• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili sme, či sme schopní sa uznášať.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 121 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 17. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslankyne Katarína Cséfalvayová a Jana Cigániková. Náhradníkmi budú poslanci Mária Janíková a Peter Pčolinský.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: Eva Antošová, Emil Ďurovčík, pán poslanec Gábor Grendel, pán poslanec Kotleba, Matovič, Muňko, Sloboda, Vaľová, Žarnay.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli tieto materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Skôr ako pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu, chcem len pripomenúť, že návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu musia byť vyhotovené písomne a odovzdané predsedajúcim pred začatím schôdze.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, budem mať dva procedurálne návrhy, čiže potom poprosím o čas na druhý.

    Prvý môj procedurálny návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky predložiť správu o stave plnenia tzv. akčných plánov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktoré ohlásila v týchto okresoch minulý rok.

    A svoj návrh odôvodňujem tým, že na základe informácií od starostov a primátorov týchto dotknutých okresov napriek tomu, že v akčných plánoch sa vláda zaviazala uvoľniť do konca roka 2016 už nejaké peniaze, do dnešného dňa tieto okresy nedostali ani cent a takisto rokovania o investoroch, ktorých avizovala vláda, sú na bode mrazu. Čiže rád by som, aby toto vláda vysvetlila v správe.

    Poprosím ešte čas.

  • Poprosím, ešte na druhý návrh čas.

  • Procedurálny návrh, aby Národná rada zaviazala ministerstvo vnútra, aby predložilo správu k využívaniu vrtuľníkov ministerstva vnútra členmi vlády Slovenskej republiky za obdobie od 1. marca 2016 až dodnes.

    Svoj návrh odôvodňujem tým, že mali sme tu na poslednej schôdzi správu o využívaní lietadla prezidentom Slovenskej republiky a keďže podľa medializovaných informácií predseda vlády využíva vrtuľníky ministerstva vnútra, tak bolo by férové aj voči občanom aj voči všetkým, ktorí sa tohto dopytujú, aby ministerstvo vnútra predložilo správu o využívaní týchto vrtuľníkov členmi vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím o písomný návrh.

    Pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem. Ja tiež budem mať dva procedurálne návrhy, tak poprosím o čas.

    Žiadame, aby bol do programu rokovania schôdze zaradený bod s informáciou o všetkých predajoch a zámenách majetku ministerstva vnútra, vrátane obdobia pred povinným zverejňovaním zmlúv. A teda žiadame, aby ministerstvo vnútra tento prehľad pripravilo.

    Druhý procedurálny návrh: žiadame predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby sa ospravedlnil všetkým občanom, ktorých listy boli otvorené a ich ústavné právo na listové tajomstvo bolo týmto porušené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Richard Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Navrhujem zaradiť do programu bod s názvom informácia ministra vnútra o vyšetrovaní porušenia daňového tajomstva predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom, ktoré sa udialo zverejnením utajených dokumentov z účtovníctva Igora Matoviča vo februári 2016. Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiadam zaradiť do rokovania schôdze Národnej rady bod, aby minister obrany podal informáciu, akým spôsobom sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko dostal, disponoval a používal údaje zo zdravotnej dokumentácie tak mojej, ako aj Igora Matoviča. Odôvodňujem toto zaradenie tým, že v paľbe porušenia ústavou garantovaných práv na súkromie je to porušením po listovom tajomstve, daňovom tajomstve, aj porušenie práva na súkromie, aj čo sa týka zdravotného stavu. Preto by som prosil ctené plénum, aby sme túto informáciu mohli prebrať v pléne Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, poprosím o písomný návrh takisto.

    Pán poslanec Marosz Ján.

  • Ďakujem za slovo. Žiadam zaradiť do rokovania bod programu, aby pán minister dopravy Érsek zverejnil zoznam všetkých vykúpených pozemkov pod bratislavský obchvat a takisto pod rýchlostnú cestu R7 smerom na Dunajskú Stredu.

    Zdôvodnenie: NDS vynaložila na tieto pozemky 370 mil. eur, mohla vynaložiť len 4 mil. eur. Pán podpredseda Bugár tiež participoval na týchto obchodoch a preto daňoví poplatníci chcú vedieť, kto nakupoval, kto predával a za koľko predával. Ďakujem pekne.

  • Navrhujem doplniť bod: informácia o rozhodnutí č. 13/2017 vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie manipulácie s doručenými zásielkami v súvislosti s výskytom zásielok s nebezpečným materiálom. Navrhujem, aby tento bod uviedol predseda Národnej rady Andrej Danko a navrhujem, aby tento bod bol do programu schôdze zaradený ako bod č. 73 a aby bol prerokovaný vo štvrtok 18. mája 2017 po bode Interpelácie. Návrh som odovzdal v písomnej podobe.

    Návrh odôvodňujem tým, že právo na ochranu listového tajomstva je jedným z ústavou garantovaných práv. Domnievam sa, že bolo rozhodnutím vedúceho Kancelárie a následnou praxou porušené a považujem za dôležité, aby sme si túto vec mohli vydiskutovať aj na pôde Národnej rady a neposielali si odkazy len cez tlačové besedy a trestné oznámenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Potvrdzujem, že mám návrh v písomnej podobe. Myslím, ešte tam bol pán poslanec Budaj. Nie? To znamená, vyčerpali sme všetky procedurálne návrhy pánov poslancov a paní poslankýň.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch tak, ako ich poslanci uvádzali.

    Poprosím, pristúpime k prvému hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Petra Pčolinského.

    Znenie návrhu: Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky predložiť správu o stave plnenia tzv. akčných plánov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktoré ohlásila...

    =====

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch tak, ako ich poslanci uvádzali.

    Poprosím, pristúpime k prvému hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Petra Pčolinského. Znenie návrhu. Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky predložiť správu o stave plnenia tzv. akčných plánov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktoré ohlásila

    v týchto okresoch minulý rok 2016 vláda Slovenskej republiky. Poprosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, prítomných 132 poslancov, za 55, proti 42, zdržalo sa 35.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Petra Pčolinského. Znenie návrhu: Národná rada Slovenskej republiky žiada ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o správu k využívaniu vrtuľníkov ministerstva vnútra Slovenskej republiky členmi vlády Slovenskej republiky za obdobie od 1. 3. 2016 až do dnes.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 58, proti 30, zdržalo sa 43, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pani poslankyni Veroniky Remišovej. Žiada, aby bolo na programe rokovania 17. schôdze zaradený bod s informáciou o všetkých predajoch a zámenách majetku ministerstva vnútra vrátane obdobia pred povinným zverejňovaním zmlúv. Zároveň žiadame, aby ministerstvo vnútra tento prehľad pripravilo.

    Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 57, proti 39, zdržalo sa 37.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh pani poslankyni neschválili.

    Pristúpime k procedurálnemu návrhu pani poslankyne Remišovej. Žiada predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby sa ospravedlnil všetkým občanom, ktorých listy boli otvárané a ich ústavné právo na listové tajomstvo porušené.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 57, proti 52 poslancov, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Richarda Vašečku. Navrhuje zaradiť bod programu informácia ministra vnútra o vyšetrovaní porušenia daňového tajomstva predsedom vlády Slovenskej republiky Róbertom Ficom, ktoré sa udialo zverejnením utajených dokumentov z účtovníctva Igora Matoviča vo februári 2016. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 56, proti 46, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu pána poslanca Jozefa Viskupiča, ktorý predstúpil s procedurálnym návrhom. Žiada bod, aby minister obrany podal informáciu, akým spôsobom, sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky dostal, disponoval a používal údaje zo zdravotnej dokumentácie jeho ako aj Igora Matoviča. Prosím prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 55, proti 51, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Jána Maroša. Žiada zaradiť ako bod programu, aby minister dopravy pán Érsek zverejnil zoznamy všetkých vykúpených pozemkov pri bratislavskom obchvate a rýchlostnej ceste R7 smerom na Dunajskú Stredu. Zdôvodnenie je ďalej uvedené. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 58, proti 30, zdržalo sa 43, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k poslednému návrhu, ktorý bol prednesený poslancom ako procedurálny návrh pána poslanca Ondreja Dostála. Navrhuje, aby bol bod programu, ktorý uvedie predseda Andrej Danko uvedený do programu 17. schôdze zaradený ako bod č. 73, aby bol prerokovaný vo štvrtok 18. mája 2017 po dobu interpelácie. Jedná sa o informáciu o rozhodnutí č. 13/2017 vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie manipulácie s doručenými zásielkami v súvislosti s výskytom zásielok s nebezpečným materiálom. Prosím prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 56, proti 38, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Tým sme vyčerpali procedurálne návrhy poslancov na zmenu súčasného programu.

    Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 17. schôdze tak, ako bol rozdaný. Teraz vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste takto pred začatím schôdze urobili, aby ste sa prihlásili a svoje návrhy predniesli. Ospravedlňujem sa.

    Prosím, prezentujme sa a dávam hlasovať o

    programe schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 91 poslancov, za 86, proti žiaden, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme program 17. schôdze Národnej rady schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku budeme dnes hlasovať o 17. hodine, v ďalších rokovacích dňoch o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11. hod. a o 17. hod., pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Poprosím, dávam krátku dvojminútovú prestávku do 13.20 hod. a potom pokračujeme programom o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím o kľud v sále. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ešte raz poprosím o kľud v sále, páni poslanci.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 511. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 532.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 511. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch poslancov písomne prihlásených, pani poslankyňa Erika Jurinová za poslanecký klub OĽANO a poslankyňa Irén Sárközy za MOST - HÍD. Prepáčte, ospravedlňujem sa a už sa to naučím. Nech sa páči, pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • že ak sa prijme tento návrh zákona, bude existovať skupina poistencov s osobitným postavením v dôchodkovom poistení, pre ktorú budú dôchodky mimo rámca zdôvodniteľného zvýšenia, budú vyššie akoby im patrili pri prepočítaní dôchodkov podľa zákona 461/2003, a to sme už takpovediac za čiarou.

    Pán minister, naše hnutie má určite záujem a veľký záujem usporiadať pomery v dôchodkoch priznaných pred a po reforme. Nemôžeme však ale mlčať, ak prepočítanie nebude spravodlivé, a preto sa znovu pýtam, prečo neprepočítate rozdiely v dôchodkoch podľa pravidiel nastavených schémou z roku 2004 podľa zákona 461/2003. To je zásadná vec.

    Ja vám ponúkam naše výpočty, prosím vás, poverte ľudí, s ktorými sa budeme vedieť rozprávať o prepočtoch, o detailoch výpočtov a z vašej strany naozaj očakávam, že ústretovo pristúpite aj k návrhu, ktorý by sme radi v tom druhom čítaní predostreli. Najprv si treba jasne vyjasniť čo ideme vyrovnávať, potrebujeme hlavne kvantifikáciu a metodiku výpočtu rozdielov. Je to cesta, po ktorej môžeme dospieť k pochopeniu možno vašich východísk a snáď aj k odstráneniu deformácií, ku ktorým táto novela chce smerovať.

    Bolo by vhodné, keby ste na tému prepočtu dôchodkov možno zorganizovali aj diskusiu pre tých, ktorí o túto tému majú záujem a ich a vaše odborné tímy nabádali k debatám. Možno na úplný záver, ak by som to nestihla, tak sa ospravedlňujem, ale toto tiež považujem za možno nie nosnú tému, ale dôležitú, že pobaviť sa aj o dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, ale v súčasnosti sú vyplácané aj starobné dôchodky, na ktoré boli prekvalifikované invalidné dôchodky. Týchto sa prepočet dôchodkov nemôže týkať, lebo neboli priznané ako starobné dôchodky a nie som si istá, že či existujú aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku.

    A pokiaľ nemá dôjsť k diskriminácii invalidných dôchodcov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred rokom 2004, voči ktorej by sme sa bránili, potom žiadam, aby bola do prepočtu dôchodkov zahrnutá i skupina občanov, ktorým boli prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky, prípadne aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku. To znamená, že existuje skupina dôchodcov, ktorým boli po dovŕšení dôchodkového veku prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky alebo majú naďalej vyplácané invalidné dôchodky. A myslím, že tejto skupine...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hneď končím, prepáčte, nemôže vzniknúť nárok na zvýšenie dôchodku, a to sa nám zdá naozaj nefér. Pán minister, vypočítala som vám päť problémov takých veľkých, ktoré považujeme za zásadné a verím, že teda bude ochota minimálne diskutovať o tom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyňa dve faktické poznámky, teda tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Anna Verešová.

  • Ďakujem kolegyni za naozaj skvelý odborný príspevok k tomuto návrhu zákona. Ďakujem aj ti kolegyňa za to, že si vyzvala, aby sme nehovorili, a teda týka sa to všetkých aj predkladateľov, aj nás, kto, kedy a prečo pochybil a tak verím, že sa toho bude držať aj pán minister a že naozaj neskĺzne do útokov proti svojim predchodcom, ale že bude odborne argumentovať a odpovedať na všetky tvoje otázky a pripomienky. Naozaj si treba uvedomiť, že vláda konečne po 13 rokoch, z ktorých SMER vládne alebo riadi rezort práce, sociálnych vecí a rodiny už viac ako deväť rokov, chce konečne napraviť tú obrovskú skrivodlivosť a nespravodlivosť diskrimináciu staro dôchodcov. Veď nám naozaj aj teraz, aj v minulosti píšu, e-mailujú, esemeskujú dôchodci. Aj dnes som dostala opäť SMS-ku k tomu, že aby naozaj bol konečne bola odstránená táto diskriminácia. Takže všetkým na tom záleží, a preto chcem veriť, že pán minister bude rokovať naozaj aj s opozičnou poslankyňou, aby konečne bolo spravodlivosti učinené zadosť.

  • Ďakujem za slovo. Toto bol od kolegyne naozaj vyčerpávajúci príspevok s množstvom faktov, ktoré je naozaj ťažké pochopiť, keď to len tak počúvate a nemáte to podložené možno aj nejakými grafmi. Už len pochopiť základný rozdiel možno medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý sa spomínal a hrubým zárobkom môže byť pre niekoho problém. Čiže v tomto prípade nám veľmi chýbajú grafické znázornenia. Možno že by stálo za úvahu, aj kolegyňa tu hovorila, že tie hranice určené v zákone sú neprehľadné a síce hovoria o rastúcom charaktere, ale skutočnosť o tom nevypovedá. Možno by stálo za úvahu aj do dôvodovej správy uviesť aspoň jeden graf, z ktorého sa dá jednoduchým spôsobom vyčítať podľa roku narodenia, podľa výšky mzdy kam ten dôchodca spadne a či mu dôchodok bude zvýšený alebo nie, aby si to vedel skontrolovať jednoduchým spôsobom každý. Ale to možno že nie je cieľom tejto novely.

    Chcem ešte raz pripomenúť to čo kolegyňa hovorila na konci, že naozaj podľa všetkého priznané, teda táto novela sa týka priznaných dôchodkov a nie dôchodkov, ktoré boli prekvalifikované z invalidných dôchodkov. Možno že nám na to pán minister odpovie a budem rada, keď myslím si, že bolo veľmi ťažké zachytiť všetky tie informácie, tak verím tomu, že pán minister sa bude aj v priebehu pýtať ešte pred ukončením rozpravy. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slov. Tak ja v prvom rade chcem poďakovať kolegyni za odbornú a vecnú rozpravu, o ktorú nám ide aj v rámci hnutia. Pána ministra chcem vyzvať, aby teda naozaj spustil pomedzi čítania vecnú diskusiu o prepočte dôchodkov, aby sme sa nenaťahovali o tom, komu ublížime, komu neublížime, lebo teda prvýkrát sme v histórii k tejto danej problematike práve vystupovali ako hnutie, ktoré chce zmeniť veci, a preto bolo by dobré, aby sme boli zaradení do diskusie v ohľade vyrovnávania staro dôchodcov. Myslím si, že si to zaslúžime, lebo prvýkrát tento návrh padol už teda 17. decembra v roku 2013.

    Takže ak nám ide naozaj o odborné a vecné stanoviská, mali by sme si sadnúť a vydiskutovať si tieto veci, na ktoré kolegyňa poukázala. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne aj kolegyniam. Ja teda verím, že pán minister na mnohé tie otázky, ktoré som predostrela vo svojej reči bude vedieť vysvetliť. Ak to nebude vedieť vysvetliť sám, tak verím, že teda to stretnutie s ľuďmi z ministerstva prebehne. A mňa naozaj veľmi zaujalo, keď sme prechádzali tie všetky tabuľky a proste tých tabuliek je tisíc, ktoré boli vypracované len kvôli tomu, aby sme prišli na koreň veci prečo ste postupovali tak ako ste postupovali a priznám sa, že neprišli sme úplne na to zdôvodnenie, že prečo ste išli takýmto spôsobom.

    Všetci sme presvedčení, ktorí sme na tom robili, sme presvedčení o tom, že vec sa dala možno predniesť alebo urobiť, tá novela mohla byť jasnejšia a prehľadnejšia. A je mi úplne jasné, že tiež by sa asi našla skupina, ktorá by sa cítila nespravodlivo, ale toto naozaj tak ako ste ten návrh pripravili, vyzerá ako keby bola pripravená špeciálne pre niektoré ročníky. A toto je veľmi poburujúce pre mnohých ľudí.

    Podľa mňa zákon má byť nastavený tak, aby viedol k spravodlivosti, nie k nespravodlivosti. Aj to a tie nastavenia pásiem, to je keby ste si z brucha cucali v niektorých prípadoch. Alebo nastavenie tých percent hraníc. Takisto som presvedčená o tom, že to skôr slúži na odpútavanie alebo zavádzanie proste ľudí, ktorí sa by tomu radi porozumeli, ale nevedia tomu porozumieť, lebo je to strašne zložito nastavené.

    Tiež pri vypracovávaní tých tabuliek sme sa, samozrejme, potýkali s problémami, že veľmi ťažko sa niektoré informácie dohľadávali. Samozrejme, ja neviem hrubá mzda alebo priemerná mzda, to nebol problém, ale nemáme čísla, koľkých ľudí sa tie ktoré hranice týkajú. Vy to máte, ale napriek tomu, že takéto informácie máte, ste to nedali do dôvodovej správy, aby sme možno že lepšie a ľahšie a zrozumiteľnejšie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi poslankyňa Irén Sárközy.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásenia. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne pani kolegyni Sárközy. So všetkým čo ste povedali, pani kolegyňa, súhlasím, môžem to podčiarknuť. Presne preto som vymenovala tých päť takých veľkých problémov, ktoré v tejto novele vidím, aby sa naozaj dostalo naozajstnej spravodlivosti alebo aspoň tej čiastkovej alebo počkajte, vy ste to tak dobre nazvali, pocitu, aby sa napravil pocit odstránil pocit skrivodlivosti. Presne v tomto duchu som aj ja hovorila o tých problémoch, ktoré vidím ako nášľapné míny v pripravenej novele. Takže poďme, spoločne sa pozrime na tie argumenty, ktoré viedli ministerstvo vytvoriť novelu takým spôsobom akým vytvorili a odstráňme to čo naozaj bije do očí. Ja nerozumiem, naozaj nepochopila som a to som nad tým sedela s viacerými ľuďmi niekoľko hodín, veľa hodín, že prečo práve pri tých hraniciach, ja neviem v roku 92, 95 dôjde k takému extrémnemu nárastu aj oproti Kaníkovej novele, že to sú špeciálne ročníky, ktoré dostanú viac, ako nechcem povedať by si zaslúžili. Samozrejme, každý si zaslúži čo najviac. Ale potom mi je ľúto, že prečo sú odtiaľ vypustení niektorí ľudia, ktorí by si to naozaj zaslúžili, lebo ich životná úroveň po štyridsiatich rokoch práce je mizerná. Takže odstráňme tie skrivodlivosti, ktoré sú tu trinásť rokov. A poviem opäť, že ja vítam, že prichádza ministerstvo práce s návrhom, ktorý chce odstrániť tú nespravodlivosť medzi starodôchodcami a novodôchodcami. Takže poďme spoločne na to.

  • S reakciou pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni za podporu.

  • Ďakujem. O vystúpenie požiadal pán minister Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem s faktickými poznámkami dve panie poslankyne, ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, chcem oceniť pán minister, že ste vystúpili v rámci rozpravy a reagovali ste aj na výhrady pani poslankyne a ďalej čo chcem oceniť je tá skutočnosť, že naozaj vláda aj do programového vyhlásenia si napísala ako úlohu, aby sa rozdiely starodôchodcov a tí, ktorí išli do dôchodku pred rokom 2003, aby im dôchodky boli vyrovnané. Skutočne je tu aj čas aj priestor, aby sa aj medzi prvým a druhým čítaním, aby sa o týchto veciach diskutovalo a o tomto naozaj aj pred prípravou návrhu zákona, keď prišiel do Národnej rady diskusia, bola diskusia bola so sociálnymi partnermi takže skutočne treba oceniť, že sa našli aj peniaze, aj odvaha na to, aby sa vyrovnali tie rozdiely, ktoré vzišli z tých rozdielnych úprav, ktoré tu boli. Takže ja som presvedčená, že dôchodcovia ocenia tieto zmeny, ktoré pán minister prinášate a určite som presvedčená, že aj nejaké drobnosti, ktoré bude treba ešte v zákone vylepšiť sa v legislatívnom procese vylepšia.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za reakciu. Neviem prečo ste sa pán minister tak strašne nahnevali, ste kričali na mňa ako keby som vám hovorila niečo zlé, teda mi je ľúto ak som sa dotkla tými svojimi pripomienkami práce vášho ministerstva, ale povedala som proste pripomienky, ktoré vidím ako veľmi dôležité, pokiaľ sa chceme naozaj baviť o tom, že chceme odstrániť nespravodlivosti starého systému. Spomínali ste tu, že práve to, že je to prechodné obdobie pri zavádzaní reformnej novely neexistovalo spôsobilo tieto problémy, áno a práve preto, rovnako to vnímam ako vy, a práve preto upozorňujem, aby sa nestalo niečo podobné aj teraz, lebo podľa všetkého tá diskriminácia na základe toho, že jeden je posudzovaný, alebo jeden sa narodí do októbra a druhý do decembra môže nastať. Proste je opäť predeľ pri zákone 100/1988 v tom, akým spôsobom budú posudzovaní ľudia, do toho obdobia a po tom období. Takže upozorňujem naozaj na problémy, ktoré vidím ako možné a reálne. A nedá mi spomenúť, keď o tých grafoch, však naozaj nemôžme tu ukazovať grafy, ale proste mám pred očami takú tabuľku, peknú farebnú, taký farebný raster, kde je ľudia ako sa narodili, aké závislé od toho aké mali mzdy a neviem ešte čo všetko proste, ale ide o prepočet podľa novej Kaníkovej novely alebo oproti tomu, čo navrhujete. Tak tam bolo krásne vidno, ako tí, ktorým sa neoplatí zvyšovať to bolo taký úhľadný útvar, potom bol útvar, ktorým to vychádza na rovnako a červenou farbou boli tí, ktorým sa oplatí vlastne podľa novely opravovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou pán minister. Môžme poprosiť zapnúť pána ministra?

  • Pani poslankyňa rád by som na vás reagoval, pretože tu nehrozí nejaký problém tzv. prechodného obdobia, na ktorého zabudol kolega Kaník v tom 2004 roku. My tu máme dva nosné termíny. 1. október 1988 a 1. január 2004, jedna kategória starodôchodcov posudzovaná do toho obdobia a ďalšia kategória do ďalšieho obdobia. To znamená tu absolútne nehrozí takýto problém, nehovoriac o tom, že tá kategória starodôchodcov od toho 1. októbra 88 až do konca decembra 2003 ide byť individuálne prerátaná, to znamená detailne, klasicky jak sa to robilo možno na začiatku 20. storočia. Vyberú sa konkrétne dôchodkové listy a presne každý jeden individuálne bude prepočítaný, to znamená, nevidím takýto problém, ktorý by tu mal hroziť teraz z tejto kategórie. Ešte raz očakávam vašu prítomnosť na ministerstve, som presvedčený, že si veci vysvetlíme ďakujem.

  • Ďakujem pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dve poslankyne, ukončujem možnosť prihlásenia sa, nech sa páči pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Dnes už padlo z jednej a z druhej strany pomerne dosť argumentov. Ja skôr každopádne chcem vyzvať aj k tomu, že okrem toho, že sa spolu stretneme a teda budeme vecne diskutovať v prospech ľudí, aby ľudia von už konečne videli, že parlament pracuje konštruktívne, tak druhú vec, ktorú by som prijala a určite by to prijali aj ľudia vonku je, že teda zverejniť metodiku prepočtu v prijateľnej podobe tak, aby teda to vedeli prepočítať napríklad deti tých rodičov a podobne, aby sme všetky tieto veci, ktoré možno sa vnímajú politicky, ale možno politické nie sú, aby sme dopredu vyvrátili a nemuseli sme sa tu rozčuľovať, možno pán minister. Na čo chcem teda ja upozorniť, tak mám pred sebou uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky na sťažnosť pána, ktorý teda nemal priznaný starobný dôchodok. Mám teda aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde naozaj títo ľudia bojovali za to, aby teda keď pracovali a umožnil im tento štát pracovať aj po pri starobnom dôchodku, aby sa im to následne prirátalo do starobného dôchodku následne. Chcem povedať, že práve jeden príbeh stojí za to, aby sme si my uvedomili, že vonku sa žije trošku ináč a prečo sa ľudia rozhodujú pracovať aj pri starobných dôchodkov. Je to mnohokrát pre to, že ich tá situácia k tomu tlačí. V roku 94 po dovŕšení veku zákonného odchodu do dôchodku sťažovateľ odišiel do dôchodku, pričom neprestal pracovať. Do dôchodku odišiel z rodinných dôvodov. V tom čase pri štyroch deťoch manželka na dôchodku zabezpečoval ešte dve deti, ktoré študovali na vysokej škole. Ako živnostník mal nepravidelné zmluvy a úhrady faktúr. Na začiatku roku bol pravidelne 3 až 4 mesiace bez príjmu ako dôchodca predsa len platil zákonné odvody. Ide o tých ľudí, ktorí pracovali ako tesári, murári a tak ďalej, aby uživili vlastne tie deti, ktoré im ešte študovali na vysokej škole. Na odvodoch sociálne poisťovni uhradil 7 296 eur, čo mu nebolo premietnuté teda do starobného dôchodku. Problém je v tom, že tento človek sa súdil a musel platiť trovy z Krajského súdu a z ďalších súdov, pretože spor nevyhral. Musíme si uvedomiť to, že títo ľudia nielen že nemali uznané to ich právo, alebo teda treba dať pozor aj teraz pri tých prepočtoch u týchto ľudí, živnostníkov, ktorí boli murári, tesári a tak ďalej ale naozaj nevnímať ako to je akože nepriateľ štátu, lebo je to nejaký živnostník, ale naozaj je to človek, ktorý bol nútený, on by tiež sedel najradšej doma na starobnom dôchodku a peniaze by dostával, ale on napriek tomu pracoval a tej sociálnej poisťovni tie odvody dal. A čo si vyslúžil? Súdne trovy z Krajské súdu a z ďalších súdov, kde sa odvolával. Čiže naozaj nemôže v tomto štáte platiť to, že od nejakého roku sa určitej problematike nevenujeme, podozrievame časť ľudí, ktorých uprednostníme a v konečnom dôsledku naozaj tí, ktorí prispievali odvodmi do systému, aby možno boli vyplácané aj iné dôchodky zatiaľ, čo on si mohol užívať ten svoj starobný dôchodok, prispieval do systému, aby sme na týchto ľudí skutočne nezabudli. Mám viacero týchto rozhodnutí a ak bude vyvolaná diskusia, treba sa pozrieť aj na tých ľudí, ktorí naozaj môžno si odopierali, lebo nemali vždy vyplatené tie faktúry a platili povinne tie odvody do sociálnej poisťovne, neboli nejakí neplatiči, aby sa im to naozaj odzrkadlilo v zarátaní do toho starobného dôchodku. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Tak mne nedá ešte dokončiť to, čo som začala počas faktickej poznámky. Kolegyňa Gaborčáková tunak spomínala tiež konkrétne prípady, ktoré by riešili krivdy starodôchodcov. Takýto vlastne to o čom hovorila už sme sa niekoľkokrát snažili aj tunak v pléne predkladať. Nestretlo sa to s pochopením na ministerstve a možno že pán minister naozaj teraz keď riešite krivdy starodôchodcov, lebo to sa týka tohto obdobia, možno by bolo zamyslieť sa alebo zobrať to ako námet na drobnú úpravu, lebo vtedy sme mali zistenie, že toto sa týka veľmi malého okruhu počtu ľudí, takže nejaké veľké výdavky by to nespôsobovalo sociálnej poisťovni, ale určite by to bolo spravodlivejším riešením. Ale teda ešte k tomu, čo som začala vo faktickej poznámke. Budem veľmi krátko hovoriť teraz. Keď som pozerala na ten graf, o ktorom som hovorila alebo na tú tabuľku, kde boli farebne vyčlenené, bolo to naozaj veľa tabuliek, alebo dala sa urobiť tabuľka dali sa urobiť tabuľky podľa toho, aký priemerný násobok priemernej mzdy človek dosahoval, dĺžku poistenia proste všetko možné, tak všade tie tabuľky vychádzali približne rovnako, ale čo bolo obdivuhodné, alebo podivuhodné pre mňa, takže pokiaľ tie útvary ľudí, ktorých sa nejakým spôsobom pozitívne nedotkli prepočty alebo nijako nedotkli prepočty mali vždy taký nejaký ucelený tvar, tak tabuľka alebo teda tá časť tabuľky, ktorá sa týkala práve prepočtov podľa novely pre určitú skupinu poistencov vychádzala naozaj zvláštne. Nie že celistvé pole, ktoré sa, kde sa farba zjemňovala, že to nebolo, možno že to bolo menej zaujímavé, ale proste vyskakovali tam vyslovene riadky poistencov, ktoré svietili extrémne červeno, čo znamená, že niekomu sa pridá akoby oveľa viac ako by sa v tom období možno zaslúžilo alebo patrilo, hej, ale vravím, že však čím viac ľudia dostanú, lebo predpokladám, že tá zásluhovosť tam je....

    ====

  • ... že to nebolo možno, že to bolo menej zaujímavé, ale prečo vyskakovali tam vyslovene riadky poistencov, ktoré svietili extrémne červeno. Čo znamená, že niekomu sa pridá akoby oveľa viac ako by sa v tom období možno zaslúžil alebo patrilo, hej. Ale vravím, že však čím viac ľudia dostanú, lebo predpokladám, že tá zásluhovosť tam je zohľadnená vo veľkej miere, tak ako podľa reformného modelu by to malo byť. Tým by sme mali byť radšej, len prečo niektorí áno, niektorí nie a neobstojí to celkom, čo ste hovorili, že teda tie miery náhrady sa určovali podľa priemernej mzdy, pretože ministerstvo alebo teda úradníci alebo teda proste ministerská skupina, ktorá sa v tom vyzná určila tie hranice a práve na základe určenia tých hraníc vznikali podľa mňa nie rovnaké rozmiestnenie toho navýšenia dôchodkov. Čo sa týka starodôchodcov, teda z pred roku 1988. Pán minister, váš hovorca bol ten, ktorý dal mnohým starodôchodcom z pred roku 1988 nádej, že bude upravený aj ich dôchodok, že to bolo naozaj zavádzanie ľudí. Na to nech si dáva pozor, pán nech hovorí tak, ako je návrh naozaj urobený, ako je predstavený a ako je tuná rokovaný. No nebude mať každý to zvýšenie o 25,50. Vy to veľmi dobre viete a predpokladám, že vedel to aj pán hovorca, keď takúto vec vypúšťal vonku. Proste dochádza k zavádzaniu a tí ľudia naozaj v nádeji, že aj im bude odstránená spravodlivosť sa dopytujú budeme aj my zaradení do tohto a mnohým treba povedať, že mnohí nie a už iba sa dotknem oblasti, ktorú ste hovorili, že sa tak rozhnevali, že teda odmietate akékoľvek o tých komunistických papalášov alebo fakt priemerné mzdy vtedy oscilovali okolo nejakej hodnoty. U všetkých zamestnaní proste ten rozptyl bol veľmi malý a nastavená hodnota pri týchto starodôchodcoch je tak, že sa to dotkne tých najlepšie zarábajúcich a teda povedzme si úprimne. Kto boli v tom čase najlepšie zarábajúci? Väčšina ľudí bola okolo priemeru. Už si nepamätám to percento, ale veľká väčšina ľudí bola okolo priemeru a dnes dostávajú tie najnižšie dôchodky. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Jurinová bola posledná, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy. preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Prečítam odpoveď môjho hovorcu, pretože je tu pomaly častejšie spomínaný ako minister. "Minister absolútne nič nezamlčal. Už na základe témy vysvetľuje, že ideme naprávať skrivodlivosť a že nejdeme všetkých, ktorých sa táto otázka dotkne riešiť a číselne vymenúva skupiny ľudí, ktorých sa dotkne a ktorých nie." To je odpoveď môjho hovorcu, za ktorou si stojí. No viete problém je inde. Problém je v tom, že skutočne všetci, tzv. starodôchodcovia boli pripravení na to, že riešenie skrivodlivosti sa ich každého jedného dotkne. To je fakt. Možno, že aj isté komunikácie, isté prísľuby v jednote dôchodcov na Slovensku, viacerých seniorských organizáciách boli takéto. Ale realita je taká, že v jednom období bola ďaleko viacej priorizovaná solidarita. Od istého obdobia to pán Kaník zmenil a začala byť iná hodnota, iné kritérium a to je zásluhovosť. To znamená, to sa vôbec nedá hovoriť, že všetci tí, čo boli predtým boli potrestaní. Naopak. Veď tam bola istá hranica, ktorá sa ďalej neprekračovala. Otvorene treba povedať. To, čo zaviedol v 2004 pán minister Kaník, je zvýhodnenie pre tých lepšie zarábajúcich a z toho titulu aj lepšie odvádzajúcich do dôchodkového systému. Relatívne výhodnejšie boli v tom predchádzajúcom období tí, ktorí zarábali a odvádzali menej. Ale toto je prapodstata. Tu som v úvodnom slove do istej miery mal ambíciu pomenovať. To znamená očakávať, že každý jeden určite nie. Ale my sme nemali záujem istú kategóriu dôchodcov, ktorá odchádzala v nejakom časovom dôchodku všetkých automaticky nejakým spôsobom riešiť, ale pomenovali sme to istú neprávosť, istú skrivodlivosť, ktorú sme mali záujem rozšifrovať a presne pomenovať koho za takéhoto pokladáme. A v tých intenciách je aj tá novela zákona jednoducho pripravená a som presvedčený, že je pripravená dobre. Snáď si je treba, tak ako som povedal niektoré veci z toho jednoducho vykonzultovať. Pani poslankyňa Gaborčáková, priznám sa, že som celkom nepochopil tomu vášmu vystúpeniu. Ospravedlňujem sa, o čo vám v tomto prípade ide. Totiž proces súdu je zavŕšením správneho konania z hľadiska odvolávania na nejaké rozhodnutia a to nielen v tom systéme toho sociálneho poistenia, ale v žiadnom prípade ja to ako nepripúšťam, že by zas nejaká kategória dajme tomu živnostníci mala byť niekde znevýhodnená. Ja viem, aké ťažké rozhovory som v roku 2012 - 2013 so živnostníkmi absolvoval, keď sme sa dohodli na nejakej hranici tých odvodov. No a môj výsledok a ja som to tu zvýraznil vlani, keď sme prijímali minimálny dôchodok spočíva v tom, že Európe nie je bežné. Je skôr výnimočné, že právo na minimálny dôchodok majú aj podnikatelia v tomto prípade živnostníci. A to z toho titulu, že sme našli dohodu, že oni prijali a sami navrhli isté opatrenia, ktoré sa týka výšky odvodov a toto bolo do istej miery, že im to štát vrátil, pretože sa priamo podieľali na tom, aby mohli žiť istú dôstojnú jeseň života poberať dôchodok, ktorý zodpovedá nejakým tým odvodom, aby nemuseli stáť v jednom rade na úrade práce s tými, čo poberajú dávku v hmotnej núdzi, lebo jednoducho nemajú odrobené to, čo prináleží ako podmienka na poberanie starobného dôchodku. Ja chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ak sú tu nejaké nezrovnalosti alebo záujem o niečom diskutovať, je tu časový priestor a za seba aj za mojich kolegov jednoznačne potvrdzujem, že sme na takúto diskusiu pripravení. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 512. Pán minister Richter, nech sa páči, môžete vládny návrh zákona odôvodniť.

  • Ďakujem za slovo pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál vo väzbe na nález ústavného súdu Slovenskej republiky, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 186/2016 Zb. Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s citovaným nálezom ústavného súdu nanovo nastaviť podmienky a spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená. Vládny návrh zákona definuje tzv. reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ustanovuje jasné podmienky jej reprezentatívnosti a zakotvuje právnu úpravu existencie reprezentantatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude mať zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá má mať účinky aj na iných zamestnávateľov v konkrétnom odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená. Za účelom, aby sa splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť aj reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancom ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, do ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko. Ak podmienky reprezentatívnosti budú splnené ministerstvo oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tým sa táto reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa stane záväznou aj pre ostatných zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré bola uzatvorená. Návrh zákona tiež upravuje možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či posúdenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvom je v súlade so zákonom. Namietaný nesúlad § 7 ods. 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní to znamená extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pod zákonnou normou sa odstráni zavedením mechanizmu reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pri splnení zákonom presne definovaných podmienok dôjde k zverejneniu oznamu v zbierke zákonov Slovenskej republiky, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa a vzťahuje sa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia. Pričom určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná je dané priamo zákonom. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Magdaléne Kuciaňovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 512. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 533 z 24. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že všeobecnej rozpravy sa písomne prihlásili traja. Dve poslankyne, pani poslankyňa Erika Jurinová a Irén Sárközy a pán poslanec Jozef Mihlál. Pani poslankyňa Jurinová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh zákona, ktorý nám tu vlastne alebo dôvod prečo ho máme je to, že ústavný súd konštatoval protiústavnosť tých niektorých bodoch. V podstate ako opoziční poslanci, sme sa uzhodli už pri prerokovávaní podobnej novely v roku 2013, že to, čo ste priniesli pán minister do parlamentu je naozaj nad očakávania všetkých normálne alebo racionálne zmýšľajúcich ľudí. Nielen v tom, že ste sa snažili, aby tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli rozširované, boli rozširované, ale vadilo nám najmä to, že boli rozširované bez toho, aby sa práve tí zamestnávatelia, ktorých by sa to dotklo mali možnosť, aj keď nie sú, aj keď by neboli v nejakých združeniach voči tomu nejakým spôsobom ohradiť. Proste nám to prišlo ako veľmi nesprávny krok urobený, kde neexistuje žiadny spôsob odvolania sa lebo proste nejakého opravného procesu. Proste, lebo ministerstvo sa tak rozhodlo. Ústavný súd dal za pravdu opozičným poslancom a teda prichádzate s novelou, ktorá toto teraz rieši alebo našla mechanizmus...

    ====

  • ... kde veľmi nesprávny krok urobený kde neexistuje žiadny spôsob odvolania sa ale proste nejakého oprávneho procesu. Proste lebo ministerstvo sa tak rozhodlo. Ústavný súd dal za pravdu opozičným poslancom a teda prichádzate s novelou, ktorá toto teraz rieši alebo našla mechanizmus, ktorým by to malo fungovať oveľa lepšie. Možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj bez súhlasu firiem sa v slovenskom právnom poriadku objavovala a opätovne rušili už niekoľkokrát. Zavedená bola už v roku 1992, platila až do roku 2004 keď ju zrušil bývalý minister Dzurindovej vlády pán Kaník. Po nástupe prvej vlády Roberta Fica koncom roka 2007 sa nedobrovoľné rozširovanie zmlúv do zákona opäť vrátilo. Zamestnávateľské združenia preto iniciovali podnet na Ústavný súd, kým však súd stihol prebehnúť, kabinet Ivety Radičovej v decembri roku 2010 zákon o kolektívnom vyjednávaní opäť novelizoval a rozširovanie kolektívnych zmlúv z vyššieho stupňa podmienil súhlasom zamestnávateľa. Ale zákon v tejto podobe vydržal len tri roky a vy ste ho vlastne tou novelou vrátili opäť do pôvodnej možnosti teda rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vez súhlasu firiem. Možnože takou kuriozitou bolo, že bolo, že práve vtedy sa proti vášmu návrhu postavil aj samotný prezident Ivan Gašparovič a tomu isto nemôžete si vyčítať, že by bol, že by mal s vtedajšou opozíciou nejaké priaznivé vzťahy. Novelu odmietol podpísať a vrátil ju parlamentu. K tomu ešte navrhol, aby sa rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa týkalo firiem s aspoň 50 zamestnancami.

    Navyše, aby firmy, ktoré už majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy sa nimi naďalej riadili a neboli zahrnuté do rozširovania záväznosti vyšších zmlúv. Vy ste tieto pripomienky neprijali a zákon ste schválili teda v pôvodnom znení. No a novela opäť putovala na Ústavný súd a minulý rok teda bolo prijaté rozhodnutie alebo Ústavný súd rozhodol, že v tých niektorých častiach je vaša novela protiústavná. Pritom berieme a berieme, že naozaj v mnohých krajinách Európskej únie je umožnené práve rozširovať alebo mať extenziu práve v týchto kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. V Nemecku aj v Česku máte pravdu ako ste sa myslím, že vaše ministerstvo sa ohradilo, že majú podmienku reprezentatívnosti. V prípade Nemecka však musí byť pred rozšírením zmluvou pokrytých minimálne 50 % všetkých zamestnancov v oblasti jej pôsobenia. A extenzia musí byť vo verejnom záujme. Tak isto dostatočnou reprezentatívnosťou podmieňujú rozširovanie zmlúv aj v Holandsku, Írsku, Fínsku, Maďarsku či Španielsku. Rovnakú podmienku reprezentatívnosti dal aj český Ústavný súd, ktorý posudzoval ústavnosť mechanizmu extanzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pán minister, predniesli ste nám alebo predstavili novelu, ktorou sa zabraňuje tomu najhoršiemu, aby novela alebo aby zákon samotný bol v rozpore s ústavou. Ja možno teraz nepoviem stanovisko alebo teda takto, že som rada, že tá protiústavnosť bude odstránená touto novelou, avšak stále si myslím, že v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ste išli možno ďalej ako niektoré naše menšie podniky znes. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, možnosť rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa existuje v právnych poriadkov väčšiny členských štátov Európskej únii ako to spomenula vo svojom prejave aj moja kolegyňa. Len 6 štátov exituje v Európskej únii, je to Cyprus, Dánsko, Taliansko, Malta, Švédsko a Veľká Británia kde takýto mechanizmus nemajú, avšak treba poznamenať, že v troch týchto štátoch Dánsko, Švédsko, Taliansko je vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami zabezpečené inou formou. V krajinách kde existuje možnosť extanzie kolektívnych zmlúv sa tak deje zvyčajne na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na žiadosť jedného alebo oboch sociálnych partnerov. V niektorých štátoch sú extenzie automatické, v iných je daná požiadavka reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy. V niektorých štátoch sú využívané často napríklad v Belgicku, vo Francúzsku a v iných krajinách skôr zriedkavo napríklad Nemecko a štáty strednej a východnej Európy. V Rakúsku extenzie kolektívnych zmlúv hoci sú možné, ale nie sú bežné. Nakoľko však rakúske firmy majú povinné členstvo v zamestnávateľských komorách a tieto komory majú uzavreté kolektívne zmluvy s odbormi tak je v Rakúsku vysoké takmer 100-percentné pokrytie zamestnancov sektorovými a lokálnymi kolektívnymi zmluvami. V Belgicku je možné rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa kráľovským dekrétom, pritom ide o bežnú prax. V Bulharsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie na žiadosť zmluvných strán.

    V Chorvátsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy na spoločnú žiadosť zmluvných strán za podmienky, že ide o verejný záujem a kolektívna zmluva je uzavretá najväčšími organizáciami v danom odvetví tak na strane odborov ako aj na strane zamestnávateľov. Tak ako so spomínala, na Cypre extenzia kolektívnych zmlúv možná vôbec nie je. V Českej republike je možná extenzia kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na základe žiadosti oboch zmluvných strán. Táto prax však nie je ani v Českej republike veľmi bežná. V Dánsku extenzie nepoznajú avšak veľmi vysoký stupeň odborovej angažovanosti v Dánsku, ktorý dosahuje dve tretiny všetkých zamestnancov má za následok, že pokrytie kolektívnymi zmluvami je približne 80-percentné. To znamená, že 80 percent zamestnancov v Dánsku má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. V Estónsku je možné dobrovoľné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, táto prax však nie je celkom bežná. Približne len 20 percent zamestnancov tam má kolektívnu zmluvu. Fínsko patrí ku krajinám s najvyššou mieru odborovej angažovanosti, takmer 70 percent zamestnancov ,aj najvyšším pokrytím kolektívnymi zmluvami 90 percent zamestnancov.

    Na rozdiel od iných škandinávskych krajín tu existuje mechanizmus extenzie, ktorý je podmienený reprezentatívnosťou a schválením ministerskou komisiou. Tento nástroj je vo Fínsku veľmi rozšírený a kolektívne zmluvy majú vo Fínsku zvyčajne celonárodnú platnosť. Vo Francúzsku kolektívne zmluvy pokrývajú viac než 90 percent zamestnancov, napriek veľmi nízkemu členstvu v odboroch. Tu je členstvo v odboroch len 7 percent zo zamestnancov. Dôvodom sú extenzie, ktoré sú využívané veľmi často, pričom rozhoduje ministerstvo práce na žiadosť zmluvných strán. V Nemecku sú extenzie možné na základe rozhodnutia ministerstva práce, ak je extenzia vo verejnom záujme a zmluvné strany spĺňajú podmienku reprezentatívnosti. Avšak táto prax nie je veľmi bežná. Len malé percento kolektívnych zmlúv je rozširovaný, pričom vo východnom Nemecku je to ešte menej než v západnom Nemecku. Nemecko má však silnú tradíciu spolurozhodovania zamestnancov v podnikoch, približne 60 percent zamestnancov má podnikovú alebo sektorovú kolektívnu zmluvu. Grécko, v Grécku bolo rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv zrušené v roku 2011 v priebehu dlhovej krízy. V Maďarsku je možné rozšíriť platnosť sektorových kolektívnych zmlúv na celonárodnú úroveň rozhodnutím ministerstva práce na základe žiadosti zmluvných strán, pričom sociálni partneri majú právo konzultácie a žaloby na súde. V Taliansku nie je možné rozširovať platnosť kolektívnych zmlúv legislatívou, túto právomoc majú de facto súdy, ktoré považujú sektorové kolektívne dohody za indikátor spravodlivej mzdy na ktorú ma zamestnanec podľa talianskej legislatívy právo.

    V Lotyšsku sa rozširuje platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celý sektor ak táto zmluva zahŕňa v spoločnosti počítajúce minimálne 50 percent zamestnancov alebo 60 percent obratu celého sektora. Na príklad v Litve možno, môže ministerstvo práce rozhodnúť o extenzii na základe žiadosti zamestnávateľov alebo odborov. Pokrytie kolektívnymi zmluvami v Lotyšsku a na Litve je približne len 10 percent. Na Malte extenzia tak ako som spomínala možné nie sú. V Holandsku je vďaka extenziám vyše 80-percentné pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Výpoveď pracovnej zmluvy na dobu neurčitú je možné len zo súhlasom zamestnanca, úradu práce alebo súdu. V Poľsku existuje legálna možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy uzavreté viacerými zamestnávateľmi na celý sektor. Táto možnosť sa však veľmi nevyužíva keďže takéto multilaterálne dohody nie sú bežné. Celkovo patrí Poľsko ku krajinám s najslabšou tradíciou kolektívneho vyjednávania v EÚ. Len približne 10 až 15 percent zamestnancov má kolektívnu zmluvu. Veľká Británia nemá vzhľadom na odlišnosť právnej tradície legálnu definíciu kolektívnych dohôd. Kolektívne dohody nie sú samé o sebe právne vymáhateľné, pretavujú sa však do pracovných kontraktov, ktoré už vymáhateľné sú. Extenzie teda možné nie sú. Odbory združené na podnikovej úrovni však v rámci sektora spolupracujú, takže kolektívne zmluvy v niektorých podnikoch plní funkciu benchmarku pre celé odvetvie.

    Vo Švédsku extenzie zo strany vlády nie sú možné. Avšak dobrovoľné extenzie sú bežné, neorganizovaní zamestnávatelia sa môžu pridať ku kolektívnej zmluve dohodnutej odbormi. Vo Švédsku je takmer 70 percent zamestnancov v odboroch a 90 percent zamestnancov má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. Švédsky Zákonník práce je pritom veľmi flexibilný. Trh práce vo Švédsku nie je regulovaný centrálne štátom ale sociálnymi partnermi. Toľko teda dámy a páni, k regulácii rozširovania platnosti alebo ak chceme extenzii kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v štátoch EÚ. Ako vidíme, regulácia trhu práce v krajinách EÚ sa značne líši od štátu k štátu avšak extenzie sú pomerne bežným nástrojom a Slovensko nebude nijakou výnimkou ak budeme mať mechanizmus extenzie kolektívnych zmlúv. Funkciou extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je stanoviť isté minimálne mzdové štandardy v rámci iného sektora...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pani poslankyňa Sarközy a na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. nech sa páči pán poslanec Blanár.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi za podporu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi posledný písomne prihlásený pán poslanec Mihál. Nech sa páči máte slovo.

  • Ďakujem pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, no odpoviem, že sa stotožňujem s tým čo vyslovili k tejto novele zamestnávateľské zväzy, či RUZ-ka, alebo AZZ-ka na tripartite, ktorá sa konala pred pár týždňami k tomuto návrhu zákona a možno ich pripomienky zhrnúť do zásadne, zásadne odmietavého stanoviska. Zamestnávateľské zväzy z pochopiteľných príčin nesúhlasia s takouto novelou, a pán minister vy ktorý tak rád hovoríte, že prijímate zmeny v ostatnom čase vždy len tak, aby s tým súhlasila tripartita, aby súhlasili sociálni partneri, no tak tu máme prosím zapamätajme si veľmi zásadný zákon, veľmi zásadnú novelu, ktorou sa má riešiť nález Ústavného súdu a v ktorej sa nerobí nič iné, len inými slovami sa vlastne chce urobiť to isté, čo v zákone o kolektívnom vyjednávaní máme, to znamená rozširovanie zmlúv vyššieho stupňa na dotknuté subjekty zamestnávateľov bez ohľadu na to, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia. A keby to bolo prosím pekne aspoň urobené určitým kultivovaným spôsobom, že skutočne šlo by len o akýsi názor väčšiny, ale celá tá reprezentatívnosť, ktorá možno pre nezainteresovaného budí dojem aha reprezentatívnosť tak to je naozaj niečo seriózne, niečo čo by mali rešpektovať aj takí tí ostatní zamestnávatelia, ktorí s tým možno nesúhlasia. Celá tá reprezentatívnosť je len a len o tom, že či je v tej kolektívnej zmluve, ak sú nejaké dve, ktoré sa vzájomne bijú väčší podiel zamestnávateľov daného odvetvia buď v zmluve č. 1, alebo v zmluve č. 2. Tu nie je žiadna reprezentatívnosť, to je len určitý mechanizmus ako rozhodnúť, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má prednosť, ak sa tam bije záujem viacerých v podstate odborových zväzov na tom istom piesočku hej typu energetika alebo strojárenstvo, elektrotechnický priemysel. To je len technické riešenie, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má mať prednosť, to je celé. To nie je žiadna reprezentatívnosť v zmysle, že ide o zamestnávateľov, ktorí zastupujú určitý relevantný počet zamestnancov, alebo odborárov, ktorých zastupujú a majú členov v určitom relevantnom počte. Toto je jednoducho silový nástroj, ktorým výrazná menšina v podstate prevalcuje väčšinu, resp. je to nástroj, ktorým možno niekoľko silných podnikov, ktoré si môžu dovoliť dohodnúť určité veci v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa o nejaké vyššie mzdy, vyššie príplatky pre zamestnancov, ktoré jednoducho na to majú zdroje, ktoré majú dostatočne vysoký zisk, profitujú, ktorí vlastne prinútia zamestnávateľov, ktorí sú menší, ktorým sa tak nedarí, ktorí sú rade, že prežívajú, môžu ich takýmto spôsobom prinútiť k tomu, aby sa skrátka podriadili takémuto akémusi diktátu.

    Je zbytočne o tom hovoriť, pretože, keď dokonca pani poslankyňa Sárközy zo strany MOST-HÍD, ktorú som doteraz teda chápal určite všelijako inak, len nie ako typicky ľavicovú stranu, toto ešte podporuje, tak je mi jasné, že vládna koalícia si skrátka urobí svoje. Možno na rokovaní sociálneho výboru sa podarí určitými argumentami zapôsobiť na pána ministra, aj keď tomu osobne neverím, ale urobiť treba všetko čo sa dá, resp. potom v druhom, treťom čítaní na ďalšej parlamentnej schôdzi o mesiac. Ja teda v závere svojho vystúpenia zdôrazňujem, že odmietam takúto pseudonovelu, ktorá nerobí nič iné ako to, ako novela ktorá bola predtým Ústavným súdom označená ako protiústavná len iným zaobalením, zavedením kvázi reprezentatívnosti sa snažíte budiť dojem, že ste tie pripomienky Ústavného súdu odstránili. Ale dôležitá je podstata, takto by náš zákon o kolektívnom vyjednávaní vyzerať nemal. Ak som pozorne, ešte raz sa vrátim k pani kolegyne Sárközy, počúval to čo hovorila ona a ak ste to pozorne počúvali aj vy, áno kolektívne vyjednávanie je v mnohých krajinách Európskej únie veľmi dôležitý nástroj a bodaj by tak bolo aj u nás. Lenže pokiaľ máme takýto zákon o kolektívnom vyjednávaní, aký máme na Slovensku, tak je kolektívne vyjednávanie len výsmech a v prvom rade odbory, Konfederácia odborových zväzov by sa mala zamyslieť čo vlastne robia, pretože takýto postup, takáto tripartita, tak ako to robia oni, len odplašujú potenciálnych zamestnancov od účasti v odboroch. Aký to má celé výsledok? Má to ten výsledok, že počet ľudí organizovaných v KOZ permanentne klesá a bolo by dobre keby sa zodpovední zamysleli prečo to tak je. Ja nemám nič proti odborom, práve naopak, toho čo napríklad robí pán Smolinský vo Volkswagene a jeho odbory, tak to je ukážka toho, ako sa to má robiť. Nie nadarmo sú platy vo Volkswagene o tretinu vyššie, ak nie o polovicu, ako v iných slovenských automobilkách, nie náhodou. Takže opakujem ešte raz na záver, nie som proti odborom, práve naopak, kade chodím tade napríklad aj zamestnávateľom hovorím, ak nemáte odbory založte, resp. vyprovokujte zamestnancov k tomu, aby si ich založili. Ale ten systém nemôže fungovať tak, ako hovorí napríklad táto novela, to nemá ani hlavu, ani pätu, je to urobené veľmi, veľmi zle.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Dostál nech sa páči.

  • Tento návrh zákona má samozrejme viacero rozmerov, jeden rozmer je možno ideologický pohľad na to, čo má robiť štát a či má štát vstupovať do zmluvných vzťahov na trhu a či má štát zastupovať alebo nahrádzať odbory a zamestnávateľov tam, kde by oni sami mali dospieť k nejakej dohode a on to akože robí za nich pokiaľ sa mu to nepodarí všade. Ale tak to je povedal by som, že ideologický rozdiel. Je jasné, že pravicová opozícia sa zrejme už z prevažne alebo celkom s ľavicou koalíciou na tomto nezhodne. Ale táto vec má aj právny rozmer a teda konkrétne ústavnoprávny rozmer, schválili ste extenzivu v minulosti a Ústavný súd povedal, že to nie je v súlade s ústavou. Teraz to skúšate urobiť nejako inak a ste si istí, že opäť to neskončí na Ústavnom súde a opäť Ústavný súd nebude konštatovať, že ten zákon tak, ako ho presadíte, dá sa predpokladať, že ho presadíte lebo máte väčšinu, je znovu protiústavný, že to je len obchádzanie rozhodnutia Ústavného súdu?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec Mihál nie je asi priestor, aby sme v prvom čítaní rozoberali podrobnosti. Vy ste to odmietli en bloc, ale kladiem si potom otázku, aká je vaša reprezentatívnosť vo vystupovaní, pretože si vás pamätám v jednej relácii kde ste boli s pánom ministrom a dokonca ste povedali, že málo rokujeme s odborármi, aby tlačili na zvyšovanie miest, pretože to bola téma a pán minister hovoril jasné kroky, že akým spôsobom chceme, aby naozaj ľudia mohli reálne zarábať viacej, okrem toho, že zvyšujeme minimálnu mzdu. A vy ste v podstate sa sám usvedčili teraz, lebo len odmietate a priori, ale ste povedali, že príkladom je napríklad Volkswagen. Tak potom si kladiem otázku, akým spôsobom môžeme dosiahnuť to, aby povedzme v PSA aj v Žilinskej KIA a ďalších subdodávateľských firmách v porovnateľnom odvetví boli rovnaké platy, lebo viete sám, ale približne rovnaké platy, pretože viete sám, že sú tam obrovské rozdiely. Vo Volkswagene je priemerka niekde na 1660 v PSA niekde na 1300 a teraz KIA vyrokovala vyššie. Práve toto, čo teraz je predkladaný je nástrojom ako môžeme dospieť k tomu, aby tieto platy v tých rezortoch sa zvyšovali. Čiže vy ste popreli v podstate to, čo ste vyčítali ministrovi, že málo vyjednáva, prednesie sem novelu, samozrejme reflektuje na nález Ústavného súdu, ktorý nespochybňujeme. Ale je tu niečo, kde sa aj potom môžu prípadne firmy ktorým by sa to nepáčilo brániť. Ja si myslím, že je to dobrý krok pán poslanec a poďme spoločne práve takéto kroky podporovať, aby naozaj tá produktivita práce, ktorá je dnes na Slovensku výrazne rastúca, aby sa odzrkadlila aj v mzdách.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si najskôr odpovedať na otázku položenú pred chvíľočkou, že prácou odborov práve by sme sa mohli dostať k tomu, aby boli schopní vyrokovať lepšie platy. Spôsob akým pracuje táto vláda a teda už sme to videli tí, ktorí sme tu teda minimálne od toho roku 2010, tak vidíme, že pracuje formou nastavovať povinnosti nechcem povedať hlava, nehlava, ale proste tvrdo nastavovať povinnosť z pozície štátu. Ak by naozaj naše odbory boli dostatočne fundované, tak by vedeli vyrokovať tie podmienky tak, ako vo Volkswagene, tak aj inde. Ale naša vláda ide na to spôsobom, že ak sa to dá u jedných, tak musí sa to dať aj u iných. Vôbec akoby by neskúmala alebo nepozerala na to, že či tie firmy a teraz nemyslím na tie veľké firmy majú na to, aby mohli byť práve zaradené do týchto kolektívnych zmlúv.

    Pán minister bojuje s protiústavnosťou, ktorú sám tuná do parlamentu priniesol novým znením, alebo úpravou, v ktorej tiež ho nemáme istotu, že nebude protiústavná. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Pán minister v záverečnom slove predpokladám

    =====

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto a pán minister v záverečnom slove predpokladám. Považujme teda rozpravu k tomuto bodu programu za uzavretú a pán minister vystúpi v rámci záverečného slova predkladateľa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, veľmi stručne by som zareagoval aj na tie pripomienky aj o tom, o čom vlastne táto novela je, pretože to značnej miere dáva odpovede možno aj na tie otázky, ktoré kládol pán poslanec Mihál. V úvode je treba povedať, že rozširovanie kolektívnych zmlúv, je dôležitou črtou systému pracovných vzťahov a je vo viacerých západoeurópskych štátoch, ktoré z hľadiska aj pracovného práva sú pre nás istým príkladom, dlhé roky zakomponovaná, pravidelne uplatňovaná a jednoducho neprináša žiadne nejaké veľké problémy. Nehovoriac o tom, že tento princíp je tiež obsahom práva Európskej únie na celkom prirodzene práva Medzinárodnej organizácie práce. Treba povedať, že aj doterajšie skúsenosti od toho trinásteho roku z hľadiska aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky by som ja osobne zhodnotil ako pozitívne. Ja nemám žiadne vážne problémy, že by sme boli bývali narazili niekde na zásadný postoj dajme tomu zamestnávateľom s nesúhlasom viacerých rozhodnutí, ktoré ministerstvo v tomto prípade jednoducho prijalo. Vždy bola snaha akceptovať komisiu, v ktorej mali zástupcov aj odborári, aj zamestnávatelia a ktorá dávala nejaký výstup ministrovi a mojou úlohou bolo hľadať podľa možnosti kompromis a ten kompromis sa, dovolím si povedať, že v tej minulosti som nachádzal, čoho výsledkom je aj sociálny zmier. No teraz k tomu nesúhlasu partnerov. Pán Mihál nesúhlasia nie len zamestnávatelia ale aj odborári. Aj odborári nesúhlasia, to znamená, že tu vám chcem povedať, že v čom tkvie ten nesúhlas tých sociálnych partnerov. No zamestnávatelia mali záujem uvoľniť podmienky, ktoré v doterajšom zákone sú, no a odborári mali záujem, použijem výraz prišróbovať, pritvrdiť tie podmienky. No a ministerstvo malo záujem odstrániť problém, na ktorý poukázal Ústavný súd. To znamená, nerozširovať ten diapazón, pretože ešte raz hovorím, tá aplikácia je dobrá a z toho vyplýva aj, ja si ho dovolím povedať aj istý kompromis, ktorý som predložil a ktorý je tu. To znamená, že tu poukazovať len na jednu stranu bez ohľadu na to, aký je záujem tej druhej strany, je jednoducho neobjektívne, ale v plnej miere potvrdzujem tak, ako som sa veľmi tvrdo ohradil v tom predchádzajúcom zákone, áno tento zákon má svoju konkrétnu aj idologickú polohu. My sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám aj vyššieho stupňa, no pravicovo-liberálni politici majú iný názor, ja ho rešpektujem. Ale preto tu nie je a nebude dohoda a ani nejaký, nejaký politický kompromis asi ani nie je možný a vedeli by sme povedať x dôvodov prečo z akých dôvodov a práve teraz za zmenenej situácie na trhu práce a v podstate by som povedal v všeobecnom záujme urobiť niečo preto, aby tie mzdy na Slovensku boli vyššie. Len pripomínam. Tam, kde sú odbory 18 % vyššie priemere mzdy ako tam, kde odbory nie sú. To potvrdzujem, čo ste povedal, akurát trošku ma prekvapuje, že práve jedna odborová organizácia vo Volkswagene no pán Sulinský ja si vážim, vybrali si ho ľudia, ale treba povedať, tie výsledky, ktoré sú tam, sú dlhodobého charakteru pôsobenia aj predchádzajúcich odborov vedení a tak ďalej, je to naša výstavná skriňa z hľadiska zárobkov aj ďalších vecí a asi aj ostane, bol by som rád, keby sa postupne k nej približovali aj ďalšie, ďalšie dôležité firmy. No Ústavný súd poukázal na dva problémy a to je reprezentatívnosť a súdna ochrana. Ale u tej reprezentatívnosti skôr ako koncept to znamená, že nie sám problém ako taký, ktorý by v súvislosti s týmto bol, mal problém: 1. Fakultatívnosť extenzie, že ministerstvo práce môže, ale nemusí vykonať extenziu, teda podľa vlastnej úvahy rozhoduje kedy vykoná a kedy nie a to aj napriek tomu, že tu bola nejaká tá tripartitná komisia, ktorá odporúčala s tým, že extenzia sa vykoná pod zákonnou normou nejakým výnosom ministerstva a že chýbala súdna ochrana zamestnávateľa. Všetky tieto výhrady sú dnes v novele zákona zakomponované, to znamená, ak v predchádzajúcom Ústavný súd vyriekol problém s týmito tromi otázkami, tie sú odstránené a mne nič iné nezbýva, len skonštatovať, že sme odstránili protiústavnosť, na ktorú v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavný súd poukázal a v tomto prípade si myslím, že by táto novela, ktorú predkladám, mala byť absolútne v súlade aj s Ústavou. To znamená, že pán poslanec Dostál neobchádzame Ústavný súd, napĺňame rozhodnutie Ústavného súdu práve touto novelou, ktorú predkladám na rokovanie pléna Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani spravodajkyňa nech sa páči, máte priestor vyjadriť sa v záverečnom slove. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 423. Spoločná správa výborov má tlač 423a. Vítam pána ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a poprosím ho o úvodné slovo k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú navrhované zmeny, ktoré budú znamenať možno vyššiu podporu na zatepľovanie rodinných domov a súčasne zjednodušený administratívneho procesu. Pre zintenzívnenie podpory zateplenia rodinných domov, ktoré smerujú k zníženie energetickej náročnosti sa navrhuje: Upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu zo 6 tisíc euro na 8 tisíc tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonaných prác, jednoznačnejšie zadefinovať tepelno-technické požiadavky stavebných konštrukcií a upraviť proces predkladania žiadostí, možnosť vyhlásenia otvorenej výzvy, zakomponovanie niektorých dokladov priamo do textu žiadostí, predĺženie správnych lehôt pre žiadateľa. V rámci rokovania výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov s odporúčaním gestorského výboru súhlasím. Dovoľujem si požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne pán minister a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia. Predkladám spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 529 z 23. marca 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 99 z 09. mája 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca skončil som, otvorte prosím rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne pán spravodajca. Otváram k tomuto bodu všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, pokiaľ mi je známe. Otváram preto možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil dvaja páni poslanci. Pán poslanec Heger a pán poslanec Galek. Ešte pani poslankyňa Zimenová. Skúste ešte raz, skúste povytiahnuť kartu. Takže do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci. Pani poslankyňa Zimenová, pán poslanec Heger a pán poslanec Galek. Nech sa páči pani poslankyňa Zimenová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie pani poslankyňa Zimenová, na vyše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Marosz. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Uhrík.

  • Vážená pani poslankyňa naozaj išlo o také trošku nekorektné premostenie tém, myslím si, že by sa takto hrušky s jablkami miešať nemali, hoci súhlasím s tým, že by sa mali podporovať aj sociálna situácia v slušných rodinách a slušných detí ale ja som si pozrel teraz tu vyhlášku a možno to už bude súvisieť s vašim vystúpením v tej vyhláške vykonávacej je v bode 5, vyhlásenie žiadateľa, čestne vyhlasujem a svojim vlastnoručným podpisom potvrdzujem, že so občanom krajiny, ktorý je členským štátom európskej únie. To znamená, že ak tomu správne chápem, že o túto dotáciu môžu požiadať ktokoľvek, kto je občanom členského štátu Európskej únii čiže aj cudzinci na Slovensku a možno by bolo naozaj lepšie, keby sa o túto dotáciu mohli požiadať iba občania Slovenskej republiky a zároveň by tým naše domácnosti získali akúsi komparatívnu konkurenčnú výhodu oproti cudzincom, ktorí sa sem nasťahujú a ktorí predpokladám že majú často alebo väčšinou viac peňazí, ktorí si to zatepľovanie môžu dovoliť z vlastných zdrojov, čiže práve týmto spôsobom by som sa snažil podporovať Slovákov a nie dávať dotácie všetkým občanom členských štátov Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marosz. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa ďakujem za vaše vystúpenie. Ja by som to nenazýval miešanie hrušiek s jablkami, lebo vláda má nejaký balík peňazí s ktorým hospodári a keď treba posilniť nejaké priority tak je to možné, vy ste spomenuli vo svojom príspevku, že treba na asistentov učiteľov nejakých 19 miliónov eur, my na začiatku tejto schôdze sme žiadali Národnú radu a teda aby zaviazala prítomného pána ministra aby zverejnil kam Národná diaľničná spoločnosť dala balík nejakých 366 miliónov na výkupy pozemkov pod bratislavský obchvat. Jednoducho toto je tá korupcia, toto je to, vylievanie nezmyslené vylievanie štátnych prostriedkov. A hovorím o 366 verzus nejakých 19 miliónov, ktoré by mohol zásadne ovplyvniť život našim deťom istej skupiny občanov. A odpoveď NDS len tak aby to tu zaznelo nemôžu zverejniť tieto zmluvy, lebo tie informácie treba vyhľadať a spracovať a to podľa zákona nemusia. Poskytnutie takýchto informácií by NDS spôsobilo technické a personálne problémy a podobné info žiadosti by mohli ochromiť chod príslušných organizačných zložiek NDS. Samozrejme Transparens si podala potom aj trestné oznámenie a to hovoríme o vyše 300 miliónoch eur. Samozrejme ďalšie milióny na zatepľovanie, lebo firmy, lebo zatepľujem, lebo jednoducho máme svoje spriaznené firmy, ktoré potrebujeme takýmto spôsobom podporovať, toto je obrovská korupcia, ktorú tu v štáte máme a veľmi správne ste na to vo svojom príspevku poukázali. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Heger. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, ja len tak krátko, by som chcel k tomuto vystúpiť. To čo aj kolegyňa začala tak to je asi na takú naozaj dlhšiu debatu, týka sa to asi aj Programového vyhlásenia vlády, ale tomu sa ja venovať nechcem. Cením si na jednej strane záujem, že to zatepľovanie sa chce riešiť, chceme tu vychádzať ľuďom v ústrety aby mohli naozaj nejakým spôsobom šetrne nakladať so svojou energiou, ja len tak možno pár vecí, čo ma tak vyrušilo, v tom je, po prvé, že akým spôsobom pristupujete k tomu konkrétnemu kroku riešenia, alebo ako by som to nazval, že vidím to ako nesystémový krok keď vidíme, že sa nám to pomaly míňa, tak ako to vlastne aj uvádzate, v aj tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré sme mali na výbore a vidíme že sa to míňa teda pomaly a tak teda pristupujeme nejakému kroku, aby toto mohlo byť minuté rýchlejšie a začíname uplatňovať vlastne oprávnené výdavky aj na administratívu. Ja toto vidím ako trošku takým opačným smerom, pretože aj kolega Galek, ešte zrejme o tom bude viacej hovoriť, keďže s tejto téme viacej venuje, že namiesto toho, aby sme zjednodušili tú administratívnu záťaž, tak svojim spôsobom rozširujeme tie náklady aj na to, aby to pohltilo aj tie nákladné administratívne záťaž a tým pádom odčerpávame z toho balíka, ktorý je určený na tú, na to zateplenie práve na tie administratívne náklady. A myslím si, že toto je neefektívne, myslím si, že toto je nesystémové a že naozaj by sa to dalo trošku viacej prekopať a pripraviť tak, aby to naozaj reálne išlo na to zateplenie keď už teda tie peniaze chceme aby to mohli využiť najviac na to samotné zateplenie, toto vidím ako jedno z takých vecí, ktorá ma tam ruší, že dávame priestor na to, aby sa tieto peniaze vyčerpali na administratívu čo neni úplne prvotným cieľom predpokladám týchto dotácií. To teda tým pádom poukazujem na to, že to je podľa mňa nesystémové a hlavne aj z toho dôvodu, že dobre, na jednej strane chcem teda vyjsť v ústrety jednotlivým domácnostiam aby si zateplili, na druhej strane, však vidíme, že celkové náklady za energie nám tu neklesajú, že sa to dobieha keď tak, teraz to trošku zjednoduším v TPS, čiže v tarife za prevádzku systému a tam nič nerobíme. Už len samotný krok, keby sme si zobrali len také absurdum sú Hornonitrianske bane kde sa opriem o výrok ešte vtedy žijúceho už dnes nebohého pána Fiľka, ktorý to vyčíslil viac krát a vyčíslil, že ak by sme ich zavreli a dotovali tých robotníkov aby si mohli, nájsť, aby sa mohli rekvalifikovať a nájsť si prácu čo by si aj našli, tak by sme automaticky mali v rozpočte 37 miliónov eur. Čiže by ma zaujímal aj váš názor na to, ako ministra, ktorý to predkladá, že dobre rozumiem takémuto výseku, ktorý tu robíte, ale keď sa to zoberie do toho väčšieho obrazu ktorý aj vy ako minister zastrešujete ako člen vlády, tak automaticky to úplne vrhá iný cieľ a začína to byť skôr to riešenie, konkrétne riešenie akým je to navrhnuté skôr by som povedal absurdne. Takže by ma zaujímal váš návrh k tomuto. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie pán poslanec Heger registrujem jednu faktickú poznámku, pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegovi Hegerovi hlavne za to, že poukázal na nesystémovosť v tomto opatrení, môžeme sa pýtať, prečo sa dotácia poskytuje len majiteľom rodinných domov respektíve sa zvyšuje, keď väčšina obyvateľstva žije v bytovkách a riešiť nejakú energetickú náročnosť obyvateľstva by sa malo dlhodobými systémovými zmenami a nie tým, že budeme poskytovať dotácie len na zatepľovanie rodinných domov. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Galek, nech sa páči máte priestor.

  • Ja sa iba možno že vrátim k tým, mojim predrečníkom a k tomu čo zaznelo v rámci niektorých faktických poznámok. Riešili sme tu hlavne, tú systémovosť tých dotácií no povedzme si rovno, tie dotácie, nepoznám systémové dotácie. otázka je potom ich zmyselnosť, alebo nezmyselnosť, tu by som možno že súhlasil práve že s pani Zimenovou, ktorá sama povedala, že tie dotácie my predsa môžeme použiť aj na iné. Pochopiteľne je veľmi ťažké dneska pomiešať tie hrušky s jablkami a s ministerstva dopravy presúvať tieto dotácie na niečo iné, ale skúsme sa pozrieť hlavne na tie dotácie, ktoré sú dneska práve na to zateplenie. V minulosti som mal na starosti jeden projekt cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, kde sme sa venovali energetickej efektívnosti. A v rámci toho boli podporované niektoré, projekty, viacerí naši projektoví členovia mali záujem napríklad aj o zatepľovanie, boli to napríklad obce, ktoré si chceli zatepliť nejaké tie administratívne budovy a vtedy prišiel taký veľmi zásadný jak by som to povedal, nie že príkaz, befel, jednoducho odporúčanie že zatepľovanie nie je nič inovatívne. zatepľovanie niečoho, čo tu funguje, zatepľovanie je síce niečo čo tu zlepšuje nejaké tie vlastnosti, vieme vďaka budov, vieme vďaka tomu čo to ušetriť ale nie je to nič nové, čiže nie je tam dôvod na to, aby sme to s nejakým extra spôsobom dotovali hlavne v situácii kedy v oblasti zatepľovania máme na Slovensku absolútne voľný trh, je tu dostatok firiem, je tu dostatok záujemcov, proste všetko funguje, máme tu iné dotácie, ktoré sú na inovatívne projekty, kde sa dá možno že aspoň jedno oko Eugen prižmúriť. Možno hej, vezmime si povedzme dotáciu na elektromobil aj keď to je zase troška z iného súdka tá je kritizovaná za iné veci, máme tu projekt zeleným domácnostiam, ktorý je napríklad na inovatívne ale tiež má svoje muchy. No a teraz prečo hovorím práve o tom zatepľovaní o tej spornej veci, že čo efektívne je alebo čo zmyselné je a čo nezmyselné nie je. Máme tu zákon 321/2014 o energetickej efektívnosti, ja si pamätám, že do tohto zákona s toho času preniesli vypäté kontrakty to znamená zmluvy na základe ktorých si objednávateľ môže nejak objednať garantované úspory. Ako náhle sa to prenieslo do toho zákona, vytvoril sa tu priestor, pre tých, ktorí budú tieto zmluvy poskytovať a rok na to prišlo ministerstvo s dotáciou najprv avizovali, že to bude vo výške 5 miliónov eur, nakoniec to bolo vo výške 50 miliónov eur na verejné osvetlenie. Okamžite tento trh ktorý sa tu vytvoril mal nejaký potenciál, v rámci týchto epice služieb, padol, pretože každá jedna obec, si povedala, no tak my si počkáme na tú dotáciu, my si zateplíme na základe tohto a aké garantované služby sú nám ukradnuté. Z tohto pohľadu ja hľadím na to napríklad zatepľovanie jednoducho naozaj keď mi tu nemáme dostatočne rozvinutý trh tak nie je dôvod, áno dneska jediný rozširoval iba ten zákon, to znamená že ideme nejakým spôsobom navyšovať. Napriek tomu si myslím, že tých 30 miliónov by sme mohli použiť na niečo iné, najmä v záväznosti na to, že dneska, máme vyčerpaný 1 milión, možno že necelý. Tak isto ma zaujal pozmeňovací návrh, ktorý nám zaznel na výbore, ktorý bol aj schválený, kde sa hovorilo o tom, že máme na tú administráciu dať 800 eur, 600 euro, myslím, že 800 euro čo neznamená, či niesť radšej tu aj Edo spomínal, či radšej neisť tou cestou zjednodušenia tej administrácie, zjednodušenia napríklad ak je tak vyžalovaný nejaký ten projekt, takže či toto neodbúrať. A tak isto pre mňa takým sporným bolo to, že by sme v rámci tejto dotácie vedeli zafinancovať aj energetický certifikát. Dneska tu máme novostavby, ktorí si sami musia tento energetický certifikát zaplatiť, čiže prečo by sme mali niektoré skupiny týmto spôsobom uprednostniť. Takže to čo bolo povedané predo mnou, to čo hlavne začala pani Zimenová či na naozaj tých 30 miliónov eur nepoužiť na niečo iné. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pánu poslancovi Gálekovi, prihlásila sa s faktickou poznámkou pani poslankyňa Remišová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, nech sa páči máte slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, pána ministra či chce vystúpiť v záverečnom slove. Je tomu tak? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za poznámky alebo veci, ktoré vidíte v tomto zákone. Pozrite sa. Dve veci sú dôležité. To sú staršie budovy ako 15 rokov nemôžu sa mladšie budovy. Čiže tam ako ste vy hovorili, pán poslanec, platia nové energetické zateplenie musí byť, aby tá energetická hodnota budovy bola dobrá na tej úrovni čo potrebujeme. To sú už teraz iné stavebné materiály. Jedná sa samozrejme o staršie budovy. Prečo by sme nemali dať možnosť tým starším ľuďom, ktorí majú staršie rodinné domy ako pätnásť rokov a môžu sa uchádzať o túto dotáciu. Jedna vec. Zateplia si dom. Nikto mi nemôže povedať, že ten dom nebude energeticky lepší, keď ho zateplia. Samozrejme aj trvanlivosť tej stavby bude predlžená tým, že sa to zateplí, má to inú fasádu. Toto je tiež riešenie.

    Samozrejme mladé rodiny nevieme v akých bytoch bývajú alebo domoch bývajú mladé rodiny. Ale je s tým skúsenosť, že mladé rodiny alebo mladí ľudia skupujú tie staršie domy, ktoré práve sú odkázané na tento zatepľovací systém a môžu sa uchádzať o tom, aby si ich zateplili. Samozrejme toto funguje.

    Hovorili ste, že nesystémovosť. Samozrejme všetko je nesystémové čo sa prednesie v Národnej rade. A musím konštatovať jednu vec, že prečo sme zvýšili, vy ste sa pýtal, no, samozrejme, treba mať nejaký projekt a potom sa môže zatepľovať. Ten projekt nebol. Teraz dáva sa na to, pokiaľ sa dobre pamätám, 800 eur a samozrejme môže na základe projektu, nejaký projekt tam musí byť, aby sme vedeli zabezpečiť zatepliť tú budovu. Z toho vychádzajú metre štvorcové a práce, ktoré sa potom samozrejme účtujú. Myslím si, že nie je to zlý návrh. Samozrejme je to zjednodušený proces teraz. Preto sme to dávali naspäť do Národnej rady kvôli dvom veciam. Je to jednoduchší proces sa uchádzať o tieto finančné prostriedky. Sme si vedomí toho, lebo sú to starší ľudia. Mali s tým problém s tou navýšenou administratívou. Teraz sa odbúralo to čo sa dalo z toho vynechať. Samozrejme túto vidím možnosť. Na druhej strane na základe projektu sa zatepľuje a vedia tie peniaze zúčtovať štátu, ktoré od štátu dostali. Druhá vec, že domáci, zahraniční také zákon nehovorí, že domáci, zahraniční. Hovorí o domoch, ktoré sú staršie ako pätnásť rokov. Či to vlastní domáci alebo zahraniční, to my ako neskúmame a myslím si, že to nie je ani dobré, aby sme toto skúmali, pretože každý by mal mať nárok na to, pokiaľ zákon týmto smerom ide.

    Samozrejme hovorili ste o školstve. Teraz nechcem sa vyjadrovať, že prečo nejdú do školstva tie peniaze. Je to v štátnom rozpočte. My sme zaujali k tomu také stanovisko aké sme zaujali, dať väčšiu šancu. A myslím si, že tento rok, budúci rok budeme mať presný prehľad o tom, že ďalej s týmto zatepľovaním rodinných domov nebudeme musieť pokračovať, lebo kto chcel mal na to dostatočný priestor pri tejto zjednodušenej forme, aby sa uchádzal a ostatné podľa mňa už nebudeme na túto vec musieť dávať finančné prostriedky. V krátkosti len toľko.

    Verejné budovy. Samozrejme máte pravdu, pani poslankyňa, prečo nezačneme vo verejných budovách. Ale verejné budovy vlastní štát a každé ministerstvo. Takže keby sme začali, že ministerstvo dopravy si zateplí svoje vlastné budovy, to bude chcieť robiť ministerstvo zdravotníctva alebo hociktoré iné. Je to v ich rozpočte. Ale toto nie je dané na ministerstvá, lebo keby sme prišli s návrhom, že chceme zatepliť ministerstvo dopravy, poznáte tú budovu, a nemáme len tu jednu, ostatné, nebol by som taký kľudný, že aká by tu bola odozva, že ministerstvo si zatepľuje ministerstvo. Neviem či je to dobré. Ale určite máte pravdu, že aj tam by bolo treba zabezpečiť, lebo aj to je budova, ktorá má viacej ako pätnásť rokov. A máme ďalšie tie budovy, ktoré by si zaslúžili byť zateplené, aby sme mohli energeticky na tom usporiť. Ja myslím, že ide o energetickú úsporu a predlženie trvanlivosti tých budov, ktoré sú staršie ako pätnásť rokov. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 488). Pán minister dopravy a výstavby, nech sa páči, máte znovu slovo.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, pán poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Predkladaný návrh zákona harmonizuje národné právo s európsky právom v oblasti prepravy nebezpečného tovaru po ceste, vode a dráhach v rámci Európskej únie transpozíciou Smernice Komisie EÚ z roku 2016/2309, ktorou sa harmonizujú príloha smernice vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy a je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a iným medzinárodnými dokumentmi, ktorými sa Slovenská republika zaviazala. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo pánovi poslancovi Mojšovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 388). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V zmyslu § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. A pýtam sa či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č,. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona máte v tlači 493. Teraz dávam ministrovi hospodárstva pánovi Petrovi Žigovi, aby informoval Národnú radu a zároveň odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Cieľom predloženého návrhu zákon je zvýšiť transparentnosť jednoznačne určenými pravidlami a postupmi uplatňovanými pri cenovej regulácii v sieťových odvetviach ako aj zverejňovaním informácií o cenách a o podmienkach ich uplatňovania. Zákonom sa navrhuje oddelenie funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedu Regulačnej rady, ako aj zmena spôsobu obsadzovania orgánov úradu. Návrhom sa taktiež nanovo upravujú povinnosti Regulačnej rady v procese schvaľovania regulačnej politiky a právomoci štátu v rámci cenových konaní, ktoré majú súvislosť s regulovanými subjektmi sieťových odvetví. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach zároveň reflektujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie súladu národnej legislatívy s príslušnými právnymi predpismi tretieho energetického balíčka uplatnené zo strany Európskej komisie.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

    Moje krátke úvodné slovo k tomuto zákona je zdôvodnené tým, že o tomto návrhu zákona už bola dlhá politická debata v rôznych reláciách aj pri prvom čítaní. Takže nechám priestor pre pánov a panie poslankyne v rámci rozpravy, aby sa vyjadrili a následne prípadne budem reagovať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Pucimu. Nech sa páč, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 563 zo 4. apríla 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 100 z 9. mája 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu v druhom čítaní. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Galeka za klub SaS a potom ešte pani poslankyne Remišovej, ale nie za klub. Takže nech sa páči, pán poslanec Galek, máte slovo.

  • príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poznámky pod čiarou s odkazom 8a a 8b znejú:

    "8a Paragraf 3 ods. 2 zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o tripartite, v znení neskorších predpisov.

    8b Paragraf 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z."

    Tu je mierna úprava oproti tomu, čo zaznelo na výbore, kedy vlastne prezident vymenúva nie na návrh ministerstva, ale na návrh vlády.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať nominačné oprávnenie osoby predsedu a dvoch podpredsedov úradu prezidentovi Slovenskej republiky, a to na návrh vlády Slovenskej republiky. Súčasne sa navrhuje precizovať nominačný proces pre predsedu a podpredsedov úradu tak, aby všetkých troch navrhovala vláda na základe výsledkov výberového konania. Tým sa zabezpečí rovnocenné postavenie podpredsedov úradu z hľadiska ich nezávislosti na predsedovi. Nominačný proces založený na nezávislom výberovom konaní pred komisiou zloženou zo zástupcov zamestnávateľov, zamestnancov a vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bude predstavovať osobitný dodatočný nástroj na zabezpečenie nezávislosti vedenia úradu od politických záujmov.

    Potom tu máme ďalší článok.

    V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    Bod 4. V § 5 odsek 3 znie:

    "(3) Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov úradu je šesť rokov. Tá istá osoba môže byt' vymenovaná za predsedu alebo podpredsedu úradu najviac na dve funkčné obdobia."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na navrhované posilnenie postavenia podpredsedov úradu sa navrhuje ustanoviť aj pre nich šesťročné funkčné obdobie.

    Tretia zmena. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

    "6. V § 5 ods. 7 v úvodnej vete sa za slová "predseda úradu" vkladajú slová "spoločne s jedným podpredsedom".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ustanoviť, aby sa kontrasignácia predsedu s aspoň jedným podpredsedom vyžadovala pri všetkých rozhodnutiach úradu.

    Bod 4 tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:

    "7. V § 5 ods. 8 sa za slová „predseda úradu” vkladajú slová „a podpredsedovia úradu" a slovo "koná" sa nahrádza slovom "konajú".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.

    V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

    "8. V § 8 ods. 9 sa za slová "predsedu úradu" vkladajú slová "a predsedov úradu".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania predsedov úradu.

    Zmena č. 6. V čl. I bod 9 znie:

    9. V § 5 odsek 10 znie:

    "(10) Predseda úradu a podpredseda úradu sa môžu vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu alebo podpredsedov úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie."

    Odôvodnenie. Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.

    Zmena č. 7. V čl. I bod 10 znie:

    "10. V § 5 ods. 11 a 12 sa za slová "predsedu úradu" vkladajú slová "a podpredsedu úradu".

    Odôvodnenie. Zmena súvisí opäť so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.

    Aby sa o tomto pozmeňovacom návrhu č. 1 mohlo hlasovať, zároveň navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže návrh na vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:

    Zmena č. 1. V čl. I bod 3 znie:

    3. V § 5 odsek 3 znie:

    "(3) Návrh na predsedu úradu predkladá vláde minister hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister”) na základe výsledkov výberového konania. Členov trojčlennej výberovej komisie vymenúva minister, jedného člena na návrh zástupcov zamestnávateľov, poznámka pod čiarou 8a), jedného člena na návrh zástupcov zamestnancov, poznámka pod čiarou 8b), a jedného na návrh vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú:

    "8a) Paragraf 3 ods. 2 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o tripartite, v znení neskorších predpisov.

    8b) Paragraf 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z."

    Aby ste neboli zbytočne zmätený, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh má význam iba vtedy, pokiaľ prejde pozmeňujúci a doplňujúci, pokiaľ neprejde pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1, pretože tuná sa reflektuje práve na ten spôsob výberu a menovanie zo strany ministerstva. To znamená, keď neprejde prezident, tak aby to ostalo na tej vláde, ale s tým, aby jedného, aby tam bola tá výberová komisia a aby tie návrhy predkladal minister vláde na odporúčanie komisie. Čiže toto je v prípade, ak neprejde jednotka, tak potom, ak prejde, tak dvojka nemá, nemá význam.

    Odôvodnenie. Za účelom získania návrhu najvhodnejšieho kandidáta na funkciu predsedu úradu sa navrhuje ustanoviť výberové konanie pred trojčlennou výberovou komisiou, ktorej členov navrhnú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Osobu, ktorá vzíde z výberového konania, navrhne minister hospodárstva vláde na vymenovanie za predsedu úradu.

    Koniec koncov toto pán minister vravel, že bude zriaďovať takúto komisiu, ale bolo by dobré, keby to bolo aj v samotnom zákone.

    Zmena č. 2 podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:

    "7. V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g)."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa preniesť' oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadradenosti, nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu.

    Zmena č. 3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:

    13. V § 6 ods. 6, 3, pardon, v § 6 ods. 3 písm. f) a g) znejú:

    "f) rozhoduje v odvolacom konaní a o námietkach v konaní o vydanie potvrdenia podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou č. 10.

    g) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom; všeobecne záväzný právny predpis podľa 40 ods. 1 môže úrad vydať len na základe stanoviska rady o jeho súlade s regulačnou politikou."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa preniesť oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu. Súčasne sa navrhuje, aby regulačná rada odsúhlasovala návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cenovej regulácie pred ich vydaním zo strany úradu, a to z dôvodu zabezpečenia ich súladu s regulačnou politikou, ktorú ako koncepčný dokument schvaľuje rada.

    Zmena č. 4. V čl. I sa za bod 30 vkladá nový bod 31, ktorý znie:

    31. V § 15 ods. 4 sa za slová "predseda úradu" vkladajú slová "spoločne s jedným podpredsedom úradu".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom), sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, pri ktorých v súčasnosti nerozhoduje vecne príslušný odbor úradu, ale predseda úradu.

    To bol pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý, o ktorom môžme hlasovať, alebo by sme mali hlasovať, iba pokiaľ neprejde jednotka.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:

    7. V § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

    "(7) Rozhodnutia podľa odseku 6 písm. c), d) a e) podpisuje predseda úradu a podpredseda úradu."

    Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom) sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, rozhodnutia o odvolaní voči uložení pokuty a o námietkach proti nevydaniu potvrdenia o pôvode v zmysle zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

    To znamená, toto je nový bod, ktorý sa má vložiť za bod 6.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:

    30. V 14 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:

    "(12) Cenové rozhodnutie zverejní úrad na svojom webovom sídle. Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je zverejnenie informácie týkajúcej sa ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) až e) a g) až i) a § 11 ods. 2 písm. a) až d)."

    Doterajšie odseky 12 až 17 sa označujú ako odseky 13 až 18.

    Toto je teda definícia, čo má byť obchodným tajomstvom a čo nie, čo sme aj síce mali aj ako návrh v rámci výberu, avšak teraz to vkladáme ako nový bod.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa explicitne ustanoviť povinnosť úradu zverejniť všetky cenové rozhodnutia vydané pre regulované subjekty na webovom sídle úradu. Zároveň sa navrhuje pri regulovaných činnostiach, ktoré majú monopolný charakter, obmedziť možnosť zužovania rozsahu zverejnených informácií s poukazom na obchodné tajomstvo regulovaných subjektov. Čiže jedná sa o naozaj iba o prirodzené monopoly.

    Pozmeňujúci návrh č. 5, tuná opäť to isté, o tomto pozmeňovacom návrhu sa môže hlasovať iba vtedy, ak sa vyjme bod č. 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže navrhujem, aby sa tento bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu č. 5 vyňal.

    Pozmeňujúci návrh č. 5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov

    (tlač 493).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení takto:

    V čl. I sa vypúšťa bod 27.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vládnym návrhom sa navrhuje opätovne posilniť postavenie ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia v cenových konaniach vedených úradom, a to cestou rozšírenia okruhu účastníkov cenového konania. V zmysle dôvodovej správy k návrhu súčasného zákona o regulácii práve prostredníctvom vypustenia obdobnej právnej úpravy z minulosti došlo k transpozícii požiadavky európskej smernice týkajúcej sa nezávislosti regulačného úradu od politickej moci. Toto som spomínal, že to bolo v tom období do 2012. Schválenie takto navrhnutého rozšírenia právomoci exekutívy voči úradu by preto viedlo k ohrozeniu transpozície tejto zásady do slovenského právneho poriadku.

    Ako som spomenul, prečítaním tohto bodu navrhujem vyňať bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    =====

  • európskej smernici týkajúcej sa nezávislosti regulačného úradu od politickej moci. Toto som spomínal, že to bolo v tom období do 2012. Schválenie tohto navrhnutého rozšírenia právomoci exekutívy voči úradu by preto viedlo k ohrozeniu transpozície tejto zásady do slovenského právneho poriadku. Ako som spomenul prečítaním tohto bodu navrhujem vyňať bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sa o ňom vôbec mohlo hlasovať.

    No a máme tu posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 6 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto, to som už čítal. Už som unavený, prepáčte.

    Takže zmena č. 1. V čl. 1 sa za bod 26 vkladajú nové body 27 a 28, ktoré znejú:

    27. V § 9 ods. 1 písm. b) prvý bod znie: Cenovou reguláciou podľa § 11, § 12 a § 14 a reguláciou ceny domáceho uhlia podľa § 39a.

    28. § 12 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: Pri cenovej regulácii regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa o cene určenej alebo schválenej úradom započítavajú ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia najviac vo výške úradne určenej ceny domáceho uhlia podľa osobitného predpisu.

    Poznámka pod čiarou 22a. Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Zmena č. 2. V čl. č. I sa za bod 32 vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú.

    33. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 39a Regulácia ceny domáceho uhlia. Bod 1. Odstavec 1. Úrad vykonáva reguláciu ceny domáceho uhlia, ktoré nakupuje regulovaný subjekt na účel výroby elektriny z domáceho uhlia na základe ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pri výkone regulácie ceny domáceho uhlia má úrad postavenie cenového orgánu podľa osobitného predpisu.

    Poznámka pod čiarou 57a. Reguláciu ceny domáceho uhlia podľa odseku 1 vykoná úrad spôsobom úradného určenia ceny podľa osobitného predpisu.

    Poznámka pod čiarou 57b.

    Ods. 3. Pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa ods. 1 a 2 sa postupuje podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou 22a.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú.

    57a. § 20 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.

    57b. § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.

    34. V § 40 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: Úrad vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví podmienky regulácie ceny domáceho uhlia podľa § 39a a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, z ktorých sa vychádza pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa § 39a.

    Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.

    Potom tu máme zmenu č. 3, v čl. 1 bod 33 sa § 40b dopĺňa odsekmi 4, 5 a 6, ktoré znejú:

    Ods. 4. Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa 40 ods. 7 najneskôr do 30. septembra 2017.

    Ods. 5. Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu 22a najneskôr do 31. decembra 2017.

    Ods. 6. Pardon, tu som zabudol, že podľa, prečítam ešte raz. Ods. 5. Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu, tam je poznámka pod čiarou 22a, najneskôr do 31. decembra 2017.

    Ods. 6. Ak bude cenovým orgánom podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 22a, po 1. januári 2018 úradne určená cena domáceho uhlia vo výške nižšia ako cena domáceho uhlia, ktorá bola započítaná do ceny regulovanej činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), úrad začne konanie o zmene cenového rozhodnutia najneskôr do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.

    Odôvodnenie k bodom 1 a ž 3. Navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vykonávať reguláciu cien domáceho uhlia spôsobom úradného určovania ceny (maximálnej ceny na tonu alebo pevnej ceny na tonu) a to štandardným postupom podľa zákona o cenách (úrad bude mať postavenie cenového orgánu s právomocami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o cenách. S poukazom na oprávnenie cenového orgánu vydať vykonávací predpis určujúci bližšie podmienky regulácie ceny domáceho uhlia a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku vstupujúcich do ceny uhlia sa navrhuje ustanoviť rovnaké oprávnenie aj v zákone o regulácii v sieťových odvetviac pričom vykonávací predpis by mal vydávať úrad. Za účelom skorej implementácie regulácie ceny domáceho uhlia do praxe sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu vydávať príslušný vykonávací predpis do 30. septembra 2017 a povinnosť úradu prvýkrát úradne určiť cenu domáceho uhlia do konca roku 2017. V nadväznosti na to sa navrhuje určiť oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu za výrobu elektriny z domáceho uhlia do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.

    Toto bol posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som však ale v rámci rozpravy zabudol zmieniť. Mal som toho tu troška viacej, možno ho ešte zmienim v rámci tej ústnej, lebo je to dôležitý návrh, ktorý ale napríklad vládny návrh nijako nerieši. Ja si myslím, že minimálne tento by mohol byť prechodný.

    Takže ďakujem veľmi pekne, dúfam, že pozmeňovacie návrhy boli jasné, ak by boli nejaké otázky, rád ich odpoviem.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ja by som chcela predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Ako už predo mnou povedal kolega Galek novela, ktorú, vládny návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo v zásade nič nemení, ale situáciu ešte viac zhoršuje a tak isto použil aj veľmi priliehavú paralelu, keď kedysi za Mečiara vláda videla, že prezident nevymenuje šéfa tajnej služby, ktorého chceli oni, no tak jednoducho zmenili menovanie riaditeľa štátnej služby. To sa deje aj teraz, pravdepodobne sa vláda bojí, že nominanta, politického nominanta, ktorého by navrhli na tak dôležitú a kľúčovú pozíciu ako je šéf regulačného úradu, by prezident mohol aj nevymenovať, tak čo urob, jednoducho zmení zákon tak, aby šéfa ÚRSO menovala vláda. čiže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa táka najmä tohto bodu. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh, na úvod žiadame vyňať bod č. 1 zo spoločnej správy.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 doterajší bod 2 znie: 2. V § 5 ods. 1 znie: Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ďalej len vláda. Úrad má dvoch podpredsedov.

    2. V čl. 1 sa vypúšťajú doterajšie body 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať doterajší spôsob kreovania predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého podstata spočíva v tom, že vláda Slovenskej republiky síce navrhuje predsedu úradu, ale vymenúva a odvoláva ho prezident Slovenskej republiky tak ako to bolo do teraz, a to na rozdiel od vládneho návrhu, ktorý presúva právomoc vymenovať predsedu úradu z prezidenta výlučne na vládu SR.

    Odôvodnenie, ktoré ponúkla vláda, neobstojí a neobstojí najmä z týchto dôvodov.

    1. Kreačná právomoc prezidenta je jednou zo základných právomocí prezidenta v parlamentnej forme vlády a je tomu tak aj v zmysle č. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona nemení ustanovenia zákona, ktoré upravujú právomoc predsedu úradu alebo právomoc regulačnej rady, nie je preto dôvod ani na zmenu nominačnej právomoci vo vzťahu niektorej z dotknutých funkcií či už voči predsedovi úradu alebo voči predsedovi regulačnej rady. V odôvodnení vládneho návrhu sa zmiešava zodpovednosť za reguláciu v sieťových odvetviach so zodpovednosťou za energetickú politiku štátu. Zatiaľ čo energetická politika štátu je v gescii ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 6 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, regulácia sieťových odvetví je v kompetencii úradu, respektíve regulačnej rady úradu. A boli sme, žiaľ, svedkami toho počas kauzy s energiami ako sa či už vláda, premiér alebo predseda parlamentu predbiehali kto "ovplyvní" nezávislý regulačný úrad.

    Vynechanie prezidenta z aktu menovania a odvolávania predsedu úradu a prenesenie tohto úkonu na vládu vzbudzuje obavu, že pôjde hlavne o politickú nomináciu a dosadenie svojho človeka za predsedu úradu. Tu sme podotýkali a netýka sa to len predsedu úradu, ale týka sa to všetkých nominantov v dozorných radách a v predstavenstvách energetických podnikov, že majú byť stanovené presné pravidlá a presné kvalifikačné kritériá, ktoré v podstate aj boli unesením za Radičovej vlády stanovené pokiaľ ide o dozornú radu a pokiaľ ide o predstavenstvá, aké podmienky majú spĺňať nominanti na tieto pozície. A skutočne existuje obava, že na kľúčovú osobu, ktorá má na starosti reguláciu cien, bude menovaný politický nominant bez zodpovedajúcich odborných požiadaviek.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ja som si chvíľku nedával pozor, ak prečítali ste, alebo prečítate pozmeňovák, potom už nemáte čo vysvetľovať. To je rokovací poriadok.

  • No to potom môžete prečítať. Pozmeňujúci návrh, dôvodovú správu a nič viac.

  • No OK, dobre, len aby som, lebo som nedával chvíľku pozor, takže stáva sa to aj v lepšej rodine. Nech sa páči.

  • Podobne navrhované odmeňovanie predsedu úradu a podpredsedov úradu je neprimerané, keďže sa navrhuje, aby poberali odmeny v rovnakej výške ako predseda respektíve podpredseda regulačnej rady. Po oddelení funkcie predsedu úradu od predsedu regulačnej rady sa totiž predseda úradu stane v podstate obyčajným štátnym úradníkom, ktorého náplň bude o 50 % menšia ako do teraz, keď vykonával súčasne obe funkcie. Primeraným sa tak javí skôr tabuľkový plat štátneho úradníka pre predsedu úradu a zníženie odmeny predsedu a podpredsedov regulačnej rady z niekoľko tisíc eur mesačne na polovicu.

    Na druhej strane pozmeňujúci návrh ponecháva zvýšenie podpredsedov úradu z jedného na dvoch tak ako aj kreovanie predsedu regulačnej rady úradu a to tak ako je navrhnuté vo vládnom návrhu zákona.

    Ďakujem. Končím s čítaním pozmeňujúceho návrhu a ešte doplním, keďže ešte som neprekročila časový limit.

  • Nie, ešte raz, ak prečítate pozmeňujúci návrh, potom už nemôžte vystupovať. To je rokovací poriadok. To som sa snažil ako vám vysvetliť.

  • Nie, nie, nie. Ešte raz, odôvodnenie, to, čo máte napísané, len to môžete prečítať. Páni kolegovia, rokovací poriadok je jednoznačný, prepáčte. A nie prvýkrát to aplikujeme.

    Ústne hocikedy, samozrejme, môže sa prihlásiť pani poslankyňa aj do ústnej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Týmto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý výrazným spôsobom, alebo o podporu pozmeňujúcich návrhov kolegu Galeka, ktorým výrazným spôsobom vylepšujú tento...

    =====

  • Ďakujem veľmi pekne. Týmto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý výrazným spôsobom alebo o podporu pozmeňujúcich návrhov kolegu Galeka, ktorým výrazným spôsobom vylepšujú tento vládny návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem za porozumenie. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Počkám ešte na pani poslankyňu, či sa chce prihlásiť ústne lebo avizovala, takže šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Chcem sa opýtať, pán poslanec Budaj, stihnete to za päť minút? No, nech sa páči, tak máte slovo ako prvý v ústnej rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vec je veľmi jednoduchá a jasná, preto verím, že to stihnem aj za päť minút. Pripomeniem kolegom tú zasadnú, a to je taká naozaj zákonná súvislosť, ktorá s dnešnou diskusiou bezprostredne súvisí aj politickú. SMER si kedysi adoptoval bývalého predsedu ÚRSO a mnohí sme sa obávali, keďže naozaj išlo o politickú adopciu, že či to nebolo vykúpené stratou nezávislosti pána Holienčíka, či sa nestal, či sa nestal vlastne straníckym nominantom SMER-u. Ale nikdy sme nepredpokladali, že aj keď sme sa toho obávali, že by jeho závislosť na SMER-e a na politických stranách bola až tak bezodná ako potom predviedol pán Holienčík v priamom prenose, kde sme mohli všetci sledovať úbohý obraz vystrašeného úradníka, ktorý zráža podpätky, hoci je na čele orgánu, ktorý je veľmi významný a ktorý je v zákone definovaný jednoznačne ako nezávislý orgán. Bola to teda veľká, veľmi veľká hanba. Musím povedať, že strana SMER, resp. súčasná koalícia nedokázala ustrážiť nezávislosť ÚRSO, nezávislosť orgánu ani férovosť práce a podľa mňa, pochabej snahe občanov presvedčiť, že sú priam darcami lacnej energie, predviedla niečo celkom iné. Predviedla v priamom prenose porušovanie zákona, ktoré definuje ÚRSO ako nezávislú inštitúciu.

    Pán Holienčík pod politickým tlakom ukázal, že je úbohou figúrkou a nie predsedom nezávislého orgánu. Napokon, keď mu prikázali, tak odstúpil a teraz má vládna koalícia problém, čo s touto trápnosťou urobiť. Rieši to však tým najnevhodnejším spôsobom. Chce, aby z trápnosti sa stala norma. Aby sa ešte menej garantovala nezávislosť a viac líšila možnosť vytvoriť z budúceho predsedu ÚRSO, teda nájsť budúceho predsedu ÚRSO, len metódou ako politického nominanta vládnej koalície.

    Dámy a páni, ten balans medzi prezidentom a vládou, nebol vymyslený celkom márne, ten naznačuje, že predsa len prinajmenej dve inštitúcie, jedno je parlamentná väčšina, ktorá vytvorila vládu a druhé je priamo volený prezident, vytvárajú nejaký mocenský balans, ktorý by mohol dávať, nevravím, že sa to musí, že sa to vždy podarí, v prípade pána Holienčíka, to naozaj bola paródia, ale inštitúcie nevznikajú pre konkrétnych ľudí a nerušia sa kvôli konkrétnym ľuďom. Ak pán Holienčík zlyhal a podľa mňa veľmi veľkú chybu urobil pán premiér, keď pri tom jeho zlyhaní, morálnom aj odbornom, asistoval svojím zlyhaním, pretože verejne ukázal, že on nerešpektuje zákon, a to je nešťastie, ak premiér krajiny nerešpektuje zákon. Nie je to nič pekné, ale teraz by ste chceli, aby sa stranícka nominácia už natrvalo stala súčasťou legislatívy, aby sme rezignovali na to, že ÚRSO by predsa len bolo vyváženým, teda jeho voľba, nového predsedu, predsa len nebola iba vecou mocenskej prevahy vládnej väčšiny. Odrádzam od toho a ako poslanec budem podporovať opačný postup, aby sme nevylievali s vaničkou aj dieťa, aby za to, že pán Holienčík bol iba sluhom, sme si nezakázali pre budúcnosť zvoliť čestného a odvážneho predsedu ÚRSO, ktorý bude stáť na strane, ako veríme, zákona a verejnosti a nebude straníckym nominantom. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem dvojminútovú prestávku, potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, k tým bodom teda, ktoré sme prerokovali. Pokiaľ som dobre počítal, štyri alebo päť bodov, máme štyri prerokované.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa ukľudnili a budeme hlasovať. Pán poslanec Droba, nesmiete ani nosiť, nie, že ešte vysýpať tyčinky. Takže páni poslanci, budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 511). Pán poslanec Podmanický ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, dajte prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135, 1 proti.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať návrh vo výboroch a v určených lehotách.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 133, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (tlač 512). Pani poslankyňa Magdaléna Kuciaňová ako spravodajkyňa výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec Jahnátek. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili traja poslanci, Erika Jurinová, Irén Sárközy a Jozef Mihál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 85, proti 36, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 110, 1 proti, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

  • Ďakujem.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Aj my ďakujeme. Teraz prosím pána poslanca Puciho ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (tlač 423), aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 7 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 85, 50 sa zdržali a 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 86, proti 5 ...

    =====

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 86, proti 5, 45 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 85, proti 4, zdržalo sa 46 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Teraz budem pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe (tlač 488).

    Pán poslanec Mojš, ako spravodajca, nech sa páči, máte slov.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto prosím, pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 133, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej

    pre hospodárske záležitosti.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu na prerokovanie výborom ako aj o lehotách pre výbory.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za hlasovalo 136 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne aj za sústredenie, vyslovene pánovi poslancovi Jahnátkovi, že sa sústredil a zároveň vyhlasujem 2-minútovú prestávku. Potom budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona v úvodzovkách o ÚRSO, kde sú prihlásení ďalší piati, pokiaľ sa nemýlim. Takže 2-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený, do ústnej pán poslanec Eduard Heger. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručné, pretože bolo toho povedaného dosť mojimi predrečníkmi. Ja by som taktiež sa chcel vyjadriť, lebo nedá mi teda sa nevyjadriť potom čo som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní. Tak ako skonštatoval aj kolega Galek, vlastne tento návrh len situáciu len hasí a zasahuje do nezávislosti ÚRSO. Veľmi pekne to pomenoval kolega keď hovoril, že vlastne z predsedu ÚRSO sa týmto pádom stáva poskok. Ja som to minule nazval možno tak trošku jemnejšie, že to bude zamestnanec vlády. A naozaj, ak teda by to takto prešlo tak jeho nezávislosť je stratená. Práve preto sme s kolegyňou Verešovou pripravili pozmeňujúci návrh. Som rád, že aj kolegovia so SaS pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto. I keď na druhej strane neočakávam, že by ho vládna koalícia schválila, čo mi je veľmi ľúto.

    Pán minister, my však ako ste hovorili, sme mali na to veľkú debatu a ja teda môžem len povedať, že si nemyslím, že táto stratégia je dobrá. Naozaj si nemyslím, že to, ktorým smerom ste sa vybrali pri tomto úrade je dobrý smer, pretože naozaj túto dôležitú inštitúciu na ktorej sme mohli práve ukázať aké dobré a prospešné je keď je nezávislá, tak vlastne toto zavrhujeme a stáva sa vlastne vazalom vlády.

    Hoci pán Holienčik a jeho konanie, minulý rok hlavne, ukázalo ako sa dá tento úrad zneužiť. Ale práve preto je dôležité, aby na tomto mieste sedel zodpovedný a čestný človek. Pretože zase v januári sme videli ten zásad vlády, dva kontrasty. Minulý rok zneužitie úradu, v januári vyslovene vlastne to, čo sa tým zákonom teraz ide zaviesť, tak to bude, to budeme, to sme mohli vidieť v januári, kedy jednoznačne vláda ovládala tento úrad.

    Takže ja len, keby sme si chceli predstaviť, že by naozaj na tomto úrade sedel poctivý, čestný, zodpovedný odborník, tak by aj v oblasti energetiky veľa vecí by sa pohlo dopredu v prospech ľudí na Slovensku. Takže, ja len toto som chcel vyjadriť, pán minister, na vašu adresu alebo teda na adresu vlády. Sú to dve verzie, jedna rozsiahlejšia z dielne SaS, druhá jednoduchšia z našej dielne. Už len si počkať na verdikt. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.

    Pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno máte pravdu, treba počkať na to, aký bude výsledok. Ja by som chcel len pripomenúť, prečo musíme čakať. Tento návrh je reakciou na zlyhanie nominantov SMER-u na poste, kde mali kontrolovať a hájiť záujmy občanov, čo sa neudialo. Ja som presvedčený, alebo by som skôr povedal skeptický, či vôbec táto zmena donesie niečo lepšie pre občanov. Pretože vláda pri riešení tohto problému na samom začiatku nesledovalo záujem občanov ale len marketingový ťah. A to, či tento návrh zákon odstráni alebo neodstráni, to je otázne. A budú to furt len nominanti SMER-u a vládnej koalície, ktorí nemajú záujem sledovať záujem občanov.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické, pán poslanec Heger.

  • Pán kolega, ďakujem pekne. Ja len asi potvrdím tú vašu skeptickosť. Ja dokonca, ak ste vyjadril, že ako to môže dopadnúť. Ja si myslím, že to dopadne naozaj zle, že táto zmena neprinesie nič dobré. Práve naopak, oddiali nás od toho, aby sme tento úrad mohli vrátiť do podoby alebo teda dať ho do podoby, aby slúžil naozaj transparentne a nezávisle v prospech občanov. Toto si myslím bude, ak sa to schváli tak ako je to navrhnuté, bude pochované a na dlhšiu dobu a potom nás to bude len čakať aby sme to opravili, keď na to dostaneme príležitosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Krajniak.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, keď som tu počúval túto rozpravu tak sa mi zdalo, ako keby niektorí kolegovia boli naozaj presvedčení, že problém s vysokými cenami energií na Slovensku máme preto, lebo vláda príliš zasahovala do regulačného úradu. V skutočnosti je problém úplne opačný. Vláda sa vôbec nestarala o to, čo regulačný úrad robí. Preto tu máme také vysoké ceny energií.

    Pán poslanec Budaj povedal v rozprave, že pán Holienčík bol sluhom vlády. A to bol ten problém. A to sa veľmi mýlite, pán kolega Budaj, pán Holienčík bol sluhom oligarchov a energetickým monopolov ktorým dokonca radil ako majú zvyšovať ceny energií na úkor občanov. V tom bol problém. Nie v tom, že by slúžil príliš vláde. Pán poslanec Galek povedal, že tuto vidíme ten rozdielny prístup liberálny alebo socialistický k riešeniu problémov. No skúsme si ich pomenovať.

    Ten vládny prístup bol taký, že počkáme si kým je problém a potom rýchlo začneme niečo urobiť. Kam tento, nazvime ho, vy ste ho nazvali socialistický, v poriadku, prístup viedol. Máme jedny z najvyšších cien energií v Európe. Pre domácnosti je to katastrofa v porovnaní s okolitými krajinami. Pozrime sa, aký je zisk energetickým monopolov. Dámy a páni, energetické monopoly inkasujú 48 % zisku v priemysle, ale zamestnávajú iba 3-percenta ľudí. Ako sa vláda príliš starala o ceny energií. Vláda sa vôbec nestarala, kašlala na to. Toto je pre nás neprijateľný, neakceptovateľný stav. No ale pozrime, poďte teraz pán Galek k tomu druhému riešeniu, k tomu liberálnemu prístupu keď nás má spasiť nejaký nezávislý odborník. Toho nezávislého odborníka tam nominuje kto? A komu bude zodpovedný tento nezávislý odborník. To je ilúzia. Predstavme si, že nejaký takýto človek zdvihne ceny energií na Slovensku, alebo povolí ich zdvíhanie, ešte horšie ako pán Holjenčík. Čo potom budeme robiť my, ktorí sme zvolení ľuďmi? Budeme sa vyhovárať, že prepáčte, vážení občania, ale tuto nezávislý odborník XY, on si to zvážil takto a my nemáme do toho ako zasiahnuť. Realistický prístup by mal byť taký, že vláda by mala strážiť ceny =====

  • ešte horšie ako pán Holjenčík. Čo potom budeme robiť my, ktorí sme zvolení ľuďmi? Budeme sa vyhovárať, že prepáčte, vážení občania, ale tuto nezávislý odborník xy, on si to zvážil takto a my nemáme do toho ako zasiahnuť. Realistický prístup by mal byť taký, že vláda by mala strážiť ceny energií. Mala by dohliadať na to, aby monopoly nemohli zneužívať svoje postavenie na trhu, ktoré majú. Čo iné by malo byť úlohou vlády, ak nie starať sa o to, aby ceny energií pre domácich ľudí, aj podnikateľov neboli prehnane vyššie ako v okolitých štátoch a prehnane vyššie než aké sú oprávnené náklady. Veď dnes dobre vieme, že keď sa vláda nestarala, tak ceny energií pre domácnosti sú o 30 % vyššie než by mali byť iba kvôli tomu, že vláda sa nestarala. A keď sa nebude vláda starať už vôbec, potom kam tie ceny porastú?

    Pán poslanec Heger povedal, že nanovo nominovaný šéf ÚRSA bude vazalom vlády. No, v tomto prípade musím povedať, že lepšie vazal vlády ako vazal oligarchov. Pretože tú vládu aspoň môžete odvolať, tá vláda sa zodpovedá občanom vo voľbách. Ale keď raz bude na šesť rokov zvolený nejaký tzv. nezávislý odborník, komu sa bude zodpovedať on. Komu sa bude zodpovedať? Lebo my sa zodpovedáme našim voličom. Komu sa ten tzv. nezávislý odborník bude zodpovedať, ak sa bude správať rovnako ako pán Holjenčík doteraz? Veď my máme vážny problém v cenách energií na Slovensku, máme vážny problém v tom, že energetické monopoly inkasujú zo Slovenska násobne vyšší zisk ako si dovolia inkasovať energetické monopoly v krajinách západnej Európy. Akonáhle k tomu pristúpime spôsobom, že sa o to nebudeme starať, tak tento úplne neprijateľný stav bude pokračovať.

    Ja si nerobím ilúzie o tom, že vláda nominuje na šéfa regulačného úradu nejakého génia, ktorý všetko vyrieši. Ale myslieť si, že riešením je dať od toho ruky preč a ono sa to vyrieši samo, to je takisto ilúzia. My tu máme vážny problém, ktorý spočinul alebo vyplynul z toho, že sme nezasahovali, že sme na to kašlali, nie že sme príliš zasahovali. Nad tým rozmýšľajme ako zasiahnuť do tvorby cien energií na Slovensku, aby sa dostali na úroveň, ktorá je v rámci Európy prijateľná a ktorá je vzhľadom na oprávnené náklady prijateľná aj pre slovenských ľudí a pre slovenské domácnosti.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, pán poslanec Galek. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými. Pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Krajniak, dovolím si ale s niektorými tými konštatovaniami, žiaľ, nesúhlasiť hlavne čo sa týka tej jej závislosti, resp. nezávislosti, resp. toho, že či by mal byť úrad nejakým spôsobom politicky ovplyvňovaný. Prečítam vám čo má byť úlohou úradu.

    Úrad ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje, to je dôležité, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi ... investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad preto musí vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal alebo inak povedané, aby boli ceny spravodlivé pre obe strany. Toto je zo stránky ÚRSO.

    V zásade ide o to, že regulácia v normálnej krajine, kde naozaj regulácia funguje je o matematike. To znamená vstupy dostanem, posúdim a regulujú sa naozaj ako je to tu napísané iba také oblasti, kde neexistuje hospodárska súťaž. Toto platí vtedy, keď je tá regulácia správne, systémovo a transparentne nastavená. To znamená, my sme tu nie na to, aby sme ovplyvňovali úrad, ale aby sme nastavovali to, aby tá regulácia bola systémová, transparentná, aby aj ten výber toho predsedu bol apolitický, aby to bol naozaj odborník, ktorý sa v tejto oblasti vyzná.

    A potom ste hovorili o tom, že máme na Slovensku veľmi vysoké ceny energií. Ale opäť, tieto vysoké ceny energií máme kvôli tomu, že sme preniesli obrovské množstvo politických opatrení do tých cien. Keby sme toto odtiaľ vyňali, tak to je napríklad tá ..., tak dneska sme naozaj, dovolím si povedať, na veľmi slušnej úrovni. Týka sa to hlavne tých distribučných poplatkov. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické, pán poslanec Krajniak. Prosím, o zapnutie.

  • Pán poslanec Galek, vypomôžem si s obľúbeným citátom pána premiéra Fica, ktorý povedal, že nie je podstatné, či je mačka čierna alebo biela. Podstatné je, či chytá myši. To je slávny citát bývalého vodcu čínskej komunistickej strany Teng Siao-pchinga. Viete, ľudí nezaujímajú naše spôsoby ako to urobíme. Ľudí zaujímajú či tie ceny energií sú oprávnené alebo nie. Chcel som len upozorniť na to, že ani prístup dať od toho ruky preč za súčasných okolností nespôsobí to čo ste aj vy povedali. Pretože dobre vidíme, že ten zákon tak ako je nastavený sa nedodržiava. A potrebujeme urobiť zmenu k lepšiemu a bez toho, aby sme do toho nejakým spôsobom zaingerovali, to neurobíme. Samo sa to neurobí. To je všetko čo som chcel povedať.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Galek. Pripraví sa pán poslanec Beblavý.

  • Je zaujímavé ako v rámci rozpravy k vládnemu návrhu diskutuje opozícia v podstate akosi takým nejakým spôsobom aj utriasame tie jednotlivé názory, súhlasím s pánom Krajniakom, samozrejme. Ak by sme tu mali naozaj normálne fungujúcu spoločnosť, tak určite nemáme napríklad tu kauzu a dneska tu neriešime ani fungovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bohužiaľ, tak nejak sme na to nastavení a nejakým spôsobom, nejakú cestu musíme nájsť, aby sme naozaj dosiahli aj tie nižšie ceny energií.

    Ja sa preto vrátim, ako som to už avizoval predtým práve k tomu jednému nášmu pozmeňujúcemu návrhu, je to návrh č. 6, ktorý takisto by mohol viesť k tomu, že by ceny energií klesli. Tento návrh už som ho prečítal, ale možno že vysvetlím také pozadie.

    Asi viete, že na Slovensku podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, nepodporujeme uhlie tak ako je to v iných krajinách, ale podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia a úprimne my nevieme, koľko vlastne to uhlie stojí. Vlastne dneska už vieme, vieme, že sa to pohybuje okolo 5 eur na gigajoule, čo je skoro dvojnásobok, ak nie trojnásobok nejakých priemerných cien v Európe. Áno, dá sa argumentovať tým, že sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie povrchovú, ale takisto nebudeme pestovať banány na Gerlachovskom štíte, keď to jednoducho nevychádza.

    Z tohto dôvodu prichádzame s tým pozmeňujúcim návrhom č. 6, ktorý sa síce netýka priamo fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale týka sa samotného zákona a umožní nám práve to, aby sme poznali aj vstupy do tej regulácie ceny elektriny z domáceho uhlia. Častokrát sme obviňovaní z toho, že chceme na Slovensku zastaviť baníctvo, pripraviť baníkov o robotu. Nie, toto nechceme. My chceme jednoducho, aby naozaj, ak tu robíme nejakú takúto podporu, na ktorú sa my všetci skladáme, tak aby bola transparentná. Takže k tomuto smeruje práve aj tento návrh.

    A paradoxne mal som niekoľko rozhovorov aj so zástupcami napríklad Hornonitrianskych baní a v takej slabej chvíľke mi jeden pán povedal, že oni by s tým napríklad problém nemali, keby sa naozaj regulovala práve tá cena toho domáceho uhlia. Ja by som bol určite veľmi rád. Ten návrh s tým počíta a v podstate k nejakému poklesu alebo k nejakému vyhodnoteniu toho, či naozaj tá cena, ktorú dneska platia Slovenské elektrárne, ktoré sú tým regulovaným subjektom, tak by ten dopad sa mohol prejaviť už v tomto roku.

    Takisto si treba uvedomiť, že ak sa bavíme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, tak elektrárne v podstate de facto nie sú tým konečným príjemcom čo môže znamenať nepriame štátne dotácie, za čo nás takisto Európska komisia môže nejakým spôsobom napomenúť alebo nejakým spôsobom riešiť.

    Veľmi sa mi páčila tá diskusia, naozaj tie jednotlivé pozmeňováky, ktoré doteraz tu boli predložené, či už naše alebo či už to bol práve ten, ktorý predložila Veronika Remišová a Edo Heger. Ja by som sa možno že chcel ešte troška vrátiť k tomu, že čo tými pozmeňovákmi sledujeme okrem toho teda, že je to nejaké to odstránenie politizácie alebo tak ako pán Krajniak povedal, vždycky tam bude nejaká závislosť zrejme, pretože však či to bude menovať prezident alebo či to bude menovať vláda, proste ten človek bude, nepoviem, že sa zodpovedať, pretože ÚRSO je nezávislé, ale niekým je menované a za nejaké to porušenie zákona, tak ako to definuje súčasný zákon, ten človek môže byť aj odvolaný.

    A teraz možnože k tým pozmeňujúcim návrhom. Aby som tak nejak definoval, máme tu pozmeňovací návrh č. 1, kedy hovoríme, že prezidenta chceme, aby to bol on, ostal tým, ktorý bude vymenovávať toho predsedu. Tu sa naskytá otázka, dobre, tak dneska je tu možnože prezident, ktorý neurobí všetko to čo urobí táto vláda, ale zasa tie zákony sa predsa nešijú na nejakú aktuálnu situáciu. Ale práve týmto pozmeňujúcim návrhom sa rieši aj to oddelenie tej moci, nech je už pri nej ktokoľvek. A keď bude prezident poverený vládou, no tak hold bude, ale jednoducho bude tam takýto človek.

    Pokiaľ by neprešiel tento pozmeňujúci návrh a máme tu ten pozmeňovací návrh druhý, ktorý hovorí aspoň o tom, že tam má byť teda nezávislá komisia, kedy ministerstvo predkladá vláde práve týchto jednotlivých nominantov. Pre nás je kľúčové, aby minimálne jeden z týchto návrhov prešiel a súčasne, aby prešiel aj pozmeňujúci návrh č. 5, to znamená, je to práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby to ministerstvo nevstupovalo do tých cenových konaní. Toto sú také z môjho pohľadu podmienky na to, aby sme mohli podporiť nejaký ten vládny návrh zákona. V opačnom prípade naozaj to bude z nášho pohľadu iba zbytočný na poste predsedu zbytočne ďalší politický nominant, ktorý bude skákať tak ako bude vláda pískať a naozaj Holjenčíka č. 2 tu nepotrebujeme. Takže bol si myslím, že stručný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže nie sú faktické, pán poslanec Beblavý, nie je v sále. A je, ospravedlňujem sa. Ja vás stále hľadám hore. Nech sa páči

  • Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická pán poslanec Krajniak. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • To je dobré, pán kolega Beblavý, že o tom diskutujeme, lebo myslím, že si treba ujasniť, že akú úlohu má vlastne pán Holienčík a pán nový Holienčík plniť. Ja mám pocit, že niektorí možno majú predstavu, že by to mal byť akýsi spravodlivý sudca medzi odberateľmi energií a tými kto poskytujú distribúciu alebo výrobu energií. A ja si myslím, že to je nesprávna predstava. Podľa mňa by mal byť tento človek protihráčom monopolov, ktoré by za iných okolností stanovili svoju cenu za odber elektrickej energie a ďalších energií takým spôsobom, že by sa z toho občania a možno aj viaceré firmy zbláznili. Pretože my tu nemáme, vy ste povedali, že tá súťaž by mala byť férová. Problém je v tom, že my tu máme energetické monopoly. To nie je súťaž, tu nemáme o čo súťažiť. Tu súťažíme iba o to, či tie monopoly donútime, postrážime, postaráme sa o to, nech to nazveme akokoľvek, či budú tie ceny pre domácnosti a pre odberateľov v priemysle vyššie alebo nižšie. O nič iné nehráme. Ja súhlasím s tým, že tie ceny majú byť také, aby ten prevádzkar ktorý tu energiu dopravuje do domácnosti alebo k firme, aby sa mu to rentovalo. Ale malo by sa mu to a to je v našom záujme rentovať čo najmenej. A keď to tak poviem, že ten pán nový Holienčík by mal byť v skutočnosti honelník, ktorý ale na rozdiel od starého Holienčíka, nenaháňa ceny energie hore v prospech tých monopolov, ale má ich naháňať dole v prospech občanov a v prospech slovenských podnikateľov.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak, za vašu faktickú poznámku. V mnohom sa dá súhlasiť. Ja by som možno naozaj dodal to, že najväčším a najistejším honelníkom je vždy súťaž. Samozrejme problém energetiky a ...energetiky je, že viacerých segmentoch tá súťaž buď nie je možná alebo je obmedzená, takže tam potom naozaj prichádza do toho regulácia. Ale aj v rámci regulácie je dôležité a o tom je tu malá debata, lebo je to nedostatočne sexi, aby tie právomoci boli primerane rozdelené. Pretože v skutočnosti ÚRSO by mal fungovať tak, že cez regulačnú politiku a ďalšie dokumenty by mali byť určené pravidlá hry natoľko presne, aby každý uchádzač už vopred vedel čo môže a čo nemôže. Tie jednotlivé konania cenové už o konkrétnej firme, o konkrétnom by už v podstate mali byť len aplikáciou veľmi jasných a predvídateľných pravidiel a mali by byť skôr technickým procesom než nejakým rozhodovacím procesom. A tá regulačná politika samotná by mala byť nastavená naozaj tak, a v tom s vami súhlasím, aby občania Slovenska mali čo najnižšie ceny, samozrejme rešpektujúc základnú energetickú bezpečnosť a aj dlhodobý a udržateľný charakter týchto cien. A v tom tiež musím povedať, že doterajší ÚRSO zlyhal a pravdupovediac nebol nikdy ani vystavený verejnej kontrole v tom ako sa takéto rozhodnutia prímajú a ako sa potom následne aj vykonávajú. Takže si pán Holienčík aj s malým h aj s veľkým H, teda jeho budúci, budú môcť dovoliť veci, ktoré si mnohí iní dovoliť nemôžu a potom to naozaj vedie k tomu čo vy hovoríte, že navrch majú monopoly, nie občania a nie záujem tejto ekonomiky. Ďakujem.

  • Do rozpravy je prihlásená ústne pani poslankyňa Remišová. Nie je v sále, stráca poradie. Vzhľadom na to, že sme vyčerpali zoznam všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno, nech sa páči.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene o doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 513, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 534. Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyňa, páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona je transponovať Smernicu Rady 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2008/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň sa spresňujú niektoré doterajšie ustanovenia zákona 309/2009 na základe požiadaviek aplikačnej praxe.

    Účelom smernice je ustanoviť metodiku výpočtu úspor emisií skleníkových plynov počas životného cyklu pohonných látok, ďalej požiadavky na predkladanie ročných správ o týchto dosahovaných úsporách a najmä urýchliť využívanie biopalív tzv. druhej generácie, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Vážený pán predsedajúci dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán minister dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi.

  • Ďakujem vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu tlač 513. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto zákonu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Galek nech s a páči.

  • Dobrý večer všetkým. Ďakujem za možnosť, nemusíte sa báť to bude naozaj iba veľmi vecné vystúpenie. Určite nebudem nejakým spôsobom rýpať do tohto návrhu zákona, pretože sa jedná o čisto, čiste o transpozíciu smernice Európskej únie. Troška ma mrzí, že ste ten návrh nerozviedli troška detailnejšie, aj keď teda v tej dôvodovej správe to je. Možno že pre informáciu pre ostatných palivá druhej generácie to sú práve tie lignocelulózové suroviny, ako je slama a obilie alebo kôra štiepka, alebo všetky tieto lignocelulózové suroviny, ktoré povedzme nevieme tak dobre dneska energeticky zhodnotiť. Vďaka týmto palivám druhej generácie dosiahneme práve do určitej miery to nahradenie tej prvej generácie. Tam sa bavíme vlastne naozaj o palivách, ktoré sú vyrábané jednak z nejakých surovín, ktoré sa môžu použiť aj na potravinárske účely. To znamená zaberá aj tú poľnohospodársku pôdu. Potiaľto vlastne tie výhody. Áno ideme sa posunúť do nejakej novej nazvem to generácie nejaký ďalší krôčik, ale zaujala ma práve tá analýza vplyvov, dopadu vplyvov hlavne na to podnikateľské prostredie, ktoré bola prílohou k tomuto zákonu a nezdá sa mi, že by bola dostatočne spracovaná. Totižto je tam uvedené, že práve na to podnikateľské prostredie to bude mať vplyv pozitívny aj negatívny. Pochopiteľne pozitívny za tým možno považovať aj to, že sa vytvorí možno nejaké nové podnikateľské prostredie. Tak isto to bude mať pozitívny vplyv na to životné prostredie, ale takéto biopalivá budú svojim spôsobom určite aj drahšie, lebo minimálne tá ich výroba. V samotnom návrhu, resp. v tej smernici, ktorú preberáme je jasne stanovené, v ktorom roku by sme mali dosiahnuť aký stupeň tých prímesí a preto neviem z tohto pohľadu alebo či mi viete teraz povedať odhadnúť, aký vplyv to konkrétne bude mať práve na konkrétnu cenu tých palív, pretože to sa potom nebude týkať iba tých podnikateľov, ale bude sa týkať aj všetkých ostatných a prípadne či na ministerstvách niečo už dneska majú nejakú informáciu o tom, či sú nejaké podnikateľské subjekty, ktoré budú mať záujem práve vyrábať tieto biopalivá druhej generácie na Slovensku, pretože tie termíny sú tam 2020, 25 a tak ďalej do budúcnosti. Čiže toľko iba také krátke v podstate dvojotázkové vystúpenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, čiže týmto pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pýtam sa či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak, spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 435, spoločná správa výborov má tlač 435a. Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 508 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča tento zákon schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch hlasovať takto. O bodoch 1 - 8 hlasovať spoločne a tie schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh, stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 435 v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 77 na svojej 28. schôdzi. Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyni Jurinovej, ktorej týmto zároveň odovzdávam slovo.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne, nech sa páči pán poslanec Janckulík.

  • Ďakujem a vítam iniciatívu pána ministra s pomocou pre hasičské zbory a občianske združenia. Každé združenie má nejakú techniku, ktorú musí nejako uskladňovať, aby bola pripravená keď sa niečo stane. Táto technika musí byť pripravená 24 hodín denne lebo od toho záleží aj ten reakčný čas. A verím, že keď tieto dotácie prídu pre tieto občianske združenia a hasičské zbory tak pomôže to v kvalite pri záchrane ľudských životov. Takže, držím palce a verím, že tí uchádzači budú správni a tie dotácie skončia v správnych rukách a pomôže to znova posunúť tú záchranársku činnosť a hasičskú činnosť ďalej a posunieme tú latku hlavne v tom reakčnom čase, aby sme tých ľudí zachraňovali živých a nenachádzali mŕtvych. Takže ešte raz ďakujem pánovi ministrovi za iniciatívu, ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Aha nech sa páči pani poslankyňa, reakcia na faktickú.

  • Ďakujem pekne. Čakala som pán kolega, že zareagujete aj na to čo som hovorila ja v rozprave, teda neviem či to teda znamená, že nejakým spôsobom neviete podporiť to čo som, to čo sme navrhli ešte teda ďalšie rozšírenie, lebo mi to prišlo, že v podstate ste reagovali na, na slová pána ministra, ktoré zazneli ešte predtým. Ale v podstate súhlasím aj s vašim názorom alebo prejavom, že je dobré podporovať dobrovoľné hasičské zbory. Vieme, že dobrovoľné hasičské zbory už boli zadotované financiami z európskych fondov, že sa to aj podarilo aj keď vieme, že na začiatku mali ísť všetky financie len pre profesionálov. Je to tak, že boli podporené aj zo zdrojov Európskej únie, ale na druhej strane si myslím, že ak už naozaj do zákona o dotáciách dopĺňame takéto rôzne účely ešte aj na opravu budov, nevidím dôvod prečo by sme práve nemali naplniť § 2 písmeno a), ktoré priamo už teraz v texte zákona hovorí to čo som spomínala na začiatku, že možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy ďalej necitujem, ale aj pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému, takže poďme rozvinúť to, tú pomoc v rámci integrovaného záchranného systému aj o tie zložky, ktoré následne poskytujú pomoc dotknutým ľuďom. Samozrejme, bez hasičov by možno nastali oveľa väčšie škody ale to, že ak sa nepostaráme o tých ľudí, ktorí, ktorí cítia tragédiu na svojich životoch aj po psychickej stránke alebo ja neviem inými spôsobmi pomoci možno aj právne, tak tá pomoc bude vždy len polovičatá. Takže ja vítam ak sa minister...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave navrhovateľ? Nech sa páči pán minister.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má tlač 434, spoločná správa výborov má tlač 434a. Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Petra Gajdoša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, nevidím tu pani poslankyňu, predkladám návrh na prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä zatraktívnenie dobrovoľnej vojenskej prípravy zvýšením výšky finančného príspevku poskytovaného vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a skrátením dĺžky jej trvania.

    Finančný príspevok za výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje navýšiť o takmer 67 % a jeho výška sa naďalej viaže na percentuálne vyjadrenie sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

    Zmenenej výške by tak po novom mal vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy patriť finančný príspevok vo výške 7,50 euro za jeden deň, čo za celú dobu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy predstavuje navýšenie o 199,50 eur na celkovú sumu 577,50 euro. Dobrovoľná vojenská príprava sa taktiež v dobe trvania navrhuje skrátiť z 12 na 11 týždňov s tým, že základný vojenský výcvik a odborný výcvik, ktoré predstavujú obsahovú náplň dobrovoľnej vojenskej prípravy by po novom nemali byť vymedzené predpísaným časovým údajom, ale ich trvanie by mohlo byť upravené tak, aby viac zohľadňovalo potreby prípravy pre jednotlivé funkcie v zálohách ozbrojených síl.

    Vládny návrh zákona zároveň reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a za účelom spružnenia výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy sa veliteľovi výcvikového zariadenia umožňuje určovať členenie výcvikového dňa tak, aby v prípade potreby nemusel každý výcvikový deň obsahovať časť výcviku. V praxi tak pôjde, najmä o výcvikové dni, ktoré pripadnú na víkend alebo dni pracovného pokoja kedy bude dochádzať k výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, avšak iba v podobe plnenia úloh denného režimu, prostredníctvom ktorých bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy získavať základné vojenské návyky.

    Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovených v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2017 a samozrejme ďalšie roky.

    Vládny návrh zákona bol prerokovaný na výbore pre obranu a bezpečnosť a v ústavnoprávnom výbore, ktoré ho odporučili schváliť. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a zároveň ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som poinformoval o predmetnom vládnom návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor návrh zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 513 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 199 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 72 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru pána poslanca Gábora Gála vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní a predniesť spoločnú správu výborov, ako aj odôvodniť návrh stanoviska gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 78 na svojej 28. schôdzi. Prosím pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Nech sa páči pán poslanec Hrnko.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že to stihnem aj vo faktickej, takže som sa z rozpravy odhlásil. No ja som rád tomuto vystúpeniu pán poslanec Hrnko, lebo nič iné nepočúvam už asi tri dni, len to ma tu novinári obháňajú, že pán poslanec Hrnko kadiaľ chodí, tadiaľ rozpráva, že peniaze nie sú dôležité, ale že musíme tých ľudí naverbovať z hľadiska vlastenectva. No z hľadiska vlastenectva možno tak vás naverbujú, ale jednoducho tí ľudia musia byť zaplatení a musia tie výhody určité dostať. Preto my ako klub SaS tiež podporíme tento návrh zákona. Pán minister to od nás dostal prisľúbené. Chcem vás upozorniť na jednu vec, ktorú máte v dôvodovej správe, kde máte napísané, že to bude mať pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej inklúzie, predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si zamestnanie. To by som neodporúčal, aby ste sa snažili verbovať hlavne ľudí, ktorí sa nevedia inak zamestnať, ale odporúčal by som verbovať ľudí, ktorí uvažujú o tom, že vstúpia do ozbrojených síl, ale chcú si to tak povediac vyskúšať. To je jedna poznámka a druhá poznámka nadväzuje na túto prvú poznámku, to je už priamo pánovi ministrovi, že treba jednoducho viac nadviazať spoluprácu s mladými ľuďmi na školách. Dnes sa vám potulujú všelijaké polovojenské organizácie po školách napríklad naposledy alebo v súčasnosti v Nitre na základnej škole a tam musíte byť vy pán minister. Nie teda vy konkrétne, ale musia tam byť vaši ľudia na základných školách, na stredných školách, na vysokých školách a potom pevne verím, že dokážete mladých ľudí viacej pritiahnuť aj k tomuto projektu. A posledná rada úplne zadarmo riešenie SaS zvýšte peniaze na aktívne zálohy na 150 tisíc eur ročne, dnes je to myslím polovica a tým pádom zabezpečíte to, že viac týchto ľudí možno z tej dobrovoľnej vojenskej služby prejde aj to projektu aktívnych záloh. Túto radu máte od nás úplne zadarmo. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hrnko chcel by som vás upozorniť, že ste porušili rokovací poriadok, ktorý ste si sami odhlasovali, pretože podľa rokovacieho poriadku by ste mali až po skončení vášho vystúpenia čítať ten pozmeňujúci príspevok. Bol tu jeden opozičný kolega alebo kolegyňa na to upozorňovaný, že nemajú to čítať v rámci, ale až po skončení príspevku v rozprave. Uznávam, že je to úplne nelogické a nezmyselné, ale tak ste to schválili a teda keď predsedajúci napomína opozičných poslancov, tak dovolím si vám to povedať aj ja. A druhá vec, teda a dúfam, že ste, že ste teda odovzdali pred vystúpením s pätnástimi podpismi, lebo ešte nie je na webovej stránke Národnej rady a chcel by som sa jednu vec spýtať, že aké budú dopady tohto vášho pozmeňujúceho návrhu, myslím dopady nie na individuálnu odmenu, ale na štátny rozpočet, pretože keď sa dáva návrh zákona, aj poslanecký návrh zákona, tak sa vyžaduje, aby boli vyčíslené rozpočtové dopady na najbližšie tri roky vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom až takéto, až takéto nároky nie sú stavané, ale teda predpokladám, že to máte spočítané a nezachytil som v tom vašom vystúpení, tak aké budú rozpočtové dopady. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem pán poslanec za váš príspevok. Nepochopil som jeho prvú časť, pretože som to prečítal až po svojom vystúpení som prečítal návrh teda môjho pozmeňujúceho návrhu, respektíve pozmeňujúceho návrhu pätnástich poslancov, teda na záver môjho vystúpenia neviem, či som mal urobiť nádych, výdych alebo nejaký predel iný, aby som vlastne splnil požiadavku, ktorú na mňa kladiete a čo sa týka druhej časti vašej poznámky, musím povedať, že poslanecký klub Slovenskej národnej strany to konzultoval s ministerstvom obrany, sú to peniaze, ktoré nemajú dodatočný nárok na štátny rozpočet Slovenskej republiky, ale bude dodatočný návrh na rozpočet vo vnútri ministerstva obrany a ministerstvo obrany si to vie predstaviť. Asi toľko.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť navrhovateľ.

  • Áno. Ak dovolíte, čo sa týka návrhu pána poslanca Hrnka skutočne ďakujem za podporu. Určite to bude okrem teda ako tu bolo spomínané vlasteneckého princípu aj ten motivačný finančný a prispeje to k tomu, aby sme každý rok mohli tak, ako máme v rámci obranného plánovania skalkulované na tých 150 dobrovoľníkov vykonať výcvik, len kalkulačne pre pána poslanca Dostála. Bude to mať samozrejme vplyv na rozpočet z hľadiska zhruba do 100 tisíc je to 93 900 s tým teda, že samozrejme bude to vykryté z nášho rozpočtu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorým budeme pri obrannom plánovaní počítať aj na ostatné roky. Čo sa týka vašej poznámky pán poslanec Galko. Ďakujem za podporu s tým teda, že už v piatok mám zhodou okolností v Trnave prednášku ohľadom dobrovoľnej vojenskej prípravy, takže tá strategická komunikácia je nastavená a pripravená, máte pravdu, je potrebné sa obracať k mladým ľuďom, aby tá dobrovoľná vojenská príprava bola v povedomí občanov Slovenskej republiky, hlavne mladých ľudí nad 18 rokov, ktorí dosiahli v danom roku 19 rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím dnešný rokovací deň. Prajem vám pekný večer.

    =====