• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pani poslankyňa Macháčková z dôvodu PN, pani poslankyňa Antošová a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Bašistová a pán poslanec Marosz.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce (tlač 367).

    Prosím, jeden, druhý, sú tuná, tak budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Je ich ešte päť, ale máme ešte faktické. Ešte na vystúpenie pani Kiššovej.

    Takže pani poslankyňa Grausová. Nie je.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 367.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie, včerajšie, pani poslankyne Kiššovej, ktorá sa hodnotovo vyhraňovala voči filozofii nášho návrhu s tým, že by som očakával, že takéto niečo prednesie skôr v prvom čítaní, lebo druhé čítanie nie je o tomto. Ale keď sa už venovala politickej filozofii a najmä kategórii sloboda, tak by som ju chcel upozorniť, že vždy sa treba pýtať, koho slobodu zastupujeme. A ona sa vo svojom príhovore veľmi angažovane dotkla slobody podnikateľov, ešte angažovanejšie slobody spotrebiteľov, keď hovorila o tom, že teda možno nejaká slečinka si chce práve počas sviatkov ísť kúpiť topánočky, ale vôbec sa nedotkla slobody zamestnancov. A to je naozaj niečo škandalózne, pretože o tú nám ide. Nám predsa ide slobodu, slobodu tých najzraniteľnejších, slobodu predavačiek a predavačov. Čiže zužovať kategóriu slobody na slobodu podnikania je niečo, čo nieže socialisti alebo konzervatívci, ale aj samotní liberáli opustili už v 19. storočí. Žiaľ, slovenskí liberáli na to stále neprišli ešte ani v 21. storočí, čo je veľmi smutné.

    Keď hovorila pani poslankyňa Kiššová o tom, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, áno, to je slávny výrok alebo to je za Johna Stuarta Milla z polovice 19. storočia, ale toto je učebnicový príklad, kedy sloboda podnikateľa alebo sloboda spotrebiteľa zasahuje do slobody zamestnanca, ktorý je nútený pracovať aj počas sviatkov, pokiaľ chce mať spotrebiteľ slobodu nakupovať.

    Čiže z tohto hľadiska je nevyhnutná regulácia a nie, nesúhlasím s pani poslankyňou, že trh vyrieši všetko. Keby sme všetko nechali na trh, tak by tu kľudne existovala ešte aj detská práca, existoval tu obchod s bielym mäsom a aj predaj tvrdých drog. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že regulácia je nevyhnutná, aby sme chránili práve slobodu tých najslabších.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Podmanický. Nie?

    Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mením miesta, aby som sa mohol vyjadriť aj vo faktických aj v rozprave, aby som získal čas, keďže je dneska čas vzácny.

    Čiže z tohto hľadiska alebo z tohto miesta by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel už naozaj nehovoriť o tom, čo sme riešili počas minulej schôdze, počas prvého čítania a teda o filozofii zákona. Naozaj som veľmi rád a to jediné, čo chcem povedať, že sme našli zhodu naprieč politickým spektrom či už medzi socialistami, konzervatívcami a verím tomu, že aj časťou liberálov o tom, že tento návrh je správny, pretože reguluje podnikanie v tých oblastiach, kde by mohlo ubližovať pracujúcim ľuďom a o to ide predovšetkým, aby sme pomáhali zamestnancom, aby nikto nemohol nútiť predavačky ísť počas sviatkov drieť za kasu. Toto je veľmi dôležité a ja by som rád predložil aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam a ktorý by som teraz rád odôvodnil, avizoval som to už v prvom čítaní, že s takýmto niečím prídeme. Aj v snahe vyjsť v ústrety zamestnávateľom sme sa snažili ten náš pôvodný návrh navrhovateľov nejakým spôsobom zmierniť a preto sme tam dali výnimku pre Veľkonočný pondelok, že by platil zákaz maloobchodného predaja iba dopoludnia, resp. do 14.00 hodiny, ale prišla potom požiadavka veľmi striktná od odborového zväzu, dostali ste ten list všetci poslanci, ja som sa, samozrejme, stotožňoval s argumentáciou odborárov, pretože o ich záujmy mi ide predovšetkým, ale aj požiadavka zamestnávateľov potom prišla, že by bolo naozaj aj z logistického dôvodu, z logistických dôvodov veľmi komplikované zabezpečovať predaj po 14.00 hodine počas Veľkonočného pondelka. Čiže nakoniec predkladatelia po dohode, a to je veľmi dôležité, dohode celej tripartity, to znamená, že aj zamestnancov aj zamestnávateľov, dospeli ku kompromisu, ktorý je vyhovujúci, myslím si, že pre všetkých, ktorí chápu filozofiu tohto zákona.

    Ja sa teda nebudem venovať hĺbke, do hĺbky mojim dôvodom, pre ktoré podporujem tento zákon a iba prednesiem na konci pozmeňovací návrh. Len mi dovoľte ešte raz oceniť, že sa na tomto návrhu zákona dokázali zhodnúť všetci veriaci. Tí, ktorí veria v Boha, aj tí, ako ja, ktorí veria v socializmus.

    Takže teraz mi dovoľte predložiť návrh, pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboša Blahu, Jána Podmanického, Mariána Kéryho a Vladimíra Matejičku k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367). Návrh skupiny poslancov sa mení takto:

    V čl. I v § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "do 14.00 hodiny".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorí tu naši kolegovia predkladajú. Ja by som kontinuálne nejak nadviazal na predrečníčku z nášho poslaneckého klubu pani poslankyňu Janku Kiššovú a na rozdiel od toho, ako hovoril pán poslanec Blaha, ja teda zastávam tie isté hodnoty ako ona a myslím si, že to, čo hovorila, že je správne, predkladám teda tiež nejaké ďalšie pozmeňovacie návrhy, pretože je isté, že tento zákon bude podporený vládnou koalíciou, pretože ho predkladajú koaliční poslanci, tak dávame nejakú ďalšiu alternatívu, trošku zmierňujúcu, kde chceme v novom pozmeňovacom návrhu vypustiť z tých 12 dní ďalšie tri dni, a to sú Veľký piatok, 1. september a 26. december. No a keďže je to úplne jednoduché a odôvodnenie je súčasťou pozmeňovacieho návrhu, tak si dovolím tento pozmeňujúci návrh prečítať aj spolu s odôvodnením.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (tlač 367).

    V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "1. január, 6. január, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "1. januára, 6. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 26. decembra".

    Odôvodnenie. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazov maloobchodného predaja Veľký piatok, 1. september a 26. december. Podľa názoru predkladateľov obdobie Veľkej noci a Vianoc je pokryté dostatočne jedným celým dňom a jednou približne polovicou ďalšieho dňa a nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ešte v ďalší dodatočný deň.

    Pokiaľ ide o 1. september, výročie dňa, kedy v roku 1992 Slovenská národná rada hlasovala o schválení v súčasnosti platnej ústavy, ide o sviatok bez dlhšej tradície, ktorý dodnes nie je verejnosťou vnímaný ako mimoriadne sviatočný. Preto podľa názoru predkladateľov nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ani v tento deň.

    Ďakujem vám za pozornosť a poprosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, mám na vás alebo na vaše vystúpenie dve pripomienky. Prvá, neobstojí taký argument, že 1. september má krátku tradíciu, preto ho treba vypustiť. Potom rovnaký argument by sme mohli použiť aj na 17. november, tiež má krátku tradíciu, preto by sme mohli vypustiť, čo iste uznáte, že takáto argumentácia v prípade štátnych sviatkov a pamätných dní nie je celkom na mieste. Čiže preto tento argument neobstojí.

    Oveľa horšia je však vaša určitá zrada tých vašich princípov, vy všade presadzujete prehľadnosť, jednoduchosť, systémovosť a práve tým vaším návrhom zavediete neprehľadnosť, zložitosť, nesystémovosť. Ľudia nebudú vedieť, kedy ten obchod zatvorený je, kedy nie je zatvorený. My navrhujeme jednoduchý systém, máme zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. To znamená, vždy, keď bude štátny sviatok a pamätný deň, teda keď sú všetci iní ľudia doma, tak budú zatvorené aj obchody. My práve ten náš návrh, ktorý predkladáme, je jednoduchý, systémový, prehľadný. To, čo navrhujete vy, prináša len zmätok do celého systému. Preto ja nemôžem hlasovať za váš návrh a budem presviedčať aj ostatných kolegov v parlamente, aby sme za váš návrh nehlasovali.

  • S reakciou pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. No nemôžem súhlasiť, že by sme prinášali nejaký zmätok týmto naším návrhom. Ja si myslím, že ľudia ako budú veľmi dobre vedieť, že aj v tieto dni si budú môcť kúpiť potraviny a rôzne iné veci už len vzhľadom k tomu, že počas týchto období je nejaký väčší časový úsek, kde tie obchody budú zatvorené. Takže budú sa určite zaujímať, že kedy si môžu a ako si môžu v týchto dňoch nakúpiť. A čo sa týka toho 1. septembra, my by sme boli samozrejme za to, keby boli aj ďalšie sviatky tie obchody otvorené, takže aj toho 17. novembra. Takže tam si nejako neodporujem. Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

  • Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som krátko v rozprave obhájil pozíciu strany Sloboda a Solidarita vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona a súčasne predniesol jednoduchý pozmeňujúci návrh. Bude spočívať, avizujem, že bude spočívať v tom, že by sme uchránili aspoň jeden, jediný dníček z tých, ktoré majú byť zablokované z tých, počas ktorých majú byť obchody zatvorené tak, že by aspoň ten 1. september ostal otvorený, pretože vnímame to tak, že to je deň, kde naozaj ľudia potrebujú, prídu z dovoleniek a potrebujú v ten deň si nakúpiť, aj napríklad školské potreby. A nechceme ísť tou cestou výnimiek, ktorou, už zdá sa, sa chce ísť aj v tomto prípade. Vnímame to tak, že teda tie strany so sklonom k etatizmu vždy zavedú nejaký paušálny zákaz všetkého a potom popúšťajú, po jednom dávajú výnimočky ľuďom. Politicky to možno vyzerá dobre, ale teda my sme na tej druhej strane.

    Chcem urobiť takých pár poznámok, ktoré možno ešte neodzneli v diskusii. Jednak vnímam ten zákon ako útok na predovšetkým, ako motivovaný útokom na symboly trhovej ekonomiky, to sú tie obchodné domy. Lebo keby to tak nebolo, tak prečo potom predkladatelia nechránia aj tie malé podniky, aj tých živnostníkov, ktorí predávajú? Prečo nechránia všelijaké firmy, výrobné, kde ten proces nie je kontinuálny, predsa aj tam robia ľudia. Ľudia robia všelikde, nielen v tých obchodných domoch, v tých centrách, o ktoré v tomto zákone predovšetkým ide.

    Čiže nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu nejde o ochranu človeka a o ochranu vykorisťovaného pred vykorisťovaním, lebo to by sa riešilo iným spôsobom, ale že tu ide o ten presný útok na symboly trhovej ekonomiky a z tohto pohľadu teda to vnímam ako nie síce veľký krok k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k zhoršeniu možnosti privyrobiť si, ale nie veľký krok človeka, ale veľký skok ľudstva filozofickým smerom preč od trhovej ekonomiky, ktorá mimochodom po celom svete šíri, šíri hospodársky rast a znižovanie chudoby. Tak málo chudobných vo svete ešte nebolo a nie je to v dôsledku transferov, ale v dôsledku rozširovania princípov trhovej ekonomiky.

    Chcem tiež povedať, že Slovensko stratilo za 15 rokov 300-tisíc ľudí, o 300-tisíc ľudí máme menej. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo pre nich bol problém, že aj cez sviatky sme mali otvorené obchody, tak si povedali, pôjdeme niekam do Nemecka, lebo tam majú zatvorené obchody. Tí ľudia odchádzajú preto, lebo každý deň vidia, pozrú si inzeráty a vidia, že v západnej časti Európy zarobia viac. A toto je, toto je strategicky dôležitý problém pre Slovensko. My si nemôžeme dovoliť, aby nám odchádzali masovo ľudia z našej strany, napríklad odchádzajú aj do Čiech. Nemôžeme si to dovoliť, nebudeme mať udržateľné verejné financie, budú nám chýbať elity, tí ľudia, ktorí dokážu prácu vytvárať a nehovorím, že tento zákon bude prelomový, ale tak ako mnohé ďalšie prispeje k tomu, že si tu u nás človiečik zarobí o niečo menej, v tomto prípade o nejakých 20 eur. Hovorím, asi sa kvôli tomu nehodí nikto pod vlak, ale je to opäť nejaké zníženie mzdy pre tých ľudí, ktorí využívali prácu vo sviatkoch.

    A k tomu, že nám odchádzajú ľudia, ešte chcem pridať pár informácií, ako napríklad, že máme rekordnú stratu vo všeobecnej zdravotnej, že máme neriešené vyše pol miliardové dlhy v nemocniciach, že verejné financie sú úplne na hrane, sú v sankčnom pásme v dobrých časoch. Čiže my nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemôžeme si dovoliť zneefektívňovať tú ekonomiku a odstrihávať pracovné dni, pretože nám to proste bude chýbať. Už nám to chýba teraz. Vidíte, čo sa robí v energetike. Tie problémy, ktoré zahadzujete, prejavy problémov, ktoré zahadzuje predseda vlády do koša, tie problémy tam ostávajú, tie príčiny problémov tam zostávajú, to len on hodí do koša ten prejav, ale problém tam zostáva neriešený, neriešený a tie peniaze v energetike chýbajú, ten tlak na vysoké ceny bude pokračovať samozrejme, pretože tie peniaze za fotovoltaické články už tam vyplatené boli kamarátom, čiže ten problém tam zostal, tých problémov je veľa v ekonomike a my by sme mali hľadať kroky, ako zvýšiť hospodársky rast, nie ako ho znižovať.

    Pokiaľ ide ešte o ten argument, že v tých bohatších krajinách majú viac otvorené alebo viac zatvorené, viac zákazov, Nemci povedzme, tak áno, ja tvrdím, že Nemci si môžu dovoliť zatvoriť v piatok a možno aj vo štvrtok a ešte stále budú od nás ľudia odchádzať do Nemecka. Je to tak. My si nemôžeme dovoliť tak štedrý program zatvorených obchodov vo sviatky a zatvorených iných firiem vo sviatky, ako si ho môžu dovoliť Nemci alebo Rakúšania.

    No dobre. Čiže k tomu pozmeňujúcemu návrhu. V zásade všetky tie argumenty už tu odzneli. Opäť takisto ako kolega Milan Laurenčík sa pripájam k tomu, čo hovorila Janka Kiššová a prečítam teda ten extrémne krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).

    Čítam: V čl. I § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "1. septembra".

    Koniec, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami - traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za váš relatívne korektný príhovor a musím potvrdiť, že určite tam je istá motivácia útočiť aj na symboly kapitalizmu, na tie obchodné domy, aj keď nemyslím si, že práve toto je symbol toho kapitalizmu, o ktorom hovorili liberáli ešte v 19. storočí, kde ešte takéto obchodné reťazce, domy a obrovské korporácie neexistovali. Vtedy sa hovorilo o tej voľnej súťaži, tých relatívne rovných podnikateľoch, čo bol celkom pekný obrázok, lebo išlo naozaj o súťaž. Ale akonáhle máte do tej súťaže narvané obchodné koncerny, obchodné mamuty, obchodné korporácie, tak v tej chvíli áno, tá súťaž sama o sebe trpí, lebo ten malý živnostník, o ktorom by sme mali hovoriť, o tom malom podnikateľovi, trpí v takejto konkurencii, keď na sídlisku, kde máte malé večierky, sa postaví jeden obrovský mamut, no tak áno, môže to obmedziť práve tých živnostníkov a práve tých malých podnikateľov, ktorí tam majú tie večierky.

    Čiže ja si myslím, že ako správny liberál by ste mali stáť na strane skôr týchto malých podnikateľov a nie tu teraz obhajovať tieto koncerny, ktoré zneužívajú svoju obrovskú ekonomickú moc. A vy stále zužujete pojem moci iba na politickú moc, ale, preboha, tu je aj obrovská ekonomická moc. Keď je raz niekto v postavení, že má ekonomickú silu, tak môže veľmi ľahko vykorisťovať - a o tom to je - tých ľudí, ktorí nemajú tú ekonomickú silu a sú životnými okolnosťami donútení naozaj chodiť aj pracovať cez sviatky a podobne. Vy tomu hovoríte, že predavačka má slobodu, keď je naozaj sociálnymi podmienkami donútená k tomu, aby zobrala čokoľvek, lebo sa bojí, že ju vyhodia? Viete, skúste trošku empaticky sa zamýšľať aj nad tými zamestnancami, keď stále hovoríte o tej slobode. Viete, keby naozaj toto bol symbol neslobody, že chceme počas sviatkov zakázať maloobchodný predaj, tak Rakúsko je dneska podľa vás totalitný štát, keď je tam zakázané aj v nedeľu, aby boli obchody otvorené? A Somálsko je potom vrcholom slobody, lebo v Somálsku štát nefunguje? Toto je to, čo si snažíte si predstaviť? Viete, mám pocit, že tie vaše ódy na trh nemajú nič spoločné nielen so zdravým rozumom, ale ani s liberalizmom ako takým. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež chcem na úvod oceniť pragmatický a korektný prístup, ale asi sa stretávame s inou skupinou ľudí, ktorá má iné pohľady na tento náš návrh zákona. Ľudia, ktorých to zaujíma, tak asi z desiatich, môžem povedať, že osem vyjadruje spokojnosť s týmto naším návrhom. Jeden z tých desiatich si myslí, že ideme zatvárať obchody počas nedieľ, takže tomu to vysvetľujem, a jeden je nespokojný. Zo všetkých tých reakcií prevažujú určite pozitívne, ale dostal som aj jeden veľmi negatívny a ten odcitujem: "Zatvárať obchody v demokratickej spoločnosti je brať slobodu ľuďom a možnosti tráviť svoj voľný čas. Je to návrat kdesi, odkiaľ sme utekali, pripomína mi to čas okupácie pod vedením jednej strany."

    Nuž musím povedať, že s takýmto názorom sa absolútne nestotožňujem a keď už nejakým spôsobom neveríte predkladateľom, tak mal som možnosť byť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na tlačovke, kde okrem pána ministra Richtera sme boli aj s kolegom Podmanickým a zacitujem vám slová prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov pána Ľuboša Sirotu, ktorý povedal: "Prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny." Tu je odpoveď. A vychádzame z toho, že je dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi, a to chcem podčiarknuť.

    A čo sa týka zníženia miezd, viete, tie predavačky a pokladníčky radšej obetujú tie príplatky za predaj cez sviatok, resp. niektoré majú len náhradné voľno a radšej chcú byť doma so svojimi rodinami.

    Ďakujem.

  • S reakciou nie, pani poslankyňa? Áno?

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • A dobre, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj obom poslancom za faktické pripomienky. Pokiaľ ide o tú súťaž, no práveže ako liberáli nechávame súťažiť podniky a podnikateľov bez ohľadu na veľkosť, pokiaľ tie veľké neobmedzujú súťaž, nezneužívajú dominantné postavenie, na to je Protimonopolný úrad, tak to má strážiť. Ja od neho nepočujem veľké signály o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu hospodárskej súťaže.

    Áno, môžete hovoriť, že my sme málo empatickí, že nevnímame, nevnímame tých ľudí, ktorí musia aj cez sviatky chodiť do práce, ale ja zasa to vidím naopak, že vy máte tej empatie menej, lebo nevidíte tých ľudí, ktorí prídu o nejaké peniaze, nevidíte tých študentov a dôchodcov, ktorí si mohli privyrobiť a nebudú si môcť privyrobiť. Pokiaľ ide o to, že ôsmi z desiatich ľudí súhlasí, súhlasí s obmedzením sviatkov, no verím tomu, verím tomu, ale myslím si a v mnohých, to sa týka mnohých prípadov, nielen tohto, že poslanci Národnej rady by mali rozhodovať nielen podľa toho, čo chce vždy väčšina, alebo čo chce tripartita, ale aj čo je dobré pre Slovensko a nie vždy súčet toho, čo hovoria ľudia alebo vám podnikatelia alebo odborári alebo iní lobisti. Nie vždy je to, čo Slovensko potrebuje. Čiže ja si myslím, keby sme sa opýtali ľudí, že či by súhlasili so znížením cien na polovicu a zvýšením miezd na dvojnásobok zo zákona, že približne by ste dostali osem z desiatich súhlasov.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, vážení kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci. Chcem na začiatku svojho vystúpenia, chcela by som podať jeden pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ale na začiatku by som chcela povedať, zareagovať na príspevok do rozpravy pána Blahu. Ja si, ale vlastne týka sa to celej, všetkých navrhovateľov tohoto zákona. Ja si veľmi cením, že sa vládnej koalícii podarilo vytvoriť vzájomné porozumenie a konsenzus medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a zamestnancami a širokou verejnosťou. To chcem veľmi oceniť. Ďalej oceňujem aj tento návrh, že vyšiel z dielne predkladateľov a veľmi si to vážim.

    Teraz by som chcela pristúpiť, teda najprv niekoľko slov, prečo chcem podať tento pozmeňujúci návrh. Ak dovolíte, ja prídem, ja, pán Blaha to už vlastne predniesol, ale ja som si to pripravila, tak prosím o trpezlivosť a dovoľte mi predniesť teda aj môj príspevok do rozpravy, čo sa týka toho Veľkonočného pondelka. Hoci teda už viem, že už to urobil pán Blaha. Chcem povedať toto.

    Kresťania slávia sviatok zmŕtvychvstania pána Ježiša Krista na Veľkonočnú nedeľu. Ale aj Veľkonočný pondelok má na Slovensku dlhoročnú tradíciu siahajúcu hlboko do minulosti. Tento deň býva sprevádzaný mnohorakými ľudovými zvykmi vo všetkých krajoch, okresoch, i vo všetkých obciach Slovenska. Je to deň, počas ktorého sa okrem, samozrejme okrem tých šibačiek a polievačiek hlavne navštevujú rodiny, navštevujú sa príbuzní a priatelia, pestujú vzájomné vzťahy a vzájomnú blízkosť. A ako vždy, najviac sú doma vyťažené ženy, ktoré varia, pripravujú pohostenie a zúčastňujú sa na radosti svojej rodiny a svojich detí. Nemyslím si, že by bolo správne, aby sa už od rána stresovali, že musia ísť na štrnástu hodinu do práce, pričom sa možno ani nestihnú naobedovať so svojou rodinou. Tak to len toľko k tomu, je to v podstate, je to už vyriešené.

    Takže chcela by som ďalšie, teda pripomienku, ktorú by som chcela povedať, sa týka 24. decembra. Dvadsiateho štvrtého decembra sú to práve ženy, ktoré pripravujú sviatočnú večeru, štedrovečerný stôl, ku ktorému si sadá spolu celá rodina, z ktorého majú radosť najmä deti. Ženy varia, pečú, pripravujú vianočné darčeky, oni sú tou dušou tohto slávnostného večera. Hoci nejde len o to jedlo, ide o hlavne, a ide aj o duchovné hodnoty a o to, že je rodina spolu. Chcem pripomenúť, že Štedrý deň, Štedrý večer, 24. december sa netýka iba kresťanov, pretože Božie narodenie, narodenie pána Ježiša Krista sa slaví až 25. 12., 25. decembra. Čiže sviatok 24. decembra sa oslavuje aj v rodinách, ktoré nepraktizujú náboženstvo, ale slávia tento deň ako sviatok rodiny. Keď sú všetci, celá rodina môže byť pospolu. Keď tešia sa, rodina sa teší zo svojej vzájomnej blízkosti a zo svojej vzájomnej lásky. Dokonca aj v sekulárnej spoločnosti sa proklamuje, že tento deň by nikto nemal byť sám. Hovorí sa, že je to sviatok rodiny. Rôzne organizácie i charitatívne spolky poriadajú a podávajú večeru pre osamelých starších ľudí a večeru pre bezdomovcov.

    V obchodoch a predajniach sú zamestnané najmä ženy. Je mi ich veľmi ľúto, ak majú pracovať do dvanástej hodiny, domov prídu možno o pätnástej, šestnástej, možno aj až o sedemnástej hodine unavené, uštvané a frustrované. Ja to považujem za diskrimináciu týchto žien. Prosím, nediskriminujme ich. Práca 24. decembra nezachráni našu ekonomiku, ale pokazí Vianoce stovkám ľudí na Slovensku.

    A okrem toho k predrečníkom zo strany SaS, našou povinnosťou je v prvom rade zabezpečiť rodinám také príjmy a dôchodky, aby neboli odkázaní na nejaký príplatok za prácu vo sviatok, ale aby mohli dôstojne žiť a nie mať také žobračenky, ktoré teraz mnohí majú. A preto chcem, návrhom sa ustanoví, že vo všetkých sviatkoch menovaných v § 94 ods. 5 Zákonníka práce nebude možno zamestnancovi nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorej je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celého dňa. Schválením tohto pozmeňujúceho o doplňujúceho návrhu sa dosiahne aj to, že teda Veľkonočný pondelok a 24. december bude celý deň voľný. A teraz by som prečítala samotný pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Grausovej k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov pod číslom parlamentnej tlače 367.

    1. V čl. I sa vypúšťajú slová, citujem: "do štrnástej hodiny" a slová, citujem: "po dvanástej hodine".

    Ďakujem vám za pozornosť a chcem vás poprosiť bez ohľadu na to, kto prednáša tieto zákony alebo pozmeňováky, keď sú dobré, chcem poprosiť najmä poslancov vládnej koalície, poslancov SMER-u, poslancov SNS, poslancov hnutia SME RODINA a všetkých mnohých ostatných, samozrejme poslancov OĽANO, ktorí určite v hĺbke srdca so mnou súhlasia. Chcem ich poprosiť, aby zahlasovali za tento pozmeňujúci návrh.

    Pekne vám ďakujem.

  • Ďakujeme. S faktickými poznámkami nikto.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mnohé z toho, čo som chcel povedať, už povedali moji predrečníci z poslaneckého klubu SaS. Evidentne sa zrejme teda stretávame s úplne inými ľuďmi, lebo osem z desiatich, ak vyjadrilo spokojnosť, ja síce som sa nejako dramaticky nerozprával o tejto téme, ale keď som sa s niekým rozprával, tak vyjadroval nespokojnosť a prípadne si klopal na čelo, že čo to v tom parlamente ideme vôbec urobiť. A tie motivácie sú rôzne. Mne sa najviac pozdáva tá, s ktorou prichádza kolega pán poslanec Blaha, ktorý to vníma ako útok na symboly kapitalizmu a boj proti vykorisťovaniu. Ja viem, že nie všetci predkladatelia a všetci poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon, to vnímajú až v tejto rovine, ale niečo také v pozadí je.

    A myslím si, že nemuseli by sme používať až také silné slová. Neviem, kto z kritikov hovoril, že je to krok k totalite alebo k zrušeniu, zrušeniu slobody. Takto určite nestojí vec a ani Rakúsko nie je totalitná krajina, pochopiteľne, len preto, že sú tam v nedeľu obchody zavreté.

    Na druhej strane, v jednom vystúpení alebo v jednej faktickej poznámke kritizovať takéto prehnané reakcie, ktoré obviňujú tento zákon a jeho predkladateľov, že nám tu div nie zrušia demokraciu a zároveň potom zacitovať výrok pána Sirotu, že prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny, no tak to je zase tiež trochu pomýlené. Slovensko nie je necivilizovaná krajina v dôsledku toho, že sa cez sviatky a v nedeľu môže predávať v obchodoch s výnimkou tých pár sviatkov, ktoré už dnes nie je možné.

    Ale tá argumentácia, že je to obmedzenie slobody, platí. Nie každé obmedzenie slobody znamená automaticky totalitu, koniec demokracie, ale je to obmedzenie slobody. Je to obmedzenie slobody predovšetkým pre spotrebiteľov, čo je najväčšia skupina, ktorej sa tento zákon týka, lebo ich obmedzujeme v tom, čo môžu robiť v niektorých dňoch. Najprv to bolo pár sviatkov, teraz to budú všetky sviatky a skôr či neskôr bude tlak na to, aby to boli aj všetky nedele. Obmedzujeme zamestnancov v tom, že im bránime alebo znížime im príjmy, evidentne im znížime príjmy a obmedzíme aj podnikateľov tým, že ak klesne objem predaja, tak klesnú aj príjmy podnikateľov. Čiže všetky skupiny, ktorých sa to týka, budú poškodené a ja by som si položil otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, ale v súvislosti s touto debatou mi napadla, že či tento zákon, ktorý akože má chrániť zamestnancov, v konečnom dôsledku tých zamestnancov nepoškodí viac, ako podnikateľov. Pretože keď obmedzíme predaj v niektorých dňoch, tak evidentne príde k nejakému poklesu, ale keď nepredpokladáme, že k poklesu predaja, teda k poklesu ziskov podnikateľov, ale keď nepredpokladáme, že ľudia si kupujú iba zbytočnosti, tak tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia. Kúpia si ich v iné dni, môže im to skomplikovať ich program, ale kúpia si. Čiže aj keď klesne príjem podnikateľov z predaja, tak čiastočne sa im to kompenzuje zvýšeným príjmom v iné dni, povedzme v dni, ktoré predchádzajú sviatkom.

    Ale ako sa to kompenzuje tým zamestnancom? Kto to kompenzuje tým zamestnancom? Pretože tí budú robiť menej, možno teda viacej sa narobia v tie dni, ktoré robia a možno za to dostanú nejaký motivačný príplatok, keď to bude, že super, ale príjem za ten deň nedostanú. Takže sa len chcem spýtať, že či aj na toto mysleli predkladatelia návrhu zákona, či svojím návrhom, ktorým chceli urobiť dobre zamestnancom, nebudú zamestnanci nakoniec tí, ktorí budú najviac poškodení z tých troch skupín, ktorých sa zákon týka, ktoré všetky tri ten zákon poškodzuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ono to, čo hovoríte, nie je v zásade nič nové. Toto isté hovorili liberáli, klasickí liberáli v 19. storočí napríklad, keď sa rozprávalo o zákaze detskej práce. Hovorili: "A prečo chcete tým detičkám brániť, tým 5-ročným deťom, ktoré v tom čase pracovali v tých továrňach, brániť, aby chodili do tovární a privyrobili si a pomohli rodinnému rozpočtu? Prečo chcete narúšať slobodu týchto detí a slobodu tých podnikateľov, ktorí chcú zamestnávať, aby bol lacnejší tovar a teda aj slobodu spotrebiteľov? Prečo sa to tu teraz toľko strachujeme o deti?" Toto isté hovorili aj mnohí liberáli, takí trošku surovejší liberáli v 19. storočí, len našťastie, odvtedy sme sa posunuli niekam ďalej. Odvtedy už prešlo 150 rokov. Žijeme v 21. storočí a Európa je civilizovaná, sociálna a reguluje, reguluje aj v prospech tých slabších, či už detí, zamestnancov, matiek, žien a tak ďalej, ten trhový priestor tak, aby naozaj neubližovala ekonomická moc tých silných a nevykorisťovala tých slabších.

    Čiže z tohto hľadiska ja som veľmi rád a som šťastný, že žijem v civilizovanej, sociálnej Európe, kde takéto niečo je možné a mám pocit, že jediný, kto stále zotrváva v 19. storočí, ste vy, pán Dostál.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som taktiež predkladateľkou tohto návrhu zákona a plne to podporujem.

    Pán poslanec, na vaše vyjadrenie si dovolím podotknúť, že som konzultovala so všetkými veľkými zamestnávateľmi, ktorí podnikajú v maloobchode aj vo veľkoobchode a na moje veľké prekvapenie všetci tento návrh uvítali. Môžeme tu menovať reťazce, všetky, všetky nákupné veľké reťazce, Kaufland, Tesco, Billa, CBA, je to tak, mám písomné vyjadrenia a absolvovala som aj, absolvovala som aj osobné stretnutia. Tak ja neviem, páni poslanci, keď teraz kričíte, že to nie je pravda, že potom kto klame, alebo kto v mene týchto spoločností vystupuje. Pretože vo viacerých prípadoch mi odpovedali štatutári a dokonca osobne som (reakcie z pléna), prosím vás, nechajte ma to dokončiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, poprosím.

  • Nerušte ma pri vystúpení! Poprosím potom nastaviť čas. Ďakujem veľmi pekne. Takže ja neviem, kto klame. Mám to čierne na bielom. A dokonca som sa, hovorím, osobne stretla s tými predstaviteľmi, ktorí povedali, že nie je to nič neobvyklé, pretože sú na to zvyknutí v iných krajinách, presne ako Nemecko alebo Rakúsko. Alebo aj v Poľsku a v Maďarsku, kde je počas sviatkov, tie obchody sú vo väčšine prípadov zatvorené.

    Ja však chcem operovať aj s číslami. A konkrétne s tým, že v niektorých tých obchodoch pracuje, nechcem teraz menovať, ktorý to je obchod, ale má, zamestnáva 2 284 zamestnancov a z toho je 1 992 žien. Takže musím súhlasiť s tým, čo tu odznelo predtým v rozprave, že áno, najväčšia ťarcha v tomto odvetví je práve na tých ženách, ktorým chceme vyslovene pomôcť, aby naozaj sme sledovali aj tie rodiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, to bolo 10 sekúnd, naozaj. Ešte bude ústna rozprava, keď chcete, tam môžete požiadať.

  • Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Pfundtner za reakciu. Škoda, že to nemohla dohovoriť. Myslím si, že nie je pravda to, čo hovorila, že všetci zamestnávatelia, všetky obchodné reťazce, pokiaľ viem, tak Tesco sa vyjadrilo negatívne, ale áno, väčšina, väčšina zamestnávateľov to podporila alebo nemala námietky. Len ja neviem, či som bol nezrozumiteľný, ale ja som práve hovoril o tom, že môže sa stať, že na to viacej doplatia práve tí zamestnanci, lebo zamestnancom sa príjem za dni, keď nebudú pracovať, škrtne, možno sa im trochu, nie veľmi výrazne zvýši, ak budú mať lepšie výkony, výkony v tie zvyšné dni, ale nebude to plnohodnotná náhrada, náhrada tých sviatkov, kdežto teda podnikatelia, klesne im obrat, nepochybne im klesne obrat, ale výraznejšie, domnievam sa, že výraznejšie, ako tí zamestnanci si to kompenzujú príjmom zo zvýšeného predaja v iné dni. Čiže ja som nehovoril o tom, že zamestnávatelia sa sťažujú. Ja som hovoril o tom, že práve vám sa môže stať, že s vaším návrhom poškodíte viacej zamestnancov ako zamestnávateľov.

    A k tej detskej práci pána Blahu, no je dobré zakazovať zlé veci a detská práca je zlá vec, ale teda práca, zarábanie, nakupovanie nie sú zlé veci, ktoré by sa mali zakazovať a teda pozitívne vnímam, že sa SMER takto zaujíma o deti a prajem pekný, čistý deň.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mihál, aha, ešte som neotvoril. Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, dvaja. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, rád by som sa vyjadril ako pravicový liberál k tomuto návrhu, ktorý ťažko ideologicky zaškatuľkovať, ale liberálny pravdepodobne nebude. Teoretici politológovia ma určite opravia, ak hovorím niečo zlé.

    No. Čiže vychádzam z toho, že ľudia by sa mali slobodne rozhodovať. Rešpektujem, že máme Zákonník práce, ktorý ustanovuje základné pravidlá hry a v zásade jeho úlohou je najmä chrániť právo zamestnanca, ktorý v tých rokovaniach so zamestnávateľom obvykle ťahá za kratší koniec. Čiže toto všetko rešpektujem, ale tento návrh, tento návrh zachádza podľa mňa priďaleko a myslím si, že nie je dobrý. Nie je dobrý napríklad preto, lebo ak si chce niekto zarobiť tým, že pracuje vo sviatok, prečo si chce, v čom je to zaujímavé? No je to zaujímavé jednak preto, lebo má nárok podľa Zákonníka práce na svoju mzdu, ale Zákonník práce mu zároveň dáva nárok na príplatok 50 %, ktorý je za prácu vo sviatok, ak si ten zamestnanec nedohodne viac. Čiže práca vo sviatky je pre časť zamestnancov jednoducho z tohto dôvodu atraktívna. Vy im týmto návrhom túto možnosť zoberiete a to sa mi nepáči.

    Keď si spomeniem na časy, keď som bol ministrom práce, bolo to už dávno, tak vtedy táto agenda bola tiež na stole, tiež tu boli poslanci a dokonca poslanci vládnej koalície, vtedajšej, ktorí chodili za mnou, respektíve mali rôzne návrhy tiež v tomto duchu, skrátka v nedeľu alebo vo sviatok, spojím to dokopy, v nedeľu vo sviatok, by sa mala práca obmedziť, najmä pokiaľ ide o maloobchod. Čiže táto téma je mi (povedané so smiechom) teda minimálne už len od tých čias známa. A viete, k čomu sme sa my vtedy postupne prepracovávali? Bolo to najmä na podnety, ktoré prichádzali z KDH. My sme sa postupne prepracovávali a pravdepodobne by to aj bolo neskôr prijaté, odhadujem, k výhrade vo svedomí. Neviem, či to hovorím správne, či používam správne tento pojem, ale KDH navrhovalo, aby sa do Zákonníka práce vložila veta, podľa ktorej zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok - taký, taký, onaký - respektíve v nedeľu, pokiaľ sa to nezlučuje či už s jeho svetonázorom, nebudem rozvádzať, alebo mu to jednoducho činí problém, tak ako sa to odôvodňuje tu, lebo chce byť v nedeľu, vo sviatok s rodinou. Ja som vtedy v tých časoch akceptoval tento návrh, ešte teda to neprišlo do legislatívneho procesu, ten čas bol veľmi krátky, ale mne sa tento návrh zdal byť zaujímavý.

    Čiže pointa takéhoto návrhu je, nechajme na zamestnanca, aby si povedal, či si chce uplatniť takúto výhradu a ak si ju uplatní, tak to bude musieť zamestnávateľ skrátka rešpektovať. Čiže tento návrh je aj liberálny, takýto, ale zároveň aj konzervatívny v tom duchu, že kto jednoducho má problém s prácou vo sviatok, s prácou v nedeľu, tak si toto, svoju, túto svoju výhradu jednoducho bude môcť uplatniť a opakujem, zamestnávateľ to bude musieť rešpektovať.

    Tu sa mi nepáči, že ide o plošný zákaz maloobchodného predaja v tieto sviatky, či sa to zamestnancovi páči alebo nie, lebo opakujem ešte raz, bude časť zamestnancov, ktorí s takýmto návrhom súhlasiť nebudú. No a kladiem niekoľko otázok následne. Prečo práve maloobchodný predaj? Odôvodňujete to tým, že tie najmä predavačky chcú byť v tie sviatky doma s rodinou. Dobre, rozumiem, áno, chcú byť doma s rodinou, ale, a pýtam sa, a nechcú byť doma s rodinou iné matky, ktoré pracujú v iných profesiách a pracujú vo sviatok? Napríklad novinárky alebo zamestnankyne v televízii a podobne, ktoré pripravujú vo sviatok materiál, ktorý vyjde v novinách a podobne v ďalší deň? Zamestnankyne alebo zamestnanci, ktorí pracujú dajme tomu v doprave, v železničnej doprave, v cestnej doprave, oni nechcú byť vo sviatok so svojou rodinou? Prečo tento problém zužujete len na predavačky v tom maloobchodnom predaji? A čo veľkoobchodný predaj? No skrátka, rozumiete týmto otázkam?

    Ak to máte urobiť, tak to, prosím vás, robte poriadne. To znamená, zakážte prácu vo sviatok vo všeobecnosti, okrem takých tých nevyhnutných pracovísk typu, ja neviem, huta, kde musí byť nepretržitá prevádzka v piatok, sviatok, nedeľa, to je jedno. Alebo povedzme pri tej železnici. Ale tam, kde to byť nemusí, napríklad v autobusovej doprave, veď zakážte tomu Jančurovi, aby prevádzkoval svoje žlté autobusy vo sviatky úplne, veď ľudia sa nemusia voziť práve vo sviatok, počkajú si pekne krásne na pondelok a vtedy sa odvezú do práce. Takže keď, tak poriadne.

    Hovoríte, že obchodníci s takýmto návrhom súhlasia. No v súčasnej situácii, aká je na trhu práce, sa im ani nečudujem, pretože po prvé, oni sú tlačení do čo najnižších mzdových nákladov a už som to spomínal a spomeniem to ešte raz, keď raz majú otvorené vo sviatok a teda majú tam personál, majú tam ľudí, tak tí majú nárok na minimálne 50-percentný príplatok za prácu vo sviatok, čo je pre nich vcelku zaujímavé a to im ten, to im ten reťazec musí skrátka zaplatiť. Ak oni sami hovoria, že chcú mať zatvorené cez sviatky, tak hovoria, že skrátka chcú šetriť na svojich zamestnancoch, chcú šetriť na platoch, to si, prosím vás, uvedomte. Toto je podľa mňa ich primárny problém.

    A problém je sekundárne aj v tom, že dnes najmä v tých vyspelejších respektíve ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska máte problém zohnať zamestnancov ako takých. To znamená, keď nebudú musieť mať otvorené v tieto sviatky a o pár mesiacov sem príde návrh, aby nebolo otvorené ani v nedeľu, predpokladám, tak skrátka časť ich problémov so zháňaním ľudí tým pádom prirodzene zo zákona vypadne, čiže uľahčíte im ich podnikanie. To je, to je celé. Tu nejde o žiadne veľké ľudomilstvo z ich strany.

    Ďalšia vec je, čo vnímam ale pozitívne, pozor, teraz prelaďujem trošku naopak, no pozitívne je, že hovoríme o Zákonníku práce a tá pozitívnosť spočíva v tom, že tým pádom dostanú priestor, ak sa zatvoria reťazce vo sviatok, tým pádom dostanú priestor malé prevádzky, kde sú živnostníci, ktorí nemajú zamestnanca, je tam živnostník, ktorý obsluhuje zákazníkov, respektíve jeho rodinní príslušníci, ktorí nemusia mať v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní vždy so svojím otcom, so svojím manželom pracovnú zmluvu, čiže môžu spolupracovať aj bez pracovnej zmluvy, Zákonník práce sa na nich netýka, čiže takéto prevádzky tie malé večierky a podobne na sídliskách, dedinkách budú môcť fungovať. To keď už teda, tak to vnímam pozitívne, pretože im sa ich postavenie na tom trhu jednoducho, jednoducho zlepší logicky, keďže im vypadne cez tie sviatky konkurencia.

    Už som tu spomenul pred pár vetami, pred chvíľkou, že očakávam, že po schválení takéhoto návrhu zákazu práce v ďalšie sviatky nepochybne tu niekto prinesie a neviem, či náhodou to OĽANO už aj neurobilo, lebo sú tam dva návrhy a teraz mám v tom trošku zmätok, ktorý je ktorý. Niekto sem prinesie aj to, aby sa zakázal, zakázal maloobchodný predaj aj v nedeľu. Skrátka salámovou metódou budeme postupne zakazovať a zakazovať, až nakoniec, keď to trošku preženiem, obchody budú môcť byť otvorené iba vo štvrtok od 6.00 do 8.00 ráno, aby sa náhodou niekto na to nesťažoval.

    Takže keď sem príde návrh - a on príde - na zákaz maloobchodného predaja v nedeľu, ja chcem upozorniť a vopred avizujem, že za lepší návrh, hovoríme teraz o nedeliach, pozor, posúvam sa trošku ďalej. V nedeľu, keď pracuje zamestnanec, či už v maloobchodnom predaje, či akokoľvek inak, podľa Zákonníka práce, pozor, nemá dnes nárok na žiadny špecifický príplatok. Ak to nie je nadčas, ak náhodou na tú nedeľu nepripadne sviatok zhodou okolností, tak za samotnú čistú nedeľu ako takú nie je nárok na nejaký príplatok. Ak zamestnancovi pripadne smena v maloobchode na nedeľu, jednoducho rozvrhom smien, dostane svoju mzdu, ale nemá nárok na žiadny špeciálny príplatok. Môj názor je, že mal by mať. Čiže som veľmi ochotný sa baviť o tom, a aj to podporím, aby sa zamestnancom v Zákonníku práce priznal nárok na príplatok za prácu v nedeľu, tak ako ho dnes majú za prácu len v ten sviatok, sviatkov je pätnásť, takže len týchto pätnásť dní sa to týka momentálne, resp. majú nárok na príplatok, samozrejme, za prácu nadčas. Tomu rozumieme.

    Čiže ja budem podporovať takýto návrh: zaviesť v Zákonníku práce príplatok za nedeľu, aby takýmto spôsobom bol ocenený a zvýhodnený zamestnanec, ktorý či chce, či musí, ale teda pracuje, či v maloobchodnom predaji, či niekde inde v nedeľu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými - traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, myslím si, že preháňate, pretože keď som sa stretla so zástupcami týchto spoločností, tak ma informovali, že sa potýkajú s problémami práve pri obsadzovaní pracovných smien počas tých sviatkov. Viaceré tieto spoločnosti dokonca poskytujú príplatok za prácu vo sviatok nad mieru vyžadovanú zákonom. A aj napriek tomuto príplatku vo výške 100 % je záujem o prácu v týchto dňoch malý. Takže uvádzať to ako nejaký úžasný benefit je podľa môjho názoru veľmi scestné.

    Viacerí poslanci a hlavne vy, ktorí si hovoríte, že ste tí liberálni, tak argumentujete, že mzda zamestnancov v maloobchode je už teraz na nízkej úrovni, s čím súhlasím, ale možnosť si privyrobiť práve počas tých sviatkov pomôže tým ľuďom v ich veľmi neľahkej sociálnej situácii. Avšak údaje hovoria niečo iné. Podľa tých čísiel jedného zo zamestnávateľov je jednoznačné, že tento príplatok za prácu vo sviatok tvorí v priemere len 1 - 1,5 % mzdy zamestnanca. A to, čo ste spomínali, že nemajú fungovať dopravcovia, majú mať voľno v práci aj tí, ktorí prevádzkujú železničnú, autobusovú alebo leteckú dopravu, tak prepáčte, ja si myslím, že to je absolútne neporovnateľné s tým, čo my tu dnes predkladáme.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Pán Mihál, vy nemáte ani poňatia, aké majú rodiny na Slovensku príjmy. Opakujem, občania Slovenska majú v porovnaní s bežnými vyspelými štátmi veľmi nízke mzdy mizerné žobračenky, ktoré sa nazývajú dôchodkami. Preto im patrí taká mzda a dôchodok, aby mohli uživiť svoje rodiny a prežiť. Na to sme tu my v tomto parlamente, aby sme im to zabezpečili a aby sme na tom pracovali. A nie na to, aby sme, aby boli nútení, aby sme ich nútili si privyrábať počas sviatkov a nedieľ.

  • ... pán predsedajúci. Pán poslanec Mihál, veľa, čo ste povedali, je skutočne racionálne a treba sa nad tým zamýšľať. A my, čo sme ako skorej narodení, my sme zažili všelijaké systémy, kedy tieto veci fungovali. A boli sme aj zvyknutí na to, že to rozdelenie na deň pracovného pokoja a potom, keď sa v 1968 zaviedli soboty ako voľné dni, ako deň pracovného voľna, že to malo nielen svoj terminologický, ale aj obsahový náboj, že keď bol pokoj, tak bol pokoj. Ale musím zas po pravde povedať, že nikdy tento deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja nebol absolútny. Aj v tých hlbokých 60. rokoch, keď ešte tá tradičná spoločnosť dožívala, boli aj niektoré obchody otvorené v nedeľu, ale v určitý vyhradený čas. Napríklad od 7.00 do 9.00, pretože neboli ladničky a ľudia si museli ísť v nedeľu kúpiť mäso, lebo v týždni si ho nemohli kúpiť.

    Ale trošku sme sa zmenili a ten základný princíp je v tom, že človek má určité potreby, ktoré si musí naplniť. Musí sa najesť, musí sa napiť, musí sa obliecť, obuť, ostrihať, atď. Všetko toto si kúpi, keď to potrebuje. A na to nepotrebuje dnes, v dnešnej modernej spoločnosti napríklad to, aby bolo dvadsaťštyri open hodín, teda otvorené dvadsaťštyri hodín vkuse, sedem dní v týždni. Na to nepotrebuje. Vždy je možnosť aj tieto veci riešiť. A predložený návrh preto pokladám za rozumný kompromis medzi tým absolútnym zreťazeným pracovným časom a s nejakým tým zastavením a zamyslením sa. A v tomto zmysle ho podporujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Ani jeden z vás, ktorí ste predniesli faktické pripomienky, ste sa ani nijako nedotkli toho, čo som ja dosť chcel zdôrazniť a zdôrazním to v reakcii, a to je tej výhrady vo svedomí. Skúste uvažovať takto. Skúste to nechať na zamestnanca, aby sa k tomu sám vedel vyjadriť, chcem - nechcem pracovať vo sviatok, chcem - nechcem pracovať v nedeľu. Nechajte to na neho a zvažujte, či by nebolo vhodné do Zákonníka práce dať takúto výhradu vo svedomí, ktorú by musel zamestnávateľ rešpektovať. Pretože týmto návrhom časti zamestnancov, ktorí chcú pracovať vo sviatok, bránite zarobiť si. A mne to veľmi vadí. Vadí mi aj pár ďalších inštitútov v Zákonníku práce, ktoré fakticky zakazujú zamestnancovi zarobiť si, keď on sám chce. Ale čo už s tým narobíme?

    Ale, prosím vás, nezhoršujte to týmto spôsobom ľuďom. Ja sa čudujem najmä pani kolegyni Pfundtner, ktorá je z MOST-u - HÍD-u, ktorá sa definuje ako občianska a liberálna strana, že sa priamo podpísala pod takýto neliberálny návrh. Pýtam sa, kde je tu nejaká konzistencia názoru? Nevnímam ju. Nečudujem sa pani Grausovej, pánovi Hrnkovi, dajme tomu, máte na to právo, samozrejme, aby ste takto prejavili svoj názor. Čudujem sa liberálke, že podporuje a priam je spoluautorkou takéhoto neliberálneho návrhu. Opakujem, opakujem a zdôrazňujem ešte raz, poďme sa baviť o výhrade vo svedomí do Zákonníka práce. A takto riešme problém práce predaja v nedeľu, vo sviatok.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem na záver tohto bodu poďakovať všetkým za, (reakcie z pléna) boli, boli, pán poslanec. Ja chcem všetkým poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu. Takto si predstavujem rokovanie nášho parlamentu a chcem poďakovať všetkým za normálnu vecnú diskusiu, názorovú, bez toho, že by sme sa nejako urážali, že by sme zbytočne na seba zvyšovali hlas. Ďakujem. Do takéhoto parlamentu ma baví chodiť.

    A teraz dovoľte, aby som zareagoval na niekoľko takých tých vecných otázok, ktoré tu zazneli.

    Čo sa týka toho príplatku za prácu vo sviatok, ak si zoberieme, že v sektore maloobchodu sú tie mzdy veľmi malé, častokrát blízke k minimálnej mzde, tak ten príplatok vychádza možno 10 euro na mesiac, keď si zoberieme, že je zhruba teda pätnásť dní, že keď si zoberieme, že zhruba jeden deň na mesiac, takže vychádza zhruba 10 euro na mesiac. Pretože my si musíme uvedomiť, že ak zavedieme túto novelu, tak každý ten zamestnanec bez toho, že by išiel do práce, on tú mzdu za ten deň dostane, náhradu mzdy. Čiže on nepríde, nebude mať žiaden výpadok mzdy. Áno, nedostane príplatok. Ale mnohokrát ani dnes tí zamestnanci príplatok nedostávali, pretože sa hľadali zo strany zamestnávateľov rozličné obštrukcie, rozvrh pracovného času, nepretržitého odpočinku a podobne. Čiže mnohokrát ani tých 10 euro nedostávali.

    Čiže je dôležité povedať ešte aj to, že veď samotní zamestnanci majú svoje organizácie, ktoré ich zastupujú. A samotní zamestnanci žiadajú, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže nemajú obavy o nejakú stratu príjmu. Už možno 10 rokov žiadajú odborové zväzy zamestnancov obchodu, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže samotní zamestnanci to chcú. Keď to samotní zamestnanci chcú, tak by sme možno ani nemali nad tým rozmýšľať, že prečo nie.

    Fakt je však taký, že týmto zamestnancom platy rásť budú, pretože to pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy pomáha práve zamestnancom v tomto sektore. Druhý nejaký faktor, ktorý bude vplývať na rast miezd zamestnancov v tomto sektore, je práve to, čo avizujú zamestnávatelia, že začína byť nedostatok pracovnej sily v tomto sektore. Čiže práve tento tlak nedostatku pracovných miest, tento trhový tlak bude tlačiť okrem zvyšovania minimálnej mzdy na zvyšovanie miezd v tomto sektore. Čiže tak či tak zamestnanci poškodení nebudú. Ako ste vy, pán poslanec Dostál, povedali, asi ste sa pomýlili. Povedali ste, že príjem sa zamestnancom za ten deň škrtne. No práve naopak. Oni budú, oni zažijú to isté, čo zažíva drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku, že keď je vo sviatok doma, dostane napriek tomu náhradu mzdy, čiže neškrtne sa im ten príjem. Takže to je k tým príplatkom a k tomu nejakému poškodzovaniu zamestnancov. Zamestnanci poškodení nebudú.

    Pán poslanec Mihál tu otvoril otázku, prečo nezavádzame takéto obmedzenie aj v iných sektoroch. Konkrétne spomenul niekoľko sektorov, ktoré práveže majú charakter nepretržitej činnosti. V určitých sektoroch jednoducho nemôže dosť k výpadku, k nejakému voľnu, pretože ten sektor by to ochromilo alebo by zanikla nejaká služba, ktorá je dôležitá pre fungovanie štátu. Takže v niektorých sektoroch jednoducho musíme akceptovať, že máme, majú charakter nepretržitej činnosti.

    Pán poslanec Mihál, ale aj pán poslanec Jurzyca viackrát otvárali otázku, že dobre, ale v tých sektoroch, ktoré nemajú charakter nepretržitej činnosti, tam to zaveďme. Ja poviem hneď automobilky. No super. Ak s tým prídete, ja za to hlasovať budem. Ale všetci si uvedomujeme, aké obrovské ekonomické škody by to spôsobilo. My sme otvorili ten sektor, kde tie ekonomické škody nie sú, alebo ak sú, tak sú absolútne zanedbateľné. Vy hovoríte o sektoroch, ktoré by mali obrovský dopad na ekonomiku štátu, na štátny rozpočet. Ale keď to hovoria takí ekonómovia, ako pán Jurzyca alebo pán Mihál, ja ako neekonóm sa nad tým musím zamyslieť a celkom sa mi to páči. Čiže ak s takým návrhom prídete, tak budem prvý, ktorý bude presadzovať v SMER-e, aby sme takýto návrh podporili. Ale chápem, že s takýmto návrhom neprídete, lebo tie ekonomické dopady by tam boli naozaj veľké. A práve to odlišuje tieto vaše potencionálne návrhy od toho nášho návrhu, ktorý nebude mať vplyv na ekonomiku. Tvrdia to samotní zamestnávatelia, tvrdia to obchodníci prostredníctvom svojich zasa zastupiteľských organizácií. Treba povedať, že či už Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov združujú zhruba stovku tých najväčších predajcov na Slovensku a oni formulovali nejaký názor k tomuto návrhu zákona. Ten názor tu zaznel ústami pána poslanca Kéryho, ktorý citoval napríklad pána viceprezidenta RÚZ pána Sirotu, ktorí podporujú tento návrh zákona. A ja si myslím, že to je určitý unikát, že sa dosiahol konsenzus medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. A preto sa to asi aj odrazilo v hlasovaní v parlamente.

    Útok na symboly trhovej ekonomiky tu otvoril, tento termín použil prvýkrát pán poslanec Jurzyca. No ak, ak chápeme za symboly trhovej ekonomiky prácu od nevidím do nevidím, no tak do určitej miery potom sa môžem s tým stotožniť, že na takéto symboly trhovej ekonomiky to útok je. Lebo chceme pomôcť takmer alebo viac ako 300-tisíc zamestnancom v tomto sektore, ktorí pracujú v sektore maloobchodu, z nich viac ako 80 % tvoria ženy. Áno, chceme im pomôcť, aby boli chránení Zákonníkom práce, aby im nemohla byť nariadená práca v určité dni.

    Čiže my nemôžeme hovoriť o nejakom zákaze predaja, my hovoríme o zákaze zamestnávať ľudí v sektore maloobchodu, na čo naozaj Zákonník práce slúži. Ten Zákonník práce slúži na ochranu práve tých zamestnancov, ktorí majú, ktorí sú v nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľom, a to je aj odpoveď na tú otázku alebo ten návrh pána poslanca Mihála o tej výhrade vo svedomí. Ja výhradu vo svedomí uznávam a častokrát ju aj uplatňujem, ale ten zamestnanec, ktorý je v tej nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľovi, má oveľa zhoršené podmienky na to, aby túto výhradu vo svedomí uplatňoval, pretože on ju síce uplatniť môže, ale ten zamestnávateľ si to môže zapamätať a v prípade znižovania stavov alebo nejakých iných okolností bude tento zamestnanec prvý, ktorý pôjde preč.

    Preto my chceme, aby to bolo chránené v Zákonníku práce plošne, lebo vtedy sa nemôžu ani nejaké sekundárne tlaky vyvíjať na tých zamestnancov. Takže preto, pán poslanec, si myslím, že náš návrh je lepší, aj keď debata o výhrade vo svedomí mňa naozaj zaujíma.

    Pani poslankyňa Kiššová hovorila, že načo prichádzame s takýmito zákonmi, vyrieši to trh. V tomto prípade by som rád zacitoval prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu pána Konštiaka, ktorý viackrát vyhlásil, že trh toto nevyrieši, pretože časť reťazcov a časť zamestnávateľov, veľká časť to chce zaviesť, ale práve tým, keď sa to neurobí plošne, tak tí, ktorí to nezavedú, získajú konkurenčnú výhodu. Preto samotní zamestnávatelia žiadajú, aby sme to zaviedli plošne zákonom, pretože vtedy budú podmienky rovnaké. Nikto nezíska konkurenčnú výhodu.

    Padla tu aj otázka o Maďarsku, že v Maďarsku zaviedli podobný zákon a potom ho zrušili. V Maďarsku zaviedli obmedzenie práce aj v nedeľu, ale jeden zásadný rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom je ten, že Maďari, keď predkladali tento návrh zákona, tak nielenže neboli dohodnutí so zamestnávateľmi, ale oni neboli dohodnutí ani s odborármi. Jednoducho oni sa s nikým nedohodli, bez nejakých dohôd, bez nejakej analýzy, bez nejakých dopadov zaviedli veľmi prísny zákaz bez toho, aby prebiehala nejaká diskusia o tom. A samozrejme, to sa okamžite im vypomstilo, pretože sa postavili proti tomu aj zamestnávatelia, ale aj odborári. Tak to je zásadný rozdiel.

    My sme išli presne opačnou cestou, hoci sme nemuseli. Je to poslanecký návrh zákona, nikto nás nenútil, aby sme išli na nejakú tripartitu, aby sme hľadali nejaký konsenzus. A my sme chceli ten konsenzus dosiahnuť, lebo si myslíme, že tá spoločnosť sa musí vyvíjať nejakým konsenzom, nie nejakým silovým presadzovaním. Preto sme urobili aj určité ústupky, preto sme hľadali nejaký, nejakú spoločnú vôľu, na ktorej sa vieme všetci zhodnúť. A toto si myslím, že je cesta a je to veľmi pozitívne.

    No ja si myslím, že som asi zareagoval na všetky také hlavné argumenty, ktoré zazneli. Chcem vám, vážení kolegovia, poďakovať jednak za diskusiu, ako som už povedal, ale chcem poďakovať všetkým za podporu, ktorú ste v prvom čítaní dali tomuto zákonu.

    Ešte ma napadla pani poslankyňa Grausová o tom Štedrom dni. Jedna z tých, posledná pripomienka, jedna z tých požiadaviek, ktorá pri debate so sociálnymi partnermi bola, bolo, aby nebolo viac dní, napríklad tri dni po sebe, aby neboli vkuse tie obchody zatvorené, pretože to už by mohlo spôsobiť aj problémy zákazníkom. Takže vlastne ten súčasný model, že v Štedrý deň do dvanástej hodiny, potom bude prvý sviatok vianočný, druhý sviatok vianočný, keby sme ten Štedrý deň zaviedli celý, tak sú tri dni za sebou zatvorené obchody, čo teda my sme chceli vyjsť v ústrety tým požiadavkám zamestnávateľov a akceptovali sme to, že teda ten Štedrý deň by zostal do tej dvanástej hodiny. Napokon ja som bol jeden z tých predkladateľov pred tými, ja neviem, ôsmimi rokmi alebo siedmimi, ktorí sme zaviedli to obmedzenie aspoň do tej dvanástej, lebo predtým sa bežne pracovalo v obchodoch aj na Štedrý deň do 18.00, do 19.00 hodiny. No tak to už by bolo naozaj neudržateľné, preto sme to znížili do tej dvanástej hodiny, ale tým, že teraz zavádzame aj Prvý sviatok vianočný aj Druhý sviatok vianočný, tak ten Štedrý deň to už by bolo niečo, s čím tí sociálni partneri nesúhlasili. Preto sme do toho nešli a preto sa prikláňam k tomu, aby sme zostali v tejto variante.

    Čo sa týka Veľkonočného pondelku, tam je situácia iná, vysvetlil to pán poslanec Blaha, za to hlasovať budeme. Takže ešte raz chcem všetkým poďakovať, chcem poďakovať aj kolegom predkladateľom, ktorí spolupracovali na tomto návrhu zákona aj zo Slovenskej národnej strany, aj z MOST-u-HÍD, aj kolegom zo SMER-u. Chcem poďakovať aj sociálnym parterom, s ktorými sme viedli viaceré rokovania a chcem sa uchádzať, vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec Podmanický veľmi podrobne rozobral každý jeden príspevok v rámci rozpravy, čo znamená, že z pozície mňa ako spravodajkyne ani neprislúcha nejak vyhodnocovať, ale v každom prípade chcem vás veľmi pekne požiadať a poprosiť, aby ste, aj keď nie som predkladateľka tohto návrhu, chcem vás poprosiť, aby ste dali šancu tomuto, tomuto návrhu zákona a ja verím, že čas a život ukáže, či toto rozhodnutie bolo správne a nielen po, po ľudskej, ale aj po tej právnej stránke. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. tzv. Civilný sporný (pozn. red.: správne "sporový") poriadok, tlač 353. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, tlač 353.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Nie. Poriadok je možno aj sporný niekedy v niektorých jeho nových ustanoveniach, ale hlavne sporový.

  • Povedané s úsmevom.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi krátky. Občiansky súdny poriadok vo svojom § 18 myslel na to, že keď nejaké podanie nie je v slovenskom jazyku, aby sa s týmto vedeli súdy vysporiadať čo najľahšie, aj najmenej, najmenej zatiahnuť do toho strany sporu, tak táto možnosť v aktuálnom civilnom sporovom, súdnom sporovom poriadku vypadla, čiže my navrátime ten stav, aby mohol každý, kto sa obráti na súd, používať aj svoju materčinu tak, ako to bolo pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku alebo prijatím nového kódexu.

  • Ďakujem pekne aj za tú opravu a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte teda, aby som vás informoval o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada sa svojím uznesením dňa 7. februára 2017 rozhodla, že pridelí návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre národné, pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor, pričom zároveň Národná rada určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva celkovo päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 4 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 353a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. marca 2017.

    Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledkoch rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (tlač 354).

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, tlač 354.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, áno, povedali ste to správne, Správny sporový (pozn. red.: správne "súdny") poriadok.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som v predchádzajúcom bode povedal, ide o vlastne navrátenie pôvodného ustanovenia do nových kódexov, ktoré nahradili starý Občiansky súdny poriadok. Čiže navraciame ten pôvodný stav, ktorý bol tu pred účinnosťou nových sporových kódexov.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže aj v tomto prípade, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Aj v tomto prípade Národná rada svojím uznesením zo dňa 7. februára 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský pritom určila opäť ústavnoprávny výbor a zároveň určila aj lehoty na prerokúvanie tohto návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali obidva výbory, ktorým bol pridelený a odporúčajú aj tento návrh schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 3 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 2 a 4 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade, aby prerokovaný návrh zákona schválila ako celok. Stalo sa tak, vlastne spoločná správa výborov o prerokúvaní tohto návrhu zákona, čo je tlač 354a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 21. marca 2017.

    Týmto uznesením ma taktiež výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokúvania výborov, vo výboroch a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Petra Antala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky, pardon, niektoré podmienky držania psov (tlač 433).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Antalovi, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Angala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, tlač 433.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom navrhovanej alebo predloženia tohto poslaneckého návrhu je problematická aplikácia doteraz platného a účinného § 5 v súvislosti s kompetenciou obcí upravovať vo všeobecne záväznom nariadení voľný pohyb psov, resp. zákazu voľného pohybu psov. Súčasná právna úprava hovorí o tom, že obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný, avšak zároveň musí tieto miesta aj na mieste samom označiť. Práve tento problém alebo prístup obcí, ktoré, ktoré automaticky svojimi VZN-kami zakazujú voľný pohyb psov na, v intraviláne miest, čo je logické a vyčleňujú miesta, kde je voľný pohyb psov povolený, avšak je nelogické, aby na celom území mesta zároveň na všetkých, ja neviem, rohoch, stĺpoch verejného osvetlenia označovali, že teda tu je zákaz voľného pohybu psov. Práve v súvislosti s týmto veľmi veľa VZN-iek miest, lebo väčšinou sa to týka miest, napadla prokuratúra svojím protestom preto, lebo je to, lebo takáto právna úprava je v rozpore s doteraz platným zákonom.

    Práve tento návrh rieši to, jednak zavádza pojem, alebo teda upresňuje pojem alebo zjednocuje pojem v tomto zákone, predtým "verejné priestranstvo", teraz to bude priestor prístupný verejnosti a priestorom prístupným verejnosti je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu. Čiže z tohto je zrejmé, že tento, alebo zákaz voľného pohybu psov sa bude týkať práve tohto zastaveného územia, čiže akoby v extraviláne ten pohyb, voľný pohyb bude naďalej dovolený.

    Avšak zavádza sa nová povinnosť pre obce a mestá, a to je, že budú musieť, nieže môcť, ale musieť vyčleniť priestor, ktorý bude práve pre, určený pre voľný pohyb psa. Je jedno, či to bude priestor ohradený alebo neohradený, je to už na zvážení miest, či, akým spôsobom ku tomu pristúpia.

    Ja som, som pripravený alebo sme pripravení diskutovať o tom, ako vylepšiť tento návrh aj v prospech psíčkarov, avšak s tou základnou filozofiou, že nemôže sa stávať alebo nemôže byť, že voľný pohyb psa bude automaticky dovolený. A práve preto, že vznikajú, a to, to aj sami psíčkari hovoria, že nie je to dobré práve preto, že tí, čo vlastnia tie väčšie, agresívnejšie psy a neviem čo, jednoducho no majú ich voľne pustené a napádajú tie menšie psy. Prirodzene aj ľudia, ktorí nemajú psy, majú, môžu mať s voľným pohybom psa problém alebo teda majú.

    Čiže filozofiou je zákaz voľného pohybu, ale zároveň povinnosť vytvárania priestorov na voľný pohyb psa. Môžme sa baviť o tom, že napríklad alebo teda som pripravený o tom diskutovať, či v obciach, ktoré majú len KBV - komplexnú bytovú výstavbu - alebo prevažujúca je len zástavba rodinných domov, či vôbec tam povinnosť vyčleňovať takýto priestor je dobrá alebo nie. Skôr si myslím, že tam, tam to nebude potrebné a v druhom čítaní je možné to upraviť.

    Toľko v skratke. Rád zodpoviem na otázky.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 433).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rozumiem tej motivácii, s ktorou prišli predkladatelia, alebo teda prečo prišli predkladatelia s takýmto návrhom, len mal by som skôr otázky, že či to riešenie, s ktorým prichádzate, je správnym riešením problému, ktorý chcete riešiť. V súčasnosti je právna úprava, ako ste povedali vo svojom úvodnom vstupe, taká, že zákon nestanovuje apriorne, že je voľný pohyb psa zakázaný, ale umožňuje obciam, aby prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázali na časti územia voľný pohyb psa a mnohé mestá, neviem, nakoľko obce, obce využívajú možnosť prijatia takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, to robia spôsobom, ktorý je zdanlivo opačný, že povedia, že na území obce, celom, je zakázaný voľný pohyb a vymedzia nejaké miesta, výbehy alebo nejaké priestory, kde je voľný pohyb psa povolený.

    Potiaľto je to v poriadku a myslím si, že problém vzniká až tou prokuratúrou, ktorá, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, niekedy spochybňuje a napáda takéto, takéto riešenie, takéto všeobecne záväzné nariadenia. Ja si myslím, že toto je iba nejaká prehnaná horlivosť prokuratúry, že to nevyplýva priamo, priamo zo zákona a nie sú takéto všeobecne záväzné nariadenia protizákonné, pretože keď obec môže vymedziť miesto, kde je na území obce voľný pohyb psa zakázaný, tak môže vymedziť, že tým miestom je územie celej obce s výnimkou nejakých, nejakých priestorov. Tu ja mám kritický názor niekedy na to, čo prokuratúra je schopná napadnúť a úplne, úplne normálny výklad zákona by, by napríklad z takejto veci problém nerobil. Toto je vyrábanie umelého problému zo situácie, ktorá problematická sama o sebe nie je.

    No. A vy teda navrhujete to otočiť, povedať, že voľný pohyb psa je zakázaný a zo zákona je zakázaný na území, území obcí a obce budú mať nie možnosť, ale povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým vymedzia tie časti obce, kde je voľný pohyb psa povolený. No. Tie problémy, ktoré tam vidím, je, sú, že jednak v tejto chvíli určite nie všetky obce majú takéto všeobecne záväzné nariadenie a neriešia to, nemajú, nemajú potrebu to riešiť. Potrebu riešiť to zrejme majú mestá a možno nejaké väčšie obce. My týmto dáme obciam, ktoré vôbec tento problém, nijako sa ich nedotýka, majú, majú možno pár psov, ktoré si, ktoré si ľudia chovajú na svojich dvoroch, nechodia s nimi von, my im stanovíme zo zákona povinnosť, že musia prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tak ak budeme riešiť v druhom zákone, tak skôr by som uvažoval nad tým, že aby to nebola povinnosť, lebo tým skomplikujeme život niekomu, koho sa tento problém nedotýka. Chápem, že v Bratislave, Košiciach a určite aj v iných mestách tento problém nejako treba ošetriť, ale sú obce, ktoré s tým nemajú žiadny problém a nemali by sme im podľa môjho názoru stanovovať povinnosť, aby prijímali nejaké všeobecne záväzné nariadenie na niečo, čo nie je z ich hľadiska potrebné a dôležité.

    A tá druhá, druhá otázka sa týka práve vymedzenia tých verejných priestranstiev a priestranstiev verejne, verejne prístupných, či teda nerozširujeme tú definíciu, definíciu verejného priestoru aj na priestory, ktoré môžu byť povedzme že súkromné, ale môže to mať, môže tam mať prístup verejnosť, teda či tá úprava nebude príliš široká a reštriktívna.

    A tretia, posledná otázka sa týka toho, či by to skôr nebolo lepšie naformulovať tak, že sa zverí obci právomoc, že upravme zákon iba tak, že sa obci zverí právomoc, aby vymedzila na území obce územie, na ktorom je voľný pohyb psa buď povolený alebo zakázaný, čím by sme vyriešili ten problém s protestami prokurátora a nechali by sme na obci, či to bude robiť tak, ako doteraz, ale už potom prokuratúra nebude môcť namietať, alebo to bude robiť tak, ako to doteraz hovoril zákon a ako to, ako to málokto robil. Lebo tým môže vzniknúť, vzniknúť aj praktický problém, že mnohé mestá majú upravené, upravené všeobecne záväzným nariadením voľný pohyb psa takým spôsobom, ako to zodpovedá tomu, čo teraz navrhujete. Ale to všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predchádzajúcej úpravy a aj sa to, aj sa tie nariadenia volajú, že všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa zakázaný a teda v zmysle vašej úpravy by to malo byť všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa povolený.

    Čiže aj tie všeobecne záväzné nariadenia, ktoré už dnes existujú, prinajmenšom formálne by bolo treba upraviť a teda zmeniť tam, zmeniť tam názov a možno nejaké, nejaké drobné formulácie a hoci, hoci sú to všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú úplne v súlade s tým, čo vy chcete, tak z úplne formálnych dôvodov zase sa budú meniť. Tak v tom vidím taký nejaký praktický problém a skôr by som sa snažil hľadať nejakú cestu, ako to ošetriť, aby sme sa týmto praktickým problémom, ktoré som spomínal, nejakým spôsobom vyhli.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, možno potešíte starostov a komunálnych politikov, prípadne prokurátorov, ktorí riešia problematiku zákonnosti všeobecne záväzných nariadení. Ale myslím si, že tisícky psičkárov veľmi, veľmi, veľmi nahneváte.

    S premiérom Ficom mám jednu vec spoločnú. Obaja sme psičkári a obaja chodievame venčiť našich psov napríklad na petržalské nábrežie Dunaja. Je to verejne prístupné miesto, ktoré nie je označené ani názvom ulice alebo námestia, ale je verejne prístupné miesto v zastavanom území obce.

    Podobných miest, ktoré sú, poviem to takto, rajón pre psičkárov, kde bežní ľudia teda moc nechodia, skôr teda psičkári a voľne púšťajú svojich psov, je v Bratislave niekoľko. Zákon 282/2002 o držaní psov dnes hovorí toto: "Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný." A vy to navrhujete otočiť tak, že veľmi pohyb psov na priestore prístupnom verejnosti je zakázaný a obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť miesta, kde je voľný pohyb psa povolený.

    Ak teda táto zmena v parlamente prejde, tak od 1. júna 2017 psičkári nebudú môcť pustiť svojich psov z vôdzky nikde, okrem miest, ktoré určia miestni poslanci. Je to mimoriadne nepraktické a neviem si predstaviť ani, ako sa budú vymedzovať miesta, ktoré som spomínal aj ja, a teda napríklad konkrétne zelené plochy, ktoré nemusia byť iba medzi panelákmi, ale aj na iných miestach, ktoré sú prístupné verejnosti. Príde mi to ako zbytočná buzerácia väčšiny slušných psičkárov, poviem to takto. Pretože väčšina psičkárov vie, aké má zákonné povinnosti. Ak je problém napríklad s tými nebezpečnými psami, tak tam zákon veľmi jednoznačne hovorí, že psy z tejto kategórie musia mať náhubok. Keď nemajú, tak porušujú zákon, môžu dostať pokutu majitelia takýchto psov. A pokiaľ je problém s tým, že tie miesta podľa zákona dnes platného musia byť viditeľné označené a teda, že treba ich lepiť, tie oznamy na stĺpy verejného osvetlenia alebo na iné miesta, tak ak je toto problém, tak odstráňte zo zákona tú povinnosť označiť na viditeľnom mieste, nech je to len názov ulice, napríklad zverejnený na internete. Takže ak je problém len s viditeľným označovaním, tak vyhoďte to zo zákona.

    Uznávam, že možno som v konflikte záujmov tým, že som tiež psičkár, ale vidím naozaj proste praktické problémy, ktoré táto novela prináša a prínos ja teda osobne nevidím žiadny. Preto vás chcem z tohto miesta požiadať, aby ste túto novelu zákona z rokovania Národnej rady stiahli. A celkom by ma zaujímalo, či sme s premiérom Ficom v tejto veci na jednej lodi.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem podporiť, pán kolega, to, čo hovoríte, a síce nejaké negatívne alebo zamietavé stanovisko k takémuto ďalšiemu predpisu alebo k takejto ďalšej regulácii, ja si myslím, že tak ako je ten návrh v tomto momente navrhnutý, tak vo väčšine miest sa psy stanú nevenčiteľnými. Skutočne kladiete týmto obrovské polená pod nohy všetkým ľuďom, ktorí venčia svojich psov a toto si myslím, že naozaj, ak to prejde, spôsobí jeden veľký problém. A čoho sa ale ja desím najviac, že mám pocit, že v tejto sále, kto ešte niečo nezareguloval v tejto krajine, tak má pocit, že tak musí veľmi rýchlo urobiť, lebo inak asi nebude dobrým poslancom. Ja si ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme celý svet regulovali. Ja si myslím, že sme tu na to, aby sme zlepšovali a uľahčovali ľuďom tam vonku život. A ja sa pýtam, komu tento návrh zákona uľahčí život? Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

  • Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, len v krátkosti by som sa chcela, pán poslanec Antal, vyjadriť k návrhu vášho zákona, veľa bolo povedané a nechcem sa opakovať. Chcela by som sa ale pozastaviť v tom novom pojme, ktorý zavádzate v zákone pre účely tohto zákona, kde nahrádzate slovo, že verejné, teda spojenie verejné priestranstvo je priestor prístupný verejnos..., je pries..., priestor prístupný verejnosti je priestor, je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu.

    Ja sa chcem len venovať tejto vete, že či naozaj ju máte dobre rozanalyzovanú, pretože v aplikačnej praxi to môže priniesť veľké problémy a narušenie aj súkromného vlastníctva. Predstavte si situáciu, že máte rodinný dom, máte predzáhradku alebo nemáte vôbec urobené oplotenie rodinného domu. Svojím spôsobom je to priestor vizuálne verejne prístupný a nejaký psičkár, ktorý pôjde venčiť svojho psíka hoc aj na vôdzke, nie je tam žiadna prekážka, čo by mu malo brániť vstúpiť na nejaký trávnik v predzáhradke a tam psík sa vyvenčí. Čiže toto je určite veľkým problémom, tento váš nový výklad, že čo je verejné priestranstvo.

    Taktiež by som sa chcela trošku povenovať kontrole. Dnes tak, ako je to nastavené, obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, tak uplatňovanie, dodržiavanie tohto všeobecne záväzného nariadenia má v prvom rade kontrolovať obecná polícia. Ak to dáte do zákona, tak v podstate mala by to kontrolovať štátna polícia a obecná polícia môže, ale vlastne dávate takýmto spôsobom úlohu štátnej polícii, aby dodržiavala zákon, ktorým teda nebude jednoduché tieto vaše nové regulovanie správania sa psičkárov pri venčení svojich psíčkov kontrolovať.

    Ja vítam ale, že otvárate túto tému. Téma psov je, zdá sa, v parlamente veľmi dôležitá, zaujíma poslancov, aj hlavne ľudí ako verejnosť, ale odporúčala by som, keby sme k tomuto viacej debatovali, odborne debatovali, popýtali sa aj chovateľov aj obyčajných psičkárov, ako vnímajú súčasný stav. Ja si myslím, že je tá situácia dnes už oveľa lepšia, ako bola ďaleko v minulosti a také situácie, konflikty na uliciach sa stávajú čoraz menej, môžu sa stať. Môžu sa stať, aj keď sú na vôdzke dvaja psy, že na seba nejakým spôsobom zaútočia.

    A odporúčala by som, keby sme naozaj možno aj v konferenčnej sále zorganizovali takúto diskusiu a našli nejaké spoločné riešenie, ale nevidím to vhodné dávať takto do zákona, lebo tá aplikačná prax naozaj môže priniesť oveľa viac problémov, ako je to dnes a tiež by som bola rada, keby ste návrh zákona stiahli a poďme o tom debatovať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tiež sa prihovoril za to, aby sa tento návrh stiahol, pretože si myslím, že ani zďaleka nezachytáva celú škálu obcí, ktorých sa týka alebo by sa týkal. Myslím si, že je obrovský rozdiel medzi nejakou malou obcou na Záhorí a povedzme Bratislavou, čo teda môžem potvrdiť, že je tak. Jednoducho zakazovať to, čo dnes v podstate funguje, je nesprávne.

    V tejto súvislosti k tomu, čo povedala kolegyňa Anka Zemanová, ešte by som pridal takú zaujímavosť, že podľa tejto právnej úpravy dokonca vlastník psa, ktorý si ho venčí na svojom vlastnom pozemku, ktorý je prístupný verejnosti, aj ten je porušovateľom tohto zákona. Čiže takéto predlohy my si tu, takéto návrhy my si tu dávame v tejto rade, preto sa opäť prikláňam k tomu, aby sme teda dosiahli to, že pán predkladateľ toto, tento návrh stiahne.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči. Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, to boli ústne prihlásení.

    Takže nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, áno, máte pravdu a tak ako som uviedol hneď na začiatku, že som, sme pripravení o tom diskutovať, hlavne čo sa týka tých malých obcí a tam, kde sa, kde je len rodinná zástavba alebo prevažujúca rodinná zástavba, tam tá povinnosť sa prijať takéto VZN-ko, a teda určiť tie miesta na prístup, na voľný pohyb psa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude, alebo teda vieme to upraviť v druhom čítaní. Tam to má logiku.

    Tento zákon skutočne, by som povedal, robí problém mestám. Robí problém mestám, skôr tým obciam nie, ale mestám určite áno. Ja som si prešiel veľmi veľa VZN-iek a nechcem ich tu menovať, lebo všetky boli zlé. Podľa prokuratúry, tak by som povedal, že podľa názoru prokuratúry, ak by som mal prijať, že je to pravda a prokuratúra je tu na to, aby teda kontrolovala dodržiavanie zákonnosti, tak sú zlé tie VZN-ká a dobré VZN-ko podľa názoru prokuratúry je také, že musia byť vymenované de facto všetky ulice, čiže nedá sa určiť len tak, že len intravilán obce, ale vymenované všetky ulice a na nich vyznačené na stĺpoch verejného osvetlenia. Preto skutočne navrhujeme, navrhujeme takúto úpravu.

    Pán poslanec Grendel, no ak sa k tomu zodpovedne aj tá Petržalka postaví, normálne k takémuto zákonu, tak povie áno, na tej hrádzi, kde prirodzene dnes chodia venčiť a kde nie sú konflikty ani psičkárov ani ľudí, ktorí sa tam chodia prechádzať alebo teda, tak tam určia, že to bude jednoducho, tam dajú označenie tabuľkami, tu je voľný pohyb psa jednoducho dovolený. A má to byť aj v záujme obce, že jednoducho bude k tomu pristupovať zodpovedne a určí dostatok takýchto miest, hlavne tam, kde sú dnes prirodzené tieto výbehy, ale zároveň vy ste spomenuli Petržalku a ja zhodou okolností mám mail od pani z Petržalky, nebudem ju menovať.

    "S veľkou radosťou som prijala oznámenie pán poslanca Petra Antala a ďalších poslancov, že budú v parlamente iniciovať tzv. vôdzkový zákon. Veľmi prosím ostatných pánov poslancov, pripojte sa a podporte tento zákon, ktorý už nevyhnutne potrebujeme my, vzorní psičkári, ktorí platíme nemalé dane za našich spoločníkov, konkrétne v Petržalke 67 euro ročne. Chodíme s nimi zásadne na vôdzkach a podaktorí aj s náhubkami. Nech už venčenie nie je stres a večná hádka s inými chovateľmi psov, zväčša s majiteľmi bojových plemien. My máme dvojročnú fenku, maďarského krátkosrstého stavača, psov chováme...", atď., atď. a popisuje konfliktné situácie, ktoré nastávajú práve v Petržalke.

    Snažím sa, snažíme sa upravovať práve tie vzťahy, ktoré dnes z môjho pohľadu nefungujú, nie vždy fungujú.

    Ako sa budú označovať miesta? Úplne jednoducho, tabuľkou. Ale je jednoduchšie označiť tabuľkou miesto, kde je voľný pohyb psa povolený, ako označiť tabuľkou, nálepkou alebo čímkoľvek iným tam, kde je voľný pohyb psa zakázaný. To je logické, lebo toho je asi viacej, logicky.

    Ja som takisto psičkár. Čiže to neni o tom, že teraz ja idem psičkárom ubližovať a niečo podobné. Ja mám tiež psa a jednoducho vidím, vnímam to, vnímam to ako problém.

    Komu uľahčí život, pani poslankyňa Kiššová? No ja mám taký pocit, že tu sa tvárime, ako keby každý mal psa a je to automatické, je to prirodzené, že všetci majú psa. No nie. Tých psov je na počet obyvateľov možno 20 %, keď to ja z mojej štatistiky mesta, čo sme priemerné mesto vo všetkom, také, by som povedal, také ukážkovo priemerné v nezamestnanosti, vo všetkom, atď., čiže zhruba do 20 % je na počet obyvateľov. Na počet obyvateľov. To neznamená, že aj 20 % obyvateľov ich má, lebo niektorí majú dva, tri psy. Komu uľahčíme život? V prvom rade tým, ktorí psy nemajú, a to je možno 80 %, ale aj z tých psičkárov, ktorí tie psy majú, veľa alebo neviem, či to je väčšina, takú štatistiku nemám, nevediem, veľa privíta takúto úpravu práve tam, kde sa cítia ohrození tými psami, ktoré, váš nie, ani pána premiéra Fica asi. Takže vy to beriete, že to je zlé, ale to sú, to sú tie, tí normálnejší, hej, tak to nazvem, normálni. Ale takí, čo nie sú, tak jednoducho, ktorý si nevie psa ustrážiť a proste a musí behať voľne, nerešpektujúc to, že rovnaké práva má ten druhý psičkár, týmto ľuďom pomôže táto právna úprava. Áno, možno bude niekoľko psičkárov nespokojných, ale vždy to bude o tom, že mesto môže uspokojiť aj tých kvázi, čo by mohli byť s takouto úpravou nespokojní. A každý normálny primátor sa k tomu postaví tak, že vyčlením dostatok priestorov na to, aby tí psíčkari mohli sa stretávať či už spoločne alebo aj sami.

    Pani kolegyňa Zemanová, tým, že to dávame do zákona, neznamená, že to bude kontrolovať štátna polícia. Tam zákon hovorí, kto kontroluje dodržiavanie tohto zákona a naďalej to bude v kompetencii mestskej polície.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja vravím o mestských políciách a preto som povedal, že aj tie obce môžme odtiaľ vyňať, ktorých sa možno takáto úprava nedotkne. Ten priestor alebo verejné priestranstvo, práve preto je to takto nadefinované, že tých pojmov verejné priestranstvo je v daňovom, v zákone o miestnych daniach, proste aby bol iným spôsobom vyčlenený, vyčlenený tento priestor.

    Keď si otvoríte tie VZN-ká, každá obec si to upravuje, takýto pojem verejné priestranstvo po svojom, lebo proste hľadá tú najideálnejšiu formu. Ja možno, možno toto neni tá úplne najideálnejšia forma tejto definície, ale každé mesto hľadá nejakú ideálnu formu toho verejného priestranstva tak, aby neublížil niekomu, aby nezasiahol do vlastníckych práv a tak ďalej.

    Uvítam, keď niekto príde s lepšou alternatívou. Možno desať pojmov alebo desať vysvetlení tohto pojmu sme mali na stole a zhodli sme sa, že toto by možno mohla byť tá najsprávnejšia, ale očakávam návrhy aj v tejto, v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne a poprosím vás, pokiaľ to je možné, o vašu podporu.

  • Pán spravodajca, nechcete? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návr..., aha, pardon.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus, procedurálny návrh, som zabudol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som sa opýtať ctených kolegov a kolegýň, či by súhlasili, že aktuálny návrh, bod 54, tlač 453, čo je môj návrh na zmeny a doplnky zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov by sme mohli presunúť na ďalšiu schôdzu.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže máme to vybavené.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 451. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Glendovi, ktorého tu nevidím.

    Takže posunieme tento bod, ak je všeobecný súhlas a budeme pokračovať ďalším zákonom, ale nevidím tu, (reakcie z pléna) ale nevidím tu ani pána Jaroslava Pašku. Sme 451, 464, potom máme aj pána poslanca Bernaťáka, ten tu je niekde, by sme mohli potom 460-ku o správnom konaní. Prosím, skúste zohnať pána kolegu.

    Prerušujem schôdzu teraz, lebo nemá význam, aby sme tu čakali na desať minút. Potom budeme pokračovať, kým sa dostavia páni poslanci.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže máme predkladateľa, ak súhlasíte, by sme pokračovali s tým zákonom č. 180 o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 451.

    Predkladateľom je tiež pán poslanec Bernaťák, ktorému teraz dávam slovo, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 451.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Navrhovaná zmena zákona o podmienkach výkonu volebného práva sleduje cieľ, aby v prípade potreby vykonania tzv. nových volieb podľa § 48 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov sa vykonávali tak, aby nezasahovali do prípravy všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 a nekolidovali najmä s lehotami, ktoré sú ustanovené pre vykonanie všeobecných volieb v súvislosti s právami a povinnosťami kandidujúcich subjektov vo volebnej kampani podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Realizácia navrhovaného zákona nemá vplyv na verejné rozpočty nad rámec už schválených rozpočtov orgánov verejnej moci a nemá vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť. Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 451). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej úprave (pozn. red.: správne "rozprave") uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja pána poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi veľmi stručne zaujať stanovisko nášho klubu k tomuto návrhu zákona.

    Mali sme pomerne zaujímavú diskusiu, pretože na jednej strane, áno, chápeme, že sa jedná o pomerne technicky jednoduchú legislatívnu zmenu a do istej miery môže priniesť aj šetrenie verejných prostriedkov tým, že by sme teda nezrealizovali voľby bezprostredne po tom, ako by sa napríklad niektorý starosta alebo primátor stal predsedom vyššieho územného celku. No a práve tu sme zase zašípili aj pomerne veľký problém. My sme si technicky túto legislatívu nazvali ako Lex Raši, čo v praxi môže znamenať, že ak sa napríklad pán primátor Raši stane predsedom vyššieho územného celku Košického, tak potom by tu niekto rok vládol v Košiciach miesto neho. Podobná situácia môže nastať aj v Banskej Bystrici, prípadne v niektorých ďalších krajoch, kde sa tiež hovorilo o niektorých starostoch alebo primátoroch ako kandidátoch na županov vyšších územných celkov.

    Práve z tohto dôvodu máme tak trošku problém s touto legislatívou jednak preto, že si nemyslíme, že by bolo správne nechať mestá a obce istým spôsobom napospas svojmu osudu len preto, lebo sa ich starosta alebo primátor rozhodol vykonávať inú verejnú funkciu a zároveň máme s tým problém aj preto, lebo nie je jasné, čo by to znamenalo napospas svojmu osudu. Napríklad ja osobne mám veľký problém s tým, že ak by sa primátor mesta Banská Bystrica stal županom, tak čo by sa dialo s naším mesto, keďže som aj poslancom mestského zastupiteľstva. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by naše mesto viedli dvaja súčasne pomerení viceprimátori. To hovorím celkom otvorene a úprimne.

    Preto si myslím, že tie doplňujúce voľby majú zmysel a skutočne na takýchto veciach v tejto krajine nemôžme šetriť, pretože ak by sme tu nechali moc v rukách ľudí, ktorí napríklad vo voľbách do miestnej samosprávy mali výrazne menej hlasov, ako niektorí ich ďalší kolegovia poslanci, ale v skutočnosti by zrazu prebrali exekutívne funkcie, tak by to rozhodne nebolo fér ani voči občanom daného mesta alebo danej obce.

    Preto si myslíme, že tento návrh zákona napriek dobrému úmyslu, ktorý som aj na našom klube pochválil, nie je vhodný a nie je správny. Nakoniec vo veľkej miere to súvisí aj s tým, že v roku 2022 budeme mať voľby do komunálu aj do regionálnych zastupiteľstiev spoločne a tento problém sa v podstate vyrieši takýmto spôsobom prirodzene.

    Z tohto dôvodu v tejto chvíli náš klub nemôže uvedenú novelu zákona podporiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Ja som sa chcel spýtať v podstate niečo podobné, ako kolega Martin Klus povedal vo svojom vystúpení, že aké sú tie skutočné dôvody, že je to naozaj lex Raši? Je, bolo tým dôvodom predloženia návrhu zákona to, že počítate s tým, že niektorí vaši primátori alebo starostovia budú kandidovať za županov a budú za županov aj zvolení? A teda aby na to obdobie, keď sa stanú županmi, tak na zvyšné obdobie nebol dovolený nový primátor alebo starosta, ale aby dokončil svoje alebo to funkčné obdobie zástupca, ktorého ten predchádzajúci primátor alebo starosta poveril, lebo kedysi boli zástupcovia primátorov a starostov na návrh primátora volení zastupiteľstvom. Dnes je to úplne v rukách samotných primátorov a starostov. Tak ročné obdobie sa mi zdá dosť dlhé na to, aby riadil mesto alebo obec niekto, koho legitimita nevyplýva priamo z volieb, ale teda má legitimitu poslanca, ale nemá legitimitu primátora a jeho legitimita viesť mesto v takom prípade bude vyplývať iba z toho, že ho poveril primátor, ktorý už navyše ani primátorom nie je. Tak sa chcem spýtať, že či to nie je tak trošku účelová, účelový návrh.

  • Ďakujem. Reakcia nie je. Nech sa páči, pán poslanec, (reakcia z pléna) aha, ďakujem. Vyhlasujem tým všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce k tomu zaujať stanovisko, spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Návrh zákona má tlač 464, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 476.

    Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, ktorý predkladá skupina poslancov Evka Smolíková, Magdaléna Kuciaňová a Tibor Bernaťák, Štefan Zelník, Dušan Tittel a ja. Ako ste sa dočítali v dôvodovej správe, hlavným dôvodom, pre ktorý sa novelizácia tohto zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb predkladá, je skutočnosť, že 21 rokov od účinnosti tohto zákona sa jednak veľa zmenilo a príliš veľmi tento zákon sa nepremietol do praxe. Jedným z takých dôvodov je aj nie celkom správna interpretácia pojmov, ktoré sa používajú pri narábaní s našimi nepočujúcimi, alebo povedal by som pri vytváraní podmienok pre našich nepočujúcich, pretože naša legislatíva prevažne hovorí o sluchovo postihnutých osobách, čo je v prípade nepočujúcich troška krivda, pretože oni nie sú len sluchovo postihnutí, ale sú absolútne nepočujúci. A najmä pri výchove a vzdelávaní detí vznikajú isté problémy, pretože keď sa takéto deti dostávajú do skupiny s deťmi, ktoré sú sluchovo postihnuté a majú schopnosť ale počuť zvuky a orientovať sa aj podľa zvukov, tak tieto nepočujúce sú zjavne hendikepované.

    Takže práve z tohto dôvodu sa snažíme, aby sme - v podstate legislatíva - lepšie odlíšili pojmy a spresnili pojmy, ktoré sa týkajú nepočujúcich a samozrejme usilovali sme sa aj o to, aby sme lepšie zadefinovali mechanizmus vzdelávania takto postihnutých detí v našom školskom systéme. Z hľadiska štruktúry vzdelávania samozrejme sme naznačili isté možnosti z tej cesty, ako by sa dalo riešiť vzdelávanie týchto detí a po dohode s rezortom školstva sa zrejme k tomu mechanizmu ešte vrátime, pretože samotný, samotné ministerstvo školstva by malo radšej upravené spôsoby vzdelávania nepočujúcich detí v svojom zákone, v svojej legislatíve. Takže pravdepodobne v druhom čítaní sa budeme viacej orientovať tomu spresneniu pojmov a právam nepočujúcich ako takých v tejto skupine a pasáž zo záverečnej časti novely zvážime, či nebudeme riešiť potom s rezortom školstva v novelizácii školského zákona.

    Toľko úvodom a očakávam vaše pripomienky, podnety a bohatú rozpravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pétrovi Vörösovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 464. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za klub OĽANO pani poslankyňa Shahzad a ďalej vystúpi pani poslankyňa Zimenová a pán poslanec Droba.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona povedať tiež pár slov. Zdá sa mi veľmi odvážne od predkladateľov návrhu zákona vstupovať do tak citlivej témy, ako je zmena v zákone o posunkovej reči bez toho, aby prebehla diskusia v komunite nepočujúcich a mohli sa opierať o názory odbornej verejnosti, aj keď chápem dobrý úmysel. Nie je mi známe, že niekto z predkladateľov sa tejto téme dlhodobo venuje. Opravte ma, ak sa mýlim. Aj sami predkladatelia už musia cítiť tlak zo strany nepočujúcej verejnosti, že tento návrh zákona nepočujúcim nepomôže.

    V dôvodovej správe, ako to aj pán navrhovateľ povedal, sa píše, že zákon, ktorý existuje 21 rokov, sa zodpovedajúco nepremietol do praxe. Pravda je taká, že tento zákon si naozaj vyžaduje zmenu. Odbornosť však volá po úplne novom zákone, pretože tento už súčasnej praxi nezodpovedá. Tak by som chcela povedať niekoľko pripomienok k navrhovaným zmenám.

    V prvom rade nie je jasné, čo sa pod pojmom posunková reč myslí a čo sa myslí pod formuláciou uskutočňuje sa bilingválne. V súčasnosti sú už v odborných kruhoch zaužívané iné termíny, ako slovenský posunkový jazyk alebo posunkovaná slovenčina. Ja chápem, že asi aj toto mal na mysli pán navrhovateľ, keď spomenul, že keď už hovoril o prístupe v druhom čítaní, ale myslím si, že aj v prvom čítaní ešte pred tým, ako vstúpi do prvého čítania, by ten zákon mal byť pripravený dôsledne.

    Dovoľte mi pripomenúť, že čo tieto, alebo teda ktoré pojmy sa používajú v súčasnosti. Zaužívané termíny sú slovenský posunkový jazyk a posunkovaná slovenčina. Posunkovaná slovenčina je umelý jazyk, ktorý prostredníctvom posunkov zviditeľňuje hovorený jazyk, teda slovenský jazyk. Čiže ide o doslovný preklad ku každému slovenskému slovu vo vetách a každému tomuto slovu sa priraďuje posunok. Nie je samostatným jazykom a preto v tomto smere nemôžeme hovoriť o bilingválnej metóde. Ak už predkladatelia chcú, aby sa v školách vyučovalo bilingválnou metódou, tak je potrebné namiesto pojmu posunková reč použiť slovenský posunkový jazyk, ktorý je od zvukového hovoreného jazyka počujúcej populácie nezávislým systémom posunkov slúžiaci na komunikáciu nepočujúcich. Má vlastnú posunkovú zásobu, vlastnú gramatiku, vlastnú skladbu viet, vlastné frázy. Práve tento jazyk uprednostňuje odborná verejnosť.

    V dôvodovej správe sa píše, že nedoslýchavé deti nie sú problémom pri integrácii, pretože načúvací prístroj umožňuje počuť a vzdelávať sa v školách, pretože načúvací prístroj im umožňuje vzdelávať sa v školách medzi počujúcimi. Podobne sú na tom i deti so zvyškom sluchu alebo deti ohluchlé. Lenže v súčasnosti sú už technické možnosti také, že aj deti nepočujúce takéto možnosti majú a dokážu dobre komunikovať orálne a dokážu si rovnako osvojiť hovorenú reč ako počujúci. Preto nič nebráni tomu, aby časť týchto detí mohla byť hneď integrovaná medzi zdravé deti. Mnoho nepočujúcich detí sa rodí počujúcim rodičom. A tak tieto deti prirodzene komunikujú nielen posunkovým jazykom, ale aj orálnym a často je to prioritne orálny jazyk. Ak ich štát bude nútiť vzdelávať sa iba v špeciálnych školách a v posunkovom jazyku, môže to byť pre mnohé deti krok späť.

    Návrh zákona totiž navrhuje, aby vzdelávanie nepočujúcich detí zabezpečovali špeciálne školy pre nepočujúce deti, v ktorých učitelia ovládajú posunkovú reč. A práve tejto formulácie sa najviac obávajú. Nie je v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa článku 2 a 24. Rovnako sa v paragrafovom znení spomína, že na podporu integrácie a vzdelávania nepočujúcich detí im štát pre štúdium na vyššom stupni poskytne finančný príspevok na obstaranie zariadenia prevádzajúceho orálnu reč do písomnej formy a naopak.

    V prvom rade nie je jasné, čo sa pod pojmom vyšší stupeň myslí. Navyše nie je možné, ani žiaduce, aby sa popri jazyku majority vzdelávalo, vzdelávali niektoré deti len v písomnej forme. Okrem toho už existujú aj iné spôsoby tlmočenia, ktoré v reálnom čase dokážu zabezpečiť nepočujúcim deťom prístup k hovorenej reči. Takže tento celý navrhovaný prístup, ktorý je aj v tomto návrhu zákona, je už zastaralý a neodráža potreby nepočujúcej komunity, aby sa v čo najväčšej možnej miere mohli začleniť medzi počujúcu spoločnosť. Návrh preto nie je korektný ani po odbornej stránke a nie je korektný ani kvôli segregácii nepočujúcej menšiny tak, ako ju navrhuje tento zákon. Preto by som chcela navrhnúť, aby ste tento návrh zákona z rokovania stiahli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zimenová.

  • Vážený predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. V roku 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a zaistenie tzv. primeraných úprav v bežných školách. V rozsudku Najvyšší súd uviedol, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a ďalšie vnútroštátne právne predpisy a že školské orgány sú povinné konať v súlade s týmto dohovorom. Tento rozsudok má význam pre tisíce detí so zdravotným postihnutím, ktoré dnes nemajú vytvorené v školách vhodné podmienky na to, aby mohli byť vzdelávané v inkluzívnom prostredí a to napriek tomu, že si ich rodičia prajú, aby boli vzdelávané v bežnej škole. Sú preto väčšinou vzdelávané oddelene od ostatných rovesníkov v špeciálnych školách či triedach alebo im takéto vyčlenenie do špeciálnych škôl hrozí.

    Rozsudok, ktorý spomínam, sa týkal 10-ročného dievčatka Elly, ktorej rodičia bojovali od roku 2012 o možnosť vzdelávať ju spoločne s jej rovesníkmi v bežnej základnej škole, nakoľko ju jej spádová škola odmietala prijať z dôvodu Dawnovho syndrómu a kompenzovanej poruchy sluchu. Rodičia žalovali rozhodnutie Mestského úradu Bratislava - Rača a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí Elly do školy pred krajským súdom, kde neuspeli. Proti týmto rozhodnutiam sa odvolali. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodol v prospech rodičov. Predchádzajúce rozhodnutia zrušil a povedal, že je v najlepšom záujme Elly, aby s náležitou podporou bola vzdelávaná inkluzívne.

    Týmto príkladom nechcem povedať, že každé jedno dieťa so zdravotným postihnutím sa má vzdelávať v bežných základných školách, ani že sa špeciálne školy majú zavrieť. To v žiadnom prípade netvrdím. Príbeh malej Elly spomínam preto, lebo chcem predkladateľov novely dôrazne upozorniť na jednu dôležitú vec, a to, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a toto právo im nemôže obmedziť žiaden vnútroštátny predpis. Rodičia majú právo vybrať si spôsob vzdelávania pre svoje dieťa, majú právo rozhodnúť, čo je v najlepšom záujme ich dieťaťa a majú právo zvoliť si preň školu, ktorú považujú za najvhodnejšiu.

    Nepochybujem o dobrých úmysloch predkladateľov novely zákona a o ich snahe pomôcť nepočujúcim deťom. V dôvodovej správe k návrhu novely zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb sa však výslovne uvádza, citujem: "Nepočujúce deti, o ktoré sa jedná predovšetkým v pôvodnom zákone i v tejto jeho novelizácii, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách." Argumenty, ktoré som pred chvíľou uviedla, ozrejmujú, prečo považujem toto tvrdenie za neprijateľné a snahu predkladateľov novely za kontraproduktívnu. Na prvý pohľad môže síce vysvetlenie, ktoré v dôvodovej správe ponúkajú, vzbudzovať dojem, že sa ním sleduje najlepšie záujem nepočujúcich detí, v konečnom dôsledku však ide o zabetónovanie zákazu vzdelávania týchto detí v iných ako špeciálnych školách a obmedzenie práva rodičov na slobodný výber vzdelávacej cesty ich detí.

    Ľudia, ktorí nie sú v problematike vzdelávania detí so zdravotným postihnutím dostatočne zorientovaní, môžu argumentom predkladateľov podľahnúť a považovať ich snahu za správnu. Podľa môjho názoru však správna nie je. Pokúsim sa to podoprieť aj ďalšími argumentami.

    Predkladatelia novely v dôvodovej správe argumentujú, že jedine v špeciálnych školách sa pri vzdelávaní nepočujúcich detí využíva tzv. bilingválna metóda, čo teda podľa nich znamená, že jedine v špeciálnych školách majú nepočujúce deti vhodné podmienky na rozvoj, pretože jedine tam sa s nimi komunikuje v posunkovom jazyku. Táto skutočnosť je sama o sebe naozaj znepokojujúca, pretože v konečnom dôsledku potvrdzuje, že náš vzdelávací systém nie je dostatočne pripravený na inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím a len veľmi málo iných škôl, ako špeciálnych, dokáže v plnom rozsahu naplniť špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nepočujúcich detí.

    Návrh novely zákona však tento stav nijako nezlepšuje. Práve naopak, iba ho konzervuje. Nijako totiž neprispieva k takej úprave vzdelávacieho systému, ktorá by umožnila vzdelávanie nepočujúcich detí v čo najväčšom počte škôl, ktoré sú blízko ich bydliska, ale im výber školy zakazuje a určuje im len jednu vzdelávaciu cestu, jedine v špeciálnych školách. Inými slovami, táto novela neprináša riešenia na zlepšenie vzdelávacieho systému, vďaka ktorým by sa systém dokázal lepšie prispôsobiť deťom, ale núti deti a ich rodiny prispôsobovať sa nedokonalému systému.

    Predkladatelia novely žiadajú, aby boli nepočujúce deti smerované výlučne do špeciálnych škôl. Neviem, či viete, vážení kolegovia, čo to v konečnom dôsledku pre tieto deti znamená. Na Slovensku máme šesť špeciálnych základných škôl, do ktorých chodia nepočujúce deti, ktoré sú všetky internátneho typu. Dve sú v Bratislave, ďalšie školy sú v Lučenci, Levoči, Kremnici a v Prešove. Začať chodiť do špeciálnej školy znamená pre nepočujúce deti, ktoré sa narodia v rôznych kútoch Slovenska a nie vždy iba v meste, ale aj v malých obciach, zároveň aj to, že musia odísť v útlom veku z domu do internátu, preč od svojich najbližších, od mamy, od otca, od súrodencov. To je obrovská emocionálna záťaž nielen pre deti samotné, ale pre celú ich rodinu.

    Ak predkladatelia novely tvrdia v súlade so všeobecnými trendmi vo vzdelávaní, že nepočujúce deti treba začať vzdelávať už v útlom veku, znamená to, že už v predškolskom. Nepočujúca komunita pozná veľa smutných prípadov, kedy tieto deti vyrastali už od troch rokov odlúčené od rodín v špeciálnych internátnych školách, teda podobne, ako deti v detských domovoch. Pritom snáď nikto v tejto sále nepochybuje o tom, že aj nepočujúce deti chcú byť rovnako ako ostatné deti večer uložené do postele svojou mamou a nie vychovávateľkou v internáte. Nerozumiem, prečo v čase, kedy je už nespochybniteľne a všeobecne prijímaná téza, že pre zdravý vývin detí sú citové väzby detí s ich rodičmi kľúčové, prišiel do Národnej rady návrh prikazovať rodinám s nepočujúcimi deťmi, že sa majú trhať aj v prípade, keď si to neželajú. V nepočujúcej komunite je veľa rodičov, ktorí si naopak prajú, aby ich deti vyrastali doma a aby sa do vzdelávania začlenili tam, kde žijú a kde si môžu vytvárať aj s počujúcimi deťmi silné väzby a kvalitné vzťahy. Pre mnohých rodičov nepočujúcich detí, ale aj pre odborníkov z komunity nepočujúcich je to tá najprirodzenejšia cesta k plnému začleneniu sa týchto detí do spoločnosti v dospelosti.

    Malo by to byť teda presne naopak. Do parlamentu by mali prichádzať návrhy, ktoré sledujú úplný opak toho, čo sleduje táto novela. Domnievam sa, že ak sa chce rodina postarať o svoje nepočujúce dieťa, chce mu pomôcť dorozumieť sa s rovesníkmi v susedstve, začleniť ho do detského kolektívu a vzdelávať v bežnej škole za rohom, je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby mohli ostať tieto rodiny pokope.

    Navrhované zmeny v zákone o posunkovej reči nekorešpondujú s vôľou mnohých rodičov, odborníkov v komunite nepočujúcich, ani s trendmi vo vzdelávaní a vo vývine posunkového jazyka. Viem, že predkladatelia novely dôsledne komunikovali s komunitou nepočujúcich, čo je chvályhodné, potom mi však nie je jasné, prečo do parlamentu predložili návrh na také zmeny v zákone, s ktorými ani značná časť komunity nepočujúcich nesúhlasí. Ak sa napriek viacerým nesúhlasným argumentom rozhodli novelu predložiť, je možné, že ich obava z nedostatku pomoci nepočujúcim deťom v bežných školách prehlušila všetky ostatné argumenty.

    V tejto súvislosti chcem podotknúť, že na tejto schôdzi odznejú návrhy aj opačného charakteru, teda také, ktoré majú silu podporiť deti so zdravotným znevýhodnením v bežných materských, základných a stredných školách. A toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať, nie cesta segregácie detí so zdravotným postihnutím. Navrhujem preto tento návrh novely z rokovania stiahnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Poprosím o, tak ešte teda dve faktické, akurát som to dokončoval. Pani poslankyňa Erika Jurinová. Teda sú prihlásené dve faktické, uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Prvá sa prihlásila pani poslankyňa Shahzad.

  • Ďakujem za slovo. Chcem zdôrazniť, pani kolegyňa, to, čo ste povedali, že inklúzia neznamená, že všetky deti budú automaticky integrované, ale že sa hľadá pre každé dieťa individuálne najlepšie riešenie, a to pre niekoho môže byť špeciálna škola, pre niekoho je to bežná škola a bežné prostredie. A tiež vám môžem dať za pravdu všetko to, čo ste povedali o internátoch. Sama som si tým prežila a viem presne aj z vlastnej skúsenosti, že pre mnohé deti to bola trauma. Citová väzba na rodinu môže byť pre deti naozaj veľký problém. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne, iba veľmi krátko. Takisto si myslím, že v dnešnej dobe by mal byť automaticky preferovaný individuálny prístup k deťom so zdravotnými problémami a ako takú najväčšiu výhradu voči zákonu, ktorý je predkladaný, tak vnímam práve taký nástup opäť segregácie. A toto nie je správne riešenie. Ako verím tomu, že navrhovatelia by mohli zvážiť možno aj stiahnutie návrhu zákona, aby sa našiel lepší a vhodnejší spôsob. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa nechce reagovať na vystúpenie, na faktické, ďakujem.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Juraj Droba, nech sa páči.

  • Ctené kolegyne, kolegovia, ja sa v podstate obsahovo pridám k dvom predchádzajúcim kolegyniam, ktoré sa k tomuto zákonu vyjadrili a hneď na úvod chcem povedať, že nespochybňujem čistotu motívov predkladateľov. Nemyslím si, že je za tým čokoľvek iné, ako snaha, záujem úprimne pomôcť určitej skupine ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný postih a žijú s nami.

    Takže budem síce kritický, ale dúfam, že to bude konštruktívne kritické a nebudete mi to mať za zlé. Ja som prekvapený, lebo ja som, samozrejme, o tejto téme hovoril s niekoľkými skupinami nepočujúcich a nestretol som, možno, možno s desiatimi mienkotvorcami z tejto komunity som hovoril a z tých desiatich som nestretol ani jednu alebo ani jedného, ktorý by túto vašu aktivitu uvítal. Pýtal som sa ďalej otázky, nebolo celkom jasné, že vôbec ako sa tento návrh zákona do parlamentu dostal a prečo. A prečo je v podstate vytrhnutý z kontextu školského zákona a celkovej legislatívy. No a v podstate nejak z toho mi vyplýva, že sa stalo asi to, že ste počúvali nejakého človeka, ktorý je už 20 rokov na penzii. Je značne odtrhnutý od reality, nerozumie tomu, nesleduje progres v tejto oblasti a jednoducho ste mu sadli na lep. Vypočuli ste si ho a on vás presvedčil o tom, že by bolo dobré urobiť z toho návrh zákona.

    Takže ešte raz, ja vám to nevyčítam. Naopak som veľmi rád, že sa tejto problematike venujete. Oceňujem iniciatívu SNS, len z toho, ako to vidím dnes, tak si myslím, že jediné správne riešenie je fakt si k tomu znova sadnúť, možno vtiahnuť do toho aj niektorých ľudí z opozície, pani kolegyňu Zimenovú, pani kolegyňu Shazhad, ja by som sa toho možno tiež rád zúčastnil a poďme urobiť poctivý, dobrý návrh zákona, ktorý potom prejde stopäťdesiatimi alebo stoštyridsiatimi hlasmi v celej snemovni.

    Ono ja pôjdem trošku aj do detailov, že v čom si myslím, že sú najväčšie chyby tohto návrhu. Takže asi najlepšie bude, keď vám prečítam stanovisko špeciálnych pedagógov, ktorí pracujú so žiakmi so sluchovým postihnutím, lebo oni zhrnuli tie argumenty veľmi konzistentne a na jedno miesto.

    Používanie slovenského posunkového jazyka sa realizuje v súlade so zákonom. Žiaci, rodičia žiakov a aj sluchovo postihnutí zamestnanci pri zásadnej komunikácii majú vždy tlmočníka slovenského posunkového jazyka. Pri osvojovaní nových pojmov vo vzdelávaní, hlavne v tom predškolskom, predprimárnom vzdelávaní je vždy nový pojem uvedený vizuálnym obrazom, orálne, teda slovom a aj posunkom.

    K druhému bodu dôvodovej správy. U každého dieťaťa so sluchovým postihnutím, s výnimkou detí s ťažkým mentálnym postihnutím, a tie tvoria približne 5 % populácie, je možné vyvodiť reč. Táto schopnosť je aktívna a v podstate vzniká už od narodenia a čím skôr sa ju snažíte u toho dieťaťa otvoriť, tým lepšie a tie deti, s ktorými sa aktívne pracuje vo veku od 0 do 6 rokov, majú najväčšiu šancu naučiť sa celkom dobre hovoriť a tým pádom byť lepšie pripravení na život vo svete majoritnej počujúcej populácie. Prečo by sme to nemali využiť, keď jedinec so sluchovým postihnutím ovládajúci hovorenú reč má väčšie možnosti vzdelania a uplatnenia samozrejme osobnostného rozvoja?

    Ďalšia otázka je, na čo investovať peniaze do zariadenia na transláciu reči do písanej formy? Viem, že na takomto zariadení už dlhšie pracuje Košická univerzita, vyvíja ho a dnes už takúto aplikáciu v podstate nájdete na každom lepšom, drahšom smartfóne. Ak má nepočujúci prekladaný text, prepisovaný text, tam je jeden veľký problém, že väčšina z nás počujúcich si myslí, že keď dáte nepočujúcemu do ruky A4 s textom, tak vlastne, že on to má z tých rôznych foriem postihov vlastne najjednoduchšie, lebo on si dokáže tú informáciu prečítať, spracovať a konať na základe nej. Ale mýlite sa, veľmi. Nepočujúci majú problém s porozumením písaného textu. Vy keď mu dáte noviny, tak on možno 50 %, taký bežne nepočujúci slovenský nerozumie tomu obsahu, čo sa píše. Majú veľký problém s časovanými slovami, skloňovanými slovami. Ten ich posunkový jazyk, to je vlastne, to je, aj tie vetné konštrukcie, keby ste prekladali do našej reči, tak to sú veľmi, veľmi jednoduché vety. Čiže on, keď číta vetu rozvitú, ktorá má prívlastky, prívlastné meno a je skloňovaná, tak je veľká šanca, že on vlastne nezíska z nej ten správny význam a nevie ho pochopiť.

    Peniaze, ktoré navrhujete vyčleniť na tento projekt, by boli omnoho vhodnejšie investované do príspevku na kvalitné načúvacie aparáty a tzv. kochleárne implantácie. To sú také malé zariadenia, ktoré sú vlastne implantované do ucha nepočujúceho. Tí, ktorí sú nedoslýchaví, tak vieme u nich dosiahnuť to, že počujú v podstate bezchybne a tí, ktorí sú nepočujúci a majú len malinkú mieru sluchu ešte nepoškodenú, tak dokážu relatívne dobre počúvať. Tieto kochleárne implantácie pomôžu nepočujúcemu lepšie komunikovať v štátnom jazyku a opäť byť lepšie integrovaný.

    Výstup tiež potvrdil, že nepočujúci vzdelávaný metódou totálnej komunikácie, to znamená kombináciou troch faktorov orálne, posunkami a písaným jazykom, má väčšiu slovnú zásobu a následne má omnoho lepšiu čitateľskú gramotnosť. Dnes je na Slovensku približne 40-tisíc nezamestnaných nepočujúcich. Tie profesie, kde môže nepočujúci plnohodnotne fungovať, nie je ich až tak veľa, ale ja v ich radoch poznám teda niekoľko šikovných rezbárov, niekoľko kaderníčok, kaderníkov, stolárov. Môžu vykonávať tento typ prác fotografi, ale veľakrát vlastne tie, ich priestor na zamestnanie sa je veľmi obmedzený a končí to pri nejakých robotníckych povolaniach. Tu by som chcel vyzdvihnúť napríklad firmu Volkswagen, ktorá sa venuje dlhodobo tomu, že zamestnáva nepočujúcich. Má pre nich aj špeciálny program a je hrdá na to, že sa snaží integrovať týchto ľudí. Vysvetľoval mi aj ten majster, že aké je to komplikované v podstate mať toho nepočujúceho robotníka na linke a na páse. Oni sa mu musia naozaj špeciálne venovať a musia vyvinúť extra úsilie na to, aby ten človek jednak sa cítil na tom pracovisku vítaný a zároveň aby nerobil chyby, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho fyzickej bezpečnosti a podobne.

    Takže toľko asi. Ak ich dneska, ak ich máme 40-tisíc a ak nebudeme hlavne tie deti nepočujúce dnes, ktoré máme a s ktorými sa pracuje na školách, ak ich nebudeme učiť hovoriť, tak tých nezamestnaných nepočujúcich nebude 40-tisíc, ale čochvíľa ich bude 80-tisíc. Málo zamestnávateľov má záujem zamestnávať nepočujúcich a takých, ktorí komunikujú len cez tlmočníka alebo len cez translátor, tak tí sú prakticky naozaj nezamestnaní, ak náhodou nenájdete zamestnávateľa filantropa, ktorý si to zoberie za svoje, že chce pomôcť aj niekomu ďalšiemu a nielen zisku svojej firmy. Toto je, toto je, bohužiaľ, prax.

    Takže za mňa asi toľko. Ak to mám zhrnúť, tak oceňujem, oceňujem to, že ste sa k tej téme prihlásili a chcem vás vyzvať na to, aby sme ten návrh stiahli a aby sme si sadli za jeden stôl, kde bude úplne jedno, či je niekto koalícia alebo opozícia a ak to myslíme úprimne a chceme pomôcť konkrétnej skupine ľudí, ktorí trpia sluchovým postihom, tak to poďme urobiť odborne po konzultácii aj s ľuďmi.

    Ešte jedna vec, že mám dokonca informáciu, že konkrétni odborníci, ktorí sa tejto téme venujú na ministerstve školstva, tak, že s nimi ste sa v podstate ani nebavili a ani netušili o tom, že takýto návrh zákona ide do parlamentu. Čiže ešte raz. Vecne. Dúfam, že tú kritiku nebudete brať osobne. Viem, že ste boli motivovaní čistými motívmi, ale poďme na tom popracovať ešte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vstúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Keďže to bol posledný pán poslanec prihlásený písomne do rozpravy..., procedurálna? Nie. Omyl, áno? Do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Prihlásila sa pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Milí kolegovia, kolegyne, predkladatelia, keďže zdravotne znevýhodneným deťom a mladým ľuďom sa venujem dlhé roky a desaťročia, tak by som možno aj ja povedala svoj názor teda na predkladaný návrh zákona.

    Každopádne si myslím, že pohnútka predkladateľov bola správna a je správna. Ja som v nej vyčítala to, že chceli vlastne pomôcť skôr deťom, ktoré sa vzdelávajú v bežných základných školách a preto otvorili ten zákon. Len tá problematika je tak ťažká, že myslím si, že by narobila viac problémov v znení, ktoré ste teda spracovali, ako úžitku. A poviem prečo.

    Ak by sme chceli robiť principiálne zmeny, čo sa týka nepočujúcich, mali by sme prijať nový zákon o tzv. komunikačnom systéme nepočujúcich a hluchoslepých. Ako to je dnes? Dnes je zákon o posunkovej reči nepočujúcich. To znamená, filozoficky ak pozrieme na jeden a druhý prístup, už ten prvý prístup, zákon o posunkovej reči hovorí, že posunková reč je kľúčovým momentom pre to, aby sa títo ľudia, deti vzdelávali práve len v posunkovom jazyku. Ak by sme prijali nový zákon pre nepočujúcich, tak kľúčovými nástrojmi by bol komunikačný systém, kde by si nepočujúci vybral, čo je pre neho najvhodnejší nástroj. To znamená, ak chceme riešiť problematiku vzdelávania detí, na ktorú ste určite, ja cítim, že to bola nejaká srdcová záležitosť, chceli poukázať, skôr bolo vhodné, aby sa to riešilo v rámci zákona školského a teda, ak otvárame zákon, tak už by sme mali pozerať naňho s tou novou filozofiou a komunikovať v rámci systému komunikačného ako takého.

    Naozaj je potrebné povedať, že problém je aj s kompenzačnými pomôckami. Je fajn, že je zaznamenané v návrhu zákona, že teda sa bude spolupracovať s ministerstvom práce, ale už kolega poukázal na to, že práve implantáty sú veľmi vhodnou alternatívou, ale pomerne dosť sa doplácajú. To znamená, že ak chceme riešiť problematiku nepočujúcich, musíme po prvé naozaj otvoriť nový zákon, kde nedáme ťažisko len na posunkovú reč, ale teda na komunikačný systém ako taký. Druhá vec, otvoriť kompenzačné pomôcky pre nepočujúcich a tretiu vec zabúdame, že teda máme aj hluchoslepých.

    Zákon v rámci, nový zákon, ktorý navrhujem, aby bol spracovaný a teda vy ste vo vláde, by mal byť naozaj zákon o komunikačnom systéme, ale nielen pre nepočujúcich, ale aj hluchoslepých. Toto je štandard aj v Česku, najbližšom, ak by sme nehovorili o vzdialenejších a možno finančne lepšie zabezpečených krajinách, ale naozaj o tejto cieľovej skupine sa veľmi málo hovorí.

    Čo sa týka vzdelávania, ja si myslím, že ten problém, ktorý ste chceli riešiť, by bolo vhodné v rámci právneho predpisu, ktorý by riešil náležitosti práve vzdelávania detí, ktorý, ja to poviem tak zľahčene, neodborne, majú možno ľahšie formy, teda diagnózy pre nepočujúcich a zrejme ste mali na mysli, aby tie školy sa ich nebáli prijímať do integrácie, ale to by som riešila v rámci predpisu, čo sa týka školských predpisov. Lebo ak teraz ste otvorili, to je pandorina skrinka. Tam je naozaj veľmi veľa vecí a iných prístupov a na to treba naozaj spoluprácu, ako opozície, aj koalície, lebo aj samotné občianske združenia na podporu nepočujúcich nemajú jednotné názory na tie veci a naozaj si myslím, že to môže skončiť fraškou s tým, že sa opäť pre týchto ľudí nič neurobí. Takže naozaj ak, ak teda poriešiť, to, čo sme hovorili v školách a v rámci tých detí, ktoré som tak cítila, že teda chcete zachrániť z toho školského systému. Tam skôr k tým právnym predpisom, ale ak naozaj chceme otvoriť terminológiu, ak chceme otvoriť úplne ináč filozofické zameranie zákona, tam je potrebné urobiť úplne nový zákon a nemôže ísť v tej podobe, čo teda sme dostali k dispozícii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická poznámka. Vzhľadom na to vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Veľmi pekne ďakujem aj rečníkom aj za kritické výhrady a pripomienky, len sa pokúsim uviesť niektoré tie ich pripomienky, teda výhrady na správnu mieru. Predovšetkým nie je to tak, že by sme sa k tomuto problému postavili len tak bez nejakých konzultácií predchádzajúcich. Predovšetkým sme mali zozbierané skúsenosti od rodičov, ktoré boli veľmi zlé a kde rodičia sa sťažovali na súčasný systém vzdelávania nepočujúcich detí. Potom sme to konzultovali, tieto problémy, tak so Slovenským zväzom nepočujúcich s pánom Jaroslavom Cehlárikom, potom sme to konzultovali s predsedom Spolku nepočujúcich pedagógov s pánom doktorom Vojtechovským, ako aj s pánom docentom doktorom Uheríkom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa tejto problematike 50 rokov venuje. Ak hovoríte o tom, že naozaj v tej skupine nepočujúcich je veľa rôznych názorov a že majú aj rôzne záujmy, tak je pravdou, že je ťažko zosúladiť, povedal by som, tie ich predstavy, ako by to malo ísť ďalej. V každom prípade sa vyjadrím k tým pripomienkam, ktoré tu odzneli.

    Pani poslankyňa Shazhad, vaša pripomienka, prvá, smerovala k tomu, že ste spochybnili teda posunkovú reč a ste hovorili o tom, že slovenský posunkový jazyk je tá terminológia, ktorá je správna. Tu nám to vysvetlil pán docent Uherík a súhlasil s tým aj pán docent Mistrík, ktorí sa s terminológiou zaoberajú, že primárne je reč, každá reč sa potom delí na jazyky. Takže keď hovoríme o reči, tak hovoríme o univerzálnom prostriedku. Jazyk je potom aplikácia, slovenský jazyk, český jazyk, maďarský jazyk atď. Takže tá primárna, a primárny názov je terminologický, je posunková reč, potom nad tou je nadstavba, posunkový, posunková slovenčina, posunkový jazyk. A práve tieto terminologické rozdiely, ktoré sa vyvíjajú, sú súčasťou prvej časti novelizácie tohto zákona a zrejme, samozrejme, môžem o to diskutovať aj, ide o to, čo chceme definovať a čo chceme dosiahnuť.

    Ďalej ste hovorili o tom, že tie špeciálne školy, ktoré tu máme, sú v rozpore vlastne s tou ambíciou, aby rodičia si sami mohli rozhodnúť o tom vzdelaní. V tom zákone sa nehovorí o tom nikde, že nesmú rodičia si vybrať iný spôsob vzdelávania, ale hovorí sa o tom, a je to orientované špeciálne na, alebo smerom k týmto špeciálnym školám, pretože v súčasnosti práve to, čo konštatovala aj pani Zimenová, tieto špeciálne školy nefungujú tak, ako majú. A tu je, povedal by som, druhý taký ten moment, ktorý by som chcel ako zvýrazniť a prečo sme sa do tohto, do tejto novelizácie pustili. Ten spočíva v tom, ako v príklade jednej špeciálne školy z Bratislavy, keď tam prišiel pán Uherík sa pozrieť na to, ako fungovala vlastne táto škola po tých rokoch, povedal by som, vstupovania do tohto vzdelávania, tak tam našiel v jednej v tej škole pohromade deti nie integrované, ale pozbierané deti s rozličnými postihmi, ktorým sa táto škola v jednom priestore venovala, to znamená deti, ktoré boli autistické, deti, ktoré mali poruchy správania a medzi nimi zatriedené deti, ktoré sú nepočujúce a takisto deti, ktoré sú sluchovo postihnuté, ale ktoré trocha počujú.

    Takže v takomto, v takomto komplexe to bola integrácia naozaj špecifická, ktorú, myslím, že nechceme. Ak chceme deti integrovať, tak treba, povedal by som, možno v zdravom prostredí vytvoriť podmienky pre to, aby deti, ktoré majú nejaké postihnutie, pokiaľ sa môžu zapojiť do kolektívu, nech sa zapoja. Ale nie, že sa vlastne segregovali deti s rozličnými skupinami postihnutia do jedného priestoru, do jednej školy a tam sa im vlastne venovali tí pedagógovia pohromade bez toho, že by naozaj s tým, s tou náležitou pozornosťou, teda na ich postihnutie aby sa zameralo.

    Takže tu je, to je problém, prečo sa snažíme tento zákon a povedal by som posunúť ďalej a keď hovoríme o tom, že je potrebné meniť školský systém, samozrejme, tá reakcia z ministerstva školstva bola pozitívna a ak ste spomínali, že sme nekonzultovali s ministerstvom školstva, no áno, konzultovali sme s ministerstvom školstva a práve oni povedali, že dobre, tak vyčleňme tú časť, ktorá sa týka vzdelávania nepočujúcich detí z tohto univerzálneho zákona o posunkovej reči bokom a poďme sa venovať v tom školskom zákone zmene tých podmienok na špeciálnych školách, ale i zmene vzdelávania tak, aby od budúceho školského roka, ktorý začína 1. septembra, aby nám to už fungovalo tak, ako to má fungovať. Takže nebudeme čakať na, aspoň ja nechcem čakať na zmeny vo vzdelávacom systéme od škôlky, jaslí atď. až po univerzity, ale tento problém považujem za tak aktuálny, že sa musíme venovať tomuto problému teraz a preto nebudem súhlasiť s vaším sťahovaním tohto zákona, pretože keď už dokážeme komunikovať s nepočujúcimi, s rozličnými záujmovými skupinami nepočujúcich a keď dokážeme komunikovať s ministerstvom školstva, tak máme priestor na to, aby sme tento problém dokázali do začiatku školského roka vyriešiť, keď nie k všeobecnej spokojnosti, ale predovšetkým k spokojnosti väčšiny rodičov a väčšiny detí.

    Takže toľko z tých, a to som, samozrejme, chcel reagovať aj na vás, v mnohých veciach sa zhodujeme. Ja som presvedčený o tom, že naozaj k tým deťom treba pristupovať individuálne a profesionálne. A keď sa rozprávame napríklad aj s tými zástupcami nepočujúcich pedagógov, tak sa dozvedáme, že vlastne je ich málo, že oni nemajú ani vytvorené podmienky na vzdelávanie tých tlmočníkov pre posunkovú reč, ktorí by do budúcnosti zabezpečovali tento, tento systém vzdelávania.

    Bilingválna metóda. Bilingválna metóda, pretože pre nepočujúce deti je posunková reč prvotným jazykom, materským jazykom. Oni nepočujú od rodičov slová, oni začínajú komunikovať s rodičmi posunkami. Samozrejme, keď sú deti, keď sú rodičia normálni počujúci a nepoznajú posunkovú reč, tak potrebujú sa to naučiť, tie základné posunky. To znamená, pre to nepočujúce dieťa je posunková reč primárny jazyk, primárna reč a ono sa potom učí tú možno posunkovú slovenčinu následne a bilingválne sa učí potom slovenčinu takú, ktorú používame my v komunikácii v písomnej podobe alebo hovorovej ako hovorová reč.

    Takže zase sa vrátim k terminológii, používame ich, tú terminológiu, možno by to chcelo podrobnejšie rozpísať a tú terminológiu používame aj my v hovorovej reči, takže nespochybujme, nespochybňujme to, čo máme napísané v zákone, ale venujme sa a vysvetlime si to, čo je zámerom ktorého ustanovenia a keď nájdete lepšie riešenie, ja sa tomu nebudem brániť, ani, myslím, že nikto z predkladateľov.

    Naším záujmom je to, aby sme primárne v tomto období týmto zákonom upratali terminológiu, ktorá je už dvadsať rokov stará a súčasne, aby sme zmenili podmienky pre vzdelávanie nepočujúcich detí v školách, predovšetkým začnem tými špeciálnymi školami, ale nič nebráni tomu, aby tie deti, keď budú mať vytvorené podmienky v akejkoľvek škole, aby nemuseli cestovať na internátnu školu, ale aby sa mohli vzdelávať tam, kde bývajú a s rodičmi, prípadne iným spôsobom.

    K tým pomôckam, pán poslanec. Samozrejme, ja považujem za úplne prirodzené, že ak implantát pomôže, tak tomu dieťaťu je potrebné dať implantát. Ale keď sú deti absolútne nepočujúce, tak implantát im nepomôže. A takým deťom nezostáva nič iné, aby sa mohli integrovať, ak chcú študovať, nechcú skončiť na základnej škole a nechcú skončiť pri tom remesle, ako ste povedali a chcú ísť ďalej na strednú školu, na univerzitu, tak tá príprava alebo to, čo mali pôvodne nepočujúci ako úmysel, že dostanú tlmočníkov, tak to ja vidím ako nereálne z hľadiska ekonomických a finančných možností. Ja som bol v Európskom parlamente, ja som mal kolegu, ktorý bol nepočujúci, ale ktorý mal dve tlmočníčky stále pridelené k dispozícii. To znamená, že on keď sledoval rozpravu, tak ako my sa teraz rozprávame, debatujeme, tam sedel a pred ním boli dve tlmočníčky, ktoré sa celý čas striedali.

  • Reakcia z pléna.

  • Maďar, áno, hej.

    Takže treba si uvedomiť, že naozaj, keby sme chceli takýto komfort tým deťom zabezpečiť, tak asi tá spoločnosť by na to nemala. Takže jediná možnosť, ktorá je, je to technické zariadenie, na ktoré by podľa môjho názoru a čo hovorím, mal štát prispieť, pretože to dieťa nemôže za svoje postihnutie. Ak teda máme už dnes tak k dispozícii softvéry, ktoré hovorovú reč preložia do písomnej podoby, tak naučiť sa s týmto pracovať je, povedal by som, základná podmienka potom pre to dieťa, ktoré chce ísť ďalej, ktoré má záujem, ktoré ma na to potenciál, ktoré je, povedal by som, inteligentné a má, má, samozrejme, aj záujem.

    Takže to sú veci, ktoré v podstate sa snažíme týmto zákonom riešiť, pomôcť tejto skupine detí a teda primárne nepočujúcich, pretože keď hovoríme o sluchovo postihnutých, tak tam naozaj, keď je to postihnutie také, že dieťa dokáže nejaké zvuky s technickými pomôckami nejakými aj vnímať a naučiť sa hovoriť, tak to je perfektné, to akože krásne sa vysporiada s tým svojím postihnutím a niektoré deti zas takúto šancu nedostanú od prírody.

    Takže myslím, že som zodpovedal na také tie základné výhrady, ktoré vo vašich pripomienkach odzneli. Ja sa veľmi rád s vami porozprávam aj o tom ďalšom riešení, pretože už, ako som povedal, so zástupcami ministerstva školstva sme sa dohodli, že vyjmeme tú časť, ktorá sa bude vzdelávania týkať, z tohto základného zákona o posunkovej reči nepočujúcich a budeme sa snažiť ju vložiť do školského zákona, ale tak, aby už bola účinná od začiatku školského roku. Takže ja sa teším na to, že naozaj urobíme niečo pre, nielen pre nepočujúcich, ak sa popritom zvezú aj iné, iné postihnutia, tak budem veľmi rád, ale predovšetkým v tomto sa troška lepšie orientujem, takže tomu sa aj chcem venovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu.

    Schôdza Národnej rady pokračuje nasledujúcim bodom programu, ktorým je prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 460. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 472.

    Dávam slovo poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 460.)

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok, reaguje na súčasné ustanovenie v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov, ktoré je voči občanom svojou právnou úpravou nespravodlivé, nakoľko nezohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. V zmysle platného a účinného ustanovenia § 24 odsek 2 správneho poriadku ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o nej adresát, resp. aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

    Máme za to, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom Slovenskej republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá a nekorektná najmä z dôvodu, že v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napríklad v 18. deň lehoty od uloženia, má sa právne za to, že mu bola písomnosť doručená už v tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej odvolacej lehoty podľa správneho poriadku, ktorá je v dĺžke 15 dní, mu vlastne plynie v správnom konaní posledný deň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

    Súčasne ale v prípade doručovania písomností právnickým osobám a podnikateľom fyzickým osobám, platí iná fikcia doručenia, a to taká, že písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba alebo podnikateľ fyzická osoba o tom nedozvie. Predkladaná novela správneho poriadku zavádza novú fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov, v zmysle ktorej ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle predkladanej novely bude teda zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte, sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzania tejto písomnosti na pošte, čo sa dnes po troch dňoch od uloženia u občanov nezohľadňuje, a to aj v prípade, ak si zásielku počas uloženia na pošte prevzal. A len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

    Takáto platná úprava je plne v súlade aj s princípmi, na ktorých sú založené fikcie doručenia písomností napríklad v daňovom konaní podľa daňového poriadku, v trestnom konaní podľa Trestného poriadku alebo v civilnom súdnom konaní, kde sa podobná nespravodlivá fikcia doručenia ako v súčasnom správnom poriadku, v dnes už neplatnom Občianskom súdnom poriadku po pár rokoch zmenila na fikciu plne zohľadňujúcu skutočný deň prevzatia písomnosti. To je, v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa považuje za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte.

    Taktiež máme za to, že žiadnym spôsobom predkladaná novela neruší samotnú fikciu doručenia, ale ju upravuje tak, aby bola spravodlivá voči občanom Slovenskej republiky aj vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. Tento návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vás poprosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ladislavovi Andreánskemu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prekovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Prihlásil sa pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ na záver svojho úvodného slova vyzval poslancov, aby návrh, ktorý predkladá so skupinou poslancov, podporili, ja to týmto vystúpením robím. Chcel by som ten návrh zákona podporiť a nielen hlasovaním, ale aj v rozprave a myslím si, že je to veľmi dobrý nápad, ktorý posilňuje práva účastníkov konania, ktorým sú doručované dôležité písomnosti a ktorý tým, ako je v súčasnosti upravená fikcia doručenia, naozaj bez toho, aby mali právnické vzdelanie, veľmi často upadnú do omylu, pretože keď dostanem nejaké rozhodnutie, kde je povedané, že sa môžem odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia, tak naozaj s výnimkou právnikov, ktorí si to pamätajú zo školy alebo s tým robia, alebo s výnimkou ľudí, ktorí sú opakovane účastníkmi konania, taký bežný človek, ktorý sa s tým stretne prvýkrát, druhýkrát, určite mu ani nenapadne, že dňom doručenia nie je reálny deň doručenia, ale že tam existuje nejaká fikcia, že tri dni po tom, ako mu bolo doručené oznámenie, že zásielka bola uložená na pošte.

    Čiže podporujem, bude to jednoznačnejšie, fikcia doručenia zostane zachovaná, nenatiahne to tie správne konania takým spôsobom, že by teraz hrozili nejaké katastrofálne prieťahy a posilní to právnu istotu občanov.

    V tejto súvislosti by som rád ale upozornil na to, že v tom istom ustanovení, v tom istom paragrafe a v tom istom, v tom istom odseku dokonca, v § 24 ods. 2 správneho poriadku sa o spôsobe doručovania hovorí aj niečo iné. Hovorí sa o tom, že ak účastník konania, ktorému má byť doručená zásielka určená do vlastných rúk, nebol zastihnutý, pošta ho má upovedomiť, že v iný deň sa mu pokúsi doručiť tú zásielku znova a až keď ten druhý pokus je neúspešný, tak v tom prípade uloží zásielku na pošte doručovateľ a upovedomí o tom účastníka konania a začína plynúť tá lehota.

    Toto je napísané v zákone a ja sa teda pokúšam dopátrať, že či existuje niekto, komu sa to stalo aj reálne. Teda našiel som jedného človeka, ktorému sa to stalo reálne, má pomerne veľa konaní, ale aj jemu sa to stalo iba v menšine prípadov. Bežná prax je taká, že poštový doručovateľ rovno nechá ten žltý lístok, že adresát nebol zastihnutý, zásielka je uložená na pošte. Nemám jasné riešenie, čo s tým, len je to situácia, že máme niečo napísané v zákone, reálne to tak nefunguje. Prax sa od toho, ako by to malo byť podľa zákona, odlišuje. Teda možnosti sú v zásade asi dve, buď prispôsobíme zákon praxi, aby tam nebolo niečo, čo je tam iba deklaratívne a tiež to môže pôsobiť metúco, ale tým v zásade by sme akoby išli opačným smerom, ako táto novela, lebo by sme oslabovali práva, ktoré by účastníci konania mali mať. Takýmto, takouto formou teda doručení do vlastných rúk sa doručujú najmä dôležité písomnosti, napríklad rozhodnutia, čiže nie úplne bežná komunikácia a tam by naozaj mal byť občan upovedomený, že je to niečo dôležité a ak je možnosť doručiť mu to poštou povedzme v náhradnom termíne, tak by to malo byť umožnené.

    Druhá možnosť je, že necháme to v zákone, ale bude sa treba pozrieť na to, akým spôsobom pošta tieto ustanovenia uplatňuje, resp. orgány verejnej správy by mali využívať tú poštovú službu, ktorá takýto spôsob doručovania s upovedomovaním umožňuje, nie iba teda bežné doručenie do vlastných rúk. Takže chcel som upozorniť aj na tento problém, ale hlavne som chcel podporiť návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o správnom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Alojz Baránik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Môžem potvrdiť teda, že za náš klub potvrdíme, podporíme tento návrh. Naozaj si myslíme, že je to správny návrh a možno v reakcii na to, čo uviedol kolega Dostál, pravda je tá, že nám to tak, alebo mne to tak pripadá, že zákon reaguje na nedostatky praxe v tejto oblasti. Takže sme za to, aby sa to takto aj vyriešilo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že pán poslanec bol jediný prihlásený ústne do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Samozrejme. Ja ďakujem teda aj pánovi poslancovi Dostálovi. V podstate tie problémy tu evidujeme aj my a uvidíme, je to na dlhšiu debatu, ako vlastne upraviť aj toto ustanovenie v správnom poriadku. A nielen v správnom poriadku a samozrejme ďakujem teda za podporu za nás, poslanecký klub Slovenskej národnej strany.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu.

    Národná rada Slovenskej republiky pokračuje v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 373, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 390 a 490. Vzhľadom na to, že by som mal dať slovo poslancovi Igorovi Matovičovi a mám avizované, že pán poslanec Matovič nebude v sále, zaraďujem tento bod - a verím, že je všeobecný súhlas - na záver schôdze Národnej rady, samozrejme pred stanovený bod, a to je zmena ústavy.

    Ďalším bodom programu by malo byť prvé čítanie o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 364, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 382 a 490. Dávam slovo poslancovi Žarnayovi, ktorý takisto nie je v sále. Ak je teda všeobecný súhlas, pán poslanec Oto Žarnay vzhľadom na to, že nie je v sále a pravdepodobne ani nebude, áno?

  • Reakcia z pléna.

  • Potrebujete nejaký čas, aby ste ho zohnali, alebo môžeme zaradiť bod ďalej.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, to som si neuvedomil, ospravedlňujem sa.

    Dobre. Vzhľadom na to, že pán poslanec Oto Žarnay nie je v sále, presúvam tento bod na záver schôdze, tak ako bolo pri návrhu, v ktorom chýbal pán poslanec Matovič, to znamená pred prerokovanie posledného bodu stanoveného našou dohodou, to je zmena ústavy.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 378. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 395 a 490.

    Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 378.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila zákon o slobode k informáciám.

    Silná občianska spoločnosť je základným pilierom demokracie, zabezpečuje kontrolu moci a zároveň má kreatívny potenciál prinášať nové inšpirácie a nové vízie. A otvorené vládnutie je spôsob, ako zabezpečiť, aby správa vecí verejných bola transparentná, efektívna a aby sa predstavitelia moci zodpovedali občanom za svoje rozhodnutia. Zároveň toto právo účasti na správe veci verejných je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky.

    Predpokladom úspešné, predpokladom úspešného otvoreného vládnutia sú ľahko dostupné a kvalitné informácie. Ak verejná správa má kvalitné dáta, súkromný sektor, neziskové organizácie a samotní občania môžu vytvoriť užívateľsky atraktívne koncepty aplikácie alebo inovatívne služby, ktoré sú postavené na týchto dátach.

    Takýto prístup jednak znižuje náklady štátu, znižuje množstvo žiadostí v rámci poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a takisto aj znižuje požiadavky na elektronizáciu.

    Cestou k zvýšeniu verejnej kontroly a k zvýšeniu miery vedomostí o štáte a o samospráve je v prvom rade zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnych, s ktorými úrady pracujú. Dáta by mali byť zverejňované v otvorených formátoch, v analytickom členení s možnosťou vyhľadávania, filtrovania, triedenia, kopírovania, tak aby bolo s nimi možné naďalej pracovať a odhaliť neefektívne narábanie s verejnými prostriedkami. Všade, kde to je možné, by tieto dáta mali byť prepočítané aj na jednotkové. To znamená obyvateľ, kilometer miestnych komunikácií, žiak školy, atď.

    Spôsob, akým občianska spoločnosť a médiá môžu kontrolovať vládu, štát, samosprávu, je cez funkčný zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Preto sme pripravili aj túto novelu infozákona. Vychádza hlavne z našich praktických skúseností, s ktorými sme sa stretli pri kontrole štátu, pri kontrole verejných obstarávaní, pri kontrole dotácií a chceli by sme zaplátať diery, ktoré momentálne v infozákone sú.

    Prvým návrhom, ktorý v tejto novele máme, je rozšírenie povinností zverejňovať informácie podľa zákona o slobode informácií aj na osoby, ktoré založili právnické osoby založené povinnými osobami, ako aj na nimi založené právnické osoby. Znie to síce komplikovane, ale ten problém je pomerne jednoduchý a určite ste sa s ním stretli všetci, ktorí ste žiadali nejaké štátne organizácie o informácie. Predstavte si, že štát založí firmu A, má v nej 100 %, firma A založí firmu B, v nej má tiež 100 %, a firma A spolu s firmou B majú firmu C. Otázka: koľko je vo firme C verejných zdrojov? Momentálne sa súčasný zákon tvári, že žiadne, pretože táto firma podľa zákona nie je povinná osoba.

    Ja mám aj konkrétne príklady, s ktorými sme sa stretli, keď sme žiadali, žiadali informácie podľa infozákona a môžem vám povedať aj konkrétny príklad. Zoberme si napríklad Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorú založilo ministerstvo financií. Slovenská záručná a rozvojová banka si založila zas firmu B, táto firma B sa nazýva SZRB Asset Management. Slovenská záručná a rozvojová banka a SZRB vlastnia spoločne eseročku Slovenský záručný a rozvojový fond. O hospodárení tejto spoločnosti sa však nedozviete nič napriek tomu, že je stopercentne vlastnený štátom.

    Ešte keď túto firmu využíval ako organizačný nástroj Európsky investičný fond, tak len si môžete vygoogliť zmluvy, kde poskytovali napríklad za hodinu, platili za hodinu právnych služieb od 180 do 540 eur. Čiže myslím si, že verejnosť, ak štát vlastní podiel v nejakých firmách, tak by verejnosť mala mať právo vedieť, ako tieto firmy s našimi peniazmi hospodária. A to isté sa týka SEPS-u, Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy alebo mnohých iných štátnych akcioviek, ktoré sa tvária, ako keby sa ich zákon o slobodnom prístupe k informáciám vôbec netýkal.

    Čo ďalej navrhujeme? Navrhujeme ďalej rozšírenie povinnosti zverejňovať informácie podľa infozákona aj na občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie, ak hospodária s verejnými prostriedkami povinných osôb v objeme viac ako 100-tisíc eur. S verejnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z daní všetkých daňových poplatníkov, nakladajú nielen orgány štátnej správy, orgány samosprávy, ale aj množstvo subjektov vrátane mimovládnych organizácií, takzvaný tretí sektor. A verejnosti sú známe prípady, keď niektoré mimovládne organizácie, napríklad občianske združenia riadne nevyúčtovali dotácie vo výške niekoľko 100- tisíc eur, štátom poskytnutú podporu odmietli vyúčtovať. Máme tu prípady občianskych združení s početnou členskou základňou a problematickými vnútornými vzťahmi, ku ktorým sa verejnosť, ale často ani samotní členovia nevedia domôcť, ani základných informácií o činnosti takéhoto združenia a najmä, ako tieto združenia nakladajú s finančnými prostriedkami získanými z verejných zdrojov. Toto sa nám stalo napríklad aj v Starom meste, keď sme riešili problematický, problematickú neziskovú organizáciu Maják nádeje.

    Osobitnú kategóriu v tomto bode predstavujú neziskové organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby. A tieto neziskové organizácie môžu byť aj poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, napríklad nemocnice. V správe Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy z roku 2012 o uplatňovaní zákona o slobode informácií sa uvádza, že jedným z problémov aplikačnej praxe z pohľadu uvedeného zákona je práve poskytovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré majú formu takýchto neziskových organizácií. Čiže zase, hospodária s verejnými zdrojmi, ale k informáciám sa nedopátrate, pretože ich odmietnu poskytnúť.

    Tým, že vyššie uvedené subjekty, to znamená nadácie, občianske združenia, neziskové organizácie a tak ďalej zaradíme do okruhu povinných osôb, a to za podmienky, že nakladajú s verejnými zdrojmi, odstránime nielen niektoré problémy vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona, ale podriadime väčšej verejnej kontrole osobitne tie subjekty, ktoré riadne nevyučtuvávajú poskytnutú finančnú podporu.

    Tretím bodom, ktorý riešime v našom návrhu, je povinné zverejňovanie zmlúv uzatváraných v bežnom obchodnom styku, ak ide o povinnú osobu a povinné zverejňovanie všetkých príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám a zároveň v tomto bode žiadame vypustenie výnimky zo zverejňovania takýchto zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou. Otázka je, prečo sa vôbec táto výnimka Národnej diaľničnej spoločnosti do infozákona dostala? Tak z jedným z dôvodov bolo aj, aby sa zabránilo kšeftovaniu s pozemkami, pretože ak by si to niekto vyžiadal podľa infozákona, tak by mohlo dôjsť k nejakým kšeftom s týmito pozemkami. Na druhej strane vidíme, že takto k tým kšeftom dochádza tak či tak, v oveľa väčšej miere a navyše verejnosť ani nemá šancu skontrolovať, kto a za akých podmienok sa k týmto lukratívnym pozemkom dostal. A to je príklad R7, to je príklad ďal..., obchvatov, ciest. Takže je to aktuálny problém, ktorý chceme riešiť a reagovať na to, že tá výnimka, ktorú NDS dostala, nie je dobrá.

    Čo sa týka uverejňovanie príloh, problémom je, s ktorým sme sa veľmi často stretávali, že síce v Centrálnom registri zmlúv je zmluva zverejnená, ale všetky podstatné informácie, to znamená štruktúrovanie ceny, rozpočet a tak ďalej sú zverejnené v prílohe. Je tam odkaz na prílohu, avšak príloha už v Centrálnom registri zmlúv nie je zverejnená. Tu by mohla byť námietka, že to podlieha obchodnému tajomstvu, lebo súčasťou príloh môžu byť aj rôzne výkresy. Obchodné tajomstvo je ošetrené v inom ustanovení, čiže tie veci, ktoré podliehajú obchodnému tajomstvu, na to sa tento prípad nebude vzťahovať. Na prílohy zmlúv ako rozpočet, štruktúra rozpočtu, jednotkové ceny, tie prílohy by však podľa nášho návrhu mali byť povinne zverejňované.

    Ďalším bodom, ktorý chceme ošetriť, je povinné zverejňovanie informácií o poskytnutom sponzorstve, dotácii, grante, finančnom príspevku alebo inej obdobnej finančnej alebo nefinančnej podpory zo strany povinných osôb. Niekedy sa štátne firmy tvária ako štát v štáte. Tvária sa, ako keby oni žiadne povinnosti voči občanom nemali a napriek tomu, že tieto štátne firmy ako štátny majetok patria nám všetkým, štátne firmy by nemali byť Mikuláš, ktorý teraz rozdáva dary, ako sa to vláde práve hodí a nie je o tom povinný informovať. Štátne firmy by mali podliehať takej istej kontrole, ako podliehajú, ako napríklad podlieha aj štátna správa. A ako som už povedala, pri kontrole používania verejných peňazí sme sa stretli s mnohými prípadmi, kedy štátne firmy rozdávali dotácie, dary bez toho, aby zverejňovali akékoľvek kritériá, alebo aby zverejňovali podmienky. Je problém, ak štátne firmy z našich spoločných peňazí rozdávajú dary rôznym súkromným firmám, prípadne dávajú dotácie obciam, kde vládnu politicky spriaznení starostovia SMER-u. Čiže problém nie sú samotné dotácie, ale problém je v tom, akým spôsobom sa rozdávajú a kto ich dostane alebo nedostane. Firmy by nemali tieto dotácie, dary, sponzorstvá rozdávať bez jasných pravidiel a bez toho, aby o tom informovali.

    Ja len poviem príklad. Štátna akciovka ministerstva financií Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) darovala v júli minulého roku finančný dar obci Stará Bystrica na organizáciu kultúrnych podujatí. Tu sa môžme pýtať, prečo SEPS daroval práve Starej Bystrici a nedaroval Čadci alebo nedaroval Breznu alebo nedaroval Čiernemu Balogu napríklad? Prečo práve Starej Bystrici? Ja teraz nechcem na nikoho ukazovať, ale mali by tu byť jasné pravidlá a jasné kritériá. Alebo TIPOS. V júni daroval štátny TIPOS 100-tisíc eur nadácii TA3. Za nadáciou TA3 je spoločnosť C.E.N. vlastnená spoločnosťou GRAFOBAL z portfólia Ivana Kmotríka. Čiže prečo štátny TIPOS sponzoruje nadáciu TA3? Určite nadácia TA3 robí chvályhodné činy, pomáha, robí charitu, ale takýchto nadácií na Slovensku máme veľmi veľa. Prečo práve táto nadácia? Aké sú kritériá? Prečo to dostali práve oni?

    Alebo TIPOS, ďalej, sponzoruje rôzne koncerty populárnej hudby, naposledy uzatvorila zmluvu o partnerstve za 60-tisíc eur so spoločnosťou zabezpečujúcou vystúpenie skupiny Roxette. Prečo práve skupina Roxette? Prečo nesponzorujú filharmóniu? Klasickú hudbu? Alebo nejakú inú skupinu? Prečo sponzorujú túto, práve tieto podujatia?

    Osobitným príkladom je reklama. Štátna tepláreň v Trnave v roku 2015 sa rozhodla investovať desiatky tisíc eur do reklamných plôch. Spolu tak Štátna tepláreň podpísala s FC Spartak zmluvy na prenájom reklamných panelov za viac ako 57-tisíc eur, podľa správy TA SR majoritným vlastníkom futbalového klubu FC Spartak Trnava je Vladimír Pór. To isté meno sa uvádza v zozname Gorila ako jeden z piatich akcionárov strany SMER. Inak samozrejme, je chvályhodné, keď sa sponzorujú športové kluby, ale panel v tréningových centrách mládeže ju vyšiel skoro na 40-tisíc. Na porovnanie, reklamná plocha pri hlavnej ceste v centre mesta by na rok stála okolo 2-tisíc eur. Keď si Štátna tepláreň v Žiline objednávala v roku 2015 reklamu na futbalovom štadióne v Žiline, tak zaplatila za to 960 eur. Čiže na jednej strane Štátna tepláreň v Trnave štyristo, pardon, 40-tisíc, takú podobnú reklamu Štátna tepláreň v Žiline za 960 eur. Mimochodom FC Spartak mal zisk po zdanení 400-tisíc eur, pritom Štátna tepláreň, ktorá si od nej vo veľkom objednávala reklamu, v roku 2014 mala zisk po zdanení 9 700 eur. Čiže prečo teraz by mal štátny TIPOS sponzorovať klub, ktorý je vysoko ziskový? A navyše reklama a sponzorstvo nemajú žiadny zmysel hlavne pri takých štátnych podnikoch, ktoré sú v podstate monopolné a je málo pravdepodobné, že teraz Štátna tepláreň v Trnave získa nejakých nových zákazníkov tým, že si zadá reklamu FC Spartaku.

    Ešte raz. Peniaze štátnej firmy sú peniaze štátu, sú to naše peniaze a štátne firmy by nemali uzatvárať všelijaké podivné zmluvy. Raz si objednajú reklamu u Póra, inokedy sponzorujú klub Širokého, inokedy dajú peniaze nadácii spriaznenej s televíziou pána Kmotríka. Štát si musí vytvoriť presný systém a jasné pravidlá podpory a rozdávania dotácií. To nemôže byť ako peňaženka, potrebujem si zasponzorovať tohto, tak dám tu, keď potrebujem niečo iné, tak zaplatím sem.

    Čiže tu žiadame, aby sa zverejňovali podmienky, ktoré bude musieť záujemca o podporu splniť, na základe akých kritérií sa budú žiadosti posudzovať, označenie každej poskytnutej podpory spolu s dátumom jej schválenia a označením prijímateľa podpory. Mala by sa tam zverejňovať žiadaná suma, aj darovaná suma. Neschválené podpory s dôvodom a dátumom neschválenia, vrátane uvedenia požadovanej výšky podpory a osobitne pri dotáciách by sa mal poskytovateľ vyhnúť odôvodneniam typu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Keďže takéto odôvodnenie nestačí na rozlíšenie toho, či bol daný projekt kvalitný alebo nebol kvalitný. A takisto vyhodnotenie výsledkov poskytnutej podpory, aby poskytnutá podpora skutočne nevyšla nazmar a nebola zneužitá, je nevyhnuté, aby sa okrem prvotného posúdenia vykonala aj následná podpora, ako boli tieto peniaze, pardon, následná kontrola, ako boli tieto peniaze využité. Takisto nezverejňuje do tejto kategórie tých, čo nezverejňujú, spadá aj národný, napríklad Národný jadrový fond. Pardon, JAVYS, hej? Národný jadrový fond im dáva každoročnú dotáciu, JAVYS sa tvári z hľadiska infozákona, akoby sa ho to netýkalo. Čiže myslíme si, že je veľmi dôležité ošetriť aj dary a sponzorstvá v infozákone.

    Ďalším bodom, ktorý riešime, je povinné zverejňovanie osobných údajov, najmä životopisných údajov a ďalších informácii o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, kandidátov na verejnú funkciu, ako aj úspešných kandidátov na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie. Všetci sa pamätáte na škandál a na chaos s energiami a tam sme upozorňovali na to, že do dozorných rád a do predstavenstiev sa dostali ľudia, ktorí nemali kompetencie na to, aby tieto dôležité funkcie vykonávali. A nikde neboli zverejnené ich životopisy. Myslím tým napríklad na stránkach, kde vykonávali túto funkciu v energetických podnikoch. Pritom vieme, že podľa uznesenia vlády Radičovej vlády sa na tieto funkcie mal vykonávať konkurz. To znamená, že všetky životopisy mali byť zverejnené a mali sme si vedieť skontrolovať, či naozaj majú požadovanú prax, či naozaj pôsobili v energetike a či majú dostatočné skúsenosti a kvalifikáciu na to, aby robili v takých dôležitých orgánoch, ako sú dozorné rady a predstavenstvá, a to pri energetike sa bavíme o najväčších podnikoch, ktoré na Slovensku máme. A my sa nevieme dopátrať, či ľudia, ktorých tam štát nominoval, či sú vôbec na to kvalifikovaní.

    Ďalší bod, ktorý riešime, je povinné zverejňovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o svojich zriaďovateľoch a zakladateľoch, ako aj povinné zverejňovanie takzvaných čakacích listín a čakacích lehôt na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, vrátane zrušenia možnosti, aby mohol byť pacient uprednostnený mimo poradia na týchto čakacích listinách. Na zistenie skutočne precízneho dodržiavania poradia poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné uplatniť akékoľvek výnimky, ktoré sa týkajú uprednostňovania alebo poradia zo zoznamu. O tom, že vypustenie uvedenej výnimky neohrozí život ani zdravie poistencov, svedčí aj skutočnosť, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú tak či tak povinní poskytnúť zdravotnej poisťovni všetky údaje na vedenie zoznamu. Čiže zdravotná poisťovňa tento zoznam má, nie je to žiadna dodatočná administratíva. A to znamená, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zvýrazní urýchlenú potrebu plánovanej zdravotnej starostlivosti, poisťovňa to s pridelením poistenca do zoznamu zohľadní. Navyše poistenci uvedení v zoznamoch nie sú pacienti, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, táto sa poskytuje neodkladne, keď je ohrozený život alebo zdravie pacienta. Čiastočne takéto zverejňovanie robí poisťovňa Dôvera, tá je, tá je v tejto dobrej praxi asi najďalej.

    Ďalším bodom, ktorý riešime v tejto veľkej novele info zákona, je zavedenie vyhotovovania ročných výkazov práce prokurátorov a ich povinné zverejňovanie podobne ako u sudcov. Zase, pamätáte si na nedávny príklad špeciálneho prokurátora pána Kováčika, kedy sa média ani verejnosť nevedeli dopátrať k tomu, čo vlastne pán Kováčik robí, aké sú výsledky jeho práce a až po opakovaných žiadostiach, kde doťahovanie sa s pánom Kováčikom a s generálnou prokuratúrou trvalo niekoľko mesiacov, sme sa dozvedeli vlastne, že výsledok u pána Kováčika je nula.

    No a my navrhujeme, aby, čo sa týka prokuratúry, aby sa precizovala povinnosť vedúceho prokurátora, ktorý bude povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov, vyvodenie dôsledkov z porušovania služobných povinností voči podriadenému prokurátorovi. Takisto upravujeme aj spôsob, akým sa uskutočňuje hodnotenie prokurátora, a to prostredníctvom porovnania údajov o počte a zložení nevybavených vecí pridelených podriadenému prokurátorovi k prvému a k poslednému dňu kalendárneho roka. Zavádzame nový právny inštitút - ročný štatistický výkaz prokurátora - a účelom novej právnej úpravy je vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa bude, ktorého sa bude, bude možné vyhodnotiť prácu prokurátora, štatistické zisťovanie stupňa výkonnosti prokurátora. Vzor výkazu by mal byť zverejnený na najvyššom služobnom úrade, podobne ako iné zákonné úpravy, ktoré predpokladajú zverejnenie tlačí, formulárov či dokonca zmlúv na webovom sídle príslušného štátneho orgánu a na účely správy registratúry prokuratúry bude výkaz súčasťou osobného spisu prokurátora.

    Predposledný bod, ktorý chceme riešiť, je povinné zverejňovanie právoplatných uznesení spolu s odôvodnením o odmietnutí trestného oznámenia v prípade trestných činov korupcie orgánmi činnými v trestnom konaní, samozrejme pri rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov. Viete všetci veľmi dobre, že so zverejnením odmietnutí je veľmi veľký problém. Často nevieme dopátrať, prečo nejaké podanie bolo odmietnuté a preto navrhujeme doplniť nový spôsob poskytovania informácií o trestnom konaní, a to zverejnením špecifického druhu uznesenia a na zverejnenie uznesenia sa rovnako uplatnia zásady ochrany utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, osobitných údajov, tak ako je uvedené v Trestnom zákone.

    Posledným bodom je povinné zverejňovanie viacerých informácií samosprávou, obcami, mestami, samosprávnymi krajmi, napríklad schválených rozpočtov za predchádzajúce roky, záverečných účtov, informácií zo systému RISSAM, ktoré samospráva zasiela štátnej správe, prehľadu o stave a vývoji dlhu zoznamu dlžníkov, zoznamu obecných bytov, plánov nakladania s majetkom na najbližší kalendárny rok, správ hlavného kontrolóra alebo výsledkov výberových konaní na vedúcich zamestnancov. Tak ako sú problémy v štátnej správe, tak sú aj problémy v samospráve, kde samospráva zverejňuje často len veľmi malé množstvo informácií. Mám aj príklady dobrej praxe, napríklad výberové konania zverejňuje Prievidza, správy hlavného kontrolóra zas zverejňuje Lučenec, zoznam obecných bytov zverejňuje Svidník. Dlžníci sú napríklad v Prešove. Čiže niektoré čiastkové veci obce iniciatívne robia, ale chceli by sme, aby tá miera zverejňovania informácií pre samosprávu bola podstatne vyššia, podstatne vyššia, ako je doteraz.

    A na záver už len to, že ak sa chceme, ak chceme, aby sme sa zbavili korupcie, tak takým kľúčovým predpokladom je, aby informácie o tom, ako štát hospodári, o tom, ako nakladá s našimi spoločnými peniazmi, boli voľne prístupné. Aby sa ich štát nesnažil skrývať, ako to teraz robí, aby nehľadal cestičky, ako sa vyhnúť tomu, aby sa verejnosť dostala k nejakým zmluvám, ale aby skutočne štát bol čo najtransparentnejší a čo najotvorenejší smerom k občanovi. Samozrejme, tá korupcia tu možno vždy bude, pretože vždy sme len ľudia a tie zlyhania v tej štátnej správe, samospráve sú mnohé, ale toto je jeden krok k tomu, ako jednak tieto zlyhania odhaľovať a ako sa im snažiť aj predchádzať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Dávam slovo v zastúpení pani Kataríny Macháčkovej, ktorú určil spravodajský, gestorský výbor, spravodajcovi pánu Ondrejovi Dostálovi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku a teda vyzývam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa pán poslanec Ondrej Dostál a pán poslanec Gábor Grendel.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som v prvom rade... Poprosil by som, že ak sa chcete baviť, tak niekde inde, lebo ma to ruší.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť tento návrh zákona. Jeho obsah smeruje k väčšej transparentnosti a tým aj k väčšej možnosti kontroly fungovania verejného sektora. Tie navrhované opatrenia nepochybne idú správnym smerom, lebo rozširujú množstvo informácií, ktoré budú k dispozícii občanom, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o fungovaní štátu a pre verejný sektor je to užitočná kontrola, ktorá pomôže verejnému sektoru fungovať užitočnejšie, teda efektívnejšie, transparentnejšie a korektnejšie. Som presvedčený, že viaceré z bodov, ktoré sú navrhnuté v návrhu novely aj v prípade, že ako to už s opozičnými návrhmi býva, tento návrh nebude schválený, sa do zákona o slobodnom prístupe k informáciám skôr či neskôr dostanú. To "skôr" by mohlo nastať v prípade návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý pripravuje ministerstvo spravodlivosti a viem o tom, že sa tam majú riešiť aj niektoré z vecí, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona, napríklad tá otázka, že síce máme ošetrené dcéry, keď založia, ale už nemáme dcéry dcér a vnučiek. Čiže aj na toto sa tam, na toto sa tam bude pamätať a verím, že aj na viaceré z ďalších vecí sa dostanú do tej podoby, ktorá by už tento rok mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania.

    Bližšie by som sa chcel pristaviť pri jednej veci, na ktorú mám iný názor, ako predkladatelia a ide tam o ten bod 2, ktorý do § 2 vkladá nový odsek 4, ktorý by mal znieť, že povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené podľa osobitného zákona, ak hospodária s verejnými prostriedkami získanými od povinných osôb podľa odsekov 1 až 3 v celkovom objeme viac ako 100-tisíc eur ročne a je tam potom odvolávka na zákon o združovaní občanov, zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, zákon o nadáciách ako príklady.

    Otázka teda je, že či by sa mimovládne organizácie mali stať povinnými osobami v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A samozrejme, že tá podmienka, že 100-tisíc eur v priebehu bežného kalendárneho roka ročne, to nie je bežné občianske združenie, to s takýmito, s takýmito prostriedkami drvivá väčšina mimovládnych organizácií neprichádza do styku a teda už vôbec nie z verejných zdrojov a samozrejme, že povinnosť vykazovať, ako boli použité akékoľvek verejné prostriedky, by mala byť samozrejmosťou a tie informácie by mali byť dostupné nielen tomu orgánu, ktorý poskytol tie prostriedky, ale aj verejnosti. A teda súhlasím s tým, že by to, že by to malo byť zverejňované.

    Ale nemyslím si, že by to malo byť v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, respektíve v takom režime, aby sa povinnou osobou stala príslušná mimovládna organizácia, a to z dvoch základných dôvodov. Jeden dôvod je principiálny, že prečo zrovna mimovládne organizácie, prečo nie aj iné subjekty, ktoré sú financované z verejných zdrojov, prečo nie politické strany, ktoré - teda tie parlamentné - dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu a myslím, že vo väčšej výške ako 100-tisíc eur ročne? Prečo nie cirkvi, ktoré sú financované z verejných prostriedkov? Ak žiadame, aby sa povinnou osobou stali mimovládne organizácie, prečo nie aj cirkvi a politické strany?

    Druhá námietka je skôr praktická, že si neviem veľmi predstaviť, ako by to fungovalo v realite. Pretože byť povinnou osobou neznamená iba sprístupniť informáciu, keď ma o to niekto požiada, ale sprístupniť ju v nejakých zákonných lehotách a nejakým zákonným spôsobom a zároveň sprístupnenie informácií obsahuje možnosť odmietnuť sprístupnenie informácií, keď existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie tej informácie, aj keď niektoré povinné osoby odmietajú sprístupňovať informácie, kde neexistujú zákonné dôvody, ale tvária sa, že existujú, ale to je druhý problém. Ale to odmietnutie, a najmä to odmietnutie musí byť urobené formou rozhodnutia a proti rozhodnutiu je možnosť, je možnosť sa odvolať.

    V prípade tých povinných osôb, ktoré sú dnes v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, je to jasné, pretože obvykle majú nejaké, nejakú, nejaký nadriadený orgán. Tam, kde to neexistuje, ako pri obci, tak tam rozhoduje primátor alebo starosta. O odvolaní, keď je to na ministerstvo, tak formou rozkladu to rieši minister alebo vedúci, vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Dokonca je ošetrené aj, aj forma rozhodnutia a odvolanie pri tých organizáciách, ktoré sú založené alebo zriadené pod inými osobami, čiže napríklad nejaké obchodné spoločnosti alebo štátne podniky, ktoré nevydávajú sami rozhodnutie. Ale ak odmietajú sprístupniť tú informáciu, tak posunú informáciu o tom, že nechcú poskytnúť informáciu, o ktorú boli požiadané, svojmu zakladateľovi alebo zriaďovateľovi a ten rozhodne. Ibaže zakladateľ, a voči nemu sa potom možno štandardne odvolať.

    Ibaže zakladateľ alebo zriaďovateľ je nejaký štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorý vie, ako sa vydávajú rozhodnutia a vydáva ich, rozhodnutia, aj v množstve iných vecí obvykle, nielen rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu. V prípade, ja neviem, občianskeho združenia alebo aj nadácie takýto postup nie je možný, možno s výnimkou nadácií, ktoré, ak si založí obec nadáciu, tak tam by to bolo riešiteľné. Ale ak to má platiť pre všetky nadácie, pre všetky občianske združenia, pre všetky neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, tak tam sú často zriaďovateľmi alebo zakladateľmi súkromné osoby a nemal by, nemá na koho takáto mimovládna organizácia obvykle presunúť to rozhodnutie, lebo taká osoba ako zakladateľ alebo zriaďovateľ pri právnických osobách založených alebo zriadených tými štandardnými povinnými osobami v prípade mimovládnych organizácií neexistuje a už potom vôbec nemal by kto rozhodovať o odvolaní voči takýmto rozhodnutiam.

    Čiže súhlasím s tým zámerom. Áno, ak nejaká organizácia poberá viac ako 100-tisíc ročne, má to byť všetko zverejnené. Ja som za to, aby bolo všetko zverejnené a transparentne vykazované nielen poskytovateľovi tých prostriedkov, ale aj verejnosti aj pri nižších čiastkach. Však musí ma zaujímať aj, ako sa použije 5-tisíc eur alebo 50-tisíc, nielen 100-tisíc eur. Ale nerobil by som povinné osoby z mimovládnych organizácií. A ešte je tam potom, potom, samozrejme, aj problém, že ako by sa tých 100-tisíc ročne, ročne meralo, lebo samozrejme, sú organizácie, ktoré majú nejaké dlhodobejšie príjmy, ale môže byť organizácia, u ktorej sa to, že bude mať viac ako 100-tisíc ročne, môže zistiť niekedy, niekedy v polovici roka. A teda polroka nebude povinná osoba a potom polroka bude. Potom zasa, zasa polroka ešte bude a potom, potom už nebude. Čiže zdá sa mi to komplikované riešenie a jednoduchšie riešenie by bolo, dajme, nech sa tieto informácie zverejňujú, ale nech povedzme ich zverejňujú tie subjekty, ktoré ich poskytli, ako si to podobne má upraviť aj vo vykazovaní sponzoringu a podobne.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Veronika Remišová, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale bolo tam meno pani poslankyne, Veronika Remišová. Ako ste to zatlačili? Asi omylom.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Aha, dobre, môžte ešte raz, omyl. Takže poprosím, prihláste sa, pán poslanec Budaj.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • No vy ste bola reakcia na pána poslanca s faktickou poznámkou, nie?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Pán Budaj, vy ste nebol prihlásený? Nebol...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, takže ešte raz. Poprosím vás, faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Prvý je prihlásený pán poslanec Budaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Toto si naozaj zaslúži vyzdvihnúť. Chcem oceniť na rozdiel od rečníka práve tú okolnosť, že navrhovateľ - navrhovateľka predkladá, aby sa väčšej otvorenosti, aby sa tá väčšia otvorenosť, ktorú prináša informačný zákon, týkala aj mimovládneho sektoru. Prečo to chcem tak oceniť? Až doposiaľ vznikal taký čiernobiely pohľad na tú problematiku, akoby tretí sektor naháňal verejný sektor, informačný zákon akoby bol iba palicou proti úradníkom. V skutočnosti ale verejnosť niekedy chce vedieť informácie ako také. A to si veľmi cením, že predkladateľka pani Remišová ruší túto čiernobielu ilúziu. V skutočnosti informačnému zákonu musí ísť o zvýšenie informovanosti verejnosti. O tú polemiku, že ako sa to má udiať a ako zaistiť tento pomerne vážny krok smerom, smerom k informáciám o mimovládnom sektore, to iste treba premyslieť a verím, že v druhom čítaní, ktoré je pred nami, sa s pozmeňujúcimi návrhmi, aj pán Dostál aj ostatní, zapojíme do prípadných zlepšení. Ale to kľúčové politické rozhodnutie je priznať informačnému zákonu silu aj nad mimovládnym sektorom, a to veľmi oceňujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, tiež beriem, že keď sú to verejné financie a štátne podniky a organizácie, tak samozrejme, že občania by mali vedieť, kam to ide. Nehovorím o mimovládkach, lebo ako povedal kolega Budaj, tam je tiež taký menší chaos. Ale mňa ešte jedna vec, by som povedal, trápi. Nie som odborník na verejné obstarávanie, takže ber to ako podnet, lebo niektorí si povedia z vlastnej iniciatívy, že to je obchodné tajomstvo. To je naše know-how, ktoré my nemôžeme ponúknuť. To je naše, neviem čo skryté. A nakoniec zistíme, že keď o niečo požiadaš daný inštitút alebo nejakú danú organizáciu, nedostaneš nič, lebo oni si povedali, že je to tak, v takomto režime. Takže ja by som bol rád, keby sme sa na to pozreli, že čo vlastne vyšpecifikovať presne, do akej hĺbky môže tá informácia byť utajená, skrytá neviem ako, že by sme nešli do ich nejakých, by som povedal, know-how, ktoré iba oni majú nejakú licenciu. Takže ešte možnože aj na to sa pozrieť v budúcnosti, možno aj v druhom čítaní, aby sme aj túto anomáliu trošku z toho nášho sveta informačného pre našich obyvateľov odstránili. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som len pánovi Dostálovi možno na dovysvetlenie, že áno, mohli by sme tam dať aj neziskové organizácie, ktoré poberajú malé podpory. No z tej praxe na komunálnej úrovni - vlastne však v miestnom zastupiteľstve sme obaja - vieme, že často rozdávame dotácie neziskovým organizáciám 800 eur, 500 eur a myslím si, že je legitímne s veľkým objemom, že ak je riziko, poviem, že sprenevery finančných prostriedkov veľké, sú legitímne stanovovať pre tieto subjekty aj vyššie nároky. Preto tam bola stanovená tá hranica 100-tisíc eur. A čo sa týka tých, a naozaj tých organizácií nad 100-tisíc eur zas až tak veľa neni a tým malým to neublíži, kde by to na nich veľké administratívne nároky dávalo. Napríklad Čistý deň je nezisková organizácia. A tam vieme, že - aj naše kolegyne - tam sa nedalo dopátrať informácií. A oni by mali byť, pretože štát im dáva dotáciu na to, aby sa dobre starali o zraniteľné deti. Maják nádeje, s ktorým sa zaoberáme už druhý rok v miestnom zastupiteľstve, kde sa nemôžeme dopátrať informácií a odkiaľ vieme, že pán Rusko si z účtu posielal a financoval napríklad muzikály v Prahe. Ale nebránim sa ani rozšíreniu na ďalšie. To, čo ste spomínali, že keď neziskovky, prečo nie ďalšie a ďalšie? Určite áno. A si myslím, že je to debata správnym smerom, v ktorej by sme mali pokračovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Fecko, áno, je to tak, že pod zámienkou obchodného tajomstva sa častokrát odmietajú sprístupňovať informácie, ktoré nemajú nič s obchodným tajomstvom, iba niekto povie, že je to obchodné tajomstvo. A teda toto je tiež jedna z vecí, ktorá má byť riešená aj v rámci toho návrhu zákona, ktorý pripravuje ministerstvo, aby sa také veci diať nemohli.

    Pani poslankyňa Remišová, ja som nehovoril, že chcem, aby povinnými osobami sa stali aj neziskovky, ktoré poberajú 5-tisíc eur, ale že informácie o tom, ako boli použité tieto verejné prostriedky a ak boli poskytnuté, ja neviem, formou dotácie, tak majú byť nielen vykazované zo strany príjemcu tej dotácie k tomu, kto im dotáciu poskytol, ale má byť o nich zverejnená aj nejaká informácia, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s tým, že ako boli tie prostriedky použité. Ja som len namietal, že sa mi nezdá, že by mimovládne organizácie boli vhodný typ povinnej osoby a teda uviedol som praktické, praktické dôvody. Tak možno bude niekedy príležitosť ich prebrať podrobnejšie.

    Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Budaj, no ono to je tak, že infozákon má byť palicou nie na úradníkov, ale na verejnú správu. Má byť formou, akou verejnosť môže kontrolovať verejnú správu. Mimovládne organizácie sú súkromné subjekty, pohybujú sa v súkromnej sfére. Áno, ak hospodária s verejnými prostriedkami, tak je dôvod sa spýtať aj ako. Ale nemyslím si, že by, a ani to nie je v tom návrhu, že by sa mali stať povinnými osobami v úplnom rozsahu, ktorí poskytujú všetky informácie. Tie informácie, ktoré majú poskytovať, sa týkajú iba použitia verejných zdrojov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel, do rozpravy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď začiatkom roka 2015 začala organizácia Transparency International Slovensko skúmať financovanie hokejového Slovana, narazila na problém. Nedokázala sa dopracovať k presnej výške sumy, ktorú Tipos, Transpetrol či Slovenská pošta zaplatili klubu za reklamné služby či sky boxy, pretože štátne akciové spoločnosti jednoducho niektoré zmluvy odmietajú zverejniť. Ide pritom o firmy, ktoré hospodária s miliónovými rozpočtami na trhu, na ktorom podnikajú. Majú monopol, sú zriaďované štátom a v ich orgánoch sú nominanti štátu. A je preto otázne, či vôbec nejakú reklamu a sky boxy potrebujú. Ale keď už aj pripustíme, že áno, lebo inak by niektoré športové kluby zanikli, aký je dôvod zatajovať, komu koľko zaplatili? Je za tým strach z hnevu iných klubov, ktoré ledva vyžijú s menšími rozpočtami?

    Tieto štátne akciovky sa zvyknú odvolávať na obchodné tajomstvo alebo na fakt, že druhá strana, v tomto prípade hokejový klub, si zverejnenie informácií jednoducho neželá. Dojemné. No ja si myslím, že keď si nejaká strana zverejnenie neželá, tak nech si zháňa peniaze niekde inde, ako zo štátnych zdrojov.

    Podobnú situáciu dnes riešim v hlavnom meste. Bratislavský magistrát odmieta zverejniť analýzu stavu verejného osvetlenia, za ktorú audítorskej spoločnosti Deloitte zaplatil vyše 100-tisíc eur. Aj magistrát sa odvoláva na nesúhlas z druhej strany, a to na spoločnosť Deloitte, ktorá audit robila a na spoločnosti Siemens, ktorá zabezpečuje verejné osvetlenie Bratislavy. Ani jedna z uvedených firiem pritom nikde nijako nešpecifikovala, čím konkrétnym majú byť porušené ich práva a Bratislavský magistrát si nedal ani tú námahu, aby to od nich zistil. Moju infožiadosť jednoducho hodili do koša a celý audit verejného osvetlenia od prvého písmena až po poslednú bodku odmietli vydať. Momentálne sa doťahujeme v odvolacom konaní. Uvidíme, ako sa zachová pán primátor, ktorý je odvolacím orgánom. Ale v prípade, že aj on, rovnako ako riaditeľ magistrátu, odmietne sprístupniť tento audit, tak som rozhodnutý ísť pred súd, pretože chcem v tejto veci zabojovať za právo verejnosti na informácie o jednej z najväčších zákaziek hlavného mesta v tomto volebnom období. Nie je predsa možné, aby materiál, za ktorý mesto zaplatilo vyše 100-tisíc eur z peňazí svojich vlastných obyvateľov, bol utajovaný. Nie je predsa možné, aby podklady k najlukratívnejšej zákazke hlavného mesta v tomto volebnom období sa pripravovali v utajovanom režime a nie je možné, aby okrem súčasného dodávateľa spoločnosti Siemens boli ostatní potenciálni záujemcovia diskriminovaní tým, že sa nedostanú k rovnakým informáciám, aké má k dispozícii súčasný dodávateľ.

    Na týchto dvoch príkladoch hokejového Slovana a hlavného mesta som chcel ilustrovať, že to, čo by malo byť samozrejme verejné, dnes verejné nie je len preto, lebo sa tzv. povinné osoby, niekedy štátne akciovky, niekedy samospráva spoliehajú na to, že sa niekomu nebude chcieť písať odvolanie, alebo, nedajbože, sa ešte doťahovať cez súdy. Keď to teda po dobrom nejde, skúsime to s kolegami z poslaneckého klubu rozšírením okruhu povinných osôb, aby už nebola žiadna pochybnosť, či nejaká štátna akciovka musí alebo nemusí zverejňovať požadované informácie.

    Náš návrh bude mať tým pádom pozitívny vplyv nielen na všeobecnú transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi, ale napríklad bude mať pozitívny vplyv aj na justíciu, keďže odbremeníme súdy od zbytočných žalôb voči neochotným povinným osobám. Tento návrh má pozitívny vplyv aj v oblasti byrokratickej záťaže, lebo čím viac informácií bude na webe, tým menej bude infožiadostí a čím bude menej infožiadostí, tým bude menej papierovačiek. Čím väčší okruh povinných osôb, teda organizácií, ktoré musia vyhovieť infožiadostiam, tým menšia šanca bude zmanipulovať nákupy a súťaže a teda niečo z verejných peňazí ukradnúť.

    Na konci dňa je to v záujme aj samotných štátnych akcioviek, pretože ich už nikto nebude môcť upodozrievať, že peniaze rozdeľujú netransparentne po politickej alebo kamarátskej linke. Len a len takto dosiahneme cieľ zákona, ktorý jeho pôvodní autori zhrnuli do vety: "Čo nie je tajné, je verejné."

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, (predsedajúca si odkašľala) pardon, pán poslanec Grendel. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať traja páni poslanci a pani poslankyňa s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Grendelovi, ktorý pripomenul aj jednu veľmi dôležitú oblasť, a to je zverejňovanie napríklad na poradenstvo a analýz, vykonaných. Určite si veľmi dobre pamätáte, keď boli diskusie k R7 napríklad a k D4, tak ministerstvo dlho odmietalo zverejniť obrovskú analýzu, na základe ktorej rozhodlo o obchvate. Nakoniec sa ukázalo, že celý tento projekt bol o miliardu predražený, ale dlho verejnosť a odborníci zápasili s tým, že nechceli zverejniť túto analýzu. A áno, často sa vyhovárajú pritom tieto firmy na obchodné tajomstvo. Ale ešte raz, tak ako kolega Grendel, aj ja hovorím, ak niekto chce obchodovať so štátom, ak niekto chce peniaze od štátu, to znamená naše spoločné peniaze, tak musí skrátka zniesť vyššiu mieru verejnej kontroly. Ak nechce takú mieru verejnej kontroly, nech sa páči, nech so štátom neobchoduje. Ale ak chce užívať verejné financie, musí zniesť väčšiu mieru kontroly. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Súhlasím s tým, čo povedal Gábor Grendel a tiež vnímam ako vážny problém, aj ako mestský poslanec, ak nie sú zverejňované analýzy a audity, ktoré boli vypracované za verejné prostriedky. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce hovorí o tom, že informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Táto formulácia tiež by mala byť zmenená, že nebude to iba informácia označená ako obchodné tajomstvo, ale naozaj to bude obchodné tajomstvo, lebo označiť ako obchodné tajomstvo možno, možno čokoľvek. Ale zákon v § 10 ods. 2 hovorí, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a v bode c) je: "ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom na základe zákona alebo na základe nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie". Čiže nič také, že keď niečo bolo, niečo bolo získané za verejné prostriedky, a to tie audity mestské rozhodne boli získané za verejné prostriedky, tak nemôže to byť považované za obchodné tajomstvo a samozrejme, že treba ošetriť, aby to nemohlo byť, tento typ informácií považovaný ani, ani za iné, iný dôvod nesprístupnenia, napríklad autorské právo, lebo to sa tiež často používa, keď nie obchodné tajomstvo, tak, tak je to autorské právo, hoci je to text, ktorý analyzuje nejaké právne normy a skúsenosti z nejakých iných krajín a žiadne, žiadne autorské právo by tam nemalo byť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, viackrát si spomenul, keď si citoval ten list od toho pána, že "nie je možné, že", "nie je možné, že", "nie je možné, že". Áno, to je tá statočná spravodlivosť našich občanov, ktorí si myslia, že u nás to neni možné, aby sa takto správal niekto, čo, žiaľ, realita je niekde celkom iná, inde.

    A žiaľ, nie iba v tomto zákone o prístupe k informáciám, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré tu máme, mnohokrát sa aj kalkuluje, že tí, ktorí sú povinní, si povedia, veď to už je stará osoba, nech nás dá na súd, súd sa bude ťahať nie mesiace, ale roky, niekedy aj desať rokov, on zomrie, dedičia nebudú vedieť, že sa, mal tu voči nám nejaké výhrady a skončíme. A toto je, ja hovorím, že to je hyenizmus, že prakticky ten človek, ktorý má to čisté presvedčenie, že to neni možné, sa nakoniec ničoho nedobije iba kvôli tomu, že niekto, ako mi častokrát hovoria, z vyššej moci nemôže zasiahnuť. Takže chcem veriť, že aj touto novelou zákona, ktorou sa teraz zaoberáme, sa tieto, by som povedal, nemožné veci odstránia a občan bude hovoriť, že áno, je to možné a môžeme sa na to pozrieť. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na Ondra Dostála. Mohli by sme túto novelu nazvať aj lopatovou novelou, pretože tam ideme proste po lopate vysvetliť tým štátnym akciovkám a iným organizáciám, že sú povinnými osobami a musia niektoré dokumenty zverejniť. Napríklad teda v prípade Bratislavy a toho auditu som presvedčený o tom, dal som vypracovať právnu analýzu, že magistrát zatajuje ten audit bezdôvodne. A keď mi zamietli moju infožiadosť, tak v tom rozhodnutí nebol uvedený žiaden konkrétny dôvod, relevantný. Iba to, že ďalší účastníci nesúhlasili so zverejnením, ale čo je ohrozené, proste aké, aké tajomstvo alebo aké ich práva by mali byť ohrozené, to tam uvedené nebolo a myslím si, že ani v tom odvolacom konaní, v rozhodnutí, či už bude kladné alebo záporné, sa relevantného dôvodu nedočkám.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím týmto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce v záverečnom slove zaujať stanovisko. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem vám všetkým veľmi pekne, ktorí ste vystúpili v rozprave, ktorí ste priniesli nové inšpirácie a nové podnetné návrhy. Ja by som vás chcela poprosiť o podporu, pretože myslím si, že je veľmi dôležité, aby štát, samospráva, štátny aparát bol otvorený a transparentný, aby občania mohli kontrolovať, ako sa narába s našimi spoločnými peniazmi, pretože toto je kľúčový prvok, bez ktorého korupciu neodstránime. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál ako spravodajca.

  • Aj ja ďakujem za rozpravu a tie, tie kritické slová, ktoré som mal na jeden bod z toho návrhu novely, neznamená, že beriem späť to, čo som povedal predtým, že ten zvyšok je podľa môjho názoru nielen dobrý, ale aj dobre napísaný. Čiže ja návrh ako celok podporím a odporúčam to aj všetkým, aby to podporili a v prípadnom druhom čítaní môžme dôkladnejšie rozdiskutovať otázku mimovládnych organizácií ako povinných osôb. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvádzať by ho mal pán poslanec Matovič, nevidím ho v rokovacej sále. Tento bod teda stráca poradie a presúvame ho na záver schôdze.

    Budeme sa venovať prvému čítaniu o návrhu poslancov Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona máte v tlači 422. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 434.

    Teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Galekovi, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 422.

  • Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pozdravujem vážené kolegyne, kolegov, ktorí tu ešte ostali. Ja mám takú nejakú smolu na tie piatky a záverečné hodiny, no ale nič sa s tým nedá robiť. Som presvedčený, že budete svojich kolegov dostatočne informovať o tom, o čom tento zákon je.

    Dovolím si teda v tej prvej časti zhrnúť, prečo tento zákon predkladáme a troška vás oboznámiť s informáciami, ktoré sú v dôvodovej správe.

    Takže hlavným cieľom návrhu tohto zákona je legislatívna úprava postavenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako celku, no a samozrejme väčšia transparentnosť procesu regulácie v sieťových odvetviach, oddelenie rady úradu od úradu samotného, od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zriadenie predstavenstva úradu ako kolektívneho orgánu na čele ÚRSO, podmienky členstva v predstavenstve úradu a rade, spôsob menovania členov predstavenstva úradu, ale aj rady, ktorý posilní ich nezávislosť, úprava funkčného obdobia členov predstavenstva úradu a rady. No a návrh taktiež predstavuje riešenie absencie nezávislého prieskumu prvostupňových rozhodnutí úradu, ktoré požaduje komunitárne právo.

    Tento, táto prvá časť je veľmi zjednodušene povedaná. Potrebujeme my dneska oddeliť regulačný úrad od regulačnej rady, pretože práve tá regulačná rada je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam regulačného úradu. Vieme veľmi dobre, ako to fungovalo doteraz, kedy predseda regulačného úradu bol súčasne aj predsedom regulačnej rady. To znamená, ak ste sa odvolali voči nejakému takému rozhodnutiu toho predsedu, tak to pochopiteľne končilo na stole toho istého človeka. A nefungovalo to. Že to nefungovalo, to sme videli aj v kauze vysokých cien energií, ktorá prepukla v januári tohto roku.

    Návrh zákona reaguje aj na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala upresnenie niektorých aktuálnych otázok platného legislatívneho rámca, najmä čo sa týka odvolacieho konania, pri ktorom došlo k nesprávnej transpozícii požiadaviek sekundárneho práva Európskej únie na kvalitu orgánu rozhodujúceho o odvolaniach voči rozhodnutiam národného regulačného úradu. To znamená, táto požiadavka oddelenia rady a úradu nie je nová, táto bola už v treťom energetickom balíčku, bohužiaľ, vtedy bola nesprávne implementovaná. My sme tu mali kvôli tomu aj EÚ pilot. Otázkou vhodnosti mechanizmu odvolania v súčasnosti sa už zaoberá aj Európska komisia v rámci vyšetrovania transpozície tretieho energetického balíka s cieľom posúdiť možný nesúlad s právnymi predpismi Európskej únie. To je to, o čom som hovoril. Európska komisia nás upozorňovala na to, že nemôžeme mať, preboha, predsa úrad a odvolací orgán zlúčený v jednej osobe. Toto riešenie je naším návrhom zákona a odstraňujeme tým teda hrozbu nejakých sankcií zo strany Európskej únie.

    Súčasná právna úprava, podľa ktorej v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu rozhoduje regulačná rada, resp. predseda úradu v konaniach o uložení pokút, nenapĺňa požiadavku článku 37 ods. 17 smernice o vnútornom trhu s elektrinou a článku 41 ods. 17 smernice o vnútornom trhu s plynom, ktorý hovorí: "Členské štáty zabezpečia, aby na národnej úrovni existovali vhodné mechanizmy, v rámci ktorých môže strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu podať odvolanie na orgán nezávislý od zúčastnených strán", a čo je dôležité, aj od akejkoľvek vlády. Nezávislosť odvolacieho orgánu definuje bod 37 preambuly smernice o vnútornom trhu s elektrinou, resp. bod 33 preambuly smernice o vnútornom trhu s plynom, podľa ktorých nezávislým orgánom, ku ktorému má právo odvolať sa subjekt dotknutý rozhodnutím národného regulátora, by mal byť súd alebo iný súdny orgán s právomocou viesť súdne preskúmanie.

    Súčasná právna úprava regulačnej rade ako odvolacieho orgánu zverejniť oprávnenia rozhodovať o odvolaní v konaniach o uložení pokút predsedovi úradu nenapĺňa požiadavku nezávislosti odvolacieho orgánu, ktorý by mal byť porovnateľný s nezávislosťou súdov, resp. iných súdnych orgánov oprávnených viesť súdny prieskum. Dôvodom je, že predseda úradu organizačne riadi úrad a sú mu všetci ostatní zamestnanci úradu prísne podriadení a povinní plniť uložené služobné úlohy práve s poukazom na zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Najmarkantnejšie sa závislosť odvolacieho orgánu prejavuje v konaniach o uložení pokuty, kde v I. stupni rozhoduje vecne príslušný útvar úradu organizačne a štátno-zamestnanecky podriadený predsedovi úradu a o odvolaní rozhoduje sám predseda úradu.

    Toto je to, čo sa u nás spomínalo v tej druhej časti. Táto situácia dneska síce nie je taká vypuklá, pretože pán Jozef Holjenčík ako pôvodný predseda úradu už odstúpil, teda hovorí sa, že odstúpil, ja by som povedal, že bol odstúpený. A dneska máme na čele toho regulačného úradu práve podpredsedu a takisto na čele regulačnej rady je osoba, ktorá je poverená v rámci rady.

    Návrhom zákona dochádza k rekonštrukcii orgánov štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví, pre ktoré sa ruší regulačná rada podľa doterajších predpisov a zriaďuje sa rada ako samostatný nezávislý kolektívny orgán oddelený od úradu. Zrušuje sa orgán predsedu úradu, ktorý je nahradený predstavenstvom úradu s troma členmi. Nezávislosť oboch orgánov sa zabezpečuje nezlučiteľnosťou členstva v rade s funkciou člena predstavenstva úradu. Čiže tu už sa dostávame k samotnému, k samotnému výkonu alebo k samotnému zloženiu rady a úradu.

    Kolektívnosť orgánu na čele úradu je doplnená zásadou rotácie členov predstavenstva, ako aj predstavenstva úradu, ktoré zaisťujú nižšiu mieru pravdepodobnosti chýb či osobného zlyhania a zaisťuje logicky vyššiu mieru stability. Zároveň sa tým plní požiadavka smerníc zabezpečiť primeraný rotačný systém pre kolektívne predstavenstvo alebo najvyššie vedenie. Tento rotačný princíp v súčasnosti už máme, napríklad v prípade rady, regulačnej, ale nemali sme ho práve v prípade úradu.

    My nevymýšľame žiadne koleso, my iba preberáme to, čo funguje vo zvyšku Európy a preberáme to alebo aplikujeme to, čo nám predpisuje samotná Európska komisia, resp. smernica. Tento náš návrh vychádza z konkrétneho fungujúceho systému práve v Rakúsku, ale v tej ďalšej časti vám viacej poviem napríklad o Českej republike, kde takisto od 1. 8. budú mať nový zákon.

    Čo sa týka členov týchto jednotlivých orgánov, tento zákon definuje aj jednotlivé kvalifikačné predpoklady, ktoré majú zabezpečiť ich odbornosť. Dneska to už tu bolo viackrát spomínané, že naozaj práve tá odbornosť pokrivkáva a pokrivkáva, bohužiaľ, práve na takto dôležitom úrade. Odbornosť členov orgánov v oblasti sieťových odvetví a dostatočnú kvalifikáciu pri plnení úloh podľa zákona. Zavádza sa tiež požiadavka, aby členmi predstavenstva úradu boli nielen osoby disponujúce príslušným vzdelaním a praxou, ale aj osoby v oblasti sieťových odvetví všeobecne uznávané a dostatočne skúsené. Na čo, na čo tu narážam, je presne to, niektoré mená tu už zazneli, konkrétne mená na nejakých kandidátov predsedu úradu, ktoré napríklad práve tuto, toto kritérium všeobecnej uznateľnosti a skúsenosti, bohužiaľ, nespĺňali.

    Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov, ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak by mala zaistiť stabilnejšie prostredie v oblasti regulácie sieťových odvetví a zaistiť vyššiu transparentnosť v rozhodovaní úradu.

    Predložený návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Tento zákon nepredkladáme prvýkrát, predkladali sme ho už v máji a práve vtedy sme dostali jednu pripomienku s tým, že nemáme vyhodnotený alebo teda hovoríme o tom, že meníme tú štruktúru na tom, toho predstavenstva alebo zavádzame to predstavenstvo úradu a nemali sme dostatočne vyhodnotené, aký to bude mať finančný dopad práve na tú verejnú správu. No a tak sme si pozreli teda tú súčasnú štruktúru, kde máme predsedu úradu a kde máme podpredsedu úradu. No a potom sme si pozreli, ako funguje dneska práve tá regulačná rada, ktorá má šesť členov. My hovoríme o tom, že v regulačnej rade by mali, malo byť päť členov a to predsedníctvo by malo byť trojčlenné. To znamená, že tam vlastne pribúda jedna osoba a ten objem predpokladaný, ten je negatívny, 46 742,20 eur, čiže máme to presne vyčíslené, ale ja si myslím, že naozaj tento dodatočný výdavok je v porovnaní s tým, čo môžeme získať vďaka transparentnosti, nezávislosti a systémovosti tak dôležitého orgánu, akým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak táto suma je relatívne zanedbateľná.

    Takisto tento návrh zákona nemá negatívny dopad na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, no a nemá ani negatívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Ja si skorej dovolím tvrdiť, je to možnože skorej také subjektívne hodnotenie, ale naopak bude mať pozitívne dopady, pretože naozaj iba nezávislý a transparentný, funkčný regulačný úrad dokáže zabezpečiť stabilné, nie plagátovo stabilné, ale naozaj stabilné ceny energií, ktoré budú nízke pre všetkých, zlepší sa tam, zlepší sa tým aj naše podnikateľské prostredie, nebudeme tu mať energetickú chudobu, ktorá je v súčasnosti naozaj veľkou hrozbou.

    Dovolím si možno ešte k tým konkrétnym bodom, ktoré upravuje práve tento návrh. Takže čo sa týka tých jednotlivých orgánov, navrhujeme dva orgány štátnej správy, ako som povedal v tej prvej časti, oddelená regulačná rada od regulačného úradu bude mať postavenie nezávislého kolektívneho štátneho orgánu, ktoré budú rozhodovať o, ktorý, hovorím o rade, ktorý bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam úradu a úrad, ktorý zostane orgánom štátnej správy.

    V súlade s požiadavkami smerníc sa v ustanovení § 5 upravuje postavenie predstavenstva úradu ako kolektívneho orgánu o tých troch členov, ako som už spomínal. Na čele predstavenstva bude stáť predseda úradu, ktorého bude voliť a odvolávať predstavenstvo. Predseda predstavenstva bude osobou, ktorá bude podpisovať všetky uznesenia a rozhodnutia úradu prijaté predstavenstvom úradu a všeobecne záväzné právne predpisy úradu schválené predstavenstvom. Predseda predstavenstva bude súčasne v postavení vedúceho služobného úradu voči zamestnancom úradu v štátnej službe.

    Ustanovenie § 6 obsahuje predpoklady na členov predstavenstva úradu, ktorých vymenováva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Členov výberovej komisie budú po jednom navrhovať zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Viem, že znie to asi veľmi komplikovane a Miroslav už tak zahľadel, tuto nevidím na tú tabuľku podo mnou, asi sa stratil v mojich slovách, ale Miro, vysvetlím ti to, tebe veľmi špeciálne. Dneska máme predsedu úradu, ktorý je menovaný vládou - áno, si spravodajca (povedané so smiechom) -, ktorý je menovaný práve tou vládou. Ale my tvrdíme, pardon, predseda je menovaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. A my tu ideme zaviesť naozaj nezávislý orgán, predstavenstvo, ako to chceme dosiahnuť. To znamená, dávame túto právomoc vláde. Inak o tomto je aj vládny návrh, ktorý sa dostane k nám do parlamentu možnože na budúci týždeň, ale my súčasne vravíme, že tá vláda má tých ľudí iba vymenovať. Samozrejme, je to na nich, koho si vyberie. Tieto návrhy vláde dáva ministerstvo, ktoré je iba poštárom týchto návrhov, ktoré predkladajú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, ministerstvo zriadi takúto výberovú komisiu.

    Náš návrh takisto ustanovuje aj nezlučiteľnosť funkcie člena predstavenstva a takisto konkurenčnú doložku pre členov predstavenstva. Čo je dôležité, ustanovuje princíp rotácie členov predstavenstva, ako aj predsedu predstavenstva úradu, čím dochádza k naplneniu požiadavky smerníc o vnútornom trhu zabezpečiť primeraný rotačný systém pre predstavenstvo alebo najvyššie vedenie národného regulačného orgánu v energetike, v čom spočíva ten rotačný princíp, to znamená, že v podstate tam každé dva roky sa bude obmieňať jeden člen. Mám to tu ďalej, ale trošku predbehnem. Takisto definuje to, že oni si toho svojho, toho predsedu toho úradu vyberú z toho trojčlenného predsedníctva a ten bude vždycky na tri roky, maximálne predĺžiteľný jedenkrát.

    Sprísňujú sa kvalifikačné predpoklady výkonu funkcie člena predstavenstva tak, aby sa pri výkone kompetencií zabezpečila čo najväčšia odbornosť vo všetkých oblastiach regulácie sieťových odvetví. To znamená, že nestačí nám odborník iba na elektroenergetiku, lebo úrad pre reguláciu sieťových odvetví dneska reguluje takisto plynárenstvo, teplárenstvo a vodárenstvo.

    Zriaďuje sa rada ako nezávislý kolektívny štátny orgán s cieľom zabezpečiť správnu transpozíciu požiadaviek na kvalitu orgánu rozhodujúceho o odvolaniach voči všetkým rozhodnutiam národného regulačného orgánu v zmysle komunitárneho práva. Obdobná právna úprava sa aplikuje v rozhodovacom procese napríklad Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, vtedy možnože Eugen vedel viacej o tom povedať.

    Vzhľadom na úpravu postavenia rady ako samostatného orgánu regulácie v sieťových odvetviach a jeho oddelenia od úradu sa navrhuje postavenie a oprava kompetencií rady na čele s jej predsedom. Spolu bude mať rada päť členov vymenovaných na päť rokov. Po vzore rakúskeho modelu musia minimálne dvaja členovia rady mať právnické dvojstupňové vysokoškolské vzdelanie, najmenej jeden člen rady technické dvojstupňové vysokoškolské vzdelanie a od všetkých členov rady sa vyžaduje dostatočná prax v oblasti sieťových odvetví.

    Toto je, toto je napríklad jedna oblasť, kde som už mal nejaké diskusie práve s ľuďmi, ktorí sa tej regulácii venujú a tí sa ma pýtali: "A prečo, prečo tu máme dvoch s právnickým vzdelaním? Prečo dvoch s technickým? Ako je to napríklad s ekonómami?" Toto je naozaj oblasť na diskusiu. Naozaj na odbornú diskusiu. Toto je rakúsky model, ale prečo nezaviesť nejaký vlastný, však máme koniec koncov aj vlastné špecifiká.

    Všetkých členov rady bude menovať a odvolávať prezident Slovenskej republiky, pričom návrhové oprávnenie bude patriť prezidentovi, Slovenskej advokátskej komore, zástupcom zamestnávateľov, zástupcom zamestnancov a spotrebiteľským združeniam. Takže máme tu päť členov regulačnej rady.

    Toľko z dôvodovej správy a zo samotného zákona. Možnože iba také krátke zhrnutie. Oddeľujeme regulačný úrad od regulačného úradu, to je to, čo sme tu doteraz nemali a čo od nás požadovala Európska komisia. Zavádzame oba orgány ako nezávislé, naozaj politicky nezávislé, fungujúce transparentne, fungujúce systémovo. Definujeme kritériá na ich vzdelanie, odbornosť a prax a viacej poviem v druhej časti, kde by som chcel alebo kde by som vás chcel vyzvať aj na nejakú diskusiu, v ktorej trošku poviem aj o tom, čo sa udialo v súvislosti s regulačným orgánom. Toto bola taká tá nudnejšia časť. Dúfam, že tá druhá bude zaujímavejšia.

    Takže ďakujem veľmi pekne za - pozornosť? Je to slovenské slovo? Myslím, že áno.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, je to pozornosť (povedané s úsmevom), udržali ju. Ďakujeme veľmi pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho návrhu zákona.

    A nech sa páči, teraz pán spravodajca Miroslav Ivan, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, prednesie spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prázdne stoličky, ako tradične v piatok poobede.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 422. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Mihál. Pán navrhovateľ, vy ste na mňa tak pozerali, ako keby ste chceli prehovoriť. Vy sa chcete prihlásiť do rozpravy?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Stačí mi povedať, chcete sa prihlásiť do rozpravy? Áno. Nech sa páči, pán, tak sa dohodnite, páni.

    Tak poďte, pán Galek, vy ste pripravený. Do rozpravy ako navrhovateľ. Ďakujem.

  • Som pripravený do rozpravy. Jozef, ale je možné, že to nestihnem. Teda ak ti to nevadí, ja, dobre?

  • Rečník sa zasmial.

  • Dobre, takže možnože teraz taká tá zaujímavejšia časť po tých nudných paragrafoch a tých formuláciách o rade a úrade a v čom sa väčšina ľudí asi stratila. Napriek tomu som presvedčený, že viacerí z vás vedia, o čom je reč, pretože mali sme tu kauzu, mali sme tu, máme tu stále kauzu vysokých cien energií. Bohužiaľ, táto kauza stále nie je ukončená. Koniec koncov mali sme tu odvolávanie premiéra Slovenskej republiky pána Roberta Fica kvôli tejto kauze. Bavili sme sa o tom, že zrazu ľuďom, podnikateľom vyskočili ceny elektriny, plynu, tepla, ale aj vody. A to napriek tomu, že máme Slovensko dodnes oblepené plagátmi, na ktorých sa hovorí o stabilných cenách energií, ale toto vôbec nebola pravda, tie ceny energií, bohužiaľ, nikdy neboli stabilné. Tá stabilita spočívala v stabilite ich výšky, napríklad v prípade elektriny sme, tá elektrina dlhodobo klesala na trhu a úrad pre reguláciu sieťových odvetví dorovnával tieto ceny na nejakú tú stabilnú výšku zvyšovaním napríklad distribučných poplatkov alebo iných taríf.

    Spoločným menovateľom celej kauzy je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ja ho kritizujem dlhodobo pre jeho činnosť, obzvlášť bývalého pána predsedu. Vždy som tvrdil, že tento úrad bol netransparentný a nesystémový. Ale nielen ja, ale upozorňovali na to aj spotrebitelia energií, ich dodávatelia, distribútori, výrobcovia, ale my tu máme dneska ešte stále otvorený pilot, ktorý je v podstate takým nejakým začatím nejakého vyšetrovania, bavme sa teraz o nejakej transpozícii európskych smerníc. Tento pilot nám poslala Európska komisia, no a v rámci toho politického spektra tá kritika zaznievala zo strany OĽANO, SME RODINA. V podstate každý nejakým spôsobom sa do toho celého zapojil. Myslím, že aj mnohým ľuďom sa otvorili oči.

    Ja si iba dovolím takú krátku citáciu z toho, že naozaj aj v tej strane SaS tá regulácia je pre nás od začiatku kľúčová. Máme to aj vo volebnom programe, kde sa hovorí o tom, že platby za energie sú významnou položkou, ako rodinných, tak aj firemných rozpočtov. Jednotkové ceny, ako aj ich vyberané zložky sa stanovujú na základe regulácie, ktoré má na starosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad, ktorý kontroluje významnú časť slovenskej energetiky, dlhodobo čelí kritike pre netransparentnosť, nesystémové opatrenia a čo je najdôležitejšie, závislosť od rozhodnutí vlády.

    Predseda úradu Jozef Holjenčík je považovaný za Harabina v slovenskej energetike. Našou prioritou je jeho nahradenie kompetentným, nezávislým a čestným nominantom, ak však v jeho prípade vzniknú pochybnosti o jeho nezávislosti, okamžite navrhneme prezidentovi jeho odvolanie. Toto sme mali v našom volebnom programe. Tá prvá časť sa podarila, nepoviem, že nám, lebo ja si myslím, že to bolo takým spoločným dielom, a teraz nehovorím iba o opozičnej snahe, ale koniec koncov tá snaha vzišla aj zo strany, niektorých strán, teda tej vládnej koalície.

    Jozef Holjenčík ako Harabin slovenskej energetiky je - dovolím si povedať chvalabohu - minulosťou, ale stále tu máme ten úrad, ktorý je papierovo funkčný. Figuruje tam ten podpredseda tohto úradu, ktorého si ale vymenoval a vybral práve predseda úradu Jozef Holjenčík, takže vlastne na tom úrade sa momentálne nič nezmenilo. Toto je aj jeden z dôvodov, prečo predkladáme aj tento náš návrh.

    Čo sa týka našej, našich aktivít, zmyslom k jeho odvolaniu, lebo Jozefa Holjenčíka sme navrhovali dvakrát odvolať práve pánovi prezidentovi. Pán Mihál určite si dobre pamätá, ako sme v prezidentskej záhrade dávali tie vyjadrenia pre tlač, aké boli dôvody a toto bolo pred dvoma rokmi, vtedy ešte sme ani nevedeli o tom, že tu bude nejaká takáto kauza vysokých cien energií. Urobili sme to tohto roku opätovne v januári, vtedy pán prezident povedal, alebo nie vtedy, ale pred tými dvomi rokmi, že on na to nemá kompetenciu. Ja si myslím, že na to tú kompetenciu mal, dovolím si zacitovať zo súčasného znenia toho zákona: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky." Takže potiaľ je to v poriadku, áno. Prezident pokiaľ by sa držal iba tohto odstavca jednak v § 5, tak potiaľto má pravdu. Ale potom tu máme ods. 11, kde sa hovorí: "Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu z funkcie, ak...", a je tu vymenovaných a, b, c, d, e písmen, ktoré hovoria, kedy tak môže urobiť prezident a tu už sa nič nehovorí o vláde Slovenskej republiky.

    A práve pre nás tým najkľúčovejším bolo to písm. e), kde sa hovorí o tom, že ak predseda konal pri výkone svojej pôsobnosti v rozpore s ods. 8 a ods. 8 si dovolím vám všetkým prečítať: "(8) Predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej správy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb." No a toto sa, bohužiaľ, viackrát nestalo.

    To, že úrad nie je tak celkom nezávislý, sme videli koniec koncov už napríklad v prípade vratiek za plyn, čo bolo jedno z tých opatrení v rámci nejakej tej predvolebnej kampane pred minuloročnými voľbami. No a videli sme to aj teraz, keď sám premiér Slovenskej republiky priznal, že vytvárali nátlak práve na ten úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby pozmenili či už cenové rozhodnutia, alebo pozmenili samotné vyhlášky. Toto sa koniec koncov aj stalo, ale my máme na to úplne iné inštitúty. Nieže vláda poruší zákon, ktorý v 2012 sama predkladala, pretože tento zákon, tento pôvodný zákon 250-ka, tak ako ho dneska máme v platnosti, bol predkladaný práve v 2012. Samozrejme, okolnosti jeho prijímania, resp. zostavovania sú viacerým známe a schválilo si to práve vtedy to 83-členné kolégium poslancov za stranu SMER, ktorí tu mali naozaj tú väčšinu.

    Túto novelu zákona predkladáme do parlamentu už po druhýkrát. Prvýkrát sme ju tu mali v máji, mierne sme ju teraz adaptovali vzhľadom na súčasnú situáciu a ja si dovolím tvrdiť, že keby sme tento zákon, tak ako ho dneska predkladáme, schválili už v máji, tak kauza vysokých cien energií by dneska nebola žiadnou témou. Mohli sme ušetriť hnevu ľudí, mohli sme ušetriť milióny na administráciu, pretože tie tančeky, ktoré sa dneska odohrávajú ohľadom tých zmien, tých cenových rozhodnutí a vyhlášok, sú sprevádzané aj tým, že sú stornované faktúry, prevystavované faktúry, menený softvér, obrovské prostriedky tam idú na ďalšiu administráciu, tam hovoríme naozaj o miliónoch, ktoré sa pochopiteľne jedného dňa prejavia v tých oprávnených výdavkoch tých regulovaných spoločností. A zase to zaplatíme len my všetci v cenách energií.

    Prepáčte, že sa tak rozčuľujem, ale s touto témou žijem už niekoľko mesiacov a troška ma aj hnevá to, že dneska je tu nás tak málo, no ale, bohužiaľ, to je jednoducho piatok, je to ten osud, ale tak ja verím, že keď tú rozpravu dokončíme na ten budúci týždeň v utorok, tak nás tu bude viacej. Nebudem sa už spätne venovať týmto témam, ktoré som otvoril, ale iba dokončím to, čo mám ešte pripravené.

    No a čo sme si takisto mohli ušetriť, a to iste všetci viete, je tá blamáž s trhaním faktúr, ktorých sa dopustil premiér Slovenskej republiky, alebo aj to zasahovanie do tej papierovej nezávislosti úradu. Vrátim sa krátko k tomu nášmu návrhu. Oddelili sme teda radu od úradu, zavádzame trojčlenné predsedníctvo, päť členov má rada a máme tu apolitické návrhy na jednotlivých kandidátov.

    Ja si dovolím krátky citát z jedného dnešného článku, ktorý vyšiel na portáli energie.sk, ktorý sa veľmi intenzívne venuje energetike. Napísal ho pán Michal Hudec, ktorý tu bol mimochodom viackrát spomínaný aj počas odvolávania práve pána premiéra v súvislosti s tým, že naozaj na tú kauzu alebo na vznik tej kauzy vysokých cien energií upozorňoval dopredu. Ale nepoviem, že dopredu, že dni, neboli to týždne, boli to doslova mesiace. No a ten sa vyjadroval práve k tomu novému vládnemu návrhu, ale veľmi pekne reflektuje na ten náš. Hovorí, že: "Kolektívne vedenie úradu je téza, ktorá je jednoznačne v súlade s požiadavkami európskych smerníc a nariadení. Súčasne kolektívne vedenie energetického regulátora nie je v mnohých členských krajinách EÚ výnimkou." To je to, čo zavádzame my. "Za všetky možno spomenúť ako aktuálny príklad, štruktúru českého ERU", to, čo som pred chvíľkou spomínal, že naozaj aj v tých Čechách, v tej Českej republike sa poučili a tento zákon sa mení 1. 8. 2017. "Po novom bude u českých susedov vykonávať reguláciu v energetike rada zložená z piatich jednotlivcov. Členovia rady budú vymenovaní na funkčné obdobie piatich rokov s tým, že každý kalendárny rok sa obmení jedna pozícia člena rady. Rade bude predsedať jeden z členov, pričom jeho predsedníctvo trvá buď do skončenia jeho riadneho funkčného obdobia alebo po dobu maximálne troch rokov."

    Český, u nás je to ÚRSO, oni majú tzv. ERU bude mať v praxi kolektívne predsedníctvo s tým, že post predsedu sa bude obmieňať alebo rotovať najneskôr každé tri roky. Tento rotačný princíp mi bol vytýkaný napríklad pánom poslancom Jahnátkom, ktorý tu, mrzí ma, že nie je, pretože práve s ním som diskutoval o tomto návrhu. Takisto ma mrzí, že tu nesedí pán Kondrót, ktorý určite by mal vecné pripomienky k tomuto návrhu zákona, pretože viem, že sa tej energetike venuje, ale tak samozrejme, každý máme nejaké tie svoje povinnosti.

    Aby som vysvetlil ten rotačný princíp a prečo ten rotačný princíp nie je na škodu veci. Bolo by vyčítané, že ale veď ten človek sa za tie tri roky na tej stoličke ani len neohreje. Ale to kolektívne predsedníctvo, ten kolektívny orgán vychádza z toho, že tí traja ľudia sa podieľajú na vedení toho úradu spoločne a iba ten predseda je ten, ktorý nejakým spôsobom vystupuje v mene toho úradu a podpisuje.

    Náš návrh som myslím, že od prezentoval veľmi, veľmi detailne. Vychádza z požiadaviek Európskej komisie, vychádza z požiadaviek, ktoré tu boli dané jednotlivými aktérmi. Vychádza z nejakých iných fungujúcich modelov, či už je to v Rakúsku, teraz vidíme, že niečo podobné navrhujú aj v Českej republike. Jednoducho nevymýšľame naozaj žiadne koleso.

    Minulý týždeň ale do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal aj vládny návrh zákona. Spomeniem ho naozaj iba veľmi, veľmi okrajovo, pretože tento návrh zákona sa k nám dostane na rokovanie zrejme na budúci týždeň, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie skončilo iba včera. Bolo v ňom vznesených 183 pripomienok. V skrátenom legislatívnom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré trvalo sedem dní a k zákonu, ktorý sa venuje iba štruktúre čiastočne, iba čiastkovo k fungovaniu úradu. Stoosemdesiattri pripomienok, a prosím pekne, 117 zásadných. Stosedemnásť zásadných pripomienok.

    Žiaľ, tento návrh zákona, ja som ho už viackrát kritizoval, diskutoval som o ňom s pánom ministrom Žigom v televízii, ja si myslím, že tento ide presne opačnou cestou a prehlbuje nejakú tú politickú závislosť. Detailnejšie sa mu povenujem aj k jednotlivým bodom vtedy, keď sa k nám dostane práve na to rokovanie. Ale tento iba krátko.

    Tento návrh zákona, bohužiaľ, ide proti tým princípom tej nezávislej regulácie. Proti princípom tej transparentnej regulácie. V minulosti, ako som už spomenul, mali sme tu tie vratky za plyn, mali sme tu teraz to ovplyvňovanie toho regulačného úradu počas tej krízy. Takže ja si nemyslím, že by sme mali pokračovať nejakou cestou prehlbovania či už politickej závislosti alebo závislosti úradu, a teraz nehovorím iba od politikov, ale napríklad aj od regulovaných subjektov. Lebo aj toto bolo veľmi často práve vytýkané tomu regulačnému úradu.

    A prečo je také dôležité toto ÚRSO, alebo teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Niektorí stále sa ma pýtajú, čo to je ÚRSO, čo to je SEPS, čo to je TPS, tak radšej vždycky zopakujem niektoré tie skratky alebo vysvetlím. ÚRSO má na jednej strane chrániť spotrebiteľov a na druhej strane nesmie poškodzovať regulované subjekty. ÚRSO je veľmi dôležité v boji s energetickou chudobou. Dneska táto sa pomerne silno rozmáha a keby sme naozaj pokračovali v tej politike, akú ÚRSO nastavilo, tak tá energetická politika nám, teda tá energetická chudoba nám veľmi vysoko vyskočí.

    Možno iba pre informáciu, o energetickej chudobe hovoríme vtedy, keď výdavky domácností presiahnu, na energie presiahnu viac ako 10 % z celkových výdavkov alebo príjmov.

    ÚRSO je takisto dôležité pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť jednotlivých podnikateľov, podnikov. A tu si dovolím povedať, tu zohráva ÚRSO jednu veľmi významnú úlohu, pretože keď sa pozriete na tú štruktúru tej ceny energie - inak vydali sme k tomu aj Energie špeciál, ak má niekto z vás záujem, máme zopár výtlačkov aj u nás na klube, to si robím teraz takú skrytú reklamu. Ale neni to nič, za čo by ste mali platiť, dám to kedykoľvek k dispozícii komukoľvek z vás a rád aj vysvetlím jednotlivé detaily - tak tuná upozorňujeme na to, že z celkovej ceny elektriny tá komodita, to, čo vás potrasie, keď pichnete prsty do zásuvky, tak tá tvorí iba 33 % z ceny, ktorú vy zaplatíte, 33 %. Všetko ostatné sú distribučné poplatky, je tam tarifa za prevádzkové služby. A obzvlášť napríklad práve táto tarifa s tou elektrinou, s tou komoditou nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné. Sú to politické opatrenia, ktoré zaviedli politici a odmietli za ne prevziať zodpovednosť.

    Túto tarifu sme asi pred troma mesiacmi napadli aj na tom Ústavnom súde, pretože táto tarifa navyše nebola zavedená zákonom, tak ako to vyžaduje ústava, ale bola zavedená opätovne iba nejakou vyhláškou. A pritom ústava veľmi jasne hovorí, akékoľvek nové tarify, poplatky, dane musia byť zavedené zákonnou cestou; 14.00, asi dokončím, mám tu možno iba nejaké tri vety.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Keď sa bavíme teda o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, tu nestačí vymeniť predsedu alebo zmeniť zákon. Tento úrad treba naozaj vymenovať nanovo. Nie vymenovať, vybudovať nanovo. Obrovské množstvo tých vyhlášok, obrovské množstvo tých skrytých dohôd, ktoré sú tam pozavádzané, toto všetko treba zhodiť zo stola a začať nanovo. Toto nezávidím naozaj vôbec novému predsedovi alebo predsedníctvu tohto úradu. To bude veľmi, veľmi ťažká úloha. Treba to urobiť v záujme ľudí, spotrebiteľov, podnikateľov, no hlavne štátu, pretože štát nemá čo zasahovať do nezávislej regulácie, ale má vytvoriť podmienky pre tú nezávislú reguláciu.

    Nevymýšľame preto koleso, ako som povedal, tento zákon nie je nejakým experimentom. Som pripravený na ďalšiu diskusiu o tých jednotlivých bodoch. Verím, že politické tričko pri hlasovaní o tomto zákone rozhodovať nebude, aj keď teda máme tu ešte ten vládny zákon, ale tieto dva zákony si, áno, odporujú. Pokiaľ sa prijme náš, tak potom by bolo asi veľmi ťažké prijímať ten vládny. Ale v prípade toho nášho sa bavíme o tom, že by išiel do druhého čítania. Bavme sa v druhom čítaní o tom, že ho pozmeníme, že ho zlepšíme. Toto sa dá koniec koncov robiť pri každom jednom návrhu. Ale ja si myslím, že naozaj tento návrh tak, ako je koncipovaný, je kvalitný. Počul som to z viacerých odborných úst.

    Ja osobne si za ním stojím. Dám zaňho ruku do ohňa. Teším sa na diskusiu v utorok. Teším sa na diskusiu, dúfam, že aj na výboroch a v druhom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný víkend.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne aj ja. Pán poslanec, dáma a páni, končím týmto štvrtý deň, štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine, ale viete, že na programe máme termínovaný bod a tými sú, je vládny návrh na to, ako zrušiť Mečiarove amnestie. Ďakujem pekne. Želám vám pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.04 hodine.