• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Eva Antošová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Rozprava k týmto bodom bude zlúčená. Sú to tlače 483 a 485. Výsledky rokovania výboru sú v tlačiach 483a a 485a.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládne návrhy zákonov odôvodnila.

    Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať. Poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti, aby vládne návrhy zákonov odôvodnila.

    (Rokovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483) a o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 485) - zlúčená rozprava.)

  • Pekný deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní predložila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá sa týka riešenia amnestií a milostí.

    Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh preto navrhujem, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená len uznesením Národnej rady prijatým ústavnou väčšinou a súčasne aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.

    S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k čl. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/98 Z. z., týkajúcich sa trestných činov spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a trestných činov spáchaných v súvislostí s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny, rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 214/98 Z. z., a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96, 72/2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na vecnú súvislosť si dovolím predložiť aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší amnestia alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť nový druh konania. Či je toto konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenia o konaní a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane, subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.

    V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom konania bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti v Ústavou Slovenskej republiky. V prípade individuálnej milosti alebo amnestie aj o jej súlade s princípmi demokratického právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky lehotu 60 dní. Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorých tzv. Mečiarových amnestií a individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať taktiež uvedené amnestie a individuálnu milosť z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, môžte otvoriť rozpravu.

  • Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o týchto návrhoch zákonov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu ústavného zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 28. marca 2017 rozhodla, že prerokuje návrh ústavného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 28. marca 2017 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor vládny návrh ústavného zákona prerokoval na 40. schôdzi 29. marca 2017, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor tiež 29. marca 2017. Správa a ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny, a preto predkladám len túto informáciu. Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, a určil spravodajcov mňa, pána poslanca Kresáka, pána poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.

    Predložím ďalej aj informáciu o prerokovaní návrhu zákona o Ústavnom súde vám na rokovanie.

    Národná rada uznesením z 28. marca 2017 rozhodla, že prerokuje návrh zákona s krátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 28. marca 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili k predmetnému návrhu zákona v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval na 40. schôdzi 29. marca 2017 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z tohto uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 29. marca tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, a určil spravodajcov Národnej rady Janu Laššákovú, Petra Kresáka a Ladislava Andreánskeho za spravodajcov výboru.

    Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte k obidvom návrhom rozpravu.

  • Ďakujem.

    Čiže otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal 6 písomných prihlášok, za klub SaS poslanec Alojz Baránik, za klub OĽANO Ján Budaj. A ďalší prihlásení do rozpravy sú Jozef Rajtár, Igor Matovič, Gábor Grendel, Miroslav Beblavý. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je tu, stráca poradie.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, blížime sa do finále a ja by som chcel pripomenúť, že opozícia sa usilovala a usiluje presvedčiť koalíciu o tom, aby sme napravili spoločne v druhom čítaní nedostatky, ktoré vidíme v predkladanom návrhu.

    Predkladali sme na politických grémiách najmä návrhy, ktorými by sa zabezpečila nepremlčateľnosť amnestovaných trestných činov.

    Ďalej sme upozorňovali na problém, na potrebu pripustiť, aby sa prezident stal vedľajším účastníkom aj vo veciach amnestií, nie iba milostí.

    Ďalej sme požadovali, aby sa konanie pred Ústavným súdom dialo štandardným spôsobom, ktorý pozná náš ústavný systém. Ten spôsob je na podnet pána prezidenta, na podnet vlády alebo na podnet 30 sudcov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť, na podnet 30 poslancov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť presne, v čom je spor, a jednak iba týmto spôsobom sa zabezpečí, že podanie bude pridelené cez elektronickú podateľňu a nie svojvoľným spôsobom, povedzme s nejakým bočným úmyslom.

    Ďalej sme požadovali opatrenia, ktoré by definovali a vylúčili sudcov Ústavného súdu z rozhodovania sudcov Ústavného súdu, ktorí sú v konflikte záujmov alebo sa vo veci už verejne ako politici vyhranili. Rozsiahle pripomienky, ktoré sme odovzdali, nakoniec mnohé z nich tu budú, ako som vyrozumel, aj od iných kolegov predložené, vyústili do dohody na pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím prečítať a vzápätí predložiť.

    K vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 v znení neskorších predpisov, navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, len sa chcem opýtať v zmysle rokovacieho poriadku, že procedurálne...

    Budaj, Ján, poslanec NR SR

    Nemusím čítať, hej?

  • Nie, nie, práveže áno, musíte, lenže na konci potom už nevystupujete v rozprave. Na záver rozpravy sa prečíta.

    Budaj, Ján, poslanec NR SR

    Okej, okej, ďakujem za upozornenie.

    Predsa len by som v tejto rozprave ešte dve-tri vety povedal a potom prečítam ten pozmeňovací.

    A ja som tých viet tuná na tomto mieste k presadeniu amnestie hovoril hodne, preto nechcem nadužívať trpezlivosť poslaneckého zboru, najmä hneď takto po ráne, a chcem z tých všetkých argumentov pripomenúť, že sme v procese, ktorý niektorí politici koalície nazvali historickým kompromisom, skôr sa dá ale nazvať historickým predelom, že sa koalícia, opozícia v tomto volebnom období pokúsi zrušiť to, čo sa mnohým politikom demokratických síl za minulých 20 rokov nedarilo. Domnievam sa, že ak sa to podarí, budeme môcť hodnotiť toto volebné obdobie aj s týmto momentom, samozrejme, že hodnotiť tento moment ako jednoznačný úspech a víťazstvo zdravého rozumu.

    Samozrejme na to, aby sme prešli k hodnoteniu, musíme si všetci, musíme si všetci, musíme si všetci uvedomiť, ako dopadnú vlastne pozmeňujúce návrhy, či už ide o pozmeňujúci návrh v mojom prípade, alebo aj pozmeňujúce návrhy ďalších kolegov, ktorí mali starosť o to, aby vládny návrh na zmenu ústavného zákona, ako aj na zmenu organizácie Ústavného súdu naozaj dosiahol ten cieľ, ktorý sa verejne proklamuje.

    Odpustím si patetické poukázania na to všetko, čo toto hlasovanie, ktoré sa pravdepodobne dnes udeje, čo to hlasovanie všetko môže signalizovať. Môže to byť, ako mnohí hovoria, úskok a pasca, môže to byť trik a môže to všetko vyfučať do a premeniť sa na ešte väčší argument neštandardných a extrémistických politických síl, ktorí budú poukazovať na to, že snemovňa nie je schopná zabezpečiť v Slovenskej republike spravodlivosť, a môže to byť aj prvé svetlo na konci tunela, kedy sa 20 rokov takpovediac medzi smrťou Remiáša a smrťou Gauliedera pohybujeme vo svete, v ktorom nevieme celkom zbaviť Slovensko kriminalizácie verejného života. Kriminalizácia verejného života, ktorá má najrôznejšie podoby. V posledných rokoch najmä tú kriminalitu bielych golierov, kriminalitu v podobe korupcie a zneužívania vysokých úradov, ale častokrát aj podobu násilia, vydierania, zastrašovania a niekedy aj naozaj veľmi bezohľadných činov, ako bol únos alebo vražda Remiáša, a ja sa domnievam, že aj zabitie Františka Gauliedera. To všetko ukazuje, že kdesi v koreňoch slovenského politického systému je problém, ktorého odstránenie...

  • Zaznel zvuk mobilu.

  • Prepáč, prepáč.

    Ktorého odstránenie nie je v ničích iných rukách, než je v rukách parlamentu. Ak sa jedného dňa občania presvedčia, že parlament iba zatvára oči nad kriminalizáciou verejného priestoru a že on zlyhal v tejto historickej úlohe, hoci je suverénom a jediným reprezentantom vôle verejnosti, v tej chvíli vlastne vyprší trpezlivosť a ukončí sa obdobie šance Slovenska na demokratickú štátnosť, ktorú sme získali v roku 1998. Stále sme akoby v stave, v teológii sa to hovorí, v dobe milosti, stále sme v dobe, kedy našimi činmi môžme písať ešte stále demokratický príbeh Slovenska. Hoci je doba pohnutá a v mnohom znepokojivá v štátoch okolo nás, ale aj ďalej od nás a sú to európske štáty, sa sťahujú mračná nad slobodou, nad občianskou participáciou, nad otvoreným vládnutím, predsa Slovensko nie je na tom tak zle, aby sme spoločnými silami nevyslali jeden pozitívny signál.

    Možno nielen mňa a možno aj pani ministerku a mnohých z vás oslovovali aj zahraniční novinári, lebo, pochopiteľne, Mečiarove amnestie pripomínajú celú epochu, kedy Slovensko bolo hrozivým príkladom nepochopiteľného, nevypočítateľného štátu, ktorý má na čele vodcu snívajúceho o iných pravidlách, o vlastnej diktatúre, o tom, že jeho moc obsiahne aj parlament ako premiéra a obsiahne aj parlament, aj prezidenta, aj Ústavný súd, aj tajnú políciu, aj súdnictvo. Tento pokus o zvrátenie rovnováhy medzi demokratickými inštitúciami uzavreli občania v roku ´98, ale praktické dôsledky nie sú uzavreté dodnes a k tým praktickým dôsledkom sa dostávame až teraz.

    Sekundu, prepáčte.

  • Rečník odišiel od rečníckeho pultu, prišiel za ním poslanec Matovič.

  • Upozornil ma kolega, že na to, aby bol pozmeňujúci návrh opatrený všetkými náležitosťami, si jeho prečítanie odložím do ústnej rozpravy, a preto v tejto písomnej zostanem bez toho, aby som ho predložil, aby som to nemusel potom znovu opakovať. Je tomu tak preto a budem veľmi otvorene s vami hovoriť, že sa nám nepodarilo ešte do tejto chvíle sa stretnúť aj s druhou stranou, ale sme pripravení prednášať pozmeňujúce návrhy a rokovať o druhom čítaní, aj keď sme dúfali, že pred tým ešte prebehnú ďalšie politické grémiá aj za prítomnosti predsedov poslaneckých klubov, na ktorých príde k úplne jasnej zhode. Napriek k tomu, že sme v tomto štádiu rokovania, budeme usilovať o to, aby proces dneska druhého čítania prebehol, aby sme svoje návrhy mohli predkladať.

    Ďakujem teda v tejto chvíli za vašu pozornosť. Je to taký polkrok, prihlásim sa v ústnej rozprave na to, aby som ten polkrok dokončil a návrh na pozmenenie ústavného zákona aj zákona o organizácii Ústavného súdu predniesol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Žiadna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kollár.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam zvolať poslanecké grémium, ihneď. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem schôdzu. Idem informovať predsedu a o chvíľočku, predpokladám, že bude zvolané poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva grémium okamžite. Takže žiadam členov poslaneckého grémia, aby okamžite prišli.

  • Prestávka.

  • Po prestávke. Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o tomto bode programu. Žiadam podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti pani Luciu Žitňanskú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa.

  • Pauza pre neprítomnosť ministerky v sále.

  • Takže pani podpredsedníčka vlády už je tu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Nech sa páči, poslanec Rajtár.

  • Nie, nie, môžte, môžte, môžte.

  • Ďakujem teda za slovo. Vážené dámy, vážení páni, sme tu teraz v takej situácii, že sa práve skončilo poslanecké grémium, kde sme sa snažili si čo najviac zosúladiť stanoviská, a naozaj musím povedať, čo sa týka opozície, tak my máme úprimnú snahu, úprimnú snahu zasadiť sa čo najväčšou mierou o zrušenie amorálnych Mečiarových amnestií a vyjadrením tej skutočnej pravej túžby zrušiť amnestie bol aj ten predošlý návrh opozície pána Budaja, ktorý naozaj, ako som hovoril, že silou draka by amnestie zrušil a bodka, nezasahoval by do toho Ústavný súd.

    Takže zo strany opozície naozaj ide o úprimnú túžbu a snahu zrušiť amorálne amnestie, aj preto rokujeme aj s koalíciou, aj včera sme rokovali, aj dnes rokujeme, lebo chceme dať šancu, naozajstnú šancu tomu, aby v základoch Slovenska, nášho štátu, nebolo niečo zhnité, aby štát oficiálne nekryl zločiny štátnej moci.

    Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Mečiarove amnestie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a konkrétne s čl. 1, ktorý hovorí, že Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a ďalej tento článok hovorí, že uznáva a dodržiava pravidlá medzinárodného práva. Som presvedčený o tom, že vzhľadom na Ústavu Slovenskej republiky Mečiarove amnestie ako právny akt nie sú v súlade, nie sú v súlade s našou ústavou. Bohužiaľ, 30 poslanci už v minulosti dávali podanie na Ústavný súd, aby toto posúdil, aby spravil výklad tohto súladu, tých amnestií, s našou ústavou, a Ústavný súd to vtedy zamietol. A myslím si, že toto dostatočne vysvetľuje našu nedôveru v to, že by mal zrušenie amnestie posudzovať Ústavný súd, preto tie rozhovory sú také dlhé, pretože vládny návrh zákona obsahuje posudzovanie, a to automatické, Ústavným súdom, tým Ústavným súdom, ktorý teda minimálne odmieta výklad toho, či amorálne amnestie sú, alebo nie sú v rozpore s tou najzákladnejšou časťou Ústavy Slovenskej republiky.

    Grémium bude prebiehať aj podľa dohody poobede, bude sa zosúlaďovať medzitým to, čo žiada opozícia. A ja musím povedať, že to opozícia nežiada kvôli nejakým bodom, opozícia to žiada kvôli tomu, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že tie amnestie budú naozaj zrušené, že sa nestane to, že Ústavný súd ich môže zastaviť. Jednoducho snaha opozície je posilniť tú pozíciu, aby ten návrh došiel do svojho zdarného cieľa - cieľa naozaj zrušiť amnestie.

    Budeme teda ďalej rokovať, budeme sa ďalej pozitívne snažiť o to, aby sa tie amnestie reálne zrušili, a budeme informovať následne aj verejnosť a ja veľmi pevne dúfam a verím, že ten konečný návrh bude tak dobrý, ako sa len v danej situácii, politickej situácii, lebo hovoríme tu naozaj o politickej situácii, ten návrh môže byť, technicky právne má šancu byť perfektný, ale z politických dôvodov nemôže byť, tak v danej situácii teda vyjadrujem presvedčenie, že bude tak dobrý, ako sa pri súčasnej situácii len dá, a ja dúfam, že amnestie sa nám nejakým spôsobom podarí zrušiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Žiadna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec Matovič. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave podpredseda Národnej rady Béla Bugár, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dávam šancu ostatným, aby nestrácali poradie zbytočne, ale zároveň poznáte ma, ja za ten jeden rok druhýkrát vystupujem z tohto pultu a vždy vtedy, keď to je aj pre mňa také dôležité, že musím aj takto na rovinu povedať, ako to cítim.

    A cítim to tak, že máme teraz jedinečnú možnosť túto traumatizujúcu záležitosť konečne vyriešiť. A zároveň musím povedať, že cítim to aj tak ako človek poslanec, ktorý v tomto parlamente, v tomto zložení parlamentu fakticky bol jediný, ktorý vždy bol pri hlasovaniach o zrušení Mečiarových amnestií. Pán poslanec Kresák zbytočne ukazujete, nie ste 25 rokov poslancom. A sedem takýchto hlasovaní bolo, to znamená, že v tých siedmich hlasovaniach vždy som hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií. A v tomto parlamente ešte sú traja ďalší poslanci, ktorí boli poslancami aj vtedy, keď pán Mečiar zneužil túto právomoc a fakticky vyhlásil tie amnestie. A vždy po hlasovaní som cítil pocit beznádeje. Bohužiaľ, ani raz sa nám to nepodarilo. A dokonca v roku 2011 aj kolega Sólymos s ďalšími kolegami znovu to ten pokus urobili, výsledok poznáte, nebolo možné. No ale prvýkrát teraz cítim možnosť, že tieto amnestie budú zrušené.

    Zároveň aj to musím povedať, že je to kompromisný návrh. Kompromisný návrh vládnej koalície. A možnože som naivný. Očakával som, že si ocení aj opozícia to, že tí, ktorí v predchádzajúcich volebných obdobiach neboli ochotní podporiť tento návrh, tak teraz si ocení minimálne opozícia to, že došlo k nejakej zmene. Ale... Ale bol som naivný.

    Znovu musím povedať, že to je jeden jediný návrh, ktorý má šancu prejsť. Ak to neprejde, každý si zobere, samozrejme, tú svoju, dá sa povedať, zodpovednosť, prečo hlasoval za alebo prečo nehlasoval za.

    Návrh pána Budaja, dobre viete, prešiel akým spôsobom a nezískal a nezíska 90 hlasov, hovorím to ja, ktorý vždy som hlasoval za Budajov návrh, alebo teda za opozičný, aj budem v budúcnosti. Ale ako som počul aj pána kolegu Rajtára, že opozícia má úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, musím vám povedať, že vládna koalícia vyjadrila týmto zákonom úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie. Ešte raz, je to, samozrejme, kompromisný návrh, ktorý je ale komplexný a komplexnejší ako ten druhý, o ktorom v rôznej podobe už sme hlasovali sedemkrát.

    A keď som už hovoril o tom, že som bol naivný, no tak to sa ukázalo predvčerom. Desať hodín sme tu počúvali a citujem: "je to populistický krok", "je to oklam" a "koalícia bude hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií". Páni poslanci, ja vám, opoziční teda, ja vám neberem vaše presvedčenie, len povedzte, ako chcete zabezpečiť zrušenie Mečiarových amnestií, keď toto má byť akože hrobárom tejto snahy?

    Dokonca pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová tvrdila vo svojom vystúpení, a budem znovu citovať, aby som bol presný, že: "Tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť." My sa netvárime. My ich chceme zrušiť, preto sme prišli s návrhom.

    Pán kolega Osuský, môžte sa smiať a môžte hovoriť, že ako kto, ale ja si myslím, že to je úprimná snaha. A každá snaha, samozrejme, na konci sa ukáže, či bola zrealizovaná, alebo nie.

    Ale ako som povedal, je to kompromisný návrh, ktorý má šancu, a jedine tento návrh má šancu v tomto parlamente na úspech. Ale aby mal šancu, nemali by sme politikárčiť. A, bohužiaľ, to, čo som tu počul celý deň predvčerom, to je o politikárčení.

    Viete, na jednej strane kolega Budaj, keď sa jednalo o to, že jeho návrh či pôjde do druhého čítania, alebo nie, tak keď počul od kolegov kotlebovcov, od poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, že sú ochotní podporiť aj v druhom čítaní, ak tam bude aj milosť pána Kováča pre svojho syna Kováča mladšieho, a dokonca to potvrdil pán Budaj aj v televíznej relácii TA3, tak to bolo v poriadku. Keď je v tomto návrhu, tak okamžite upodozrievate koalíciu, že za tým určite je niečo zlé. A pritom sme sa snažili vysvetliť, že návrh koaličný rieši dve veci. Možno zrušiť amnestie, keď štát dal štátnej inštitúcii, a možnosť zrušiť milosť, keď prezident vlastnej rodine, v tomto prípade teda vlastnému synovi. Nič viac, nič menej.

    A, samozrejme, môžme aj o tom hovoriť, že tvrdíte, Budajov návrh je lepší, lebo napríklad nejde na Ústavný súd, nepotrebuje potvrdenie Ústavným súdom. Áno, ale dobre viete, že aj v tom návrhu pána Budaja je určitá možnosť. Dotknutý sa môže obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd nebude mať lehotu, Ústavný súd nebude mať 60 dní, ale možnože roky. Však raz sme to vyskúšali. V ´98 roku, určite si niektorí pamätáte, že pán Dzurinda ako premiér vtedy ešte mal aj právomoc prezidenta, lebo prezident nebol zvolený, tak, samozrejme, zrušil tie amnestie. Výsledok bol aký? Dotknutí sa ozvali a Šafárikov senát to zrušil.

    Takže, páni poslanci, hovorme pravdu. Takisto účelovo sa odvoláva na právnikov, ale len na niektorých. Zoberme si napríklad aj to. Niektorí právnici hovoria, že netreba, aby Ústavný súd to určitým spôsobom potvrdil. Niektorí zas ale hovoria, že áno. Takisto niektorí právnici tvrdia, že amnestie znamenajú, že to obdobie premlčacie, fakticky je premlčacia doba, neplynie. Niektorí právnici hovoria, že to nie je pravda. Preto sme sa dohodli aj s vami, kolegovia, že ten návrh, ktorý dávate, aby to nebolo platné, to znamená, že žiadna premlčacia doba, aby sa to dostalo do zákona. Lebo nechcem povedať, že dvaja právnici tri názory, ale veľa právnikov, veľa názorov. Takže istota je guľomet, tak musíme takýmto spôsobom konať.

    Ale takisto je tam ďalšia vec. Právnici tvrdia, že vyšetrovanie automaticky sa obnoví. No ale na nás sa obrátili napríklad sudcovia z Najvyššieho súdu, ktorí tvrdia, že to pravda nie je, že my keby sme zrušili amnestie, to ešte neznamená, že automaticky sa začne vyšetrovať alebo sa bude pokračovať. Preto sme dali ďalšiu poistku. Takže, prepáčte, ale účelovo sa odvolávať, ja si nemyslím, že pomôže prijať tento zákon.

    No a poďme teraz k tomu, že, áno, hľadali sme dohodu aj s opozíciou. Opozícia prišla s piatimi návrhmi, niektoré návrhy boli prijaté, niektoré nie. Chcem tu opraviť pána kolegu Rajtára, ktorý hovoril, že ešte prebiehajú rokovania a bude ešte grémium. Už nie. Už sme sa dohodli na postupe, ako budeme, dobre to vie aj pán kolega Budaj, to znamená, že momentálne ešte legislatívne sa dolaďujú tie návrhy, pán Budaj ako sme sa dohodli potom ten návrh, ktorý bol odsúhlasený koaličnými poslancami alebo koalíciou, to predloží. Takže už sme dohodnutí, takže už žiadna, to hovorím aj pre médiá, lebo vždy prenikajú informácie, ktoré vyvolávajú potom zbytočné napätie.

    Viete, ja som tu počul minimálne 4- alebo 5-krát v utorok, že nám neveríte. To isté môžem, tá nedôvera existuje aj smerom k vám, viete, a na prvom rokovaní na grémiu, kde ste hovorili, že máte 5 a ešte, myslím, že kolegovia prečítali, že ktorí sú, tie vaše pripomienky, niektorí hovoria podmienkach. Tak sme hovorili, že tá jedna otázka, ktorá sa týka premlčacej doby, je v poriadku, poistíme sa, radšej to dáme do zákona, do ústavného zákona. Ale o ostatných budeme rokovať. Zrazu, nechcem menovať poslankyne a poslancov, ktorí hovorili, že my sme sa dohodli, že štyri prijmeme a o jednej budeme debatovať. A ja som dostával otázku od novinárov, že prečo to mením? Lebo niekto klamal.

    Ako mám dôverovať, že z grémia, z poslaneckého grémia vyjde pravdivá informácia? Ako aj teraz. Dohodli sme sa, už nebude grémium, ale bolo tu povedané, že ešte budeme rokovať. Však je dohoda.

    Takisto, prepáčte, ale dohodli sme sa na tom, to bola hneď prvá dohoda, že posunieme o týždeň rokovanie, začatie rokovania o amnestiách. Preto sme nezačali prvý, ale druhý týždeň v utorok. Druhý vystupujúci alebo tretí v utorok už hovoril, áno, posunuli o týždeň, lebo sa báli. Páni kolegovia, ako máme dôverovať v úprimnosť dohodám, keď potom to, v úvodzovkách, vyvrátite a zaútočíte na nás? Nehovoriac o tom, že ten celý týždeň nebol o ničom inom, len o ovplyvňovaní médií. Len, len o ovplyvňovaní povedzme občanov, že my nechceme Kočnera riešiť.

    No, pán kolega Matovič, vypočuli ste si, ale vám je to zbytočné hovoriť. Pán Kresák znovu dnes vysvetlí, prečo sa nedá tam dať ako kauza Technopol. To sa nedá. Môžte len jednotlivo, ale potom podľa mien. A koľko takých je? Od pána...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je pravda. Od pána prezidenta sme dostali najprv tri, potom hovoril o piatich, na druhý deň už to bolo šesť a pán Sulík, včera som sa opýtal, hovoril o jedenástich. No...

  • Reakcia z pléna.

  • No v poriadku, ale poznáme 11 mien.

    Takže, prepáčte, ale toto je len zavádzanie, nič viac. To znamená, že ak takto chcete rozbiť tento návrh, nech sa páči, my určite budeme hlasovať za.

    A mohol by som takto pokračovať. Vyčítali ste nám, že už máme dohodu s kotlebovcami, určite nepotrebujeme vašu pomoc a sme dohodnutí. My sme ani nerokovali na rozdiel od niektorých kolegov vašich, ktorí rokovali napríklad potajomky, ktorí potom rokovali na začiatku tohto volebného obdobia aj napríklad o výboroch, my sme nerokovali. Ale ste nás obvinili. A zrazu, čo počujem v utorok, to znamená po týždňovom masírovaní verejnej mienky, znovu citujem z vystúpenia pani podpredsedníčky: "Nechcú to schváliť s fašistami, boja sa toho".

    Máš čapicu, nemáš čapicu, dostaneš. Prepáčte, ale, ale ja si nemyslím, že toto je ten pozitívny prístup, kde musíme hľadať to, čo nás spája, a ja si myslím, že nás musí spojiť to, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. No ale potom, potom amnestie nepoužívajme ako bakulu, napríklad vo vašom prípade ako palicu, na vládnu koalíciu.

    A na záver chcem jednu vec povedať, čo, čo fakt úprimne si myslím. Po dnešnom hlasovaní totiž nebude dôležité, či tento návrh bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, či v tomto návrhu boli akceptované také alebo, neviem, onaké pripomienky, či v tomto návrhu je Ústavný súd, alebo nie je Ústavný súd, bude jedno jediné dôležité, či sme hlasovali za, alebo sme boli proti. Lebo až potom sa ukáže, či sme mali pravdu, že ten návrh bol dobrý a Ústavný súd to nezastaví, a ja tomu pevne verím, a preto ja budem za to hlasovať.

    A, viete, ak budeme rozumní, normálni, tak môžme byť víťazmi všetci, ale hlavne môže zvíťaziť spravodlivosť. A nám v tomto prípade sa jedná len a len o to.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, teda s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána podpredsedu sú 3 faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, začali ste takým akýmsik vyplakávaním, že sme neocenili alebo nedocenili, už neviem presne, aké slová ste použili, že sme neocenili situáciu, že možnože, nie že možno, určite vašou zásluhou sa stalo, že tá situácia sa v celom pléne zmenila, že sa celý parlament snaží zrušiť amnestie.

    Ja si pamätám, čo som počula vystúpenia, aj keď boli veľmi kritické, tak každý jeden ocenil, že tá situácia je zmenená. A to, s čím vyjadrujú nespokojnosť, väčšina opozičných poslancov, je ten spôsob, aký sa dohodol. Už to, že čo sa podarilo vyrokovať alebo nepodarilo vyrokovať, to je druhá vec. Každopádne každý jeden oceňuje, že sa o tom začalo možno viac rozprávať v parlamente aj v duchu, že sú amnestie pohoršením a treba, aby boli zrušené.

    No a zrejme čas ukáže, aká voľba to bola, že či to bolo správne rozhodnutie, alebo nesprávne. Ale, prosím vás, nehovorte o opozícii, že nemáme záujem, že keď k tomu prišlo, že nemá záujem zmeniť. Opozícia má záujem urobiť tie podmienky také, aby boli čo najbližšie k naozajstnému odstráneniu tohto hnusstva.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán podpredseda, milý Béla, hovoril si pekne, súvislo, ani mi divnô nebolo. Ale mám len dve také drobné pripomienky k dvom malým bodom tej veci.

    Ja som len doktor medicíny, ale nezdá sa mi, že v ústave je napísané, že existujú osoby, ktoré sú vylúčené z prezidentských milostí. Nikde nie je napísané, že existuje občan Slovenskej republiky, ktorý nesmie dostať milosť. Takže počul som tisíckrát v minulosti, no že či má jeho syn, jeho manželka trpieť za to, že on je štátny činiteľ alebo ústavný činiteľ a nesmie podnikať tak alebo onak. Zvláštne je, že teraz argumentujeme, že sú iné nároky na milosť občana Kočnera a občana Kováča, to je pre môj dermatovenerologický rozum nepochopiteľné a protiústavné.

    A teraz ešte jednu vec, či už budeme hovoriť o morálnej stránke veci, to je iná vec, ale hovorím o právnej. A hovoríš, Béla, že my sa chceme vyhnúť Ústavnému súdu, ale že sa mu aj tak nevyhneme. Nuž áno, len rozdiel bude v tom, že keď schválime Budajov návrh, tak sa bude musieť tridsať živých poslancov so svojimi menami a tvárami podpísať pod podanie, to je jedna možnosť, alebo že tí, ktorí budú apelovať, budú Lexa a spol. A ja hovorím, vtedy sa ukáže, kto oponuje a aký bude asi názor občanov na to, kto oponuje rozhodnutie. To znamená, myslím si, že ak sa mieni tridsať poslancov obnažiť podaním alebo ak bude namietať Lexa, tak je to svedectvo o nich, ale nie o nás.

    A to je dôvod, prečo čelím tomuto návrhu, lebo my to dávame Ústavnému súdu na tácke, takto by to museli podať tí, ktorí by za to svojimi ksichtami a menami museli stáť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa teda zúčastňujem poctivo grémií aj poctivo týchto debát, dámy a páni, a ja budem veľmi rád, keď už sa toto politické trhovisko s amnestiami skončí. Toto je jeden nedôstojný trh preto, lebo táto téma už je dávno vyriešená. Tu nikto nehovorí, že niekto nechce, aby amnestie boli zrušené, len tu ide o to, kto si z tejto témy odreže hnusným spôsobom nejaké politické body do budúcna. Toto sú všetko príspevky mojich ctených opozičných kolegov.

    Táto téma je dávno spoločensky vyriešená. V tejto chvíli len právnici povedia, toto sa dá a toto sa nedá. Prestaňte s týmto nechutným politickým trhom! Naozaj je to nedôstojné.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurinová, viete, po 25 rokoch v politike, keby ste aj chceli, by som nevedel už vyplakávať. Bohužiaľ, viete, to človek dostáva facky od A po Z z jednej, druhej strany, takže to už takto nefunguje, aspoň teda u mňa nie. Ja som nehovoril, že opozícia nechce zrušiť, ja som hovoril o tom, že akým spôsobom spochybňuje to možné zrušenie. A v tomto je obrovský rozdiel.

    Pán kolega Osuský, viete, Kováč mladší, vieme prečo dostal milosť. To znamená, že nemá sa čoho báť, on dostal milosť preto, aby mohol vycestovať, aby nemecké súdy, aby sa rozhodli a nakoniec zastavili jeho stíhanie, dokonca nebol ani ako priamy účastník, len ako svedka vypočuli. To znamená, že toho sa nemusíme báť. Len my hovoríme o princípe, nehovoríme, že nemôže, ale ak urobí, aby bola možnosť, aby Národná rada to preskúmala a Ústavný súd buď odobrí, alebo povie, že v prípade milosti, lebo milosť je niečo iné ako amnestia, v prípade milosti ste pochybili. Ale v prípade amnestií, viete, vy potrebujete mať svedectvo o tom, že Lexa a company budú poprípade protestovať? Vy ešte potrebujete?! Ja už dávno nie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, keďže nemám informácie o tom, čo sa dohodlo alebo nedohodlo na grémiu, tak chcem predložiť pozmeňujúci návrh v tejto rozprave, ale ak bude dohoda iná, tak, samozrejme, ju budem rešpektovať a potom sa zariadime aj s kolegami, nemáme s tým najmenší problém.

    Vážené dámy, vážení páni, ideme zrušiť Mečiarove amnestie kvôli osobám alebo kvôli skutku? Považujeme Mečiarove amnestie za nemorálne kvôli tomu, že boli udelené Ivanovi Lexovi, Gejzovi Valientovi, Robertovi Beňovi, Milanovi Lovichovi, Petrovi Skrútekovi, Romanovi Kuciakovi, Igorovi Kurtišovi, Michalovi Hrbáčkovi, Ľubošovi Kosíkovi, Martinovi Lieskovskému, Miroslavovi Šegitovi, Jozefovi Zošákovi a Igorovi Majtanovi, alebo preto, že boli udelené za únos syna slovenského prezidenta, že boli udelené za zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi? Správna odpoveď podľa mňa je, že aj - aj. Že nemožno oddeliť skutok od páchateľov.

    Asi by sme neriešili amnestie, keby ich títo ľudia dostali za krádež v potravinách. Rovnako podľa môjho názoru nie je možné oddeliť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol. Vy tvrdíte, že problémom je len jedna milosť, a to tá, ktorú prezident Kováč udelil svojmu vlastnému synovi, a to preto, že išlo o udelenie milosti vlastnému rodinnému príslušníkovi. Čo je podľa vás amorálne.

    Tento pohľad má podľa môjho názoru niekoľko slabín.

    Po prvé, ja som si doteraz myslel, že to, či je nejaká milosť alebo amnestia amorálna, má podľa vášho názoru posudzovať Ústavný súd a nie my. Vy však teraz ako keby ste nechceli umožniť Ústavnému súdu, aby posudzoval morálnosť či nemorálnosť všetkých milostí v kauze Technopol, iba jednej, o ostatných ste sa rozhodli, že morálne boli. Pri tejto optike však nastáva situácia, že v kauze niekoľkomiliónového podvodu chcete rušiť milosť pre človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale pre ľudí, ktorí samotný podvod spáchali, chcete milosť ponechať. To je aký prejav spravodlivosti?

    Počul som od koaličných poslancov aj ďalší argument, prečo Michal Kováč mladší áno a ostatní podozriví nie. Vraj preto, lebo nikto vlastne nevie, koľko milostí prezident Kováč v kauze Technopol udelil a dnes sú už tieto milosti skartované, takže sa to nedá ani zistiť. Tak ja vám teraz ukážem, ako vyzerajú tieto skartované milosti aj s dátumami, aj s číslami rozhodnutí.

    - Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1531/96-72-940.

  • Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.

  • Skartovaná milosť proti osobe, obvinenému M. S. M.

    - Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, voči obvinenému M. K.

  • Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.

  • To nie je Michal Kováč, ale to je Marián K., nie Kováč. Druhá skartovaná milosť.

    - Skartovaná milosť číslo 3 z 12. decembra ´97, číslo konania 3573/96-72-2417, voči M. K. ml., to je Michal Kováč mladší.

  • Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.

  • - Ďalšia skartovaná milosť z 12. decembra ´97, číslo konania 7254/95-72-1748.

  • Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.

  • - Piata skartovaná milosť, udeľuje prezident republiky 12. decembra ´97, číslo konania 4951/9772-3773, voči obvinenému R. V. D. W.

  • Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.

  • To bol Holanďan podľa všetkého, preto toľko písmen v tejto skartovanej milosti.

    - A posledná skartovaná milosť z 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, proti obvinenej L. R.

    Takže toto je tých šesť skartovaných milostí (rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sa už nikde nedajú zohnať. Sú uložené v archíve kancelárie pána prezidenta, predpokladám, že nebude problém si ich vyžiadať, ak bude vôľa, ak nebude vôľa, tak, samozrejme, to problém asi bude.

    Argumen...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, poprosím jednu vec neštandardne. Ja vás musím upozorniť, že porušujete základné ľudské práva osôb v milosti, neviem, skade máte túto milosť, výslovne sme upozorňovali, aby k takejto situácii nedošlo, a poprosím vás, aby ste ďalej nepoškodzoval práva fyzickej osoby, konáte protiprávne, síce v sále máte imunitu, neviem, odkiaľ máte tie milosti, a nechcem, keď spejeme k historickej dohode o amnestiách a milosti, aby sme mali ako Národná rada hanbu ďalšiu. To hovorím ako predsedajúci a predseda Národnej rady, ešte raz vás o to prosím.

  • A môžem pokračovať?

    Dobre. Nebudem to komentovať, každopádne argument o skartovaní, či sa nám to páči, alebo nie, neobstojí.

    A druhý argument, ktorý koalícia používa, tiež veľmi nie, a síce, že problémová je iba tá milosť, ktorá bola prezidentom udelená svojmu rodinnému príslušníkovi. Ale tak porovnajme to opäť s amnestiami udelenými v kauze únos. Viete, dámy a páni, že v tej kauze sa amnestie netýkali iba zamestnancov štátneho orgánu? Že zrušením Mečiarových amnestií nejdeme rušiť amnestie iba voči bývalým príslušníkom SIS, ale aj voči súkromným osobám, aj voči ľuďom, ktorých si vtedy vedenie SIS najalo na špinavú robotu na únos Michala Kováča mladšieho. Všetci, proste všetko alebo nič.

    Piati obžalovaní v kauze únosu Michala Kováča mladšieho boli súkromné osoby. Pri týchto piatich ľuďoch sa asi dá iba veľmi ťažko hovoriť o zneužití štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, oni nemali s tým štátnym orgánom žiaden vzťah, a predsa sa ich dotkne prípadné zrušenie Mečiarových amnestií. Preto ja hovorím, že skutok a páchatelia sa jednoducho nedajú len tak nasilu oddeliť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že v kauze Technopol robíte takúto selekciu, hoci Kováčove milosti nie sú skartované a všetky sú dostupné v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.

    A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483). Vládny návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 1 sa slová, citujem, "pod číslom 214/1998 a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k 3573/96-72-2417" nahrádzajú slovami, citujem, "pod číslom 214/1998, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 153/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 4951/97-72-3773, a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 7254/95-72-1748".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. 154f Ústavy Slovenskej republiky tak, že toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na ďalších päť rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o udelení milosti, a to konkrétne - rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, nebudem ich opätovne čítať, zazneli už dvakrát v tomto pléne. Ide o rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky udelené v tzv. kauze Technopol, tej istej, v akej bola udelená milosť aj pre Michala Kováča mladšieho z 12. decembra 1997 obsiahnutá vo vládnom návrhu zákona. Máme za to, že tieto milosti majú byť zrušené voči všetkým obvineným v tejto kauze.

    2. V čl. I v doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 2 sa slovo "milosti" nahrádza slovom "milostí".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Takže toľko môj pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, budem veľmi rád, ak ho podporíte. Myslím si, že má svoju logiku. Buď všetko, alebo nič. Tak ako v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho všetci alebo nikto. Tak to nakoniec dopadne. A takisto by to malo byť aj v kauze Technopol. V opačnom prípade to bude...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, už ste mimo rokovacieho poriadku, lebo povedali ste pozmeňovací návrh, ktorý sa hovorí úplne na konci, a už nemáte právo vystupovať v rozprave. Takže...

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Včera sme to práve rozoberali, že je rozprava a na koniec rozpravy sa prečíta pozmeňujúci návrh a potom už rozprava nepokračuje.

  • Dobre. Však to podstatné už zaznelo, pokojne mi vypnite mikrofón, robte si, čo chcete...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.

  • Pán poslanec, ja vás normálne, slušne upozorňujem na dodržiavanie rokovacieho poriadku.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len k tej časti o prezidentskej kancelárii a o milostiach. Tak keď som sa snažil logicky získať čo najviac informácií o takto aktuálnej kauze, tak som narazil na publikovaný článok jedného z odborníkov na ústavné právo, ktorý sa s týmto zaoberal a ktorý hovoril o tom teda, že počet milostí pána prezidenta sa blíži pomaly k stovke, s tým, že teda keďže ide o individuálny akt, tak v takom prípade na dotaz autora článku na prezidentskú kanceláriu, že teda či by nemohli dostať, kde sa dá k nim dostať, k tým milostiam a podobne, tak prezidentská kancelária odpovedala, že sú skartované, nie sú k dispozícii atď. Tento článok bol publikovaný pred ôsmimi, siedmimi možno, rokmi, pokiaľ si pamätám. Nie je problém ho vyhľadať a dať vám ho k dispozícii.

    Takže pre mňa je veľmi prekvapivé, že vy zrazu máte takéto informácie. A nikto proti tým informáciám verejne publikovaným v odbornej tlači neprotestoval, no. Takže je to trošku divné a pravdepodobne naznačuje, že naozaj ide o mimoriadne zvláštny problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Opäť sme boli svedkom toho, že kapitán Andrej Danko, toho času nešťastím predseda tejto Národnej rady, vstúpil do vystúpenia poslanca preto, lebo si myslí, že tým, že má moc, má aj pravdu a môže robiť čokoľvek. Z toho, čo tu povedal, kedy doslova hovoril: "Vyzývam vás, pán poslanec Grendel, aby ste prestali porušovať základné ľudské práva ľudí, ktorým boli udelené milosti." Pán poslanec Grendel tu čítal anonymizované oficiálne dokumenty hlavy štátu, ešte raz hovorím, anonymizované, takisto anonymizované, ako bývajú súdne rozhodnutia, kedy nehovoril celé mená, hovoril iniciály, v žiadnom prípade preto nemohol porušiť žiadne ľudské práva ľudí, o ktorých tu hovoril. A je to veľmi smutné, že takéto právne stanovisko nám tu predložil akože právnik JUDr. Andrej Danko.

    Ale pozrime sa ešte inak na to, že kto to hovoril. Nebol to náhodou ten istý kapitán Andrej Danko, ktorý včera tu v priamom prenose pred očami celej Slovenskej republiky tu hovoril o mojom zdravotnom stave zo zdravotnej dokumentácie a o zdravotnom stave môjho kolegu Jozefa Viskupiča? Nebol to náhodou teda kapitán Andrej Danko, ktorý porušoval včera v priamom prenose základné ľudské práva len preto, lebo on môže? Nebol to dôkaz toho, že spáchal trestný čin zrejme so svojím nominantom na ministerstve obrany, kedy si z archívu, Vojenského archívu vyžiadal vojenskú dokumentáciu, lebo inak nemohol vedieť, ktorý lekár podpisoval rozhodnutie o udelení modrej knižky.

    Čiže Andrej Danko porušuje základné ľudské práva a v tomto prípade háji vagabundov takouto obludnou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Miestami mi pripadá až komické, ako majú, poniektorí majú strach z pána Mariána K. Viem si predstaviť, že prečo asi. Však on je známy zberateľ informácií a videí. Ani ma neprekvapuje, že som nie tak dávno videl poslanca Národnej rady na kávičke s týmto pánom. Zhodou okolností majú rovnaké iniciály. Čiže stále si kladiem otázku po celý čas tejto rozpravy, prečo sa poniektorí ho tak bojíte? Je taký obrovský problém pre vás? Prečo sa ho tak bojíte? Čo má na vás? Keďže pán Marián je známy práve tým, že má na každého niečo. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Grendel.

  • Pán poslanec Číž, vy ste právnik, takže asi to viete, nemyslím to teraz ako poučovanie, ale my tu v sále máme iba trestnoprávnu imunitu, pokiaľ viem, a ak som niekoho ľudské práva porušil, tak nech ma zažaluje civilnou žalobou, voči tomu nemáme imunitu.

    A čo sa týka tých milostí, neviem, o akých stovkách hovoríte, ale predpokladám, že nie v kauze Technopol, ale stovky možno všetkých milostí, ktoré boli pripravené. Ja hovorím, že v kauze Technopol mám z prezidentskej kancelárie priamo oficiálne informáciu anonymizovanú, že tých milostí bolo šesť, nie sú skartované a nie je žiadny problém sa k nim dostať, ak je vôľa. Ak nie je vôľa, ako hovorí Mikuláš, nie je cesta.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Číž.

  • Pán predsedajúci, v dobrej vôli dovoľte mi ako podpredsedovi klubu protestovať voči tomu, čoho sme zase boli svedkom.

  • Reakcie z pléna.

  • Hrubé, flagrantné porušovanie rokovacieho poriadku. Nezaregistroval som, že by hovoril pán poslanec Grendel čokoľvek, čo súvisí s predsedom Národnej rady. Bezočivé, hrubé porušovanie rokovacieho poriadku, a programové.

    Takže, pán predseda, som presvedčený, že v takomto prípade je absolútne namieste okamžite odňať takto sa správajúcemu poslancovi slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Beblavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, keďže absolvujeme tieto diskusie k amnestiám v cykle niekoľkých dní, nemá asi význam opakovať všetko, čo už bolo povedané. Ale dovoľte mi skôr sa vyjadriť k trom bodom, ktoré považujem za zásadné, a najmä teda preniesť pozmeňujúci návrh.

    V prvom rade mám aj z tejto diskusie pocit, že sa stráca a nie je pomenovaný, čo je skutočný zmysel a čo bude dopad zrušenia týchto amnestií, ak sa nám to dnes alebo zajtra podarí. Tým skutočným zmyslom je to, že režim Vladimíra Mečiara bude oficiálne označený za zločinecký režim. Pretože len voči zločineckým režimom je možné používať tak mimoriadne prostriedky, ako je rušenie platných právnych aktov amnestie. Ak je to robené navyše vo vzťahu k zneužitiu štátneho orgánu voči občanom, je ten režim dvojnásobne zločinecký. Inými slovami, zrušenie amnestií má z právneho aj politického hľadiska rovnaký význam, ako malo v minulosti označenie predchádzajúcich režimov za zločinecké, keď sa tak odohrali. Ja preto chápem, že pre ľudí, ktorí aktívne pôsobili v tomto režime, aj pre politické strany, ktoré aktívne pôsobili v tomto režime, je mimoriadne ťažké s týmto súhlasiť za akýchkoľvek okolností. A dovoľte mi teda tým pádom oceniť najmä kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorí svojím hlasovaním idú potvrdiť to, že režim, v ktorom ich strana pôsobila štyri roky, bol zločinecký.

    Dovoľte mi preto povedať, že ja osobne chápem či už pána Hrnka, alebo, ako som počul, aj pána Číža, ktorí odmietajú za zrušenie amnestií hlasovať, pretože oni v tomto režime tiež významne pôsobili a na rozdiel od iných asi nechcú priznať, že ten režim bol zločinecký. O tom budeme hlasovať.

    V tejto súvislosti ja chápem boj pána poslanca Grendela aj s jeho teda exposlaneckým kolegom a kolegom pánom Lipšicom za plné zahrnutie všetkých milostí súvisiacich s kauzou Technopol. Ale podľa mňa táto snaha je politickou aj právnou chybou. Pretože v skutočnosti tie milosti nemajú v tom ústavnom zákone čo hľadať. Tak ako to navrhovalo vždy Kresťanskodemokratické hnutie, ako sme za to vždy hlasovali, ako to dnes navrhuje aj pán poslanec Budaj vo svojom návrhu, ktorý sme podporili, my potrebujeme zrušiť Mečiarove amnestie, pretože tie sú skutočným prejavom zločineckého režimu.

    Nech si myslíme o Michalovi Kováčovi staršom, aj Michalovi Kováčovi mladšom čokoľvek, akt milosti tak, ako bol udelený, rozhodne nebol prejavom zločineckého režimu prezidenta Slovenskej republiky.

    Z tohto titulu ja aj chápem, aj keď považujem za nesprávne to, že pre Slovenskú národnú stranu zahrnutie tejto milosti do ústavného zákona bolo prejavom vytvárania akejsi falošnej rovnosti medzi režimom Vladimíra Mečiara a prezidentom Michalom Kováčom, pretože ak na jednej strane rušíme Mečiarove amnestie, tak na druhú stranu teda sa tiež nakydalo a pošpinilo na dnes už mŕtveho prezidenta za tento akt.

    Ja za seba chcem povedať, že ani toto zahrnutie tejto milosti nie je pre mňa dôvodom, aby som hlasoval proti zrušeniu amnestií sám osebe, ale rozhodne nebudem hlasovať za to, aby sme my prijali túto logiku a ďalej ju rozširovali tým, že budeme ďalšie a ďalšie milosti v tejto kauze do toho zahrňovať. Myslím si, že je to chyba aj právna, pretože nás to čoraz viac vedie k bodu, kde tento parlament má rozhodovať o individuálnej vine a nevine konkrétnych fyzických osôb. A je to chyba aj politická, pretože namiesto toho, aby sme jasne hovorili, že zrušenie amnestií je odsúdenie zločineckého režimu Vladimíra Mečiara, zrazu začíname z toho robiť nejaký všeobecný jav naprávania rôznych neprávosti, krívd, chýb a pochybných krokov.

    Z tohto dôvodu však takisto ja musím podať aj pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľu prečítam, kde dnes na Ústavnom súde pôsobí ako sudca osoba, ktorá bola poslancom podporujúcou tento zločinecký režim a ktorá sa jasne vyjadrila aj k týmto amnestiám obhajujúcim spôsobom, čím jasne deklarovala svoju predpojatosť a zaujatosť v tejto veci. Je to pán Peter Brňák. A preto si myslím, že ak má byť tento akt zrušenia amnestií naozaj jasným vyjadrením nášho postoja k tomuto obdobiu, ale aj jasným vyjadrením do budúcnosti toho, že zneužitie štátu štátnymi orgánmi nebude tolerované, ak ide o štátne násilie, štátny terorizmus, tak je nevyhnutné aj vylúčiť takéto osoby z rozhodovania.

    Preto mi dovoľte v mene šestnástich poslancov Národnej rady predniesť pozmeňovací návrh a je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    V 6. bode čl. I, pardon, k čl. I novely. V 6. bode sa čl. 154f dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) V konaní podľa čl. 129a, ktoré sa týka odseku 1, je sudca Ústavného súdu vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, ak bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hlasoval o návrhu na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii."

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Päť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.

    Ako prvá, nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Milý pán poslanec Beblavý (smiech v sále), to, odstrániť slušného človeka sudcu Petra Brňáka z Ústavného súdu, považujem za vrchol drzosti a vrchol chrapúnstva. To je jedna vec.

    A druhá vec, že vaša pochvala poslancom Slovenskej národnej strany, si myslím, že je pre nich skôr hanbou, než nejakou poctou, keď ste ich pochválili. Pre mňa by to bola hanba, keby ste pochválili mňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, ja absolútne súhlasím, že amnestie a milosti prezidenta Kováča absolútne nepatria do jedného vreca. Myslím, že som to úplne jasne vysvetlil už v prvom čítaní. Tie prípady sú neporovnateľné, pri únose boli zneužité štátne orgány, pri milosti išlo o to, aby mladý Kováč mohol ísť vypovedať do Nemecka, kde sa viedlo trestné konanie a až na základe tej milosti mohol vycestovať. Čiže, áno, nesúvisia spolu, sú to úplne neporovnateľné prípady. Preto hovoríme, že dajte to von. Ak to koalícia nedá von, tak potom je ale naozaj prejavom veľkej a zvláštnej, proste prejavom veľkej nespravodlivosti, prečo zrušiť milosť a potenciálne vystaviť trestnému stíhaniu človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale podvodníkov trestnému konaniu nevystaviť. To proste nemá žiadnu logiku, ani štipku spravodlivosti.

    Povedali ste, že ideme rozhodovať o vine a nevine a že z toho robíme cirkus. No, houby staré! Prezumpcia neviny platí, platí aj pre Lexu, aj pre mladého Kováča, aj pre Kočnera, my tu nerozhodujeme o vine a nevine, my tu rozhodujeme o tom, či tú vinu, alebo nevinu môžu posúdiť nezávislé súdy. Voči každému platí prezumpcia neviny. Ale keď sa vy na to pozeráte tak, že my tu robíme teda cirkus a že robíme z toho rozhodnutie o vine a nevine, tak ak prijmem túto optiku, tak voči mladému Kováčovi teda môžme robiť rozhodnutie o vine a nevine a voči ostatným nie. To je proste podľa mňa nespravodlivé, nelogické.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, vážený kolega Beblavý, aj vo svojom predchádzajúcom vstupe na tému nerovnosť pred ústavou občanov Kočnera a Kováča mladšieho som sa vyjadroval len k faktu, že nikde nebolo napísané, že prezident Slovenskej republiky má iné práva vo vzťahu k udeľovaniu milostí k rôznym občanom Slovenskej republiky, resp. že sú z neho vylúčení príbuzní v prvej príbuzenskej línii. To bolo celé.

    Niežeby som obhajoval tieto dve nesúmerateľné veci, teda nehorázny štátny zločin a rozhodnutie prezidenta. To je celkom jasné. A tiež som zástancom toho, že riešiť sa majú amnestie. A presne ako povedal kolega Grendel, len ak sa, a povedzme si otvorene, je to čistý populizmus, pridanie k štátnemu zločinu kauzy Technopol je aktom populizmu, ktorým hádžeme žrádlo najnižším pudom občanov. Chceme proste hodiť hnoj na každého, ber, kde ber. Tak ako sme to včera zažívali hodiny pri debate o prezidentskej letke, ktorej najprv takmer prezidentovi vnútime potrebu používať prezidentskú letku, aby sme si 319 letov nevšimli, že je to strašný zločin prezidentov, a potom po 319. letoch si to všimli. To je presne taký istý akt populizmu.

    A spoločné s amnestiami to má len to, že niekto znervóznel. Niekto dúfal, že najprv amnestie vyrieši morálnym odsúdením v Národnej rade, potom, keď vidí, že niet vyhnutej pred názorom ľudu, tak sa pokúša o iné úlitby, ale stále a znova je to klam a šalba.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Beblavý, vyprosujem si od vás, aby ste vy mňa kádrovali. Snažte sa kádrovať seba a svoju rodinu, možno to bude lepšie. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

    Vážené dámy, vážení páni, tu sa vytvára dojem, že tu bol nejaký zločinný režim. A aj keby došlo k tomu, čo hovoríte, aj by to robila informačná služba tak, ako to je popísané kade-tade, to nezakladá na to, aby ste vy povedali, že slovenská spoločnosť v tranzícii bola zločinným režimom. To je chrapúnstvo najvyššieho zrna!

    A ďalej. Ak hovoríme o zneužívaní štátnej moci, ja som tu už v svojom vyjadrení povedal, že prvý, ktorý zneužil SIS-ku na politické ciele, bol pán prezident Kováč. A môžete sa opýtať pána vtedajšieho námestníka, ktorý tiež teraz hovorí o všeličom. Prečo oni ako informačná služba nasadili agenta aj do štábu prezidenta, teda predsedu vlády Mečiara, aj do štábu predsedu vlády (poz. red.: "parlamentu") Gašparoviča. Opýtajte sa ich! To nebol zločin?! A my kvôli tomu budeme hovoriť, že Kováč bol zločinec?! Nebol! Robil to, čo si myslel, že je správne.

    Ale v žiadnom prípade nemožno, a odmietam to, aby niekto tvrdil, že slovenská spoločnosť v tranzícii, Slovenská republika, ktorá vznikla v roku 1993, bol zločinný štát! Preboha, veď si uvedomte, čo rozprávate!!! Veď aj vy ste potom zločinci, keď to bol zločinný štát!! Už si, spamätajte sa trošku!

    A skutočne, každé zneužitie právomoci verejného činiteľa je zločinom, je trestným činom a treba sa tak k tomu stavať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Čiže k tomu historickému okienku, ja si naozaj myslím, že Slovenská republika za mečiarizmu bola zločinecký štát, lebo iba zločinecký štát mohol umožniť, aby si sprivatizoval (reakcia z pléna) najväčší podnik na severnom Slovensku, v Stredoslovenskú celulózku a papierne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pán poslanec Hrnko, poprosím vás.

  • ... nejaký pán Milan Fiľo za jednu pätinu ceny a miesto toho, aby sa podelil následne so zamestnancami, čo mu prikazovala privatizačná zmluva, 34 % tejto firmy previedol potichu na firmu Spoločná istota, ktorej šéfom Dozornej rady bol šéf kancelárie Ivana Lexu z roku, kedy uniesli Michala Kováča mladšieho. Čiže odovzdal úplatok 1,6 mld. korún za to, že mohol sprivatizovať SCP Ružomberok. Takto sa správa zločinecký režim. A keď tu niekto, nejaký pán Hrnko teraz ide takýto zločinecký režim obhajovať, tak je to naozaj smutné v tejto chvíli, keď chceme naprávať krivdy z tohto zločineckého režimu.

    Je mi veľmi ľúto, že kolega Beblavý nie je schopný posúdiť, že aká obrovská krivda nastane, keď zrazu jedného človeka v kauze Technopol vystavíme trestnému stíhaniu a kedy vlastne ostatní páchatelia v tejto kauze budú voči nemu svedčiť len preto, lebo majú milosť. Čiže, kolega Beblavý skúste si alebo skús si prečítať návrh, ktorý predkladá vláda, kde hlavnú argumentáciu má, že chce odstrániť niečo nemorálne a nedemokratické, a preto by sme nemali robiť ďalší nemorálny a nedemokratický krok, ktorý týmto nastane. Lebo ešte raz, Michal Kováč mladší týmto bude vystavený trestnému stíhaniu a svedčiť voči nemu budú ostatní, počestní to občania, ktorí dostanú v tej istej kauze, tí istí spolupáchatelia, ktorým zostane platná milosť. Toto je nedemokratické a nemorálne.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Začnem pánom poslancom Grendelom. Pán poslanec, myslím, že sa zhodneme na tom, že je to nespravodlivé, ako je to navrhnuté, a ja s vami v tom plne súhlasím, aj som to opakovane vyjadril a myslím si, že, a tiež som to opakovane vyjadril, že najlepšie riešenie toho, ktoré tu bolo predložené, kde vôbec akt milosti nezaťahujeme do tejto veci.

    Môj prejav však, a inak chcem povedať, že môžem sa mýliť, môžme si spolu pozrieť záznam, ale ja si nepamätám, že som použil slovo cirkus, lebo ho nejak veľmi často nepoužívam, ale vy ste mi ho pripísali dvakrát.

    Ale to podstatné, čo je, je naozaj to, že v okamihu, keď my do tohto vojdeme a začneme rozširovať ten počet rušených milostí, my akceptujeme legitimitu tohto postupu. A ja legitimitu tohto postupu nemôžem akceptovať aj z právnych dôvodov, ale naozaj najmä z politických dôvodov. Pretože medzi prezidentom Kováčom a režimom Vladimíra Mečiara nie je a nemôže byť dávané rovnítko, a ja odmietam prispievať k ďalšiemu posilňovaniu tohto rovnítka.

    A teraz k tomu podstatnému. Ja síce nereagujem na poslancov ĽS NS, tak mi dovoľte len povedať, že aspoň vieme, kto je skutočným nástupcom HZDS v tomto parlamente a kto sa k nemu najvýraznejšie hlási. Je dobré si to zapamätať tiež pre budúcnosť.

    A k tomu, čo povedal pán poslanec Hrnko. Pán poslanec, netreba miešať pojmy spoločnosť, štát a vláda. Naposledy Komunistická strana ich miešala všetky dokopy. Spoločnosť a štát nemajú vôbec nič spoločné v tomto zmysle, o ktorom diskutujeme, a, samozrejme, vláda je najvyšším orgánom štátu, ale štát je viac než vláda. Ja som hovoril a hovorím, že ak tu dnes odhlasujeme zrušenie amnestií, hovoríme o tom, že vláda Vladimíra Mečiara, tretia vláda, bol zločinecký režim a na tom sa podieľali aj poslanci, ktorí tu vtedy boli. A to tu dnes odhlasujeme. A preto ešte raz mi dovoľte vyjadriť obdiv kolegom z SNS, ktorí za to budú hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pred tým, než dám slovo ďalšiemu vystupujúcemu v rozprave pánovi poslancovi Matovičovi, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, nakoľko včera sme nedokončili informatívnu správu o využívaní vládnej letky, ktorú predložil minister vnútra, ktorý odchádza do zahraničia, a teda nemohol by byť pri prerokovávaní tohto bodu, či je všeobecný súhlas, aby sme tento bod ukončili dnes po..., o pätnástej?

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Nie? Dobre. Takže vyhlasujem prestávku do 11.15 hod. a budeme hlasovať o tomto mojom návrhu.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa ospravedlňujem. Ja len chcem pripomenúť opäť výbor pre kultúru a médiá, 12.05, tak ako som to avizoval včera. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás pozval na dnešnú, dnešný seminár a diskusné fórum na tému Vodná politika na Slovensku, ktoré sa bude konať od 13.00 do 16.00 hod. v kinosále Národnej rady. Ste všetci vítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja by som si dovolil opätovne apelovať na vás a na vedenie parlamentu, aby ste zabezpečili informáciu od ministra vnútra aj v písomnej podobe, tak ako sa sluší a patrí, pretože zatiaľ odznelo len ústne a my ho nemáme ešte stále ani v elektronickej, ani v písomnej podobe, takže, a je to v súlade s rokovacím poriadkom, takže žiadam vás, aby ste naplnili rokovací poriadok. Ďakujem.

  • Takže do 11.15 hod. vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takže pokračujeme hlasovaním o návrhu, aby sa informatívna správa o využívaní Letky ministerstva vnútra prerokovala, a teraz sa opravím, nie o 15. hodine, ale hneď po skončení bodu interpelácie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 83, proti 35, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave, v zlúčenej rozprave, kde je prihlásený písomne pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 483, a o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 485.

  • Kolegovia a kolegyne... A, nechce sa mi hovoriť. Ak sa tu niekto nudí, tak radšej nech by išiel von. Myslím si, že keď sa nemáme počúvať, tak to nemá zmysel.

    Vzhľadom na to, že Béla Bugár prehovoril niečo o tom, jako prebiehali rokovania, chcel by som k tomu povedať aj ja, nechcem vykopávať nejakú vojnovú sekeru, len teda aby sme si povedali celkovo, ako sme sa dostali do tohoto bodu. Keď sme sa minulý týždeň stretli na grémiu, tak v prvom rade sme ako opozícia chceli získať čas na to, aby to nebolo o tom, že budeme hneď, v pondelok sa stretneme...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím kľud, pán poslanec Hrnko, Bugár, poprosím kľud.

  • ... v utorok hneď má byť prvé čítanie, v stredu druhé, tretie a tak, ako teda bolo povedané, že čím skorej aby ste to spláchli. Áno, získali sme čas, získali sme týždeň. Myslím si, že ten týždeň určite veci pomohol, ale od začiatku sme hovorili, že predkladáme päť návrhov, o ktorých si myslíme, že koalícia, ak má úprimný záujem riešiť problém a zrušiť amnestie, by nemala mať s nimi problém.

  • Ruch v sále. Zaznenie gongu.

  • Zároveň sme hovorili, že aj v miere toho ústupku zo strany koalície budeme my schopní získať podporu našich vlastných poslancov, lebo jednoducho naši poslanci nehlasujú jako opičky, dáte banánik a zahlasujú, ale jednoducho chcú byť o tom presvedčení, za čo hlasovať majú.

    A preto aj dnes stále platí to, že predpokladám, že aj miera podpory vašeho návrhu bude priamo úmerná ústupku, ktorý ste boli schopní spraviť. Dnes zároveň je pravdou podľa vašeho definitívneho stanoviska, že nemáte ako koalícia k dispozícii hlasy, lebo aj keď fašisti najprv povedali, že vás podporia bez akýchkoľvek pripomienok, potom sa možno teda spamätali, povedali, že keď tam nebudú všetky milosti v prípade Michala, alebo teda v prípade Kováča, prezidenta Kováča v kauze Technopol, tak vás nepodporia.

    Takže súčasný stav je taký, že amnestie prejdú nie preto, lebo sa koalícia rozhodne, nie preto, lebo sa Budaj rozhodne spoločne s opozíciou, ale preto, že sa dohodneme. Toto je dnešný stav, preto ak akokoľvek dopadne výsledok hlasovania, tak to bude buď nedohoda naša spoločná a naša spoločná zodpovednosť, alebo spoločná dohoda a naše možno teda spoločné víťazstvo a historický míľnik.

    Históriu poznáme. Asi nemá zmysel hovoriť o tom, že Mečiarove amnestie bol naozaj morálny suterén a možno, áno, aj Kováčove amnestie v prípade kauzy Technopol bol morálny suterén. Preto ma veľmi mrzí, že sa veľmi, veľmi, veľmi bránite tomu, aby sme všetky tieto, nie amnestie, pardon, milosti, aby sme všetky milosti v kauze suterén, v kauze suterén, á, suterén (povedané so smiechom), v kauze Technopol zrušili. Ale možno celkom dobre je to kauza suterén.

    Čiže je nemorálne, je veľmi nemorálne dávať amnestiu za to, že je podozrivá štátna organizácia, že uniesla svojho vlastného občana do druhého štátu. Je rovnako nemorálne dávať milosti kamarátom svojho syna a zakrývať páchateľov obrovského podvodu. Hovorím ešte raz, preto ma veľmi, veľmi mrzí na vašom postoji, že si hľadáte akékoľvek výhovorky a naozaj veľakrát aj hlúpe výhovorky aj z úst predsedu Národnej rady, že milosti sú už dávno skartované, a dnes kolega Grendel sám tie milosti tu k dispozícii mal a predložil dôkaz, že milosti v kauze Technopol nie sú skartované a bola by to len dobrá vôľa z vašej strany, že by sme všetky tieto nemorálne milosti zrušili.

    Lenže zrejme medzi týmito ľuďmi, ktorí by zrazu boli vystavení trestnému stíhaniu, je človek, ktorý, ako sa hovorí, má nahratého každého a je lepší nahrávač jako ja. A taký, tento človek by vás asi vedel alebo rôznych ľudí z vašich strán vydierať správnym spôsobom, nechcete to dopustiť, a preto si vymýšľate výhovorky, prečo milosti v prípade kauzy Technopol nechcete zrušiť.

    Je to vaša zodpovednosť, lebo, ako som povedal na začiatku, predpokladám, že aj veľkosť ústupku v prípade tých piatich návrhov alebo požiadaviek, akokoľvek to nazveme, z vašej strany je aj zároveň, predpokladám, priamoúmerná podpore opozičných poslancov, ktorú vám zrejme budeme vedieť poskytnúť pri finálnom hlasovaní.

    Jedna história je to, čo sa stalo, druhá história je to, ako pristupovali politické strany v snahe zrušiť amnestie. Pre kolegu Budaja to bola životná úloha presadiť tento návrh na tomto mieste a som veľmi rád, že sa k tomu blížime, a ja pevne verím, že na konci zdravý rozum zvíťazí a sa nám to spoločne podarí. Zároveň je tu veľká časť tejto sály, ktorá dvadsať rokov obhajovala nemožnosť zrušenia amnestií. Uvedomujem si, že idete urobiť tzv. salto mortale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Budaj, poprosím vás o kľud v sále.

  • Uvedomujem si, že idete urobiť dnes salto mortale, alebo teda také salto smrteľné, že idete otočiť svoj vlastný názor a zrazu idete bojovať za zrušenie amnestií, hoci dvadsať rokov ste ich hlavne ústami predsedu Fica obhajovali. Takisto aj strana SNS ich dlhodobo obhajovala a ani len náznakom nepodporila nikdy návrh na zrušenie amnestií. Čiže z tohto pohľadu môžeme byť veľmi vďační ľuďom, ktorí tento zápas v tejto historickej chvíli alebo k tejto historickej chvíli začali, či to teda bol kolega Budaj, či to boli ľudia, ktorí sa podpisovali pod petíciu, či to boli ľudia, ktorí natočili film Únos a, áno, prispela k tomu aj smutná udalosť smrti pána prezidenta Kováča.

    Každopádne ma mrzí prístup koaličných strán, že ste neukázali podľa mňa dostatočnú veľkosť a že ste sa možno v niektorých veciach zbytočne zasekli, lebo ustúpiť návrhu napríklad, aby vedľajším účastníkom konania bol prezident a vláda, chcelo naozaj iba minimálnu vôľu z vašej strany. Bohužiaľ, ste to nedokázali.

    Možno chápem to, že nechcete ustúpiť v návrhu, ktorý sme navrhovali, že teda aby Ústavný súd nemohol konať ex offo, to znamená sám od seba, keď Národná rada schváli uznesenie, a my sme navrhovali teda, aby na Ústavný súd sa obrátilo takisto, ako inokedy v iných prípadoch, 30 poslancov, aby teda povedali, aký majú problém so zrušením amnestií. Čiže chápem, že vlastne bolo by pre vás zrazu problém, keď teraz hráte na demokratov, že ktorí chcú zrušiť amnestie, že zrazu by ste sa tridsiati museli podpísať pod návrh, že vlastne s tým zrušením amnestií nesúhlasíte. Ale tam sme takisto ponúkali možnosť, ktorá aj dnes je vlastne v systéme, aby tento protest, alebo teda tento návrh na Ústavný súd dával generálny prokurátor.

    Stačilo by, aby ste presvedčili svojho generálneho prokurátora, aby teda ten protestoval proti snahe Národnej rady alebo ústavnej väčšiny v Národnej rade zrušiť amnestie prezidenta, zastupujúceho prezidenta Mečiara, ale, bohužiaľ, nevyšli ste v ústrety podľa mňa tejto našej teda férovej snahe a bolo by to spravodlivé. Lebo nevidíme dôvod, aby sme vlastne v tejto špeciálnej veci alebo v prípade amnestií dovoľovali Ústavnému súdu, že môže hocikedy vlastne do konania vstúpiť bez toho, aby prišiel k nemu nejaký legitímny návrh.

    Predseda Dango, Danko na grémiu argumentoval tým, že zavádzate to preto, lebo sa bojíte, lebo keď náhodou v budúcnosti nejakí blázni získajú ústavnú väčšinu na Slovensku a budú chcieť porušiť všetko možné, všetky možné amnestie, všetky možné milosti, aby ten Ústavný súd to mohol zastaviť. Tak chcel by som z tohto miesta upozorniť kapitána, právnika vraj, Danka, že ak niekto, nejakí blázni tu raz získajú ústavnú väčšinu, tak nemusí ich brzdiť nejaký Ústavný súd, lebo tí blázni, ak získajú ústavnú väčšinu, v prvom rozhodnutí Ústavný súd zrušia, lebo keď raz ju budú mať, tak ústavným rozhodnutím alebo ústavným zákonom môžu bez problémov Ústavný súd, tú prekážku, zrušiť. Tak znova to je také, skôr si myslím falošný argument z vašej strany, a úplne zbytočný.

    Veľmi ma mrzel výstup kapitána Danka dnes, kedy znova, tak ako včera vlastne, skočil de facto do vystúpenia Lucii Nicholsonovej, kedy silou-mocou, lebo vybavil si akurát priamy prenos na TA3-ke, lebo neviem teda, či ste to videli, na TA3-ke bežala normálne relácia, v momente, jak sa sem kapitán postavil, preplo sa a išiel kapitán v priamom prenose. Takže bolo to dosť trápne, úbohé divadielko, kedy vbehol pred faktické poznámky a takýmto spôsobom takúto vážnu vec, alebo teda diskusia, ktorá tu prebiehala, manipuloval.

    Dnes opäť keď vystúpil, alebo vystupoval kolega Gábor Grendel a argumentoval tým, že je falošný argument, že milosti v prípade kauzy Technopol sú skratované, tak znova mu a v tomto prípade ani nie že skočil pred faktické poznámky, ale skočil mu rovno do reči, hoci neviedol schôdzu, upozorňujem na to, že naozaj, že tento človek tu všetky možné pravidlá, ktoré tu doteraz boli zaužívané alebo ktoré sú v rokovacom poriadku, porušuje, skočil mu do reči s tým, že ho upozorňuje, že porušuje základné ľudské práva ľudí, ktorí dostali milosti prezidenta Kováča. Hoci Gábor Grendel tu čítal oficiálne dokumenty z prezidentskej kancelárie, ktoré boli anonymizované, to znamená, vyčiernené všetky údaje, ktorými by sa dal identifikovať konkrétny človek, o ktorom čítal a z ktorých teda úryvky tých milostí čítal. Nesvedčí to o ničom inom, ibaže kapitán Danko ten svoj právny titul získal zrejme veľmi pochybne tak isto, ako získal v Mečiarovej privatizácii podnik Lesostav Revúca a následne Montostroj Košice.

    Zároveň ma veľmi mrzí, že kapitán tu kritizuje niekoho za porušovanie základných ľudských práv, keď včera z miesta v podstate svojho predsedníckeho, z funkcie predsedu Národnej rady, z funkcie prvého medzi rovnými, tu v podstate dokázal, že nahliadal do zdravotnej dokumentácie mojej a môjho kolegu a bratranca Jozefa Viskupiča. Kapitán Danko v priamom prenose sa priznal k spáchaniu trestného činu zrejme v spolupráci s ministrom Gajdošom, ktorého dosadil do funkcie ministra obrany, lebo len tam má prístup do Vojenského archívu, kde sa k týmto dokumentom mohol dostať. Určite sa nemohol dostať k týmto dokumentom do mojej zdravotnej karty u mojej lekárky, lebo tam informácie o odvode nie sú, takisto sa nemohol dostať do zdravotnej dokumentácie lekárky Jozefa Viskupiča. Čiže máme predsedu parlamentu, ktorý v priamom prenose bez problémov pácha trestný čin, v priamom prenose porušuje základné ľudské práva, ešte sa na tom smeje a na druhý deň neváha človeka, ktorý ničím neporušil základné ľudské práva, kritizovať z toho, že ich porušuje, vstupovať do jeho vystúpenia, zneužívať svoju moc v situácii, kedy tu chceme naprávať krivdy minulosti.

    Tým som chcel poukázať na to, že zrejme síce dnes možno napravíme jedny krivdy minulosti a hriechy minulosti, ale znova nám tu rastie niekto, kto si myslí, že stojí nad zákonom a že moc mu dáva rozum a pravdu do rúk. Nie. Týmto krokom, ktorý dnes, pevne dúfam, že urobíme, odstránime krivdu, ale zároveň nám to dáva veľkú zodpovednosť, aby sme si strážili slobodu a strážili to, aby sa znova takéto krivdy nediali a aby sme bláznov, ktorí sa omylom dostali do vysokých pozícií, strážili v tom, aby tú svoju moc nezneužívali.

    Možno pre vás sú to maličkosti, pre ľudí, ktorí možno čítajú alebo vystupujú iba vtedy, keď im niekto niečo napíše alebo prikáže, aby vystúpil a dokáže zo seba vygenerovať maximálne dve-tri vety alebo dve-tri minúty. Pre mňa to maličkosť nie je. A veľmi je mi ľúto napríklad Jozefa Mihála, keď vy ho tu obmedzujete, že on môže vystúpiť maximálne 10, resp. 20 minút. Pri napríklad štátnom rozpočte sa to jednoducho nedá. Pri zákonoch, kde treba ísť do hĺbky, a veľa z nás alebo v našom klube je veľa ľudí, z ktorých každý sa vyzná v nejakej tej oblasti, vy sem predložíte kľúčový zákon a chcete, aby sme boli limitovaní, lebo si to niekto hore vymyslel. To, čo robíte, kroky, ktoré podporujete, či už kapitána Danka, to, čo páchate voči prezidentovi, je, bohužiaľ, znova návrat mečiarizmu.

    Čiže paradoxne bojujeme tu a dnes možno sme na jednej lodi, že spoločnými silami budeme naprávať krivdy mečiarizmu spred 20 rokov, na druhej strane dennodennými krokmi umožňujete plíživý návrat mečiarovských metód, len dnes ma mrzí na tom omnoho viac to, že vás kryjú ľudia napríklad zo strany MOST - HÍD, ktorá tu dlhé roky voči mečiarizmu bojovala. Lebo to, akým spôsobom chcete lynčovať prezidenta Kisku, či už pri letoch, v ktorých sme vás usvedčili včera z toho, alebo ministra vnútra usvedčili z toho, že klamete, či pri tom, že ide poklepať nejaký základný kameň, hoci premiér Fico chodí klepať základný kameň každý týždeň niekde nejakej súkromnej firme, pri každom vašom útoku, ktorý voči prezidentovi robíte, to je plíživý, odporný návrat mečiarizmu.

    A by som vás chcel pri tejto príležitosti vyzvať k tomu, že keď podľa vašich slov dnes by sme prišli k tomu, že spláchneme Mečiarove amnestie, tak by som chcel, aby ste v sebe spláchli chúťky na tieto mečiarovské kroky a praktiky. A keď sem prišiel Erik Tomáš, ktorý teda nepochybujem o tom, že je strojca týchto útokov, hlavne aby si vstúpil on do svedomia a takéto mečiarovské praktiky proti prezidentovi Kiskovi neaplikoval. Lebo to, čo robíte dnes vy voči prezidentovi Kiskovi, je presne ako cez kopirák to, čo robil zastupujúci prezident Michal, á, pardon, Vladimír alebo čo robil premiér Mečiar voči prezidentovi Michalovi Kováčovi. Presne takýmito urážkami, presne takýmito útokmi to začínalo a vieme, ako to skončilo.

    Čiže chcel by som vás pri tejto situácii alebo pri tejto chvíli vyzvať k tomu, aby sme dnes pochovali mečiarizmus celý, ako bol. Jeden hriech napravme a pochovajte v sebe chúťky aplikovať mečiarovské praktiky voči opozícii a voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec Matovič, registrujem päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Myslím, že v tom momente, kedy si hovoril o pánovi kapitánovi Dankovi, je jasné, že tento človek, ktorý každým svojím vystúpením v pléne Národnej rady, našťastie ich nie je veľa, máme skoro mlčiaceho predsedu Národnej rady, dokazuje, že na funkciu predsedu Národnej rady jednoducho nedorástol. Myslím si, že tam je omylom. A na to ostatné vystúpenie, ktoré bolo včera, posunul hranicu politického zápasu až na úroveň oznamovania toho, kto má aké zdravotné karty, kto má akého lekára, a myslím si, že toto jednoznačne kvalifikuje tohto pána na to, aby bolo celému národu jasné, že predseda Národnej rady je vo svojej funkcii omylom.

    Myslím a ďalej budem teda skúmať a podrobne sa tým zaoberať, akým spôsobom tomuto človeku pomôcť, pretože jeho formálna autorita, kde sám sa musí hecovať, asi 5- alebo 6-krát musí povedať, že ja, predseda Národnej rady, to nerobí a neviem si spomenúť, ktorý minister, premiér ani prezident, a z tejto pozície v jednom kuse pripomína svoju formálnu autoritu, lebo tá prirodzená totižto v jeho prípade odišla absolútne mimo, keď začal v politickom boji zneužívať zdravotné údaje.

    Chcem ubezpečiť kolegov, že nikto z nás to robiť nebude, nezaujíma ma, či má niekto chorú štítnu žľazu alebo šelest na srdci, a v politickom zápase toto zneužívať asi by sme nemali nikto. Je absolútnou hanbou, že to robí predseda Národnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem. Nerozumiem, prečo hovoríme o tom, že tento návrh vládnej koalície je nejakým kompromisom alebo je nejakým ústretovým krokom k zrušeniu Mečiarových amnestií. Ústretovým krokom alebo kompromisom by bolo, keby koalícia prijala opozičný návrh, ktorý je, ešte raz, jednoduchší, priamočiarejší a prípadne ho v druhom čítaní pripomienkovala. To by bola ústretovosť.

    A napríklad aj rešpektovaný právnik a bývalý predseda Ústavného súdu pán Mazák hovorí, že nerozumie, prečo majú poslanci najprv podávať návrh, potom má parlament prijímať ústavnou väčšinou uznesenie o zrušení amnestií, nadväzne sa začne konanie na Ústavnom súde a všetci budeme čakať dva mesiace, ako sa zachová Ústavný súd, keď na to všetko stačí ústavný zákon, ktorým sa dosiahne sledovaný účel bez akýchkoľvek nadbytočných úkonov. A takisto ďalej hovorí o tom, že je to nebývalé posilňovanie Ústavného súdu a neexistuje precedens, aby Ústavný súd dostal trvalú možnosť rušiť niečo, čo bolo prijaté ústavnou väčšinou poslancov Národnej rady.

    Tieto argumenty pravdepodobne vedia všetci právnici alebo všetci dobrí právnici, ktorí tu sedia, určite ich vie aj pán Kresák, a preto tento návrh vôbec nepokladám za nejaký kompromis, skôr je to právny kotrmelec a je to, len vyjadruje neochotu vládnej koalície nejakým jednoznačným a jednoduchým spôsobom tie Mečiarove amnestie skutočne zrušiť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, na prekvapenie vystúpenie také, že sa tu veľmi ťažko ale dalo vydržať v tejto sále, len niekoľko slov, ani nie k tomu, čo hovoril pán poslanec, lebo k tomu teda ja vôbec nepociťujem potrebu zaujať stanovisko, ale v súvislosti s jeho vystúpením.

    Po prvé, máme druhé čítanie. Druhé čítanie je, ako ho pozná, každý ako mierne informovaný človek vie, že slúži na to, aby sme teda posudzovali predloženú právnu úpravu a hovorili o nej. Prvé čítanie je všeobecne rozprávať súvislosti a všetko a tak ďalej. Toto je druhé čítanie, 99 % vystúpenia pána poslanca uniklo pani podpredsedníčke dôsledne mimo zmyslu druhého čítania. Volebný míting, taký ten a dobre pre, dobre teda z tej najnižšej kategórie, dourážať súperov hlava-nehlava.

    Mňa uráža zásadným spôsobom, aby sa niekto správal k predsedovi parlamentu týmto spôsobom, kapitán, nezmysly a tak ďalej. Sem priniesol tento pán poslanec spôsoby, ktoré Mečiar, to, čo som tu zažíval, takéto hanebnosti tu nikdy neboli v tomto parlamente. Tento parlament sa dostal do situácií, že v polovici vystúpení napríklad tohto pána znechutene odchádzajú ľudia zo sály, pretože nie sú naučení na také spôsoby.

    Normálna diskusia, vecná o tom, ja mám, možno mať odlišné názory, každý máme emócie, jak ja cítim častokrát emočne veľmi silné vystúpenia kolegov, musíme ich zniesť, to je naša nevyhnutná profesionálna výbava. Ale zmysel nejak sa urážať, rozprávať od veci, flagrantne, úmyselne a verejne porušovať rokovací poriadok ako zákon a vyprávať o tom, že je nositeľom nejakej spravodlivosti a naprávať niečo z minulosti, vôbec to tak nie je. Vôbec to tak nie je.

    Vecne zmysluplné, odborné vystupovanie potrebujeme. Potrebujeme, aby názory, ktoré v spoločnosti sú diferencované, aby tu odzneli a aby viedli sme dialóg a aby sme ich zlaďovali. Aby sme vytvárali niečo zmysluplné, aby spoločnosť mohla fungovať, aby nebola v nezmyselných rozporoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Tomáš.

  • Pán poslanec Matovič, asi by ste to chceli, aby som vám opätoval podobným spôsobom tie neustále útoky na moju osobu, ktoré tu predvádzate od môjho návratu do parlamentu, ale ja to neurobím, už som sa viackrát vyjadril, že ja sa takto v politike prezentovať nechcem a na vašu úroveň určite nikdy neklesnem.

    Ale to, čo chcem povedať, ja naozaj nerozumiem tomuto plamennému prejavu v čase, keď vieme, že pred malou chvíľou bol podpísaný pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu riešenia, ktorý bol podpísaný všetkými zástupcami politického spektra v parlamente s výnimkou Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorý má umožniť spoločné hlasovanie vládnej koalície a opozície za zrušenie Mečiarových amnestií. Ja fakt tomu nerozumiem a mám pocit, podľa mojich informácií, ktoré mám, že pod týmto pozmeňovacím návrhom sú podpísaní aj vaši zástupcovia.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. No, som presvedčená fakt o tom, že to zverstvo amnestií chceme odstrániť a že zneužitie štátu nesmie zostať nepotrestané. Ale som presvedčená, že v tom, ako postupuje vládna koalícia, teda špeciálne pán predseda Danko, tak ten prekračuje svoje právomoci práve svojimi zásahmi. Obávam sa, že pán predseda je zaľúbený sám do seba a do svojej funkcie, a toto ovplyvňuje veľmi jeho konanie.

    Hovoríte, aspoň koaliční poslanci stále hovoria, že tento návrh je kompromisom, ale je to kompromisom iba koalície, nie opozície s koalíciou. Takže v tom je zásadný rozdiel.

    Pozmeňovák, ktorý je predkladaný spoločne, možno vylepšuje niektoré veci, ale my stále napádame ten spôsob, akým sa vzniku zákona ujala samotná koalícia. Zopakujem, že sme všetci radi, že konečne sa prelomila tá bariéra, ale ak sa vieme poškriabať priamo, je zbytočne škriabať sa cez celú hlavu. V tom možnože len, že to tá zložitosť, ktorú ste vniesli do vyriešenia celej tejto, celých amnestií, je možno naozaj zbytočný prvok, ktorý nijako neprinesie, môže aj nepriniesť práve uspokojivé doriešenie celého tohto. A možnože o pár rokov budeme tieto zmeny znova rušiť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Pán kolega Číž, mali by ste, išli ste upozorňovať v svojej faktickej predsedajúcu na to, o čom by malo byť vystúpenie poslanca v druhom čítaní, ale akosi ste zabudli, že faktická zasa mala by byť o tom, že reaguje sa na samotného poslanca alebo toho predrečníka. Takže nemôžete upozorňovať tak, ako to máte vo zvyku, že keď ste nám tu obhajovali, že vlastne poslancovi stačí desať minút, a rozprávali ste dvadsať, tak takisto aj dnes nemôžete kritizovať, že niekto porušuje rokovací poriadok tým, že porušujete rokovací poriadok. A ak ste znechutený z toho, že aj vám osobne som nadstavil viackrát to zrkadlo a hovoril som o nejakom dieťati, nebudem to dnes opakovať, ale keď budete chcieť, zopakujem vám to, tak čoskoro budete mať možnosť zrejme aj tajne hlasovať a môžete ma zbaviť mandátu, zbavíte sa tej nechutnosti, pred ktorou utekáte, a budete mať pokoj. Urobte to, ja vám držím palce, aby ste našli odvahu.

    Erik Tomáš, hovoríte, že útoky nebudete opätovať. Ja som v čom útočil? Ste oficiálnym šéfom poradcov predsedu vlády, vieme, že SMER neurobí nič, žiaden krok bez toho, aby to nemal marketingovo schválené od vás. Koalícia neurobí žiaden spoločný krok bez toho, aby to neurobil SMER alebo to neodobril teda Fico na začiatku, tým pádom akýkoľvek útok a podlý útok a podlé útoky voči prezidentovi v poslednej dobe idú z vašeho pera, jednoducho sa pod to podpisujete. Ja som na vás neútočil, ja som iba pomenoval skutočnosť. Jednoducho ľudia musia vedieť, kto tu dáva posledný pečiatku pod to, že ideme teraz zaútočiť na prezidenta, lebo získame tých stratených voličov. Jednoducho tieto podlosti idú z vašeho pera, neskrývajte sa, čestne sa voči tomu postavte, lebo potom ste zbabelí ako kotlebovci.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán Matovič bol posledným písomne prihláseným do rozpravy. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo sedem pánov poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • Neviem, skúste ešte raz, skúste si povytiahnuť kartu, pán poslanec. Počkáme ešte na pána poslanca Kresáka. Poprosím technikov, keby pomohli pánovi poslancovi. Aha, ďakujem pekne, dobre. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo osem pánov poslancov.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v skutočnosti len krátko. Opäť si dovolím na vás apelovať, aby ste neboli alibistami. Poslanec Národnej rady dostal od občanov mandát, aby niesol zodpovednosť za politické rozhodnutia. Rušenie Mečiarových amnestií je politickým rozhodnutím. Je rozhodnutím, že politicky odstránime všetky prekážky, aby sa zlo mohlo pomenovať tak, ako sa má. Kto spáchal trestný čin, kto páchal neprávosti v mene štátu alebo štátnymi inštitúciami voči občanom vlastnej krajiny. Je to politické rozhodnutie a ja si myslím, že to politické rozhodnutie má zostať tu na pôde Národnej rady.

    Preto ja zmenu ústavy, tak ako som zrýchlené konanie neodsúhlasil, tak neodsúhlasím ani nebudem hlasovať ani za zmenu ústavy a nebudem hlasovať ani za zmenu v organizácii činnosti Ústavného súdu. To neznamená, že nepodporím či už deklaráciu, alebo návrh, ktorý sme predložili s pánom kolegom Budajom, pod ktorý som sa podpísal aj ja sám.

    A úprimne musím povedať, že si myslím, že najčistejšie, najlepšie riešenie je to, čo predložil pán kolega Budaj. Predložil ho opakovane. Nie je možné hovoriť o politikárčení zo strany vládnej koalície, pretože na tejto strane je tá snaha permanentná, opakujúca. Kým vládna koalícia na čele s Robertom Ficom úspešne blokovala rušenie Mečiarových amnestií, práve preto dovoľte, aby som na vás apeloval. Aj vládna koalícia, mali sme tu dneska počuť aj z úst predsedu MOST-u - HÍD, že je to kompromis, návrh, ktorý predložila vláda. Ja s tým súhlasím, ale je to kompromis vládnej koalície, nie naprieč politickým spektrom v tomto parlamente. A práve preto by bolo lepšie, keby to rozhodnutie bolo prijaté v tej podobe, že kto s tým nesúhlasí, aby sa podpísal pod podanie na Ústavný súd, aby Ústavný súd preskúmal súlad s Ústavou Slovenskej republiky a s ústavnosťou ako takou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy, pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojíme pred závažným rozhodnutím. Toto nebude obyčajné hlasovanie. Bude to hlasovanie o tom, či sme po dvadsiatich rokoch ochotní a schopní znovu vložiť dôveru do rúk štátnej moci. Tá jediná je našou ústavou a zákonmi splnomocnená k tomu, aby súdila a trestala. Nazývame sa demokratickou krajinou, a to, čo teraz prichádza, je veľkým testom demokracie, lebo právo a spravodlivosť by mali stáť na piedestáli hodnôt.

    Pred dvadsiatimi rokmi štátna moc amnestovala samu seba zo zločinov proti ľudskosti. Išlo o kruté a neľudské zaobchádzanie, mučenie, zavlečenie a vraždu. Nachádzame sa v tej istej rokovacej sále Národnej rady, z ktorej po dlhé roky vychádzali posolstvá, ktoré ľudí tejto krajiny presviedčali o tom, že o spravodlivosť a o právo sa nemajú a nemôžu uchádzať, lebo tieto vážené hodnoty a cnosti boli v rukách ľudí, ktorí si nezaslúžia ani vážnosť, ani cnosť. Teda neexistovala žiadna skutočná spravodlivosť, žiadne skutočné práva.

    Oprávnene sa pýtame, je tomu dnes inak? Stojím po rokoch na tom istom mieste, odkiaľ Mečiar odkazoval občanom tejto krajiny, citujem: "Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie a objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto bol oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi! Za osem rokov neboli dôkazy. Ako si záchodoví povaľači dovolia povedať, že takéto dôkazy majú? Vo všetkých Lexových prípadoch ste kričali vinný! To kričali aj na Krista, a dneska ho prosíme o odpustenie všetci." Koniec citátu.

    Už len prirovnanie Krista k Lexovi nám hovorí o báze, v ktorej aktéri zločinov a predstavitelia štátnej moci premýšľali. Boli tak arogantní, sebaistí a hlúpi, že zanechali po svojom vyčíňaní množstvo dôkazov a stôp, ktoré by v demokratickom štáte viedli automaticky k pádu vlády a zatýkaniu. Dôkazov je plný spis, ktorý menuje obvinených a zatiaľ neodsúdených, pretože k spravodlivému súdu dosiaľ neprišlo. A prečo? Lebo k tomu nebola politická vôľa. Je absurdné, že spravodlivosť až doteraz visela na šnúrke od gatí vládnej moci.

    Či je tomu dnes inak, zistíme len tým spôsobom, že necháme priechod spravodlivosti. No ak občania tejto krajiny budú konfrontovaní s tým, že spravodlivosť je len fikciou, že týranie, mučenie, zavlečenie a vražda nebudú potrestané, majú možnosť prejaviť svoju vôľu podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 32, ktorý hovorí: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." A verte, že k takémuto odporu budeme občanov nabádať okamžite, keď bude zrejmé, že zákonné prostriedky a štátna moc budú znovu zneužité na účely brzdenia spravodlivosti.

    Vy, členovia vlády a vládni poslanci, sa dnes upisujete tomu, že pred tvárou verejnosti sľubujete, že urobíte všetko pre to, aby ste umožnili priechod spravodlivosti. Nezlyhajte, prosím.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Reagovať na vás chcú s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Kollár a pani poslankyňa Cigániková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa chcem rovnako stotožniť s rozpravou pani poslankyne Blahovej. Nebolo to ani z našej strany veľmi jednoduché rozhodnutie, nakoľko tá nedôvera z jednej, z druhej strany je veľká. Ale dnes si uvedomujeme, že ak naozaj chceme zrušiť Mečiarove amnestie, asi pravdepodobne to je jediná možnosť, ako sa dohodnúť naprieč celým spektrom. Určite všetci za to hlasovať nebudú, ale ak máme vyslať ľuďom nejaký signál, a teraz ja tu úplne kašlem na celého Mečiara, ale nejaký signál pre ľudí, že konečne chceme naprávať a odstraňovať dvojkoľajnosť takzvanú a tú nespravodlivosť toho rovného a rovnejšieho a vyslať signál aj, aj niektorým politickým banditom, ktorí si myslia, že tá beztrestnosť bude navždy fungovať, tak toto je ten signál, aby si boli istí, že aj keď dnes, možno v minulosti boli pri moci a vedeli sa zabetónovať takýmto spôsobom, že tá beztrestnosť tu nebude a že ich tá spravodlivosť raz dostihne. Toto je veľmi dôležitý signál smerom pre ľudí, aby si každý mohol uvedomiť, že naozaj tu začíname niečo pre tých ľudí robiť a že túto dvojkoľajnosť rovný, rovnejší ideme odstraňovať. Pani Blahová, veľmi pekne ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Natália, pravdivý prejav, pravdivé slová, až lezú pod kožu. A keď som ich počúvala, tak som len dúfala a myslela som na to, že veľmi dúfam, že si tí, ktorí si zvolili obkľuku, veľkú obkľuku zrušenia Mečiarových amnestií a nešli priamo, ale idú cez Ústavný súd, dúfam, že si uvedomujú dôsledky toho, čo sa stane s nádejou a s dôverou ľudí, o ktorých si ty, Natália, hovorila, pokiaľ by naozaj bol tento prípad navždy pochovaný.

    Ja naozaj budem dúfať a veriť, že ten záujem zrušiť amnestie je úprimný, aspoň vo väčšine vo vláde, ale stále mám obavy, že sa môže stať niečo naozaj zlé, pretože tie následky, ktoré potom môžu prísť, bude jednak fakt naozaj beznádej, nedôvera a bude to potvrdením toho, čo dvadsať rokov sme teda ľuďom vysielali. A myslím si, že môžu prísť protesty vo forme nie veľmi príjemnej ani pre nás, ale hlavne pre tých, ktorí možno dnes kalkulujú. A ak si mysleli alebo ak si nebodaj myslia, že formou Ústavného súdu a že si proste umyjú ruky nad tým, že to, ak to neprejde a ak budú zamietnuté znova Mečiarove amnestie, tak ak si mysleli, že si umyjú ruky a povedia, "no my za to nemôže, to oni", tak ja si myslím, že ľudia nie sú na hlavu padnutí. A myslím si, že aj Natália chcela povedať to, že si to budeme veľmi strážiť a budeme veľmi dávať pozor na to, ako to celé dopadne. A myslím si, že to budú robiť aj ľudia.

    Takže ešte raz vyjadrujem nádej, že to dopadne celé dobre a že vaša snaha, milá vládna koalícia, je úprimná.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová nechce reagovať na faktické poznámky. Kolegyne, kolegovia, už neudelím slovo pánovi poslancovi Budajovi. Pán poslanec Poliačik, ako vidíte, sa nenachádza v rokovacej sále, takže stráca poradie.

    Ale mám pre vás jeden oznam. Bola nesprávne uvedená informácia o tom, kedy budeme prerokúvať informáciu o využívaní letky ministerstva vnútra. Pán Hrnčiar tvrdil, že to bude po bode interpelácie. Bod interpelácie dnes nie je, len aby v tom bolo jasno. Podľa schváleného programu máme iba hodinu otázok. Tá informácia o využívaní letky bude hneď po hodine otázok a interpelácie budú až 6. apríla. Tak sme si to schválili.

  • Reakcie z pléna.

  • No, pozrite sa, ja som dostala za úlohu, samozrejme, ošetriť to, čo, kde sa stala chyba, presne tak. Takže môžme to pokojne otvoriť pred hodinou otázok ešte raz. Myslím, že nás tu bude aj viacej, budeme uznášaniaschopní, môžme o tom hlasovať. Zatiaľ vám želám dobrú chuť a vidíme sa o tej druhej s hodinou otázok s tým, že túto nezrovnalosť budeme musieť nejakým spôsobom odstrániť.

    A ešte teda, dobre, ešte procedurálny, pán poslanec Baránik.

  • Pani predsedajúca, ja mám návrh, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli na tom, ako to má byť a teraz hneď.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pozrite sa, pán Hrnčiar uviedol, že to bude po interpeláciách, ktoré dnes nie sú. Ako...

  • Reakcia z pléna.

  • Chápem. Pretože on si myslel, on si myslel, že interpelácie dnes budú. No vznikla nezrovnalosť. V každom prípade pri všetkej úcte, pán Baránik, vyriešime to o tej druhej.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak predsa len ešte pani poslankyňa Blahová, keďže máme stále minútu do dvanástej, či pani poslankyňa Jurinová, pardon. Nech sa páči.

  • Ja len, pani podpredsedníčka, aká nezrovnalosť? Lebo my sme hlasovali, že budú, bude pokračovať rozprava o letke po interpeláciách, čo je teda budúci týždeň. Takže jasne sme hlasovali.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani Jurinová, ja vám rozumiem. Ja rozumiem aj pánovi poslancovi Baránikovi a ja som na vašej strane. Vyriešime to o 14.00 hodine. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred tým, než začne hodina otázok, schôdzu bude viesť pani podpredsedníčka Nicholsonová, ja som tu len preto, aby som trochu vyriešil tú situáciu, ktorá vznikla pri hlasovaní, kedy sme na podnet opozície dali hlasovať o tom, aby informácia o využívaní Letky ministerstva vnútra bola po interpeláciách. Keďže opozícia, pán poslanec Viskupič tvrdil, že sú dnes, žiaľ, naša chyba, že sme si neuvedomili, že sú schválené až na budúci týždeň. Myslím si, že sme dospeli teraz k dohode, len sa musím opýtať, či je všeobecný súhlas teda, aby sme dokončili rozpravu o amnestiách s tým, že tento bod by išiel potom. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je. Ďakujem.

    Takže odovzdávam vedenie schôdze pani podpredsedníčke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, ešte dvojminútová prestávka, začneme o 14.07 hod.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred tým, ako začneme oficiálne hodinu otázok, tak by som na balkóne chcela privítať študentov z Gymnázia Janka Jesenského z Bánoviec nad Bebravou. Dobrý deň, vitajte medzi nami.

  • A teraz v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teda

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 13 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 59 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní sú: minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho minister obrany Peter Gajdoš, minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister financií Peter Kažimír, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, ale naňho nie sú ani otázky.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. A teraz vás poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Petra Náhlika: "Vážený pán predseda vlády, môžete nám priblížiť závery rímskeho summitu?"

    Nech sa páči, pán podpredseda. Upozorňujem, že odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň, konkrétne 25. marca 2017, sa v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv konal summit vedúcich predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie. Z hľadiska procedurálnej stránky summitu predchádzalo neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov Únie dňa 10. marca, na ktorom bola dosiahnutá dohoda na elementoch Rímskej deklarácie ako výstupu z tohto podujatia.

    Veríme, že summit vyslal jasné posolstvo smerom navonok, ale i dovnútra, hovoriace o hrdosti z dosiahnutých úspechov Únie za uplynulých 60 rokov a odhodlaní popasovať sa s problémami spochybňujúcimi dnes zmysluplnosť európskeho integračného projektu, o ktorom my nepochybujeme. Možno viacerí očakávali predloženie receptu na vyriešenie všetkých problémov, ktoré trápia Európanov. Nestalo sa však tak, pretože bežné problémy občanov a dôsledky dlhšie trvajúcich kríz nevyrieši jeden alebo dva summity, ani vyhlásenia, ale dennodenná poctivá práca každého z nás, pretože sme rovnako ako naši politickí lídri spoluzodpovední za to, v akej Európe žijeme, aké hodnoty a princípy vyznávame a ochraňujeme.

    Táto zodpovednosť ležala aj na pleciach občanov Veľkej Británie, ktorí sa v referende rozhodli pohnúť smerom od spoločného projektu a vydať sa na samostatnú cestu. Tento moment bol však len povestným vrcholom ľadovca dôsledkov permanentných kríz, v ktorých sa Únia zmieta prakticky celé posledné desaťročie. Išlo o krízy ekonomické, migračnú krízu, o krízy a ozbrojené konflikty v bezprostrednom susedstve Európskej únie či dôsledky terorizmu osobitne bolestivo citeľné v mnohých členských štátoch, ktoré negatívne ovplyvnili jej súdržnosť. To všetko sa podpísalo pod spomalenie ekonomického rozvoja, oslabenie sociálneho piliera, neistotu vo sfére bezpečnosti a celkový pokles dôvery občanov v Európsku úniu.

    Naopak, posilnili sa dezintegračné tendencie v členských štátoch, euroskepticizmus, extrémistické a populistické sily naprieč celým kontinentom.

    Prvým krokom k náprave pre Európsku úniu preto bolo priznanie si krízového stavu, následná identifikácia jeho príčin a načrtnutím východísk z krízy postupne začať situáciu zlepšovať. A tento postup v Únii zabral. Až dva neformálne summity, a to bratislavský a rímsky, ukazujú cestu, ktorou sa máme teraz vydať.

    Ako sa hovorí, všetky cesty vedú do Ríma, ale tá terajšia európska začala už v Bratislave 16. septembra 2017, kedy sa lídri po dlhých rokoch stretli za rokovacím stolom mimo bruselských budov.

    Bratislavský summit ukázal, že ak chceme spolupracovať, dokážeme to v prospech všetkých. V Bratislave sme prišli s cestovnou mapou dielčích krokov na obdobie nasledujúcich šiestich mesiacov, ktoré mali priniesť okamžité pozitívne efekty na každodenné životy občanov Únie v oblasti ochrany vonkajších hraníc, garancie vnútornej bezpečnosti, boja proti terorizmu a posilnenia programov zameraných na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí a podobne.

    Rímsky summit uvedené prístupy a postupy potvrdil a načrtol dlhodobejšiu víziu Únie v jej 27-člennej podobe. Za posledný polrok bol urobený kus dobrej práce napríklad na kontrolovaní migrácie, ochrane vonkajšej hranice spustením rýchloakcie schopnosťou členských štátov vyslať pobrežnú a pohraničnú stráž do najviac zasiahnutých oblastí. Vnútorná bezpečnosť bola posilnená prijatím návrhu na kontrolu strelných zbraní, smernicou proti terorizmu a kontrolou osôb pri prechode vonkajšej hranice elektronickým systémom ETIAS. Viac ako 500 mld. eur bude do roku 2020 mobilizovaných na investície do energetiky, dopravy, zdravotníckej infraštruktúry, podpory malých a stredných podnikov v rámci Junckerovho investičného plánu.

    Ďalšie konkrétne výsledky a úspechy boli dosiahnuté v oblasti jednotného trhu, napríklad zrušenie roamingových poplatkov, spektrum pre trh s 5G internetom, možnosť online obchodu bez geografického blokovania, uzavrela sa obchodná dohoda s Kanadou, prijali sme antidumpingové opatrenia na ochranu nášho trhu. To sú konkrétne výsledky bratislavskej cestovnej mapy, ktoré majú pozitívny priamy či nepriamy vplyv na život občanov Európskej únie.

    Rímsky summit bol oslavným zavŕšením reflexie Európskej únie vo formáte dvadsaťsedmičky. Pripomenul prínos, významný úspech integračného projektu za 60 rokov jeho existencie a vyslal jasné posolstvo o pokračujúcej jednote dvadsiatich siedmich členských štátov Únie, ich odhodlaní pokračovať v budovaní tohto jedinečného mierového projektu na našom kontinente, i napriek jeho súčasným problémom.

    Hoci má Európska únia mnoho nedostatkov a nie je dokonalá, je vôľa ich odstraňovať a veci zlepšovať. Čeliť vnútorným, ako aj vonkajším výzvam je pritom najefektívnejšie možné práve spoločne v rámci Únie. Bez dôvery občanov to ale nepôjde a práve preto sa o jej znovuzískanie musí Únia prioritne usilovať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Náhlik, chcete použiť doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak.

    Nasleduje otázka od pána poslanca Petra Šucu, tá otázka znie: "Vážený pán predseda, aké sú", aha, "aké sú závery Rímskeho summitu?" Tak na to ste odpovedali, že? Myslím, že áno.

    Pán poslanec Michal Bagačka sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, Slovensku je predpovedaný veľmi slušný rast ekonomiky v budúcom období. Ako sa tento rast môže prejaviť v budúcnosti v bežnom živote našich občanov?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pozícia Slovenskej republiky na začiatku roku 2017 je hodnotená z pohľadu makroekonomiky ako veľmi dobrá, najmä keď ju vnímame v kontexte ostatných krajín Európskej únie či eurozóny. Podľa posledných aktualizovaných prognóz Národnej banky Slovenska a zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie je na Slovensku v roku 2017 a 2018 predpovedaný vysoký ekonomický rast s pomerne optimistickým výhľadom aj na ďalšie roky. Len pripomeniem, že Národná banka Slovenska počíta s nárastom hrubého domáceho produktu v tomto roku o 3,3 % a v budúcom až o 4,2 %. Najvýraznejším predpokladom je, samozrejme, príchod automobilového výrobcu Jaguar Land Rover a masívne investície slovenského Volkswagenu s paralelným rozširovaním dodávateľskej siete a rastom exportnej výkonnosti Slovenska, čo iba potvrdzuje správnosť a dynamiku politiky vlády Slovenskej republiky.

    Dominujúcim prvkom súčasnej vlády sú silné sociálne priority, preto nás zaujíma najmä odraz uvedených makroukazovateľov na reálny život občanov. Dovoľte mi v tomto kontexte sústrediť sa na niekoľko vybraných indikátorov.

    Prvým je, prirodzene, nezamestnanosť, ktorá ku koncu februára 2017 dosiahla 8,39 %, pričom si musíme veľmi jasne uvedomiť, že na tomto ukazovateli má výraznú zásluhu politika predchádzajúcej aj súčasnej vlády. Pri tejto miere nezamestnanosti Slovensko naráža na svoj limit, pri ktorom už aj napriek budúcemu rastu ekonomiky nezamestnanosť vzhľadom na svoj charakter nebude klesať príliš dynamicky.

    Druhým faktorom, na ktorý trvalo vláda kladie dôraz, je rast reálnych miezd, pričom je potrebné zdôrazniť, že rast reálnych miezd na Slovensku o približne 4,8 % za uplynulý rok bol najvyšším za posledných desať rokov. Okrem toho je, samozrejme, potešiteľné, že zároveň popri mzde bol zaznamenaný rast finančných benefitov zamestnávateľov vo forme odmien či trinástych platov o 10 % a taktiež nárast nefinančných benefitov, ktoré boli oproti roku 2010 uplynulý rok poskytnuté päťnásobne vyššiemu počtu zamestnancov.

    Je samozrejmé, že rast reálnych miezd nevyhnutne súvisí so základnou otázkou kúpyschopnosti ľudí vo vzťahu k spotrebnému košu. V tejto súvislosti sa musím vrátiť k spomínaným ekonomickým prognózam, ktoré pomerne jasne hovoria, že rast harmonizovanej inflácie, ktorá má zásadný vplyv na spotrebiteľské ceny, sa bude v roku 2017 pohybovať na úrovni 1,3 % a ani predpokladaný nárast inflácie pre rok 2018, čiže 1,9 %, nebude vyšší ako prognózovaný rast platov. Inými slovami, je nanajvýš uspokojivé, že životná úroveň občanov meraná reálnou kúpyschopnosťou jednoznačne rastie.

    Nedá mi však taktiež nepoukázať na to, že predpokladom vyváženosti zvyšovania platov a zároveň pomerne nízkej inflácie je najmä nízka cenová úroveň energií, nízky nárast cien služieb a zároveň relatívne nízke ceny potravín. Asi nemusím osobitne zdôrazňovať, že práve týmto oblastiam vláda venuje osobitnú pozornosť. Je teda predovšetkým úspechom súčasnej politiky vlády, že sa nám darí zreálňovať pomer platov a cien na Slovensku.

    Rád by som sa zmienil ešte o štvrtom faktore, ktorý však v ekonomických prognózach málokedy nájdeme. Vyspelosť spoločnosti v Európe aj vo svete je totiž odrazom jedného z kľúčových neekonomických indikátorov, ktorým je kvalita života obyvateľov. Myslím si, že súčasný a budúci ekonomický vývoj na Slovensku dáva predpoklady k tomu, aby sme otvorili diskusiu nielen o zavedení trinásteho platu, ale aj o masívnejšom zvyšovaní minimálnej mzdy, počtu sociálnych a nájomných bytov, v rozšírení sociálnych benefitov okrem iného pre matky s deťmi, sociálne a zdravotne postihnutých občanov či podpore verejnoprávnej kultúry.

    Vážený pán poslanec, nechceme byť svedkami honby za makroekonomickými ukazovateľmi bez reálneho dopadu na peňaženky občanov, lebo túto cestu vláda nepokladá za správnu. Chcem vás ubezpečiť, že budeme dbať práve na to, čo je na ekonomike to najpodstatnejšie, a to reálny rast životnej úrovne obyvateľov našej krajiny a neustále zvyšovanie kvality ich života.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Pán poslanec Bagačka, máte doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšia otázka je od pána Kamenického, od pána poslanca Kamenického, ale je takmer identická. Chcem sa vás opýtať, pán poslanec, či máte pocit, že zodpovedal pán podpredseda vlády alebo či predsa len? Ako to vidíte, pán podpredseda? Chcete niečo dodať k tomu?

  • Ja to vidím tak, že toto tu bola zmienená prognóza.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Dobre, tak položím tú otázku.

    Pán poslanec Kamenický sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, koncom marca 2017 vydala Národná banka Slovenska aktuálnu prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Ako túto prognózu hodnotíte?"

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, v podobne priaznivom duchu, ako som hovoril na tú predchádzajúcu otázku, by som si teraz dovolil rozšíriť tú tému vyslovene na samotnú prognózu, ktorú publikovala Národná banka Slovenska.

    Podľa marcovej prognózy našej centrálnej banky čaká ekonomiku Slovenska pozitívny vývoj. Ako som už spomenul, v roku 2017 by mal hrubý domáci produkt narásť a viac ako 3 % a vplyvom významných impulzov nových investícií do produkcie v automobilom priemysle očakáva banka zrýchlenie rastu ekonomiky na 4,2 % v roku 2018 a na 4,6 dokonca v roku 2019, čo je zásadné číslo. Informácie z trhu práce poukazujú na pokračovanie stále dynamickej tvorby pracovných miest, a to najmä v službách, ale aj v priemysle. Vplyvom tohto bol centrálnou bankou rast zamestnanosti pre rok 2017 odhadovaný o 2 %. Už dnes je miera zamestnanosti na rekordných číslach vôbec v rámci histórie Slovenska a trend miery nezamestnanosti mal byť opätovne klesajúci, pričom na konci roka 2019 by sme sa mali dostať historicky pod úroveň siedmich percent na 6,9 %, čo je vlastne v rámci samostatného Slovenska, myslím, aj rekord.

    Národná banka Slovenska odhaduje, že naša ekonomika dosiahne svoj potenciál už koncom tohto roka. Slovenská ekonomika by tak v roku 2018 mohla začať vykazovať známky prehrievania a podľa centrálnej banky by pri uvoľnenej menovej politike v situácii prehrievania bolo vhodné stabilizovať ekonomické prostredie na Slovensku pokračovaním konsolidácie verejných financií. Ekonomický rast, implementácia výdavkových limitov a plná implementácia projektu Hodnota za peniaze by mali vytvoriť dostatočné zdroje aj na efektívne výdavky podporujúce dlhodobý rast hospodárstva. Na jeho účinnú podporu je potrebné zrýchliť aj tempo realizácie štrukturálnych reforiem.

    Osobitne ma však teší vzťah rastu hrubého domáceho produktu k zvyšovaniu miezd a k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Reálnym mikroekonomickým dopadom, ktorý bude dôrazom vyššieho rastu, je očakávaný nárast nominálnych miezd o 4 až 4,6 % ročne v rokoch 2017 až 2019. Pripomínam, že čo sa týka nezamestnanosti, už v tomto roku Slovensko pokorí hranicu predkrízového minima, dokonca v roku 2019 by malo toto číslo klesnúť až na úroveň 7,7 %.

    Prognózovaný údaj nás však stavia pred úlohu spojenú so zabezpečením dostatku kvalifikovanej pracovnej sily schopnej a ochotnej pracovať v našom priemysle. Početné signály zo strany zamestnávateľov totiž avizujú, že už v súčasnosti pred masívnym nábehom novej výroby v roku 2018 chýbajú na Slovensku tisícky zamestnancov. Kľúčovou úlohou vlády je aj aktívna práca so vzdelávacím systémom v smere čo najúčinnejšej transformácie kvalifikačnej štruktúry zamestnancov vo vzťahu k technickým odborom a taktiež musí vláda ešte aktívnejšie pristúpiť k aspoň čiastočnej zmene štrukturálnej nezamestnanosti v záujme využiť jej zvyšný potenciál čo najúčinnejšie.

    Z pohľadu celkového hodnotenia prognózy Národnej banky Slovenska mi však nedá nespomenúť aj potenciálne riziká odhadovaného rastu, ktoré majú jeden hlavný menovateľ, ktorým je včera oficiálne oznámené vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Očakáva sa, že sa dopady brexitu môžu dotknúť práve toho, v čom sme najsilnejší, teda automobilového priemyslu, ktorý tvorí viac ako jednu štvrtinu exportu Slovenskej republiky. Rokovania s Veľkou Britániou majú však viaceré scenáre od tzv. tvrdého brexitu až po zotrvanie Británie v zóne spoločného trhu, a preto si myslím, že súčasné prognózy potenciálneho prepadu hospodárskeho rastu na Slovensku v rozmedzí od 0,3 až 0,5 % sú ešte predčasné a budú v blízkej budúcnosti predmetom viacerých korekcií.

    Na záver mi nedá nevysloviť potešenie nad tým, že v posledných rokoch sa ukazuje, že neoliberálny ekonomizmus nie je jediným receptom na vysoký hospodársky rast a prosperitu krajiny. Práve naopak. Ukazuje sa, že vyvážená sociálna politika s aktívnou a cielenou hospodárskou politikou vlády môže priniesť - a sami sme dôkazom toho, že aj prináša - oveľa úspešnejší model riadenia štátu a ekonomiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my. Týmto sme vyčerpali 15-minútový limit na otázky pre predsedu vlády v zastúpení podpredsedu vlády pána Kaliňáka. Pokračovať budeme odpoveďami na členov vlády, členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Eriky Jurinovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a znie: "Vážený pán minister, od zriaďovateľov chránených dielní máme informácie, že úrady práce im zadržiavajú financie, refundácie prevádzkových nákladov. Jedná sa o nové usmernenie k zabezpečeniu jednotného postupu úradov práce, aplikáciou ktorého sa stalo, že chránené dielne nevedia získať marcovú refundáciu mzdových nákladov z roku 2016. Viete, pán minister, o tomto probléme a budete ho riešiť? Chce vláda naďalej podporovať chránené dielne? Aký je zámer ministerstva?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Prajem vám všetkým príjemný a dobrý deň a ďakujem aj za otázku položenú a dovoľte mi teda prečítať odpoveď v mene pána ministra práce.

    V súvislosti so zmenou postupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní a chránených pracovísk a nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnaností a o zmene a doplnení niektorých zákonov cieľom zmeny vo vyplácaní predmetného príspevku nebolo a ani sa tak nestalo, pripraviť čo i len jednu chránenú dielňu alebo chránené pracovisko o im oprávnené patriace finančné prostriedky. Naopak, snahou bolo nastaviť pravidlá pri výpočte príspevku takým spôsobom, aby zamestnávatelia zamestnávajúci občanov so zdravotným postihnutím v prípadoch skončenia pracovného pomeru s takým zamestnancom alebo v prípade zrušenia postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska neprichádzali o príspevok za posledný mesiac. Súčasne sa tým sledoval cieľ zosúladenia postupu pri poskytovaní príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, tak ako som to už uviedol. S pravidlami financovania tohto príspevku z prostriedkov ESF v rámci Operačného programu Ľudské zdroje a platným zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

    Dôvodom zmeny dovtedajšieho postupu úradov pri poskytovaní tohto príspevku boli nasledovné okolnosti:

    V praxi dochádzalo k rozdielnym postupom úradov pri vyplácaní mzdových nákladov, ktoré síce vzniknú zamestnávateľovi v oprávnenom období príslušného štvrťroka, no tým, že sa mzdy vyplácajú spravidla až nasledujúci mesiac, reálny výdavok vzniká až mesiac po skončení štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada. Pred zmenou úrady postupovali takým spôsobom, že napríklad marcový mzdový náklad, ktorý vznikol vo forme výdavku v apríli, sa považoval za oprávnený náklad druhého štvrťroka a žiadateľ si ho uplatnil až v žiadosti podanej v júli v rámci úhrady prevádzkových nákladov za druhý štvrťrok.

    V ďalšom problém nastával najmä pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím, kedy zamestnávateľ alebo aj SZČO so zdravotným postihnutím prichádzali o príspevok za posledný mesiac z dôvodu, že výdavok vznikol až v období, kedy zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo aj samostatne zárobková činná osoba so zdravotným postihnutím už neboli zamestnancom takej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, pričom sa tento príspevok striktne viaže na zamestnanca so zdravotným postihnutím. Problematickosť takejto refundácie nákladov sa prejavila pri začatí financovania tohto príspevku z ESF v novom programovom období v rámci Operačného programu Ľudské zdroje s tým, že mzdový náklad, ktorý vznikne zamestnávateľovi v poslednom mesiaci štvrťroka, za ktorý si príspevok žiada, napríklad marcová mzda, sa priamo vzťahuje k tomuto štvrťroku, aj keď výdavok vznikol následne až v apríli, teda po skončení referenčného štvrťroka, pričom nie je možné, aby sa tento náklad prenášal do ďalšieho obdobia napríklad úhradami až v júli.

    Podľa pravidiel ESF príspevok nie je možné poskytnúť za obdobie, kedy už zamestnanec so zdravotným postihnutím nebol účastníkom národného projektu, nie je teda možné poskytnúť príspevok na náklad, ktorý vznikol mimo príslušného štvrťroka. Podľa nových pravidiel pre poskytovanie príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie rokov 2014 až 2020 je poskytovateľ príspevku povinný zabezpečiť kartu účastníka projektu. Pri poskytovaní príspevku podľa spomenutého § 60 je chránená dielňa alebo chránené pracovisko povinné, sú povinné počas realizácie projektu predkladať vyplnenú kartu účastníka za každého svojho zamestnanca so zdravotným postihnutím, resp. za SZČO so zdravotným postihnutím. Karta účastníka projektu sa musí vyplniť za každý príslušný štvrťrok, za ktorý si príspevok žiada, pričom vstup do projektu je začiatok príslušného štvrťroka a výstup z projektu je koniec štvrťroka, t. j. z aspektu pravidiel pre ESF nie je možné poskytnúť príspevok na takého účastníka, ktorý už nie je v projekte a nie je možné predložiť jeho kartu účastníka.

    Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová má doplňujúcu otázku, nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem pekne. No zrejme mi, pán minister, nebudete vedieť ďalej odpovedať, alebo bližšie, ale pán minister Richter nezodpovedal na to, na čo sme sa pýtali. Tam je evidentné z tých podnetov, ktoré nám prišli, že práve za prvý štvrťrok im neboli uhradené z jedného mesiaca náklady. Za prvý štvrťrok boli akoby, im bolo povedané, že to sa presunie na ďalší štvrťrok, ale ako ste povedali, keďže ešte pravdepodobne vtedy nebol súčasťou projektu ten človek, takže tie náklady zostali chránenej dielni stále neuhradené. Takže kto vlastne znáša náklady na prevádzku chránenej dielne? No z tohto vyplýva, že zamestnávatelia a nie tak, ako by to podľa zákona malo byť, že, alebo spolupodieľa sa aj ministerstvo. Je to podľa mňa nie dobrý signál práve pre všetkých, ktorí prevádzkujú chránené dielne a je mi ľúto, že štát to nemá ako prioritu podľa všetkého, aj podľa toho, čo mi vlastne pán minister odkázal.

    Berem to ako vyhováranie sa alebo že možno nechápe, že mnohým chráneným dielňam ide naozaj kvôli nezaplateniu jedného mesiaca o život. Že nevedia si to vykryť väčšími zákazkami, väčším počtom pracovníkov, lebo každomesačne bojujú o holé prežitie. A pokiaľ fakt nebude prioritou vlády zamestnávanie zdravotne postihnutých alebo pomoc pri zamestnávaní, tak potom táto spoločnosť asi vyspelá nikdy nebude.

    Ale ďakujem za snahu, pán minister.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ja by som snáď ešte vo zvyšku odpovedi, ktorý som kvôli časovému limitu, vám prečítal tú časť, ktorá sa možno týka viac tej vašej otázky.

    Podľa ministra Richtera teda o žiadne finančné prostriedky chránené dielne a chránené pracoviská neprišli, pretože maximálna ročná výška ani štvrťročná výška príspevku nebola znížená a v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať zákonom stanovenú maximálnu štvrťročnú, resp. ročnú výšku príspevku, ktorá predstavovala pre rok 2016 pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím s mierou zdravotného postihnutia do 70 % sumu až 2 903, niečo vyše 2 903 eur a pri zamestnancoch s mierou zdravotného postihnutia nad 70 % až 5 800, necelých 7, 5 807 eur. Za druhý štvrťrok 2016 v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať tieto dielne a pracoviská maximálnu výšku, ktorá predstavovala pri miere zdravotného postihnutia zamestnanca do tých 70 % 725 eur a pri miere zdravotného postihnutia nad 70 % 1 452 eur.

    Snáď vám to pomôže, ja vám tú odpoveď aj odovzdám.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne.

    Aj ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Erika Jurinová a je adresovaná ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriele Matečnej: "Vážená pani ministerka 23. 3. 2017 bola zrušená súťaž na geodetické práce týkajúce sa sceľovania pozemkov, a tak trojmesačná práca a príprava podkladov do súťaže aj finančná zábezpeka, na ktorú si niektorí i požičali, ak sa chceli zúčastniť, vyšla nazmar. Po roku bola súťaž zrušená. Ako budete ďalej postupovať. Bude prioritou ministerstva sceľovanie pozemkov? Budú na to vyčlenené peniaze?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená poslankyňa, vážení poslanci, na základe žiadosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zaslanej ministerstvu vnútra na zrušenie použitého postupu verejného obstarávania na predmet zákazky Vypracovanie projektov pozemkových úprav vo vybraných katastrálnych územiach samosprávnych krajov Slovenskej republiky, zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom 219/2015 zo dňa 5. 11. 2015, ministerstvo vnútra ako verejný obstarávateľ dňa 23. 3. 2017 použitý postup verejného obstarávania zrušilo. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky požiadalo o zrušenie verejnej súťaže z dôvodu, že sa v priebehu procesu verejného obstarávania vyskytli pochybnosti v súvislosti so stanovením podmienok účasti na preukázanie technickej, odbornej spôsobilosti najmä z hľadiska možnej teritoriálnej diskriminácie a následne sa nepodarilo tieto pochybnosti úplne vyvrátiť. Táto neistota bola znásobená aj tým, že uvedená zákazka mala byť spolufinancovaná z európskych zdrojov a hrozilo riziko možného udelenia sankcií zo strany Európskej únie za nedodržanie základných princípov verejného obstarávania.

    Výsledok verejného obstarávania bol zverejnený vo Vestníku verejného obstarávania dňa 28. 3. 2017 pod číslom 62/17. Vykonávanie pozemkových úprav ako jediného komplexného nástroja na usporiadanie vlastníckych a užívacích práv, najmä k poľnohospodárskym a lesným pozemkom, patrí dlhodobo medzi priority rezortu pôdohospodárstva. Sceľovanie pozemkov na Slovensku podporuje tiež vláda Slovenskej republiky svojím Programovým vyhlásením na roky 2016 až 2020, v ktorom sa zaviazala, že podporí nástroje k doriešeniu vlastníckych vzťahov k pôde a racionálne usporiada pozemkové vlastníctvo ako predpoklad rozvoja trhu s pôdou a vytvorenie perspektívnych podmienok hospodárenia na pôde pre väčších či menších obhospodarovateľov.

    Nakoľko v rámci schváleného Programového rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 až 2020 boli vyčlenené finančné prostriedky aj pre vypracovanie projektov pozemkových úprav a po schválení druhej modifikácie PRV 2014 - 2020 už nič nebráni ich zakontrahovaniu z tohto programu, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje v najbližšej dobe v súlade s legislatívne korektne nastavenými podmienkami verejného obstarávania vyhlásiť nové verejné obstarávanie pre vypracovanie projektov pozemkových úprav, pričom v súčasnosti analyzuje možnosti zdynamizovania samotného procesu obstarávania. Urýchlenie postupu obstarávania je nevyhnutné tak vo vzťahu ku potenciálnym uchádzačom z dôvodu povinnosti založenia finančnej zábezpeky, ako aj povinnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vo vzťahu k Európskej komisii, že v rámci programovacieho obdobia 2014 - 2020 naplní merateľné ukazovatele aj pre túto oblasť v podobe 130 projektov pozemkových úprav zapísaných do katastra nehnuteľností.

    Je všeobecne známe, že spracovanie týchto projektov je z časového hľadiska pomerne náročná záležitosť. Chceme tiež podotknúť, že proces pozemkových úprav nemožno zúžiť výlučne na ich komasačnú časť, čiže sceľovanie pozemkov. Program rozvoja vidieka na roky 2014 - 2020 podmieňuje čerpanie prostriedkov na vypracovanie projektov pozemkových úprav v uvedenom programovom období začatím výstavby spoločných zariadení ako integrálnej súčasti pozemkových úprav v určených obciach. Preto je nevyhnutné jednak vyrokovať modifikáciu pôvodného znenia programu rozvoja na roky 2014 - 2020 v predmetnej oblasti, ako aj, a to predovšetkým zabezpečiť realizáciu výstavby vyššie uvedených spoločných zariadení. Aby bolo zrejmé, čo sú spoločné zariadenia, to sú cesty, biokoridory, biocentrá a napríklad také suché poldre. A pre vašu informovanosť uvádzam, že v súčasnosti prebieha výstavba spoločných zariadení v 55 obciach v celkovej sume 47,86 mil. eur.

    Aby som ešte priblížila, že ten proces naozaj je veľmi dynamický, minulý týždeň bolo stretnutie koordinátorov krajov v oblasti pozemkových úprav s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zatiaľ spolu s koordinátorom bolo vybratých 173 katastrálnych území, ktoré spĺňajú podmienky prípravného konania pozemkových úprav v zmysle zákona 330/91.

    Takže myslím si, že som zodpovedala asi to, čo ste chceli vedieť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Predsa len sa opýtam pani poslankyne Jurinovej, či jej stačí takáto odpoveď. Chce doplňujúcu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Je samozrejmé, že pokiaľ vznikli pochybnosti, tak je dobré, že sa verejné obstarávanie zrušilo, hej, najmä kvôli riziku sankcií.

    Z toho, čo som vyrozumela od ľudí, ktorí poslali podnety, alebo teda zväčša ide o geodetov, tak oni majú skôr obavu, že či ministerstvo naozaj bude sa snažiť projekt naštartovať, to ste povedali, že áno. Ale mňa ešte tam napadla jedna vec, veď tento projekt bol vyhlásený pred rokom, viac ako rokom, vlastne ešte za predchádzajúcej vlády, že prečo až rok trvalo ministerstvu, kým prišlo na to, že tam vznikajú nejaké pochybnosti. Lebo viete, že za normálnych okolností, keď skončí prihlasovanie sa do projektov, malo by ministerstvo konať v čo najrýchlejšom čase a vyhodnocovať projekty. A rovnako keď ste povedali, že teraz vlastne tých 45 mil. bolo investovaných do výstavby spoločných zariadení, čo beriem, že koľko financií, koľko miliónov bude investovaných alebo by mohlo byť investovaných práve na tú komasáciu alebo sceľovanie pozemkov.

    Ide o to, že tí ľudia investovali nielen teda čas a svoju prácu na to, aby sa pripravili na verejné obstarávane, ale dochádzalo k spájaniu jednotlivých firiem do veľkých celkov a museli investovať kvôli tomu, aby vyhoveli podmienkam. Lebo chápem, že v predchádzajúcom období boli mnohé firmy vylúčené len preto, lebo akoby nespĺňali požiadavku veľkosti a odbornosti, predpokladám, že áno, a tam boli podozrenia, že opäť sa to prihrávalo len určitým firmám. Takže aby sa nestalo toto. Podľa mňa ten spôsob, že boli spájané teraz menšie geodetické firmy do väčších celkov, ale s tým, že museli dať aj finančnú zábezpeku, je podľa mňa celkom rozumné a správne. Takže možnože keby ste mi toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dôvod, prečo až tak neskoro, bola práve námietka z Európskej komisie, že na programovacie obdobie 2014 až 2020 nám zastavia úplne peniaze na financovanie projektu pozemkových úprav v objeme 42 mil. eur. Dôvod bol ten, že z predchádzajúceho programového obdobie sme nenaplnili presne to, čo som hovorila, výstavbu spoločných zariadení. My sme museli modifikovať to druhé programovacie obdobie 2014 až 2020 s tým, že stačí nám začať robiť tieto spoločné zariadenia. Naozaj je to veľmi ťažká vec, robiť tieto spoločné zariadenia, lebo sú to technické opatrenia, ako som spomínala, cesty, biokoridory, biocentrá, sú to technické veci, ktoré nerobia geodeti. A podarilo sa nám nedávno, minulý týždeň prišla odpoveď na druhú modifikáciu. Len minulý týždeň z Bruselu, takže ten proces, bohužiaľ, zrušenia trval nám až tak dlho.

    Tých podmienok, ja myslím, že nie je dôvod, aby som ich teraz hovorila, budú všetky zverejnené tam, kde majú byť zverejnené. Nájdu si to geodeti aj všetci tí, ktorí majú firmy, ktoré sa zaoberajú komasáciami. Dopredu, myslím si, že nie je vhodné, aby som o nich rozprávala, lebo ich neviem detailne a presne. Takže nech sledujú stránku na verejnom obstarávaní na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, akým spôsobom bude verejné obstarávanie vyhlásené, ale verím tomu, že to bude také, aby bolo pre všetkých zúčastnených pohodlné a vhodné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Simona Petrík na ministra kultúry Mareka Maďariča: "Bratislavčan z Dunajskej Stredy sa pýta: Podľa zákona o štátnom jazyku štát utvára v školskom, vedeckom, informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Zvažuje ministerstvo úpravu súčasného znenia zákona o štátnom jazyku, ktorá by umožnila efektívnejšiu výučbu slovenského jazyka, ako poznáme v školách dnes? Konkrétne výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, aby sa mohli po slovensky ľahšie naučiť aj ľudia, ktorí majú materinský jazyk iný ako slovenský."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Inak zistil som, dámy a páni, že máme veľmi angažovaných a zvedavých občanov, aj takých šikovných, napríklad občan Bratislavčan z Dunajskej Stredy mi položil štyrikrát tú istú otázku a bol taký dôsledný, že si našiel štyroch poslancov rôznych, ktorí mi ju položili. Takže oceňujem. Možnože nabudúce povie aj svoje vlastné meno ten občan, Bratislavčan z Dunajskej Stredy. To je tiež celkom vtipné.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, ja vám môžem prečítať otázky kolegov zo SMER-u, ktoré kládli na predsedu vlády, sú všetky identické.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani podpredsedníčka, nechápem vôbec dôvod, pre ktorý ste vstúpili do mojej odpovede.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na ozrejmenie. Nech sa páči, pán minister, máte priestor.

  • Vážená pani poslankyňa, myslím, že táto otázka patrí skôr ministrovi školstva, ktorého rezort zabezpečuje primeraný rozsah a kvalitu vyučovania aj v jazykovej oblasti. Na potrebu riešenia tejto otázky ministerstvo kultúry pravidelne upozorňuje vo svojich správach o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, predkladaných vláde Slovenskej republiky v dvojročných intervaloch.

    Napríklad v druhej správe z mája 2014 sme odporúčali v záverečnom návrhu opatrení v časti venovanej školstvu legislatívne zabezpečiť vyučovanie slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským v malých skupinách, ako je to na vyučovacích hodinách anglického a nemeckého jazyka a ostatných cudzích jazykov, a zvýšiť hodinovú dotáciu predmetu slovenský jazyk a literatúra so zapojením slovenských lektorov v školách s vyučovacím jazykom maďarským. A zároveň sme v tej istej správe priniesli základnú informáciu o zisteniach Štátnej školskej inšpekcie, ktoré vyplynuli z monitorovania úrovne používania a ovládania štátneho jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Ako konštatuje Štátna školská inšpekcia vo svojej správe z tohto monitorovania vedomosti a zručnosti žiakov v oblasti ovládania štátneho jazyka navštevujúcich tieto školy, nezodpovedali požiadavkám vzdelávacieho štandardu. Podobné zistenia priniesol aj Národný ústav certifikovaných meraní, ktorý uskutočnil v školskom roku 2012/2013 testovanie úrovne znalosti štátneho jazyka s vyhodnotením merateľných ukazovateľov v oblasti národnostného školstva.

    Medzi riešeniami navrhovanými Štátnou školskou inšpekciou boli uvedené napríklad aj takéto opatrenia, napríklad:

    - Zabezpečiť vzdelávanie učiteľov umožňujúce skvalitnenie úrovne ich komunikatívnych kompetencií v štátnom jazyku, zvýšiť úroveň ich vzdelávania v oblasti didaktiky i metodiky vyučovania štátneho jazyka.

    - Pravidelne konfrontovať deti so štátnym jazykom napríklad prostredníctvom spolupráce s materskými školami s vyučovacím jazykom slovenským, návštevu bábkového divadla, miestnej knižnice.

    - Zabezpečiť tvorbu zborníkov ekvivalentných básní, piesní, hier a literárnych útvarov vo vyučovacom a v štátnom jazyku pre materské školy.

    - Využívať možnosť posilniť voliteľnými hodinami v učebnom pláne týždennú hodinovú dotáciu vyučovania predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra v základných školách.

    - Zabezpečiť vybavenie škôl vhodnými učebnými programami, zvukovými nahrávkami, CD nosičmi a ukážkami slovenských literárnych diel a odborných textov v slovenskom jazyku.

    - Podnecovať žiakov k aktívnemu ústnemu a písomnému prejavu.

    - Organizovať letné jazykové tábory, výmenné jazykové programy, spoločné projekty s partnerskými školami s vyučovacím jazykom slovenským.

    Bolo by skutočne žiaduce, aby rezort školstva čo najskôr pristúpil k zavedeniu týchto opatrení do školskej praxe a tým umožnil žiakom patriacim k národnostnej menšine plnohodnotné uplatnenie v pracovnom a spoločenskom živote nášho štátu. Bez primeraného ovládania štátneho jazyka sú totiž príslušníci národnostnej menšiny znevýhodnení na trhu práce a ich zapojenie do verejného života je značne obmedzené. Zlepšenie v tejto oblasti neprinesie zmena zákona v štátnom jazyku, ale konkrétne kroky v rámci školského vyučovania.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý, ale je identická ako tá predošlá. Piatu otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon.

    Nech sa páči, samozrejme, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, ja by som vám chcela povedať na úvod v prvom rade, že ma mrzí, že nám nedôverujete, teda konkrétne mne a skupine kolegov, s ktorými sme podali tieto otázky, pretože už ste druhý minister, ktorý na to upozorňuje. Aj pán minister Kažimír nedávno hovoril o tom, že je mu veľmi podozrivé, že nejakí občania kladú otázku a že sú to fiktívni občania. Tak ja by som veľmi rada vyvrátila tieto vaše obavy. My naozaj máme dotazníky, ktoré posielame občanom a toto je skutočný občan, ten pán Bratislavčan z Dunajskej Stredy je Bratislavčan preto, lebo k Bratislavčanom sa presťahoval. Takže to len k tej prvej časti. A naozaj by som chcela zdôrazniť, že to sú reálne otázky od reálnych ľudí, ktoré duplikujeme preto, lebo sa snažíme, aby bolo vyžrebovaných čo najviac z nich, a preto duplikujeme niektoré tieto otázky spolu s ďalšími kolegami poslancami. Nerobíme to nejako často. Snažíme sa byť konštruktívni.

    A čo sa týka ešte k obsahu vašej odpovede. Ďakujem. Rozumiem, že zrejme ten zákon patrí pod gesciu ministerstva školstva, ale moja otázka znie. Vy ste hovorili o navyšovaní hodín, o menšom počte študentov, ale podstata je, že tá metodika výučby je stále rovnaká. Pristupuje sa k tým žiakom tak, ako keby to boli slovenskí prváci, druháci a nie občania s iným jazykom, ku ktorým by sa malo pristupovať, skrátka, inou metodikou. Čiže moja otázka je, či ministerstvo kultúry má nejaké rokovania alebo debatovalo na túto tému s ministerstvom školstva v otázke zmeny metodiky. Teda prístupu k tomu, k tej výučbe študentov s iným jazykom.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ja vás naozaj z ničoho nepodozrievam (povedané s úsmevom), ja som len teda konštatoval, že tí občania tak však sú reálni, áno, dobre, ja vám verím, že sú takí dôslední a zvedaví. No. A neviem, čo hovoril pán minister Kažimír, tak veľmi ho až nesledujem na hodine otázok vzhľadom na to, že vlastne ani poslanci veľmi nesledujú hodinu otázok, no.

    Ale k tej vašej už obsahovej otázke. Ja som to práve v tej odpovedi zmienil, že tá naša správa každoročná upozorňuje práve aj na to, že k tej výučbe slovenského jazyka v takýchto školách by sa malo pristupovať ako k výučbe cudzieho jazyka, že si to teda vyžaduje nejaké osobitné, a, pedagogický prístup, nejaký zvláštny, pripodobňujeme to tomu cudziemu jazyku. No tak tá správa je predkladaná na vládu. Nakoniec ona vzniká aj z podnetov z iných rezortov, v tomto prípade určite aj z podnetov rezortu školstva, takže ani sa nedomnievam, že by ich bolo treba nejako špeciálne ako vyzývať k tomu. Sú si toho vedomí a ja si myslím, že je to záujmom, určite by som povedal, celopolitického spektra, koalície určite, aby sa to vyučovanie slovenského jazyka zlepšilo v tomto zmysle.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Simona Petrík na vás, pán minister kultúry, a tá otázka znie: "Prekladateľ z Bratislavy sa pýta: Jedna zo štyroch kodifikačných príručiek je Morfológia slovenského jazyka z roku 1966. V klube prekladateľov však máme jednotný názor, a to, že 50 rokov stará kodifikačná príručka vôbec nestačí, nevyhovuje našim potrebám. Rovnako to pociťujeme s inou kodifikačnou príručkou, Krátkym slovníkom slovenského jazyka, ktorý má len 60-tisíc slov, čo je veľmi málo. Najväčší viaczväzkový Slovník súčasného slovenského jazyka ministerstvo nepovažuje za kodifikačný slovník a neodporúča ho používať. Kto o týchto veciach na ministerstve rozhoduje a môžeme byť sankcionovaní, ak sa budeme pri prekladoch riadiť modernejšími príručkami?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Áno. No, vážená pani poslankyňa, táto otázka sa týka kodifikačného procesu v oblasti štátneho jazyka a úloh ministerstva kultúry v tomto procese. Takže dovoľte mi, aby som najprv ozrejmil, čo to vlastne kodifikácia je.

    Pojem kodifikácia sa spája so spisovným jazykom. Rozumie sa ňou súhrn prijatých pravidiel, ktoré sú pre používateľov spisovného jazyka záväzné. Tieto pravidlá dodávajú spisovnému jazyku jednotnú celospoločenskú oficiálnu podobu. Dotýkajú sa všetkých rovín hovorenej i písomnej podoby spisovného jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej, pravopisnej roviny i výslovnosti.

    Kodifikácia, čiže reglementácia, predpis, zjednocovanie, je v spisovnom jazyku nevyhnutná preto, lebo spisovná podoba národného jazyka sa nekryje s nijakou nárečovou podobou národného jazyka, hoci jej základom, východiskom je istá nárečová podoba národného jazyka, v bernolákovskej spisovnej slovenčine západoslovenská a v štúrovskej stredoslovenská. Kodifikácia zaručuje spisovnému jazyku jeho celospoločensky jednotnú podobu, ktorú si osvojujeme z kodifikačných príručiek, predovšetkým v procese školského vzdelávania. Je prirodzené, že zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom spoločnosti, sa musia odraziť aj v kodifikácii. Hovoríme aj o pružnej kodifikácii.

    Nato, aby spisovný jazyk účinne plnil svoje celospoločenské poslanie, musí byť v danej spoločnosti stabilizovaný, normovaný, kultivovaný a kodifikovaný a zároveň dosť pružný, aby mohol reagovať na nové vývinové podnety. Spisovný jazyk ako živý, dynamicky sa rozvíjajúci a diferencovaný komunikatívny nástroj je vždy úzko spojený s aktuálnym vývojom spoločnosti.

    Trošku už vynechám z týchto teoretických úvah, aby som prešiel k meritu veci.

    Návrh na kodifikačné zmeny sa pripravuje na príslušnom vedeckom pracovisku. Napríklad na slovakistických pracoviskách Slovenskej akadémie vied, v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry Matice Slovenskej, na katedrách slovenského jazyka a literatúry vysokých škôl. Väčšinou za účasti zástupcov iných jazykovedných, najmä slovakistických pracovísk. Na takomto vedeckom pracovisku sa vypracúva koncepcia základného námetu na novú kodifikačnú úpravu. Táto koncepcia sa predkladá na oponentské konanie a po jej kladnom posúdení sa námet predkladá na odbornú a celospoločenskú diskusiu, na ktorej sa popri odborníkoch zúčastňujú najmä predstavitelia širšej kultúrnej verejnosti: spisovatelia, predkladatelia, redaktori, vydavateľskí pracovníci, učitelia. Odborná a širšia verejná diskusia sa uskutočňuje na vedeckých podujatiach a v odbornej alebo širšie zameranej kultúrnej tlači.

    Námety z odbornej diskusie využíva príslušné vedecké pracovisko vo svojej ďalšej práci. Návrh na zmenu kodifikácie sformulované na príslušnom vedeckom pracovisku sa predloží na posúdenie odborným jazykovedným komisiám s celoštátnou pôsobnosťou alebo s celoštátnym zastúpením. Po prerokovaní v týchto komisiách sa konečný návrh na zmenu kodifikácie so stanoviskom príslušnej komisie predloží ministerstvu kultúry.

    Na ministerstve kultúry prerokuje predložený návrh Ústredná jazyková rada, poradný orgán ministra kultúry v otázkach štátneho jazyka, ktorá je zložená z popredných slovenských jazykovedcov a zástupcov viacerých slovakistických pracovísk. Až po predložení stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministrovi kultúry môže ministerstvo kultúry pristúpiť k schváleniu navrhovaných zmien a k zverejneniu týchto zmien na svojej internetovej stránke. Ministerstvo kultúry si môže vyžiadať k odbornému posudku Ústrednej jazykovej rady stanovisko ďalších nezávislých odborníkov a slovakistických pracovísk alebo vyjadrenie príslušného vedeckého pracoviska, ktoré zmeny v kodifikácii navrhlo. Napokon zákon o štátnom jazyku v § 2 ods. 2 túto záverečnú úlohu ministerstva kultúry v celom procese kodifikácie jasne formuluje, citujem: "Kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke."

    Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je zachytená v oficiálne schválených kodifikačných príručkách, ktoré majú úradne schválenú kodifikačnú doložku vydanú ministerstvom kultúry.

    Pre úplnosť tejto informácie uvediem (zaznel zvuk časomeru) alebo neuvediem všetky štyri základné kodifikačné príručky slovenského spisovného jazyka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak. Ďakujeme pekne, pán minister.

    Ďalšia otázka je od pani poslankyne Macháčkovej, ale je identická s tou, s tou predošlou, takže prejdeme k siedmej otázke.

  • Nie som si istý, pani podpredsedníčka, či je to možné, keď je poslankyňa prítomná, len tak...

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, samozrejme, že to je možné, je identická, bolo to po dohode s pánom poslancom Beblavým aj s pani poslankyňou Macháčkovou, takže nemajte žiadne pochybnosti, pán minister.

  • Aj s tým predkladateľom z Bratislavy, ktorý sa pýta?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

  • Odkašľanie si ako reakcia na slová ministra.

  • Pani poslankyňa Macháčková sa pýta: "Občan zo Spiša", občan zo Spiša sa pýta v zastúpení pani poslankyne Macháčkovej, aby sme v tom mali jasno, "v regionálnych novinách zvykneme uverejňovať aj články v nárečí, ktorým ľudia u nás bežne hovoria. Prišlo nám ale z ministerstva pokarhanie, vraj máme prestať písať v tomto nárečí, lebo je to protiprávne a môžme za to dostať pokutu. Nemyslíte si, že ide o nezmyselné pokarhanie, keďže sa my takto snažíme uchovávať jazyk našich predkov?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Inak to si musím ujasniť v tom rokovacom poriadku, či naozaj je možné preskočiť nejakú otázku. Lebo ak je možné takú istú otázku položiť viackrát a ak bola aj vylosovaná...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, prepáčte, na vykladanie rokovacieho poriadku som tu v tejto chvíli ja. Vy ste tu na to, aby ste odpovedali na otázky poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Ja vám hovorím, že som dohodnutá s pani poslankyňou Macháčkovou aj s pánom poslancom Beblavým, ktorého otázku sme preskočili predtým, pretože ste na ňu zodpovedali, bola identická. Prosím vás pekne, aby ste bez týchto komentárov o výklade rokovacieho poriadku prešli k zodpovedaniu otázky, ktorú vám poslal, položila pani poslankyňa Macháčková.

    Nech sa páči.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Rozhodne je to zaujímavý problém podľa mňa, takže keďže ste to prerušili, moju odpoveď, tak zopakujem tú otázku, aby si to osviežili tu prítomní.

    Čiže občan zo Spiša sa ma pýta: "V regionálnych novinách zvykneme uverejňovať aj články v nárečí, ktorým ľudia u nás bežne hovoria. Prišlo nám ale z ministerstva pokarhanie, vraj máme prestať písať v tomto nárečí, lebo je to protiprávne a môžeme za to dostať pokutu. Nemyslíte, že ide o nezmyselné pokarhanie, keďže sa my takto snažíme uchovávať jazyk našich predkov?"

    No, nikoho som zatiaľ nepokarhal, ale teda, vážená pani poslankyňa, ministerstvo kultúry považuje slovenské nárečia za vzácnu súčasť národného kultúrneho dedičstva a nikdy nikoho nesankcionovalo ani nehodlá sankcionovať za používanie nárečia.

    Avšak položená otázka vyjadruje možno určité nepochopenie základných súvislostí a prirodzených spoločenských rámcov určujúcich okruh používania jednotlivých foriem jazyka. Hoci v sústave podôb národného jazyka majú nárečia významné miesto, hierarchicky najvyššou podobou národného jazyka je spisovný jazyk, kodifikovaná podoba štátneho jazyka, ktorý je na rozdiel od nárečí celoslovenskou, t. j. územne neohraničenou podobou slovenského jazyka. Je jazykom verejného styku, jazykom úradov, škôl, jazykom rozličných dokumentov, zmlúv, uznesení, dohôd a iných prejavov používaných vo verejnom styku.

    V tejto funkcii nemožno spisovný jazyk nahrádzať nárečiami, formami používanými v rozmanitých podobách v hovorenom, najmä familiárnom styku. Nahrádzanie spisovného jazyka vo verejnom styku rozličnými miestnymi nárečovými podobami má deštrukčný charakter, pretože by znemožňovalo bezporuchové fungovanie napríklad verejnej správy a celej verejnej spoločenskej komunikácie. To však naozaj neznamená, že si nevážime naše nárečia v tých oblastiach používania, kde sa nimi prezentuje napríklad ľudová kultúra.

    Ak niekto tvrdí, že nahrádzanie spisovného jazyka nárečím je vo verejnom styku prejavom úsilia o jeho zachovanie ako vzácneho dedičstva, je to klamlivé tvrdenie, lebo nárečie ako jazykový prejav je viazané nielen na úzko obmedzené územie, ale aj na funkčne úzko vymedzený komunikačný priestor. Chýba mu teda množstvo výrazov z rozmanitých terminologických sústav, abstraktných pojmov a pod.

    Ak sa uvedeným úsilím o uchovanie jazyka predkov odôvodňuje nahrádzanie spisovného jazyka nárečím, treba povedať, že v takejto pozícii nárečie nemôže fungovať. Výsledkom takéhoto úsilia môže byť len nepodarený hybrid, v ktorom mnohé spisovné slová, termíny, abstraktné pojmy dostávajú nejaký hláskový rečový náter, sú to spotvoreniny, ktoré sa len veľmi formálne vzdialene podobajú nárečiu, no v skutočnosti sú to umelo zmajstrované nepodarky.

    Prejavom skutočného úsilia o zachovanie bohatstva nárečovej slovenčiny by bolo zaznamenávanie autentických nárečových prejavov u tých nositeľov nárečí, kde sa ešte dodnes zachovali. To už skutočne chvályhodnou a záslužnou činnosťou by bolo napríklad uverejňovanie autentických nárečových prejavov aj v regionálnej tlači, kde by mohli byť obsahom osobitnej rubriky, takéto niečo by sme aj my na ministerstve kultúry privítali a vysoko oceňovali.

    Ja napríklad žijem v Ivanke pri Dunaji, vychádzajú tam Obecné novinky a pravidelne tam napríklad sa publikujú články, kde sa práve oboznamujú aj tí novousadlíci s nárečím, ktoré sa v Ivanke používa. Je to veľmi prirodzené, pekné a zachováva sa tým aj to dané nárečie, ktorým sa ešte v niektorých ivanských rodinách komunikuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce pani poslankyňa dať doplňujúcu otázku? Nie.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, pán poslanec, poprosím vás, kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Hrnko.

    Ďalšia otázka. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Katarína Macháčková opäť pre ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča: "Zuzana z Trebišova sa pýta: "V mojom novom zamestnaní mi povedali, že ak neprejdem jazykovým testom zo slovenčiny, nepredĺžia so mnou po skúšobnej lehote zmluvu. Hoci po slovensky hovorím celý život a zmaturovala som z nej na výbornú, testu sa bojím. Maturovala som pred 20 rokmi a už si veľa učiva nepamätám, napríklad básnické prostriedky alebo ako sa volajú súvetia a vetné členy. Podľa kolegýň ma práve takéto otázky na teste čakajú. Má zamestnávateľ, v tomto štátna správa, právo vyhodiť ma z roboty, ak test nespravím?""

  • Ďakujem pekne. Nebudem sa vracať k problému rokovacieho poriadku, budem odpovedať na túto otázku od pani Zuzany z Trebišova alebo slečny Zuzany z Trebišova.

    Myslím si, že obavy tejto občianky môžu byť v istých situáciách oprávnené. A za súčasného stavu sa totiž nedá vylúčiť, že testy, ktoré vznikajú na pôde jednotlivých orgánov štátnej správy, nebudú zodpovedať stanovenému cieľu, ktorým je overenie základných znalostí z ovládania spisovnej normy slovenského jazyka u uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto. Každý zamestnanec, ktorého každodenným pracovným nástrojom je práve spisovná slovenčina, je totiž povinný, a myslím, že je to logické, používať ju v písomnom aj ústnom styku na vyhovujúcej úrovni. Určite do tohto nepatrí ovládanie teórie literatúry, pomenovanie básnických prostriedkov či určovanie vetných členov, z čoho možno má dotyčná pani Zuzana obavu.

    Ministerstvo kultúry už v minulosti vyvíjalo aktivity v záujme nastavenia úrovne ovládania spisovnej normy slovenského jazyka tak, že vypracovalo a na požiadanie poskytlo niektorým ústredným orgánom štátnej správy vzorové testy na využitie v rámci ich výberových konaní.

    Vzhľadom na asi závažnosť tejto otázky budeme na túto skutočnosť pamätať aj pri príprave ďalšej správy o stave používania štátneho jazyka a budeme sa usilovať nájsť v spolupráci s príslušnými odborníkmi a orgánmi primerané riešenie.

    Ovládanie štátneho jazyka patrí medzi podmienky prijatia do štátnej služby a je jedným z predpokladov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyplýva z toho, že služobný úrad pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru je povinný u uchádzača o štátnu službu overiť aj spĺňanie predpokladu ovládanie štátneho jazyka. Na overenie tohto predpokladu služobné úrady využívajú inštitút výberu alebo výberového konania, podrobnosťou výberu na výberovom konaní, a teda aj o spôsobe a rozsahu overenia schopností, osobnostných vlastností a odborných znalostí uchádzača o štátnu službu, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste, upravuje služobný predpis. A tento služobný predpis o výbere a výberovom konaní vydáva každý služobný úrad v rámci svojej kompetencie.

    Podľa našich dostupných informácií služobné úrady na overenie ovládania štátneho jazyka zaraďujú do písomného odborného testu aj otázky zo štátneho jazyka na overenie štylistickej alebo gramatickej správnosti viet, resp. stručných textov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ja by som sa chcela spýtať, pán minister, že podľa vás teda akú hodnotu má potom maturita, keď ten človek má maturitu zo slovenského jazyka. A druhá vec je, že upozorniť aj na to, že často tieto testy sú zneužívané práve v tých situáciách, že keď sa niekoho po skúšobnej dobe chcú prepustiť, tak mu dajú proste taký test, ktorý neurobí. Ďakujem pekne.

  • Je taká sugestívna otázka. No tak, samozrejme, dá sa predpokladať, že keď niekto zmaturuje zo slovenského jazyka, tak by to asi mal ovládať, ale to ešte neznamená, že by to tak nemuselo byť, žeby si to nemohol orgán vo výberovom konaní preveriť.

    A zlomyseľnosti môžu robiť na čomkoľvek, to nie je vec ako zákona. Môžu si nájsť zámienku, keď sa chcú človeka zbaviť alebo ho neprijať, akúkoľvek. Ja si nemyslím, že by ovládanie štátneho jazyka, a spojím to s tou predchádzajúcou otázkou, ktorú, neviem, či ste mi už položili, ale vlastne vy ste ich položili všetky, pani poslankyňa, tie otázky, takže aj vy, že hovoríte o zlepšení vyučovania slovenského jazyka v národnostnom školstve. A čo ak sa stalo aj to, že aj niekto zmaturoval z toho slovenského jazyka, ale v zásade ho možno až tak neovláda?

    Ako tie problémy predsa sú aj v tom školstve, takže ja si myslím, že je správne si aj overiť najmä tam, kde ten štátny jazyk je tým základným komunikačným kódom vo výkone nejakého úradníka, či ho slovom a písmom ovláda. A trošku to nadľahčím. Ja si už mnohé veci zo svojich štúdií na základnej škole a gymnáziu nepamätám, ktovie, či by som prešiel takým testom, no.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Týmto sme vyčerpali hodinu otázok. Ďakujem členom vlády, ktorí boli prítomní na dnešnej hodine otázok.

    A budeme pokračovať okamžite v prerušenej v zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 483) a vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu (tlač 485), ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Takisto žiadam spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Ďalším písomne prihláseným v rozprave je pán poslanec Ján Budaj, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 483, a o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 485.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, prednesiem, nebudem už sa vracať k úvodným slovám, preto aj dneska som už vystupoval v písomne prihlásených poslancoch. Prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý v tom množstve návrhom, ktoré tu odznievajú, otázok alebo predlôh zákonov, je naozaj iba malým krokom, ale možno bude veľkým krokom pre schválenie zákona, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Dúfajme.

    Navrhujem, aby sa doplnil vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I bod 2 znie: 2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: „i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,".

    Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).

    Táto zmena má za cieľ, dovoľte stručné odôvodnenie, má za cieľ dosiahnuť legislatívnotechnickú zmenu, ktorá pomôže dosiahnuť účinky zamýšľané ústavodarcom tak, aby mohli byť tieto rozhodnutia podľa uvedených písmen aj všeobecne záväzné a zverejnené. Preto sa navrhuje výslovne zakotviť v ústavnom zákone, že takéto uznesenie má všeobecnú záväznosť a že sa vyhlasuje rovnakým spôsobom ako ústavný zákon.

    2. V čl. I bode 6 v čl. 154f odsek 2 by znel: „2) Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1

    a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a

    b) zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú."

    Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Odôvodním vopred tieto dva články, ktoré vzápätí prečítam, že ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa umožní, aby Ústavný súd vzhľadom na špecifický charakter uznesenia o zrušení amnestie alebo milosti výslovne nepokračoval neskôr než určených 60 dňoch v konaniach. Ide o to, aby táto úprava bola časovo obmedzená a aby sa nedostala do rozporu s postavením parlamentu ako jediného a suverénneho ústavodarcu. Ľudovo povedané, ak sa súd meritórne nevyjadrí do 60 dní, aby nikoho nepokúšalo, že to bude neskôr, že sa pokúsi neskôr zvrátiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vcelku ešte než prednesiem tento druhý pozmeňujúci návrh, mi dovoľte vcelku zhodnotiť, že obidva tieto návrhy majú kľúčový význam v navrhovanom vládnom návrhu, a to v tom, že jedným sa zakotvuje garancia nepremlčateľnosti trestných činov, ktoré boli amorálne amnestované. Je to veľmi dôležitý aspekt celého úsilia, ktorý obsahoval aj môj návrh v nejakej podobe, ale teraz verím, že spoločnými silami sa prejaví prijatím pozmeňujúceho návrhu ku vládnemu návrhu zmeny ústav. Takisto je dôležitý prvok ten, ktorý sa týka poriadku Ústavného súdu, pretože Ústavný súd má pomerne široké právomoci a bez jasného a pevného definovania a obmedzenia časovej pôsobnosti v rozhodovaní nad amnestiami by mohol vzniknúť dojem, že staviame Ústavný súd trvale a kedykoľvek nad ústavodarcu, ktorým je Národná rada. Tuná sa ten termín jednoznačne limituje.

    Dovolím si teda prečítať túto časť pozmeňujúceho návrhu.

    1. V čl. I bode 2 § 48b odsek 6 znie: "(6) Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví."

    2. V čl. I bode 2 v § 48b dopĺňa sa odsek 7, ktorý znie: "(7) Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej republiky."

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, moja rola v tomto bola naozaj iba jedného z pokračovateľov tých, ktorí sa usilovali o zrušenie Mečiarových amnestií. Boli predo mnou mnohí, jedna z nich bola aj pani ministerka, aj mnohí z vás, poslanci, ktorí ste boli v uplynulom desaťročí v Národnej rade, chcem veriť, že sa možno práve dnes dočkáme zdarilého ukončenia tejto dekády, ba až dvoch dekád, kedy v Slovenskej republike je podozrenie, že sa stal zločin, ktorý bol prikrytý amorálnymi amnestiami, nebol dodnes vyšetrený a vytvára tak kriminalizáciu verejného života a permanentné sklamanie občanov, ktorí očakávajú od verejného života a od politiky, že zákony platia pre všetkých.

    Nie je to stará kauza, nie je to kauza spred 20 rokov, je to dnešná kauza, dnes budete rozhodovať a dnes poviete, či majú platiť zákony pre všetkých, alebo môžu byť tí, ktorí majú moc, môžu sa samoamnestovať a vyviniť sa zo zodpovednosti za trestné činy, ktoré sa udiali z rozhodnutí štátu.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič, nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Matovič nasleduje, nie je v rokovacom sále, stráca poradie. Pán poslanec Kresák, nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon, pardon, pardon.

    Tak nech sa páči, pán poslanec Krajčí.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dospela doba, že snáď už všetci v tomto pléne uznávame amorálnosť Mečiarových amnestií. Spravodlivosti v našej krajine bola pošliapaná, ľuďom bola zobraná nádej na právny štát, v ktorom mocný môže všetko a nebude za to potrestaný. Teraz nás ľudia žiadajú, aby sme im dali aspoň zadosťučinenie, že pravda na Slovensku aspoň po 20 rokoch bude môcť vyjsť najavo.

    Tu nejde o hazard s právom, ako sa nám tu SMER snažil roky tvrdiť. Tu ide o hazard s dôverou ľudí v elementárnu spravodlivosť, ktorú má právny štát garantovať. Tento návrh zákona, ktorý ste nám predložili, celkom výstižne ho niektorí nazvali právny kotrmelec, v nás oprávnene vzbudzuje pochybnosti, čo má SMER, ktorý roky tvrdil, že amnestie sa zrušiť nedajú, za lubom. Zobrať najvyššie kompetencie, ktoré v právnom štátne má ústavná väčšina v parlamente, a dať ich do rúk Ústavného súdu, v ktorom sú, povedzme si, politickí nominanti, je hazardom s ohňom. Ak Ústavný súd takto naveky zablokuje rozhodnutie ústavnej väčšiny parlamentu, ľudia vám to nezabudnú. Pretože právny štát je štát, v ktorom spravodlivosť musí mať navrch, a štát musí vedieť vytvoriť spôsob, ktorým sa spravodlivosť v štáte má dať uplatňovať. Ak to nedokážeme, bude len v ľuďoch rásť pocit odporu k našej demokracii a na Slovensku budú silnieť extrémistické sily. Ľudia v zúfalosti budú hľadať zúfalé riešenia. Chceme to? Aj tí ľudia, ktorí sa k takémuto odporu neznížia, nám to nezabudnú.

    Ak máte za lubom, aby výsledkom tohto zákonu nakoniec bolo len obvinenie syna prvého prezidenta a zvalenie všetkej viny na tých, ktorí sú už nebohí, verím, že ani toto vám ľudia nezoberú. Áno, natiahnete opäť nejaký čas, zalepíte na chvíľku ústa tým, ktorí túžia po spravodlivosti, ale jedného dňa aj tak všetko vyjde najavo, akože je Boh nad nami.

  • Ďakujem. Takže pánovi poslancovi Kresákovi až teraz prepadáva to poradie, o ktorom som pred chvíľou hovoril.

    A vystúpi pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Emocionálne som to uviedol v tej predchádzajúcej časti, takže dneska by som chcel už len zo svojho pohľadu ukončiť tento proces.

    Myslím si, že sa deje veľká vec a pripomína mi to popravde situáciu, keď sa rušila trestnoprávna imunita poslancov, že po tých mnohých hlasovaniach, keď všetci hovorili, nie, nechceme, nedá sa, tak tu zrazu prišla tá nervozita, že, kurnik, budeme musieť za to nakoniec stlačiť to tlačítko. A veľa kolegov a kolegýň vtedy chodili, že, no a už sa inak nedá, už to musíme spraviť a nakoniec to prešlo plošne, na pár výnimiek možno.

    A dneska sa zrejme stane to isté. A veľa ľudí, ktorí si dlho mysleli, že amnestie Vladimíra Mečiara ostanú naveky nezrušiteľné a nedotknuteľné, dneska aj proti svojej vlastnej vôli si povedia, že vzhľadom ku spoločenskej objednávke a vzhľadom k objednávke voči histórii tejto krajiny ich vlastná vôľa musí ustúpiť ich vlastnému vedomiu a svedomiu. Chvalabohu, to máme napísané v ústave a tým sa budú aj riadiť.

    Myslím si, že ak sa dnes dostaneme k tomu, že naozaj vytvoríme predpolie na zrušenie Mečiarových amnestií, tak môžme občanom tohto štátu dať základ nádeje, že aj s mnohými neprávosťami dnešnej doby sa jedného pekného dňa niekto vyrovná. A ak proces, ktorý by dnes mohol začať, aj skončí zrušením Mečiarových amnestií, tak to, čo som hovoril na tomto mieste, keď táto vláda priniesla do parlamentu svoje programové vyhlásenie, že jej základnou a najdôležitejšou úlohou je aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru občanov v štát, by aspoň čiastočne mohla byť naplnená. Že sa môžme dostať do situácie, kedy oproti všetkým neduhom správy spoločnosti a štátu si pri jednej významnej veci budú môcť občania spraviť kvačku, áno, toto sa zvládlo, toto sa urobilo, toto je možné spraviť.

    A ak na základe zrušených Mečiarových amnestií a obnovených konaní dokonca bude aj dokonaná spravodlivosť, budú ľudia obžalovaní, odsúdení a potrestaní, tak je možné, že tí, ktorí sa tvária ako nedotknuteľní, a že, ako povedal jeden pán v TA3-ke, mne už sa nič nestane, môžu začať mať obavy. A toto je, myslím, dobrý signál.

    To je ten dôvod, prečo som rád, že došlo k dohode medzi pánom Kresákom a pánom Budajom a všetkými zastúpenými okolo nich a že ten pozmeňovák, ktorý máme na stole, tu je. Som rád, že s veľkou pravdepodobnosťou sa nájde viac ako 90 hlasov v tomto pléne, a veľmi dúfam, že to, čo som povedal naposledy, že hlavne ľudia, ako je Béla Bugár, Fero Šebej, pani Žitňanská, Peter Kresák, naozaj budú strážiť ten proces podľa svojich najlepších schopností tak, aby to tu neskončilo fraškou.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, do veľkej miery, alebo teda v plnej miere súhlasím s tým, čo si ty povedal. Ja rovnako cítim, že sa v tieto dni deje v tejto sále veľká a historicky veľká vec, a napriek tomu, že bolo k tej téme povedané množstvo, a napriek tomu, že tu bolo povedané aj množstvo pochybností, či už v duchu istej miery viac alebo menej nedôvery voči postupu, akým spôsobom majú byť tieto amnestie zrušené, ja som tiež presvedčená, že, že, a cítim to tak, že teraz je ten moment, kedy tomu treba dať šancu napriek tomu, že tiež máme množstvo pochybností, tiež mám možno množstvo otázok, ale rozhodla som sa, tak ako som sa už v minulosti mnohokrát vyjadrila, že spravím všetko preto, pokiaľ budem mať tú silu, prispieť svojou troškou k tomu, aby tieto Mečiarove amnestie boli zrušené, tak preto som sa rovnako rozhodla dať tomu tú dôveru a prispieť k tomu, aby ten proces mohol nastať.

    A budem dúfať a budem veriť, že to nebude zneužité a že tá spravodlivosť nakoniec naozaj dôjde. Som presvedčená, že spoločnosť si to zaslúži, som presvedčená, že to, čo tu už 20 rokov traumatizuje našu spoločnosť, by malo dostať niekedy bodku. A ja chcem veľmi veriť, že to bude práve tento moment. Ďakujem pekne a rovnako ďakujem všetkým, ktorí to vnímajú a budú vnímať podobne ako ja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skôr než si tvoje stanovisko prečítam na Facebooku, chcem sa uistiť, či som tomu dobre rozumel. Čiže keďže som čítal aj iné stanoviská v rámci opozície, že ak prejdú návrhy alebo návrh Budajov, tak si ochotný dať šancu tomuto vládnemu návrhu zákona a budeš hlasovať za. Tak tým pádom, keďže kývaš hlavou, tak predpokladám, že to je tak a to som sa vlastne chcel opýtať aj vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem pekne. S tým, čo si povedal, Martin, drahý priateľ, kolega, sa dá len súhlasiť, samozrejme, pokiaľ ide o ten étos a o to, o čo sa snažíš a v čo dúfaš, ako by sme s tým mohli nesúhlasiť.

    Len, bohužiaľ, otázka znie tak, že či tie prostriedky, ktoré sa na dosiahnutie tohto ideálu používajú, že či sú ozajstné, či sú správne a či nepovedú k presnému opaku toho, v čo dúfame. A keďže riziká spojené s týmto projektom sú obrovské, tak my, čo máme, samozrejme, ako každý iné skúsenosti ako tí, čo dúfajú v to najlepšie, tak potom musíme akosi uprednostniť tie pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmto návrhom existujú a ktoré existujú v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí tento návrh primárne priniesli a ktorí ho podporujú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik s reakciou na faktické.

  • Ďakujem. No, ja to tak obrazne. Stojíme 20 rokov pred zamrznutou riekou, ktorej ľad sa stenšuje. Stále sme sa snažili prebehnúť, ale nebola dostatočne veľká vôľa, aby sa to podarilo. Ale vieme, že ten ľad bude stále tenší a tenší a jedného dňa už tam nebude žiadny. A ja teda volím radšej opatrnú chôdzu po veľmi tenkom ľade ako prešľapovanie na mieste. Lebo je možné, že jedného dňa by sme aj chceli prejsť, ale už by sme sa dívali len na tekúcu vodu a toho by som sa nerád dožil.

  • Vážený šepkajúci pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená ministerka spravodlivosti, vážený pán spravodajca, naozaj sa blížime k záveru tejto debaty a ja som aj rozmýšľal pri prihlasovaní sa do ústnej rozpravy, či je ešte čosi, čo sa k tejto téme dá povedať, pretože parlamentná diskusia má takmer vždy v sebe obsiahnuté to, že neprichádza veľmi rýchlo, má v sebe obsiahnuté to, aby sme mohli prijímať riešenia v diskusii, čo niekedy nehovorí o tom, že by sme ich mali alebo často je to tak, že neprichádzajú rýchlo.

    Chcem oceniť a úvodom aj chcem povedať to, že sic v druhom čítaní nepredložím konkrétny pozmeňujúci návrh, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým pozmeňujúcim návrhom a zároveň aj za seba ako človeka, ktorý zažíval 90. roky na, 90. roky, ktoré, kedy vládol Vladimír Mečiar, ako vysokoškolský študent a takpovediac vnímal možno cez niektorých pedagógov, ktorí aj sedeli v tomto pléne, a možno aj cez vnímanie verejného života ako čosi, čo vo mne v čase formujúceho sa či už intelektuálneho rozmaru, keď to mám tak povedať, alebo vzdelávania, ale aj čiastočne osobnosti na mňa dosť výrazne vplývali. Áno, moment, kedy štát zneužil svoje postavenie a zavliekol občana do cudziny, resp. keď tu vybuchovali autá, som vnímal veľmi citlivo, a preto opakované snahy pôvodne kolegov z KDH, následne kedy prebral Ján Budaj, som podporoval takpovediac od začiatku. Musím v tejto situácii povedať, že za prirodzeného spojenca v tejto téme som politikou či z SDKÚ, alebo z MOST-u - HÍD následne bral ako tých, ktorí sú naozaj konzistentne a dlhodobo za to, aby škvrna Mečiarových amnestií, čiže toho činu zastupujúceho prezidenta, ktorý či už únos, alebo vraždu amnestoval, jednoducho zmazal a snažil sa, aj keď nie som právnik a nikdy som sa do tohoto momentu nechcel veľmi vkladať, prispieť aspoň troškou na to, aby sa vytvoril reálny tlak, a v tejto chvíli nadviažem možno aj na kolegu Poliačika, vyriešil zásadný problém, ktorý sa tak vzletne volá politická vôľa.

    Vnímam moment, že politická vôľa tohoto pléna na zrušenie Mečiarových amnestií je tu a teraz. Toto momentum a tento okamih je pre mňa veľmi dôležitý a všetky ostatné výhrady, možno právne názory vnímam veľmi citlivo a snažím sa v nich vyznať takisto ako verejnosť, ale moment politickej vôle na zrušenie Mečiarových amnestií je pre mňa ten podstatný, prečo po prijatí pozmeňujúceho návrhu vypodpisovaný, ktorý predložil Ján Budaj, a je vypodpisovaný cez politické spektrum, chcem povedať, že budem hlasovať za vládny návrh napriek tomu, že som nesúhlasil so spôsobom jeho prijatia, to je to skrátené legislatívne konanie, a vyjadril som zdržaním sa aj svoj názor pri prvom čítaní.

    Čiže vnímam to, že v politike sa často nedá vyhrať 10 : 0, vnímam to, že politická vôľa je zásadný predpoklad na to, aby toto plénum čosi schválilo, a so všetkými možnými pochybnosťami a určitou mierou skepsy, ktorá môže nakoniec viesť k nezrušeniu Mečiarových amnestií, chcem veriť, že táto vôľa, táto politická vôľa v sebe obsahuje moment, že k Mečiarovým amnestiám naozaj alebo k zrušeniu Mečiarových amnestií naozaj príde. Tu sa teda odvolávam na, teraz vo funkcii spravodajcu, že budem veriť tomu, že pri automatickom spôsobe preskúmavania tohoto procesu pred Ústavným súdom urobia poverení právnici, ktorí budú obhajovať toto, všetko pre to, aby toto riešenie bolo ústavne komfortné, či už to bude pán spravodajca, pán poslanec Kresák, alebo pán právnik Kubina, myslím, že sa volá, je to jeden z tých bodov, ktoré ako keby opozícia sa snažila predložiť na rokovanie. Ďalší z tých bodov, ak prejde Budajov pozmeňujúci návrh, je ten, že nebudú činy premlčané a pre mňa je toto veľmi dôležité.

    Preto, aby som nezdržoval, budem hlasovať za toto riešenie a chcem veriť, že na konci tohoto procesu bude to, aby sme umožnili orgánom činným v trestnom konaní došetriť zločiny a nakoniec príde vyrovnanie sa s touto škvrnou, jej zmazanie a potrestanie vinníkov, ktorí spôsobili to, že Kováč mladší bol zavlečený do cudziny a Anna Remiášová prišla o syna. Neviem nateraz, aká vôľa kolegov bude inde, ja som mal za to, aby som, majúc tú možnosť vystúpiť v pléne, deklaroval všetky svoje možné pochybnosti, ale zároveň mal na mysli to, že nejak sa rozhodnúť musíme, a ja som nateraz za toto riešenie zrušenia Mečiarových amnestií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Kolega Viskupič, aj ja mám pochybnosti, ale inšpiroval si ma a musím povedať, že v každom prípade všetka vďaka a úcta mojim bývalým kolegom zo strany MOST - HÍD, že presadzujú naďalej aj vo vládnej koalícii zrušenie Mečiarových amnestií. Hoc nesúhlasím so spôsobom zmenou ústavy, aby sme preniesli kompetencie z parlamentu na Ústavný súd. Ja pri všetkej úcte neviem prekonať svoje pochybnosti, že Robert Fico naozaj touto komplikovanou metódou myslí vážne zrušene Mečiarových amnestií. Možnože vy, kolegovia, tomu uveríte. Robert Fico počas mojej politickej kariéry toľkokrát sklamal pri dobých úmysloch, že ja tomu neviem uveriť, možno sa príjemne prekvapím, keď na konci dňa aj samotný Ústavný súd povie, že tie Mečiarove amnestie sú zrušené.

    A preto ja túto zmenu, zmenu ústavy a zmenu organizácie činnosti Ústavného súdu nepodporím, resp. budem proti, ale deklaráciu alebo návrh kolegu Budaja áno, pretože aj mne ide o to, aby to bolo zrušené. Len tento spôsob považujem za hrubý alibizmus zo strany každého jedného poslanca. Prenesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie na Ústavný súd a myslím si, že parlament a poslanci preto dostali mandát, aby niesli zodpovednosť za svoje rozhodovanie a nielen prijímali plat.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Rovnako ako pán kolega Viskupič, aj ja vnímam, že tak blízko politická vôľa k tomu, aby sme odstránili túto neprávosť v našej krajine, ktorá bola spáchaná pred dvadsiatimi rokmi, že dnes je ten deň, ten moment momentu, aby sme urobili spravodlivosti zadosť, tak pozývam všetkých kolegov, vyzývam, poďme a zrušme tieto nešťastné amnestie. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické - pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Možno na záver odo mňa kolegovi Zsoltovi. Interpretácia alibizmu je pri tejto veľmi zložitej, takpovediac až dilematickej úvahe veľmi zložitá. Pretože ja nechcem byť alibista a odo mňa sa žiada tu a teraz nejaké rozhodnutie a to rozhodnutie za mňa je za, snažil som sa možno za sedem minút vysvetliť, prečo nechcem byť alibista, a to znamená, že umožniť priechod zložitej cesty k zrušeniu Mečiarových amnestií jedinému možnému nateraz, je veľmi dôležité pre mňa, a preto za budem.

    A zároveň chcem povedať, že pri tých všetkých debatách som možno zabudol na jednu vec, je veľmi zložité hovoriť o tej politickej vôli a čakať na ňu možno ďalších dvadsať rokov, lebo tá politická vôľa na to, aby sme možno aj Ficom vymyslený scenár takpovediac posvätili, je tá cesta, ktorú teraz otvárame. Ale ak sa tu nenájde ústavná väčšina, to znamená, že môžme zavrieť akékoľvek cesty a neprídeme k cieľu. A preto som hovoril o politickej vôli. To, že tu teraz je, a ja budem za, nepovažujem za alibistické, že posúvam svoje rozhodovanie na Ústavný súd, som za iba preto, aby sme mohli hovoriť o tom, že síce zložitú a nie veľmi čistú cestu ideme podporiť a snažili sme sa aj s kolegami, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy, túto cestu jednoducho vylepšiť. Myslím si, že so svedomím a presvedčením si to budeme riešiť každý sám, ja nateraz chcem veriť, že táto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším vystupujúcim a posledným v rozprave je pán poslanec Matovič.

  • By som dokončil to, čo chcel povedať Jozef Viskupič, nateraz chcem veriť, že táto cesta vyjde.

    Zároveň by som chcel si trošku užiť, že som posledný v tejto rozprave, na to, aby po tomto vzájomnom veľkom boji a zápase koalično-opozičnom som povedal, že ďakujem koalícii za tento zápas, aj keď bol veľakrát tvrdý, ďakujem našim opozičným partnerom, že tento zápas sme spoločne tiahli a že sme ho podľa môjho názoru dotiahli do úspešného konca. Rozhodnutie za poslancov nášho poslaneckého klubu oznámime za pol hodinku spoločne na tlačovej konferencii s pani Annou Remiášovou a možno aj tušíte, aké to rozhodnutie bude.

    Každopádne z tých piatich podmienok alebo z piatich návrhov, ktoré sme dávali na doplnenie koaličného návrhu, nám najviac úplne, úplne najviac záležalo na tej prvej, a to je to, aby sme zabezpečili, že zrušením amnestií, aby sme si nedali pred oči len nejaké ružové okuliare a opili sa rožkom, ale aby sme zabezpečili, aby páchatelia na konci skončili v base. Čiže pre nás absolútne najkľúčovejšia podmienka a návrh, bez ktorej by sme tento návrh v žiadnom prípade nepodporili, bola podmienka, aby sme zabezpečili nepremlčateľnosť skutkov, ktoré sa v minulom storočí či tisícročí v dobe hlbokého mečiarizmu stali. Preto splnenie tejto podmienky je kľúčové pri našom rozhodnutí, ktoré s pani Remiášovou spoločne oznámime. A ešte raz teda hovorím, nakoniec ďakujem pekne za tento zápas, myslím si, že navzájom sme používali síce tvrdé zbrane, ale férové.

    Zároveň treba konštatovať, že ak tento návrh prejde, tak neprejde preto, lebo koalícia, neprejde preto, lebo opozícia, ale prejde preto, lebo tu zvíťazí v tejto sále zdravý rozum. Dnes je to jediná možná cesta, ako môžme napraviť krivdy, po ktorých dvadsať rokov ľudia na Slovensku márne volali. Áno, mnohí z vás aj dnes, ktorí budú hlasovať, sa do hrude bili ešte pred dvomi týždňami, že amnestie sa zrušiť nikdy nebudú dať. Ja pevne verím, že hlasovaním naším spoločným dnes o piatej zabliká nádej, že spravodlivosť alebo boj za spravodlivosť nikdy nesmieme vzdať. A môže sa to stať aj symbolicky taký zaujímavý deň, že dnes pred pár minútami v Bratislave zomrel hazard. A pevne verím, že za hodinu dvadsať na Slovensku zomre Mečiarova nespravodlivosť, ktorú vyprodukoval formou Mečiarových amnestií.

  • Končím možnosť nahlásenia s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Matovič, je to pravda, tento zápas, ktorý sme tu zvádzali, nebol ľahký, každý si myslel, že robí zrejme maximum. Ja nemám ani krvavé oči a zo srdca si želám, aby cesta, ktorú si zvolíte, viedla k cieľu. Budem veľmi rád, ak moja skepsa voči tým, ktorým odovzdávame i moju právomoc, sa nenaplní, a keď Ústavný súd prerastie svoj tieň, ktorý je dlhý a nie veľmi pozitívny a umožní návrat spravodlivosti. Pravdou ale je, že zatiaľ a nieže zatiaľ, ale u mňa zrejme, ako hovorí pani ministerka spravodlivosti apriórne, v tomto prípade tá skepsa prevláda a veľká obava, že ak sa tá skepsa naplní a návrat spravodlivosti bude pochovaný Ústavným súdom navždy, je horšia ako čokoľvek druhé.

    Preto, citujúc Martina Luthera, na tomto stojím a inak nemôžem, budem hlasovať proti, želajúci si vášmu rozhodnutiu dobrý koniec. A ak hovoríme o hazarde, áno, hazard v Bratislave sme zrušili, ale hazard s osudom Mečiarových amnestií, žiaľbohu, nerušíme.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Matovič.

  • Pán kolega Osuský, samozrejme, že aj my aj sme to prejavovali verejne a v podstate v každom jednom vystúpení, že nedôverujeme ľuďom v koalícii, ale iná možnosť nie je, ako byť dobromyseľní. A zároveň ale hovorím sám za seba, že ja pevne verím, že ak by nakoniec nás aj podviedli a nakoniec by sa tá najhoršia predtucha splnila, že by to mali dohodnuté na Ústavnom súde, tak to referendum, ktoré zorganizujeme za zrušenie amnestií, jednoducho bude druhé platné referendum na Slovensku na tisíc percent. Nedokážem v tejto atmosfére si predstaviť, že by tí ľudia k tomu referendu neprišli a nezabezpečili by si takýmto spôsobom tú spravodlivosť. Preto aj za tejto situácie, aj v situácii, kedy sme namierili reflektory na sudcov Ústavného súdu a ukázali sme ľuďom, že netreba len umelo alebo nejako sa poklonkovať Ústavnému súdu ako nejakej morálne autorite, ale treba sa pozerať, kto tam v skutočnosti rozhoduje, takže za tejto situácie si ústavní sudcovia netrúfnu toto rozhodnutie Národnej rady s ústavnou podporou nejakým spôsobom zvrátiť.

  • V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy ako spravodajca nie preto, aby som silou-mocou chcel byť posledný v rozprave, ale hlavne kvôli tomu, že tiež po ďalších konzultáciách s legislatívou by som rád v závere svojho vystúpenia predložil drobné technické vylepšenia, ktoré sa týkajú pôvodného vládneho návrhu. Ja vás s ich obsahom za chvíľočku oboznámim. Pred tým, ako tak urobím, ale dovoľte mi tiež povedať pár slov aj k tomu, čo sme za posledné dni zažívali.

    Poviem svoj veľmi taký osobný pohľad na vec, osobný pohľad možno aj preto, že, samozrejme, nemôžem povedať to, čo Béla, že on bol pri všetkých siedmich či ôsmich hlasovaniach, ja zase môžem povedať, že bol som v roku ´98 pri tom prvom rozhodnutí, ktoré sa pokúsilo zrušiť tieto amnestie cez vlastne rozhodnutie zastupujúceho prezidenta Mikuláša Dzurinda, a že teraz veľmi dúfam, že som pri tom poslednom rozhodnutí Národnej rady. Nie ostatnom, ale poslednom, keď sa to už konečne podarí.

    Ďalšia taká vec, o ktorej pokladám za potrebné v tejto súvislosti hovoriť a ktorá zaznievala ale nie príliš v takých príjemných konotáciách, ale zase chcem povedať veľmi svoj osobný názor. Bol som pri tých ťažkých rozhovoroch najprv koalície a potom koalície s opozíciou. Bolo tu veľakrát opakované, že došlo, bolo to nazývané premety alebo obraty, ja poviem, že došlo k zmene názoru časti politického spektra, a som veľmi rád, že k tomu došlo, len tá zmena názoru znamená pre mňa jeden veľmi významný signál pre slovenskú spoločnosť a ten signál, že aj tak rozdielne orientovaná koalícia je funkčná a dokáže sa dohodnúť na veciach. A potom prišiel ten druhý zlom, a to je to, za čo som veľmi povďačný viacerým kolegom opozície, ktorí teraz vystúpili, keď povedali, že podporia túto iniciatívu. To je to, o čom chcem hovoriť, to je to hľadanie zhody potom nielen vo vnútri koalície, ale hľadanie zhody medzi koalíciou a opozíciou. Viacerí ste povedali, nebolo to ľahké rokovanie, to je svätá pravda, ale pokiaľ sa nám podarí splniť cieľ, tak vôbec neľutujem ani tých síl, ani toho času.

    Ešte pár poznámok k veciam, ktoré súvisia s tým návrhom zákona. Pomerne často sa predložený vládny návrh kritizoval za to, že istým spôsobom obmedzuje suverenitu parlamentu, že ju zhadzuje na Ústavný súd. Musím povedať, že ja ako človek, ktorý sa skutočne venuje ústavnému právu, to celkom tak nemôžem vidieť a vysvetlím prečo. Netvrdím, že každý musí so mnou súhlasiť, ale iba chcem vysvetliť dôvody. Tento parlament sa v minulosti veľakrát utiekal k skratkovitému riešeniu. A to skratkovité riešenie, samozrejme, pokiaľ prešlo a bolo účelové a malo svoj zmysel, ale zakotvilo v pamäti parlamentu jednu vec, ktorá nemôže byť uznaná a správna. A tou vecou je to, že keď chceme niečo prelomiť, tak to prelomíme brutálne ústavným zákonom.

    Filozofia tohto vládneho návrhu je ale iná. Filozofia tohto vládneho návrhu je v tom, že ak chceme dosiahnuť takúto zásadnú zmenu alebo takýto zásah, otvorme ústavný text, férovo vstúpme do ústavného textu, neprelamujme to surovo ústavným zákonom, dajme to férovo do ústavného textu ako kompetenciu pre Národnú radu, ako novú kompetenciu pre Ústavný súd. Čiže v tom tento parlament prejavil schopnosť obmedziť svoju všemohúcnosť. A ja keď som v jednom zo svojich príspevkov na tú tému hovoril o neobmedzenej moci parlamentu, samozrejme, bolo to obrazne povedané a bolo to myslené v istých limitoch. A toto ja chápem ako prejav jedného z tých limitov, ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti.

    Áno, odznelo tu aj veľa kritiky na adresu Ústavného súdu. Opakovane som sa vyjadril a budem to hovoriť stále, nemusíme súhlasiť s jeho rozhodnutiami všetkými, ale, prosím, nespochybňujme ho ako ústavnú inštitúciu. Nedemontujme tento štát tým, že spochybňujeme najprv parlament, časť politického spektra. Časť politického spektra potom spochybní hlavu štátu, ďalšia časť spochybní Ústavný súd. To sú základné kamene slovenskej štátnosti. Je našou prvoradou povinnosťou napriek všetkým názorovým rozdielom zápasiť, diskutovať, ale nerozbíjať kamene štátnosti, lebo som presvedčený, že útočíme na samotnú podstatu štátu Slovenskej republiky.

    Tiež pokladám za potrebné aj z tohto miesta zvýrazniť, nemajme, prosím, krvavé oči. Nečakajme alebo nehovorme občanom, že tým, ak sa nám podarí zrušiť tie amnestie, pôjde osoba X alebo Y do väzenia. Nie. Toto nebolo cieľom ani nebude cieľom tejto činnosti. My chceme iba, aby sa obnovila spravodlivosť, aby sa po dvadsiatich rokoch Slovenská republika dokázala hrdo pozrieť do očí, obrazne poviem, svojim občanom, ale aj v medzinárodnom spoločenstve. Je to pokus dať skutočne, a verím, že úspešne, definitívny bodku za tými rokmi vlády, ktoré sa, žiaľ, spájajú s prvými rokmi Slovenskej republiky, ktoré boli sprevádzané potláčaním základných práv a slobôd.

    Chcem teda povedať na záver, lebo nechcem zdržovať, lebo už som vecne k tomu povedal vo svojich vystúpeniach, myslím, že dosť, chcem vám povedať na záver, že toto hlasovanie nás všetkých nebude iba hlasovaním o zrušení Mečiarových tzv. amnestií, ale bude to hlasovanie nás všetkých o našom vzťahu k demokratickému a právnemu štátu. To je oveľa viac. To je oveľa viac a to si musíme uvedomiť.

    Takže toľko iba pár poznámok k obsahu diskusie a k obsahu návrhu ako takého. Ešte raz vďaka za, aj za tie kompromisy, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť, a verím, že budeme úspešní.

    A úplne na záver dovoľte teda tie dva malé formálne pozmeňujúce návrhy.

    V čl. I bod 4, to je čl. 129a, sa slovo "vydaného" nahrádza slovom "prijatého".

    Legislatívna technika, ako vidíte.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa vlastne týka novely zákona 38/93 o organizácii Ústavného súdu. Ten prvý, ak som zabudol, prepáčte, doplniť, že to je k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 483).

    Tento druhý sa týka teda toho novelizovaného zákona o organizácii Ústavného súdu (tlač 485).

    Bod 1. V druhom bode v úvodnej vete sa slová "Za piaty oddiel sa " nahrádzajú slovami "V tretej časti druhej hlave sa za piaty oddiel".

    Opäť legislatívna technika. Legislatívnotechnická úprava.

    A druhý bod. V čl. I druhom bode § 48b ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová "Slovenskej republiky".

    To je text, ktorý hovorí, že sa vydá v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, zistili sme, že v predchádzajúcom texte sa už nachádza skratka "Zbierka", čiže "Slovenskej republiky" je nadbytočné.

    Takže toľko k legislatívnotechnickým spresneniam, ku ktorým sme prišli ešte počas rokovania s legislatívou Národnej rady.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť a želám všetkým šťastnú ruku pri hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    O záverečné slovo požiadala pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte naozaj veľmi krátko, keďže som mala tú česť stráviť v pléne s vami celú túto rozpravu, tak pár slov na záver predsa len.

    V prvom rade, myslím, za predkladateľa si musím splniť aj svoju povinnosť z rokovacieho poriadku a chcem za predkladateľa, za vládu Slovenskej republiky, vysloviť súhlas s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Budaj a bol podpísaný poslancami zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou Ľudovej strany. A zároveň, samozrejme, bez ďalšieho aj súhlas s týmito dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Kresák a ktoré sú len technického charakteru.

    Chcem sa na záver tejto diskusie poďakovať všetkým vám za, musím povedať a vnímam to tak, za zmysluplnú diskusiu, myslím, ktorá nás všetkých v niečom posunula dopredu. Verím tomu. Chcem sa osobitne poďakovať Petrovi Kresákovi za jeho legislatívnu prácu, ale nielen legislatívnu prácu, ale aj kľudný a vyrovnaný odborný tón, ktorým nám pomáhal sa preniesť cez túto diskusiu a hľadať zhodu.

    Myslím si, že to, že dnes tu viacerí hovoríme o tom, že je tu momentum, ktoré treba využiť, to momentum je dané spoločenskou aj politickou klímou, tak myslím si, že je namieste sa v tejto chvíli poďakovať aj verejnosti. Tým ľuďom, ktorí podpísali petíciu, a tým všetkým, ktorí robili všetko pre to, aby sme sa do tohto štádia dostali. Ďakujem tým, ktorí sa vyslovili, že po prijatí pozmeňovacieho návrhu budú hlasovať za návrh, a všetkým tým, ktorí ešte tak nepovedali alebo ešte rozmýšľajú, tých chcem poprosiť o to, aby tak urobili.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ešte záverečné slovo spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som krátko zhrnula dnešnú rozpravu, ale len naozaj v počte vystúpení, pretože pani ministerka zhodnotila aj samotnú rozpravu, aj spravila závery k prerokovaným návrhom zákona.

    Ja len chcem povedať, že v rozprave vystúpilo celkom 14 poslancov a k ústavnému zákonu boli predložené štyri pozmeňujúce návrhy a k zákonu k tlači 485 o Ústavnom súde boli predložené dva pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli predložené dneska, určite o 17. hodine pred tým, ako budeme o nich hlasovať, dám návrh na skrátenie lehoty.

    Takže pevne verím, že aj ústavný zákon, aj zákon o Ústavnom súde a jeho postavení dneska schválime.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto programu.

    A budeme pokračovať informatívnou správou o využívaní Letky ministerstva vnútra.

    Žiadam podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov. Pán minister je už tu.

    Čiže budeme pokračovať faktickými poznámkami, ktoré sme včera nedokončili. Trošku nám zlyhala technika, takže máte možnosť nahlásiť sa s tými faktickými poznámkami ešte raz.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, ja to myslím úplne vážne. A včera sme prerušili tie faktické poznámky na žiadosť vystupujúceho. Pán poslanec Matovič povedal, že chce, aby sme ukončili o 19. hodine, takže ja som nemal problém viesť schôdzu aj po 19. hodine, len sme si to neodhlasovali, takže.

  • Reakcie z pléna.

  • Na pána poslanca Matoviča. Takže končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Pokračovanie rokovania o Informácii podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využívaní Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 až 2017.

  • Ja si teda pamätám, že som bol prihlásený vo faktických poznámkach na vystúpenie pána Igora Matoviča, a myslím, že tam bolo ešte ďalších deväť kolegov, ale je veľmi ťažké sa teraz preniesť z témy rušenia Mečiarových amnestií do témy, ktorá bola do tohto pléna parlamentu iniciovaná pánom Nemkym.

    A myslím, že jednu podstatnú myšlienku, ktorú som chcel po prejave Igora Matoviča povedať, je, že tak ako teraz vyzýval pán poslanec Kresák, aby sme nebúrali piliere ústavnosti, ako je Ústavný súd, ako je toto plénum parlamentu, tak aj týmto podľa mňa veľmi dehonestujúcim spôsobom pri tejto debate búrame jeden pilier ústavnosti, alebo búrate, a to je prezidentský úrad. Myslím si, že existujú iné možnosti a budem sa v ústnej rozprave veľmi podrobne pýtať toho, kto je za vládnu letku alebo za ochranu ústavných činiteľov zodpovedný, a to je minister vnútra, ako mohlo k tomu, čo sám rozprával v úvodnom slove, jednoducho prísť. Mám pripravených niekoľko otázok a dúfam, že sa v nejakom rozumnom horizonte dočkáme odpovedí od zodpovedného človeka, a to je minister vnútra, prečo, ak sú tie fakty naozaj také, ako ich predniesol, prečo to vlastne dopustil. Takže skúsime teda nadviazať na včerajšiu debatu a uvidíme, ako to bude pokračovať.

  • Ďakujem. Aby bolo všetkým jasné, reagujem na včerajšie vystúpenie pána poslanca Matoviča.

    Pán poslanec, obvinili ste podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, že prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky so správou týkajúcou sa využitia Letky ministerstva vnútra. A čo mal podľa vás urobiť? Porušiť zákon? Veď ho k tomu hlasovaním zaviazala Národná rada Slovenskej republiky.

    Navyše dosť úboho ste zaútočili na pána poslanca Martina Nemkyho, ktorý prišiel s doplňujúcim návrhom, aby bola schôdza Národnej rady Slovenskej republiky doplnená o túto problematiku. Vraj neviete, kto je. Nuž, keby ste viacej času trávili v rokovacej sále, tak by ste vedeli, kto je poslanec Martin Nemky. Okrem iného je aj viceprimátorom mesta Nitry a môj kolega v poslaneckých laviciach zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja.

    Pán poslanec Matovič, a v akých komunálnych alebo regionálnych voľbách ste sa o hlasy občanov uchádzali vy a v akých komunálnych či regionálnych voľbách ste boli úspešný? To by ma zaujímalo.

    Ďalej ste povedali, že sa bojíme politickej súťaže s prezidentom Slovenskej republiky. Nie je to vôbec pravda. Práve naopak, tešíme sa. Len neviem, komu bude nová strana brať viacej voličov, či SMER-u - sociálna demokracia, alebo vašej politickej strane.

    A jedna vec, ktorá mi nie je jasná, že taký bojovník za spravodlivosť obhajuje konanie, resp. nekonanie prezidenta vo veci nevymenovania ústavných sudcov legitímne zvolených v Národnej rade Slovenskej republiky.

    A posledná poznámka. Ak vašou optikou je minister vnútra, citujem, "skorumpovaný", tak potom aké slovo by sme mali použiť na vašu osobu, pán poslanec Matovič?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. V duchu toho, čo hovoril rečník, by som chcel vyzvať poslancov koalície, aby sa dnes, keď sme dospeli k nejakej zhode, čo sa týka tak dôležitej témy, ako je zrušenie Mečiarových amorálnych amnestií, aby sa pri tejto príležitosti neznižovali k tomu, k čomu sa znížili včera, k naozaj nevyberaným podpásovým útokom na pána prezidenta. A ešte na základe rôznych zmanipulovaných čísiel a minimálne teda poloprávd.

    Viete, že sme za transparentnosť ako opozícia, ako SaS, a preto sme aj ako opozícia podporili správu o letke alebo o letoch a s tým, že sme očakávali aspoň akú-takú serióznosť tejto správy, to znamená, že tam budú údaje dané do súvislostí, porovnania objektívneho charakteru atď. Dočkali sme sa nejakého poloutajeného dokumentu, skrývaného, s nejakými zmanipulovanými a účelovými číslami.

    Naozaj chcem prízvukovať, neznižujte sa k tomuto aj dnes, teraz, keď sme dorokovali o amnestiách a budeme o nich hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ja rozumiem, že ste nevedeli o tom, že bol podaný procedurálny návrh. No nemohli ste ani vedieť, keďže do roboty nechodíte. Ďakujem pekne.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nerád by som narúšal tú idylku, o ktorej hovoril predrečník, že došlo k zhode na téme amnestií. Ale ja si, naopak, myslím, že aj v tejto téme musí dôjsť k zhode. K zhode koalície aj opozície na tom, že prezident sa nemôže správať ako papaláš. Je úplne jedno, čo si o prezidentovi Kiskovi myslíme, je to úplne jedno.

    Je tu časť poslancov, najmä z opozície, ktorým imponuje politika Andreja Kisku. To je v poriadku. Áno, ja mám iný názor na mnohé veci a ja si napríklad myslím, že pôsobenie pána prezidenta Kisku v zahraničnej politike je hotová katastrofa. Kvôli selfine s dalajlámom porušiť naše vzťahy s Čínou, rozbiť naše vzťahy s V4, postaviť sa Slovákom v migračnej kríze a obhajovať kvóty a mohol by som pokračovať. To isté v domácej politike, znefunkčňovať Ústavný súd, tie mítingy na akademickej pôde, to sa proste nerobí. Ale o tomto to dneska nie je.

    My sa dneska bavíme o tom, čo včera predniesol Robert Kaliňák, minister vnútra, lebo sme ho o to požiadali, 128 poslancov vrátane opozície ho požiadalo, aby nám predniesol informáciu, ako sa využíva štátna letka, ako sa využívajú peniaze daňových poplatníkov.

    A ja teraz len zopakujem fakty. Pretože, a poviem veľmi úprimne a môžte si myslieť, čo chcete, my sme naozaj nevedeli, dokým včera minister nevystúpil, o aké čísla sa jedná. Áno, hovorilo sa, aj Pravda písala pred rokom, aj pán minister to spomínal, že sa stane, že prezident ide domov na predĺžený víkend za manželkou za štátne peniaze. Hovorilo sa. Ja som naozaj si myslel, že sa to stalo päť-šesťkrát, a už som sa pripravoval s tým, že to odsúdim, lebo, samozrejme, nemalo by sa to stať ani raz. No ale keď došiel minister s číslom 319, tak to je škandál, páni kolegovia, škandál! 319, to je niečo, čo sa nestalo v žiadnej krajine žiadnemu prezidentovi v celej histórii. 319-krát zneužiť štátne lietadlo na to, aby som šiel domov za manželkou?

  • Reakcia z pléna.

  • To je niečo, čo je nehorázne.

    Pán Poliačik, toto bolo mimoriadne inteligentné, ale také, aké k vám patrí.

    319 súkromných letov pána prezidenta Kisku, 70 % jeho pracovných, alebo jeho využívania štátnej letky je na súkromné účely. Len pre tú štatistiku. Keď si porovnáme lety pána premiéra a pána predsedu parlamentu ako ďalších dvoch najvyšších ústavných činiteľov, dôjdeme k číslu, ktoré je nižšie než súkromné lety Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky. To je neuveriteľné! To sú proste neuveriteľné čísla.

    A ešte neuveriteľnejšie pre občanov Slovenskej republiky to bude, pokiaľ zopakujeme, aké peniaze to stojí daňových poplatníkov. Milión euro. Milión euro, 30-tisíc euro mesačne. Aby si to možno vedeli naši občania lepšie predstaviť, tí starší, ktorí možno ešte žili v čase slovenskej koruny, 30 mil. slovenských korún prelieta Andrej Kiska preto, aby šiel domov za svojou rodinkou, a my sa mu na to všetci skladáme. Ľudia, ktorí zarábajú 500-600 euro, sa skladajú Andrejovi Kiskovi, multimilionárovi, na cesty domov za rodinkou. Fantastické!

  • Reakcia z pléna.

  • Fantastické.

    Viete, opäť pre lepšiu predstavivosť. Bežný človek, ktorý zarobí 500 euro, bežný človek, ktorý zarobí 500 euro mesačne, za celý svoj život, čo 40 rokov maká tvrdo, zarobí štvrť milióna. Štvrť milióna! Čo je štvrtina toho, čo prejazdil Andrej Kiska, kým bol v úrade, na cestu domov za manželkou! A tento 500-eurový človek sa mu na to skladá! Alebo iný príklad. Kiska za jeden mesiac prelieta toľko, čo bežný človek, ten 500-eurový, zarobí za päť rokov poctivej tvrdej roboty. Za päť rokov poctivej tvrdej roboty.

    Toto je prezident slovenského ľudu, toto je ten chrumkavučký, ňu-ňu-ňu prezident, ktorého natierajú naružovo slovenské médiá deň čo deň. On je nedotknuteľný, on je ten krásny, ktorý chodí vystískať dievčatá, poobjímať a vypusinkovať dámy, on je ten milý, príjemný pán, ktorý chce všetkým dobre. Matka Tereza. Ale médiá ani slovkom nepovedia o tom, že takto zneužíva právomoci verejného činiteľa, že takto zneužíva peniaze daňových poplatníkov.

    Páni a dámy, to je výsmech občanom, výsmech občanom a čistý papalašizmus.

    Viete, ono to má až bizarné polohy, bizarné polohy, keď som počúval pána ministra Kaliňáka, že on si lietadlom zaletí aj z Popradu do Košíc, 112 km. To je niečo porovnateľné, ako keby sme si zaleteli my odtiaľto do Nitry. Ja si to neviem predstaviť. Prečo nejaký normálny smrteľník nie je schopný sadnúť do auta, stráviť v ňom 45 minút, aby sa dostal z Popradu do Košíc? Ale si musí zavolať letku, štátnu letku za peniaze daňových poplatníkov z Bratislavy, aby ho vyzdvihla, zobrala ho do Košíc a odletela naspäť do Bratislavy. No to je úplne úžasné a hospodárne nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov! Pán Kiska je v tomto smere naozaj matador.

    Viete, to lietadlo za tých, koľko to trvá tá cesta, keď autom 45 minút, tak koľko môže trvať cesta z Popradu do Košíc? To je normálne až, tá predstava, to auto tam ani, teda to lietadlo tam ani nepreletí, ono tam preskočí. To je otázka niekoľkých minút, to je naozaj niečo, čo je skoro až do Guinnessovej knihy rekordov, čo dokázal pán Kiska stvoriť v rámci svojich cestovateľských vášní.

    Viete, ja by som mu ešte aj odpustil, že sa mu nechce vykonávať svoj úrad, že trávi v úrade tri dni a je to taký trojdňový prezident, potom si odletí za peniaze daňových poplatníkov do Popradu, štyri dni strávi predĺžený víkend s rodinkou a zase sa vráti a tri dni pusinkuje tie dievčatá a chodí robiť mítingy na akademickú pôdu. V poriadku, robí si marketing. Ale, preboha, nech nezneužíva pritom peniaze daňových poplatníkov! Toto je pre nás kľúčové.

    Lebo nie je to o kritike pána Kisku, ja opakujem, mám naňho svoj názor, ale je to o tom, aby nezneužíval svoje postavenie, a nielen peniazmi, ale aj tým, čomu sa hovorí rodinkárstvo. Páni kolegovia, pani kolegyne z opozície boli vždy veľmi, veľmi silní v tomto, aby pranierovali každého, kto zneužije svoje postavenie z hľadiska transparentnosti využívania peňazí a z hľadiska nepotizmu, čiže rodinkárstva. Ale pokiaľ sa pán prezident vyberie do Poľska, opäť, samozrejme, špeciálom, aby si zalyžoval s pánom prezidentom Poľska a aby si potom odskočil poklepať kameň na stavbe, ktorú zhodou okolností stavia komerčná firma, kde pracuje jeho dcéra. A to je akože v poriadku? To sa vám zdá byť normálne? Samozrejme, že to musíme ako Národná rada riešiť. A to nie je otázka nejakej nevraživosti voči prezidentovi. To je predsa úplne normálne a ja som presvedčený, že aj kolegovia a kolegyne z opozície to predsa musia podporiť v mene boja proti rodinkárstvu, v mene boja za transparentnosť. Toto nemôže, preboha, nikomu prejsť! Lebo keď to raz prejde Kiskovi, nech je akokoľvek obľúbený v slovenských médiách, na americkej ambasáde a podobne, keď to raz prejde Kiskovi, tak potom som zvedavý, ako budete vy kritizovať kohokoľvek, ak to spraví do budúcnosti. Kohokoľvek. Ak chcete byť konzistentní, kolegovia z opozície, musíte odsúdiť aj konanie prezidenta Kisku.

    A to stále iba hovorím o faktoch. Keby som hovoril o tom, aké reči sa vedú. Lebo mnohokrát tu počúvam z opozície, že všetky tie kauzy, ktoré boli voči SMER-u, boli vlastne o dohadoch, o tom, čo sa rozpráva, o rôznych konšpiráciách. Nič, žiadne fakty. My tu predkladáme fakty. Keby sme predkladali konšpirácie, alebo tie reči, ktoré počúvame v kuloároch o tom, ako pán prezident vlastne chcel pôvodne lietať svojím súkromným lietadlom, lebo však má svoje súkromné lietadlo a chcel ho dokonca sám pilotovať, ale vraj nespravil psychotesty, a tak nemohol a tak radšej dal prednosť štátnej letke. Toto sa rozpráva. Nech sa pán prezident vyjadrí, či to je naozaj tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Poliačik, prosím vás, vy ste dneska nejaký naspeedovaný alebo?

  • Smiech v sále.

  • Skúste ma nechať dohovoriť, buďte trošku pokojnejší.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Takže z hľadiska faktov je pre slovenských občanov podľa mňa jasná správa, že 319-krát zneužiť štátnu letku na cestu domov je cez čiaru. A ak to nevidia kolegovia z opozície, tak sa hlásia k tomu najvulgárnejšiemu papalašizmu, aký hádam na Slovensku kto kedy spravil. A potom to povedzte na rovinu. Ak neodsúdite Andreja Kisku v tomto, tak v tom prípade nemáte právo odsudzovať nikoho v ničom. A potom ste aj vy morálne zlyhali.

    Viete, ale mne sa aj tak páči to, že napriek takémuto šialenému, ukrutnému škandálu, ktorý nemá obdoby, slovenské médiá to spolovice ignorujú. No, úplne ignorovať sa to nedá, lebo sme tu včera o tom dosť veľa hovorili. Ale potom som si schválne pozrel našu fantastickú, skvelú jednu komerčnú televíziu, ako to uchopila, tento problém. Máme tu 319 letov, 319 letov za rodinkou, naozaj súkromná cesta, niečo, čo treba odsúdiť, a myslím si, že to vidí každý. Milión euro. A naša slávna komerčná televízia spraví príspevok, ktorý trval asi päť minút, kde sa prvú minútu, dve venuje tomu, aká bola diskusia v parlamente, kde vyvážene dá priestor aj jednej strane. aj druhej strane, dobre, a potom tri minúty rieši to, že však to vlastne je jedno, lebo pán premiér išiel helikoptérou na MDŽ do Žiliny a to rieši teraz tri minúty a naháňa poslancov SMER-u, ktorí o tom nič nevedia, a teraz sa snaží dotlačiť do toho, čo si o tom myslíte, je to zneužitie? A teraz touto manipuláciou vytvorí dojem, že 319 ciest Andreja Kisku je na úrovni tejto jednej helikoptéry Roberta Fica, ktorý navyše, a to sa ani nespýtali centrály, centrály alebo Úradu vlády, ktorý navyše išiel na stretnutie s VÚC, to znamená na služobnú oficiálnu cestu a nie na MDŽ! Ale to sa nespýta Markíza. Markíza potrebuje vyvolať dojem, že 319 ciest Andreja Kisku je ekvivalentom jednej cesty helikoptérou do Žiliny pána premiéra. Pritom keby sme sa rozprávali, a to asi pán minister povie, o cestách helikoptérou, tak obávam sa, že pán Kiska by ani z tohto nevyšiel ako víťaz. Skúsme sa potom možno spýtať pána ministra, ako sa využíva aj helikoptéra za štátne peniaze.

    Robert Fico potvrdil, že do Žiliny išiel pracovne. A keď niekedy využil, 4-krát, 4-krát v porovnaní s 319, 4-krát využil štátnu letku, tak to vždy do posledného centu preplatila strana SMER. To znamená, 9 900 euro, lebo boli to stranícke akcie, 9 900 euro. Keby toto isté urobil Andrej Kiska, dneska by zaplatil štátu milión euro. Prečo to nespraví? Povedzte mi jediný dôvod, prečo to nespraví.

    Viete, ja som niekedy trošku zhnusený z toho, že Andrejovi Kiskovi sa odpúšťajú neuveriteľné veci. Ako označiť Turecko za ostrov stability, to je naozaj príspevok do dejín humoru, ale médiá o tom mlčia. To by som bral, ako, dobre, fandia mu za každú cenu, nech hovoria o jeho politike. Ale keď už ani o takejto elementárnej veci nevedia objektívne komunikovať a informovať občanov, že, áno, náš skvelý, fantastický, naružovo natretý prezident, ktorého všetci milujeme a robíme z neho macíka plyšového, ale spravil takúto vec, tak, ľudia, vedzte to, že 319-krát porušil dobré mravy prinajmenšom a išiel za rodinkou za štátne peniaze. Nie, nepovedia, a keď to povedia, tak na piatej strane alebo v 45. minúte vysielania televíznych novín.

    Viete, ja si pamätám, lebo som bol pri tom, keď bola tu kauza, kauza ministra Lajčáka s predsedníctvom, že 150-tisíc euro išlo na akciu, prezentáciu Slovenska. A teraz sa riešilo, že tých 150-tisíc euro, prečo to nebolo hentak vysúťažené, onak vysúťažené, všetko bolo podľa pravidiel, ale tri týždne sme tu počúvali deň čo deň, prvé titulky, prvé správy o tom, že slečna Hlávková si myslí, že to malo byť inak alebo že pán Šipoš si myslí, že to má byť inak, alebo Transparency International si myslí, že to má byť inak. A toto sme tri týždne počúvali kvôli 150 tisícom euro, ktoré išli na prezentáciu Slovenskej republiky, ktoré boli minuté na správnu vec.

    Milión euro, ktoré míňa Andrej Kiska na to, aby šiel za manželkou, tie sú v poriadku, to nikto nerieši, a keď áno, tak na piatej strane malá noticka. Alebo v Markíze trebárs povedať, že helikoptéra predsa išla na MDŽ. Toto je taká šialená manipulácia, že ja som presvedčený o tom, že jedna ambasáda je veľmi hrdá na svojich mopslíkov v jednej televízii, ale obávam sa, že títo mopslíci už na seba hrdí byť nemôžu, pretože porušili akúkoľvek novinársku česť takýmto informovaním verejnosti. Oni zrádzajú svoje poslanie a deň čo deň to robia čoraz okatejšie. Ja si myslím, že toto by sa nemalo diať v Slovenskej republike ako krajine Európskej únie, to by sa nemalo diať ani v Ugande v Afrike.

    A teraz si pozrime, aké majú výhovorky, aké majú výhovorky obhajcovia pána prezidenta Kisku, lebo počuli sme, že vlastne tých 319 ciest a ten milión euro, že to je v poriadku.

    Prvá výhovorka, Andrej Kiska sa obhajuje, že on nevedel. Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, relatívne príčetný človek, nevedel, že existuje rozdiel medzi súkromnou a verejnou cestou. On to netušil. On možno sa pohrával s myšlienkou, že si pôjde zarybárčiť do Grónska a že mu to štát preplatí. Možno sa zahrával s myšlienkou, že pôjde zdolávať pralesy v Amazonke a že štát bude lietať s ním, že to lietadlo pôjde s ním za peniaze daňových poplatníkov. Možno áno, lebo on nevedel. Však on je prezidentom 24 hodín! Takže on si môže vymyslieť akúkoľvek destináciu a teraz ten štát, štátna letka ho tam zavezie. V tejto, v tejto predstave on žil, chúďa naše.

    A teraz naozaj došiel šok. On zistil po niekoľkých rokoch v úrade, že nie, že nemusel by zneužívať peniaze daňových poplatníkov a mohol by využívať auto, vlak. Ja chápem, že vyvážať sa autom, veľmi luxusným autom, musí byť pre pána prezidenta mimoriadne ponižujúce, lebo však bežní ľudia na Slovensku, samozrejme, používajú autá, tak prečo by on nechodil štátnou letkou? Z Košíc do Popradu (povedané s úsmevom).

    Ale viete si predstaviť situáciu alebo tie myšlienkové sledy pána Kisku, ktorý teraz rozmýšľa, čo je súkromné a čo verejné, neexistuje rozdiel, ja budem využívať štátnu letku kamkoľvek, kedykoľvek. A potom povie, že nie, ale nie som papaláš, ja som ten ľudový prezident.

    Tomuto sa proste nedá veriť. Sú len dve možnosti, buď pán Kiska nemá elementárnu znalosť o čomkoľvek, a ja neverím tomu, že nie je príčetný, alebo jednoducho zavádza a klame. On musel vedieť, že zneužíva svoju právomoc! Musel vedieť, že zneužíva peniaze daňových poplatníkov - a v tom prípade je to hanba. A takéto infantilné výhovorky nesvedčia úrovni hlave štátu! Takéto infantilné výhovorky by si v biznise, kde pracoval predtým, nemohol dovoliť. Tak nech si ich nedovoľuje ani v štátnej politike.

    Druhá výhovorka, a to je výhovorka, ktorú počúvam od kolegov z opozície, vraj cestujú aj iní. Vraj cestujú aj iní a je tu krásny príklad, že však sa išlo do Petrohradu štátnou letkou, poslankyne Národnej rady a podpredsedníčka. Bolo to v roku 2013. V roku 2013, a bola to pani podpredsedníčka Laššáková, ktorá tam mala normálnu oficiálnu pracovnú cestu, špeciálne som si našiel program, kde sa stretla s predsedom parlamentu v Sankt Peterburgu Vjačeslavom Makarovom, mimoriadne vplyvný človek, sám som ho stretol. Mimochodom, Petrohrad má 5 mil. obyvateľov, čiže spolupráca s touto oblasťou je mimoriadne plodná a užitočná z hľadiska diplomacie Slovenskej republiky. Prijatie generálnym sekretárom Medziparlamentného zhromaždenia štátov, členov Spoločenstva nezávislých štátov Alexejom Sergejevom. Stretnutie s Klubom žien podnikateliek, kladenie vencov. To bol normálny zahraničný program.

    Viete, ak sa vám to nezdá, tak schválne si vytiahnite, čo robil Andrej Kiska v Čile a Argentíne, lebo obávam sa, že nezistíte nič lepšie. Takéto podobné stretnutia tam absolvoval a potom, samozrejme, aj nákupčoky a tak ďalej. Ale to nikto nespochybňuje. Bola to zahraničná oficiálna pracovná cesta.

    Ale v prípade cesty do Petrohradu sa zase namodeluje situácia a zase slávna, naša krásna, úžasná komerčná a nezávislá hlavne televízia, ktorá príde za kolegyňami z parlamentu, strčí im mikrofón pod ústa, kamery a pýta sa: "Bola to dámska jazda?" A tak žoviálne odpovie, že áno, bola to dámska jazda, lebo tam boli samé ženy. A teraz z toho spravia, žienky si spravili výlet a nebola to oficiálna cesta a bolo to vlastne len zneužívanie peňazí daňových poplatníkov.

    A teraz toto sa namodeluje, táto jedna kauza, absolútne, absolútne manipulatívna, a dá sa to do komparácie s 319 cestami Andreja Kisku do Popradu za manželkou, na ktoré zneužil, na súkromné cesty, peniaze daňových poplatníkov. Príde vám to fér? Zamyslite sa nad tým.

    To isté, ďalšia námietka, že cestujú aj iní, a to som počul od pána Viskupiča, kolegu z európskeho výboru, ktorý mi povedal, že však aj ja cestujem, ja ako predseda európskeho výboru. Ja som sa schválne pozrel, aby som tú štatistiku mal pred sebou. Za posledné tri roky, o ktorých hovoríme v prípade pána Andreja Kisku, som bol 8-krát v zahraničí, samé európske destinácie a všade som musel ísť na fóra, ktoré súvisia s výkonom mojej činnosti s európskym výborom. Patrí to k tomu, pretože, áno, európsky a zahraničný výbor sú niečo ako také malé ministerstvo zahraničných vecí v tomto, v tejto, v tomto inštitúte, v parlamente. Osemkrát. Destinácie naozaj lukratívne, ako Rigu a Brusel, to každý chce vidieť a myslím si, že to sú, samozrejme, tie destinácie, ktoré si chce splniť každý cestovateľ. Je to iba o tom. Pracovať som tam išiel osemkrát letecky. Osemkrát za tri roky. A porovnáme to s pánom Kiskom, ktorý išiel za tri roky 454-krát. To potom Slovensko už dneska musí byť v takej diplomatickej kondícii, keď dokázal 454-krát letieť, aby vybavoval štátny záujem Slovenskej republiky, že niet nad Slovensko, lebo Slovensko je dneska momentálne majster sveta v cestovaní. 454-krát. Ja som išiel 8-krát a dokázal som obhajovať záujmy Slovenskej republiky, Národnej rady. Pán Kiska na to potreboval 454-krát. Ale toto sú oficiálne zahraničné pracovné cesty.

    A teraz porovnajme tie súkromné. Ľuboš Blaha nula, Andrej Kiska 319. A toto je pointa, páni kolegovia. Toto je pointa, na ktorú zabúdame. My sa teraz bavíme o tom, že či je morálne zneužívať na súkromné lety peniaze daňových poplatníkov. Ja tvrdím, že nie, verím tomu, že na tom sa zhodneme. A pokiaľ niekto teraz hovorí, že ale však aj iní cestujú, tak vždy používa iba príklady cestovania, ktoré sú zahraničné oficiálne pracovné cesty. Nepleťme jablká s hruškami!

    Andrej Kiska zneužíva štátnu letku, kdežto každý, kto ide na zahraničnú oficiálnu pracovnú cestu, pracuje. A nezneužíva štátnu letku a ide tam makať a ide obhajovať Slovensko. Neviem, čo ide obhajovať pán Kiska do Popradu za svojou manželkou, možno svoje záujmy, ale určite nie záujmy Slovenskej republiky.

    Tretí, tretia výhovorka. Vraj to nie je papalašizmus. Vraj to, že Kiska cestuje do Popradu za manželkou, nie je papalašizmus, veď je prezident, ako prezident má mať nejaký komfort. A tuto naozaj sa treba pozrieť komparatívne na celý svet, či tento druh komfortu doprajú občania jednotlivých krajín aj tým najkrutejším a najkrvavejším diktátorom. No v Severnej Kórei chodí Kim Čong-un za manželkou autom. Neverili by ste. Nie lietadlom, nie štátnou letkou. Spomínal som včera Turkmenbašiho, to je naozaj fantastický diktátor, ktorý si nechal postaviť sochy zlaté, absolútne sa topil v zlate, všetci ho vzývali, všetci boli z neho nadšení a milovali svojho Veľkého otca Turkménska Turkmenbašiho. Ale ani on nechodil domov štátnou letkou, aj on chodil autom.

    Každý príčetný štátnik bude chodiť domov autom, vlakom alebo lietadlom v prípade, že by býval ďaleko, ale to si zaplatí. Takto je to normálne. Takto je to normálne v každej nieže civilizovanej krajine, v každej krajine, ešte aj, myslím si, že aj v domorodých kmeňoch na Novom Zélande je to prirodzené.

    Často sa používa príklad, všimnite si, že slovo papalašizmus vlastne na Slovensku sa udomácnilo ešte za bývalého režimu, keď sa premávali aparátčici režimu v Tatrách 613. Tak dneska sa premáva Andrej Kiska tučkom do Popradu lietadlom, a to nie je papalašizmus, ale papaláši boli komunisti, ktorí chodili v autíčkach 613-kach. No to je fantastické! Však si to len porovnajte. Ja si neviem predstaviť, že by si Andrej Kiska ešte pred rokom 1989, keď bol predseda SZM v Naftoprojekte, dovolil objednať si štátne lietadlo. Asi chodil s tou Tatrou 613 ako poctivý komunista. Dneska ako poctivý kapitalista, niečo sa zmenilo? Zrazu už chodí štátnou letkou. Áno, ono sa niekomu oplatilo ten kabát obrátiť.

    Viete, ja nemám rád, nemám rád pokrytcov, nemám rád ľudí, ktorí predstierajú to, čo nie sú, a Andrej Kiska je krásnym príkladom toho, ktorý hovorí o tom, ako treba pomáhať ľuďom, ako treba pomáhať ľudu, ako treba transparentne nakladať s verejnými peniazmi a najradšej hovorí o veciach, ako je zdravotníctvo a školstvo, samozrejme, pred voľbami, potom už ani muk, ale vo chvíli, keď môže dokázať, že je hospodárny a že myslí na tých ľudí, tak nie. Áno, samozrejme, svoj plat 5-tisíc euro dá na charitu, ale v ten istý mesiac šmahom ruky 30-tisíc euro zoberie z vačku daňových poplatníkov a prelieta ich na cestu domov! Dobrý biznis, 25-tisíc plus.

    Tak to robil Andrej Kiska celý život. Keď podnikal, vyrobil si obrovské impérium na utrpení ľudí, aby potom cez Dobrého anjela vytváral ilúziu, aký je on úžasný filantrop. Úžasný marketing. Klobúk dole.

    Ale je tu niečo, čo ja považujem za pokrytecké, neférové a nesprávne.

    Viete, anjel, sú anjeli, ktorí lietajú, a sú anjeli, ktorí lietajú iba vďaka peniazom daňových poplatníkov. Andrej Kiska je ten druhý druh. A toho sa obávam najviac.

    Aké je riešenie tejto situácie? Andrej Kiska by mal predstúpiť pred tento parlament, v tom sa zhodneme, mal by sem prísť a obhájiť sa, ak to je vôbec možné. Napríklad Richard Sulík si myslí, že to je neobhájiteľné. Asi prvýkrát súhlasím s Richardom Sulíkom. Toto je naozaj neobhájiteľné.

    Ale nech sem príde Andrej Kiska, nech má tú odvahu a povie nám, ako je možné, že 319-krát cestoval do Popradu a zneužíval peniaze daňových poplatníkov?! Ako je možné, že obral tento štát o milión euro?! Takto arogantne, takto cynicky! Nech nám to príde povedať. Alebo nech sa ospravedlní verejne a vráti tie peniaze, alebo nech zváži riešenie, ktoré je typické v civilizovaných európskych krajinách, ako je Nemecko alebo Maďarsko, kde prezident za ďaleko menších, pri ďaleko menších prešľapoch odstúpil.

    V Maďarsku prezident spajcoval diplomovú prácu, čo nestálo maďarských daňových poplatníkov ani jeden forint, ale odstúpil. Náš prezident spravil niečo, čo stálo našich daňových poplatníkov milión euro, a ani nezvažuje odstúpenie. V Nemecku to isté. Prezidenti odstupovali za oveľa menšie kauzy, lebo je to normálne.

    Preboha, nemôže niekto prelietať milión euro a tváriť sa, že to je v poriadku, milión eur na to, aby šiel pozrieť svoju manželku. Vystískať. Každý chceme vystískať svoju rodinku, ale ja na to používam auto, svoje osobné auto.

    Takže myslím si, že pán (reakcia z pléna), áno (povedané so smiechom), nie som prezident, to je pravda. Pán Krajniak, presne tak, nie som prezident a verte tomu, že keby som náhodou bol, tak by bol určite pre mňa inšpiráciou skôr uruguajský prezident Mujica, ktorý býva veľmi skromne, jazdí vo veľmi skromnom aute a takisto dáva svoj plat na charitu. Ale nerobí to takto farizejsky, že potom bude využívať štátne peniaze na cesty domov. Tak sa správa férový prezident, ako uruguajský prezident Mujica.

    Ale Andrej Kiska, ten má zo svojej filantropie iba čistý marketing. A takýchto ľudí ja nemám rád.

    Čiže pánovi Kiskovi odporúčam, aby došiel do Národnej rady alebo aby verejne vyjadril ľútosť nad tým, čo spravil, aby sa nevyhováral ako malý chlapec: "Všetci ostatní... A Kaliňák mi povedal niečo iné..." Ako, naozaj, je to dospelý človek a vie si zvážiť, že súkromný - verejný, asi tam nejaký rozdiel bude. A ak nám chce povedať, že tento rozdiel nevidí, tak naozaj nie je spôsobilý na to, aby vykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, prepáčte, lebo na to nemá intelektuálnu kapacitu potom. Ja verím tomu, že má. A preto musí prísť s niečím normálnym, a nie s tým, že nevedel, preboha! Malé deti vedia, že nie je možné takto zneužívať štátnu letku.

    Takže verím tomu, že pán prezident príde s nejakým vysvetlením, že sa rozhodne správne, resp. že sa pán Bútora rozhodne správne a že pán Kiska jeho rozhodnutie, ako vždy, veľmi pekne prečíta.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca osem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Naozaj považujem tých 319 ciest prezidenta Kisku za nemorálnych, ale chcem k tomu povedať ešte jednu vec, že myslím si, že je to najhorší prezident, akého táto Slovenská republika doteraz mala, a že nič horšieho sme pri voľbách, posledných voľbách prezidenta nemohli dostať. Chcem povedať to, že prezident, jeho zahraničná politika, výroky pána Kisku, že sú hanbou a celý pán Kiska je jedna veľká hanba pre Slovenskú republiku. A je mi to veľmi ľúto.

  • Pán Blaha, bolo veľmi zaujímavé sledovať tie vaše myšlienkové pochody. Sám ste hovorili, že budete vystupovať k veci, ale obávam sa, že to bolo skôr také veľmi emotívne vystúpenie, za ktoré určite dostanete pochvalu.

    Ja by som to zobral tak odzadu. Hovorili ste o prešľape pána prezidenta, za ktorý by mal zvážiť možnože zotrvanie vo svojej funkcii. Je to zaujímavé, že to hovorí práve člen strany, ktorá by, keby sa napočítali tie ich prešľapy, už dneska stála dávno na Evereste.

    Ale skúsim, skúsim sa možnože priamo oprieť do tých čísiel, ktoré ste povedali a ktoré tu aj včera prezentoval pán minister, lebo videl som, že pri vašom prejave sa pán minister občas chytal za hlavu. Totižto vy ste hovorili o súkromných cestách za rodinkou, ale nemal som pocit, že by toto konštatovanie zaznelo niekedy práve z úst pána ministra, pretože stále nám neodpovedal na otázku, akým spôsobom bolo definované alebo určené, že tých 319 ciest nebolo na tie služobné účely.

    Toto je takisto možnože výzva pánovi ministrovi, aby, keď sa chce ďalej vyhnúť nejakej takejto ostrej debate, aby zodpovedal otázky, ktoré tu už predtým padli. Čiže akým spôsobom, akou metodikou dospeli k tejto kategorizácii tých 319 letov, ako dospeli k sume toho jedného milióna eur, či vydal pán minister schválenie na lietanie pre pána ministra (pozn. red.: správne "prezidenta"), aby mali piloti nalietané hodiny, či bol niekedy pán prezident v minulosti upozornený na to, že by takýmto spôsobom nemal postupovať. Čiže ak by pán minister zodpovedal tieto otázky, som presvedčený, že mnohým ďalším vystúpeniam, ktoré tu možnože ešte zaznejú v rámci ústnej debaty, by sme sa vyhli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, že či je správne alebo nesprávne používanie lietadla pánom prezidentom tak, ako vy to tu opisujete, ale budem sa vyjadrovať k tomu, ako prebieha tento proces. A ten proces je naozaj proces, pretože si myslím, že vy nemáte žiaden iný záujem, len prezidenta jednoducho odsúdiť, a to bez toho, aby on mal možnosť k tomu čokoľvek povedať. To znamená, že vy ste si vynútili toto načasovanie na tento bod, na čas, kedy pán prezident je mimo republiku, aby ste ho mohli okydať bez toho, že on by mohol na to reagovať. To, samozrejme, od niekoho, ako je pán Blaha, ktorý, samozrejme, je duchom, telom a činný marxista-leninista, sa dá očakávať, ale či ostatná koalícia má takýto svetonázor, že bez toho, že by niekto, kto je obvinený z vážnych vecí, sa mal možnosť nejako proti tomu brániť, že sa má takto odsudzovať verejne, to nie som si istý, že či to tak je. Jednoducho toto je v podstate politický show traum, je to snaha o politický atentát a bez toho, že by som sa vyjadroval k podstate veci, jednoducho namietam to, ako toto prebieha, lebo si myslím, že to má všetky parametre toho, že sa snažíte niekoho odstreliť bez toho, že by on mal k tomu možnosť niečo povedať.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa vystúpiť, reagovať kľudne a rozvážne. Pán kolega Blaha, hovorili ste o férovosti. Kladiem vám otázku: Je férové baviť sa len o lietadlách využívaných pre ústavných činiteľov? Alebo by bolo spravodlivejšie sa zamerať na celý letecký a vozový park využívaný nielen prezidentom, predsedom vlády a predsedom parlamentu, ale aj ministrami? Koľko ministrov chodí na súkromné dovolenky bavorákmi? Tak keď chcete, tak doneste sem kompletný rozbor. A keďže neexistuje ani pre prezidenta, ani pre ministra žiadne všeobecné pravidlo, tak prijmime všeobecné pravidlo, ako sa má v budúcnosti postupovať, pretože toto, tento proces, tak ako kolega Baránik povedal, je len honba na čarodejnicu a vytváranie si nepriateľa z prezidenta len preto, lebo dostal zlé a nekorektné informácie zo strany ministerstva vnútra.

    Je morálne z vašej strany na súkromné cesty využívať lietadlá? Je morálne na súkromné cesty využívať a súkromné účely využívať vozový park bavoráky?

  • Reakcia z pléna.

  • Ako, áno, ja sa vás pýtam, vy ste apelovali na to, či je to správne a morálne. Tak sa vás pýtam, či je správne a morálne využívať aj vozový park. Prosím, vyjadrite sa k tomu.

    A keď už sme u toho, tak naozaj, keď sa bavíme o odstupovaní, tak podľa vás v demokratickej krajine minister vnútra vyšetruje sám seba? A nie je to dôvod na odstúpenie? Nie je dôvod na vysťahovanie sa z bytu, keď je podozrenie, že premiér býva v byte, ktorý postavili z daňových podvodov?!

  • Ďakujem. Opoziční poslanci, blogeri, investigatívni poslanci, dá sa tak povedať, kritizujú za každým akúkoľvek najmenšiu kauzu alebo nejaké podozrenie, ktoré opoziční, resp. koaliční poslanci alebo koalícia spraví. V tomto prípade však som nepočul ani jedno vyjadrenie opozičného poslanca k tejto kauze, poviem megakauze, za 1 milión eur, že by ju aspoň v náznaku odsúdil. Akonáhle v rámci koalície vznikne sebamenšie podozrenie, opoziční poslanci okamžite zvolávajú mimoriadne schôdze. Ja by som bol naozaj zvedavý a aj očakávam teda, že aj k tejto kauze, ak teda opoziční poslanci hovoria, že sú etalónom morálky a spravodlivosti a rovnakým metrom merajú, očakávam, že opoziční poslanci k tejto kauze zvolajú mimoriadnu schôdzu, keďže tu pán prezident vraj nie je, môžu kľudne mu dať možnosť vyjadriť sa. Takže ja naozaj očakávam, že opoziční poslanci zvolajú mimoriadnu schôdzu k tejto kauze. A som zvedavý, či naozaj zvolaná bude, a ak nie, tak podľa môjho názoru nemajú morálne právo kritizovať ďalej a stavať sa teda do pozície morálnych poslancov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blaha, zaujala ma vaša poznámka, že ste si s prekvapením vypočuli ministra vnútra, čo vo mne vzbudilo dojem, ako keby ste vopred nevedeli, čo bude pán minister Kaliňák hovoriť. Ja som mal doteraz takú predstavu, že SMER pracuje profesionálnejšie a že tie informácie ste mali k dispozícii už vo chvíli, keď si o ne pán poslanec Nemky zažiadal, a že pán poslanec Tomáš vás všetkých nabrífoval, čo máte hovoriť, to ma teda prekvapuje, že takto úplne amatérsky, že pán minister vnútra sem donesie nejaké čísla a vy len tak spontánne zareagujete a čo vás napadne, tak ako briskne poviete v rámci rozpravy a faktických poznámok. To teda dosť mení moju predstavu o tom, ako funguje SMER, ak sa teda mýlim, tak ma, prosím, vyveďte z omylu.

    A pokiaľ ide o pána prezidenta Kisku, tak ak sa dobre pamätáte, tak opozícia žiadala, aby sa o tejto správe rokovalo až vtedy, keď pán prezident Kiska bude na Slovensku. Vy ste to odmietli. Tak teraz sa tu netvárte, že pán prezident Kiska sa niečomu vyhýba. Vy ste znemožnili, aby tu bol, aby bol vôbec na Slovensku v čase, keď sa takáto správa prednáša.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Blaha, ďakujem za vystúpenie jasné, výstižné a hlavne argumentačné. Možno nerozumiem kolegom z SaS, keď už aj ich šéf to pochopil nakoniec, a teda odsúdil, možno potrebujú len čas. Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky.

    Pánovi Galekovi som, priznám sa, neporozumel, pretože ako keby spochybňoval, že tých 319-krát pán prezident išiel do Popradu za rodinou. Vy veríte tomu, že on tam išiel pracovať? Zahraničné pracovné cesty? Zhodou okolností do mesta, kde sa narodil, kde mu žije rodina, zhodou okolností 319-krát, tomu naozaj veríte? Naozaj si nemyslíte, že on tam ten štvrtok, piatok sobotu, nedeľu, pondelok netrávi prácou, ale že je doma s manželkou? Ja mu to doprajem. Aj keby teda ako prezident nemusel až toľko času venovať manželke, možnože by mohol venovať aj práci. Ale nech na to nezneužíva peniaze daňových poplatníkov! To je pointa.

    Pán Baránik, ja nie som marxista-leninista, ja som marxista, nie leninista. A marxista je mimochodom aj dalajláma, s ktorým sa fotil, tú selfinu, pán Kiska. Viete? Nie, neviete, vy neviete. Vy neviete.

  • Povedané s úsmevom.

  • Pán Simon, koľko ministrov chodí bavorákom na súkromné dovolenky, ja naozaj netuším, viem akurát to, že to vraj robil pán Galko každý víkend, keď chodil do Chorvátska.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Ale asi to tak robiť mohol. Predpokladám, že to bolo zákonné a pán Galko o tom určite niečo vie, a keď nevie, tak sa o tom určite o tom niekedy dopočul.

    Pán Bernaťák, mimoriadna schôdza opozície, fantastický nápad. Naozaj fantastický nápad! Teraz môžu konečne ukázať, akí sú frajeri, akí sú konzistentní, zvolajte, páni kolegovia z opozície, tak ako ste zvolávali pri každom malom prešľape, zvolajte mimoriadnu schôdzu. Ukážte sa! Ukážte sa, teraz môžte byť tí frajeri.

  • A, pán Dostál, je symptomatické, že rozmýšľate v takýchto konšpiračných predstavách, je to úplne typické pre ľudí vášho typu. Ja sa len čudujem, že ste v tej vašej predstave došli k tomu, že by mi mal tú informáciu dať Kaliňák. Preboha, veď by mi ju musel dať Putin, kto iný, Vladimír Putin, jasné, kto iný?!

  • Smiech v sále.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Tri ústne prihlášky.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia, necítil by som sa dobre, keby túto tému zafrejmoval v tomto, v tejto sále trol. A to sa stalo, tak postavme to, postavme to na nohy.

    Keby sme sa mali rozprávať o téme poctivo, tak základná otázka by bola: Môže mať prezident rodinu inde ako v Bratislave? A ak by sme si odpovedali nie, prezidentova rodina má mať tak, ako je rodina premiéra Británie na Downing Street č. 10 alebo keď rodina amerického prezidenta je v Bielom dome, tak slovenský prezident by mal mať rodinu v Bratislave v nejakom konkrétnom sídle prezidenta. Ak by sme sa rozprávali na túto tému, tak je to téma lucidná, relevantná a namieste. Ak ale sme prijali fakt a prijal ho takisto minister vnútra, ako celá slovenská spoločnosť, že rodina prezidenta, a teda aj bydlisko prezidenta je niekde inde, než je Bratislava, tak potom keby sme, pán minister, mali pristúpiť k téme poctivo, tak by sme potrebovali vedieť a pán minister určite tie dáta má.

    Pán minister, povedzte mi, koľko stojí, koľko by stáli alternatívy? Ak prijmeme za súčasť normálneho, bežného ľudského života, že človek, ktorý vykonáva verejnú funkciu, sa musí dopraviť na miesto, kde ju vykonáva, a potom sa vrátiť domov, keby ste boli poctivý, tak nám poviete čísla, koľko by to stálo autom, koľko by to stálo vrtuľníkom, koľko by to stálo súkromným lietadlom aj vrátane ochranky, aj náležitostí, ktoré k tomu všetky patria, a koľko to stojí lietadlom. Ak by sme sa mali reálne ako Národná rada vyjadriť k tomu, či sú peniaze míňané efektívne, tak by sme potrebovali porovnanie, vy by ste nám mali povedať, že na bezpečnosť prezidenta je potrebných toľkoto a toľkoto ľudí, stojí to toľkoto a toľkoto peňazí, a keď má chodiť do Popradu a naspäť, tak keď to bude autom, tak to bude stáť x, keď to bude vlakom, tak to bude stáť y, a lietadlo je násobne viac. To by bolo poctivé. To by bola nepolitická kauza.

    Toto je vytiahnutie jednej čerešničky, pri ktorej, keď sa pozriem na opäť moje obľúbené štatistiky demagoga.sk, vy nehovoríte pravdu často. Väčšinou, no nie väčšinou, tesne nad polovicu, tesne nad polovicu, takže takmer polovica vašich výrokov je buď nepravda, alebo zavádzanie. Zhruba jeden z dvoch. A tipnem si, že tu budeme skôr na tej druhej strane. A teda nieže klamete, hovoríte zrejme pravdivé čísla, ale zavádzate, lebo jednak ten let nie je iba let prezidenta, ale je let aj celého obslužného personálu, ktorý sa má starať o jeho bezpečnosť a ktorý to musí robiť, lebo prezident sedí, teda býva v Poprade, to je prvá vec. A tá druhá vec je, že ste nám nepovedali, koľko by to vyšlo, ak by cestoval iným spôsobom. To by bolo poctivé, to je prvá vec.

    Druhá vec. Zistili sme, že prezident Andrej Kiska bol vyhodnotený v centrále SMER-u ako dôležitý súper. A teda si na ňom testujú svoje najostrejšie drápky. Nasadili účinného trola pána Blahu, ktorý, viete, ono je to, ja keď som učil, tak som mal zhruba dva typy detí v triede, ktoré nutne potrebovali pozornosť. Niektoré chodili s peknými obrázkami a chceli za to pochvalu a niektoré prišli kopnúť ma do kotníka a kľudne chceli facku, len aby sa o ne niekto zaujímal. Tak pán Blaha je ten druhý typ. On príde kľudne vypýtať nenávisť polky sály len preto, aby mal nejakú pozornosť, tak sme mu ju dali, a vráťme sa teraz k veci.

    Bol Andrej Kiska vyhodnotený ako hrozba, bol Andrej Kiska vyhodnotený ako možná komplikácia budúcnosti strany SMER - sociálna demokracia. Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli, kto je pán poslanec Nemky, takže už nie je neznámy úplne, a pri tejto príležitosti ale vidíme, čoho je strana schopná, strana SMER - SD, keď jej ide o zdiskreditovanie politického protivníka. Je schopná prinajmenšom zavádzania, lebo ako inak sa dá nazvať než zavádzanie to, pán minister, keď ste povedali prezidentovi: "Kľudne lietajte, tie lietadlá musia byť vo vzduchu, nie prázdne, tí piloti musia lietať, lebo inak by nemali licenciu." Ako inak než zavádzanie sa to dá nazvať. A ak hovoríte, že nemá lietať domov, nemala táto informácia prísť po prvých troch-štyroch letoch? Muselo ich byť toľko? Musí z toho byť téma v parlamente? To je moja otázka.

    Hlasoval som za, samozrejme, že som hlasoval za, pretože tú informáciu som chcel vedieť, ale nepovažujem ju za kompletnú, nepovažujem ju za fér a stavia prezidenta tejto krajiny do veľmi neľahkej situácie, lebo ak je pravda to, čo hovorili mnohí ľudia, ktorí sa v bezpečnostných otázkach vyznajú, a to, že akýkoľvek spôsob prepravy do Popradu a naspäť bude zhruba rovnako drahý ako to lietanie, ak je toto pravda, čo môžte vyvrátiť, tak potom je úplne jedno, čo bude prezident doteraz robiť. Každý mesiac môžte robiť tlačovky s tým, že plytvá peniaze, lebo chodí za rodinou, čo je extrémne nefér. Extrémne nefér. Je pravda, že prezident je prezidentom dvadsaťštyri hodín denne, celý štát sa k nemu správa ako k prezidentovi dvadsaťštyri hodín denne, ochranka sa k nemu správa, aj vy sa k nemu správate ako k prezidentovi dvadsaťštyri hodín denne, a keď má rodinu mimo tohto mesta, tak za ňou jednoducho musí chodiť, chodiť musí. Tak to je. A čokoľvek by teraz urobil, jediné, čo môže spraviť pre to, aby ste vy boli spokojný, je zobrať manželku s malými deťmi a presťahovať ich do Bratislavy. S tým budete spokojný. O to vám teraz ide. O to vám teraz ide, lebo čokoľvek iné bude každý týždeň problém, každý jeden.

    A teda aby som to zhrnul. Ak má Andrej Kiska ambíciu vstúpiť do parlamentnej politiky, tak toto bude preňho testovacím kolieskom, ako to zvládne, vyrovnať sa so svojím, možno budúcim, hlavným politickým oponentom. Nech sa do toho smelo pustí. Ak toto má byť popri všetkých kauzách, všetkých tých kauzách a všetkých tých miliónoch, a ináč, keď sa bavíme o lietaní, koľko peňazí stálo štát to, že smerácky nominant a vyhrávač súťaží o každú jednu letenku dostáva za letenky peniaze od tohto štátu? Koľko? Keď by sme sa pozreli na to, akým spôsobom boli súťažené letenky aj Národnej rady a kto v nich vyhrával a či tam mohla byť lepšia ponuka, možno by sme sa pri lietaní ešte veľmi nasmiali. Veľmi, veľmi nasmiali.

    Takže ešte raz, považujem to za extrémne politickú tému, považujem to za spôsob vyrovnania sa s politickým nepriateľom, áno, je dôležité peniaze míňať efektívne, ale na to, aby sme to mohli reálne posúdiť, by sme potrebovali od ministerstva vnútra čísla o všetkých druhoch dopravy, nielen o tej leteckej. A keď sa budeme baviť na rovinu, podľa reálnej tabuľky, koľko čo stojí, potom môžme rozprávať o tom, či, lebo doprava za rodinu je normálna vec, ale že či má byť lietadlom, alebo má byť niečím iným, dovtedy je to iba trápna politická hra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca, raz, dva, tri, štyri faktické poznámky.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať, prerušujem schôdzu.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Beblavý?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám len procedurálny návrh v nasledovnom znení. Počas rozpravy som implikoval pána poslanca Hrnka v príslušnosti k Mečiarovmu režimu v tretej vláde a pán poslanec Hrnko ma upozornil, že v tom období síce bol poslancom, ale bol poslancom opozície. A keďže naozaj byť príslušníkom toho režimu je podľa mňa dosť vážny problém, tak by som sa chcel pánovi poslancovi ospravedlniť za to, že som ho nepravdivo označil takto. Ďakujem.

  • Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať hlasovaním a následne po hlasovaní faktickými poznámkami.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 483).

    Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Janke Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 483.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ako pán predseda uviedol, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, kde platia osobitné predpisy a osobitné pravidlá, preto nie je potrebné hlasovať o skrátení lehoty. V zlúčenej rozprave k návrhu ústavného zákona vystúpilo štrnásť poslancov a boli podané štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Informácia neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave. Ako o prvom hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Grendela. Poprosím, pán predseda, dajte o návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 63, proti 34, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Beblavý.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 53, proti 21, zdržalo sa 72.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Budaj.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 127, proti 2, zdržali sa 16.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh pána poslanca Budaja schválili.

  • Ako o poslednom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kresák.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 130, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh pána poslanca Kresáka schválili.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Keďže sme v skrátenom konaní, sme v treťom čítaní. Poprosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    A otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, konštatujem a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrh ústavného zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona, ústavného zákona ako celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 124, proti 3, zdržali sa 7, nehlasovali 12.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 485).

    Opäť dávam slovo poslankyni Janke Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 485.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj tu konštatujem, že v zlúčenej rozprave k návrhu zákona vystúpilo 14 poslancov a boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Správa ústavnoprávneho výboru neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Budaj. Pán predseda, dajte o jeho návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 124, proti 3, zdržali sa 19.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kresák.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 130, proti 1, zdržali sa 14.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Sme v treťom čítaní. Pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    A otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 123, proti 3, zdržali sa 7, nehlasovali 13.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda vládny návrh novely zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu.

    Pani poslankyne a páni poslanci, chcem vás informovať, že minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák z dôvodu pracovných povinností požiadal o prerokovanie troch správ na májovej schôdzi. Sú to body 86 až 88 schváleného programu, tlače 478, 449 a 450. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Poslanec Matovič prišiel k predsedajúcemu a podal mu ruku. Smiech a potlesk v sále. Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za 68, proti 28, zdržali sa 8, nehlasovali 9.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní, vyhlasujem do 17.17 hod. krátku prestávku a poprosím, aby sme dôstojne pokračovali v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kým ste ešte v rokovacej sále, chcem vám len oznámiť, že vzhľadom na zajtrajšie vystúpenie europoslancov v pléne Národnej rady hlasovanie o 11.00 hod. nebude.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o informatívnej správe o využívaní Letky ministerstva vnútra, poprosím podpredsedu vlády a ministra, aby zaujal svoje miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Pokračovanie rokovania o Informácii podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využívaní Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 až 2017.

  • Ďakujem. Ja by som v duchu toho, čo si sa, keďže reagujem na pána Poliačika, pýtal, položil šesť otázok.

    Prvá, kedy na tento scenár, ktorý nám tu, alebo toto, túto informáciu, pán minister vnútra na to prišiel?

    Po druhé, aké opatrenia navrhoval prijať, aby sme takýmto scenárom predchádzali?

    Po tretie, kedy navrhoval nejaké opatrenia vôbec prijať, aby sme sa tu nemuseli baviť ex post po troch rokoch, že tu máme nejaké množstvo súkromných letov?

    Po štvrté ma zaujíma, čo teda tie tri roky robil a čo robil doteraz?

    Po piate, či si uvedomuje, že aj on svojou nečinnosťou spôsobil škodu štátu.

    A po šieste, akú pán minister vnútra chce vyvodiť zodpovednosť voči sebe?

    Čiže mám konkrétnych šesť otázok. Ak nedostanem odpoveď počas tejto rozpravy, budem sa na to pýtať v rámci interpelácie, pretože myslím si, že rezortne zodpovedá za ochranu ústavných činiteľov, a ak je pravdou to, čo tu rozprával, by som veľmi rád vedel, prečo k takémuto stavu prišlo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, vy ste v tej SaS nejakí schizofrenickí. Asi o tom viete niečo aj vy osobne, pán Mihál. Ale teraz naozaj nerozumiem, pretože vy tu obhajujete lety pána prezidenta v pléne, ale váš stranícky šéf Richard Sulík dnes pre médiá vyhlásil, že lety pána prezidenta sú neobhájiteľné. No tak sa dohodnite v tej strane, že ako to je. Či to je dobré, alebo to nie je dobré.

    A po druhé ja naozaj nerozumiem, prečo je tu taká nervozita z tejto správy. Veď pána prezidenta tu nikto ani nelynčuje, ani neodvoláva, ani voči nemu nevznáša žiadnu obžalobu, ako ste to robili vy voči predchádzajúcemu prezidentovi. Len sme chceli zistiť, koľkokrát a za aké peniaze daňových poplatníkov pán prezident lieta na súkromné účely. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Galko. Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Nadviažem, pán kolega Poliačik, opätovne ste v rozpore s pánom Sulíkom, očividne nacionalistické krídlo vašej strany je zjavne morálnejšie než to liberálne. Pretože aj ten Sulík dokázal sa jasne vyhraniť voči tomu, čo pácha Andrej Kiska. Vy ste sa tu vykrúcali, vy ste sa vyhovárali ako taká malá zmija. A to sa nerobí, viete? Keď je niekto morálny človek, tak vie svoj postoj obhájiť.

  • Reakcie z pléna.

  • A teraz pán Poliačik po mne hodil pero. To je, to je, pán Poliačik, ja teraz naozaj chvíľku pochybujem o tom, či ste naozaj úplne, ale úplne v stave príčetnom. Skúste do parlamentu chodiť bez pomoci nejakých látok.

    Hovorili ste o vašom učení, hovorili ste o vašom učení a že máte dva druhy žiakov, a začali ste ma osobne urážať. Mňa by strašne zaujímalo, pán kolega, lebo ja som tiež učiteľ a učím na vysokej škole, mňa by veľmi zaujímalo, preboha, čo vy učíte a koho vy učíte?! Základoškolákov, stredo-, základoškolákov?! A vy si hovoríte teraz, ako vy chcete mne ako vysokoškolskému pedagógovi hovoriť o tom, akých máte žiakov a tak ďalej? A čo ste, preboha, učili tých základoškolákov?! Vy ste ich očividne nenaučili ani len sa slušne správať, pretože nie ste schopný ani len počúvať, keď niekto hovorí, a vyziapujete tu po mne, keď som rozprával, a aj teraz. A teraz ste po mne hodili pero. Toto učíte vašich základoškolákov?!! Tak potom tie deti tak vyzerajú.

  • Keď pán kolega obhajoval - obhajoval, dobre -, on hovoril o svojom užívaní heroínu, to ste takisto učili základoškolákov, keď tu po mne hádžete pero, to je takisto tá mravná výchova, ktorú ponúkate základoškolákom?!

    Pán kolega, dva predpoklady na to, aby som sa s vami ďalej bavil, dva predpoklady, naučte sa slušne správať, a druhý predpoklad, o ktorom hovoril už aj Vladimír Iľjič, učte sa, učte sa a učte sa.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán poslanec Poliačik, reakcia na faktické poznámky.

  • Pozrite sa, pán kolega, keby som bol zlyhal, tak vás trafím. To bolo len varovanie, to je prvá vec.

    Druhá vec.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán, pán (reakcie z pléna), pán kolega Tomáš...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán kolega Tomáš, obžaloba prezidenta bola za úmyselné porušenie ústavy, podpísaná viac ako 30 poslancami tohto parlamentu. To snáď nemôžte porovnávať. A vtedy nemali gule vaši kolegovia v tejto sále nechať to posúdiť Ústavný súd, lebo vedeli, že by to mohlo viesť k tomu, že prezident už nebude prezidentom. Tak neporovnávajte rozpočtové porovnávanie auta, vlaku a lietadla s tým, že niekto úmyselne porušil ústavu.

    A čo sa týka predsedu, ja som povedal, keby sme mali všetky dáta, o ktorých som rozprával vo svojom príhovore, tak môžme potom to rozsúdiť. Keby sme vedeli, koľko stojí plná poľná aj s ochrankou autom, plná poľná aj s ochrankou vlakom, koľko to stojí súkromným lietadlom a koľko to stojí Letkou ministerstva vnútra, tak vtedy by to bolo fér a vedeli by sme to rozsúdiť. Ale keďže boli vytrhnuté iba niektoré čísla a iba niektoré veci, tak to rozsúdiť nevieme a je to čistá, trápna politická hra, na ktorú potom nasadzujete trolov, ako je pán Blaha.

    Takže my (reakcia z pléna), my už, my v strane máme každý vlastnú hlavu, my v strane sa vieme každý rozhodnúť samostatne, nemusíme si myslieť všetci rovnako, nemusíme rozprávať všetci rovnako. Každý máme vlastný názor. Ja viem, že je to pre vás niečo nepredstaviteľné, ale tak to nakoniec je.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, začnem tak trošku netradične, literárne. "Tak nám zabili Ferdinanda," (zasmiatie sa v sále) povedala pani Müllerová a tak sme tu mali zločinecký režim, povedali dnešné panie Müllerové, dokonca ma doňho zaradili, hoci som bol niekde na úplne opačnej strane. Ďakujem pánovi poslancovi, že sa mi ospravedlnil, lebo skutočne treba poznať históriu a nie strieľať od pása. Aj toto, čo sa tu teraz udialo, je len z toho, že jedna VPN-ka, ktorá prehrala s Mečiarom, teraz keď sa zmenila situácia, keď sa mnohé zabudlo, si vybavila účet s Mečiarom ex post. Dobre, hlasovali ste tak, je to vaše rozhodnutie, ale pýtam sa spolu s Hviezdoslavom, ktorý v Krvavých sonetoch písal o tom, čo nastane, keď už bude po 1. svetovej vojne mier, či už nastane to obdobie pokoja, alebo beda, beda porazeným a v mene pomsty beda víťazom. Ako to skončilo, ako to vedel Hviezdoslav a ako to skončilo potom, to vieme z histórie. Ako to skončí toto, čo sme tu dnes založili, to budeme tiež vidieť z histórie a história všetko posúdi a všetko vyhodnotí. Budeme tam všetci.

    Nuž ale keď som načal ten zločinný mečiarovský režim, jako tu bolo povedané, a keďže som vtedy plával v týchto sálach, viem, že napriek všetkým tým veciam, ktoré sa tu udiali, napriek divokej privatizácii, napriek zneužívaniu moci, inštitúcií a tak ďalej, čo neboli sme žiadna výnimka, takisto to bolo v Poľsku, Česku, Maďarsku, len my máme tú zvláštnu vlastnosť, že na seba naleje kýble močovky, aby sme smrdeli, lebo si nevážime sami seba. Ale napriek tomu v tejto sále sa robilo niečo aj proti tzv. papalašizmu.

    Zdedili sme z minulého režimu systém, že vždy v piatok poobede sa pristavil na letisko vládny špeciál a všetci poslanci z východného Slovenska tam sa pekne nasáčkovali, bolo ich veľa, ako aj teraz, a s pristaním v Poprade chodievali do Košíc, s medzipristátím v Poprade. A potom v pondelok naspäť. A čo sa stalo vo vtedajšej Národnej rade? Niekto zistil nato, že však poslanci dostávajú náhrady, poslanci majú zadarmo železničnú dopravu, aj vtedy ešte autobusovú dopravu, takže vlastne ten vládny špeciál je naviac a je to plytvanie štátnymi prostriedkami. A túto službu Národná rada pre poslancov zrušila, pretože sa to uznalo za papalašizmu z minulého režimu. Takže aj v tom režime tak odsudzovanom sa robili veci, ktoré aj smerovali k tomu, že sa štátne prostriedky šetrili.

    A keď sa teraz pozrieme na to, nielen z pracovnej morálky pána prezident, ktorý si vyhradil, že bude pracovať len tri dni a štyri dni sa bude potulovať doma, pretože má mladú ženu a malé deti, a to, samozrejme, toto je na pochopenie a to človek musí aj chápať, ale keď chcel byť prezidentom, tak musí sa aj podriadiť tým veciam, ktoré štát od prezidenta chce. Má tu byt prezidentský, rezidenciu, prečo sa tam nepresťahuje so svojou manželkou, so svojou rodinou? Ale to je len možno žiadosť taká, že luxus, ktorý má doma, mu žiaden slovenský štát, tento chudobný štát, nemôže zabezpečiť, tak potrebuje ísť tam bývať, aby mal ten luxus, na ktorý je zvyknutý. V poriadku. Ale sú tu prostriedky, ktoré sú zadarmo pre neho, napríklad železnica. Sú tu prostriedky, ktoré sú zadarmo pre neho, napríklad jeho osobný automobil, a, samozrejme, v tomto zmysle každý štátny orgán, každý člen štátnej správy má sa snažiť o to, aby bola jeho funkcia z hľadiska štátu vykonávaná čo najefektívnejšie, teda aby štát mal z neho poriadny úžitok a čo najlacnejšie, aby sa neplytvalo.

    A keďže som si vypočul túto správu, dovolím si v mene troch poslaneckých klubov predniesť nasledovné uznesenie k nej.

    Návrh. "Národná rada Slovenskej republiky po

    A. berie na vedomie Informáciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka o využívaní lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ústavnými činiteľmi;

    B. konštatuje, že prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska dlhodobo používal lietadlá Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na súkromné cesty;

    C. žiada prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, aby lietadlá Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky využíval iba na cesty súvisiace s výkonom jeho ústavnej funkcie."

    Podpísaný Hrnko, Nemky, Jakab.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galek.

  • Pekný deň všetkým. Ja by som znova doplňoval pána Hrnka. Ja si nepamätám, že by pán minister povedal, že tie lety boli na súkromné účely. Opravte ma, keď sa mýlim. Ďakujem pekne.

    Tiež možno jeden apel na pána ministra. Bolo tu veľmi veľa povedaného, bolo tu veľmi veľa rôznych emotívnych vystúpení. Ja si myslím, že mnohé z týchto vecí sme si mohli ušetriť, keby pán minister odpovedal na otázky, ktoré tu padli. Zhrnul ich naposledy Jozef Viskupič do tých šiestich otázok. Dúfam, že sa aspoň na niektoré dočkáme odpovedí po mojom vystúpení.

    Pre mňa najviacej zarezonovala práve tá otázka alebo ten fakt, nebudem to volať faktom, pretože stále to nemáme overené, že pánovi prezidentovi ste sám oznámili, že môže používať toto lietadlo alebo Letku ministerstva vnútra v záujme, aby piloti mali nalietaný dostatok hodín.

    Ja sa dotknem dvoch udalostí, ktoré sa tu stali v roku 2015 a 2016, týkalo sa to pádu vrtuľníkov, či už to bolo v lokalite Stupačky, alebo v lokalite Strelníky. Tu padli dva vrtuľníky, zahynulo celkovo osem ľudí. V jednom prípade, to boli tie Strelníky, sa jednalo o pristávanie, alebo teda let v noci za naozaj sťažených podmienok, v tom druhom prípade to bolo v Slovenskom raji, kde vrtuľník narazil do oceľových drôtov, ktoré sú natiahnuté ponad prielom rieky Hornád. Bola tam tá negatívna situácia, slnko osvetlilo ten vrtuľník, pravdepodobne ten pilot si naozaj tie drôty nevšimol a narazil do nich.

    Po havárii v lokalite Strelníky pre denník SME dal rozhovor zakladateľ leteckej záchrannej služby v bývalom Československu pán Jaroslav Pajdlhauser, ktorý hovoril o tom, že kedysi sa lietalo u nás 400 hodín, čo sa týka jednotlivých pilotov. Dneska je to 150. A takisto sa povenoval tomu, že ten pilot, ktorý práve v tom Slovenskom raji havaroval, mal nalietaných iba 1 800 hodín za 28 rokov. Keď som si to prepočítal, vyšlo mi, že vlastne ročne to bolo iba 64 hodín. Konštatoval, ja si dovolím povedať, že nebolo to teda veľmi príjemné konštatovanie, ale teda sú to jeho slová: "Čudujem sa, že prežil 28 rokov tento pilot." Dostala sa ku mne informácia takisto, že českí záchranári odmietli lietať so slovenskými na niektoré akcie, ale to možnože budete vedieť vy lepšie potvrdiť alebo vyvrátiť.

  • Reakcia ministra.

  • Neviem, toto vám neviem povedať. Ja hovorím iba to...

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    Prečo som to spomínal? Spomínal som to z toho dôvodu, že naozaj tí piloti by mali mať nalietaný nejaký počet hodín. Predpokladám, že existujú nejaké limity alebo predpísané normy, alebo aspoň nejaký odporúčaný počet hodín, ktorý tí piloti musia mať dodržaný, zabezpečený, pretože lietať na vrtuľníku je určite niečo iné ako šoférovať automobil. Dneska má prakticky každý vodičák, no a tiež lietadlo je niekoľkotonový stroj. Tu naozaj treba pravidelne cvičiť, to asi uznáte, alebo teda uzná každý z nás a určite tí piloti by mali mať dostatok tých nalietaných hodín tak, aby mali aj zabezpečenú nejakú dostatočnú prax.

    Takže z toho dôvodu ešte raz otázka. Požiadali ste niekedy pána prezidenta, aby využíval Letku ministerstva vnútra tak, aby piloti mali zabezpečený dostatok nalietaných hodín?

    Druhá otázka, ktorá sa toho priamo týka. Majú piloti naozaj nalietané alebo koľko majú vôbec nalietané? Či existuje nejaký limit, aké je odporúčanie a či by práve tento limit bol splnený, pokiaľ by pán prezident tú Letku ministerstva vnútra nevyužíval, a ako by to bolo v tom prípade aj zo strany ministerstva vnútra riešené.

    Tiež tu padla otázka, či pán prezident bol niekedy požiadaný, aby už nelietal. Hovorili sme o tých 319 letoch, ktoré boli, ako ste sám potvrdili, nie na súkromné účely, ale na iné ako služobné. Tak to bolo, myslím, definované.

  • Reakcia ministra.

  • Nesúvisiace s, ďakujem, nesúvisiace s výkonom (reakcia ministra), výborne, nesúvisiace s výkonom ústavnej funkcie.

    A teda mňa by aj zaujímalo, čo je tou definíciou alebo na základe čoho sa to určuje.

  • Reakcia ministra.

  • A čo definuje ten let ako iný, ako za účelom plnenia ústavnej funkcie, či existuje nejaká kniha, kde je napísané...

  • Reakcia ministra.

  • Ale, dobre, a tam napríklad, čo je napísané v účele toho letu, že ste ho vyhodnotili ako iný, ako súvisiaci s týmto letom? Vy účely letu nepíšete.

  • Reakcia ministra.

  • Ale, áno, ale tá kancelária asi uvedie niečo, na základe čoho vy ste vydedukovali...

  • Reakcia ministra.

  • Ale na základe čoho ste vydedukovali, že to nesúvisí s výkonom ústavnej funkcie? Ja sa nechcem zastávať pán ministra, a, pána prezidenta, prepáčte, len chcem vedieť, na základe čoho týchto 319 letov bolo definovaných, že nesúvisia práve s tým výkonom tej ústavnej funkcie.

  • Reakcia ministra.

  • No, išiel domov, ale nemohol popritom vykonávať nejakú ústavnú funkciu? Viete, to, že to, že letel do Popradu, stále neznamená, že letel domov.

  • Reakcia ministra.

  • Hovorím, chcem iba vedieť, chcem iba vedieť, že na základe čoho to bolo takto kategorizované. Bol niekedy pán prezident požiadaný, aby týmto spôsobom už nelietal? Vy ste pred chvíľkou Martinovi Poliačikovi odkývali, že áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister mi odpovedá, ja si myslím, že sú to vecné otázky. Určite mi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Áno, áno, ale nemala by tu byť diskusia, pán poslanec.

  • Dobre, tak iba dokončím veľmi krátko, lebo však čas sa kráti.

    Čiže či bol niekedy pán prezident požiadaný, aby už nelietal, alebo vy ste mu niekedy uviedli sumu, ktorá bola týmto spôsobom už prelietaná, či ste mu to predložili na preplatenie alebo či bol s touto sumou v minulosti oboznámený. Čiže aby sme mali naozaj takú tú komplexnú informáciu o tom, čo všetko súviselo s týmto lietaním.

    A ešte si dovolím doplniť jednu informáciu, je to článok zo SME, je to z januára tohto roku, s titulkom "Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami": "Minister vnútra Robert Kaliňák zo SMER-u v minulom roku mohutne obmenil vládnu letku za viac ako 80 mil. eur. Niektorí jeho kolegovia však naďalej uprednostňujú komerčné linky. Zmluvy na nákup leteniek mali napríklad ministerstvá financií, hospodárstva, dopravy či školstva." Potom je tu vyjadrenie jedného majiteľa komerčnej leteckej spoločnosti, ktorý hovorí o tom, že: "Tieto letecké spoločnosti sa snažia, aby ich stroje stáli na letiskách čo najmenej, tak či tak musia platiť servis, ktorý je predpísaný. Navyše lietadlo je vystavené poveternostným podmienkam, čo sa na ňom tiež prejaví," vysvetlil pilot Miroslav Bednár. Aj pre lietadlá a pilotov vládnej letky je podľa neho vždy lepšie, keď sa stroje využívajú. Každý z nich musí ísť na pravidelné kontroly, pri ktorých sa pravidelne vymieňajú aj súčiastky. Sleduje sa ich opotrebenie, ale aj presne stanovená životnosť.

    Čiže snažil som sa byť vecný, položil som, myslím, že zopár otázok, ktoré by mali byť ešte doplnené práve k tejto diskusii a tiež doplnené vlastne do toho uznesenia, ktoré tu prezentoval pán Hrnko.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

  • Ďakujem. Veľmi zaujímavý rozbor, ale ja sa spýtam. Mal by nastúpiť podľa mňa zdravý sedliacky rozum. Je normálne, že keď niekto chce hrať v Košiciach tenis, letí lietadlo z Bratislavy do Popradu, tam niekoho naloží, letí do Košíc, letí naspäť a znova do Bratislavy? Je toto normálne? To je jediná otázka, ktorú na vás mám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Galek, neviem, či dneska ste čítali blog vášho predsedu SaS pána Sulíka, ktorý sa k tomuto jasne vyjadril, aký má k tomu názor.

    A ďalšia vec, ktorá je v tom vašom vystúpení, tak trošku som tam nepochopil, kvôli čomu ste spomínali tie dve nešťastné nehody tých vrtuľníkov. Čo má s tým štát ako taký?

    Všetci dobre vieme, že tieto vrtuľníky sú súkromnej spoločnosti, prevádzkujú ich súkromné spoločnosti a vzdelávanie tých pilotov je na pleciach týchto súkromných spoločností. A váš tímlíder pán Zajac spôsobil to, že tie čerešničky v tom zdravotníctve sprivatizoval, RZP-čky a aj vrtuľníkovú záchrannú službu dal súkromníkom, ktorí berú za to nemalé peniaze.

    Čiže myslím si, že je nemiestne spájať vzdelanie pilotov súkromných spoločností s dodatkom ministerstva vnútra.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Galek s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bernaťák, presne na to som sa pýtal. To znamená, akým spôsobom bolo vyhodnotené alebo kde bolo uvedené, že pán prezident letel na tenis? To znamená, stále som nedostal tú odpoveď, 319 letov, na základe čoho boli kategorizované ako lety na iné účely, ako účely súvisiace s výkonom ústavnej funkcie. Čiže pýtam sa presne to isté, čo ste sa pýtali vy.

    Pán poslanec Baláž, blog som zatiaľ nečítal. A čo sa týka tej súkromnej firmy, chcel som poukázať na to, že piloti či súkromnej firmy alebo či Letky ministerstva vnútra musia mať odlietaný nejaký počet hodín. Je to v záujme praxe a je to hlavne v záujme všetkých, ktorí tú letku využívajú alebo aj tú súkromnú službu. Je to aj v záujme pána ministra, je to v záujme pána premiéra. Pretože ak by nemali dostatok nalietaných hodín a robili by nejaké základné chyby, tak rovnako sú ohrození ako aj pán minister, alebo ako to bolo v prípade tej záchrannej služby, ktorí išli k pacientovi alebo s pacientom už leteli.

    Čiže opäť tá otázka, či my máme alebo či má Letka ministerstva vnútra nejaký počet hodín, nejaké stanovené kritérium, koľko musia nalietať títo jednotliví piloti. Nebavíme sa teraz o Jaku, ako tu pán Raši povedal, že Jak mal nalietaných dostatok počet hodín. Ale predsa nie je dôležité konkrétne lietadlo, ale je dôležitý ten pilot. To znamená, že či aj bez toho lietania pána prezidenta by tieto hodiny boli dodržané.

    Ďakujem.

  • Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať teda stanovisko pán podpredseda vlády a minister vnútra. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Milé dámy poslankyne, páni poslanci, priznám sa vám, že som ani neočakával takúto búrlivú diskusiu, keď som dostal túto požiadavku od 128 poslancov, ktorí schválili vydanie, alebo teda zabezpečenie tejto informácie. Poňal som ju naozaj čisto štatisticky a čo možno s najmenším počtom detailov vzhľadom na to, že stále ide o chránenú osobu. Čiže z môjho uhla pohľadu chcem povedať, že ja som naozaj iba definoval ten rozdiel. Môžme sa baviť o tom, či vy hovoríte, že podľa čoho to určujeme, nemám, nechcem sa na tú úroveň nejakým spôsobom znížiť veľmi, ale keď ráno lietadlo ide z Bratislavy v pondelok do Popradu a odtiaľ sa vráti s prezidentom, tak ide preňho, aby ho zobralo do práce. Ja neviem, ako inak ten let chcete nazvať. To naozaj nesúvisí s výkonom ústavných funkcií. A to je v poriadku.

    Ale aj k tým náletom, ktoré hovoríte. Tú obranu, ktorú ste zvolili, sa odvíja častokrát od toho, že sami to naštudované nemáte, čo vám nevyčítam, nikto nemá byť odborník na lietanie, a preberáte určité stanoviská ľudí, ktorí sú častokrát po boji generálmi, najmä po určitých haváriách, kde automaticky vedia príčinu, už hneď všetko vedia a majú tie najväčšie skúsenosti medzi všetkými.

    Jeden z tých pilotov, ktorých ste menovali, patrí, áno, medzi najskúsenejších, ak nie najskúsenejší, ak nie najskúsenejší. Lieta určite viac ako tridsať rokov a má možno 6-7-tisíc hodín nalietané, tak to prerátajte. Má za sebou aj niekoľko pádov s vrtuľníkom, čo sa môže stať každému. To číslo hodín nevyjadruje vždy to, aká obozretnosť toho pilota zároveň je. Pretože ten druhý pád vrtuľníka súkromnej spoločnosti, ak sa nemýlim, v noci, čo bolo, mal pilot 4-tisíc hodín nálet, čo je už veľký nálet, 1 800 je už vylietaný pilot, nie je začiatočník, to už je veľa hodín. To nie je málo, to už je veľa. To sa zdá. A neviete, čo je ten benchmark. Ale 4-tisíc už je naozaj veľa, to nemá veľa pilotov v našom regióne. Priemerne veľmi skúsení piloti sú naozaj na úrovni štyroch-piatich tisíc hodín. Nie veľa pilotov máva viac na svete všeobecne z pohľadu vrtuľníkov. To je taký ten naozaj vysoký štandard. 1 800 je vylietaný mladý pilot, ešte ne... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), aj keď vy hovoríte, po dvadsiatich troch rokoch sedí, ale je to už nejaká hodina nalietaná. O takom tom mladom pilotovi hovoríme, keď má odlietané 400, 400-500 hodín. No ale to som len tak odbočil od toho celého.

    Tak ja sa to pokúsim tak nejako zhrnúť, to, čo ste sa ma tu viacerí pýtali, a dať vám k tomu nejaké možno informácie. Jedna z tých vecí bola tá otázka, ktorá sa viackrát opakovala. Áno, ja som sa s prezidentom Slovenskej republiky bavil o tom, čo ako prezident má nárok, na všetky, by som povedal, služby, keď nepoviem benefity, ktoré vyplývajú z ústavnej funkcie. Aj som ho vyzval, aby na svoje pracovné, vrátim sa, pracovné povinnosti čo najčastejšie využíval aj Letku ministerstva vnútra, pretože si myslím, že dobrý servis a, samozrejme, to prispeje k tomu, aby tá vylietanosť bola aj väčšia.

    Prečo som to hovoril? Hovoril som to preto, a vrátim sa k číslam, ktoré som uviedol. Pán prezident je zhruba v polovičke svojho funkčného obdobia od polky roku 2014 a nalietal teda 454 letov, ako sme si tu povedali. Pán prezident Gašparovič za svoje funkčné obdobie nalietal 389 letov za desať rokov. Práve on bol ten, ktorý nebol, by som povedal, favoritom lietania ako takého celkovo. To znamená, aj nálet útvaru, Leteckého útvaru ministerstva vnútra bol pod 200 letov ešte v roku 2012. Odvtedy sa viac ako strojnásobil po tom, čo sme vlastne začali robiť, jednak Slovensko sa dostalo v rámci medzinárodnej scény, aj predstavitelia, omnoho viacej do stredu pozornosti, bolo omnoho aktívnejšie, vyvrcholilo to, samozrejme, predsedníctvom a teraz vlastne všetky funkcie, ktoré máme, hovoria o tom, že oproti tej dobe, s ktorou ma vždy konfrontujete, keď som hovoril, že proste ten nálet treba zväčšiť, je to dobré, aby bol väčší, tak odvtedy je už ten nálet trojnásobný. To znamená, tá situácia sa výrazne zlepšila. Dneska, ako sa hovorí, tie udržiavacie lety, ktoré by mali byť raz za mesiac, už nie je potrebné vykonávať, lebo vlastne letka je vyťažená pomerne intenzívne.

    No čo je dôležité povedať, že ak sme sa bavili o tom, raz za mesiac lietadlo musí vzlietnuť z technických dôvodov, tak je to 12 letov za rok na to lietadlo, a to, samozrejme, už v tomto prípade nemusíme vôbec riešiť. Boli časy, kedy naozaj niektoré lietadlá boli využívané menej.

    To znamená, že určite som ho informoval o tejto možnosti, aj som mu určite povedal, aby ju využíval čo najčastejšie, pretože je to vhodné. Ale rozhodne som ho nenútil, tak ako z toho vyplýva, čo hovoríte, že by som ho nútil lietať domov štátnym lietadlom. Upozornil som ho na to, že je to otázka, ktorá je ťažko vysvetliteľná, a dokonca som mu naznačil, že by bolo vhodné, aby tieto typy letov boli aj zaplatené. Čo v jednom prípade aj urobil. To som takisto povedal. To dokonca povedala vaša kolegyňa pani Nicholsonová, že to urobil. Prečo v tej tradícii nepokračoval, platenia tých letov, sa mňa už teraz budete zbytočne pýtať.

    No a treba vedieť ten vzťah, že keď raz protokol si objedná let pre prezidenta, tak Letecký útvar ministerstva vnútra ten let, ak má možnosti k dispozícii v tej chvíli, proste vykoná. My nemáme dôvod na to, aby sme let prezidentovi odmietli. Je to najvyšší ústavný činiteľ, traja najvyšší ústavní činitelia majú k tomuto úplne rovnaké práva. Všetci traja majú rovnaké postavenie vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra. My sme tu naozaj servisná organizácia v tomto prípade. Takže z tohto pohľadu, že by som sa ja postavil na dráhu a zastavil by som lietadlo, lebo proste sa mi to nepáči, je, samozrejme, absolútne absurdný pohľad a nie je možné ho realizovať. Takisto ako ja, aj všetci vy tu uznávame štatút prezidenta Slovenskej republiky.

    A tu som dostal otázku, že ako vnímame, lebo to bolo priamo v tej otázke položené pri tom bode, vnímanie medializovaných informácií o letoch prezidenta domov. Nehovorme o tom, že či súkromne, či služobne, či pracovne, ale hovorme o letoch domov. To sú lety, ktoré boli domov. Keby som sa chcel začať zaoberať tým, že či všetky lety spĺňali náležitosti výkonu ústavnej funkcie, tak by sme tu mohli otvoriť, ak si pamätáte, keď letel na hokej na Majstrovstvá sveta do Ostravy lietadlom. Ja si úprimne myslím, že z môjho uhla pohľadu tento let spĺňa kritérium reprezentácie štátu na podujatí vrcholovom športovom a ja ho nebudem spochybňovať, že išiel na hokej lietadlom. Ja to nebudem riešiť, pretože aj z môjho pohľadu to je určite bezpochybne spojené s výkonom funkcie. Keby nebol prezident, asi tam neletí. Ako nebudeme toto hodnotiť. To sú veci, ktoré ako ste začali hodnotiť vy, začali to hodnotiť médiá, začal to hodnotiť pán prezident. Ja som proste pomenoval tie veci, ktoré, si myslím, že nesúviseli priamo s výkonom ústavnej funkcie, pretože keď pre niekoho chodíme domov, nesúvisí to s výkonom.

    A častokrát v tej súvislosti sa tu hovorí, alternatívy, pán poslanec, a, predseda výboru (reakcia z pléna) Poliačik, ďakujem, povedal, že by chcel iné alternatívy. No, pán predseda výboru, auto prezidenta spolu s doprovodným autom prezidenta chodí tak či onak popod to lietadlo, keď to poviem tak vykreslene. Čiže aj ono odíde z Bratislavy a tam ho počká, veď z letiska nepôjde domov peši, hej. Čiže to je jedno. Čiže keď sa pýtate tú bázu, tak ona je jednoduchá. To auto proste ide tak či onak. Čiže to je v tomto prípade jedno.

    To, čo sa častokrát ľudia vracajú k tomu, k tým cestám vlakom pána prezidenta Schustera, ja si myslím, že to bolo veľmi hyperbolizované, že čo to znamená, že každý tunel, každá stanica, všade museli zrazu stáť kordóny policajtov. Nie je to pravda. A v tomto prípade, keď niekam ide autom, napríklad vyberiem si Jur pri Bratislave alebo akúkoľvek blízku destináciu pán prezident, tak tiež popri ceste nestojí kordón policajtov. Jednoducho je zabezpečená určitá naša činnosť, ktorú ja nebudem približovať, akým spôsobom to robíme, ale adekvátne je zachovaná tá bezpečnosť a nepovažujem tie náklady za nejaké výnimočné, keď sa rozhodne, že pôjde autom.

    Ja nedávam ani na výber, ani odporúčania nedávame, čo má kto robiť. Nehnevajte sa, žiadnymi vyhláškami ani ničím iným človeku slušné správanie nevštepíte. Proste buď viete, že sa to robiť nemá, alebo to neviete, že sa to robiť nemá.

    Ja vám poviem za seba. Ak si pamätáte, pán bývalý predseda tohto parlamentu, pán Sulík, neuznával zahraničné cesty ako celok. On proste poslancom Národnej rady povedal, že my vám cesty preplácať nebudeme. Možno aj preto to dnešné stanovisko, že sú neobhájiteľné tie súkromné cesty. Ja som bol členom Parlamentného zhromaždenia NATO. Všetci to poznáte. Som tam bol dlhé roky a pomerne aktívny. A tak keď som išiel na výročnú misiu Parlamentného zhromaždenia NATO, tak som si proste letenku zaplatil sám, pretože mi pán Sulík neumožnil, aby som išiel za štátne peniaze, ako má ísť delegácia parlamentu. Ale akceptoval som, že to je prístup k týmto funkciám. Ja som to neriešil. Bolo, ako nebolo by to také trápne, som zvyknutý si vlastné letenky platiť sám, tak som si ju proste zaplatil a tiež som ho neobviňoval, nerobil som tu tlačové konferencie z toho, že proste bráni výkonu opozičných poslancov. Vy by ste to nazvali už mečiarizmom, už by ste mali transparenty a štrajkovali by ste pred parlamentom, keby vám to predseda platil...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nikdy v živote ste si letenku na služobnú cestu, zaplatili ste si letenku na služobnú cestu?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie na stranícku, nie na stranícku, na služobnú. No tak, to som rád.

    Čiže aby sme sa k tomu vrátili. A rovnako to tak platí pri výkone ako podpredsedu vlády. Priznám sa, dokonca sa ma na to pýtali dneska novinári, bol som na služobnej ceste v Spojených štátoch, mal som pomerne veľmi nabitý program, pretože tam bolo naozaj veľmi veľa stretnutí s najvyššími predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, čo sa nakoniec prejavilo aj na určitých významných finančných podporách niektorých našich zložiek, ale proste bol som rozhodnutý, že proste od výstupu z lietadla mám niekoľko stretnutí, proste nemám šancu na oddych. Tak som povedal, že chcem letieť prvou triedou, aby som sa mal šancu v lietadle vyspať kvalitne. Ale zároveň som usúdil, že to asi nie je vhodné, aby som túto mieru, tá letenka je naozaj drahá, mi ju preplatil štát. Preplatil som si ju sám. Nakoniec všetky medzikontinentálne lety som si nakoniec platil vždy sám, pretože ja som usúdil, nie je to nijaký štandard, že si myslím, že keďže chcem mať vyššiu mieru luxusu, tak si ho mám zaplatiť, keď sa mi to nepáči. To je dôvod, prečo ako služobné autá mám na ministerstve svoje vlastné autá. Ministerstvo ich nemuselo kúpiť, neplatí za ne žiadny nájom, sú tam proste, pretože si myslím, že ja som chcel konkrétne auto, aby som mal k dispozícii, a preto nebudem nútiť ministerstvo, aby mi také konkrétne auto kúpilo napriek tomu, že mám nárok na ochranu ako každý iný poslanec.

    Takže z tohto pohľadu je to len o osobnom vzťahu k danému výkonu funkcie. A každý, keď ide do verejnej funkcie, si musí uvedomiť, čo tá verejná funkcia prináša. Ak sa mi nepáči, že mám nejaké obmedzenia, tak tá funkcia je dobrovoľná, nikto ma tam nenúti sedieť. Keď sa mi nepáči, že chcem mať tú, tak proste robím niečo iné alebo sám seba reprezentujem svojimi rozhodnutiami.

    No a, samozrejme, k tým ďalším veciam, takže vrátim sa ešte k tomu. Naozaj nálet pána prezidenta Gašparoviča bol veľmi malý, veľmi malý, ale od tých čias, o ktorých som ja vtedy hovoril, iste ma radi novinári citujú, sa ten nálet zniekoľkonásobil a dnes som, samozrejme, sme kedykoľvek pripravení poskytovať služby Leteckého útvaru aj na ďalšie činnosti, aj napríklad pre Národnú radu v širšom spektre. To znamená, z tohto pohľadu to všetko platí. O to, akým spôsobom kto využíva svoj let a kam sa rozhodne s ním odletieť, je na jeho rozhodní. Pamätám si, keď prezident, myslím, Sarkozy, francúzsky, sa vracal zo služobnej cesty a nechal sa po ceste vysadiť pri svojej rodine, ktorá bola na dovolenke, a lietadlo potom bez neho prišlo do Paríža a bol z toho škandál na tri týždne.

    Osobne si myslím, ak prezident, napríklad aj prezident Andrej Kiska, sa vracia po nejakých 7 alebo 8 dňoch zo služobnej cesty a rozhodne sa, napríklad teraz bol v Izraeli, a rozhodne sa vlastne pristať v Poprade, aby ho vysadili a odpočinul si cez víkend, ale to si myslím, že z času na čas je, samozrejme, absolútne akceptovateľné a nikto s tým nebude mať väčší problém.

    Mňa zaskočil takisto ako vás ten pomer. To je tých 319 : 135 medzi, medzi, rozdiel medzi pracovnými cestami a cestami domov. Čiže to si myslím, že bola tá téma. Ja som ho o tom informoval, povedal som, že si myslím, že je to problematické, ale z môjho pohľadu mali pocit, že to vedia bezproblémovo obhájiť, hovorím, dobre, k tomu sa my nevyjadríme, ale predstava, že ja môžem zastaviť prezidentské lietadlo, je nie úplne namieste.

    K tým ďalším pripomienkam, ktoré asi podala prezidentská kancelária, ktoré tu prednášala pani Nicholsonová, samozrejme, poviem, že prezident nie je spokojný s výberom lietadiel, ktoré sme nakúpili. Ja priznám sa, že mu to neviem nijakým spôsobom lepšie vysvetliť, vzhľadom na to, že sa ma to nikdy nepýtal, na túto tému. Vám to ale vysvetliť, samozrejme, môžem. Vymenili sme dva Fokkre 100 za dva Jaky-40. Jaky-40 majú kapacitu, jeden má 14 v tej salónnej úprave a druhý 24 v nesalónnej úprave. Fokkre majú kapacitu po 30, to znamená, obidve lietadlá majú väčšiu kapacitu. Obidve lietadlá napríklad na ceste do Bruselu spotrebujú aj menej paliva, ako doteraz spotrebovali Jaky, a myslím si, že majú aj dvakrát väčší dolet, ako mali Jaky, to znamená, a stáli aj menej. Jeden Fokker stál 1,25, 1 250-tisíc eur, to znamená, tá cena bola naozaj veľmi nízka. Z môjho pohľadu obidve tieto lietadlá prezentujú tie potreby, o ktorých sme hovorili z pohľadu, že sú väčšie, majú väčší dolet, sú lacnejšie na spotrebu a prevádzku, a myslím si, že poskytujú adekvátne služby, ktoré nielen ústavným činiteľom, ale aj všetkým tým, ktorí budú potrebovať pomoc v prípade evakuácie, čo ste všetci boli svedkami už niekoľkokrát.

    Pán prezident má, naozaj má pravdu pani Nicholsonová, naozaj mimoriadne veľké delegácie. A keď má chuť, tak sa do toho Airbusu, ktorý má 34 miest, vie zmestiť. Na cestu do Južnej Ameriky išiel Airbusom aj s pomerne veľkou delegáciou a zmestili sa a zvládli tú trasu tam aj naspäť. Do Izraelu je tá delegácia zjavne väčšia, možno má 60-70 ľudí, použili lietadlo s väčšou kapacitou.

    A v tomto prípade opätovne nemala pravdu správa kancelárie pána prezidenta, pretože druhý Airbus, ktorý sme kúpili, má tú väčšiu kapacitu, takú zhruba, akú malo, má práve vymieňaný Tupolev. Ony sa veľmi podobajú. Súčasná výbava Airbusu je tá, ktorá je na tom lietadle, ktoré stojí na parkovisku, to, ktoré prichádza v lete po generálke a po všetkých tých opravách v cene 35 mil. eur, bude nahrádzať ten Tupolev, ktorý má tú kapacitu väčšiu, aj toto lietadlo bude mať minimálne dvojnásobne väčšiu kapacitu, od 70 do 92 tuším, a tú mobilitu, ktorú tam bude mať možnosť v rámci variability interiéru.

    Čiže presne sme to vymenili podľa tých, ako bolo nastavenie starých, dve menšie lietadlá, dve väčšie lietadlá, podľa toho nastavenia, ako boli, tie lietadlá mali aj interiér, sú veľmi podobné s tými a tak, ako sme mali doteraz, takže nerozumiem tejto výtke, pretože vo všetkých parametroch sú tie lietadlá efektívnejšie, lacnejšie na prevádzku.

    Ja vám poviem príklad. Airbus, keď letí z Bratislavy do Washingtonu, potrebuje natankovať v priemere okolo nejakých možno do 30 ton paliva. Pamätám si presný údaj Brusel – Washington 22 ton paliva. Brusel – Bratislava Tupolev 30 ton paliva, aby sme rozumeli tomu rozdielu. Jednoducho tučko bolo naozaj také, to žerie aj trávu pri ceste, takže to proste je ekonomický Airbus a jeden a pol Fokkra, už skoro dva Fokkre, sú lacnejšie v prevádzke ako jeden Tupolev, takže z tohto pohľadu to je určite ekonomicky výhodné.

    Upozorňujem na článok, myslím, že Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý v tom istom čase, keď my sme kupovali Airbus, 15-ročný Airbus, za 35 mil. po rekonštrukcii, generálke a obnove, kupovali 16-ročný Airbus od Lufthansy, nemecká vládna letka, ako doplnok. Bol to teda 16-ročný Airbus, mal dramaticky viacej nalietané ako my, veľkosťou to bol Airbus 321, my máme 319, čiže o niečo kratší, tam je o niečo väčšia kapacita, ináč sa tie lietadlá nelíšia, motory sú rovnaké, všetky ostatné veci sú identické, a tiež iba za rekonštrukciu a za opravu platila nemecká vláda 89 mil. To znamená, to, čo my sme investovali do štyroch lietadiel vynovených, po generálke, po všetkom, oni dali do jedného. Môžme sa uvažovať nad tým, aká forma pomoci Lufthanse v tom bola zakomponovaná, v tejto cene, ale na druhej strane platí, že určite nemôžeme označiť to, ako sa snažila teraz naznačiť pani Nicholsonová, že tam bolo niečo neefektívne. Všetci vedeli dopredu, sme tie ponuky oznamovali a myslím, že sme ich aj vyhodnocovali, čiže z tohto pohľadu si myslím, aj viacerí leteckí odborníci potvrdili, že sú to zdroje, ktoré zodpovedajú hodnote tých lietadiel, ktoré kupujeme, čiže to si myslím, že je správne.

    Otázka malého Challengeru 605, ktorý tu naznačila pani Nicholsonová, áno, to je téma, ktorou sa môžme zaoberať. Je tu možnosť, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy so súkromnými organizáciami na prepravu orgánov alebo pacientov lietadlom, rovnako tak platia niektoré štátne podniky za navádzacie poplatky, tam je tiež potrebná nejaká výmena. Predpokladám, že tiež sa dozvieme od príslušných orgánov, že možno aj toto bude téma, ktorú budú riešiť, ale momentálne to u nás v rámci letky téma nie je.

    Čo sa týka, už som odpovedal na všetky otázky takmer.

    Áno, mali sme, keď hovorím, že všetci traja ústavní činitelia rovnaké postavenia a rovnaké práva aj vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra, tak bol tu predseda parlamentu pán Pavol Paška, ktorý býval v Košiciach, ktorému ste vyčítali všetko možné, ale neletel domov do Košíc takýmto spôsobom, myslím, ani raz. Čo sa týka pána Pellegriniho, rovnako tak na Sliač vládnym lietadlom neletel a býval tam, mali tam trvalý pobyt, obidvaja tam bývali. To znamená, je to na rozhodnutí každého osobitne.

    A tak, ako to tu niekto povedal, mám pocit, pán Blaha, že ak ide proste o zriedkavý prípad, ak ide o prípady, kedy sa vracia z dlhšej pracovnej cesty a nechá sa vysadiť doma, aby nemusel absolvovať potom po pristátí ešte cestu do Popradu, tak ja som nemal pocit, že by sme s tým niekto niekedy problém mali alebo že by to niekto kritizoval. Je to len naozaj ten ilustračný príklad, je ten let z Popradu do Košíc, kde teda na takúto vzdialenosť, ja si nepamätám, že by niekedy bola nejaká linka medzi Popradom a Košicami letecky plánovaná ani v časoch, keď tam nebolo diaľničné spojenie. Dokonca som presvedčený, že keby sme urobili test, tak tým autom je to rýchlejšie. Pretože než prídete na letisko, než nastúpite, než sa naštartuje, než sa naroluje na dráhu, než sa vystúpa, potom let samotný trvá naozaj možno nejakých 10 minút, 15, 20, potom znova klesanie, pristátie, rolovanie, pristavenie sa ku dráhe, letisko aj v Košiciach nie je práve v centre mesta, sa dohodnime, to znamená, mám taký pocit, že tým diaľničným privádzačom je to asi z môjho pohľadu možnože aj rýchlejšie. Čiže to už je tak mimo, mimo nášho úplne zrozumenia.

    A ešte sa raz vrátim k tomu ohľadne toho náletu. Nám sa dramaticky zvýšil nálet, ja som rád, že pán prezident využíva toto lietadlo na pracovné účely v čo najšírnejšej miere a určite v lete, kedy dôjde k zámene s väčšou kapacitou aj v prípade Airbusu, tak aj tá efektivita oproti Tupolevovi výrazne vzrastie.

    Mám pocit, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré ste mi kládli. A z tohto pohľadu mne neprináleží to ani hodnotiť, ani ja som ani nemal zámer tou správou hodnotiť kohokoľvek, tak ako povedal pán poslanec Tomáš, tak v zásade išlo iba o suché odpovedanie na vašu otázku, kde mi 128 poslancov túto otázku položilo. A bol som aj dosť generálny a všeobecný, lebo som povedal, že nie je možné, aby som bol v niektorých veciach úplne konkrétnejší, pretože sú súčasťou výkonu našich funkcií, ktoré máme, ale ďalej sme to nikto nepomenovali.

    Tá hystéria, ktorá vznikla, ako reakcie opozície v tomto smere, je vecou, ktorú som tiež nie úplne pochopil a nepamätám si v živote, že by tu bola nejaká konfrontácia s prezidentom v pléne. To, že tu prezident akože nie je, že je na zahraničnej ceste, to si nepamätám.

    Keď ste tu lynčovali prezidenta Gašparoviča v súvislosti s vaším zlyhaním pri voľbe generálneho prokurátora, myslím, predovšetkým zlyhaním vtedajšieho vedenia Národnej rady, tak si nepamätám, že by pani Nicholsonová volala po tom, aby pán Gašparovič sa mohol prísť brániť voči tým útokom, ktoré ste tu prezentovali.

    To znamená, najväčším problémom, ktorý u vás je, je proste strata pamäti, strata súdnosti a vyčítanie toho, vyčítanie toho, čo ste sami urobili. Pamätám si...

  • Reakcia z pléna.

  • Pamätám si v tomto prípade, pamätám si v tomto prípade, keď ste riešili ten let pani podpredsedníčky parlamentu vtedajšej, čo všetko ste boli schopní v tom čase proste porozprávať. A z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, keby ste si pozreli svoje vystúpenia aj v tejto sále k tejto téme, tak by ste boli naozaj vo veľmi schizofrenickom postavení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Opýtala by som sa spravodajcu, či chce povedať niečo v záverečnom slove, ale kde je spravodajca? Tam nebol spravodajca?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Prejdeme k ďalšiemu bodu programu v prvom čítaní o návrhu poslancov Gröhlinga, Jurzycu, Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, pod tlačou 472.

    Poprosím poslanca Branislava Gröhlinga, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Miroslava Sopka.

    Do rozpravy ako jediný písomne prihlásený pán poslanec Oto Žarnay, ktorému týmto dávam slovo, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 472.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo si pod prácou riaditeľa školy väčšinou predstavovali naši rodičia či staršie generácie, je už dávno minulosťou. Dnes sa riaditelia škôl prakticky neodlišujú od klasických manažérov. Plánujú, vytvárajú rozpočty, musia zabezpečovať kvalitu výučby, viesť učiteľov, starať sa o propagáciu školy, iniciovať inovácie a zabezpečiť konkurencieschopnosť školy, ktorú riadia. Kvalitu školy významne ovplyvňuje osobnosť riaditeľa a jeho schopnosť manažovať. Imidž školy zasa vytvára trhovú pozíciu medzi ostatnými školami, čo je jedným z dôležitých faktorov, na základe ktorých sa záujemcovia o štúdium na danej škole rozhodujú.

    Riadenie školy je veľmi náročnou a zodpovednou úlohou, ktorá so sebou prináša množstvo povinností. A treba si na rovinu povedať, že aj preto funkcia riaditeľa školy nie je natoľko atraktívnou, ako by sa na prvý pohľad mohla zdať. Nie je vôbec výnimočným javom, keď sa na výberových konaniach zúčastnia jeden alebo dvaja kandidáti, väčšinou tí istí, poprípade žiaden. Problematika otvorenia sa škôl aj odborníkom s iným ako pedagogickým vzdelaním už rezonuje dlhší čas. Prax ukazuje, že uzatvorenie škôl pred ľuďmi z praxe, ktorí majú záujem učiť, čiže majú iné vysokoškolské vzdelanie doplnené prípadným pedagogickým minimom, je pre prípravu žiakov a študentov do života skôr medveďov službou ako prínosom. Chýba iný pohľad na problematiku, znižuje sa konkurencieschopnosť pedagógov, ktorým hrozí rýchlejšie syndróm vyhorenia, a v školách vzniká klasický skleníkový či klimatizačný efekt.

    Rovnako komplikovaná situácia, ba priam niekde až alarmujúca je na postoch riaditeľov škôl. Pedagogické a funkčné vzdelávanie nezaručuje, že riaditeľ bude zvládať vysokonáročné požiadavky z právnej, ekonomickej, personalistickej, technickej i manažérskej oblasti, keďže, aj ako bolo uvedené v dôvodovej správe, zriaďovatelia neposkytujú tento servis školám, ako to kedysi realizovala školská správa vrátane logistiky. Otvoriť riaditeľský stav odborníkom s vysokoškolským vzdelaním iného typu, napríklad ekonomickým či právnym, by bolo pre školy určite veľkým prínosom. Odbornými garantmi odbornej pedagogickej práce by sa stali zástupcovia riaditeľa školy a ten by bol predovšetkým manažér. Fakultatívna možnosť riaditeľa nebyť súčasťou vyučovacieho procesu po súhlase zriaďovateľa je preto pozitívnou zmenou. No úplne by som riaditeľa školy z tohto procesu nevylučoval.

    Prvým dôvodom je, že počas funkčného obdobia by strácal svoje pedagogické kompetencie, ak je pedagóg, a tým, ak sa vráti do klasického vyučovacieho procesu po jednom, dvoch či troch funkčných obdobiach, bude mať problém s ich znovunadobudnutím.

    Druhým dôvodom je strata kontaktu s realitou, s priamou skúsenosťou, so schopnosťami, motiváciami a danosťami detí. Riaditeľ, ktorý neučí, stratí prehľad o deťoch, o tom, s akými deťmi učitelia pracujú, ako tie zmýšľajú, čo ich motivuje, s akými problémami sa stretávajú. Už neplatí generačná dekádová zmena, ba ani päťročná. Každý ročník detí i rodičov je iný, preto to vyžaduje vysokú flexibilitu pedagógov. Táto bezprostredne vnímaná realita je pre riaditeľa školy dôležitá bez ohľadu, z akého odboru prichádza.

    Z uvedených dôvodov by možno bolo vhodnejšie uvažovať o špeciálnom projektovom vyučovaní u riaditeľov škôl, kde by sa hovorilo napríklad o štyroch projektoch za školský rok v rozsahu napríklad 20 hodín mesačne, ktoré by boli v súlade so školským kurikulom a zároveň by bolo inovatívne, motivačné a prínosné pre obe zainteresované strany.

    Efektívny manažment školy by však bolo možné docieliť aj zmenou súčasnej právnej úpravy, a to tak, že by sa v kvalifikačných požiadavkách na riaditeľa odstránil pedagogický dôraz a dôraz by sa presunul na vedomosti, zručnosti a vlastnosti potrebné pre manažment inštitúcie. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že na výberových konaniach na funkciu riaditeľa by sa mohli zúčastniť aj ľudia bez pedagogického vzdelania, ale so skúsenosťami a schopnosťami, ktoré by ich predurčovali k zvládnutiu tak náročnej práce, akú manažovanie školy predstavuje.

    Otvorenou otázkou však zostáva, aká by bola finančná motivácia pre prípadných záujemcov o riaditeľské miesto prichádzajúcich z iných oblastí, ako je školstvo. Pozícia manažéra školy so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou z toho vyplývajúcimi si vyžaduje maximálne nasadenie a adekvátnu výšku platu. Z poddimenzovaného finančného rozpočtu školy by si zrejme máloktorá škola mohla dovoliť zamestnávať riaditeľa manažéra s praxou. A tak sa ocitáme znovu na začiatku. Chceme skvalitňovať vzdelávanie, ale aj riadiacu činnosť na školách, ale nemáme na to peniaze. Bludný kruh, v ktorom sa už roky pohybujeme a so sizyfovským úsilím sa snažíme nájsť z neho cestu von.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Gröhling.

  • Pán kolega Žarnay, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Ja som veľmi rád, že ste vyslovili, že kvalitu školy ovplyvňuje osoba riaditeľa. To je veľmi dôležité. A tak ako ste aj povedali, že riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňa financie, fungovanie školy, rekonštrukcia priestorov, rieši problémy medzi žiakmi, učiteľmi atď. My sme to aj zohľadnili v dôvodovej správe, čo ste vy aj povedali.

    A mňa veľmi pozitívne zarazila jedna vec, ktorú ste vyslovili, a opakujem znova, že veľmi pozitívne, že si viete predstaviť za určitých podmienok, že riaditeľ by aj nemal pedagogické vzdelanie, lebo myslím si, že pedagogické vzdelanie nehovorí, že či človek vie šéfovať ľuďom, či je to líder, či vie riadiť a koordinovať zamestnancov, nehovorí, či rozumie ekonomickým procesom, hospodáreniu školy, riadeniu ľudských zdrojov, personálnej agende. A myslím si, že to, čo navrhujeme, by bol prvý krok k tomu, aby sme trochu uvoľnili školstvo, a potom, tak ako som povedal vo svojej úvodnej časti, či už my v nasledujúcich rokoch, alebo potom ďalší parlament, keď sa bude realizovať aj Učiace sa Slovensko, kde je o tom jedna stať, by sme mohli prísť k tomu, že riaditeľ by nemusel mať pedagogické vzdelanie, pokiaľ by sme vedeli zabezpečiť poradný orgán alebo radu, alebo zástupcu, alebo niekoho, kto by mu radil s odbornými vecami, čo sa týka praxe so žiakmi.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Nik z vás, vážení páni navrhovatelia, nemá dlhodobé skúsenosti z priamej pedagogickej praxe. Čo sa dá čakať od bizmismena v kaderníctve, peruánskeho šamana a tiež aj od najneschopnejšieho ministra školstva od čias Márie Terézie.

    Pochádzam z učiteľskej rodiny, otec, mama, otcova sestra, brat ,ďalší členovia, dokonca pradedo bol zastrelený za 1. svetovej vojny ako pansláv, to znamená, že učiteľstvo mám v krvi. Navrhujete, aby bol riaditeľ iba styčnou osobou a manažérom. Táto skutočnosť vás úplne demaskuje ako ľudí, ktorí absolútne nepoznajú pedagogický proces, jeho regionálne zvláštnosti, špecifiká. Z praxe neviete nič, pretože nemáte žiadnu prax. Nikdy ste nežili v regiónoch, kde žije marginalizovaná menšina, ktorá je v súčasnosti väčšinou.

    Váš návrh je kompilácia slobodomurárskeho, nevlasteneckého, protinárodného projektu, ktorý plne zapadá do Plavčanovej školskej reformy, ktorému robia poradcov treťosektoroví poradcovia na čele z neschopným jogínom pánom Milanom Ftáčnikom.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky, ale obávam sa, týmto som chcel reagovať na pána poslanca Mizíka, že ste si ma zmýlili. Ja nie som predkladateľ tohto návrhu. Ja len som reagoval v rozprave a moja učiteľská prax, ak ste na to narážali, je, pokiaľ si pamätám dobre, 18 alebo 17, 18 rokov na strednej škole. Takže tu ste trafili trošku vedľa.

    A myslím si, že tento návrh, s ktorým prichádza strana SaS, aj keď má svoje úskalia, tak je vhodnou štartovacou plochou na to, aby aj ďalší poslanci, ktorí sú v Národnej rade a sú z učiteľského prostredia, na to zareagovali buď v rozprave, alebo prípadne ho podporili pri hlasovaní, ale vytýkať mu také veci, ako ste mu teraz vytkli pred chvíľou, sa mi zdá nemiestne, pretože si myslím, že naozaj z vlastnej skúsenosti vychádzam, že postavenie riaditeľa školy je skutočne veľmi náročné, zodpovedné. Častokrát riaditelia musia riešiť úplne iné veci, než by mali učiť na hodinách, a preto sa s týmto návrhom dokážem stotožniť, aj keď opakujem, že má svoje riziká a úskalia, o ktorých som hovoril v rámci svojho diskusného príspevku.

    K pánovi Gröhlingovi, prakticky on zhodnotil to, čo som hovoril, a stotožnili sme sa na spoločných nejakých styčných názoroch. Čas ukáže, ako budúci parlament, v ktorom možno my už tu ani nebudeme, sa uchopí tohto návrhu a do škôl pustí konečne aj riaditeľov, ktorí nebudú mať pedagogické vzdelanie, ale budú to ľudia profesionálni manažéri.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, vidím, že sme tu v komornom duchu, asi tých správnych ľudí, ktorým naozaj školstvo a vzdelávanie leží na srdci. Ale určite je nás aj viac.

    V prvom rade by som vo svojom nie veľmi dlhom príspevku chcel oceniť zámer predkladateľov, že tejto téme sa venovali, otvorili ju a sú v očakávaní diskusie, tak ako aj ja, ktorú týmto svojím návrhom otvoria, pretože to je veľmi dôležité. Naozaj, ak by sme sa na to pozreli komplexne a povedali si úprimne pravdu, či už by sme išli na financovanie a skončili by sme stále pri tom vedení škôl, tento systém nieže nie je dobrý, momentálne je stále nastavený tak, že tí, ktorí chcú to robiť lepšie, po svojom, často narážajú na prekážky a je na nás, aby sme im to vedeli uľahčiť.

    Dotkli ste sa svojím návrhom jedného dôležitého momentu. Dávate teraz, ak tento návrh zákona prejde, pomerne veľkú silu zriaďovateľovi, aby rozhodol o tom po zrelej úvahe, že riaditeľ jeho školy sa má plne venovať jej riadeniu, čím sme sa dostali k ďalšej rovine, a to je tá, aký je v súčasnosti vzťah zriaďovateľov a našich škôl. Pretože toto je jedna z dôležitých tém v školstve. Vzťah miest a obcí ako zriaďovateľov a škôl ako vysokoodborných vzdelávacích inštitúcií. A tu treba povedať, že je mimoriadne dôležité, aby medzi nimi bol vzájomný rešpekt. Riaditeľ je v tomto vzťahu často v náročnej pozícii, kedy musí udržiavať balans a dobre nastavené vzťahy. Existuje veľa príkladov dobrej praxe, keď starostovia pozorne načúvajú riaditeľom a učiteľom v školách, podporujú ich a dobre fungujúce školy sú potom jedným z dôvodov, prečo si ľudia život v obci pochvaľujú. Žiaľ, existujú aj príklady, kedy starostovia nechápu svoju úlohu celkom správne a svojimi rozhodnutiami komplikujú, často až znemožňujú kvalitné fungovanie škôl. Čo sa spätne môže negatívne prejaviť na atraktivite obce. Bolo by potrebné nachádzať také legislatívne nastavenia, ktoré by podporovali dobré a užitočné partnerstvá miestnej samosprávy a škôl a zároveň chránili školy pred nekompetentnými zásahmi.

    Preto si dovolím vysloviť názor, že vaše navrhované riešenie, ak bude prijaté, bude často narážať pri svojej aplikácii na dobrú, resp. aj tú zlú vôľu zriaďovateľov. Osobne si myslím, že ak chceme naozaj dosiahnuť efekt, ktorý spomínate v dôvodovej správe, citujem, "vytvoriť riaditeľom podmienky na to, aby sa mohli najmä na väčších školách plne venovať riadeniu chodu školy", mali by sme spoločne tlačiť skôr na zmenu nariadenia vlády Slovenskej republiky zo 7. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Konkrétne § 6, ktorý znie, že: "Základný úväzok vedúceho pedagogického zamestnanca ustanoveného podľa § 32 ods. 3 a § 34 ods. 1 písm. e) je rovnaký ako základný úväzok pedagogického zamestnanca, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 daného nariadenia." A tu vykonať potrebnú zmenu spolu aj s úpravou prílohy č. 3, kde máme rozpísanú vyučovaciu povinnosť riaditeľov. Tu môžeme dať menej vyučovacej povinnosti riaditeľom a pri určitom počte napríklad pri plnoorganizovanej škole s 18 triedami, tam riaditeľ nemusí učiť vôbec. Môžeme skúsiť aj iné varianty. Chce to naozaj širšiu diskusiu, ale bolo by to rozhodne aj zo strany riaditeľov vnímané spravodlivejšie. Pretože často riaditelia pozerajú aj na to, akú veľkú školu musia manažovať. Toľko k tomu z tohto môjho osobného názoru.

    A ešte jeden dodatok. Myslím si, že riešenie a nastavenie a pomoc pre riaditeľov je mimoriadne dôležitá aj preto, pretože ak riaditelia dostanú našu plnú podporu, ak budeme prijímať také riešenia, ktoré im uľahčia vedenie škôl, zároveň môžeme preventívne predchádzať mnohým neblahým vplyvom, ktoré na školách prebiehajú. Nechcem priamo poukazovať už na mobbing a bossing, v ktorom sa už veľakrát ľudia, resp. ktorí často aj rezonoval v médiách, ale naozaj touto atmosférou, kde hlavným činiteľom je práve riaditeľ, tou atmosférou sa všetko môže podstatne zlepšiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, zareaguje päť pánov poslancov so svojimi faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne. S mnohými vecami, ktoré povedal kolega Sopko, súhlasím, ale v tom závere povedal niečo, čo vo mne zarezonovalo ako niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Povedal, že keď riaditeľom uľahčíme situáciu, tak tým by mohlo, tým na slovenských školách mohla vzniknúť pozitívnejšia atmosféra a možno by bolo menej mobbingu, bossingu. Teraz parafrázujem, čo hovoril. Ja si to nemyslím, že keď riaditeľom škôl umožníme, aby nemuseli učiť a venovali sa čisto manažérskej funkcii, že tým sa situácia, čo sa týka mobbingu a bossingu na slovenských školách, zlepší. Ani dobrý manažér školy, hoci nebude učiť a hoci by nebol ani učiteľ a bol by čo človek s iným než pedagogickým vzdelaním, nezaručuje, že to bude človek, ktorý sa bude vyvarovať nejakého psychického nátlaku alebo šikanovania voči svojim podriadeným. Skúsenosti zo súkromných firiem sú toho dôkazom. Takže toto tu v tejto rovine by som to takto nevnímal.

    A jednu dôležitú vec, ktorú ešte spomínal, je ten zásah starostov do činnosti škôl a do činnosti riaditeľa. Viete si predstaviť, že starosta príde do školy na jednej malej slovenskej dedine, zavelí riaditeľovi, zvolaj mi všetkých učiteľov, chcem s nimi rozprávať. A títo učitelia z hodín, kde nechajú svojich žiakov, musia prísť do zborovne a tam počúvať starostu, ktorý im chce niečo povedať. Toto je porušenie zákona, ktorý následne aj musel rešpektovať tento starosta, ale už nerešpektoval to, že Školská inšpekcia zhodnotila, že výber riaditeľa bol netransparentný a Rada školy pochybila, a napriek tomu starosta školy ho v tejto funkcii ponechal. Povedal, nech ho dajú na súd, on ináč o tom nerozhodne.

    Takže len toľko k tomu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Gröhling.

  • Pán kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za príspevok. Áno, mali sme dve možnosti, ktoré sme si mohli vybrať, že či upravíme to spôsobom, že riaditeľ sa bude môcť rozhodnúť či učiť, alebo neučiť na základe súhlasu zriaďovateľa, ale mohli sme to upraviť aj spôsobom, aby sme nejakým iným ekvivalentom alebo variantom variovali, čo sa týka hodín, ktoré by mohol učiť, že na veľkých školách by nemusel učiť. My sme si vybrali túto cestu, ale nikde nie je povedané, že o pár mesiacov, keď to bude možné, môžme podať, aby sa opätovne upravil aj počet odpracovaných hodín. Ja si myslím, nie odpracovaných, ale odučených.

    Ja si myslím, že aj tak by sme mali prísť možno aj v priebehu týchto rokov, ak tu budeme, k tomu, aby naozaj riaditeľ bol v prvom rade manažér, mal pri sebe poradný orgán, čo sa týka pedagogickej činnosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán Sopko, správne ste pomenoval časté rozpory medzi zriaďovateľmi a školami. V špecifických regiónoch a pri nevzdelaných starostoch, často negramotných, sú vzťahy nie na bode mrazu, ale na mínus 40 sibírskych stupňov. Pre toto tento antiškolský zákon ja osobne odsudzujem, ten návrh zákona odsudzujem. Navrhovatelia kaderník, šaman a bývalý minister školstva, ktorý okašľal učiteľov, ešte nevideli naozajstné reálne školstvo na vidieku. Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Ja musím potvrdiť slová pána poslanca Sopka, kedy aj my pri výjazdoch po Slovensku, kedy sme boli aj vo väčších mestách, aj v obciach na východe, na strednom Slovensku, sme sa častokrát stretli s aktívnym, pozitívnym prístupom a komunikáciou medzi starostom obce a riaditeľom alebo riaditeľkou školy. A v týchto prípadoch boli aj výsledky žiakov a dochádzka na veľmi slušnej úrovni, bez ohľadu na to, či to bolo v obciach, kde bol, prevážalo nejaké menšinové etnikum, alebo tak. A to znamená, že častokrát nerozhoduje, či je riaditeľ pedagóg alebo manažér, dôležité je, ako dobre pozná lokálne prostredie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ja ako teda nepedagóg, ale ktorý tiež, samozrejme, absolvoval som nejaké tie školy, ma napadla jedna vec, že prakticky pokiaľ dáme na výber, či bude učiť riaditeľ, alebo nebude učiť, prakticky ja si neviem predstaviť potom jeho po nejakých 15 rokoch, keď si povie, že nechcem učiť, že či si on nezatvára dvere pred trhom práce ako učiteľ. Lebo tým pádom sa z neho stane manažér, a keď mi povie, že 15 rokov neučil a znovu chce učiť, tak si neviem predstaviť to naštartovanie nanovo, ako to tam bude. Takže neviem, či to nejde vlastne proti nemu, keby takto sa rozhodol. Ale, samozrejme, je to iba moja úvaha, ktorá ma napadla pri tomto predložení zákona, či toto ste tiež zvažovali a či náhodou nepôjde prakticky proti nemu.

    Takže toľko na úvahu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky, úprimne povedané, nečakal som až toľko. Takže naozaj úprimne ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie. A skúsim, skúsim to takto skraja.

    K pánu poslancovi Žarnayovi, no, ide aj o to, či sa, alebo akým spôsobom pozeráme na toho riaditeľa. A akú v súčasnosti má prípravu riaditeľ, keď si preberieme celý systém momentálne nastavenia funkčného vzdelávania, a pôjdem ešte dopredu na proces, kedy dochádza k výberu tohto riaditeľa, tak nájdeme tam množstvo, veľmi veľa vecí, ktoré nefungujú dobre a treba ich jednoznačne zmeniť. Dnešní riaditelia jednoducho majú, naozaj mnohých osobne poznám, skvelých riaditeľov, keby som to mal nadľahčiť, tak by som ich nechal naklonovať, ale to sa nedá. Ak by som, ak by som mohol mať tú moc niečo meniť, rozhodne by som išiel do krokov, ktoré jednoznačne povedú k tomu, aby sa vyberali čo najsprávnejší ľudia, aby boli stanovené jednoznačne kritériá na ich výber a tiež aby mali títo riaditelia podporu v podobe naozaj moderných druhov školení. Aby sa stali skutočnými lídrami, ktorí vedia viesť kolektívy a vedia vytvárať tú správnu atmosféru. Toto im v súčasnosti v tej príprave chýba. Pokiaľ tam neurobíme nič, tak sa nepohneme nikam.

    A viac nestihnem asi už.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja iba veľmi krátko.

    Poviem vám to takto, pán Mizík. Ja urobím absolútne všetko pre to, aby ľudia ako vy mali čo najmenší vplyv na slovenské školstvo. To, že sedíte tu v parlamente, je omyl.

  • To, že sedíte vo výbore pre vzdelávanie, je ten najväčší omyl. Tam je pán predseda výboru, ja neviem, či je to možné, ja sa pôjdem teraz ho spýtať, ak je len minimálna možnosť, aby som podal nejaký návrh na vylúčenie vás z výboru pre vzdelávanie, tak to urobím a budem prvý, ktorý to podpíšem. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pýtam sa pána spravodajcu, či ešte chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 476. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 488.

    Dávam slovo pani poslankyni Natálie Blahovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť, aby sa do resocializačných centier dostávali iba osoby, ktoré úspešne absolvovali protidrogovú liečbu alebo liečbu inej závislosti. Zabezpečí sa tým, že do resocializačných zariadení sa nebudú dostávať závislé osoby, u ktorých hrozia úteky a delikvencia.

    Takisto sa predloženým návrhom zabezpečuje, aby sa do reedukačného centra dostávali maloletí len na základe odporúčania znalca z odboru psychológie o tom, že umiestnenie maloletého v takomto type zariadenia je v jeho záujme.

    Poslaním resocializačného strediska je v zmysle znenia zákona aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prelomenie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. V súčasnosti súdy pri nariaďovaní umiestnení maloletých v resocializačných strediskách neprihliadajú na možnú závislosť maloletých na návykových látkach, najmä na drogách, a v dôsledku toho sú maloletí vystavení ničím neriadenej a nesledovanej abstinencii, čo má za následok úteky, delikvenciu mladistvých a iné patologické javy.

    V našom návrhu dopĺňame aj oprávnenie zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyžiadať si od lekára potvrdenie o absolvovaní liečby drogovej závislosti alebo inej závislosti maloletého, o ktorého umiestnení do resocializačného strediska rozhoduje. Túto zmenu odporúčajú roky jednak odborníci, psychiatri, adiktológovia a jednak pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sa venujú resocializácii.

    Toto zistenie priniesol aj poslanecký prieskum výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Rovnako na tento nedostatok v zákone upozornila vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv.

    Dôsledkom toho, že zákon na túto povinnosť povinných zabudol, je to, že práva detí sú ohrozené. Stáva sa to, že deti, ktoré neprešli detoxom, sú umiestnené do resocializačných centier bez odborného vyšetrenia a bez liečby. V prípade, že dieťa závislé nebolo, nie je preňho takýto pobyt účelný a poškodzuje ho na jeho právach. V prípade, že dieťa bolo závislé a nebolo liečené, bez lekárskej starostlivosti v takomto zariadení trpí bolesťami a rôznymi príznakmi nekontrolovanej detoxikácie.

    Som presvedčená, že táto zmena je nevyhnutná. Preto vás týmto, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o vašu podporu nášho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne pani poslankyni za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lukáčovi...

  • Reakcia z pléna.

  • Iba, pardon. Nie je moja chyba, je to ich chyba, pánovi poslancovi Baránikovi.

  • Ospravedlňujem sa. Vážená pani podpredsedníčka, s ospravedlnením dovoľte, aby som uviedol v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku tento zákon a vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Ondrej Dostál.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.

    Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.

    Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.

    Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.

    Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.

    Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."

    Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.

    Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:

    - zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,

    - zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,

    - zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.

    Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do Civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.

    A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.

    A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.

    Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.

    Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.

    Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.

    Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, aj teraz máme silu na to, aby sme to zmenili. Pozrite sa, keby som o tom teraz dala hlasovať všeobecným súhlasom, tak by vám to prešlo.

  • Reakcia z pléna.

  • No. Faktické poznámky na vás, dve dámy, dve panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, mali ste skvelý návrh, ja by som vás poprosila o jeho realizáciu možno.

    Chcela by som sa, a to je, samozrejme, na odľahčenie, chcela by som sa hlavne poďakovať pani doktorke Dubovcovej, že s nami spolupracovala na tvorbe tohoto návrhu a, samozrejme, veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, že sa do tejto témy pustil so mnou.

    Myslím si, že absencia odborného názoru v tejto problematike doteraz narobila veľké škody na životoch detí, ale aj na životoch dospelých klientov týchto zariadení. Som presvedčená o tom, že je najvyšší čas túto situáciu zmeniť. Náš návrh je veľmi prostý a jednoduchý a z vecného hľadiska nemôžu mať koaliční poslanci k nemu žiadne výhrady, preto budem veľmi dôsledne sledovať, či sa postavia k tomuto návrhu tak, že aspoň akúsi výhradu vyjavia nám predkladateľom, pretože neviem si takúto výhradu predstaviť, a teda zdôvodnenie ich hlasovania, ktoré už pán poslanec Dostál naznačil, že aké bude, bude pre mňa veľmi, veľmi zaujímavou školou rétoriky. Lebo ten dôvod skutočne môže byť jedine politický a je smutné až priamo za hranicou akceptovateľnosti, ak sa do práv detí a do zlepšovania ich života pletie politika, a to takýmto spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa obávam, pani kolegyňa, že sa mýliš, že vysvetlenie nebude rýdzo politické, ale bude také, že oni už pripravujú novelu, v ktorej to o chvíľu bude komplexne všetko zahrnuté a opravené.

    Ja iba by som rada podotkla, že dôvod vašej novely, áno, pani Dubovcová urobila kus roboty a konečne aspoň jedno odporúčanie môže byť pretavené do legislatívnej aktivity, ale predpokladám, že hlavný dôvod toho, že ste sa odhodlali robiť túto novelu, je kauza, ktorá už od septembra trápi celú spoločnosť. Kauza Čistého dňa, ktorá naozaj poukazuje len na to, aký je náš systém zlý, systém, ktorý má deti ochraňovať, zlý, nespravodlivý a zničujúci životy detí.

    Takže som veľmi rada, že ste s tým prišli. Tiež považujem to, že, považujem za veľmi dôležité, aby deti, ktoré majú byť, majú byť zaradené do zariadenia ako resocializačné alebo aj reedukačné, najskôr mali buď vykonané nielen vyšetrenie, ale aj samotné liečenie, ktoré by ich predurčovalo na daný typ zariadenia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem obom kolegyniam za reakcie.

    Pani poslankyňa Blahová povedala, že si nevie predstaviť vecnú výhradu, ani ja, a že ten dôvod, ktorý koaliční poslanci budú mať, aby nehlasovali za tento návrh, bude iba politický a že teda dúfa, že sa nejako vyjadria.

    Pani poslankyňa Jurinová si myslí, že vysvetlenie bude, že už pripravujú nejakú vlastnú novelu, no to by bolo fantastické, a nám tu nejde o nejaké autorské práva, my budeme radi, keď sa to zmení, dokonca ja sa nebudem brániť ani tomu, ak si to niekto požičia, či už ministerstvo, alebo dokonca niektorý koaličný poslanec, ide naozaj o to, aby sa zákon zmenil, ale obávam sa, že mýlite sa obe. To vysvetlenie nebude ani politické a nebude ani, že pripravujú vlastnú novelu. To vysvetlenie nebude žiadne.

    To vysvetlenie spočíva v tom, že v tejto chvíli v sále nie je žiadny koaličný poslanec, čiže oni sa k tomu nijako nevyjadria, vyjadria sa k tomu až hlasovaním, a teda naozaj je to unikátna situácia, ktorú si nepamätám v tomto volebnom období, že by v sále nebol žiadny koaličný poslanec, čiže v tejto chvíli by sme mohli všeobecným súhlasom schváliť čokoľvek. Napríklad, napríklad by sme mohli povedať, že vypúšťame z rokovania bod správa o letke, ktorú tu mal minister Kaliňák, a nebude sa hlasovať, nebude sa o ňom hlasovať. Ak je všeobecný súhlas, tak to môžme vypustiť napríklad.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    No keď chcete vidieť, ako ma v priamom prenose potom upaľujú na hranici, na ktorejkoľvek, tak poďme to toho. Dobre.

    Týmto končím dnešný rokovací deň 14. schôdze.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcete do ústnej rozpravy teraz, lebo ja som to brala tak, že je vás tu málo, že či nebude lepšie, keď tu bude viacej ľudí, lebo týmto berieme možnosť, berieme možnosť ďalším kolegom, tak...

  • Reakcie z pléna.

  • No, dobre.

    Kolegovia, je 19.01 hod., končím dnešný rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi pekne vám ďakujem. Želám pekný večer.

    Zajtra ráno, prosím vás, nezabudnite, že vďaka pánovi predsedovi Dankovi po prvý raz historicky vystúpia na tejto pôde naši europoslanci.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.