• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 50 poslancov.

    Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, prezentujme sa.

    (Prezentácia). Prítomných 110 poslancov, takže konštatujem, Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Vladimír Matejička a Natália Grausová. Náhradníkmi budú poslanci Katarína Cséfalvayová a Jana Cigániková.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadal pán poslanec Zsolt Simon a o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Eva Antošová a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Peter Antal.

    Takže poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 88 ods. 1 ústavy návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov, teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.

    Návrh má tlač 495.

    Uvedený návrh bol podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre sociálne veci. Taktiež bol zaslaný aj na zaujatie stanoviska vláde.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podávam teraz procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali aj po 19.00 hodine až do úplného prerokovania tohto návrhu, samozrejme, vrátane hlasovania. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za 76, proti 45, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz pristúpime k samotnému rokovaniu o podanom návrhu na vyslovenie nedôvery.

    Prosím poslankyňu Natáliu Blahovú, aby ako poverená členka skupiny poslancov návrh uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

    Sme začali rokovať, ale procedurálny návrh, nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 495.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem iba upozorniť kolegyne, kolegov, že pre tento účel mimoriadnej schôdze k odvolávaniu pána ministra Richtera sme si dnes rezervovali kinosálu, vytvorili sme z odvysielaných vecí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Ale toto nie je procedurálny návrh!

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... ku kauze Čistého dňa. Slučku, iba chcem pozvať.

  • Výkriky z pléna.

  • Pani podpredsedníčka, toto nie je procedurálny návrh!

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia podpredsedníčka NR SR

    Robíme to tak vždy, pán predsedajúci. Pozývam kolegyne a kolegov...

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Takže, nech sa páči, budeme pokračovať.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... ktorí by si chceli pozrieť, nech sa páči, do kinosály.

  • Výkriky z pléna.

  • Porušili ste procedurálny návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa, skúste začať, lebo stále budú kričať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter je politicky zodpovedný za skutočnosť, že v našom štáte sú závažným spôsobom opakovane a systematicky ohrozované práva a právom chránené záujmy maloletých detí, je ohrozovaný ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický i sociálny vývin. Minister Ján Richter svojím konaním a nekonaním spôsobil, že platné zákony Slovenskej republiky nie sú rešpektované, že systematické porušovania zákonov nie sú žiadnym spôsobom sankcionované, že nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči jednotlivcom orgánom štátnej a verejnej správy, ktoré sú zjavne zodpovedné za úmyselné porušenia zákonov a zanedbania svojich povinností.

    Naopak, minister práce Ján Richter sa aktívne spolupodieľa na porušovaní platných zákonov a garantuje nedotknuteľnosť tým, ktorí sa takýchto činov dopúšťajú. Tým sa stáva osobne a politicky zodpovedný za bezprecedentný morálny rozvrat v rezorte, ktorý bol poverený riadiť. Porušovanie základných práv a slobôd týkajúce sa tých najbezbrannejších obyvateľov krajiny – maloletých detí – je fatálnym prehreškom voči ľudskosti, ľudským právam, platným zákonom a medzinárodným dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pravda nie je uprostred, ako by si možno všetci radi mysleli, a nie je to ani tak, že každý má svoju pravdu, pretože pravda je len jedna.

    Moja práca spočívala a spočíva najmä v tom, že sprevádzam rodiny a deti životnými situáciami, ktoré nie sú pre bežný život celkom štandardné. Poskytujem im sociálne poradenstvo, sieťujem odborníkov pomáhajúcich profesií, ktorí by mohli intervenovať, spisujem im návrhy na súd, žiadosti, sťažnosti úradom, snažím sa im dodávať silu a odvahu v ťažkých chvíľach. Som ich sprievodca, niekedy krátkou životnou epizódou, niekedy dlhšie.

    Aj v tomto prípade ma oslovila zúfalá matka s prosbou o pomoc. Pozreli sme sa spolu na všetky možnosti, ktoré využila, aj na tie, ktoré sa ešte využiť dajú. Vyskúšali sme všetko. Žiadosti o prešetrenie situácie, sťažnosti, trestné oznámenie. Rodine však nikto nepomohol. Naopak, náhle absolútne stratila kontakt so svojím dieťaťom. Všetci zodpovední s ňou prestali komunikovať, začala dostávať výstražné esemesky. Preto som sa rozhodla použiť nástroj, ktorý používam v krajnom prípade, keď už žiadna inštitúcia nevie alebo nechce pomôcť. Tým je zverejnenie príbehu. Keď som pred ôsmimi mesiacmi písala článok, myslela som si, že svet sa dá okamžite do pohybu, smerom k pomoci deťom, ktoré ju súrne potrebujú.

    Tým, ktorí si myslia, že som svoj článok písala na základe domnienok jednej matky, chcem povedať, že sa mýlia. Mala som k dispozícii svedectvo matky maloletej, otca maloletej, otčima maloletej, písomne svedectvo ďalšej osoby, ktorá maloletú navštívila, zdravotné záznamy maloletej, písomné svedectvo bývalej klientky zariadenia o znásilnení, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, výňatok z uznesenia vyšetrovateľa, kde bolo spáchanie skutku potvrdené, trestné oznámenie matky maloletej a trestné oznámenie matky druhej maloletej, písomné svedectvo bývalého klienta o zlom zaobchádzaní, bití a ponižovaní klientov. K tomu som mala informácie o tom, že vedeniu zariadenia sa úspešne podarilo zastrašiť televízne štáby, ktoré mali natočené reportáže a napokon ich neodvysielali.

    Ak sa ma opýtate, či by som dnes znovu napísala tento článok, odpovedám, že určite áno. Tie ponížené a ublížené deti si totiž konečne zaslúžia ospravedlnenie a pomoc. Rodičov a bývalých klientov som nasmerovala k tomu, aby podali podnet na Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na základe tohto podnetu výbor zrealizoval poslanecký prieskum. K podnetu, ktorý prišiel na výbor, bola priložená dokumentácia, podľa ktorej malo v zariadení opakovane prísť k sexuálnemu zneužívaniu maloletých detí, zlému zaobchádzaniu, týraniu a ponižovaniu klientov.

    Vo všetkých prípadoch v priloženej dokumentácii ide o zariadenie Čistý deň so sídlom v Galante. Je to resocializačné zariadenie pre drogovo závislých, ktorému bola pridelená akreditácia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zariadenie prijíma maloletých, ktorým bol súdom nariadený výkon rozhodnutia o výchovnom opatrení. Dieťaťu je súdom pridelený opatrovník, spravidla lokálne príslušný úrad práce, a ústredie práce uzatvára so zariadením zmluvu a pobyt dieťaťa zariadeniu prepláca. Výška finančného príspevku na dieťa je 33,40 eur na deň.

    Poslanecký prieskum bol zameraný na dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovensko viazané. Prieskum bol zameraný aj na dodržiavanie zákonnosti postupov orgánmi štátnej a verejnej správy a na ochranu maloletých. Bol zameraný na kvalitu poskytovania služieb a kvalitu života maloletých klientov v zariadení. A bol zameraný aj na kontrolu zo strany štátu, ktorý akreditáciou splnomocnil zariadenie na výkon svojich opatrení.

    Podnet bol výboru doručený dňa 6. 9. Obsahoval tieto dokumenty: Sprievodný list oznamovateľky, mám ho tu. Zápisnicu z Generálnej prokuratúry o trestnom oznámení z 22. 8. 2016, ktorá obsahuje výpovede dvoch matiek maloletých detí týkajúce sa sexuálneho zneužívania, znásilnenia, zanedbávania zdravotnej starostlivosti, týrania a nehumánneho zaobchádzania s maloletými deťmi.

    Zo zápisnice citujem: "Pani podáva trestné oznámenie na vedenie resocializačného strediska Čistý deň Galanta, časť Hody, konkrétne na tieto vymenované osoby: "V septembri 2014 som oslovila kurátorku (meno, priezvisko) z dôvodu, že som sa dozvedela, že moja štrnásťročná dcéra (meno, priezvisko) berie mäkké drogy, marihuanu, a bála som sa, preto som ju oslovila so žiadosťou o pomoc. Pani kurátorka mi navrhla, že v uvedenom resocializačnom zariadení by mohli mojej dcére pomôcť, že sa tam týmto deťom venujú, tak som súhlasila s jej umiestnením do zariadenia. Myslela som, že ju tam môžem umiestniť ja sama ako matka, avšak pani kurátorka zariadila, že vo veci bolo vydané aj súdne rozhodnutie, ktorým bola dcéra do zariadenia umiestnená. V decembri 2014 bola na priepustke doma, kedy sa mi zdôverila, že ju určený terapeut sexuálne zneužil. Meno terapeuta je (meno, priezvisko) uvedené. Okamžite som chcela kontaktovať políciu a ešte predtým som zavolala riaditeľovi zariadenia, ktorý ma prosil, aby som to nerobila, s tým, že ešte v ten deň aj s manželkou prišiel k nám domov a sľuboval, že okamžite to dá do poriadku, menovaného terapeuta vyhodí a vyvodí iné dôsledky, len aby som nevolala políciu. Nakoniec ma presvedčil, lebo jeho manželka plakala a inak citovo na mňa pôsobila.

    V roku 2015, neviem presne, ktorý mesiac, som sa dozvedela od iných rodičov, v zátvorke vymenovaných, že moja dcéra spolu s ostatnými deťmi sa zúčastnila na pobyte na chate v rámci terénnej terapie. Od pani (meno, priezvisko) som sa dozvedela, že pracovníci zariadenia, ktorí tam s deťmi boli na pobyte a osobitne zástupca riaditeľa (meno, priezvisko) nakúpil alkohol, ktorý potom s troma dievčatami, ktoré si vybral, na jeho izbe skonzumovali. Dievčatám dal asi do nápoja lieky, Tramal, opil ich a následne ich brutálne sexuálne zneužil. Jedno z dievčat (meno, priezvisko) muselo ísť so zraneniami spôsobenými sexuálnym zneužitím (natrhnutie konečníka) na lekárske ošetrenie. Ďalšími dievčatami boli (meno, priezvisko jedného dievčaťa, meno, priezvisko druhého dievčaťa). Trestné oznámenie už bolo pani matkou jednej z dievčat podané a mám pocit, že podľa toho, čo mi hovorila, že to bolo ututlané.

    V auguste 2015 mi bolo povedané, že dcéra má zakázané návštevy, avšak nebol mi povedaný žiaden dôvod, preto som ju aj tak išla navštíviť. Najskôr mi povedali, že ju nesmiem vidieť, lebo že je chorá, avšak trvala som na tom, že ju musím vidieť. Nakoniec aj napriek tomu, že ma k nej nechceli pustiť, vbehla som do miestnosti, kde som ju našla ležať na zemi v horúčke, dezorientovanú, pričom boli strašné horúčavy. Zbadala som, že na vnútornej strane stehien až po kolená má hnisavé, mokvavé vyrážky, mala to strašné, preto som povedala, že idem na políciu a dcéru beriem na vyšetrenie. Nakoniec mi ju dali, zobrala som ju k doktorovi (meno, priezvisko) gynekológovi, ktorý sa zhrozil, potvrdil, že zranenia dcéry sú spôsobené pohlavným stykom a má aj vnútorné poškodenia na maternici, ktoré sú podľa lekára doživotné. Po tomto som si dcéru nechala doma.

    Volali mi zo zariadenia, že ju mám vrátiť, avšak ja som odmietla, potrebovala som, aby sa vyliečila, avšak ihneď som kontaktovala kurátorku, aby som nemala problém. Vysvetlila som jej, prečo mám dcéru doma, povedala som jej, čo sa v zariadení deje, a ona mi na to uviedla, že "čo sa čudujete, však všetky tieto feťáčky sú kurvy". Neurobila v tejto veci absolútne nič. Aj potom, ako sa riaditeľ zariadenia vrátil z dovolenky, mi zo zariadenia volali, aby som dcéru okamžite vrátila späť, vyhrážali sa mi trestným oznámením, lebo tam bolo súdne rozhodnutie, avšak ja som dcéru v tomto stave vrátiť nechcela, rovnako sa mi vyhrážala aj sociálna kurátorka. Chodila som v tom čase s dcérou po lekároch, pričom vyšetrením krvi boli zistené katastrofálne výsledky, všetky hodnoty mala mimo normu, o čom predkladám k nahliadnutiu správu doktorky (meno, priezvisko) hematologičky.

    Dcéra bola na tom zle aj psychicky, zobrala som ju k psychiatrovi do psychiatrickej nemocnice (uvedené ktorej), pričom PN bola pre dcéru vystavená 20. 10. 2015 jej všeobecnou lekárkou, a tá trvá dodnes. Dcéra bola v zlom, katastrofálnom zdravotnom stave. O tom som informovala kurátorku, tá však neurobila nič. Do zariadenia som umiestnila zdravé dieťa a takto to dopadlo.

    Pred dvomi mesiacmi, keď bola dcéra ešte stále u mňa, išla s bratom do Piešťan na návštevu k jej otcovi. Dcéra s bratom si vypli telefóny, nevedela som sa jej dovolať, tak som zavolala políciu, aby mi ju doviedli. Policajti však hneď kontaktovali kurátorku, tá hneď zavolala riaditeľa a jeho manželku a tí hneď prišli a dcéru mi odviezli naspäť do zariadenia, vôbec sa o tom so mnou nebavili. Odvtedy som s dcérou nebola v kontakte, nedovolili mi návštevu, neposkytujú mi o nej informácie, neodpovedajú na e-maily, telefonicky sa nedá dovolať. Naposledy som kontaktovala riaditeľa zariadenia dňa 11. 8. 2016 e-mailom, ani na ten som nedostala odpoveď. Pripomínam, že dcéra je stále PN, mala mať pravidelné kontroly vrátane hematológie a na tie však s ňou nikto nešiel.

    Každú druhú nedeľu sú v zariadení návštevy rodičov, tak som tam išla včera a dcéru som zazrela. Vyzerala, že je v strašnom stave, pod liekmi, pričom som sa rozprávala s dcérou pani (meno, priezvisko), ktorá mi povedala, že dcére dávajú veľa liekov, berú ju stále k psychiatrovi. Dcéra mi stihla iba povedať: "Maminka, zober ma domov." Vyzerala ako nepríčetná. Keď som odchádzala z návštevy, zastavilo ma blonďaté dievčatko, ktoré malo sadru na nohe, s tým, aby som niekomu povedala, čo sa jej stalo, keď si zranila nohu. Dva týždne jej nikto nepomohol, stále jej hovorili, že sa jej to zahojí a až potom ju zobrali k lekárovi, ktorý zistil, že to má zlomené a dal jej sadru. Povedala mi, že sa volá (meno, priezvisko).

    Poznamenávam, že podľa toho, čo hovorila moja dcéra a dcéra pani (meno, priezvisko) a aj to dievčatko, riaditeľ zariadenia aj ostatní zamestnanci ich bežne oslovujú "feťáčky", "kurvy" a takto s nimi jednajú.

    Chcela by som, aby bola dcéra umiestnená do iného zariadenia, pričom som si vybavila, že ju inde hospitalizujú, avšak neviem si to nijako vybaviť cez kurátorku ani políciu. Uvádzam, že kým bola dcéra u mňa, zdravotný stav sa jej výrazne zlepšil, bola v poriadku, pričom úspešne spravila prijímačky na strednú školu, z čoho sa veľmi tešila a od 1. septembra tam mala nastúpiť, avšak teraz neviem, čo bude ďalej.

    Vo veci sexuálneho zneužívania dcéry v zariadení som podávala trestné oznámenie. Vyšetrovalo to Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Galante. Keď som sa snažila zistiť, ako to pokračuje, vyšetrovateľka mi povedala, že to skončilo tým, že terapeut (meno, priezvisko) sa priznal ku skutku, avšak uviedol, že nevedel, že dcéra má menej ako 15 rokov. K tomuto dodávam, že v zariadení bola obrovská nástenka, na ktorej boli údaje o všetkých umiestnených deťoch vrátane dátumov ich narodenia, pričom to bolo napísané písmenami asi 10 centimetrov veľkými. Toto mi dosvedčí aj tu prítomná pani (meno, priezvisko). Podotýkam, že oni tam všetci o deťom vedia všetko, teda aj koľko majú rokov." Toľko citát z jednej časti podnetu pre výbor pre ľudské práva.

    Ďalšou súčasťou podnetu boli lekárske správy, ktoré dosvedčovali slová ľudí, ktorí písali. Mám ich so sebou.

    Ďalšou časťou tohoto podnetu bola zápisnica o trestnom oznámení z 10. 8. 2016 podaná matkou maloletého dieťaťa. A trestné oznámenie bolo vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa, smerovalo na konkrétnu zamestnankyňu úradu práce, ktorý vystupoval v úlohe kolízneho opatrovníka a podľa oznámenia si neplnil svoje povinnosti.

    Ďalšou prílohou bol list maloletého dieťaťa, list matky maloletého dieťaťa z 31. 8. 2016, kde výbor informuje o používaní samotky, nehumánnom a ponižujúcom zaobchádzaní, nezabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, upieraní práva na vzdelanie, opakujúcom sa sexuálnom zneužívaní maloletých zo strany zamestnancov. Z listu citujem: "Pred mesiacom dcéra dostala osemdňovú priepustku na rodinnú dovolenku. Do Čistého dňa sa mala vrátiť v stredu večer, avšak kvôli neskorému príchodu domov sme telefonicky oznámili terapeutovi a zároveň esemeskou, správou pánovi riaditeľovi, nakoľko telefonáty nepreberal, že ju privezieme nasledujúci deň okolo obeda. Za tento oneskorený príchod dostala moja dcéra trest. Zamkli ju do miestnosti, kde bol iba stôl a stolička, pričom mala napísať sto strán veľkosti A4 recenzie o tom, ako bolo na dovolenke a prečo sa vrátila neskoro. Večer jej zamestnankyňa Čistého dňa priniesla matrac, ktorý bol malý, špinavý a pomočený. Na druhý deň ju vysmial terapeut za to, že plakala, načo sa ona opýtala, čo také urobila, že dostala takýto trest, prečo je tam zamknutá celý deň aj noc. Doteraz nikdy neutiekla ani to nemala v úmysle a odvolávala sa na právo dieťaťa mať vlastnú posteľ. Nechali ju tam zamknutú ďalší deň. Večer jej umožnili spať na svojej posteli v izbe a nasledujúci deň ju opäť zamkli do tejto samotky.

    U dcéry sa počas pobytu v Čistom dni začali prejavovať problémy so žalúdkom, bolesti, zvracania. Záver lekárskych vyšetrení bol, že to má zo stresu a nervov. V apríli 2016 bola hospitalizovaná kvôli bolestiam a zvracaniu v nemocnici, kde nebola zistená žiadna príčina jej choroby. Opäť mi oznámili, že je to psychického pôvodu a odporučili psychologické vyšetrenie. Viem, že v Čistom dni majú psychiatra, ktorý ich dopuje liekmi a nevenuje im dostatočnú pozornosť. Pár dní po pobyte v spomínanej samotke dcéra opäť dostala bolesti a zvracala, z toho dôvodu ju terapeut zobral k lekárovi. Prišiel za ňou pán riaditeľ Tománek a začal jej nadávať do simulantov a kričal na ňu, povedal jej: "Zdochni, keby to záležalo odo mňa, nechám ťa tu skapať." Dcéra skončila v nemocnici v Galante, kde jej zistili helikobaktera. Počas pobytu v nemocnici ju nechali v jedných nohavičkách, v jednom tielku a v jedných kraťasoch a v jedných ponožkách. Pani sestrička z oddelenia jej požičala papuče, pretože jej nenechali ani žiadne topánky. Ošetrujúca lekárka mi podala informácie o zdravotnom stave s doporučením navštíviť nášho obvodného gynekológa, nakoľko bol zistený aj gynekologický nález. Zároveň som minulý týždeň volala lekárke, aby ma informovala o výsledkoch odberov, kedy mi opäť povedala, že dcéra mala nález aj vo výteroch a treba navštíviť obvodného gynekológa. Požiadala som o priepustku za účelom tohto vyšetrenia, avšak večer predtým o 23.38 mi prišiel mail z Čistého dňa, v ktorom sa uvádza, že v súčasnosti nepovažujú za potrebné absolvovať gynekologické vyšetrenie a zároveň ako dôvod uviedli emocionálne rozpoloženie mojej dcéry v posledných dňoch, o čom nemali potrebu ma informovať počas telefonického dňa jeden deň predtým.

    Ďalej chcem poukázať na to, že dcéru odmietali púšťať do školy a upierali jej právo na štúdium. Mala dohodnuté termíny individuálnych skúšok na máj a jún, avšak nakoľko bol v Čistom dni bunkový režim, to je skupinový trest, návštevu školy jej neumožnili. Napriek viacerým výzvam triednej učiteľky nebola z ich strany žiadna komunikácia. Z toho dôvodu nemá dcéra ukončený prvý ročník strednej školy, a tak som požiadala o opakovanie ročníka.

    Chcem vyjadriť nespokojnosť so zamestnancami resocializačného strediska. Nepracujú tu žiadni odborníci, nemajú správny prístup k deťom umiestneným v tomto zariadení, pretože im na klientoch nezáleží, neustále im nadávajú, urážajú ich a ponižujú, používajú nevhodný slovník. Okrem toho nie je vhodné pre klientov, aby boli umiestnení spoločne chlapci aj dievčatá, pretože sa intímne stýkajú. Mám vedomosť o tom, že aj zamestnanci sa intímne stýkali s klientkami. Minulé leto mi dali dcéru domov s tým, že ju mám dať vyšetriť na pohlavné choroby.

    Chcem poukázať na to, že v stredisku vo všeobecnosti zanedbávajú zdravotnú starostlivosť. V nemocnici v Galante som stretla ďalšiu klientku, ktorá bola na kontrolnom vyšetrení so zlomenou nohou. V Čistom dni spadla a dva týždne mala nohu opuchnutú a boľavú, na čo jej vravel terapeut, že to jej odpuchne. Po dvoch týždňoch ju zobrali k lekárovi a dostala sadru. Zároveň ako príklad chcem uviesť klientku, ktorá má dlhodobo problémy s močovým ústrojenstvom, nechali ju až tri týždne v bolestiach a návštevu lekára jej umožnili až po takej dobe.

    V súčasnosti sa pán riaditeľ mojej dcére vyhráža tým, že podá žiadosť na súd o predĺženie pobytu v Čistom dni až do 18 rokov, hoci tam je už 22 mesiacov, je čistá a nie sú s ňou podľa ich vyjadrení žiadne problémy. V máji 2016 sme sa po porade s pánom riaditeľom a kurátorkou dohodli, že dcéru začneme pripravovať na nástup domov, nakoľko sa pán riaditeľ vyjadril, že je už zrelá ísť domov, mala prestúpiť do tretej, výstupnej fázy a začať chodiť na víkendy, avšak pán riaditeľ na tento postup doteraz nemal čas." Toľko citát z listu matky maloletej klientky.

    Ďalším dokumentom je list dospelého klienta, ktorý tam bol na dobrovoľnom pobyte, a rovnako je prílohou podnetu pre výbor pre ľudské práva: "Potvrdzujem, že v resocializačnom stredisku Čistý deň som bol dobrovoľne osem mesiacov od roku 2015. Odišiel som z dôvodu, že som bol hlboko zasiahnutý nátlakom riaditeľa a jeho manželky Zuzany. Na skupinových sedeniach som bol očitým svedkom, ako personál a riaditeľstvo deptalo psychicky slabých členov komunity formou narážania na existenčné problémy, urážky na rodinných príslušníkov, ako aj na nich samotných. Bolo mi veľmi nepríjemné zúčastňovať sa takýchto sedení, lebo vždy to skončilo psychickým zrútením klientov. Riaditeľ nemal problém, čoho som bol svedkom, hovoriť týmto mladým deťom napríklad "kurvy špinavé", "zasrané handry" a zvykol hovoriť, "ty zdochneš, keď odtiaľto odídeš".

    Žaloval sa mi jeden mladý Róm zo Šoporne, že vzadu v drevárničke ho napadli dvaja z personálu (menovaný jeden aj druhý priezviskom) a riaditeľ tak, že ho zmlátili s hokejkami po pätách a stehnách tak, že mal celé nohy modré a nemohol chodiť. Následne to ututlali pred ostatnými, že je ťažko chorý a nosili mu jedlo na izbu a riaditeľ chodil kontrolovať, kedy mu zmiznú modriny.

    Bol som tiež svedkom a bol som pri tom osobne, ako riaditeľ schmatol veľkou silou mamu (meno, priezvisko) za plece, pričom ju skoro zdvihol až do vzduchu a vytlačil ju z priestoru budovy, k čomu dodal, že kto hentej kurve ešte raz otvorí vchod, tak si to s ním osobne vybaví. Tieto slová boli adresované na personál, ktorý len ticho prikývol.

    Riaditeľova manželka mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že som si dovolil sa slušne obhájiť, že nemajú právo ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil dych, a to, že nemám ani takú hodnotu, ako je obyčajné hovno na zemi. Po tomto konflikte som sa rozhodol dané zariadenie okamžite po príchode domov z Chorvátska, kde sa toto udialo, opustiť, čo som aj urobil. Je mi strašne ľúto detí, ktoré sa nemôžu rozhodnúť ako ja a musia tam toto znášať a trpieť dennodenne. Podľa môjho názoru toto zariadenie by podľa predpisov ani nemalo ďalej fungovať, a to z dôvodu, že personál nemá dostatočné znalosti na vykonávanie tejto práce, nehovoriac o tom, že to pod vedením riaditeľa nezvládajú. Mne pobyt v Čistom dni nedal nič, len ujmu na cti a hrdosti."

    Ďalším, ďalšou prílohou podnetu bol rukou písaný list od bývalej klientky zariadenia: "Potvrdzujem, že som sa zúčastnila terénnej terapie, kde zástupca riaditeľa Čistého dňa (meno, priezvisko) podával alkohol v kombinácii s tramalovými kvapkami ním vybraným trom klientkam a následne ich brutálne sexuálne zneužil." To bol podnet, ktorý riešil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Na základe tohto oznámenia a predchádzajúceho zasadania výboru sa Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uzniesol dňa 14. 9. vykonať poslanecký prieskum podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a to: na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante so zameraním na organizačnú štruktúru zariadenia, odborný pomocný personál, jeho kompetencie, činnosti s klientmi, pracovné zmluvy, dohody zamestnancov, dohodárov, dobrovoľníkov zariadenia, zmluvy zariadenia s klientami ministerstva práce, ústredia práce, VÚC a ďalšími donormi o poskytovaní finančných príspevkov, kvalitu poskytovania sociálnych služieb podľa platnej legislatívy, a najmä v oblasti dodržiavania a ochrany ľudských práv.

    Dňa 4. 10. 2016 členovia výboru vykonali poslanecký prieskum na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. K dispozícii sme dostali dokumenty, čiže zmluvy s resocializačným strediskom, podnety, protokol z kontroly, zamestnaneckú maticu. K doplňujúcim otázkam bol k dispozícii generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovníci ústredia v riadiacich funkciách a psychologička, ktorá bola členkou kontrolnej skupiny Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v zariadení Čistý deň.

    Pýtali sme si podnety, ktoré doposiaľ boli doručené ministerstvu, prípadne ústrediu. Podnet č. 1 bol z júla 2014. Bolo to telefonické oznámenie matky dieťaťa o tom, že v uvedenom resocializačnom zariadení dochádza k zlému zaobchádzaniu s deťmi. Matka uvádza, že riaditeľ zariadenia psychicky a fyzicky týral jej dcéru. Proti jej vôli jej dal ostrihať dlhé vlasy. Sťažovala sa, že majú rodičia zákaz návštev v zariadení, že dcéra kvôli zlému zaobchádzaniu zo zariadenia ušla a matka sa bojí o jej život.

    Podnet 2 z júla 2014. Matka maloletej uvádza, že v zariadení dochádza k zlému zaobchádzaniu s deťmi. Sťažovala sa na hladovanie detí, na obmedzovanie návštev rodičov, absentujúcu zdravotnú starostlivosť. Jej dcéra mala zapálená ďasná a zariadenie nezabezpečilo ošetrenie. Dcéra zo zariadenia v noci ušla a toho času je na úteku. Bolo to rovnako telefonické oznámenie.

    Podnet č. 3 z roku 2015. Podnet bol formou listu. S podnetom sme neboli oboznámení, bol nám len z diaľky ukázaný rukou písaný list, s jeho obsahom sme neboli oboznámení s vysvetlením, že je rozsiahly a nemožno ho dostatočne anonymizovať. Na otázku, čoho sa podnet týka, pracovníci odpovedali, že mnohých vecí, a presnú špecifikáciu neposkytli.

    Podnet č. 5 bol z októbra 2015. Podnet od redakcie TV Markíza na preverenie možného sexuálneho zneužívania v zariadení Čistý deň, v prvom prípade ide o terapeuta, ktorý už v zariadení nepracuje a ktorý mal sexuálne zneužiť maloletú, ktorá mala v čase skutku len 14 rokov. V druhom prípade ide o zástupcu riaditeľa, ktorý mal zneužiť počas výletu tri dievčatá, pritom jedna podala trestné oznámenie.

    Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ani ostatní zamestnanci v riadiacich funkciách nevedeli zodpovedať na otázku, či tieto podnety sú totožné s podnetmi, o ktorých verejne informoval minister práce, a teda či ide o totožných šesť podnetov alebo sa tieto podnety prekrývajú, alebo má ministerstvo iných šesť podnetov, a teda v súvislosti s resocializačným zariadením evidovaných spolu jedenásť podnetov. Pracovníci ústredia nás informovali, že ministerstvo má svoj odbor kontroly. Tieto odbory kontroly spolu navzájom nekomunikujú o svojich zisteniach a prijatých podnetoch. Ministerstvo však môže požiadať ústredie o vybavenie podnetu. Ústredie práce nesprostredkúva výsledky kontrol, opatrenia ani žiadne iné úkony ministerstvu a ministerstvo od nich takéto informácie nepožaduje.

    V prípade podnetov prvých štyroch ústredie práce nevykonalo v zariadení žiadnu kontrolu. Podľa informácie riaditeľky odboru pani Marcinovej ústredie na základe dvoch z týchto podnetov inštruovalo kolíznych opatrovníkov, aby kontaktovali deti v zariadení Čistý deň. Na základe tohto preverovania bol zaznamenaný ďalší nový podnet od iného maloletého dieťaťa a s týmto podnetom sme neboli oboznámení. Ani na základe tohto nového podnetu ústredie nevyslalo do zariadenia kontrolu, teda sa nemohlo orientovať pomocou žiadnych objektivizovaných skutočností.

    Na základe týchto piatich podnetov neboli vykonané žiadne opatrenia na ochranu práv maloletých detí zo strany ústredia práce. Na základe podnetu č. 5 začalo ústredie práce kontrolu podľa zákona o kontrole a ktorá obsahovala tri návštevy zariadenia, trvala od 30. 11. 2015 do 29. 4. 2016. Za ostatných päť rokov bola vykonaná zo strany ústredia práce konkrétne táto jedna vecná kontrola. Predmetom kontrolnej činnosti bolo: kontrola spisovej dokumentácie detí, individuálne resocializačné plány, resocializačný program a zabezpečenie psychologickej starostlivosti v zariadení.

    K zaprotokolovanému obsahu spisovej dokumentácie maloletých. Kontrolná skupina sa zaoberala štyrmi náhodne vybranými spismi maloletých klientov zariadenia, kde skúmala kompletnosť úradných dokumentov. Protokol mám k dispozícii. Je anonymizovaný.

    Maloletá A., z protokolu. V prvom prípade maloletej A. je z protokolu zrejmé, že matka plánovala po siedmich mesiacoch ukončiť dobrovoľný pobyt maloletej v zariadení. Úrad podal návrh na vydanie predbežného opatrenia o nariadení výchovného opatrenia. Súd návrhu vyhovel. Kurátor vykonal v zariadení návštevu maloletej a po komunikácii s pracovníkmi a maloletou zistil, že počas pobytu v zariadení v čase priepustky užila drogu. O mesiac neskôr okresný súd rozhodol vo veci nariadenia výchovného opatrenia.

    Maloletá bola prijatá na dobrovoľný pobyt v novembri 2014, rozsudok o nariadení výchovného opatrenia bol právoplatný v decembri 2015, viac ako rok po prijatí dieťaťa do zariadenia na dobrovoľný pobyt. Z protokolu nie je zrejmé, na aké dlhé obdobie bol nariadený. Ukončenie dobrovoľného pobytu na žiadosť matky maloletej teda dopadlo tak, že pobyt dieťaťa v zariadení sa predĺžil a jeho forma sa z dobrovoľnej zmenila na formu nariadenú. Dieťa v starostlivosti zariadenia recidivovalo, čo nie je v protokole nijako komentované ani sa táto skutočnosť neobjavila v záveroch o kontrole. Z uvedeného vyplýva, že kontrola ani úrad nerozporuje neúčelnosť alebo účelnosť nariadenia výchovného opatrenia v zariadení, a to ani na základe preverenej informácie, že maloletá počas pobytu v zariadení užila drogu. Ak klientka v priebehu chráneného pobytu v zariadení recidivovala, bolo nutné skúmať okolnosti, zvážiť účelnosť ďalšieho pobytu, prípadne prijať opatrenia, ktoré by tomu predchádzali. Kontrolný orgán však k veci nezaujal žiadne stanovisko ani neodporučil zariadeniu žiadne opatrenia.

    Maloletý T., z protokolu. Maloletý T. bol prijatý do zariadenia na dobrovoľný pobyt. Po vstupnom psychiatrickom vyšetrení zmluvným lekárom zariadenia mu boli diagnostikované poruchy správania s odporúčaním na resocializáciu. Úrad vzápätí žiadal súd o nariadenie predbežného opatrenia a nariadenie výchovného opatrenia. Vo veci predbežného opatrenia súd návrhu vyhovel. Počas pobytu v zariadení sa T. predávkoval liekom Neurol, následne musel byť hospitalizovaný. O mesiac okresný súd rozhodol o nariadení výchovného opatrenia formou pobytu v zariadení.

    Z protokolu nie je zrejmé, kde a ako sa maloletý dostal v zariadení k silným a potencionálne nebezpečným liekom. Zariadenia pre drogovo závislých musia pamätať na ochranu svojich klientov, najmä ak sú nimi maloleté deti, preto má zariadenie dôsledne dozerať na to, aby lieky a všetky potencionálne zneužité chemické látky boli dobre zabezpečené. V prípade, že tomu tak nie je, zariadenie neplní svoj preventívny ani ochranný účel. Z protokolu nie je zrejmé, ako bola táto situácia komunikovaná s úradom, so súdom a so zákonnými zástupcami maloletého, keďže podľa týchto informácií bol T. v starostlivosti zariadenia, teda v chránenom prostredí práve preto, aby sa mu v domácom prostredí nič podobné nestalo.

    Ak zariadenie neplní svoju primárnu úlohu, účel takéhoto pobytu je pre maloletého neprínosný, prípadne až nebezpečný. Ak sa v zariadení stane, že maloletý klient musí byť pre otravu liekmi hospitalizovaný, je to mimoriadna udalosť, ktorú treba podľa zmluvy hlásiť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemáme vedomosť, že zariadenie takéto hlásenie vykonalo, nakoľko toto hlásenie nebolo súčasťou zložky dieťaťa ani na ústredí práce nás počas poslaneckého prieskumu o tom neinformovali.

    Spoločným znakom informácií z vyššie spomínaných dvoch spisov je, že obe deti boli zariadeniu zverené priamo rodičmi, a to na dobrovoľný pobyt, a úrad zrejme na podnet zariadenia žiadal súd o predbežné opatrenie a z dobrovoľného pobytu klienta sa stal pobyt nariadený.

    Ďalším spisom, ktorý je obsahom protokolu, je spis maloletej N. Maloletá bola do zariadenia umiestnená v septembri 2014 na základe predbežného opatrenia. V novembri bola úradom vykonaná návšteva a pohovor s maloletou a z dôvodu vírusového ochorenia bola maloletá prepustená na dlhšiu dobu do domáceho ošetrenia. V januári 2015 bola vyšetrená zmluvným psychiatrom zariadenia, diagnostikoval poruchy psychiky a správania. Vo februári bola opäť prepustená do domáceho liečenia, v marci 2015 rozhodol súd o výchovnom opatrení v trvaní 18 mesiacov.

    V správe je uvedené, že v zariadení počas návštevy školy recidivovala, po čom bola návšteva školy upravená. V apríli úrad uskutočnil návštevu, no maloletá bola na terénnej terapii v Ráztoke. V auguste 2015 podáva matka na okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o prerušení pobytu maloletej v zariadení. Dôvod uvádza sexuálne zneužitie maloletej v resocializačnom stredisku. Úrad uvádza, že o tom nemal žiadnu vedomosť, súd návrh zamietol. V protokole sa uvádza, že maloletá bola do konca kontrolovaného obdobia PN.

    V súvislosti so spisovou zložkou maloletej kontrolný úrad zistenia len konštatuje, v protokole nijak nenamieta, že maloletá, nad ktorou bolo rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení, trávila podstatnú časť nariadeného pobytu v domácom ošetrení. Po rozhodnutí súdu o výchovnom opatrení pobytovou formou zariadenie musí byť schopné poskytovať dieťaťu aj zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu a mať podmienky aj na rekonvalescenciu klientov. Kontrolná skupina si nepýtala vysvetlenie tejto neštandardnej situácie a nepýtala sa, prečo zariadenie umožnilo napriek rozsudku zdržiavať sa maloletej doma.

    V protokole nie je uvedené, či zariadenie hlásilo ústrediu túto mimoriadnu udalosť, teda opustenie zariadenia, tak ako mu ukladá zmluva. V protokole sa neuvádza, aké opatrenia indikovalo ústredie a úrad, aby zamedzili mareniu súdneho rozhodnutia. Kontrolná skupina sa nedopytovala, ako zariadenie naložilo s financiami, ktoré dostáva na deň a dieťa za obdobie, kedy sa maloletá dlhodobo nezdržiavala v zariadení. Na doplňujúcu otázku vedenia ústredie poslaneckému prieskumu odpovedalo, že túto situáciu ani dodatočne neskúmali a nemajú vedomosť o tom, ako zariadenie nakladalo s verejnými financiami viazanými zmluvou, a nevedia odpovedať na otázku, či tieto financie zariadenie vrátilo.

    Protokol neuvádza, že by sa kontrolná skupina dopytovala na podrobnosti súvisiace s uvádzaným sexuálnym zneužívaním. Keďže je už verejne známe, že riaditeľ zariadenia bol o sexuálnom zneužití maloletej N. informovaný, chýba v zložke hlásenie o mimoriadnej udalosti, ktoré mu ukladá zmluva. Je predpoklad, že takéto hlásenie na ústredie práce nevykonal.

    V doplňujúcich otázkach som sa v rámci poslaneckého prieskumu pýtala, či má vedenie ústredia vedomosť o tom, že by niekto z ich zamestnancov, prípadne zamestnancov zariadenia podával vo veci sexuálneho zneužitia trestné oznámenie. Podľa ich vyjadrení vedenie ústredia, kontrolná skupina ani generálny riaditeľ ústredia trestné oznámenie nepodával. Nemali vedomosť o tom, že by trestné oznámenie podali zamestnanci alebo vedenie zariadenia.

    S vyššie uvedenými informáciami som konfrontovala matku maloletej. Podľa nej sa väčšina uvedených informácií nezakladá na pravde. Kolíznu opatrovníčku informovala o sexuálnom zneužití svojej dcéry krátko nato, ako sa to sama dozvedela, čo je december 2014. V tejto komunikácii podľa matky kolízna opatrovníčka označila maloletú hanlivými výrazmi, aj na základe tohoto jej postoja podávala matka trestné oznámenie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa.

    Podľa výpovede jej dcéry diagnostika u zmluvného psychiatra zariadenia trvala približne päť minút a je vylúčené, že by prebiehalo testovanie, pri ktorom by mohlo byť preukázané, že maloletá trpí poruchami psychiky a správania. Takéto diagnózy nepotvrdili ani iní špecialisti, ku ktorým maloletá ambulantne dochádzala.

    Podľa vyjadrenia matky je nepravda, že maloletá začala hneď po nástupe do zariadenia navštevovať základnú školu. Naopak, matka namietala, že napriek povinnej školskej dochádzke nie je dieťaťu umožnené navštevovať školu, čo podľa matky môže potvrdiť aj vedenie školy. Školu začala navštevovať až po incidente so sexuálnym zneužitím, kedy návštevu školy vedenie zariadenia povolilo, aby vyšlo matke v ústrety a naklonilo si jej priazeň.

    Podľa matky je rovnako vylúčené, že by v tomto krátkom období recidivovala, nakoľko to potvrdzujú vyšetrovania a testovania v centre drogových závislostí v Bratislave, kam ambulantne s dcérou dochádzala. Výsledky vyšetrení a testovaní predložila a disponujem kópiami týchto dokumentov.

    Z uvedeného vyplýva, že jednoduchým dopytovaním sa dá zistiť súlad so zaznamenanými informáciami či už v protokole, alebo v spisovej dokumentácii klientov. V prípade skutočného záujmu o objektivizovanie skutočnosti je nutný kontakt s klientom, prípadne inými osobami, ktoré môžu informácie rozšíriť, doplniť alebo vyvrátiť. O kontrolu objektívnosti informácií uvedených v spisovej dokumentácii zariadenia sa kontrolný orgán ani nepokúšal. Z uvedeného tiež vyplýva, že tak ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch bola aj táto klientka označená pracovníkmi zariadenia za recidivujúcu, a to v rámci pobytu v zariadení. To buď znamená, že zariadenie neplní svoj ochranný účel, alebo je možné, že zariadenie fabrikuje informácie o recidíve svojich klientov, ktoré prostredníctvom kolízneho opatrovníka dokladá ako listinný dôkaz k súdnym konaniam, na základe ktorých súd rozhoduje o výchovnom opatrení a jeho dĺžke. V takom prípade by išlo o závažné okolnosti nasvedčujúce tomu, že zariadenie neplní svoj účel.

    Zmluva medzi zariadením a ústredím ako poskytovateľom finančného príspevku obsahuje túto formuláciu: "Príjemca sa zaväzuje poskytovateľovi bezodkladne písomne oznamovať mimoriadne udalosti v prípade, ak nastanú v priebehu platnosti a účinnosti tejto zmluvy súvislosti so zabezpečením starostlivosti o deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu do zariadenia príjemcu (napr. útek, vyhlásenie pátrania, ublíženie na zdraví, podozrenie zo spáchania trestného činu dieťaťom, podozrenie zo spáchania trestného činu na dieťati, živelné pohromy, úmrtie dieťaťa)." Ak v tejto veci vedenie zariadenia neposkytlo hlásenie ústrediu práce, čím závažným spôsobom porušilo zmluvné podmienky, čoho dôsledkom malo byť zrušenie zmluvy. Kontrolná skupina neuviedla tieto skutočnosti vo svojich záveroch z kontroly, ústredie voči tomu postupu ničím nenamietalo. Bližšie sa na sexuálne zneužitie nedopytovalo riaditeľa zariadenia ani iných zamestnancov zariadenia, pričom podnet, na základe ktorého bola vyvolaná kontrola, obsahoval informácie týkajúce sa práve sexuálneho zneužívania maloletých a predmetom kontroly bolo aj vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany.

    Ďalšou spisovou zložkou bol spis maloletej R. Z protokolu: Maloletá bola do zariadenia prijatá v marci 2015. Matka prevzala dieťa späť do svojej starostlivosti po mesiaci pobytu maloletej v zariadení po tom, čo sa dozvedela, že jej dcére mal byť na pobytovom výlete podaný zamestnancom resocializačného strediska alkohol a následne s ňou mal vykonať súlož. O tejto veci informovala orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný úrad, a podala trestné oznámenie na OO PZ. Rovnako informovala súd, ktorý následne zrušil výchovné opatrenie.

    Doslovná citácia z protokolu o kontrole, o intervencii úradu znie: "Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately telefonicky kontaktoval resocializačné zariadenie, ktoré podľa vyjadrenia úradu k zamestnancovi zaujal ochranársky postoj. Dňa (...) vykonal úrad osobný pohovor s matkou maloletej a maloletou." Orgán sociálnoprávnej ochrany uvádza, že neskôr v rámci výkonu opatrení sa maloletá niekoľkokrát zmienila o častom verbálnom ponižovaní zo strany zamestnancov zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že o sexuálnom zneužití maloletej bolo informované vedenie zariadenia Čistý deň, nakoľko táto informácia sa nachádzala v zložke maloletej, a na základe tejto mimoriadnej situácie matka prevzala dieťa do svojej starostlivosti. Následne súd svojím rozhodnutím zrušil predbežné opatrenie.

    Počas poslaneckého prieskumu vedenie zariadenia odmietalo odpovedať na otázku, či vo veci podozrenia zo znásilnenia podali trestné oznámenie. Rovnako odmietli odpovedať na otázku, či v zmysle platnej zmluvy s ústredím hlásili túto mimoriadnu udalosť bezodkladne ústrediu práce. Predpokladom je, že mimoriadnu udalosť napriek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy nenahlásili, nakoľko ústredie práce nám o tom nevedelo poskytnúť žiadnu informáciu ani písomnú dokumentáciu. Nenahlásenie podozrení o závažnej trestnej činnosti zakladá okrem iného aj na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti a nakoľko nie som informovaná o tom, či začali orgány činné v trestnom konaní konať aj bez podnetu, budem podávať v tejto veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 340 zákona 300/2005 Trestného zákona.

    Porušenie platnej zmluvy medzi zariadením a ústredím práce o vykonaní opatrení je závažným dôvodom pre odstúpenie zmluvy zo strany ústredia. Trestný čin spáchaný na dieťati je mimoriadnou udalosťou, ktorú zmluva explicitne uvádza ako jednu zo situácií, ktoré je nutné hlásiť ústrediu práce. O týchto závažných podozreniach bol informovaný aj úrad práce v úlohe opatrovníka, ktorý podľa záznamu prešetroval situáciu, no uspokojil sa s tým, že do záznamu uviedol, že zariadenie zaujalo k svojmu zamestnancovi ochranársky postoj. Podnet na prešetrenie na ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny úrad práce nepodal. Kontrolná skupina sa zoznámila s informáciami zo zložky maloletej a uviedla ich do protokolu formou konštatácie, pričom na informácie v záveroch o kontrole ničím nenadviazala. Situáciu ďalším dopytovaním neprešetrovala a v protokole ani neuvádza sankcie, prípadne nenariaďuje žiadne preventívne opatrenia.

    Vedenie ústredia bolo formou protokolu informované o tom, že v zariadení sa mali odohrať mimoriadne udalosti, ktoré ústredie nenahlásilo. Počas poslaneckého prieskumu reagoval generálny riaditeľ ústredia na priamy dopyt o tom, či po oboznámení sa s protokolom podával úrad alebo on sám trestné oznámenie vo veci znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých v zariadení. Na túto otázku odpovedal jednoznačne, že nie, ani úrad, ani on sám trestné oznámenia v tejto veci nepodával.

    Generálny riaditeľ ústredia odpovedal na otázku o tom, aké opatrenia vykonalo ústredie práce ako kontrolný a metodický orgán po oboznámení sa s protokolom. Jeho odpoveďou bolo, že protokol z kontroly odoslali akreditačnej komisii na posúdenie. Pričom z protokolu o výsledkoch kontroly zo strany 11, kde je rozdeľovník, je zrejmé, že správa odišla zariadeniu Čistý deň, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly, a ústrediu, odboru OVO. A správa teda nebola zaslaná akreditačnej komisii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, i keď bolo kontrolou preverené, že zariadenie porušilo niekoľko závažných ustanovení zákona, ktoré môžu viesť k zrušeniu akreditácie. Ústredie napriek závažným zisteniam výsledky kontroly nezaslalo ani ministerstvu práce.

    Ústredie práce vo veci podozrení zo sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia na maloletých žiadnym spôsobom nekonalo, nevydalo žiadne usmernenie pre zariadenie, situáciu bližšie neprešetrovalo a nevykonali žiadne opatrenia na zamedzenie ohrozenia maloletých. Pripomínam, že kontrola začala na podnet, ktorý obsahoval podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých v zariadení Čistý deň, preto bolo jej povinnosťou zamerať sa dôsledne na preverenie tohto podnetu a vykonať opatrenia na ochranu maloletých.

    Z hľadiska skúmania zameraného na ohrozenie detí konštatujem, že rešerš, ktorý k jednotlivým spisom detí zaprotokolovala kontrola, poskytuje indície, ktoré bolo náležité riešiť pohovorom s klientmi a kolíznymi opatrovníkmi detí a objektivizovať a rozširovať výpovede týkajúce sa kvality života klientov v zariadení a dodržiavaniu práv dieťaťa. Napriek tomu, že kontrola tieto podozrenia verifikovala prostredníctvom spisovej dokumentácie maloletých, nevyvodila žiadny záver a vôbec sa nimi nezaoberala.

    Ďalšie zaprotokolované nedostatky v spisovej dokumentácii sú nedostatky v individuálnych resocializačných plánoch. Podľa zákona má resocializačné stredisko vypracovať za účasti klienta individuálny resocializačný plán. No ale z kontroly v protokole je, že dlhodobý resocializačný plán klienta je totožný u všetkých kontrolovaných spisových zložiek. Individuálny resocializačný plán! Metódy práce s klientom sú totožné u všetkých kontrolovaných zložiek detí.

    Psychologická starostlivosť. Podľa § 48 zariadenie zabezpečí vykonávanie resocializačného programu, ktorého súčasťou je aj psychologická starostlivosť. Kontrolná skupina v protokole uvádza, že hárky klientov vedené psychológom zariadenia im neboli poskytnuté, že psychológovia, ktorí v zariadení pracovali, si ich po skončení pracovného pomeru vzali so sebou. Spisová dokumentácia klienta je majetkom zariadenia a obsahuje citlivé informácie o psychickom stave detí, a preto je nemysliteľné, aby si bývalí zamestnanci časti zložiek odnášali. Poslanecký prieskum sa dopytoval členky kontrolnej skupiny, či sa s takýmto vysvetlením uspokojili. Pani psychologička na otázku odpovedala, že sa s takýmto vysvetlením neuspokojili, situáciu považovali za krajne neštandardnú a žiadali, aby boli hárky klientov predložené kontrolnej skupine. Podľa jej vyjadrenia vyzývali zariadenie trikrát s rôznym časovým odstupom, ale zariadenie na ich výzvy nereagovalo, hovorí kontrolná skupina ústredia práce.

    Kontrolná skupina ďalej zistila, že tri mesiace počas sledovaného obdobia nebol v zariadení zamestnaný žiaden psychológ. Takáto situácia je vzhľadom na zákonné povinnosti zariadenia neprípustná a v rozpore so zákonom. Po pohovore s psychologičkou zariadenia a riaditeľom zariadenia kontrolná skupina v protokole konštatuje, že poradensko-psychologická práca s klientmi nie je realizovaná. Záver kontroly teda bol, že zariadenie porušilo zákon tým, že nezabezpečovalo psychologickú starostlivosť o klientov, rovnako porušilo zákon tým, že raz za tri mesiace nevyhodnocovalo priebeh resocializačného plánu s kurátorom.

    Kontrolovaný subjekt vyjadril námietky k protokolu, kde namietali, že nie je spôsobilý vynucovať si spoluprácu s kurátormi. V námietkach tiež zariadenie nesúhlasí s tým, že počas troch mesiacov nemali v rozpore so zákonom v zariadení zamestnaného psychológa, a uvádzajú, že riaditeľ Peter Tománek túto starostlivosť zabezpečoval. Na otázku poslaneckého prieskumu o tom, či má riaditeľ Tománek odborné vysokoškolské vzdelanie v oblasti psychológ, nám nevedel generálny riaditeľ ústredia práce odpovedať.

    Ďalšou otázkou bolo, či mal riaditeľ pracovné zaradenie psychológ, nakoľko podľa zákona mal zmenu pracovného zaradenia hlásiť akreditačnej komisii, a teda či túto zmenu v pracovnom zaradení hlásil. Takéto hlásenie vyžaduje od akreditovaných subjektov zákon. Generálny riaditeľ Valentovič povedal, že jemu nie je známe a ani ústrediu nie je známe, či a ako hlásilo vedenie zariadenia zmeny na pozíciách v zariadení.

    Ďalšou otázkou bolo, či im boli predložené pracovné zmluvy zamestnancov, z ktorých by bolo jednoznačné, či riaditeľ Tománek pôsobil v zariadení ako psychológ. Generálny riaditeľ odpovedal, že kontrolóri kontrolujú nakladanie s financiami prostredníctvom účtovníctva, a teda či skutočne 70 percent výdavkov tvoria mzdové náklady. Z účtovníctva však nie je zrejmé, ktorí ľudia v zariadení pracujú a koľko ich je. V týchto údajoch vidia celkovú sumu vynaloženú na mzdové náklady. Keď sme namietali, že táto informácia je len druhotná daňová informácia, treba sa v prvom rade dopytovať po pracovných zmluvách a prihláškach do poisťovne, povedal nám štátny zástupca Ondruš tak, že kontrola nie je oprávnená kontrolovať pracovné zmluvy. To však nie je pravda a na túto námietku Branislav Ondruš odpovedal tak, že on nepozná zákon o kontrole.

    Keď si poslanecký prieskum žiadal od štátneho zástupcu preveriť, či je riaditeľ Tománek vzdelaním a pracovným zaradením psychológ, toto nám prisľúbil s tým, že nás bude písomne informovať, čo aj urobil. Informoval nás, že akreditačná komisia mu oznámila, že preverenie tejto informácie je súčasťou procesu odňatia akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň a akreditačná komisia nemôže zverejňovať čiastkové zistenia, avšak po skončení správneho konania nás bude informovať o tom, či pán riaditeľ má príslušné vzdelanie na výkon odbornej činnosti psychológa a či bol ako psychológ zaradený v personálnej matici v spornom období. Doposiaľ nám takáto informácia neprišla.

    Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav do tejto chvíle nikto nepreveroval. Ústredie práce ani ministerstvo si tieto dôležité informácie nezisťovali a situácia sa preverovala až na podnet poslaneckého prieskumu.

    V súvislosti s kontrolným zistením o tom, že psychologické správy klientov odnášali zo zariadenia jednotliví psychológovia, ktorí v zariadení pracovali, treba uviesť, že ak teda riaditeľ Tománek deklaroval v námietkach, že počas celého obdobia pôsobil v zariadení ako psychológ, je argument, že psychológovia odnášali správy o klientoch, nezmyselný, nakoľko v takomto prípade musel za obdobie troch mesiacov odniesť psychologické správy klientov on sám. Ďalšia zamestnankyňa na pozíciu psychológa bola po určitom čase prijatá na obdobný pracovný pomer opäť do tohto zariadenia, čo znamená, že by po návrate zrejme vrátila chýbajúce spisy klientov späť do zložiek, nakoľko počas kontroly bola zamestnaná priamo vtedy ako psychológ. Je teda pravdepodobné, že psychologické správy, ktoré od zariadenia požadovala kontrola, nikdy neexistovali.

    Čistý deň v námietkach protokolu o vykonaní kontroly uvádza, že sa s týmto nálezom nestotožňuje, nakoľko riaditeľ zariadenia je psychológom a tieto služby poskytoval klientom on. Kontrolná skupina ústredia však skutočnosť nepreverovala a bez preverenia skutkového stavu akceptovala námietku.

    Na základe preskúmania tejto informácie si dovoľujem konštatovať, že zariadenie Čistý deň kontrolnú skupinu zavádzalo. Riaditeľ zariadenia Peter Tománek podľa centrálneho registra záverečných prác nemal v kontrolovanom období ukončené vysokoškolské vzdelanie z odboru psychológia, teda nemohol poskytovať klientom odbornú pomoc. Z centrálneho registra záverečných prác je zrejmé, že Peter Tománek odovzdal záverečnú prácu v apríli 2015, z čoho vyplýva predpoklad, že bakalárske štúdium v študijnom odbore psychológia mohol ukončiť najskôr v júni 2015. Diplomová práca Petra Tománka v študijnom odbore psychológia na portáli nie je uvedená, z čoho vyplýva, že do dnešného dňa nemôže mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v danom odbore. Nespĺňa teda odborné kvalifikačné predpoklady k tomu, aby v sledovanom období, kedy kontrolná skupina konštatovala, že zariadenie nemá psychológa, čiže máj – júl 2015 vykonával psychologickú pomoc a poradenstvo klientom zariadenia.

    V zmysle zákona 305/2005 je akreditovaný subjekt povinný hlásiť akreditačnej komisii do ôsmich dní všetky rozhodujúce skutočnosti, ktorými sú aj zmeny v zamestnaneckej matici. Zariadenie nepodalo akreditačnej komisii hlásenie o tom, že prestalo poskytovať klientom psychologické služby, na ktoré mu bola udelená akreditácia. Zariadenie nehlásilo akreditačnej komisii ani zmenu zamestnaneckej matice v zmysle tom, že zamestnáva riaditeľa Petra Tománka ako psychológa zariadenia. Je predpoklad, že takéto hlásenie nevykonalo z dôvodu, že Peter Tománek v sledovanom období nespĺňal požadované kvalifikačné predpoklady, a teda takáto zmena zamestnaneckej matice by nebola akreditačnou komisiou schválená. Peter Tománek nebol kvalifikovaný na výkon takejto práce a nebol na tento výkon ani v pracovnom, ani v obdobnom pomere.

    Takže zhrnutie: Vybraná spisová dokumentácia štyroch detí, chýbajú v nich vyhodnotenia individuálnych resocializačných plánov raz za tri mesiace. Chýba aj dokumentácia, rodný list, sociálna správa od ÚPSVaR. Chýbajú psychologické správy. Na deviatej strane je uvedené, že psychológovia si ich vzali so sebou. Z toho vyplýva, že Čistý deň nezabezpečil ochranu osobných údajov. Individuálne resocializačné plány nie sú založené v spisovej dokumentácii. Resocializačný program, čiže ôsma strana z protokolu, úplne chýba. Psychologická starostlivosť nie je jasná, pretože chýbajú záznamy o diagnostike, intervencii a spolupráci s ďalšími pracovníkmi. Zariadenie nemalo psychológa. V závere z kontroly, strana 10, je konštatovanie, že Čistý deň porušil ustanovenie § 47 ods. 3, nezabezpečenie psychologickej starostlivosti, § 63 ods. 7, nevyhodnocoval raz za tri mesiace resocializačný proces, porušil zákon o ochrane osobných údajov, psychologické dokumenty si vzali odídení psychológovia, porušil zákon o archivácii a tiež porušenie § 83 ods. 5a, ochrana osobných údajov, a b, do ôsmich dní nahlásiť všetky zmeny a aj to, že sú bez psychológa, nakoľko jeho neprítomnosť je dôvod na odňatie akreditácie.

    Závery kontroly z pohľadu rešpektovania práv a právom chránených záujmov dieťaťa: Ku kvalite života klientov zariadenia sa kontrolná skupina v protokole nevyjadrovala a to i napriek tomu, že kontrolou reagovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na podnet o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia. Ústredie disponovalo aj vyššie spomínanými podnetmi, ktoré poukazovali na hrubé a ponižujúce zaobchádzanie a zanedbávanie zdravotnej starostlivosti. Kontrolná skupina nevykonala rozhovor s klientmi ani s kurátorkami detí a to napriek tomu, že všetky štyri náhodne vybrané spisy vykazujú známky toho, že maloletí neboli dostatočne chránení v zariadení, kde mali súdom nariadený pobyt, a tam prišli k ujme. Ústredie práce na základe zistení nevykonalo žiadne sankčné ani preventívne opatrenia.

    Ministerstvo práce nereflektovalo na svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona 305/2005 podľa § 85 ods. 1 písm. a) "Ministerstvo zruší akreditáciu, ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami, alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin." Ministerstvo práce na základe kontrolných zistení nezačalo ani konanie o zrušení akreditácie podľa ods. 2. Ministerstvo práce začalo konanie o zrušení akreditácie až na základe rozhodnutia akreditačnej komisie po medializovaní výpovedí klientov zariadenia a ich rodičov.

    Takýto prístup je v príkrom rozpore s ochranou práv a právom chránených záujmov maloletých detí. Maloletí boli súdnym rozhodnutím zverení do starostlivosti štátu, ktorý má povinnosť chrániť ich život, zdravie a priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Štát prostredníctvom ministerstva práce zodpovedá za zariadenie, ktorému udelilo ministerstvo akreditáciu, čím ho uznalo spôsobilým vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany. Štát svoju kontrolnú funkciu nezvládol, čím uviedol maloletých do ohrozenia.

    Výsledky a zistenia poslaneckého prieskumu zaslal Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti s touto kontrolou vyšiel nedávno rozhovor s dvoma zamestnankyňami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tie svedčia o tom, že vedenie ústredia práce ich tlačilo k tomu, aby kontrola prebehla iba pro forma. Vedenie Čistého dňa s nimi nespolupracovalo. Protokol o výsledku kontroly bol vraj na pokyn ich nadriadených pozmeňovaný. V súvislosti s poslaneckým prieskumom malo vedenie ústredia práce tlačiť na zamestnancov, aby sa naučili naspamäť nimi predpísané odpovede. Neviem si predstaviť, ako vyzeral predmetný protokol pred týmto zásahom, keď i v takejto konečnej podobe obsahuje tak závažné zistenia. Z výpovedí zamestnankýň Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že vedenie rezortu malo eminentný záujem na tom, aby zariadenie udržalo, a to za každú cenu.

    Upozorňujem, že kontrola prebehla pred medializáciou prípadu, a preto je verným obrazom toho, ako sa ministerstvo práce nezodpovedne, nebezpečne a neprijateľne stavia k závažným zisteniam týkajúcim sa ochrany práv maloletých.

    Dňa 14. 9. sa akreditačná komisia uzniesla na tom, že odporúča ministerstvu práce, aby odňalo zariadeniu akreditáciu. Niekoľkokrát sme ministra Jána Richtera verejne vyzývali, aby rešpektoval rozhodnutie svojej odbornej komisie a aby zariadeniu akreditáciu zrušil. Nestalo sa tak. Od tých chvíľ ma spontánne kontaktovali bývalí klienti a zamestnanci zariadenia Čistý deň, pretože ich táto situácia poburovala. Kontaktovali ma mailami, telefonicky, ale i osobne. Budem citovať z niektorých ich výpovedí.

    Bývalý klient hovoril: "Prekvapili ma fyzické tresty. Hneď v druhý deň som dostal 400 klikov. Stáli pri nás vkuse. Kliky nám odpočítavali. Ja som bol nový, nemal som ani dostávať sankcie. Postavil som sa na obede od stola, chcel som si len zobrať papriku a hneď mi dali 400 klikov. Musel som odísť od obeda a potom sme to na komunite riešili. Terapeut hovoril, že či som debil, že ako si to predstavujem postaviť sa od stola. Potom som ešte takú sankciu dostal, že dva týždne som musel každému vykať, a to som tam bol druhý deň. 400 klikov za pár minút, že aby som vôbec mohol dojesť. Ale pán Tománek dával aj tisíc klikov. Terapeut (meno) hovoril, že to nie je nič, že to jeho babka urobí s prstom v riti. Bežne mi terapeut povedal, že som kokot. Hrozný prístup. Stále tam nadávali.

    Keď ma priviezli od kurátorky do Galanty do Čistého dňa, nemal som so sebou žiadne veci, oblečenie, nič. Tam sa nedalo skontaktovať s rodičmi, aby mi niečo priniesli alebo že povedať, kde som. Povedali, že oni nemajú telefonické dni. Ale aj keď potom boli telefonické dni, tak sme nemohli hovoriť s rodičmi, mohli sme len s terapeutom, nadiktovať mu na papier, že čo im odkazujeme a oni im to asi do telefónu prečítali. A keď rodičia telefonovali nám, tiež nemohli s nami rozprávať. Terapeut si to napísal na papier a keď bola komunita, tak to čítal nahlas pred všetkými.

    Hneď mi vystrihali hlavu dohola po príchode. Psychiater sa ma opýtal, ako sa mám. Povedal mi, že odtiaľ odídem najskôr v osemnástke, keď budem robiť problémy, tak v devätnástke, a že keby som ušiel, aj tak ma chytia. Terapeut si zo mňa robil srandu, že mi bude pozerať na vtáka, keď mi budú robiť testy. Dievčatá hovorili, že je to normálne, že na nich sa pozerajú tiež terapeuti chlapi, keď robia testy, a pritom by tam mala byť žena. A pätnásti sme boli spolu na izbe. Boli tam samé postele, len jeden stôl a stolička. Nižšie fázy boli v tejto izbe na tejto šestnástke. V sprche sme nemohli byť viac ako tri minúty. Sprchovali sme sa v ľadovej vode, po troch minútach nás vyhodili nasilu zo sprchy. To bola taká funkcia, že záchody a sprchy, ktorí mali tú funkciu, museli to čistiť a aj nás vyhadzovať a kontrolovali nás. Voľno sme žiadne nemali, ani na učenie do školy. Keď sme chceli cvičiť, tak len v čase hygieny, to bola jedna hodina – od piatej do šiestej, vtedy som mohol ísť cvičiť, takže potom som musel hygienu stihnúť za 15 minút.

    Raz sme mali pracovku a mali chalani rúbať strom a pobili sa pri tom a jeden si tam zlomil prst a terapeuti povedali, že oni s ním nepôjdu do nemocnice, že to sú papierovačky, a povedali, že nech mu to z klientov dakto napraví. Kázali to mne, že nech mu ten zlomený prst potiahnem. Potom o dva dni, keď už to mal celé opuchnuté, že ani s inými prstami nevedel hýbať, až po dvoch dňoch ho zobrali k doktorovi.

    Riaditeľ zobral nás ráno do Javorinky. Tam mal riaditeľ velikánsku záhradu a tam sme museli okopávať a zbierať zemiaky. Od rána, ôsmej, do šiestej do večera sme museli zbierať, všetci sme boli zhoretí, nikde sa nedalo ani na chvíľu schovať, ani krém na opaľovanie nám nedali. A keď prišla Tománková, robila si srandu, že už ani na dovolenku nemusíme ísť, takí sme opálení, ale my sme boli spálení tak, že ani spať sme potom nemohli.

    Riaditeľa sme nemohli oslovovať. Povedali, že ho nemôžeme pristaviť na chodbe ani nikde. Mali sme hovorcu, ktorý sa musel najprv spýtať terapeutov, či sa s ním môžeme rozprávať. Keď tam riaditeľ prišiel, tak len prišiel vynadať, že sme kokoti a feťáci prijebaní. Mali sme mu hovoriť Tomčo. Sme sa v pravidlách naspamäť museli učiť..." (výkriky z pléna) ... "aké má obľúbené jedlo, museli sme sa v pravidlách učiť, aké má obľúbené jedlo (výkriky z pléna), palacinky a praženicu..."

  • Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni, páni poslanci, poprosím vás... (výkriky z pléna) páni poslanci, poprosím...

  • Výkriky z pléna.

  • Páni poslanci, poprosím vás, páni poslanci, poprosím vás...

  • Výkriky z pléna.

  • Výkriky z pléna.

  • Ešte raz, páni poslanci, poprosím vás o kľud v sále. Na balkóne sú deti.

    A, pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste takéto slová...

  • Hovorené súbežne s predsedajúcim.

  • Ak sú tu tie deti, tak sú zvyknuté, predpokladám.

  • Hovorené súbežne s rečníčkou.

  • ... v sále nerozprávala a necitovala.

  • Ak sú, ak sú tu tie deti, o ktorých rozprávam, tak tie sú zrejme zvyknuté, je mi to veľmi ľúto.

  • Ale pozerajú to aj iné deti a nie sú zvyknuté na také slová.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Poprosím vás o slušné vyjadrovanie v sále.

  • Je to citácia, neviem, ako jej uniknúť, pretože to je podstatou problému.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie, tu je to prosba, poprosím, aby ste naznačila, ak ide o slovo, ale nie citovala takým spôsobom v sále. Ešte raz vás poprosím. Ďakujem.

  • Pokúsim sa. Ja ďakujem. Pokúsim sa.

    "Mali sme mu hovoriť Tomčo. Sme sa v pravidlách museli naspamäť naučiť, aké má obľúbené jedlo, palacinky a praženicu s dvoma kúskami chleba. Nikto mi to neveril..."

  • Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím vás, prvýkrát vás upozorňujem na neslušné správanie v sále. Ešte raz, upozorňujem vás. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • "Nikto mi to neveril, až potom, keď sa to dostalo do televízie. Kurátorka mi povedala, že tam ostanem dva aj pol roka.

    Raz o jednej v noci nás zobudili, museli sme sa zbaliť a išli sme na stokilometrovú túru. Dostali sme dva litre vody, 10 suchárov a pár paštét. Štyri dni to trvalo. Spali sme na zemi, mali sme len celtu. Volalo sa to Prežitie. Boli sme štyri dni v lese, všetci mali otlaky na nohách a museli stále chodiť. Keď dakto išiel, že si dakto odtrhol zo stromu jablko na Prežití aj v lese, dostal sankciu, lebo že je to krádež. Na Prežití sme nosili 60-kilové ruksaky, tam sme mali zbalené lopaty, sekery, plachty. Dva litre vody sme mali na štyri dni. Prvý deň sme všetko vypili, v jeden deň sme nenašli ani potok. Celý deň sme boli smädní, odpadávali sme, hovorili sme, že nevládzeme ísť ďalej, riaditeľ povedal, že to je len v hlave, že to je psychika, že máme prekonávať svoje hranice. Riaditeľ povedal pred všetkými, keď sa dievčatá pýtali, že či môžu ísť s nimi do lesa na Prežitie, tak riaditeľ im povedal, že nemôžu, lebo je tam veľa kríkov a ony, že sú k..." A neviem, ako to lepšie povedať, ale domyslite si.

    "Ony sa zasmiali, lebo im to bolo jedno, lebo to už počúvali každý deň. O druhej v noci sme niekoľko dní za sebou mali nástupy, všade tma. Aj keď sme tri hodiny v noci klikovali, aj tak bol budíček o šiestej. A keď raz natiekla voda do pivnice, lebo bol veľký dážď, tak nás nahnali s kýbľami do pivnice a museli sme tú vodu do štvrtej rána vylievať a budíček bol aj tak o šiestej. Odmena bol jeden chlieb s maslom. Raz som umýval taniere, rozbil som a črep sa mi hlboko zapichol a mám tu doteraz jazvu. Povedali, že to nič nie je, ale všade bol kopec krvi, tak mi na to nakoniec dali aspoň leukoplast. Rodičia sa pýtali, že prečo mi to nedali zašiť. Keď boli rodičia na návšteve, povedal som im, že to nie je ľudské, ale rodičia mi nechceli veriť, tak som sa rozhodol, že utečiem. Štyri hodiny sme čakali v kukurici, kým sa zotmie, a potom sme išli vlakom do Bratislavy.

    N. raz mala návštevu. Prišla za ňou mama. Všetci sa museli zísť, celá komunita, a tam to počúvať, čo sa ony dve rozprávajú. N. sa pýtala, či sa môže ísť s mamou rozprávať osamote, a oni, že ju nepustia s mamou rozprávať, lebo kým sa nejaké veci nevyriešia, nemôžu byť ony dve samé s mamou. Tománek tam sedel pri nich a nahrával si ich rozhovory. Povedal jej mame, že keď nechce, aby si to on nahrával, že to môže ísť hneď preč. Vtedy prišla za jedným terapeutom návšteva, hľadali ho vnútri a riaditeľ povedal, že keby mu niekto vošiel do domu takto, tak ho odstrelí a toho terapeuta hneď vyhodil.

    Tri mesiace som bol na úteku. Rodičia chodili za kurátorkou, lebo chceli, aby ma premiestnili do iného zariadenia, ale kurátorka hovorila, že takto to nejde, že to ona vyberá, kam pôjdem. Po troch mesiacoch, keď ma preložili, tak som sa z úteku vrátil."

    Bývalá klientka hovorí: "Bola som tam dva aj pol roka a za ten čas som bola iba dvakrát doma. Vôbec decká nepúšťali na priepustky. Ja som mala rozsudok na neurčito a prišla som v pätnástich rokoch. Keď bol niekto v druhej šanci, to bolo za trest a namiesto toho, aby im tí z vyšších fáz pomáhali, tak ich zhadzovali a robili im zle. Málokto sa dostal do druhej fázy. Väčšinou sme dostávali viac a viac sankcií. Dva aj pol roka som tam bola a z toho dva roky v druhej šanci. Vôbec som sa neposunula do vyššej fázy, ale bola tam baba, ktorá mala recidívy a tá bola hovorca. Takže len podľa sympatií posudzovali. Raz za mnou mamina prišla, 400 kilometrov cestovala a mňa za ňou pustili na 15 minút.

    Chodila som na individuálne štúdium. Tam sa nedalo učiť, nebol tam vôbec kľud, nemohla som sa učiť, lebo som mala stále niečo urobiť. V tretej fáze púšťali do školy. Ja som tam nemohla chodiť na prax. Len desaťkrát som bola za dva roky na praxi a nič som sa nenaučila, lebo som stále chýbala. Len cez hygienu od piatej do šiestej, inak sa učiť nedalo. Ja som chcela chodiť aj na tanečnú, ale nepustili ma. Trápilo ma, že to ich správanie nemalo nič spoločné s ľudskosťou.

    Každý deň sme písali svoj denný program a keď sa v tom niekto pomýlil, dostal za trest 500-krát napísať nejakú vetu, ale to nemohol cez deň stihnúť, lebo na to nebol čas, len cez tú hygienu, ale aj to nestíhali, tak v noci o jedenástej, o dvanástej sedeli na záchodoch a tam písali ten trest. Keď to aj tak nestihol do druhého dňa napísať, na ďalší deň dostal sankciu napísať to tisíckrát a ak to nestihol ani ďalší deň, tak 1 500-krát. Nebolo im jedno; bolo im jedno, že nemáme to kedy písať. Vypýtajte si ten sankcionársky zošit, tam to bude všetko napísané.

    Terapeuti sa pozerali na dievčatá, keď sa robili testy a keď sa prišlo zvonku, tak vyzliecť donaha a urobiť dva drepy. Dievčatá strihali za útek. Dve dievčatá ostrihali tak, že mali vši a proti ich vôli a ja som ich musela strihať. Mali krásne dlhé vlasy. Bolo mi to ľúto. Mopy tam neboli, tak sme tie vlasy museli zbierať rukami a potom handrou a zubnou kefkou umyť zem. A lieky, dávali mi to, čo predpísal psychiater, Gerodorm. Povedala som mu, že neviem spávať, že som si tu za dva roky stále nezvykla, tak mi dal Gerodorm.

    Chata na Čertove. To som počula o tom. Rozprávali sme sa o tom, čo sa tam udialo, že s tým zástupcom mali dievčatá pohlavný styk. Viem ktoré. Jedna už mala osemnásť a išla domov. Druhú zobrala domov mama. Riaditeľ nič s nami neriešil. Okrem toho tam aj pili s terapeutom a jednému z tých dievčat vylepil vtedy aj facku. Ja som prišla z terénnej terapie a za tú jednu noc som videla deväť útekov. Hneď tú noc, ako sme prišli, bolo deväť útekov. Dievčatá dostávali za sex cigarety. On sa volal," je tam meno, "a bol terapeut a mala som od neho ponuku, že či s ním nejdem. Aj na WC sme mali kamery a z tej studenej vody som chytila zápal močových ciest. Riaditeľ chodil do posilky večer. My sme tam nemohli chodiť len kedysi dávno, keď sme si pustili pesničky na jeho televízore, tak odvtedy sme to mali zakázané ísť do posilky. Aj lístoček o tom, čo potrebujeme, nám vyškrtali polovicu vecí. Pleťová voda, sprej boli napríklad zakázané. Pamätám si, že ergoterapeut M. jedného klienta dobil hokejkou.

    Keď prišli ľudia z úteku, mali na sebe len pyžamo, čo sa dáva v nemocnici, čo je zadok vidno, ani spodné prádlo nemali. Zavreli ich na samotku a museli trhať kartóny na malé kúsky a dávať do kontajnera. Boli tam týždeň, dva alebo aj mesiac v komunitnej miestnosti zatvorení aj tam spávali na zemi na kartónoch. Jedlo im nosili v plastových tanieroch s plastovým príborom, aby si nemohli ublížiť. To bola forma trestu pre tých, ktorí utekali. Desať ľudí tam bolo zatvorených naraz. Raz ušlo naraz deväť ľudí a v ten deň bolo osemnásť detí na úteku. Bolo to v roku 2014. Len od júla ich bolo minulý rok sedem na úteku. Keď ušli decká terapeutovi, tak mu strhli pokutu 50 eur z platu.

    Kurátori tam chodili na návštevu a tri dni spali v Čistom dni. Mali tam nejaké školenie. Moja kurátorka chodila raz za tri mesiace. Spýtala sa ma niečo, no nechcela som jej nič povedať a nikomu som nechcela povedať, až keď tam bola tá ombudsmanka, volala som kurátorke, že chcem ísť preč. Tak som bola na priepustke doma po dlhej dobe a doma som nad tým tak rozmýšľala, že čo tam je a že to nie je normálne. Tak som trvala na tom, že chcem ísť preč, a riaditeľka mi len odkázala, že keď chcem, nech si idem, ale len nech si tam skúsim otvoriť ústa. Päť minút predtým, než som odišla, ešte ma stále prehovárali, že nech nejdem, že sú to hrozné podmienky. Moja kurátorka hovorila, že ovce tu budem pásť a že drogy sú v iných zariadeniach. Policajtka na výsluchu mi hovorila, že prečo som hovorila, zakiaľ som bola ešte v Galante, že tam chcem ostať a že teraz som bola podať druhú výpoveď, že to som spáchala trestný čin, že som nehovorila do výpovede pravdu. Ale ona tomu nerozumie, že to by bolo so mnou zle. Iba kurátorka sa za mňa postavila."

    Ďalší bývalý klient hovorí: "Sankcií bolo veľa. Tí, ktorí boli po úteku, sa museli prezliecť do ružového pyžama. Museli v ňom chodiť aj po meste. Ja som dostal takú sankciu, že som sa musel celý deň držať s jedným chalanom za ruky. Celý deň aj vonku. Sankcia bola aj chodenie dozadu alebo sankcia bez svetla. Takto dostal jeden chalan sankciu bez svetla a musel robiť večer po tme rajóny. Lenže on pritom potme spadol zo schodov. Museli mu volať sanitku, lebo si veľmi ublížil. Mal otras mozgu aj zlomenú ruku. Keď sa jeden klient vrátil z úteku, tak si ho terapeuti zobrali na izbu a tam ho dobili a riaditeľ im na to nič nepovedal. Riaditeľ nám viackrát povedal, že my sme tu komunita a že keď niekto nespolupracuje, že si to máme ísť s ním vybaviť tak, že ho máme naňho hodiť deku a dobiť ho, lebo že on to potom nebude môcť riešiť, lebo ten, ktorý bude zbitý, nebude predsa vedieť, že kto ho zbil, a že tak sa veci vyriešia. On nám to na komunite povedal. Riaditeľ dával len niekedy sankcie, ale on keď dal sankciu, tak to stálo za to. Napríklad sme mali týždňový maratón, keď sme museli všetci celý týždeň sedieť v komunitnej miestnosti. Proste sme tam museli byť a on keď na niečo prišiel, že niečo sa porušilo, tak sa sedelo, kým sa niekto nepriznal, ale nikto sa nikdy nepriznal.

    V druhej šanci bolo jedla strašne málo. Prvé fázy a druhé šance nedostávali skoro nič. Stále sme boli hladní. Nemohli sme mať soľ ani korenie, nemohli sme mať jedlo na izbe, ani keď nám rodičia poslali alebo doniesli nejaké sladkosti. Tak sa terapeuti smiali, že aspoň budú mať oni, že je to pre nich, že aj tak vedia rodičia, že to nemôžeme. V Chorvátsku sme tiež boli veľmi hladní. Nad nami klientmi stal sankcionár, to bol tiež klient. Nad ním bol funkcionár, až nad ním bol terapeut. Terapeuti boli na službe dvaja a striedali sa po týždňoch. Jeden bol hlavný, jeden až dvaja pomocní. Klientom z najvyššej fázy dali možnosť robiť v zariadení a boli z nich potom terapeuti.

    Jedného chlapca riaditeľ zbil, zhodil ho a dal mu na zemi kopačku. Celá komunita tam bola, všetci to videli. Zobral ho za krk, stiahol ho do pivnice a potom sme už len videli, že bolo zo steny zábradlie vytrhnuté, takže to nebolo normálne. Potom bol na samotke a nikto sa s ním nemohol rozprávať. Aj keby sme ho chceli vidieť, tak sme nemohli, lebo na sklo dali fólie, takže sme vôbec nevedeli, čo sa tam vnútri deje.

    Samotka bola pravidelne. Urobili ju z komunitnej miestnosti alebo z jednej miestnosti, ktorú mali dievčence. Izba malá, kde dali dolu matrace z postele. Bola tam stolička a stôl a tam mali písať svoje pocity a večer dostali matrac. Museli začať klopať, keď chceli ísť na vécko. Bola tam baba, čo dostala sankciu odpor, lebo meškala z priepustky. Hneď ju dali do samotky na tri dni, tam musela byť. Rišo tam bol celé prázdniny a on cez mreže zo samotky celé leto pozeral, ako chodíme po vonku. Keď niekto niečo odmietol urobiť, hneď išiel na samotku. Keď sa niekto pokúsil rozprávať s človekom, čo bol na samotke, tak ho dali k nemu na samotku. Trest bola aj polovičná dávka jedla.

    Personál nechcel viesť s nami terapie, len skupiny, kde sedela celá komunita. Nerozprával sa s nami nikto a neopovážil sa ísť za Tománkom. Psychológ tam nebol. Na komunite sa povedalo, že čo bude zajtra, na večer nás terapeuti skontrolovali a ráno zobudili a rozdelili úlohy. To robili terapeuti. Pri konci tam začal chodiť nejaký Filip, psychológ. Rodičia mi neverili, až po tom všetkom, čo sa začalo písať, potom mi vybavili, že pôjdem sem, ale aj tak som ja neveril, lebo som si myslel, že v každom resoci sa deje to isté čo v Čistom dni. Na izbe, kde nás bolo 16, nás zobudili a sme museli v noci stáť pred budovou, lebo sme mali nočné Kongo – kliky, brušáky, drepy. Jeden chalan robil v noci nočné Kongo a bol pri sedemstovke brušákov a ja som nechápal, celý chrbát mal do krvi zodratý, kožu tam nemal. Púder mu tam museli sypať a aj tak na nás kričali, že to musíme zvládnuť, že čo sme z medu. A tí, čo sa tam mali najhoršie, sú ticho.

    Aj taká sankcia bola, že si duch. Nikto si ťa nemohol všímať ani ty nikoho. Príkaz bol mlčať. Kto sa s tým človekom rozprával, dostal tiež túto istú sankciu. Aj ja som ju dostal. Mesiac sa nemohol so mnou nikto rozprávať, nosil som na sebe ceduľku "zákaz kontaktu s komunitou". Ani jedno slovo som nikomu nemohol povedať a ani nikto mne. Prvý týždeň mi bolo ťažko, potom si človek zvykne. Keď sme išli napríklad do parku, tak sme mali prísny zákaz sa niekomu pozdraviť alebo aj odzdraviť, to bolo hrozne prísne brané, že dakomu cudziemu sa prihovoríme. Len môžeme komunikovať s tými, čo sú z Čistého dňa. Chalani, čo boli nedávno v druhej šanci, sú ale dneska tam terapeuti. Neviem, ako je to možné.

    Ešte boli aj kartónové sankcie alebo komunitný šašo. Ten musel mať čapicu z kartónu. A keď si niekto obhrýzal nechty, aj za to bola sankcia, rukavice, a bolo jedno, že je vonku 30 stupňov, on musel celý deň nosiť rukavice. Dievča malo tielko, ktoré malo výstrih, tak dostala sankciu, že musí mať oblečený rolák. A bolo teplo, horúco, 30 stupňov a pýtala sa, či si ho na chvíľu môže dať dolu, že jej je hrozne horko, a nedovolili.

    Terapeuti dávali tresty. Riaditeľ prišiel sem-tam na sedenie večer. Ja som ho ani nespoznal. Po pol roku som ho prvýkrát videl a zistil som, že je to riaditeľ. Keď sa to prevalilo, prvýkrát sa predstavil, že on je riaditeľ a tam plakal, a ja hovorím, že pekne, že doteraz sme ho nevideli. A keď sa to všetko prevalilo, keď sme boli v Chorvátsku, tak tam nám volali kurátori a za mnou stál terapeut (meno) a hovoril som mu, že nechcem, aby stál pri mne. Ale on mi hovoril, čo mám do telefónu povedať. Povedz, že si v kempingu a že je všetko v poriadku.

    V Chorvátsku som mal sankciu, že bez mora a bez jedla navyše. Boli tam také schody, po ktorých sme museli skákať, niektorí grcali z toho, lebo museli vyskákať až hore. Sankcia schody to boli tri poschodia a na každom schode drep a výskok. Kefkovanie bolo tiež za trest. Záchody, kúpeľne, kamene v jazierku bolo treba povyberať a zubnou kefkou vyčistiť a usporiadať naspäť do mozaiky. Aj korytnačke pancier zubnou kefkou. Bazén sme tiež mali, ale sme sa v ňom nemohli kúpať. Aj za požičiavanie vecí a oblečenia, aj za to bol trest. Ani na izbe sa nedalo porozprávať ani spať. Posielali k nám do šestnástky človeka, čo hrozne chrápal, lebo inde ho na izbe nechceli, tak sme si pobrali matrace, jeden spal zatvorený v skrini, nejakí spali na chodbe. Aj sme sa občas pobili, lebo sme boli ustatí, nevyspatí a hladní. Vtedy riaditeľ kázal dať v noci tomu človeku deku. Raz sa menila služba a našu izbu zamkli a terapeut býval ďaleko a nemali náhradné kľúče a museli sme spať všetci na chodbe.

    Bežne rodičom nezdvihli telefón, neodpovedali na maily, ale keď sme prišli z Chorvátska, čakali nás tam všetci rodičia. Celú noc ich tam hostili. Na druhý deň prišli aj kurátori. Ani ostatní rodičia im stále nechcú veriť, ale teraz si to u nich v Čistom dni žehlia, teraz tam majú dovolené telefón, jedlo môžu mať na izbe. Chlapci z druhej šance majú tretie fázy, aj keď mali predtým zlé zážitky, a preto nechcú nič hovoriť. Aj tak si mysleli, že v každom resoce je to isté, oni nevedia, že inde to môže byť aj lepšie. Nemohli nikomu a nijak dať vedieť, že im je tam zle, lebo na komunikáciu s rodičmi mali používať tlačivo, kde bolo predpísané "mám sa zle/dobre", mali zaškrtnúť. Ani list sme nemohli napísať. Napísať môžete, v koľkej fáze ste. Druhé šance nemali dovolené ani to. Keď došli rodičia, sme museli mať rozhovor hodinu pred všetkými klientmi a rodičmi a terapeutmi a všetci počúvali ten osobný rozhovor. A keď sme sa s nimi porozprávali, potom sme mohli ísť spolu sami do areálu. Keď sme sa nič nerozprávali, tak nedovolia vôbec, aby sme boli sami. Niektorí rodičia prišli aj zďaleka, aby sa mohli stretnúť s deťmi."

    Ďalší klient je dospelý klient, ktorý bol na dobrovoľnom pobyte. "Tí, ktorí boli v druhej fáze, mali najviac práce, pretože preberali robotu za terapeutov a ešte ich využívali aj tí, ktorí boli v tretej fáze. Pracoval som na riaditeľovej vile v Javorinke, pomocné murárske práce, aj s ostatnými klientmi sme tam pracovali dospelí aj deti. Výplatu sme za to nedostávali, hovorili, že je to pracovná terapia. Keď niečo urobili deti a dostali samotku, tak som ich musel za dverami tri dni strážiť. Nemal som ani osobné voľno. Raz, keď som strážil jedného, klopal mi, že potrebuje ísť na záchod. Tak som ho tam odviedol a strážil za dverami a predstavte si, on sa pretlačil cez to okno a vyskočil z prvého poschodia. Zlomil si nohu, ale tak sa bál, že aj s tou zlomenou nohou ešte utekal. Nakoniec ho jasné že chytili. Pýtal som sa počas deviatich mesiacov, čo som tam bol, na priepustku, ani raz som sa domov nedostal, pretože terapeuti ma využívali na to, aby som prevzal ich povinnosti, strážil mladších, kontroloval v noci. Keby ma boli pustili domov, nemali by za mňa náhradu. Medzi moje povinnosti patrilo aj v noci venčiť psa. Nastavil som si budík, o pol druhej v noci som zaklopal terapeutovi, zobral psa a musel som ho vyvenčiť. Počas dňa sedeli terapeuti v kancelárii, len keď mal prísť riaditeľ alebo nejaká návšteva, tak z kancelárie vychádzali. Riaditeľ chodil zriedkakedy, najčastejšie si prišiel zacvičiť.

    Klientov najviac šikanovali ergoterapeuti. Videl som, ako klientov terapeuti bijú, videl som, ako im udeľujú tresty, kliky a drepy. Stále som bol hladný a aj všetci ostatní. Raz sme boli na výlete na bicykloch a kamarát sa viezol z kopca. Išiel som za ním a našiel som ho spadnutého na zemi a zraneného. Volal som prvú pomoc, ošetril som ho, kým prišla záchranka, počkal som pri ňom. Najprv ma terapeuti a komunita chválila, že som to dobre zvládol, ale potom som dostal trest, že keď sa jeden bicykel pokazil, tak mám zákaz jazdiť na bicykli. Lenže vtedy som chodil pracovať na vilu do Javorinky a bicykel som potreboval každý deň, aby som sa mohol doviezť do práce. Bez neho som musel každé ráno utekať osem kilometrov, aby som to načas stihol. Keď som začal robiť v Jasplastiku, výplatu som už dostával, mal som ju na zablokovanom účte. Raz, keď som bol v práci, kolega, ktorý robil vedľa mňa, ma ponúkol cukríkom, lenže zbadal to terapeut, ktorý tam bol, okamžite som dostal sankciu bez jedla navyše a mal som veľký hlad.

    Keď som sa pýtal domov na priepustku, tak mi to v poslednej chvíli vždy zamietli. Chcel som ísť za priateľkou, no povedali, že určite chcem žúrovať a fetovať a nepustili ma. Keď som povedal, že chcem ísť domov, že chcem skončiť, odhovárali ma, nechceli ma pustiť. Tak som sa jedného dňa vybral akoby na nočnú, našťastie som mal pri sebe občiansky preukaz, lebo aj tie nám brali. Odišiel som domov len v krátkych nohaviciach, tričku a šľapkách. Nemal som so sebou nič len občiansky preukaz. Nevrátil som sa z nočnej. Odišiel som tak, že som musel potajomky ujsť. Všetci, ktorí odtiaľ chceli ujsť, museli jedine utiecť. Brali si len to, čo mali na sebe oblečené. Osobné veci tam všetky nechávali. A ja keď som chcel po čase späť svoje veci, nedostal som ich späť všetky. Nikto mi nechcel veriť doma, rozprával som to aj mame, no tá uverila, až keď to uvidela v televízii. Nedalo sa to zvládať. Preto tí mladí ľudia utekali. Chalan mal krízu, bolesti a oni, že neposlúcha a dali mu klikovať."

    Ďalší klient: "Bol som umiestnený v ústave Čistý deň v roku 2013. Videl som veci ako násilie, oblievanie vodou, podávanie ťažkých antipsychotík Tisercin, Risperidon, Afluditen, a to deťom, ktoré nedodržiavali pravidlá. Ja som sa s tým vyrovnal. Hovorili, ako skončím, ako feťák pod mostom, každý deň som to počúval. Potom, keď som si otvoril ústa a povedal som svoj názor, išiel som hneď k riaditeľovi, kde ma chcel mlátiť. Raz 15-ročný chlapec ukradol jedlo, lebo mu dali jesť suchý chleba a za trest dostal bitku s vedomím terapeutov. Ja za to, že som ich poslal, s prepáčením, viete kam, za ich falošný prístup, som bol odvedený k odborníkovi doktorovi Strakovi, ktorý mi nasadil antipsychotiká, ktoré ma uspávali tak, že som zaspával hneď, jak som si sadol. Podľa registra liečiv sú tieto látky kontraindikované pod 18 rokov. Je to tam psychický nátlak, aby deti hovorili, ako tam je dobre, aj keď by odtiaľ najradšej ušli za každú cenu. Lebo keď to neurobia, nedostanú poriadne nažrať. Na tzv. terapiách sú potom tí, čo sa postavia proti, psychicky ničení, je im nadávané a tak ďalej. Je to veľa, čo sa tam deje za svinstvá. Tománek si robí biznis na deťoch a je to úbohé a hnusné.

    A to, čo mi hovorili, sa im nejak nesplnilo. Končím strednú školu a idem študovať právo na vysokú. To, čo oni hovoria tým deťom, je strašné. Snažia sa ich dostať na dno a potom im dať do hlavy svoje myšlienky. Bohužiaľ, na tých mladších to vychádza. Ja som mal 17, keď som sa tam dostal, tak som to prežil v pohode viac-menej. Veľmi rád poskytnem výpoveď a doložím aj lekárskymi správami, aké lieky mi boli nasadené, a budem rád, keď sa ten hnusný biznis na malých deťoch a práčka peňazí zvaná Čistý deň skončí. Vy povedzte, čo potrebujete, aby sa veci pohli správnym smerom, ja podám svedectvo, výpoveď kľudne aj verejne. To, čo sa tam deje, treba zastaviť čo najskôr. Kľudne napíšte na váš blog moje slová aj bez anonymity, ja som im povedal, že raz im to všetko vrátim a odhalím pravdu o tomto Tománkovom ústave. Kľudne poskytnem rozhovor, trestné oznámenie, čokoľvek, čo pomôže urobiť poriadok s tým zvieraťom, lebo biznis. Ale nikdy by som si nedokázal robiť na 13- až 15-ročných deťoch, až také hlboké dno nemám, deti trápiť kvôli dotáciám."

    Ďalší klient: "F. dával babám cigarety za sex. Bol na Čertovej na chate, chlapci mi rozprávali, ako to tam bolo. Baby tam behali napité a nafetované po areáli. Oklamali terapeuta, vyzliekli sa mu a zobrali mu peniaze a on povedal, že ide kúpiť fľašku. Oni zatiaľ ušli do Považskej Bystrice, tam si našli dílera, išli si pre drogy a doviezli sa späť hore. A to, že znásilnil klientky, riaditeľ to riešil. Dva dni sme boli na skupine, nikam sme nemohli odísť, od rána do večera sme sa nepohli, len najesť a na vécko. Chcel vedieť, kto tam má s kým aký vzťah, a mali sme taký menší maratón, ale nikto sa nepriznal. A potom ten terapeut odišiel, lebo mal nejakú chorobu a neviem, či on mu dal výpoveď. Vrátil som sa so skupinou, lebo sa vrátil so skupinou späť, doviezol ich. Takže tam na mieste na tej chate mu asi výpoveď nedal, keď sa s nimi vtedy vrátil.

    Veľa zamestnancov robilo problémy, preto všetci utekali. Jeden klient bol na izbe, bol nový a personál ho hodil na zem, hneď ho zbombardovali, do sprchy dali, studená voda, mydlo, deka, lebo on povedal: "Málo jedla je, som hladný." A terapeuti: "Zdá sa ti málo?" A hneď ho dali dole. Na bitku ich vždy ťahali dole, len raz jedného bili pred nami, ale to sme aj my klienti museli zakročiť. Najprv terapeuti ho bili na izbe, on chytil z toho amok a utiekol do komunitnej, aby všetci videli, že ho tam bijú. A on mal v ruke takú špicatú ceruzku, terapeuti tam nabehli a on si zobral rukojemníčku jedno dievča a pichol ju do stehna s tou ceruzkou. A keď sa otočil, tak sme sa všetci naňho vrhli a sme ho spacifikovali. Raz aj mňa zbil, zobral ma do suterénu. Mali sme vonku športové aktivity a jeden terapeut furt do mňa šprtal, že aby sme si dali, že aby sme išli spolu proti sebe. Ja som nechcel, lebo som sa bál, že keď mu čosi ublížim, že by ma udal, lebo tak to tam fungovalo. Zrazu si on nasadil rukavice a takú mi šupol, že som spadol. Tak som sa postavil a bol som nahnevaný, že ma podceňuje. Tak som mu tiež jednu dal, aj on spadol. A riaditeľ hneď povedal, že čo si to takto dovoľujem do terapeutov, zavrel ma na izbu, potom prišli za mnou na tú izbu dvaja na jedného a po tej bitke som ušiel.

    Keď niekto utiekol, poslali nás ostatných klientov, aby sme ich chytili, a sľúbili nám odmenu. Pustili nás von a všetci už poznali narkomanov, čo bývali v Galante, tak sme ich hľadali najprv tam. A raz sme sa vrátili traja z piatich a strašne sa čudoval, že kde sú ostatní, tak ešte aj nám dal tresty, že sme ich určite nehľadali. Mesiac som bol bez tréningu, keď sme ho nechytili. Keď sme ho chytili, tak sme ho mali zmárovať, kázali nám biť sa navzájom. Keď sa im niekto nezdal, tak ho pustili, riaditeľ normálne povedal, je ti tu zle, tak choď a potom ich normálne natierali policajtom. Potom, keď ich policajti chytili, tak im predĺžili pobyt za trest, že sú to utekári.

    Mne prvýkrát povedali, že idem na osem mesiacov na predbežné, tak som poslúchal ako hodiny. Všetko bolo v poriadku. Potom mi dali na súde ďalších 18 mesiacov, ešte stále som fungoval a chcel som to v pokoji vydržať, ísť domov, no po ďalších osemnástich mesiacoch povedali, že dvadsaťštyri. Potom som už začal robiť problémy, nakoniec mi povedali do osemnástky. Riaditeľ to zabezpečoval. Ja som na súde nikdy nebol, lebo keby som išiel na ten súd, tak by som im vedel povedať, že so mnou žiadne problémy neboli, že som poslúchal a počítam, že hneď zo súdu by som išiel len si veci zobrať do Galanty a hneď domov. Mne ale riaditeľ povedal, že na súd ísť nemôžem, lebo nie som dospelý. Veľa ľuďom to takto pokazil.

    Z jednej izby robili samotku, zobrali z nej matrace, tá sankcia sa volala odpor. Ostali tam len konštrukcie z postelí a boli sme tam zavretí a museli sme si natrhať pod seba na noc kartóny, aby sme mali ako spať, aby sme neboli na dlážke. To bola akože pracovka, teda pracovná terapia, že za trest sme museli na kúsky trhať tie veľké kartóny celé dni. Mesiac som bol na samotke v komunitnej miestnosti v ružovom pyžame. Mal som tam telku, tri filmy a z USB-čka pesničky som mohol počúvať. To som bol rád, že mi dovolili. Ale mesiac som bol sám a dookola tie tri filmy a tie isté pesničky a už mi z toho šibalo. Jesť mi nosili, ale aké porcie, že mesačné bábätko by sa z toho nenajedlo. Tam sa nedalo najesť. Miska polievky mala byť plná, ale nebola. Trest bez jedla navyše znamenal, že týždeň alebo mesiac si nemohol pýtať jedlo navyše, nemohol si si sám nabrať ani vodu. Keď sme mali my službu a varili sme a uvarili sme kopu jedla, aby nikto nebol hladný, a riaditeľ prišiel, hneval sa a povedal, že prečo toľko varíme, že to nikto neje a plný kýbel fajnového jedla čerstvo uvareného zobral a vylial sliepkam. Čerstvé pečivo, koláče, čo prišli, tiež hádzal sliepkam – a my hladní.

    Chorvátsko. Keď niekto porušil niečo, automaticky sankcia bez mora. Na lodi si nemohli skočiť ani do vody a jedlo navyše tiež nebolo. Skoro odpadli niektorí, keď dostali sankciu schody, to boli také schody, že sa nedali v tom horku poriadne ani prejsť, točila sa vám hlava a oni povedali, že za trest kačáky až hore. Keď niekto dal tie schody trikrát na kačáky a pritom zahrešil, tak ešte raz. Vždycky som zahrešil a myslím, že som ich dal aj 50-krát za ten čas.

    Bila ma aj Tománková. Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a potom druhému ucho vytočila. Mám to aj v pravidlách napísané, že ona je zakladateľka, museli sme si to pamätať. Povinnosti a práva sme sa museli naučiť naspamäť a tam bolo aj o praženici a palacinkách, že to ľúbi riaditeľ. Tak keď som robil palacinky, tak som odložil riaditeľovi, ale bolo tam veľa nepísaných pravidiel, ktoré nemali zmysel. Napríklad o metličke a lopatke. Za to, že metlička a lopatka neboli na mieste alebo špinavá, alebo; aj za to bola sankcia.

    Jeden môj kamarát dostal za trest Depot injekciu, aj ja som ju dostal. To je taká injekcia, že keď človek urobí nejaký adrenalínový pohyb alebo zrýchli, tak dostane kŕč a hodí ho to na zem a ostane v kŕči ležať. Mne to dali, lebo hovorili, že som agresívny, tak ma dali ráno Strakovi, tomu psychiatrovi nášmu, ten mi dal asi takto (ukázal pol centimetra). Neúčinkovalo mi to sprvoti, aj som sa čudoval, že prečo mi to vôbec neúčinkuje, lebo ja som videl na tom chlapcovi, ktorému to dali predo mnou, ako to má fungovať, že chytal kŕče do celého tela, ledva vyprával, zbledol celý, nereagoval a ja som si ešte zabehol a skúšal som, že pokiaľ môžem. Potom videli, že mi to neúčinkuje, že začínam byť ešte viac nervózny z toho, tak mi dali ešte polku iného Depotu a ja som potom z toho nevládal vyprávať, vykrúcalo ma, jazyk ako keby mi išiel zapadať, chodiť som nevládal a nato ma nechali kefkovať zubnou kefkou každú špáru na záchodoch.

    Dievčatá, keď mali menštruáciu, tak občas spláchli vložku alebo tampón, možno sa pomýlili, no teda vymysleli také pravidlo, že sa to nebude dávať do záchodu a dali tam kôš, ale niektoré to nerešpektovali. Samozrejme, upchala sa žumpa. Prvýkrát ma poprosili, aby som do nej vliezol, tak som si povedal, že to spravím pre komunitu, dal som si rukavice a s hadicou som to musel vystriekať. Ale aj tak sa to stávalo, no nikto tam nechcel ísť alebo to nikto nevedel, tak som tam vždy išiel ja a vždy ma k tomu volali. Raz som sa s dievčatami rozprával, že prečo boli u riaditeľa, a ony, boli sme sa porozprávať. Ale jedna mi neskôr povedala, že prečo si ich on zavolal, a povedala mi, že im hovoril, aby tie vložky a tampóny ďalej hádzali do záchoda. Ja som chytil nato strašné nervy, že prečo to robia, tak som sa na to vykašlal a, samozrejme, za chvíľku sa zapchala celá žumpa, všetky záchody, všetci hulákali, že prečo to je, a ja som sa smial, že moja vec to neni. A dostal som trest, že som sa zasmial a že nechcem vliezť do tej žumpy. Ja som hodil odpor, že to už robiť nebudem a to bolo porušenie kardinálneho pravidla. Tak za trest som dostal, že na izbe budem mať otvorené dvere, aby som čuchal ten smrad z toho vécka. Vždy, keď som zavrel dvere, oni my ich otvorili. Potom mi dali dvere von aj z mojej izby, aj z toho vécka.

    Na pracovke sme mali šutre rozbíjať na prach. Bol som rád, že je nejaká robota, že sme vonku, ale keď už som bol zničený jak v bani, tak ma to prestalo baviť. Potom riaditeľa napadlo, že by sme na tom mohli začať zarábať, že by sme z tých rozdrvených kameňov mohli začať vyrábať zatrávňovače. On ich predával. Potom sme urobili taký veľký zatrávňovač, čo sme dávali riaditeľovi do plota. Predával to hocijakým ľuďom, keď si pristavili auto, že potrebujú zatrávňovače. Raz nám dal vreckové 50 eur, keď veľa predal. Aj do Diakoviec sme chodili robiť, sme vykopávali bazén na kúpalisku. Riaditeľ hovoril, že to robíme pre nás, pre komunitu, že on na Chorvátsko má, ale že toto, čo robíme, to budú peniaze pre komunitu. Tak sme robili, sme sa striedali po troch, po štyroch asi štyri mesiace. Potom pred Chorvátskom povedal, že on na Chorvátsko peniaze nemá, že toto, čo sme zarobili, to je na Chorvátsko, a my sme v Diakovciach vykopali bazén. Nevieme, koľko mu dal ten šéf tam peňazí. Mišo nám mal písať hodiny a nikto nevedel, koľko mal kto hodín odrobených. Ale je to jedno, nakoniec sme aj tak nikto nič nedostali.

    V Hornej Marikovej v Ráztoke, keď sme boli, tak Monika ušla, lebo ju tam obťažoval jeden terapeut, bývalý klient, ergoterapeut, ale ona sa nedala, prefackala ho a ušla, vyskočila z takej malej striešky z altánku a utiekla, lebo ešte mala málo rokov. Klienta zo Šoporne dali zavrieť do basy, on bol hrozne pod tlakom, nechcel sa podvoliť aj rozbil okno, tak povedali na polícii, že riaditeľke urobil monokel, tak ho dali zavrieť na 10 mesiacov. Riaditeľka je advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal, keď išiel sedieť a tri dni mal do 18, keď sa vrátil z basy.

    Každú druhú nedeľu sa mohli stretnúť s nami rodičia, ale aj veľa detí malo trest, že do 18 sa nemôžu vidieť s rodičmi, sankcia sa volala bez návštevy. Jeden dospelý klient sa vrátil po priepustke a pozerám, že si po večierke šľahá. On si doniesol z priepustky lieky a do večera nafetoval polku komunity. Potom sa to riešilo na komunite, že čo s ním, a polovica komunity odsúhlasila, že tam môže ostať. Však jasné, tak 10 nás bolo proti, ostatní boli za, aj nakoniec zostal."

    Svedectvá týchto detí sú naozaj desivé, najmä keď si uvedomíme, že rodičia ich zverili štátu s úmyslom, aby ich ochránili od zlého vonkajšieho sveta. Akreditácia zariadeniu stále trvá, preto som podala podnet Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde som výbor, odvolávajúc sa na opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, informovala o podozreniach zo závažného a systematického porušovania práv ustanovených príslušným dohovorom. Využitie vnútroštátnych prostriedkov nápravy je v tomto prípade zo strany slovenských orgánov neprimerane predlžované, čím môžu byť ohrozované a na svojich právach poškodzované ďalšie detí. Ich porušovanie sa týka najmä týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa:

    Článok 3

    1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

    2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

    3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.

    Článok 24

    1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Musia sa usilovať, aby žiadne dieťa nebolo zbavené svojho práva na prístup k takýmto zdravotníckym službám.

    Článok 25

    Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, uznávajú právo dieťaťa umiestneného do náhradného zariadenia za účelom starostlivosti, ochrany alebo liečenia jeho telesného alebo duševného zdravia na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností spojených s jeho umiestnením.

    Článok 34

    Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom prijímajú predovšetkým nevyhnutné vnútroštátne dvojstranné a mnohostranné opatrenia, aby zabránili:

    a) zvádzaniu alebo donucovaniu detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej činnosti,

    b) vykorisťovaniu a zneužívaniu detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky,

    c) vykorisťovaniu a zneužívaniu detí pre pornografiu a pornografické materiály

    Článok 37

    Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia zabezpečiť, že žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu alebo inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu.

    Dňa 22. 12. 2016 však minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter prerušil správne konanie o odobratí akreditácie zariadeniu Čistý deň s odôvodnením, že nemá dostatok informácií. To aj napriek tomu, že jeho vlastný poradný orgán s výhradnými kompetenciami, čiže akreditačná komisia odporúčala ministerstvu, aby zariadeniu akreditáciu odňalo. V súčasnosti je rozhodnutím súdu v zariadení umiestnených 21 maloletých. Pokiaľ bude zariadenie disponovať akreditáciou pridelenou ministerstvom práce, môže fungovať v nezmenenom režime. Správne konanie podlieha lehotám zo zákona o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že na popísanú situáciu sa prerušenie správneho konania nedá aplikovať. Svojím konaním a nekonaním teda štátne orgány priamo participujú na ohrození maloletých detí tým, že po celý čas s plnou vedomosťou o situácii v zariadení ponechali tieto vážne podozrenia bez náležitej pozornosti a bez akýchkoľvek opatrení.

    Od septembra 2016 pre orgány činné v trestnom konaní aj pre médiá vypovedali ďalší svedkovia a ďalšie obete. Po zverejnení a spoločenskom tlaku na riešenie situácie kompetentné orgány zameriavajú svoju pozornosť najmä a výhradne na to, aby tieto závažné podozrenia bagatelizovali, inak by boli nútení priznať svoje pochybenie a zanedbanie. Takéto konanie je neprípustné, keďže ide o práva a právom chránené záujmy maloletých detí v súvislosti s veľmi závažnými podozreniami týkajúcimi sa sexuálneho zneužívania, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania detí.

    Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi. Napriek všetkému uvedenému dňa 8. 2. ministerstvo práce rozhodlo, že zariadeniu akreditáciu nezruší.

    Predmetné rozhodnutie považujem za rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, v rozpore so zákonom o správnom poriadku, v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensko viazané, a to konkrétne Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto som požiadala o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia Generálnu prokuratúru a akreditačnej komisii ministerstva práce som zaslala nový podnet na nové konanie ohľadom zrušenia akreditácie zariadeniu Čistý deň.

    V odôvodnení sa odvolávam na argumentáciu, ktorú uvádzalo ministerstvo v rozhodnutí o nezrušení akreditácie. Prvý sporný výrok ministerstva: "Akreditačná komisia svojím rozhodnutím odobrať akreditáciu reagovala na blog a tlačovú besedu Prezídia Policajného zboru." Týmto dôvodí minister rozhodnutia akreditačnej komisie.

    Ministerstvo vo svojom odôvodnení uvádza, že akreditačná komisia rozhodla o svojom odporúčaní odobrať zariadeniu akreditáciu na základe medializovaných skutočností v mojom blogu zo dňa 9. 9. 2016 a následnej tlačovej besedy Prezídia Policajného zboru. Týmto odôvodnením ministerstvo navodzuje dojem, že akreditačná komisia sa rozhodovala pod tlakom medializovaných skutočností a nie na základe dôsledného preskúmania podnetu. Dôvody, pre ktoré mala akreditačná komisia navrhovať odobratie akreditácie zariadeniu Čistý deň, teda neuvádza ministerstvo v predmetnom odôvodnení v súlade so skutočnosťou.

    Členovia výboru boli v rámci prieskumu účastní zasadania akreditačnej komisie ministerstva práce, kde členom akreditačnej komisie položili jasne formulovanú otázku: Čo ich viedlo k tomu, že odporúčali ministerstvu odňať akreditáciu?

    Citujem zo schválenej záverečnej správy Výboru Národnej rady pre ľudské práva: "Členovia akreditačnej komisie uviedli, že odporúčanie na odňatie akreditácie zariadeniu Čistý deň, n. o., malo viacej dôvodov. Na základe týchto priebežných informácií aj na základe aktuálnych zistení, medzi ktoré patria nálezy a výpovede, ktorými disponujú členovia akreditačnej komisie, dospeli členovia akreditačnej komisie k rozhodnutiu, že vzhľadom na chránenie práv a najlepšieho záujmu maloletých detí odporúčajú zariadeniu odobrať akreditáciu."

    Počas stretnutia s poslancami členovia akreditačnej skupiny uviedli, že majú k dispozícií závažné kontrolné zistenia a výpovede bývalých klientov zariadenia, ktoré ich viedli k tomuto rozhodnutiu v záujme chránenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Upozornili nás, že v rámci správneho konania nás nemôžu oboznamovať s detailmi, preto ich výroky budú všeobecné.

    Na otázku pani poslankyne Pfundtner reagoval člen akreditačnej komisie docent Mátel. Otázka znela, akého pôvodu sú dôkazy a presvedčenie, že zariadeniu Čistý deň je potrebné odňať akreditáciu. Člen akreditačnej komisie odpovedal, že sa niekoľko rokov venoval pomoci obetiam násilia, robil sociálne poradenstvo a vo viacerých zariadeniach robí supervíziu, a teda má možnosť komunikovať so zamestnancami a klientami zariadení. Komunikoval s viacerými bývalými klientami zariadenia Čistý deň a aj s takými, ktorí už nie sú klientami iných zariadení. Tieto osoby komunikovali podobné informácie a svedectvá, ktoré on vyhodnotil ako odborník v práci s domácim násilím a na základe nich si utvoril názor, ktoré ho viedlo k tomu, aby hlasoval za odňatie akreditácie zariadeniu. Uviedol tiež, že pri podozrení na porušovanie práv dieťaťa kontrola nie je vykonaná citlivo ako pri podozrení z týrania dieťaťa, rozhovory sú robené v prítomnosti potencionálneho páchateľa a úloha v prospech dieťaťa je teda nájsť spôsob, aby dieťa malo možnosť komunikovať nezávisle od tohoto zariadenia, nakoľko existuje možnosť psychologickej manipulácie a obavy detí, že budú za svoje výpovede sankcionované.

    Členka akreditačnej komisie docentka Mydlíková, ktorá pracuje s klientelou ako psychológ a psychoterapeut a venuje sa dlhoročne sociálnej práci v praxi aj na akademickej úrovni, zistila štúdiom predložených dokumentov, že akreditovaný subjekt uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu, no nedisponoval odborníkom na túto pozíciu, zariadenie nemohlo poskytovať za určité obdobie psychologické poradenstvo svojim klientom, pretože nedisponovalo psychológom. Ako individuálne resocializačné plány boli prezentované jedny a tie isté metódy bez ohľadu na špecifiká klientov, chýbal plán supervízie a nedostatky považovala za tak závažné, že hlasovala za odobratie akreditácie zariadeniu.

    Predsedníčka akreditačnej komisie, zároveň generálna riaditeľka sekcie pani doktorka Šebová uviedla, že v rámci správneho konania prebieha krížová kontrola zamestnancov zariadenia cez Sociálnu poisťovňu a tieto zistenia sú použité ako dôkaz. Zariadenie prestane spĺňať podmienky akreditácie, ak neboli zistenia od zamestnancov v súlade s personálnou maticou. To je dôkaz, ktorý má zásadný význam, a tento dôkaz vykonáva správny orgán podľa nej vždy. Vo všeobecnosti uviedla, že ak prestane zariadenie spĺňať ktorýkoľvek bod z § 77 zákona 305/2005, tak ministerstvo akreditáciu odoberie pre nedodržanie zákonných podmienok na udelenie akreditácie.

    Dôkazom, že zariadenie Čistý deň túto zákonnú podmienku nedodržalo, je e-mail odoslaný vedúcim kontrolnej skupiny doktorom Molinom dňa 21. októbra 2016, kde oslovuje riaditeľa zariadenia Petra Tománka vo veci vyžiadania dokladov a písomností, vyjadrení a informácii číslo 4. V uvedenej komunikácii vedúci kontrolnej skupiny žiada: "Uveďte pracovné zaradenie a rozsah pracovnej činnosti zamestnancov, ktorí sú vedení v priloženom zozname." Uvedení zamestnanci sú vo vzťahu k resocializačnému stredisku Čistý deň evidovaní v Sociálnej poisťovni, avšak akreditačná komisia o ich pracovnom pomere k resocializačnému stredisku Čistý deň nemá vedomosť. Podľa zákona akreditovaný subjekt je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť všetky zmeny rozhodujúcich skutočností, najmä zmeny podmienok podľa § 79.

    Členovia akreditačnej komisie sa vyjadrili, že o zariadení Čistý deň mali pôvodne rokovať už v auguste 2016, kde sa plánovali zaoberať výsledkami kontroly a protokolom o kontrole vykonanej v zariadení. Členovia akreditačnej komisie tvrdili, že jestvujú podozrenia z porušovania platných zákonov, vyplývajúce zo súboru informácií pochádzajúcich z prítomnosti, ale aj z minulosti, zo spisovej dokumentácie a z výpovedí dotknutých. Členovia akreditačnej komisie vyslovene vylúčili, že by ich v rozhodovaní ovplyvňoval blog alebo tlačová beseda Prezídia Policajného zboru.

    Z toho vyplýva, že nie je v súlade so skutočnosťou, že akreditačná komisia reagovala v svojom rozhodnutí o zrušení akreditácie zariadeniu iba na medializované informácie a pod ich tlakom. Myslím, že ministerstvo zabudlo nabrífovať akreditačnú komisiu.

    V prípade potreby ako dôkaz vyššie uvedených výrokov môžem doložiť aj audiozáznam z predmetného zasadania, na ktorom boli v rámci poslaneckého prieskumu účastní aj členovia Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Protokol Krajskej prokuratúry v Trnave o previerke bol naším pánom ministrom a jeho ministerstvom akceptovaný ako dôkaz v správnom konaní. Čo mal dokazovať? Bol ako jeden z podkladov rozhodnutia a priložený ako dôkaz a poskytol ho právny zástupca zariadenia. Bol to protokol Krajskej prokuratúry v Trnave o previerke zo dňa 21. septembra 2016. Týmto protokolom advokátska kancelária odôvodňuje, že v minulosti neexistovali ani v súčasnosti neexistujú žiadne skutočnosti ani podmienky, ktoré by odôvodňovali zákonným spôsobom odňatie akreditácie. Táto interpretácia výsledkov previerky je chybná a zavádzajúca a nie je dôvod ju považovať za dôkaz v správnom konaní. Akreditačnú komisiu zo zákona o sociálnoprávnej ochrane podľa § 81 ods. 2 zriaďuje minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predĺženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia akreditácie. Ak akreditačná komisia ako odborný poradný orgán ministerstva odporúča ministerstvu zrušenie akreditácie, je nedôvodné polemizovať o zákonnosti odňatia akreditácie. Dôvodnosť takého odporúčania akreditačnej komisie spočíva v odbornom posúdení spôsobilosti zariadenia a na takéto odporúčanie má akreditačná komisia výhradnú právomoc zo zákona. Na akreditáciu neexistuje právny nárok v prípade, ak je odborná komisia toho názoru, že zariadenie nespĺňa podmienky akreditácie.

    Citujem ďalej: V pripojenom protokole Krajskej prokuratúry Trnava sa uvádza, že previerkou nebola zaznamenaná žiadna mimoriadna udalosť, usmrtenie, zabitie alebo usmrtenie osoby umiestnenej v zariadení, útek za použitia fyzického násilia, respektíve pomoci zvonku, prípadne iná udalosť, o ktorej by mal prokurátor vedomosť. Z vyššie uvedeného záveru vyplýva, že ministerstvo práce v danej interpretácii skresľuje výrok krajskej prokuratúry tak, že z neho vyplýva, že Krajská prokuratúra v Trnave nezobrala v úvahu prebiehajúce trestné stíhania vo veci zločinov znásilnenia, sexuálneho zneužívania, vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby, týkajúce sa viacerých klientov zariadenia. Trestné stíhania nie sú ukončené a vyšetrovanie prebieha. Rovnako chybná je interpretácia advokátskej kancelárie zastupujúcej zariadenie o tom, že v minulosti neexistovali ani v súčasnosti neexistujú žiadne skutočnosti ani podmienky, ktoré by odôvodňovali zákonným spôsobom odňatie akreditácie.

    Je potrebné pripomenúť, že dôvody na odňatie akreditácie zariadeniu nespočívajú v rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä v tom, či opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré zariadenie vykonáva, sú vedené s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a v súlade s jeho právami a právom chránenými záujmami a či majú priaznivý vplyv na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin. Predmetné skutočnosti zisťuje ministerstvo práce a ústredie práce svojou kontrolnou činnosťou a kontrolné zistenia predkladá akreditačnej komisii a aj na ich základe tá vydáva odporúčanie na zrušenie alebo ponechanie akreditácie. Akreditačná komisia odporučila ministerstvu akreditáciu zariadeniu Čistý deň zrušiť.

    Z protokolov o prokurátorskej previerke ďalej citujem: "Klienti zariadenia boli vyzvaní prokurátorkami vykonávajúcimi previerku jednotlivo k osobným pohovorom. Účelom pohovorov bolo zistiť aktuálny stav zákonnosti v zariadení, stupeň starostlivosti a spokojnosti klientov s poskytnutou starostlivosťou, prípadné podozrenia z týrania, šikany alebo iného trestného činu. Klienti zariadenia odmietli s prokurátorkami komunikovať jednotlivo a požiadali o možnosť rozhovoru s celou skupinou v zariadení prítomných klientov, pričom výslovne požiadali o možnosť, aby pri rozhovore boli prítomní aj pracovníci zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že informácie získané za týchto okolností nemôžu mať žiadnu informačnú hodnotu a nedá sa odvolávať na ne pri konštatovaní o stave zákonnosti v zariadení, o kvalite starostlivosti a spokojnosti klientov, a najmä sa za týchto okolností nedá zisťovať prítomnosť týrania, šikanovania alebo iných trestných činov."

    Ako vyplýva zo slov člena akreditačnej komisie, ktorý sa profesijne zaoberá domácim násilím, rozhovory sú robené v prítomnosti potencionálneho páchateľa a úloha v prospech dieťaťa je nájsť spôsob, aby dieťa malo možnosť komunikovať nezávisle od tohoto zariadenia, nakoľko existuje možnosť psychologickej manipulácie a obavy detí, že budú za svoje výpovede sankcionované. Je neprípustné, že zamestnanci zariadenia motivovali svojich klientov tak, aby neboli súčinní pri vykonávaní kontrol a previerok. Rovnako samotní zamestnanci cielene nespolupracovali na preverovaní skutočností. Zariadenie navonok deklarovalo súčinnosť, no podmienky upravilo tak, že súčinnosť s kontrolným orgánom nebola poskytnutá. Rovnako postupovalo zariadenie počas kontroly ústredia práce, keď členovia kontrolnej skupiny informovali poslanecký prieskum o tom, že zo zariadenia, že zo strany vedenia zariadenia im neboli poskytnuté pracovné zmluvy zamestnancov s odôvodnením, že na predmetnú kontrolu nemajú oprávnenie a to napriek tomu, že takéto oprávnenie ústrediu práce vyplýva zo zmluvných podmienok so zariadením. O tom vo svojej verejnej výpovedi svedčila aj členka kontrolnej skupiny pani psychologička Hatráková.

    Konštatovanie, že previerkou nebola zaznamenaná žiadna mimoriadna udalosť, teda vyplýva z nastavenia podmienok zo strany zariadenia tak, aby počas previerky k takýmto zisteniam prísť ani nemohlo.

    Rozhodnutia všeobecných súdov vo veci nariadenia neodkladného opatrenia boli rovnako použité v tomto odôvodnení ako jeden z dôkazov. To, že súdy reagovali zamietnutím neodkladného opatrenia, sa stalo preukázateľne vinou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a to tým, že ústredie dalo pokyn úradom práce v úlohe opatrovníka, aby navrhli okresným súdom neodkladné opatrenia vo veci premiestnenia detí do iných zariadení a to s odôvodnením, že môže byť ohrozený zdravý vývin dieťaťa, keďže prebieha správne konanie o zrušení akreditácie zariadeniu Čistý deň. Vo svojich rozhodnutiach o zamietnutí okresné súdy i krajské súdy uvádzajú, že takéto odôvodnenie na premiestnenie dieťaťa formou neodkladného opatrenia je pre nich nepostačujúce, pretože k veci disponujú iba medializovanými informáciami, ktoré nemôžu byť dôkazom, a teda nemôžu brať na ne ohľad pri rozhodnutí o neodobratí alebo neudelení neodkladného opatrenia. Nedostatočné odôvodnenie návrhov na okresné súdy uvádzajú ako dôvod, pre ktorý nemôžu rozhodnúť o neodkladnom opatrení na premiestnenie dieťaťa do iného zariadenia. Úrady práce podľa samosudcov žiadnym spôsobom nedoložili, čím má byť život a zdravie maloletých detí ohrozené. Zamietnutie prvostupňových alebo druhostupňových rozhodnutí je teda dôsledkom nedostatočného odôvodnenia predmetných návrhov.

    Ďalším argumentom v odôvodnení, ktoré hovorilo o tom, prečo nechať zariadeniu akreditáciu, je, že ministerstvo nemá za preukázané také porušenia zákona, ktoré by odôvodňovali zrušenie akreditácie podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a kuratele. Som presvedčená, že ministerstvo má dostatok dôkazov na to, aby zrušilo zariadeniu Čistý deň v Galante akreditáciu. Tieto dôkazy svedčia o tom, že zariadenie porušilo väčšinu príslušných zákonných ustanovení. Na základe oznámení poškodených maloletých a ich zákonných zástupcov prebiehajú trestné stíhania vo veci zločinu znásilnenia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby.

    Dôvody na odňatie akreditácie zariadeniu nespočívajú v rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä v tom, či opatrenia sociálnoprávnej ochrany a kurately, ktoré zariadenie vykonáva, sú vedené s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí. Ministerstvo a akreditačná komisia disponujú výpoveďami bývalých klientov, ktorí svedčili o hrubom, ponižujúcom zaobchádzaní s nimi zo strany štatutárneho zástupcu, zodpovednej osoby a zo strany ostatných zamestnancov. Akreditačná komisia si v rámci rokovania vypočula audiozáznamy so svedeckými výpoveďami bývalých klientov zariadenia, ktoré akreditačnej komisii poskytol jej člen docent Mátel. Maloletí svedčia o hrubom a ponižujúcom zaobchádzaní v zariadení, o telesných trestoch, bití, ponižujúcich sankciách, zanedbávaní zdravotnej starostlivosti, zanedbávaní školskej dochádzky, trestaní formou znížených dávok jedla.

    O sankciách v zariadení bolo ministerstvo informované, nakoľko sa vedúci kontrolnej skupiny doktor Karel Molin v komunikácii so štatutárom zariadenia zo dňa 21. októbra 2016 dopytoval nasledovné: "Žiadame, aby ste kontrolnej skupine predložili nasledovné vyjadrenia: Podrobné zdôvodnenie využívania takzvaných averzívnych intervencií v rámci resocializačného procesu v resocializačnom zariadení Čistý deň. Vo vašom zdôvodnení sa zamerajte na definíciu a obsahový rámec uvedeného pojmu, charakter a účel takejto intervencie a odborné východiská, o ktoré sa opiera ich využívanie pri maloletých klientoch v rámci resocializačného procesu. Taktiež uveďte podmienky a rozsah ich aplikácie, osoby zodpovedné za ich ukladanie a vykonávanie a spôsob, akým boli a sú klienti a zákonní zástupcovia klientov o týchto intervenciách informovaní. V tejto súvislosti tiež uveďte, či v čase ich ukladania existoval presne stanovený zoznam používaných averzívnych intervencií dostupný klientom a ich zákonným zástupcom, a uveďte, či v čase ich ukladania existoval klientom aj ich zákonným zástupcom dostupný zoznam previnení, na ktoré im udelené averzívne intervencie mohli byť uložené. Osobitne vysvetlite obsah a význam jednotlivých averzívnych intervencií (pyžamo, pyžamový deň, pokora, pobyt v bunke, ticho, vykanie členom skupiny, sústavné držanie sa za ruky medzi klientmi rovnakého pohlavia) a uveďte odborné východiská, o ktoré sa opiera ich využívanie pri maloletých klientoch v rámci resocializačného programu." Toľko vedúci kontrolnej skupiny počas priebehu kontroly.

    Obsah týchto sankcií je v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi i platnou legislatívou a je zrejmé, že spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrení, metód, techník, postupov, na ktoré bola udelená akreditácia, bol ohrozený priaznivý psychický, fyzický i sociálny vývin a život a zdravie dieťaťa.

    Aby sme vedeli, pyžamo; maloletí klienti popisovali sankciu pyžamo tak, že im bola nariadená pomocným terapeutom, nad ktorým dozoroval terapeut a riaditeľ zariadenia. Podstatou sankcie bolo, že maloletý bol potrestaný za rôzne druhy prekročenia pravidiel tým, že mu boli odňaté osobné veci, odevy a na oblečenie dostal ružové pyžamo, v ktorom musel chodiť nepretržite po určitú dobu, a to aj mimo priestorov zariadenia a aj počas spoločných vychádzok do mesta.

    Sankcia ticho, takáto sankcia spočíva v tom, že maloletý mal prísny zákaz prehovoriť na kohokoľvek v komunite, ostatní členovia komunity rovnako mali zakázané prehovoriť na sankcionovaného. Ktokoľvek z komunity tento zákaz voči sankcionovanému porušil a prehovoril na neho, dostal rovnakú sankciu. Sankcia bola udeľovaná na niekoľko týždňov.

    Maloletí popisujú všetky vyššie spomínané druhy sankcií aj tie, z ktorých je zrejmá forma ich vykonávania. V uvedených averzívnych intervenciách, ktoré sú spomínané v komunikácii ministerstva práce so zariadením, sa však nenachádzajú všetky druhy sankcií. Maloletí vypovedali o sankcii, kedy bola skupina maloletých umiestnená do izolovaného priestoru na niekoľko týždňov. V miestnosti, ktorú na tento účel sankcie vytvorili pracovníci zariadenia, neboli postele, sociálne zariadenia ani iné bežné vybavenie. Ich úlohou počas izolácie bolo trhať veľké kusy kartónu na menšie. Spali na kartónoch, jedlo dostávali na plastových podnosoch s plastovými príbormi, aby si nemohli ublížiť. Samotka bol priestor na izolovanie maloletých, bola vytváraná variabilne z dvoch miestností, v jednej z miestností, kde boli pôvodne postele, personál z nich odstránil matrace, ktoré maloletým vrátil len na čas nočného spánku. Ako bežnú sankciu maloletí uvádzajú 500-krát napísať predpísaný text. Klienti uvádzajú, že v zariadení nemali čas osobného voľna, kedy by to mohli vykonávať, a ak sankciu nestihli vykonať, trest im bol zvýšený až na tisíckrát.

    Nočné Kongo, klienti svedčili o tom, že boli uprostred noci budení terapeutmi s pokynom, aby urobili 500 drepov, 500 klikov a 500 brušákov. Často im bol trest zvýšený na tisíc. Po nočnom cvičení boli zobudení rovnako ako všetci ostatní klienti a boli svedkami toho, ako pri takomto úpornom cvičení dochádzalo ku zraneniam.

    Deka. Podľa vyjadrení maloletých riaditeľ navádzal klientov na vzájomné trestanie a bitie. Podľa ich slov im povedal, že ak niekoho v noci počas spánku na niekoho hodia deku a dobijú ho, nebude to môcť riešiť, nakoľko páchateľ nebude známy, a bude tým vyriešená určitá sankcia. Maloletí tiež uvádzajú, že boli umiestnení šestnásti na izbe, do ktorej sa už nič viac ako posteľ nezmestilo. Nedostatočný odpočinok je v rozpore s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovensko viazané.

    Maloletí uvádzajú, že komunikácia s rodičmi prebiehala formou vyplňovania dotazníka, ktoré im predložili zamestnanci zariadenia a o vyplnení dotazníka referovali zamestnanci rodičom. Maloletí mali prísny zákaz oslovovať riaditeľa zariadenia. Ak mali potrebu s ním veci riešiť, museli požiadať terapeuta, aby ich zapísal do zoznamu. Iní maloletí preberali zodpovednosť za postupy, činnosti, metódy a opatrenia a techniky výchovnej práce, na ktoré nemali patričné vzdelanie, vedomosti a skúsenosti, čím bol priamo ohrozený zdravý sociálny, psychický a fyzický vývin maloletých detí. Návštevy rodičov a detí boli obmedzované. Spomínané averzívne intervencie nie sú celkovým vymenovaním.

    Resocializačné stredisko podľa zákona 305/2005 sa zriaďuje na aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. Z dôkazov vyplýva, že resocializačné stredisko Čistý deň, n. o., nespĺňa podmienky, ktorými zákon vymenúva účely jeho zriadenia. Z vyššie spomínaných dôvodov sú naplnené podmienky § 85 ods. 1 písm. a) tohto zákona na zrušenie akreditácie zariadeniu.

    Zariadenie nedisponuje správami psychológov o pravidelných sedeniach, to sú ďalšie porušenia zákona, § 85 ods. 1 písm. a) ministerstvo zruší akreditáciu, ak akreditovaný subjekt nepostupoval podľa § 83, čiže akreditovaný subjekt je povinný zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu. Už za toto, hovorí zákon, že má byť zrušená akreditácia.

    Neplnenie zákonných podmienok podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ministerstvo môže začať konanie o zrušení akreditácie, ak existujú dôvodné pochybnosti, že akreditovaný subjekt neplní niektorú z podmienok podľa § 79. A § 79, žiadateľ o udelenie akreditácie musí preukázať bezúhonnosť a odbornú spôsobilosť. V predošlom texte sme zistili, že túto podmienku zákonnú riaditeľ jednoducho nenaplnil.

    Podľa ods. 5a je odbornou spôsobilosťou zodpovedného zástupcu, ak absolvuje vysokoškolské vzdelanie v príslušnom humanitnom, sociálnom alebo pedagogickom zameraní a najmenej tri roky má prax a tú vykonáva na plný úväzok v oblasti zodpovedajúcej vykonanému opatreniu. Odborná spôsobilosť podľa ods. 1 na tento zákon je absolvovanie vysokoškolského štúdia, teda druhostupňového, a trojročná prax. V roku 2010, keď zariadenie akreditovalo, nemohol mať v danom odbore riaditeľ ako zodpovedná osoba predpísanú trojročnú prax, keďže nemal ešte podľa všetkého ukončené ani vysokoškolské vzdelanie. Ďalšia závažná podmienka, ktorá mala viesť k tomu, aby zariadeniu bola odobratá akreditácia.

    Ďalšie porušenie zákona, § 79 ods. 1 písm. c) a d). Žiadateľ udelenia akreditácie, ktorým je fyzická osoba, musí preukázať splnenie týchto podmienok: odbornú spôsobilosť fyzických osôb, ktoré zamestnáva alebo bude zamestnávať v pracovnom vzťahu, alebo iných fyzických osôb v inom zmluvnom vzťahu a ktoré vykonávajú alebo budú vykonávať svoje povolanie v kontakte s klientmi. Zmeny v zamestnaneckej matici a iné zmeny týkajúce sa § 79 je akreditovaný subjekt povinný do ôsmich dní hlásiť. Akreditačná komisia sa týmito hláseniami zaoberá a opakovane posudzuje pri každom novom zamestnancovi odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť. Túto zákonnú podmienku si zariadenie nesplnilo, čo vyplýva nielen z priloženej komunikácie vedúceho kontrolnej skupiny, ale aj z odôvodnenia ministerstva práce o nezrušení akreditácie.

    Neohlásenie zamestnancov pracujúcich v priamom kontakte s klientom, nepreverenie ich odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti je porušením zákona v časti, ktorá sa týka podmienok na udelenie akreditácie, a dôsledkom nedodržania týchto podmienok je zrušenie akreditácie podľa vyššie citovaného zákona.

    § 79 ods. 1 písm. f) je ďalším porušením zákona, kde sú podmienkou písomne zdokumentované metódy práce a formy ich výkonu. Vieme z kontroly, ktorú vykonávalo ústredie práce, že metódy práce s klientom boli uvedené totožné vo všetkých kontrolovaných spisových zložkách. Je to ďalší dôvod, pre ktorý má byť odobratá akreditácia.

    § 79 písm. k) Podmienkou akreditácie je písomne vypracovaný program supervízie a spôsob zabezpečenia programu supervízie, vykonávaných opatrení, na ktoré žiada akreditáciu. A podľa dostupných materiálov plán supervízie nikto neskúmal ani si nepreveroval jeho existenciu a vykonávanie. Zariadenie zabezpečovalo služby, na ktoré malo vydanú akreditáciu, čiže podľa § 47 ods. 3 bod c) a 1, to je psychoterapia, a bod 5 je psychologická starostlivosť, a zabezpečovali služby, na ktoré nemali udelenú akreditáciu. Z uvedených služieb akreditovaný subjekt v sledovanom období nezabezpečoval svojim klientom psychologickú starostlivosť, čo vyplýva aj z protokolu o kontrole ústredia práce. Akreditovaný subjekt neposkytol svojim klientom ani psychoterapiu aj napriek tomu, že ju mal akreditovanú. Táto skutočnosť nie je zaznamenaná žiadnou kontrolnou skupinou a je porušením podmienok udelenia akreditácie.

    Zariadenie neposkytovalo služby; poskytovalo služby, na ktoré nezískalo akreditáciu. Z výpovedi kurátorov na úrade práce v Piešťanoch, z výpovedi bývalých aj súčasných klientov, z výpovedí riaditeľa zariadenia a jeho manželky je preukázané a potvrdené, že zariadenie vykonávalo činnosti, na ktoré im nebola akreditácia udelená a na ktoré akreditácia podľa zákona udelená ani nesmie byť, nakoľko táto činnosť prislúcha výhradne ministerstvu a ústrediu práce, teda kontrolným, metodickým a riadiacim orgánom. Podľa spomínaných výpovedí zariadenie na pravidelnej báze poskytovalo kurátorom z viacerých úradov práce, a to súčasne, školenia týkajúce sa opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Školenia mali prebiehať pravidelne v trojdňových cykloch priamo v zariadení Čistý deň. Na takéto školenia štátnych zamestnancov nemalo a nemohlo mať zariadenie udelenú akreditáciu, nakoľko má v tomto smere výhradnú pôsobnosť ministerstvo práce a ústredie práce a len tieto orgány môžu školiť a metodicky usmerňovať štátnych zamestnancov, v tomto prípade kurátorov, ktorí v konaniach pred súdmi zastupujú dieťa.

    Nad predmetnými školeniami nemalo ministerstvo ani ústredie žiaden dohľad ani kontrolu. Nebolo oboznámené s obsahom školení ani s tým, či prezentované materiály, diskusné príspevky, inštrukcie sú v súlade so zákonom, s internými normami, metodickými pokynmi týchto inštitúcií. Nebezpečenstvo takého svojvoľného konania spočíva v tom, že tieto školenia prebiehali vo veľkom rozsahu, s veľkým záberom na desiatky pracovníkov v štátnej službe. O obsahu týchto školení neboli informované nadriadené orgány a tieto obsahy mohli byť v kolízii s ich metodickými usmerneniami a platným zákonom. Preto zo zákona činnosť, ktorá obsahuje koordináciu, metodické usmernenia, odbornú prípravu zamestnancov, je daná len nadriadeným orgánom úradov práce a na takúto činnosť teda akreditáciu ani nemožno udeliť.

    Takže ministerstvo podľa zákona zruší akreditáciu, ak akreditovaný subjekt vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, na ktoré nemá udelené akreditáciu. To je asi pätnásty bod z tých odôvodnení prečo, ktoré hovoria, prečo podľa zákona splnilo zariadenie podmienky, pre ktoré mu treba zobrať akreditáciu.

    Kontrolné zistenia, ktoré boli ministerstvom zistené jeho kontrolnou činnosťou, boli citované v odôvodnení, ktoré prislúcha k tomu, že ministerstvo nezrušuje akreditáciu. Ale z nich vyplýva, že tento akreditovaný subjekt závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona a rovnako porušil zmluvné podmienky zmluvy o poskytnutí finančného príspevku s ústredím práce. Dôsledkom takéhoto flagrantného porušenia zmluvných podmienok malo byť okamžité rozviazanie zmluvy zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle dohodnutých podmienok.

    Pred niekoľkými týždňami ma kontaktovala bývalá zamestnankyňa zariadenia Čistý deň s tým, že mi zverila zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi Čistým dňom a iným zariadením. Citujem: "Rozhodla som sa vám napísať, nakoľko som hlboko otrasená situáciou okolo Čistého dňa, ktorý vôbec nie je čistý. A tento fakt ma presvedčil napísať vám ako osobe, ktorá sa tomuto problému venuje. Vedenie Čistého dňa spochybňuje vyjadrenia detí. Odôvodňuje to ich minulosťou a poruchami správania. Ale vec, ktorú vám posielam, ťažko zvalia na deti. Pani Tománková-Miková a pán Tománek si z detí urobili obchodný artikel. Na základe týchto zmlúv očistili účelovo viazané peniaze z dotácie z ústredia práce a otvoril sa im priestor na ich voľné využitie. Viem o všimnom pre kurátorov za umiestňovanie detí práve do ich zariadenia a podobne. Dieťa bolo súdom zverené Čistému dňu a, samozrejme, mu boli pridelené adekvátne finančné prostriedky, ktoré však boli účelovo viazané a museli sa vyúčtovať podľa smernice, tak sa dieťa teda takto premiestnilo do iného zariadenia ako subdodávka a stačila už iba faktúra a prijímateľ už nemusel nikomu nič zdokladovať. K tejto zmluve som prišla náhodou, ale viem, že ich boli desiatky. Informujte sa na ústredí práce, čo vám na to povedia. Proste spôsob a prostriedok od pani Tománkovej, ako sa obohacovať na úkor štátu. Ako som sa dozvedela, v tomto je legenda. Pani Tománková prehlásila, že zničí každého, kto sa jej postaví alebo vystúpi čo len slovkom proti nej. Aj vzhľadom k jej kontaktom. Veď sa jej boja aj na ministerstve a poklonkujú sa jej."

    A čuduj sa svete, z tohoto rozhodnutia ministerstva sa dozvedáme, že tieto medzistrediskové zmluvy sa našli aj počas kontroly. Paradoxne, rozprávame stále o zdôvodnení, prečo nezrušiť akreditáciu zariadeniu.

    Takže medzistredisková dohoda je protizákonným konaním akreditovaného subjektu. Čistý deň deleguje touto zmluvou starostlivosť o dieťa, ktoré mu bolo zverené súdnym rozhodnutím na iný subjekt. Zmluva nemá oporu v zákone. Pojednáva o presune dieťaťa a financií, ktoré sú v absolútnej kolízii so súdnym rozhodnutím, so zákonom a so zmluvou s ústredím práce. Svoju zodpovednosť presúva na iný subjekt. O tomto svojom protizákonnom počínaní zariadenie neinformuje. V tejto veci som podala trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu subvenčného podvodu § 225 Trestného zákona a súvisiacich trestných činov. Ak resocializačné stredisko, ktorému ústredie zverilo dotknutú osobu do starostlivosti, nedodržuje zmluvné podmienky, zakladá táto skutočnosť dôvod pre vrátenie finančného príspevku alebo časti finančného príspevku. Nehovoriac o tom, že je to v protipóle proti litere zákona a zariadeniu sa za takýto počin má odobrať akreditácia.

    Resocializačný program a individuálne plány opätovne našla aj druhá kontrola ministerstva práce, ktorá prebiehala v novembri. Zase nekompletná dokumentácia, zase neobsahovala zákonom stanovené informácie o profesijnom zabezpečení a právach a povinnostiach klientov.

    Nedodržiavanie hlásení o zmenách v zamestnaneckej matici, aj to bolo zistenie ministerstva práce. Z rozhodnutia citujem: "Kontrolný subjekt počas kontrolovaného obdobia v dvoch prípadoch nenahlásil zamestnancov pracujúcich na pozícii ergoterapeut a pracovná terapeutka a nepreukázal ich odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť." To je zistenie ministerstva práce. Je absurdným paradoxom, že vymenovaním týchto porušení zákona ministerstvo odôvodňuje nezrušenie akreditácie zariadeniu Čistý deň.

    V priebehu tohto týždňa som navštívila ministerstvo práce a na základe žiadosti mi bolo umožnené nahliadnuť do spisu prislúchajúcemu k správnemu konaniu o zrušení akreditácie zariadeniu Čistý deň. K dispozícii mám protokol o vykonaní kontroly, z ktorého som sa dozvedela viac detailov. Kontrolu ukončilo ministerstvo v zariadení v novembri. Zistilo dohromady sedem závažných pochybení, ktoré sa stali naozaj veľmi paradoxným odôvodnením toho, prečo zariadeniu treba akreditáciu ponechať. V tomto protokole o kontrole sú napríklad aj spomínané averzívne intervencie. Z toho vyplýva, že ministerstvo vedelo o tomto druhu neľudských sankcií, ktoré sa v zariadení odohrávali. Je uvedené: "Klient dostal zákaz kontaktu so všetkými klientami okrem staršieho brata do nedele 10. júla, averzívnu intervenciu pyžamo do odvolania. Ráno absolvoval dvojhodinovú rozcvičku tisíc klikov a počas dňa mal vykať členom komunity." Zo dňa 20. apríla 2016: "Klient sa snaží prejavovať pred komunitou vo forme, že situáciu má pod kontrolou a chce pôsobiť sebaisto na ostatných klientov. Počas večere ruší priebeh stravovania. Vyvodená averzívna intervencia 50 klikov."

    Toto je obsahom kontroly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže nikto nemôže hovoriť o tom, že ani o týchto ľudskoprávnych prehreškoch v zariadení nikto nevedel. Okrem toho, ako spomínam, je, nález ministerstva spočíva v ôsmich, deviatich kontrolných nálezoch, ktoré hovoria o tom, že zariadeniu treba akreditáciu odobrať.

    Ministerstvo práce však vydalo rozhodnutie o tom, že zariadeniu nezrušuje akreditáciu a nereflektovalo na svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Takýto prístup je v príkrom rozpore s ochranou práva a právom chránených záujmov maloletých detí. Maloletí boli súdnym rozhodnutím zverení do starostlivosti štátu, ktorý má povinnosť ich chrániť. Má chrániť ich život, zdravie a priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Štát prostredníctvom ministerstva zodpovedá za zariadenie, ktorému udelilo ministerstvo akreditáciu, čím ho uznalo spôsobilým vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter vo svojom odôvodnení o nezrušení akreditácie zariadeniu neprezieravo odôvodňuje svoj krok ďalšími zisteniami kontroly ministerstva, ktoré obsahujú ďalšie a nové závažné pochybenia a porušenia zákonov, zmlúv a medzinárodných dohovorov. Ak teda koná s plným vedomím, je dôvodné podozrenie, že má osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadenie nebolo zrušené a to aj napriek tomu, že ďalšou činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalším závažným poškodeniam klientov zariadenia. Maloletých detí, ktoré si následky nekonania štátnych orgánov budú niesť celým svojím životom ako traumatizujúce udalosti, ktoré ich môžu navždy negatívne ovplyvniť v ďalšom vývoji.

    Z vyššie uvedeného je zrejmé, že za okolností, keď záujem štátnej moci, jeho aktuálnych a bývalých nominantov alebo spriaznených osôb je v kolízii s právami tých najbezbrannejších osôb v našej spoločnosti, orgány štátnej a verejnej moci postupujú tak, aby ochránili záujmy menovaných aj na úkor maloletých detí. Táto situácia je extrémne neakceptovateľná a neudržateľná. Je v rozpore so zákonmi, platnými zmluvami, medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané. Takéto konanie spôsobuje obrovské strádanie maloletých detí zverených do starostlivosti štátu. Takéto konanie spôsobuje morálny rozvrat v rezorte práce a spôsobuje to, že Slovensko je z hľadiska zmluvných strán medzinárodných dohovorov vytláčané na perifériu vyspelých krajín Európy.

    Nakoľko minister Ján Richter nereaguje na opakované výzvy, aby aktuálny stav vecí uviedol do súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a keďže z jeho nečinnosti a činnosti môžu vyplynúť škody nenapraviteľného charakteru a rozsahu, navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme.

    Keďže ma presvedčila pani podpredsedníčka Národnej rady, že sa dohodla s pánom predsedom Národnej rady, skôr, ako by mohol vystúpiť pán premiér, že chce vystúpiť ona. Nech sa páči, pani podpredsedníčka. Nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Skvelá práca, Natália Blahová. Keďže kolegovia nemali možnosť na teba reagovať faktickými poznámkami, tak ak dovolíte, urobím to za vás. Chcem sa za všetkých slušných ľudí v tejto sále aj za televíznymi obrazovkami a pri kompoch, ktorí nás sledujú, poďakovať Natálii Blahovej za skvele odvedenú prácu.

  • Pán minister, ja som nechcela, aby predo mnou vystúpil pán predseda vlády. Inak ja byť na jeho mieste, tak po tom, čo tu uviedla kolegyňa Natália Blahová, tak by som nenašla tú odvahu vystúpiť. To chce naozaj nemať kožu na ksichte, aby k tomuto mal čo povedať. Ale, pán minister, vám by som prepustila na chvíľu rečníčky pult, ak by ste sa dobrovoľne po tom, čo tu Natália Blahová prečítala, chceli vzdať svojej funkcie.

  • Reakcia ministra.

  • Nie, nie je tomu tak. No dobre. Tak musím povedať v tom prípade, že mať toto pod sebou, o čom pred chvíľou hovorila kolegyňa Natália Blahová, ako minister sociálnych vecí a rodiny, toto sa volá dno. A hovorí sa, že dosiahnuť dno môže byť niekedy osožné, lebo od dna sa môžte odraziť. Ak dnes minister Richter nepadne, od dna sa táto vládna koalícia, táto vláda nikdy neodrazí. Ak nepadne, bude to znamenať, že oni sú schopní to dno ešte preraziť. A preto si myslím, že občania, ktorí nás teraz určite sledujú, by sa všetci do jedného mali zúčastniť 18. apríla na protestnom pochode, ktorý organizujú študenti, a tejto vláde to raz a navždy zrátať aj za deti, ktoré trpeli v resocializačnom zariadení Čistý deň tak, ako to opisovala Natália Blahová.

    Kolegyne a kolegovia, keďže nie je čo dodať k tomu, čo hovorila Natália Blahová o Čistom dni, ak dovolíte, tá moja časť diskusného príspevku sa bude venovať úplne niečomu inému, čo ale, samozrejme, patrí pod rezort pána ministra.

    Chcem vám hovoriť o tom, ako sa tento štát hyenisticky správa k deťom s ťažkým zdravotným postihnutím. V systéme poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bolo k 31. 12. 2015 226 168 poberateľov. A počúvajte, ako sa tento štát prostredníctvom úradov práce, ktoré priamo teda sú pod vedením pána ministra, správajú k ťažko zdravotne postihnutým deťom od 0 do 6 rokov. Z detí od 0 do 6 rokov poberalo okrem peňažného príspevku na zvýšené výdavky jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, 25 detí príspevok na kúpu motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Takto sa správa sociálny štát k ťažko zdravotne postihnutým deťom, ktoré sú v systéme, to znamená, pri ktorých naozaj je jednoznačné, že sú ťažko zdravotne postihnuté. Takto sa k nim tento štát prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny správa pod vedením ministra Richtera.

    Konkrétne vám porozprávam o prípade desaťročného Patrika. Patrik má veľmi ťažkú rakovinu mozgu. Opakovane prekonáva jednu operáciu mozgu za druhou a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Príslušný ÚPSVaR mu najskôr odobril príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, to znamená, dávajú mu peniaze, nejakú almužnu na benzín, a dali mu aj parkovací preukaz. Pár desiatok eur mesačne, za ktoré bola jeho rodina vďačná. Mohli si dovoliť zaparkovať na vyhradenom mieste a nemuseli ťažko choré dieťa po operáciách mozgu nosiť na rukách dlhé vzdialenosti. Keď však rodičia v súlade s platnou legislatívou podali žiadosť o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, podľa úradníkov smrteľne choré dieťa odrazu vyzdravelo a z imobilného dieťaťa sa stalo plne mobilné dieťa a to natoľko, že mu odobrali nielen príspevok na benzín, ale ešte aj parkovací preukaz. Odrazu už nie je odkázané na individuálnu prepravu. Myslíte si, že sa odvolali voči tomuto rozhodnutiu, pán minister? Tak ste mi to radili, keď sme spolu boli v TA3, že predsa títo ľudia majú možnosť sa odvolať. Nie, neodvolali sa, pretože nenašli na to silu, lebo tú poslednú, ktorá im zostala, investovali do toho, aby sprevádzali svoje umierajúce dieťa poslednými dňami.

    Ďalším odstrašujúcim príkladom je prípad štvorročného Maťka a jeho rodiny, ktorá si prešla peklom, a to nielen pri liečbe a zhoršujúcom sa stave svojho syna, ale aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pri vybavovaní kompenzácií. Začiatkom marca 2016 rodičia maloletého štvorročného Maťka, ktorému bolo zistené závažné onkologické ochorenie, neoperovateľný nádor na mozgovom kmeni, v dôsledku ktorého bol v paliatívnej liečbe, požiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch o priznanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, parkovacieho preukazu za účelom uľahčenia prepravy svojho syna a o peňažné príspevky súvisiace s jeho zhoršením zdravotného stavu, napríklad príspevok na prevádzku, teda benzín, motorového vozidla a kúpu osobného motorového vozidla. Všetko, čo máme napísané v zákone, čo práve takýmto rodinám s takto ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom prináleží. Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznal ich synovi žiadny z požadovaných príspevkov s odôvodnením, že dieťa podľa nich nie je odkázané na individuálnu prepravu. Hoci sama lekárka vo svojom posudku konštatuje, že dieťa je malátne, slabé, ťahá končatiny za sebou, chôdzu má sťaženú a absolvuje niekoľko chemoterapií. Rodičia sa proti rozhodnutiu odvolali.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani podpredsedníčka, naozaj môžme k veci? Lebo naozaj, čítate tu nejaké rozhodnutia nejakého úradu, naozaj.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, čo toto má znamenať? Akého nejakého úradu?

  • Ale takýchto, ale prepáčte...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • To je úrad, ktorý spadá pod gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • ... okej, ale takýchto vecí môže byť naozaj, odvolávame ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... toto máme, toto máme aj, samozrejme, že môže, on je zodpovedný za to, ako sa správajú jeho úradníci na úradoch.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Tak čítajte ďalej, keď si myslíte, že toto je to dôležité, nech sa páči.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Samozrejme, že je to dôležité, ide o štvorročného chlapca, ktorý medzičasom zomrel. Prosím vás pekne, páni smeráci, upokojte sa, dobre? Už len z úcty k tej rodine sa upokojte! Toto máme v odôvodnení k odvolaniu ministra Richtera. Takýto človek nemá na tom poste čo robiť!

    Okresný úrad práce a rodiny nepriznal ich synovi žiadnu z požadovaných, žiadny z požadovaných príspevkov, hoci sama lekárka vo svojom posudku konštatuje, že dieťa je malátne, slabé, ťahá končatiny za sebou, chôdzu má sťaženú a absolvuje chemoterapie. Rodičia sa proti rozhodnutiam odvolali. Na základe odvolania opätovne rozhodol aj prvostupňový orgán a nakoniec im po niekoľkých mesiacoch síce priznali preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím aj parkovací preukaz, ale nevydali im ho a odovzdali im ho až dva týždne pred smrťou syna, to je koncom januára 2017. Pričom v rámci odvolania už v posudku posudková lekárka navrhla priznať všetky požadované kompenzácie, a to opakovane.

    Napriek tomu, že UPSVaR v Topoľčanoch mohol vo veci parkovacieho preukazu a preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím konať a vydať ho rodičom, odôvodňovali svoju nečinnosť tým, že nemôžu rozhodnúť, pokiaľ nebude rozhodnuté aj o iných príspevkoch, ktoré boli ešte v odvolacom konaní. Tento správny orgán postupoval v rozpore s platnými predpismi, zákonom o správnom konaní, nakoľko toto nie je žiadny zákonný dôvod, aby vo veci nekonali. A tak rodine nebola poskytnutá ani len tá najzákladnejšia pomoc, ktorá finančne nestojí štát ani cent, len náklady na papier na vytlačenie dvoch preukazov. Tento okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa dopustil aj ďalšieho protiprávneho konania, nakoľko prehovárali rodičov, aby podpísali vyhlásenie, že sa neodvolajú proti ostatným rozhodnutiam, o ktorých ten úrad ešte ani nerozhodol, a potom im možno bude vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovací preukaz, čo rodičia odmietli spraviť.

    16. februára 2017, nie, pardon. Tento úrad sľúbil rodičom, že do konca novembra 2016 bude o veci rozhodnuté. Samozrejme, sa nič neudialo. Až začiatkom januára 2017 prejavil úrad záujem a to tým, že posudková lekárka chcela osobne vidieť ich syna a požadovala, aby ho priviezli na úrad. To však nebolo možné, nakoľko ich synovi sa zdravotný stav neustále zhoršoval a bol napojený v tom čase na kyslík. Rodičia však museli úradu opätovne preukazovať – v takomto stave ich dieťaťa! – zdravotný stav ich syna s rôznymi ďalšími lekárskymi nálezmi. ÚPSVaR v Topoľčanoch nestačilo ani to, že rodičia už nežiadajú ani o príspevok na kúpu motorového vozidla, nakoľko nie štát, ale súkromný sektor daroval rodine osobné motorové vozidlo. 16. februára 2017 Maťko zomrel a rodina sa nedožila vybavenia predmetných príspevkov a hlavne poskytnutia pomoci, na ktorú mala zo zákona nárok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento prípad, a takýchto sú desiatky, desiatky takýchto prípadov a stovky na Slovensku, je exemplárnym príkladom nezákonného, nesprávneho a nehumánneho prístupu a absolútneho zlyhania zamestnancov, tzv. sociálnych pracovníkov a lekárov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na oboch stupňoch. Ak opomenieme hrubé porušovanie zákonov ÚPSVaR-u v Topoľčanoch vrátane posudkovej lekárky, ktorá bola absolútne nekompetentná a nezodpovedná, inak by vo veci na prvom stupni nemohla rozhodovať tak, ako rozhodla, čo je, samozrejme, neprijateľné, aký malo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zákonný dôvod, aby sami nerozhodli vo veci, keď na základe zdravotnej dokumentácie bolo zrejmé a nepochybné, že sa jedná o ťažko zdravotne postihnuté, postihnutie, ktoré je nezmeniteľné a nevyliečiteľné? Inými slovami, nechali dieťa zomrieť, kým rozhodli o tom, že zalejú dva preukazy do umelej hmoty. A, ako hovorím, toto nie je len jeden prípad.

    Týchto prípadov sú desiatky, možno stovky. Končia u ombudsmanky a končia aj u mňa na stole. Máme to zdokumentované, snažíme sa v mene týchto rodín odvolávať, ale aj tie odvolania sú neúspešné. Pretože niekto z ministerstva vydal pokyn na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa šetrilo. A oni šetria takýmto spôsobom.

    Neviem, či si spomínate, ale celkom nedávno som predkladala spolu s kolegami Jozefom Mihálom a Natáliou Blahovou návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a išlo tam o to, aby sme príspevok na opatrovanie nechali rodičom ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa aj počas hospitalizácie. Ide o to, že tie rodiny, ktoré sa dostávajú do takejto ťažkej situácie a ich dieťa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, napríklad pri onkologických prípadoch, je hospitalizované a to dlhodobo, tak tí rodičia naďalej vykonávajú opatrovníka svojho dieťaťa, na základe čoho dostávajú príspevok na opatrovanie. Ale zákon hovorí, že keď sa takéto dieťa dostane na dobu dlhšiu ako 30 dní do nemocnice, mali by príspevok vrátiť, respektíve oboznámiť úrad s tým, že ich dieťa je dlhodobo hospitalizované a v takom prípade im štát odoberie príspevok na opatrovanie. V takýchto prípadoch ale potom, spravidla sú to matky, hladujú v nemocniciach. A dokonca som hovorila vtedy o konkrétnom prípade, kedy tento štát hyenistickým spôsobom exekuoval rodinu potom, ako im zomrelo dieťa. Štyri mesiace sa o svojho smrteľne chorého syna starali v nemocnici, nakoniec ten chlapec zomrel a tento štát od nich do dnešného dňa exekuuje, exekuuje príspevok na opatrovanie. Pritom je to rodina, ktorá v dôsledku toho, že mala ťažko chorého syna, sa dostala až do hmotnej núdze. Takto sa správa sociálny štát k ľuďom, ktorí sú najviac zraniteľní, pretože majú ťažko zdravotne postihnuté deti! A skutočne nerozumiem, prečo by sme v tomto pléne nemali hovoriť o týchto konkrétnych prípadoch, najmä pokiaľ ide o odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktorého úrady práce, sociálnych vecí a rodiny spadajú.

    Ďalšia informácia možno prekvapí aj pána ministra, ale dostávajú sa ku mne informácie z rôznych zariadení, napríklad z reedukačných zariadení, ktoré, samozrejme, spadajú pod rezort ministerstva školstva, ale napríklad aj z diagnostických zariadení a tie tvrdia, že teraz sa rozmohol zvláštny trend a to je taký, že 80 % detí, ktoré sú umiestnené buď do reedukačných zariadení, alebo do diagnostických centier na dohodu s detským domovom, prichádzajú so psychiatrickými liekmi. V záznamoch majú poruchy správania a emócií, ADHD, hyperkinetické poruchy spojené s poruchami správania, experimentovanie s návykovými látkami a podobne. Oni prichádzajú už z prostredia detských domovov ako -násťročné deti s ťažkými psychiatrickými liekmi, ktoré im predpisujú v detských domovoch. Prečítam vám lieky, ktoré tieto deti používajú: Tiapridal, Tisercin, Haloperidol, Rispen, Risepro, Trittico, Lamotrigin, Quentiax a Chlorprothixen.

    Tiapridal patrí do skupiny liekov nazývaných psychofarmaká, atypické neuroleptiká. Tiapridal je liek, ktorý pôsobí na psychické funkcie a priaznivo ovplyvňuje závažné formy mimovoľných a abnormálnych pohybov pacienta. Tiapridal sa využíva pri poruchách správania v starobe. Je možné ho tiež užívať pri závažných formách abnormálnych pohybov, ako je Huntingtonova chorea. Tiapridal tiež priaznivo ovplyvňuje prejavy chronického alkoholizmu vrátane abstinenčných príznakov pri náhlom vynechaní používania alkoholu.

    Tisercin je liek, ktorý pôsobí na centrálny nervový systém. Používa sa na liečbu akútnych psychotických stavov spojených s motorickým a psychickým nekľudom a úzkosťou na liečbu chronických psychóz, ako je schizofrénia a chronické halucinácie.

    Rispen je indikovaný na liečbu schizofrénie. Rispen je indikovaný na liečbu stredne závažných až závažných manických epizód spojených s bipolárnymi poruchami.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani podpredsedníčka, prepáčte, musím vás, pardon, pani podpredsedníčka, hoci nás to veľmi zaujíma, veľmi, rozoberať účinky liekov, keďže ste sa zaviazali, veľmi ste chceli vystúpiť pred pánom premiérom, o devätnástej ste sa zaviazali viesť schôdzu, ja vás poprosím...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Áno, ja myslím, že tie štyri minúty dvadsať sekúnd počkáte.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Ja vás poprosím, je devätnásť, je devätnásť hodín...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... keby ste viedli schôdzu a vystúpi tak, ako bola dohoda, pán predseda vlády.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Rozumiete tomuto, tak mám štyri minúty do konca, snáď mi to dáte dokončiť?

  • Pani podpredsedníčka...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Hovorím o ťažkých liekoch, s ktorými prichádzajú deti z detských domovov, a vás to nezaujíma?

  • Reakcie z pléna.

  • Tie lieky, tie lieky sa objavujú v detských domovoch, ktoré sú predpisované malým deťom v detských domovoch a s nimi potom...

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Pani podpredsedníčka, o devätnástej ste povedali, že budete viesť schôdzu...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... prichádzajú do edukačných zariadení. Minimálne, minimálne by mal o tom vedieť pán minister Richter.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • ... a vtedy nemôžte vystupovať. Tak, pre...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Čo sa tam udeje? Keď mám tie informácie ja o tom, tak predpokladám, že pán minister má tiež tie informácie. Zaujíma ma, ako to rieši. A posledná vec; ja nehovorím o Penicilíne, ale o ťažkých psychiatrických liekoch, ktoré sa predpisujú zväčša dospelým osobám.

    Posledná vec, o ktorej som chcela hovoriť, je manipulácia štatistík nezamestnanosti. Tvrdím, že pán minister Richter manipuluje vo veľkom štatistiky nezamestnanosti. Dal príkaz na úrady práce, aby ľudí vyhadzovali z evidencie.

  • Ide v prvom rade, ide v prvom rade o zdravotne postihnutých občanov, mám desiatky mailov, ktoré mi ľudia píšu, že ich oslovujú pracovníci z odborov zamestnanosti, aby sa nechali dobrovoľne vyradiť, že sú tam zbytočne a že štát za nich aj tak platí poistné a podobne.

    Ľudia naletia, úradníci im tvrdia, že aspoň nebudú štátom prenasledovaní a nebudú sa musieť hlásiť na úrady práce. Ľudia si však neuvedomia, že tak strácajú možnosť zamestnať sa a zamestnanie je pre nich jediná možnosť, ako sa integrovať do spoločnosti.

    Rovnako sa zbavujú na úradoch práce z evidencie nezamestnanosti ľudí v hmotnej núdzi, dlhodobo nezamestnaných, predovšetkým z prostredia rómskych osád. Poberateľov rodičovského príspevku klamú, že nemôžu poberať rodičovský príspevok na dieťa do troch rokov a popritom byť v evidencii, a tak podpíšu papier o vyradení. A tak sa pripravia podvodom o možnosť zamestnať sa, lebo keďže nie sú v evidencii, potenciálni zamestnávatelia ich nezamestnajú, keďže stratia nárok na poberanie príspevku na zamestnanie evidovaného nezamestnaného, § 50j.

    Rovnako úrady požadujú od evidovaného nezamestnaného do troch dní potvrdenie o zamestnaní, lenže to sa nedá získať. Píšu mi ľudia, ktorí získavajú vo veľkom ľudí z evidencie, napríklad pre SBS-ky, a oni sami sa zastávajú týchto evidovaných nezamestnaných, že nie je možné im takýto doklad zabezpečiť, lebo najprv zbierajú dostatok životopisov a až potom organizujú pracovný pohovor. Keď ale evidovaný nezamestnaný neprinesie potvrdenie do troch dní, vyraďujú ho z evidencie. Preto tvrdím, že tlačovky pána Richtera sú klamstvom, vyhadzujú ľudí z evidencie a snaží sa im tak zničiť možnosť zamestnať sa. A to všetko len preto, aby sa každý týždeň s klesajúcimi číslami mohol objaviť na TA3.

    Veľmi pekne vám ďakujem, kolegovia, hlavne vám, ktorí ste tlieskali.

  • Ďakujeme veľmi pekne.

    Nech sa páči, o vystúpenie požiadal pán predseda vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, vážená pani poslankyňa navrhovateľka, ja vás nepoznám, neviem, kto ste... (ruch v sále) a ja som vás počúval od štvrtej hodiny, lebo som chcel vás počúvať a chcel som vedieť, že s čím prídete. A musím povedať, že som strávil tri zbytočné hodiny vo vedľajšej kancelárii, pretože ste nepredložili jeden jediný argument, jeden jediný... (ruch v sále a potlesk), ktorý by odôvodňoval návrh, ktorý ste predložili.

  • Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím, poprosím o kľud v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som nesúhlasil s tým, čo rozprávala pani podpredsedníčka. Pán poslanec Baránik! Ukľudnite sa!

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Galko, nikto sa s vami nebaví!

  • Babské táraniny, viete, je jedna vec a druhá vec sú konkrétne argumenty na odvolanie člena vlády.

    Dámy a páni, robíte z...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani, pani navrhovateľka! Sadnite si na svoje miesto a nekomentujte! Vás nikto nekomentoval tri hodiny. Je tu predseda vlády, ktorý chce normálne vystúpiť. Láskavo seďte na svojom mieste!

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani navrhovateľka, ešte raz, seďte na svojom mieste a počúvajte!

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Rajtár, niekto skákal pani navrhovateľke do reči? A každý môže vystúpiť a môže mať naozaj fórum, ktoré si zasluhuje počúvať to, čo hovorí.

  • Pán Rajtár, vy ste, pán Rajtár, vy ste schopný akurát tak pozerať účty cudzích ľudí v banke. To je jediné, čo viete, dobre? Aby bolo úplne jasné.

  • Dovoľte mi, aby som pokračoval. Ja som nikoho neprerušoval, ja som trpezlivo tu od štvrtej hodiny sedel. Mám naozaj dôležitejšiu prácu, ako babské táraniny počúvať, ale som počúval, lebo je tu návrh na odvolanie člena vlády a takýto návrh Ústava Slovenskej republiky predpokladá. A preto tomuto návrhu, ale nie vám, dávam nejakú úctu, a preto sme tu, preto počúvam a mám záujem o tejto veci aj hovoriť.

    Dámy a páni, toto je šialený návrh. Tento návrh napríklad podpísal pán poslanec Kollár. Bavíme sa o Čistom dni. Pani poslankyňa, vám nevadí, že nejaký pán poslanec Kollár, nafotený so všetkými mafiánmi, akí existujú na Slovensku, ten istý pán poslanec, ktorý je preukázateľne napojený na obchodovanie s drogami a ktorý chcel vyšukať pätnásťročné dievča, ako napísal, podpísal návrh... (reakcia z pléna) ja len citujem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hovorené súčasne s rečníkom.

  • Pani navrhovateľka! Už som vás raz upozorňoval. Poprosím vás, poprosím vás, aby ste nereagovali.

  • Hovorené súčasne s predsedajúcim.

  • Ja len citujem, ja len citujem (povedané so smiechom), ja len citujem. Citujem prepis (reakcie z pléna), citujem prepis správy, ja len chcem povedať, že...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Skákal niekto jej do reči, pán poslanec Poliačik?

  • Ak vám toto nevadí, ak vám toto nevadí (výkriky z pléna), ak vám toto nevadí (reakcie z pléna), ak vám toto nevadí, tak mi to je veľmi ľúto. Ak vám nevadí, že tu máme jedného advokáta najmúdrejšieho a najspravodlivejšieho, ktorý je obvinený z trestného činu, ktorý si nechal navoziť dievčatá človekom zo štruktúry SME RODINA na vypočutie na Generálnu prokuratúru, ktorý preukázateľne ponúkal peniaze týmto dievčatám za to, aby nejako vypovedali (výkriky z pléna), tak sa mi zdá byť absolútne smiešne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Pán poslanec Pčolinský, ja chápem, že je to, že musíte hájiť predsedu.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... že čo je dnes predmetom našeho rokovania.

  • Výkriky z pléna.

  • Dámy a páni, táto schôdza je tak absurdná, tak absurdná, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Táto schôdza (povedané so smiechom) je tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Pčolinský, ešte raz a naozaj prikročíme podľa rokovacieho poriadku k tým...

  • Reakcia z pléna.

  • Táto schôdza je tak absurdná, ale tak absurdná...

  • Reakcie z pléna. Smiech rečníka.

  • Ja som kľudný. Ešte raz, táto schôdza je tak absurdná, dámy a páni, pokiaľ ide o odvolanie ministra Richtera (ruch v sále), a to potvrdzuje aj obsah vystúpenia pani poslankyne, ktorú nepoznám, a druhej pani poslankyne, podpredsedníčky Národnej rady, kde nepadli absolútne žiadne argumenty, ktoré sa týkajú odvolania ministra práce.

    Prepáčte, ak napíšete, že síce nezamestnanosť na Slovensku je prakticky najnižšia v histórii, pretože teraz lámeme historické rekordy, ale že treba ho odvolať, lebo keby tam nebol, tak by bola ešte nižšia, tak ako sa máme vážne zaoberať s takýmito argumentami?

    Dámy a páni, majte trošku úcty k tomuto štátu! Tejto krajine sa darí. Táto krajina má dnes jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej Európskej únii. Táto krajina má v poriadku verejné financie. Táto v poriadku; táto krajina má v poriadku nezamestnanosť, pretože máme štruktúru nezamestnaných, s ktorou už nevieme pohnúť. Veď si to povieme otvorene.

    Ak si zoberieme štruktúru nezamestnaných, tak zistíme, že polovička z týchto ľudí sú Rómovia s nedokončeným základným vzdelaním. Máte tam ďalej ľudí, ktorí nechcú pracovať, lebo majú na krku exekúcie a boja sa toho, že ak sa zamestnajú a budú mať normálny pracovný pomer, že im exekútor skočí na plat a nedostanú nič. A najmä, pani poslankyňa, ktorú nepoznám, vám chcem povedať, že sú tam ľudia...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... sú tam ľudia, sú tam ľudia...

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • ... ktorí nechcú pracovať, ktorí nechcú pracovať. Robili sme pre spoločnosť Pegueot Citroën nábor na celom Slovensku a oslovili sme viac ako 6-tisíc nezamestnaných na mnohých miestach po celom Slovensku. Dámy a páni, zo 6-tisíc oslovených nezamestnaných ľudí len 100 ľudí prejavilo záujem pracovať a z tých 100 ľudí už tam 40 ľudí jednoducho nie je. Tak prosím, neobviňujte ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že on zodpovedá za mieru nezamestnanosti, ktorá je dnes najnižšia v porovnaní s najlepšími rokmi 2007 a 2008. Ministrovi treba za to poďakovať, že spoločne s ďalšími rezortami dokázal nezamestnanosť dostať na historické minimá. Vy neviete ani len základné fakty uznať.

  • Dámy a páni, vy nechcete ani len to uznať, a ja nebudem teraz čítať celé stanovisko vlády, ani len to nechcete uznať, lebo všetci ste liberálni a pravicoví. Boli sme to my, kto o tom rozhodol, že deti v takom stave, v akom sú, sa majú prevychovávať a liečiť v súkromných zariadeniach? Alebo to boli politici vašeho typu? Boli to politici... (potlesk), boli to politici vašeho typu, liberálni, pravicoví a konzervatívni, veď trh všetko vyrieši, tak teda dajme všetko súkromným spoločnostiam, súkromným osobám, nech to všetko prekryjú.

    Ja si myslím, že pán minister mal veľmi jasné stanovisko, bolo to asi včera povedané, keď povedal: Ak tu máme deti, o ktorých rozhodne súd, že majú ísť do tohto typu starostlivosti, alebo hovoríme o deťoch, kde rodičia tieto deti pošlú dobrovoľne, ale sa rozhodnú ich dať do iného ako súkromného zariadenia, minister je pripravený prebrať zodpovednosť a vytvoriť podmienky, aby tieto deti boli umiestnené v štátnych zariadeniach. Toto je sociálny štát.

  • Toto je sociálny štát a toto je spravodlivosť.

  • Doznievanie potlesku.

  • Pani poslankyňa, ja vás poprosím ešte raz, tri hodiny ste tu tárali nezmysly. Ja som to počúval vo vedľajšej miestnosti. Ja som sem neprišiel, ani som vám neskákal do reči (reakcia z pléna), prosím, ukľudnite sa, ste sympatická, ale odtiaľ potiaľ, takže vás poprosím ešte raz (ruch v sále), buďte, prosím, v kľude.

    Takže ešte raz (reakcie z pléna), ale, pán kolega, pán kolega, ja ešte raz opakujem, tri hodiny babských táranín. Toto je moje hodnotenie vystúpenia pani poslankyne, ktorá tu bola.

  • A ak niekto chce na základe troch hodín babského tárania odvolávať ministra vlády Slovenskej republiky, tak mi to je veľmi ľúto.

    Vláda Slovenskej republiky, dámy a páni, prerokovala váš návrh, ktorý ste predložili, na svojom zasadnutí včera a sme jednoznačne došli k záveru, že neexistujú absolútne žiadne dôvody na odvolanie ministra práce, a preto nesúhlasíme s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a považujeme toto vaše vystúpenie za absolútne účelové. A znovu prosím médiá, nahrajte si ma, babské trojhodinové táraniny bez akéhokoľvek dôvodu.

    Ďakujem pekne.

  • Potlesk. Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Marosz! Pán poslanec Marosz! Niekto vás komentuje, keď rozprávate? Nie.

  • Doznievanie potlesku. Výkriky z pléna.

  • Prerušujem rokovanie... (výkriky z pléna), prerušujem... (výkriky z pléna) na základe... Pán poslanec Poliačik! Prerušujem rokovanie na desať minút.

  • Ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

    A poprosím vás kľud, pokiaľ možno.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení navrhovatelia, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím 509 z 31. marca 2017 pridelil návrh skupiny poslancov Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na prerokovanie všetkým výborom. Tieto výbory prerokovali tento návrh v určenom termíne. Zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie bol ako gestorský výbor.

    Uvedené výbory, ako ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, uvedené výbory k návrhu poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny.

    Ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 55 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery. Výbor určil mňa ako spravodajcu, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery, a zároveň určil poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, Janu Vaľovú, Jána Podmanického a Alenu Bašistovú za spravodajcov výboru. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia máte ako súčasť správy, ktorú som teraz prednášal.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

    Ak je možné, tak môžem aj vystúpiť ako, alebo... Ideš ty?

  • Rečník sa obrátil na ministra Richtera.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pred tým, ako otvorím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu, máme jeden procedurálny návrh. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem citovať § 34 rokovacieho poriadku. Podanie procedurálneho návrhu poslancov sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci. Chcem požiadať a navrhnúť, aby predsedujúci schôdze, ktorýkoľvek, predchádzajúci, teraz nasledujúci, aby dbali na dodržiavanie slušnosti v sále i v prípade členov vlády aj samotného premiéra.

    Odôvodnenie: To, čo robil pán premiér, je nielen neslušné, ťažko na to nájdem slovo, aby som sám nebol neslušný, pre mňa je to absolútne za čiarou. Trikrát verejne uraziť ženu je absolútne zlyhanie.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Ďakujeme pekne, pán poslanec Vašečka, za mňa máte absolútne teda súhlas k tomuto procedurálnemu.

  • Reakcie z pléna.

  • Určite budem dávať pozor na to, aby sa všetci správali tak, ako sa majú.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý v rámci rozpravy vystúpi pán minister Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hoci som od apríla 2012, kedy som bol prvýkrát menovaný a stal som sa ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stál som na tomto mieste tu v parlamente už mnohokrát, vždy som pred vás predstupoval s pokorou a úctou ako k Národnej rade, zákonodarnému orgánu. S plným rešpektom tiež prijímam kontrolnú funkciu parlamentu vo vzťahu k výkonnej moci, preto som sa vždy usiloval v maximálnej miere zodpovedne reagovať na vaše otázky, prípadne interpelácie. V poslednom období aj na poslanecké prieskumy.

    S rešpektom a úctou pristupujem aj k inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky. Rovnako som k tomu pristupoval aj ako poslanec Národnej rady, do tohto zákonodarného zboru som bol zvolený štyrikrát. Asi som staromódny, ale rovnaký rešpekt a úctu očakávam aj od dnešnej opozície, ak sa parlament nemá zmeniť na eldorádo bez akýchkoľvek princípov a hodnôt. To je moje osobné vyznanie a zároveň očakávanie, kolegovia, smerom k vám.

  • O to viac ma zarmucuje, že predložený návrh na moje odvolanie musím označiť za prejav neúcty ku kontrolným právomociam parlamentu voči výkonnej moci a za dehonestáciu inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády. Jeho predkladatelia z neho urobili nástroj primitívneho politického boja, v ktorom sa neštítia klamať, znášať obvinenia bez dôkazov, vydávať svoje subjektívne tvrdenia za realitu, samozrejme, bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Ba dokonca si nedali ani len toľko námahy, aby si overili niektoré štatistické údaje a používajú vymyslené čísla.

    Opozícia sa rozhodla vyvolávať proti vláde negatívne vášne, zneužívať city ľudí, lebo toto je spôsob, pri ktorom netreba argumenty, fakty sa stávajú nepozorovateľnými, falošné obvinenia ani netreba dokazovať.

  • Dôležité je predniesť ich dostatočne dramaticky, vyšperkovať ich hrôzostrašnými obrazmi, predstierať rozhorčenie, a najmä útočiť, útočiť a útočiť s použitím tých najprimitívnejších a osobných úderov pod pás, aby nezostal priestor na otázky o kompetentnosti člena vlády a o jeho reálnom výkone a obraze, ale aby ostal špinavý a nemorálny politik.

    Všetky tieto atribúty v plnej miere napĺňa aj návrh, o ktorom dnes rokujeme. Za kľúčový moment pre podanie tohto návrhu označuje opozícia nezrušenie akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň. Vo svojom návrhu na moju adresu uvádza, že je dôvodné podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadenie nebolo zrušené, a to aj napriek tomu, že ďalšou činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalším závažným poškodzovaniam klientov, maloletých detí, ktoré si následky nekonania štátnych orgánov budú niesť celým svojím životom ako traumatizujúce udalosti. Táto veta lepšie ako iné v návrhu ilustruje filozofiu predkladateľov: najskôr si niečo vymyslieť, predložiť to ako nevyvrátiteľný fakt bez akýchkoľvek dôkazov, opísať to ako najobludnejšími výrazmi a potom z toho urobiť obvinenie. Pritom neexistuje jediný reálny fakt, ktorý by skutočne odôvodňoval podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadeniu nebola zrušená akreditácia. Neexistuje ani len jeden čo i len nepriamy dôkaz, že by som sa kedykoľvek stretol či komunikoval s predstaviteľmi Čistého dňa. Nikdy som s nimi nespolupracoval, nikdy som toto zariadenie osobne nenavštívil.

    Predsedom dozornej rady stále je, ak sa náhodou v poslednom čase niečo nezmenilo, donedávna dlhoročný okresný predseda SDKÚ a niekdajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Zoltán Horváth, ktorý bol váš, vážení poslanci za SaS a OĽANO, a nie môj koaličný partner.

  • S vami, pani poslankyňa Blahová, a s vami, pani poslankyňa Jurinová, ako aj, ako váš kolega celé jedno volebné obdobie spolupracoval, s vami spoločne a s vami koordinoval váš spoločný postup v sociálnom výbore Národnej rady, politicky je to teda váš partner.

  • Absolútne vymysleným je vaše tvrdenie, že činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalšiemu závažnému poškodzovaniu klientov. Toto tvrdenie ste vo svojom návrhu nepreukázali absolútne ničím. Navyše je v príkrom rozpore s tým, čo si poslanci vypočuli na poslaneckom prieskume, kde sa tak maloletí klienti, ako i ich rodičia veľmi jasne vyjadrovali práve úplne opačne. Dňa 30. septembra 2016 osobne prezentovali členom akreditačnej komisie ministerstva stanovisko s dvadsiatimi šiestimi podpismi rodičov, v ktorom sa uvádza: "Vyslovujeme, že naše deti, prípadne blízke osoby umiestnené v tomto stredisku nie sú v ohrození života a zdravia a nie sú systémom práce alebo postupom zamestnancov ohrození, ich zdravý, psychický a sociálny vývin."

    Nie je však len subjektívnym pocitom klientov zariadenia, ale aj súdne rozhodnutia, a tu chcem pripomenúť, aj rodič súdom prideleného dieťaťa do resocializačného zariadenia nestráca rodičovské práva. Vždy je to jeho dieťa, vždy má právo do každého počinu, aj ktorý rieši súd, sa, samozrejme, prihlásiť a vysloviť svoj konkrétny názor.

    Väčšinu klientov sa napriek našim návrhom nepodarilo z Čistého dna presunúť práve preto, lebo súdy skonštatovali, citujem, že "na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by v súčasnej dobe bol ohrozený alebo narušený zdravý, priaznivý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa v predmetnom zariadení". Takže nie Richter, ale vyše desať rôznych okresných a krajských súdov na základe vykonaného dokazovania vás usvedčuje, že ste si toto tvrdenie jednoducho vymysleli.

  • Potlesk. Pískanie v sále.

  • Odvolačky na krajský súd nedávali len rodičia, ale dávala aj prokuratúra, tá, ktorá dozorovala celý prípad. To o to viac potvrdzuje, že orgány činné v trestnom konaní hodnotili úplne inak ako vy celý tento postup a stav. A možno je treba povedať a zopakovať, to tu nezaznelo, v roku 2014, keď vzniklo prvýkrát podozrenie o nejakom sexuálnom zneužití jednej z tých klientiek, na základe ktorej ste vy pripravila ten svoj blog, sociálna kuratela podala návrh na okresný súd na premiestnenie dieťaťa. Rozhodnutie súdu bolo, že nie, že má ostať v tom zariadení. Je to zodpovednosť sociálnej kurately a mojich kolegov z rezortu, alebo je to rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré bolo v tomto prípade nutné akceptovať? Možnože keby to rozhodnutie bolo iné, istý stav a vývoj aj ďalšie pohľady mohli byť úplne iné, ktoré sa celej tejto problematiky týkali. A to už nespomínam vyjadrenie Generálnej prokuratúry, ktorá naše podozrenia, že; prokuratúry, Krajskej prokuratúry v Trnave, ktoré boli, samozrejmá vec, že medializované, a Okresnej prokuratúry v Galante. Vykonali v zariadení previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných pohovorov s chovancami umiestnenými v zariadení neboli zistené skutkové odôvodnenia, prijatie tzv. prokurátorských opatrení. To je prokuratúra.

    Takže ešte raz, vaša veta znie naozaj hrôzostrašne, mal som napísané, že nakydali, ospravedlňujem sa, poviem, nakládli ste na mňa priam obludné obvinenia, ale nielenže ste ma, ale len sa pokúsili nejakým spôsobom zdôvodniť, ale jednoducho ignorujete overiteľné fakty a skutočnosti, ktoré vaše obvinenia preukázateľne vyvracajú. Podľa princípu zlodej kričí, chyťte zlodeja, obviňujete štátne orgány, že deťom z Čistého dňa spôsobili traumatizujúce udalosti, ktorých dôsledky budú niesť celý život. Pretože v skutočnosti ste to práve vy, úplne konkrétne viacerí poslanci, ktorí ste sa podpísali pod návrhom, kto ste s deťmi z Čistého dňa bezohľadne, neľudsky, absolútne sebecky urobili nástroj vlastného zúfalého politického boja. Keď ste vlani pochopili, že v mojom rezorte nedokážete s nami viesť korektný súboj postavený na faktoch a argumentoch, rozhodli ste sa zlikvidovať ma tým najpodlejším spôsobom, vyvolaním vášní. Čiastočne sa vám to podarilo. Negatívne namierených, samozrejmá vec, že proti mne aj ako osobe. A čím lepšie vyvolať vášne proti človeku než cez údajné ubližovanie či dokonca týranie a zneužívanie detí?

    Bol som to ja a moje ministerstvo, kto na všetky problémy okolo detí vždy sa usiloval riešiť bez zasahovania do ich súkromia a bez vťahovania intímnych detailov z ich osobného života. Možno aj preto niekedy ťahám, minimálne mediálne, za kratší koniec, lebo sa odmietam znížiť k tomu, že o deťoch v ťažkých a komplikovaných osobných životných situáciách budem na internete vypisovať intímne detaily. Napr. o ich skutočných vzťahoch k údajne starostlivým rodičom alebo ich dokonca sfetované ťahať pred kamery a nútiť k zmanipulovaným výpovediam či dokonca k podplácaniam, ktoré tu evidentne boli.

  • Potlesk. Výkriky z pléna.

  • Pani predkladateľka, k tomuto ste sa nevyjadrili, očakávam, že sa dodatočne k tomuto vyjadríte, ako to hodnotíte, či je to úplne v poriadku.

    Môžem preukázať, že ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v minulosti preverovalo podnety... (ruch v sále), podnety na stredisko Čistý deň. Napr. v septembri 2014 kurátori v osobných rozhovoroch s dvomi dievčatmi preverovali sťažnosti ich matiek, pričom ani jedno sa nepotvrdilo, že by ich práva boli obmedzené. Napr. medializované ostrihanie dohola nebolo trestom, ale opatrením proti šíreniu parazitov po návrate jedného dievčaťa z úteku. Alebo v prípade sťažnosti na stravu sa ukázalo, že dievča skutočne dostáva málo sladkostí, pretože z terapeutického hľadiska pôsobia ako kompenzácia na návykovú látku, preto im ich konzumáciu obmedzili.

    Pani poslankyňa Blahová od nás dostala prístup ku kompletnému protokolu z kontroly, ktorú od 13. septembra do 23. novembra minulého roku vykonávala kontrolná skupina nášho ministerstva. Bolo to dlhé obdobie, aby kontrola mohla byť skutočne hlboká a detailná. Upozorňujem, že z hľadiska zákonných pravidiel protokol vždy obsahuje výlučne zistenia porušenia pravidiel, neuvádza sa v ňom, v čom kontrolný subjekt nepochybil, čo je prirodzené. Kontrolná skupina napr. skonštatovala, že využívanie tzv. averzívnych intervencií, napr. telesné cvičenia, komunitné úlohy navyše, dočasná strata nejakých privilégií aj s ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov neporušilo ich práva, a teda neprekročilo hranice zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Tzv. medzistrediskové výmeny sa nikdy nekonali svojvoľne a bezúčelne, ale len v prípadoch, kedy bola vzhľadom na objektívne okolnosti resocializácia dieťaťa v danom zariadení vážne ohrozená. V prípadoch vážnych konfliktov v rámci komunity, v prípade vážnych konfliktov s personálom zariadenia, celkom prirodzene – po zvážení všetkých najlepších záujmov dieťaťa – dochádzalo aj k medzistrediskovým výmenám. I keď ja ich v tomto prípade v plnej miere nerešpektujem. Premiestnenia sa diali za ďalšie s vedomím zákonného zástupcu dieťaťa, ktorý takýto postup nenamietal, v niektorých prípadoch máme jednoznačne preukázané, že o tomto postupe mal vedomosť nielen príslušný sociálny kurátor, čo je úplne pochopiteľné, ale aj súdy a prokuratúra a ani tieto orgány takýto postup nerozporovali.

    Nemôžem tiež opomenúť fakt, že ak by sme takto mali, za toto mali trestať Čistý deň, a to hovorím veľmi otvorene, no mali by sme trestať aj tie iné zariadenia a vyvstáva otázka, kde by sme resocializáciu detí robili. Ja sa vrátim potom k istým východiskám, ktoré sú z toho úplne nevyhnutné.

    Otázkou je, kontrolná skupina po dvoch mesiacoch práce skonštatovala, že hoci zistila niektoré pochybenia, nepreukázalo sa, že by spôsob činnosti zariadenia alebo aj zamestnanci mohli ohroziť život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a, samozrejme, že aj sociálny vývin. Dovolím si citovať zo samotnej správy alebo protokolu tejto komisie: "Pri hodnotení týchto intervencií je treba mať na pamäti, že deti, ktoré sú umiestnené v tomto zariadení, prešli ťažkými životnými situáciami, neraz boli aj trestané, prípadne stíhané, a z ktorých sa jednoducho nevedia v istom mladom veku bezprostredne vyrovnať bez vonkajšieho usmernenia."

    Mnohé z týchto detí majú vážne poruchy správania, vďaka ktorým sa neraz dopúšťajú konania, ktoré je ohrozujúce ich okolie, ako aj pre ne samé. Ochrana práv týchto detí teda spočíva aj v ochrane pred vlastným ohrozujúcim konaním. Možno je to na prvý pohľad nepochopiteľné, ale u takýchto detí je to veľmi prirodzené. Realizácia týchto ochranných opatrení však musí byť striktne podriadená rešpektovaniu ľudských práv dieťaťa a zohľadneniu jeho najlepšieho záujmu. Rovnako tiež musia podliehať jasným pravidlách pri ich realizácii, ktoré zabránia pochybeniam pri ich udeľovaní v mimoriadne náročných situáciách. Boli tu spomínané niektoré, ktoré sa toho týkajú. Do toho je treba zaradiť možno aj agresívne správanie ohrozujúce sama seba, ktoré u týchto klientov môže jednoducho prirodzene byť.

    Aj keď kontrolná skupina v rámci protokolu konštatovala v niektorých prípadoch averzívnych intervencií porušenia, to v plnej miere pripúšťam, interných pravidiel zariadenia, po zvážení všetkých týchto okolností aj ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov zariadenia nedospela k záveru, že v súvislosti s udelením zistených averzívnych intervencií došlo k porušeniu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

    Dámy a páni, zároveň mi dovoľte, aby som sa dôrazne ohradil proti bezohľadnému hanobeniu a ponižovaniu sociálnych kurátorov, ktorých opoziční poslanci obvinili, že sa z akéhosi čierneho fondu nechávajú uplácať pri návrhoch na umiestnenie detí do resocializačných stredísk. Okrem faktu, že o tom rozhoduje súd, vykonalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny finančné kontroly v resocializačných strediskách. V jednom prípade napríklad na strednom Slovensku nariadilo vrátenie prostriedkov vo výške 5 040 eur. Vo všetkých ostatných prípadoch boli aj pri medzistrediskových výmenách všetky štátne financie použité na stanovený účel. Zverejnené, ničím nepodložené obvinenia kurátorov zákerným spôsobom dehonestujú ľudí, ktorí vykonávajú také náročné povolanie, akým jednoducho sociálna kuratela je. Viacerí kolegovia z rezortu ma už upozornili, že mnohí títo ľudia, najčastejšie sú to ženy, strácajú motiváciu, dostávajú strach, aby sa za akékoľvek svoje rozhodnutie nestali terčom verejnej šikany alebo manipulácie alebo nactiutŕhaní. Vyzývam vás preto, pani poslankyňa, aby ste sa vecne sociálnym kurátorom za svoje nepodložené obvinenia verejne ospravedlnila.

  • Len za posledné tri roky parlament prijal dokopy desať legislatívnych zmien vo vzťahu k sociálnoprávnej ochrane detí. Už na jeseň minulého roku sme do tohtoročného plánu legislatívnych úloh vlády zaradili ďalšiu novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorá prinesie nové, dovolím si povedať, že aj systémové opatrenia a bude reagovať na rôzne praktické problémy vrátane tých, ktoré sme zistili alebo ktoré aj jednotlivé prieskumy poslanecké zistili pri jednotlivých resocializačných zariadeniach. V oblasti ľudských zdrojov aktívne využívame európske fondy na personálne posilnenie výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch po celom Slovensku.

    Zaujímavé štatistiky, čo sme zdedili a kde sme dnes z hľadiska personálnych vecí: V roku 2013 sme k existujúcim 652 pracovníkom prijali ďalších 238 na úrady a ďalších 146 pracovníkov výlučne na terénnu prácu. Vlani sme tieto počty rozšírili o ďalších 300, pričom išlo o pozície sociálnych pracovníkov, psychológov i rodinných asistentov tak, aby boli k dispozícii aj na detašovaných pracoviskách minimálne v každom okresnom meste. A od januára tohto roku sme v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, opakujem, detí, posilnili o sto nových kmeňových štátnych zamestnancov. Sú to trojnásobné nárasty v porovnaní s tým, čo sme preberali, a práve preto si myslím, že je dôležité pristúpiť k väčším opatreniam. Cesta navyšovania pracovníkov po tomto všetkom už nie je riešenie.

    Dámy a páni, žiaľ, to, o čom sa dnes bavíme, nie je už len otázka a hra o Čistom dni, ale o resocializácii ako systému vrátane sociálnej kurately. Je nevyhnutné pripraviť novú postupnosť odbornej pomoci rodinám a jednotlivcom, najmä deťom ohrozených drogovou a inou závislosťou. Preto je nevyhnutné, aby novela zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorú pripravujeme a mala by byť predložená na septembrové rokovanie Národnej rady, zadefinovala nové multifunkčné zariadenia, centrá pre deti a rodiny, ktoré budú rozvíjať ambulantnú a pobytovú starostlivosť. Toto sa musí uskutočniť pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonov súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Má sa to týkať detských domov, krízových stredísk a resocializačných zariadení.

    Pripomeniem ešte v skratke posledné rokovanie s mojím kolegom ministrom zdravotníctva minulý piatok. Mám eminentný záujem ako minister garantovať rodičom aj spoločnosti striktnú ochranu najlepšieho záujmu všetkých detí a maloletých v takýchto zariadeniach. Nie je to reálne možné len prostredníctvom nástrojov kontroly a dohľadu, ktoré sú v právnom štáte možné smerom k súkromným zariadeniam. Preto som sa rozhodol vytvoriť materiálne a personálne podmienky pre vznik dvoch nových štátnych resocializačných zariadení. Do týchto zariadení budú detskí klienti prechádzať po medicínskej liečbe, po diagnostike a detoxikácii na resocializačný program. To je prísľub ministra zdravotníctva, ktorý, samozrejmá vec, v veľkej miere vnímam. Tieto zariadenia budú úzko prepojené na zdravotnícke zariadenia, ktoré ministerstvo zdravotníctva plánuje zriadiť v Pezinku a v Košiciach. Preto aj štátne resocializačné zariadenia budú na západnom a východnom Slovensku. Tento zámer mám záujem pripraviť do konca tohto kalendárneho roka. Je to hlavné posolstvo a odkaz, ako dnešnú situáciu vzhľadom na to, že sú zneistení všetci, ktorí resocializačné služby poskytujú deťom, vyriešiť. Hlásim sa k zodpovednosti za deti, ktoré na základe súdu alebo na základe odporúčania rodičov potrebujú resocializáciu. Mám záujem budovať personálne, materiálne, kapacitne tieto zariadenia, aby v plnej miere vyhovovali a napĺňali zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. To je moja odpoveď na systémové riešenie danej situácie.

    K jednotlivým vyjadreniam, ktoré zazneli v zdôvodnení, by som rád zaujal jedno spoločné stanovisko. Pani poslankyňa Blahová, vyzývam vás, ak máte akékoľvek dôkazy alebo pochybnosti o trestnej činnosti týkajúcich sa detí v tomto resocializačnom zariadení, chcem vás pekne poprosiť, konajte. Sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré každú novú skutočnosť pri svojom riešení a šetrení privítajú. A chcem pripomenúť jednu vec, často ste vo svojich vyjadreniach aj pri takzvaných výpovediach tých detí používali slovo týranie. Týranie je trestný čin. Neváhajte, je vaša ľudská zákonná povinnosť konať. Ja vás k tomu vyzývam. Konajte a dajte podklady orgánom činným v trestnom konaní! Ja budem v maximálnej miere s nimi súčasný.

  • To sa týka aj finančných podozrení, ktoré ste tu prezentovali. Ak ste tie podklady nedali vy, my sme odovzdali tie podklady kompletne polícii, pretože sme presvedčení o tom, že to je jeden z veľkých bludov a výmyslov. O akých stotisícoch hovoríte, keď, preboha, 12 a niečo tisíca je celoročný príjem toho zariadenia na jedno dieťa?! Štyri výmeny sa uskutočnili. O akých stotisícoch hovoríte?! Veď ste sa sama chytili do vlastného klepca.

  • A samozrejmá vec, tie prostriedky boli presne použité na účel, na ktorý boli aj vydané, len nie v tom zariadení, ale v tom druhom, kde bolo dieťa premiestnené.

    Vážené dámy a páni, musím konštatovať, že kritikou mojej činnosti v oblasti, v ktorých ste vy nedosahovali žiadne hmatateľné výsledky, sa tu v návrhu na odvolanie jednoducho len tak hemží. Príkladom je takzvaný jasličkový zákon. Keď ste sedeli vo vládnych laviciach, ani ste si nevšimli, že tu 25 rokov nemáme žiadnu právnu reguláciu starostlivosti o deti vo veku do troch rokov. My sme do tejto oblasti jednoducho vstúpili a jasne sme povedali, čo je naším cieľom: Zadefinovať sociálnu službu na podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života. Citlivo sme zvažovali nové pravidlá, ale nie z pohľadu podnikateľov, ako to robíte vy, ale z pohľadu rodičov a detí. Aby si rodičia boli istí, že niekto dozoruje isté pravidlá a princípy, aby bola táto služba pre ich deti bezpečná a neohrozovala ich zdravie. A áno, aby boli uprednostňovaní tí rodičia a matky, ktorí by bez tejto služby stratili zamestnanie alebo by nemohli sa vrátiť po materskej dovolenke do svojho pôvodného zamestnania, lebo by nedokázali zabezpečiť dennú starostlivosť o svoje dieťa. Ja sa otvorene k tomuto princípu hlásim. Obdobná situácia je napríklad u susedov v Českej republike, najmä z hľadiska viaczdrojového financovania.

    Konkrétne spresnenia, áno, spresnenia, mám záujem v maximálnej miere vložiť do veľkej novely zákona o sociálnych službách. A z tohto miesta hovorím a je to úplne jasná tá odpoveď, v prvom rade budú uprednostnené matky, ktoré idú pracovať alebo pracujú, ale to neznamená, že do tých zariadení, ak kapacity dovolia, nemôžu byť prijaté ostatné deti od ostatných matiek. Všetky tieto výklady jednotlivých ustanovení zákona dnes môžem kedykoľvek nájsť na našej internetovej stránke ministerstva, kde trpezlivo moji kolegovia odpovedajú na množstvo otázok, ktoré s tým súvisí, aj pre odbornú, aj pre laickú verejnosť.

    Rozumiem, že zneistenie ľudí je nástrojom vášho politického boja vo vláde. Ale keďže komunikujeme aj so samotnými samosprávnymi krajmi, nikto sa masového zániku detských jaslí obávať nemusí. Ak niekto má zariadenie podľa iného zákona, napríklad školského zákona, dvestoštyridsaťpäťky, no tak sa ho jednoducho zákon o sociálnych službách nedotýka.

    Sociálne služby sú osobitnou kapitolou návrhu na moje odvolanie. Aj tu ste, dámy a páni z opozície, použili osvedčený prístup. Ničím nedokázané obvinenia okorenené silnými slovami a zamlčovaním podstatných faktov. Napríklad takého, že za môjho pôsobenia sa bezprecedentne zrýchlil nárast výdavkov štátu na sociálne služby. Zdôvodňujem to preto, lebo sociálne služby patria do pôsobnosti krajských a miestnych samospráv a štát ich má len spolufinancovať. Lenže napriek tomu sa vynaložené prostriedky nášho ministerstva na sociálne služby zvýšili. Keď som preberal rezort s 33,5 mil. eur v dvanástom roku na 86 mil. v minulom roku. Pre tento rok je to viac jak 90 miliónov. Kým v roku 2013 sme v toľko kritizovaných zariadeniach pre seniorov financovali 9 445 miest, v tomto roku ich financujeme už vyše 16-tisíc. Nemôžem vylúčiť, že sa niekde môže dlhšie meškať alebo že sa čaká, ale veľakrát je to aj subjektívny záujem konkrétnych klientov na konkrétne zariadenia. Zamlčovať to a hádzať celú zodpovednosť na mňa pokladám za veľmi zákerné.

    Úplným klamstvom je tvrdenie, že sme štyri roky nič nerobili, nekonali vo vzťahu k denným stacionárom. Dôvodom mojich slov je vlaňajšia novela, ktorá bola práve výsledkom našich opakovaných kontrol a zistení niekoľkoročných. Státisíce eur sme nevyplatili a ďalšie sme si vyžiadali vrátiť pre hrubé pochybenia a porušenia zákona. A o tom, že nové pravidlá v žiadnom prípade nie sú likvidačné, svedčí fakt, že v tomto roku sme zaznamenali nárast oproti vlaňajšku o 2 700 miest a iba v denných stacionároch ich počet už dosiahol takmer 9,5-tisíca.

    Ale zároveň zopakujem, čo som už na tomto mieste hovoril vlani. Nové pravidlá musia zabrániť špekulantom, aby zarábali na sociálnej službe len preto, lebo ju poskytujú nekvalitne a redukujú ju na posedenie pri novinách s obedom. Upozorňujem, že sprísnenie priniesol nielen náš zákon, ale aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ale ak niekto nie je schopný splniť si ani len hygienické a zdravotné štandardy, ten skutočne nemá právo na dotáciu od štátu. Ani koniec koncom poskytovanie sociálnych služieb.

    Celkom na smiech vyznieva tvrdenie, že chcem zákon o sociálnych službách meniť potichu, v úvodzovkách potichu. Vážené poslankyne a poslanci, na našom ministerstve je zriadená veľká pracovná skupina. Začal ju viesť bývalý štátny tajomník pán Burian, dnes pokračuje vo vedení tej komisie pán štátny tajomník Ondruš. O každej jednej pripomienke sa podrobne diskutuje, od začiatku len tohto roku sa tá skupina už štyrikrát zišla, v priebehu niekoľkých dní predstavíme kľúčový návrh na štátne spolufinancovanie sociálnych služieb. Prvý základ – stupeň odkázanosti, druhý základ – rovnaké financovanie bez ohľadu na zriaďovateľa, či je ním obec, mesto, samosprávny kraj alebo súkromník, to znamená neverejný.

    Dnes ešte neviem ani ja, pretože urobím všetko preto, aby riešenie bolo vo všetkých istým prijateľným kompromisom. A ak si myslíte, že všetci v oblasti sociálnych služieb majú úplne rovnaký pohľad na vec, no tak môžem vám len odkázať, že sa veľmi mýlite. Diskusie na komisii sú neraz veľmi búrlivé, opäť si uvedomujeme, že kľúčovým partnerom sú samosprávy, ktoré majú zákonné kompetencie. A bol by som rád, keby sme našli dlhodobejšie udržateľné riešenie, ktoré sa prejaví na rastúcich platoch zamestnancov v sociálnych službách, ktoré, bohužiaľ, aj s veľkým znepokojením, možno čiastočne aj mojím prispetím, pretože som málo bojoval, sú najhoršie platené z celého verejného sektora. Preto jednou zo zásad nového systému financovania bude, že štátny príspevok bude určený výlučne na mzdy zamestnancov, aby to zvyšovanie štátnych výdavkov pocítili práve títo ľudia. Je to základný predpoklad zvyšovania kvality sociálnych služieb aj personálneho riešenia do budúcna, pretože ten nedostatok tých pracovníkov sa aj v tejto oblasti začína prejavovať.

    A keď sa už vyjadrujem k službám pre odkázaných ľudí, musím sa dotknúť aj kritiky v oblasti kompenzácie zdravotného postihnutia. Mrzí ma, že tu nie je pani podpredsedníčka. Pán Mihál a pani Ďuriš Nicholsonová, pani Blahová, ale aj pani Jurinová, čo tak pozrieť sa do vlastného zrkadla? Alebo aspoň nezamlčovať štatistiky, ktoré dokazujú, že dnes dávame na kompenzácie viac, ako keď ste vy na tomto rezorte vládli a mali ste svoju vlastnú koaličnú vládu?

  • Konkrétne, konkrétne oproti roku 2011 narástli do roku ´16 výdavky na kompenzačné príspevky o 20 mil. eur, čo predstavuje 17-percentný nárast, a dosiahli 132,5 milióna. To je moja odpoveď na tú kritiku, na tie onkologické deti, kto tu má záujem vťahovať do takejto zložitej problematiky. Ja viem, že je to stále málo. Po tom, čo sme prijali isté opatrenia vlani ohľadom 12-ročnej hranice pri platení dôchodkového poistenia z hľadiska opatrovateľov a hlavne opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých detí, hovorím ešte raz a dávam ďalší verejný prísľub, že do konca tohto volebného obdobia máme záujem dosiahnuť, aby ich príjem z hľadiska príspevku dosahoval úroveň minimálnej mzdy v čistom vyjadrení. Tým si myslím, že v značnej miere pomôžeme tejto problematike.

    Rád by som vám ešte pripomenul, že v roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy. A opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste nechali úplne bez povšimnutia. Porovnávajte a vráťte sa a pozrite sa do zrkadla, aj pani bývalá štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer, ktorý som tu už bol povedal, že do konca ´20. roku musia byť opatrovatelia riešení, ako keby pracovali na úrovni aspoň minimálnej mzdy.

    Nehnevajte sa na mňa, ale za prejav úplného politického zúfalstva považujem fakt, že ma navrhujete zbaviť postu ministra za výsledky v oblasti zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Ak už nemôžete poprieť pozitívny vývoj v oboch ukazovateľoch, tak aspoň detinsky a malicherne upierate podiel našich opatrení na ňom. Rád by som vám preto pripomenul, že môj predchodca vymyslel za 42 mil. euro projekt, prostredníctvom ktorého získalo 15-tisíc ľudí manuálnu prácu v lesoch. Účel nebol zlý. Bez ohľadu na ich kvalifikáciu, bez zohľadnenia ich možnosti trvalo sa umiestniť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa takmer všetci vrátili do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pracovali, chvíľu zarábali, ale nešlo o žiadne opatrenie, ktoré by bolo udržateľné. Aj preto napriek hospodárskemu rastu, ktoré bolo vtedy takmer 3 % HDP, nezamestnanosť v roku 2011 narástla o pol percenta na 14,59 percenta. A keď odchádzal z funkcie, počet ľudí bez práce bol vyšší o 21-tisíc než v čase, keď preberal rezort pán Mihál.

    Napokon, mojím prvým projektom vo funkcii ministra bolo opatrenie na podporu mladých nezamestnaných. Využili sme naň 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo ich vláda pani Ivety Radičovej nedokázala efektívne využiť, a zamestnali sme 13-tisíc mladých ľudí. Ja si uvedomujem, že to bolo viac peňazí a o niečo menej ľudí, lenže zamestnanie každého jedného trvalo trojnásobne dlhšie, teda 1,5 roka, a až 86 % z nich zostalo pracovať aj po skončení tohto obdobia, to znamená, štandardne získali zmluvu na dobu neurčitú. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roka ich bolo 36 237. Ide o pokles takmer o 58 percent. Za päť rokov sme sa zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 hlboko pod priemerom eurozóny a pre mňa je veľmi potešiteľné, že mieru nezamestnaných mladých do 25 rokov máme ďaleko, ďaleko lepšiu ako napríklad Francúzi alebo Fíni, ktorí nám v istom čase boli skôr príkladom.

    Opäť verný pravidlu, že keď nemáme argumenty, nahradíte ich aspoň silnými a dehonestujúcimi slovami, ste na môj; ste sa za môj; prekvapujúce veci označili armádu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. No, skúsme nejaké štatistiky konkrétne toho. Tak naozaj neviem, čo je škandalózne na tom, že dlhodobá nezamestnanosť klesá. A s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015 za posledný rok od februára ´16 do februára ´17 nastúpilo do práce 36 705 dlhodobo nezamestnaných. Z nich 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, evidovaných nad štyri roky. Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej o takmer 59-tisíc. Napokon, počas úradovania môjho predchodcu pribudlo do evidencie takmer 17 800 dlhodobo nezamestnaných. A to sú dva roky necelé. Pritom riešenie dlhodobej nezamestnanosti nespočíva v rýchlych receptoch. Ide o kombináciu sociálnej inklúzie, služieb zamestnanosti, ale inak povedané, najskôr týchto ľudí treba začleniť do spoločnosti a potom je možné im nájsť prácu. Preto sme sa najskôr sústredili na tých, u ktorých je tento proces jednoduchší. Zavedením súbehu a mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku sme začiatkom roku 2015 motivovali viacej ako 30-tisíc dlhodobo evidovaných, ktorí dnes sú už zamestnaní.

    Vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti sme podporili vytvorenie takmer 8,5-tisíca nových miest pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných. A na rozdiel od vás, ktorí ste z pojmu sociálny podnik urobili nadávku, my sme sa poučili a zo všetkých chýb a nabrali sme odvahu vytvoriť – a na tom tvrdo pracujeme – systémové prostredie pre sociálne podnikanie, plne rešpektujúc úspešné európske krajiny i európske pravidlá. V septembri tohto roku mám záujem takýto zákon predložiť do Národnej rady. Samozrejme, že viaceré z týchto riešení prioritne realizujeme a budeme realizovať najmä v rozvinutých okresoch. A nielen tých dvanástich, ale je všeobecne známe, že máme ich záujem o ďalších päť v budúcom roku rozšíriť.

    Čo však chcem doplniť, je vývoj zamestnanosti, lebo len samoúčelné znižovanie nezamestnanosti bez toho, že by ľudia nenachádzali novú prácu, by asi neplnilo môj základný prístup k tejto problematike. Opäť nebudem komentovať, že ma robíte zodpovedným aj za to, že desaťtisíce Slovákov využili jednu zo základných európskych slobôd – bez prekážok pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte v Európskej únie. Len pripomeniem, že keď Podnikateľská aliancia Slovenska, aby som použil zistenia neštátnej organizácie, zisťovala u slovenských študentov v zahraničí, prečo sa nechcú vrátiť pracovať u nás, suverénne na prvom mieste boli pracovné podmienky a mzdy. To znamená, skôr by táto otázka mala smerovať niekde inde, do prostredia združení zamestnávateľov. Preto má dnes Slovensko historicky najvyššiu mieru zamestnanosti v celej svojej novodobej existencii. Len v priebehu druhého polroka 2016 podľa Eurostatu sa zvýšila o 0,6 % a zaznamenali sme šiesty najvyšší rast spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Medziročne stúpla vlani o 2,6, čo predstavuje piaty najvyšší nárast v Európskej únii.

    Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o bezmála 200-tisíc ľudí. Presne 198 258. To sú ľudia, ktorí našli prácu, zlepšili si svoj sociálnoekonomický status a som presvedčený, že aj postavenie v jednotlivých rodinách. A podľa údajov Sociálnej poisťovne ich pribudlo len vlani 63 500. To sú konkrétne čísla a štatistiky, ktoré sa nedajú v ničom jednoducho oklamať.

    Ideme investovať z eurofondov na individuálne opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných. A keď im pomáhame jednoducho sa zbaviť dlhov z exekúcií, je k tomu príslušná legislatíva, k tomu všetkému rozširujeme súbeh pomoci v hmotnej núdzi vrátane mzdy, aby sa zvýšil ich čistý príjem, to znamená, riešime hlavne otázku a postavenie tých najchudobnejších po nástupe do zamestnania. O násilnom vyraďovaní nemôže byť ani reč.

    Použijem znovu konkrétne číslo, pani Nicholsonová. Štatistiky porovnania rokov ´10, ´11, ´12 a rokov minulých, keď som ja riadil ministerstvo, je 15-tisíc viac vyradených, nedobrovoľne, ako za môjho obdobia. Potrebuje to ďalší komentár? Kto koho vyháňa z úradov práce? Ja im ponúkam prácu. Mám iný problém, že viacerí z nich tú prácu nechcú prijať.

    Nie náhodou som spomenul finančnú motiváciu pracovať pri najchudobnejších, pretože by som sa chcel ešte vyjadriť k jednému absurdnému obvineniu vo vašom návrhu na moje odvolanie. Tvrdíte, že "až 55 % pracujúcich nemá ani priemernú mzdu. Ide o tzv. pracujúcu chudobu. Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera."

    Vážne veci preberáme, ale ak dovolíte, teraz sa pousmejem. Takže v prvom rade slovenská opozícia ako jediná na svete definuje pracujúcu chudobu ako skupinu ľudí zarábajúcich menej, než je priemerná mzda. Hlboko sa mýlite. Všade inde je za pracujúcu chudobu považovaná tá skupina pracujúcich, ktorej zárobok neprekročí oficiálnu hranicu rizika chudoby. Tá predstavuje 60 % mediánu, čo je u nás v súčasnosti asi 45 % priemernej mzdy. Samozrejme, ani toto nemožno istým spôsobom paušalizovať. Ak niekto z jednej priemernej mzdy živí napríklad šesťčlennú rodinu, pravdepodobne padne pod hranicu chudoby rizika vzhľadom na počet osôb tej domácnosti. Ale ak dvaja dospelí žijú a sami zarábajú o niečo menej, ako je priemer, celkom určite pod hranicou chudoby jednoducho nebudú.

    Štatistiky hovoria, že sme znížili hranicu chudoby na Slovensku, a to nie sú naše štatistiky. Samozrejmá vec, tým nechcem povedať, že som s výškou priemernej mzdy spokojný. Napríklad od roku 2004 neklesol tento podiel pod 64,5 % a túto najnižšiu úroveň za posledných 12 rokov sme dosiahli v roku 2013. Čiže v období, keď som už vyše roka bol ministrom práve ja. O celé percento bol tento podiel vyšší v roku 2011, teda v čase, keď bol vyše roka ministrom práce môj predchodca za vašej vlády. A ak by ste mi dodatočne chceli vyhadzovať na oči zahraničie, no tak na porovnanie, v Českej republike mali minulý rok tento podiel nižší o jednu desatinu percenta oproti Slovensku. Relatívne o desatinu sme na tom lepšie. Takže ani v dlhodobom, v medzinárodnom porovnaní, ani v domácej, tá súčasná situácia Slovenska nie je jednoducho žiadnou výnimkou.

    Nuž a už inak ako demagógiou nemôžem nazvať tvrdenie, že dnešné mzdy na Slovensku sú výsledkom môjho pôsobenia. Nehnevajte sa, ale to už ste odhodili akékoľvek zábrany a už ani neusilujete sa predstierať, že vám ide o niečo seriózne. V prvom rade sme to práve my, naša vláda a úplne konkrétne strana SMER – sociálna demokracia, kto vytrvalo a dlhodobo opakuje, že pri vytváraní pracovných miest sa musíme zamerať aj na ich kvalitu a že ich chceme, aby rástla zamestnanosť, nechceme, aby rástla za cenu udržiavania nízkych miezd a zlých pracovných podmienok.

    Naopak, ste to vy, opozičné strany, kto počas môjho pôsobenia doslova torpédoval každý môj krok vedúci k lepším zárobkom. Príkladom sú útoky na zmenu Zákonníka práce, ktorým sme posilnili pozíciu odborov v kolektívnom vyjednávaní na podnikovej úrovni i ochranu zamestnanca. Dávam vám do pozornosti, že ste to boli vy opoziční poslanci, kto na Ústavnom súde napadol rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv. Pritom štatistiky jednoznačne ukazujú, že v podnikoch, kde pôsobia odbory, sú dlhodobé mzdy vyššie zhruba o osemnásť percent v porovnaní s podnikom, kde odbory nie sú.

    Chronickým terčom vašich útokov je zvyšovanie minimálnej mzdy. Vždy uprednostňujem dohodu zamestnávateľov a odborárov. Ale keďže k nej veľmi často neprichádza, počas môjho pôsobenia zakaždým som v súlade so zákonom vláde navrhol také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov, nemáte rád ten výraz, európskymi skokanmi a minimálnu mzdu sme zvýšili z 327,20 na dnešných 435. A možno vás prekvapí, keď vám poviem, ak sa nedohodnú odborári a zamestnávatelia, budeme pre budúci rok navrhovať 480.

  • A keďže na Slovensku nemáme štátnu mzdovú reguláciu, vláda má veľmi obmedzené možnosti vplyvu na mzdy v národnom hospodárstve a práve minimálna mzda je jednou z nich. Takže my sme si plne vedomí, že takéto ovplyvňovanie vývoja ostatných miezd sú isté štatistické údaje, ktoré naše ministerstvo pravidelne zverejňuje.

    Teraz poďme k priemernej mzde. Dve čísla: Štatistický úrad a reálne vyplatené mzdy, pretože Štatistický úrad vychádza zo základných miezd. Za rok 2011 786, skutočne vyplatené 846. V roku ´13 Štatistický úrad 824, skutočne vyplatený priemer 902. Vlani Štatistický úrad 912, skutočne vyplatené priemerné mzdy na Slovensku boli 1 034 eur. Takmer o päť a pol percenta viac. A keďže reprezentatívnejším údajom je medián mzdy, tak jednoducho v rovnakom období v roku ´11 predstavoval medián 661 a vlani už bol 807. Takže ak to mám zhrnúť do jednej veci, je to nárast v porovnaní rokov ´11 a ´16 o 22 percent.

    Milé dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mi veľmi ľúto, že namiesto serióznej diskusie o hľadaní reálnych riešení tu teraz budeme a koniec koncov aj sme svedkami neľútostného očierňovania, obviňovania často bez argumentov, prezentácie domnienok či vyslovených klamstiev a veľakrát aj prekrúcania pravdy. Text návrhu skupiny poslancov, ako aj ich viaceré doterajšie vyjadrenia poukazujú, že budem terčom ponižovania, osobných útokov a urážok, dehonestovania, nactiutŕhania. Ale ide mi teraz nielen o seba. Naopak, mám záujem bojovať za tisíce poctivých pracovníkov v sociálnej sfére a opozícia sa sústredí na jediné: pošpiniť moju povesť, dôveryhodnosť ako politika a moju česť ako človeka. Preto na záver chcem zopakovať, čím som začal. Otvorene a bez strachu vám hľadím do očí a hovorím, že ste sa rozhodli použiť proti mne tie najprimitívnejšie metódy vyvolávania vášní, lebo nie ste schopní so mnou a s našou vládou zviesť čistý politický súboj postavený nie na urážkach, ale na obsahu a na programe. To je moja odpoveď na návrh na moje odvolanie.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána ministra 29 faktických poznámok.

    Takže začíname pánom poslancom Poliačikom.

  • Vážený pán minister, tí, ktorých milovať je najťažšie, to potrebujú najviac. Toto možno platí aj o vás, aj o tom pánovi, ktorého mnohí by sme radšej nepoznali, ale poznáme. Ale pri tejto téme to platí vo veľkej miere o tých deťoch v tých resocializačných zariadeniach. Tie decká pochádzajú častokrát z veľmi ťažkého, problémového prostredia a tým, že im v detstve málokto vštepil rešpekt k niekomu, koho môžu mať radi a komu môžu dôverovať, tak to takzvané resocializačné zariadenie má nejakým spôsobom nahradiť tieto vzorce správania aspoň čiastočne.

    A ja sa teda pýtam: Ak tvrdíte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v resocializačných zariadeniach, je v poriadku nastavenie pravidiel, ak pri všetkých tých popisovaných trestoch, tej štruktúre hierarchickej, ktorá tam je nastolená, tom správaní sa, tom ponižovaní, tých pomenúvaniach, ak tam neboli nájdené porušenia pravidiel, sú tie pravidlá v poriadku? A ak vy ste za zostavenie takýchto pravidiel, ich vymáhanie a kontrolu zodpovedný od roku 2012, naozaj si myslíte, že neexistuje dôvod na vaše odvolanie? Hovoríte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v tých zariadeniach, ale tie deti boli sklamané, tie deti minimálne sa nepohli z toho miesta, ako sa tam dostali, a toto je vaša zodpovednosť. Preto musíte skončiť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, čo bolo podľa vás len subjektívne vyjadrenie navrhovateľov? Ktorá z výpovedí ktorého dieťaťa, čo tu bola čítaná? O tom, ako ich mlátili hokejkami? Alebo to, ako museli chodiť v ružovom pyžame? Alebo to, ako ich zamestnanci sexuálne zneužívali a vynucovali si na nich sex? Alebo ako im dávali drogy? Nalievali alkohol? Alebo ako ich držali o hlade? Vy sa nehanbíte?! Vy ste sa spreneverili tomu, čo by nám, pán minister, bez ohľadu na stranícke tričko malo byť všetkým sväté. Vy ste neochránili, ale práve naopak, hodili ste cez palubu bezbranné deti, deti, ktoré ste boli povinný chrániť.

    Pán minister, vy si skutočne myslíte, že v tejto miestnosti existuje čo len jeden človek, ktorý verí tomu, že tie otrasné výpovede detí a dospelých bývalých klientov predmetného zariadenia, o ktorom dnes hovoríme, ktoré tu čítala Natália Blahová, sú vymyslené? Tak si buďte istý, že ani jeden takýto človek tu nie je. Všetci vieme, že to je pravda bez ohľadu na to, či vás dnes tí ľudia podržia alebo nie. Pretože takéto množstvo výpovedí u rôznych ľudí v rôznych časoch sa jednoducho nedajú vymyslieť, pán minister. Všetci to vieme. Viete to vy, viem to ja, vedia to vaši kolegovia a vie to aj obyvateľ Bašternákovho bytu, ktorý sa nezmohol na nič iné len na to, že tu trikrát urazil kolegyňu a zdrhol zbabelo odtiaľto preč.

    Pán minister, vy ste obetovali tých najbezbrannejších, obetovali ste tých najzraniteľnejších, zneužívané a závislé deti. Vy by ste nemali byť odvolávaný, vy by ste mal stáť pred prokurátorom a pred sudcom.

    Ďakujem pekne.

  • No áno, všetci vieme, že najdôveryhodnejšie bytosti na svete sú mladí narkomani, ktorí píšu listy. A, samozrejme, všetko, čo napísali, musí byť zákonite pravda. A netreba to ani overovať. Slepo tomu verme. Toto je svet pána Galka z Kauflandu a on nám ide rozprávať o tom, čo má byť sociálna práca. Fantastické!

  • Viete, tu bol krásne vidieť ten kontrast pána ministra Richtera, ktorý hovoril fakty, čo veta, to fakt. A pani Blahová? Čo veta, to sprosté slovo, vulgarizmus. Ona nemá v sebe toľko inteligencie, aby neprečítala ťažké vulgarizmy z tých listov tých narkomanov. To je niečo neuveriteľné! A teraz pán Galko tu ide moralizovať.

    Všetkým nám záleží na deťoch, všetkým nám záleží na deťoch a je neuveriteľné, že tu niekto robí z ministra a z nás niekoho, komu nezáleží na deťoch. Toto je chrapúnstvo non plus ultra, páni kolegovia z opozície! Neobviňujte nás z vecí z takých, akých by ste neobvinili ani tých najhorších nepriateľov! Všetkým nám záleží na tých deťoch. Ale, preboha, nemôžeme spochybňovať ministerských úradníkov, sociálnu kuratelu, policajtov, súdy, všetkých týchto odborníkov, psychológov spochybníme, aby sme teraz dali priestor listom mladých ľudí, ktorí sú drogovo závislí a z nich teraz spravíme vrchol dôveryhodnosti. To hádam nemyslíme vážne! Však každé to svedectvo musíme preveriť. A to práve minister spravil. Preveril a zistil, že k takýmto pochybeniach, o akých sa hovorilo, jednoducho nedošlo. Tak potom čo od neho chcete? Chcete, aby lynčoval? Ja si myslím, že vaše metódy pripomínajú reálne Ku-Klux-Klan. Dať si biele plachty a ísť zlynčovať nejakého človeka len preto, že masa si to povedala. To je niečo neuveriteľné! Oblečte si teraz červené kabátiky a choďte obesiť tohto Tománka. To je neuveriteľné!

    Čiže, páni kolegovia, skúsme vecnú, odbornú diskusiu, tak ako to hovoril pán minister Richter. Ja mám pocit, že nikto z nás sa nevenuje problematike drogovo závislých. Ja osobne poznám vlastne iba jediného človeka, ktorý užíval drogy, heroín a pervitín, pána Poliačika.

  • Smiech v pléne.

  • A myslím si, že nikto z nás nepozná viacerých narkomanov, ako je pán Polia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.

  • Pán minister, povedali ste, že návrh na vaše odvolanie je prejavom neúcty. Už ste ako Vladimír Mečiar. Preňho každá kritika vlády znamenala nepriateľstvo voči Slovensku. Pre vás návrh na vaše odvolanie znamená prejav neúcty. Pritom jediný, kto tu dnes predviedol neúctu, je váš šéf Robert Fico, ktorému ste za to zatlieskali. Fico opakovane označil pani poslankyňa Blahovú za poslankyňu, ktorú nepozná, a jej vystúpenie troma hodinami babských táranín. Takto arogantne si nemôže dovoliť vystupovať nieže premiér voči poslankyni, ale žiadny slušný muž voči žene. A vy ste mu tlieskali!

    Povedali ste, že systémová odpoveď na obvinenia, ktoré zazneli, bude zriadenie dvoch nových štátnych resocializačných zariadení. A do týchto štátnych zariadení budú deti prechádzať až po diagnostike a liečbe drogovej závislosti. Ja som tieto vaše slová musel počúvať s otvorenými ústami. Pán minister, vy to možno neviete, ale aj do neštátnych resocializačných stredísk majú ísť deti až po riadnej diagnostike a po liečbe drogovej alebo inej závislosti. A žiaľ, nedeje sa tak. Prečítajte si správu verejnej ochrankyne práv, nedeje sa tak napríklad v Čistom dni. Takže nám tu, prosím, nehovorte, že zriadite nejaké nové štátne zariadenia, v ktorých sa bude dodržiavať zákon. Vaša zodpovednosť je, aby sa zákon dodržiaval aj v súkromných zariadeniach. A keď to nerobia, majú prísť o akreditáciu. A keď neprídu o akreditáciu, máte prísť vy o funkciu, lebo je to vaša zodpovednosť.

  • Ďakujem. Rozmýšľal som počas vášho prejavu, že kde som to už dneska videl. A potom som si spomenul. Ráno, keď sme riešili disciplinárne konanie proti dvom kotlebovcom, fašistom, tak pán Schlosár tu tiež čítal takú obhajobu. Žiadna ľútosť, žiadna kritika, všetko je dobré, všetko je okej, presadíme si svoje politické názory. Vy ste ako fašisti. Pardon, nie. Vy ste horší, lebo oni asi pravdepodobne (reakcia z pléna); nehučte; oni nebudú pri vláde. Vy ste pri vláde, robíte to oveľa sofistikovanejšie.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak isto, tak isto tu máte nejakého vodcu, ktorý môže urážať beztrestne, ktorého nasledujete. Lebo fašisti a komunisti, to je to isté.

  • Výkriky z pléna.

  • A vy tu tlieskate ako na nejakom komunistickom zjazde veciam, ktoré sú napísané ako prejav. Frázy a potlesk.

    Chcem vám povedať jednu vec, že toto, čo sme tu videli, je výsledok, keď sa dlhoročne robí politika bez morálky. Cynizmus, absolútny cynizmus aj od pána ministra, od premiéra ani nehovorím. Viete, a to mi je ľúto najviac, pretože takto to dopadne. Vy viete, ako to je v skutočnosti, vy viete, ako je to v skutočnosti, ale urobíte tu cirkus, perfektne zohrané divadlo, pripravené prejavy, potlesk. Je mi to veľmi ľúto.

  • Je strašné, ak sa dozvedáme o rozkrádaní miliónov. Ale podľa mňa ešte strašnejšie je, keď počujeme, ako sa ubližuje deťom, ako sa ponižujú ľudia, ako sa zohyzďujú duše ľudí, a pán minister sa chváli tým, koľko toho urobil.

    Pán minister, ešte možno nedávno, možno mesiac dozadu si všetci pamätáme, ako ste hovorili, že žiadne systémové zmeny netreba, lebo išlo o zlyhanie jedného zariadenia, jedného človeka, proste niekto jeden, že to bolo len také náhodné pochybenie, samozrejme, dôsledky sa nerobili žiadne, ale teraz zisťujeme, že ustupujete od tohto a priznávate, že ide o systémové zlyhanie. Lebo robíte systémové zmeny, chystáte veľké zmeny. Čo sa to stalo, že zrazu prichádzate k tomu? Ale bez ohľadu na to zariadenie, z príbehy ktorých detí sme tunak počúvali, stále funguje, stále sú tam deti a to vás vôbec netrápi. Dôležité, že idete vytvoriť nový systém, ktorý bude ochraňovať deti. Lebo štát má zodpovednosť. Ste sa prebrali dneska alebo čo?! Štát mal zodpovednosť dlhé roky za tie deti, ktoré sú zverené súdom do starostlivosti. Vy jednoducho si neviete priznať, že ministerstvo doteraz naozaj nemalo nastavené mechanizmy na kontrolu takýchto zariadení a špeciálne na kontrolu Čistého dňa. Je mi úprimne ľúto, že ste spreneverili všetky svoje hodnoty a neviem čo na zakrývanie špinavostí v Čistom dni.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, vy ste na úvod svojho prejavu povedali, že predkladateľka vo svojom odôvodnení nespomenula žiadne argumenty. No, ja som ten prejav počúvala veľmi pozorne a počas dvoch hodín tu odznelo množstvo argumentov, ktoré boli podložené rôznymi správami a inými formalizovanými dokumentami. Čítala tu vyjadrenia detí, čítala tu pochybenia, ktoré artikulovala napríklad akreditačná komisia. Čítala tu množstvo jasných a zrozumiteľných pochybení a argumentov a ja som z vašej strany nepočula vyjadrenie na žiadne z nich. Prečo, pán minister, sa nevyjadríte napríklad k tým argumentom akreditačnej komisie, ktoré akreditačná komisia jasným spôsobom zadefinovala?

    Kolegovia, môžem vás pekne poprosiť, že by ste boli tichšie, lebo trošku ma to ruší. Ďakujem pekne.

  • Povedané smerom k poslancom napravo od rečníčky.

  • Môžete mi, prosím, dať čas? Lebo naozaj ma to ruší, keď mi za uchom niekto rozpráva.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Blahová artikulovala vyjadrenia akreditačnej komisie a rozprávala o tom, aké pochybenia v Čistom dni nastali a ktoré sú dôvodom na odobratie akreditácie. Táto akreditačná komisia je váš kontrolný orgán, to znamená, títo ľudia klamú? Klamú títo ľudia, ktorí jasným spôsobom povedali, k akým pochybeniam tam príde? Vy nám, pán minister, rozprávate o tom, aké máte skvelé výsledky vašej práce, aké pripravujete zákony, aké pripravujete investície, ale táto schôdza nie je o tom. Ja môžem mať tisíc pochybností o vašej práci, ani jedna z týchto pochybností ale nie je o tom, aby sme vás odvolávali, je to váš systém práce. Ten dôvod na vaše odvolávanie je práve situácia v Čistom dni. Čistý deň je zariadenie, ktoré, do ktorého sú umiestňované deti, ktoré potrebujú pomoc od štátu, ktoré sa dostali do resocializačných zariadení, pretože žijú v nevhodnom a rizikovom prostredí. A dostali sa sem preto, aby v takomto prostredí nežili. A o tomto Čistom dni vy nepoviete ani slovo. O tomto ste mali rozprávať!

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja, naopak, chcem poďakovať za, myslím, že konkrétne, vecné aj argumentačné vystúpenie, hlavne čo sa týka textu dôvodovej správy. A na začiatku ste, pán minister, spomínali teda, že ste hneď snažili sa spolupracovať aj s predkladateľkou a s predkladateľmi návrhu. No zo začiatku aj ja som celkovo aj veril aj pani Blahovej, že to nejak myslí naozaj úprimne, kým to potom nenabralo takú prezentáciu osobnú, až do tej, išlo to do tej politiky a človek by sa naozaj divil, že ak keď chcú byť niektorí ľudia v médiách, čo dokážu urobiť a dokonca možno aj zneužiť deti na svoju prezentáciu. A, samozrejme, ak sa konalo nejak niekde protizákonne, v niektorých tých príbehoch, tak som aj ja tiež prvý, ktorý bude za to, aby sa s tým zaoberali kompetentní.

    Ale vy ste zvolili teraz takú, taký, taký kúštik, takú fintu, ako prekryť to vaše manipulovanie, čo tu počúvame už posledné týždne, ako sa vsadili teda na emócie a na emotívne vystupovanie, takže celkom je to také dobré prekrytie všetkých tých vašich krokov a manipulácií, ktoré v poslednom čase a v posledných týždňoch vyšli, dá sa povedať, na povrch.

    A príbehy, ktoré čítala napríklad pani Nicholsonová, bohužiaľ, diali sa, dejú a budú diať. Ja tiež viem možno vyberať 10, 20 takých príbehov za jej pôsobenia, keď bola štátna tajomníčka, lebo sa to deje, bohužiaľ, aj bude diať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja som pôvodne ani nechcela reagovať, lebo mi je ľúto, že takéto súkromie a takto citlivé veci preberáme práve tu a preberá ich celá verejnosť, ale naozaj ma zdvíha zo stoličky, keď vám je to takto ľahostajné. Veď toľko ľudí, ktorí sa nestretli ani v čase, ani v priestore, mnohí z nich, toľko svedectiev. Počúvate tri hodiny svedectiev, rozhodnutia úradov máte, máte lekárske posudky, nasadíte Erika Tomáša na tento prípad, nasadíte Kočnera na tento prípad. Odišli vám dvaja ľudia z akreditačnej komisie, ktorá sama povedala, že tam boli pochybenia. Čo sa to v tom malom zariadení deje, že vám to za to stojí mať tú špinu na rukách? Toto by ma strašne zaujímalo. Čo to, to musí byť niečo veľké, že vám to za toto stojí. To je neuveriteľné!

    A tuto vaši kolegovia vám tlieskajú. No dobre som urobila, keď som ich nazvala ťuťmákmi. Bez absolútne, bez akéhokoľvek vlastného názoru, len držia proste ligu. Darmožráči! Berú plat za nič. To sa medzi vami, kolegovia, nenájde jeden, ktorý pochybuje? Vy nepočúvate? U vás nikto, ani jeden nepochybuje?

  • Reakcia z pléna.

  • A keď vám tak ide o tie platy ľudí...

  • Ruch v sále.

  • Môžem vás, pán predsedajúci, poprosiť.

  • Ja vás prosím, neurážajte poslancov, pani Cigániková!

  • Dobre, vy si robte svoju robotu a stlmte si to!

  • Ja, ja vás prosím, neurážajte poslancov, dobre?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Viem, že máte problém sa správať slušne, správajte sa slušne, dobre?

  • Môžem poprosiť o čas? Môžem poprosiť o čas? Môžem poprosiť o čas?

  • Reakcie z pléna.

  • Zobrali ste mi čas, pán predsedajúci! Ja už som...

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Ste si ho zobrali sama, že urážate poslancov.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... vy ste hovorili počas môjho času.

  • No tak vy podľa, cez váš čas urážate poslancov...

  • Keď vám ide tak o mzdy ľudí, tak nekradnite!

  • Nasledujúca časť faktickej poznámky prebehla za protestného potlesku niektorých poslancov.

  • Keď vám ide tak o mzdy ľudí, tak nekradnite, alebo im nechajte ten plat, ktorý musia odovzdávať štátu, čo vy používate na sociálne balíčky, ktoré by si inak mohli zaplatiť sami.

  • Pán minister, poznáte slávny Plzákov výrok? Ak nie, tak vám ho pripomeniem. A znie: "Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!" Toto sedí veľmi presne na vašu dnešnú obhajobu. Počúvame tu pohŕdanie klientmi, nielen vami, ale aj vašimi kolegami vykrikujúcimi z pléna. Mladí ľudia, ktorí sú v tomto zariadení, sú chránenými a zverenými osobami. Sú to mladí ľudia, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc a sú tu ponižovaní a pohŕdavo označovaní za narkomanov od vášho kolegu Blahu. Smutné.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, sme približne v rovnakom veku. Ja tiež mám niekedy problémy s pamäťou, ale mám taký pocit, že vy ste zrejme hluchý alebo ste nepočúvali, alebo si naozaj nepamätáte, čo tu pred nejakými dvoma hodinami rozprávala kolegyňa Blahová, keď tvrdíte, že neodzneli žiadne argumenty, žiadne dôkazy na to, aby ste mohol konať a aby ste zrušil akreditáciu Čistému dňu. Ja som tých dôkazov a tých argumentov tam počul strašne veľa.

    Vadí vám, že pani kolegyňa Blahová citovala neslušné slová z výpovedí klientov Čistého dňa, ale nevadí vám, že tu pán premiér Fico nikoho necitoval. On citoval sám seba a niekoľkokrát použil neslušné slovo, lebo nevidím rozdiel medzi slovom "šukať" a "kurva". Podľa mňa sú to obidve neslušné slová. Tie ďalšie spomínať ani nebudem, ale rozdiel vidím jedine v tom, že pani Blahová citovala niekoho a pán premiér citoval sám seba. Sám seba. Neslušný, neslušný, arogantný človek, ktorý tu uráža dámu. Môžete sa naozaj hanbiť!

    Vy ste sa preriekol, keď ste rozprával z tej správy, že vadí vám, že sa vám nepodarilo, že "z Čistého dna", "z Čistého dna" sa nepodarilo niektorých klientov niekde presunúť. Áno, máte pravdu, ste na čistom dne. Nemali by ste čakať na odvolanie, ale mali by ste sám odstúpiť!

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, vidieť, že mediálny tím predsedu vlády funguje na plné obrátky, aj ten oficiálny, aj ten paralelný. Mne už len chýbalo, aby ste povedali, že ide o kauzu druhej Dzurindovej vlády alebo že kauza Čistý deň je útok na úspešné slovenské predsedníctvo. A skoro ste ma presvedčili o tom, že skutok sa nestal. To je taká slovenská klasika. Pre vás je proste výpoveď klientky Čistého dňa dôveryhodná vtedy, keď Čistý deň chváli. Keď toto zariadenie kritizuje, tak je nafetovaná a kúpená. Ale čo ak je to naopak? Vy sa ani nesnažíte preveriť, či hovorí pravdu vtedy alebo vtedy. Vy to proste viete a práve týmto ste ma nepresvedčili, pán minister! Dúfam, že vaše vystúpenie aj vystúpenie pána premiéra videli a počuli bývalí klienti Čistého dňa, psychológovia, kurátori a že vaše a premiérové vystúpenie ich podnieti, aby aj oni vystúpili z anonymity.

  • Pán Richter, váš príhovor ste zakončili tvrdením, že nám hľadíte do očí, ale zatiaľ ste hľadeli iba do papiera, ktorý vám evidentne niekto napísal. Ja som čakal, že vo svojom príhovore vyvrátite všetky alebo aspoň časť tých vecí, ktoré tu Natália prezentovala dve a pol hodiny. Ale vy ste ich namiesto toho obhajovali. Vy ste obhajovali všetky tie zverstvá, ktoré sa udiali v Čistom dni. Toto je pre mňa nepochopiteľné. Ja sa pýtam, pán minister, čo kryjete alebo koho kryjete. Dneska sme sa to nedozvedeli, zrejme sa to ani tak skoro nedozvieme, ale ja som síce liberál, ale pomôžem si jedným príslovím: Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ťažko sa mi začína toto vystúpenie, lebo, musím úprimne povedať, že ja sa v tomto strácam. Keď to vyfabulovanie fiktívnej reality v novinách čítam, kto koho za koľko kúpil, aké svedectvá zaznievajú jeden deň, druhý deň z tých istých už zaznievajú ďalšie svedectvá a človek sa má v tom nejakým spôsobom vierohodne zorientovať. Ja osobne si myslím, že tu toto celé má jeden jediný cieľ, ktorý ste, pán minister, pomenovali. Vyvolanie negatívnych emócií a vyliatie plných vedier špiny na vás a na vašu hlavu.

    Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané od pani; a nemôžem citovať predrečníkov, ale z toho, čo tu bolo povedané, že strašné je, keď sa zohyzďujú duše detí. Ale, vážení, kolegovia, ktorí predkladáte tento návrh, strašné je, keď sa zohyzďujú duše detí tým, že ich beriete ako politických rukojemníkov do špinavej politickej hry, do ktorej určite nepatria. Musím vám povedať, že to považujem za hrubé zneužitie detí na politické účely a to považujem za svinstvo a stojím si za týmto výrokom napriek tomu, že takéto slová na pôdu Národnej rady nepatria. Ak používate vyjadrenia rodičov, ktorí nezvládli ich výchovu a oháňate sa tým, akí sú oni ukrivdení, tak myslím si, že prvú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádzajú ich deti, by mali niesť ich rodičia.

    A po tom, čo som tu počul tie ďalšie návrhy, prečo má byť pán minister odvolaný, a ako povedal rad systémových opatrení a vyvrátil všetky, ja vyzývam vás, opozícia, stiahnite tento nezmyselný návrh na odvolanie ministra Richtera a navrhnite ukončiť túto nezmyselnú schôdzu!

  • Ďakujem pekne. Ja myslím, že pán minister bol niekde v úplne inej sále. Niekde v úplne inej sále alebo neviem, aké objektívne skutočnosti ho vyradili z prevádzky, pretože to lyricko-epické pásmo, ktoré tu predviedol a tváril sa pritom, že cituje z protokolu, som v tom protokole márne hľadala. Ja ho držím. On nám rozprával naozaj nejaké lyrické pohádky o tom, čo v ňom je napísané, ale ono je plné pochybení. Tuto jeho stranícky šéf rozpráva, že neodzneli fakty?

    Pán minister, vy ste hodili cez palubu svoje vlastné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny! Veď oni šetrili, oni prišli s týmito šetreniami. Hodili ste cez palubu všetkých zamestnancov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí našli chyby v druhom protokole o kontrole v tomto zariadení! Čo vy ste to tu natárali?! Ja som tu dve hodiny úplne nadarmo citovala z týchto vašich uznesení. Je tu napísané: "Kontrolná skupina zistila, že program neobsahoval zákonom stanovené povinné informácie". Ďalej, "objektívne nemohli mať v čase udelení uvedených averzívnych terapií v plnej miere osvojené pravidlá komunity". To sú chyba na chybu. "Kontrolný subjekt uvedený v konaní porušil § 63 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane, nakoľko premiestnenie maloletého nie je v súlade so zákonom." "Porušili zmluvné podmienky zariadenia."

    V kontrolnom protokole, z ktorého ste sa tvárili, že citujete, a o ktorom, a teraz môžem smelo o vás povedať, že klamete, lebo ste tárali dve na tri, tak je napísaných šesť zákonných porušení zákona, ktoré zistila vaša ministerská kontrola. Plus jedna, dva, tri, štyri porušenia zmluvy, ktoré zistila vaša ministerská kontrola, a vy sa idete tuto pri tom rečníckom pulte tváriť, že vy z tohoto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, no, chcem len povedať, že veľmi ťažko sa diskutuje s človekom, ktorý vám na začiatku povie, že tárate, že ste v podstate človek, ktorý nemá základnú mentálnu výbavu (ruch v pléne), ktorý je tu na to, aby niečo kryl a nehanebne škodil deťom. Nepochybne, že máme veľmi vážne diskusie aj v klube na tému, čo robiť s ľuďmi, ktorí naozaj majú takú mentálnu výbavu, ako teraz sledujeme, ktorí doniesli typ politiky, ktorý sme tu zažívali v minulom volebnom období, kde tu boli schopní ale absolútne bičovať vášne, kde bez akýchkoľvek problémov urážajú, bez akýchkoľvek problémov krivo obviňujú, ale ani v náznaku nemajú chuť niečo skutočne riešiť. Čisté; a nikto sa ani netají. Kolegovia zo SaS-u o tom hovoria, oni nám urobia peklo – a robia ho. Tupo, primitívne a hlboko neseriózne. Robia ho, práve to sledujeme. A ak niekto bol, že naopak, napriek, keď ja, môj názor je, že s takýmto niečím sa diskutovať nedá.

    Vy ste práve ten, ktorý vediete a predkladáte názor, že nie, treba hovoriť. Nepoznám ministra, ktorý viac a úprimne spolupracoval s opozíciou ako vy. Toto je odpoveď na to, že či sa s týmito ľuďmi s touto mentálnou výbavou dá normálne pracovať. Mne chýba elementárna ľudskosť, elementárne ľudské pravidlá. Slušnosť, že keď niekoho mám obviniť z niečoho, si to trikrát rozmyslím, pokiaľ to nemám overené. Na bezuzdné politické účely zneužijú hocičo. Je im to jedno. A ak existuje konkrétny obsah slova politické chrapúnstvo, ja ho tu dennodenne v ich konaní vidím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, vy ste použili taký argument, že ak by sme trestali Čistý deň, respektíve ak by sme potom trestali ďalej, ak by sme potrestali Čistý deň a ďalej by sme trestali takto aj ďalšie resocializačné zariadenia, tak kde by sme vlastne tie deti resocializovali. Ja neviem, ale chápem to správne, že znamená to, že je lepšie resocializovať deti zle ako vôbec?

    Ďalej by som vás chcel poprosiť, my sa tu rozprávame o obetiach. Tie výpovede, sme ich počúvali a naozaj bolo to náročné počúvať, pretože to sú ťažké veci. To si ani nechceme ako rodičia predstaviť, že by sa niečo dialo také našim deťom. A ja vás chcem poprosiť ako takú otázku, že naozaj úprimne považujete tieto odpovede alebo tieto výpovede za vymyslené? Je, ako, ja nemám ďalších slov, že viete, my sa tu bavíme o odvolávaní vás a chceli sme počuť vašu výpoveď, aby ste nás, mohli povedať, že nie je tak, viete čo, mýlite sa. A bavíme sa naozaj o kauze Čistý deň a chceme počuť vaše argumenty, ktoré nám poviete, že nás presvedčíte, ak to teda nie je tak. Ale naozaj spláchnuť tie výpovede hneď zo začiatku? Naozaj, ako úprimne, považujete ich za vymyslené?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, uviedli ste, že jednak prokuratúra veci preverovala a jednak, že pani Blahová by mala poskytnúť informácie orgánom činným v trestnom konaní. No práve v tom je ten problém. Orgány činné v trestnom konaní – polícia, prokuratúra – to ste vy. To je to isté. Tu neexistuje nejaká samostatná polícia, pretože polícia, to je Kaliňák. Neexistuje samostatná prokuratúra, pretože my tu máme prokuratúru, ktorá má výsledok nula obžalôb verejných činiteľov, nula! A máme tu generálneho prokurátora, ktorý sa nehanbí za to, že osem rokov perzekvuje jednu nevinnú osobu a potom sa problému zbaví tak, že ho odovzdá do Maďarska. To je vaša prokuratúra, a preto môžete tvrdiť, že nemáme dôkazy. A kto ich má mať? No, vaša polícia a vaša prokuratúra.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, pri počúvaní výpovedí tých detí som mal dojem, že sme v 18. storočí. A potom pri tom vašom vysvetľovaní som počul, že nič sa nestalo, všetko je v poriadku a žiadne pochybenia tam v podstate neboli. Tak potom sa pýtam, načo je nová novela, načo nové zariadenia vytvárať? Všetko je v poriadku, nič netreba meniť, len treba častejšie tlieskať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, hovorili ste kolegyniam, aby sa pozerali do zrkadla a že nemáte s kým viesť odbornú diskusiu. Pozrime sa do zrkadla teda vášho. Dajme si do Googlu Ján Richter a čo nám povie Wikipédia. Citujem iba prvý odsek vášho životopisu. "Po absolvovaní učňovky bez maturity od 73. pracoval ako technicko-hospodársky pracovník v podniku Calex Zlaté Moravce. V Calexe bol aktívnym členom a predsedom Socialistického zväzu mládeže a kandidátom Komunistickej strany Slovenska. Popri práci vyštudoval večernú univerzitu marxizmu-leninizmu, vďaka čomu mohol pracovať ako pracovník Okresného výboru v Nitre." Následne ste sa dali na politiku. Máte doktorát, máte teda JUDr. titul, prácu neviete, o čom ste písali. Takže svoje pôsobenie rád označujete ako pontifikát, ale ľudia sa za vášho pontifikátu, žiaľ, lepšie nemajú ani mať nebudú a celý váš príhovor sa dá možno z tej doby jedným heslom: "Leninskou cestou k ďalšiemu rozvoju našej socialistickej vlasti." Asi tak.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, prezentujete sa zvýšením miest v zariadení sociálnych služieb za roky 2013 – 2016, za vášho pontifikátu, ale je potrebné povedať aj druhú vec. Za práve toto obdobie pribudlo ľudí nad 62 rokov 100-tisíc a len posledné dva roky nad 80 rokov ďalších 2-tisíc ľudí. To znamená, absolútne to nezodpovedá miestam, ktoré zariadenia pre seniorov musia znášať.

    A ďalšia vec, financovanie zariadení pre seniorov. Čo sa týka nárastu minimálnej mzdy, tak od roku 2004 do roku 2017 išlo o nárast 219 eur 24 centov a čo sa týka zvýšenia príspevku na zariadenie pre seniorov, je to 15 euro 72 centov. Čo sa týka denných stacionárov, pán minister, 59-tisíc ľudí je opatrovaných v domácom prostredí. 9-tisíc miest je v denných stacionároch. To znamená, 50-tisíc ľudí sa stará o svojho príbuzného doma. A vám sa vidí, že je to veľké číslo, lebo sa to zneužíva? A keď sa to zneužíva, je potrebné nastaviť podmienky tak, aby nelikvidovali kvalitných poskytovateľov a neubližovali rodinám so zdravotným znevýhodnením.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, ďakujem za vystúpenie plné faktov a hlavne za objasnenie celej situácie. Ďakujem, že ste sa zastali aj zamestnancov sociálnej kurately a vyzvali ste pani kolegyňu, aby sa im ospravedlnila za vymyslené obvinenia. Pán minister, zazneli tu výroky od opozičných poslancov, tak aj ja ukončím toto vystúpenie citátom pre opozičných poslancov, ktorí na vás reagovali: "Najviac rečí mávajú hlupáci. Vždy majú o čom hovoriť. Keď otvárajú hubu, domnievajú sa, že získavajú na význame."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, začínali ste svoj prejav slovami "s pokorou a úctou". Mne je veľmi ľúto, že vám tieto slová vydržia maximálne jednu-dve vety. Inak sa už len bránite, útočíte a hádžete vinu na iných. Žiadnu chybu si neviete priznať. Vzápätí žiadate o ospravedlnenie pre zamestnancov, pre kurátorov, pre sociálnych pracovníkov a to len preto, že sa potrebujete za nich kryť. Vy si na nich spomeniete, len keď je zle. V opačnom prípade ich kľudne hodíte cez palubu. Hovorili ste, že my si tu mnohé štatistiky vymýšľame a že ste zvyšovali aj kompenzačné príspevky, neviem, myslím, že o 17 % ste spomínali. Ja mám pocit, že vy si hovoríte, že 17 % je naozaj dosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, ale vy sa tak tvárite, že je to naozaj dosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Rovnako pri stacionároch, ako aj pri iných zariadeniach si stále všímate len tých, ktorí systém zneužívajú. Začnite si všímať aj tých, ktorí robia poctivo svoju prácu a nepotrebujú systém zneužívať! Robte niečo aj pre nich!

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Ja poviem pár babských čísiel z neznámej časti Eurostatu. Jednak sa týkajú deficitov, ktoré zdedila Radičovej vláda po vašej vláde, pán minister. Ten deficit v roku 2009 bol 7,8 % a nie veľmi by som sa vysmieval tej vláde, ktorá musela tie deficity upratovať po vás, že dávala menej na sociálne veci než vy. Preto, lebo Robert Fico za svojej vlády končiacej v roku 2010 zažil krízu a povedal, že tá kríza sa Slovákov nedotkne, a požičiaval si, zvyšoval výdavky najviac v Európskej únii. Potom bolo naozaj ťažké s tým niečo robiť.

    Ďalšie číslo sa týka toho, že od roku 2011 do roku 2015 vyberá vláda o 31 % viac. Tie verejné príjmy takto narástli, čiže, samozrejme, že z toho sa dá aj viac vydať. Ale to, čo sa deje, je, že beriete peniaze z odborov a odvetví, ktoré prirodzene rastú. Cez dane im beriete peniaze a dávate ich do odvetví vo forme stimulov, kde ľudskú prácu čoskoro nahradia roboty. Viete to dobre, že toto robíte so Slovenskom, a to nám ešte raz tá budúcnosť spočíta.

    Navyše chcem povedať aj porovnanie, lebo ste hovorili o porovnaniach v nezamestnanosti, Česko 3,4-percentná nezamestnanosť, u nás 8,6.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Vážený pán minister, ďakujem za vaše vecné vystúpenie. Kolegovia z opozície celý čas hovoria, že im ide len o, len a len o obhajobu najlepšieho záujmu detí. Prepáčte, ale ja kolegom z opozície toto neverím. Neverím, lebo si myslím, že neustále pretriasanie životných príbehov a útrap klientov od septembra minulého roka až dodnes vo všetkých slovenských médiách a na verejných sieťach nie je a nikdy nebolo v najlepšom záujme dieťaťa.

  • Môžu si tu hovoriť všeličo, môžu ikskrát opakovať, že ich úmysly sú čisté, šľachetné, ale spôsob, akým tento problém komunikujú od septembra až do dnešného dňa ma nepresvedčil o ich dobrom úmysle.

    O čom som sa presvedčila, bolo to, že prípad sa nechutne medializoval. Za ten čas nás kolegovia stihli obviniť hádam už zo všetkého zlého, čo sa v spoločnosti deje. Doteraz som však videla iba účelové ohýbanie pravdy a vytĺkanie politického kapitálu. Toto deťom, klientom Čistého dňa určite nepomôže.

    Pri tejto kauze podľa mňa bol už obvinený a pošpinený každý – i v systéme, i mimo neho. Minister, kurátori, sociálni pracovníci, rodičia detí, ktorí nezdieľajú názor opozície, úradníci na úradoch práce, na ministerstvách, aj my poslanci koalície, o ktorých tu v pléne zaznelo, že participujeme na znásilňovaní detí. Odmietam, úprimne mi je ľúto, ťažká životná situácia klientov resocializačného zariadenia, je mi ľúto, že nedokázali odolať drogám alebo bojujú s inými závislosťami a dostali sa do situácie, v ktorej sa stali ešte zraniteľnejšími a bezbrannejšími. Celá táto kauza by nám mala byť preto mementom. Mementom, že takto sa veci nemajú riešiť. Nikdy. Podozrenia z porušenia zákonov v tak citlivej téme, ako je táto, nemôžu byť riešené štýlom, že vykopnem dvere a vyvalím na všetky strany vedrá špiny a potom čakám na lajky na blogoch.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Podmanický.

  • Vážený pán minister, ja chcem úprimne poďakovať a oceniť vaše vecné, korektné vystúpenie plné faktov, plné reakcií na obvinenia, ktoré tu zaznievali. A ja si vážim, že ste napriek tej vybičovanej atmosfére, ktorá tu je, udržali ten vecný tón. Nie je to ľahké, v situácii, ktorá tu dnes v parlamente je, zachovať si určitý triezvy prístup k veciam, o to viac si to cením. A očakával som, že vaše vystúpenie možno presvedčí aj niektorých opozičných kolegov, ktorí možno nemajú také to krvavé súkno pred očami, ale naozaj hľadajú v tomto prípade pravdu. A hoci možno ich vystúpenia nezazneli až tak výrazne, ja napríklad si vážim vystúpenia napríklad pána poslanca Hegera, ktorý vystúpil vecne, pýtal sa vás na niečo, na čo aj ja som zvedavý, čo odpoviete, ale takto som si predstavoval tú diskusiu.

    A ja vás preto chcem vyzvať, pán minister, vy ste človek a minister známy tým, že neraz vychádzate v ústrety opozícii, rešpektujete niektoré ich pripomienky a mnohokrát hlasujeme za aj o pozmeňujúcich návrhoch opozície, pretože vy sa za ne postavíte. Ja vás chcem poprosiť, aby ste nestratili aj napriek dnešnej schôdzi tento svoj prístup a aby ste si zachovali takú túto určitú veľkorysosť. A ja verím, že tí kolegovia z opozície, ktorí nemajú krvavé oči, ale hľadajú pravdu, tak vypočujú a príjmu aj niektoré argumenty, ktoré vy uvediete.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Pán minister, vy tak vždycky vyrastiete, keď rozprávate o výsledkoch v oblasti nezamestnanosti alebo v zamestnanosti. Nuž o tom, že ste rezignovali na poctivú politiku zamestnanosti, nehovorí opozícia, ale odborné organizácie. Hovoria aj o tom, o pracujúcej chudobe. A vy ste tam tak zabudli pripomenúť, že 55 % pracujúcich má mzdu menšiu v hrubom, v hrubom, vypočítajte si to, v hrubom 800 eur. Vypočítajte si, koľko je to v čistom!

    A to, že ľudia naši odchádzajú zo Slovenska do zahraničia, to je výborná vec, pretože je tu naozaj voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie, ale oni by sa celkom radi vrátili, a to je tiež v tých rôznych prieskumoch a v štatistikách odborných organizácií, keby sa tu napríklad zmenila politická situácia a keby tu prestala byť taká korupcia a tak rozšírená, ako tu je.

    Ale ešte jedna vec, keď tak rastiete, tak ja vám poviem, že keby ste rovno boli slepý, hluchý a ba dokonca keby ste tu neboli, tak naša nezamestnanosť na Slovensku by klesala, pretože klesá v celej Európe, v celej Európe. Takže aj keby ste tu neboli.

    Ale, prosím vás, vráťme sa späť k deťom, lebo preto sme tu, nie pre nezamestnanosť či zamestnanosť, o ktorej by ste sa radi rozprávali. Vy hovoríte, že zodpovednosť za vykonávanie opatrení v sociálnoprávnej ochrane detí, tam majú konať iba orgány činné v trestnom konaní? Za čo vy vlastne zodpovedáte, pán minister? Vôbec je potrebné, aby ste tu boli? Za čo zodpovedáte? Vy zodpovedáte za kvalitu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí. Prestaňte čakať, čo vyšetria orgány činné v trestnom konaní! Tie si nech robia naozaj svoju prácu, ale aj vy si robte svoju prácu! Ináč tu vaše miesto nemá; vy tu nemáte čo robiť potom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Tomáš.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre... (reakcie z pléna), môžem povedať niečo? Pri, lebo som sa prihlásil riadne v rozprave, potom sa omylom odhlásil a potom následne prihlásil, dobre? Ale ak nechcete, nebudem hovoriť. Dobre, ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, milý Jano, viem, aké je ťažké čeliť tomuto podlému útoku, pretože tento útok sa naozaj vymyká zo štandardného politického súboja. Keď tu naši kolegovia z opozície hovoria o slušnosti po vystúpení premiéra, rád by som pripomenul tlačovú správu SaS spred niekoľkých dní, kde dokázali sa znížiť až na takéto dno, keď vyhlásili, že ty si si mal údajne do toho Čistého dňa chodiť užívať. Toto je politické dno, kolegovia, toto je dno, ktoré nikto neprekoná!

    A potom, keď už sa toľko opierate o výpovede, ktoré citovala pani Blahová, tak, pani Blahová, vy ste hovorili tri hodiny a za tie tri hodiny na môj mobil prišli iné výpovede. Je ich asi 30, 15 je nepublikovateľných a niektoré z tých ďalších pätnástich vám teda odcitujem. To sú výpovede klientov súčasných alebo bývalých Čistého dňa alebo ich rodičov: "Dobrý večer, pán Erik, píšem vám ohľadom toho, že to, čo teraz práve hovorí pani poslankyňa Blahová, sú absolútne bludy a klame. Nikdy tu nebola a nevie, čo sa tu deje." "Dobrý deň, pán Erik Tomáš, chcem vám len povedať, že pani Blahová klame." "Pán Erik Tomáš, Blahová klame." "Pán Erik Tomáš, všetko, čo Blahová hovorí, je klamstvo." Odkaz pani poslankyni: "V mene pedagógov, ktorí pracovali v zariadení s ústavnou a ochrannou výchovou, jej blahoželám k diletantstvu." A potom ešte nakoniec: "Dobrý deň, som matka bývalého klienta Čistého dňa a je nepochopiteľné, čo stvárajú, len aby odstránili človeka, ktorý nezatvoril miesto, ktoré bolo domovom môjho syna 440 dní. "

    Pán minister, nenechaj sa odradiť!

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa pôvodne chcela prihlásiť s faktickou, ale som zabudla, tak keď som videla, že to ide pre pána Tomáša, tak som sa prihlásila aj ja. Chcela som len povedať, že pán Richter sa tu ako hrdí výsledkami a tými výdobytkami svojej práce, naozaj mi to prišlo, ako keď hodnotíme nejaký päťročný plán, nejakú päťročnicu, tak to znelo odhodlane.

    Ale ja by som rada upozornila na to, že žijeme v spoločnosti, kde podľa štatistík je na Slovensku okolo 60-tisíc poberateľov príspevku na opatrovanie. Najviac z toho sú ženy, ich vekové rozpätie je 29 až 60, ale najviac tých opatrovateliek je vo veku 51 až 64 rokov. To znamená, že intenzívne opatrované osoby sú opatrované už staršími ľuďmi, to znamená, už starí ľudia opatrujú ešte starších ľudí. Chcela by som tým povedať to, že márne hľadám, musíte poznať tieto štatistiky, a márne hľadám nejaké systémové opatrenie, ktorými by ste sa teda mohli hrdiť a ktoré by viedli k nejakej dlhodobej starostlivosti, previazanosti napríklad zdravotníckych služieb so sociálnymi službami. Prečo sa neinšpirujete napríklad Holandskom alebo Nemeckom, kde sa rieši napríklad poistenie ľudí pre budúcu odkázanosť? To by boli systémové opatrenia, ktorými by sme sa mohli hrdiť, pretože ten demografický vývoj je tak neúprosný, že ho musíte vedieť, ale žiadne takéto systémové opatrenia som od vás zatiaľ, zatiaľ nevidela.

    A čo sa týka toho Čistého dňa, poviem len toľko, ja som si všímala reč vášho tela, keď rozprávala Natália tie príbehy, a neviem prečo, mám taký dojem, že musíte veľmi dobre vedieť, čo sa tam deje, podľa toho, ako ste sa tvárili, aký ste boli nervózny, tak mám pocit, že musíte cítiť a vedieť, že všetko to, čo Natália čítala, je pravda. Musíte to vedieť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, chcete zareagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Dajte, prosím, pánovi ministrovi čas.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. Po prvé, chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vecne reagovali, vážim si toho a som pripravený spolupracovať. Zároveň musím konštatovať, že časť tu bola taká, jako som pomenoval vo svojom vystúpení, veľmi osobné až slová, nechutné invektívy. Ale ak, predsa trošku konkrétnejšie.

    Pán Vašečka, vy ste ma veľmi nepríjemne prekvapil, veľmi nepríjemne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som z rodiny, kde boli obete počas fašizmu, ktorých si vyslovene a veľmi vážim po dlhých rokoch, chodím na tie cintoríny, mňa sa to osobne dotýka. Mňa ste osobne urazil a vás žiadam, ospravedlňte sa! S fašizmom nemám nič spoločného.

  • Hnedý mor nikdy, som nikdy nemal rád, ja ho nenávidím, toto si nezaslúžim, to ste prekročil akýkoľvek rubikon. Toto ma osobne urazilo.

    Ak teraz dovolíte, mám k dispozícii podklady z troch šetrení. Po prvé ministerské, z ktorého som v maximálnej miere vychádzal, nikdy som nepovedal, že sa nezistili žiadne problémy. Bohužiaľ, boli, sú tam pomenované. Áno, aj päťnásobné porušenie zákona, ale v konkrétnych limitoch, na ktoré reagujeme, na ktoré máme záujem prijať aj opatrenia aj vrátane legislatívnych. V plnej miere pripúšťam. Ale mám tu aj podklady z doterajších šetrení orgánov polície, resp. prokuratúry a tam sa mi, bohužiaľ, tie veci nepotvrdili. Čo zaznievalo z úst predkladateľov, týranie, sex, to sú všetko trestné činy, to, preboha, nemôže riešiť minister! Za ďalšie, nafotené a kúpené, to tu zaznelo, pán Grendel, alebo nafetované, ale to sú znova trestné činy. Ja v maximálnej miere, no ja nemôžem ísť a kontrolovať, či niekto je alebo nie je nafetovaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, minister pokračoval vo vystúpení bez zapnutého mikrofónu. Reakcie z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále! Pán minister, váš čas vypršal!

    V súlade s rokovacím poriadkom teraz vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Burian, sekundu ešte. Ak dovolíte, ja iba prečítam poslancov, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy, aby sme to vedeli sledovať na tabuli: za klub SMER – SD Marián Kéry, za klub OĽANO Erika Jurinová, za klub SME RODINA Petra Krištúfková, za klub SaS Jana Kiššová. Jednotlivci: Erik Tomáš, Ľuboš Blaha, Jozef Rajtár, Anna Verešová, Soňa Gaborčáková, pán poslanec Krajniak, pán poslanec Kollár, pán poslanec Muňka, pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Matovič, pani poslankyňa Bašistová, pán poslanec Baránik, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Marosz, pani poslankyňa Shahzad, pán poslanec Heger, pani poslankyňa Zemanová, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Petrík.

    Dobre a teraz, nech sa páči, pán poslanec Burian ako spravodajca má priestor.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že asi by mi čas do dvoch minút asi nestačil na to, čo chcem povedať, rád som využil teda možnosť ako spravodajca vystúpiť. Po prvé, chcem povedať, a teda jedno pozitívum určite chcem povedať, že mám obdiv k navrhovateľke, ktorá až tri hodiny, takmer tri hodiny dokázala rozprávať rôzne príbehy ľudí a rôzne príbehy mladých ľudí, ktoré jednoducho, ktoré jednoducho sú na hranici, by som povedal, nejakých normálnych alebo nenormálnych stavov. Ale to je jediná vec, ktorú chcem pochváliť ako pani predkladateľku, ostatné mi, chcem v niekoľkých bodoch povedať, čo si o tom myslím.

    Ten prvý bod je, pani navrhovateľka, pani poslankyňa Blahová, oznámte všetky trestné činy, oznámte! Oznámte polícii, oznámte prokuratúre, oznámte súdom, oznámte všetkým tým, ktorým to prináleží. Predsa nie je možné kryť, kryť týranie detí, kryť povedzme, kryť fetovanie, kryť dokonca finančné fraudy, to predsa nie je normálne, aby sa toto krylo. Ja som prvý ten, ktorý budem podporovať to, ale nie to, že budete tu tri hodiny rozprávať o niečom. Čo jednoducho nespolupracujete s tou políciou? Jednoducho neoznámenie, neoznámenie takýchto skutočností je v zásade trestný čin, neoznámenie, znovu opakujem, takýchto závažných okolností je trestný čin, nie, neoznámenie takýchto vecí.

    A teraz sa vrátim k tomu Čistému dňu, veľa ľudí rozpráva o Čistom dni. Ja sa chcem opýtať, koľkí z tých, hlavne z opozície, bolo v tom Čistom dni. My sme boli na tom poslaneckom prieskume, ja si veľmi dobre pamätám, čo bolo na tom poslaneckom prieskume, dokonca, myslím, že to bolo brané aj kamerami.

    Pani Blahová, vy ste tu vyjadrovala, a, vyjadrovali, pardon, vyjadrovali niekoľko neslušných slov. Ja musím povedať, že na tom poslaneckom prieskume tie deti, tí rodičia vyjadrili niekoľko tých názorov – a dokonca aj nie veľmi slušných názorov – na konanie vaše, vaše ako človeka.

  • To je, a teraz skúste mi vysvetliť, 90 % ľudí, teda rodičov, detí sa zúčastní na tom poslaneckom prieskume, ja nepočujem jedno pozitívne slovo na vašu adresu. Takže chcete mi povedať, že 90 % klame, len vy s vašimi zisteniami hovoríte pravdu? Veď to predsa nie je normálne! Normálne by bolo podľa môjho názoru, nie v piatok poobede a v sobotu ráno urobiť tlačovku, urobiť cirkus cez víkend, aby nikto nemohol reagovať, a potom odrazu sa spustí kauza Čistý deň. Pani Blahová, ja si veľmi dobre pamätám na vaše úradovanie aj počas rôznych káuz, kde ste pošpinili ľudí. Tu hovoríme o rodičoch, zamestnancoch, kolíznych opatrovníkoch, všetkých ľudí, ktorí mali niečo spoločné s Čistým dňom.

    Vážená pani Blahová, ja si pamätám na kauzu únosov detí do zahraničia, pamätám na to, akým spôsobom ste nie, ale už až za hranicu takej normálnosti až pod kože ste urážali zamestnancov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Teraz čelíte, mimochodom, obvineniu spolu s pani podpredsedníčkou Nicholsonovou, čo teda je veľmi jednoduché pošpiniť zamestnancov. A čo je pre mňa až obrovský paradox, pani bývalá štátna tajomníčka skončí na ministerstve a dá trestné oznámenie na svojich ľudí. Na ľudí, ktorí pracovali pod ňou! Veď to už je asi podľa mňa nie celkom zdravý jav. Vy pošpiníte ľudí a potom sa tvárite, ako keby sa nedialo, a potom na súde sa obhajujete. A teraz ja som zvedavý teda, ako tie súdy vôbec dopadnú.

    Ja pevne verím, že sa očistia títo ľudia, len problém je, že tá špina, ktorú ste vyliali na nich cez tie rôzne internetové a iné náležitosti, jednoducho sa ťažko zmyje. Vy ste ten typ, ktorý dokážete osočiť a na druhej strane sa tvárite, že už sa nedeje. Dokonca mám pocit, že budete mať dosť veľa čo vysvetľovať aj svoje nenávistné doslova konanie voči týmto ľuďom.

    Môžme, veď to máme v živej pamäti, asi možno trištvrte roka dozadu. Marco, problém Marca, odrazu nikto nič nerozpráva o Marcovi, lebo mama žije vo Švajčiarsku. Údaje sú najnovšie, že Marco je v pohode, odrazu nie je problém, že žena, že jeho mama je odrazu nejaká prostitútka a tak ďalej. Veď toto ste uvádzali na tom internete! Veď byť na Marcovom mieste ako 18-ročný a čítať o sebe tie zverstvá doslova, o tom, čo ste popísali! Nehovoriac o tom, že sme mali návrh na uznesenie, kde pani Nicholsonová chcela ísť na súdy kontrolovať, ako deti sa nejakým spôsobom odoberajú. Akým spôsobom si budeme premietať takéto vášne, veď toto už hraničí s nejakou, nie celkom normálnym javom.

    Pani Blahová, vy dokážete osočiť v záujme, v tzv. záujme detí dokážete osočiť tých, ktorí sa nemajú možnosť ani brániť. Veď sa nemôžu brániť ani tí ľudia z Čistého dňa. Vy stále si myslíte, že vy máte pravdu a tých 90 % proste klame, všetcia klamú a my tu hovoríme pravdu. Vy nechajte priechodnosť zákonu, veď dajte to vyšetriť, ja budem ten prvý, ktorý budem rád, ale nie na to, že najprv osočíte, na internete pouvádzate osobné dáta, všetky chorobopisy pomaly a potom tí ľudia jednoducho budú s tým žiť. Žijú s tým a žijú s tým vedomím, ja vám môžem vybrať niekoľko mailov, čítal som to ako štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, čo ste špiny naliali na doslova na únosy medzinárodné, medzinárodné osvojovanie detí.

    Takže, pani Blahová, prečo vám neverím, prečo ja vám neverím, prečo vám veľa ľudí neverí, prečo dostáva, Erik Tomáš dostáva takéto esemesky, lebo je to, bohužiaľ, je to tak, ako je. Ak teda presvedčíte, ale nepresvedčíte tým, že bude minister chodiť po Čistom dni a bude robiť policajta, presvedčí to inak. Ak máte osobný záujem, ten sa nedeje tak, že na internete uverejníte osobné dáta týchto ľudí.

    Takže len na záver, len na záver, a to už aj nieže nehovorím o tej nezamestnanosti, podľa môjho názoru ten, ktorý písal o tej nezamestnanosti, ten sa musel, ja neviem, zraziť s koňom. Veď predsa nie je normálne znížiť o 180-tisíc, alebo, pardon, zvýšiť o 180-tisíc, o 190-tisíc zamestnanosť na Slovensku, to už nedá sa štatistiku zmeniť. Ak zvýšime zamestnanosť o 180-tisíc, tak všetky tie diskusie o tom, že sme jednoducho, alebo že sa upravovali štatistiky, jednoducho nemôžu platiť. To si môžte zobrať zo štatistík Sociálnej poisťovne. Toto tu je, už by som povedal, už za nejakou hranicou, len aby sme spolitizovali niečo, osočili ľudí, vynadali a potom ich dajme ešte na internet: A to sú tí zlí, my sme tí dobrí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán spravodajca, to je také rytierske, nakydať na niekoho, kto nemôže ísť do faktickej, že, keďže predsedám tejto schôdze? To je za hranicou. Na vaše vystúpenie registrujem 12 faktických poznámok

  • Reakcia spravodajcu.

  • To ste nám napísali do rokovacieho poriadku.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Blaha. Nech sa páči.

  • Nemyslím si, že to bolo úmyselné, a myslím si, že to pán Burian takto nemyslel, ale dobre. Nadviazal by som naňho. Ja mám obavy, že tu ide o komplexnú stratégiu. A toho sa obávam najviac, pretože tu zrazu nemá záležať na názoroch súdov, prokuratúry, polície, kurátorov a tak ďalej, má záležať na blogu pani poslankyne, sociálnej pracovníčky jednej konkrétnej. A teraz v tejto kauze Čistý deň všetci ostatní, čo nesúhlasia s pani Blahovou, majú byť tí, ktorí legitimizujú znásilňovanie detí. Takáto sa tu vytvorí fikcia, a to nie je jediný príklad. To isté amnestie. Ústavný súd, to sú proste všetko skorumpovaní, zlí ľudia, ktorým netreba veriť, treba veriť iba Celeste Buckingham, lebo podpísala nejakú petíciu, alebo takýmto ľudkom, ktorí sa vyjadrujú, celebritám k amnestiám. A keď náhodou nesúhlasíte, máte iný právny názor, tak ste rovno vrah, spoluvrah Remiáša. Takáto fikcia sa tu vytvára. A to je ďalej kauza loga na ministerstve zahraničných vecí. Nemá záležať na názore NKÚ, na názore úradníkov, na názore všetkých tých, ktorí sa tým odborne zaoberajú. Má zaujímať nás iba názor referentky Hlávkovej a akonáhle máte iný názor, tak ste zlodej. A takéto fikcie sa vytvárajú hádam v každej kauze.

    Toto je cielená stratégia, kde nakoniec spochybníme všetky autority štátu, všetkých odborníkov a rozhodovať bude facebook, ulica, lebo Matovič naženie do ulíc veľa ľudí, alebo pani Blahová, ktorá na to nemá ale žiadnu legitimitu, alebo pani Jurinová, ktorá je, myslím, študentka alebo absolventka, akej to bola, že Vysoká škola strojní a textilní Liberec. No tak, a teraz táto pani sa ide vyjadrovať k vysoko odbornej veci, ako sa starať o drogovo závislých ľudí.

    Prepáčte, pri všetkej úcte, majme úctu k štátu, k štátnym autoritám a k odborníkom. Ja mám úctu k takým ľuďom, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, a takými ľuďmi nie sú ani pani Blahová, ani pani Jurinová, prepáčte.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán Burian, vy si dovoľujete sa navážať do niekoho, kto počas svojho aktívneho života pomohol toľkým deťom a opusteným matkám? Vy poznáte činnosť Natálie Blahovej, poznáte tých ľudí, ktorým ona počas dlhých rokov pomáhala? Vy máte spoločne v tom, že ste v minulosti pomáhali ľuďom, ale zatiaľ čo ona pomáhala sa im vyhrabať z dna, tak vy ako bývalý úžerník ste im pomáhali do hrobu. Vy si trikrát zakusnite do jazyka, keď sa budete chcieť nabudúce do niekoho takého, ako je Natália Blahová, navážať, pán Burian! Vy ste nič nevyvrátili z tých obvinení, nič ste nevysvetlili z toho, čo tu zaznelo. A ja začínam nadobúdať pomaly istotu aj po tom konfliktnom a hysterickom vystúpení, čo tu predviedol ten, čo zháňa peniaze vlastnou hlavou, že v tomto svinstve lietate v tej vašej podarenej strane SMER – sociálna demokracia viacerí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Rada som si vás vypočula, pán bývalý štátny tajomník Burian. Zistili sme opäť, že nerozumiete problematike, a možno sme zistili, prečo ste bývalý štátny tajomník, ale keďže ste boli istú dobu, pomerne dlhú štátny tajomník, aspoň vieme, že súčasťou toho kolapsu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ste aj vy.

    Takže vráťme sa k tomu, čo ste spomínali sprvoti. Trestné oznámenie a to v niekoľkých kusoch a na rôzne trestné činy sú podané jednak na Generálnej prokuratúre a iné podnety na iných ustanovizniach kontroly, ktoré som ja sama vlastnoručne napísala. Ďalej, vráťme sa k vašej poznámke o únosoch, ktorými som sa zaoberala zhruba pred štyrmi rokmi. A vy sa nehanbíte, pán Burian, vy sa nehanbíte, vy máte sklerózu alebo čo?! Veď to bola kauza ako Brno, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny jednoducho opäť ignorovalo len preto, že to nebol nejaký vypuklý problém, ignorovalo deti, ktoré posielalo na adopciu do Talianska, ale na základe tohoto sa zistilo, že nám chýba 190 adopčných správ a nevedeli sme, čo je s deťmi, ktoré sme posielali za hranice. A vy si dobre zapamätajte, že to som bola ja s kolegyňou Nicholsonovou, pre ktoré boli zrušené zmluvy do Talianska, lebo doteraz Taliansko nespĺňa také kvalitatívne predpoklady na medzištátne osvojenie, aby sme tam mohli tieto deti posielať. Vy tematike vôbec nerozumiete! Chvalabohu, že tam nie ste a pevne verím, že za vami preč pôjde aj pán minister.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Suchánek.

  • Pán poslanec Burian, poslankyňa Blahová vám teraz vysvetlila, že tie podania na prokuratúru boli podané. Ale ja vám chcem povedať, že keď sa prokurátor dozvie o takomto nezákonnom čine, tak už z podstaty veci musí začať sám konať. A toto bolo medializované, ja si pamätám, keď generálny prokurátor Čižnár nastúpil do svojej funkcie, tak vyzýval prokurátorov, že dokonca keď sa z novín dozvedia o nejakej protizákonnej činnosti, že majú konať z podstaty svojej funkcie. Takže vôbec nie je potrebné, aby niekto v takejto veci, hlavne keď je to takto medializované, ešte dával aj trestné oznámenia.

    A k tomu, čo povedal aj pán minister Richter, že niet pochýb, že tam bolo týranie a že tam bolo pohlavné zneužívanie. A táto ustanovizeň má stále akreditáciu, dokonca jej akreditačná komisia doporučila to odobrať – a ona ju stále má! A my čakáme a čakáme, kým náhodou nezistíme, že skutok sa nestal, lebo to tak u nás beží.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Pán Burian, vy ste sa takou rečníckou otázkou zamysleli, že prečo pán Tomáš dostáva takéto esemesky? Vy ste vyzerali, ako keby ste mu uverili, že tie esemesky teda sú pravdivé, ktoré hovoria, že to, čo hovorí pani Blahová, sú klamstvá. "Pán Erik, Blahová klame!" "Pán Tomáš, pani Blahová klame!" No ja som teraz len za tú veľmi krátku chvíľu som dostala, neni to síce 30 esemesiek, ale dostala som zopár e-mailov, ktoré hovoria: "Pán Erik Tomáš, Blahová má pravdu." "Pani Kaščáková, Blahová má pravda." "Pani Blahová hovorí pravdu, je to smutné, ale je to tak." Ja vám to tiež môžem ukázať, pán Tomáš (reakcia z pléna), takisto; ja hovorím k pánovi Burianovi, nie k vám.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Tomáš, skúste sa vrátiť na miesto! Pani poslankyňa Kaščáková, chcete vrátiť čas? Dobre.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. No, pán spravodajca, so zápalom hodným lepšej veci tu bránite vlastne meritum a meritum je to, že pána ministra neodvolávame za to, že nie je policajtom v Čistom dni.

    Pán minister mal na základe množstva zistení nie Natálie Blahovej, nie výpovedí mladých ľudí, o ktorých si tu iste, ako som počul vo výpovediach, mnohí myslíte, že však nakoniec sú to feťáci a k..., takže kto by ich bral vážne. To znamená, že nie na základe toho, ale na základe zistených faktov, na základe absencie príslušného vzdelania pre výkon príslušnej funkcie mal jednoducho zobrať licenciu a dnes by sme tu nesedeli. Táto logika, že vy čakáte, že niekde dostanú nejakí ľudia 15 rokov za zneužívanie maloletých, je asi taká, ako keby sme nechali SS-manov v koncentráku fungovať až do rozsudku Norimberského súdu. Dovtedy nech tam s tými koncentračne väznenými ľuďmi nakladajú, ako myslia, lebo až keď budeme mať rozsudok Norimberského súdu, potom budeme môcť povedať, že fakt to asi nebolo dobré.

    A to je teda perverzná úvaha, lebo tuná v tejto sále nikto neposiela zatiaľ do väzenia manželov Tománkovcov, my si len myslíme, že nemajú jednoducho mať možnosť ďalej pokračovať v tom, čo sa tam dialo, a o tom je celé toto posedenie. Pán minister by tu nesedel, keby vykonal to, čo vykonať mal na základe názoru vlastnej akreditačnej komisie. Načo ju má, keď pohŕda jej názorom? Čo to je za zmysel takéhoto orgánu? A o tomto je to sedenie. Takže nikto z vás by tam svoje dieťa potom, čo tu počul, či tomu verí na 50, na 30 alebo na 5 %, nedal.

  • Potlesk. Ruch v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Čaplovič, prosím vás, nevykrikujte! Prihláste sa, keď chcete niečo povedať!

  • Výkriky z pléna.

  • Poprosím vás, páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Veď keď chcete niečo povedať, pán Čaplovič, tak sa prihláste. No tak nech sa páči. Teraz už nie, lebo už je uzavretá možnosť hlásiť sa s faktickou.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Burian, aj ja si pamätám na všetky kauzy, ešte aj možnože viac, nielen toho Marca, ktorého ste spomínali, a tie medzinárodné osvojenia. A každopádne som presvedčená o tom a čím ďalej tým viac, že ak by sa tieto kauzy nejakým spôsobom nemedializovali, všetko by vyzeralo ako úplne dokonalé a nič by nikdy u vás pod vaším vedením, pod vedením pána ministra nepotrebovalo žiadnu zmenu. Tohoto sa obávame. Fakt jediný spôsob, ako dosiahnuť nejaké nápravné opatrenia, sú vyvolať kauzu. Bohužiaľ, vy to všetko spôsobujete.

    A ešte malý dotaz, že prečo všetci teda posielajú takéto esemesky pánovi Erikovi Tomášovi? To je podľa mňa úplne jednoduché. Pretože všetci vedia, že je váš hlavný marketér. Takže všetci zmanipulovaní rodičia detí, ktoré sú naozaj v zariadení pod tlakom svojich zriaďovateľov, tak nemajú nič iné, inú možnosť, ako sa zastávať tohto zariadenia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ja som tiež čakal, že pán poslanec Burian sa pokúsi vyvrátiť niektoré z tých faktov, ktoré zazneli vo vystúpení pani predkladateľky Natálie Blahovej, ale nestalo sa tak. No a ja mám tiež také určité tu ohlasy od ľudí, ktorí mi tiež niečo píšu. No a píše mi kamarát, ktorý sedí na balkóne tu hore v parlamente, už tam nie je, ale sedel tam a píše mi asi nasledovné: "Ja sedím na balkóne medzi zamestnancami Čistého dňa. Čistá psychiatria, oni nie sú kompletní, smejú sa, zároveň to komentujú tak, že všetko, čo hovorí Natália, je pravda. Sedím na balkóne Národnej rady so skupinou úchylákov. Strašné." A ďalej pokračuje: "Komentujú to štýlom: Blbosť, nebolo to 100 kilometrov, bolo to len 80 kilometrov, ale všetky mená, ktoré Natália spomenula vo svojom vystúpení, poznali, tie tresty považujú za normálne a smejú sa na feťákoch. Tlieskajú pánovi Ficovi, pánovi Richterovi," a kamarát to zakončuje, "ale inak je to klbko nervov."

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik. Poprosím tých starších pánov tam v zadnom rade, aby ste sa utíšili.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak sa, prosím, utíšte. Oproti vám je madam každý.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ruch v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Napomínam vás poslednýkrát, inak vás vykážem z rokovacej sály, podľa rokovacieho poriadku mám na to právo.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím. Prosím vás, vráťte čas pánovi poslancovi Baránikovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Nebudem potrebovať až tak veľa času. Ja som chcel len reagovať na tú poznámku pána poslanca v tom zmysle, že tam tí chudáci ľudia, že ktorí boli takto strašne špinavo obvinení, že dúfa, že si to na tom súde nejako obhája, to svoje stanovisko. No, samozrejme, že si obhája, veď súdy sú vaše predsa a keby náhodou sa stalo, no tak potom na Ústavnom súde, ten už je úplne váš. Keď tam dostanete tých svojich smeráckych kádrov, tak je isté, že si to obhája.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, páni poslanci, ako ste si všimli, napomínam všetkých rovnako. Chcem vás veľmi pekne poprosiť, teraz prestaňte vykrikovať vy. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Všetkých bez rozdielu.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Burian, ja chcem zareagovať na to, ako ste tu vytiahli ten prípad Marca ako vraj ďalší príklad toho, že Natália Blahová preháňa a že my všetci preháňame, keď odvolávame ministra za veci, ktoré podľa vás sa vôbec nestali. Tak chcela by som upozorniť na to, že tie deti a tie detské výpovede sú, vážení kolegovia, dôležité. A ja naozaj zakaždým, keď ich začnete znevažovať, sa začnem ozývať.

    Dovoľte mi zacitovať. Pamätáte si na toho Marca len teda, aby sme, aby sme vedeli, o čo ide. Ja si ho pamätám ako plačúceho ho štátny úradník bral z triedy, ten Marco nevedel, čo sa deje. Nikto mu nič nepovedal, nevysvetlil, jednoducho ako keby to bola vec, ktorú treba vybaviť. Ja vás chcem teraz upozorniť na to, že tie deti treba brať naozaj vážne. Zacitujem z jedného dokumentu a potom vám poviem, odkiaľ to je: "Participácia detí v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, je upravená v čl. 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Dohovor garantuje právo dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť. Je potrebné, aby dospelí prijímali deti ako rovnocenných partnerov, rešpektovali a zohľadňovali ich názory pri riešení otázok a problémov, ktoré sa ich dotýkajú. Názorom dieťaťa je potrebné venovať primeranú vážnosť. Názory dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne zhodnotením každého jednotlivého prípadu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že aj v našej aplikačnej praxi možno od niektorých odborníkov počuť vetu: Ty tomu ešte nemôžeš rozumieť, a preto tvoj názor nie je dôležitý, my najlepšie vieme, čo je pre teba dobré. Je potrebné toto zaužívané klišé odstraňovať a nahradiť práve participatívnym prístupom k deťom."

    Dovoľte mi, citovala som zo správy pani Toma...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Burian, dozvedeli sme sa, prečo nedôverujete pani poslankyni Blahovej. Ja si vás dovoľujem upozorniť, že teraz nerokujeme o vyslovení nedôvery pani poslankyni Blahovej, ale pánu ministrovi Richterovi a k tomu ste príliš veľa k veci nepovedali. Miesto toho útočíte na navrhovateľku. Typické a očakávam, že to bude, ešte aj z úst vašich kolegov to budeme počuť ešte pomerne často na tejto schôdzi. A tvrdíte napríklad, že pani poslankyňa Blahová zverejnila nejaké osobné údaje. Netuším, aký článok ste čítali vy, ale pani poslankyňa Blahová vo svojom článku žiadne osobné údaje nezverejnila. Teda buď ste ten článok nečítali, alebo ste ho nepochopili, alebo vedome klamete.

    Ďalej ste ju obvinili, že má informácie o podozreniach z toho, že boli spáchané trestné činy a nepodala trestné oznámenia. Ale veď podala, zasa ste úplne mimo. Typické.

    A tá skutočnosť, že existujú deti a rodičia, ktorí sú s Čistým dňom spokojní, má byť akože dôkaz, že sa tam nediali všetky tie strašné veci, o ktorých vo svojom úvodnom vstupe hovorila pani poslankyňa Blahová? To snáď nie! To je asi taká silná argumentácia, ako keď niekto zastrelí svoju manželku a potom v televízii vidíte výpovede jeho susediek a susedov, ktorí do televízie hovoria, že nemôžu tomu uveriť, lebo veď to bol predsa taký slušný človek. To, že niekoho jeho susedia vnímajú ako slušného človeka, predsa neznamená a nie je dôkazom, že nemôže zastreliť svoju manželku. A to, že niektorí rodičia a deti sú spokojní s Čistým dňom, nijako nevyvracia podozrenia, že sa tam iným klientom diali strašné veci.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Na začiatku chcem povedať, že nikdy som nepovedal a netvrdím, že v zariadení nedošlo k porušeniam. Otázka je, do akej miery tieto nedostatky ovplyvnili vôbec činnosť Čistého dňa. Stále tvrdím, stále tvrdím, že to, tieto problémy nevznikajú pred týždňom, pred rokom, pred pol rokom a tento jav je už niekoľkoročný, ktorý vzniká hlavne v týchto zariadeniach.

    A čo zase teda sa mi páči, že ste na to reagovali, je presne to, čo pán Dostál, keď na konci svojej výpovede hovoril. To je presne to, tá nervozita z toho, že 90 % ľudí alebo možno viac ako 90 % jednak rodičov, jednak tých detí, zamestnancov nehovoriac, lebo tých spochybňujete, jednoducho vyjadrili názor, že názory pani Blahovej a vôbec jej angažovanie sa v tomto prípade je výrazné poškodenie ich a ich mena. Jednoducho Čistý deň dnes mohol budovať aj 10 rokov svoje renomé, ale za týždeň stratil všetko to, čo teda budoval možno niekoľko rokov. Ja len chcem dať do pozornosti a ešte raz zopakujem, veľmi ťažko sa buduje meno, ľahko sa ho stráca. A vy jednoducho ste takýmto spôsobom postavili týchto ľudí aj podľa ich výpovede, tých detí, ktoré hovorili, že keď vyšli vonku mimo zariadenia, tak sa cítili ako ľudia, ktorí sú z nejakého, nejakej, nejakého, ja neviem, ustanovizne, kde je zverinec, kde sú proste šialené veci, a stali sa terčom vôbec problémov v celej Galante a v okolí. Mali problém, aby sa z tohto zariadenia vôbec vzďaľovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Za klub SMER – SD teraz vystúpi pán poslanec Kéry.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil za náš poslanecký klub a vyjadril sa k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi.

    V dôvodovej správe som sa okrem iného dočítal: Minister je politicky zodpovedný za skutočnosť, že v našom štáte sú závažným spôsobom systematicky ohrozované práva a záujmy maloletých detí, je ohrozovaný ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický, sociálny vývin. Minister Richter konaním či nekonaním spôsobil, že platné zákony Slovenskej republiky nie sú rešpektované. Porušovanie základných práv a slobôd týkajúce sa tých najbezbrannejších obyvateľov krajiny – maloletých detí - je fatálnym prehreškom voči ľudskosti.

    Odpustite mi, ale táto štylizácia mi pripomína, ako keby sme boli na Norimberskom procese alebo minimálne na Haagskom vojenskom tribunále, ktorý súdi najtvrdších zločincov, ktorí sa prehrešili proti najtvrdším zločinom proti ľudskosti. Myslím si, že to tam nemalo vôbec čo robiť.

    Prvé konštatovanie, s ktorým môžem súhlasiť, je na strane 5, citujem, "kedy prebiehajú trestné stíhania vo veci znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ohrozovania mravnej výchovy mládeže". Opakujem, "kedy prebiehajú", pretože niekedy mám dojem, že, niektoré dámy a páni z opozície, vás nezaujíma, že či je výsledok na konci, ale vy jednoducho máte svoj názor na vec a tento názor neustále prezentujete ako hotovú vec.

    Myslel som si, že tuná odôvodnenie končí, ale mýlil som sa, pretože ďalej uvádzate dôvody, pre ktoré chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi, a to je, že nezamestnanosť síce klesá, ale pomalým tempom, že môže za to, že sú nízke mzdy na Slovensku, dokonca za regionálne rozdiely. Ďalej citujem: "Minister Richter riadi rezort... od roku 2012, ... nezamestnanosť sa na Slovensku znižuje, ale nie je to zásluha ministra; nezamestnanosť sa znižuje v celej Európskej únii." Nuž, u viacerých pánov a dám z opozičného spektra sme si už zvykli, že keď nezamestnanosť stúpa, na vine je Robert Fico a zlé opatrenia z dielne ministerstva práce, ale keď už nezamestnanosť klesá, tak sa opozícia dá do takého strohého konštatovania, že klesá, pretože máme dobrú ekonomickú situáciu v Európskej únii. Nuž, dámy a páni, zdá sa mi to, že nepoužívate rovnaký meter.

    "Minister Richter hovoril," ďalej pokračuje vaša citácia, "že naša krajina je skokanom roka v znížení počtu nezamestnaných do 25 rokov. Odborníci pracujúci s týmito mladými nezamestnanými tvrdia, že počet nezamestnaných mladých ľudí v takomto rozmere je škandál." Nuž ale poďme teda na nejaké fakty a argumenty, ako zvykne hovoriť pán minister Kaliňák, pozrime, kto to hovorí. Takže v júni v roku 2010, je to obdobie nástupu Radičovej vlády, bol počet mladých nezamestnaných do 25 rokov 58 375, na konci vlády Ivety Radičovej už bol 85 793. A viete, aký je to počet v dnešnej dobe? Údaj k februáru 2017 hovorí, že počet nezamestnaných mladých do 25 rokov je na úrovni 36 287, to je pokles takmer o 50-tisíc mladých ľudí.

    Pani Blahová, tomuto hovoríte škandál? Možno máte rada hit skupiny Polemic Škandál, ale poprosím vás, v budúcnosti používajte toto spojenie vtedy, kedy je to vhodné, ale nie v tomto prípade.

    Ďalej pokračujem: Koncom roku 2016 bolo 137 322 osôb dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaných znamená, že sú v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov. V súčasnosti je to číslo ešte nižšie, je 131 544 osôb. A čo si myslíte, v apríli 2012 na konci Radičovej vlády, aké bolo toto číslo? 190 168. To znamená, že sa nám toto číslo podarilo znížiť takmer o 60-tisíc. Nuž, nedá mi, aby som nepoužil ľudový frazeologizmus, ktorý je taký vhodný na túto tému a ktorý je tak príznačný pre časť opozície, aj pre vás, pani Blahová, a ten znie: Povedala sova vrabcovi, že má veľké oči.

    Mohol by som pokračovať aj v ďalších štatistikách, viaceré spomenul už pán minister Richter, ale spomeniem jún 2010: evidovaná nezamestnanosť 12,34 %, koniec Radičovej vlády 13,4 %, v súčasnosti 8,39 %, pokles o viac ako 5 percent. Štatistika mladých nezamestnaných do 29 rokov. Na konci Radičovej vlády 134 038, v súčasnosti 67 732 mladých do 29 rokov. Pokles takmer o 50 percent. Podľa Eurostatu sa nezamestnanosť na Slovensku znížila vo februári 2017 na 8,6 % a priemer eurozóny je na úrovni 9,5 percenta. Od februára 2016 sme stále pod priemerom eurozóny a postupne sa od neho vzďaľujeme. Nezamestnanosť mladých do 25 rokov od apríla 2012 poklesla až o 15,8 percentuálneho bodu a len pre ilustráciu, v apríli 2012 bola na úrovni až 35 percent.

    Ruka v ruke s nezamestnanosťou treba hovoriť aj o zamestnanosti a dúfam, že, dámy a páni, nikoho nemusím presviedčať, že Slovensko má historicky najvyššiu mieru zamestnanosti. A môžeme urobiť porovnanie medzikvartálne alebo medziročné, napríklad medziročné porovnanie štvrtého kvartálu 2015 so štvrtým kvartálom 2016 stúpla zamestnanosť na Slovensku o 2,6 percentuálneho bodu a znamenalo to piaty najvyšší rast v Európskej únii. Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o 198 258, je to údaj Sociálnej poisťovne, a v roku 2016 pribudlo viac ako 63 500 nových riadnych zamestnancov, de facto nových pracovných miest. Mnohí možno viete, že cieľom vlády v národnej stratégii zamestnanosti je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť v kategórii 20- až 64-ročných na úrovni 72 % a už koncom minulého roka bola zamestnanosť v tejto kategórii na úrovni 70,3 percenta.

    Od apríla 2012 poklesol počet evidovaných nezamestnaných do 25 rokov o približne 50,7 percenta. Pokračuje aj priaznivý vývoj v kategórii dlhodobo nezamestnaných nad 4 roky, vo februári 2017 ich bolo 60 369, medziročný pokles bol 11 676 osôb. Znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných bezpochyby pomáhal od začiatku roka 2015 aj súbeh mzdy a hmotnej núdze a osobitného príspevku, ktorý využilo už viac ako 30-tisíc ľudí. S týmto súvisí aj pokles počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, v septembri 2016 sa ich počet po dvanástich rokoch dostal konečne pod hranicu 100-tisíc, aktuálne máme 96 506 poberateľov pomoci.

    Mám tu prognózy Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska v otázkach zamestnanosti, kedy rok 2017 by mal byť rast 1,8 až 2 %, v roku 2018 1,1 až 1,2 %, v roku 2019 na úrovni 0,9 percenta. Čo sa týka nezamestnanosti, tá by podľa týchto inštitútov mala v tomto roku dosiahnuť hranicu 8,4 %, v nasledujúcom roku niekde hranicu medzi 7,6 až 7,7 %, v roku 2019 6,9 až 7,1 percenta.

    Nedá mi nespomenúť aj najdôležitejšie opatrenia od roku 2012 a ja za najdôležitejšie považujem zmeny v Zákonníku práce v prospech zamestnancov. Pamätám si, keď sme v minulom volebnom období schvaľovali Zákonník práce, mnohí poslanci vtedajšej opozície, hlavne zo strany Sloboda a Solidarita, kričali, že to bude viesť k zániku mnohých pracovných miest, nebudú vznikať nové pracovné miesta, že krivíme pracovný trh. Ale našťastie, nič z toho sa nenaplnilo a nezamestnanosť klesá a nové pracovné miesta vznikajú.

    Keď sme pri Zákonníku práce, chcem poďakovať pánovi ministrovi Richterovi aj za to, že nám dovolil, aby sme, a umožnil stretnúť sa na tripartite s odborármi a hlavne zamestnávateľmi, aby sme dokázali presadiť náš návrh zákona, za čo patrí vďaka najmä pánovi poslancovi Podmanickému, ale aj ďalším kolegom zo Slovenskej národnej strany a MOSTU – HÍD, a dneska sme zmenili Zákonník práce, ktorý zakazuje predaj v maloobchode počas dní štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, dokopy 15,5 dňa.

    Naša krajina sa aj v európskom meradle stála príkladom best praktices projektov na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí. Keď sme my zlí, akou optikou sa môžeme pozerať na vás, dámy a páni z vtedajšej opozície? Mám na mysli najmä zástupcov a predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita a štvorku z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

    Od novembra 2013 si môžu zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaného, uplatňovať odvodovú úľavu. Za takéhoto zamestnanca platia 12 mesiacov iba sociálne odvody vo výške 1,05 % z jeho hrubej mzdy, inak by platili viac ako 35 percent. Okrem podpory v zamestnanosti je tu snaha zlepšovať životnú úroveň ľudí aj razantnejším zvyšovaním minimálnej mzdy, pamätáte si, že najskôr to bolo o 28 eur, potom 25 eur a v tomto roku o 30 eur, a ja sa už teším, kedy minimálna mzda bude začínať číslicou 5.

    A posledná vec, ktorá tu ešte dnes neodznela, pomer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou nominálnou mzdou, takzvaný Kaitzov index, už dosahuje úroveň 52 %, pričom v roku 2012 to bolo iba 45 percent. Treba pripomenúť, že Európsky výbor sociálnych práv dlhodobo odporúča, aby minimálna mzda v čistom vyjadrení dosahovala aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, k čomu sa postupne aj dostávame.

    Ďalej ma dosť prekvapilo výčitka opozície a hlavne predkladateľov ohľadne nízkych miezd. Citujem: "Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera." Dámy a páni, myslím si, že tomuto tvrdeniu už nemôžu chápať ani redaktori a čitatelia Denníka N, teda tí redaktori, ktorí politikov zo SMER-u – sociálna demokracia priam nenávidia. Minimálnu mzdu predsa každoročne zvyšujeme, aj tak dávame týmto určitý tlak na rast miezd, a predsa, nechcem vás školiť, ale vláda je zodpovedná za mzdy len štátnych a verejných zamestnancov, ja si neviem predstaviť, že by som môjmu asistentovi, ktorý je zároveň majiteľ firmy, povedal, že prosím ho, aby tento mesiac dvihol mzdu svojich zamestnancov o 50 alebo 100 eur.

    Ďalšia výčitka, pre nízke mzdy ľudia utekajú do zahraničia. Nuž, je pravda, tento stav mňa osobne neteší, ale svojím spôsobom je to aj výdobytok novembra ´89, kedy sme získali slobodu a slobodu pohybu a naozaj sa to ešte viacej prehĺbilo, keď sme vstúpili do Európskej únie a do schengenského priestoru a dneska je oveľa jednoduchšie získať si prácu v zahraničí, najmä v štátoch Európskej únie. Ale je zaujímavé, že aj Slovenská republika sa stáva zaujímavá z hľadiska zamestnanosti a možno aj miest pre viaceré štáty Európy. Možno sa budete smiať, keď spomeniem Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu alebo bývalé štáty Juhoslávie.

    Ďalšia výčitka na ministra Richtera sú regionálne rozdiely. Ak dovolíte, nepatrí to pod priamu gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto sa k tejto problematike vyjadrovať nebudem.

    Už na záver tohto môjho polčasu spomeniem asi toľko, že argumenty v oblasti nezamestnanosti, nízkych miezd a ďalších vecí, mám dojem, že predkladatelia si strelili do vlastného kolena.

    Prejdem k tej druhej téme, tá sa týka odobratia či neodobratia akreditácií v resocializačnom stredisku Čistý deň. Hneď na úvod chcem povedať, že sa nepovažujem za odborníka na problematiku, ktorá sa venuje ochrane detí a mladistvých. To však neznamená, že nemám na toto svoj vlastný názor a že nemôžem používať zdravý rozum. Mojou snahou a snahou všetkých nás by malo zistiť, na ktorej strane je pravda. Kto je v tejto kauze ten, ktorý ubližuje, a kto sú tí, ktorým je ubližované. Ale rozoznať dobro od zla je čoraz náročnejšie aj pre časté zmeny názorov, postojov a výpovedí od zainteresovaných. Mám však pocit, že hneď v úvode, ako vznikla kauza Čistý deň, nebola táto téma uchopená po odbornej stránke, ale bola uchopená výsostne politicky. K tomu konštatovaniu ma vedie blog pani poslankyne Natálie Blahovej.

    Teraz by som sa venoval tomu, čo vychádzalo zo zistení a prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodlo o neodobratí akreditácií. Po a) Krajská prokuratúra v Trnave, po b) súdy, a mám na mysli najmä trinásť rozhodnutí súdov, či už okresných alebo krajských, ktorými súdy nevyhoveli návrhom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na nariadenie neodkladného opatrenia. A po c) rodičia a blízke osoby klientov resocializačného strediska vyhlásili, že ich deti nie sú v ohrození zdravia či života.

    Spomeniem aj otvorený list rodičov, na základe ktorého ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovalo stretnutie rodičov s členmi akreditačnej komisie. To sa udialo 30. septembra minulého roku. Ministerstvo sa takisto obrátilo na prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a prezident Policajného zboru informoval, že bolo podané trestné oznámenie. Na základe procesných úkonov bolo začaté trestné stíhanie za tri trestné činy, ktoré sa mali odohrať v rokoch 2014 – ´15. Ministerstvo sa ďalej obrátilo aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktoré však informovalo, že je nepravdepodobné, že vyšetrovanie bude ukončené do konca roka 2016.

    7. decembra minulého roku sa ministerstvo obrátilo na Generálnu prokuratúru a podľa mňa jej závery považuje ministerstvo za zásadné pre ďalšie rozhodovanie vo veci zrušenia akreditácie. Generálna prokuratúra konštatuje, že prokurátori krajskej, okresnej prokuratúry vykonali v Čistom dni previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných rozhovorov s chovancami neboli zistené skutočnosti, ktoré by viedli k prijatiu opatrenia prokurátora.

    Teraz odbočím a vrátim sa k utorňajšiemu zasadnutiu a rokovaniu nášho zahraničného výboru, kedy sme rokovali o vyjadrení nedôvery pánovi ministrovi Richterovi. Pani poslankyňa Blahová ma obvinila z toho, že keď teda túžim poznať pravdu, prečo som priamo nenavštívil resocializačné stredisko Čistý deň v Galante a prečo som priamo na mieste činu nehľadal pravdu. No už na môj argument, že tam nebola ani verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová, už nijako nereagovala. A, pani poslankyňa Blahová, prečo by som mal chodiť do resocializačného strediska Čistý deň? Aby ste ma potom podrobili mediálnemu lynču ako môjho kolegu Erika Tomáša?

    Panie poslankyne, páni poslanci, zdá sa vám nezvyčajné, že ministerstvo viacej dôverovalo informáciám z Generálnej prokuratúry, informáciám z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave než informáciám z blogu pani poslankyne Blahovej? Lebo mne určite nie. Navyše Generálna prokuratúra uistila ministerstvo, že prokuratúra konala a koná, preveruje podozrenia z trestnej činnosti, ale doposiaľ skutočnosti prezentované v médiách neboli dokazovaním preukázané.

    Dámy a páni, možno si to ani neuvedomujete, ale rozdúchaním vášní a emócií, ktoré ste do tejto problematiky vniesli, ste nepremyslene zasiahli do systému. Napríklad v Zlatých Moravciach máme reedukačné centrum, je to štátne zariadenie, ak sa nemýlim, pre dievčatá staršie ako 13 rokov a slobodné mamičky. Do tohto a ďalších podobných centier prichádzajú mladiství s ťažkými poruchami správania. Poznám ľudí, ktorí pracujú v tomto centre, a tí mi potvrdili, že každý klient je svojím spôsobom individuálny a potrebuje individuálny prístup. Tie dievčatá, nechcem sa ich dotknúť, sú schopné za pár eur, niekedy aj krabičku cigariet urobiť takmer čokoľvek. Sociálni pracovníci naozaj majú strach ďalej pracovať v tejto sfére, lebo čo keď sa nejaká chovankyňa rozhodne pomstiť sa a napíše list pani poslankyni Blahovej, v ktorom ich krivo obviní z niečoho, čo nespáchali? Pracovníci sa boja škandalizácie. Kto by sa nebál? Niektorí sa boja robiť nepopulárne rozhodnutia, a to sú tresty a sankcie, veď tie sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a samotnej prevýchovy. A tresty ako dlhšie pracovať alebo zákaz pozerať televízor sú podľa mňa úplne normálne. A to, čo povedal pán Galko, mlátenie hokejkou, tak samozrejme, ak by sa to preukázalo, tak to odsudzujem a určite to normálne nie je.

    Pani poslankyňa Blahová v úvode hovorila o morálnom rozvrate na ministerstve. Nuž ja mám tiež dojem z morálneho rozvratu, ale nie na ministerstve, ale v spoločnosti. A spôsobujete to vy, pani poslankyňa Blahová, aj všetci okolo vás, a to tým, čo stvárate. Nechcel som spomínať dve medializované slečny, ale v krátkosti to urobím. Slečna Tamara, ktorá spomínala, že dostala odmenu 5-tisíc eur za to, že bude vypovedať na Generálnej prokuratúre v neprospech Čistého dňa, priznala, že podala trestné oznámenie na svojho vychovávateľa, lebo bola na neho nahnevaná a chcela sa mu pomstiť. Vy si neuvedomujete, že toto môže spustiť obrovskú lavínu? Ďalšia medializovaná slečna, slečna Simona tiež zmenila pôvodnú výpoveď, či už to bolo na základe spomínaných 5-tisíc eur alebo na základe niečoho iného, nechám na zvážení každého z vás. Ale verím tomu a verím tej komunikácii s pánom poslancom Kollárom, predstaviteľom netradičnej slovenskej rodiny, a verím tomu preto, lebo túto komunikáciu sám priznal.

    Dámy a páni, pokúsme sa v tejto kauze, ktorá traumatizuje spoločnosť, zachovať si aspoň istý nadhľad a aspoň kúsok zdravého rozumu. Ak by sa ukázalo, že došlo k porušeniu zákona, a to buď násilím páchanom na mladistvých, alebo nebodaj sa dokáže sexuálne zneužívanie a bude naplnený dôvod na zrušenie akreditácie, budem medzi prvými, ktorý povie ministrovi Richterovi, že je nevyhnutné pristúpiť k odobratiu akreditácie pre resocializačné stredisko Čistý deň v Galante. Ale ako ho poznám a myslím si, že Jána Richtera poznám veľmi dobre, pretože obaja máme korene v okrese Zlaté Moravce, nebude to nutné a on bude konať bez toho, aby ho k tomu museli vyzývať nejakí Kéryovci alebo nejaké Blahové.

    Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, ešte raz, jedenásti. Počkajte, prečítam všetkých, lebo niektorí sa hlásia. Ešte raz, prosím, vráťte na... Galko, Poliačik, Osuský, Blaha, Jurinová, Vaľová, Blanár, Laurenčík, Nemky, Mihál. Poďme ďalej: Senko, Verešová, Bagačka a pani podpredsedníčka štrnásta, posledná.

    Takže prvý pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, rozmýšľam nad tým, že čo dokáže prinútiť bývalého kolegu, futbalového rozhodcu, ktorý mal v minulosti vždy zmysel pre fair play, aby takto vystúpil v rozprave a aby obhajoval tie hrozné zverstvá, ktoré sa proste obhájiť nedajú. Načo chcete čakať, pán Kéry? Na aké ukončenie trestného stíhania? Za znásilnenie? Za pohlavné zneužívanie? Pán kolega, my dnes nesúdime riaditeľa toho domu hrôzy ani jeho zamestnancov, to nech spravia súdy. My hovoríme o odobratí akreditácie. Kolegyňa Blahová tu povedala desiatky nespochybniteľných argumentov, pochybení, ktoré boli uvedené aj v tej správe, na ktorú ste sa odvolávali. Vy ste nevyvrátili ani jeden jediný argument! Mlžíte, rozprávate tu o nezamestnanosti, tripartite, mzdách. Ja neviem, kto vám to písal, ale myslím, že sme všetci videli, že len odkláňate pozornosť od Čistého dňa, kvôli ktorému tu dnes sme. Ani neviete, pán kolega, že ako svojím vystúpením usvedčujete pána Richtera z toho, že by mal zo svojej funkcie odísť, že by sa mal porúčať. Ja by som očakával, že vysvetlíte, prečo minister nenaplnil odporúčanie svojej vlastnej akreditačnej komisie. Prečo nesplnil to, čo mu bolo odporučené v tej správe?

    Pán Kéry, vy by ste dali do toho domu hrôzy svoje dieťa teraz? Vy by ste tam umiestnili svoje dieťa?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak prečo chcete, aby tam súdy umiestňovali deti iných, pre živého boha?! Svojím spôsobom vás musím ľutovať, pán kolega, lebo ja osobne si myslím, že vám to bolo možno aj nepríjemné, že ste museli vystúpiť k tomuto bodu, že vás k tomuto na klube poverili. A skutočne je mi vás úprimne ľúto, že ste to museli urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Kéry, vy ste povedali, že ak sa preukážu tie veci, ktoré sú predmetom trestných stíhaní, tak budete prvý, ktorý bude tlačiť na to, aby bola Čistému dňu odobratá akreditácia. To je v poriadku. A teraz si to poďme rozobrať. Budete tiež prvý, ktorý v rámci vyvodenia politickej zodpovednosti bude tlačiť na ministra, aby sa vzdal svojej funkcie? Lebo viete, my sa tu nerozprávame teraz o tom procese udeľovania alebo odoberania akreditácií. Prvotným záujmom a predmetom našej diskusie je politicky kultúrne vyvodiť politickú zodpovednosť voči človeku, ktorý má toto všetko na starosti.

    A druhá otázka je, čo všetko bude potrebné, aby sa preukázalo, že je pravda. Bude stačiť jedno trestné oznámenie, keď sa ukáže, že je založené na pravde? Alebo dve? Alebo to bude tak, ako hovoril pán Burian, že 10 % možno z tých chovancov je nespokojných reálne, a preto posiela tie maily. Aká je tá miera? Ja oceňujem, že dokážete priznať, že zrejme tam nebolo všetko v poriadku. Ale moja otázka je, kde je tá čiara, pri ktorej u vás je to nastavené tak, že ak je prekročená, tak na základe politickej zodpovednosti minister musí odstúpiť zo svojej pozície.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, vážený pán poslanec Kéry, patríte k tým, o ktorých sa tak zamýšľam, že ste na prvý pohľad, ba aj na poldruhý slušný človek a máte teraz takú nepríjemnú úlohu brániť to, čo bránite, aj keď je to takmer neubrániteľné. Prvý polčas, pekne ste to povedali, ste venovali nezamestnanosti a budovateľským úspechom na tomto poli. To je v poriadku. Veľkú súvislosť s ohniskom tejto schôdze to nemalo. Pripusťme, že mohlo to byť povzbudením pre spasiteľov ohrozenej mladej generácie na balkóne, ktorí možno nadobúdajú nádej, že ak by náhodou tam prišli o miesto, tak že sa predsa pre nich nejaká práca nájde.

    Ale keď ste sa tak básnicky spýtali, že či sa divíme, že minister verí viacej orgánom činným v trestnom konaní ako blogu poslankyne Blahovej, lebo tak nejak ste sa spýtali, tak ja sa zase pýtam alebo divím sa, nedivím sa vám, že sa divíte, ale divím sa, že pán minister neverí vlastnej akreditačnej komisii, že neverí vlastným kontrolným orgánom, lebo to je niečo, nad čím by som sa ja divil, buda vami. Pretože ak dostane takýto nález od komisie, ktorá je na to, a on čaká na nález v trestnom konaní? To je taká veľmi ošidná záležitosť. To ani keby tí rodičia, ktorí utýrali to dievčatko za tichého dozoru sociálnych štruktúr, mali doma ešte jedno, ale my ich tam necháme s tým druhým, to jedno bolo v skrini uložené, až do momentu, kým ich odsúdia. To je trošku proti zdravému rozumu.

    To znamená, argument o desiatich percentách nespokojných, predstavte si pri operácii a pôrode. Iba jedna z desiatich umrie a bude to vaša žena. Je fajn, že deväť je spokojných.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že je najlepšou odpoveďou na ten hyenizmus opozície práve ten pokojný a vecný prístup, ktorý predviedol kolega Kéry. Viete, keď ja počúvam to moralizovanie od niektorých kolegov opozície, ale ani slovko o Borisovi Kollárovi. To si všimnite. Jediný empiricky tvrdý fakt, ktorý je preukázaný v tejto kauze, je to, že Boris Kollár laškoval perverzne, úchylne, deviantne s mladou drogovo závislou dievčinou, ktorá mala pätnásť rokov. Toto je jediný tvrdý fakt, že Boris Kollár je úchyl. Ale o tom ani slovko. Všimnite si to. Ani slovko. Opozícia kryje Kollára. Ja si to pamätám, tú televíznu diskusiu v TA3, kde tam boli celá, všetci lídri opozície a dobre že ešte nebúchali po pleci Kollára, že ty si taký chlapák. Však on je chlap, on môže. On môže zneužívať ako taký pedofil mladé dievčatá. Ale to je v poriadku! To, že on sa správa ako deviant, to je v poriadku! Ale najväčší problém je minister Richter, ktorý sa snaží dopátrať pravdy. A nemá náhodou ten istý postoj ako pani poslankyňa Blahová, lebo ona vo svojom blogu napísala, tak to musí byť pravda.

    Ona to dokonca vo svojom prejave povedala: Pravda je iba jedna. Tomuto, tomuto výroku naozaj musel tlieskať celý Islamský štát. Pretože všetci vieme, že pravdy sú rôzne a treba hľadať rôzne stanoviská. Tí konkrétni ľudia, ktorí písali listy, mali svoju pravdu. Tí, ktorí píšu Erikovi Tomášovi, majú svoju pravdu. Tí rodičia majú svoju pravdu a dokonca slečna Tamara, ktorú spomínal pán kolega Kéry, má tri pravdy za dva mesiace. Najskôr obviňovala tých, potom tých a nakoniec tých. Tak si vyberte. Ja, ja by som strašne chcel vedieť, páni kolegovia z opozície, ako sa vysporadúvate s touto nekonzistentnosťou niektorých tých klientov Čistého dňa. Ako je možné, že na jednej strane do poslednej bodky veríte listom niektorých klientov, ale pani Tamare alebo pani Simone neveríte. Tak potom povedzte, kto má pravdu? Iba tí, ktorí vám pomáhajú vo vašej nechutnej politickej hre. A to je tá špinavosť!

    Ďakujem.

  • Výkriky z pléna.

  • Nekričte!

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kéry, zabudli ste ale pripomenúť pri tých vypočítavaniach všetkých úspechov, že keď nastúpila vláda Ivety Radičovej v 2010., tak preberala krajinu s deficitom 7,8 percenta. To bolo po bačovaní vašich ministrov Počiatka, Kaliňáka, no však premiéra Fica. A po prvom roku vlády klesol deficit na 4,3 percenta. Takže z čoho mala tá vláda robiť také úžasné opatrenia, ako robíte teraz vy za päť rokov? A nezabudli ste, samozrejme, napočítať všetko, nasčítať, aby to lepšie vyzeralo. Veď, chvalabohu, že aspoň v tejto oblasti vykazujete podľa mňa úplne prirodzené zlepšenie, lebo celá Európa sa zlepšuje v tomto. Aj v zamestnanosti, aj v produktivite, vo všetkom. Takže boli by ste už naozaj úplne čudní, ak by ste, ak by sa vám nepodarilo držať tieto čísla.

    Odporúčala by som vám, aby ste si prečítali článok dnes, ktorý, robil ho, bol na Denníku N a robil ho riaditeľ (smiech v pléne), riaditeľ zariadenia, kde sa teraz nachádza jedna klientka zariadenia Čistý deň, bývalá klientka, pána riaditeľa Gábriša. Prosím vás, prečítajte si, tam možnože uvidíte tie spôsoby práce, tie spôsoby práce, aké používajú v ich zariadení.

    Hovorili ste, obhajovali ste, že minister, že však je samozrejmé, že minister dôveroval viac prokuratúre a súdom. Ja stále ale nerozumiem, že čo vlastne, o čo vám vlastne išlo, keď ste to hovorili, pretože stále sú tie trestné oznámenia neukončené. Ony neboli vyvrátené, že sa to nestalo. Takže tie podozrenia stále existujú. Žiadna prezumpcia neviny, tunak ide o opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí. Toto ide o opatrenia sociálnoprávnej ochrany, o...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Poprosím vás, môžte ma prestať vyrušovať, pán poslanec Osuský? Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ja zase, pán Kéry, ako vy hovoríte, neverím určitým blogom a začnem asi týmto: Ak niekto chce naozaj pravdu, tak sa opýta obidvoch strán. Ja mám skúsenosť, že ak sa u mňa nejaký občan sťažuje, tak mi napíše premiér, ak sa mu sťažuje, aby aj mesto dalo vyjadrenie. Napíše mi to aj prezident. Ale pani Blahová nepíše nikomu. Ona sa tu postaví a číta príbehy, ktoré jej niekto napísal. Ktoré jej jednostranne niekto napísal. Keby prečítala, že a takéto vyjadrenie som dostala z úradu práce a takéto vyjadrenie som dostala z kurately, tak by som tomu verila.

    To, čo vy máte, pani Blahová, – neokrikujte ma! –, ma nezaujíma, tak ako ste mali na výbore s pani Nicholsonovou 14 prípadov, keď sme sa pýtali pani Nicholsonovej ohľadom detí, ja sa k tomu ešte dostanem, že 14 prípadov máme v mobile a má ich pani Blahová. To sú tie vaše, vaša skutočná práca, ktorú rozprávate. Áno, ak budete mať všetky vyjadrenia.

    A tak ako možno si robíte z toho, čo pán Kéry povedal, všetci srandu. Ale komu má veriť minister? Má veriť súdom v Piešťanoch, v Galante, v Banskej Bystrici, Považskej Bystrici, Prievidzi, Pezinku, Trenčíne, v Bratislave, v Trnave a v Nitre? Všetci sudcovia sa mýlili? Všetci sa mýlili a Blahová mala pravdu. Pán Kéry, ja by som tiež verila sudcom.

    A ešte jednu takú vec, už ani nestihnem. Pán Kaník sa tu kedysi so mnou stavil, že ich zákonník urobí nezamestnanosť pod 10 percent. Že príde domov variť mne, ma pozve na večeru. Nikdy sa to nestalo. Potom povedal, že mal na to dva roky. Všetci ste kričali, že náš zákonník vyženie ľudí z práce. Ja som aj takéto stávky tu zažila. Dámy, vy ste tu ešte nesedeli. A dodneska sa to nestalo.

    Vy ste tu sedeli, pani Blahová, keď už hovoríte, ale nemala by som vo faktickej, keď ste povedali, že ste si zobrali dieťa z detského domova a že ste ho na pumpe prezliekala. Je to klamstvo. Vždycky deti v detskom domove vám dajú prezliecť tam, lebo si ich beriete v svojich šatách. Ja som sa to pýtala. A že bolo škaredé, špinavé a neviem, aké ste...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Blanár.

    Pani poslankyňa Blahová, prosím vás, nekričte. Keď vy vystupujete, tak musí byť ticho, no.

  • Pán poslanec, pán poslanec Kéry, chcem ti poďakovať za vystúpenie a za množstvo faktov a pokojný tón. Pretože, aj keď sa to ťažko opozícii počúva, pretože oni tam predovšetkým vidia ten politický rozmer. Vysvetlil si aj, prečo akreditácia bola v rukách ministra. To sa nepovedalo, že akreditačná komisia je poradný orgán. Ale samotná zodpovednosť je na ministerstve, ktoré musí zohľadniť všetky fakty. A boli zobrané do úvahy tak stanoviská prokuratúry, súdov, polície, dokonca aj vyhlásenie rodiny. To si myslím, že nie je jednoduchá vec, a túto zodpovednosť pán minister zobral so všetkým, čo k tomu patrí. Ale toto nie je meritom toho, čo dnes tu chcete vy urobiť, páni poslanci z opozície.

    Pán poslanec, plne ťa podporujem, pretože ak oni sa tvárili, že má byť predovšetkým problém alebo je problém Čistý deň, tak prečo potom do tých dôvodových správ tam dávajú také veci, že v podstate je minister zodpovedný za to, že sú tu nízke mzdy, zodpovedný za to, že nezamestnanosť je taká slabá, mala byť ešte väčšia a tak ďalej. Tým vlastne sa demaskovali, že im vadí, že ministrovi sa darí aj vláde takéto veci doťahovať do konca. Tým sa demaskovali, pretože ten Čistý deň, to je len čisto marketingová vec, ktorá je hyenistickým zneužitím toho, čo sa v týchto zariadeniach naozaj deje. Pretože zoberme si, a teraz hovorím aj zo skúsenosti, lebo aj u nás v kraji máme takéto zariadenia, pracovať ako kurátor sociálny, starať sa o takéto deti je tak ťažká záležitosť, že vy neviete, čo bude dnes a čo bude zajtra s tým klientom. Čo povie dnes, čo povie zajtra. A opierať sa o takéto vyhlásenia týchto klientov bez toho, aby boli nejaké pádne dôkazy, je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kéry, vo svojom príspevku ste spomínal niekoľko argumentov, pre ktoré minister Richter neodobral akreditáciu zariadeniu Čistý deň. A jeden z týchto argumentov som si aj ja v rozhodnutí pozrel. Je to protokol Krajskej prokuratúry v Trnave. Tu sa ministerstvo opiera o tvrdenie, budem citovať, že "previerkou nebola zaznamenaná žiadna mimoriadna udalosť, usmrtenie, zabitie alebo úmrtie osoby umiestnenej v zariadení, útek za použitia fyzického násilia, respektíve pomoci zvonku, prípadne iná udalosť, o ktorej by mal prokurátor vedomosť." Koniec citátu.

    Ja sa pýtam, to ideme čakať, kým naozaj niekoho usmrtia alebo zabijú? Nestačí znásilnenie, sex so zamestnancom, týranie detí a neprimerané tresty? To myslíte, že tento argument ako môže stačiť na to, aby sa pán minister rozhodol, že nezoberie akreditáciu Čistému dňu? Ja si to teda nemyslím.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Maroš, výborné vystúpenie, len toto, čo predvádza opozícia, je ako hon na čarodejnice. Osobné útoky, častokrát bez argumentov, len za účelom na niekoho vyliať kýbeľ špiny a možno dať si nejaké video na Facebook.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kéry, veľmi dobre, pokojne, vecne, jasne. Je dobré, že si pripomenul veľmi dôležité fakty, ktoré boli riešené počas pôsobenia ministra Richtera. Pomenoval si problémy, ktoré sa riešili. Myslím si, že to treba pripomínať našej verejnosti častejšie a na konkrétnych číslach, tak ako si ich ty uvádzal. Jasné fakty. Čo sa týka opozície, myslím si, že verejnosti je to úplne jasné, že útočí, vysvetľuje pôsobenie pána ministra Richtera v negatívnom svetle.

    Čo sa týka Čistého dňa. No, okolo Čistého dňa sa dejú nečisté veci. Čo je najhoršie, že sa manipuluje s jeho klientkami, ktoré sa stávajú zrejme aj proti svojej vôli mediálnymi hviezdami. Verejne priznávajú, že konali pod tlakom, že v hre boli dokonca aj veľké peniaze, že aspoň jedna z nich bola navádzaná na krivú výpoveď. Na vopred dohodnuté stretnutie prišla s ich budúcim advokátom a on mal už všetko pripravené, mal pripravené všetky papiere na trestné oznámenie. Veľmi zaujímavé fakty. Myslím si, že verejnosť si robí úplne jasný obraz o tom, čo sa deje v Čistom dni, kto manipuluje, prečo manipuluje a aký je cieľ. Ja si osobne myslím, že treba v tejto kauze trošku ubrať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Evidentne je zrejmé, ako veľmi sa snažíte upriamiť pozornosť na tú časť odôvodnenia, ktorá sa týka zodpovednosti ministra, v akom stave je napríklad nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov, a rozprávate len o nejakých číslach vytrhnutých z kontextu. Nedám sa na túto cestu. Nedám sa, vám to vyhovuje, ale poďme späť, páni. Evidentne ste slabí v argumentoch ohľadne akreditácie Čistému dňu.

    A odteraz už budem vo faktických spomínať iba toto: Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí hovorí, § 7, že pri vykonávaní opatrení je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. § 7.

    § 85. Pán minister, počúvajte, lebo asi by ste to vy mali prvý vedieť. Minister zruší akreditáciu, ak zamestnancami, zástupcom, štatutárom alebo garantom boli vykonávané tak opatrenia, že bol ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo môže byť ohrozený život a zdravie detí.

    Čo viete z tohoto? Pán minister to určite vie. Aspoň si predstavujem, že to vie. Ale viete vy, že je povinný zrušiť akreditáciu minister, ak môže byť ohrozený život a zdravie detí v resocializačnom zariadení? Urobil to? Počúval odborníkov akreditačnej komisie, ktorú on sám zriadil a menoval týchto odborníkov? O tomto rozprávajte a toto nám skúste vyvrátiť. Pretože nemusí čakať na to, že sa dokoná trestný čin a že niekto potvrdí, že bol trestným činom. On je zodpovedný za to, aby sa neporušovali a nebol ohrozený život detí.

  • Ďakujem za slovo. Ja tiež poviem, že poďme naspäť. Áno. Pán kolega, myslím si, že svojím takým pokojným vystupovaním aj tónom si dosiahol to, že sa tak ukľudnila situácia, ale naša opozícia nepotrebuje ukľudniť situáciu. Ona potrebuje bičovať emócie. A od toho prvého vystúpenia je to, je to evidentné.

    A tak ako som povedal aj v tom prvom svojom príspevku, že zatiaľ veľmi málo sa spomenula tá manipulácia s rodičmi, a teda aj s deťmi a že len sa tlačí na tie emócie. A veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal aj kolega Senko. Keď myslíte, že sa máme venovať len Čistému dňu, tak načo ste tam písali do dôvodovej správy veci ohľadne nezamestnanosti a podobne? Takže sa k tomu legitímne niekto aj vyjadruje. A tie čísla, si myslím, že sú také, aké sú. Nech si každý spraví nejaké poznatky o tom.

    A čo sa týka, k nejakému postoju k Čistému dňu ako takému, to je, to je čiste, ako to vnímame. Ja si myslím, ako poznám aj ministra, že spravil, respektíve má podklady, ktoré mu povedali, že áno, síce v niektorých veciach sa pochybilo, ale nie je to na to, aby sa odobrala akreditácia. Vy máte iný názor. To je všetko, nič viac, nič menej.

    Ďakujem.

  • Kto chcel a pozorne počúval to dlhé, ale faktami nabité vystúpenie pani predkladateľky Natálie Blahovej a kto napríklad chcel a dával pozor pri faktickej poznámke kolegyne Verešovej, tak vie, že diali sa veci a niekto tu kryje veľkú špinu. Tam hore na balkóne sedia zamestnanci Čistého dňa. Ja ešte raz opakujem, že môj kamarát mi hovorí, že sa smejú, komentujú to, čo tu zaznelo, a dávajú za pravdu svojimi reakciami Natálii Blahovej. Všetky tie špinavosti, to šikanovanie napríklad sa tam skrátka stalo. A minister Richter to jednoducho kryje.

    Vás, pán kolega Kéry, si zrejme váš klub vybral ako človeka, ktorý je férový a ktorý bol ako ligový futbalový rozhodca, tak ako Ľubo Galko už spomínal, rešpektovaný, rešpektovaný a viem, že ste si vždy ctili fair play. Ten šport, ten futbal, ktorí ho robili alebo robia, nás k tomu vedie. Ale dávajte si pozor na to, že dobré meno máte iba jedno. A dávajte si pozor aj na to, a hovorím to ako čistý liberál, že božie mlyny melú pomaly, ale isto.

  • Pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Kéry, veľmi pokojné, jasné a plynulé vystúpenie musím povedať, len škoda, že úplne od veci. Vy ste sa tu naozaj snažili v tom svojom polčase obhájiť niečo, čo je neobhájiteľné, a to je, to je to, o čom rozprávala tri hodiny pani predkladateľka Natália Blahová.

    Viete, by ste neverili, že ako relatívne môže byť niečo, čo vy dnes večer pravdepodobne vyhodnotíte ako svojich päť minút slávy, vnímané. Tak ja vám chcem len tak čisto priateľsky povedať, že dnes to ešte na ten hrad nevydá, ale ja myslím, že to svoje 62. miesto na kandidátke ste si obhájili.

  • Pán poslanec Kéry, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galko, ale asi ste ma nepochopili. A aké zverstvá som ja obhajoval? Veď ja som sa snažil vecným, pokojným tónom argumentovať a nikde, ani v jednom mojom príspevku som sa nedotkol toho, že by som ja mal nejakým spôsobom chrániť Čistý deň. Ani v jednom.

    Na vašu priamu otázku, či by som tam umiestnil svoje dieťa, nie, neumiestnil. Ako bývalý rozhodca by ste mal vedieť, že prevencia je veľmi dôležitá nielen na futbalovom ihrisku, ale aj v živote.

    Pán poslanec Poliačik, nuž, my politici nemôžeme byť náhradou za políciu, za prokuratúru, za súdy. Môžme mať názor, ale nemôžeme to špikovať do toho, že my sme tí spravodliví a náš názor je najspravodlivejší a toho sa držte. Ja sa tak nebudem nikdy v živote chovať.

    Pán poslanec Osuský, veľmi si vážim kompliment z vašej strany, pretože vás považujem za veľmi vzdelaného človeka a priznám sa, že rád s vami sem-tam komunikujem, aj keď sa náhodovo, názorovo častokrát rozchádzame, a musím však povedať, že asi ste si dobre neprečítali dôvodovú správu, pretože tie krajšie zajtrajšky, ako ste ironicky povedali, v otázke nezamestnanosti, len som reagoval na dôvodovú správu.

    Pán poslanec Laurenčík, ak sa mýlim, tak sa nemám problém ospravedlniť, ale neviem o tom, že by orgány činné v trestnom konaní dokázali znásilnenie. Ja sa vás potom pýtam, prečo rodičia trvajú na tom, aby ich deti zostali v tomto zlom resocializačnom stredisku.

    Pani Verešová, načo ste to dávali do dôvodovej správy, keď sa vám teraz nepáči, keď reagujem o dobrých výsledkoch nezamestnanosti.

    Pani podpredsedníčka, ja som nič zlé neobha...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo sa prihlásila pani spravodajkyňa, nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, pozrela som si návrh opozičných poslancov, ktorí odôvodňujú návrh na vaše odvolanie z funkcie a kde citujú články Dohovoru o právach dieťaťa. Ako prvý článok citujú článok 3, kde v bode 2 tohto dohovoru sa píše: Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov práve...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ale ja som nezbadal, že tam sedela iná spravodajkyňa, ktorá...

  • ... no to nemôžte; alebo spravodajca. Nemôžte, len jeden. Len jeden môže vystúpiť.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • To je v poriadku, ale podľa rokovacieho poriadku len jeden môže byť za spravodajcov a takisto jeden aj za navrhovateľov. Prepáčte, to bola moja chyba. Takže jedine vo faktickej môžte, alebo sa môžte prihlásiť do ústnej potom.

  • Reakcie z pléna.

  • Niekedy, nie o pol štvrtej, ja si myslím, že okolo pol ôsmej.

    Takže ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dôstojnosť človeka by mala byť naozaj na prvom mieste. A súhlasím aj so slovami pána Kéryho, že prevencia je dôležitá. To ste povedali teraz v závere faktickej otázky. Áno; faktickej poznámky; prevencia je dôležitá. Práve preto si myslíme, že je potrebné, aby, alebo bolo potrebné, aby to zariadenie ďalej nemuselo spôsobovať traumu deťom.

    Kauza má dva rozmery, trestnoprávny a ľudskoprávny alebo rozmer vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany. Je jedno, kedy a ako skončí šetrenie trestných konaní. Minister je zodpovedný za kvalitu odbornej práce v zariadeniach. Za to, že ak existujú podozrenia zo šikanovania, z ponižovania, z týrania, bitia, ohrozenia mravnosti, manipulovania, tak to sú dôvody, aby minister konal. To sú dôvody, pre ktoré malo byť resocializačné zariadenie zatvorené, aj keď ide len o podozrenie. Toto je úlohou ministra.

    Je úplne chabé a úbohé, že sa spolieha a čaká na ukončenie trestnoprávneho konania. Toto je úlohou ministra vnútra možno, ale nie ministra práce, ktorému by malo ísť v prvom rade o ľudí. Jeho ministerstvo sa má starať o ľudí, nie o páchateľov.

    Pán minister (reakcia z pléna), áno, presne, o páchateľov sa má starať minister vnútra alebo pán prezident Gašpar, prezident, policajný prezident. Minister sa má starať o obete a tie sú, zdá sa, v resocializačnom zariadení.

    Pán minister, pokiaľ neviete, trestné konanie na Slovensku je zamerané práve na páchateľa, a predsa ministrovi musí ísť o dieťa, o obeť, nie o toho, kto páchal činy. Alebo sa azda mýlim? Nemáte na čo čakať, som o tom presvedčená, sú to iba plané výhovorky z vašej strany, že budete konať, keď bude trestné stíhanie ukončené. A nielen pochybenia proti ľudskosti tu môžme spomenúť, ale aj procesné pochybenia, tie takisto by mohli byť dôvodom na odobratie akreditácie.

    Minister sa od začiatku, ako sme sa oboznámili s rozhodnutím o neodobratí akreditácie, obhajuje tým, že neexistuje žiaden dôkaz na to, že by v zariadení bol akýmkoľvek spôsobom ohrozený psychický, fyzický a sociálny výkon; vývin dieťaťa. A toto tvrdenie podporujete výrokmi prokuratúry a súdmi, ktoré rozhodovali o umiestnení, a najmä, najmä vyjadreniami samotného akreditovaného subjektu, čo však vôbec neodstraňuje pochybnosti o tom, že to prostredie je škodlivé, že existujú podozrenia, ktoré nikto nevyvrátil a ktoré boli potvrdené kontrolami aj z ministerstva, prieskumami výboru či správou ombudsmanky. Pritom ministerstvo, ako píše, zohľadnilo výsledky kontroly, ktorá, ako sa zdá, bola aj na nátlak zmanipulovaná. Ďalej zohľadnilo jednotlivé rozhodnutia súdov, ktoré sa vyjadrovalo k jednotlivým prípadom bez akéhokoľvek priameho vyjadrenia sa dotknutých detí, napríklad bez prítomnosti vedenia zariadenia, samé.

    No, musím tiež pripomenúť, že toto nie je prvý pokus o odvolanie ministra Richter zo strany opozície. Svoj názor na jeho spôsobilosť či skôr nespôsobilosť viesť zverený rezort sme mu vyjadrovali opakovane aj v minulom volebnom období. Vtedy aj teraz sme vedeli, že opozícia nemá dosť hlasov na to, aby mohla ministra odvolať. Vtedy aj teraz sme museli konštatovať, že, žiaľ, v našom parlamente naozaj chýba politická rozprava, a teda nemáme iný prostriedok na to, aby sme verejne vyjadrili svoju nespokojnosť s prácou ministra a pomenovali jeho nedostatky tak, ako ich vidíme, ako sme možno videli v náznakoch už aj na tejto schôdzi. Aj tento parlament by toho bol schopný. Ukázala nám to výmena názorov medzi ministerkou spravodlivosti a poslancom Budajom pri prvom čítaní návrhu ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Bola to z oboch strán ukážka, ako sa dá diskutovať otvorene a pevne obhajovať svoje názory aj bez osobných útokov a urážok.

    A poďme ďalej k veci. Sme presvedčení o tom, že minister nezvládol riadenie svojho rezortu. Ukazujú to takmer všetky jeho aktivity a pôsobenie cez celé jeho funkčné obdobie od roku 2012. A prečo si vlastne myslíme, že to nezvládol? Dôvody sú odborné aj politické. A tiež musím zdôrazniť, že nejde len o kauzu Čistý deň. Hoci ak by napokon musel odstúpiť, čo sa nám zdá byť skoro neodvratné, bude sa to zrejme spomínať ako kauza, ktorá mu zlomila väz. Pritom v tejto kauze ide výsostne o argumenty, ktoré boli už mnohokrát povedané, nikto ich nevyvrátil a proti ktorým minister Richter nepochopiteľne nekoná.

    K tomu, čo sa v tejto neziskovej organizácii dialo, sa môžu, majú a musia vyjadrovať odborníci a aj sa jednoznačne a aj opakovane vyjadrovali. Ale k tomu, čo sa deje okolo Čistého dňa, sa musia vyjadrovať aj politici, pretože je tu vážne podozrenie, že spôsobom, ktorého sme svedkami, štát poškodzuje klientov a z verejných zdrojov financuje podozrivé služby, štát v tomto prípade prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, za ktoré je plne zodpovedný minister Richter. Otázka, ktorá sa tu naliehavo vnucuje, je, prečo, prečo minister Richter proti každej logike, dôkazom a vyjadreniam odborníkov podporuje a kryje zjavné prešľapy. Neobstojí teraz povedať, že začal robiť plošné systémové zmeny. Po tých sme volali po vypuknutí kauzy. Veľmi dávno. A musím dodať, že práve minister bol ten, ktorý od začiatku hovoril, a to pri každej kauze, že ide o zlyhanie jednotlivca, nie systému.

    Pán minister, vy máte pri sebe ľudí, ktorí vám všetko mlžia? Počnúc štátnym tajomníkom, generálnou riaditeľkou až po riaditeľky sekcií? Aj títo všetci nesú zodpovednosť za všetko, čo sa v súvislosti s Čistým dňom prevalilo, ale na čele s vami. A vôbec nechápeme, prečo to robíte. Určite ste sám zachytili, že verejnosť si našla vysvetlenie, že máte dôvod byť zaviazaný predstaviteľom Čistého dňa. Pán minister, budeme veľmi radi, ak odpoviete priamo a vyvrátite to.

    Pán minister, alebo sú oni zaviazaní vám a hrajú vašu hru? Hráte vy ich hru? Ako to v skutočnosti je?

    Máme ministra, ktorý po piatich rokoch vo funkcii, po všetkom, čo sa udialo, až teraz zistí, že náš systém ochrany detí zlyháva. Ten systém, ktorý doteraz až trúfalo obhajoval. Musíme si však uvedomiť, že jeho dôveru stratil najmä po neutíchajúcej kauze Čistý deň. V tomto zariadení dochádza k preukázateľnému zásahu do práv maloletých, a to zneužívaním, ponižovaním, šikanovaním a podobne. Dnes však minister Richter hovorí, že teraz nie je dobrý čas riešiť Čistý deň. Teraz sa zameria len na systémové chyby. Za iné i menšie pochybenia neváhal minister odobrať akreditáciu iným zariadeniam. Pri prípade Čistého dňa však zrazu chce opravovať celý systém. Kontrola ministerstva sa ukázala ako nekompetentná kontrolovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Takto sa totiž minister vyjadroval.

    Za akt čistého zúfalstva považujem i jeho vyjadrenia z posledných dní, ktoré ukazujú, že potrebuje niečo vymyslieť rýchlo, aby vyzeral, že sa tomu pán minister venuje. Včerajšie rozhovory s niektorými ľuďmi nasvedčujú však tomu, že málokto vie, čo minister myslí pod multifunkčnými zariadeniami, ktoré chce pripravovať, pričom ako pozitívne z toho všetkého, čo som o zariadeniach počula, je, že to budú centrá pre rodiny a deti. Konečne budete zapájať celé rodiny.

    Prosím tiež, aby sme vynechali pseudoargumenty, že pri Čistom dni musíme počkať na výsledky vyšetrovania, že nič nebolo dokázané alebo že domnelý páchateľ niečo vedel alebo nevedel. Tu naozaj nejde len o trestné súvislosti. Ide o porušovanie základných práv najmä chránených osôb. Vyše pol roka sú porušované verejným prepieraním a nekompetentným a neodborným vstupovaním politikov vrátane ministra, ale aj komisárky pre deti, mediálneho poradcu a poslanca v jednej osobe, ale aj trestuhodným zneužívaním mediálneho priestoru s absenciou profesionálnej etiky a obyčajnej ľudskosti. To sme naposledy videli v Téme dňa s pánom Bielikom.

    Je dlhšie dosť jasné, že správa oblasti, ktorú voláme sociálna ochrana detí, nie je v poriadku. Stretávame sa s tým veľmi často v rámci podnetov, s ktorými sa na nás obracajú občania. Za všetky spomeniem len známe prípady utýranej Lucky, násilne odobratého Marca a teraz aj kauzu Čistý deň, ale nezabúdajme ani na detský domov Peto.

    Dnes musíme povedať, že pokiaľ by túto kauzu po zúfalých pokusoch matky o nápravu nebola kolegyňa Natália Blahová spísala do blogu, dnes som už naozaj absolútne presvedčená o tom, že by sa nič nerobilo. V ničom by sa nekonalo. Pán minister by sa stále chválil, aký je dobrý minister, čo všetko doteraz urobil. Aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny sa podnetom zaoberal, uskutočnil tri prieskumy. Nebudem sa o nich zdĺhavo rozširovať, boli popísané tak isto v tom takmer trojhodinovom vystúpení pani poslankyne Blahovej. Uvediem len to, že naozaj skúmali sme tri oblasti. Tak ako, mali sme vypracovaný plán, výbor odsúhlasil závery aj odporúčania, ktoré boli poslané ministrovi. Dokonca pani predsedníčka sociálneho výboru sa vyjadrila pochvalne k práci, ktorú výbor vykonal. Mnohé zistenia boli veľmi nepríjemné, pretože sa ukázalo, že zo začiatku nevedeli kompetentní ani len odpovedať na otázky o svojej činnosti. Treba tiež uviesť, že Čistý deň, Čistému dňu sa ponechalo až príliš veľa, komfortne veľa času na zahládzanie pochybení v Čistom dni, ale i na ministerstvách. Čistý deň mal možnosť úpravy svojich dokumentov, ďalšieho manipulovania svojich klientov. Je takmer verejným tajomstvom, že v Čistom dni boli bežne k dispozícii drogy. Neviem povedať, ako si ich zadovažovali, ale všetci vraj fičali na drogách.

    Prehupnime sa teraz k iným témam, ktoré súvisia s prácou ministra. Aj na výbor pre ľudské práva, aj mne osobne do mailovej schránky prichádza množstvo podnetov na pochybné konanie pracovníkov systému sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Nešťastné príbehy matiek i otcov, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv a práv svojich detí. Postavenie kurátorov a kolíznych pracovníkov v systéme je, v našom systéme je veľmi silné. Zasahujú do ľudských osudov a často viac z pozície sily ako so snahou hľadať riešenia a pomáhať. Ako by si niektorí neuvedomovali svoje poslanie. Pritom musím uviesť, že si veľmi vážim každého zodpovedného sociálneho pracovníka v systéme, lebo je na neho uvalené veľké bremeno a množstvo prípadov, ťažkých podmienok práce a byrokracie. Pri kritike postupov orgánov sociálnoprávnej ochrany sme často počúvali, že náprava nie je v moci rezortu sociálnych vecí, keďže v tomto musí kooperovať s ďalšími zložkami: políciou, súdmi. Teraz sa chcem ospravedlniť tým pracovníkom, ktorí riešia vo svojej praxi množstvo ťažkých problémov. To ale nesmie brániť tomu, aby si rezort vedel zabezpečiť dostatočný prehľad, aby vedel odkryť zlé postupy a prax, aby sa stále usiloval túto problematiku naozaj koordinovať, pretože som presvedčená o tom, že rezort má mať ambíciu koordinovať, ale pod vaším vedením túto ambíciu ako keby strácal.

    Vo výkone v teréne sme sa opakovane stretli s takou praxou, lepšie povedané s rutinou, v rámci ktorej sa účastníci procesu niekedy vzdajú svojho osobitného pohľadu na riešenie problému a spoľahnú sa na skúsené pracovníčky sociálnoprávnej ochrany, ktoré dopredu rozhodujú o ďalšom postupe, napríklad pri odoberaní alebo umiestňovaní detí alebo akoby následne potom súdy schvália. Nehovorím, že je to pravidlo, ale stáva sa to.

    Veľmi často kritizovaná je prax kolíznych pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaniach i súdnych pojednávaniach, ktoré sa týkajú prípadov, ktoré sa pojednávajú v rovnaký deň, pričom konkrétna pracovníčka vôbec ten-ktorý prípad a dieťa, ktorého sa týka, vôbec nepozná.

    Dlhodobo sa tiež potýkame s nedostatkom služby pre pomoc rodinám a jednotlivcom v kríze, ktorá by pomohla pomôcť v prevencii závažných následných problémov, závažnejších následných problémov. V rezorte sociálnych vecí v minulosti dobre fungoval systém poradensko-psychologických služieb. Niekdajšie manželské a predmanželské poradne, ktoré bez náhrady zanikli. Na úradoch práce sa vytvorili tzv. referáty, kde síce boli zamestnaní psychológovia, často však bez potrebných podmienok pre výkon vlastnej profesie. Z odborných psychológov sa stali úradníci. Nedostatkom je i to, že ich nadriadení zväčša nie sú odborne kompetentní na to, aby vedeli využiť ich odbornosť. V poslednom období vieme, že do systému boli prijatí psychológovia. Tešíme sa tomu, ale povedzme si, že sú to projektoví psychológovia, pričom ministerstvo dodnes nevie, či sa ich podarí udržať v systéme. Bolo by potrebné vytvoriť podmienky pre znovuvybudovanie odbornej služby vo forme napríklad psychologických poradní, ktoré by nemohli byť využívané na plátanie výpadkov administratívnych činností s rešpektom k ich odbornosti a potrebám klientov. Ich zaradenie do systému by malo rešpektovať a tým aj využívať ich odbornosť v priamej poradensko-psychologickej práci s klientami, ako aj v práci kontrolných činností. Tu by som chcela povedať, že práve títo psychológovia, ktorí sú na úradoch práce, pracujú pod SPO-čkou. Majú vytvorené len referáty a častokrát sa cítia ako obyčajní úradníci. Ich profesionalita je naozaj využitá veľmi slabo. Mohli by urobiť oveľa väčší kus práce, ak by boli riadení iným spôsobom ako práve vedením sociálnoprávnej ochrany. Preto aj výzva na ministra, aby možno urobil krok vpred a vyčlenil zo sociálnoprávnej ochrany poradensko-psychologické služby, aby neboli referátom sociálnoprávnej ochrany.

    Strana SMER vedie rezort práce takmer nepretržite od roku 2006, mimo obdobia jún 2010 až marec 2012, až marec 2016 teda, áno, mimo obdobia 2010 až marec 2012. Minister Richter je vo svojej funkcii nepretržite od volieb 2012 až doteraz. Znáša celú politickú zodpovednosť za všetky zlyhania a konanie i nekonanie a zakrývanie systémových chýb, ktoré spôsobujú v spoločnosti, poviem, nezvratné škody. Okrem znižovania nezamestnanosti, ktorá priamo súvisí s rastom ekonomiky a znižovaním nezamestnanosti v celej Európe, nie je oblasť v jeho pôsobnosti, ktorá by zaznamenala zlepšenie. Minister Richter sa vo svojej funkcii prejavil ako minister, ktorý nemá schopnosť viesť jeden z najväčších rezortov Slovenskej republiky. Najvypuklejšie zlyhania sú v oblasti sociálnych politík, najmä sociálnoprávnej ochrany detí.

    V programovom vyhlásení vlády sa píše, že "dôležitým cieľom inkluzívneho rastu bude zníženie počtu ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie". Napriek ministrovej už päťročnej práci však miera chudoby na Slovensku vzhľadom na ekonomické výsledky príliš neklesá. Podľa posledných zistení z minulého roku chudobou je ohrozených približne 640-tisíc ľudí na Slovensku. Aj keď ekonomika rastie, priemerné platy rastú, nezamestnanosť klesá, množina chudoby sa na Slovensku znižuje veľmi, naozaj veľmi pomaly. Riziko chudoby v domácnostiach s tromi a viac závislými deťmi je pri hranici 32,9 % a toto dokonca stále narastá. A najohrozenejšou vekovou skupinou sú stále deti do veku do 18 rokov. Na Slovensku však rastie i podiel pracujúcej chudoby napriek tomu, že vláda každoročne dvíha výšku minimálnej mzdy. Dennodenne sme konfrontovaní so životnými príbehmi ľudí, ktorí sa nedokážu vymaniť zo štátom nastavených parametrov, ktoré im nedovolia zlepšiť svoj životný status pri akejkoľvek snahe.

    Ďalší citát z vášho programového vyhlásenia: "Vláda si uvedomuje dôležitosť kvalitných a efektívnych sociálnych služieb zameraných na adekvátne naplnenie potrieb odkázaných ľudí. Mimoriadnu pozornosť bude venovať starostlivosti o starších ľudí, a to najmä efektívnemu prepojeniu zdravotníckych a sociálnych služieb." Dlhodobo poukazujeme na neúnosnú situáciu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktoré trpia nedostatkom financií, zbabranou legislatívou a nedostatočným počtom poskytovaných miest.

    Na tomto mieste mi nedá povedať, mám pocit, že odkedy sa odovzdali podpisy, pán minister akoby sa prebral a zrazu začal vyťahovať všetky novinky a všetky vylepšenia, ktoré sa bude snažiť teraz do návrhov dostať. Chvalabohu, aj keď sme mu poslúžili len na to, aby sa konečne rozhýbal aj v oblasti sociálnych služieb. Budeme veľmi radi, že naozaj začne uplatňovať prepojenie zdravotníckych a sociálnych služieb. Načase.

    Dlhodobo poukazujeme na neúnosnú situáciu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktoré trpia nedostatkom financií, zbabranou legislatívou a nedostatočným počtom poskytovaných miest. Dnešná situácia medzi ľuďmi odkázanými na pomoc iných, ale i medzi zriaďovateľmi je kritická. Minister sa rozhodol, že tento rok neposkytne žiadnu mimoriadnu dotáciu, ktorou by aspoň sčasti dofinancoval podvyživené sociálne služby. Obzvlášť zlá situácia je v zariadeniach ošetrovateľskej starostlivosti a zariadeniach pre seniorov. Áno, pán minister obhajoval, že naliali viac peňazí, ale zabudol dodať, že do systému pribudlo oveľa viac ľudí, ako naliali peňazí. Vysoké čakacie lehoty u verejných poskytovateľov spôsobujú, že mnohí sa poskytnutia služby ani len nedožijú, a rovnako, naopak, sa stáva, že ak aj zriaďovateľ a neverejný poskytovateľ umiestni klienta do zariadenia, nedožije sa ani preplatenia tejto služby zo strany štátu.

    Minister vie o tejto situácii. A napriek tomu nebol schopný pripraviť koncepčné zmeny v zákone päť rokov. Podľa posledných informácií z pracovnej skupiny ministerstvo dodnes hľadá koncept riešenia a nikto z účastníkov nevie detaily, ako bude vyzerať. Je nutné si uvedomiť, že sociálny systém tohto štátu dá za väzňa, ktorý porušil pravidlá spoločnosti, teda kradol, nebodaj zabíjal, trojnásobne viac ako na odkázaného seniora, ktorý celý život pracoval, odvádzal dane, odvody a tvoril hodnoty tejto krajiny. Finančný príspevok na túto službu ministerstvo nezmenilo od prijatia zákona. Aj keď všetky vstupy vrátane navyšovania minimálnej mzdy každoročne stúpajú.

    Poskytovatelia podpisovali tento rok s ministerstvom nový typ zmlúv, kde sa medzi ustanovenia zmluvy dostal nový bod týkajúci sa jednostranného vypovedania zmluvy zo strany prijímateľa či poskytovateľa bez udania dôvodu. Jeho doplnenie môže v dnešnej kritickej situácii brať ako druh vydierania, teda môžu ho brať poskytovatelia ako druh vydierania voči poskytovateľom sociálnej služby, aby sa príliš kriticky nevyjadrovali, poprípade aby neorganizovali spoločné podporné protestné akcie, ako sme ich viackrát v posledných rokoch registrovali. Minister Richter sa snaží takýmto spôsobom zastrašovať zariadenia. Je to, myslím si, zo strany ministerstva nečestná a nečistá hra v situácii, keď vedia, že poskytovatelia melú z posledného. Následkom nekonania ministerstva zariadenia nemajú inú šancu, ako navyšovať platby od klientov, pretože u neverejných poskytovateľov nemá kto doplatiť výpadok príjmov, ako je tomu u verejných poskytovateľov. A v tomto vidím veľkú nerovnosť zariadení.

    Darmo, pán minister, budete dorovnávať alebo budete hovoriť, že verejní aj neverejní poskytovatelia majú rovnaký príspevok, keď sám viete, že u verejných poskytovateľov vždy ten dlh niekto zatiahne. Aspoň tomu tak bolo doteraz.

    Nedávno bola prijatá novela zákona o sociálnych službách, ktorú môžeme celú vyhodnotiť ako zlú a nekompetentnú. Rieši dva typy služieb. Zavádza novú službu starostlivosti o deti do troch rokov a mení podmienky fungovania sociálnej služby denných stacionárov. Nielenže starostlivosť o deti do troch rokov zaradila medzi sociálne služby, čo je absolútne nelogické a spôsob, akým bola starostlivosť o deti upravená, je absolútne diskriminačná pre skupiny prijímateľov tejto služby. Ministerstvo tak vytvorilo dva druhy služieb alebo typy alebo neviem, ako to najlepšie alebo najvýstižnejšie nazvať, jedny majú povinnosti smerom ku poskytovaniu kvalitnej služby, nová služba starostlivosti o deti do troch rokov je takmer neodkontrolovateľná, čo je v systéme sociálnych služieb podľa mňa neprístupné, neprípustné.

    Ministerstvo sa rozhodlo zmeniť podmienky poskytovania sociálnej služby v denných stacionároch. Je dlhodobo známe, že od zavedenia tejto služby začali vznikať denné stacionáre priam nekontrolovateľne, najmä na východe Slovenska. Ministerstvo malo informácie o obchádzaní, najmä zneužívaní finančných prostriedkov niektorými zriaďovateľmi tejto služby a nekonalo takmer štyri roky. Takmer štyri roky ste to, pán minister, nechali tak. Teraz ministerstvo nastavilo podmienky fungovania absolútne likvidačne, čo spôsobuje problémy nielen špekulantom, ale aj zariadeniam, ktoré svojou službou zlepšovali stav klientov.

    Dokonca ministerstvo nenavrhlo ani to, aby zriaďovatelia mali možnosť vysporiadať sa s novou, upravenou zdravotníckou vyhláškou formou zahrnutia ambulantných služieb do prechodných ustanovení, ktoré oddiali účinnosť vyhlášky i pre tieto typy služieb, čo spôsobuje okamžité nemalé finančné nároky na stavebné úpravy. Pán minister, bolo mi z toho zle, keď sme sa dozvedeli priamo od úradníka z ministerstva zdravotníctva, s ktorými sa riešila práve táto zdravotnícka vyhláška a keď tvrdil, že práve ministerstvo trvalo na tom, aby boli ambulantné služby z tohoto vypustené. Z prechodných ustanovení, aby boli ambulantné služby vypustené. Skoro som spadla z nôh. Takže namiesto toho, aby ste vy naozaj nastavovali reálne podmienky také, ktoré by boli schopní prevádzkovatelia alebo zriaďovatelia splniť, vy im ešte podkopujete kolená.

    Minister nereagoval na podané argumenty ani pozmeňujúce návrhy, absolútne ignoroval akékoľvek námietky. Takto sa však zodpovedný minister nespráva. Teraz po účinnosti novely a zmien zistil, aké hlúposti poschvaľoval, a potichu bude naprávať najväčšie chyby novely, ktoré sťažujú situáciu rodičom, klientom i poskytovateľom sociálnej služby. Je nesmierne zlé, ak minister nie je schopný ochrániť slabých a bezbranných, za ktorých má ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny najväčšiu zodpovednosť. I toto je znakom, že minister svoju funkciu nezvláda.

    Ako poslanci sme neustále konfrontovaní s príbehmi ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv. Minister zlyháva ako manažér, pod ktorého právomoci spadá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré metodicky riadi jednotlivé úrady práce, ktoré rozhodujú o priznaní či nepriznaní kompenzácie na ťažko zdravotne postihnutých. Veľmi veľa pochybností vzbudzuje i záujem ministra šetriť verejné zdroje na kompenzáciách, ale ako sa zdá i na poskytovaných službách. Namiesto toho, aby ministerstvo využilo a konečne zreálnilo a sprofesionalizovalo svoje kontrolné inštitúty, siaha radšej po nekompetentných riešeniach, ktoré maria rozvoj mnohých odkázaných ľudí. Sme presvedčení naozaj o tom, že pôsobením ministra Richtera sú dlhodobo porušované práva odkázaných občanov, a to právo na pomoc, právo na rovnosť občanov, právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia, právo na rovnaké podmienky v poskytovaní služieb, a teda nie sú dodržiavané rovnaké pravidlá hospodárskej súťaže.

    Na záver mi dovoľte už len: najzávažnejšie a najnepochopiteľnejšie je, že telom i dušou ste držali zariadenie Čistý deň, kde sú deti viac na dovolenke ako na resocializácii. Otázkou je, či sa samotný pán riaditeľ lieči, ak je to potrebné, ak sa lieči, či to neovplyvňuje jeho činnosti. A zaujíma ma veľmi, že čo je za tým všetkým, čo je tým zlatým kľúčikom. Alebo nie je náhodou tak, že vy kryjete ich? Alebo oni kryjú vás? Fakt neviem, pán minister, ale budem rada, keď mi na to zodpoviete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Jurinová, registrujem osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Rád by som reagoval na množstvo, množstvo bodov z tohto príspevku v rozprave, ktorý teda veľmi dobre charakterizoval činnosť, nečinnosť, neschopnosť ministra Richtera. Sám momentálne práve riešim moju mamu a hoc ja, samozrejme, dobre viem, ako to funguje v zariadeniach sociálnych služieb, ale keď to vidíte na príklade vlastnej matky, ako to nefunguje, tak vidíte, ako funguje celý tento rezort.

    Pridal by som možno to, čo si nepovedala, tú absolútne najčerstvejšiu novinku, ktorú vyplodil rezort pod vedením ministra Richtera, ale to je to vyhadzovanie evidovaných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie z evidencie. Ak si dovolia na dohodu pracovať dlhšie ako 40 kalendárnych, nie pracovných, 40 kalendárnych dní v roku, ak napr. zabudnú, že majú tí, čo 2. mája uzatvoria dohodu, že majú ešte v apríli ju ísť ukázať na úrad práce, tak nemilosrdne ich úrad práce vyradí a minister tu bude manipulovať zase so štatistikami nezamestnaných.

    Ale hlavne chcem zdôrazniť a pýtam sa, nechápem to, ako môže taký skúsený politik, ako je Ján Richter, ktorý v politike začal, keď ja som ešte v Nitre po parku káčera ťahal na špagátiku, ako môže obhajovať takúto kauzu, keď vie, že ho to môže stáť krk? A keď nie teraz, tak v budúcnosti, pretože nebudete tu večne, milí kolegovia zo SMER-u, nebudete večne vo vláde! Príde čas, keď tá pravda vyjde najavo, a potom sa budete viacerí veľmi, veľmi hanbiť za to, že ste dnes Richtera obhajovali.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem hlavne kolegyni za obsažný a kvalitný príspevok, ktorý naozaj dopodrobna mapoval, čo sa v rezorte deje. A ja by som sa chcela pristaviť pri tom hádzaní zodpovednosti na všetkých ostatných, ktoré nám tu pán minister predvádza. Hovorí, polícia nech vyšetrí. Hovorí, súdy prečo nerozhodli, že deti nemajú byť zverené do Čistého dňa.

    Pravda je taká, že nerozhodli práve pre zlyhanie vášho systému, pretože vy prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ste inštruovali všetky úrady na celom Slovensku, ktoré mali deti v zariadení Čistý deň, aby napísali na súdy, že požadujú, aby bolo vydané neodkladné opatrenie, aby boli deti premiestnené do iných zariadení s odôvodnením, že zariadenie Čistý deň, práve tam beží správne konanie. Na čo súdy odpovedali, že, bohužiaľ, toto je príliš malé zdôvodnenie, pretože neodkladné opatrenie sa môže udeliť alebo rozhodnúť len vtedy, ak je ohrozený život alebo zdravie maloletých detí. Čiže nonstop a unisono úrady poslali na súdy jednoducho neodôvodnenú žiadosť, neodôvodnenú žiadosť a v petitoch týchto rozhodnutí je to jasne napísané, že vážená sociálna kuratela, my nemôžeme rozhodnúť v neodkladnom opatrení, keď ste nám váš návrh nezdôvodnili. Mám k dispozícii osem, osem takýchto rozhodnutí zamietavých, kde sú unisono a rovnaké dôvody, prečo okresné súdy neposlali deti z Čistého dňa preč. Pretože úradníci napísali nekompetentnú žiadosť na ten súd.

    Prosím vás, každý váš argument prináša ďalšie zlyhanie vášho systému. Hovoríte, že prečo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem tiež kolegyni, že zhrnula problematiku, ktorej sa venuje v rámci ministerstva pán minister. Mňa zaujalo miera chudoby, o ktorej si hovorila, a naozaj nám rastie počet rodín, ktoré sa dostávajú na hranicu chudoby a práve sú to rodiny s troma deťmi a viacerými deťmi. A minimálne je paradoxné na tom to, že na tento rok bolo na prorodinnú politiku použité menej peňazí ako minulého roku v rozpočte, čo nie je veľmi chvályhodné, ak tá miera chudoby rastie.

    A čo sa týka sociálnych služieb, ktoré si spomínala, budem ich analyzovať bližšie, ale každopádne chcem povedať, že postupne likvidujeme ambulantné sociálne služby, ktoré slúžia na podporu rodiny, ktorá má zdravotne ťažko postihnutého člena v domácnosti, a bude sa stávať práve to, že tie rodiny to psychicky ani telesne nezvládnu a budú sa posúvať tí ľudia do pobytových služieb, ktoré sú omnohokrát a viackrát násobne drahšie, ako sú ambulantné. A to svedčí o tom, že nemáme pripravenú stratégiu, čo ďalej s tými ľuďmi, lebo tých seniorov naozaj narastá a nie je koncept komunitného princípu nastavený vôbec.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Nemky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja vás budem citovať, vraj brali drogy, vraj robili to, vraj robili to, vy stále nevidíte rozdiel, že ministra nemožno odvolať na základe nejakých domnienok, ale len na základe faktov? Ale možno tomu aj rozumiem, lebo tie fakty nemáte.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Načal to už kolega Mihál, ja sa tiež teším na deň, kedy sa strana SMER ocitne v opozícii a potom navrhne odvolanie nejakého člena vlády a v tejto sále nebude sedieť nikto z tej vlády. To budú reči o demokracii, však, kolegovia?

    Milá Erika, veľmi sa mi páčil tvoj prejav, už chápem, prečo minister Richter a premiér Fico avizovali vedrá špiny, osobné útoky, osočovanie. Tak áno, toto bola presne tá ukážka. Kde si zabudla tie vedrá, prosím ťa?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Blaha.

  • Pani kolegyňa, ja mám až niekedy zimomriavky z toho, s akým sebavedomím vy rozprávate o veciach, kde nemáte ale žiadnu odbornosť. Miera chudoby na Slovensku 18,4 %, mimochodom, v Európskej únii je priemer 23,7 %, čiže sme ďaleko pod priemerom Európskej únie. Pokles o 150-tisíc z čias, kedy ste vy podporovali vládu Radičovej, tak netárajte, prosím vás, o chudobe! Vy vôbec netárajte o chudobe! Mňa desí to, jak dneska pravicová opozícia sa tu hrá na revolučné krídlo Komunistickej internacionály. Vy, ktorí ste tu prebadali neoliberálne reformy, dneska tu rozprávate o sociálnych opatreniach, že sa nehanbíte!

    Potom, keď počúvam tie vaše konšpirácie, to je až detinské, že ak dohrajú oni jeho hru alebo on hrá ich hru a on kryje ich, proste konšpirujete tu ako nejaký Tibor Eliot Rostas, to už nemyslíte vážne hádam! Ako, alebo Putin za to môže? Až tam budeme nakoniec, som si istý, že raz to skončí pri Putinovi.

    Ďalšia vec, hodnotíte odbornosť psychológov, vy hodnotíte odbornosť psychológov. Na základe čoho, prosím vás, pani kolegyňa? Vy ste neni psychologička, vy ste neni sociálna pracovníčka, vy ste neni nič. Čo vy chcete hodnotiť psychológov, preboha, to je koniec sveta, keď už takíto ľudia sa vyjadrujú k týmto veciam.

    Ďalšia vec, na konci poviete, že či sa riaditeľ Tománek lieči. Bože, veď to je taká nechutná stigmatizácia toho človeka. On pred dvadsiatimi rokmi prestal fetovať. Je to niečo úžasné, ja, mňa fascinujú ľudia, ktorí dokázali prestať fetovať. Ja som prestal fajčiť a mal som s tým také problémy jak svet. Viete si predstaviť, že niekto dokáže zobrať heroín, prestať to brať? A spraví zo seba riaditeľa takéhoto zariadenia (výkriky z pléna) a je dosť možné, že sa stará veľmi dobre o tých ľudí. Kto to po mne vyhukuje teraz? Krajniak, no Ježiš, dobre.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, takýto človek proste si zaslúži skôr úctu, pokiaľ náhodou...

  • Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... nespácha niečo zlé a, samozrejme, v tom prípade by bolo dobré ho odsúdiť, ale určite nie preto, že je bývalý narkoman. Toto ani do úst nevkladajte, to je hrozné niečo! Chcel som niečo povedať ešte viacej, ale Krajniak, no, tak, ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Lukáč.

  • Ja na rozdiel od kolegu Blahu ti ďakujem, Erika, za tvoj kompetentný príspevok, ktorý bol vecný, jasný a pomenoval problémy rezortu a to, prečo pán minister nemá čo robiť na svojej stoličke.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem, Erika, že si spomenula mnoho oblastí, pre ktoré naozaj si myslím, že; nemyslím, pán minister zlyháva vo svojej, vo svojom rezorte. Chcela som zakričať, že haló, zobuďme sa, hovoríme o deťoch, hovoríme o deťoch veľmi zraniteľných. Ale zobudil nás pán kolega niektorých.

    Opakujem, pán minister Richter porušuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí, keď nekoná a neodobral zariadeniu Čistý deň akreditáciu. Pretože podľa § 7 pri vykonávaní opatrení je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania. Minimálne od roku 2014 dostal viacero podnetov o takomto zaobchádzaní a telesných trestoch v zariadení Čistý deň. Preto mal podľa § 85 zrušiť akreditáciu akreditovanému subjektu, pretože mohol, bol a môže byť, páni, môže byť ohrozený život a zdravie.

    Prevencia, osveta, prosím vás, všetci, čo ste robili v sociálnych službách a vykonávali opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, by ste to mali vedieť. Prosím vás, hovoríme o deťom a hovoríme o prevencii. Hovoríme o tom, aby sa to nestalo, pri akomkoľvek podozrení musí konať nielen občan, o to viac profesionál. A tu je viacej profesionálov. A ja čakám hlavne na ženy poslankyne, ktoré v tejto brandži robili, že budú hovoriť, že už len pri podozrení o ohrození života a zdravia dieťaťa musíme konať. A minister mal odobrať akreditáciu. Preto sme tu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Senko.

  • Áno, pani poslankyňa, v rámci svojej politickej úlohy sa snažíte negatívnym spôsobom prezentovať pôsobenie ministra vo svojej funkcii. Úplne tomu rozumieme. Používate k tomu svoje čísla, svoje údaje, svoje fakty, ktoré majú tento negatívny obraz potvrdiť. Áno, v každej oblasti spoločenského, verejného života aj v oblasti sociálnej sa nájdu problémy, ale nemôžete tvrdiť, že počas ministrovania pána Richtera tu nebola snaha ich riešiť a že sa nenachádzali aj prostriedky aj napríklad na kompenzácie, aby sa vyriešili.

    Myslím si, že pán minister vo svojom vystúpení uviedol konkrétne fakty, konkrétne čísla, ktoré sú iné ako vaše. Možno by stálo za to, aby ste si ich overili cez oficiálne štatistické údaje. Myslím si, že pán minister tieto oficiálne štatistické údaje používal.

    No a to, čo sa týka toho Čistého dňa, ja som sa už k tomu dnes vyjadril, ale predsa treba povedať, že sa ozaj hrá okolo Čistého dňa nečistá hra. A keď ste hovorili o drogách, tak pod ich vplyvom chovankyne tohto zariadenia vypovedali na polícii a drogy nezobrali v tomto zariadení, boli ovplyvňované na krivú výpoveď a podľa vyjadrenia jednej z nich aj pod vplyvom prísľubu finančných prostriedkov. Myslím si, že ľudia, ktorí sa zaujímajú o túto kauzu, si vytvoria na Čistý deň vlastný názor a možno bude diametrálne odlišný od vášho. Tak ako je diametrálne odlišný názor aj rodičov, ktorí majú deti v tomto zariadení od toho vášho názoru.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pán Senko, no možnože keby ste mi povedali jedno číslo, ktoré som povedala zle, to by som bola veľmi rada, ocenila by som to. No ale však, neviem však, možnože ste počúvali na pol ucha iba.

    Čo sa týka mojej politickej činnosti, ako ste povedali tak, že som proste povinnú jazdu nejakú. No si predstavte, že táto téma ma fakt zaujíma a ma ťaží. Predstavte si to, ja viem, že pre vás je to asi nepredstaviteľné, ale je to vec, do ktorej sa vkladám, lebo mi vadí, čo sa tu deje v tomto štáte. Vy tomu nerozumiete, že rady matiek, otcov a detí sú spravodlivo rozhorčené, lebo sa nevedia domôcť svojich práv? A tunak to začína. Veď pán minister je stelesnením toho, že sa tu nič v tejto oblasti doteraz nekoná. A zrazu poslanci dajú schôdzu, dajú – čo to je? – podanie na schôdzu a pár dní pred tým, ako sa uskutoční schôdza, vyjde s veľkými riešeniami, o ktorých žiadni odborníci nevedia? Veď to je až trapné, úplné trapné.

    Pán Blaha, tak rada by som vám povedala, ale nechám si to radšej pre seba, nebudem sa znižovať na vašu úroveň. Miera chudoby, ja som povedala, že je, že sa veľmi pomaly znižuje, veľmi pomaly. Mňa vôbec netrápi, že je vyššia ako priemer Európskej únie. Mňa trápi, že vzhľadom na to, ako rastie ekonomika, sa veľmi pomaly znižuje na Slovensku. Toto bolo cieľom toho, čo som vám chcela povedať.

    A ešte, na rozdiel od vás mám okolo seba ľudí, aj keď ja nie som odborník, s ktorými sa naozaj radím a ktorí mi hovoria odborné veci. Takže nebojte sa vy o moju odbornosť! V nej sa stále zdokonaľujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Mám procedurálny návrh, aby ctené vedenie Národnej rady zabezpečilo účasť ministra práce Richtera v rokovacej sále. Zdôvodnenie: pretože sa ho pokúšame odvolať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, nech už je kdekoľvek v rámci Národnej rady, aby sa dostavil do rokovacej sály. Je tu zopár poslancov, ktorí to s jeho odvolaním myslia vážne. Ďakujem.

    A budeme pokračovať v rozprave. Za klub SME RODINA teraz vystúpi pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči.

    Ešte sa vás opýtam, pani poslankyňa, že či trváte na tom, aby tu bol pán minister, lebo môžem aj prerušiť a môžeme počkať, kým príde do rokovacej sály, aby ste mu mohli adresovať svoje vystúpenie.

  • Neviem, či tomu bude venovať pozornosť aj tak, takže mi to je v podstate...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, tak nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ktorý tu nie je, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som tu jedna z nových a na základe môjho ročného pôsobenia tu v Národnej rade by som rada vyjadrila svoj postoj, ako to celé vnímam ja. Samozrejme, najviac tu rezonuje kauza Čistý deň, na ktorú som sa snažila od začiatku pozerať nezaujato, objektívne a bez toho bulvárneho balastu.

    Ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že vždy, keď sa vy, pán minister, vyjadrujete ku kauze Čistý deň, vyhýbate sa priamym odpovediam a veľmi diplomaticky sa snažíte odkloniť pozornosť od konkrétnych otázok a faktov. Na poslednej tlačovej besede, ktorú ste mali včera, som so záujmom očakávala váš jasný postoj. Či po tom všetkom, čo tu okolo Čistého dňa prebehlo aj v médiách, poviete, že im akreditáciu ponecháte alebo vezmete. Rovnako som od vás chcela počuť všetky konkrétne fakty a informácie, ktoré vás viedli k tomu, že Čistému dňu ste akreditáciu doteraz neodobrali. A ani teraz som sa v tom vašom vystúpení nedozvedela nič. Ale dozvedela som sa od vás, že v prípade, že dieťa má vši, treba ho ostrihať dohola, že tento postup aplikovaný na dieťati v týchto zariadeniach je zrejme bežná prax. Ja len pevne verím, že si tento spôsob nikto neosvojí napriek tomu, že vši sú úplne bežnou záležitosťou na školách, čo vie každý rodič, a nebude sa teda riadiť vašou normálnosťou, nakoľko by po Slovensku behali samé holohlavé deti.

    Ďalej sme sa dozvedeli, že idete budovať štátne zariadenia, kde budú deti umiestňované, a používate akoby na vyriešenie tohto celého problému. A tým sme sa opäť nedozvedeli, aký je váš postoj a postoj ministerstva k Čistému dňu.

    Mám však na srdci aj iné témy, kvôli ktorým sa celý klub hnutia SME RODINA a aj ja osobne podpísali pod návrh na vyslovenie nedôvery. Súvisia s témou, ktorej sa venujem v parlamente, a je to podpora a pomoc rodinám. Už v programovom vyhlásení vlády som kritizovala, že podpora rodín je zahrnutá nedostatočne, okrajovo a veľmi všeobecne. Na každej schôdzi parlamentu prichádzajú aj z našej strany, aj od iných poslancov veľmi dobré návrhy, o ktorých sa tu nediskutuje a ani nezískajú podporu. Môžem povedať, že ak by aspoň časť týchto návrhov prešla, už dnes po roku našej práce v parlamente by sme videli výsledky a život mnohých rodín by sa zmenil k lepšiemu.

    A nemôžem súhlasiť ani s tým, že naše návrhy neboli kryté v rozpočte, lebo po prvé, keď vláda chce, vie nájsť peniaze veľmi rýchlo, napríklad Váhostav, Doprastav, e-Health a tak ďalej a tak ďalej. Po druhé, boli odmietnuté aj tie návrhy, ktoré si nevyžadovali zvýšené finančné prostriedky, napríklad návrh, aby osobnú asistenciu mohli vykonávať rodinní príslušníci.

    Ale nechcem teraz podrobne rozoberať všetky naše návrhy a ich osud. Výhrady na vaše odvolanie sú predsa podrobne popísané v dôvodovej správe. Za ten rok, čo tu pracujem, je mi veľmi ľúto, že sme nedokázali pre rodiny urobiť viac – a to sme mohli. Je mi ľúto, že necítim zo strany ministra tému rodina ako prioritu, že necítim jasný cieľ, ako sa budú mať slovenské rodiny po štyroch rokoch tejto vlády. A z týchto dôvodov chcem v mene hnutia SME RODINA vyjadriť náš postoj, že budeme hlasovať za odvolanie ministra Richtera.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Áno, keď si teda spomínam na to, čo chvályhodné urobil pán minister Richter pre mladé rodiny, tak si napríklad spomínam a určite túto povinnosť si plníte, vážené kolegyne, kolegovia, ak vaše dieťa dosiahne vek tri roky, tak ste podľa ministra Richtera povinní hlásiť, ako sa oň budete ďalej starať. To stále platí, to sa zaviedlo v roku 2013. Dodržujete to vy, vaši známi, vaši priatelia? Ak nie, tak pozor! Lebo prídete o prídavky na deti. No a tie prídavky na deti, keď už ich mám v ústach, tak štyri roky po sebe sa nezvýšili ani o jeden jediný cent. Teraz pán minister Richter, plus 10 eur na rodičovskom príspevku. Viete, o koľko vzrástli mzdy, reálne príjmy, o koľko sa zvýšili daňové príjmy štátu za ten istý čas? Ten rodičovský príspevok mal byť zvýšený trojnásobne, ak nie viac. Toto je politika pre rodiny? Jasličkový zákon? Zbabraný tak, že, a už tu padlo veľakrát, ale tak, že uvidíme, čo na to povie Ústavný súd. Ale pán prezident ho nepodpísal ani prvý, ani druhýkrát.

    To sú konkrétne fakty, konkrétne výsledky rodinnej politiky ministra Richtera. Kašle na rodiny, keď to poviem otvorene. A pýtam sa znova: Prečo ako skúsený politik, ktorý veľmi dobre vie, čo táto kauza znamená, čo to znamená v jeho politickej kariére, prečo túto kauzu kryje? Aký to má zmysel? Ja, keby som bol minister a toto sa mi stane, tak neváham ani sekundu. Akreditačná komisia rozhodla, samozrejme, jasné, zatvorené. Veď máme tu 20 ďalších zariadení, ktoré sú poloprázdne. Tie deti má kto preliečiť, má kto vychovať, keď už to nedokážu rodičia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto tvrdenie vyslovujem v tejto snemovni už druhýkrát. Vyslovujem ho s plnou vážnosťou, no vôbec nie s radosťou, a som presvedčená, že v obidvoch prípadoch tie vážne a mimoriadne okolnosti nastali.

    K tomuto krajnému riešeniu kauzy, ktorá vôbec nemala byť politická, nás priviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý na seba uvrhol podozrenie, že resocializačné centrum Čistý deň nie je ani tak resocializačné ako skôr privilegované. Privilegované vo vládnych kruhoch, privilegované v kruhoch strany SMER – SD. No ani to by nebol až taký veľký problém, veď o klientelizmus a protekcie v tomto štáte zakopávame doslova na každom kroku. Problém je, že v tejto kauze ide o deti, o ich sexuálne zneužívanie, o týranie, o manipulovanie s výsledkami kontrol, o porušovanie výchovných štandardov. No a čo urobil pán minister Richter? Svojím prístupom v tejto kauze dlhodobo dokazuje, že mu je celá táto situácia ohľadom fungovania tohto resocializačného zariadenia, hlavne detí v ňom, úplne ľahostajná a súčasne cieľavedome a vytrvalo kryje nejaké zrejme mimoriadne vážne skutky.

    Dámy a páni, ja sa väčšinou vyjadrujem k ekonomickým témam a zo stoličky ma obvykle zdvihne nejaká nezaslúžená dotácia alebo rozdávanie peňazí, ktoré štát vybral od tvrdo pracujúcich a podnikajúcich a rozdal ich niekomu niekde, či už svojim, viac alebo menej šikovným, no o to možno viacej podnikavým a podnikajúcim. No teraz si hovorím, že v tých prípadoch išlo vždy len o peniaze. Ale v tejto kauze ide o niečo ďaleko vážnejšie a ďaleko cennejšie. Ide o deti. A nejde o hocijaké deti. Nejde o deti, ktorých život ide tak, ako má. Ide o deti, v ktorých životoch sa niečo pokazilo a teraz sú – a je jedno, či vlastnou alebo cudzou vinou –, ale sú odkázané na pomoc iných. Pomoc iných prostredníctvom štátu.

    Dámy a páni, resocializačné strediská sa zriaďujú za účelom prekonania psychických, fyzických a sociálnych dôsledkov drogovo alebo inak závislých detí a na ich opätovné zapojenie sa do normálneho života. Má ísť o návrat do normálneho života, o návrat do spoločnosti, do slušnej spoločnosti. A úlohou sociálnej reintegrácie je, aby tí, ktorí pred nástupom na liečbu žili na ulici alebo vyrastali v nevhodnej skupine, sa mohli znova zaradiť do života a aby neboli v rizikovom prostredí. Dámy a páni, opakujem, aby neboli v rizikovom prostredí. Maloleté deti majú ústavné právo na osobitnú ochranu a štát sa im prostredníctvom svojich orgánov zaviazal túto ochranu poskytovať.

    Kauza Čistý deň nie je politická kauza, ako sa snažia viacerí koaliční poslanci prezentovať. Je to bezohľadné voči deťom, ktoré sú v ohrození, a podlé voči tej časti slušnej spoločnosti, aby sa touto floskulou o politickej kauze obhajovalo ničnerobenie, protekcia a klientelizmus.

    Je známe, že táto kauza sa začala na podnet matky maloletej Natálie, ktorá si nevedela s úradmi poradiť. Jej dcéra sa totiž stala obeťou sexuálneho násilia. Medializácii tohto problému predchádzali sťažnosti na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, podnet na prešetrenie situácie v resocializačnom zariadení v Galante, podnet adresovaný komisárke pre deti. Všetko márne. Veci sa začali hýbať, až keď sa našla inštitúcia, ktorá by matke a maloletej Natálii pomohla. Dámy a páni, tou inštitúciou bola Natália Blahová, ktorá prostredníctvom svojho blogu o prípade informovala verejnosť. Od jej medializácie sme deň čo deň svedkami nových závažných obvinení a mnohých pochybností. Rozhodnutia a výstupy ministra a predstaviteľov koalície majú za následok odstupovanie členov akreditačnej komisie, tlaky zo strany ministerstva majú za následok pozmeňovanie posudkov.

    Za povšimnutie stoja tiež nelogické, až absurdné mediálne výstupy a subjektívne rozhodnutia ministra Richtera. V tomto prípade sú angažované a na verejnosti zneužívané maloleté dievčatá, ich rodinní príslušníci a klienti centra, špina sa hádže z jednej strany na druhú a ministerstvo práce si stále stojí za svojím: Všetko je v súlade so zákonom. A to napriek odporučeniu akreditačnej komisie zrušiť Čistý deň, resp. jeho akreditáciu, pre mnohé pochybenia a porušenia zákona.

    Po spomínanej medializácii celej kauzy a angažovanosti Natálie Blahovej bol členmi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v tejto veci vykonaný poslanecký prieskum, kde sa potvrdili viaceré nedostatky zo strany štátnych inštitúcií. Ústredie práce aj napriek podnetom o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia, hrubého a ponižujúceho zaobchádzania v resocializačnom zariadení nijak nekonalo. Vznikli podozrenia, že maloletí neboli chránení a počas pobytu im bola spôsobená ujma. Ústredie práce ani na základe týchto zistení nevykonalo kontrolu, žiadne preventívne opatrenie ani neudelilo žiadne sankcie.

    Z prieskumu ďalej vyplýva, že v zariadení Čistý deň došlo k pochybeniam pri správe dokumentácie. Nebola kompletná a vypracovaná bola veľmi povrchne. Od mája do júla tu nebol prítomný psychológ. Psychologickú starostlivosť v danom období zabezpečoval riaditeľ zariadenia, pričom nepreukázal, či na to má potrebnú kvalifikáciu. V spisoch klientov boli založené individuálne resocializačné plány, no všetky boli rovnaké. Hárky klientov vedené psychológom zariadenia neboli kontrole poskytnuté s odôvodnením, že v zariadení sa nenachádzajú.

    Čo sa týka trestných oznámení, ústredie práce nevidelo dôvod na ich podanie, veď boli podané zákonnými zástupcami maloletých. Opäť nekonali. Viackrát sa tiež ukázalo zlyhávanie komunikácie medzi ústredím a ministerstvom práce. Ministerstvo práce navyše ani len nezačalo preverovať tieto podozrenia, pričom minister na všetky vzniknuté otázky odpovedal, že Čistý deň pôsobí v súlade so zákonom a pravidlami. Ako inak. Dámy a páni, ale všetko toto, čo sa objavilo v správe z tohto prieskumu, je na vážne zamyslenie.

    Až po mohutnom nátlaku, medializovaní výpovedí klientov zariadenia a ich rodičov začalo ministerstvo konanie o zrušení akreditácie. Aký bol výsledok tohto konania? Akreditačná komisia, teda kontrolný orgán štátu zložený z odborníkov, ktorí sa dlhé roky venujú pomoci obetiam násilia, zaoberajú sa sociálnym poradenstvom a majú možnosť komunikovať so zamestnancami a klientami obdobných zariadení, títo ľudia skonštatovali v prípade Čistého dňa mnohé pochybenia a porušenia zákona. Napríklad konštatovali, že subjekt uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu, no napriek tomu nedisponoval odborníkom na výkon tejto služby. Zariadenie v určitom období nemohlo poskytovať psychologické poradenstvo, pretože nedisponovalo ani psychológom, čo je tiež jedna zo zákonných povinností resocializačných zariadení.

    Individuálne resocializačné plány boli prezentované rovnaké bez ohľadu na špecifiká klientov, teda boli zrejme len mechanicky kopírované bez toho, aby odzrkadľovali individuálne nastavenia týchto plánov pre jednotlivých klientov. Ďalej chýbal plán supervízie. Ďalej akreditačná komisia ďalej zhodnotila, že existujú podozrenia z porušenia zákonov nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo vyplynulo nielen zo spisovej dokumentácie, ale aj z výpovedí dotknutých osôb. Na záver akreditačná komisia zdôraznila, že jej závery a odporučenie odobrať Čistému dňu akreditáciu boli objektívne a nepodliehali tlakom verejnosti.

    Napriek rozhodnutiu akreditačnej komisie, ktorá nedostatky v zariadení považovala za také závažné, že hlasovala za odobratie akreditácie, táto resocializačnému zariadeniu Čistý deň v Galante ostáva, keďže ministerstvo ani po tomto všetkom nemá za preukázané také porušenia zákona, ktoré by k zrušeniu akreditácie smerovalo. Takže akreditačná komisia, štátny kontrolný orgán vykonávajúci kontrolu v Čistom dni, skutočne skonštatuje vážne zlyhania a porušenia zákona, navrhne na základe nich zrušenie akreditácie a ministerstvo jednoducho nemá dostatok dôvodov, dôkazov. Dámy a páni, toto je absurdné!

    Dámy a páni, toto bol len malý výsek z celej kauzy Čistý deň. Takmer denne vznikajú nové a nové podozrenia, objavujú sa nové a nové informácie. Napríklad ohľadne zaujatosti ministra kvôli osobným vzťahom s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Ďalej podozrenia ohľadne manipulácie s finančnými prostriedkami poskytovanými štátom alebo podozrenia o manipulácii správy z kontroly, ktorú vykonala psychologička ÚPSVaR-u alebo podozrenia ohľadom subvenčných a kadejakých iných podvodov.

    Dámy a páni, práve ministerstvo na čele s ministrom Richterom udeľuje akreditáciu podobným zariadeniam. Je to práve štát prostredníctvom tohto ministerstva a jeho ministra, kto zodpovedá za zariadenie, ktoré mu akreditáciu udelilo a v zmysle zákona sa má akreditácia zariadeniu zrušiť, ak v ňom dochádza k ohrozeniu života a zdravia detí. Jednotlivé pochybenia alebo porušenia zákona by sa dali ospravedlniť, ak by sa okamžite konalo, ak by došlo k vyvodeniu zodpovednosti a hlavne ak by došlo k náprave. A to k takej náprave, ktorá by viedla k istote, že deti sú v poriadku a že im resocializačné zariadenie poskytuje presne takú starostlivosť, zázemie a bezpečie, aké mu ukladá zákon.

    Takto mal, dámy a páni, tento príbeh skončiť. Nie na parlamentnej pôde, nie tu v tejto sále. Do tejto sály na politickú pôdu ten prípad doviedlo zúfalstvo a bezmocnosť týmto deťom pomôcť inou cestou. A najmä to, ako sa pán minister zubami-nechtami bráni náprave a napriek všetkému, čo tu bolo doteraz povedané, chráni doslova vlastným telom zariadenie Čistý deň. A takto navonok nepochopiteľné správanie pána ministra vyvoláva množstvo otázok: Čo obrovské je za tým? Aká hrôza sa za týmto celým skrýva?

    A mne sa, dámy a páni, nechce veriť, že sú za tým len peniaze.

    Miesto zodpovedného a promptného riešenia je minister Richter z tejto situácie znechutený, ba až zhrozený a čím ďalej, tým viac presvedčený, že morálne bahno a hyenizmus túžiaci po moci nepoznajú hranice. Takto sa vyjadril. Áno, pán minister, ak počúvate naše vystúpenia, tak áno, súhlasím s vami, zjavne nepoznajú.

    K vašej práci mám tisíc výhrad. No ani jedna z nich nebola taká, o akej som hovorila na úvod, teda tak mimoriadna, aby sa pre ňu zvolávala mimoriadna schôdza k vášmu odvolávaniu. Až doteraz, pretože váš postoj a konanie vo veci Čistého dňa je pre mňa natoľko vážny, že moju dôveru ste stratili a na dnešnom zasadnutí to chcem svojím hlasovaním prejaviť. Už dávno som nebola z konania čelných predstaviteľov tejto vlády taká zhrozená a znechutená. Pán minister, vážnym spôsobom konkurujete svojmu kolegovi pánovi ministrovi Kaliňákovi.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem pani kolegyni Kiššovej, že zhrnula do hutného celku to, o čom hovoríme, a to, o čom som začala hovoriť ja, že pravda je len jedna, pretože pravdu tvoria dôkazy. Ak si niekto myslí, že varíme z vody alebo že fabulujeme, nech sa pozrie na tie dôkazy. Nech prestane tárať o nejakom prázdnom politickom boji. Máme tu rozhodnutie akreditačnej komisie, ktorá povedala na základe svojich poznatkov, že zariadenie má mať zrušenú akreditáciu. Máme tu kontrolu ústredia práce, ktorá obsahuje mnohé závažné pochybenia, ktoré urobilo zariadenie. A pochybenia sú takého rázu, že sú v rozpore so zákonom a v rozpore s tým, že zariadenie má mať akreditáciu.

    Máme tu protokol z kontroly z ministerstva práce z novembra minulého roku, ktoré našlo závažné porušenia zákona, ktoré hovorí, že jednoducho zariadenie akreditáciu nemá mať. Máme tu vyjadrenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov, ktorá podporuje to, že zariadenie akreditáciu za týchto okolností nemá mať. Mali sme poslanecký prieskum, ktorý prišiel na závažné zistenia a systémové zlyhania, ktoré hovoria o tom, že zariadenie akreditáciu nemá mať. Boli sme svedkami abdikácie členov akreditačnej komisie, ktorí hovorili, že konanie ministra prekročilo ich akceptovateľné hranice. Mali sme tu vyjadrenia psychologičiek ústredia práce, ktoré sa jednoducho vzdávajú toho, aby naďalej kryli konanie systému, ktorý funguje pod hlavičkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pán minister, vy tomu velíte, vy tomu velíte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyňa Janka, ďakujem ti, že si predniesla za náš klub prejav, kde si vlastne zhodnotila všetko to, čo sa tu dnes deje a ako to my cítime. A chcel by som ťa doplniť v jednom. Z toho, ako to tu prebieha, mám nepríjemný pocit, že vláda a jej člen pán minister Richter pri sústredení sa na ochranu svojich ľudí zabudli na ochranu všetkých ostatných ľudí. Ale čo je najsmutnejšie, pán minister, ako sa ukazuje pri kauze Čistý deň, absolútne ste zabudli najmä na ochranu detí. Ochrana detí musí byť nadradená ochrane svojich ľudí. Bojím sa, že dnes sa opäť ukáže to, že stále žijeme v krajine, v ktorej vláda a koaliční poslanci sa zaujímajú viac o svoje blaho ako o blaho tých najzraniteľnejších z nás – a to sú naše deti.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Ja stále čakám na tie vedrá špiny, ktoré pán minister avizoval. Pani kolegyňa Kiššová, vy ste ich tiež nevzali so sebou, ani kýblik. Tak neviem, už začínam mať podozrenie, že buď ich pán minister vyzbieral z opozičných lavíc alebo žiadne vedrá špiny pripravené neboli. Uvidíme, ako na tom bude ďalší rečník v rozprave. Nechajme sa prekvapiť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Tomáš.

  • Grendel, cítim, že niečo prejudikujete, Gábor. Ale mal by som reagovať na moju predrečníčku. Mimochodom, ja už som si nejaké vedrá špiny tu všimol.

    Pani poslankyňa, ale k vám. Ja absolútne súhlasím s vami, že táto téma nemala byť predmetom politického súboja, nemala byť v rukách politikov, nemá čo hľadať v parlamente. Majú ju riešiť príslušné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní. Ale chcem vám pripomenúť, že stranou, ktorá túto tému do politického súboja dostala, bola vaša strana.

    A čo sa týka súboja o peniaze alebo peňazí v tejto téme, to je naozaj zaujímavá otázka. Myslím si, že ťažko hovoriť o peniazoch z hľadiska vlád, pretože fakty nepustia. Toto spomínané zariadenie dostalo dotácie tak za Ficovej, ako aj za Radičovej vlády. Tak ako keby to bolo vyrovnané. A potom áno, môže tu byť súboj, a to už ja nechcem teraz rozhodovať, z ktorej strany, medzi zariadeniami o peniaze, keďže vieme, že na jedno dieťa štát prispieva mesačne približne tisíc eur, tak tento súboj tu môže byť. Ale tento systém súkromných zariadení, respektíve súkromnej služby opäť na Slovensku zaviedla pravica, nie ľavica.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Toho, čoho sme svedkami zo strany kolegov z vládnucej koalície, je pokus o obranu robený prostriedkami, ktoré považujú za správne, pričom samotná celá vec, a to musím znova zdôrazniť, stojí a padá na tom, že ak po blogu poslankyne Blahovej sa veci začali venovať kontrolné štruktúry ministerstva a jeho akreditačná komisia kompetentná v tejto veci, keď už všetci tvrdíme, že my nie sme odborníci, tak tým prvým a posledným, čo by túto schôdzu reálne znemožnilo, by bolo to, že by tento podnik stratil akreditáciu. Nikto na tomto mieste nehovorí o zatýkaní, putách a uväznení kohokoľvek. Ale o toto tu nejde. Argumentovať prokurátorom, ktorý nezistil úmrtia a ťažké ublíženia na zdraví, je snáď nie úlohou obrany v tomto parlamente.

    Ale som si privykol, že sa bránia rôzne veci za ostatné roky, bránili sa zlodejiny vo Vojenskom obrannom spravodajstve, bránili sa Širokého zlodejiny, ktoré nakoniec zatiahli daňoví poplatníci a podnikatelia, ktorí nedostali to, čo dostať mali. Bráni sa Bašternák, keď prekračuje rýchlosť a porušuje dopravné predpisy. A teraz bránime podnik Tománkovcov. A ja sa pýtam, či ozaj, ako zaznelo vo vystúpení poslankyne Kiššovej, tak strašne záleží na tomto podniku, ani keby bol jediný a ktorý, ako hovoríte, má 90 % spokojných klientov. Ale znova hovorím, spokojní sú vždy nejakí, ale ak je desať percent nespokojných s výkonom chirurga, gynekológa alebo koho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcela by som reagovať na jednu vec. Ja som to v svojom vystúpení povedala, že som presvedčená, že takéto prípady nemajú končiť v tejto sále a nemajú byť predmetom nejakej politickej diskusie. Ale keď všetko ostatné zlyhá, čo máme robiť?

    A povedali ste veľmi správne, pán poslanec Tomáš, že práve SaS dostala túto tému nielen na politickú pôdu, ale aj na svetlo sveta. A poviem vám prečo. Pretože konkrétne mňa oslovil človek s týmto problémom a ja som ho ako mnohé ďalšie posunula na Natáliu Blahovú, ktorá sa presne takýmto prípadom venuje. A v tomto konkrétnom prípade zistila, že ide o zabetónované neriešenie problému z istých, v tom čase nám neznámych dôvodov. A preto sme dneska tu a preto to dnes riešime na politickej pôde, pretože všetko ostatné zlyhalo. Nám sa ozvali zúfalí ľudia, ktorí nikde inde nepochodili, zúfalí ľudia, ktorí nikde inde nepochodili. A ani z úvodu, keď sa Natália Blahová začala tomuto problému venovať, neťahala ho na politickú pôdu. Ale keď všetky jej cesty zlyhali, veď to nebavíme sa o tom, že to riešime týždeň tento problém. Máme tu množstvo pochybení, množstvo formalizovaných záznamov o pochybeniach a napriek tomu to tu niekto vlastným telom bráni. Veď to už aj slepý vidí, že za tým musí byť nejaký vážny, veľký problém. A ja sa obávam, že to naozaj nebudú len tie peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, technici požiadali o krátku prestávku, pretože musia preklopiť systém, keďže prechádzame do nového dňa. Začneme dve minúty po polnoci a v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani navrhovateľka Natália Blahová, takže vystúpi ako prvá.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať, poprosím určeného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie v rozprave navrhovateľka pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.