• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala z dôvodu práceneschopnosti pani poslankyňa Eva Antošová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhov vlády na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokovaní budeme postupovať tak, že najskôr vystúpi navrhovateľka k obidvom návrhom a po nej vystúpi určená spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru.

    Prvým návrhom je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 482. Druhým návrhom je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Tento návrh vlády má tlač 484.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky obidva návrhy vlády odôvodnila.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte...

  • Reakcia ministerky.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 482,

    a o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 484.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle poverenia vlády uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. K 3573/96 72 2417 podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.

    V roku 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. a pod číslom 214/1998 Z. z. podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 pís. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. decembra 2016 na návrh vlády Slovenskej republiky návrh deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. V tejto deklarácii sa odsudzuje tak skutok zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta ’95, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, ako aj zabránenie poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Napriek skutočnosti, že o nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, aj právnikmi, otázka ich zrušiteľnosti tak v laickej, aj odbornej verejnosti neustále rezonuje už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi.

    Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušenie, zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky, ktorá čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte.

    Vláda súčasne navrhuje, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým ústavnou väčšinou a aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestií, alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie, alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržiavania princípov demokratického a právneho štátu. S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený prístup rušenia amnestií alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k tzv. Mečiarovým amnestiám. Vláda Slovenskej republiky je presvedčená o tom, že navrhovaný postup predstavuje vyvážené riešenie tak z hľadiska trojdelenia štátnej moci, aj z hľadiska požiadavky spravodlivosti a požiadavky právnej istoty. Na základe presvedčenia, že je vo verejnom záujme vyrovnať sa s tzv. Mečiarovými amnestiami čo najskôr, navrhuje schváliť ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, čo najskôr, teda v skrátenom legislatívnom konaní.

    Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.

    Vážený pán podpredseda, rovnako môžem uviesť aj návrh na skrátené konanie k vykonávaciemu zákonu.

  • Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Vážené dámy a páni, v súvislosti s predchádzajúcim návrhom na skrátené legislatívne konanie si v mene vlády dovolím predložiť aj návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Spolu s návrhom novely Ústavy Slovenskej republiky je potrebné schváliť aj vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa umožní Ústavnému súdu prakticky realizovať jeho novú právomoc. Na základe uvedeného je potrebné, aby aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby mohol vládny návrh zákona nadobudnúť účinnosť súčasne s ústavným zákonom.

    Dámy a páni, verím, že aj tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhov vlády vo výbore.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 499 z 15. marca 2017 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač 482, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 39. schôdzi 23. marca tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.

    Teraz prednesiem spravodajskú informáciu k druhému návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 501 z 15. marca 2017 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 484) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 39. schôdzi 23. marca 2017 a odporúčal Národnej rade, rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu k obidvom predloženým návrhom na skrátené legislatívne konanie, to znamená k tlači 482 a 484.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som dostal jeden, dva, sedem písomných prihlášok, za klub SaS poslanec Ondrej Dostál, za klub OĽANO pán poslanec Budaj a ďalšími prihlásenými do rozpravy sú pán poslanec Igor Matovič, Zsolt Simon, Gábor Grendel, Miroslav Beblavý a Jozef Rajtár.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán predseda aj podpredsedovia Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vládny na skrátené legislatívne konanie k zmene ústavy a k zmene zákona o Ústavnom súde. Podmienky pre skrátené legislatívne konanie sú stanovené v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podľa ktorého za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa síce spomína ohrozenie základných ľudských práv, ale nikto sa ani netvári, že by to bolo myslené vážne. Zrušením amnestií sa má obnoviť spravodlivosť a napraviť pošliapanie práva v podobe zneužitia orgánov štátu na zavlečenie slovenského občana do cudziny v rámci politického boja a pravdepodobne aj na vraždu ďalšieho občana. Zároveň sa návrhom na skrátené legislatívne konanie od nás žiada, aby sme jedno pošliapanie práva napravili prostredníctvom iného pošliapania práva, hoci ich rozsah je, samozrejme, neporovnateľný. Ale je úplne pomýlené obnovovať spravodlivosť prostredníctvom porušovania zákona. Najmä v situácii, keď nás nič nenúti, aby sme to spravili takýmto spôsobom, a nič nám nebráni, aby sme postupovali zákonnou cestou. Nič s výnimkou dupkania nôžkou vládnych politikov, ktorí sa tvária, že keď, že to buď bude tak, ako to oni chcú, teda cez skrátené legislatívne konanie, alebo nebude nič. Aké sú teda tie mimoriadne okolnosti, čo zrazu podľa vlády Roberta Fica spôsobujú, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd? Pripomeňme si pár kľúčových dátumov.

    31. augusta 1995 došlo k únosu Michala Kováča mladšieho, k samoúnosu, ako by povedali niektorí z neskôr amnestovaných v tejto kauze. 26. apríla 1996 bol zavraždený Robert Remiáš. Alebo samovýbuch, ako to niektorí z neskôr amnestovaných tvrdili.

    3. marca 1998 vydal Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, 7. júla 1998 predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil.

    Ako od toho času konali tí, ktorí rušenie amnestií z pozície vlády alebo parlamentu mysleli vážne? Ako konali tí, ktorým naozaj išlo o spravodlivosť a právny štát? Ako konali tí, ktorých úmyslom nebolo rušenie amnestií iba fingovať?

    Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku ’98 ukončili vládu Vladimíra Mečiara. Mikuláš Dzurinda sa ujal funkcie premiéra 30. októbra 1998 a už v decembri 1998, teda ani nie tri mesiace od volieb, sa ako zastupujúci premiér pokúsil amnestie zrušiť. Fakty hovoria úplne jasne. Mikuláš Dzurinda na rozdiel od Roberta Fica prejavil úprimnú snahu amnestie zrušiť. V podstate okamžite po tom, ako vo funkcií premiéra vystriedal Vladimíra Mečiara. Bola tu snaha rušiť amnestie pár mesiacov od ich udelenia. Ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu v júli 2002, teda 4 roky od Mečiarových amnestií bol v parlamente predložený návrh skupiny poslancov za KDH na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Návrh nezískal potrebnú podporu a nezískal ju ani od súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý bol v tom čase poslancom parlamentu, ale podľa systému nehlasoval, resp. bol neprítomný. Pokusy zrušiť Mečiarove amnestie pokračovali aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Opäť sa skupina poslancov za KDH pokúsila zrušiť ústavným zákonom, bol máj 2005, už dlhých 7 rokov od udelenia amnestií a návrh opäť nezískal potrebnú podporu ústavnej väčšiny a opäť ju nezískal ani od Roberta Fica.

    A čo urobil Róbert Fico, keď sa v roku 2006 stal prvýkrát premiérom, pokiaľ ide o rušenie amnestií, ktoré v tom čase prznili Zbierku zákonov už 8 rokov? Nič, naopak, on predsa viedol vládu, ktorá sa opierala o podporu Vladimíra Mečiara ako jedného z koaličných partnerov. Dal si vari Robert Fico podmienku, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila ústava v snahe rušiť amnestie? Isteže nie. Keď boli amnestie na návrh poslancov KDH v parlamente tretí raz, bolo to už za vlády Roberta Fica, poslanci SMER-u, ako aj poslanci SNS a HZDS hlasovali nie za zrušenie amnestií, ale za návrh nepokračovať v rokovaní o nich. Proti zrušeniu amnestií boli poslanci dvoch z troch strán vtedajšej koalície aj v októbri 2008, teda pri štvrtom pokuse poslancov za KDH zrušiť Mečiarove amnestie.

    A čo urobil Robert Fico, keď sa v roku 2012 stal druhý raz premiérom? Nič. Je to o to zarážajúcejšie, že viedol vládu, ktorá sa už neopierala o podporu Vladimíra Mečiara či Jána Slotu ako jedného z koaličných partnerov. Žiadna zo strán, ktoré vládli v čase, keď došlo k únosu a vražde, k aktom štátnemu, štátneho terorizmu a ich následnému amnestovaniu, už nebola pri moci. Druhá vláda Roberta Fica žiadnych partnerov nepotrebovala a SMER vládol 4 roky sám. Využil vari Robert Fico 4 roky samovlády SMER-u na to, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila Ústava a rušili amnestie? Opäť nie. Druhá Ficova vláda podobne ako tá prvá nenašla nielenže dôvody na rušenie amnestií v skrátenom konaní, ona ich nenašla vôbec v žiadnom konaní. Druhá Ficova vláda tým potvrdila, že SMER je nielen mentálne nasledovníkom Mečiaroveho HZDS, ale pokračuje v jeho línii, aj pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vlády Vladimíra Mečiara. Robert Fico teraz rok po voľbách, približne rok od času, kedy sa stal tretíkrát predsedom vlády a kedy je už v parlamente ôsmy návrh na zrušenie Mečiarových amnestií ústavným zákonom, 19 rokov po tom, čo boli udelené, predkladá svoj návrh na rušenie Mečiarových amnestií. Patričnejšie vyjadrenie by však bolo, že Fico a jeho vláda nepredkladá, ale finguje návrh na rušenie amnestií a robí to v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nemá oporu v zákone. Fingovať nápravu nespravodlivosti a robiť to ešte i nezákonným spôsobom je cynické a vyvoláva to vážne pochybnosti o tom, že takýto krok je myslený vážne. Toľko ku kontextu.

    A teraz sa pozrime na obsah, lebo aj obsah návrhu zákonov je dôležitý pre posúdenie, či sú, alebo nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hoci v tomto prípade je už zo, už zo samotného kontextu úplne zrejmé, že nie sú. Únos Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša boli aktmi štátneho terorizmu, brutálnym zneužitím štátnych orgánov proti vlastným občanom, teda čímsi výnimočným v celej ponovembrovej histórii Slovenska. Rovnako výnimočným bolo aj brutálne pošliapanie práva a spravodlivosti Mečiarovými amnestiami. Štátna moc amnestovala samú seba, amnestovala vlastné zločiny, ktoré spáchala proti vlastným občanom. Práve táto výnimočnosť a brutálne pošliapanie princípov právneho štátu Mečiarovými amnestiami legitimizujú snahu o ich zrušenie, ale tak ako bolo výnimočné znásilnenie práva Mečiarovými amnestiami, tak by mala byť výnimočná aj jeho náprava cez ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Vláda nám tu však v skrátenom legislatívnom konaní ponúka miesto ústavného zákona zmenu ústavy. Miesto výnimočného riešenia pre výnimočný problém zavedenie trvalého mechanizmu posudzovania prezidentskej kompetencie udeľovať milosť a amnestiu jeho možného zrušenia parlamentom a preskúmania rozhodnutí parlamentu Ústavným súdom natrvalo a zároveň v skrátenom legislatívnom konaní. Aké ďalšie amnestie alebo milosti mali od čias Mečiarových amnestií taký charakter, že by bolo dôvod ich zrušiť? Žiadne, už ani nehovoriac o tom, že od zmeny ústavy v roku 2001 už prezident ani nemôže udeľovať milosť či amnestiu formou zastavenia formou trestného stíhania, ale až po vynesení rozsudku. A problémom Mečiarových amnestií predsa nie je iba to, že páchatelia únosu Michala Kováča mladšieho neboli potrestaní. Rovnako veľkým problémom a traumou je, že trestné, trestné stíhanie nemohlo byť dovedené do konca, takže chýba nie len potrestanie vinníkov, ale aj samotné konštatovanie ich viny orgánov na to určeným, čiže súdom. A nič také ako Mečiarove amnestie, ktoré boli zastavením trestného stíhania sa už dnes nemôže stať, pretože to neumožňuje ústava.

    Tak prečo potom meniť ústavu - navyše v skrátenom legislatívnom konaní - a miesto jednorazovej nápravy výnimočnej nespravodlivosti zavádzať systém, ktorý sa tvári ako trvalý, v skutočnosti má však slúžiť iba na presne tú istú jednorazovú nápravu výnimočnej nespravodlivosti alebo sa tak aspoň tváriť. Aký dôvod na to existuje okrem ješitnosti Roberta Fica? Ješitnosti, ktorá mu bráni uznať, že sa mýlil, a prijať riešenie, ktoré skoro dve desaťročia odmietal. Až sa zdá, akoby skutočným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie bola Ficova snaha skrátiť pocit trápnosti, ktorému je v dôsledku tejto svojej ješitnosti v očiach verejnosti vystavený. "Prestaňte politikárčiť," vyzval Fico opozíciu minulý týždeň článkom v Hospodárskych novinách. Okrem iného v ňom uviedol: "Ak máme úctu a rešpekt k Ústave Slovenskej republiky, nemôžme s ňou narábať ako s trhacím kalendárom". Presne tak, nemožno nesúhlasiť. Ale čím iným ako narábaním s ústavou ako s trhacím kalendárom je jej zmena v skrátenom legislatívnom konaní? Robert Fico narába s ústavou ako s trhacím kalendárom, pretože Robert Fico nemá úctu a rešpekt k ústave.

    Ústava by sa mala meniť iba v úplne výnimočných prípadoch, z veľmi vážnych dôvodov a na základe dobre premyslenej úvahy a dôkladného zváženia všetkých súvislostí, a už vôbec nie skráteným legislatívnym konaním. Áno, ústava sa menila v skrátenom legislatívnom konaní napríklad aj v roku 2011 po tom, čo vláde Ivety Radičovej nebola vyslovená dôvera. Ale to bola presne tá mimoriadna situácia, keď bolo potrebné veľmi rýchlo nájsť riešenie, aby vláda bez dôvery mohla dovládnuť do predčasných volieb. A aj naše vtedajšie rozhodnutie považujem spätne za omyl. Ale aspoň to bola mimoriadna situácia. Ale dnes čo nás núti meniť ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme vyriešili problém, ktorý je na stole už skoro dve desaťročia a ktorého riešeniu ste práve vy, dve z troch strán vládnej koalície, teda SMER a SNS, celé tie dlhé roky bránili? Vôbec nič, iba vaša ješitnosť. Mnohí, mnohí ľudia už po tých rokoch odmietajú veriť, že to teraz myslíte úprimne, že ste naozaj precitli, a naozaj chcete zrušiť Mečiarove amnestie, hoci ste až doteraz tvrdili, že sa to nedá, a týmto ľuďom sa nedá čudovať. Aj návrh na skrátené legislatívne konanie toto podozrenie len posilňuje. Skrátené legislatívne konanie totižto bráni normálnej diskusii. Nielen v parlamente, ale aj so širšou občianskou a odbornou verejnosťou.

    Ten, komu ide o dobré riešenie problému, ktorý nemusí byť riešený zo dňa na deň, nemôže preferovať skrátené legislatívne konanie pred normálnym postupom. Vy to ale robíte a to vážne spochybňuje úprimnosť vášho úsilia aj dôveru vo vami ponúkané riešenie. Niektorí už ani neveria, že to myslia, myslíte vážne. Považujú celý váš návrh na zmenu ústavy len za fintu, ako prostredníctvom rozhodnutia Ústavného súdu zamiesť zrušenie amnestií pod koberec raz a navždy, a skrátené legislatívne konanie týmto podozreniam len nahráva. Ale dobre, nebudem ako tí, ktorí vám už neveria ani nos medzi očami, nebudem spochybňovať úprimnosť snahy kolegov z MOST-u zrušiť Mečiarove amnestie, ani to nechcem robiť. Dokonca pripustím na okamih, že aj Ficov SMER a SNS zmenili plod vplyvom tlaku verejnosti alebo odbornej diskusie svoje dlhodobé postoje v tejto veci a chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Povedzme, že nikto z vládnej garnitúry nebude nijako ovplyvňovať ústavných sudcov, aby rozhodnutie parlamentu zvráti, nič nie je vopred dohodnuté a toto celé nie je len divadielko pre verejnosť. Napriek tomu je vaše riešenie pri súčasnom zložení Ústavného súdu vysoko rizikové, a či si to už želáte, alebo neželáte, a či niekto bude Ústavný súd ovplyvňovať, alebo nebude, stále je možné, že to dopadne tak, že Ústavný súd rozhodne opačne ako parlament a zrušenie Mečiarových amnestií nadobro pochová.

    Na stole máme v tejto chvíli dve cesty, ako zrušiť Mečiarove amnestie. Jednu, ktorú môžeme schváliť normálnym legislatívnym postupom, lebo je už v druhom čítaní, a ak sa pre ňu rozhodneme, zrušenie Mečiarových amnestií nebude možné zvrátiť. Druhú, ktorá vedie cez zákonom neodôvodnené skrátené legislatívne konanie k pochybnému a spochybniteľnému výsledku, pri ktorom je vysoká miera rizika, že zrušené Mečiarove, zrušené nebudú Mečiarove amnestie, ale ich zrušenie. Tá prvá cesta sa volá opozičný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, tá druhá vládny návrh na zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. Je úplne zjavné, ktorou cestou by mali ísť tí, ktorí si úprimne želajú zrušenie Mečiarových amnestií a ktorou tí, ktorí snahu o ich zrušenie iba predstierajú.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, pozoroval som naozaj veľmi precízne to, čo ste hovorili, a musím konštatovať, že vaše vystúpenie je naozaj prejavom politikárčenia. Tak ako to povedal pán predseda vlády, pretože všetko ste to opierali o to, že čo Fico. Azda Fico prijal amnestie, pán poslanec? Všetko to, čo ste hovorili, bol váš právny úsudok a veľmi dobre viete, že v spoločnosti existuje množstvo právnikov významných, ktorí sami sa líšia pri tomto názore, ako to vyriešiť. Ale prezentujete iba ten váš právny názor ako za najlepší, ktorý môže existovať. Množstvo vyjadrení, ktoré ste povedali, sa nedajú komentovať a sú až úsmevné, že Fico sa mentálne stal pokračovateľom HZDS. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec?

  • Ruch v sále.

  • Hovoríte o ješitnosti, hovoríte o ješitnosti. Azda predseda vlády je ten, ktorý spôsobil to, čo sa tu deje alebo čo sa stalo? Pán poslanec, hovoríte o vysoko rizikovom riešení, ktoré sa teraz navrhuje. Áno, aj diskusia v spoločnosti aj medzi právnikmi prebehla a s odstupom času aj mnohí iní právnici sa pozerajú na veci ináč, ale to vy nechcete priznať. Ale hovoríte o veľmi rizikovom riešení. Čiže ak hovoríte o veľmi rizikovom riešení, tak môžeme povedať, že to riešenie, ktoré ste doteraz vy ponúkali, bolo najrizikovejšie, pretože vôbec nedošlo k zrušeniu amnestií. Kdežto toto riešenie, ktoré sa teraz navrhuje, má vysokú šancu na to, aby sme dokázali Mečiarove amnestie zrušiť.

    Toto je celá pravda, pán poslanec, a nie tie vaše právne názory, ktoré tu prezentujete.

  • Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Blanár, odhalili ste ma, prezentoval som svoje právne názory, neprezentoval som vaše právne názory. Myslel som, že je to normálne, že keď niekto vyslovuje svoj názor, tak vyslovuje svoj názor, nevyslovuje opačné názory, to je teda hlboký postreh. A skutočnosť, že SMER je mentálne pokračovateľom HZDS, je, myslím, všeobecne známa. Ja som to povedal len tak mimochodom, len som sa od toho dopichol, a teda prekvapuje ma, že niekoho na tom niečo prekvapuje.

    Spochybňovanie riešenia, s ktorým dlhodobo, roky prichádzali strany napravo od stredu v minulosti aj dnes, argumentom, že bolo to zlé, lebo nedošlo k zrušeniu amnestií, je krajne cynické od predstaviteľa strany, ktorá celý čas tie amnestie, zrušenie amnestií blokovalo. Keby kedykoľvek poslanci SMER-u, keď sa hlasovalo o ústavnom zákone o zrušení amnestií, zahlasovali za, amnestie by boli už dávno zrušené. Je to len a len vaša zodpovednosť!

  • Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, samozrejme, je mojou povinnosťou povedať, že podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v ktorom je definovaný dôvod a účel, pre ktorý môže táto ctená snemovňa rokovať v skrátenom konaní, takýto dôvod tuná nemožno nájsť. Skutočne tým jediným dôvodom, že sa tak rozhodla vláda.

    Skracujete rokovanie o zmene ústavy, nie o nejakom zákone! A prečo vlastne? Každý z tých, ktorí sa môžu cítiť poškodení, vyjadril verejne názor vrátane pani Remiášovej, že keď už sa 20 rokov čakalo, čo sa teraz v marci naplnilo od vydania Mečiarových amnestií, alebo aby som parafrázoval pána Dostála, keď už niektoré strany 15 rokov prinajmenej brzdili zrušenie týchto amorálnych amnestií, prečo to má byť urobené v skrátenom konaní. Opakujem, jediný dôvod, čo tam nachádzam, preto, lebo to rozhodla vláda. Nakázala nám to vláda. Budeme meniť ústavu napochytre. Všetky naše výhrady, ktoré predkladala opozícia, padli pod stôl. Získali sme jeden týždeň. Medzi nami, už minulý utorok toto prerokovať bolo proste mediálne neúnosné aj pre vládnu koalíciu, takže myslím, že aj ten týždeň nebol natoľko ústupkom, ústupkom voči opozícii, ako to bol prejav sebazáchovy, pretože naozaj by vyšla vláda aj vládna koalícia na verejný posmech. Hnať hlasovanie do takéhoto rýchleho rozhodovania, kedy to neprešlo výbormi, neprešlo to legislatívnou radou vlády. Odborná verejnosť, ktorá pozorne sleduje problém Mečiarových amnestií a ktorá vydala osobitné stanovisko, nestihne a nestihla zaujať postoj.

    To, čo robíme, je riziko, je ponížením pre Národnú radu a je riziko pre našu ústavu. Predsa ale beriem to ako fakt a konštatujem, že teda začíname rokovať o tom, čo niektorí politici, častokrát som to počul aj v médiách, nazývajú historickým kompromisom, a ja by som pri úvode do tejto rozpravy, lebo bude ešte pokračovať pri jednotlivých zákonoch, sa venoval práve tomuto zvláštnemu, tejto zvláštnej formulácii, pretože za ten svet som nevedel doposiaľ sa dopátrať k niekoľkým odpovediam na otázky. Jedna z tých otázok je, prečo nie ústavný zákon, ktorý predkladám ja spolu s poslancami, vyše 50 poslancami, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nechcem vás prerušovať, len teraz diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní a o tomto zrejme budete mať možnosť hovoriť, keď budeme jednotlivé zákony predkladať.

  • No tak to iste súvisí, ale ja trpezlivo budem akceptovať, ak si aj vy zaprednášate, pán podpredseda. Chcete ešte hovoriť alebo môžem pokračovať?

  • Ak ste si nevšimli, prestal som hovoriť.

  • Ďakujem. Čo je ten historický kompromis, pre ktorý je aj toto skrátené konanie? Medzi kým a kým? Medzi zločincami a nami? Dnes kde sa vykonal ten historický kompromis? Desaťročia na Slovensku leží tieň zločinu a my chceme túto éru, éru tohoto tieňa Vladimíra Mečiara ukončiť. Ja mám pocit, že to isté hovorí tu predsa každý. Aj Robert Fico tvrdí teraz, že amnestie sú amorálne. Všetko pre to ukončenie robia ale iba, robí iba časť politickej scény. Všetko preto ukončenie urobili právni experti, ktorí vydali stanovisko. Veľa preto robí prezident Slovenskej republiky, ktorý napísal list poslancom a vyjadruje sa verejne. Veľa, veľmi veľa preto robí samotná verejnosť, ktorej petičná akcia sa dnes už blíži ku 200-tisíc. Jáj, ku 100-tisíc, pardon. Verejnosť, ale predovšetkým aj v prieskumoch dáva najavo, že drtivá väčšina je za to, aby sa tento tieň zločinu odstránil z Národnej rady, aby Národná rada spriechodnila spravodlivosť, aby mohli orgány začať konať. V čom je historický kompromis? Medzi niekým, kto chráni alebo chránil zločincov, a teraz by chcel urobiť čiastočné chránenie, čiastočné zrušenie?

    Uvedomujete si všetci, do akého spoločenského rizika ideme, ak nadradzujeme Ústavný súd nad toto rozhodnutie Národnej rady, ktoré sa chystáme urobiť, a ak ten, na tom Ústavnom súde je také obsadenie, aké je? Do akého svetla sa dostanú ľudia na Ústavnom súde, do akého svetla sa dostane aj naša spoločenská, tento spoločenský problém? Dal sa vyriešiť jednoduchým ústavným zákonom. Skrátený proces, teda ak je dobrým znakom, že Robert Fico, SMER aj SNS urobili predsa len zmenu postoja, a ja to musím oceniť, pretože len hlupák nerobí zmeny postoja, to je naozaj dobrým znakom. To je znakom aj politickej racionality zoči-voči verejnej mienke,

    zlým znakom ale toho sú tieto triky, ako je skrátený proces, lebo inak to neviem nazvať. Ondrej Dostál usudzuje, že je to strach pred trápením sa a opekaním, grilovaním pred verejnou mienkou, lebo, samozrejme, budú padať otázky, prečo ste to neurobili už dávno. Musel sa pominúť bývalý prezident Michal Kováč a muselo sa stať, že sa nedočká ani otvorenia vyšetrovania a nastolenia spravodlivosti? Najčastejšou formuláciou, kolegyne a kolegovia, s ktorou som sa často stretal pri rôznych rokovaniach, a ja to tu poviem verejne, bolo, že som opakovane počul od predstaviteľov koalície slovo spláchnuť. "Chceme to rýchle spláchnuť."

    My chceme spravodlivosť, my, ktorí sme skutočne za zrušenie opozície, a to nie je o slove spláchnuť, spravodlivosť sa nastoľuje. Na nastolenie spravodlivosti, keď už sa čakalo 20 rokov, naozaj nebolo potrebné urobiť skrátené konanie. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že je pravda, že medzi koalíciou a opozíciou v tejto sále býva spravidla napätie a nehovorí sa o dôvere, je, je namieste, aby opozícia bola zdravo podozrievavá, aby skúmala poctivosť úmyslov a kvalitu zákonov, ktoré predkladá vládna koalícia. Ale istá miera dôvery sa buduje a to je dôvera v to, že spája všetkých poslancov príslušnosť a povinnosť voči občianstvu tohoto štátu, že nás spája budovanie demokratickej štátnosti právneho štátu, slušnej spoločnosti, preto sa hovorí aj o istej politickej kultúre. K tej politickej kultúre predsa musí patriť nastolenie práva a spravodlivosti v takej veci, ako bolo zakrytie zločinu amnestiami, zakrytie zločinu štátu amnestiami samotných predstaviteľov štátu. Toto predsa je náš a môže to byť naša spoločná téma. Toto nemusí sa splachovať, toto sa mohlo a malo pred tvárou verejnosti dôstojne a kvalitne pripraviť. Tak, aby sme nečakali s útrpnosťou, či zahrdúsi naše rozhodnutie Ústavný súd. Tak, aby sme nepochybovali, tak ako počujeme na sociálnych sieťach, že aj dnes, keď koalícia prekvapivo vyhlásila, že súhlasí s našim návrhom, resp. s naším postojom na zrušenie Mečiarových amnestií, aby každý nepísal na tých sociálnych sieťach, že je to podvod, je to trik, klamú. Nie je dôvod. Alebo je dôvod? Môžme vám veriť, keď hneď prvý krok je vystavenie opozície aj celej odbornej verejnosti pod časový tlak? Prvý krok smerom k zrušeniu Mečiarových amnestií je v rozpore podľa môjho názoru s rokovacím poriadkom a s ustanovením, ktoré som citoval, v ktorom, v ktorom sa určuje, aké dôvody majú viesť k takémuto procesu, a to aj pri obyčajných zákonoch, nieto pri ústavných.

    Všetci si chceme zachovať nádej, že aj vy chcete doviesť do úspešného konca zrušenie Mečiarových amnestií. Škoda, že sa vykročilo hneď takou nohou, ktorá opäť vyvoláva podozrenie. Pridávate sa teda k tým, ktorí chcú spravodlivosť a chcú budovanie štátu bez Mečiarovho tieňa? Lebo verejnosť, verejnosť je dávno preč z 90 rokov. Verejnosť vám odkazuje, že chce žiť v 21. storočí, storočí, kde nie je možné zakryť zločin politika nejakou falošnou, falošným trikom. Kde si to verejnosť vyprosí. Vyprosí si to akýmikoľvek formami. Aj demonštráciami. Čiže tá otázka, či sa pridávate k tým, ktorí roky bojujú za právo pre Annu Remiášovú, ktorá rok čo rok pripomína vraždu svojho syna pri kríži, či sa pridávate k volaniu Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, aby bolo nastolené právo, odpoveď na tú otázku v tejto chvíli po tomto prvom kroku nevieme jednoznačne dať, a je to škoda.

    Bol by som býval radšej, keby som mohol v túto chvíľu konštatovať, že ideme do spoločného návrhu, ktorý ide riadnym postupom a ktorý, ak treba meniť aj ústavu, dáva dostatočný priestor odborníkom aj nám všetkým na pripomienkovanie a na vytvorenie takého stavu, ktorý nezašpiní slovenskú ústavu a posunie tento zločin pred súdy.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť sa nahlásiť sa faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Budaj, viete, je pravda, vy hovoríte a celá opozícia hovorí o dôvere. Hovoríte, že neveríte, neveríte nám. No, ale my vám máme veriť, vám, pán Budaj, ktorý ste prišli na rokovanie, a na základe tohto s vami, vy ste boli pozitívnejší, s vami sme sa dohodli, že posunieme o týždeň to rokovanie, a vy tu ste povedali jednu vetu, že sme ukázali slabosť, že o týždeň sme to posunuli? Však s vami sme sa dohodli! Ja už fakt vám nerozumiem, a pritom okrem slovenčiny ešte ovládam aj iné jazyky.

    Ďalšia vec, hovoríte, že: "Vy ste naše návrhy hodili do koša." Prepáčte, hneď na tom stretnutí sme hovorili, že prvý návrh prijímame, o ostatných budeme rokovať a vyzerá tak, že sa dohodneme aj o iných návrhoch. Oplatí sa s vami dohodnúť? Pán Budaj, ruku na srdce, oplatí sa? Však vy hovoríte stále o tom, že verejnosť robí veľa v prospech zrušenia Mečiarových amnestií. Áno, to je pravda. To kvitujem aj ja. Ja som bol pri každom hlasovaní a vždy som hlasoval za, za zrušenie, ale vy nám neveríte. Áno, verejnosť robí veľa. Ale vy to len spochybňujete. Je tu skutočne jeden, jedna jediná možnosť, nádej, že sa dohodneme od tej doby, od tej doby, čo vládna koalícia prišla s návrhom, nič iné nepočujeme, len spochybňovanie.

    Prepáčte, ale takto nedôjde k dohode. Ak toto chcete, chcete rozbiť jednu jedinú možnosť, aby tu viac ako 90 poslancov hlasovalo za, nech sa páči, ale to bude výsledok vašej roboty.

  • Páni opoziční poslanci, napriek všetkému rešpektu, ktorý voči vám prechovávam, musím povedať, že sa správate ako deti, ktorým niekto ukradol hračku. Predvádzate tu tieto tance len preto, lebo tento návrh nie je z vašej dielne. Chcem vás poprosiť, prestaňte politikárčiť a podporte vládne riešenie na zrušenie Mečiarových amnestií. Ak nechcete rešpektovať Ústavný súd, tak to potom ho môžme rovno zrušiť, môžme zrušiť rovno štát. Chcem vás poprosiť, nepolitikárčite, podporte vládny návrh zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, využime túto historickú šancu, pretože ďalšia sa už nemusí opakovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Budaj. Ste jasne a zreteľne pomenovali, o čom tu celá diskusia je, ja by som len zdôraznil, pomaličky prečítam krátky odsek zákona, že kedy toto skrátené legislatívne konanie sa môže a má vykonávať, a to: "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Stručné, jasné, ale nikde v tomto zákone nenachádzame odôvodnenie na súčasnú situáciu.

    Takže, pán Budaj, ďakujem, že ste to takýmto spôsobom vyjadrili, verím, že na ozaj tu nejde len o to, aby sme skrátili čas občanom a ich možnosť a právo pripomienkovať tento, tento návrh ústavný, ktorý, ktorý je na stole.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku ste sa mali prihlásiť, neprihlásili ste sa. Vám ten gombík stále nefunguje.

  • Reakcia z pléna.

  • No nie, lebo stláčate dvakrát, keď stlačíte raz, tak sa prihlásite a ten druhýkrát sa odhlásite. Robíte to tak stále, pán poslanec.

    Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím o zhovievavosť. Pán Bugár, ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, vy ste došli do sály a nevedeli ste, o čom sa hovorí, ale za to ste vystrelili hneď (reakcia z pléna), ja o koze, vy o voze, pán Bugár, v tomto prípade. Tak neurážajte sa, lebo takto je. Vy, ja, my sme navrhovali, aby išlo, išla vec riadnym konaním a vy ste s ním nesúhlasili. A preto rokujeme v skrátenom. Podľa nášho názoru na to nie je dôvod, a ja som nič iné tuná nekonštatoval. Pokiaľ ide o návrhy v pozmeňovacom, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme, dali sme vám ich písomne a zatiaľ sme nedostali stanovisko. Ale o tých som nerozprával, ak ste si to nevšimli. Hovoril som o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si valcujete a zrejme presadíte napriek tomu, že opozícia s ním nesúhlasila.

    To, že sa oddialilo o týždeň to isté skrátené konanie, to nie je zrušenie skráteného konania.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a možno na začiatok je si treba povedať pravdu a myslím si, nebude sa ani tá koaličná väčšina v tomto prípade hanbiť za to, keď poviem, že na rokovaniach, ktoré prebiehali, z toho jednoznačne vyplynulo, že koaličná väčšina dáva návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo 18. apríl. Do 18. apríla koalícia chce mať za tým, lebo vedia, že 18. apríla hrozí masívna študentská demonštrácia. Ak by sa dovtedy amnestie nezrušili, tak sa obávajú, že by z toho bol ešte väčší poprask. Takže v podstate aj ten tlak na to, aj tá naša požiadavka bola, aby sa hlasovanie oddialilo čo najviac, z opozície, teda z koalície zaznelo, že 18. apríl je pre nich deadline, dokedy chcú mať schválené aj uznesenie v Národnej rade, a tým pádom aj z toho vyplynulo to posunutie o ten jeden týždeň. Ja si myslím, že ľudia si zaslúžia poznať pravdu a zároveň takýmto spôsobom je to aj ocenenie práce študentov, ktorí organizujú tento protest, keďže Robert Fico s Bélom Bugárom a s Andrejom Dankom majú bobky z pár tisíc študentov na námestí SNP.

    Na druhej strane je to v podstate ďalší z dôvodov, alebo teda ďalší z tlakov, ktorý bol vytvorený. Áno, ten jeden najsmutnejší tlak, ktorý bol vytvorený na zrušenie Mečiarových amnestií, bola smrť pána prezidenta Michala Kováča. Ale zároveň to bola aj taká, by som povedal, sústavná snaha o zrušenie a predkladanie tohto návrhu od nášho kolegu Jána Budaja, ktorý sa nevzdal, a v podstate už druhýkrát predkladá tento návrh zákona odvtedy, odkedy do tohto volebného obdobia vstúpil. A popritom film, petícia, verejný tlak, verejný záujem, a zrazu z témy, ktorá je stará 20 rokov, zrazu je téma, ktorou Slovensko žije, zrazu je to téma, o ktorú sa zaujímajú aj mladí ľudia, a zrazu sa zaujímajú o to, akým spôsobom sme sa vlastne my k tej demokracii dopracovali.

    Ale keďže teda toto je téma o skrátenom legislatívnom konaní, ja by som aj tu od predkladateľky pani ministerky Žitňanskej, ministerky spravodlivosti, očakával, že v takejto situácii sa bude správať konzistentne s tým, ako správala aj v minulosti, kedy veľakrát kritizovala umelé predkladanie skráteného legislatívneho konania, kedy na to jednoducho nebol dôvod. Lebo áno, nie som názoru, ako hovorí Ondrej Dostál, že jednu nespravodlivosť ideme prebíjať druhou nejakou nezákonnosťou, lebo by som to nechcel porovnávať. Samozrejme, Mečiarove amnestie je, je zločin. Porušiť zákon v tomto prípade, že predkladať niečo v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď mi to zákon neumožňuje, a zneužiť tento zákon, je, je dramaticky menšie porušenie zákona, ale každopádne je to porušenie zákona, je to v rozpore zo zákonom.

    Zároveň b y som chcel upozorniť na samotnú podstatu veci, že vlastne naháňať, naháňate čas, rýchlo, rýchlo skrátené legislatívne konanie, lebo študenti 18. apríla na námestí SNP, a bojíte sa ich, ja som rád a v podstate som rád, že tento strach z ulice, ak to tak môžem nazvať, sa prenáša aj na ďalšie dve koaličné strany, na SNS aj MOST - HÍD, lebo doteraz iba Robert Fico trpel týmto strachom a iba tento nástroj bol na neho najúčinnejší.

    Ale chcel by som upozorniť aj teda na to, že, že ako argumentujete podľa mňa naozaj falošne v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo teda nabádate nás k tomu, že rýchlo, rýchlo, pome to skrátiť, rýchlo, nech máme za tým, ale ten druhý odsek či tretí odsek od konca, dovolím si ho citovať a potom ho teda prerozprávam vlastnými slovami: "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšie diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky, dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte."

    Ale aká je skutočnosť? Vy v návrhu píšete, že ak zrušiť amnestie, malo by o tom rozhodnúť jediný ústavodarný orgán v Slovenskej republike, a to je Národná rada. Ale zároveň robíte presný opak, navrhujete skrátené legislatívne konanie, aby sme o túto unikátnu právomoc jediného ústavnodarného orgánu Národnej rady, aby sme Národnú radu okradli o túto právomoc a nadsadili nad rozhodujúcu právomoc alebo ústavodarnú právomoc Národnej rady názor politických nominantov na Ústavnom súde. Ešte inak, keď to teda zvulgarizujem, ale aj som homo vulgaris, to znamená človek obyčajný, takže zjednodušene povedané, vy nad názor 90 poslancov v Národnej rade, o ktorej vy aj vo vašom vlastnom návrhu hovoríte, že je jediný ústavodarný orgán, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu, nadradíte názor nejakého ústavného právnika Brňáka, ktorý tu robil poskoka Mečiarovi a ktorý tu v týchto laviciach hlasoval za to, aby bol zobratý alebo odobratý mandát Františkovi Gauliederovi. Gratulujem. Čiže nad názor ľudí, nad názor ústavnej väčšiny v tejto sále nadraďujete názor takéhoto blázna, ktorý tu kryl chrbát Mečiarovi v tých najväčších špinavostiach a dnes je akože veľavážený ústavný sudca. Takýchto je tam, samozrejme, viac, ale tento príklad je úplne unikátny.

    A toto mi vadí, pani, pani predkladateľka, pani ministerka spravodlivosti Žitňanská, že nepoviete ľuďom pravdu, že ešte do tohto návrhu ste schopní napísať takúto blbosť, že vlastne vy teraz chcete rýchlo, rýchlo dať toto právo Národnej rade. Nie! Vy toto právo chcete rýchlo, rýchlo dať Národnej rade a hneď jej ho vziať cez Ústavný súd. A idete povyšovať úplne nemorálne v podstate Ústavný súd a politických nominantov na Ústavnom súde nad ústavnú väčšinu v tejto sále. A preto v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, áno kvitujem, môžeme to nazvať, že dobrú vôľu z vašej strany, že ste to odsunuli o týždeň, ale to nás nemôže primäť a dúfam, že to ani od nás neočakávate, že my jak teliatka teraz vám zahlasujeme za tieto bludy, ktoré predkladáte.

  • Poslanec Simon. Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedkyňa vlády, ministerka spravodlivosti, kolegyne, kolegovia, asi všetci v tejto sále a dnes, chvalabohu, pod tlakom laickej aj odbornej širokej verejnosti si uvedomujeme, že aké zlo prinieslo do tejto spoločnosti krok Mečiara, keď udelil amnestie na niektoré zločiny spáchané štátnymi inštitúciami.

    Preto kým Mečiarove amnestie zostanú v platnosti, asi všetci vieme súhlasiť s tým, že nie je možné hovoriť o Slovensku ako o demokratickej krajine. Zrušenie Mečiarových amnestií ja považujem oveľa podstatnejšie nie to, aby sme niekoho v tom potrestali, lebo na to už veľmi neverím, ale to, aby sme pre budúcnosť vytvorili precedens, aby žiadny prezident v tejto krajine do budúcna nemal ani najmenšiu snahu prísť a amnestiou ospravedlniť akýkoľvek teror, zločin, či už bol vykonaný cez štátne inštitúcie, alebo nie.

    V tejto chvíli musím, je mi nesmierne ľúto, že kolega Erik Tomáš nie je v tejto sále. Musím povedať a odmietnuť prístup, ktorým kritizuje opozíciu, že politikárčime s touto témou. Chcem povedať, že ten, ktorý tu politikárči, je Robert Fico a politická strana SMER, ktorá 19 rokov úspešne blokovala zrušenie Mečiarových amnestií, a dnes musím povedať, že úspešne v tom pomáhajú jeho koaliční partneri. Nie je možné vyčítať opozícii, že máme vážne obavy k tej úprimnej snahe Roberta Fica zmeniť alebo dosiahnuť skutočnú zmenu v prípade Mečiarových amnestií.

    Ja ako poslanec musím povedať, že som neprišiel do lavíc Národnej rady a neuchádzal som sa nikdy o poslanecký mandát s cieľom byť alibistom v týchto laviciach. Niekoľkokrát som sa verejne musel prijať ťažké rozhodnutia, tak ako som prijal rozhodnutie, že nepôjdem do vlády s Robertom Ficom, neumožním mu vytvoriť mojím poslaneckým mandátom a hlasom v tejto Národnej rade, vytvoriť vládu kontinuity, tak každý poslanec musí niesť zodpovednosť za svoje rozhodovanie, ktoré dostal od občanov tejto krajiny.

    Preniesť, snaha preniesť zodpovednosť na Ústavný súd, aby rozhodoval miesto poslancov, aby prijali konečné rozhodnutie, je hrubým alibizmom v mojich očiach. Neexistuje dôvod, prečo odmietnuť návrh, ktorý predložil kolega Budaj a pod ktorý som sa podpísal aj ja. Keď kolegovia a kolegyne z vládnej koalície majú výhrady, mohli a môžu sa neustále obrátiť na Ústavný súd, aby Ústavný súd preskúmal. V takomto prípade je možné sa ešte raz vrátiť a prípadnú chybu opraviť v parlamente deväťdesiatimi hlasmi.

    To, čo navrhuje vládna koalícia, je, aby sčasti poslanci, ktorí sedeli za HZDS a dnes sú na Ústavnom súde ako sudcovia, resp. aby sudcovia, ktorých nominoval na Ústavný súd Mečiar a jeho stranícki kolegovia, majú rozhodnúť o Mečiarových amnestiách. Kolegyne a kolegovia, keď niekto z toho robí politikum, tak je to vládna koalícia. Je mi nesmierne ľúto, že ministerka spravodlivosti predkladá návrh na skrátené konanie a nepovie jeden jediný relevantný dôvod, prečo to skrátené konanie v tejto Národnej rade máme prijať. Úprimne musím povedať, že dôvod ľudských práv v tomto momente jeho porušovanie neobstojí.

    Keď Robert Fico 19 rokov úspešne bránil tomu, aby Mečiarove amnestie boli zrušené, tak v pohode nielen on, ale aj občania tejto krajiny sú schopní a ochotní strpieť dva mesiace normálneho priebehu rokovania v Národnej rade. Keď vláda chcela mať skutočné riešenie a chcela toto riešenie, nič a nikto im nebránil v tom, aby predložili návrh v parlamente, aby sme rokovanie o návrhu, ktorý sa predkladá spolu s kolegom Budajom, aby sa prerokoval až potom v druhom čítaní, až potom, keď bude prerokované v riadnom konaní zmena Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústava Slovenskej republiky nie je trhacím kalendárom a nie som zástancom toho, že ústava sa má meniť v skrátenom konaní a pri akejkoľvek príležitosti. Všetky skrátené konania na zmenu ústavy viedli k zhoršeniu ústavy a demokratického systému v tejto krajine. Preto nabádam vás, aby ste, keď ho chcete zmeniť, tak stiahnite skrátené konanie späť a prerokujeme zmenu ústavy v riadnom konaní. Máte plnú moc rozhodnúť o tom, že bod kolegu pána Budaja prerokujeme potom, čo bude ústava v riadnom rokovacom konaní prerokovaná. Pokiaľ tak, ale vládna koalícia neučiní, tak preukazuje, že jemu ide výlučne len o politikárčenie. A to odmietam.

    Preto musím povedať sám za seba, že skrátené konanie ani za zmenu ústavy, ani za zmenu organizácie činnosti Ústavného súdu nepodporím. Nie som schopný uveriť tomu, že Robert Fico má skutočne úprimnú snahu tento problém vyriešiť tak, ako si to želá väčšina obyvateľov tejto krajiny. Nech mi je to prepáčené, ale každá snaha Roberta Fica niečo úspešne a s úprimnou snahou vyriešiť s dobrým úmyslom viedla tak, viedla a smerovala do pekla. Som o tom presvedčený aj teraz. Prepáčte mi, že som nie som schopný uveriť tomu, že v tomto jednom jedinom prípade dnes to bude inak, a preto nechcem, a chcel by som vyzvať kolegov, nebuďte alibistami, neprenášajte kompetencie z Národnej rady na Ústavný súd. Zoberte tú ťarchu zodpovednosti a rozhodovania na seba. A keď budete chcieť, tak nech sa tu nájde 30 ľudí a nech sa postaví pred občanov, že podpíšem návrh na podanie na Ústavy súd, aby to Ústavný súd preskúmal. Ale nie tak, že tu alibisticky prijmeme nejaké rozhodnutie, zmeníme zákony tak, aby každý z vás mohol na konci dňa povedať, že ja som to nepodpísal. Nie, postavte sa k tomu tak a prijmite rozhodnutie. Tak ako som sa ja postavil sem a povedal som, že nie som schopný podporiť zmenu ústavy v skrátenom konaní, lebo to nie je trhací kalendár, že nie som, že nie som pripravený predniesť kompetenciu a zodpovednosť, ktorá, ktorú má niesť poslanec, ktorého zvolili občania tejto krajiny, na Ústavný súd, kde sedia sudcovia, ktorých navrhoval samotný Mečiar, zoberte si to a potom to bude iné v tejto krajine. A musím povedať, že v tejto Národnej rade, odkedy som činný v politike, a mal som možnosť tu sedieť vtedy, keď sa hlasovalo o zmene Mečiarových amnestií, stále som hlasoval za. Ale ešte raz musím odmietnuť postoj, aký tu prezentoval aj pán Erik Tomáš, politikárčiť. V tomto prípade politikárči vládna koalícia. O tom, že opozícia to nerobí, svedčí aj to, že tento návrh zmeny Mečiarových amnestií je v Národnej rady za necelý rok už druhýkrát, a nie na návrh vlády. To znamená, že táto úprimná snaha je úprimná na strane tejto, a nie na strane vašej.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Suchánek s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať poslancovi Simonovi aj predchádzajúcim dvom rečníkom, že tu zazneli jasné argumenty proti aj skrátenému konaniu, aj proti tomu, aby sa menila ústava v tomto zmysle a aby sme dávali kompetencie Ústavnému súdu posudzovať, čo môže a čo nemôže v tomto konkrétnom prípade Národná rada. A som veľmi zvedavý na argumenty pani ministerky, ako toto bude odôvodňovať.

    Ďakujem.

  • O slovo sa hlási pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, už som bola aj osobne oslovená, tak cítim potrebu sa vyjadriť o to viac, že áno, aj ja patrím medzi tých, ktorí keď sedeli v poslaneckých laviciach, tak vždy hlasovali za zrušenie Mečiarových amnestií a hlásim sa k tomu, že nie som veľký fanúšik skrátených legislatívnych konaní a považujem tú otázku, samozrejme, za legitímnu.

    Začnem, začnem z iného konca, pretože to, že dnes rokujeme o zrušení Mečiarových amnestií, podľa mňa, kolegyne a kolegovia, by ste mali považovať za úspech. Ja to považujem za úspech, pretože niečo sa zlomilo, ja neviem, čo to momentum vyvolalo, asi súhra okolností tak ako išli za sebou, či to bol prejav prezidenta, či to bola, bol v správny moment film v kinách, či to bola práca alebo opakované predkladanie návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií pánom poslancom Budajom, či to bolo to, že MOST - HÍD v prvom čítaní hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií, teraz veľká podpisová akcia. To je jedno obrovské momentum a ja si myslím, že keď máme šancu rozhodnúť a zrušiť Mečiarove amnestie, tak preto treba urobiť maximum, čo sa dá.

    A z tohto pohľadu to mimoriadna situácia bezpochyby je a teraz nehovorím právnym slovníkom, aby sme sa nemýlili, vysvetľujem a zdôvodňujem politickú situáciu, v ktorej sme sa ocitli, a to je politická situácia, ktorá je mimoriadne priaznivá na to, aby sme mohli zrušiť Mečiarove amnestie.

    Druhú poznámku k tomu mám a opäť hovorím to ako človek, ktorý vždy hlasoval za ústavný zákon o zrušení, zrušení Mečiarových amnestií. No jednoducho aj s hlasmi strany Mariana Kotlebu sme v prvom čítaní to ledva, ledva dostali do druhého čítania 78 hlasmi. On vtedy hlasoval za. V tejto situácii ja jednoducho vnímam, že došlo k situácii, kedy je vôľa zrušiť Mečiarove amnestie a kedy v tejto situácii asi nie veľmi priaznivo aj zo strany opozície, aj spoločnosti by bola prijatá aktivita vlády alebo vládnej koalície, keby sme tu povedali, tak ideme urobiť okrúhly stôl a poďme diskutovať, odborníci, a pri..., keď nám všetko pekne pôjde cez pripomienkové konanie, štandardný legislatívny postup, v júni tu môžme mať v prvom čítaní riešenie na zrušenie amnestií a potom v septembri o nich budeme s definitívnou platnosťou hlasovať. Ako po v nejakom momente si treba aj politicky, rozumne a úprimne povedať, že ten priestor je tu a teraz, a ten priestor podľa mojej mienky treba využiť na dohodu. Fakt, že vládny návrh zákona je v parlamente tu a teraz v rovnakom čase, keď je v parlamente aj návrh na, ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií v druhom čítaní, tak je vytvorená v parlamente pôda a priestor na to, že tá dohoda sa hľadať môže. A tu chcem deklarovať, že to, v čo pevne verím a dúfam, je, že tá dohoda sa nájde. Koniec koncov, pokiaľ aj opoziční poslanci nebudú cítiť dostatočný komfort na to, aby zahlasovali, tak 90 hlasov sa nenájde. To znamená, to, čo považujem v tomto momente za kľúčové, je, rozprávať sa, rozprávať sa, rozprávať sa a dohodu jednoducho nájsť. To, čo je druhá, druhý moment, ktorý chcem zmieniť a ktorý je proste, ktorý je vlastný tomuto obdobiu, je problém, ktorý nevieme vyriešiť, ale môžme sa pokúsiť ho vyriešiť aspoň pre tento prípad naozaj tým, že budeme hľadať dohodu, a to je nedôvera, pretože myslím si, že ten najväčší problém aj v tej ceste hľadania dohody a toho riešenia, za ktorý sa 90 hlasov podpíše, je nedôvera. Nedôvera nielen voči inštitúcie, ale nedôvera vo vnútri, nedôvera v rámci našich vzájomných vzťahov.

    Ja si myslím, že o obsahu ústavného zákona alebo samotného zákona budeme ešte hovoriť, ale jednu poznámku mám, otvoril to pán poslanec Dostál. Ja si myslím, že to tiež bola politická situácia, a nie právna situácia, ktorá nás v roku 2012 zviedla k zdvihnutiu rúk za, 90 a viac rúk za novelu ústavy a ústavný zákon o skrátení, skrátení volebného obdobia. A ja len jednu poznámku k tomu mám. To sú príležitosti, v rámci ktorých sa prichádza aj o tú možnosť, aby Ústavný súd bol pluralitnejšie zložený, než je teraz, a možno aj to je dôsledok toho, že dnes aj v tejto sále panuje taká vysoká miera nedôvery. Ja verím, že pri tomto návrhu ju dokážeme prekonať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. No, samozrejme, pani ministerka neodpovedala na tie otázky, ktoré boli položené. Pani ministerka obišla tú podstatu toho, čo vyčítame návrhu, ktorý tu predkladá. A to preto, pretože dôvod, pre ktorý máme vážne pochybnosti o tomto predkladanom návrhu, sú práve tie, ktoré pani ministerka zamlčuje, a to je to, že prečo došlo k tomu posunu, že sa koalícia teraz domnieva, že potrebný počet hlasov má. My si myslíme, že ten dôvod je práve ten, že tou formuláciou, ktorú ste vložili do toho návrhu, sa snažíte navždy zmiesť problém zrušenia Mečiarových amnestií zo stola. Preto SMER ako pohrobok HZDS súhlasí s tým, aby sa, aby sa hlasovalo za takýto návrh o zrušení Mečiarových amnestií, pretože zrušenie bude následne zrušené Ústavným súdom. To je nám predsa všetkým jasné, že to tak bude, a pozrime sa na to, že akých kandidátov SMER si teraz presadzuje na ten Ústavný súd. Aj s vašou pomocou, vládnej, s vládnou garnitúrou celou. Jednoducho je to trápna finta na to, aby sme naleteli na zrušenie zrušení Mečiarových amnestií.

    Prosím, odpovedajte na otázku, pretože hovoriť o tom, čo bolo v minulosti a čo by, čo by sme, s čím by sme mali súhlasiť, to je nemiestne. Hovorme ako dospelí ľudia.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, ten argument, ktorý ste tu povedali - tu a teraz - no myslím si, že to nie je dobrý argument, pretože naznačuje, hovoríte tu aj o politickej vôli a naznačuje, ako by teraz tá politická vôľa tu bola iba tak chvíľkovo, ako keby mali nejaký taký akože lepší pocit a teraz to vedia schváliť a môže ako bublina prasknúť. Ale my sa domnievame, že vďaka aj tej spoločenskej diskusii, vďaka aj tým vyjadreniam právnikov aj vládna koalícia, aj strana SMER dospela k záveru, že je to možné riešiť. Čiže nevidíme to ako nejaké momentum, ktoré tu teraz je, a ak ho správne neuchopíme, joj, ušlo nám a je neskoro. Preto si myslím, že, a my oceňujeme ten úspech a to je veľká vec, ako nikto, nikto tu nehovorí, že by sme boli proti tomu, a sme, sme radi, že tá diskusia tu začína, ale nevidíme kľúč v tom, že poďme to teraz rýchlo sa porozprávať, pretože myslím si, že tá verejná diskusia tu bola dosť dlho a naozaj spoločnosť si zaslúži, aby sa o tom veľa rozprávalo, aby tu prišlo k pochopeniu, možno sa ukážu ešte ďalšie veci, ktoré treba vydiskutovať na to, aby sme sa s tým raz a navždy vysporiadali. Myslím, že toto je úplne kľúčové, a preto sa nemáme kam ponáhľať, pretože toto je veľmi závažná vec, ktorá má veľký dopad na budúcnosť, je to historická vec a treba s ňou naozaj riadne jednať.

    A ja by som len povedal, že práve vy, pani ministerka, ste tou nádejou, vy ste ministerka spravodlivosti, kto iný jak vy by ste nemali viesť, a sama ste povedali, že nie ste fanúšičkou skráteného legislatívneho konania, a to sa tešíme a videli sme aj vašu prácu v minulé roky, a preto máme aj takú nádej, keď vynesiete túto tému, že budete tým hlasom, by som povedal, tej spravodlivosti aj vo vládnej koalícii a že práve, lebo ak by ste dnes sedeli v našom, na našom mieste, tak by ste mali presne ten istý názor, predpokladám, že by ste vyjadrovali tiež tú, ten istý postoj.

    Takže ja by som len chcel apelovať na vás, aby ste boli tým hlasom spravodlivosti, a neskúšali by sme, nevstupovali sme do takýchto malých ústupkov.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, rozprávali ste múdro, ale musím povedať, že od veci. Ja som dal dva také návrhy, ako riešiť. Jednak som kritizoval to skrátené konanie, ale hovoril som, že prečo nezrušiť to skrátené konanie a rokovať v riadnom rokovacom procese, a vládna koalícia má tu moc, že preloží Budajov návrh o dva mesiace a budeme v druhom čítaní hlasovať o dva mesiace a bude ten priestor a čas na..., rokovať, rozhodovať a dohodnúť sa. Ale paradoxne práve vy a vláda týmto konaním skracujete ten čas na to, aby sme sa mohli rozprávať, aby sme sa mohli skutočne dohodnúť, a bolo to správne riešenie. Vnímam túto snahu vašu, ktorú ste tu vyjadrili alebo vystúpili, ako z vás ako osoby ako úprimnú snahu. Ale predkladať v skrátenom konaní a nepovedať jeden skutočný dôvod, prečo to musí ísť v skrátenom konaní, a vystúpili ste druhýkrát a ja vás veľmi poctivo počúvam aj v úvodnom slove, aj teraz, ale nezachytil som jeden relevantný, skutočný právny dôvod, ktorý by bol v zmysle rokovacieho poriadku a odôvodňoval by skrátené konanie v tomto duchu.

    A ešte jeden taký moment, prepáčte, prečo neveríme tej úprimnej snahe. Však za politickou stranou SMER aj SNS stoja Mečiaroví divokí privatizéri. Ako môžme úprimne, v úprimnej snahe dôverovať, že tá snaha Roberta Fica, ktorá 19 rokov bránila zrušeniu Mečiarových amnestií, teraz bude iná. Áno, ste ministerkou spravodlivosti, apelujem na vás. V mene vlády zoberte tieto dva návrhy na skrátené konanie späť a poďme rokovať v riadnom konaní a navrhnite svojim koaličným partnerom, nech Budajov návrh posunú o dva...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Povedali ste, pani ministerka, že hľadáme cestu, to je pravda, ako hovorí klasik, a vy toho klasika poznáte, kde je vôľa, tam je cesta. Otázka je, či je vôľa Mečiarove amnestie zrušiť alebo zabetónovať. V tom sú naše pochybnosti. A ja sa k tomu o chvíľu vyjadrím aj v rozprave, v prípade, že pomocou vášho návrhu budú Mečiarove amnestie zrušené a naozaj zrušené aj Ústavným súdom, tak budete za hviezdy a my všetci. Ale ak ostanú zabetónované kvôli Ústavnému súdu, tak frustrácia v spoločnosti z nespravodlivosti sa bude opäť prehlbovať.

  • Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ja som vás v podstate vyzval a zdá sa mi, že to vaše vystúpenie bolo polovičné, a čakal som na tie skutočné argumenty. O tej politickej vôli, to ste povedali dobre a veľmi páči sa mi aj to, čo ste povedali, že treba dohodu, treba hľadať zhodu a treba o tom rozprávať a rokovať. Ale na veľmi dva, na dva veľmi závažné argumenty ste neodpovedali. A to je práve o týchto zákonoch. Prečo skrátené legislatívne konanie a prečo nadradiť rozhodnutie Ústavného súdu nad Národnú radu? Na to ste, žiaľ, neodpovedali a ja som práve na to čakal a my všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pani ministerke za jej vystúpenie. Od Mečiarových amnestií uplynulo už skoro 20 rokov, a keď už sme takto blízko k výsledku, tak opozičným kolegom sa to opäť nepáči. Obviňujú nás z rôznych vecí, z neúprimnosti, z trápnych fínt, dokonca som tu počula z úst jedného opozičného lídra, že sme dostali strach. Áno, ja mám strach, mám strach z ľudskej hlúposti. Pretože naozaj dokážete konšpiračne pospájať aj veci, ktoré sú absolútne nespojiteľné. A vadí mi to, že úplne nechutným spôsobom ste sem ešte zamiešali aj nešťastnú udalosť z konca týždňa, ktorá sem absolútne, ale absolútne nepatrí. Preto vás prosím, aby ste sa naozaj snažili o vecnú diskusiu. Dopredu vám za to ďakujem. A pýtam sa, naozaj o čo vám v skutočnosti ide. Ide vám naozaj o zrušenie amnestií? Ak vám ide o zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa, prosím vás, nesnažte sprofanovať našu snahu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani podpredsedníčku.

  • Tak ja si myslím, že súčasne reagujem aj na to, a keď spolu s ňou vyzývam, že aby sa naozaj nesprofanoval tento historický okamih, ona na to veľmi vecne upozornila, že takéto chvíle sa nemusia opakovať, s čím absolútne súhlasím. Mne o túto historickú chvíľu ide, je tu šanca dať bodku konečne za tým obdobím temna a zla, a preto ten návrh, aj keď mám isté právne pochybnosti, podporím.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani ministerka spravodlivosti.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a vlastne chcem reagovať na pána poslanca Grendela, pretože myslím, že ste to povedali absolútne presne, a ja teraz môžem hovoriť za seba, ale myslím, že môžem hovoriť aj za MOST-HÍD, ale myslím si, že môžem hovoriť v tomto prípade aj za vládu, že neželáme si, aby sa prehlbovala frustrácia v tejto spoločnosti. A opakujem, pomenovali ste to veľmi presne.

  • Pán poslanec Grendel, nech sa páči, máte slovo.

  • Tak sa to pokúsim pomenovať veľmi presne ešte v trošku dlhšej verzii a pokúsim sa to nepokaziť, ako ma vyzýval pán predsedajúci. Dámy a páni a vážení kolegovia z vládnej koalície, pokus o zrušenie Mečiarových amnestií by sa dal nazvať aj druhou šancou. Druhou šancou pre niektorých z vás dokázať, že ak niečo tvrdíte, tak to myslíte vážne a dodržíte. Pred rokom ste prvú takúto šancu premárnili, lebo vtedy ste tvrdili, že nepôjdete so SMER-om do vlády ale potom ste konali opačne. Teraz tvrdíte, že chcete zrušiť Mečiarove amnestie. Nečudujte sa našim pochybnostiam, lebo sa ťažko zabúda na tú skúsenosť spred roka. Ale ak výsledkom nášho návrhu naozaj bude zrušenie Mečiarových amnestií nie tu v parlamente ale na Ústavnom súde, tak to bude veľká vec. Bude to využitie tej druhej šance. A som presvedčený, že to verejnosť ocení.

    Pochybnosti vo mne vyvoláva nielen tá skúsenosť z minulosti, ale aj niektoré pasáže z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a tie pasáže sa potom opakujú aj v dôvodovej správe k samotnému návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Citujem: "V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 vo vtedy platnom znení. V roku 1998 vydal predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov vo vtedy platnom znení. V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov."

    Dámy a páni, chcel by som sa spýtať, ako ste na toto prišli. Po prvé vo verejnosti naozaj panuje konsenzus o nemorálnosti Mečiarových amnestií, dokazuje to prieskum agentúry FOCUS, už zmienený film Únos a jeho úspech, úspech online petície alebo vyhlásenie renomovaných právnikov, ale to všetko vypovedá o vzťahu k verejnosti k Mečiarovým amnestiám. To po prvé.

    Po druhé prezident Kováč, ako aj vyššie píšete, neudelil amnestiu, ale milosť. A nie jednu, ale šesť. V kauze Technopol, ktorej sa milosti exprezidenta Kováča týkajú, nesúvisia so žiadnym podozrením so zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, preto konštatovanie v zdôvodnení tohto návrhu na skrátené konanie, že v spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, toto konštatovanie je blud. Hodiť tieto dva prípady Mečiarove amnestie a jednu zo šiestich Kováčových milostí do jedného vreca je nefér a je krivením reality. Rovnako je krivením reality navrhovať rušenie iba jednej zo šiestich milosti prezidenta Kováča. Prečo? Tie ostatné milosti v kauze Technopol, tie neboli amorálne voči Mariánovi K. napríklad, Martinovi SM a ďalším? Tie boli v poriadku? veď sa týkali tej istej kauzy. Ak chcete zveriť právomoc rozhodovať o rušení amnestií a milostí Ústavnému súdu, prečo by nemal práve Ústavný súd posúdiť, či tie milosti boli, alebo neboli amorálne? Lebo na kamarátov sa nesiaha?

  • A to už ani nejdem riešiť, koľkí z kolegov si týkajú s niektorými ľuďmi, ktorí dostali milosť od pána exprezidenta. Tento dvojaký meter len prehlbuje moje podozrenie, že to s nastolením spravodlivosti v kauze amnestií bude ešte zložité.

    Vážená pani ministerka, v návrhu na skrátené legislatívne konanie tvrdíte ešte aj toto. A spomínal to aj Igor Matovič. "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verenej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte." Áno, s týmto absolútne súhlasíme, toto je akoby z pera opozičných politikov. Právomoc rušiť amnestie by mala byť zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému orgánu. Lenže vládny návrh zákona túto právomoc nedáva Národnej rade, dáva ju Ústavnému súdu.

    Preto, dámy a páni, záverom, ak jednu vec tvrdíte a druhú konáte, ťažko sa verí, že tu ide o definitívne zrušenia amnestií. Kiež by som sa mýlil! A opakujem ešte raz, ak budú zrušené, verejnosť sa môže po dlhom čase prvýkrát naozaj nadýchnuť. Ale ak túto druhú šancu premárnite, ľudia sa budú cítiť oklamaní a myslím si, že im bude úplne jedno, že to bude rozhodnutie pre nich dosť vzdialeného Ústavného súdu, ak sa Mečiarove amnestie nezrušia, frustrácia v spoločnosti bude narastať a každou takouto frustráciou bude narastať aj hrozba, že tá hrádza proti extrémizmu sa raz pretrhne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. Plne podpisujem tie naozaj dobre mienené slová pána Grendela o druhej šanci. Mali by sme si všetci dopriať - aj my v opozícii - šancu uveriť v dobrú vôľu koalície, ale predovšetkým to má v rukách koalícia. Ak sa nás podvedie a má to ona v rukách, tak prehĺbi frustráciu v spoločnosti a v tejto, v tomto parlamente sa sotva už vráti nálada na spoluprácu.

    Druhé, čo chcem podčiarknuť, že pán Grendel veľmi náležite upriamil pozornosť na ten jeden problém, s ktorým zrejme prichádza do styku aj MOST-HÍD, ale ktorý trápi nás všetkých, a to je civilizačný rozpor, ktorý akoby stále zostával medzi endemickými mečiarovcami, ktorí existujú aj na politickej scéne aj za ňou a medzi demokratmi. V tých, v tom myslení tých endemických mečiarovcov, v podstate ľudí, ľudí z éry karpatského modelu demokracie je Michal Kováč zradcom, lebo neposlúchal vodcu, ale riadil sa podľa Ústavy, preto bolo namieste, že bol potrestaný, že mu niesli syna, o on by mal byť označený za amorálneho, keď toho syna sa pokúšal dostať do nemeckej republiky na výsluch udelením amnestie, toto myslenie, podčiarkol aj pán Grendel, sa objavuje ešte aj v dôvodovej správe predkladaného návrhu.

    Tohoto myslenia a tejto politiky sa treba zrieknuť. Je 21, storočie, mečiarizmus musí odísť a myslenie typu karpatského modelu demokracie nesmieme k nám pustiť!

  • Ďakujem pekne. Pochybnosti sú v dnešnej rozprave veľmi často používaným slovom, stará životná múdrosť ale hovorí, že z pochybností sa rodí pokrok. Právo vysloviť pochybnosti neberie opozícií nikto, ale sústavné používanie pochybností ako nástroja politikárčenia vedie podľa mňa iba k nedôvere. No a keďže sme všetci za jedno v tom, že amnestie ako amorálne treba zrušiť, skúsme sa, prosím, postaviť k tomu konštruktívne a pozitívne, veď nepochybujme o tom, že aj koalícii aj opozícii ide o to isté, vysporiadať sa so zlom a konečne robiť v tomto parlamente kroky, veci a riešenia v prospech ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Reagoval by som na kolegu Grendela len v tom, že si myslím, že na rozdiel od toho, čo bola jedna z premís jeho vystúpenia, si myslím, teda že táto koalícia, že jej už nejde o to, aby sa tu vytváralo zdanie niečoho. Jednoducho tu už ide len o čisté udržanie si moci, pretože táto koalícia vie, že keď sa to raz prevalí, že to bude strašné. To znamená, že tu už nejde o to, že ako to vyzerá, tu je potrebné udržať ten status quo čo najdlhšie v nádeji, že sa to nejako uprace.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Grendel, nemal som v pláne vystúpiť, ale keď som vás tak počúval, tak som si povedal, že iba pre objektívnosť a pravdu treba povedať pár slov k obsahu vášho vystúpenia, najmä k obsahu konštatovania, ktoré sa stretlo s takým potleskom, musím povedať, kolegov z opozície, vaše konštatovanie: "Na kamarátov sa nesiaha."

    Ako vy vôbec ste sledovali, čo sa tu diskutovalo predtým? Prvýkrát, keď kolega Budaj podal návrh, druhýkrát, keď sa podal návrh? Vy ste sledovali, že pán kolega Budaj bol práve prvý ten, ktorý povedal, je ochotný a pridá milosť do toho návrhu, pretože tak sa o tom diskutovalo, nikto vtedy nepovedal, ani pán Budaj, že pôjdeme podľa kauzy.

  • Ďakujem, len chcem pokračovať. A teraz zrazu, keď sa vám to politicky hodí a keď chcete útočiť za každú cenu a spochybňovať všetko to, čo sa dosiahlo, každý ten dohovor, tak vyťahujete kauzu, ktorá sa, naviac ako právnik vám môžem povedať, bude veľmi ťažko obhajovať, keby sme išli touto cestou. Ja sám mám problém aj s tou milosťou a by som bol najradšej, keby sme ju tam nemali, ale teraz začínať s tým, tam nedávame celú kauzu Technopol a ix ľudí, že obhajujeme niekoho, pokladám za absolútne neseriózne a s absolútnou neznalosťou pomerov a situácie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Grendel, nech sa páči. Nie? Ďakujem pekne.

    Takže, pán poslanec Beblavý, ako ďalší vystupujúci v rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod sa ospravedlniť, ak moje vystúpenie svojou formou nebude možno zodpovedať nárokom Národnej rady, ale nie som úplne v práceschopnom stave, ale aj dnešok pripomína, myslím, že nám všetkým, že sú chvíle a malo by ich byť viac, kedy naše pôsobenie tu nie je prácou, ale je poslaním, a pri poslaní sa na nejaké takéto veci nemá hľadieť, takže dovoľte mi vystúpiť aj takto nedokonale.

    V prvom rade by som chcel vyzvať všetkých vystupujúcich, aj keď, keďže vystupujem skôr k záveru písomnej časti rozpravy, asi, asi už to na veľa ľudí platiť nebude, k vyššej miere vážnosti a dovolím si použiť to slovo, pretože ho nepoužívam príliš často, štátnického prístupu k rozprave v tejto Národnej rade v tejto veci, pretože najmä ak sa to dielo podarí a k zrušeniu amnestií dôjde v tom, v tomto parlamente, tak je možné, že o päť, desať alebo aj dvadsať rokov si budú spätne pozerať túto rozpravu ľudia, ktorých už nebude vôbec zaujímať detaily, nebudú ich zaujímať ani konkrétne spory, ani osobné nenávisti, ani osobné reminiscencie, ale budú to vnímať ako bod, v ktorom sa naozaj ďalším významným spôsobom podarilo posunúť vpred budovanie právneho štátu, a myslím, že tak by sme sa mali aj vyjadrovať.

    Takže napriek tomu, že v miere kritickosti a ochote aj tvrdej kritiky, by som povedal, som na úrovni ostatných opozičných kolegov, dovoľte mi teraz skôr ísť vecne k skrátenému legislatívnemu konaniu. K samotným amnestiám sa podľa môjho názoru treba vyjadriť až v ďalšom bode, kedy o ich budeme rokovať. Takže dovoľte mi teraz vyjadriť sa výhradne k skrátenému legislatívnemu konaniu.

    Vyskytlo sa tu už dnes aj mimo rokovacia tohto pléna veľa špekulácií, prečo koalícia tak tlačí na skrátené legislatívne konanie, a ešte v rámci tohto skráteného legislatívneho konania, by som povedal, na skrátené skrátené legislatívne konanie, pretože, samozrejme, aj keby chcela koalícia prerokovať v rámci jednej schôdze napríklad tento návrh zákona, tak mohla to urobiť tak, že druhé a tretie čítanie by potom bolo na záver tejto schôdze. Keby chcela urýchlene schváliť tento návrh zákona, mohla to urobiť tak, že by bolo na tejto schôdzi prvé čítanie a na ďalšej druhé a tretie čítanie. Tieto príklady uvádzam len preto, že ak by, ak naozaj by koalíciu motivovalo len to, čo hovorila pani ministerka, že pri riadnom postupe by sme schvaľovali vládny návrh niekedy na jeseň definitívne, tak medzi tým a tým, čo zažívame dnes, je ešte veľa iných možností, ktoré má v ruke vládna koalícia, a rozhodla sa pre takmer najskrátenejší možný postup. V podstate jediná, jediný ústupok k akejkoľvek diskusii bolo to posunutie rokovania o týždeň. A už v rámci rokovania samého postupujeme najexpresnejším možným spôsobom. Dnes je prvé čítanie, v štvrtok je, o 48 hodín je druhé a tretie čítanie.

    Bolo tu veľa špekulácií, prečo je to tak. Pán Matovič uviedol, že je to tak preto, že sa koalícia bojí študentskej demonštrácie. Mne osobne niektorí kolegovia vysvetľovali, že samotní poslanci MOST-u sa obávajú, že kolegovia z SNS a zo SMER-u môžu ucúvnuť, ak to tu bude pridlho, či už pod vplyvom rodiny Lexovcov, alebo iným dôvodom. Takisto som počul podľa môjho názoru nie celkom nedomyslenú špekuláciu o tom, že v skutočnosti za tým celým je len marketingový harmonogram Erika Tomáša, keďže, ako sme videli aj v minulosti, skrátené legislatívne konania vrátene noviel ústavy sa tu schvaľovali čisto preto, že to vlády Roberta Fica považovali za politicky a marketingovo účelné bez nejakého iného, hlbšieho dôvodu. Všetky tieto špekulácie môžeme dať. Neviem, kto vie, ktorá z nich je pravdivá, možno môžu byť pravdivé viaceré. Ale v každom prípade je to podľa môjho názoru menej podstatné ako právne a štátnické otázky a dôvody, či je možné toto legislatívne skrátené konanie schváliť. No a tu mi dovoľte povedať, že z právneho hľadiska jednoducho neexistuje žiadny zákonný dôvod na toto skrátené legislatívne konanie. A dovolím si pripomenúť, že ani podpredsedníčka vlády, ministerka spravodlivosti a predsedníčka Legislatívnej rady vlády ani tejto rozprave žiadny taký neuviedla, keď pred niekoľkými minútami v rozprave hájila toto skrátené konanie, neuviedla žiadny právny dôvod, uvádzala dôvody politické. Pričom ja chcem povedať, že politické sú legitímne, ja slovo politické nepoužívam ako nadávku. Ale je potrebné splniť aj právne dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ono žiadny neuviedla, pretože aj ona sama vie, že ten, ktorý je uvedený v prekladacej správe, jednoducho nie je pravdivý. Naozaj neexistuje žiadne zásadné ohrozenie ľudských práv, ktoré by nastalo z titulu toho, že by sa tento zákon schválil o niečo neskôr.

    Ten dôvod, prečo to tak je, je, že rokovací poriadok Národnej rady neobsahuje pri výpočte dôvodov na skrátené legislatívne konanie jeden bod. Ten tam chýba. A ten by bol zásadná politická priorita vlády Slovenskej republiky. Keby v rokovacom poriadku bol uvedený takýto bod, tak by sme mohli dneska úplne legálne o tomto rokovať. A toto platí aj o všetkých predchádzajúcich skrátených konaniach vlády Roberta Fica, kde takmer v žiadnom prípade, naozaj až na vzácne výnimky, nebol nikdy, nebol nikdy ten dôvod prítomný, pretože skutočný dôvod bol aj vtedy, že to jednoducho bola politická priorita. Vláda sa tak politicky rozhodla.

    Ja som už pri jednom z predchádzajúcich legislatívnych konaní skrátených za tejto vlády vyzval pani ministerku, aby, ak vláda, v ktorej ona je podpredsedníčkou vlády a predsedníčkou Legislatívnej rady vlády a ministerkou spravodlivosti, chce takto naďalej používať protizákonne skrátené legislatívne konanie ako nástroj realizácie politických priorít vlády, aby vláda koalícia zmenila rokovací poriadok. Koniec koncov menilo ho v lete a vtedy toto nevyriešia. A keby namiesto horaliek riešila túto vec, mohli sme tu dnes o tom legálne rokovať. Takto, bohužiaľ, musím konštatovať, že o tom legálne rokovať nemôžeme, a to predstavuje dosť zásadný problém aj pre tých z nás, ktorí by inak zrušenie amnestií čo najrýchlejšie schválili.

    Chcem zároveň pripomenúť, čo je asi zbytočné, ale napriek tomu nevyhnuté, že ak by najväčším cieľom bolo urýchlené zrušenie amnestií, bolo by to možné dosiahnuť schválením návrhu pána poslanca Budaja, teda bývalého návrhu KDH, ktorý on dnes predkladá, a to, samozrejme, aj s pozmeňujúcimi návrhmi a doplneniami, ktoré by ho urobili prijateľnými pre strany vládnej koalície. Pokiaľ ja mám informácie, môže ma opraviť pani ministerka alebo iní poslanci, takáto ponuka pánovi poslancovi Budajovi ako predkladateľovi nikdy nebola daná zo strany vládnej koalície, že či súhlasí s tým, že sa do jeho návrhu vložia tieto a tieto ustanovenia, ktoré z neho urobia všeobecne prijateľný návrh. A ten dôvod opäť nie je právny, ale je politicky, a teda, že je neprijateľné pre predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, aby sa amnestie zrušili návrhom poslancov opozície. Opäť, politicky to môžem pochopiť, štátnické to už veľmi nie je, ale hlavne to nie je v súlade s právom, ak následne vláda zneužíva a porušuje zákon v prípade skráteného legislatívneho konania len preto, aby nemusela buď odmietnuť opozičný návrh, alebo cez neho realizovať svoju zásadnú momentálnu politickú prioritu.

    Záverom mi dovoľte vo väzbe na skrátené legislatívne konanie uviesť aj to, že medzi návrhom, medzi návrhom, ktorý tu je, opozičným a medzi návrhom vládnym je aj z pohľadu skráteného legislatívneho konania jeden veľký a zásadný rozdiel. Návrh pána poslanca Budaja, ktorý neprerokovávame v skrátenom konaní, ale keby sme ho aj, je jednorazový návrh, ktorý rieši jednorazovo mimoriadnu situáciu vo väzbe na zrušenie teda rozhodnutí o amnestiách. Môžme mať rôzne právne názory na tento konkrétny zákon. Ja spolu s mnohými ústavnými právnikmi si myslím, že je úplne v poriadku tento návrh. Ale nedá sa poprieť to, že tento návrh nezakladá ústavné princípy a precedensy do budúcnosti, pretože jednorazovo rieši mimoriadnu situáciu. A rieši ju spôsobom, ktorý keby prešiel, tak sa naň môžu odvolávať možno o ďalších sto rokov zase v takejto mimoriadnej situácii.

    Naopak, návrh vlády, ktorý aj pani ministerka nám predložila, obsahuje systémový a opakovaný mechanizmus na rušenie milostí a amnestií vydaných prezidentom a vládou Slovenskej republiky v budúcnosti, kedykoľvek väčšina Národnej rady pre to rozhodne, a to len z toho dôvodu, že sú podľa väčšiny v rozpore s princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. Ide o..., ako poznamenali viacerí ústavní právnici, oveľa zásadnejšie narušenie ústavnej rovnováhy moci, oveľa zásadnejší návrh, zásah do nej, ale napriek tomu tento návrh máme prerokovať v skrátenom a urýchlenom konaní. To znamená, že nie je možné schváliť návrh, ktorý nešiel v skrátenom konaní a jednorazovým a unikátnym spôsobom rieši situáciu, ale je podľa vlády možné schváliť v skrátenom legislatívnom konaní niečo, čo je oveľa systémovejšie, hlbšie zasahujúcejšie, vytvárajúce precedensy a vytvárajúce ústavnoprávne dôsledky v mnohých oblastiach, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť.

    Koľko trvala interná diskusia vládnej koalície, kým dospela k tomuto riešeniu? To je moja otázka na vás, pani ministerka. A koľko vy dávate v dnes opozícii na diskusiu s vami? Môj názor je ten alebo môj odhad je, že my máme dneska schváliť toto riešenie rýchlejšie, než ste vy sami o ňom vnútorne diskutovali. To znamená, že na diskusiu s nami ste si nechali oveľa menej času. Naozaj ste si domysleli všetky dôsledky? Ja poviem jednu vec z rokovaní s pánom poslancom Kresákom, s ktorým sme viedli, aj s pánom poslancom Gálom, myslím si, že veľmi vecnú a kvalifikovanú diskusiu o tomto, o týchto návrhoch. Ale aj z tej diskusie bolo zrejmé, že sú tam určité dôsledky, napríklad vo väzbe na zaujatosť sudcov a jej riešenie, ktoré dokonca ani pán poslanec Kresák, ktorý je jeden z najvýznamnejším ústavných právnikov v tomto parlamente, nemal v tej chvíli plne domyslené, a museli sme o nich ďalej diskutovať. A to hovorím teraz nie preto, aby som spochybnil jeho kvalifikovanosť, ale, naopak, aby som povedal, že aj keď niekto tak kvalifikovaný potrebuje ešte čas na to, aby niektoré veci si pozrel, domyslel, odkonzultoval, tak to tiež naznačuje, že to nie je úplne taká triviálna vec, ktorá sa tu dneska schvaľuje. Ako sú domyslené poistky nezneužitia tohto? Už... aj poviem príklad. Pán poslanec Farkašovský povedal pred chvíľou, že amnestie ako amorálne treba zrušiť, to citujem. No problém je v tom, že to nie je obsahom tohto návrhu a ani by to nemalo obsahom tohto návrhu, pretože parlament jednoducho nemôže rušiť všetko, čo považuje za amorálne. To by bolo napriek tomu, ako dobre to znie, bolo by to v rozpore s princípmi právneho štátu a vracali by sme sa pomerne blízko, aj, by som povedal, k stredoveku, kde bolo možné právnym aktom urobiť takmer čokoľvek bez ohľadu na ľudské práva, právnu istotu a všetky iné výdobytky moderného štátu. Tieto amnestie treba zrušiť nie preto, že sú amorálne, ale preto, že sú porušením základných princípov právneho štátu a demokratického právneho štátu, pretože štátny orgán amnestoval sám seba. To je to, prečo ich je potrebné zrušiť. A preto spomínam, nie preto, že by som sa chcel púšťať do pána poslanca Farkašovského, ktorý svoju poznámku určite myslel v dobrej viere, ale pretože chcem naznačiť, ako ľahko sa ďalej s týmto narába a ako by sme naozaj mali byť precízni v diskusii o tom.

    Posledný bod, čo ešte k tomu poviem pred záverom, je, že toto skrátené konanie a ešte v rámci neho to skrátenie toho skrátenia je podľa môjho názoru ďalšou barličkou pre tých, ktorí na Ústavnom súde budú chcieť zastaviť zrušenie týchto amnestií, pretože budú môcť s tým argumentovať. Ja, samozrejme, som si vedomý aj predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu, kde hovoria, že porušenie rokovacieho poriadku samo osebe nie je dôvodom na vyhlásene nesúladu legislatívy s ústavou. Ale to neznamená, že nemôže byť podporným argumentom napríklad pri vyhlásení nesúladu legislatívy s ústavou.

    Preto chcem za seba povedať, že dôvera v právny štát sa buduje postupom podľa zákona. My dneska máme odstrániť jednu z najväčších škvŕn na právnom štáte tým, že nebudeme postupovať podľa zákona, a to je z môjho pohľadu vážny problém. Zároveň musím konštatovať, že ani z mimoprávnych aspektov, politicky, štátnicky, predkladateľka zatiaľ neponúkla tak zásadný argument, aby sme išli odstrániť najväčšiu škvrnu na slovenskom právnom štáte cez porušenie zákona, a preto nepodporím skrátené legislatívne konanie v tejto veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Rajtár.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte na úvod vyzvať poslancov SMER-u a koalície, aby teda uviedli ten závažný právny dôvod na to, aby sa takáto závažná vec, vec takéhoto významu prediskutovala v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som sa snažil dopátrať aspoň jedného takéhoto dôvodu a teraz, teraz vám ho prednesiem. Je to v súvislosti s porušovaním ľudských práv a podľa jedného právneho názoru by bolo možné aj v súčasnej dobe spáchať aj závažný trestný čin, napríklad vraždu a ukryť to pod perinu Mečiarových amnestií. Alebo prípadne môže vysvitnúť, že v čase pred udelením amnestií sa v súvislosti s únosom stal závažný trestný čin, ktorý keby teraz aj vyšiel na známosť, tak by sa nemohol vyšetriť. Ak toto je tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, tak dá sa povedať, že by to bolo závažné, ale je treba tento dôvod jasne pomenovať.

    Dovolím si tvrdiť, že tak závažná vec, ako je rušenie amnestií, sa nedá kvalitne pripraviť za pár dní. A už vôbec nie prediskutovať so všetkými svojimi aspektami. Diskusiu si zaslúži verejnosť, zaslúžia si ju poškodení, zaslúži si ju opozícia a zaslúžite si ju aj vy, poslanci vládnej koalície, aby ste vedeli, za čo hlasujete, aby ste poznali všetky prípadné následky takéhoto hlasovania. Pozná verejnosť teraz všetky body, o ktorých sa diskutuje? Poznajú ich vôbec poslanci Národnej rady? Chcem vyzvať teraz poslancov vládnej koalície, prihláste sa, kto poznáte celý ten proces rušenia amnestií podľa vládneho návrhu a zároveň podmienky opozície. Nech sa páči, prihláste sa, kto toto celé ovláda!

  • Ruch v sále.

  • Jeden, dvaja. Dvaja, dvaja poslanci koalície.

  • Ruch v sále.

  • Myslím, že je to trochu málo, aj keby ich bola polovica, myslím, že pri tak závažnej veci potrebujú všetci poslanci, ale aj verejnosť poznať všetky aspekty vládneho návrhu, podmienok opozície a celého toho procesu.

    Keďže rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní, dovoľte mi teda len jeden dôležitý aspekt prízvukovať a tým je rozdiel, tým je zásadný rozdiel medzi návrhom pána poslanca Budaja a vládnym návrhom. V prípade návrhu pána Budaja sa amnestie rušia ústavným zákonom, čiže zákonom s tou najvyššou silou, aká u nás v štáte je. V prípade vládneho návrhu sa amnestie rušia obyčajným uznesením. Ešte raz, ústavný zákon zoči-voči sile obyčajného uznesenia. To je absolútne závažný rozdiel medzi návrhmi pána Budaja a medzi vládnym návrhom. O ďalších dôležitých veciach budem hovoriť v následnej diskusii k samotným amnestiám a ich zrušeniu.

    No a na záver teda ešte raz vyzývam vládnu koalíciu na uvedenie tých právnych a relevantných dôvodov na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Krajči, nejak ste to nestihli.

  • Povedané so smiechom.

  • Máte, máte záujem vystúpiť ústne v rozprave? Dobre, dobre v poriadku. Je súhlas, aby pán poslanec mohol ešte teraz vystúpiť?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Vážený pán predsedajúci a pani ministerka, ctení..., ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja som chcel len úplne pár slov.

    Za prvé chcel som veľmi poďakovať a oceniť pána Budaja. Pán Budaj, ste pre mňa určitým spôsobom vzor, ako ste dokázali z pozície opozičného politika túto tému naozaj dotiahnuť až sem a akým spôsobom ste dokázali aj vaším príkladom mobilizovať verejnosť, a že ten tlak verejnej mienky v súčasnosti je naozaj taký, že sme teraz tu v tejto situácii, kedy vládna koalícia sa začala zaberať tým, čím sa doteraz vlastne roky SMER odmietal zaoberať alebo nevidel možnosti riešiť túto obrovskú krivdu z minulosti.

    Ja som rozmýšľal tiež, prečo takýmto spôsobom, prečo to riešiť cez prijatie ústavného zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní a tiež nerozumiem veľmi dobre tým argumentom. Skôr sa mi zdá, že tak ako možno niekto obviňuje z politikárčenia opozíciu, ja mám pocit, že vládna garnitúra si uvedomila, že tá guľa sa nabaľuje a že každým dňom je tá guľa väčšia a väčšia a že treba čo najskôr riešiť túto situáciu, lebo by mohla mať politicky vážne následky. A priznám sa, priznám sa, že nepáči sa mi to, pretože je to určitým spôsobom, zdá sa mi to ako, ako pokrytecké. Naozaj sa to doteraz mohlo riešiť a nielen to, dalo by sa to riešiť aj cez váš zákon, pán Budaj, takže z tohto pohľadu ja tiež nerozumiem, prečo takýmto spôsobom ideme rýchlo mazať alebo riešiť niečo, na čo bolo dostatočne množstvo času doteraz.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Pán poslanec, ja som sa zadivil vášmu krátkemu vystúpeniu, kde ste za svoj vzor označili registrovaného príslušníka Štátnej bezpečnosti.

  • Smiech a ruch v sále.

  • To je krása, tieto vzory v parlamente, to už je nádhera. A verejne chváliť registrovaného agenta ŠtB ako vzor, tak si myslím, že sa ľudia zas budú čudovať, čo sa to v parlamente deje.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, asi nechcete? Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa? Pán spravodajca? Nie.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniam, budeme mať trinásť hlasovaní, takže vyzývam vás, aby sme sa sústredili a o také dve minúty, keď sa usadíte, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teda k hlasovaniu. Najprv prosím pani poslankyňu Editu Pfundtner, aby uviedla hlasovanie o..., teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín (tlač 436).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 436.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec s návrhom. Prosím, pán predsedajúci, preto, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 101, proti 20, zdržalo sa 18, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 130, 1 proti, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Buriana, aby uviedol hlasovanie k uzneseniu k

    návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 – 2022 (tlač 420).

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh a poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2017 až 2022.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 80, proti 32, zdržalo sa 34 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pani poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby uviedla hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce (tlač 367).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 367.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili deviati poslanci a bolo podaných sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 124, proti 1, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave. Ako o prvom hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobného.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 45, proti 17, zdržalo sa 83 poslancov, 2 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu predloženom pánom poslancom Kérym.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 100, proti 1, zdržalo sa 42 poslancov, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Kéryho, o návrhu pani poslankyne Kiššovej nemôžeme hlasovať.

  • Pani poslankyňa dáva námietku. Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o námietke pani poslankyne Kiššovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 48, proti 58, zdržalo sa 40 poslancov.

    Námietka bola odmietnutá.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Blaha.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    84.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 93, proti 47, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme schválili pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Kéryho a pána poslanca Blahu, nemôžeme o návrhu pána poslanca Laurenčíka hlasovať.

  • Pán poslanec Laurenčík dáva námietku, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 51, proti, 68, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že námietka bola odmietnutá.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Kéryho, o návrhu pána poslanca Jurzycu nemožno hlasovať.

  • Nech sa páči, hlasujme o námietke pána poslanca Jurzycu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 51, proti 62, zdržalo sa 34.

    Konštatujem, že námietka bola odmietnutá.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Blahu, o návrhu pána, pani poslankyne Grausovej nemôžme hlasovať.

  • V poriadku, ideme ďalej, nech sa páči.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, podľa..., pán predseda, podľa ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

    Dajte, prosím, o tomto hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za 112, proti 28, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146, za 114, proti 26, zdržali sa 5, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

  • Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Gála, Vörösa, Jakaba, Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný sporový poriadok (tlač 353).

    Prosím teraz pána poslanca Petra Kresáka, ktorý ukazuje, že kartu má, nech sa páči (povedané so smiechom), máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, tlač 353.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto a neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Budeme teda hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy.

    Prosím preto, dajte najprv hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 95, proti 16, zdržalo sa 36 poslancov.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem pekne. A teraz dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146, proti 48, zdržalo sa 98.

    Konštatujem, že body 2, 3 a 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku dovoľte mi navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 94, proti 40, zdržalo sa 12 poslancov.

    Sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu a pýtam sa, predpokladám, že ani pani poslankyňa Grausová, ani pán Hrnko sa nehlási do rozpravy.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Takže otváram rozpravu. Vidím, že nikto sa nehlási. Takže končím možnosť sa prihlásiť a zároveň zatváram rozpravu.

    Takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte teda, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh zákona schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 94, proti 41, zdržali sa 10.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Kresáka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Gála, Vörösa, Jakaba a Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Správny súdny poriadok (tlač 354). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, tlač 354.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, v rozprave k tomuto uvedenému návrhu zákona taktiež nevystúpil nikto a ani neboli podané žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Budeme preto hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako boli obsiahnuté v spoločnej správe.

    Dajte preto, pán predsedajúci, prosím, najprv hlasovať spoločne o bodoch 1 a 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 a 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za 96, proti 14, zdržali sa, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. A teraz, pán predsedajúci, dajte, prosím, spoločne hlasovať o bodoch 2 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 1, proti 54, zdržalo sa 89 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku dovoľte mi navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 98, proti 34, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa hlási v rámci tohto čítania niekto do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 102, proti 23, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    A teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu posla...

  • Reakcia z pléna.

  • Až po hlasovaní. O návrhu poslancov Antala, Gála a Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 433).

    Nech sa páči, pán poslanec Kmec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, tlač 433.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 89, proti 30, zdržalo sa 26 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 126, 2 proti, 16 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Bublavého, aby ako spravodajca uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Bernaťáka, Glváča, Jarjabka, Glendu, Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 451).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 451.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 96, proti 49, 2 sa zdržali.

    Sme sa rozhodli, že návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s odporúčaním, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 145, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Vörösa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/95 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb (tlač 464).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili 4 poslanci, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) a písm. b) rokovacieho poriadku.

    V súlade s mojím odporúčaním, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za 94, proti 8, zdržalo sa 44 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017 od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 146, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pani poslankyňu Krištúfkovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Dostála, Osuského a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (tlač 409).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Osuského a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 409.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V rozprave vystúpili 2 poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146, za 60, proti 17, zdržalo sa 68 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Andreánskeho, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení správny poriadok (tlač 460).

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 460.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ale nepodal žiaden pozmeňujúci návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146, za 145, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 146, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Dostála, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií (tlač 378).

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 378.)

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol predložený žiadny iný návrh a, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 64, proti 22, zdržalo sa 58, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 482).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 482.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpilo 8 poslancov, nebol podaný žiaden návrh, preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 80, proti 64.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás prosím, aby ste uviedla hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu (tlač 484).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 80, proti 64.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol schválený.

    Takže, vážené panie poslankyne...

    Ešte predtým, pán poslanec Matovič, procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku statočného bojovníka voči mečiarizmu Františka Gauliedera, bývalého poslanca Národnej rady.

  • Pán poslanec, viete, že sme sa dohodli už dávnejšie, že takéto návrhy musia ísť najprv na poslanecké grémium. Po poslaneckom grémiu, samozrejme, môžme.

    Pardon, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem. Prosím opraviť hlasovanie č. 106, chcela som hlasovať za. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás pozval na workshop na tému alebo pracovné stretnutie na tému očkovanie a jeho význam, kedy budete mať možnosť vypočuť si naozaj autority slovenského zdravotníctva, ktoré majú skúsenosť nielen s liečbou detských pacientov, ale aj s prevenciou, bude vám odpovedané na všetky vaše otázky, na ktoré budete chcieť, aby vám boli odpovedané, bude to v kinosále o 12. 00 hod., srdečne všetkých pozývame. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že v tej parlamentnej tlači 367, čo sa týkalo tých, zákona zmeny o sviatkoch, ja som tam podala návrh, pozmeňujúci návrh o 24. decembri a ten vôbec nebol prerokovaný a mám za to, že vládna koalícia sa takto veľmi elegantne vyhla tomu, že by hlasovala proti môjmu pozmeňováku a tým by vlastne nevedela, tým sa vlastne alibisticky vyhla tomu, aby sa musela zodpovedať svojim voličom.

  • Pani poslankyňa, mali ste dať námietku, viete, ale vtedy ste sa nehlásila, no, bohužiaľ.

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem ospravedlniť, omylom som pri poslednom hlasovaní hlasoval za, malo byť proti. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, OĽANO, SaS a SME RODINA, dávam návrh na zvolanie poslaneckého grémia. Ihneď.

  • Nemusím, ďakujem, po tomto príspevku.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zasadanie dnes 12.30 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem pekne.

  • Na základe návrhu poslaneckých klubov zvolávam teraz bezodkladne poslanecké grémium. Ďakujem.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi, aby som aj vzhľadom na pokročilý čas, obedňajšiu prestávku, oznámil v rýchlosti a v skratke výsledok poslaneckého grémia.

    Výsledkom poslaneckého grémia je, že sme sa zhodli na prejavení úcty bývalému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi poslancovi Gauliederovi, ktorú prejavíme o 17.00 hod. pred hlasovaním.

    Po druhé. Dohodli sme sa - a tým pádom aj zvolávam teraz - na stretnutí ďalšieho poslaneckého grémia o 14.00 hod. zajtra poobede vo veci prejednania stanovísk zrušenia Mečiarových amnestií a milosti Michala Kováča.

    Poprosím vás, teda vzhľadom na uvedené budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hod.

  • Reakcia z pléna.

  • Súčasne, ak je všeobecný súhlas, by sme presunuli správu ministra vnútra na 15.00 hod. vzhľadom na to, že bude kolízia poslaneckého grémia a pána ministra sme zaviazali na predloženie správy o využívaní vládnej letky.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Prajem dobrú chuť a pokračujeme o 14.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátených legislatívnych konaniach pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu.

    Rozprava k týmto bodom programu bude zlúčená. Sú to tlače 483 a 485. Návrhy na pridelenie na prerokovanie výborom sú v rozhodnutiach pod č. 500 a pod č. 502.

    Poprosím teraz pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby oba vládne návrhy zákonov uviedla. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 483,

    a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 485.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vychádzajúc z toho, že panuje naozaj všeobecná zhoda o nemorálnosti Mečiarových amnestií, vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky.

    V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh sa navrhuje, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým ústavnou väčšinou a aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnou samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.

    S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k č. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca ’98 o amnestii, uverejneného pod číslom 55/98, týkajúcich sa trestných činoch spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. a 24. mája ’97 a trestných činov spáchaných v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Rozhodnutiu... Takisto vo vzťahu k rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod číslom 214/98, a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96 72 2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.

    V nadväznosti na to a vzhľadom na to, že pôjde o spoločnú rozpravu k novele ústavy, ako aj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, dovoľte, aby som uviedla aj tento vládny návrh zákona.

    Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na už uvedený návrh ústavného zákona. Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že niektoré jej ustanovenia budú následne bližšie upravené osobitnými zákonmi. V prípade ustanovení upravujúcimi postavenie a právomoci Ústavného súdu je takýmto osobitným zákonom práve zákon o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu predkladá vláda Slovenskej republiky spolu s návrhom ústavného zákona aj novelu tohto zákona.

    Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady, ktorým sa rušia amnestie alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť tak nový druh konania.

    Keďže je to konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenie o konaní v súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.

    V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenia, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti s Ústavou Slovenskej republiky v prípadne individuálnej milosti alebo amnestie, aj o jej súlade s princípmi demokratického a právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie lehotu 60 dní.

    Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorej z tzv. Mečiarových amnestií, prípadne individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd bude posudzovať taktiež uvedené amnestie z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.

    Vážené dámy, vážení páni, na úvod všetko a ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka vlády.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyne Jane Laššákovej, aby predniesla spravodajskú informáciu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pani podpredsedníčka vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k obom uvedeným návrhom.

    Návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré dnes schválila Národná rada Slovenskej republiky. Oba návrh spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona (tlač 483) prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako za gestorský výbor. Predseda Národnej rady tiež navrhol, aby aj vládny návrh zákona (tlač 485) prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor. Zo znenia oboch návrhoch je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako určená spravodajkyňa navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Rovnako navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a navrhujem, aby týmto výborom bol ústavnoprávny výbor a aby ústavnoprávny výbor prerokoval oba návrhy ihneď.

    Pani podpredsedníčka, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili ôsmi páni poslanci. Za klub OĽANO je to pán Ján Budaj a potom jednotlivci: Miroslav Beblavý, Jozef Rajtár, Veronika Remišová, Erika Jurinová, Krajniak Milan, Eduard Heger a Janka Cigániková.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj, máte slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, nastáva teda chvíľa, kedy prechádzame k samému meritu navrhovaného zákona.

    Znovu, tak ako som to urobil aj v minulom, oceňujem, že koalícia sa odvážila zmeniť svoj doterajší postoj, najmä strany SMER a SNS, pretože strana MOST hlasovala aj za môj návrh na zrušenie amnestií ústavným zákonom. Toto treba oceniť, lebo ako som už viackrát v tejto súvislosti povedal, iba hlupák nemení názory. A či ich SMER a SNS zmenili, tie názory, iba zdanlivo, alebo nie, to ukáže až život, ukážu to ich činy. Priznám sa, že z tohto návrhu zákona to celkom zrejmé nie je a tým chcem aj povzbudiť verejnosť, aj mienkotvorcov, pretože zdá sa, že ani po tomto hlasovaní ešte stále nebude nič rozhodnuté. Stále bude v hre aj možnosť zmariť zrušenie Mečiarových amnestií, bude ale aj v hre to, že aj tí, ktorí si zrušenie Mečiarových amnestií nikdy nepriali a vlastne neprajú ani dnes, budú musieť pod tlakom verejnosti priznať, že k zrušeniu amnestií dôjsť musí. Máme to stále v rukách a má to najmä v rukách slovenská verejnosť. Ak nepoľavia v záujme o očistenie slovenskej politiky, o odstránenie tejto krvavej škvrny, tak som presvedčený, že tí, ktorí teraz skryte plánujú, že aj tento návrh zákona poslúži ochrane zločincov, že tí budú musieť tieto svoje plány odložiť.

    Ak sa ale už rokuje tak ďaleko, že snemovňa v drvivej väčšine hovorí, že Mečiarove amnestie sú anonymné a treba ich odstrániť, bez ohľadu na úprimnosť alebo neúprimnosť treba povedať, že je to už v tejto chvíli veľké víťazstvo verejnosti a ľudí dobra a spravodlivosti, ktorí si prajú, aby Slovensko žilo v 21. storočí. Nejde totiž tu len o potrestanie zločinu. Ak mi odpustíte, v tejto rozprave je to hádam prípustné, trochu by som sa venoval aj tomu, o čo všetko v tej kauze vlastne ide, a prečo nie iba o potrestanie zločinu, hoci aj to by bohate stačilo aj na naše úsilie, aj na úsilie koalície.

    Ide tu napríklad o postavenie jednotlivca v tejto spoločnosti. My sme stále ešte mnohí prežili veľkú časť života v totalitnej spoločnosti v ktorej hodnota jednotlivca, napokon aj jeho života a slobody nemala veľkú váhu, lebo bola podriadená štátu alebo kolektívu, alebo socialistickej, alebo komunistickej idei. V mene tejto idey, v mene ideológie mohli aj zomierať občas nevinní ľudia, mohli byť falošné súdne procesy. Ešte aj tie obete sa dobrovoľne, po mučení teda, priznávali, pretože dôležité bolo zriadenie, dôležitý bol režim, dôležitá bola ideológia. Mnohí hovoria aj v prípade únosu a vraždy, že to sa budovala štátnosť, že rozprávať o tom je neslušné, pretože to spochybňuje štát a že dobrí Slováci by to jednoducho nechali tak. Skutočne to dokazuje, že ešte sa stále iba zápasí o to, aké bude postavenie jednotlivca, jeho osudu v Slovenskej republike. Bude si môcť byť každý istý, že jeho dieťa nezomrie ako obeť hračky nejakých mocenských bojov medzi premiérom a prezidentom? Pani Remiášová, ak môžem jej meno v tejto chvíli pripomenúť, opakovane hovorí, mne nikto syna nevráti, ale dvadsať rokov vám pripomínam, že prišlo k zabitiu nevinného dvadsaťpäťročného chlapca. Pripomínam to preto, aby sa to nemuselo opakovať, aby tí mocní, ktorí si trúfnu použiť ako kartu vo svojich rukách ľudský život a zahrať si s ním krvavý mariáš, aby boli odhalení a aby ste poznali meno vraha. Toto je Remiášovej posolstvo a je to, naozaj mieri tá pani Remiášová absolútne presne. Pre slovenskú spoločnosť a pre slovenskú demokraciu je dôležité, aby táto kauza bola dokončená, aby sme poznali meno vraha a hlavne aby sme si potvrdili, že osud jednotlivca nesmie nikdy byť vecou hračky politikov, nesmie nikdy s touto kartou sa zahrať podobný krvavý mariáš.

    Ide aj o spor o rovnosť pred zákonom. Vedľa mňa sedí pani ministerka spravodlivosti a iste mi dá za pravdu, že toto by malo byť 25 rokov po vzniku Slovenska, 27 rokov po Nežnej revolúcii absolútne základné pravidlo v našom štáte. Ale verte mi, že v 90. rokoch tu existovala nemalá časť verejnosti, ktorá v politikoch videla zbožštené, zbožštenú vrstvu. Vo Vladimírovi Mečiarovi, preto sa aj ujalo, a tá prezývka o Lenonovi, videla jedinečného vodcu, ktorý je nedotknuteľný, o ktorého chybách neslobodno hovoriť. Tí, čo ho kritizovali boli fyzicky napádaní, novinári napríklad. Zhoreli im autá, napádali ich babky demokratky, pretože Mečiar bol nedotknuteľný. Keď padla jeho vláda, považovalo sa to za puč, za, za prevrat, pretože to sú vraj protislovenské sily. Akákoľvek, hľadali sa akékoľvek podobné ideologické nálepky na nedotknuteľnosť mocenského postavenia Vladimíra Mečiara. No a on nafukoval to mocenské postavenie. Áno, smerom k parlamentu zastrašoval poslancov vyhnaním Gauliedera, protiústavným vyhnaním jedného z poslancov. Smerom k prezidentovi zastrašoval prezidenta ako inštitút. V čom bol problém s tým prezidentom? No, že prezident, hoci bol nominant HZDS, keď sa dostal do funkcie, neposlúchal príkazy predsedu HZDS, ale choval sa v zmysle ústavy. To bola hlavná výčitka a dodnes ja som schopný vám povedať, že, že nájdem ľudí, ktorí tú výčitku opakujú. Prečo ho neposlúchal, keď ho tam dal? To je odraz vedomia, spoločenského vedomia z 90. rokov, kde sa niektorí politici zbožštili, boli nekritizovateľní, a ľudia naozaj prijímali túto feudálny obraz politiky, v ktorom existuje niekto, kto, na koho neplatí ústava, koho treba proste poslúchať, lebo on vraj založil republiku. O tom by sme teda mohli diskutovať, ale, kto založil republiku, ale faktom je, že dokonca som musel počuť, keď minister spravodlivosti pravicovej vlády povedal, že Vladimír Mečiar by nemal ísť do basy, lebo ako by sme vyzerali, keby po tom, čo sme si takzvane obesili Tisa, by sme ďalšieho zakladateľa štátu súdili a väznili. Bola veľká hanba, že sme vtedy mlčali a neodvolali takéhoto ministra, pretože on oficiálne povedal, a bolo to po roku ’98, že v tomto štáte nemá platiť právo pre každého rovnako.

    Čiže to je druhá veľká téma, ktorá sa možno týmto symbolickým zápasom o amnestie Mečiara nielen dostáva na povrch, ale sa aj, dúfajme, ukončí. Že tu už nebude nikdy minister spravodlivosti, čo by úplne vážne rozmýšľal o tom, že právo neplatí pre každého rovnako, že tu už nebude nikdy premiér v prezidentskej pozícii, ktorý by udelil amnestie aktérom zločinu. Vlastného zločinu spáchaného štátom. Verme, že, že toto nie je natoľko historický kompromis, ako som túto formuláciu už dnes kritizoval, lebo tá je teda dosť zavádzajúca, ale je to historický prelom. Áno, historický prelom to môže byť. Ak dáme zbohom časom, keď bol niekto nedotknuteľný. Dáme zbohom časom, keď bol niekto netrestateľný.

    Chvíľočku, mohli by sme ešte považovať, pokračovať v tom, že aké ďalšie konotácie má toto naše rokovanie, pretože naozaj ide aj o civilizačný spor. Na Slovensku stále potichu beží, stále potichu beží, len s HZDS sa viac menej transformoval smerom k fašizmu, stále beží predstava, že sú tu akési až rasovo nacionalistické exkluzívne skupiny, ktoré majú vyhradenejšie právo rozhodovať v Slovenskej republike než tí druhí. Než napríklad menšiny. Než napríklad ľudia dajme tomu nejakej odlišnej sexuálnej orientácie.

    Stále tu podprahovo kdesi zostáva nešťastná spomienka na tzv. karpatský model demokracie. Čo to bol tento objav Vladimíra Mečiara? To bol názor, že Slováci a občania Slovenskej republiky, pre nich nie je vhodná slobodná spoločnosť, otvorená spoločnosť, pre nich nie je vhodná kultúra Európy, že my sme karpatská verzia, možno niekto by povedal skôr presnejšie, že nejaká byzantská verzia spoločnosti, ktorá nemá rada napríklad, keď pre všetkých platí rovné právo, ktorá má rada, keď má vodcu, pre ktorého neplatí. Že my sme spoločnosť, ktorá neznáša toleranciu. Tu musí niekto mať veľký bič na malom dvore. A tým bičom naháňať tých odlišných, nech sa odlišujú v čomkoľvek, aby ich dal do jedného šíku. Tu sa nieže kriesili symboly fašizmu, ale sa kriesil za Mečiara duch fašizmu. Lebo toto je duch fašizmu. Nenávisť k slobode, k liberalizmu, nenávisť k Západu, akási neurčitá príslušnosť k akejsi osobitej kultúre, karpatský model demokracie.

    Mečiarove amnestie - a často to počuť aj z úst tých, ktorí ich ešte aj dnes bránia - sú typickým výčinom alebo dôsledkom takéhoto chápania štátu. Štát iba pre skupinu oligarchov. Oni budú mať generálneho prokurátora, budú mať tajné služby k ruke, budú mať Najvyšší súd, NKÚ, budú mať Ústavný súd. Kto sa im môže vzoprieť? Rozdelia si majetok. Takýto bol plán a ten plán sa v nemalej miere plnil a v nemalej miere, dámy a páni, aj naplnil. My žijeme v takejto republike, ten tieň Mečiarových čias nie je iba v amnestiách, je v celom systéme oligarchického, zlodejského systému, ktorý Vladimír Mečiar priniesol, založil a ktorý dodnes nebol ani odhalený, ani pomenovaný a o to menej demontovaný. Teraz by som si dovolil, neviem, pri týchto skrátených časoch...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Môžete, máte čas, pán poslanec.

  • ... krátky čas ešte venovať konkrétnym výhradám. Ja sa im chcem viac venovať v druhom čítaní, preto aj rád by som tam preniesol pozmeňujúci návrh, o ktoré, o ktorý usilujeme nájsť zhodu aj v koalícii. Teraz len veľmi stručne, keďže naozaj na takýto, na takúto spojenú diskusiu nám zostáva málo času.

    Chcem poznamenať, že mám výčitky k tomu, ako koalícia tento dobrý zámer, že chce teraz skončiť s Mečiarovými amnestiami, tento dobrý zámer chce realizovať. A neverím, že pani ministerka alebo pán Bugár, alebo ďalší demokrati sú osobne nadšení z toho postupu. Na prvom mieste je to skrátené konanie. Dopoludnia som si všimol, že pani ministerka delikátne obišla odpoveď na otázku, že čím zdôvodní skrátené konanie. A ja jej ju nebudem opakovať, pretože je to dáma, ktorá si zaslúži rešpekt, a viem, že na ňu nemá odpoveď, a preto ju musela obísť. Nie je na to totiž odpoveď. To skrátené konanie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Takisto je zložité a nevidel som nikde vysvetlenie. Priznám sa, pani ministerka, že som čakal, že sa do toho pustíte teraz v predkladaní, a poprosím vás, ak ste to neurobila, urobte to v priebehu diskusie, nemusíte hneď teraz, ale ak si nájdete takú chvíľu, že prečo bola zvolená takáto mimoriadna konštrukcia. Neverím, že je z vášho pera. Pán premiér, ktorý to celé ohlásil a sám na vláde akože napísal, lebo tak som rozumel, že to robili bližšie neurčení právnici z úradu vlády. Jediná viditeľná tvár je tvár pána Kresáka, ale aj o ňom viem, že mal pôvodne iný návrh, čiže toto určite nie je z jeho autorskej dielne. Kde sa vzala, prosím vás, takáto zložitá konštrukcia, ktorá podriaďuje ústavodarné zhromaždenie, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, okrem toho, že je zákonodarným, pod nejakú inú ústavnú inštitúciu? A to dokonca podriaďuje ho nie, nie jednorazovo, pre Mečiarove amnestie, ale pre všetky budúce amnestie. Ja viem, že vy poviete, že to je opravný prostriedok. Prosím vás, na politickej situácii to nič nemení, že máte na to právnickú formulku. Na tom nič nezmeníte, že tu nepadne definitívne rozhodnutie, ale že to definitívne rozhodnutie ste preniesli na Ústavný súd. To nemôže mať vôbec žiadny vecný dôvod a ja vám poviem otvorene, aký to má politický dôvod. Tu totiž sedia ľudia, ktorých volia občania Slovenskej republiky. Tu sedia ľudia, ktorí musia prísť domov a povedať svojmu synovi, dcére alebo manželke, prečo ešte, preboha, v 21. storočí nechce zrušiť Mečiarove amnestie. Tu sedia ľudia, ktorí pôjdu o tri roky znovu pred voľby. Cieľom, zdá sa, politickým tejto novely je preniesť definitívnu bodku, definitívnu zodpovednosť za rozhodnutie von z tejto sály. Von zo sály tohoto suveréna slovenskej demokracie, ktorý sa priamo zodpovedá občanom. Vyniesť ho niekam, kde sa, kde sú tí, ktorí sa občanom priamo nezodpovedajú. Sudcovia Ústavného súdu sú dokonca tí, ktorí sú od občanov najvzdialenejší zo všetkých ústavných inštitúcií, ktoré Slovenská republika má.

    Prečo si to môžem dovoliť tvrdiť? Lebo ich mandát je taký dlhý, aký nemá nikto v Slovenskej republike. Ani pán prezident, ani ďalší, ani generálny prokurátor, nikto iný. Nielenže sú to stranícki nominanti, a tentoraz sú to nominanti strán HZDS, SNS, SMER a SDĽ, ak ma, ak ma teda pamäť neklame. Nielenže sú to stranícki nominanti, ale sú to nominanti na 12 rokov. Oni 12 rokov sa nemusia obzerať na koniec, dozadu ani dopredu, pretože ich mandát je pevný, ich platy ozrutné, ich imunita nedotknuteľná a ich rozhodovanie veľmi, veľmi vzdialené dohľadu médií alebo dohľadu verejnosti. Takto bolo aspoň doposiaľ. Teraz z tohoto orgánu, ktorý mal iba porovnávať, a vždy to tak bolo, iba súlad bežných zákonov s ústavou. To nie je orgán na to, aby vynášal iné súdy. Z tohoto orgánu sa má urobiť orgán, ktorý posúdi uznesenie 90 poslancov. De facto vy ho nazývate uznesením, ale de facto je to tá istá sila, ktorú má ústavný zákon, ktorý som navrhoval ja. Alebo ktorú má zmena ústavy, ktorú tiež navrhujete. Čiže ústavný zákon bude posudzovať prácu ústavodarcov, hoci ste ju nazvali uznesením, má tú istú politickú silu. A ako vidíme, má aj veľmi veľký vplyv, lebo robíte zásah do ústavy.

    Chcel som iba povedať, že ak by niekto chcel nájsť miesto, kde by sa rozhodlo o amnestiách tak, že sa zrušiť nebudú, že sa rušiť nebudú, a rozhodli by to ľudia, ktorí nie priamo zodpovedajú občanom, ba vôbec nezodpovedajú za svoju prácu občanom, tak inak by to nikto neurobil. Ak by toto bol váš zámer. Verme, že to nebol váš zámer, že vy nechcete vidieť na konci dňa to, že Ústavný súd plný straníckych nominantov dostane stranícke príkazy a zhodí celú, celé úsilie dlhých desaťročí, na ktorom ste sa napríklad, pani ministerka, aj vy aktívne podieľali. Rovnako musím pripomenúť, že aj pán Bugár vždy hlasoval za zrušenie amnestií, teraz to má všetko vyjsť teda vnivoč? Akousi pascou? Mnohí vo verejnosti o tejto pasci hovoria a sme povinní o nej hovoriť aj my, lebo celý ten postup, to skrátené konanie nabáda k nedôverčivosti, nevidíme dôvod, prečo to takto robíte. Mnohým ľudom to pripadá, že je to marketingová hra a že je to odsunutie zodpovednosti na orgán, ktorý je vzdialený od toho, aby sa zodpovedal občanom.

    Chápem, že odporcovia zrušenia amnestií, ak takí tu stále sedia, a určite tu takí sedia, už nedokážu čeliť verejnosti. Nedokážu prísť domov a nejak vysvetliť, že prečo teda nemá byť odhalené vôbec nič o vražde a únose. Prečo to má byť zakryté stále rúškou amnestie. Chápem, že rátajú, rátajú s tým, že prejdú mesiace, verejnosť hádam stratí pozornosť, ale chcem vám povedať, že zostaňme radšej poctiví. Chcem vás vyzvať všetkých, aj ktorí máte taký odpor k tomu zrušeniu, musíme jedného dňa toto, túto etapu skončiť. Prosím vás, od tej jednej vraždy teraz možno k druhej, lebo teda zomrel Gaulieder, ktorý je postavou, postavou z tej doby, teda tiež jednou veľkou hanbou, lebo on bol poopravený politicky, zatiaľ čo Remiáš fyzicky, a prezident mal byť tiež vlastne kompromitovaný politicky. To všetko boli atentáty na demokraciu. Aj Gauliederova kauza. Dvadsať rokov leží medzi týmito dvomi smrťami. Dvadsať rokov, to bola doba okupácie, to bola doba medzi rokom ’48 - ’68. To je obrovská doba! Tá nová generácia už nástojí, búcha na dvere, a keď jej nedajú demokrati sluchu, tak bude hľadať radikálne a extrémistické riešenia. Z kauzy, z kauzy Remiáš a z kauzy únos prezidentovho syna sa stane silný argument na deštrukciu demokracie. Ak zlyhá táto, toto srdce demokracie, ktoré teraz malo šancu ukázať, že vie vyslať dobrý signál.

    Teraz prenášame to rozhodnutie mimo, mimo parlamentu. Tam má padnúť záverečné slovo. Je to veľká škoda. Slovenský parlament mal na to aj v tomto volebnom období, aby ukončil tieň mečiarizmu. Mohli sme si to naplno pripísať k dobru. Teraz vyzeráme ako alibisti, ktorí proste rozhodovať nedokážu, presunú vec na Ústavný súd, a ak sa nedaj Boh stane, že naozaj tie tlaky mocných ľudí v pozadí, ktorí si neprajú ukončenie Mečiarovej éry z prestížnych, ale aj kriminálnych dôvodov, ak sa stane, že na Ústavnom súde celé úsilie skrachuje, tak výsledkom bude obrovské posilnenie neštandardných síl, bude obrovská frustrácia slušných ľudí, ktorí nebudú vidieť dôvod, načo chodiť voliť taký parlament, ktorý keď má príležitosť urobiť tzv. historické veci, historické zlomy, tak zbabelo si umýva ruky ako Pilát Pontský.

    Dámy a páni, nie iba ja, ale experti, právni odborníci a predovšetkým ctení moji, moje kolegyne a kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO a takisto zo strán SaS, Naša rodina (pozn. red.: správne "SME RODINA") a nezávislí poslanci diskutovali a hľadali aj v tomto ultrakrátkom období pár dní, ako by sme čo najviac pomohli k tomu, aby sa podozrenia zo zlého konca tohoto úsilia predsa len mohli odložiť a mohli by sme zahlasovať za koaličné riešenie. Ja si dovolím tieto návrhy ako pozmeňovacie návrhy predložiť v druhom čítaní. Pani ministerka ich iste už videla, ich podstata je v tom, že snažíme sa pevnejšie zakotviť nepremlčateľnosť, snažíme sa ako-tak udržať štandardnosť tejto veľmi neštandardnej zmeny, snažíme sa vnímať úlohu pána prezidenta v tom celom procese pred Ústavným súdom a tak ďalej. Nebudem v tejto chvíli prednášať tie pozmeňujúce návrhy, lebo na to je iná chvíľa a iný moment. Chcem len ukončiť týmto pozitívnym gestom. My sme napriek tomu, že ste nám dali zlú, zlý časový limit, lebo teda bol to jeden, jeden víkend a pár pracovných dní, my sme predložili už asi pred 4 dňami tú prvú verziu. V podstate sa na nej nič nemení, iba dopracujeme dôvodovú správu, ktorú predložíme, keď bude druhé čítanie, pokiaľ teda k nemu prikročíte.

    Ale znovu opakujem, že premárnenou šancou bolo, že sa nepripravil spoločný návrh opozície, a tá konštruktívna opozícia by nebola proti. Premárnenou šancou bolo, že sa nepostupovalo štandardne a že sa vymyslela marketingová hra, kde akoby primár..., akoby nám všetkým toto prikázal pán premiér. On si urobil televízny prenos a vyhlásil, že otáča, preberá iniciatívu a že on ide zrušiť amnestie. Na konci dňa pravda je taká, že na to je naozaj iba ústavodarné zhromaždenia a zákonodarne zhromaždenie, ktoré, v ktorom sa teraz nachádzame. My nie sme, my nie sme nejaká poisťovňa a takisto nie sme pán Holjenčík, napriek tomu pán premiér siahol k takej marketingovej komunikácii, ktorá teda veľmi nevyzdvihla, že by si vážil ústavodarný zbor a zákonodarný zbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ale viem, taká je tradícia, my sme tu za handry, nie iba tomuto premiérovi, ale každému, a dokedy sa samotní poslanci nebudú zaujímať o zvýšenie svojej váhy a dôstojnosti, dovtedy to ani inak nebude.

    Takisto považujem za premárnenú príležitosť to, že sa alibisticky odsúva to posledné slovo na Ústavný súd, ale je to vaša vôľa a naša povinnosť je povedať, vybrali ste si túto cestu, nesiete za ňu aj politickú zodpovednosť, a pokiaľ teda skončí ako pasca, tak nemôžte sa na nás hnevať, ak to budeme nahlas a verejne hovoriť.

    Ešte raz ďakujem, pani ministerka, že sa zasadzujete za zrušenie Mečiarových amnestií, a takisto ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí to myslia vo vládnej koalícií poctivo a chcú zbaviť Slovensko Mečiarových amnestií.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Budaj, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem 5 faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Budaj, ďakujem vám. Hovorili ste vlastne z duše mojej a za mňa, takže sa uskromním faktickou poznámkou k tomuto bodu. Musím povedať, že keď Sanhedrin, chodiac od Eneáša ku Kaifášovi, nevedel, čo s tým, tak to poslal Pontskému Pilátovi. To, čo teraz robí koalícia, je, že hľadá 90 pontských pilátov. Deväťdesiat tých, ktorí si umyjú ruky nad nehoráznym činom, ktorý bol nezmazateľnou škvrnou našich moderných dejín, a posiela to tam, kde, a teraz nechcem byť zlý, cíti nádej, že sa na tejto hanebnej kauze vytvorí sarkofág ako v Černobyle, že sa raz a navždy pochová pod nepohnuteľnú betónovú platňu a tým sa vec navždy uzavrie.

    Ja mám pocit, že v tomto parlamente zastupujem svojich voličov, keď hovorím o svojich, hovorím o svojich voličoch. A mám pocit, že moji voliči si želajú, aby sme hlasovali za návrh, ktorého som kosignatár a ktorého je predkladateľom je pán poslanec Budaj, lebo to je jasná a priama cesta. To je to biblické áno, áno, nie, nie. Nehľadajme alibistickú výhybku. Nemyslím si, že odo mňa moji voliči čakajú, že budem alibista. Nehľadím na to, koľkí budú hlasovať tak, ako ja, ale ja svoj hlas a čin výhybkára, ja sa nepridám k tejto výhybke, ja svoj hlas tomuto riešeniu neodovzdám, lebo si myslím, že navrhnutý bod programu, ktorý dáva tomuto rozhodujúcemu zákonodarnému orgánu právomoc, tento nemá právo odovzdávať niekomu inému.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem za slovo. Súdruh Budaj, ja sa len čudujem (reakcia z pléna), že tu rozprávate o rovnosti pred zákonom a že vôbec spomínate bývalú totalitu, pretože totalita sa nám tu vracia, za zákon z dielne súdružky Žitňanskej (reakcia z pléna) o stíhaní občanov za jeho zákon, za jeho, za, za názor občanov, za tento zákon by sa nemuseli hanbiť ani komunisti v 50. rokoch a ani KGB a ani NKVD.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • V očakávaní tohto vývoja som sa prihlásil, aby som poďakoval kolegovi Budajovi za to, čo robí, a naozaj je nám všetkým príkladom a dúfam, že sa jeho úsilie aj zúročí. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem. Pán Budaj, ďakujem. A myslím, že toto je presne dôležité opakovať v tejto sále aj počas tejto rozpravy, práve ak ste aj vy použili ten apel na rovnosť pred zákonom. A naozaj prenášanie zodpovednosti, tento argument tu, tu nemôže mať miesto, pretože práve to je, tá rovnosť pred zákonom je to, teda alebo resp. rehabilitácia, že rovnosť pred zákonom tu je pre všetkých, je to, na čo verejnosť túžobne očakáva a sľubuje si od tohto.

    A keď sa bojíme toho, že môže nastať nejaký precedens, tak nebuďme, prosím, takí naivní alebo malomyseľní, veď vždy, keď sa táto udalosť bude skúmať, tak sa budú skúmať aj historické okolnosti, a ak ich niekto nebude chcieť skúmať, tak ten koná alibisticky. A ten si použije tento argument tak či tak, alebo si nájde inú zámienku. Ale ja práve verím, že týmto skutkom, ak my zrušíme amnestie, tak zrehabilitujeme, ako som povedal, práve to zneužívanie práva a práve týmto zrušením sa navždy odkloníme z tej cesty zneužívania práva a už tá situácia naplnenia strachu z precedensu sa nikdy neudeje.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ľudia od nás jednoznačne chcú, aby sme boli jednoznační, a nie som si istá, že či práve návrh zákona, ktorý je predkladaný, tú jednoznačnosť aj potvrdia. Tiež som si neni istá, že či dávať kompetencie súdnej moci, je ten správny postup, ktorý pomôže v danej veci, ktorý pomôže jednoznačne povedať a odsúdiť zločiny, ktoré mnohí sme presvedčení o tom, že sú zločinmi práve štátnej moci. Ak nám ide naozaj všetkým o odsúdenie zneužívania štátnej moci, podľa mňa oveľa jednoduchší, čistejší, priamejší postup by bolo podporiť návrh pána poslanca Budaja, ktorý sa o to nesnaží prvýkrát. Stále neviem pochopiť, prečo tak veľmi bazírujete na zrýchlenom konaní, že čo také, no, ani sme sa to v odôvodnení nedozvedeli, ani vlastne v rozprave pri skrátenom konaní, a prečo tak bazírujete na tom, aby nad všetkým týmto mal potom ešte akoby ochrannú ruku Ústavný súd.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

  • Chcem sa poďakovať a, a pripomenúť len jedno, že, znovu teda pripomenúť, že my sme iba malí robotníci na tejto stavbe. To je stavba, budovanie štátu je stavba, kde, na ktorej budú musieť sa potiť ešte mnohé generácie našich nasledovníkov. Ale občas sa stáva pri každej stavbe, že prídete k nejakému rohu, k nejakému predelu, a toto je jeden taký predel, toto môže byť jeden taký pilier, ak sa nám podarí vyviaznuť pod tohto tieňa mečiarovských čias.

    Ďakujem vám.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Beblavý. Nech sa páči. Aha. Pardon.

    Prepáčte, pán poslanec Beblavý, úplne som opomenula ten fakt, že pani ministerka sa prihlásila, požiadala v rámci rokovacieho poriadku o slovo, ktoré jej teraz udeľujem.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy a páni, tak nejak cítim, že sa chcem aj v tejto rozprave vyjadriť, a javí sa mi, že v nadväznosti na slová, ktoré uviedol pán poslanec Budaj, je to asi najvhodnejšia príležitosť a tým, že predpokladám, že aj argumenty budú veľmi podobné aj v ďalších diskusiách, tak sa pokúsim zareagovať. Najskôr mi dovoľte jednu všeobecnú poznámku a chcem sa, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za prejav, minimálne za tú úvodnú časť prejavy, prejavu, ktorý bol naozaj dôslednou obhajobou liberálnej demokracie, tak som pochopila ten úvod a to, že celú tú tému zasadil do širšej súvislosti. Ja tomu zasadeniu do širších súvislostí rozumiem a rozumiem aj to širšie zasadenie, prečo je dôležité vysporiadavať sa s érou mečiarizmu. Ad jedna pre samozrejmé potrestanie, ale ad dve predovšetkým pre budúcnosť, pretože ak nás niečo ťaží alebo zaťažuje, je, že sme sa nedokázali dôsledne vysporiadať s našou minulosťou, s našou minulosťou prvej Slovenskej republiky, s našou minulosťou komunizmu. A možno aj preto sme spadli do mečiarizmu (povedané so smiechom) a možno tie dôsledky znášame až dodnes. A preto áno, mám za to, že je dôležité vysporiadať sa aj s érou mečiarizmu. Ale to sú tie všeobecnejšie súvislosti.

    Konkrétne, keď hovoríme o Mečiarových amnestiách, tak chcem povedať, že áno, situácia, keď štátna moc pácha zločin voči jednotlivcovi, je odsúdeniahodná situácia, ale je zároveň, je aj situácia, ktorá veľmi jasne predstavuje konanie v rozpore s ústavou, s rozpore s dohovormi, ktorými je naša republika viazaná, pretože keď hovoríme o únose, tak musíme hovoriť o tom, že zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania je absolútny, naša ústava ho pozná, dohovory, s ktorými sme viazaní, ho poznajú a štát sa nemôže alebo nemal by vyvliecť z povinnosti tento skutok vyšetriť a podľa možnosti, samozrejme, aj potrestať.

    Ja som to naschvál teraz uviedla priamo vo vzťahu k čl. 16 ústavy a čl. 3 dohovoru, pretože, pretože, pretože som presvedčená o tom, že aj pokiaľ bude schválená táto právna norma, v parlamente zrušíme Mečiarove amnestie, tak aj pred Ústavným súdom je o čo sa oprieť, pretože tie amnestie bezosporu, preto, pretože porušili práve tieto ľudské práva jednotlivca, ako vy ste to pomenovali, pán Budaj, sú v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu, a preto moja pochybnosť o tom, že spadajú pod tie princípy, ktoré sú nastavené v novele ústavy, tak jak ju predkladáme, tak toto presvedčenie je veľmi silné.

    Ja som v takej zvláštnej pozícii, pretože obhajujem vládny návrh, ktorý je z povahy veci kompromisom, kompromisom, ktorý vláda sa rozhodla ponúknuť Národnej rade ako základ pre to, aby sme vedeli zrušiť Mečiarove amnestie. Hovorím v zvláštnej pozícii preto, pretože viete, že takisto ako moji kolegovia zo strany MOST - HÍD som opakovane hlasovala za zákon, ústavný zákon o zrušení amnestií, ale stojím tu a obhajujeme tento návrh zákona z jednoduchého dôvodu. Povedala som to už dnes a zopakujem to znova. Tá priama cesta, ako hovoril poslanec Osuský, jednoducho ani dnes v tomto pléne nemá 90 hlasov. Jednoducho nemá. A potom stojíme pred otázkou, či si povieme, dobre, tak a potom o pol roku znova a o ďalšieho pol roku znova, alebo či práve v tejto situácii sa nepokúsime nájsť také riešenie, ktoré, ktoré umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Zo všetkých tých dôvodov, ktoré som uviedla, nadväzujúc na to, čo ste hovorili a s čím súhlasím.

    Musím sa dotknúť Ústavného súdu a neskryjem to, pretože mnohokrát som v minulosti jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu kritizovala alebo som mala iný názor na isté právne situácie a rozhodnutia Ústavného súdu, čo nič ale nemení na tom, že zo súčasnej diskusie som frustrovaná a mám teraz pocit aj z pozície ministerky spravodlivosti, že k tomu treba povedať niekoľko, niekoľko slov, pretože obávam sa trošku situácie, keď, nesúhlasiac s niektorými možno aj zásadnými rozhodnutiami Ústavného súdu, chceme spochybňovať inštitúciu ako takú, tak kľúčovú pre fungovanie liberálnej demokracie, pán poslanec Budaj. A priznám sa, že nie, netrúfam si a nedovolila by som si - pri všetkej mojej kritičnosti k jednotlivým rozhodnutiam Ústavného súdu - bohorovne všetkých sudcov Ústavného súdu spláchnuť do jedného vreca a nazvať ich všetkých straníckymi nominantmi, nedovolím si to a podľa mojej mienky nie je to správne. Tých 12 rokov a o tom bude možno alebo mohol by povedať viac pán poslanec Kresák, pretože bol pri tom, keď sa tvorila novela ústavy, tých 12 rokov je tam práve preto, aby boli ústavní sudcovia tak vzdialení od ostatných mocí a aby im to garantovalo tú vzdialenosť a aby im to garantovalo práve tú nezávislosť. 12 rokov - jedno volebné obdobie.

    Môžme si povedať, že či sme už dozreli do toho štádia, či je Slovensko dosť veľké, či vzťahy, priateľstvá a väzby tento nenormatívny systém dominujúci na Slovensku proste dokáže alebo sme dokázali za 25 rokov od ’89. prekonať úctou k písaným pravidlám. Asi nie, ale to je charakteristické pre všetky sféry, pre všetky sféry nášho života. A to, že dnes Ústavný súd možno hodnotovo nereprezentuje plnohodnotne celé toto plénum alebo toto celé plénum nemá tento pocit, tak možno to súvisí aj s tým, že už dvakrát sa nám ako pravici podarilo opustiť svoje miesta a neobsadiť niektoré miesta na Ústavnom súde. To je jednoducho tak. A z tohto pohľadu preto ja sa aj občas vraciam k tomu momentu, keď som tu teda v skrátenom konaní predkladala novelu ústavy na jeseň roku 2011, keď Radičovej vláda nezískala dôveru tohto pléna, pretože áno, aj Ústavný súd by hodnotovo vyváženejšie reprezentoval celé politické spektrum. Ale jednoducho vývoj je taký a bez toho, že by som naozaj sa chcela nekriticky pozerať na Ústavný súd alebo nekriticky hodnotiť pri tom, že si zachovávam a vždy si zachovám to právo mať vlastný názor na jednotlivé rozhodnutia, musím odmietnuť to paušalizovanie, na ktoré sa tak strašne hneváme, keď sa týka nás politikov, nás 150 tu v parlamente, tak musím odmietnuť aj to paušalizovanie voči všetkým sudcom Ústavného súdu. Aj mi to asi dnes patrí k pozícii. Samozrejme, je to vec dôvery a je to vec dôvery aj v Ústavný súd a je to vec dôvery vzájomnej, tak ako som to dnes už povedala, či dokážeme veriť tomu, že právo a spravodlivosť, pretože ja som presvedčená o tom, že tie argumenty sú na strane práva a spravodlivosti a ústavnosti. Keď budeme obhajovať pred Ústavným súdom, verím, že budeme, zrušenie Mečiarových amnestií, takže tie argumenty sú na strane práva, spravodlivosti, opierajúc sa o Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne napríklad o čl. 16, zákazu mučenia a neľudského zaobchádzania. Hovorím to naschvál v tejto rozprave. Snáď na záver k tomu - a oblúkom sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku - veľmi sa mi páčila tá obhajoba liberálnej demokracie, ale k tomu, samozrejme, patrí aj rešpekt k inštitúciám liberálnej demokracie, a teda my demokrati by sme tento základný princíp nemali len tak rúcať.

    Možno ešte jedna poznámka a to súvisí trošku k tej otázke vzťahu Národnej rady a Ústavného súdu, samozrejme, nedokážem to pomenovať tak, ako ste to pomenovali, že ide o prenesenie zodpovednosti, môžme súhlasiť s tým riešením, môžme nesúhlasiť s tým riešením, nedokážem to ale pomenovať tak, že ide o prenesenie zodpovednosti, pretože, priznám sa, že na súčasnej diskusii, ktorú počúvam, ma prekvapuje taký veľmi zjednodušujúci, apriórny pohľad na vzťahy medzi Národnou radou a Ústavným súdom a nad tým, ako keby sme sa teraz väčšinovo prihlásili bez ďalšieho k tomu, že Národná rada môže všetko. Ja som nikdy toho zástancom nebola, vždy som sa hlásila k tomu, že existuje nejaké materiálne jadro ústavy, vždy som sa hlásila k tomu, poďme o tom diskutovať. Nikdy tu nebol nejaký široký priestor v tomto pléne na diskusie tohto typu, tie diskusie medzi právnikmi vždycky prebiehali. Prekvapuje ma, keď napríklad pán poslanec Osuský, ktorý toľké roky zdieľal v jednej strane, komunite názory napríklad s JUDr. Valkom, dnes tak apriórne si dovolí vyhlásiť v zásade, a tak plédovať za to neohrozené postavenie Národnej rady, pretože ja som presvedčená o tom, že, samozrejme, aj Národná rada je viazaná ústavou. A teraz nehovorím o revolúcii, lebo v tom zmysle potom aj Národná rada môže všetko, ale potom už nebudeme hovoriť o liberálnej demokracii.

    Takže opakujem, nemusíte, nemusíte sa cítiť komfortne v tom navrhovanom riešení, ja otvorene hovorím, že je to ponúkaný kompromis na nájdenie zhody na to, aby sme našli 90 hlasov na zrušenie Mečiarových amnestií.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani ministerka, na vyše vystúpenie registrujme päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Cítim sa dotknutý tým, čo pani ministerka hovorila v tom zmysle, že tí, ktorí namietajú to, že má byť odovzdaná právomoc Národnej rady súdu, ktorý obsahuje veľkú časť sudcov, ktorí sú nehodní tohto postavenia v liberálnej demokracii, že vlastne tým bojujú proti liberálnej demokracii. To, samozrejme, nie je pravda. My tu nebojujeme o zdanie liberálnej demokracie, ale o ozajstnú liberálnu demokraciu. To, čo nám pani ministerka tu ponúka, je, samozrejme, len zdanie, pretože liberálna demokracia je garantovaná osobami, ktoré vykonávajú tú demokraciu, nie formálnymi inštitúciami, tak ako to máme my tu dnes. Preto treba odsúdiť to, čo pani ministerka uviedla, že tí, ktorí nechcú odovzdať svoj hlas Ústavnému súdu v takom zložení, v akom ho my teraz máme, že sú snáď nejakým nedemokratickí. Všetci vieme, že súčasný stav je dôsledok toho, že táto vláda tu vládne len na základe toho, že sa skladá zo strán, ktoré sú nedemokratické v tom, že išli proti svojim volebným sľubom. A myslíme si, že od takýchto ľudí my tu nepotrebujeme žiadne poučky o tom, že akí my sme demokrati. Je to vrcholne nesprávne.

    My sme nikdy nehovorili, že všetci sudcovia na Ústavnom súde, že sú nehodní, ale že je ich veľká časť, a takým sudcom my tu svoj mandát odovzdať nemôžeme.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, budem vychádzať zo slovo, ktoré teraz ste aj počas rozpravy hovorili. Ako prvé ste povedali, že amnestie porušili práva jednotlivca, a neviem, či to správne citujem, ale že vlastne boli protiústavné, a potom som mal taký pocit a opravte ma, ak sa mýlim, akoby ste hovorili, že Ústavný súd vďaka ja tomuto vlastne nemá inú možnosť, ako potvrdiť toto zrušenie amnestie. Je teda toto, o čom nás chcete presvedčiť, že nie je tu žiadna obava, že by Ústavný súd mohol rozhodnúť inak, ako len potvrdiť toto zrušenie? Pretože máme tu ďalší ten argument, ktorý vlastne, s ktorým tu aj jednáme, je názory právnej obce, že to neni len nejaké dojmy, ale ktoré hovoria aj v prospech tej prvej varianty pána, pána Budaja.

    Ďalej ste spomenuli, že nesúhlasíte s niektorými rozhodnutiami Ústavného súdu, a povedali ste, že chceme spochybňovať Ústavný súd. Ja by som si dovolil to tvrdenie opraviť, my nechceme spochybňovať Ústavný súd, ale vy sama ste povedali, že nesúhlasíte s niektorými rozhodnutiami Ústavného súdu. A už len keby som len štatisticky, ale ani nemusím len štatisticky, my po prvé nevidíme na to dôvod a po druhé zároveň vidíme tie obavy, že aj toto sa môže stať jedno z tých rozhodnutí, s ktorým potom čo, budeme nesúhlasiť, ale už bude koniec, už sa nebude dať nič urobiť. Čiže aj vaše argumenty hovoria o tom, ako keby potvrdzovali aj tú našu obavu.

    A posledné, čo ste povedali, alebo teda povedali ste toho veľa, na čo chcem reagovať, je práve ten argument 12 rokov. Vidíme, že tento argument nefunguje, dnes sme v tej realite. Vy ste sami povedali, že nevyužila koalícia za vlády pani Ivety Radičovej, a vidíme, že týchto 12 rokov nám nezaručuje vyváženosť Ústavného súdu, tomu dnes čelíme, takže opäť je to argument, ktorý nieže spochybňuje, ale vrhá ten tieň, že ten Ústavný súd nemusí byť tou 100 % zárukou toho, že rozhodne objektívne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím, že problém Ústavného súdu veľmi pekne zhrnul Marián Leško vo svojom komentári, keď hovoril, že zapojenie Ústavného súdu do rozhodovania o ústavnosti prípadného zrušenia Mečiarových amnestií nie je problém systémový a meritórny, ale situačný a faktický. To znamená, že sa ani tak nejedná, či dôverujeme Ústavnému súdu, alebo nie, ale v takom zložení, ako momentálne ten Ústavný súd je, tak nezaručuje to, že o amnestiách bude rozhodovať nestranne.

    A myslím si, že problémom, ktorý ste aj vy kritizovali, je napríklad to, že do, za ústavných sudcov sú navrhovaní aktívni politici. Aktívni politici skrátka nemôžu byť zárukou nestrannosti ústavných sudcov. Naposledy to tak urobila vládna strana SMER. Ako máme, ako máme si byť istí, že ten Ústavný súd bude rozhodovať nestranne, keď jeden zo sudcov, pán Brňák, sa opakovane vyjadril jednak, že právne argumenty ohľadom amnestie, ich prirovnal k vyprážaniu snehových gulí, v roku 2000 sa opakovane vyjadril, že jednoducho amnestie nie je možné zrušiť ani nie je možné zmeniť, to sú jeho presné slová. Čiže bojím sme, že sme rukojemníkmi rozhodovania Ústavného súdu, ústavných sudcov. A v takom zložení, ako je ten Ústavný súd teraz, nemôžeme, nemôžeme si byť istí, že bude rozhodovať nestranne. A takto, že keby ste vy predkladali, vy ste to tak veľmi pekne zhrnuli, žiaľ, na Budajov návrh v tomto pléne neni 90 hlasov. Neni. A basta!

    Je to také, pre mňa je to také smutné, máte úplne pravdu, ale je to pre mňa také smutné, že taká závažná vec ako potrestanie a možnosť potrestania zločinov, ktoré štát páchal na svojich vlastných občanov, kedy ich unášal a vraždil, že je predmetom politikárčenia, mňa to veľmi mrzí.

  • Ďakujem. Pani ministerka, vy ste hovorili, že tento zákon je kompromisom. My by sme boli chceli, aby to bolo kompromisom, ale ono je to kompromisom len koaličných strán, že opozícia bola z toho, z tej prípravy vlastne vylúčená. Povedali ste tiež, že ho berete ako základ pre zrušenie Mečiarových amnestií. Ale ak by ste ho brali ako základ, nemyslím váš osobne, ale koalícia ak by ho brala ako základ, tak by bola ochotná možno prijať aj tie, tie veci, s ktorými sa opozícia nevie stotožniť alebo ktoré nevie prehltnúť. Preto to beriem ako fakt, ako faktický stav, že buď ho prijmeme, alebo neprijmeme. Tunák už asi veľká, veľký priestor na, na nejakú dohodu, obávam sa, že nie je.

    Potom tiež veľká obava vo mne je, že ak prijmeme tento návrh vládnej koalície, môže sa stať presný opak toho, po čom všetci túžime alebo čo by sme veľmi radi dosiahli, to znamená, aby boli potrestané zlodejiny alebo aby bol odsúdený aspoň minimálne ten štátny teror. Ale viete, že ak prijmeme vašu novelu a zmenu ústavy, ak prijmeme váš pohľad na vec, tak potom sa môže naozaj stať, že to zablokovanie bude úplne trvalé, kdežto pán poslanec Budaj bude môcť tento návrh zákona predkladať neustále, stále dookola. A môžeme potom už len dúfať, že by sa niekedy našla aj vládna väčšina alebo celkovo v parlamente väčšina, ktorá by bola ochotná odsúdiť tento štátny teror.

    A ešte posledné, viete, častokrát aj vy, keď ste boli v opozícii, sme boli konfrontovaní najmä zo strany SMER-u s tým, že ústavu podávať v skrátenom konaní alebo že poslanci si dovoľujú podávať ústavu, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že si rozumieme v otázke pohľadu na demokraciu, ja by som ani to nenazval liberálnu demokraciu, ale jednoducho demokraciu. A som rád, že je vo vás ochrankyňa a obrankyňa takejto demokracie. Ale k tomu, čo ste povedali, pár poznámok.

    Ak som povedal, že Ústavný súd je zložený zo straníckych nominantov, to predsa nebola nejaká urážka, to bolo konštatovanie toho, jak sa kreuje, a vy ste potvrdila, že mám pravdu tým, že ste si posťažovala, že počas vlády Ivety Radičovej pravica zanedbala možnosť kreovať svojich straníckych nominantov, preto je súčasný Ústavný súd nerovnovážny a je prakticky nominovaný stranami, ktoré som vymenoval, ktoré odjakživa mali negatívny vzťah k zrušeniu Mečiarových amnestií a nepočul som od nich, žeby v tomto urobili nejakú konverziu. Ja som nehovoril teda o nedôvere apriori ku Ústavnému súdu ako k inštitúcii, preboha, to mi iste nemôžte vkladať do úst, ale o nedôvere ku konaniu, kedy od..., prenášate z tohoto ústavodarného zhromaždenia kontrolu na takto vykreovaný Ústavný súd, ktorý nepochybne je vytváraný straníckymi nominantami, lebo taký máme demokratický mechanizmus.

    Cítim, no poznámka k tomu, že materiálne jadro ústavy, vy sama ste priznala, že o tom ani nezačala v tejto sále diskusia. Nezačala, nikdy nezačala, zbytočne to zalievať pánovi Osuskému, ak spomenie, že žiadne materiálne jadro nie je, lebo nie je. Verím, že vy ste o ňom uvažovala, ale nie je.

    A ešte k tomu komfortnému pocitu no, cením si naozaj na tom vašom prejave otvorenosť férovosť, komfortný pocit...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani ministerka chce reagovať na svoje vystúpenie?

    Nech sa páči, poprosím zapnúť pani ministerku.

  • Ďakujem veľmi pekne aj za komentáre. Snáď ma napadá k tomu len jedna poznámka. Za tých skoro 20 rokov boli 8-krát predložené, bolo 8-krát predložený zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, 8-krát neprešiel.

    V niečom to bola taká jednoduchá situácia, človek vedel, že sa môže postaviť za správnu vec spôsobom, ktorý, s ktorým je viac-menej spokojný, lebo zas netvárme sa, aj to je neštandardné riešenie, ten ústavný zákon samotný, to netvárme sa, že to je štandardné riešenie, ale bolo to politicky čisté. Človek vedel, že to neprejde, nebude musieť robiť žiadne kompromisy, je to v skutočnosti politicky veľmi pohodlná situácia. Toto nie je politicky pohodlná situácia, pravdepodobne pre nikoho v tomto, v tejto sále momentálne a každý budeme musieť urobiť rozhodnutie, či za kompromis, alebo možno za to, že o pol roka tu bude znova možno politicky komfortná situácia, pohodlná situácia.

    Ďakujem pekne.

  • V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie podpredsedníčka Národnej rady pani Lucia Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na to, čo teraz povedala pani ministerka, a síce že to nie je politicky pohodlná situácia. Nie je to politicky pohodlná situácia, tak ako možno pre tú slušnejšiu časť koalície, tak ani pre tú zodpovednú časť opozície to vôbec nie je politicky pohodlná situácia, a preto tu aj ja dnes stojím sama za seba a nie za klub, nieže by som sa chcela nejakým spôsobom dištancovať od kolegov, to ani náhodou, ale myslím že ešte nepadlo jednoznačné stanovisko o relevantnej časti opozície k tomu, ako sa k vládnemu návrhu zákona o zrušení Mečiarových amnestií vôbec postavíme.

    Pani Remišová pred chvíľou povedala, že je jej veľmi ľúto, že amnestie sú predmetom politikárčenia. Oni nie sú len predmetom politikárčenia, amnestie, zrušenie amnestií sa v tejto chvíli podľa mňa vstupom Roberta Fica do celej tej záležitosti stali kampaňou, politickou kampaňou a politickou kampaňou Roberta Fica a jeho SMER-u, ktorému klesajú preferencie, pretože, a to si povedzme na rovinu, tam vonku sú občania a nie je ich málo, dve tretiny občanov si želajú zrušenie Mečiarových amnestií. Je úplne jedno, čím to je spôsobené, či neutíchajúcou snahou pána poslanca Budaja alebo či tým, že sme viacerí videli film Únos, je jedno čím je to spôsobené, ale je to tak. A toto je jediný, jediný dôvod, prečo Robert Fico sa dnes tvári, že chce zrušiť Mečiarove amnestie.

    Je normálne, aby sa spamätal po desiatich rokoch? Je to normálne? Je normálne, aby pred desiatimi rokmi ten istý Robert Fico, ten istý doktor práv Robert Fico tvrdil, že amnestie sú nezrušiteľné, a dnes sám predkladal návrh na ich zrušenie? Čo sa stalo, čo sa medzi tým stalo? A tiež sa netvárme, a to by som poprosila aj, aj, aj pani ministerku, aj ďalšiu časť teda koalície, že oni chcú zrušiť Mečiarove amnestie, pretože bez toho, aby do toho vstúpil takýmto spôsobom Robert Fico, ktorý si len zachraňuje svoje klesajúce preferencie, a je to čiste populistický krok, tak sa netvárme, že vám by sa podarilo akýmkoľvek spôsobom ho prinútiť, aby Mečiarove amnestie zrušil, aby za to zahlasoval.

    Veď len celkom nedávno sme na našej schôdzi mali návrh pána poslanca Budaja, jeho návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré vládna koalícia odmietla, a namiesto toho sme dostali pred seba pamflet, návrh uznesenia, v ktorom sme mohli akurát tak morálne odsúdiť Mečiarove amnestie. Po 17 rokoch, odkedy tento štát vraždil a unášal, sme my dostali pred seba návrh uznesenia od, od, od koalície, že budeme morálne odsudzovať Mečiarove amnestie! A zrazu, zrazu prídu s akože serióznym návrhom a tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Sama za seba hovorím, že toto je, slušne povedané, jeden veľký oklam, veľký oklam a nesúvisí vôbec s nami, nesúvisí ani s nimi v tej vládnej koalícii. Súvisí jedine s tým, že to chcú dve tretiny občanov a Ficovi klesajú preferencie. Preto všetci nadšenci tento Ficovej snahy zrušiť amnestie by si mali uvedomiť, že to bolo len celkom nedávno, čo sme prijali to uznesenie a len morálne odsudzovali amnestie, a že je to čistý populizmus. Chytanie si voličov kvôli klesajúcej podpore, Fico je v kampani a potrebuje vstúpiť do dejín, on ako tvár, že on jediný dal návrh, jeho návrh bol úspešný a Mečiarove amnestie sa zrušili. A my, my sme tu v úlohe štatistov a bude len na nás, na štatistoch, ako sa jednotliví štatisti k tomuto postavia.

    Ja vnímam také tri možné scenáre vývoja toho, čo, predpokladám, bude schválené v tejto rokovacej sále. Po prvé, ak aj sa zrušia Mečiarove amnestie a ak aj do šesťdesiatich dní Ústavný súd nerozhodne, čo považujem za úplne inak absurdné, ale dobre, ak by sa tak stalo, že by nerozhodol a že by platilo to, na čom by sa uzniesla Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor, tak neverím tomu, že by Mečiar a Lexa, o ktorých v prvom rade, keď hovoríme o zrušení Mečiarových amnestií, ide, neverím tomu, že skončia tam, kde patria obidvaja. Mečiar zostarne šťastne v Elektre a Lexa pri svojich arabských plnokrvníkoch v Pezinku.

    Po druhé, po druhé. Neexistuje snáď vo vyspelých krajinách zákonodarný zbor s takými kompetenciami, ako máme my, ktorý by sa úplne dobrovoľne oddal rozhodnutiu Ústavného súdu. A teraz ako inštitúcii, keď hovorím tieto vety, myslím inštitúcie nezávisle od toho, aké je zloženie Ústavného súdu. Jednoducho žiaden zákonodarný zbor by takéto niečo predsa dobrovoľne nemal urobiť, keď je pri zmysloch.

    Po tretie. Po tretie reálne hrozí, k tomu sa ešte dostanem, lebo to súvisí s tými podmienkami opozície, reálne hrozí, že ak by aj sa zrušili Mečiarove amnestie a Kováčove milosti, tak sa môže reálne stať, že jediný potrestaný v celej tejto kauze by bol nakoniec ten, čo bol unesený, Michal Kováč mladší. Pretože sa pozrite, kto všetko bol omilostený v kauze Technopol, a veď sa, veď predsa veľmi dobre vieme, že, že kto je pán Kočner, niektorí o ňom tušíte menej, niektorí viacej, ale ja si živo neviem predstaviť situáciu, že tento informátor, tento nohsled, nohsled premiéra Fica a SMER-u, ktorý chodí na Generálnu prokuratúru ako na hodiny klavíra, že tento človek, ak by mal možnosť svedčiť, tak by neuzavrel dohodu. On by tu dohodu uzavrel, stal by sa z neho korunný svedok a začal by prskať síru. Teraz na koho by prskal asi tak síru? No pri kauze únosu by to pravdepodobne bol Svěchota, pretože ten je mŕtvy, ten sa už brániť nebude, takže to si viem, to si viem živo predstaviť, ako všetky tie nitky toho štátom organizovaného únosu by skončili na Svěchotovi, ktorý, ktorý je mŕtvy, a v kauze Technopol by sme sa pravdepodobne dozvedeli ešte veci, o ktorých sme nečítali, o ktorých sme nevedeli a ktoré by vyústili v to, že jediný skutočne vinný, ktorý si zaslúži byť teda potrestaný, by bol Michal Kováč mladší, a tam by celkom reálne hrozilo, že by skončil v base on.

    Takže toto sú také tri scenáre, z toho mi, samozrejme, najviac ako najpravdepodobnejší scenár vyplýva to, že na tom Ústavnom súde to zastavia, pretože ja som sa o tom bavila aj s pánom Bugárom, a jednoducho ten pomer nie je taký, kolegovia, ako my si myslíme, že šesť sudcov na štyroch, nie je tak, je to šesť plus jeden plus traja. Ten jeden je ešte veľmi otázny a potrebujú sedem sudcov, aby to jednoducho bolo zastavené. Takže ja, ja predpokladám, že keďže, tak ako hovoril pán Budaj, je tu veľmi veľa ešte preživších, ktorým záleží na tom, aby sa v skutočnosti neriešili Mečiarove amnestie, myslím, že vyvinú teraz všetko úsilie na to, aby toho jedného nalomeného sudcu na Ústavnom súde zlomili už úplne, a potom to skončí tak, ako si, myslím, aj väčšina z nás myslí.

    Ja keď som absolvovala tie poslanecké grémiá k tejto veci, tak jedno tam bolo naozaj do očí bijúce, že vládna koalícia to nechce schváliť, zrušenie Mečiarových amnestií, nechcú schváliť s fašistami, boja sa toho. Boja sa toho, asi ako by to vyzeralo možno aj mediálne, boja sa toho, že keby to buchlo, tak, tak príliš málo ľudí by bolo ako keby zašpinených, bola by to príliš malá kolektívna vina, takto by som to povedala, že oni potrebujú naše hlasy, tých štatistov, aby keď to bude nakoniec zastavené na tom Ústavnom súde, tak aby, samozrejme, sa to rozložilo, tá kolektívna vina, a hlavne, a to v prvom rade, to je, to je ten môj úvod, že my sa, keď to podporíme, tak sa všetci podpíšeme pod to, že tvárou zrušenie Mečiarových amnestií nebude pán Budaj, to nebudeme ani, ani my, neviem, koľkí proste za to, za to chcú s čistým svedomím zahlasovať, ale to bude ten Fico. On to bude. A či už budú predčasné voľby alebo či to budú voľby v roku 2020, toto bude hlavný motív jeho kampane, s týmto pôjde proste do odboja a dve tretiny občanov, to, to nie je málo, si myslím.

    Ja som teda povedala, že, budem hovoriť sama za seba... Aha, ešte sa chcem pristaviť pri tom, že my sme dali predsa päť podmienok, vážení kolegovia a kolegyne, my, my v tých, v tom úvode, keď sme ako s čistým, úplne s čistým štítom do toho išli, že teda vieme si predstaviť tú podporu, ale tu máte päť pripomienok. Nuž vyzerá to tak, že akceptované budú iba dve, tá jedna je nelegislatívna, to znamená, to je to, že, že pred Ústavným súdom budú Národnú radu zastupovať pán Kresák, a dohodnutý bol, myslím, pán Kubina. A druhá vec je tá premlčateľnosť, hej, to sú jediné dve veci, o ktorých akože budeme rokovať. Dobre, zajtra je ešte nejaká koaličná rada, možno sa ešte niekam posunieme, ale príliš ďaleko nie, tak ako som to vybadala. Takže pre mňa osobne je to málo. Proste tak, to, to už naozaj budeme štatisti, keď si povieme, že päť podmienok, a teraz oni povedia, že nie päť, dve a my si povieme, že aj tak dobre, a zahlasujeme. Ja si myslím, že ľudia tam vonku nie sú padnutí na hlavu a dá sa to odkomunikovať a sama za seba hovorím, že ja mám problém za to hlasovať. Mám obrovský problém, pretože ja mám úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, ale nielen na papieri, ja mám úprimnú snahu potrestať tých, ktorí za to potrestaní majú byť, lebo majú na rukách krv a majú na svedomí únos a ja chcem byť tým, ktorý sa podpíše pod skutočné zrušenie Mečiarových amnestií a nechcem byť hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií, lebo keď to raz na tom Ústavnom súde... (reakcia z pléna) pochovajú, presne, tak to bude pochované navždy a to si musíme uvedomiť.

    A teraz by som sa nakrátko ešte chcela vyjadriť k tomu, aha, že, že naozaj myslieť si, že, že Ústavný súd, teraz nie ako inštitúcia, ale Ústavný súd teraz v tomto momente, keď všetci vieme, aké je jeho zloženie, pod vedením pani Macejkovej a s ústavnými sudcami, ako je pán Brňák, ktorý naozaj pred časom povedal to, čo hovorila Veronika Remišová, že on nepozná právny dôvod, právny argument, ktorý by bol v prospech zrušenia Mečiarových amnestií, a že akékoľvek hľadanie takéhoto právneho argumentu je len pokus o vyprážanie snehovej gule, tak si skutočne neviem predstaviť ako, kto, kto si môže myslieť, kto môže byť tak naivný, že by si, že by si myslel, že by takýto človek dokázal skutočne nepredpojato sa vysporiadať s tým, čo mu skončí na stole, hej. Keď budú vlastne, keď my vydáme napospas rozhodnutie zákonodarného zboru právnikom typu pán Brňák. No tak sme teda dopadli, to teraz skutočne, to sme dopadli! A preto ja nejdem spochybňovať Ústavný súd ako inštitúciu, ale, ale skutočne ho musíme brať, že je to Ústavný súd proste s nejakými podmienkami a s nejakými sudcami, ktorí sú navolení, a to je už úplne jedno, že akým spôsobom vznikla tá nevyváženosť, o tom sa tu nebavíme, to už nie je relevantné. On je taký, aký je, a taký, aký je, bude mať v rukách možnosť posúdiť to, čo tu dnes odhlasujeme.

    A posledná vec, ja sa ešte pristavím pri tej snehovej gule, viete, že, že pred tými rokmi, keď to vyhlásil pán Brňák, tak hovoril o tej, vyprážaní teda snehovej gule a dnes už sú reštaurácie, ktoré ponúkajú ako dezert vyprážanú zmrzlinu, hej. Takže pri trochu vôle sa podľa mňa dať vypražiť dnes už takmer, takmer všetko. Ale skutočne si nemyslím, že pán Brňák s pani Macejkovou a s ďalšími by sa snažili vyprážať tú snehovú guľu a takýmto spôsobom sa s tým, sa s tým vysporiadať.

    Takže toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Šesť, sedem faktických poznámok na podpredsedníčku.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka hovorila o štatistoch, o scenároch. No áno, my sme vo verzii toho, čo sme podpísali kolegovi Budajovi, mali byť hercami v dráme, ktorá mala a mohla mať, keď nie teraz, tak o polroka, a keď nie o polroka, o poldruha roka, ale raz jasne dobrý koniec.

    Teraz sa dostávame ani nie tak do pozície štatistov, ale dokonca len do pozície tých, ktorí stavajú kulisy. My sme kulisáci v tom, kde sme mali byť herci, a to, že sme tú hru mali hrať, je dané tým, že sme volení zástupcovia občanov a že ich máme reprezentovať. Stavať kulisy je nedôstojné, stavať ich nebudem. Bola tu reč o politickej pohodlnosti. No možno, že je to pre niekoho politicky nepohodlné. Ja som asi šťastný človek, ktorý na tomto kresle nevisí a nemusí tu už nikdy byť, zriedka som sa sem dostal z voliteľných miest, zväčša naopak, ale jednoducho nemyslím si, že som politicky v nepohodlnej pozícii. Ja som politicky v pohodlnej pozícii, ja budem hlasovať tak, ako som hlasoval predtým, ako by som hlasoval kedykoľvek potom. Mám to veľmi jednoduché, ako hovorí pani ministerka, apriórne, áno mám to apriórne, nemám rád vydieranie. Raz som ho tu, jednoho 11. októbra, v deň svojich narodením, zažil, keď ma vlastní politickí priatelia a spojenci vydierali, a ja som necúvol, lebo som apriórny asi. Takže ani teraz necúvnem, pretože niet z čoho cúvať, áno má byť áno a nie má byť nie.

  • Pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie a musím povedať, že máte plnú pravdu. Robert Fico tu v tejto Národnej rade za tejto vlády v tomto volebnom období predložil jeden zdrap papiera, ktorým chcel riešiť Mečiarove amnestie. Bolo mi smutné a aj vtedy som sa vyjadril, že ho predkladala ministerka spravodlivosti. Dnes, keď vláda predkladá strašne zložitý mechanizmus, kde chce zbaviť systémovo kompetencie parlamentu a chce ho predniesť na Ústavný súd, pri všetkej dobrej počestnosti musím povedať, že Robertovi Ficovi tento úmysel vyriešiť problém Mečiarových amnestií nie je možné uveriť.

    Áno, kolega Osuský má pravdu. Áno má byť áno a nie má byť nie. A my tu nemáme hrať nejakú hru. Úprimné z našej strany bolo aj v tomto volebnom období, že tento návrh z dielne pána Budaja, ktorý sme viacerí podporili, teraz bol druhýkrát, teda opakovane predložený. Nie je to z našej strany hra, a preto ja si myslím, že ani zmena ústavy, ani organizácia, organizáciu činnosti Ústavného súdu nemá sa čo meniť, a keď chcú zmeniť, tak nech to urobia. Nech to urobia s kotlebovcami, vládna koalícia, a nech sa vyfarbia, keď Ústavný súd rozhodne.

    Ale v každom prípade musí to byť tlak od nás z opozície, z laickej aj odbornej verejnosti na to, aby tu niečo sa pohlo, a vláda hľadá komplikovaným mechanizmom len výhovorku.

  • Ďakujem. Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke za toto vystúpenie. Rád by som reagoval na jednu myšlienku z neho a to je tá, kde sa pýtala, že čo vlastne spôsobilo to, že Robert Fico teraz odrazu je - údajne - za zrušenie Mečiarových amnestií. No okrem toho, čo pani podpredsedníčka už uviedla, že je to zväčšujúci sa tlak verejnosti naňho, je tu aj príležitosť a tá príležitosť spočíva v tom, že keby tak urobil Robert Fico predtým, nebol by uveriteľný. Ale teraz, teraz má na to ľudí svojich vo svojej vláde, ktorí mu zabezpečujú uveriteľnosť, ktorí vymýšľajú návrhy, ktoré sú, by som povedal, prinajlepšom taká jemná finta, akoby sa nás pýtali, že či náhodou nie sme padnutí na hlavu, a pritom to prednášajú ľudia, ktorí majú nejaké zvyšky uveriteľnosti v tomto odbore. Čiže toto sa stalo teraz, a preto musíme bez ohľadu na to, aké sú tu názory pre a proti, musíme tento návrh jednoducho odmietnuť, pretože nie je takisto ako táto vláda, nie je reálny, je len zástierkou.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, v tom vystúpení to bolo výstižné. Aj celá charakteristika situácie, aj to slovo oklam.

    Máte absolútnu pravdu, že premiér Fico chcel prebrať iniciatívu a získať na tom politické body. To by mi nevadilo, pretože ten účel, že by sa to, že by sa tie Mečiarove amnestie zrušili, to by som, to by som ja vedel prežiť a s tým by som vedel žiť. Čo tam ja vidím práve to ďalšie, čo ste pomenovali. Tie riziká toho celého až do možno neúspešného konca a úplne zhatenia všetkých možností. Či už je to tým, že vznikajú nebezpečné precedensy tvorby nových ústavných nariadení a dávanie, dávanie Ústavnému súdu nadradenosť nad, nad Národnou radou.

    To sú podľa mňa tie práve tie veľké nebezpečenstvá a ja som tieto dve otázky položil aj pani ministerke a neodpovedala na ňu. Radšej, radšej nepovedala. Tomu sa vyhla.

  • Páči sa mi, že zase v tejto sále všetci rečníci, napríklad pani Ďuriš Nicholsonová aj pani ministerka sme sa zhodli, že sa v tom necítime komfortne. Šarmantné bolo tiež to, že pani ministerka naznačila, citujem teraz, že "v tejto sále", čím jemne poukázala na to, že niekde mimo tejto sály sa niekto cíti komfortne a...

  • Reakcia z pléna.

  • To ste povedala. V tejto sále sa necítite....

  • Reakcia z pléna.

  • Pozrite si to. Ale veď dobre.

  • Reakcia z pléna.

  • V tejto sále. Tak ja len hovorím, že mimo tejto sály sa možno niekto cíti veľmi komfortne. Z toho, na čo upozorňuje pani Ďuriš Nicholsonová, a že totiž parlament má pod tlakom vlády, ktorá, ktorá tu má silnú vládnu väčšinu medzi poslancami, má odovzdať nejakú kompetenciu. Má odovzdať kompetenciu vo veci veľmi závažnej, veľmi historickej, ako zdôrazňujú aj mnohí predkladatelia, prelomovej. Preto úplne chápem tón aj spôsob, akým, akým hovorila pani podpredsedníčka parlamentu, predsa však vsádzam na to, že aj v koalícii zvažujú dôsledky zmarenia tohoto celého úsilia a že nakoniec sa priklonia k tomu, že amnestie zrušené budú.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke, že veľmi výstižne zhrnula situáciu, v ktorej sa všetci nachádzame. Áno, je to veľmi nekomfortná situácia, ale možno som naivná, a keby som vedela, že tie amnestie skutočne zrušené budú, tak asi by mi nevadilo byť ani v úlohe štatistu, ani v úlohe kulisára, čo nie je moc pekná úloha, ale nevadilo by mi to a asi by mi nevadilo ani to, že nech sa páči, ak sa tvárou amnestií stane pán Fico a amnestie budú zrušené a vinníci budú potrestaní, tak ten cieľ je tak veľký, že ani to by mi nevadilo. Žiaľ, takú istotu teraz nemám, a naozaj tak ako tie pochybnosti zhrnula aj pani podpredsedníčka, s nimi v tomto momente asi zápasíme všetci a rozhodujeme sa, či dať tú dôveru, lebo áno, je to o dôvere, keby možno predkladala návrh pani ministerka, tak tú dôveru by sme mali väčšiu, lebo jej postoj bol konzistentný za celé tie roky. Keď sa pozrieme na stranu SMER, tak tam tiež bol postoj konzistentný, akurát opačný, tak áno, s týmito pochybnosťami teraz zápasíme všetci a tie dilemy, ktoré musíme riešiť, nie sú ľahké. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Lucia, ja chcem len potvrdiť tvoje slová a povedať ti, že teda nie si v tom ani náhodou sama. Takisto teda si myslím, že, po dlhších diskusiách je mi jasné, že nemáme jednotné stanovisko, a najmä ho nemáme preto, pretože tí, ktorí sme boli na tej diskusii s ústavnými právnikmi, odchádzali sme - a nielen my, ale, myslím, že aj kolegovia z klubu OĽaNO - odchádzali sme s..., so..., s..., ja osobne so stopercentným pocitom, že je v tom nejaká habaďúra, že ten, že ten vládny návrh v podstate vznikol iba preto, aby boli Mečiarove amnestie navždy pochované. A potom je veľmi ťažko im za to hlasovať, aj keď je tu možno nejaká malá nádej, že budú, budú zrušené, lebo. lebo, samozrejme je tu obava, že namiesto toho, aby sme ich pomohli zrušiť, ich navždy, navždy pochováme. Jednoducho neveríme vládnemu návrhu, veríme návrhu pána Budaja, ktorý konzistentne už dlhé roky presadzuje to isté. Na druhej strane je tu pán Fico a jeho náhla zmena a záchvat svedomia, nech sa na mňa národ nehnevá, nemôžem, veľmi ťažko sa mi tomu verí a ešte menej dôvery mám vďaka tomu vydieraniu, keď mi vravia, no ak chcete zrušiť amnestie, musíte s nami súhlasiť. Návrh pána Budaja tu bol prvý. Niekoľkokrát. Prečo, prečo jednoducho nesúhlasí koalícia s návrhom pána Budaja, ak to chce zrušiť? Pretože je tu rozdiel vo výsledku. Vo výsledku, ak nebude schválený ná..., ak bude schválený návrh pána Budaja, tak sa jednoducho amnestie zrušia. Ale v prípade, ak bude koaličný návrh schválený, môže sa stať, že budú amnestie navždy, navždy pochované.

    Takže obávam sa, že Fico nechce zrušiť amnestie, len chce mať pod, pod kontrolou proces, aby sa mohol spolupodieľať na ich pochovaní. A chcem povedať, že komfortne sa cítim pri Budajovom návrhu a veľmi nekomfortne pri koaličnom.

  • Reagovať bude pani podpredsedníčka Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem všetkým za vaše faktické poznámky. No ja rozmýšľam stále, že, že koľko to budeme ťahať, túto rozpravu. O 17.00 hod., asi hlasovať nebudeme, asi zajtra o 11.00 hod. Dlhšie to nevydržíme. Lebo to si povedzme na rovinu, že o tých amnestiách už bolo povedané všetko a nebude nás veľmi baviť tu verklíkovať prakticky stále to isté, čo bolo omieľané 17 rokov pomaly. Takže predpokladám, že zajtra o tej 11.00 hod. sa k tomu budeme musieť nejako postaviť, a všetkým, ktorí teraz odhalili, že aj oni sú zmietaní istými pochybnosťami, vám, nám želám, aby sme sa s nimi vysporiadali tak, aby sme zajtra o tej 11.00 hod. mohli hlasovať v súlade s našim vedomím a svedomím.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu na zrušenie amnestií.

    Za ostatných 25 rokov od založenia republiky, dokonca aj pre ľudí ako ja, ktorí sa vždy zaujímali o veci verejné, nie je nejak veľa chvíľ, kedy si presne pamätám, kde som bol a čo som robil, keď sa niečo stalo, ale tak, ako si mnohí Američania dodnes pamätajú staršieho veku, kde boli, keď sa dozvedeli o atentáte na prezidenta Kennedyho, ktorým skončila určitá éra, tak ja si veľmi presne pamätám, kde som bol, keď som počul o únose Michala Kováča mladšieho, hoci som mal vtedy len 18 rokov. A myslím, že nám, ktorí sme to vtedy počuli, bolo už vtedy jasné, že sa stalo niečo, čo bude na dlho ovplyvňovať naše spoločné spolužitie v Slovenskej republike, a že sa tak tento akt veľmi rýchlo stal symbolom nielen mečiarovskej éry, ale celých 90. rokov a ich spôsobu spravovania našej republiky, z ktorého sme sa potom veľmi ťažko a veľmi tvrdo dostávali. Preto pre ľudí, ktorí majú túto istú skúsenosť a spomienku, hlasovať za zrušenie týchto amnestií bolo vždy pomerne jednoduchým rozhodnutím a ja, odkedy som poslancom tohto parlamentu, som vždy bez väčšieho váhania alebo akéhokoľvek váhania za tie návrhy hlasovať mohol a dnes je tu ale otázka, ktorú otvára moja predrečníčka pani Nicholsonová, že či prvýkrát nehlasovať za zrušenie amnestií.

    Chcem povedať, že jedna z vecí, ktoré tu zatiaľ nezaznela v tej rozprave, je, že prečo sme dnes svedkom takého vzopätia verejnej mienky o otázke zrušenia amnestií. Je to naozaj dnes už takmer 22 rokov, odkedy amne..., odkedy teda bol Michal Kováč mladší unesený, je to 19 rokov, odkedy boli amnestie vydané, je to 17, 17 rokov od pokusu ich zrušiť prvýkrát. Ľudia umierajú, filmy prichádzajú, ale ja si nemyslím, že to dáva v skutočnosti odpoveď na to, prečo to vzbudilo a vzbudzuje tak silnú verejnú reakciu ako máločo za ostatné roky. Myslím si, že tá odpoveď je v tom, že je v skutočnosti nie v roku ’95 ani v roku ’98, tá odpoveď je dnes. A tá odpoveď vychádza z toho, že táto spoločnosť sa nachádza v takom politickom marazme a v takej beznádeji z hľadiska viery v právny štát, rovnosť pred zákonom a spravodlivosť, že táto kauza a možnosť jej čo i len symbolického riešenia sa pre mnohých ľudí stala symbolom toho, či je táto spoločnosť schopná sa aspoň čiastočne a niekedy vyrovnať s najväčšími tieňmi svojej minulosti. Myslím si, že najmä mladí ľudia, ktorí mnohí ani neboli vôbec na svete, keď Michal Kováč bol unášaný, v skutočnosti neriešia Michala Kováča mladšieho, riešia to, či ešte môžu mať vieru, že v tejto spoločnosti sa vôbec niekedy podarí vyriešiť akýkoľvek trestný čin zneužívania štátu, či sa podarí vôbec riešiť únos štátu, ktorého sme v nejakej miere svedkom aj dnes.

    Prečo to spomínam teraz. Z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že vládna koalícia nám predkladá návrh zákona, ktorý, ako všetci vieme, a bolo to tu stokrát povedané, hovorí, že parlament síce môže zrušiť amnestie, ale následne musí toto zrušenie posúdiť Ústavný súd.

    Z hľadiska toho, o čom som hovoril, má tento návrh dve zásadné riziká. Jedno to riziko spočíva v tom, že ak amnestie nebudú zrušené rozhodnutím Ústavného súdu, tak táto posledná nádej, táto emócia, táto vlna, ktorej sme svedkami, sa preleje do niečoho, čo dnes nikto nevie predvídať. Dnes naozaj nie je možné predvídať, čo si všetci tí ľudia, ktorí dnes v tomto vidia jednu z posledných nádejí na začiatok etablovania spravodlivosti, pomyslia, keď to, čo pokladajú za dnešný systém, nakoniec udupe aj túto symbolickú, malú a poslednú nádej na budovanie právneho štátu.

    Ale to riziko, ktoré tu ešte je druhé, je, že tým, že vládny návrh do toho zaťahuje Ústavný súd, ak Ústavný súd rozhodne o tom, že amnestie nemožno zrušiť, tak zničí akúkoľvek autoritu tejto inštitúcie a celého súdneho systému v očiach veľkého množstva ľudí na Slovensku a tým ešte viac podkope akúkoľvek dôveru v právny štát alebo fungovanie štandardných, mainstreamových inštitúcií tohto štátu. Dnes je také módne hovoriť, že čokoľvek zlého sa deje vo vzťahu k právnemu štátu, demokracii, tým mainstreamovým, štandardným stranám a všetkému tomu, pomáha kotlebovskej strane, ja neviem, ale viem, že to obrovské sklamanie a tá obrovská negatívna energia a najmä tá strata posledných zvyškov dôvery v systém môže podporiť len niekoho, kto je proti systému absolútne. A toto je obrovské riziko, ktoré na seba zobrala vládna koalícia tým, že nám sem predostrela tento návrh, zobral ho na seba predseda vlády, zobrali ho na seba všetci členovia vlády, zobrali ho na seba predsedovia koaličných strán a zobrala si ho na seba aj ty, pani ministerka, a teraz otázka je prečo.

    Z môjho pohľadu tu dnes často riešime úmysly a vôľu. Viacero kolegov už odôvodnilo to, že prečo majú buď pochybnosti, alebo dokonca nebudú hlasovať za tento návrh, tým, že nemajú žiadnu dôveru v dobrý úmysel alebo poctivý úmysel Roberta Fica zrušiť amnestie. Hoci im rozumiem a z hľadiska, a absolútne s nimi súhlasím z hľadiska posudzovania úmyslov Roberta Fica, dovolím si zároveň nesúhlasiť, pretože to je podľa môjho názoru úplne nepodstatné. To, že Robert Fico nechce úprimne zrušiť amnestie, je podľa mňa každému zjavné a dokonca si myslím, že v zásade, pokiaľ by mohol alebo mal by väčší priestor, urobil by to aj on, však určite by nechcel po 17 rokoch tvrdiť, že na ceste do Damašku stretol a urobil nejakú konverziu. Myslím si, že keby mohol, sám by povedal, že, samozrejme, že to robím, ako aj pani podpredsedníčka Nicholsonová správne povedala, kvôli verejnej mienke, je to tlak, ľudia to chcú, ja som politik, ktorý reaguje na verejnú mienku, preto som to predložil. Preto úmysly z môjho pohľadu dôležité nie sú. Dôležitý je, aký bude výsledok. A tu musím povedať, že hoci nebudem v niektorých veciach súhlasiť s opozičnými kolegami, nebudem môcť súhlasiť ani s pani ministerkou.

    Čo mám konkrétne na mysli, je, že podľa môjho názoru má Lucia Žitňanská pravdu v tom, že osobitne pre liberálnych demokratov by mala byť otázka materiálneho jadra ústavy a ľudských práv a jej obhajoba, tohto konceptu, absolútne kľúčová. Každý, kto v tejto snemovni hovorí o tom, že 90 hlasmi je možné robiť čokoľvek, alebo to naznačuje nejakým podtextom, podľa mňa nekoná múdro, ak je stúpencom liberálnej demokracie. To, že sú veci, o ktorých sa nie je možno rozhodovať parlamentnou väčšinou, je jeden zo základných výdobytkov modernosti a konceptu právneho štátu a liberálnej demokracie a nemali by sme ich spochybňovať. Ani v mene zrušenia takej brutality, ako sú Mečiarove amnestie. Ten dôvod, prečo môžeme zrušiť Mečiarove amnestie a dokonca by sme, musíme alebo mali by sme, je práve to, že ich zrušenie nie je v rozpore, ale v súlade s materiálnym jadrom ústavy, pretože keď štátny orgán zneužije nástroje pre právu na ochranu štátneho terorizmu, tak potrestanie vinníkov je v súlade s materiálnym jadrom ústavy a so základnými ľudskými právami.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj s tým. Ale preto len chcem zdôrazniť, že na toto by sme mali apelovať, nemali by sme nikdy apelovať na to, že 90 hlasov je suverénnych a na čomkoľvek sa tu uznesieme, môžeme cez to urobiť. To je cesta do pekla. To je tam, kde sa zhodujeme s pani ministerkou.

    Ale kde sa úplne nezhodneme, je, že pani ministerka a vládna koalícia tým odôvodňujú to, že Ústavný súd bude kontrolovať toto naše uznesenie, ak ho schválime, a bude mať právomoc ho aj zrušiť. V prvom rade chcem zdôrazniť a nehovorím to ja, povedalo to desiatky ústavných právnikov vrátane veľmi vážených autorít a povedala to aj pani ministerka a pán Kresák, keď hlasovali v minulosti za niektoré návrhy, že tieto konkrétne Mečiarove amnestie je možné zrušiť bez kontroly ústavnosti týchto zákonov Ústavným súdom, to znamená, že nie je potrebný tento vládny návrh. To treba povedať jednoznačne.

    Druhá vec, ktorú treba povedať jednoznačne, je, že ani tento návrh nezabráni tomu, na čo sa odvoláva pani ministerka aj mnohí vládni predstavitelia, a to je to, že Ústavný súd tak či tak v podobe senátu bude o tomto ešte raz rozhodovať. Pretože čo sa stane, ak tieto amnestie budú zrušené a následne potom Ústavný súd toto zrušenie potvrdí alebo minimálne nezruší, je, že obnoví sa vyšetrovanie, prípadne priamo žaloba, keďže vyšetrovanie už prebehlo minimálne v jednom prípade, a povedzme, že súdy aj odsúdia, tak v tej chvíli môžeme očakávať už individuálnu sťažnosť na Ústavný súd o porušení ľudských práv obvinených alebo odsúdených. O takýchto sťažnostiach, pokiaľ viem, rozhoduje senát Ústavného súdu, prípadne za určitých okolností do nich vstupuje pri zjednocovaní názorov aj plénum a toto sa opakovane, toto sa pravdepodobne stane bez ohľadu na to, čo sa stane v tomto prvom kole. To znamená, myšlienka, že tým, že to dáme teraz posúdiť Ústavnému súdu, sa vyhneme komplikáciám neskôr, jednoducho nie je pravdivá. A ak to napríklad dostane senát, ktorý bude naklonený amnestiám alebo ich nezrušiteľnosti, ak dovtedy bude doplnené plénum o sudcov, ktorí budú naklonení nezrušiteľnosti, jednoducho ak vo chvíli, keď sa bude ex post takto rozhodovať, nebude Ústavný súd naklonený zrušiteľnosti amnestií, tak to, že ich nezruš..., to že ich zrušenie teraz nenapadne, ešte nič neznamená. Tam nie je záväznosť takéhoto typu precedentného rozhodnutia, lebo sa bude týkať niečoho iného a bude sa týkať individuálneho rozhodnutia, navyše Ústavný súd u nás nie je precedentne viazaný tým spôsobom, aby to v tomto prípade záviselo. Takže ten základný argument, prečo to dať na Ústavný súd, aby sme mali jasnosť vo výsledku hneď na začiatku, a nie na konci, bohužiaľ, neplatí.

    Druhý problém, ktorý tu je, je, že argumentuje sa nie takto, ako som práve povedal, ale argumentuje sa potrebou práve v rámci zachovania ochrany ľudských práv, právneho štátu, je, že nad Národnou radou v takomto prípade musí byť ešte nejaký iný arbiter. Práve preto, aby sa nemohlo stať, že, že teda 90 hlasmi sa tu budú odsudzovať aj konkrétni ľudia, ako sa to dialo v historicky v rôznych štátoch v stredoveku a na začiatku novoveku, že jednoducho za, 90 hlasov sa tu nebude môcť uzniesť na čomkoľvek.

    Ja by som mal k tomu argumentu pomerne veľkú mieru apatie a väčšiu mieru empatie ako mnohí kolegovia z opozície, keby neplatilo zároveň to, že tí istí, ktorí tento argument predkladajú, zároveň mali zatiaľ veľmi malú vôľu riešiť to, aby ten Ústavný súd skutočne nestranným arbitrom bol. Lebo ak úprimne chceme v mene ochrany materiálneho jadra ústavy a ľudských práv a toho, aby parlament sa nestal miestom, ktoré si prisvojuje možnosť rozhodovať individuálne prípady, vinu a nevinu. Ak v mene toho chceme, aby v prípade rušenia amnestií a milostí bol tu niekto iný, konkrétne Ústavný súd, ktorý rozhodne z pohľadu toho, že či to sa naozaj prieči právnemu štátu, tak potom ten, ak je to úprimný názor, potom ten istý človek a ten istý predkladateľ musí tlačiť aj na to, aby ten orgán mohol naozaj rozhodovať nestranne. A to sa tu nedeje. A dovoľte mi vysvetliť prečo.

    Zákon o Ústavnom súde dnes obsahuje veľmi zvláštne ustanovenie, podľa toho ustanovenia, ak namieta účastník konania zaujatosť sudcu alebo ho namieta aj samotný sudca, rozhoduje v prípade plenárnych rozhodnutí samotné plénum okrem toho sudcu samotného. Inými slovami, predstavme si, že to príde na Ústavný súd a pán sudca Brňák, lebo o ňom sa tu už veľa spomínalo, sa buď namietne sám, alebo ho namietne pani ministerka, alebo ho namietne pán Kresák s pánom Kubinom, že je zaujatý, pretože on zjavne zaujatý je. Na základe svojich výrokov, doterajšieho pôsobenia by v žiadnom súdnom spore o tejto veci on nemohol byť sudcom za normálnych okolností, to nehovorím, ja mám naňho svoj názor, ale zaujatosť nie je o tom, či je niekto dobrý alebo zlý človek, alebo charakterný, alebo bezcharakterný, zaujatosť je o tom, či možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho predpojatosti v danej veci. Ja by som napríklad argumentoval, že pravdepodobne zaujatý v tejto veci je aj pán sudca Orosz, pretože tiež v tejto veci hlasoval a vystupoval, hoci o charaktere pána Orosza ja nemám žiadnu pochybnosť, ale o zaujatosti odôvodnenú pochybnosť mať možno. No a prečo to spomínam, je, že za normálnych okolnosti sa pán Orosz namietne možno sám, pána Brňáka možno musí namietnuť niekto iný a plénum rozhodne hlasmi bez tohto konkrétneho sudcu.

    Mohli by sme mať dôveru v takýto postup, keby zároveň pri riešení prípadu pána Čentéša tam minulá, teda vládna koalícia, vtedy to nebola koalícia, to bola strana SMER, nepresadila ďalšie ustanovenie, ktoré hovorí, že ak je namietnutých toľko sudcov, že by nebolo uznášaniaschopné plénum a nemohlo by rozhodnúť bez nich prípadne, ak by všetci boli teda z toho vylúčení, tak všetci sudcovia rozhodujú bez ohľadu na svoju zaujatosť. Čo to v praxi znamená, že keď máme prípad, kde môžu byť zaujatí dostatočný počet sudcov, aby sa to dostalo po túto hranicu, tak aj sudcovia, ktorí sami seba namietnu ako zaujatých, sami uznajú, že sú zaujatí, aj tak budú rozhodovať. V tomto prípade, keďže máme desať sudcov momentálne v pléne, a sedem potrebných je na rozhodnutie o zrušení zrušenia amnestií, stačí, aby sa štyria sudcovia namietli alebo boli namietnutí niekým iným, a z hľadiska dnešnej legislatívy budú úplne legálne rozhodovať o prípade, v ktorom dokonca ešte aj oni sami uznajú, že sú zaujatí. Tento momentálny právny stav návrh vládnej koalície nijako nerieši ani sa k nemu nejak nevyjadruje. Čo v situácii, keď jediný argument pre zaangažovanie Ústavného súdu do tejto veci je jeho nestrannosť a jeho ako postavenie arbitra základných aspektov ústavnosti a demokracie, je ťažko akceptovateľné.

    Preto som spolu s kolegami a s kolegyňami položil aspoň čiastočné riešenie tejto otázky ako tiež jednu z tých požiadaviek, ktoré by sme mali splniť, nie preto, že je cieľom amnestie nezrušiť, naopak, cieľom je amnestie zrušiť a nám na máločom tak veľmi záležalo ako na tom, ale cieľom je zároveň neschváliť zákon v podobe, v ktorej je, je dopredu odsúdený na neúspech.

    My máme ale dnes aj jednu východu popri tých všetkých nevýhodách. Poviem úprimne za seba, že pokiaľ by malo štát zastupovať na Ústavnom súde len povedzme, povedzme že za minulej vlády a mali by ho zastupovať zástupcova SMER-u, tak moja osobná nedôvera k nim v tejto veci bola natoľká, že by som si nevedel predstaviť iné riešenie, ako buď odmietnuť ten návrh zákona, alebo, alebo hľadať legislatívny kompromis. Naše dnešné šťastie je aj v tom, že Národnú radu majú zastupovať pán Kresák a pán Kubina, aspoň teda predbežne sa črtá taký kompromis, už zo samotného znenia zákona predloženého vládu má zastupovať ministerka spravodlivosti, to je, teda ak sa nič nezmení, môžem považovať za dané a špeciálne v prípade pani ministerky, je tu ešte miera osobnej dôveryhodnosti aj danej históriou, kde ja som ochotný načúvať jej hlasu a načúvať jej stanovisku k tomuto problému. Zároveň však je veľmi ťažké dať nejakú formu bianko šeku, takže je potrebné z môjho pohľadu hľadať cestu, ako sa pohnúť vpred, tak aby sme naozaj vo štvrtok alebo v piatok vedeli zrušiť amnestie a vedeli ich zrušiť spôsobom, ktorý prinesie Slovensku malé, symbolické, ale predsa len po dlhom čase prvé víťazstvo v boji za právny štát, rovnosť pred zákonom a spravodlivosť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri, štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • No... Ďakujem pekne. Kolega Beblavý hovoril o drobnom víťazstve. Mňa ten jeho úvod, keď sa venoval reminiscenciám na to, ako si ľudia pamätali zastrelenie Kennedyho, tiež doviedol k reminiscencii začiatku prehry.

    Pamätám sa, že som bol v tom čase na pozvanie amerického Kongresu vo Washingtone, kde som si vymienil návštevu slovenskej kancelárie v State Departmente. Vtedy o nás mečiarovci s obľubou hovorili, že chodíme žalovať a očierňovať Slovensko. A ja som sa stretol s pani, ktorá bola príslušná pre Slovensko, a tá ma privítala ešte skôr ako kávou slovami: "Ste zvláštna krajina, u vás vybuchujú autá s politickými odporcami." Ja som, samozrejme, v tom čase nevedel, lebo som ráno prišiel do State Departmentu, ale, samozrejme, že nepotrebovali mňa, aby som očierňoval Slovensko. Tá zvodka o tom, čo sa u nás stalo, prišla tak rýchlo, že ona informovala mňa o tom, čo sa deje na Slovensku. V tom čase bolo Slovensko čiernou dierou. A celkom oprávnene, nielen podľa Madeleine Albrightovej. Ale aj v tej diere žili slušní ľudia. Žiaľ, nikdy ich nebolo vo volebných miestnostiach toľko, aby zvolili zostavu, ktorá by ten najtemnejší kút čiernej diery, t. j. akt štátneho zločinu a kriminálnej moci, odkryla. Medzitým bolo tých pokusov veľa. Teraz ale môžme s istou pravdepodobnosťou tvrdiť, že si väčšina občanov Slovenskej republiky praje koniec tohto temného kúta, a ako hovorí kolega Beblavý, možno drobné víťazstvo.

    Ja si myslím, že je našou úlohou nesklamať týchto občanov a nezaviesť tú nádej na slepú koľaj.

  • Ďakujem. Počúvajúc toto vystúpenie, ale to doobedné, ktoré bolo k skrátenému legislatívnemu konaniu, mám za to, že s obrovskou vervou a váhou pristupuješ k jednému momentu, a to je obrana parametrov právneho štátu, kde podľa mňa sa nie celkom účelovo, ale brániš výzvam na zrušenie nemorálnych Mečiarových amnestií. Do určitej miery alebo do veľkej miery toto podpisujem a myslím si, že ten proces, ktorý nastal či už otvorením, otvorením návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Budaj alebo vláda, je možnosť, ako keby predpokladať, že zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré sú s rozporom s právnym štátom, by sme mali docieliť aj jednou, alebo druhou cestou.

    Som však veľmi skeptický k tomu, že prečo a úplne podobne, ako to hovoríš ty, k tomu prichádza až teraz. Prečo tie mnohé pochybnosti, ktoré do tohto vťahujú Ústavný súd, zostávajú ako keby bez odozvy. Myslím si, že druhý moment, ktorý by som chcel vyzdvihnúť, že ty si sa pýtal na motivačné alebo tie vôľové prvky a cieľ. A pre mňa je už dôležitá aj samotná cesta, čiže ten proces, ktorý sa deje tu a teraz, a ten s dovolím skomentovať už slovami takými, že trošička sa už teraz pri tejto, tomto type parlamentnej debaty veľmi nebezpečne hráme s verejnou mienkou. Totiž to ten návrh, ktorý prišiel podľa mňa ex post a neskoro, tu mal byť dávno, a nie až teraz, ako keby chtiac opraviť Budajov návrh.

  • Ďakujem pánovi kolegovi, že poukázal na ten problém Ústavného súdu. Naozaj pri rokovaniach s koalíciou to bol pán Beblavý, ktorý zdôrazňoval neuralgický bod tohto problému, ako je zložený Ústavný súd, a nakoľko má opozícia šancu namietať zaujatosť jednotlivých sudcov. Hovorili ste, pán Beblavý, dlho, ale k odpovedi na to ste sa nedostali, lebo my ju tu ani sformovať zrejme nevieme.

    Mne sa vynárajú aj iné otázky v súvislosti s Ústavným súdom, napríklad ako a kto sformuje spor, ktorý Ústavný súd bude rozhodovať. Má nastúpiť rozhodovanie ex offo? Ale tým pádom vlastne ostáva tak trochu tajničkou, kde je ten spor, o ktorom bude hovoriť, kto ho sformuje, kto bude, keď by nemalo byť 30 poslancov, ktorí sformujú podanie na Ústavný súd. Tento mechanizmus ex offo zatiaľ nikto nespomínal, ale takisto súvisí s tým, ak hovoríme o Ústavnom súde, tak vzniká táto otázka, ktorej sa doteraz diskusia nevenovala.

  • Ďakujem pekne. Kolega Beblavý, samozrejme, v prvom rade ja vyslovím vďaku za to, že vaše vystúpenie, ako v tejto súvislosti už býva zvykom alebo bolo zvykom niekoľkokrát, bolo vecné. Som rád, že sme nepočuli problematiku o tvárach amnestií, o štatistoch a kulisároch.

    Ale čo mi troška vadí je to, že to vaše vystúpenie obsahovalo strašne veľa, ja to nazvem, troška špekulácií. Čo bude ak, čo by bolo, kedy? My, žiaľ, ale žijeme v reálnom svete a riešime reálny problém. A, samozrejme, ak, ako, keby, kedy, prečo, tie otázky môžme stavať pri každom legislatívnom návrhu, pretože aj tento legislatívny návrh, tak ako aj každý iný, je, samozrejme, nedokonalý, pretože sme nedokonalí my sami. To už vieme a to, to nehovorím nič nové. Len čo mi vadí, a vy ste tiež v tomto, už sme sa o tom spolu bavili, vy ste to priznali, ja sa k tomu hlásim, vy otvárate alebo poukazujete na vec, ktorú tento parlament nedokázal vyriešiť a ktorá sa vlastne ani vyriešiť nedá, a to je to vyblokovanie Ústavného súdu. Ale tá otázka vôbec nesúvisí iba s týmto konaním. Tá súvisí s každým konaním, v ktorom rozhoduje plénum. Buďme úprimní, nespájajme teraz tieto dve veci, pretože už sme zažili, ako sa tento problém, a vy ste to spomínali a nebolo to iba vtedy, riešil pri kauze Čentéš, ale ako sa riešil aj pri námietkach, ktoré dávala pani ministerka v súvislosti s návrhmi, ktoré sa dotýkajú osoby pána Harabina.

    Čiže, čiže neni veľmi korektné dnes upozorňovať na niečo, čo tu je, ale na čo nikto z nás nevie odpoveď. Iba to chcem povedať, preto. Samozrejme, vy ste predložili aj istý pokus o legislatívne riešenie. Ale ja ho nechcem čítať. Len, len vy dobre viete, že to, čo ste napísali, to sa nedá použiť do právneho predp...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom aj za pozitívne, aj za otázky, aj za kritiku. Dovolím si možno zareagovať len na zopár kľúčových vecí.

    Prvá je, pán poslanec Kresák, no podľa mňa v prvom rade je naša zodpovednosť zamýšľať sa aj na tým, čo ak, zamýšľať sa nad scenármi vývoja a ich možným riešením. A hlavne chcem povedať, že ak pri tomto návrhu musíme riešiť mnoho takýchto otázok, tak je to dôsledok práve k tej veľmi komplexnej štruktúry a architektúry, ktorú ste vy sem priniesli. Pri návrhu, ktorý sem predkladávalo KDH a teraz si osvojil pán Budaj, také problémy nevznikajú.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Je tam zrušenie parlamentom. To, že potom môže byť nejaká ústavná sťažnosť jednotlivca, je vždy a z definície. Takže chcem povedať, že ak musíme riešiť mnoho špekulácií a otázok, tak naozaj bez nejakej zlomyseľnosti, zodpovednosť si musia pripísať predkladatelia tohto návrhu, ktorí nás do tohto, by som povedal, trasoviska zavádzajú tým, ako komplikovane ho naformulovali procesne.

    Druhá vec, čo chcem povedať, je, že ten návrh, ktorý sme predlo..., ktorý sme predložili z hľadiska možnosti vylúčenia niektorých sudcov zo zákona, nie je určite štandardný, ale z hľadiska právneho štátu je podľa môjho názoru vhodnejší, ako pripustiť to, že tento prípad budú legálne v súčasnom právnom stave, legálne rozhodovať zaujatí sudcovia. A zároveň ale sme aj veľmi jasne povedali, že sme, keďže hlavným záujmom je tie amnestie zrušiť, tak sme otvorení aj diskusii a môžme diskutovať o všetkom, čo je aj medzi dnešným stavom a tým návrhom. To znamená, že my sme aj po diskusii aj s vami, aj s pani ministerkou, nepostavili zatiaľ nič, takže buď to bude presne, ako my chceme, alebo, alebo nepodporíme. Ale zároveň by som bol veľmi rád, ak by ste aj z vašej strany zobrali vážne potrebu riešenia tejto situácie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zopakujem na úvod, prečo rušíme amnestie alebo sa teda aspoň o to snažíme. Chceme naozaj to, aby štát oficiálnym spôsobom nekryl závažné trestné činy, zločiny. Chceme, aby náš štát, aby Slovensko nestálo na zhnitých základoch. Preto ich chceme vyčistiť a zrenovovať. Je to absolútne neštandardná, výnimočná vec A to dokonca nielen u nás, ale v celej Európe. Prakticky asi ani nie je precedens, kde by rušili niekde inde v Európe amnestie. Je to úplne neštandardná vec. Ale je to neštandardná a výnimočná vec na to, aby sa spravilo niečo extrémne dôležité, dobré a správne, aby sa zrušilo niečo výnimočné a nesprávne.

    Vrátim sa k tomu, že tu máme pred sebou dva návrhy, lebo stále ich máme pred sebou. Jeden je teda návrh Jána, poslanca Jána Budaja, a ten by tie amnestie zrušil takpovediac so silou draka. Jednoznačne, priamočiaro by ich zrušil. Z politických dôvodov koalícia takýto návrh nechce akceptovať. Dobre. A potom tu máme teda návrh koalície, ktorý by som prirovnal k sile trpaslíka. Je to oveľa horší návrh. Ale problém toho trpaslíka je nielen to, že je oveľa slabší, ale aj to, že jeho smerovanie nemusí byť dobré a on môže skončiť vo svojom pravom opaku, a to nielen pri nezrušení amnestií, ale dokonca pri zabetónovaní toho zlého stavu. To je skrátka ten problém s návrhom vládnej koalície. A teraz opozícia v rámci svojho pozitívneho snaženia sa o naozajstné zrušenie amnestií prišla aspoň s vylepšením toho vládneho zákona. Prišla s tým, aby tomu trpaslíkovi dala nejaké brnenie, nejaké zbrane do rúk a čo je možno najdôležitejšie, nejaký kompas, aby trafil ten trpaslík do toho zrušenia amnestií, aby neskončil pri nezrušení a pri zabetónovaní toho zlého stavu.

    Ja tie podmienky opozície by som tu zrekapituloval pre úplnosť:

    Po prvé. Je to zastupovanie pred Ústavným súdom Národnou radou Slovenskej republiky. Zrejme to teda bude pán poslanec Kresák a pán JUDr. Kubina.

    Po druhé, aby vláda a prezident boli aspoň vedľajšími účastníkmi konania na Ústavnom súde, pričom parlament by bol hlavným, alebo teda by bol stabilným účastníkom.

    Po tretie, aby sa neuplatňovalo žiadne premlčanie tých činov, ktoré sa tam stali.

    A po štvrté a pre mňa jedna z kľúčových vecí, aby zrušenie milosti neplatilo iba na Michala Kováča ml., ale aj na ostatných, ktorým sa milosti, Kováčove milosti udelili. K tomu sa vrátim.

    No a tá piata vec je, aby Ústavný súd nekonal automaticky, ale, naopak, aby konal iba na podnet 30 poslancov. Aj k tomu sa vrátim, lebo je to podľa mňa absolútne kľúčová vec pre amnestie a pre ich zrušenie.

    Takže poďme na rušenie milosti. Keď sa zruší milosť pre Michala Kováča ml., tak príde nerovný stav, pretože iní páchatelia v tom danom čine budú omilostení naďalej, akurát Michal Kováč bude na tej súdnej lavici ako ten jediný obžalovaný. A tí, čo sú ďalší páchatelia, tak z nich sa stanú svedkovia, ktorí môžu s ľahkosťou všetko zvaliť na toho jedného, ktorý nemá tú špeciálnu ochranu, a je teda ľahkým cieľom a terčom. Inak povedané, zrušením milosti pre Michala Kováča ml. a iba preňho docielime...

    absolútne neprávny stav, absolútne chybný a neakceptovateľný stav. To už je potom lepšie nerušiť milosti Michala Kováča prezidenta Michala Kováča pre nikoho. Čiže buď - alebo. Buď pre všetkých, alebo, alebo pre nikoho. A ešte je pozoruhodné, že tým, čo nemá byť omilostený, má byť Marián Kočner. To je prakticky otvorené hlásenie sa k takémuto človeku a nie je možno ani náhodou, že Marián Kočner robí špinavú prácu pre stranu SMER. Videli sme to len za posledných pár mesiacov, čo všetko urobil, a nie je náhodou, že je to partner Ladislava Baštrnáka aj v daňových podvodoch a v ďalších záležitostiach, dokonca v trestných činoch. Takže vyzývam aj koalíciu, aby sa nehlásila k tomuto človeku, k Mariánovi Kočnerovi, a milosti, buď nech sa zrušia pre všetkých, ktorí boli v kauze Technopol, alebo nech sa teda radšej nerušia pre nikoho, lebo dosiahneme úplne bezprávny stav.

    Teraz poďme k tomu, čo je podľa mňa najzávažnejšie vo vzťahu priamo k Mečiarovým amnestiám, únosu a príbuzných činov. Ako koalícia a respektíve ako opozícia sme si dali podmienku, jednu z tých piatich, aby Ústavný súd nekonal automaticky, sám od seba do tých dvoch mesiacov, ale len na podnet tridsiatich poslancov, prípadne ešte prezidenta a uvidíme, ako to budeme presne zadefinované, ako to bude presne zadefinované, pretože my sa tu rozprávame o niečom, čoho návrhy, nejaké konečné ešte neboli ani len na stole, a to vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, takže ešte k neúplným návrhom sa tu vyjadrujeme.

    Prečo je aj toto také dôležité? No preto, čo som hovoril predtým, ten, ten trpaslík, ten vládny návrh zákona môže ľahko skončiť v opačnom, v opačnom, s opačným výsledkom, že nielenže nezruší amnestie, ale ich zabetónuje a nebude to dokonca ani len chyba nikoho. Každý, kto zahlasoval - aj v dobrej viere - za zrušenie amnestií, bude v konečnom dôsledku zodpovedný za to, že sa nezrušili a zabetónovali. V prípade, že ale sa presadí opozičný návrh, tak sa musia prihlásiť minimálne tridsiati poslanci, ktorí sa otvorene prihlásia k tomu, že nie, my chceme dosiahnuť stav, kedy amnestie buď nebudú zrušené, alebo aspoň v maximálnej miere ich zrušenie skomplikovať. Otvorene sa k tomu minimálne tridsiati poslanci musia prihlásiť, že my sme tí, čo to chcú haprovať, my sme tí, čo to chcú sabotovať. Čiže otvorene sa pod to budú musieť podpísať a to je ten najférovejší stav, ktorý môže byť. Jednoducho sa rozlíšia tí, čo to chcú zrušiť, naozaj zrušiť, a tí, čo to nechcú zrušiť, a, naopak, to chcú, ten stav tých zlých amnestií zabetónovať. Čo už môže byť férovejšie? Ja si myslím, že toto by malo byť pre koalíciu absolútne akceptovateľné. Stále tam bude možnosť toho, že Ústavný súd bude posudzovať tie amnestie, resp. ich zrušenie, avšak k tomuto posudzovaniu sa otvorene prihlásia tí, ktorým sa zrušenie amnestií nepáči. Podpíšu sa pod to. A nemusia to byť tridsiati, môžu to byť možno aj osemdesiati, ktorým sa to nepáči. Nech sa páči, schváľte taký stav, kde sa rozlíši, rozlíšia tí, čo to chcú naozaj zrušiť, a kde sa rozlíšia tí, na základe dobrovoľnosti, kde sa rozlíšia tí, ktorí to zrušiť nechcú. Čo môže byť férovejší stav? Ja si myslím, že potom aj tie pochybnosti a nekomfortná situácia, o ktorej hovorila aj pani ministerka, bude oveľa komfortnejšia pre každého. Proste každý sa prihlási k tomu, o čo má záujem. Preto si myslím, že to je akceptovateľné.

    Pokiaľ cieľom toho vládneho návrhu bolo spraviť iba iný návrh, ako bol návrh opozície, ako bol návrh poslanca Jána Budaja, potom vyzývam k tomu, aby ste pripravili trochu pozmenený vládny návrh, stále to bude iný, stále to bude váš koaličný alebo vlády Roberta Fica, ale nedávajte tam ten Ústavný súd, lebo ten je riziko, že to bude veľmi ľahko zrušené, zrušené zrušenie amnestií, a že ten stav bude zabetónovaný. Dajte tam inú komplikáciu. Dajte tam iné rozdielne body od návrhu opozičného, ale nedávajte tam Ústavný súd, pokiaľ to naozaj chcete aj vy zrušiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou... Dobre, dvaja. Ešte raz upozorňujem, že môžte sa prihlásiť len do tej doby, kým ešte hovorí predrečník.

    Takže, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Asi by sa dalo veľa hovoriť o tom, čo tu práve odznelo, ale nedá mi, iba zase a nejaké fakty. Ja fakt nie som kamarát teda nejakých politických prehlásení, ale musím povedať, že to, čo kolega pomenoval ako drak, má reálne podporu 48 hlasov, to, čo pomenoval ako trpaslík má dnes podporu minimálne 88, 86 hlasov. Takže je to zaujímavé, čo je drak a čo je trpaslík, ale každý to asi vidíme svojou optikou. Nemohol som, nemohol som tie čísla nespomenúť.

    Na druhej strane ma tiež zaujíma jedna vec a to je ten zaujímavý filozofický názor na to, že ako je to vlastne s tým, s tým Michalom Kováčom mladším. Viete, my keď sme to začali rozprávať, a, samozrejme, nikto z vás nepovie, že, že aj v Budajovom návrhu sme diskutovali ten istý problém. Teraz sa to spája iba s vládnym návrhom, čomu tiež nerozumiem. Alebo rozumiem, lebo to je účelové. Povedzme si na rovinu, keď sme o tom uvažovali, tak sme vychádzali z toho, čo povedal aj bývalý pán prezident opakovane, nemá problém so zrušením amnestie, milosti pre svojho syna, pretože bol presvedčený, že tá milosť slúžila na to, na čo slúžila. A teraz zrazu sa tu objavujú špekulácie a podpora toho, že vlastne táto vláda alebo tento návrh, pretože nerozmýšľa o rozšírení tých milostí ad absurdum, tak vlastne chce niekoho kryť. To je zaujímavé. Ale keby sa to stalo v prípade toho Budajovho návrhu, tak sa o tom vôbec nerozmýšľa. A dokonca ideme tak ďaleko, že my už dnes hovoríme, že ten Kováč bude odsúdený, že bude súdený, že voči nemu bude vedený proces. Nuž, ja priznám sa, očakávam niečo úplne iné. Úplne iné, pretože tam je to rozhodnutie Mníchovského súdu. Ale vy začínate špekulovať o tom, že kto bude súdený, dokonca už viete, že kto bude vypovedať ako svedok v tom procese, a že ten, kto bude vypovedať, je vlastne chránený touto vládou. Nuž, to je teda skutočne pomerne veľa aj na moje chápanie.

    A, samozrejme, potom sa ešte bavíme o tom, že opozícia si dala päť podmienok. Pán kolega, opozícia, a nielen opozícia, ale aj koalícia sa snaží dosiahnuť dohodu, nedáva si podmienky, nedáva si ultimatívne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, ja som veľmi rád, že si pripomenul dve veci, ty si to nazval, že ktoré máme pred sebou. To znamená návrh Jána Budaja a vládny návrh, ktorý prijímame teraz v skrátenom legislatívnom konaní. To, či je jeden drak a jedno trpaslík, ja hodnotiť nebudem.

    Každopádne z hľadiska parlamentnej rozpravy je Budajov návrh, ten návrh, ktorý prešiel prvým čítaním, mohli sme otvoriť druhé čítanie, zlepšiť ho, ak má niekto záujem ho vylepšovať, a jednoducho prijať to, čo nemá v sebe ďalšie cestičky, akým spôsobom sa dopracovávať presne k tomu, čo ty sa obávaš, a to je, že napriek vôli ústavodarcu, v tomto prípade Národnej rady Slovenskej republiky, zrušiť Mečiarove amnestie Mečiarove amnestie zrušené nebudú. Váha toho, o čom sa tu od rána rozprávame, stojí presne tu. Načo návrh, ktorý prešiel štandardným legislatívnym konaním, kde si pán Budaj splnil všetky svoje povinnosti ako navrhovateľ, je takpovediac už za tým, o čom sa bavíme od rána my. Nepotrebovali sme skrátené legislatívne, nepotrebujeme novú debatu o rušení Mečiarových amnestií v prvom čítaní, a preto súhlasím s tým, že hovoríš o takpovediac drakovi v legislatívnom konaní a takpovediac veľmi pochybnom trpaslíkovi, o ktorom sme nútení sa baviť.

    To, že ten návrh prešiel prvým čítaním, znamená, že už raz mal väčšinu v tomto pléne. To ho odlišuje v súčasnom stave od toho návrhu, o ktorom sa bavíme teraz. Ten je ešte len pred týmto hlasovaním a uvidíme, ako to dopadne.

  • Pán poslanec Rajtár, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem za slovo. Chcem teraz zdôrazniť to, že silou draka som myslel kvalitu toho návrhu a jeho štruktúru vo vzťahu k tomu, ako vedie k cieľu, čiže k reálnemu zrušeniu amnestií, nemyslel som aktuálnu politickú podporu, ale ako už povedal kolega, aj tá aktuálna politická podpora bola sedemdesiat, myslím, že osem hlasov, a nie štyridsať alebo koľko, osem hlasov. A trpas... A keď som hovoril o trpaslíkovi, tak som opäť myslel kvalitu vo vzťahu k tomu, ako tento návrh vedie k tomu cieľu. Jednoducho veľmi ľahko môže prísť k pravému opaku toho cieľu, a preto je to trpaslík, nie kvôli tomu, koľko ľudí zaňho potenciálne zahlasuje.

    K druhej veci, chránenie milosťami. Naozaj sa vytvorí obrovská nerovnováha, keď v rámci jedného prípadu niekomu milosť zrušíme a zvyšným páchateľom ju ponecháme. Jednoducho toto je neakceptovateľná situácia a teraz bez ohľadu na to, že kto čo navrhoval. Toto je neakceptovateľná situácia, že jeden sa bude smiať a ešte človek, ako je Marián Kočner, sa bude rehotať chránený milosťami a bude kydať na toho, komu boli zrušené. Takže ešte raz opakujem, buď tie milosti zrušme pre každého v rámci toho prípadu Technopol, Gamatex a tak ďalej, alebo pre nikoho. Naozaj vás k tomuto vyzývam.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že Slováci spoločne a vo veľkom počte prejavili svoju túžbu po spravodlivosti. V živote národa sú takéto okamihy zlomové, pretože vtedy sa rozhoduje, či na krajine ostane kliatba nepotrestaných zločinov alebo či sa krajina pohne ďalej. A takmer 20 rokov leží na našom národe ťarcha veľkej nespravodlivosti, zločin, kedy štát unáša, prenasleduje, terorizuje a vraždí svojich vlastných občanov a len kvôli politickým cieľom jeho čelných predstaviteľov sa dá porovnať s máloktorým iným zločinom. Ten istý štát, ktorý má byť zárukou bezpečnosti a dodržiavania zákona, útočí na svojich vlastných ľudí. Pred Mečiarom to robili komunisti, komunisti svojich ľudí mučili a strieľali. Mimochodom, práve v tomto období cirkev vyhlási za blahoslaveného saleziána Titusa Zemana, ktorý bol komunistami ťažko mučený, zosmiešňovaný a ponižovaný, v Jáchymove drvil rádioaktívny urán holými rukami a v roku 1969, krátko po príchode ruských okupačných vojsk zomrel a na následky mučenia a väzenia. Takýto bol komunistický režim.

    V roku 1989 sme si vybrali slobodu, bojovali sme za ňu a verili sme, že za pravdu, za názor, za vlastné presvedčenie sa už nebude zatvárať do väzenia, nebude sa ani mučiť, nebude sa ani vraždiť. Prišli však Mečiarove roky, kedy tí, ktorí sa postavili Mečiarovi na odpor, ktorí sa postavili proti mafiánskym spôsobom alebo zvráteným privatizáciám, ktoré sa ani nedajú nazvať privatizáciami, pretože to boli rabovačky, boli zastrašovaní a v prípade Róberta Remiáša aj úkladne zavraždení. A ľudia, čo sa podieľali na zosnovaní týchto zločinov, nemohli byť potrestaní, pretože Mečiar im a pravdepodobne aj sebe udelil amnestiu.

    Nechcem sa teraz vyjadrovať k politickým hrám okolo amnestií, stále som presvedčená o tom, že opozičný návrh bol jednoduchší a právne čistejší. Teraz budeme všetci rukojemníkmi Ústavného súdu, kde sú sudcovia, ktorí sú priamo spojení s režimom Vladimíra Mečiara. Jeden z ústavných sudcov, už sme to hovorili, bol poslancom parlamentu za Mečiarovo HZDS. Pán Brňák, súčasný sudca Ústavného súdu, bývalý poslanec za Mečiarovo HZDS, v parlamente k amnestiám v decembri v roku 2000 povedal, citujem ho: "Jednoducho amnestie nie je možné zrušiť, ani nie je možné zmeniť. A o to tu ide. Vy nemôžete z hľadiska ani vášho návrhu riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti." A tento človek, ktorý bol dlhodobo presvedčený, ktorý bojoval proti zrušeniu amnestií, o nich teraz bude rozhodovať na Ústavnom súde a aj do jeho rúk vkladáme, či spravodlivosti bude učinené zadosť. A toto je riziko, s ktorým my všetci, ktorí tu sme, ideme do tohto hlasovania o koaličnom návrhu na zrušenie amnestií.

    Martin Luther King vo svojom veľkom zápase povedal, že pokrok ľudstva nie je ani automatický, ani nevyhnutný. Každý krok k spravodlivosti si vyžaduje obetu, utrpenie, boj, vytrvalé úsilie a vášnivý záujem zapálených ľudí. A toto je práve tá chvíľa, kedy zápal za spravodlivosť môžeme preukázať činmi. Nie je to chvíľa politikárčenia, vzájomných súbojov, útočenia, ale chvíľa, kedy sa všetci môžeme svorne postaviť za spravodlivosť.

    Predpokladá to však aj ústretovosť zo strany vládnej koalície. Náš návrh koalícia nepodporí. My sme boli pripravení podporiť aj koaličný návrh. Predložili sme päť návrhov na zlepšenie, a ak koalícia chce, aby sme verili, že nám všetkým, ako tu sme, ide o rovnaký, ten istý, ušľachtilý cieľ, tak si myslím, že by naše návrhy mala podporiť. Ináč to bude z jej strany pretvárka a, žiaľ, možno Mečiarove amnestie skončia tak ako doteraz, zabudnuté a zametené niekde pod koberec.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa mala odvahu menovať sudcu Ústavného súdu a ja chcem len dodať, že naozaj je to naše trápenie a naša povinnosť hovoriť otvorene, že mali sme a máme prokurátorov, ktorí zametajú kauzy pod koberec, namiesto aby strážili zákonnosť. Mali sme a má..., mali sme šéfa tajnej polície, ktorý namiesto aby občanov chránil, tak sa zdá, že ich unášal. No a máme dnes sudcu Ústavného súdu, ktorý v tejto sále bol schopný hlasovať za vylúčenie a odvolanie poslanca, ktorý pred nimi stál a potvrdzoval, že nikam nechce odísť, znásilnil ústavu takpovediac za bieleho dňa a pred celou verejnosťou. Jak sa, preboha, mohlo stať, že ten človek je na Ústavnom súde?! Vy sa dožadujete, že máme mať rešpekt k Ústavnému súdu. Ja skláňam hlavu pred inštitúciou Ústavného súdu, ale ten, túto otázku nám nikto nemôže zobrať. Ako sa tento človek ocitol už desiaty rok na Ústavnom súde?

  • Presne k tomu mieri aj moja faktická poznámka. Tí istí politici a právnici, ktorí tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné a bránia ich zubami-nechtami, tvrdili kedysi, že je v poriadku, ak je poslanec Národnej rady František Gaulieder zbavený mandátu. A vieme, ako to skončilo. Pán Gaulieder v Štrasburgu vysúdil pol milióna korún, vyhral v spore so Slovenskou republikou.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, sme naozaj vo veľmi dôležitej chvíli a na prvý pohľad sa môže zdať, že už bolo povedané všetko a že všetci vedia všetko. A aj napriek tomu si myslím, že to pravda nie je. Ani my poslanci parlamentu sme si neni istí, či máme všetky potrebné informácie o veciach a skutočnostiach, o ktorých máme rozhodovať.

    Zdá sa mi, že sme si už príliš zvykli na to, že sme dva protiľahlé tábory, ktoré sú nezmieriteľné a nemôžu mať jednotný názor. A predsa sme dospeli k tomu, aby sa tieto tábory zjednotili aspoň na názore, že Mečiarove amnestie sa zrušiť musia. Len je zvláštne, že k tomuto zjednoteniu názoru prišlo až teraz, tak náhle. Odrazu po takmer dvadsiatich rokoch a mnohonásobnom odmietnutí poslaneckých návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií prišla s vlastným návrhom vláda Slovenskej republiky, vláda, ktorú vedie Robert Fico, ktorý desaťročia bojoval proti nápadu zrušiť Mečiarove amnestie. Nepochybne je za touto zmenou názoru MOST - HÍD a pani ministerka a jeho členstvo v Mečiarovej vláde. Sotva sa však dozvieme presnú motiváciu, prečo, ako, vďaka komu a kvôli komu sme sa do tejto situácie dostali.

    Momentálne to vyzerá takto. Opozícia znovu predložila návrh na zrušenie amnestií, ktoré dodnes traumatizujú spoločnosť a diskusia prebiehala v rovine áno - nie až donedávna, kedy sa udialo viacero významných vecí, ktoré situáciu zmenili, a to:

    - smrť prezidenta Kováča otvorila priestor a umožnila významným osobnostiam znova verejne pomenovať neudržateľnú situáciu a krivdu, osobnú aj spoločenskú;

    - opakované predloženie poslaneckého návrhu Jána Budaja sa stretlo v čase s uvedením filmu a zároveň občianskym pohybom, ktorý vyvolal petíciu, vieme, že dnes bola uzavretá táto petícia s počtom 84 127 podpisov;

    - a vláda prišla s vlastným návrhom, ktorý na prvý pohľad a pre tých, čo sa nevyznajú v ústavnom práve, chce akoby to isté, zrušiť Mečiarove amnestie a dovoliť vyšetriť únos prezidentovho syna a súvisiace skutky.

    Ani ja nie som ústavný právnik a je mi veľmi ťažko dať či nedať za pravdu odborníkom, jednotlivcom alebo skupinám, o ktorých odbornosti nemám dôvod pochybovať.

    Keďže poslanecký návrh bol na stole dávnejšie a aj niektorí koaliční partneri mu deklarovali podporu, chcela by som počuť odpovede na nasledujúce otázky: Čo vás viedlo k tomu, že ste vypracovali nový návrh? Len to, že ste z prestížnych dôvodov nemohli podporiť poslanecký návrh? Alebo bolo treba vypracovať iný postup, ktorý by eliminoval riziká poslaneckého návrhu? Aké sú to podľa vás riziká?

    Druhý okruh otázok. V diskusiách sa veľmi často opakuje argument, že vládny návrh povedie k oslabeniu suverenity ústavodarného a zákonodarného zboru, keď ho podriadi názoru Ústavného súdu a zmení tak pomery a rovnováhu deľby moci v štáte. Aké je stanovisko predkladateľa k tejto výhrade?

    Tretí okruh. Veľmi často sme boli a stále sme svedkami, že spravodlivosť u nás nie je slepá a až príliš často a nápadne nemeria všetkým rovnakým metrom. Ako vyvrátite obavu, že Ústavný súd zložený z politických nominantov, ba dokonca nominantov Vladimíra Mečiara, to sme tu už niekoľkokrát počuli dnes, bude rozhodovať nezávisle a objektívne?

    A posledný, štvrtý okruh. Ako máme rozumieť tomu, že po dvadsiatich rokoch odmietania zrušenia Mečiarových amnestií je odrazu nevyhnutné pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu? Máme veriť tomu, že skrátené legislatívne konanie nie je úskok, ktorý môže viesť k spochybneniu a zastaveniu celého procesu?

    A čo sa týka milosti prezidenta Kováča, v zásade vôbec nemám problém s tým, aby boli zrušené rovnako ako amnestie. Existuje však niekoľko vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Zdá sa mi, ako by sme tým, že Mečiarove amnestie a Kováčove milosti dávame do jedného vreca, zároveň hovorili, že sú na tom rovnako, že, ľudovo povedané, bol jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. A to predsa nie je pravda. Už mnoho právnikov nám vysvetlilo rozdiel medzi amnestiami a milosťami. Naposledy aj pán Kresák to veľmi dobre vysvetlil. Preto by sme nemali strácať čas opakovaním právnických argumentov. Vo vecnej rovine si však myslím, že ani morálne nie je vhodné tieto dve veci podmieňovať. Nič nemôže byť hroznejšie, ako teroristický akt, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou spáchali štátne orgány s posvätením najvyšších štátnych predstaviteľov.

    Môj postoj je preto jasný. Tento zločin mal byť objasnený a vysvetlený a Vladimír Mečiar tomuto celkom cielene a úmyselne svojimi amnestiami zabránil. Ak chceme zrušiť milosti prezidenta Kováča, urobme to následne a nezávisle. Už aj preto, že dnes ani len nevieme presne, koľko milostí bolo udelených, a živí sa domnienka, že prezident udelil milosť svojmu synovi, aby ho chránil. Dobre vieme, že to bolo pravdepodobne inak, ale ak hovoríme iba o milosti pre prezidentovho syna, krivíme skutočnosť, zahmlievame a ovplyvňujeme verejnú mienku. Ak chceme byť poctiví, vyriešme seriózne najprv amnestie a potom sa po dôkladnej príprave pustime do milosti, ktoré boli udelené prezidentom v prípade Technopol všetkým omilosteným.

    A na záver ešte niekoľko slov. Vo verejnej diskusii sa ozvali niektoré hlasy, ktoré hovorili, že návrat témy Mečiarových amnestií zbytočne rozdeľuje a traumatizuje spoločnosť, že máme iné starosti, ktoré treba riešiť, že máme riešiť iné veci, iné veci, ktoré trápia ľudí. Mnohí si nevedia predstaviť, čo na to, čo sa to vlastne stalo. Niektorí si možno myslia, že to vymysleli filmári alebo novinári, a naozaj mnohí sa nepamätajú na tie udalosti, lebo vtedy ani nežili. Obludný argument "ja neviem, lebo som vtedy nežil" použil v inej súvislosti dokonca aj jeden poslanec v Národnej rade, Národnej rady v diskusii, v jednej diskusnej relácii televíznej, v priamom prenose sa dopustil dokonca popierania holokaustu. Bolo to v nedeľu.

    Aj udalosti, ktoré sa diali v divokých 90. rokoch, možno pripadajú mnohým ako neskutočné, a preto nevidia dôvod, prečo sa tým zaoberať, prečo sa snažiť odkryť zločiny, ktoré stále ovplyvňujú aj našu prítomnosť. Jedným zo svedkov a obetí tých obludností bol bývalý poslanec František Gaulieder, ktorý bol protiprávne zbavený mandátu za čias premiéra Mečiara a predsedu Národnej rady Gašparoviča. To, čo sa mu stalo minulý týždeň, bol strašný šok. Určite nemožno predbiehať vyšetrovanie, ktoré pracuje aj s podozreniami usmrtenia a obmedzovania osobnej slobody, ale až príliš pripomína rukopis zločinov obdobia, ktoré by sme chceli mať už za sebou. Ale snažiť sa skráteným legislatívnym konaním rýchlo vybaviť Mečiarove amnestie a mať to akože čím skôr za sebou, neprispeje nijako k objasneniu všetkého, čo sa dialo a možno stále deje.

    Na úplný koniec si dovolím iba pripomenúť, že naozaj to, čo nás najviac trápi, celú opozíciu, je tá rýchlosť, s akou to chcete mať "spláchnuté", že teda prečo tak neuveriteľne trváte na tom skrátenom legislatívnom procese, ale to už je asi neskoro, lebo už bol schválený. A druhá vec, prečo chcete nadradiť Ústavný súd nad zákonodarnú moc? Súdna moc má svoje postavenie v našej republike, ale bola by som veľmi rada, keby sa možno podarilo celkovo súdnej moci pracovať tak, aby mali ľudia v ňu dostatočnú dôveru. Chcela by som veriť, že to, čo sme dostali, bude ešte možné pozmeniť, upraviť tak, aby s tým naozaj celá opozícia mohla súhlasiť. Ale podľa toho, čo sme doteraz počuli, ako sa jednalo s kolegami aj na grémiu alebo na iných rokovaniach, veľká chuť meniť predložený návrh zrejme nie je. Takže všetko zostáva veľmi otázne, ale je pravdou, že toto je prvá príležitosť po mnohých rokoch, kedy majú šance byť Mečiarove amnestie zrušené, a zároveň veľká príležitosť, aby sa už nikdy viac aj o nich nehovorilo.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja.

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Čo sa týka milostí pána exprezidenta Kováča, či vieme, alebo nevieme, koľko ich vlastne bolo, a tak ďalej, no vieme. V kauze Technopol ich bolo 6, všetkých 6 je riadne zaarchivovaných v prezidentskej kancelárii v archíve, ja som si ich vyžiadal, nie je problém, vieme uviesť dátum, kedy boli udelené, čísla konania, takže všetky informácie sú riadne, riadne k dispozícii a dajú sa zapracovať do tohto návrhu na zrušenie amnestií a milostí, ak bude vôľa.

  • Pani poslankyňa, tak ja teraz neviem, počúval som vás pozorne, chcete alebo nechcete zrušiť tie amnestie? Hovoríte o jednote, na druhej strane tvrdíte, že ten náš spôsob, ktorý je nami predkladaný, nie je ideálny, dobrý. Na záver prejavu potom poviete, že je tu šanca zrušiť tie amnestie. Tak sa už, prosím vás, rozhodnite, jednoducho povedzte, áno, ideme do toho, nie, nejdeme do toho. Ja teda nepoznám poslednú fázu rokovaní medzi koalíciou a opozíciou, pretože tou je poverený, myslím, predseda Národnej rady, ale myslím si, že namiesto toho, aby sme tu teraz diskutovali o tom, či skrátené legislatívne konanie, alebo dokonca prejudikovali rozhodnutie Ústavného súdu, by sme sa mali vrátiť za rokovací stôl, respektíve tí, ktorí to majú urobiť, a naozaj nájsť riešenie.

    Toto je asi jediná odpoveď na akékoľvek otázky, ktoré tu boli položené.

  • Pani poslankyňa Jurinová, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. No áno, pán poslanec Tomáš, veľmi by sme boli radi, keby sa podarilo zrušiť Mečiarove amnestie. A boli by sme zároveň veľmi radi, ak by ste nejako rozptýlil všetky pochybnosti, ktoré práve s kolegami máme. A máme ich len na základe vami predneseného, myslím vládnej koalície predneseného návrhu zákona, ústavy alebo návrhu ústavy, alebo zmeny ústavy a zákona o sudcoch. Takže ak by ste chceli tomu dopomôcť, tak možnože tie rokovania by boli naozaj konštruktívne v tom, že by sme videli, že máte záujem hrať hru naozaj opozično-koaličnú, ale vy to furt hraníte. Buď všetko, alebo nič. Ale takto sa spolupráca nijakým spôsobom nerobí.

    Rovnako sme to videli pri novele zákona o rokovacom poriadku. Hodili ste niečo na stôl a povedali ste, buď to prijmete, alebo neprijmete, nám je to jedno. Vtedy ste si vystačili sami. Ale tunák mi chýba z vašej strany nejaká snaha o naozajstnú spoluprácu. Zatiaľ vidím len gesto, dali sme vám to na stôl, to vám musí stačiť, že chceme naozaj tie amnestie zrušiť, ale my naozaj nemáme dostatočnú dôveru v to, že váš úmysel je úplne čistý.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, nech sa páči ako ďalší vystupujúci.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, môj prejav bude mať tri časti. Pozriem sa na túto problematiku zo spoločenského hľadiska, zo štátoprávneho hľadiska a z prakticko-politického hľadiska.

    Čo sa týka spoločenského hľadiska, viacerí ľudia sa ma spýtali, načo chceme riešiť a zaoberáme sa v tomto pléne 20 rokov starou vecou. Nemáme iné problémy? Nie sú tu aktuálne sociálne problémy ľudí, dôchodcov, mladých rodín? Moja odpoveď na túto otázku bola vždy tá istá. My neriešime 20 rokov starú vec, my riešime výsostne aktuálnu a súčasnú vec a tou je beztrestnosť. My tu riešime to, čo ľudí neuveriteľným spôsobom irituje, a to je fakt, že niektorí ľudia tam hore si môžu dovoliť úplne všetko a zostanú beztrestní. Môžu ukradnúť 100 mil., 200 mil. a nič sa im nestane. Na druhej strane, keď človek nezaplatí 5-eurovú daň, tak mu príde exekútor a bude platiť pokutu. Čiže z toho spoločenského hľadiska my riešime aktuálnu vec a to je beztrestnosť. Už tu nesmú byť rovní a rovnejší, nikto nesmie byť nad zákonom. Bez ohľadu na to, či to bol premiér alebo či to bol šéf tajnej služby.

    Čo sa týka štátoprávneho hľadiska, Tomáš Garrique Masaryk hovorieval, že štáty vznikajú na nejakých ideách a zanikajú so zánikom ideí, na ktorých vznikli. Nuž povedzme si, na akej idei vznikla Slovenská republika v roku 1993. Na akej idei ju Vladimír Mečiar zakladal, keď ešte 2 roky pred vznikom Slovenskej republiky vykrikoval, že my tých Čechov do federácie dokopeme? Na akej idei asi tento štát zakladal Vladimír Mečiar, keď ešte po voľbách v lete 1992 dúfal v posilnenie svojej vlastnej moci na Slovensko, na Slovensku s tým, čo Klaus volal "ale s Českom ako poisťovňou", aby sa mu bezpečne vládlo? Čo to bola tá idea, na ktorej Vladimír Mečiar postavil tento štát? Ja sa obávam, že to bola iba idea osobnej moci a zvýšenia osobnej moci. Žiaľ, kvôli tomu sa nechal nakoniec Vladimír Mečiar k samostatnosti dokopať. Verím a viem, že veľa občanov Slovenskej republiky si úprimne želalo samostatnosť Slovenska, ja to rešpektujem, faktom ale je, že ten najvyšší činiteľ v tom čase presadzoval a zaoberal sa iba ideou vlastnej moci. Táto idea bola určujúca na Slovensku až do roku 1998 a únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša sú len v línii zachovania osobnej moci nejakého človeka obklopeného ďalšími ľuďmi. Zrušením amnestií dokážeme, že my, ktorí tu sedíme, si predstavujeme tú štátnu ideu Slovenskej republiky nejako inak, že nemá byť založená iba na moci niekoho, ale má byť založená na spravodlivosti. Ako hovoril svätý Augustín, štát, ktorý nie je založený na spravodlivosti, sa skôr alebo neskôr zmení iba na bandu zlodejov. A každý z nás si môže povedať, či chce mať štát postavený na ideále spravodlivosti alebo ideále moci a ideále bandy zlodejov. Ja chcem štát, ktorý má nejaký ideál a tým ideálom je spravodlivosť.

    Tretia rovina, o ktorej chcem hovoriť, je čisto politicky praktická. Viackrát tu padlo, že nemáme istotu, či vládna koalícia myslí tento svoj návrh vážne. A ja s tým súhlasím, nemáme žiadnu istotu a dokonca ako konzervatívec k tomu dodávam, že by som sa mal riadiť pravidlom "v pochybnostiach nekonaj". Faktom však je, že mám dve istoty. Prvou je, že ak nepodporíme vládny návrh na zrušenie amnestií, opozičný návrh neprejde. Druhou istotou je, že aj keď je to pokus o zrušenie amnestií, je to jediný reálny pokus, ktorý momentálne na stole máme.

    Keď som vystupoval v tomto pléne prvýkrát, tak som povedal, že som presvedčený, že úlohou politika, lídra je hľadať v ľuďoch to najlepšie, čo v nich je, a pomôcť im to prejaviť. Ja chcem veriť, že tento návrh myslíte vážne.

    Druhá praktická poznámka. Viacerí kolegovia tu spomínali, že je zbytočne zapojený Ústavný súd do riešenia tejto problematiky. No neviem, či táto pripomienka veľmi obstojí, pretože my nevieme z tohto parlamentu zabrániť žiadnemu podozrivému v otázke únosu alebo vraždy Roberta Remiáša, aby sa individuálne obrátil na Ústavný súd. To znamená, my nedokážeme zákonom vypojiť Ústavný súd, zabrániť mu, aby o tejto veci rozhodoval. A tak si kladiem otázku, skôr alebo neskôr bez ohľadu na našu vôľu to na tom Ústavnom súde môže skončiť. Je to naozaj pre nás až taká závažná zaťažkávajúca podmienka, že sa za tento návrh nedá hlasovať? My nevieme ovplyvniť, či Ústavný súd nejaký podnet prijme alebo neprijme. Myslím teraz individuálny podnet. Som si takmer istý, že nakoniec tak alebo onak Ústavný súd o tejto kauze rozhodovať bude.

    Moja tretia pripomienka, individuálne milosti, ktoré Michal Kováč poskytol jednotlivým ľuďom. Mne je naozaj čudné, ako veľmi sa niektorí predstavitelia vládnej koalície bránia tomu, aby bola zrušená milosť nielen Michala Kováča ml., ale aj Kočnera a spol. Faktom je, že argument, ak nebude zrušená milosť pre Kočnera, tak nech nie je zrušená ani amnestia pre páchateľov únosu, podľa mňa neobstojí. Ak nebude potrestaný Kočner, tak nech nie sú potrestaní ani únoscovia? To podľa mňa celkom nesedí. Ja osobne radšej budem, ak budú potrestaní aspoň únoscovia, ako keby nebol potrestaný nikto.

    Toto sú moje dôvody, prečo za súčasných okolností a na základe poznania, ktoré mám o tom, aké pripomienky zo strany opozície sú akceptované, som pripravený hlasovať za vládny návrh na zrušenie amnestií. Radšej urobím pokus, ktorý dá šancu spravodlivosti, ako by som zvolil istotu, že nebude urobené nič.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že ste tiež vystihol určité veci, ktoré aj u mňa rezonujú. Ja tiež chcem mať spravodlivú Slovenskú republiku a tá spravodlivosť by sa mala prejavovať v každej oblasti nášho života.

    Hovorili ste, že riešime beztrestnosť, áno, to je aktuálna vec, žiaľ, tých 27 rokov a stále sa musíme k nej vracať. Spomenuli ste svätého Augustína, ja tiež poviem jeden jeho výrok. Povedal, že politika má byť najväčším prejavom lásky k blížnemu. Pýtam sa, kde sme skončili aj vo svetovej, nie iba v slovenskej politike, veď predsa, čo chceš viacej, ako keď ti ľudia dajú dôveru a ty máš ich zastupovať. Či zastupuješ 10-, 50-tisíc, 100-tisíc, milión, ľudia ti dali dôveru. To je najväčší prejav, aký si mohol dostať od občanov, s ktorými momentálne na tomto svete žiješ, a ako to už s tým naložíš, to už je na tvojom svedomí a vedomí, ako sa s tým vysporiadaš.

    Žiaľ, musím povedať, že na Slovensku máme asi najväčší problém, ktorý ja vidím, a to je ten, že na Slovensku sa dá kúpiť pravda. Dá sa kúpiť pravda a novinári, ktorí by mali hľadať pravdu, hovoria, že oni ju majú, a tým pádom sa tiež, myslím, trošku uberajú iným, celkom nejakým smerom s malým "s", kde by mali ísť novinári.

    Takže ja si myslím, že máme tu čo robiť a každá, každý počin, ktorý to spravodlivé Slovensko aspoň trošku priblíži k tomu nejakému ideálu, by sme mali podporiť, takže ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajniak, ďakujem pekne, že konečne tu niekto nerieši politiku, ale povedal, ako to je. Povedal pravdu, že nemôže byť prekážkou zahlasovania, že to pôjde na Ústavný súd. A pôjde to na ten Ústavný súd, raz to pôjde určite, nedá sa teraz, to vieme všetci dobre, alebo teda mali by sme vedieť, že sa nedá to dostať teraz na Ústavný súd, čiže pôjde to na Ústavný súd, buď keď prejde tento koaličný návrh, a bude to do dvoch mesiacov na Ústavnom súde, alebo to pôjde vtedy, keď bude niekto obvinený a ten to podá ako, ako ústavnú sťažnosť, a bohviekedy to bude, za tri, za štyri roky, ja neviem kedy, ale budeme mať aspoň istotu za dva mesiace, že ten Ústavný súd rozhodne alebo nerozhodne aj v zmysle toho návrhu, ako je. Čiže konečne z vášho prejavu, alebo teda sme tu počuli nie politikárčenie, ale realitu, taká, aká je. Ak to má prejsť, tak to prejde len na základe tohto koaličného návrhu a na Ústavnom súde tak či tak to skončí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak povedal, budem parafrázovať, že aj obžalovaní sa môžu kedykoľvek obrátiť na Ústavný súd, a tak skôr či neskôr Ústavný súd vstúpi do tohto deja, ale ja v tom predsa len vidím istý rozdiel.

    Ak Ústavný súd na základe tohto koaličného návrhu povie, že amnestie nie je možné zrušiť, tak tí obžalovaní sa môžu do konca života tváriť, že s únosom nemali nič spoločné. Ale ak by sme prijali návrh Jána Budaja a amnestie zrušili my v parlamente, tak tí obžalovaní by sa museli aktívne prihlásiť na Ústavný súd a protestovať, čím by de facto priznali, že únos spáchali a je im blbé, resp. sa boja súdneho procesu. V tom vidím ten rozdiel.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, môžete reagovať.

  • Pán kolega Fecko, s väčšinou toho, čo ste povedali, úplne súhlasím. S jednou drobnou pripomienkou, povedali ste, že pravda sa dá kúpiť. Pravda sa nedá kúpiť a dokonca pravda nakoniec aj vždy zvíťazí, ale ako hovorieva môj priateľ Vladimír Palko, to ale vôbec neznamená, že zvíťazia aj tí, ktorí tú pravdu v danej dobe hlásali.

    Čo sa týka poslanca Grendela, iba jedna poznámka. Toto sa už ale stalo v minulosti, ak si spomínate, Mikuláš Dzurinda, keď mal funkciu zastupujúceho prezidenta, zrušil Mečiarove amnestie, pokúsil sa to urobiť a jeden z podozrivých predsa na Šafárikov senát dal podnet, my tu predsa nepotrebujeme si vysvetľovať, že kto sú tí hlavní podozriví z únosu a vraždy. My vieme, kto to sú. Problém je v tom, že orgány tohto štátu ich nevedia za to súdiť. A to tu riešime.

    Takže skôr alebo neskôr, aj keby sme prijali Budajov návrh, to na Ústavnom súde skončí. Ústavný súd bude do tohto procesu zapojený.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17.00 hod. a vidím ako sa plní sála až som si tak chvíľku mohol naivne, ale nemyslím si to, že by ste si prišli vypočuť môj prejav, ale zrejme teda neviete, že sa nebude o 17.00 hod. hlasovať, ale v každom prípade ostaňte, nebudem hovoriť dlho a som rád, že teda je tu také, také širšie plénum. Je to normálne česť, takže si to tak trošku užívam. Ja trošku možno pre tých, ktorí ste chýbali, skúsim tak zrekapitulovať veľmi úplne stručne.

    Prizerám sa tejto diskusii o amnestiách a bolo toho veľa vypovedaného veľkými rečníkmi, a ja keď tak na to pozerám, tak mi to trošku pripomína diskusiu o rokovacom poriadku, s jedným veľkým rozdielom, ktorý veľmi oceňujem. A to je to, že sa na rozdiel od tej témy rokovacieho poriadku, tu prebehla aj diskusia na grémiu. Prebehla diskusia medzi lídrami politických strán a myslím, že toto je veľmi taký dobrý krok a posun k tomu, že je tu záujem, lebo naozaj sme ho tu dlho nevideli, takže je tu záujem o túto tému. Na druhej strane by som však veľmi rád povedal, že toto nie je nejaká cvičná téma, kde môžme si vyskúšať ako dokážeme spolupracovať, a ten výsledok nechať, nech dopadne, ako dopadne. Preto by som, úplne nesúhlasím s tým, aj čo hovoril môj predrečník, a preto by som chcel aj reagovať na niektoré tie veci, napr. aj na pána Tomáša alebo aj na pani ministerku, pretože my naozaj sa snažíme o ten dialóg a snažíme sa posunúť aj vaše, vaše pohľady, pretože vidíme, že tie pohľady sú otvorené, že dá diskusia začala, ale nemôžme v tej diskusii ani my niekde len tak skončiť, že O. K., tak uspokojíme sa, toto je náš návrh, prijmite ho alebo nejdeme ďalej. Myslím si, že toto by nebolo dobré, keby takto odznievalo v tejto diskusii a keby sme si takýmto spôsobom vyjadrovali, že takto sú rozdané karty a tu to končí. Preto aj sa dnes snažíme v tejto diskusii posunúť ďalej, argumentovať a ukazovať, že táto diskusia nesmie v tomto bode skončiť, preto sme hovorili, netlačme to, nešime to horúcou ihlou, pretože spoločnosť na toto naozaj uprene pozerá, ako to dopadne.

    A ja by som tu chcel povedať jednu dôležitú myšlienku, že viete, toto nie je vyjednávanie. My tu naozaj teraz nevyjednávame v zmysle, že z ktorého jeden vyjde ako víťaz a druhý ako porazený. Pretože ak nevyjde ako víťaz občan a rehabilitácia týchto amorálnych skutkov, ktoré sa udiali, tak nikto nevyjde ako víťaz, nikto, ani koalícia, ani opozícia. Darmo si to budeme nahovárať. A preto možno my aj hovoríme o politikárčení. Hovoríte to aj vy a zrejme toto neni to správne slovo, lebo vidíme, že nás začína iritovať, a potom vyťahujeme všetky možné zbrane, ale vidíme, že pohneme sa len vtedy ďalej, ak tie zbrane zložíme. Ak naozaj budeme viesť ten dialóg, a my chceme vo vás vidieť, že načúvate tým argumentom. A my, ak hovoríme, tak vám hovoríme len to, čo vidíme. To neni, že teraz my by sme do vás chceli politicky útočiť, že, že naozaj tu poukazujeme na tie veci, na ktoré spoločnosť čaká, a myslím si, že preto aj tá téma sa sem vracia, pretože toto je naozaj veľký historický šrám, ktorý sa nám sem dostal. Pani ministerka, aj dnes ste povedali, že ako, ako krajina sme sa nedokázali vysporiadať s minulosťou, či už prvého slovenského štátu, alebo, alebo komunizmu, ak správne hovorím. A toto nám má byť to ponaučenie. Tak ale s týmto sa už potrebujeme vysporiadať, už sami sa potrebujeme naučiť vysporiadať s našou minulosťou, lebo to, že sa nám nedarí vysporiadať s našou minulosťou, sa prejavuje potom aj tým, že ľudia strácajú dôveru v politikov, strácajú dôveru v establišment a proste nevieme ich tým presvedčiť. Čiže tuto je omnoho viacej v hre ako len tie amnestie, ktoré samé o sebe už sú veľký historický šrám. Je tu náznak toho, že môžeme ukázať, že vieme sa vysporiadať s históriou, že vieme tú históriu riešiť, a nie v podobe hrubej čiary, ako sa to často robí. Často sa prichádza k tomu, keď sa dve strany dohodnú, nevedia, povedia si, dobre, urobme hrubú čiaru, zabudnime. A ja by som tuto chcel sa na chvíľočku pozastaviť a povedať, v poslednej dobe sa tu často hlásia strany ku kresťanstvu. Ak si to tak dobre pozriem, na to naše plénum, tak okrem SaS. Ale dokonca ani SaS. Aj v SaS nájdeme, v strane Sloboda a Solidarita nájdeme poslancov, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia.

    Takže vlastne sa tu všetci hlásime ku kresťanstvu a práve kresťanstvo je tým príkladom, ako sa vyjednať s minulosťou, ako jednať s minulosťou. Samotná Biblia je, má mnoho príkladov toho, ako vznikli mnohé šrámy v minulosti, ale aj toho ako s nimi jednať. A sú to také dva princípy. Jeden z nich je ospravedlnenie a druhý je náprava. My sa tu dnes bavíme, videli sme aj máme to aj v dôvodovej správe, v decembri sme, teda Národná rada schválila, že odsúdila tieto amnestie. Prvý krok, odsúdila. Dobre, dnes sa už bavíme o zrušení, ale to ešte zďaleka nie sme na konci. A my by sme boli veľmi neradi, keby to zabočilo do slepej uličky, a ja verím tomu, nieže verím, ja som si istý, že vy chápete tú našu obavu v podobe Ústavného súdu, že toto neni niečo, čo my teraz tu silno tlačíme alebo potrebujeme politicky tlačiť.

    Veď ja naozaj, keď tak nad tým rozmýšľam, keby ste boli aj vy, pani ministerka, alebo keď tu sedel ešte pán Kresák, na našej strane, na strane opozície, tak verím tomu, že tá argumentácia by bola trochu iná, a ja preto apelujem aj na vás, aby sme v tejto dôležitej, v tejto dôležitej roli, lebo bude to, áno, budú to obete. Bude to mať svoju cenu. A myslím si, že vy ste si vedomí, tú cenu, ktorú to bude mať, a nechcete tú cenu podstúpiť, ale tu už je požiadavka spoločnosti. Toto je naozaj objednávka spoločnosti, ktorá tu je, aby sa s týmto vysporiadala, aby sme sa s tým vysporiadali. Toto neni nejaká bublina, toto nám spoločnosť dnes nezoberie. Ak povieme, viete čo, bola tu taká náhla príležitosť, nevieme, kedy sa bude opakovať, no, žiaľ, nepodarilo sa nám to využiť. A tí budú hovoriť svojim, to bola ich vina, a ten druhý tábor bude hovoriť, to bola ich vina. Ľudia na toto nie sú zvedaví, koho je to vina. Oni chcú vidieť výsledok a chcú vidieť tú nápravu a myslím, že práve na to, aby sme neurobili tú hrubú čiaru, je dôležité a to nás bude ešte čakať, aby sme konali, aby sme vykonali aj to ospravedlnenie. Aby sme vyjadrili nielen odsúdenie, ale, aby sme vyjadril aj ľútosť, pretože naozaj dneska sa nám ľahko na to pozerá, tým, ktorí sme možno boli tak opodiaľ, ale čo ja postrádam v dnešnej dobe, mnohokrát aj od nás tu kolegov, je vedieť sa vcítiť do role tých ľudí, ktorí tým boli postihnutí, pretože vtedy sa optika úplne ináč mení.

    A tak ja by som chcel dať len takú výzvu. Teraz sme v prvom čítaní, druhé čítanie nás čaká. Bavme sa naozaj o tom a neklaďme si tú, lebo tie podmienky, požiadavky, s ktorými my prichádzame, to sú legitímne požiadavky. Myslím si, že sme sa dnes naozaj snažili ich vysvetliť. A boli sme v tom úplne otvorení, hrali sme tu naozaj, keď tak poviem, čistú hru, že sme sa v ničom neskrývali a hovorili sme, prečo si myslíme, že tie požiadavky tam patria, že to neni nejaké vybíjanie si politického kapitálu, že to neni nejaká páka, aby sme na vás tlačili. Áno, hovorili to možno ľudia, ktorí sú skúsení politickí hráči, a možno si to nevieme predstaviť, ale naozaj tuto bude treba platiť tú cenu a každý ju zaplatí, ak víťaz z tohto nebude občan. Takže ja chcem na vás apelovať, na, hlavne na koaličných partnerov, aby ste nedávali stenu, ale aby sme naozaj v tých rokovaniach sa bavili ďalej, aby ste nám ukázali, že to myslíte vážne a že rozumiete týmto dôvodom, ktoré spomíname, a že ste ochotní spolupracovať a dotiahnuť to do toho víťazného konca, ktorým je práve tá náprava, že toto je náš spoločný cieľ. My potrebujeme vidieť, že aj vy máte tento cieľ. Takže to je taký krátky a záverečný apel, ktorý tu, alebo výzva, pred ktorú vás staviam a do ktorej vás pozývam a o ktorú vás prosím.

    Ďakujem za pozornosť. A ďakujem teda, kolegovia, že ste tu vydržali, že ste teda neodišli napriek hlasovaniu.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Pán poslanec, dalo by sa reagovať na veľa vašich vyjadrení, ale budem len na to, na ktoré sa cítim ako profesionál, povinne reagovať.

    Predovšetkým nemôžeme sa vysporiadať so svojou históriou nie preto, že by sme ju nepoznali alebo nechceli poznať, ale preto, že je politicky stále živá a politici stále si nevedia nájsť jednu predstavu o slovenskej budúcnosti, a preto si nevedia nájsť vzory v minulosti. To je ten základný problém. A keďže sme roztrieštená spoločnosť, na rozdiel od pána Poliačika si nemyslím, že máme mať jednotný názor na históriu, pretože len totalitné štáty, len totalitné režimy majú jeden názor na históriu. Normálne beží úplne prirodzene, že na históriu si vykladá každý podľa toho, z ktorého uhla sa na to díva. A takisto ako vo Francúzsku je štátny sviatok Veľká francúzska revolúcia, je tam celá škola, ktorá popisuje atrocity revolúcie a bojuje proti tomu, aby toto bol štátny sviatok, a my si nevieme vôbec uvedomiť, že sme v demokratickom poriadku a že tu každý má právo na určitým spôsobom výklad svojej histórie. A pokiaľ to bude záležitosť politická, nikdy nebudeme so svojou históriou vysporiadaní, lebo s históriou sa dá vypovedať len historickými metódami, a to politici nevedia a nemôžu.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Farkašovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, oceňujem vaše tvrdenie, že vedieme dialóg, tak by to malo vyzerať a byť v parlamente. Cítil som dokonca z vás určitú formu pozitivizmu, čo je tiež dobré. Súhlasím s vami v tom, že sa musíme vyrovnať s našou minulosťou, tak na druhej strane ale začnime hovoriť konkrétne a začnime hovoriť jednou rečou. Sme za jedno aj v tom, že chceme zrušiť amnestie, tak koalícia, ako aj opozícia, meritum veci je teda spoločné. V manažérskej komunikácii platí jedno úžasné pravidlo, volá sa win-win. To znamená, že v komunikácii vyhrávajú obidvaja, nikto nie je porazený.

    Tak si prejavme aspoň tú základnú mieru úcty a dôvery voči sebe a úprimnosť, ochotu tento problém riešiť a podporme návrh, ktorý je aj podľa právneho stanoviska právne najčistejší.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

  • Ďakujem. Pán Hrnko, ďakujem za vašu faktickú poznámku. Povedali ste si, že si to nevedia predstaviť. Prečo si to nevedia predstaviť politici? Povedali ste, že to dokonca ani nedokážu. To o tom s vami diskutovať nejdem, lebo myslím si, že politici dokážu toho veľa. Ale to, že má niekto odlišné názory, to predsa nie záruka toho, že nemôže dosiahnuť dohodu. Veď mi sa tu nebavíme o tom, aby sme mali rovnaké názory, ale aby sme dosiahli dohodu. Veď aj vy doma máte mnohokrát, predpokladám, s vašou manželkou odlišné názory, ale nakoniec nejakú dohodu dovŕšite. Nie? Trošku som to odľahčil, ale takto na váš štýl.

    Pán Farkašovský, ďakujem, áno, myslím si, že tá win-win je veľmi dôležitá, a ja by som k tomu len ešte dopovedal, že je veľmi dôležité, aby sme v tejto diskusii nepotierali názory druhých strán. A myslím si, že my sme sa snažili komunikovať tak, že my počujeme vaše názory a odpovedáme na ne. Z vašej strany nepočujeme tú odpoveď na našu odpoveď. A len možno také tie výzvy, že tak teda čo s tým urobíte, čo s tým urobíte. Naša odpoveď stále stojí, stále platí. A my vám hovoríme, no ale toto vám na to odpovedáme. Kde argumenty vaše na tú našu odpoveď? To je to, na čo čakáme, aby sme sa v tej diskusii mohli pohnúť ďalej.

    A ja súhlasím aj s tým manažérskym pravidlom. A myslím si, že zase nebuďme naivní, my tu nemáme nejakú dôveru, ale to neni predpoklad toho, aby sme sa vedeli dohodnúť. Veď tá dôvera sa buduje práve tým, že hľadáme toto spoločné riešenie. Takže nemusíme sa tu spoliehať na dôveru. Spoliehajme sa na to, že ideme za tým jedným cieľom. A to práve aj v tej argumentácii bude vidieť. Ale my tu postrádame tú vašu argumentáciu, v ktorej by sme videli, že vám ide o ten váš cieľ. Tak nás, prosím, ukážte nám, komunikujte snami, hovorte, že čo je to, na základe čoho môžme vidieť, že vám ide o ten istý cieľ ako nám.

    Ďakujem.

  • Ako posledná písomne prihlásená v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť svoj názor k Mečiarovým amnestiám, ktoré nás tu strašia už skoro dvadsať rokov. Keď sa Mečiar po odchode zosnulého prezidenta Michala Kováča stal zastupujúcim prezidentom, jedným z jeho prvých rozhodnutí bolo udelenie amnestie vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Konkrétne v jednom článku nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho. To, že mu na tom veľmi, veľmi záležalo, potvrdzuje fakt, že ešte v ten istý deň, a to 3. marca 1998 to bolo publikované v Zbierke zákonov.

    O približne štyri mesiace neskôr, 7. júla 1998 sa však na základe viacerých upozornení právnikov rozhodol zmeniť pôvodnú formuláciu, ktorá bola chybná, a preto vydal ďalšie pozmenené rozhodnutie o amnestii. V čl. 2 nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením, s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995. To, že tieto amnestie nie sú v poriadku, potvrdili i mnohí právnici, pretože tie by sa, amnestie, tie by sa mali udeľovať len za neúmyselný trestný čin. Zdôrazňujem, neúmyselný. Súhlasí s tým i bývalý prokurátor Michal Serbin, ktorý v roku 2000 obžaloval Ivana Lexu a ďalších 12 spolupáchateľov za zavlečenie prezidentovho syna do zahraničia.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovci, neruším vás? Ja môžem počkať.

  • Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Všimla som si, celý deň tu bol jeden poslanec, teraz ste tu viacerí. Prišli si sem pokecať? Lebo tam máte kaviareň a bufet.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, pokračujte.

    Páni poslanci, kľud!

  • Ďakujem pekne. Lebo ja na rozdiel od vás som sa pripravovala a záleží mi na tom. Buďte takí láskaví.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, pokračujte, nediskutujte.

  • Áno. Takže sa vrátim na začiatok, aby ste aj vy mohli počuť.

    To, že tieto amnestie nie sú v poriadku potvrdili i mnohí právnici, pretože tie by sa mali udeľovať len za neúmyselný trestný čin. Súhlasí s tým i bývalý prokurátor Michal Serbin, ktorý v roku 2000 obžaloval Ivana Lexu a ďalších 12 spolupáchateľov za zavlečenie prezidentovho syna do zahraničia. Zdôraznil, že, citujem: "Zavlečenie do cudziny je úmyselný trestný čin. V tomto prípade bol dokonca spáchaný organizovanou skupinou, kde je trestná sadzba od päť rokov. Navyše páchatelia boli neznámi a amnestia sa môže aplikovať iba na známych páchateľov." Opäť rozpor. Mečiar dal amnestiu na podozrenie v súvislosti s oznámením o zavlečení, nie na trestný čin, ktorý by bol presne definovaný. Na jeho amnestie od začiatku nemal nikto prihliadať, lebo boli chybne koncipované, ale všetci sudcovia ich akceptovali. To je taká hanba sudcovského stavu, ktorá sa nedá skryť pod právny názor. Sú teda amnestie vôbec platné? Podľa môjho názoru a mnohých právnikov nie sú.

    Odhliadnuc od toho, či sú, alebo nie sú platné, už prebehlo niekoľko, bohužiaľ, neúspešných pokusov o ich zrušenie. Spomeňme si na to. 8. december 1998, po parlamentných voľbách nový premiér a zároveň zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktorý udelil jeho predchodca 3. marca a 7. júla ’98, umožnil Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách zmarené referendum a únos občana Michala Kováča mladšieho. 4. februára ’99 následne Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.

    O rok neskôr, a to 11. februára 2000 podal bývalý poslanec a podpredseda KDH Vladimír Palko v parlamente návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara. Návrh KDH nebol schválený.

    29. septembra 2000 predložili na rokovanie parlamentu poslanci KDH návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum Národnej rady predložený návrh neschválilo.

    O to isté sa pokúsili poslanci KDH aj v marci 2002. Opäť plénum Národnej rady predložený návrh neschválilo.

    20. decembra 2002 zamietol Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Mečiara z roku ’98. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.

    25. apríla 2005 predložili poslanci za KDH do parlamentu po štvrtýkrát ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom Mečiarom, ktorý plénum neschválilo 18. mája 2005. Za hlasovalo iba 65 poslancov.

    29. septembra 2006 predložil Daniel Lipšic návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré plénum opäť neschválili. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej, poslankyne za HZDS, aby sa parlament ďalej týmto návrhom ani nezaoberal. Návrh podporilo iba 78 koaličných poslancov.

    26. september 2008, príslušný, príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarovým amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz a opäť bezúspešne.

    31. mája 2011 - menší, menší pokrok, pozor, poslanci posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý ruší Mečiarove amnestie z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo SMER-u ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.

    22. júna 2011 - vláda súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.

    3. februára 2012 - prvýkrát sa návrh dostal do tretieho čítania. A teraz pozor, tu ho stopli poslanci SMER-u. Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostali teda vďaka SMER-u - SD v platnosti.

    Dnes sa opäť snažíme o zrušenie Mečiarových amnestií. Čo myslíte, podarí sa nám to? Je tu na to politická vôľa? Koľko ešte bude kvôli tým amnestiám pokazených životov, koľko bude obetí? Lebo obeťami sú totiž aj bežní ľudia. Tí, ktorí neveria v spravodlivosť v tieni Mečiarových amnestií. Tí, ktorí sa nevedia spoľahnúť na naše súdnictvo, na našu Slovenskú republiku. Na výber sú dva návrhy, jeden od pána poslanca Budaja, ktorý sa napodiv dostal do druhého čítania, a zároveň vládny návrh. Každý z nich s inými podmienkami a rozdielnym postupom. Venovať sa bližšie návrhu pána Budaja nie je potrebné, pretože doteraz bola možnosť sa s ním oboznámiť, a nakoniec aj mnoho právnikov, ale i ďalších relevantných osobností má za to, že je po právnej stránke v úplnom poriadku.

    Ale čo vládny návrh, tiež je v úplnom poriadku? Je intervencia Ústavného súdu opodstatnená? Pán Serbin sa vyjadril k tomu jednoznačne. Citujem: "Prijatý zákon už nemá čo posudzovať Ústavný súd, ten sa nemal do toho starať už ani vtedy, keď senát Tibora Šafárika zrušil uznesenie o stíhaní bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu. Uznesenie vyšetrovateľa totiž môže zrušiť iba prokurátor, Ústavnému súdu také právomoci žiadny zákon nedáva."

    Čo môže vlastne, čo môže byť vlastne za tým, že Ústavný súd má posudzovať prijatý zákon. Serbin si myslí, že možno to už majú dohodnuté, to citujem, ako sa to má skončiť. V SMER-e podľa neho pristúpili na zrušenie amnestií len preto, lebo cítia silný tlak verejnosti. Aj vo vnútri strany je už veľa smerov a Fico musí robiť nejaké ústupky, aby to udržal pokope. Ale všetky tie reči okolo toho, aké to je komplikované, pre mňa svedčia len o nevôli a strachu. Zároveň netreba i zabúdať na aktuálne zloženie Ústavného súdu. Väčšina z nich, nominanti SMER-u a HZDS.

    A nakoniec otázka. Je ich možné zrušiť? Citujem: "Amnestie je možné zrušiť, lebo aj keby boli právne dokonalé, čo nie sú, morálka je nad zákonom. Keby platil opak, nemohli by súdiť ani nacistických pohlavárov." Celú dobu, ako tu moji kolegovia rozprávali, som si robila poznámky, zúčastnila som sa verejnej besedy, ktorú organizovala moja kolegyňa Lucia Nicholson s ústavnými právnikmi. Vypočula som si tú besedu vtedy, odchádzala som s jednoznačným názorom, že nebudem hlasovať za koaličný návrh, a vypočula som si ich znova aj teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Kolegovia, kto sa potešil, kto povedal, že výborne, že nebudeme hlasovať za váš návrh? Vy ste to boli? O toto vám ide? Práve to toto sú tie pochybnosti. Urobila som si tú námahu a snažila som sa spísať pre a proti návrh, pre a proti pre návrh pána Budaja a pre koaličný návrh. V prvom rade celkovo pre zrušenie Mečiarových amnestií. Aj tu pani Žitňanská povedala dnes, amnestie boli protiústavné. Takisto ste povedali, amnestie porušili práva jednotlivca. Takisto je pravda, že dve tretiny občanov si želajú zrušenie amnestií. Existuje petícia, existuje výzva, signatári prišli do Národnej rady prihovoriť sa nám.

    Veľmi dôležité podľa mňa je to, že my sa síce bavíme len o amnestiách a o tom, či majú byť zrušené, ale uvedomme si, že tu ide v prvom rade o konflikt záujmov. Toto nie je bežná amnestia. Veď predsa Mečiar amnestoval sám seba a svojich ľudí! Takýto konflikt záujmov je v práve a kdekoľvek inde nedovolený. Tak sa tu netvárme, že teraz ide len o amnestie. Ony, ony jednoducho nemajú byť platné práve preto, že Mečiar pravdepodobne amnestoval sám seba. Amnestie sú neplatné, povedali viacerí ústavní právnici. Tiež si myslím, že je dôležité amnestie zrušiť preto, aby matka Roberta Remiáša sa dočkala spravodlivosti konečne, ale aj preto, aby sa národ dočkal spravodlivosti, aby národ mohol znova začať veriť v spravodlivosť, a preto, aby sme boli právnym štátom. "Za" pre koaličný návrh, som si napísala, prečo teda, aké môžu byť dôvody voľby pre koaličného návrhu. Pani Žitňanská povedala, Národná rada nemôže všetko. Tak ja sa pýtam, či Ústavný súd potom môže všetko. Pretože Národná rada na rozdiel od Ústavného súdu predsa môže, môže písať ústavu, môže schvaľovať ústavné zákony. Nerozumiem preto tomu, prečo má Ústavný súd rozhodovať o ústavnosti ústavy. Môžete mi to vysvetliť? A váš argument je, lebo Národná rada nemôže všetko. To mi chcete povedať, že Ústavný súd sa môže rozhodnúť, že Národnou radou schválený ústavný zákon je protiústavný?

    Hovoríte, že vopred spochybňujeme Ústavný súd, ale to po tej diskusie som prišla na to, že ani samotní ústavní sudcovia nerozumejú tomu, prečo má Ústavný súd rozhodovať o ústavnosti ústavy. A sami viete, aké je zloženie Ústavného súdu. To sa nám naozaj čudujete, že máme tieto pochybnosti? Nerozumiem, prečo tento riskantný medzičlánok musí existovať.

    Ďalším dôvodom, prečo, prečo niekto môže hlasovať za koaličný návrh, je Ficova ješitnosť a povesť mizerného právnika, všakže, lebo... Áno, pána predseda Fica, pardon. Pretože ja nevidím iný dôvod, prečo vládna koalícia musela podávať svoj návrh až potom, ako pán Budaj podal svoj návrh. Mne to príde iba ako hra na toho lepšieho a šikovnejšieho. Jedine, že by ste, jedine, že by ste zámerne podali taký návrh, ktorý jednoducho vám bude zaručovať, že nebudú potopení tí, ktorí nechcete, aby boli. Napríklad pán Kočner. Keď bola vaša podmienka, keď sme sa bavili o podmienkach a mal sa, mala sa zrušiť aj milosť pre Michala Kováča ml., prečo nie aj pre pána Kočnera a ďalších podozrivých v tejto kauze. Všetci vieme, kým je pán Kočner a na čo slúži. Roky vám slúži ako nejaký vrah politikov na objednávku. Dáte mu zákazku, dáte mu peniaze a on zistí, vyfotí, urobí to, čo iní by neboli schopní. Ale vy ste teraz v úzkych, lebo pán Kočner toho vie až príliš veľa. Vy si nemôžte dovoliť, aby niekto taký bol obžalovaný, aby nebodaj začal spievať. To by sme tu mali šou, že? Takže aj toto, aj toto môže byť problém.

    Verte mi, keď komentujete pána Sulíka, verte mi, ten o tých nahrávkach nevedel. Ak by pán Sulík niekedy niečo robil (smiech v sále), tak na tej nahrávke to je...

  • Ruch a smiech v sále. Potlesk.

  • To, že o tom nevedel a nie je na tom žiadny obchod, to znamená, že na rozdiel od vás tie obchody nerobí.

  • Ruch v sále.

  • Ja sa vás chcem opýtať, či naozaj chcete riskovať to, že Mečiarove amnestie budú naozaj navždy pochované. Pre návrh pána Budaja hovorí alebo skôr pýtam sa, prečo sa vôbec chceme dobrovoľne vzdať vlastnej kompetencie, my, ktorí sme volení. Ako vieme moc pochádza, pochádza z ľudu. My našimi ústami hovoríme to, čo si ľud praje alebo nepraje. Dve tretiny národa chcú zrušiť amnestie. My našimi ústami toto hovoríme. A zrazu tu má byť nejaký medzičlánok, ktorému chceme odovzdať naše kompetencie od volených zástupcov k tým nevoleným. K tým, ktorí neriskujú nič, ktorí nemajú v podstate žiadnu zodpovednosť. Im sa nič nemôže stať. Bolo by férovejšie postaviť sa k tomuto problému rovno a zodpovedať si za svoje rozhodnutie a zodpovedať sa občanom, pretože poslanec na rozdiel od, od sudcu Ústavného súdu môže byť národom odvolaný, keď sklame národ.

    Takisto je tu riskantný pomer v Ústavnom súde, to už som hovorila a hovorila to aj kolegyňa Lucia Nicholson. To nie je tak že, že sedem ku tri, ale je tu, je tu pomer šesť plus jedna plus tri, a pritom na definitívne pochovanie Mečiarových amnestií stačí len sedem sudcov.

    Ďalšia otázka. Pán premiér Fico bol 17 rokov proti, zrazu je za? Podozrivá to zmena. Tiež sa chcem spýtať, či sa nebojíte. Čo sa stane s nádejou ľudí, ak Ústavný súd pochová Mečiarove amnestie? Čo sa stane s povesťou Ústavného súdu? Tým sudcom, ako som hovorila, to môže byť jedno. Vy si možno umyjete ruky: "To my nie, to predsa oni." Ale chceme si toto zobrať na triko? Prečo sa k tomu nepostaviť čelom? Keď naozaj chcete zrušiť amnestie, tak to povedzte priamo a na rovinu. Pán Kresák povedal, je tu príliš veľa špekulácií. Samé, hovorilo to tuším o kolegovi Beblavom, samé, čo bude ak, čo by bolo keby. No chcela by som podotknúť. Práve pri návrhu pána Budaja nie je žiadne, čo by bolo ak, ani čo by bolo keby. Tam sa zrušia amnestie a hotovo.

    Opozícia mala päť podmienok. Zastupovanie pred Ústavným súdom, to mal byť pán Kresák, pán Kubina, že budú vláda a prezident účastníkmi na Ústavnom súde, že sa neuplatní tzv. premlčanie, zrušenie milosti nech neplatí iba na mladého Kováča, ale aj na všetkých ostatných a nech Ústavný súd nekoná automaticky, iba na podnet 30 poslancov. Akékoľvek z týchto podmienok, ak nebude akceptovaná, tak ja sa pýtam na dôvod. Jednu po druhej.

    Je jedna pravda, pán ústavný právnik Kubina povedal, čím viac článkov v reťazci, tým väčšia pravdepodobnosť, že nejaký článok zlyhá. Tak prečo ďalší článok pridávame? Práve preto meníme zákon, silu ústavného, silou ústavného zákona, aby sme nepotrebovali Ústavný súd. Jasné, že v minulosti Ústavný súd urobil výklad ústavy, že amnestie nie je možné meniť, pretože vtedy nebolo. Ale ak zapíšeme do ústavy, že je to možné, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť, tak nový výklad ústavy by mal byť jasný. Preto je Budajov návrh lepší.

    No, teraz ma stopnú.

  • Povedané so smiechom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili desiati, pán poslanec Baránik, poslednýkrát upozorňujem, že môžete len do tej doby, kým hovorí predrečník. Takže desiati poslanci, neviem teraz, ktorý je teraz desiaty, keď niekto asi vypadol. Dobre, takže deviati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • No, filozof by skričal: "O tempora, o mores!" alebo, lepšie povedané: "Si tacuisses, philosophus mansisses!"

    Pani poslankyňa, ja sa vás nechcem dotknúť osobne, ale pýtam sa. Aj ste rozumeli tomu, čo ste čítali?

  • Ruch v sále.

  • Podľa môjho názoru sotva. Sotva.

    A keď už tak hovoríme o tých veciach, ktoré tu dávate ako príklady, že amnestie by sa nemali dávať tým, ktorí spáchali trestné činy úmyselne, tak z tohto pohľadu Mečiarova amnestia je absolútny šuvix oproti tomu, čo zapríčinila amnestia z roku 1990 prezidenta Havla, ktorá bez akejkoľvek prípravy vrhla medzi náš ľud tisícky kriminálnikov, ťažkých kriminálnikov, ktorí sa za dva, za tri mesiace vrátili, ale za obrovskej útrap, obrovských útrap ďalších a ďalších ľudí. Viete, ešte v Ilave sedia tí, ktorí znásilnili dojčatá! Nie chlapcov alebo nie nejaké dievčatá, ktoré od 12 rokov sexuálne žili, dojčatá znásilnili! Ešte sú, choďte sa na nich pozrieť do Ilavy. Tam vidíte tie výsledky.

    A potom Norimberský súd. Pani poslankyňa, Norimberský súd nebol retribučným tribunálom. Norimberský súd súdil nacistických zločinov na základe existujúceho práva bez porušenia, bez retribúcie. To boli základ..., to boli práva, ktoré nacisti pošlapali, a existujúce, nie tie, ktoré si vymysleli potom. Takže nešírte tu klamy a bludy a rozmýšľajte nad tým, čo hovoríte.

    A keď tomu nerozumiete, tak tam, prosím vás, nechoďte. Robíte hanbu sebe aj všetkým poslancom.

  • Áno, chcela som povedať práve to, čo pán Hrnko, že si pani poslankyňa šliape na jazyk, keď hovorí o tých amnestiách, že majú byť len za neúmyselný. Chcela som spomenúť tie bandy kriminálnikov, ktoré Havel vypustil z Leopoldova a ktorí potom vraždili a presne tieto trestné, hrozné činy sa diali.

    Ale chcela by som aj odpovedať na otázku. Tvrdí tu, že dve tretiny národa žiadajú, že si žiadajú zrušenie amnestií. Ja som presvedčená, že dve tretiny z národa na Slovensku má úplne iné starosti, a myslím, že ich, čo má, že je to posledné, zrušenie amnestií, že je to to posledné, čo ľudí zaujíma. A keď sa tie amnestie, keď by sa nezrušili, myslím si, že ani dve tretiny, ani tretina, ani celé Slovensko že by asi nezomrelo od hladu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, pani kolegyňa, že to naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... že to naozaj bola slohová práca, ktorú ste vypísali z médií alebo vám ho dali vaši kolegovia poslanci, pretože naozaj to boli také strašné útržky. A už nehovorím o tom, ako ste vytrhávali veci z kontextu, čo povedala pani ministerka, čo povedal Fico, čo povedal ten a ten, a ste to pozliepali a pospájali do jedného celku. Potom ste vyjadrili akýsi právny názor, aj keď neviem, že by ste bola právnička. Ale poúčate nás tu o histórii, čo bolo, ako bolo. Koľko ste mali, pani kolegyňa, rokov, keď boli Mečiarove amnestie? Štrnásť?

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, máte právo, osem, kolega hovorí. Ja si myslím, že asi štrnásť. Tak naozaj máte právo nás tu poúčať o histórii, o tom všetkom, čo bolo.

    A garantujem vám, že Robert Fico je veľmi dobrý a uznávaný právnik. A ak si myslí, že amnestie sú problematické, tak si nemyslí, že sú to amnestie problematické z dôvodu minulosti, ako to myslíte si vy, ale myslí si, že sú problémové z dôvodu budúcnosti, a to preto, že právny štát, alebo štát bude ďalej pokračovať a tieto amnestie môžu mať určitý trvalý následok do budúceho pôsobenia. Preto si myslím, že spokojne môžte hlasovať za tento návrh, ktorý sme predložili, ak to s amnestiami myslíte vážne. A určite urobíte dobre. Takže iba toľko môžem poradiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, vaši dvaja predrečníci, a čo je dôležité, kolegovia z opozície mali naozaj počúvateľné prejavy. Pán Krajniak mal veľmi pragmatický prístup k vládnemu návrhu zákona, resp. k riešeniu, ktoré má viesť k zrušeniu amnestií. Pán Heger napriek mladému veku mal doslova štátnický prejav k diskusii medzi koalíciou a opozíciou. Už to vyzeralo na takú konštruktívnu opozičnú šnúru, no a potom ste vystúpili vy. Škoda.

  • Vážená pani poslankyňa, ja som si naozaj s veľkým záujmom vypočul váš prejav a ja len dúfam, že ste si ho nepísali vy, že vám ho písal nejaký asistent. A myslím si, že, že je to tak aj z toho štýlu, lebo sa vám to aj ťažko čítalo. A toho asistenta treba, myslím si, že aj vymeniť. Ja by som chcel len povedať takých pár postrehov, ktoré ma zaujali na vašom diskusnom príspevku.

    Pani poslankyňa, nie je dôležité, či pán Sulík vedel, či ho niekto natáča v Kočnerom byte, alebo nie. Dôležité je a to je to najpodstatnejšie, že tam chodil a o čom tam rozprával, že s pánom Kočnerom riešil voľbu generálneho prokurátora. Skúste si predstaviť, že toto by urobil teraz predseda Danko, tak by ste zvolávali na námestie protesty a burcovali republiku, že sa s mafiánmi stretáva alebo so záujmovými osobami, ktoré sú na mafiánskych zoznamoch, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ.

    Ďalej. Myšlienku zaradiť zrušenie milosti pre Michala Kováča ml. vyslovil v prvom čítaní pri prerokovaní jeho zákona pán Budaj, keď Kotlebovci povedali, že zahlasujú v druhom čítaní za novelu tohto zákona, teda za zrušenie Mečiarových amnestií z dielne pána Budaja, pokiaľ tam bude toto. Čiže pán Budaj vyslovil súhlas s týmto, a preto sa to tam aj zapracovalo.

    Ale tá najviac, tá najdôležitejšia vec čo ma najviac pobavila je to, že spochybňujete právomoc Ústavného súdu posudzovať ústavnosť zákonov, ktoré schváli Národná rada. Pani poslankyňa, prosím vás, dajte si do Googlu, koľko zákonov Ústavný súd posúdil ako protiústavných, ktoré boli schválené v tejto Národnej rade bez ohľadu na to, aká bola vláda.

  • Pani poslankyňa Cigániková, je normálne, že ľudia môžu mať názor na dôležité veci z našej histórie bez ohľadu na to, koľko mali vtedy rokov, alebo dokonca či vtedy žili, alebo nežili. Ja napríklad mám veľmi jasný názor na holokaust, hoci som vtedy nežil. Niekto nemá, lebo nežil.

  • A tá myšlienka, že parlament nemôže všetko, aj podľa môjho názoru platí. Parlament naozaj nemôže všetko. Otázka je, čo je to, čo parlament nemôže. Podľa môjho názoru parlament nemôže odstrániť demokratický poriadok, demokratický systém, základné práva a slobody. To by malo byť materiálne jadro ústavy, na ktoré by nemal siahať nielen zákonodarca, ale ani ústavodarca.

    Otázka je, či môže, alebo nemôže zrušiť amnestie. Podľa môjho názoru, pokiaľ amnestie boli udelené spôsobom, akým boli udelené Mečiarove amnestie, boli pošliapaním princípov právneho štátu, tak to parlament ako ústavodarca urobiť môže. A nebola si jediná, kto vyslovil pochybnosti o tom, či je dobré riešenie zveriť Ústavnému súdu možnosť zvrátiť rozhodnutie ústavodarcu v takejto veci. Nikto z nás nespochybňuje, že Ústavný súd má právo preskúmavať súlad zákonov s ústavou. Toto je ale niečo úplne iné. Niečo, kde Ústavný súd môže zabiť návrat k spravodlivosti, a je normálne, že vzhľadom na jeho zloženie máme pochybnosti o zvolenom riešení a o tom, kam to povedie.

  • Pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ty si sa pýtala v tvojom vystúpení, že čo sa stane s Ústavným súdom a s jeho dôveryhodnosťou, že či to má vládna koalícia na zreteli. No práve v tom je vtip, zlý vtip toho vládneho návrhu zákona. Pretože s ním sa nestane nič. Ústavný súd je totižto na míle vzdialený od občanov. A nie preto, že sa nachádza v Košiciach, ale tam pre bežného občana robia ústavní sudcovia bez tvárí. Bežný občan sa už naučil napríklad napísať nám mail, keď sa mu nepáči, ako sme hlasovali. Pýta sa, prečo sme tak hlasovali. Tvrdí nám, že nás už nebude voliť, pretože sme takýmto spôsobom vyjadrili jeho názor. My máme ten postih, ale Ústavný súd nie je závislý na tom, či ho nejaký občan bude voliť, alebo nebude voliť, pretože občania si jednoducho ústavných sudcov nevolia. Takže Ústavnému súdu, pokiaľ zruší zrušenie Mečiarových amnestií, sa nestane absolútne nič. A v tom je ten alibizmus toho vládneho návrhu zákona, že ešte stále pre, pre bežného občana sú tam naozaj ľudia bez tváre. A ja by som odporučila občanom, aby si od dnešného dňa pravidelne študovali tváre ústavných sudcov na Ústavnom súde, lebo to budú tí, od ktorých bude závisieť, či Mečiarove amnestie skutočne budú zrušené, alebo ich zrušenie, alebo snahy o ich zrušenie budú navždy pochované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Podľa mňa tvoj prejav mal tú možnosť, že keďže sme sa priklonili k 17.00 hod., tak sa tu objavili zástupy hlasovaniachtivých poslankýň a poslancov, a preto možno prišli aj tieto útoky z môjho pohľadu dosť odboku. Pretože ak na teba niekto reaguje spôsobom, že koľko ústavných zákonov posudzoval Ústavný súd, či sú, alebo nie sú v súlade s ústavou, tak kľudne môžeš v reakcii povedať, že nula. Pretože o tom sa tu dnes bavíme, lebo ústavný súd neposudzuje súlad ústavy s ústavou. To chcú zaviesť teraz naše kolegyne a kolegovia, a to v bode pri rušení Mečiarových amnestií.

    A druhá vec. Spomínala si historické fakty a mne sa začína dosť úsmevne preberaná história, kto kedy žil, a ak nežil, k čomu sa môže a nemôže vyjadrovať. Ja mám názor na 1918. rok, mám rovnaký názor na alebo mám názor na ’45. aj ’44., mám názor aj na ’48. rok, aj ’68. Nežil som, ale myslím si, že v ’48. bol komunistický puč, v ’45. skončila vojna, v ’44. nastalo Slovenské národné povstanie a v 1918., či 28., alebo 30. októbra, mohla vzniknúť Československá republika. Sú to dni, kedy som nežil, ale mám názor, že Slovenská republika minimálne v 20. storočí mala v týchto míľnikoch histórie výrazne navrch a formovalo to aj to, že dnes tu sedíme. Takže kľudne hovor svoje názory na historické udalosti. Je to dokonca veľmi potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel som ti tiež poďakovať za tvoje vystúpenie, Janka. Je pravdou, že to, čo sa nazýva jadro ústavy sa v rôznych jurisdikciách posudzuje inak. A keby na Slovensku sme mali taký Ústavný súd a takú ústavu, ako majú naši susedia Česi, tak by napríklad bolo v rozpore s ohniskom ústavy, s jadrom ústavy aj skrátenie poslaneckého mandátu prostredníctvom ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, tak ako k tomu došlo v súvislosti s pádom Radičovej vlády. Čiže iný kraj, iný mrav. My tu bojujeme o oveľa základnejšie veci.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem opozičným kolegom veľmi pekne za podporu. A ešte som chcela povedať, že čo som nestihla, ešte som nestihla prečítať dve strany, prečo je Budajov návrh pre mňa lepší. Ale veľmi dôležité pre mňa je ten moment, že práve ak schválime koaličný návrh, môže sa stať, že tie amnestie budú navždy pochované. A to práve preto, lebo Ústavný súd raz a navždy rozhodne, zatiaľ čo o Budajovom návrhu môžeme hlasovať znova a znova, napríklad aj keď sa zmení, zmení konštelácia v parlamente, práve preto sa veľmi obávam hlasovať za. Nechcem byť spolutvorcom toho, aby naozaj sme už o tomto nemohli rozhodovať.

    No a čo sa týka kolegov z vládnej koalície, no čo na to povedať. Kolegovci, sedela som tu celú dobu, počúvala každého jedného diskutujúceho, zapisovala som si poznámky. Zodpovedne som sa snažila prísť na to, aké rozhodnutie je správne, lebo mi na tom záleží. A od vás príde výsmech. Áno, typické. Kým ja som tu sedela a počúvala, vy ste sedeli v bufete. Úplne typická pani Vaľová. Vy vždy perlíte, napriek svojmu veku, ale toto bolo že extra. Tak áno, priznávam, ja som mladá, ale učím sa byť múdra. Tým, že tu sedím, tým, že počúvam, tak aspoň sa o to snažím. Verím, že raz sa mi to podarí. Vy ste zrelšia, povedzme to tak, a múdrosti sa učíte hore v bufete. Takže prosím vás, tieto výčitky si nechajte pre svojich kolegov. Tak len toľko som chcela.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásili ústne dvanásti, jedenásti do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. A procedurálny návrh?

  • Reakcie z pléna.

  • Takže pani poslankyňa Laššáková nie do rozpravy, ale procedurálny návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže jedenásti sa prihlásili, nie trinásti do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže, prepáčte, takže to prvé platí.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dávam návrh, aby Národná rada rozhodla o tom, že o tomto bode programu budeme rokovať aj po 19.00 hod. vrátane hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Áno. Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o tomto návrhu, pokiaľ nie je všeobecný súhlas. Vidím, že nie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 82, proti 43, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh procedurálny bol odsúhlasený.

    Ako prvý v rozprave vystúpi...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No nie. Ukážte, prosím vás, kto sa prihlásil do rozpravy.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, nie vy, ale tam technik.

  • Smiech v sále.

  • To znamená, že pán poslanec Marosz, Hrnko, Matovič, Číž, Blahová, Dostál, Farkašovský, Baránik, Viskupič a Remišová, ale...

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, v poriadku. To znamená, vy ste jedenásti, lebo od dvojky to išlo. Ešte raz to ukážte. Áno, v poriadku. To znamená, že týchto pánov poslancov sa prihlásilo. Už neo..., prepáčte (reakcie z pléna), to je, to je jedno. Ja som to normálnym spôsobom otvoril, uzavrel.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Marosz. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz. Môžete sa pozrieť aj hore. Páni poslanci, raz sme to už urobili, keď som trikrát otvoril možnosť sa prihlásiť do rozpravy, aj tak bolo zle. Teraz som normálne otvoril možnosť, prečítal som desiaty, deviaty, jedená...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, keď chcete kričať, môžte, ale ja mám silnejší hlas, ešte k tomu aj mikrofón. Takže môžeme súťažiť, ak chcete, len vyhrám ja. Takže, pán kolega, ešte raz. Prečítal som, že deviati, mená nie. Deviati, potom, že jedenásti. Končím možnosť. Takže tých jedenásť tam je.

    Takže, pán poslanec Marosz, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, Remiáš, Gaulieder, Serbin, je to, príbeh, ktorý počúvame, je aj o menách a dovoľte, aby som predniesol príspevok k historickému, historickým udalostiam práve z pohľadu jedného človeka, ktorého si, ktorého si nesmierne vážim...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcom.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím kľud v rokovacej sále.

  • Chcem predniesť postrehy človeka, ktorého si nesmierne vážim, a práve preto si ho vážim, lebo v tom čase dokázal nezlomne bojovať proti režimu, proti mečiarizmu a dokázal si poctivo plniť svoju profesionálnu a stavovskú povinnosť. Tento človek vo svojej skromnosti nechcel byť menovaný, ale dovoľte, aby som, vypočujte si, prosím, slová, ktoré adresuje tomuto plénu, a dovoľte mi, aby som ich odcitoval:

    Prečo by sme mali nepodporiť návrh koalície, ale naopak podporiť návrh pána Jána Budaja na prijatie ústavného zákona, ktorým budú zrušené články z opravovanej tzv. amnestie Mečiara ako zastupujúceho prezidenta v zákone č. 55/1998 z 3. marca ’98 čl. 5 a 6? Nakoľko predmetom diskusie je prípad zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska z 31. augusta ’95, pripomeniem znenie článku, ktorý, žiaľ, nesprávne citovali aj niektorí právni experti z radov koalície. Pri interpretácii znenia musíme byť striktne právne prísny. Pán Mečiar v diskusnej relácii klamal, že to bolo rozhodnutie vlády a že ktosi ho len zle uverejnil v Zbierke zákonov, a preto bolo potrebné ho opraviť. Nie je to pravda. Bolo to rozhodnutie predsedu vlády a v závere bolo uvedené Vladimír Mečiar v. r., predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky. Článok 6 mal nasledovné znenie: "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny." V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na znenie článku 7: "Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na osoby, ktoré boli v posledných desiatich rokoch právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ktoré boli v posledných desiatich rokoch prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin s výnimkou tých, na ktoré sa hľadí akoby neboli odsúdené." To znamená, druh amnestie abolíciu bolo možné aplikovať len na známych páchateľov.

    Dňa 7. júla 1998 Vladimír Mečiar vyhlásil rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 214/1998, v ktorom doslovne uviedol, v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 vyhlásil čl. 1 a čl. 2, a ten sa mal vzťahovať na zavlečenie a znel: "Nariaďujem, aby sa nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré by mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961 do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995."

    Obe tieto rozhodnutia sú právnym paškvilom, a ak by sudcovia postupovali v súlade so zákonom, nebolo by potrebné realizovať toto zasadnutie v parlamente a prípad by bol už dávno skončený. Faktom je skutočnosť, že ani jedno znenie tzv. amnestie sa nevzťahuje na skutok zavlečenia prezidentovho syna do cudziny. Skonštatoval to aj druhý senát Ústavného súdu v Košiciach vo svojom rozhodnutí z 18. augusta 1999 č. 90/99, pričom nepoukázal na jednu závažnú skutočnosť, že ani prezident svojím rozhodnutím nemôže zabrániť vyšetreniu trestného činu, ktorý má byť amnestovaný. Mečiar svojím rozhodnutím chcel amnestovať podozrenie z trestného činu a celé znenie tak bolo koncipované. V súlade so svojimi výrokmi počas rokov ’95 až ’97 sa snažil všetkých ľudí presvedčiť, že nedošlo k tomuto skutku a že išlo o samoúnos. Tak načo potom niečo amnestovať, čo nebolo trestným činom?

    Takzvaná Mečiarova amnestia nebola jediná v histórii existencie bývalého Československa a vždy bola udeľovaná pri významných príležitostiach, a nie preto, že po skončení mandátu prezidenta Ing. Michala Kováča staršieho dňa 2. marca ’98 prešli právomoci prezidenta na vládu a tá v osobe Mečiara vyhlásila rozhodnutie, ktoré malo povahu zakrývania trestnej činnosti, na ktorej sa podieľali príslušníci štátneho orgánu Slovenskej republiky, ako to konštatoval aj rakúsky súd pri rozhodnutí, ktorým nevydal prezidentovho syna na ďalšie konanie do Nemecka.

    Nie je pravdou, že Ústavný súd v Košiciach rozhodol, že amnestiu nie je možné zrušiť. Vo svojom rozhodnutí z 28. júna 1999 č. 30/99, uverejnenom pod č.59/99, konštatoval, že súčasťou práva prezidenta nie je aj oprávnenie akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutia o amnestii už uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhodoval vtedy na podklade návrhu 37 poslancov vedených Tiborom Cabajom a zaoberal sa rozhodnutím, ktorým Mikuláš Dzurinda z 8. decembra 1998, ktorý vypustil články z tzv. amnestii Mečiara vzťahujúce sa na referendum a zavlečenie. Ak to platí teda pre amnestie Dzurindu, platí to aj pre amnestiu Mečiara zo 7. júla 1998. Okrem toho druhý senát Ústavného súdu vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že všetky tieto rozhodnutia sú platné, pretože Ústavný súd ich výkladom nemôže zrušiť, ako to nebude môcť urobiť ani Európsky súd pre ľudské práva v prípade prijatia ústavného zákona o zrušení amnestií Národnou radou Slovenskej republiky.

    Okrem toho prvý senát svojím rozhodnutím ohľadom bývalého námestníka riaditeľa Svěchotu, ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia pre trestný čin zavlečenia, porušil zákon, pretože len prokurátor môže podľa Trestného poriadku zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia, naviac konať v rozpore s vlastnou, naviac konal v rozpore s vlastnou judikatúrou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Ústavný súd nemá takéto oprávnenie. Veď ani neuviedol ustanovenie, podľa ktorého rozhodol, pretože také neexistuje. Dotyčný predseda senátu Ústavného súdu v Košiciach potom pôsobil ako právnik v HZDS.

    V dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, sa tiež uvádza, že návrh ústavného zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Prezident republiky podľa článku 102 písm. 1 podľa pôvodného znenia ústavy mal oprávnenie udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahladzuje tresty. Podľa čl. 11 Trestného poriadku sa trestným konaním rozumie konanie podľa tohto zákona.

    Prezident Michal Kováč správne vo svojom rozhodnutím nariadil zastaviť trestné stíhanie, nie konanie a za nedbanlivostný trestný čin s trestom odňatia slobody...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, milí kolegovia, na začiatku chcem povedať, že nerozprávam tu za žiadnu politickú stranu, za žiaden politický klub, hovorím tu v zmysle paragrafu, teda článku ústavy o tom, že poslanec je v svojom konaní samostatný a neprináleží mu dávať príkazy, a teda môže v tomto zmysle aj vystupovať.

    Predovšetkým by som chcel povedať jednu vec. Bol som človek, ktorý tieto veci z autopsie parlamente prežil a zažil. Nikto ma nemôže obviniť z toho, že by som bol nejakým stúpencom Mečiara, práve naopak. S Mečiarom sme od začiatku mali mnohé, mnohé rozpory, najmä v tom, o tom, ako treba vykonávať politickú moc, a treba aj povedať to, že mnohé veci, ktoré chcel Mečiar presadiť, napríklad vylúčenia, vylúčenie Kňažka z parlamentu, som ja svojou aktivitou zamedzil a zamedzil aj to, aby mohla vzniknúť nejaká koalícia trvalá s SNS, a bol som aj medzi tými, ktorí v marci 1994 pripravovali aj uskutočnili odvolanie Mečiarovej vlády, a bol som stúpencom tej dočasnej vlády Vladimíra Moravčíka a počas celého ďalšieho obdobia som bol v opozícii voči Mečiarovej politike a treba aj povedať, že do určitej miery Mečiar bol aj iniciátorom skazy mojej prvej politickej kariéry, ktorá skončila v roku 1998. Takže nikto ma nemôže obviniť, že by som bol nejakým stúpencom Mečiara alebo jeho politiky.

    Čo by som však chcel povedať, je, že ako človek, ktorý od začiatku pracoval na vytvorení ústavného systému tejto republiky, od začiatku pracoval na tom, ako a akým spôsobom sa má organizovať tento štát, som jeden z tvorcov ústavy, musím jasne a jednoznačne povedať, že nepodporím ani zrušenie Budaja, ani to, čo predkladá vláda, pretože odo mňa nikto nemôže chcieť, aby som rušil a búral ústavný poriadok, ktorý som staval. Takže v tomto zmysle nepodporím ani jedno, ani druhé. Niccolo Machiavelli svojho času povedal niečo podobné, neviem to presne, hej, zakaždým trošku inak tu citujem, ale zmysel je asi taký, že nikdy sa nevracaj riešiť staré krivdy, pretože poškodeným krivdu neodčiníš a nové krivdy narobíš. Tohoto by sme sa mali držať a základný princíp je, že 22 rokov je dosť na to, aby sa už tým prestali zaoberať politici a venovali sa tomu historici, pretože historický výskum bude ten, ktorý skutočne povie pravdu o tom, nie to, ten verejný lynč, ktorý sa tu dnes organizovaný tlačou a televíziou vykonáva a uskutočňuje, ale skutočnú pravdu o tom, čo, kedy, kto, ako zneužíval svoje právomoci.

    Musím vám ale povedať a sklamať vám, že prvý, ktorý použil tajnú službu proti svojmu politickému protivníkovi, bol prezident Kováč, ktorý cez SIS-ku nasadil legalizanta do kabinetu Vladimíra Mečiara. Dal sledovať premiéra vlády Slovenskej republiky tajnou službou. A potom to, samozrejme, pokračovalo tak, ako to pokračovalo, nechcem nejakým spôsobom obhajovať tých alebo tých, ale nazvať toto zločinným režimom mečiarizmu, ako to nad truhlou nebohého Kováča povedal prezident Kiska, je skutočne nehoráznosť. Bola taká doba, hľadali sme v prechodnom období možno aj limity, kam môžeme ísť a čo dosiahnuť. Netreba to ospravedlňovať, treba to vysvetľovať, ale človek, ktorý pokladá za vzor demokracie pána Erdogana a Turecko za vzorový štát demokratický alebo ktorý na východe podporuje režim v Kyjeve, nazvať to, čo bolo u nás, zločinným režimom, je skutočne nehorázne, a preto často sa hovorí, myslím, že to je z Biblie, ale nie som si istý, že nepočúvaj, čo hovorí, ale kto to hovorí.

    A pozrime sa, kto nám tu hovorí, kto nám tu chce kázať. Tí, ktorí začali ten zničujúci boj vo vnútri VPN, ktorý viedol k rozdeleniu VPN, a prehrali ten zápas, chcú teraz, aby sme my za nich vyriešili ich problémy. Preboha, kde sme to? To, čo ten, teraz riešime, to je len jeden problém vo vnútri VPN-ky, politického subjektu, ktorý vznikol v roku ’89, a tak sa tí ľudia pohádali, tak sa nenávidia, že ani smrť si nevedia odpustiť. A to máme my riešiť? Za toto má trpieť slovenský ústavný poriadok? Za toto máme vytvárať precedensy, ktoré nám môžu zlomiť krk v budúcnosti? Keď sa budovalo Kosovo, to je unikátne, nebude precedens, dnes máme Abcházsko, dnes máme Južné Osetsko, dnes máme Krym a čudujeme sa, že všetci hovoria, však už sa to stalo raz.

    Takže podľa môjho názoru, a apelujem tu na vás, že spravodlivosť nie je možné budovať ináč, ako prostredníctvom práva a zákona. V minulosti - a teraz hovorím ako historik - sa stalo ix 500 udalostí, kde honba za spravodlivosťou stála životy tisíce, tisíce a ďalšie tisíce nevinných ľudí, pretože spravodlivosť, ktorá je mimo zákona, ktoré je mimo práva, nie je spravodlivosť, je lynč.

    To a teraz je tá posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, čo sa dnes deje, že herci hovoria, ako majú poslanci napĺňať zákony, že publicisti, zas sa nám objavili noví mňačkovia, noví špicelovci, ktorí hovoria, že treba Clementisa, Horákovú popraviť, opäť sa nám schádzajú závodné rady a výbory, ktoré hovoria, ako máme nakladať so svojím mandátom. Kde sme sa to dostali, páni?! Toto sú 50. roky ako vyšité a s tým, nehnevajte sa, nemôžete so mnou rátať, že by som sa na takomto niečom zúčastnil. Príliš si vážim česť, svoje meno, zákon a spravodlivosť a ako historik vám hovorím, ako vy, rozhodnutie, to bude na vašom, na vás, ale história bude hodnotiť každého jedného, tu jak sedíme, a ten odsudok alebo ten súd bude tvrdý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť na hlásiť sa s faktickými poznámkami. Šesť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste, že Kováč ako prvý použil tajnú službu a aj o rôznych iných neduhoch a previneniach, ktoré kto kedy, kto kedy urobil. Ja chcem len povedať, že aj keby ich bolo dvadsať, veď predsa musíme niečím niekedy začať. A tu, ako som aj hovorila vo svojom vystúpení, vidím najväčší problém v tom, že toto nie je bežná amnestia, tú predsa ide o konflikt záujmov, kde vinník amnestoval sám seba a svoju partaj. To vám vôbec neprekáža? To nie je úplne bežná amnestia. Hovoríte o tom, že už to tu máme 20 rokov a že už by sa s tým mali zaoberať historici. Nesvieti vám kontrolka, že 20 rokov sa k tomu vraciame? Nevidíte, že to zaujíma ľudí? To nie je vec historikov, to je vec ľudí a my sme ich zástupcovia. Takže myslím si, že by sme sa tým zaoberať mali, lebo národ to trápi, ako vidíte. Vymenovali ste od ničoho po Krym všetky možné dôvody, prečo to, prečo za to nehlasovať, a nepovedali ste jeden, prečo hlasovať.

    "Spravodlivosť sa nedá budovať inak ako pomocou práva a zákona," ste povedali. Povedali ste to vy, ktorý, ktorý ktorého, ktorý je vo vláde, kde je predseda Fico, kde kryjete Kaliňáka. To hovoríte naozaj vážne? A ešte k tomu sa tu postavíte a poviete, že Mečiarove amnestie sú v poriadku a netreba ich rušiť. Vážne? A potom poviete túto vetu, pán Hrnko?

    Hovoríte, herci a publicisti, že oni nám tu kážu. Viete, herci a publicisti sú tiež ľudia. Dokonca často odvážnejší a čestnejší, ako ste vy. Pretože na rozdiel od vás, vy svoj plat budete dostávať, či sa tu postavíte a poviete svoj názor, alebo nie. Vám sa nič nemôže stať. Napriek tomu vždy pritakávate a robíte to, čo vám povedia hore. Na rozdiel od vás sa oni majú čoho báť, pretože sa môžu báť takých, ako ste vy. Môžu sa báť buzerácií štátu, ale oni sa napriek tomu postavia a povedia, čo si myslia, viete. Takže určite sú to väčší hrdinova ako vy a vaši kolegovia.

  • Pán Hrnko, ja som teda s úžasom pozorovala tú spŕšku neuveriteľných teórii a téz a voľných úvah vašich, ktoré ste tu predviedli, a naozaj teda veľmi ťažko sa mi reaguje na tú zmes a spleť fakt neuveriteľných rečí, ktoré ste tu predviedli, ale predsa len ako ten výrok, že honba za spravodlivosťou mimo zákona, mimo práva, že vy ako historik ste proti nej.

    No ak niečo bolo mimo práva, tak to boli Mečiarove amnestie, preboha živého. Tak ako sa zamyslime nad tým, čo je mimo práva, a nejaká snaha dospieť k nejakej spravodlivosti, aby sme sa postavili aspoň zodpovedne voči nejakým budúcim generáciám v tom, že, že chceme tieto krivdy napraviť. Tak to vy považujete za honbu za spravodlivosťou mimo zákona? Strašne sa mi ťažko na to naozaj reaguje, ale teda nedá mi, vy hovoríte, že necháme to na historikov, nech sa ukáže, kde je pravda. No, ja si myslím, že pani Remiášová nepotrebovala žiadnych historikov na to, keď prišla k pánovi Mečiarovi a udrela ho kyticou, aby jej niekto hovoril o tom, čo je pravda, že jej syn bol zavraždený. Nehnevajte sa, akože toto, toto sú neuveriteľné veci, ktoré vy ste tu predviedli, a nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že taká bola doba.

    Akože aká bola doba? Veď tá doba bola proste brutálna, vraždilo sa a bolo to mimo zákon. Tá doba bola mimo zákon, tie amnestie samotné. O čom ste to tu rozprávali, prosím vás?

  • Pán poslanec Hrnko, ona honba za spravodlivosťou stála tisícky životov a niekedy aj milióny životov, ale je dosť cynické spomínať to práve v tomto prípade, lebo tu sa nebavíme o náprave nejakej privatizačnej krivdy alebo nejakého daňového podvodu, čo je, je to úplne bežné, že, že odmietate, aby bola zjednaná spravodlivosť aj v takýchto veciach. Tu sa bavíme o Mečiarových amnestiách, tu sa bavíme o únose Michala Kováča mladšieho, a keď sa bavíme o týchto veciach, tak k nim patrí aj vražda Roberta Remiáša. Čiže aj tento prípad stál jeden ľudský život a nebola za tým žiadna honba za spravodlivosťou. Naopak, bola za tým, bolo za tým brutálne porušenie práva, brutálne porušenie spravodlivosti, honba za mocou, honba za peniazmi.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som povedal toľko, že rešpektujem právo na taký aj onaký názor, či opozičný, či koaličný, dokonca rešpektujem názorovú rozmanitosť aj v rámci koalície. Súhlasím s pánom poslancom Hrnkom v tom, že na scénu by mali nastúpiť aj historici, ale pravdupovediac zdá sa mi, že historici spia na vavrínoch nielen v tejto, ale aj v starších historických súvislostiach, viď Nežná revolúcia napríklad alebo udalosti roka 1968/69, ktorého dodnes nie sú náležite zhodnotené, lebo v učebných osnovách a o tom deti sotva učia. Pravdou však je, že úlohou historikov je zhodnotenie daného obdobia, ale otázka amnestií má inú podstatu, nie hodnotiacu. Takže summa summarum najskôr vyriešme traumu po právnej stránke, a potom nech nastúpia historici, ktorí to budú hodnotiť, či už pre učebnice dejepisu alebo pre mladú generáciu v školách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja si cením pán poslanec Hrnko, že ste boli pri tvorbe asi aj ús..., prvej našej ústavy a asi aj pri tvorbe Slovenskej republiky. Ale spomínali ste historikov. Prepáčte, akí historici? Tí historici, ktorí sú teraz poplatní tomuto režimu, ktorí celý život svojej kariéry sa priživovali na komunistickom režime a históriu odpisovali z Prahy a na tom si robili kariéru? Akí historici? Dušan Kováč, Ivan Kamenec alebo Mič..., nejaký Mičev a im podobní? Alebo nám tú históriu budú určovať, tak ako ste povedali, treťotriedni komedianti, ktorí všetko a ktorí za peniaze urobia všetko, a tí, ktorí sú, ktorí momentálne bez toho, aby spolupracovali s Čechmi, s Prahou, nie sú schopní žiadneho diela, žiadnej práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Hrnko, vystúpili ste preto, aby ste deklarovali svoju príslušnosť k Mečiarovým pohrobkom. Ďakujeme za toto priznanie, ale vedeli sme. Vy hovoríte, že to nebol zločinecký režim, lebo vy ste vtedy len testovali hranice. Vážne? Vy ste vtedy len testovali hranice? Hranice zákonnosti, hranice spravodlivosti?

    Pán Hrnko, vy ste sa museli zblázniť! Jediné z toho, čo ste povedali a s čím súhlasím, je, že toto sú 50. roky ako vyšité, lebo živia krivdy a bezprávie.

  • Reakcia na faktické, pán poslanec Hrnko.

  • Pani poslankyňa Blahová, viete, ja som, myslím, že ste ma nepočúvali. Ja som celý čas tento bol v opozícii proti Mečiarovi, ale nemyslím si, že ten režim v zrovnaní tom, v zrovnaní tými vzormi, ktoré nám tu pán prezident Kiska predložil, Tureckom a Ukrajinou, že bol zločinecký, a to si nemyslím a na tom môžete si myslieť, čo chcete.

    Ale o inom som chcel povedať. Veď predsa Remiášova vražda bola vyšetrená a osobne si myslím, že neexistuje taká amnestia, ktorá by zamedzila, lebo to by mohol aj Černák povedať, že všetky tie zločiny, ktoré napáchal, boli v súvislosti so zavlečením Michala Kováča a boli by amnestované. Však to nie je pravda. Tá vražda je vyšetrená, sú známi vrahovia a...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. Nie je tu. Stráca poradie.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážení kolegovia, teda pravdepodobne aj opoziční, aj keď teda pravdupovediac k vám hovoriť nechcem. Nemá to význam, tu pani poslankyňa zo SaS-u podľa mňa bezočivo sa navážala do pani primátorky z Humenného, že teda ako sú všetci smeráci v bufete a neviem kde. Je tu sedem, ak som dobre rátal, možno osem kompletne príslušníkov tej opozície, ktorí tak pozorne počúvajú. Ale však charakter a svedomie a elementárnu slušnosť netreba! Vám to teda nehovorím, hovorím to divákom a pravdupovediac ma nezaujíma vaša reakcia, lebo sledujem spôsob diskusie.

    Učil som desať rokov, čo je to demokracia. Jednou esenciálnou súčasťou demokracie je pluralita. Vychádza sa z toho, že spoločnosť absolútne chápe, že nemá ani zďaleka jeden morálny hodnotový systém, ktorý uplatní pre všetkých. To je, to sú rezíduá minulosti. Máme liberálov, máme konzervatívcov, máme, máme ľavičiarov, máme pravičiarov, máme ľudí, ktorí absolutizujú ľudské práva, iné ich nezaujíma, máme absolútnych ekologi..., ekologistických aktivistov, ktorí sú schopní ísť až do ekologického terorizmu. Spoločnosť a pluralita a demo... je základnou, teda pluralita je základnou hodnotou demokracie.

    Je úplne normálne v normálnych parlamentoch sveta a tam, kde vedia poslanci aspoň niečo o politickej kultúre a nepotrebujú sa predvádzať ale totálnou neznalosťou elementárnych vecí, napríklad ústavného práva. A to, čo vedia vo všetkých parlamentoch, že ten, ten abstraktná predstava, že každý z nás reprezentuje nejakú časť obyvateľstva a názorov tejto krajiny. Ja mám tú česť reprezentovať 27 % poslancov, esenesáci majú svoje, MOST svoje, ľudia zo SIETE majú svoje a opozícia svoje. Viete, v roku 1950 dostal v Cannes Nobelovu cenu, teda Nobelovu cenu, hlavnú cenu na filmovom festivale film Rašomon. Nebol o ničom inom, o tom, že tú istú udalosť sledovali štyria ľudia a každý z nich videl niečo iné. Takže pluralita ako hodnota a to, čo tu predvádzate, s tým nemá absolútne nič spoločného, lebo pravda je len to, čo ste nositeľom toho vy. Čítate predsa noviny, takže viete, ako to je, veď o čom sa tu baviť. Ja mám jednu obrovskú smolu. Lebo ideálne by bolo naozaj sedieť hore a sledovať, nech toto divadlo tu prejde a nech je svätý pokoj, nech sa robí čokoľvek, a ideme ďalej. Len ja som tu bol, ja som tu sedel, pani poslankyňa. Ja som nečítal noviny ani som sa nepohyboval v úzko uzavretých skupinách názorových, ale poznám v tomto smere kompletne celé Slovensko. Tie nehanebnosti, ktoré tu spomínate, vedomé a účelové klamstvá sú strašné a provokujú ma. A naozaj ja strácam nervy a chodím tu vystupovať, hoci som si povedal, že netreba.

    Len taká jednoduchá vec, teda to hrozné odsúdenie občanov. Spomína si niekto, pán prezident Kováč, ako teda tá vzorná a žiarivá ikona Slovenska kandidoval opätovne vo voľbách? Koľko dostal opätovne vo voľbách od občanov Slovenskej republiky? Tak hanebnú prehru si nepamätám a podľa mňa nemá v dejinách Európy posledných 50 rokov, aby zvolený prezident, ktorý opätovne kandiduje, takto hanebne dopadne. Ako to videli teda ľudia, ktorí žili v tom období a ktorí vnímali tú situáciu, vtedy nie ako vy z novín a nemali tú nezmyselnú politickú nenávisť a principiálne zbavenie sa elementárneho rozumu a rešpektu k politickým súperom? Ja som, pani kolegyne všetky aj pani Kaščáková, ak dovolí v tomto parlamente od roku 2002. Mám svoju česť a nejako tu žijem a s pokorou prijímam hrdých občanov, ako, akým spôsobom naložia s mojou účasťou tu.

    Na základe čoho si dovoľujete tie surové, tupé a nezmyslené útoky a urážky, ktoré tu dennodenne zaznievajú? Jak vyzerá podpredsedníčka parlamentu, pričom pán Heger sem príde, a že dohodnime sa a že, že teda konsenzuálne, a vy, opozícia, kde tupé, agresívne a len konfrontačné prejavy. Jak tá elementárna vec, ktorá súvisí s tou pluralitou, že teda reprezentujete v plnom rozsahu názory občanov, tak aj my reprezentujeme vo svojom a pravdepodobne asi je našou úlohou, aby sme začali v zmysluplnom dialógu hľadať, ako teda nájsť nejaký konsenzus, ktorý bude mať nadpolovičnú podobu, ktorý, ktorý my ponúkneme Slovensku. A je úplne jasné, že všetci nikdy nebudú spokojní, že deficit budú cítiť konzervatívci, liberáli, všetci, že sa veci nepodarilo spraviť. To je esencia demokracie. Miesto toho úplne nezmyselný tupý politický boj a k tomu celému, čo je ďalšia tragédia Slovenska, schopnosť médií manipulovať tak totálne verejnou mienkou. Dneska naozaj už pravda neexistuje. Pravda je len to, čo sa v mangľuje ľuďom.

    Ja v tom parlamente som bol a sledoval som to a videl som obrovskú diskusiu, keď pán prezident Kováč, ktorý bol predtým zásadným podporovateľom myšlienky samostatného Slovenska, nie Mečiar, teraz sa stal ikonou všetkých tých, ktorí doteraz trpia, že už nemajú spoločnú česko-slovenskú vlasť a že už je tu iba samostatné Slovensko. A ten Mečiar, ktorý sa pozerá, preukázateľne nechcel samostatné Slovensko, ale prispôsobil sa náhodám, atmosfére a hlavne politickému, politickému rozdeleniu síl vo väzbe na, v kontakte s Českou republikou. Bol tu zúfalý boj, zúrivý boj celé 90. roky, presne tak ako v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Vznikali mafie, mafiánske boje v Poľsku, v Česku, v Maďarsku aj na Slovensku. Zúfalý boj a používali sa zbrane rôzneho kalibru. O čo išlo? Kto bude privatizovať.

    Je tu obrovský zločin, ktorý urobil Mečiar, len potom nastúpila tá dobrá vláda KDH a SDKÚ a rozpredala bez akýchkoľvek podmienok kompletne celé, celý národohospodársky potenciál Slovenskej republiky. Pre mňa je to niečo hrozné. Je to pre mňa vlastizrada. Ale nechodím sem, netáram, že poďme rušiť, a neplatí princíp retroaktivity. V doterajšom vstúpení nezaznel jeden jediný ústavnoprávny aspoň trošku hodnotný prejav. Veľmi rád budem o tom diskutovať. Nepochybne je tam celý rad otázok, o ktorých hovoriť môžme, kde zvažujeme z jednej strany argumenty tie a oné, kde teda porovnáme alebo komparujeme, čo sa deje vo svete a podobne.

    Máme už ale dneska, vážené kolegyne, kolegovia, už sú publikované, znenie milostí pána prezidenta Kováča. Znenie, kde sú hanebné rozkradnutie nielen 2,6 mil., ale ukradnutie, objednám, dostanem, zoberiem tovar a nikdy nezaplatím. Hanebné ukradnutie. Títo veľkí bojovníci proti korupcii, čo tu dorábajú, omdlievajú atď., nevidia, dúfam, že pokiaľ tu nebudete, nezískate z tlače, ja vám to veľmi rád v druhom čítaní prečítam, ako vyzerajú tie, tie milosti pána prezidenta. Prečo dostal pán Kočner ďalšiu milosť za ďalších 120 mil. korún? Čo viedlo toho vynikajúceho pána prezidenta, ktorému sa krivdilo, k tomu, že túto milosť dal?

  • Reakcie z pléna.

  • Otázka zavlečenia, aj pani ministerka mi odpustí, ale všetkým sa nám to stáva, že hovoríme o únose, nešlo o žiadny únos, išlo o zavlečenie, ale kto sa hlbšie pozrie na inštitút zavlečenia, zistí, že on má ešte ďalší atribút okrem toho, že niekoho vynesieme do zahraničia. A to je ten, že ho v zahraničí na niečo využívame, na nútenú prácu ženy, že ukradnem dieťa, tam už aj únosové rozmery, že ho nútim na..., pracovať buď a nezaplatím mu poriadne mzdu a podobne. Vždy máte, že načo by som niekoho zavliekal do cudziny. V danom prípade ale tu bola obrovská diskusia vo vnútri krajiny, pretože bolo, začalo byť známe zhruba tak, predpokladám, okolo marca roku ’95, že teda voči synovi pána prezidenta je vydaný medzinárodný zatykač v Mníchove. Pán prezident 5 mesiacov zatĺkal, že jeho syn, jeho syn nemá s tým medzinárodným zatykačom nič spoločné. Koľko rečí, že Mečiar dal sám sebe nejakú amnestiu. Čo urobil pán Kováč, koľkým ľuďom dal na to, aby chránil svojho syna, ktorý kradol s veľkou pravdepodobnosťou? Lebo na rozdiel od vás uznávam prezumciu, že je to iba indícia, podozrenie, lebo rozhodnutie súdu nie je. Ale bolo preukázateľne ukradnuté obrovské množstvo peňazí, na tie časy určite. Amnestie, teda milosti jedna za druhou bez akýchkoľvek problémov a nezaujíma nás to. Bola obrovská diskusia v médiách v tom období a házedesáci logicky atakovali prezidenta, jak môže prezident dať milosť svojmu synovi a všetkým ostatným ľuďom. Dnešný guru v SME pán Schutz uverejnil, čo je veľmi smiešne, v Lidových novinách v roku ’95 a je to dostupné, čo môže niekto spochybňovať právo prezidenta udeliť milosť vlastnému synovi, je to jeho právo, nikto mu ho nemôže zobrať, je univerzálne a podobne. Je k dispozícii, vážení kolegovia, ten článok pána Schutza, choďte sa pozrieť, čo vypisuje teraz po novinách.

    Veď tu, vy, my, my znásilňujeme pravdu, my, ani nás nikoho pravda nezaujíma. Tupí, bez akýchkoľvek etických zásad vedený politický zápas, nič, ideme všetci, však teraz budeme všetci, smeráci budú sedieť a čučať, lebo sa im do toho nezapoja, a ideme. Hlava-nehlava. Jeden jediný ústavnoprávny argumentujúci s našimi argumentmi prejav sme tu nepočuli ani v náznaku. Emočné prejavy čiste pôsobiace na ľudí, ktorí majú čisté srdce, a nepochybne ani ja nesúhlasím so zavlečením Michala Kováča. Tisíckrát sme sa vyjadrili, že je to suterén v tom zmysle, že nemožno zaťahovať deti do politického zápasu, a ja mám, ak mi dovolíte, syna a tiež nechcem, aby ho niekto zavliekal nikde.

    Ale nemôžem stratiť schopnosť vnímať veci v kontextoch, v ktorých to bolo, v právnom myslení, v ktorých to bolo vtedy, všímať si, čo ohrozujem, ohrozujeme elementárnu stabilitu právneho poriadku Slovenskej republiky, narúšame základnú zásadu práva, bez ktorej právo prestane existovať, a to je základom, a to je právo, teda povinnosť zákazu retroaktivity. Sú tri funkcie, čo sme učili desať rokov, práva: organizačná, sankčná a funkcia právnej istoty, ktorá je esenciálnou súčasťou, to je základ práva. V Anglicku, keď už nič iné, lex posterior derogat legi priori, zákon neskorší ruší zákon skorší. Zákon principiálne môže ukladať veci až do budúcnosti.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Na všetko kašleme! Je to hrozné, pre mňa je toto veľmi nepekný deň. Je to tragická diskusia a pevne verím, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ďakujeme, vyčerpali ste svoj čas, ja som zastavil predošlého kolegu a musím pristupovať rovnako. Takže končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Sedem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade, pán kolega, tak ako spomenuli tuto vedľa mňa kolegovia, vravíte, nesedí tu dosť opozičných poslancov, no áno, on je to koaličný návrh, pozrite sa, prosím, do vlastných radov, koľko vás tam je. Vravíte o neznalosti ústavného práva, keď keď hovoríme o tom, že koaličný návrh nie je v poriadku, že Mečiarove amnestie je možné a dokonca je treba ich zrušiť a dokonca, že Budajov návrh je v poriadku.

    Hovoríte, že nepoznáme ústavné právo. Prosím vás pekne, toto isté hovorí 26 právnikov našich slovenských špičiek, to je najlepšie, čo máme na Slovensku, medzi nimi ústavní právnici. Oni, prosím vás pekne, tiež nepoznajú ústavné právo?

    Hovoríte, že každý má svoje argumenty, každý si ide svoje, no viete, ja som sa snažila mať aj vaše, ja som si to naozaj poctivo spísala, spísala som si históriu, spísala som si vaše argumenty pre váš koaličný návrh, argumenty pre Budajov a jediné, čo ste urobili, je, že ste to vysmiali a ani ste to nepočúvali. Pritom tá snaha bola úprimná a bola úprimná preto, lebo je aj úprimný záujem urobiť správne rozhodnutie. Hovoríte, že ste tu bol celú dobu, čo veľmi oceňujem, lebo tým sa veľmi líšite od väčšiny vášho klubu, a hovoríte o tom, že tu boli vedomé a účelové klamstvá použité, toto hovoríte veľmi často. Chcem povedať, že aj keby to tak bolo, aj keby niektoré z tých vecí tak boli klamstvami, myslím, si, že bolo použitých veľmi veľa relevantných argumentov a relevantných obáv, a bolo by rozumenejšie namiesto obviňovania zodpovedať, lebo to sa ešte nikto z vás nepokúsil.

    Hovoríte, že Kováč bol vzorná žiarivá ikona, toto nie je o Kováčovi. Váš argument je: veď aj oni. A toto je o Mečiarovi a o tom, že amnestoval sám seba, o veľkej, veľkej nespravodlivosti. A tiež nepovedali ste, ako budete hlasovať, ja by som to rada vedela.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, kolega Číž, pekne ste vytiahli Akira Kurosawu a jeho Zlatú plamu v Cannes. Ten Rašomon skutočne mal za námet relativizáciu pravdy a to aj bolo presne to, čo ste robili ako nosnú časť svojho desaťminútového vystúpenia, relativizovali ste pravdu.

    Povedali ste napríklad, že Mečiar sa prispôsobil tým, že rozdelil republiku s Klausom. No obidvaja sa prispôsobili akurát k tomu, že vedeli, že keby prišlo na povinné, z ústavy povinné referendum, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tá republika nerozdelí, a preto sa prispôsobili vlastnej obave a túžbe po moci a tú republiku rozdelili bez vôle občanov, ktorá mala, samozrejme, byť.

    Je pekné, že hovoríte ako tá koalícia KDH, SDKÚ sprivatizovala a vylúpila. To je tiež taký rašomonovský pohľad na pravdu. Nespomínate si náhodou v akej strane bol občan Rezeš a čo dostal? Dostal trafiku alebo zmrzlináreň, alebo ako to bolo s tou privatizáciou fabriky, o ktorej predtým povedal Ducký, že bez nej nepostavíme ani plechový plot, takže všetko rozdalo SDKÚ, predtým sa nič nedialo, vtedy nikto nič nedostal?

    Je ináč pekné, keď hovoríte znevažujúco o prezidentovi Kováčovi ako o ikone. No, musím povedať, že pri svojej opätovnej kandidatúre dopadol podobne i skutočná ďalšia veľká ikona Lech Walesa, ktorý prehral s komunistom Kwiasnievskim. Ale aby sme nechodili po príklady žiarivých ikon priďaleko, poznám jednu žiarivú ikonu, ktorá prehrala s totálnym začiatočníkom v politike 60 : 30, čo je teda pomerne spľachovák. Takže keď už hovoríme o biednych výsledkoch v prezidentských voľbách, nemali by ste veľmi hádzať kamením, keď ste v sklenenej veži.

  • Ďakujem pekne. Pán číž, v prvom rade teda chcem oceniť vôbec to, že ste vystúpili. Na druhej strane ste to zrejme, myslím, že sám priznali, že hovorili z vás emócie, čo na jednej strane chápem, ale na druhej strane povedzme si, nebolo to konštruktívne. A narážali ste aj na konfrontačné prejavy. Ja určite teda viem, som ich počúval dnes všetky a môžem povedať, že určite neboli urážlivé, a ak boli konfrontačné, tak myslím, že konštruktívne konfrontačné, že naozaj sme sa snažili poukázať na veci, ktoré nám tam nesedia a ktoré chceme počuť aj od vás na tú druhú stranu k tomu. Vy teda toto často ste použili a ja som to počul, že ste to použili, to slovo konfrontačné prejavy, aj v relácii v nedeľu. Myslím, že konfrontácia je dôležitá, ale v nejakej takej únosnej miere a o to sa, myslím, že aj dnes počas rozpravy určite snažíme.

    Na druhej strane by som povedal, že viete, politika, ja som to tu veľakrát počul, je umenie možného. Áno, aj dnes možno niektoré veci zneli, ktoré nejdú dobre do ucha, ale to potrebujeme zniesť, aby sme sa cez to vedeli preniesť, ak nám ide o ten istý cieľ, a to je to, čo sa pýtame, či nám ide o ten istý cieľ s vami, že či máte ten istý cieľ, lebo ak áno, tak niektoré veci prepočujeme, veď to je práve to umenie možného.

    Porovnávali ste tam hon na privatizáciu ale verím, že mi dáte za pravdu, že porovnávať hon na privatizáciu s tými amnestiami, ktoré sú zneužitie práva, tak to je veľký rozdiel, že to tu porovnávať nemôžme. Hovorili ste o prezidentovom synovi, no my sa ho tu nejako nezastávame, takže my naozaj chceme, aby tu platil jeden meter, aby tu bolo právo rovné pre všetkých. A naozaj ja počas toho, čo ste hovorili, som nepočul žiadny argument, ktorým by ste vyvrátili alebo ktorým by ste reagovali na tie požiadavky, ktoré tu aj dnes odzneli a ktoré sú naozaj aj požiadavky renomovaných právnikov. Takže my tu naozaj chceme mať konštruktívnu debatu. A to sme od vás aj očakávali.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Číž, dneska ste sa rozbiehali trochu pomalšie, až som sa obával, že, že ako to dopadne, ale nakoniec to stálo za to, presviedčali ste nás tu plamenne, že pán Kočner je gauner, ale to nemusíte. To si my všetci dávno myslíme a dokonca budeme za zrušenie milostí pre pána Kočnera aj hlasovať. S veľkou radosťou. Len som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať za zrušenie milostí pre pána Kočnera vaši kolegovia a ako budete hlasovať aj vy osobne, na to som naozaj zvedavý. Takže dobíjali ste sa svojím emotívnym prejavom do otvorených dverí, radi zrušenie milostí pre pána Kočnera podporíme, to vám môžem sľúbiť.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať, teda chcem, akosi neevidujem, žeby sa pán Michal Kováč mladší dožadoval zrušenia Mečiarových amnestií, ak sa mýlim, opravte ma. A chcem sa spýtať do pléna, kto mal najväčší osoh z jeho tzv. zavlečenia, nie náhodou pán Michal Kováč mladší? Mal z toho najväčší osoh.

  • Pán poslanec, urobili ste nám prednášku o teórii demokracie a práva. Avšak len teórie, lebo zdá sa, že v praxi ju asi ťažko viete uplatňovať. Nazývať túto diskusiu divadlom je smutné a obávam sa, že vládny návrh je naozaj len divadlom, a nie úprimnou snahou nájsť riešenie, ako zrušiť amnestie. Hovoríte o hľadaní konsenzu, ale nejde len z vašej strany o chlácholenie ľudí a akože im ukázať vôľu a napokon výsledkom má byť z vašej strany, že amnestie zrušené nebudú?

    Vážený pán poslanec Číž, zrušenie Mečiarových amnestií je kardinálna otázka spravodlivosti v štáte a odstránenia prekážok, ktoré bránia jej priechodu. Spor o zrušenie Mečiarových amnestií je v podstate sporom o charakter štátu. Vy hovoríte o elementárnom základe práva, to ako ste hovorili o spravodlivosti? Na Slovensku sa zakrývajú trestné činy a uzákoňuje sa amorálnosť. Preto spor o zrušenie Mečiarových amnestií je vo svojej podstate sporom o charakter štátu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste o esencii demokracie. K tej esencii demokracie prislúcha aj demokratická diskusia, ktorú ste následne odsúdili. Nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste svoj názor mohli vysloviť. Preto sme vás počúvali aj pri tom, ako ste obhajovali objednávku vraždy a únosu, ktorý inicioval štátny režim, ktorý napokon sám seba amnestoval. Ospravedlňovali ste to chybami iných, prípadne výsledkami prezidentských volieb, znevažovali ste obete, nič z toho, čo ste povedali, neospravedlňuje tieto hrozné činy. Z vašich úst vychádzalo relativizovanie ľudských práv, relativizovanie spravodlivosti, relativizovanie práva bez akýchkoľvek morálnych rozmerov. Neviem, či môj nasledujúci prejav má po tomto vašom vôbec nejaký význam, lebo ste nás plamenne presviedčali o tom, že nás k spolupráci nepotrebujete.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, no len tak niekoľko poznámok. Pán Osuský, ďakujem za vcelku serióznu diskusiu, len ten pomer Walesa a ten komunista, čo sa vám teda celkom asi nehodilo, Kwasnievski, bol dramaticky iný ako u pána Kováča, keď sme už pri tom, to bol drastický prepad, aby sme na to nezabudli, len lebo to je autentický pohľad na to, ako vnímala spoločnosť vtedajšia, po tom všetkom, čo tu počúvame, tú skutočnosť reálne. Práve to, že sme mali obrovský ohľad aj k prezidentovi aj k celýmu, k celému, k celému tomu portfóliu tých problémov, sme k týmto veciam nevyjadrovali. To, že sa to otvorilo v čase smrti pána prezidenta, bolo pre mňa nesmierne trápne, pretože mi bolo jasné, že sa nedá nehovoriť o tej skutočnej autentickej situácii.

    Viete, a, pán Osuský, jednu vec, ja som tu na týchto chodbách sedel, počúval a rozprával som sa v dobových reáliách v tom čase s aktérmi, z jednej, druhej, tretej strany a aj tak netvrdím, že viem všetko. Len tu títo čitatelia novín a dievčatá a dámy, teda, pardon, ktoré mali vtedy 15 rokov, prídu sem a z nás všetkých robia úplných idiotov, nechápem tomu. Predsa múdrosť má aj pochybovanie, múdrosť má predsa aj zdržanlivosť, múdrosť predsa má aj rešpekt k súperovi, múdrosť v sebe musí obsahovať aj to, že teda predsa aj to moje videnie, pravdepodobne zvlášť keď ten súper to viní úplne inak, musím trošku inak modifikovať. To tu absolútne nie je, to je tá totálna konfrontácia, pani Blahová a podobne, nemá význam o tom rozprávať, čo to má spoločné s demokratickou diskusiou.

    Pán Heger, jedna otázka, to je rešpekt len, keď je teda toto konštruktívne, tak ja beriem vystúpenie pani podpredsedníčky, ktorá reprezentuje celú opozíciu, ako dôležité, že by ste mi povedali v tejto súvislosti, ako je teda to nekonštruktívne, keďže toto všetko je konštruktívne. Ako to vyzerá? Aby som teda vedel, no.

    Pán Krajniak, je, viete, no s Kočnerom, no tak pravdepodobne kolegovia SaS to vidia trošku zložitejšie, pretože teda pozerali sme všetci nesmierne vážne diskusie o poste generálneho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som deklarovala postoj poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k predloženému vládnemu návrhu zákona týkajúceho sa nemorálnych Mečiarových amnestií.

    Lámať ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, naviac v takomto senzitívnom prípade je nešťastný postup, ktorý spoločenskú, politickú, ale aj odbornú diskusiu skrátil na absolútne neprijateľné minimum. To môže mať vážne dôsledky. Napriek tomu, že naša zásadná pripomienka týkajúca sa skráteného legislatívneho konania nebola vyslyšaná, vítame unikátnu zmenu postoja vládnej koalície a to, že deklarujú záujem Mečiarove amnestie zrušiť. Toto sa týka najmä strany SMER, ktoré, ktorá po ostatné roky mala veľmi konzistentný a nepriateľský postoj k takémuto aktu.

    My poslanci za stranu Sloboda a Solidarita máme veľký záujem na tom, aby táto obrovská poškvrna našej minulosti neohavila krátku históriu Slovenskej republiky. Máme eminentný záujem na tom, aby prebehol spravodlivý proces, na konci ktorého budú vinici potrestaní, lebo štátna moc amnestovala samu seba zo zločinov proti svojim občanom a to je neospravedlniteľné.

    Na rokovanie je zaradený aj návrh pána Budaja, za ktorým stojíme ako za čistejším a lepším návrhom. Chceme však rokovať aj o koaličnom návrhu. No ten prináša úskalia, ktoré môžu spôsobiť to, že Mečiarove amnestie budú Ústavným súdom navždy pochované. Stali by sa tak našou nočnou morou zatlačenou do podvedomia tejto krajiny a strašiť by nikdy neprestali a vinici by nikdy neboli potrestaní.

    Sme si vedomí týchto nástrah, a preto v druhom čítaní máme záujem vládny návrh vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré ho učinia pre nás akceptovateľným. V našich a vašich rukách je dnes ohromná zodpovednosť a my k nej pristupujeme so všetkou vážnosťou, lebo nám záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli vyriešené len pro forma. Chcem dobré a funkčné riešenie. Chceme venovať veľké úsilie tomu, aby sme skúsili všetky cesty, ako amnestie zrušiť, naozaj zrušiť. Sme otvorení rokovaniam a chceme veriť, že vám i nám rovnako záleží na ich úspechu, lebo na konci má byť návrat spravodlivosti a právneho štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dostál. Nie je v rokovacej sále. Pán poslanec Farkašovský. Nie je v rokovacej sále. Pán poslanec Baránik. Nie je v rokovacej sále.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, chcem sa úvodom ospravedlniť, že ak mi vypadne hlas, a tak... (reakcia z pléna), tak mi tuto pani spravodajkyňa navrhuje, že to prečíta za mňa, ale keďže to nemám úplne napísané od slova do slova, tak si nedovolím vyhovieť tejto ponuke a napriek tomu si myslím, že keďže som vystupoval, myslím, k dvom ambíciám zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sú vo výraznom a v zásadnom rozpore s ideou právneho štátu, tak aj počas tejto rozpravy, ktorá hovorí o zmene ústavy, ktorá z môjho pohľadu, a skomentujem to tak, ako to vidím podľa predloženého návrhu, bude predchádzať možnosti prijatia uznesenia, ktoré trojpätinovou väčšinou môže Mečiarove amnestie zrušiť.

    Vychádzam zo základnej premisy, že právo a možno právnici mi dajú za pravdu – aspoň v tomto –, že právo je umenie dobrého a slušného alebo dobrého a spravodlivého, hovoril to Celsus. A práve preto som sa za ostatné roky vždy rátal medzi tých, ktorí chceli Mečiarove amnestie zrušiť. Ja som si pripravil taký sumár a chcem poďakovať Parlamentnému inštitútu, že nám to poslal do e-mailových schránok, myslím, že menovite to bol pán JUDr. Hodás, Panenková a Vodráška, ktorí nám pripravili sumár toho, aký osud rušenie Mečiarových amnestií od II. volebného obdobia po súčasné, VII. volebné obdobie v Národnej rade tento návrh mal. Čiže dobre počujete, okrem I. volebného obdobia, ktorého sa Mečiarove amnestie takpovediac týkajú, lebo tam vznikli, neexistuje zatiaľ volebné obdobie, ktoré by neprinieslo do tohto pléna ambíciu Mečiarove amnestie zrušiť.

    Konkrétne, v II. volebnom období, čiže sme v rokoch 1998 až 2002, to boli tri pokusy, prvá Dzurindova vláda, ja som si vypísal aj tlače, keby sa tým chcel niekto zaoberať, čiže tlač 520, tlač 772 a tlač 1427. Tieto tri tlače, prvá ambícia, tlač č. 520 prebehla iba prvým čítaním a ďalšie dve mali presne ten osud, aký máme teraz my, čo sa týka Budajovho návrhu a boli posunuté do druhého čítania.

    V III. volebnom období bol jeden pokus a to bola tlač 1131, v IV. volebnom období, čiže za vlády, voláme ho tak pracovne, za prvého Fica 2006 - 2010 to boli dva pokusy tlač 103 a tlač 783, tiež prešli iba prvým čítaním.

    V piatom období to je vláda Ivety Radičovej, bolo posunuté z prvého do druhého čítania pri tlači 366.

    V VI. volebnom období ľudia, ktorí dnes takpovediac stoja v iných politických táboroch, vtedy to bol, možno zaujímavá informácia, Bugár, Matovič, Figeľ, Mihál, Kaník a Miškov predkladali návrh zákona pod tlačou, ústavného zákona pod tlačou 1240 na zrušenie Mečiarových amnestií. Proti tomuto návrhu - a tu musím oceniť konzistenciu pána Číža - boli len traja poslanci, čiže za ostatné obdobie, a to bol pána Číž a pán Reha a pán Kondrót. Ostatní, myslím, že ich bolo 77, sa zdržalo a 57 bolo za. To je obdobie druhej vlády Roberta Fica.

    No a v VII. volebnom období sme z hľadiska návrhu Jána Budaja už druhýkrát, alebo keďže už teraz sa bavíme o druhom čítaní, tretíkrát v tomto pléne, prvé bolo veľmi skorá tlač, 37., prvé čítanie, a teda tlač 318, 340, ktoré Ján Budaj reprezentuje aj teraz a máme ho na stole ako druhé čítanie.

    Čím sa líšime vo všetkých týchto návrhoch na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré odporujú ideám právneho štátu a práva ako umenia dobrého a slušného a spravodlivého, je to, že teraz neprijímame ústavný zákon, ale dávame kompetenciu Ústavnému súdu. Čiže ak to zhrniem znova, dnes ani zajtra nebudeme, alebo teda vo štvrtok, nebudeme hlasovať o priamom zrušení, ale kompetencii Ústavného súdu, že môžme prijať uznesenie na zrušenie Mečiarových amnestií.

    Dovoľte mi poznámku, že kde sa toto pri Mečiarových amnestiách a ich rušení objavilo. Podľa mňa mnohí z vás sa snažili odhaliť ideu, zámer alebo motiváciu vládnej koalície prísť s riešením cez skrátené legislatívne konanie a zároveň aj nájsť motiváciu, prečo pôvodných 77 zdržujúcich sa poslancov SMER-u a traja, ktorí boli proti za ostatné obdobie, zmenilo názor na nezrušiteľnosť, a teda sú ochotní uvažovať o zrušení Mečiarových amnestií. Ten motív tu zaznel niekoľkokrát, nebudem o ňom hovoriť.

    Druhá časť veľmi často skloňovaná bola o cieli, ako keby aj my z opozície sme boli stavaní pred otázku, aby sme si vyriešili, čo návrh sleduje a či sa teda zhodujeme v tom, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. V zásade sa hovorilo len o tom, že ak sledujeme ten cieľ, mali by sme podporiť vládny návrh zákona. My sme hovorili, že existuje elegantnejšie riešenie, a to je prijať ad hoc ústavný návrh zákona a nepodrobovať ho procedúre preskúmavania Ústavným súdom. Je to veľmi dôležité, pretože máme niekoľko ústavných zákonov, napríklad o skracovaní volebného obdobia, ktoré nemajú oporu v ústave. Ak by sa tu našlo 30 poslancov a chceli by dať preskúmať aj ostatné skrátenie volebného obdobia pri Radičovej vláde, na veľké percento je toto v rozprave s ústavou, pretože naša ústava pozná iba štvorročné obdobie a nepozná mechanizmus jeho skracovania.

    A keď sa skracovalo volebné obdobie, možno niektorí z nás si to pamätáte, že existovali, možno právnici si to pamätajú lepšie, pretože boli v tých komisiách, ktoré pripravovali ústavný návrh zákona, ako to obdobie po páde Radičovej vlády skrátiť tak, aby to mohlo byť ústavne konformné. Čiže áno naša ústava nepozná mechanizmus preskúmavania súladu ústavného zákona s ústavou. To sa teraz chce zaviesť. A tu práve by som chcel doplniť na minútu štyridsaťštyri poznámku, že je veľmi dôležitá nielen motivácia a nielen cieľ, ale aj tá cesta. Hovoril som to vo faktických poznámkach, že trošička, trošička dosť sa hráme s trpezlivosťou, hráme sa s verejnou mienkou a hráme sa s tým, a hráte sa hlavne vy, dámy a páni z koalície, s trpezlivosťou verejnej mienky, ktorá po 22 od činu alebo 19 rokov od zavedenia Mečiarových amnestií čaká od tohto pléna riešenie.

    Pri poslednom návrhu zákona od Jána Budaja som v rozprave povedal, že čaká jedna matka na riešenie tejto situácie a, bohužiaľ, sa jeden otec nedočkal, myslím nebohého pána prezidenta. Preto je pre mňa nepochopiteľný tento právny galimatiáš, ktorý situáciu nie, že priamočiaro rieši, ale hľadá možné právne kľučky na to, aby sme sa k tomu cieľu nedobrali, aby ten cieľ nezastal, nenastal.

    Chcem tu povedať, že existuje vo mne dôvodná pochybnosť, že tento cieľ nepovedie, tento spôsob a táto cesta nepovedie k tomu cieľu, ktorý všetci sledujeme, a to je to, že nastane u nás právo, ktoré naozaj bude umením dobrého a spravodlivého, a Mečiarove amnestie na základe rozhodnutia Ústavného súdu zrušené nemusia byť.

    Ďakujem za pozornosť a napriek tomu, že mi pípa posledná sekunda, chcem vás vyzvať na to, aby sme tieto pochybnosti v sebe vyriešili.

  • Ďakujem, pán poslanec. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, musím povedať, že ďakujem, tak ako kolega Viskupič, Parlamentnému inštitútu. A tentoraz celkom s pokojom a bez vášne musím povedať, že vlastne som si z toho jeho prečítaného výpočtu uvedomil, že som vlastne, hlasujúc o zrušení Mečiarových amnestií, zostarel. To znamená, že za ne budem hlasovať alebo nehlasovať tuším deviatykrát, ak som dobre počítal a hlasujem za ne s prestávkami 17 rokov, čo je, musím povedať, celkom slušný počet postojov. Samozrejme, ani raz som ten postoj nezmenil a nezmením ho ani teraz.

    Budem hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií v podobe, v akej ju ponúka pôvodný bod 43, návrh Jána Budaja.

  • Ďakujem pekne. Jofo, výborný prejav, dal si si záležať, hovoril si o histórii odvolávania alebo rušenia Mečiarových amnestií, len neviem, či to ocenia aj, aj tuto kolegovia z vládnej koalície. U mňa to nazvali slohovou prácou. Ja len, je mi ľúto, že oni si práve túto domácu úlohu nesplnili, možno by potom pociťovali väčšiu vážnosť pri tom rozhodnutí, lebo naozaj toto trápi národ veľmi dlho a je to jednoducho do očí bijúca nespravodlivosť, práve preto sa nám to tu stále vracia a bude sa to vracať, kým to, kým to nezrušíme. Hovoril si o tom, že toto nie je o hlasovaní za Mečiarove amnestie, za zrušenie Mečiarových amnestií, ale že my dávame kompetenciu Ústavnému súdu, plného sudcov HZDS a SMER-u, či môžme zrušiť vôbec amnestie, a toto je podstatná vec. Ja si myslím, že vládni, kolegovia z vládnej koalície sa spoliehajú na to, že s ohľadom na verejnú mienku, že my budeme mať jednoducho strach nehlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií. Ale toho sa vôbec nemusia báť, pretože my za zrušenie budeme hlasovať.

    Tak ako povedal kolega Osuský, my tu máme návrh zákona, ktorý jednoznačne ruší Mečiarove amnestie. Je to návrh kolegu Budaja a budeme zaňho hlasovať. Nebudeme, ale aspoň ja určite nie, hlasovať za to, aby sme dali rozhodnutie o takto vážnej veci, aby sme ho preniesli na ramená, na plecia Ústavného súdu. Myslím si tiež, že ide o právne kľučky, a rovnako ako ty, Jofo, mám takisto dôvodné pochybnosti o tom, či je ten zámer zrušiť Mečiarove amnestie reálny, alebo, alebo ide len o to kľučkovanie a v závere sa podarí akurát pochovať to riešenie navždy.

  • Ďakujem pekne. No hlásim sa s faktickou len preto, lebo pán poslanec prvý, zatiaľ prvý z opozície sa venoval aj právnym otázkam, ktoré súvisia s problémom, ktorý práve teraz riešime.

    Len ste nespomínali jednu vec, že už v roku ’99 vzniknutá vláda sa situáciou zaoberala. Rozhodovali Ústavný súd, ústavné súdy v tom období a je celý cajch rozhodnutí, ktoré majú nejaký priestor v ústavnom poriadku Slovenskej republiky aj nejaký dopad. Na základe toho sa vtedy zmenila ústava a vytvoril sa predpoklad, aby sa akékoľvek subjektívne zneužívanie amnestií už v našom ústavnom poriadku nedalo realizovať.

    Verejná mienka, o ktorej ste hovorili, no akože si želajú občania a podobne, no tak mení sa, pán poslanec. Sledujem dokonca aj v takých novinách, ako SME, ako vyzerajú sociálne siete a reakcie občanov, a situácia je dramaticky iná. Takže uvidíme ešte, aký bude ďalší vývoj, ale pravdepodobne už tá jednostranná vec o tej verejnej mienke sa celkom spomínať nedá, zvlášť keď aj prieskum verejnej mienky bol urobený veľmi nekorektne. Veď zásadný problém, ktorý máme zrušením amnestií, je problém ústavný a snáď nechcete ústavné problémy riešiť zisťovaním verejnej mienky cez telefón nejakou agentúrou. To pevne verím, že vaše právne vedomie je dostatočne silné.

    A 26 sudcov, ktorí podpísali? Citoval som niekoľkokrát verejne v rozhlase a tak ďalej z článku jedného zo signatárov tých 26, ktorý písal a citoval som, prevažujúca časť publikovaných prác ústavných teoretikov hovorí o tom, že ústava sa, že teda amnestie sa zrušiť nedajú. Článok vyšiel v Právnom obzore, nech sa páči pozrieť, v januári tohto roku. Je to jeden zo signatárov, ktorý to napísal. Prevažná väčšina publikovaných prác hovorí o tom, že sa nedajú. O čom to hovoríme? A nebudem tu deklasovať tých 26 sudcov, nemám o tom hovoriť, mnohí sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem kolegovi Osuskému aj kolegyni Cigánikovej a budem sa venovať pánovi poslancovi Čížovi. A asi s prvou časťou môžem súhlasiť a druhú časť ste si požičali asi z vystúpenia niektorého iného poslanca.

    Ja som sa zámerne v tomto mojom prejave vyhol komentovaniu tlaku verejnej mienky, resp. odvolávanie sa na nejakú inú, iný typ autority, ako sú poslanci tohto pléna, čiže nespomínal som ani sudcov. Napriek tomu som sa snažil urobiť taký kvázi historický exkurz desiatich, hovorí sa tu o deviatich, desiatich pokusov o zrušenie a práve aj zmenu ústavy, ktorá nastala v procese, som do nej zahrnul, pretože podľa mňa sú namieste zásadné právne argumenty, ktoré ale mali by viesť k tomu cieľu, ktorý som deklaroval, a to je, že právo by malo byť umením dobrého a spravodlivého. Ak... A zároveň som spomínal aj váš konzistentný názor, keď vaši kolegovia pri rušení Mečiarových amnestií v VI. volebnom období sa zdržali, a bolo ich 77 z vášho klubu, tak vy, pán Číž, pán Reha a pán Kondrót ste boli proti. Takže konzistenciu alebo konzistentnosť vášho prístupu môžme oceniť, na druhej strane si myslím, že sa hlboko mýlite, ak ste proti rušeniu Mečiarových amnestií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová ani pán poslanec Poliačik nie sú v rokovacej sále, strácajú poradie.

    Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som sa neopakoval po svojich predrečníkoch, tak len by som zosumarizoval to, čo v podstate sme predložili ako naše návrhy na zmenu, tak aby sme dokázali podporiť váš koaličný návrh.

    Najprv sme žiadali čas, lebo zhurta, zhurta, tak ako ste to chceli urobiť v podstate zo dňa na deň hneď v prvý deň tejto schôdze, hlasovať na druhý deň už po tom druhom, treťom čítaní a za dva dni to spláchnuť, ako tu bolo viackrát povedané, ako to nazývate interne, tak to nám naozaj nepripadalo dôstojné. Hlavne od ľudí, ktorí, vieme, že dlhé roky, pomaly 20 rokov tu bojovali za to, aby amnestie zrušené neboli. Pri každej jednej príležitosti, ktorú mali, tak nepodporili možnosť zrušiť amnestie a zrazu zo dňa na deň zmenia názor a my im máme veriť, že to myslia úprimne. Preto sme žiadali čas, O. K., kvitujeme, ten týždeň navyše, aj keď je nedostatočný, dobre, dali ste nám ho.

    Tých 5 ďalších požiadaviek na zmenu tak, aby sme dokázali de facto z vášho návrhu urobiť účinný Budajov návrh, boli o tom, pre mňa je osobne najdôležitejšie premlčanie, kde teda chceme zabrániť tomu, aby sa neprijalo pro forma niečo, že sme zrušili amnestie a v skutočnosti páchatelia by boli naďalej počestní podnikatelia a smiali by sa nám do tváre, lebo súd by konštatoval premlčanie.

    Potom druhá podmienka, aby Ústavný súd nekonal, tak ako teraz my navrhujeme, ex offo, čo vôbec nie je zvyčajné, lepšie povedané, je to nezvyčajné alebo sa to tak nerobí a vždy koná len na návrh niekoho, tak chceli sme, aby teda tí ľudia, ktorí majú s tým problém, že Národná rada prijme uznesenie, aby sa k tomu prihlásili čestne a obhájili to. Napríklad taký pán Číž, ja si viem predstaviť s pánom Hrnkom, s pánom Blahom, veľkými to bojovníkmi proti zrušeniu amnestií, že by teda napísali fundované stanovisko, vyzbierajú tu 30 podpisov, a nech sa teda pod to podpíšu. Aj tu kolega Bublavý by sa asi podpísal, lebo však doteraz ste vždy hovorili o tom, že amnestie sa zrušiť nedajú, takže pevne verím, že by sa tých 30 podpisov našlo. Samozrejme, bola by tam aj alternatíva, že ten návrh by mohol podať napríklad generálny prokurátor, takže ak by ste sa hanbili zrazu bojovať proti zrušeniu amnestií, mohli by ste zostať z obliga, tak váš generálny prokurátor by napísal zdôvodnenie a vy by ste mohli tichučko ten svoj zmenený názor si obhajovať u seba doma.

    Tretí, tretí návrh, ktorý sme predložili, je, že aby teda vedľajším účastníkom konania sa mohol stať aj prezident a vláda, lebo si myslíme, že teda keďže do tohto procesu vstupujú a týka sa ich, tak asi mali by aj čo k tomu povedať.

    Štvrtý, to už veľakrát tu povedané, že aby sme sa nesnažili zrušiť len milosť pri synovi Michala Kováča a ostatných podvodníkov, ktorí v tej kauze Technopol boli, tak by sme nechali vlastne, vlastne naďalej omilostených, lebo v takej situácii by sa vlastne mohla stať paradoxná situácia alebo mohla by nastať, že Michal Kováč mladší pred súdom, a kto by voči nemu svedčil, že spáchali sme podvod, no všetci ostatní spolupáchatelia. To zrejme by nebolo ani morálne, ani demokratické a pevne verím, že takéto niečo nechcete urobiť, lebo na konci by v podstate mohlo byť to, že nikto nebude potrestaný, iba syn Michala Kováča mladšieho s prispením ostatných spolupáchateľov, ktorým by ste nechali milosť, ale mladého Kováča by sme teda verejne lynčovali a takýmto spôsobom možno pol roka pred voľbami by ste ukázali, no vidíte, chceli ste zrušiť amnestie, potrestať páchateľov a vlastne jediný páchateľ, ktorý skončil v base, je mladý Kováč. Takže preto sme vám navrhli, aby ste neblbli, aby ste teda buď rozšírili teda všetky, to zrušenie milosti na všetkých páchateľov v kauze Technopol, alebo teda aby sme toto zrušenie milosti pre mladého Kováča odtiaľ vypustili.

    A piaty návrh bolo, aby sme sa teda spoločne dohodli na tom, kto bude Národnú radu zastupovať pred Ústavným súdom, lebo bolo by zvláštne, ak by napríklad Národná rada poverila tu profesionálneho právnika a obhajcu nezrušenia amnestií pána Číža ako to právnika, žeby išiel bojovať na Ústavný súd za zrušenie amnestií. Takže tento váš návrh v podstate toto umožňuje, nám by to pripadalo absurdné, preto sme navrhli, aby sme sa na tom zástupcovi pred Ústavným súdom dohodli, aby sme teda takýmto spôsobom neblbli a vlastne nerobili všetko preto, aby amnestie nakoniec neboli zrušené.

    Pán premiér sa veľakrát nechal počuť, že amnestie boli morálne dno, ale ak by sa zrušili, tak by to bolo tuším právne dno, nie, bol to morálny suterén, a ak by sa zrušili, bol by to právny suterén. Ja som veľmi rád, že v tejto veci uznal, že sa dlhodobo mýlil, že zrazu zmenil svoj názor, vôbec nemám ilúziu, že si to naštudoval, ale jednoducho pozrel si prieskumy verejnej mienky, pozrel si, ako pribúdajú podpisy pod petíciu, pozrel si možno to, koľko ľudí prišlo iba za jeden víkend na film Únos, ktorý teda touto problematikou sa zaoberá, a pán premiér, ako to sám o sebe povedal jedenkrát na tlačovke minimálne verejne, je majster v populizme, takže si pozrel prieskumy, sú proti nemu, tak teda dobre, zmením svoj názor, lebo jednoducho to je populárne. Na druhej strane môžme mu to síce vyčítať, môžme mu to pripomínať, ale všetkých by nás to asi malo tešiť, lebo teda konečne dostal rozum a chce sa v tejto veci riadiť asi teda zdravým rozumom, na druhej strane vzhľadom na to, že ho veľmi dobre poznáme a tých sľubov v minulosti dal milión a nič alebo veľmi veľa z toho nesplnil, nemienim ich ani opakovať, tak takémuto človeku netreba veriť ani nos medzi očami.

    Preto by som poprosil všetkých vás v koalícii, ktorí dnes sa cítite nejako ukrivdení tým, že vám neveríme a že vás podozrievame, že za tým bude nejaká kuleha, aby ste nás chápali. Lebo jednoducho ľudia, ktorí teraz zrazu zmenili názor, či už kapitán, alebo, alebo pán premiér, tak a doteraz hovorili všetko za zachovanie amnestií, ešte pán kapitán vo verejnom vystúpení povie, je našou spoločnou úlohou, aby sme obhájili túto vraždu, tak takíto ľudia, keď zrazu zmenia názor, my musíme byť ostražití, to je našou úlohou ako opozície. Takže preto sme ostražití, preto vám dávame nejaké podmienky, preto sme zároveň aj sklamaní, že po týždni nie ste schopní nám povedať, s čím súhlasíte a s čím nesúhlasíte. Že dávate si načas, zajtra poobede o 14.00 hod., pol dňa pred ďalším prerokovávaním v druhom, v treťom čítaní chcete teda nám definitívne oznámiť, že teda čo, ako ste sa rozhodli, čo podporíte, nepodporíte. Uznajte, že aj tento váš prístup nie je úplne kóšer a nedáva nám ten pocit istoty, že na konci nechcete nejakým spôsobom s nami vykývať alebo nemáte dohodnutých tých ústavných sudcov, keď sa aj dnes verejne hovorí o tom, že 6 ústavných sudcov je takých, že zahlasujú, jednoducho za čo zaplatíte, a 4 ústavní sudcovia tam majú rozum. Takže keď tam 4 majú rozum, to je už iba jeden hlas, tak ako bez problémov možno je jednoducho niekto schopný kúpiť si aj ten jeden hlas, a keď by sa na tom Ústavnom súde niekto zabil, tak je naveky s tými amnestiami amen.

    A v tejto situácii vám chcem povedať, my sme dobromyseľní a hovorím za celú opozíciu. Aj keď sme vás nepodporili v skrátenom legislatívnom čítaní, a to v návrhu na skrátené legislatívne čítanie, a aj keď vás napríklad náš klub nepodporí v prvom čítaní, a myslím si, teda že aj väčšina opozície, jednoducho to bude prejav toho, že vám neveríme, sme otvorení vás podporiť a tým viac vás podporiť, čím viac vyjdete v ústrety pri tých podmienkach, ale zároveň s veľkým ale vám hovorím, ak podvediete tých ľudí, ktorí naozaj dlhé roky 20 rokov snívajú o tom, že amnestie raz budú zrušené, ak podvediete matku Roberta Remiáša, ak podvediete pozostalých, nie že pozostalých, pozostalú po starom pánovi prezidentovi, ak podvediete možno mladého Kováča, ak podvediete každého, kto túži po tom, aby sme si tu navrátili spravodlivosť v tejto veci, prvý budem, ktorý vyjdem na ulicu, a sám zozbieram 100-tisíc podpisov pod referendum a pôjdeme do verejného referenda a verte tomu, že to referendum bude úspešné. K tomu referendu si pribalíme ďalšie otázky, ktoré vôbec pre vás nebudú príjemné a možno jedna z toho bude, že zrušíme ten Ústavný súd, lebo dnes ste si z toho urobili iba výkladnú skriňu politických nominantov, ktorých tam dávate, a pred celým Slovenskom hráte hru, že tento Ústavný súd dokáže nezávisle rozhodovať.

    Takže vám ešte raz hovorím, sme dobromyseľní, sme náchylní tento návrh podporiť, samozrejme, záleží od toho, s čím zajtra prídete, ale keď nás podvediete, lepšie povedané, keď podvediete tie milióny ľudí, ktoré na spravodlivosť dva roky čakajú či dvadsať rokov čakajú, pôjdeme do referenda, kde začneme zbierať podpisy za zrušenie amnestií formou referenda, ale bude vás to omnoho viac mrzieť, ak teraz v tejto veci nás nepodvediete a nevybavíte to na Ústavnom súde, aby to definitívne nezabilo.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami piati poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Svet je už dole hlavou. Igor Matovič vystupuje za štandardné ústavné postupy, a ak sa v druhom čítaní návrh vylepší, je pripravený zrušiť amnestie aj vaším koaličným návrhom. Naopak, niektorí koaliční poslanci tu vystupovali proti návrhu Roberta Fica, že to je demontáž ústavnosti. Ja som takéto premety naozaj ešte v parlamente nezažil, niektoré sú vítané, to, že Robert Fico chce zrušiť amnestie aspoň formálne, dúfajme, že aj ozajstne, ale to, že poslanci jeho vlastnej koalície to obvinia z demontáže ústavnosti, to je naozaj trochu prehnané. V každom prípade, páni a dámy z koalície, kto tu má teda zdravý rozum ešte, kto tu je štandardný, kto tu má pevný postoj, všetko sa nám to nejak zmotalo, kto vie a kto nevie jasne vysvetliť, za čo, za čo sa chceme zasadiť.

    Ja veľmi verím, že zajtra nám koalícia povie jasné slovo a budeme, budeme môcť si urobiť názor, či je táto snaha úprimná alebo či to bol iba marketingový ťah.

  • Ďakujem za slovo. Na dohodu treba dvoch. Zmyslom tých požiadaviek opozície bolo ani nie že odstránenie tých pochybností, lebo oni sa nikdy neodstránia na 100 %, ale aspoň ich zmäkčenie. Preto ťažko sa nám bude hlasovať dnes v prvom čítaní bez odpovedí na otázku, ako ste sa rozhodli, a bude to mať vplyv na naše hlasovanie, tak ako to povedal Igor Matovič, ale dvere sú stále otvorené a do štvrtka je času dosť, len nám dajte vedieť, či trváte na svojom, ale ste ochotní s nami diskutovať. Lebo ak nie, tak potom prípadné neschválenie ústavného zákona bude vaša zodpovednosť, nie naša.

  • Tak ako povedal Igor Matovič, áno, tak chápeme Roberta Fica aj v tom, že je to mimoriadne trápna situácia, 10 rokov tvrdí, že amnestie sa zrušiť nedajú, potom zrazu prieskumy vyjdú ináč, podpíše sa petícia, vyjde film a už je to nejakým spôsobom možné, ale ako sme hovorili, otázka amnestií by nemala byť predmetom nejakého politikárčenia a pokladáme za nekorektné, že koalícia nám do dnešného dňa nevie povedať alebo nechce povedať, ktoré z návrhov na zlepšenie koaličného zákona budú prijaté, ktoré nebudú prijaté, a aký postoj teda koalícia má. My za nás sme, túžime, aby amnestie boli zrušené, ale ak to má byť za cenu toho, že ani jedna požiadavka, s ktorou prichádzame, a tá vystretá ruka nebude akceptovaná, tak sme pritlačení k múru a v neriešiteľnej situácií. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi teda veľmi krátko zareagovať na vystúpenie kolegu Matoviča, ktoré bolo - na moje prekvapenie - vecné, a preto budem aj vecne reagovať.

    Pán kolega, ten problém bol v tom, vy ste boli na tom rokovaní v grémiu, keď sa povedalo, že vlastne poverili ste vy svojich odborníkov a koalícia svojich odborníkov na to, aby sa pozreli na pozmeňovacie návrhy, tie bolo treba najprv ale vypracovať - a veľmi hovorím teraz úprimne sám za seba - ja som dostal šancu pracovať na tých pozmeňujúcich návrhoch iba tento víkend. Veľmi pozorne som si ich prečítal, vedel som stanovisko kolegov z koalície, preformuloval som ich, doplnil som ich do textu a dnes dopoludnia, iba dnes dopoludnia som ich odovzdal vlastne zástupcov jednotlivých strán koalície, aby som čakal ich prvú reakciu. Musím povedať, že zatiaľ z tej reakcie, ktorá sa mi dostala, ešte nebola úplná, ale vidím to veľmi optimisticky a zdá sa mi, že tam bude priestor na, na dohodu, a aj to aj preto, že sme veľmi seriózne rešpektovali a snažili sa rešpektovať všetky vaše návrhy, ktoré sme povedali, že budeme môcť rešpektovať.

    Zasa veľmi úprimne treba povedať, že na dva z tých návrhov sme hneď od začiatku hovorili, že máme s nimi vecný problém, a ten problém ostal. Ale myslím, že to nie je pre vás žiadne prekvapenie, pretože sme veľmi úprimne hovorili, prečo máme problém napríklad uvažovať o tom, aby sme v prípade milostí išli po nejakej kauze, a nie iba potom princípe, že milosť sa, vlastne nesúhlasíme s tým, aby sa milosť udeľovala rodinným príslušníkom. K tomu sa môžeme ešte vrátiť a je na to ix vecných dôvodov.

    Druhý, druhá vecná výhrada bola voči tomu navrhovanému konaniu o návrhu. Viete, konať o návrhu, isteže zísť by sa dalo, ale my chceme čo, my chceme, aby tam bola 60-dňová lehota a my chceme, aby sa trauma ukončila. Ak by sme išli cestou návrhu, tak sa vydávame rizika, že ten návrh bude podaný veľmi neskoro a bude dlho trvať celé konanie. Chceme to skrátiť, preto si myslíme a sme presvedčení, že je správne, nech to ide bez návrhu, nech...

  • Ďakujem, myslím si, že bolo veľmi vhodné, aby pri konci tejto rozpravy niekto prišiel takpovediac s protodruhým čítaním a zaznelo aj v pléne parlamentu to, že de facto tých päť podmienok sú podmienky, ktoré dáva opozícia takpovediac na stôl, a hľadá možné prieniky. Čiže áno, tie, tých päť bodov, ktoré si povedal, bude dôležité pre druhé čítanie ale bude veľmi dôležité a pre mňa a asi aj pre koalíciu a určite pre verejnú mienku to, akým spôsobom sa dnes skončí prvé čítanie. Ja som teda zvedavý, keďže predrečník hovoril o nejakých procesných veciach pri vypracovaní pozmeňovacích návrhov, napriek tomu si myslím, že mohlo predchádzať dnešnému hlasovaniu o prvom čítaní aspoň také politické grémium, ako hovorí Ján Budaj, alebo taká dohoda, že z tých podmienok je akceptovateľné taká a taká časť, a tým pádom všetci, ktorí sa budú rozhodovať pri podpore v prvom čítaní, budú vedieť, akú hru hrajú. To znamená, že momentálne nie je žiadna dohoda, a tu v parlamente, ako aj v živote medzi ľuďmi platí, že ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, tak je veľmi dôležité z môjho pohľadu, aby sa, aby sme vedeli, či aká časť a či tie podmienky alebo tie vylepšenia vládneho návrhu zákonov sú koalíciou akceptovateľné, alebo nie. Bohužiaľ, to dnes do hlasovania sa asi nedozvieme.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matovič nechce reagovať.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr.