• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem pekný deň. Otváram tretí rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Augustín Hambálek.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač 45).

    Prosím povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne, je ich ešte 31.

    Dávam slovo poslankyni Erike Judínyovej, pripraví sa poslankyňa Soňa...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Povedal som...?

    Pardon, prepáčte, Jurinovej. A pripraví sa poslankyňa Soňa Gaborčáková.

    To ste si nezaslúžili, prepáčte.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, už som si začala myslieť, že mi aj doporučuje, aby som sa prefarbila.

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • V prvom rade také počudovanie, ja viem, že je len 9.00 hod. ráno a máme tu jedného zástupcu vlády, čo sa mi zdá smutné, veľmi smutné.

  • Reakcia z pléna.

  • To ja sa teším zasa, pán minister, to nie je, že..., a ešte k tomu mňa, ja sa teším, že ste tu, mali sme, myslím, že celkom slušné vzťahy počas minulej vlády. V čom sa dalo, tak ste nám aj vyšli v ústrety, v čom sa nedalo, tak...

  • Povedané so smiechom.

  • Možnože táto vláda bude ústretovejšia aj k opozícii.

    V úvode mi dovoľte citovať jeden faktografický blog, je veľmi krátky, rozhodla som sa prečítať ho, ale zdá sa mi, že bol naozaj veľmi trefne zavesený v čase, kedy sa stále mnohí nevieme stotožniť s oklamaním občanov.

    V roku 1939 sa stál pán Pál Teleki predsedom vlády Maďarska. V roku 1940 podpísal s Juhosláviou zmluvu o večnom priateľstve. Bola to zložitá doba, medzinárodnopolitická situácia sa dramaticky menila. V roku 1941 Hitler žiadal Telekiho podporiť inváziu Nemecka do Juhoslávie a umožniť prechod nemeckých vojsk cez maďarské územie. Teleki to odmietol. Avšak hlava štátu Horthy spolu s náčelníkom generálneho štábu maďarskej armády to Hitlerovi umožnili. Teleki v onú historickú noc, bolo to 3. apríla 1941, spáchal samovraždu. A v liste na rozlúčku napísal aj nasledovné: "Porušili sme naše slovo zo zbabelosti. Národ to cíti a my sme zahodili jeho česť. Spojili sme sa s darebákmi."

    Toto, naozaj ten blog keď som si prečítala, je veľmi krátky a mi to akosik navodilo atmosféru dnešných dní, tak teda s dovolením som si ho tunák dovolila aj prečítať. Predvčerom sme sa s kolegyňou, s bývalou kolegyňou poslankyňou Jankou Šipošovou pred výborom pre ľudské práva rozprávali a padol jej pohľad na prvú stránku dokumentu, o ktorom dneska rokujeme, teda o programovom vyhlásení vlády, kde je naznačená štruktúra programového vyhlásenia, je rozdelená do 5 oblastí, ako všetci viete, alebo sfér záujmu a položila si sama otázku: "A že kde je tu človek?" No ten tu nie je. Medzi sféry záujmu patrí krajina, štát, Slovensko, ale ani spomenutý človek ako ľudská bytosť tam nie je. Aj to o niečom vypovedá. Pritom tieto vety ovplyvnia každého jedného z nás. Život každého jedného z nás, každého občana.

    Trochu ma zaráža aj rôzna úroveň vypracovania jednotlivých častí. Jedna je vypracovaná obsiahlo, iná akoby len okrajovo, len aby dokument nebodaj niečo neprezradil. Inak povedané, aj keď je dokument obsiahly, niektoré otázky a problémy sú naznačené, niektoré sa nijako neposúvajú, niektoré z vyjadrení môžeme len tušiť a pri niektorých ani netuším, či si podstatu vety vysvetľujeme správne. V texte sa mnohokrát nachádzajú slová "podporíme, prehodnotíme, zvážime, vytvoríme podmienky".

    Tentokrát ide o koaličnú vládu zloženú zo 4 partnerov, no v skutočnosti je to opäť vláda Róberta Fica a chcem ostatným koaličným kolegom, ktorí ešte veria, že dokážu presadiť reformné veci, popriať najmä veľa entuziazmu a nadšenia, pretože sa bojím, že ho budú veľmi silne potrebovať.

    Mojimi prioritnými sférami záujmu, ktorým som sa venovala aj minulé volebné obdobie, sú ľudské práva zamerané najmä na zraniteľné skupiny a sociálna oblasť. Ale budem mať pár poznámok aj k oblastiam, ktorým som sa venovala z rôznych iných dôvodov najmä preto, že mali regionálny charakter alebo iný sociálny presah.

    Pochádzam z Oravy a poviem iba zo skúsenosti z minulého obdobia, cesty, pri každej príležitosti som s ministrom o nich rozprávala, celé 4 roky - konkrétne teda R3 - či už oficiálne, cez interpelácie, či už oficiálne cez odpovede v parlamente, cez otázky v parlamente, celé 4 roky som bola zavádzaná alebo vodená za nos. A priorita pána ministra bola naozaj inde. Dnes máme nového ministra. A budem silne sledovať jeho sľub na dobudovanie R3 aj ostatných regionálnych infraštruktúr ako jednej z priorít vlády. A hádam aj poslanci za Oravu, už sme sa včera aj o tom rozprávali, spoločne budú pre všetkých občanov Oravy - nielen pre tých svojich - tieto priority dozerať.

    Druhá vec, ktorá ma už dlhšie trápi, chcela by som spomenúť skládku v Istebnom. Toto je teda možnože taký dotaz na pána ministra životného prostredia, ktorú pod názvom Sanácia skládky, hrozí porušovanie odpadovej legislatívy alebo ešte environmentálnych záťaží, ktorých, vieme, že máme na Slovensku dosť. Pán minister bol ústretový pri prvom rozhovore, žiadala som, aby dohliadol na procesy aj cez preverenie doterajšieho konania, pretože si uvedomujem, a mali by sme si to aj všetci uvedomiť, že ľudia si zaslúžia žiť v zdravom prostredí, a to musím prehlásiť, že proti skutočnej sanácii naozaj nič nemám, ale robme veci s ohľadom na budúcnosť, nielen na prospech jednej firmy.

    Pán minister vnútra, ktorý pokračuje vo svojej pozícii, keby tu bol, veľmi rada by som sa mu osobne prihovorila, pretože pred 4 rokmi sľúbil nie mne, sľúbil oravským hasičom – a vieme, že hasiči, to je jeho srdcová záležitosť –, že zlepší podmienky profesionálnym hasičom v Tvrdošíne. Kolegovia z Oravy tie podmienky hasičov v tvrdošínskom..., v meste Tvrdošín poznajú a naozaj si spomínam na osobný prísľub pred množstvom ľudí, ktorým povedal, že vlastne do roka sa rozhodne a určite porieši ich situáciu. Dodnes sa tak nestalo. A pritom stačilo, on mi tvrdil, teda že peniaze na to vyčlenené mal a len stačilo rozhodnutie z dvoch alternatív. Aj keď sa jednej bál, stále bola možnože aj k dispozícii tá druhá. Chcem veriť, že najbližšie 4 roky sa rozhodne z jednej z dvoch variánt a naozaj hasiči v Tvrdošíne budú mať podmienky, ktoré sú práce hodné a aj obývania hodné.

    Posledná možno taká teda vec, ktorá súvisí aj s programovým vyhlásením vlády, ale dotýka sa ma aj osobnejšie, hovorilo sa o športoviskách, z pohľadu športu, z pohľadu ministerstva školstva a pomaly sa budujú, opravujú na rôznych úrovniach, v dedinkách, v mestách, väčšie, menšie a povedala by som, že kto má lepšie vzťahy, ten má možnosť dostať alebo ľahšie sa k tomu dostať. Jednoznačne treba uznať, že ak sme nechali dôjsť k zániku plaváreň, ktorá je jediná na hornej Orave, asi niečo nie je v poriadku. Chcem veriť, že projekty, ktoré naozaj pomôžu zlepšiť telesnú kultúru našich detí, budú podporované. Preto znova obraciam sa aj na pána župana, ktorý vie, že bolo to pôvodne pod ním, teraz je to už pod obcou, ale že spoločne aj s poslancami vládnej koalície pomôžu nájsť spôsob, ako obnoviť jedinú plaváreň na hornej Orave.

    A teraz k tým oblastiam, ktorým som sa venovala. Začnem pre mňa dobrou správou. Veronika Remišová včera hovorila, že teda má veľmi zlú správu, lebo vo vláde sú len dve ženy. Už včera som povedala, že, chvalabohu, že máme vo vláde už dve ženy, čo je oproti vláde predchádzajúcej a pre mňa naozaj enormný nárast. Predchádzajúca ministerka zdravotníctva po vypuknutí kauzy CT podala demisiu, nastúpil minister. A vtedy teda vláda zostala bez žien. Prajem obom ministerkám, aby svoje funkcie zvládli, aby ich zvládli so cťou, aby i oni boli potvrdením výskumu, že ženy majú nižšiu mieru korumpovateľnosti a nesúhlasu s nekalým konaním.

    Pani ministerka Žitňanská mala transparentnosť a boj proti korupcii ako jednu z mét celé štyri roky. Tak verím, že urobí zadosť všetkým rozpravám z minulého volebného obdobia. Pani ministerka poľnohospodárstva to bude mať ešte náročnejšie, pretože práve jej rezort cez PPA-čku, pozemkový fond, štátne lesy proste sú spájané s rôznymi škandálmi a kauzami, ktoré transparentnosťou v nijakom prípade neoplývali. Sama na Slovenskom pozemkovom fonde zažila mnoho tlakov a spomínam si, ako mi môj bývalý kolega z parlamentu Janko Mičovský ešte spomínal, ako sa spoločne raz rozprávali, a tak, možno nechtiac, sa vyjadrila, že na niektoré rozhodnutia skrátka nemá dosah. Verím, že v tejto funkcii, kedy sama rezort riadi, nebude mať dôvod krčiť plecami nad zlými rozhodnutiami iných, ale urobí rázne a jasné nápravy v prospech Slovenska a najmä občanov.

    Ešte raz, pani ministerky, prajem vám, aby ste svoje funkcie ako ženy ustáli, a rada budem nápomocná. Minimálne práve cez rezort spravodlivosti pri riešení otázok súvisiacich s ľudskými právami. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby ste ukázali, že ženy vedia pracovať, najmä cieľavedomo, systematicky, rýchlo, pružne a najmä pokojne.

    Krátko k financiám. Všetky štyri strany, koaličné strany, ak beriem do úvahy i stranu SMER, mali vo svojich volebných programoch konsolidáciu verejných financií. V tomto trende i podľa dokumentu, chcete a verím, že aj budete pokračovať, ale beriem váš záväzok vyrovnaného rozpočtu posunutého na rok 2020 ako vašu spoločnú rezignáciu na vyrovnaný rozpočet, keďže všetky predpoklady existovali a zrejme aj budú existovať, aby vláda pokračovala v pláne nastavenej konsolidácie tak, aby v roku 2018 Slovensko hospodárilo vyrovnane. Ale to by zrejme nemohlo dôjsť k uskutočneniu vášho programového vyhlásenia vlády, preto sa aj bojím, že ohlásený boj so schránkovými firmami alias protikorupčný boj je myslený nie celkom vážne, pretože práve odstavenie firiem, ktoré predražene vyciciavali financie z rozpočtov jednotlivých kapitol, mohli byť zdrojom financií alebo môžu. Dúfam, že ešte stále môžu. Ale veľmi nevidím iné zdroje na vyfinancovanie vašich zámerov.

    Chvalabohu, že pokračujete aspoň v úsilí o konsolidáciu. Bohužiaľ, sami ste si znížili latku. No dá sa to naozaj pochopiť. Na mnohé priority vlády, pokiaľ sa chcete občanom páčiť, potrebujete veľa peňazí a tie, sa zdá, nechcete získať efektívnejším riadením štátu a optimalizáciou výdavkov a veľmi nevidno, ako navyšujete príjmy, teda sú tam spomenuté len možno lepší výber daní a možno viac bude pracovať Daňová kobra. Skrátka, možno tými reštriktívnymi znova čiastkami, ale inak nové príjmy tam ani netušiť.

    A priznám sa, že ma vyrušila aj vaša snaha meniť ústavný zákon o dlhovej brzde. Znamená to, že sa chystáte na zhoršený stav vývoja verejných financií a nechcete sa len naťahovať s parlamentom, keďže teraz vieme, že nie sme v žiadnej tej oblasti, kde by už nejaké riziko hrozilo?

    Teraz trochu k ľudským právam. Včera, predvčerom na výbore nám pani ministerka predstavila programové vyhlásenie vlády z pohľadu nazerania vlády na ľudské práva a potvrdila, že Slovensko sa hlási k všetkým platným dohovorom a záväzkom, ktoré máme aj povinnosť dodržiavať. Výborne. A to sa, samozrejme, predpokladá. Už iba zabezpečiť, aby sa tie záväzky a stanovené normy skutočne dodržiavali, obzvlášť ak sme práve v minulom volebnom období boli svedkami pohadzovania si agendy ľudských práv po rezortoch. Najskôr zrušením podpredsedu vlády pre ľudské práva, mali sme ho štrnásť rokov, ja tunák opäť netvrdím, že ten úrad bol úplne funkčný, a viem, že vznikol v situácii, ktorá už nie je, každopádne mal tam nejakú agendu, nejakú štruktúru. Po zrušení podpredsedu vlády pre ľudské práva prešla agenda ľudských práv na rezort ministerstva zahraničných veci práve k pánovi Lajčákovi.

    Ale čo bolo zvláštne pre nás, na čo sme upozorňovali, a tu pán minister si určite spomína na tie debaty aj v parlamente, že prešla celá agenda bez kompetencií, vtedy bol otvorený kompetenčný zákon, pretože dochádzalo k presunu aj iných kompetencií. Už vtedy sme namietali, že je nutné posunúť zároveň s agendou aj kompetencie. Neboli sme vypočutí, ale myslím, že do dvoch rokov, možno do necelých dvoch rokov sa ukázalo, že náhle kompetencie sú potrebné, aby boli tam, kde je aj agenda. Podľa mňa to logika veci hovorí. Takže nakoniec aj kompetenčne boli ošetrené, ošetrená celá agenda na ministerstve zahraničných vecí, ale v závere, v závere volebného obdobia sa táto agenda presúva opäť na ministerstvo spravodlivosti. Samozrejme, aj s kompetenciami, ale na veľké počudovanie bez dotačnej schémy. Verím tomu, že na ministerstve spravodlivosti je dostatok legislatívcov, ktorí budú vedieť aj túto oblasť presunúť, aj keď viem, že zatiaľ ministerstvo spravodlivosti, a tým to bolo aj dôvodené, že nemá dotačnú schému, áno, zatiaľ ju nemá, ale podľa mňa, opäť sa mi zdá veľmi nelogické, ak jeden rozpráva, robí stratégie, ja neviem, pomáha jednotlivým rezortom, proste tú agendu ľudských práv zastrešovať, ale na druhej strane už programy, ktoré vedia podporiť, možno vzdelávanie pre ľudské práva a ostatné agendy, ktoré s tým súvisia, konkrétnu pomoc, lebo však aj pre sociálne podniky, pre sociálne, pre združenia, ktoré sa venujú sociálnym otázkam, išli odtiaľto financie s tým, že uzatvára sa to ako ľudské práva, tak zostávajú znova na inom rezorte.

    Takže ja chcem veriť, že ministerstvo spravodlivosti naozaj zoberie túto vec ako vážnu požiadavku a aj dotačnú schému presunie k sebe - alebo teda vláda - neni to, samozrejme, rozhodnutie pani ministerky, je to rozhodnutie vlády ako takej. Neviem, že či bude zle, ale je to, vravím, nelogické, tak ako sa nám zdalo nelogické presunúť agendu bez kompetencií.

    Pani ministerky som sa aj na výbore pýtala na organizáciu riešenia tejto oblasti na ministerstve spravodlivosti. Nebolo mi to zodpovedané, naozaj bolo tam veľa otázok, takže chápem, že nebol možnože priestor alebo si to nezapísala pani ministerka, veľmi by som si priala, ale je to na jej rozhodnutí, aby napr. ľudské práva na ministerstve spravodlivosti mali svoju sekciu, ktorá by sa postupne budovala. Myslím si, že agenda je celkom prislúchajúca práve ministerstvu spravodlivosti, takže budem rada, ak sa bude rozvíjať, budovať, teraz nehovorím o persónach, ale naozaj agendovo a najmä štruktúrovane pracovala na oblastiach, ktoré treba pokrývať. Nestačí nám povedať, že máme dobrú legislatívu - i antidiskriminačnú - máme úrady, ktoré hodnotia dodržiavanie ľudských práv, dôležité je, že občania nepociťujú, že ich práva sú vymožiteľné, a to je najstrašnejšie.

    Pani ministerka nám hovorila, že vláda chce garantovať práve najmä občianske, hospodárske, sociálne, to je výborné, pretože máme kopu dôkazov, že síce garantované boli, ale uskutočnené, uskutočniteľné nie, lebo skutočne neboli. Funkčnosť je v tomto prípade dôležitá. Rozviazať ruky tým, ktorí majú kontrolné možnosti, a riešiť, vybavovať, spolupracovať a, samozrejme, vzdelávať. Oblasť vzdelávania je aj v programovom vyhlásení vlády pokrytá.

    Jeden dôležitý moment treba nahlas vysloviť, a to dotácie. Teda financie, ktoré na túto agendu, opakujem, zostali stále na ministerstve zahraničných vecí. Budem veľmi rada, ak si agendu ľudských práv už vláda prestane pohadzovať z ministerstva na ministerstvo.

    Pani ministerka, je na vás, ako sa tejto témy chcete skutočne zhostiť. Verím, že zodpovedne, aby ste i v tomto smere urobili poriadok a začali vytvárať efektívny systém a nemenili ho neustálymi zmenami, a nedokončenými reformami, čo považujem za zbytočné plytvanie aj verejnými financiami.

    Aj to, že oblasť ľudských práv si v programovom vyhlásení vlády nezaslúžila ani jednu celistvú kapitolu, aj keď je samozrejmé, že ide o prierezovú tému týkajúcu sa viacerých rezortov, obmedziť sa na pár viet, nesvedčí o veľkej zmene.

    V programovom vyhlásení vlády je jedna kapitola, v ktorej je viac odsekov týkajúcich sa práv s názvom Posilnenie úloh štátu a ochrana verejného záujmu. Ale kde je tam postavený občan? Kedy začneme uplatňovať a posilňovať skutočne jeho práva? Alebo ich budeme posilňovať len tým, že bude mať nalinkované, čo môže, a jeho zodpovedná "sloboda" zostane v úzadí?

    Žiadala som listom pani ministerku spravodlivosti o pokračovanie práce na zákone o obetiach, ktorá by vytvorila základ pre pokrytie práv obetí na základe smernice Európskeho parlamentu. Je to téma, naozaj ktorú sme už takmer celé minulé volebné obdobie otvárali stále dookola. Táto smernica už mala byť implementovaná. V nej sú stanovené všetky oblasti pre poskytovanie služby, sociálna, psychologická, právna, financovanie týchto služieb, vzdelávanie policajtov a prokurátorov, teda tých, ktorí priamo prichádzajú do styku s obeťou a ich odškodňovanie. To je komplet pomoc, ktorá by sa už konečne mala objaviť v našom poriadku.

    Takisto témy obetí sa spomína, téma obetí sa spomína čiastkovo v niektorých častiach, len mi je ľúto, ako v programovom vyhlásení vlády je opäť táto téma zaradená pri trestnej, v trestnej časti, že to možno svedčí aj o tom, že tá téma obetí je stále braná, len akoby sme sa, v podobnom duchu, ako sa bavíme o tých, ktorí páchajú trestnú činnosť, a toto, si myslím, že nie je v poriadku, že treba naozaj nájsť spôsob iného nazerania na obete trestných činov.

    Ako je naznačené v programovom vyhlásení vlády, úvaha o rozšírení kompetencií centier právnej pomoci v tejto oblasti sa mi celkom nezdá správna. Vieme, že Centrum právnej pomoci sa teraz, doteraz zaoberalo, zaoberalo iným právom ako trestným, neviem, obchodné právo, finančné, hej, a slúži pre pomoc ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí nemajú na právne služby. Tak neviem si celkom predstaviť, akým spôsobom by ste doplnili kompetencie, alebo teda to by sa úplne zmenila, zmenilo, zmenil kredit alebo dekrét možno skôr Centra právnej pomoci, a keď si pomyslím, ako je Centrum právnej pomoci poddimenzované, ako sa na mňa, vlastne i teraz mám jeden podnet, s ktorým by som sa, pani ministerka, aj potom niekedy za vami zastavila, ako je poddimenzované, ako nestíhajú tých žiadateľov vybavovať, ako nestíhajú lehoty, ktoré sú prisľúbené, a ľudia tým pádom prichádzajú aj o svoje financie, dokonca prípad, že o svoj majetok, človek prišiel len preto, lebo Centrum právnej pomoci nestihlo reagovať asi preto, lebo malo toho naozaj veľa, aj keď teda ten prísľub bol.

    Ak sa postaráme o všetky typy obetí, mám na mysli, teda ak vytvoríme jeden celistvý zákon o obetiach, ďalej nech sa dobudovávajú a vytvárajú legislatívne riešenia i na pokrytie špecifických skupín, ale, prosím vás, pristriehnite to, pani ministerka, aby norma, ktorá vytvára systém fungovania pomoci štátu všeobecne všetkým obetiam trestných činov a násilia, bol nastavený skutočne na každého, kto si túto pomoc zaslúži, nielen na jednotlivé špecifické pomoci. Toto bude vytvorený systém, z neho sa budú odvádzať potom už konkrétne opatrenia pre jednotlivé rizikové skupiny. Preto aj pána ministra práce žiadam, aby na zákone o domácom násilí pozdržal prácu, kým bude vytvorený práve ten systém, keďže viem, že na ministerstve spravodlivosti - aj ste mi to potvrdili –, že je pracovná skupina, a som rada, ak bude naozaj už vyvíjať činnosť na tvorbe tohto zákona.

    Pani ministerka mi na výbore neodpovedala, ako sa postaví vláda k téme vysporiadania sa s komunistickým režimom, ktorý ako my sme už pripravili aj v minulom volebnom období, a som si istá, tak, že tak ako sme sa vysporiadali s protifašistickým odbojom, mali by sme sa vysporiadať aj s protikomunistickým. Aj tým, že siahneme na dôchodky eštebákom. Náš návrh vtedy s výnimkou SMER-u podporili všetci opoziční poslanci, všetci. Málokedy sa to tiež stalo. Takže tiež by som sa obrátila na vládu, aby bola ústretová nielen voči protifašistickému odboju, ale aj protikomunistickému.

    Pani ministerka, posledná veta, prosím vás, buďte tá, ktorá bude za týmito všetkami vidieť, všetkými vetami vidieť ľudskú bytosť. Buďte tá, ktorá má skutočne ľudské práva vo svojej gescii a urobí všetko preto, aby ich napĺňanie na Slovensku platilo, a prosím, vybudujte systém, ktorý bude garantom právneho stavu.

    Pán podpredseda parlamentu Bugár označil v nedeľu dokument programového vyhlásenia vlády za dostatočne dobrý dokument. A to sa mi zdá dosť málo na vlastným človekom označený dokument, ktorý je síce obsiahly, ale veľa konkrétností, spôsobov, ako cieľ dosiahnuť, v ňom nenájdete.

    Na konci volebného obdobia sme v hnutí OĽANO začali klásť dôraz na vytváranie nielen sociálnych politík, ale aj rodinnej politiky. Tvárime sa, že opatrenia sociálnej politiky, ktorá sa síce zaoberá riešením vážnych problémov v spoločnosti, nezamestnanosti, postavenia zamestnancov, miezd a veľké témy príspevkov a dávok, dôchodkov, sociálnoprávnej ochrany, to všetko zahŕňa. Ale som presvedčená, že to je nepostačujúce.

    Je mi teda nesmierne ľúto, že ochrana rodiny ako celku, ktorý má veľký vplyv na rozvoj spoločnosti, je braná iba ako súčasť sociálnej politiky a nepozerá sa na ňu aj z pohľadu zdravia, daní, odvodov, príspevkov, skrátka komplexne. Stretla som sa dokonca aj s takým názorom, že vlastne v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády neprekvapilo, pretože veľmi ani nič veľké mnohí neočakávali.

    Rodina je pre štát okrem etických a spoločenských benefitov zdrojom ekonomického potenciálu. Má byť miestom ochrany a zabezpečenia pred chudobou. Žiadny sociálny systém nevie ochrániť pred chudobou lepšie ako fungujúce rodinné zväzky. Aj preto kladieme dôraz na rodinnú politiku, ktorej úlohou je napomáhať stabilite a rozvoju rodín, kým sociálna politika chráni občanov, všetkých občanov, iba pred ekonomickou chudobou.

    V oblasti rodinnej politiky vnímame štyri veľké problémy: demografia, bývanie, stabilita rodinných zväzov a prehlbujúca sa chudoba mnohodetných rodín. Rodiny vo vyspelých krajinách v dnešných časoch sa menia a sú vystavené mnohým výzvam. Znižuje sa pôrodnosť, zároveň sa zvyšuje dĺžka života. V mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Mnohé rodiny žijú v netradičnom usporiadaní. Ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, ako aj opätovný vstup do manželstva. Mnoho detí sa rodí mimo manželstva. Deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. Ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život a kariéru. Práve pre toto všetko má zmysel hovoriť nielen o sociálnej politike, ale riešiť tému prierezovo a nadrezortne. Hovoriť teda o rodinnej politike a vytvárať túto rodinnú politiku. A v programovom vyhlásení vlády sa takmer obmedzujeme na vetu vyhlasujúcu, že rodina zostáva v strede záujmu.

    Ale predsa len máte jednu pre mňa top vychytávku, čo nesmierne oceňujem, a to je zavedenie posudzovania návrhu zákonov z pohľadu dopadu na rodinu. Je to téma, ktorú sme i my presadzovali rovnako aj v našom programe, dokonca s tým aj legislatívne už vyšlo hnutie, Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré už dnes v parlamente nie je. Takže toto veľmi kvitujem. Ale inak vybaviť rodinu zvýšením materským, nevieme presne o koľko, i keď vlastne včera som už počula, že asi o 5 %, podporou podmienok, aby bola zabezpečená vyššia flexibilita pri poberaní príspevkov pri rodičovskej starostlivosti, a všeobecnou vetou rozvoja sociálnych služieb, rozumej škôlok pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov, sa mi zdá skutočne málo, aj ak by sme to zaradili medzi tému, ktorá zosúlaďuje rodinný a pracovný život.

    Pokiaľ skutočne chcete, ako píšete, použiť tieto opatrenia na riešenie demografického vývoja, treba trochu viac. Keď som začala čítať vetu o službách, už som sa potešila, že azda sa chystáte vytvoriť sieť poradní pre rodiny. Ale vzápätí som vetu dočítala a tá ma z omylu hneď vyviedla. Chýba konkrétny plán, komplexný plán pomoci mladým rodinám, ktoré sú naozaj jednou z najohrozenejších skupín, čo sa týka chudoby. Kde sú opatrenia, ktoré zlepšujú podmienky mladých rodín v daňovo-odvodovom zaťažení ako odmenu za to, že pre spoločnosť vychovávajú nových občanov, nových platiteľov? Kde sú popísané zmeny Zákonníka práce, ktoré umožnia a najmä motivujú zamestnancov k ľahšiemu a ústretovejšiemu zamestnávaniu práve matiek na čiastočný úväzok? Áno, formy práce v Zákonníku práce zadefinované máme, ale ako zľahčiť prístup k týmto formám, neuvádzate. Iný spôsob ako motiváciu zamestnávateľov asi nemáte, ani nevymyslíte. Aké nástroje máte vymyslené v tejto oblasti, to naozaj zostáva tajomstvom.

    Oblasť, ktorou ste sa zaoberali oveľa viac, je tvorba pracovných miest. Sľubujete 100-tisíc nových pracovných miest a to ma trošku zaráža, toto si neodpustím. Pán minister hovorí, že prioritou vlády na tieto štyri roky je znížiť nezamestnanosť pod 10 %, akože ak vytvoríte 100-tisíc pracovných miest, tak tá ambícia zísť pod 10 %, ak teraz, myslím, že posledné, posledné číslo som videla 10,09. To, uznáte sami, že je, neviem, buď si to neprepočítava, proste sa mi to zdá teda dosť malé len vzhľadom na to, koľko pracovných miest sľubujete. To je naozaj nesmierne množstvo. Konkrétny plán predstavujete vcelku obsiahlo a aj, by som povedala, že povzbudzujúco.

    Čo sa teda pánovi ministrovi naozaj nemôže zobrať, je snaha o zníženie počtu nezamestnaných. Teraz sa povznesiem nad všetky svojské štatistiky, ktoré ministerstvo práce vypúšťalo na svojich tlačových konferenciách, ktoré celkom neboli totožné so Štatistickým úradom, ale budiž. Programy, projekty, ktoré ste v službách zamestnanosti otvorili, priniesli úspechy, ale obávam sa, že krátkodobé. Otázkou však je naozaj ich udržateľnosť, ak dôjdu bruselské peniaze.

    Veľmi kvitujem, že toto volebné obdobie sa idete zamerať na dlhodobú nezamestnanosť. Lebo tú, ako sám priznávate, nielenže sa nedarilo znižovať, ale ani tie politiky neboli nastavené na dlhodobú nezamestnanosť. Zamerali ste sa naozaj na mladých a iné rizikové skupiny, ale skrátka dlhodobo nezamestnaných ste, projekty neriešili.

    Takže beriem, že oblasť nezamestnanosti ste zobrali ako jednu z mála oblastí dostatočne komplexne, a pokračujete, čo sa mi takisto veľmi páči, že ste doplnili do tejto oblasti - a súvisí to aj s rozvojom regiónov, aj so spravodlivosťou - riešenie úžery. To je pokračovanie, ktoré ste takisto začali za predchádzajúcej vlády, ale budem veľmi rada, ak sa to naozaj dotkne aj marginalizovaných skupín.

    Čo veľmi kvitujem - a zo začiatku volebného obdobia som sa o to zaujímala - zreálnenie inštitútu osobného bankrotu. Mám takisto niekoľko podnetov, ktoré, kde ľudia už niekoľko rokov majú podania na súd. A súdy, vieme, z akých dôvodov nerozhodujú, jednoducho tá zaťaženosť je asi veľká. Ale z toho vyplýva, že ten inštitút osobného bankrotu je veľmi málo funkčný. Takže takisto kvitujem, že chcete zreálniť inštitút osobného programu.

    A samotný, včera večer som ešte sledovala reláciu, kde pán splnomocnenec, teraz neviem, či pre regionál, proste pán Marcinčin, tak viac rozobral program pre zaostalé regióny. A takisto, kiež by sa podarilo uskutočniť to, čo ste si naplánovali, verím, že to by mohlo byť posun vpred.

    Zaujímala by ma odpoveď na otázku, pretože neviem, čo máte na mysli pod návratom občanov zamestnaných v zahraničí. Či chcete použiť finančné stimuly na ich ťahanie na Slovensko, späť domov, do svojej vlasti, tých, ktorí pracujú, lebo taký program, viem, že vláda mala, ale neviem o veľkej úspešnosti, viem o jednej vedkyni, ktorá sa rozhodla vrátiť na Slovensko. Určite to nebol ten finančný stimul, ktorý jej vláda poskytla, ale o jednom človeku viem. Takže či ide o toto, alebo to beriete ako sprevádzanie tých, ktorí ak sa vrátia, pretože platili dane alebo teda míňali peniaze na Slovensku rodiny, ktorým posielali, že ich budete sprevádzať, aby sa ľahšie uplatnili, toto neviem, čo, čo naozaj myslíte.

    Ale ešte sa na chvíľku vrátim k službám zamestnanosti, ktoré som istým spôsobom pochválila. Tu žiadam len teda, aby ste prehodnotili, pán minister Richter – a nie je tu – nesmiernu byrokraciu, ktorá častokrát znemožňuje použiť rôzne inštitúty politík zamestnanosti zamestnávateľom, ktoré si v zákone organizácie vyhliadnu. Aby ste nakladali na firmy a organizácie, ktoré majú naozaj to administratívne bremeno veľké už tak, len to, čo je nevyhnutne nutné. Mnohých ich to odradí a neodradí ich to preto, že by tých ľudí nepotrebovali, nevedeli využiť, ale proste to, tá byrokracia, ktorá je s tým spojená, je nesmierna. A myslím, že aj to potom znemožňuje využiť tento nástroj.

    V sociálnej politike, kde chcete zakročiť voči vylúčeniu odstraňovaním nerovností, chcete adresné sociálne opatrenia, tak to musí byť kvôli efektivite.

    Sprísnenie poskytovania dávok je opodstatnená a správna. Len podotknem, toto nie je nič nové. Už sa s tým začalo a veľkú zásluhu práve na tomto, na takomto pohľade i prvých fungujúcich pravidlách má bývalý vládny splnomocnenej Peter Pollák. Šlo mu to veľmi pomaly a ťažko, ale napĺňal reformu, ktorú stanovil. Myslím, že včera práve pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová povedala, že žiadna rómska reforma. No ja som si istá, že bola začatá správnym spôsobom, a, bohužiaľ, nekomunikáciou jednotlivých rezortov so splnomocnencom, to znamená neochotou prijímať legislatívu a riešiť veci, ktoré boli potrebné, aby sa mohla rozvíjať, sa veľmi nepokročilo. A, samozrejme, samotné výsledky v týchto marginalizovaných skupinách sa dostavujú oveľa pomalšie ako pri iných cieľových skupinách. Cieľom by malo byť dostať tieto vylúčené skupiny na otvorený trh práce.

    V rámci sociálnoprávnej ochrany hovoríte o zvýšenej finančnej podpore pri starostlivosti blízkych o deti. I tu uvádzate podporu poskytovania odborných služieb na zotrvaní detí v rodinnom prostredí a budete pokračovať v procese deinštitucionalizácie. Pán minister, tu by som vás chcela požiadať a to je už viac ako otázka spravodlivosti, pekne to je napísané, ja som rada, že v tom chcete pokračovať. Ale prosím vás, už vám rozprávali ľudia príbehy o tom, ako sa nevedia dočkať, jednoducho povedané, aký prístup je úradov pri osvojovaní dieťaťa, o dodržiavaní záujmu, najlepšieho záujmu dieťaťa? A už ste počuli aj o tom, ako v detskom domove dcéry našej komisárky pre deti, ktorá bola, mimochodom, volená na konci minulého funkčného obdobia, volebného obdobia, veselo pobývajú bábätká v starostlivosti, a nevadilo, že nie sú u pestúnov alebo v profi rodine. Tu vyvstáva otázka, že ak sa toto deje v dome, kde komisárka býva, ktorú ste si navolili, a ak sa to potvrdí, je ona skutočne vôbec zastávať, schopná zastávať tento post, v ktorom ju vaši poslanci zabetónovali na šesť rokov? Ak sa voči tomuto - a myslím, že aj konflikt záujmov ba sa tam mohol spomenúť - búria aj detské organizácie, s ktorými má spolupracovať? A chcem naozaj túto tému obsiahlo pokryť. Neviem si predstaviť, že by nevedela pracovať s najväčšími združeniami občianskymi, ktoré majú vo svojom štatúte ochranu detí. Celé je to nielen na zamyslenie, ale najmä na riešenie. Pre mňa to má i naozaj morálny aspekt, ten konflikt záujmov, nie je to dobré.

    Krátky odsek sa venuje i osobám zdravotne ťažko postihnutým. Ale zameriavate sa akoby len na monitorovanie a zapojenie sa do neho, že, tým myslím, že sa nevyriešia problémy odkázaných ľudí. A pravda je taká, že organizácie ani nemajú poriadne podmienky, aby mohli pripraviť monitorovaciu správu. Chvalabohu, že sme zriadili podľa dohovoru OSN, to bola naša povinnosť, kontaktné miesto, pretože samotné organizácie živoria a idú k zániku. I reprezentatívne organizácie. A teda nechať v programovom vyhlásení vlády to zameranie len na vytváranie správ je dosť málo.

    Tiež by sme mali skutočne napĺňať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a neobmedzovať sa na monitorovanie. To je naozaj žalostne málo. V tejto súvislosti dosť dobre nechápem, že ani v zdravotníckej časti sa nenachádza náznak budovania systému včasnej diagnostiky a vytvorenie jej siete. Včasná diagnostika si vyžaduje veľkú medzirezortnú spoluprácu. Tu sa opäť ukazuje, že to zdravotníctvo a sociálno sa prelínajú – a veľmi často –, preto musia zasahovať do svojej práce. Platí, čím skôr riešime problém, mám na mysli v útlom veku, tým väčšia šanca na zlepšenie stavu. Ale ak aj, keď po takejto službe dlho volá ťažko skúšaná skupina rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, nič sa nedeje. Nové organizácie sú ponechané napospas, čo vymyslia sami, čo vybavia sami. Je mi ľúto, že tejto podľa mňa dosť dôležitej téme sa nevenuje ani krátky odsek.

    V tejto oblasti je veľa problémov. O nich bude určite rozprávať aj kolegyňa Silvia Petruchová, o ktorú sa nedokázala koniec koncov postarať ani slovenská sieň ústavnosti a s bezbariérovosťou sa potýka na každom kroku i v parlamente. Preto by som chcela apelovať aj na ministra dopravy, ten tu tiež, bohužiaľ, nie je, ktorého v gescii bude avizovaný nový stavebný zákon, aby sa k bezbariérovosti nestaval tak ako jeho predchodca, v duchu, v duchu, že opatrení je v zákone dosť. A pritom nevidela som žiadnu chuť načúvať tým, ktorí tomu skutočne rozumejú.

    Stavebná legislatíva má v sebe povinnosť bezbariérovosti, ale v skutočnosti nie je toho, kto by to odkontroloval, ale najmä to ovládať z pohľadu rôznych telesných postihnutí. Aj to je, my nemáme len vozičkárov, my máme ľudí, ktorí nepočujú, ktorí nevidia. Tých postihov je naozaj veľa a každý vyžaduje špecifické požiadavky. A iba ten, kto sa tejto téme venuje, aj keď to vyzerá naozaj smiešne, že myslíte si, že stačí urobiť jednu plošinu, a vec je vybavená, aby bola verejná budova bezbariérová. Naozaj iba ten, kto má s tým skúsenosť, vie posúdiť, či nová budova alebo prestavba je v duchu bezbariérovosti.

    Opäť zopakujem, že chýba účinná kontrola, ale možno je čas aj zamyslieť sa nad povinnosťou vzdelávania architektov v tejto oblasti, stavebných úradníkov. Akokoľvek sa vám to môže zdať zbytočné, iba upozorním, že dnes si každý dom, že dnes už každý dom musí mať energetický certifikát. Prečo by nemohol niekto s licenciou, teda ten, kto téme rozumie a vie, na bezbariérovosť, posudzovať, či skutočne je budova naplánovaná bezbariérovo. Hovorím, že verejných budov je v našom priestore veľmi veľa. Nie sú to len štátne úrady, kiná, proste celá kultúra, parky, proste na každom kroku, všetko je verejný priestor. Iba skúsenosti nám hovoria, že nie všetko, čo sa tvári bezbariérovo, aj bezbariérové je.

    Teraz mi dovoľte chvíľku pohovoriť o kompenzáciách, ktoré si podľa mňa tiež zaslúžia revíziu možno aj z hľadiska neľudských konaní pri navrátení finančných prostriedkov, ak opatrovaný zomrie. Samozrejme, že v prvom rade je efektivita. Pre štát je dôležitá efektivita. Avšak prípady, o ktorých čítam, sú skutočne neľudské, a pokiaľ jedno nešťastie, mám na mysli teraz smrť opatrovaného, nahrádzame iným, exekvovaním príspevkov, ktoré nedokážu pozostalí vrátiť, ale ešte neprešla stanovená časová hranica na kompenzáciu, a teda sumu vymáhajú, či vekovo ohraničenému poskytovaniu príspevku do 65 rokov dnes máme, či krátenie dôchodkov pri asistencii, alebo nemožno získať pracovného asistenta, ak by ste sa aj chceli zaradiť do pracovného pomeru. Toto sú všetko témy, ktoré si zaslúžia naozaj revíziu.

    Máte vo svojom programovom vyhlásení vlády zvýšenie príspevku na, opatrovateľského príspevku, toto beriem už ako naozaj samostatnú. Mali ste to predsa aj v treťom sociálnom balíčku. Beriem to ako samozrejmosť, nie samostatnú. Je to naozaj samozrejmosť, ale mala by sa otvoriť možno aj téma, aby sa z tohto opatrovateľského príspevku stal skutočný príjem. Možnože vytypovať určité druhy opatrovateľov a ich brať ako naozaj zamestnancov. Tým pádom by sme zároveň aj získali odvody pre štát, ľudia by boli aj sociálne krytí, bolo by to oveľa lepšie. Dnes, viete, že je otvorená možno otázka dôchodkového poistenia pre opatrovateľov. Je stanovená opäť hranica 12 rokov, čo nie je celkom správne. Myslím si, že ani jeden z ľudí, nie keď odoberieme možnože tých, tie 2 % ľudí, ktorí to vedia aj dnes zneužiť, pozrime sa naozaj na rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti. Je to živorenie. Zasiahne do života kompletných rodín. Takže ja ako výzvu dávam, prvá etapa, navýšenie, to máte vo vašom programe. Ale nech je cieľom získať minimálnu mzdu s odvodmi, s poistením. Je to znova riešenie nezamestnanosti, ale zlepšenie sociálneho statusu ľudí, platenie odvodov štátu. Takže ako som povedala, časť financií by sa štátu i vrátila.

    Som veľmi rada, že sa opäť hovorí o zjednotení posudzovania. Popasujte sa už s tým, prosím vás. Veď základ, viem, že je dlho v šuplíkoch ministerstva. Ak sa vám to podarí vyriešiť, uľahčí to situáciu mnohým zdravotne postihnutým aj ich rodinám, ich opatrovateľom, odstránia sa často šikanózne stavy zo strany úradov.

    Sociálne služby si takisto už konečne zaslúžia, aby v nich práve vzhľadom na nárast a očakávaný oveľa väčší dopyt po službách budúcnosti vyriešilo financovanie. A raz a navždy vyriešiť problém verejní verzus neverejní poskytovatelia. To už ani ako vtip nie je možné rozprávať, ako neverejní živoria a sú odkázaní v mnohých prípadoch na chuť a nechuť vyšších územných celkov.

    V programovom vyhlásení vlády sa len v náznakoch hovorí o financovaní. Je to dlhoročný problém, odkedy zákon vznikol. Preto vyzývam, aby ste to riešili aj vyriešili. Debaty na túto tému boli, vyjadrovali financovanie sociálnych služieb so zohľadnením stupňa odkázanosti v príspevku, preto považujem za dobrý krok a veľmi silný moment. Len nech sa to už deje. A budem nesmierne očakávať zákon o dlhodobej starostlivosti. Takisto správny krok.

    Dovoľte mi pripomenúť jednu veľkú nespravodlivosť v rámci národného projektu opatrovateľskej služby zo začiatku roka, kedy všetci netrpezlivo očakávali spustenie pokračovania výzvy. Pre mňa je to príklad nekompetentnosti ministerstva a zámerného zhoršovania podmienok. Neskôr, viete, že minulý rok teda prebiehal národný projekt opatrovateľskej služby, kde bolo cieľom navýšiť počet opatrovateľov. Takisto bol to vlastne projekt na zvýšenie zamestnanosti. Bolo zamestnaných 3-tisíc, 3-tisíc opatrovateľov, mali reálne zmluvy, boli to normálni zamestnanci. Mali byť normálni zamestnanci a verím, že z 99 % aj boli.

    Tento projekt skončil, teraz si nepamätám, myslím, že v septembri, a čakalo sa na novú výzvu. Stále sa odsúvalo plus otváranie národného projektu sa stále posúvalo. To pre mnohých sociálnych pracovníkov znamenalo prepustenie. To znamená sociálna neistota jednak pre organizácie, ktoré toto zamestnanie poskytovali, a najmä pre tých pracovníkov, ktorí boli prepustení. Minister vtedy dôvodil, že projekt mešká preto, aby boli dobre nastavené kritériá pre poskytovanie služby, aby sa naozaj vylúčili možno tie nesprávne nastavenia, ktoré umožnili aj zneužiť tento projekt. Takže aby sa dobre nastavili kritériá na poskytovanie, ale aj financie. A nakoniec sa to všetko udeje v čudnom režime na konci roka. Na konci minulého roka. Navyše výbor, ktorý diskriminuje rokmi osvedčených poskytovateľov opatrovateľskej starostlivosti, a poskytovatelia, ktorí sa previnili, poskytovateľov, ktorí sa tentokrát previnili najmä – a myslím si, že iba tým –, že sú ďaleko od Bratislavy, naozaj nebol správny.

    A ešte vysvetlím, že prečo ma to tak hnevá, lebo ten projekt bol vypísaný 31. decembra. A keďže to bolo nastavené tak, že naozaj tí, ktorí prídu prví alebo ktorí sa zmestia do toho množstva, ktoré bolo na vyčerpanie peňazí, tak tí dostali. Takže je vám jasné, že ten, kto mal informáciu, kedy sa projekt spúšťal, alebo tí, ktorí dokázali dobehnúť, keďže pracovné hodiny 31. boli, už si nepamätám, či do 12.00 hod., ale proste bežné stránkové hodiny, mali naozaj problém dostať sa k tomuto projektu.

    Otázky vyvolávajú aj praktiky niektorých úspešných žiadateľov. Podľa mojich informácií sa snažili získavať personál a informácie o klientoch od iných poskytovateľov, ktorí túto službu už v predchádzajúcom projekte podávali. A to sa mi zdá naozaj podozrivé, že ak si žiadam o opatrovateľskú službu, nemám s tým žiadnu skúsenosť. Toto je teda naozaj spôsob, akým zabezpečovať opatrovateľskú službu, že nestavíme na overených, ale stačia nám novovzniknutí, ktorí na zelenej lúke rozbiehajú sociálne služby. Ako dobre, nechajme priestor aj novým, len je naozaj čudné, že tí, ktorí sa roky osvedčili, ktorí sú aj ministerstvom pochvaľovaní, tak sa nevedia dostať k takýmto možnostiam. A horšie je ešte na tom, že oni mali už vypracovaný systém práce s týmito opatrovateľmi . Tam naozaj tá kontinuita mohla prebehnúť, ale z istých dôvodov nechcela, aby prebehla. A teraz sa naozaj nebavím o tých, ktorí, ktorí zneužili tento národný projekt. Preto budeme naďalej prípad ďalej sledovať. A nielen ja, ubezpečujem vás, že najmä neverejní poskytovatelia. A obracajú sa na rôzne inštitúty. Veď myslím, že toto ministerstvo všetko vie.

    Neverejné domáce opatrovateľské služby prežívajú len s veľkými problémami a tento trend pokračuje napriek tomuto, tomuto národnému projektu domácej opatrovateľskej služby a deklarovanej podpore čo najdlhšieho zotrvania občana v jeho domácom prostredí. Neverejné pobytové služby v pôsobnosti vyšších územných celkov a služby krízovej intervencie nemajú potrebnú finančnú podporu a niektoré z nich končia svoju činnosť. Preto bolo aj súčasťou nášho volebného programu zavedenie rovnakých podmienok pre verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zmena spôsobu financovania sociálnej služby tak, aby príspevok v odkázanosti išiel za klientom. Zopakujem, ja dúfam, že naozaj s financovaním urobíte veľký prevrat, lebo to prevrat musí byť. Ak budete opäť len, len premaľovávať, veľmi to poskytovateľom služieb nepomôže.

    Čo je dosť biedne riešené – a nevidím ani snahu o veľké zmeny –, je zamestnávanie zdravotne ťažko postihnutých. Chránené dielne fungujú ako fungujú, skôr živoria, najmä po zmene, ktorá nastala, myslím, že v roku 2012, zmena zákona o službách v zamestnanosti, preto by bolo veľmi potrebné zamerať sa i na iné formy podpory zamestnávania. Viem, že tam dôvodíte, že v chránených dielňach dochádza k veľkým pochybeniam a kde je veľa neefektívností, že kontroly potvrdili, že tie praktiky tam nie sú dobré. Možno. Ja som sa stretávala teda s chránenými dielňami, ktoré fungovali a robili pre svojich klientov naozaj prvé - posledné, že snažili sa zlučovať služby. Ako hľadať odbytiská pre výrobky podľa mňa nie je v dnešnom systéme nič jednoduché.

    Takže vrátim sa k tomu, že mali by ste sa zamerať naozaj aj na iné formy podpory, keďže zdá sa, že chránené dielne pre vás nebudú tým hrozienkom, ktorému by ste sa chceli venovať. Napríklad skutočné naštartovanie podporovaného zamestnávania, ktoré už v zákone spomenuté je, ale už dlhé roky tam len je. To slovo tam je a čaká na to, aby sa znova vymyslel, nastavil systém služby, ktorá pripraví klienta ako hotového zamestnanca. Viete, že tam je podmienka, alebo teda ak to neviete, podmienka je, aby tá organizácia alebo tá, ten, kto sa venuje, kto poskytuje službu, našiel zamestnávateľa a presne na to miesto nastavil aj klienta. Je to pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí veľmi dôležité, to sprevádzanie. Je to nástroj, ktorý práve môže aj alternovať chránené dielne. Ale vo vašom programovom vyhlásení vlády sa o tomto zmieňujete len veľmi okrajovo.

    Čo sa týka dôchodkov alebo teda II. piliera, moje veľké prekvapenie, ako taký silný dôchodkový pravičiar, teraz mám na mysli kolegov z MOST-u, dokázal sklopiť uši za ústupok doplnenia programového, ktoré ani nemôžem nazvať ústupkom, pretože to bolo v pláne. Hovorilo sa o tom ešte počas minulej, minulej, minulého volebného obdobia, že proste keď sa rozbehne ten finančný trh s druhopilieristami, tak toto bolo plánované robiť. Ale dnes v rámci zodpovednosti nevadí ani spôsob rozdelenia poistného, kvôli ktorému vlastne konkrétne jeden poslanec nechcel ani podporiť ústavný zákon o dôchodkoch. To je pre mňa veľmi prekvapivé. Ako z tohoto som sa dosť dlho spamätávala, že nič, ale už ani jedno vyjadrenie na túto tému som od neho nevidela, nepočula. Predtým sa išiel potrhať za zmenu nastavenia a dnes je tá situácia politická naozaj zrejme iná, keďže už radšej z tohoto upustili. Asi pán štátny tajomník vie, prečo tak koná.

    Ale ešte väčšie prekvapenie je pre mňa, že opäť v programovom vyhlásení vlády nevidím žiadne zásahy do I. piliera. Ako viete všetci, neudržateľného prvého piliera. Žiadna konsolidácia. Áno, je to nepopulárna téma, ale viete, že proste na niekoho to počká. Takže, páni z vládnej koalície, tlačíte pred sebou veľký balvan a nemáte chuť ho riešiť len preto, lebo pôjde o stratu voličských hlasov. Táto vláda to berie skutočne asi ako také light obdobie v týchto ohľadoch alebo skrátka nepopulárne opatrenia nechávate na iných a obmedzujete sa radšej na navyšovanie vianočného dôchodku namiesto MOST-om obhajovaného vysporiadania sa so starodôchodcami. Toto ma znovu trošku prekvapilo, keď pán Bugár v jednej relácii povedal, že áno, tému starodôchodcov riešia vianočnými dôchodkami navýšením vianočných dôchodkov.

    Téma dôchodkov je naozaj veľmi ťažká, náročná, ja sama všetkému nerozumiem. Ale kde sú tí bojovníci, ktorí hovorili, vysporiadajme sa konečne s Kaníkovou novelou? Vieme, teda z toho mi vyplýva, že naozaj počkáme, kým posledný starodôchodca vymrie. Vôbec nám nevadí, že vedľa seba žijú ľudia, ktorí odchádzali deň po sebe do dôchodku, mali rovnaké podmienky, rovnakú prácu, rovnaké zaradenie, proste všetko rovnaké a jeden má o 200 euro dôchodok vyšší a nižší. Vianočný dôchodok tú nespravodlivosť určite nevykryje. Aj keď je pravda, že tak ako ste nastavili vianočný dôchodok, nožnice sa snaží uzatvárať. Ale naozaj za tie roky, kedy pôsobí zákon, je to už veľmi ťažké vrátiť späť. Takže opäť veľká rezignácia. A mrzí ma to, že to bol jeden veľký sľub vládnej strany MOST. Z toho mi príde, že naozaj najväčšiu zmenu postojov vidím v strane MOST. Zrazu všetko, čo doteraz veľmi silne kritizovali, sa vyparilo. A jedna vec ma predsa len potešila v oblasti dôchodkov a to je podpora dobrovoľného dôchodkového sporenia. Potom som si povedala, že možnože práve toto je oblasť, kde si akoby trošku uľavia, uľavíte tým, že ten dôraz na reštruktúru I. dôchodkového piliera urobíte. Proste poviete ľuďom, pre istotu naozaj šetrite si aj dobrovoľne, lebo ktovieako tie dôchodky, ako ten prvý pilier bude v skutočnosti v budúcnosti vyzerať. Je to potrebné, vzhľadom naozaj na verejné financie je nutné aj túto formu dôchodkového zaistenia podporovať. Ešte nevieme, aké teda tie znaky podpory budú, ale minimálne dobrá správa pre všetkých, že áno, vláda sa rozhodla, dúfam, že aj rôznym iným nejakým benefitom, podporiť dobrovoľné dôchodkové sporenie. Presne toto je alternatíva, ktorá môže do budúcnosti pomôcť, ak sa dobre nastavia parametre.

    A ešte veľa sa tu hovorilo v minulom volebnom období o jednej aplikácii, ktorú priniesol INESS. Tiež spoluautorom bol aj pán Jurzyca, ktorý je tu v parlamente. V podstate inak a my sme to nazývali oranžová obálka, vy ste to nazvali inak, jednoduchšie. Ale som veľmi rada, že máte snahu informovať o výške dôchodkov. Dúfam len, že naozaj bude v tom postihnutý, postihnuté všetky aspekty rátania, informovania a proste všetko, čo s tými dôchodkami súvisí. Verím, že v tejto oblasti budete spolupracovať s INESS-om, ktorý s touto myšlienkou prišiel. Takže kvitujem, že sa nechávate predsa len inšpirovať aj inými.

    Ešte sa niekde dočítate o úvahách o nastavení poistných fondoch v Sociálnej poisťovni. Ale to, čo s daňovým zvýhodnením určitých skupín i mladých rodín, tak to sa nikde nedočítame. A tým už je vzhľadom na to, na tú absenciu rodinnej politiky veľmi zlé. Verím, že raz sa dočkáme, že aj tú rodinnú politiku povýšite na samostatnú oblasť, ktorej sa komplexne budete venovať na slušnej úrovni.

    Ešte ma, ešte ma napadá teda možnože tak vystrašene v súvislosti s tým nastavením poistných fondov v Sociálnej poisťovni. Včera večer vo vystúpení pani poslankyňa Remišová práve hovorila v súvislosti s európskou politikou, k čomu sa vláda zaviazala, a tak ma napadlo, že či práve to, také európske poistenie v nezamestnanosti, už nie je aplikované v tejto vete, ktorej som ja, priznám sa, rozumela skôr tak, že možnože bude uvažovať o tých prebytkových fondoch, že sa presunú, zrušia. Ale normálne ma vystrašilo to vystúpenie pani poslankyne, že či toto už nie je konkrétny zámer, ako teda ten niektorý fond posunúť na európsku úroveň. Uvidíme. Bude to prekvapujúce, čo sa dozvieme.

    Na základe všetkého vypovedaného a určite mnohého nevypovedaného, na základe toho, aká kontinuita sa tu vytvára, a to, že mnohé persóny nemôžem považovať za garantov toho, čo je v programovom vyhlásení vlády napísané, preto ani nebudem hlasovať za dôveru vlády a za toto programové vyhlásenie. Aj keď skutočne nachádzajú sa tam aj dobré veci. Ale ako sa vraví, papier skutočne znesie všetko. Aj tú dôveru, zatiaľ možnože aj v tých osobách, ale najmä v tom, že sa prihlasujete ku kontinuite toho, čo sa tu dialo v minulom volebnom období a aj v predminulom volebnom období, tak vo mne nevzbudzuje nejakú dôveru. Veľmi sa ospravedlňujem, že tak dlho som vás zaťažila, ale proste to programové vyhlásenie vlády je 70-stranové. Takže dovolila som si naozaj viac vecí, hlavne z tej sociálnej oblasti vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Binder.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, super. Chcem sa vám poďakovať. Vy ste nielen pekná žena, ale aj múdra. A čo naviac, že poznáte terén. Lebo váš prejav bol z terénu. To znamená, že chodíte pomedzi ľudí a počúvate problémy.

    Mňa najviac zaujalo to, ako ste hovorili o tej úžere. Je to naozaj pravda. Proti úžerákom treba už zakročiť. Tí, ktorí požičiavajú peniaze na 200-300 až 2 500-percentný úrok ročný, treba, aby to skončilo. Takýto stav je. Lebo potom nastupuje exekútori. Ja viem, o čom hovorím. Ja mám do činenia s exekútormi a dnes mi predávajú dom. A tak mi treba! Tak mi treba!

    Ja sa zastávam tých najbiednejších, ktorí, keď sa topia, sa chytajú aj slamky, a preto si berú tie úžerácke pôžičky, a preto za tisíc euro prichádzajú o svoje domy. Lebo, pýtam sa, keď niekto nevie zaplatiť tisíc euro, ako môže zaplatiť päťtisíc? Takto im to narastá. Ale, žiaľ, neprichádzajú len o domy. Mnohí to nezvládli. Strelili si do srdca, do hlavy alebo sa obesili, skočili pod vlak. Tie životy už nikto nevráti. Uvedomte si to, páni exekútori, ktorí ste to spôsobili, lebo nesiete smrť za ich životy, a nie je to málo. A nenesiete to len vy, ale aj všetci, ktorí ich podporujeme.

    Ďakujeme.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Janckulík.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Erika, Erika, som veľmi rád, že tvoje vystúpenie nebolo útokom na SIEŤ. Včera tvoj kolega z Trnavy pán Matovič, ktorý mi nevie prísť na meno a volá ma pán z Oravy, pritom dobre vie, ako sa volám, má moje telefónne číslo, lebo po voľbách mi vypisoval esemesky, aby som nešiel s koalíciou, a povedal, že som sa zapredal kvôli R3, kvôli rýchlostnej ceste na Orave. A dobre vieš, Erika, že R3 je na dolnej Orave. Ja bývam na hornej Orave a po tejto ceste možno ja pôjdem jedenkrát za rok. Takže ja to robím pre ľudí, lebo viem, že tí ľudia to strašne potrebujú. Ale som veľmi rád, že máme spoločné ciele pre zlepšenie života na Orave, v regióne Orava. A ja som išiel aj preto do politiky, aby sme zlepšili podmienky na život v regiónoch Oravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, zaujala ma časť, kde ste vyzdvihovali prácu vášho bývalého kolegu splnomocnenca pre Rómov pána Polláka.

    No, ja mám mnoho známych, mnoho kamarátov Rómov. Skúste sa, prosím vás, ich spýtať, čo si myslia o práci pána Polláka. Viete, čo vám povedia? Kšeftovanie s dotáciami, rodinkárstvo pri výstavbe bytov pre Rómov a neriešenie základných problémov Rómov.

    Totižto problémom Rómov nie je bývanie prioritne, ale je fakt, že za 25 rokov sa naliali miliardy a miliardy korún, keď nie euro, teraz neviem presné číslo, do riešenia rómskej otázky. Neurobilo sa reálne nič. Absolútne nič. Rómovia nemajú absolútne žiadnu perspektívu nielenže v budúcnosti, oni nevedia, čo bude zajtra. Oni prežívajú zo dňa na deň. Sledujú telenovely, kde hľadajú svojich hrdinov, a snívajú o tom, že raz by chceli takto bývať, takto sa mať. Lenže Rómovia potrebujú prácu v prvom rade a potrebujú, aby ich niekto donútil, donútil pracovať. Pretože moji rovesníci Rómovia, viete, čo mi povedia, keď sa ich spýtam, že prečo si nehľadá prácu a sedí v krčme? Povedia mi, že on robiť nebude, nech robíme my. Teraz ja nejdem útočiť na Rómov. Ide mi len o to, že práca pána Polláka nebola až taká skvelá, ako možno prezentujete, práve naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie. Možnože začnem Igorom Janckulíkom. Igor, ja naozaj verím, že tá spolupráca bude, a z tvojho pohľadu viem, že akože tiež že nepolitik, hej, že, proste že ideš pomáhať. Len tak, ako sme sa včera rozprávali, dal si si už nálepku na čelo, politik si a už máš aj nálepku, že si vo vládnej koalícii so SMER-om, kde vieme, ako tie procesy fungujú. Jednoducho je to v tebe. Ale napriek tomu sa nijakým spôsobom nechcem vymedzovať voči nikomu z poslancov. Budem veľmi rada, ak urobíte, lebo vy to budete mať v rukách, pre každý jeden región, z môjho pohľadu srdcovo pre Oravu, čo najviac. Samozrejme, budem rada, ak budete využívať na spoluprácu alebo používať na spoluprácu aj mňa, a rovnako budem rada, keď sa nebudete vymedzovať zasa voči mne.

    A ešte k tomu, že Igor sa vyjadril. On naozaj nevedel tvoje meno, hej. Potom ho aj povedal, niekto mu ho poradil, tak povedal pán Jancklulík, hej, možnože o tri vety neskôr.

    Čo sa týka práce Petra Polláka. Ja viem, že je kritizovaná práca Petra Polláka, a všetci viete, že mal možnosť štyri roky niečo budovať v situácii, keď opozičný bol splnomocnencom ľavicovej vlády. Zo začiatku tá spolupráca vyzerala celkom nádejne. Vytvoril sa naozaj podľa mňa slušný program a teraz malo prísť k napĺňaniu. Aj ten začiatok možnože bol, ten rozbeh bol celkom ústretový. Ale postupne, ako sa skracovalo volebné obdobie, ako prichádzali voľby, tak ústretovosť ministrov, a to si povedzte alebo uvedomte možnože aj sami, že práve dôležité je, aby sa vytvorila legislatíva v tejto oblasti. A tú legislatívu, v hlave keď ju máte, musíte ju dať na papier jedine cez ministerstvo. Ako splnomocnenec toto vy nemáte v právomoci.

    Čo sa týka projektov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Mám návrh k procedúre, najmä potom k tej ústnej časti, teda ľudí, ktorí sa ústne prihlásia do rozpravy. Ja uznávam, že členovia vlády majú aj iné pracovné povinnosti. Naozaj, myslím to úprimne, nie ironicky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Poprosím návrh. V zmysle rokovacieho poriadku najprv, najprv návrh.

  • Môj návrh je, aby ste zabezpečili pre poslancov rozpis účasti členov vlády na tejto schôdzi Národnej rady, pretože či už pani poslankyňa Jurinová, alebo, keď sa pozriem na tabuľu, pani poslankyňa Gaborčáková, Petruchová, pán exminister Mihál, to sú všetko odborníci na sociálnu oblasť. A teda pri všetkej úcte k odbornosti ostatným členom vlády, myslím si, pri týchto vystupujúcich by tu mal byť najmä pán minister práce.

    V poriadku, ak má iné povinnosti alebo je to zle načasované kvôli písomnému prihláseniu, fajn, ale myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, milí kolegovia poslanci, noví, starí, verím, že cieľom môjho príspevku je poskytnúť takú moju analýzu a môj pohľad teda k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, a to hlavne k problematike v sociálnej oblasti, ktorej sa venujem 16 rokov. Svoj príspevok vyjadrím k opatreniam podpory rodiny, k nezamestnanosti a k sociálnej politike.

    Čo sa týka oblasti podpory rodiny, tak čo považujem za dôležité, je povedať, že vláda sa zaviazala podporovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti a pri tvorbe legislatívy bude zvažovať jej vplyv na manželstvo a rodinu. Myslím, že to je veľmi pozitívne, avšak do jednotlivých opatrení na podporu rodiny sa nezapracovali ukazovatele, ktoré by verejnosť mohla rýchlo a efektívne vyhodnocovať. Chýba vypracovanie takej koncepcie rodinnej politiky. Ja netvrdím, je potrebné objektívne povedať, že v rámci tej rodiny sú veci trošku tam, trošku tam, ale možno do budúcnosti uceliť tú koncepciu rodinnej politiky z konkrétnych ukazovateľov, ktoré by vedela verejnosť vyhodnocovať, je iba zvýšenie materskej, no prorodinné opatrenia, ktoré by sa týkali väčšieho počtu rodín, ako napríklad zvýšenie daňového bonusu alebo tzv. rodinné poistenie, či zvyšovanie prídavkov na deti, sa do priorít podpory rodine nedostalo.

    Mne osobne vadí, že do opatrení na podporu rodiny nebola zapracovaná koncepcia centier včasnej intervencie ako koncepčná pomoc pre rodiny, kde sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením. Keďže 16 rokov sa venujem problematike, tak vidím obrovský nárast diagnózy autizmus. Posledné štyri roky každé tretie dieťa, ktoré bolo prijaté do zariadenia nášho, malo diagnózu autizmus, a teda naozaj ak sa vám narodí dieťa a fyzicky vidíte, že je zdravé, tak sa tešíte a zrazu jeho sociálnym vývinom vidíte, že čosi nie je v poriadku, že ten očný kontakt nie je v poriadku, tak tie rodiny sa stávajú naozaj zúfalými a vlastne tie centrá včasnej intervencie, určite ste videli aj ples bol na to, aby teda sa otvárali, ale chýba mi taká koncepcia tej včasnej intervencie v rámci Slovenska zo strany štátu, hoci treba objektívne povedať, že teda služba včasnej intervencie je súčasťou sociálnych služieb, ale metodicky a finančne ešte nie je prepracovaná do takej bázy, aby teda koncepčne riešila situáciu, kde sa narodí to dieťa do tej rodiny, a mnohokrát sa stáva, že práve otcovia nezvládnu tú situáciu, odchádzajú od tej ženy a ona zostáva sama s tým zdravotne znevýhodneným dieťaťom a s veľmi nízkym príjmom.

    Čiže to ma trošku mrzí, ale teda ja verím, že budeme diskutovať aj s pánom ministrom a také veci z praxe teda zapracujeme aj do legislatívy. Taktiež mi chýba, že sa vláda nezaviazala zrušiť krátenie príspevku za opatrovanie dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktoré navštevuje zariadenie na viac ako 20 hodín týždenne. Ak zobereme do úvahy, že naozaj častokrát tá mama sedí v škole s tým dieťaťom, lebo chýbajú asistenti, a keď chce ísť dieťa ešte do ambulantných služieb, tak sa stáva, že napriek tomu, že je teda v prítomnosti dieťaťa, tak sa jej kráti ten príspevok, lebo spočítava sa to, čo trávi dieťa v škole a následne v ambulantných službách, čo, si myslím, že naozaj v starostlivosti o deti, a hlavne deti maloleté so zdravotným postihnutím by v 21. storočí nemalo byť. Lebo ak si uvedomíme, že aké ťažké je si nájsť čas, keď máme zdravé deti, ako ten čas vlastne si má nájsť ten rodič, ktorý sa neustále stará o to zdravotne znevýhodnené dieťa, a potom sú to kauzy ako v Poprade, kde pol verejnosti bolo proti tomu, a aby ten rodič bol teda zatknutý, a polovica riešila jeho dôvody, prečo to urobil. Ale podstatné je to, že nevytvárame to prostredie, aby teda psychicky to zvládli aj tí rodičia, nielen tie deti. Takže to by bolo vlastne taký môj prídavok aj do podpory rodiny práve, kde sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením.

    Čo sa týka politiky zamestnanosti, tak v súvislosti s politikou zamestnanosti mi chýba konkrétne riešenie pre zapracovanie opatrení, ktoré by uľahčilo zaradiť sa na trh práce rodičom maloletých detí. O tom už hovorili kolegyne aj včera, aj dnes. Naozaj tá mama, ktorá buď je na trhu práce, alebo vstupuje po materskej na trh práce, je tak skryto diskriminovaná, lebo keď sa zamestnávateľ na ňu pozrie, že teda mám tri deti, tak asi ťažko, ťažko ju preradí na nejaké pozíciou lepšie miesto, lebo predpokladá, že bude teda maródovať s tými deťmi a tak ďalej. Takže to, to je tá vec, ktorá sa mohla teda dostať do programového vyhlásenia vlády, aj keď nespochybňujem, že teda určite to aj pán minister vidí. Budeme sledovať aj kroky, ako, ako sa to teda ošetrí. Tiež vnímam tak dobre, že vláda jednu z kľúčových úloh si stanovila znížiť vysokú nezamestnanosť a zvlášť mladých ľudí, ale posilnením aktivačných schém formou európskych iniciatív, čo je určite prínosom, ale ak berieme do úvahy to, že tá udržateľnosť po projektoch je tak na 20 %, tak musíme si, musíme si povedať, že programové vyhlásenie vlády sa veľmi nevenuje tomu obdobiu po skončení čerpania európskych fondov, aby sme sa nastavili tak, že teda tie pracovné miesta, ktoré vytvoríme na začiatku možno umelo, dokázali udržať aj po skončení dotácií. Ja rozumiem a mohli by ste mi namietať, že sa prijali rôzne opatrenia pre zamestnávateľov, ktoré by mali zlepšovať prostredie pre zamestnávanie ľudí, ale myslím si, že práve k problematike zamestnávania mladých ľudí by bolo možno najlepším riešením nižšie daňové zaťaženie pri zamestnávaní mladých ľudí a určite aj menšou byrokraciou. OSN naozaj hovorí o strašných číslach, ktoré hovoria, že naozaj tá demografická krivka u nás klesá. Budeme mať ľudí v roku 2100 v priemernom veku 50 rokov, takže nenechajme tých mladých odchádzať z našej krajiny a skúsme vlastne to riešiť teda cez nižšie daňové zaťaženia.

    Čo sa týka riešenia dlhodobej nezamestnanosti regionálnej, tak sa teším teda, že chce posilniť tvorbu nových pracovných príležitostí cez malé a stredné podnikanie, lebo keby každý nový podnikateľ prijal ešte jedného človeka, ktorý bude pracovať, tak myslím si, že by sme tie pracovné miesta dokázali aj udržať takou prirodzenou cestou, no aj keď skončia teda eurofondy. No obávam sa toho, že práve slabšie regióny, z ktorého som aj ja, hoci nie je vymenované medzi tých, nepatrí medzi tých 12 prioritných okresov, ktoré pomenovala vláda ako zaostalejšie. Tam je tiež veľmi ťažké, tým, že sa zvyšuje minimálna mzda, teda legislatíva neráta so znižovaním mzdových nákladov zamestnávateľa na jedno pracovné miesto. Je problém udržať tie, tie pracovné miesta. Nechystá sa ani v programovom vyhlásení vlády prehodnotiť vypočítavanie zdravotných a sociálnych odvodov. Nízkopríjmoví živnostníci majú naďalej platiť minimálne odvody, aj keď ich vymeriavací základ je pod minimom, a to častokrát nám aj budú vyčítať, že teda naozaj tým malým sa nepomáha. Možno by bolo potrebné uvažovať a dávam do pozornosti, sú to ťažké opatrenia, ja si to uvedomujem, ale myslím si, že to je jediná cesta po, po skončení eurofondov, ako teda ísť ďalej.

    Treba tiež pri dlhodobej nezamestnanosti, s ktorou sa chce vysporiadať vláda, brať do úvahy aj fakt, že jadrom ľudí, ktorí sú evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, je skupina obyvateľov z rómskych osád. Vychádzajúc z Atlasu rómskych komunít, z ktorého vieme, koľko ľudí v segregovaných osadách býva, zároveň vieme aj to, koľko detí počas nasledujúcich štyroch rokov dosiahne plnoletosť, získame údaj o počte ľudí, ktorým musíme pomôcť na trh práce. Ak zoberieme toto do úvahy, musíme si uvedomiť neskôr aj udržateľnosť tých pracovných miest. Ak zoberieme, že naozaj sú to nízkokvalifikované pracovné sily, a ten zamestnávateľ si ich bude chcieť teda nechať v stavoch bez príspevku z eurofondov, bude to veľmi náročné, aj keď pán minister na výbore už spomínal, že zrejme práve v tejto oblasti pôjdu cestou sociálnych podnikov, ktoré nebudú mať charakter ako tie, ktoré sa trošku pomýlili z cesty, na ktoré boli vedené, ale tá pozitívna diskriminácia by mohla byť cestou, ale, ale určite len začiatkom, čiže, čiže ísť na motiváciu skôr do, v tých odvodových zaťaženiach a k zníženiu mzdových nákladov skôr v tejto oblasti.

    Ďalej chcem len pripomenúť, že riešenie problému súvisiaci so zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením v chránených dielňach, ktoré predkladali rôzne stavovské organizácie, sa v programovom vyhlásení vlády nenachádzajú. Z toho neviem veľmi usúdiť, či táto cieľová skupina, ktorá chce pracovať, ale má objektívne prekážky, ktoré im zamedzujú reálne participovať na trhu práce, sa nedostala do pozornosti. Pre zamestnávateľov sú títo znevýhodnení uchádzači o zamestnanie rovnako neatraktívni a príspevky pre zamestnávateľa boli poslednou legislatívou upravené, takže nastáva vo mne taká dilema, či aj toto nie sú ľudia, ktorí by potrebovali pozitívnu diskrimináciu, a to v tom, že ak dávame šancu nízkokvalifikovaným pracovným skupinám, ktoré tvoria vysoké percento dlhodobej nezamestnanosti, mali by sme zvážiť aj nad tým a ja samotná mám v komplexe sociálnych služieb, ktoré vediem, chránenú dielňu a máme tam schizofreničku, ktorá pracuje na dve hodiny, a vyzerá to tak, že teda po skončení projektu, ktoré som, ktorý som implementovala počas štyroch rokov zo švajčiarskeho finančného mechanizmu, pôjde preč, pretože príspevok z úradu práce sa začal krátiť podľa toho, na koľko hodín pracuje. Ale musím povedať, že práve ľudia so schizofréniou v tých svojich stavoch niekedy urobia až nadmieru dosť, keď vydržia v pracovnom pomere dve hodiny. Jej príbuzní z domáceho prostredia povedali, že naozaj jej zdravotný stav sa zlepšil, počas troch rokov nemala atak, ktorý sprevádza schizofréniu. A preto je naozaj potrebné zvážiť, či tie chránené dielne na jednej strane naozaj zneužívajú príspevky, ale na druhej strane možno vidieť tú šancu pozitívne diskriminovať týchto ľudí a možno vytvoriť aj takú kontrolu tých vecí, lebo zase dielne neprežijú, ak naozaj budeme robiť kroky, kedy budeme znižovať príspevok na osobu, ktorá robí na kratší čas, ale na druhej strane má objektívnu diagnózu na to, že viac vydržať, nevydrží pracovať.

    Čo sa týka sociálnej politiky, tak v oblasti sociálnej politiky sa do priorít dostali vytvorenie 100-tisíc pracovných miest, zavedenie inštitútu bankrotu, podpora najmenej rozvinutých okresov, sprístupnenie poskytovania dávok, podpora práce ľudí v zaostalých komunitách, dôstojné uplatňovanie sociálneho dialógu, primerané zvyšovanie mzdy, uplatňovanie kolektívneho vyjednávania.

    Čo mne osobne chýba v prioritách, je jasne zadefinovaná koncepcia riešenia odkázanosti do budúcnosti. Síce programové vyhlásenie, objektívne je potrebné povedať, že hovorí o zadefinovaní prepojenia zdravotných a sociálnych služieb či o prehodnotení odkázanosti, alebo ponúka, ale teda neponúka komplexný balík pre riešenie problematiky. Ja určite by som videla túto ťažkú problematiku tak, že je potrebné spracovať taký akčný plán a jednu koncepciu, ktorá nás predpripraví do budúcnosti aj vzhľadom na tú štatistiku, čo som hovorila, vlastne OSN, že v roku 2100 budeme mať ľudí s priemerným vekom 50 rokov, kde sa predpokladá vlastne, že naozaj môže ísť o ľudí, ktorí budú dlhodobo pripútaní na lôžko, ak zobereme aj ten aspekt pribúdania duševných chorôb alebo autizmu ako takého. Je potrebné sa pozrieť na tú koncepciu z takého, z takých troch dimenzií spracovať ten akčný plán.

    Po prvé určite zaviesť, nielen prehodnotiť jednotné posudzovanie lekárskej a posudkovej činnosti lekármi s druhou atestáciou posudkového lekárstva, lebo naozaj dneska posudkoví lekári sú ľudia s prvou atestáciou, posúva sa zákon, aby teda to, to posudkové lekárstvo s tou druhou atestáciou ešte nemali, lebo v konečnom dôsledku by nemal kto posudzovať. Ale tam zase je objektívne povedať aj to, že nedostaneme tam lekárov, ktorí nebudú za to ohodnotení minimálne tak, ako sú v ich ambulantnej praxi, alebo teda v špecializovanom, ako špecialisti keď sú, vtedy môžeme vlastne aj tým občanom povedať, že je to jednotné, robia to odborníci, samozrejme, nechať tie kontrolné mechanizmy na to, aby sa mohli odvolávať. Ale myslím, že by to bolo aj čistejšie aj pre vládu, aj pre teda tých, ktorí budú nastupovať možno v ďalšej vláde, aby, sú to ťažké veci, keď sa ľudia sťažujú hlavne zo zdravotne znevýhodnených, že im nechcete pomáhať, a možno naozaj vytvoriť tú koncepciu tak, aby na jednej strane sa kryli aj odborníci, aby nevstupovali do tých konfliktov medzi ľuďmi, a tí ľudia sa cítili bezpečne, že to odborníci teda preposudzovali. V tej koncepcii každopádne by malo byť zavedenie dávky v odkázanosti ako štátnej dávky, ktorá by bola súčasťou posudzovania, a človek by bol posúdený, následne by z toho vychádzali..., určitý balík peňazí, ktorý by tá rodina mohla použiť buď pre domáceho opatrovateľa, alebo teda na sociálnu službu. Ak to rodina nedokáže urobiť doma a dokáže to urobiť jeden komplex teda sociálnych služieb, tak by sa po..., teda použilo to na to.

    A tretia vec, ktorá by mala do tej koncepcii byť spracovaná, je každopádne otvoriť poistenie a hlavne nemocenské, kde by časť promile, ale to je teda taká, taká do budúcnosti vízia alebo vlastne uvažovanie nad tým, časť, časť toho nemocenského poistenia venovať práve tomu, že sa bude človek predpripravovať poistením pre budúcu udalosť, a to by bola dlhodobá odkázanosť človeka.

    To sú možno tie také tri základné veci, ktoré by sa mali objaviť v koncepcii. Ja verím, že ľudia, ktorí pracujú na ministerstve, teda chápu, že toto sú atribúty, ktoré je potrebné riešiť, ale ak ich nedáme do jednej koncepcie, budeme mať problémy v každej z toho odvetvia, a preto ja vlastne tak povzbudzujem, aby sme naozaj otvorili tú koncepciu dlhodobej odkázanosti a pripravili prostredie pre budúce generácie. Veľmi ma potešila aj vec, že teda vláda sa zaviazala vytvoriť podmienky pre profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce, čo hodnotím ako pozitívne, avšak chýbajú mi opatrenia, ako chce zabezpečiť financovanie profesijnej sociálnej práce, ktorá patrí k najmenej ohodnoteným profesiám v tomto štáte.

    Možno by bolo dobré, ak by tam v tom programovom vyhlásení vlády bolo spomenuté, že sa vytvorí nejaký, nejaká kategorizácia, kde sa stanovia určité kritériá pre možno zaťaženosť v tej sociálnej práci a následne finančné ohodnotenie. Ak to chceme urobiť, a naozaj aby to neostalo len na papieri, je to tiež proces, lebo ak si uvedomíme, že sociálna práca má svoju pôsobnosť v štátnej správe, v samospráve a u verejných poskytovateľov, naozaj vznikne pomerne rovnaký problém, ako je to so sestrami, kde jedným dokážeme pridať, ale iným zase nedokážeme pridať a, a, a tie trenice idú, čiže naozaj tí ľudia si zaslúžia ohodnotenie. Ja som veľmi rada, že pán minister to dostal teda do programového vyhlásenia vlády, ale treba popracovať naozaj na tej koncepcii, ako to, ako to urobiť s nejakým akčným plánom do určitého termínu v určitých sumách, a rozprúdiť diskusiu aj teda v štátnej správe, samospráve, a teda aj verejných poskytovateľov. Neviem si dosť dobre ja predstaviť, lebo zavedenie toho, lebo už teraz ako sme, ako tu bolo avizované, je, je problém teda s financovaním sociálnych služieb u verejných a neverejných poskytovateľov, je to dookola problém. Máme tu aj predstaviteľov vyšších územných celkov a naozaj podľa mňa často teda im búchame na dvere, aby teda podporili aj neverejných poskytovateľov, lebo máme dlhoročnú tradíciu starostlivosti o týchto ľudí, ale naozaj ľudia ich tlačia aj teda k cestám, aj k iným náležitostiam a ten objem peňazí v tých sociálnych službách je vždy malý. A preto naozaj vítam zapracovanie do programového vyhlásenia vlády to, že teda nebude robiť rozdiel medzi verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, a teda naozaj sa budeme vedieť trošku lepšie stabilizovať aj na tom trhu práce, trošku viac odmeniť aj ľudí, ktorí naozaj pracujú u neverejných poskytovateľov. Ale určite rovnako to je aj u verejných poskytovateľov.

    Čo mi možno chýba v programovom vyhlásení vlády, je, možno nejaké kroky, ako sa bude zabezpečovať aplikácia štandardov kvality v sociálnych službách, zákon, ktorý má platiť v oblasti štandardov sociálnych služieb, bol s účinnosťou posúvaný. Začne platiť 1. 1. 2018, tam sa kladú dôraz na rôzne aspekty, ale naozaj jeden z nich je aj personálny rámec štandardov, kde klientom musíte prisúdiť určitý alebo priradiť teda určitý počet zamestnancov odborných, neodborných, a problém nastane vtedy, ak teda naozaj sa to, čo je deklarované v programovom vyhlásení vlády, nedostane zrovnoprávnenie financovania verejných aj neverejných poskytovateľov. My nebudeme mať z čoho teda zabezpečiť tie štandardy v oblasti personalistiky a môže sa stať, že naozaj ak prídu kontrolné mechanizmy na štandardy, aj napriek tomu, že sa snažíme robiť kvalitnú a odbornú prácu, budeme vyhodnotení, že sme nesplnili štandardy. Takže možno aj a aj tu mi chýbajú trošku také kroky, ak chceme pomôcť tým ľuďom, lebo nejde o to, že či prežijú alebo neprežijú neverejní poskytovatelia, ale ide o to, že ak chceme pomôcť tým ľuďom, tak naozaj mnohokrát si ľudia zámerne vyberajú aj cirkevné organizácie s víziou, že teda ak sú veriaci, tak tomu ich príbuznému neublížia, nenechajú ho ležať len tak bez pomoci, tak bolo by dobré aj teda ten postup dodržať.

    Programové vyhlásenie vlády takmer vôbec nerieši prepojenosť rezortov zdravotníctva a sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o dlhodobo chorých, pričom je potrebné objektívne povedať, že o dlhodobých lôžkach v nemocniciach, o ktoré sa v oblasti zdravotníctvo programové vyhlásenie vlády opiera, sa riešia, no nie je to rovnaký aspekt života dlhodobo chorých na lôžku, ako ich riešia sociálne služby. Oni na nich pozerajú z iného aspektu, možno čo sa týka vlastne aj starostlivosti, dlhšie, ako keď sú v zdravotníckom systéme. Chýba mi pri sociálnej oblasti a v sociálnej politike možno prepojenosť práve s tým, ako by sa dalo zabezpečovať. Ja viem, že v zdravotníctve je strašne veľa problémov, ale ak otvárame teraz krízový manažment práve v zdravotníctve, nemali by sme opomínať práve dlhodobo chorých a ležiacich na lôžkach, aby sme dostali do prepojenia sociálneho a zdravotníckeho systému, to mi chýba. Taktiež sa tam neobjavuje v tom programovom vyhlásení vlády jeden aspekt. V sociálnych zariadeniach poskytujeme aj teda zdravotnícke úkony. V súčasnosti je to nejakých deväť úkonov, ktoré, neviem, či existuje nejaké sociálne zariadenie na Slovensku, ktoré by si vedelo od zdravotnej poisťovne teda náležite dať uhradiť tieto zdravotnícke úkony, pretože sú výberom natubizované tak, že teda veľmi málo sa používajú v zariadeniach sociálnych služieb. Neviem, či je to účelom, aby sme si nemohli refundovať nejako tie náklady v spojitosti so zdravotníckymi úkonmi, ale je potrebné otvoriť ten katalóg, ako sa to bude diať, a naozaj začať diskutovať, len ja poviem len taký príklad.

    Podávame lieky hlavne u detí s detskou mozgovou obrnou, ktoré majú tendenciu sa dostať do epileptického záchvatu už len tým, keď sa jeden kýve a ten druhý zboku na to prizerá, tak sa stáva, že teda dostane to dieťa epileptický záchvat a my mu podávame liek. Je to zdravotnícky úkon, za normálnych okolností v zdravotníctve za tento úkon dostane tá sestra úhradu, v sociálnych službách to nie je. My to napriek tomu robíme a musíme spĺňať aj štandardy ohodnotenia sestier v tých sociálnych službách, a preto naozaj ak nebudú tiecť tie peniaze aj formou týchto zdravotníckych úkonov do sociálnych služieb, ja, ja sa obávam toho, že úroveň kvality a prepojenosti zdravotných a sociálnych služieb bude klesať na nižšiu úroveň a tie štandardy nenaplnia to, čo náš občan má dostať, a to teda kvalitnú sociálnu službu.

    Už asi tiež, nie, nerozprávam až tak dlho, ale ešte by som sa chcela zastaviť aj pri projektoch opatrovania. Pán minister naozaj vážne povedal na výbore, ktorý sme mali, že teda nevie, ako to bude, lebo vlastne tie projekty z tých európskych fondov vlastne mali byť len takým ako keby sekundárnym, sekundárnou výpomocou samosprávam k tomu, aby teda to opatrovanie prebiehalo. No stávajú sa z toho kauzy, lebo zaviazali sme sa pri tých ľuďoch starých a chorých, že teda naozaj v rámci tých projektov ich budeme opatrovať, ale problém je to, že musíme otvoriť opatrovanie ako také, a to práve či už cez bytových asistentov, alebo profesionálnych opatrovateľov, čo by sa rozdeľovalo podľa odkázanosti, a aby sa nestávalo to, že ľudia hlásia alebo hovoria, že sa zneužíva opatrovateľská služba. Zase v koncepcii odkázanosti prepracovať opatrovateľskú službu, ktorá by teda súvisela a bola zaradená do viacerých druhov, a jeden z nich by bol tá služba opatrovania v domácnosti, kde by bola vysoká odkázanosť toho človeka, a teda išla by tam reálne úhrada. A potom sú to ďalšie, ľahšie formy, ľahšie z nášho pohľadu, aby sme to hovorili seniorovi, ktorý si už ťažko umyje okno alebo prestáva jesť, lebo povie, že sa mu neoplatí variť, chradne na zdraví, dostáva sa nám do zdravotníckeho systému, tak naozaj tie, tie veci v oblasti tých, tých programov sa nepoužívajú na to ako sekundárne. A to prečo? Lebo nám zlyháva tá primárna úroveň a profesionálne zaangažovanie, ako riešiť opatrovanie seniorov podľa druhov a podľa stupňov odkázanosti. Ak by sme vyriešili to, tak možno tie, tie programy, kde, kde naozaj možno je potrebné povedať, že ide niekedy aj o pochybenia, kde sa do..., nemôžu prihlásiť dlhodobí poskytovatelia týchto služieb do výzvy, tak jednoducho toto zlyháva a riešime úplne iné veci, a nie prioritne tie, ktoré by sme mali. Keby sme poriešili opatrovanie ako koncepčný a principiálny problém, neriešili by sme teda možno toho, čo sa zneužíva, čo sa nezneužíva.

    Ja naozaj zo svojich odborných skúseností budem nápomocná, ak teda požiadajú o moje skúsenosti. Myslím si, že ľudia si to už zaslúžia, všetci pred voľbami sme sľubovali, ako im budeme pomáhať. Ja pevne verím, že sa spojíme a že pomôžeme tým, ktorí to najviac potrebujú, tým najzraniteľnejším ľuďom, ktorí si nedokážu pomôcť, a pri tom všetkom, ako ideme teda čerpať nemalé peniaze z Európskej únie, naozaj máme dlhodobo fajn ukazovatele v ekonomickom raste. Kedy, keď nie teraz?! Pozrime sa koncepčne, pripravme sa na tie veci, vykričme sa medzi sebou, ale pomôžme tým ľuďom, ako sme im sľubovali.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prajem pekné dni v parlamente.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem pani poslankyni za jej fundované a odborné vystúpenie a som veľmi rád, že máme takúto posilu v parlamente, odborníčku, zriaďovateľku zariadenia, ktorá nepochybne bude v oblasti sociálnych služieb silnou persónou, a teším sa na to, že bude ako opozičná poslankyňa pripomienkovať a dávať návrhy k tomu, čo plánuje pán minister práce sociálnych vecí Richter urobiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ále..., pani podpredsedníčka Nicholsonová. Pardon.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie. Aj ja sa veľmi teším na spoluprácu akože ľudí z praxe, podľa mňa to treba, lebo viete, o čom hovoríte, to bolo vidieť z toho vášho prejavu.

    Ja by som sa dotkla dvoch vecí. Centrá včasnej intervencie, to je typický príklad toho, čo sa stane, keď si povieme, že ten papier znesie všetko, a vieme vyšperkovať tú našu legislatívu, ale vzápätí neurobíme nič, my to dáme len na ten papier. Ako financovanie sme nenastavili vôbec, takže oni prežívajú vďaka donorom, sponzorom a ešte neviem komu všetkému, ale tak trochu ma teší, že sa, aj my sa staneme sponzormi centier včasnej intervencie, pretože som v rokovaní s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, a požiadala som ich, aby sme ich vybavili aspoň počítačmi, pretože tu ich je veľa a teraz sa budú vyraďovať, a to sú všetko veci, ktoré by oni mohli získať, keď už nič iné teda.

    No a ešte ma veľmi zaujalo to, čo ste hovorili, príspevok na opatrovanie v prípade zdravotne postihnutých detí. To by som vás normálne vyzvala na spoluprácu, že by sme spoločne predložili taký návrh zákona. Ja už som sa o to v minulosti pokúsila, mne záležalo na tom, aby rodičia, ktorí opatrujú svoje ťažko zdravotne choré dieťa, v prípade, keď je hospitalizované, neprišli o ten príspevok na opatrovanie, lebo častokrát ja som riešila konkrétne prípady, kedy nemocnica vydala potvrdenie, že ten rodič napriek tomu, že dieťa bolo v nemocnici, napr. na onkológii, sa staral o to dieťa. Oni tam chodili od rána do večera, 24 hodín denne, lebo nemocnica to nie je schopná poskytnúť. A predstavte si, že aj v takomto prípade, dokonca po smrti toho dieťaťa tento štát ako hyena bol schopný vymáhať spätne od tých rodičov príspevok na opatrovanie.

    Takže veľmi máte v tomto partnera, ak sa dohodneme, že by sme spoločne išli do takejto iniciatívy, ja sa budem veľmi tešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, že mám ďalšieho člena do východniarskej platformy Národnej rady, a dúfam, že nás bude viac, pretože vidím, že aj pani kolegyňa rozprávala veci najmä z praxe, nie nejaké teoretické poučky. A je to veľmi dôležité, aby nám poslancom ostal taký nejaký triezvy pohľad na vec a hlavne aby sme počúvali ľudí.

    Je totižto pravda, ako ste spomínali, že štát roky kašle na rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi a ich nejaké finančné, ich finančná podpora zo strany štátu je nepostačujúca. Teraz nehovorím len o posledných vládach Roberta Fica, ale hovorím všeobecne o vládach, ktoré tu doteraz boli, či to bola pravica alebo ľavica. Jednoducho tento problém je dlhodobo zanedbávaný a bavíme sa tu o skupine, teraz ja neviem presné číslo, možno kolegyňa Nicholsonová bude vedieť, ja neviem, možno 100-tisíc ľudí. To znamená je to obrovská skupina, ktorá čaká na pomoc, už včera som o tom rozprával.

    Taktiež som rád, že ste spomínali odchod ľudí do zahraničia, pretože práve východné Slovensko je charakteristické tým, že v každej tretej rodine je niekto, kto pracuje v zahraničí a podporuje tú rodinu zo zahraničia finančne, čo nie je normálny stav.

    A už len dodám na záver, ja sa teším na spoluprácu nielen s kolegami z opozície, ale aj, zistil som, že veľmi vecne sa viem baviť aj s kolegami z koaličných strán, veľmi vecne, najmä s východniarmi.

    Čiže, vážení, východniarska platforma asi vznikne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, vážení opoziční kolegovia, pred dvomi mesiacmi som sa radila aj ja k vám, a preto musím povedať, že vaše snaženie o ozaj odborné, vecné a pragmatické vystúpenia sú mi veľmi sympatické. A vaše také bolo. So záujmom som si vypočula a určite si vypočujem aj ďalšie návrhy na zlepšenie situácie a kvality života na Slovensku.

    Vymenovali ste však obrovskú paletu problémov, ale aj návrhov. Ja neberiem váš entuziazmus na ich prípadné uskutočnenie, ale ruku na srdce, sme ľudia z reálneho života a to množstvo prác, čo tu bolo vymenovaných, zabezpečí prácu nielen pre túto vládu, ale podľa mňa aj pre ďalšie vlády. Treba však veľmi jasne povedať, že vládny program je vypracovaný na štyri roky, a preto musí mať a aj má reálne ambície, reálne kroky na toto obdobie. Preto nerobme z programu vlády strategický dokument na vyriešenie možno všetkých problémov sveta a na neviem koľko rokov dopredu, ale skúsme byť trošku triezvejší.

    Pani poslankyňa, vaše vystúpenie mi bolo ozaj veľmi sympatické a dovolím si vás preto ubezpečiť, že určite nemusíte pochybovať o dobrej vôli poslancov koalície, ako aj členov vlády podľa možnosti pomôcť každému, kto je na to odkázaný a je v ťažkej situácii. A myslím si, že zo strany pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je tiež rozhodne vôľa riešiť aj vami akcentované problémy.

  • Ďakujem pekne. No ja by som teda poďakovala pani Soni Gaborčákovej naozaj za, za jej príspevok.

    Na druhej strane by som chcela povedať pani kolegyni predrečníčke, že čo sa týka sociálnej oblasti, máme veľké dlhy, obrovské dlhy. Ja pracujem 20 rokov s ľuďmi s mentálnym postihnutím, so starými ľuďmi, s ťažko postihnutými ľuďmi na úrovni kultúry, dokonca som sa stala opatrovateľka a môžem povedať, že veľa problémov je 20 rokov neriešených, ignorovaných a zametaných pod koberec, takže ja vravím, buďme realisti, žiadajme nemožné. Čiže iba obyčajný ľudský prístup k ľuďom, ktorí sú najslabší, a to je heslo, heslo revolúcie z Varšavy: "Buďme realisti, žiadajme nemožné", mám dobré uši. Chcem len povedať, že naozaj štát je taký silný, ako sa dokáže postarať o tých najslabších, v tom vidím naozaj úroveň a silu štátu.

    Ja by som sa tiež chcela dotknúť centier včasnej intervencie, ktoré sú mimoriadne dôležité, a myslím si, že nie je nereálne ich podporovať a nájsť aj mechanizmus na ich väčšiu podporu, a chcela by som sa prihovoriť aj za naozaj zrušenie krátených príspevkov pre opatrovníkov detí so zdravotným postihnutím. Tí ľudia žijú naozaj často na pokraji chudoby nie vlastnou vinou a to je vlastne aj pripravenie koncepcie v odkázanosti, aby sme ponúkli naozaj komplexný balík aj takýmto ľuďom a takýmto rodinám. No a v neposlednej rade aj ľudské práva osôb s mentálnym postihnutím budem spomínať bližšie v mojom príspevku. Stihla som to, ďakujem. A ďakujem ešte raz Soni Gaborčákovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, pani kolegyňa, vymenovali ste strašne veľa vecí, ktoré treba zlepšiť. Ja si myslím, že naozaj keď ste počuli, lebo keď si pozrieme programové vyhlásenie vlády, tak nemôžu tam byť konkrétne veci, pretože programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorý je takpovediac iba nejakým náčrtom alebo nejakou víziou, ale samotná legislatíva a zákony budú tie, ktoré tu budeme počas štyroch rokov prijímať a na ktorých sa, samozrejme, môžete podieľať aj ty, aj vy. Chcela by som ale jednu vec povedať, že v sociálnej oblasti môžte zlepšovať roky a roky vždycky zákony a vždycky vylepšovať nejaké veci, pretože to bude aj po našej vláde, aj keby vy ste boli vo vláde, pretože sociálny zákon a všetky sociálne zákony sú od začiatku života až po úmrtie a stále sa to v živote mení a stále sú rôzne zmeny.

    Ale trošku ma tak milo prekvapilo, že ste spomínali pozitívnu diskrimináciu, pretože keby to počuli liberáli, a keď to počujú podnikatelia, tak túto pozitívnu diskrimináciu odsudzujú, ale ja si myslím, že naozaj na..., čo sa týka Slovenska, sú aj ľudia alebo sú skupiny, ktoré nie sú schopné sa zamestnať, práve preto máme dlhodobo nezamestnaných a práve preto potrebujeme v určitých oblastiach aj pozitívnu diskrimináciu.

    Takou pozitívnou diskrimináciou, musím povedať, bolo aj zamestnávanie mladých do 29 rokov, kde možno podnikatelia povedia, že je to umelo urobený pracovný trh, ale povedzme si, že koľko ľudí, 8-tisíc pracovných miest sa vytvorilo, a kde bolo úplne ináč nastavené eurofondy ako predtým, to znamená, že 12 mesiacov ste dostali príspevok, ale 18 mesiacov alebo na dobu neurčitú ten, ten mladý človek zostal zamestnaný. Preto si myslím, že aj toto má, ako ste povedali, možno miesto.

    A už iba k sociálnym službám. Sociálne služby nemal nikto odvahu otvoriť okrem roku 2008 pani ministerky Tomanovej, kedy pomenovala všetky štandardy a kedy pomenovala všetky veci, pretože vlády predtým nikdy k tomu odvahu nemali. Tak verím tomu, že aj tie sociálne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Takže ďakujem aj že ste reagovali na mňa. Určite si uvedomujem aj to, že tam bolo zakomponovaných veľa jednak odborných vecí, jednak tých, tá paleta, ktorú som predostrela, bola náročná, ale mala som tú potrebu teda to povedať, lebo keď 16 rokov to dusíte v sebe, tak to musíte aj niekedy povedať. A, samozrejme, ja si myslím, že ak by sme sa naozaj teraz odborne a koncepčne spojili, vieme vytvoriť víziu, ktorá naozaj, ktorou sa naozaj pripravíme na ten, na tú správu OSN, a verím, že to spoločne dokážeme.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Petruchová.

  • Príprava rečníckeho pultu pre rečníčku.

  • Pani poslankyňa, chcem vás teda ubezpečiť, že dnes už budú zabezpečené všetky technické podmienky, a ospravedlňujeme sa, ale pripravení sme neboli, bohužiaľ, ale chvíľku to trvá, takže poobede už všetko bude zabezpečené tak, ako aj podľa zákona, ale aj z hľadiska ľudskosti musí byť.

    Takže ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Dobrý deň, dúfam, že ma je počuť. Lebo mi dali, pardon, dali takéto náhradné riešenie. Ja som za neho vďačná. Priznám sa, že nechcela som vystupovať z toho miesta tam na kraji, tak ako mi bolo ponúkané, pretože takisto vás chcem všetkých vidieť a aspoň takto na diaľku spoznať.

    Ako je, pardon, ako je už na prvý pohľad jasné, ja tu budem určite celé obdobie zastupovať a hájiť záujmy ľudí so zdravotným postihnutím. Kvalita týchto ľudí sa od revolúcie mierne zlepšila, no nie až do takej miery, ako by sme očakávali a ako by sme si všetci želali. Riešenia v prospech ľudí so zdravotným postihnutím prichádzajú veľmi pomaly. Musím pripomenúť, že, že jeden zo šiestich ľudí v rámci Európskej únie trpí zdravotným postihnutím. To predstavuje asi 80 mil. ľudí v rámci Európskej únie, ktorí sú nejakým spôsobom limitovaní a ktorí, ktorí potrebujú špeciálne podmienky na to, aby sa mohli začleniť a uplatniť v našej spoločnosti.

    Musím sa priznať, že niekedy tie riešenia, ktoré sa pre ľudí so zdravotným postihnutím hľadajú a objavujú, je skôr niekedy čakanie na zázrak. A rovnako zázrakom je pre mňa, že som v tomto programovom vyhlásení dokázala nájsť niečo aj v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Predovšetkým sa to týka jednotnej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktorá, po ktorej už všetci tak netrpezlivo voláme a ktorá už je dlhé roky pripravená, ale stále sa nič nedeje. Tak pevne verím, že tentokrát sa to už naozaj podarí. Bolo by to nielen v prospech občanov, ktorí, ktorí by mali vlastne zjednodušený proces, a vlastne ušetril by sa im čas i financie a možno aj stres hlavne, ale takisto je to aj v prospech verejnej správy, pretože na posudzovanie bude stačiť menej personálnych kapacít, oveľa jednoduchšie materiálne zabezpečenie týchto posudkových komisií.

    Druhou vecou, druhou pozitívnou vecou, ktorá, ktorá v tomto programovom vyhlásení vlády je, je zvýšenie opatrovateľského príspevku pre rodičov starajúcich sa o postihnuté dieťa do výšky minimálnej mzdy. Pripomínam, čistej minimálnej mzdy. Toto je tiež jedna veľmi silná skupina ľudí a veľmi početná skupina ľudí, ktorí si zaslúži našu pozornosť, pretože táto skupina ľudí žije na hranici biedy, a musím povedať, že v mnohých prípadoch ten rodinný život tam nefunguje a ľudia sú naozaj odkázaní len na túto pomoc. A práve takíto ľudia najviac trpia práve zásahmi štátu do ich príjmov aj na základe toho, ako už bolo spomínané, že napríklad pri hospitalizácii sa im tieto príspevky krátia. A napríklad aj tak, ako už aj pani podpredsedníčka spomínala, napriek tomu, že ten rodič sa, sa o takto ťažko postihnuté dieťa stará a sedí pri ňom. Dokonca posledná skúsenosť, ktorú mám, ten rodič, ktorý tam zabezpečuje v podstate zdravotnú sestru alebo teda pracovníka zdravotnej starostlivosti v nemocnici, nedostane ani..., nemá ani nárok na lôžko, aby mohol pri tom dieťati zostať aj počas noci, je, je z takéhoto prostredia vyhodený a proste nevytvárajú sa mu tie podmienky, aby tam naozaj tento personál mohol zastúpiť. A myslím, že týmto bodom som s programovým vyhlásením v prospech ľudí so zdravotným postihnutím skončila.

    Žiaľ, márne som hľadala riešenie otázky bezbariérovosti. Keď som si vyhľadala slovo bezbariérovosť, v programovom vyhlásení vlády sa nachádza presne jedenkrát. Dokonca sa nachádza v časti, v ktorej je spomenutý len okrajovo, a týka sa železničnej dopravy. Presne tej železničnej dopravy, ktorá roky tento problém bezbariérovosti vôbec nerieši, resp. riešenie už aj máme napríklad v podobe mobilných zdvíhacích zariadení na vlakových staniciach, ale my toto riešenie vôbec nevieme využívať. A toto je rovnako príklad z praxe, možno ste mali možnosť vidieť medializovaný prípad, ako cestuje skupina vozičkárov z..., myslím, niekde z Oravy do Bratislavy, a oni týchto vozičkárov pravidelne nakladajú do vlaku ručne. Kde sú všetky tie bezpečnostné predpisy, ktoré sa snažíme dodržiavať, kde je nejaká ľudská dôstojnosť, keď v prípade Bratislavy v tom čase už mobilné zdvíhacie zariadenia na staniciach boli? Chcem pripomenúť, že ako máme zadefinovanú bezbariérovosť. Bezbariérovosť znamená, že ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnako ako iní ľudia prístup k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikačným technológiám a systémom, ako aj k iným prostriedkom a službám. Zdôrazňujem, mali by mať k tomu prístup vo chvíli, keď to naozaj potrebujú. Nie na objednávku. A toto je momentálne aj môj problém.

    Nechcem byť veľmi osobná, ale, žiaľ, asi sa to inak nebude dať. Ja viem, že je vždy nákladné niečo debariérizovať. Ja viem, že to je problém. Ale keď ten problém budeme hádzať na konkrétneho človeka, naozaj sa cíti trápne. Je to, je to smutné, že nevieme zabezpečiť takéto základné veci ešte predtým, ako situácia nastane. A to nie je len, momentálne sa, sa už rieši otázka na školách, čo sa týka bezbariérovosti. Mnohé školy, možno vysoké, skôr mám skúsenosti s vysokými, kde prebehol projekt monitoringu, sa už snažia sprístupňovať tieto školy aj študentom so zdravotným postihnutím. No väčšinou sa naráža na, na, povedala by som, väčšinou je tam personálny problém, kde, kde každý zvažuje, že všetko je zbytočné, pretože sa to robí len pre jedného človeka. Lenže pokiaľ tie školy nebudú dostupné, pokiaľ tie zariadenia nebudú dostupné, pokiaľ tie inštitúcie nebudú dostupné, tí ľudia tam chodiť nebudú.

    Ďalšia vec je, že školou sa to len, len nekončí. Ak niekto vyštuduje, sami to dobre poznáte, ak, ak chce ďalej napredovať, potrebuje sa ďalej vzdelávať, potrebuje, potrebuje navštevovať, ja neviem, školenia, semináre, to znamená, že potrebuje navštevovať, žiadne špeciálne prostredie, potrebuje si hľadať sám individuálne nejaké nové formy. A znova narážať na tento istý problém, že nemá príležitosť.

    Otázka bezbariérovosti, si myslím, nepatrí pod rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako otázka zdravotne postihnutých nepatrí len pod tento rezort. Zahŕňa okrem ministerstva práce aj ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy. Týmto spôsobom by sa všetky tieto problémy mali riešiť. A mám pocit, že práve preto, že je problém otázky zdravotne postihnutých medzirezortným problémom, tak ho neriešil nikto a vôbec.

    Chcela by som pripomenúť, že problémy ľudí so zdravotným postihnutím sa netýkajú len ich samotných. Zväčša sa týkajú aj ich rodinných príslušníkov. Ovplyvňuje to do veľkej miery každý jeden deň celej rodiny. Títo, títo ľudia by si zaslúžili samostatnú kapitolu, no zdá sa, že stále nie je dostatočná vôľa. Národný program rozvoja životných podmienok ľudí so zdravotným postihnutím síce existuje a hľadá riešenia, ale časový harmonogram je neurčitý. My nemáme stanovené termíny, dokedy majú byť nastavené nejaké pravidlá, my nemáme vytvorenú jednotnú koncepciu, napr. na odstraňovanie bariér, my nemáme termín, dokedy tak má byť urobené. Vláda síce tvrdí, že pre zvyšovanie kvality ľudí so zdravotným postihnutím zapojí reprezentatívne organizácie do monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, no z dôvodov nedostatočnej a finančnej podpory týchto organizácií a z dôvodu, že nemajú, nevedia si vybudovať dostatočné odborné zázemie z nedostatku financií, nedokážu takéto organizácie fungovať. Mnohé organizácie zanikajú, mnohé organizácie živoria. Potom je problém presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení si tiež stanovila ako jeden zo spôsobov prezentácie v prípade predsedníctva v Európskej únii, že Slovensko zatraktívni z hľadiska turistiky. Ja som zvedavá, ako to chce spraviť, keď stále hovoríme o tom istom probléme, nie je zabezpečená bezbariérovosť, nie sú zabezpečené služby a myslím si, že veľké množstvo turistov tvoria práve ľudia vo vyššom veku a práve ľudia zo zdravotne postihnutím, ktoré takéto služby budú vyhľadávať.

    Jediné, čo v tejto celej oblasti možno funguje, je letecká doprava. Tu sme si museli osvojiť smernice Európskej únie a tým pádom, čuduj sa svete, v tejto oblasti nemáme problém. No ostatné, ktoré si máme vypracovať sami, a pravidlá, ktoré máme si vytvoriť, je ťažké, ťažké presadiť.

    Centrá včasnej intervencie. A tu už boli spomenuté niekoľkokrát, takže k tomuto sa ja už nebudem momentálne už veľmi vyjadrovať, ale neznamená to, že to nemá význam. Chcela by som ešte sa vyjadriť predovšetkým k problémom zdravotne postihnutých v iných oblastiach. Okrem bezbariérovosti, ktorá, samozrejme, myslím si, že je kľúčová, pretože v mnohých prípadoch riešia aj iné oblasti a ovplyvňujú aj iné oblasti, je to napríklad problém bývania, samozrejme, je to problém nielen finančný, ale opäť aj problém bytovej politiky, kde bezbariérové byty okrem nejakých miestnych samospráv žiadne neexistujú. Ak si predstavíte, koľkí z vás by ma mohli pozvať k sebe domov, tak možno prídeme k percentu 10.

    Ďalší problém pre ľudí so zdravotným postihnutím je hľadanie si zamestnania. Táto vláda medzi svojimi základnými prioritami si stanovila za cieľ vytvorenie 100-tisíc pracovných miest. No nikde sa nepíše, koľko ľudí so zdravotným postihnutím medzi nimi bude. Ja by som dúfala, že, že tento, tento problém vyriešený majú. Pán minister na výbore spomínal, že je pripravený návrh zákona, nový návrh zákona o službách v zamestnanosti. Vzhľadom na to, že viem, ako fungujú chránené pracoviská a chránené dielne, tak sa trošku obávam, že tento návrh zákona znovu pôjde len proti ľuďom zo zdravotným postihnutím a o zvýšenie zamestnanosti v tomto smere nepôjde.

    Žiaľ, pán minister na výbore prezentoval rôzne problémy, ktoré táto vláda chce v sociálnej oblasti riešiť, ale zdravotne postihnutých nespomenul vôbec. Na otázku ohľadom, ohľadom krokov smerom k zdravotne postihnutým odpovedal jedine, že najväčšie zneužívanie je z radov chránených dielní a chránených pracovísk. A ja sa pýtam, nie je to tak trošku vina práve ministerstva a úradov, ktoré tie podmienky nastavili tak, že sa dajú využívať len na papieri a tým pádom ich dokážu zneužívať ľudia, ktorí si dokážu dať na papier tieto veci, ale neriešia skutočné problémy ľudí zo zdravotným postihnutím?

    Tiež by som chcela k tomuto povedať osobitný príklad. Keď, keď vás úradník presviedča, aby ste využívali v rámci chráneného pracoviska pracovného asistenta len na činnosti spojené s prácou, ktorú tam máte robiť, hoci v zákone sa píše, že pracovný asistent, v zákone sa píše, zdôrazňujem, že pracovný asistent môže vykonávať služby aj osobného charakteru, môže vykonávať činnosti aj osobného charakteru, a pracovník vás presviedča, že na činnosti osobného charakteru potrebujete mať asistenta osobného. Myslíte si, že je možné skĺbiť tieto dve, týchto dvoch ľudí naraz? Pretože presne toto po vás tí pracovníci chcú. A myslím si, že je to len z jediného dôvodu, a to preto, že existuje oddelenie kompenzácií a existuje oddelenie zamestnanosti a tieto dve oddelenia sú na sebe nezávislé, majú, hospodária s vlastnými prostriedkami a každý potrebuje v tej svojej sfére ušetriť, tak vás odkazujú na tých druhých. Žiaľ, v praxi to potom takto funguje. Ja si neviem predstaviť, že by som mohla si najať pracovného... a jedného pracovného asistenta na 15 minút, druhého na pol hodinu a potom to takto dávať do kopy. V obidvoch prípadoch, zdôrazňujem, že sú to ľudia v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá takéhoto človeka dostane, ktorí sa takisto stávajú alebo dostávajú do pozície samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. vzťahujú sa na nich pravidlá ako by samostatne zárobkovo činné osoby boli, a teda platia v prípade pracovného asistenta za seba odvody v plnej miere. A nielen za tých 15 minút, na ktoré môžu mať povedzme zmluvu.

    Ďalší problém je aj problém práve osobnej asistencie. Alebo ešte ak sa vrátim k problémom chránených pracovísk a chránených dielní, je to podobné ako s tým krátením príspevkov pri opatrovateľských príspevkoch. Ak máte na chránenom pracovisku pracovného asistenta, ktorého zamestnávate pre ľudí so zdravotným postihnutím, vy neviete predvídať, či ten človek so zdravotným postihnutím, koľko bude môcť robiť, v akej miere, koľko hodín odrobí, ale váš príspevok na tohto pracovného asistenta je obmedzený len tým, kedy ten človek tam v skutočnosti je. Žiaľ, pracovný asistent môže vykonávať činnosť aj pre iných ľudí. To znamená, na tom pracovisku musí byť, no vy príspevok na neho nedostanete. Takto nezmyselne sa krátia príspevky v mnohých oblastiach a potom naši kompetentní majú pocit, že sa príspevky zneužívajú.

    Ak sa vrátim teda k osobnej asistencii, rovnako je to tam s posudzovaním limitov na výšky príjmov. Ak ten človek je aktívny, aktivizuje sa, jeho, jeho príspevky na kompenzáciu, predovšetkým príspevok na osobnú asistenciu sa kráti, pretože presahuje limity trojnásobku-štvornásobku životného minima, podľa toho, na čo sa to vzťahuje. Myslím si, že ľudia zo zdravotným postihnutím nie sú dostatočne motivovaní na to, aby si, aby si prácu hľadali, aby, aby prácu, aby prácu mohli dostať, nie sú motivovaní ani zamestnávatelia a, a myslím si, že ľudia zo zdravotným postihnutím by mali, by mali byť považovaní za človekov, ľudí, ktorí sú schopní, alebo teda v mnohých, v mnohých momentoch sú schopní za istých podmienok začleniť sa do normálneho života.

    Čo sa týka osobnej asistencie, sú napríklad obmedzovaní aj ľudia s vyšším vekom. My staviame do pozície, my sa staviame do pozície, že rozhodujeme o tom, či človek vo vyššom veku je alebo nie je schopný samostatne o sebe rozhodovať, pretože ak už presiahne istú hranicu, nemá nárok na osobnú asistenciu a je vlastne odkázaný len opatrovanie. Ale ten človek môže byť stále schopný, tá hranica veku, ktorého sa, teda veku, vek, ktorého sa dožívajú ľudia, sa stále zvyšuje, čiže aj tá produktivita ľudí - aj ľudí so zdravotným postihnutím - je vyššia.

    Chcela by som ešte tiež zdôrazniť dôležitú úlohu agentúr práve pri pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím. To je to, o čom sme sa bavili včera s pani podpredsedníčkou Nicholsonovou. Agentúry sú práve jediné schopné poskytovať adekvátnu pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím. Ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú predovšetkým individuálny prístup a tú im úrady práce ani žiadne úrady nedokážu postihnúť práve preto, že tieto úrady sú zaťažené i veľkou byrokraciou. Medzi agentúry, ktoré by mali zabezpečovať pomoc, by mali patriť agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré sú definované v zákone, a teda existujú, ale aj agentúry osobnej asistencie. Agentúry osobnej asistencie reálne neexistujú, hoci v zákone definované sú. Problém je, že prostriedky, ktoré sa poskytujú, sú viazané na užívateľa, a teda agentúra nevie získavať prostriedky na služby osobných asistentov priamo. Agentúry môžu jedine sprostredkovať nejakú činnosť, resp. asistenta, resp. môžu, môžu vykonávať činnosti, ktoré sú spojené s agendou osobnej asistencie.

    Tiež by som chcela ešte apelovať na udržateľnosť projektov. V mnohých prípadoch máme dobré projekty, ktoré sa zaviedli, ale ktoré sú len na určité obdobie. Zväčša po dvoch rokoch končia a pokračovanie je v nedohľadne. Niekedy to nie je len o pokračovaní, chcela by som, chcela by som podotknúť, že bolo to už toľkokrát spomínané, slovo kontinuita, tak presne táto kontinuita by mala byť aj v projektoch. Napríklad v projektoch prepravných služieb. Už niekoľkokrát vznikli, niekoľkokrát zanikli, vznikajú v jednotlivých mestách, ale znovu, nie je to pomoc, ktorá by bola dlhodobá a na ktorú by sa mohli zdravotne postihnutí spoliehať a na ktorú by si v prvom rade mohli zvyknúť.

    Ďalšia otázka je otázka kompenzačných pomôcok. Prístup ku kompenzačným pomôckam rieši predovšetkým, teda čo sa týka sociálnych zákonov, zákon o kompenzačných príspevkoch, samozrejme, máme aj z hľadiska ministerstva zdravotníctva nárok na pomôcky, ale problém je, že postihuje znovu ľudí s nízkymi príjmami, pretože, pretože v mnohých prípadoch si musia na tieto pomôcky doplácať aj tí, ktorí sú na hranici chudoby.

    Ak sa bavíme o zdravotne postihnutých, tak ako som už na začiatku spomínala, na zdravotne postihnutých sú naviazané ešte aj ďalšie osoby. A to nie sú len tí rodinní príslušníci, ale aj pracovníci sociálnych služieb, ktorí sú nedostatočne ohodnotení. A keď už sa bavíme aj o deinštitucionalizácii, tak sú to aj príspevky pre opatrovateľov a osobných asistentov. Tieto príspevky sú tak nízke, že nezabezpečujú dôstojný život ani týmto ľuďom.

    Na záver by som chcela ešte vypichnúť jeden problém, možno menej dôležitý, ale tiež zabezpečuje ľuďom so zdravotným postihnutím ich základné ľudské právo. Sme občania Európskej únie a voľný pohyb ľudí v rámci Európskej únie by mal platiť aj pre ľudí so zdravotným postihnutím. Aj ľudia so zdravotným postihnutím by sa mali mať šancu rozhodnúť, kde a ako budú žiť, kde a ako budú využívať prístup ku kultúrnym, rekreačným, športovým aktivitám. No, žiaľ, v tomto prípade takisto nemajú na výber. Chcela by som dúfať, že, že budeme mať spoločný záujem riešiť aj problémy ľudí so zdravotným postihnutím, že, že to nebude len diskriminácia, lebo, lebo často sa stáva, že, že ľudia so zdravotným postihnutím sú diskriminovaní na základe práve tohoto faktu, ale musím poznamenať, že sú diskriminovaní ešte aj na základe iných skutočností, a to napríklad na základe rasy, na základe pohlavia, a ten prístup je vždy diametrálne odlišný.

    Chcela by som dúfať, že ten postoj nás všetkých sa, sa zmení. Že ten prístup, že to budú, že to bude, že to budú naozaj činy, ktoré, ktoré bude vidno a ktoré budú cítiť najmä ľudia so zdravotným postihnutím. Pevne verím, že, že nájdeme spoločnú reč a že, že aj tí, ktorí ste v koalícii, budete počúvať nás a naše skúsenosti, tých, ktorí sme v opozícii.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Do... s faktickými poznámkami prihlásených jedenásť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím pani Cigánikovú Janku o faktickú poznámku.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, v prvom rade by som chcela veľmi úprimne pochváliť vašu odvahu a silu, vďaka ktorej ste tu dnes medzi nami. Máte môj naozaj úprimný , úprimný obdiv. Je veľmi dobré, že tu s nami ste a že tu budete bojovať a hovoriť ústami tých, ktorí sú častokrát, častokrát na našu pomoc odkázaní.

    Vravíte, že v programovom vyhlásení vlády sa o ľuďoch ako vy, o ľuďoch so zdravotným hendikepom hovorí veľmi, veľmi málo. Ja vás chcem poprosiť, aby ste pri každej jednej norme, ktorú tu budeme upravovať, schvaľovať a prerokovávať, aby ste nám týchto ľudí, prosím, pripomínali. S mojím pochopením - a som si istá, že s pochopením väčšiny z nás - môžete rátať. A verím, že vďaka tomu, vďaka vám sa zdravotne postihnutí ľudia budú mať v tejto krajine naozaj lepšie.

    Priznávam sa osobne, že som sa považovala za chápavého a empatického človeka. Ale keď vás tu vidím a počúvam, zisťujem, že moja pozornosť a ohľaduplnosť na zdravotne postihnutých občanov sa zatiaľ dá zúžiť na to, že im nezaparkujem na parkovacom mieste a nie veľmi nadávam, koľko ich majú veľa hneď pri vchode, kým ja neviem zaparkovať. Som veľmi rada, že ste moju nedostatočnú všímavosť a možno aj bezohľadnosť, že ste mi ju pomáhali, pomohli uvedomiť si, a robte tak smelo v každej rozprave.

    Vraví sa, že reťaz je tak pevná, ako jej najslabší článok. Ja budem robiť všetko preto a rozhodovať tak, aby tá slovenská reťaz, slovenská spoločnosť bola čo najpevnejšia a jej najslabšie články, ľudia so zdravotnými problémami, mali možnosť stať sa čo najsilnejšími, aby sa mohli - a s radosťou aj chceli - vzdelávať, pracovať, žiť čo najkrajší život.

    Ešte raz, ďakujem vám, a to najmä za seba, že ste sa na tento boj dali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nechcem, aby to vyznelo nejako hlúpo, ale ja som veľmi rada, že ste medzi nami a že je vás vidieť, lebo ľudí so zdravotným postihnutím musí byť vidieť o to viacej, že sme vás 40 rokov schovávali na Mokrohájskej.

    A ja sa priznám, že ja som žila nejaký čas v Kanade. A ja keď som do tej Kanady prišla, ja som mala pocit, že tam sú všetci postihnutí. Tam boli samí vozíčkari, všetci boli postihnutí. A potom mi bolo vysvetľované, že to je tak jednoducho, to je proste ich zastúpenie v spoločnosti a oni sú všade, lebo oni sa všade dostanú. To boli ľudia, ktorí pracovali na úradoch. Vítali tam na sociálnych úradoch. Boli, pracovali v nemocniciach ako lekári alebo zdravotný personál. Mne sestra, zdravotná sestra mi brala krv, ktorá bola na vozíčku. Môj syn chodil do škôlky, ktorá integrovala deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Dve zdravé deti sa starali vždy o jedno hendikepované. Môj syn sa napríklad staral o chlapca, ktorý bol natoľko ochrnutý, že mal joystick na ústa, aby mohol chodiť so svojím vozíkom. A tie deti to po istom čase to chápali ako úplne normálnu a samozrejmú vec. Nie ako deti u nás, ktoré keď vidia v obchodnom dome vozíčkara, tak sa za nim otáčajú a, a zmrzlinu si pichnú do oka. Tak to je.

    Viete, mňa strašne mrzí, a to je proste, to je, o tom je naša antidiskriminačná legislatíva, že máme tam napísané všetko, lebo sme to opajcli od škandinávskych krajín napríklad, ale nedodržiava sa to. U nás ani niektoré základné školy nie sú schopné integrovať ani deti nieže so zdravotným postihnutím, ale ani s poruchami správania. Moje dieťa chodí na takúto školu v Bratislave, v centre Bratislavy, kde matke takého dieťaťa s poruchou správania odporučili, aby dieťa dala zo školy preč, lebo škola ho nie je schopná integrovať.

    Takže toto je tá smutná realita...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ja len chcem nadviazať na teba, Silvia, že teda na to ručné zdvíhanie vozíkov. Nám sa to stáva často, keď ideme s deťmi teda do nejakých prístupných budov, napríklad ich učíme, že si majú vybaviť občiansky preukaz, ale keď ideme na okresný úrad, tak sa tam nemôžme dostať. Príde..., traja-štyria ľudia, ktorí idú dvíhať, ale nakoniec nám povedia: "A nemôžte rozmontovať ten vozík invalidný?" - "No nije, lebo ho potom nedáme spolu, hej."

    Čiže niekedy je to tak, že naozaj sú tam tie schodolezy, ale nie sú funkčné. A je to také niekedy nedôstojné, keď musíte napríklad takého osemnásť-devätnásťročného mladého človeka nechať niesť vrátnikmi, a viete, predstavme si sami seba v tej roli, hej, že si proste bezvládny, ja neviem, zlomíš nohu a niekto ťa ťahá, je ti dosť trápne. Čiže naozaj mali by sme na tie veci ako pozerať.

    A ešte chcem podotknúť, hovorila si vlastne o tom bývaní. No problém je, Silvia, v tom, že ja som to nespomínala vo svojom príspevku, ale v podstate ani podporované bývanie ako sociálna služba nie je dobre prepracovaná a v rámci Slovenska má teda byť nositeľom toho, že predpripraví ľudí na bývanie samostatné, a teda keď, keď sociálna služba nie je prepracovaná a nevieme, ako tých ľudí potom dostať do samostatného bývania, tak asi ťažko teda uvidíme tých ľudí v samostatnom bývaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. No čo sa nedá uprieť tomuto vystúpeniu, tak to je autenticita. Myslím si, že naozaj nikto nikdy v živote ťa, Silvia, nebude môcť, nebude môcť povedať, že, že politikárčiš a že proste... Určite to tak nie je. Najsilnejšie je, že je to všetko tvoja vlastná skúsenosť.

    Tak úsmevne si spomínam ešte, keď sme prvé stretnutia pokope s tebou mali, a ako sme viacerí mali ochotu, že veď ťa odnesieme alebo veď ti pomôžeme. A veľmi som bola vtedy zarazená tvojím prístupom, že, že nie. Že skrátka nie. Až fakt možnože pri druhom-treťom raze som pochopila, keď si mi to aj vysvetlila, že, naozaj že človek proste chce mať zachované svoje súkromie, svoju intimitu a že proste tak to nemá byť. Že áno, pomôžte mi otvoriť dvere, ale prečo by mal niekto cudzí mňa nosiť. Úplne chápem a stotožňujem sa s tým a verím, že ty naozaj budeš takým, takým strážcom možno práve aj stráženia legislatívy v oblasti bezbariérovosti.

    Tak ako som aj povedala vo svojom vystúpení, nám sa zdá, tým, ktorí nemáme problém s chôdzou, so zrakom, že urobia, urobí sa jedna rampa a vec je vyriešená, lebo dostaneš sa. Ale nikto si už nevšime, že tam je ešte ďalší schodík, aj keď je maličký, ale proste je úplnou prekážkou alebo ten zvonček je v takej výške, že naň nedosiahnem z toho vozíčka; alebo že zabudli urobiť, ja neviem, držiak, a takisto nebudem môcť nejakým spôsobom sa posunúť. A nevraviac o tom, už to niekto spomenul, ako to na našich štátnych úradoch vyzerá. Tu mám veľa skúseností, že človek sa vôbec nedostane na náš úrad, aj keď sa hrdíme bezbariérovosťou.

    A čo sa týka tých škôl. Mám teraz...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pekne. Krásny prejav, ktorý sme tu počuli, ktorý bol veľmi pokojný aj vecný, ale zároveň bol zovšeobecňujúci v tom zmysle, že nám pripomínal, že slovenský politický spor, ktorý nakoniec sa odohráva práve, domnievam sa, že je to aj primerané, v tejto sále, je stále ešte do veľkej miery kultúrnym sporom. Nie je len sporom ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov. Ale stále nad ním, ešte stále prevláda kultúrny spor.

    A musím povedať ako jeden zo starších poslancov, že je to takto, žiaľ, v slovenskom živote už desaťročia. Akoby sme sa ešte nerozhodli medzi spoločnosťou, ktorej vládnu vybrané elity, a spoločnosťou, ktorá vie dať šancu ženám, ľuďom na vozíku, vie dať šancu všetkým talentovaným, schopným ľuďom a uvedomuje si, že v tejto veľkorysosti a pomoci všetkým ľuďom je ukryté hlavné bohatstvo všetkých vyspelých komunít, všetkých vyspelých demokracií.

    Pred rokmi, ešte k slovu čin, pred rokmi tu existovali aktivisti, ktorým sa vtedy hovorilo disidenti, rozvratníci a podobne. Títo aktivisti si uvedomovali vylúčenosť vozíčkarov, pretože komunistický režim, tiež si myslím, že sám nevedel, prečo ich vlastne utajoval a nechcel, aby o nich sa vedelo. Všetko bolo bariérové, výťahy a tak ďalej. My sme robili akcie, že sme rozbíjali čakanmi okraje chodníkov tam, kde boli prechody. Neboli to slová, boli to činy.

    A o to ide aj pri práci na programovom vyhlásení. Mnohí - a pani poslankyňa to urobila - sa preniesli cez všeobecnosť, ale čakajú činy.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Anna Verešová s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Naša kolegyňa Silvia spomenula aj chránené pracoviská, chránené dielne. Ja sama som stála v našej neziskovej organizácii pri založení troch chránených pracovísk, na ktorých doteraz už osem rokov zamestnávame šesť zdravotne znevýhodnených, a dovolím si povedať, mladých ľudí, pretože sú vo veku, a to dobre počúvajte, od 25 do 43 rokov. Takže sú to ľudia, ktorí v určitej chvíli svojho života stratili zdravie. A skutočne mám k nim veľkú úctu za to, ako chcú bojovať. Len problém je, že my im nedávame dostatočný priestor, aby prácu získali. Viem, ako sa pri novele o zákone o službách zamestnanosti znížil finančný príspevok na týchto zamestnancov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Znížil sa o polovicu, znížil sa veľmi sofistikovane, nie priamo v zákone, ale v interných smerniciach, v interných postupoch, znížil sa tak, znížil sa podľa fondu pracovného času tohto zamestnanca. Samozrejme, že invalidi robia na polovičné úväzky, a práve preto sa znížil na polovicu. Dnes prevádzku chránených dielní držia na svojich pleciach úplne nadšenci, ktorí ešte stále sa úfajú, že sa niečo zmení.

    Prosím vás, zmeňme v tomto niečo. Ak niekto zneužíva chránené pracoviská, chránené dielne a zneužíva týchto zamestnancov, poďme na kontrolu. Kontrolný mechanizmus je dobrý. Zrušme konkrétne pracovisko, ale nekosme tento nástroj en bloc a nerušme a nehaňme chránené dielne, chránené pracoviská, tých, ktorí ich zriadili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegyni pani Petruchovej za jej vynikajúci príspevok a nadviažem práve na moju predrečníčku, keď chcem tiež hovoriť o chránených dielňach, chránených pracoviskách, a pripomenúť tým, ktorí nevedia alebo si už nepamätajú, že za predchádzajúcej vlády Roberta Fica II minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter znížil príspevky pre chránené dielne, chránené pracoviská, pracujúcich invalidov a tých, ktorí im pomáhajú. Urobil to veľmi rafinovaným a sofistikovaným spôsobom.

    Bol som veľmi prekvapený, že ani organizácie, ktoré zastupujú zdravotne postihnutých občanov, na to nereagovali tak, ako by som si ja osobne predstavoval, pričom vždy, keď dôjde k nejakým takýmto nepopulárnym zmenám, oni sú tí prví, ktorí bránia - a veľmi logicky a správne - práva ľudí, ktorých zastupujú. Čiže toto pánovi ministrovi v predchádzajúcom volebnom období prešlo veľmi jednoducho.

    V tomto volebnom období, ak hodnotíme prichádzajúcu vládu na základe programového vyhlásenia, tak skutočne táto vláda nemyslí na zdravotne postihnutých občanov v zmysle ich integrácie do života podporou ich zamestnávania alebo podnikania. Presne tak, ako to povedala pani kolegyňa vo svojom vystúpení. A to je obrovská chyba. Vláda by sa mala starať najmä o tých, ktorí sú najzraniteľnejší, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku vlády a tej sa jej zrejme nedostane a to je veľká chyba. Budeme z opozície robiť všetko pre to, aby tomu tak nebolo a aby zdravotne postihnutí občania boli rešpektovaní a aby sa mohli integrovať do spoločnosti.

    A pokiaľ ide ešte o tému pracovných asistentov, takisto plne podčiarkujem, sú diskriminovaní, hendikepovaní vo svojom postavení, pretože na rozdiel od osobných asistentov musia platiť odvody, ktoré vlastne dosahujú výšku ich zárobku, a to je úplný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj pani poslankyni ďakujem za jej reč. A ja som s ľuďmi, ktorí boli odsúdení..., alebo nieže odsúdení, ktorým sa stalo, že museli tráviť svoj život vo vozíčku, strávil rok svojho života ako ich osobný asistent. Robil som im ruky, nohy a čo bolo treba. Nerobil som to v tomto štáte a tým pádom, keď som sa vrátil na Slovensko, tak som mohol ten anglický systém pomoci klientom a to, čo máme na Slovensku, porovnávať a, pani poslankyňa, počítajte s mojím hlasom a s mojím podpisom pri čomkoľvek, čo by mohlo ľuďom s postihnutím na Slovensku pomôcť.

    Máme tu mnoho politikov, ktorí sa oháňajú tým, že máme budovať silný štát, a v tom istom čase častokrát tí istí politici nebudujú silný štát, ale budujú štát pre silných. Budujú štát, v ktorom sa nemyslí na to, že cez ten obrubník má prejsť aj človek na vozíčku. Myslí sa iba na tom, koľko percent z položenia toho obrubníku komu pôjde. A teda ak budete prichádzať s návrhmi, ako spraviť prostredie lepšie, menej bariérovité, aby ste sa v ňom mohli pohybovať, tak čokoľvek budete potrebovať - a mohol by som vám s tým nejakým spôsobom pomôcť či hlasom, či podporou, či podpisom - tak, prosím, počítajte so mnou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Marek Krajčí.

  • Ďakujem pekne. Milá Silvia, aj ja ti chcem veľmi poďakovať za to, že si tu s nami, a za to, že takýmto spôsobom nám komunikuješ niečo, čo sme mali robiť my, o čom sme my mali rozprávať, a riešiť tieto problémy. A ešte raz, veľmi si to vážim za to, že si sa na to dala, za to, že si sa dala aj sem do parlamentu, že si prišla a že, že takýmto spôsobom ideš sa pomôcť, ja by som to tak povedal, uzdraviť srdce našej spoločnosti. Ja by som si veľmi želal, aby naša spoločnosť bola vnímavejšia a citlivejšia na osoby so zdravotným postihnutím, lebo si uvedomujem, že to formuje to jadro, to gro, to srdce našej spoločnosti.

    A preto ja by som chcel aj poprosiť, sú mnohé témy, ktoré, ktoré nás môžu rozdeľovať, ale verím, že toto je jedna z tých, ktorá by nás jednoznačne mala spojiť. A mali by sme sa pozrieť na tento problém so srdcom, nie pragmaticky, ale so srdcom, riešiť ho so srdcom a verím, že celú našu spoločnosť to posunie potom na vyššiu úroveň, lebo náš postoj k týmto problémom formuje aj srdce celej našej spoločnosti.

    Silvia, ešte raz veľmi ďakujem za to, že si sa na to dala.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jozef Lukáč.

  • Ďakujem. Tiež chcem poďakovať Silvii, že je u nás v klube, že je človekom, ktorý otvára bariéry a búra bariéry vlastne pre hendikepovaných ľudí v tejto Národnej rade. Kvitujem, že pán predsedajúci schôdze, pán Bugár sa ospravedlnil za to, že nie je pripravený ešte stolík pre ňu, ale bolo by vhodné sa zamyslieť možno nad tým, jej trvá cesta z foyer sem do rokovacej sály dvadsať minút, možno nad väčšou investíciou v tejto budove. Predsa len je to budova parlamentu.

    Ďakujem.

  • Dovolím si ako predseda Národnej rady využiť svoje právo a zareagovať. Myslím, že po zbytočnej intervencii predsedu poslaneckého klubu, keďže sa problém riešil, sme pristúpili v mene Národnej rady okamžite ku riešeniu akéhokoľvek problému pani poslankyni. Nebol by som rád, aby sme sa pretekali v tom, kto, ktorý viac vyboxuje a získa. A ja vás môžem ubezpečiť, že som zabezpečil maximálny komfort, maximálny dialóg v prípade nespokojnosti, a myslím, že sme si veľmi úprimne o tejto problematike porozprávali a nestane sa žiadna krivda pani poslankyni bez akýchkoľvek osobných intervencií akéhokoľvek poslanca.

    Ďakujem.

    Poprosím vás, pán Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie, pretože, myslím, že sa to už dlhé roky tu žiadalo, aby niekto takto vystúpil priamo, a o autentickosti ani nebudem rozprávať, pretože neni o čom.

    Hovorili ste aj tie udržateľné projekty na dva roky, na štyri roky. Áno. Ja som bol naučený žiť na dlhšie, nie iba na dva, na štyri roky a myslím, že každý z nás pochopí, že takto plánovite niekedy sme hovorili, že päťročnice boli, lebo jaký to bol blud, aj tie päťročnice pokračovali ďalej a stále sa to rozvíjalo a ten projekt ďalej pokračoval. Žiaľ, v demokracii tak to neni a neni to iba vo vašom prípade a vo vašej skupine ľudí, ale v celom živote.

    Áno, ťažko sa to počúva, vyzerá, že štát dal vašu skupinu zdravotne postihnutých na vedľajšiu koľaj. A ja sa pýtam, má to byť politická vôľa, nie ľudská vôľa? Veď sa spamätajme, veď to už mohlo byť dávno riešené, takže apelujem, aby tu bola ľudská vôľa, aby sme robili maximum pre to, aby nie iba pani poslankyňa, všetci zdravotne postihnutí mali ten prístup, aký majú mať, aby ste sa mohli integrovať do, medzi nás a aby ste mohli sa zapájať do našej slovenskej, nášho slovenského života. Preto tiež vám apelujem, ako už kolegyňa predo mnou povedala, pripomínajte sa tomuto zákonodarnému zboru, že zastupujete tú skupinu ľudí, a ja budem stopercentne za vami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani Silvia Petruchová, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem, ďakujem hlavne všetkým kolegom, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom podporili, a hlavne ďakujem za tie pekné príklady, ktoré ste tu uviedli a ktoré máte ako skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím.

    Ja by som chcela možno uviesť jednu vec na pravú mieru. To, že som na vozíku, mi nezaručuje žiadne, žiadne kvality. Vôbec mi nezaručuje to, že budem dobrá poslankyňa. Ja však pre to chcem urobiť maximum. Chcem naozaj tvrdo pracovať, lebo viem, že táto funkcia si to vyžaduje. Robila som to aj predtým, pracovala som aj predtým dlhé roky s plným nasadením a všetko, čo som robila, robila som naozaj naplno.

    Súhlasím so všetkým, čo povedal pán Mihál, súhlasím aj s tým, čo povedal pán Poliačik, a hlavne súhlasím s tým, že, že na všetko sa pozerá predovšetkým cez financie. A zabúda sa tu pozerať na ľudí. Jednoducho nie všetko sa dá kalkulovať a prepočítať. To je fakt.

    Chcela by som ešte aj k tej intervencii vám, pán predseda. Tá intervencia nebola zbytočná. Dnes som zažila, zažila ďalšiu situáciu napriek tomu, že mi bolo včera sľúbené, že sa do budovy parlamentu dostanem bez problému a bočným vchodom, tak som sa sem dostala znovu s asistentom načierno, pretože tá, tá ochranka nemala ani šajnu o tom, ako sem mám vojsť a z ktorej strany. A bolo mi to prisľúbené.

    Takže neviem, či všetko funguje tak, ako má, a neviem, či všetko tak, ako má, bude fungovať.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mihál.

    Pripraví sa pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem, pán predseda. Moje vystúpenie rozdelím na štyri časti. V prvej budem hovoriť o financiách a o verejných financiách, v druhej časti o podnikateľskom prostredí, v tretej časti o zamestnanosti a sociálnych veciach a vo štvrtej časti o športe. Čiže budem sa venovať tým témam programového vyhlásenia vlády, ktoré, ktorým sa venujem ja či ako poslanec, či ako občan Slovenskej republiky.

    Ale najprv na úvod si neodpustím pár poznámok k tomu, ako vznikla táto vláda, a k programovému vyhláseniu ako dokumentu. Občania 5. marca 2016 dali jednoznačne politickým stranám, politikom najavo, že nechcú ďalej pokračovať vo vláde Roberta Fica. Keby to bolo inak, tak by predsa strana SMER nezískala len 28 %. To bol percentuálny zisk, s ktorým zo strany SMER nerátal ani najväčší pesimista. Toto bola jednoznačná porážka politiky Roberta Fica, ktorú občania demokratickým spôsobom prejavili vo voľbách. Sedíte tu, kolegovia, v úctyhodnom počte 49, možno závidieť, samozrejme, ale ešte pred dvoma mesiacmi vás tu bolo 83. Čiže 34 poslancov strana SMER stratila a nie je to náhoda. Stalo sa presne to, čo som ja mnohokrát počas minulých štyroch rokov hovoril, občania vám tu vašu politiku spočítajú vo voľbách. A tak sa aj stalo.

    To, že ste zložili vládu, to nie je vôbec zásluha vašej šikovnosti a ani obratnosti politickej vášho predsedu, to je zásluha len a len oligarchov, ktorí, ktorým vyhovuje to, že takáto zostava tu bude ďalšie štyri roky. To nie je nič iné, žiadna politická šikovnosť, žiadne oslovenie občanov, práve naopak, je to krach vašej politiky, ktorú vám ľudia dali jasne najavo vo voľbách.

    Bol som pri nejakých tých rokovaniach, keď sa zostavovala vláda, a mám celkom jasnú predstavu, že čo primälo vašich súčasných troch partnerov, aby do toho spolku s vami šli. SaS tiež dostala všelijaké ponuky, ale SaS ich na rozdiel od vašich súčasných koaličných partnerov odmietla, ale viem, o čom to bolo. Veľmi dobre viem, o čom to, vážení kolegovia, bolo, veľmi dobre.

    Pokiaľ ide o programové vyhlásenie, ku ktorému tu dnes, včera a ešte ďalšie dni budeme sedieť a sedíme, tak je to dokument, ktorý vznikol z povinnosti, je to povinná jazda, patrí sa to, má to byť, tie tanečky si tu musíme všetci absolvovať, tak tu teda sme. Programové vyhlásenie má 70 strán, z ktorých veľká väčšina je prázdna vata. Je vidieť, že vy smeráci ako tá hlavná sila v tejto vláde, tak ako ste si nedali žiadnu prácu s prípravou programu pred voľbami - však ste žiadny nemali - tak presne takisto ste sa postavili tu k tvorbe programového vyhlásenia. Presne takisto lajdácky, šmelinársky. To, čo vám spísali nejakí úradníci na ministerstvách, to tam je, to, čo nespísali, to tam nie je. Je perfektne vidieť, že v ktorom rezorte aká partička sedí.

    Keď mám povedať za ministerstvo práce a sociálnych vecí (povedané so smiechom), ta aj tých chudobných tri a pol strany presne odráža tie jednotlivé sekcie a tých ľudí, ktorí za tými písmenkami, za tými pár písmenok jednoducho sú. Niektorí si dali viac práce, niektorí menej, niektorí "copy - paste" to, čo bolo, niektorí možno trošku niečo pridali a je tam, samozrejme, vidno aj tie tri vety od nového pána štátneho tajomníka, ktorý sa určite veľmi teší z pozície, do ktorej sa voľky-nevoľky dostal.

    Pokiaľ ide o iné rezorty, tak napríklad kultúra, pán minister, všetka česť, školstvo, pán minister tu nie je, takisto všetka česť. To sú časti, ktoré majú svoju silu a svojím spôsobom aj kvalitu. Ale iné rezorty, niektoré aj teda iné rezorty, tak to je na zaplakanie. Programové vyhlásenie vlády je tak nevyrovnaný dokument, že ako keby niektoré časti, s prepáčením, písali absolventi pomocnej školy, a niektoré, všetka česť, univerzitní profesori. Veľmi nevyvážené. Ale je to v prvom rade vata, prázdne slová.

    A pokiaľ sú tam nejaké konkrétne sľuby, pani kolegyňa, lebo sú tam aj konkrétne čísla, napríklad že zvýšite zamestnanosť o presne 100-tisíc ľudí, táto vláda zvýši zamestnanosť o 100-tisíc ľudí, takže nájdeme tam aj konkrétne čísla, ale napríklad v tomto prípade takýto záväzok, vznik nových 100-tisíc pracovných miest, keď si pozriem históriu uplynulých štyroch rokov, lebo za uplynulé štyri roky podľa pána ministra vzniklo 117-tisíc pracovných miest. To sú také účtovnícke triky, pani kolegyňa, nič iné, hej. Z konateľov ste urobili zamestnancov v pracovnom pomere. Z dohodárov zmenou odvodovej politiky, kde dnes za dohodárov platí zamestnávateľ vyššie odvody ako za zamestnanca, logicky, že tých dohodárov zamestnávatelia prehodili do pracovných pomerov, a tak vám zvýšil, tak sa zvýšil počet pracovných miest. Nijako inak, ako umelo.

    Dôkazom, akým spôsobom ste naložili so zamestnanosťou, je to, že počet ľudí, ktorí dnes pracujú, Slovákov v zahraničí je vyše 150-tisíc. Čiže okolo 30 - 40-tisíc viac, ako to bolo pred štyrmi rokmi. Slováci zvýšili zamestnanosť, ale nie na Slovensku, ale v okolitých krajinách, vážení. Tam platia dane a tam platia odvody. Takže toto sú tie konkrétne čísla. Nezamestnanosť že klesne pod 10 %? Ešte sme ani nehlasovali o programovom vyhlásení vlády a už dnes vydal Štatistický úrad či úrad práce, či kto, že už je tá nezamestnanosť pod 10 %. Takže to je tak geniálne, že tento sľub ste vlastne splnili ešte predtým, ako bolo programové vyhlásenie vlády odhlasované.

    Ale takýchto perličiek, že vlastne vy niečo sľubujete v programovom vyhlásení, že urobíte, čo pritom už urobené je, pretože tá legislatíva je schválená, je tam viacero a nechcem s tým zdržiavať.

    Aby som ešte ale povedal dôležitú vec. V každom prípade toto je programové vyhlásenie, a teraz budem ku vám milosrdný, sociálnodemokratickej vlády. Nie vlády koaličnej, kde sú aj tri strany, ktoré o sebe hovoria, že sú stredové alebo stredopravé. Ja tam nevidím idey pravicovej, pravicovej strany, či je to SIEŤ, či je to občianska strana MOST - HÍD alebo či je to SNS. Ak, tak sú tu len mikrostopy, napríklad v deklarovanom symbolickom znížení dane právnických osôb z 22 na 21 %. Toto je výsledok vašej pravicovej alebo stredovej politiky? Toto ste presadili do programového vyhlásenia?

    No keby teoreticky bola v tejto vláde - teoreticky - SaS-ka, tak by to programové vyhlásenie, keď už, vyzeralo zásadne, ale zásadne inak. Samozrejme, hovorím o čistej teórii, ale predstavoval by som si, že tri stredopravé strany zo svojho programu presadia viac. Mimochodom, pán Bugár sa trošku mýli v matematike, keď stále hovorí, že 90 % ich programu je v programovom vyhlásení. Podľa mňa je to 90 promile, ak aspoň toľko, takže len taká malá poznámka na okraj k tomu, čo si presadila strana MOST.

    No ale budem teraz už konkrétnejší. Financie. Financie, ale túto tému nechám určite radšej nášmu tímlídrovi Eugenovi Jurzycovi. Pokiaľ ide o financie, deklarácia, že vláda dosiahne vyrovnaný rozpočet vlastne až po jej odchode v roku 2020, to je absolútne, absolútne smiešne. Podmienky, pokiaľ ide o globálnu ekonomiku, pokiaľ ide o - pri všetkých problémoch - Európu, svet, sú dnes relatívne vo veľmi, veľmi dobrom stave. Takisto si myslím, že ďalšie okolnosti, ktoré nahrávajú rozvoju Slovenska z hľadiska medzinárodných súvislostí, sú tak priaznivé, že pokiaľ by táto vláda chcela, tak vyrovnaný rozpočet je už o rok, nie až niekedy v roku 2020.

    Príkladom, ďalším takýmto príkladom čisto len predvolebného sľubu je, sú daňové licencie. Daňové licencie, ktoré ste teda ako pravicové strany presadili, ich zrušenie, tak daňové licencie sa fakticky zrušia za zdaňovacie obdobie 2018, to znamená, že v marci - apríli 2019 v podstate posledná príležitosť pred voľbami, ktoré budú v marci 2020, v tom poslednom momente, kedy to bude možné, aby to ľudia nejako priaznivo pocítili, tak vtedy to chcete urobiť. Ja nevidím žiadny dôvod, aby sa daňové licencie nezrušili zajtra, keď sa to nestalo včera, v skrátenom legislatívnom konaní. Keby ste boli skutočne dbali na presadenie vašich programov, tak toto jednoznačne presadíte. Veď strana SMER uznala, že daňové licencie sú škodlivé, pretože inak by to tam nebolo vôbec. V programovom vyhlásení zrušenie daňových licencií je, ale veľmi takým špekulatívnym spôsobom tesne pred voľbami. Čo toto má byť?

    Pokiaľ ale ide o tú najzávažnejšiu vec, ktorá sa týka verejných financií, tak je tu veľká hrozba tej vašej deklarovanej reformy zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ja sa obávam, že pod tou reformou zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa skrýva to, že vy práve tú doterajšiu zodpovednosť, ktorú ste museli ako-tak držať, chcete uvoľniť, aby sa vám rozviazali ruky na ďalšie rozhadzovanie.

    Mimochodom, stredopravé strany, pýtam sa vás, vy naozaj súhlasíte s tými sociálnymi balíčkami od A po Z? Dobre, ak vy s tým súhlasíte, lebo tak sme sa dozvedeli od pána ministra Richtera na výbore pre sociálne veci, takže keď vy ste natoľko kompromisní a ústretoví k strane SMER a jej vlajkovej lodi, sociálnym balíčkom, tak sa pýtam, prečo váš partner, strana SMER nie je ústretová voči skutočne zásadným veciam z vašich programov, ktoré by napríklad znamenali zlepšenie podnikateľského prostredia. A prechádzam k tejto téme.

    Podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, tak pre mňa je to v prvom rade otázka daňového a odvodového zaťaženia. Už som tu spomínal a všetci dobre vieme, daňové licencie až de facto v roku 2019 budú zrušené. Daň z príjmov právnických osôb, o jedno jediné percentíčko je tu deklarovaný záväzok na 21 %. A je tu ešte akási nejasná deklarácia o zvýšení paušálnych výdavkov pre živnostníkov. A to je všetko, čo sa týka nejakého zníženia daní a odvodov. To je všetko. Tieto tri chatrné a vajatavé veci. A to je všetko.

    Znovu sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia z SNS, toto vám stačí? Veď vy ste predsa vo vašom programe deklarovali pomoc napríklad malým a stredným podnikateľom. Toto je ono? Toto je to, čo ste presadili, pán Bugár? Pán Hrnčiar? Váš perfektný program strany SIEŤ? Toto ste presadili? Tieto tri vajatavé, chatrné veci, do ktorých keď niekto fúkne, tak to spadne celé? Zníženie daní pre právnické osoby o 1 %?

    Kto nevie, tomu pripomínam, že živnostníci budú na budúci rok platiť znova a znova vyššie odvody. Je to o 6 eur mesačne, ale za rok je to 72 eur. Pre niekoho sú to zásadné veci. Čiže namiesto pomoci tým, ktorí to potrebujú, namiesto toho, aby sa prejavili pravicové strany v programovom vyhlásení, aby tam niečo presadili pre tých voličov, ktorých tu majú zastupovať, tí ich voliči, tí živnostníci, ktorí vás volili, sa dočkajú na budúci rok ďalšieho zvýšenia odvodov. Je to len o 6 eur, ale je to zvýšenie, nie naopak. Očakával by som, že si presadíte zníženie odvodov, a to konkrétnym nejakým spôsobom. Kdeže, nič také!

    Pokiaľ ide o zdravotné odvody, prešiel som si programové vyhlásenie zľava, sprava, či tam teda bude rozšírenie odpočítateľnej položky, ktorá je pri zdravotných odvodoch, aj na živnostníkov alebo na dohodárov, na ďalšie skupiny osôb. Nič, nič, ani slovo, ani náznak, ani ten vajatavý sľub! Absolútne nič, nič, nič! Dokonca ani tým zamestnancom, ktorým ešte pred voľbami smeráci sľubovali zvýšenie odpočítateľnej položky, ani to nie je v programovom vyhlásení vlády. Čiže to ste sa vzájomne zablokovali, alebo čo ste vlastne robili, keď ste sedeli na tých koaličných rokovaniach? Alebo ste na to zabudli v tej celej eufórii, že ako si delíte ministerské kreslá? Čiže aspoň tým zamestnancom keby ste niečo sľúbili do programového vyhlásenia. Ale ani tým, ani tým. Naopak, zrejme z ministerstva financií to prichádza iniciatíva zaviesť nejaký osobitný odvod pre obchodné systémy, lebo to je to, čo Slovensko najviac potrebuje v súčasnosti.

    Pokiaľ ide o nejaké byrokratické záležitosti, zníženie byrokracie, sľub nejaký nekonkrétny, že znížite byrokraciu, to v každom programovom vyhlásení vlády aj, dokonca aj na Madagaskare to majú napísané v programovom vyhlásení, že znížia administratívne zaťaženie firiem, ale konkrétny záväzok tam je len, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu. To je na jednej strane skvelé, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu, ale už sa teším, ako to sem po troch rokoch príde. A príde to tak, že zrušíte pracovnú zdravotnú službu pre kategóriu 1, a to bude všetko, pretože na viac si netrúfnete. A netrúfnete si preto, lebo niekto šikovný nám medzitým vysvetlí, že je to predsa európska smernica, ktorú predsa nemôžete obísť. Takže vy si tam dáte taký záväzok, ktorý de facto vám o chvíľku niekto múdrejší povie, že ten je nesplniteľný, pretože by ste museli ísť proti Bruselu. A to si nedovolíte.

    Pokiaľ ide o nejaké ďalšie zmeny, pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže alebo uľahčenie podnikania, tak prejdem do rezortu sociálnych vecí. Minister práce nám vysvetlil na výbore, že Zákonník práce sa otvárať nebude, lebo je perfektný. No pre smerákov je nepochybne perfektný. Veď tak, veď si urobili tri alebo štyri novely - pomerne zásadné - behom posledných štyroch rokov. Len sa znova pýtam stredopravých troch strán, aj vy hovoríte o tom, že Zákonník práce nemá chybu? Že nie je brzdou pri tvorbe nových pracovných miest? To sa mi nechce veriť. Ak si to myslíte, tak potom ste to mali jasne napísať do vašich volebných programov, že Zákonník práce je geniálny a nemienite v ňom zmeniť ani čiarku. Lenže vy ste napísali niečo úplne iné. Skúste sa pozrieť, čo tam máte.

    Pripomeniem vám jednu úžasnú vec, ktorá tu vypukne 18. júna. Prosím vás, dobre si to zapamätajte, čo vám teraz poviem! Od 18. júna platí na Slovensku nový zákon, volá sa zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Ak tu doteraz bola byrokracia ako Brno, tak od 18. 6. bude ešte vyššia. A viete prečo? Napríklad preto, lebo keď do nejakej firmy si povedzme kúpia z Nemecka nejaký stroj a príde im to nejaký nemecký technik nainštalovať, tak bude to musieť ten nemecký zamestnávateľ nahlasovať na náš slovenský inšpektorát práce, že tu má technika, ktorý tu bude tri dni montovať nejaký stroj v tej a tej firme. Čiže nestačí, že my tu máme byrokraciu ako Brno pre naše slovenské firmy, pre slovenských zamestnávateľov..., tak my sme tak úžasní, že, pán bývalý štátny tajomník o tom niečo určite vie, lebo ten zákona nepochybne dobre pozná, je to § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci, stačí si ho pozrieť a zistí, že tá nemecká firma sa veľmi poteší, že ako sa fajn podniká na Slovensku, pretože ten nemecký zamestnávateľ bude musieť nášmu košickému inšpektorátu nahlásiť, že tu prišiel na 3 dni jej technik. Čiže my tú našu byrokraciu exportujeme dokonca do zahraničia, to sme tak úžasní.

    To, akým spôsobom sa na Slovensku bojuje proti čiernej práci, že sa zvyšujú pokuty, že sa zavádzajú pokuty z hľadiska tzv. spoluzodpovednosti, že moja firma má zaplatiť pokutu za to, že môj dodávateľ načierno zamestnáva, pričom pod načierno zamestnávaním sa myslí napríklad to, že o hodinu neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, však, pani kolegyňa, tak to je už úplná absurdita. Ja vás vyzývam ku konkrétnemu úkonu, všetci ako tu sedíte, treba zrušiť tento zákon o cezhraničnej spolupráci, pokým ešte nevstúpi 18. 6. do účinnosti. Urobíte obrovskú službu slovenskému podnikateľskému, ale tomu nemeckému podnikateľovi, keď ten zákon zrušíte. Okamžite ho treba zrušiť. Aj keď jeho zavedenie vyplýva z európskej smernice.

    Mimochodom, európska smernica, programové vyhlásenie, úžasná veta, že budete dávať veľký pozor na to, aby sa aj európske smernice zapracovávali len primeraným nevyhnutným spôsobom a nedávalo sa tam niečo naviac. Tak toto konkrétne, tento zákon o cezhraničnej spolupráci je z pohľadu smernice v mnohých bodoch napísaný tak, že toto, toto, toto môže byť zapracované do národnej legislatívy. A všetko toto, toto, toto, čo môže byť zapracované do národnej legislatívy, samozrejme, slovenskí legislatívci na ministerstve práce poctivo do poslednej čiarky a bodky do nášho zákona o cezhraničnej spolupráci aj zapracovali, hoci to tam vôbec nemuselo byť.

    Takže ak si niekto myslel, že na Slovensku je vysoká byrokracia, tak to ešte nevie, čo tu bude po 18. júni. Toľko konkrétny príklad toho, ako predchádzajúca vláda zlepšovala podnikateľské prostredie, a varujem, že táto vláda zrejme lepšia nebude. Aspoň podľa toho, čo sa dá v programovom vyhlásení dočítať. Dá sa tam dočítať napríklad toto: "Vláda..." - a teraz prepáčte, ak sa zakokcem, lebo to je naozaj ťažké prečítať alebo napísať - "Vláda podporí implementáciu simulácie daňovej povinnosti na základe behaviorálnej analýzy ekonomického správania sa hospodárskeho subjektu." No, tak nepochybujem, že takto ľudovou rečou napísaná veta každého podnikateľa podporí v jeho ďalších aktivitách, pretože si určite pod tým predstaví to, že zrejme sa znížia dane alebo niečo podobné, alebo že menej tlačív bude treba vypisovať pri nejakých povinnostiach, obávam sa ale, že to celé je, s prepáčením, nejaká nová finta na to, ako ešte viac nepriamo dostať na nejakých daniach od podnikateľských subjektov alebo od zamestnancov živnostníkov.

    "Vláda podporí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc." Toto už, myslím, zaznelo, skrátka, zase si budú musieť podnikatelia kúpiť nejaké nové registračné pokladnice, zase na tom niekto zarobí a zase na to niekto doplatí.

    Pokiaľ ide o sociálne veci, tak v programovom vyhlásení sú tri veľmi dobré deklarácie. Aj keď znova, znova je možné pochybovať o ich konkrétnosti, resp. o tom, či sa to naozaj stane. Ale vláda deklaruje, že chce znížiť, pozor, počet dlhodobo nezamestnaných, to je to, čo sa za 4 roky nepodarilo predchádzajúcej vláde, hoci nezamestnanosť klesla, to je nepochybné, ale tí dlhodobo nezamestnaní, tak ten ich počet stúpol a to je práve problém. Nie je problém to, že keď je dobrá situácia v Nemecku a prúdia sem objednávky, že teda podnikatelia pri tom všetkom napriek Ficovej vláde vytvoria nové pracovné miesta pre tých, ktorí sú kvalifikovaní a ktorí niečo vedia, a takých zamestnancov sa ukazuje, že je dnes už jednoducho málo na Slovensku a je po nich veľký dopyt, čo je výborná situácia z pohľadu týchto zamestnancov, lenže problémová je skupina vyše 100-tisíc dlhodobo nezamestnaných. A to je výzva pre vládu, aby pre nich niečo urobila. Tak ako sú to zdravotne postihnutí ľudia, ktorí by chceli pracovať, a je to výzva pre vládu, aby robila opatrenia, tak takouto výzvou je aj to, aby dlhodobo nezamestnaní začali pracovať, a v tom, v tom im musí vláda pomáhať. Minulá vláda to neurobila, tak uvidíme, či sa to podarí tejto vláde.

    Pokiaľ ide o predstavu ako, projekty, projekty, projekty, eurofondy, no to sme už všetko počuli a úspech to nemalo, tak uvidíme, uvidíme, deklarácie znejú pekne. To treba uznať, tie vety sa čítajú veľmi dobre.

    Pokiaľ ide o nový zákon o sociálnych službách, minister, pán Richter ma prekvapil, keď na výbore hovoril o novom zákone, pretože v programovom vyhlásení nie je žiadne slovo o tom, že by mal byť nový zákon o sociálnych službách, sú tam vety, ktoré hovoria o tom, že bude vylepšený ten existujúci, najmä pokiaľ ide o financovanie. Dobre, to je možno hra so slovíčkami, to možno nie je podstatné, dôležité je to, aby skutočne došlo k posilneniu financovania sociálnych služieb, aby sa tu skutočne uplatňoval princíp rovnosti z hľadiska financovania, či je to verejný, neverejný poskytovateľ, aby tie peniaze neboli blokované, aby sme sa konečne prestali vyhovárať na to, že tu bola zle urobená decentralizácia za pána Nižňanského. Poprosím, ja už ani neviem, kedy tá decentralizácia bola, niekedy v roku 2002 alebo kedy, skrátka je to 10-15 rokov stará vec. Veď ak niečo nefunguje, ak je zle urobená decentralizácia, rozdeľovanie financií, kompetencie, tak predsa na to je tu vláda, aby to riešila. Vláda Róberta Fica, kompaktná, jednotná, žiadny zlepenec, za 4 roky v tom neurobila vôbec nič. Takže je to výzva pre túto vládu, aby teda zmenila aj kompetencie samospráv, keď na to príde, aby sa to nebála otvoriť, áno, lebo je to citlivá téma, samozrejme, aby sa to nebála otvoriť, pretože pokiaľ majú byť sociálne služby financované poriadne, tak sa to otvoriť jednoducho musí. Takže to som teda veľmi zvedavý.

    Ale pokiaľ ide, aby som len nekritizoval, pokiaľ ide o samotný princíp, o fungovanie sociálnych služieb, tu sú silné osobnosti, ktoré z praxe tejto téme rozumejú. Sú tu ľudia – aj v SaS –, ktorí sa touto témou dlhodobo zaoberajú. Medzi tváre, ktoré my, vieme my ponúknuť, je napríklad pani Lýdia Brichtová, ktorá bola pred tromi rokmi decentne odídená z pozície odboru riaditeľky sociálnych služieb na ministerstve práce, ale je to osoba, ktorá je snáď najrešpektovanejšou odborníčkou stále na túto tému. Čiže ponúkame tieto kapacity, ponúkame týchto odborníkov a máme záujem na tom, hoci sme v opozícii, aby sa urobil poriadok v sfére sociálnych služieb, či je to financovanie, či je to systém ako taký.

    No a tretia vec, tretiu vec, ktorú teda pochválim a ktorá s tým súvisí, je deklarovaná snaha o zavedenie jednotného posudkového systému, to sme rozbiehali v roku 2010, ale na to potrebujete skutočne 4 roky, čiže predchádzajúca vláda znovu to nechala plávať, táto vláda to deklaruje, že sa o to pokúsi, nie že to urobí, že sa o to pokúsi, tak držím palce, aby sa teda nielen pokúsili, ale aby to aj za tie 4 roky vyšlo, a znova, pokiaľ môžeme nejako pomôcť z opozície svojimi odborníkmi, svojimi skúsenosťami, tak sme k dispozícii. Toto nie je politická téma, to je téma odborná, a ak sa to podarí, tak sa veľmi veľa ľuďom uľaví a bude ľahšie žiť. Čiže poďme to spoločne urobiť.

    No a chcel by som sa dostať ešte k dôchodkovému systému, pretože z hľadiska tých sociálnych vecí kolegynky tu rozpitvali už mnoho, nechcem to zbytočne opakovať, čas je vzácny, k dôchodkom. Tak začnem tým, že náš dôchodkový systém, I. pilier, ak to náhodou niekto nevie, je silne deficitný. Z pohľadu toho, ako sú dnes nastavené odvody, ako sú dne zadefinované fondy, ako sa vyplácajú alebo v akom počte starobné dôchodky, vdovské dôchodky, predčasné starobné dôchodky, tak je to asi tak, keď to trošku zjednoduším, že chýba nám v tom systéme suma 2 mld. eur. Čiže to, čo ekonomicky činní obyvatelia, zamestnávatelia zaplatia na odvodoch na starobné poistenie, a to, čo sa na druhej strane v Sociálnej poisťovni vyplatí, na starobných dôchodkoch, predčasných a pozostalostných dôchodkoch, tam je diera 2 mld. eur.

    Akým spôsobom sa táto diera momentálne rieši? Po prvé tým, že zhruba 1,5 mld. je presun medzi fondami, čiže do fondu starobného poistenia, z ktorého sa tieto dôchodky vyplácajú, ide kompletný rezervný fond, to je hneď 900 mil. eur, čiže my sa tu hráme na akýsi rezervný fond, ale to nie je nič iné ako vykrývanie deficitu v systéme dôchodkovom, ďalej tam idú prebytky a veľmi výrazné z úrazového poistenia, z poistenia v nezamestnanosti, z nemocenského poistenia. To je veľmi falošné, pretože hráme tu s občanmi falošnú hru. My im hovoríme, že platíte si nemocenské poistenie, z čoho sa potom vyplácajú nemocenské dávky, materské, a nie je na to, aby sa tá materská viac zvýšila, lebo nie je, to nie je pravda. Keby sme si pozreli, koľko sa zaplatí na odvodoch na nemocenské poistenie, na to materské a koľko sa vyplatí, je tam plusová medzera v neprospech tých poberateľov tých materských, pretože to plus, ktoré tam vzniká, ide na dôchodky. Dôchodcovia sa sťažujú, dôchodky sú nízke a neviem, ako toto hento jedno s druhým, no a v prvom rade by sa mali sťažovať matky alebo ženy, ktoré sú na OČR-kách, že tie materské alebo tie OČR-ky sú nízke, pretože na ich úkor sú financované dôchodky. Takto to jednoducho je a pán štátny tajomník, ten nový, to veľmi dobre vie a veľakrát som ho počul či tu, či v súkromí hovoriť o tom, že toto treba zmeniť. Tak som teda zvedavý, že ako sa to zmení, pretože v programovom vyhlásení vlády o tom príliš napísaného nie je.

    No ale aby som to dokončil, tá diera, tie 2 mld., zhruba 400 až 500 mil. tam ešte v každom prípade zostáva na štát, ktorý tam musí dať peniaze z toho, čo sa inak vyberie na daniach a podobne, aby sa tá diera vyplnila. Pozor, ja už som odrátal ten deficit, ktorý robí II. pilier taký chatrný, aký je, čiže ešte napriek tomu všetkému 400 až 500 mil. ročne tam ide zo štátneho rozpočtu, aby bolo na tie dôchodky. Pretože keby sa tak nedialo, tak by museli byť dôchodky zhruba o 10 % nižšie oproti tomu, aké sú. No a chcete, chcete čo urobiť? Chcete zmeniť valorizáciu? Jasné, pretože je to dosť veľká hanba vysvetľovať dôchodcom, prečo sa dôchodky zvyšujú o 1,90 eura a prečo to nie je lepšie, ako to bolo napríklad za Mihála, ťažko sa to vysvetľuje, tak za mňa to bolo 10 eur, ja sa tým tiež nechcem chváliť, ale predsa je to určitý rozdiel.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, je to hlúposť, presne. A je hlúposť to, že systém, ktorý je dnes deficitný o 2 mld. eur ročne, chcete vylepšiť tým, že zlepšíte valorizáciu, no dobre, tak to teda treba zlepšiť, ale keď sa niekde zlepší, tak potom sa niekde musí asi ubrať alebo sa musí niečo nové dotovať. Čiže to by som bol strašne zvedavý, že ako to celé, ako toto perpetuum mobile chcete vyriešiť, lebo riešite perpetuum mobile. Nehovoríte nič o tom, nepriznávate farbu v tom, že treba zrejme znížiť na druhej strane výšku novopriznávaných dôchodkov, ak má ten systém byť aspoň v tej podobe deficitu, ako je dnes.

    A ďalšia vec je II. pilier. Takisto celé 4 roky to nebolo nič iného ako, ako počúvanie zo strany pána súčasného štátneho tajomníka, ako on nesúhlasí so zmenami, ktoré robila druhá Ficova vláda, ako on proti tomu bude bojovať, ako je strana MOST tá strana, ktorá najtvrdšie stojí a zastáva práva sporiteľov, tak teda v programovom vyhlásení vlády sme sa teda dočítali, že sa zlepší programový výber, a to je tak asi všetko, pokiaľ ide o II. pilier. To je veľmi slabá ambícia na bývalých najväčších bojovníkov za práva sporiteľov a za silný II. pilier. Ja by som čakal, že tam nájdem, že sa zvýšia príspevky do II. piliera, že sa zmení napríklad vzorec pre výpočet minimálneho dôchodku, ktorý je dnes jasne diskriminujúci sporiteľov v II. pilieri, a ďalšie, ďalšie veci, čakal by som napríklad snahu o prijatie ústavného zákona na udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý sme spoločne riešili, spoločne SMER plus opozícia, a jedine súčasný pán štátny tajomník bol ten, na ktorom to celé končilo, že on teda nie, tak som myslel, že nájdete spoločnú reč teraz aspoň na úrovni programového vyhlásenia vlády, SaS-ka by sa k tomu pridala, samozrejme. Ústavný zákon, to je 90 hlasov, vláda má dnes nejakých 80, čiže 10 chýba, ale myslím si, že za poslancov SaS môžem povedať, že takýto zákon by sme zrejme s radosťou podporili. Čiže hoci by sa musela pridať opozícia, tak zrejme by sa tak bez problémov stalo, ale vy o tom nehovoríte nič. Je tu príležitosť urobiť dobrú vec, ale vy o tom v programovom vyhlásení nehovoríte nič. Neviem, či sa zabudlo alebo či je to naschvál, to by som si rád nechal vysvetliť. Čo sa tam deje? Čo sa tam deje v tejto koalícii? Je to veľmi zvláštne.

    No, takže ja som hovoril zrejme omnoho, omnoho viac, ako hovorí o sociálnych veciach samotné programové vyhlásenie vlády na tých chatrných tri a pol stranách, takže vám veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ďakujem za vašu pozornosť, a keďže budeme to spolu musieť vydržať štyri roky, tak na záver vám sľubujem z tohto miesta, že chcem byť konštruktívny opozičný poslanec, a keď napríklad budete chcieť zlepšiť fungovanie dôchodkového systému alebo povedzme zlepšovať podnikateľské prostredie, Zákonník práce, som plne k dispozícii. To, čo mám tu (rečník sa prstom dotkol hlavy), vám veľmi rád dám a verím, že nie som sám, ale takýchto opozičných poslancov sa nájde viac. Skúsme spolu úprimne niečo pre to Slovensko urobiť. Vy Slovákom pre to štvorročné obdobie toho príliš pozitívneho nesľubujete, čo ma veľmi mrzí, ale možno, že keď si vzájomne pomôžeme, tak to môže byť lepšie.

    Takže držím vám palce, aby vám vaša koalícia, ktorú niekto nazval na facebooku profibúda, vydržala celé štyri roky a aby ste za tie štyri roky urobili čo najviac. Nie pre seba, ale pre tých, ktorí vás volili, ale nielen pre tých, ktorí vás volili, ale pre všetkých občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásilo osem poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Ďakujem tiež pánovi Mihálovi. Jozef, naozaj, myslím, že všetkým je jasné, že si tu ďaleko najfundovanejší človek v tejto oblasti. Ja som si dovolil len, tento vstup len preto, že ťa chcem opraviť v jednej drobnej nepresnosti vo formulácii. Táto vláda nie je výsledkom toho, že sa tomu niekomu hodilo, ale tej výsledkom nutnosti, to znamená, to bol obranný manéver, pretože si viacerí ľudia uvedomili, čo by sa stalo, keby sa do vlády dostali ľudia takí ako ty a tvoji kolegovia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. No medzitým, Jozef, ako si rozprával, ti chcem povedať, že vláda splnila prvý cieľ alebo možno jeden z veľkých cieľov, že za ten čas, čo si rozprával, tak klesla nezamestnanosť pod 10 %. Si to predstav.

  • Takže na štyri roky je vystarané, ale na druhej strane, ešte ťa chcem poopraviť, dlhodobo nezamestnaných je 160-tisíc, nie 100-tisíc, takže tej práce budú mať veľmi veľa. A v podstate už sa tým ani netreba zaoberať, keďže cieľ je splnený. Povedala by som, že ten záväzok sa vláde podarilo splniť, ako sa hovorí, že vďaka vláde sa podarilo splniť, by to malo znieť, ale ja by som povedala, že v našom prípade, v prípade Slovenska aj napriek tomu, tej vďake vláde sa podarilo ten cieľ splniť.

    Tak len krátko.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

  • Ďakujem. Pán RNDr. Mihál, vypočul som si pozorne vašu analýzu a musím súhlasiť v jednej veci, že naozaj v tom programovom vyhlásení forma prevažuje nad obsahom, väčšina fráz je tam takých klišovitých.

    Nesúhlasím ale s vašou tézou, že svet sa v globále nachádza v dobrej finančnej a ekonomickej kondícii. Je to jednoducho podľa mňa a podľa nás zlý postulát, z ktorého vychádzate. Že je to tak, o tom svedčí fakt, že svet sa potuluje z jednej krízy finančnej do hospodárskej a tak ďalej. Je to jednoducho chyba, z ktorej vychádzajú všetky ďalšie chyby, a vy ste vytýkali programovému vyhláseniu isté kozmetické vady, ale dovolím si tak trošku vás upozorniť, že vám tam unikli v tej finančnej časti oveľa závažnejšie, závažnejšie nedostatky, napr. v programovom vyhlásení chýba absolútne nejaké stanovisko k inflácii. Ako sa vláda stavia k inflácii, či ju plánuje nejakým spôsobom regulovať, alebo ako vlastne vníma infláciu, čo s ňou plánuje.

  • Reakcia z pléna.

  • Prostredníctvom fiškálnej politiky, samozrejme. Ako plánuje napr. sprísniť dohľad nad finančnými kapitálovými trhmi, či už sa jedná o obmedzenie nejakých burzových špekulatívnych operácií, ktoré zase vyúsťujú ku kríze. Ja viem, že to nemusí byť v súlade s pravidlami Európskej únie, ale to nemôže byť pre nás ospravedlnením, aby sme hájili záujmy Slovenska.

    Jednoducho chcem povedať týmto, že nemyslím si, že to, čo ste povedali, že programové vyhlásenie SaS by bolo iné, myslím si, že by bolo možno kozmeticky iné, ale tú základnú líniu by ste asi mali rovnakú.

    V čom vám chcem ale dať za pravdu, je, že naozaj boj proti čiernej práci, inšpektorát práce je jednoznačne iba nástrojom šikanovania. Takisto prepojenie elektronické registračných pokladníc, to bude buzerácia a šikanovanie živnostníkov, malých, stredných podnikateľov v nekonečnom rozsahu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • No, Jozef, ty si obrovská devíza nášho klubu, ja som sledovala aj kolegov, keď si rozprával, že fakt sme na teba takí hrdí, nie, že takých odborníkov je, je fakt málo a v tomto parlamente teda extra málo. A bolo mi strašne ľúto celý čas, že tam na mieste predkladateľa sedel úbohý pán minister kultúry Maďarič – teraz v dobrom to myslím – a nie pán minister Richter, lebo preňho by to naozaj mohlo byť veľmi poučné, to počúvať. A sledovala som pána poslanca Buriana, ako si rýchlo, rýchlo zapisoval, tak nabudúce rozprávaj pomalšie, možnože si zapíšu aj viacej a pošlú to pánovi Richterovi. A ale som rada, že ste sa prihlásili do faktickej, pán Burian, ja sa veľmi teším, že čo na to poviete.

    A dve veci. K dvom veciam sa chcem vecne vyjadriť. Tí dlhodobo nezamestnaní, o ktorých si hovoril, že ich chcú riešiť cez všelijaké projekty z Európskeho sociálneho fondu a podobne. No pán minister Richter už povedal, že oni chcú začať budovať sociálne podniky. Ja len veľmi dúfam, že im pri tom nebude radiť pani Tomanová a že naozaj vytvoria teda portfólio pre skutočnú sociálnu ekonomiku, lebo taká sa nosí napr. v škandinávskych krajinách. A ja som to pochopila aj tak, že oni chcú začať budovať ako keby medzitrh práce, to znamená súbeh dávky a mzdy, len to nechcú nazvať v tom programovom vyhlásení vlády, pretože to bola obrovská téma expremiérky Radičovej, a tým by, sa boja, že by možnože získala na tom nejaké body.

    A rovnako je to s úžerou a s exekúciami, ktoré hrozia dlhodobo nezamestnaným, a preto majú problém títo ľudia sa zamestnať. A v programovom vyhlásení vlády tvrdia, že sa s tým chcú vysporiadať tak, že budú riešiť nejaký osobný bankrot. Ja by som poradila pánovi ministrovi Richterovi aj cez vás, pán poslanec Burian, aby otvoril tretí šuflík zhora, a tam má ten projekt IP kariet, ktorý je fakt odpoveďou na väčšinu vašich otázok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Petruchová.

  • Ďakujem. Ja som chcela len možno dve poznámky k vášmu, inak perfektnému príhovoru, pán poslanec Mihál.

    Jednak som čakala, že čo, čo vlastne bude, alebo kedy, kedy sa bude, spomínali ste, že, že plánuje sa, teda v programovom vyhlásení vlády sa píše, že sa zruší povinná pracovná alebo teda zdravotná pracovná služba, a teda čakala som, že, samozrejme, na jednej strane sa zlepší podnikateľské prostredie, na druhej strane určite vzniknú ďalšie, tri ďalšie a vy ste to vzápätí hneď poznamenal, že budeme exportovať byrokraciu. To je jeden podľa mňa veľmi presný výraz, čo sa týka toho zákona o cezhraničnej spolupráci.

    A druhá vec, ktorú by som chcela poznamenať, je, že valorizácia dôchodkov. V tomto smere si tam podľa mňa stále nechali zadné vrátka cez vianočný príspevok, ktorý chcú zvyšovať, pretože vianočný príspevok znie dobre, a hlavne sa dáva jednorazovo, čiže keby to mali pretaviť do mesačného zvýšenia dôchodkov, bola by to oveľa nižšia suma a takto to pre ľudí znamená oveľa väčší príspevok. Takže predpokladám, že, že tieto zadné vrátka a tento nesystémový krok si tam nechali len preto, aby, keď tá valorizácia dôchodkov im nevyjde v takej výške, ako by si možno predstavovali, nebudú mať na to prostriedky, tak vianočný príspevok tieto nedostatky možno zakryje zas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi pekný a fundovaný prejav bývalého ministra práce sociálnych vecí, ďakujem, ako sme uňho zvyknutí.

    Ja by som nadviazala na jeho zmienky o decentralizácii, pretože z môjho pohľadu práve absencia tohto princípu je kľúčom k tomu, že naše regióny sa nerozvíjajú, a napriek dlhoročným snahám o vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktorých je plné aj súčasné programové vyhlásenie vlády. My tu už roky prijímame rôzne predsavzatia a rôzne námety na podporu regiónov, potom z toho vyplývajúce najrôznejšie opatrenia, zákony, novely zákonov, ktoré majú z centrálnej úrovne napomáhať rozvoju regiónov. Mám ich tu vypísané: zákon o podpore regionálneho rozvoja, zákon o podpore a pomoci poskytovanej z fondov Európskej únie, zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory, zákon o investičnej pomoci, zákon o podpore cestovného ruchu, naposledy zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a tak ďalej a tak ďalej. To sú všetko zákonné normy, z ktorých vyplývajú najrôznejšie ale stratégie potom, práve z nich majú vyplývať akékoľvek strategické, plánovacie materiály, Národná stratégia regionálneho rozvoja, plány rozvoja vyšších územných celkov, miest a obcí a tak ďalej a tak ďalej.

    Ale nemáme žiadne spätné analýzy vlastne smerom dozadu, zhodnotenia významu, dopadu všetkých týchto zákonov na zamestnanosť rozvoja regiónov a tak ďalej. Všetky tieto materiály, všetky tieto veci vznikajú za pochodu, ad hoc, odtrhnuté jedna od druhej a formálne na rôznych rezortných úrovniach, pretože sú často iba formálnou, formálne splnenou podmienkou na čerpanie eurofondov. Táto vláda čerpať eurofondy nevie. Vie ich míňať, ale nevie ich zmysluplne čerpať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No čo dodať, pán poslanec Mihál? Perfektný prejav, všetci ťa už vychválili, tak pridávam sa k nim. Aj to, čo som chcel, už jeden predrečník alebo predrečníčka povedala, chcel som zdôrazniť tú byrokraciu, ktorú zavádza súčasná vláda. Predpokladal som, že keď tam budú pravicové strany, tak tej byrokracie bude menej. Stretávame sa s ňou na každom kroku, v úradoch, sám na svojej pozícii sa snažím tú byrokraciu odbúravať.

    Treba ešte možno jeden aspekt povedať, že aj napriek tomu, že takmer miliarda euro sa investovala do elektronizácie verejnej správy, stále tej byrokracie je veľa a veľa a ani toto zatiaľ nefunguje a nepomohlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Jozef Mihál, ja som očakával lepšie vystúpenie, fakt, ja som si, ja som schválne zostal tu na tomto vystúpení. A prvú vec, čo teda musím povedať, že teda porovnávanie, tvoje porovnávanie s programovým vyhlásením z roku 2010 neskončí veľmi dobre v prospech roku 2010. Som si schválne vybral ten rok 2010, to ani tri strany nie sú, bez žiadneho konkrétneho údaja. Tu sa aspoň povedalo 100-tisíc pracovných miest, tuto nič, tu je, tu je, by som povedal, plastický obraz toho, akými mnohými slovami sa nepovie nič. Jediná vec tam bola odvodová reforma, ktorá, bohužiaľ, skončila fiaskom, fiaskom v tom, keď sa predložil, zmena 111 zákonov v decembri a chcelo sa od Nového roku prejsť na nový systém. Teraz, pokiaľ sa týka deficitu Sociálnej poisťovne, to nikto nespochybňuje, ten je už od roku 2004, po tom, ako urobil zmenu sociálneho systému ešte, ešte predchodca pán Kaník a začala, a z roka na rok ten nárast toho deficitu je. A vláda, v ktorej si bol, tak chcela riešiť tým, že urobí jeden sociálny odvod. Je to jednoduchá matematická a kozmetická úprava, že sa spoja všetky deficitné alebo prebytkové fondy, vytvorí sa jeden a takýmto spôsobom sa zahladí, že či deficit v dôchodkovom systéme je alebo nie je. Nikto ho nespochybňuje, ten deficit tam je.

    Nezmysel toho, že či valorizácia za Mihála bola vyššia a teraz je nižšia, sám veľmi dobre vieš, že tá valorizácia závisí od fundamentov, a tie fundamenty sú inflácia, prípadne rast miezd. A toto sú fundamenty, ktoré vypočítava budúcu infláciu, aby dôchodcovia v dôchodkovom veku nestratili hodnotu peňazí, tak aby ten dôchodok kryl náklady, ktoré tá dôchodcovská inflácia alebo tá inflácia prináša so sebou. Takže baviť sa o tom, že za ktorej vlády, keď je inflácia, bola 5 %...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem. Budem reagovať na pána, budem reagovať na pána Buriana. Hrozne ma teší, že teda bude tu parťák tie štyri roky, s ktorým sa budem ako prekárať, to je fajn. A určite aj Ľudo Kaník je spokojný, keď náhodou počúva tento prenos, že aj jeho meno tu zaznelo, lebo on je taká ikona toho, že čo všetko zlé bolo, a ešte treba povedať o invalidných dôchodcoch, lebo Kaník, to je, to je fajn. Takže teším sa na tieto štyri roky takéhoto prekárania.

    A ak môžem, pán predsedajúci, ešte by som faktickú poznámku využil na to, čo som nepovedal za mikrofónom. Pán, bývalý pán minister školstva, vedy a športu sa poteší, pretože chcem ešte pochváliť časť programového vyhlásenia v oblasti športu. Teší ma, že sa na to nezabúda. Ja by som si skôr predstavoval a skutočne, aby sa zriadil inštitút špecifického ďalšieho štátneho tajomníka, ktorý by sa venoval športu. Pokiaľ ide o mňa, tak takýto návrh by mal, keby bol, mal by u mňa podporu. Ak má byť zriadená rada vlády pre šport, aj tak dobre, bude tu inštitúcia, ktorá môže byť na úžitok športovému hnutiu. Teší ma deklarovaný záujem o to, aby boli do financovania športu viac vtiahnuté súkromné subjekty cez sponzoring, čo medzi riadkami čítam tak, že sa pokúsite presadiť ten tzv. superodpočet pri sponzoringu, lebo inak si to predstaviť ja osobne neviem, ak to má byť realitou. A veľmi ma teší to, čo vypadlo zo zákona, a to je návrh na zriadenie Fondu na podporu športu. To by mal byť veľký, veľký progres.

    Čiže túto časť programového vyhlásenia oceňujem skutočne najviac zo všetkých tých 70 strán a verím, že dôjde k pozitívnemu naplneniu.

  • Ďakujem pekne. V zmysle § 28 ods. 1 požiadal o vystúpenie v rozprave pán minister kultúry.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, nepovažujem sa za kompetentného vystúpiť k tej vecnej časti vystúpenia pána poslanca Mihála, ale on vo svojom úvode hovoril aj veci všeobecne politické a použil jedno veľmi silné a veľmi drzé, veľmi možno propagandisticky účinné a ničím nepodložené tvrdenie, že túto vládu zložili oligarchovia. Je to presne v duchu tých silných slov, ktoré tu zaznievajú o tom, ako všetci kradnú, všetci sú zlodeji, všetci sú mafia, alebo že vládu zložili oligarchovia.

    Takéto tvrdenie z úst ústavného činiteľa, nepodložené, lebo nebolo podložené žiadnym argumentom, žiadnym dôkazom, je mimoriadne nezodpovedné a škodlivé pre tento štát, pre demokraciu v ňom. Neviem, či si to uvedomujete, takéto niečo použiť, takéto niečo ľuďom tvrdiť ako naozaj oslabuje dôveru ľudí v politiku, v politikov, v demokraciu. Ak, pán poslanec Mihál, naozaj viete o tom, že túto vládu skladali oligarchovia, prineste jasné argumenty a dôkazy. Ja som bol účastný toho, ako sa táto vláda skladala. Bol som účastný koaličných rozhovorov a mohol by som priniesť aj osobné svedectvo, ako sa dávala dohromady a prečo sa dávala dohromady.

    Ale azda najprv treba povedať, prečo nevznikla vláda okolo SaS, ktorú ste už videli ako hotovú vec. A možnože aj v dôsledku toho, že sa tak nestalo, je ešte dnes taký v časti opozície existujúci nejaký, nejaký naozaj posttraumatický šok a hystéria.

    Táto vláda nevznikla preto, lebo ste ju chceli postaviť na takých politických kluboch a na takých politických stranách, o ktoré by vládu žiadny triezvy politik neoprel, netrúfol by si na to. Vláda okolo vás nemohla vzniknúť, lebo Matovič. Alebo zatiaľ pre nás neznámy klub SME RODINA. Solídny politik, ktorý naozaj chcel postaviť pre Slovensko štyri roky trvajúcu vládu, nemohol ísť do spolupráce s politikmi, ktorí šíria len nenávisť, ktorých politikou je len deštrukcia a ktorí nedokážu garantovať to, že budú celé štyri roky nejakú vládnu koalíciu aj vládu podporovať. To bola, povedal by som, to bolo východisko, jedno zo základných východísk na to, aby vznikla vláda iná. A veľa možností už iných nebolo.

    A vznikla vláda, ktorá vypočula jedno z posolstiev voličov: spolupracujte. Spolupracujte aj za cenu toho, že prekonáte predsudky voči sebe, aj za cenu toho, že prekonáte nejaké možno historické spory. Spolupracujte, aby sme tu mali štyri roky vládu, ktorá vydrží a ktorá možno dokáže spolupracovať v zmysle pozitívneho kompromisu. Takáto vláda vznikla. Nemal na nej podiel žiadny oligarcha. Boli to veľmi ťažké, na jednej strane možno pre vonkajšieho pozorovateľa rýchle, ale veľmi intenzívne rokovania presne v atmosfére tej hystérie a nenávisti, ktorú zasievali do spoločnosti tie strany, ktoré sa ocitli v opozícii, lebo si mysleli, že už tú vládu majú. No keďže ste ju chceli postaviť na nenávisti pána Matoviča, pána Lipšica, na zatiaľ naozaj veľkej neznámej okolo pána Kollára, tak sa vám to proste nepodarilo, lebo tí, ktorí majú trošku politickej skúsenosti a majú zmysel pre to, vypočuť ľudí v ich základnom posolstve, o ktorom hovorím, tak dali dohromady inú vládu. Aj dnes sa ešte snažíte hovoriť, že ako keby ľudia túto vládu neprijali, akí sú sklamaní. No nie sú, no nie sú. Pozorne počúvajte ľudí, aj keď pripúšťam, že áno, najmä voliči niektorých teda strán alebo konkrétne MOST-u a SIET-e, určite veľká časť bola v prvom okamihu zaskočená, tak dnes rozumejú tomu, prečo táto vláda vznikla, a práve aj na základe toho, aké vystúpenia v tomto parlamente sú – a teraz nemám na mysli vystúpenie pána poslanca Mihála, to bolo v tej časti vecnej naozaj korektné a z jeho pohľadu teda argumentačne zvládnuté, ten obsah ja teda posudzovať nebudem –, ale tu boli iné vystúpenia. Najmä včera. Myslím, že takéto vystúpenia, to, čo tu opozícia alebo časť opozície predvádza, utvrdzuje v ľuďoch, že je veľmi dobré, že vznikla vláda zložená zo SMER-u, SNS. MOST-u a SIET-e.

    A to programové vyhlásenie vlády, môžete ho rozoberať sprava, zľava, určite sa tam nájdu aj slabšie miesta, aj silnejšie miesta, ale v každej oblasti je rad veľmi dobrých opatrení a my ho budeme štyri roky napĺňať a každá jedna oblasť spracovaná v tomto programovom vyhlásení dáva dosť dobrých dôvodov si myslieť, že každá jedna oblasť za tie štyri roky bude nejakým spôsobom posunutá v pozitívnom zmysle oproti súčasnosti.

    Takže verím, že si toto programové vyhlásenie nájde podporu tých poslancov, ktorí garantujú väčšinu v tejto vláde, vláde spolupráce. Vláde, ktorá v ťažkých časoch aj pre Európu udrží Slovensko proeurópske, lebo to bol jeden z ďalších motívov, prečo nemohla vzniknúť vláda okolo SaS, a je to tiež kľúčová vec pre Slovensko, a že ten výsledok bude nakoniec veľmi dobrý a tak to zhodnotia aj všetci naši voliči.

    A napokon si ešte nemôžem odpustiť, trošku mi to komicky zaznelo hneď alebo v ušiach zaznelo na začiatku, že teda SMER tie voľby prehral, SMER utrpel porážku. Pán Mihál, ja vám prajem, aby ste teda, aby vám to netrvalo tak dlho, aby ste začali aj vy takéto porážky utŕžovať vo voľbách, aby ste voľby nielen vyhrali štyrikrát za sebou, ale aby ste na základe toho aj zložili vládu. Prajem vám niekedy v budúcnosti zažiť aj tento, chuť takejto porážky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásenia sa s faktickými poznámkami.

    S faktickými poznámkami sa prihlásilo deväť pánov poslancov.

    Nech sa páči. Desať.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán minister. Začnem od tej vašej poslednej vety. Dostali ste 28 %. Je to tak? Boli ste vo voľbách spomedzi tých kandidujúcich strán fakticky jediná ľavicová strana. Je to tak? Čiže ľavica reprezentovaná vašou stranou získala od 60 % zúčastnených voličov 28 %. Ja osobne to hodnotím ako prehru ľavicovej politiky, ktorú vy, vaša strana reprezentuje ako jediná strana, ktorá si tento priestor uchvátila pre seba. Takže ja to hodnotím ako vašu prehru.

    No a pokiaľ ide, naopak, o úvod vášho vystúpenia, vy veľmi dobre viete, že ja viem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ako hovoril kolega Mihál, to, čo povedal pán minister, že predložte dôkazy. Tie dôkazy sú, samozrejme, a má ich tá vaša prokuratúra, váš generálny prokurátor, ktorý nie je žiaden zástupca štátu, ako by prokurátor mal byť, ale je jeden obyčajný aparátčik, aparátčik vašej strany, ktorý robí presne to, čo vy mu prikážete a jeho oligarchovia. Tento generálny prokurátor a vaša polícia, ktorú ovláda tu prítomný váš pán minister, tí nerobia nič také, čo by ohrozilo vašu vládu.

    Jednoducho sú to aparátčici stalinistického typu, ktorí pracujú len pre vás.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Vážený pán minister kultúry, toto už nezaberá. Vy proste by ste mali už opraviť svoju optiku a pozerať sa na to, akým spôsobom funguje Slovensko a Slovenská republika po 8 rokoch vašej vlády. A teraz, kedy žiadate dôveru pre ďalšie štyri roky, tieto vaše vyhlásenia o tom, že akoby spoločnosť nevidela, že naozaj ste zložení iba a len preto, aby ste zostali pri moci. Vy ste voľby prehrali preto, že ste tu mali 83 poslancov a teraz je vás 49. To je účet za štyri roky alebo vystavený účet za štyri roky vašej vlády, kde je najzákladnejším parametrom, že firmy ako Váhostav, vo vašom prípade Hornex, možno Cofela, ak sa pozrieme do vášho rezortu. Pozrite si, akým spôsobom rozdeľujete prostriedky a čo sú to teda tí oligarchovia, tí mocipáni vo vašom pozadí. Už to nezakryjete. Môžte hovoriť o tom, že to nefunguje, a budete si asi musieť zvyknúť aj to, že keď niekto chce povedať pravdu a nesie tú pravdu z dôvery voličov, ktorý ju dostal a skončil v opozícii, tak vám ju bude hovoriť. To hovoril aj Jozef Mihál a tie naše vystúpenia a tá pravda, ono to totižto funguje tak, že pravda očisťuje.

    Čiže vystúpenia v parlamente a kontrolná právomoc opozície vám bude pripomínať, že ste vládou oligarchov, a do dôsledkov vás budeme kontrolovať a dúfame, že v jednom momente sa orgány činné v trestnom konaní rozbehnú, nájde sa ten statočný prokurátor a dokáže vám to. Tam treba hľadať.

  • Ďakujem za slovo. Videli sme tu reakciu ministra vnútra, ktorému sme zjavne stúpili na otlak a na otlak krytia...

  • Reakcia z pléna.

  • Je to, je to na predrečníka, pretože to, pretože som hovoril, že sme stúpili na otlak krytia nieže, nieže tých veľkých oligarchov, ako sme videli akciu pri Širokom, kde celá vláda sa išla jednoducho potrhať, aby sa Širokému ani, ani vlások neskrivil na hlave a aby náhodou nemal nejakú finančnú, finančnú stratu na úkor živnostníkov, na úkor všetkých ostatných. Ale kryjete ešte aj takých tých drobných podvodníkov, ako, ako sme mali možnosť vidieť pri podvodoch s DPH, ako bol Bašternák, prípad Bašternák, prípad, prípad Kočner.

    Takže vy ste zablokovali, zablokovali ste políciu, zablokovali ste Finančnú správu, zablokovali takéto vyšetrovacie zložky a kontrolné zložky exekutívy, aby ste mohli kryť svojich, a to na všetkých úrovniach.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ak tvrdíte, že stredopravá vláda nevznikla, lebo Matovič, tak tým vlastne hovoríte, že takáto vláda nevznikla lebo Remišová, Dubačová, Suchánek, Žarnay, Budaj a tak ďalej.

    Ak tvrdíte, že sa oligarchovia nepodieľali na vytvorení tejto koalície, a ja verím, že si to naozaj úprimne myslíte, tak to svedčí len o jednom, že vás kolegovia prestali informovať o niektorých stretnutiach.

  • Pán minister Maďarič, chodil som na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi do matematickej triedy. Tak som si skúsil spomenúť na niektoré zručnosti, ktoré som sa naučil.

    Koľko má poslancov v tomto volebnom období poslanecký klub SMER-u? Pokiaľ sa nemýlim, 49. Koľko poslancov majú poslanci strán, ktoré už pred voľbami aj po voľbách odmietali vytvoriť vládnu spoluprácu so SMER-om? Pokiaľ teda ma moje matematické schopnosti základné nesklamú, tak 50. No, a pýtali sa, prečo nevznikla vláda okolo SaS? No, pretože sa SNS, MOST a SIEŤ rozhodli ísť s vami. Také je to jednoduché. Pretože sa rozhodli ísť s vami. A toto svoje rozhodnutie budú musieť obhájiť pred svojimi voličmi.

    A čo sa týka už niekoľkokrát spomínaných stretnutí od viacerých mojich predrečníkov, tak myslím si, že nie je k tomu treba viacej dodať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vy ste nepochybne vzdelaný človek a prednes, ktorý ste predviedli mal, samozrejme, i také tie svoje bežné herecké grády. Ale ten úvod o zlom Mihálovi, ktorý povedal dôverčiemu občanovi, ktorý žije v pevnej ilúzii, že oligarchovia v tejto krajine nemajú vôbec miesto, ani tu žiadni nežijú, mi pripomína také niečo, ako keď sa ešte stále v Ježiška veriace dieťa dozvie od cynického spoluškôlkára u veľkárov, že to vlastne nie je žiaden Ježiško a že to sú rodičia. To znamená, ten taký náboj, ktorý ste tomu dali, akože tu niečo absolútne vymyslené, z luftu chytené prezentuje ako pravdu, je proste nieže mimo realitu, ale mimo vašu mentálnu úroveň.

    Jako kolegovia, ktorí vykrikovali na pána poslanca Baránika, iste, aj keď sa budú brániť tým, že boli voľby tajné, ale oni si tie voľby ako tajné vždy odhlasovali, volili Trnku. Trnka je nepochybne totálne nič do spoločného nemajúci s oligarchami, akurát ten Glance House bola taká drobnosť. Opäť sa ozvú výkriky: "A Sulík sa s ním rozprával!". Áno, Sulík sa s ním rozprával, ale nepredával a nerobil zlodejiny. To znamená, že tie reči o neexistentných oligarchoch, o tom, že sa tu strápňoval inak nepochybne inteligentný a bystrý chlap minister Borec kvôli Váhostavu, kvôli tomu, aby sa z verejných zdrojov zatiahli sekery oligarchu, to tiež je vymyslené? To, že tu fungujú orgány činné v trestnom konaní tak, že porovnanie cien v Uherskom Hradišti je neprijateľné, hoci všetky lieky kótujeme na druhú najnižšiu úroveň v porovnaní s celou Európou? A nevadí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem. Pán minister, skúsim takto všeobecne za klub SME RODINA a hovoríte o veľkej neznámej, čiže takto.

    Úplne od začiatku vzniku hnutia SME RODINA jednoznačne držíme dohody, držíme sľuby a deklarujeme ochotu spolupracovať na tvorbe zákonov v prospech ľudí. Prosím vás, ak je toto neznáma, že niekto to, čo povie, aj sľúbi, to, čo povie pred voľbami, po voľbách aj sľúbi, ak je toto neznáma, dodrží, pardon, ak je toto neznáma, tak chápem. Viete, nás, nás fakt nezaujíma, aké máte trenky, či sú červené, modré, zelené, dokonca už aj hnedé, oranžové, už si nespomínam všetky farby strán. Viete, my sme tu prišli preto, aby sme niečo ukázali našim voličom. Aby sme im ukázali, čo vieme pre nich urobiť.

    Mňa osobne a mnohých mojich kolegov úprimne unavujú, mňa osobne až obťažujú tieto vzájomné prestrelky, tieto vzájomné útoky. Mne tu padá hlava od únavy a je spôsobená práve takýmito výstupmi, kde navzájom sa napádate, urážate. Niektoré veci sú jasné, netreba ich komentovať. Viete, naše hnutie je možno problém pre mnohých, pretože, budem trošku expresívny, nás nikto nedrží za gule. Treba si len položiť otázku, už keď sme pri tých oligarchoch, dá sa to povedať aj o iných stranách? Napríklad vo vládnej koalícii?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Pán minister, vy ste vždy patrili k tomu akože, nemyslím "akože", k tomu intelektuálnemu krídlu, krídlu SMER-u, a nie k tomu biznis krídlu, aj keď zrejme ste už dosť osamotený, a vy viete, ako SMER vznikal. Vznikal ako akciovka piatich oligarchov. A to nehovorím ja, na to sú dôkazy, ktoré som ja aj predložil, originály zmlúv o predávaní miest na volebnej kandidátke, o predávaní miest štátnych tajomníkov. A pokiaľ by vás nezachránil špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý zrušil začatie trestného stíhania, tak by dnes možno pomery na Slovensku už boli iné. Ale on išiel ďalej. Zachraňoval aj iných. Zrušil obvinenie aj predsedovi koaličnej strany SIEŤ, ktorý bol trestne stíhaný za podozrenie z daňového úniku.

    A teraz hádajte ďalšiu vec. Hádajte, hádajte, kto dozoruje kauzu Bašternák? Na Špeciálnej prokuratúre je ekonomický odbor, ktorý robí ekonomické prípady, daňové podvody. Ako je možné, že táto kauza nikdy na ekonomickom odbore Špeciálnej prokuratúry nebola? Lebo ju dozoruje pán Kováčik.

    To je problém tejto krajiny, že si ju rozparcelovali oligarchovia a rozparcerovali si ju aj pri vzniku tejto vlády. A budem o tom v budúcnosti hovoriť. O informáciách, o rôznych stretnutiach v Eurovei s partnermi Pro Partners, s pánom Výbohom. Budeme o tom v nejakom okamihu hovoriť, aj keď sa na mňa pozerá pán predsedajúci tak zvláštne. Ale ak, ale ak chcete hovoriť, že vládu nezakladali a neboli pri nej oligarchovia, tak vás ubezpečujem, ale myslím si, ste inteligentný človek, že ani vy sám tomu neveríte.

    Vy viete a boli ste pri tom, keď vznikal SMER.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Tiež si myslím o pánovi ministrovi, že je to kultúrny človek, ale je faktom, že napriek tomu nesiete spoluzodpovednosť za štýl vládnutia, ktorý proste už dlhšiu dobu neposúva Slovensko dopredu. Povedali by vám to mladí ľudia aj z vašej generácie, aj ešte mladší, ktorí si hľadajú cestu preč. Nie ste ani nekultúrny, ani byzantínsky človek, a predsa nechcete priznať, že Slovensko stagnuje. Dôkazom nie je iba úpadok tej nespokojnosti, nie je iba úpadok hlasov SMER-u a moci SMER-u, ale je ním, tým dôkazom, aj hlas hladových dolín, ktorí ich nechali - vaši údajne ľavicoví kolegovia - takými hladovými, akými ich našli. Najprv vám hlas hladových dolín zobral na pohľad zaručeného víťaza župných volieb a dnes to ide ďalej. To je výsledok nespokojnosti chudobných ľudí.

    A potom aj frustrácie státisícov ľudí dajme tomu strednej triedy, ktorí, ktorí vymierajú, hynie táto trieda. A frustrácia, na túto frustráciu neodpovedá vaše vládne vyhlásenie, preto je jednak vôbec ambiciózne, nekladie si vlastne žiadne reformné ani progresívne ciele. Je to udržiavacia moc, ale hlavne nerieši politickú korupciu. Nerieši ten, ten, tú hlavnú rakovinu tejto doby, ktorá vyvoláva frustráciu verejnosti, dáva energiu aj radikálnym politickým silám, a to je, znovu to zopakujem, kradnutie politicky krytých podnikateľov. Vaša strana im garantuje bezpečie a beztrestnosť do veľkej miery, aspoň z vonku to tak vyzerá, neurazte sa, ale že na tom práve stojí. A to je, na čo má povinnosť poukazovať opozícia.

  • S reakciou na faktické poznámky pán minister.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ak bolí hlava pána poslanca Pčolinského, prípadne ďalších z toho, čo tu zaznieva, tak si uvedomte, že predovšetkým tu vystupujú opoziční poslanci tieto dva dni. Tak zvážte, či to je také naozaj, ale možnože máte aj pravdu, že to, čo sa tu hovorí z ich strany, aj vyvoláva nejaké také pocity.

    Tu zaznelo tvrdenie, že túto vládu zložili oligarchovia, mnohí ste sa k tomu vyjadrili, ale nič faktické a nové ste nepovedali. Vy sa obmedzujete len na proste toto vaše posolstvo, ktoré ja bez uvedenia dôkazov a faktov považujem za veľmi zhubné pre našu demokraciu. A myslím si to úplne vážne.

    A na druhej strane proste nechcete akceptovať, že táto vláda je výsledkom vôle ľudí a demokratickej väčšiny, ktorá podporila tie štyri strany, ktoré túto vládu zložili. A keď vás počúvam, a nielen tu, ale aj inde, tak vlastne sa mi zdá nielen logické, ale aj spravodlivé, že v opozícii sa vedľa seba ocitli ĽSNS, SaS, OĽANO a SME RODINA. Máte veľa podobných čŕt a veľa príčin, prečo práve ste sa ocitli v opozícii a prečo nie ste v nejakej vládnej konštelácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ja by som len chcel upozorniť kolegov, že máme výbor osobitný kontrolný na kontrolu činnosti SIS 13.15 hod. v miestnosti č. 71, čo je vedľa ubytovacieho zariadenia pod Parlamentkou.

  • Ďakujem. Pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 13.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Takže, páni poslanci, vítam vás. Budeme pokračovať v treťom dni rokovacieho dňa 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery pod tlačou 45.

    Prosím teraz povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči.

    A poprosím aj určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov.

    Takže dostala som informáciu, že pán poslanec Náhlik sa už náhli sem k nám. Poverený člen gestorského výboru, pozor, pozor.

    Pokračovať budeme teda v prerušenej rozprave a myslím, že ďalším prihláseným do rozpravy v poradí je pán poslanec Klus.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, tlač 45.

  • Takže, vážená pani predsedajúca a v podstate len vážení páni, ako tak na nás okolo seba pozerám, samozrejme, vážení páni ministri, ale predsa len, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal možno pár dôležitých slov aj k časti, ku ktorej mám najbližšie a ktorej sa v rámci strany Sloboda a Solidarita venujem najviac, to znamená zahraničnej politike a politickému systému.

    Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 v časti Zahraničná politika si dalo za hlavnú prioritu a dokonca to tak aj nazvalo, "Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete". Bohužiaľ, faktickým výsledkom pôsobenia vlády Fico 2 bolo, že po štyroch rokoch sa postavenie Slovenska v Európskej únii a vo svete skôr oslabilo, ako naznačujú aj viacerí naši partneri a spojenci z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je to v dôsledku nekonzistentnosti a v istom slova zmysle dvojkoľajnosti reprezentovanej na jednej strane rezortom diplomacie a na strane druhej postojmi predsedu vlády Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky k niektorým vážnym zahraničnopolitickým témam. Medzi tieto patrí napríklad anexia Krymu, ďalším vážnym problémom bola grécka kríza a v neposlednom rade aj kríza migračná alebo utečenecká.

    Toto je v príkrom rozpore s výrazmi, ktoré sú na viacerých miestach programového vyhlásenia vlády s názvom Zahraničná a európska politika, ako napríklad predvídateľnosť, spoľahlivosť, dôveryhodnosť, kredibilnosť, rešpekt či transparentnosť. Ak chceme, aby Slovenská republika alebo aby Slovenskú republiku mali jej partneri skutočne dôvod označovať ako predvídateľného, spoľahlivého, dôveryhodného, kredibilného, rešpektovaného alebo transparentného partnera, tak je potrebné, aby slovo kontinuita, ktorá je implementnou súčasťou programového vyhlásenia vlády, nahradilo napr. slovo reštart, alebo keď chceme, nový začiatok. Aj z pozície opozičného poslanca s plnou vážnosťou priznávam, že rezort diplomacie má na takýto nový začiatok predpoklady. V prípade vlády Slovenskej republiky a osobitne jej vedenia však tento optimizmus nezdieľam a mám úprimné obavy, že nám súčasná vláda môže odovzdať krajinu s ešte horším imidžom v zahraničí, ako je tomu bezprostredne po skončení volebnej kampane. Tej volebnej kampane, ktorá bola zo strany vlády jednej strany založená okrem iného na znásilňovaní zahraničnopolitických tém. Toľko moja najvážnejšia obava, pokiaľ ide o budúcnosť zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v rokoch 2016 až 2020, hoci my mnohí dúfame, že to bude podstatne kratšie.

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k niektorým najdôležitejším bodom samotného programu, ktoré sú aj v rámci neho označené ako priority.

    Po prvé. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že jednoznačnou kontinuitou by sme mali pokračovať v proeurópskych, resp. v proatlantických orientáciách Slovenskej republiky. Úprimne vítam takýto záväzok, no zároveň to vyvoláva viacero otáznikov. Napríklad aká je dnes a aká bude do budúcnosti odpoveď vlády Slovenskej republiky na tzv. hybridné hrozby, ku ktorým patrí aj tzv. informačná vojna? Jej cieľom je neustále podrývanie našej zahranično-politickej orientácie práve proeurópskej a proatlantickej a jeden z tých príkladov je pravidelné podrývanie napr. čl. 5 Severoatlantickej aliancie a Severoatlantickej zmluvy.

    Ďalšia vážna obava je, ako si v tejto súvislosti vysvetliť, že niektorí predstavitelia vládnych strán aj v minulosti legitimizovali okrem iného aj režimy popierajúce demokraciu a ľudské práva. Bohužiaľ, také niečo sa pravdepodobne bude diať aj do budúcnosti. A vychádzam okrem iného aj z príkladov z neďalekého zahraničia.

    Ďalšou prioritou z programového vyhlásenia vlády je jedna z bezprostredných priorít označená ako Dôstojný a úspešný priebeh historicky prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016. Dovolím si v tejto veci jeden citát. "Slovensko čelí spoločne s ostatnými krajinami Európy hneď viacerým krízam. Dlhová či utečenecká kríza spojené s novými bezpečnostným hrozbami vo východnej Európe zasahujú celý kontinent. S nimi je spojený ďalší nebezpečný nárast nacionalizmu a populizmu. Pribúdajú obyvatelia Európskej únie, ktorí ju začínajú odmietať ako zlyhávajúcu inštitúciu. Tomu je nevyhnutné prispôsobiť naše zahranično-politické aktivity v zmysle partnerskom a spojeneckom. Je v životnom záujme Slovenskej republiky, aby naša zahraničná politika aktívne" - a to slovo aktívne by som rád zdôraznil - "hľadala a presadzovala riešenia, ktoré eliminujú súčasné i budúce krízy." Toto je z nášho zahranično-politického nastavenia strany Sloboda a Solidarita. Som rád, že ministerstvo zahraničných vecí práve v tomto duchu vypracovalo aj programové vyhlásenie vlády. Ale keď som hovoril o tom slovo aktívne, budeme ešte radšej, keď sa aj s opozíciou bude ministerstvo zahraničných vecí a prípadne aj vláda Slovenskej republiky, resp. pán prezident deliť o svoj aktívny prístup ďaleko aktívnejšie.

    Vážne obavy ale v tejto súvislosti predsa len zaznievajú najmä v téme Brexit, teda vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, kde Slovenská republika bude čeliť dvom možným scenárom, a to, že Veľká Británia zostane alebo Veľká Británia nezostane v Európskej únii. Otázkou teda zostáva, či sme práve na takúto vážnu výzvu najmä v prípade variantu B adekvátne pripravení, pretože budeme to práve my, kto bude musieť hľadať riešenia, ako sa z tohto problému v rámci Európskej únie dostať. A keď hovorím problém, tak myslím problém s veľkým P, pretože vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie bude pravdepodobne znamenať obrovský tlak na tzv. dominový efekt, ktorý môže spôsobiť aj to, že by čoskoro k Veľkej Británii pribudli aj ďalšie krajiny. O to dôležitejšie bude hľadať funkčné riešenia a tieto riešenia za predpokladu, že Veľká Británia sa rozhodne vystúpiť z Európskej únie, predstaviť v najkratšom možnom čase.

    Podobne je to aj v prípade migračnej krízy, kde takisto očakávam zo strany vlády Slovenskej republiky veľmi aktívny prístup nielen v zmysle reflektovania toho, čo sa deje, ale v zmysle návrhov, ako sa s migračnou krízou do budúcnosti vysporiadať. Je to tak v prípade zmluvy medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorá nateraz funguje tak, ako funguje, a otázka je jej udržateľnosť do budúcnosti. Je to tak aj v prípade napríklad posledných opatrení v súvislosti s ponukou bezpečnostnej spolupráce s Líbyou a prípadne aj v prípade niektorých ďalších krajín.

    Vážny problém, ktorý vidím v tejto súvislosti pre slovenské predsedníctvo, je známa dohoda TTIP. Otázkou je, akú pozíciu v tejto súvislosti zaujme vláda Slovenskej republiky, keď vieme, že aj v rámci nej máme minimálne dva veľké protichodné prúdy. Zoberme si len predsedu Zahraničného výboru Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a zoberme si predsedu európskeho výboru v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí majú diametrálne odlišné postoje v tejto záležitosti, a obaja sú členmi vládnej koalície. Rovnako tak je to aj v prípade migračnej krízy, resp. aj k otázke dezintegrácie Európy by sme našli v rámci súčasnej vládnej koalície hneď niekoľko rôznych názorových prúdov.

    Ďalšou prioritou, ktorú si dovolím na tomto mieste spomenúť, je posilňovanie postavenia národných parlamentov v zmysle dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou. Je to naozaj chvályhodný záväzok a sme veľmi radi, že sa v programovom vyhlásení vlády objavil. Otázkou ale je, ako sa chceme vysporiadať s ďalším naložením s toľko omieľanou, ale málo dodržiavanou subsidiaritou v Európskej únii. Osobne sa domnievam, že aj náš rezort diplomacie a naša vláda by na všetkých miestach na to príslušných mala trvať na čo najrýchlejšom zvolaní tzv. medzivládnej konferencie, ktorá by v blízkej dobe revidovala primárne právo Európskej únie a okrem iného podstatne aktívnejšie doňho zahrnula práve princípy subsidiarity. Tým chcem povedať z tohto miesta "nie" stále tesnejšej Európe. Naopak, aj v záujmoch, v zahraničných záujmoch Slovenskej republiky by malo byť to, aby suverenita štátov zostala podľa možnosti čo najviac, čo najviac obhájená a zakotvená v primárnej legislatíve Európskej únie. Hovorím to s plnou vážnosťou a najmä v súvislosti s tým, čo sa deje napríklad v súvislosti s návrhom azylovej legislatívy Európskej únie, alebo s tým, čo sa udialo nedávno v Holandsku, kde euroskeptici dosiahli v referende to, že sa Európska únia prinajmenšom na istý čas, napr. v rokovaniach s Ukrajinou, zastaví. Je to dôsledkom aj toho, že Holanďania odmietli koncept stále tesnejšej Európy.

    Musím skonštatovať, že opak je dnes pravda. A, bohužiaľ, aj k téme subsidiarity vláda Slovenskej republiky v minulosti - okrem iného aj v programovom vyhlásení vlády v roku 2006 - pristupovala veľmi zvláštnym spôsobom, a preto chcem o to viac veriť, že po týchto desiatich rokoch tento prístup prehodnotíme.

    Ďalšou prioritou v rámci programového vyhlásenia vlády sú multilaterálne vzťahy. Dovolím si citát: "Vláda bude podporovať kandidatúru Slovenskej republiky a jej odborníkov na pozície v štruktúrach Organizácie Spojených národov a ďalších medzinárodných organizáciách."

    Je to veľmi chvályhodný cieľ a môžeme sa naozaj poučiť napríklad od našich susedov z Poľska, ktorí majú dnes predsedu Rady, alebo z Českej republiky, ktorí majú najvyššie postaveného vojenského reprezentanta v rámci Severoatlantickej aliancie. O to viac - a to opäť hovorím s plnou vážnosťou a úprimnosťou - držíme palce pánovi ministrovi zahraničných vecí európskych záležitostí, aby jeho kandidatúra na generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov dopadla v prospech Slovenskej republiky.

    Ešte jeden citát, ak dovolíte: "Vláda si uvedomuje potrebu každoročného zvyšovania prostriedkov na rozvojovú pomoc v súlade so záväzkami Slovenskej republiky v Európskej únii, OSN a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj."

    Veľmi pozitívne sme na výbore privítali informáciu, ktorú nám predniesol pán minister, že sa táto rozvojová pomoc plánuje v najbližších rokoch zvyšovať a že táto by mohla nabrať až hodnotu približne 10 % navyše oproti predchádzajúcemu roku. Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac, a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou, je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. Jedna stránka veci je, že je to mimoriadne politicky citlivá téma, a povedzme si to celkom otvorene, aj vnútropoliticky citlivá téma. Mnohí občania Slovenskej republiky totižto nie celkom rozumejú, prečo by sme mali svojimi daňami skladať na zlepšovanie životných podmienok ľudí v zahraničí, keď na území tejto krajiny máme niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, ktorí žijú na pokraji absolútnej chudoby, doslova v getách a v nedôstojných ľudských podmienkach. O to dôležitejšie bude, aby aj rezort diplomacie a, samozrejme, vláda Slovenskej republiky túto vec adekvátnym spôsobom občanom Slovenskej republiky vysvetľovali v dôraznej vysvetľovacej kampani.

    Ďalšia priorita. Občan v zahraničí a posilnenie starostlivosti o zahraničných Slovákov. Takisto veľmi dôležité, hoci dovolím si ešte jeden citát: "Podpora krajanov bude jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky bude vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu, náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí." Tento citát pochádza z programového vyhlásenia vlády, vlády Fico 1, z roku 2006.

    Po desiatich rokoch, odkedy toto bolo zahrnuté v programovom vyhlásení vlády, dostávam pravidelne e-maily od našich krajov žijúcich v zahraničí, ktorí doslova bijú na poplach. Neustále sa znižujú ich počty a neustále čelia obrovským problém, ktoré sú neporovnateľné s tým, ako sa o svoje menšiny stará napríklad susedná Maďarská republika. Preto sa budem tešiť, ak táto ambícia nezostane len na papieri a ak sa u našich krajanov naozaj, hoc aj po desiatich rokoch, začneme starať tak, ako sme si to v roku 2006 predsavzali.

    Predsa len na túto tému ešte jedna dôležitá výzva. Uvedomme si, že dnes, pokiaľ ide o občanov žijúcich v zahraničí, hovoríme o celkom inej skupine, na akú sme boli zvyknutí v minulosti. Hovoríme o prevažne mladých ľuďoch, ktorí v zahraničí našli prácu, presťahovali sa tam, začali tam žiť, a mnohí z nich ani neuvažujú o tom, že by sa na Slovensko vrátili. O to väčšie, o to väčšie percento týchto ľudí je potrebné v blízkej dobe presvedčiť, aby svoj názor prehodnotili, a toto sa, samozrejme, bude dať spraviť len za predpokladu, že budú cítiť, že o nich skutočne stojíme a že majú dôvod sa na Slovensko vrátiť. A tu je úloha vlády Slovenskej republiky mimoriadne dôležitá a, bohužiaľ, z pozície opozičného poslanca vzhľadom na to, že som prečítal celé programové vyhlásenie vlády, tam veľkú perspektívu v roku 2020 pre mnohých z nich nevidím. Takže starajme sa o nich tam, kde momentálne sú, a dávajme im všemocne pocítiť, že s nimi počítame.

    A v tejto súvislosti jedna dôležitá téma. To, že tu dnes máme stále podľa môjho názoru protiústavnú legislatívu, ktorá berie občanom Slovenskej republiky občianstvo proti ich vôli, tak ako je to jasne napísané v Ústave Slovenskej republiky. To je jedna veľká hanba všetkých vlád, ktoré sme tu mali od roku 2006 až po súčasnosť. Verím tomu, že toto nešťastné rozhodnutie konečne tento ústavodarný zbor prehodnotí a že túto legislatívu konečne zmeníme. Za ten čas sme prišli o viac ako tisíc obyvateľov, občanov Slovenskej republiky, pričom legislatíva bola prijatá ako odveta voči Maďarskej republike, ale faktom je, že tí, ktorí prijali maďarské občianstvo, sú až na piatom mieste a je ich dnes menej ako 100. Toto považujem za absolútne skratovité a nefunkčné riešenie a verím tomu, že nájdeme dostatok odvahy, aby sme túto legislatívu v čo najkratšom čase zrušili.

    A ešte jedna priorita. Medzinárodno-ekonomická politika. Citujem: "Pri rokovaniach Európskej komisie o dohodách o voľnom obchode bude vláda Slovenskej republiky presadzovať, aby výsledok bol akceptovateľný z pohľadu záujmov Slovenskej republiky a bol v súlade so schválením negociačným mandátom." Napríklad aj v súvislosti už spomínanou zmluvou TTIP. Trvám na tom, aby táto zmluva bola čo najskôr k dispozícii nielen..., ale celej verejnosti. Trvám na tom, aby sa s ňou mohli oboznámiť všetci, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom táto zmluva týkala a týka, aby sme skutočne mohli začať odbornú diskusiu na to, čo všetko táto zmluva obsahuje, aby sme do budúcnosti predišli jej démonizácii. Pretože ak dnes mnoho občanov Slovenskej republiky necíti dôveru voči vláde Slovenskej republiky, a buďme úprimní, aj voči parlamentu Slovenskej republiky, tak to súvisí práve s tým, že tu takáto diskusia nie je, že nevedia, čoho sa majú vlastne obávať, a buďme úprimní, nevieme to dnes ani my.

    Pán minister na výbore hovoril o ekonomickej diplomacii, o tom, akým spôsobom sa mieni posilňovať. Veľmi vítam túto informáciu, ale zároveň by som rád pripomenul, že aj v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že by to nemala byť len snaha prilákať zahraničných investorov, tak ako sa to podarilo v prípade spoločnosti Jaguar Land Rover, hoci o tejto investícii by sme tiež vedeli viesť pomerne siahodlhé diskusie. A určite to nie je len o tom, že sa vytvoria nové pracovné miesta a zvýši a zlepší platobná bilancia Slovenskej republiky, ale malo by to byť predovšetkým o podpore našich podnikateľov v zahraničí. A tu - a to si zase povedzme celkom otvorene a úprimne - naša ekonomická diplomacia doposiaľ, oproti napríklad krajinám okolo nás, zlyháva.

    Na záver môjho vystúpenia si dovolím ešte niekoľko citácií. V programovom vyhlásení vlády z roku 2012 sa píše: "Vláda zabezpečí dôstojný priebeh volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014." Všetci vieme, ako nedôstojne tieto voľby prebehli, nie v zmysle organizačnom, ale v zmysle účasti. Ja osobne považujem, to, čo sa udialo vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 za jednu z najväčších zahranično-politických hánb, ktoré sme kedy utrpeli. 13 % účasť, čo je najnižšia v histórii volieb do Európskeho parlamentu a čo je ešte horšie, aj u nás má ešte stále klesajúcu tendenciu oproti predchádzajúcim voľbám, je niečo, čo musíme nevyhnutne a podľa možnosti veľmi efektívne vyriešiť. Ja sa k tomu ešte úplne na záver dostanem, ako by sme si to predstavovali my. Pretože v dnešnom programovom vyhlásení vlády sa píše: "S výhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa budeme usilovať o zintenzívnenie domácej diskusie o európskych otázkach."

    Osobne si myslím, že diskusia na túto tému už nepomôže a musíme ísť po systémových zmenách, ku ktorým sa za chvíľku dostanem.

    Zostali tu ale niekoľké... alebo zostalo tu ešte niekoľko vážnych otázok, ktoré sú z tohto programového vyhlásenia vlády nezodpovedané, a ja verím tomu, že príde predovšetkým pán minister financií, aby nám to trošičku ozrejmil. Citujem: "Hlavným cieľom vlády má byť vedenie diskusie o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov Európskej únie, konkrétne prostredníctvom vytvárania fiškálnych nástrojov za účelom tlmenia negatívnych dopadov z ekonomických a finančných kríz."

    Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Pokiaľ je to pokračovanie programového vyhlásenia vlády z roku 2006, tak mám vážnu obavu. A obavu z toho, že práve toto môže viesť k stále tesnejšej Európe, ktorú mienime presadzovať aj my, a ja verím tomu, že to tak nebude.

    "Ako súčasť týchto opatrení vláda podporí spoločné európske poistenie nezamestnanosti," už sme tu o ňom počuli, "ktoré formou dočasných transferov medzi krajinami zmierni negatívny vplyv ekonomických šokov na ekonomický rast a obyvateľstvo." Dnes by takéto niečo výrazne pomohlo predovšetkým Grécku. Áno, povedzme si otvorene, možno to raz budeme potrebovať aj my. Mechanizmus, ako by to celé fungovalo a koľko by nás to celé stálo, a či to vôbec niekedy bude využiteľné v praxi, ten ale dnes nepoznáme. Takže verím tomu, že pán minister dôkladne príde aj tomuto zákonodarnému zboru vysvetliť, ako si to predstavuje.

    "Druhým takýmto fiškálnym nástrojom" - pokračujem v citácii - "by mal byť spoločný európsky investičný program, ktorý vychádza z Európskeho fondu pre strategické investície navrhnutého predsedom Európskej komisie." Takisto mi nie je celkom jasné, akú rolu tu mieni zohrať Slovenská republika a čo si predstavujeme pod týmto fiškálnym nástrojom a, samozrejme, koľko nás to celé bude stáť, aký úžitok to občanom Slovenskej republiky prinesie. Ja mám veľmi vážnu obavu, že to bude opäť v rozpore s tým, čo som spomínal na úvod, a teda s tým, že by sme mali smerovať k podstatne väčšej subsidiarite, a teda k podstatne väčšej suverenite jednotlivých štátov tvoriacich Európsku úniu, ktoré si najlepšie vedia niektoré veci spravovať samy.

    Patrí sa ale ešte pochváliť a chválim teda v rámci programového vyhlásenia vlády to, že mienime usilovať o rozširovanie Európskej únie. Je to veľmi dôležité pre všetkých, ktorých sa to týka. Je to veľmi dôležité, tak ako to bolo dôležité pre nás, že títo, mám na mysli predovšetkým krajiny západného Balkánu, dostanú jasnú víziu, že raz môžu patriť k nám a že raz sa budú na chode európskych inštitúcií spolupodieľať. Je to dôležité aj preto, pretože ako aj v našich podmienkach, tak aj u nich to neskôr vyvolalo pomerne silný proces reforiem a tieto sú, samozrejme, v záujme nás všetkých.

    Takisto chválim, že mienime ďalej spoluparticipovať na ochrane schengenských hraníc. Možno to znie opäť z úst opozičného poslanca zvláštne, že chválim predsavzatie v rámci programového vyhlásenia vlády, ale ako bolo zrejmé aj z nedávnych vyhlásení, hoc aj predvolebného charakteru, v tomto smere sme na jednej lodi a je životným záujmom Slovenskej republiky, aby sa schengenské hranice chránili, aby tu nebolo korzo, tak ako sme to zažili v roku 2015, ktoré, bohužiaľ, prinášalo aj bezpečnostné a iné riziká, predovšetkým dezintegrácie samotného schengenského priestoru.

    A keď som na záver sľúbil, že to nebude len o kritike, ale aj o návrhoch, rád by som vláde Slovenskej republiky ponúkol pomoc. V programovom vyhlásení vlády sa totižto nenašla ani zmienka o tom, že chceme meniť napríklad systém nastavenia volieb na Slovensku, resp. systém sfunkčnenia referenda, referendovej demokracie. My sme teda vypracovali brožúrku, 6 krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike, a týchto 6 jednoduchých krokov je veľmi jednoducho realizovateľných aj v praxi, a keďže vieme, aké sú parlamentné počty, prosím vládu Slovenskej republiky o pomoc a podporu v tejto veci. Rád túto brožúrku dám komukoľvek aj z opozície, aj z koalície k dispozícii a skutočne začneme diskutovať na tú tému, aby sme neutrpeli v roku 2019 ďalšiu vážnu hanbu pri voľbách do Európskeho parlamentu. Je tu jasne napísané, akým spôsobom si to predstavujeme, a ja verím tomu, že keby sme zmenili volebný systém do európskeho parlamentu tak, aby bol tento ďaleko prijateľnejší pre občanov Slovenskej republiky, tak by to dosiahlo želaný efekt a neboli by sme opäť čiernou dierou v Európe. Tentoraz kvôli skutočne hanebnej účasti.

    Chcem teda pôsobiť podobne, ako to povedal môj predrečník Jozef Mihál, ako konštruktívny poslanec a obzvlášť v zahraničnej politike hľadajme spoločné riešenia a v prípade politického systému sa poteším každému hlasu poslancov vládnej koalície, ktorí podporia návrhy, ktoré určite budeme chcieť predkladať.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Klusovi a na vaše vystúpenie sa prihlásilo päť pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, ako prvý dostane slovo pán Peter Pčolinský.

  • Ďakujem. Pán kolega Klus, ja som veľmi rád, že ste v tomto parlamente, pretože takto si ja predstavujem hodnotenie po argumentačnej, faktickej a vecnej stránke, a preto nechcem hodnotiť obsahovú stránku, ale naozaj takto by to malo vyzerať.

    Potom ja by som osobne privítal pána ministra zahraničných vecí, ktorý je tu, prípadne aby reagoval na toto vystúpenie pána Klusa. Ja som naozaj úprimne veľmi zvedavý, že čo na to poviete. Čiže mňa zaujíma váš názor na to a ja sa teším na ďalšiu spoluprácu do budúcna práve s ľuďmi, ako je Martin Klus, ktorí sa bavia k veci, a nie nejako emotívne.

    A na záver by som ešte raz pozdravil Jakuba Jošta na balkóne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči s faktickou.

  • Viete, Martin, ja som rád, že sa hlásite k tomu, že sa budete stavať konštruktívne k politike v tomto volebnom období. Na druhej strane ale býva dobrým zvykom, že poslanci vedia, kde sa začínajú a končia ich mantinely, tak ako ústavní sudcovia vedia, kde sa končia a začínajú, teda končia ich mantinely.

    Takže ak poslanec začína tým, že niečo považuje za ústavné alebo neústavné, tak to môže byť jeho osobný názor, ale hovoriť o nejakom zákone, že je neústavný, to si môže dovoliť povedať akurát Ústavný súd. A najmä v takom prípade, keď tento zákon bol podrobený mnohým šetreniam tak na úrovni Európskeho parlamentu, alebo aj Súdneho dvora, a všetky závery, či už Benátskej komisie, alebo týchto súdov, smerovali k tomu, že zákon, ktorý je u nás, je v súlade s európskym právom, a teda žiadna z medzinárodných inštitúcií voči nemu ani nemá výhrady.

    Takže bolo by dobré možno, keby aj politológovia, ktorí možno mali nejaké svoje osobné ciele, aby nevykladali zákon po svojom, ale aby rešpektovali to, čo je súdnymi inštitúciami rozhodnuté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani predsedajúca. Pán poslanec, úprimne sa čudujem, ako podpredseda ste včera sedeli na výbore pre európsku integráciu a počuli ste vysvetlenie pána ministra o zákone, že ste si dovolili takúto znôšku neprávd a nezmyslov narozprávať do mikrofónu v slovenskom parlamente. To je skutočne hanebné od vás.

    Po druhé. Hovoríte o tých ľuďoch, ktorí odchádzajú zo Slovenska. Áno, odchádzajú zo Slovenska tí, ktorí sú nespokojní so svojím sociálnym postavením. Na Slovensku nikto neodchádza z politického presvedčenia alebo z iných dôvodov. Naša ústava hovorí, že každý môže odísť a každý sa môže aj vrátiť. To je slobodná vôľa občanov. A ešte viac sa čudujem, že to hovoríte ako reprezentant strany, ktorej minister, síce už teraz preskočil inde, ale do televízie pred občanov Slovenskej republiky, teda pre občanov Slovenskej republiky povedal, že sa teší z toho, že sme jediná krajina, kde rastie produktivita práce a mzdy klesajú. Viete, taký minister by sa mal poďakovať a veľmi rýchlo odísť, však ste ho aj, asi aj poslali, predpokladám, že asi aj z tohto dôvodu, pretože ak rastie produktivita práce a klesajú mzdy, znamená to, že niekde je chyba. A tú chybu, za tú chybu je zodpovedná aj vláda a tá vláda bola vtedy vašej strany.

    A potom čo sa týka, čo sa týka otázky, že strácajú ľudia občianstvo. Viete, ono to je tak, tí ľudia sa vzdávajú občianstva, pretože sa chcú mať lepšie, chcú sa mať lepšie, pretože slovenské občianstvo im bráni v nejakej kariére vonku. Ale to sú ľudia, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme, pán poslanec Hrnko. Pán poslanec Sopko, pán poslanec Hrnko, vy... Pán poslanec Hrnko.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Klus, ja s vami súhlasím v tom, akým spôsobom sa alebo ako vlastne dopadli tie posledné eurovoľby. Myslím si, že pre rast zahraničnej politiky je veľmi dôležité, aký kredit má naša republika, a je dôležité aj, ako sa bude zvyšovať, a práve tu treba sa pozrieť na to, že zlyhávajú nám opatrenia, ktoré by jednoznačne dali občanom najavo dôležitosť európskych inštitúcií, a celkovo majú skôr tendenciu, aj že medzi mladými ľuďmi rastie ten euroskepticizmus, teraz mám na mysli ten krajný euroskepticizmus a vidím tu jednoznačne zanedbanú osvetu nielen už medzi nimi v rámci vzdelania, ale medzi tou staršou generáciou, teraz si nie celkom uvedomuje význam týchto volieb.

    A pokiaľ sa nám nepodarí v kooperácii ministerstva zahraničných vecí aj ministerstva školstva výrazne zvýšiť túto osvetu, tak asi zrejme bude lepšie pristúpiť k vašim návrhom o zmene systému volieb. Ja som, ak dovolíte, požiadam o jednu túto príručku a rád si ju naštudujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Martin Klus, chcem vyzdvihnúť tú časť toho tvojho vystúpenia, kde si hovoril o tom kontroverznom zákone, ktorý berie našim občanom občianstvo. Kolegovia sa tu rozčuľujú a chrlia síru na teba, ale takisto to vnímam ako veľkú hanbu Slovenska. Netýka sa to len Maďarov, tak jak si správne zdôraznil, týka sa to nás všetkých. Mňa osobne sa to možno tiež bude týkať, mám v zahraniční syna, narodil sa mi tam vnuk a bol by som veľmi smutný, keby niekedy, keď prijme občianstvo Veľkej Británie, prišiel o to slovenské. A pri tomto zákone mu to evidentne hrozí. Verím, že poslanci vládnej koalície za stranu MOST - HÍD nás podporia pri tom, keď dáme na rokovanie novelu tohto zákona, ktorým budeme tento kontroverzný zákon chcieť zrušiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Klus bude reagovať na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za kritiku. Kritika má byť to, čo nás ženie dopredu, takže ja budem reagovať na tie poďakovania.

    Ďakujem veľmi pekne, teda na tie chvály, ďakujem veľmi pekne teda kolegom za to, že ocenili niektoré časti môjho vystúpenia.

    A v prípade pánov kolegov Pašku a Hrnka by som povedal len toľko, že ja som jasne povedal, že osobne sa domnievam, že táto legislatíva je protiústavná. Tým v žiadnom prípade nechcem brať túto kompetenciu Ústavnému súdu, ale aj tu z tohto miesta opätovne hovorím, Ústavný súd, pokiaľ si nemyslí, že táto ústava protiústavná, tak nech to konečne vyriekne. V prípade pána poslanca Hrnka, nebudem komentovať "znôšku neprávd a nezmyslov", pretože ju nepomenoval, možno by som si celkom rád vypočul, že ktoré mal na mysli, ale verím, že to môžeme urobiť aj mimo, mimo, mimo siene a bude tých priestorov na diskusiu podstatne viacej.

    Ale hovoril, že odchádzajú tí, ktorí hľadajú lepšie sociálne zázemie. Ja sa s tým celkom nestotožňujem. Ako prorektor pre medzinárodné vzťahy som s veľkou radosťou vždy posielal našich študentov cez bilaterálne a multilaterálne štipendiá do zahraničia, ale poviem vám úprimne, ešte radšej som bol, keď sa potom aj vrátili, a mnohí to neurobili. Neurobili to práve preto, lebo prišli na to, že v krajinách, kde to vláda myslí s občanmi vážne a slušne, sa im žije lepšie. A preto chcem veriť tomu, že raz aj táto krajina takú vládu bude mať, aby sa podľa možnosti čo najviac týchto mladých ľudí, a nielen mladých ľudí, zo zahraničia vrátilo.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Branislav Gröhling.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi v rýchlosti by som rád vyjadril k programovému vyhláseniu vlády v oblasti školstva.

    A nedá mi nespomenúť takú príhodu spred dvoch dní, kedy sa bývalý exminister školstva, nehovorím teraz o našom exministrovi, vyjadril, že toto programové vyhlásenie vlády je na hranici realizovateľnosti, a ja sním úplne súhlasím a dokonca si myslím, že už je za tou hranicou tejto realizovateľnosti. Celý tento dokument používa slová ako "upravíme, vykonáme, podporíme", ale nehovorí, že ako tieto zmeny sa uskutočnia. Pre mňa tento dokument teda reaguje iba na problémy, ktoré tu máme, a snaží sa ich naprávať a tento program pre školstvo je iba opravovaním toho, čo tu reálne nefunguje, a to, čo bolo spôsobené za ostatné štyri roky.

    Ja iba zopár konkrétnych príkladov. Veľmi sa stále rozpráva o investícii 2 mld. a ja budem citovať, je napísané, že "za cieľ máme dobehnúť priemer Európskej únie". My opäť iba reagujeme na ten nedostatok, ale nesnažíme sa ísť ďalej. Ja by som bol veľmi rád, keby sme už konečne nedobiehali iba ten priemer, ja by som bol veľmi rád, keby sme sa nesnažili iba niekoho dobehnúť, ja by som odporúčal pánovi ministrovi, že poďme niekde na štadión, pozvime tam niekoľko tisíc mladých ľudí, on nech sa tam reálne postaví a nech povie, že konečne budeme v Európskej únii priemerní. A uvidíme, čo tí mladí ľudia povedia, ako sa budú cítiť a ako uvidia tú skvelú svoju budúcnosť. Okrem iného s kolegyňou Remišovou alebo s kolegom Poliačikom sme sa stále pýtali, že koľko z tých 2 mld. sú reálne eurofondy a koľko sú verejné financie. Doteraz sme sa nedostali k tomu, k tej odpovedi.

    O platoch učiteľov asi netreba rozprávať, bolo to vyjadrenie včera. Ten protest bol veľmi výrazný a cez 7-tisíc ľudí, ktorí prišli, a oni vlastne tou nespokojnosťou povedali, že čo si myslia o tom statuse v tom programovom vyhlásení vlády, kde sa pojednáva o platoch.

    Mojou srdcovou záležitosťou je duálne vzdelávanie, ktorému sa venujem už cez 11 rokov. Ja by som len chcel povedať, že na stredných odborných školách v súčasnosti študuje 140-tisíc mladých ľudí, ktorí majú byť súčasťou nefunkčného duálneho systému vzdelávania. A programové vyhlásenie vlády sa týmto zaoberá iba niekoľkými odstavcami. Ja chcem teda znova zopakovať, že tých 140-tisíc mladých ľudí a ich budúcnosť v tom nefunkčnom systéme duálneho vzdelávania je zhrnuté do niekoľkých odstavcov.

    Ja som nemal dostatočné množstvo času, aby som overil celé plénum naše. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, 13 z vás majú vyštudovanú strednú odbornú školu a pozrite, kam ste to dotiahli. Poďte mi, prosím vás, pomôcť, aby sme aj tým 150 tisícom mladých ľudí dopriali tú skvelú budúcnosť, ten profesný rast a tú kariéru, ktorú sme urobili aj my. Ja iba zopár informácií, aby ste vedeli, do duálneho systému vzdelávania sa zapojilo iba necelých 90 škôl a iba necelých 440 žiakov, čo je v podstate iba 0,3 % celkového objemu. Mňa veľmi zaujalo v tých veciach iba dve veci, ktoré sú tam, a to je, že duálny systém alebo zmena duálneho systému sa udeje vtedy, keď zapojíme malých a stredných podnikateľov alebo malé a stredné podniky.

    Prosím vás, do duálneho systému vzdelávania sa nechcú zapojiť ani veľké podniky, pre ktorých je to jednoduchšie, a my teraz tam chceme zapájať malých a stredných podnikateľov, pre ktorých je to absolútne nerealizovateľné. Ja by som skôr tam chcel vidieť nejakú povinnosť podnikov, kde je kontrola štátu, ktorí sa budú musieť zapojiť do systému vzdelávania. Ja by som tam rád videl povinnosť podnikov, kde, ktoré dostávajú nejaké daňové stimuly alebo úľavy, aby oni mali povinnosť sa zapájať do systému duálneho vzdelávania.

    Veľmi zaujímavá bola vec, ktorá sa spomína v programovom vyhlásení, a to potreba vzdelávania učiteľov a majstrov na stredných a odborných školách a umožňuje sa podnikom, aby ich mohli vzdelávať, učiteľov a majstrov. Pre mňa to znova znamená iba jednu vec a to, že štát presúva túto zodpovednosť na súkromný sektor a že štát okrem toho, že zlyháva vo všetkých tých vrstvách toho vzdelávania, tak zlyháva aj v tom najdôležitejšom a to je vzdelávanie učiteľov a majstrov odborného vzdelávania.

    Ja som sľúbil, že budem veľmi krátky, a preto budem krátky a, dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, buďme trošku ambicióznejší a tvrdší v našich cieľoch pre to školstvo a hlavne stále nedobiehajme ten priemer, ale poďme konečne už byť nadpriemer.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Gröhlingovi. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja musím povedať, že som veľmi rád, že pán poslanec Gröhling sedí tu medzi nami, lebo práve oblasť, ktorej sa on venuje, bola oblasťou, do ktorej ja som bol najmenej zasvätený a najmenej som do nej videl, čo sa týka školstva, a jeho držanie sa pri zemi za posledný rok našej komunikácie mi umožnilo sa zorientovať v tom, že čo vlastne v odbornom školstve znamená v 21. storočí, že remeslo má mať zlaté dno. Že to nemôže byť iba o práci so zastaralými technológiami, že to musí byť v prvom rade o kontakte s praxou, že to musí byť o tom, aby ľudia, mladí ľudia videli aj reálny zisk a reálne uplatnenie už v momente, keď sa na tie školy idú hlásiť, a aby bola oveľa väčšia priepustnosť medzi jednými, medzi jednotlivými druhmi stredoškolského vzdelania, aby sa nám nestalo, že človek, ktorý v 14 rokoch dajme tomu zle vyhodnotil svoje možnosti a svoje šance alebo nevedel úplne presne, čo chce robiť, nemal potom možnosť štyri roky nejakým spôsobom toto svoje, toto svoje rozhodnutie zmeniť. Preto som rád, že Brani tu je, že pomenoval tie veci, ktoré pomenoval vo svojej reči, že je ochotný spolupracovať aj s ministrom školstva, aj s kolegami z koaličných strán, možnože aj s pánom predsedom výboru na tom, aby sme v oblasti odborného vzdelávania naozaj aj v duálnom systéme išli viacej k potrebám žiakov a menej k potrebám veľkých firiem, ktorým zatiaľ ten duálny systém, ktorý je takto nastavený, vyhovuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme aj my. Pán poslanec Gröhling, chcete reagovať? Dobre, ďakujem.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Žarnay.

    Nech sa páči, máte slovo.

    A chcela by som pánov poslancov, ktorých to nezaujíma, aj členov vlády, aby sa tu nezdržiavali, lebo je to také nefér podľa mňa voči tým, ktorí prišli okomentovať programové vyhlásenie vlády.

    Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to pre mňa česť vystúpiť na pôde Národnej rady a prihovoriť sa zástupcom ľudu, ktorí boli zvolení, aby čo najdôslednejšie chránili záujmy a práva občanov tohto štátu. O to viac, že ešte pred niekoľkými týždňami som bol len obyčajný korektor v jednej košickej redakcii, takpovediac v politickom azyle, pretože keby sa niekoľko ľudí neodvážilo vyjadriť svoj postoj voči straníckych praktikám, aké prevládajú v Košickom samosprávnom kraji, kde už bežní ľudia sa boja vyjadriť svoj názor nahlas, aby za to nemuseli niesť nijaké následky, s najväčšou pravdepodobnosťou by som bol doposiaľ nezamestnaný alebo by som si musel hľadať prácu niekde v zahraničí.

    Nie, nebojte sa, nechcem hovoriť o svojom prípade, vonkoncom nemám o to záujem, aj keď Najvyšší kontrolný úrad mi dal za pravdu a, bohužiaľ, aj keď Najvyšší kontrolný úrad chce v tejto veci konať, zástupcovia Košického samosprávneho kraja sa tvária, že s tým nemajú nič spoločné, a ani Najvyšší kontrolný úrad nemôže zmôcť nič proti mašinérii arogantnej moci, aká sa vytvorila v podmienkach Košického samosprávneho kraja práve tými zástupcami, ktorí, bohužiaľ, reprezentujú takú veľkú stranu, akou je strana SMER.

    Hovorím to len preto, že v podobnej situácii, v akej som sa ocitol ja, sa ocitli aj mnohí ďalší učitelia v Košickom kraji. Títo učitelia na školách musia zápasiť s problémami, ktoré neraz nie sú ani, ktoré neraz, o ktorých neraz verejnosť ani nevie, pretože nie sú medializované, učitelia, ktorí sa boria s tým, že sú na školách zastrašovaní, šikanovaní svojimi nadriadenými, predstaviteľmi vedenia školy, učitelia, ktorí sa boja toho, že ak sa aj sťažujú úradníkom na svojich samosprávnych krajoch, čiže na VÚC-kách, nenachádzajú nikde oporu. Naopak, títo úradníci sú schopní spolupracovať s riaditeľmi škôl a učiteľov postaviť buď pred možnú hrozbu prepustenia, alebo prípadne ich zastrašovať ďalšími možnými spôsobmi.

    V takejto atmosfére strachu nie je možné robiť reformu školstva, o akú sa pokúša alebo o akú sa bude pokúšať náš minister školstva pán Plavčan. Môžeme rozprávať o platoch, o modernom vyučovaní, o duálnom vzdelávaní a celkovom rozvoji školstva, ale bez ľudského obsahu, bez toho, aby na konci toho všetkého nestál učiteľ ako človek so svojimi právami, so svojimi všednými problémami, s ktorými sa stretáva dennodenne na svojom pracovisku, či už vo vzťahu k nadriadeným, ale aj vo vzťahu k žiakom, dovtedy sú všetky tieto možné pokusy o reformu len kusom papiera, ktorý skôr či neskôr učitelia neprevezmú alebo neprijmú, pretože pochopia, že v tomto papieri nenachádzajú svoju osobnosť, ale len frázy, všeobecné slová, ktoré nemôžu im nijako v ich praktickom živote pomôcť.

    Je veľmi ľahké tvoriť reformu školstva a určovať jej obsah od úradníckeho stola. Pri všetkej úcte, pán minister školstva, sedí tu aj bývalý pán minister školstva pán Pellegrini, doteraz tu bol aj pán minister Čaplovič, bývalý minister školstva, ktorým, trošku odbočím, ktorým chcem aspoň takto aspoň prvýkrát verejne poďakovať za to, že aspoň našli v sebe toľko odvahy, že ma pán minister, bývalý minister školstva Čaplovič oslovil osobným listom a potom sa mi verejne poďakoval v televízii za môj prejavený občiansky postoj. Pán minister bývalý školstva Pellegrini ma pozval na osobnú návštevu na ministerstvo školstva, kde sme o týchto veciach rozprávali, a bol ochotný sa v tejto veci nepriamo angažovať. Bohužiaľ, tieto pokusy ostali teda bez nejakej, bez nejakej výraznejšej odozvy, ale že aj títo ministri, aj ministri školstva sa borili s tými istými problémami, s ktorými sa bude boriť aj nový minister školstva pán Plavčan.

    Ako som povedal alebo ako som hovoril, reforma školstva sa nedá robiť od úradníckeho stola, pretože ak je ministerstvo školstva a samotný minister školstva odtrhnutý od reálneho života, tak jeho skutky, jeho ciele, jeho plány sa zákonite musia minúť účinkom. Nie, nechcem hovoriť o tom, že by minister školstva, ako je pán Plavčan či bývalí ministri, nevedeli o tom, aký je to pocit, obracať jedno euro v peňaženke, ako to musia častokrát robiť naši učitelia.

    Nie je mojím cieľom vyčítať im, že na svojich úradníckych postoch neplnili svoju funkciu správne alebo dobre a že mohli urobiť toho oveľa viac pre učiteľov. Chcem len povedať to, že najsmutnejším alebo najvážnejším problémom tejto spoločnosti, ktorý sa týka školstva, je práve to, že učitelia nie sú dohodnotení, sú takpovediac na okraji tejto spoločnosti a spoločnosť ich istým spôsobom, aj keď to možno vyznie trošku paradoxne alebo trošku drsne, morálne aj spoločensky dehonestuje. Škoda, že tu nezostal pán minister Plavčan, pretože pôvodne som mu chcel adresovať tieto slová, ale adresujem ich bývalým ministrom školstva.

    Chcem vám prečítať jeden krátky úryvok, ktorý ešte v roku 1891, čiže v 19. storočí napísal jeden významný český básnik Otokar Březina, najskôr vám to prečítam, je to len naozaj krátky úryvok, kde hovorí, že:

    "Učitelství jest těžký, robotný úřad, vysilující duši, ochromující fantazii, pijící sílu z organizmu; děti přicházející do školy jsou zlé, svéhlavé, bludně vychované bytosti, rafinované, zlomyslné, zhýčkané, zbloudilé, instinktivně nepřátelské a ve velikém procentu úžasně neschopné; vracím se po pěti hodinách vyučování fyzicky i duševně vysílen, zničený, tupý, mdlý a sešlý."

    Toto napísal Otokar Březina v 19. storočí ako učiteľ, ktorý prežíval prakticky tie isté pocity, ktoré prežívajú v súčasnosti aj učitelia vyučujúci či na základných, stredných školách, ale obávam sa, že už to prešlo aj na školy vysoké. Až na ten rozdiel, že vtedy učitelia v 19. storočí nemuseli chodiť na kreditové vzdelávanie v snahe prilepšiť si. Nemuseli absolvovať kurzy informačných technológií, ich svet nebol digitalizovaný, čomu sa vy, pán minister Plavčan, alebo vôbec ministerstvo školstva snažíte prikladať takú dôležitosť, a napriek prežívali podobné, keď nie tie isté alebo rovnaké problémy.

    Tieto problémy, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie sú len dedičstvom tejto politickej strany, ktorú, ako sme mali možnosť počuť v častých komentároch, mnohí poslanci obviňujú zo všetkých možných praktík a nekalých úmyslov. Tieto problémy sú pozostatkom všetkých vlád, ktoré tu boli od nežnej revolúcie. Boli tu pokusy o isté reformy, o isté zmeny v školstve, ale ako učiteľ, ktorý má za sebou 17-ročnú pedagogickú prax, musím povedať, že až na nejaké menšie kozmetické úpravy sa školstvo nepohlo dopredu, a hoci učiteľom sa istým spôsobom a v istých rokoch platy zvyšovali, doposiaľ je učiteľ v morálnom, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci spoločenského rebríčka záujmov. Môžeme sa vyhovárať na rôzne ekonomické či spoločenské okolnosti, ukazovatele, chyby predošlých ministrov, ale podstata nahromadeného napätia medzi učiteľmi, ktoré vyvrcholilo štrajkom v zime tohto roku, je len dôsledkom toho, že sa ich problémy neriešili a že ich hlasy zostali nevypočuté.

    Politici by sa nemali zbavovať zodpovednosti a nechávať sa zaslepiť naivnou predstavou, že navrhnutými reformami v školstve sa v očiach učiteľov stanú dôveryhodnejšími. Keby to tak bolo, tak by včera na námestí a neskôr pred Národnou radou nestáli tisíce učiteľov s vlajkami, ktorí neprotestovali proti SMER-u, neprotestovali proti, proti vláde, ktorá sa ešte len teraz formovala a ktorá ešte nemala možnosť ani ukázať, čo v jej schopnostiach je. Protestovali proti všetkému, čo sa za tie roky dokázalo proti učiteľom postaviť, alebo ako sa dehonestovala, ako sa dehonestovalo samotné postavenie v role učiteľa v tejto spoločnosti. Isto, boli tu isté sľuby, isté deklarácie, ktoré sa pred voľbami dali a ktoré učitelia vďačne, ochotne a s veľkými nádejami prijali, že po voľbách budú splnené. Uvidíme, možnože táto vláda nakoniec prijme také opatrenia, ktoré učiteľom naozaj pomôžu, aj keď nie sú ešte v programovom vyhlásení také, že by bolo evidentné, že o to vláda prejavuje enormný záujem.

    Napriek tomu si myslím, že nová vláda mohla prejaviť aspoň trochu empatie, aspoň jedno gesto dobrej vôle, a osvojiť si návrhy či požiadavky zo strany učiteľov. Jedine takto sa učiteľom mohol vrátiť základný spoločenský status, ktorý už dávno mali mať. Temer nič z toho, skutočne temer nič z toho, s čím učitelia prišli za predstaviteľmi ešte predchádzajúcej vlády SMER-u, so svojimi návrhmi, požiadavkami, aj keď niektoré, môžeme diskutovať o tom, že boli prehnané alebo nerealizovateľné, ale bolo tam návrhov oveľa viac, než len tých, ktoré sa týkali navýšenia platov do takých výšok, astronomických výšok, ktoré možno, ktoré možno nie všetci ľudia spoločnosti sú ochotní tolerovať. Nič z toho alebo minimum z toho dokázala nová vláda dať do programového vyhlásenia a prijať ich od učiteľov.

    Je prejavom alibizmu tváriť sa na jednej strane, že politik je ochotný si vypočuť názory učiteľov, prijať ich prijať vo svojej kancelárii, ako aj včera pán predseda parlamentu prijal zástupcov odborárov vo svojej kancelárii, tváriť sa, že budeme tieto problémy riešiť, až na to príde čas, ale v skutočnosti žiaden praktický skutok, ktorý by viedol k naplneniu týchto sľubov, neprichádza do úvahy.

    Predstavitelia učiteľských organizácií jasne deklarovali, že je potrebné vytvoriť víziu rozvoja školstva, ktorá možno presiahne funkčné obdobie tejto vlády. Je to vízia, ktorá by sa mala týkať piatich, desiatich, pätnástich, možno dvadsiatich rokov, ale s tým, že skutočne táto spoločnosť musí vedieť, čo školstvo čaká o tých desať alebo pätnásť rokov, a musí byť na to nejako finančne, ale aj morálne pripravená. Základom takejto vízie sa má stať žiak, ktorý by bol schopný uplatniť sa na trhu práce, zapojiť sa do spoločnosti, pretože ako už bolo mnohokrát povedané, len kvalitné vzdelávanie môže pomôcť zvýšiť blahobyt tejto spoločnosti. Žiaľ, v programovom vyhlásení len márne by sme hľadali nejaké časové horizonty, ktoré chce vláda dosiahnuť alebo v ktorých chce vláda práve dosiahnuť prvé pozitívne výsledky školskej reformy.

    A teraz sa pýtam konkrétne neprítomného pána ministra školstva a zároveň aj tých ľudí, ktorí mu pomáhali vytvárať programové vyhlásenie v rámci rezortu školstva alebo regionálneho školstva, akú spätnú väzbu máte od tých, pre ktorých sa chystáte nastaviť nové pravidlá a pripraviť pôdu pre zavedenie reformných opatrení, o aké odborné stanoviská či analýzy sa opierajú vaše predstavy, ktoré sa budete chcieť snažiť zaviesť do života tisícov učiteľov. Sú spoločensky akceptovateľné alebo podobne, ako to bolo už neraz predtým, prevážil politický zámer nad vecnou stránkou pri riešení problémov?

    Programové vyhlásenie by malo, by malo obsahovať také veci, ktoré sú akceptovateľné učiteľskou obcou a takisto aj odbornou verejnosťou. Na to, aby sa mohli začať vôbec riešiť problémy školstva a nekvalitného školstva, ako sa častokrát hovorí, treba najskôr pomenovať príčiny, označiť cieľ, kam chceme školstvo dostať, a nájsť najefektívnejší spôsob, ako to spraviť. Musím však znovu konštatovať, že časti programového vyhlásenia týkajúce sa oblasti školstva tvoria len ničnehovoriace všeobecné frázy s minimom konkrétnych údajov a termínov na dosiahnutie cieľov, ktoré vláda deklaruje ako prioritné pri riešení problémov.

    Tie, ktoré sa tam, tie, ktoré sa tam vyskytujú, teda tie časové alebo nejaké tak časové údaje, sa týkajú zvýšenia tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov. Opätovne sa nerieši nedostatočné finančné ohodnotenie nepedagogických zamestnancov. Plánované zvýšenie platových taríf pre učiteľov je napriek tomu nedostatočné, neodráža to deklarované zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa. A ako som už spomínal, v programovom vyhlásení chýba vízia rozvoja školstva presahujúca rámec jedného funkčného obdobia vlády.

    A teraz, ak dovolíte, budem citovať niektoré veci priamo z programového vyhlásenia a k tomu poviem zopár slov. Tak napríklad v programovom vyhlásení týkajúcom sa školstva sa hovorí:

    "Strategickým cieľom vlády je efektívne fungujúce regionálne školstvo poskytujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie reagujúce na aktuálne i očakávané potreby jednotlivca a spoločnosti a osobitne na potreby hospodárskej praxe dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti poskytujúce deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu." Bla-bla-bla, ďalšie vety ani nečítam, pretože sa to číta naozaj veľmi dobre, je to také vznešené, patetické, čo všetko sa chce dosiahnuť. Táto definícia strategického cieľa je postavená obsahovo ľúbivo. No na to, aby sa mohol uskutočniť...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec Žarnay. Pán poslanec Čaplovič, môžem vás veľmi pekne poprosiť? Až sem vás je počuť. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Nech sa páči.

  • Na to, aby sa mohol uskutočniť, nebude postačovať jedno volebné obdobie. Pri optimistickom výhľade na to budeme potrebovať najmenej päť rokov. Podľa toho, teraz hovorím o svojom názore, osobnom názore, podľa toho by bolo potrebné aj nastaviť stratégiu jeho dosiahnutia, a to tak, že by sa určili krátkodobé, strednodobé a dlhodobé čiastkové ciele, ktoré by boli záväzné pre všetky následné vlády. Jedine tak sa môže segment školstva konečne dopracovať k nejakej reálnej kontinuite.

    Ďalší citát: "Pripraví legislatívne zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania, kreditovom systéme, kariérovom systéme a vykonávaní atestácií vo väzbe na profesijne štandardy pedagogických a odborných zamestnancom regionálneho školstva."

    Pýtam sa, bude sa pri týchto zmenách skutočne dbať na zmysluplnosť vzdelávania učiteľov? Aké zmeny chce vláda konkrétne v tejto oblasti priniesť? Nebolo by užitočnejšie, keby výsledkom kontinuálneho vzdelávania v úzkej spojitosti s kreditovým vzdelávaním sa stal praktický výstup pri jeho ukončení u jednotlivcov, ktorý by bol použiteľný napríklad ako učebná pomôcka či materiál dostupný pre ostatných pedagógov v aktualizovanej nejakej databáze?

    A čo sa týka aj samotných akreditovaných realizátorov vzdelávania, dôraz by sa podľa môjho názoru mal klásť na vysokoškolské pracoviská a metodické centrá pre pedagógov a odborných pracovníkov, ktoré by boli navyše nespoplatnené. Pretože na kreditovom systéme, ako mnohí viete, parazitujú súkromné spoločnosti, kde učitelia musia si platiť za kreditové vzdelávanie častokrát aj 70 eur za jedno školenie, čo môže sa niekomu zdať, že je to suma smiešna, ale pre učiteľa, ktorý má svoju rodinu, je táto suma dostatočne vysoká na to, aby si trikrát rozmyslel, či tie peniaze obetuje alebo neobetuje. Taktiež výsledkom kontinuálneho vzdelávania a kreditového systému by sa mala stať reálna výmena skúseností, modelov a postupov pedagógov v rámci regiónov, ako aj v rámci Slovenskej republiky a Európskej únie. A nielen v rámci predmetov či odborov. Taktiež aj v kontexte interdisciplinárnych vzťahov, ako aj medzistupňovo by mohlo dôjsť k výmene informácii prostredníctvom konferencií, workshopov medzi základnými školami, strednými školami a vysokými školami.

    Čo sa týka kvalitnej výchovy a vzdelávania, vláda hovorí v programovom vyhlásení: "Prijme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium a jeho absolventov a významného skvalitnenia ich prípravy na učiteľské povolanie na stredných a vysokých školách, aby sa učiteľmi mohli stať len talentovaní a pre prax pripravení ľudia."

    Pýtam sa, to naozaj vysoké školy produkujú, máme tu aj zástupcov z vysokých škôl, učiteľov, naozaj vysoké školy produkujú takých absolventov, za ktorých sa musíme v školstve hanbiť, keď nastúpia do praxe? Neviem. Ja som mal niekoľkých praktikantov, keď som učil, a okrem toho, že boli už po prvých dňoch alebo týždňoch demotivovaní tým, ako sa k nim žiaci správajú a čo všetko musia vyplňovať, a dodržiavať všetky tie byrokratické pravidlá, ktoré ministerstvo školstva na školy zaviedlo, tak chodili do triedy s radosťou, s optimizmom, pripravovali sa, chceli učiť, mali vedomosti, boli odborne zdatní, ale, bohužiaľ, na konci toho všetkého bola veta: "Ja do školstva nejdem." Nie preto, že nechcem učiť, ale preto, že za tento plat nedokážem si zobrať ani hypotéku, ani uživiť rodinu, ja radšej odchádzam do zahraničia alebo nastúpim niekde do iného zamestnania, kde mi zaplatia viac. Čiže nemyslím si, že pedagogické fakulty na Slovensku produkujú len neschopných absolventov, ktorí nie sú schopní učiť. Skôr si položme otázku tak, či vôbec majú priestor títo ľudia na to, aby učili. Pretože miesta nie sú. Možno v Bratislave, kde sú nízke platy, ale vysoká životná úroveň, tak učitelia môžu ľahšie nájsť zamestnanie ako v košickom regióne, kde na jedno učiteľské miesto je dvadsať, možno tridsať uchádzačov, poradovníky v rade, a keď niekto nemá kontakty na straníckej línii alebo cez rodinné známosti, tak sa k práci v školstve nedostane ani ďalších desať alebo pätnásť rokov.

    Čiže pýtam sa, aké opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov absolventov to chce vláda zaviesť. Aké opatrenia? Možno, to je môj návrh, ak vláda vychádza z toho, by bolo možné zaviesť nejaké štandardizované psychotesty pre uchádzačov o štúdium na pedagogických fakultách so zameraním na psychickú odolnosť pri záťaži, hlavne psychickej záťaži, prípadne aj osobnosť uchádzača v súvislosti s nejakými negatívnymi javmi, ako napr. sú rôzne nežiaduce deviácie, prípadne nejaké iné osobnostné poruchy, ktoré môžu byť významne, môžu byť významne, môžu významne negatívne ovplyvniť ich účinkovanie za katedrou.

    Ďalej. Vláda hovorí: "Podporíme osobitne na gymnáziách zvýšenie dôrazu na posilnenie analytického, kritického, hodnotového myslenia s cieľom vytvoriť podmienky pre ich úspešné štúdium na vysokej škole." No podľa môjho názoru - a opäť vychádzam zo svojej pedagogickej mnohoročnej skúsenosti - je potrebné realizovať také obsahové zmeny, aby sa zredukovalo memorovanie a pedagógovia využívali reálne také metódy a formy vo vyučovacom procese, ktoré by študentom umožnili rozvoj rôznych druhov myslenia. Ale prioritou na overovanie vedomostí by nemali byť predovšetkým testy, ako sa to častokrát opakuje v televízii alebo v iných médiách, že jedine prostredníctvom testov môžeme efektívne zmerať vedomostnú úroveň našich žiakov, a teda naše vzdelanosti. Aby sa využívali tímové projekty, prezentácie, zážitkové učenie a rovnako kontinuálne redukovať aj memorovanie na vysokých školách, pretože, osobne mám pocit, že tak ako ja som študoval na Pedagogickej fakulte v Prešove pred mnohými rokmi, tak to isté sa deje aj teraz, že žiaci sa tam nadupú informáciami a vedomosťami, ale po didaktickej stránke, keď prídu na školu, tie vedomosti sú im nanič. Tí absolventi vysokých škôl potom nevedia, ako majú reálne učiť na stredných alebo základných školách.

    Ďalšie, ďalší bod z vládneho vyhlásenia: "Zefektívni proces zabezpečovania učebníc a ďalších učebných zdrojov vrátane verejných licencií a postupne umožní školám výber z viacerých druhov učebníc." Prosím vás, áno, učebnice učitelia potrebujú, stretávam sa dennodenne s tým, že mi píšu učitelia, že tie učebnice, z ktorých učia, sú zlé. Dokonca keď mi napíše učiteľka z vysokej školy, že veci, ktoré sa učia na strednej škole v učebnici chémie alebo biológie, sú nesprávne, že ona na vysokej škole im povie, na to zabudnite, lebo to ste mali zle napísané v učebnici, je to nieže nevedecké, ale je to vyslovene nelogické, nesprávne formulované, nesprávne pochopené, nesprávne sprostredkované, tak o čom to potom hovoríme. Kto je zodpovedný za tieto učebnice? Kto ich dal k dispozícii do škôl? Ako je možné, že neprešli nejakou kontrolu, že sa na to nepozreli učitelia z vysokých škôl, ktorí učia dané predmety, neprešlo to nejakou, nejakou, nejakou kontrolou? Čiže tieto učebnice podľa môjho názoru musia byť bez faktických chýb. Ale musia zodpovedať reálnym potrebám obsahu výučby, ako aj aktualizovaným poznatkom v jednotlivých odboroch.

    Ďalej vláda hovorí o tom, že "zlepší podmienky pre tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu a jeho využívaní vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Podporí rozvíjanie digitálnych zručností detí, žiakov aj pedagogických zamestnancov, vytvorí centrálny archív digitálneho vzdelávacieho obsahu a zabezpečí školám prístup k nemu". Pýtam sa, ako konkrétne chce vláda zabezpečiť tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu, ak na obe tieto oblasti, a teraz budem trošku kritický, ak na tieto obe oblasti mala predchádzajúca vláda SMER-u štyri roky a výsledkom je nefunkčný systém digitálneho vzdelávania.

    Čo sa týka riadenia a efektívneho fungovania regionálneho školstva a jeho financovania, vláda hovorí: "Zabezpečíme systémovú a pravidelnú spoluprácu so zástupcami zainteresovaných aktérov v oblasti výchovy a vzdelávania, osobitne pri tvorbe koncepčných a strategických materiálov."

    Ale kto si prečítal programové vyhlásenie, týkajúce sa regionálneho školstva, tak vie, že v programovom vyhlásení nie sú uvedené žiadne konkrétne kroky, ktorými chce vláda zabezpečiť spoluprácu s aktérmi v oblasti výchovy a vzdelávania, ako sú riaditelia škôl, učitelia a podobne. Čiže akým spôsobom, sa pýtam, chce vláda zabezpečiť tieto kroky? Vytvorí odborné komisie? A ak vytvorí tieto odborné komisie, bude ich zastrešovať ministerstvo školstva? Alebo štátny inštitút odborného vzdelávania? Kto bude vyberať členov a delegovať členov do týchto komisií?

    Ďalej vláda hovorí, že komplexne prehodnotí školskú legislatívu s cieľom jej zjednodušovania a redukcie jej rozsahu, zadefinuje obsah právnej identity školy s jej ukotvením naprieč legislatívou. V tomto bode by bolo vhodné podľa môjho názoru zakomponovanie aj právnych predpisov určených riaditeľom škôl so zadefinovaním postavenia a statusu pedagóga alebo odborného pracovníka, riešením personálnych otázok a finančných podmienok, ktoré sú roztrúsené v rôznych predpisoch, Zákonníku práce, v zákone o verejnej službe, antidiskriminačnom zákone a podobne.

    Vláda hovorí, že vytvorí systém odborného a metodického riadenia miest a obcí v oblasti preneseného výkonu štátnej správy v školstve vrátane podmienok na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Len tu sa nejako, prosím vás, zabudlo na to, že je potrebné uviesť aj starostov, pretože aj starostovia by mali prejsť preškolením, ako to vlastne v školstve prebieha, a metodicky ich nejako usmerniť.

    "Vláda podporí efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov v regionálnom školstve", a teda sa čudujte svete, čuduj svete, na čo vlastne vláda prišla v rámci programového vyhlásenia, "postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení s dôrazom najmä na druhý stupeň základných škôl a stredné školy, ako aj so zohľadnením potrieb jednotlivých regiónov."

    Takže výsledkom toho je to, že štát síce plánuje zvýšiť efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov v regionálnom školstve postupnou optimalizáciou siete škôl, čo však v prenesenom slova význame, ktorému rozumejú len učitelia, pretože ich sa to bezprostredne bude týkať, je to, že ďalšie desiatky škôl na Slovensku zaniknú, budú zrušené a stovky, keď nie tisíce, učiteľov ostanú na ulici bez toho, aby ministerstvo školstva alebo minister školstva, alebo niekto iný im ponúkol pomocnú ruku a pomohol im uplatniť sa na trhu práce niekde inde. Pýtam sa...

  • Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.

  • Pán minister, môžete, bývalý? Trošku ma to len ruší, prepáčte.

    Pýtam sa, prečo, prečo sa vláda nemieni zamerať, keď hovorí o optimalizácii siete škôl, prečo sa vláda nemieni zamerať konečne, prosím vás, konečne na optimalizáciu počtu štátnych inštitúcii nadviazaných na rozpočet ministerstva školstva? Ako napríklad: Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Agentúra pre podporu výskumu, vývoja alebo príspevkové organizácie, ako napr. Centrum vedecko-technických informácii Slovenskej republiky, Iuventa, Národný ústav celoživotného vzdelávania a podobne. Však týmito financiami, ktoré by ušetrili optimalizáciou takýchto inštitúcii, tak ušetrením tieto financie by mohli smerovať priamo do školstva, či už na nákup učebníc, alebo na zvyšovanie platov učiteľov a podobne. Ale ako by tieto inštitúcie boli, boli nejako chránené, tých sa to netýka. Len škôl. Len siete škôl.

    Ďalej vláda hovorí, že pripraví nový zákon o financovaní škôl s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť, rozšíriť transparentnosť na všetky poskytované finančné prostriedky. Nerád sa opakujem. Ale ako chce vláda konkrétne alebo ako chce štát zvýšiť efektívnosť a transparentnosť poskytovania finančných prostriedkov, ak sme za štyri roky vlády SMER-u boli svedkami neustáleho zneužívania týchto prostriedkov ako zo strany niektorých zriaďovateľov, tak aj vedenia škôl? V tejto súvislosti preferujem, aby stredné školy zostali pod ministerstvom školstva, resp. aby všetky školy prešli pod ministerstvo školstva a boli vyňaté spod originálnych kompetencií a boli financované priamo z rozpočtu ministerstva školstva.

    Vláda hovorí, že posilní decentralizáciu školstva v oblasti rozhodovania riaditeľov škôl o obsahu, metódach a formách, akými budú plniť stanovené ciele vzdelávania. No tu je však potrebné v zákone vymedziť kooperáciu riaditeľov škôl s predmetovými komisiami, radou školy, ako aj s radou rodičov. Vláda hovorí, že prijme opatrenia na posilnenie manažmentu školy a jeho administratívne a odborné zázemie tak, aby škola mohla kvalitne plniť svoje úlohy a fungovala ako dobre spravovaná organizácia.

    Podľa môjho názoru tu je potrebné legislatívne doriešiť kontraproduktívne pôsobenie riaditeľa školy. Stretávame sa na Slovensku s dvoma extrémami. Na jednej strane, ak je rada školy lojálna voči riaditeľovi, prípadne je rada školy nefunkčná, tak ani v prípade, že na škole dochádza k nejakým vážnym finančným či morálnym zlyhaniam riaditeľa školy alebo celého vedenia, nedochádza k vyvodeniu žiadnych dôsledkov. A to z toho dôvodu, že rada školy sa nekriticky, nekriticky stavia voči riaditeľovi školy, nieže ho podporuje, ale chráni mu, chráni mu chrbát, nechce ísť do konfliktu s ním, pretože vie, že za ním stojí zriaďovateľ a podobne. To isté platí aj v prípade, ak priateľsky riaditeľovi školy naklonený samotný zriaďovateľ. Častý prípad, bohužiaľ, aj v Košickom samosprávnom kraji, kde riaditelia stredných škôl sa boja čokoľvek povedať a vyjadriť, pretože vedia, že by narazili na vedúceho odboru školstva, ktorý im okamžite dá po prstoch, a buď skončia vo svojej funkcii, alebo im to naráta cez nejaké iné možné sankcie. Ani pri flagrantnom porušení zákonov zriaďovateľ, ako som spomínal, nepristúpi k odvolaniu svojho chránenca.

    Nemusím sa vracať k svojmu prípadu, keď riaditeľ školy doteraz sedí vo svojej funkcií, NKÚ potvrdilo, že som mal pravdu, ale zriaďovateľ sa bráni, že on ho odvolať nemôže. Uvidíme, ako sa k tomu postaví Generálna prokuratúra, ale bude to precedens.

    Druhý extrém však môže nastať aj v opačnom prípade. A to v takom prípade, keď sa rada školy rozhodne bezdôvodne odvolať riaditeľa školy, a to len preto, len preto, že riaditeľ školy požaduje dôsledné plnenie pracovných povinností, ako aj dôsledné určenie zodpovednosti zriaďovateľa za nečinnosť pri nesprávne alebo zle spravovanej škole.

    No a posledný bod, nechcem vás zdržiavať, už hovorím, ani som nečakal, že tridsať minút budem hovoriť. Vláda hovorí v jednom zo svojich bodov, že vláda zvýši pozornosť v oblasti zabezpečenia výučby smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie a tak ďalej a tak ďalej, že posilní hodnotové vzdelávanie u žiakov a ich vedenie k ideálom slobody, ľudskosti, uvedomelého občianstva, a to tak v rámci formálneho, ako aj neformálneho vzdelávania.

    Opäť vláda nedefinuje žiadne konkrétne kroky, ako zvýšiť zabezpečenie smerujúce k prevencii prejavov rasizmu, extrémizmu a podobných prejavov, čím nie je definované, ako chce posilniť hodnotové vzdelávanie u žiakov. Podľa môjho názoru by bolo žiaduce zabezpečiť naplnenie týchto cieľov priamo vo vyučovacom procese, napr. navýšením dotácií hodín tých predmetov, ktoré sa touto problematikou zaoberajú priamo, ako je napríklad občianska náuka alebo dejepis. Ale nielen prostredníctvom projektov či školení. Pretože ak si zoberiete reálnu situáciu na strednej škole, kto sa prihlási do projektu, ktorý je, ktorého témou je boj proti rasizmu, xenofóbii alebo iným nejakým negatívnym prejavom spoločnosti. Ktorí žiaci, tí, ktorí sa zle učia, a tí, ktorí pochádzajú z nejakých, nechcem sa nikoho dotknúť, ale z nižších spoločenských vrstiev, z rozvrátených rodín, alebo žiaci, ktorí sa učia na jednotky, žiaci, ktorí sú aktívni, ktorí niečo chcú? Samozrejme, že prihlásia sa len tí dobrí žiaci. Čiže neoslovíme tú skupinu ľudí alebo tú skupinu žiakov, u ktorých máme možnosť ich nejako morálne hodnotovo ovplyvniť a priviesť k tomu, aby pomohli spoločnosti predchádzať takýmto extrémistickým prejavom, naopak, budeme podporovať len tú skupinu žiakov, ktorí už o tom nielenže počuli, vedia, ale ktorí sa o to aj zaujímajú, ktorí majú vyhranený názor na tieto veci, a tým sa to míňa účinkom.

    V každom prípade ešte chcem podržať učiteľov, resp. chcem ich vyzdvihnúť, učiteľov nielen občianskej náuky, dejepisu, ale aj ďalších, ako etiky alebo iných predmetov, aj slovenčiny, pretože aj tam sa učia tieto veci z histórie, že títo učitelia sú dostatočne podľa môjho názoru znalí problematiky, aby si vedeli poradiť aj s takýmito vecami a na hodinách priamo so žiakmi diskutovali tak, ako som ja diskutoval, a myslím si, že mnohých som aj presvedčil o svojom názore, ale títo učitelia, ktorým ako keby sme nedôverovali, že sú toho schopní, nemajú, bohužiaľ, priestor na to, aby sa tak vážnym témam, ako tieto témy predstavujú, mohli venovať. Ak už hovoríme o školení a zvýšení právneho vedomia, tak potom zvyšujme právne vedomie nielen u žiakov, študentov, ale zvyšujme právne vedomie aj u pedagogických pracovníkov, ktorí sa nemusia priamo vo svojich predmetoch stretnúť s takýmito problémami.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa, ak som bol vo svojom prejave príliš, príliš obšírny či zdĺhavý. Mojím cieľom bolo upozorniť na niektoré problémy alebo nedostatky programového vyhlásenia vlády týkajúce sa regionálneho školstva. Keby sa pri jeho príprave kompetentní viac načúvali tomu, čo im hovorili zástupcovia učiteľov, predstavitelia učiteľských organizácií, keby sa pri tvorení jednotlivých bodov opierali tak o odborný názor, ako aj pohľad učiteľov so skúsenosťami a praxou, mohli sa vyvarovať chýb a pripraviť materiál, ktorý by zohľadňoval skutočné problémy a potreby učiteľov na Slovensku.

    V prílišnej horlivosti však tvorcovia tohto dokumentu zabudli na to, že každá reforma sa musí opierať o objektívny pohľad ľudí, ktorí s ňou nielenže prídu do kontaktu a prenesú si obsah do pracovného života, ale ktorí sa budú chcieť ochotne s ňou stotožniť, pretože bude vychádzať z ich reálneho života. Na konci všetkého totiž bude stáť vždy len učiteľ, človek, ktorý dennodenne nosí ako Sizyfos, niesť na svojom chrbte ťažké bremeno nedocenenej a spoločensky zaznávanej práce. Jemu, učiteľovi treba vzdať hold za to, že vzdelanosť sa stala jedným z pilierov, na ktorých je možno stavať pevné základy tejto spoločnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa nahlásili piati páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte, ešte vás poprosím sekundu. Pardon, mali sme tu menší technický problém. Poprosím vás, dajte čas ešte pánovi poslancovi Osuskému. Dve minúty.

  • No neviem, či to zvládnu, ale hádam áno, dobre, ďakujem pekne.

    Pán učiteľ Žarnay, ďakujem vám za toto vystúpenie, povedali ste toho veľmi veľa a povedali ste to ako človek, ktorý tou vecou žije, a to je nakoniec ten správny zdroj toho, čo tu má zaznieť. Ak vám hovorím pán učiteľ a nie pán poslanec, tak vám to hovorím ako akt uznania dobrým učiteľom. Ja som mal na takých učiteľov šťastie napriek totalite a mali naň mnohí šťastie i moje deti.

    Pravdou je, že hneď v úvode toho, čo ste hovorili, ste zmienili hádam to, čo tiež nebude ľahké, ale čo je zvlášť potrebné. Zbaviť učiteľský stav strachu. Učiteľský stav ako predsa viac-menej prevodová páka totalitnej moci žil v strachu zo slobodného názoru a z iného názoru, ako bol oficiálny, 40 rokov. Ale, žiaľ, akýmsi spôsobom sa mu nepodarilo nadýchnuť sa k slobode a to, čo ste opísali, tú atmosféru strachu učiteľov pred nadriadenými a dobrých riaditeľov pred nadriadenými, je presne to, v čom sa nezriedka v školstve žije.

    A musím povedať, že jednou z vecí, ktoré ma v živote veľmi poznačili, bolo to, že som mal ako člen školského výboru možnosť navštíviť krajinu, ktorá nie je bohatá tým, čo im nadelila príroda, teda vody a dreva jej nadelila dosť, to je Fínsko, a potom polárnu žiaru občas, ale inak to je krajina, ktorá sa nemá veľmi o čo oprieť, a tak sa rozhodla pred 30 rokmi oprieť sa o dobré školstvo. Musím povedať, že k tým 2 200 eurám nástupného platu učiteľa sa nedostaneme tak rýchlo, ale aj tam treba kráčať, ale k slobode, ktorú ten učiteľ má, by sme mohli vykročiť rýchlejším tempom a s väčšou nádejou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Žarnay, zaujala ma vo vašom vystúpení poznámka, že aj starostovia ako zriaďovatelia škôl by sa mali vzdelávať s ohľadom na to, že vedú školy, takže mali by vedieť o tých školách a o fungovaní tej školy viac.

    Máte určite pravdu, dokonca aj zákon o obecnom zriadení v § 13 predpokladá, že starosta si neustále prehlbuje svoje vedomosti na výkon svojej funkcie. A mal by to robiť. Žiaľ, stretávame sa aj s tým, že starostom môže byť zvolený človek, ktorý nemá skončenú ani základnú školu, možnože tu by sme sa mali zamyslieť ako zákonodarci, aj keď neviem, ako by to narážalo na ústavu, ale keby bola taká podmienka napríklad, že starosta by mohol byť len ten, kto splní, že má úplné stredné, stredoškolské vzdelanie. Už aj to by pomohlo. Lebo tí zodpovední, tí sa určite, určite pripravujú, chodia na rozličné kurzy. Sám som toho svedkom, pretože sa takýchto školení a kurzov zúčastňujem, pretože zvolením za starostu ten človek získa veľké kompetencie, veľké právomoci, ale aj obrovskú zodpovednosť, a v podstate keď nepozná niektoré zákony, a neznalosť zákona neospravedlňuje, tak stále má ten pocit, že jednou nohou je vo väzení, pretože rozhoduje alebo podpisuje veci, o ktorých niekedy nemá ani, ani poňatia, a musí sa spoliehať na svojich spolupracovníkov že to pripravili tak, že sa pod to môže podpísať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi za takú krátku informáciu, ako to vnímajú učitelia, bolo cítiť, že naozaj si učiteľ.

    V druhom rade chcem povedať takú svoju možno včerajšiu skúsenosť. Stretla som sa s dvoma špeciálnymi pedagogičkami, ktoré vlastne poukazovali na to, že pracujú vo fakultnej nemocnici ako špeciálne pedagogičky, a veľmi ich znepokojovalo kreditné vzdelávanie, pretože im ponúkajú také kreditné vzdelávanie, ktoré nesúvisia s diagnózami detí, ktorým sa venujú vo fakultnej nemocnici, čiže tam ma zaujalo to, čo si povedal, že mnohokrát to možno ani neodzrkadľuje to, čo tí učitelia potrebujú. Už len to, že, že patria pod ministerstvo vnútra ako špeciálne školstvo, je trošku možno nešťastným riešením, a teda vnímajú to takto. No a ten výrok, čo si povedal, si myslím, že odzrkadľuje teda situáciu aj v dnešnej dobe, pretože rodič zápasí s rodičom, zápasí so žiakmi a zápasí teda s orgánmi, ktoré ho platia, takže má to veľmi ťažké.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi poslancovi za tento hlas, ktorý zaznel, hlas človeka, ktorý je z praxe, ktorý v školstve vsadil na poctivosť, pracovitosť, ale súčasne aj na občiansku odvahu.

    Myslím, že práve táto občianska odvaha ohlásila nové časy, ohlásila zmenu, ktorú žijeme. V mnohých verejných službách dnes pracuje tisíce slušných a odborne zdatných ľudí, ale odvážnych nebývalo a nikde asi na svete nebýva veľa. Doba sa ale na Slovensku, ako som už povedal, mení. Včera prišlo niekoľko tisíc učiteľov, ktorí vedia jednak nahlas a odvážne obhajovať potreby nielen svoje, ale aj potreby vzdelávania, podotýkam aj pre predkladateľov, že nie školstva, ale vzdelávania, čo je oveľa širší pojem. Odporúčal by som to opraviť, pretože takto veľa oblastí vzdelávania vôbec akoby vládny program nevnímal. Prišli obhajovať záujmy vzdelávania a prišli aj preto, lebo vedia, že v parlamente je viacero, viacero učiteľov, ktorí stoja za nimi a ktorí už tú občiansku odvahu dokázali prejaviť. V našom klube je to pán Sopko a, samozrejme, vystupujúci pán poslanec, pán Žarnay, ktorý, myslím si, že preukázal, že aj na tomto fóre dokáže pomenovať stručne, ale veľmi jasne pravdu učiteľov, ktorá je zároveň pravdou záujmu, záujmu budúcich generácií.

    Ďakujem vám, pán Žarnay.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega, učiteľ, predtým korektor a teraz poslanec Národnej rady, ja si pamätám, keď sme sa videli prvýkrát v živote, keď vtedajší kolega Ján Mičovský zorganizoval pred školou, ktorá ťa vyhodila za to, že si chcel, vedel a aj, z môjho pohľadu aj mohol ušetriť, resp. zabrániť tomu, aby sa na tvojej škole nekradlo. Stáli sme tam pri tej tvojej škole a tam presne už vtedy sme pomenovávali ten dôležitý faktor, ktorý si hovoril pri začiatku tvojho vystúpenia. Ty si ho nazval atmosférou strachu. Aj to vystúpenie pri tom projekte Spájame statočných a ja ta budem mať za statočného kolegu, budem ťa mať za pána učiteľa s veľkým P a budem ťa mať za pána poslanca, práveže preto, že vtedy, keď bolo veľmi dôležité byť odvážny, tak presne tam sme videli tú atmosféru strachu. Tam boli tí ľudia odvážni, ktorí prišli k nám, prišli k nám, keď si rečnil. A boli tam aj ďalší. A tí boli tak sto metrov inde a dívali sa, čo sa stane možným tvojim kolegom, ktorí ťa prišli podporiť a podobne. Tá atmosféra strachu vtedy nebola len cítiť, ona bola dokonca vidieť, dala sa nafotiť a toto nám stále zostalo.

    Ja si myslím, že čo to máme za ministrov, keď nevedia vyriešiť problém, o aké poverenie žiadajú jedného učiteľa, ktorý dokázal ušetriť peniaze svojej vlastnej škole. Ako to, že žiadajú o poverenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prosím, ďakujem teda. Poprosím pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, myslím, že patrí sa, aby zaznel hlas aj z druhej strany.

    Ja chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi za vecný tón, akým viedol svoj monológ. Chcem mu poďakovať za to, že sa nenechal strhnúť nejakými ideologickými hlúposťami, aby tlačil na pílu. A chcem sa mu vôbec poďakovať za to, že takto by malo nejako vyzerať parlamentná debata, preto, lebo je komu vecne oponovať, je na čo oponovať. Proste takto to, takto by to malo vyzerať v parlamente.

    Až, ak by som sa mohol čohosi dotknúť v rámci toho, čo ste hovorili, pán poslanec, to je ten strach, o ktorom ste hovorili. Mám taký pocit, že je to trošku prehnané. Aj sa tuná v tomto zmysle trošku tlačí na pílu. Moja mama tiež bola učiteľka za toho bývalého režimu. Nikdy som si neuvedomil, že by mala strach. A nebola partajná, bola normálna učiteľka na strednej škole. Bola to čestná učiteľka, ktorá vždy si vedela povedať to, čo si povedať mohla. Možnože na východe, o ktorom vy hovoríte, je to inak, ja som z Bratislavy, neviem.

    Snáď iba otázka, vidíte niečo dobrého na programovom vyhlásení vlády? Lebo zatiaľ ste mali len teda veľmi kritický tón, s ktorým sa, samozrejme, dá polemizovať veľmi slušne, tak ako ste vy hovorili o týchto veciach. No a, máte pocit, že toto programové vyhlásenie vlády je iné, ako bolo programové vyhlásenie vlády napríklad Ivety Radičovej?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Žarnay.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na môj príspevok, pánovi Laurenčíkovi, pánovi Osuskému, pani Gaborčákovej, pánovi Budajovi, pánovi Viskupičovi za všetky pozitívne a pochvalné slová na moju adresu. Ťažko je sa k tomu vyjadriť, pretože vlastne oni chápu zložitosť tohto problému a pomenovali ho zo svojho, zo svojho hľadiska.

    A k pánovi Jarjabkovi, tiež sa chcem poďakovať, že to vidíte, že som sa snažil byť vecný, a nie nejako útočný a nevnášať tu príliš veľa emócií a nenávistných nejakých výrokov. Aj keď... No, dobre.

    Čo sa týka, ste sa pýtali, či som videl niečo pozitívne na tom programe. Ja som sa snažil vypichnúť skôr tie veci, kde som našiel nejaký problém. Nie preto, aby som dehonestoval programové vyhlásenie ako celok alebo ako školstvo. Ale skôr nájsť tie veci faktické, kde by sa ešte dalo pohnúť viac dopredu. Čiže nesnažil som sa ho nejako vyvážiť aj tými pozitívnymi stránkami, lebo ani veľmi negatívne som nechcel len hľadať, len čisto negatívne. Len problematické skôr.

    A čo sa týka toho, čo ste hovorili na adresu, že ten strach na školách príliš nejako zveličujem. Viete, pán Jarjabek, keby mi nepísali učitelia, ale aj z Banskej Bystrice, aj z Košíc, z Michaloviec, z Bardejova a stretávam sa s nimi, učitelia, ktorí hovoria o tej atmosfére strachu na školách, ako sa vyslovene ľudia boja svojich riaditeľov, boja sa, už ráno idú do práce s roztraseným žalúdkom, čo sa im stane, povedal by som si, že to preháňam. Ale nevyplýva to len z mojich osobných skúseností, ale skúseností tých, ktorí mi o tom píšu aj na facebooku, aj emailovo, aj listami, som tým priam už nieže preťažený, ale je toho naozaj veľa. Takže preto.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený parlament, vážení členovia vlády, keďže je prítomný môj, dá sa povedať, dlhoročný parlamentný kolega, kolega Jarjabek, tak by som začal jedným citátom z jeho vystúpenia včera. Hovoril o vystúpeniach oponujúcich opozičných poslancov, oponujúcich tomuto materiálu ako o kydoch.

    No, to máte tak. Mohli by byť takí, ktorí nazvú tých 70 strán kydmi, a iní zas, ktorí nazvú reakciu na tých 70 strán kydmi. Ja by som nebol hádam stotožnený s tým, aby som programové vyhlásenie označil za kyd ako také. I tam sú veci, ktoré, ak by sa, dá Boh, naplnili, boli by krokom dobrým smerom. Samozrejme, skúsenosť nás učí, že je dobré byť primerane skeptický. A preto teda, riskujúc, že kolega Jarjabek, ktorý tu už zrejme za tie dlhé roky obhajoval sem-tam nejaké kydy alebo, naopak, predkladal nejaké kydy, útočiac na iné vyhlásenie vlády, bude tolerantný, a ja budem hľadieť hovoriť veci, o ktorých si myslím, že by mohli tiež tú vec posunúť k dobrému.

    Moje zaradenie do zahraničného a eurovýboru ma dáva, dá sa povedať, do blízkosti tých častí programového vyhlásenia, ktoré ležia v kompetencii prítomného pána ministra zahraničných vecí, ktorý ako, dá sa povedať, pomerne široko akceptovane patrí k tej časti osobného obsadenia vlády, ktorá nepatrí k tým, ktoré by boli príliš vystavené prudkým konfrontáciám. Včera sme si s pánom ministrom na výbore pre európske záležitosti vyjasnili, že ani moja oponentúra, lebo taká je náplň opozičného poslanca, je to jednoducho prirodzené, že oponujem, nie je oponentúrou, ako sa na Slovensku pekne vraví, s penou u huby. Nie. Opäť i v tých kritických vystúpeniach na tému zahraničnej politiky som ďaleko menej atakoval samotné prehlásenie - a tobôž nie osobu ministra - ako skôr to, že opäť, predchádzajúca skúsenosť nás učí, že to nie je vždy tak, ako je psáno. Teda že to dáno býva niekedy iné.

    A možno pre členov výboru a pre pána ministra to bude čiastočne zopakovanie, ale predsa len by som chcel poukázať na niektoré veci i v súvislosti s tým, že ideme schvaľovať nielen programové vyhlásenie, ale aj vládu pomerne širokej koalície. A vláda širokej koalície, tobôž takejto, ktorá si takmer dáva do vienka historické prímery k SNP a k zápasu s mečiarizmom, na ktorom som sa mal česť sa svojím skromným podielom zúčastňovať, bola vždy vládou, ktorá stála v konfrontácii takmer absolútnemu zlu. Nepochybne takým bolo zlo nemeckej okupácie Slovenska po potlačení Slovenského národného povstania, udeľovanie vyznamenaní na bystrickom námestí. To bolo čisté zlo. To bol vypálený Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, vápenka v Nemeckej a tak ďalej. Tam vznikla nečakaná zostava tých, ktorí chceli spolu čeliť fašizmu.

    Mečiarizmus síce nehádzal ženy do vápenky, ale ohrozoval budúcnosť krajiny veľmi vážnym, smrteľným nebezpečím. Ak nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ. A ja, ktorý som prežil 37 rokov v totalite a neoslepol ani neohluchol, potom viem presne, čo kedy za môjho života dobrého z Východu prišlo. Odpoveď: nič. Takže som nechcel, aby sme sa obrátili na Východ. A koalícia s SDĽ, ktorá vtedy, ak sa dobre pamätám, obsahovala šesť či sedem čistých stalinistov, bola v tom čase jedinou možnou alternatívou. Neviem presne, autori toho hrdého tvrdenia a porovnávania sa s týmito dvomi prípadmi, o akom nebezpečí hovoria, pretože vo voľbách i podľa mojej mienky občania mali vôľu čeliť jednofarebnej vláde SMER-u. Akokoľvek nemyslím si, že sa dá porovnať s tými dvomi predchádzajúcimi zlami, ale to bolo to, čomu sa v týchto voľbách čelilo. Ale prosím.

    Ak už vznikla široká koalícia, hovorím o zahraničnej politike, tak ešte raz, už som to hovoril aj na výbore, jednu z vážnych vecí, ktorú vidím do budúcnosti a ktorá sa stane možno veľmi rýchlo pomerne akútnou, je to, že Európa v svetle budúcej zahraničnej politiky tzv. globálneho policajta, ktorý 70 rokov ručil za bezpečnosť Európy, ručil za bezpečnosť Stalinom nadšeného Jean-Paul Sartra, ručil za bezpečnosť Cohn-Bendita a Rudiho Dutschkeho, ku ktorým nemohli tak ľahko prísť ruské tanky, ako prišli pred Univerzitu Komenského strieľať do Košanovej, Holíka a ďalších, tento svetový policajt je toho času na rekreácii. Peter Schutz napísal jednu neuveriteľne výstižnú vetu do svojho komentára, ktorá stojí za zapamätanie: "Európania majú možnosť vychutnať si to, ako to vyzerá, keď v Bielom dome sedí Európan." Áno. Táto veta je nahou pravdou.

    A musím vás ubezpečiť, že i keď si neželám a, pravdupovediac, ani neverím, že najbližším prezidentom Spojených štátov bude Donald Trump, tak nech ním bude ktokoľvek, bude treba počítať s tým, že bohatá Európa, ktorá má rádovo, mnohonásobne, resp. takmer dvojnásobne viac obyvateľov ako Spojené štáty a ktorej národný produkt je taký istý ako Spojených štátov, bude musieť a bude to len spravodlivé a rozumné zo strany Američanov, sa začať o svoj bezpečný zadok starať sama. A to keď nastane, tak zistíme, že to celé, že keď celá Európa, nielen Slovensko – správne namietol včera pán minister, že medzi neplničmi sme tí lepší –, že keď celá Európa a jej politici si už desaťročia od plánovaného konca dejín, ktorý nenastal, kupuje hlasy voličov najrôznejšími vecami, ktoré stoja daňové peniaze – u nás sociálnymi balíčkami –, tak tá celá Európa neinvestuje do svojej bezpečnosti. Neinvestuje do svojej obranyschopnosti. Nestará sa o svoje armády a výzbroj. A stojíme vo svete, kde sa nám to môže zísť.

    A ak som teda začal týmto a širokou vládnou koalíciou, tak typickým znakom širokých vládnych koalícií je, že vznikajú v časoch ohrozenia. Ja si nemyslím, že to bude zajtra. Ale jednou z vecí, ktoré robia široké vládne koalície, je to, že sa podujímajú na nepríjemné rozhodnutia. Na rozhodnutia, ktoré nenadchnú voliča, ktorý má radšej cestovanie zadarmo alebo najradšej všetko zadarmo, ale ktoré treba urobiť. A ubezpečujem túto vládu, že ak by sa rozhodla rýchlejším tempom najbližšie štyri roky priblížiť sa k dávno sľúbenej a nikdy nenaplnenej méte investovania do obranyschopnosti krajiny, tak aj keď som opozičný poslanec, budem hlasovať s ňou. My to nerobíme, a hoci nežijeme v čase krízy kruto postihujúcej Slovensko, ešte aj vyrovnaný rozpočet odsúvame, nechcem povedať na svätého Dindy, ale na niekedy. A k tej armádnej povinnej hranici sa blížime síce, ako správne hovorí pán minister, ešte možno rýchlejšie ako iní, ale musíme si uvedomiť, že sme roky rokúce tie záväzky neplnili a blížime sa k nej podľa mňa príliš pomaly. A boli časy, keď len v Nemecku bolo 300-tisíc amerických vojakov. Dneska sa v celej Európe spolu počítajú ich počty na desiatky tisíc. V celej Európe.

    Predstava, že nám bezpečnosť prídu zabezpečovať chlapci z Michiganu a z Texasu, sa stáva nebezpečnou ilúziou. A my sa musíme o svoju bezpečnosť starať sami. Budeme veľmi radi, ak sa v kolektíve členských zemí NATO o seba postaráme, ale ilúzia, že so sľubmi typu európske bezpečnostné sily rýchleho nasadenia - okrem popísaného papiera, neviem, či niekedy niečo podobné vzniklo - je nebezpečná. A preto volám po tom, aby sme napríklad v zahranično-politickej oblasti, isteže na kase nesedí pán minister Lajčák, ani pán minister obrany, ale bolo by dobre, aby oni dvaja hlasom spojeným žiadali, aby Slovensko začalo lepšie plniť tento záväzok, pretože verbálne sa prihlásenie v slohovej úlohe k transatlantickému spojenectvu a partnerstvu je výborná vec, ale proti hrozbe je málo platné.

    Opätovne sme hovorili o potrebe zabrániť dichotómii v zahraničnej politike, akú dnes stretávame na vysokých ústavných postoch. Bude veľmi dobré, ak si i premiér, i, verím tomu, vládnuca koalícia, uvedomí, že akékoľvek, čo i len vzdialené prirovnávanie sovietskych okupačných vojsk k..., dočasne umiestnených na území Československej socialistickej republiky, resp. vojsk Wehrmachtu, ktoré prišli zachrániť svojho spojenca, Slovenský štát, sa nesmie a nedá porovnávať s akoukoľvek účasťou spojeneckých vojsk NATO. Či sem príde Bundeswehr, či sem prídu Francúzi, Taliani alebo ktokoľvek, zobrať v jednej vete do úst tieto protikladné vojenské účasti je nemravné, nehovoriac o tom, že je to nehorázne. To znamená, debaty o tom, či môže vo Vajnoroch byť niečo a či niečo môže byť v Poprade, a vytĺkanie politického kapitálu z normálnych povinností člena nejakého zoskupenia, je nehorázne.

    A som presvedčený, že toto riziko nehrozí ani zo strany pána ministra, ani zo strany prezidenta republiky. Bolo by dobré, aby si to uvedomili i všetci ďalší. Bolo by dobré, aby, keď po anexii Krymu, a to sme sa s pánom ministrom iste dohodli a nebolo ho treba vôbec presvedčovať, že sa jednalo o porušenie medzinárodného práva veľmi flagrantné a v dlhých desaťročiach v Európe bezprecedentné, ak by niekto chcel vykrikovať o Kosove, tak sa pýtam, ktorá krajina zabrala Kosovo, nech sa zamyslí a potom nech odpovie. Tak teda, ak toto sa stalo a Európa na to odpovedá sankciami, tak nie je dobré, ak premiér, ktorý v európskom fóre nehovorí veľmi proti sankciám, ale doma v honbe za hlasmi hovorí o tom, že sú nanič, že sú hlúpe, že sú zbytočné a neviem čo všetko. Ak sa porušenie medzinárodného práva civilizované spoločenstvo dohodne trestať sankciami, tak sa drží lajna. A to nie je žiadna hanba, držať lajnu proti zlu, proti otvorenému agresívnemu zlu. Takže bolo by dobré v takom čase sa nevytrepať ako na klavír dvakrát za tri mesiace do Moskvy, pretože lídri civilizovaných krajín sveta, ak nerátam Miloša Zemana, sa tam nepromenádovali. Tak toľkoto k skutočnému súzneniu textu a konania. Teda sľubov a činov. Nemám, ešte raz, nijaký ďalší dôvod kriticky sa vyjadrovať k tomu, čo je prezentované ministrom Lajčákom a v čo by sme iste radi verili, ak by sa napĺňalo.

    A keďže som mal taký akýsi osud byť dlhý kus svojho života učiteľom, tak budem ešte hovoriť k dvom kapitolám, ktoré sa ma nejako dotýkajú. Tou prvou je ministerstvo zdravotníctva, resp. zdravotníctvo. Nie je teraz prítomný, ale bol tu pán minister, ktorý, a nevidím v tom nič zlého, nepochádza z medicínskeho prostredia. Ku cti riaditeľa Národného ústavu srdcových chorôb je treba povedať, že je absolventom Slovenskej technickej univerzity, obor elektrotechnika. Všecka česť. Kto zvládne náročné štúdium na tejto univerzite v tomto obore, je dobrý a dokonca aj manažérsky sú výsledky tohto ústavu veľmi dobré. Preto som nevidel nijaký problém v tom, že sa ako kandidát na ministra objavil tento človek. Je zrejme tým, čom sa v anglicky hovoriacich krajinách hovorí troubleshooter. Troubleshooter je človek, ktorý príde a rieši prúšvih. Samozrejme, nominácia troubleshootra, dá Boh, aby sa mu darilo, je priznaním toho, že sme v prúšvihu. Troubleshootrom zahraničnej politiky Spojených štátov bol človek menom William Holbrooke, toho posielali tam, kde horelo. A osvedčil sa. Ja želám ministrovi, aby sa osvedčil tiež. Ale zároveň mu radím, aby dobre počúval tých, ktorí do vecí vidia, tak ako v oblasti, v ktorej celý život pracoval, vidí pán učiteľ Žarnay, bolo by dobré, aby ho počúvali.

    Ja som mal to šťastie mať jedného veľmi bystrého študenta, ktorý keď bol tretiak na lekárskej fakulte, ja som bol jeho prodekan, tak som si vtedy povedal na prvé videnie po desiatich minútach, že tento chlapec v hlave má a vie s tým hádam aj narábať. Dnes je to ten, ktorý povedal pred dvoma dňami, že ak sa má zdravotníctvom pohnúť, bude striekať krv, Tomáš Szalay, Health Policy Institute. Musím povedať, že keď nebude rovno krv na každú nohu striekať, tak bude vrieť, ak bude minister robiť to, čo robiť má. Lebo krv vrie vtedy, keď ťa nahnevajú, keď ti siahnu na kšefty, na zlodejiny, na výsady, na krivosti. A v tomto zmysle opäť to nebude kompetencia ministra, lebo nie je orgánom činným v trestnom konaní, ale sprostosť, na základe ktorej si trúfol vyšetrovateľ zastaviť vyšetrovanie kauzy piešťanského cétečka, je tak donebavolajúca, že v monokratickom podniku zvanom prokuratúra by..., a štát, ktorý hladí byť the lawful, by ten človek mal vyletieť a byť zamestnaný, keď dobre pôjde, pri vchode do kafilérie. Pretože v krajine, ktorá sa hrdo hlási k tomu, a to náhodou bolo pozitívne, že kótujeme, už som to dnes hovoril vo faktickej, ceny lieku na základe priemeru druhej najnižšej ceny v Európe, porovnávame teda ceny daného lieku firmy Ciba-Geigy alebo Pfizer medzi Holandskom, Švédskom, nami a neviem kým. Nikoho nenapadlo, že je to nehoráznosť, len blbečka vyšetrovateľa napadlo, že porovnávanie Uherského Hradišťa a Piešťan je niečo zo šiestej galaxie. Ako tento primitívny spôsob argumentácie, človek by povedal, že sa zastavuje rozum, pretože normálny človek predsa chápe, že, počínajúc bavorákmi a končiac mikroskopmi Carl Zeiss Jena, sa proste tieto v Európe predávajú za nejaké ceny a firma Carl Zeiss ich vyrába za nejaké ceny a porovnať sa kľudne môže jej cena v Drážďanoch, vo Varšave a v Hnúšti-Likieri.

    Takže to, samozrejme, nemá minister zdravotníctva v kompetencii. Takéto veci má v kompetencii monokratický spolužiak. Ak sa rozhodneme neprikročiť k zrušeniu prokuratúry ako takej a zavedeniu štátneho zastupiteľstva a iným ďalším reformám, ktoré sú v portfóliu iných ministrov a nás, ktorí o tom budú môcť, ak by to niekto navrhol, hlasovať, tak je jednou z dôležitých vecí pre ministra zdravotníctva, aby urobil rozhodnutia aspoň v rámci svojich možností, ktoré nebudú hrubými čiarami, ktoré ak, tak budú hrubými škrtmi cez zlodejiny.

    A musím povedať, že v programovom prehlásení vlády, aby sa kolega Jarjabek trošku potešil, nachádzam nepochybne veci, ktoré môžem takmer považovať za opísané zo zdravotného volebného programu SaS. Je to dobré, bude fajn, ak sa začne nasadzovať elektronické trhovisko, centrálne transparentné obstarávanie, zavedenie DRG a e-Helthu, možno trošku neskoro, ale to sú všetko kroky, ktoré sme mali v našom zdravotníckom programe vyhodnotenom, mimochodom, ako najlepší zo všetkých. Bude dobré, ak sa ministrovi podarí toto dodržať, a je tu pekná jedna veta, ktorá znamená víťazstvo zdravého rozumu a debakel hlúposti. Tá veta znie: "Aj prostredníctvom obmedzenia zisku zdravotných poisťovní." Teda nie zoštátnenia, zakázania a podobne, čo si teda zaplatíme. Takže občas nad hlúposťou aj zdravý rozum víťazí.

    Pokiaľ ide to obmedzenie, ono je to s tým tak, v našom programe sme hovorili, že musia byť veľmi presne vymedzené nároky pacienta, ktorý bude musieť poisťovňa, tieto nároky, plniť, ber, kde ber, a až keď ich všetky všetkým svojím poistencom splní, bude môcť tvoriť zisk, na ktorom, na čom nie je nič zlého, samozrejme. Takže želám zdravotníctvu, pánu ministrovi pevné nervy a hlavne pevné kramfleky. Pretože si viem predstaviť, že sekanie chápadiel chobotníc nebude prechádzka Boulonským lesíkom.

    Poslednou kapitolou, ku ktorej poviem pár slov, je školstvo. Vonkoncom si netrúfam fušovať do problematiky základného školstva, ktorým som pred mnohými rokmi prešiel, ale napriek tomu ako rodič kedysi detí školou touto povinných, musím povedať, že je neuveriteľný rozdiel medzi tým, čo je, ako zmienil pán učiteľ Žarnay, chlebom každodenným dnes, to znamená, nie veľmi kvalitné učebnice, Planéta vedomostí ako viac-menej zrejmý odrb, a realitou, ktorú som napríklad zažil na tej škole, kde sme boli na návšteve vo Fínsku, a predpokladám, že Fíni nepotrebovali Potemkinovu dedinu, aby ukazovali zahraničnému delegátovi jedinú školu, ktorú majú nakreslenú naružovo. Ten učiteľ tam mal päť učebníc fyziky, ktoré boli pre daný vek, pre danú triedu, pre danú kategóriu k dispozícii pánovi učiteľovi na výber. Päť uznaných učebníc, o ktorých si Fínsko myslí, že sú dobré na vzdelávania ich dietok, a z tých piatich si pán učiteľ bez zásahu kohokoľvek mohol vybrať a používať. To je presne to, k tomu sme veľmi ďaleko, jednak tou kvalitou, ktorá tam je, jednak tou slobodou. Už som to hovoril kedysi v dávnejšom volebnom období, že Fínsko je krajina, v ktorej neexistuje školská inšpekcia. Ako taká tam neexistuje, ako inštitúcia. Proste neexistuje tam, ako neexistuje kanibalizmus ako stravovacia norma. Jednoducho, dôvera preosiatych učiteľov, ktorí prechádzajú ťažkým štúdiom a ťažkým výberom, je taká, že si fínsky štát nemyslí, že ich majú kontrolovať inšpektori. Iste, odtiaľ sme zrejme tiež ďaleko. Sme odtiaľ ďaleko po všetkých možných stránkach.

    Ale ak som hovoril o tom zbavení sa strachu, tak je to niečo veľmi dôležité a to, že postavenie učiteľa, ak čítal pán učiteľ Žarnay Otokara Březinu, tak napriek tomu mám dojem, že to mali moji učitelia s našou triedou ľahšie, ako to majú dnešní učitelia. Lebo ešte stále doznieval ten duch učiteľa ako autority, v mojom živote ho nikto ani nespochybňoval, keď som ja bol žiakom, a myslím i prístup rodičov, ktorí dávali za pravdu učiteľovi, neboli drzí a arogantní a ctili si učiteľa svojich detí, hoci som chodil do triedy, kam chodila vtedy i zostava detí z horšieho sociálneho prostredia, z bývalej Vysokej ulice. To nebola len legendárna "44", vináreň a krčma, ale kde boli i obydlia chudobných a sociálne, dnes by sme povedali, znevýhodnených. I čiernych, i bielych, neboli to teda len Cigáni, moji spolužiaci. Ale napriek tomu rodičovské združenia neboli atakmi a učitelia to mali ľahšie. O to viac si treba ctiť tých, čo presne v duchu toho Březinovho citátu prichádzajú po piatich hodinách zo školy so zošitmi v igelitke, ktoré budú opravovať. Takže toľkoto k tejto kapitole školstva.

    A teraz by som sa dovolil obrátiť ku kapitole vysokého školstva. Opäť nachádzam v programovom vyhlásení body, ktorých naplnenie by bola dobrá vec. Hovorí sa tam na dvoch miestach o zvýšení významu a poeurópštení Akreditačnej komisie vysokých škôl. Pod zvýšením významu rozumiem to, že ak dobrá akreditačná komisia, ktorá bude obsahovať i zahraničných a neovlyvnených členov, príde k akémusi hodnotiacemu záveru, tak by jej hlas nemal byť pre ministra školstva ani tento parlament hlasom poradným. Mal by byť hlasom rozhodujúcim.

    Inými slovami, akreditačná komisia, a tam sa o tom pekne píše ako o tom, čo budeme musieť urobiť, zmeny v oblasti akreditácie, inštitucionálnu reformu, aby sa urýchlene mohla stať riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve. Sme 25 rokov po páde totality a my musíme mnohé zmeniť, aby sme sa vôbec mohli stať členom takéhoto spolku. To je, samozrejme, obraz biedy. Celkom jednoznačne. A jedna z vecí, ktorú som sa vo Fínsku dozvedel, bolo to, že hoci účasť zahraničných odborníkov nie je lacná, tí zahraniční odborníci v týchto akreditačných komisiách, ktoré nežerú tony papiera, z Univerzity Komenského to bolo viacero pick-upov po strechu napchatých šanónmi, ale sú to odborníci, ktorí sú európskou kapacitou a ktorí nie sú lacní. Lietajú business classom, bývajú v päťhviezdičkových hoteloch, a nie od Boha bohatému Fínsku, ktoré by malo ropu pod zadkom, ako má Kuvajt, sa proste toto Fínsko rozhodlo, že si to dovolí, že si ich zaplatí, pretože má len päť miliónov obyvateľov, a aj keď to nie je skorumpovaná krajina bratských nahrávok "já na bráchu, brácha na mně", tak považovali za dobré, aby ich univerzity akreditovali ľudia, ktorí na ne nie sú naviazaní. U nás existujú vedecké odbory, ktoré sa pestujú na dvoch školách. Páni profesori sa poznajú posledných štyridsať rokov.

    Takže predstava zaviesť do týchto vôd zahraničných, nestranných a neovlyvnených expertov, i keby to malo niečo stáť, je dobrá cesta. Pamätám sa, že keď sa toto pred rokmi objavilo ako úvaha, tak to boli i členovia akreditačnej komisie, ktorí povedali, že toto treba nie je. To musím povedať, že to je svedectvo viac o nich, ako o tom, čo je treba.

    Takže ak sa po tom ďalšom hovorí o podporení zvyšovania obojsmernej mobility študentov a pracovníkov vysokých škôl medzi Slovenskom a zahraničím, tak sa opäť dostávame do niečoho, čo je veľmi potrebné a čo niežeby tu celkom nebolo. Ku cti musím povedať, že Česká republika, ku cti Českej republiky, v čase, keď som bol osem rokov prorektorom Univerzity Komenského pre - okrem iného - zahraničné vzťahy a mobilitu študentov a pracovníkov, tak prispievala každému svojmu v rámci programu Socrates, Erasmus vyslanému študentovi k tomu, čo dostával z európskych zdrojov, teda nie z našich peňazí rozpočtových, ešte nejakou čiastkou, pretože, samozrejme, je veľký rozdiel, či ide študent Univerzity Komenského do Brna na Masaryčku na Erasma alebo na londýnsku Law Economics. Tam je ten život trošku drahší. A to Česká republika chápala už pred 12 rokmi a tým študentom prispievala. Slovensko nie, nikdy.

    Tak to len tak na margo, že mobilita je dobrá vec, ale talentovaný chlapec, hovorím predovšetkým o talentovaných, na ktorých by mal byť štátny záujem, ktorý je z nie celkom ideálneho sociálneho prostredia, sotva, hoci by možno na to mal, aby strávil semester v Edinburghu alebo v Uppsale, by mal dostať pomoc od štátu. I ďalší takíto. To znamená, tá podpora by bola dobrá, aby nekončila tou bodkočiarkou na konci odseku zahraničím, ale sa nakoniec akosi prejavila v tom starom fenickom vynáleze, ktorým my toho študenta vyzbrojíme.

    A tam je jedna taká drobnosť, ktorá opäť vo mne, v starom pamätníkovi, vyvoláva spomienky nie na budúcnosť, ale na minulosť. A síce hovorí sa o podpore inojazyčného vzdelávania na našich vysokých školách. No, pravdupovediac, lekárska fakulta, ktorej som bol v tom čase prodekanom, bola prvá, ktorá začala u nás s vyučovaním zahraničných študentov v angličtine. Aj na začiatku ich bolo štrnásť, sedemnásť a tak ďalej, potom ich počty rástli, vynikajúco sa toho ujala Jeseniova lekárska fakulta v Martine a potom aj ďalšie školy. Ale minister Fronc blahej pamäti kedysi zauvažoval o tom, že by sa malo podporovať to vzdelávanie v cudzom jazyku. Ale viete, ako to je so vzdelávaním univerzitným, to nie je materská škola vcelku, božechráň, že by som sa dotkol materských škôl, ale to znamená pripraviť si prednášky, pripraviť si prezentácie, pristaviť si komplexné semestre výuky v cudzom jazyku. V tom čase, keď sa o tom začalo hovoriť, ešte na univerzitách dominovala generácia, ktorá z podstaty veci lámala ruštinu, a potom podľa privátnej iniciatívy, teda ex privata industria, aj prípadne nemčinu, sem-tam niekto francúzštinu, ak to nejako s tým súviselo. Ale nebola to garda profesorov, ktorá bola v stave na druhý deň sa postaviť do prednáškovej siene a pohovoriť fluently english o niečom, čomu síce rozumeli, lebo to celý život slovenský robili, ale ten anglický tréning nie je taký jednoduchý. We will be there. Ja sa na to pamätám. To znamená, že túto vec kedysi Martin Fronc navrhol. Nakoniec z toho nebolo nič.

    U nás sme to udržali preto, lebo z príjmu, ktoré poskytovalo vzdelávanie v angličtine, a ku cti 36 kliník a katedier lekárskej fakulty musím povedať, že sa našli ľudia, ktorí boli v stave začať výuku, samozrejme, nie všetci členovia katedry alebo kliniky, ale aspoň ten jeden-dvaja – lebo študentov bolo málo, nebolo treba veľmi viac –, ktorí mohli od septembra, keď sme v máji s dekanom rozoslali dotazníky, mali sme v troch týždňoch odpovede a škola nabehla vzdelávať anglicky. Na iných fakultách bola ešte menšia možno motivácia, neviem prečo, ale keď o tomto Fronc hovoril, tak sa to nenaplnilo. A dnes sme tam, že tí, ktorí s tým, chvalabohu, začali, dobre urobili, a akokoľvek trpíme brain drain-om a bystré deti od nás študujú buď v Českej republike a tí najbystrejší z nich potom odchádzajú najprv na Erasma a potom, ak sa dobre uvedú, tak odchádzajú na magisterské štúdium na západné univerzity, ktoré sú rady hlavne v predmetoch, kde ani im nestoja davy pred dvermi talentovaných matfyzákov a podobných. To znamená, že tak, ako od nás odtekajú múdre hlavy, mohli by sme prípadne takýmto spôsobom získavať múdre hlavy. Tak ako raz budeme vďační ukrajinským lekárom za svoje zdravie, tak by sme mohli byť vďační i talentovaným študentom z Užhorodskej univerzity, ktorí prídu k nám na lepšie a nahradia tých, ktorí odišli od nás na lepšie.

    Tá posledná vec, o ktorej by som ešte chcel povedať pár slov, a to je tak na pomedzí pána ministra zahraničných vecí, skôr v takom duchovne gestorskom ministra financií, lebo to stojí peniaze, a ministra školstva, ktorý to má asi v portfóliu, je jedna vec. Pán minister včera hovoril o tom, že sa mení štruktúra a skladba našich zahraničných Slovákov. Áno, nadšenci starého spolkového pekného života v Chicagu a všelikde, kde boli bašty Čechov a Slovákov, vymierajú, vo Švajčiarsku, všelikde inde, emigranti, prví emigranti, druhí, tretí, tridsiati piati. Dnes nastupujú mladá generácia, o ktorých sa vraj máme tiež starať, umožniť im kontakt so slovenským jazykom. Toto, sa priznám, mi nejde celkom vždy do hlavy, lebo mám švagrovú, ktorá je internistkou v Bavorsku, a muža jej, ktorý je takisto klavirista, Bulhar, teda ako aj ona v Bavorsku, ale nedostali od bulharského štátu žiadnu podporu na to, aby ich syn vedel bulharsky, ktorý tam prišiel ako dvojročný a teraz má úspešne 25 a vie stále bulharsky a stále si číta bulharské knižky, ktoré si obstarajú. To znamená, že to, či dieťa si udrží kontakt s jazykom, je psia povinnosť rodičov, menej štátu. To len tak na margo toho, že čo by kto od nás chcel, na čo vynakladať prostriedky.

    Ak ale by som teda na záver mohol navrhnúť ešte jedno drobné míňanie peňazí, tak je to to, že by sa na, že by sme sa mali ako štát starať o to, aby na univerzitách západnej Európy sa pestovali, udržali, aspoň udržali pre začiatok, ale ešte lepšie aspoň trochu rozšírili katedry súvisiace a venované slovenskému jazyku, slovenským reáliám, resp. na katedrách slavistiky, káder, ktorý v našich farbách, a pripusťme, že i dokonca za naše peniaze, bude v Paríži, v Madride či v Štokholme učiť vysokoškolsky zaujatých študentov o tom, že existujeme. My nie sme národ Shakespeara, nie sme národ Goetheho, nie sme ani národ Dostojevského, nie sme dokonca ani národ čo i len Strindberga alebo Ibsena. Nie je veľa motivácií venovať sa slovenčine a Slovensku. Ale je dobré, nie, samozrejme, že to rozhojníme na sto katedier a sto fakúlt a sto univerzít, ale aby sme neškrtili a cielene ako krajina sa rozhodli, že budeme podporovať štúdium slovenského jazyka, slovenských reálií, slovenskej literatúry a kultúry na vehlasnejších univerzitách. Niečo to stojí. Viem, že Univerzita Komenského o svojej ujme udržovala takéto katedry, a viem, že sme každý rok z nášho rozpočtu odhlasúvali prídely nových knižiek, ktoré lektor alebo pedagóg potreboval, požiadal o ne a vyhoveli sme mu. Nemali sme na to žiadne mimorozpočtové, naše zdroje, robili sme to zo záujmu o vec. Bolo by dobré, aby sa takýto drobný výdavok, lebo proti sláve Božej je to ozaj drobný výdavok, stal súčasťou toho, o čom sa hovorí, teda aby sme internacionalizovali svoje vysokoškolské vzdelávanie, a to i týmto krokom.

    No teraz očakávam priateľské hodnotenie kolegu Jarjabka, ak to vôbec tých 37 minút vydržal. Nevydržal. Nedočkám sa.

    Milí priatelia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme aj my pánovi poslancovi Osuskému a na vaše vystúpenie vo faktických poznámkach zareagujú štyria páni poslanci.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Drobovi.

  • Pán kolega Osuský, ďakujem za prejav, ktorý bol bohatý na múdre slová, a ja sa vyjadrím len k jedinej z vecí, ktoré ste spomínali v troch oblastiach alebo v troch rezortoch, a tým je obrana.

    Ja osobne veľmi oceňujem, že v programovom vyhlásení vlády sa nachádza jasný záväzok orientácie Slovenska smerom na Európsku úniu a na NATO, a zároveň deklarujem prítomnému pánovi ministrovi obrany, že zo strany SaS napriek tomu, že sme opozičná strana, tak dostanete plnú podporu pri akejkoľvek možnosti navyšovať rozpočet ešte aj rýchlejším tempom, ako sa zaviazal prezident Kiska na samite vo Wallese. Myslím si, že v dnešnej dobe je to kľúčové. Myslím si, že váš rezort je dlhodobo podceňovaný a Slovensko musí okamžite začať konať, tak ako povedal kolega Osuský, môžeme mať rôzne názory na Spojené štáty americké, ale faktom je, že USA dnes stále platí viac ako 70 % rozpočtu Severoatlantickej aliancie a je to dlhodobo neúnosné a oni to neustoja doma. Politicky to neustoja. Ktorýkoľvek z tých štyroch kandidátov na prezidenta bude zvolený, tak bude mať veľký problém obhajovať, prečo USA ešte toľkoto rokov po druhej svetovej vojne v takej veľkej miere prispieva na rozpočet NATO.

    Takže za stranu SaS, a viem, že poznáte aj názor Ľuba Galka, ktorý je u nás za túto kapitolu zodpovedný, tak myslím si, že žiadny odpor u nás nenájdete, práve naopak, podporu.

  • Pán poslanec Lipšic s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja by som, pán poslanec, nadviazal na kauzu, ktorú ste spomínali vo svojom vystúpení, a to je kauza piešťanského CT, lebo som mal možnosť si doobeda prečítať uznesenie Generálnej prokuratúry, ktoré mi príde, že je, že je absurdné, mne, tam sú dokonca niektoré nezákonné veci, ktoré sú v rozpore s doterajšou judikatúrou, poviem možnože technickú vec.

    Jeden z kľúčových argumentov pre zrušenie obvinení bola skutočnosť, že znalec si mal zaobstarávať sám z vlastnej iniciatívy dožiadaním z nemocníc dôkazy, za akú cenu boli tomografy v iných nemocniciach zakúpené. Konštantná trestnoprávna judikatúra je, že znalec si nemôže z vlastnej iniciatívy zaobstarávať žiadne dôkazy. Zaobstarávajú ich orgány činné v trestnom konaní, a keď znalec potrebuje nejaké dôkazy, tak si ich vyžiada cez vyšetrovateľa. Nehovorím už o tom, že, že celé to rozhodnutie založené len na obhajobe a na obhajobných tvrdeniach jednotlivých obvinených o tom, že tomograf z roku 2014 bol iný ako v roku 2012, čo aj pád doktor Suchánek vyvrátil, že je lož. Boli to úplne totožné tomografy. Už nehovorím o tom, že, že operuje Generálna prokuratúra vo svojom tlačovom vyjadrení termínom, že na vznesenie obvinenia je potrebná rozumná istota, čo nie je dôkazné bremeno na vznesenie obvinenia, a to konštatuje len obhajoba v tom uznesení, ale tlačové vyhlásenie Generálnej prokuratúry, no.

    Tým chcem povedať, má niekto v tejto sále, ak áno, tak nech zdvihne ruku. Má niekto v tejto sále naozaj presvedčenie, že táto vláda bude bojovať proti korupcii? Ak áno, nech zdvihne ruku! Pán minister Gajdoš a jeden pán poslanec, dvaja, traja, sedem poslancov, pán poslanec Adamčík.

  • Ruch v sále.

  • Skvelé!

    Držím vám palce a potom pánovi poslancovi Adamčíkovi poviem o tom stretnutí v Eurovei, lebo sa na to pýtal pán minister kultúry, že kde boli tí oligarchovia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Kolega Osuský prišiel na návštevu, viete, prišiel na návštevu z čias, kedy utilitarizmus ešte nezožral. Nezožral a nevysmial politiku verejnej služby, politiku, čo sa nevezie len na populizme, nerozdáva z budúcnosti, ale verejne a poctivo sa prihlasuje k nejakej vízii, obrannej, vzdelávacej, zdravotnej politike. To všetko si vyžaduje aj niekedy odvahu k nepopulárnym krokom a vyžaduje si to odvahu využiť to, že teraz je relatívne naozaj čas lepších príjmov, nižšej nezamestnanosti a že Európska únia a najmä náš hlavný obchodný partner Nemecko nás nesú na vlne relatívne dobrej hospodárskej situácie. Teraz by vaša koalícia mala mať odvahu k takýmto slovám, k takýmto víziám. Žiaľ, teda musel poukázať aj na to, že v programe táto ašpiratívnosť chýba. Preto o nej hovoril on sám.

    Zároveň kolega Osuský prišiel na návštevu z čias, kedy sme všetci verili, že demokratické strany postupne presvedčia aj tých, ktorí zostali po komunistickej strane, aby sme spoločne posúvali politickú kultúru Slovenska z tej postkomunistickej, neskôr potom premenenej na bahno mečiaristickej politiky, aby sme ju posúvali k politike, aká je vo vyspelých západných kultúrach, politike otvorenosti, potláčania, naozajstného potláčania korupcie, politike spoločne zdieľaných tých základných hodnôt. A to je posolstvo, ktoré je takisto kľúčové a ktoré sa týkalo tých jeho pasáží, kde hovoril o kultúre.

    Na konci dňa je to rozhodnutie, či chcete stáť na mieste, dokonca sa vracať alebo sa pohnúť dopredu.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému, že spomenul ten príklad z Fínska ohľadom tých učebníc, ktorý má tam určite niekoľko variant k dispozícii, myslím si, že, a chcem veriť tomu, že ministerstvo, aj ako spomína v programovom vyhlásení, bude riešiť túto otázku a prijme odporúčania, ktoré vypracoval jeho vlastný Inštitút vzdelávacej politiky k tomu, že naozaj sa tu otvorí tá politika obstarávania týchto učebníc, aby naozaj mali k dispozícii učitelia viacero verzií a hlavne aby sa riešila aj tá kvalita, pretože tá nie je veľmi uspokojivej úrovni. Musíme si uvedomiť, že je tam naozaj v tom dokumente niekoľko veľmi dobrých odporúčaní, čo sa týka spôsobu, akým sa dajú tieto učebnice hodnotiť, môžeme si zobrať príklad napríklad z Maďarska alebo Litvy, prípadne v Litve majú priamo na edičnom portáli, kde dávajú tieto učebnice objednávať, aj možnosť pridávania ratingu. Môžeme ako v Austrálii ísť cestou vytvárania špeciálnej ceny pre najlepšiu učebnicu a samozrejmosťou by malo byť aj to, že budú tieto učebnice vždy aktualizované v elektronickej verzii, digitalizáciu nemôžeme zastaviť a tieto učebnice by sa priamo aj automaticky aktualizovali a samozrejmosťou by malo byť tiež to, že budeme motivovať autorov týchto učebníc, ktorých budeme prísnejšie hodnotiť a vyberať, aby vytvárali k nim aj automaticky hneď metodické príručky, ktoré sa dajú alebo budú pripravené učiteľom k tomu, aby mohli priamo s touto učebnicou hneď so žiakmi pracovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský, nech sa páči s reakciami.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali, pánu učiteľovi Sopkovi, kolegovi Drobovi. Pripájam sa, samozrejme, a ubezpečujem tu sediaceho pána ministra, že keď pôjde o akúkoľvek investíciu do zlepšenia bojaschopnosti, pripravenosti, výzbroje a modernosti našej armády, tak aj keď som opozičný, môj hlas má.

    Ďakujem kolegovi Lipšicovi, ktorý je, samozrejme, odborník v tom, v čom prispel svojou faktickou poznámkou, a ja, ktorý používam len horko-ťažko taký zvyšok zdravého rozumu, to nakoniec, ako sa ukazuje, vidím tak, ako to vidí on z toho svojho nízkeho pohľadu. Ďakujem a budem vždy vďačný, keď v pravú chvíľu povie stanovisko človeka, ktorý vidí do týchto kľučiek.

    Kolega Budaj, no nám ostáva, dvom pomerne starým harcovníkom, vysloviť len nádej, že takéto naše vystúpenia nebudú vždy len akýmsi príchodom z čias ilúzií a nádejí, ale že raz sa hádam stanú akousi každodennejšou realitou.

    Ďakujem.

  • Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jana Kiššová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctená vláda, s veľkým záujmom som si preštudovala programové vyhlásenie vlády kontinuity a pokroku, pretože som bola veľmi zvedavá, či to bude nasledovné 4 roky viac kontinuita alebo či to bude viac pokrok.

    Som veľmi nemilo prekvapená, aké obrovské množstvo nekonkrétneho slovného, hoci miestami ľúbivého balastu obalilo zopár aspoň ako-tak konkrétnych vecí. Som presvedčená, že práve v situácii, kedy sa dali do spoločnej koalície, do teda vládnej koalície strany s tak zásadne rozdielnymi programami a s tak zásadne odlišnou hodnotovou výbavou, by si ľudia naozaj zaslúžili jasne, zrozumiteľne a konkrétne vedieť, čo pre nich takto namixovaná vláda pripravila.

    Mňa by, ak by som bola volič SIET-e alebo volič SIET-e, MOST-u – HÍD, určite zaujímalo, keď už by sa tá moja strana dala dokopy do vládnej koalície so stranou SMER, ako sa tá naša sila, teda tá sila mnou voleného zástupcu piatich alebo šiestich percent pretavila do programu vlády. Veľmi by ma ako voliča zaujímalo, či, ak ma táto moja strana zradila pri zostavovaní vlády, či za mňa zabojovala aspoň pri presadzovaní programu do programového vyhlásenia vlády, a ak áno, tak do akej miery.

    Žiaľ, z tak vágneho programového vyhlásenia vlády toho veľa jasného nie je. Na 70 stranách textu nedostali dostatočný priestor jasné a zrozumiteľné konkrétnosti.

    Čo ma mrzí ako druhé, neviem sa zbaviť pocitu, že toto programové vyhlásenie vlády, teda programové vyhlásenie tretej vlády Róberta Fica je dokumentom, ktorý v sebe nesie predovšetkým rukopis úradníkov na ministerstvách. Ako keby oni určili charakter programového vyhlásenia, ako keby si úradníci a štátna byrokracia riešili svoju perspektívu, ako keby oni boli tou vládnou mocou. Neprezrádza to len jazyk a obrovské množstvo slovného smogu v tomto dokumente, je to aj videnie sveta. Len štátni úradníci dokážu vnímať štátnu moc ako jednu obrovskú príležitosť na byrokraciu a reguláciu. To oni vytvárajú a zároveň uspokojujú nekonečný dopyt po koncepciách a po stratégiách. Len štátni úradníci dokážu sformulovať také "skvosty", akými je napríklad táto veta z programového vyhlásenia, dovolím si zacitovať:

    "Vláda bude hľadať partnerstvá najmä s krajinami V4, ostatnými členskými štátmi Európskej únie pre udržanie pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky Európskej únie na podporu rastu zamestnanosti a konkurencieschopnosti regiónov a pre formovanie maximálne prospešnej budúcej podoby politiky súdržnosti Európskej únie na programové obdobie po roku 2020."

    Alebo: "Vláda určí základné kontúry perspektívneho smerovania hospodárstva v strednodobom a dlhodobom období prijatím stratégie hospodárskej politiky. Bude spracovaná v spolupráci so sociálnymi partnermi a odbornými špecializovanými inštitúciami. Tým bude vytvorené konsenzuálne hospodársko-politické východisko pre jej rýchlu a kvalitnú implementáciu s konkrétnymi efektmi v spoločnosti. Efektívnu implementáciu hospodárskej politiky ako celku je možné dosiahnuť iba časovým a vecným zosúladením rezortných, odvetvových a prierezových politík. Hospodárskou politikou vláda identifikuje oblasti, ktoré sú významné z hľadiska zabezpečenia makroekonomickej stability rozvoja podnikania, vyššieho a trvalo udržateľného rastu hospodárstva a zamestnanosti ako garancie sociálneho rozvoja Slovenskej republiky."

    Dámy a páni, to boli len dva krátke príklady, ale programové vyhlásenie je plné podobných formulácií, ktoré v sebe skrývajú ktoviečo. Z tej druhej pasáže som rozumela akurát to, že vláda kontinuity, ktorá je tu už tretie volebné obdobie, sa ešte len chystá identifikovať oblasti, ktoré sú významné z hľadiska zabezpečenia makroekonomickej stability a rozvoja podnikania.

    Chcela by som sa spýtať členov vlády, ak tu ešte sú, či vôbec tušia, čo všetko v tomto dokumente vlastne schválili. Či vôbec tušia, čo všetko sa skrýva za týmito a tomuto podobnými formuláciami, ktoré, žiaľ, tvoria väčšinu tohto materiálu.

    Programové vyhlásenie nemá len humorné alebo nič nehovoriace aspekty, je to aj viac alebo menej skrytá príprava na rast byrokracie, poplatkov a na väčšiu administratívnu záťaž pre podnikateľov. V dokumente sa síce nachádza pasáž o zlepšení a zlepšovaní podnikateľského prostredia, aj o znižovaní administratívnej záťaže pri podnikaní a dokonca sa tam uvádza, že vláda plánuje nový zákon o malých a stredných podnikoch, a teraz budem zasa chvíľku citovať, "ktorého cieľom bude vytvoriť lepšie podnikateľské prostredie pre malých a stredných podnikateľov. Bude spracované konkrétne opatrenia pre zabezpečenie prístupu k financovaniu malých a stredných podnikov, nielen prostredníctvom grantových programov, ale hlavne uvedením nových návratných foriem financovania využitím Slovenského záručného a rozvojového fondu a Slovenského investičného holdingu."

    Takže granty, fondy, financovanie. Teda podružné toky cez tretie osoby, ktoré otvárajú ďalší priestor pre korupciu, rodinkárstvo, úradnícku moc a, samozrejme, povinnú byrokraciu. Čiže namiesto toho, aby prišla vláda s konkrétnymi opatreniami pre zlepšenie podnikateľských podmienok, pre zlepšenie podmienok pre všetkých podnikateľov, prichádza s nejasnou víziou prístupu k financovania podnikania.

    Ctená vláda, podnikatelia nepotrebujú selektívne udeľovanie grantov, tie potrebujú politici a tie potrebujú úradníci, hlavne tí s pečiatkami. Podnikatelia potrebujú nižšie dane a všetci bez rozdielu, aby im zostalo viac peňazí z toho, čo zarobia. Ak majú byť konkurencieschopní, tak ani vami navrhované zníženie dane z príjmu na 21 % im v tom nepomôže. Potrebujú zlacniť a zjednodušiť zamestnávanie. To znamená okrem iného nižšie odvodové zaťaženie. Slovensko má mimoriadne vysoké odvodové zaťaženie, čo vytvára spolu s neustále sa zvyšujúcou minimálnou mzdou obrovskú bariéru v zamestnávaní, a v programovom vyhlásení vlády píšete, že minimálnu mzdu idete opäť primerane zvyšovať. Toto spolu s vysokým odvodovým zaťažením tvorí obrovskú bariéru v zamestnávaní a Slovensko má problém s nezamestnanosťou, hlavne nízko kvalifikovaných ľudí. A práve drahé zamestnávanie týmto nízko kvalifikovaným ľuďom najviac škodí a najviac to škodí týmto ľuďom hlavne v zaostalých regiónoch. Pre zjednodušenie zamestnávania je nevyhnutné liberalizovať Zákonník práce, čo sa, žiaľ, v programovom vyhlásení ani len okrajovo nespomína, a kým bude zamestnávanie zaťažené tak náročnými a zaväzujúcimi podmienkami a povinnosťami, tým zabudneme na prirodzený vznik nových pracovných miest. Viem, v tejto súvislosti zrejme prídu kolegovia namietať, že ani počas našej vlády sme Zákonník práce nezliberalizovali, a je to pravda, nezliberalizovali a bola to veľká chyba. Bola to obrovská chyba, žiaľ, nestihli sme to. Žiaľ, harmonogram cieľov sme nastavili na štyri roky, a keby naša vláda štyri roky trvala a pokračovala, určite by sa tak stalo.

    Podnikanie a zamestnávanie musí byť okrem toho ďalej zbavené množstva rôznych nezmyselných povinností, ktoré sú jednak administratívnou, a jednak aj finančnou záťažou. Sú to napr. povinné preškoľovania vodičov, sú to povinné gastrolístky, rôzne povinnosti administratívne, vyplývajúce zo zákona o ochrane osobných údajov a mnohé, mnohé ďalšie. Je obrovská škoda, že nie sú v programovom vyhlásení zahrnuté a že vláda s nimi neuvažuje, pretože ja som presvedčená, že práve takéto opatrenia, ktoré sa možno na prvý pohľad zdajú ako drobné, ale veľmi jednoduché, štát by nič nestáli, že práve tieto by veľmi pomohli podnikateľom a uľahčili by im podnikateľský život.

    Dámy a páni, podnikanie, resp. to, ako sa podnikateľom darí, treba v spoločnosti, ktorá chce ekonomicky prosperovať, vnímať ako nevyhnutnú podmienku pre rast počtu pracovných miest a rast počtu pracovných miest zaručene spôsobí rast miezd. Rast miezd zase spôsobí zvýšenie spotreby a to generuje dopyt po tovaroch a službách. Okrem toho zvýšením počtu zamestnaných sa zvýši aj počet prispievateľov na dôchodky, čo je zase ďalší pozitívny efekt, ale to je už iná téma. A toto sa umelými dotáciami nikdy ani len zďaleka nedosiahne. Toto je totižto ten organický vznik pracovných miest, zlepšenie podnikateľského prostredia.

    V programovom vyhlásení vlády sa ďalej píše, že dôležitým prvkom podpory malého a stredného podnikania bude systematické monitorovanie podnikateľského prostredia s cieľom identifikovať zlyhanie trhu a hodnotené efekty pri realizovaní podporných opatrení.

    Tak, dámy a páni, ak hovoríme o zlyhaniach trhu v prípade malého a stredného podnikania, tak aj bez monitorovania vieme, že sú to práve neprimerané zásahy štátu alebo nezdravé regulácie. A to sa práve chystáte robiť. Selektívne prideľovať do istých oblastí stimuly, poskytovať rôzne formy dotácií alebo pre vyselektované odvetvia uplatňovať daňové alebo odvodové úľavy. Je nezdravé takýmito umelými zásahmi kompenzovať nepriaznivé a ťažké podnikateľské prostredie. Okrem toho, že tá kompenzácia sa nedostane každému, vytvára to živnú pôdu pre klientelizmus a pre korupciu.

    Vážená vláda, dajte, prosím, daňovú úľavu všetkým, všetkým rovnakú a nárokovateľnú, dajte ju tak, že znížite dane, znížte dane na 19 %, to bude daňová úľava, to bude stimul nárokovateľný pre každého jedného a rovnakým spôsobom.

    Vláda chce ďalej podporovať inovačné centrá na slovenských veľvyslanectvách. Opäť, ctená vláda, prosím, uvedomte si, že hlavnými nositeľmi inovácií v slovenskej ekonomike sú podnikaví a tvoriví ľudia v súkromnom sektore. Nie sú to úradníci na ministerstvách, nie sú to politici vo vláde a nie sú to ani inovačné centrá, ani tie na tých veľvyslanectvách. Okolo inovácií, podpore vedy a sofistikovaných technológií sa v predloženom texte toho napísalo naozaj veľa. Hlava-nehlava, krížom krážom. Napríklad, opäť citujem: "Je nevyhnutné plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0."

    Je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister Žiga, ale predpokladám, že to sleduje, a ja by som sa chcela spýtať pána ministra, prosím vás, prezraďte nám, čím chcete prispieť do nového stupňa priemyselných výrobných vzťahov?

    Ale pozrime sa ešte, prosím, na to, aká bola s týmito inováciami v minulosti skutočná prax. Bola veľmi prozaická. Jediným viditeľným a z môjho pohľadu veľmi zlým krokom bolo schválenie dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj od základu dane pre firmy. Miesto plošného zníženia daní a odvodov, miesto zásadného zlepšenia podnikateľského prostredia pre všetkých, zvýšenia vymožiteľnosti práva pre všetkých zasa len selektívne opatrenie, kde má moc slovo daňového úradníka.

    Poďme ďalej, podľa programového vyhlásenia vlády vám záleží na spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaži, ale táto proklamácia je v zásadnom rozpore s tým, že chcete nielen pokračovať v uplatňovaní osobitných odvodov a dane v regulovaných odvetviach, ale ako som už spomenula, chcete rozšíriť tieto odvetvia na ďalšie, a to na obchodné reťazce a poisťovne. A kto bude ďalší?

    Na druhej strane chcete osobitnými stimulmi podporovať kúpeľníctvo, zvyšovať podiel slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu. Chcete zvýšiť kontrolu potravín dovážaných zo zahraničia, chcete zakladať národného, lodného a leteckého prepravcu, to zrejme podľa vzoru štátnej výroby okien. Ďalej chcete prijať akúsi investičnú výnimku na významné investície a tak ďalej a tak podobne.

    Opäť sa pýtam, prečo nechcete podporiť investície pre všetkých. Nielen pre veľkých, nielen pre zahraničných a nielen pre vlastných, ale naozaj pre všetkých.

    Toto je dámy a páni, hospodárska politika založená na protekcionizme, diskriminácii, lobizme a na korupcii. Presne v súlade s tým, čo koalícia štátnej byrokracie a strany SMER - sociálna demokracia robila na Slovensku dve volebné obdobia. A teraz nám tu dnes, tieto dni predstavuje v tomto kontinuitu. A ja sa chcem spýtať, dámy a páni zo SIET-e a dámy a páni z MOST-u – HÍD, k tomuto ste sa fakt chceli pridať? To, čo ste tu roky kritizovali, teraz tomu tlieskate?

    Budem pokračovať ďalej, opäť citátom z programového vyhlásenia: "Vláda podporí dobudovanie plne funkčnej a akcieschopnej bankovej únie."

    Toto tvrdíte v programovom vyhlásení, toto je mimoriadne vážna deklarácia. Súvisí s ňou otázka kolektívneho ručenia vkladov, to je tá kontroverzná téma, keď slovenskí daňoví poplatníci ručia aj za vklady v gréckych bankách, ale grécke banky nechajme teraz bokom. Pozrime sa, ako reálne vyzerali aktivity na bankovej únii odchádzajúcej vlády. Keď podivuhodná reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav mohla poškodiť renomé vlády, tak peniaze z bankového odvodu sa použili na vyplatenie veriteľov Váhostavu. V jasnom rozpore s účelom, na ktorý bol tento fond, na ktorý bol tento odvod schválený a na ktorý ale bol realizovaný. Toto je slovenská únia nie bánk, ale únia oligarchov. Ako chcete po tomto mimoriadne vážnom precedense dnes niekoho presvedčiť, že takýto odvod skutočne potrebujeme a že takýto odvod, ak vznikne, odvod daňových poplatníkov opäť neskončí v rukách nejakej súkromnej firmy blízkej vláde, ktorej za tieto peniaze vláda zaplatí jej dlžoby.

    Vážené dámy, vážení páni, budem pokračovať opäť jednou mačkou vo vreci programového vyhlásenia vlády a opäť citát: "Vláda bude presadzovať za účelom dosiahnutia maximálnej efektívnosti boja proti únikom, zavedením superzaisťovacieho príkazu do legislatívy Slovenskej republiky tak, aby bola zabezpečená v plnej miere ochrana finančných záujmov štátu."

    Obávam sa, že toto je predzvesť ďalšej pohromy pre podnikateľov. Je to ďalší prípad, na ktorý sa hodí stará sentencia, že je to cesta do pekla dláždená dobrými predsavzatiami, naoko dobrými. Dnes daňové úrady zadržiavajú podnikateľom vratky s DPH a dnes vieme, aké toto spôsobuje obrovské problémy podnikateľom. Pri aplikácii tohto super zaisťovacieho príkazu, im budú podľa všetkého rovno vyrubovať dane a zase podľa svojvôle. Keby niekto z tých...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Ďakujem. Ešte by som pána Hrnka s pánom Čaplovičom chcela poprosiť, naozaj je to počuť až sem, páni, možno si to neuvedomujete, ale je to... Ja vás sledujem ostatných 25 minút.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keby niekto z tých, ktorí písali programové vyhlásenie, chcel pridať viac moci štátnym úradníkom alebo by chcel upliesť nový bič na nepohodlných podnikateľov, ktorým nejakým nástrojom dokáže ukázať, kto je v danej situácii pánom, a chcel by vytvoriť ďalšie príležitosti na korupciu, tak to nevymyslí lepšie ako tento nástroj.

    Dámy a páni, v kritike by som mohla pokračovať, ale aby som bola objektívna a spravodlivá, tak chcela by som zopár vecí, ktoré sú v programovom vyhlásení, aj pochváliť.

    Oceňujem napríklad, že vláda pristúpila k záväzku zrušiť pracovnú zdravotnú službu, aj keď opäť bez uvedenia jasnejšej predstavy. A uvedenie jasnejšej predstavy neznamená siahodlhý elaborát, stačil by dôvetok alebo došpecifikácia pár slovami, pretože aj takto napísaná formulácia sa dá poňať rôzne. Dnes je pracovnou zdravotnou službou zaťažených približne 2,2 mil. zamestnancov. Ak by bola zmena realizovaná tak, ako sme ju navrhovali my v minulom volebnom období v SaS, tak by bola zrušená pre prvú aj druhú kategóriu zamestnancov. Ale ak bude chcieť byť poňatá veľmi, veľmi alibisticky, tak je možné zrušiť ju napr. len pre I. kategóriu alebo len pre živnostníkov, alebo len pre živnostníkov v I. kategórii a v takomto poňatí tohto skvele znejúceho záväzku v programovom vyhlásení to bude len promile z toho, čo sa naozaj dá v tejto veci a v tejto oblasti dosiahnuť. Budeme to preto veľmi pečlivo sledovať a budeme dávať pozor, či naozaj týmto opatrením bude zjednodušené podnikateľské prostredie.

    Rovnako oceňujem záväzok zrušiť daňové licencie, nevidím ale dôvod, prečo s tým je potrebné čakať do roku 2018. Podľa viacerých vyjadrení je toto opatrenie odôvodnené tým, že daňové licencie už splnili svoj účel, vyčistili trh s mŕtvymi firmami, a ak bol toto naozaj jediný cieľ a nebolo to napríklad, že taký fajn príjem za nič do štátnej kasy, ktorý ešte aj na chvíľu poteší a ešte sa chvíľu zíde, teda sa pýtam, prečo to nespraviť hneď, veľmi rýchlo, prečo na to čakať do 2018. roku.

    Ďalej za pochvalu stojí aj deklarácia, že vláda pripraví návrh nových, nových a úpravu existujúcich právnych predpisov tak, aby nimi uložené povinnosti nešli nad rámec harmonizovanej legislatívy v Európskej únii. To som zas zacitovala. V kontexte toho, že Slovensko často prijíma legislatívu Európskej únie a častokrát sa budeme aj my zaoberať, aj sme sa zaoberali, novou legislatívou, ktorá je predstavená ako transformácia alebo harmonizácia, a častokrát Slovenská republika v svojich prijatých legislatívach išla ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo ukladá Európska únia, a toto častokrát vygenerovalo mnohé a mnohé zbytočné povinnosti pre či už podnikateľov, alebo občanov, alebo kohokoľvek, tak ja toto veľmi vnímam. My sme to v minulom volebnom období v klube SaS robili, to znamená akákoľvek legislatívna zmena, ktorá do parlamentu prišla a bola spojená s harmonizáciou alebo transformáciou, tak sme analyzovali, čo naozaj je transformácia a čo už je nad rámec nej, a snažili sme sa to pomenovať, žiaľ, to bolo hodenie do studne, z ktorej ani nečľuplo, a preto ja som veľmi rada, že si toto berie za svoje súčasná vláda, a že to bude robiť.

    Keď som sa na hospodárskom výbore pýtala pána ministra Žigu, prečo keď vláda deklaruje, že malé a stredné podniky sú pre nich dôležité, že sú kľúčové a že má záujem na zlepšovanie podnikateľského prostredia, prečo do programového vyhlásenia vlády neuviedla miesto siahodlhých všeobecných fráz konkrétne zamýšľané opatrenia, tak odpovedal, že programové vyhlásenie nie je dokument, v ktorom je potrebné a v ktorom je priestor detailizovať.

    Tak, dámy a páni, keby programové vyhlásenie vlády bolo štvorstranová, štvorstranový materiál základných téz, tak si viem toto celkom dobre predstaviť, ale aby sa do 70-stranového dokumentu nezmestili konkrétne veci, ja to považujem za veľkú chybu a na ilustráciu som priniesla agendu 2020, ktorá je živým dôkazom toho, ako je možné aj do ďaleko stručnejšieho materiálu uviesť úplne konkrétne opatrenia. V takto malom materiáli ich je vyše 150 a tí, ktorí ste s týmto materiálom boli konfrontovaní a poznáte ho, tak viete, že až na úroveň paragrafov, zákonov, paragrafov a konkrétnych znení je možné, aby do takto malého materiálu uviesť aj konkrétnosti.

    Dámy a páni, ctená vláda, programové vyhlásenie tretej - a ja dúfam poslednej - vlády Roberta Fica nepodporím. Nemôžem podporiť túto neprebernú zmes verbálnej vaty, protirečení, rôznych nášľapných mín, nových finančných a administratívnych záťaží, ktoré z tohto dokumentu číhajú na každého z nás. Nebudem podporovať hospodársku politiku, ktorá je založená na selektívnych opatreniach, vytvára nerovnosti na trhu, ktoré vysiela falošné signály o tom, čo je pre Slovensko a jeho občanov prospešné a čo je škodlivé.

    Som však pripravená podporiť všetko rozumné a všetky reálne opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré budú kľúčom k zamestnanosti, kľúčom k prosperite a vyššej životnej úrovne občanov. Tieto, žiaľ, predložené programové vyhlásenie vlády napriek jeho rozsahu takmer vôbec neobsahuje. A keďže chceme byť programovou opozíciou, a ja si to želám a ja to naozaj chcem a minimálne v oblasti, ktorej som venovala svoj príspevok, máme rovnaké ciele a tým sú zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívy v podnikaní a podobne. Som pripravená v zmysle týchto spoločných cieľov predkladať mnohé konkrétne návrhy. A očakávam zároveň, že vládna koalícia pokroku im bude venovať náležitú pozornosť. Dúfam, že im bude venovať aspoň takú pozornosť, akú som ja venovala tomuto programovému vyhláseniu vlády, pričom otvorene hovorím, že podporím čokoľvek z neho, čo bude na prospech podnikateľského prostredia, na prospech podnikateľov a na prospech občanov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • My ďakujeme, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Na váš diskusný príspevok budú reagovať traja páni poslanci.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Galkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujeme pekne. No, Janka, by som na úvod povedal, že ja som pomerne dosť prekvapený tvojou veľkorysosťou, lebo ja si neviem predstaviť, že by som takýmto spôsobom prednášal svoj príspevok a navrhovateľ by mi stál chrbtom a arogantným spôsobom ma tam vyrušoval, ako to robil pán Pellegrini. A obzvlášť v prípade pána, ktorý nás tu predchádzajúce obdobie poučoval o tom, ako sa treba správať. Takže z tohto som dosť prekvapený, a bol by som veľmi rád, keby sa to už druhýkrát neopakovalo, to po prvé.

    Ja som veľmi rád, že si spomenula všetky tie regulácie a tie nezmysly, ktoré sa dostali do programového vyhlásenia vlády. Ja osobne súhlasím s tým, čo si povedala, tiež si myslím, že je to v prvom rade práca tých úradníkov, pretože častokrát sú tam veci, ktoré sa nám podarilo v opozícii počas minulého obdobia zastaviť. Ako príklad môžem uviesť ten šialený nápad s marketingovým fondom, ktorý sme pánovi prof. Jahnátkovi dokázali nejakým spôsobom - nechcem povedať - vytĺcť z hlavy, ale poviem vyhovoriť, a teraz zase sa to tam znovu objavilo a zase nejaký aktívny úradník to tam dal. To znamená, že, ja si myslím, že naozaj častokrát možno ani tí ministri nevedia, čo tam majú. Ale chcem povedať jednu vec, že ja sa nečudujem strane SMER, lebo oni ako správni socialisti len pokračujú v tom, čo vždy robili. Oni vždy ľudí ošklbali a potom to prerozdeľovali ako nejaký Ježiško. Čiže strana SMER kontinuálne pokračuje v tom, čo robila.

    Ale najväčšie salto mortale idete urobiť, priatelia, kolegovia zo strany MOST - HÍD a zo strany SIEŤ, pretože vy ste prakticky absolútne spláchli celý váš volebný program. To znamená, aj v tomto je toto programové vyhlásenie vlády mimoriadne zaujímavé, že toto sa stane prvýkrát v histórii. Ja som sám zvedavý, ako to celé dopadne.

  • Pán poslanec Kollár s faktickou, nech sa páči.

  • Teraz ma pán poslanec pobavil. Dobre, ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu. Chcem povedať, že som strašne rád, že sa vyjadrila hlavne k tej téme tých daní. Pochádzam z podnikateľského sektora a musím skutočne povedať, že zníženie o 1 %, to je, to je, to je ako naliať kvapku vody skutočne do mora a ten podnikateľský sektor to, tomu to ani nepomôže, ani nenaštartuje a ani si to nevšimne. Je to len, dá sa povedať, ďalšie "check" alebo odčvaknutie proste nejako v nejakej, v nejakej v rovine, v nejakom programovom vyhlásení vlády, že splnili sme si aj zníženie daní. Ale skutočne sme nič neznížili.

    Ja si tuná pomôžem výrokom jedného kolegu, ktorý povedal, že, že Robert Fico je ako, ako zlodej v noci, dôjde, vykradne špajzu a ráno dôjde a donesie vám jeden džem, váš džem. Takže takto ja vnímam tie daňové licencie. Proste najprv nám ich dá, všetkých nás tým zaťaží a potom nám to blahosklonne odobere tesne krátky čas pred ďalšími voľbami a povie, fajn, tak sme vám priniesli, zrušili sme vám tie, tie hrozné licencie.

    Takže ja len krátko som chcel na toto reagovať. Skutočne, keď vláda má záujem znížiť daňové zaťaženie, naozaj rozbehnúť ten podnikateľský sektor, tak by to mala robiť tak, aby to naozaj pocítil. A nielen kozmeticky.

    Ďakujem.

  • Vážená kolegyňa Janka Kiššová, ďakujem. Ja tiež som prekvapený, že s takou miernou nádejou pozeráš na to, čo sa bude diať ďalšie štyri roky. Ja nemám žiaden dôvod myslieť si, že sa bude diať čokoľvek iné, ako sa dialo posledné štyri roky, a mne osud podnikateľov, drobných podnikateľov, živnostníkov, prípadne ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou, tiež veľmi leží na srdci a tiež som sa snažil aspoň do určitej miery bojovať za to, aby ich život bol trošku jednoduchší, čo sa však, bohužiaľ, proti, proti tomu valcu SMER-u robiť nedalo.

    Živnostníci sú triednym nepriateľom SMER-u, pretože sú schopní sa postarať sami o seba a takýchto ľudí SMER na Slovensku jednoducho nepotrebuje a nechce. Takže SMER štyri roky systematicky likvidoval živnostníkov, SMER systematicky likvidoval drobných podnikateľov, likvidoval slušné firmy a drukoval iba pár svojim priateľom, ako bol masér Kostka a podobní, a drukoval pár veľkých oligarchom. Takže v tomto nečakám, že by sa čokoľvek nové malo zmeniť. A ja akurát tiež sa pýtam jedným dychom a som prekvapený, že noví koaliční partneri MOST a SIEŤ nepresadili ničovaté nič, čo sa týka kontroly toho, ako, ako SMER štyri roky bačoval, aby sa aspoň niečo trošku zlepšilo a zmenilo.

    Takže toto som v tom programovom vyhlásení čakal, nič také som tam nenašiel a ja teda mám veľmi nízke nádeje a veľmi nízke očakávania.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa len poďakovať za všetky faktické poznámky a chcem naozaj zopakovať, že nádej možno zomiera posledná, a preto v tomto momente ešte zatiaľ chcem v sebe chvíľku živiť, pokiaľ sa v tom programovom vyhlásení vlády aspoň tak veľmi, veľmi vágne zobrazilo viackrát to, že súčasná vláda má záujem na podpore malého a stredného podnikania, tak chcem veriť, že aspoň nejakými drobnými opatreniami sa dostane aj tejto skupine podnikateľov a nebudú to stále len tí veľkí, vplyvní, silní a hlavne vlastní.

    Ďakujem.

  • V rozprave budeme teraz pokračovať vystúpením pána poslanca Ivana.

    Nech sa páči.

  • Vážená predsedajúca, vážený pán podpredseda, vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, moji kolegovia zo strany SaS už sa vyjadrili k programovému vyhláseniu vlády vo svojich odborných častiach, prípadne sa ešte vyjadria.

    Ja by som rád zhodnotil časť, ktorá sa venuje doprave, výstavbe a regionálnemu rozvoju. V skratke by sa o nej dalo povedať: podpora štátnych monopolov, stimuly vyvoleným a spustenie ďalších PPP projektov. Áno, takto sa dá v krátkosti zhodnotiť programové vyhlásenie vlády pre rozvoj, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Takmer žiadne merateľné ciele, vágne záväzky typu prehodnotíme, posúdime, zvážime a podobne namiesto urobíme, zavedieme, spustíme alebo zrealizujeme. Som presvedčený, že takto by zodpovedná vláda pred občanov so svojím vládnym programom predstupovať nemala.

    Poďme si ale zhodnotiť jednotlivé kapitoly, ktoré má v gescii ministerstvo dopravy.

    Cestovný ruch. Kapitola plná všeobecný fráz o zvyšovaní konkurencieschopnosti, nič však konkrétne, čo by sa po štyroch rokoch dalo porovnať pri odpočte vlády, a v závere prísľub osobitných stimulov pre tých, ktorí podnikajú v kúpeľníctve. A kto tie stimuly zaplatí? No ostatní podnikatelia. Ako tomu je vždy. Namiesto zlepšenia podnikateľského prostredia pre všetkých pomoc len vyvoleným.

    Oblasť dopravy. Tu ma v úvode zaujala veta, a teraz, prosím, naozaj počúvajte: "Vláda zváži zavedenie opatrení, ktoré umožnia vlastníkom predísť automatickému uloženiu sankcie za nepodrobenie sa technickej alebo emisnej kontrole". Tak nie zrušiť alebo znížiť tie nezmyselné výpalnícke pokuty, ale zvážiť niečo, čím sa tomu dá predísť. Zvláštna logika. A opäť žiaden prísľub, len zváženie, či a ako a či vôbec.

    Národný generel dopravy a cestná doprava. Prvý svetlý bod programového vyhlásenia vlády, ktorému by som tlieskal, keby to zároveň nebola podmienka pre čerpanie eurofondov v novom rozpočtovom období 2014 - 2020, a ktorý je ale, bohužiaľ, hneď vzápätí negovaný inými víziami. Vláda na jednej strane hovorí o vypracovaní dopravného generelu a analýz intenzity dopravy, ktoré budú podkladom pre rozhodovanie o budúcich investíciách do rozvoja infraštruktúry, a zároveň druhým dychom presne špecifikuje, ktoré diaľnice a rýchlocesty chce stavať. Konkrétne R2, R3, R4 a R7 vrátane ešte teda D4. Škoda, že tento bod programového vyhlásenia neskončil práve tou vetou o vypracovaní dopraveného generelu, tak by to bolo fajn. Takto len dokazuje, že keď ten generel mať budeme, stavať budeme podľa toho a tam, odkiaľ prichádzajú voličské hlasy, a nie podľa objektívnych potrieb obyvateľov celého Slovenska.

    Megalomanské ciele, ktoré sú viac politikou ako racionálnym rozhodnutím, si nakoniec, ako sama vláda píše, vyžiada použiť opäť modely PPP, ktoré majú u nás povesť pekelne predražených projektov a ktorých dôsledky budú niesť naše deti a ich deti.

    Alebo druhý príklad tejto plánovacej schizofrénie. V programovom vyhlásení vlády si prečítame, že vláda podpíše model PPP pre obchvat Bratislavy. Dodnes ale nie je ukončené posudzovanie výhodnosti tohto projektu komisiou, ktorú si vytvoril sám minister. Zdá sa, že politika tu nad ratiom vyhrala už teraz. K tomu snaha prijať tzv. investičnú výnimku pri budovaní cestnej infraštruktúry, ktorá bude znamenať ďalšie obchádzanie štandardných postupov v stavebnom konaní.

    Prax nám potvrdzuje, čo nám priniesol zákon o významných investíciách, konkrétne pri výstavbe automobilky Jaguara v Nitre. Vláda sa v tom chystá pokračovať investičnou výnimkou. Tvrdíme, že každý takýto zásah do stavebnej legislatívy je zlý a neprimerane posilňuje štátne záujmy pred mestami a ľuďmi žijúcich v nich. A nakoniec nešetrný prístup k ochrane životného prostredia cez takého výnimky bude mať za následok, že samo ministerstvo si nakoniec zneguje vlastné snahy podporiť cestovný ruch.

    Železničná doprava. Pozitívne by som mohol hodnotiť snahu dostať čo najviac dopravy z ciest na železnice a za týmto účelom budovanie záchytných odstavných plôch v železničných uzloch. Ale to je jedno z mála pozitív, ak nie jediné, v tejto kapitole. Vláda chce ešte viac posilniť monopol štátneho prepravcu ZSSK - ktorý, neviem, či viete, má dnes 97 % trhu, keď berieme do úvahy štátom objednané služby, tie 3 % patria nemenovanému súkromného prepravcovi - a vrátiť na koľajnice stratové IC vlaky. O liberalizácii železničnej osobnej dopravy ani slovo. Čakáme, kedy konečne bude vyhodnotený prvý tender na prevádzkovateľa linky Banská Bystrica - Bratislava, a ktorý, ktorý mal uzávierku v polovicu januára. Je polovica apríla.

    Ostatné druhy prepravy. Vláda sa chystá vytvoriť dopravnú autoritu, ktorá bude koordinovať, na výbore som sa dozvedel z úst pána štátneho tajomníka, že riadiť objednávanie výkonov v autobusovej, ktorá je dnes v správe VÚC-iek, a železničnej dopravy, ktorá je dnes v správe štátu. Tlieskam tomuto rozhodnutiu a zároveň som naozaj zvedavý, v akom horizonte sa udejú prvé kroky, lebo keď čítam slovo autorita z úst predstaviteľov strany SMER, hneď ma napadá nový úrad a nové štátne výdavky. Uvidíme, budeme to veľmi, veľmi pozorne sledovať.

    Tragédiou v pláne novej vlády je však snaha podnikať v poskytovaní dopravných služieb. Už vyrába okná, prečo by nezriadila štátne aerolinky. A tak plánuje zriadiť leteckého a vodného dopravcu, aby to malo šmrnc, nazve ich národnými. Samozrejme, tak ako v minulosti, keď sme takých dopravcov mali, bude to znamenať len ďalšie štátne dotácie, ktoré zaplatíme my všetci, a, samozrejme, štátne nominácie na riadiace funkcie v týchto podnikoch, na ktoré sa určite už niektorí tešia.

    O cyklodoprave som už hovoril vo svojej faktickej poznámke a táto vláda chápe podporu cyklodopravy ako alternatívnej dopravy úplne inak ako okolité štáty a štáty, kde je cyklodoprava rozvinutá. Zjavne ju chápe len ako, ako cykloturistiku, a nie ako alternatívnu dopravu, nemotorovú dopravu, k ostatnej osobnej doprave. Chce na to využiť výhradne eurofondy a z rozpočtu na to nevyhradila žiadne alebo neplánuje vyhradiť žiadne finančné prostriedky. Sú krajiny, kde sú stanovené presné sumy na obyvateľa práve na podporu tejto alternatívnej nemotorovej dopravy.

    Výstavba. Vieme, že jedným z najväčších problémov vo výstavbe je veľký výskyt čiernych stavieb. Z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že hlavným dôvodom ich výskytu je zložité stavebné konanie. A preto práve sem majú smerovať opatrenia. Nuž domnievam sa, že pán Talapka so svojou známou stavbou vedľa železnice by asi nesúhlasil. V programovom vyhlásení vlády nenájdeme ani slovo o tom, ako naložiť s existujúcimi čiernymi stavbami a odradiť každého, kto by také niečo chcel stavať. Sú verejne známe stavby aj tu v Bratislave alebo predovšetkým v Bratislave, ktoré boli v minulosti dokončené v rozpore so stavebným povolením alebo bez neho a po dodatočnej legalizácii dostali len symbolické pokuty. Spomeniem len hotel vedľa Zimného štadióna. A v programe vlády nenájdeme k tejto problematike nič.

    Chcel by som upriamiť kolegov na náš program, v ktorom máme veľa dobrých návrhov. Predložíme ich a uvidíme, aký silný je záujem vlády sa s čiernymi stavbami naozaj vysporiadať.

    Na záver môjho príspevku by som chcel upriamiť pozornosť pána ministra dopravy, škoda, že tu nie je, bol tu chvíľu a myslel som, že zostane na iniciatívu Inštitútu finančnej politiky s názvom Lepšia hodnota za verejné peniaze, ktorého autorom je odborný a šikovný tím vedený ešte pod tragicky zosnulým Martinom Filkom a ktorej cieľom je hodnotiť každý investičný projekt tak, aby preukázal, aké hodnoty dostaneme za investované peniaze, a podľa toho sa potom rozhodovať. Ak by sa totiž tento ambiciózny plán naplnil, nemuseli by sme každé štyri roky meniť stratégie rozvoja dopravy podľa toho, ako sa politici rozhodnú a ktorej skupine voličov chcú ulahodiť. Pevne verím, že to minister dopravy bude uplatňovať v praxi a že skôr, ako sa rozhodne minúť na investičné projekty v individuálnej sume, tak ako tento projekt uvádza, 50 mil. a viac, tak každý takýto projekt dá minister tejto inštitúcii posúdiť, aby sme tu nakoniec nemali zadlžené generácie na dlhé roky, ktoré budú splácať projekty PPP a ktoré nikto nebude potrebovať. A jediný, kto zarobí, bude koncesionár.

    Celkom na záver, vládny program v časti Doprava vykazuje silné zásahy štátu, posilňovanie existujúcich monopolov a zadlžovanie štátu schvaľovaním ďalších PPP projektov. Takéto programové vyhlásenie nemôžem v žiadnom prípade podporiť a budem hlasovať proti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Milan Krajniak.

  • Pán poslanec, s vašou kritikou programového vyhlásenia vlády v oblasti dopravy súhlasím.

    Mám iba jednu poznámku k vašej kritike podpory pre kúpeľníctvo, a to konkrétne takú, že podľa mňa závisí od toho, ako by to vláda chcela urobiť. My totižto musíme vychádzať z toho, že Slovensko nemá ani ropu, nemá ani zemný plyn, žiadne, povedal by som, prirodzené suroviny, z ktorých by mohol bohatnúť. Fabrika sa môže, fabrika na autá alebo na elektroniku sa môže kedykoľvek zdvihnúť a odísť do Ázie, ale veci, ktoré u nás doma máme, či je to cestovný ruch, kultúrne pamiatky, pôda, lesy, ale aj kúpele ako také, tie zo Slovenska odísť nemôžu. A preto si myslím, že ak by ktorákoľvek vláda podporovala niektorý z týchto sektorov alebo, povedal by som, prirodzených domácich zdrojov, ktoré máme, rozumným spôsobom, tak by to pomáhalo nielen dajme tomu majiteľom kúpeľov, ale pomáhalo by to aj tomu regiónu, pretože jednoducho boli by to finančné prostriedky pre celý región takpovediac z domácich surovinových zdrojov.

    Čiže toto je moja jediná poznámka, kde si myslím, že a priori to nemusí byť zlá vec, samozrejme, musíme počkať na to, ako to vláda chce urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Fecko a vidím prihláseného pána Miroslava Ivana, ale bolo uzatvorené možnosť prihlasovania.

    A s faktickou poznámkou Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že tie čierne stavby v tom stavebnom zákone, samozrejme, že tiež podporujem, že nemôže byť, že sme za celé obdobie, čo si pamätám, iba dve zbúrali, aj to jedna bola nejaká chatka v záhradkárskej osade alebo neviem kde. Myslím si, že keď je zákon, tak nieže výnimka a nejaké iné výhrady a dodatočné. Od 24. júna 1991, ľudia boží, si uvedomte bez vlastníka pozemku nikto s jeho súhlasom nemôže nakladať s jeho majetkom. To znamená, všetky stavebné povolenia, ktoré boli potom urobené, alebo neviem čo, bez súhlasu vlastníka pozemku, by mali byť neplatné a, samozrejme, stavba zbúrané, či sa nám páči, alebo nepáči, papaláš-nepapaláš, kamarát-nekamarát, z čerešne dolu. Takže asi tak.

    A myslím si, že to by mala byť tá transparentnosť zákona, že áno, pochybil si, máš smolu, mal si správať podľa zákona. Ďakujem pekne, že ste toto uviedli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, reakcia na faktické poznámky. Ospravedlňujem sa a verím, že sa spoznáme aj vizuálne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len reagoval.

    Áno, pán Krajniak, otázka len je, čo je ten rozumný spôsob, ako pomôcť tomu kúpeľníctvu. Z minulosti vieme, že každý jeden, ale každý jeden stimul, ktorý tu bol, zaplatili tí druhí, ktorí dane platili, a nemám dôveru v to, že keď niekto dnes píše o podpore kúpeľníctva, že to bude v tomto prípade inak. Ale uvidíme, počkáme, budeme reagovať a dávať iné návrhy, pripomienkovať. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marček, ktorý na základe rokovacieho poriadku si vymenil miesto s pani poslankyňou Dubačovou, ktorej, samozrejme, dlhuje buď čokoládu, alebo kvety.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, skôr než sa vyjadrím k programovému vyhláseniu vlády, dovolím si povedať na úvod pár slov, ktorými by som chcel vyjadriť úprimnú podporu predsedovi Národnej rady za to, že hneď na úvod nášho prvého zasadnutia deklaroval úsilie o to, aby na tomto fóre sa uplatnili zásady slušnosti a politickej kultúry, ako poznáme zo zavedených demokracií. Mali by sme sa v našej parlamentnej i mimoparlamentnej komunikácii držať pravidiel, ktoré považujeme za dôležité v súkromnom živote.

    Z mojich skúseností viem, že očakávajú to od nás aj naši voliči, a preto za seba sľubujem, že sa budem riadiť úctou i slušnosťou aj v polemikách s politickými protivníkmi.

    Práve v tomto kontexte si dovolím pripomenúť, že aj napriek našim kritickým výhradám alebo odmietnutiam voči programovému vyhláseniu vlády by sme mali držať tých tradičných 100 dní tolerancie, ktoré v demokratických krajinách dostáva exekutíva, aby prejavila svoje schopnosti vládnuť a efektívne spravovať krajinu. Samozrejme, že to neznamená prehliadať kardinálne pochybenia, ale kultivovanou formou a spôsobom upozorňovať vládu, že sa nedrží deklarovaných predsavzatí a sľubov.

    V takomto kontexte si dovoľujem vyjadriť svoj názor, že v predloženom texte programového vyhlásenia vlády sú štyri zreteľné rôzne partitúry, ale nie ruka nejakého dirigenta, ba ani len husľový kľúč. Každý koaličný partner si zahrá svoje sólo, ale výsledný dojem je rozpačitý. Hlavným problém však nie je ani tak chýbajúci spoločný menovateľ, ako chýbajúca perspektíva, kontrola a najmä efektívnosť konania a aj vynaložených verejných zdrojov.

    Napríklad javí sa ako nepochopiteľné, že vláda či predchádzajúce kabinety nevložili do programového vyhlásenia vlády ambíciu vytvoriť manažment zdrojov a vyhodnotenie efektívnosti čerpania predovšetkým eurofondov. Myslím tým aj multiplikačné opatrenia a mimovládne rozvojové impulzy, pretože bez týchto opatrení nepoznáme zmysluplnosť fungovania štátu a čerpania verejných zdrojov vrátane eurofondov, ktoré sú z väčšej časti hradené aj tak slovenskými daňovými poplatníkmi, keďže práve kvôli neefektívnemu nakladaniu a klientelizmu veľká časť z nich stráca nielen obsah, ale aj energiu. Architektonický plán na štyri roky činnosti novej vlády máte pekne nakreslený. Úlohou opozície bude, aby po štyroch rokoch tu niečo z toho aj ostalo a bolo to reálne nielen potemkinovsky, ale naozaj.

    Chcel by som upozorniť, že o podmienke efektívneho využívania finančných zdrojov sa v texte programového vyhlásenia vlády hovorí v kapitole školskej politiky v súvislosti s investíciami do regionálneho školstva, ale nespomína sa pri čerpaní a využívaní eurofondov. Preto by sme si všetci mali klásť základnú otázku. Čo sa reálne dostane k ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty pre občanov Slovenskej republiky?

    Chýba mi tiež záväzok vlády zvýšiť percentuálne čerpanie eurofondov, teda úspešnosť čerpania a zároveň efektívnosť čerpania, aby sme neostali len pri hókusoch-pókusoch, prejedení alebo rozkrádaní fondov. Návrh Národného programu vzdelávania bude, dúfam, obsahovať aj to najzávažnejšie, nielen uplatniteľnosť absolventov, ale aj ich udržateľnosť na slovenskom trhu práce, aby sme sa skvalitňovaním vzdelávania nevyrábali zadarmo absolventov pre zahraničie. Čiže neinvestovali neefektívne do odlevu mozgov.

    Oceňujem, že programové vyhlásenie vlády sa venuje osobitne aj ďalšiemu vzdelávaniu, ktorý je nevyhnutným trendom v dynamicky sa rozvíjajúcom svete ponúk, potrieb a výziev, aby sme ostali konkurencieschopní minimálne v súlade s Odporúčaním Rady Európskej únie z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania. Chýba mi tu však zdôraznenie priority a cieľa pre rozvoj kompetencií pre občanov s nízkou kvalifikáciou, aby sme im umožnili lepšiu alebo dostupnejšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Toto slovenské špecifikum musíme riešiť aj v spolupráci s ministerstvom práce, čo sa už deje, len s tým rozdielom, že ak riešime zamestnanosť nízkokvalifikovaných ľudí, ktorým štát poskytne rekvalifikáciu, čo s odlivom týchto ľudí do zahraničia.

    Aj keď rešpektujem mobilitu pracovnej sily a fakt, že nám títo ľudia vypadnú z negatívnych štatistík úradov práce nezamestnanosti, predsa len ide o to, aby sme si najlepších na všetkých úrovniach vzdelania dokázali udržať doma na Slovensku a zvyšovali tak efektivitu práce a dosahovali vyššiu ekonomickú výkonnosť a tým aj vyššiu životnú úroveň. S týmto súvisí aj otázka migračnej politiky, pretože si myslím, že Slovensko si môže systémovými nástrojmi a opatreniami aj cez systém ďalšieho vzdelávania zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily so znalosťami, kompetenciami alebo zručnosťami bez toho, aby sme sa museli spoliehať na prílev migrantov zo zahraničia.

    Dámy a páni, rád by som vyjadril, sa vyjadril aj k aktuálnym otázkam zahraničnej politiky nášho štátu. Rešpektujem našu strategickú orientáciu k Európskej únii a NATO ako zárukám našej bezpečnosti a stability v súčasnom rozbúrenom svete. Ale to by nám nemalo prekážať, aby sme robili realistickú a vyváženú politiku k Ruskej federácii a Číne, najmä ak riešime aktuálne otázky našej energetickej a ekonomickej bezpečnosti. V takomto rámci si musíme tiež uvedomovať, že na východ od našich hraníc sa nachádza vnútorne nestabilná a nepredvídateľná Ukrajina, ktorá sa ocitla v geopolitickej hre súperiacich mocností. I keď Slovenská republika je malá krajina, slovenská diplomacia disponuje potenciálom, ktorý môže prispieť svojou mierou k hľadaniu ciest zo zložitosti ukrajinskej krízy. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, vážení členovia vlády, ďalej si dovolím upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na oblasť, ktorá je mi blízka, oblasť športu, ktorému som sa dlho aktívne venoval aj ako funkcionár, a myslím si, že som dosiahol pre Slovensko pozitívne reprezentačné výsledky. Preto oceňujem, že vláda prikladá v programovom vyhlásení vlády športu významný, význam spoločenskej činnosti vrátane podpory pre športovú reprezentáciu.

    Chýba mi však okrem sľubu prispievať na šport z verejných zdrojov aj bližšia špecifikácia nástrojov motivácie pre súkromné zdroje športu a tiež špecifikácia sľubu a realizácie nových možnosti na nové a pomerne vysoké transparentné a legitímne verejné zdroje z hazardných hier, ktorému sa v programovom vyhlásení vlády venuje v samostatnej podkapitole. Chýba mi tu prepojenie na finančné zdroje a krytie. Podľa vzoru z Českej republiky, ktorá legislatívne zaplátala dieru sivej ekonomiky na legálne, regulované a zdanené online hranie, odkiaľ by mohli aj na Slovensku plynúť do štátneho rozpočtu podľa mojich odhadov dosiaľ nové významné zdroje na financovanie športu, okolo 50 mil. eur, čo nie je malá suma. Dúfam, že pri zmienke o zriadení nového verejnoprávneho fondu na podporu športu, ktorý by mali financovať aj odvody z lotérií, sa myslelo aj na túto novú výzvu z digitálneho prostredia a zdroje, ktoré nám v súčasnosti unikajú, podotýkam, že viac-menej nelegálne, lebo štát to doteraz neriešil, a odchádzajú do daňových rajov.

    Okrem pomerne dobre spracovanej štruktúry zámerov mi chýba v programovom vyhlásení vlády totiž percentuálny súhrnný finančný podiel alebo aspoň odhad verejných zdrojov vyčlenených na šport, športové a voľnočasové aktivity mládeže práve z verejných zdrojov. Častokrát sa totiž stáva, že dobré zámery stroskotajú na nedostatku financií. Preto dúfam, že už pri zostavovaní koncoročného štátneho rozpočtu sa dozvieme aj objem zdrojov plynúcich na šport.

    Teraz, vážení kolegovia a prítomní členovia vlády, ako poslanec zaradený do výboru pre kultúru a médiá si dovolím niekoľko subjektívnych poznámok. Dúfam, že ekonomické využitie potenciálu kultúry nebude hlavným kritériom pre jej rozvoj a podporu. Aj keď na históriu a kultúru sme nielen bohatý národ, ale aj počtom jeden z najmenších v Európe, preto si ochrana a rozvoj národnej kultúry vyžaduje zo strany štátu mimoriadnu pozornosť a prioritu. Aj keď rezort kultúry má viacero strategických materiálov, ktoré môže úspešne ďalej rozvíjať a doťahovať, pretože platnosť väčšiny končí aj s funkčným obdobím tejto vlády, pri záväzku prípravy nových strategických východísk, projektov a akčných plánov mi chýba ich bližšie, aspoň rámcové určenie či smerovanie. Táto špecifikácia nových plánov a trendov mi v tomto dokumente chýba a dúfam, že pán minister kultúry bude viesť aj s konštruktívnou časťou opozície aktívny a férový dialóg už pri príprave materiálov. Aspoň ja za hnutie SME RODINA som pripravený aktívne a konštruktívne spolupracovať na rozvoji slovenskej kultúry.

    Keďže nie som zástanca len výlučne trhového pohľadu na vydávanie tlače, pýtam sa pána ministra, či rezort nebude uvažovať o grantovej podpore podľa rakúskeho modelu financovania nekomerčnej tlače, teda tej, ktorá bude odmietať inzerciu alebo svojím charakterom nepriťahuje záujem inzerentov, ale napriek tomu šíri nezastupiteľné posolstvo alebo nekomerčné, nebulvárne či odborné, alebo regionálne informácie určené pre špecifickú časť verejnosti? Nákladovosť takejto tlače nie je masová. Preto nie je schopná sama prežiť na trhu, ale zo strany štátu by si zaslúžila podporu.

    Dovolím si skromne uviesť, že som rytierom Rádu svätého Lazára, a preto, prirodzene, ma zaujíma aj oblasť cirkví a náboženských spoločností. Ale táto oblasť je v programovom vyhlásení vlády len povinným čítaním bez špecifikácie a transparentnosti trendov. Vláda by mala mať jasno, či udrží doterajšie status quo vo vzťahu a financovaní cirkví alebo bude raziť liberálne trendy. Ja som za prvý variant a súčasne chcem poukázať, že je potrebné riešiť do budúcnosti posudzovanie súhlasu na registratúru nových cirkví a náboženských spoločností. Vidíme totiž v Európe, že nie všetky cirkvi sú mierumilovné a niektoré ich učenia motivujú jednotlivcov až k nehumánnym teroristickým činom.

    Vážené panie kolegyne a kolegovia, vážená vláda, podľa môjho názoru programové vyhlásenie vlády nie je napriek svojej obsiahlosti ideálnym a vyčerpávajúcim materiálom, na ktorom by sme sa všetci zhodli. Ale možno sa zhodneme na tom, že spoločnosť, Slovensko potrebuje zásadné zmeny a výrazný posun od téz k činom a od štatistických ukazovateľov k hmatateľnej účinnosti, efektívnosti a spokojnosti každého občana.

    Ako opozičný poslanec hnutia SME RODINA chcem byť dôslednou a pragmatickou konštruktívnou opozíciou. Budem dôsledne kontrolovať, ako sa programové vyhlásenie vlády plní a uvádza do života, aby sme o štyri roky nemuseli opakovane konštatovať, že toto a tamto sa nepodarilo preto a z takých dôvodov. A aj s ohľadom na to, že od roku 1989 uplynulo už vyše štvrťstoročie a ľudia stále čakajú na výraznejšie zlepšenie kvality ich života, zvýšenie životnej úrovne aj kvality služieb štátu pre ich život a potreby, najmä ak tieto služby si platia a Slovenskú republiku považujú za svoju domovinu.

    Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť, ktorú ste venovali mojim názorom a pripomienkam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Verešová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení poslanci, ja už osemnásť rokov pracujem v sociálnej oblasti a moje kolegyne už doobeda veľmi fundovane a naozaj detailne povedali o svojich postojoch, svoje pripomienky k vládnemu programu v sociálnej oblasti alebo v sociálnej politike.

    Tých osemnásť rokov pracujem s rodinami, s rodinami v kríze, konkrétne s osamelými matkami s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia alebo teda prežívajú nejakú životnú krízovú situáciu. Preto ja sa vo svojom príhovore chcem venovať rodine, resp. rodinnej politike. Rodina je pre ľudí najdôležitejšou hodnotou. Až 90% populácie považuje túto hodnotu za veľmi dôležitú vo svojom živote. Napriek tomu programové vyhlásenie vlády nepozná pojem rodinná politika. O rodine sa pojednáva zväčša iba v časti o sociálnej politike.

    Rodinná politika však v žiadnom prípade nie je totožná so sociálnou politikou. Majú síce spoločný prienik a to v cieli uchrániť rodiny od chudoby a rozkladu, avšak obidve politiky majú svoje vlastné ciele, svojich adresátov a majú aj rôzne - a to teda hlavne - majú rôzne nástroje podpory. Mám za to, že práve preto, že spájame sociálnu politiku s rodinnou politikou, rodinám adekvátne štát nepomáha, a teda vlastne ani nedokážeme zvýšiť v našej spoločnosti status rodiny, status rodiča a dieťaťa, ako sa to napríklad stalo vo Francúzsku. Zachovanie a podpora rodiny, to nie je v žiadnom prípade stredoveký regresívny pohľad. Dnes už aj ekonómovia namiesto rozprávania o HDP a dlhu čoraz viac hovoria o zlej demografii a starnutí obyvateľstva. Rodinná politika preto mala byť jednou z nosných tém v programovom vyhlásení vlády. Oceňujem text v programovom vyhlásení vlády v časti sociálna politika, že vláda bude pri predkladaní návrhov zákonov zvažovať ich vplyv na manželstvo a rodinu, že zvýši materské a že vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života.

    Ja sa téme harmonizácie práce a rodiny venujem dlhodobo. Aj na základe mojich dlhoročných skúseností si dovolím tvrdiť, že prioritou tohto opatrenia však nie je záujem rodiny, teda dieťaťa a jeho rodičov, ale napĺňanie cieľov členských štátov EÚ, a to zvyšovaním podielu zamestnanosti žien. To je síce legitímny cieľ, ale nehovorme, že je to opatrenie rodinnej politiky. Je isté, že ženy - a možno by bolo správne pomenovať, že rodičia, teda matka aj otec - potrebujú pomoc pri náročnej starostlivosti o deti. Rodičia však nepotrebujú žiadne štátne zadania. Rodičia majú mať slobodnú voľbu, či a kto zostane doma pri dieťati do troch rokov veku, prípadne aj dlhšie alebo či sa vrátia do zamestnania. Nechajme na rodičoch slobodnú voľbu a rovnako podporme morálne aj finančne rovnako, morálne aj finančne ktorékoľvek ich rozhodnutie. Oboje by mala naša spoločnosť akceptovať bez akýchkoľvek pripomienok. Nezabúdajme však, že výsledkom podpory zosúladenia rodinného a pracovného života rodičov by mala byť spokojnosť všetkých členov rodín, avšak v prvom rade spokojnosť a najlepší záujem detí. Teda podpora a ochrana kvôli dieťaťu samému, nie kvôli politike zamestnanosti, ani nie kvôli zrovnoprávneniu rodičov, pretože kvôli deťom a ich zdravému vývoju je potrebné podporovať rodičov, rodinu.

    V Európe i na Slovensku čelíme veľmi nepriaznivému demografickému vývoju, napriek tomu sa programové vyhlásenie vlády týmto vôbec nezaoberá. Pritom dokonca už aj Rada OSN pre ľudské práva ešte v minulom roku, v júli 2015., prijala rezolúciu na podporu rodiny a tým vyzvala štáty na prijímanie opatrení na podporu a rozvoj rodiny v čase, kedy čelí rastúcej zraniteľnosti. Na Slovensku to akoby nebol problém.

    Na čo chcem najviac upriamiť pozornosť, ale je bývanie pre mladé rodiny. Problémy spojené s bývaním mladých rodín sú obrovské. Katastrofálna je najmä finančná situácia mladých rodín. V programovom vyhlásení vlády v časti výstavba a bývanie sa o opatreniach na efektívnejšej podpore nájomného bývania dočítate iba v jednej vete. Pritom zaistiť si bývanie je pre mladú rodinu jeden z najnáročnejších problémov. Na trhu bytov a obytných domov sa vytvára tlak, aby v bytovom fonde Slovenskej republiky prevládali byty vo vlastníctve. Pre mladé rodiny prakticky teda neexistuje reálna a dostupná ponuka primeraných, primeraných nájomných bytov či domov. Preto si zaobstarávajú bývanie s pomocou hypotekárnych úverov s vysokými úrokmi. Tieto úvery predstavujú dlhovú záťaž pre mladú rodiny na niekoľko desaťročí. Pri nestabilnom trhu práce, hrozba straty zamestnania je to pre mladé rodiny ako Damoklov meč. Hľadanie riešení, získania dostupného bývania a podpory pre mladé rodiny sme očakávali od novej vlády, teda aj od nového programového vyhlásenia vlády. Podpora rodín, to je množstvo jednotlivých drobností, služieb pre rodinu s deťmi, množstvo rozličných nástrojov a opatrení. Napríklad aj podpora štúdia detí. Ale podpora ľudí, teda detí, nie vlakov. Deti a mladí dospelí, ktorí cestujú autobusom, totiž podporení nie sú. To je nespravodlivosť. Podporou študentov, teda detí, našich detí by tiež bolo, aby bolo konečne vyhovené každému študentovi, ktorý si žiada o pôžičku na svoje štúdium z Fondu na podporu vzdelávania, a bolo mu naozaj vyhovené. Dnes je takmer polovica žiadostí o takúto pôžičku zamietnutá.

    Občania sa na nás pozerajú a oni opäť majú nádej, že sa prostredníctvom nás, zvlášť teda členov novej vlády počas tohto volebného obdobia niečo v ich živote zmení k lepšiemu. Preto tu teraz rokujeme o programovom vyhlásení vlády. Nie preto, že opozícia nemá čo iné na práci. Ľudia chcú počuť naše vyjadrenia a naše postoje. Musíme si uvedomiť, že občan, to je člen rodiny, vyšiel z rodiny a do nejakej rodiny každý patrí. Niektorí z nás poslancov - a sú to poslanci aj v koalícii, aj v opozícii - sme našim voličom sľúbili v Deklarácii za rodinu, že budeme presadzovať prorodinnú politiku a že budeme bez ohľadu na politickú orientáciu predkladateľa hlasovať za každý dobrý návrh zákona v prospech rodiny. V prospech manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, v ktorom sa rodia a najlepšie vychovávajú deti, a v prospech detí, ktoré potrebujú otca a mamu. Taktiež niektorí občania prejavili svoje záujmy prostredníctvom združení, platforiem, ktoré vypracovali požiadavky na novovytvorenú vládu, žiadajúc tak pozitívne zmeny pre ochranu života a rodiny, pre ich dôstojný život na Slovensku. Tieto svoje požiadavky zaslali v dobrej viere ako aktívni občania predsedovi vlády, všetkým ministrom a predsedom koaličných strán. Títo občania žiadali vládu, aby napríklad zakotvila povinnosť navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie, a to najmä z vplyvu sociálneho, hospodárskeho a finančného. Ako som na začiatku povedala, táto požiadavka sa naozaj v programovom vyhlásení vlády nachádza na strane 40 v časti Sociálna politika. Oceňujem, oceňujem to. Vláda sa tiež zaviazala zvýšiť finančnú dávku materské a zvýšiť podporu zosúladenia, ako som povedala. Na ostatné požiadavky však nedošlo. Preto si ich dovolím teraz predstaviť.

    Občania si žiadali, aby vláda zaviedla programy na podporu demografického rastu a na podporu dôležitosti materstva a rodičovstva pre spoločnosť, aby zohľadnila počet detí pri výpočte výšky dôchodku rodičov, zvýšila dávku materskej na úroveň 100 % čistého príjmu rodiča pre odchodom na materskú, otcovskú dovolenku; podporila výstavbu nájomných bytov, najmä v kategórii sociálneho bývania pre nízkopríjmové mladé rodiny a vytvorila tak systém tzv. prestupného bývania; podporila zriadenie manželských a predmanželských poradní, posilnila účinnú ochranu práv nenarodených detí s cieľom znižovania počtov umelého ukončenia tehotenstva a v rámci vzdelávania zaviedla prípravu k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu; tiež aby prijala mediálny zákon, ktorý bude chrániť hodnoty rodiny a manželstva a ktorý bude chrániť deti a mládež pred nevhodným obsahom vo všetkých druhoch médií vrátane internetu; prijala účinnú legislatívu na blokovanie internetových stránok ohrozujúcich psychosociálny vývoj detí.

    V týchto požiadavkách ešte zaznela aj žiadosť na, aby bolo umožnené, zmeny zloženia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov tak, aby pomerne rešpektovali názorové spektrum občanov Slovenskej republiky v otázkach rodiny a manželstva, a tiež o vytvorenie Rady vlády pre rodinnú politiku a demografiu.

    Toto boli niektoré opatrenia, ktoré sme očakávali vo vládnom programe v sekcii rodinná politika. Ako som už povedala, moje kolegyne hovorili o sociálnej politike, a predsa sa chcem toho dotknúť, lebo viem, ktoré, akú pomoc potrebuje rodina, ktorá sa ocitá v sociálnom vylúčení alebo je ohrozená sociálnym vylúčením. Tých opatrení je mnoho. Predsa čo však chcem najviac vypichnúť, je, aby sa konečne začala vykonávať prevencia, opatrenia, aby rodina nám vôbec neupadla do sociálneho vylúčenia. Je teda potrebné rozšíriť terénnu prácu s disfunkčnými rodinami a čo ma najviac teda tak nejak, nejak zaujíma, aby naštartovala sociálnu ekonomiku, teda sociálne podnikanie alebo sociálne zamestnávanie. Môžeme to nazvať viacerými termínmi. Ide o to, aby rodičia, otcovia a matky, nezostali bez práce. Nie je pravdou, že všetci títo ľudia nechcú pracovať. Naozaj niektorí nemôžu alebo nevedia, alebo nemajú rovnaké šance. Viem o tom, že už pred voľbami predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia hovorili o naštartovaní sociálnych podnikov, sociálnych firiem. Mnohí si možno aj pamätáte ešte na kauzu sociálnych podnikov. Páli ma síce jazyk, ale ja nebudem a nechcem teraz o tom hovoriť, pretože skôr chcem ponúknuť svoje poznatky priamo, ktoré mám z praxe, pri tvorbe tohto opatrenia, pri tvorbe legislatívnych návrhov, aby sme naštartovali sociálne zamestnávanie ľudí, ktorí potrebujú prácu, zamestnanie, a myslím to naozaj úprimne.

    Totiž ja naozaj na základe vlastných skúseností zo zriadenia sociálnej firmy viem a verím tomu, že prostredníctvom sociálnej ekonomiky, sociálneho podnikania takzvaného je naozaj možné riešiť spoločenské alebo sociálne, ak chcete, problémy trvalo udržateľným spôsobom. Rodinám ohrozeným sociálnym vylúčením poskytujú odbornú pomoc a služby aj mnohé mimovládne organizácie a v nich zaangažovaní aktívni občania, a tak si musím teraz na tomto mieste nejak, ja sama musím pripomenúť opäť to, že konečne treba zrovnoprávniť financovanie verejných a neverejných poskytovateľov týchto služieb.

    A ešte úplne na záver mi leží na srdci jedna vec. Od 1. júla t. r. sa začína slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Šesť mesiacov budeme vystupovať a hovoriť za celú Európsku úniu, v mene vlád všetkých 28 členských štátov. Je mi ľúto, že sme si nezobrali príklad z Českej republiky, ktorá v rámci svojho predsedníctva v roku 2009 určila ako jednu z prioritných tém práve rodinnú politiku. Tak ako mala byť rodinná politika jednou z nosných tém programového vyhlásenia vlády, tak mohla byť tiež horizontálnou témou prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

    Napriek tomu, že rodina nedostala vo vládnom programe také miesto, aké jej patrí, vláda Slovenskej republiky môže skutkami ukázať svoj úprimný záujem podporovať rodinu. Ak to tak bude, som presvedčená, že opozícia podporí všetky dobré návrhy, ktoré budú v prospech rodín v našej krajine. V tomto bude určite zhoda a určite to ocenia aj občania, ktorí naozaj sledujú práve kroky novej vlády. Ja opätovne na záver svojho príspevku chcem za seba ručiť, že všetky takéto dobré návrhy podporím, pretože občania si naozaj, občanom sme naozaj sľúbili, že tu budeme pracovať len v ich záujme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja v podstate som trochu zmätený z toho vášho príhovoru, lebo nechápem, prečo, keď hovoríte na začiatku vety o rodine, tak končíte manželstvom, lebo tie veci nie sú to isté. Na Slovensku už sa, už takmer 50 % detí rodí mimo manželstva a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu stovky, možno tisíce bezdetných párov, ktoré tiež sú rodiny, a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti a majú extrémne nízku právnu ochranu, takisto oni a takisto deti, ktoré vychovávajú. Sú toto všetko tiež občania a skupiny občanov, ktorých záujmy idete hájiť vo vašom príhovore, alebo budete hájiť iba záujmy zosobášených párov, tak ako sa podarilo presadiť ich ochranu v ústave tohto štátu?

    Lebo v prípade, že budeme pozerať na všetky rodiny, tak ako sa vyvinuli v rámci sociálnej dynamiky a v rámci vývoja našej spoločnosti, som za a idem do toho s vami. Ale ak to má byť ochrana len vybranej skupiny rodín, ak sa bude v prvom rade pozerať na to, či tam prebehol sobáš, a až potom na to, v akej situácii žijú deti v týchto rodinách, tak budem proti. Pretože ja si myslím, že v spoločnosti máme v prvom rade hľadieť na blaho detí, na to, aby boli dobre vychované, aby mali zdravotnú starostlivosť, aby mali vzdelanie, a nepozerať sa na to, v akých podmienkach vyrastajú, ak im to neškodí.

    Čo najlepší záujem dieťaťa má byť rozhodujúcim kritériom v každej situácii a potom, samozrejme, aj to, akým spôsobom sa k sebe správajú tí partneri.

  • Ďakujem. Anka, ja sa ti chcem veľmi poďakovať, že si otvorila túto tému, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité, a ja by som len chcel vyjadriť, že o tebe viem, že ty si človek, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, a hlavne tých praktických, a že u teba toto nie je žiadna ideológia, ale že naozaj za každým tým slovom, ktoré hovoríš, sú proste reálne skutočné príbehy ľudí, ktorým si pomohla a ktorým vytrvalo pomáhaš. Takže viem, že, že to hovoríš z lásky práve k týmto ľuďom, ktorých, ktorých poznáš, a preto si to veľmi, veľmi vážim, lebo vidím, že naozaj je tu veľký strach aj u mladých ľudí zakladať rodiny, mať deti, proste budovať túto spoločnosť na, by som povedal, vlastnom ovocí.

    Takže ďakujem veľmi pekne, a oceňujem, že si sa na to dala.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tiež by som rada dodala pár slov k tomu, čo bolo vypovedané.

    Som veľmi rada, že si otvorila aj tému prevencie. Prevencie v rodinách. A ja som vo svojom príhovore spomenula, že veľmi dôležité je sprevádzanie rodín. Teraz naozaj si myslím, že aj toto trošku aj súvisí s tým, čo hovoril predtým kolega Poliačik, súvisí so sprevádzaním rodín, ktoré sú na Slovensku aj úplné, aj neúplné. Nikto nevylučuje rodičov, ktorí majú problémy, alebo sa ako jeden stará o dieťa, ale dôležité je, aby sme sa snažili udržať rodiny, ktoré ešte udržateľné sú, a tam vidím pole neorané. Zachraňovať tých, ktorí sa zachrániť dajú ešte. Ja nevravím presviedčať, ale častokrát stačí, aby s rodinou niekto porozprával, s rodičmi, deťmi, aby sa naozaj deťom dostalo všetko, čo má byť. Áno, dôležité je, aby sa sledoval najlepší záujem dieťaťa.

    Len často sa mi, častokrát sa mi zdá, že niekedy možno aktivizmus upiera práve ten najlepší záujem dieťaťa.

  • Pán poslanec Boris Kollár.

    Pardon. Pani poslankyňa Verešová.

  • Budete ešte? Ja by som chcela byť posledná.

  • Reakcie z pléna.

  • Ste v rozprave alebo máte faktickú ku mne?

  • Reakcie z pléna.

  • No vy chcete reagovať na faktické. Že?

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte bol zapísaný pán poslanec.

  • No to je, ešte raz, to je v poriadku. Vy chcete reagovať na faktické, tak neviem, prečo sme preskočili pána poslanca Kollára.

    Ale skúste pána poslanca Kollára ešte raz zapnúť.

  • Áno, ďakujem, ja by som sa chcel pani poslankyni poďakovať. Mala veľmi pekný príhovor, ja so všetkým súhlasím a nechápem, prečo tuná pán kolega Poliačik každého poúča a vlastnú...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, budem reagovať. Áno, každého poúča a skáče každému do reči a vlastnú politiku proste chce presadzovať aj týmito faktickými poznámkami a každého znevažovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Viem, že to nemám robiť.

    Ďakujem.

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Verešová, a výborne, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem tým, ktorí podporili túto tému rodinnej politiky. To je práve to, že nám všetkým ide o najlepší záujem detí, myslím si, že v tomto sa všetci tu, ako sedíme, spojíme. Aj, aj s pánom poslancom Poliačikom. Naozaj najlepšie blaho dieťaťa, to je priorita, nie naše individuálne šťastie, teda naša individuálna spokojnosť, dospelých.

    Pán poslanec Poliačik, deti majú rovnakú právnu ochranu, v akomkoľvek spolužití žijú ich rodičia. Rovnakú právu ochranu. To znamená, či žije so svojou osamelou matkou, či žije s otcom a matkou, ktorí sú, nie sú, nemajú zväzok manželský, alebo či žijú teda v rodine, ktorá bola utvorená manželstvom ich otca a mamy, teda muža a ženy. Takže opakujem, deti majú na Slovensku, chvalabohu, rovnakú právnu ochranu. S týmto som sa často stretávala, že to je vlastne zavádzanie, zavádzanie občanov, že, že mi nezáleží alebo nám nezáleží na deťoch, ktoré nie sú vo zväzkoch manželských. To nie je pravda.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Pčolinská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som hneď na úvod skonštatovala, že svoje vystúpenie chcem poňať trošku netradične, najmä teda pokiaľ ide o pojmológiu, ktorú budem používať. Taktiež som sa rozhodla isté pasáže vylúčiť, resp. zredukovať, samozrejme, nie tie nosné tézy, nakoľko moji predrečníci v rámci rozpráv mnohé témy, povedala by som, opísali dosť deskriptívne, vyčerpávajúco, ale cez to všetko, aby som nejako naznačila tú líniu, ktorej sa budem držať, bude mať také dve základné časti. V prvej by som zhodnotila programové vyhlásenie vlády vo všeobecnosti a potom možno na odľahčenie, keďže je už pokročilejšia hodina, a taktiež pre ilustráciu, aby ste mali lepšie pochopili, čo mám na mysli, by som uviedla aj konkrétny príklad.

    Takže keď som sa vyjadrila o tom, že budem možno trošku netradičná, tak to bolo v tom zmysle, že celé to moje hodnotenie sa bude niesť trošku v duchu akademickom, čiže zabrúsim tak trošku do toho akademického žargónu, keďže už 14 rokov pôsobím na vysokej škole a nejakým spôsobom to bude asi cítiť ešte nejakú dobu z mojich prejavov.

    Takže po prečítaní 77 strán programového vyhlásenia vlády musím povedať, že keby som to hodnotila - a nechcem povedať - ako diplomovú prácu, pretože moja kolegyňa poslankyňa Remišová už použila pojem, že je to nevydarená diplomovka, čím ma svojím spôsobom zacitovala, a ja som veľmi rada, pretože zdieľame zjavne rovnaký názor, čo ma teší. Tak budem hovoriť, že je to povedzme taká veľmi dobre prepracovaná práca doktoranda. Z toho dôvodu, že tá teoretická časť práce, ten úvod je absolútne výstižný, je jasné, že autor alebo autori tohto dokumentu sú veľmi sofistikovaní vo vyjadreniach, majú vo veciach jasno, vedia presne, čo definuje efektívny demokratický štát, štát, ktorý, ľudovo povedané, šľape vo všetkých stránkach prierezovými jednotlivými rezortmi. To je v poriadku.

    Po "A" však vždy nasleduje "B" a po teoretickej časti práce nasleduje tá empirická. A toto bolo pre mňa ako občana Slovenskej republiky, ako voliča veľmi podstatná časť a tu práve nastalo to moje sklamanie, ktoré nejakým spôsobom sa budem snažiť naznačiť, že prečo.

    Čitateľ tohto dokumentu by hľadal nejaké konkrétne vyjadrenia, riešenia, plány, priority atď. atď. a tie sa nejakým spôsobom, ako postupuje jednotlivými desiatkami strán, nenachádza. Samozrejme, sú tu isté čísla náznakovo, ale tie pre bežného občana nejakým spôsobom nepodávajú výpovednú hodnotu o tom, čo presne je ambíciou vlády a čo presne bude na konci tohto 7. volebného obdobia možné nejakým spôsobom vyhodnotiť a nejakým spôsobom zhodnotiť, či to bolo splnené, nesplnené, inými slovami nejaký explicitný a smerodajný výpovedný odpočet úspechov tejto vlády.

    V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného, som sa okrem iného dočítala o tom, že vláda upraví a stabilizuje systém rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu vysokým školám so zameraním sa na odstránenie jeho súčasných nedostatkov, a to, mimochodom, sa dotýkam tej druhej časti môjho vystúpenia, ktoré bude trošku konkrétnejšie, a taktiež vytvorí predpoklady pre zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ohodnotenia. Toto tvrdenie sa dá chápať ako dlhodobá ambícia našich vládnych predstaviteľov a napriek tomu nebadať žiadne zásadné pokroky v oblastiach, ktoré sú, zúfalo žiadajú zmenu a ozdravenie. Uvedené vyhlásenie z oblasti vysokého školstva vyznieva pre mňa o to smutnejšie, že každý vidí konkrétne problémy, nedostatky, každý súhlasí, že tá situácia je kritická, ktoré sú rizikové oblasti tohto rezortu a cez to všetko súčasný stav školstva stagnuje.

    Ak dovolíte, pre ilustráciu uvediem jeden konkrétny príklad, je to príklad, ktorý sa týka bezprostredne mňa a môjho pôsobenia z minulosti, nie však až tak dávnej, aby nikto nemohol povedať, že to bolo vtedy a dnes je to inak.

    Dovolila by som si vám zacitovať e-mail, ktorý zasiela tajomníčka katedry jednej verejnej vysokej školy členom katedry, citujem. A odpustite mi, prosím, vážení kolegovia, ak pri čítaní tohto e-mailu sa nezdržím smiechu, pretože skúšala som to 20-krát čítať si to sama, a mne osobne to nejde bez toho, aby som sa nepobavila a v kontexte programového vysielania vlády s tézami, ktoré som tam veľmi dôsledne čítala, tento konkrétny príklad zo života vyznieva tragikomicky. Citujem:

    "Ahojte, kolegovia, chcela by som vás poprosiť o príspevok na hygienické potreby. Zohnala som cez e-shop lacný skladaný toaletný papier. Chcela by som vás poprosiť o príspevok 2 eurá do štvrtka, vedúci katedry s tým súhlasil. Na účte externého štúdia máme peniaze na úhradu výučby, nemáme však žiadne zvyšné peniaze. Ďakujem tým, čo už prispeli."

    Takže toto je, vážení, tá realita okrem iného, ja by som tých príkladov vedela, samozrejme, v rámci nejakej konkrétne zameranej debaty uviesť omnoho viac. A nielen takých zo života, ale aj takých odbornejšie ladených. Toto je teda realita vysokých škôl a ja sa pýtam, že v programovom vyhlásení vlády zaznel pojem ako dôstojnosť učiteľa, hej. Tak ja sa pýtam, kam až ďaleko alebo ako hlboko musí ten učiteľ, ten vedecko-pedagogický pracovník v tomto prípade klesnúť, alebo dá sa klesnúť ešte nižšie, aby človek, ktorý prednáša, má predstavovať elitu tejto spoločnosti, čo sa týka vedomostí, výskumu, hej, pôsobenia a pretransformovania tých vedomostí do praxe, toho všetkého honosného, čo sa skrýva pod vysokou školou, kam až musí klesnúť. A potom kde je tá jeho dôstojnosť, keď sa musí skladať na toaletný papier. Je to také veľmi prízemné, ale pravdivé.

    S predkladaným programovým vyhlásením vlády, ktoré by malo byť pomyslenou vlajkovou loďou konkrétnych, jasných, pre občana zrozumiteľných priorít a cieľov vlády, mám teda problém. To iste dokážete pochopiť. Namiesto 70 strán rafinovaných verbálnych elaborátov, ktoré sú, ale teda sú naozaj veľmi dobre naformulované, to sa musí nechať, by asi každý jeden občan tohto štátu radšej privítal možno 20 strán programového vyhlásenia, najmä čo sa týka teda tej empirickej časti práce, ak ju tak môžem nazvať, ktoré by obsahovalo stručné vyjadrenia vlády k jej programovým prioritám, pričom poznámka pre mňa osobne, ako ja to chápem, priorita je prioritou preto, že je to výber, výber zo všetkých existujúcich možností, v tomto prípade rezortov. A následne by malo byť explicitne a taxatívne uvedené, ktoré konkrétne a čiastkové kroky budú uskutočnené v rámci všetkých rezortov. Ich formulácia v rámci PVV, čiže programového vyhlásenia vlády má byť veľmi konkrétna a adresná tak, aby občan, ktorého sa predmetný krok alebo opatrenie vlády dotkne, mohol urobiť na konci volebného obdobia odpočet v zmysle buď splnené, alebo nesplnené.

    Veľmi často tu už v priebehu dneška a včerajšieho dňa zaznel pojem vata, ja ho používam tiež, ale myslím si, že je dostatočne deskriptívny a trefný na to, aby som sa opakovala po mojich predrečníkoch. Čiže je tu množstvo vaty, ktorá vytvára ideálny priestor pre alibizmus a populizmus, i keď populizmus, to je tiež také slovo, ktoré v našich končinách je už dosť sprofanované v tom zmysle, že na začiatku volebného obdobia môže vláda povedať, že pokryla všetky pálčivé otázky a problémy fungovania tohto štátu, na konci volebného obdobia však z vaty odpočet urobí len veľmi ťažko a v tom ja osobne vidím problém.

    Ako som začala svoje vystúpenie, tak ho aj uzavriem. Opäť použijem prirovnanie z akademického prostredia, že každá kvalifikačná práca akéhokoľvek charakteru má právo na obhajobu a tým pádom šancu dostať známku lepšiu ako FX.

    Musím však konštatovať, že to, čo tu doposiaľ zaznelo, ma nepresvedčilo o tom, že vláda má jasno v prvom rade v prioritách, a že vláda si stanovila konkrétne, to slovíčko konkrétne by som veľmi rada zdôraznila na tomto mieste, merateľné a splniteľné ciele, a preto predkladané programové vyhlásenie vlády nemôžem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no, s pozornosťou som si vypočul vaše vystúpenie. Ani nechcem zneužívať, že teda o nejaký čas som tu dlhšie, len hovoríte, že diplomová práca a podobne. Veď to je dramaticky nevhodné prirovnanie.

    Názov toho dokumentu je vyhlásenie. Vyhlásenie nie je žiadna ucelená, to je nie je plán. Pokiaľ, pani kolegyňa, možno viete, možno ešte zistíte, že programové vyhlásenie je náčrt cieľov, hodnotové portfólio vlády, identifikácia problémov v krajine, v ktorej sú, a ďalšie smerovanie. S tým, že úplne logicky toto musí doplniť následne nejaký typ ďalšej, dokumentov, ktoré majú konkrétnu podobu. Jeden z nich býva, doteraz bývalo, v minulosti, plán vecných úloh vlády, ktorý, kde sa rozpracuje, kde sa rozpracuje takéto vyhlásenie, a plán legislatívnych úloh, to sú potom návrhy zákonov, ktoré budú sprevádzať potrebu doplniť vecné ciele definované všeobecnejšie. Veď k tým cieľom príde veľký typ konzultácií následne, bude sa diskutovať s odbornou verejnosťou, bude sa diskutovať v tripartite, v rade pomoci, pokiaľ zostane, so záujmovými organizáciami. Čiže tu a teraz naznačuje vláda, čo chce.

    Je dosť možno zaujímavé, by bolo aj pozrieť sa, ako vyzerajú programové vyhlásenia, ako majú formu v iných ústavách, v iných, v iných krajinách. Ja napríklad poznám teoreticky, ako vyzerá povedzme že v Anglicku, kde je ale väčšinový volebný systém, kde dokonca sú iné kánony, že musí byť v programovom vyhlásení vlády a vo volebných programoch, čo je, iba to sa tam môže dať iné nie. Lebo k tomu akože voliči dali súhlas vo voľbách. Ale to je väčšinový systém. U nás pri vyskladaných koalíciách to nejde. Musíte zlaďovať ciele, ktoré mali viaceré politické stany, v mnohých veciach možno aj protichodné, pretože potreba vytvorenia vlády tu je.

    Čiže v danom prípade to programové vyhlásenie nemôže mať formu plánovacieho dokumentu a už vôbec nie vedeckej práce, je vyhlásením, demonštrovaním niečoho. Ale hovorím to veľmi korektne, rešpektujem, čo, čo ste povedali, len naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Pčolinská, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Ďakujem. Ja len využijem teda ešte raz príležitosť, i keď súhlasím s vaším uhlom pohľadu, ja chápem, čo chcete povedať, a preto som tam trošku nejakým spôsobom zjemnila, že som to pretransformovala z tej roviny diplomovej na doktorandskú prácu.

    Ja nechcem polemizovať o tom, že tam to programové vyhlásenie vlády je napísané fundovane, a taktiež chápem aj to, čo ste povedali, že nedá sa byť až tak detailný, hej, to, čo som naznačovala, lebo musíme zohľadniť tú dynamiku všetkých tých činiteľov, ktoré budú vstupovať do procesu rozhodovania a nejakým spôsobom kreovania zákonov medzičasom, lebo je to dlhé obdobie, ale cez to všetko ja som sa snažila na to pozerať, keďže som tu prvé volebné obdobie a celkom mám, myslím si, dovolím si povedať, živý kontakt so životom reálnym ľudí, ktorí ma obklopujú, a predtým, ako som išla do politiky, som mala tento kontakt a som sa rozprávala a konzultovala, tak ich očami tu teraz som si dovolila to tlmočiť a oni práve hovoria, že veď my chápeme, že to, čo by sa teraz dalo na papier, sa nemusí na 100 % a do bodky splniť, hej.

    Len vychádzajúc z tých predchádzajúcich skúseností, z tých nenaplnených markantne a zásadne nenaplnených sľubov by očakávali trošku, ak teda už budem úplne že zmierlivá a snažiaca sa o kompromis, trošku hmatateľnejšie naformovanie toho, aby vedeli si predstaviť, áno, tak teda môžeme čakať aspoň výraznejšie zlepšenie alebo teda O. K., niečo sa naznačí, ale vo finále to nebude žiadna sláva.

    Ale ja znova opakujem, ja chápem to čo chcete povedať, len sa snažím nejakým spôsobom tu druhú stranu sem dopraviť názorovú a nájsť nejaký ten kompromis, aby tí ľudia z toho mali programového vyhlásenia, čo sa týka tej praktickej časti, lepší dojem, že teda bude sa robiť pre nich.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dubačová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila aj ja k programovému vyhláseniu vlády.

    Dúfam, že aj pán Číž bude súhlasiť, že programové vyhlásenie vlády bolo napísané. Ja pojmem trošku, pani Pčolinská, nič som tým asi nepokazila, ďakujem, ja si ale predsa len, nakoľko je tu tak veľa prázdnych stoličiek, napriek tomu, že bolo niečo napísané, napriek tomu, že ľudia sa k niečomu chcú vyjadriť, bolo napísané a teraz, či budete aj vypočutí vy napravo, tak ja si zoberiem k sebe na pomoc tak pomyselne takých dvoch-troch ľudí od nás z regiónu, z vidieka, z dediny, z vaľala. Zoberiem si chalana, ktorý má 18 rokov, je z Veľkého Krtíša, žije na sídlisku Písecká, a ja mu budem trošku predstavovať to napísané programové vyhlásenie vlády, aby aj on vedel, v akej krajine žije, akí ľudia sú tu, kto ho počúva, nepočúva, kto chce pripomienkovať, nepripomienkovať. A tuto pri mne bude také, také malé dievčatko nejakej tmavšej farby pleti, bude možno z Rudnian a jej budem vysvetľovať, pretože to programové vyhlásenie platí aj pre ňu, aby vedela, kde sa narodila, v akej krajine, akí ľudia tu vládnu, akí ľudia počúvajú, nepočúvajú, píšu programové vyhlásenia. Takže ja budem hovoriť vlastne o programovom vyhlásení a o občianskom sektore, o ľudskom sektore, o ľuďoch, ktorí žijú v tejto krajine, ktorí sa svojím každodenným životom vlastne podpisujú pod ten obyčajný beh, kolobeh a kolorit tohto života.

    Začala by som, nezačnem vládou kontinuity ani pokračovaním kontinuity, nezačnem ani veľkým a rýchlym napredovaním diaľnic, lebo to by sa ten chlapec z Veľkého Krtíša asi zasmial, pretože som zistila, že napriek tomu, že má 18 rokov, ešte v živote nebol v Bratislave a nevidel Bratislavský hrad, je to maturant. Takže budem, budem rozprávať možno o občianskom sektore, ktorý tu vznikol niekedy v začiatkoch 90. rokov, volal sa tak šialene, že tretí sektor.

    Tretí sektor je sektor ľudí a občanov, ktorí sa rozhodli zmeniť a skvalitniť život v tejto krajine pre všetkých tých, ktorí to potrebujú. Úprimne, keby tretí sektor fungoval aj v tomto parlamente, tak moja kolegyňa, ktorá dnes prichádza po mojej ľavej strane, by sa v parlamente orientovala rýchlejšie, chýba vám tu ľudský tretí sektor, vážení kolegovia. Chýba vám tu pohľad na ľudí, ktorí sú iní, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť. Mojej kolegyni som merala čas, keď sme prišli prvýkrát do parlamentu, kým prišla z prízemia sem, trvalo to 20 minút. Milí kolegovia, kolegyne, vážení členovia vlády, 20 minút išla kolegyňa, ktorá teda je odkázaná so svojím hendikepom na ten svoj dopravný prostriedok, do tejto sály. Ako jej to vyrovnáme? Ako sme jej dokázali za tie roky od revolúcie vyrovnať ten jej hendikep? Niekto tu dnes spomenul, že pre ľudí s postihnutím nemôžeme urobiť zázraky. Bohužiaľ, stačí málo, nepotrebujeme zázraky v tejto vláde, stačí viac ako ten malý odstavček, ktorý pre týchto ľudí v tomto programovom vyhlásení, ktoré bolo napísané, treba venovať. Je veľmi dôležité vnímať a počúvať každého človeka, chcela by som poukázať na aktivistov a dobrovoľníkov, na ľudí, ktorí sú roky ignorovaní a ktorí zlepšujú a skvalitňujú život nám všetkým, a musím povedať, že aj vašim deťom, vašim starým rodičom, vašim kamarátom, postihnutým deťom vašich kamarátov. Je to sektor ľudí, ktorí sa venujú sociálnej téme, environmentálnej téme, ktorí sa venujú téme, ľudským právam, ktorí sa venujú téme občianskej, demokratickej.

    Takže ešte na okraj by som spomenula vlastne vec, ktorá veľmi úzko s týmto súvisí. Dnes keď vysvetľujem tomuto môjmu kamarátovi z tej Píseckej ulici, ktorý volil ľudí, ktorých volil, pretože prestal dôverovať v túto inštitúciu, prestal dôverovať, že niekedy niekto vymôže právo v našej krajine, prestal dôverovať v najvyššiu inštitúciu, právo vo vymožiteľnosť práva v tejto krajine, chcela by som mu vysvetliť, že aj mne táto budova a táto atmosféra tu pripadá, ako keby sa vonku tam za múrmi tejto spoločnosti nič nedialo. Ako keby ľudia neinklinovali k jednoduchým riešeniam, neinklinovali k ľuďom, ktorí hľadajú jednoduché riešenia, a to je veľmi zlé. Zlé je, ak vnímate našu spoločnosť z tohto pohľadu, z pohľadu budovy, v ktorej uprostred akoby zastal čas, akoby sa nič nedialo, akoby vlastne všetko bolo veľmi, veľmi v poriadku.

    Programové vyhlásenie je napísané, my vlastne viac-menej tu vyzeráme, že budeme riešiť to, čomu asi tak rozumieme a čo vnímame, cítime. Ja by som z tohto pohľadu povedala, tak veľa slov, a tak málo lásky a úcty k ľuďom. To je môj dojem. Napriek tomu, že nie je zle napísané to programové vyhlásenie, je napísané tak, napriek tomu by básnik povedal, tak veľa slov, a tak málo lásky, tak málo lásky ku krajine, tak málo lásky k prostrediu, k životnému prostrediu v tejto krajine, tak málo lásky k ľuďom, k postihnutým ľuďom, k inším, k ľuďom, ktorí sú iní, ako je väčšinová spoločnosť, tak málo úcty k deťom, ktorí si zaslúžia vzdelanie, ktorí si zaslúžia vedieť, odkiaľ pochádzajú, kam patria, ktorí si zaslúžia pravdu od nás, od dospelých, od všetkých, ktorí si zaslúžia, naozaj aby mali v škole vzdelanie, ktoré je dôstojné ich života, pretože to, čo je najvyššie a čo tu má najvyššiu hodnotu, je ľudský život. A k tomu, ak sa pozriem, ak sa pozriem, ak sa pozriem tým Šalamúnovým pohľadom cez to dobré srdce, tak naozaj chýba tomu rozmer, veľký rozmer ľudskosti.

    A ja by som sa teda chcela venovať špeciálne ľudským právam. Ľudské práva, ako keby súviseli s tým človečím tretím sektorom, s pohľadom na každého jedného z nás, ako tu sedíme, ako vnímame spoločnosť, ako vnímame seba navzájom. Už kedysi dávno ktosi múdry napísal, že charakter muža sa stáva jeho osudom. Ako by túto krajinu viedli poväčšine muži, ich charakter sa stal, bohužiaľ, osudom tejto krajiny. U nás je naozaj extrémizmus, mladí ľudia sa naozaj uchyľujú k tým najjednoduchším riešeniam.

    Ja sama som založila pred 20 rokmi divadlo s mentálne postihnutými ľuďmi. Stojím tu dnes preto, že napriek tomu, že som túžila robiť divadlo celý život len s inými ľuďmi, ako je väčšinová spoločnosť, a nedalo sa. nedalo sa prejsť zákonmi, nedalo sa vymôcť si aspoň svoje miesto pod slnkom so žiadnou vládou, a tak som dnes tu, pretože dnes si myslím, že keby bolo viac divadiel s mentálne postihnutými ľuďmi na svete, v každom meste, tak dnes je tá spoločnosť ľudskejšia, pretože umenie okrem iného poľudšťuje, poľudšťuje, poľudšťuje nás, poľudšťuje naše deti. Pani podpredsedkyňa parlamentu, pani Nicholsonová vravela príklad, ako jej dieťa pomáhalo vonku, a bolo s postihnutým dieťaťom. To postihnuté dieťa dá vášmu dieťaťu taký rozmer, že keby raz z neho bol minister financií, verte, že on ako súčasť vlády už nikdy nedopustí, aby tá vláda nebola sociálna, ako málo stačí v škole, prispôsobiť, prispôsobiť len jeden schodík, prispôsobiť jednu, aha, ešte ju nemáš prispôsobenú, nevadí, stoličku, aby človek nesedel bokom. Viete, čo je to ľudské právo? Viete si predstaviť, že hocikto z vás sedí bokom na tejto stoličke? Už týždeň moja kolegyňa, ja vedľa nej to tam znášam a neviem, na koho sa mám obracať, je to nedôstojné, je to veľmi nedôstojné, hanbím sa. Naozaj ak by ste pocítili, ak by ste chvíľu pocítili len pocit človeka, ktorý je pod vami, a vy sa na neho z výšky pozeráte a potom tak blahosklonne všetci povieme, áno, vitaj, ahoj. Ale ona tu je a my sme neboli schopní za týždeň jej pripraviť miesto, dôstojné. A takýchto ľudí u nás sú desaťtisíce. Môj kolega Peter Vrťo, ktorý prišiel do Divadla z Pasáže ako pedagóg herectva, je nepočujúci, skončil v Brne, pretože v Brne majú vysokú školu, výchovnú dramatiku "pro neslyšící", prišiel do Divadla z Pasáže učiť herectvo mentálne postihnutých ľudí. A viete čo? Ja im častokrát nerozumiem a on im rozumie a učí ich. Je to pedagóg, nepočuje a oni zle artikulujú a rozumejú si.

    A my všetci v tejto spoločnosti rozprávame častokrát artikulovane a ľudia vravia, nevládzeme, nevládzeme platiť vysoké dane. "Som stolár zo Šumiacu a pri vašom daňovom zaťažení už nemám ani na to, aby som zaplatil svojím dvom synom" – to hovorím o konkrétnom Ferovi –, aby som zaplatil svojím dvom synom vzdelanie, aby mohli chodiť na vysokú školu, jeden z nich do Banskej Bystrice, nemám na to. Robím ako hovädo." Artikuluje a my mu nerozumieme. To je zvláštne, mali by sme sa asi naučiť posunkovú reč takú ľudskú. Ľudia tu už nevládzu žiť. Nemajú z čoho. Je zlé to odvodové zaťaženie aj pre týchto malých a stredných podnikateľov. Ja poznám desiatky kaderníčok, ktoré chcú uživiť svoje deti a nemajú ako, pretože platia nájom, odvody a požičiavajú si na, požičiavajú si na šampóny, na fény a neustále sa zadlžujú. Je, je to, to je príbeh tejto krajiny.

    Príbeh tohto chlapca vedľa mňa z toho Veľkého Krtíša je ten, že jeho otec je nezamestnaný, pretože bol baník, žije v dvojizbovom byte na sídlisku a možno túži naozaj aspoň po normálnom živote. Jeho vreckové týždenne nie je ani dve eurá. Šialené. Chodí, brigáduje, pomáha. Ale nemôže ísť študovať, pretože má ešte brata a tá matka z tých 400 euro neuživí otca nezamestnaného a brata a jeho. Ja si viem predstaviť, že títo ľudia majú dostatok predstavivosti, a keď vidia film, nejakú telenovelu a tam vidia bohatých, lebo v tých telenovelách chodia tí bohatí ľudia, viete, oni majú tak od tisíc euro vyššie, pre nich sú to už bohatí ľudia a oni ich vidia aj na jachtách, aj na dovolenkách a on si zatvorí oči a vie si to predstaviť. Predstavte si, akú obrazotvornosť majú tieto decká. My keď si zatvoríme oči, vieme si predstaviť ten byt, ten život, ten Veľký Krtíš, tá beznádej? Chlapec ide a volí to najhoršie, čo voliť môže. A vôbec ho nezaujíma, že nebol v Osvienčime, lebo mu nikto o tom nehovoril. Lebo ani pani učiteľka na škole nehovorila o tom, kde bolo Slovensko v ’39., čo sa tu dialo, koľko ľudí odišlo do koncentračného tábora, koho prisluhovači sme boli, pretože ani toto sa tie deti nenaučia. Oni sa dokonca nenaučia, ani čo sa udialo v ’68., ani kto bol Ján Palach, ani v ’89., im je možno aj jedno, že tu sme.

    Je to veľmi smutné, je to smutný obraz a vďaka tomu vznikol tretí sektor. Sektor ľudí, dobrovoľníkov, angažovaných ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj malý svet, zmeniť svoje okolie, rozhodli sa pomôcť tejto spoločnosti, rozhodli sa obetovať svoj život a povedali si, tak teraz idem, idem sa venovať postihnutým deťom. Idem sa venovať deťom z detských domovov. Idem, ukončím prácu v svojom zamestnaní, odišla som z divadla, narodil sa mi syn v ’93. - vravím vám môj príklad - a ja som si vravela, ja nechcem, aby môj syn vyrastal v takejto konzumnej spoločnosti, ktorá má klapky na očiach a ide iba za konzumom. Ja chcem, aby, aby ho vnímali v škole, nešikanovali, aby ho učili dobrí učitelia, aby boli dobre zaplatení, aby sa naučil všetko, čo môj syn potrebuje, empatie, aby dostal vedomosti, aby mal vysokú emočnú inteligenciu, ale to už nebolo možné, a tak som si vravela, ale ja tomu chcem pomôcť, tak, tak ja urobím predstavenie s postihnutými, ja ukážem tomuto svetu, že aj takíto ľudia tu žijú, sú to mentálne postihnutí ľudia, ktorí sú v tejto krajine. Čudujte sa, všetci rodičia mojich mentálne postihnutých hercov – až na dvoch – žili na pokraji chudoby. Veľa z nich, z tej mužskej časti opustilo rodinu, zostali ženy samé. Pretože ten chlap to ani nezvládol, častokrát sa hanbí, že nedokáže udržať takúto rodinu, kde manželka nemôže pracovať, lebo sa musí starať o to dieťa, a keď, tak ho dajú potom do ústavu. Na 70% detí bolo vzdelávateľných, ale skončili v ústave pre nevzdelávateľné, lebo nemali sme vzdelávací systém, a tak aj Peťo, ktorý ako päťročný vedel čítať a písať, skončil v ústave pre nevzdelávateľné deti, pretože učiteľke vadil v Brezne, lebo vyplazoval jazyk, a napriek tomu, že čítal a písal, jej to veľmi vadilo a nebol ten systém, ktorý by ju prinútil, aby tam ten chlapec zostal, že vie čítať a písať.

    A tak my vlastne máme neskutočne veľa problémov, s ktorými sa dnes rodičia, ľudia potýkajú, ale aj my, pretože nám títo ľudia v školách chýbajú, nás nemá kto učiť. A toto je dôležité, je dôležité hovoriť, že ten tretí sektor, ktorý nazývate "tak aktivisti". A dokonca... (povedané so smiechom) ja som počula aj takú smiešnu vec a to vraveli takí, že aj bystrickí komunisti a potom aj extrémisti, že tretí sektor je platený Amerikou. No, panebože! Toľká sranda. Ja sa len čudujem, že tí ľudia a ten tretí sektor odchádza pomaly, pretože už nevládze žiť, pretože aj 2 % dane, aj 2 % dane si niektorí ľudia vo firmách dávajú sami sebe a vyrábajú si vlastnú nadáciu a vlastný tretí sektor. Nevadí, že vedľa robí niekto pre siroty z detských domovov, nevadí, že spoločná zodpovednosť, my nemáme, socializmus nám zobral spoločnú zodpovednosť. Každé jedno dieťa, každá sirota v tejto spoločnosti je vašou aj mojou dcérou, mojím synom. Ten socializmus nám zobral spoločnú zodpovednosť, lebo súdruhovia nám vraveli, o čo sa máme starať a o čo sa starať nemáme. Siroty v jednom chlieviku, postihnutí v druhom, nepočujúci v treťom, nevidiaci v štvrtom, neposlušní v piatom. Alebo kúrili. Čo bolo horšie, bolo, že my sme to vlastne ani potom nechceli vidieť. Nechceli sme prebrať spoločnosť, zodpovednosť za spoločnosť na vlastné plecia, a tak ja ani dnes to nehľadám, len hľadám to vzdelávanie k tomu, k spoločnej zodpovednosti. Dnes už nie je o päť minút dvanásť, je päť minút po dvanástej. Už tu nie sme sami. A môžeme sa tváriť akokoľvek. To je fakt.

    A preto si myslím a chcem spolupracovať. Vecne, jednoducho. Budem veľmi rada spolupracovať na zmene systému, na zmene pohľadu na to, aby v každej dedine, v každom meste boli aktivisti, aby sme im rozviazali ruky, aby sme im pomáhali, aby sme vysvetľovali aj podnikateľom, ktorí si vytvárajú vlastné nadácie, aby, aby ešte išli ďalej ako do Karibiku, alebo si už šetria na Mesiac, aby pomohli aj tomu osemnásťročnému chalanovi uvidieť Bratislavský hrad. Prepáčte, ja keď som sa to dozvedela, ja som tam naozaj išla, bola som, bola som na gymnáziu v Revúcej, v Jelšave, behala som, dva roky chodím po mestách, po dedinách, robíme programy, pracujem s nimi, robím divadlá, robím divadlo s dôchodcami, s nevidiacimi, som tam, kde je najväčšia chudoba, chcem to vidieť, chcem to zažiť, chcem ísť do tých domácností, chcem vidieť, čo si varíte na večeru. Chcem vedieť, koľkokrát tie deti jedli mäso, chcem vedieť, či majú každý deň desiatu. A toto všetko by nás malo veľmi zaujímať. My tu by sme nemali byť za týmito múrmi tejto budovy ako, ako za hrošou kožou. My sme predsa všetci ľudia. Všetci bez rozdielu sme ľudia a pred Bohom sme si všetci rovní. Možno medzi nami sú rozdiely len v kontách a v tom, aké máme topánky na sebe, alebo jeden má veci z Humany a jeden ich má z nejakej inej značkovej predajne. Ale nie je medzi nami žiaden rozdiel. Všetci máme deti a všetci svoje deti milujeme a máme starých rodičov a všetci si želáme, aby môj otec nemal 400 euro a neživoril. Pretože tu celý život robil, pretože tu oddrel svoje. Pretože mu je na smiech, keď dostane nejaké 2 eurá alebo 50 euro, pretože to platí mesačne za lieky.

    Jednoducho chcela by som a bola by som veľmi rada, keby sme naozaj našli spoločnú reč, keby sme naozaj uznali, že všetci títo ľudia za dverami a za múrmi tejto budovy potrebujú našu pomoc a my ich, pretože bez nich sme aj my tu stratení a vykorenení. Bez nich stráca aj naša práca zmysel. Ja by som iba chcela povedať pár slov k oblasti ľudských práv. Pretože je veľmi dôležité v tejto veľmi komplikovanej dobe spomenúť a spolupracovať na zlepšenie vlastne zákonov pre ľudské práva, a tak by som chcela zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky princíp nemennosti materiálneho jadra týkajúceho sa základných princípov demokracie, právneho štátu a ľudských práv zakotvených v medzinárodných dohovoroch. V podmienkach nárastu extrémistických hnutí sa nám takýto krok javí ako nevyhnutný a potrebný. Aj v uvedenom kontexte ďalej je treba rozpracovať v podobe legislatívnych i praktických opatrení návrh Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, prijatý vládou v júli 2015 vrátane zásadného zlepšenia prístupu k spravodlivosti a vymáhateľnosti práva.

    Pretože nech si vravíme čokoľvek, ale prepáčte, ak ľudia tam vonku nebudú vidieť, že ľudia, ktorí konajú zlo, budú potrestaní, tak toto nemá zmysel. Ak nebudú potrestaní ľudia za cétečko, tak toto tu nemá zmysel a môžeme napísať najlepšie programové vyhlásenie a môžeme zaňho dostať jednotku v OSN. Ale bez toho, aby nebol potrestaný vinník, ktorý je preukázateľný, to nemá zmysel a tí ľudia vravia, že je to šaškárina.

    Ďalej. Mali by sme sa prihlásiť k obsahovým zámerom a prioritám celoštátnej Stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda uznesením č. 71 z 18. 02. 2015. V tejto súvislosti je nutné vypracovať, resp. dopracovať a schváliť aj chýbajúce akčné plány, hlavne akčný plán vzdelávania k demokratickému občianstvu a ľudským právam a akčný plán pre národnostné menšiny. Osobitnú pozornosť je veľmi dôležité venovať prierezovej oblasti osôb žijúcich na hranici chudoby a pod ňou. Vo vzdelávacích politikách je dôležité reflektovať Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ktoré prízvukuje potrebu venovať adekvátnu pozornosť rozvoju občianskych, sociálnych, kultúrnych kompetencií a kultivácie európskeho povedomia a hodnôt, rovnako reflektovať Chartu Rady Európy o vzdelávaní k demokratickému občianstvu a ľudským právam a tretiu fázu Svetového programu ľudskoprávneho vzdelávania vyhlásenú OSN.

    Princípy a odporúčania z týchto dokumentov sa musia nutne odraziť v rozvoji demokratického ducha a inkluzívneho charakteru školy a školského systému a následne v príprave a kontinuálnom vzdelávaní pedagógov a pedagogičiek a ostatných osôb zamestnaných v rezorte školstva, ako aj zásadnej kurikulárnej reforme.

    Vzdelávacie prístupy využívané v školách musia podporovať kritické myslenie. Poskytnúť žiakom a žiačkam adekvátne kompetencie vedúce k tomu, aby si vážili slobodu, demokraciu, rozmanitosť, rovnosť, aby dokázali aktívne vystupovať proti akejkoľvek forme diskriminácie a hlavne násilia. Je dôležité posilniť aj Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny vrátane organizačnej podpory a zefektívnenia jej práce. Vytvoriť osobitný výbor pre občianske politické práva, ktorý sa bude zaoberať prierezovými otázkami demokracie, právneho štátu, ľudských práv, tak ako to vyplýva aj z autentickej interpretácie štatútu Rady Európy a Európskeho dohovoru o ľudských právach, kľúčového medzinárodného dokumentu zaväzujúceho Slovenskú republiku k ochrane a podpore občianskych a politických práv a práv ľudskej dôstojnosti. Vytvoriť osobitný výbor pre otázku integrácie cudzincov a azylantov. Dôsledne uplatňovať právo na rovnosť. Rekonštituovať a systémovo nastaviť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva tak, aby mohlo reálne plniť funkcie vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, antidiskriminačných smerníc EÚ a legislatívy Slovenskej republiky. Ratifikovať Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a implementovať z nich vyplývajúce záväzky v praxi. Zaviesť nezávislý mechanizmus na podávanie a prešetrenie sťažností na činnosť orgánov činných v trestnom konaní v súlade s normami Rady Európy a posilniť tak najmä nezávislosť kontroly bezpečnostných zložiek a polície. Stanoviť nulovú toleranciu rétorike, prejavom a správaniu, ktoré priamo podnecujú príklon k skupinám nabádajúcim na porušovanie ľudských práv a popieranie fundamentálnych princípov pluralitnej demokracie. Ide o súčasť politickej zodpovednosti a kultúry, ako aj o zachovanie a prehĺbenie úcty k demokratickému, protifašistickému, rýdzo humanistickému odkazu našich novodobých dejín. Spolu zo systematickým ľudskoprávnym vzdelávaním a vzdelávaním k demokratickému občianstvu je kultivovaný verejný prejav politických a spoločenských autorít kľúčovým predpokladom účinnej prevencie nežiaducich spoločenských javov vážne ohrozujúcich demokraciu na Slovensku.

    Ja, milí kolegovia, si dovolím len na záver povedať slová, citovať slová Konrada Adenauera, ktorý nastúpil v Nemecku v čase povojnovom, a tie jeho slová, si myslím, že patria aj pre dnešok:

    "V každom človeku uctievame jednotlivca, ktorého stvoril Boh. Ľudská dôstojnosť a sloboda sú základom každej činnosti v štátnom aparáte, v oblasti hospodárstva i kultúry. V prvom rade je človek a potom štát. V prvom rade je človek a potom hospodárstvo."

    Ďakujem.

  • Ďakujeme, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je s faktickými poznámkami prihlásených deväť pánov poslancov a pani poslankyňa Jurinová je posledná. Že?

    A nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Uhríkovi.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Dubačová, počúval som váš príhovor, škoda, že sa to na konci zvrhlo na takú ideologickú tortúru, už keď tam začali tie slová rýdzo humanistické princípy a podobné veci.

    Ja sám som absolvoval stáž v Turecku, možno to neuveríte, ale bolo to práve práca s postihnutými ľuďmi, kde sme sa týždeň starali o postihnutých ľudí. V tomto máte pravdu, musím uznať je to vizitka krajiny, vizitka charakterov, ako sa dokážu správať k ľuďom, ktorí sú od nich slabší a ktorí sú odkázaní na pomoc. Treba si však ale dávať pozor, aby takéto niečo neprešlo k citovému vydieraniu, napríklad skrz tých hendikepovaných ľudí, citovému vydieraniu, ktoré povedie k podpore nejakých zahraničných mimovládnych organizácií alebo ploštíc, nazvime to, ktoré sem importujú ideológiu, hovoria nám, čo máme robiť, ako máme myslieť, ako keby sme my sami boli nejaké opice, ktoré nedokážu ani rozmýšľať.

    Vaša premisa o jednoduchých riešeniach je čisto z dialektického hľadiska, samozrejme, nesprávna. Neviem, prečo všetci majú akúsi averziu voči jednoduchým riešeniam. Isteže, dajú sa veci robiť aj zložito, aby sme dokázali našu vzdelanosť, ale nemyslím si, že to je správna cesta, za každú cenu robiť všetko zložito. Koniec koncov tak sa to robí teraz a vidíte, kam to smeruje, kam to ide.

    A úplne na záver si dovolím na vás otázku, môžete, nemusíte odpovedať zaujímalo by ma, koho volil ten váš kamarát z Píseckej ulice, či mu teda máme poďakovať, alebo nie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja vám ďakujem veľmi pekne, lebo to, čo ste hovorili, ešte nezaznelo.

    Na jednej strane by som mal byť nahnevaný, lebo som s tým chcel začať ja, ale tak je to vec, o ktorej určite nemusíme byť malicherní, a je potrebné ju opakovať aj viackrát. A je to veľká výzva, ktorá sa nedala napísať do programového vyhlásenia vlády veľkými písmenami, ale stojí pred nami všetkými a to je výzva vrátiť dôveru v štát občanom. Dôveru v štát, že dokážeme zabezpečiť práva aj pre tých slabších, nielen pre tých silných, dôveru v štát, že dokáže byť zabezpečená zdravotnícka starostlivosť bez toho, aby sa cez cétečká a podobné projektíky vykrádali nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Dôveru v štát, že deťom bude ponechaný priestor na slobodné rozhodovanie a že sa naučia myslieť, triediť informácie, že budú mať aj dejiny podané v kontexte a že to, čo nám bolo v tomto štáte dané v zásade zadarmo, to jest demokracia, liberálna demokracia a princípy právneho štátu, si začneme vážiť ako niečo, za čo ľudia umierali v tisícoch a čo bolo vybojované v niekoľkých revolúciách.

    Toto všetko je obrovskou výzvou na nasledujúce štyri roky a je to jediná výzva, v ktorej akékoľvek delenie na opozíciu – koalíciu nedáva absolútne žiadny zmysel. Pred touto výzvou stojí každý civilizovaný človek v tomto štáte, každý kultúrny človek v tomto štáte a každý človek, ktorý nebude pomeriavať zlodejiny a fašizmus ako horšie a menšie zlo, ale ktoré obidva tieto zlá bude chápať ako rovnocenné.

  • Ďakujem. Vierka Dubačová je naozaj obohatením tejto, ak mi, ak sa neurazíte, poslaneckej posádky, ktorá sa vydala na štyri roky. Je obohatením, pretože pripomína ten rozmer politiky, ktorý tá bežná politická prevádzka, do ktorej práve sme už vkĺzli, tak rýchle stratí zo zreteľa. Keď sú voľby, tak sme zoči-voči voličom a tam si uvedomujeme, že aký to je rozmer, že nemáme v parlamente holdovať iba ilúzii, že pravdou a legitimitou je to, čo my odhlasujeme. Že pravdou a legitimitou dneška a zajtrajška sú, ako to hovorieval jeden predseda Národnej rady v minulosti, že sú to len tie žetóny, tie počty poslancov, ktoré tomu odhlasovaniu dodajú legalitu. Legitimita je trošku iná kategória.

    Pravda a legitimita sa vo sfére politiky netvorí v minulosti, ale sa dennodenne obnovuje a sa tvorí pre budúcnosť. Formálne nástroje sú v skutočnej politike ničím voči emóciám, voči pocitu spravodlivosti, voči hľadaniu dobra a voči potrebe nádeje. Tieto pojmy, ak sú nefalšované, dávajú verejnému dianiu to pravé opodstatnenie a robia z demokratúry, ktorú, žiaľ, väčšinou prežívame, robia z nej naozaj demokratickú kultúru.

    Ďakujem, že tu Vierka je, a teším sa, že nám bude pripomínať, že politika sa deje tu a teraz a nezávisí len od minulosti a len od čísiel a mechanizmov.

  • Ďakujem. Chcem sa ja tiež poďakovať pani poslankyni Dubačovej za to, že sem vniesla to, čo tu ešte doteraz nebolo.

    Pani kolegyňa, vytrvajte v tomto svete, kde zatiaľ vládnu ľudia, ktorí žiadneho Boha nemajú, a my sa budeme snažiť nejakým čo i len malým spôsobom vám v tom pomáhať.

    Chcel som ešte na margo toho, čo ste uvádzali, uviesť jednu moju životnú skúsenosť z toho, z toho, ako som žil v nejakej inej krajine, ktorú zase niektorí iní členovia tejto, tohto parlamentu považujú nejako za nevhodné a dokonca menejcenné. Postihnuté deti sú v školách v týchto krajinách objektom starostlivosti asistentov, ktorí sa starajú rovnako o postihnuté deti ako o mimoriadne nadané deti. To znamená, že celá škála detí sa učí v jednej triede, pričom tieto deti, ktoré sa označujú za deti, ktoré majú špeciálnu, teda mimoriadnu potrebu alebo mimoriadne potreby, tak sa im venuje asistentka, ktorá rovnako je vycvičená na to, aby sa starala o deti, ktoré sú geniálne, tak ako o deti, ktoré sú nejako hendikepované. To mi veľmi zarezonovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa chcem možno spýtať pri tomto prejave, či ste to, kolegyne a kolegovia, cítili. Cítili ste ten, odrazu ten závan takej tej odžitej, nazvem to, že človečiny, ktorý ja tým, že som tu už šiesty rok, sa tu neprejavuje často. A počas celej rozpravy, ktorá sa deje k programovému vyhláseniu vlády, sú tu mnohé prejavy, ktoré sú vecné a odborné, a bolo ich menej, ktoré boli opradené týmto ľudským a zažitým príbehom, že odrazu v tejto mocenskej a politickej najvyššej inštitúcii tohoto štátu príde príklad. Príklad odžitého života, ktorý aj na vlastnom odžitom živote chce dokumentovať to, že to ide. Že asi najdôležitejšie, čo pre poslanca a jeho výbavu môže byť, je to, že plní poslanie. To, čo bolo, Vierka, najdôležitejšie pre mňa, bolo, že v tvojom prípade to poslanie napĺňaš úplne do bodky a prišla si o ňom svedčiť aj do Národnej rady Slovenskej republiky. V tvojom prípade si myslím, že poslancovať a plniť poslanie dobrého človeka s charakterovými vlastnosťami, ktoré tu do tejto snemovne patria, sa nikto nepomýlil a držím ti hrozné palce v tom, že kultúrnosť a slušnosť túto republiku zachránia, a dúfam, že sa ti táto misia podarí.

  • Ja som to cítila, pán poslanec, lebo nikoho nebolo treba napomínať zrazu.

  • Povedané so smiechom.

  • A s faktickou poznámkou pán poslanec Dostál.

  • Pani poslankyňa Dubačová, aj ja ti ďakujem. Všimla si si niečo, čo doteraz nikto z diskutujúcich, prinajmenšom z tých, ktorých som mal možnosť počuť, si nevšimol, povedala si, že niečo tomu dokumentu chýba, srdce, ale tak možno mu chýba niečo viac, niečo ako svedomie, ľudskosť, demokracia, humanizmus nielen čisto deklarovaný, ale aj prežitý, tak ako si to podala ty. Nie všetko sa asi dá napísať na papier, nie všetko sa dá vložiť do dokumentu typu programového vyhlásenia vlády, ale špeciálne v tejto situácii, v situácii, keď sa na Slovensku posilňuje extrémizmus a keď aj slušní ľudia sú schopní dať hlas vo voľbách tomu najhoršiemu nie z dôvodu, že by sami boli najhorší, ale z dôvodu, že tej spoločnosti niečo chýba, je potrebné, aby sa tam objavili aj takéto slová. Škoda, že sa neobjavili. A je potrebné, aby, ak sa tam tie slová neobjavili, aby sa objavili činy, ktoré zodpovedajú tým slovám, o ktorých si ty hovorila, bude dobré, ak sa o to bude usilovať vláda, bude dobré, ak sa budeme o to usilovať my všetci, ktorí tu sedíme nielen dnes.

    A je potrebné, aby ten hlas niekto niesol, a ďakujem, že si ten hlas vniesla do tejto snemovne práve teraz ty.

  • Vážená pani poslankyňa, k mnohým veciam je možné sa a je potrebné sa absolútne prihlásiť a plne podčiarkujem, že v prvom rade sme ľudia, potom sme kresťania, protestanti, možno ateisti a potom sme možno oľanáci, smeráci a neviem ešte čo, a preto je veľmi dôležité, aby ten, tá diskusia, ktorá tu je, bola vždy konštruktívna, a v tomto sme všetci na jednej lodi. Či opozícia, či koalícia, nech si to akokoľvek povieme. Do akej miery tu budeme konštruktívni, do takej miery sa nám tu bude v spoločnosti dariť. Aj meniť ten obrázok, o ktorom ste hovorili, pretože treba myslieť na to, že ak dnes je niekto v opozícii, musí myslieť aj na to, že niekedy možno bude v koalícii, ak to myslí seriózne, a bude vládnuť.

    A chcel by som aj k tým veciam, čo ste hovorili. Nie ste sama. V našom kraji máme množstvo takýchto vecí, ktoré robíte aj vy. Ja by som vás rád pozval napríklad na Oskara Žilinského kraja, kde naše deti robia divadlo, určite to viete, kde chodia neštátne, to znamená treťosektorové subjekty. A my s nimi spolupracujeme. Dokonca máme mnohé zmluvy. Nie je to také čierno-biele možno, ako ste to tu opísali. My máme množstvo zmlúv, kde robíme sociálnu kuratelu, krízové centra, domovy na polceste. A mohol by som pokračovať ďalej.

    Ja si myslím, že je tu na každom z nás, čo môžeme urobiť. Debariérizujú sa všetky naše sociálne zariadenia. Každý z nás môže nejakým spôsobom prispieť a je to čisto len na nás. Len treba myslieť na to, ako ste povedali, že v prvom rade sme ľudia. A snažme sa aj tu za týmto pultom nešíriť predovšetkým síru a zlo, ale snažiť sa hľadať a povedať aj niečo pozitívne. A povedať aj to napríklad, že za pôsobenia...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem takisto, pani kolegyňa, za tvoje slová. Boli plné emócie, ale išli od srdca. A zároveň išli od srdca. Veľa ľudí vníma Národnú radu ako takú sklenú guľu, ktorá žije svojím životom. A bola by som veľmi rada, ak by si práve ty, pani kolegyňa, bola možnože takým mementom alebo takým človekom, ktorý ak bude cítiť, že tá Národná rada Slovenskej republiky sa príliš uzaviera, aby si pripomenula, že naozaj robíme nie pre seba zákony, ale robíme zákony pre ľudí. Robia sa tu zákony na zlepšenie života. A boli by sme radi, aby sa to tak dialo, ako si o tom hovorila v jednej časti.

    Na druhej strane opäť veľmi dobrá pripomienka, aby sme okrem tých zákonov nezabudli živiť možno v mnohých ľuďoch ten aktivizmus, ktorý v sebe majú tak, ako ho máš ty, ako možno iní ľudia, ktorí sa snažia pomáhať. Takže nielen zákony, ale živme aj tú chuť pomáhať iným v akejkoľvek oblasti. Proste to sociálno nech sa nevytratí tým, že sa vytvoria dobré zákony. To nestačí. Musíme sa odúčať egoizmu, ktorý v nás všetkých je. Je nutné zabezpečovať právo a dôstojnosť pre všetkých, pre každého jedného občana. Tam by som si dovolila len podotknúť. Áno, bola prijatá stratégia ľudských práv, ktorá však spoločnosť oveľa viac rozdelila ako spojila. A myslím si, že možno aj bez tejto stratégie sa dajú ľudské práva napĺňať. Pomôžme v tom.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky zareaguje pani poslankyňa Dubačová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja iba teda, keďže vás bolo strašne veľa a už som trošičku unavená, chcem len povedať, že áno, budem veľmi rada spolupracovať v tejto oblasti, a myslím si, že aj ten svet, z ktorého ja prichádzam, a možno aj preto, že sa venujem týmto komunitám a som s nimi v takom spojení, že asi ani tu mi nedajú pokoj, aby som sa od nich odtrhla a odtrhla od tej reality. Takže budem to veľmi rada sem nosiť, až vám budem liezť na nervy. Ale ja sľubujem, že vám budem liezť na nervy s týmito témami a budem , budem stále v tomto verná. Takže ešte raz ďakujem a věrní zůstaneme.

    Nie. Naozaj teším sa na všetky spolupráce. Ešte som chcela povedať vlastne také vzdelávanie možno k stromom a k prírode a k tomu. Ale to zase niekedy na budúce.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fecko. Pán poslanec, stihneme to? Tak prerušíme potom, ak...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, páni ministri, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril tiež, mám tú česť, vyzeralo tak, že už k tretiemu volebnému programu, ktoré tu v Národnej rade môžem oponovať.

    A prvé, čo ma napadlo, keď som si ho prečítal, musím povedať, že nie veľmi podrobne všetky state, hlavne tie moje, to znamená pre pôdohospodárstvo, resp. poľnohospodárstvo a enviro, životné prostredie, tak prvé, čo ma napadlo, na súde by povedali, že nepreskúmateľné, nejednoznačné a nevieš dať v mnohých, nehovorím, že všade, ale v mnohých nevieš dať odpočet, čo si sľúbil a čo si urobil. Či to bolo odtiaľ požadované, alebo nebolo odtiaľ požadované. Bolo to už spomenuté od pani Pčolinskej, že ako to ona vníma, a vnímam to ja tiež takto. Lebo reči sa hovoria a chlieb sa je a slovné spojenie typu pokúsim sa, prehodnotíme, prispôsobíme, budeme sa zasadzovať, budeme venovať pozornosť nevzbudzujú veľkú dôveru, že urobíme to, ukončíme to, zabezpečíme to, skončíme so všetkými vecami, ktoré tu nás trápia. Takže ja som bol naučený takto v mojom živote riešiť ako pracovník pozemkového úradu a momentálne som uvoľnený na výkon funkcie, takže som pozemkár. Takže keď dovolíte, budem sa v prvom rade venovať týmto agendám. A, kolegovia, ktorí ste už ma zažili v minulých obdobiach, tak sa ospravedlňujem, ak niečo sa bude opakovať, ale ja to budem hovoriť stále, pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia v Slovenskej republiky.

    Pretože keď si neuvedomujete, ľudia boží, tak od 1. 1. 1993 má Slovák konečne list vlastníctva na svoju krajinu. Ešte raz. Od 1. 1. 1993 máme konečne list vlastníctva na svoju krajinu. A my do dnešného dňa nevieme, koľko tu máme izieb a koľko tu máme ľudí, ktorí tie izby obývajú. Nemáme usporiadané vlastníctvo. Pýtam sa, ako je to možné.

    Ale vrátim sa k prv ku nominantke, ktorá sa dostala na post ministra pôdohospodárstva. Takže kolegyni Matečnej, ktorá má tiež vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, chcem pogratulovať, a konečne, myslím si, že aspoň moja osoba má tam partnera, že minister vie, čo je register, vie, čo je výmer, vie, čo je geometrický plán, vie, čo je pozemková úprava, a možnože vie, aj čo je vyriešenie týchto vecí. Chcem pevne veriť, že áno. Pokiaľ budem hovoriť v hantírke, myslím, že pani ministerka, hoci tu neni, ale chcem veriť, že ma počúva alebo si to môže zo záznamu pustiť, tak sa ospravedlňujem, pani ministerka bude vedieť, o čom hovorím, lebo nechcem iba kritizovať. Myslím si, že snažím sa byť konkrétny a dať aj zo svojho ja, aby sa veci pohli ďalej.

    Pani ministerka, ešte jednu vec na vás. Buďte tak dobrá, naučiť vašich kolegov ministrov, lebo sa minulej vlády sa to nestihlo, naučiť ich, čo je Slovenský pozemkový fond a čo je pozemkový odbor, bývalý Pozemkový úrad, lebo si to pletú. A ja keď niečomu nerozumiem, tak to do úst neberiem. A potom to vyznie dosť groteskne, keď povedia, že reštitúcie rieši Slovenský pozemkový fond. A zažil som to v minulom volebnom období. Nie od ministra pôdohospodárstva, ale od iného ministra. Tak, vážení, Slovenský pozemkový fond nerieši v prvom rade reštitúcie, až v druhom rade, keď Pozemkový úrad, teraz okresný pozemkový a lesný odbor porieši reštitúciu. Jasné? Takže, pani ministerka, naučte to ministrov. A keď tomu nerozumejú, nech to ani nepoužívajú, nech sa radšej opýtajú vás. Lebo sa nám to v minulom volebnom období nepodarilo, ich to naučiť. A väčšina je tam teda tých istých.

    Chcel by som na úvod povedať, že v programovom vyhlásení je aj veľa dobrých vecí, ktoré, myslím si, že je, samozrejme, logicky treba podporiť. Som veľmi rád, myslím, že to mala SNS vo svojom programe, to kúpeľníctvo, ktoré už tu bolo dneska spomínané. A pán kolega Bindas, ktorý je zo Solivaru a ktorý mi to asi pred tromi rokmi povedal, aby som s tým prišiel, a som to hlásal tiež pred dvomi rokmi zhruba plus-mínus z tohto tu miesta. Hovorím, prečo nerozvíjame to, v čom sme svetoví. A viete, v čom sme svetoví, Slováci? V tomto. V kúpeľníctve.

    Viete, koľko bolo za čias Márie Terézie na Slovensku kúpeľov? Vážení, viete koľko? 125! Chcete mi povedať, že Mária Terézia bola na svoj vek akože mimo misu? Že to bola nesvojprávna osoba, ktorá nevedela, čo chce? Asi veľmi nie. Viete, koľko máme dneska kúpeľov na Slovensku? 25. A teraz tá Mária Terézia nemyslela iba Piešťany, ale myslela aj tie miestne, ktoré boli vaňové napríklad, kde bolo pätnásť vaní a riešili reumu napríklad. Aj tie sa zrušili. A, páni kolegovia, tí, čo ste to už mali v ústach predo mnou od tohto pultu, uvedomte si, že tam je tá zamestnanosť. Len viete, kvôli čomu sa do toho nešlo? Lebo to neni biznis. Alebo teda sa sprivatizovalo tak, že dneska tam a zajtra mám milióny z toho. To musíš budovať trvale. A ja by som bol veľmi rád, keby to bolo hoci aj štátny priemysel, mne je to jedno. Lebo keď si myslíte, že nejaký Kuvajťan si nepríde zaplatiť zdravie, tak si ho príde zaplatiť, vážení. Príde si ho tu zaplatiť. Raz ropa skončí, ale toto neskončí. Lebo dostali sme krásnu krajinu, kde prírodné podmienky máme, len my, žiaľ, nevieme to udržateľne predať, by som povedal. Aj k tomu udržateľnému rozvoju sa ešte vyjadrím. Takže áno, som veľmi rád, že je to v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem veľmi pekne. Aj my sme to mali v našom programe, takže super, ideme do toho. A nieže iba prehodnotiť ako, ale zasadiť sa poriadne a nájsť na to peniaze.

    Ďalšia vec. Zdá sa mi, že veľmi veľa sa hovorí o udržateľnom rozvoji. V ekonomike, v poľnohospodárstve, v doprave, neviem v čom všetkom možnom. Vážení, uvedomuje si poslanecká snemovňa, sieň zákonnosti, ako to kolega Mičovský nazval, dúfam, že si to uvedomujeme, že sme tu v sieni zákonnosti našej republiky, uvedomuje si to vláda, čo je definíciou udržateľného rozvoja? Čo to je? Ja vám musím povedať, pretože významovo sa to často "spotvoruje", a to by som nerád, aby sme sa takto spotvorili udržateľný rozvoj. Ja som to dlho hľadal a našiel som to vo Vodohospodárskom časopise asi spred dvoch rokov, ktorý na náš výbor pre pôdohospodárstvo chodí, a povedala to Gro Harlem Brundtlandová, Holanďanka...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Nórka, dobre, ďakujem pekne, pán Lajčák, za upozornenie. A povedala jedno a ja sa s tou definíciou stotožňujem, hoci nie som vyštudovaný ekológ: "Udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnej generácie, ktorá teraz tu žije bez toho, aby sa ponižovali možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií." Obyčajnou rečou povedané, aby sme nežili na úrok našich detí.

    A teraz ja sa pýtam, kde bude tá miera. Kto určí tú mieru, že udržateľne už nemôžeme ťažiť, napr. urán u nás, lebo nepotrebujeme ho až takto, nepotrebujeme tu GMO napríklad, kto to určí, že udržateľne predáme budúcnosť našich detí. Som veľmi zvedavý, kto to bude z vlády zadefinovať na svojom rezorte, a to je ten udržateľný rozvoj. Žiaľ, opravte ma, kolegovia, ktorí možnože máte bližšie k Európskej únii a k Európskemu parlamentu, že vraj v rámci EÚ sa táto definícia rozšírila o bodkočiarku a má dôvetok. Viete aký? A teraz ma berte ako v úvodzovkách, musím si to potvrdiť, pokiaľ to nejde na ekonomickú ujmu. No neskutočné, vážení, no neskutočné. To už rovno to zabaliť. Žiadny udržateľný rozvoj. Lebo to stále pôjde na ujmu ekonomickú nejakú.

    Takže, vážení, ja nechcem mať takýto, na Slovensku mať udržateľný rozvoj nechcem. A keď si to neuvedomujeme, tak buďme radi, že tá naša príroda to vlastne ešte zvláda, lebo vo Francúzsku už majú desaťtisíce hektárov sterilnej pôdy, kde už nereaguje vôbec, koniec, grogy. A my ešte, chvalabohu, z našej pôdy poľnohospodárskej na Slovensku podľa vyjadrenia pána Jahnátka, bývalého ministra, uživíme bez toho, aby sme do toho niečo dali, z prirodzeného potenciálu 6,5 mil. národa slovenského. Takže máme ten potenciál, je to tu. Môžeme. Len, prosím vás, udržateľne. Udržateľne to kočíkujme ďalej.

    Tak držím palce všetkým ministrom, aby ten udržateľný rozvoj na svojom poste udržali. A kto bude môcť, hláste to aj vyššie, lebo ináč si prejeme našu planétu. To bude veľmi zle. Takže to by som povedal také úvodné slová, a teším sa na spoluprácu s pani ministerkou a chceme ísť tak, ako tlmočila na našom výbore, kde sme mali prvýkrát stretnutie a sme si, by som povedal, rozdali karty, lebo vyzerá, že neostal v našom výbore, musím povedať, kameň na kameni. Som tam jediný poslanec z bývalého zloženia. Tak som rád, že sme tam našli, a dúfam, že nájdeme spoločnú reč a budeme sa snažiť konštruktívne, ako tu každý vyzýva, prispievať svojím dielom ku naplneniu toho, načo nás tu poslali občania Slovenskej republiky. Takže poďme na to. Ideme ku konkrétnym oblastiam, aby sme netrepali prázdnu slamu.

    Takže, vážení občania, smutná správa pre niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, ktorá sa hovorí o tom, že štát vás hodil cez palubu. Štát vás v tomto programovom vyhlásení hodil cez palubu v oblasti reštitúcií. Vážení, keď si myslíte, že reštitúcia je privatizácia, tak sa veľmi mýlite. Reštitúcia je, pardon, hlboké ospravedlnenie sa slovenským občanom, že v ’48. a ďalej ich štát zlikvidoval. Predstavte si, že v súčasnom, občania, v súčasnom programovom vyhlásení vlády o reštitúcii ani jedno slovo. Hanbím sa, že po dvadsiatich piatich rokoch to nemáme ukončené. A aby som bol dal zadosť aj pánu Čížovi, lebo nás poučil, čo by malo byť v takomto programovom vyhlásení vlády, tak, páni kolegovia, ktorí, už vyzerá, že od roku 2006 tu mimo tých pätnástich mesiacov vládnete, tak dovoľte citácie, aby sme si ujasnili dojmy a pojmy.

    2006. rok programové vyhlásenie vlády, hovorím tomu Fico 1 hantírkovo. "S cieľom efektívnejšieho využívania a ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy ako najväčšieho prírodného bohatstva Slovenskej republiky vláda podporí usporiadania pozemkového vlastníctva. Vytvorí predpoklady, aby sa urýchlil postup usporiadania pozemkového vlastníctva tým, že urýchli proces uspokojovania reštitučných nárokov, dokončenie obnovy evidencie pôvodných pozemkov a zdynamizuje proces pozemkových úprav s dôrazom na realizáciu výstavby spoločných zariadení a opatrení. Zákonným spôsobom dorieši problematiku pozemkov neznámych vlastníkov s cieľom vytvorenia predpokladov pre rozvoj trhu s pôdou v prospech podnikateľských subjektov hospodáriacich na tejto pôde. Vláda prehodnotí otázku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a sprísni podmienky na záber poľnohospodárskej pôdy." Jasné? Jasné. 2006.

    Poďme do ’10. roku. Ide vláda pani Radičovej, v ktorej som mal už tú česť byť. "Vláda Slovenskej republiky posilní vlastnícke práva k pôde. Uskutoční systematickú zmenu riešenia reštitúcií. Náhradný pozemok bude môcť získať len v katastri, kde pôdny" pozemok, teda "nárok vznikol a v ostatných prípadoch sa uskutoční finančné vyrovnanie." Bolo to zrušené, ale tak to bolo pôvodne, potom sme to skorigovali. "Vláda zefektívni evidenciu vlastníckych vzťahov, jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva, urýchli dokončenie registrov a procesu pozemkových úprav, sceľovanie, priestorové aj funkčné usporiadanie, v rámci ktorých sa zameria na protipovodňové opatrenia, ako aj na opatrenia smerujúce k stabilite územia. Vláda otvorí diskusiu o pozemkovom práve s cieľom zjednodušiť vlastnícke a užívacie práva, vláda zruší poplatok za vyňatie z pôdneho fondu, vláda bude riešiť usporiadanie pozemkov a lesoch neznámych a známych vlastníkov, a to aj v lesoch s najvyšším stupňom ochrany." 2010, Radičová.

    2012, Fico 2. V rámci... "Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu spravovania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli proces vybavovania reštitučných nárokov."

    Ešte jedna dvojitá veta a tá mi chýba v terajšom programovom vyhlásení Fica 3: "Lesy vláda považuje za strategický štátny majetok, a preto garantuje ich neprivatizovateľnosť." Super. Tomu som tlieskal. Toto je 2012.

    A poďme, čo máme dneska. Takže dopracovali sme sa po týchto nejakých desiatich rokoch k definícii tejto agendy takto: "Podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou. Vláda bude vytvárať prostredie pre ďalšie prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedného z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania. K tomu vláda využije všetky nástroje podporujúce racionálne usporiadanie pozemkov vlastníctva." No super, ľudia boží. Jednička s hviezdičkou.

    Pýtam sa, v roku 1991 som mal tú česť byť pri vzniku všetkých pozemkových zákonov, ktoré vtedy v reštitúcii sa prijímali...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte mi, prosím, ja som čakala, kedy pôjdete do bodky, ja vás veľmi nerada prerušujem, je 19.00 hod., že by sme sa mohli tak dohodnúť, že by ste pokračovali zajtra, ak dovolíte.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Takže, dámy a páni, týmto končím tretí rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zajtra pokračujeme o 9.00 hod. v prerušenom vystúpení pána poslanca Fecka.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.