• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Peter Antal, Dušan Galis, Gröhling, Hambálek, Jakab, Macháčková, Náhlik, Vörös. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Antošová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Hrnko, Osuský.

    Dnes je na programe

    Informácia poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, o výkone ich mandátu a o aktuálnych otázkach prerokúvaných v Európskom parlamente.

    V prvom rade dovoľte mi a vítam poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa prvýkrát zúčastňujú rokovania Národnej rady.

    Cieľom tohto pozvania bolo priblíženie ich práce v Európskom parlamente. Týmto sa zakladá aj do budúcna nová komunikácia medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom. Toto stretnutie má o to väčší význam, že sa koná v čase ďalšieho smerovania Európskej únie v zmysle Rímskej deklarácie. Naším cieľom je v kontexte predložených návrhov otvoriť diskusiu o európskych témach, fungovaní európskych inštitúcií a prínosu, ktorý má pre Slovensko naše členstvo v Európskej únii.

    Skôr, ako dám slovo poslancom Európskeho parlamentu, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi Národnej rady požiadali z dôvodu pracovných povinností poslanci Európskeho parlamentu Pál Csáky, József Nagy, Boris Zala a Jana Žitňanská.

    Poslanci Európskeho parlamentu budú vystupovať podľa príslušnosti k jednotlivým politickým frakciám v Európskom parlamente.

    Dovoľte mi, aby som naozaj v mene nás všetkých poslancov ešte raz privítal všetkých tých, ktorí dnes do Národnej rady Slovenskej republiky zavítali. Vítame vás.

  • Mám tu poradie vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu zvolených na území Slovenskej republiky podľa príslušnosti k jednotlivým politickým frakciám v Európskom parlamente:

    – frakcia Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov): pán poslanec Eduard Kukan, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Miroslav Mikolášik, pani poslankyňa Anna Záborská;

    – frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov: pán poslanec Vladimír Maňka, pani poslankyňa Monika Smolková, pani poslankyňa Monika Flašíková Beňová;

    – frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov: pán poslanec Branislav Škripek.

    Teraz dávam slovo poslancovi Európskeho parlamentu,j pánovi poslancovi Eduardovi Kukanovi.

  • Dobrý deň prajem, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.

    Pán predseda, chcem sa pekne poďakovať za pozvanie, za milé privítanie a chcem oceniť aj vašu veľkorysú štedrosť pri určení dĺžky našich vystúpení. My sme v Európskom parlamente zvyknutí hovoriť menej, maximálne štyri minúty, a to ešte musíme byť spravodajcovia pri jednotlivých správach.

    Vítam príležitosť diskutovať s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnych otázkach Európskej únie. Potvrdzuje to, že je v záujme nás všetkých byť súčasťou diania v Európe a spoločne presadzovať záujmy našich občanov.

    Začnem z toho, že slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nám ukázalo, že fungovanie Únie je komplexnou záležitosťou. Tu chcem na úvod povedať, že považujem zahraničnú politiku Slovenskej republiky a jej dopad na vývoj medzinárodných vzťahov, tak je taký, že zďaleka presahuje rámec a váhu svojej vlastnej krajiny. Aj preto si myslím, že príprava nášho predsedníctva a jeho uskutočnenie boli dobré a úspešné.

    Predsedníctvo Rady nám tiež ukázalo, že sa môže stať inšpiráciou pre vnímanie európskej politiky u nás doma ako našej vlastnej politiky, politiky, ktorej sme súčasťou a ktorú priamo tvoríme. Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava. Považujem to za potrebné povedať, lebo sme dlhé roky členmi Únie a nie všetci to ešte chápu u nás doma. Predsedníctvo úspešne zvládnuté, a preto tí, ktorí sa na ňom podieľali, si zaslúžia uznanie.

  • Myslím si tiež, že je dobrou vizitkou aj to, že sa upevní pohľad na Slovensko ako na konštruktívneho a proeurópskeho partnera v rámci Európskej únie.

    Vo svojom vystúpení by som rád načrtol momentálne výzvy EÚ a môj pohľad na ne cez prizmu svojej vlastnej práce. Otázky rezonujúce v EÚ: minulosť – budúcnosť. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 60. výročie od podpísania Rímskych zmlúv. Je to dôležité obhliadnutie sa do minulosti a dobrá príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo bolo možné v Európe dosiahnuť. Za 60 rokov Európska únia dokázala vytvoriť súbor hodnôt, ktoré nás všetkých posunuli civilizačne ďalej, dopredu. Naše hodnoty sa stali hodnotami otvorenej spoločnosti postavenej na právnom štáte a vzorom nielen pre našich susedov, ale aj pre zvyšok sveta. S výročiami zmlúv súvisí otázka, kam by mala Európska únia smerovať ďalej. Pred niekoľkými týždňami predstavil predseda Komisie bielu knihu o smerovaní Únie. Som rád, že táto otázka začala rezonovať nielen medzi európskymi lídrami, ale taktiež v spoločnosti.

    Európa nedávno prekonala niekoľko kríz. Zasiahla nás kríza finančná, hospodárska, migračná alebo kríza v našom najbližšom susedstve. Ja by som doplnil, že máme ešte líderskú krízu v Európskej únii. Bohužiaľ, na krízach sa podpísala dôvera občanov v spoločný európsky projekt. To je v podstate paradox, pretože jedno z najdôležitejších ponaučení z uplynulých rokov je to, že Európska únia môže prežiť a prinášať výhody svojim občanom vtedy, keď bude jednotná. Sme Úniou rôznorodosti, v ktorej je potenciál, a v jednote je naša sila. Akýkoľvek bude konkrétny scenár budúceho fungovania Únie, táto axióma by mala ostať jej základným kameňom, na ktorom by sme mali budovať naše vzťahy v rámci Únie, ale tiež prezentovať Úniu navonok.

    Odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie, ktorý sa formálne začal v stredu tento týždeň, bude jednou z prvých výziev, s ktorou sa budeme musieť vyrovnať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by som vítal. Verím však, že naša spoločná minulosť pomôže dosiahnuť Únii a Británii lepšie vzájomné vzťahy v budúcnosti. Treba zdôrazniť, že brexit zatiaľ nepodkopal európsku jednotu. Zdá sa, naopak, že môže byť kľúčom k užšej spolupráci 27 členských krajín. Bol by som rád, keby tento trend pokračoval aj naďalej, najmä pri rokovaniach, ktoré nás počas nasledujúcich dvoch rokov čakajú. Brexit tiež naznačuje dôležité otázky, ako sa Európa bude stavať k budovaniu vzťahov s našimi zahraničnými partnermi a k svojmu vlastnému postaveniu vo svete.

    Je v našom záujme, aby Európa ostala globálnym svetovým hráčom, dôležitým hráčom. Iba v tomto prípade budeme mať možnosť skutočne vplývať na vývoj okolo nás. Európa má potenciál ostať svetovým hráčom, prispievať ku globálnej bezpečnosti, tvoriť zásady medzinárodného obchodu a byť inovatívnou a zároveň bezpečnou.

    K svojej práci ďalej: Ako člen zahraničného výboru mám možnosť vplývať na trendy, ktoré sa objavujú vo vzťahu Únie s našimi vonkajšími partnermi. Za ostatné roky som v tejto oblasti pripravil niekoľko správ dotýkajúcich sa predovšetkým spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, susedskej politiky a politiky Európskej únie v procesoch rozširovania. Považujem za kľúčové, aby sme zabezpečili rozvoj a stabilitu v našom najbližšom susedstve. Dôležitým v tomto je náš vzťah k regiónu západného Balkánu, ale tiež aj k našej susedskej politike vo vzťahu k východným a južným partnerom. O integrácii krajín západného Balkánu sa začína čoraz viac diskutovať na najvyšších fórach. Bohužiaľ, je to v súvislosti s obavami o ďalšie smerovanie regiónu a politickými krízami, ktoré neprispievajú k stabilite regiónu. Hoci je tento región za hranicami Únie, myslím si, že je každému jasné, ako veľmi vplýva na našu bezpečnosť, stabilitu a prosperitu.

    V ostatných rokoch som súčasťou mediačných tímov, ktoré sa venujú politickým krízam v Macedónsku a v Albánsku. Ponaučenie z toho plynie jednoduché. Kvôli týmto krízam sa hospodársky a spoločenský vývoj v týchto krajinách na dlhý čas zastavil. Poškodzuje ich to ekonomicky, bezpečnostne, spoločensky aj hodnotovo.

    Keď hovoríme o integrácii západného Balkánu, hovoríme o Čiernej Hore, o Srbsku, o Albánsku, o Bosne a Hercegovine a Kosove. Integrácia musí byť založená na jasných pravidlách a kritériách. Po ich naplnení Európska únia musí urobiť ďalší krok. Treba sa pripraviť na to, že raz tento región bude celý súčasťou Európskej únie. Kedy to bude, to je veľmi ťažké predpovedať. A možnože najpresnejšie, najpresnejší termín by bol to, čo hovoria Arabi, viete, akože Insha´Allah – z vôle božej. Všetky tieto subjekty, ktoré som vymenoval, budú súčasťou Európskej únie – vrátane Kosova.

    Tu by som chcel povedať, že stanovisko Slovenskej republiky k neuznaniu nezávislosti Kosova je správne. Mali by sme však realisticky sledovať vývoj v regióne, nezatvárať oči nad tým, ako sa vyvíja táto situácia, podobne ako to robia štyri ďalšie krajiny, ktoré majú rovnaké stanovisko k tejto otázke ako my na Slovensku. A tu chcem povedať, že nikto si nevie predstaviť v budúcnosti iné začlenenie Kosova do mapy Európy ako do Európskej únie.

    V poslednom čase sa parlamentná demokracia na západnom Balkáne stala akousi demokraciou bojkotov. Bojkot parlamentu začína byť veľmi populárny ako prostriedok politického boja, či už je to v Albánsku, v Macedónsku, v Čiernej Hore a aj v Kosove. V tomto ohľade je našou povinnosťou ako poslancov parlamentov slovenského a európskeho tento trend odsúdiť, ale aj podporiť návrat našich kolegov do parlamentov. Otázka, ako nastavíme vzťahy s niektorými krajinami v našom susedstve, je teraz viac aktuálnou ako pred pár rokmi.

    Rovnako kritickými sú otázky nášho postoja k dianiu v Turecku a k situácii na Ukrajine, nielen v súvislosti s vojnou, ale aj s reformami. Migrácia je globálny trend, ktorý sa bude ďalej vyvíjať. Preto treba tejto téme venovať stálu pozornosť. Nemali by sme ju podľa mňa však vnímať iba ako ohrozenie, ale fenomén, ktorému budeme musieť vzhľadom na charakter Únie čeliť spoločne. V súvislosti s tým momentálne diskutujeme o legislatíve, ktorá by mala pomôcť riešiť základné príčiny migrácie, ako sú napríklad ekonomická a sociálna situácia v rozvojových krajinách. Treba tiež vždy myslieť na ochranu našich občanov. Ako spravodajca rokujem s kolegami v Európskom parlamente tiež o návrhu vonkajšieho investičného plánu. Ten by mal pomôcť naštartovať ekonomický rast práve v najmenej rozvinutých krajinách v našom susedstve a v Afrike. Osobne som presvedčený, že o tom, že otázky migrácie by sme nemali zužovať na striktne bezpečnostné, aj keď toto je veľmi dôležitý aspekt, ale hľadať riešenia, ako môžeme prispieť k rozvoju a stabilite krajín, ktoré sú primárnym zdrojom migračných prúdov.

    Zamestnanosť a sociálna politika, lebo to sú tiež otázky, ktoré sledujem. Zamestnanosť a sociálna politika sú témami, ktoré veľmi úzko súvisia s tým, ako naši občania vnímajú Úniu. V tejto oblasti sa momentálne zaoberám otázkami mojej generácie, ktorú vnímam najmä cez odstránenie diskriminačných opatrení na základe veku. Demografický vývoj na Slovensku, ale aj v celej Európe naznačuje, že starostlivosť o starších občanov spoločnosti a aktívne starnutie sú horúcimi témami, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.

    V zamestnaneckej politike je momentálne na pretrase smernica o vyslaní pracovníkov. V skratke. Nesúhlasím s revíziou tejto smernice z dielne Európskej komisie. Prikláňam sa k názoru jedenástich národných parlamentov a štátov, ktorí vyjadrili svoj postoj prostredníctvom žltej karty. Hrozí totiž, že smernica prinesie viac právneho chaosu a administratívnej záťaže pre podniky, ktoré pracujú na európskom trhu, a v konečnom dôsledku skomplikuje životy vyslaným pracovníkom. Zásada voľného pohybu služieb na jednotnom trhu je pilierom ekonomickej; európskej ekonomiky a my ju nesmieme okliešťovať. Potrebujeme jednoduché a férové pravidlá.

    Na záver, panie poslankyne a páni poslanci, povedal som, že máme možnosť; že som rád, že máme možnosť diskutovať o európskych témach na pôde Národnej rady. Určite je to dôležitý signál k prehĺbeniu nášho dialógu a bol by som rovnako rád, keby sme mohli spolu vyvrátiť často nepravdivé informácie o diktáte z Bruselu a o rozhodnutiach, ktoré odtiaľ prichádzajú. Naša spoločná angažovanosť v boji proti radikalizmu, extrémizmu a dezinformáciám by bola na osoh Slovensku a celej Európskej únii. Koniec koncov naša práca spočíva vo výkone mandátu pre občanov, ktorí nás zvolili, tento mandát, ako aj naša spolupráca by mala byť v ich prospech, lebo oni sú koniec koncov občanmi Slovenskej republiky a rovnako tak sú aj občanmi Európskej únie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi, europoslancovi Eduardovi Kukanovi. Možno tak symbolicky ako aj bývalý minister zahraničných vecí v tejto veci vystúpil ako prvý europoslanec. Ďakujem.

    Pán europoslanec Ivan Štefanec, nech sa páči.

  • Dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, naozaj si veľmi vážim toto pozvanie a oceňujem začiatok intenzívnejšej komunikácie medzi europoslancami a vami, poslancami Národnej rady, pretože to považujem za dôležité. V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti Európskej únie a tým pádom aj o budúcnosti Slovenska. Tak myslím si, že tento dialóg je nielen užitočný a prospešný, ale naozaj aj nevyhnutný.

    Mal som tú česť osem rokov stráviť v Národnej rade Slovenskej republiky a počas tohto obdobia som pracoval vo výbore pre európske záležitosti, dokonca dva roky ako jeho predseda, dva roky ako jeho podpredseda a vždy som sa snažil z tohto postu dodržiavať dôsledne princíp subsidiarity. Viackrát som dokonca rozporoval európsku legislatívu na základe tohto princípu. Trošku mi chýba v poslednom čase, že tento princíp nie je opakovaný, pretože ho považujem za veľmi dôležitý nástroj pri možnom rozporovaní, aktívnom vstupovaní do európskej legislatívy, pretože dobre pripravené a vyargumentované odôvodnené stanoviská sú naozaj veľmi silným nástrojom a mňa naozaj mrzí, že v tomto sa nerobí dostatočne. Samozrejme, som pripravený kedykoľvek s vedením Národnej rady aj výborom pre európske záležitosti spolupracovať a hovoriť nielen na túto tému.

    Mandát Európskeho parlamentu zvoleného v roku 2014 má za sebou zhruba polovicu. Za tieto 2,5 roka, za toto obdobie sme prežili snáď najturbulentnejšie časy, aké kedy Európska únia zažila. Migračná kríza, brexit, ruská invázia na Ukrajine sú udalosti, ktoré mediálne prekryli všetko ostatné, čo sa nám v Európskom parlamente podarilo dosiahnuť.

    Keď som v lete preberal mandát v roku 2014, tak som sľúbil, že budem robiť všetko pre podporu tých, ktorí sú najväčší zamestnávatelia, to sú malí a strední podnikatelia. Tí tvoria hodnoty, tvoria najviac pracovných miest, stabilizujú spoločnosť a sú nositeľmi tých najlepších tradícií každého národa. Komunistický režim ich po roku 1948 úplne zničil a následky pociťujú naše regióny dodnes. Európska únia im práve ale otvorila nové možnosti. Vďaka spoločnému trhu je jedno, či dnes sa predáva v Považskej Bystrici, Rožňave alebo Hamburgu. Európska legislatíva im poskytuje ochranu pred neplatičmi a zjednodušuje administratívu, ktorá sa oproti obdobiu trebárs spred roka 2004 skrátila z mesiacov na týždne, dni a niekedy aj hodiny. Stále však existujú bariéry, ktoré im bránia v plnom rozvoji ich potenciálu. Podľa prieskumov im vadia hlavne tri veci. Po prvé, slabý prístup k investičnému kapitálu, po druhé, vymožiteľnosť pohľadávok a po tretie, byrokracia.

    Na všetky tri sa snažíme nachádzať riešenia aj na európskej úrovni. Už krátko po nástupe nového Európskeho parlamentu sme schválili nový Európsky fond pre strategické investície vo výške viac ako 300 mld. eur. Som rád, že sa nám podarilo presadiť, aby slúžil najmä ako zdroj podpory malých a stredných podnikov. Prostredníctvom programu COSME môžu z neho malí podnikatelia čerpať úvery až do výšky pol milióna eur s úrokom od 1 do 1,5 % s dĺžkou splatnosti až do 15 rokov. Pre lepšiu vymožiteľnosť pohľadávok, najmä cezhraničných, sme prijali novelu legislatívy, ktorá zjednodušuje súdne konania, znižuje poplatky a umožňuje napríklad aj to, aby sa veriteľ zúčastnil súdu prostredníctvom telemostu a nemusel tak trebárs míňať peniaze na ďalšie cestovanie.

    Znižovanie byrokracie je dôležitý problém, pretože často narážame na rôzne obštrukcie aj zo strany niektorých členských štátov. Ale aj tu konáme a som rád, že máme výsledky. Spoločne s Komisiou pracujeme na zavedení aj jednotného systému registrácie dane z pridanej hodnoty v celej Únii, čo si ale netreba zamieňať za daňovú harmonizáciu. Proti tej dlhodobo a konzistentne protestujeme. Cieľom je tu skutočnosť, aby podnikatelia nemuseli nanovo študovať rôzne postupy, ale jednoducho si otvorili internetový portál a urobili tam všetky potrebné úkony. Toto opatrenie je aj významným príspevkom v boji proti daňovým podvodom a únikom. Minulý rok sme podporili zlepšenie pohybu pracovných síl aj tak, že sme prijali legislatívu, ktorá občanov odbremeňuje od opakovaného predkladania tých istých notársky overených prekladov rôznych dokumentov. V celej Únii na to bude slúžiť jednotný viacjazyčný formulár, ktorý bude stačiť dať overiť len jediný raz.

    Cezhraničné podnikanie v digitálnom veku je aj o rýchlosti a flexibilite. Ako tieňový spravodajca pracujem aj na návrhu zavedenia jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú bude možné založiť elektronicky v jednom štáte a automaticky získa povolenie podnikať vo všetkých členských štátoch Únie. Verím, že tento návrh získa dostatočnú podporu v Európskom parlamente.

    Čoraz viac sa ale, žiaľ, stretávame s tým, že členské štáty stavajú na jednotnom trhu stále nové a nové a pritom aj zbytočné prekážky. Najnovšie medializované prípady – napríklad šikanovania slovenských autodopravcov vo Francúzsku, Nemecku a v Rakúsku – sú toho dôkazom. Aj vďaka mojim iniciatívam už Európska komisia začala voči prvým dvom krajinám konanie a v súčasnosti prešetruje aj rakúsky zákon o minimálnej mzde a tiež odmietanie vydávania licencií pre dopravu osôb, ľudí, ktorí podnikajú na trase Bratislava a letisko Schwechat a späť.

    Všetky opatrenia a iniciatívy v prospech malých a stredných podnikateľov na európskej úrovni, samozrejme, niekedy nevyvažujú chyby na úrovni členských štátov a chcem teda vás aj požiadať v tomto ohľade, aby sme našli spoločnú reč pre podporu malých a stredných podnikateľov, aby sme im nehádzali polená pod nohy, pretože si zaslúžia našu podporu. Jeden za všetky príklady môžem uviesť, a to je napríklad nezmyselné daňové licencie, de facto dane zo straty, ktoré boli posunuté z neznámeho dôvodu, ich zrušenie bolo posunuté až na rok 2018.

    Ako člen Európskeho parlamentu, člen výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aj ako viceprezident organizácií pre podporu malého a stredného podnikania SME Europe a SME Circle naozaj pozývam všetkých poslancov Národnej rady na spoluprácu pri zlepšení postavenia slovenských podnikateľov. Ich prosperita a rozvoj musí byť záujmom nás všetkých.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európa sa dnes nachádza na križovatke. Zo všetkých strán počúvame hlasy, ktoré volajú po reforme jej fungovania alebo dokonca niekedy o jej zániku. Povinnosťou nás, zástupcov občanov Slovenskej republiky, či už v Národnej rade, alebo v Európskom parlamente, je hľadieť predovšetkým na ich záujem. Opýtajme sa ale naozaj: Je záujmom slovenských občanov, aby stratili možnosť pracovať, študovať a žiť v ktorejkoľvek krajine Únie? Je v záujme našich občanov, aby slovenské firmy stratili prístup k spoločnému trhu? Je v ich záujme to, aby sme sa odstrihli od najúspešnejšieho ekonomického projektu v ľudskej histórii, ktorý priniesol nášmu kontinentu obdobie stability, prosperity a mieru? Určite nie.

    Budúcnosť pred nás stavia mnohé, mnohé výzvy. A som si istý, že ich môžeme zvládnuť len spoločne. Za všetky spomeniem digitálnu revolúciu a nástup priemyslu, ktorý označujeme pod číslom 40. Digitalizácia zasahuje do všetkých sfér našich životov a začína meniť aj povahu priemyselnej výroby. Dokonca tak radikálne, že čoskoro budeme musieť redefinovať samotný pojem robotník. Veľkú časť v priemysle preberajú stroje a pred nami stojí otázka, čo bude naozaj robiť človek. Určite sa bude musieť viac preorientovávať z manuálnej práce na duševnú a znamená to, že roboty a ich softvér budú vyvíjať viac práce a človek ich musí programovať a najmä kontrolovať. Na to, aby tento prerod prebehol úspešne, musíme radikálne zreformovať náš vzdelávací systém a pripraviť ľudí na to, že nové zručnosti sa budú musieť učiť po celý život. Určite to nezvládneme sami, ale len v úzkej spolupráci s krajinami, ktoré sú v tomto podstatne ďalej a môžu nám slúžiť ako inšpirácia.

    Digitálna ekonomika si vyžaduje aj plynulý tok dát. Na európskej úrovni pracujeme na vytvorení jednotného digitálneho trhu, ktorý zjednotí regulácie toku dát a pripraví nás tak na globálnu konkurenciu, ktorá neustále silnie. Pred dvoma týždňami sme v Európskom parlamente prijali legislatívu, ktorá harmonizuje frekvenčné pásma a otvára cestu pre budovanie sietí vysokorýchlostného internetu. Minulý týždeň sme sa výrazne posunuli v odstránení geoblokovania na internete a tovary či služby budú môcť, verím, že už od roku 2018, využívať oveľa viac zákazníkov, ako tomu bolo doteraz.

    Aby som ilustroval, ako je to všetko pre našu budúcnosť dôležité, poviem len toľko, že kým v Indii aj napríklad v Číne alebo v Spojených štátoch amerických, ktoré sú v oblasti digitálnej ekonomiky našimi konkurentmi, tak tam platí jedna regulácia. V Európskej únii ich je zatiaľ stále 28, týchto regulácií. To enormne zvyšuje náklady a, samozrejme, znižuje konkurencieschopnosť.

    Digitálna ekonomika je ďalšou témou, v ktorej vidím neužitý potenciál na spoluprácu medzi Národnou radou a Európskym parlamentom. Teší ma, že po našich aktivitách v europarlamente budú môcť občania telefonovať v rámci Únie lacnejšie, pretože od júna tohto roku bude konečne zrušený roaming, teda poplatky za cezhraničné volanie v rámci Únie. Musíme ísť ďalej. Robíme teda všetko preto, aby od budúceho roku bolo zrušené aj spomínané geoblokovanie.

    Digitalizácia priemyslu so sebou prináša aj veľké nároky na spotrebu elektrickej energie. Súčasné systémy a infraštruktúra už nebudú stačiť, najmä ak bude pokračovať trend rozvoja elektromobility a elektrické autá sa stanú bežnou súčasťou našich miest. Budovanie energetickej únie teda neslúži len na to, aby sme znížili našu závislosť od jedného a navyše veľmi nevyspytateľného zdroja surovín, ale aj na to, aby sme energiu využívali inteligentne, šetrne, aby sme znížili jej ceny pre domácnosti a firmy. Nie je predsa normálne, aby také Nemecko platilo za plyn menej ako Slovensko, ako je tomu v súčasnosti. To sa musí zmeniť. Je absolútne ale zrejmé, že bez úzkej spolupráce na európskej úrovni to jednoducho nepôjde.

    Treťou oblasťou, kde je európska spolupráca životne dôležitá, je otázka bezpečnosti. Migračná kríza nám ukázala, aké dôležité je chrániť vonkajšie hranice schengenského priestoru a, naopak, dočasné hraničné kontroly v jeho vnútri nám pripomenuli časy, keď sme čakali na rakúskej hranici aj niekoľko hodín. Bez spoločného postupu voči tretím krajinám, bez spoločného tlaku na ukončenie vojnových konfliktov a bez európskej pobrežnej a pohraničnej stráže ďalšie krízy nezvládneme.

    Otázka bezpečnosti veľmi úzko súvisí s terorizmom a kybernetickými hrozbami. Naše tajné služby musia medzi sebou oveľa viac spolupracovať a vymieňať si informácie, aby sme dokázali všetky plánované teroristické útoky – a je jedno, z akého zdroja pochádzajú – zlikvidovať včas. Vlády členských štátov musia oveľa viac spolupracovať pri prevencii kybernetických útokov, bez ohľadu na ich zdroje.

    Ako konštatoval aj pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, Slovensko v tomto smere nerobí pre vlastnú bezpečnosť takmer nič, a pritom sme v situácii, keď jeden vyškolený hacker je schopný urobiť viac škody ako celý vojenský výsadok. Myslím, že každému je jasné, odkiaľ v súčasnosti kybernetické útoky nielen proti našim hodnotám, ale aj proti našej infraštruktúre pochádzajú. Zdroje v Rusku a mimoriadne agresívna hybridná vojna proti európskej spolupráci má jediný cieľ: rozdeliť nás natoľko, aby sme neboli schopní vystupovať jednotne napríklad v oblasti nákupu energií alebo pri modernizácii a digitalizácii nášho priemyslu. Na európskej úrovni si toto veľmi dobre uvedomujeme a som rád, že orgány na boj proti hybridným hrozbám sa postupne vytvárajú a získavajú čoraz viac kompetencií.

    Zo všetkých aktivít, ktoré konám na úrovni europarlamentu, mi dovoľte ešte spomenúť jednu, ktorá je pre našu krajinu veľmi dôležitá, pretože automobilový priemysel je pre Slovensko naozaj kľúčový. Ako jediný slovenský zástupca som pracoval rok vo výbore pre vyšetrovanie emisného škandálu, známeho aj pod skratkou Dieselgate, a výsledkom je legislatívny návrh, ktorý bude schvaľovaný na našom plenárnom zasadnutí práve budúci týždeň. Verím, že bude schválený, pretože potom sa už niečo podobné nebude môcť opakovať. Chceme zaviesť novú štruktúru testov automobilov nielen vo výrobe, ale aj v ich prevádzke, posilnenie právomocí Komisie pri akýchkoľvek podozreniach, no a najmä rovnaké pravidlá na celom európskom trhu. Pri porušení pravidiel a klamaní občanov hrozia automobilkám pokuty až do výšky 30-tisíc eur za každé auto.

    Na našom spoločnom trhu musia platiť rovnaké pravidlá. Ak tomu tak nie je, konám. Je to v prípade porušovania práv našich vodičov, v prípade podozrení na rozdielnu kvalitu pod rovnakou značkou, trebárs spotrebných tovarov, či v prípade uznávania kvalifikácií. Vítam každú iniciatívu a ocením podnet každého občana a všetci ste vítaní sa na mňa kedykoľvek obrátiť, napríklad čo sa týka podnetov na... (zaznievanie zvukového signálu časomeru) áno, už končím, už len dokončím vetu, ... podnetov na rozdielne kvality za rovnakú značku. V tomto budem pokračovať. Napríklad organizujem aj budúci; v budúcich týždňoch osobitné podujatie na túto tému Bruselu.

    Ďakujem ešte raz za túto možnosť a verím, že naša komunikácia sa stane dobrou tradíciou a základom intenzívnejšej spolupráce. Dámy a páni, ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. My tu nemáme kladivká, takže v pohode a myslím, že dneska je to také priateľské, takže sa nikto na nikoho hnevať nebude.

    Ja by som medzi nami privítal rád aj pána europoslanca Richarda Sulíka (potlesk), ktorý vystúpi za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov.

    Tak aby sme si ozrejmili pravidlá tejto neštandardnej diskusie, vzhľadom na to, že sme si to schválili v programe, len by som pripomenul, že poslanci Európskeho parlamentu vystupujú podľa svojej príslušnosti k politickej frakcii v rozsahu 15 minút. Následne po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu bude mať možnosť vystúpiť poslanec Národnej rady poverený poslaneckým klubom a položiť otázky zo svojho miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Následne na otázky poslancov Národnej rady budú môcť odpovedať jednotliví poslanci Európskeho parlamentu z určeného miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Ďakujem.

    O slovo poprosím pána poslanca Miroslava Mikolášika.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, chcel by som na úvod skutočne srdečne poďakovať pánovi predsedovi parlamentu za pozvanie. Je to prvýkrát za tých 13 rokov teda, čo pôsobím v Európskom parlamente. No, je to už dlho, trinásť rokov, čo sme dostali túto možnosť prehovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky. Veľmi si to vážim, naozaj to oceňujem, pán predseda, aj za tú, za to priaznivé ucho, ktoré ste mali voči našim žiadostiam, kde sme vyjadrovali túto snahu vystúpiť aj v Národnej rade pred slovenským parlamentom. Ja sa tu cítim celkom dobre, lebo bol som poslancom Národnej rady zvoleným v ´94. aj v ´98., tak to prostredie je mi známe a blízke.

    Posuniem sa však dnes k tomu, prečo tu na tomto mieste dnes stojím. Uvedomujem si, že je piatok, no a možnože viacerí z vás by boli možno niekde radi s rodinou na výlete v prírode alebo sedieť niekde v kresle a čítať obľúbenú knihu. Ospravedlňujem sa, že trošku rušíme, ruším aj túto vašu pohodu, ale myslím si, že to bude prospešné pre obidve strany, keď sa navzájom budeme poznávať, budeme sa informovať a my z tej úrovne poslancov Európskeho parlamentu môžme priniesť informácie tu do Národnej rady o tom, čo vlastne tam robíme, lebo často sa tá informácia z bodu A do bodu B nie vždycky dostáva. Aj médiá slovenské sa viac venujú skôr Národnej rade ako poslancom Európskeho parlamentu, tie témy sú akoby vzdialené a potom sa občan nedozvie vlastne, čo môžme tam robiť, čo tam skutočne aj robíme, a ja by som využil to moje vystúpenie aj na to, aby som vás v tomto smere trošku poinformoval.

    Po prvé, vážené kolegyne, kolegovia, som tu ako ochranca. Čo by len už taký šesťdesiatnik ako ja, hej, europoslanec, ktorý žije niekde v Bruseli, akože niektorí tvrdia, že odtrhnutý od reality, by mohol chrániť, naviac o tom rečniť v národnom parlamente? Mnohí sa možno pýtate samých seba s telefónom v ruke, pripravení na ďalší nudný pätnásťminútový poslanecký príhovor.

    Ale, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri odpovedi si dovolím použiť jeden historický citát z obdobia bezprostredne nadväzujúceho na koniec druhej svetovej vojny. Je to citát, ktorý, verím, zvlášť vo svetle niektorých dnešných nacionalisticko-populistických tendencií opätovne nadobúda elevanciu. Citát, ktorý mne a dúfam, že aj vám pripomenie, za čo vlastne my – tí bruselskí – možno v skutočnosti bojujeme. Začiatok citátu: "Európa je ušľachtilý kontinent, domov všetkých veľkých materských národov západného sveta a základ kresťanskej civilizácie a etiky, pôvodca väčšiny kultúry, umenia, filozofie a vedy starodávnych a moderných časov. Ak by bola Európa jedného dňa jednotná v zdieľaní jej spoločného dedičstva, neexistovali by žiadne limity pre šťastie, prosperitu a slávu 300 či 400 miliónov ľudí, ktorí v nej bývajú." Toto povedal Winston Churchill v roku 1948 a bola to taká vizionárska myšlienka, ktorá potom aj prišla k realizácii. Teraz sme si nedávno pripomenuli 60. výročie napríklad podpísania Rímskych zmlúv.

    Áno, vážení prítomní, dnes tu v prvom rade stojím ako ochranca zjednotenej Európy alebo našej spoločnej Európy, ochranca projektu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva pod vplyvom rôznych pochybností, útokov či hrozieb z vnútorných či vonkajších zdrojov do existenčnej krízy. Projektu, ktorý možno nie je dokonalý, možno nespĺňa a ani nemôže splniť očakávania úplne všetkých, ale stále verím, že je najlepším projektom, aký sme tu kedy mali. A stále zostáva práve tým projektom, za ktorý sa obzvlášť v dnešných časoch stavania múrov, časov vzostupu mnohých národných egoizmov, v časoch, kedy nadobúdajú reálny obsah pojmy končiace písmenkami "exit", stále oplatí bojovať.

    Vážení kolegovia, vo svetle predneseného citátu by som aj vám na tomto mieste rád pripomenul, prečo je dobré usilovať sa o zvrátenie dnes tak modernej rétoriky, čo by Európa mohla pre mňa urobiť. A prečo nie vrátiť sa vlastne k rétorike otcov zakladateľov, čo by som práve ja mohol urobiť pre Európu? To všetko prizmou mojej činnosti v Európskom parlamente.

    Tak keď dovolíte, som vcelku hrdý na to, že ako člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý má takú skratku, že ENVI, som dokázal na pôde Európskej únie centrálne pomôcť zabezpečiť Európanom srdce, obličky, pľúca, pankreas, lebo som bol hlavným spravodajcom ku direktíve o transplantácii ľudských orgánov a ich kvality. Vďaka tejto direktíve, ktorá už je niekoľko rokov v platnosti a je vyhodnocovaná, tisíce nových Európanov aj Slovákov žije ďalších 15, 20, 30 rokov s novým orgánom, lebo tie orgány máme v lepšej kvalite a hlavne vo väčšom počte.

    Som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskeho parlamentu centrálne presadiť pokrokové liečebné metódy, nové možnosti v situáciách, keď už dnešná klasická medicína naráža na svoje hranice. Hrejivý pocit mám z toho, že som ako hlavný spravodajca hnaný túžbou chrániť to najdôležitejšie, a to je život a zdravie pacientov, mnohokrát zúfalých, pomohol sprostredkovať týmto ľuďom novú nádej v podobe stimulov pre ďalšiu liečbu, čo je pre mňa, samozrejme, takou najlepšou odmenou, hreje ma to pri srdci.

    Som rád alebo som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskej únie cez Európsky parlament zabezpečiť všetkým Európanom už dnes budúcnosť v podobe menšieho počtu nebezpečných skládok odpadu a prechodu na trvalo udržateľný systém obehového hospodárstva v boji za životné prostredie, ktoré sa jedného dňa nebudeme hanbiť odovzdať našim deťom.

    Som obzvlášť rád, že môžem pôsobiť ako predseda frakčnej skupiny EPP pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť a môžem aj vďaka kumulácii mozgov na pôde Európskej únie a centrálnemu fungovaniu, ktorú ponúka, bojovať za plnohodnotný život ľudí so zdravotným postihnutím či nevyliečiteľnou chorobou, pretože títo ľudia si to zaslúžia rovnako ako ktokoľvek z nás.

    Vážení prítomní, musím sa priznať, nerozumiem niektorým dnešným praktikám, ktoré vystavujú súdobú spoločnosť stupňujúcemu sa demagogickému tlaku označujúcemu činnosť Európskej únie ako bruselská hegemónia či bruselský diktát. Bola to práve vízia dobrovoľného vytvorenia určitého celku, celku, ktorý by reprezentoval a presadzoval rovnaké hodnoty demokracie, rovnosti a dôstojnosti bez ohľadu na to, či je jeho súčasťou, ja neviem, Francúz, Nemec, Belgičan, Talian. Celku; Slovák, však? Celku bojujúceho za zlepšenie životnej úrovne všetkých nás Európanov, ktorá ovplyvňovala aj rozhodnutie Slovákov pridať sa a stať sa ďalším dielikom v tejto pomyselnej skladačke zvanej Európska únia.

    Áno, dámy a páni, mnohé otázky dnes zostávajú otvorené. Kam až v Únii máme dovoliť zájsť? To je dôležitá otázka. Kde sú jej hranice a ktoré možno tiež nemáme a nesmieme prekročiť? Aj Masaryk, Tomáš Garrigue Masaryk raz povedal: "Demokracia, to je diskusia." Preto sme tu aj dnes. Poďme sa teda o týchto otázkach konštruktívne rozprávať v snahe nájsť spoločný konsenzus. Určite však nepodľahnime nejakým antieurópskym tendenciám odmietajúcim Úniu en bloc. Okrem iného práve preto – a moja činnosť je toho koniec koncov príkladom –, že žiaden z ušľachtilých humanistických, ekonomických či právnych výdobytkov Únie by tu nebol, keď by táto dnes možno politicky zaujímavá, avšak v skutočnosti skôr nebezpečná, nepodložená a protivlastenecká rétorika prevládla v samotných prvopočiatkoch integrácie.

    Vážené dámy, vážení páni, preto aj vás z tohto miesta pozývam: Odolajte, odolajme! Vážení prítomní, práve naopak, nespochybniteľnú krásu Únie predstavuje, že ide o celok, v ktorom každý hlas bude vypočutý, že ide o hlas jednotlivca, jednotlivca či o hlas členského štátu.

    O vzťahu k jednotlivcovi mnohokrát uvádzam príklad ortuti. Komisia, Európska komisia, poukazujúc na nebezpečný charakter tejto látky, navrhla nedávno plán rýchleho, veľmi rýchleho vyradenia tohto prvku z priemyselnej činnosti či aj z medicíny. Na Slovensku však vznikol problém. Chemická továreň v Novákoch využíva ortuť v podstatnej časti svojich výrobných procesov. Aj napriek snahe o postupnú substitúciu ortuti alternatívnymi technológiami by podnik v Novákoch, ak by to muselo byť zajtra, nedokázal splniť reálny časový rámec daný Komisiou. Dokázal som však tlmočiť tento hlas Nováčanov na pôde Európskeho parlamentu a dnes môžem prehlásiť, že sa nám podarilo zachrániť oddialením implementácie o štyri roky, kedy Nováčania dokážu zmodernizovať a úplne vymeniť tento prvok, až 1 200 pracovných miest v oblasti, ktorá sa nazýva ako aj hladová dolina. Môžem prehlásiť, že aj jediný hlas, teda v tomto prípade ten môj, bol vypočutý a jediný hlas dokáže zarezonovať v Európskom parlamente alebo v Európskej únii. To je na také potvrdenie, že čo tak už len my tam trinásti môžme alebo čo jeden z nás môže. Môže. Keď chce, môže.

    Vo vzťahu k členskému štátu súhlasne spomínam slová pána prezidenta Slovenskej republiky, že členstvo Slovenska v Únii dnes nemá alternatívu. Avšak demokratický charakter Únie aj nám už dnes umožňuje rozhodnúť sa, súčasťou akej Únie chceme byť. Nie je to tak dávno, čo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nadväznosti na brexit prezentoval na pôde Európskeho parlamentu politický dokument, tzv. White Paper, o budúcnosti EÚ, v ktorom predostrel päť možných alternatív: Budovať politickú úniu alebo dvojkoľajnú úniu, či zaradiť spiatočku a obmedziť sa na reglementáciu jednotného vnútorného trhu.

    Dnes si asi ťažko niekto vrátane mňa trúfa odhadnúť, ako to nakoniec dopadne, čo si však trúfam, je z tohto miesta vám prezentovať svoju víziu Európy. Rád by som žil v takej Európe, ktorá zotrvá na súčasnom stupni politickej integrácie. V Európe, kde bude dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity. To zdôrazňujem, dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity v prospech národných parlamentov – tu sme v národnom parlamente, ktorý má a musí mať aj v budúcnosti svoju váhu –, stále rozhodujúcich o najcitlivejších spoločenských otázkach. Mierim predovšetkým na etickú dimenziu, ktorá by mala zotrvávať v rukách členských štátov, tak ako to napríklad na Slovensku proklamovala aj z popudu Kresťanskodemokratického hnutia tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijatá deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych, etických otázkach z januára 2002.

    Rád by som žil v Európe, ktorá mi nebude cudzia a v rámci ktorej sa nebude žiadny občan zdráhať prehlásiť: Aj ja som Európan. Pokiaľ by však padlo dnes obzvlášť mediálne sledované politické rozhodnutie rozdeliť súdobú Európu do nejakých dvoch prúdov, verím, že Slovensko vždy bolo, je a v budúcnosti aj naďalej má na to zostať success story a máme na to, aby, máme teda euro, máme, na rozdiel od niektorých západných krajín disponujeme stálym hospodárskym rastom a je preto nevyhnutné zmobilizovať aj politicko-diplomatické sily, ktoré dnes sú k dispozícii, a tieto výsledky verejne vyzdvihovať, ako aj svojou ďalšou činnosťou ostatným európskym partnerom jasne deklarovať, že chceme pokračovať v tej najrozvinutejšej, možno najrýchlejšej časti Európy, ak vôbec viacrýchlostná Európa vznikne.

    Po druhé, stojím tu pred vami v pozícii nemenej dôležitej a stojím pred vami ako ochranca aj slovenského občana. Dúfam, že nie samozvaný, ani nie, lebo v rámci mandátu som v posledných europarlamentných voľbách získal 26 705 preferenčných hlasov. To nie je štatistika, to je 26 705 ľudí, občanov, ktorí v deň volieb prišli k volebným urnám, do nich vložiť volebný lístok so zakrúžkovaním teda môjho mena. So cťou a s pokorou, opakujem, s pokorou som prijal tento výsledok a od roku 2014, kedy som bol už tretíkrát zvolený, som rozhodnutý naďalej nesklamať a rozhodne svoj sľub plánujem dodržať už aj dnes – budem končiť za chvíľočku, ďakujem za upozornenie –, pretože osud mojej domoviny je mi veľmi, veľmi drahý.

    Mám tu ešte niekoľko myšlienok, možnože ich využijem v rámci faktických poznámok, ak bude možnosť, alebo pôjde niektorá otázka aj na mňa alebo na nás, skúsim to zodpovedať.

    Chcem vám, kolegyne a kolegovia, úprimne poblahoželať za včerajší výsledok na zrušenie Mečiarových amnestií. Úprimne si to vážim, uvidíme, aký to ďalej bude mať politický osud. Ten konštrukt, že nakoniec posledné slovo bude mať alebo má mať Ústavný súd, neviem, či je ten najšťastnejší, ale vy ako poslanci Národnej rady ste urobili to, čo aj občan si žiada. Ja som rád, že po tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie sedemkrát tu v Národnej rade navrhlo zrušenie Mečiarových amnestií, včera sa to stalo skutočnosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán europoslanec.

    Poprosím, pani europoslankyňa Anna Záborská.

  • Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi si vážim, že môžem vystúpiť dnes v Národnej rade, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a moja úprimná vďaka patrí vám, pán predseda. A ja začnem tým, čím kolega Mikolášik skončil. Sedela som v týchto laviciach, keď Kresťanskodemokratické hnutie podávalo prvé návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií, a preto moja úprimná vďaka za včerajší deň.

    Do Európskeho parlamentu som bola zvolená v roku 2004. V tomto období som bola predsedníčkou pre práva žien a v rokoch 2009 a 2014 som predsedala parlamentnej medziskupine pre rodinu a ochranu detí. V aktuálnom ôsmom legislatívnom období som riadnou členkou troch parlamentných výborov, výboru pre práva žien, výboru pre rozvoj a výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Som tiež členkou delegácie s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria a podpredsedníčkou delegácie Európskej únie s Cariforom, čo sú niektoré krajiny Strednej Ameriky. Som náhradníčkou v delegácii pre severnú Afriku, pre krajiny Maghrebu a pre Stredomorie. V parlamente vediem medziskupinu pre Family Friendly Policy.

    Rodinná politika je výlučnou právomocou členských štátov, a preto ťažisko mojej práce je prienik medzi európskymi politikami a postavením rodiny a solidaritou medzi generáciami. Ešte v roku 2008 som pripravila iniciatívnu správu o nediskriminácii na základe pohlavia a medzigeneračnej solidarite. Upozornila som v nej na niektoré nedostatky tzv. Lisabonskej stratégie, ktorá za prácu považovala len platenú zárobkovú činnosť. Žiadala som, aby sa definícia pojmu práca prispôsobila novým požiadavkám európskej politiky zamestnanosti. Muselo prejsť niekoľko rokov, kým sa začalo hovoriť o potrebe uznať mnohé formy nezárobkovej činnosti, ktorú ženy, matky aj muži vykonávajú predovšetkým v rodine a v oblasti dobrovoľníctva.

    Produkt domácností je významnou súčasťou hospodárskej výkonnosti každého štátu, ale domáca práca sa nezarátava do hrubého domáceho produktu. Zaráta sa len vtedy, ak rodina niekoho zamestná, aby dozeral na deti, upratoval domácnosť a varil. Ak túto prácu vykonáva jeden z rodičov, nestane sa tak. Rodiny a domácnosti pritom vychovávajú deti, vykonávajú mnohé služby a sprostredkúvajú pocit bezpečia. Starajú sa o deti, chorých členov domácnosti, opatrujú starých ľudí, pomáhajú im a vykonávajú ďalšie prínosné práce. Ignorovaním významu a hodnoty tejto práce trpia najmä ženy, tie totiž týmto činnostiam venujú 70 % svojho času, dokonca aj v takých rovnostárskych krajinách, ako je Švédsko.

    Snaha európskych politík o zosúladenie pracovného a rodinného života, ktorú môžeme sledovať v posledných rokoch, potvrdzuje to, čo som v tejto správe napísala už pred deviatimi rokmi. Žiaľ, jednotlivé alternatívy, ktoré sú k dispozícii, pri voľbe medzi oficiálnym zamestnaním a neoficiálnou prácou v oblasti starostlivosti o deti a členov domácnosti, nemajú v konečnom dôsledku rovnaký efekt. Ak sa ženy a muži rozhodnú medzi oficiálnym zamestnaním, všeobecne nazývaným profesionálna kariéra, a nezárobkovou činnosťou, ktorá sa všeobecne nazýva podpora ľudských schopností a solidarity medzi generáciami, musia čeliť hrozbe viacnásobnej a latentnej diskriminácie.

    V júni 2015 Európsky parlament schválil moju správu o uplatňovaní smernice o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Nerovnosť v oblasti zamestnanosti obmedzuje potenciál žien a bráni spoločnosti plne využiť ich talent, zručnosti a schopnosti. Táto nerovnosť sa prenáša aj na postavenie rodiny. Veľká väčšina matiek sa zapája do trhu práce a mnohé z nich nesú hlavnú zodpovednosť za podporu svojej rodiny ako jediné alebo hlavné živiteľky. Štúdie ukazujú, že nerovnaké odmeňovanie začína v momente, keď sa ženy stanú matkami a vrátia sa z prvej materskej dovolenky. Len účinná politika zameraná na odstránenie rozdielov v odmeňovaní môže zlepšiť situáciu mnohých a je to najmä politika, ktorá uzná materstvo a zlepšíme postavenie mnohodetných rodín, rodín s jedným rodičom a s rodičmi pracujúcimi v horšie platených zamestnaniach.

    Rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie sú dôležitou súčasťou primárnej legislatívy Európskej únie od prijatia Rímskych zmlúv pred 60 rokmi. Napätie medzi rodinným a pracovným životom zároveň prispieva k odkladaniu pôrodu prvého dieťaťa a nízkej, až katastrofickej pôrodnosti vo väčšine členských štátov. Tieto rozdiely v odmeňovaní majú vplyv aj na situáciu žien po odchode do dôchodku. Kým platy majú rozdiel 16 %, dôchodky sú nižšie u žien až o 40 percent. Výsledná nerovnosť sa môže ďalej zvyšovať, keďže demografická situácia v členských štátoch sa zhoršuje a priebežné dôchodkové systémy sa tak dostávajú pod rastúci tlak. Z týchto dôvodov som navrhla – a parlament sa s mojím návrhom stotožnil, aby Komisia pripravila novelu existujúcej smernice prijatej pred vyše 10 rokmi. Vzhľadom na aktuálne dianie v Európskej únii však nepredpokladám, že sa takéhoto návrhu dočkám ešte v tomto volebnom období.

    K ďalším témam, ktorým sa venujem dlhodobo, patrí boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Ešte v septembri 2005 schválil Európsky parlament moju správu o ženách a chudobe v Európskej únii. Mojimi témami je aj právo na život a ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, etické aspekty vedeckého výskumu, ktorý je financovaný z rozpočtu Európskej únie, a zohľadnenie špecifických potrieb rodinných podnikov ako súčasti skupiny malých a stredných podnikov. Samotnou kapitolou môjho doterajšieho pôsobenia v Európskom parlamente je oblasť rozvojovej pomoci. Pre humanitárnu pomoc som permanentným spravodajcom pre moju politickú skupinu.

    Európska únia je dnes najväčším globálnym poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci v najchudobnejších krajinách sveta. Význam tejto pomoci sa bude v nasledujúcich rokoch len zvyšovať, pretože pomoc, ktorú takto poskytneme, zmierňuje tlak na migráciu do Európy a zároveň pomáha znižovať riziká ozbrojených konfliktov. Ak nechceme, aby k nám prichádzali milióny zúfalých ľudí, ktorí už nemajú čo stratiť, musíme im pomáhať tam, kde sú doma.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako sami dobre viete, zodpovedný výkon poslaneckého mandátu je práca, ktorá je náročná na čas aj energiu. V našom prípade o to viac, že pravidelný kontakt s voličmi znamená množstvo únavného cestovania. Ja chodím na Slovensko každý týždeň, aby som sa mohla zúčastňovať na čo najväčšom počte podujatí.

    Čo sa týka práce v Európskom parlamente, ťažiskom je práca vo výboroch a pripravovanie pozmeňovacích návrhov. Rokovanie o pozmeňovacích návrhoch je dlhodobé, ďalekosiahle a väčšina z nás, ako tu sedíme, za tieto prvé tri roky volebného obdobia stihla pripraviť stovky pozmeňovacích návrhov a mnohé z nich sa stali medzičasom súčasťou práva Únie. Možno aj preto alebo práve preto je v Európskom parlamente spolupráca medzi poslancami rôznych politických skupín nielen možná, ale úprimná každodenná vec. Ak súhlasím s návrhom kolegyne alebo kolegu z ľavicovej alebo konzervatívnej skupiny v niektorom z mojich výborov, nemám žiaden problém za tento návrh zahlasovať. Slobodné rozhodovanie poslanca v rámci výkonu jeho mandátu rešpektuje každá jedna politická skupina. Politická disciplína je výsledkom presviedčania a spoločného rozhodovania, a nie je však vynucovaná. Ak sa s výsledným skupinovým rozhodnutím nemôžem stotožniť, môžem hlasovať inak a pokiaľ to oznámim vopred, nikto z mojej frakcie mi moje rozhodnutie nebude ani sekundu vyčítať, pretože každý chápe, že v parlamente zastupujem aj mojich slovenských voličov a riadim sa svojím svedomím.

    To neznamená, že medzi poslancami ľavice a pravice či poslancami jednotlivých národných delegácií neexistujú hlboké deliace čiary. Naopak, politické zápasy o konečnú podobu parlamentných uznesení sú na dennom poriadku. Ja sama som ich opakovane zažila v tej najtvrdšej forme, kedy som bola nútená hlasovať proti mojim vlastným návrhom, ktoré uniesli kolegovia z ľavice tým, že do nich presadili pre mňa neprijateľné veci. Vďaka tomu ale dokážem aj po trinástich rokoch moje kolegyne a kolegov rešpektovať, hoci s nimi zásadne nesúhlasím, rovnako ako oni so mnou.

    Na jednej strane je to výsledok obyčajnej ľudskej slušnosti, na ktorú akoby sa u nás doma niekedy zabúdalo, a to nielen v parlamente. Rolu tu hrá aj tradícia parlamentarizmu, ktorú do Európskeho parlamentného zhromaždenia a neskôr Európskeho parlamentu priniesli poslanci oveľa starších európskych demokracií ešte v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Ale je tu aj tretí faktor. S drvivou väčšinou mojich kolegýň a kolegov sa zhodneme na tom najdôležitejšom, že pre európske národy je spoločná cesta jedinou alternatívou.

    Naša dnešná historicky prvá spoločná rozprava sa odohráva na pozadí zásadných zmien európskej politiky, ktorú spustilo rozhodnutie občanov Veľkej Británie opustiť Úniu. Na stole je päť scenárov možnej budúcnosti Európy a diskusia o nich sa má ukončiť koncom tohoto roku. Nemecko a Francúzsko, dvojtaktný motor európskej integrácie, čakajú medzitým parlamentné voľby. Uplynulý víkend prijali predstavitelia európskej dvadsaťsedmičky spoločné vyhlásenie, v ktorom hovoria o tom, že integrácia bude pokračovať a tí, ktorí nebudú súhlasiť, sa vždy budú môcť pripojiť neskôr.

    Predseda slovenskej vlády Robert Fico opakovane potvrdil, že Slovensko sa chce integrovať aj ďalej, aby zostalo v európskom jadre. Naopak, naši najbližší susedia, teda Česko, Poľsko a Maďarsko, sú zdržanliví.

    Čo znamená byť súčasťou jadra? Dovoľte mi, aby som bola úprimne priama. Znamená to preniesť ďalšie suverénne právomoci do Bruselu. Znamená to súhlasiť s vytvorením európskeho ministerstva financií a povýšením úradu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku na úroveň ministerstva zahraničných vecí. S posilnením postavenia Európskej centrálnej banky, so zjednotením základu dane. Možno to bude znamenať aj súhlas s vytvorením spoločnej európskej armády, spravodajskej služby alebo permanentný prerozdeľovací mechanizmus utečencov. A to sú len niektoré z tém, ktoré sa v súvislosti s hlbšou integráciou otvoria.

    O týchto témach sa nahlas hovorí všade v Európe. Je najvyšší čas, aby sme o nich začali hovoriť aj na pôde Národnej rady. No najdôležitejšie je začať intenzívnu verejnú diskusiu s občanmi. Diskusiu, ktorá bude založená na faktoch a nie mýtoch o Európe. Ak nás brexit niečo naučil, tak to, že nie je možné, aby politici, ktorí roky ohlupujú ľudí zjednodušenými frázami o zlom Bruseli, anonymných úradníkoch, zakrivených banánoch či zákaze varných konvíc, aby takíto politici v kľúčovom momente dokázali presvedčiť ľudí, že ich budúcnosť je pupočnou šnúrou prepojená s budúcnosťou Európskej únie a bez nej by bolo horšie.

    To, čo dnes potrebujeme, je ujasniť si našu slovenskú pozíciu. Našu predstavu o tom, v akej Európe, v akej Únii by sme sa cítili najlepšie. Európska komisia nám dala na stôl svoju bielu knihu o budúcnosti, prečo by slovenská vláda nemohla dať na stôl vlastnú bielu knihu o budúcnosti Slovenska v Európskej únii? Ak ju ešte nedala alebo nepripravuje, prečo by to nemohla urobiť Národná rada ako výsledok skutočne otvorenej parlamentnej diskusie medzi všetkými nositeľmi demokratického mandátu? Lebo ak neprídeme k európskemu rokovaciemu stolu s vlastnou pozitívnou predstavou, sami sa odsúdime do polohy štatistov a večných kuvikov, ktorí dokážu len kritizovať.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tí, čo ma osobne poznáte, viete, že mám veľké výhrady k mnohým politikám Európskej únie. Patrila som k tým, ktorí nesúhlasili s Lisabonskou zmluvou. Kedykoľvek potvrdím, že Únia robí aj zlé rozhodnutia a nie je ich málo, a môžem vám garantovať, že vždy sa budem snažiť takéto rozhodnutia zmeniť, nech už majú podobu smerníc, nariadení alebo zmlúv. Ale rovnako mám veľké výhrady aj voči tejto aj minulým slovenským vládam. Rovnako nesúhlasím s mnohými ich politikmi a zákonmi, ktoré prijal tento parlament. Nepáči sa mi ani nedostatok úcty a rešpektu v slovenskej politike, ktorý tak často kritizujú občania. To však nič nemení na mojom vzťahu k Slovensku. Slovensko, rovnako ako zjednotená Európa, je súčasťou mojej, našej identity. Toho, čím sme.

    Vážené kolegyne a kolegovia, priznajme sa verejne k našej európskej identite. Vyhlasujme to pri každej príležitosti a nielen hovorme o kresťanských hodnotách, ale ich aj žime. Konajme ako ľudia, ktorí sa dokážu rešpektovať aj vtedy, keď majú odlišný pohľad na vec, ako Slováci, ktorí sú zároveň Európanmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vystúpením pani poslankyne sme vyčerpali vystúpenia poslancov za frakciu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

    Nasleduje frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Pán poslanec Vladimír Maňka, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať za možnosť prísť a vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky. Som sa pozeral, kde som sedel pred pätnástimi rokmi, a veľa sa toho nezmenilo.

    Moji kolegovia vystúpili a povedali niektoré veci, ktoré sa prelínajú s mojimi činnosťami, lebo ja som v rozpočtovom výbore od roku 2004 a vlastne všetko ide cez rozpočtový výbor. A keď Eduard Kukan hovorí o spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike, tak musíme vidieť také veci, že keby spolupracovali všetky krajiny Európskej únie a nakupovali spoločne zbrane, robili by veci spoločne, no tak máme vo vrecku 130 mld. eur, čiže takouto cestou treba ísť.

    Keď hovoril Eduard Kukan o rozvojovej pomoci, musíme si povedať, že nestačí to, čo hovorí Donald Trump, že dávajme viac peňazí na zbrojenie. Ak nebudeme pomáhať niektorým krajinám, tak to nebude stačiť. Zoberme si, že dnes v severnej Afrike žije 1,2 mld. obyvateľov a podľa prognóz OSN to bude na konci storočia až 4 miliardy. Takýto obrovský nápor by nezvládla ani Afrika, ani Európa, lebo potom by utekali stovky miliónov ľudí do Európy a do Európskej únie, keby to takto zostalo. Preto sme povinní dávať peniaze nielen na zbrojenie, ale aby sme týmto chudákom pomohli jednak zabezpečiť prácu priamo tam, kde bývajú, a na druhej strane, aby sme tie dievčatá a tých chlapcov vzdelávali, aby taká demografia až takáto zlá nebola, lebo to naozaj nezvládneme. Čiže musíme týmto krajinám pomáhať a pomôžeme tým aj Európskej únii, aj celému svetu.

    Chcem zdôrazniť, že aj to, čo kolegovia hovorili z iných politických skupín, tak my nemáme problém spolupracovať. Poviem taký príklad s pánom poslancom Štefancom. Viete dobre, že ani Európska únia si neplní svoje povinnosti a stane sa, že nezaplatí faktúry načas, a nám hovorili mnohí starostovia, primátori nielen zo Slovenska, ale aj z iných európskych krajín, že meškajú mi platby. Ja som bol tiež, keď som bol župan, za mosty, ktoré sme postavili cez Ipeľ, tak nám meškali platby viac ako 15 mesiacov, a to je naozaj zložité, keď vám chýbajú milióny eur. A preto musíme nájsť iný spôsob financovania, ktorý nemôže závisieť od dobrej vôle alebo politickej situácie v jednotlivých krajinách Európskej únie alebo kto tam je vo vláde a neplní si svoje povinnosti.

    Musíme nájsť spôsob financovania, ktorý sa volá Vlastné zdroje. Zavolal som Ivana Štefanca: Poďme spolu, stretneme sa so Slovenskou akadémiou vied, s Viedenským inštitútom. A teraz sa nám podarilo presadiť, že je tu projekt Vlastné zdroje, ktorý budeme rokovať v najbližších týždňoch a mesiacoch, a dostali sa, prepojili sme ich so Slovenskou akadémiou vied s doc. Páleníkom a s prof. Luptáčikom z Viedenského inštitútu a dostali sa podklady ako základ pre nový systém vlastných zdrojov takýmto spôsobom aj našou spoluprácou. Lebo ak nám dovážajú zo Slovenska výrobky, ktoré vyrábajú, nechcem menovať, aké ázijské krajiny, absolútne neekologicky, no tak nám devastujú jednak životné prostredie a jednak vytvárajú neprimeranú konkurenciu našim podnikom, ktoré nemôžu súťažiť, keď vyrábajú čisto. Prečo by sme tieto výrobky nezdaňovali takou sadzbou, aká je miera nečistoty pri ich výrobe? A pomôžeme aj našim podnikom, nebudú presúvať výrobu z Európy preč a, samozrejme, získame aj zdroje do európskeho rozpočtu.

    Čiže my spoločne naozaj hľadáme riešenia, keď je nejaký problém, sadneme a riešime to spoločne, to je jedno, aké má kto tričko. Dôležité je, aby sme naozaj našli spoločnú reč.

    Slovensko je malá krajina, keby sme neboli členom Európskej únie, dostali by sme sa do závislosti niekoho iného. Nikde inde by sme však neboli rovnocenným partnerom. Nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme ich ekonomicky a životnou úrovňou, aby sme sa k nim približovali. Od druhej svetovej vojny bolo vo svete 40 vojnových konfliktov. V Európskej únii už sedem desaťročí nebol žiadny. Chceme žiť v mieri aj ďalej? Ako jediná únia na svete máme cieľ mier.

    Pred nami stoja, samozrejme, ďalšie významné výzvy. Dokážeme riešiť našu bezpečnosť na Slovensku a boj s terorizmom sami? Chceme, aby ľudia žili lepšie a ich životná úroveň sa vyrovnávala so životnou úrovňou iných vyspelých krajín? Chceme hrať dôležitú úlohu v globalizovanom svete alebo budeme len hračkou v rukách trhu? Chceme mať reálnu silu a smerovať, aby bol svet bezpečnejší a udržateľnejší? Chceme, aby sme my všetci a vy všetci a občania Slovenskej republiky mali chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšiu elektrickú energiu, plyn a ďalšie energie, ale aj istotu, že potrebné energie budú naozaj dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami, ktoré môžu vyvolať stokrát väčšiu migráciu, ako bola v roku 2015, a ktoré môžu spôsobiť, že naše ovzdušie nebude dýchateľné? Ak svet postihnú ďalšie krízy, chceme, aby sme boli na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne nejaká prírodná alebo iná katastrofa, chceme, aby nám Európska únia pomohla?

    Polovica svetových finančných operácií tečie cez daňové raje. Na daňových podvodoch a agresívnom plánovaní stráca Európska únia ročne viac ako tisíc miliárd eur, to je viac ako 2-tisíc eur na každého z vás aj na vaše deti, aj na vaše rodiny. Tieto obrovské peniaze nám chýbajú. S nimi by sme dokázali vytvoriť státisíce nových pracovných miest, mali by sme lepšie zdravotníctvo, školstvo malo by viac peňazí na platy, dôchodky. Lepšie by sme bojovali proti chudobe či kríze a priniesli by sme lepšiu kvalitu života našich obyvateľov.

    Z týchto peňazí je financovaný aj Islamský štát či iný organizovaný zločin. Je to čisté výpalníctvo, ak v krajine, kde je daňový raj, povolia, aby si tam peniaze ukladali firmy z iných krajín, ale podnikom vo vlastnej krajine to zakážu, lebo vedia, že ak by domáce firmy boli v daňovom raji, tak by krajina prišla o peniaze na sociálne systémy, zdravotníctvo, školstvo, na dôchodky a koniec. To je čisté výpalníctvo.

    Tento problém by nás mal trápiť všetkých. A položme si zase otázku: Dokážeme ho vyriešiť sami ako Slovensko? Keď nastupoval do funkcie predsedu Komisie Jean-Claude Juncker, tak európski sociálni demokrati ho dotlačili, aby sľúbil, že bude tento systém riešiť, a zaviazal sa, že sa budú dane zdaňovať v tej krajine, kde tieto zisky vznikajú.

    Pred ôsmimi rokmi nás naplno zasiahla finančná kríza. Európe stále ešte hrozí, že sa môže dostať do recesie a potom vstúpiť do dlhého obdobia nízkeho hospodárskeho rastu, nízkej inflácie a nezamestnanosti. Zároveň čelíme klimatickým zmenám, hrozbám v oblasti bezpečnosti aj energetickej. Mnoho podnikov nemá prístup k financiám. Pred dvomi rokmi nás zasiahla migračná kríza a zvýšili sa teroristické hrozby. V kríze sme sa príliš sústredili na úsporné opatrenia a málo sme investovali do oblastí, ktoré skutočne prinášajú vysokú návratnosť, rast, zamestnanosť. Investície v Európe sú o 15 % nižšie, ako bolo pred krízou, pričom v Spojených štátoch sú také, aké boli pred krízou, a práve kvalitné investície prinášajú nové pracovné miesta.

    Keď som bol primátor, tak sme práve kvalitnými investíciami za päť rokov znížili dlhovú službu z 27 % na jedno percento. Mali sme najviac investícií na obyvateľa vo všetkých slovenských mestách a obciach a ešte sme ušetrili finančné prostriedky a vytvorili sme pracovné miesta. Pre toto isté je aj rozpočet Európskej únie investičným projektom s vysokým pákovým efektom. Až 94 % financií vyčleňujeme na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a úlohy Únie ako globálneho aktéra.

    Keď je najhoršie, zjavia sa ľudia, ktorých si dovtedy nikto veľmi nevšímal. Začnú sľubovať, že oni všetko vyriešia. Nevyriešia. Som v Európskom parlamente od roku 2004, ale ešte ani raz som sa nestretol s tým, že by títo ľudia okrem kritiky navrhli aj riešenie alebo dali nejaký normálny pozmeňujúci návrh. Prídu len tam, kde sa môžu zviditeľniť. Plamenne, kriticky vystúpia v pléne a to je všetko, čo pre obyvateľov – aj svojich, aj Európskej únie – robia. Pomenovať problém a vyriešiť problém, to sú absolútne rozdielne veci. Majú najväčšie absencie, nezúčastňujú sa rokovaní výborov. Kde sa problémy naozaj riešia, tam nechodia. Keď sa na ich ničnerobenie prišlo, niektorí z nich zmenili taktiku.

    Nedávno som v rozpočtovom výbore bol spravodajcom, tieňovým spravodajcom k štrukturálnym reformám a jedna pani poslankyňa z Le Penovej strany, pani Sopfie Montel v návrhu, ktorý má 80 bodov, predložila 80 pozmeňujúcich návrhov a to, že každý bod ruší. A zrazu sa stala aktívnou poslankyňou, ktorá predkladá pozmeňujúce návrhy. Pritom vo výbore sa ani nestretneme.

    Pred niekoľkými týždňami som bol zvolený do vedenia, do predsedníctva Európskeho parlamentu a tu riešime aj sankcie za porušovanie pravidiel. V marci dostal za svoje výroky pokutu viac ako 9-tisíc eur europoslanec z Poľska, ktorý sa nehorázne urážlivo vyjadroval na adresu žien. Skúste si tipnúť, ktorí poslanci z akých politických skupín porušujú pravidlá a zneužívajú financie Európskej únie. Nebudem ich menovať, nebudem vyčíslovať škody, ktoré, samozrejme, musia zaplatiť. V slovenských médiách sa objavili mená niektorých z nich, ktorí musia vrátiť stovky tisíc eur za roky neférového konania a zneužívania finančných prostriedkov. Sú medzi nimi takmer výlučne rasisti, extrémisti, nacisti, populisti. Jediné, čo vedia, je presvedčivo vystúpiť a pomenovať problém. Riešenia už nepovedia, lebo ich nevedia.

    Nigel Farage, britský euroskeptik, ktorý má naozaj dar reči, bol tvárou kampane Odchod Británie z Európskej únie. Na poschodových autobusoch umiestnili transparenty, že ak Británia odíde z EÚ, ušetrí týždenne 250 mil. libier, ktoré potom pôjdu do zdravotníctva. Klamstvá presvedčili ľudí, aby povedali: Radšej vystúpme. Po referende sa sám priznal, že klamal. Klamanie bral samozrejme, ako absolútnu samozrejmosť. Tak asi takúto Európsku úniu nechceme.

    Prišiel som z výrobného podniku, z podnikateľskej sféry. Keď som bol riaditeľom podniku, primátorom, potom županom, myslel som si, že rozhodujú výsledky vašej práce. Dlhodobo najlepšie hospodáriace mesto na Slovensku s najvyššími investíciami, s najnižšou zadlženosťou, najtransparentnejší kraj na Slovensku, ktorý veľa investuje a pritom znižuje svoje záväzky, od istého okamihu si nie som si istý, či výsledky rozhodujú. Niekedy sa afekt stáva dôležitejším ako rozum. Napriek tomu, samozrejme, budem aj ďalej stavať na výsledkoch a serióznosti.

    Vlani som mal prednášky pred viac ako 4-tisíc študentmi stredných škôl a je mimoriadne dôležité, aby sme mladým ľuďom najprv dali šancu získať vzdelanie potrebné na trhu práce. Pomoc pre mladých ľudí, aby dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po ukončení školskej dochádzky alebo strate zamestnania. Túto iniciatívu sme rozbehli a opýtajte sa pána ministra Richtera a povie vám, že za tri roky sa podarilo znížiť nezamestnanosť mladých ľudí o polovicu na Slovensku a okolo 86 % týchto mladých ľudí, ktorí aj po ukončení projektu tak zostali naďalej vo svojom zamestnaní.

    Všetky významné aktivity súvisia s financiami a všetky idú cez rozpočtový výbor. Dostal som dôveru byť hlavným spravodajcom pre rozpočet Európskej únie a momentálne je mojou významnou agendou zjednodušovanie čerpania európskych fondov, zníženie papierovačiek, zníženie byrokracie a tým aj chýb a nákladov.

    Často počúvam o chybovosti európskeho rozpočtu. V rokoch 2007 – ´13 boli naozaj chvíle, že v mnohých krajinách v snahe za každú cenu vyčerpať čo najviac peňazí sa urobili aj chyby a financovali sa veci, ktoré nemali nejakú veľkú pridanú hodnotu či zamestnanosť. Dnes už platia iné pravidlá. Chybovosť európskeho rozpočtu je menšia ako štyri percentá. Chceme, aby bola pod dvomi percentami. A je nižšia, Európska únia patrí medzi osem rozpočtov na celej našej planéte, ktorá je najmenej chybová. Samozrejme, nájdeme vždy v každom rozpočte každej krajiny nejaké veci, ktoré treba riešiť. Toto všetko, čo hovorím, nie je konečný stav. Naozaj treba niektoré veci zmeniť. To je možné vtedy, keď budeme postupovať spoločne a prijímať viac spoločných rozhodnutí.

    Pri vysvetľovaní potrebujeme aj médiá. Ak ukážeme ľuďom aj dobré veci, ktorých je väčšina, zlepšíme nálady medzi ľuďmi. A verte, že je obrovský rozdiel, keď ľudia sú zapálení, keď dôverujú a pozitívne myslia, ako keď pracujú v nejakej skepse a pesimizme. Dnes si väčšina ľudí na našej planéte želá žiť v Európskej únii. Všetky predpovede aj Slovensku hovoria, že Slovensko bude napredovať rýchlejšie ako ostatné krajiny.

    Milí priatelia, verím, že spoločne to zvládneme. Ďakujem ešte raz za príležitosť.

  • Ďakujem, pán europoslanec.

    Poprosím, pani europoslankyňa Monika Smolková.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode sa chcem tiež poďakovať za možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ako bývalá poslankyňa, ktorá tu sedela v rokoch 2006 až 2009, musím povedať, že o svojej práci navzájom vieme iba veľmi málo a vzájomná výmena informácií určite prispeje k väčšej informovanosti vás poslancov, občanov, ale aj médií.

    Krátke predstavenie na úvod. V Európskom parlamente som druhé funkčné obdobie. Som riadnou členkou výboru pre regionálny rozvoj a náhradníčkou výboru pre kultúru, vzdelávanie a šport.

    Za svojho pôsobenia v Európskom parlamente som zažila 14 predsedníctiev členských štátov, ktoré rotujúcim spôsobom preberajú predsedníctva v Rade Európskej únie. Slovensko historicky prvýkrát bolo predsedajúcou krajinou, aj tomuto by som sa chcela v krátkosti venovať. Každý členský štát, ktorý je predsedajúcou krajinou, prináša pre spoločnú Európsku únie nové výzvy, nové impulzy, dynamiku na európsku politickú scénu. A práve pre tieto dôvody je dobré, že rotujúce predsedníctva stále máme.

    Slovenská republika sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Žiada sa mi povedať, že výborne, excelentne. Vláda Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a pán Korčok si zaslúžia, aby sme sa im všetci poďakovali. Aj tri mesiace po ukončení predsedníctva stále počúvame vo výboroch slová chvály na naše predsedníctvo. A dúfam, že to nebude znieť neskromne, ak poviem, že aj my slovenskí europoslanci sme svojimi aktivitami prispeli k dobrému hodnoteniu. Som veľmi rada, že na pôde Európskeho parlamentu som mohla aj so splnomocnencom vlády pre málo rozvinuté regióny pánom Marcinčinom odprezentovať v rámci môjho výboru REGI a politickej skupiny málo rozvinuté regióny a program slovenskej vlády pre ich pomoc. Ako Košičanka som rada, že na týždeň som dostala možnosť na najlepšom mieste v Európskom parlamente urobiť prezentáciu nášho mesta Košice ako mesta športu. Toľko v krátkosti o našom predsedníctve, pretože to nás zamestnávalo všetkých viac ako pol roka.

    O práci poslancov v Európskom parlamente sa vo všeobecnosti vie málo. Aj to málo je skreslené, polopravdivé, vo všeobecnosti plánuje mienka, že iba berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj odlišnosťou našej práce od práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože my nemáme zákonodarnú iniciatívu. Svoje vystúpenia v pléne musíme týždeň vopred nahlásiť a dostať jednominútové vystúpenie je skôr výnimočnosť ako samozrejmosť. A možno je to aj tým, že kým v Národnej rade Slovenskej republiky sa novinári pretekajú s informáciami o dianí v tomto zákonodarnom zbore a živé prenosy sú niekoľkokrát počas dňa, my poslanci Európskeho parlamentu sa musíme niekedy aj, v úvodzovkách, vnucovať novinárom, aby naše dve-tri vety odvysielali. Možno je to aj tým, že častokrát mýty o Európskej únii sa šíria rýchlosťou blesku. Aj keď sú to nezmysly, ľudia im veria, pretože euroskeptickí a populistickí politici ich živia.

    Nebudem spomínať zakrivené banány a zákaz kávovarov, už to bolo povedané, ale poviem jednu veľmi aktuálnu informáciu. V júli minulého roka, keď Slovensko preberalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ, okrem iného sme v pléne v Štrasburgu schvaľovali smernicu o znižovaní CO2 pre necestné poľnohospodárske stroje. Čo sme sa dočítali v niektorých slovenských médiách? Je toľko problémov v Európskej únii a poslanci sa zaoberajú tým, či vaša kosačka dymí alebo nie. Garantujem, že ak by na druhý deň boli voľby do Európskeho parlamentu, hlboko by sme podliezli latku 13 percent. Legislatíva sa pripravovala tri roky, bola podložená množstvom analýz a podkladov a prakticky šlo o to, aby v budúcnosti sa výrobcovia necestných poľnohospodárskych strojov spojili s výskumnými centrami, aby necestné poľnohospodárske stroje, teda aj kosačky, dymili menej, pretože veda a výskum aj v tomto odvetví značne pokročili a nie je dôvod vyrábať a predávať na trh stroje, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie.

    A spomeniem ešte jeden permanentný mýtus často používaný politikmi na získavanie politických bodov aj u nás doma. Brusel nám diktuje, Brusel o nás rozhoduje.

    Brusel nám nediktuje. Na to, aby akákoľvek legislatíva bola schválená, musí najprv Komisia navrhnúť tento návrh. V zmysle Lisabonskej zmluvy posúva do národných parlamentov, rokuje o tom Rada ministrov, ktorá tiež môže dávať pripomienky, návrhy a až potom to ide na prerokovanie do výborov v Európskom parlamente, kde my poslanci tiež môžme podľa svojho uváženia, ale aj podnetov od občanov dávať vlastné pozmeňujúce návrhy a až následne sa rokuje v pléne v Európskom parlamente. Aj keď Európsky parlament legislatívu schváli, ešte musí ju potvrdiť Rada Európskej únie, čo sú predstavitelia členských štátov. Takže nie Brusel nám diktuje, ale každý členský štát má pred schválením každej legislatívy dostatok možností do schvaľovania vstupovať a upravovať legislatívu, prípadne ju aj zablokovať.

    A možno je to aj tým, že aj napriek tomu, že sme trinásti slovenskí europoslanci z rôznych politických strán a pôsobíme v rôznych politických frakciách, dokážeme si spoločne sadnúť za jeden stôl, spoločne sa podpísať pod pozmeňujúce návrhy, deklarácie či dať spoločnú nomináciu na Cenu európskeho občana, ako sa udialo tohto roku. Tu nechcem povedať, že nemáme odlišné názory na mnohé stanoviská, hlasovania. Máme. Ale to nám nebráni v spolupráci.

    Tak ako moji kolegovia v predchádzajúcich vystúpeniach hovorili, čomu všetkému sa venujú, aj ja by som uviedla niekoľko konkrétností. Za 15 minút sa o všetkom hovoriť nedá, ale spomeniem ostatné obdobie. V súčasnosti je veľký škandál s brazílskym mäsom, preto som využila svoju možnosť a predložila som zodpovednému komisárovi pre zdravie a bezpečnosť potravín otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou, ako vie garantovať európskym občanom, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci sa nebudú opakovať, aké opatrenia plánuje Komisia urobiť v danej kauze a aký vplyv bude mať tento škandál na aktuálne vyjednávanú obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom. Aby o tejto mojej otázke sme mohli v rozprave na budúci týždeň rokovať v pléne Európskeho parlamentu, bolo potrebné minimálne 38 podpisov. Aj tu prítomní poslanci, moji kolegovia, niektorí podpísali, ktorí v tomto čase boli prítomní v parlamente. Keďže sa vyvinula aj iniciatíva výboru AGRI, o tejto otázke budeme v pondelok rokovať.

    Ako som spomínala, zákonodarnú iniciatívu síce nemáme, ale máme možnosť predložiť písomné vyhlásenie, ktoré, ak podpíše nadpolovičná väčšina poslancov Európskeho parlamentu, sú pre Komisiu záväzné. Takéto vyhlásenia som predložila šesť a týkali sa napríklad prevencie detskej obezity, veľmi aktuálnej témy o rozdieloch v zložení a kvalite výrobkov predávaných na východných a západných trhoch EÚ, o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, ale aj o potrebe zodpovedného správania podnikov pri investíciách v rozvojových krajinách, aby sme naprieč Európou o chvíľu nemali migrantov z celej Afriky, ktorí budú nútení opúšťať svoje domy od hladu a extrémnej chudoby.

    Počas päťročného nášho mandátu môže každý poslanec Európskeho parlamentu požiadať dvakrát o verejný priestor v Európskom parlamente na rôzne prezentácie. Som veľmi rada, že som mohla na pôde Európskeho parlamentu odprezentovať tokajskú oblasť, slovenskú tokajskú oblasť v rámci programu Terra Incognita v projekte európske mesto kultúry, tiež Košice ako mesto kultúry a v minulom roku aj Košice ako mesto športu.

    Najväčšie gro našej práce ale spočíva v práci vo výboroch. Ako členka výboru pre regionálny rozvoj som zažila v uplynulom volebnom období, ako sme urputne bojovali o to, aby kohézna politika bola aj pre obdobie rokov 2014 – ´20, aby vo viacročnom finančnom rámci mala aj zodpovedné finančné krytie. O kohéznu politiku rovnako bojovali pravicoví kolegovia ako ja sociálna demokratka. Bojovali nové krajiny, ale aj bohaté Nemecko. Pre záchranu kohéznej politiky pre toto obdobie veľa urobil náš premiér Robert Fico, ktorý prezieravo vtedy zvolal v októbri 2012. roku stretnutie predstaviteľov 15 štátov plus Chorvátska do Bratislavy, vtedy sa pomenovali Priatelia kohézie, ktoré prišiel podporiť aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a predseda komisie Barroso, čím štátom, ktoré odmietali naďalej podporovať solidaritu v rámci rozpočtu EÚ na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, dali jasne najavo, že kohézna politika má svoje miesto v spoločnej Európe.

    Dámy a páni, aj dnes stojíme pred podobným problémom. Nepriatelia kohézie by najradšej videli tretinu rozpočtu Európskej únie v iných projektoch. Možno aj s dobrým úmyslom na podporu dobrých investičných projektov, ale čo bude s odľahlými, menej rozvinutými regiónmi, ktorých HDP je pod 75-percentným priemerom EÚ, na to nemyslia.

    Preto v tomto období som sama aj v spolupráci s kolegami EPP podala niekoľko pozmeňujúcich návrhov k správe o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2020. Spomeniem aspoň niektoré, pretože si myslím, že sú veľmi dôležité aj pre Slovenskú republiku. Pre urýchlené vykonávanie operačných programov je nevyhnutné, aby riadiace orgány, to sú naše ministerstvá, po ukončení výzvy tieto následne nerušili. V prípade, ak sa to stane a tento proces nebude náležite odôvodnený, musí riadiaci orgán, čiže ministerstvo, uhradiť žiadateľom vzniknuté oprávnené náklady spojené s podaním žiadosti na základe výzvy.

    Riadiace orgány v členských štátoch v záujme odbúravania administratívnej náročnosti veľmi málo uplatňujú taký element, ako sú paušálne sumy a paušálne financovanie. Európska legislatíva to dovoľuje. Povinnosť zverejňovať údaje o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme zvýšenia transparentnosti verejnej kontroly a informovanosti občanov, to je len malá ukážka z práce poslanca Európskeho parlamentu, v danom prípade môjho pôsobenia v Európskom parlamente vo výbore REGI.

    A na záver môjho vystúpenia sa ešte dotknem budúcnosti Európskej únie. Pán Juncker predložil scenár s piatimi variantmi, ako by mohla Európska únia pokračovať do budúcnosti. Je dobré, že vyzval členské štáty aj nás poslancov Európskeho parlamentu, aby sme o tom diskutovali, aby sme spoločne hľadali lepšie možnosti, ako sa pohnúť dopredu. Bez ohľadu na to, ktorý variant nakoniec vyberieme, som presvedčená, že projekt Európskej únie je výnimočný. Ešte za výnimočnejší považujem projekt Schengenu. Mnohí z nás zažili ostnaté drôty, vycestovacie doložky či devízové prísľuby. Vstupom do Európskej únie sme umožnili mladej generácii slobodný pohyb po celej Európe. Vstupom do Európskej únie Slovenská republika nie je v izolácii. Práve naopak. Dnes Slovensko patrí k najlepšie prosperujúcim krajinám v rámci Európskej únie. Sme rešpektovaný partner, čo sme dokázali aj počas uplynulého pol roka nášho predsedníctva. Preto nedovoľme, spoločne nedovoľme izoláciu Slovenska a spoločne bojujme za to, aby sme opäť nešli za ostnatý drôt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani europoslankyňa.

    Nasleduje vystúpenie pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.

  • Flašíková-Beňová, Monika, poslankyňa Európskeho parlamentu

    Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, milí hostia, pripojím sa ku kolegom a chcem sa poďakovať za možnosť vám všetkým vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy som tu vystupovala v roku 2004 ešte ako predsedníčka výboru pre európsku integráciu a som veľmi rada, že po takom dlhom čase, keď tu môžem vystúpiť opäť, je Slovenská republika úspešným členským štátom Európskej únie a má za sebou úspešné predsedníctvo.

    Aj ja by som chcela zdôrazniť to úspešné predsedníctvo, lebo je veľmi dôležité, aby sme mohli verejne deklarovať, na čo sme hrdí. A to, ako sme zvládli naše prvé predsedníctvo v Európskej únii, na to právom hrdí byť môžeme.

    Je veľa tém, o ktorých by sa dalo hovoriť, a je veľa aktivít, ktoré od roku 2004, kedy som vlastne do Európskeho parlamentu prišla prvýkrát spolu s niektorými kolegyňami a kolegami, by som tu mohla spomenúť. Máme ale aj krátko času a ja som skôr zvedavá na to, čo bude zaujímať vás, pretože dnes sme prišli aj preto, aby sme si vypočuli vaše otázky a to, čo by ste vy chceli počuť od nás. Dovoľte teda, aby som spomenula iba tie témy, ktoré sa spájajú s tými poslednými aktivitami a ktoré považujem na tomto mieste za dôležité spomenúť.

    S ohľadom na platné pravidlá, ktoré máme v Európskom parlamente a ktoré sa týkajú legislatívnych postupov a procesov, je pre mňa ako poslankyňu dôležité najmä koncepčné rozvíjanie jednotlivých tém. Od začiatku prebiehajúceho legislatívneho obdobia som samostatne alebo v spolupráci s kolegyňami a kolegami pripravila niekoľko materiálov a deklarácií zameraných na zlepšovanie podmienok napríklad pre hendikepovaných spoluobčanov v Európskej únii. Posúvame sa v prípade európskej minimálnej mzdy, ktorú považujem za mimoriadnu dôležitú a budem o nej hovoriť trošku neskôr, ochranu práv spotrebiteľa alebo aj ekologizácie automobilového priemyslu, ak už teda Slovensko je pomaly automobilovou veľmocou, čo sa týka výroby motorových vozidiel. Venujem sa tiež problematike obmedzovania úžery, boju proti daňovým rajom a schránkovým firmám, podpore zamestnávania mladých, posilňovaniu bezpečnosti, ochrany menšín a ľudských práv či zlepšovaniu postavenia žien v rámci spoločnosti.

    Ak dovolíte, o niektorých témach by som vás rada informovala trošku širšie.

    Čo sa týka ľudských práv, chcem skonštatovať, že sú jednou zo základných hodnôt Európskej únie, musíme preto razantne vystupovať proti ich porušovaniu. Platí to smerom dovnútra, ale aj smerom navon. Prípady porušovania ľudských práv by mali byť zohľadňované aj pri budovaní ekonomických a obchodných vzťahov Európskej únie a jej členských štátov s tretími krajinami. Ani v prípade obchodu nesmieme pri ich potláčaní zatvárať oči. Osobitný zreteľ treba dávať na zraniteľné skupiny obyvateľstva, či už ide o ženy, deti, seniorov alebo menšiny, ale napríklad aj na hendikepovaných ľudí, na ktorých sa často zabúda. Každá z týchto oblastí je špecifická z hľadiska svojich práv a potrieb a pri ich zabezpečovaní plnia nezastupiteľnú úlohu rozličné organizácie fungujúcej občianskej spoločnosti. Tie by sme, prosím, nemali spochybňovať, ale, naopak, mali by sme im pomáhať a pracovať v posilňovaní ich nezávislosti.

    Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Rodová rovnosť je zlepšovanie postavenia žien. Spolu s kolegyňou Annou Záborskou sa dlhodobo tejto téme venujeme, možno v niektorých oblastiach každá z inej strany. Každopádne chcem povedať, že s témou rovnosti pohlaví – napríklad z pohľadu zamestnania – vykonávame v Európskom parlamente veľký kus práce, pretože práve s porušovaním práv pre rovnaké zaobchádzanie sa stretávame na rôznych úrovniach. Nesmieme v tejto téme poľavovať na úrovni národných parlamentov, ale ani my v Európskom parlamente. Je potrebné, aby bol posun smerom k rovnosti násobne rýchlejší.

    Dnes sa napriek občasným sľubom a rečiam zamestnávateľov v tejto oblasti deje len žalostne málo. Rozdiely, ktoré sú ešte stále v odmeňovaní mužov a žien, v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Kontinuálne zlepšovanie podmienok pre zamestnávanie žien vrátane ich primeraného ohodnotenia je dokázateľne jedným zo základných faktorov udržateľného hospodárskeho rastu a celkového rozvoja našej spoločnosti. Zmena si preto vyžaduje zmenu v myslení a v odbúravaní zažitých stereotypov.

    Musím povedať, že Slovenská republika bola viackrát ale v tomto smere pochválená z pohľadu legislatívy. Naša legislatíva je dostatočná, akurát vymožiteľnosť tejto legislatívy, žiaľbohu, ešte dostatočná nie je, a preto stále narážame na to, že práve v tých nižších zárobkových skupinách máme veľké zastúpenie žien, ktoré si ale zaslúžia našu pozornosť a kde by sme mali vytvárať tlak, aby sa ich situácia z pohľadu ich príjmu pre domácnosť zlepšila.

    Takisto by som chcela spomenúť v tejto súvislosti, ak hovoríme o ľudských právach, aj bezpečnosť. Teroristické útoky na území členských štátov Európskej únie dokazujú potrebu ďalšieho posilňovania bezpečnosti, zintenzívnenie boja proti terorizmu a účinného predchádzania jeho hrozbám. Okrem prehĺbenia vzájomnej spolupráce či snahy o zlepšenie výmeny spravodajských informácií dochádza aj k sprísneniu existujúcich regulácií. Tie musia nekompromisne postihovať všetky aktivity v oblasti výcviku či financovania terorizmu. Európski občania sa musia cítiť vo svojich krajinách bezpečne. Bezpečnosť však zároveň nemôže byť zástupným nástrojom pre obhajobu akýchkoľvek xenofóbnych, extrémistických názorov či postojov.

    Dovoľte mi, aby som ešte spomenula jednu tému, ktorej som sa alebo ktorou sme sa zaoberali s kolegami už začiatkom tohto volebného obdobia. A musím povedať, že som veľmi rada, že dnes sme našli konečne podporu aj vo vládach najmä vyšehradskej skupiny, a to je rovnaká kvalita potravín. Písomnú deklaráciu o rovnakej kvalite potravín sme ako slovenský, ale v spolupráci aj s českými kolegami a kolegami povedzme aj z Chorvátska a z ďalších krajín predložili už začiatkom tohto volebného obdobia. Odstraňovanie a postihovanie rozdielov v kvalite potravín medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie považujeme za prioritné. Na Slovensku, ale aj v tzv. tých nových členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je to v súčasnosti nanajvýš aktuálna téma. Vyžaduje si to prehĺbenie spotrebiteľskej dôvery, ktorá bola v nedávnej minulosti poznačená viacerými škandálmi, a teraz nehovorím len o minulosti nejakých posledných mesiacov, ale naozaj od začiatku tohto volebného obdobia, pre nás to bol rok 2014 a, samozrejme, aj v tom období, ktoré tomu predchádzalo. Pamätáme si na tovar, ktorý chodil povedzme z Poľska, týkalo sa to najmä mäsa, potom sa to týkalo soli, ale určite hovorím aj o tovaroch, ktoré majú rovnakú značku, predávajú sa vo viacerých členských štátoch Európskej únie, a pritom ich vlastne obsah nie je identický. Práve preto som veľmi rada, že vlády vyšehradskej skupiny si túto tému zobrali za svoju a naša pani ministerka poľnohospodárstva s touto tému vystúpila už aj na zasadnutí Rady. Verím, že Európsky parlament potom rýchlo dokáže spracovať návrh, ktorý príde z Európskej komisie.

    Budem hovoriť ešte o téme, ktorú považujem za dôležitú a na ktorú určite budeme mať rozdielne názory, ak budem ten rozdiel vidieť na škále ľavica a pravica, a to je európska minimálna mzda. Európsku minimálnu mzdu považujem za veľmi dôležitý nástroj a je nevyhnutná na odstraňovanie rozdielov na regionálnej úrovni, ako aj sociálnych rozdielov v rámci Európskej únie. Európska minimálna mzda by mohla byť schopná zaistiť zamestnancom v každom členskom štáte aspoň na istej úrovni minimálny životný štandard alebo primeraný životný štandard. Môže sa stať preto efektívnym nástrojom v boji proti chudobe, zaručiť tiež vyššiu mieru solidarity v zmierňovaní nerovností a zvyšovanie materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Nie je to možné bez postupnej harmonizácie výšky minimálnej mzdy v rámci celej Európskej únie. Zohľadnená musí byť aj rozdielna výkonnosť jednotlivých ekonomík, ale ruka v ruke s aktívnymi politikami zamestnanosti spolu so zjednodušovaním prístupu na trh práce pre rozličné, vrátane znevýhodnených skupín obyvateľstva.

    Toľko aspoň v krátkosti, dámy a páni. Možno by som ešte k tým ostatným dvom témam, ktoré momentálne určite diskutujete aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prijala k tomu svoje rozhodnutie aj vláda. Je to jednak vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 29. požiadala ministerská predsedníčka Veľkej Británie o začatie vystúpenia Spojeného kráľovstva v zmysle čl. 50.

    Som veľmi rada, že všetky relevantné a významné politické zoskupenia v Európskej únii prijali k tomu rozhodné a jednoznačné stanovisko, že bude výhodnejšie, ak celý tento proces bude dohadovaný pre všetkých zvyšných 27 členských štátov a budeme mať svojich relevantných predstaviteľov, ktorí budú s Veľkou Britániou hovoriť o podmienkach, za akých Veľká Británia z Európskej únie vystúpi. Najväčším záujmom Veľkej Británie je ostať na jednotnom európskom, na jednotnom trhu. Samozrejme, že Európska únia, zvyšných 27 členských štátov za tento ústupok bude od Veľkej Británie žiadať, aby boli zachované všetky ostatné slobody vrátane voľného pohybu osôb, a teda aj pracovných síl. Myslím si, že je to dostatočný signál pre všetkých tých, ktorí hovorili o tom, že nebudú ochránené práva občanov Slovenskej republiky. Práve takýmto spoločným prístupom práva občanov Slovenskej republiky pri vyjednávaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie dohodnuté budú.

    Druhou témou je už spomínaná biela kniha. Na bielu knihu, tak ako my v Európskom parlamente máme rozdielne názory, určite budeme mať alebo určite budete mať rozdielne názory aj vy tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A každý sám za seba budeme môcť povedať svoj názor, čo je, samozrejme, prejavom demokracie, že či už národné parlamenty, národné vlády, ale aj jednotlivé frakcie Európskeho parlamentu budú môcť zadefinovať, ako vidia budúcnosť Európskej únie.

    Pripájam sa k tým kolegyniam a kolegom, ktorí tu už predo mnou povedali, že Slovenská republika má svoj úspešný príbeh v Európskej únii a tento úspešný príbeh môže pokračovať. Dokonca súhlasím aj s predsedom vlády Slovenskej republiky, že je veľmi dôležité, aby sme zostali v jadre, v jadre Európskej únie, kde už dnes sme. Máme členstvo v Európskej menovej únii, máme členstvo v Schengene a všetko toto nám prináša výhody. Žiaden z tých katastrofických scenárov, ktorý po celú tú dobu, či už pri zavádzaní eura, či už pred vstupom do Schengenu, boli prezentované niektorými podivnými zoskupeniami v tejto krajine, sa nenaplnil. Naopak, Slovenská republika je úspešným členom Európskej únie a ja ako poslankyňa Európskeho parlamentu a ako Slovenka som na to hrdá.

    Ďakujem veľmi pekne. Ja vám prajem, aby ste aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijímali zákony, ktoré naozaj budú pomáhať občanom, aby ste neboli navzájom vystavovaní správaniu, ktoré niekedy naozaj neprináleží do plenárnej miestnosti a ktoré navodzuje celkovo v spoločnosti len atmosféru nenávisti a zla. Pokúste sa občanom ukázať tú lepšiu tvár slovenskej politiky. Ďakujem. Pekný deň vám prajem.

  • Ďakujem.

    Vystúpením pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej sme uzavreli vystúpenie frakcie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

    Nasleduje frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov. Pán europoslanec Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, bývalí, úvodom sa chcem poďakovať predsedovi Národnej rady za jeho iniciatívu umožniť poslancom Európskeho parlamentu vystupovať na pôde Národnej rady. Európa sa nás týka čoraz viac, tá miera prepojenia je stále vyššia, preto, si myslím, je aj táto aktivita, táto iniciatíva veľmi dôležitá. Rovnako chcem oceniť prezidenta Kisku, ktorý raz do roka pozve na obed europoslancov preto, aby počul ich názor. Začína z toho byť taká celkom príjemná tradícia.

    V krátkosti poviem o mne. Som europoslancom prvýkrát od júna 2014. Som vo výbore pre vnútorný trh a potom ešte náhradným členom vo výbore pre kontrolu rozpočtu. Koho zaujíma viac k mojim aktivitám, tak nájde to napríklad na mojej webovej stránke. Z takých tých najhlavnejších by som spomenul angažovanie sa pri smernici, ktorá obmedzuje legálnu držbu zbraní alebo pri aktivitách Nemecka a Francúzska, ktoré výrazným spôsobom znevýhodňujú slovenských autodopravcov. Tých aktivít, tých je ďaleko viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem.

    Európska únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Členstvo Slovenska v Európskej únii je naším kľúčovým záujmom. Je to preto, lebo veľmi veľa tovarov tam vyvážame. Osemdesiatpäť percent nášho exportu ide do Európskej únie. Je to preto, lebo sme v Schengene, lebo občania Slovenska oceňujú, že môžu cestovať do okolitých krajín bez cestovného pasu, dokonca staršie ročníky si spomenú na to, ako to bolo, keď trebalo žiadať o víza a rôzne doložky a devízové prísľuby. Toto všetko je za nami. Samozrejme, že to je veľká výhoda Európskej únie, bezpochyby. No a tak isto voľný pohyb pracovných síl alebo aj tá spoločná mena, čo je pre bežných ľudí určite veľká výhoda, že nemusia každú chvíľu meniť peniaze. Toto sú všetko dôvody, prečo je členstvo Slovenska v Európskej únii pre nás dôležité, prečo reči o tom, aby sme vystúpili, by nás výrazne, respektíve samotné vystúpenie by nás výrazne poškodilo. V záujme Slovenska je úspešná Európska únia, a preto by sme sa mali pozrieť aj na to a postarať sa a snažiť sa o to, aby aj úspešnou ostala.

    Bohužiaľ, a to vám nepoviem nič nové, Európska únia sa potáca od jednej krízy k druhej a robí to minimálne posledných desať rokov. Takto to nemôže fungovať. Budúcnosť Európskej únie nie je ružová. No a tu sa teraz treba nejak posnažiť zamyslieť. Treba si položiť otázku, že či je to nedostatočné množstvo kompetencií, ktoré išlo do Bruselu, že teda sa tej Únii tak nedarí. No, myslím si, že takto to nie je. Myslím si, že kompetencií má Brusel dosť a nevie zaobchádzať ani len s tými, ktoré má, a požaduje ďalšie.

    Myslím si, že takmer všetky dôvody momentálneho žalostného stavu Európskej únie si spôsobila Európska únia sama. V prvom rade tým, že nedodržuje svoje vlastné pravidlá. Nie raz alebo dvakrát. Ale roky a systematicky. Pamätám si, ako som pred niekoľkými rokmi tu stál a hovoril som o tom, že je morálny hazard zachraňovať Grécko. Bolo to v roku 2010, 2011, ako som hovoril, že tie peniaze nepomôžu Grécku ani trochu, že zachránia možno francúzske a nemecké banky. No dnes je rok 2017, Grécko je v tých istých problémoch, ako bolo, ak nie vo väčších, je to v podstate zlikvidovaná krajina. Medzičasom Gréci sú obete. A nie je to len to Grécko. Je to sústavné porušovanie iných dohôd, maastrichtských kritérií, ktoré boli porušené vyše 150-krát, odkedy existujú, vždy rôznymi členskými krajinami. Je to porušovanie Schengenskej zmluvy, Dublinského dohovoru.

    Európska únia je výborná v tom, keď apeluje na členské krajiny – majte zmysel pre Európu, buďte solidárni, musíte byť veľkí Európania – a snaží sa robiť stále nejaké nové dohody. Od summitu k summitu ideme a robíme nejaké nové dohody. My máme dosť dohôd. Problém nie je v tom, že by Európskej únii chýbali nejaké zmluvy alebo dohody. Problém je v tom, že kľúčoví hráči ich nedodržujú. Výsledok je potom taký, aký dnes zažívame. Grécka kríza, cyperská kríza, potom opäť grécka kríza, potom kríza na Ukrajine, teraz utečenecká, migrantská kríza. Všetko toto vzniklo preto, lebo kľúčoví hráči v Európskej únii nedodržujú svoje dohody, svoje vlastné zmluvy. Samozrejme, tých dôvodov je viac. Nechcem to tu teraz celé detailne rozvíjať aj s ohľadom na krátkosť času. Ale na jednej strane hovorím, členstvo v Európskej únii je pre Slovensko kľúčovým záujmom, a zároveň jedným dychom dodávam, musíme Európsku úniu dostať do lepšej kondície, lebo keď to bude takto pokračovať, je len otázka času, kedy vystúpi ďalšia krajina.

    Pamätám si tých eurooptimistov, ktorí vraveli, všetko je v najlepšom poriadku, ha, kde, Briti nikdy nevystúpia, však oni nemajú šancu sami prežiť. A keď vystúpia, však my im potom ukážeme, dáme im to pocítiť. Vystúpili. Vystúpili preto, lebo Schengen pre nich nie je výhoda, lebo v Schengene nikdy nechceli byť. Euro pre nich tiež nie je výhoda, lebo v eure nechceli byť ani neboli. Ani tie eurofondy nie sú pre nich výhoda. Lebo namiesto toho, že miliardy dostávajú, tak oni miliardy platia. Ostáva len spoločný trh, ktorý Britániu mohol držať v Európskej únii, ale to je príliš málo.

    Vystúpenie Veľkej Británie by malo otvoriť oči aj posledným snílkom, ktorí si myslia, že všetko je v najlepšom poriadku a tí Briti spravili veľkú chybu. A považujem za veľkú chybu začať Britániu a občanov Veľkej Británie za toto trestať. Európska únia sa musí snažiť o korektnú, férovú dohodu s Veľkou Britániou, dohodu o voľnom obchode. Tak ako má záujem o dohodu o voľnom obchode s Kanadou alebo so Spojenými štátmi. Vie si niekto predstaviť, že teraz by Európska únia došla za Kanadou: No, keď chcete mať s nami dohodu o voľnom obchode, tak plaťte nám. Alebo: Musíte umožniť voľný pohyb pracovných síl. Asi vláda Spojených štátov alebo Kanady by vysmiala takúto Európsku úniu.

    No ale berem si aj k srdcu slová môjho kolegu europoslaneckého pána Mikolášika, že teda nepýtajme sa, čo môže Únia spraviť pre nás, ale čo môžeme spraviť my pre ňu. A teda ja osobne s mojimi kolegami sme sa nad tým zamysleli a pripravili sme návrh reformy Európskej únie. Je to 23 konkrétnych bodov a tieto body sú plne v súlade s tým, s jedným zo scenárov, ktoré navrhuje predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Už tu to bolo spomenuté, Jean-Claude Juncker predstavil pred niekoľkými týždňami takzvanú bielu knihu. Toto je krok, ktorý veľmi oceňujem. Doteraz bola dovolená diskusia len o tom, či bude viac integrácie alebo ešte viac integrácie. Ktokoľvek sa ozval a začal spochybňovať toto, či viac alebo ešte viac integrácie, tak bol euroskeptik, bol nepriateľ Európskej únie a celá tá plejáda rôznych názvov až osočovaní. No konečne aj predseda Európskej únie pochopil, že nemôže to ísť takto ďalej a prinajmenšom pripúšťa, dokonca otvára verejnú diskusiu na tému Kam sa má Európska únia uberať a predstavil päť scenárov. A to je práve to, čo veľmi oceňujem.

    Tých scenárov možno, tých päť scenárov možno poznáte, tak ich spomeniem len v krátkosti: Nechať všetko tak, ako je, vrátiť sa len k spoločnému trhu. Tí, ktorí chcú, robia, tí, ktorí chcú robiť viac, nech robia viac. To je tá dvojrýchlostná Európa. Menej, ale efektívnejšie. A piaty scenár, ešte viac integrácie.

    Z dôvodu krátkosti času nebudem komentovať všetkých päť scenárov. Budem sa venovať iba dvom. To je tá dvojrýchlostná Európa, tí, ktorí chcú robiť viac, robia viac. Ono to tak zrejme k tomu aj speje. A už sme počuli vyjadrenia, aj teraz moja kolegyňa Monika Beňová to vravela, ale vraví to aj Robert Fico, ostaňme v prvej lige, musíme byť pri stole, musíme byť v tom najužšom spolku, v tom jadre a tak ďalej. Ale čo to znamená? Znamená to ešte viac integrácie, ešte viac toho, čo doteraz evidentne nefunguje. Či už harmonizácia daní, či ďalšia strata suverenity, alebo súhlas s kvótami na prerozdeľovanie migrantov. Toto znamená viac integrácie. A veľmi pred týmto varujem napriek tomu, že to znie tak veľmi pekne, ľúbivo, ostaňme v prvej lige. Ale toto Slovensku nepomôže. My sa nehrabme do čím viac integrácie.

    My, samozrejme, musíme dodržiavať pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali. Európska únia má svoj význam, má svoju nezastupiteľnú úlohu najmä pri spoločnom trhu, pri cezhraničných rôznych spoluprácach. Áno, toto robme. Ale majme svoje vlastné pravidlá. A, samozrejme, musíme sa snažiť a koniec koncov o tom prebieha neustále zápas tu v Národnej rade, musíme sa snažiť, aby naše pravidlá, či už náš daňový systém, náš sociálny systém, naše podmienky pre podnikanie a všetko ďalšie možné, aby naše pravidlá boli inteligentnejšie, boli chytrejšie, účinnejšie ako pravidlá, ktoré má zvyšok Európy. Lebo to je to, kedy dokážeme dobehnúť životnú úroveň takého Nemecka rýchlejšie alebo čo len vôbec. Keď my všetko zafixujeme, ako to bude v celej Európe, zjedno; zharmonizujeme sociálne systémy, bude všade platiť rovnaká minimálna mzda, budú dane zharmonizované, akými nástrojmi chceme potom dobiehať zvyšok Európy? Akými nástrojmi chceme zabezpečiť, aby životná úroveň rástla na Slovensku rýchlejšie ako v Nemecku? Preto odporúčam trochu viac sebavedomia v tomto.

    Ten prístup, že buďme v prvej lige, považujem v prvom rade za dôkaz prázdnoty myšlienok, ako povedieme našu krajinu lepšie, ako to robí zvyšok Európskej únie. Ale to chceme. Veď my nechceme, aby len Bratislava bola na tom lepšie ako priemer Európskej únie. My chceme, aby bol minimálne priemer Slovenska, ak nie celé Slovensko. No keď sa všetkých nástrojov vzdáme, nemáme to potom čím robiť. Takže tento scenár, aj keď je pravdepodobný, aj keď sa s ním dá fungovať, ja osobne ho odmietam. Nepovažujem ho pre Slovensko za výhodný. Nepovažujem ho ani za mimoriadne škodlivý, ak Slovensko bude mať možnosť ostať v tej skupine, kde sa nebude hrnúť do stále viac a viac integrácie.

    No a dôjdem k tomu štvrtému scenáru, predposlednému, o ktorom, ktorý pán Juncker nazval "menej, ale efektívnejšie". Toto je cesta, ktorú považujem za správnu pre Slovensko. Áno, sme členmi Európskej únie, plňme si záväzky, ale Európska únia nech sa venuje tým veciam, kde to má naozaj zmysel. V dnešnej zmluve o fungovaní Európskej únie je uvedených, vymenovaných 30 kompetencií, ktoré sú buď výlučné, alebo spoločné, a tam, to je vlastne prvý návrh, z 23 úplne konkrétnych návrhov, ktoré sú tu spomenuté, je to prvý návrh, že Európska únia nech vráti časť kompetencií členským štátom. Vzdelávanie, životné prostredie, kultúra, to všetko si vieme rozhodovať tu. Áno, keď ľudia si zvolia veľmi zlú vládu, tak to bude horšie, ako by to rozhodla Európska únia. Keď si zvolia vládu, ktorá má pripravené koncepty, pripravené riešenia, ktorá má víziu o tom, ako by sa malo Slovensko uberať, tak potom to tu bude lepšie. O to by sme sa mali snažiť. Preto hovorím za stranu SaS, za mňa osobne, že preferujeme scenár číslo štyri – menej, ale efektívnejšie.

    Plne v súlade s týmto scenárom číslo štyri je návrh reformy Európskej únie, ktorú sme pred pár dňami predstavili. Už som to tu dvakrát ukazoval, nachádza sa to aj v nemeckom, aj v anglickom jazyku. Kto má akýkoľvek záujem, ja budem, samozrejme, že veľmi rád. Na našom klube je dostatok týchto brožúriek.

    No, mám ešte minútu, tak dovoľte mi povedať ešte pár slov mimo tému Európskej únie. Chcem oceniť jeden taký, takú zvyklosť, ktorú máme v Európskom parlamente najmä teda my slovenskí europoslanci a to, že raz do mesiaca, vždy keď je tzv. štrasburský týždeň, sa stretávame na obede. A my, samozrejme, tiež máme iné, rozličné videnie sveta a nesúhlasíme a v niektorých otázkach bytostne nesúhlasíme, pani Beňová zrejme so mnou nikdy nebude súhlasiť v tom, že európska minimálna mzda nie je správny krok, ale dokážeme sa o tom kultivovane rozprávať. Toto považujem za veľmi dôležité. Chcem sa aj mojim kolegom poďakovať za to, že túto tradíciu udržujú a že ja ako nováčik som mal možnosť sa k tomuto pridať.

    Neviem, ako by to malo prebiehať tu v tejto Národnej rade, ale môžem vám povedať, však som tu aj pomerne často, bol som tu niekoľko rokov a teraz som už vyše dvoch rokov v Európskom parlamente, tá kultúra je tam o poznanie vyššia. Nemyslím si, že dospejeme k lepším riešeniam tu alebo že vy tu dospejete k lepším riešeniam, keď, nechcem teda všetko vymenovávať, ale keď sa tu bude všetko diať aj na jednej, aj na druhej strane, myslím si, že dá sa to kultivovanejšie, vecnejšie. A chcem vám teda k tomuto popriať veľa šťastia a veľa zdravého úsudku, zamerať sa na tie podstatné veci. Pán predseda bude mať zo mňa radosť, skončil som na sekundu presne.

    Veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť.

  • Ďakujeme veľmi pekne za vystúpenie pánovi europoslancovi Richardovi Sulíkovi. Trošku ma tak zabolelo, ak považujete, pán europoslanec, za papalášske, že som dole privítal vás europoslancov. Ja som to robil s najlepším vedomím, svedomím a úctou. Verím, že ostatných sa to nedotklo a že to zodpovedá úrovni toho, ako sa má národný parlament správať k europoslancom. To krátku poznámku, keď sa to tak ťažko rodí, to sa nemuselo tak komunikovať. Ďakujem.

    Nech sa páči (potlesk), pán Branislav Škripek.

  • Ja čakám na tú časomieru, že či prvá začne.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Nech sa páči, ona sa spustí, ešte sa ju učíme zosúlaďovať, ale nech sa páči.

    Škripek, Branislav, poslanec Európskeho parlamentu

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady; pardon, v Európskom parlamente hovoríme pán predsedajúci vždycky. Vážené dámy kolegyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, tak isto si hlboko vážim, že tu môžme vystúpiť, že je to tá obrovská zmena, a asi viacerí vieme, že europoslanci viackrát žiadali, aby sme mohli sa objaviť na pôde Národnej rady a dostať sa sem do tejto sály nielen ako návštevníci, ale aj ako kolegovia a vystupujúci. Je mi cťou, že môžem stáť v tejto sále zákonnosti a zvlášť po včerajšom obrovskom kroku podľa mňa na poli politickej kultúry, kedy sa odvážil parlament urobiť čosi obrovského, a to zmeniť tú politickú atmosféru, ktorú vytvoril jeden náš popredný politik, ktorý tu na tejto pôde dokázal najprv navodiť atmosféru, kedy sme celá krajina museli uznať, že zjavne viditeľný skutok sa nestal. Som veľmi rád, že možno dochádza ku vážnej politickej zmene v chápaní toho, čo politika môže, smie, nesmie, čo si môže dovoliť a že sa musí stavať ku pravde omnoho pravdivejšie a hlbšie.

    Ako poslanec Európskeho parlamentu zvolený občanmi Slovenskej republiky rovnako aj ja prežívam svoju zodpovednosť, ktorú spolu nesieme za našu krajinu. Som teda vďačný za túto príležitosť aj preto, že by to snáď mohlo viacej prepojiť našu spoluprácu a naše reality. Dúfam, že by to mohla byť hlbšia kooperácia politík a cieľov, ktoré chceme ako krajina dosiahnuť aj na tej európskej úrovni. Ja si myslím, že príkladom, ktorý ja si beriem z pohľadu na európsky parlament, je Holandsko, kde vidím, že jednotliví europoslanci bez rozdielu straníckej príslušnosti sú napojení na jednotlivé ministerstvá a spolupracujú tak s vládou. Že medzi nimi nepanuje nejaká výrazná rivalita. Naopak, hľadajú svoje ciele, tie domáce ciele, ako ich čo najlepšie presadiť na tej úrovni dokumentov Európskeho parlamentu.

    Európska únia potrebuje reformu, všetci o tom hovoríme, všetci to vieme. A teraz nás čaká obdobie dvoch rokov, kedy sa bude realizovať odchod Veľkej Británie. Ja som presvedčený, že by sme nemali k tomuto zaujímať postoje negativistické alebo plné hnevu. Objavilo sa toho viacero, viacej takých prejavov v Európskom parlamente, kedy sme akoby hovorili, no tak nech teda zmiznú, nech idú preč. Ja myslím, že je to chybou a že je potrebné pristúpiť k tomu, že po 44 rokoch odchádza z Európskeho parlamentu výrazný a silný člen, že je k tomu potrebné pristúpiť aj s väčšou pokorou, aj s väčšou ochotou sa poučiť a pozrieť sa na to, prečo to urobili, pretože si nemyslím, že by mali nasledovať ďalšie štáty. Nemyslím si, že by sa mal naštartovať ten proces. A ja si myslím, že ako politici veľmi dobre viete, všímate si, že povstávajú v Európe sily a hlasy, ktoré silnejú v jednotlivých štátoch a ktoré hovoria, poďme, budeme pokračovať s tými, s takýmito typmi požiadaviek, že treba, že je treba odísť z Európskej únie.

    Je naozaj dobré, že oslavujeme 60 rokov. Môžeme vo všeobecnosti hodnotiť Európsku úniu ako úspešný projekt a pre nás je úžasné, je to naozaj dobré, že Slovenská republika je členom tohto spoločenstva mieru a prosperity vo svete. Samozrejme, sme v úplne inej situácii ako pred šesťdesiatimi rokmi, ale myslím, že málo to ako občania Slovenskej republiky vidíme v tej retrospektíve, že čo úžasného sa podarilo. Skončila druhá svetová vojna a po tom ohromnom rozbroji, ktorý, a deštrukcii, ktorú sme videli v Európe, zbombardované mestá my si nevieme ani predstaviť, ale naši predkovia v tom žili úplne reálne. A už po niekoľkých rokoch, v roku 1957 politici navodili podpis projektu plného spolupráce a ochoty spolu niečo dobrého dosiahnuť. A sme 60 rokov ďalej a zdá sa, ako by sme si vo viacerých veciach nerozumeli. Pokus o Európsku ústavu stroskotal vo Francúzsku a Holandsku, po nej prišla Lisabonská zmluva. Presun viacerých právomocí, napríklad v oblasti azylovej politiky, sa ukázal ako chyba. Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto konsenzu bol ústup od demokracie. Aj keď dnes nie je vôľa otvárať základné zmluvy, reforma zmlúv, resp. návrat pred Lisabonskú zmluvu k zmluve z Nice by nám zrejme výrazne pomohol.

    Ja myslím, že roky rozširovania EÚ dnes strieda bod obratu. Veľká Británia spustila proces odchodu. Je jasné, že tu určitá kríza je, a ani tu na Slovensku politici nevedia vysvetliť celkom dobre výhody Európskej únie, spoluprácu členských štátov v jednotlivých oblastiach. Ja myslím, že mám možno trochu iný pohľad, ale mali by sme vidieť trochu viacej výhod v tom pre našu budúcnosť, pochopenie vzájomného susedstva, potrebu vzájomnej podpory, pomoci medzi susediacimi štátmi tvoriacimi EÚ. Ja myslím, že ten model pre budúcnosť môže byť o tom, čo by sme mohli nazvať susedskou spoluprácou. Vychádzať si navzájom v silných oblastiach, ktoré máme, a vedieť si ich navzájom odovzdať.

    Lenže generácia ľudí, ktorí zažili vojnu, pamätajú si vojnu a vedia, aký je mier v dejinách Európy vzácny, nás pomaly opúšťajú. Režisérka Agnieszka Holland to nazvala tak, že očkovanie druhej svetovej vojny vypršalo. Do toho prichádzajú jedny voľby za druhými a hrozí, že vyhrajú populisti, nacionalisti. Volajú po zničení EÚ. Sme svedkami fragmentovania a akéhosi nacionálneho izolacionizmu. Ja si myslím, že treba otvorene povedať, že niektoré z týchto predstáv sú naozaj politické fantazmagórie krajných a extrémistických strán a nemôžeme pripustiť, aby sme vymýšľali nad nejakou neutralitou Slovenska, či dokonca hľadať nejaký príklon alebo ochranu niekde od Ruska, že je to len naivnosť a dokonca zámerná demagógia. Demokratické plénum takéto názory môže pripúšťať a vypočuť si, ale, samozrejme, nesmú sa pretaviť do skutkov. Na tom si myslím, že musíme spoločne pracovať.

    Osobne som presvedčený, že Európska únia ako celok sa potrebujeme prinavrátiť aj k hodnotovému odkazu, rámcu otcov zakladateľov. Ja som sa dozvedel pre mňa významný fakt. V roku 1946 pastor Buchman organizoval semináre biblického zdieľania sa a v roku 1948 na tento seminár prišiel aj Robert Schuman a stretol tam Konrada Adenauera. Je pre mňa ohromujúce vidieť, že tieto myšlienky, kedy v prvých rokoch po vojne títo ľudia na biblických seminároch rozprávali o tom, čo to znamená spolupracovať, vychádzať si v mieri a v pokoji, hľadať vzájomnú úctu k sebe po tých niekoľkých rokoch obrovského vraždenia a deštrukcie, že toto boli základy myšlienkového, toto bol myšlienkový základ pre vznik Európskej únie a vytvorenie prvých zmlúv. Robert Schuman odovzdal medailu pastorovi Buchmanovi v neskorších rokoch a bola to medaila Légion d´honneur, myslím, že tak sa to nejako vyslovuje, neviem tak dobre po francúzsky, pardon.

    Som presvedčený, že to, čo vidím a že je potrebné, aby sme znovu novým spôsobom pochopili aj v našich správach, v diskusiách aj v politikách, je úcta voči duchovnej autorite toho najvyššieho zakladateľa a tvorcu všetkých vecí, to je úcta a rešpekt k Bohu. Ak sa budeme zameriavať iba na seba samých a svoju vlastnú dôležitosť, myslím si, že nás to povedie k sebaspravodlivosti a tá má potom snahu definovať mnohé práva a normatívy, čo vedie k prekrúcaniu pravdy a nastoľovaniu aj určitej myšlienkovej totality. Ja si myslím, že tomu sa je treba vyhnúť.

    Myslím si, že forma našej spolupráce stredoeurópskych štátov V4 je dobre fungujúci a podarilo sa nám dosiahnuť viaceré dobré zmeny a presadiť naše priority. Ale to, čo nás viacerých trápi, je, že vidíme, ako v strednej Európe už sa vyskytuje akýsi pocit európanstva druhej kategórie. Nedávno sa štáty V4 obrátili na Európsku komisiu pre dvojakú kvalitu potravín. Nadnárodné spoločnosti dodávajú do východnej Európy výrobky s rovnakým obalom, ale s odlišným zložením. To je jeden z viacerých príkladov, prečo sa nielen vlády, ale aj verejnosť v našom regióne, prečo zdieľajú tento nepríjemný pocit. Ja v Európskom parlamente pokladám za jednu z najväčších výziev práve tento hodnotový aj kultúrno-etický boj, ktorý sa prejavuje najmä v ľudskoprávnej agende.

    Som členom výboru pre ľudské práva, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Som členom delegácie pre Izrael a členom Európskeho kresťanského politického hnutia. Európske kresťanské politické hnutie má v programe ako svoj hlavný cieľ Európu ľudskej dôstojnosti. Ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí, priority rodiny a manželstva, slobodu viery, svedomia a presvedčenia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a boj proti modernému otrokárstvu. Tento boj o hodnoty ľudskoprávnej agendy vidím ako aj následky určitého politického experimentu marxizmu-leninizmu. Žiaľ, tento kultúrny a etický boj v podobe gender ideológie pro-choice hnutí, LGBT hnutí, bojujeme stále. Základy rodiny, identity muža a ženy. Ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť sú otrasené a sú napádané. Dokumenty Európskeho parlamentu sú častokrát plné rôznych zvláštnych nadpráv.

    Práve z tohoto miesta vyzývam svojich kolegov zákonodarcov, vás, aby ste nepodceňovali aj tento trend a úplne sa zasadili za hodnoty, na ktorých stojí Slovensko aj celá európska civilizácia. Hovorím o biblických hodnotách a o základných hodnotách živého kresťanského myslenia.

    Európska únia je častokrát z našej strany napádaná. Hoci sme zaznamenali aj obrovské úspechy, častokrát si ich však národné štáty nejakým spôsobom privlastnili a zlyhania nejako hádžeme na Brusel a označujeme ho za negatívny a zlý. Ja si myslím, že najväčšími trhlinami a príčinami konfliktov v našom európskom projekte sú začlenenie krajín južnej Európy do eurozóny a úplné otvorenie pracovného trhu zo strany starých členských štátov novým členom z východnej Európy. Ale jedným z dôsledkov je brexit. Jedna dôležitá veta, ktorá zaznela z úst práve predstaviteľa, takého radikálneho predstaviteľa brexitu pána Faragea, bola na prvom rokovaní po tom, ako bolo referendum vyhlásené ako úspešné, tak v podstate to zhrnul slovami: Vnútili ste nám politickú úniu a to je dôvod, prečo sme odtiaľto odišli.

    Ja si myslím, že je potrebné si to otvorene pomenovať a vložiť energiu do riešenia týchto rozporov. Ja osobne som presvedčený, že z tých scenárov, ktoré nám boli predstavené, je potrebné alebo taký najlepší scenár je "menej, ale efektívne", ktorý by znamenal oveľa väčší pokrok v základných prioritách. Nemali by sme naozaj riešiť len okrajové veci, ale zamerať sa na to, čo nás môže efektívne hýbať dopredu, akú Európsku úniu si predstavujeme aj my zo slovenského parlamentu. Ja myslím, že málo to dolieha smerom ku nám do Európskeho parlamentu a že je potrebné, aby sme o tom hovorili viacej a vysvetľovali to našim spoluobčanom tu na Slovensku.

    Na úrovni lídrov európskej dvadsaťosmičky bol nami uvedený pojem flexibilnej solidarity. Ja sa ako europoslanec angažujem v téme vojnového konfliktu v Sýrii a na Blízkom východe, v Iraku, Sýrii, a jeho možného riešenia. Poukazujem na to, že je tu úspešný projekt demokratickej federácie kresťanov, Kurdov a arabských kmeňov na severovýchode Sýrie. Som presvedčený, že my sa môžme angažovať práve v tom, aby sme napomohli sýrskym tisícom, statisícom sýrskych utečencov navrátiť sa práve na oslobodené územie, kde je ustanovený demokratický systém severovýchodnej federatívnej Sýrie. Myslím si, že to bude náš bezprecedentný vstup do toho, ako môžme napomôcť v tej utečeneckej kríze, o ktorej sme tu toľko veľa na Slovensku hovorili. Ja dúfam, že sa nám to podarí a že budeme môcť byť dobrým príkladom, čo vieme urobiť pre utečencov a navrátiť ich naspäť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže máme za sebou vystúpenie všetkých europoslancov a ja by som ešte raz povedal, že vnímam toto stretnutie europoslancov s našimi poslancami slávnostne a ak vznikajú procesne mierne chyby, verím, že to druhé stretnutie s europoslancami splní všetky očakávania každého.

    Takže sa pokúsime, teraz po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu by mal mať možnosť vystúpiť poslanec Národnej rady poverený poslaneckým klubom a položí otázky zo svojho miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Preto to opakujem, pretože zakladáme nejakú tradíciu. Poprosím, aby sa prihlásili poverení poslanci poslaneckými klubmi. V poradí, v akom sa prihlásia, im umožním potom v rozsahu piatich minút z miesta položiť všeobecné otázky. Následne po vystúpení všetkých poverených poslancov budú mať možnosť v rozsahu piatich minút europoslanci reagovať.

    Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prihlásilo sa päť zástupcov poslaneckých klubov.

    Prvý sa prihlásil pán poslanec Milan Krajniak. Poprosím pána poslanca Milana Krajniaka.

  • Vážené dámy, vážení páni, na úvod dovoľte, aby som krátko vyjadril svoj postoj k europarlamentu ako takému. Myslím si, že táto inštitúcia by mala byť zrušená. Považujem ju za zbytočnú. Za inštitúciu, z ktorej vychádza iba spústa hlúpostí a zbytočností, ktorými sa celá Európa musí zaoberať. Myslím si, že by Európska únia fungovala oveľa lepšie bez europarlamentu, ak by sa iba šéfovia vlád a štátov dohodli a potom by to pán Tusk a Junker zrealizovali.

    Ale keď už europarlament existuje, chcel by som sa opýtať konkrétnych slovenských poslancov, ako obhajujú v europarlamente naše slovenské národné záujmy. Pýtam sa všetkých europoslancov, budem mať konkrétne otázky, či ste za to, aby Slovenská republika fungovala ďalej ako suverénny štát. Ktoré kompetencie považujete u Slovenskej republiky za natoľko dôležité, že by sa nikdy nemali odovzdať do Bruselu? A prosím vás, aby ste neodpovedali frázami o zdieľanej suverenite, o obmedzenej suverenite alebo o subsidiarite. Žiadam vás, aby ste konkrétne zodpovedali na tieto otázky:

    1. Ste za to, aby právo Slovenskej republiky bolo nadradené nad právom EÚ?

    2. Ste za to, aby slovenských občanov na území Slovenskej republiky mohli zatýkať iba slovenskí policajti, obžalovať iba slovenskí prokurátori a súdiť iba slovenskí sudcovia?

    3. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov?

    4. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o tom, koľko a akých prisťahovalcov prijme na svoje územie?

    5. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o kultúrno-etických otázkach vrátane manželstiev homosexuálov?

    Ďalej sa budem pýtať niektoré špecifické otázky:

    a) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za povinné kvóty na migrantov, proti ktorým celý tento štát – opozícia, koalícia – jednotne bojovali, nehanbíte sa za to?

    b) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej, Smolkovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za sťaženie legálnej držby zbraní? To si naozaj myslíte, že keď legálne občanom sťažíte možnosť držať zbrane, že tým budeme bojovať proti terorizmu? Roky sme sa nechceli poučiť z príkladu Izraela, ako tam funguje boj proti terorizmu. Teraz už musíme, pretože sme k tomu boli dohnaní. Nevšimli ste si náhodou, že v Izraeli bojujú proti terorizmu práve tým, že uľahčujú občanom legálne držať zbraň?

    c) Pýtam sa každého prítomného europoslanca: Ako ste hlasovali za zrušenie imunity vašej kolegyne europoslankyne Le Penovej? Pýtam sa preto, pretože ma zaujíma váš postoj k slobode prejavu. Pani europoslankyňa Le Penová bola obvinená, že jej strana Národný front je to isté ako Islamský štát, na čo zdieľala na internete video s odrezávaním hlavy a popravou Islamského štátu a povedala: "Toto je Islamský štát." Za toto, že povedala pravdu, bola zbavená imunity. Preto ma zaujíma, ako si ctíte slobodu slova a ako ste za zbavenie imunity pani Le Penovej hlasovali.

    d) Pýtam sa pani europoslankyne Flašíkovej-Beňovej: Aká je aktuálna situácia v migrácii tresky? Aká je aktuálna situácia túlavých psov v Rumunsku? Lebo to sú témy, ktorým sa v europarlamente venujete namiesto chránenia národných záujmov Slovenskej republiky. Ale v poriadku, máte na to právo. Máte právo venovať sa, čomu chcete. Len chcem vedieť, keďže sa týmto otázkam venujete, ako sa vám podarilo otázku migrácie tresky a otázku túlavých psov v Rumunsku vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Zabudol som povedať, že pán poslanec Krajniak vystupuje za poslanecký klub SME RODINA.

    Nasleduje pán poslanec Martin Klus za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Všetkých europoslancov teda srdečne vítam medzi nami v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja budem možno menej konkrétny ako pán poslanec Krajniak, ale predsa len mám tu niekoľko poznámok k niektorým vašim vystúpeniam, takže ak dovolíte, skúsim individuálne niekoľko otázok a potom by som dal jednu, resp. dve také spoločné.

    Pána poslanca Eduarda Kukana by som sa rád opýtal, keď už spomínal Kosovo, ako sa má podľa vášho názoru postaviť Európska únia, konkrétne Európsky parlament k takej vážnej téme, ako bola anexia Krymu. Obzvlášť, keď je tu pomerne vážna diskusia o tom, čo ďalej so sankciami, ktoré boli zavedené. A vzhľadom na to, že nám minský dohovor nefunguje, či vidíte vy nejakú inú alternatívu, ako konečne dospieť k mieru v našej susediacej krajine.

    Ďalšiu otázku by som sa rád opýtal pána poslanca Štefanca, ktorý hovoril o potrebnej podpore malých a stredných podnikov. Tu ma obzvlášť zaujíma, akú úlohu v tomto môže zohrať práve európsky parlament, či sú nastavené nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by dajme tomu Európska komisia si mohla zobrať za svoje, a či je teda vhodné podľa vášho názoru, aby túto oblasť mala, povedané v úvodzovkách, pod palcom práve Európska únia, pretože ukazuje sa aj na príkladoch niektorých národných štátov, že to dokážu robiť omnoho efektívnejšie, ako keď je to riadené z centra.

    Pána poslanca Mikolášika by som sa rád opýtal, ako on vníma princíp subsidiarity. To znamená, možno podobne ako sa pýtal pán poslanec Krajniak, čo si vy viete predstaviť, že by malo zostať na úrovni národných štátov, prípadne regiónov a miest. Pretože toto je téma, ktorá pravdepodobne aj po tej bielej knihe a piatich scenároch bude na stole, a teda aj v európskom parlamente.

    Pani poslankyni Záborskej chcem poďakovať, že veľmi konkrétne pomenovala, čo budú témy hlbšej integrácie, čiže toho pomyselného jadra, a som takisto rád, že k nemu zaujala pomerne kritické stanovisko. Predsa len, rád by som sa vás opýtal konkrétnejšie, čo si viete predstaviť, že by Slovenská republika ako pomyselná súčasť jadra mohla akceptovať. Čiže veľmi podobná otázka ako v prípade subsidiarity.

    No a potom mám také dve všeobecné otázky a z pochopiteľných dôvodov sa nebudem konkrétne pýtať pána poslanca Sulíka, keďže mnohé veci koordinujeme spoločne, ale tak všeobecne, keďže viem, že on sa napríklad touto témou pomerne konkrétne zaoberá. To je otázka ochrany našich autodopravcov. Je to veľmi vážna téma. Dostávame pravidelne veľa otázok od našich autodopravcov. Ja osobne poznám hneď niekoľkých, konkrétne z regiónu Banskobystrického kraja, ktorí skutočne trpia pravidlami, ktoré sa začínajú zavádzať, reštriktívnymi pravidlami a ktoré už začínajú byť podľa môjho názoru za akousi pomyselnou hranicou toho, čo má predstavovať voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu a pracovnej sily.

    A ešte, ak dovolíte, posledná taká spoločná otázka. Pani poslankyňa Beňová hovorila o spoločnej európskej minimálnej mzde. Tam by ma zaujímal váš postoj, všetkých prítomných europoslancov. Či si to viete predstaviť prakticky, obzvlášť keď si porovnáme minimálnu mzdu v Bulharsku a napríklad v Luxembursku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Nasleduje pán poslanec Ľuboš Blaha za poslanecký klub SMER – SD.

  • Ďakujem pekne. Chcel som byť pôvodne voči europoslancom trošku tvrdší, ale po vystúpení pána Krajniaka ste mi hneď sympatickejší. Ja by som nezrušil Európsky parlament, ja by som zrušil psychedeliká, ktoré ľudí a križiakov motivujú k tomu, aby viedli takéto bláznivé reči. Ten človek nevie o Európskej únii absolútne nič. Ale teraz k veci.

    Chcel by som sa poďakovať za spoluprácu v mene výboru pre európske záležitosti predovšetkým tým europoslancom, čo chodia na náš výbor. Za toto volebné obdobie to bol dvakrát pán Boris Zala a dvakrát pán Jožko Nagy a ešte v minulom období k nám prišli o svojich prioritách špeciálne porozprávať pán Vladimír Maňka a pán Eduard Kukan, za čo veľmi pekne ďakujem. Na výbor, samozrejme, chodili aj ďalší, najmä pani Monika Smolková.

    Trošku ma mrzí, že dneska sa málo hovorí o TTIP, o CETE, málo sa hovorilo o sankciách voči Rusku, ktoré podľa môjho názoru škodia aj Európe, málo som počul o Turecku, ktoré môže zohrať ešte veľmi významnú úlohu z hľadiska migračnej krízy, aj málo o samotnej migračnej kríze, málo o bielej knihe. Často sa hovorilo o veciach, ktoré zo slovenských občanov možno zaujímajú skôr tých, ktorí tú Európsku úniu sledujú naozaj podrobne, ale tí, ktorí ju nesledujú tak často, by si možno zaslúžili viac pozornosti a práve otvoriť aj tieto témy.

    Ja začnem otázkami kolegov zo SMER-u, pretože som ich zozbieral, aspoň tí, ktorí mali záujem. Juraj Blanár by sa chcel spýtať všetkých kolegov: Európska únia čelí významným výzvam z hľadiska migrácie alebo brexitu. Da akej miery podľa vás prispelo k ich riešeniam aj naše predsedníctvo? To je otázka pána poslanca Blanára.

    A pán predseda výboru pre rozpočet pán Ladislav Kamenický by sa chcel špeciálne spýtať pána Vladimíra Maňku: Slovensko dáva jedno percento HDP na financovanie Európskej únie, a tak nás zaujíma, o čom sa na rozpočtovom výbore, ktorého ste členom, hovorí ohľadne financovania Európskej únie do budúcnosti.

    A teraz dovoľte ešte niekoľko mojich poznámok a otázok. Začnem pánom Sulíkom. Pán kolega, pri všetkej úcte, školstvo a kultúru chcete dať späť do národných kompetencií? Preboha, vy ste za tri roky nezistili, že školstvo a kultúra nie je v kompetenciách Európskej únie, iba v doplnkových? Ak ste na toto ešte nedošli, tak obávam sa, že v tom parlamente trávite čas na iných veciach, ako je získavanie znalostí o inštitúcii, kde robíte.

    Druhá vec, vy nechcete byť v prvej lige, ale chcete dobiehať životnú úroveň západných štátov. Čiže vy chcete z nejakej provinčnej tretej ligy dobiehať úroveň Nemecka, Belgicka, Holandska a tak ďalej. Vy ste teraz vydali manifest, že európsky realizmus. Toto je mimoriadne realistické, to vám naozaj gratulujem.

    Tretia vec, ste členom Európskej rodiny konzervatívcov a reformistov, do ktorej patria, mimochodom, aj také príjemné a fantastické strany, ako je krajne pravicový nacionalistický belgický NVA, Praví Fíni, poľská PiS a úplne najlepšie Erdoganova AKP. Mňa by inak zaujímalo, aký je váš názor, keď ste teda s vašimi súdruhmi, takto niekedy diskutujete, aký je váš názor na zákaz potratov, ktorý presadzuje PiS, alebo čo si myslíte o Erdoganovom označovaní Európskej únie za fašistickú. Ako sa to vo vašich myšlienkach tieto veci reflektujú ako myšlienkach nacionalistu a liberála, čo je mimoriadne vzácna kombinácia.

    Teraz, ďalšia otázka na pána Štefanca: Pán kolega Štefanec, vás mrzí, že nedostatočne vydávame odôvodnené stanoviská ako výbor pre európske záležitosti. Pán kolega, vy keď ste boli predsedom európskeho výboru, za vaše pôsobenie ste vydali tri odôvodnené stanoviská. Počas môjho predsedovania európskemu výboru sme vydali tri odôvodnené stanoviská. V čom je teda tá nedostatočnosť? Plus sme vydali desať politických vyhlásení z hľadiska politického dialógu, čiže sme predčili aj vašu aktivitu. Nehovoriac o tom, že naše odôvodnené stanoviská sa týkali národného záujmu Slovenskej republiky, ako je migrácia a kvóty, ako je smernica o vysielaní pracovníkov. Vaše sa týkali vašich ideologických predstáv o tom, ako má fungovať voľný trh v Európskej únii. Čiže skúsme byť korektní v tomto smere. A toto som považoval za úder pod pás najmä z toho hľadiska, že ste boli predsedom európskeho výboru a zďaleka ste nerobili viacej, čo sa týka odôvodnených stanovísk, a ani ste nemohli, lebo tie sa majú týkať subsidiarity a proporcionality. Prosím vás o odpoveď, kde bola porušená podľa vášho názoru subsidiarita, kde mal európsky výbor podľa vás reagovať.

    A posledná vec na pána kolegu Mikolášika. Ja s vami zdieľam sympatie k európskej jednote, k Európe mieru a spolupráce, ale, prosím vás, Európu nezachránime prázdnymi frázami. Ľudia majú obavy z hyperglobalizácie, ktorá ohrozuje ich sociálne istoty, ohrozuje ich prácu, národnú či kultúrnu identitu a reagovať na tieto výzvy iba víziou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Nasleduje pán poslanec, pán Jozef Viskupič za poslanecký klub OĽANO.

  • Ďakujem. Chcem poďakovať europoslankyniam a europoslancom, že si našli čas a prišli a zrealizovali dlhodobú snahu aj s pričinením súčasného vedenia, že sa môžme aj na tejto pôde rozprávať o európskych záležitostiach. A začnem inak ako moji predrečníci, pretože z celého klubu SMER dve otázky, pre mňa málo, a potom vybavovanie si osobných účtov s križiakmi a s pánom Sulíkom nepovažujem za dobré vedenie tejto debaty.

    Čiže za klub. Pán Ján Budaj sa vám chce poďakovať všetkým europoslancom zvoleným na území Slovenskej republiky v europarlamente za ich podporu pre iniciatívy za zrušenie Mečiarových amnestií. Postoj europoslancov bol v tomto prípade prvým a jedinečným gestom, ktoré ukázalo, že hoci je ich pracovisko za hranicami Slovenska, cítia sa byť súčasťou demokratického života na Slovensku. Ukázali, že stoja s nami na strane spravodlivosti a práva, ktoré musí a aj sa má platiť u nás na Slovensku úplne rovnako.

    A k otázkam, je ich asi 30, skúsim do tých piatich minút, tri a pol, do štyroch minút zmestiť. Kládli ich Erika Jurinová, Anka Verešová, pani Shahzad a ja, takže nebudem hovoriť, kto konkrétne, prečítam ich:

    Veľmi ma zaujíma, Branislav Škripek, veľmi ma zaujíma problematika slobody prejavu v EP. Je pravdou, že tým, že obhajuješ kresťanské hodnoty, biblické hodnoty, hodnoty života, si označovaný za extrémistu?

    Otázka ďalšia na Branislava Škripeka: Sledovala som tvoje vystúpenie v EP ohľadne vytvorenia medzinárodného fondu na propagáciu a vykonanie potratov, v ktorom si jasne ukázal svoj postoj k ochrane života od počiatku po prirodzenú smrť. Hovoril si, že EÚ vznikla na základe kresťanských hodnôt, ale dnes to tak nevyzerá. Aký máš názor na príčinu vzniku tohto javu?

    Pánovi Miroslavovi Mikolášikovi: Ako vnímate snahy o genetické modifikácie embryí z dôvodu liečenia niektorých genetických chorôb, napríklad odstránenie takých genetických defektov, ako je Downov syndróm? Ďakujem.

    Pán Mikolášik, ste lekár, ako sa pozeráte na to, že Slovensko má jednu z najnižších dožití v zdravotnom veku v EÚ? Bohužiaľ, bruselská demagógia či diktát vzniká často, pretože občania krajín sa musia prispôsobovať často EÚ aj v takých oblastiach, ktoré sú vo výsostných právomociach jednotlivých štátov. Aj vaša činnosť je dôkazom toho, že hlas ľudí, ktorým prekáža rozširovanie právomocí, je slabý a je takpovediac valcovaný. Preto mnoho ľudí nemá veľkú dôveru v najvyššiu inštitúciu. Ako tomu pomôcť?

    Druhá otázka pánovi Mikolášikovi: Ako členovi výboru pre životné prostredie by sme vás chceli upozorniť, že aj na Orave, odkiaľ pochádzame, máme envirozáťaže, v ktorých existujú obavy, že spôsob sanácie nebude vykonaný tak, aby to nemalo ďalší negatívny vplyv na zdravie ľudí. Máte pocit, máte možnosti, ktoré by pomohli zabezpečiť dohľad, kontrolu nad spôsobmi sanácie skládok?

    Pani poslankyňa Záborská: Téma rovnosti žien rezonuje v každej krajine. V každej krajine však na tému rovnosti žien nazerajú svojím spôsobom a často sa stáva, že rovnosť žien je často zamieňaná so zasahovaním EÚ do legislatívy týkajúcej sa sociálnych práv jednotlivých krajín. Je šanca, aby sa v tejto oblasti dbalo na to, aby nenastávali tlaky na členské krajiny v oblasti rodinnej legislatívy?

    Ďalšia otázka pani Verešovej: Chcem sa vám poďakovať, pani poslankyňa, za vašu angažovanosť k téme ochrany života od počatia po prirodzenú smrť. Taktiež vyzývam význam rodiny pre spoločnosť. Aj dnes ste spomenuli hodnotu starostlivosti o deti a domácu prácu mužov a žien, ktorá sa nezapočítava do HDP. Vedeli by ste nám povedať, či existuje nejaký seriózny výpočet nákladov za túto prácu a starostlivosť o deti?

    Pánovi poslancovi Štefancovi: Práve ste pomenovali potrebu orientovať náš vzdelávací systém k zmenám, ktoré moderná doba prináša najmä cez digitalizáciu ekonomiky. Ktoré kroky vo vzdelávaní sú podľa vás najdôležitejšie a ktoré treba urobiť čo najskôr? Spomínali ste, že nevyužívame, že dostatočne nevyužívame oprávnenia EÚ výboru NR SR predkladať odôvodnené stanoviská k EÚ legislatíve. Kde konkrétne ste za posledné obdobia odôvodnené stanoviská od EÚ výboru očakávali, resp. kde by mal výbor konať pri tomto type oprávnenia v najbližšom období?

    Eduard Kukan: Ako vnímate fakt, že premiér Slovenskej republiky reční v OECD o korupcii a sám býva v dome postavenom z ukradnutých daní občanov Slovenska?

    Pán Marosz sa pýta: Hovorili ste o líderskej kríze v EÚ. Súhlasím. Na ktorých predstaviteľov ste pri tom mysleli, či tento výrok platí podľa vás aj pre Slovensko? Na doplnenie, pomenovali ste viacero negatív EÚ projektu, medzi nimi aj krízu alebo nedostatok leadershipu. Ako si predstavujte tento nedostatok odstrániť, zlepšiť líderstvo v EÚ projekte aj v nadväznosti na bielu knihu? Keďže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Keď som vypočul pána poslanca, mám výčitky, že sme určili zlý formát. Ale odpustí, ale myslím si, že zaznelo strašne veľa zaujímavých otázok.

    Nasleduje posledný prihlásený pán poslanec Jaroslav Paška za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Milé panie europoslankyne, vážení páni europoslanci, dovoľte mi, aby som vám poďakoval, že ste v takomto hojnom počte využili možnosť a príležitosť, prvú príležitosť na toto stretnutie medzi poslancami národného parlamentu a europoslancami, pretože som presvedčený, že práve takáto diskusia môže viesť k tomu, aby sa vzájomná dôvera medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami viacej zbližovali. Túto možnosť máme vďaka novelizácii rokovacieho poriadku, ktorú sme urobili v závere uplynulého roka, a ukazuje sa, že práve tieto zmeny môžu priniesť naozaj veľa pozitívneho, najmä vo vzťahu teda jednak medzi nami, ale aj v práci Národnej rady ako takej.

    Jedným z dôvodov, prečo Európska únia stráca dôveru, je aj to, že komunikácia medzi inštitúciami, medzi občanmi a európskymi inštitúciami je, povedal by som, nie dostatočná a že občania mnohokrát nevedia pochopiť a vnímať pozitíva a prínosy rozhodnutí európskych inštitúcií.

    Takže z tohto dôvodu som veľmi rád, že tu máme zástupcov troch najsilnejších frakcií Európskeho parlamentu, frakcie európskych ľudovcov, frakcie európskych socialistov a európskych konzervatívcov a reformistov. Ja by som mal strašne veľa otázok, ale, samozrejme, ten formát nám nedovolí, aby sme sa veľa pýtali a tak isto aj moji kolegovia. Skúsim, povedal by som iba zopár takých, ktoré, myslím si, že by som veľmi rád poznal tú odpoveď čo najskôr. Pôjdem tak, ako ste vystupovali v tom poradí zhruba.

    Pán minister Kukan, chcel by som sa opýtať: Macedónsko je taká jedna z krajín, ktorá mala veľmi dobré predpoklady na vstup do Európskej únie, myslím, sa to politicky zadrhlo jednak vo vzťahu ku Grécku, ale aj vo vzťahu teraz vo vnútropolitickej situácii. Vidieť tam nejakú pozitívnu tendenciu alebo nejakú nádej, ktorá by smerovala k nejakému lepšiemu výsledku v dohľadnej dobe?

    Pán poslanec Štefanec, ja by som sa opýtal na fungovanie Európskej centrálnej banky. Mám taký pocit, že táto banka v rámci teda toho projektu kvantitatívneho uvoľňovania a poskytovania pôžičiek, najmä postihnutým, krízou postihnutým štátom nezastáva ani tak celkom záujmy Európskej únie, ale skôr je v záujme týchto krajín, že tým spôsobom, či je ten spôsob hlasovania, ktorý v tejto banke je, taký, že by mohol garantovať aj ochranu vkladov tých členských štátov, ktoré v podstate prispievajú na chod tejto banky. To znamená aj tých silnejších, ekonomicky zdatnejších a tých, čo dodržiavajú pravidlá.

    Ďalšiu otázku by som poprosil, a teraz sa obrátim na svojich kolegov Mirka Mikolášika, Evku Záborskú a aj na pána Škripeka: Občianska iniciatíva, ktorá hovorila o tom, že je potrebné chrániť nenarodené ľudské plody, nenarodené deti pred zneužívaním na genetické manipulácie a na výskum farmaceutických firiem, skončila taká nedopovedaná. Dá sa ešte v tejto veci nejakým spôsobom pokračovať, aby sa ten hlas verejnosti presadil do európskeho práva?

    Vladimír, tebe by som chcel poďakovať a pogratulovať k tej funkcii, ktorú si v podstate v poslednej dobe ako získavaš a v rámci toho by som sa chcel opýtať: Naši novinári nedávno vytiahli také porovnanie, koľko zamestnancov má Európsky parlament na jedného poslanca a ako to vyzerá v Národnej rade Slovenskej republiky. V Národnej rade Slovenskej republiky máme na jedného poslanca päť zamestnancov, v Európskom parlamente je to 15. Tá Európska únia je známa takým byrokratickým zázemím, silným byrokratickým zázemím, či by predsa len taký kvestor nemohol aj v tejto veci urobiť nejaké pozitívne zmeny, aby úspory na fungovanie Európskeho parlamentu sa premietli aj do toho, aby ten aparát zodpovedal tomu, čo poslanci potrebujú, aby to nebolo prehnané. Aby potom aj občania porozumeli, že tie peniaze, ktoré dávajú na chod Európskej únie, sa zmysluplne využívajú a že sa s nimi neplytvá.

    Moniky. Pani Monika Smolková a pani Monika Beňová, ja mám takú otázku: Ten sociálny systém, ktorý máme v Európskej únii, je veľmi, veľmi, povedal by som, silne saturovaný práve vašou frakciou a my už dlho tuná trpíme diskrimináciou, diskrimináciou zamestnancov našich, v našom regióne, teda v celej východnej Európe, keď platí pravidlo zákazu diskriminácie v celej EÚ na základe farby pleti, na základe pohlavia, vierovyznania a podobne, tak my akceptujeme diskrimináciu na základe miesta pobytu. Takou ukážkou je napr. Volkswagen, ktorý všeobecne poznáme, kde robotník za tú istú prácu na takej istej linke na Slovensku dostane tretinovú mzdu ako v...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Paška.

    Nasleduje reakcia europoslancov, ktorí by mali vystúpiť v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Ja by som navrhoval ten spoločný pult, aj keď sme technicky schopní vás zapojiť z miesta. Keďže nemáte možnosť sa prihlásenia, je tu žiadosť len o jednu výnimku, kedy si myslím, že nie je žiaden problém ústretovo vyjsť pánovi europoslancovi Sulíkovi, aby vystúpil prvý, a potom by sme išli v poradí, v akom ste vystupovali, to znamená pri dodržaní toho, ako nasledovalo jednotlivé vystúpenie europoslancov. Ak odpustíte, túto výnimku pánovi europoslancovi radi dáme.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, že som sa mohol takto predbehnúť. Dúfam, že mi kolegovia odpustia. Ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi to umožnili. Dôvod je ten, že mám stretnutie, ktoré neviem zrušiť, a hneď po mojom vystúpení sa s vami rozlúčim. A idem teda rovno k otázkam.

    Pán Blanár sa pýtal, akou mierou prispelo Slovensko k brexitu? Dobre som rozumel? Môžte, prosím vás, zopakovať?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Slovenské predsedníctvo neprispelo vôbec k brexitu, nemám taký dojem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som sa snažil, robil som si poznámky, každopádne si nemyslím, že by Slovensko čokoľvek malo s brexitom do činenia, Briti sa rozhodli sami a hotovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, no tak predsedníctvo skončilo koncom minulého roku a vôbec žiadosť o vystúpenie bola podaná pár dní dozadu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pokračujem v ďalších otázkach.

    Pán Blaha sa pýtal, teda tie kompetencie, no tak napríklad školstvo je dnes spoločná zdieľaná, počkajte, ja vám to poviem úplne presne, školstvo je, prosím pekne, dnes (rečník študoval svoje podklady) "podporná, koordinačná kompetencia" a tam napríklad navrhujeme úplne vrátiť späť členským krajinám. Chápem, že pán Blaha to nemôže vedieť úplne presne, tento manifest je čerstvý a veľmi rád mu ho doručím a budem veľmi rád na túto tému diskutovať, preto lebo tam je to všetko konkrétne spísané.

    Potom pán Blaha sa ďalej pýtal, ako môžem byť členom ECR, keď tam je aj turecká AKP. No tak ja za to nemôžem, nie som z toho šťastný. Vyjadrenia tureckého prezidenta Erdogana, že EÚ je fašistická, považujem, a hlavne Nemecko a Holandsko zato, že mu nedovolili tam robiť volebnú kampaň, považujem hrubo za čiarou a ja by som teda, keby to bolo na mne, oveľa tvrdší prístup k Erdoganovi zvolil, som sa koniec koncov v tomto duchu aj viackrát už vyjadril.

    Áno, v ECR je aj strana, ktorá, poľská strana, ktorá chce zakázať potraty. Ja s tým tiež nesúhlasím, no ale liberáli sú známi tým, že sú tolerantní voči iným názorom, teda aspoň niektorí, ja sa k nim rátam. Čiže áno, je tam taká strana, nesúhlasím s tým.

    No a teraz tu ostala ešte sada otázok od pána Krajniaka, tak začnem v stručnosti odpovedať. Ste za zachovanie Slovenskej republiky ako suverénneho štátu? Áno, som.

    Slovenská republika sa nikdy nesmie vzdať; aha, že ktoré kompetencie nesmie Slovensko nikdy odovzdať do Bruselu. Je to tiež uvedené v manifeste, nebudem to rozpisovať teraz, ale ako som vravel, myslím si, že oveľa viac kompetencií by sa malo vrátiť späť členským krajinám.

    Ste za to, aby právo Slovenskej republiky bolo nadradené nad právom Európskej únie? Buďme realisti, toto nie je možné. Medzinárodná zmluva je nadriadená nášmu právu, nemyslím si, že tento dlhodobo ustálený princíp by sme mali teraz porušovať. Skôr naopak, veľmi dobre si rozmyslime, kedy budeme odovzdávať niekam ďalšie kompetencie, konkrétne do Bruselu, alebo aj iné medzinárodné zmluvy podpisovať, aby sme potom nemuseli banovať. Napríklad zmluva s Vatikánom, ja si myslím, že Vatikán, vo Vatikánskej zmluve by nemalo byť napísané, aké sviatky my tu máme mať na Slovensku. To vám, pán Krajniak, možno až tak veľmi neprekáža.

    Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov? Áno, som jednoznačne za to.

    Ste za to, aby slovenských občanov na území Slovenska mohli zatýkať iba slovenskí policajti, obžalovať iba slovenskí prokurátori a súdiť iba slovenskí sudcovia? Áno, som za to.

    Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o tom, koľko a akých prisťahovalcov prijme na svoje územie? Áno, som za to. Takisto som za to, aby malo Slovensko výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov a tu pripomínam no taxation without representation.

    A ste za to, aby mala Slovenská republika výlučné právo rozhodovať o kultúrno-etických otázkach vrátane manželstiev? Áno, som za to.

    Ďalšia otázka bola v prípade hlasovania kolegyne Le Penovej. Ja som hlasoval proti, lebo považujem to za prehnaný prístup, aby ona teraz bola poťahovaná za vyslovenie názoru. Chcem ale povedať, toto hlasovanie nebolo elektronické, bolo to len tým povestným dvíhaním rúk a následne boli žiadosti, aby sa zopakovalo elektronické hlasovanie, preto aby bolo zaznamenané, kto ako hlasoval. Toto nebolo umožnené tým, kto práve vtedy viedol schôdzu. Ale zároveň hovorím, veľká väčšina parlamentu bola za zrušenie imunity pani Le Penovej, ja som s tým nesúhlasil, ani som nehlasoval za.

    Poslednú pripomienku, ktorú poviem, netýka sa úplne mňa, to je otázka na moju kolegyňu Flašíkovú-Beňovú k tej migrácii tresky. No, pán Krajniak, vidieť, že neovládate tie procesy, nemáte ani odkiaľ, veľmi ľahko sa dá zosmiešňovať. Existuje taký inštitút v parlamente, v europarlamente, ktorý sa volá, teda ktorý znamená, že máte možnosť položiť otázku. Ja tiež kladiem otázku k čomukoľvek. Kebyže ma chce niekto ešte zosmiešňovať, tak vyberie nejakú otázku a začne robiť z toho veľkú agendu. Ja si myslím, že napriek tomu, že vo veľa dôležitých veciach s pani Beňovou nesúhlasím, toto si myslím, že teda krivdíte jej, po prvé, a po druhé, trošku ste zdehonestovali inak vaše ostatné inak veľmi dobré otázky.

    Ďakujem pekne. Lúčim sa a ešte raz ďakujem, že som mal možnosť tu vystúpiť. Dovidenia. Ďakujem.

  • Ak budeme držať poradie, poprosím o vystúpenie pána europoslanca následne s jeho reakciami Kukana.

  • Najskôr k pánu Krajniakovi. Prekvapila ma jeho myšlienka, že by bolo dobré zrušiť Európsky parlament. Považoval by som to za rezignáciu na možnosť, aby ľudia priamo hovorili do práce a fungovania inštitúcie Európskej únie. Keď hovoríme o tom, že Európsky parlament je najdemokratickejšia inštitúcia, tak to nie je fráza, je to pravda. Europoslanci boli zvolení občanmi jednotlivých členských štátov a ich záujmy zastupujú. Chcem poznamenať, že europarlament dosť často brzdí rôzne návrhy alebo postupy Európskej rady alebo Európskej komisie a v záujme naozaj občanov.

    Ja som si nestačil zapísať, pán poslanec, prepáčte, všetky vaše otázky. Či obhajujeme národné záujmy? Áno. Ja považujem za, Európsku úniu za dobrý projekt, za progresívny projekt, za životaschopný projekt, za najlepší projekt, ktorý tu bol počas novodobej histórie, a z toho pramenia aj moje odpovede na vaše jednotlivé otázky.

    Hlasoval som za zbavenie imunity pani Marine Le Pen, pretože neišlo iba o to, že ona tam niečo uverejnila, ona je doma stíhaná aj za to, že peniaze, ktoré dostala do Európskeho parlamentu používala protizákonne, používala na financovanie vlastnej politickej strany.

    A sloboda slova nie je obmedzená. Sorry, prepáčte, ale jeden poslanec Európskeho parlamentu za to, čo povedal na pôde parlamentu, raz dostal pokutu 6-tisíc euro, raz dostal pokutu 3-tisíc euro a podobne. Je to slávny, v úvodzovkách, európsky kolega Janusz Korwin-Mikke, ktorý napríklad povedal, že prečo chcú ženy rovnaký plat ako muži, veď sú, prepáčte, no, menej rozvinuté, nepoužívam jeho slová. O jednej kolegyni povedal proste, že negri, Amerika, rôzne také urážlivé veci. A predseda parlamentu, či už to bol Schulz a teraz Tajani, udeľujú pokuty za takéto vyjadrovanie a všetci im tlieskame. Asi toľko.

    Pán Klus, Kosovo, Krym. No, v súčasnom čase je veľmi ťažké si predstaviť, že sa situácia na Kryme zmení a že Krym bude vrátený do suverenity Ukrajiny, ale hovoriť o tom musíme. Hovoriť o tom musíme, politicky je to správne, aby sa to spomínalo, a ktovie, aký bude budúci vývoj, to nikdy nemožno predpovedať. Takže v takejto rétorike, myslím si, že musíme zostať.

    Pokiaľ ide o Kosovo, ja už som povedal, že s Kosovom Európska únia bude riešiť takú otázku, že napríklad v blízkom čase by mali dostať občania Kosova možnosť voľne cestovať do schengenského priestoru, tak ako to majú ďalšie krajiny v regióne západného Balkánu, takže bola s nimi podpísaná asociačná dohoda. Je taká možnosť, že Európska komisia to urobí a nie jednotlivé členské štáty. Takže v tomto zmysle som povedal, že budúcnosť Kosova si vieme predstaviť v Európskej únii.

    Pán poslanec Blaha, príspevok Slovenska k otázkam migrácie. No, myslím si, že tu môžeme hovoriť o konkrétnom príspevku, pretože na rozdiel od toho, keď táto situácia začala a keď nám aj naši kolegovia v europarlamente nadávali do xenofóbov a Neeurópanov a fašistov pomaly, dnes predsa len sa to posunulo a máme na tom zásluhu, pretože na bratislavskom summite už naši kolegovia boli ochotní počúvať a teraz dokonca sú ochotní aj počúvať a diskutovať o našich problémoch, o našich návrhoch, takže v tomto sa posunulo ďalej, tak ako to my chceme a na Slovensku máme na tom záujem.

    Pokiaľ ide o brexit, my sme sa desili, že počas nášho predsedníctva nám najviac práce zaberie brexit, no viete, že sme museli čakať na list, ktorý britská premiérka poslala až teraz, takže tam sme toho nemohli nejakým spôsobom veľa urobiť.

    Pán Viskupič, chcel by som poďakovať pánovi Budajovi za ocenenie nášho vyhlásenia. Ono to poteší, keď niečo urobíte a všimnú si to, takže ďakujeme, ďakujeme aj my za to.

    Korupcia, keď niekto je skutočný bojovník proti korupcii, tak by sa mal vždy takto aj správať, to je môj komentár na vašu otázku.

    A líderstvo, líderstvo. No ja som myslel, že Európa nemá lídrov takých, ako boli Adenauer a podobní politici, to my na Slovensku nevyriešime. Ja som mal na mysli Európsku úniu, ktorá v tomto čase, keď naozaj stojíme na križovatke a potrebujeme lídrov s víziou, s analýzou, takých nemáme, takí sa musia narodiť alebo ešte ich musíme vypestovať.

    Macedónsko, Jaro, potom ti poviem.

  • Smiech v pléne.

  • Ďakujeme veľmi pekne.

    Pán europoslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, začnem tiež porade.

    Pán Krajniak, europarlament, ja môžem len zdôrazniť to, čo bolo povedané: Jediná inštitúcia volená priamo. A keď niekto nevidí ten prínos pre občanov, tak môžem povedať len tri veci, ktoré som tu už naznačil. Prvé, digitalizácia, jednoducho zrušenie roamingu jasne po tlaku parlamentu, teda pre občanov lacnejšie telefonovanie. Momentálne tlačí parlament na zrušenie geoblokovania, čo bude určite vo výsledku lacnejšie služby v elektronickej podobe pre občanov. V neposlednom rade pracujeme na energetickej únii, v konečnom dôsledku lacnejšie ceny energií pre občanov.

    Čo sa týka podstaty europarlamentu, tak my hlavne pracujeme na odstránení bariér, aby sme naozaj spoločný trh dôsledne dokončili, pretože treba si povedať otvorene, spoločný trh zatiaľ, najmä v oblasti služieb, nefunguje a skôr aj z tých príkladov, ktoré boli uvedené, stavajú sa na ňom bariéry.

    Ešte k priamo vašim otázkam, či som za suverenitu štátu. Samozrejme áno, mám predstavu o budúcnosti Únie ako únie slobodných, suverénnych štátov a zachovanie kompetencií v oblasti daní, sociálnych vecí, vzdelávania a kultúry. Takisto čo sa týka vašich otázok, kultúrno-etické otázky, rozhodovanie o tom, kto má prísť do krajiny, áno alebo nie, alebo v oblasti daní, jednoznačne áno. Takisto ale treba povedať, subsidiarita, to nie je fráza, dámy a páni, ja som naschvál o tom hovoril, subsidiarita nie je fráza. Je to silný, veľmi silný nástroj, ktorý môže Národná rada využívať.

    Čo sa týka ešte zrušenia imunity, hlasoval som za zrušenie imunity pani Le Pen, ako som hlasoval za každé zrušenie imunity, ak nás o to justícia príslušného štátu požiada. Pretože my nie sme sudcovia, dámy a páni. My nie sme sudcovia, my sme politici a ak sudca má pochybnosti, že niektorý poslanec, niektorý verejný činiteľ sa vyhýba spravodlivosti, vždy som takto hlasoval, či som bol v Národnej rade, alebo v europarlamente, vždy som hlasoval za zrušenie imunity, ak o to požiada, v tomto prípade francúzska justícia požiadala europarlament.

    Pán Klus položil podľa mňa veľmi dôležitú a závažnú otázku ohľadom toho, že či vlastne pre malých podnikateľov by sme sa mali zaoberať pravidlami na európskej úrovni. Pretože to je kľúčové, čo robiť pre podnikaní, pre zlepšenie podnikaní. Moja odpoveď je áno, práve potrebujeme odstraňovať tie bariéry, ktoré sú. Už som spomínal, že ten spoločný trh nám ešte nefunguje. Potrebujeme ho dobudovať v oblasti služieb a vybudovať digitálny spoločný trh. My naozaj nemôžeme mať 28 rôznych legislatívnych predpisov. No a akým spôsobom, tak predovšetkým zlepšením možnosti pre financovanie malých podnikateľov, vybudovaním kapitálovej únie. Aj tým pretlačením, aby malí podnikatelia mohli z Európskeho fondu pre strategické investície čerpať prostriedky, čo sa, našťastie, podarilo. Hovoríme o novom práve pre podnikanie v Európskej únii a ja sa priznám, ja som veľký zástanca spoločného európskeho práva práve pre zjednodušenie podnikania, pre fungovanie. Aby jednoducho založenie firmy malo rovnaké pravidlá všade. Veď nie je možné teraz, že v Estónsku založíte za 17 minút firmu a na Slovensku za 2 mesiace a, ja neviem, v Nemecku ešte dlhšie. Jednoducho prečo by sa to nedalo, keď sa to v jednej krajine dá, tak sa to môže dať v celej Únii s možnosťou podnikania v celej Únii. Ja som za takéto odstraňovanie bariér a takéto návrhy pretláčam na pôde Európskeho parlamentu. Práve pre zníženie administratívneho zaťaženia, aby sme uľahčili život osobitne malým podnikateľom.

    Autodopravcovia, som spomínal, že naozaj, to je náš spoločný záujem, to sú príklady porušovania spoločného trhu, kde sa musíme naozaj ohradiť.

    Spoločná minimálna mzda, som zásadne proti, zásadne, pretože si myslím, že by to ohrozilo našu konkurencieschopnosť a je to presne tá oblasť, ktorú by európska legislatíva nemala riešiť. Tu som za výhradnú kompetenciu národných štátov.

    Pán Blaha položil zaujímavé otázky. Že vraj on je takisto aktívny. No tak, pán kolega, v čom je problém, ste sa pýtali. Už vám kolega Viskupič aj naznačil, že v čase, a ja ešte dodám, no v aktivite, pán kolega. V aktivite. Pretože ja za 15 mesiacov som predložil tri, vy za päť rokov tri a to ešte ste v aktivite neboli aktívny vy, ale vám to napísala vláda. Bohužiaľ, takáto je pravda, aj keď obsahovo s tým súhlasím. Naozaj. Ale obsahovo s tým súhlasím, čo sa týka vysielania pracovníkov, ja sa pod to podpíšem, lebo máme spoločný záujem. Je to hlúposť.

    Takže ostatným ja s vaším dovolením odpoviem písomne a, samozrejme, všetky otázky aj do budúcna vítam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán europoslanec Miroslav Mikolášik.

  • Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že aj z vystúpení, odpovedí mojich kolegov vidieť, že je užitočné, aby sme sa takto stretávali, aby sme si takto aj mohli priamo vysvetliť mnohé, mnohé otázky a koľkokrát je to aj o, niekedy nedorozumenie a niekedy aj o menšej znalosti navzájom možno, aby, a je užitočné si to vysvetliť.

    Začnem Jaroslavom Paškom. Jaro, položil si otázku ohľadom tej iniciatívy, ktorá bola doteraz najväčšia iniciatíva v histórii Európskej únie, kedy vieme, že podľa, odkedy je Lisabonská zmluva, môžu občania zdola vytvoriť petičnú akciu, ktorou sa potom má Európska komisia záväzne zaoberať a prispôsobiť podľa toho aj politiky Európskej komisie a Európskej únie. Tu sa jednalo skutočne o citlivú záležitosť, kedy občania zbierali vo všetkých členských krajinách Európskej únie podpisy pod iniciatívu Jeden z nás, kedy to "jeden z nás" je myslené nenarodené embryo, ktoré je ale používané mnohými výskumníkmi a mnohými laboratóriami ako zdroj embryonálnych kmeňových buniek. Keď zoberiete embryonálnu kmeňovú bunku, embryo prestane existovať, lebo je to v takom štádiu, kedy to to embryo neprežije a ten jeden z nás, ktorý by mohol dožiť a žiť, tam nebude. Občania zdola aj Slováci masívnym, desiatky tisíc podpisov aj zo Slovenska išli, predložili túto iniciatívu.

    Chcem ešte povedať, niekto tu spomínal, že som lekár. Áno, a týmto veciam dosť rozumiem a chcem povedať, že, kolegyne, kolegovia, pamätáte si, aký height bol takých 5 rokov, 10 rokov dozadu, že embryonálne kmeňové bunky, ako to bude liečiť Parkinsonovu chorobu, ako to bude liečiť ďalšie nevyliečiteľné doteraz choroby. Chcem vám oznámiť, dámy a páni, do dnešného dňa nikde na svete – ani v Kórei, ani v Amerike, ani v Európe, ani v Číne – nebol vyliečený jediný občan na základe výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách. Je to slepá koľaj, ktorá neprináša, ale vedci používajú aj doteraz takzvané nadbytočné embryá z kliník na umelé oplodnenie, berú si ich, skúmajú všeličo, ale ešte nikdy nikoho nevyliečili.

    Myslím si a skrátim to, len aby som sa dostal k ďalším odpovediam, že je škoda, že Európska komisia, a ja som z toho rozhorčený a ďalej v tom konám, že Komisia využila takú, takú právnickú kľučku, kedy v tej, v tom ustanovení o tej petícii je jeden z paragrafov, kedy Komisii sa dovoľuje nezareagovať na túto iniciatívu, na akúkoľvek iniciatívu. Oni sa rozhodli nezareagovať. Je to škandál, ja som proti tomu, a preto aj vznikla európska federácia pro-life hnutí, medzi nimi Fórum života a Donum vitae zo Slovenska sú teda členmi tejto iniciatívy a je to, tak sa aj nazvala, lebo sme rozhorčení, a volá sa Jeden z nás. Presne tak ako tá petičná iniciatíva. Ďakujem za položenú otázku, aj že som to tu mohol v Národnej rade riadne vysvetliť. A to je preto, a premostím to, aj preto, prečo o kultúrnych a etických otázkach národný parlament, národné parlamenty aj slovenský parlament musí mať, musí mať suverenitu, musí mať svoje slovo a slovo, ktoré je tu v rámci subsidiarity, vy to viete, poslanci zvolení občanmi, ktorí reprezentujú tie ich názory tiež, aby sme tieto veci vedeli správne tu odhlasovať a vedeli ich správne formulovať aj potom v tom európskom priestore.

    Pán Viskupič, sa pýtal niekto z kolegov teda a vy ste tlmočili, ďakujem za otázku. Downov syndróm, je to tiež taká lekárska otázka. Práve minulý týždeň v Európskom parlamente za účasti predsedu Európskeho parlamentu, to je historický prielom, Antonio Tajani prišiel na moju konferenciu o Downovom syndróme, kde sme mali päť najšpičkovejších vedcov, ktorí už nepozerajú len pasívne na Downov syndróm, že niekto ho má, ale sme už v štádiu dva klinických skúšok, kedy sme blízko pri medikamentoch, ktoré budú takto postihnutých ľudí liečiť a zlepšovať ich životné podmienky.

    Ešte k pánovi Krajniakovi, vo všetkých tých otázkach som za nadradenosť Slovenska, Slovenskej republiky. Dane, prisťahovalci, som hlasoval za to, aby sme my si určovali koľko. A nikto nám nebude určovať tie kvóty, hlasoval som proti tomu.

    No takisto mám tu tých otázok veľa, bola otázka; ešte, prepáčte, pán predseda, ešte by som povedal dve vety ohľadom životného prostredia na Orave. Áno, myslím si, že tam bola narážka na skládku z Oravských ferozliatinárskych závodov. To sú skládky, ktoré obsahujú nebezpečné kovy a aj my z Európskeho parlamentu robíme nátlak na, bol som sám účastníkom v južnom Taliansku, kde bol toxický odpad a pohlo sa to k lepšiemu smeru. My to môžeme takýmto spôsobom, poslaneckým výjazdom ovplyvňovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dúfam, že sa nebudete hnevať.

  • Ďakujem veľmi pekne. A ostatné, čo som nezodpovedal alebo čo som nestačil, rád odpoviem individuálne, som vám k dispozícii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani europoslankyňa Anna Záborská. Vediem to s malou dušou a byť dobrý na europoslancov a aj na našich. Našim by som vypol zvuk, ale k vám sa snažím byť slušný.

  • Dobre. Ste veľmi láskavý, že nás nevypínate, v parlamente európskom nám to robia. Len na úvod možno, je veľmi ťažko odpovedať na 6 krát 5 minút, potom my keď máme 5 minút, ale možno keby tieto diskusie boli častejšie, tak ako je to v belgickom parlamente, českom parlamente, maďarskom, francúzskom, kde dokonca členovia Európskeho parlamentu alebo poslanci Európskeho parlamentu sú členmi výborov, majú jeden nadradený výbor, kde sú aj jedni, aj druhí, čiže ja som veľmi rada, že sme začali a otvorili tie dvere aj u nás.

    Milan Krajniak tu nie je, čiže; a už je tu. Zrušiť Európsky parlament. Ja si myslím, že nie je dobré zrušiť parlament, pretože prítomnosť aj priamo volených zástupcov je dôležitá. Kto sedí v Európskom parlamente, to je možno problém, ale to je vôľa členských štátov. Všetci, ktorí tam sedia, boli zvolení v riadnych demokratických voľbách. Ja mám tiež niekedy výhrady voči pozmeňovacím návrhom európskych poslancov, pretože si uvedomujem, že oni majú ďaleko menšiu zodpovednosť, ako majú zástupcovia vlády v Európskej rade. To sú tí, ktorí sa zodpovedajú voličom, európski poslanci v európskych voľbách. Ale pritom mnoho razy je taká diskrepancia medzi tým, čo navrhnú poslanci Európskeho parlamentu a čo nakoniec schváli Rada, a niekedy tie rokovania trvajú veľmi dlho.

    Milan, ty poznáš moje názory, ja som bola proti tomu, aby bola ustanovená funkcia európskeho prokurátora. Ja si myslím, že by to malo byť v rukách členských štátov. Rovnako dane, rovnako prisťahovalci. Tam možno poviem jednu vec, že bola šanca, aby členské štáty si mohli vybrať, koho zoberú na svoje územie, a možno ako prechodné prelomové obdobie to mala Európska únia akceptovať, pretože keď sa na začiatku povedalo, že slovenská kvóta je 1 600 migrantov, keby boli povedali, že tí migranti, ktorí sú už na území Európskej únie, čiže nie sú v priamom ohrození života, si môžeme zobrať aj tých, ktorí sú kresťania, pretože nikto nie je v ohrození života z tých, ktorí sú v bezpečí, a prelomiť istú bariéru, pretože my v histórii sme nikdy nemali skúsenosť s migrantami a mohlo to byť také isté prechodné obdobie, kedy sme si mohli na to zvyknúť.

    Kultúrno-etické otázky. Vieme, hlasovala som za deklaráciu v tejto Národnej rade.

    Marine Le Pen, nepodporila som to. Nie preto, že by som si myslela, že netreba trestať defraudáciu finančných prostriedkov Európskeho parlamentu, ale pretože boli zneužité francúzske voľby. Jeden z poslancov navrhol, aby sme preložili to hlasovanie po francúzskych voľbách, nesúhlasil väčšinovo parlament. Marine Le Pen pred rokom požiadala vo Francúzsku, aby bolo začaté trestné stíhanie, ak je to potrebné v otázke zneužívania finančných prostriedkov. Neurobilo sa to tak, videla som za tým tendenciu.

    Ktoré kompetencie ešte, pán Klus, inak nebudem mať asi viacej času. Ja som za tie kompetencie, kde netreba otvárať zmluvy. Ja považujem za veľmi nebezpečné, aby sme teraz museli otvoriť zmluvu alebo prijímať nejaké ďalšie zmluvy len preto, aby Európska únia mala ďalšie kompetencie.

    Ešte to, priama otázka, minimálna mzda. Ja som proti harmonizácii minimálnej mzdy, ale som za to, aby možno Európska únia uvažovala nad minimálnym príjmom rodiny alebo minimálnym príjmom domácností. Nemôže sa stať, aby sme napríklad podľa azylového zákona zaručili určitý štandard migrantom, ktorí prichádzajú na územie Európskej únie, v presne tom istom čase, kedy veľa občanov Európskej únie žije v extrémnej chudobe. Ak si spomínate, keď začali chodiť migranti do Európy, to bola prvá výhrada, že majú zabezpečený vyšší štandard, vyšší sociálny a finančný štandard, ako majú niektorí občania Európskej únie. Čiže zvažovala by som skôr minimálny príjem na rodinu alebo domácnosť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, pán europoslanec, pán Vladimír Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda, za možnosť odpovedať. Ďakujem aj poslancom Národnej rady za otázky.

    Či má byť právo Európskej únie nadriadené právu Slovenska. Zoberme si taký príklad. My sme už, keď som bol v prvom období v Európskom parlamente, tak sme sa snažili znižovať ceny roamingov v celej Európskej únii, lebo to boli niekoľkonásobne, možno osemnásobne viac ako dnes, a vyšlo to, bolo to fajn, na tom sme sa všetci zhodli. A nemôže tu platiť 28 rôznych legislatív v každom štáte, lebo to z toho bude chaos, a my sme pomohli tomu, aby ktokoľvek cestuje v zahraničí, aby už od leta tohto roku nemusel, bude platiť toľko, ako platí doma. A to by sa nedalo bez toho, že by bola nadradená legislatíva Európskej únie slovenskej legislatíve, keď s tým aj Slovensko súhlasí. Čiže cieľom je to, aby sme spoločne hľadali riešenia a keď sa na niečom dohodneme, tak to musí platiť, inak to nebude dobré.

    Ja som tak isto hlasoval za zrušenie imunity Le Penovej, ale hlasoval som za zrušenie imunity aj jedného svojho kolegu pred nejakým rokom a on ešte hovoril, áno, odsúhlaste to, nech to riadne vyšetria a bude to vyšetrené. Nás požiadal generálny prokurátor Francúzska, aby sme hlasovali, pani Le Penová, keď ju pozvali na súd na vypovedanie, tak tam vôbec neprišla. Niekoľkokrát. A oni potrebovali tie veci vyšetriť, tak ako sme to mali robiť? Čiže my sme nešli proti osobe Le Penovej, ale sme to urobili možno, pokiaľ si pamätám, nejakých 15-krát v histórii a som vždy hlasoval za a hlasovali sme za a veci sa vyšetrili a všetko je v poriadku.

    Pán Klus, Luxembursko má, myslím, že minimálnu mzdu okolo 1 800 eur a je to viac ako štvornásobok slovenskej, čiže keby sme dali akože jedno číslo, tak by sme to asi nezvládli. Čiže chápem to asi tak, že každá krajina by mala mať svoju minimálnu mzdu, ktorá zohľadní nejaké princípy, aby ten človek z toho normálnym spôsobom mohol slušne vyžiť. Myslím, že aj všetky rozvinuté krajiny Európskej únie majú minimálnu mzdu okrem Švédska, ale v Švédsku sa dohodli partneri tak, že tam je naozaj ten rozdiel medzi platmi, najnižším – najvyšším, je veľmi malý, možno štvornásobný, a aj ten, čo je naspodu, tak možno má dom, má chatu, má Volvo a žije si v pohode. Čiže chceme nájsť spoločné štandardy, čiže skôr tlačiť k tomu, áno, dajme v každej krajine minimálnu mzdu, ktorá bude, nejakým spôsobom zabezpečí slušný život.

    Čo slovenské predsedníctvo prispelo, pri akých riešeniach slovenské predsedníctvo prispelo? Viete dobre, že slovenské predsedníctvo muselo, počas nášho obdobia sme museli zriadiť aj pohraničnú a pobrežnú stráž a nebola to jednoduchá úloha. Počas nášho predsedníctva bolo podpísanie klimatickej dohody v Paríži. Nám sa podarilo, pri rozpočte Európskej únie od 2017 sme skončili na Deň študentstva 17. novembra o 4.30 ráno rokovať so slovenským predsedníctvom a sme sa dohodli v mimoriadne krátkej dobe, na rozdiel napríklad od Talianska, kde sme rokovali 40-krát, kým sme našli riešenie, tak Slovensko, to bolo expresné, bolo to hodnotené ako naozaj špičkové. A nám sa podarilo priamo aj z predsedníctva dohodnúť, že napríklad sme v rozpočte našli 500 mil. eur na podporu mladých ľudí, na iniciatívu pre podporu mladých ľudí, a pomohlo to aj, samozrejme, Slovensku.

    My sme v našom predsedníctve rokovali aj o roamingu, lebo bolo potrebné dohodnúť veľkoobchodné ceny roamingu, aby sa nestalo to, že si niekto kúpi kartu v nejakej krajine, kde to stojí pár centov, a bude s ňou behať po celej Európe a ostatných operátorov zruinuje. Čiže bolo potrebné dohodnúť veci v rámci Európskej únie, aké budú veľkoobchodné ceny medzi jednotlivými podnikateľmi, aby to bolo férové a nebol to jednoduchý proces, a my sme to zvládli.

    Tak isto sme rozpracovali rokovania, čo v boji s daňovými únikmi a podvodmi a Slovensko v tomto výrazne pokročilo dopredu.

    Pán poslanec Paška; ešte by som chcel povedať, pán poslanec Budaj tu celý čas bol a takto som sa díval a on naozaj pozorne počúval. Chcem oceniť to, že naozaj ste boli pozorní poslucháči a že ste veci počúvali.

    Pán poslanec Paška, koľko má Európsky parlament zamestnancov? Keď som bol spravodajcom pre rozpočet Európskej únie, tak sa podarilo presadiť jednu vec, že nielen Európsky parlament, ale všetky európske inštitúcie postupne znižovali počet zamestnancov každý rok o jedno percento po obdobie piatich rokov a bolo to viac ako 2 600 zamestnancov. Čiže znižujeme aj my tú byrokraciu. A ja z pozície kvestora tak isto plánujem priniesť úspory, už vlastne v tom konám a verím, že budem mať možnosť odpočet predložiť, že ako.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán europoslanec.

    Nasleduje pani europoslankyňa Monika Smolková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja tiež ďakujem za otázky, aj keď musím znovu odpovedať, že mnohé otázky som neočakávala, pretože som myslela, že poslanci, politici, poslanci Národnej rady majú možno troška viac poznatkov alebo troška viac vedia o fungovaní Európskej únie a Európskeho parlamentu. S takými otázkami sa stretám, ale je to skôr možno na besedách na stredných školách, ale možno pokiaľ sa nezaujímate, tak aj preto ste také otázky dali.

    Týka sa to predovšetkým, teda iba výlučne pána Krajniaka, budem osobná, mnohé otázky boli také – a odpusťte mi za ten výraz, ja ho nezvyknem používať – ale demagogické. Zrušenie Európskeho parlamentu. Možnože by bolo dobré si prejsť celé poslanie, náplň, funkcie a všetko, čo Európsky parlament robí. V dnešnej Európe, keď práve parlament zastupuje občanov, tak si neviem predstaviť, kto by oponoval alebo ako ináč by fungovala Európska únia tým, že predkladá komisiám, má zákonodarnú právomoc, predkladá návrhy rôznych smerníc a mnohokrát sme to my, ktorí to ladíme a dávame do tej podoby, aby to bolo čo najprijateľnejšie pre európskeho občana.

    Chcem vám povedať, že za sedem a pol roka v Európskom parlamente, a zasadáme 12-krát do roka minimálne, lebo sú ešte aj miniplenárky, dostávame skoro každé zasadnutie žiadosť o zbavenie imunity. Ani nad jednou žiadosťou som sa nepozastavila a myslím si, že tak by to malo byť, pretože pokiaľ orgány činné v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte požiadajú o zbavenie imunity, je našou povinnosťou túto imunitu odobrať tomuto poslancovi, aby orgány činné v trestnom konaní mohli konať svoju robotu. A sú to rôzne priestupky, tresne činy, čokoľvek. A bez ohľadu na to, z ktorej politickej frakcie je alebo či to je môj sused zľava, sprava, neváhame, zbavíme, aby skutočne si mohli robiť svoju robotu tie orgány, ktoré majú robiť.

    Chcem pripomenúť, že Slovensko je suverénny štát Európskej únie. Nikto nás tam nelanáril, sami sme dobrovoľne išli, sami sme pristúpili už k podmienkam, ktoré už niekoľko rokov, desaťročí fungovali.

    Ako obhajujeme záujem občanov Slovenskej republiky? Chcem vám zagarantovať, že všetci trinásti, tak ako tu sme, ako sme dnes vystupovali, v prvom rade je v našom záujme obhajovať záujmy občanov Európskej únie. A keď je dobrý záujem pre Holanďana, pre Belgičana, je dobrý aj pre Slováka. Garantujem vám, nerobíme rozlíšenie a chceme sa posunúť práve do tých štátov, kde sa majú lepšie, kde majú lepšiu mzdu, kde majú lepšiu rozvinutú demokraciu. Čiže určite by Nemci alebo Francúzi alebo ktorákoľvek vyspelá demokracia nehlasovala za niečo, čo by znižovalo štandardy obyvateľov Európskej únie.

    Pán Klus, síce na mňa otázku ste nedali, ale zodpoviem. Malé a stredné podnikanie je agenda aj nás socialistov a demokratov. Myslím si, že sme im v rámci Európy aj v rámci niektorých členských štátov veľmi veľa dlžní a sama som aj prispela k tomu, že v rámci výboru REGI som dávala pozmeňujúce návrhy predovšetkým pre uľahčenie financovania malým a stredným podnikom. Je to agenda, ktorou sa treba veľmi, veľmi hlboko zaoberať a pomôcť, pretože tvoria najväčších zamestnávateľov v rámci Európskej únie.

    Pán Blaha, pán Blanár, naše predsedníctvo. Chcem vám povedať, že, tak ako som hovorila, že som zažila 14 predsedníctiev a môžem povedať, že Slovensko patrí do top trojky. Skutočne nepreháňam, na budúci týždeň alebo kedy máte v pláne, mal včera vystúpiť, pokiaľ mám dobré informácie, minister zahraničných vecí, nemohol tu byť a bude informovať dopodrobna o tom, ako naše predsedníctvo prebiehalo. Ja som hrdá na naše predsedníctvo, na to množstvo mladých ľudí, zodpovedných, skúsených, ktorí prešli si školou života v Bruseli, ako zastupovali. A možno spomeniem historicky krátky čas, za 18 hodín aj vďaka slovenskému predsedníctvu sme dosiahli konsenzus a vyrokovali sme rozpočet na tento rok, ináč by hrozilo rozpočtové provizórium. Ale môžem povedať aj agenda nových zručností a tých agiend a tém je skutočne veľa, ale na to čas nemáme.

    A úplne ešte k Mečiarovým amnestiám chcem povedať. Bola to iniciatíva nášho kolegu Braňa Škripeka, ktorý nás všetkých trinástich obehol, každý niečo dodal, dohodli sme sa konsenzom, takže jemu tá vďaka najviac patrí a ja som rada, že máme takého konsenzuálneho kolegu v Európskom parlamente.

  • Ďakujem, pani europoslankyňa.

    Nasleduje pani europoslankyňa Monika Flašíkova-Beňová.

  • Flašíková-Beňová, Monika, poslankyňa Európskeho parlamentu

    Ďakujem veľmi pekne. No, veľa otázok, dokonca niektoré aj nevypovedané, ale pán Viskupič mi dal otázku, takže, ak dovolíte, začnem dámami.

    Pani Jurinová. Niečo; a, vy sa tu pýtate, že, o ochrane hendikepovaných spoluobčanov, že teda aké boli tie aktivity. Tak ak dovolíte, bol to hlavne návrh písomnej deklarácie, ktorý, kde sme vyzývali Komisiu, aby zabezpečila, aby sa znížili vlastne rozdiely v prístupe k hendikepovaným občanom medzi jednotlivými členskými štátmi, lebo je agenda, ktorú upravujú už členské štáty, ale nie je upravená ešte stále dostatočne agenda, že keď sa napríklad hendikepovaný občan presťahuje z jedného členského štátu do druhého členského štátu, je to pomerne náročná tortúra, ako si vybavujú jednotlivé príspevky, na ktoré má nárok a tak ďalej. Vtedy sme vlastne navrhovali aj zavedenie zľavneného cestovného lístka pre postihnutých spoluobčanov a celý rad ďalších vecí, ktoré táto deklarácia obsahovala a ktoré následne sa potom rozpracovávajú v niektorých správach. Našťastie Európsky parlament v rámci správ, ktoré sú prijímané z pohľadu ľudskoprávnej agendy vždy spoluobčanov s hendikepom do týchto správ zahŕňa a vždy sa im venuje osobitná časť. Viem to preto, lebo som bola opakovane spravodajkyňou pre dodržiavanie základných práv a viem, že vtedy sme robili pomerne širokú časť práve pre hendikepovaných občanov.

    Nemôžeme ale my v Európskom parlamente suplovať vlastne kompetencie národných parlamentov, takže nám prislúcha naozaj iba to, čo Európsky parlament urobiť môže, a to je zosúlaďovať tú legislatívu. Zosúlaďovanie legislatívy je niečo, proti čomu tu niektorí ste, nuž ale keď zosúlaďujeme legislatívu v jednej oblasti, je celkom logické, že to predpokladá aj zosúlaďovanie legislatívy v iných oblastiach, v oblasti sociálnej politiky, ktorú tu napríklad niektorí z predrečníkov menovali, že by chceli, aby zostala v akejsi suverénnej kompetencii členských štátov.

    A tu nadviažem teraz na otázky kolegov tak všeobecnejšie. Či už pán kolega Klus, či Jarko Paška, ktorého veľmi rada vidím v Národnej rade Slovenskej republiky, pýtali ste sa na mzdy, vy ste sa, pán kolega Paška, pýtali na rovnaké mzdy medzi zamestnancami povedzme jedného podniku alebo jedného priemyslu v rámci členských štátov Európskej únie. Vy ste sa, pán kolega, pýtali na (rečníčka ukázala smerom do pléna) alebo vy ste pýtali ostatných na minimálnu mzdu.

    Treba povedať veľmi jednoznačne, že minimálna mzda je alternatívne ekonomické riešenie, ktoré garantuje pracujúcemu človeku najmä v tých slabších ekonomikách alebo ešte v tej ekonomike, v ktorej stále sa nedokázali dostatočne transformovať z ekonomického hľadiska, aby nebol predmetom výsmechu, ale aby mal primerané aspoň nejaké základné dôstojné životné podmienky. Zároveň by mohla byť aj motivačným faktorom, aby sa ľuďom oplatilo a chcelo pracovať, pretože aj o tom sme veľakrát hovorili či už na pôde Európskeho parlamentu, ale, keďže pomerne pozorne sledujem, o čom rokujete v Národnej rade, aj vy ste tu v Národnej rade častokrát hovorili o tom, že sú ľudia, ktorým sa vlastne neoplatí pracovať, pretože ich príspevok alebo prídavky, ktoré dostávajú, im vlastne postačujú a tým pádom sa zneužíva sociálny systém a tie sociálne systémy sú už hodne napnuté práve v krajinách, ako je aj Slovenská republika. Ja preto som tvrdila, že tlak na európsku minimálnu mzdu môže vytvoriť tlak na veľkých zamestnávateľov, ktorí majú svoje výroby v jednotlivých členských štátoch. A tu sa opäť rozchádzame s niektorými kolegami z pravicových frakcií, pretože oni tvrdia, že práve nízka pracovná mzda, nízke dane sú to, čo nás akosi protežuje a prečo k nám prichádzajú takíto veľkí zamestnávatelia.

    Ja som proti tomu, pán poslanec. Aj ty, pán poslanec.

  • Rečníčka ukázala vľavo do pléna.

  • Som úplne zásadne proti tomu, aby naše pracovné trhy boli takýmto spôsobom zneužívané, aby sme to vydávali za nejakú dôležitú vec a výhodu našich ekonomík. Takže áno, vieš, pán poslanec Paška, že nie je v kompetencii Európskeho parlamentu zavádzať mzdy, ale v kompetencii Európskeho parlamentu môže byť zosúlaďovanie napríklad európskej minimálnej mzdy.

    Mimochodom, mám už len krátky čas, možno taká pre vás aj informácia. Aj z pohľadu modrej karty dnes už prichádza napríklad návrh do Európskeho parlamentu, že sa budú stanovovať mzdové stropy pre žiadateľov modrej karty v jednotlivých oblastiach priemyslu, aby sme nekupovali otrocky lacnú pracovnú silu, ale na druhej strane, aby ani v niektorých segmentoch nebola táto pracovná sila preplácaná.

    Pán poslanec Krajniak, k vám. Pôvodne som si myslela, že ani nemá zmysel, keďže ste sa naozaj vyjadrovali spôsobom, ktorý nepatrí do parlamentu, či už národného, alebo európskeho, že vám ani nebudem odpovedať. Ale keďže som v závere môjho prvého vystúpenia hovorila o tom, aké dôležité je zlepšiť politickú kultúru a aké dôležité je, aby sme sa spolu slušne rozprávali, tak vám odpoviem. Na tie všetky otázky, ktoré sa týkali suverenity a nesuverenity, vám môžem dať jednu odpoveď. Podľa mňa je dôležité, aby – bez ohľadu na to, či Národná rada, alebo Európsky parlament, alebo národné vlády, alebo Európska rada –, aby sme prijímali rozhodnutia, ktoré zlepšia kvalitu občanov, a je jedno na akej úrovni ich prijmeme. Spolupracujme spolu. Ja ponúkam spoluprácu a to je podľa mňa lepšia cesta.

    Čo sa týka pani Le Penovej, podobne ako kolegovia už spomínali, aj ja vždy, keď nás členský štát požiada o to, aby sme imunitu niekomu odobrali, aby mohol byť vyšetrovaný, tak aj v tomto prípade ako v iks prípadoch som zahlasovala rovnako.

    A na záver vám dám, keďže máte zjavne takú nulovú erudáciu v európskych politikách. Pán poslanec, Baltské more predstavuje jednu z najvýznamnejších rybných hospodárstiev v Európe. A ak vo vašom názve, v strane, ktorú reprezentujete, je rodina, tak potom by ste mohli vedieť, keď ste si tú otázku naozaj prečítali, čo som dala Európskej komisii, že išlo o sociálne zabezpečenie pre rodiny, ktorých základným príjmom je práve rybolov.

    Ďakujem pekne. Prajem vám všetko dobré.

  • Ďakujem.

    Na záver vystúpi pán europoslanec Branislav Škripek.

  • Ďakujem pekne. Ja vám tiež, kolegovia, ďakujem za to, že táto diskusia vznikla, a pokúsim sa zodpovedať viaceré otázky.

    Prvé. Pán Krajniak, položili ste viaceré také podrobnejšie otázky, ale neviem vám odpovedať tak podrobne, ako ste poprosili. Ale určite ja predstavujem takú názorovú skupinu, ktorá zdôrazňuje alebo môj presne osobný názor je taký, že ja si myslím, že sa máme navrátiť pár rokov dozadu a zdôrazniť, že sme európske spoločenstvo. Ešte lepšie povedať, že sme európska komunita a nie Európska únia. Ja toto únijné federalizovanie a zdôrazňovanie, prenášanie kompetencií na teda ten Brusel, ako to hovoríme, nemám rád a nemyslím si, že je to správne a bol by som radšej, keby sa to navrátilo. Takže na to, čo ste sa konkrétne pýtali, áno a explicitne je pre mňa dôležité, aby otázka schvaľovania napríklad manželstiev homosexuálov bola iba naša otázka a nie európska. Predovšetkým však hovorím, že nie spoločnej daňovej politike, azylovej politike, spoločnej rodinnej politike, zahraničnej politike. Nie som za spoločného ministra zahraničných vecí ani za spoločné dane.

    Pýtali sa ste aj na to, ja sa vyjadrím k otázke hlasovania ohľadne pani Le Penovej. Ja som hlasoval proti zrušeniu jej imunity, konkrétne pre takéto dôvody. Som totiž presvedčený, že dôvod, ktorý uvádzaný bol, a to že zverejnila konkrétne obrázky, ako vraždili príslušníci tzv. Daeš alebo ISIS ľudí, toto je francúzskym zákonom zakázané na základe toho, že sa nemá ponižovať dôstojnosť tých zobrazených ľudí. A ona totiž v ten deň bola označená v televíznom rozhovore, že jej strana ENF je ako Daeš, ako Islamský štát. A ona uverejnila fotky, že "toto je Islamský štát", kde odrezávali hlavy ľudí. No, ak má byť za toto ona perzekvovaná, ale, tak za prvé si myslím, že to nie je správne, odhaľovať atrocity, akože zvrhlosti Daeš je nutné aj fotografiami, ale nie ponižovať dôstojnosť. Keď ju rodina, teda rodinní príslušníci obetí požiadali, aby ich stiahla, tie fotografie, tak stiahla tie fotografie, o ktoré ju požiadali. Zároveň tieto fotografie boli uverejnené pred rokom, ale teraz v čase prezidentskej kampane bola za to napadnutá a požiadaná, aby jej bola zbavená imunita, tak si myslím, že teraz je to zneužitie tohto rok starého prípadu na napadnutie jej aj teda boja v prezidentskej kampani. Nie som za jej politiku, som proti nej, ale nemyslím si, že sme mali zneužiť tento moment. A myslím si, že sme to radi tam viacerí urobili v parlamente. Nesúhlasím s tým.

    Pán Blaha, vy ste spomenuli viacerých kolegov. Niektorých, že, na mňa ste zabudli, trochu, trochu, malý moment, ja som tam bol tiež, aj ste mi udelili slovo, ale tiež musím povedať, že nie je to štyrikrát nejaké veľmi atraktívne ale chodiť na ten výbor. Ale keby sa vytvorila lepšia komunikácia, ja si myslím, že aj kolegovia tam radšej chodiť budeme.

  • Reakcia spoza rečníka.

  • Že nech nám to dajú v piatok a nie v utorok, ako hovorí kolega Mikolášik. Áno, je ťažké chodiť hore-dole z Bruselu. Proste žijeme tam. Bohužiaľ, je to smutné, chodíme iba na víkend, ja mám aj malé deti, je to tu ťažké. Lepšie by to bolo v piatok.

    Áno, aj ja som v ECR, kde je aj Erdoganova AKP, a ja si dovolím zdôrazniť ako dočasný predseda ECPM, že som vydal výzvu a uskutočnili sme, vydali sme referendum a podpisovú, prepáčte, podpisovú akciu na uskutočnenie referenda o tom, aby boli zabránené prístupové rokovania Turecka ku Európskej únii. Na tento účel bolo vynaložené v roku 2014 až 2020, na toto obdobie alokovaných 4,8 mld. eur. Ja si myslím, že vzhľadom na to, ako sa k nám správa prezident, pán prezident Erdogan je nutné zastaviť prístupové rokovania a prestať alokovať tieto obrovské prostriedky. A dovolím si vám dať do pozornosti túto petíciu.

    Pán Paška, ďakujem, že ste zdôraznili ECI. Túto petíciu podpísalo 1,8 mil. ľudí. Stačil len jeden milión podpisov. Som tiež presvedčený, že je zmetená zo stola, a to práve z ideologických zrejme dôvodov. Vznikla však nadácia na One of us a je tu snaha pokračovať v nej ďalej. Takže momentálne je to na Európskom súdnom dvore.

    Otázka na mňa bola, či som označený za extrémistu pre kresťanské otázky. Kolegovia, som. A práve tu by som chcel poukázať na to, že stretol som sa s viacerými diskusiami, kde som bol za názory, že mám iné názory, označený za extrémistu a som označovaný za nežiaduceho so svojimi názormi. Ja si myslím, že my nie sme zjednotení v rozmanitosti v Európskej únii a tak jak dávame prostriedky, státisíce eur na podporu pro-choice projektov, je potrebné, aby Komisia dávala peniaze aj na podporu pro-life projektov a názory, ktoré predstavujem aj ja a milióny ľudí v Európe. Ale nie je to prijímané a vidím to ako ťažký hodnotový rozpor v Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Vážení páni europoslanci, vážené panie europoslankyne, je pre mňa veľkou cťou, že máme za sebou debatu, a poviem, že som mal dosť stiahnutý žalúdok, keď som toto celé vymýšľal. Ale myslím si, že sme ukázali príklad, že dokážu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a europoslanci viesť dialóg. A tak ako som povedal, ak sme neboli prví, tak sme jeden z prvých, ktorí v rokovacej sále taký dialóg viedli. Musíme sa neustále obohacovať, informovať. A myslím si, že aj táto diskusia ukázala, že musíme hľadať formy komunikácie aj modernej komunikácie. Ja by som chcel poukázať i na technické vylepšenie komunikácie, o ktoré žiadal eurovýbor, v podobe videokonferenčného hovoru, ktorý je štandardom a ktorý som dal zakúpiť, pretože i také zariadenie chýbalo v Národnej rade.

    Po druhé, chcel by som povedať, že za technickú podporu musíme našej šedej eminencii dr. Knappovi poďakovať, lebo vymyslel formát, ktorý sa, verím, ujme.

    Z hľadiska organizačno-technického, ak by niektorí z vás mal pocit, že bolo niečo prehnané, sa ospravedlňujem. Verím, že ste sa cítili dobre, že sme vám vytvorili prostredie a podmienky. A naozaj vám úprimne ďakujem, že ste prijali pozvanie do Národnej rady Slovenskej republiky a že sme my – malý národ Slovákov s našimi národnostnými menšinami – ukázali, že europoslanci a národní poslanci vedia viesť dialóg. Ja to budem predostierať ako aj formu, motivačnú formu pre svojich kolegov predsedov národných parlamentov, ktorých tu privítame. A ešte raz vás prosím, ak máte vy poznatky z fungovania národných parlamentov, veľmi rád ich prijmem i v písomnej podobe, aby som vedel, akým spôsobom priblížiť komunikáciu eurovýborov, účasti alebo techniky, aby najbližšia zmena rokovacieho poriadku bola ešte lepšia. Úctivo vám ďakujem. Prajem vám šťastnú cestu a naozaj sa veľmi teším na ďalšiu schôdzu.

    A prerušujem túto schôdzu Národnej rady do trinástej hodiny, kedy pokračujeme riadnym bodom schôdze Národnej rady.

    Ešte raz ďakujem a šťastnú cestu vám prajem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené dámy, vážení páni, ja sa ospravedlňujem, ale ja som sa tiež teraz dozvedela, že to mám zobrať za kolegu, takže trošku došlo k oneskoreniu. V každom prípade v rokovaní teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, pod tlačou 476.

    Prosím poslankyňu Natáliu Blahovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a pána Baránika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Včera v rozprave vystúpil ako jediný písomne prihlásený poslanec Ondrej Dostál. A teraz sa pýtam, vážené dámy, vážení páni, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Registrujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prihlásila sa pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko sa vyjadriť. Bude to naozaj veľmi krátke.

    Samozrejme, že dôvod, prečo sa rozhodla kolegyňa s kolegom podať takúto novelu, je jednoznačný. Je to aféra, ktorá sa začala točiť okolo zariadenia Čistý deň. Hovorím naschvál aféra, lebo podľa mňa je to naozajstnou aférou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A je to malý krôčik k tomu, aby sa situácia v tejto oblasti, v oblasti ochrany detí zlepšila. Ide o snahu predkladateľov zabezpečiť, aby sa do resocializačných zariadení dostávali deti, ktoré už prejdú zdravotným liečením svojich problémov s návykovými látkami, a tým by sa možno obmedzili problémy, ktoré súvisia s horšou schopnosťou tieto deti nejakým spôsobom v zariadení vychovávať.

    Chcem povedať, že práve som sa dozvedela, že pán minister Richter mal zároveň s pánom Druckerom spoločný brífing, kde sa dohodli na mnohých veciach a medzi iným aj práve nad tým, že deti, ktoré idú do resocializačných zariadení, budú prechádzať týmto zdravotným výkonom alebo teda budú musieť, budú mať povinnosť byť liečené práve v oblasti návykových látok. Takže situácia, tešíme sa tomu, že zároveň, keď sa predkladá tento návrh zákona v pléne, sa dozvedáme, že minister, jeden z ministrov s druhým sa o tomto všetkom už dohodli a rozhodli. Takže môžme sa tešiť, že aj vy ste im inšpiráciou vo svojich, vo svojom konaní a vo svojom činení.

    Druhý dôvod, ktorý ste vy uvádzali a možnože tomu sa tak najviac aj veľmi obšírne venoval pán kolega Dostál, bola správa ombudsmanky alebo mimoriadna správa ombudsmanky, ktorá, a nielen táto jedna, ale aj vlastne všetky správy ombudsmanky Dubovcovej, ktorá už, ktorá tento týždeň ukončila svoju činnosť v tomto dôležitom úrade, a jej odporúčania, ktoré nikdy alebo málokedy, možnože dvakrát sa stalo, že boli pretavené do legislatívnych aktivít, ale naozaj sa nedočkali úspechu jej práce. Je to spôsobené jednoznačne tým, že nebola pohodlná vláde, pri ktorej musela alebo s ktorou by mala spolupracovať, ale jej vyjadrenia neboli brané dostatočne vážne a... No, zostaneme pri tom, že neboli brané dostatočne vážne.

    Je dôležité, aby úrad ombudsmanky alebo ombudsmana, verejného ochrancu práv, mal v rámci štruktúry moci v štáte dostatočnú podporu aj zo strany všetkých inštitúcií, voči ktorým ona určuje opatrenia. Ja chcem len veriť, že nová ombudsmanka bude pokračovať v práci, ktorú započala pani Dubovcová, a bude tieto opatrenia alebo odporúčania, na ktoré bude aj ona prichádzať, pretláčať – ale v zdravom zmysle slova pretláčať – do našej legislatívy a že jej odporúčania budú brané ako veľmi vážne.

    Vrátim sa opäť ku kauze Čistý deň. Pred chvíľkou sme odovzdali spoločne s Natáliou Blahovou a Ankou Verešovou podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorej úlohou je odvolanie ministra Richtera. Sme presvedčení o tom, že minister má niesť politickú zodpovednosť na tom, že od septembra, kedy sa kauza medializovala, nie je schopné ministerstvo vyvodiť politické, politické dôsledky svojho, svojich rozhodnutí. A nie, ministerstvo nie je vôbec garantom ochrany práv detí. Stále trvá na tom, že nie je zlý systém. A my hovoríme neustále, že systém, ktorý je nastavený na sociálnoprávnu, pre sociálnoprávnu ochranu detí, je naozaj deravý a neustále zlyháva. Svedčia o tom, svedčí o tom nie tento posledný prípad Čistý deň, ale aj predchádzajúce veľké kauzy, ktoré na ministerstve sú ako veľký tieň.

    Takže odkazujeme ministerstvu: Celý systém sociálnoprávnej ochrany detí je deravý. Nefungujúci mechanizmus nezakryjete, pán minister, len tým, že urobíte nejaké metodické opatrenia. A chcela by som veriť, že tak ako minister Drucker s ministrom Richterom povedali, že teda bude existovať povinnosť liečby pred nástupom do resocializačných zariadení, tak budú aj koaliční poslanci schopní akceptovať toto odporúčanie svojho ministra, keďže je práve na stole spomínaný zákon alebo spomínaná novela. Takže je to výzva pre poslancov, aby splnili dohody, ktoré minister Richter s ministrom Druckerom ohlásili, aj ihneď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem. Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať kolegyni Jurinovej aj za spoluprácu už počas poslaneckého prieskumu, aj teraz za novú informáciu o tom, že pán minister Drucker sa pridáva k tejto aktivite. Náš návrh zákona sa týka najmä, najmä súdov a sociálnoprávnej ochrany a kurately, ale nevyhnutne bude potreba aj pomoc zdravotníctva, ktoré bude garantovať odbornú diagnostiku týchto detí a to, aby sa nedostávali do systému sociálnoprávnej ochrany bez toho, aby boli liečené a diagnostikované. Takže tešíme sa tomuto aktu, ale ako dobre vieme, tak táto vláda má od slov príliš ďaleko k činom a budeme teda veľmi sledovať, čo sa bude diať aj na základe tejto spomínanej dohody.

    Takže ja veľmi pekne ďakujem a zostávame bdelí.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, s reakciou.

  • Áno, ďakujem za reakciu. Rada by som teda upriamila pozornosť naozaj teraz na ten obsah zákona, ktorý je totožný s tým, čo sme naozaj mali možnosť odsledovať pri spomínanom stretnutí. A by som vyzvala naozaj koaličných, nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov, aby teda podporili to úsilie ministra najmä v tom, že teraz je šanca, že zmena tohto zákona môže byť prijatá veľmi rýchlo. A môžu zabezpečiť už to, že deti sa budú dostávať do resocializačných zariadení, rovnako aj do reedukačných až potom, ako vykonajú tú zdravotnú časť tejto celej, tohoto celého ich procesu. Je to veľmi dôležitá časť.

    A rovnako by som ešte pripomenula, že toto je začiatok noviel, ktoré budeme v oblasti sociálnoprávnej ochrany predkladať. Ako Natália Blahová, rovnako aj my budeme pokračovať v presadzovaní odporúčaní, ktoré sme ako výbor sa uzniesli, v odporúčaniach zmien v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Takže ďakujeme všetkým, ktorí aj tento návrh z dielne strany Sloboda a Solidarita podporia.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či ešte chce zaujať stanovisko. Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledovať by malo prvé čítanie o návrhu poslancov Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ale nevidím tu pána Matoviča, tento bod stráca poradie.

    Kolegyne a kolegovia, ak dovolíte, akokoľvek je mi to ľúto, v tomto momente prerušujem rokovanie, kým nepríde buď pán Glváč, alebo pán podpredseda Hrnčiar. Ja musím odísť. Moja dcéra bola v Anglicku operovaná a čakám, musím byť na telefóne, aby som sa dozvedela informácie, dobre? Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Reakcia poslanca Vašečku.

  • Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 454, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 466.

    Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh za skupinu poslancov uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. A ja by som začal tak empaticky alebo tak aktuálne. Keď sa pozrieme do tejto sály, tak vidíme, že je takmer prázdna. Sme tu skoro v minimálnom zložení na to, aby vôbec mohla bežať schôdza. Aký je k tomu dôvod? No neviem, či ste videli film Shrek, tak tam zaznela taká veta, prepáčte, že nebude v našom úradnom jazyku, ale bude v češtine, že: "Sláva, kámo, že je pátek!" Jednoducho je piatok už popoludní, ide víkend a tak ako aj poslanci v parlamente, tak aj ostatní občania vnímajú, že je rozdiel medzi pracovným týždňom a medzi víkendom.

    Keď sa pozriete niekedy na sociálne siete, tak vidíte, že opakovane sú tam rôzne narážky na pracovný týždeň verzus víkend a hlavne teda nedeľa. Napríklad ako deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi pozitívny, je piatok. Deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi negatívny, je pondelok, hej? Minule som videl taký obrázok, kde bolo napísané, že: "Milý pondelok aj so zimou, chyťte sa za ruky a choďte do kelu." Lebo ľudia majú radi jar napríklad viac ako možno zimu, keď im je chladno, a určite majú radšej piatok, keď končí pracovný týždeň a začína víkend, ako pondelok.

    No. Prečo to takto možno voľne, neformálne uvádzam? Ide totiž o to, že práve náš návrh zákona reaguje na to, čo je ľuďom úplne prirodzené a čo je aj zaužívané a vidieť to vo všetkých oblastiach ľudského života. Skupina poslancov z poslaneckého klubu OĽANO – NOVA prednáša návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa Zákonník práce, a to tak, že v § 94 v odseku 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak deň uvedený v prvej vete pripadne na nedeľu, použije sa ustanovenie odseku 6," o chvíľu vysvetlím.

    A po druhé, § 94 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

    "(6) V nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

    A v článku II sa uvádza účinnosť zákona od 1. júla tohto roku, čiže v druhej polovici tohto roku.

    Toľko paragrafové znenie, ktoré je teda veľmi stručné, krátke.

    Niečo z dôvodovej správy. Ja potom nejaké také ďalšie údaje, ďalšie údaje a odôvodnenia uvediem v rozprave ako navrhovateľ, ale teraz by som chcel povedať to, že v poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno, teda venovať sa rodine, deťom svojim, koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať. To sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu. Štatisticky každý piaty Slovák trávi v nedeľu v práci najviac zo všetkých európskych krajín, pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.

    Chcem povedať k tomu jednu vec, zopakovať ju. Hovorili sme už na tlačovkách, opakovane budeme pripomínať, máme vážny problém, z krajín Európy máme najvyšší počet ľudí pracujúcich v nedeľu, až 21 %, pričom to číslo stúpa za posledné roky stále viac a viac. Časť z toho je spôsobená tým, že máme veľké nejaké, nazvem to, že strojárske alebo montážne firmy, špeciálne v automobilovom priemysle, kde sa teda pracuje nepretržite a kde to má určité odôvodnenie, aj keď si myslím, aj keď to je iná téma, že nie je úplne vždy úplne nevyhnutnosť, ale v každom prípade sa to týka aj maloobchodného predaju, kde pracuje, predaja, kde pracuje veľké množstvo ľudí, až zhruba 300-tisíc ľudí, ktorých sa týka maloobchodný predaj aj ten predaj v nedeľu.

    Myslím, že nám je každému zrejmé, že bývajú vždy niekde nejaké výnimky. My budeme hovoriť v rozprave o tom, ako to funguje v krajinách západnej Európy, ale nielen západnej Európy, ale v tých vyspelých krajinách. Aj tam sú, samozrejme, výnimky, keď bývajú niektoré typy obchodov otvorené, prípadne v niektoré dni, ktoré pripadnú, alebo niektoré dátumy, ktoré pripadnú na nedeľu, obchody otvorené, ale sú to výnimky. U nás sa z tejto výnimky stalo pravidlo. A to pravidlo neblaho vplýva na sociálny status ľudí, na ich rodinný život, na ich zdravie. Keď sa pozrieme napríklad na dožitie v zdraví, tak naozaj na Slovensku máme jedno z najnižších čísel alebo, ak ma Anka Verešová opraví, úplne najnižšie číslo dožitia v zdraví, úplne najnižšie, špeciálne u žien. Pochopiteľne, veľmi často v obchode prevažujú, v maloobchode prevažujú ženy.

    Podľa súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce sa zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celkovo 3,5 dňa v roku. To znamená 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra. Na tejto schôdzi sme však prijali novelu Zákonníka práce, ktorá tento čas rozširuje na 15 dní, teda na štátne sviatky. Ja tento posun vítam, podporili sme ho aj ako celý klub, aj ako jednotlivci, avšak tento zákon, táto novela Zákonníka práce nijak nerieši ten problém, o ktorom hovoríme, nedeľa, že sme rekordérmi v nedeľu, pretože 15 dní, v ktorých je zakázaný maloobchodný predaj, teda zamestnanci v maloobchode majú voľno, a ktoré prichádzajú ale, bohužiaľ, počas roka veľmi nepravidelne, niekedy hustejšie, niekedy redšie, neriešia ten problém toho pravidelného rytmu práce a oddychu, ktorým je ten jeden deň v týždni, a to je nedeľa.

    Spomínam si teraz – na oživenie – na jeden tiež obrázok, ktorý hovoril o nedeli, kde na jednej fotografii bol; neviem, či to správne poviem; Usain Bolt, ten šprintér, ktorý hovorí, že "som najrýchlejší na svete". A pod tým bola nedeľa so smajlíkom. Akože ja som ešte rýchlejšia. To znamená, ľudia majú pocitovo, vnímajú, že nedeľa prejde veľmi rýchlo, a preto si ju cenia, sú radi, že nedeľa je voľno a že sme doma.

    My sme však spravili z nedele v mnohých prípadoch nie nevyhnutne, nie v nevyhnutných prípadoch pracovný deň. Avšak chcem povedať jednu vec, ktorú budeme opakovať, a to, že nedeľa nie je streda. Keď si zoberiete už napríklad dopravu alebo školské vyučovanie, je normálne, že činnosti, pracovné, študijné činnosti, sú skoncentrované do pracovného týždňa, pondelok až piatok, niektoré z nich aj v sobotu, a k tomu je prispôsobený celkový rytmus života a práce spoločnosti, služieb a tak ďalej, ktoré sú k dispozícii práve počas toho pracovného týždňa, a v nedeľu je celkovo problém sa niekam dopraviť do práce.

    Ďalšia vec je, že ak sa na to pozrieme tak individualisticky, tak si môžeme povedať, že veď každý má voľno, kedy chce. Ale asi vám je zrejmé, že ak má otec voľno v utorok, mama vo štvrtok a deti v sobotu, nedeľu, tak to nie je ideálne zo žiadnej stránky.

    Okrem toho zladenie týchto vecí – rodinných, sociálnych, cestovných, pracovných – vyvoláva problémy, ktoré pokiaľ to voľno pripadne na jeden deň, tak nevznikajú. Preto sme s kolegami prišli s týmto návrhom zákona, ktorým chceme posunúť to, čo sa udialo a čo sa aplikovalo na štátne sviatky, práve na nedele, pretože je to podľa nás oveľa pálčivejšie. Ja som presvedčený, že v tomto volebnom období túto vec posunieme dopredu a že sa nám podarí vybojovať pre našich pracujúcich, teraz hovorím špeciálne v maloobchode, také podmienky, aké sú úplne bežné celé desaťročia vo vyspelých krajinách, pretože to je náš cieľ.

    Viete, niekedy sa tak hovorí, že no, to sú náboženské dôvody, ty si veriaci, a preto chceš, aby v nedeľu bolo voľno. Áno, som veriaci kresťan a som veľmi rád, že som veriaci kresťan, ale ja tento zákon absolútne nepotrebujem. Ja ho absolútne nepotrebujem. Ja v nedeľu nepracujem, doobeda ideme na bohoslužby, máme spoločný nedeľný obed a poobede máme oddych alebo ideme na nejakú prechádzku do prírody. Týmto zákonom ja pre seba nezabezpečujem nič. Ani nič nezabezpečujem veriacim ako takým a ani naším cieľom nie je zakazovať nakupovať v nedeľu, akoby že hí, my kresťania považujeme nedeľu za posvätný deň a ten, kto vtedy nakupuje alebo robí niečo iné, tak hreší. Dobre viete a mali by ste pravdu, ak by ste namietali, že toto by bolo neprípustné vnášanie náboženských vecí do politiky, teda že by sme chceli zákonom obmedzovať niečo, lebo je to z náboženského hľadiska hriech alebo nemorálne, že by to bolo neprípustné.

    Ale my to nerobíme. My myslíme na tých, ktorí sú zamestnaní. Hovoril som, že v maloobchode je 300-tisíc zamestnancov a mnohí z nich v nedeľu pracujú. Sme v Európe najviac pracujúci v nedeľu. A týka sa to špeciálne aj tých ľudí v maloobchode, čo nie je nevyhnutná aktivita. A preto myslíme na týchto ľudí, aby mohli mať voľno. Poviem to možno teraz tak, tak veľmi až polopatisticky. Niekto povie: "Ale ja chcem pracovať v nedeľu, lebo si zarobím." No, aj po prijatí tohto zákona bude veľmi veľa príležitostí, stále ešte veľmi veľa príležitostí ľudí pracujúcich v nedeľu v rôznych odvetviach, keď niekto potrebuje teda zarobiť, tak môže pracovať aj v nedeľu. Úplne bezpochyby.

    Druhá vec je sociálny aspekt toho celého. Prečo ľudia musia zo sociálnych, z ekonomických dôvodov pracovať v nedeľu? Myslíme si, že smer, ktorým sa chceme uberať, je to, aby to bolo vo vyspelých krajinách, aby ľudia nemuseli z týchto dôvodov pracovať, aby si mohli dopriať voľno.

    Návrh tohto zákona je navyše veľmi praktickým prevedením článku 41 ústavy, keďže v minulom volebnom období sme to ustanovili do ústavy asi, myslím, 106 hlasmi, ja som bol jeden z nich, že Slovensko podporuje ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých. Toto je vec, ktorá k tomu naozaj bezpochyby prispieva.

    Ešte jedna poznámočka, ktorá sa týka predaja a ekonomiky. Viete, ak je nejaký výrobný podnik, ktorý vyrába a každý deň vyrobí 100 áut, tak ak robí 7 dní v týždni, tak vyrobí 700 áut. Dobre rátam? Ak mu jeden deň v týždni zakážeme robiť, napríklad tú nedeľu, tak vyrobí len 600 áut. Ale v maloobchodnom predaji to takto určite nie je. Pretože ak ten predaj za týždeň je nejaký, nejaký objem má, že sa predá povedzme za 100-tisíc eur v tom obchode, tak ak obmedzíme ten jeden deň, tak ten pokles toho predaja bude veľmi malý. Samozrejme, len v prípade, že súčasne budú zatvorené všetky ostatné prevádzky. Keby to nebolo súčasne, tak by prišiel na škodu, lebo tí ľudia by mohli nakúpiť v inom obchode. Preto argument, že kto chce, nech si zatvorí, je vlastne chybný, pretože núti toho človeka, aby zatvoril za cenu svojej straty. V prípade, že by bol predaj obmedzený úplne, tak tí ľudia si nenakúpia v nedeľu v tom obchode, do ktorého možno pravidelne radi chodia, alebo zrovna im to tak vyjde, tak si nakúpia v sobotu alebo v pondelok a ten objem môže síce klesnúť o nejaký tzv. náhodilý predaj, alebo sa ten náhodilý predaj rozloží na iné dni. Takže považujeme to za úplne korektné.

    Dôležitá vec. Je nás tam niekoľko spolupredkladateľov, aby bolo jasné, že to nie je tak, že tu je vôľa nejakých 15 poslancov OĽANO, ktorí chcú zavrieť obchody v nedeľu. Túto vec žiadajú ľudia, v prvom rade, pochopiteľne, zamestnanci, ktorí pracujú. Máme údaje k dispozícii, budeme v rozprave o nich rozprávať, kde žiadajú, aby nemuseli, neboli nútení pracovať v nedeľu, viaceré organizácie zo Zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, s ktorými sme rozprávali, o tom hovoria. Podobne sú v tomto zajedno aj zamestnávatelia a súhlasia s tým. Okrem jedného takého väčšieho reťazca, ktorý dlhodobo razí teóriu, že chce, aby bolo v nedeľu otvorené, tak ostatné s tým súhlasia, nemajú s tým problém, pokiaľ to bude nariadené celoplošne, čiže naozaj nedôjde k nejakej konkurencii. A tak isto robili sa prieskumy medzi občanmi, teda medzi spotrebiteľmi, lebo tí budú, áno, to je pravda, budú obmedzení spotrebiteľsky, väčšina, až vyše 60 % spotrebiteľov súhlasí alebo skôr súhlasí s tým, aby sa takáto vec udiala. A tá zvyšná časť, ktorej možno sa to nepáči, alebo nie je až tak za to, tak zase im to neprekáža až tak zásadne v tom zmysle teda, že pôjdu štrajkovať alebo budú robiť tak, ako je protikorupčný nejaký pochod alebo petícia proti Mečiarovým amnestiám, že budú protestovať za to, aby v nedeľu si mohli kúpiť, ja neviem, ponožky alebo bicykel. Až tak im to zase na srdci neleží.

    Keď som hovoril o tom zdraví, tak naozaj ten luxus mať voľno je niečo, čo veľmi dobre vplýva na kvalitu života, na zdravie. Bol by som rád, keby možno v rozprave vystúpili – asi pravdepodobne až v utorok, keďže teraz už ide ten víkend, tak tu už nie je veľa kolegov – nejakí lekári, ako napríklad možno náš pán doktor Marek Krajčí, a povedali, ako je to s človekom, ako je to s jeho pracovným rytmom.

    Ďalšia vec, ktorú chcem povedať na úvod tejto diskusie, že žiadne voľno nezavádzame. Veď Zákonník práce určuje nejaký rozsah pracovného času. My ho len zjednocujeme. Viete, keď by ste si povedali, že školy budú vyučovať v dni, ktoré sa dohodnú, a niektoré budú učiť od utorka do soboty a niektoré od stredy do nedele a niektoré od pondelka do piatku, tak asi by z toho vznikol dosť veľký chaos, aj čo sa týka dopravy, viete, v cestovných poriadkoch býva tak uvedené také že céčko, že premáva v dňoch školského vyučovania. To znamená, keď sú prázdniny, nepremáva, alebo keď nie sú školské dni. My to voľno iba zjednocujeme. Tak isto, keby sme povedali, že nech má každá škola prázdniny, kedy chce, asi by bol z toho chaos. Tak ešte raz, nezavádzame nejaké nové voľno, nepoškodzujeme tým zamestnávateľov, ale zjednocujeme voľno, ktoré už zákonom nariadené je.

    Otázka, že prečo je to v nedeľu, keby som bol veľmi, veľmi otvorený, môžme debatovať o utorku spokojne, ale mám taký pocit, že na Slovensku bude predsa len tá nedeľa schodnejšia z rôznych dôvodov. Jednak je to dlhodobá tradícia, jednak naozaj väčšina občanov Slovenska sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu, či už katolíckeho alebo nekatolíckeho, zhruba možno skoro takmer tri štvrtiny obyvateľstva, pre ktoré nedeľa je tým dňom odpočinku, a je to zaužívané aj u tých, ktorí veriacimi nie sú. Keby sme asi boli v Izraeli, tak by sme sa pravdepodobne bavili o sobote, úplne logicky, a mohlo by sa mi síce páčiť ako kresťanovi, že by sme mali voľnú nedeľu, asi by som ju v Izraeli nepresadil a musel by som akceptovať, že voľno je v sobotu proste. Takže preto nedeľa. Chceme to zjednotiť, chceme dosiahnuť zjednotenie voľna pre dobro rodín a aj jednotlivcov.

    Takže nebudem vás unúvať, keďže už je ten piatok a blíži sa ten víkend, a teda aj nedeľa, keď si chceme všetci nejakým spôsobom odpočinúť a toľko v tom úvodnom slove, aby som možno otvoril rozpravu, poukázal na niektoré tie aspekty. Takže ďakujem a odovzdávam slovo späť predsedajúcemu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 454. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 466 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť prihlášok, za klub OĽANO pani poslankyňa Verešová a potom ďalej pán poslanec Marosz, Jurinová, Heger, Remišová a Krajčí.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v novembri minulého roku sme s kolegom Vašečkom opätovne priniesli do verejnosti tému voľna v nedeľu pre zamestnancov v sektore obchodu. Nehovorili sme, že by sme prišli s niečím novým, objavným, táto téma sa naozaj v našej spoločnosti opakovane dostáva do diskusie už niekoľko rokov. Naozaj niekoľko rokov. Totižto týka sa viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v maloobchodných prevádzkach. No a samozrejme, netýka sa len týchto pracovníkov, ale aj všetkých občanov a zamestnávateľov podnikajúcich v odvetví obchodu. A preto sme cítili ako poslanci počúvajúci svojich voličov a vôbec aj občanov Slovenskej republiky, aby sme túto tému doniesli do parlamentu, do Národnej rady, a preto prichádzame s týmto legislatívnym návrhom.

    Teším sa, že posledné mesiace neprešiel pomaly týždeň, aby sa o téme voľna v nedeľu pre zamestnancov v obchode nepísalo či nehovorilo v médiách. Áno, naštartovala to aj, naštartovali sme to aj my, ale aj poslanci vládnej koalície, ktorí prišli so svojím legislatívnym návrhom, ktorý rozširoval voľno pre zamestnancov obchodu počas štátnych sviatkov. Tento zákon sme podporili, nebol to žiadny problém pre nás, ale už pri prvom čítaní som hovorila predkladateľom o tom, že boli málo ambiciózni. A že je teda škoda, že neprišli v prvom rade s návrhom o voľne pre pracovníkov obchodu počas nedieľ, pretože, ako povedal môj predrečník kolega Vašečka, nedeľa naozaj nie je tým istým dňom ako streda alebo štvrtok, pretože naše deti chodia do školy od pondelka do piatku, a nie v nedeľu. Takže keď zamestnanec dostane za prácu v nedeľu náhradné voľno, ktoré si môže vybrať napríklad v stredu, tak doma zostáva sám, pretože jeho deti, jej deti a manžel či manželka sú v práci.

    Takže to je taká odpoveď všetkým tým, ktorí hovoria, že nedeľa je taký istý deň, alebo respektíve že nedeľa, to je len kresťanská téma. Voľno v nedeľu je iba kresťanská téma, a teda nech my kresťania do tých obchodov nechodíme. Nuž, nedeľa nie je ten istý deň, minimálne v našej krajine a – dovolím si povedať – v celej Európskej únii, ako všedný deň od pondelka do piatku.

    Tá ambicióznosť im naozaj chýbala, ale teším sa, že tento zákon o štátnych sviatkoch je prijatý. Ale vtedy som zaregistrovala aj pána ministra Richtera, ktorý hovoril, že verejnosť ešte nie je pripravená na voľno v nedeľu a že ani v tripartite by nenašli nejakú zhodu.

    Dovolím si tvrdiť, že to nie je celkom pravda. Už pred troma-štyrmi rokmi agentúra Focus robila prieskum, uvedomte si, že pred štyrmi rokmi, takže tá téma je naozaj dlhodobo vo verejnosti. Agentúra Focus robila prieskum a zistila, že jedna tretina spotrebiteľov by bola za zatvorené obchody v nedeľu a jedna tretina by bola skôr za, aby boli obchody zatvorené. To znamená, dve tretiny spotrebiteľov, dve tretiny obyvateľstva v našej krajine by bolo za zatvorenie obchodov v nedeľu.

    Ale ja veľmi nerada hovorím o zatváraní obchodov. Ja by som opäť sa vrátila k tomu termínu, voľno v nedeľu pre pracovníkov obchodu, lebo o tom často rozhodujeme my, ktorí to voľno v nedeľu máme. Takže nie zákaz, ale práveže taká empatia aj voči pracovníkom obchodu, ktorí musia v nedeľu kvôli nám byť v práci. No a tak som si pozrela na postoje občanov ešte viac, pozrela som si na postoje zamestnávateľov, pozrela som si aj na postoje odborov a dovolím si teda citovať z niektorých článkov, odborných článkov, ktoré sme v tlači mohli, práve v týchto mesiacoch nejak zarezonovali.

    To, že postoj občanov, tak ako som povedala, že vyplýva aj z toho prieskumu agentúry Focus, tak postoj občanov k zníženiu nákupného pohodlia je prevažne tolerantný a uznanlivý voči pracovníkom obchodu. Rešpektujú túto skutočnosť a vedia pochopiť zamestnancov obchodu i to, že ide o ústretový a zaslúžený krok voči nim. Súhlasia tiež s tým, že nákupná potreba sa dá vo väčšine prípadov bez akýchkoľvek ťažkostí o jeden či dva dni odložiť. Objavili sa tiež aj názory, že je to obmedzovanie demokratických práv občanov, a preto chcem byť naozaj objektívna, chcem hovoriť aj o tomto postoji. Tieto však nepredstavujú väčšinový názor obyvateľstva ani odbornej verejnosti k danej problematike a ani samotných zamestnancov v obchode.

    Postoj Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako stavovskej zamestnávateľskej organizácie jednoznačne podporil poslanecký návrh, aby všetky obchodné prevádzky bez ohľadu na ich veľkosť boli počas štátnych sviatkov a aj v dňoch pracovného pokoja zatvorené, pretože obchod nepatrí k odvetviam, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, ako je to v zdravotníctve, u bezpečnostných zložiek, požiarnikov a tak ďalej, teda tých, ktorí naozaj chránia naše životy a zdravie počas víkendov aj počas nocí. Postoj veľkej väčšiny zamestnávateľov v obchode nepovažuje dopady na svoju ekonomiku za významné. Nepovažuje dopady na ekonomiku za významné. Vo väčšine prevádzok sú tržby v týchto dňoch oveľa nižšie ako priemer ostatných dní, ba dokonca bilancia nákladov na prevádzku a nižšie tržby často nielenže nespôsobí zníženie výnosov, ale opačne. Na druhej strane sú zasa tržby z predaja pred a po dňoch, kedy je prevádzka zatvorená, oveľa vyššie. Toľko zainteresované strany.

    A teraz aj pre dobrú pamäť, hoci to už kolega hovoril, znova chcem zopakovať niekoľko čísel o našich pracujúcich spoluobčanoch, Slovenky a Slovákov. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu. Sme prví zo všetkých členských krajín Európskej únie, takmer 20 percent. V krajinách V4, aby som teda porovnala krajiny, ktoré sú nám podobné kultúrou, ale sme aj v rovnakom zriadení žili niekoľko desaťročí, tak v Maďarsku pracuje 6 % občanov v nedeľu, v Poľsku trošku viac od 7 % a v Českej republike je to 12,8 percenta. V Slovenskej republike pracuje 20 % zamestnancov, Slovákov v nedeľu. To je škandalózne číslo.

    No a keďže v sektore obchodu pracuje viac žien ako mužov, dovolím si upriamiť pozornosť na ženy, pretože som žena a táto téma a táto otázka sa ma silne dotýka. V dobrom zdraví, a hovorili sme to už viackrát, v dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožijú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehli nás aj v Rumunsku. Rumunky sa dožívajú 59 rokov v dobrom zdraví. Češky sa dožívajú 65 rokov v dobrom zdraví a naše ženy na Slovensku sa dožívajú v dobrom zdraví 54 a pol roka. A vy to musíte vidieť okolo seba, že ženy odchádzajú veľmi predčasne na invalidné dôchodky. To mi potvrdzujú ľudia, ja sa s tými ženami stretávam, sama som pracovala v organizácii, kde sme zamestnávali 99 % žien. A naozaj po dožití 50. roku života tieto ženy často maródujú a skutočne odchádzajú predčasne na invalidný dôchodok. To je škandál! To je škandál!

    No a keďže už sa teraz v súčasnosti nedá hovoriť o tom, že iba ženy pracujú v nedeľu, pretože na Slovensku už je ten pomer, čo sa týka pohlaví, päťdesiat na päťdesiat, pretože veľa mužov začalo pracovať v priemysle, zvlášť v automobilovom priemysle, tak je dôležité si povedať aj tento údaj, ktorý sa už týka aj všetkých obyvateľov a obidvoch pohlaví, mužov i žien. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia, ktoré mohli byť odvrátiteľné. Som presvedčená, že na týchto desivých číslach sa podpisuje nedostatočný relax, práca v sobotu, v nedeľu a v noci.

    Hoci dnes hovorím o práci v nedeľu, nedá mi nepovedať aj ďalšie otrasné štatistiky. Sme ako sovy na Slovensku. Naši ľudia pracujú, každý šiesty zamestnaný Slovák pracuje v noci. V trojzmenných prevádzkach sme prví v európskych krajinách. To sú otrasné čísla! Práca v noci je, taktiež máme najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len 6 % zamestnancov, ale na Slovensku je to 16 percent. Takže chorobnosť, ale aj úmrtnosť, ktorá bola zbytočná, predčasná invalidita, ktorá odčerpáva finančné prostriedky z nášho štátneho rozpočtu, je výsledkom týchto otrasných štatistík, ktoré na Slovensku máme. A my s tým musíme niečo robiť, pretože sa na nás ľudia s týmito požiadavkami obracajú.

    No a samozrejme, ďalšie číslo, nízke mzdy. Sme krajinou, patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami zo všetkých členských krajín Európskej únie napriek tomu, že naši ľudia pracujú v nedeľu, v sobotu a v noci a v trojzmenných prevádzkach. Znamená to, že by mali mať vysoké príplatky, a preto ich mzda by mala byť vyššia. Ako je to možné, že patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami? Vysmievajú sa nám a hovoria o nás, že sme pracujúca chudoba. A práve pre tieto nízke mzdy ľudia pracujúci v nedeľu, v sobotu a v noci nemajú peniaze na relax, na vitamíny, na dovolenky a podobne, kde by sa naozaj mohli naštartovať do ďalšej práce.

    No a ešte jeden údaj tu mám, aby ste boli úplne v obraze. Keďže hovoríme o zamestnancoch obchodu, priemerný plat predavača, predavačky je 537 eur v hrubom, čo znamená 440 eur v čistom a príplatky pre nich sú úplne mizivé.

    Ešte raz k príplatkom. Postoj zamestnancov k otázke zníženia miezd, pretože prídu o príplatky, ktoré v týchto dňoch dostávali, je veľmi realistický z ich strany a sami pracovníci obchodu oceňujú skôr možnosť získať viac voľna než celkovo nevýznamný dopad na ich mzdy, ktorých výška je, samozrejme, závislá od mnohých kritérií: stanovená minimálna mzda, prepočtové koeficienty, pracovné vzdelanie, ale aj to, koľko boli na PN, pracovné zaradenie, kvalita ich odvedenej práce, dĺžka pracovného pomeru u dotyčného zamestnávateľa a podobne.

    Sme si zároveň ako predkladatelia vedomí, že týmto návrhom sa vlastne, sa snažíme ošetriť pracovníkov obchodu, keďže naozaj v týchto prevádzkach nie je nutnosť práce, žiadna nutnosť, pretože tu nejde o žiadnu ochranu života a zdravia občanov. Sme si vedomí, že Slováci pracujú v nedeľu naozaj v priemysle v nepretržitých prevádzkach, kde je pásová výroba a zastavenie strojov by znamenalo značné škody a straty, a vieme, že títo ľudia, ktorí musia pracovať počas nedele, ostatní, v priemysle, mnohí z nich nemajú vyrokované žiadne príplatky za prácu počas víkendov v kolektívnych zmluvách, a teda je len a len na zamestnávateľovi, či takéto príplatky pracovník dostane. A preto už na túto schôdzu prídeme, predkladáme ďalší legislatívny návrh, aby príplatky za prácu počas víkendu boli garantované, garantované Zákonníkom práce, v Zákonníku práce, pretože teraz to tak nie je. A naozaj mnohí zamestnávatelia síce skutočne dávajú aj dobré príplatky za prácu v nedeľu, ale mnohí zamestnávatelia tak nečinia a nahradzujú prácu v nedeľu voľnom v ktorýkoľvek deň počas pracovného týždňa.

    No a nedá mi nepovedať aj to, že kto sa odvoláva na vyspelú Európu, na vyspelé európske krajiny, tak vskutku vo vyspelej Európe už nemajú záujem o trávenie nedeľného času v obchodoch a my to všetci dobre vieme. Ľudia si vo vyspelých európskych krajinách vážia viac svoj voľný čas a venujú ho práve fitnes, turistike, športu a podobne. V krajinách Európskej únie je naozaj významná skupina štátov, ktoré majú uzákonenú reguláciu prevádzok obchodu, čo sa týka sviatočných dní, ale aj nedieľ. Spomeniem Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Dánsko a podobne, Portugalsko. Obchody sú v nich zatvorené nielen počas sviatkov, ale aj bežnú nedeľu.

    Príklady: Vo Fínsku obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, vo Fínsku, pretože často nám je vyčitované, že vraj to robíme len preto, že je to kresťanská téma. Vo vyspelých európskych krajinách to je kresťanská téma? V Holandsku? Vo Fínsku teda sú zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, november, december, napr. obchody s menej ako 400 metrov štvorcových môžu mať v nedeľu otvorené alebo sú to dni ako Deň matiek alebo Deň otcov.

    V Nemecku vo všeobecnosti je vo všetkých spolkových krajinách neprípustné, aby boli obchody otvorené počas nedieľ, sviatkov a na Vianoce. Výnimky platia pre určité druhy tovarov a skupiny obchodov. Predajne môžu byť otvorené z dôvodu výnimočných udalostí, ale aj tu je obmedzenie, nanajvýš počas štyroch nedieľ do roka. Obce sú z dôvodu trhov, jarmokov, miestnych sviatkov a podobných podujatí oprávnené povoliť otvorenie predajní nanajvýš, ako som povedala, počas štyroch nedieľ a sviatkov do roka. Takže miestne slávnosti, jarmoky, trhy a aj adventné nedele.

    Takže vidíte, že naozaj vyspelé európske krajiny majú zatvorené obchody počas sviatkov aj nedieľ, aj nedieľ. V mnohých ostatných témach a otázkach sú nám tieto krajiny predkladané ako vzor. Ale nie v téme voľna počas nedele pre pracovníkov obchodu.

    Preto si vás dovoľujem, vážení kolegovia a kolegyne, požiadať, aby ste pri hlasovaní o tomto legislatívnom návrhu nemysleli na seba ako spotrebiteľov, ako tí, ktorí majú voľno v nedeľu, ale aby ste mysleli na tie predavačky a predavačov, ktorí tiež chcú byť v nedeľu doma so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a tiež chcú využiť tento čas na relax. Stretávam sa s nimi, mne v tých obchodoch predavačky, ženy hovoria, že ako príplatok dostanú 10 eur za štyri hodiny práce, za dve hodiny práce, za tri hodiny práce, že im idú katastrofálne autobusové spoje do práce. Viac trávia na ceste, na cestovaní ako v tom obchode niektoré, ktoré sú 40, 30 km vzdialené od svojho pracoviska, pretože im idú veľmi zle spoje.

    Tak vás opakovane prosím, žiadam, aby ste pri hlasovaní mysleli na tieto ženy, ktoré sú v obchodoch, na pracovníkov, a aby ste to nevideli iba ako zákaz, ale aby ste to videli ako voľno pre tých ostatných. Aby sme my boli tí, ktorí nevyužívajú iba rôzne výhody alebo nevyužívajú zo zákona to právo byť v sobotu a v nedeľu doma, ale aby sme to dopriali aj ostatným. Lebo aj my všetci potrebujeme byť v nedeľu, naozaj relaxovať, pretože dnes je práve piatok a už všetci sme tak isto veľmi unavení z práce.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Keďže sme už aj všetci unavení, tak by som to znova odľahčil tematickým vtipom. Viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Pondelok šestnásteho.

    Viete a to naznačuje to, že ľudia majú radi víkend, majú radi nedeľu, je to úplne normálne. Je to tak v nás, môžme sa pozerať na určité zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a, samozrejme, tie sú normálne a prirodzené a je to tak stále v dejinách. Ale je tu kdesi čosi hlboko, nejaký náš pracovný rytmus a tá nedeľa je tu dostupná. Tu je návrh zákona, s ktorým môžme niečo urobiť.

    Je nám jasné, že teraz sme možno tí, ktorí len roztáčame diskusiu. My sme s Ankou Verešovou, ako spomínala v úvode, 2. novembra na tlačovej konferencii vyzvali aj vládne strany, aby rokovali a aby na tom pracovali. A skutočne čosi sa pohlo a vlastne na tejto schôdzi sme prijali novelizáciu, ktorá dáva voľno v štátne sviatky, čo berieme, ako sme povedali, podporujeme, ale nerieši to ten problém, ktorý sme nastolili. A viem, že aj vo vládnych stranách alebo v koaličných stranách sú dokonca programové hodnoty, ktoré tieto strany chcú presadzovať, a verím, že sa nám to v tomto volebnom období podarí. Toto je náš príspevok do diskusie. Budeme o ňom hovoriť aj teda v utorok, budem mať za sebou skúsenosť, že čo je lepšie, že či pracovný týždeň alebo víkend. A tak sme začali túto tému pred nedeľou a skončíme ju po nedeli.

    Takže ja vám ďakujem za to, že sme si mohli vypočuť také skvelé vystúpenie Anky Verešovej a prajem vám krásny víkend, zvlášť si vychutnajte voľnú nedeľu.

  • Ďakujeme, pán poslanec.

    A ešte stihneme možno pani poslankyňu Jurinovú. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi kratučko. V skutočnosti naozaj vo vyspelej Európe nie je záujem o prácu cez víkendy alebo o prácu v nedeľu. Vtedy sa viac ľudia zaujímajú o šport, o relax, o stretnutie s priateľmi, s rodinou a podobne. Takže kiež by boli naším vzorom v tomto smere štáty vyspelej Európy. Ide takmer o všetky krajiny severnej Európy. Berme si z nich príklad. Fíni, Dáni, Francúzi, Nemci, myslím, že toto by stálo za to. Nerozširujme naozaj u nás stále existujúcu pracujúcu chudobu. Ľudia, ktorí pracujú cez víkendy, nie sú bohatší. Bohužiaľ, nie sú bohatší. Robme s týmto niečo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Štrnásť hodín, prerušujem rokovanie do utorka do deviatej. A v utorok budeme pokračovať v rokovaní o deviatej, a to návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Prajem vám pekný víkend a peknú nedeľu.

  • Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.