• Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň prerušenej 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nepožiadal žiaden poslanec.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

    a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač č.45), ktoré predniesol podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície pán Peter Pellegrini včera 18. apríla 2016.

    K zneniu programového vyhlásenia vlády rokovali výbory, ktorým bolo programové vyhlásenie vlády pridelené, za účasti príslušných členov vlády Slovenskej republiky. Spoločná správa o prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch je pod tlačou 45a vrátane návrhu uznesenia Národnej rady.

    Vítam zároveň podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície pána Petra Pellegriniho, ktorého zároveň žiadam, aby zaujal, a teda aj ďalších členov vlády Slovenskej republiky, žiadam pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Samozrejme súčasne vás žiadam, aby sa v rokovacej sále počas rozpravy nachádzal vždy nejaký člen vlády Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz dávam slovo predsedovi gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania programového vyhlásenia vlády vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážení páni podpredsedovia vlády, vážená pani ministerka, ministri, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a žiadosti o vyslovení dôvery vláde, tlač č. 45a.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vyslovenie dôvery vláde, tlač 45, bolo predložené vládou Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený materiál bol doručený v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred druhou schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 45.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť o vyslovenie dôvery vláde na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky na základe poverenia predsedu vlády Roberta Fica predniesol podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini dňa 18. apríla 2016 s tým, že schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola prerušená do 19. apríla 2016. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 35 zo dňa 14. apríla 2016 pridelil uvedený návrh na prerokovanie všetkým výborom, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil termín na prerokovanie do 19. apríla 2016 a gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Výbory vyslovili súhlas s predloženým programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, tlač 45, a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe uznesení výborov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a žiadosti o vyslovenie dôvery vláde, tlač 45, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky po prvé, schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, po druhé, vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 6 z 19. apríla 2016. Výbor určil poslancov Kamenického, Náhlika, Mojša, Ďurovčíka, Sárközy, Baláža a Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru. Zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kamenickému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery. Skôr ako vás oboznámim s poslancami písomne prihlásenými do rozpravy, dovoľujem si vás požiadať, panie poslankyne, poslanci, ktorí budete mať v rozprave návrhy do uznesenia Národnej rady, aby ste ich odovzdali spravodajcovi písomne vyhotovené a riadne sformulované podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do rozpravy sa prihlásilo 40 pánov poslancov. Za kluby sa prihlásili: za klub OĽANO pán poslanec Igor Matovič, za klub SaS pán poslanec Ľubomír Galko, za klub SME RODINA Boris Kollár. Ďalej sú v rozprave prihlásení rečníci: pani poslankyňa Simona Petrík, pani poslankyňa Katarína Macháčková, pán poslanec Miroslav Beblavý, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Gábor Grendel, pán poslanec Peter Pčolinský, pani poslankyňa Veronika Remišová, pani poslankyňa Erika Jurinová, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, pani poslankyňa Silvia Petruchová, pán poslanec Jozef Mihál, pán poslanec Martin Klus, pán poslanec Branislav Gröhling, pán poslanec Oto Žarnay pán poslanec Peter Osuský, pani poslankyňa Jana Kiššová, pán poslanec Miroslav Ivan, pani poslankyňa Viera Dubačová, pani poslankyňa Anna Verešová, pani poslankyňa Adriana Pčolinská, pán poslanec Peter Marček, pán poslanec Martin Fecko, pán poslanec Alojz Baránik, pán poslanec Martin Poliačik, pani poslankyňa Anna Zemanová, pán poslanec Karol Galek, pán poslanec Richard Vašečka, pán poslanec Ľubomír Petrák, pán poslanec Milan Krajniak, pán poslanec Eduard Heger, pani poslankyňa Alena Bašistová, pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Vladimír Sloboda, pán poslanec Jozef Rajtár, pán poslanec Eugen Jurzyca, pán poslanec Miroslav Sopko, pani poslankyňa Renáta Kaščáková a pán poslanec Jozef Viskupič.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Poprosím pána poslanca Igora Matoviča za klub OĽANO.

  • Pán predsedajúci, členovia vlády, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadril k predkladanému programovému vyhláseniu vlády. Na úvod by som začal takou ľudovou múdrosťou, ktorú často používame, a to je, že papier znesie všetko. V tomto prípade to platí do bodky. A pokračoval by som druhou ľudovou múdrosťou, a to je, pozri, kto to hovorí.

    Garantom tohto programového vyhlásenia vlády, ktorý dnes tretia vláda Roberta Fica predkladá do parlamentu, sú ľudia, ktorí v minulých rokoch a desaťročiach vo veľkom rozkrádali naše spoločné. Najprv pred voľbami, každými jednými, v ktorých kandidovali, snažili sa ohlúpiť svojich vlastných voličov o tom, ako to oni s nimi myslia vážne, dobre, ako chcú pre nich na Slovensku vybudovať pomaly raj a sociálny štát, a bezbožne po voľbách tých istých voličov, ktorých si kupovali pred voľbami gulášmi, okradli o ich vlastné peniaze, o ich vlastné dane, odvody, o ich vlastné eurofondy. A títo ľudia dnes nám tu predkladajú, spoločne tentokrát, sa zgrupili všetci dokopy, nám predkladajú programové vyhlásenie vlády, ktorým nám chcú povedať, že tentokrát to už myslia so Slovenskom naozaj dobre. Sedia tu aj v tomto pléne ľudia, ktorí privatizovali, následne tunelovali a následne nechávali na ulici ľudí s nevyplatenými mzdami a nezaplatenou pohľadávkou Fondu národného majetku za privatizáciu toho, čo sprivatizovali. Dnes sú garantami toho, že to, čo tu napísali, myslia vážne. Sedia tu medzi nami alebo vo vláde ľudia, ktorí ako súčasť konkurznej mafie čistili firmy cez bielych koňov od dlhov voči štátu, voči svojim zamestnancom a dnes sú garantami toho, že toto myslia vážne. Sedia tu medzi nami aj ľudia vo vláde, ktorí manipulovali, a nie raz, ale desiatky- a stovkykrát verejné obstarávania tak, aby vyhrávali tí správni, a okrádali takto nás všetkých a hlavne svojich voličov o miliardy eur z našich spoločných peňazí. Čiže o charaktere alebo hodnovernosti tohto programového vyhlásenia vlády, tretej vlády Roberta Fica nehovoria tie písmenká na papieri, ale charaktery a skutky týchto ľudí, ktorí nám majú byť garantami toho, že to myslia vážne.

    Jedno sú skutky predvolebné, ale sú medzičasom už aj skutky povolebné. Ľudia, ktorí sa nehanbili novinárom a celej verejnosti klamať ako patologickí klamári na obyčajné otázky, boli alebo neboli ste na Úrade vlády, dnes sú garantami, že to myslia vážne. Ľudia, ktorí sú schopní si zaprieť nos medzi svojimi očami alebo predať svoju vlastnú mater za misu šošovice, sú garantami toho, že to myslia so Slovenskom vážne a dobre.

    Títo ľudia vytvorili zlepenec zlodejov a zradcov svojich vlastných voličov a tí nám chcú byť zárukou a svojim vlastným voličom, že to so Slovenskom myslia vážne. Títo ľudia a, bohužiaľ, dnes aj za asistencie takých ikon boja proti korupcii, ako je pani Žitňanská, dnes zverejňujú zmluvy, kde pokračujú naďalej v rozkrádaní našeho spoločného. Už po voľbách, už po tom, ako sa títo ľudia v zlepenci dohodli, že vytvoria túto vládu, podpisujú zmluvy na eurofondy, kde si politik, politik na Donovaloch napíše projekt, že si postaví chatu na Donovaloch za milión eur, a Robert Fico s požehnaním ikony boja proti korupcii za otvorené vládnutie Lucie Žitňanskej podpisuje 500-tisíc eur. Dvojchatku, pardon, opravím sa, dvojchatku na Donovaloch za milión eur. Kto by ju nechcel mať? Nezaslúžia si ju vari viacej tí ľudia, ktorí vás volili? Prečo práve politik dostane takýto projekt a prečo po voľbách ho schválite a nikto z vás 81 ľudí sa neozve? Toto sú skutky, ktoré nás oprávňujú mať zásadné pochybnosti o tom, ako to vážne myslíte s písmenkami, ktoré ste napísali do týchto 70 strán.

    Rovnako teraz po voľbách 17. marca ste zverejnili zmluvu na eurofondy, čo je tým, 18. marca sa stala platná, čiže už po termíne, kedy ste sa dohodli, čiže všetci 81 ľudia aj všetci vo vláde ste za ňu zodpovední. Aj tí, ktorí sú tam iba priskočjankovia alebo taký prílepok, aj tí, ktorí tam majú dominantnú moc, ste zverejnili zmluvy, že jednému človeku ste doručili, dopriali dotáciu na penzióny v obci Makov, v ktorej je kopa penziónov poloprázdnych, kde ľudia ledva žijú, tí, čo si to tam čestne rozbehli, kde zadlžili svoje rodiny, ste podpísali dotáciu na eurofondy 1,7 mil. eur na jeden penzión a 1,7 mil. eur na druhý penzión. Čuduj sa svete, že obidva penzióny majú de facto toho istého majiteľa, len cez druhú firmu to vlastní. Toto je skutočný váš záujem o lepšie Slovensko. Svojim kamarátom dohadzovať biznis, tunelovať naše spoločné peniaze ešte pred tým, ako si necháte schváliť programové vyhlásenie vlády. Rovnako v ten istý deň ste zverejnili zmluvu, kde ste žene, ktorá predtým mala vo firme obrat 30-, 20-, 40-tisíc eur každý rok, tak ste jej dali dotáciu na nákup 24 kamiónov. Znova 1,7 mil. eur. Ako k tomu prídu všetci tí dopravcovia na Slovensku? Ktorý má jedno auto a robí poctivo nejakú dopravu, nejakú možno taxislužbu alebo niečo podobné, nákladnú, alebo ten, ktorý si poctivo kúpil a zadlžil svoju rodinu alebo svoju firmu a rozbehol si svoju kamiónovú prepravu? Vy tu zrazu žene, ktorá nemá absolútne žiadnu skúsenosť s kamiónovou dopravou, doprajete dotáciu 1,7 mil. eur na to, aby si rozbehla biznis a popritom ešte postavila nejakú umývačku.

    Všetky tie tri prípady, ktoré som spomínal, sú ešte paradoxne z poľnohospodárskej platobnej agentúry, z poľnohospodárskej platobnej agentúry. Odtiaľ financujete nákup kamiónov, odtiaľ financujete nákup súkromných chát alebo výstavby súkromných chát na Donovaloch, odtiaľ financujete výstavbu penziónov v Makove, kde ostatné rodiny, ktoré si tam rozbehli svoj rodinný biznis, ledva prežívajú, a vy ich idete takýmto spôsobom zničiť. Niečo, čo je naše spoločné, posúvate svojim kamarátom a ničíte trh. Ničíte ostatných ľudí, ktorí poctivo pracujú, a to, čo malo slúžiť na rozvoj zanedbaných regiónov, používate na to, aby ste ničili poctivých ľudí. Tieto príklady som považoval za dôležité povedať, lebo skutky sú dôležitejšie ako slová. Toto sú skutky vašeho zlepenca ešte pred tým, ako ste začali reálne vládnuť. Môžete nás ohlupovať 70 stranami textu. Kvantum fráz a ľúbivých slov. Nič z toho nie je uveriteľné, ak garantami majú byť ľudia, ktorých som tu pred chvíľkou spomínal.

    Taktiež ako na dokreslenie toho, ako to myslíte vážne, zrejme svedčia aj skutky posledných dní, kedy ste nechali zastaviť vyšetrovanie alebo obžalobu v kauze cétečka. V kauze cétečka, ktorého statočný lekár Suchánek dnes je naším kolegom v tejto sále. Zrazu ste sa uspokojili s argumentom, že keď sa dokazuje výška škody, tak predsa sa nemôže použiť nejaká cena niekde z Čiech, za čo tam kúpili cétečko. My musíme určite zistiť, začo sa také cétečko kúpilo na Slovensku. Jednoducho nechali ste si vyrobiť argument, len aby ste mohli stíhanie ľudí, ktorí mali byť stíhaní, zastaviť. A znova aj táto kauza pôjde pod koberec tak ako všetky ostatné. Ale môžem povedať, že našli ste sa, a ja vám v podstate z tohto pohľadu gratulujem. Konečne ste sa dali dokopy a konečne prestane pretvárka a tí, ktorí myslia politiku ako biznis, dnes vytvorili zlepenec a je vás 81. Bohužiaľ, až 81, lebo myslel som si, že sa nájde viacej statočných ľudí v SIET-i a v MOSTE - HÍD. O SMER-e a SNS som žiadne nádeje nemal.

    Môžme v podstate povedať, že vrana k vrane sadla a Slovensko čakajú ťažké časy. Zároveň ale vyslovujem presvedčenie, že čas sa kráti, a môžeme povedať: užite si to! Ale majte sa na pozore, lebo všetko, čo zoberiete týmto ľuďom nezákonne, aj spôsobom takým, že to síce bude v súlade so zákonom, ale bude to nemorálne, všetko vám nasledujúca vláda, v ktorej konečne už nebudú ľudia ako vy, nebudú ľudia, ktorí majú za cieľ rozkrádať naše spoločné, všetko vám zoberieme a doplatíte na to. Že buďte veľmi opatrní pri vašich zlodejinách, ktoré budete činiť.

    Zlodej zostane zlodejom a zradca zradcom bez ohľadu na počet napísaných slov. Napriek tomu pozrime sa, čo si v programovom vyhlásení píšete. Hneď prvých päť slov je napísaných: "Nastupujúca vláda je vládou kontinuity." A ja sa pýtam z tohto miesta, nevidím ju tu, Lucii Žitňanskej, že či si nepripadá trápne. Podpísať sa pod to, že je v podstate hrdá, lebo keď si niečo napíšem ako prvých päť slovo do programového vyhlásenia vlády a týchto prvých päť slov je to, že som vládou kontinuity alebo som súčasťou vlády kontinuity, zároveň hovorím, že súhlasím so všetkými tými svinstvami, ktoré sa tu za prvej a druhej Ficovej vlády diali. Lebo inak si nemôžem napísať, že som vládou kontinuity. Kontinuita znamená, že pokračujeme. Tak ja sa z tohto miesta ešte raz pýtam Lucii Žitňanskej: ste na toto hrdá? Je to tam napísané s vaším vedomím, že ste vládou kontinuity prvej a druhej zlodejskej vlády Roberta Fica? Ste hrdá na Hedvigu Malinovú? Na to, ako ju tu lynčoval verejne Robert Fico alebo Robert Kaliňák, ako z človeka, ktorý bol občanom Slovenskej republiky, urobili utečenca, ktorý musel utiecť do vedľajšieho štátu, lebo bol prenasledovaný orgánmi činnými v trestnom konaní? Lucia Žitňanská, ste hrdá naozaj na to, že ste kontinuita toho, ako minister vnútra vystúpi na tlačovke a bez toho, aby rozhodol akýkoľvek orgán, ktorý je oprávnený rozhodovať, vyriekol ortieľ nad ňou, že je podvodníčka? Ste naozaj na to hrdá, že ste kontinuita takejto vlády? Ste hrdá na kauzu CT, ste hrdá na to, ako Robert Fico nereprivatizoval SPP a hral tu mŕtveho chrobáka rok a pol, len aby to sprivatizovali jeho kamaráti z J&T a dnes zarábajú 500 mil. eur ročne na tom, čo sme mohli mať v štáte a mohli sme to kúpiť bez akýchkoľvek úrokov? Naozaj ste na to, Lucia Žitňanská, hrdá?

    Edita, aj ty si na to hrdá? Si hrdá, že si kontinuitou tejto zlodejiny, ktoré tu, alebo tých zlodejín, ktoré tu boli? Si Maďarka, myslím si, že si hrdá Maďarka. Si hrdá na to, že ste kontinuita vlády, ktorá opľula Hedvigu Malinovú?

    Lucia Žitňanská, ste hrdá na podvod so slnečnými elektrárňami, kedy za prvej vlády Roberta Fica ste si zmenili zákon tak, dopredu dali vedieť svojim kamarátom? Aj našemu bývalému kolegovi pánovi Brhelovi, ktorý dnes je takým, by som povedal, už de facto pasákom niektorých poslancov tuná v parlamente a robia vlastne pre neho zákony. Tak si na tom urobil biznis a zarobil stovky miliónov eur, že dnes môže investovať a skupovať slnečné elektrárne vo Fínsku. Ste naozaj, Lucia Žitňanská, na toto hrdá? Na tento podvod, ktorý okradol všetkých občanov Slovenskej republiky, a najbližších 15 rokov, odkedy to spáchali, sa všetci budú skladať každý rok 300 mil. eur cez vyššie účty na elektriku za poplatok za obnoviteľné zdroje, ktoré končia vo vrecku týchto ľuďoch, tak na toto ste hrdá? Pätnásť rokov krát 300 miliónov je 4,5 miliardy eur, znova ukradnutých ľuďom tejto krajiny. A v tomto prípade ani nieže z vybraných daní, ale cez vyšší účet obyvateľov alebo rodín alebo firiem. A potom sa čudujme, že na Slovensku firmy platia najviac za elektriku zo všetkých krajín v rámci Európskej únie.

    A pozrime si druhú časť, ktorú som si vyznačil vo vašom programovom vyhlásení vlády na prvej strane, a dovolím si ju prečítať. "V časoch spoločenských búrok a vášni bola krajina v dejinných zlomoch Slovenského národného povstania alebo naposledy pri odmietnutí autoritárskej politiky na konci 20. storočia schopná vytvoriť široký spoločenský a politický konsenzus ľavicových a pravicových síl. Dnešná vláda je pokračovateľom a nositeľom tejto myšlienky stojacej na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny." Dovoľte mi, aby som to preložil: možno. Táto vláda si na prvej strane v treťom odstavci hrdo píše o sebe, že je takou nejakou hrdou opäť pokračovateľkou boja proti fašizmu v časoch SNP a boja proti mečiarizmu na konci 20. rokov. Akosi príznačne tam vynecháva obdobie Novembra 89. Ale tak prečo, to si asi domyslíme, viacerí. Zrejme možno preto, lebo niekto kachličkoval a nikto si to nevšimol. Ale tento odstavec v skutočnosti slúžil len ako výhovorka. Keď sa v skutočnosti pozrieme, keď aj nebudeme pozerať na SNP, ale pozrieme sa na to, proti čomu ľudia sa vzbúrili a proti čomu sa všetky demokratické strany spojili v roku 1998 v čase mečiarizmu, na čo sa v programovom vyhlásení vlády odvolávate, za čo budete hlasovať, tak sa spojili proti bezbrehému rozkrádaniu nášho spoločného majetku. Proti korupcii prelezenej krížom-krážom. Proti tomu, že nebolo pomaly politika, ktorý by niečo z vládnej strany alebo z vládnej koalície niečo neukradol, nevytuneloval. Postavili sa proti tomu, že 110 mld. korún sme museli naliať do slovenských bánk, lebo Mečiarova vláda rozdávala úvery hocikomu na hocijaký papier bez akéhokoľvek ručenia. Postavili sa proti tomu, že vo veľkom tu politici rozkrádali Slovensko. A rovnako sa ľudia v týchto voľbách postavili rozkrádaniu Slovenska vládnej strany SMER, samovlády vládnej strany SMER. Vo veľkom odmietli túto stranu a vo veľkom povedali, že nechcú, aby táto strana vládla. Stratila 400-tisíc voličov. Zo 44 % išla na 28 percent. Ľudia dali vizitku druhej vláde Roberta Fica a odsúdili ju tak isto, ako ľudia v 98. odsúdili vládu Vladimíra Mečiara. Čiže nieže ľudia sa postavili proti Kotlebovi, lebo ľudia sa zľakli, že tu bude nejakých pätnásť hnedých mužíkov pobehovať po parlamente. Nie, ľudia sa postavili proti bezbrehému rozkrádaniu Slovenska vládnou stranou SMER v predošlých štyroch rokoch. Lenže, bohužiaľ, našli sa zlodeji, či zlodeji, pardon, prepáčte, zradcovia. Nehovorím teraz o SNS, o nich som si nikdy ilúzie nerobil a vždy som si myslel, že vymenili sa iba figúrky na vrchu. A keď som si pozrel kandidátku, v podstate sú tam tí istí ľudia, ktorí robili podržtašky Slotovi, ktorí tunelovali Slovensko za prvej vlády Roberta Fica. Takže očakávať od nich, že sa postavia proti rozkrádaniu, bolo naivné. Ale nikdy by ma nenapadlo, že asistovať a záchranné koleso zlodejom, ktorí systematicky Slovensko posledné štyri roky rozkrádali, hodí záchranné koleso niekto zo SIET-e a niekto z MOST-u – HÍD. Prepáčte, poslanci, ktorí ste tam zostali, naozaj si myslím, že ste zradili svojich voličov. Vaši voliči, keď si dáte ruku na srdce, vás nevolili s tým, že budete asistovať zlodejom v tom, aby pokračovali v pľundrovaní Slovenska. Ak ste nepochopili ich skutočný cieľ, ich skutočný cieľ je 15 mld. eur eurofondov, ktoré sa začali čerpať práve teraz tými príkladmi, ktoré som povedal. A takto ich budú čerpať všetky a vy im budete robiť iba alibi. Ale história sa na vás bude pozerať ako na tých, ktorí ste to umožnili, lebo oni sami osebe by to neurobili, sami by to nezvládli a vaše hlasy im chýbajú. Šesť ľudí z vás rozhoduje o tom, či sa na Slovensku vytuneluje 15 mld. eur.

    Pre tých z vás, ktorým ide iba o spravodlivosť, tak sa snažím týmto spôsobom apelovať na to, čo ste hovorili vašim voličom pred voľbami. To, čo vaši voliči pred voľbami od vás očakávali, a to, čo možno už s malou dušičkou očakávajú aj dnes, že sa voči tomu postavíte. Nikto z vašich voličov vás nevolil preto ani v SIET-i, ani v MOST-e – HÍD, aby ste asistovali týmto zlodejom, ktorí si robia zálusk na posledné eurofondy, ktoré Slovensko dostane. Lebo dobre viete, že po roku 2020 zrejme už žiadne eurofondy na Slovensko neprídu, a nie na Slovensko, ale ani do všetkých krajín, s ktorými sme v jeden čas vstupovali do Európskej únie. Keď chcete týmto ľuďom asistovať dobrovoľne, naozaj potom dajte si otázku, ako sa s tým vysporiadate, keď vaše deti a vnúčatá sa raz budú pýtať, prečo ste v tejto historickej chvíli zlyhali a nepostavili sa proti týmto zlodejinám. Robia si z vás posmech. Ak by si ho nerobili, tak by vám ponúkli adekvátne miesto vo vláde. Dnes, keď vás predseda SIET-e oblbuje tým, že predsa sme nemohli mať viac ako jedného ministra, je to hlúposť. Keď vás predseda Bugár oblbuje tým, že to je adekvátne nášmu výtlaku, je to hlúposť. Včera som volal s Jánom Figeľom a povedal mi, že v roku 2010 mu osobne Robert Fico ponúkol polovičku miest vo vláde, ak pôjde, ak KDH zradí a pôjde s vládnou stranou SMER a nevytvorí koalíciu Radičovej, alebo teda nepôjde do koalície s Radičovou. Ponúkol im polovičku miest. Vám ponúkol odrobinky a robia si z vás posmech. Urobili si z vás podrážku, či jak sa to nazýva, handru na nohy, ktorá sa dáva pred vstupom do dverí. Robia si z vás srandu, smejú sa vám poza chrbát a vy im dodáte tie kľúčové hlasy na to, aby oni mohli pľundrovať nasledujúce štyri roky Slovensko.

    Keď sa chcete nechať ohlúpiť rečami, či už Bélu Bugára, alebo Radoslava Procházku, predsa to bola nevyhnutnosť a budete sa snažiť ohlúpiť samých seba. Tým, čo ste si napísali do programového vyhlásenia vlády, že vlastne ste sa postavili, a to je nejaký spoločenský konsenzus, a postavili ste sa voči nejakému zlu. Tak, prepáčte, je to hlúposť, lebo vy sa týmto nestaviate proti zlu, ale vy týmto idete zlo podporovať. Lebo zlo nie je Kotleba, jeho pätnásť hnedých mužíkov v parlamente. Čo, čím nám ublížia? Keď by boli predčasné voľby, koľko ich tu bude? Bude ich tu dvadsať. Ale toto je parlamentná demokracia, to znamená, čiara je tuná, čiara je 76 hlasov. Keď tam budú mať svojich dvadsať ľudí, dvadsaťpäť, tridsať, čo sa nám stane? Predsa tu bude ďalších stodvadsať normálnych. Prečo ste súhlasili s týmto argumentom? Prečo sa necháte klamať, že musíte ísť do tejto vlády zlepenca zlodejov a zradcov iba preto, aby ste zabránili rastu Kotlebu? Kam narastie? Koľko, si myslíte, ľudí, že je takých, že ich budú voliť? Dobre, 10-15 percent? A čo by sa stalo? Nie sú iné krajiny v Európe, ktoré majú rovnaký problém? A nemajú ani Rómov, napríklad. A majú ich tam. Jednoducho je skupina ľudí v spoločnosti, ktorí volia takéto strany. Pozrite si príklad Fínska, strana Naši Fíni, alebo jak sa volajú, majú 19 %, je to, plus-mínus je to bratská strana pána Kotlebu. Majú 19 % a nemajú tam ani Róma jedného, možno tisíc v celej krajine. My ich máme 400-tisíc a hovoríme si, že kvôli Rómom. Ak by náhodou teraz sme sa rýchlo nepobratali, tak by tu nastal Armageddon, lebo Kotleba by mal 20 poslancov. A čo keby mal 20 poslancov? Nie je omnoho dôležitejšie zabrániť tomu, aby tu tí zlodeji, ktorí tu osem rokov rozkrádajú, alebo desať rokov, s malinkou prestávkou, svetlou prestávkou vlády Ivety Radičovej, aby konečne sme ich eliminovali? Aby sme zachránili tých 15 mld. eur našich eurofondov, ktoré majú slúžiť na to, aby sme rozvíjali tie zanedbané regióny. Nestačia vám tie príklady, ktoré som uviedol? Toto budú robiť s eurofondami. Toto bude robiť aj váš predseda MOST-u – HÍD, aj predseda SIET-e Radoslav Procházka cez svojho kamaráta Barana, ktorý mu financoval kampaň. Budú tunelovať naše spoločné eurofondy. Tam kamarátovi na Donovaloch na chatu, tam kamarátke na 24 kamiónov, tam druhému kamarátovi na penzión a pre istotu, nech mu nie je málo, tak mu dám v tej istej dedine dva penzióny, nech si ich postaví. Toto dovolíte, dovolíte rozkradnúť naše spoločné peniaze. Nie Kotleba je ohrozením Slovenska, ale korupcia vládnej strany SMER je ohrozením Slovenska. Prosím vás, spamätajte sa, nezrádzajte svojich voličov.

    Prepáčte, pán zo SIET-e, teraz mi vypadlo vaše meno, z Oravy, počul som, že ste veľmi váhali nad tým, neviem, kde sedíte, možno hore (reakcie z pléna). Nie. Že ste váhali veľmi nad tým, či podporíte alebo nepodporíte, či teda vystúpite a pridáte sa podľa mňa k tým statočným, alebo zostanete s Radoslavom Procházkom. Že vraj ste sa vyjadrili, že podľa toho, že teda či vám sľúbia cestu na Oravu, alebo nie. Že keď vám ju tam sľúbia, tak asi by ste pri nich zostali. To vám nie je hanba, predať za cestu na Oravu, ktorá by tam bola tak či tak, len možno o dva roky neskôr a postavená za tretinovú cenu, predať vlastné svedomie, predať vôľu vašich voličov? Ján Skuliak, Ján Skulík, tak sa voláte.

    Čiže ešte raz, nie Kotleba je problém slovenskej politiky, ale korupcia vládnej strany SMER a ľudí v SMER-e, ktorí to majú hlboko v DNA, ktorí to nedokážu už poprieť, lebo jednoducho už ako kleptoman, keď sa priblíži k niečomu, čo nie je prišrobované, tak to musí ukradnúť. Títo ľudia sú ohrozením Slovenska. A týmto ľuďom aj vy, pán Adamčík, idete robiť garde. Týmto ľuďom idete asistovať a zrejme dobrovoľne. Ale naozaj si myslím, že politika by mala byť v prvom rade o tom, že keď ľuďom raz niečo pred voľbami sľúbime, tak to do písmenka splníme. A v prvom rade strana SIEŤ sľubovala to, že nepôjdete so SMER-om, aj keď sa predseda vykrúcal, sľúbili ste, že nepôjdete so SMER-om. A aj strana MOST – HÍD to sľúbila. Dobre, Béla Bugár to sľuboval iba od júla minulého roku, kedy zázračne aj s Radoslavom Procházkom unisono začali tvrdiť alebo odpovedať na otázky, či pôjdu so SMER-om, nevieme si to predstaviť. Čo už samozrejme nebolo vylučovanie. A zrejme vtedy nastala nejaká tá dohoda o tom, že túto zradu spáchajú. Ale Béla Bugár nechal hovoriť svojho podpredsedu strany, a ani raz ho nezaprel, Zsolta Simona, kde verejne odmietol, verejne odmietol v celoštátnom médiu, že MOST v žiadnom prípade nepôjde do koalície so SMER-om. Rovnako sa vyjadrovala ešte deň pred voľbami Lucia Žitňanská, hovorila, že to je absolútny blud, že by MOST – HÍD mal ísť do nejakej koalície so SNS. V skutočnosti však títo predsedovia vašich strán vás podviedli a vy dnes iba skloníte hlavu a nepostavíte sa voči tomu podvodu.

    Edita, ja som teba obdivoval, keď si sa pred pár rokmi postavila voči tomu, keď bola krivda voči tebe páchaná v MOST-e – HÍD, odišla si, nabrala si tú odvahu sa postaviť. Dobre, nakoniec si sa vrátila. Ale takisto aj teraz som od teba očakával, že sa voči tomu postavíš,. Aj od ostatných vás, ktorí z týchto strán ste. Vaši predsedovia vás predali. To, za čo, sa dozviete možno za tri roky, za štyri, možno za desať, ale predali vás a kúpili si vaše vlastné svedomie. Ale vy ste tu boli zvolení, aby ste hlasovali sami za seba, aby ste hlasovali v súlade s vaším svedomím a presvedčením, nie s presvedčením vášho predsedu. Keď chcete, tí z vás, ktorí ste uverili argumentu, že musíte ísť do tejto koalície preto, aby ste bojovali proti extrémizmu, keď chcete návod na boj proti extrémizmu, tak najlepší je fungujúci štát. Urobte všetko pre to, aby tento štát reálne fungoval, aby konečne politici prestali okrádať svojich vlastných voličov, a potom extrémizmus nebude mať na ružiach ustlaté. Keď chcete oslabiť Kotlebu a ľudí, ktorí ho volili, urobte zo Slovenska fungujúci štát a nedovoľte vznik tretej vlády Roberta Fica a nebojte sa predčasných volieb.

    Áno, uznávam, že je to asi zlý pocit, keď niekto teraz, poslanec za stranu SIEŤ vie, že má predsedu patologického klamára, ktorý tú SIEŤ alebo tú stranu položil úplne na dno, tak zrejme asi je teraz jednoduchšie stláčať to správne tlačítko a mať 3-tisíc eur mesačne na účte a možno kedy-tedy nejaký kšeftík sa prihodí a ešte svojho kamaráta alebo sesternicu dosadiť niekam na úrad, ako teraz hrdo povedať, že nebudem asistovať zlu, že nebudem asistovať rozkrádaniu Slovenska a budem riskovať tie predčasné voľby, a možno ma zvolia, a možno nie. Ja viem, že v tejto situácii, keď sa pozriem do prieskumu verejnej mienky a SIEŤ má 1 % v preferenciách, tak je asi ťažké od pána Adamčíka očakávať, že teraz dobrovoľne bude súhlasiť s predčasnými voľbami, lebo potom asi by ten 3-tisíceurový plat mesačne tak ľahko nenastal a zrazu by možno po tých predčasných voľbách sa do parlamentu nedostal. Ale nie všetko v živote stojí za peniaze a nie všetko sa oplatí predať. Takže na všetkých vás, či už v MOST-e – HÍD alebo v SIET-i, s malou dušičkou, ale napriek tomu apelujem, aby ste nabrali tú odvahu urobiť správne rozhodnutie a nie asistovať tretej vláde zlodejov, v ktorej budete len takým úbohým prílepkom.

    Keď sa pozrieme na jazyk, akým spôsobom bolo písané to programové vyhlásenie vlády, tak môžeme si povedať, že veľmi takým nesúrodým. Akoby každú kapitolu písal niekto iný a nemalo to nejakého spoločného česateľa alebo niekoho spoločného, komu by na tom záležalo. Pripadá mi to skôr také, že mnohí z tých ľudí, ktorí to písali, chceli to mať čím skôr za sebou, čím skorej niečo napísať a hŕŕ k tomu korytu, po ktorom tak veľmi túžite. Bohužiaľ, preto z toho to robí iba takú spleť fráz a úbohých slov, kedy-tedy s nejakým dobrým nápadom, ale ten dobrý nápad stojí na piesku. Tak jako keď postavíte dom na piesku, tak stojí na vašich charakteroch. Na charakteroch ľudí, ktorí majú byť garantami toho, čo ste do toho programu napísali.

    MOST – HÍD popri ilúzii, že najväčším ohrozením Slovenska je Kotleba, preto teraz treba takúto vládu národnej jednoty urobiť, tak popri tejto ilúzii sa snaží svojim voličom predať číslo 90 percent. Už toľkokrát bolo povedané v každom jednom vystúpení Bélu Bugára alebo iných, že ľudia pomaly začínajú mať pocit, že ten Bugár je génius, on presadil 90 % programu, on jednoducho, také malinké jedno slovíčko tam je dôležité, a to je, že priority. Lebo on hovorí, že 90 % priorít sa nám podarilo presadiť. A keď začnete pátrať po tom, že čo sú to tie priority, tak zistíte, že ľuďom pred voľbami, ich voličom neboli komunikované, že MOST – HÍD má nejaké priority. Nie, bol komunikovaný celý program Občianska vízia, ktorých bolo 200 priorít. Ale Béla Bugár si po voľbách spravil výber, zrejme po dohode na Úrade vlády, že čo má povedať, že čo si praje do programového vyhlásenia vlády. A aby vypadal frajer, tak teda symbolicky odtiaľ dve veci vyhodíme a presadili sme 90 % priorít, čiže nie 90 % programu, ale 90 % z vecí, ktoré sa zrejme dopredu dohodli, že si napíšu a budú požadovať od Roberta Fica. Keď si pozriete a porovnáte program MOST-u – HÍD a porovnáte ho s programovým vyhlásením vlády, máte tam ani nie 10 % z programu MOST-u – HÍD. Jednoducho 90 % nepresadili do programového vyhlásenia vlády. Čiže idú robiť iba priskočjankov Robertovi Ficovi preto, aby sa vo veľkom mohli tunelovať naše spoločné eurofondy v sume 15 mld. eur. Ak by niekomu teda matematika robila problém, 15 md. eur je suma, ktorú zaplatia všetci zamestnanci a všetci živnostníci za najbližších 10 rokov na dani z príjmu. Ešte raz, všetci zamestnanci, všetci živnostníci 10 rokov všetku daň z príjmu, keď odvedú štátu, tak dokopy to je 15 mld. eur. Inak povedané jeden a pol miliardy eur ročne, ale eurofondy sú 15 mld. eur a dopadnú presne tak, ako som hovoril tie prvé dva príklady.

    A teraz sa opýtam vás teda z tej vládnej koalície, či sa vám tam páči toto vyjadrenie alebo táto citácia, ktorú ste si napísali do programu. "Je nestatočného nadobúdania majetku, nech sa ho dopúšťa ktokoľvek. V prvom rade pôjde o zvýšenie morálky a disciplíny, o bezúhonnosť a nepodplatiteľnosť v štátnych orgánoch. To umožní aj pozitívne ovplyvňovanie disciplíny, morálky a statočnosti občanov." Páči sa vám táto formulácia vo vašom programovom vyhlásení? Keď kývate, tak asi sa vám to páči, že? Pekné vyjadrenie. A ďalšie vyjadrenie, ktoré tam máte napísané, že: "Vláda bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Vláda sa dôrazne zasadí za potláčanie korupcie." Páči sa vám to vyjadrenie? Zase kývate, nie všetci, ale niektorí, a sa vám to páči. No, čuduj sa svete, tieto vyjadrenia nie sú vo vašom programovom vyhlásení vlády. Čiže keď ste mi kývali, ste iba dokázali, že ste to ani nečítali, o čom budete hlasovať. Tieto vyjadrenia sú citácie z programového vyhlásenia vlády Vladimíra Mečiara z 1994. roku, to je prvá citácia. A druhou citáciou, ktorou som vás skúšal, či ste čítali svoje vlastné programové vyhlásenie vlády, bola citácia z prvej vlády Roberta Fica alebo z programového vyhlásenia vlády, prvej vlády Roberta Fica. Nie je vám hanba, že kývate aj v situácii, keď sa stotožňujete s niečím, čo ani vo vašom programovom vyhlásení nie je? Nie je vám hanba, že budete hlasovať o programovom vyhlásení vlády, o ktorom ani neviete, čo tam je napísané? Pani Vaľová, nie je vám (reakcie z pléna), nie je vám hanba?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás, nediskutujte.

  • Vláda si dáva za kľúčovú úlohu systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti. Toto si napísala vláda, druhá vláda Roberta Fica do programového vyhlásenia vlády. Vláda si dala za kľúčovú úlohu systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti. Sme to videli, tú kľúčovú úlohu, ako ste plnili. Cétečko, Kostka, kedy alibi masérovi Kostkovi písala priamo sexi asistentka Roberta Fica z Úradu vlády. Toto bolo potláčanie korupcie podľa vás? Tá veta, ktorú som napísal, je nevyhnutné, alebo čítal, "je nevyhnutné eliminovať korupciu, ako aj všetky formy nestatočného nadobudnutia majetku", a tak ďalej, "vláda bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami", citácie z Mečiarových a vašich programových vyhlásení vlády, ale nie z tohto, z tých starých, čo ste z toho naplnili? Čo z toho naplnil Mečiar? Čo ste z toho naplnili vy? Tieto citácie sú dôkazom toho, že papier znesie všetko, ale treba sa pozerať na to, kto to hovorí. A práve preto, že viem, kto to hovorí, vám jednoducho neverím a môžte tam mať napísaných aj milión ľúbivých slov. V roku 94 si Mečiar napísal do programového vyhlásenia vlády, že zámerom vlády bude konsolidovanou rozpočtovou politikou zabezpečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles podielu deficitu štátneho rozpočtu s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. V roku 94. Pred dvadsiatimi dvomi rokmi. Robert Fico v každom jednom svojom programovom vyhlásení vlády napísal rovnako, že chce dosiahnuť a zaväzuje sa dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. Ale, čuduj sa svete, ani raz ho nedosiahol. Ako máme veriť tomu, keď to, tretíkrát píše to isté, že teraz ho už dosiahne? Sľuboval nám ho v roku 2009, potom v roku 2016, potom v roku 2018, teraz máme v roku už 2020 napísané. Ako máme tomu veriť, keď ten termín si Robert Fico stále iba posúva? V každej vláde sľúbi vyrovnaný štátny rozpočet, už budeme sa zakrývať takou perinou, na akú máme a vždy, čuduj sa svete, na konci sa to nejako nepodarí a znova do ďalšieho programového vyhlásenia vlády si to napíšeme, znova. Tretíkrát sľubujete to isté. Jednoducho znova to nesplníte. Lebo na to nemáte. Nemáte na to mentálnu výbavu, aby ste boli schopní hospodáriť iba s tým, čo od ľudí a od firiem vyberiete.

    Takisto má Robert Fico unikátnu schopnosť sľubovať vždy dostavanie diaľnic do konca toho volebného obdobia. V prvej vláde Roberta Fica sľuboval do roku 2010 bude diaľnica z Bratislavy do Košíc. Tí, čo ste z východu, zrejme po nej jazdíte. Ale ja nemám stále pocit, že by bola diaľnica z Bratislavy do Košíc. Sme šesť rokov po termíne a termín nie je splnený. V minulom volebnom období znova si napísal, že bude postavená diaľnica z Bratislavy do Košíc a zase neni postavená z Bratislavy do Košíc. A teraz znova píše, že bude do roku 2020. A ja vám prezradím tajomstvo, no nebude. Lebo už dnes klamete ľudí, tých, ktorým na tom záleží, lebo postaviť tunel Korbeľka, ešte keď ste sa ani nerozhodli, či tam budete robiť tunel alebo to pôjde povrchovou verziou, tak sa jednoducho za štyri roky alebo tri roky nedá. Jednoducho už dnes viete, že máte napísané v programovom vyhlásení klamstvo. Ale už to bude tretí termín, aj ten nebude splnený. Popri tom sú tam aj konkrétne ciele. Myslím si, že už aj niekde to na prednej strane bolo. Áno, je to vlastne aj na tej prvej strane, že sa zaväzujete znížiť nezamestnanosť pod 10 percent. A sa pýtam, to vám naozaj nie je hanba? Pod 10% v čase, keď vo februári bola nezamestnanosť 10,09? Kedy 1800 ľudí bolo nezamestnaných nad vašou latkou? Takto obrovský, ťažký cieľ ste si museli dať? Cieľ, ktorý, možno už keď sa bude hlasovať o tom programovom vyhlásení vlády, bude splnený a Slovensko bude mať nezamestnanosť pod 10 %, a vy si napíšete, že cieľ 10%. Keď vo februári sme mali 10,09.

    Taktiež programové vyhlásenie vlády obsahuje aj jedno veľké a zásadné verejné priznanie. Verejné priznanie, že ste zdravotníctvo spľundrovali a doviedli do krízy, kedy potrebuje krízového manažéra. To nie je to, že vy sa teraz tu objavili ako nejaká Majka z Gurunu a prišli ste do nemocnice a pozeráte, frasa, čo to tu je, jak to tu funguje. Ale vy desať rokov, s malou prestávkou vlády Ivety Radičovej, ste za zdravotníctvo zodpovední. Vy ste ho dovolili rozkrádať košickej zdravotníckej mafii, ktorej členovia pochádzajú priamo aj z poslaneckého zboru vládnej strany SMER, či bývalého, aj súčasného. Vy ste dovolili zdravotníctvo rozkrádať vo veľkom košickej zdravotníckej mafii a dnes si bez hanby priznáte, že zdravotníctvo je v kríze, potrebujeme nasadiť krízového manažéra. A kto tu krízu spôsobil? Vy ste ju spôsobili. Je to výsledok vašeho bačovania, vašeho rozkrádania. A tomuto idú poslanci SIET-e a MOST-u – HÍD asistovať.

    Rovnako obsahuje programové vyhlásenie vlády jedno veľké verejné priznanie, že slovenské školstvo za posledných desať rokov, s tou malou prestávkou vlády Ivety Radičovej, v podstate bolo úplne bezprizorné a bolo spravované bez akejkoľvek koncepcie dlhodobej a vízie. Keď som zároveň hľadal v programovom vyhlásení vlády, že koho ste nepodviedli, lebo vlastne začali ste celé tým, že ste podviedli svojich vlastných voličov, poslanci za SIEŤ a MOST – HÍD, tak veľmi ťažko sa mi hľadalo, koho ste nepodviedli. Ale každopádne viem, že týmto...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím niekoho z členov vlády, aby zaujal miesto navrhovateľa. Mali by ste sedieť na mieste navrhovateľa. Poprosím vás, páni poslanci, kľud.

    Nech sa páči, pán Matovič, pokračujte.

  • Keď som hľadal... Pani Vaľová, nie ja mám diagnózu, ale vy máte diagnózu (reakcia z pléna). Teraz ste to povedali dobre. Viete čo? Ja keď naozaj si predstavujem ženu ako antipríklad ženy, tak akože vždy sa mi zjavíte vy. Prepáčte. A už by ste s tým mohli prestať, vykrikovať tu po druhých poslancoch. Je to neslušné a očakávam to aj od vedenia parlamentu, aby zabezpečili, aby pani Vaľová tu nevykrikovala po druhých poslancoch.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja vás poprosím, aby ste zachovali kľud v rokovacej sále. Vás, pán Matovič, žiadam, aby ste neurážali poslancov osobnými urážkami. A, kolegovia, správajme sa korektne a slušne.

  • A ja vás, pán podpredseda, žiadam o to, aby ste pani Vaľovej neumožnili vykrikovať po druhých poslancoch ako v štvrtej cenovej skupine (reakcie z pléna).

    Takže keď som hľadal, koho ste nepodviedli, tak ono ľahšie sa mi hľadalo, koho ste podviedli týmto programových vyhlásením vlády. Popri svojich voličoch, ktorých ste podviedli a ktorým ste sa zaprisahávali, že v žiadnom prípade nezradíte s vládnou stranou SMER, áno, Radoslav Procházka, ty si sa zaprisahával a opakovane, aj Zsolt Simon, aj Lucia Žitňanská, aj ostatní poslanci za MOST – HÍD a aj Béla Bugár pred júlom minulého roka, tak popri tom, že ste podviedli a zradili svojich voličov, ste podviedli a zradili zdravotné sestry a učiteľov. Dva najvykričanejšie príklady v tomto programovom vyhlásení vlády. Na zdravotné sestry absolútne nemyslíte. Zdravotné sestry sa stretli s ministrom zdravotníctva pred tým, ako sa písalo programové vyhlásenie vlády. Nič z toho, na čo im pritakával, sa do toho programového vyhlásenia vlády nedostalo. Na učiteľov ste sa vykašľali a nechali ste ich naďalej, aby žili s pocitom nedocenených ľudí v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi na Slovensku. Lebo je to čistá matematika, a tí učitelia, mnohí z nich študujú matematiku, keď učiteľom, ktorí majú 43% z platu priemerného vysokoškoláka na Slovensku, budete zdvíhať plat o 6 percent. Tak 6 % zo 43 % je 2 percentá, 3 percentá, necelé 3 percentá, povedzme. Ani nie 2 percentá, 2,58. Čiže o 2,58 percenta budete zdvíhať de facto týmto ľuďom alebo učiteľom platy v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi na Slovensku. Inak povedané a pre lepšie pochopenie pre vás, keď je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka 100 a učiteľa 43 eur, tak učiteľovi sa bude zdvíhať plat o 2 eurá a tomu inému vysokoškolsky vzdelanému je predpoklad o 3 až 4 eurá ročne. Čiže záväzkom, ktorý dávate učiteľom, iba po štyroch rokoch spôsobíte, že sa priepasť medzi platmi učiteľov a ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku iba zväčší. Vy im týmto nesľubujete, že budú dobiehať ostatných ľudí, vysokoškolsky vzdelaných, ale vy iba naďalej budete vytvárať zo školstva inštitúciu, do ktorej mladí vyštudovaní učitelia nebudú chcieť vstúpiť, a radšej pôjdu do súkromnej sféry. Vy naďalej vaším záväzkom, tým, že ste podviedli týchto učiteľov, a Radoslav Procházka aj Béla Bugár podpísali záväzky, verejné záväzky, čo je, voči zdravotným sestrám aj voči učiteľom, a dnes tie záväzky tuto v tom programovom vyhlásení vlády nie sú. A dnes, keď im to niekto vyčíta, povedia: mohli sme skákať iba do výšky percent, ktoré nám ľudia dali. Ale to nie je pravda. Ešte raz hovorím, včera som volal s Jánom Figeľom. Ponuka od Roberta Fica v roku 2010 malej strane, kľúčovej strane, na to, aby mohla vytvoriť, aby mohol SMER vytvoriť ďalšiu vládu, bola polovička mandátov vo vláde. Polovička ministerských postov. Čiže dnes si kladiem otázku, keď sa Radoslav Procházka a Béla Bugár uspokojili s jedným, respektíve dvomi ministerstvami a klamú svojich vlastných poslancov a svojich vlastných voličov, že viac sa nedalo, že viac sa nedalo presadiť do toho programového vyhlásenia vlády, čím v skutočnosti si ich kúpili? Čo je skutočná cena za to, že prihodia aj svojich poslancov, aby stláčali tie správne gombíčky? Lebo dalo sa vybojovať viac a vy to veľmi dobre viete.

    Ku konkrétnym častiam programového vyhlásenia vlády a podrobnejšie budú určite hovoriť moji kolegovia, či z nášho hnutia alebo zo strany SIEŤ, a preto nepovažujem za, pardon, zo strany SaS, preto nepovažujem za dôležité komentovať každé jedno z týchto, z tých oblastí. Snažím sa skorej upozorniť na to, že nie je dôležité to, čo je tam napísané, ale to, kto je, to hovorí. Tým som začínal a tým by som chcel skončiť.

    Prajem Slovensku, aby prípadnú vládu, ak dnes vyslovíte dôveru vláde, alebo dnes asi nie, možno zajtra, pozajtra, aj napriek tomu apelujem možno aj ostatných mojich kolegov, že sa rozhodnete dokonať podvod na vašich voličoch, aby Slovensko túto vládu zlepenca zlodejov a zradcov prežilo v čo najlepšom zdraví a aby sa čím skôr dožilo vlády, ktorá prvýkrát bude zložená z ľudí, ktorí nemyslia vládnutie ako spôsob svojho vlastného obohatenia a okrádania svojich vlastných voličov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa nahlásilo – koľko? – šestnásť poslancov, posledný je pán poslanec Poliačik.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. Je celkom logické, že v úvodnom prejave zaznelo veľa o politickej kontinuite a politickom alebo možno až historickom kontexte tohoto vládneho vyhlásenia. Kedysi strany prevzali štát po štátostrane, sľúbili ho spravovať v prospech verejnosti a nie v prospech nejakej úzkej skupiny ľudí. Tento, táto vízia takéhoto štátu spravovaného v prospech verejnosti, táto vízia je trvalou víziou Slovenskej republiky a Igor Matovič správne pripomenul, že na tento vládny program sa treba dívať osobitne. Stala sa, stali sa udalosti, ktoré sa za 26 rokov vlastne nestali. Je logické, že Igor Matovič pripomenul kontext, ktorý vládnemu programu vtelili jeho samotní autori, ktorí vyhlásili, že je to program kontinuity s druhou vládou Roberta Fica. Je logické preto aj to, že poukázal na fakt, že dve strany, dovtedy kritizujúce vládnutie Roberta Fica, sa dnes hlásia ku kontinuite toho, čo nedávno odmietali. Toto sa dosial nikdy nestalo, aby kritici, ostrí kritici vlády sa s ňou spojili a vydali prehlásenie, že sa hlásia ku kontinuite dovtedajšieho vládnutia. Je logické, že toto salto, pre niektorých možno aj salto mortale, budí rozhorčenie u voličov. A nečudujme sa, že budí rozhorčenie aj ich niekdajších opozičných kolegov, spojencov z protificovskej opozície. Chcel by som ale poznamenať, že rozpory...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

  • Ďakujem. Ja by som chcel reagovať na pána Matoviča, keďže niekoľkokrát nás spomenul, či už pozitívne, alebo negatívne. My si myslíme, že voliči neodmietli len rozkrádačky SMER-u tým, že volili nás. Stále nejak zabúdate na tú možnosť, že voliči nás volili kvôli nášmu programu, nielen ako protest. A ak nás volili ako protest, tak si myslím, že to nebol len protest proti SMER-u, ale bol to protest proti aj vládam, ktoré boli pred SMER-om, proti rozkrádačkám a privatizáciám, ktoré boli predtým. Jednoducho voliči nevideli praktický rozdiel medzi tým, kto tu reálne vládne.

    Neviem, kde pán Matovič vidí hnedých mužíkov. Sú medzi nami aj ženy, nevyzerajú hnedo. Hnedých občanov máme inde. Pokiaľ by bolo tak, ako on hovorí, že máme 20, 30, 40 poslancov a stále je nás menej ako polovica, tak musí uznať, že nato, aby vytvorili voči nám opozíciu, alebo koalíciu, by sa aj pán Matovič musel nakoniec spojiť so SMER-om alebo s nejakou inou stranou. Čiže tá možnosť by mu nezostávala.

    Ale v každom prípade ďakujeme mu za takúto podporu. Verím tomu, že to, čo povedal, že tá budúca vláda prešetrí zlodejiny, prešetrí tie rozkrádačky, takže to budeme práve my.

    No a ešte takú jednu principiálnu pripomienku ku všetkým, asi, pravdepodobne aj nasledujúcim diskutujúcim. Stále apelujete nejak na svedomie. My máme trošku pocit, že je samozrejme pravda to, čo hovoríte, ale my máme pocit, že tí ľudia, ktorým to svedomie vyčítate, ho nemali a nemajú, a preto je to jednoducho slepá ulička.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

  • Ďakujem za slovo. Poslanec Matovič spomínal, elimináciu korupcie a pritom spomenul aj CT prístroj v piešťanskej nemocnici. Ja k tomu musím spomenúť a pripomenúť, že táto kauza, respektíve to zrušenie obvinení, obvinení, bolo zdôvodnené tým, že znalecký posudok porovnával ceny CT prístrojov podobných v Českej republike. Pritom už bývalý minister zdravotníctva Čislák povedal, že sa budú robiť referencie cien prístrojov. A dokonca povedal, práve preto, že niektorých vecí sa nakupuje na Slovensku málo, tak sa budú porovnávať aj ceny v okolitých krajinách. Toto je presne ten istý prípad. Ale akokoľvek už keby generálny prokurátor alebo jeho prvý námestník neboli celkom spokojní, tak ten znalecký posudok sa dal jednou, dvomi, tromi otázkami doplniť, pretože za posledné necelé dva roky boli na Slovensku kúpené presne tak isto výkonné dva CT prístroje za ceny, ktoré sa dajú na Slovensku zistiť. Behom nejakých troch, štyroch možno šiestich týždňov, možno do 30 dní to mohlo byť vyriešené. A vôbec sa to nemuselo takto robiť. Potom sa nemôže nikto čudovať, že sa to tu celé takto chápe ako zametanie pod koberec, pretože to asi nič iné ani nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, že tento prejav bol naozaj viac politický. Človeka ťažko presvedčí sľub, pokiaľ vidí skutky, ktoré boli za tým. Na jednej strane máte v programovom vyhlásení napísaných naozaj veľmi veľa dobrých vecí, s ktorými sa človek vie stotožniť, ale ak vie, akí ľudia reprezentujú tieto slová, tieto vety, tak vtedy nastáva práve tá nedôvera. A to je podľa mňa aj najväčší dôvod, prečo mnohí z nás, opozičných poslancov, nedokážu podporiť toto vaše programové vyhlásenie vlády. Takže krásne slohové cvičenia, vzletné floskuly. Ale nie je to len to, sú tam naozaj aj konkrétne opatrenie, ale, bohužiaľ, nie dôveryhodní ľudia. A to je dôvod nepodpory vášho programového vyhlásenia vlády.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Pán Matovič, vládny program je niečo iné, čo hovoríte stále to isté. Je šťastie, že na tej strane ste vy, a preto nevznikla pravicová koalícia. S vami nikto nepôjde do koalícií, pretože vy nič neviete iné, len urážať, hovoriť nepravdu. Tak jak od prvej chvíle, kedy ste sem došli, hneď po prvej schôdzi alebo na druhej ste povedali, že vás chceli podplatiť o 20 miliónov korún. Do dnešného vám to nikto nepovedal a nikdy ste nepovedali, kto to bol. Tak jak klamete a to, čo ste predviedli s vašou firmou, svedčí o vašom charaktere, svedčí o podvode. Kde ste nabrali 20 mil. euro, to nemá celý náš poslanecký klub. Takže ak budeme hovoriť o nepravdách: ak máte, podajte trestné oznámenie, konajte! Ale stále to isté vyprávať nemá žiaden význam, a urážať.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Pán poslanec Matovič správne upozornil, že na programovom vyhlásení sú aj veľmi dôležití nositelia, ktorí za tým stoja. Napríklad pán Drucker za zdravotníctvo je ešte viac-menej uveriteľný, je to krízový manažér, zdravotníctvo je v kríze a dokážem veriť tomu, že to zdravotníctvo z tej krízy nejako dostane. Pán Lajčák v pozícii ministra zahraničných vecí je tiež uveriteľný a tie priority, ktoré si stanovil, sú úplne v poriadku, lebo viem, že ako osobnosť ich dokáže aj naplniť. Ale teraz bojovať proti korupcii, dať do programového vyhlásenia také veľké frázy, ktoré ste tam dali, a na čele rezortu stojí pán Kaliňák, tak to ani pri najlepšej vôli nedokážem uveriť. Keby sa dal podporiť len papier, žeby som povedala, že tak schválime len tento papier bez ľudí, tak, no možno by som mu dala známku že tri mínus, ale asi by som ho dokázala podporiť, lebo skutočne sú tam dobré veci. Ale papier aj s tými ľuďmi, ktorí majú presadzovať, akože presadzovať veci, ktoré sú tam popísané, to asi podporiť nedokážeme.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Dobrý deň. Ja sa budem snažiť byť vždy konštruktívny a nie emotívny, preto aj slová, ktoré spomínal kolega Matovič, že zrada, budem nahrádzať, že sklamaním, pre mňa je to sklamanie v školstve, kde MOST a SIEŤ sa zaviazali, že do roku 2020 zvýšia platy učiteľov na 80 % priemeru vysokoškolsky vzdelaného učiteľa. To ukazuje, že tento sľub v podstate nesplnia. Ja chápem, že dochádza v koalícii k určitému treniu alebo kompromisu, no ale v tak pálčivej otázke, ako je školstvo, mohla byť SIEŤ a MOST dôslednejšia a vytrvalejšie bojovať za tieto platy. Ale pre mňa to nebude zrada, ja budem stále tak jemnejšie rozprávať, že je to sklamanie.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán Matovič, veľmi pozorne som si vypočul váš cca 40-minútový, nedá sa to povedať prejav, pretože to bolo vystúpenie. Lebo prejav má mať nejakú konštrukciu a nejaký zmysel. Keby som mal hodnotiť, tak by som ho hodnotil slovami jedného múdreho Záhoráka, ktorý povedal: "Si tacuisses, philosophus mansisses. Keby si bol mlčal, bol by si býval filozof. Takto vypadáš len ako obyčajný kverulant."

    Ďakujem.

  • Pokračuje pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. A mám chuť sa po predrečníkovi zasmiať tým spôsobom, že ha-ha-ha. No, programové vyhlásenie vlády začína takou vzletnou vetou, že chcú formovať vládu kontinuity a pokroku. Myslím si, že tieto dve slová chcú vyjadriť, možno, a popísať subjekty, ktoré programové vyhlásenie vlády zostavili. A ak máme teda hovoriť o kontinuite, tak tá je, predpokladám, všetkým jasná. Čiže to jadro tej budúcej vlády v zmysle toho, ako dopadli voľby, bude teda tá kontinuita. Ten pokrok majú reprezentovať strany, ktoré tú kontinuitu zároveň podporujú. A ja som si len tak do Googlu hodil a dávam to možno všetkým ľuďom na Slovensku do pozornosti, že dal som si meno pani poslankyne a teraz ministerky Žitňanskej a SMER-u. A teda poďme na kontinuitu. Prvý nadpis – Žitňanská: SMER degraduje postavenie parlamentu. Druhý – Naša priorita je vláda bez SMER-u. Tretí – SMER chce ovládnuť Ústavný súd. Štvrtý – Úlohou SMER-u by malo byť zvýšenie vymožiteľnosti práva. A tak ďalej a tak podobne. Myslím si, že tým, ako sme s MOST-om – HÍD a SIEŤ-ou za predchádzajúceho pôsobenia v jednom šíku bojovali tu proti kompe, cétečku, SPP-éčku, tak sa nedá veľmi hovoriť o kontinuite. Preto mi z toho vychádza, že nejde o vládu kontinuity a pokroku, ale o vládu kontinuity a prískoku. Ten prískok môžte vyhodnotiť sami, kto ho spáchal.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. No v návrhu sú také vzletné frázy, hovoril o nich pán poslanec Matovič, že vzniká tuná veľká koalícia, pravo-ľavá. No tak SMER a SNS má 64 poslancov a zvyšky MOST-u a SIEŤ je 17. Tak nevyzerá pravo-ľavá veľká koalícia, to je groteska, samozrejme. Čiže toho by ste sa mohli, mohli od tohto oprostiť. To nie je žiadna veľká koalícia, to je vláda SMER-u s pár ďalšími doplnkami. Pomerne symbolickými. Hovoril pán kolega aj Matovič o kauze cétečka, budem aj ja o tom hovoriť trošku viacej, lebo som si až dnes prečítal, kvôli čomu vlastne bolo zrušené vznesenie obvinenia. Generálna prokuratúra, a budem teraz trošku možno technicky, prepáčte, napísala, že ho zrušila preto, že na vznesenie obvinenia je potrebný rozumný stupeň istoty. To je naozaj dôkazne bremeno v trestnom konaní vznesení obvinenia? Ja som si vždy myslel, že to je dôvodne podozrenie? A že rozumný stupeň istoty je potrebný až na právoplatné odsúdenie. Tak znie náš Trestný poriadok. Ó, ale pre niektorých, pre niektorých, asi vyvolených, bude dôkazné bremeno na vznášanie obvinenia iné. U niekoho stačí anonym, u niekoho bude potrebná absolútna miera istoty. U vyvolených oligarchov. A niektorí, ako verejne známe osoby, pán minister Kaliňák trieli preč, ako Juraj Široký môžu ísť na policajné prezídium na výsluch aj bez toho, aby museli prejsť kontrolou, lebo veď pána Širokého každý pozná, on je VIP. On je VIP. Oni sa tam tešia, majú tam pripravenú kávu.

    K tým, tým zradám, ja o tom budem hovoriť tiež vo vzťahu ku kolegom. Tie zrady sa dajú ľahko dokumentovať. Len poprosím kolegov, najmä z MOST-u, nemažte svoje profily na Facebooku, na sociálnych sieťach, kde ste písali a tvrdili, ako so SMER-om nikdy nepôjdete, a potom ste ich vymazali. Zbabelo a klamlivo.

  • Ďakujem pekne. Je veľká škoda, že Slovensko nemá normálnu programovú opozíciu. A toto bol jasný dôkaz. Igor Matovič je človek, ktorý nemal nikdy program a vždy dokázal iba urážať. A opäť ukázal, a on je dneska tou výkladnou skriňou opozície, postavil sa sem, všetkých vyurážal – zlodeji, zradcovia. Dokonca si dovolil niečo, čo tu naozaj ešte nebolo, že urazil v priamom prenose ženu, čo by nespravil ani ten najposlednejší buran v krčme IV. cenovej.

    Dokázal také veci, že spochybňuje mentálnu úroveň svojich kolegov, ako keby on bol nositeľ Nobelovej ceny alebo Albert Einstein. To sú naozaj veci, ktoré sa sem nehodia. A pán Matovič to tu robí už niekoľko rokov, čo sa dalo odpustiť, kým bol nejakým trpeným členom opozície. Lenže on je dneska líder opozície, ako prvý človek, ktorý komentuje programové vyhlásenie vlády za opozíciu. Boli sme zvyknutí na trošku iné reči. Na reči Mikuláša Dzurindu, ktorý obsahovo analyzoval programové vyhlásenia. Na reči Ivana Mikloša, ktorý síce pri všetkom nesúhlase, ktorý sme mali, sme sa preli ľavičiari, pravičiari, liberáli, konzervatívci, ale to nebolo takéto komediantstvo, ako predvádza pán Matovič. A toto je, prosím pekne, líder opozície. Gratulujem.

    V Európe sa tomu hovorí pravicový populizmus. Pravicový populizmus, ktorý je dneska asi tým pojítkom, ktorý spája pravicovo-opozičnú scénu. A je to veľká škoda. Ja by som bol veľmi rád, kedy sme preli o to, aká má byť Európa, či sociálna, či liberálna. Aké má byť Slovensko, či viac sociálneho zmieru, viac sociálneho dialógu, alebo, naopak, nie. Poďme sa o týchto programových veciach baviť, ktoré sú naozaj predložené aj v programovom vyhlásení vlády.

    Ale, preboha, diskusia typu – urážam ženu, zlodej, zrada, mentálna výbava alebo najlepšie, a to bolo krásne, že zlo nie je Kotleba. Prosím pekne, toto hovorí demokrat, že zlo nie je Kotleba. Už ako chcete tým fašistom viacej asistovať?! Pán Matovič, preboha, sa uvedomte, že neonacisti majú kultivovanejší prejav ako vy!

  • Nech sa páč, pani poslankyňa Vaľová.

  • No ja som tiež očakávala, ako môj kolega, že prejav vlastne opozície bude o prioritách, o tom, čo vláda plánuje urobiť na štyri roky, pretože všetko je vlastne v tom programovom vyhlásení. A očakávala som, že doplníte, ako zvyšujeme pracovné miesta, ako pomôžeme školstvu a nieže budete iba naozaj kritizovať, urážať, budete sa teda hrať na inkvizítora, ktorý všade bol, všetko videl a kde nebol, tam sa chystá a o všetkom vie.

    A chcem vám niečo povedať, pán Matovič. Ako prepáčte, ja som na vás nekričala preto, alebo som nevykrikovala z lavice, aby som vás urážala, ale pretože klamstvo je vaším pracovným nástrojom. Vy ste si normálne napísali prejav, čo napísal Mečiar, dívali ste sa tuná do lavíc, ja som videla kolegov, a ste verejne klamali občanov, že prikyvujeme hlavami, aby vám niekto povedal, že áno, toto je v našom programovom vyhlásení a potom ste slávnostne vyhlásili, že to bolo v Mečiarovom. Vôbec nikto tu nekýval hlavou. A keď som vám povedala, tak som vám povedala, že každému ste napísali diagnózu, okamžite sa zješitnili a ste povedali, že ja vám určujem diagnózu. Nie, na to sú lekári, pán Matovič. Ja určite si to nedovolím, ako aby ja som vám dávala diagnózu.

    A ešte jednu vec vám chcem povedať. Pán Matovič, keď ste taký úžasný, spravodlivý a čestný, prečo z vášho klubu odišlo, koľko, päť poslancov? A to ste ešte neboli vo vláde. A to ste ešte ani neriešili vážne veci, len ste boli v opozícii a poslanci opúšťali jeden za druhým. Prečo, pán Matovič? Zamyslite sa sám nad sebou a zamyslite sa nad tým, čo ste rozprávali. A prosím vás pekne, buďte konštruktívny. Neurážajte ľudí a neposudzujte každého. Ja si myslím, že to posúdenie je aj na iných ľuďoch, nielen na vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Po vypočutí si prejavu pána poslanca Matoviča musím konštatovať, že som zle prečítal jednu vetu v programovom vyhlásení vlády. Konkrétne túto: "V časoch spoločenských búrok a vášní bola krajina v dejinných zlomoch Slovenského národného povstania alebo naposledy pri odmietnutí autoritárskej politiky na konci 20. storočia schopná vytvoriť široký spoločenský a politický konsenzus ľavicových a pravicových síl." A ja som to odmietnutie autoritárskej politiky pochopil ako také zaobalené prihlásenie sa k Novembru, ku ktorému sa Robert Fico nikdy nehlásil. A teda potešilo ma, že do programového vyhlásenia jeho tretej vlády sa prihlásenie sa k Novembru nejakým spôsobom dostalo. Ale pán poslanec Matovič ma vyviedol z omylu, a asi má pravdu. To nie je o Novembri, to je o odmietnutí mečiarizmu. Takže nič sa nemení. Ani teraz sa vláda Roberta Fica nijako nepriznáva k Novembru a všetko je v poriadku, všetko je tak, ako má byť.

    To programové vyhlásenie pokračuje, rozvíja túto myšlienku tým, že "dnešná vláda je pokračovateľom a nositeľom tejto myšlienky stojacej na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny". Tak toto nie je pravda. Nie je to pravda preto, lebo ako SNP, tak odmietnutie mečiarizmu boli výnimočná situácia, keď tu to zlo, proti ktorému sa pravica a ľavica spojili, vládlo. Tu nie sme v tej situácii, a keď nebola iná možnosť. Teraz iná možnosť bola. Teraz to nebolo nevyhnutné. A vtipné na tom všetkom je, že odvolávať sa k nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny s poukazom na to, že v roku 1998 tu vznikla vláda proti Mečiarovi, z ktorej Robert Fico o rok odišiel a založil si vlastnú stranu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán poslanec Matovič, vy ste tu neni po prvýkrát v parlamente a treba, aby sme si trošku pripomenuli, že ste rovnako zahlasovali za jedno programové vyhlásenie, ktorého súčasťou vlády ste boli aj vy. A nuž, keď si to pozrieme po kritike, ktorú ste urobili teraz tomuto programovému vyhláseniu vlády, tak ja sa pýtam, prečo ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, ktorej ste boli súčasťou, že v zdravotníctve nebolo žiadne navýšenie platov zdravotných sestier? Ale zahlasovali ste napríklad za to, že priamo sa v programovom vyhlásení hovorilo, že umožníte zisk súkromným zdravotným poisťovniam. Áno, toto ste urobili, pán poslanec. Rovnako ste zahlasovali za programové vyhlásenie vlády pani Radičovej, ktorej ste boli súčasťou vy, že v školstve nebol žiadny prísľub, ani len číslo o tom, koľko sa navýši učiteľom a nepedagogickým pracovníkom. Vôbec ste to nemali, ale teraz to kritizujete. To znamená, že vtedy boli na tom dobre lekári? Ba naopak, si pamätám, že lekári boli dotiahnutí do takej extrémnej situácie, že dávali hromadné výpovede a musela tu byť vyhlásená mimoriadne situácia. Vy ste toho boli súčasťou. Čiže toto je absolútne nedôveryhodné, to, čo hovoríte z vašich úst, pretože to, za čo ste vy zahlasovali, ste nenazvali formálne, ale to, kde sú konkrétne údaje, konkrétne záväzky, tak to nazývate, že je formálne.

    Hneď po voľbách ste hovorili o tom, že treba urobiť hrubú čiaru. Lebo vtedy vám MOST – HÍD ešte vyhovoval. Teraz vám už MOST – HÍD nevyhovuje.

    A možno poslednú vec, lebo ťažko s vami hovoriť o nejakých konštruktívnych veciach. Mne môj ujo hovoril jednu vec, jednu múdrosť: zlodej ťažko uverí druhému, že nekradne.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán poslanec Matovič, u nás na dedine, keď niekto obviní, že je zlodejom, ako vy obviňujete nás všetkých, tak ho vyzve na férový boj. A pre mňa by bola veľká česť v takomto boji, aby som vám dal po ústach. Lebo už je toho dosť, už je to nejaký trištvrte rok, čo nám všetkým nadávate, že sme zlodeji. My naozaj mnohí robíme a ja pevne verím, že väčšina pre ľudí. Ale vy, ktorý obviňujete a dostanete ponuku 20 mil., aby padla vláda, a potom padne, tak naozaj je to na zamyslenie, či to tak bolo alebo nie. Nahrávanie svojich kolegov, partnerov, potencionálnych partnerov, s ktorými ste chceli vládnuť. Veď naozaj, keď súdny človek sa nad tým zamyslí, tak kto by s vami išiel do vlády a vládnuť, keď vy ste nevyrovnaný človek, ktorý potrebuje niekedy aj odbornú pomoc?! A takú odbornú pomoc vám v Národnej rade nedokážeme dodať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ja musím povedať, že mňa tiež úprimne vydesila jedna vec v tom programovom vyhlásení vlády, a to je tá zmienka o vláde kontinuity. Pretože ak na Slovensku niečo vytvorilo priestor na rast extrémistických tendencií, tak je to systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožiteľnosť, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkčnosť verejnej a štátnej správy. A ak má byť toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokračovať v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokračovať únos štátu, odnímanie moci občanom, okliešťovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diať opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude.

    Samozrejme, že do parlamentu patrí aj politická diskusia o tom, kto koho zradil. A na konci bude vystavený účet a vystavia nám ho občania a voliči v tomto štáte. V tomto prípade nechajme toto hodnotenie, prosím, im. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme nasledujúce štyri roky hlavne u nových koaličných partneroch, u strany SIEŤ a u strany MOST – HÍD dbali na to, aby stali za svojimi vlastnými slovami. Lebo vyžadovať to od starých štruktúr nemôžeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Na niektorých velikánov ducha myslím si, že nemá zmysel reagovať. Ako myslím napríklad na pána Hrnka.

    Ale začína to od ďalšieho velikána ducha vedľa neho, na pána Blahu, ktorý mi podsúval, hovoril tu o tom, že ako klamem. Ale bol schopný hneď klamať rovno, že ja hovorím, že Kotleba nie je problém. Ja som ani raz nehovoril, že Kotleba nie je problém. Ale povedal som, že váš argument, na ktorom stojí argumentácia, prečo ste hŕŕŕ, rýchlo museli zostaviť túto vládu, tak stojí na tom, že Kotleba je ohrozením Slovenska. No Kotleba nie je ohrozením Slovenska, že tu má štrnásť hnedých mužíkov. To štrnásť zo stopäťdesiat. Hovoril som, že nie ohrozením Slovenska je Kotleba, ale ohrozením Slovenska je korupcia vládnej strany SMER. Keď ste teda sa nesnažili počúvať.

    Keď hovoríte, že som urazil v priamom prenose ženu. Podľa mňa, keď žene, za ktorú sa iné ženy hanbia, za jej správanie, poviete, že to jej správanie, ktoré je veľakrát extrémne vulgárne, keď vykrikuje na druhých poslancov a naozaj vulgárne v sále, mimo sály, a keď jej poviete, keď znova na vás vykrikuje, že jej poviete, že takto si vlastne robí hanbu, druhým ženám, to nie je urážanie ženy, to je iba pomenovanie skutočnosti.

    A k pánovi Blanárovi, keď hovoríte o tom, že vláda Ivety Radičovej umožnila zisk. No áno, lebo vy ste ho zakázali a budeme platiť 30 mil. eur pokutu. Ale vy vládnete už ďalšie štyri roky a nezrušili ste ten zisk. Čuduj sa svete, prečo? Prečo tam nebol prísľub na väčšie platy zdravotných sestier a učiteľov? Lebo my sme im to nesľúbili, na rozdiel od vás. A keď pán Blanár hovorí, že zlodej ťažko uverí inému, že nekradne. Pán Blanár, ja naozaj nekradnem, mne to môžte uveriť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Galko za poslanecký klub SaS.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, dovoľte mi hneď na úvod spochybniť tvrdenie z programového vyhlásenia vlády, že nastupujúca vláda je pokračovateľom historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny a že je to vláda s historickou šancou prekonať staré deliace čiary z deväťdesiatych rokov.

    Takže po prvé, posledným historickým kompromisom medzi pravicou a ľavicou na Slovensku bola prvá vláda Mikuláša Dzurindu z rokov 1998 až 2002. Súčasťou tejto vlády bola aj Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených. Bolo to unikátne zoskupenie, v ktorom napriek všetkým rozdielom prevážila zodpovednosť za krajinu. Predstavitelia týchto strán mali na to dobrý dôvod – poraziť mečiarizmus, ktorý vládu nad našou krajinou postupne odovzdával kriminálnym štruktúram, vzďaľoval ju od európskych demokracií a maril nádej občanov na spokojný život. Vďaka spojeniu demokratických síl, vďaka potlačeniu názorových a ideologických rozdielov, vďaka prekonaniu vzájomných osobných animozít sa Slovensko vrátilo do civilizovanej Európy. Tomuto ja, dámy a páni, hovorím historický kompromis. A historický kompromis to bol preto, lebo Slovensko stálo na historickej križovatke. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi. Pani Vaľová, vyrušujete ma. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi, ktorý sa menil na despotu. Strana demokratickej ľavice nebola z tohto spojenia nijako nadšená. Niektorí z jej radov dokonca tvrdili, že koalícia s pravicou bola začiatkom jej konca. Do toho sa nechcem miešať, ale chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice to bola Slovensku v istom zmysle dlžná. Ako strana bývalých, a pripusťme, že aj obrodených komunistov, mala morálnu povinnosť aktívne pomôcť krajine vymotať sa z tej povestnej čiernej diery, kam ju dohnal mečiarizmus. Dá sa to povedať aj tak, že vstupom do prvej Dzurindovej vlády Strana demokratickej ľavice naplnila svoju historickú úlohu. Nečudo, že ju krátko nato mladý poslanec Robert Fico opustil. On mal totiž celkom iné plány a ambície, ako sa obetovať na oltár vlasti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, medzi rokom 1998 a 2016 je zásadný rozdiel. To, čo sa tu teraz po marcových voľbách upieklo, nie je žiaden historický kompromis medzi ľavicou a pravicou v záujme Slovenska. Je to pragmatická dohoda na vláde, na rozdelení moci ekonomického vplyvu, na ochrane záujmov oligarchov, je to pokus prolongovať klientelistický systém, ktorý zapustil na Slovensku hlboké korene. Slovom, tejto dohode chýba vznešený cieľ, chýba jej ideál.

    Ako si to môžem takto príkro dovoliť posúdiť? Lebo vidím, na akých obskúrnych základoch táto vládna koalícia vzniká, lebo vidím stále tie isté temné tváre, lebo vidím v nich ten zle skrývaný cynizmus, lebo u hegenov tejto koalície v strane SMER - sociálna demokracia nevidím ani náznak skutočnej sebareflexie. A nie som sám, kto to takto cíti, dámy a páni. Tisíce občanov to cítia rovnako. Dámy a páni, historický kompromis, ktorý sa v tomto programovom vyhlásení vlády podsúva verejnosti, je len fatamorgána. Je to falzifikát reality.

    Po druhé, rovnakou fatamorgánou je tvrdenie, že dnešné vládne zoskupenie má historickú šancu prekonať staré deliace čiary z deväťdesiatych rokov. Prosím vás, o akých deliacich čiarach sa tu bavíme? Medzi zlodejmi a čestnými ľuďmi? Medzi demokratmi a nedemokratmi? Medzi pragmatikmi bez škrupúľ a idealistami, ktorým leží na srdci záujem štátu? Medzi poníženými a tými, čo sa bezohľadne vyškriabali po ich chrbtoch k moci? Medzi morálnymi konaním a nemorálnym? Alebo máte, nebodaj, na mysli deliacu čiaru medzi pravicou a ľavicou? No voči tomuto sa musím za stranu Sloboda a Solidarita dôrazne ohradiť. To by najprv SMER – sociálna demokracia musel byť ľavicovou stranou. To by jeho lídri nemohli čeliť podozreniam z vážnych kriminálnych deliktov. Áno, mám na mysli všetky tie milióny získané vlastnými hlavami. To by sa lídri SMER-u nemohli tešiť z beztrestnosti. To by museli mať silnú vieru v spravodlivosť krajiny, ktorá si zakladá na rovnosti, vláde zákona, tolerancii a solidarite. To by museli menej myslieť na seba, na svoj osobný luxus a viacej na ľudí.

    Dámy a páni, deklarácia o prekonávaní starých deliacich čiar nie je nič iné ako len pokus zastrieť skutočné motívy spojenia týchto koaličných strán z odlišných ideologických táborov. Nie, teraz už to nemá byť zlepenec, ktorým by mala verejnosť pohŕdať, už to má byť historický kompromis. Už to nemá byť obyčajná pragmatika politických rutinérov, ale historické prekonávanie deliacich čiar. Keby mala história ústa, dámy a páni, tak by sa nasmiala.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, asi každému pozorovateľovi udrela do očí dĺžka programového vyhlásenia vlády. Akoby jeho autori prepadli zdaniu, že oné historické spojenie pravice a ľavice si vyžaduje ságy. Lenže v tom je ten problém. V texte je síce veľa hlušiny, tautológií, banalít, opakujúcich sa motívov, ale podstatné je v ňom niečo iné. V prizme tohto programu sa náš slovenský, boľavý, pokrivkávajúci, vytunelovaný, často nefungujúci a zlyhávajúci štát javí doslova ako superman. Toľko ste mu prisúdili úloh a funkcií. Tento utopický štát tu teraz robí ramená. Keby sa ma niekto opýtal, ktorú oblasť štát ponechá na súkromnú iniciatívu, na spontánny vývoj trhových síl, na tvorivosť a na samostatnosť ľudí, mal by som mu problém odpovedať. Štát v tomto programovom vyhlásení vlády má ambíciu strkať svoj nos úplne do všetkého. Chcete leteckého národného prepravcu? Máte ho mať. Chcete národného lodného prepravcu? Máte ho mať. Chcete vysokú úroveň bezpečnostných potravín? Budete ju mať. Chcete stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu? Budete ho mať. Chcete skutočný boj s korupciou? Budete ho mať. Chcete pocítiť výhody ekonomického a sociálneho rastu? Pocítite ich. Toto a ďalších stotisíc vecí vraj vláda zabezpečí, teda aspoň na papieri.

    Keď som sa nad týmto textom zamýšľal, najprv mi napadlo, že som svedkom priam gigantickej produkcie kovaných etatistov, ktorí sa vymkli spod kontroly. Ale poznajúc realitu, poznajúc reálnu schopnosť dvoch vlád Roberta Fica plniť svoje sľuby a predsavzatia, rozhodol som sa radšej pre prozaické hodnotenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mám vážnu obavu, že opäť máme pred sebou programové vyhlásenie vlády odtrhnutej od reality. Vlády, ktorá sa naučila písať do svojho programu kvetnaté súvetia, ale ktorá bude v skutočnosti vládnuť podľa celkom iných pravidiel, podľa tých nepísaných. Myslím, že nastal čas, správny čas na krátky test. Prečítam vám teraz dve proklamácie. Jedna je z programového vyhlásenia odchádzajúcej vlády a druhá z programového vyhlásenia vlády prichádzajúcej. Proklamácia prvá: "Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov fondov z EÚ a oblasti verejného obstarávania." A teraz proklamácia druhá: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje závažný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu života občanov, ako aj kvalitu podnikateľského prostredia. Vláda bude eliminovať priestor pre korupčné konanie vo všetkých oblastiach verejnej správy, kde sa nakladá s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, pri realizovaní verejných obstarávaní, poskytovaní štátnych dotácií a poskytovaní finančných príspevkov z fondov EÚ." Ako ste počuli, proklamácie sú takmer rovnaké. Takže otázka, ktorá z nich patrí druhej Ficovej vláde a ktorá tretej? Pomôžem vám, je to úplne jedno. A v tom je celá pointa a tragédia zároveň. Slová stratili význam, záväzky sú bezvýznamné, dôvera občanov v politiku, v politický systém, v politické strany sa ocitla na bode mrazu.

    Poviem to takto, keď došlo v tomto štáte na veľké zvieratá, bolo úplne jedno, či za Mečiara, za Dzurindu alebo za Fica, polícia, prokuratúra, finančná správa vždy pred ich podvodmi a machináciami kapitulovali. Kedysi takpovediac hviezdili mená ako Rezeš, Lexa, potom Palacka, dnes je to Široký alebo Bašternák. To je slovenská paradigma. Dámy a páni, niektorí ľudia v tomto štáte sú jednoducho nedotknuteľní a tešia sa obrovskému majetku, tešia sa beztrestnosti. Občania to vidia, trpia, pohoršujú sa a zúria, niektorí rezignovali. Mnohí, čo sú aktívni, chodia voliť so sebazaprením a niektorí dávajú už hlasy aj extrémistom. Je to dôsledok toho, že korupčné praktiky, následné zahladzovanie stôp a nečinnosť štátnych orgánov nadobudli obludné rozmery. Rozmením vám to na drobné. Sú to stovky ľudí, policajtov, politikov, prokurátorov, sudcov, vysokých štátnych úradníkov, sprostredkovateľov, lobistov, obchodníkov. Títo ľudia v akomsi zákulisnom súzvuku záujmov udržujú korupčný systém v chode. Takže sa priamo či nepriamo podieľajú na korupčnej trestnej činnosti. Nezdá sa vám, panie poslankyne a páni poslanci, absurdné, že v takomto prostredí chce vláda nafukovať štát? Chce zverovať politikom a byrokracii stále nové a nové úlohy a kompetencie? Veď to je presne to, čo korupčnej chobotnici dodáva potravu. Myslíte si, že ak sa vláda verbálne prihlási k princípom konceptu hodnota za peniaze, že sa tým dajú odbiť všetky výhrady voči rozpínavosti štátu a rizikám, ktoré sú s tým spojené? Nemyslím teraz len na korupciu a tunelovanie, ale aj na plytvanie a neefektívnosť pri správe vecí verejných. Je napríklad preukázané, že národný letecký prepravca je v slovenských pomeroch podnikanie súkromných osôb, klientov vlády, na účet daňových poplatníkov. Absolútne nechápeme, ako sa môže niekto vrátiť k tomuto už raz stroskotanému konceptu a za situácie voľného európskeho neba. Táto vláda má byť vraj aj vládou pokroku. Tak v tomto kontexte je to fór.

    Otázka teda znie: Kde začať a ktoré chápadlá korupčnej chobotnice treba odťať ako prvé? Ako sa zvykne hovoriť, všetko záleží na kvalite kádrov. Dámy a páni, my v strane SaS máme jeden veľmi dobrý návrh ako treba začať bojovať proti korupcii, ako revitalizovať políciu, prokuratúru, súdy a finančnú správu. Chcel by som z tohto miesta vyzvať pánov Fica, Kaliňáka, Kažimíra a Žigu, aby odišli.

  • Slabší potlesk.

  • Na tomto mieste chcem v súvislosti s udalosťami týchto dní zdôrazniť, že nijako nechcem zhoršovať zdravotný stav Roberta Fica, ale odísť zo svojej pozície by mal v prvom rade on. To je jediná možnosť, aby táto vláda, ktorá dnes žiada Národnú radu o dôveru, dostala šancu. To je jediná možnosť, aby niektoré rozumné plány, napríklad v školstve, zdravotníctve a zvlášť v justičnej reforme, ktoré predložený vládny program obsahuje, nezostali len na papieri. Inak to bude len ďalšie veľké trápenie a rozčarovanie. My v opozícii by sme sa mali z toho tešiť, ale bola by to radosť tancujúcich na Titanicu. Dámy a páni, odchod Roberta Fica a odchod špičiek strany SMER – sociálna demokracia do politického dôchodku je základný predpoklad očisty verejného života. Áno, ak neodídu sami, budú porazení vo voľbách. Lenže Slovensko a jeho občania stratia ďalšie roky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, detailne sa k jednotlivým kapitolám programového vyhlásenia vlády budú venovať moji kolegovia, tímlídri strany SaS, ktorí zastrešujú jednotlivé odborné témy, ale dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k niektorým konkrétnym nedostatkom alebo vyslovene škodlivým veciam v predloženom programovom vyhlásení.

    Slovensko má vyrovnaný rozpočet dosiahnuť najneskôr v roku 2020. Keďže rok 2020 nekončí v súčasnom volebnom období, vláda vyrovnaný rozpočet občanom de facto nesľúbila. Myslím, že toto je alibizmus non plus ultra. Povinnosťou vlády je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet najneskôr do roku 2019 a takto jasne to malo byť aj deklarované v programovom vyhlásení vlády. Skutočnosť, že to tak nie je, predznamenáva len prehlbovanie rozpočtovej nerovnováhy, zadlžovanie a neschopnosť rozumne hospodáriť. A pýtam sa, kedy chcete konsolidovať verejné financie, ak nie v časoch rastu, ak nie v časoch, keď dostávame z Európskej únie temer 3 mld. eur ročne, v časoch historických cien ropy? Viac k tomuto určite povie tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.

    Z hľadiska oblasti daní, odvodov, podnikateľského prostredia a predloženého programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že Slovensko stratí ďalšie roky. Zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % je absolútne nedostatočné a znižuje konkurencieschopnosť Slovenska v rámci krajín V4, pričom dôležité ale je v tejto oblasti to, čo v programovom vyhlásení vlády nie je. Chýba systematické znižovanie daní a odvodov, napríklad znižovanie odvodov živnostníkov. Chýbajú konkrétne opatrenia na znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov a zamestnávateľov s výnimkou zrušenia pracovnej zdravotnej služby. Ale ani v tomto prípade nie sú známe detaily, a už vôbec nie termín, ku ktorému tento byrokratický nezmysel má byť zrušený.

    Úvahy o zavedení osobitného odvodu pre obchodné reťazce, poisťovne, zvláštne štátne stimuly pre kúpeľníctvo, snahy o zvýšenie podielu slovenských potravín na domácom trhu doslova diletantským spôsobom vedú presne opačným smerom – k diskriminácii a k protekcionizmu. Viac sa k podnikateľskému prostrediu bude vo svojom vystúpení venovať kolegyňa Jana Kiššová.

    V programe budúcej vlády nám chýba napríklad aj liberalizácia Zákonníka práce pre ľahšie zamestnávanie, dokončenie projektu UNITAS a reforma štátnej správy. Taktiež pri elektronizácii chýbajú presné ciele a termíny. Pri reforme ESO, opäť nie sú žiadne ciele, žiadne termíny. Minulá vláda dosiahla touto takzvanou extrémnou racionalizáciou štátnej správy to, že máme oveľa viac úradníkov ako na začiatku. O tomto bude podrobnejšie hovoriť vo svojom vystúpení náš tímlíder pre štíhly štát Jozef Rajtár.

    Vládny program v časti doprava vykazuje silné zásahy štátu, posilňovanie existujúcich monopolov a zadlžovanie štátu schvaľovaním ďalších PPP projektov. Negatívom je napríklad selektívna podpora podnikania v cestovnom ruchu na úkor celej podnikateľskej komunity. Otázniky vzbudzuje deklaratívne vyjadrenie súhlasu s PPP projektom obchvatu Bratislava, hoci ešte nie je ukončená ani analýza, ktorú minister oznámil len nedávno. Miroslav Ivan, predpokladám, rozoberie túto časť určite bližšie.

    V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda opätovne prepašovala do programového vyhlásenia vlády vznik takzvaného marketingového fondu na podporu produktov z domácej výroby. Napriek tomu, že sa nám počas minulého volebného obdobia podarilo z opozície tento nezmysel, ktorý pripravovali úradníci profesora Jahnátka s cieľom zabezpečiť v novom úrade pár priateľom teplé fleky, zastaviť, opäť sa niekto zahráva s myšlienkou doslova vypaľovať domácich potravinárov a poľnohospodárov, vyberať od nich ďalšie a ďalšie peniaze a tváriť sa, že ide pre nich robiť nejaký spoločný marketing pre domáce potraviny. Keď sme už v tejto oblasti, úsmevná je aj deklarovaná snaha vlády podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou. To do programového vyhlásenia vlády napísala vláda na čele so stranou SMER, ktorý presadzuje zákony obmedzujúce slobodné nakladanie našich vlastníkov s pôdou pri jej predávaní. A tomu hovoríte rozvoj trhu s pôdou. Ja tomu hovorím paralyzovanie trhu s pôdou.

    V oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja je zarážajúca najmä silná a neskrývaná snaha o centralizáciu. Podpora slabých okresov sa má udiať zhora, pričom aj Európa, ale aj obyčajná logika presadzuje práveže úplne opačný prístup – integrované politiky priamo zdola, od samospráv a ich partnerstiev s ďalších priamymi aktérmi v regiónoch s cieľom rozvoja ich konkurencieschopnosti a na to zameriava aj svoju podporu v tomto programovacom období. To znamená, že naša vláda v zmysle tohto programového vyhlásenia vlády pôjde v presnom rozpore s logikou Európskej únie. S tým súvisí aj pochybnosť o schopnosti Slovenska efektívne čerpať eurofondy z obdobia 2014 až 2020. Bude o tom hovoriť kolegyňa Renáta Kaščáková.

    Za seniorov a budúcich seniorov sa môžeme pýtať, kde je snaha o prijatie ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému? Kde sú zmeny na prospech posilnenia II. dôchodkového piliera, udržateľnosti I. piliera? Kde je záväzok prijať nový zákon o sociálnych službách pre starších a zdravotne ťažko postihnuté osoby?

    V oblasti kultúry sú niektoré formulácie, tak ako prakticky vlastne celý text, zaodeté do dlhých, košatých súvetí, ale z programového vyhlásenia vlády jednoznačne vyplýva, že vláda má v pláne zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, aby riaditeľ RTVS mohol spustiť ďalšie kanály. Dámy a páni, strana Sloboda a Solidarita je za zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie priamo zo štátneho rozpočtu. Koncesionárske poplatky sú nespravodlivou nerovnou daňou, keďže rovnaký poplatok platia osoby bez ohľadu na ich príjmy a len dôchodcovia majú zľavy, pričom majetkové rozdiely sú aj medzi nimi, povedzme si pravdu. V neposlednom rade by som rád pripomenul, že v referende v roku 2010, na ktorom SaS participovala, sa 87,24 % zúčastnených voličov jednoznačne vyjadrila za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Takže takpovediac prísľub zvýšenia koncesionárskych poplatkov sa do programového vyhlásenia vlády dostal, ale napríklad záväzok spracovať nový autorský zákon, lebo súčasný nereflektuje modernú digitálnu dobu a treba ho novelizovať, sa do vládneho programu nedostal.

    Dámy a páni, ani sľuby dané učiteľom, strany, ktoré sa uchádzajú dnes o dôveru, nedodržali. Všetky pravicové strany sa pred voľbami zaviazali razantným spôsobom zvýšiť platy učiteľov. SIEŤ sľubovala 10 % ročne, až kým učitelia nebudú dosahovať 80 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných kolegov v iných oblastiach. Strana MOST – HÍD hovorila o navýšení s rovnakým cieľom. Obe strany hovorili najmä o potrebe zlepšenia situácie začínajúcich učiteľov, lebo pre nich je tá situácia najhoršia. Plošné zvyšovanie platov o 6 % v priemere ani zďaleka nie je razantným navýšením ich platov, a už vôbec nie je riešenie pre začínajúcich učiteľov. Šesť percent nie je žiaden nárast, ale je to presne to, o čo rástli platy v priemere za posledné štyri roky. To znamená, že ani MOST a ani SIEŤ nesplnia sľub, ktorý dali pri podpísaní memoranda iniciatívy "A DOSŤ!", ktorá žiadala o zvýšenie platov učiteľov na zmienených 80 percent. Nemôžeme sa čudovať, ak si učitelia povedia, že toto nie sú čísla, za ktoré protestovali.

    V zahraničnej politike je do oči bijúce, akým spôsobom sa programové vyhlásenie vlády doslova alibisticky vyhýba explicitnému označeniu Ruska ako súčasti príčiny niektorých problémov, hrozieb a výziev, ktoré programové vyhlásenie vlády popisuje. O dvojkoľajnosti zahraničnej politiky a ako sa to bude riešiť ani nehovorím. Rovnako je prekvapením, že téma migračnej krízy, na ktorú bývalá vláda SMER-u, na ktorej bývalá vláda SMER-u postavila svoju volebnú kampaň, akoby odrazu neexistovala. Lenže tento problém v Európe trvá a občania na Slovensku majú právo vedieť, s akými postojmi budú slovenské delegácie chodiť do Bruselu. Viac k tejto téme povie kolega Martin Klus.

    Dámy a páni, za katastrofálny stav zdravotníctva je zodpovedná strana SMER. Dosadením krízového manažéra na post ministra sa k tejto zodpovednosti priznala a priznala aj jeho krízový stav. Nový minister zdravotníctva, nestraník, bude mať našu podporu pri akýchkoľvek krokoch, či už protikorupčných, alebo smerujúcich k lepšiemu a efektívnejšiemu zdravotníctvu. Plány v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctva sú stanovené, s viacerými sa dá súhlasiť, a my ich napĺňanie budeme poctivo kontrolovať.

    Jedným z mimoriadne slabých miest je absencia politickej vôle konečne po dvadsiatich siedmich rokoch pohnúť s rómskou otázkou. Niežeby sa tam problematika segregovaných rómskych spoločenstiev neobjavila, sú tam nejaké vety okolo toho, ale vyzerá to len ako povinná jazda. Vláda síce deklaruje, že má záujem riešiť tento problém, ale jasný signál na vyrovnanie sa s týmto nesmierne komplikovaným a smutným fenoménom v programe vlády nie je. A pritom segregované rómske komunity a s nimi spojené asociálne prejavy sú zdrojom destability mnohých lokalít na Slovensku a sú vodou na mlyn extrémistom.

    Postrehy týkajúce sa boja proti korupcii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, čo sú témy, za ktoré v strane Sloboda a Solidarita zodpovedám ja, odprezentujem v samostatnom vystúpení, lebo tieto témy si samostatné vystúpenie zaslúžia.

    Dámy a páni, dovolím si v tejto časti vystúpenia ešte spochybniť, respektíve okomentovať niektoré konkrétne pasáže z programového vyhlásenia vlády. Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku. No ale prečo potom programové vyhlásenie vlády popisuje plno nedostatkov, ak sme zažili taký pokrok? Čaká nás kontinuita aj v korupčných kauzách, ktoré mala predchádzajúca vláda požehnane?

    Ďalšie tvrdenie. Vláda sa zasadí o verejnú politiku, ktorej cieľom je tvorba nových pracovných miest v regiónoch. Dámy a páni, tvorba pracovných miest je len vďaka podnikateľom. A v programovom vyhlásení vlády im ruky nerozväzujete. Ak chcete podnikateľom pomôcť, čo to znamená? Budete rušiť svoje vlastné opatrenia, ktorými ste tým podnikateľom doteraz sťažovali život?

    Ďalšie tvrdenie. Bude dokončený audit platnej legislatívy z pohľadu nadbytočnej regulačnej záťaže tak, aby došlo k jej zásadnému zníženiu. Nepotrebujete žiaden ďalší predražený audit, dámy a páni z vládnej koalície, odporúčam vám volebný program strany SaS a špeciálne náš ekonomický reformný program Agenda 2020. Tam nájdete všetko.

    Ďalšie tvrdenie. Vláda prijme opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze. Dámy a páni z koalície, úplne bude stačiť, ak bude chcieť nejaký súkromný prepravca poskytovať služby, prosím pekne, nehádžte mu polená pod nohy, tak ako tomu bolo doteraz. To bude úplne stačiť pre začiatok.

    Ďalšie tvrdenie. Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov. No ale ak to takto tak nie je to nič iné, len vaše priznanie, že po kauze Váhostav k takýmto opatreniam neprišlo.

    Ďalšie tvrdenie. V príprave reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 vyvinie vláda v rámci prípravného procesu v orgánoch Európskej únie maximálne úsilie na odstránenie negatívneho vplyvu na slovenské potravinárstvo a presadzovanie nediskriminačných podmienok pre domácich poľnohospodárov a potravinárov. Dámy a páni, tu máte ďalšie explicitné priznanie, že vláda v tejto oblasti počas minulého volebného obdobia zlyhala, keď nedostatočne zastupovala slovenské národnoštátne záujmy slovenských poľnohospodárov v Bruseli. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že teraz tomu bude inak.

    Ďalšie tvrdenie. Vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc. Dámy a páni, už je v platnosti posledná novela k fiškálnemu modulu a tam je to jasne zadefinované, tzv. on-line pokladnice. Napríklad v Maďarsku je potrebné byť on-line len pri uzávierke a tá sa pošle na server daňového úradu. A u nás chcete pretlačiť riešenie, že každý doklad sa bude posielať on-line, čo je len a len niekoho kšeft. A samozrejme sú to neskutočne zvýšené náklady tak pre podnikateľa, ako aj pre štát. To bude doslova zabíjať malých podnikateľov a náš trh tiež.

    Ďalšie tvrdenie. V rámci verejnej kontroly justície vláda prehodnotí realizáciu zverejňovania súdnych rozhodnutí a zverejňovania hodnotení sudcov z hľadiska ich prehľadnosti a z hľadiska možnosti ďalšej analýzy, pričom do vyhodnotenia súčasného stavu zapojí verejnosť. Rovnaký prístup vláda zaujme pri prehodnotení zverejňovania výsledkov disciplinárnych konaní proti sudcom. No, dámy a páni, nech to vláda neprehodnocuje, ale nech to rovno urobí. Na prehodnocovanie sme mali čas od revolúcie. A je najvyšší čas to zaviesť, pretože nedôveryhodnosť súdnictva je dôkazom silnej celospoločenskej objednávky.

    A posledné tvrdenie, ešte raz to čarovné ESO. Cieľom vlády v oblasti štátnej správy bude nadviazať na úspešne uskutočnené opatrenia reformy ESO a to optimalizáciou jej výkonu prostredníctvom merania zefektívnených procesov a znižovania ich nákladovosti skracovaním doby čakania a vybavovania občanov. Prosím vás, o akej úspešnosti reformy ESO to hovoríte? Veď ESO je niečo ako Colombova žena, všetci o tom stále rozprávate a nikto to ešte nevidel.

    Dámy a páni, aktuálnemu programu vlády budeme lepšie rozumieť, ak ho dáme do kontextu s víziami, ktoré sa objavili v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády v roku 2012. Spomeniem niektoré z nich. Systémové zmeny v boji proti korupcii, ktoré by sa uplatnili v rámci polície, prokuratúry a súdnictva. Zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Zásadné zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám pre posilnenie demokratických princípov. Konsolidácia verejných financií, ktorú vláda uskutočnila najmä jednorazovými opatreniam. Riešenie zdravotníctva, ESO a miliardová úspora, podpora a zjednodušenie podnikania, digitalizácia a elektronizácia verejnej správy. Už chápete, kam narážam? Na čo narážam? Dnes takmer identické vízie nájdeme v programe vlády na ďalšie štyri roky. Vyzerá to, ako keby sme začínali stále odznova a odznova. A čas beží. Vlády pod vedením SMER-u – SD píšu sugestívne slohy, ale realita ide úplne iným smerom. Je to tak podľa mňa preto, lebo vízie boli iba tieňohrou pre občanov, aby sa smerácke klany dostali ku korytám a napĺňali svoje vlastné vízie o svojom vlastnom obohatení sa.

    Dámy a páni, obávam sa, že inak tomu nie je ani dnes. Občan, stojaci pred bilbordami a čítajúc slogany "Robíme pre ľudí", "Charakter rozhoduje", "Dobrý štát slúži ľuďom" a podobne, si už pár dní po volebnej noci uvedomil, že počet hladných krkov sa zvýšil o strany, ktorým veril, o strany, ktoré v ňom vzbudzovali pocit nádeje a optimizmu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám teraz dva citáty. Citát prvý. "Urobím všetko pre to, aby mohla pravicová alternatíva vzniknúť." A citát druhý. "Pre mňa je dôležité, že treba zmeniť charakter štátu." Stavím sa, že v nich spoznávate predsedu strany MOST – Híd Bélu Bugára. A teraz si položme otázku. Oklamal Béla Bugár voličov? Ja si myslím, že áno. O pravicovú vládu Béla Bugár zabojoval asi tak, ako bojujú futbalisti v kúpenom zápase. A tvrdím aj to, že charakter štátu s Robertom Ficom v kresle premiéra, Robertom Kaliňákom v kresle ministra vnútra a ďalšími persónami zo strany SMER – sociálna demokracia sa neposunie ani o milimeter, o tomto som hlboko presvedčený. Ale pripomeňme si aj iné citáty, prvý je povolebný a druhý je predvolebný. Citát prvý. "Na rokovanie s Robertom Ficom o zostavení vlády nepôjdeme a ďalej budeme rokovať o možnostiach a podmienkach vytvorenia stabilnej pravicovej vlády." A citát druhý. "Ak bude SMER naďalej ovládať políciu, prokuratúru a aj rozhodujúce pozície v súdnictve, tak najbližších 15 rokov nebude potrestaný nijaký politický nominant od sifónov a masáží až po eurofondové tunely. Výsledkom zostane beztrestnosť." Dámy a páni, aj tu je autorstvo týchto citátov celkom zjavné. Sú to výroky Lucie Žitňanskej. Tej istej Lucie Žitňanskej, ktorá sa dnes, dámy a páni, po boku Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra, Roberta Fica ako premiéra uchádza ako nová ministerka spravodlivosti o našu dôveru. Keby toto nebolo tak smutné, tak bolo by to na popukanie.

    Poviem vám ďalší citát. "SIEŤ má záujem o skutočnú zmenu pomerov na Slovensku, ktorá sa nedá dosiahnuť spoluprácou s niekým, kto nesie výsostnú zodpovednosť za stav krajiny vrátane jej zdravotníctva a školstva. Preto je pre SIEŤ spolupráca so SMER-om vylúčená." Toto je citát podpredsedu SIET-e Andreja Hrnčiara krátko pred voľbami. A uvádzam ho len preto, lebo tento citát sa oproti nespočetným pol na pol výrokom predsedu strany Radoslava Procházku vidí takpovediac významovo stabilnejší.

    Dámy a páni, obrazne povedané, liberálny Boh mi je svedkom, že ak mal predseda SIET-e Radoslav Procházka nejakého silného zástancu v strane Sloboda a Solidarita, tak som to bol práve ja. Aj toho podfuku na Richardovi Sulíkovi pri dohode k podpore v prezidentskej kampani, aj pri jeho ďalších kontroverzných krokoch a výrokoch, ktoré ho hojne sprevádzali pre voľbami, naďalej a stále som chodil pomedzi členov SaS, chodil som pomedzi priaznivcov SaS, ale aj iných pravicových strán, a presviedčal som ich: choďte voliť, dáme to dohromady, neformálne sme o tom už hovorili, áno, aj so SIEŤ-ou, aj s MOST-om. A čo mám teraz povedať dlhoročnému trénerovi mládeže jedného športového klubu, ktorý prišiel po voľbách za mnou a vyčítavo mi povedal: povedali ste mi, že oni nezradia, pán Galko. A dnes znechutený uvažuje nad odchodom do zahraničia, lebo má niekoľko ponúk. Natrvalo, prosím pekne. A pritom chce zostať tu, chcel tomu dať šancu. Chcel sa tým deťom venovať aj naďalej. Čo mu mám teraz povedať? Čo by mu odkázal pán Procházka?

    Vážená budúca vláda kontinuity, vážené pani poslankyne a poslanci vládnej väčšiny, poslanci za stranu Sloboda a Solidarita programové vyhlásenie vlády nepodporia pre dôvody, ktoré som uviedol. Som istý, že to od nás ani neočakávate. Ale jedno môžem tejto vládnej koalícii sľúbiť. To, čo budeme pokladať za správne pre občanov Slovenska, pre jeho záujmy, podporíme. Napríklad vaše vágne prísľuby na zlepšenie podnikateľského prostredia naplníme konkrétnymi návrhmi z našej Agendy 2020. Očakávame, že ich nehodíte len tak cez palubu a v duchu vašej koaličnej dohody sa budete nimi vážne zaoberať a nakoniec mnohé z nich aj schválite. Chcem vás ale zároveň ubezpečiť, že sa tvrdo postavíme voči všetkým nápadom a iniciatívam, ktoré v predloženom programovom vyhlásení vlády pokladáme za pomýlené, ktoré sú návrhmi lobistov, čo chcú pokračovať v praxi okrádania daňových poplatníkov.

    Chcem osobitne povedať politikom zo strán MOST – HÍD a SIEŤ, že strana Sloboda a Solidarita zostane stáť pevne za čiarou, ktorú ste sa vy rozhodli prekročiť. Naša voľba je stáť na strane ľudí, ktorí chcú žiť v slušnom štáte. Na strane ľudí, ktorí od štátu očakávajú, že im vytvorí dobrý priestor na sebarealizáciu, ktorí majú právo na spravodlivosť a slušné zaobchádzanie zo strany štátnej moci. My ich nikdy neopustíme. To môžem z tohto miesta zodpovedne vyhlásiť. Zradili by sme tým nakoniec sami seba.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Galko. Osem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Galka, deväť. Poprosím vás, uzatváram možnosť faktických poznámok, 13 faktických poznámok. Dovolím si upozorniť, že počas vystúpenia by sa malo reagovať faktickou poznámkou. Poprosím o faktickú poznámku pána poslanca Miroslava Číža.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. No, tak počúvame už druhé vystúpenie za klub. Vystúpenie za klub má osobitné postavenie v rozprave a spravidla býva priestorom na to, aby sa príslušný politický klub intelektuálne prezentoval spôsobom, ako rozmýšľa, z jeho vystúpenia spravidla cítiť, nejaká hodnotová štruktúra, nejaká schopnosť objektivizovať svoje vystúpenia. To je taká prvá vec.

    No a druhá vec, prijať výsledky volieb, to je elementárny znak politickej kultúry a demokratického parlamentarizmu a pravdepodobne by mal byť rozdiel medzi mítingovými rečami vo volebnej kampani a pred diskusiou v parlamente o programovom vyhlásení vlády, kde vlastne máme posúdiť kvalitu predloženého programu spravovania krajiny na najbližšie štyri4 roky. No z toho, čo sme tu počuli, smerácke klany idú nastúpiť, neviem, čo teraz, kto všetko je taký a onaký, morálne, lebo... Máme tu pravoľavú koalíciu, ktorá je v podstate prvým naozaj zásadným momentom v slovenskej spoločnosti. Útržkovite tam nerozumieť problém rozdelenej spoločnosti a jej negatívne konotácie pre fungovanie štátu a snaha zjednotiť ich, na to treba skutočne veľkú ignoranciu. A dokonca si všímam pre poslanecký klub, naopak, to rozdelenie je veľmi dôležité.

    Viete, ale čo je naozaj dôležité, je, pre dobré fungovanie parlamentu, že aký je vlastne koalično-opozičný potenciál spolupráce. Jak sa dá diskutovať, jako bude vyzerať práca nášho parlamentu. Tu okrem spupných rečí, zatiaľ, a bez štipky pokory a zvlášť SaS-u, kde devastovanie SMER-u, kde po vládnutí krátkom strany SaS, ktoré trvalo dva roky, ktorí položili vládu a po nich sme dostali taký počet hlasov, že sme vládli sami, no tak ak toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Janka Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať, pán kolega, že možno nevšimli ste si, alebo neviete, ale určite chystáme zmenu zákona o sociálnych službách, ktorý doposiaľ, kým ho SMER nezaviedol, žiaden neexistoval. Liberalizáciu Zákonníka práce, myslím si, že to ste mali presadiť vy, keď ste boli vo vláde Ivety Radičovej, pretože SMER je sociálna demokracia, nie liberálna strana. Rovnako chystáme valorizácie dôchodkov na inom princípe. Chystáme sa vysporiadať s určitými, alebo so starodôchodcami. Chceme urobiť jednotnú lekársku a posudkovú činnosť. Je strašne veľa vecí, ktoré práve máme v sociálnom programe.

    Pán Galko, vrátim sa k zlodejinám. Pán Galko, vy ste ma nazvali ako "malá zlodejka", ste napísali o mne status. Následne to za Ivety Radičovej na prokuratúre a špeciálna vyšetrovala, zastavila toto vyšetrovanie a vy ste museli tento status zmazať. Prečo to hovorím? Hovorím to preto a, pán predseda, prepáčte, že aj pán Matovič pred chvíľou na mňa kričal, že hovorím vulgarizmy. V živote som sa vulgárne nevyjadrila ani sa vulgárne nevyjadrujem, ani počas zasadania, ani mimo pléna, a nemienim sa dať, nemienim a nechystám sa tak, ako pani Belousová dala facku pánu Matovičovi, ja sa to nechystám. Ale chcem poprosiť týchto chlapov, že ak urážajú ženy, nech po nich nekričia a nech berú to, že aj ženy môžu v tomto parlamente sedieť, môžu rokovať a môžu komentovať. A myslím si, že by sme to mali na takej dobrej úrovni. Takže ja by som chcela povedať, nenazývajte všetkých zlodejom, nehovorte, kto má byť vo vláde, či pán Kaliňák, odstúpiť, či má pán Fico odstúpiť, pretože voliči dali známku a dali ju takú, že skoro viac ako trojnásobne strana SMER mala počet hlasov.

    Takže prosím vás, nechajte to na občanov a nehovorte, kto tu má sedieť a kto tu nemá sedieť, pretože to jasne preukázali voľby. A verím tomu, že to programové vyhlásenie vlády bude dobré. A možné chyby, ktoré sme urobili, napravíme, lebo iba ten, kto nič nerobí, neurobí chyby. Keďže ste položili vládu, vy ste chyby tiež urobili, ale možno menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, okrem hrdého prívlastku "vláda historického kompromisu" má v mojich očiach "vláda kontinuity" i taký ďalší možný vhodný prívlastok – ako "vláda mierneho pokroku v medziach zákona". V medziach zákona, ktoré garantujú spolužiaci na Generálnej prokuratúre a ktorý, ten pokrok, je mierny, ako nepochybne zistili učitelia po tom, ako sa dostali k programovému vyhláseniu. Nepochybne však má i táto vláda svoje revolučné záblesky, kde odrazu vyšľahnú, niežeby celkom originálne, ono sa toto už tu vyskytovalo, nápady typu národný letecký prepravca. No, je pravda, že od nás veľa ľudí odlieta za prácou a za lepším životom a občas sa aj vracajú pozrieť domov, ako to ide tu, ale ako exportná krajina by sme si mohli napr. vymyslieť aj národného kamiónového prepravcu, lebo vyvážame hodne, možno aspoň toľko, ako tých ľudí, všeličoho do sveta. Už ďalším, hádam ešte revolučnejším, je národný vodný prepravca. Tu ma napadá, kedysi, pre tých, ktorí ho máme radi a pamätáme si ho, napísal v rámci takého národného šialenstva Mečiarovej éry, nebohý Július Satinský v jednom zo svojich listov to, že sa najviac teší, ako vytvoríme námornú vojenskú akadémiu na jazere Tomky na Záhorí. A musím povedať, že keď táto vláda, v ktorej sú i pravicové strany, prichádza s veľkolepými nápadmi typu vodných a leteckých prepravcov, stále mi je záhadou, ako žijú Spojené štáty bez národného leteckého prepravcu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Blahová.

  • Ďakujem. Súhlasím s pánom kolegom Galkom, programové vyhlásenie tejto vlády je slohová úloha na tému ako zlepšiť svet. No zaráža najmä spomínaný boj proti korupcii. Pýtam sa sama seba a možno vás, ako to SMER-u mohli tie malé koaličné strany uveriť? A odpovedám si a zrejme pravdivo, neuverili. Rozhodli sa oslepnúť a ohluchnúť, lebo každá z nich má exaktnú skúsenosť s tým, čo všetko dokáže SMER a vláda, ktorej lídrom je SMER. No dlhoročná nedôvera týchto strán sa pod vplyvom nízkych preferencií zrazu zmenila a stala sa z nej simulovaná dôvera. My však neveríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Galko sa tiež vrátil k tej pasáži programového vyhlásenia vlády, ktoré zdôvodňuje potrebu vytvorenia vlády, odvolávajúc sa na tradíciu Slovenského národného povstania, na boj proti mečiarizmu, a teda vytvorenie prvej Dzurindovej vlády, v ktorej boli zastúpení pravica a ľavica, a teda pán poslanec pripomenul, že po roku, ani nie po roku fungovania tejto vlády, z nej odišiel práve Robert Fico, odišiel do opozície, kde vtedy sedel Vladimír Mečiar, a s tým Vladimírom Mečiarom, proti ktorému vznikol konsenzus ľavicových a pravicových síl v roku 1998, sa neskôr Robert Fico spojil aj vo vláde, vo svojej prvej vláde. Takže ak sa v programovom vyhlásení vlády, tretej vlády Roberta Fica píše, že dnešná vláda je pokračovateľom a nositeľom tejto myšlienky, stojacej na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny, tak chcem sa spýtať, že či to tam nie je iba omylom. Možno keby ma niekto z predstaviteľov vlády počúval, tak by vedel aj na to odpovedať, ako môže byť pokračovateľom a nositeľom myšlienky konsenzu ľavicových a pravicových síl a kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny niekto, kto sa na tom konsenze a kompromise reálne podieľal a po roku od toho konsenzu a kompromisu odišiel, lebo on je hlavným predstaviteľom tejto vlády a jeho poslanci tvoria väčšinu poslancov tejto vládnej koalície a jeho ministri tvoria väčšinu členov tejto vlády. Takže zrejme aj táto veta je tam iba omylom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem pekne. Príjemný, dobrý deň prajem. Dnes tu odznela pripomienka, že jedným z nešťastí Slovenska je fakt, že tu nemáme dôslednú programovú opozíciu. Ja som presvedčený o tom, že po tom, čo vystúpil pán podpredseda strany Sloboda a Solidarita, Ľubomír Galko, je zrejmé, že práve strana SaS tu chce byť dôslednou programovou opozíciou. My nielenže nastavujeme zrkadlo v rámci predloženého programového vyhlásenia vlády, ale, ako ste si iste všimli v jeho vystúpení, navrhujeme aj alternatívne riešenia, prípadne hovoríme o tom, ktoré konkrétne riešenia sme ochotní za určitých okolností podporiť. Preto verím tomu, že aj koalícia prestane s podobnými výrokmi a hovorením len o tom, že tu máme nejakú populistickú opozíciu, čo v tomto prípade rozhodne nie je pravda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda. Na programovom vyhlásení je vidieť, že tak ako upotene a narýchlo bola zložená vláda, profibúda, tak upotene a narýchlo bolo napísané programové vyhlásenie. Tak ste sa ponáhľali, aby ste to dali dokopy, že ste tam pravdepodobne zabudli množstvo vecí, ktoré by tam inak mali byť, napísať. Mne napríklad chýba, mne napríklad chýba v oblasti dôchodkov vízia, konečne, schválenia ústavného zákona, ktorý samozrejme musí podporiť aj opozícia, SaS by podporila tento zákon, ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému. Veď to je zákon, ktorý iniciatívne priniesol pán minister Richter do parlamentu pred štyrmi rokmi. A pre tých, ktorí si nepamätajú, tak tento ústavný zákon by aj možno dávno bol prijatý, ale proti bol pán Švejna, proti bola politická strana MOST ako vtedy tvrdá opozícia. Dnes sedíte spolu vo vláde, SMER s MOST-om – HÍD-om, čakal by som, že do programového vyhlásenia sa táto snaha o ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému, dostane úplne automaticky, no ale nie je to tam.

    Takže vláda kontinuity a pokroku, no, neviem, neviem. Takto by som mohol k sociálnym veciam pokračovať ešte dlhé, dlhé minúty, ale to si samozrejme nechám na svoje vystúpenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Galko, chcel by som zdôrazniť ešte jednu vec z tvojho vystúpenia. Niekde som čítal na internete, výčitku predsedu MOST-u - HÍD Bélu Bugára, že sa o ňom šíria nenávistné reči, teda o ňom, o jeho strane, o strane SIEŤ a ľudia im prajú zlé veci. Sledujem reakcie, postoj politikov a takisto aj bežných ľudí, občanov, ale voči Bugárovi, Procházkovi, Žitňanskej, tam neprevládajú nenávistné veci, ale skôr je tam sklamanie, zhrozenie a zvyčajne zhnusenie. A zhnusenie to nie je nenávisť. V týchto dňoch máme možnosť v priamom prenose vidieť, ako sa dá prakticky v okamihu navždy zničiť skvelá povesť budovaná dvadsaťročným, sympatickým kukučom a nekonfliktnosťou v prípade Bélu Bugára, desaťročným odborným, protikorupčným profilovaním v prípade pani Žitňanskej a výborným výsledkom v prezidentskej kampani v prípade Rada Procházku. Pavol Frešo doviedol v minulom období kedysi pravicovú vlajkovú loď SDKÚ k 0,2 %, lebo korupčnej chobotnici predal post šéfa NKÚ. Nože, kto si dnes spomenie na Pavla Freša? Hovorím, nikto. Som však presvedčený, že trojica Bugár, Procházka a Žitňanská, na to si budú spomínať ešte aj naše deti, ktoré sa nám nevrátia zo zahraničia, prípadne do toho zahraničia budú musieť odísť. Vznikla nám tu totiž koalícia-zlepenec, výraz, ktorý Robert Fico tak často a s obľubou používal za čias vlády Ivety Radičovej. Táto koalícia, tento zlepenec je zlepená veľmi silným a pevným...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem. Si dovolím príspevok Ľuba Galka doplniť, zároveň aj vyzvať pani kolegyne a kolegov z bývalých opozičných strán z MOST-u – HÍD aj zo SIET-e, teda vlastne z tej SIET-e, z tej strany, čo ešte z nej ostalo: neprizerajte sa, ako sa vaši šéfovia rozhodli podať si ruky so stranou, ktorú ste celé štyri roky kritizovali, vy ich nezmeníte! Korupciu a klientelizmus majú proste v krvi. Hádam tomu neveríte, že sa čokoľvek zmení? A budete musieť žiť potom s pocitom, že celé Slovensko videlo to, ako ste sa ulakomili na takú vládu, ktorá bude v takýchto praktikách pokračovať. Spomeňte si, ako ste o týchto rozkrádačkách a zlých zákonoch hovorili ľuďom na ulici, ako ste im dávali svoje materiály, upozorňovali ich, že môžu práve aj oni s vami zastaviť ten červený valec. Teraz ho asi nezastavujete. Spomeňte si, koľko podnikateľov sa vám sťažovalo, že máme ďalšie nové regulácie a máme nové nezmyselné zákony, ktoré schválil váš práve súčasný koaličný partner a ktoré brzdia rozvoj či už podnikateľov, či už vôbec zamestnanosti a rozvoj našej celej krajiny. Čo ste tým ľuďom hovorili? Že im pomôžete? Ako im teraz chcete pomôcť? To ste im klamali?

    Tento vlak celej vlády sa ešte nerozbehol, stále je možné z neho ešte vystúpiť. Preto vás vyzývam, pridajte sa k nám, k ostatným, ktorí to s bojom proti korupcii a klientelizmu a vôbec nezmyselným zákonom myslia vážne. Pridajte sa k tým vašim štyrom už poslancom, ktorí ukázali, že majú to svedomie. Toto rozhodnutie nemusíte robiť kvôli nám ani kvôli sebe, ale kvôli tým ľuďom, ktorí si zaslúžia, aby naozaj po dvadsiatich siedmich rokoch od roku 89 sa na Slovensku oplatilo pracovať, žiť a podnikať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa tiež čudujem, čo sa tu vlastne stalo po týchto voľbách, aké sú tu zoskupenia. A ja som si tiež lámal hlavu ako nový poslanec, keď som tu prišiel pred tými šiestimi rokmi, čo tu vlastne tí politici stvárajú v tomto parlamente. A náš Braňo Škripek, teraz europoslanec, ktorý prišiel tu po roku 2012, mi to v druhej rozprave v svojom živote v Národnej rade okamžite vysvetlil. Viete, čo robia politici? Slovenskí, možno aj európski. Dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. Ešte raz, vykrádanie obsahu významu slov. Po terajších voľbách a po terajších bilbordoch, ktoré boli, mi to stopercentne sa potvrdzuje, že to, čo je významovo v reálnom živote normálne, tu je nenormálne, a naopak. Takže hanbime sa! Áno, patrím aj ja medzi vás, takže, žiaľ, musíme to nejako napraviť, vážení kolegovia, či sa nám to páči alebo nepáči. Nemôže byť, že by dochádzalo k vykrádaniu obsahu významu slov.

    A druhá vec. Spomínal si, že neni tam riešená rómska problematika. Áno, ja by som bol tiež veľmi rád, som z východného Slovenska, som z Prešova, takže mám to na dennodennom poriadku. Vieš, kedy bude riešená rómska problematika? Keď predseda vlády, predseda parlamentu, minister vnútra bude bývať vedľa Róma a ráno sa bude zobúdzať s tým, či tam má ešte psa, ktorého tam mal včera uviazaného, či má ešte bránu na svojej bráne alebo už mu ju niekto vzal, či jeho dcéra a syn prídu živí, zdraví, lebo musia prejsť cez nejaké tie oblasti, ktoré sú často napádané, či jeho strom ešte vôbec tam je, či už neni vyrúbaný. A vtedy sa môžeš dostať do situácie, že budeš to riešiť. Ináč si tu môžme hovoriť, čo chceme. A odporúčam, iďte sa pozrieť do tých obcí. Mám podnety od občanov, ktorí sa na tejto hranici, ako srdcervúco pýtajú pomoc od politikov Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Toľko som chcel.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Ja iba zopakujem a doplním pána podpredsedu. Sklamanie v školstve spôsobili strany MOST a SIEŤ, ktoré verejne podpísali deklaráciu iniciatívy "A DOSŤ!" o navýšení platu učiteľov na 80 % priemeru vysokoškolsky vzdelaného človeka.

    Keď verejne ste toto podpísali a potom ste to vymenili za nejaké iné priority, tak ako môže byť to PVV dôveryhodné? Možnože tak ako verejne ste to podpísali, tak by ste verejne mohli vyhlásiť, že za čo ste to vymenili, alebo či to bolo naozaj iba zavádzanie.

  • Ja na rozdiel od kolegu Číža vôbec nevnímam tento príspevok ako taký, že by nepatril do tejto diskusie. Ja si myslím, že presne takto má vyzerať prihlásenie sa za najväčší opozičný klub a vyjadrenie sa k programovému vyhláseniu vlády.

    A bolo jasne povedané, ktoré priority vnímame ako nerealizovateľné, pretože na ne vláda nemá personálne obsadenie ani vôľu. Bolo jasne povedané, napríklad v oblasti školstva a zdravotníctva, že sú tam náznaky dobrých riešení, na ktorých sa možnože aj s opozíciou vláda môže zhodnúť a ktoré sme ochotní podporiť. Bolo tam jednoznačne povedané, čo sú slabé miesta tejto vlády. A bola tam jednoznačne povedané aj to, čo ja tvrdím, odkedy vznikla táto vláda, že ak máme vrátiť dôveru občanov v politiku v tomto štáte, tak je hlavne ťarcha teraz na nových koaličných partnerov tejto vlády, a to je na stranách MOST – HÍD a SIEŤ. Pretože to sú presne strany, ktoré mali veľmi jasné záväzky voči pravicovému alebo progresívnemu voličovi v tomto štáte, a to sú tie strany, ktoré majú tieto záväzky teraz vydupávať v rámci svojej politiky vo vnútri tejto vlády. A to je jedno, že či sú to záväzky v rámci napríklad iniciatívy "A DOSŤ!", o ktorej hovoril kolega Gröhling, či sú to záväzky, ktoré boli podpísané s iniciatívou Štrngám za zmenu. Toto sú všetko veci, ktoré strany SIEŤ a MOST podpísali pred voľbami, a pevne dúfam, že ich teda budú vyžadovať aj v rámci vlády.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, ja myslím, že už je to jasné po týchto pár hodín, ako to celé bude vyzerať. Opozícia len haní, haní, haní a haní programové vyhlásenie vlády, samozrejme. Domáca úloha – poprosil by som pána Poliačika, aby sa venoval pravej strane – domáca úloha bola jasne daná a domáca úloha je aj plnená. Je splnená každým. Naposledy tuná pánom poslancom Galkom, pánom exministrom Galkom. Ja by som ho v tejto chvíli vyzval zo svojho miesta, aby už konečne prestal žiarliť. Proste vládu sa mu, vládu sa im nepodarilo zostaviť. Už rodinné oslavy frčali v plnom tempe. Pán exminister určite tiež dostal nejakú postavičku v tej vláde, či už nejakého štátneho tajomníčka alebo niečo iného. Predseda Národnej rady takisto bol už daný. Predseda vlády takisto daný. Karty boli rozdané, až na jeden malý, taký malý, dôležitý, veľmi dôležitý kúsok, že sa to jednoducho nepodarilo. Preto tá vláda bola zostavená inými ľuďmi, ktorí ju vedeli zostaviť, na rozdiel od tejto strany, ktorá aj, ktorú, mám česť sedieť vedľa nej teda, hej.

    Domáca úloha bola splnená. A vy ste tuná citovali – temné tváre, cynizmus, sebareflexia, tisíce občanov to cítia rovnako, morálne konanie, nemorálne konanie. Pán poslanec, to isté by som mohol napísať ja, keby som hodnotil vaše programové vyhlásenie vlády alebo vás. Veď sú to kydy. Ešte raz, domáca úloha bola splnená, budeme to tu počuť ešte viacejkrát, je to presne rozdelené. Opozícia dostala domácu úlohu kydať, no tak kydá. A bude tu teraz kydať – ešte koľko je prihlásených? – no tak ja neviem koľko desiatok poslancov. To tu bude trvať ešte pár dní. Potom programové vyhlásenie bude schválené a život pôjde ďalej. Toto je, o tomto je tento parlament a otrávení občania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým za konštruktívne pripomienky a budem reagovať na dvoch predrečníkov, obidvoch zo strany SMER – sociálna demokracia.

    Čo sa týka pani Vaľovej, tak tam by som len upresnil, že jednalo sa o veľmi neuveriteľné, amorálne a podľa môjho názoru protiprávne konanie, keď si pani Vaľová zriadila na svojej vlastnej súkromnej adrese neziskovú organizáciu. Nafasovala obrovské množstvo peňazí, dotácií a čo ja viem čoho od kolegyne Tomanovej v čase, keď v tom istom roku 430 neziskoviek, ktoré mali históriu, tá jej ešte ani neexistovala, mali žiadosti zamietnuté. Ja som sa veľmi negatívne o tomto vyjadril a to naďalej pokladám za hrubú zlodejinu a napísal som k tomu blog. Ten blog som samozrejme ja nestiahol, ale stiahla ho redakcia, ktorej pani Vaľovej právnici hrozili žalobami. A keď pani Vaľová hovorí, že špeciálna prokuratúra prikázala ten blog stiahnuť, tak je to len jasný znak toho, že špeciálneho prokurátora treba vymeniť, lebo on nefunguje poriadne. A myslím, že náš tímlíder pre spravodlivosť pán Alojz Baránik túto úlohu chytí pevne za pačesy a že sa bude tomuto venovať. To je prvá poznámka.

    A čo sa týka druhého človeka, na ktorého by som chcel reagovať, to je pán predseda kultúrneho výboru, pán Jarjabek. Nebudem sa snažiť nejako intelektuálne ho prebiť, lebo obávam sa, že to by sa mi nepodarilo. On naozaj potvrdil, že strana SMER je doslova studnicou tej intelektuálnej vybavenosti, ktorú tu budeme počuť určite ešte aj naďalej. Len by som chcel pripomenúť jednu vec, pán kolega, išli ste o viacej ako tretinu percent dole. Strana SaS posilnila 2,5-násobne v týchto voľbách. A my za to voličom ďakujeme a určite ich nesklameme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy za klub SME RODINA sa prihlásil pán poslanec Boris Kollár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. Ďakujem pánovi Jarjabkovi, že mi nahral na smeč tým, že spomenul nejaký zdrap papiera tunak. Ja tu dnes a hlavne včera vidím, že parlamentná kultúra je úrovni štvrtej cenovej skupiny. A preto sa vám prispôsobím, aby ste ma lepšie, aby ste ma lepšie pochopili.

    Môj politický život sa ráta na mesiace, môj parlamentný na hodiny, ale som presvedčený o jednej veci, že napriek tomu že výsledky volieb boli pred niekoľkými týždňami, mnoho ľudí bolo šokovaných. Ja vidím jednoducho, ja vidím jednoducho opäť, tak ako sa to stalo aj v minulosti, názorovú hluchotu a slepotu. Čiže ak budú voľby, o tom som pevne presvedčený, o rok či o štyri roky, ten výsledok bude taký, že všetci, ako tu sme, budeme z neho naozaj šokovaní. Keď budete hľadať príčiny, tak ako tu spolu sedíte, či tam alebo tam, a to sa bavíme teraz o štandardných stranách slovenskej politiky, tak sa láskavo pozrite do zrkadla, tam uvidíte príčinu. To, čo ste tu predviedli včera a dnes, invektívy, hádky, hašterenie, urážanie, tým ste len vyslali signál voličom, že ste buď nič nepochopili, alebo zámerne ignorujete varovný prst, ktorý vám voliči ukazujú už niekoľko rokov.

    A teraz k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Pôvodne som rozmýšľal a mal som pripravených asi 20-stránkový elaborát, že to rozoberiem, jednotlivé časti, vyjadrím sa k nim. Myslím, si však jednu vec, že v tomto prípade, a to naozaj platí do bodky, nie je podstatné, čo ste tam napísali, ale kto tam to napísal, to je podstatné. Nepozerajme na to, čo sa hovorí, ale kto to hovorí. A toto je podstatné. Včera som mal možnosť vidieť, akým spôsobom to tu funguje. Aj napriek tomu, že ste tie signály jasne dostali, drvivá väčšina našej spoločnosti už toho má naozaj po krk. A keď vidím, ako to tu naozaj opäť narazilo na hluchotu a slepotu, tak chcem povedať jednu vec, že toto programové vyhlásenie vlády nemá absolútne zmysel nejakým spôsobom komentovať, pretože je to presne tak, ako to bolo kedysi za vlády Fica I, Fica II alebo za vlády Dzurindu. Proste je to jeden zdrap papiera, s ktorými si môžeme doslova a dopísmena vytrieť riť.

    Neviem si predstaviť, že by ste dostali jasnejšie signály od našej spoločnosti, od ľudí, ktorí tu žijú, že už stačilo. Keď vidím, akým spôsobom tu opäť narazilo na tú vašu hluchotu a slepotu, všetci, ako tu sedíte, takzvaní štandardní politici, od ľava doprava, zhora, zdola, tak som presvedčený o jednej veci, že keď dostanete výsledky budúcich volieb, bez ohľadu na to, či budú o pol roka, o tri alebo o štyri roky, tak budete všetci v šoku. Ak budete hľadať príčinu prečo, tak sa pozrite do zrkadla.

    Na záver chcem povedať ešte jednu dôležitú vec všetkým ľuďom, ktorí majú záujem ma trošku počúvať. Môžete so mnou súhlasiť, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale budete mať u nás jednu istotu, ktorú môžem sľúbiť, vždy dodržíme to, čo sme sľúbili a povedali bez ohľadu na to, komu sme to sľúbili. Toto sme robili a budeme robiť. Na to sa môžete spoľahnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa faktických poznámok, páni poslanci. Pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ja mám len jednu otázku. Pán Kollár, ak ste tvrdili pred voľbami – môžte mi veriť, ja nie som politik – čo to znamená od momentu, keď ste sa politikom stali?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Zatiaľ z rečníkov teda najstručnejšie vystúpenie. Ale predsa len, keďže máme možnosť sa po písomne prihlásených prihlásiť aj ústne, mňa by zaujímalo, keď už si si dal, pán poslanec, takú prácu, že vznikol 20-stranový elaborát na programové vyhlásenie vlády, že aj váš pohľad na jednotlivé tie kapitoly. Pretože dlhodobo vysvetľujeme aj spoločnosti, že koalícia vzniká za niečo, a ešte v tých parlamentných siločiarach sa deje opozícia, ktorá je takpovediac odsúdená voličom na nejakú spoluprácu.

    Čiže myslím si, že nájdeme, predpokladám, nejaké prieniky, a keď sa dostaneme k tomu z môjho pohľadu dosť dôležitému komentáru k programovému vyhláseniu vlády aj po jednotlivých tých rezortoch, tak možno z toho externého pohľadu, keďže niektorí sme tu šesť rokov, niektorí noví. A tí štandardní sa proti nám vymedzujú zrovna týmto slovkom, ktoré tak isto nemá obsah, lebo rád by som vedel, čo tá štandardnosť našich štandardných strán znamená, tak ten 20-stranový dokument, ktorý si vypracoval pre potreby komentára programového vyhlásenia vlády, by možno zohral pozitívnu úlohu ako východisko do debaty.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič, konkrétnejšie budeme jednotliví poslanci k bodu. Ale čo sa týka vystúpenia nášho predsedu Borisa Kollára, ja ale musím súhlasiť s ním najmä v tom, že my sme tu samozrejme noví poslanci. A poviem vám pravdu, my sme sa včera večer mnohí, nielen z nášho klubu, zhodli, že tento parlament klesol na takú úroveň, že ja som včera domov odchádzal maximálne znechutený. Maximálne znechutený z osobných invektív, urážok, doslova to boli veci, ktoré nieže tu nepatria, ale ktoré sa ani medzi štyrmi očami niekde na chodbe, v bufete, nemali by sa hovoriť. Ja by som, ja by som chcel apelovať na všetkých na margo vystúpenia Borisa Kollára, chcel by som apelovať na všetkých, aby sme sa začali správať úplne normálne ako normálni ľudia, slušní ľudia. Vaše staré hádky a vaše staré spory si, prosím vás, nechajte na ulici a neťahajte ich do parlamentu! Lebo máme plný balkón nielen novinárov, ale aj hostí, ktorí keď včera počúvali tieto vaše vzájomné útoky, tak, prepáčte, ale museli mať taký pocit dávenia z toho, čo sa tu deje.

    Fakt si myslíte, že občania tejto krajiny potrebujú počuť, že kto je tuná väčší frajer, kto viac kradne? Veď to všetci vieme, kto tu kradne. Môžeme ísť sprava doľava. O tom sa nemusíme ani baviť. A naozaj vás poprosím, správajme sa ako normálni ľudia a skúsme konečne, tak ako ste to mali páni poslanci zo SMER-u na bilbordoch, "robiť pre ľudí".

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že pán poslanec Štarchoň nebol prihlásený v tej trojici.

    Poprosím, pán poslanec Kollár, chcete reagovať na faktické poznámky?

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel len na pána poslanca Poliačika reagovať. Odpoviem vám na "môžete mi veriť, nie som politik". Áno, ja som strašne rád, že štandardní politici nám dali krásnu prezývku neštandardná politická strana. Áno, som neštandardný politik a takým chcem ostať celé štyri roky. Neštandardný politik to je taký, ktorý keď niečo povie, tak to aj dodrží. Keď niečo sľúbi, tak to splní. Dobre? Tak to je všetko.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Simona Petrík a následne sa pripraví pani poslankyňa Katarína Macháčková.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne a páni poslanci, 579 – toto je číslo, ktoré vyjadruje počet slov v programovom vyhlásení tretej vlády SMER-u, ktoré sú venované mladým rodinám a ženám. Je to nízke číslo a rodiny a ženy tak opäť zostávajú na periférii záujmu ďalšej vlády. Ide o necelé 2 % priestoru celého programového vyhlásenia, do ktorého si našli cestu aj mnohé banálne vyjadrenia. Takmer rovnaký priestor programové vyhlásenie vlády venuje aj železničnej doprave alebo športu mládeže. Dvakrát väčší priestor ako mladým rodinám je venovaný kultúrnej politike. Tieto oblasti sú pre spoločnosť tiež dôležité, ale jasne vidíme, že pre novú vládu rodinná politika opäť nebude prioritou. Opatrenia pre mladé rodiny pritom tvorili tri z desiatich hlavných programových priorít SIET-e. Koaličný partner v tomto bode tým pádom tiež zostal opäť opomenutý. Ale nejde len o SIEŤ. Viaceré koaličné strany používali počas kampane tému podpory slovenských rodín ako udičku na voličov. Po voľbách už táto téma zjavne až tak atraktívna nie je. Dôkazom malého záujmu o rodinnú politiku je už len fakt, že v programovom vyhlásení vlády nenájdeme osobitný priestor, osobitnú kapitolu venujúcu sa len rodinnej politike. Je pomerne všeobecne zhrnutá práve v oblasti sociálnej politiky, ktorej je venovaná asi strana a pol.

    Dôkazom, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje takmer výhradne všeobecné vyjadrenia, na základe ktorých je ťažké zistiť, čo presne chce tretia Ficova vláda pre mladé rodiny urobiť. Malý rozsah venovaný ženám a rodinám sa prejavil najmä na nekonkrétnosti vládnych plánov, čo však nie je prípad úplne každej kapitoly programového vyhlásenia. Bude ťažké vládu tlačiť do zodpovednosti, pokiaľ mladým rodinám nebude pomáhať a nebude sa intenzívnejšie venovať téme rovnosti príležitostí. Jeden príklad za všetky, citujem, v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, ako aj vyrovnávanie rodových rozdielov, napríklad v mzdovej oblasti, a začleňovanie znevýhodnených skupín žien na pracovný trh." Znevýhodnených skupín žien na pracovný trh – to je z môjho pohľadu nič nehovoriaca veta. Pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života sa vo vyhláseniach jednotlivých vlád objavuje pomaly už od deväťdesiatych rokov a aj napriek tomu sa v tejto oblasti toho odvtedy veľa nezmenilo.

    Áno, pred voľbami odsúhlasila Ficova vláda zvýšenie materskej na 70 % vymeriavacieho základu. Teraz čítame v programovom vyhlásení, že to bude ďalšie navyšovanie. Včera som sa od pána ministra dozvedela na výbore pre sociálne veci, že to bude 75 percent. Ja tento krok vítam a myslím si, že je to dobrá správa pre slovenské matky. Avšak toto opatrenie nie je podporené žiadnou inou systémovou zmenou, ktorá by skutočne viedla k tomu, aby ženy - matky, ktoré o to majú záujem a majú na to vytvorené podmienky, dokázali lepšie zladiť svoju prácu so starostlivosťou o deti. A takými opatreniami, myslím napríklad viacero smelých plánov, ktoré sú a boli v programe, v predvolebnom programe SIET-e, ale cestu do programového vyhlásenia vlády si nenašli. Bola som ich tvorkyňou, takže rada by som uviedla niektoré z nich.

    V prvom rade ďalšie spružnenie pracovného času, tzv. superflexibilný pracovný čas, kedy by matky mohli flexibilnejšie prichádzať a odchádzať z práce, pretože aktuálna slovenská legislatíva a tým pádom aj zamestnávatelia sú stále nastavení na počet odpracovaných hodín namiesto toho, aby podporili pracovný výkon. Alebo prispôsobovanie otváracích hodín škôlok pracovnému času rodičov, alebo možnosť skúsiť podnikať popri materskej alebo rodičovskej bez nutnosti založenia živnosti, či možnosť zdieľanej očeerky, opatrovanie člena rodiny pre oboch rodičov, alebo navýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa a jeho predĺženie pre deti od troch do piatich, šiestich rokov.

    Vyrovnávať rodové rozdiely v mzdovej oblasti je ušľachtilý a potrebný cieľ, ale veľmi náročný na zrealizovanie. A preto odbiť túto tému ani nie jednou vetou mi príde naozaj málo. Podobne je to aj so začleňovaním znevýhodnených skupín žien na trh práce. Aké sú tie znevýhodnené skupiny žien? A budem veľmi zvedavá na to, akým spôsobom chce vláda tieto ženy lepšie začleniť do trhu práce.

    Práve rodové rozdiely v odmeňovaní, v prístupe k lepšie plateným zamestnaniam a okrem nich aj nižšia účasť žien vo vedúcich funkciách či stále pretrvávajúce predsudky voči schopnostiam žien vedú k tzv. feminizácii chudoby. Tento pojem sa postupne stáva fenoménom v Európe a pomenúva fakt, že ženy práve z týchto príčin v poproduktívnom veku padajú na hranicu chudoby z dôvodu nízkeho dôchodku a oveľa viac ako muži sú odkázané na sociálnu pomoc od štátu alebo pomoc od vlastných detí. Toto je skutočne komplexný problém, ktorý by si zaslúžil samostatnú kapitolu a súbor kvalitných riešení. Jedným z nich je aj rovnocenné zdieľanie dôchodkových práv medzi manželmi, aby po rozvode žena nebola odkázaná na nízky dôchodok z dôvodu, že určitú časť manželského života venovala práve starostlivosti o deti. Toto je opatrenie, ktoré sa takisto budem snažiť presadiť tu na pôde Národnej rady.

    Ďalšie vyjadrenie v rámci programového vyhlásenia vlády, ktoré má do istej miery pozitívne prekvapilo, sa týka témy násilia páchaného na ženách, citujem: "Vláda sa osobitne zameria na potieranie násilia na ženách, napríklad rozvojom služieb a opatrení na predchádzanie a postihovanie násilia na ženách a domáceho násilia, ale aj celospoločenskou diskusiou o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa dotýkajú manželstva, rodiny, či násilia na ženách a deťoch." Potrebu efektívnych opatrení pre zamedzovanie násilia na ženách som zaradila aj do volebného programu SIET-e v rámci podpory žien. Situácia v tejto oblasti je totiž štátom dlhodobo nedostatočne riešená aj napriek niektorým krokom, ktoré boli podniknuté. Čo ma však mrzí, je fakt, že v programovom vyhlásení vlády nie je jasne deklarovaný zámer ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý túto problematiku rieši komplexne a poskytuje všetky nástroje na účinný boj s násilím páchaným na ženách. To by však slovenská legislatíva a prax musela implementovať.

    Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré tento dohovor prijali. Z rôznych príčin sme sa stále nedostali k jeho ratifikácii, hoci tak urobili napríklad aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko. Osobitne budem strážiť, či sa aspoň niektoré z opatrení, ktoré som za SIEŤ v tejto oblasti navrhovala, pretavia do zákonov. Ide napríklad o tak praktické a potrebné veci, ako je navýšenie počtu azylových domov a ich rovnomerné rozmiestnenie pre týrané ženy, aby aj ženy na východe Slovenska mali šancu získať odvahu ujsť od násilníka. Ďalej sú to výcviky v tzv. scitlivovaní policajtov a sociálnych pracovníkov, ktorí komunikujú s obeťou, či posilnenie inštitútu vykázania osoby zo spoločného bydliska.

    Okrem týchto riešení mi v programovom vyhlásení vlády úplne chýba dôraz na zvyšovanie medzinárodných štandardov v rámci pôrodnej starostlivosti, ktoré sú platné aj v Slovenskej republike, ale dodržiavajú sa veľmi zriedkavo, keďže s tým by súvisela aj zmena financovania pôrodníc, do ktorej sa zrejme tejto vláde ísť nechce. Zároveň mi tam chýbajú motivačné daňové bonusy pre rodiny s deťmi, ktoré SIEŤ tiež mala v programových prioritách a o ktorých som v programovom vyhlásení vlády nenašla ani zmienku. Takýto bonus by bol platný aj pre rodičov, ktorí z rôznych dôvodov vychovávajú dieťa sami a ktorí sú dnes najviac ohrození chudobou, oveľa viac ako dôchodcovia. Analytici Inštitútu finančnej politiky pritom spočítali, že takíto rodičia zaplatia na daniach viac ako rodiny s oboma rodičmi.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, vidím medzi opozičnými aj koaličnými kolegami veľa žien a mužov, ktorí sa rodinnej politike dlhodobo venujete. V programovom vyhlásení vlády sa ukázalo, že ak na posuny v tejto oblasti nebudeme tlačiť a nedáme ich na stôl, nemáme veľkú šancu ich dostať medzi priority. V parlamente je pätina žien a mnoho mužov, ktorým tieto témy nie sú ľahostajné. Aj keď nás určite bude mnoho otázok rozdeľovať, nájdu sa aj také, kde by sme mohli nájsť zhodu naprieč stranami a ideológiami. Dostupnosť škôlok, potieranie domáceho násilia a pomoc obetiam alebo odstránenie chudoby slobodných matiek a otcov, prípadne skrátenie koncipientskej praxe opäť z piatich na tri roky, pretože to je tiež jeden z dôvodov prečo mladé ženy - právničky odkladajú svoje materstvo, pretože nedostávajú dostatočnú výplatu, sú istým spôsobom práve diskriminované.

    Odložiť na bok straníckosť sa v týchto otázkach podarilo v mnohých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii v otázke rovnosti platov a násilia na ženách, ale aj v niektorých krajinách Afriky, ako je napríklad Rwanda, kde sa ženy spojili pre potravinovú bezpečnosť. Nie je preto dôvod na to, aby sa nám to nepodarilo aj tu na Slovensku.

    Teším sa na spoluprácu a, dúfam, najmä na tú konštruktívnu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vy ste boli, pani poslankyňa, prvým poslancom a možno veľmi dobre a symbolicky, ktorý nevystúpil v rozprave pri programovom vyhlásení vlády za klub, ale takpovediac sám za seba. A možno presne tým, ako ste vydefinovali ten váš výsek záujmu, je to veľmi dobré aj z pohľadu toho, kam by sa mohli priority spoločnosti obrátiť. A sú to ženy, sú to témy materstva a pomoci a ja s tým súhlasím a máte vo mne veľkého spojenca, aby sa vám vaše zámery, aj tie, ktoré ste ohlasovali aj z hľadiska kontroly tej vládnej moci, aby sa vám podarili.

    Jediný jeden moment, ktorý ma trošičku vyrušil na vašom vystúpení, je moment, kedy ste spomínali porovnanie, že akým percentom sú zastúpené jednotlivé kapitoly, a zobrali ste si za príklad, že kultúra má, myslím, že ste spomínali, že dvakrát viac. Ja tomu rozumiem a myslím, že aj včera na výbore pre médiá a kultúru bolo absolútne autentické, že ste tento výbor vzali tak, ako ste sa doňho dostali, že nezodpovedá presne vašej odbornej špecifikácii a je pre vás, nazvem to v úvodzovkách trestným výborom, a okamžite ste utekali do výboru, ktorý je vám, srdcu blízky. Ale predsa len vás poprosím, že tak ako deklarujem pomoc pri témach, ktoré definujete vy a mali by byť prioritné, ja som veľmi symbolicky na konci, tak aj témy kultúry a kultúrnosti tohto národa budú potrebovať fokus a pozývam vás na spoluprácu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Rastislav Schlosár.

  • Pani poslankyňa Petrík, vy ste tu rozprávali o rodine. Chcem sa preto spýtať len jednu otázku, ktorú sme vám položili už na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, a síce, ako si predstavujete rodinu? Predstavujete si rodinu ako muža a ženu? Teda tak, ako si to predstavuje každý normálny človek? Alebo si predstavujete rodinu ako muža a muža, ženu a ženu, prípadne nejaký iný úchylný hybrid?

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Petrík, vy ste živým príkladom toho, ako SIEŤ zradila svojich voličov. To, čo dnes nám tu vy hovoríte, hovorila SIEŤ pred voľbami. Ťažko je vyhodnotiť, že koľko promile z toho programu, ktoré SIEŤ prezentovala, sa dostalo do programového vyhlásenia vlády, ale veľa tam toho nevidíme. Som zvedavý na ten superzákon o schránkových firmách, pretože aj v súčasnosti nám schránkové firmy šarapatia na našom trhu a sú napojené na štátny rozpočet a cucajú peniaze všetkých daňových poplatníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pani poslankyňa Petrík, povedali ste, že ste nenašli v programovom vyhlásení Istanbulský dohovor, no ja som ho tam našiel. Akurát že táto vláda má sklon niektoré veci tak zaobaľovať a teda nepovie mečiarizmus, ale povie autoritárska politika na konci 20. storočia, a teda nepovie Istanbulský dohovor, ale povie medzinárodný dokument, ktorý sa dotýka manželstva, rodiny či násilia na ženách a deťoch, a je presne v tej vami citovanej vete, že "v tejto súvislosti sa osobitne zameria na potieranie násilia na ženách, napríklad rozvojom služieb a opatrení na predchádzanie a postihovanie násilia na ženách a domáceho násilia, ale aj celospoločenskou diskusiou o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa dotýkajú manželstva, rodiny či násilia na ženách a deťoch". Čiže Istanbulský dohovor tam je zaobalený. Máte pravdu, nie je tam jeho ratifikácia. Je tam, že bude celospoločenská diskusia. Čiže vláda chce pomôcť v boji proti násiliu celospoločenskou diskusiou.

    A na záver, teda budete mať možnosť reagovať na nás, čo sme vystúpili s faktickými poznámkami, tak dovolím si len jedno odporúčanie, že na niektoré úchylné otázky nie je potrebné odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som vám vyjadriť v niečom uznanie. Keď sa tu obzriem v sále, tak v opozícii vidím veľa odborníkov na sociálnu oblasť v opozícii, či už je to v našom poslaneckom klube, v SAS alebo aj inde. Ale vy ste v takej špecifickej situácii, že ste mali možnosť byť súčasťou novej vlády. Očividne sa problematike, o ktorej ste hovorili, rozumiete a napriek tomu vaše presvedčenie a hodnoty boli silnejšie ako túžba stať sa súčasťou vlády.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Blahová.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pani kolegyni za vystúpenie. Objavila sa v nej silná téma ľudských práv, ktorá sa však naozaj len zlomkovou časťou zobrazuje v programovom vyhlásení vlády, nemá tam vlastnú zásuvku, nespomína sa tam, okrem národnostných menšín, snáď žiadna menšina. Nespomínajú sa tam ľudia a tí najslabší, ktorých práva treba brániť. Za zvrhlé a úchylné hybridy, nemyslím, že pani poslankyňa by niekoho považovala. Snáď si myslím, že by sme za nich mohli považovať jedine tých, ktorí ľudí takýmito menami nazývajú.

    A ja by som si dovolila v tomto krátkom vystúpení pripomenúť to, čo aj pani kolegyňa počula z úst pani podpredsedníčky vlády včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde pani ministerka spomínala, že napriek tomu, že do programového vyhlásenia vlády sa nedostala jej idea obnoviť rodinné senáty, že tento plán má. A ja verím, že my spoločne aj s ostatnými odborníkmi na túto problematiku jej tento jej plán budeme spoločne pripomínať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Anna Verešová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť pani poslankyňu Petrík v časti tej, v ktorej sa venovala rodinnej politike. Len veľmi kratučko chcem povedať, že pravdepodobne sa v niečom nezhodneme pri ratifikácii Istanbulského dohovoru. Áno, odstraňovaniu násilia na ženách, určite áno. Všetky formy pomoci, áno. Venujem sa tomu osemnásť rokov. Problém bol, že v rokoch 2013 – ´14 tu vlastne prebehla určitá diskusia o prijatí, o ratifikácii Istanbulského dohovoru a naozaj vyvolala veľkú polemiku. Takže škoda, že sa Istanbulský dohovor nedá prijať s výhradami. A už len úplne kratučko, že vlastne ho ešte neprijali, množstvo ďalších krajín, ako je napríklad Nemecko a Nórsko.

    Určite podporujem pani poslankyňu v tom, že nedostať dnes do nového programového vyhlásenia vlády stať, časť o rodinnej politike, je podľa mňa úplne trestuhodné. Dnes, keď čelíme takému demografickému vývoju, kedy sa rodinám už venujú nielen demografi, ale aj ekonómovia a možno aj každý súdny človek a občan, je to skutočne trestuhodné. Budem sa tomu venovať vo svojom príspevku. Ale mne to ukazuje aj takú jednu vec, že vidím, ako ste strašne vzdialení takým bežným problémom rodín, členom rodín a mladým rodinám. Zatiaľ toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďakujem. My sme sa stretli s pani poslankyňou Petrík ešte pred tým, než prišla do parlamentu, na pôde Platformy žien Slovenska a mal som tú česť byť menovaný ambasádorom žien. Od tej doby sa snažím naozaj sa tej téme venovať a na fórach, kde väčšinou teda práva a pozíciu žien presadzujú hlavne ženy, tak sa snažím zasahovať z toho mužského hľadiska. A čo vlastne na Slovensku potrebujeme, je reálne priznať, že so ženami nemusíme byť rovnakí, ale sme si fundamentálne rovní, že pri niektorých veciach, ako vytváranie prostredia pre pracujúce matky, pre ochranu žien pred násilím, pri boji s násilím priamo páchaným rodinnými príslušníkmi alebo blízkymi osobami, potrebujeme sa pohnúť dopredu. A ja som na strane tých, ktorí tvrdia, že ratifikáciou Istanbulského protokolu by sme sa dostali dopredu. A nie úplne rozumiem tomu, keď na základe ideologických pohnútok, teda podľa mňa, podľa mňa ideologických, sa brzdí ratifikácia Istanbulského protokolu a v ochrane žien pred násilím, ktorá by mala byť naozaj prioritou nás všetkých, sa neposúvame dopredu. Zároveň som zdesený z toho, ako napríklad aj verejnosť zareagovala na pozíciu Lucie Nicholsonovej, ktorá je podpredsedníčkou parlamentu, dokonca niektorí písali, že veď bola tehotná, nemala kandidovať. Takže zjavne veľa práce na pozícii žien v tomto štáte ešte máme a som rád, že máme novú krv v tejto sile.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Bude reagovať pani poslankyňa Simona Petrík.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim ísť po poradí.

    Pán Viskupič, ďakujem veľmi pekne. Ja určite sa budem zúčastňovať aj výboru pre kultúru a médiá a veľmi rada budem spolupracovať aj na tejto téme, keď som súčasťou výboru.

    Pán Laurenčík, ak môžem reagovať na vás, ja som práve preto odišla zo SIET-e, presne preto, čo ste hovorili, som odišla zo SIET-e.

    Na kolegu poslanca z ĽSNS na tému rodina. Viete, ja si myslím, že tieto vaše otázky sú silne provokatívne a silne spoločnosť polarizujúce. Nemyslím si, že na pôde parlamentu by sme vôbec legislatívne mali momentálne, keďže viem, že ku konsenzu nedôjdeme, akýkoľvek má kto z nás názor, nemali by sme tieto témy aktuálne otvárať, pretože tu môžme byť ďalšie dva týždne. Ja sa chystám, ja si myslím, že sa všetci rodíme rovní, ale tie témy, ktoré som predniesla vo svojej reči, tým sa ja budem venovať. Takže, prosím, nesnažte sa ma opäť dovliecť do odpovede na otázku, na ktorú vám skrátka neodpoviem.

    Pán kolega Dostál, súhlasím. Ja som pochopila tiež v rámci programového vyhlásenia vlády, že o tých medzinárodných dokumentoch, o ktorých sa tam píše, myslíte Istanbulský dohovor.

    A ak môžem reagovať aj na pani poslankyňu Verešovú. Ja budem rada, keď sa dostaneme k nejakým konkrétnym praktickým opatreniam, ktoré pomôžu posunúť túto tému vpred. Lebo tak isto včera sme hovorili s pani ministerkou Žitňanskou, že teda naozaj nie je to v programovom vyhlásení vlády, ako ratifikácia Istanbulského dohovoru, takže nemám nejaké ružové okuliare, že sa to podarí. Takže budem sa snažiť ísť aspoň po tých praktických veciach. A to je myslím všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Vyhlasujem týmto schôdzu za prerušenú do 14.00 hodiny a po obednej prestávke do rozpravy ako prvá vystúpi Katarína Macháčková a potom sa pripraví pán poslanec Beblavý.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 13.06 hodine.

  • Takže, vážená dáma, poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

    a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery. Máte to pod tlačou 45.

    Poverený člen vlády, vidím, že zaujal svoje miesto. Veľmi pekne ďakujeme. Predseda gestorského výboru pre financie a rozpočet poslanec Ladislav Kamenický zaujal svoje miesto. Ďakujeme. A ďakujeme aj pani poslankyni Macháčkovej, ktorá je tá, ktorá nasleduje ako ďalšia z tých, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda patrím k tým parlamentným nováčikom a teda to dnešné moje vystúpenie je možno jednoduchšie pred takou menej naplnenou sálou. Ale verím, že sa ho zhostím dobre a možno sa s vami podelím aj o tie dojmy z toho včerajšieho dňa, kedy musím povedať, že som bola veľmi prekvapená tým, čo som tu zažila, a mnohými vystúpeniami mnohých kolegov, ktoré, myslím si, že neboli adekvátne a hodné úrovne poslanca Národnej rady.

    Ja teda pracujem ako regionálny politik na pôde mestského zastupiteľstva alebo Trenčianskeho samosprávneho kraja a musím povedať, že tá úroveň komunikácie sa mi zdá byť lepšia ako tu. Verím, že je to len taký začiatok, taký štart, a že toto sa zlepší. A hlavne sa zlepší aj obsah toho, o čom budeme hovoriť, a budeme riešiť naozaj reálne problémy občanov Slovenskej republiky.

    Ja som sa v SIET-i venovala regionálnej politike, a preto ma teda vo vládnom programe zaujala predovšetkým politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Vláda chce kontinuálne pokračovať podľa zákona 336 z roku 2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov pomocou jedenástim okresom, ktoré sú teda najhoršie na tom v rámci Slovenska. Ja osobne sa domnievam, že je to málo. Je to málo, pretože okrem týchto jedenástich okresov sú na Slovensku mnohé iné regióny, ktoré zásadným spôsobom potrebujú pomôcť.

    V SIET-i sme mali pripravený program pre túto oblasť a chceli sme ho realizovať. Konkrétne sa týkal toho, že sme mali na mysli pomoc pre viac okresov na Slovensku, teda širší rozsah, a mali sme aj konkrétne nástroje na to, aby sme týmto regiónom pomohli. Medzi tieto konkrétne nástroje patrili napríklad turboodpisy, ktoré mali poskytnúť určité daňové zvýhodnenia, plošné, podnikateľom, ktorí práve by podnikali v týchto menej rozvinutých okresoch. Mali sme záujem aj na tom, aby sa štátni tajomníci presunuli bližšie. Bližšie k ľuďom do regiónov, aby možno naozaj viac vnímali tie problémy, pretože tak ako ja, ako zástupkyňa Hornej Nitry, sa častokrát sa cítime nevypočutí, tak sme mali práve záujem priblížiť štátnu správu samosprávam. Tak isto sme chceli riešiť výjazdové zasadnutia vlády takým spôsobom, aby sa konali s určitou pravidelnosťou v jednotlivých krajoch a aby teda vláda videla, kde sú tie reálne problémy. Ja ako primátorka piateho najväčšieho okresu na Slovensku, je realita taká, že som nebola pozvaná ešte ani na jedno výjazdové zasadnutie vlády, práve asi z toho dôvodu, že som nemala nikdy tú správnu stranícku príslušnosť. Myslím si, že takto by sa veci riešiť nemali, že naozaj každý by mal mať právo zúčastniť sa výjazdového zasadnutia vlády, zvlášť v takej pozícii, ako som sa teda nachádzala aj nachádzam ja ako primátorka mesta.

    Konkrétne náš región, región Hornej Nitry riešia alebo trápia dva zásadné problémy. Je to problém dopravnej infraštruktúry a problém zdravotníctva. Dokonca si myslím, že tieto problémy nie sú len problémy Hornej Nitry, pretože ľudia okrem zdravia potrebujú prácu, a teda podmienku pre to, aby tie pracovné príležitosti v regióne boli.

    So záujmom som si prečítala programové vyhlásenie práve v časti zdravotníctva, kde teda sa hovorí o tom, že sa bude prehodnocovať aj koncová sieť nemocníc. Neviem, do akej miery, kto ste sa stretli s týmto problémom, ale myslím si, že tento problém je naozaj problémom, ktorý trápi veľa ľudí na Slovensku, pretože častokrát sme svedkami toho, ako sa zatvárajú nemocnice a ľudia majú obavu z toho, kam pôjdu za zdravotnou starostlivosťou, ktorá nemocnica ich ošetrí, ktorá to bude tá najbližšia. My konkrétne máme teda nemocnicu v Bojniciach, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, a táto nemocnica má dlhodobo hospodárske zlé výsledky, čo je dané zlým nastavením systému, ako sú nemocnice dnes financované. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja sú takéto nemocnice tri a obdobné problémy majú všetky tri. To znamená, že nie je chybou hospodárenia tých ľudí, ktorí tam pracujú, ale je to chyba systému.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že jednak sa teda bude prehodnocovať koncová sieť nemocníc a jednak sa zavedie DRG systém. To znamená, že budú jednotlivé zdravotnícke výkony hodnotené podľa určitého systému, ktorý bude platný a záväzný. Sú aj kritici, ktorí hovoria o tom, že koncová sieť nemocníc nie je dobrým riešením, pretože zvýhodňuje určité nemocnice. Ja si, naopak. myslím, že v tomto by mala byť zachovaná koncová sieť nemocníc, pretože treba zabezpečiť nielen minimálnu starostlivosť a treba zohľadniť aj určité geografické rozdiely a možno aj druhy priemyslu, ktoré sú v danom regióne prevládajúce. Za náš región môžem povedať, že dochádza k častým úrazom, či už sú to bane, chemický priemysel, a práve preto je veľmi dôležité, aby bola dostupná zdravotná starostlivosť.

    Viete, ja nepatrím len k takým nekonštruktívnym kritikom, ja sa snažím naozaj vnášať konštruktívnu kritiku a aj počkať s tým, ako sa veci vyvinú. Ja budem očakávať, veľmi, aké budú kroky nového pána ministra Druckera, s ktorým som teda ja mala príležitosť už stretnúť sa ako primátorka mesta, keď riešil teda problémy týkajúce sa pošty na území nášho mesta, a musím povedať, že ju vyriešil veľmi kompetentne. A preto teda budem očakávať, ako sa postaví k tomuto náročnému problému, ktorý dostal do vienka, problém zdravotníctva a konkrétne teda aj náš problém nemocnice v Bojniciach, ktorá naozaj je vo veľmi zložitej situácii.

    Ďalšou významnou oblasťou, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť, je práve oblasť dopravy. Vláda hovorí v programovom vyhlásení, že bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry a hovorí o komunikáciách R2, R3, R4, R7. Viete, toto keď si prečítate, tak je to naozaj vágne vyjadrenie, nekonkrétne, v podstate nič nehovoriace. Ja musím povedať, že už, uvediem to na konkrétnom príklade R2, ktorá trápi obyvateľov z nášho regiónu, a myslím si, že tento konkrétny príklad dokumentuje veľmi dobre aj situáciu v iných regiónoch Slovenska, ako je to s výstavbou týchto komunikácií a ako je to so sľubmi, ktoré dávame obyvateľom. V roku 2008 na výjazdovom zasadnutí vláda Roberta Fica v Prievidzi prijala uznesenie, kedy sa mali začať úseky práce na piatich úsekoch výstavby R2 v Trenčianskom kraji. Mali sa začať v roku 2010 a skončiť 2014. Samozrejme, realita je úplne iná. Výsledok bol taký, že práce sa realizujú na jedinom úseku, a to je obchvat Bánoviec nad Bebravou. Potom prišlo krátke obdobie vlády teda pani Radičovej. Navštívil nás vtedajší minister dopravy pán Figeľ, ktorý teda potvrdil, že R2 naozaj zostáva medzi prioritami vlády. V roku 2012 teda opäť už prišla vláda pána Fica, v roku 2013 som ako primátorka zorganizovala petíciu, ktorú podporilo takmer 20-tisíc obyvateľov, a nielen teda z mesta Prievidze, ale z celého regiónu Hornej Nitry, a opäť sme upozorňovali na náš problém, ktorý máme, na potrebu riešenia tejto dopravnej infraštruktúry. Preto nás potešilo, že v roku 2014 sme teda našli informáciu, že práve R2 bude zaradená v Operačnom programe Integrovanej infraštruktúry a stala sa aj súčasťou strategického plánu dopravnej infraštruktúry na roky 2014 – 2020. Strategický plán dopravnej infraštruktúry, ktorý hovorí o tom, v akom, v akých lehotách by mali byť ktoré komunikácie budované. Je však absolútne neaktuálny a nezodpovedá realite. Mňa veľmi prekvapilo, že v programovom vyhlásení sa o takomto zásadnom dokumente neobjavila ani zmienka. Čiže ani zmienka o tom, ako vlastne konkrétne bude pokračovať budovanie dopravnej infraštruktúry v regiónoch. No, takúto kontinuitu ja nemôžem podporiť.

    Naozaj v našom regióne už čakáme roky-rokúce, aby sa výstavba posunula ďalej. Vy, čo pracujete v samosprávach, myslím, že je tu veľa ľudí zo samosprávy, alebo ľudí, ktorí pracujú pri výstavbe ciest, vedia, aké náročné je pripraviť výstavbu nejakej komunikácie, čo sa týka prípravy projektovej, právnej. Bohužiaľ, programové vyhlásenie vlády vôbec nereflektuje, to znamená, neukladá žiadne konkrétne termíny, minimálne prípravy alebo projekčných prác. Programové vyhlásenie iba vágne konštatuje, že vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry.

    My sme z toho veľmi smutní. Horná Nitra sa cíti byť sklamaná, oklamaná, pretože za 10 rokov, odkedy teda bola prvá vláda pána premiéra, sa nevyriešilo absolútne nič. Sme presne tam, kde sme boli na začiatku. Akurát sa zmenilo to, že z pôvodných piatich úsekov sú už len tri úseky. Štúdia realizovateľnosti nám stanovila znovu nové podmienky a sme niekde na začiatku. No ak takto budeme pokračovať a sľubovať našim občanom, že budeme budovať cesty, tak to skutočne spokojní nebudú a potom naozaj tie výsledky volieb vyzerajú tak, ako vyzerajú.

    Viete, my v samospráve takéto nereálne sľuby dávať nemôžme, pretože tí ľudia nás poznajú, sme im nablízko a by nás nevolili. Bohužiaľ, na tej vládnej úrovni to tak nejako, ako vždy preplávame a povieme si: však to tým ľuďom povieme, budeme to budovať a ono sa to nejako vyrieši. Nevyrieši sa to. My sami musíme niečo urobiť pre to, aby sa to vyriešilo, a musíme teda dbať na to, aby naozaj nová vláda prijala konkrétne uznesenia, ako sa budú budovať tie cesty, z akých prostriedkov. Veď my veľmi dobre vieme, že jednoducho štát na to peniaze nemá, pokiaľ nebudú eurofondy. Kedy vlastne tie cesty budú? A práve dopravná infraštruktúra garantuje ľuďom prácu. Takže toto veľmi so sebou súvisí. A ja osobne teda budem sa o toto zaujímať a budem teda tlačiť na novú vládu, aby aspoň čiastočne, aspoň čiastočne naplnila očakávania aj obyvateľov Hornej Nitry, ktorých zastupujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pekne pani poslankyni za vystúpenie. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Je tomu tak, nikto sa neprihlásil s faktickou? Dobre, ďakujem veľmi pekne. Takže, nasleduje teraz vystúpenie podľa toho, ako sa poslanci zapísali do rozpravy, pána poslanca Beblavého.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k novej vláde a jej programovému vyhláseniu. Ešte predtým mi však dovoľte neprítomnému predsedovi vlády zaželať skoré uzdravenie.

    Vzhľadom na to, čo sa v tomto parlamente deje, si myslím, že by bolo vhodné najprv vysvetliť celkovú filozofiu vo vzťahu k politickej kultúre a aj ako pristupovať k tejto vláde, ktorú budeme, tu budeme v najbližších dňoch vyslovovať dôveru. Pretože aj včera sme videli, aj dneska, že otázka toho, čo je správne, ako vystupovať, ako sa k takejto vláde postaviť a všeobecne ako v parlamente vystupovať, je, nás rozdeľuje a zároveň aj verejnosť významne znechucuje. Ak chceme zo Slovenska urobiť štandardnú západoeurópsku krajinu, musíme sa aj my, politici, podľa toho chovať. Vždy si preto kladiem jednoduchú otázku, čo by za danej situácie robili moji kolegovia v rakúskom, dánskom či írskom parlamente. Čo by ešte tolerovali, kde by spolupracovali, kde by mlčali, zakusli sa do jazyka a, naopak, kde by sa aj ozvali, kde by protestovali a kde by boli aj veľmi ostrí, v akých situáciách by cítili potrebu povedať veľmi nahlas nie, keď politici konajú v rozpore so svojím ústavným sľubom.

    Dovoľte mi ten ústavný sľub pripomenúť, hoci sme ho tu všetci skladali pred necelým mesiacom. "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Všimnime si, že ten sľub nie je o tom, že skutok sa nestal, alebo skutok sa stal pred viac ako troma dňami, tak čo to vyťahujete. Nie je to – ani za predchádzajúcej vlády, to bolo ešte horšie, ani – dokázal som ten zákon obísť, tak čo chcete. Je to konať v záujme občanov, dodržiavať zákony a uvádzať ich do života. To sú tie kľúčové kritériá, podľa ktorých by sme mali posudzovať aj samých seba, aj vládu a jej programové vyhlásenie. Politická kultúra totiž nie sú pekné slová, ale pekné skutky. Ak niekto vystupuje kultivovane, má zlatý modelovaný hlas, má super slovník, ale nedrží slovo, zneužíva moc a zneužíva prípadne verejné zdroje, tak nie je kultúrny politik. Nie je to o forme, je to o obsahu.

    Pravda, ak je tvrdá, nie je urážka, ak je povedaná slušne, bez vulgarizmov. Urážajúce pre nás všetkých je, ak sa moc správa tak, že sa o nej dá pravda povedať len tvrdo. Byť v politike je osobne v poriadku, ak to osobne je relevantné, napríklad pri hodnotení činnosti ministra, či šance, že niečo vo vláde dosiahne. V tomto všetkom by sme sa však mali chovať bez strachu, ale aj bez hnevu. Bez strachu z toho, že ak si človek dovolí niečo povedať, na niečo poukázať, tak hneď získa k sebe protikampaň alebo aspoň náhodné šplechnutie jedu, ako sme to už mnohí zažili zo strany moci aj niektorých kolegov, ale aj bez toho, aby naše kroky určoval hnev, že ukáže niekomu, chceme to niekomu ukázať, lebo nás urazil alebo nejakým spôsobom sa nás dotkol. Bez strachu a bez hnevu. A tak sa aspoň za seba chcem, pardon, budem snažiť pristupovať aj k tomuto programovému vyhláseniu, aj k tejto vláde.

    Dovoľte mi povedať, že my nevyslovujeme dôveru vyhláseniu vlády, my ho ani neschvaľujeme, toto vyhlásenie vlády, my vyslovujeme dôveru vláde. To je to, čo nám ústava dáva. A myslím si, že v tej ústave je to dobre premyslené, pretože papier znesie všetko. Osoby a strany za týmito záväzkami sú kľúčové. Preto nakoniec musíme rozhodnúť, či sme ochotní dať dôveru tým, myslím si, že pätnástim členom vlády a vláde ako celku. Samozrejme, programové vyhlásenie má svoj zmysel, predstavuje záväzok voči verejnosti a medzi vládnymi partnermi, ale akékoľvek posudzovanie podľa mňa musí spájať ten papier s ľuďmi a tak by sme ich mali aj hodnotiť.

    Z môjho pohľadu však veľká časť diskusie o tomto programovom vyhlásení, a nemyslím ani tu v parlamente, lebo tuná začala, ale na verejnosti, kde prebieha už týždeň, je veľmi zvláštna. Najväčšia nespokojnosť, aspoň pokiaľ som zachytil, je s nekonkrétnosťou, mnohým chýbajú merateľné ukazovatele, termíny, ešte viac konkrétnych záväzkov.

    Berúc do úvahy, že ide o politický dokument na štvorročné obdobie, a nie je ani akčným plánom, ani zápisnicou z porady, to na prvý pohľad znie zvláštne, čo tí ľudia vlastne chcú, keďže v tom programovom vyhlásení veľa vecí konkrétne povedaných je a veľa nie je. Myslím si, že je to vyjadrením nedôvery tejto vláde a politike ako celku. Je to nedôvera k niečomu, čo môžeme nazvať fiškálsky prístup.

    Predstavte si, že sedíte v obchode alebo predávate susedovi pozemok alebo ho od neho kupujete, tak ak máte pocit, že vás chce len oklamať, že na prvý pohľad to vyzerá dobre, ale na strane 24 písmom 8 je napísané niečo, čo mu v skutočnosti umožní vás úplne obabrať, tak budete sa snažiť buď čítať to malé písmo, alebo si na to niekoho najmete, ale v každom prípade budete naozaj pozerať na každý detail. Ak máte pocit, ak máte skúsenosť s tým susedom, s tým obchodníkom, že vás neoklame, že sa k vám chová poctivo, že to, čo povedal, že spraví, aj spraví, tak potom nebudete skúmať písmo veľkosti 8 na strane 24, pozriete si to základné, vidíte, kam to ide, ak ste schopný s tým súhlasiť, tak to podpíšete.

    Vláda spôsob, ktorým vznikla, a čiastočne aj niektorí ľudia, ktorí v nej sedia, si tú nedôveru zaslúžia, pretože to, čo priniesli, nie je ani tak zmiernenie nezmieriteľného, ako skôr nevysvetlené a niekedy až nepochopiteľné spojenie záujmov. A to teraz nehovorím o pohľade voličov strán, ktorí volili iné strany, hovorím o pohľade mnohých voličov strán, ktoré volili tieto strany. To im, aspoň mne to takto komunikovali, ten konkrétny priebeh toho, ako táto vláda vznikla, ako sa zatiaľ chová, ten pocit znásobuje, ten pocit nedôvery. Pretože najväčší problém tejto vlády nie je to, že vznikla ako pravo-ľavý zlepenec, povedzme, nazvime to, ako chceme, pretože Slovensko dnes nie je v situácii, kde vo väčšine tých najboľavejších vecí sú nejaké zásadné ideologické rozdiely. Naopak, to, na čom sme dnes zaseknutí ako krajina, sú veci, na ktorých v skutočnosti až také ideologické rozdiely medzi pravicou a ľavicou nie sú.

    Skoro všetci, nechcem hovoriť samozrejme za celú snemovňu, ale s ľuďmi, aj s odborníkmi, aj s politikmi, s ktorými sa rozprávam, mám pocit, všetci vieme, že už 10 rokov krajina pomerne stojí na mieste, svet sa mení, v niečom k lepšiemu, v niečom k horšiemu, a aby som použil jazyk z IT, máme nejakú verziu Slovensko 1.0, ktorú sme vybudovali, ktorá sa už 10 rokov neupgradovala, a všetci tušíme, že potrebuje nejaký zásadnejší upgrade na Slovensko 2.0. A ten upgrade je samozrejme potrebný asi v mnohých veciach, ale tiež už z diskusií s ľuďmi, aj z načúvania, aj kolegov, mám pocit, že cítime, že tri oblasti sú tie úplne naj-najvážnejšie. Jedna, o ktorej sa hovorí najviac, je rovnosť pred zákonom a korupcia. Ja tu chcem len zdôrazniť, korupcia je len jeden z prejavov nerovnosti, nie je jediný. Ak nemáte rovnaký prístup k spravodlivosti, tak je úplne jedno, či to je kvôli úplatku alebo len kvôli tomu, že máte nesprávne meno, alebo žijete ďaleko od niekoho, kto by vám vedel pomôcť. Jednoducho nie ste si s inými rovní. A to je veľký problém.

    Tá druhá vec je funkčný, lacnejší a jednoduchší štát. Fungovanie štátu väčšinou nebýva úplne takouto prvou témou, ale opäť za posledné roky a práve preto, že funkčnosť štátu sa nezvýšila, v mnohých veciach zhoršila, jeho finančná náročnosť sa významne zhoršila, veľa z verejných peňazí sa roztratilo kade ľahšie, tak tá otázka štátu, ktorý ľudí nezaťažuje, menej stojí, ale pritom funguje, sa dostáva na popredné miesta. Myslím si, že keby sa ju podarilo pohnúť, už o pár rokov by ju ľudia ako zásadnú nevnímali, ale dnes je Slovensko v mnohom tak drahý a nefunkčný a zložitý štát, že je na prvých miestach

    A tretia vec je investovanie do našej budúcnosti. Tam sa často hovorí o infraštruktúre, o cestách, železniciach, o vede, školstve, ja by som k tomu pridal aj zdravotníctvo a kultúru, ale môžme samozrejme o tom polemizovať.

    Dovoľte mi zopakovať, že tieto tri body – rovnosť pred zákonom a korupcia, funkčne lacnejší a jednoduchší štát a investovanie do budúcnosti tejto krajiny – sú veci, ktoré majú len málo spoločného s tradičným pravo-ľavým delením. Sú to veci, ktoré dneska majú ľudia tendenciu vnímať ako veľký problém naprieč, a dokonca aj mnohé riešenia majú vnímať naprieč politickým spektrom, nie niesť všetky, ale, ale mnohé. Preto naozaj nevnímam ako najväčší problém tejto vlády, že je pravo-ľavá. Vnímam ako najväčší problém to, čo sa pokúsim teraz ukázať, že je takmer nulová pravdepodobnosť, že sa za jej pôsobenia tento zásadný upgrade udeje. Ozrejmime si to teda po jednom.

    V čom bude Slovensko viditeľne lepšou krajinou vo vzťahu k rovnosti pred zákonom a korupciou? Aby som začal pozitívne, na základe tohto programového vyhlásenia vlády sa dá predpokladať, že ak vláda vydrží a naplní ho, tak bude mať o štyri roky viditeľne lepšie fungujúcu súdnu sústavu. Je pravdepodobné, že konania budú rýchlejšie a je pravdepodobné, že viacero problémov, ktoré dnes pozeráme v súdnictve, sa minimálne zlepší, ak nie odstráni. Programové vyhlásenie v oblasti súdnictva prezentuje predstavu, ktorá je ucelená, konkrétna a zároveň obsahuje dostatok, by som povedal, kritickú masu návrhov na to, aby to mohlo naozaj k niečomu viesť. Problém je v tom, že rovnosť pred zákonom a obmedzenie korupcie nie sú dnes do veľkej miery o súdoch, hoci sa to často na ne zjednodušuje. Vidíme to koniec koncov na prípade špeciálneho súdu, súdu zriadeného ešte v roku 2004 spoločne s Danielom Lipšicom a Luciou Žitňanskou vo vzťahu ku korupcii a k trestnej činnosti verejných funkcionárov. Tento súd nie je dokonalý, ale podľa zhody, myslím si, odbornej verejnosti, v podstate funguje. Jeho problém dneska je, že nemá koho súdiť, teda ak nepočítame inšpektorov, ktorých, ktorých trestá za to, že zobrali štyri balíčky kešu orieškov za vybavenú inšpekciu.

    Problém boja proti korupcii alebo rovnosti pred zákonom dneska je len v malej miere problém súdov, hoci tie treba nepochybne významne zlepšiť. Je to oveľa viac problém prokuratúry a polície, ktorým, už ako viacerí povedali, že toto programové vyhlásenie venuje spolu, myslím, že dve vety, ak si to správne pamätám, a tie vety neobsahujú žiadny relevantný záväzok, ktorý by niečo zásadné menil. Ak sa pozrieme na päť, desať, pätnásť, dvadsať káuz z posledných rokov, ľubovoľne si ich môžme vybrať, tak skoro pri žiadnej sme, nenájdete situáciu, kde polícia vyšetrovala, prokurátor obvinil, ale súdy zlyhali. A nájdeme situácie, kde polícia buď ani nekonala, keď ju niekto konať prinútil, tak to zastavila, keď náhodou chcel konať vyšetrovateľ, tak nejakým spôsobom sa ho zbavili, keď sa ho nevedeli zbaviť, tak to zabil prokurátor. To je to, čo sa deje každý deň v tejto krajine vo vzťahu aj ku korupcii, aj zneužívaniu verejnej moci.

    S tým toto programové vyhlásenie nechce robiť nič. A čo je minimálne rovnako dôležité, kľúčovou osobou zodpovedajúcou za skutočné vyšetrovanie nie je minister spravodlivosti, ale minister vnútra, a tým zostáva Robert Kaliňák. Robert Kaliňák je dnes to isté čo Pavol Paška, len s aktívnejšou komunikáciou a väčšou biznisovou zručnosťou. Je to človek, ktorý je garanciou a dokonca už aj symbolom toho, že v tejto oblasti sa nič významné nestane. Ale nehovorme na chvíľu o vyšetrovaní a trestaní, hovorme o, nazvime to, prevencii. Oblasti, kde dochádza k najvyššiemu zneužívaniu verejných zdrojov na Slovensku v posledných rokoch, charakterizuje to, že sú to oblasti eurofondov a verejného obstarávania. Často sa to prekrýva, keďže tie eurofondy treba minúť cez verejné obstarávanie. Ak si prečítate programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti, tak verejné obstarávanie nesľubuje prakticky nič okrem Kaliňákového marketingu rozširovania elektronického trhoviska. V oblasti eurofondov síce obsahuje, myslím, že viac ako stranu, stranu a pol, ale tá strana a pol nesľubuje žiadnu skutočnú zmenu. Ukazuje najmä, že o nej ani neexistuje žiadna predstava, a to napriek tomu, že minimálne v programe SIET-e tá predstava pomerne podrobne rozpracovaná bola, a myslím, že aj v programoch iných politických strán, nechcem sa nikoho dotknúť, ale samozrejme tie ovládam menej.

    Dokonca aj tam, kde ešte v koaličných rozhovoroch sme boli svedkami zásadného prísľubu opozičnej kontroly, a to bola v oblasti zdravotníctva, kde v koaličnej zmluve je priamo uvedené, že opozícia bude mať zastúpenie v kontrolných orgánoch vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom pripomínam, že zdravotníctvo nielen bolo veľkou témou pred týmito voľbami, ale je to aj téma, kde dlhodobo najviac ľudí vníma korupciu a jej prítomnosť, tak v tomto programovom vyhlásení zrazu, je tu pán minister, sa zrazu za slovami kontrolné právomoci opozície vo vzťahu k týmto orgánom a jej účasť, zjavila zátvorka a v tej zátvorke sa píše o stavovských organizáciách a treťom sektore. Dovoľte mi členov vlády upozorniť, že hoci strana SMER dlhodobo vníma svet tak, že každý, kto nie je SMER, je opozícia, v normálnej spoločnosti je opozícia, sú tie strany a poslanci, ktorí sedia v tejto polovici snemovne a teda nesúhlasia s vládou a snažia sa ju nejako kontrolovať, prípadne aj vymeniť. Mimovládna organizácia, stavovská organizácia nie sú opozícia. A ak si niekto myslí, že zalepí týmto to, čo predtým sľúbil, tak mu to nevyjde, ale uvidíme.

    Keď sa pozrieme na osoby, ja už som hovoril o Robertovi Kaliňákovi, vo vzťahu k eurofondom mi dovoľte hovoriť o troch ľuďoch, je to pán Pellegrini, pán Plavčan a pán Žiga. Títo traja ľudia budú zodpovední za obrovské množstvo eurofondov, v podstate s výnimkou, a ja nechám bokom veci, ktoré sú dôležité, ale nie pre upgrade tejto krajiny, ako je pôdohospodárstvo alebo životné prostredie, budú zodpovedné za tie najvýznamnejšie, veda, inovácie, podnikanie, školstvo, informatizácia. K týmto témam sa ešte vrátim, ale to je to, čo oni budú pokrývať, a ich doterajšia činnosť ukazuje veľmi jasne, že bude pokračovať doterajší biznis. Nie je tam žiadna ambícia zmeny. Ako som spomenul, tá ambícia nie je zachytená ani v tom texte, to znamená, že ani papier nesľubuje zmenu, a ľudia, ktorí budú za vykonaním toho papiera, garantujú, že k žiadnej zmene nepríde.

    Včera som veľmi podráždil pána podpredsedu vlády pána Pellegriniho na rokovaní finančného výboru, lebo on uviedol svoj prejav slovami, že, a teraz citujem, že "jeho core business v najbližšom čase bude čerpanie eurofondov". Ja som mu tento citát teda spomenul a som mu povedal, že či ho nepovažuje za taký freudovský, za, by som povedal, prezradenie tých skutočných úmyslov nechcenou formuláciou, čo teda pána podpredsedu vlády veľmi roztrpčilo. Ale ja si naozaj myslím, že táto veta "core business bude čerpanie eurofondov" vystihuje filozofiu tejto vlády a ľudí, ktorí v nej budú zodpovední za eurofondy, viac než dlhé strany v tomto texte.

    Druhá téma je funkčný, lacnejší a jednoduchší štát. Tam treba oceniť, že program obsahuje dva konkrétne záväzky, ak som ho správne čítal, jedno je obmedzenie pracovnej zdravotnej služby a druhé je zrušenie daňových licencií. To sú veci, ktoré ja môžem povedať, že hovorila strana SIEŤ, som si istý, že kolega z MOST-u by povedal, že hovorili aj oni, hovorí to asi viacero, som si istý, že, pamätám si, že aj SaS to mala, a nepochybujem, že aj ďalší. To znamená, určite to treba oceniť. Tu však treba uviesť, že obidve tie veci zaviedla strana SMER. To znamená, že považovať za nejaký zásadný pokrok v funkčnejšom, lacnejšom a jednoduchšom štáte to, že sa zruší to, čo tá istá vláda predtým zaviedla, je predsa len taká veľmi obmedzená ambícia. A hovoriť o tom, že to je nejaká vlajková loď zjednodušovania života a sfunkčňovania štátu pre občanov, je podľa mňa strašne obmedzené. Ja si pamätám, ako sa za vlády Ivety Radičovej obmedzovala pracovná zdravotná služba a pamätám si, že to vôbec nebolo vnímané ako nejaké zásadné opatrenie, o ktorom teraz akože bude, členovia tej vlády teraz dva týždne sa budú natriasať pred verejnosťou. To bolo vnímané, že však to je úplne jasné, samozrejmé, šup, spravme to, odhlasovalo sa to a išlo sa ďalej. To znamená, že tieto opatrenia ja vítam, som za ne rád, ale to sú naozaj drobnosti.

    Keď sa pozrieme na tie kľúčové témy, tie kľúčové témy, ktoré keď počúvate ľudí, keď chodíte medzi ľudí, tak budú v tejto súvislosti s vami o nich hovoriť, a dovolím si to povedať, pretože som naozaj desiatky takých stretnutí absolvoval a som si istý, že aj mnohí z vás tiež, hovorí sa o dvoch veciach. Jedna je daňovo-odvodové zaťaženie pre bežného človeka. Programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že sa zníži daň pre podnikateľov o 1 %, teda pre firmy, aby som bol presný. Hovorí o tom, že, a nehovorí vôbec o koľko, že sa zvýšia paušálne výdavky pre živnostníkov, to môže byť aj o 5 %, ale dobre. Ale dovolím si upozorniť, že 90 % občanov tejto krajiny nie sú ani živnostníci, ani majitelia firiem, sú to zamestnanci, myslím pracujúcich ľudí tejto v krajine. A ak by som niečo očakával od pravo-ľavej vlády, tak je to práve pozornosť pre túto strednú vrstvu, o znižovaní jej daňového zaťaženia, o to, aby ona pocítila, že keď sa štátu darí lepšie, nemusí to znamenať len to, že sa niekomu rýchlo niečo rozdá, buď v biznise alebo v nejakej sociálnej dávke, ale ľudia, ktorí to platia, to uvidia na nejakej refundácii, na nejakom znížení daní, na nejakom benefite svojom, na tom, že si nechajú o niečo viac peňazí. O tom tam nie je ani slovo. Napriek tomu, že minimálne zo strany SIET-e to bolo na príjmovej strane najväčšie a najdôležitejšie a prioritné opatrenie v rozpočte, aj zníženie dane z príjmu fyzických osôb, aj znižovanie odvodov.

    Rovnaká téma pre mnohých a najmä podnikateľov, ale aj pre mnohých úplne normálnych a obyčajných ľudí je naozaj to bremeno, regulačné bremeno štátu. To, ako zasahuje ľuďom do života, často nezmyselnou buzeráciou, často nechcene. Je to téma, ktorú opäť každý, kto chodí medzi ľudí, cíti. Samozrejme, najviac sa týka drobných podnikateľov, živnostníkov, lebo tí majú v tomto s tým štátom oveľa viac. Ale každý občan, každý, čo si chcel prehlásiť auto a išiel sa zblázniť donedávna v Bratislave, ako som videl, v Bratislave sa to vyvŕšilo, a ide sa zblázniť najnovšie v Košiciach. Takéto úplné drobnosti, ktoré štát nevie a nechce riešiť napriek tomu, že sme tu štyri roky mali sľubované ESO. Výsledkom ESO je, že pri obyčajnom prepise auta sa už ľudia nemusia zblázniť v Bratislave, ale zbláznia sa v Košiciach, po štyroch rokoch. A vieme zo skúseností iných krajín dve veci. Vieme, že sa to dá zmeniť, nie je na tom nič neriešiteľné. Nie je to žiadna, ako často nám niekto nahovára, že my to máme v tradícii, Rakúsko-Uhorsko, všade je to tak, parkinson a podobne, nie je to pravda. Mnohým krajinám, dokonca aj menej vyspelým ako my, sa podarilo zásadne zosekať regulačné bremeno pre ľudí, ale vyžaduje to dve veci – ozajstnú vôľu a niekoho, kto to má na starosti, kto je mocný, kto si to vezme ako svoju úlohu. Toto programové vyhlásenie neobsahuje ani jedno, ani vôľu, ani plán, ani osobu, ktorá by si to zobrala za svoje.

    Najviac sa k tomu hlási Robert Kaliňák. Ten Robert Kaliňák, ktorý štyri roky gestoroval projekt ESO. Z toho nevyšli ani veľké úspory pre štát, ani zásadne lepšie služby pre občanov. Gestoruje to minister Kažimír a minister Pellegrini, ktorí počas realizácie Operačného programu Informatizácia spoločnosti nedokázali sfunkčniť jedinú poriadnu verejnú službu. Vybavil som si pred pár mesiacmi nový občiansky, aj teda s tým elektronickým identifikačným prostriedkom a musím povedať, že po štyroch platonických pokusoch to na niečo použiť, som to zatiaľ vzdal. Budem čakať na vládu, ktorá mi umožní naozaj používať za 950 mil. aj nejaké elektronické verejné služby.

    A ten trest, ten prísny trest za to, ako títo ministri zlyhali, je, že pokračujú v tých istých najdôležitejších funkciách s novými operačnými programami, aby sa náhodou nenudili. Ak niekto ako minister Kaliňák má na starosť Operačný program Efektívna verejná správa, tak potom by sme už mohli zveriť pánovi Černákovi vo väzení Operačný program Spravodlivosť a boj s korupciou.

    Tretí bod je investovanie do budúcnosti lepšej krajiny. A tu sa vrátim k tomu, čo som na začiatku spomínal, o vôli, o vízii, lebo tu sa to prejavuje. Dovoľte mi, aby som nebol obviňovaný, že som nejaký radikál, dovoľte mi citovať komentátora Denníka N Konštantína Čikovského, ktorý nepatrí k radikálnym komentátorom. Každý, kto ho číta, vie, že hoci vie povedať jasné slová, vôbec nepatrí k radikálom. Tento človek o Petrovi Plavčanovi napísal nasledovné: "Hovorí, že do konca roka by chcel mať hotovú víziu, čo v praxi znamená, že nemá nič, uvidí sa, vždy všetko nejako dopadlo. Včera tu bol SMER, zajtra sa možno vrátia komunisti. Keď mohol mať služobné auto so šoférom Čaplovič, prečo by som ho nemohol aspoň chvíľu aj ja? Žijeme len raz. Vy by ste tú funkciu nezobrali, keby vám tak spadla na hlavu?" To napísal komentátor Denníka N.

    A teraz mne nejde tu o fackovanie ministra Plavčana, lebo preto tu dneska naozaj nie sme. Ide o charakteristiku ministra, ktorý je kľúčový pri modernizácii tejto krajiny, pretože zodpovedá aj za školstvo, aj za vedu, aj inováciu. Pri týchto ľuďoch vieme, že žiadny upgrade zo Slovenska 1.0 na Slovensko 2.0 sa jednoducho nemôže konať. Ak niektorí kolegovia v dobrej viere podliehali alebo podliehajú tejto ilúzii, chcem ich v dobrej viere uistiť, že nie. Pretože upgrade Slovensko 1.0 na Slovensko 2.0 sa neuskutoční tak, že niekto sľúbi každej záujmovej skupine a mimovládnej organizácii všetko, čo chce počuť, a potom nejako bude. Upgrade na Slovensko 2.0 sa uskutoční len tak, že človek so silnou víziou a výrazným politickým krytím a mocou sa podujme na takmer samovražednú misiu a ak bude mať šťastie, tak z nej bude úspešný. Preto si dovolím povedať, že namiesto upgrade, a nielen v školstve, bude pokračovať politika status quo. A dovoľte mi povedať, čo to znamená. Politika status quo znamená, že sa veci manažujú, ja sa teraz ospravedlňujem všetkým skutočným manažérom najmä zo súkromného sektora, ktorí pod manažmentom chápu dosahovanie cieľov a organizáciu práce. Manažovaním v politike, znamená, sa myslí, že aby to nevybuchlo. Veci sú dobre manažované, ak z nich nie je žiadny prúser, iná ambícia tam nie je. To je politika status quo. Tak sa bude manažovať školstvo, tak sa bude manažovať veda, tak sa bude manažovať modernizácia krajiny. Je to politika absencie akejkoľvek ucelenej predstavy o zmene. Je to politika obohacovania vybraných ľudí a skupín, ktorí majú privilegovaný prístup k moci alebo sú sami mocní, a zároveň je to politika čiastkových reakcií na prúsery a príliš naliehavé žiadosti zdola. Inými slovami: kým to nehorí, netrápim sa, keď to horí, sledujem to, keď to ide buchnúť, tak tam nalejem trochu vody a počkám, čo bude. To je politika status quo, takú sme videli v školstve posledné štyri roky aj vo vede a takú uvidíme aj najbližšie štyri roky.

    A aby sme nezostali pri školstve, vezmime si rezort dopravy. V rezorte dopravy napríklad takáto politika neznamená, že sa nestavia. Znamená to, že sa stavia dvakrát pomalšie a dva- až trikrát drahšie. Toto programové vyhlásenie obsahuje pomerne ambiciózny zoznam ciest, diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré chce postaviť, a žiadna vláda Roberta Fica nedokáže toto všetko postaviť, lebo pri cenách, ktoré platí Ficova vláda, a peniazoch, ktoré sú dostupné, sa tento zoznam postaviť ani nedá. Tento zoznam by možno mohol, vedel postaviť Ján Figeľ, možno, ale žiadneho Figeľa táto vláda nemá.

    Keď si pozrieme vedu, informatizáciu, tú skutočnú modernizáciu, tak tu je hranica, kde by úprimnosť viedla asi k politickej nekultúrnosti. Ak si vezmeme to, čo sme za posledné štyri roky zažili. Pre mňa to nie sú žiadne abstrakcie, sú to stámilióny rozkradnutých eurofondov, kým na najlepších školách Slovenska riešia základné existenčné otázky. Choďte sa pozrieť na tie pracoviská na Slovensku, od základných cez stredné, cez vysoké školy, ktoré podľa všetkých rebríčkov sú na špičke, a zistíte, že ich riaditelia neriešia to, alebo dekani, ako robiť kvalitné vzdelávanie, špičkovú vedu, riešia to, ako im to celé nespadne na hlavu, ako udržať ľudí aspoň trochu a keď niekto odíde, ako ho aspoň trochu nahradiť, lebo to je všetko, na čo majú dneska peniaze. Zároveň popri tom sme zakúpili e-learningy pre chovateľov kôz, sifóny za polovicu mesačného platu. A takto by som mohol ísť ďalej a ten zoznam je fakt dlhý.

    Je tu ale aj situácia, keď Slovenská akadémia vied dokázala úplne nevídané, dokázala zvrhnúť predsedu za to, že myslel len na seba, ale nemyslel vôbec na svoju inštitúciu. To sa na Slovensku deje veľmi málo. Vezmite si počty odvolaných dekanov a rektorov za ostatných 25 rokov a zistíte, že tento typ revolty je veľmi zriedkavý. Viete, čo robili, vláda Roberta Fica, keď sa Slovenská akadémia vied na to odhodlala? Urobila z tohto človeka splnomocnenca vlády, ktorý odvtedy tej istej akadémii robí zle zhora. A potom mám niekomu veriť, že za tejto vlády má dôjsť k nejakej renesancii vzdelávania, vedy a inovácií?

    Ale možno nemusíme byť až tak ostrí, pozrime sa napríklad na kultúru. Kultúra je vždy zabudnutá každou vládou a teraz budem spravodlivý. Tam ten status quo nie je až taký deštruktívny. Ale pozrime sa, ako vyzerá kultúrna politika, pozrime sa doľava. Taliansky stredoľavý premiér Matteo Renzi sľúbil v reakcii na migračnú a teroristickú krízu zvýšiť rozpočet na kultúru o miliardu eur s argumentom, že proti zlu sa dá bojovať len rozvíjaním toho lepšieho v nás. Vie si niekto predstaviť Roberta Fica, ako má túto tlačovú konferenciu a pritom sa nechytá za brucho od smiechu? Že dáva, samozrejme, u nás by to bola menšia suma, že dáva na kultúru a dáva ju nie preto, že je to prvoplánový marketing, ale pretože naozaj úprimne verí v pozitívnu úlohu kultúry v živote jednotlivca? Nie. Slovenská kultúra má ministra, ktorý už bol dvakrát ministrom, tretíkrát už nechcel byť ministrom, ale nakoniec ho ukecali, tak bude znovu ministrom.

    Na konci treba byť menej negatívny, takže dovoľte mi prejsť k zdravotníctvu. Pán minister tu ešte je, tak aspoň môžem mu povedať do očí aj to dobré, aj to zlé. Myslím, že je všeobecná zhoda, že v zdravotníctve sme prerazili dno. Ešte pred voľbami v jednej diskusii padlo, že ak niektorá strana prehrá tieto voľby kvôli zdravotníctvu a školstvu, tak si to všetci politici na pätnásť rokov zapamätajú a konečne sa niečo bude diať. Ono sa to splnilo napoly. Vláda síce tie voľby prehrala, ale prehrala ich tak, že dokázala zostaviť vládu, aj keď už inú, a situáciu vyhodnotila tak, že síce školstvo možno v zásade nechať tak, ale to zdravotníctvo už naozaj musí vrátiť aspoň na minimálnu akceptovateľnú úroveň. Tak čítam programové vyhlásenie vlády, tak čítam najmä výber osôb ministra školstva a ministra zdravotníctva. Vidíme tam veľa otáznikov. Spomínal som tú otázku kontroly a mnohé ďalšie by sa dali, ale je tu určitý merateľný ťah. Aspoň v prvých týždňoch ho vidíme, a preto podľa mňa treba aj pochvalou, možno aj kritikou a tlakom v tom ministrovi pomáhať. Uvidíme, ako ďaleko sa na tej ceste bude chcieť vydať, uvidíme, ako ďaleko ho na tej ceste pustia, ale v tejto chvíli viac vnímam našu úlohu v tom, aby sme ho skúsili na tej ceste držať.

    Z toho, čo som povedal, je, myslím, zrejmé, že minimálne podľa môjho osobného názoru, potrebujeme inú víziu štátu, ako predstavuje toto programové vyhlásenie vlády, pretože potrebujeme ten upgrade na Slovensku 2.0, a toto programové vyhlásenie ho nesľubuje a už vôbec ho nenaplní. Skúsme sa však pozrieť namiesto mojich osobných snov na to, k čomu povedie toto programové vyhlásenie vlády a ľudia, ktorí za ním stoja. Ak sa ten upgrade neuskutoční, tak sa ďalej bude posilňovať nespokojnosť, radikalizácia spoločnosti, narastie už, či poklesne, pardon, už veľmi nízka dôvera k štátu a k celej krajine. A budeme ďalej svedkami toho, že desaťtisíce, dokonca už asi dá sa povedať, že aj státisíce mladých ľudí svoju budúcnosť nevidia v tejto krajine, ani v nej nerealizujú. Chcem povedať, že strane SMER to vyhovuje. Pretože pre stranu SMER politická scéna, ktorá je plná nedôvery, kde sa darí extrémistickým stranám, ktorá je rozbitá, kde SMER zostáva ako jediný možný líder vlády, aj keby získal len 20 %, je presne to, čo SMER potrebuje. To znamená, pre SMER je pokračovanie súčasného stavu ešte v horšom plne prijateľný. Nerozumiem úplne, prečo je prijateľný pre ostatné vládne strany, ale to už je na nich.

    Zároveň si myslím, že táto stratégia je veľmi krátkozraká. Ak sa pozrieme na ostatné krajiny okolo nás, čo sa stalo, keď spoločenská situácia, vlády nabíjali spoločnosť ďalšou a ďalšou nespokojnosťou, tak tu v okolí neprišiel, ani Merkelová neprišla, neprišiel ani Blair, prišiel Orbán, prišiel Kaczynski, prišiel Jobbik. Jediná výnimka, ktorú vidíme, pozitívna veľmi, výnimka, bola občianska platforma Tusk v Poľsku, ktorí tiež dokázali podobnú krízu dôvery v štát využiť na pomerne veľmi slušné, desaťročné úspešné obdobie pre Poľsko. To znamená, ak sa táto vlna bude ďalej nabíjať, musíme všetci dúfať a pracovať na tom, aby sa nabila pre nejakého Tuska a zároveň sa reálne musíme obávať toho, že sa nabíja pre Orbána, Kaczynského a Jobbik. Zodpovednosť za nabíjanie tejto vlny, ktorá podľa môjho názoru môže až ohroziť náš štát, na seba prevezmú tí, čo budú hlasovať za dôveru tretej vláde Roberta Fica. Je to ich slobodné rozhodnutie, ktoré ponesú slobodne v dobrom aj v zlom, aj najbližšie roky, možno aj dlhodobo.

    Z vlastnej skúsenosti viem, že človek žije lepšie s ťažkými rozhodnutiami, ak úprimne verí, že prinesú najlepší možný prospech krajine aj ľuďom. Ak to robí len preto, že sa cíti byť pod tlakom alebo preto, že rieši nejaký momentálny úzky osobný záujem, tak v tej chvíli to rozhodnutie spraví, ale dlhodobo ho veľmi ťažko sebe aj okoliu obhajuje. Želám preto všetkým poslancom pri rozhodovaní nielen odvahu, ale najmä vnútorný mier.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme veľmi pekne za vystúpenie pánovi poslancovi Beblavému. Evidujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami, pán poslanec Budaj a pán poslanec Uhrík.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Chcem oceniť najmä záverečné slová, niežeby ten prejav nebol sám v rozsahu zaujímavý, ale pán kolega naozaj predniesol prejav s istou víziou. Opozícii sa nehovoria ľahko vízie, tie by tu mala predstavovať vláda, ale táto jeho kritická analýza vládneho programu obsahovala víziu. Ak totiž prvou vlnou demokracie sme nastolili slobodu a demokratické mechanizmy, ak druhou vlnou v roku 98 sme sa prihlásili najmä v zahraničnopolitickej oblasti k západnej kultúre a k príslušnosti k integračným procesom a transatlantickému spojenectvu, pred nami je už veľmi, veľmi prenosené dieťa, tretia vlna demokracie, ktorou sa musíme vysporiadať s tým, ako riadime štát. Správa štátu, ale aj napríklad fungovanie politických strán, ktoré ten štát de facto reálne ovládajú, je doslova z minulého storočia. Obsahuje množstvo porúch, ktoré sme jednak nazbierali, niekedy aj obkukali, niekedy tie poruchy vznikli doslova nedopatrením. Od volebného zákona cez opatrenia, ktorými sme sa snažili kontrolovať moc, až po tie posledné pravidlá v samospráve, všetko je prezreté reformou. Ten upgrade na Slovensko 2.0 možno už mal byť pred siedmimi, ôsmimi, desiatimi rokmi v plnom prúde.

    Preto tento prejav pána kolegu Beblavého treba dať do pozornosti a vyzdvihnúť, pretože je to prejav, ktorý okrem kritiky vyslovil víziu. Slovensko čaká na ľudí tretej vlny demokracie. Žiaľ, v tomto vládnom programe nevidíme ani ľudí, ani vlnu.

  • Pán poslanec Uhrík s faktickou poznámkou.

  • Ja by som chcel pánovi poslancovi Beblavému pripomenúť, že my sme to programové vyhlásenie vlády čítali a naozaj sa tam spomína viacero, viacero, vo viacerých pasážach dokonca riešenia prokuratúry a polície. Čiže nie je pravda, že sa to tam spomína dvomi vetami. Ale oveľa podstatnejšia poznámka, a to tá, že pokiaľ, alebo teda radím pánovi poslancovi, že pokiaľ chce, aby jeho prejav vyznel údernejšie, tak namiesto pána Figeľa ako etalónu nejakého rozumného hospodárenia pri správe ciest by možnože do budúcna mal použiť práve, práve Banskobystrický samosprávny kraj, kde sú naozaj tie ceny bezkonkurenčné.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, chcete reagovať?

  • Nie. Ďalším prihláseným, písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zsolt Simon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Máme dnes možnosť sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády. Úvodom chcem povedať, že pred programovým vyhlásením vlády každý z politických subjektov, každý z poslancov, ktorí dostali dôveru, sa uchádzali o hlas voliča. Ja som svojim voličom sľuboval bojovať proti charakteru vlády, ktorá tu bola, a nie ako je tá, ktorú reprezentovala politická strana SMER a vláda Roberta Fica II.

    Vládna koalícia zlepená hodnotovo, svetonázorovo, ideologicky a programovo rozdielna, táto vláda, spojená túžbou po moci, predkladá programové vyhlásenie vlády a uchádza sa o dôveru Národnej rady. Charakterizovali sa ako vláda ľavo-pravá, historického zmierenia. Pravda je ale, že je vládou Roberta Fica. Sama sa v úvode tohto dokumentu charakterizuje, citujem, "nastupujúca vláda je vládou kontinuity".

    Aký vplyv majú politické subjekty, ktoré pristúpili k politickej strane SMER, keď sa charakterizujú, že sú kontinuitou? Pre mňa kontinuita vo vzťahu k tomu, čo sme tu mali. Vláda Roberta Fica II bola a je charakterizovaná korupciou, klientelizmom, predraženými štátnymi nákupmi, sociálnymi balíkmi a prehlbovaním regionálnych rozdielov. Občania vo voľbách vyjadrili svoj názor na politiku strany SMER a vlády Roberta Fica II odmietli. SMER už nemohol vládu zostaviť sám ani s jedným partnerom, ale hneď k tomu potreboval troch. SMER v minulom volebnom období v parlamente mal 83 poslancov, dnes ich má 49. Tento úbytok je jasným dôkazom, že občania Slovenskej republiky chceli zmenu a nie kontinuitu. Ale dostali kontinuitu. Vďaka tým, ktorí túto vládu vytvorili.

    Toto samotné konštatovanie na úvod programového vyhlásenia vlády, ktoré koaliční partneri schválili, či už na koaličnej rade alebo ich reprezentanti, ministri vo vláde, bude charakterizovať túto vládu a túto krajinu v budúcich mesiacoch, možnože rokoch. Po tomto konštatovaní akékoľvek prehlásenie, že, zo strany pravicových strán, ktoré založili túto vládu, sú iba ilúziou a ich snahou zmierniť to, čo v skutočnosti vytvorili. Pretože vytvorili, tak ako sami konštatujú v programovom vyhlásení vlády, vytvorili vládu kontinuity. Program a ciele sa zlúčiť dajú, ale hodnoty reprezentované stranami a ich predstaviteľmi sa zlúčiť nedajú. Ak tú hodnotu tam vôbec niekedy niekto mal. Keď programové vyhlásenie vlády hovorí o kontinuite, tak hodnoty, ktoré budú reprezentovať, sú tie isté, ktoré reprezentovala tá predchádzajúca vláda, ku ktorej sa hlásia v podobe kontinuity.

    Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým častiam programového vyhlásenia vlády. Časť doprava. Už niektorí moji kolegovia sa tu vyjadrili, že tie ciele sú ambiciózne, ale niet toľko peňazí, aby sa dali naplniť, a tobôž nie pri cenách, ktoré vychádzajú z verejného obstarávania, tak ako sme boli zvyknutí pri vláde Roberta Fica II. Čo sa týka, budem sa vyjadrovať v prvom rade k juhu Slovenska, a tam sa týka výstavba južných rýchlostných ciest R7 a R2. Prvý úsek R7 nie je úspechom, by som povedal, tejto vlády, ale tá už bola pripravená na podpis počas Ficovej vlády II. To nie je ničím novým, to je len dokončením toho, čo tu zostalo. To, čo nové má byť, to sa plánuje pripraviť, akýsi úsek pri Komárne napojením na nový most na Dunaj. Kde zostávajú Nové Zámky, Veľký Krtíš, Lučenec a ďalšie časti? Možnože projekty, ale výstavba určite nie. Pre mňa je sklamaním aj to, že v programovom vyhlásení vlády nie je jednoznačne napísané, že v snahe budovať rýchlostnú cestu R2 Zvolen – Košice sa bude diať v plnom profile a v zrýchlenom tempe. Je tam len toľko, že sa bude pokračovať vo výstavbe. Vychádzam z toho, že tak ako to minister Počiatek plánoval, teda v polovičnom profile, v Lučenci, v Rimavskej Sobote, v Revúcej a smerom na Košice. Jednoznačne treba povedať, že tu občania sú ponímaní ako druhoradí. Oni nemajú nárok na diaľnice, tam bude cesta len ako prvotriedna, platiť za to budú musieť, ale budú mať miesto modrých zelené tabule pri tých cestách. Pričom tento región je najzaostalejší. Keby vláda chcela zmierniť regionálne rozdiely, tak v tomto regióne nebude budovať cesty v polovičnom profile, ale cesty v plnom profile.

    Teraz k menšinovému školstvu. Citujem, "podpory vyňatia všetkých malotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území" bez časového určenia, nie je tak ako pri iných prípadoch v školstve, musím povedať, že bez dátumu. Dnes očakávam aj spôsob, ako to vláda chce naplniť, pretože zápis do škôl je od prvého apríla do konca apríla. Keď zákon predpokladal, a smernice, ktoré sa nezmenili do dnešného dňa, predpokladal, že tie malotriedky zaniknú, tak predpokladám, že už tam rodičia svoje deti nezapísali. Potom tento sľub je úplne zbytočný v programovom vyhlásení vlády, pretože kým príde k jeho realizácii na najbližšej schôdzi, ktorá sa plánuje 7. mája, tak už je dávno po funuse. Budem očakávať a dúfam, že kolegovia nájdu riešenie, ale pragmatizmus mi hovorí, že keď zápis je od 1. apríla do konca, teda do konca apríla, tak buď sa tie deti do tých škôl zapíšu, alebo sa tie deti do tých škôl nezapíšu. A potom sa môže zmeniť zákon, ale keď do školy sa nikto nezapísal, tak asi ťažko tam deti nastúpia.

    Ďalšia oblasť – financovanie kultúr národnostných menšín. "Vláda prijme", citujem, "vláda prijme zákon o vytvorení fondu pre financovanie menšinových kultúr, verejnoprávny fond s cieľom zabezpečiť systematickú podporu kultúry a umeleckých aktivít všetkých národnostných menšín v Slovenskej republike." Kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tento zákon, tí, ktorí tu sedeli v predchádzajúcom období, bol predložený do snemovne Národnej rady. K tomu, aby prešiel, chýbalo 6 hlasov. Keď tento zákon tu existuje, je pripravený, koalícia sa na tom dohodla, tak nevidím dôvod, prečo pri tomto ustanovení, tak ako v iných prípadoch v školstve, trebárs pri zmene financovania platov učiteľov, je uvedený dátum 1. september 2016, prečo z hľadiska odkontrolovateľnosti by pri takomto prípade nemohol tam byť uvedený dátum v prvom roku vládnutia, aby sa to dalo odkontrolovať, tobôž keď ten zákon existuje? Či je to len preto, lebo tí, ktorí nechceli ten zákon v predchádzajúcom období, ako minister Maďarič, sedí na tej istej stoličke ministra kultúry a nechce ho ani teraz.

    Pár slov k pôdohospodárstvu. "Vláda považuje úspešné a transparentné čerpanie eurofondov za rozhodujúce vo vzťahu k poľnohospodárstvu a k rozvoju vidieka." Zostáva mi len dúfať, že za tým sa myslí, že sa odstránia subjektívne spôsoby hodnotenia projektových podpôr a tým klientelizmus a korupcia, ktorá vládne v poľnohospodárstve v nevídanom rozmachu, ktorú zdedili. A dúfam, že v tejto oblasti poľnohospodári nezažijú kontinuitu. Lebo keď to bude kontinuita, tak je treba povedať, že programové vyhlásenie vlády pre poľnohospodárov bude nie programovým vyhlásením vlády, ale smútočným oznámením. "Vláda bude vytvárať prostredie pre ďalšie prehĺbenie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedno z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania." So záujmom sledujem kolegov, ktorí podpísali podanie na Ústavný súd, že ten zákon, ktorý pripravil minister Jahnátek, je protiústavný. Dnes sa zasadzujú o jej zachovanie a pokračovanie. Opäť dovoľte, aby som povedal, prečo rozdeľuje vláda občanov tejto krajiny, vlastníkov pozemkov? Vlastník lesa môže predať, komu chce pôdu, za akú cenu chce, vláda ho nekontroluje. To je polovica územia tejto krajiny. Ale poľnohospodársku pôdu áno? Keď vyrúbeme les, trvá sto rokov, kým sa to tam vráti. Keď vlastník vyrúbe les, keď príde polícia za ním a spýta sa, že aká je škoda, on povie, že žiadna, proces sa ukončil. Mali sme to možnosť vidieť v minulom volebnom období tu v Bratislave. To nás netrápi, to túto snemovňu a túto vládu netrápi. Ale poľnohospodárska pôda áno. Pričom keď sa pozrieme na tú poľnohospodársku pôdu, tak musíme vidieť, že tá cena poľnohospodárskej pôdy pre vlastníka klesá. Pre toho farmára, keď predá celú farmu. A povedzme si, že jednoduchý občan Slovenskej republiky nemôže predať svoju pôdu komu chce, musí predať farmárovi, ktorý tam je. Ale ten farmár keď ju kúpi, môže celú svoju firmu aj s tou kúpenou pôdou predať, pre Nemca, pre Holanďana, pre Dána, pre kohokoľvek bez akéhokoľvek obmedzenia. Kolegyne, kolegovia, nehnevajte sa, pri najlepšej vôli nemôžem povedať, že toto je správne a spravodlivé a že by si toto občania Slovenskej republiky zaslúžili.

    Ďalší bod. "V súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu." V tejto oblasti musím povedať, že je mi nesmierne ľúto pani ministerky, ktorá nastupuje a má tento cieľ naplniť. Pretože, nie preto, že ona nebude vedieť splniť, ale to, čo zdedila z tej kontinuity, je, že za týždeň na Slovensku počet dojníc klesá tempom cca tisíc kusov. V tomto roku podľa tých čísiel, ktoré som sa snažil dopátrať, zhruba 40-tisíc kusov už je menej hovädzieho dobytka na Slovensku. Na každých 200 kusov potrebujete minimálne jedného pracovníka. Napočítajte, akým tempom táto vláda v kontinuite ruší pracovné miesta na vidieku. To preto, lebo sa problémy a veci neriešili vtedy, keď sa mali.

    ===Teraz taká malá perlička. "Vláda podporí využitie obnoviteľných zdrojov energie na vidieku." Ale vláda bude sa zasadzovať o sebestačnosť vo výrobe potravín. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, to sa nedá. Dnes je treba povedať o vláde Roberta Fica I, kedy najvýnosnejšou plodinou v poľnohospodárstve bol slnečný kolektor, taký okres ako Komárno, rozlohou poľnohospodárskej pôdy, už neprodukuje potraviny, ale energiu. Keď ju vláda chce ďalej podporovať, tak nechce pestovať potraviny, tieto zámery sa navzájom vylučujú.

    Ďalšie opatrenie. Fond na podporu predaja. Poľnohospodári, potravinári, tí, ktorí sú znevýhodnení, pretože zákon o obchodných reťazcoch ich dvakrát bije, tak ešte im vyrubíme dodatočnú daň, plaťte do akéhosi fondu. Pričom podpora nikdy na rezorte transparente rozdeľovaná nebola.

    Oblasť lesníctva. Je správne napísané, že sa bude podporovať, aby domáci drevospracujúci priemysel sa dostal k drevu, spracoval a vytváral pracovné miesta. Dúfam že nie v kontinuite sa to prejaví, kde minister Žiga podľa v médiách zverejnených údajov má svojho vlastného človeka pána Leláka, ktorý zastupuje záujmy jeho spoločnosti obchodujúcej s drevom, a aby zvyšoval svoj obrat predajom dreva zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Dúfam, že tá kontinuita tam nebude a prejaví sa nielen výmenou generálneho riaditeľa, ale aj človeka, ktorý zastupuje záujmy jednej konkrétnej spoločnosti, tak ako to zverejnili médiá.

    Ale aby som nebol len kritický, v oblasti pôdohospodárstva musím povedať, že nesmierne ma teší, že vláda chce zachovať také programy, ako SK Značka kvality alebo predaj konečnému spotrebiteľovi. To sú programy, ktoré som, niektoré, spúšťal v roku 2004 ako minister, niektoré v roku 2011, a teší ma, že vláda chce v týchto programoch, ktoré sa osvedčili, ďalej pokračovať.

    Pri environmentálnej politike musím povedať, že táto stať je mimoriadne veľmi exkluzívne napísaná, je ľubivá. Je v ňom všetko a nič. So žiadnym konkrétnym dátumom a termínom, kde by sa minister dal odkontrolovať. Ale musím povedať, že som našiel niečo, čo tam nie je, a mne tam osobne chýba. Chýba mi tam riešenie starých environmentálnych záťaží, ktoré máme na Slovensku, množstvo, a ktoré keď nebudeme riešiť, je to časovaná bomba, na ktorej sedia občania tejto krajiny v rôznych kútoch Slovenska. A tou sa vláda v programovom vyhlásení vlády nechce nijako zaoberať. Ale chýba mi aj časť riešenia zadržiavania vody pri drobných vodných tokoch, v lesoch, aby neprišli tie prívalové vody. To je program, ktorý počas vlády Ivety Radičovej, v ktorom sme vytvorili viac ako 15-tisíc pracovných miest, ako ukážka pomoci a tvorby pracovných príležitostí.

    Vláda kontinuity chce presadiť zníženie dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21. Na tomto mieste považujem za potrebné povedať, že každý podnikateľ, každá právnická osoba na Slovensku už podala viac-menej daňové priznanie. Z daňového priznania vidí, že daň nestúpla na 22 %, ale na 30. Prečo na 30? Lebo vláda, tá predchádzajúca, upravila základy dane, odpisové možnosti na budovy tak, že dnes pri sadzbe 22 % podnikatelia platia dane, ako keby pri starom systéme sme ich zvýšili, dane, na 30. Dnes ostáva len veriť, že dôjde len k zníženiu sadzby a nie úprave základu dane, aby naši podnikatelia koniec koncov platili ešte viac. Ja chápem, že veľkí podnikatelia, ktorí v predchádzajúcej vláde dostávali investičné stimuly a daňové úľavy, ich sa to netýka, lebo oni dane platiť nemusia. Dúfam, že vláda kontinuity nechce v tejto oblasti pokračovať takým istým spôsobom, pretože to by bola zlá správa pre občanov tejto krajiny.

    Vážená vládna kontinuita Roberta Fica III, musím povedať, že som nesmierne rád, že nemusím hlasovať dnes o dôvere vlády, ktorá sa hlási ku kontinuite vlády Roberta Fica II. Vláda kontinuity mi nie je blízka. Ani hodnotami, ani charakterom. A program nie je všetko, pretože keď každá zo subjektov zúčastnený v tejto koalícii hovorí, že 80 – 90 % jeho programu je premietnutá do programového vyhlásenia vlády, tak musí povedať, že niekto, niekde niečo smrdí. A to nesedí. Aspoň pre mňa, pre Maďara to nejde dohromady. Tie programy boli tak rozdielne, že nemôže byť, že každý tam má 80 % svojho programu.

    Vládna koalícia nemusí a nemá presvedčiť opozíciu v Národnej rade, ale presvedčiť voličov, tých voličov, ktorí v tejto krajine chceli zmenu a namiesto toho dostali kontinuitu. Som rád, že dnes môžem zaujať postoj, ktorý som prezentoval svojim voličom vo volebnej kampani, a nie opačný.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Simona s faktickými poznámkami osem, predpokladám. Skúste to posunúť ďalej, či je ich len osem. Dobre, takže ôsmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo a za zapnutie mikrofónu. Bod, o ktorom teraz rokujeme, sa volá programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery. Ako tak pozerám, tak tu vidím dvoch členov vlády, nie je tu ani 50 percent. Tak možno by bolo fajn, keby sme dostali nejaký harmonogram, ako ste dohodnutí medzi sebou, kedy ktorý minister tu bude sedieť, aby sme si aj my prispôsobili svoje vystúpenie, lebo niektoré sú naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán kolega, hovorte, ale na predrečníka.

  • Áno, áno. Čo s týka tej R2, tak pýtali sme sa na to včera ministra dopravy na výbore pre regionálny rozvoj, a teda tvrdil, že prehodnotí priority v tejto oblasti. Pamätáme si, že zhruba takto pred rokom, akú búrku nevôle vyvolalo rozhodnutie vlády a vtedajšieho ministra Počiatka prehodnotiť priority, čo sa týka dostavby R2. Zatiaľ nám nepovedal teda kedy a akým spôsobom, ale možno sa k tomu dostaneme. Ale aj preto by sa nám ten harmonogram rozpisov zišiel. Takže to všetko súvisí. No, tak z mojej strany všetko.

  • Ďakujem. Som si pozorne vypočul vystúpenie kolegu, ktorý určite je silne spätý práve so slovenským juhom. Čakal by som od neho, že ešte výraznejšie sa vyjadrí k politike znižovania regionálnych rozdielov, ktorá je silne zmieňovaná v tom programe. Poviem to aspoň takým najjednoduchším spôsobom. Mne sa zdá, že toto je veľký dlh Slovenska. Poznám trochu slovenský juh. Nakoniec za tie dlhé roky si všetci uvedomujeme, že má nadmernú nezamestnanosť, veľmi zlú dopravnú infraštruktúru. Kto jazdí cestou do Dunajskej Stredy alebo smerom na Šamorín, tak si kladie otázku, či naozaj strana maďarských voličov tu nikdy nebola vo vláde, aby sa domohla vylepšenia aspoň takejto jednej cesty. Ale iste, to je detail. Oveľa závažnejšie body, ktoré by som čakal, že aj pán poslanec, pokiaľ ide o regionálne rozdiely, podčiarkne a možno v reakcii na túto moju faktickú poznámku to doplní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k pánu poslancovi Simonovi, že ma v skutku desí kontinuita v tomto programovom vyhlásení, ktorá je v podstate i stále spomínaná, desí ma vláda kontinuity, aby politika išla tak ako doteraz, aby ste vládli tak ako doteraz. Kontinuita. Toto slovo tam naozaj nemuselo byť a tým som chcela povedať, že fakt ma to desí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len podporiť teda kolegu a jeho výrok, že svet existuje aj za Banskou Bystricou. Ja pochádzam z Pienin a naozaj máme veľmi krásne prostredie pre kúpeľníctvo, ale, bohužiaľ, musím povedať, pán kolega, že my tam nemáme ani cesty v polovičnom profile. To znamená nie rýchlostné cesty. A myslím si, že naše kúpeľníctvo v Pieninách by si to tiež zaslúžilo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Takisto veľmi ma zaujalo to, že celým vaším prejavom išla, alebo celý prejav bol zameraný na kontinuity toho, čo bolo až do dnešných dní. Je mi smutno, že tá kontinuita bude, bohužiaľ, práve v oblasti, na ktorú sa nikto z nášho klubu neteší, a to v korupcii. To je to pojítko, ktoré spájalo minulú vládu a teraz, bohužiaľ, vládu zloženú zo štyroch strán.

    Ak by som sa zamerala možnože na konkrétne oblasti, ktoré ste hovorili. Čo sa týka obchodných reťazcoch, pamätám si, ako pán minister, minulý minister Jahnátek sa veľmi dušoval, ako zmení zákonom politiku obchodných reťazcoch, ako sa všetko zlepší. No ide to teda zrejme veľmi pomaly, keďže zákon už platí, myslím, že dva alebo tri roky, a až také veľké zmeny nenastali. Tiež ste mi pripomenuli, ako pán poslanec Janko Mičovský v minulom volebnom období upozorňoval ministra Jahnátka niekoľkokrát na to, čo sa deje v štátnych lesoch, aké zmluvy na zvoz dreva. Tunak ste to, tiež o tom rozprávali.

    Dnes ma napadá, že nová ministerka, bude mať naozaj veľa práce, pôdohospodárstva, pretože už vieme, že pristávajú jej na stole oznámenia o tom, že sa vyrúbava les v oblastiach, ktorý mal alebo mohol, myslím, že aj mal zostať nedotknutý. Ako ste hovorili o odpadovom hospodárstve, napadali ma hneď, na Orave riešime problém environmentálnej záťaže, kde vidím jednoznačne naplnenie jednej firmy, veľkej firmy, oravskej firmy, veľmi silnej firmy na eurofondy. A naozaj budem veľmi dbať na to, aby minister životného prostredia veľmi dôsledne sledoval aj túto oblasť. Ak ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že stále sa tu zmieňuje vláda kontinuity. Áno, pri poľnohospodárstve to asi bude parte. Asi úmrtné, keď sa bude pokračovať tak, ako sa pokračuje doteraz. V programovom vyhlásení vlády je veľa vecí, aj mne chýba, čo sa vyjadrím ešte v rozprave, aj samozrejme k pozemkom, kde hovorím, že keď to nedáme dokopy, tak tu si môžeme hovoriť, čo chceme. Pozemok je gro a to nám nikto neukradne. Tu to bude stále na tomto území.

    Hovoril si, že to prekrývanie programu, 90-percentné, 80-percentné, a máme tam všetko a neviem, koľko tam toho, prevažnú väčšinu máme. No to je to vykrádanie obsahu významu slov. On povie, že prekrýva. To vôbec neni pravda. Veď toto ja hovorím už štvrtý rok tu, že dochádza aj k vykrádaniu obsahu významu slov. Niečo sa povie, a to vôbec neni funkčné, lebo len deklaruje lož za pravdu, ľudia boží. O tom je vykrádanie významu slov. Tak dúfam, že si to už konečne pochopíte a budete sa tomu venovať. Že keď raz poviem, že 90 %, tak a), b), c), d) a posledná je 90-percentná transparentnosť a prepojenosť na vládny program. A to je to vykrádanie obsahu významu slov, ktorý, žiaľ, tu zažívam šiesty rok a je mi z toho smutno, vážení kolegovia. Tak sa preberme a poďme to robiť po rezortoch jeden po druhom, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi občanmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať môjmu predrečníkovi, ktorý spomenul tie nehorázne dane, ktoré musia platiť podnikatelia, živnostníci. Ja podnikal som dvadsaťpäť rokov, takže viem, o čom hovorím. Už kráľovná zo Sáby hovorila kráľovi Šalamúnovi, že príde doba, že budeme musieť 50 % odvádzať štátu. Ja dokážem tvrdiť si, že kráľovná sa už otáča v hrobe ako vrtuľa, lebo my sme to už dávno prekročili. Päťdesiat percent, nehorázne odvody, ktoré musia živnostníci platiť, kde nerátame DPH a teda koncoročnú daň 20 percent, takže v hrubom zostáva živnostníkom 10 percent. Je to veľmi ťažké. Živnostníci sa prinútili k tomu, aby klamali, aby mohli prežiť. A každý jeden klame. A taký, čo hovorí, že neklame, klame dvakrát. Prvýkrát, keď klame, a druhýkrát, keď hovorí, že neklame. Je jedna skupina, ktorá klame zákazníka. Jedna skupina, čo klame štát. Potom je jedna skupina živnostníkov, ktorá klame zákazníkov aj štát. A potom je jedna skupina, čo klame samých seba a sú na ceste ku krachu. Tí najčestnejší už krachli.

    Ďakujem vám pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Simon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, áno, moje vystúpenie malo byť, alebo smerovalo k tomu apelu, že je tam obrovský nedostatok v tom regionálnom ponímaní a regionálnom zaostávaní. Je mi len smutno, že vláda kontinuity na tom nič nezmení. Z posledných desiatich rokov táto vláda, teda vláda Roberta Fica tu bola osem a teraz bude ďalšie štyri. A pokiaľ to bude naozaj o kontinuite, tak ten juh dostane to, čo doteraz, nič.

    A čo sa týka problému na severe Slovenka – Pieniny, od Banskej Bystrice na východ, áno, ja to poznám. Bol som tam, pomáhal som, riešil som tam niektoré veci, keď som bol minister. Áno, aj tento región by si zaslúžil podporu. Ale vláda Roberta Fica to, čo robila aj s Jaguarom, teda s investíciou Jaguar, pomohla západu Slovenska a od stredu na východ ako keby zdochol pes. Pokiaľ tá kontinuita bude aj v tomto duchu, tak nesmierne nás čaká zlé obdobie.

    Pani kolegyňa Jurinová, musím povedať, že áno, máte pravdu. Aj environmentálne záťaže na Orave sú obrovským problémom, ale aj na Považí, aj inde.

    A čo sa týka problémov v poľnohospodárstve, dovoľte, aby som dvomi číslami prezentoval. Keď nastupovala vláda Roberta Fica II, agroobchodné saldo bolo mínus 300 mil. eur. Keď odchádzala, Fico II, tak cez miliardu. Pokiaľ všetko zostane len na úrovni deklarácií a nie skutočných riešení, tak na to doplatí občan. A občan chcel zmenu, a nie kontinuitu.

    Ďakujem.

  • Podľa rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Lipšic, prepáčte mi. No, ja by som začala tak trochu neštandardne, keď my už sme teda tá neštandardná strana, ako všetci sme v tej opozícii.

    A ja by som sa najprv prihovorila tuto nováčikovi v parlamente pánovi poslancovi Schlosárovi, lebo on predpoludním mal jednu faktickú poznámku, v ktorej sa podľa mňa, v ktorej sa dotkol veľkej časti ľudí v našej spoločnosti a ich inakosti. A ja by som mu chcela tak na úvod adresovať pár slov. A berte to, že sa vám prihováram tak veľmi matersky, lebo takto z diaľky vy vyzeráte byť len o pár rokov starší ako môj syn. Takže tak v dobrom by som sa vám prihovorila.

    Pán poslanec Schlosár, viete, vy mi prídete ako taký vetchý konárik na tom Kotlebovom strome. Natoľko vetchý, že by som si nedovolila cez vás obesiť ani hodvábny šál. A mňa udivuje taká vec, že konštrukcia vetchého konárika uverila sile funkcie, ktorú vám ľudia dali, a natoľko ste uverili tej sile, že dokážete označiť za hybridov ľudí, ktorí aj bez funkcie tvoria stabilnú časť našej spoločnosti. Tak len toľko som vám chcela. Dúfam, že nad týmito slovami sa minimálne zamyslíte, keď už nič iné.

  • Ja sa budem vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády venovať siedmim kapitolám, nie, ôsmim vlastne.

    A začnem takou mojou srdcovou záležitosťou, a to je cestná doprava. To ste možno nevedeli. Ale tá stať, ktorá mňa zaujíma, ste v programovom vyhlásení vlády začali takýmto slovami: "Po úspešnom začlenení cyklodopravy medzi štandardné druhy dopravy bude v tomto trende vláda pokračovať aj v nasledujúcich rokoch." Prosím vás, nepokračujte. Pretože slovo úspešne je v tomto kontexte veľmi silné a ja by som s ním narábala naozaj veľmi opatrne. Povedzte mi, milí členovia vlády, kedy ste naposledy sedeli v hlavnom meste v Bratislave na bicykli a cítili ste sa ako štandardný účastník cestnej dopravy, ako plnohodnotný účastník cestnej premávky tak, ako vám to stanovuje príslušný zákon? Vás sa pýtam?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Nie v byte na bicykli. To som si myslela, lebo iba tak sa tam ten začiatok tej state, ktorá má zaujíma, mohol dostať. Takže ja by som vás chcela poprosiť, aby ste to občas urobili, aby ste si sadli na ten bicykel a išli napríklad otestovať tie cyklochodníky v hlavnom meste, ktoré sú rozsekané na desaťmetrové úseky, ktoré vedú odnikadiaľ nikam.

  • Reakcia predkladateľa: To je úloha primátora, nie vlády.

  • Možno je to úloha primátora. Primátor nemá také ciele ako vy a nepíše si ho do programového vyhlásenia vlády. A ja tu teraz stojím preto, aby som sa vyjadrovala k vášmu programovému vyhláseniu vlády. Ale pokojne do toho zapojte aj pána primátora.

    Chcela by som vám povedať, že ja vám bude veľmi držať palce, aby ste pokračovali, ale v trochu inom trende toho, ako si predstavujeme tie alternatívne formy dopravy, medzi ktoré určite cyklistika patrí. A ak to tak budete robiť, ak budeme naozaj budovať cyklochodníky a cyklotrasy z peňazí z fondov Európskej únie tak, ako nám prináleží a porovnateľne s inými veľkomestami v iných krajinách, tak budem prvá, ktorá vám zatlieska, a podľa mňa aj veľmi veľa cyklistov.

    Ďalšia časť programového vyhlásenia vlády, ktorej sa chcem dotknúť, je moja srdcová záležitosť. A hneď na úvod vám chcem povedať toto: že ak táto koalícia prapodivných vzťahov medzi maďarskou a slovenskou stranou, medzi tými, čo korumpujú, sú skorumpovaní a korupciu priamo podporujú, s tými, ktorí až donedávna proti korupcii bojovali, ak teda táto koalícia vznikla preto, aby sme zabránili extrémizmu, čo je chvályhodné, ja to naozaj chválim, tak ale potom nerozumiem tomu, ako ste mohli prísť v programovom vyhlásení vlády s pätnástimi odrážkami, ktoré nazývate riešením rómskej otázky. Nerozumiem tomu. A už vôbec nerozumiem tomu, ako s tým mohli prísť ľudia, lebo medzi vami takí ľudia sú, ktorí si až donedávna hovorili, že rómski reformátori. Pamätáte sa, to boli tí, ktorí potom za tých fanfár priniesli tzv. rómsku reformu, na ktorú sme štyri roky všetci čakali a ktorá, ako na Godota, a ktorá sa jednoducho nikdy nepretavila do ničoho konkrétneho. Nielenže ste neurobili počas uplynulých štyroch rokov vôbec nič, ale ešte ste boli schopní zmiesť zo stola všetky konštruktívne návrhy, ktoré sem jednotliví poslanci prinášali počas tých štyroch rokov, bez mihnutia oka. Toto, čo ste priniesli, je podľa mňa čistý plagiát a kompilát programov tých strán, ktoré riešenie rómskych osád myslia natoľko vážne, že už majú legislatívne znenia konkrétnych návrhov dávno pripravené a ich riešenia pre sociálne vylúčené spoločenstvá, na ich riešenia pre sociálne vylúčené spoločenstvá nestačia odrážky. Ospravedlňuje vás jedine to, že ste tú kapitolu, kde sa snažíte akože cez tých pätnásť odrážok vyriešiť problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev, že ste nenašli tú odvahu, aby ste túto kapitolu nazvali, že rómska reforma, opätovne. To vás ospravedlňuje. Keďže vy ste stále ešte iba na začiatku a v tej prvej odrážke sľubujete nejaké postupné prinášanie proste jednotlivých návrhov, ktoré neviem, aké presne budú, lebo my sme sa to nedozvedeli z programového vyhlásenia vlády, tak by som vás chcela poprosiť, aby ste medzičasom, ako to budete vymýšľať už za behu, aspoň podporili tie návrhy zákonov, ktoré sa v tomto pléne objavia. Ja určite s mojimi kolegami už na prvú riadnu schôdzu, by som to nazvala, Národnej rady, kde budeme preberať jednotlivé návrhy zákonov, prinesieme minimálne päť návrhov zákonov, ktoré majú za cieľ, majú ambíciu riešiť sociálne vylúčené spoločenstvá. Chcem vás veľmi pekne poprosiť o podporu.

    Ďalšou oblasťou, ktorej by som sa rada venovala, je politika boja proti korupcii. Mňa zarazila hneď v tom úvode, tiež to máte teda cez odrážky, zarazilo ma jedno také opatrenie, predĺženie doby zverejňovania zmlúv z piatich na desať rokov. Takto, úplne najlepšie protikorupčné opatrenie, ktoré kedy kto priniesol, bola vláda Ivety Radičovej, ktorá hviezdila rok a pol. A keď po nás niečo zostalo, to hovorím celkom úprimne, celkom otvorene, aj na samu seba, keďže som bola súčasťou tej vlády, tak to bolo toto, to bolo opatrenie zverejňovania všetkých zmlúv a vytvorenia registra zmlúv. Ale nebolo to úplne dokonané. Problém ale nie je v tom, že po piatich rokoch tie zmluvy zmiznú. Problém je v tom, že vy tam už dnes v tom registri zmlúv nájdete len to, čo presne hľadáte. To znamená, že vašou ambíciou nemalo byť proste predlžovanie uverejňovania, tej lehoty uverejňovania tých zmlúv, ale skôr spružnenie toho vyhľadávania a toho, aby sa bežný smrteľník v tom registri zmlúv jednoducho vyznal. Pretože ja dnes, keď sa chcem dopátrať nejakej zmluvy, musím presne vedieť, čo hľadám, aby som tam napísala tie kľúčové slová a len tak sa k tomu dopracujem. A my presa chceme, aby k tomu, ku všetkým tým zmluvám mali prístup tí jednoduchí občania, každý jeden, ktorý možno nevie, čo hľadá, akurát má podozrenie. Takže podľa mňa ste na toto opatrenie mali ísť úplne z inej strany. Ale celkovo, aby som nehovorila teraz o tých jednotlivých písmenách a odrážkach, je veľmi ťažké podľa mňa hodnotiť ten váš program boja proti korupcii, lebo on je taký vlažný a taký všeobjímajúci a tak veľmi chce svetový mier, ktorý chceme všetci, že veľmi ťažké je zadefinovať tie očakávania, ktoré od neho máte vy a ktoré si môžeme trúfnuť mať od neho my. A preto sa to ako veľmi ťažko hodnotí dnes a ešte ťažšie sa to bude hodnotiť na konci tohto volebného obdobia, lebo neviem presne, že keď sa bude robiť odpočet programového vyhlásenia vlády, že ako k čomu všetkému my vám máme dať tie fajvky. Pretože dá sa urobiť dobrý protischránkový zákon a dá sa urobiť taký vlažný protischránkový zákon, že cez to pretečú všetci oligarchovia, ktorí majú schránky niekde na Cypre.

    Ja si myslím, že my už dnes v tej legislatíve máme strašne veľa opatrení, a všetko je to o tom, o tej základnej otázke, či Slovensko je právnym štátom a či tu platí nejaká elementárna vymožiteľnosť práva. A to podľa mňa neplatí. A to malo byť vyboldované úplne na začiatku nieže tejto kapitoly, ale celého programového vyhlásenia vlády. Môžeme si prijímať, čo chceme, môžeme si písať do programového vyhlásenia, čo chceme, môžeme si do akčných plánov písať, čo chceme, do stratégií a koncepcií, ale pokiaľ sa tu človek, pokiaľ sa tu nevymôže právo v tejto krajine, čo je naozaj nemožné, tak si myslím, že si zo všetkých takýchto zákonov, vyhlásení, stratégií robíme len trhací kalendár, nič viac a nič menej. Okrem toho, mne sa zdá, že všetky tie vami uvádzané opatrenia v rámci boja proti korupcii majú taký preventívny charakter. A to je veľmi nebezpečné takémuto niečomu uveriť, pretože podľa mňa je to alibistické od všetkých, ktorí písali toto programové vyhlásenie vlády. Pretože vy teraz budete vkladať vašu energiu do nejakých preventívnych opatrení, ale vy tým, ako keby ste urobili hrubú čiaru za tým, čo sa stalo. Čo my naozaj potrebujeme v boji proti korupcii, je precedens. My potrebujeme toho skorumpovaného politika v base. My potrebujeme toho štátneho úradníka, ktorý bol skorumpovaný alebo korumpoval, v base. My potrebujeme toho, čo bol žiadateľom o eurofondy a korumpoval pritom tridsaťpercentnou vatou, v base. A nič takéto tam neviem nájsť. Ako my máme kopec káuz nedoriešených, korupčných a neviem akých a my potrebujeme jednoducho precedens, my potrebujeme, aby sa tieto kauzy doriešili. Toto je najlepšia prevencia v boji proti korupcii. Nie to, že si tam cez odrážky napíšete milión opatrení, ktoré nakoniec budú aj tak bezzubé. Prevencia všetko nevyrieši. Nehovoriac o tom, že, že vôbec tam nie je riešená odpolitizácia a to, ako chcete odoligarchovať políciu, prokuratúru, súdy. O tom tam človek nenájde ani, ani zmienku.

    Boj proti daňovým a colným únikom, to ma zaujíma, lebo však odkedy tu máme kauzu DPH a konkrétne mená tých, ktorí v tom vraj idú, tak človeka to zaujme, no. Takže to moje hodnotenie je asi také, že absolútne tam chýba nejaká represia v podobe odhaľovania, teda následného vyšetrovania daňových podvodov. To, čo s tým, čo s tými vinníkmi, to je niečo podobné ako pri tých korupčných škandáloch. Opäť nám chýba podľa mňa precedens za nejaké bohapusté rozkrádanie až, a Baštrnákov a neviem čoho všetkého. Stále sú to podľa mňa len také akože bezzubé zmeny nejakých daňových systémov a registratúr a neviem čoho, čo je skôr akože podľa mňa taká výzva pre ekonómov.

    Ale ja to beriem z toho iného pohľadu. Pretože ja tu mám od vás pozdrav od doktora Pavla Milana. To je ten vyšetrovateľ, ktorý vyšetroval tú dépehačkársku kauzu, v ktorej mali lietať aj akože mená veľmi významných ľudí, a on sám tvrdí, keď si pozrel ten váš nástrel, toto programové vyhlásenie vlády a všetky tie opatrenia, že sa to veľmi ťažko hodnotí, pretože naozaj papier znesie všetko. A poukazuje na to, že už v čase, kedy on vyšetroval kauzu DPH, tak už sme tu mali daňovú kobru, už sme tu mali, mali sme tu NAKA, mali sme akčný plán, mali sme všetko a jednoducho ani jemu nebolo umožnené tento prípad priviesť do konca. Píše toto: "Keď som poslal Chovancovu zápisnicu koordinátorke daňových kontrol na Finančnom riaditeľstve v Banskej Bystrici a prečítal si ju jej nadriadený inžinier Jendroľ, chceli na ňu podávať trestné oznámenia a vyhodiť ju z roboty. Pripomínam, že koordinátorka mala poverenie na zastupovanie poškodeného v trestnom konaní, a preto mala právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu a žiadať o fotokópie časti spisu. Tak sme fungovali dva roky. Ona potom zápisnice preposielala jednotlivým kontrolórom, aby mali dôkazy aj v daňovom konaní a mohli kontroly s nálezmi ukončiť. Nik sa nad tým nepozastavoval. A až do momentu, kedy prišla Chovancova zápisnica a s ňou vyšetrovanie Inšpekcie finančnej správy. Ale vtedy vyšetrovali nie meritum veci, ale to, ako je možné, že sa k tej zápisnici dostala." Pánovi Milanovi vyčítali, ako vôbec mohol poskytnúť zápisnicu a že mal začierniť niektoré časti zápisnice. Samozrejme, o to sa chceli neskôr pokúsiť na finančnej správe a tak poslať zápisnicu kontrolórom. Ešte raz pripomínam, že poškodený alebo jeho splnomocnenec pritom má právo na fotokópiu spisu necenzurovanú. A toto bol február 2014 a už takmer dva roky fungoval akčný plán a daňová kobra. Koordinátorka radšej odišla a on odísť musel z polície. Takáto je prax, napriek krásne znejúcim vyhláseniam. Takto sa to deje.

    Ja som chcela od pána doktora Milana viac nejakých dépehačkárskych káuz alebo teda korupčných káuz, aby sme to mohli rozobrať aj pri tom, keď budem hodnotiť ten boj proti korupcii, tú vašu kapitolu v programovom vyhlásení vlády. A on mi na to odpísal: "Ani pri DPH kauzách, ani pri korupčných kauzách nemôžem vedieť o všetkých, pretože väčšina sa stopí už v operatívnom preverovaní, a od toho sú kamaráti na funkciách na NAKA. Čo sa nestopí tam a v následnom vyšetrovaní, uprace potom šéf špeciálnej prokuratúry, respektíve Generálnej prokuratúry." Čím vám, samozrejme, nechcem brať ambície v tom, keď budete tvoriť plán legislatívnych úloh, aby ste ten boj proti korupcii a všelijakým daňovým únikom poňali naozaj vecne a hlavne veľmi konkrétne na rozdiel od programového vyhlásenia vlády.

    Ďalšia oblasť, ktorej by som sa rada venovala, je sociálna politika. No. Ja som bola veľmi prekvapená, že v tej sociálnej politike, v tej kapitole úplne ako keby absentovala rodinná politika, úplne. Jediná vyboldovaná veta je tam takáto: "Flexibilita pri poberaní príspevkov rodičovskej starostlivosti." Aha, že vláda sa zaviaže, aby bola flexibilita pri poberaní príspevkov rodičovskej starostlivosti. Ja sa vás pýtam, tí, čo ste to písali, neviem, či je tu pán minister Richter, nie je, že kde je zosúlaďovanie napríklad rodinného a pracovného života? To sa netýka iba rodovej rovnosti, to sa netýka iba žien, to sa dnes týka aj mužov. My dnes máme aj mužov, ktorí idú na materskú dovolenku, na rodičovskú dovolenku. Ako je možné, že pod sociálnou politikou tam úplne absentuje celá stať, niekoľko strán o tom, ako chcete zosúladiť rodinný a pracovný život. Toto je totižto alfou a omegou riešenia problémov dnešnej mladej rodiny. A už vôbec nehovorím o slobodných matkách, ktoré v našej spoločnosti nemajú ten luxus, aby mohli zostať so svojím dieťaťom doma. Ony sa musia vrátiť do tej práce a nemajú sa ako vrátiť a robia za minimálnu mzdu. Tu sa nič nehovorí o tom, že vybudujete nejakú sociálnu infraštruktúru. Vy stále hovoríte iba, vyriešite kočíkovné a tieto nesystémové, jednorazové dávky. Ale čo je s dobudovaním sociálnej infraštruktúry? Aby tá matka jednoducho mala kam dať to dieťa, aby mohla bezproblémovo pracovať. Táto krajina úplne abdikovala na takéto riešenia a pritom my nemusíme vymýšľať teplú vodu, tú za nás niekto vymyslel. Pozrite sa na príklad škandinávskych krajín, ako to tam funguje. Funguje to fantasticky, len to proste preberme. Prestaňme rozmýšľať nad, ja neviem, zvyšovaním stále aj materskej. Dobre, však aj to sa dá, ale keď vy nevybudujete sociálnu infraštruktúru a nepodporíte tie služby pre tú mladú rodinu, tak sa nikam nedostaneme.

    Ja by som sa napríklad chcela opýtať, že prečo vy nemáte ambíciu z Európskeho sociálneho fondu navýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa? A nielen ho navýšiť, ale ho predĺžiť.

    No a teraz tí, čo ste tu noví, tak ja vám poviem, že ako to dopadlo, keď sme doniesli takýto návrh v minulom volebnom období do parlamentu. My sme chceli navyšovať a chceli sme predlžovať poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa. To je taký príspevok, ktorý nejde matke alebo teda rodičovi, ale ide inštitúcii, ide buď škôlke alebo materskému centru alebo operke, pokiaľ je zazmluvnená. A tých peňazí je tam neúrekom. A v tomto novom programovacom období v rámci ESF je tam naozaj neúrekom peňazí, ktoré my nedokážeme vyčerpať, však my množstvo peňazí vraciame, poprípade platíme korekcie za nezmyselné projekty. A keď sme sem priniesli navýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa a predĺženie poberania až do povinnej školskej dochádzky, to znamená, do šiesteho roku veku dieťaťa, viete, čo bola odpoveď pána ministra Richtera? To sa nedá, lebo nám patria deti iba do troch rokov. Chápete? Ministerstvo práce v rámci zosúlaďovania rodinného pracovného života, na čo má vytvorenú prioritnú os, mi tvrdí, že im patria deti iba do troch rokov. Ale nech si pozrú štatistiky, nech si pozrú prieskumy. Mladá rodina má najväčší problém, čo urobiť s dieťaťom, keď je staršie ako tri roky. Tým, že sme konzervatívna krajina, matky chcú zostávať s deťmi do tých troch rokov. Potom nastáva ten problém. Ako toto môže povedať jeden minister rodiny, prosím vás pekne? Dokedy my sa tu chceme hrať na taký rezortizmus, že jeden minister nedovidí za hranice svojho rezortu a nedokáže to riešiť? A nech to, pre mňa za mňa, rieši aj s ministrom školstva. Však sú, jedna mater ich mala v tej vláde. Nerozumiem tomu a strašne ma to rozčuľuje, lebo je to neuveriteľne jednoduchá vec, by sme uľahčili akože život množstvom, matkám, otcom, proste mladým rodinám. Presne tým, o ktorých stále my iba rozprávame, aká je to zraniteľná časť našej spoločnosti, ale keď máme šancu pre nich niečo konkrétne urobiť, tak sa tvárime, ako sa to nedá. To je také slovenské.

    No, takže vyzývam, vyzývam pána ministra Richtera, vyzývam pána ministra školstva, nech sa dohodnú a nech poprosia proste poslancov vládnej koalície, prosím vás, takýto návrh zákona sa tu objaví už, už na tej prvej riadnej schôdzi, budeme navrhovať práveže navýšenie, predĺženie poberania, prosím vás, podporte to. Akože o nič nejde, z vášho vrecka tie peniaze nejdú, ani vám nevytrhneme zo štátneho rozpočtu, berieme tie peniaze z Európskeho sociálneho fondu a je to naozaj veľmi dobre hodnotené aj z Bruselu a je to, je to fantastická možnosť, ako tým ľuďom prilepšiť.

    Ďalšia časť toho programu, to sa tiež týka sociálnej politiky, ale akože zase, že viete, tu máme, tu máme kapitolu, ktorá hovorí, že výstavba a budovanie, hej? A potom máme sociálnu politiku. A teraz v rámci toho aj pri budovaní, aj pri budovaní a výstavbe by mali riešiť napríklad debarierizáciu verejných budov, aby ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí proste sa mohli slobodne vydať do kina, do divadla. Do Národnej rady, pani poslankyňa, že, napríklad? Alebo proste na bežné miesta, kam my proste zdraví bežne chodíme. Ale to nie! Prečo by si mal jeden minister výstavby všímať takýchto ľudí? Veď to patrí tomu Richterovi, nie? Však to sú tí postihnutí a tí patria akože pod, pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto je tá absurdita, že my sa tu hrabeme na tom vlastnom malom piesočku a jednoducho nedokážeme spojiť sily, ani pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú už dostatočne teda trestaní aj osudom, hendikepovaní a podobne.

    Takže v tej časti výstavba a budovanie napriek tomu, že som to tam hľadala, som to tam nenašla. Hovorí sa tu o tom, že sa vláda zaväzuje k prijatiu nového stavebného zákona, ale nikde nenájdete ani zmienku o tom, že by zadefinovali takzvaný univerzálny dizajn. Univerzálny dizajn, ten sa objavuje v dohovore OSN v čl. 2 o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali už 25. júna v roku 2010. V 2010. A to OSN nám vytvorilo definíciu, ktorú od nás očakáva, aby sme ju premietli proste do nášho stavebného zákona. Nie sme toho schopní. Nie sme toho schopní a táto vláda nebola schopná to dať ani do programového vyhlásenia vlády. Nerozumiem tomu.

    V tej predmetnej časti, pokiaľ hovorím o výstavbe a budovaní, mi chýba ďalšia vec, a to je sociálne bývanie. Ale nie také sociálne bývanie, že postavíme sociálne byty a rozdáme to. Ja by som si predstavovala prestupnú formu sociálneho bývania na základe princípu zásluhovosti tak, aby to bolo motivačné. Ako pokiaľ my chceme rozbíjať rómske osady, tak to ide jedine cez prestupnú formu sociálneho bývania. Tam nenájdete o tom ani zmienku.

    Veľmi mi chýba v časti sociálna politika, pokiaľ ide o ľudí so zdravotným postihnutím, a slová o ich integrácii, to, ako si oni predstavujú tú integráciu. Najlepšia integrácia takýchto osôb je cez to, že deti so zdravotným postihnutím dostanú štandardné vzdelanie, že ich nebudeme dávať kvôli ich postihnutiam na špeciálne školy, ale že budú môcť sa vzdelávať štandardným spôsobom na štandardných školách, lebo im to prináleží. A v tých našich zákonoch to píšeme, aj v antidiskriminačnej legislatíve, akurát, že to nikto nenapĺňa. A neexistuje lepšia forma integrácie ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti ako cez to, že im dáme zamestnanie. Ale ja som tam nenašla nič. Ja som v tom programovom vyhlásení nenašla ani to, ako napríklad vláda chce podporovať agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré sú pre vás takou jedinou barlou k tomu, aby ste sa dostali na otvorený trh práce. Nie je tak? Nič. Nenájdete tam jednoducho nič.

    A to už vôbec nehovorím o sociálnych službách, prosím vás. To je systém, ktorý nám za chvíľu akože všetkým padne na hlavu. A starneme dňom, odkedy sa narodíme. Akurát že tá vláda, kde teda ten prím hrá stále tá sociálna demokracia, nedokázala napísať do toho programového vyhlásenia vlády, že ako zmení systém financovania sociálnych služieb tak, aby bol dostupný, aby bol dostupný pre každého. A pre každého, tým myslím aj toho, ktorý ide napríklad k neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. Pretože tu ešte stále delia ten sektor na súkromníka, ktorého by najradšej nevideli, hej, však k nim nejdú žiadne dotácie, to je akože likvidácia v priamom prenose, a potom na tých verejných. A ja si myslím, že tie peniaze by v prvom rade mali ísť na klienta, ktorý je odkázaný na tú sociálnu službu. Nenájdete tu nielen to, že ako chcú riešiť financovanie sociálnych služieb, ale nenájdete tu ani to, že by spustili diskusiu o tom, nakoľko je jednotlivec zodpovedný za vlastné starnutie. Takáto diskusia sa na Slovensku ešte ani nezačala. A to sa dá napríklad tak, že ľuďom priblížite cez rôzne formy pripoistenia, či už povinného alebo komerčného, dobrovoľného, pripoistiť sa na dlhodobú starostlivosť. Lebo raz nás to dostihne všetkých, len si to málokto uvedomuje, pretože ešte sa nenašiel proste ten odvážny človek, ktorý by prišiel a povedal, že, vážený človek odkázaný na sociálnu starostlivosť alebo na dlhodobú starostlivosť, ako ty si si to mal uvedomiť pred tými štyridsiatimi rokmi, keď si začal pracovať. Samozrejme, toto nemôžeme povedať dnes ľuďom, že si mali niečo uvedomiť pred štyridsiatimi rokmi. Ale môžeme tú nástupnícku generáciu tých mladých ľudí upozorniť na to, že jedného dňa to príde aj na nich a budú odkázaní a musia na tú službu jednoducho prispievať. Musíme byť na to pripravení, tak ako je to v iných krajinách. Zase od nich nikto nechce, aby vymysleli teplú vodu. Nech sa pozrú na systém sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti, ako napríklad funguje v Kanade. Tam je úplne normálne, že nástupom do prvého zamestnania si šetrím na to, že raz budem starý, chromý, odkázaný na sociálnu službu, a keď to raz príde, tak to nikoho neprekvapí. A neočakávajú to všetci iba od štátu.

    No, to bola sociálna politika a teraz v rámci tej sociálnej politiky je tam super podkapitola, ktorá sa volá, že Politika tvorby pracovných miest. A ja musím povedať, že táto, táto podkapitola je typickým príkladom toho, ako veľmi je na Slovensku zakorenený ten rezortizmus. A ako nie sme, alebo teda nie ste ochotní poučiť sa z mnohých chýb v minulosti, keď sa minister nebol schopný pozerať za hranice svojho rezortu. Oni totižto v tej kapitole hovoria o dvoch ohrozených skupinách. Ja sa budem venovať primárnej tej jednej. To sú mladí ľudia do 29 rokov, ktorí sú na úradoch práce, neschopní zamestnať sa na otvorenom trhu práce. No a samozrejme oni tam navrhujú riešenia, že to chcú riešiť tak ako doteraz, to znamená zle. Všelijakými krátkodobými projektami z peňazí Európskej únie. Tie projekty začnú, skončia, ľudia sa zase vrátia tam, odkiaľ prišli. Akože tá úspešnosť je veľmi ťažko merateľná. Skúšal to merať včera pán Richter, ale akože mala som fakt problém mu uveriť, lebo neviem presne, z čoho vychádzal. A v tejto kapitole nenájdete nikde ani zmienku o tom, akými opatreniami chcú prepojiť školstvo stredné aj vysoké s potrebami otvoreného trhu práce. To v tejto kapitole nenájdete. A zase budeme iba za veľa peňazí riešiť dôsledky, ale nebudeme riešiť príčiny, lebo tá príčina je na našich školách. Na tom, že tam nie je prepojenosť medzi strednými školami a potrebami otvoreného trhu práce. Ani medzi vysokými školami a potrebami otvoreného trhu práce.

    Nemajú ambíciu v tejto kapitole riešiť príčinu, naprávať chybu v príprave mladých ľudí, skresávať a zmazávať nezmyselné školy, aj tie vysoké, poskytujúce vzdelanie, ktorým sa absolvent nemôže uplatniť na trhu práce, ale chcú riešiť dôsledky, lebo nám na to idú peniaze z Bruselu. Akože tu si treba uvedomiť, že už u toho mladého človeka my investujeme kopec peňazí proste, či už na tej strednej škole alebo na tej vysokej škole, cez bezplatné školstvo a potom tá, tá "never ending storry" len pokračuje na príslušnom úrade práce. A teraz oni navrhujú, aby sme doňho pchali ďalšie peniaze cez nezmyselné rekvalifikácie, ktoré budú poskytovať naše úrady práce. Tie isté úrady práce, ktorá nám v minulosti tisíckrát dokázali, ako to robiť nevedia, keď organizovali rekvalifikačné kurzy Ikebana a podobne, hej? Kam teda húfne chodili absolventi sociálnej práce a tak ďalej, no.

    Takže ja samozrejme neviním tie úrady práce. Lebo oni, chudáci, robia iba to, čo im určuje ten, kto udáva politiku v tomto štáte. A tak vidíme to, že ako udávajú tú politiku aj v tomto programovom vyhlásení vlády. Ak by naozaj chceli meniť niečo v tomto smere, tak som si myslela, že by sa to objavilo aspoň v programovom vyhlásení vlády. Ale ani tam sa nič, ani tam sa nič neobjavilo, teda v oblasti školstva, lebo v oblasti školstva som teda nenašla, neviem, ako kolegovia, ktorí sa tomu venovali, že duálne vzdelávanie, ale minimálne ako prepájanie vysokého školstva s potrebami otvoreného trhu práce, tam nebolo absolútne nič.

    No a ešte by som chcela povedať pri tejto podkapitole, že ďalšia taká ambícia, ktorá by teda mohla akože vzísť, si myslím, už po tom čase, je to, že mohli aspoň niekde spomenúť privatizáciu služieb zamestnanosti. To je to, o čom som hovorila, že tie úrady práce naše jednoducho nevedia robiť s tými nezamestnanými, nevedia. A už vôbec nevedia robiť s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi.

    Fantastický systém majú v anglosaských krajinách a aj v Británii, aj v Austrálii, aj v Kanade. Oni sprivatizovali ten sektor, sektor služieb zamestnanosti a prenechali to na súkromné agentúry, ktoré každému takému klientovi vypracujú nejaký akčný plán, samozrejme veľmi efektívnym spôsobom, pretože ony zaňho nedostanú peniaze, až keď ho uplatnia na otvorenom trhu práce a dva roky ho tam udržia. To znamená, že tie sociálne, tie služby zamestnanosti oni poňali úplne komplexne. Oni nepracujú len s tým klientom, ale pracujú aj s tým zamestnávateľom, ktorý má takéhoto človeka zobrať, či už je to dlhodobo nezamestnaný alebo či je to napríklad človek, ktorý má nejaký hendikep, napríklad telesne a zdravotne postihnutí občania. Tu som nenašla o tomto ani zmienku a podľa mňa všetci, čo tu sedíme a uvažujeme aspoň čiastočne racionálne, sa musíme dopracovať k tomu, že toto je jediná možnosť proste nenechať tých nezamestnaných, hlavne dlhodobo nezamestnaných na naše úrady práce.

    Teraz počkajte, teraz neviem, kde som (rečníčka listuje v materiáloch na rečníckom pulte). Myslím, že to bola šiesta časť. Sekundu.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno.

    Tak, teraz tu mám regionálne školstvo. Tam, prosím vás, iba nakrátko a tiež tam vlastne budem riešiť tie akože sociálne vylúčené spoločenstvá. Mňa strašne mrzí, vy tvrdíte pri tom regionálnom školstve, že pripravíte nový zákon o financovaní škôl. Chýba mi tam slovíčko "reformný". Pretože aby ste naozaj zmenili to financovanie škôl, to chce, to chce nemalú, nemalú reformu. Mne by sa veľmi páčilo, keby ste tam aspoň zmienku dali o školách, ktoré robia s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít. To sú častokrát zázrační učitelia a to sú zázračné školy, ktoré ale nikdy nemôžu vyhovieť tým vašim testom dokonalosti deviatakov a proste tých, ktorých testujete tuto, ja neviem, v centre Bratislavy alebo teda väčších miest a tých, ktorých testujete tam, kde majú 90 % žiakov zo sociálne vylúčených spoločenstiev. To vám povie každý ten jeden učiteľ, že si domov, on napriek tomu, že namiesto toho, aby vzdelával, on aj vychováva a učí základným hygienickým návykom, to je človek, ktorý si domov nosí svrab a vši a pracuje za 400 eur v hrubom. A ešte keď sa hodnotí jeho škola, kde on si ide naozaj že nohy dolámať, aby s tými žiakmi niečo urobil, tak oni vyjdú na úplnom chvoste toho hodnotenia. A to jednoducho nie je fér ani voči tým pedagógom a už vôbec nie voči tým školám. Tak prosím vás, to by som vás chcela naozaj poprosiť, aby toto ste mali na zreteli a zmenili systém hodnotenia hlavne tých, tých základných škôl, lebo voči týmto ľuďom je to nefér.

    Ešte som sa chcela dotknúť toho, že chcete zvýšiť na 100 % zaškolenosť našich detí v materských školách. No to mi už naozaj príde ako to volanie po tom svetovom mieri, lebo nemáte tam napísané, že ako. Vy chcete stále akože motivovať a dobudovávať kapacity. To platí tam, kde jednoducho tie kapacity sú nepostačujúce, ale to nie je všade. Pokiaľ sa bavíme o deťoch zo sociálne vylúčeného spoločenstva, teda z tých rómskych osád, častokrát sú tam škôlky, ktoré jednoducho ani nie sú kapacitne naplnené, lebo tá matka tam jednoducho to svoje dieťa neodnesie. A to dieťa tam namiesto toho, aby bolo v škôlke, mrzne niekde v chatrči. Toto neurobíte žiadnou pozitívnou motiváciou. Toto urobíte jedine tým, že sa tu uzákonia povinné škôlky pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Tam môžete zabudnúť na nejakú motiváciu. A to nám už dokázali tisíckrát rôzni experti v rôznych prieskumoch. Vyšlo to aj z toho prieskumu Svetovej banky. A jednoducho toho by sme sa mali držať a je mi ľúto, že sa to tam neobjavilo.

    Posledná vec, ktorou to uzavriem, ja viem, že som dlhá zbytočne, občan v zahraničí. Akože zahraničná politika, to je taká podkapitola, kde píšete, že "vláda bude prijímať efektívne opatrenia, ktoré posilnia otvorenosť občanov zahraničnému prostrediu a súčasne podporia využitie ich skúseností a potenciálu s umožnením efektívneho návratu do spoločenského, hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku". No, ja vidím, že sa vám veľmi páči to slovíčko "efektívne", to sa vyskytuje vo viacerých častiach toho programového vyhlásenia vlády a ono je pekné, ono je také všeobjímajúce. Takže vy chcete prijímať efektívne opatrenia a umožňovať efektívny návrat našich ľudí zo zahraničia. No, tak tí naši ľudia, prevažne mladí a šikovní, ktorých vyštvala zo Slovenska politika aj tej predchádzajúcej vlády, podľa mňa vôbec nemajú problém s otvorenosťou voči zahraničnému prostrediu. Práve naopak. Ale častokrát utiecť zo Slovenska bola ich jediná možnosť ako efektívne zúročiť vzdelanie a skúsenosti, ktoré na Slovensku nadobudli, tak, aby oni a ich rodiny vôbec prežili, aby sa vôbec priamoúmerne svojmu vzdelaniu uplatnili, čo im na Slovensku, v tej bažine korupcie a klientelizmu, jednoducho nevieme, alebo teda neviete zabezpečiť. A preto utekajú von títo ľudia. Oni nepotrebujú, aby vy ste prijímali efektívne opatrenia, aby boli otvorení zahraničiu. Oni sú otvorení až moc, oni sú tam, státisíce mladých, šikovných, ktorí sa tu vzdelali, sú nenávratne preč. A vy čo by ste mali urobiť, je to, aby ste Slovensko zmenili natoľko, aby sa oni mali prečo a mali kam vrátiť. Pretože za ten čas, čo oni sú vonku, tak vy ste za uplynulé štyri roky rozobrali tú krajinu na súčiastky a jednoducho oni nevidia možnosť návratu. A toto je to, o čo by ste sa mali snažiť. Proste prestali tuto s nejakými korupčnými škandálmi na mape Európy, začierňovať neustále to Slovensko všelijakými tetami Ankami a Baštrnákmi a podvodmi na dépeháčke a tunelovaní nemocníc a podobne. A toto, ja som takýto verejný prísľub tejto vlády nikde v programovom vyhlásení vlády nenašla, že sa budete snažiť o to, aby takíto ľudia prišli. Viete čo? Ja si myslím, že to tam nie je preto, lebo oni keby sa jedného dňa vrátili, to by bol taký vietor v tom parlamente aj v tej vláde, to ešte by bola zo Slovenska len iná krajina, keby sa fakt tí mladí, šikovní, draví, tí vzdelaní zo skúsenosťami so zahraničia a z toho, ako veci môžu fungovať, keby sa jedného dňa vrátili na Slovensko. Čo je teda celkom také moje zbožné prianie.

    Tak vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky Nicholsonovej s faktickými poznámkami sa prihlásili dvanásti. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, úprimne vám závidím vaše presvedčenie, že ste vynašli perpetuum mobile na tú teplú vodu, ktorú ste vo svojom prejave spomínali. Viete, neexistujú jednoduché riešenia. Ja som si doteraz myslel, že v tomto parlamente je len jedna strana, ktorá ponúka jednoduché riešenia, a teraz som zistil, že vlastne už majú aj konkurenciu vo vašej strane.

    A to vaše presvedčenie, že vie niekto rýchlo a bez problémov a bez namáhavej práce riešiť rómsku otázku, ma udivuje. A skutočne jediné vaše šťastie je asi to, že ten svoj program nemôžete realizovať, lebo by sa ukázalo, že akú má asi silu, akú má asi možnosť skutočne túto otázku posunúť. Viete, táto otázka totižto nie je možná, nie je ju možné riešiť bez interakcie, že niekto chce a niekto chce, teda musia dvaja chcieť. A tu treba najmä sa zamerať. A Rómovia žijú v našom priestore už 700 rokov a tá ich integrácia postupuje veľmi pomaly. A nebude to ani táto vláda, ani tá budúca, ani tá nasledujúca, ktorá nejakým spôsobom túto otázku posunie výrazne vpred, pokiaľ sa samotná komunita nebude...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Dobre, tak ja končím, keď už ste ma zrušili, pán Lipšic, asi ste tu časomerač.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, tak vidíte, no.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mazurek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani Nicholsonová, musím sa vyjadriť, keďže ste vo svojom prejave spomínali práve neriešenie cigánskeho problému. A jeho absencia, v podstate absencia v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, áno, spomína sa tam len v nejakých pár všeobecných bodoch, ktoré v podstate buď neriešia nič, alebo všeobecne pomenúvajú problém, ktorý na Slovensku máme. Ja som sa včera v rámci stretnutia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého som členom, pýtal členky vlády pani Žitňanskej na konkrétne otázky z tohto programového vyhlásenia, či už sa to týkalo vysporiadania pozemkov pod tými cigánskymi osadami, riešenia problémov s úžerníckymi sieťami, ktoré naozaj sú zodpovedné v mnohých prípadoch za veľmi veľkú mieru chudoby, ktorú v týchto oblastiach vidíme, alebo čo sa týka tých špeciálnych škôl, ktoré ste spomínali aj vy, v čom s vami maximálne môžem nesúhlasiť. Každopádne odpovedané mi nebolo ani na jednu jedinú otázku. Z toho môžem usúdiť len jedno jediné: nielenže táto vláda cigánsky problém ako taký riešiť nebude, ona ho ani riešiť nechce. Nechce ho riešiť z úplne jednoduchého logického dôvodu. Ak sa pozrieme na výsledky volieb v cigánskych osadách, či už sa jednalo o parlamentné alebo komunálne voľby, tak je to práve strana SMER, ktorá tam, verím, že úplnou zhodou náhod, boduje naozaj prekvapivo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som k tomu, čo uvádzala pani poslankyňa Nicholsonová, uviesť toto: nejedná sa o alibistické riešenia. Myslím si, že to je trošku príliš lichotivé. Jedná sa o riešenia, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby táto vláda mohla pokračovať v tom, čo robila doteraz. To znamená, v bezbrehom kradnutí, bez toho, že by im čokoľvek hrozilo. To je ten dôvod. Niežeby tam bol nejaký alibizmus, nejaká intelektuálna nečestnosť. Je to jednoducho nevyhnutnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som chcel len doplniť informáciu, alebo teda tie fakty o tej cyklodoprave, ktoré poslankyňa Nicholsonová tu spomínala. Včera sme mali výbor pre hospodárske záležitosti a ja som sa teda pýtal pána ministra na to, či bude v rozpočte kapitola pre podporu cyklodopravy a teda že či budú aj iné formy podpory ako eurofondy. A dozvedel som sa, že, od teda pána tajomníka, lebo pán minister skoro na nič neodpovedal, nechal svojho tajomníka pána Stromčeka, dozvedel som sa, že či teda neviem, ale že u nás padá sneh a že aby som neočakával, že bude u nás cyklodoprava ako alternatívna doprava. Takže chcem, bohužiaľ, zarmútiť týmto všetkých fanúšikov cyklodopravy na Slovensku, že najbližšie štyri roky sa veľkých peňazí nedočkajú.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem, ja by som sa chcel v prvom rade poďakovať pani poslankyni, alebo vlastne pani podpredsedníčke parlamentu, pani Nicholsonovej, za jej zmysluplné vyjadrenie sa k programovému vyhláseniu vlády, lebo ste presne pomenovali problémy bez invektív, bez nadávok, bez hašterenia, ale vecne, jasne. Ja sa vám osobne veľmi pekne chcem poďakovať. Je cítiť, že ste predĺžená ruka občana tu v parlamente. To je jedna vec.

    Druhá vec. Cez to všetko si dovolím s jednou drobnou vecou trošku nesúhlasiť. Pani poslankyňa, je veľmi nešťastné hovoriť, že chcete vidieť v base konečne jedného podnikateľa, ktorý čerpá eurofondy a dal úplatok. Viete, úplatok nie je príčina, ale to je dôsledok. Príčina je to, že ho niekto pýta. Že to bez neho nejde. Ja by som veľmi uvítal nastaviť systém tak, aby sme už nemuseli pachtiť po, proste pachtiť po nejakom zavretom podnikateľovi, ale aby sme eurofondy prideľovali tak, aby za úplatkami, aby sa tie úplatky nedali pýtať. Viete, nikto nechce tieto úplatky platiť, ale, bohužiaľ, veľakrát to bez toho nejde a tento systém je úplne zle nastavený. Proste sa to rozkráda, proste tunak vidíte, vieme, že v najbližšom plánovacom období sa tuná má, má tu prebehnúť okolo 15 mld. a všetci v tom vidíme minimálne ukradnutého 1,5 miliardy. A to je to zlé, že proste ten systém. Viete, ľudia sú, ľudia sú od prírody hrabiví, áno? A hamižní. To znamená, že keď je možnosť kradnúť, tak asi kradnúť budú. To znamená, že treba nastaviť systém tak, aby sa nekradlo. Ale vidieť zrovna podnikateľa v base len preto, že inak sa nedalo a niekto ho donútil, keď vôbec sa chcel zachrániť alebo chcel niečo urobiť, vybudovať, a proste pachtiť sa po tých podnikateľoch, že treba rýchlo ich všetkých pozatvárať, ja by som skôr sa pozrel na tých politikov, ktorí tie eurofondy rozdávajú, lebo tam vzniká ten prvotný trestný čin.

  • Ďakujem za slovo. Pani Nicholsonová, vy ako podpredsedníčka Národnej rady by ste mali vedieť, že úchylka zostane úchylkou bez ohľadu na to, čo si o tom vy liberáli myslíte, a bez ohľadu na to, čo vy liberáli hovoríte, pretože dôležité je to, čo hovorí Boh, a to, čo hovorí zdravý rozum. A preto by som sa vás chcel aj spýtať, či to, že dnes bojujete za práva homosexuálov, znamená, že zajtra budete bojovať za práva iných sexuálnych úchylov, napríklad pedofilov, tak ako to robia liberáli v Holandsku, pretože presne k tomu dnes politika vašej strany smeruje.

  • Ďakujem pekne. Prekvapil ma, vlastne asi ani neprekvapil ma, pani podpredsedníčka Lucia, tvoj zápal v reči, na to sme zvyknutí. Ale bola som rada, že máme rovnaký postoj, a myslím, že ešte bude aj prezentovaný, v oblasti rodinnej politiky. Mne naozaj absentuje samostatná kapitola rodinnej politiky, ktorá je znova len vcucnutá do sociálnej politiky nejakým spôsobom. Aj keď v mnohých témach viem, že sa nezhodneme, tak v tomto som určite zajedno s tebou. Rovnako sa mi páčilo, ako si vypichla príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý tak isto si myslím, že je možnože úplne zbytočne zameraný len na deti do troch rokov. Myslím, že pána ministra by to nestálo veľa vybojovať v Bruseli, aby tento príspevok mohli poberať matky s deťmi do 6 rokov, do 5 – 6 rokov. Rovnako ako vy, aj my máme pripravený zákon, ktorý sme už aj my minulé volebné obdobie prezentovali v tejto oblasti.

    Druhá vec, ktorá sa mi veľmi páčila, ktorú si spomenula, debarierizácia. Ak si spomeniem na rokovanie s minulým štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, je mi z toho do plaču, možnože by som to aj inak povedala, pán štátny tajomník Palko sa vyjadril: však ale keď univerzálny design nemáme zatiaľ zadefinovaný, tak ho nemôžeme dať do našej legislatívy. Tak toto bola naozaj odpoveď hodná štátneho tajomníka. Je mi veľmi ľúto, že pojem, ktorý je naozaj bežne v európskej legislatíve, dokonca viem, že sa nachádza na jednom mieste aj v sociálnej legislatíve u nás v zákone, štátny tajomník ministerstva dopravy nebol ochotný akceptovať a vsunúť do nového stavebného zákona. Okrem toho v tom stavebnom zákone zároveň chýbajú aj rôzne kontrolné mechanizmy, nad ktorými je tak isto veľmi dôležité zamyslieť sa, aby tá debarierizácia, ktorá v našej už teraz platnej legislatíve naozaj je, bola skutočne uplatňovaná.

    A poslednú poznámku. Čo sa týka starostlivosti v starobe, súhlasím s tým, že musíme sa zamyslieť nad takýmto pripoistením.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, Lucia, za tvoju reč. Som veľmi rád, že máme podpredsedníčku parlamentu s názorom a s agendou. Že máme podpredsedníčku parlamentu, ktorá vie, že práve teraz je potrebné zastať sa menšín, a to všetkých menšín, pretože sú mnohí ľudia na Slovensku, ktorí sa cítia ohrození, sú ľudia na Slovensku, ktorí sa cítia, že nie sú v bezpečí v tomto štáte a že útoky na nich sa stávajú bežnou súčasťou spoločenského diskurzu. Som rád, že si sa voči tomuto ohradila. Som rád, že si neostala iba na povrchu, ale išla si do konkrétnych a jasných návrhov, čo sa dá aj v oblasti sociálnej práce, v oblasti podpory rodiny, v oblasti podpory žien urobiť, a že neostávame ako najsilnejšia opozičná strana len pri kritike, ale prichádzame s konkrétnymi návrhmi, kde môžeme vstúpiť s vládou do konštruktívneho dialógu.

    Takisto som rád, že všetky tie kuvičie hlasy, ktoré mohli hovoriť, že SaS-ka znovu dáva ženu do vedenia parlamentu na okrasu, teraz sklapnú. Pretože to, čo si predviedla, bol podľa mňa štátnický príhovor, ktorý vedel odhadnúť, aká je situácia v krajine, vyjadril sa k podstatným veciam a nastavila si agendu, na ktorej môžeš teraz kľudne štyri roky pracovať, a na konci možno uvidíme aj výsledky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť teda kolegyňu hlavne v tom, že tiež mi chýba koncepcia rodinnej politiky ako takej, hoci určite tu a tu sa nájdu veci, kde pán minister rieši veci v oblasti rodiny, ale možno by bolo potrebné to trošku tak sceliť. Čo chcem podporiť z toho, čo ste povedali, je určite bezbariérovosť a v náväznosti na integráciu detí so zdravotným znevýhodnením. Veľakrát je práve integrácia blokovaná tým, že škola si nechce robiť problémy v rámci styku s prostredím, kde sa to dieťa dostáva. Aj môj syn si teraz zlomil nohu a máme problém vlastne chodiť na obedy, lebo sú tam teda schodolezy, ktoré nefungujú, ale kupujú sa za ťažké peniaze. Čiže nikdy nevieme, kedy skončíme tak, že teda ten prístup k prostrediu nebude. Takže len to chcem podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, určite sa my vždy zhodneme vo všetkom, v čom podporíme rodinu. Zo svojich vlastných skúseností viem, že termín zosúladenia rodinných a pracovných povinností rodičov to je iba zásterka, akože ide o pomoc, zvlášť teda mladým rodinám. Podľa mojej skúsenosti ide, alebo úmyslom je zvyšovanie zamestnanosti, a nie pomoc otcom a mamám.

    Čo sa týka rovnoprávneho financovania subjektov poskytujúcich verejné služby, tak to je nekonečný príbeh. A v podstate stále vnímam takú aroganciu vlády voči tým, ktorí v sociálnych službách v mimovládnych organizáciách evanjelickej diakoniky alebo sociálno-slovenskej katolíckej charity, tieto subjekty obetavo zaťahujú na pomoc odkázaným členom rodín za štát. SMER – sociálna demokracia totiž doteraz nikdy nevidela za poskytnutím finančnej podpory človeka, osobu, pretože namiesto finančného príspevku pre občana, seniora ide finančný príspevok za zariadením sociálnych služieb. Namiesto finančného príspevku za študentom ako pomoci rodinám ide finančný príspevok za vlakom. Namiesto pomoci matkám ide o vylepšovanie štatistiky zamestnanosti. Taká je moja skúsenosť, a preto opakujem sa, že tak ma desí kontinuita tohto programového vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela tiež poďakovať pani podpredsedníčke za jej slová a myslím si, že okrem toho, že máme spoločné to, že sa stretávame s názorom, že do tohto parlamentu nepatríme, ona preto, že čaká prírastok, a ja preto, že mám problém sa do tohto parlamentu dostať, tak si myslím, že minimálne ona už teraz potvrdila, že do tohto parlamentu patrí. A myslím si, že v tejto si viem pokojne predstaviť, že polovica mužov z tejto sály môže odísť na materskú.

    Ale celkom niečo iné som chcela povedať. Súhlasím s tým, čo povedala, čo sa týka úradov práce a agentúr. Myslím si, že úrady práce majú predovšetkým, riešia predovšetkým administratívu, vôbec neriešia poradenskú činnosť, a preto si myslím, že práve otázky hľadania práce pre dlhodobo nezamestnaných alebo pre ľudí so zdravotným postihnutím by mali naozaj prioritne riešiť agentúry, agentúry podporovaného zamestnávania. Takisto by sem mali patriť agentúry osobnej asistencie, pretože toto je problém, ktorý tiež nie je riešený. Agentúry existujú, ale v podstate fungovať vôbec nevedia. Takže toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Lucia, ja by som sa chcela len jednej témy trošičku dotknúť, ktorú si povedala, to je tá cyklodoprava. Práve minulý týždeň som si to chcela na vlastnej koži otestovať, že čo by ma tak primälo vystúpiť z auta, presadnúť na bicykel alebo MHD a využívať ho ako cyklodopravy. Zúčastnila som sa podujatia, ktoré zorganizovalo holandské veľvyslanectvo. Volalo sa to, že Bratislava Let's Go Cycling, kde inštalovali jeden cyklostojan, ktorý poukazuje na to, že jedno cyklomiesto je priestor pre desať bicyklov. Skúsila som sa na toto podujatie dostať, teda kombinovane na bicykli a MHD. No, musím povedať, že asi to tak skoro nebudem opakovať, lebo veľmi necítila som sa bezpečne, nie na podujatí, ale v rámci tej prepravy. Presne všetko to, čo si povedala, sedí a je to ešte ďaleká cesta.

    K programovému vyhláseniu, čo sa tu píše. Aj pán podpredseda vlády kýval, že vlastne akože nebol ani na bicykli po meste, ani vlastne možno ani nevie, čo je tu napísané. Na podujatí, ktoré som spomínala, bol aj štátny tajomník z ministerstva dopravy, ktorý sľúbil, že áno, bude sa venovať doprave a že je tam nádej cyklokoalície. A všetkým tým nadšencom, v podstate sľúbil, že sa tejto téme bude venovať. No programové vyhlásenie hovorí čosi iné. A síce hovorí to, v podstate sa venuje cykloturistike, ktorá má ďaleko od cyklodopravy ako náhradného spôsobu dopravy. Ak to naozaj pôjde, že budú sa využívať len pozemky v majetku štátu, tak ich asi veľmi veľa nebude. Takže toľko, ale verím, že nás prekvapia a že s nejakým návrhom prídu, ktorý veľmi rada podporím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na faktické poznámky bude reagovať pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hrnko, veď vy ste ale vôbec, vôbec nepochopili, o čom ja som celý ten čas hovorila. Ja som hovorila o úplnom opaku. Ja som práveže hovorila o tom, že vôbec nie je také jednoduché, aby ste riešenie sociálne vylúčených spoločenstiev zhrnuli do pätnástich odrážok. O tom ja som hovorila. Nie ste tu. Či ste tu? Dobre.

    Miro Ivan, tak veľmi si ma zarmútil, že takýto bol postoj štátneho tajomníka, to je smutná správa. Podľa mňa pre všetkých, ktorí chceli využívať bicykel ako alternatívnu dopravu.

    Pán poslanec Kollár, trestné je korumpovať a trestné je aj byť korumpovaný, vždy sú na to dvaja. Vždy sú na to dvaja. Ale inak súhlasím s tým, o čom hovoríte, ako je zle nastavený systém prerozdeľovania eurofondov.

    Pani poslankyňa Jurinová, úplne súhlasím vo všetkom, čo ste hovorili, najmä pokiaľ, samozrejme, ide o tú definíciu univerzálneho dizajnu, ktorú nám už predpripravili v rámci OSN, a my nie sme schopní si ju zahrnúť do našej legislatívy.

    Pani poslankyňa Verešová, veľmi dobre ste pomenovali, ak hovoríme o tých neverejných poskytovateľoch, vy ste tam hovorili o cirkevných a charitatívnych organizáciách. Plne sa s vami stotožňujem. Nebyť nich, tak ako minimálne pri sociálne vylúčených spoločenstvách by sme v jednotlivých osadách neboli tak ďaleko, ako sme. To znamená, keď som hovorila o neverejných, myslela som aj a v prvom rade na charitatívne a cirkevné organizácie.

    Pani poslankyňa Petruchová, veľmi sa teším na našu spoluprácu, lebo ja veľmi rada spolupracujem s ľuďmi, ktorí majú odžité to, o čom hovoria, lebo takých je tu málo.

    A pán poslanec Schlosár, vy ste taký bonbónik na záver. Viete, vy sa odvolávate na Boha a na zdravý rozum, tak ja dúfam, že toho Boha pri sebe máte, toho spochybňovať ako nejdem, ale ten zdravý rozum si dovolím spochybniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Lipšic a pripraví sa pán poslanec Grendel.

    Ale ešte pred tým, kým pán poslanec prehovorí, chcel by som privítať na balkóne klub seniorov z Martina a poďakoval im za účasť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod pár všeobecných poznámok k návrhu programového vyhlásenia vlády a k vzniku tejto vlády a potom niekoľko konkrétnych k oblasti spravodlivosti a bezpečnosti.

    Myslím si, že je príznačné pre vznik tejto vlády kontinuity, že v deň, kedy vláda schvaľovala svoje programové vyhlásenie, bolo zrušené obvinenie v kauze piešťanského CT. Je to znak toho, že kontinuita v zametaní káuz pod koberec bude bez akýchkoľvek pochybností pokračovať. Ak v minulom volebnom období bola kauza, ktorá bola synonymom rozkrádania v zdravotníctve, tak to bola kauza piešťanského CT. Kvôli tejto kauze boli na námestiach tisíce ľudí v zime. Kvôli tejto kauze sme v rámci parlamentnej kultúry rokovali dva dni a dve noci, kým odstúpil predseda parlamentu Pavol Paška. Bola to kauza, ktorá poukázala na zničujúci systém, ktorý vládne v našom zdravotníctve, ktoré je drancované finančnými skupinami a oligarchami, a to je jedno, či je to Penta alebo Juraj Široký alebo Pavol Paška.

    A ja by som rád držal novému ministrovi zdravotníctva palce, ale obávam sa, že túto chobotnicu aj po rozhodnutí Generálnej prokuratúry táto vláda nemôže mať a nesmie mať ambíciu rozseknúť. Vždy som bol šokovaný z toho, ako v tak citlivej oblasti, ako je zdravotníctvo, môžeme tolerovať takú obrovskú mieru rozkrádania. Keď porovnáte, mne to spomínal, keď bola kauza cétečka, Dr. Suchánek, keď porovnáte množstvo prostriedkov, ktoré dávame na jedného obyvateľa na zdravotníctvo, je porovnateľné s tým, koľko má Česká republika. Možno o niečo málo menej. Pritom kde je Česká republika v zdravotníctve? Dnes sú štatistiky, ktoré zaznamenávajú počet tzv. odstrániteľných úmrtí. To znamená, koľko by bolo možné zachrániť ľudských životov v prípade, že by bola efektívne poskytnutá liečba. Ak by sme boli len na úrovni Českej republiky, nehovorím o bohatších krajinách, nehovorím o Holandsku, Nemecku alebo Dánsku, hovorím o Českej republike, tak by sme na Slovensku zachránili tritisíc, tritisíc ľudských životov. Ak by nebolo kradnutia a korupcie v zdravotníctve, symbolizované kauzou cétečka, tak by sme zachránili tritisíc ľudských životov. Možno životy našich detí. A v deň, keď schválite program, maska spadla. Kauza cétečka sa zametá pod koberec.

    A zdôvodnenie Generálnej prokuratúry, poviem dve veci k tomu (reakcia z pléna). Poviem dva argumenty k tomu. Generálna prokuratúra svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, citujem, včera večer, "že na vznesenie obvinenia je potrebný rozumný stupeň istoty". To nie je pravda. V našom Trestnom poriadku, § 206, je veľmi jasne napísané, aké je dôkazné bremeno na vznášanie obvinení – dostatočne odôvodnený záver. Rozumná miera istoty je vecou pre rozhodovanie o vine na súde. To je elementárna vec v trestnom práve. Kvôli čomu Generálna prokuratúra musela zlomiť v tomto prípade zákon? Ja vám poviem kvôli čomu. Niekto možno povie, veď tam neboli stíhané veľké ryby, nebola stíhaná ani pani Zmajkovičová, ani pán Paška, ani pani Zvolenská. Boli stíhaní členovia správnej rady a, myslím, dozornej rady. Povieme si, malé ryby. Im pri tej právnej kvalifikácii, ktorá bola, hrozil trest odňatia slobody desať až pätnásť rokov. Čo by ste urobili, ak by ste boli na mieste trestne stíhaného človeka, ktorému hrozí minimálne desať rokov väzenia? Vediac, že z tohto celého kšeftu, ste mali možno odrobinky a že tú veľkú časť toho kšeftu zobral niekto iný, a vy aj viete kto, ale do basy pôjdete len vy? Čo by ste v takom prípade urobili? Alebo čo by hrozilo, že by ste urobili? Začali by ste rozprávať. A to bola hrozba, pre ktorú ste potrebovali začať kauzu cétečka zametať pod koberec. Poviem vám veľmi otvorene, v prípade všetkých zločineckých skupín je jeden z motívov spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní nižší trest a pomsta, usvedčiť svojich spolupáchateľov. A v tomto prípade je to akoby cez kopirák.

    Tvrdenie Generálnej prokuratúry, že nie je možné ustáliť výšku škody, je takmer na hranici absurdnosti. Dva roky pred tým inkriminovaným tendrom v roku 2014 vysúťažila piešťanská nemocnica rovnaké cétečko za sumu o 600-tisíc eur nižšiu, 600-tisíc eur nižšiu. Keď sme o kauze cétečka hovorili potom v parlamente, tak niektorí z takých bystrejších poslancov hovorili, že: ale veď však sa mohli prihlásiť aj priami výrobcovia, Siemens, Filipps, však to naozaj mohli, veď nikto sa neprihlásil. Ako je to možné? Viete, ako je to možné? Lebo oni sa prihlásili v tom pôvodnom tendri, ktorý ale bol zrušený. A tak im asi niekto povedal, ak chcete dodať toto konkrétne cétečko, len cez Medical Group. Ak to urobíte sami, tender znovu zrušíme. Však to všetci poznáme, prepánajána, nie sme blbí. Tak to proste bolo. A dnes v tejto kauze po roku aj pol, roku a trištvrte vďaka odvážnemu postoju jedného lekára, jedného chirurga nemá nikto vznesené obvinenie, všetko je úplne v poriadku. Však jasné, vyšetrujeme, vyšetrujeme. Aj kauzu Bašternák vyšetrujeme, vyšetrujeme. Aj kauzu Chovanec vyšetrujeme, o ktorej hovorila moja predrečníka, pani podpredsedníčka parlamentu.

    V kauze Chovanec sú dôvodne podozriví dvaja poslanci tejto snemovne, pán Buček a pán Kubánek. V kauze Chovanec a spol., všetky dôkazy tam vykonané potvrdzovali vierohodnosť výpovede hlavného obvineného. Bankové prevody, ktoré boli urobené, vratky DPH, ktoré boli vrátené. Čo sa v tej veci bude diať? Obávam sa, že nič. Lebo ide, ide, ide o vašich predstaviteľov a v tej kauze sa spomínajú aj jeden minister, jeden exminister. Ale hlavne, že bojujeme s únikmi na DPH, a budeme sa tváriť, že veď robíme, treba zmeniť zákony. A v tomto pani kolegyňa Nicholsonová má pravdu, zákony môžeme meniť, ale kľúčové je, či konečne postavíme pred trestnú spravodlivosť aj vysoko postavené osoby. Ak to neurobíme, nezmení sa v princípe nič.

    Možno si pamätáte prípad, keď hovoríme o dani, o dépeháčkach, prípad Mikuláša Varehu. My sme potrebovali, myslíte, že zmeniť zákon, aby sme ho zatkli a odsúdili? Nie, zákony boli rovnaké aj za vašej druhej, či kolkátej, už prvej, prvej vlády. A napriek tomu sa tento človek tváril, že stojí nad zákonom. Mal kontakty na daňové úrady, na politikov. Myslíte, že robil nejakú sofistikovanú trestnú činnosť, ktorá nebola odhaliteľná na základe našich zákonov? Vôbec nie. On obchodoval s lykožrútom. V tonách, to bolo nenápadné, to bolo sofistikované. Ale vy ste s tým neurobili nič. Preto tvrdím a to bude aj premisa môjho dnešného prejavu, že nie je problém v zákonoch, kľúčový, ale v ľuďoch vo vysokých pozíciách, ktorí tie zákony vykonávajú, či v exekutíve alebo v justícii.

    Keď som spomínal, že vaša vláda vznikla ako zlepenec oligarchov, tak som to nemyslel pejoratívne, myslel som to doslovne. Strany, ktoré vytvorili vládnu koalíciu, sú stranami oligarchov, ktorí na Slovensku právne problémy za vašej vlády mať nikdy nebudú. Ani nesmú. Pán Výboch, jeden z oligarchov v pozadí SMER-u, sme sa dozvedeli dnes z rozsudku českého súdu, bol trestne stíhaný v Rakúsku. Lebo v Rakúsku mať dosah, to už nemáte, samozrejme. Na Slovensku máte. A tvrdím a nechcem sa opakovať, že jeden z hlavných dôvodov vzniku vašej vládnej koalície bola práve skutočnosť, aby na Slovensku zostala kasta vyvolených, ktorá bude stáť nad zákonom. To už okrídlené tvrdenie podpredsedu jednej vládnej strany, že či sa všetci zbláznili ísť do pravicovej vlády, veď nás tuná potom minister vnútra všetkých pozatvára, o čom to, prosím vás, svedčí? O čom to, prosím vás, svedčí? Len snaha, aby dnešný systém, keď vyvolení tejto krajiny stoja nad zákonom mohol pokračovať. Ten problém je, že ak si zdôvodňujete vznik tejto koalície snahou zabrzdiť extrémizmus, tak som presvedčený a nehovorím to rád, že práve naopak, extrémizmus len podporíte práve týmto. Áno, oligarchovia si vymohli štvorročný čas. Premlčacie doby sú samozrejme trošku dlhšie. A myslím, že všetci v tejto krajine vedia, že v nejakom okamihu tá klietka proste spadne, lebo musí spadnúť, lebo tá krajina nevydrží.

    Keď hovorila moja predrečníčka o tom, koľko ľudí z krajiny odchádza. Odchádzajú ročne desiatky tisíc prevažne mladých ľudí z tejto krajiny a odchádzajú z nej preto, že majú pocit a oprávnený pocit, že pokiaľ chcú slušne žiť, rešpektovať zákony, nikoho nekorumpovať, platiť dane, tak vždy prehrajú, a že navrch majú tí, ktorí neplatia dane, podvádzajú, kradnú, korumpujú, ale majú kontakty, majú známosti, majú to vybavené. To je kľúčový problém tejto krajiny, ktorý bude po období vášho vládnutia ešte väčší, ako je dnes. A preto naozaj nemohlo byť nič symbolickejšie, ako v deň schvaľovania vládneho programu zrušenie obvinení v kauze piešťanského cétečka.

    Neviem, či tu je aj pán podpredseda Bugár. Nie je tu. Ja mám rád, ja nemám problém s tvrdými vyjadreniami v politike, ale málokedy som osobný. Ale to tvrdé vyjadrenie poviem a nebude osobné. Áno, myslím si, že poslanci SIET-e a MOST-u zradili a podviedli svojich voličov, zradili a podviedli svojich voličov. Tých dôkazov je pomerne veľa, aj keď niektoré sa snažia poslanci a ministri vymazať zo sociálnych sietí, aby nebolo možné ich konfrontovať s ich vyjadreniami. Ale ničenie dôkazov samo osebe len dokazuje vinu, len dokazuje snahu vyhnúť sa konfrontácii s tým, čo voličom títo ľudia sľúbili.

    Samozrejme, že tých podvodov bolo viac. Je tu vážne podozrenie, zmienim ho len okrajovo, o kupovaní hlasov v rómskych osadách. Pán poslanec Chudík a pán Kubánek mali v niekoľkých rómskych osadách neuveriteľný počet prívržencov, neuveriteľný počet preferenčných hlasov v obciach, kde ich, nikdy predtým neboli. Ale napríklad v obci Rakúsy pri Kežmarku získal pán Chudík 154 preferenčných hlasov, pán Kubánek 143. Líder SMER-u len 35. Darmo, má v strane konkurenciu, rastie mu to tam v rómskych osadách, samozrejme. Inde až tak nie. Ďalšia obec Lomnička, za pána Chudíka, jeho krúžkovalo 324 a pána Kubánka 306, pána Fica 270. V obci Rakúsy získal pán Kubánek 143 hlasov. V celom okrese Kežmarok len o 34 viac. Proste vy ste nemali problém aj ísť do dôvodného podozrenia z kupovania hlasov, len aby ste udržali oligarchický systém pri moci. Proste žiadne zábrany, žiadne mantinely. A obávam sa, že tak bude fungovať aj vaša vláda. Samozrejme, že ako v iných prípadoch aj tu túto kauzu odhalili médiá a zrejme sa vedie vyšetrovanie, vedie sa vyšetrovanie. No tak vieme, asi ako dopadne. Vedie sa v kauze Bašternák, v kauze Chovanec, v kauze cétečka. Všetci vieme, ako dopadne. A môžme sa nad tým pousmiať, že však, no.

    Ale čo by som sa nad tým nepousmieval, je, aký dopad to bude mať pre budúcnosť tejto krajiny. V oblasti spravodlivosti nám vláda dáva veľmi jednoznačný odkaz. V týchto prípadoch sa nebude nič meniť. Ak si pozriete programové vyhlásenie vlády, ja ho trochu prejdem, je tam asi päť strán pomerne kozmetických úprav v súdnictve, naozaj pomerne kozmetických. Nehovorím, že sú všetky zlé, niektoré sú aj dobré, kozmetické. Pri prokuratúre je jedna veta, pardon, dve vety. Skúsim vám ju prečítať. Pani ministerka tu nie je. To sa ťažko aj hľadá, dobre. "Vláda bude vo vzťahu k prokuratúre vychádzať z európskych štandardov týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému v časti prokuratúra schválených Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva (Benátska komisia). V súlade s týmito štandardami bude vláda podporovať zvyšovanie verejnej kontroly prokuratúry a pri výbere prokurátorov kontrolu verejnosti tohto procesu prostredníctvom odborného prvku mimo rámca prokuratúry." Tak stručné a všeobecné a nič nehovoriace vládne vyhlásenie k prokuratúre, predpokladám, že nemala žiadna vláda. Aby sme si uvedomili, že o čo ide. Kedy podľa vašej mienky sa začal obracať ten trend trestnoprávnej spravodlivosti v iných krajinách, v takom Česku alebo v takom Rumunsku? Keď bola zreformovaná prokuratúra a vymenené jej špičky. Vtedy došlo k zmene aj v Čechách, aj v Rumunsku. Vaše posolstvo ľuďom je, nič sa v tomto nezmení. Vaše posolstvo oligarchom je, nemusíte sa ničoho báť. Na policajné prezídium môžete prísť kedykoľvek aj v budúcnosti bez detektora, bez preukázania totožnosti, proste voľný vstup. Toto je vaše posolstvo v oblasti prokuratúry. Je to posolstvo zničujúce a pritom tak dôležité. Pred šiestimi rokmi, vtedy možno prvýkrát padla, skoro padla naša vláda, keď sa volil generálny prokurátor. Prečo tomu podľa vašej mienky bolo? Že boli ochotní šiesti poslanci vtedajšej koalície riskovať pád vlastnej vlády, len aby neprišlo k zmene vo vedení prokuratúry. Lebo v tom čase mala polícia voľné ruky a keby bol čo len normálny slušný generálny prokurátor, ktorý by nezastavoval trestné stíhania polícii a nezametal kauzy pod koberec, tak by sa Slovensko vedelo veľmi rýchlo zmeniť. Upozorňujem vás, to ide potom veľmi, veľmi rýchlo.

    Pritom napriek mantinelom pri reforme prokuratúry, ktoré dáva naša ústava, a vláda tuna navrhuje viaceré ústavné zmeny, na ktoré nemá dostatočnú väčšinu, som presvedčený o tom, že ak by vláda mala ambíciu ísť nad rámec ústavných mantinelov pri prokuratúre, že by získala podporu veľkej časti opozície. Náš klub a plus SaS, to je 40 poslancov. Asi by sme sa na tom vedeli dohodnúť, myslím si. Vláda ani s ničím takým nepríde. Dnes by možnože bola najväčšia šanca urobiť aj ústavné zmeny, aby bola funkčná prokuratúra. Ale to vy nedovolíte. A viete, kvôli čomu to nedovolíte.

    Dovolím si pár vecí, lebo som hovoril na ústavnoprávnom výbore konkrétne veci. Veľa vecí, ktoré sú sporné a ktoré boli prijaté v posledných obdobiach vašej druhej vlády, tu vôbec nie sú riešené. Je tu pozdrav mladým právnikom. Koncipientská prax bude stále päť rokov, čo sme kritizovali v opozícii spolu s kolegami z MOST-u a zo SIET-e. Nemá to žiadne opodstatnenie, lebo povinná prax všetkých iných právnických trvá, je len trojročná, tak tuná kvôli, kvôli, kvôli snahe obmedziť konkurenciu advokátov sa navrhuje zachovať päťročná koncipientská prax. Dôvod, absolútne žiaden. Ambícia zmeniť, absolútne žiadna. Pozdrav mladým právnikom, mladej generácii, ktorú chceme mať na Slovensku, a toto je pre nich pozdrav: radšej choďte do zahraničia. Blahoželám! Úplne skvelé.

    Detenčný ústav. Je tam, že to bude priorita. Očakával by som, že po desiatich rokoch, odkedy detenčný ústav nie je zriadený, že to bude záväzok vlády, na štvorročné volebné obdobie máte ambíciu konečne postaviť a dať do prevádzky detenčný ústav. Ja nechcem ísť do minulosti, kvôli čomu detenčný ústav už dávno nie je. Mohli by sme, ale teraz ja nechcem hľadať vinníka, ale riešenie. Ale či už skôr ho nájsť, budeme nakoniec hľadať riešenie až vtedy, keď nejaký nebezpečný recidivista, duševne nespôsobilý alebo proste duševne chorý niekoho zavraždí alebo znásilní, vtedy nájdeme peniaze? Až potom ich nájdeme, lebo sú iné priority? Lebo je málo peňazí na Slovensku? Peňazí na Slovensku, nehovorím, že je ako v Nórsku, ale je dosť. Aj v tom zdravotníctve, aj v tom. Máme 2,5-miliardové úniky na DPH práve kvôli kauzám, ako je Bašternák a Chovanec.

    Musím povedať, že v tomto vládnom programe sú aj veci, ktoré, ktoré preukazujú, no, nekompetentnosť právnu nastupujúcej koalície. Poviem to na príklade, ktorý ma prekvapil. Vlajková loď v minulosti SMER-u, preukazovanie pôvodu majetku. Tak tu je napísané, že treba prijať nový ústavný zákon, aby neboli ústavné pochybnosti. Vy neviete, aký je právny stav súčasný? V roku 2006 bol prijatý zákon, ktorý zrušil Ústavný súd. Z toho dôvodu sa následne v roku 2010 prijala zmena ústavy v čl. 20, kde sa zaviedlo, že teda ochranu požíva vlastnícke právo len nadobudnuté z legálnych príjmov a prijal sa osobitný zákon. My nemáme žiaden ústavný problém. Veď neviete, aký je právny stav? Problém je v tom zákone, v tom, že on je tak deravý, že nebol ani v jednom prípade využitý. A to nehovorím teraz. Hovoril som to pri prijímaní toho zákona a dával som pozmeňovacie návrhy, aby nebol deravý, ktoré ste, samozrejme, že zamietli za vašej, na konci prvej Ficovej vlády.

    Poviem to na príklade. Napríklad do legálneho príjmu sa podľa nášho platného zákona počíta aj neobvyklá obchodná operácia. Čiže keď nejaká milá pani povie, že dom získala takým spôsobom, respektíve príjem, za ktorý si ten dom kúpila, že v jeden deň kúpila akcie za milión a na druhý deň ich predala za 40 mil., echo Trenčianskych Teplíc, je to absolútne v poriadku. Je to úplne legálne. Je to v poriadku. Takýto idiotský zákon ste prijali. A dôkazom toho je, že šesť rokov nebol tento zákon ani v jednom prípade realizovaný. Teraz namiesto toho, aby ste ho sfunkčnili, a budete mať možnosť o tom hlasovať, také návrhy my predložíme, nerobím si ilúzie, ako budete hlasovať, tak navrhujete, že sa prijme ústavný zákon. Kvôli čomu? Veď novela ústavy sa už raz k tomu prijala. Neviem, že či nepoznáte, aký je právny stav súčasný vôbec? To sa priznám, že, že moc dobré teda nie je.

    Hovoríte v návrhu, že treba zlepšiť podmienky konfiškácie majetkov a tak ďalej. Už tiež v tomto parlamente, to nie sú nové veci, boli návrhy pri Trestnom poriadku, ešte pri rekodifikácii, ktoré parlament vypustil vtedy, pred desiatimi rokmi, ktoré zavádzali obligatórny trest prepadnutia majetku v prípade, ak je obžalovaný odsúdený buď za majetkový trestný čin, korupčný. A v takom prípade ten trest nasleduje obligatórne s tým, že odsúdený má možnosť, je na ňom dôkazné bremeno, vydokladovať, akú časť majetku reálne má z legálnych príjmov, zvyšná časť prepadne v prospech štátu. Ale tam po uznaní viny sa dôkazné bremeno otáča. Právne to nie je nič zložité. Má to, má to väčšina štátov Európskej únie. Nie je to žiadne americké riešenie.

    Príde vláda s týmto návrhom? Som sa pýtal pani ministerky včera, má tam všeobecné ideme, o konfiškácii aktív a tak ďalej. Tu je konkrétne riešenie, budete za, budete proti. To je strašne vágne, čo tam máte napísané, pritom mnohé veci sa dajú, ak by bola vôľa riešiť. Len problém je, že sa obávam, že vôľa riešiť to nie je. A aspoň keby tam bola tá ambícia.

    Včera bola polemika na ústavnoprávnom výbore, no dobre, ale veď však sa mohla reforma prokuratúry urobiť už dávno a... Priznám sa, že ma to trošku od mojich bývalých kolegov prekvapilo, lebo sme boli pôvodne na jednej lodi, ale v poriadku, časy sa menia. To ja priznávam. My sme zriadili špeciálnu prokuratúru, my sme navrhovali kľúčové zmeny prokuratúry, ktoré, áno, boli sme v menšine, už potom neprešli. To je pravda. Nie všetko sa nám podarilo presadiť, ale sme sa aspoň snažili. Aspoň sme bojovali. A vy ste v situácii, kedy by ste na tieto zmeny mohli mať aj podporu opozície. Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej navrhovala, že budeme sa snažiť posilniť postavenie špeciálneho súdu prijatím ústavného zákona. Vtedy bol SMER proti, čiže ústavný zákon neprešiel. Teraz vám možno viem garantovať, že ak by ste taký ústavný zákon predložili, tak ho veľká časť opozície podporí. Ale vo vládnom programe o tom nie je nič. Nič.

    To isté bezpečnostné previerky pre sudcov, to by bolo potrebné tiež riešiť zmenou ústavy, aby boli štandardné, vykonateľné, spravodlivé. To isté rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb na majetkové a ekologické trestné činy, ktoré štandardne právnické osoby páchajú. Vo vládnom programe nie je o tom nič.

    Čiže, aby som to zhrnul, povedal som, že vládny program obsahuje pomerne detailnú úpravu zmien v súdnictve, ktoré ale považujem za skôr kozmetické zmeny. Aký je to kontrast oproti prokuratúre, kde zrazu sa vytratila technokracia a detailnosť a sú tam dve vágne vety! A viete, kvôli čomu tam tie dve vágne vety sú? Dokonca vládna koalícia nemá ani tú ambíciu pri prokuratúre zmeniť poslednú novelu prokurátorských zákonov spred niekoľkých mesiacov, ktorú sme v tomto pléne všetci kritizovali a ktorá okrem iného umožnila generálnemu prokurátorovi preraďovať prokurátorov na nižšiu prokuratúru bez disciplinárneho konania. Zrazu je všetko okej. Proste jedna milá, šťastná rodina.

    Ja vám to aj akože želám z hľadiska takého psychologického. Ja si myslím, že to, čo navonok vyzerá ako idylka, úplná idylka určite nie je. Keď už sa navzájom musíte, dávať echá médiám, kto je kde, kedy na Úrade vlády, aby ho vyfotili, a bol potom škandalizovaný, tak blahoželám k takejto skvelej ľudskej dôvere. Takže divadlo je jedna vec, realita je samozrejme, že asi iná. Ale tá realita je ešte aj, aj, aj v inej polohe, a to je tá, že čo vás nakoniec bude držať spolu, napriek animozitám a napriek konfliktom a napriek kontroverziám a hádkam, bude nakoniec biznis. Nič viac vás spolu držať nebude, len ten biznis.

    Bol som, mal som možnosť byť pri vzniku dvoch vlád, v roku 2002 a 2010. A pamätám si, ako sme dni a noci a týždne rokovali o programových prioritách týchto vlád, stredopravých vlád, ktoré boli programovo pomerne homogénnejšie, boli bližšie. A boli to dlhé rokovania, veľmi dlhé. Teraz ste sa dohodli za jeden deň na programových prioritách. Verí niekto pri normálnych zmysloch v tejto krajine, že to nebolo vopred dohodnuté? A dohodnuté ani nie vami, nemyslím teraz poslancov, ale stranami, ale ľuďmi v pozadí? Nikto tomu podľa mojej mienky neverí. A vy tým, čo ste urobili, ja vám to nezazlievam, ja vám to prajem, ale tým, čo ste urobili, ste poškodili túto krajinu. Ste posilnili extrémizmus. To už je možné teraz vidieť. Ľudia strácajú dôveru v to, že táto krajina bude stáť na strane slušných ľudí. Veľa z vás to vie. Veľa z vás ako poslancov to vie a máte každý možno nejakú inú prupovídku, kvôli ktorej si to zdôvodňujete.

    Ja by som chcel aj z tohto miesta poďakovať štyrom poslancom, ktorí napriek tomu, že možnože mohli mať rôzne výhody, či funkčné alebo podnikateľské, už neviem, sa rozhodli, že svoje svedomie nezradia. Podľa mňa naozaj sa kúpiť všetko nedá. Je to pán poslanec Beblavý, pani poslankyňa Macháčková, pani poslankyňa Petrík a pán poslanec Simon. V určitom zmysle to, čo sa udialo, má aj svoje pozitívum v tom, že sa, neviem, či je nejaký slovenský k tomu ekvivalent, vytríbili charaktery. Každý sa mohol ako jednotlivec, nie ako strana, ako jednotlivec rozhodnúť, či pôjde do tohto spolku a zradí svoje svedomie, alebo nie. Každý jeden. Každý jednotlivec. A to je z určitého uhla pohľadu fajn aj pre budúcnosť slovenskej politiky, aj keď tie štyri roky budú podľa mojej mienky pre Slovensko zlé.

    Nám v opozícii, možno mi veríte, možno nie, je celkom fajn, ako to dopadlo. Z môjho pohľadu osobného a politického asi by naozaj naša vláda bolo komplikovaná, boli by to spory a by sme sa preli o programové veci a kto by čo presadil, nebolo by to ľahké. Nebolo by to ľahké. Teraz je ľahšie, oveľa, z pohľadu rodiny, z pohľadu politiky, ale nie z pohľadu tejto krajiny. Tu ju naozaj rozoberiete na poslednú súčiastku. A preto z opozície máme, samozrejme, že menšinu, akceptujeme to, rešpektujeme to, ale budeme veľmi starostlivo sledovať, akým spôsobom budete zodpovednosť vykonávať.

    V mojej oblasti poviem, v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti, zvolávame výbory k posledným kauzám týchto dní, ktoré som aj zmienil včera. Mrzí ma, že poslanci, ktorí takéto výbory zvolávali spolu s nami, dokonca v tých istých kauzách niekedy, dnes hovoria, že nie, že teraz ich zvolávať netreba, musíme počkať, ako skončí vyšetrovanie. Je mi to ľúto, lebo konzistentnosť postojov by sa nemala meniť podľa toho, na ktorej časti koalično-opozičnej strany sedím alebo nesedím. Aj to je o charaktere, aj to je o svedomí. Táto krajina, si myslím, že má nárok mať nádej. Vy ste tejto krajine na niekoľko rokov nádej podvodom a zradou zobrali. Ale som presvedčený, že najneskôr o štyri roky si táto krajina a jej ľudia nádej, perspektívu a samotný štát od vás zoberú naspäť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Do faktickým poznámok sa prihlásilo osem poslancov. Posledný pán poslanec Bublavý. Poprosím, pán Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, ja som zvyknutý u teba, že skúšaš tak pomerne jasným a na dôkazoch vystavaným prejavom osvetliť možné nejaké zákutia aj tam, kde štandardne oko verejnosti, možno aj poslancov, ktorí sa venujú iným témam, nedovidí. Je absolútne jasné po tomto prejave, kde sú motívy alebo kde boli motívy. Dokonca ten jeden moment, ktorý by som bol veľmi nerád, aby zapadol prachom, ten moment tej rýchlosti bol odhalený a ten motív vysvietený úplne. Myslím si, že dohodnúť zložitú vládu, ktorú tu volajú vládou kontinuity a pokroku, za jeden deň, čo sa týka priorít, je naozaj hlúposť a neverí tomu nikto. Zostáva záhadou, či to bolo dohodnuté vopred, alebo to dohadoval vopred úplne niekto iný ako ten, kto sa postavil pred obrazovku a veľmi srandovno, veľmi smiešne a humorne sa snažil presvedčiť národ, prečo sa takto hlavne predstavitelia strany MOST – HÍD a SIET-e rozhodli.

    Ja mám ale možno jeden, malú poznámku, aby sme napríklad pri metafore zametať kauzu pod koberec používali také tie slová, že znamená to – ochrana zlodejov. Zametať kauzu pod koberec znamená – chránim zlodejov, podvodníkov, dépehačkárov. Čo znamená schránka? Pre mňa to znamená – politik vo firme, aby ho nevideli, tak si urobí adresu v Nikózii. A schránka znamená – ten politik, ktorý kradne, je schovaný za schr...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. Pán kolega Lipšic vystihol, že kľúčovým problémom novej vlády je kontinuita aj v nedostatkoch, ktoré jej spojenci, ktorí ju teraz tvoria, tak rázne odmietali. V tom je istá politická, etická nemravnosť. Ale nie o tom chcem hovoriť. Najhorším je zneužívanie politických strán na veľkú korupciu. To nie je ako za mečiarovských čias, keď sa rozdávali ovocinárske závody a rôzne firmy, ktoré viac-menej boli odsúdené na buď drastickú rekonštrukciu, alebo krach. Práve z tejto éry vznikla oligarchia, ktorá sa naučila dvom zvykom. Jedným je, že politici jej poskytujú perpetuum mobile. Ona pomáha politikom dostať sa sem. Oni, keď majú väčšinu, vytvoria vládu, ktorá ich chráni, a vytvoria podmienky, v ktorej oligarchia ďalej bohatne. Toto je model, ktorý je známy v Južnej Amerike, priniesol tragédiu nejednému národu, najmä za to, že oligarchický model kradnutia, na rozdiel od bežnej korupcie, nie iba štát vyciciava, ale je ho schopný napríklad, ako ukazuje príklad Grécka, doslova vycicať, položiť na kolená na dlhé generácie. Preto nám nie je jedno, ak sa tu hovorí o kontinuite, pretože vidíme predovšetkým kontinuitu tohto kľúčového nedostatku. Ten podčiarkol kolega Lipšic a podčiarkol ho spôsobom, ktorý bol nevyhnutný.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel upozorniť na to, čo povedal poslanec Lipšic o Generálnej prokuratúre. A chcel by som to dokumentovať práve na tej našej kauze toho CT prístroja. Asi po dvoch mesiacoch, ako to vypuklo, mal som jeden telefonát z Českej republiky. Volal mi jeden novinár, predstavil sa mi ako investigatívny súkromný novinár a povedal, že len potrebuje veľmi krátko niečo objasniť. A nakoniec z toho krátkeho objasnenia bol skoro hodinový telefonát. A keď som odpovedal postupne na tie jeho otázky, ktoré nasledovali a nasledovali, a on to uzavrel takto: ´No, viete, keď som vám volal, tak som si myslel, že sa dozviem niečo nové, že sa dozviem o nejakej sofistikovanej korupcii, o nejakom sofistikovanom rozkrádaní, ale to, čo ste mi povedali vy, veď takto by to urobili malé deti.´ A naša Generálna prokuratúra toto nie je schopná vyšetriť. To, čo je každému občanovi v tejto republike jasné, tak naša Generálna prokuratúra to nie je schopná pochopiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som na pravú mieru trošku uviesť tu to, čo pán poslanec Lipšic uvádzal. Inak treba mu poďakovať za perfektné vykreslenie problémov v oblasti justície a teda vrátane toho aj prokuratúry. Vtip je v tom, že prokuratúra funguje nie tak, že nie je schopná niečo vyšetriť. Ona je zariadená na to, aby nič nevyšetrovala. To je jednoducho právna ochranka oligarchov. To nie je nič iné. Na nižších stupňoch prokuratúry sa robí ochranka nižším všelijakým vagabundom, čo na krajských a okresných úrovniach kradnú a robia všelijaké, páchajú všelijaké svinstvá. A to, čo prokuratúra vyšetruje naozaj, to robí len preto, aby mohla udržiavať zdanie toho, že niečo robí. Inak ale, samozrejme, pretože nemôže nič nevyšetrovať, niečo vyšetruje, aby mohla zdôvodniť svoju existenciu. Ale v podstate je tam na to, aby poskytovala právnu ochranku vagabundom na nízkej úrovni, oligarchom na úrovni vysokej.

    Pokiaľ pán poslanec Lipšic spomínal to, že sa advokátska alebo koncipientská doba neznížila na tri roky. No advokáti sa boja konkurencie nie preto, že by snáď nebola možnosť zamestnať viacej advokátov. Advokáti by mohli byť zamestnaní, aj právnické povolania by mohli mať viacej ľudí, len by tu muselo fungovať právo. Tu nefunguje právo, tu funguje obálkovanie. Advokáti robia to, že nosia obálky sudcom. A na to toľko ľudí nie je treba, ako keby tu bolo ozajstné právo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Včera som mal možnosť byť na ústavnoprávnom výbore, kde vlastne kolega Lipšic rozobral veci ešte podrobnejšie ako teraz. Teraz použil jednu takú miernu vetu, že pôjde o skôr kozmetické úpravy. Ja si dovolím povedať, že nepôjde skôr o kozmetické, ale čisto o kozmetické a naďalej bude v tejto krajine pokračovať kontinuita korupcie tejto vlády.

  • Pán kolega Lipšic, ste mi pripomenuli teraz jednu epizódu, ktorá je šesť rokov stará, z roku 2010. A keď sa malo ísť písať programové vyhlásenie vlády, tak na tom prvom stretnutí, na ktorom sa dávali ešte iba tézy dohromady, tak tam si spomeniete, že Richard Sulík povedal, že, chalani, nepíšte prieniky, že ja to spravím. A mal to pripraviť na to druhé stretnutie, kde sme mali dať tézy pre programové vyhlásenie dohromady. A, samozrejme, ja to spravím v jeho podaní bolo, že mi zavolal, že, Martin, prosím ťa, priprav na ďalšie stretnutie. A ja som to robil vlastne celú noc. A to sme iba skúmali, že aké sú programové prieniky strán, ktoré do tej vlády išli. A potom boli dve dvojdňové stretnutia, kým sme vôbec tie tézy dali dohromady a mesiac sme robili na programovom vyhlásení vlády v roku 2010. A enem, enem sa to stihlo, jak si dobre pamätám. To je prvá vec, ktorú ste mi pripomenuli.

    A druhú, som si spomenul znovu na tú jednu vetu, že ono je to vláda kontinuity. A už mi to teraz celé dáva dohromady. Oni na tom nemuseli toľko pracovať, lebo oni iba pokračujú v tom, čo vlastne tá vláda pred nimi doteraz robila, a prilepili k tomu tých 90 % vybojovaných a bolo to hotové, hej. Takže oni nemuseli noci a dni tráviť na to, aby napísali programové vyhlásenie vlády. Oni si povedali: a pozrite sa, kopec sme nesplnili predchádzajúce štyri roky, to skopírujeme nanovo, 90 % od Bugára prilepíme, máme to celé hotové. SIEŤ už ani nič nechcela, a preto to vlastne... No tak, 92 (vyslovené s pobavením). SIEŤ už ani nič nechcela, lebo tá v podstate, jak hovorí Samo Trnka, zozadu a bez lásky to jednoducho musela nejakým spôsobom pretrpieť. A preto to tak rýchlo vlastne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Grendel. A ešte mi prezraďte, napísal mi nemenovaný občan, že vám komolím meno, že hovorím Grendel a vy ste Grendel. Je Grendel. Je to tvrdé, hej? Tak sa ospravedlňujem aj občanovi, aj vám (vyslovené s pobavením).

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ale ja som vám to nepísal. Pán kolega Lipšic, spomínal si, ako ťa mrzí to, že poslanci, ktorí boli našimi spojencami v minulom volebnom období, už pravdepodobne nepodpíšu zvolávanie tých mimoriadnych výborov. No tak si pripomeňme, že ako to bolo so zvolávaním a potom s uskutočňovaním tých výborov. Áno, naši bývalí spojenci tie výbory podpísali, to je pravda, ale konkrétne, čo si spomínam, už ku koncu volebného obdobia v kauze Pandúr, tak opakované pokusy o spustenie toho výboru stroskotali na neuznášaniaschopnosti kvôli opozícii. No a tipnite si, kolegovia z dnešnej opozície a koalície, že poslanci ktorých strán vtedajšej opozície na tie výbory neprišli? Raz to boli kolegovia z MOST-u, potom zo SIET-e. Vždy to bola samozrejme náhoda, ale tak to vyšlo. Či nebola to náhoda?

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Jeden, možnože jeden bol chorý, tak tomu sa ospravedlňujem. V poriadku. Tak, Gábor, ak si bol chorý, tak sa ospravedlňujem, ale druhého kolegu ešte novinári naháňali po parlamente na obed a o hodinu na to už tu nebol a tam teda nebola choroba.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Lipšic, ani som sa nechcel zapájať do debaty, ale nedá mi to, lebo človek by myslel, keby tu bol po prvýkrát, že už vám chýba len svätožiara nad hlavou. Ale, žiaľ, vy ste už dve desaťročia aj v Národnej rade, aj dvakrát ste ministroval. A hádajte, za koho ministrovania vznikla Gorila? Kde vznikli platinové sitká, kupovanie poslancov z večera do rána, aby Dzurindovi nepadla vláda? Vy ste bol minister. A nevyšetril ste nič. Prieskum zvoliteľnosti v nejakých rokoch 2005 - 06, že aký, či by bol zvoliteľný pán minister Lipšic. Dve desiatky miliónov stál tento prieskum nás, poplatníkov, daňových poplatníkov to stálo.

    Takže ja si myslím, že netreba sa zastávať ani zlodejov. Ani ja nepoznám ani žiadneho oligarchu, ani som sa nikdy s ním nestretol, ani s J&T, ani s Pentou nespolupracujem. Ale treba byť sebakritický a treba hovoriť pravdu. Nie len na tých ostatných. Všetkých by ste pozatvárali vtedy, keď nie ste minister, keď nenesiete zodpovednosť za národ a za Slovensko. Takže to je tá podstata, ktorú by si mali všetci tí, ktorí vás počúvali, uvedomiť. Že vy len vtedy, keď nemáte zodpovednosť, chcete všetko riešiť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, môžete reagovať ma faktické.

  • Ja len stručne na pána poslanca Beblavého, lebo on tu je ako pokazený gramofón, opakuje väčšinou to isté. Viete... Pardon, Bublavý, Bublavý. Práve naopak, mnohé kauzy, ktoré ste spomenuli, sa práveže, ktoré sa týkali aj našej vlády, vyšetrili. Aj platinové sitká. Pokiaľ viem, tak sú právoplatne odsúdení. Ten problém nie je, pán poslanec Bublavý, teraz hovorím ja, nie je v tom, že nie sú kauzy, ale že sa vyšetrujú, a tí, ktorí ich spáchajú, idú pred súd. Koľko káuz organizovaného zločinu, koľko káuz korupcie bolo vyriešených? A Gorilu sme začali vyšetrovať ešte hneď po nástupe vlády. A viete, kto, viete, kto to stopol nakoniec? Pán Trnka, námestník generálneho prokurátora. Jeho list je verejne známy. Pán Bublavý, vy ste vtedy v parlamente boli. Za koho ste hlasovali na generálneho prokurátora? Vy máte tú odvahu tu rozprávať o Gorile? Sa spamätajte! Vy ste za Trnku hlasoval. Teraz hovorím ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prosím vás, nevykrikujte!

  • Za Trnku ste hlasovali. Vy tam ticho seďte a šúchajte nohami...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci!

  • A druhá poznámka. A vy ste hlasovali za to práve kvôli tomu, všetci poslanci SMER-u a, žiaľ, aj šesť ľudí z koalície, ktorí zradili a zradili podlo, zradili tajne, podlo a tajne a skoro položili vlastnú vládu, lebo ste vedeli, že ak by Trnka nepokračoval, tak máte, máte to spočítané. Mnohí.

    Posledná poznámka. Áno, bol som rokovať vo vláde a vždy, keď sa rokovalo o vládnom programe a vždy, keď sa išlo k mojej časti, ktorú som robil, tak som v sále sedel. Považujem to za prejav slušnosti elementárnej. Neviem, čo je to, nie som psychológ, ale to, že pani ministerka odišla, pán minister vnútra tu ani nie je, to tiež považujem za signál toho, akým spôsobom sú vysporiadaní s tým, čo parlamentu navrhujú.

  • Ďakujem pekne. A pán poslanec Gábor Grendel vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán minister zdravotníctva, vážený pán minister práce a vážení neprítomní členovia vlády Slovenskej republiky. Teda telom neprítomní, verím, že duchom ste tu s nami, veď rokujeme o programovom vyhlásení vašej vlády a o vyslovení dôvery vám všetkým.

    Príjemné prekvapenie, toto je prvé slovné spojenie, ktoré mi napadlo, keď som minulý týždeň našiel na webovej stránke Úradu vlády programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica. Príjemné prekvapenie. Som presvedčený, že napriek rozdielnym pohľadom na svet, rozdielnym pohľadom na svet a rozdielnym riešeniam v politike by sme sa nemali len navzájom kritizovať, ale mali by sme sa občas vedieť aj pochváliť. A toto je ideálna príležitosť. Preto hovorím, že som bol aj ja milo prekvapený. Príjemne ma prekvapilo, že ste programové vyhlásenie vlády zverejnili. Nečakal som to. Po tých peripetiách o zverejnení, respektíve nezverejnení koaličnej zmluvy by človek čakal, že sa aj návrh programového vyhlásenia vlády utají aspoň na týždeň, dva. Napríklad s odôvodnením, že ide o vnútornú záležitosť koaličných strán, alebo že je to podmienené súhlasom všetkých partnerov, alebo že je to kvôli útokom opozície. Takže klobúk dole, oceňujem vašu ústretovosť a otvorenosť k verejnosti.

    Rovnako treba oceniť túto politiku otvorenosti aj v iných oblastiach. Napríklad, že aj mená ministrov sú zverejnené, aj mená štátnych tajomníkov sú verejné. Možno nakoniec sa dopracujeme k tomu, že aj texty vládnych zákonov budú verejné. Ale nechcem veľmi odbočovať od témy, lebo ešte vojde do sály pán predseda Národnej rady a odoberie mi slovo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, nemusí, ja vás môžem upozorniť, že rokujeme o programovom vyhlásení vlády a nie o koaličnej zmluve.

    Nech sa páči.

  • Presne tak, takže ja sa vrátim k téme, lebo bol by som rád, keby aj môj prejav zostal verejný.

    Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády je povinná jazda. Najlepšie to ilustruje niekoľko citátov. Ak dovolíte, tak vám ich prečítam. Citát č. 1: "Vláda bude dôsledne presadzovať preventívne a represívne opatrenia v boji s korupciou, minimalizovať tak množstvo korupčných príležitostí a nastaviť účinný sankčný systém." Citát č. 2: "Vláda si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného právneho a vo svete uznávaného štátu." A napokon citát č. 3: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje závažný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu života občanov, ako aj kvalitu podnikateľského prostredia." Kolegyne, kolegovia, vedeli by ste si tipnúť, ktorý citát do programového vyhlásenia ktorej Ficovej vlády patrí? Jeden bol z roku 2006, druhý z roku 2012 a tretí z roku 2016. Nebudem vám hovoriť, ktorý citát z ktorého obdobia pochádza. Asi uznáte, že na tom veľmi nezáleží. Skrátka, programové vyhlásenie vlády je naozaj povinná jazda a čarovné na týchto vetách je, že by sa dali ľubovoľne vymeniť v rámci programových vyhlásení troch rôznych Ficových vlád a nikto by si nič nevšimol. A to som vypichol len jednu vetu z jednej oblasti, bezpečnosť a boj proti korupcii.

    Akokoľvek sa to možno zdá, toto teraz nebola kritika, ale len ilustrácia toho, že programové vyhlásenie vlády je fakt povinná jazda. A tak pôsobí aj veľká časť textu programových vyhlásení rôznych vlád, nielen vlád Roberta Fica. Jeho špecifikum je skôr v niečom inom, že ak jeho programové vyhlásenia z roku 2016, 2012 a 2006 obsahujú rovnaké floskuly, tak to svedčí o tom, že sa za vlád Roberta Fica toho veľa nezmenilo. Však my v opozícii vieme.

    Príjemným prekvapením č. 2 je, že si to aj vy sami priznávate, ako hovorí klasik, je to biele na čiernom. Ale držím vám palce. Dôležitejšie ako slová v programovom vyhlásení budú vaše skutky.

    Po časti, ktorá sa dá nazvať povinnou jazdou, by som druhú kategóriu výrokov z programového vyhlásenia tejto vlády nazval omylmi. Niektoré naozaj stoja za pozornosť, a preto by som si ich taktiež odcitoval. Omyl č. 1, citujem: "Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, uskutočnených 5. marca 2016, občania vyjadrili podporu programu, ktorý je založený na spoločensko-politickej stabilite, sociálnom dialógu, štrukturálnych reformách a systémových zmenách v relevantných oblastiach spoločnosti." Omyl, vážení, vo voľbách do Národnej rady ľudia vyjadrili niečo úplne iné. V týchto voľbách ľudia vyjadrili túžbu po zmene a tá neprišla. Preto tá povolebná frustrácia, ktorou sme mnohí konfrontovaní.

    Omyl č. 2, citujem: "Je to vláda s historickou šancou prekonať staré deliace čiary z 90. rokov." Ďalší omyl, deliace čiary z deväťdesiatych rokov v skutočnosti neboli medzi ľavicou a pravicou, ale medzi zástancami a odporcami Mečiarizmu. Deliaca čiara v deväťdesiatych rokoch bola o tom, či únos Michala Kováča ml. niekomu prekáža alebo neprekáža. Či zmarené referendum niekomu prekáža alebo neprekáža. Či výbuch Remiášovho auta niekomu prekáža alebo neprekáža. Čiže ak hľadáte paralely s deväťdesiatymi rokmi, tak tú deliacu čiaru hľadajte niekde inde. Hľadajte ju medzi stranami, ktorým cétečko prekáža a ktorým neprekáža. Ktorým vyhodenie Ota Žarnaya prekáža alebo neprekáža. Ktorým zneužívanie Národnej kriminálnej agentúry na politické ciele prekáža alebo neprekáža. Ktorým šikanovanie doktorky Pechočiakovej v nitrianskej nemocnici prekáža alebo neprekáža. A tak ďalej.

    Omyl č. 3: "Základným pilierom obnovenia dôvery občanov, ako aj zdravotníckych pracovníkov v efektívne a spravodlivé zdravotníctvo je zvýšenie transparentnosti na všetkých úrovniach systému." Omyl, pán minister. Ak staré hriechy z oblasti zdravotníctva zostanú nepotrestané, ak sa tu nakreslí hrubá čiara, tak sa dôvera občanov neobnoví. Naopak, v spoločnosti sa prehĺbi presvedčenie, že ak ste z tej správnej strany, tak si môžete dovoliť všetko.

    A s tým trochu súvisí aj omyl č. 4, citujem: "Programové vyhlásenie vlády je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spoločenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom zastaviť nárast extrémizmu a extremizácie parlamentnej politiky." Držím vám v tomto palce, úprimne, ale ak táto vláda bude vládou kontinuity, ako to deklarujete hneď na úvod programového vyhlásenia, tak sa obávam, že opak bude pravdou, že nárast extrémizmu nezastavíte. Nie je potom náhodou omylom, že vaša vláda je vládou kontinuity? Lebo ak nie, bolo by dobré hneď na úvod volebného obdobia si vyjasniť niektoré otázky a možno aj priamo v programovom vyhlásení. A síce, koľko predražených cétečiek nakúpia štátne nemocnice od Medical Group? Koľko nových keltských garáži v areáli hradu postavíte? Koľko peňazí vrátite pánovi Bašternákovi? Alebo napríklad koľko nových kobercov vláda nakúpi, aby bolo kam zametať kauzy? Ako chcete byť vládou kontinuity bez zodpovedania týchto otázok?

    Kľúčovými bodmi programového vyhlásenia vlády sú merateľné a hmatateľné záväzky, ktoré sa budú dať konfrontovať s realitou pri skladaní účtu o štyri roky. Sú veci, ktoré si zaslúžia pozornosť a môžu byť pokrokom. Môžu, ale nemusia. Napríklad účinný protischránkový zákon. Čo to presne znamená? Z programového vyhlásenia vlády to nie je celkom jasné. Ťažko sa to dešifruje. Bolo by dobré to trochu lepšie vysvetliť a konkretizovať, ako to bude fungovať v praxi. Po dvoch vládach Roberta Fica sú totiž schránkové firmy v tejto krajine úplne zabetónované. Napríklad mýtny tender do roku 2028 za takmer 1 mld. eur. Víťaz, firma SkyToll, akcionár, firma Ibertax, ktorého akcionárom je firma Rehlinger, ktorého akcionárom je firma Sevenra N.V, Amsterdam. Alebo tender na palivové karty za 135 mil. eur, víťaz, firma Peywell, ktorého akcionárom je firma Cromwell, ktorého akcionárom je firma SVK Distribution, ktorého akcionárom je EVO LIMITED, Cyprus. Neviem, či treba pokračovať. Nemocnice, diaľnice, záchranky – schránkové firmy sú všade. Sú tu 10-, 20-, 30-ročné zmluvy, ktoré vypršia až o ďalšie dve generácie. Aj na tieto zmluvy sa bude vzťahovať ten účinný protischránkový zákon? Alebo vláda kontinuity a pokroku znamená hrubú čiaru a tieto miliardy zazmluvnené z minulosti budú aj naďalej putovať na Cyprus, Curacao, Nový Zéland a do ďalších exotických destinácií?

    Ďalším verejným prísľubom, ktorý ma zaujal, je z rezortu pána ministra Kaliňáka, ktorý tu tiež dnes nie je prítomný spolu s ďalšími trinástimi členmi vlády. Pán minister včera na výbore pre obranu a bezpečnosť povedal, že nevidí dôvod na výmenu policajného prezidenta. A dokonca po voľbách sa pre médiá vyjadril, že je to najlepší policajný prezident v histórii Slovenska. No nič (vyslovené s povzdychom). Spomínam to preto, lebo v programovom vyhlásení vlády sa píše aj toto, citujem: "Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody." Koniec citátu. Keby tu bol pán minister Kaliňák, tak by som sa ho opýtal, či sa bude tento záväzok vzťahovať aj na súčasného policajného prezidenta, najlepšieho v histórii Slovenska. Bude musieť aj pán Gašpar absolvovať verejné vypočutie alebo pán najlepší policajný prezident v histórii má výnimku a, naopak, cieľom tohto prísľubu z programového vyhlásenia vlády je jeho zabetónovanie do funkcie? Dúfam, že nie. Dúfam, že pán najlepší policajný prezident v histórii nemá naj-menšík problém. Hovorím naj-menšík, to je taký interný fór, ktorému budú rozumieť možno na Národnej kriminálnej agentúre. Takže dúfam, že pán Gašpar nebude mať naj-menšík problém absolvovať verejné vypočutie, aby sa celé Slovensko presvedčilo, že je naozaj tým najlepším policajným prezidentom v histórii. Aspoň na Slovensku, možno aj v strednej Európe.

    Dúfam, že tento dokument, o ktorom diskutujeme, nie je myslený ako programové vyhlásenie budúcej vlády. Vyrovnaný rozpočet v roku 2020, protischránkové opatrenia po vypršaní 30-ročných zmlúv, verejné vypočutie budúcich policajných prezidentov, dúfam, že to všetko bude platiť tu a teraz.

    Dámy a páni, včera si ma po ukončení rokovacieho dňa vo vestibule odchytila redaktorka Slovenského rozhlasu s otázkou, či zahlasujem za programové vysie..., pardon, vyhlásenie tretej Ficovej vlády. Chcel som to najprv povedať vám, aby ste sa to nedopočuli z médií, lebo už po pár mesiacoch vieme, že niektorí z vás sú na to obzvlášť citliví. Takže moja odpoveď je, že nezahlasujem. Ako občan som nedôveroval už prvej Ficovej vláde a nedôveroval som ani tej druhej. To, akým spôsobom bola zbúchaná táto vláda v priebehu jedného víkendu na utajených stretnutiach, alebo to, ako sa správate k opozícii v tomto parlamente, mi nedáva žiaden dôvod ani zmysel vyjadriť dôveru tejto vláde. Pretože ja tejto vláde nedôverujem.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Viskupič.

  • Veľmi dobre si naznačil možnosť robenia deliacich čiar a pýtal si sa otázkami, či niečo niekomu prekáža a či neprekáža. Ja by som možno mal doplnenie toho, že mňa asi bude ešte dlho zaujímať a možno aj trocha trápiť, že prečo z predchádzajúcich spojencov v mnohých parlamentných súbojoch a bojoch pri kauze aj CT, aj kompy, aj pri, ako si spomínal, Otovi Žarnayovi alebo aj bývalom kolegovi Mičovskom, že či sa niečo z tých vecí stalo, keď niekto sa tu ide zaštiťovať kontinuitou. A preto ja by som sa opýtal, že prečo niekomu – však, pán predsedajúci? – niečo prekážalo pred polrokom a teraz mu to už neprekáža? Prečo prekážalo predtým, že, že kauza CT bola naozaj kauzou, a medzičasom sa čo stalo? Stalo sa iba to, že priamo keď sa schvaľovalo toto programové vyhlásenie vlády na vláde, no tak skončila alebo bolo odložené, alebo, ako sa hovorí, zametené pod koberec. Čiže aká kontinuita, aké pokračovanie, keď to máme teda povedať. Pokračovanie v čom? Pokračovanie jedine v tom, že niekto vyhodnotil situáciu, že odrazu sa tie kauzy vyšetrili, odrazu Žarnay má prácu naspäť, odrazu Mičovský je lesník, Žarnay učiteľ. A prečo do toho vliezli, si presne a jasne pomenoval. Pretože sa nič z toho nestalo, iba niekto zohol svoje vlastné sľuby a deklarácie a vstup...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja si myslím, že je pre túto vládu – a možno by to malo zaujímať aj poslancov vládnej koalície – príznačné, že do rozpravy nie je prihlásený skoro nikto z vládnej koalície, že oproti minulosti nevystupujú jednotliví ministri vôbec, čo teda nesvedčí o tom, že sa cítite byť veľmi silní v kramflekoch, musím povedať. Samozrejme, že pán poslanec Matejička, samozrejme, že ja čakám, že on vystúpi v rozprave, je človek, ktorý štyri roky bol ticho na branno-bezpečnostnom výbore, ani pol slova nepovedal. Ja čakám, že, že vystúpi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ale musíte reagovať na predrečníka, nie na pána Matejičku.

  • No tak som reagoval na jeho reakciu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • No to nie je reakcia, prepáčte.

  • A samozrejme, že, že tie ciele, ktoré sú vo vládnom programe, sú niekedy až také trošku groteskné. A ma to napadalo pri súvislosti s ministerstvom vnútra. Vláda navrhuje nezamestnanosť, ktorá je, ak sa nemýlim, možno ma pán minister Richter opraví, 10,09 %, teraz približne, znížiť ju pod 10 percent. O 9 stotín. To je približne, ak sa nemýlim, okolo možno 1 500 ľudí. Minister Kaliňák navrhuje prijať 2 500 policajtov. To nie je zlý nápad, to už máte vybavené jedným šmahom, aj nezamestnanosť, aj bezpečnosť. To nie je blbé, vidíte to ma ani nenapadlo. Takže možno aj preto vládna koalícia až tak nevystupuje, lebo takýto groteskných vecí v tom vládnom programe je asi niekoľko.

  • Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Grendel, chcem sa vám poďakovať za vaše vystúpenie. Grendel, naučím sa to časom, ospravedlňujem sa. Páčilo sa mi vaše vystúpenie po obsahovej aj po formálnej stránke a som rád, že ste použili tie argumenty, ktoré ste použili, a použili ste ich spôsobom, ako ste ich použili. Predsa len mi tam jedna vec, keďže vás poznám osobne, chýbala. Dnes na rozdiel od včerajška som nepostrehol vo vašom vystúpení žiaden bonmot. To znamená, dúfam, že pri svojich budúcich vystúpeniach sa polepšíte a budeme sa môcť aj ako tí, čo vás poznáme, vieme aj trochu zasmiať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský, nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Remišová,

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, vážení páni ministri, milí hostia, vážení občania Slovenskej republiky. Chcem v prvom rade vzdať hlbokú úctu a česť tým poslancom vládnej koalície, ktorí tu ešte zotrvali, nakoľko žiadate o vyslovenie dôvery. Tak naozaj teraz to myslím úprimne, ja si vážim, že ste tu a počúvate vystúpenia vašich kolegov z opozície v túto neskorú nočnú hodinu, zjavne.

    Takže tento môj príhovor je vlastne prvý v tomto pléne v rámci rozpravy, čiže musím sa priznať, že na toto miesto pristupujem s veľkým rešpektom a aj trémou, ale to v priebehu pár minút, dúfam, zvládnem. Ja som totižto niekoľko dní rozmýšľal, ako vyhodnotiť programové vyhlásenie vlády. Prečítal som si ho niekoľkokrát a nakoniec som sa rozhodol poradiť sa s odborníkmi, s občanmi Slovenskej republiky, čo si myslia o tomto programovom vyhlásení vlády. Budem teda v prvom rade hovoriť ako občan tejto krajiny, ale nie ako politik, pretože ani sa tak necítim, hlavne po včerajšej rozprave v poobedňajších hodinách, ktorá vo mne vyvolala nielen rozpaky, ale aj naozaj veľkú dávku znechutenia. A bola spôsobená tým, že riešia sa tu nejaké staré spory, osobné invektívy, podľa mňa niektoré za hranicou únosnosti, slušnosti. A myslím si, že do tohto pléna to nepatrí, ľudia na to nie sú zvedaví, ľudia chcú počuť, čo pre nich poslanci, ktorí sú platení z ich daní, urobia. Čiže práve preto necítim sa ako politik.

    Ako iste mnohí viete, ja pochádzam z východného Slovenska, z okresu Vranov nad Topľou, čiže som hrdý na to, že som východniar, a preto budem hovoriť najmä z pohľadu ľudí žijúcich na východnom Slovensku. Vidím tu pár poslancov z východného Slovenska, takže dúfam, že mi dajú za pravdu v tom, čo budem hovoriť. A skúsim vám tlmočiť to, čo si myslia ľudia o programovom vyhlásení vlády práve na východnom Slovensku.

    Viete, regióny východného Slovenska sú častokrát nazývané zaostalé, menej rozvinuté, pánu Bohu za chrbtom a podobne. Povedzme si prečo je to tak? To je podľa mňa dosť dôležitá otázka. Ja si to totižto nemyslím, že sme zaostalejší, my východniari, alebo menej vzdelaní. Pýtam sa preto, čo robili politické elity pre východniarov posledných 25 rokov? Naozaj je to otázka, ktorú kladú azda všetci východniari. Čo urobili politici pre východné Slovensko za posledných 25 rokov? Jasné, niektorí sa možno ohradíte a budete mi argumentovať opatreniami na zlepšenie životnej úrovne a podobné, podobné argumenty, ale tí ľudia to tam vôbec takto necítia a vôbec to nevidia, tie opatrenia nejaké. A teraz nehovorím len o poslednej vláde Fico I, Fico II, môžme kľudne sa vrátiť do minulosti, môžme hovoriť o Dzurindových vládach, o Mečiarových vládach. Čiže to teraz, aby ste chápali, ja tu nie som kvôli tomu, aby som tu teraz robil deliace čiare, že vy ste zlí, vy ste dobrí, vy ste najlepší. Mne ide o to, aby sme niečo spoločne urobili a niečo spoločne dokázali a ukázali vlastne tým ľuďom na východnom Slovensku, že dá sa dohodnúť, dá sa správať a pracovať tak, aby ľudia to aj pocítili.

    Viete, častokrát tu počúvame, aj v programovom vyhlásení vlády, a teraz budem možno trošku ironický, pamätám si výrok, ja vám ho môžem aj odcitovať, ale nechcem vás zaťažovať týmto, môžem vám odcitovať z médií výrok, kedy premiér Robert Fico hovoril v roku 2007 o diaľnici do Košíc do roku 2010. Dnes je rok 2016, počúvame o diaľnici, že bude 2020. Ale to nie je podstatné. Viete, čo je podstatné? Povedzte mi, prosím vás, ak sa tá diaľnica, nešťastná, konečne postaví do tých Košíc, tak ja ako Vranovčan čo mám z toho? Sobrance, Trebišov, Stropkov, Medzilaborce, Snina, čo majú tí ľudia z toho, že bude diaľnica do Košíc? Bude tam lacnejší chlieb? Alebo, ja neviem, zrazu sa zníži nezamestnanosť? Nie. Čiže to, čo tu chýba, východniarom nechýba diaľnica do Košíc. Možno nám, ktorí tam dochádza, resp. ktorí dochádzame do Bratislavy, resp. cestujeme hore-dole, nám tam chýba v podstate viac vecí ako len jedna diaľnica.

    Ale poďme konkrétnejšie. Ja som si svoj príspevok aj zoškrtal, pretože mnohé veci už boli dnes povedané. Ale chcem aj pochváliť časť programového vyhlásenia vlády, hoci je neurčitá a z toho textu, z tej pasáže vám o chvíľu poviem, nie je veľmi jasné, o čo ide, ale z vyhlásení, ktoré už odzneli v médiách, tak zhruba si viem predstaviť, urobiť nejaký obraz.

    Kvitujem najmä zámer vlády vytvoriť tzv. ekonomické zóny, resp. pomôcť regiónom, myslím, že ich bolo vymenovaných 13, regióny s najvyššou nezamestnanosťou. Odporúčam preto knihu pre pánov ministrov, knihu Marcela Klimeka, volá sa "Nemecký štandard". V tejto knihe podrobne a konkrétne vysvetľuje, ako by mali fungovať takéto špeciálne ekonomické zóny. Predpokladám, že možno sa pri písaní programového vyhlásenia vlády tým aj autori možno inšpirovali, nakoľko špeciálne ekonomické zóny tu ešte neodzneli, resp. ja som ani nezachytil za posledné roky, aby to niekto riešil. Ale, ešte raz kvitujem tento návrh, už minimálne úmysel vytvoriť nejaké špeciálne regióny, ktoré sú najchudobnejšie, aby sa im pomohlo. Ale čo je veľmi dôležité, položiť si otázky, čiže ja by som vláde položil pár otázok k tomuto bodu vládneho programu programového vyhlásenia.

    Koľko takýchto ekonomických zón treba na Slovensku? Priemyselných parkov, koľko takýchto priemyselných parkov na Slovensku je potrebné revitalizovať a koľko je potrebné nových postaviť? Kto bude v nich môcť podnikať? Bude si môcť presunúť výrobca prevádzku inde, do inej zóny? Koľko zamestnajú ľudí? Lebo z minulosti veľmi dobre vieme, ja vám poviem príklad, vo Vranove nad Topľou boli preinvestované desiatky miliónov eur do výstavby priemyselného parku a skúste hádať, koľko investorov tam prišlo za, resp. od otvorenia tohto parku? Nula, slovom nula, vyhodené peniaze do vzduchu. Čiže otázka je, koľko zamestnajú takéto zóny ľudí? Budú sa musieť prijímať noví úradníci? – to je tiež otázka na vládu. Bude treba kvôli zónam meniť ústavu? Ako dlho bude trvať audit, analýza, kým takéto špeciálne ekonomické zóny vzniknú? Alebo veľmi zaujímavá otázka: až po aký počet sa budú tieto regióny zahusťovať? Zatiaľ sme počuli pána Pellegriniho, ktorý predstavoval programové vyhlásenie vlády, hovoriť, myslím, že o trinástich okresoch. Koľko ich bude treba? Pätnásť? Lebo tak je nám jasné, že tých regiónoch, ktoré potrebujú pomoc, je asi viac ako trinásť. Čiže to sú otázky, ktoré by si mala vláda položiť. A ešte raz oceňujem tento nápad, oceňujem túto nejakú víziu a ja budem veľmi rád, ak bude môcť niečo k tomu povedať, resp. byť nápomocný pri vytvorení týchto zón.

    Poďme ďalej. V oblasti cestovného ruchu, toto mňa pomerne dosť zaujíma, prepáčte, ale v programovom vyhlásení vlády sme sa dočítali len také skôr vágne a nič nehovoriace frázy, z ktorých sa nedozvieme nejaké konkrétne opatrenia alebo návrhy. Doterajšie vlády Roberta Fica v cestovnom ruchu, povedzme si to rovno, neurobili dieru do sveta, boli iné priority, o. k., beriem, chápem. Skúsme si povedať na príklade práve východného Slovenska. Viete mi povedať, kam chodia v rámci regiónu na rekreáciu východniari? Do Maďarska. Ročne, úplne vážne vám, pán poslanec, poviem, konkrétne do Hajdúszoboszló, to sú také termálne kúpele, kúpaliská, tam vám normálne chodí polovica východného Slovenska na kúpaliská. Ja sa pýtam prečo? Na východnom Slovensku máme dva skvosty, jeden je Domaša, nazývaná aj Zelená perla východu, a druhý je Zemplínska Šírava. A teraz je pre mňa otázka, ja som na Domašu chodil ako mladý chlapec a ja som tam videl tisíce turistov, a teraz úplne vážne, zo strednej Európy, tam chodili Poliaci, Maďari, Česi, Ukrajinci, dokonca chodili ľudia z bývalého východného Nemecka. To bolo zaplnené hlava na hlave. Viete, v akom stave je táto rekreačná oblasť dnes? Metrová tráva, žiadna infraštruktúra, žiadne služby, žiadne toalety, nie je tam absolútne nič. Totižto už si teraz nespomínam, čí to bol skvelý nápad, obce dostali správu týchto rekreačných jednotlivých stredísk, samozrejme, ako veľmi dobre vieme, obce peniaze nemajú, čiže žiadna investícia, nebudovalo sa tam nič.

    A teraz sa preto pýtam, prečo napríklad vláda nepodporí miestny cestovný ruch miestnej takejto Domaše, Zemplínskej Šíravy? Namiesto toho ročne odchádzajú desiatky miliónov eur napríklad do Maďarska. Lebo podľa mňa je to úplne choré.

    Nedávno som videl taký projekt partie nadšencov, ktorá vypracovala veľmi zaujímavý projekt na obnovu napríklad tejto Domaše, kde by sa vytvoril areál vodných športov, reštaurácie, plávajúce pontóny, plávajúce promenády. Celá táto investícia je vo výške zhruba 5 mil. eur. Prosím vás, 5 mil. eur, páni ministri, ja si myslím že je to slušná suma v porovnaní s tým, na čo tu míňame peniaze. A tento projekt, vážení, by zamestnal stovky ľudí celoročne. A hovoríme o okresoch Vranov nad Topľou a Stropkov, kde je skoro 20-percentná nezamestnanosť. Tak to len na margo, by som povedal, nejakých vyhadzovaní peňazí na nezmyselné nápady, ktoré nám neprinesú nič, alebo nám prinesú len v krátkodobom horizonte nejaký efekt. To hovoríme o nejakom, to je o vytvorení stoviek pracovných miest v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou, trvalých pracovných miest.

    A mohol by som pokračovať takto ďalej. Máme hory, máme lesy, máme hrady, kaštiele, zámky, vodné plochy, jazerá, a nevyužívame nič. Čiže ja by som veľmi privítal, fakt by som veľmi privítal, ak by, samozrejme čas ukáže, ak by príslušní ministri v tomto smere konali a v tomto smere mysleli na rozvoj miestneho cestovného ruchu.

    Programové vyhlásenie vlády, teraz spomeniem ďalšie časti, hovorí, že: "Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Cieľom politiky vlády je podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Vláda preto považuje pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné právo v štruktúre ekonomiky." To je citát z programového vyhlásenia vlády, opakujem, pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. Keď vláda tvrdí, že tieto segmenty sú strategické, tak prečo sa tak doteraz nesprávala? Viete, aká je realita a teraz realita z pohľadu občana? Veľká časť západného Slovenska chodí nakupovať do Rakúska potraviny, sever Slovenska chodí nakupovať do Poľska, juh Slovenska chodí nakupovať do Maďarska a východné Slovensko chodí do Poľska, Maďarska a dokonca aj na Ukrajinu. Ja sa pýtam prečo? To sme tak neschopní, že nedokážeme si vyprodukovať kvalitné potraviny, cenovo dostupné, aby sme zabránili tomu, aby naši ľudia chodili do zahraničia nakupovať?

    Viete, ako je možné, že naše obchody, regály sú zaplavené jablkami, zemiakmi z Poľska napríklad. Má Poľsko lepšie prírodné podmienky ako Slovensko? Nemá, je to stále tá istá geografia. Viete, poľské kurča zabité v Čechách, zabalené na Slovensku nie je slovenský výrobok made in Slovakia. A vidíme to dennodenne. Otázka preto je, prečo teda štát nepodporuje významnou mierou našich drobných poľnohospodárov, chovateľov a producentov potravín? Regály v obchodoch totiž zaplavil treťotriedny tovar zo zahraničia. Viete veľmi dobre, ak chodíte nakupovať, ak to nerobia vaše manželky alebo manželia, tak viete veľmi dobre, že častokrát tam nájdem dusenú šunku s obsahom mäsa 40 percent. Prosím vás to je čo, 40-percentný obsah mäsa? Skúste ísť do Rakúska. Ja som tam nevidel šunku s obsahom mäsa pod 88 %, aj to ju nekupujem, ale kupujem s 96-98-percentným obsahom mäsa. Ako je možné, že dovolíme, že orgány štátnej správy dovolia vôbec predávať, prepáčte za výraz, takýto sajrajt, 40-percentný obsah mäsa. Ja si myslím, že naši občania si zaslúžia okrem iného aj právo na zdravé potraviny, zaslúžia si právo aj zdravo žiť. Čiže v tomto smere ja by som tiež veľmi kvitoval, ak by vláda v tomto smere urobila nejaké opatrenia.

    Viete, ešte pred, a teraz vám to hovorím z vlastnej skúsenosti, tak pätnásť rokov dozadu, keďže ja som z dediny, tak pätnásť rokov dozadu bolo úplne bežné, že vám stačil hektár pôdy na to, aby ste uživili v našom prípade 6-člennú rodinu, ovocie, zelenina, základné potraviny, a vám stačil hektár pôdy na to, aby ste uživili rodinu a dodatočne si privyrobili nejaké peniaze predajom týchto produktov. V dnešnej dobe to je absolútne ekonomický nezmysel. Orná pôda, ktorú my sme mali vo vlastníctve, samozrejme už je dávno v prenájme, nejakému družstvu za 2 vrecia pšenice ročne alebo ja neviem čo, pretože sa ekonomicky neoplatí čokoľvek drobným roľníkom alebo rodinám pestovať a postarať sa o nejaké svoje živobytie. Ekonomický nezmysel.

    Na vine je, viete čo? Úplne zvrátený systém a dúfam, že pán Fecko bude so mnou súhlasiť a predpokladám, že áno, úplne zvrátený systém dotácie do poľnohospodárstva, úplne zvrátený. Za veľký problém tiež považujem absolútnu absenciu dlhodobej stratégie pre tento rezort. Na Slovensku sa totižto hospodári na pôde, ktorá je z 90 % prenajímaná. Podľa mňa je to choré, ale o. k., keby sa aspoň hospodárilo. Ale my tu zasejeme nejakú repku olejnú, pokosíme a nejakí agrobaróni a pofidérne eseročky zinkasujú milióny len preto, že dotačný systém platí za meter štvorcový a nie za reálnu produkciu. Preto sa dnes munčuje a neprodukuje, dnes nám úplne stačí mať pôdu vo veľkom rozsahu, stovky, tisícky hektárov, a ste milionár a nemusíte robiť dokopy nič, stačí vám kosiť.

    Čo sa týka zákona z roku 2014, tak ten je úplne bezzubý, pretože paradoxne pred predajom pôdy zahraničným vlastníkom vás chráni rozdrobenosť pôdy a nie tento zákon. Ale práve aj rozdrobenosť pôdy spôsobuje v poľnohospodárstve veľké problémy. Za posledných 26 rokov sa scelilo len 10 % pôdy. Za 26 rokov. Samozrejme, problém je aj v zákone o dedičstve, a tak ďalej. Je taktiež potrebné odstrániť automatickú prolongáciu nájomných zmlúv. Teraz si predstavte, ak ma ešte niektorí vnímate, teraz si predstavte, že máte pôdu, ktorú prenajmete, dajme tomu, na 15 rokov nejakému družstvu a náhodou premeškáte lehotu na vypovedanie nájomnej zmluvy, tak automaticky sa táto nájomná zmluva obnoví na ďalších 15 rokov. Nájomné právo je povýšené nad vlastnícke právo, vy sa k vlastnej pôde nedostanete. Čiže to sú veci, ktoré podľa mňa pani ministerka by mohla riešiť. Zase pani ministerka pôdohospodárstva, ja som mal z nej celkom dobrý dojem včera na výbore, vidím, že sa rozumie problematike, takže držím je palce, budeme hodnotiť neskôr.

    Viete, teraz dosť dôležitá vec, možno to bude pre vás novinka, ale Slovensko má zápornú bilanciu vo výške 1 mld. eur pri dovoze potravín. Dovezieme za 1 mld. eur viac, ako vyvezieme, 1 mld. eur. Miliarda eur je suma predstavujúca čistý dovoz poľnohospodárskych produktov a teda naše negatívum. Ale, samozrejme, to je miliarda našej podprodukcie, podvýkonnosti alebo podvýnosnosť agrosektora v porovnaní s okolitými krajinami. Z toho vyplývajú mnohé negatíva pre celú krajinu, no špeciálne pre vidiek. Za posledných 20 rokov nám, poľnohospodárstvo nám postupne zdegenerovalo, náš agrosektor sa zakonzervoval v minulosti a stal sa vo veľkej miere odvetvím iba na presun stoviek miliónov eur z eurodotácií do rúk vybraných agrobarónov. Vedeli ste napríklad, že až 90 % dotácií do poľnohospodárstva, agrodotácií, končí v rukách 10 % prijímateľov, čo je v porovnaní s Európou absolútny nonsens? Viete, ako chceme uvoľniť potenciál, ktorý v poľnohospodárstve je? Teraz, vážení, v poľnohospodárstve je potenciál zamestnanosti zhruba 50-tisíc ľudí. V poľnohospodárstve vieme zamestnať 50-tisíc ľudí.

    Viete, vláda tu dotiahne Jaguar, ktorý zadotuje, teraz neviem presne koľko, 200, 300, 400, ja neviem, koľko to bolo miliónov. Dotiahneme tu Jaguar. Koho, prosím vás, bude zamestnávať Jaguar? Kvalifikovanú pracovnú silu, samozrejme. No dotiahnite Jaguar na východné Slovensko, čo je, samozrejme, nezmysel, lebo chýba infraštruktúra, európske prepravné trasy sú niekde úplne mimo, čiže samozrejme taký Jaguar na východ nepríde. Ale teraz, aj keby prišiel, koho zamestná, keď tu máme armádu nezamestnaných, máme tu armádu 250-, 240-tisíc dlhodobo nezamestnaných? To sú ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky, nemajú žiadne vzdelanie, títo ľudia sú reálne pre priemysel nepoužiteľní. Nikto ich nezamestná. Tak čo s nimi? Jednoduchá vec. Na to, aby ste zobrali motyku do ruky, nepotrebujete mať vysokú školu. Tak využime armádu nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, bez kvalifikácie, bez praxe, dajme im, v úvodzovkách, teraz tie motyky do ruky, vytvorme pracovné miesta zmenou dotačného systému. Viete, keby sme v poľnohospodárstve dokázali zamestnať len priemerný počet ľudí, ktorý v Európskej únii pracuje na 100 hektároch pôdy, tak máme tých zhruba 50-tisíc pracovných miest vytvorených do dvoch rokov. Do dvoch rokov 50-tisíc pracovných miest. Ja vám to opakujem kvôli tomu, aby ste si to pamätali.

    Ale skúsme sa pozrieť, skúsme sa pozrieť aj na ďalšie veci. Napríklad to sú tie zoškrtané teraz, sociálna oblasť. Dnes už tu kolegyne sa venovali téme rodiny, podpory rodín a tak ďalej. Ja pomerne dlho komunikujem s takou, v úvodzovkách, partiou matiek, ktoré sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté deti. Tak ja vám teraz len veľmi krátko budem tlmočiť čo ony, nie čo politici, ale čo ony považujú za najväčší problém. Za dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť o svoje deti alebo dospelých požadujú aspoň minimálnu mzdu. Záruku, že táto mzda nebude každoročne krátená v závislosti od výšky iného dôchodku opatrovateľa, starobného, invalidného či výsluhového. Tiež, že príspevok nebude krátený v prípade hospitalizácie opatrovaného, ak ho sprevádzal opatrovateľ. Zvýšiť výšku príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na hygienu, prepravu a diétne stravovanie. Terajšie príspevky sú v celom rozsahu nedostačujúce.

    Ja vám poviem jeden príklad, ktorý som osobne riešil pred Vianocami. Predstavte si, že máte zdravotne ťažko postihnuté dieťa, ktoré má 17 rokov, má 90 kilo a potrebuje denne plienkovať, lebo jednoducho jeho stav je taký. Tá matka dostane pár euro mesačne, ktoré nestačia ani na tie plienky. Viete, to nie sú pampersy dvojky, trojky, tu dámy vedia, štyrky, ktoré stoja, celý balík 72 kusov ,18, 17, 18 euro v Tescu. Keďže mám 20-mesačné dieťa, tak viem zhruba, čo to stojí, ale to sú plienky, ktoré sú podstatne väčšie a ktoré stoja podstatne viac peňazí. Jednoducho štát dnes finančne podporuje takéto matky s postihnutými deťmi, ale tie výdavky, respektíve ten príjem im stačí, im ani nestačí, napríklad pre túto konkrétnu mamičku, im ani nestačí na to, aby mu kúpila plienky, ten počet, ktorý potrebuje mesačne. Tak viete, čo sme urobili? Urobili sme zbierku a vyzbierali sme – som to zničil, ja to tu zničím všetko (rečník komentuje niečo, čo je skryté za rečníckou tribúnou) – vyzbierali sme zhruba 5-tisíc euro, ktoré dostala tá matka dva dni pred Vianocami. Skoro sa nám rozsypala, keď ich dostala. Ale, prosím vás, toto je úlohou jednotlivých fyzických osôb? Borisa Kollára, ktorý tu každý týždeň dotuje a niekomu pomáha? Viete veľmi dobre, že to sa nedá. Toto nie je udržateľný stav. Tu my potrebujeme systémové zmeny, ktoré to tu budú riešiť.

    Ďalšia vec, dosť dôležitá. Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne počas celej doby opatrovania, pretože platenie odvodov len počas dvanástich rokov je výsmechom tým, ktorí sa o svojich blízkych starajú a v konečnom dôsledku im po dvanástich rokoch odvody zaniknú.

    Integrácia hendikepovaných detí, to je ďalší prípad, ktorý som riešil, a nebudem ho rozpitvávať. Ako niečo neuveriteľné, ako pristupujú štátne orgány k hendikepovaným deťom v prípade, ak ich treba umiestniť do špeciálneho zdravotného zariadenia. Taktiež je nevyhnutné upraviť výšku rodičovského príspevku, ja myslím, že už tu dnes o tom debata bola, zo súčasných 203 euro, toľko berie moja manželka, 203 euro, na úroveň aspoň minimálnej mzdy. A ja vám poviem prečo. Matky, a povie vám to chlap, keď sú tie deti malé, koľko hodín denne ste im venovali času? Dvadsaťštyri lomeno sedem? Dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Dieťa len začne plakať, vy nemôžte povedať, že už mi padla osem a pol hodinovka. Dvadsaťštyri hodín denne. Prosím vás, je dvadsaťštyrihodinová nepretržitá, v úvodzovkách, služba menej hodnotná ako práca na osem a pol hodiny denne za minimálnu mzdu? Ja si myslím, že nie. Preto aj ja osobne si myslím, že rodičovský príspevok by mal byť vo výške aspoň minimálnej mzdy. Súhlasíte, dámy? Kývu, že áno. Páni? Dobre.

    Pán minister Solymos tu nie je. Nevadí. Životné prostredie. Nakoľko som bol včera zvolený za podpredsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tak rád by som vám povedal niečo aj k životnému prostrediu. Opäť veľmi kvitujem, ja som mal s pánom ministrom už jedno stretnutie pracovné, kde som mu povedal, kde vidím problémy v oblasti životného prostredia. A zatiaľ som mal z neho pocit, že je ústretový a má ochotu veci riešiť a meniť. Samozrejme, počkáme si na reálne výsledky, lebo to, čo ja vám dnes sľúbim, ani zajtra nikto nedá. Takže ja ako veľký problém v oblasti kontroly životného prostredia považujem Inšpekciu životného prostredia. Bavíme sa tu o kontrolnom orgáne, ktorý de facto neexistuje. Inšpekcia životného prostredia, vážení, nekoná a nerobí nič. Pretože, a teraz prepáčte, ja viem, že budete ma atakovať neskôr, pravdepodobne, ak sa vám bude chcieť, ale viete, ja mám osobnú skúsenosť, keď riaditeľ v jednom meste Inšpekcie životného prostredia, v Košiciach, keďže sme pri tom, tak má veľmi priateľské vzťahy a chodí na rôzne akcie kontrolovaného subjektu. Ako je toto možné, prosím vás, že štátny kontrolný orgán má priateľské vzťahy s kontrolovaným subjektom? A keď som sa ako občan na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám dotazoval, kedy naposledy boli vykonané kontroly v danom podniku, tak odpoveď mi prišla nejaká formálna, respektíve nič, dokopy nič. Tento kontrolný orgán úplne odmieta, úplne odmieta zverejniť svoje rozhodnutia. Ale problém, problém nie je v tom, že by bol zlý, problém je v ľuďoch. Problém je v konkrétnych ľuďoch v danom kontrolnom orgáne.

    A už keď sme pri tom znečistení životného prostredia. Fungujem? Už som polhodinu, už dlho, ja viem, ešte päť minút vydržíte. Dobre, prejdem rovno, prejdem rovno ku konkrétnemu prípadu. V okrese Vranov nad Topľou máme závod, ktorý sa volá BUKÓZA ENERGO. Je to závod, ktorý drevo, je to drevospracujúci závod. Viete, ako to tam vyzerá? Keď pôjdete na rieku Ondava, tak tam máte vo výške jedného metra penu. To je produkt. Čiže môžte sa tam kľudne kúpať, máte penový kúpeľ s metrovou penou. Pôda je znečistená takým spôsobom, že keď oriete, tak normálne môžte si počítať kúsky popolčeka, ktoré produkuje tento podnik. Skúste vyvešať prádlo. Po hodine ho môžte opäť prať. Prídete domov, pozriete sa do zrkadla a na tvári máte sadze. A keď žiadate inšpekciu životného prostredia, tak oni sa tvária, že ten podnik neexistuje. A teraz, bohužiaľ, musím povedať aj prečo. Totižto majiteľ podniku je človek spomínaný v spise Gorila ako jeden z prvých sponzorov SMER-u a rád sa chváli, že je osobný priateľ predsedu vlády. Bohužiaľ. Keby to bola iná strana, poviem inú stranu, ale taká je realita. Preto ja som prosil pána ministra, aby začal konať, aby orgány, ktoré majú kontrolovať, kontrolovali a robili si svoju prácu. Nič viac nechceme. Mne chodia denne desiatky mailov, desiatky správ od ľudí žijúcich v tomto regióne, ktorí sú zúfalí a ako jediného poslanca za okres Vranov nad Topľou ma prosia, aby som niečo robil. A ja robiť budem. Využijem všetky možné dostupné prostriedky na to, aby sa tam niečo začalo diať. Mimochodom, tento okres je charakterizovaný, tento región, ako takzvaný trojuholník smrti – Bukóza Vranov, Chemko Strážske, Chemlon Humenné. Škoda, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, ktorá býva 20 kilometrov od Vranova v Humennom. Škoda. Asi by mi to potvrdila, lebo inú možnosť by nemala.

    Dobre. Opatrenia, stručne. Zabezpečiť zverejnenie všetkých porušených zákonov a konkrétne postupy riešenia zistených porušením. Zároveň by bolo dobré uvádzať termín riešenia každého porušenia a výšku udelenej pokuty. Obrovským problémom sú samozrejme prostriedky z eurofondov, či už na podporu environmentálnych projektov v oblasti ochrany ovzdušia, protipovodňovej ochrany, monitoringu starých environmentálnych záťaží a ich sanácie.

    A na záver. Viete, východniari sú pracovití ľudia, neradi sedia doma. Ja osobne poznám desiatky mladých ľudí, mojich rovesníkov, ktorí museli odísť do zahraničia. Všetci by sa chceli vrátiť. Respektíve, dobre, drvivá väčšina by sa chcela vrátiť, ale vždy vznikne otázka: a čo tam budem robiť? Práve preto je podľa štatistík dnes každá tretia rodina na východnom Slovensku finančne podporovaná príbuzným, ktorý pracuje v zahraničí. Každá tretia rodina. Je, páni poslanci, podľa vás toto normálne? Je to normálny stav? To viete, ako začiatkom dvadsiateho storočia nám ujovia, tety, babky, dedovia posielali doláre z Ameriky, lebo museli emigrovať, aby sa tu dalo žiť. Podľa mňa to normálne nie je. Vyľudňuje sa nám vidiek nie kvôli tomu, že by sa tam zle žilo, ale preto, že mladí ľudia na východnom Slovensku nemajú absolútne žiadnu perspektívu, absolútne. Ja keď prídem do svojho mesta, do svojej dediny, do svojej krčmy a bavím sa s mojimi spolužiakmi, rovesníkmi, vážení, tí ľudia, to sú stratené existencie bez akejkoľvek budúcnosti. Oni nevedia, čo bude zajtra. Jediné, čo ich zaujíma, ak má prácu, príde z práce, ide do krčmy, dá si stodvanásť pív a ide domov. To je ich perspektíva, to je ich zmysel života. Oni nemajú žiadnu perspektívu a, pravdupovediac, ja sa na to pozerať nemôžem. Lebo sú to ľudia, ktorých poznám celý život.

    Viete, na dedine sa nekosí ľavicovo ani pravicovo. Tam sa kosí. Práve preto ja by som vás chcel poprosiť, aby toto 7. volebné obdobie sme nezabúdali na tých najobyčajnejších ľudí, aby sme sa netvárili, že ja som poslanec, kto je viac. Aby sme nezabudli, odkiaľ sme prišli. Pretože občas mám pocit, že niektorí politici sú úplne odtrhnutí z reality, ale úplne. Keď niektorých kolegov počúvam, mám pocit, že sú z inej planéty, ako keby v živote neboli medzi bežnými ľuďmi. Alebo ako keby sa narodili tuná v Národnej rade. Čiže ja vás naozaj len prosím, aby ste boli čím bližšie k týmto obyčajným ľuďom a počúvali ich.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásilo... Sú len ôsmi poslanci, či? Čiže prihlásilo osem poslancov. Pán poslanec Dostál, pán poslanec Krajniak, pani poslankyňa Cigániková, pán poslanec Osuský, pani poslankyňa Zemanová, páni poslanci Fecko, Sopko a posledná je pani poslankyňa Verešová.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Pčolinský, v úvode svojho vystúpenia ste vyjadrili obdiv poslancom vládnej koalície, ktorí tu sedia a počúvajú, no nie je ich veľa, moc sa nezapájajú, ale teda tak ste to poňali. A dovoľte teda, aby som ja vám to vrátil. Ja síce nie som poslanec vládnej koalície, ale rád by som vyjadril obdiv vám. Povedali ste, že ste si programové vyhlásenie vlády prečítali niekoľkokrát, ja som ho prečítal raz a musel som sa dosť premáhať, naozaj to nie je veľmi čtivý dokument. Pôsobí to dojmom, že niekoľko textov napísalo niekoľko rôznych autorov veľmi odlišným štýlom vo veľmi odlišnej kvalite a v rôznej štruktúre a potom to iba niekto nahádzal na kopu a už si s tým nedal veľa práce. Takže z môjho pohľadu sa to číta veľmi ťažko a naozaj úprimne obdivujem človeka, ktorý to dokázal prečítať niekoľkokrát.

    Druhá vec k vášmu vystúpeniu. Rovnako ako predseda vašej strany SME RODINA – Boris Kollár Boris Kollár ste sa ohradili voči tým včerajším hádkam, ktoré tu boli v parlamente. Ja by som vám však rád oponoval, lebo určite to nebolo samoúčelné, a nie obe strany sporu nesú rovnakú zodpovednosť za to, čo sa tu včera dialo, alebo akým spôsobom sa tu hovorilo. Včerajšia debata nebola o tom, že opozícia len tak samoúčelne chce niečo vyhodiť na oči vláde a vládnym politikom. Bola o zachovaní elementárnej slušnosti a politickej kultúry, o tom, či je väčšina schopná rešpektovať menšinu alebo s ňou chce jednať z pozície sily, a to aj v situácii, keď na to nie je žiadny iný dôvod ako tú silu demonštrovať. A ak veci, ktoré nám vadili za Mečiara, sme kritizovali za Mečiara a dejú sa teraz, tak ich budeme kritizovať aj teraz.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Chcel by som zareagovať na ten bod, o ktorom hovoril pán kolega Pčolinský, a to sú tie špeciálne ekonomické zóny v zaostalých regiónoch. A chcel by som využiť prítomnosť pána ministra financií a pani ministerky spravodlivosti, kde chcem k tým špeciálnym ekonomickým zónam povedať ešte jednu vec, nad ktorou možno by stálo za úvahu sa zamyslieť, a to je vymožiteľnosť práva. Zahraniční investori totiž neuvádzajú ako najhlavnejší problém, s čím majú na Slovensku problém, nejaké daňové otázky, ale skôr tú právnu neistotou, že v prípade, že sa niečo stane, tak dokážu uchrániť svoj majetok. Ak by v týchto špeciálnych ekonomických zónach v zaostalých regiónoch alebo v zaostalejších regiónoch bolo možné nejakou legislatívou zriadiť špeciálne rozhodcovské súdy, ktoré by o týchto prípadoch rozhodovali, tak by to určite pomohlo týmto regiónom. A hovorím to preto, že aj ja som rád, že v programovom vyhlásení vlády táto idea je, a bol by som rád, keby sa naozaj konkrétne realizovala a čím skôr, lebo si myslím, že tieto zóny môžu naozaj pomôcť. A v tomto by som chcel tak isto ako kolega urobiť všetko možné pre to, aby sa to čím skôr spustilo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pčolinský, chcela by som byť v tomto parlamente konštruktívna, a preto musím na niektoré veci zareagovať. Ale v prvom rade s mnohými vecami, čo ste povedali, súhlasím. Takisto súhlasím, že je potrebné podporiť rodiny, najmä rodiny s chorými deťmi, chudobnejšie regióny, mladých ľudí, ľudí, ktorí vycestovali von. Spojila by som sa napríklad už v potravinovej sebestačnosti, ale okej. Súhlasím tiež úplne s úpravou dotácií pre poľnohospodárstvo, je pravda, že najmä nespravodlivá dotačná politika v Európskej únii ničí poľnohospodárstvo. Dotácie ale netreba zmeniť, treba ich úplne zrušiť a potom sa uvidí, aké je pre nás teda poľnohospodárstvo zaujímavé.

    No a posledná vec: 40-percentná šunka a nekvalitné potraviny? Viete, to je tak, že, no tak si ich nekupujte! Info tam máte. Alebo mohli by sme navrhnúť zákon, ktorým zakážeme ľuďom kupovať nezdravé potraviny. Aj fajčenie im zakážme, aj piť im zakážme, aj tých sexuálnych partnerov by bolo potrebné obmedziť zákonom, lebo veď ľudia sú nesvojprávni a nevedia, čo je a čo nie je zdravé, že? A mohli by sme navrhnúť ešte fyzické tresty tým, ktorí sa nevedia k sebe správať tak, ako si to my predstavujeme.

    Všetko, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj ja musím povedať, že som zástanca toho, aby ľudia boli za seba zodpovední. A predstavy, že 40-percentná šunka je sajrajt? No, takto: myslím, že ju mnoho ľudí kupuje a neumiera na ňu. Iná vec je, že samozrejme 96-percentná šunka je možno drahšia a nie dostupná každému. To, aby 40-percentná šunka nebola sajrajt, na to majú ručiť na to určené štátne kontrolné orgány. Samozrejme, ľahko urobiť zákon, ktorým napríklad nariadime, že koncentrovaný alkohol bude začínať od levelu Johnnie Walker Blue Label, nič pod to sa nebude predávať. A odievať sa budú dámy len do kostýmkov od Channel vyššie, do ničoho nižšieho. A na navoňanie sa budú používať kvalita od Yves Saint Laurent Opium a nič pod tým. Tak ale nestojíme v tejto krajine. Takže ide o to, aby potraviny boli bezpečné, a aké je ich zloženie, si každý prečíta a podľa toho by sa mal zariadiť.

    A pokiaľ ide o tú dotačnú politiku, musím len potvrdiť to, čo povedala kolegyňa Cigániková. Pred mnohými rokmi som bol na podujatí univerzitných reprezentantov, kde povedal vysoký predstaviteľ, myslím, že to bol rektor v slávnej švédskej univerzite v Uppsale, že poľnohospodárske dotácie prežierajú budúcnosť Európy. Existujú na svete krajiny, ktoré nemajú dotácie poľnohospodárske a ktoré dokázateľne netrpia hladomorom, viď Nový Zéland. To znamená, že keby sme naraz všetci v Európe prestali s poľnohospodárskymi dotáciami, úplne naraz od toho istého dátumu a boli zakázané v Európskej únii, potom by sa ukázalo, ako poľnohospodárstvo funguje a zaručene by nevznikol v Európskej únii hlad.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Pán poslanec Pčolinský, naozaj súhlasím s tým, že priestor pre podnikanie malých a stredných podnikateľov v poľnohospodárstve je zničujúci. Nie je to však z toho dôvodu, že by bolo nedostatok dotácií alebo že by vláda nevytvárala dostatok všelijakých regulácií s predajom pôdy, či nevymýšľa rôzne marketingové nástroje. Nie z nedostatku, ale práve preto, práve, lebo tieto dotácie a takéto rôzne nesystémové kroky, tie krivia podnikateľské prostredie. Práve naopak, ak by vláda vytvorila kvalitné podnikateľské prostredie pre malých a stredných podnikateľov, nič z tohto by nemuselo byť, ale by sa práve, naopak, naštartoval trh. A nielen trh v poľnohospodárstve, ale všeobecne.

    Čo sa týka dotácií, treba povedať to, že vláda trestuhodne zanedbala, priam sa vykašlala v minulosti na to, aby sa dorovnali diskriminačné dotácie z Európskej únie pre našich poľnohospodárov. Tam je pes zakopaný. My vieme, že dnes nevieme dotácie zrušiť, ale keď už sú, tak by mali byť dorovnané. Prečo by sme mali veriť, že zrazu vláda Fico III tieto diskriminačné rozdiely do roku 2020 napraví? No ja tomu neverím.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že v mnohých veciach ste mi čítali zo srdca. Takže som rád, že mám ďalšieho bojovníka v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, ktorý si bude vedieť povedať a zastať ako východniarov, tak aj svoj rezort. Takže veľmi pekne vám za to ďakujem a verím, že budeme spolupracovať, ako sa patrí a sluší, aby sme sa nemuseli hanbiť po tých štyroch rokoch, keď to dožije, štyroch rokov novej voľby.

    A pýtam sa, áno, načože to mali byť čerpané eurofondy? Nie náhodou na vyrovnanie rozdielov medzi regiónmi? Ako sme ich vyrovnali? Akúže tú percentuálnu životnú úroveň má Bratislava a východné Slovensko? Bratislava 154 %, východné Slovensko 54 percent. No, ďakujem pekne, vážení. A prečo sa to tak dialo? No keď tu, samozrejme, bola partia okolo pána Slotu, tak Žilina...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Partia okolo iných, Nitry, tam sa to rozvíjalo. Partia bratislavská je stále, lebo stále tu máme poslancov z Bratislavy. No neviem, kedy sa bude ten náš východ, hoci tu máme kopu východniarov aj teraz, aj vo vláde boli, aj ministri, takže asi by sme si mali položiť otázku prečo.

    A ja tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, teraz hovorím obrazne, keď v Ubli, v Uliči majú suché záchody v školách, tak sa nemôže v Trnave robiť ozónový park zo štátnych peňazí. No nemôže, vážení, lebo sme Národná rada SR. Nie sme ani Národná rada Žilina, ani Nitra, ani Prešov, sme NR SR. To znamená, rovnomerný rozvoj regiónov. A to sa, žiaľ, viac rokov nestalo. A! tu máte dôsledky, pán kolega, že keď je inšpekcia životného prostredia, tak samozrejme, že všetko sa to zavrie. My sme riešili takýto problém v Hrbotovej pri Ružomberku. Keď vám poviem výsledky a to budem v mojej rozprave hovoriť, tak sa chytíte za hlavu, koľko raz bola prekročená norma. A inšpekcia životného prostredia, samozrejme, v Ružomberku: máte ružové sny, ružové záhrady. No figa borová, vážení! Takže bacha na to!

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Pčolinský, veľmi sa mi páčilo že ste spomenuli aj môj región ako Zemplínčana, ako chlapca z dediny od Zemplínskej Šíravy, zo Zalužíc. A trafili ste to presne, ako je to s tým rozvojom cestovného ruchu, pretože pokiaľ sa na to pozrieme, že kompetencie štát v rámci cestovného ruchu dal obciam, je to úplne v poriadku. Ale však už nie je v poriadku, ak sa v podaní lokálnych politík, teda lokálnych politikov stáva z toho súkromný biznis, kde naozaj tí podnikatelia sa ohnú do toho štýlu, že pokiaľ nezaplatia, tak jednoducho sa nebudú môcť presadiť. Netýka sa to len určitých regiónov, je to veľmi bežné. A pozná to už aj tá mládež, s ktorou som tu doteraz pracoval. A už tí mladí ľudia sa naučili jednu vec, že, ako hovoril Oscar Wilde, pokiaľ sú ľudia mladí, myslia si, že peniaze v živote znamenajú úplne všetko; keď dospejú, zistia, že je to naozaj tak. Už často vidia sami, ako to chodí. A keď v danom regióne nemajú žiadne možnosti, ako sa môžu uplatniť, často pre nich jedinou cestou je odchod z tohto regiónu. My prichádzame o týchto mladých ľudí a je to cesta do zatratenia. Takže sa musíme naozaj sústrediť na to, aby sme tým regiónom pomohli. Verím tomu, že my, tí, ktorí sme z týchto regiónov, budeme robiť všetko pre to, aby sa naozaj prijímali také riešenia v tejto Národnej rade, ktoré týmto regiónom pomôžu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem poslancovi Pčolinskému za jeho príspevok. V časti pôdohospodárska politika v programovom vyhlásení vlády je písané o zvýšení potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky. Ja ako rodič aj starý rodič si želám zabezpečenie potravinovej spoločnosti občanov Slovenskej republiky, nie len zvýšenie bezpečnosti potravinovej.

    A čo sa týka podielu slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľského trhu, stretávam sa s drobnými poľnohospodármi, ktorí podnikajú v tejto oblasti a naozaj plačú nad tým, že po rokoch takej čestnej a veľmi tvrdej roboty budú musieť skončiť s týmto podnikaním, lebo o ich výrobky nie je záujem na našom slovenskom trhu. Viete, tu fakt nejde o to, aby človek mal vysoké školy, aby sme pomáhali našim občanom Slovenskej republiky, tu ide iba o zdravý sedliacky rozum a mať vôľu a prioritu robiť všetko v záujme občanov Slovenskej republiky. V záujme občanov. To je celé.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem kolegovia. Pán kolega Dostál, áno, niekoľkokrát som si prečítal programové vyhlásenie vlády, čítal som s pochopením, porozumením a trpezlivosťou. Práve preto, lebo naozaj som sa snažil, hoci aj na štvrtýkrát, porozumieť niektorým veciam, ktoré mi neboli jasné, a dohľadať si ich priebežne. Snažím sa pristupovať k práci poctivo, práve preto som to čítal niekoľkokrát.

    Pani Janka Cigániková, no, zakážme, kľudne. Teraz sa smejem. Zakážme, kľudne. Ale o čo mne ide, o čo mne ide? Ide mne o to, že niektoré veci podľa mňa nie sú v poriadku a nemali by byť na tých regáloch. Ja chápem argument, že tak ich nekupuj! To je okej, len, viete, niekedy, keď je to lacnejšie o 10 centov, ten človek si to kúpi, lebo tých 10 centov pre neho je peniaz, ktorý keď... Viete, môj kamarát niekedy hovoril, že čo je to jedna koruna,? Ale jedna koruna miliónkrát to je milión korún. Čiže niekedy ľudia na úkor vlastného zdravia šetria na nákupe lacnejších výrobkov.

    Pán poslanec Osuský, ja si nemyslím, že dotácie sú nezmysel, alebo nie sú dobré. Podľa mňa, ja som názoru, že kým dostávame nejaké, kým sme čistým poberateľom príspevkov dotácií z Európskej únie, tak ich treba čerpať. Sú to peniaze zatiaľ zadarmo. Uvidíme, čo za to zaplatíme.

    Pán poslanec Fecko, pán poslanec Sopko, s nadsázkou navrhujem vytvoriť východniarsku platformu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi predniesť pripomienky k programovému vyhláseniu vlády. Z formálnej stránky sa toto programové vyhlásenie tak trochu podobá na diplomovku. Na takú horšiu diplomovku. Rozsahom je síce dosť obsažná, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že prekrývate vlajkou štátny znak a je to nevhodné v tejto chvíli. Takže by som vás poprosil, keby ste tú vlajku posunuli tak, aby ste neprekrývali štátny znak.

    Remišová. Veronika, poslankyňa NR SR

    Posuniem ju, ale je to veľmi vhodné, pretože, a to vám vysvetlím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, mali by sme mať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky.

  • Mám úctu k štátnym symbolom a vy by ste mali mať úctu k učiteľom. Deväťtisíc učiteľov dnes prišlo pred Národnú radu, prišlo tu kvôli vám, kvôli koaličným poslancom. Mnohí cestovali sedem až osem hodín a ani jeden z koaličných poslancov sa neunúval vyjsť pred Národnú radu, hoci vy ste to mali len päť minút.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, nechcem vás prerušovať, ale koaliční poslanci...

  • Oni to mali sedem až osem hodín. Prerušili ste ma, prerušili ste ma...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... nevystúpili pred Národnú radu, pretože pán predseda Národnej rady ako najvyšší predstaviteľ tohto orgánu prijal učiteľov a ich zástupcov vo svojej kancelárii. A neviem, akej veľkej cti by sa im malo vyhovieť ako prijatie v kancelárii predsedu Národnej rady.

  • Je milé, že tlieskate, lebo to sú presne také papalášske spôsoby prijať ich v kancelárii (výkriky v pléne). A je to super, že ich pán predseda prijal. Ja sa z toho teším, ale páni poslanci sa mohli unúvať aj pred Národnú radu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, zachovajte kľud v sále, nechajte pani poslankyňu.

  • Pán predsedajúci, prerušili ste ma vy, takže dovoľte, aby som pokračovala. Z formálnej stránky sa toto programové vyhlásenie tak trochu podobá na diplomovku. Na horšiu diplomovku, ale veľmi dlhú diplomovku. A poprosila by som pána Kažimíra, aby nekomentoval neprístojnými poznámkami moju rozpravu. Ale toto programové vyhlásenie, pozliepané dokopy nejaké pasáže z minulého programového vyhlásenia, najmä tie, ktoré sa nestihli splniť, nejaké nafúknuté frázy, veľké slová a niečo aj z vlastnej hlavy. Žiadne odvážne myšlienky, len samé – považujeme za kľúčové, chceme podporovať, budeme sa usilovať, zdôrazňujeme význam. Nie sú tu žiadne merateľné ciele, o ktoré by sa volič mohol oprieť za štyri roky pri hodnotení práce vlády. Veď ako už len skontrolujeme vyhlásenia typu, že vláda bude flexibilne reagovať na dynamické zmeny globálneho vývoja? Alebo ešte lepšie, vláda posilní inštitúcie, ktoré podporia prijímanie dobrých rozhodnutí vo verejnom záujme? A takýchto smiešnych vyhlásení je tam prevažná väčšina.

    Už bolo spomenutých mnoho oblastí. Preto sa budem venovať v prvom rade korupcii a transparentnosti, ako členka školského výboru vzdelávaniu a spomeniem aj zopár vecí, ktoré mi v programovom vyhlásení chýbajú.

    V súvislosti s korupciou ma úprimne vydesili úvodné vety programového vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku. Ale toto už spomínali viacerí predrečníci. Čiže tomu sa nebudem venovať. Jedným z najväčších problémov, ktoré mala vláda v uplynulom období, bola hlavne korupcia, alebo širšie vzaté, neefektívne vynakladanie verejných peňazí. Hovoriť o tom, že vláda chce pokračovať v tom, čo robili uplynulé vlády Roberta Fica, čo robili uplynulé vlády počas ôsmich rokov, Robert Fico I a II, znamená legitimizovať všetky praktiky, na ktorých bolo postavené plienenie verejných peňazí. Jednou z veľkých oblastí plytvania sú eurofondy. Na Slovensku je rozšírený názor, že eurofondy sú peniaze nikoho, a preto ich môžeme len tak prehajdákať alebo prípadne prerozdeliť politickým kamarátom. A nesúhlasím s pánom Pčolinským, ktorý povedal, že eurofondy sú peniaze zadarmo. Eurofondy nie sú peniaze zadarmo. Tento predpoklad je mylný, pretože vo väčšine prípadov je potrebné spolufinancovanie, či už zo strany obce, alebo zo strany štátu. Všetky pochybenia v oblasti eurofondov musíme vracať a splácať zo štátneho rozpočtu.

    Nezrovnalosti, za ktoré bola zodpovedná bývalá vláda v minulom programovom období, spôsobili, že sme mali jedno z najnižších čerpaní eurofondov zo všetkých krajín Európskej únie. Zdroje Európskej únie predstavujú obrovský balík peňazí do roku 2020, a preto je kľúčové, na čo sa tie peniaze použijú. Som sklamaná z toho, že programové vyhlásenie vlády vôbec nereaguje na najvypuklejšie problémy spojené so zneužívaním a mrhaním eurofondov. Len minulý týždeň sme upozornili na to, že práve teraz ministerstvo pôdohospodárstva podpisuje zmluvy na bezbrehé vyhadzovanie eurofondov na rôzne penzióny, wellness centrá, hotely často s rôznymi podivnými prepojeniami. A vyhlásenie v programovom vyhlásení, ktoré hovorí o tom, že eurofondy budú maximálne koncentrované do konkurencieschopnosti vyvolávajú, žiaľ, len trpký úsmev, pretože sa deje pravý opak. Eurofondy namiesto toho, aby slúžili na rozvoj podnikania, na rozvoj podnikateľov, tak konkurencieschopnosť priam ničia. Zvýhodňujú zopár šťastlivcov na úkor podnikateľov, ktorí si vybudovali firmy za svoje vlastné peniaze.

    V programovom vyhlásení nie je absolútne žiadna sebareflexia, ktorá by vyhodnotila najväčšie nedostatky z minulých rokov a stanovila si nejakú rozumnú víziu do roku 2020. Programové vyhlásenie v tejto časti sa vyznačuje veľkým slovným balastom. Napríklad zabezpečenie synergických efektov, formovanie maximálne prospešnej budúcej podoby politiky súdržnosti či dosahovania výsledkovej orientácie. A z tohto balastu sa nedá skrátka vyčítať vôbec nič. Žiadne záväzky v oblasti transparentnosti, hoci sme upozornili, že ministerstvo pôdohospodárstva nezverejňuje prehľad úspešných žiadateľov o nenávratný príspevok. Žiadne konkrétne riešenia ako zlepšiť informovanie potenciálnych žiadateľov alebo ako zlepšiť kontrolu verejnosti. Ak sa má napríklad zlepšiť kontrola eurofondov, tak je potrebné zvýšiť zverejňovanie napríklad opisov projektov, hodnotení komisie, centralizovať informácie na jednom mieste v užívateľsky prijateľnej forme. Na základe programového vyhlásenia však môžeme skonštatovať, že tu nie je ani snaha, ani nádej tejto vlády zásadne zlepšiť spôsob, akým sa eurofondy využívajú.

    Ďalšou oblasťou, v ktorej sa strácajú peniaze ako v čiernej diere, je verejné obstarávanie. Minister Kaliňák, ktorý tu už nie je, sa chváli často tým, aké zaviedol zlepšenia v oblasti verejného obstarávania. Ale podľa nedávnej správy Európskej komisie Slovensko sa stále radí ku krajinám s nadpriemernou mierou korupcie vo verejnom obstarávaní v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. A programové vyhlásenie neprináša ani v tejto oblasti žiadne zásadné návrhy. Jednou z výčitiek, ktorú nám adresovala Európska komisia, sú napríklad slabé personálne kapacity a nedostatok odborníkov, či už v samotných verejných inštitúciách alebo kontrolných orgánoch. A namiesto toho, aby sme zlepšovali kapacity, odborné kapacity a hľadali spôsob ako vyškoliť ľudí na štátnych inštitúciách, tak nahrádzame to najímaním extrémne predražených externých služieb.

    V reťazci korupcie má významné miesto prokuratúra. To tu už spomenuli viacerí kolegovia, napríklad kolega Lipšic. Prokuratúra len málokedy zareaguje na najvypuklejšie kauzy. Je pomalá, politicky motivovaná a to len prispieva k pocitu beztrestnosti vinníkov a zväčšuje frustráciu slušných ľudí a podnikateľov. Mimochodom, o reforme prokuratúry nie je ani zmienka, len nejaká floskula, že vláda bude vo vzťahu k prokuratúre vychádzať z európskych štandardov. Vďakabohu aj za to.

    Na druhej strane oceňujem snahu podporiť kapacitne Najvyšší kontrolný úrad, pretože posledná správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorou sa budeme zaoberať, je bezzubá a odporúčania NKÚ sú zväčša vo veľmi všeobecnej rovine. Kvalitné hodnotenia, ale najmä vyvodenie zodpovednosti a uloženie odrádzajúcich sankcií za pochybenia je kľúčové na zlepšenie služieb a efektivity verejných výdavkov.

    Ostatné protikorupčné opatrenia vyzerajú na papieri veľmi dobre. Ale tak vyzerali protikorupčné opatrenia na papieri aj pred štyrma rokmi. A keď sa spýtate, či je v našom štáte menej klientelizmu, menej rodinkárstva, menej korupcie, menej manipulácie tendrov, ako bolo v roku 2012, odpoveď, žiaľ, nie je. Schránkový zákon je takou výkladnou skriňou tejto vlády, ale pokiaľ však, teda ak sa prijme, pokiaľ však nebude zavedená systematická priebežná kontrola registra konečných užívateľov, tak veľký úžitok z tohto schránkového zákona nebude. A už teraz by som vám vedela povedať zjavné chyby, ktoré v tomto registri sú, ale ktoré nikoho netrápia. Vláda tiež sľubuje zavedenie protikorupčnej doložky. No ak to bude podobný formalizmus ako pri iných doložkách, tak je to len zase zbytočné míňanie papiera.

    Záväzky otvoreného vládnutia sú fajn. Ale keď sme vyzvali pani Luciu Žitňanskú a pani Gabrielu Matečnú na zverejnenie aspoň jednoduchého a prehľadného zoznamu žiadateľov so sumami, ktoré dostali eurofondové penzióny a wellnesscentrá, tak ostalo ticho. A v tom je celý problém protikorupčnej agendy tejto vlády Mnoho sľubov na papieri a žiadne konkrétne činy, respektíve keď dôjde na plnenie sľubov, tak len zostane trápne ticho.

    Teraz sa budem venovať oblasti vzdelávania. Ako som povedala, je smutné, že sa nebol na učiteľov, ktorí cestovali sedem až osem hodín, pozrieť ani jeden koaličný poslanec. A to aj tak odzrkadľuje, že školstvo nie je žiadna premiérska priorita tejto vlády, ale je to len nejaký chudobný príbuzný. Príprava programového vyhlásenia v oblasti vzdelávania vzbudzovala veľké nádeje, najmä z toho dôvodu, že vo vláde sú momentálne dve strany, ktoré sa podpísali pod požiadavky občianskej iniciatívy "A DOSŤ!" Zaviazali sa, že školstvo bude prioritou, a chceli systémovo zmeniť naše školstvo. Pozitívne hodnotím, že k programovému vyhláseniu bolo prizvaných mnoho skupín, záujmových skupín, z odbornej obce, približne, pán minister povedal, že okolo 30. No, žiaľ, s výstupom týchto rokovaní zdá sa, že nie je nikto spokojný. O tom svedčí aj počet učiteľov, ktorí prišli z celého Slovenska. Prišlo ich okolo 9-tisíc a prišli protestovať proti tomu, ako bolo školstvo zohľadnené v programovom vyhlásení vlády. Výstupom z týchto rokovaní je nejaký zoznam požiadaviek bez nejakej vnútornej kohézie, bez strategického cieľa, bez vízie, kde chceme vidieť školstvo o desať alebo o dvadsať rokov. Pán minister hovoril na jednej z konferencií o takom tankeri, ktorý chce natočiť správnym smerom. Ale keď neviete, akým smerom ho máte natočiť, kde je sever, tak veľmi ťažko ho nejakým, nejakým správnym smerom natočíte, lebo to v programovom vyhlásení nenájdete. A potvrdila sa aj obava, že minister, ktorý pôsobil v rezorte školstva na pozícii vysokého úradníka dlhé roky a mohol veci zmeniť, tak zrejme žiadne zásadné zmeny a odvážne myšlienky neprinesie. A už vôbec nie niečo, čo on nazval – bude to najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Už napríklad len názov kapitoly v programovom vyhlásení, že Školská politika, vlastne redukuje celý vzdelávací proces len na to, čo sa deje v škole. S tým súvisí aj to, že mimoškolské, neformálne vzdelávanie je na okraji záujmu, hoci mnohé trendy vo vzdelávaní ukazujú, že neformálne vzdelávanie je veľmi dôležité napríklad pri výučbe jazykov, pri získavaní mäkkých zručností alebo aj v práci so sociálne vylúčenými skupinami.

    V celkovej koncepcii absentuje aj vzdelávanie dospelých. Vzdelávanie dospelých je kľúčovým nástrojom politiky zamestnanosti a tvorby pracovných miest. Máme tu mnoho dospelých, ktorí by mohli mať lepšiu prácu, alebo ktorí by vôbec mohli mať nejakú prácu, keby mali možnosť zvýšiť si kvalifikáciu. Ekonomika sa rýchlo mení, a preto by sme mali aj dospelým ľuďom umožniť učiť sa. Mimochodom, účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní na Slovensku je jednou z najnižších zo všetkých krajín Európskej únie. A na okraj k vzdelávaniu dospelých len perlička z programového vyhlásenia vlády v roku 1960. Programové vyhlásenie hovorí, že "vláda bude všestranne podporovať formy doplňovania vzdelania a kvalifikácie dospelých bez prerušenia zamestnania". A túto vetu povedal pán Široký v predstavovaní programového vyhlásenia vlády v roku 1960. Nie, nebol to ten pán Široký, ktorý patrí ku SMER-u, bol to pán Viliam Široký, ale už vtedy vláda uvažovala ako zlepšiť kvalifikáciu a vzdelávanie dospelých.

    Najslabším článkom programového vyhlásenia vlády v oblasti školstva je vôľa investovať do školstva. V úvode vláda vyhlásila, že do školstva chce investovať dve miliardy z verejných zdrojov. Pán minister včera na schôdzi výboru povedal, že áno, sú v tom aj peniaze z eurofondov. Peniaze z eurofondov predstavujú podstatný balík, ak nie dve miliardy, ktoré pôjdu do školstva. Takže v podstate zo štátneho rozpočtu sa do školstva investuje veľmi málo. A navyše z eurofondov sa veľa toho sanovať, sa nedá sanovať všetko. A už vôbec nie platy učiteľov a najmä, ak sú eurofondy vynakladané takým spôsobom, ako boli doteraz, stonásobne predražené sifóny alebo modely záchodov.

    Programové vyhlásenie vlády kladie veľký dôraz na budovanie výskumnej infraštruktúry. Zo skúseností vieme, že najviac predražené a zbytočné sú práve projekty výskumnej infraštruktúry, pričom len málo peňazí ide priamo vedcom a na ich základné potreby pre výskum. Je mi do plaču, keď jeden špičkový slovenský vedec hovoril o tom, že na celý rok má pre celý svoj tím 5-tisíc eur, a z toho musí on a jeho tím, to majú na výskumnú prácu na celý rok. No z eurofondov veselo financujeme miliónové nezmyselné projekty na pochybnej škole v Sládkovičove, mimochodom vo vedeckej rade sedel aj pán minister, alebo budovy a centrá, kde nemá kto pracovať.

    V celom programovom vyhlásení nie je ani zmienka o dobrovoľníctve a o jeho pozitívnom dopade na spoločnosť a na osobnostný rozvoj mladých ľudí. Je to škoda, pretože v dnešnej dobe individualizmu je to práve osobné angažovanie sa v komunite, ktoré sceľuje spoločnosť a robí je lepšou a súdržnejšou.

    Takisto z programového vyhlásenia vypadla aj taká širšia ženská problematika a aktívna podpora žien. Už to spomínali niektoré kolegyne. Ale ja sa tomu ani nečudujem, pretože v tejto vláde sú len dve ženy, a v podstate vláda, ktorá má vo svojom názve sociálna demokracia, tak nemá medzi sebou ani jednu ženu, je teda prirodzené, že tejto problematike sa moc nevenuje. Okrem rozdielu v platoch medzi mužmi a ženami na rovnakej pozícii je v niektorých krajinách štatisticky zmerané, že sa zväčšuje aj platový rozdiel medzi ženami, ktoré majú deti, a medzi ženami, ktoré nemajú deti. Príjmy matiek s dvoma deťmi v niektorých krajinách dosahujú len 46 % ako príjmy žien na podobných pozíciách, ktoré nemajú deti. Čiže ženy-matky sú po návrate do práce penalizované, sú vystavené väčšiemu ekonomickému nedostatku, chýbajú služby, rodinná infraštruktúra, budovanie rodinne priateľských pracovísk, inovatívne spôsoby mladých rodín, matiek. Ale o tom už tu bola reč.

    Čo sa týka európskej problematiky, tam chcem upozorniť na jednu perličku, ktorá do programového vyhlásenia akoby spadla úplne z oblakov. Vláda v programovom vyhlásení deklaruje, že hlavným cieľom, dokonca národnou prioritou je viesť diskusiu o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov Európskej únie. A ako súčasť týchto opatrení vláda podporí spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. Neviem, či viete, čo si pod tým predstaviť? A možno len nepozorne sledujem verejný diskurz na Slovensku, ale ja som ešte nepočula hlbšiu odbornú debatu na tému spoločného európskeho poistenia v nezamestnanosti. A táto téma má byť národnou prioritou. Spoločné európske poistenie je významným krokom k väčšej integrácii krajín eurozóny. Koncept vznikol pred niekoľkými rokmi s tým, že časť odvodov v nezamestnanosti by sa odvádzala priamo do Bruselu a následne z Bruselu Brusel by vyplácal podporu v nezamestnanosti. A išlo by o opatrenie, ktoré má zmierniť krízové cykly. Napríklad ak by u nás skrachoval celý automobilový priemysel, tak toto opatrenie by nám mohlo pomôcť. Teraz pravdepodobne by najviac z neho benefitovalo Grécko, ak by tento nástroj vstúpil do platnosti. Úprimne povedané, tento návrh je tak veľkým krokom k tesnejšiemu prepojeniu krajín, že mi príde nerozumné len tak sčista-jasna dávať do programového vyhlásenia vlády a dávať ho ako národnú prioritu, dokonca. Navyše, ak nám pán Fico masíroval dlhý čas hlavy tým, že všetko, však všetko zlé prichádza z Bruselu. A projekt Európskej únie sa v súčasnosti otriasa v základoch, hrozí nám rozpad Schengenu. A preto si myslím, že by bolo oveľa lepšie konsolidovať najprv tieto základy a až potom prichádzať s nejakými ďalšími komplikovanými schémami, ako je európske spoločné poistenie v nezamestnanosti.

    Na záver by som sa ešte zmienila o hazarde, keďže patrím k tým, ktorí v uliciach zbierali podpisy na petíciu proti hazardu v Bratislave. Je absurdné, že strana, ktorá má v názve sociálna demokracia, spoločne so stranou, ktorá si na boji proti hazardu robila intenzívnu predvolebnú kampaň, jeden z jej starostov v Bratislave, si dajú do programového vyhlásenia vlády vetu, že "vláda bude svojou legislatívnou iniciatívou naďalej zabezpečovať súdržnú realizáciu svojej politiky v oblasti hazardných hier s nastavením nediskriminujúcich regulačných opatrení v zmysle základných princípov EÚ". V preklade to znamená, že s cieľom nediskriminácie hazardnej lobby nebude robiť pre spotrebiteľov vôbec nič. Na čo sa chce zamerať, "je hlavne zamedziť prístup", citujem z vyhlásenia "prevádzkovaniu a propagovaniu zahraničnými subjektami". Teda pre tú vládu je podstatné najmä to, aby peniaze zostali doma, u domácich slovenských podnikateľov s hazardom. Jediné, čo vláda v programovom vyhlásení sľubuje, je, že zlepší dozor nad výhernými automatmi. To je tiež zvláštne. V dobe, kedy počet výherných automatov rapídne klesá a nahrádzajú ich výkonnejšie a návykovejšie videohry, ktoré sú v podstate to isté čo výherné automaty, ktorým sa ale vláda nechce venovať, kde sa tiež okamžite vyhrávajú peniaze a ktorých počet sa za posledné roky zdvojnásobil a rapídne sa zdvojnásobil, nielen v Bratislave, ale aj vo všetkých mestách. Ale čo čakáme od akože sociálnej vlády, ktorá hneď v prvom roku vládnutia v minulom volebnom období zabetónovala hazard tak, že bola potrebná obdivuhodná mobilizácia dobrovoľníkov na celom Slovensku. Len v Bratislave je dnes stotridsaťtisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu a jasne hovoria to, že hazard v našom hlavnom meste nechcú. Ale zrejme vláda nechce počúvať ich hlas, je po voľbách a vôľa voliča už moc neznamená.

    Kto dokázal dočítať programové vyhlásenie do úplného konca, tak sa dozvedel, že, budem citovať: "Vláda má dostatok umu, schopností a odhodlania pre dosiahnutie ďalšieho posunu v kvalite života našich občanov." Hoci o tejto milej vete dosť pochybujem, úprimne držím vláde palce, aby svoj um využívala v prvom rade pre dobro občanov a nie na vlastné obohatenie, tak ako sme boli tomu svedkami v minulosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Pán poslanec Matovič, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Kollár. Nech sa páči, pán poslanec Matovič. Pardon, ešte teda pani Dubačová.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pôvodne sa mi zdalo, že som bol tretí v poradí, že tam bol ešte aj pán poslanec Danko aj Hrnko a tak som sa prihlásil. A tak nejako sa odhlásili, asi nemajú odvahu. Ale tak, Veronika, ďakujem veľmi pekne za...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, pán poslanec, vystúpte a komentujte predrečníčku, nie pána Hrnka a Danka.

  • ... za tvoje vystúpenie. A chcel by som ti, Veronika, povedať, že nabudúce, keď ti bude predsedajúci skákať do reči, a nie ako žene, ale ako vystupujúcemu, tak mu, prosím ťa, povedz, že nech si prečíta rokovací poriadok. V rokovacom poriadku nenájde ani jedinú stať, ktorá by oprávňovala predsedajúceho skákať ľubovoľne do reči vystupujúcemu a zároveň ho akýmkoľvek spôsobom komentovať. Čiže odkáž, prosím ťa predsedajúcemu, nech nezneužíva svoje postavenie a nech takýmto spôsobom nemanipuluje vystupovanie a nevyrušuje vystupovanie vystupujúceho.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Áno, niekoľkokrát som bola popoťahovaná v minulom volebnom období ako podpredsedníčka parlamentu, že som si dovolila niečo povedať, alebo ja neviem, hneď som bola zahrkovaná, takže som bola veľmi prekvapená z toho, čo ste pán predsedajúci urobili vy.

    Ak by som sa vrátila k tomu, Veronika, čo si hovorila, ako si začala hovoriť o dobrovoľníctve, naozaj tejto téme sa ani zatiaľ nikto nevenoval pri programovom vyhlásení vlády. A napadlo ma vtedy, že keď sa prijímal zákon o športe, tak bolo všetkým tým, ktorí sa venujú iným veciam ako športu, neviem, sociálnym, rôznym organizáciám dobrovoľníckym, ktoré možnože aj sociálne služby poskytujú, že vlastne takú možnosť ako športovci nemajú, že nemôžu získavať financie bez toho, aby si to mohol ten dotyčný odpísať z daní. Túto možnosť majú výslovne športovci. Preto ďakujem za pripomenutie tejto témy a budeme naozaj nástojiť možnože aj na ministrovi financií, aby znova rozmýšľal o spôsobe ako pomôcť aj iným, ako len tým, ktorí chcú podporovať šport. Máme na mysli naozaj sociálne veci, kultúru, minimálne.

    Čo sa týka ženskej problematiky. Ty si povedala, že máme len dve ženy, ja vo svojom príspevku budem hovoriť, že máme až dve ženy. Veď si uvedom, že v minulom volebnom období sme nemali vo vláde ani jednu ženu. Po veľkom, po prepuknutí cétečka, kauzy CT nebola vo vláde ani jedna žena. Takže ja vravím, pánboh zaplať za tie dve ženy a veľmi na ne myslím a držím im palce, aby sa im darilo naozaj tú ženskú tému, ani nieže ženskú tému, ale to myslenie ženské medzi tými chlapmi rozvíjať.

    Teraz hlavný cieľ. Aha. Táto vláda naozaj tým, že mali každá jedna strana vo voľbách, v programe, že chcú, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne pani Remišovej. Ja som strašne rád, že spomenula tie hracie automaty. A som veľmi rád, že tu vidíme aj pána ministra, pána ministra financií. Ja som takisto podpísal tú petíciu proti tým hracím automatom. Mne strašne veľa ľudí píše a hovorí mi proste, hlavne z východu, ako to rozvracia rodiny. Máme tie automaty rozsiate ako taký hnusný plevel po celom Slovensku, v každej jednej krčme, v každej, na každej benzínke to je. Po jednom, po dva kusy. Tí ľudia tam odnesú celú výplatu a rozvracia to rodiny. A my sa na to všetko pozeráme. Pre mňa je neprípustné, aby štát dával niekomu sociálne dávky a kľudne sa na to pozeral, jak ten idiot to odnesie do kasína alebo do nejakého hracieho stroja. To je, to je pre mňa neprípustné. Vlastne štát to takto podporuje. Ja si myslím, že keď niekto poberá sociálnu dávku, je nezamestnaný, berie nejaké dávky od štátu, tak nemá právo vstúpiť do kasína a ísť to tam obúchať. Na toto by sme si mali dať pozor a urobiť tuná v tomto poriadok. To je jedna vec.

    A tie kasína by mali byť dislokované na nejaké konkrétne miesta, veľké herne, kde by boli jasne kontrolované. Aj vstup do nich. Kto berie sociálne dávky, kto je nezamestnaný, proste tam nemá čo hľadať. Pokiaľ štát mu prispieva, on nemá čo tie peniaze dávať na hazard. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť asi všeobecne takú kultúru, proste Slovensko je taká mačovská spoločnosť. Keď rozpráva chlap-mačo, všetko je v poriadku. Keď vystúpi žena, nie. No my sme, my sme trošku ako, nielen tou banánovou republikou sa približujeme k tej Južnej Amerike, ale naozaj aj takou kultúrou alebo našou nekultúrou. Čo čakáme od krajiny, kde je kultúra na chvoste?

    Chcela by som povedať vlastne a možno aj o tom k tomu, k tej Veronike, že s tým súvisí možno aj ten hazard a, a to všetko, pretože my nemáme analýzy, čo ten hazard spôsobuje, akým spôsobom. Hovoríme o veľkých prepadoch. Naozaj by malo prísť k väčšej regulácii hazardu. Ľudia, ktorí teda prevádzkujú tieto hazardné hry, by skutočne mali byť kontrolovaní, mali by mať vyššie odvody, malo by sa to všetko, predtým by mali byť analýzy, akí ľudia tam chodia. Rozprávame sa tu o týraní žien, rozprávame sa tu o chudobe, o prepade a na druhej strane proste sú zákony, ktoré svojím spôsobom toto podporujú. Takže naozaj ja som rada, že Veronika otvorila aj túto tému a aj tému tých eurofondov. Ja sa k tomu budem vracať aj zajtra. A ešte raz teda, možnože by bolo dobré prečítať si aj Márqueza a Veľkú Matrónu a možno by sme sa trošku inak správali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem. K pánu Hrnčiarovi toľko, že verím, že si osvojí komentár pána poslanca Matoviča. Ja vám odpúšťam, ste mladý, neskúsený, všetci robíme chyby, pravdepodobne ich budem robiť aj ja. Takže je vám odpustené.

    Pán minister Kažimír, keď sa ma budete chcieť nabudúce niečo spýtať, prosím vás, nerobte to takto, že tam mrmlete za tým stolíkom. Kľudne, ja veľmi rada pôjdem s vami a podebatujem si a všetko, čo sa ma chcete spýtať, na to vám odpoviem s veľkou radosťou.

    A na záver už ďakujem len pánom, pani poslankyni Dubačovej, pánovi poslancovi Kollárovi a pani poslankyni Jurinovej za konštruktívne návrhy a pripomienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave pán minister financií. Pán minister, chcem vás upozorniť, teda poprosím vás, aby ste tú vlajku...

  • Môžte si zobrať tú rekvizitu? Páči sa. Ďakujem veľmi pekne.

    Ja naozaj využijem iba posledné minúty, ktorá nám asi zostávajú z dnešného rokovacieho dňa, aby som na pani poslankyňu zareagoval týmto spôsobom, ktorým si asi aj želá. A urobím to práve v oblasti, ktorú pomenovala úplne v závere svojho vystúpenia. K tomu úvodu sa nebudem vyjadrovať, lebo ona tiež vie, že moja reakcia bola reakciou na jej výrok o, o diplomovej práci napríklad? Moja otázka, lebo nepočuli ste, moja otázka bola, koľko, koľko programových vyhlásení pani poslankyňa už vypracovala alebo čítala.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale nebudeme asi viesť teraz tento dialóg.

    A chcem len povedať to, že pri hazardných hrách, pamätníci si pamätajú, že v roku 2012 som tu bol s novelou zákona, Igor Matovič si to pamätá veľmi dobre, a po tom, čo som tu zažil, tuším som tu strávil asi šesť dní a pri dvoch čítaniach a stal som sa ako (vyslovené s pobavením) nový minister otcom hazardu, ja som hazard vymyslel, ja som teda ho aj podporoval, aj som všetky hriechy sveta, ktoré si viete predstaviť, ktoré s hazardom za účasti kresťanských demokratov, vtedy kvalitnej účasti kresťanských demokratov v tejto sále zažil. Môj záväzok bol, že už nikdy s novelou zákona neprídem do tejto snemovne, čo som ináč splnil, akože. Ja som už do konca volebného obdobia, minulého volebného obdobia s novelou zákona neprišiel.

    Môžem avizovať, že sa budeme sústreďovať na prípravu vládnej novely a viem si predstaviť, že tu bude o ňu podobný záujem. A viem si predstaviť, že veľmi pružne by sme mali zareagovať aj napríklad na výsledky toho plebiscitu, ktorý prebehol teraz v konkrétnych mestách, a mali by sme sa poponáhľať, pretože druhá strana tiež pracuje a v zmysle zákona nemáme dostatok možností na to lege artis reagovať.

    Ale, pani poslankyňa, musím vás v jednej veci upozorniť na jednu vec, ktorú si ja neviem vysvetliť. Ja som si momentálne googlil váš, zopár vecí o vás. A u absolventov, teda u ľudí, ktorí majú kontakt so saleziánmi, som, nie som zvyknutý, ani u mojej ženy nie som zvyknutý na to, aby zamlčovala fakty a manipulovala, pretože vo vládnom vyhlásení máte, v tej slohovej práci alebo diplomovej práci, máte zmienku nielen o tom, že sa tu bude opravovať niečo s výhernými automatmi, ale ja vám zacitujem: "Navrhne efektívnejšie pravidlá a podmienky v oblasti dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier s dôrazom na výherné prístroje." A potom akosi vám vypadlo: "Zvýši úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti on-line hazardných hier v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb on-line hazardných hier." Ja viem, že je to lákavé vyberať, trúsiť veci tak, ako sa hodia, ale buďme, buďme k sebe korektní, lebo inak to vyzerá veľmi zle.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že by sme mohli, ak teda je všeobecný súhlas, dokončiť faktické poznámky, aby sme, aby sme ukončili tento rokovací deň. Je všeobecný súhlas? Je. Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ja stále trvám na tom, že ten zákon, ktorý SMER prijal v roku 2012 ohľadom hazardu, ten doslova hazard zabetónoval. V prvom rade tam stanovil podmienku, že je potrebné vyzbierať 30 % podpisov. Samozrejme, to sa zdalo, zrejme sa to zdalo vládnej koalícii, že to sa nikdy nemôže stať. Ja sama som tomu neverila, keď som začala zbierať podpisy v Bratislave, pretože to bol nerealizovateľný cieľ zozbierať 130-tisíc podpisov len v Bratislave. Ale nakoniec sa to podarilo. Ten zákon, ktorý bol pred týmto zákonom v roku 2012, bol oveľa flexibilnejší a dával väčšie právomoci obciam regulovať hazard.

    A vy, pán minister, veľmi dobre viete, aké ťažké a nemožné je regulovať hazard, ako obce nemajú takmer žiadne právomoci, aby mohli herňu zakázať. A k tomu v programovom vyhlásení neni skutočne nič. A trvám aj na tom, že ste sa zamerali predovšetkým na výherné automaty. Ako som povedala, výherné automaty, aj lobby za hazard si uvedomuje, že opúšťa tento typ hazardu a smeruje to k videohrám. Nie je tam žiadny záväzok, ako napríklad regulovať, regulovať videohry.

    Ale ešte raz, budem veľmi rada, ak predložíte dobrý zákon, kde budete regulovať aj on-line, a nie len tak, aby sa presunuli zisky k domácim prevádzkovateľom, ale skutočne regulovať, a ak to bude dobrý zákon, tento zákon ja veľmi rada podporím.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • By som chcel iba pánovi ministrovi poďakovať za odvahu a iba tak trošku potvrdil také moje presvedčenie, že to je jeden – alebo iba jeden? – z takých odvážnejších ministrov v tejto vláde, ktorý sa nebojí ísť aj do takejto trošku konfrontácie. Lebo myslím si, že aj táto diskusia by mala byť v prvom rade diskusia a nie monológ zo strany opozície, že vtedy možno aj tá opozícia má pocit toho, že niekto z tej druhej strany aspoň jako-tak počúva.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • No predrečník mi to zobral tak trocha z jazyka, že chcel som spomenúť, že pri preberaní programového vyhlásenia vlády – a neviem, či to skôr neublíži teraz pánovi ministrovi – ho pochváliť, že sa odhodlal za vládu prvýkrát po vystúpení pána ministra Pellegriniho, ktorý uviedol, prvýkrát vystúpiť v rozprave za celú exekutívu. I keď k téme, ktorá, ja si tých šesť dní pamätám. Viem, že to nebude jednoduchá vec, ale možnože od toho 2012. roku poteraz, tak ako sa celá spoločnosť vyvíja, sme možno došli do bodu, kedy sa na tento problém vieme pozrieť aj, a asi tu bude veľká podpora toho, že keď sa na to pozrieme razantne. To znamená, že dúfam, že tá debata bude menej emotívna, menej o ideológii, ale že my vyriešime ten problém už raz a navždy. A možnože už bude treba urobiť menej kompromisov, ak budem hovoriť o tých analógových mašinách. Akým spôsobom vyriešime on-line, uvidíme. A dúfam, že sa pobavíme s ľuďmi, ktorí on-line rozumejú. Vy to v rezorte máte, keďže informatizácii priamo šéfujete. Tak držím, držím palce na to, aby sme túto tému vyriešili raz a navždy, možno aj so šiestimi dňami a hlavne dobre.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. No teda do tretice aj ja poďakujem pánovi ministrovi, že nabral ani nie odvahu, lebo naozaj on je jeden z tých, ktorý vždy, aj v minulom volebnom období zvykol reagovať. A na margo novely zákona o hazardných hrách, ktorý sa prijal počas minulej vlády. Pán minister, my sme vtedy veľmi silne namietali, že to, čo robíte s petíciou, nebolo správne. Vlastne časť povedala z toho Veronika a druhú časť ešte dopoviem, že petíciou, ktorú vyzbiera naozaj 30 % obyvateľov, sa ale dajú, dá vylúčiť, dajú vylúčiť iba všetky hry. Napríklad vypadla možnosť vybrať, ktoré typy hazardných hier chcete vylučovať. A tam je podľa mňa škoda, že zasa prečo, keď kasína vo veľkých mestách fungujú, a vieme, že tam nechodia ľudia zo sociálne vylúčených skupín, lebo nemôžu, tak sa mi zdá naozaj, ako keby to bolo naschvál urobené.

    A ešte k tomu rada by som vám povedala, že áno, aj my sme cítili, keď sme v predchádzajúcom volebnom období dávali novelu zákona o hazardných hrách, tak v momente k nám nastúpila lobistická skupina z Európskej únie, ktorá je teda pri Európskom parlamente, a takisto nás presviedčala o tom, ako je dobré mať hazard a ako sa dobre dá s ním vysporiadať. Bohužiaľ, ich slová nás nepresvedčili, pretože naozaj vidíme množstvo ľudí, ktorí len a len doplácajú na to, že v ich dedinách, v ich malých mestečkách je množstvo výherných automatov. Takže budem veriť, že tú iniciatívu legislatívnu, ktorú pripraví vaše ministerstvo, budeme môcť aj podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vám poďakovať za dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.