jeden daňový úrad odoberie daňové doklady firme a druhý daňový úrad príde a dá firme pokutu za absenciu týchto daňových dokladov. To je missed manažment, toto nie je úmysel, je to missed manažment, ktorý sa nerieši. Kde jedno oddelenie finančnej správy nevydá, čo je jeho povinnosť, nevydá potvrdenie o registrácii na DPH a ignoruje to niekoľko rokov a na druhej strane pokutuje potom danú firmu, ktorá toto potvrdenie musí mať, zato, že ho nemá. Skrátka toto je inštitúcia, ktorá je zrelá na dôkladnú reštrukturalizáciu, ktorá je zrelá na hĺbkovú, hĺbkovú reformu a krízový manažment. Avšak keď si pozriem programové vyhlásenie vlády, tak tam takýto návrh nevidím. Cieľom je vybrať viac, efektívnejšie a viac od ľudí a na druhej strane tieto prostriedky aj použiť.

    Zase sme videli v tomto vládnom období poslednom nákup IT systému, ktorý nie je ani len polofunkčný. Pred rokom bol poslanecký prieskum, kde sa spravila taká potemkinovská dedina, zapla sa časť, malá časť toho systému, aby sa simulovalo, že funguje, a tento systém stál už vyše 100 miliónov eur plus môže so všetkým všudy stáť 140 miliónov eur. Bagateľ, nie? Samozrejme, že dodávatelia sú známe firmy.

    S daňovými úradmi súvisia aj sadzby, sadzby daní. Vláda sa chváli tým, že plánuje, citujem, znížiť daň, firemnú daň, daň zo zisku na 21 percent. Musím povedať, že od daňovej reformy Richarda Sulíka, ktorá začala platiť od roku 2014 (pozn. red.: správne malo byť "2004"), bola táto sadzba 19 %, roky rokúce, roky rokúce. Až vláda Fico 2 ju zmenila na 23 %, potom mierne upravila na 22 percent. A teraz sa táto vláda kontinuity a, citujem originál, "pokroku" hodlá znížiť túto daň a chváli sa s tým, na 21 %, o jeden percentuálny bod oproti súčasnej sadzbe. Realita je taká, že tú daň nedávajú naspäť ani na pôvodnú úroveň a dlhoročnú úroveň 19 %, nie že by ju reálne redukovali. Pritom Slovensko, aby pokročilo ekonomicky, potrebuje znížiť túto daň a ďalšie dane postupne až na 15 %, tak, aby sem znova prúdili investície, aby aj slovenské firmy reinvestovali, aby sa tu oplatilo aj držať kapitál, nielen ho po investícii, nejakom návrate odniesť niekam preč.

    Toto celé programové vyhlásenie vlády je z môjho pohľadu povrchné, nedôrazné, v drvivej väčšine prípadov nie sú dané žiadne konkrétne ciele ani termíny. Preto navrhujem dať ho kompletne prepísať a uchádzať sa o dôveru opäť, keď bude mať aspoň nejakú úroveň.

    Najväčším problémom tohto vyhlásenia alebo plánu sú však jeho vykonávatelia. Proti korupcii a za štíhly štát majú bojovať ľudia alebo väčšinou ľudia, nie všetci, väčšinou ľudia, ktorí za predošlé volebné obdobie robili pravý opak.

    Aby som však iba nehanil, všimol som si aj výnimku, je ich niekoľko, ale spomeniem jednu. Na ministerstvo zdravotníctva ide krízový manažér, čo ja osobne kvitujem. A myslím si, že krízoví manažéri by mali ísť do väčšiny rezortov a na väčšinu úradov, pretože aj železnice potrebujú krízového manažéra, nemocnice partikulárne potrebujú krízového manažéra, Vodohospodárska výstavba potrebuje, tá riadi Gabčíkovo, potrebuje krízového manažéra, ktorý tam zruší kompy a ďalšie veci. Čistenie dna, čistenie brán robených takým istým spôsobom, ako bola robená kompa. Skrátka s prestávkou za desať rokov vláda SMER-u dosiahla to, že je tu kríza, ktorá sa musí riešiť krízovými manažérmi, a dokonca aj strana SMER ju tak rieši v oblasti, ktorá bola najvypuklejšia, najvypuklejšia pred verejnosťou, a posiela tam naozaj krízového manažéra.

    Skôr či neskôr však aj pán minister Drucker narazí na človeka, ktorý keď vyhrá voľby, tak dostane magické schopnosti a môže všetko. A narazí aj na jednu finančnú skupinu. A ten pán, čo má magické schopnosti a môže všetko, tak potom aj naše pôsobenie a zdravotníctvo má magické schopnosti a zázračne začnú miznúť obrovské sumy peňazí. Takže skôr či neskôr aj pán Drucker narazí na týchto ľudí a tieto okolnosti a mne ostáva dúfať, že keď jedna z tých dvoch protistrán padne, že to nebude tento minister.

    Slovensko potrebuje dobrú vládu a zároveň potrebuje okrem iného kvalitný ekonomický program. Táto vláda ho neponúka. My za SaS ponúkame svoj ekonomický program Agenda 2020, ktorý bol všetkými relevantnými inštitúciami vyhodnotený ako najlepší. Odbornými inštitútmi, nie nejakými vymyslenými...

  • Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás o kľud v sále. Naozaj, nech prebieha... (reakcia z pléna), áno, áno, a súčasne všetkých ukľudňujem a poprosím vás o pokračovanie, pán poslanec.

  • ... napríklad INESS, INEKO, HPI a ďalšie – a mne by bolo cťou, keby všetky boli moje, to by mi slúžilo naozaj ku cti. Bohužiaľ, to je precenenie mojich síl, nie sú moje, sú to inštitúcie, ktoré sú, inštitúcie, ktoré sú, ktoré sú, no, naše. Keď to povieme zoširoka, tak naše, ale tak sú to kvalitné inštitúcie nezávislé odo mňa.

    Tento program Agenda 2020 je naozaj cesta k efektívnemu, štíhlemu štátu a konečne už aj k radiálnemu zvýšeniu životnej úrovne. No a myslím, že aj s kolegami sme ochotní pomôcť tejto vláde a budeme navrhovať body z tohto programu, ktoré Slovensku pomôžu. Dokonca si myslím, že by nám nevadilo, aj keby ste tieto body navrhovali vy ako svoje vlastné. Radi ich podporíme. A ak sa tak nestane, budeme ich my predkladať. Ak však táto vláda bude naozaj vládou kontinuity, ako sa vyhrážajú, že budú, budeme konštruktívnou opozíciou a podporíme aj tie menšie zmeny na prospech občanov Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na reakciu vystúpenia pána poslanca sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Miroslav Číž.

  • Gratulujem vám k tomu veľkému úspechu. Pán kolega, keby ničím nebrzdené sebavedomie, ale podľa môjho názoru ničím nepodložené, bolo nespochybniteľnou hodnotou, tak Slovensko má šťastnú budúcnosť. Za tú chvíľu, čo ste sem prišli, ste stihli urobiť prehlbokú analýzu verejnej správy s veľmi závažnými a zaujímavými tvrdeniami, ktoré sú relatívne novátorské a bude zaujímavé možno v budúcnosti, kde ich pôvod hlbšie zdôvodníte. Potom ste zistil, koľko je tu podvodníkov a tak. No a na záver ste skončili tou nádhernou feériou, že teda tých 15 % daní s tým, že v Bangladéši je sedem. Akýkoľvek problém a zároveň celý ten váš súbor kolegov potom nech chodí vykrikovať, ako budete platy učiteľov neviem kam zvyšovať, penzie zvyšovať a neviem čo všetko. Pokiaľ by vás vôbec penzie nejakých dôchodcov zaujímali, lebo načo? Nádherná stredná trieda, a teda tých vlastníkov musíme podporovať.

    Čítal som včera, že v svetovom obchode dneska 80 % robia nadnárodné monopoly. Pravdepodobne ani Slovensko sa nebude celkom meniť. O tom, že 80 % HDP na Slovensku robia nadnárodné monopoly, a teda tí oligarchovia a to všetko, čo tu počúvame, tiež pravdepodobne nikto nespochybňuje. Čiže zásadným princípom, ktorý tu je, že aby platili 15 % daní. Všetky tí Lídlovia, Ikey a všetky tie iné, už ani nehovorím o našich energetických monopoloch, čo presne typ myslenia, ktorý ste tu prezentovali, zariadil, že Slovensko z rodinného striebra nemá absolútne nič. Nemá absolútne pod kontrolou finančný kapitál na Slovensku, čo Friedmann, jak som tu už citoval, na strane 19, hovorí o tom, že v krajinách strednej a východnej Európy to znamená, že prakticky krajiny zrušili národnú suverenitu.

    Takže vám gratulujem k tomuto hlbokému prieniku. Teším sa na to, ako budete pomáhať vláde, a budem sa aj pozerať, že ako sa vám to bude dariť.

    Páni kolegovia, poslednú vec. Pamätám si, že v minulosti, že keď vystupovali noví, mladí poslanci a prišli s týmto nesmierne sebetyčným...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím, faktická poznámka, pán Alan Suchánek.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len faktickú k tomu, čo povedal pán Rajtár ohľadom toho krízového manažéra.

    Už pred voľbami sa hovorilo o tom, že to zdravotníctvo je v kríze. To zdravotníctvo je ozaj v kríze a to rozhodnutie o tom, že ministerstvo zdravotníctva povedie krízový manažér, bolo ozaj dobré rozhodnutie. A v poslednej chvíli. Ozaj to tam treba. A ja by som len teda chcel povedať, že ako sa to ukazuje, aj po prvých jednaniach s novým ministrom mám veľkú nádej, že krízový manažér má šancu s tým zdravotníctvom niečo urobiť. A chcel by som apelovať na novú vládu, že by bolo dobré, keby sa krízoví manažéri alebo aspoň odborné nominácie aj vo verejnej správe začali uplatňovať. Aby sa robili výberové konania, aby sa tam dostávali ľudia odborne zdatní, ktorí vedia to aj zmanažovať. Lebo myslím si, že toto je jediná správna cesta pre Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jozef Viskupič. Prepáčte, dávam si pozor, dobre?

  • Ďakujem.

    Ja oceňujem prístup, ktorý v mnohých bodoch išiel takpovediac na kosť, a či už spomínaná téma predrečníkom o politických nomináciách a podobne, to sú veci, ktoré napriek iným straníckym tričkám máme, nás budú spájať.

    Ja by som ale upozornil ctených ministrov a členov vlády a možno rada do budúcna. Toto, ten pán, čo stál za vami, minister vnútra, ktorý tento parlament žiada o dôveru, sa takto nesmie správať. Vy ste poslanec, ktorý má rozhodnúť, či dôveru bude mať alebo nie. On celý čas stál chrbtom k vám otočený a skákal vám do reči. Čakal som na pána predsedu, škoda, že odišiel. Keďže tu chce zavádzať novú kultúru, tak nabudúce, ja tak isto nechcem, aby sme tu po sebe vykrikovali, a do bodu, kedy nevykríkol pán Hrnko, som čakal na túto faktickú poznámku. Nie je slušné, ak pán minister vnútra, ktorý žiada o dôveru poslanca, ktorý reční, sa mu otočí chrbtom a ešte po ňom hlúpo vykrikuje. Nabudúce nech si sadne na vládne miesto a nech počúva, dokonca poslanca, ktorý hovorí o jeho reforme ESO, a vysvetlí mu, ak naberie tú odvahu, kde robí, prípadne nerobí chybu. Vykrikovať po pléne parlamentu o hruškách a jablkách je nedôstojné a hovorí to o tom, že tu tá parlamentná kultúra nie je. Ak vystupuje poslanec, minister má počúvať a prípadne mu ísť odpovedať, je môj názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa veľmi krátko vyjadrím k tým politickým nomináciám, politickým tričkám.

    Vážený pán kolega, pred chvíľou ste rozprávali, ako váš program 2020 bol vynikajúco ohodnotený neziskovou organizáciou INEKO. Tak ak hovoríme o politických tričkách a o nomináciách, tak vo vašich radoch sedí pán Jurzyca, ktorý je zakladateľom INEKO. O akých nezávislých veciach vy tu rozprávate? Však si pozrite sponzorov a podporovateľov, ktorí sa volajú nenápadne podporovatelia INEKO, a hneď zistíte, kto sú to sponzori a podporovatelia. Takže vy mi chcete povedať, že INEKO je nezávislé a človek, ktorý ho zakladal, sedí za poslanca SaS? A rozprávate o tom, akí ste nezávislí.

    Usmievajte sa na mňa, to je pekné. Môžte sa usmievať.

    To isté Transparency International. Veď si povieme, ktorého poslanca manželka tu sedí, ktorá viedla Transparency International? Kto boli najlepší primátori vo voľbách? Pravicoví primátori. Samozrejme, že SMER musí byť najhorší. Veď mne INEKO napísalo, keď som mala ako primátorka milión tristotisíc prebytok, že Vaľová dopadla najhoršie. A viete, kedy mi to napísali? Tri týždne pred voľbami do samosprávy. A Transparency mi napísali, že mám zlú politiku personálnu, asi som málo SDKÚ prijala. Môžu sa prísť kedykoľvek pozrieť na prijímanie mojich zamestnancov. Všetko je na internete. A viete, kedy mi to napísali? Nie, INEKO mi to napísalo pred parlamentnými voľbami asi dva týždne, že ako Vaľová zle hospodári. Normálne sa ľudia z toho smiali. A Transparency mi napísalo mesiac pred tým, že Vaľová spadla z deväťdesiateho; mesto zo štyridsiateho na deväťdesiate.

    O akých nezávislých ľudí vy tu rozprávate? Kto vás podporuje? Veď sa pozrite na sponzorov a podporovateľov. Veď tu sedí vo vašej rade poslanec Jurzyca, ktorý zakladal INEKO, a vy tu idete rozprávať, ako vás INEKO ocenilo, nezávislá organizácia! Preto som vám povedala poznámku, že nezávislá, ako ste povedal, od vás. Ani od vás nie. Lebo je to váš kolega, ktorý tu rovno sedí a posudzuje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Pán Rajtár, ja vám chcem vyjadriť svoj obdiv. Obdiv preto, že ste si zachovali svoju duchaprítomnosť a že ste od toho rečníckeho pultíka neodišli. Pretože rozprávať s tým, že za vaším chrbtom sa ďalší ľudia bavia, jeden možno dokonca, to sa stalo síce aj doobedu, telefonuje z predsedníctva, vôbec vás nevnímajú, o čom hovoríte. Tu v pléne sa tiež nahlas rozprávajú poslanci SMER-u. Zopár ľudí vás počúva z radov opozičných poslancov, sa mi zdá, a to už povedal Jožo Viskupič, tak nevhodné, tak arogantné a tak neslušné, že potom môžeme hovoriť učiteľom, nech žiakov učia na hodinách, aby boli slušní, aby boli ticho, aby sa hlásili a počúvali učiteľa, keď vy im dávate vzor, ako sa nemajú v živote správať.

    Ja naozaj som neprišiel do parlamentu preto, aby som sa stal svedkom takýchto absurdných scén, ktoré mi pripomínajú výjav z hry Eugena Jonesca Stoličky, kde rečník, ktorý vydáva neartikulované zvuky, pred prázdnymi stoličkami stojí, rozpráva alebo vydáva neartikulované zvuky, a manželský pár, ktorý si toho rečníka pozval, nakoniec spácha samovraždu. Mne to pripomína tento výjav preto, že aj pred vami pán kolega Sloboda to mal ešte horšie, pretože tu už každý, s prepáčením, kváka o hore-dole a on si rozprával svoje. Už tu chýbala len upratovačka, ktorá príde povysávať medzitým koberec a nikto si nevšíma, že je tu nejaký poslanec, rozpráva, pretože nikoho to nezaujíma, čo vlastne hovorí. A pripravoval si zodpovedne tak on, ako aj vy svoj prejav, ale jednoducho slušnosť pánov ministrov, ale aj členov predsedníctva je taká, že na to zvysoka, ale zvysoka kašlú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Jozef, ja len chcem pogratulovať a poďakovať, lebo na to, že to bol tvoj prvý príhovor v parlamente, tak bol veľmi dobrý a presne takto si predstavujem niekoho, kto má v podnázve svojho mena a priezviska tímlíder za štíhly štát. Ak raz budem rozhodovať o tom, že kto má spravovať štátne peniaze, tak určite ich s dôverou zverím do tvojich rúk.

    Ďakujem.

  • Jozef, vynikajúce. Fakt perfektné. Pomenoval si obrovské množstvo konkrétnych káuz aj problémov, klobúk dole aj za tú otvorenosť. Ak by tu dneska sedel pán Maďarič, možnože by otváral ústa rovnako ako včera, keď prezentoval Jožko Mihál, veľmi silno mi to pripomínalo. Dneska to zaňho urobil pán Číž.

    Jozef, dovoľujem si alebo dovolím si dnes nahradiť ja Jožka Mihála. Ešte raz zopakujem, pán z vládnej koalície, že darčeky naozaj nenosí Ježiško, a ty si to tu dneska povedal na plné ústa. Ďakujem a dúfam, že toto moja dcéra dneska nepočula.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rajtár.

  • Ja ďakujem za hlasy aj podpory a ďakujem aj za pripomienky. Ja som pripravený a ochotný diskutovať, či už o našom programe, či už o tých kauzách, čo som hovoril. Som ochotný, pripravený diskutovať, či už tu v pléne, alebo pred médiami, alebo niekde bokom na káve. Nemám s tým žiaden problém.

    Teraz, pán Číž. Dôchodky sa tohto roku znižovali v novodobej histórii o asi najnižšiu sumu, v priemere o 1,90 eur. Zvyšovali, pardon, zvyšovali o 1,90 eur. Historicky asi najnižšiu sumu, zvýšenie o najnižšiu sumu. A to je možno tiež výsledok štvorročnej vlády strany SMER, aj keď nielen. Lebo aj ten algoritmus bol nejakým spôsobom dohodnutý. No ale chcem hlavne povedať, že ak sa majú z čoho vyplácať dôchodky, musia sa najprv vytvoriť tie hodnoty, lebo ony nevznikajú len tak niekde, nerastú na strome a podobne. A niekto tie hodnoty musí vytvoriť a na to musí mať dobré podmienky, aby sa tie hodnoty vytvorili.

    A, pani poslankyňa Vaľová? Áno. Ja, tak ako som hovoril, som pripravený diskutovať, čo sa týka nášho programu o každom jednom bode tohto programu, o každom jednom bode tohto programu, či je dobrý alebo či je zlý. Lebo ja sa nespolieham na tie inštitúty. Ja som iba skonštatoval, že to jednoducho tak vyhodnotili. Ale ja si tie body viem jeden po druhom obhájiť. A my tieto body budeme aj postupne navrhovať, už na májovej schôdzke asi štyridsať bodov, okrem zrušenia daňových licencií to budú také, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet. A budeme ich predkladať a budeme o nich diskutovať. A ja som tomu veľmi rád a rád sa teda konkrétne takto bod po bode o tom porozprávam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za slovo.

    Najprv zneužijem priestor, keďže som bol oslovený a niekoľkokrát spomenutý ako človek, ktorý vládne časti tretieho sektora, tak poznámku k tomu. Mimovládne organizácie a aj taká, ktorej som naozaj zakladateľom, hodnotili programy, predvolebné programy politických strán. SMER nemal žiaden program. Povedať, že preto ho predbehla napríklad strana Sloboda a Solidarita, lebo ja som zakladal INEKO, sa jednoducho ani nedá, ani nedá. Nebol v zozname SMER.

    Ale porovnávať tú moju pozíciu voči – a nielen INEKU, ešte som aj Transparency International zakladal, aby ste mali do budúcej faktickej poznámky silný argument. Počúvajte, prirovnávať tento môj vplyv na mimovládne organizácie a kritizovať ho zo strany, strany, kde naozaj sú tie vplyvy teda veľké, to už aj mňa vytiahne do takejto debaty. Pretože vy viete, aké je pozadie SMER-u, a ak máte naozaj pocit, že Transparency a INEKO má podobné pozadia, že ja sa tam točím okolo nejakých mimovládok, tak prineste nejaké argumenty a prineste dôkazy.

    A pokiaľ ide o hodnotenie tých programov, tak všetky, pokiaľ viem, všetky tie organizácie zverejnili detailnú metodiku, a skritizujte tú metodiku, tam je to krok po kroku hodnotené, tie programy, a priznaná je metodika, podľa akých kritérií hodnotili tie programy. Tak dobre, ak tam spravili nejakú chybu, sem s tým, ale vplyv naozaj na think tanky, ktoré sú súčasťou liberálnej demokracie, nemajú ani oligarchovia, ani politické strany a už nie vôbec poslanec za politickú stranu.

    No, k programovému vyhláseniu vlády. Toto má byť vláda, ktorá chce prekonať staré deliace čiary z 90. rokov. Zrejme sa myslí, že jedna z tých deliacich čiar je aj čiara medzi Slovákmi a Maďarmi. Pamätníci si ale dobre spomenú určite na to, že SMER vôbec nebola strana, ktorá v časoch, keď tá deliaca čiara bola ostrá, sa snažila vyriešiť ten problém. Slovenská akadémia vied urobila prieskum, z ktorého vyplynulo, že v ´96. roku 40 % Slovákov sa obávalo Maďarska. V roku 2014 už iba 5 % Slovákov sa obávalo Maďarska ako krajiny, ktorá by mohla Slovensko ohroziť. Toto ale prebehlo naozaj, toto môžme považovať za prekonanie deliacej čiary, historické prekonanie historickej deliacej čiary, ale SMER v tom veľmi veľkú pozitívnu úlohu nezohral. Naopak, predsa SMER zobral nie Andreja Danka do koalície vtedy, ale Jána Slotu. Jána Slotu, ktorý naozaj, o ktorom nikto nemôže povedať, že by prekonával tieto deliace čiary.

    Chcem tým povedať, že toto je kľúčová črta, kľúčová črta SMER-u, že teraz sa prihlási k vyriešenému problému. Neprihlásil sa k riešeniu toho problému vtedy, keď ten problém bol fakt ťažký pre Slovensko, vtedy sa neprihlásil, vtedy získaval marketingové body a preferencie na tom. Teraz, keď už je prekonaný, tak teraz sa prihlási už k tomu riešeniu. A toto je vážny problém SMER-u, volá sa populizmus a znamená, že ide o stranu, ktorá keď si môže vybrať medzi správnym riešením, ktoré nie je veľmi populárne, alebo nesprávnym, ktoré populárne je, tak má tendenciu viac sa prikloniť k tomu druhému než strany, ktoré by mali spravovať krajinu. A z tohto odvodím aj svoje hlasovanie, keď budeme hlasovať o dôvere vláde.

    Uviedol som tento príklad ako ilustráciu toho, čo si myslím o nie celom programovom vyhlásení, ale veľkej jeho časti. Napríklad aj dokonca o časti, ktorá sa venuje verejným financiám, konkrétne rozpočtu. Naše verejné financie sú neudržateľné. Vieme, že v roku 2064 budeme mať verejný dlh, ak sa nič nezmení, na úrovni zhruba 251 %, samozrejme, to je len teoretická úroveň, lebo dovtedy by sme skrachovali. Čiže vážna, vážna vec. Preto musíme postupne znižovať deficit verejných financií. Ak to budeme robiť postupne, postupne, nebude to veľmi bolieť, ak to nebudeme robiť postupne, tak príde čas, kedy to bude potom naraz riešené a bude to veľmi bolieť. A tu chcem ukázať dva grafy, z ktorých vyplýva, že vláda tú požiadavku na znižovanie deficitu verejných financií jednoducho tlačí pred sebou a v minulom volebnom období nehovorila pravdu.

    Prvý graf sa týka deficitu v roku 2014 (rečník ukázal smerom k plénu prvý graf), ktorý podľa notifikácie Európskej komisie z ´15. roku, november 2015, dosiahol 2,79 % za rok 2014. V roku 2013 vláda tvrdila, že v ´14. budeme mať deficit 2,6 %, do roku 2012, na začiatku volebného obdobia, vláda hovorila, že ten deficit v ´14. bude 2,3 percenta. Podobne tá história vyzerá aj s deficitom za rok 2015. Dnes práve Európska komisia zverejnila číslo za rok 2015, ktoré je na úrovni 3 % deficitu HDP. A pozrite sa, čo hovorila o deficite v roku 2015 vláda v minulosti. Na začiatku volebného obdobia hovorila, že v roku 2015 budeme mať deficit 1,7 %, v trinástom povedala, že to budú 2 %, v štrnástom 2,49 a ešte v pätnástom hovorila, že to bude 2,55 percenta. Nakoniec to boli 3 percentá. Preto mi je dosť ťažko uveriť a mám na to právo, mám právo nie celkom veriť tomu, že keď teraz vláda hovorí, že budeme mať nulový deficit do roku 2020, že hovorí pravdu, pretože pozrite sa, ako sa ten plán menil z roka na rok. Na začiatku hovorila vláda 1,7, skončilo to tromi percentami v minulom volebnom období. To ja si myslím, že teda ak mám hovoriť o dôvere, tak toto je dôležitý graf, ktorý ma presviedča o tom, že nemám povinnosť veriť, že keď teraz vláda povie nulový deficit 2020, že je to 50 na 50. Nie je to 50 na 50. Mám nejaké skúsenosti a mám nejaké štatistiky, ktoré hovoria, že v minulosti to tak nebolo, ako vláda dopredu hovorila.

    Pekná vec v programovom vyhlásení je už niekoľkokrát spomínaná hodnota za peniaze, autori Filko, Kišš, Ódor, veľmi, veľmi pekná, ale vidím veľké riziká, ktoré sú s ňou spojené. Jedno spočíva práve v tej miere populizmu. Ja nehovorím, že sú tu ostatné strany, ktoré nemajú žiaden populizmus, alebo nie sú vôbec populistické, to nehovorím. Hovorím, že SMER je v tomto dosť výkonný, viac než by mal byť. Nota bene keď zohľadním, aké má preferencie, tam už tá povinnosť morálna správať sa štátnicky je vyššia, no.

    Teraz k tej hodnote za peniaze. Jedno riziko spočíva práve v tom populizme, že ak chceme napríklad zefektívniť zdravotníctvo alebo školstvo alebo súdnictvo, tak sa to nedá inak, než tak, že sa to dotkne tzv. nositeľov renty, ktorí majú nejaké výhody v tom sektore, a to bude teda strašný krik. A keď začne krik, tak mám obavu, že najmä strana SMER ustúpi. Ustúpi tomu kriku.

    Pozrite sa, ukážem vám zasa graf. Úmrtnosť do 30 dní od infarktu podľa pacientov (rečník ukázal smerom k plénu druhý graf). Nemyslím tým naozaj nič, že; pánovi premiérovi želám skoré uzdravenie. Toto je graf, ako umierajú pacienti do 30 dní po infarkte, a je z neho vidno, v ktorých krajinách je ten problém väčší a v ktorých menší. Napríklad Lotyšsko, tam ten problém je veľmi vysoký a ešte sa zhoršuje medziročne. Ale sú krajiny, ako napríklad Nórsko, kde je tá štatistika lepšia, problém nie je taký významný, čiže áno, môžme sa inšpirovať napríklad v Nórsku, ako to robia v tom zdravotníctve. Ale potom, čo musíme urobiť, je takúto štatistiku, po prvé, poslať do OECD, aby sme vedeli, kde sme my. Už to spôsobí problémy, že bude krik, poznám to z rezortu školstva, bude krik, keď sa tam objaví náš stĺpec, ktorý ukáže, že u nás zomiera veľa ľudí. No a to ešte nie je celý príbeh, koniec toho príbehu zefektívňovania spočíva v tom, že potom ešte treba sledovať, v ktorej nemocnici ako to vyzerá, v ktorej nemocnici je viac odvrátiteľných úmrtí než v inej nemocnici. A to som zvedavý, ako toto SMER ustojí, keď si spomeniem, aké menšie boje neustál. To isté neustál, nehovorím v straníckej politike, ale v riešení ťažkých problémov. To isté sa týka školstva, to isté prokuratúry, no uvidíme, ako budeme zverejňovať všetky rozhodnutia prokuratúry, ktoré tým, že nie sú celkom dobre zverejnené, tak spôsobia to, že množstvo prípadov aj klientelizmu, korupcie skončí v deltovitom ústí riešenia problémov orgánmi činnými v trestnom konaní. No veľký, veľký problém očakávam v tomto, a teda riziko, riziko, že ten, poviem, krásny projekt value for money, že sa nemusí zrealizovať, teda jedno riziko je toto.

    Druhé nachádzam priamo v programovom vyhlásení vlády. Tak na jednej strane naozaj dobre programové vyhlásenie hovorí, že sa treba pozerať na efektívnosť a že sa treba pozerať na to, z jedného eura koľko dostávame v zdravotníctve, v školstve a v iných sektoroch, a potom na základe tej analýzy rozhodnúť, kde je ten pomer najvyšší, na základe tej analýzy. Súčasne ale jedným dychom programové vyhlásenie hovorí, že máme podporiť viac exportu do Južnej Ameriky. No dobre, tak sem s nejakou analýzou, ktorá hovorí, že máme stiahnuť peniaze od živnostníkov alebo od tých, ktorí exportujú dnes do Rakúska alebo na Ukrajinu, a máme tie peniaze presmerovať, lebo v Južnej Amerike je to výhodnejšie. Dobre, tak poďme s tou analýzou.

    Niečo podobné je, že vláda podporí energeticky náročný priemysel. Prečo práve energeticky náročný priemysel? Len tak, je na to nejaká analýza? Že máme zobrať z priemyslu, zvýšiť dane firmám, ktoré majú energeticky úsporný priemysel, takú výrobu a máme to presunúť v prospech energeticky náročného priemyslu? No kde je tá analýza, to len tak sa povie? Znova, rozpor s tou veľmi dobrou myšlienkou, ktorú tam máte.

    Už tu boli spomenuté inovačné centrá na slovenských veľvyslanectvách, tiež neviem, či to prešlo nejakou analýzou. Potom napríklad lákaním mladých ľudí do agrobiznisu. Teda mám asi smolu, ale keď si pustím televízor, tak tam vidím ľudí z agrobiznisu, ktorí hovoria, že už sa tam nedá žiť. Hovoria, že mlieko sa vykupuje za strašne nízke ceny a oni majú náklady oveľa vyššie, že už tie, jahňacina sa neoplatí dorábať a tak ďalej a tak ďalej. Na druhej strane štát dáva desiatky tisíc eur mladým ľuďom, aby nešli do IT sektora, ale do agrobiznisu. Máme na to nejakú štúdiu efektívnosti, že toto sa z nejakého dôvodu oplatí? Ja myslím, že nemáme, tak isto ako nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, že presne do kúpeľníctva sa oplatí stiahnuť peniaze z eseročiek, od živnostníkov, od ďalších firiem a dať ich do kúpeľníctva.

    Lebo niekde sa stiahnuť musia, ak teda nie z eseročiek, tak ako som hovoril pred 10 minútami, z budúcich generácií, od budúcich generácií to zoberieme a dáme dnes do kúpeľníctva, prípadne ovocinárstva alebo zeleniny.

    No, záverečný balíček, také rôzne. Osobitný odvod pre poisťovne sa chystá. Riziko, už sme o tom aj verejne hovorili, riziko spočíva v tom, že predsa nielen firmy medzi sebou súťažia v ekonomike, ale aj sektory medzi sebou súťažia. Ak zaťažíme jeden sektor, tak to je na úkor tých ostatných sektorov. Prečo by to takto malo byť? Druhá poznámka je, že toto sú regulované sektory. Ak zaťažujeme ďalšími daňami regulované sektory, tak hovoríme, že sú zle regulované, tak mali byť dobre regulované. Ak sú zle regulované, treba zlepšiť reguláciu. Ak sa nedá zlepšiť, tak ich netreba regulovať vôbec a možno uvažovať o nejakých daniach, ale aj regulácia, aj daň sa mi zdá teda, jedno je navyše.

    Ďalej, čo ma zaujalo, je, že vláda podporí počet a frekvenciu úradných kontrol potravín z iných štátov. Ako v krajine, ktorá ide predsedať Európskej únii ma to dosť teda zaskočilo, a tak mi napadlo, čo potom povieme, keď členské štáty Európskej únie zvýšia počet a frekvenciu úradných kontrol automobilov vyrobených na Slovensku.

    No a ešte možno sú tam, sú tam ešte také integračné návrhy, ktoré sa týkajú zaistenia vkladov alebo spoločného poistenia v nezamestnanosti. Strašne dôležité bude, o aké schémy pôjde, aby nešlo o to, že tí, ktorí majú banky v poriadku a ktorí majú ošetrenú podporu v nezamestnanosti a majú efektívnu, aby tí doplácali na tie krajiny, ktoré to v poriadku nemajú.

    A ešte by som spomenul tú regionálnu politiku. Dobre by bolo, pokiaľ sa má urobiť správne, tak prísť aj s návrhom, podľa akých parametrov sa úspech tejto regionálnej politiky bude porovnávať, či to bude teda miera nezamestnanosti, alebo gini koeficient, rovnosť na Slovensku a tak ďalej, a tak ďalej, aby sa to dalo overiť, aby to neskončilo ako v minulých obdobiach, ale aby to bolo úspešné.

    Takže toľko k tomu, čo si myslím o dôvere vo vládu a v súvislosti s týmto programovým vyhlásením, a o tom, čo si myslím v súvislosti s ním o tom, čo treba naozaj urobiť, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť, a to nielen dnešnej generácii, ale aj budúcim generáciám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Jurzycovi. S faktickými poznámkami sa prihlásilo osem pánov poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, viete, Jožo Ráž má jednu peknú pesničku a v nej sa hovorí, že oblečte si dresy, aby bolo jasné, kto za koho kope. Viete, Číňania, myslím, že to hovoria, že keď niečo má perie ako kačka, kváka ako kačka, má zobák ako kačka, určite je to kačka a nemôžete od kačky čakať, že bude gágať. To znamená, keď si všetci oblečiete dresy a postavíte sa vedľa tých organizácií, ktoré vás tak klasicky a veľmi krásne hodnotia, tak zistíte, že skutočne všetci máte rovnaké perie, tak asi nemôžeme od vás čakať, aby ste sa správali ako tie iné, nechcem sa zle vyjadriť, aby som vás neurazil, spoločenstvá, ktoré nosia iné dresy. To je jedna vec, ktorú som na vaše vyjadrenie chcel povedať.

    Druhá vec je, pán poslanec, odporučil by som vám, aby ste sa išli pozrieť do južných Čiech. Je to nádherná krajina, ale môžete tam uvidieť niečo, čomu sa hovorí umierajúca dedina. Agrosektor nie je len o tom, že produkuje mlieko a jabĺčka. Agrosektor je aj o udržateľnosti života. Takže keď sa niečo robí týmto smerom, tak ide aj o to, aby nám dedina neumrela.

    A ešte by som chcel odkázať tým, ktorí budú teraz po mne nasledovať, aby povedali len jedno. Pán poslanec, aj na vás platí to, čo som v tomto parlamente povedal už 30, 20, 15 ráz, pretože stále tí istí a tí sami opakujú to isté. Takže možno by aj ušetrili čas, keby povedali, prečítajte si to, čo som povedal včera, 24-krát, a nemusia to povedať znova.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jurzyca, ja sa chcem vyjadriť k zásadnej veci, čo ste hovorili o tých deficitoch. Samozrejme, niečo sa plánuje, niečo dosiahneme, ale tu by som vás chcel upozorniť na jednu vec. Určite to viete, to ste nespomenuli v svojom príhovore, nakoľko deficit bol síce Eurostatom vykázaný vo výške za rok 2015 vo výške 2,97 %, ale notifikácia bola 2,56 % na rok 2015, ale nehovorili ste o zmene metodiky, ktorú použil Eurostat. Vy to viete veľmi dobre. Pri dlhu sme sa bavili o tom, že menila sa metodika, zlepšilo sa vám to, lebo zmena metodiky. Teraz, keď sa tá metodika Eurostatu zmenila, tak to nespomeniete, že sú tam korekcie vo výške 0,3 % HDP, čiže tu sa bavíme 2,56 verzus 2,97, no možno je tam rozdiel, ten priznám, 0,1 % HDP.

    Eurostat rozhodol, že neuzná príjmy splátok Carga za 117 miliónov eur, neuznal príjmy zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 200 miliónov eur. V minulosti tieto príjmy neboli nikdy spochybňované. Priznávam, že VÚC a mestá, za to skutočne ministerstvo financií nemôže, boli deficitné na rozdiel od minulosti, kedy väčšinou teda vykázali plus. A takisto Eurostat nezarátal hospodárenie novozriadených subjektov, ako sú železnice, Národná diaľničná spoločnosť, Recyklačný fond v minulosti. V metodike to nebolo zohľadnené, a to je možno aj odpoveď na to, čo tu spomínal poslanec Rajtár o tých počtoch ľudí vo verejnej správe. Samozrejme, že ministerstvo financií si bude vyjasňovať tieto veci a dúfam, že dostanem nejakú odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ako som aj predpokladal, pán poslanec Jurzyca hovoril predovšetkým o ekonomickej stránke rozpočtu a podčiarkol jednu z kľúčových tém, a to je oddialenie termínu vyrovnaného rozpočtu. V tej všetkej záľahe slov, ktoré ten dokument obsahuje, je veľká škoda, že nie sú podčiarknuté alebo že nie sú červenou farbou, lebo toto je napríklad parameter, o ktorom budú referovať aj v zahraničí. Na rozdiel od väčšiny tých ostatných zväčša nekonkrétnych viet a sľubov toto je veľmi konkrétna správa. Termín vyrovnaného rozpočtu odďaľujeme. Je tu hádam kríza? Je tu prehlbovanie krízy? Naopak, vývoj je pozitívny. Prečo vláda, táto vláda, ktorá žiada o dôveru, predpokladá, že nebude vedieť splniť to, čo malo celkom iný termín, ktorý sám Robert Fico kedysi nakreslil? Oddialené je aj zrušenie toho trestného poplatku za založenie obchodnej spoločnosti, lebo inak sa ten poplatok nedá nazývať, než ako trestný poplatok. To je pokuta, ktorou je pokutovaný každý, kto má založenú obchodnú spoločnosť, ktorá je na území Slovenskej republiky. O znižovaní daní sa hovorí len v tej najmenšej možnej miere, o jednom percente. O znížení odvodov sa nehovorí vôbec. O podpore živnostníkov a rodinných firiem sa nehovorí vôbec alebo len nekonkrétne.

    Môj záver je, peniaze sú, ale sa šetria na dve obľúbené veci vlád Roberta Fica. Na dotácie veľkopodnikateľov a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • My sa poznáme s pánom poslancom Jurzycom z jednej televíznej diskusie, možnože si na to pamätá. Veľmi ma na jeho vystúpení zaujala jeho interpretácia, bol som zvedavý na jeho interpretáciu tej hodnoty za peniaze, ktorú pripravil Inštitút finančnej politiky, a zachytil som tam aj nejaké príklady, ktoré sa týkajú školstva. Len nejak som si nevšimol, možnože mojou nepozornosťou, nejaký konkrétny príklad, ktorý by sa školstva práve týkal. Respektíve ako by sa táto hodnota za peniaze dala práve v školstve uplatniť.

    Viete, medzi, na učiteľských fórach je už dlho známy a používaný link na článok, ktorý hovorí o reforme na Novom Zélande. Len v krátkosti, tam zistili, že majú absolútne nevyhovujúci systém školstva a zavolali si zahraničnú audítorskú firmu, ktorá vlastne zistila, naschvál to bolo zo zahraničia, pretože tie ich nezistili žiadne problémy, a tá zahraničná zistila ten základný problém a vysvetlila to tak jednoducho aj populácii, že z jedného dolára išlo 70 centov priamo len na byrokraciu, ktorá zhltáva vlastne všetky tie výdavky na školstvo, tak na skutočné vzdelávanie išlo len veľmi málo. Čiže bol to jednoduchý príklad, ktorý bol pochopiteľný aj pre verejnosť, ktorá potom následne aj podporila potrebné zmeny.

    Takže chcem sa aj opýtať, ako by sa dala pretaviť táto myšlienka hodnoty za peniaze tým spôsobom, aby sme naozaj boli dostatočne odvážni a nastolili ten systém nášho školstva tak, aby bez toho kriku sme mohli konečne naštartovať tie veci, ktoré sú neskutočne potrebné. Vážení, my sme už fakt 15 minút po dvanástej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som chcel k tomu povedať, že od roku 2018 sme mali mať vyrovnaný rozpočet. Podľa toho, čo vláda deklaruje, tak budeme mať vládu kontinuity, ale budeme mať aj kontinuitu v deficite, a to je jeden obrovský problém. Chcel som ešte zareagovať aj na to, že pán Jurzyca založil to INEKO. To INEKO si získalo obrovský kredit a nie, proste je dôvod, prečo ten kredit získalo.

    A ešte takú poslednú poznámku k tej úmrtnosti, ktorú pán Jurzyca spomínal. Tam je práve základný problém, keď si to nezačneme analyzovať v tých jednotlivých nemocniciach, tak to nikdy nezistíme a nebudeme mať ani čo tomu Eurostatu poslať a nebudeme môcť nikdy ani zistiť, čo kde ako máme spraviť. Takže práve treba tie peniaze nasmerovať tak, aby sme získavali informácie a na základe nich potom dokázali niečo realizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na tú časť príspevku pána poslanca Jurzycu, kde hovoril o poľnohospodárstve a Európskej únii, a možno poviem niečo, čo by mohlo zaujať aj pána poslanca Hrnka, lebo toto som ešte nehovoril a zároveň aj využiť šťastnú zhodu okolností, že tu máme pani ministerku.

    A chcem sa spýtať na jednu vetu, ktorej nie celkom rozumiem a neviem teda, či pán Jurzyca alebo možno pani ministerka mi ju bude vedieť vysvetliť. Tá veta znie: "Dôslednou úradnou kontrolou celého potravinového reťazca vláda zabezpečí vysokú úroveň bezpečnosti potravín a dôveru spotrebiteľov prostredníctvom včasného a transparentného systému zverejňovania výsledkov kontrol". No, teda mňa zaujala tá možnosť úradnej kontroly celého potravinového reťazca, pretože potravinový reťazec, napríklad podľa toho, čo píše Wikipédia, je "abstraktný pojem označujúci rad jedincov, populácií alebo ekonomických gíld, ktoré z hľadiska ekológie výživy vykazujú vzájomnú energetickú závislosť (napr. planktón, rybičky, ..., odumreté lístie, chvôstoskoky, dravý hmyz, ..., zelené rastliny, kravy, ...) Jeden organizmus umrie na úkor druhého ako jeho potrava a postupne to takto pokračuje a vzniká reťazec." Existujú tri základné druhy reťazcov: pastiersko-koristnícky, parazitický a dekompozičný.

    Takže toto zodpovedá aj tak mojej predstave o tom, čo je to potravinový reťazec, tak sa chcem spýtať, že čo znamená to slovné spojenie "dôsledná úradná kontrola celého potravinového reťazca", lebo mne to teda jasné nie je. A teraz, že či len teda je to vec nejakej mojej nevedomosti, alebo tá formulácia nie je úplne najšťastnejšia.

  • Eugen, vo svojom príspevku si vytiahol jednu stať, ktorá sa týkala energeticky náročného priemyslu, na ktorú som ja v tom svojom zabudol. V podstate v programovom vyhlásení sa píše o tom, že vláda bude klásť ten dôraz na ochranu takto energeticky náročnému priemyslu, a súčasne si sa opýtal, prečo nie je energeticky nenáročného alebo iného. Pár strán za tým sa píše zase čosi iné, je tam napísané "nová priemyselná politika nebude zameraná na poskytovaní subvencií energeticky náročným odvetviam, ale na podporu zavádzania inovácií, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť", čiže dve úplne odlišné konštatovania v jednom programovom vyhlásení. Naozaj krásny dôkaz toho, že sa jednalo o akýsi kompilát povedzme diplomoviek jednotlivých rezortov, ale ktoré nie sú veľmi dôsledne zosúladené.

    A možno; ešte mám minútu; prečo tomu tak je. Tá prvá časť o tej podpore energeticky náročnému, tá je rozoberaná v bezpečnostnej politike alebo kapitole o bezpečnostnej politike a tá druhá v hospodárskej politike, tak asi preto.

    Vďaka.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som rada nadviazala na tú časť príspevku pána Jurzycu, ktorý hovoril o chýbajúcich analýzach. Ja si, práve naopak, myslím, že tu je opačný problém, že tu je až prílišné množstvo analýz. Tu je v každom sektore obrovské množstvo najrôznejších koncepcií, stratégií a materiálov, ktoré plánujú, programujú, len problém je ten, že ony navzájom vôbec nekomunikujú. Často sú to materiály do šuflíka, je to jednoducho rivalita sektorov. Lucia Nicholsonová to veľmi pekne vo svojom príspevku nazvala slovom "rezortizmus". Jednoducho tu dlhodobo chýba medzirezortná komunikácia a spolupráca, tu dlhodobo ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Tie analýzy sú, sú rôzne a navzájom teda nekomunikujú.

    Čiže ja by som skôr povedala, že my sme krajina rôznych koncepcií a stratégií do šuflíka. Ale viem, ako si to myslel, samozrejme, chýba, chýba spätný pohľad, spätný pohľad, analýza dopadov týchto rôznych plánov, koncepcií, stratégií na zamestnanosť, na rozvoj regiónov a tak ďalej. To je kľúčové podľa mňa.

  • Poprosím, zapnite pána poslanca Jurzycu, bude reagovať na faktické poznámky.

    Pán poslanec, skúste sa prihlásiť.

  • Aha, dobre, super, super.

    Tak, pán poslanec Hrnko, jasné, že agrosektor má aj iné úlohy, než len priniesť peniaze, ale to sa dá všetko zohľadniť predsa, keď sa robia analýzy návratnosti investícií do diaľnic, tak sa zohľadňuje nielen to, koľko peňazí z toho vyberieme, ale aj rozvoj tých regiónov, kam tie diaľnice pôjdu. Všetko sa to dá, len aby sa to robilo, aby sme to, tie rozhodnutia, nerobili len tak, ako nám napadne alebo ako sme to počuli včera od nejakých lobistov. No a to, že kačka a gágať, znova odkazujem na to, že v tom treťom sektore tie mimovládne organizácie majú svoju metodiku, vôbec ani takejto argumentácii podľa mňa tí ľudia ani, sú na inej frekvencii, toto by ani nepočúvali, že o gáganí a o kačkách. Ak chcete kritizovať, tak si rozoberte ich výstupy a môžete. A, dobre.

    Pán poslanec Kamenický, to je seriózna faktická poznámka, beriem, áno, zmeny metodiky. Ale berieme nejaké čísla, keby sme vždy čakali, až sa dokončia všetky metodické úpravy, tak by sme nemohli nič porovnať, lebo aj roky dozadu sa mnohokrát ešte prepočítavajú na základe iných metodík. Čiže, áno, ja to beriem tú vašu poznámku, ale z toho grafu bolo vidno, že vláda tlačila ten sľub, že zníži deficit, pred sebou.

    Pán Budaj, vám len, aj som asi zabudol aj ja na to, že červenou to má byť a ja som to mal...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    V zmysle § 28 rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tak len pre vysvetlenie, čo to znamená potravinový reťazec v agropotravinárskom sektore. Tak ja myslím, že Wikipédia nie je taký zdroj, ktorý môže o tomto rozprávať. Potravinový reťazec znamená výroba, to znamená výrobca, spracovateľ a potom aj ten, ktorý to predáva, čiže predajca. Ak v celom tom reťazci od toho, kto to vyrobí, až po obchod dokážeme kontrolovať a efektívne zverejňovať tieto kontroly, a tie sú aj dnes už zverejnené na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorý si môžete aj dnes pozrieť, ja si myslím, že tá veta tam má opodstatnenie.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pani ministerke za objasnenie tohto termínu. Ja som tú Wikipédiu použil ako ilustráciu, pretože vychádzajúc z bežného významu tohto slovného spojenia, som začal teda uvažovať, že ako budeme kontrolovať ten planktón alebo tie baktérie, ktoré zvyčajne sú na začiatku toho potravinového reťazca. Takže ešte raz ďakujem za vysvetlenie.

  • Pani ministerka, aj na výbore hovorili k tejto veci, ja som to mala tiež vo vystúpení, že treba sa ale zamyslieť nad mierou hĺbky tej kontroly v rámci tohto celého potravinového reťazca, pretože príliš veľkou kontrolou budeme v podstate viac-menej šikanovať našich výrobcov, a pritom finálne produkty, ktoré prichádzajú zo zahraničia, z Čiech, Poľska a podobne, tam sa kontroluje len ten finálny produkt. Ja by som vás poprosila, keby ste sa zamysleli nad touto nejakou logikou alebo rovnicou, že či naozaj je to správne, že našich budeme do nemoty tlačiť, kontrolovať, šikanovať, áno, nech aj nejaká kontrola, ale dať si to do programového vyhlásenia, že zameriame sa na nejakú hĺbkovú kontrolu, nezdá sa mi to celkom správne a spravodlivé, a pritom tých, čo sem dovážajú, budeme kontrolovať len ten finálny produkt. Mala by tu byť istá elementárna spravodlivosť a rovnosť na tom trhu. Potom sa nečudujme tomu, že na trhu chýbajú slovenské produkty, že naši prvovýrobcovia utekajú z trhu, pretože majú neúmerne veľké zaťaženie oproti tým cudzím, ktorí na trh tovar privážajú.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som veľmi rád, že je tu práve pani ministerka, tiež som chcel hovoriť o tej potravinovej bezpečnosti, ale keďže to už zaznelo, využijem to a dovolím si k inému. Vy v tom vládnom programe máte; môžem, nebude to prekážať? Vy v tom vládnom programe máte, že prehodnotíte dane z pozemkov, pokiaľ ide o miestne dane. Pred rokmi preniesla vláda množstvo kompetencií na obce, ja som aj komunálny poslanec, takže pýtam sa a rád budem počuť vašu odpoveď aj kvôli tomu, a môžem vám povedať, že keďže nepreniesla spravidla peniaze, tak že to poriadne zakývalo s tými samosprávami. Bratislava odvtedy nie je schopná plátať cesty a vidíte, že teraz sa nárazovo opravujú cesty len zato, aby sme naozaj sa nehanbili ako psy, keď budeme predsedať Európskej únii. Aj to sa opravujú len tie, kde sa odhaduje, že by sa cudzinci mohli ocitnúť. Naozaj je to trápne.

    A čo to znamená? Ak prenesiete ďalšie, ak prenesiete vašu farmársku politiku na obce, čiže obce ju majú zaplatiť zníženými daňami, tak to bude katastrofa. To je vlastne, ony majú aj tak nízke dane, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v katastri obcí a pokiaľ ide o tú ostatnú pôdu, všade je to, všade je to veľmi, veľmi na hrane. Je tu viacero komunálnych poslancov, nakoniec aj predsedajúci schôdze robil v tejto oblasti, pán podpredseda Národnej rady, proste každý si to musel uvedomiť v tom vládnom programe, že tu je, toto je veľmi vážna, vážny odkaz samospráve, že my budeme podporovať farmársku politiku vašimi peniazmi. Vy si ich vypýtajte od občanov, nech do vás hádžu kamene občania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia ministerky.

  • Ale tak potom musíte reagovať z miesta, ak chcete reagovať na faktické.

    Poprosím zapnúť pani ministerku.

  • Na tú prvú faktickú poznámku, myslím si, že to už som dosť vysvetlila na parlamentnom výbore, keď som bola. Ale pre ozrejmenie, myslím si, že nešikanujeme našich prvovýrobcov, pretože ak dovážame potraviny z tretích krajín, tak celý ten potravinový reťazec, ktorý sa k nám dovezie, kontrolujú v príslušnej krajine, kde bola tá potravina vyrobená. A my jednoducho nemáme právo ísť skontrolovať napríklad kontrolné orgány do Poľskej republiky, čiže nám jediná možnosť, ktorá je, na výstupe alebo v našej krajine už vyrobenú potravinu skontrolovať.

    K tej druhej poznámke pána Budaja, myslím, že vo vete máme, že vláda v spolupráci so záujmovými združeniami vrátane ZMOS. Čiže ak nenájdeme peniaze v štátnom rozpočte, ktoré by vykryli nejaký deficit pre ZMOS, ja viem, že to bude veľmi ťažké, takže tam bez tej spolupráce to nepôjde. Sami od seba jednoducho nemôžme povedať, že dobre, nebudeme platiť dane alebo zmeníme zákon, ktorý potom by znížil kasu jednotlivých samospráv. Čiže toto určite, si myslím, že v spolupráci so ZMOS-om, s ministerstvom financií.

  • Reakcia z pléna.

  • Určite z nejakej kompenzácii, áno.

    Poviem ešte aj tú ďalšiu vec, o ktorej možnože mnohí neviete, my sme jedna z mála krajín, kde poľnohospodári platia dane za užívanie pôdy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja len že vidím tu množstvo nových poslancov, chcem len pripomenúť, zajtra je posledný termín na odovzdanie majetkových priznaní, ešte stále ich všetky nemám, prirábate mi prácu. Tak mi, prosím vás, odovzdajte majetkové priznania, ak to je možné, aby sme sa potom nemuseli zbytočne stretávať na konaniach, aby sme nemuseli prispievať do štátneho rozpočtu pokutami z poslaneckých vačkov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, milí hostia, vo svojom príspevku sa budem venovať iba školstvu a dovolím si ako začiatočník byť najprv tak viac emotívny, potom možnože politicky naivný a potom aj vecný k veciam, ktoré mi chýbajú v časti programového vyhlásenia vlády, v časti, ktoré ja chápem ako vzdelávacia politika. Nie celkom školská politika, pretože nemá sa to týkať len škôl, má sa to týkať vzdelania ako jednej zo strategických surovín tejto krajiny.

    Ten úvod som niekoľkokrát prerábal, mal som pripravený aj nejaký pekný citát a tak ďalej, ale za srdce ma chytil status na sociálnej sieti človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý je dlhoročne, dlhoročným riaditeľom, resp. riaditeľkou v školstve. Je to viac-menej reakcia na posledný rozhovor s pánom ministrom Plavčanom, ktorý je už naším devätnástym ministrom, ako som sa vďaka nemu aj dozvedel na konferencii súkromných škôl v Trnave. A budem, keďže je to taký status, ktorý je možno takou reakciou na niektoré myšlienky takým vyjadrením súčasného stavu učiteľskej mysle na Slovensku, budem vždy aj uvádzať, že kedy je to reakcia a kedy je to samotný citát z rozhovoru s pánom ministrom.

    Najprv status začína: "Pracujem v školstve 32 rokov, áno, uznávam, potrebujeme urobiť zmeny v školskom systéme, ale to už vieme asi tých 32 rokov. Ako je možné, že nič nie je pripravené?"

    Citát z rozhovoru: "Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať."

    Opäť reakcia: "Ja stále tomu nerozumiem, teraz ideme pripravovať systémové zmeny a kto, my učitelia počas svojej voľnej soboty, nedele, alebo to zas bude bez nás? Budú sa zmeny pilotovať, overovať a až potom sa zavedú, keď sa zistí, či sú dané návrhy správne, alebo zas skočíme rovno do niečoho, vyskúšať si to na deťoch? Prečo naše platy budú závisieť od ich realizácie?"

    Citát z rozhovoru: "Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií."

    Opäť reakcia: "A to bude kedy? Poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať. Kto, ja, moji učitelia, ktorí robia super veci nad svoje povinnosti a padajú dolu nosom od únavy? Akým systémom mám ešte presvedčiť niekoho, že potrebujeme zaplatiť kvalitných učiteľov? Áno, učiteľ potrebuje vyšší plat, dobrý učiteľ, kvalitný učiteľ. Vieme ho identifikovať? Vieme, ktorý to je? A prečo mám presviedčať túto vládu, že vzdelanie má byť skutočným nosným pilierom štátu? Ako ju mám ešte presvedčiť, že fakty, memorandá, deklarácie, výsledky hovoria jasnou rečou, nehovoria svojím dostatočným jazykom doterajšie analýzy, že školstvo na Slovensku je v úpadku? Ako treba ešte zatriasť touto spoločnosťou, aby si uvedomila hodnotu dobrého učiteľa a niečo pre neho spravila, napríklad vyzdvihla výborným ocenením tých najlepších a motivovala budúcich najlepších dobrým platom k učiteľskému povolaniu? Rozumiem pánovi ministrovi, spolupráca je dobrá vec, ide na to správne, ale rozhodne to nie je učiteľ, ktorý musí presviedčať, že potrebuje vyšší plat. Je to otázka nastavenia spoločnosti, to naozaj už len učiteľom záleží na vzdelanosti národa?"

    Tu končí ten status, s ktorým nielen ja akože musím súhlasiť, ale za svoj život a za svoje pôsobenie aj v komore učiteľov, aj medzi učiteľmi som takýchto statusov čítal tisícky.

    Pôvodne som mal pripravený citát, ktorým som chcel začať, uvidíme, či spoznáme autora tohto výroku: "Vízia bez činov je iba sen, činy bez vízie sú strateným časom, vízia s činmi mení svet." Asi ste spoznali Nelsona Mandelu...

  • Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžte pokračovať.

  • Ďakujem.

    Musím jednu vec jednoznačne oceniť, naozaj sa začalo pracovať na tomto programovom vyhlásení s tým, že sa prizvali všetci relevantní zástupcovia, ktorí pôsobia v stavovských organizáciách, a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Naozaj v tomto prípade pán minister urobil dobrú prácu a je naozaj ústretový podľa toho aj, ako sa teraz nám momentálne javí, keď s ním komunikujeme. Je tam veľmi veľa dobrých vecí. Ale dovolím si trošičku byť na začiatok ešte kritický k tej skôr formálnejšej stránke, pretože aj tá o niečom niekedy nasvedčuje a hneď vysvetlím aj prečo.

    Z celkového množstva takmer 40 priorít, to som napočítal pre regionálne školstvo, pri tak veľkom počte je miesto vytvorenia vízie na najbližších desať rokov v podobe národného programu výchovy a vzdelávaní, nasvedčuje, že pravdepodobne pôjde len o čiastkové zmeny v systéme, nie systémové zmeny. My už poznáme, ako to zvykne chodiť, vytvorí sa mechanizmus vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktoré budú vyzerať dobre na papieri, a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku. Áno, my to tiež v školstve dobre poznáme, keď sa nejaká úloha splní, urobí sa čiarka. Málokedy analyzujeme, aký konkrétny dopad tá konkrétna vec, to konkrétne opatrenie potom prinieslo.

    V tých veľmi dlhých vetách sa občas môžeme stratiť. V jednej som napočítal až 38 slov, ale možnože som nepočítal pozorne. A môžu byť niekedy aj zradné, ako napríklad v poslednom odstavci v časti regionálne školstvo, citujem: "podporí projekty a aktivity škôl zamerané na rozvoj hodnotového a právneho povedomia detí a žiakov vedúcej k eliminácii rizikového správania, delikvencie a kriminality, záškoláctva, šikanovania a bezpečného používania internetu". Ale stane sa, veď ako napísal Romain Rolland, "v živote sa treba mýliť, mýliť totiž znamená poznávať".

    A chcem veriť, že práve aj z tohto dôvodu sa síce ocitlo po prvýkrát, ale predsa len číslo 6 pri výške percent navyšovania tarifných tabuľkových platov bez garancií, navýšenia i celkového objemu mzdových prostriedkov. Áno, uznávam, že možno je to aj chyba tých, ktorí žiadajú o navyšovanie platov v školstve. Ono to nie je celkom o tých tarifách, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážený pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, je 19. hodín, zrejme vaše vystúpenie máte dlhšie, takže navrhujem teda ukončiť dnešný rokovací deň a budete pokračovať ráno o deviatej hodine.

  • Ďakujem, poznačím si to, kde som skončil.

  • Ďakujem.

    Takže prajem vám príjemný zvyšok dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.