• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Miroslav Beblavý a Martin Fecko. A o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Antošová. A na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Alena Bašistová.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 425. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 445.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladiť národné právne predpisy v oblasti pitnej vody s novou smernicou Európskej komisie, ktorou sa mení smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Problematiku pitnej vody upravujú aj právne predpisy rezortu životného prostredia, a preto sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Nová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne s návrhom zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.

    Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje aj pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády, spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody z vodárenskou terminológiou.

    Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácií o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality verejnosti.

    Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje aj dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 425). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcela by som sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá rezort ministerstva zdravotníctva. Ako bolo povedané, má súvislosti aj v oblasti životného prostredia. Chcela by som poukázať na niektoré veci, ktoré, verím, že oslovia pána ministra a do druhého čítania zváži moje návrhy prípadne na ich úpravu. Pôjdem rad-radom tak, ako bol predložený návrh zákona.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že účelom návrhu je transpozícia smernice a zosúladenie národných právnych predpisov v oblasti pitnej vody s právnymi predpismi Európskej únie. Však treba povedať, že, áno, to je kopu vecí tam dobrých a najväčšia časť sa týka, aby sa monitorovalo nejaké rádiologické znečistenie podzemných vôd, ktoré sa používajú na pitné účely najmä v Trenčianskom a Trnavskom kraji. Treba však povedať, že Európska únia asi nepredpokladá, že zdroje pitnej vody, možno najväčšie v strednej Európe, keď spomeniem Žitný ostrov, že môžu byť znečisťované skládkou, chemickou skládkou, ktorá bola vybudovaná v tesnej blízkosti na jej hranici. Nemohla predpokladať, že na chránenom vodohospodárskom, v chránenej vodohospodárskej oblasti sa nedodržiavajú predpisy a že sami sebe znečisťujeme poklad, o ktorom hovoríme, že pokladom pitná voda je. Hovorím o skládke, legálnej skládke, ktorá bola v minulosti vybudovaná Chemickými závodmi Juraja Dimitrova v bývalom koryte Malého Dunaja a v dôsledku ľudskej činnosti, najmä v dôsledku uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, sa zmenili pomery a skládka sa dostala do kontaktu s podzemnou vodou, trvalého kontaktu, a aktivovala sa a tieto látky, jedovaté látky, sa dostávajú do podzemnej vody.

    Ešte v ďalšom spomeniem, prečo o tomto hovorím a prečo je dôležité, aby sme tento zákon a vyhlášku, ktorá nahrádza nariadenie vlády o monitorovaní kvality podzemných vôd a tých ukazovateľov, doplnili a rozšírili o skutočnosti, ktoré dnes už sú známe a ktoré naozaj do budúcna, ak sa tým my nebudeme zapodievať aj v tomto zákone, môžu ozaj byť fatálne.

    Čiže vítam, že všeobecne záväzný predpis, ktorý, vyhláška, ktorá bude, je navrhnutá k tomuto vydať, že nahradí doteraz platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ale však aj v nej v súvislosti s tým, čo som povedala, by bolo vhodné niektoré ukazovatele doplniť.

    Vítam aj, že návrh zákona uvádza pojem manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodu. Nie je už v ňom až tak jasné, že čo sa za to považuje, ale je dobré, že takýto cieľ nového prístupu pre zabezpečenie zdravotne bezpečnej vody prostredníctvom manažmentu rizík je navrhnutý a iste sa bude dať doplniť, prípadne v nejakom vykonávacom predpise usmerniť, aby bolo jasné.

    Zdieľam zas, zdieľam názor stanoviska Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z pripomienkovacieho konania s tým, že nie sú správne vyhodnotené vplyvy navrhovaného materiálu, najmä vplyvy na podnikateľské prostredie. Aj samotná komisia odporúčala vypracovať analýzu vplyvov, pretože ukladajú sa tu nové povinnosti pre podnikateľov, nové povinnosti pre správcov bytových domov, pre spoločenstvá bytových domov a tieto povinnosti nie sú vyčíslené a nie sú ani presne špecifikované, čo v skutočnosti ich čaká, a preto si aj myslím, že predkladateľ návrhu ich nepozná a že sa týmto nie celkom dôsledne zapodieval, a zdá sa mi, že pri takomto veľkom neznámom by asi nemali byť do zákona vkladané.

    Čo považujem za správne, je, že sa Úradu verejného zdravotníctva uvádza nová kompetencia úradu, aby mohli rozhodnúť o limitnej hodnote nejakého nového ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorý doteraz túto možnosť právny poriadok neupravoval, a myslím si, že je to správne aj z titulu toho, čo som povedala, že v dôsledku rôznych environmentálnych záťaží, ktoré sme si tu vyrobili na Slovensku, tak naozaj v rôznych, nielen na Žitnom ostrove, ale aj v iných lokalitách, ktoré sú zásobárňami pitnej vody, sú to vodárenské chránené územia alebo toky, tak môžu obsahovať znečisťujúce látky alebo chemikálie, ktoré sa nemonitorujú, ale ktoré môžu vážnym spôsobom ohrozovať zdravie ľudí.

    Uvediem to na konkrétnom príklade, ako som hovorila, vrakunskej, tzv. vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia sa zapodieva sanáciou tejto vážnej environmentálnej záťaže, avšak nie komplexne, len vytrhlo jeden problém znečistenia, potencionálneho znečistenia Žitného ostrova, ktorý je veľmi vážny, možno z tých všetkých rizík znečistenia aj najvážnejší, pretože je naozaj v tesnom kontakte s chránenou vodohospodárskou oblasťou a naozaj sa identifikovalo veľké množstvo veľmi jedovatých a nebezpečných látok, ktoré už dnes sa vo vode Žitného ostrova nachádzajú. Vo vode, ktorá je pitná, ktorá bez akejkoľvek úpravy ju je možné konzumovať. Dnes je vymapované v tejto oblasti územie, ktoré sa ďalej každým dňom šíri a ktoré obsahuje látky, ktoré správa ministerstva životného prostredia neobsahuje. Tým chcem povedať, že analýza, ktorú, na základe ktorej sa ide robiť sanácia environmentálnej záťaže, je jedna vec, ale sanácia už znečistených vôd Žitného ostrova a prevencia, aby sa toto znečistenie ďalej nešírilo, nie je dostatočná. Sú tam, nie sú identifikované všetky látky, najhoršie kontaminanty z tej skládky, ako je lindán, simazín a arzeničnan, nie sú analyzované a je s vysokou pravdepodobnosťou, tieto látky sa v týchto vodách Žitného ostrova nachádzať budú.

    Preto o tom hovorím, že treba si zvážiť aj vo vyhláške, aby konkrétne pre vody Žitného ostrova, keď už dnes vieme, že táto situácia tam je, to nie je nejaká úvaha, to je fakt, aby sa doplnilo o tieto látky a aby sa analyzovali všetky látky, o ktorých možno ani nevieme, že naozaj tam sú.

    Na pôde Bratislavského samosprávneho kraja, kde som poslankyňou, som iniciovala, aby sme sa tam ako poslanci aj úrad zapodievali touto skutočnosťou a plánujeme urobiť, zadať takú úlohu, ktorá bude v podstate trošku oponentskou úlohou, resp. oponentským názorom ministerstva životného prostredia k týmto ukazovateľom, pretože nie je možné sa tváriť, že znečisťujúce látky tam nie sú len z toho dôvodu, že ich nemonitorujeme alebo že sme ich nezanalyzovali. A je veľmi dôležité vedieť, čo všetko nám hrozí, aké znečistenie Žitného ostrova, pretože následne to budú tie výdavky, ktoré bude, budete vy riešiť ako v zdravotníctve, pretože tieto látky, ako je lindán, mi bolo povedané, že to sú látky, ktoré sú vysoko, vysoko karcinogénne. A toto znečistenie je od roku, sa začalo vyplavovať, ako bolo spustené vodné dielo, to znamená r. 1993. Zmapované, prvýkrát zachytené bolo v 2002. Nechcem byť zlým prorokom, ale nečudovala by som sa, že ľudia, ktorí používajú studne v tejto kontaminovanej časti, mysliac si, že sú na Žitnom ostrove, kde je pitná voda, kde zakopnú, že naozaj môžu mať aj zvýšené už početnosti nejakých takýchto vážnych ochorení. Pretože jednoducho oni o tom nevedia. Dnes zoberú fľašku s vodu, ako včera bol deň, Svetový deň vody, tak niektoré spoločnosti robili, že môžu si ľudia prísť zdarma zanalyzovať, či majú čistú vodu, tak donesú si fľašu s vodou, príslušné laboratórium im urobí základné ukazovatele a povedia, máte ju čistú. Lenže to nie vždy musí byť pravda. Môžte mať číročistú litrovú fľašu, priezračnú, s kyselinou sírovou a môžte si myslieť, že to je čistá voda a bude to kyselina sírová. Čiže naozaj treba pamätať na to, keď máme otvorený tento zákon, máme otvorenú vyhlášku, aby sme tento problém riešili aj v týchto predpisoch a nezatvárali nad tým oči.

    Čiže bolo by potrebné upraviť v § 17, keď sa hovorí len...

  • Rečníčka si odkašľala.

  • Prepáčte, ešte je asi ráno, ešte som nerozrozprávaná. Čiže upravuje, § 17 hovorí o tom, že sa môže upraviť tá analýza len s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu, myslím si, že malo by tam byť doplnené aj iné alebo iné zdravotné ohrozenia. To znamená, napríklad v paralele s týmto prípadom, ak nielen epidemiologická, ale aj takáto nejaká situácia, ktorá z chemického znečistenia môže byť v pitnej vode.

    Chcem sa vyjadriť k tým novým povinnostiam, § 17a, ktorý ukladá povinnosti alebo definuje, že kto je dodávateľ, povinnosti dodávateľa pitnej vody. V podstate ako keby ste rozširovali, kto dodáva vodu. A tuná zavádzate, v podstate na jednu rovinu s vodárenskými spoločnosťami dávate to isté pre fyzickú osobu, podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá dodáva pitnú vodu, to by bolo v poriadku ešte, alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti. Prosím vás pekne, to je prakticky každý potravinár, to je prakticky každý, kto spracuváva krmivo, ďalší, kto akým spôsobom oplachuje nejaké výrobky a pitnú vodu používa na svoju podnikateľskú činnosť v situácii, kedy tá pitná voda sa môže v dôsledku jeho činnosti dotknúť nejakej potraviny alebo, alebo nápoja.

    Toto nevidím ako správne. Pretože tu nie sú ani povedané, teraz majú robiť analýzy pitnej vody? Z akého dôvodu niekto, kto odoberá pitnú vodu pre svoj podnikateľský účel z verejného vodovodu, kde jednoznačne ten dodávateľ pitnej vody má garantovať, aj v zmluve garantovať, za to platí ten odberateľ, že aj v jeho, u jeho, v kohútiku, vodovodnom kohútiku tá voda bude mať ukazovatele pitnej vody také, za aké si ten odberateľ platí? Je predsa neprípustné, aby takýto nejaký podnikateľ platil a robil analýzy vody z vlastného vodovodného kohútika vody dodávanej z verejného vodovodu. To si myslím, že toto naozaj treba riadne, riadne zvážiť a určite toto budeme navrhovať, aby sa vypustilo.

    Takisto dávate tam povinnosti vlastníkov bytových budov alebo nebytových budov, že musia udržiavať tie vodovodné potrubia v prevádzkyschopnom stave. Áno, veď to je, ako keby ste povedali mne, že ja v rodinnom dome musím si udržiavať vodovodné potrubie v dobrom stave a musím hlásiť kvalitu vody z môjho domáceho kohútika, že či je to v poriadku. Veď toto si myslím, že to vôbec tuná nepatrí a je to vecou týchto, to nie sú podnikatelia, to sú jednotliví vlastníci, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, aby sa starali o svoje potrubie.

    Na záver by som ešte chcela upriamiť pozornosť k tomu, že, k cene, k regulácii ceny. Zákonom chcete sa vlastne zosúladiť so zrušenou vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zosúladiť ju v tom duchu, že akceptujete dvojzložkovú cenu, vidím ako absurdné. Verím, že tento zákon bol pripravovaný v čase, kedy tá vyhláška, ktorou idete zosúlaďovať zákon, bola platná, dnes už platná nie je, lebo je úradom zrušená a platí pôvodná. Tiež sa pýtam, ako je možné, že úrad vydal vyhlášku, ktorá bola v rozpore so zákonom? Tá vyhláška mala byť od prvého kola neplatná, ale navrhujem ako nestotožniť sa s týmto. Vypusťte, prosím vás pekne, vypusťte celý tento bod, pretože už len tá filozofia založenia dvojzložkovej ceny pre odberateľov pitnej vody a producentov odpadových vôd je nezmyselná a nesprávna.

    Keď som si študovala návrh regulačnej politiky minulý rok pri celej kauze ÚRSO, tak tie argumenty, ktoré tam na zavádzanie dvojzložkovej ceny dali, tak boli naozaj absurdné. Vodárenské spoločnosti odoberajú vodu, platíme za vodu a ony v cene tejto vody jednoznačne majú zakalkulovanú aj položku na údržbu a budúce investície. Takto to fungovalo. Množstvo doteraz realizovaných investícií vodárenského charakteru alebo investícií do kanalizácií boli realizované zo zdrojov obcí a miest, zo zdrojov obyvateľov a teraz ich majú platiť druhýkrát? Veď to je vlastne dvakrát zaplatené z daní ľudí. Pretože verejná časť vodovodu bola budovaná a organizácie, vodárenské spoločnosti boli organizáciami, aj sú organizáciami obcí a miest. A obce a mestá, ktoré vybudovali zo svojich prostriedkov alebo niekde z prostriedkov Európskej únie, tak tieto svoje zariadenia bezodplatne odvádzali do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Je nezmysel, aby dnes sa vodárenské spoločnosti tvárili, že ony, chúďatká, nemajú za čo opravovať alebo udržiavať potrubia.

    Ďalší argument, ktorý tam bol, že čistiarne odpadových vôd, ktoré boli vybudované, lebo zlá Európska únia nám nakázala, že obyvateľstvo, kde je viac ako 2 000 obyvateľov, musí byť odkanalizovaná, odkanalizované takéto sídlo, tak boli vybudované čistiarne odpadových vôd. A argument, že boli vybudované na nejakú kapacitu, ktorá bola existujúca s výhľadom na rozvoj toho územia, že dnes nenapĺňa kapacity, lebo ľudia sa nepripájajú? To je aký argument? A teraz sa to má preniesť do ceny, že niekto si neplní svoje povinnosti? Že si neplní povinnosti štátna vodná správa, ktorá by mala kontrolovať, či ľudia, ktorí, keď je kanalizácia v dostupnej vzdialenosti, že ako je možné, že nie sú zapojení? Brať vodárenské spoločnosti. Prečo nekontrolujú, že či sú zapojení na kanalizáciu, alebo nie, keď im to zo zákona vyplýva, táto povinnosť? A ak nie sú, tak samospráva, ktorá je v tomto prípade štátnym, štátnou vodnou správou ako zverená kompetencia, by mal kontrolovať, či ten, že kam dáva svoje splašky. Ak ich dáva do žumpy, či každý rok má skúšku tesnosti tej žumpy, či naozaj voda, ktorú odoberá, korešponduje s množstvom vyvezenej, splaškov cez fekálne vozidlo. Fekálne vozidlo je dvojnásobná cena ako cena za stočné. Hneď by sa tieto čistiarne odpadových vôd naplnili. Je to argument, že má byť fixná zložka na to, aby mohli realizovať tieto úpravy, a fixná zložka na existujúce zariadenia je nesprávna a, si myslím, nezákonná.

    Aj argument taký, že ten, kto nepoberá vodu, by mal platiť. No týchto je veľmi málo. To sú možno nejakí záhradkári, ktorí majú vodu len spustenú cez sezónu a často ju nemajú na pitné účely, pretože na to, aby tá voda bola na pitné účely, musí byť zokruhovaná a musí dodržiavať, nemôže niekde v koncovom potrubí zostať stáť, lebo by nespĺňala mikrobiologické ukazovatele.

    Toľko do tohto prvého čítania. Verím, že budeme môcť rozprávať spoločne o nejakom pozmeňovacom návrhu. V prvom rade mi ide o to, aby sa zahrnula problematika dopadov vrakunskej skládky na vodárenský, na chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov, na existujúci stav, ktorý už dnes tam je a hrozia naozaj vysoké zdravotné riziká pre obyvateľstvo. Ja vám poviem, ak sa to nechá tak, odborníci hovoria, desaťtisíc rokov bude trvať, kým voda sa samočistením odtiaľ vypláchne a odtečie. Nie je argumentom, že takéto látky, ktoré na území mesta Bratislavy v mestskej časti Vrakuňa - Podunajské Biskupice a ďalej do územia kraja Bratislavského až Trnavského sa budú postupne rozptyľovať, že to je také obrovské množstvo vody, že tam sa to stratí.

    Je nezmysel, aby sme dnes, keď ich poznáme, týchto ľudí ohrozovali, aby sme znehodnocovali túto vodárenskú oblasť takýmito látkami a spoločným úsilím nehľadali riešenie. Ale musíme ich najprv poznať a aj právna norma musí umožňovať orgánom v tomto smere konať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Súhlasíme, že je nelogické, aby si podnikatelia mali ešte dávať rozbory pitnej vody, ktorá má byť logicky kontrolovaná už u odberateľa pitnej vody.

    Musím upozorniť, že za desať rokov vlády SMER-u ste podobnými nezmyslami značne skomplikovali život podnikateľom, zahrnuli ste ich množstvami nezmyselných povinností i dodatočných daní a svojou politikou voči podnikateľom ste na Slovensku urobili pre podnikateľov prostredie rovnajúce sa prechádzkou Danteho peklom. Spamätajte sa, prosím. A upravte, pán minister, aj tento bod. Inak, mimochodom, tento návrh zákona vašeho chceme podporiť, ale bude dobré, keď naozaj niektoré momenty odtiaľ vypadnú von.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ale, pán kolega, myslím, že ste tam povedali, že je nezmysel, aby, áno, je správne, že aby odberateľ robil kontroly, že je to povinnosťou...

  • Reakcia z pléna.

  • No a dodávateľa, nie odberateľa. (Reakcia z pléna). Dodávateľa, dobre, lebo som potom asi zle rozumela. Ale tak je ako filozoficky jednoznačné, je to povinnosťou dodávateľa vody do verejného vodovodu. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Jedna pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní kolegovia, ja by som k tomu chcela povedať len toľko, až na niekoľko odborníkov si myslím, že väčšina tohoto parlamentu sa do tohto, nerozumie tomuto návrhu zákona. Ide o zosúladenie s Európskou úniou a neviem, či okrem odborníkov, ktorí sa tým zaoberajú v tomto pléne, neviem, či niekto je, bude schopný rozlíšiť, či sa nejedná, či tam nie je nejaká, s prepáčením, habaďúra, v podstate niečo, či je to dobré.

    A ja by som chcela preto, jednak sa chcem spýtať pána ministra, či to nebolo šité horúcou ihlou. A druhú vec, by som chcela požiadať o, že by prišiel nejakým spôsobom buď do pléna alebo riaditeľ hygieny, hlavný hygienik, prípadne nejakí odborníci z tohoto, ktorí by sa zodpovedne, prevzali by zodpovednosť za tento zákon a za to, čo sa potom bude diať, a zodpovedne sa k tomu vyjadrili a zodpovedne nás prípadne poučili alebo odpovedali na naše otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami... Pán poslanec Zelník, faktická?

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Takže aj pán poslanec Jurzyca. Skúste si vytiahnuť a vrátiť. Tak traja poslanci, posledný pán poslanec Jurzyca.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Kolegyne, kolegovia, mnohé obce nemajú spoločný vodovod, ale majú svoju vodu, alebo len obecný vodovod. Čiže nie vodárenská spoločnosť. Čiže preto treba monitorovať vodu.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Samozrejme, že ochrana pitnej vody je záujmom všetkých nás a ja len chcem sľúbiť pani poslankyni, že keď to budeme prerokovávať na výbore pre zdravotníctvo, tak pozveme všetkých kompetentných a, samozrejme, budú vítaní aj ostatní poslanci, pretože toto nemôže byť len záležitosťou nejakej skupiny poslancov, ale je dobré, ak prídu s názormi všetci tí, ktorí sa do toho vyznajú. A ja sa budem snažiť, aby sme zabezpečili naozaj širokú odbornú verejnosť na takomto zasadnutí.

  • Ďakujem pekne dvojnásobne za slovo. Pani poslankyňa, ja súhlasím s vami, že v parlamente nielen tento zákon, množstvo zákonov prerokúvame, ktoré sú odborne veľmi náročné. Strana Sloboda a Solidarita to napríklad rieši tým, že máme systém tímlídrov a každý z tých lídrov má svoj tím a tí si analyzujú všetky zákony vo svojej pôsobnosti už od čias, kedy oznámi rezort, že taký zákon bude pripravovať. Potom sú pripravení. A ostatní, ktorí nie sme špecialisti na takýto zákon, si necháme potom poradiť od tých tímlídrov. Takže dávam vám do pozornosti takýto systém a odporúčam vám ho, funguje to celkom dobre.

  • S reakciou pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem všetkým pánom poslancom. Nebolo by možno dobré prípadne takú väčšiu diskusiu, to, čo povedal pán predseda zdravotníckeho výboru, pán poslanec Zelník, to veľmi ja kvitujem a ďakujem, že toto pripravuje. Plus prípadne ešte či nejaká prednáška buď v tej kinosále, alebo niekde, ale to dávam len na zváženie. Ďakujem.

    Pre širšiu verejnosť, tak som myslela, pre väčší, lebo do toho nášho poslaneckého, do tej miestnosti sa málo ľudí zmestí.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Najmä k pani poslankyni, k pani Zemanovej krátko, ak môžem. Niektoré veci, ktoré boli povedané, si myslím, že možnože si treba dovysvetliť. My sme otvorení, tak ako povedal aj pán predseda výboru Zelník, ja som pripravený na to, aby sme, aby sme spolu podiskutovali prečo. Možno pár vecí, ktoré, ktoré povedať.

    Vy ste sa pýtali na vplyv na podnikateľské prostredie, vyčíslenie. Tie povinnosti, ktoré boli dané nariadením vlády 354/2006, ktoré sa teraz rušia a nahrádzajú zákonom, v zásade tie povinnosti sa prenášajú. Vznikli tu ďalšie doplnkové, ale dobrovoľné povinnosti. My aj z diskusie s vodárenskými spoločnosťami sme sa zhodli, že je ťažké vyčísliť, keďže ide o doplnkové povinnosti, úplne. Ale môžme si toto prejsť a pozrieť sa na to.

    Ochrana vodných zdrojov je síce v kompetencii ministerstva životného prostredia, vy ste hovorili aj, čo sa týka, hlavne čo sa týka tej vrakunskej skládky a o ochrane vodných zdrojov Žitného ostrova, ja dávam len do pozornosti, že v § 17a, kde je písané o povinnostiach dodávateľa pitnej vody a je presne povedané, kto sú títo dodávatelia, tak sú to aj vodárenské spoločnosti, aj všetky, všetci, všetky právnické osoby alebo fyzické osoby podnikatelia, ktoré narábajú s pitnou vodou či už v spracovávaní a podobne, a je napísané, že je povinný zabezpečiť, aby pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti. To znamená, že akékoľvek znečisťujúce látky.

    Teraz si to, ak som tomu správne rozumel, je možné, aby požiadal o výnimku, ale v takom prípade sa presne aj musí určiť, ktoré z týchto limitov ako nespĺňa alebo nevie splniť, a takisto musí byť vyhodnotenie zdravotného rizika, ktoré vykonáva osoba odborne spôsobilá na hodnotenie zdravotného rizika. To znamená, ak sa tam nachádzajú látky v súčasnosti, tak musia byť kontrolované. A preto možnože nie úplne rozumiem, že čo by sme tam ešte chceli doplniť, či to nejako expressis verbis nejak vyjadriť, ale tu je napísané úplne jasne, že má povinnosť dodávateľ, a to je v tej chvíli ktokoľvek, zabezpečiť, aby pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti. Sú tam aj ďalšie, ale toto je najpodstatnejšia zložka.

    Vy ste hovorili o tom, že prečo pitná voda v potravinárstve, a boli tu aj vlastne diskusie o tom, že za to by mal zodpovedať aj dodávateľ. Áno, ale niekedy, ako hovoríme, ak pracujú s vlastnou, s vlastným zdrojom a nie dodávateľsky, tak v tom prípade musí byť zodpovedný ten, kto narába s tou pitnou vodou v potravinárskom priemysle. Takto to vnímame, ale môžme si to, môžme si to pozrieť. To znamená, samozrejme, nemá zmysel, aby niekto kontroloval pitnú vodu od dodávateľa, ale len vtedy, ak pracuje s vlastným zdrojom pitnej vody a spracúva ho pre potravinárske účely. Je to ochrana, samozrejme, kvality potravín.

    No a čo sa týka tých domov, tu vychádzame priamo zo smernice. Tu transponujeme požiadavku smernice, ktorá hovorí, pretože sa z aplikačnej praxe zistilo, že rozvody znečisťujú alebo znehodnocujú niektoré vlastnosti, senzorické vlastnosti vody. Takže tu transponujeme, tu asi nebudeme mať nejakú možnosť, ale prejdime si tie veci a jednu vec, ktorú možno, s ktorou sa ja stotožňujem, a to je tá zmena, ktorá tam prišla aj od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. My sme niekoľkokrát odmietli tento návrh, nakoniec bola požiadavka v rámci aj Legislatívnej rady vlády, kde si ju presadili, že chcú, nedarilo sa presadiť túto zmenu a som úplne s tým stotožnený, pretože nemáme na to my úplne pozitívny názor, nech sa to rieši samostatne, ale tiež je to asi legislatívnotechnická vec, či nejakým spôsobom to má umožniť alebo zosúladiť nejaký iný právny stav, ale nepatrí to do toho zákona. My sme neboli, opakujem veľmi otvorene, z toho nadšení, ale vyhoveli sme potom legisrade z titulu nejakého legislotechnického riešenia.

    Toľko asi odo mňa, ale sme pripravení, samozrejme, na túto tému diskutovať.

    A možno pani poslankyni Grausovej, neviem, no, ide o, je to medzirezortné pripomienkové konanie, je dostatočný priestor sa s tým návrhom zákona oboznámiť, či máme robiť ku všetkým návrhom zákona nejaké workshopy, neviem, skôr je to možno o tom, o čom hovoril aj pán poslanec Jurzyca, ak sú dotazy na strane poslancov a chcú sa oboznámiť, my sme pripravení, či už budete mať nejakých na to vyhradených ľudí, a pán poslanec Zelník za vás ako za Národnú radu povedal, že v tom legislatívnom procese v druhom čítaní sa bude chcieť oboznámiť s odbornými názormi, takže to je zasa nejaký proces na vašej strane. Ja sa z toho nechcem alibisticky vyvliekať, ale asi nie je úplne bežné, aby sme pred každým návrhom zákona robili nejaký workshop.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 360. Spoločná správa výborov má tlač 360a.

    Nech sa páči, pán minister zdravotníctva, odôvodnite vládny návrh zákona. Pán minister.

  • Ďakujem ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je nahradiť v prílohe č. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve niektoré časti, ktoré musia byť zmenené na základe potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie Európskej únie, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, ale aj veterinárnych chirurgov a názvy špecializačných odborov v zdravotníckych povolaniach lekár a zubný lekár.

    Uvedená príloha sa mení na základe skutočnosti, že niektoré členské štáty oznámili Európskej komisii aktualizáciu legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a veterinárnych chirurgov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rovnako verím, že aj tento predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Štefanovi Zelníkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 360a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 360a), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a k stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 6 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 48 z 21. marca 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať nejaké stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, chcem sa spýtať, nakoľko sme, dostal som včera informáciu, že ďalší, to je 21., bod by mal predniesť pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, ja som nepredpokladal, že pôjdeme tak rýchlo, tak sme nedali o tom o piatej hlasovať, hoci je pripravený zastúpiť ho pán minister, pán podpredseda by bol rád, aby mohol tento návrh predniesť sám a diskutovať s vami, či je všeobecný súhlas, že by sme dali na stredu na deviatu tento bod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 344. Spoločná správa výborov má tlač 344a.

    Prosím ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, aby vládny návrh odôvodnil, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zmyslom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek.

    Ľahké plastové tašky sú veľkým problémom aj na Slovensku. Spravidla slúžia na jedno použitie a obratom sa z nich stáva odpad. Treba podčiarknuť odpad, ktorý často končí na skládkach a príroda s ním zápasí desaťročia. Ide o vážnu tému, nakoľko zastúpenie ľahké plastové tašky v životnom prostredí stúpa.

    Vládnym návrhom zákona zavádzame opatrenie na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, teda aby už nebolo možné poskytovať ich zdarma k nákupu a zároveň aby spotrebiteľ mal možnosť vybrať si alternatívu, či už ekologickejšiu tašku, alebo tašku určenú na opakované použitie.

    Návrh zákona bol aj predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého boli pripomienky uplatnené Európskou komisiou aj Komisii vysvetlené.

    Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Petrovi Antalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nevidím ho v sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň prajem, ospravedlňujem sa, nejak sa to rýchlo zbehlo.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 413 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 a odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 344), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku).

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 82 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 61 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 32 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 73 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 a odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 a odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 73 z 21. marca 2017. V citovanom uznesení výboru výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, mali sme trošku fofry s pánom predsedom výboru, sme očakávali, že ešte tam máme pár minút na nejakú konzultáciu, ale teda (zasmiatie sa rečníčky) sme tu, takže možnože aj tá rozprava bude trošku prebiehať inak.

    Moja pripomienka je tá, ktorá už vlastne aj odznela vo výbore, ale chcem ju zopakovať, že síce hlavným dôvodom bola transpozícia smernice Európskej únie zosúladenia, čo sa týka úpravy ľahkých, spracováva, obalov, ľahké plastové tašky, tak toto, samozrejme, si uvedomujeme všetci, aký je to problém v životnom prostredí, avšak považujem za neúplné tak, ako je návrh zákona v tejto problematike navrhnutý, lebo zase to nie je komplexné riešenie. Zákon upravuje len niektoré druhy plastových tašiek a niektoré sa opäť zostávajú vo vzduchoprázdne a nie je vyjasnené, čo s takýmito taškami sa má robiť. Čiže za ľahkú, za plastovú tašku sa považuje taška s uchami alebo bez nich vyrobená z plastu s hrúbkou od 50 mikrometrov vrátane. To znamená, že patria medzi ne aj tašky, ktoré sú také pevnejšieho charakteru a ktoré aj dnes dostávame od obchodníkov zadarmo, keď si kupujeme najmä obuv alebo spotrebný, iný spotrebný tovar, oblečenie, elektroniku, proste sú to tie veľké, pevné igelitové tašky.

    Zapodievate sa tými menšími, ľahšími plastovými taškami, avšak tam tiež zostali nevyjasnené otázky, ktoré jednoducho prináša aplikačná prax, že kto je výrobca a kto je predajca. Toto stále je vec, ktorá aj v rámci evidencie a zodpovednosti nahlasovania týchto údajov nie je jednoznačná a robí, robí problémy najmä u takých obchodníkov, ktorí možnože sú väčšie siete, ktoré majú od výrobcu vyrobené tašky s vlastnou potlačou a ktoré za úhradu, už dnes za úhradu, poskytujú spotrebiteľovi. To, že si povedzme, že naozaj tá úhrada, ktorú dobrovoľne zaviedli títo predajcovia, naozaj obmedzila množstvo, množstvo igelitových tašiek aj voľne dostupných. Možno to cítime aj každý doma sám, sme používali takéto tašky z nákupu potom do smetného koša, že ich je podstatne, podstatne menej.

    Lebo v praxi, možno v zákone je to tak definované, ale predávajúci nie je výrobcom obalov. Čiže je to nejasné, že malo by byť zadefinované, že teda predajca, povinnosti by mali byť zamerané na toho predajcu, ktorý predáva tieto tašky, svoje tašky, a nie byť pomenovaný ako výrobca obalov.

    Pán minister, chcela by som vám dať taký návrh, že či pri tej veľkej novele zákona o odpadoch, ktorú pripravujete, by naozaj nebolo vhodné sa vrátiť z pôvodnej koncepcie a rozdeliť zákon na dva zákony, aby sa tento komplikovaný a ťažký zákon, ktorý je veľmi aj ťažko čitateľný, a keď je nečitateľný, tak je ťažko aplikovateľný do praxe, aby sme sa vrátili k zákonu o obaloch a k zákonu o odpadoch. Asi by to bolo jednoduchšie aj pre vás a určite by to bolo jednoduchšie pre spotrebiteľov, alebo jak ich nazvať, producentov odpadov a používateľov obalov z odpadov.

    Čiže chcela by som vás, vám toto navrhnúť a v súvislosti s návrhom, ktorý, pozmeňovací návrh, predložil pán poslanec Antal vo výbore a ktorý prešiel, tak, žiaľ, pri tej rýchlosti nemám ho poruke, neviem, či ho máte vy poruke, ale chcela by som dať na osobitné hlasovanie ten bod ohľadom viacvrstvových obalov. Tam totižto aj tá účinnosť od 1. mája, pán minister, si myslím, že je to veľmi krátky čas. Pretože toľko otáznikov aj v diskusii vo výbore, čo sme mali s tým, že čo s týmito tetrapakmi bude, tak to bude zase čosi také, ako bolo v apríli minulého roka, keď som predkladala ako môj prvý zákon, návrh novely zákona o odpadoch, aby sa posunula účinnosť zákona tých ustanovení, ktoré mali začať platiť od 1. júla minulého roka, že aby sa aspoň posunula účinnosť o pol roka, že nech sa tie veci, ktoré, už bolo jasné, že v aplikácii urobia problém, odsunú, tak sa tak neudialo. A argument, že no však dajme to do praxe a uvidíme, čo prax prinesie, potom sa to upraví, nie je správnou cestou, nie je to dobré riešenie. A ak to bude možné, tak by bolo dobré, keď to tam už tak strašne chcete mať, aby sa tá účinnosť toho zákona posunula. Rozmýšľam asi, či môžem teraz dať pozmeňovací návrh, že aby sa účinnosť tohto ustanovenia posunula od 1. januára 2018.

  • Reakcia spravodajcu.

  • No, ešte.

    Procedurálne, pán podpredseda, pýtam sa, že či môžem.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Nemôžem. Nemôžem, nevadí, takže dám ho, návrh, vlastne na osobitné hlasovanie, kde verím, že usúdime všetci, že tento paragraf bude robiť problém a nech sa to rieši v tej veľkej novele a nie teraz narýchlo. Možno by bolo dobré, keby ste si to osvojili, pán poslanec. Dobre.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem... S faktickou, pán poslanec? Nie. Tak ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, použila ste vo svojom vystúpení pojem igelitová taška. Chcem vás upozorniť, je to zľudovatelý, ale nesprávny názov. Pod pojmom igelit sa predávali PVC sáčky, ktoré dodávala firma IG Farben pre nemecký Wehrmacht na balenie masiek protiplynových. Čiže igelit nemá nič spoločné s polyetylénom a s taškami, ale je to obal na masky Wehrmachtu počas druhej svetovej vojny. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za toto upozornenie. Samozrejme, akceptujem a priznám sa, že ani si nespomínam, v ktorej vete som to slovo použila, lebo naozaj je to už asi také to zľudovelé, ale, samozrejme, ospravedlňujem sa za nepresnosť vo svojom vystúpení, myslela som plastové tašky.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Grendel, nech sa páči.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, opäť by som začal jednou otázkou, tak ako pri prvom čítaní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Jahnátek, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

    Grendel, Gábor, poslanec NR SR

    Znečisťujú výfukové plyny z aut ovzdušie? Asi sa všetci zhodneme, že áno. Znížil by sa počet áut na cestách, ak by sme uzákonili povinné spoplatnenie benzínu? Asi sa všetci zhodneme, že nie. Za benzín sa predsa všade platí. Alebo iný príklad. Je fajčenie zdraviu škodlivé? Ja som síce nefajčiar, ale asi sa všetci zhodneme, že áno. Znížil by sa počet fajčiarov, ak by sme uzákonili povinné spoplatnenie cigariet? Asi sa všetci zhodneme, že nie. Za cigarety sa predsa tiež všade platí.

    Na čom sa zatiaľ nezhodneme, je, či vládna novela zákona o odpadoch pomôže životnému prostrediu, alebo nie. Vy, pán minister, tvrdíte, že pomôže, a ja tvrdím, že nepomôže. Tvrdím, že novela zákona o odpadoch, ktorú ste predložili, nesplní svoj účel, a preto k nemu dnes predložím pozmeňujúci návrh. Vy totižto v tejto novele tvrdíte to, čo som hovoril o tých autách a cigaretách. A síce, že stačí uzákoniť ich spoplatnenie a problém s neúmernou spotrebou ľahkých plastových tašiek sa vyrieši. Lenže tie tašky sa predávajú za poplatok už dnes, presne tak ako benzín alebo cigarety. Niekde stoja 9 centov, niekde 10, niekde 11, ale takmer všade sú spoplatnené. Samotné uzákonenie ich spoplatnenia preto podľa mňa nič nevyrieši a pokles, ak vôbec nejaký nastane, bude zanedbateľný.

    A prečo sú plastové tašky problém pre životné prostredie? Smernica Európskej únie, ktorá od nás vyžaduje zníženie spotreby igelitiek alebo plastových tašiek, aby sa pán Jahnátek neurazil, táto smernica nie je samoúčelná. Podľa štatistík Bruselu je ročná spotreba týchto tašiek v Európskej únii približne 100 mld. kusov. A väčšinu z nich tvoria tzv. ľahké plastové tašky, ktoré sa ľahko pretrhnú, a preto sa často využívajú len jednorazovo. V životnom prostredí však pretrvávajú niekedy aj stovky rokov v podobe škodlivých častíc. A tieto častice sú veľmi nebezpečné najmä pre morské ekosystémy a živočíchy, ohrozujú napríklad ryby a vtáky a vytvárajú tzv. ostrovy odpadov v moriach a oceánoch. Tak napríklad v Tichom oceáne vznikol z plastových odpadov útvar, ktorý odborná verejnosť nazýva aj siedmym kontinentom. Tento siedmy kontinent má plochu väčšiu ako Francúzsko alebo Antarktída a je štrnásťkrát väčší ako Slovensko.

    Možno si poviete, že my tu nemáme more a oceán a nás sa to netýka. Ale odpady v životnom prostredí z tých plastových tašiek máme predsa na Slovensku aj my. Stačí sa, kolegovia, prejsť po výpadovke z Bratislavy smerom na Šamorín, kde sú poľnohospodárske polia často úplne pokryté odpadmi z igelitových tašiek z neďalekej skládky, ale nie je to len otázka Bratislavy, ale, samozrejme, aj iných regiónov.

    Takže, ak dovolíte, chcel by predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý som avizoval už v prvom čítaní.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Gábora Grendela k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 344).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I doterajšom bode 5 v § 54 ods. 5 písm. a) sa za slovo "úhradu" vkladajú slová "najmenej vo výške 25 eurocentov".

    Odôvodnenie: Vládnym návrhom zákona sa v § 54 ods. 5 písm. a) zavádza nová povinnosť pre výrobcov obalov, konkrétne poskytovať ľahké plastové tašky k nákupu za úhradu. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nikto nič nevyrába zadarmo, je výroba plastových tašiek spoplatnená už dnes v sume napríklad 5 eurocentov, 9 eurocentov a podobne, v závislosti od predávajúceho. V praxi teda spotrebitelia za ľahké plastové tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde nakupuje najviac spotrebiteľov.

    Povinnosť výrobcov obalov, ktorú vládny návrh zákona stanovuje, preto nemá sama osebe zásadný dopad na znižovanie množstva odpadu z obalov. Schválením predloženého znenia vládneho návrhu zákona sa nezníži počet predaných ľahkých plastových tašiek ani o jeden kus, čím sa nepodarí predísť ani vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby ľahkých plastových tašiek, ako deklaruje dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona.

    Dosiahnutie zamýšľaného účelu možno docieliť napríklad zavedením viditeľne vyššieho poplatku za ľahkú plastovú tašku, ako je cena, ktorá sa dnes v obchodoch za tieto tašky platí. Zavedením minimálnej sumy vo výške 25 eurocentov za ľahkú plastovú tašku sa predpokladá, že spotrebitelia budú tieto tašky menej kupovať. Tým sa dosiahne, že zákonná úprava bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, prispeje k trvalému zníženiu spotreby ľahkých plastových tašiek a podarí sa predísť vzniku zbytočného odpadu.

    A po druhé, v čl. II sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. januára 2018".

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona odkladá účinnosť ustanovenia o povinnosti výrobcov obalov stanovenej v § 54 ods. 5 vládneho návrhu zákona, s poukazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, na 1. januára 2019. Podľa čl. 4 ods. 1a smernice "musia opatrenia prijaté členskými štátmi zahŕňať jednu alebo obidve z v smernici uvedených možností, napr. prijatie nástrojov, ktorými sa zabezpečí, že od 31. decembra 2018 sa ľahké plastové tašky nebudú na mieste predaja tovaru alebo výrobkov poskytovať zdarma, pokiaľ sa nevykonajú rovnako účinné nástroje." Koniec citátu.

    Smernica stanovuje najneskorší možný termín na prijatie nástrojov, čo nevylučuje, aby členské štáty EÚ vrátane Slovenska prijali úpravu na dosiahnutie cieľov aj v skoršom termíne. Z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť účinnosť v čl. I piateho bodu vládneho návrhu zákona na 1. januára 2018.

    Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste o jednotlivých častiach môjho pozmeňujúceho návrhu dali hlasovať jednotlivo a aby ste vyňali bod 32 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, ktoré sa týka práve toho termínu január 2018, pretože podľa tej formulácie aspoň pre mňa a mojich kolegov právnikov nie je úplne dostatočne jasná táto formulácia, a preto vás teda žiadam o vyňatie na samostatné hlasovanie.

    Dámy a páni, záverom by som chcel už iba povedať, že životné prostredie má veľa problémov. Netvrdím, že platové tašky sú jediným a najväčším z týchto problémov, ale problémom rozhodne sú. A pozitívne je, že tento problém sa dá riešiť bez akýchkoľvek nákladov na strane štátu. Toto riešenie, ktoré vám ponúkam, by vás nestálo ani cent. Preto vás chcel zdvorilo požiadať, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Antal.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len v krátkosti. Tie príklady, ktoré ste, pán kolega, uviedli, benzín a cigarety, sú nie celkom šťastné. Z jedného dôvodu. Bez benzínu to auto nepôjde, bez cigariet ten fajčiar neuspokojí svoje potreby, čo je logické, že toto musíme platiť, kto chce jazdiť alebo kto chce fajčiť. Rozdiel medzi plastovými taškami je, že to nemusíme. Jednoducho to je naša pohodlnosť, to je naša, že nejdeme z domu, voľakedy sme chodili s tými sieťkami alebo dnes sú košíky, čokoľvek iné. Jednoducho si povieme, no nechce sa mi vracať domov, tak to nejdem a kúpim si za 5, 8 neviem koľko centov, ako kto predáva.

    Môj názor poviem aj k tomu spoplatneniu. Aj ja som sa zahrával s tou myšlienkou, že vyššia suma odradí a niečo podobné. Ale zároveň treba si povedať, komu tá vyššia suma padne? Ak by tá vyššia suma išla do akéhosi fondu nejakého, ale takto keď dáte, že 25 centov sa má platiť, tak kto si ich rozdelí? Obchod si nechá tie peniaze alebo si ich nechá výrobca? Naháňame niekomu zisk cez takýto poplatok, hoci som presvedčený aj ja, že by menej ľudí kupovalo tie plastové tašky.

    Čiže ja si osobne myslím, že dôjdeme raz k tomu, že tie plastové tašky jednoducho zakážeme preto, lebo bez nich vieme existovať, vieme bez nich žiť a musíme sa vrátiť do obdobia, kedy skutočne neboli tie tašky, ak si chceme chrániť životné prostredie. Toto je prvý pokus urobiť to, že jednoducho obmedzíme a čas ukáže podľa štatistík, či sa niečo stalo, alebo nie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, keď si spomínaš, aj na výbore som tiež hovoril, že tak skúsme sa zamyslieť aj nad nejakou tou minimálnou hranicou za tie tašky. Ja nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli prijať. Lebo už keď pripúšťaš, že raz dôjdeme k tomu, že ich zakážeme úplne, no tak sa pýtam, no prečo ich nezakážeme teraz, hej. Ja v tom nevidím žiaden problém. To je jedna vec.

    Druhá vec, ja súhlasím s Gáborom v tom, že neurčenie minimálnej ceny za tú tašku, obávam sa, že nebude mať taký efekt, aký možno ministerstvo očakáva. A tiež sa prikláňam k názoru, že tá minimálna suma za spoplatnenie by mala byť stanovená. Ja by som išiel kľudne vyššie.

    A čo sa týka toho zisku, veď producenti odpadov odvádzajú nejaký príspevok do Recyklačného fondu. Tak zvýšme im pomerne aj príspevok do Recyklačného fondu. Ak na jednej strane sa im zvýšia zisky, tak na druhej strane nech ten príspevok niekam ide, resp. nech je zvýšený.

    Ale ja sa tiež obávam, že tento návrh zákona, no, neurobí dieru do sveta. Ja nehovorím, že je zlý. Len hovorím, že nie je úplne, ten želaný efekt nebude taký. Čiže ak sa bavíme, ak už pripúšťame, že raz dôjdeme k úplnému zrušeniu, resp. zákazu Wermachtových tašiek (povedané so smiechom), plastových tašiek, tak poďme sa o tom baviť čím skôr. Lebo naozaj, ak ste ochotní, vládna koalícia alebo predkladatelia, pripustiť zákaz, tak načo je potom táto debata? Rovno ich zakážme a je to vybavené. Ja s tým nemám žiaden problém a ja si myslím, že to podporíme, lebo tie plasty fakt znečisťujú to životné prostredie vo veľmi vysokej miere.

    A ešte raz, súhlasím s pozmeňovákom pána Grendela.

  • Ďakujem. Ešte pred tým, než dám možnosť pánovi poslancovi Grendelovi reagovať na faktické poznámky, dovoľte mi, aby som privítal študentky a študentov z Bilingválneho gymnázia v Bratislave. Lýcea, lýcea, pardon.

  • Takže, nech sa páči reakcia, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za faktické poznámky.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Antala, tak ja nevidím veľmi ten rozdiel medzi cigaretami, benzínom a tými nákupmi, lebo keď idem nakúpiť, tak tiež musím mať nejakú tašku, lebo však v čom odnesiem potom ten nakúpený tovar?

    No a pokiaľ ide o to, že kam pôjdu tie peniaze z toho poplatku, ak by sme ho zaviedli, teda ten minimálny, tak navrhujem v pozmeňováku na 25 eurocentov, v zásade pri tejto diskusii vám poviem, že mne to je naozaj že šumafuk, kam tie peniaze pôjdu, lebo v tejto novele ide o to, či chceme, alebo nechceme urobiť niečo pre zníženie spotreby ľahkých igelitových tašiek. Môj názor je, že to samotné uzákonenie spoplatnenia to proste nevyrieši, lebo už dnes za tie tašky proste ľudia platia 9 centov, 10 centov, však tak ako som povedal v rozprave. A preto si myslím, že motivačným faktorom môže byť, ak zvýšime tú cenu.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Pčolinského, ktorý povedal, že by uvítal aj vyššiu sumu, ako je 25 centov, ja som túto sumu určil podľa toho, koľko stoja potom tie hrubšie igelitové tašky a tie stoja približne od 30 centov. Čiže snažil som sa to nastaviť tak, aby tie ľahké igelitové tašky stáli viac ako teraz, ale boli ešte stále o niečo lacnejšie ako tie hrubšie tašky.

  • Ďakujem. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať pán minister stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za príspevky, budem krátky.

    Čo sa týka toho zákona, ja som optimistickejší jak pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že to pomôže. Nie si myslím, ale som si istý, že to pomôže v každom prípade.

    Čo sa týka ceny, tak musím povedať, že ministerstvo životného prostredia nevstupuje do cenotvorby. Prečo 25 centov, prečo nie 15, prečo nie 30, prečo nezvýšime potom? Proste to neni naša úloha, to je úloha trhu. My jednoducho spravíme jednu vec, veľmi dôležitú vec, že uzákoníme povinnosť, lebo teraz nemajú povinnosť spoplatniť tie tašky. Nikto. Či to spoplatnia, alebo nespoplatnia, to je len dobrá vôľa toho obchodníka, ale nie je to v zákone. To je jedna vec.

    Druhá vec. Ja si myslím, že ten príklad s cigaretami bol dobrý v tom, že tam sa dá proste odsledovať, že aké kroky postupne robia spoločnosti preto, aby zamedzili tomu, aby proste ľudia fajčili tie cigarety, postupne, hej. Nie vždy cenovo, lebo nie vždy zdvíhajú len povedzme dane na tie spotreby, ale povedzme zavádzajú také, že musia dávať fotky. Proste odradzujú rôznym spôsobom ľudí od toho, aby fajčili. Využívajú všetku možnosť na to, hej.

    A ja si myslím, že veľmi dôležité bude pre nás aj to, a práve preto to ministerstvo aj robí, aby sme si tie naše návyky nejakým spôsobom zmenili. Práve preto, okrem toho, že robíme legislatívne opatrenia, aký je tento zákon, tak okrem toho robíme aj iné veci. Preto napríklad sme rozbehli akciu bez igelitiek, do ktorej sa už zapájajú veľké obchodné reťazce, aby sme proste tých ľudí, jak by som povedal, hlavne ďalšie generácie, ktoré tu sedia hore na balkóne, nejakým spôsobom prevychovali v tom, aby mali vyššiu zodpovednosť k tomu svojmu životnému prostrediu. To je veľmi dôležité, ja si myslím, minimálne také dôležité, jak sú nejaké reštrikcie a nejaké zákony a nejaké pokuty.

    Čo sa týka toho dátumu 1. 1. 2018, už je v tej správe spoločnej, lebo už to prešlo cez výbor a výbor už prijal vlastne tento pozmeňovací návrh, že to dávame skôr, aj keď nám to smernica udáva len od 1. 1. 2019. Keď sme robili ten zákon, tak sme vychádzali zo smernice.

    A že prečo len tie plastové tašky, ktoré teraz riešime? Preto, lebo jednoznačne táto výseč tých plastových tašiek je absolútne najväčšia záťaž na životné prostredie. Preto riešime tieto plastové tašky, ktoré riešime. Aj smernica Európskej únie hovorí o týchto plastových taškách.

    Takže ja si myslím, že tento zákon prinesie osoh. Ja si myslím, že keďže máme také skúsenosti z iných krajín, keď zaviedli spoplatnenie, povinné spoplatnenie plastových tašiek, igelitových tašiek a okrem toho zavádzame aj povinnosť ponúknuť alternatívu namiesto igelitových tašiek, tak to malo svoj osoh a jednoducho tá spotreba tých tašiek klesla. Ale nie je to len o tých zákonoch, ale je to aj o tom, že ako k tomu budeme pristupovať, ako my spoločnosť, a na to jednoducho budeme robiť ďalšie kroky.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán spravodajca, za pultík rečnícky. Záverečné slovo nemôže byť faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, ja by som sa vyjadril, ale ešte poviem, áno, v tom pozmeňováku je to dané, že od 1. 1. 2018. Čiže neviem, či má význam ten druhý pozmeňujúci návrh, lebo je to o tom istom de facto. Ten termín je schválený v spoločnej správe.

    Ak dovolíte, ja by som sa skôr vyjadril ešte k tým VKM-kám, ktoré tu rezonujú od toho nášho výboru, lebo nie všetky informácie, ktoré boli zverejnené, boli celkom korektné. Ale pre tých, ktorým tie odpady alebo tá terminológia nehovorí až tak veľa a hlavne čo to je ten tetrapak, ja dovolím si len v krátkosti povedať, čo znamená tetrapaky a čo to znamená aj pre životné prostredie.

    Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky sú širokou skupinou kompozitných materiálov, ktorých zloženie je nasledujúce: 75 % až 85 % papier alebo lepenka, 20 až 25 % plasty, hliníková fólia. Vo všeobecnosti tzv. kombinované materiály sú obalové materiály vyrobené z rôznych materiálov, ktoré nie je možné manuálne od seba oddeliť, pričom žiadny z nich neobsahuje 95-percentný váhový podiel z celkovej váhy kompozitu. Obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, nápojové kartóny, patria k najpoužívanejším obalom na balenie tekutých a sypkých materiálov. Tieto obaly chránia potraviny pred poškodením, svetlom, kyslíkom a tak ďalej. Sú zložené najmä z celulózových vlákien, ktoré sú vyrobené z drevenej hmoty.

    Ono to je, z tejto definície je zrejmé, že čo to znamená podľa môjho názoru pre životné prostredie a čo to znamená, ak k týmto VKM-kám nezačneme pristupovať rovnako, ako pristupujeme ku sklu, papieru, plastom a kovom. Jednoducho dnes sa na obciach a mestách tieto VKM-ky vo väčšine miest a obcí už zbierajú, čiže separujú sa. Poznáte to každý z tých separačných nádob, väčšinou to býva, buď to býva úplne oddelene, čo je ten najideálnejší prípad, alebo sa jednoducho separujú s plastmi a kovmi. Vyhláška to umožňuje, aby to bolo dokopy, potom na dotrieďovacom zariadení by sa to malo jednoducho roztriediť podľa toho druhu.

    Dnes výrobcovia, lebo tu bolo povedané, že zrazu teraz budú výrobcovia musieť platiť za tieto VKM-ky. Za každý obal sú dnes výrobcovia povinní platiť. To znamená, to je jedno, do čoho to zabalia, sú dnes povinní platiť. VKM-ky platia dnes na úrovni papiera, to znamená za sumu, ako sa platí za papier, a táto skutočnosť sa podľa môjho názoru nemá prečo zmeniť, lebo to hovorí nie tento zákon, ale hovoria to iné predpisy, aká cena sa má platiť. Dnes výrobcovia platia. Zoberte si, že za každý jeden liter mlieka, ktorý sa uvedie na trh, a nielen mlieka, ale všetkých tých tetrapakov, tak ten výrobca je povinný zaplatiť určitú hodnotu.

    Viete, ako sa dneska nakladá s VKM-kami? Tým, že nie sú v zákone, tak aj sa separujú, aj sa neseparujú. A keď sa aj vyseparujú, tak dnes je stav taký, že na skladoch je obrovské množstvo týchto VKM-iek a ktoré, ak sa nezačne k tomu vážne pristupovať, tak skončia na skládke. Načo tí ľudia separujú dobrovoľne s tým, že chcú chrániť životné prostredie, že si uvedomujú, že je to obrovská záťaž na životné prostredie, ak ten materiál nemá skončiť niekde na zhodnotení nejakým spôsobom?

    Áno, toto je jeden z tých materiálov, z ktorých OZV-čky nemajú žiadny výnos, si ja myslím. Preto dnes je na sklade obrovské množstvo VKM-iek, lebo ony nemajú kam tie tetrapaky umiestniť tak, aby im niekto za to zaplatil možno euro, možno dva, možno sto. Tak ako to je pri papieri, ktorý je najlepšie zhodnotiteľný. Jednoducho VKM-ky tam nepatria.

    Ale potom ako prídeme k tomu, že výrobca zaplatí, to je jedno, či euro, alebo sto, alebo päťsto, zaplatí za ten obalový materiál, za zhodnotenie toho obalového materiálu, a on skončí na skládke? Toto predsa neni účel zákona o odpadoch. Účel zákona o odpadoch bolo stanoviť zodpovednosť výrobcov za to, čo vyrábajú, čo uvádzajú na trh, aby jednoducho za to zaplatili, že to neskončí, ten ich obalový materiál, na skládke. Toto je princíp a toto je podstata toho problému, z ktorého sa akože urobil taký mediálny, trošku na jeden, deň problém. Ale z môjho pohľadu to problém nie je úplne žiadny. Jednoducho jediná povinnosť, ktorá zavedením týchto VKM-iek do zákona bude, bude povinnosť plniť určité limity, ktoré stanoví ministerstvo na zber týchto VKM-iek. To znamená, že dneska limit neni žiadny, čiže ak sa vyseparuje jedna tona alebo nula, je to úplne jedno, lebo jednoducho neni to v zákone, neni potrebné plniť žiadny limit a vykazuje sa to akoby v papieri a z toho papiera pravdaže sa nedá odčleniť, že čo z toho je VKM. Čiže my de facto ani nevieme, koľko sa tých kompozitných materiálov dnes dokáže vyseparovať. Ja som presvedčený, že hoci nám to neprikazuje európska legislatíva, ale je to správny krok na to, aby sme aj dokázali naplniť to, na čo sme sa ako Slovenská republika zaviazali, a to znamená, separovať 50 % komunálneho odpadu do roku 2020. Veď je to za chvíľu. Je to za dva a pol roka. Tí najlepší dnes separujú niekde na úrovni možno 25 %, možno 30 %. Tí najhorší separujú nič alebo 5 %, alebo 10 %. Ako ďaleko to je od tých 50 %, na ktoré sme sa zaviazali? A tetrapak, aj tak ako som povedal, je najpoužívanejším, pomaly, obalovým materiálom, ktorý sa uvádza na trh.

    Ja som presvedčený, že je to dobrý návrh. Neublíži nikomu, akurát OZV-čka bude musieť nejakým spôsobom s tým nakladať a vykázať, čo urobila s tým tetrapakom, ktorý dnes je povinná zobrať, avšak ktorý dnes je väčšinou na skladoch tých, ktorí ich triedia.

    Ďakujem pekne a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona tak, ako je predložený aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 445. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 460.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Laciho Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych transpozičných opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31 z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, 2001/80, 2004/35, 2006/12, 2008/1 a nariadenie č. 1013/2006. Návrh zohľadňuje požiadavky Európskej komisie v rámci prípadu EU Pilot č. 8563/16 o snahu o precizáciu transpozície citovanej smernice.

    Návrh zákona neovplyvní rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, informatizáciu ani služby pre občana. Bude mať však pozitívny vplyv na životné i podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 445). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Predpokladám, že k rozprave nikto nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 446. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 461.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/52 zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predkladaný návrh súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Jednotlivé etapy procesu posudzovania bolo nutné zosúladiť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie.

    Z predmetu zákona navrhujeme vylúčiť činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť. To zabezpečí, aby pri zmenách navrhovaných činností nedochádzalo k situácii, kedy by sa v rámci jednej navrhovanej činnosti vykonalo viacero zmien, z ktorých ani jedna nespĺňa prahovú hodnotu pre povinné posudzovanie takejto činnosti alebo pre zisťovacie konanie. V zhode s novelou sa zabezpečujú koordinované postupy posudzovania vplyvov najmä s ochranou prírody a ochranou vôd. Upravuje sa, kedy ministerstvo môže, resp. vyčiarkne osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Návrh zároveň zabezpečuje vylúčenie z posudzovania vplyvov tie osoby, ktoré sú v konflikte záujmov.

    Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru poslancovi Petrovi Antalovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Myslím si, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie si naozaj zaslúži pozornosť aj úpravu. A z tohto miesta by som sa chcela poďakovať organizácii VIA IURIS, ktorá mala veľmi odborné a kompetentné pripomienky v rámci prerokovania návrhu zákona. A aj teda uznávam, že množstvo ich pripomienok bolo zapracovaných a akceptovaných.

    Mám však jednu otázku, ktorá, nerozumiem dobre dôvodu, prečo ministerstvo takúto vec neakceptovalo, a síce čo sa týka spracovania dokumentov v oblasti posudzovania na životné prostredie, kde bol návrh zo strany tejto organizácie, s ktorým sa stotožňujem, že aby tieto zámery a správy, posudzovanie o životnom prostredí spracovávala odborne spôsobilá osoba, ktorá je vlastne v zozname, ktorú vedie ministerstvo životného prostredia, a ľudia, ktorí v tomto ako odborne spôsobilé osoby sú uvedené, tak majú vysokoškolské vzdelanie, majú vlastne všetky tie náležitosti, sú preškoľované, čo sa týka vždy, keď je nová zmena zákona, a toto ste neakceptovali, túto pripomienku, hoci mne sa zdala veľmi správna. Pretože v praxi práve sú problémy s nedostatočnou kvalitou týchto dokumentov, ktoré sú veľmi závažným ako prvým dokumentom, ktorý vstupuje do procesu povoľovania, a na základe rozhodnutia, ktoré vzíde z tohto konania, či v zisťovacom konaní, alebo v samotnom už procese na záver v zmysle záverečného stanoviska, tak je veľmi dôležitá kvalita takýchto dokumentov. A myslím si, že ten návrh, ktorý ste dali vy ako taký možno z vášho pohľadu kompromisný, že len požiadavku na vzdelanie a prax, je taká irelevantná, lebo tam samotný zákon hovorí aj o zozname odborne spôsobilých osôb. Myslím si, že ten návrh, ktorý oni podali, mal ratio, aj by bol určite pre prax prínosom. Tak toto je zatiaľ taká prvá pripomienka.

    Samozrejme, my zákon podporíme, čo sa týka do druhého čítania, pretože máme tam zámer predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy, ale toto by ma naozaj zaujímalo, že prečo takto ministerstvo takúto rozumnú pripomienku neakceptovalo, keď teda iné ste dokázali akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za príspevok a veľmi krátko by som odpovedal pani poslankyni na tú otázku. Áno, dlho sme mali ohľadne toho a veľa diskusií ohľadne tejto problematiky. Ale v každom prípade potom sme sa zhodli na tom, že ten odborný posudok vypracovať nebude musieť kvalifikovaná osoba, ale proste potom to zhodnotenie toho odborného posudku potom už bude vykonávať taká osoba, ktorá na to bude musieť mať kvalifikáciu.

    V každom prípade sme mali z tej druhej strany zase argumenty, že sú spoločnosti, a veľa takých je, kde sú kvalifikované osoby na to, aby vedeli vypracovávať takéto posudky. A keďže pre nich by to bola zbytočná záťaž finančná, to je jedna vec. A druhá vec, že tam potom by došlo k tomu, že niekto, kto má odbornú kvalifikáciu vypracovávať, tak taký istý, s takou istou odbornou kvalifikáciou by ho hodnotil, to znamená, že ani to tak nesedí ani z tej logiky.

    Takže ja si myslím, že ten zákon takto je nastavený dobre, a dúfam, som rád, že podporíte, a môžme o tom diskutovať, samozrejme, ale proste náš názor je takýto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 447. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 462.

    Nech sa páči, pán minister Sólymos, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, cieľom návrhu novely zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré majú za cieľ zjednodušiť proces integrovaného povoľovania. Zároveň novela zabezpečí úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75.

    Do návrhu sme zapracovali zmeny, ktoré vyplynuli z povinnosti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Prevádzkovatelia skládok tak dostanú novú povinnosť v prípade reálneho uzatvorenia a rekultivácie skládky v presne určenej lehote. Zároveň po uzatvorení skládky budú musieť podať žiadosť o jej kolaudáciu. V prípade, že by si prevádzkovateľ tieto povinnosti neplnil, novela stanovuje nové sankcie, ktoré by mali mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Zavedenie nových povinností síce predpokladá aj vznik možnej finančnej záťaže pre podnikateľské subjekty, no výsledkom bude výraznejšia ochrana životného prostredia a ľudského zdravia.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážená Národná rada, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len v krátkosti k tomuto návrhu zákona. Pred tým, ako som išla do parlamentu, som pracovala niekoľko rokov ako manažérka pre životné prostredie. Spolupracovala som s organizáciami, na ktoré sa vzťahovalo integrované povolenie, takže mám bohatú skúsenosť s týmto zákonom a taktiež s rôznymi inšpektorátmi na Slovensku, pretože prevádzky, s ktorými som spolupracovala, boli po celom Slovensku.

    Áno, uznávam, zákon treba učesať a upraviť a pravdepodobne tiež aj do druhého čítania ešte prídeme s nejakým pozmeňovákom. Napríklad s tým, čo sa udialo koncom minulého roka, aby sa nemohli takéto situácie a pokusy na ľuďoch realizovať pod rúškom nejakých prevádzkových pokusov. To, čo sa stalo na prevádzke, na ktorú sa vzťahuje integrované povolenie, ktorá je vlastne aj zaradená medzi nebezpečné prevádzky, elektráreň Nováky, že bol spustený vyradený blok elektrárne Nováky, blok B3, ktorý nielenže bol odstavený z titulu, že nespĺňal emisie, ale ktorý aj prevádzkovateľ deklaroval Slovenskej inšpekcii životného prostredia, že naozaj kotly B3 a B4 v elektrárni Nováky boli odstavené, kde v dokumente, ktorý bol doložený štátnemu orgánu, bolo čestné vyhlásenie konateľov Slovenských elektrární, že kotly boli vyradené z prevádzky, to znamená, viac-menej aj mali byť vyradené zrejme aj účtovne, a takýto kotol niekto si dovolil spustiť do prevádzky a hovoriť o ňom, že je to jestvujúce zariadenie pod rúškom robenia nejakého prevádzkového pokusu tým, že sa, našli v podstate formulačnú nejakú nejasnosť, resp. škáročku v zákone, pričom smernica Európskej únie aj hovorí o tom, že práve integrované povolenie, táto smernica sa na takéto niečo nevzťahuje, ale vzťahujú sa na to iné zákony. Čiže táto škulinka v zákone, resp. ani nie že škulinka, nerešpektovanie iných zákonov, mysliac si, že keď prevádzka podlieha pod integrované povolenie, že už iné zákony sa na tú prevádzku alebo na činnosť nevzťahujú, je mylná. A zrejme by to malo byť upravené v zákone alebo pokúsime sa možno naformulovať do zákona takúto doplňujúcu vetu, že to neznamená, že nevzťahujú sa na ňu iné zákony Slovenskej republiky. Bol to precedens, ktorý tiež treba riešiť.

    Problémy, ktoré ale ja som, vnímam v zmysle aplikácie tohto zákona do praxe, je samotná Slovenská inšpekcia životného prostredia. Absolútna nejednotnosť týchto úradov jednotlivých. Každý úrad má iné požiadavky, každý úrad inak rozhoduje, každý úrad inak vyhodnocuje podmienky integrovaného povolenia. A tu naozaj asi by bolo dobré aspoň pri prevádzkach, ktoré sú obdobné, že ak ide napríklad o prevádzky nejakého charakteru chovateľského, lebo to bola oblasť v poľnohospodárstve, kde som pracovala a kde sa práve teraz prijímajú dokumenty tzv. BAT technológie. Európska komisia schválila ich zoznam, ktoré sa postupne majú aplikovať do praxe a následne teda budú k tomuto vykonávacie predpisy, aby sa zjednotili aj požiadavky, aj spôsob vydávania povolenia a ten proces samotný. Bolo by to asi o niečo príhodnejšie, lebo s tým súvisia následne aj pokuty, s tým súvisia následne kontroly environmentálne, ktoré sa vykonávajú, a nemali by byť asi cieľom, aspoň verím, že nie je cieľom, aj ste to tak povedali pri uvádzaní tých plastových tašiek v záverečnom slove, že nie o to, aby sme pokutovali, ale aby životné prostredie bolo lepšie. A to isté si myslím aj pri tomto zákone, že tie environmentálne kontroly, samozrejme, musia byť splnené, zamerané na kontrolu plnenia podmienok, ale mali by mať aj možnosť istej nápravy, aby sa tie podniky posúvali dopredu. Pretože mnohé podniky sú práve podniky, ktoré boli transformované zo starých, zaostalých nejakých fariem, kde nedá sa len takto jedným lusknutím prsta mať všetko naozaj tip-top, ale tá snaha, ten cieľ by mal byť spoločný.

    Takže len toľkoto k tomu som to považovala, využijúc tento priestor na to, aby možno aj tejto oblasti ste sa trošku venovali. Ak by bol záujem o moje skúsenosti, rada vám ich odovzdám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Máme taký dialóg s pani poslankyňou dnes.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • V každom prípade zámer tejto novely bol jasný vtedy, keď sme túto novelu pripravovali, tak sme hlavne okrem toho, že sme chceli odstrániť určité veci z aplikačnej praxe, najdôležitejšia časť bola uzatváranie skládok a problematika skládok. Samozrejme, vieme o tej problematike, čo sa udialo v Novákoch. Bola tam využitá tá možnosť, že sa jednalo o skúšobnú prevádzku, kde mali uzatvoriť tú skúšobnú prevádzku do 28. februára. Tam sa vykonala aj kontrola SIŽP aj MŽP, či sa to uzatvorilo, alebo neuzatvorilo sa to. Ale v každom prípade pripravujeme novelu zákona IPKZ, aby sme predišli takýmto veciam, aby sa to nedalo takýmto spôsobom riešiť, že len ohlasovacou povinnosťou. Pripravuje sa na to novela a pripravuje sa aj nový zákon alebo novela zákona o ovzduší, kde tiež chceme sa zaoberať s touto problematikou. Takže už sa na tom robí a malo by to byť platné do konca tohto roka, to znamená, od budúceho roka by mali platiť už nové podmienky aj na to. Takže súhlasím s tým, že to treba riešiť, ale už to riešime, takže, samozrejme, sa neuzatvárame od dialógu, ale v každom prípade ministerstvo životného prostredia ten problém už rieši, lebo sme proste zistili, čo sa tam udialo, takže aj my sme to posúdili tak, že treba to nejakým spôsobom dať do poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.

    Návrh vlády má tlač 426. Správa výboru má tlač 426a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Uvedený protokol zahŕňa viacero znečisťujúcich látok a má predchádzať prekračovaniu kritických záťaží acidifikácií živinového dusíka a kritických úrovní ozónu pre zdravie ľudí a vegetáciu. V rokoch 2005 až 2007 zmluvné strany preskúmali záväzky protokolu a dohodli sa na prijatí dvoch rozhodnutí výkonného orgánu dohovoru. Jedno z nich vyžaduje túto ratifikáciu.

    Najvýznamnejšou zmenou je zahrnutie novej znečisťujúcej látky, a to prachových častí PM 0,5. Dodatok zároveň tiež stanovuje nové emisné stropy na rok 2020 a ďalšie roky. Protokol do tretice zavádza nové normy pre obsah prachových organických látok vo výrobkoch, ako sú napríklad náterové hmoty.

    Nakoľko všetky doplnenia protokolu sú transponované prostredníctvom právnych predpisov EÚ a implementované vo vnútroštátnom právnom poriadku, nie je potrebné prijať žiadnych legislatívnych úprav. Inak povedané, doplnenie protokolu nebude mať žiaden dopad na priemysel.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Vladimíra Baláža, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 448 z 28. februára 2017 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu (tlač 426) na prerokovane Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie do 20. marca 2017. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh protokolu dňa 14. marca 2017. Uznesením č. 62 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979. Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 71 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Protokolu.

    Poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 427. Správa výboru má tlač 427a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, perzistentné organické látky predstavujú dnes globálnu výzvu v boji za lepšie a zdravšie životné prostredie. Ide o látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia ľudskou činnosťou. Napríklad pri priemyselnej výrobe či pri poľnohospodárskej činnosti. Dokážu sa ľahko šíriť a následne sa dostať aj do potravinového reťazca.

    Spomínaný protokol je ďalším z ôsmich vykonávacích protokolov dohovoru. Ich cieľom je kontrolovať, znížiť alebo vylúčiť vypúšťanie týchto látok. Zmienený protokol uvádza sedem nových perzistentných látok. Zmeny protokolu sú už plne transponované do legislatívy EÚ. Na národnej úrovni je táto problematika plne upravená zákonom 127/2006 Z. z....

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... látkach v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predsedajúci a vážená Národná rada, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím uvedeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán podpredseda, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 449 z 28. februára 2017 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, je to tlač 427, na prerokovane Výboru Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále. Páni poslanci!

  • ... pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 20. marca 2017. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 dňa 14. marca 2017. Uznesením č. 63 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.

    Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 72 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním.

    Ešte mi dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov Súkromného gymnázia z Českej ulice v Bratislave a špeciálne pani poslankyňa Pfundtner pozdravuje svojho syna.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa ukľudnili a pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Verte mi, že je ich dosť. Takže skúsme sa sústrediť.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 347).

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Vaľovú, nechce mi veriť, aby uvádzala jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 347.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu vystúpili piati poslanci a boli podané 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže boli v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty, ktorá je potrebná na možnosť teda hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané včera a ešte lehota neuplynula.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 110, proti 23, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že môžme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Krištúfkovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 65, proti 1, zdržalo sa 73 poslancov, 2 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Petrík.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 49, proti 43, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

  • Teraz dajte hlasovať, prosím, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Verešovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 27, zdržalo sa 52 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

  • Keďže nebol schválený žiaden pozmeňujúci návrh, pristúpime k tretiemu čítaniu. Poprosím vás, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu v tomto čítaní a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za zákon 144.

    Konštatujem, že návrh zákona o rodičovskom príspevku bol schválený.

    Teraz prosím pani Magdalénu Kuciaňovú, aby uviedla hlasovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (tlač 421).

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu nevstúpil nikto. Preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 141, 2 proti.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra (tlač 435).

    Prosím teraz pána spravodajcu Jozefa Bučeka, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 435.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vo všeobecnej rozprave vystúpil pán poslanec Senko a pani poslankyňa Jurinová, nepodali však žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 93, proti 1, zdržalo sa 48 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že daný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej že za gestorský určuje výbor pre obranu a bezpečnosť s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu jednotlivým výborom a určení lehôt potrebných na prerokovanie výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 140 poslancov, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás prosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (tlač 363).

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Zimenová, pričom podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rámci včerajšej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 107, proti 33, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že sme návrh schválil, takže môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 a 20 až 27 hlasovať spoločne a tie schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako to uviedol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 88, zdržalo sa 54, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 18 samostatne, podľa gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 21, proti 59, zdržalo sa 61 poslancov, 1 nehlasoval.

    Bod 18 sme neschválili.

  • O bode 19 budeme hlasovať samostatne a ten podľa gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 9, proti 47, zdržalo sa 87 poslancov.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda, odhlasovali sme body zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o podanom pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Zimenovej, ktorý vzišiel z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 128, proti 12, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 92, proti 14, zdržalo sa 34, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 94, proti 14, zdržalo sa 35 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Teraz nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici (tlač 302).

    Pán poslanec Glenda, nech sa páči, máte slovo.

    Glenda Tibor, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, neboli podané žiadne návrhy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonom. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz vás prosím, aby ste v druhom čítaní uviedli hlasovanie o

    vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač 241).

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, neboli podané žiadne návrhy. Vzhľadom na to, že zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani v rozprave neboli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto. Nie, ďakujem pekne. Uzatváram možnosť teda sa prihlásiť, aj rozpravu, a nech sa páči, hlasujeme.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o ústavnom zákone.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 140, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz ešte vás prosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie v treťom čítaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje - Morava (tlač 301).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, neboli podané žiadne návrhy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje - Morava a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141.

    Návrh bol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Gála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave (tlač 434).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 434.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 119, 21 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej že za gestorský určuje výbor pre obranu a bezpečnosť s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 127, zdržalo sa 14, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj to uznesenie sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Janckulíka, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (tlač 425).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 425.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili pani poslankyňa Zimenová a pani poslankyňa Grausová. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 106, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, ako aj o určení lehôt potrebných na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 124, 17 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Štefana Zelníka, ktorý je spravodajcom a predsedom výboru pre zdravotníctvo, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 360).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 360.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nevystúpil žiaden poslanec. Aby sme mohli hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 101, proti 26, 14 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme skrátili nepotrebným spôsobom síce, ale lehoty.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako to uvádzal pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 102, zdržalo sa 37, 2 nehlasovali.

    Tieto návrhy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 102, 40 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. A pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Zelník. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 85 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem legislatívnotechnickú opravu chýb schválenú v pozmeňujúcom návrhu v bode III spoločnej správy.

    1. V čl. I § 92a ods. 2 sa v písmene g) za slovo "špecializačnom" vkladá slovo "odbore".

    V náväznosti...

    2. V náväznosti na vloženie nových ustanovení § 102aa, I. až III. bod spoločnej správy, do návrhu zákona sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta článku I.

    Vážený pán predseda, dajte o týchto návrhoch hlasovať.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Takže najprv budeme hlasovať o tomto návrhu, kde došlo k výpadku jedného slova "odbor". Takže prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 122, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 106, 36 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Teraz prosím pána poslanca Antala, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (tlač 344).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podal pán poslanec Grendel, žiadal o každom tomto jeho návrhu hlasovať osobitne. Pani poslankyňa Zemanová vyňala na osobitné hlasovanie bod 19 spoločnej správy a pán poslanec Grendel žiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 32 spoločnej správy. Keďže boli dnes v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 115, proti 23, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

    Nech sa páči, môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 18 a bodoch 20 až 31 s odporúčaním schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o spomenutých bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 102, 41 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode 19 spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 100, proti 24, 17 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte, prosím, teraz hlasovať o bode 32 spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 115, 25 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Návrh bol schválený.

  • Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1, o prvom bode z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Grendela.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 46, proti 57, zdržalo sa 39 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom bode z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Grendela.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 137, proti 1, zdržali sa 4, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru podať návrh, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 141, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 123, 20 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh zákona o odpadoch sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kvorku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia (tlač 445).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 445.

  • Pán poslanec Antal, kartu nepotrebujete na hlasovanie?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 101, proti 14, 26 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 126, 15 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz znovu prosím pána poslanca Antala, aby uviedol hlasovanie o, teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tlač 446).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, tlač 446.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 105, proti 14, 22 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 127, 15 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Krajkoviča, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tlač 447).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 447.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 107, proti 14, 19 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada posunula návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 129, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.

    Teraz budeme, ešte máme dve medzinárodné zmluvy, takže budeme hlasovať najprv o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dodatkom Protokolu o znížení acidifikácie a prízemného ozónu z roku 1999 (tlač 426).

    Pán poslanec Baláž, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, tlač 426.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že Národná rada podľa čl. 68 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dodatkom Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku ´99 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku ´79.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Upozorňujem, že to je medzinárodná zmluva, to znamená, že nadpolovičná väčšina poslancov sa musí rozhodnúť v prospech tejto zmluvy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 104, zdržalo sa 37 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

    Prosím teraz pána poslanca Krajkoviča, aby uviedol uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 (tlač 427).

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, tlač 427.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dodatkami k Protokolu o perzistentných organických látkach z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 129, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pýtam sa, to sú procedurálne návrhy?

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o jednej máme výbor s predsedom vlády v miestnosti č. 30. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že sťahujem svoj návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 439), z programu tejto schôdze.

  • Pri hlasovaní č. 37 som uvedený ako nehlasujúci, do zápisu prosím zaznamenať, že som hlasoval za. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie, schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o dvanástej.

  • Prosím pri hlasovaní č. 31 uviesť za. Hlasoval som, chcem hlasovať za. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte skúsime začať aspoň druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (tlač 359).

    Pán minister hospodárstva, nech sa páči, máte slovo a môžte uviesť návrh.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o väčší kľud.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dobrý deň prajem všetkým, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje predovšetkým úplnú transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Návrh taktiež preberá vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vecne spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Okrem už spomenutého ďalšími dôvodmi predloženia vládneho návrhu zákona sú:

    - Implementácia záverov obsiahnutých v náleze výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom, ktorý od roku 2009 do súčasnosti prerokovával dva prípady Slovenska vo vzťahu k Mochovciam 3, 4 a výsledkom bola požiadavka na posilnenie práv zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese v jadrovej energetike.

    - Proces elektronizácie verejnej správy v podmienkach konaní na Úrade jadrového dozoru na základe zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.

    - Legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, konkrétne Dohovor o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie.

    - A v neposlednej miere podnety z aplikačnej praxe a zo vstupu účastníkov legislatívneho procesu.

    Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien:

    - sprísnenie bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke jadrových zariadení v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime,

    - zavedenie procesu samohodnotenia dozorných rámcov členských štátov a následného partnerského hodnotenia v desaťročnom cykle,

    - úprava partnerského hodnotenia členských štátov na vybranú spoločnú technickú tému v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v šesťročnom cykle,

    - sprísnenie požiadaviek v oblasti havarijnej pripravenosti a havarijnej odozvy,

    - úprava činnosti styčného miesta, t. j. pracoviska slúžiaceho na informovanie o jadrovej havárii a radiačnom ohrození,

    - vyššia miera informovanosti a participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch úradu za účelom zvýšenia transparentnosti,

    - posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti týkajúcej sa opatrení na ochranu zdravia v súvislosti s potenciálnou jadrovou hrozbou a

    - precizovanie spôsobu podávania žiadostí elektronickou formou.

    Okrem vyššie spomenutých ťažiskových oblastí novelizácie právnej úpravy sa realizujú aj nevyhnutné legislatívnotechnické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.

    Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 359), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 419 z 1. februára 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 172 zo 14. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 81 zo 16. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 59 zo 14. marca 2017.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 88 z 21. marca 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem tiež rokovanie, budeme pokračovať o druhej, do tej doby vám prajem dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasledujehodina otázok,ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do dvanástej hodiny 19 otázok na predsedu vlády a 23 otázok na členov. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, z dnešnej hodiny otázok by som chcel ospravedlniť nasledujúcich členov vlády: Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Pellegrini, zastupuje ho minister financií Peter Kažimír. Na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a zastupuje ho minister financií Peter Kažimír. Mám informáciu, že neprítomný bude aj minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Plavčan, zastupuje ho minister dopravy a výstavby pán Érsek. A žiadne otázky neboli postavené pani ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pani Matečnej.

    Pán podpredseda, som pripravený odpovedať v stanovenom časovom limite na otázky poslankýň a poslancov Národnej rady.

  • 3 .

    Ďakujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky, ktoré sú vám adresované podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Richarda Rašiho a znie: „Vážený pán premiér, aké sú očakávania zo summitu v Ríme, ktorý sa uskutoční 25. marca 2017?“

  • Ďakujem, pán poslanec, pán predseda výboru, za postavenú otázku. Dámy a páni, summit v Ríme má predovšetkým slávnostný charakter, ale asi by bolo nesprávne zvýrazňovať iba tento rozmer stretnutia v hlavnom meste Talianska. Na summite je záujem prijať tzv. Rímsku deklaráciu, v tomto okamihu pomerne všeobecný dokument, ale dôležitý preto, lebo jednoznačne v tomto dokumente predstavitelia členských štátov potvrdzujú záujem pokračovať v projekte Európskej únie.

    Rovnako dôležité je, že tento dokument reflektuje na stanovisko, ktoré k rímskemu procesu schválila V4 na svojom poslednom stretnutí vo Varšave.

    Čo ja považujem za mimoriadne dôležité, je fakt, že v samotnom dokumente, o ktorom budeme rokovať a ktorý budeme aj podpisovať v Ríme, sa nehovorí o otváraní základných zmlúv, na základe ktorých je Európska únia postavená, ale - a to musím zvýrazniť a využiť túto príležitosť - hovoríme o jednom modeli, ktorý pravdepodobne bude modelom budúcnosti fungovania Európskej únie, a to je model tzv. posilnenej spolupráce.

    Chcel by som, vážené dámy a páni, podčiarknuť, že Európska únia je pre Slovensko životný priestor. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky bude robiť také kroky v zahraničnej politike, ale aj tu na Slovensku, aby sme nikdy z akýchkoľvek dôvodov, či sú to formálne, alebo obsahové, neboli vyčlenení z jadra európskej integrácie. Slovensko je šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. Slovensko potrebuje byť súčasťou tohto životného priestoru. A preto musíme veľmi pozorne sledovať vývoj, ktorý momentálne v Európskej únii sledujeme. A ten vývoj nie je najpriaznivejší.

    Musíme skonštatovať, že sú tu členské krajiny, ktoré hovoria, že ak sa skupina členov Európskej únie rozhodne postupovať rýchlejšie ako niekto iný, musí tejto skupine byť toto umožnené. A na tento účel existuje aj mechanizmus alebo model tzv. posilnenej spolupráce. Veľmi presne to popísala na ostatnom zasadnutí Európskej rady spolková kancelárka Merklová, ktorá skonštatovala, že ak sa rodina rozhodne ísť na výlet a jeden člen rodiny povie, že nejde, tak kvôli takémuto členovi nezostane rodina doma, ale pôjde na ten výlet. A veľmi bude záležať od toho zostávajúceho člena, ktorý je doma, či sa potom v budúcnosti pridá, či tento člen rodiny bude schopný vôbec udržať tempo, ktoré mu zostatok rodiny nastaví.

    Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky bude naďalej presadzovať, aby základným princípom fungovania Európskej únie bol konsenzus 27 členských štátov po tom, čo Veľká Británia sa rozhodla z Európskej únie odísť. A tento princíp posilnenej spolupráce, že niektoré krajiny, ktoré chcú ísť dopredu, môžu ísť dopredu, môže byť len podporný mechanizmus, podporný model. Nesmie sa z toho stať spôsob fungovania Európskej únie, že nám povie desať, jedenásť, dvanásť členských štátov, my ideme takto a všetci ostatní buď sa pridáte, alebo budete zaostávať, čo by znamenalo, že nebudeme mať iba dve rýchlosti, ktoré dnes máme v Európskej únii. Jedna rýchlosť je to, že máme euro. Druhá rýchlosť, že máme členské štáty, ktoré euro nemajú. Ak však presadíme alebo budeme rešpektovať, že model posilnenej spolupráce má byť modelom fungovania Európskej únie, tak zakladáme v praxi ďalšie a ďalšie rýchlosti, čo si v tomto okamihu nemôžeme dovoliť.

    Aj preto vláda Slovenskej republiky, ako som už uviedol, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, urobí všetko, opakujem, všetko pre to, aby sme zostali súčasťou jadra európskej integrácie. A v tomto duchu sa budeme aj správať na rokovaní európskeho summitu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie.

    Takže otázku č. 2 položil poslanec Ján Kvorka: „Vážený pán predseda vlády, aké závery vyplynuli zo stretnutia s poľskou premiérkou na mimoriadnom summite V4 o kvalite potravín?“

  • Pán poslanec Kvorka, chcem poďakovať aj vám za vašu otázku. V4 je typickým príkladom toho, ako môžu krajiny, keď sa spájajú, dosahovať konkrétne výsledky. Mali sme pred chvíľou zasadnutie integračného výboru, kde som skonštatoval, že na jednej strane je V4 pre nás životne dôležitý formát, pretože dohromady reprezentujeme viac ako 60 mil. obyvateľov, ale na druhej strane tento formát nemôže nahrádzať naše európske ambície, to, že chceme byť súčasťou jadra európskej integrácie. V4 už veľakrát potvrdila, že pokiaľ dosiahne spoločné závery a tieto spoločné závery aj presadzuje na zasadnutiach Európskej rady, tak môže byť úspešná.

    Inicioval som pred niekoľkými týždňami zasadnutie krajín V4 predovšetkým k téme, ktorá sa dotýka každého jedného občana Slovenskej republiky a takisto občana Poľska, Maďarska a Českej republiky, k téme kvality potravín. Myslím si, že táto téma nie je len technického charakteru, nie je o tom, že či jeden výrobok obsahuje umelé sladidlá alebo konzervanty, je to téma, ktorá je výsostne politická, pretože robí z členských štátov Európskej únie a z obyvateľov, ktorí žijú na území Európskej únie, občanov prvej kategórie a občanov druhej kategórie. Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala analýzu na Slovensku 22 identických výrobkov, ktoré majú rovnaký názov, označenie aj obal a boli zakúpené v rovnakej obchodnej sieti na Slovensku a v Rakúsku. Neuveriteľne u trinástich výrobkov boli zistené rozdiely rôzneho rozsahu v senzorických alebo kvalitatívnych ukazovateľoch, a pritom spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu potraviny tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Jednoducho, presne takisto ten kečup vyzerá v Rakúsku, ako vyzerá na Slovensku, presne takisto ten sladený nápoj vyzerá v Rakúsku ako na Slovensku, ale zloženie týchto výrobkov je diametrálne odlišné.

    My odmietame rešpektovať argumentáciu výrobcov, že na trhoch nových členských štátov Európskej únie majú ľudia iné chute alebo že ľudia na trhoch vo východnej Európe nie sú schopní z hľadiska svojich ekonomických možností kupovať si kvalitnejšie výrobky. Považujeme to za podvod, považujeme to za niečo, čo nás uráža, a ja som v tomto duchu hovoril aj na Európskej rade, že toto je zásadná politická otázka fungovania Európskej únie. Ak Európska komisia nebude dostatočne razantne reagovať na tento fenomén, ktorý tu je, tak to môže vyvolávať veľkú mieru nedôvery ľudí v krajinách, ako je Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, v schopnosti Európskej únie poskytovať všetkým obyvateľom rovnaké podmienky.

    Dámy a páni, V4 vo Varšave prijala preto spoločný postup a podarilo sa nám presadiť do záverov Európskej rady, že Európska komisia sa musí témou dvojakej kvality potravinárskych výrobkov zaoberať a musí zabrániť nadnárodným výrobcom a monopolom takéto praktiky. Pretože v opačnom prípade budeme mať pocit, že ťaháme za kratší koniec povrazu, čo nepovažujem v tomto okamihu za správne.

    Preto vnímam nielen V4, ale vnímam aj samotný európsky summit za veľké diplomatické víťazstvo nielen Slovenska, ale celej V4, preto musím poďakovať kolegom z V4. Chcem poďakovať aj pani ministerke Matečnej za to, že v tejto téme veľmi intenzívne pracuje. Očakávame, že urobíme ďalšiu podstatne hlbšiu analýzu výrobkov predávaných v Rakúsku a na Slovensku, aby sme mali ešte silnejšie argumenty a mohli presvedčiť Európsku komisiu. V každom prípade ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Kvorka, máte doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, prihláste sa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, je to všecko známe nám, že potraviny konzumujeme všetci, dotýka sa nás to všeckých a každý chce, aby tieto potraviny, ktoré konzumujeme aj u nás, v našej republike, mali čo najvyššiu kvalitu. Preto si myslím, že summit V4 mal svoj význam, a chcem sa vám poďakovať, pán premiér, za aktivity, ktoré ste vykonali v tejto záležitosti.

  • Kým prečítam ďalšiu otázku, dovoľte mi, aby som na balkóne Národnej rady privítal seniorov z Banskej Bystrice, z občianskeho združenia Aktívni seniori. Vitajte.

  • Takže otázka č. 3, túto otázku položil poslanec Ľubomír Želiezka: „Vážený pán predseda vlády, akými opatreniami sa chystá bojovať vláda Slovenskej republiky proti korupcii pri čerpaní eurofondov?“

  • Pán poslanec Želiezka, ďakujem za postavenú otázku. Začnem všeobecným konštatovaním, že zužovanie priestoru pre korupčné správanie a netransparentné správanie je prioritou programového vyhlásenia mojej tretej vlády a v tomto duchu aj konám.

    Urobil som krok, ktorý, bohužiaľ, médiá pomerne významne odignorovali, ale to je príznačné, že som poslal všetkým primátorom a starostom osobné listy, v ktorých som ich požiadal, že ak narazia na akékoľvek prejavy korupčného alebo netransparentného správania, aby takéto náznaky okamžite posúvali buď na príslušné orgány činné v trestnom konaní, alebo priamo osobne mne. Lebo sú to často mestá a obce, ktoré sa zúčastňujú na čerpaní európskych fondov a sú to často mestá a obce, ktoré sú súčasťou rôznych iných finančných mechanizmov alebo dotačných mechanizmov, ktoré vláda Slovenskej republiky má k dispozícii.

    Teší ma, že tento list sa stretol s pozitívnou odozvou medzi primátormi a starostami, lebo mal som možnosť hovoriť s vedením ZMOS-u a aj na najbližšom sneme ZMOS-u budem povzbudzovať starostov a primátorov, aby v tejto veci konali. Pretože nikto nechce, aby meno vlády Slovenskej republiky, aby meno tejto vládnej koalície bolo pošpinené nečestnými možno úradníkmi alebo špekulantmi, ktorí často si vymýšľajú a v mene vlády alebo iných sa pokúšajú získať neoprávnený prospech tým, že vyberajú rôzne peniaze.

    Dámy a páni, začíname pracovať na mimoriadne dôležitom zákone o oznamovaní trestnej činnosti, predovšetkým korupcie. Chceme, aby tí, ktorí oznámia informácie takéhoto charakteru, boli primerane zvýhodňovaní a chránení. Toto je dnes najväčší problém, pretože korupcia sa deje online. My nemôžeme reagovať na korupciu o dva týždne, o tri týždne, sa to veľmi ťažko dokazuje.

    Chcem preto oceniť napríklad predstaviteľa súkromnej firmy, ktorý nahlásil, že pracovník Poľnohospodárskej platobnej agentúry od neho pýta nejaké peniaze. Tento človek išiel, spolupracoval s políciou, nemal problém si namontovať mikrofón, kameru, sadnúť si do auta a v spolupráci s políciou tohto človeka aj zadržať. Rovnako oceňujem každého ďalšieho, kto posúva orgánom činným v trestnom konaní podobné informácie. To je jediná cesta, ako môžeme v boji proti korupcii a netransparentnému správaniu uspieť.

    Rovnako vás chcem poprosiť, dámy a páni, aby ste na tejto schôdzi podporili aj novelizáciu zákona o čerpaní eurofondov, ktorá obsahuje okrem technických úprav aj viaceré zásadné momenty s dopadom na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti čerpania. Ide napríklad o zavedenie povinnej menšiny štátu v monitorovacích výboroch, ktoré kontrolujú ministerstvá a jednotlivé operačné programy pri čerpaní európskych fondov. Štát zo zákona bude mať definovanú menšinu a väčšinu bude tvoriť tretí sektor, odborné a profesné organizácie či orgány samosprávy. Verím, že ak tento zákon schválite, ktorý je z dielne podpredsedu vlády pre investície Petra Pellegriniho, bude to ďalší jasný dôkaz toho, že záujem tejto vlády zužovať priestor pre korupciu a netransparentné správanie je vážny a úprimný.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán premiér. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Jána Podmanického na ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a znie: „Vážený pán minister, chcem vám poďakovať za pomoc pri výstavbe diaľnice D3 cez Kysuce. Dopravná situácia je však naďalej veľmi komplikovaná. Na týždennej báze dochádza k úmrtiam na kysuckej ceste smrti I/18. Aký je plán dostavby diaľnice D3 cez Kysuce?“

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán Podmanický, ďakujem za otázku. Mám odpoveď spracovanú trošku dlhšie, neviem, či časove to vyjde, ale dostanete potom podrobnú písomnú odpoveď, pokúsim sa prečítať to, čo do tých päť minút, myslím, sa zmestím.

    V žiadnom inom regióne, pán poslanec, na Slovensku sa dnes nebuduje toľko diaľnic a v takom finančnom objeme ako v Žilinskom kraji. Aktuálne sa v žilinskom regióne stavia šesť diaľničných úsekov:

    - Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka,

    - Lietavská Lúčka – Dubná Skala,

    - Hubová – Ivachnová na diaľnici D1,

    - Žilina-Strážov – Žilina-Brodno,

    - Čadca – Bukov – Svrčinovec,

    - Svrčinovec – Skalité na diaľnici D3

    v celkovej výške asi 1 088 mil. euro. Čo znamená, že vláda prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, Národnej diaľničnej spoločnosti robí maximum pre zlepšenie situácie v tomto regióne. Rozostavané úseky na diaľnici D3 budú vodičom k dispozícii už v tomto roku s výnimkou úseku Čadca – Bukov – Svrčinovec, ktorý sme začali stavať iba nedávno.

    Budované úseky na diaľnici D1 v okolí Žiliny sú hotové, budú hotové v roku 2018, resp. v roku 2019. V okolí Žiliny dnes ešte nie je vypísaná súťaž iba na dva diaľničné úseky diaľnice D3 v jednom, á, a jeden diaľničný úsek D1. Na príprave diaľnice cez Kysuce ministerstvo dopravy a výstavby intenzívne pracuje, treba si však uvedomiť, že spolu s chýbajúcimi úsekmi D1 ide o mimoriadne náročné stavby, ktorých hodnota bude vysoko prekračovať miliardu euro. A ako už všetci viete, peniaze na výstavbu diaľnic z eurofondov do roku 2020 sú zazmluvnené, teda už sú ako keby minuté.

    Bežný schodok rozpočtu súčasná vláda každý rok znižuje, pričom sa zároveň snaží nasmerovať dodatočné zdroje do všetkých priorít. Aj keď medzi tieto priority nepochybne sa radí aj diaľničná výstavba, nie je reálne, aby sme peniaze v takomto rozsahu v najbližšom roku alebo dvoch z rozpočtu vyčlenili bez mimoriadnych opatrení. Potom ministerstvo financií naštartovalo debatu o podmienkach otvorenia dlhovej brzdy tak, aby sme vedeli využiť výhodné podmienky na finančných trhoch a za presne stanovených podmienok si štát požičal peniaze na výstavbu infraštrukturálnych projektov. Podotýkam, že ide o projekty, ktoré sú aj budú nespochybniteľnou prioritou všetkých vlád. Zároveň sú to koridory transeurópskeho významu a na ich vybudovanie čakajú nielen desiatky tisíc vodičov, ale aj zároveň, aj zároveň ľudia, ktorí žijú v okolí preťažených ciest I. triedy.

    Podľa prvých výstupov, ktoré sme zachytili, opozícia sa rozhodla robiť z výstavby diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy politiku a tento náš plán nepodporí. Neviem, ako potom politici v regiónoch, kde sa na výstavbu čaká, pozrú voličom do očí.

    Za mňa ako ministra dopravy a výstavby však môžem jednoznačne povedať, že urobíme všetko pre to, aby sa diaľnice stavali, aj tie v okolí Žiliny. Myslím si, že viem, prečo sa pýtate na tento úsek. Rovnako ako aj ste zachytili protesty ľudí na Kysuciach, ktorí sa snažia urýchliť výstavbu týchto úsekov. Ale nebolo by odo mňa zodpovedné povedať ľuďom termín, kým neviem, kedy budú na výstavbu a prípravu týchto úsekov dostatočné finančné zdroje. Samozrejme, aj keď sme mali neobmedzené zdroje, nemohli sme začať stavať dnes. Príprava diaľnic je dlhodobý proces, ktorý sa dá urýchliť iba do určitej miery. Ale lehoty napríklad na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo lehoty pri vydávaní stavebných povolení sú jasné a dané.

    Poďme teda poriadne pozrieť sa na to, v akom stave sú jednotlivé úseky D3. Diaľnica D3 od Žiliny po Svrčinovec sa skladá z celkom päť úsekov, ktoré sú v rôznom stupni prípravy a realizácie. Diaľnica D3 pokračuje od Žiliny smerom na sever na mestá Kysucké Nové Mesto a Čadca a k štátnej hranici Poľsko. V obci Svrčinovec sa na diaľnicu D3 napája rýchlostná cesta R5. Obe komunikácie sú rozhodujúce z hľadiska zabezpečenia kvalitného cestovného prepojenia Žilinského kraja s Českou republikou a, samozrejme, aj s Poľskom. Diaľnica D3 je v celej dĺžke súčasťou základnej siete TNT. Dĺžka diaľnice D3 v úseku od Žiliny po Svrčinovec dosahuje 36 km. Prvým úsekom D3 od križovania s D1 je úsek Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v celkovej dĺžke 4,3 km. Je vo výstavbe od roku 2014 s plánovaným ukončením stavby.

    Pán poslanec, uplynul mi čas. Dovolím si vám túto obšírnu odpoveď poslať, ak ste spokojný, nech sa páči, ak nie, tak dajte otázku.

  • Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči, prihláste sa.

  • Vážený pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za vaše nasadenie, lebo naozaj o tejto diaľnici komunikujeme dlhodobo a do nášho regiónu aj často chodievate, a preto vám chcem úprimne poďakovať za ten posun, ktorý sa už na Kysuciach na D3 uskutočnil. Tá cesta I/11, ako som mal správne napísať, tak je naozaj cestou smrti. Pravidelne sú tam dopravné nehody s ťažkými zdravotnými následkami, častokrát so smrťou a táto cesta patrí medzi najvyťaženejšie cesty na Slovensku.

    Ja chápem, že je nedostatok finančných prostriedkov a bude sa musieť k tomuto aj opozícia postaviť zodpovedne a aspoň na určené úseky v určenej sume by sa tá dlhová brzda povoliť mala.

    Na druhej strane je veľmi dôležité, aby pokračovala príprava tej stavby, aby sa pripravovali pozemky, aby sa pripravovali povolenia, stavebné povolenia a všetky tieto veci.

    Chcem sa vás preto spýtať, ako pokračuje tá príprava na vydanie stavebného povolenia alebo vlastne na celé to spustenie výstavby, pretože ja som presvedčený, že finančné prostriedky sa v konečnom dôsledku, keď si uvedomia aj opoziční kolegovia naliehavosť situácie, nájdu. Ale je dôležité, aby štát mal pripravené podklady, aby boli pripravené projekty, stavebné povolenia a všetko ostatné.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, viete, že ani jedna príprava počas môjho pôsobenia na ministerstve sa nezastavila. Pokračujeme v prípravách tie, ktoré, samozrejme, vieme po celom Slovensku, ktoré ľuďom najviac by pomohli, samozrejme, v najbližšom čase. Ani jedna príprava sa nezastavila. Pokračujeme podľa harmonogramu. Teraz presne vám neviem povedať to štádium, v akom je práve táto cesta, ale určite je v prioritách, pretože viem o nej, že v akom je stave. Čiže ak dovolíte, toto by som vám nevedel presne na dátum povedať, ale, samozrejme, každá cesta, ktorá je v stave, ktorú najviac potrebuje naša republika, je v príprave, ani jedna sa nezastavila. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Zuzana Zimenová ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi: „Lucia z Bratislavy sa pýta: Prečo vláda a ministerstvo financií stále odmietajú zvýšiť investície do školstva vrátane platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, keď to dovoľuje ekonomika štátu? Školstvo by malo byť prioritou vlády, pritom je dlhodobo podfinancované a situácia na školách je už neudržateľná, keďže školy nemajú peniaze na základné potreby a vybavenie, učitelia sú málo ohodnotení za svoju prácu a demotivovaní. Aká je reálna ekonomická vízia zachrániť školstvo, keď už včera bolo neskoro?“

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem aj za otázku. Vážená pani poslankyňa, vysoko kvalifikovaní a motivovaní učitelia sú naozaj kľúčom k dobrým výsledkom vo vzdelávaní. Mzdy učiteľov sa zvyšovali od roku 2016 dvakrát, v januári o 4 % a v septembri o ďalších 6 %. Plánujeme ich zvyšovať aj naďalej do roku 2020 každoročne o 6 %. Tak je to aj na písané v programovom vyhlásení vlády prvýkrát v histórii tejto krajiny, pokiaľ viem. Zatiaľ čo vyššie mzdy pomáhajú pritiahnuť kvalitných učiteľov, samé osebe nestačia. Dôležité sú aj ďalšie kroky k zlepšovaniu ich kvality, ako kvalitná vysokoškolská príprava budúcich učiteľov a ich kontinuálne vzdelávanie.

    Výdavky na žiaka v regionálnom školstve aj v dôsledku poklesu počtu žiakov stále stúpajú. Len samotné zvýšenie výdavkov na žiaka nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, lebo dôležité je konkrétne použitie. O tom, že to automaticky nevedie k lepším výsledkom, myslím si, že dôkazom sú tu aj výsledky testovania našich žiakov.

    Krajiny s podobnými výdavkami na žiaka ako Slovensko, mám na mysli Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko napríklad, dosahujú v školstve veľmi rôznorodé výsledky. Preto každé zvýšenie výdavkov v školstve musí byť spojené s analýzou ich efektívneho vyžitia a dopomôcť k tomu má aj prebiehajúca revízia výdavkov v rezorte školstva.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka? Nech sa páči, prihláste sa.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Hovorili ste o mzdách učiteľov, avšak otázka bola koncipovaná širšie. To znamená, tam je potrebné dať viacej financií aj napríklad na ďalších zamestnancov, na asistentov učiteľa. Vieme, že v tomto školskom roku bola uspokojená menej ako polovica žiadostí o asistentov učiteľa. Bola aj k návrhu zákona o financovaní, ktorý je teraz, bude predkladať vláda čo nevidieť do parlamentu. Bola k tomu aj hromadná pripomienka verejnosti popodpisovaná. Vyše dvetisíc ľudí sa vyjadrilo za to, že potrebujú tieto deti asistentov. Ministerstvo financií opakovane hovorí, že na to nemá peniaze.

    Ak spomínate práve tie výsledky v testovaní, že sa zhoršujú, a výsledky našich žiakov sa zhoršujú, tak je to aj z toho dôvodu, že im nemá kto pomôcť na tom vyučovaní a nemajú dostatočnú podporu v tom, aby sa zlepšovali. Ako plánujete toto riešiť?

  • Vážená pani poslankyňa, tu už budem trošku, lebo vaša otázka bola postavená emotívne a ja budem ako rodič emotívne reagovať. Ja mám pocit, že naši učitelia si niekedy myslia, že jediný, kto je vinovatý za výsledky testovania žiakov, sú ich rodičia. Takže ja vám odkazujem, že to tak nie je. Výsledkom, a myslím si, že ani deti nie sú sprostejšie a hlúpejšie, ako sme boli my. To znamená, problém je zrejme niekde v školstve. To je môj názor ako rodiča. Hovorím vám to s plnou vážnosťou.

    A myslím si, že to naozaj peniaze iba nevyriešia. Ne-vy-rie-šia. Medziročne je tu nárast o viac ako 300 mil. eur.

    Problém vzdelávania ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu, priamo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je tiež zapojené do financovania vzdelávania na rok 2017, majú spolu tieto rezorty k dispozícii finančné prostriedky v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 viac o 300 mil. eur. O 300 mil. eur. To je strašne veľa peňazí. Opýtajte sa pani podpredsedníčky vlády, čo znamená 300 mil. eur pre jej rezort justície napríklad.

    Zvýšenie výdavkov zahŕňa prostriedky európske vrátane spolufinancovania, tam je to o 53 mil. eur, ale aj prostriedky zo štátneho rozpočtu o 246 mil. eur. Sú to veci, ktoré, ak budete chcieť, si môžte nájsť v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, podľa ktorého ideme. Zdroje smerujú do oblasti regionálne školstvo, vysoké školy, celoživotné vzdelávanie, veda a technika, štátna starostlivosť o mládež a šport vrátane valorizácie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ide o lyžiarske kurzy, školy v prírode, ide o rozšírenie kapacít materských škôl, pričom táto kompetencia vôbec nie je štátna. Je to kompetencia našich vážených samosprávnych entít, teraz mám na mysli miest a obcí.

    Zároveň pripomínam, že do výdavkov na financovanie školstva sú zahrnuté aj výdavky rozpočtované v kapitolách, ako je ministerstvo vnútra, obrany, zdravotníctva a proste ďalšie rezorty. To znamená, tá distribúcia peňazí je naozaj veľmi, veľmi široká.

    Ak ste hovorili o asistentoch, tak tu vám môžem potvrdiť, vy ste ešte vtedy podľa mňa neboli v Národnej rade, ale to je téma, ktorú otvorila kedysi poslankyňa Jana Žitňanská, terajšia europoslankyňa. Bol tu môj osobný sľub, kde sme v podstate z objemu 5-6 mil. eur ročne došli k navýšeniu financovania k úrovni 20 mil. eur ročne, hej. To znamená, kedysi bolo uspokojenie niekde na 20 %. Pán bývalý minister školstva, pán Čaplovič, vám to potvrdí. Potom sa nám to na chvíľu podarilo dostať na 100 % a odvtedy ten nárast požiadaviek raketovo - raketovo - zo 6 mil. na 20 mil. a stále sme niekde na polovici.

    Takže je to otázka, ktorá je tiež trošku aj systémová, hej, je zrejme systémová. Nie je možné, aby sa nám z roka na rok proste ako huby po daždi zdvojnásobil, strojnásobil proste počet žiadostí o asistentov.

    A zároveň vám chcem povedať, že sme behom troch rokov strojnásobili v podstate objem finančných prostriedkov na túto oblasť a čakáme aj na reakciu z hľadiska rezortu toho, aby tieto veci boli posudzované, posudzované aj z hľadiska školských psychológov, pedagogických centier.

    Viete, že jedna z našich podmienok, tu bola podmienka rezortu financií, bolo, aby dodatočné financovanie asistentov bolo sprevádzané rozširovaním počtov zamestnancov, čiže to mali byť noví podľa možnosti absolventi škôl. Prečo? Aby tak sa tieto prostriedky nevyužili napríklad na prizarobenie si niekoho, lebo aj také veci existujú. Viete, že, a viete to veľmi dobre, že o tom, kto aké má platy na tej-ktorej škole, na konci dňa rozhoduje riaditeľ tej školy, hej, so svojimi veľkými kompetenciami, ktoré tam sú.

    Takže tento problém je veľmi, veľmi komplexný a ja si dovolím len k tej emotívnej časti mojej otázky odpovedať, že tá zodpovednosť sa veľmi ťažko hľadá, ale nie je, odmietam ju, aby bola neustále váľaná na vládu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku, v poradí tretiu, položil pán poslanec Igor Janckulík ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi: „Vážený pán minister, v rokoch 2015 a 2016 vymenila Národná diaľničná spoločnosť na 167 km diaľnic a rýchlostných ciest zvodidlá. Nahradila ich novými alebo stredovými betónovými. Po rekonštrukcii ostalo približne 20-tisíc ton starých zvodidiel. Hovorkyňa NDS v tom čase uviedla, že staré zvodidlá Národná diaľničná spoločnosť odpredáva v súťaži ako vyradený majetok za najvyššiu ponúknutú cenu. Chcem sa spýtať, či by nebolo vhodnejšie staré zvodidlá repasovať a bezodplatne ich dať Slovenskej správe ciest, ktorá by ich použila, kde majú staré, prehrdzavené alebo kde chýbajú úplne?“

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Zvodidlá patria medzi záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách s významným dopadom na bezpečnosť cestnej premávky, ktoré podliehajú zákonu č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacej vyhlášky č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov. To znamená, že každý výrobok musí mať certifikát vydaný autorizovanou skúšobňou a vykonávanú pravidelnú inšpekciu jedenkrát ročne taktiež autorizovanou skúšobňou.

    Opätovné používanie demontovaných zvodidiel na stavbu pozemnej komunikácie je v rozpore s platnou právnou úpravou: stavebný zákon, cestný zákon, zákon o stavebných výrobkoch. Z uvedeného dôvodu Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava so súhlasom ministerstva rozhodla o ich odpredaji spoločnostiam s oprávnením na likvidáciu kovového odpadu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči, prihláste sa.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Je to len škoda, že tieto technické normy nám neumožňujú, aby sa tieto zvodidlá ďalej mohli používať a možno do budúcna by bolo dobré sa zamyslieť nad týmtom a tieto technické normy zmeniť, lebo takto prichádzame o spústu finančných prostriedkov. Ďakujem.

  • To bolo konštatovanie.

    Otázka č. 4, poslankyňa Zuzana Zimenová sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana: „Lujza z Bratislavy sa pýta: Som veľmi sklamaná z toho, ako škôlky a samosprávy po vydaní zamietavého stanoviska na žiadosť o prijatie dieťaťa do škôlky považujú vec za vybavenú. Prečo nie je možné sa odvolať proti rozhodnutiu? Len málo ľudí si môže dovoliť zostať na neplatenej dovolenke, v horšom dokonca prísť o zamestnanie, aby mohli s deťmi zostať doma. Pred mojou štvorročnou dcérou boli uprednostnené trojročné deti a ona dostala miesto až v piatom roku.“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, na rozhodovanie riaditeľov materských škôl aj riaditeľov základných škôl s materskými školami a riaditeľov spojených škôl vo vzťahu k deťom v predškolskom veku o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. I napriek tomu, že nejde o rozhodnutie podľa zákona v správnom konaní, každý zákonný zástupca má možnosť požiadať riaditeľa materskej školy o prehodnotenie jeho rozhodnutia o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Riaditeľ materskej školy musí v prvom rade dodržiavať podmienky prijímania detí stanovené školským zákonom, ktoré môžeme nazvať aj zákonné podmienky.

    Školským zákonom sú stanovené nasledovné podmienky: Prednostne sa do materskej školy prijímajú deti, ktoré dovŕšili 5. rok veku, deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, deti s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Okrem týchto zákonom stanovených podmienok riaditeľ určuje v súlade s vyhláškou o materskej škole ostatné podmienky prijímania detí. Robí tak po ich prerokovaní v pedagogickej rade školy. Ostatné podmienky zverejňuje riaditeľ na viditeľnom mieste a má ich zakomponované aj v školskom poriadku materskej školy. Zodpovednou osobou, ktorá musí vedieť vysvetliť podmienky prijímania detí do materskej školy, je riaditeľ materskej školy.

    Kontrola prijímania detí do materskej školy patrí do kompetencie Štátnej školskej inšpekcie, ktorá okrem všeobecného procesu prijímania kontroluje aj dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania podľa školského zákona v rámci procesu prijímania, najmä princíp rovnakého zaobchádzania a zákazu akýchkoľvek foriem diskriminácie a zvlášť segregácie. Znamená to, že ak má zákonný zástupca pochybnosť o korektnosti prijímania detí do materskej školy, môže sa v tejto veci obrátiť so sťažnosťou na Štátnu školskú inšpekciu, príslušné školské inšpekčné centrum, ktoré má sídlo v každom krajskom meste.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa chce mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Chcela by som sa iba opýtať, v pripravovanej reforme vzdelávania sa uvažuje o tom, že by už 5-ročné deti mali povinne absolvovať výchovno-vzdelávací program, a to najmä v materských školách. Či v prípade, že bude takýto návrh úspešný a bude prijatý, či budete uvažovať teda o tom, a malo by sa zrejme uvažovať o tom, aby aj materské školy podliehali zákonu o správnom konaní. A ak sa to nestane, ak sa teda tie 5-ročné deti naozaj zatiaľ vyjmú z povinného vzdelávania, či predsa len nepristúpite k tomu, aby v tých materských školách boli tieto rovnaké podmienky, ako je v prípade základných škôl. Pretože práve v tomto podnete sa ukázalo, že boli uprednostnené mladšie deti ako 4-ročné dieťa, takže nie je to celkom správne a rodičia si nevedia poradiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie je to správne a zákon by mal dodržiavať aj každý riaditeľ materskej školy, to znamená, sú tam zákonné podmienky a je jeho povinnosťou ako každého iného občana tento zákon dodržiavať. Programové vyhlásenie vlády hovorí o garancii od troch rokov, Učiace sa Slovensko hovorí o garancii od troch rokov veku, nehovorí o bezplatnosti, ani o povinnosti. Ak si dobre pamätám, tak aj dnes hovoríme roku predchádzajúcemu povinnej školskej dochádzke o bezplatnosti a nie povinnosti. Ale malo by byť súčasťou reformy to, aby sa podarilo zvýšiť kapacity tak, aby tá zaškolenosť, tá garancia na materiálne vybavenie a vôbec na miesta v materských školách boli od troch rokov veku. Je to otvorené v rámci diskusie Učiaceho sa Slovenska a pre mňa je to takisto aj jeden z bodov, ktoré by bolo potrebné pre našich občanov urobiť. To znamená garanciu od troch rokov, zaškolenosť maximálnu, to znamená maximálnu zaškolenosť od troch rokov veku.

  • Otázka č. 5. Pani poslankyňa Silvia Shahzad sa pýta podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka: „Vážený pán minister, vyhradené parkovacie miesta označené dopravným značením IP16-Parkovisko-parkovacie miesta s vyhradeným státím s piktogramom vozíčkara sú naďalej veľmi často obsadené vozidlami bez označenia parkovacím preukazom. Plánuje Ministerstvo vnútra, resp. Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2017 nejaké cielene zamerané akcie na zamedzenie tohto protizákonného konania. Keď áno, aké?"

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia z vlády, dámy poslankyne, páni poslanci, dá sa povedať, že by sme mohli zadefinovať tento problém ako určitý problém kultúry. Ale nemôžem s jedinou vecou, a niežeby som nesúhlasil a len mierne poviem, že už by som nepoužil slovíčko "často". Už by som nepoužil úplne slovíčko "často", pred možno 10 rokmi to bolo veľmi veľa, často bolo zhruba pred 5 rokmi a myslím si, že teraz je to ešte stále občas vidieť, kedy to môže byť naozaj znervózňujúce pre tých, ktorí práve toto miesto potrebujú preto, aby sa pohodlne dostali k svojmu lekárovi alebo do obchodného centra, alebo kdekoľvek inde.

    Polícia v posledných piatich rokoch vykonala niekoľko osobitných akcií, ktoré boli zamerané na dodržiavanie predpisov aj de facto toho statického značenia, medzi ktoré patrí aj toto označenie, venujú sa tomu intenzívne aj policajti z obecných polícií, pretože to je presne to, čo tiež spadá pod ich kompetenciu, a môžem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že toto je jedna z priorít, pretože je to otázka bezohľadnosti, otázka, ktorá je naozaj mimoriadne vyrušujúca, pretože tie miesta nie sú samoúčelne plánované pri jednotlivých stavbách. Som rád, že medzičasom došlo aj k takým zmenám stavebných zákonov, ktoré majú ako jednoznačný nárok alebo podmienku udelenia nielen stavebného povolenia nakoniec, ale aj kolaudačného rozhodnutia adekvátne množstvo a počet miest, ktorý je určený pre zdravotne znevýhodnených.

    Z tohto uhlu pohľadu považujeme to stále za problém, ktorý je dôležité riešiť a ktorému sa aj odbor dopravnej polície, ale aj otázka poriadkovej polície venuje. Určite aj v roku 2017, tak ako každý rok, bude niekoľko aktivít zameraných aj týmto smerom. Nedá sa však vylúčiť, že sú ľudia, ktorí sa rozhodnú napriek tomu tieto pravidlá porušiť či už z nedostatku výchovy, alebo z práveže prebytku arogancie, alebo akejkoľvek bezohľadnosti.

    A z tohto pohľadu hovorím, že je táto situácia do určitej miery na ústupe, a myslím si, že s ňou je potrebné naozaj bojovať ďalej. A je to porovnanie, najmä ktoré my môžme robiť s niektorými štatistikami, keď robíte aj s počtom priestupkov tohto druhu a aj so zvýšenou kontrolou vydávania takýchto preukazov, viete, že to bolo predmetom častého obchodovania v minulosti, tak smerom do minulosti, keď porovnávate počty a častosť výskytu tohto problému, tak tá situácia sa bezpochyby zlepšuje a myslím, že k tomu prispieva aj všeobecné vzdelávanie mládeže, ktorá ešte pred 10 rokmi vodičské preukazy nemala a dneska ich má. Takže verím, že ten problém sa pohybuje výrazne správnejším smerom, a mám taký pocit, že sa dočkáme takého klasického obrazu, ktorý poznáme aj z niektorých vyspelých štátov, kde táto téma bola vždy citlivo vnímaná a dneska si to jednoducho nikto nedovolí, už je to len taký ten pocit toho nepríjemna, že jednoducho tu nezaparkujem, lebo niekto intenzívne to miesto bude potrebovať, bude potrebovať namiesto mňa.

    Takže ďakujem za aj takéto vyzvanie, upozornenie, bezpochyby to neostane bez odozvy a určite môžme skúsiť aj urobiť určité štatistické čísla, ktorým sa povenujeme do budúcna, vyhodnotíme aj tento rok, ako aktivita v tejto oblasti prebehla.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, vidím, že má záujem položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči, prihláste sa.

  • Ďakujem, pán minister. Neviem, na základe čoho tak presvedčivo tvrdíte, že tento problém, už sa nedá o tom hovoriť, že či je to často, veľmi často alebo ako veľa, pretože ja keď som si pýtala štatistiky z ministerstva vnútra, tak mi na všetky odpovedalo, neevidujeme, neevidujeme priestupky, koľko ich bolo spáchaných, alebo teda koľko ľudí parkovalo, nie že mi neodpovedalo, ani že na vozičkárskych miestach, ale ani na miestach, ktoré, teda koľko priestupkov bolo spáchaných ako zákaz zastavenia, státia na vyhradenom parkovacom mieste. Rovnako som nedostala odpoveď, ani či sa eviduje falšovanie týchto parkovacích preukazov. Takže vy tvrdíte, že už to je menej často, ale na základe čoho?

    Preto sa opäť pýtam, že či sa tieto štatistiky budú zverejňovať v nejakej dobe a či sa s týmto mieni niečo robiť, lebo si myslím, že toto zdravotne postihnutí ako problém naozaj vnímajú, či sa vám to páči, alebo nie. A preto by sme uvítali aj tie akcie, ktoré by možno robili trošku väčšiu osvetu o tom, či na týchto parkovacích miestach parkovať, prečo a kto. Budem veľmi rada, ak mi odpoviete na toto. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, určite máte pravdu, že osobitnú štatistiku porušovania tejto dopravnej značky nevedú jednotlivé dopravné inšpektoráty, podstatnejšie je to, akým spôsobom sa zameriavajú na tento typ priestupkov. A ja verím, že rovnako, a som rád, že to ste mi nevyvrátili, že situácia spred 10 rokov a dnes je dramaticky odlišná. To si myslím, že je. A to uznáte aj z pohľadu samotného vydávania týchto preukazov, kedy aj vo vlastnom zväze, ktorý vlastne má vplyv na to, akým spôsobom sa vydávajú tieto preukazy, tá situácia sa výraznejšie zmenila. Je to podobne, ako to bývalo s rôznymi šesťčísliami alebo štvorčísliami a trojčísliami podľa dnešného typu značiek, ktoré sa udeľujú a udeľovali sa vždy pod nejakým problémom, či to bol, nebol priestupok, skrátka, sa nám podarilo tú situáciu vyriešiť a dneska ju môžme hodnotiť ako uspokojivú, kedy napríklad tu priestor pre korupciu, ktorý častokrát bol predmetom diskusie aj v tomto parlamente, sme aj úplne zlikvidovali.

    Tento problém sme nezlikvidovali úplne, nepochybné je, že naďalej priestupcovia existujú, ale početnosť tých priestupkov aj z pohľadu volaní a oznámení dajme tomu, ktoré musia častokrát dopravné hliadky riešiť alebo tí, ktorí sa venujú ukladaniu tých zamedzovacích alebo známych papúč alebo odťahovaniu tých vozidiel, je odlišná, ako bola pred niekoľkými rokmi a postupne sa vylepšuje aj tým, že samotný stavebný zákon ukladal väčšie počty takýchto špecializovaných miest, ako boli kedykoľvek pred tým.

    To znamená, ten rešpekt k tejto značke sa určite zvýšil a povedal som vo svojej vete aj úmyselne v tom, že môžme tento rok si pozrieť konkrétne čísla, ktoré, nielen aktivít, ale aj tých zákrokov, ktoré sa vykonajú, aby sme vedeli vás o takejto situácii informovať.

    Pani poslankyňa, môžem zverejniť to, čo máme, preto som hovoril, že tento rok vykonáme určite, aby sme vedeli aj na túto vašu otázku lepšie odpovedať.

  • Otázka č. 6, pani poslankyňa Zuzana Zimenová sa pýta ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: „Pán minister, ako plánuje štát financovať bezpečné domovy pre týrané ženy a ich deti, ktoré sú väčšinou neziskovými organizáciami platenými z grantov, a to od apríla 2017, aby bolo zabezpečené ich stabilné, neprerušené financovanie a nedošlo k poklesu dostupných miest?"

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyňa, vám za otázku. V prvom rade treba povedať, že základné financovanie týchto zariadení núdzového bývania, ako sa nazývajú v zmysle zákona, funguje cez systém sociálnych služieb podľa zákona 448 o sociálnych službách a ako aj u mnohých iných typov zariadení táto služba cez samosprávne kraje. Pri systémovej zmene nastavenia sociálnych služieb sa počíta aj s takýmito zariadeniami, samozrejme, že projektové peniaze sú tiež dôležité, pretože umožňujú viacročné financovanie a aj podporu aktivít, ktoré, bohužiaľ, vyššie územné celky nefinancujú. Preto sme v minulosti vyhradili špecificky na podporu zariadení pomáhajúcich ženám a iným obetiam domáceho násilia prostriedky tak z Európskeho sociálneho fondu, ktorý je pod gesciou ministerstva práce, ako aj Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý garantuje Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý končí v apríli tohto kalendárneho roku, na čo zrejme aj vy, pani poslankyňa, vo svojej otázke priamo narážate a budem mať záujem na to veľmi konkrétne reagovať.

    Z týchto zdrojov vo výške cca 12 mil. eur boli podporené tak poradenské centrá, bezpečné ženské domovy, resp. zariadenia núdzového bývania, ako aj v sociálnych službách sa v zmysle zákona takto nazývajú. Ako aj opatrenia na národnej úrovni, a to národná bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie a vytvorenie koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené domáce násilie, ktoré je opätovne pod gesciou ministerstva práce. V najbližších dňoch bude vyhlásená výzva na dopytovo orientované projekty z Operačného programu Ľudské zdroje na prevencie a elimináciu všetkých druhov diskriminácie, kde medzi oprávnenými aktivitami je aj poskytovanie poradenstva ženám, obetiam domáceho, resp. rodovo podmieneného násilia. Celková lokácia tejto výzvy je 10 mil. eur, z toho 3 mil. na Bratislavský samosprávny kraj a 7 mil. na ostatné kraje Slovenskej republiky.

    Zároveň sa pripravuje nové programové obdobie pre Nórsky finančný mechanizmus, kde budú opätovne inštitucionálne podporené tieto zariadenia tak ako v doterajšom období.

    Takýmto viaczdrojovým financovaním by mal byť zabezpečený chod zariadení, ktoré pomáhajú ženám a ich deťom, ako aj ostatným obetiam domáceho násilia. Dlhodobý cieľ však je taký, aby obete nemuseli utekať z domova do núdzového ubytovania, ale aby bydlisko jednoducho opustil násilník. Preto sa snažíme v spolupráci s rezortami vnútra a spravodlivosti nastaviť systém práve takýmto spôsobom. Ako príklad by som chcel uviesť predĺženie lehoty vykázania násilnej osoby z bydliska zo 48 hodín na 10 dní.

    Teraz, čo po apríli, keď skončí projekt, prostredníctvom ktorého sa financujú tieto zariadenia? Celkové náklady na tieto zariadenia ročne predstavujú 3,242-tisíc eur. Máme záujem preklenúť to obdobie, pokiaľ bude možnosť čerpať prostriedky, či už z toho projektu, ktorý otvárame cez môj operačný program, ale cez Nórsky finančný mechanizmus.

    V tejto chvíli tá analýza vykazuje potrebu asi 1,5 mil. eur, prostredníctvom ktorých by sa to obdobie celé vyfinancovalo. Hľadáme spôsob a techniku a právny titul, pretože ten chýba, aby prostriedky z ministerstva financií mohli byť buď prostredníctvom ministerstva práce, alebo prostredníctvom rezervy predsedu vlády distribuované na všetky tie zariadenia. On umožňuje potom ten mechanizmus, aby dodatočne boli refinancované v rámci projektu, či už Operačného programu Ľudské zdroje, alebo toho Nórskeho finančného mechanizmu. V žiadnom prípade, a to vás ubezpečujem, aj bez ohľadu na to, že to je originálna kompetencia samosprávnych krajov, si nedovolíme, aby tieto zariadenia z ekonomických dôvodov padli.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť? Nie, ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi.

    Ďalšiu otázku položil pán kolega Marosz (pozn. red.: vyslovené ako "Maros"), a to, Marosz (pozn. red.: vyslovené ako "Maroš"), pardon, ja vždy, prepáčte, pánovi ministrovi dopravy a výstavby Árpádovi Érsekovi: „Pán minister, privádzač Žilina – Lietavská Lúčka je protizákonne súťažený len medzi dvoma firmami a nie je verejne, len interne na Národnej diaľničnej spoločnosti. Prosím o vysvetlenie, prečo Národná diaľničná spoločnosť nevypíše riadnu súťaž?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa dlhodobo snaží zdynamizovať proces výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Tento proces je v posledných rokoch obzvlášť viditeľný v okolí Žiliny, kde sa stavia hneď niekoľko diaľničných úsekov. Medzi nimi aj úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Ide o dve susediace stavby, na ktorých pomedzí má vzniknúť privádzač na Žilinu. Neviem, či ste niekedy boli na stavbe niektorého z diaľničných úsekov, ide o komplikované technické diela, špeciálne v styčných bodoch, kde sa musia koordinovať dve stavebné firmy, je mimoriadne náročné koordinovať aj dve spoločnosti tak, aby stavba prebiehala hladko a bez komplikácií. V tomto prípade bude na tomto styčnom bode ešte vznikať nový diaľničný privádzač. Preto Národná diaľničná spoločnosť, .... (pozn. red.: nejasne vyslovené) spoločnosť analyzuje všetky možnosti, ako zabezpečiť výstavbu tejto cesty čo najtransparentnejším postupom a zároveň v čase, ktorý zabezpečí, že diaľnica bude funkčná.

    Neviem, či na základe čoho tvrdíme, že Národná diaľničná spoločnosť postupuje protiprávne, ale podľa mojich informácií sa mýlite. Všetky kroky, ktoré Národná diaľničná spoločnosť podniká v tomto smere a ktorých jedným cieľom je zabezpečiť kvalitné cesty pre ľudí aj v okolí Žiliny, sú plne v súlade so zákonom.

    Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje zmeniť zmluvu počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné a zabezpečujú funkčnosť celého diela predmetu zmluvy, nie sú zahrnuté do pôvodnej zmluvy a poskytuje ich pôvodný dodávateľ. Hodnota všetkých zmien musí byť nižšia ako finančný limit podľa zákona o verejnom obstarávaní a od závislosti od typu zákazky alebo koncesie a zároveň musí byť nižšia ako 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Stavba privádzača túto podmienku spĺňa.

    Ďakujem, skončil som.

  • Nech sa páči, doplňujúca otázka, pán poslanec. Musíte sa prihlásiť. Trojku.

  • Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď, aj keď táto odpoveď ma neuspokojila. 7,5-kilometrový úsek, neviem, či spĺňa parametre len nejakej doplnkovej stavby alebo doplnkového tovaru. Dva roky sú všetky dokumentácie pripravené na súťaženie, nesúťažilo sa. Napriek tomu teraz namiesto toho, aby bola vypísaná riadna, transparentná verejná súťaž, verejné obstarávanie, medzi sebou interne na Národnej diaľničnej spoločnosti beží príprava cenových ponúk pre dve konkrétne spoločnosti: spoločnosť Doprastav, ktorá stavia Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, a spoločnosť okolo pána Remetu, teda Dúha. Takže títo zamestnanci sú tam pod tlakom, robí sa tu jedna netransparentná a špinavá záležitosť.

    Po druhé, treba ešte, pán minister, aj toto povedať, že neni termín, tá križovatka tam v tej Lietavskej Lúčke postavená nebude, ani tam nie je stanovený termín, že kedy tá križovatka tam má byť.

    Ale vráťme sa k meritu veci. Ešte raz z tohto miesta vás prosím a vyzývam, aby ste ako zodpovedný minister dohliadli na to, aby bola vypísaná na celý úsek privádzača Žilina – Lietavská Lúčka riadne, transparentné výberové konanie, aby sa mohli zapojiť všetky firmy, ktoré o túto súťaž majú záujem.

    Prostriedky, ktoré na tom ušetríme, sa budú rátať v miliónoch eur a môžu byť použité napríklad na cestu smrti, na ktorú sa dopytoval pán poslanec Podmanický.

    Kartelové súťaže, ktoré sa dejú na ministerstve dopravy, rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou je mínus 3-4 %. Keď sa súťaží, ako sa má, v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a verejnej súťaže, vieme ušetriť 22, 26 % hodnoty, obstarávacej hodnoty zákazky.

    Takže ešte raz ďakujem za vašu odpoveď, ale prosím, dohliadnite na riadnu, transparentnú súťaž.

  • Ďakujem. Neviem, či to bola otázka, alebo z toho ako otázku môžem, ale (reakcia z pléna), ale dovolím si k tomu povedať pár vecí.

    Áno, súhlasím s vami v tom, že pred dvoma rokmi už mohla vypísaná byť súťaž, nie je. Ale nesúhlasím s vami v tom, že keď nezačneme stavať a začneme súťažiť tým spôsobom, a ja nehovorím, že to, čo my spravíme, je netransparentné, tým spôsobom, čo vy hovoríte, za osem mesiacov môžme mať vyhodnotenú súťaž. A spýtam sa vás, privádzač Lietavská Lúčka ak nebude, ostanú dva kúsky diaľnice stáť popri sebe a môže ich používať na, možno na korčuľovanie alebo na nejaký, nejaký cyklistický závod, ktorý nebude nikdy spustený.

    Vážený pán poslanec, verte mi, že konám podľa môjho najlepšieho svedomia a vedomia. Pokiaľ tieto dve diaľnice a ten privádzač nebudú postavené, nebudeme môcť využívať tieto dva úseky. Berte na to dohľad a robím všetko pre to.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otázka č. 8, pán minister, nemusíme odchádzať, pretože táto otázka smeruje opäť na vás. Položil ju poslanec Igor Janckulík: „Vážený pán minister, uvažuje sa o navýšení rozpočtu Slovenskej správy ciest na opravy ciest I. triedy, ktoré má v správe? Po uplynulej zimnej sezóne, ktorá bola mimoriadne chladná, totiž extrémne nízke teploty, hlavne v severných častiach Slovenska aj pod mínus 30 °C, spôsobili vážne a výrazné poškodenie týchto ciest. Niektoré z nich už ani nemožno nazvať cestami, skôr pripomínajú odľahlé poľné cesty. Je narušená bezpečnosť vodičov pri jazde po takýchto vozovkách, nehovoriac o poškodených automobiloch. Ďalším problémom týchto ciest, s ktorým sa na mňa občania obracajú, je chýbajúce vodorovné značenie.“

    Päťdesiat sekúnd na odpoveď, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán splnomocnenec vlády pre výstavbu rýchlostných komunikácií, dovoľte, aby som vám odpovedal na vašu otázku. Už počas rokovaní k rozpočtu verejnej správy na rok 2017 ministerstvo dopravy a výstavy rozpracovalo navrhovaný limit výdavkov na opravu a údržbu ciest I. triedy. Aktuálny stav vozoviek je však následkom ich nedostatočnej cyklickej údržby v minulosti, nie teda záležitosť toho alebo minulého roka. Ministerstvo každoročne pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy upozorňuje na podhodnotené financovanie opravy a údržbu ciest I. triedy a potrebu navýšenia výdavkov Slovenskej správy ciest v tejto oblasti približne o 30,6 mil. eur.

    Musíme však brať to úvahy vývoj verejných financií v aktuálnom období...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, ďakujem, môžte v bufete pánovi poslancovi dokončiť svoju odpoveď.

  • Čiže čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní tretieho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 361. Spoločná správa výborov má tlač 361a.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa, páči pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na základe poverenia vlády uznesením č. 2 bodu B2 z 11. januára 2017 mi dovoľte uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorý predkladám, je právnym predpisom zabezpečujúcim ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.

    Doteraz platný zákon o sťažnostiach, prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 4. decembra 2009 a účinný od 1. februára 2010, bol doposiaľ novelizovaný trikrát, a to iba vo forme nepriamych noviel. Na základe skúseností z aplikačnej praxe preto vznikla potreba novelizovať jeho ustanovenia tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona o sťažnostiach a zároveň aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti. Navrhované zmeny predstavujú kroky smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností.

    Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažnosti proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok, spôsobu podávania sťažnosti sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy, ďalej upravuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, a tiež povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti.

    Zároveň obsahuje ďalšie zmeny, ktoré majú charakter legislatívnych, resp. legislatívnotechnických úprav, resp. zosúlaďujú terminológiu a konkretizujú obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností súvisiacich s problematikou vybavovania sťažností.

    Návrh novely zákona o sťažnostiach bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom rokovaní 11. januára 2017.

    Dovoľte mi, aby som sa na záver svojho vystúpenia vyslovila aj k spoločnej správe. Za predkladateľa chcem povedať, že sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a máme za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy alebo novelizovanej právnej úpravy.

    Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 416 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 167 zo 14. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 80 z 20. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 42 zo 14. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 86 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SaS, pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zákon o sťažnostiach je dôležitou právnou úpravou, ktorá má slúžiť k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb aj právnických osôb. Na to, aby to tak naozaj bolo, tak by mal byť vyvážený, mal by poskytovať dostatočný priestor pre občanov, aby svoje práva uplatňovali. A, samozrejme, mal by byť nastavený aj tak, aby orgánom verejnej správy, ktorých sa týka, umožňoval normálne fungovať a nespôsoboval im zbytočné technické problémy, pretože potom by tú ochranu práv a právom chránených záujmov občanov nemohli dostatočne efektívne vykonávať.

    Predložený návrh zákona rieši predovšetkým ten druhý aspekt, teda vychádza najmä zo skúseností orgánov verejnej správy a z vecí, ktoré sa im zdajú ako problematické. Spolu s viacerými ďalšími ľuďmi a organizáciami som využil možnosť zapojiť sa do pripomienkovania tohto návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a uplatnili sme si hromadnú pripomienku verejnosti, ktorá mala viacero bodov. O niektorých som hovoril v prvom čítaní. Viaceré z našich pripomienok boli akceptované a v dôsledku toho nepríde z toho pohľadu občianskeho, nie pohľadu úradníckeho, k zhoršeniu situácie alebo niektoré parciálne veci sa dokonca vylepšia.

    Napriek tomu aj po rozporovom konaní ostali niektoré rozpory medzi hromadnou pripomienkou, a teda verejnosťou, ktorá žiadala upraviť návrh zákona, a postojom Úradu vlády, ktorý návrh novely pripravoval a ktorý, to chcem oceniť, opäť že pristúpil k našim pripomienkam korektne, dôkladne sa nimi zaoberal, vyhradil si dostatočný čas na to, aby ich s nami prebral a dôkladne rozdiskutoval a v mnohých alebo vo viacerých veciach sme našli až priamo na rozporovom konaní kompromisné riešenie, ktoré vyhovovalo obom stranám.

    Chcel by som vo svojom vystúpení povedať niečo k trom bodom, kde rozpor pretrval, kde z pohľadu občianskej verejnosti vidím naďalej problém, kde by som chcel predložiť aj doplňujúci návrh k návrhu novely.

    Prvá sa týka alebo prvý bod doplňujúci sa týka skrátenia lehoty na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní. Z pohľadu úradov chápem, že by to vnímali ako problematické a argumentovali, že by nestíhali. Ale keď sa na to pozrieme z pohľadu občana, tak 60 pracovných dní je zhruba tri kalendárne mesiace, a pritom úrad má možnosť predĺžiť si lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní, čiže dokopy môže byť lehota na vybavenie sťažnosti až povedzme že štyri a pol mesiaca.

    Ak má zákon o sťažnostiach a inštitút sťažnosti slúžiť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov občanov, tak lehota štyri a pol mesiaca je neprimerane dlhá. A ak máte nejaký reálny problém, ktorý chcete vyriešiť, tak ak úrad, ktorý s tým niečo môže urobiť, má štyri a pol mesiaca na to, aby s tým niečo robil, tak si myslím, že to nie je dostatočne efektívny nástroj.

    Pripomínam, že v minulosti v predchádzajúcich verziách zákona o sťažnostiach bola stanovená lehota 30 kalendárnych dní, dokonca ani nie pracovných dní. A tá lehota sa predĺžila a predĺžila sa až na 60 pracovných dní. Navrhujeme úpravu, teda návrat nie k 30 kalendárnym, ale k 30 pracovným dňom s tým, že je tam možnosť predĺženia tejto lehoty, a myslíme si, že je to dostatočná lehota pre úrady, aby v tejto lehote vybavili sťažnosť.

    Druhý bod, kde pretrváva rozpor a kde navrhujeme pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom úpravu vládnej novely, je, či sa lehota na vybavenie sťažnosti má prerušiť počas poskytovania súčinnosti iného orgánu verejnej správy. Pokiaľ samotný orgán verejnej správy nie je schopný sám vybaviť sťažnosť a potrebuje súčinnosť niekoho iného a či už je to teda súčinnosť iného orgánu verejnej správy, alebo inej fyzickej a právnickej osoby, tak je možnosť aj podľa súčasnej úpravy prerušiť plynutie lehoty a tým natiahnuť tú dobu, za ktorú sa vybaví sťažnosť.

    My sme v hromadnej pripomienke žiadali, aby sa lehota neprerušovala, keďže je stanovené, dokedy orgán verejnej správy má poskytnúť súčinnosť a rovnako sa to má stanoviť aj pre inú právnickú alebo fyzickú osobu, a teda sťažovateľ by nemal byť postihnutý tým, že sa mu bude predlžovať lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu, že niekto tretí poskytuje súčinnosť orgánu verejnej správy. Na rozporovom konaní sme ustúpili od tej požiadavky vo vzťahu k tretím osobám, ale pokiaľ sa to deje v rámci verejnej správy, pokiaľ jeden orgán verejnej správy poskytuje súčinnosť druhému orgánu verejnej správy, tak občanovi by to v zásade malo byť jedno, lebo je to vnútri verejnej správy a občan by nemal doplácať na to, ak jeden orgán verejnej správy nedokáže dostatočne rýchlo poskytnúť súčinnosť potrebnú na vybavenie sťažnosti inému orgánu verejnej správy. Preto teda navrhujeme, aby lehota nebola prerušená a naďalej plynula v prípade poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy, nie treťou osobou mimo orgánov verejnej správy.

    Tretí bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa týka skutočnosti, že doteraz zákon stanovuje, že sťažnosťou sa zisťuje aj súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vláda navrhuje toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tam je spor o to, že či aj vnútorné právne predpisy môžu mať dopad alebo ich dodržiavanie na uplatňovanie práv, napríklad procesných práv občanov, ktorí konajú alebo vstupujú do nejakých vzťahov s verejnou správou. Úrad vlády argumentoval, že nie, že z vnútorných predpisov nemôžu vznikať žiadne práva a oprávnenia fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nie sú súčasťou tých orgánov. My sa však domnievame, že orgány verejnej správy sú povinné postupovať nielen v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými predpismi a občan má právo očakávať, že orgány verejnej správy budú konať aj v súlade s vnútornými právnymi predpismi, má právo spoliehať sa na to. A ak sa tak nedeje, ak orgány verejnej správy nekonajú v súlade s vnútornými predpismi, ktoré upravujú ich fungovanie, tak je to skutočnosť, ktorá má dopad aj na uplatňovanie práv a právom chránených záujmov občanov.

    Ako príklad by som povedal legislatívne pravidlá vlády, ktoré zaväzujú iba vládu, ministerstvá a orgány verejnej správy, napriek tomu je v nich podrobnejšie ako v zákone upravený postup pri, napríklad pri pripomienkovaní návrhov zákonov, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť. Podľa doterajšieho právneho stavu, ak povedzme ministerstvo, ktoré dá návrh zákona do pripomienkového konania, poruší nejaké pravidlá stanovené legislatívnymi pravidlami vlády, tak v zásade sa možno na to sťažovať aj využitím inštitútu sťažnosti. Ak schválime túto novelu tak, ako je navrhnutá, tak to už možné nebude. Bude sa možné sťažovať iba v prípade, že by napríklad bol pritom porušený zákon o tvorbe právnych predpisov.

    Sme teda presvedčení, že je dôležité, aby orgány verejnej správy dodržiavali aj vnútorné predpisy, a že je legitímne, ak občania očakávajú, že tak orgány verejnej správy budú postupovať a v prípade, že nepostupujú, aby mali možnosť sa na to sťažovať aj podľa zákona o sťažnostiach.

    A rovnako je dôležité, aby sa zachovalo tým, že sa zachovalo to ustanovenie, že sa zisťujú aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky, aby to nebolo ponechané úplne na voľno, pretože sťažovateľ má podľa nášho názoru právo sa dozvedieť nielen to, či bola jeho sťažnosť opodstatnená, a teda či sa v činnosti orgánu verejnej správy vyskytli nejaké nedostatky alebo nesúlad so zákonom či inými predpismi, ale aj to, aké boli príčiny a následky týchto nedostatkov. Lebo bez zistenia týchto skutočností sa oslabuje aj samotný zmysel podávania sťažnosti ako nástroja na efektívnu nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.

    Navrhujem, aby sa o bodoch týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne, teda o každom zvlášť, pričom teda upozorňujem, že tie prvé dva body, ktoré sa týkajú lehoty na vybavenie sťažnosti a ktoré sa týkajú prerušenia plynutia lehoty, sú zmenou oproti súčasnej právnej úprave a návratom k právnej úprave, ktorá bola v minulosti a ktorá už bola dávnejšie zmenená. Tretí bod zachováva alebo navrhuje zachovať súčasný právny stav a nerobiť tú zmenu, s ktorou prichádza vláda a ktorá podľa nášho názoru nie je odôvodnená.

    A teraz by som teda prečítal, upozorňujem, že začínam čítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361).

    1. V čl. I sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: 11. V § 13 ods. 1 sa číslovka "60" nahrádza číslovkou "30". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I bode 19 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odseku 3".

    3. V čl. I bode 20 sa v § 18 ods. 1 na konci dopĺňajú slová "a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky".

    Odôvodnenie som predniesol predtým.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem týmto možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 442. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 485.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a ďalšie zákony. Ide o návrh zákona, ktorým pokračujeme v napĺňaní programového vyhlásenia vlády a jednotlivé body sú predpokladané aj Akčným plánom Iniciatívy pre otvorené vládnutie.

    Účelom návrhu zákona je predovšetkým riešiť tri základné okruhy problémov, a to výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby obsadzovanie voľných miest sudcov bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní týchto miest, lebo niekedy to trvá až rok, aby pravidelné hodnotenie práce sudcov skutočne plnilo svoju funkciu a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, aby sme mali aj účinnejšie nástroje voči prieťahom v rámci týchto konaní.

    Dámy a páni, mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny, pokiaľ sa uvedú do praxe, prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je garantovaný aj v našej ústave. K jednotlivým bodom dovoľte trošku obšírnejšie, aby som vysvetlila navrhované riešenia.

    Pokiaľ ide o samotné výberové konania na miesta sudcov, domnievam sa, že úroveň transparentnosti výberových konaní aj kritériá výberu sudcov sú už dnes v právnej úprave nastavené tak, že zásadné zmeny nevyhnutné nie sú, a priznám sa, že najmä, aj pokiaľ ide o oblasť transparentnosti, aj dosť dobre už si neviem predstaviť, že kam by sme vedeli túto právnu úpravu posúvať. Skôr si myslím, že keby výberové procesy v iných sférach verejného života boli nastavené z hľadiska zverejňovania informácií tak ako právna úprava výberových konaní pri sudcoch, tak by to bolo užitočné.

    Máme ale dva zásadné problémy s výberovými konaniami. Ten prvý problém je, že dnes, čo je situácia, ktorá vznikla po zavedení previerok spoľahlivosti do procesu výberu sudcov, dnes proces od samotného výberového konania až po menovanie sudcu trvá v reáli deväť mesiacov, niekedy až rok. Čo v systéme znamená, že vlastne permanentne v systéme je zhruba sto neobsadených sudcovských miest. Čo znamená, samozrejme, prerozdeľovanie agendy a všetky problémy, ktoré sú s tým spojené. To je problém, ktorý by spôsoboval problém akémukoľvek systému, nieto súdnictvu.

    Druhý problém, ktorý máme, je zvýšenie dôveryhodnosti samotných výberových konaní tak, aby naozaj každý, kto je dobrý a spĺňa kritériá, dôveroval v to, že má šancu uspieť. Pretože to, samozrejme, motivuje potom aj uchádzačov zaujímať sa o výberové konania v justícii. Skúsenosti nám ukazujú, že, samozrejme, napriek nastavenej transparentnosti v podobe zverejňovania údajov, keď sa obsadzuje jedno voľné miesto na okresnom súde, ktorý je povedzme menej atraktívny, počet prihlásených je menej, a napriek otvorenosti výberového konania, samozrejme, aj pozornosť verejnosti, novinárskej obce, mimovládnych organizácií nie je taká koncentrovaná na každé jedno výberové konanie na obsadzovanie jedného voľného miesta. Naopak, skúsenosť z výberového konania napríklad v Banskej Bystrici, kde sa konalo výberové konanie naraz na trinásť miest sudcov, tak ukázalo sa, že ten záujem prejavilo sto záujemcov a ten proces bol síce o to náročnejší pre súd v Banskej Bystrici, ale bol priestor si naozaj vyberať.

    Takže som presvedčená o tom, že tieto dva problémy treba riešiť a my ich navrhujeme riešiť tak, aby výber sudcov na okresné súdy prebiehal v tzv. hromadných výberových konaniach, ktoré by mali podľa návrhu prebiehať na úrovni kraja, a síce takým spôsobom, že Súdna rada určí raz alebo dvakrát do roka termín hromadného výberového konania, všetky výberové konania prebehnú v jednom termíne v rámci ôsmich krajov pod kuratelou krajského súdu. A na základe takéhoto hromadného výberového konania, ktorého súčasťou bude tak ako doteraz psychologické posúdenie uchádzača, odborné posúdenie vrátane ústneho pohovoru, sa určí zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky zákona pre jednotlivé obvody krajských súdov. Tento zoznam kandidátov bude predložený Súdnej rade, ktorá tak ako doteraz zabezpečí pre týchto kandidátov preskúmanie spoľahlivosti, teda to, čo nazývame previerky. Výsledkom celej tejto procedúry bude zoznam kandidátov na sudcov pre každý kraj, kandidátov, ktorí spĺňajú kritériá na pridelenie na sudcovské miesto a na vymenovanie prezidentom s tým, že akonáhle sa uvoľní voľné miesto na sudcu, tak Súdna rada môže pružne reagovať, okamžite prideliť a predložiť sudcu na menovanie prezidentovi. Máme za to, že tento spôsob zabezpečí to, že sa výrazne skráti ten čas od toho momentu, keď sa uvoľní miesto sudcu na súde, až po tú dobu, kedy bude obsadené. Ja si viem predstaviť, že v optimálnom prípade môžme do dvoch mesiacov mať vždy obsadené to voľné miesto.

    Zároveň ale očakávam od tohto nového výberového konania aj to, že tá transparentnosť výberového konania nadobudne na význame, pretože pokiaľ sa takéto výberové konanie bude konať raz alebo dvakrát za rok v jeden deň, tak ad jedna všetci uchádzači vedia, že teraz sa deje výberové konanie, a keď chcú byť sudcami, teraz musia ísť do výberového konania. Ad dve, nepochybujem o tom, že hromadné výberové konania budú pod drobnohľadom verejnej kontroly, či už médií, alebo mimovládnych organizácií.

    Čo sa týka hodnotenia sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené v našom systéme od roku 2010. Okrem toho sa zverejňujú pravidelne raz ročne štatistické výkazy, ktoré predstavujú ale kvantitatívny pohľad na prácu sudcu. V prípade hodnotenia ide o kvalitatívne hodnotenie práce raz za päť rokov. Ten systém ale dnes funguje tak, že kolegovia hodnotia kolegov a robia to popri svojej robote, a myslím si, že to má svoje negatívum, ktoré spočíva predovšetkým v tom, že každý, kto hodnotí, vie, že skôr či neskôr bude hodnotený svojím kolegom, ktorému možno teraz dáva "zlú" známku. A tento kruh chceme preťať, preto navrhujeme zaviesť systém hodnotiacich komisií, pre každý obvod krajského súdu jednu hodnotiacu komisiu, trojčlennú, ktorú vyberie Súdna rada, a budú to sudcovia, ktorí budú robiť len toto, bude to ich náplň práce. Tá naša predstava, aj keď sme sa rozprávali v širšom kruhu, je, že ideálne by bolo, keď by to boli možno emeritní sudcovia alebo sudcovia, ktorí naozaj sú pri sklonku svojej kariéry, aj keď majú autoritu a zároveň nemusia sa báť toho, že ešte niekedy nejaký iný kolega ich bude hodnotiť.

    Je to citlivá otázka, samozrejme, hodnotenie sudcov. My vieme tie výsledky, ktoré máme doteraz, a veľmi im nedôverujeme, pretože ani veľmi nezodpovedá pravidlám pravdepodobnosti, že také percento naozaj spĺňa to kritérium výborný. Faktom je, že vo fungujúcich systémoch, kde funguje aj dobre systém takej nejakej vnútornej etiky kolektívu, ktorá tlačí samotný stav k tomu, aby sa očistil od tých, ktorí im robia zlé meno, možno toľko pozornosti takýmto hodnotiacim systémom by sme nemuseli venovať, u nás je to ale inak.

    No a tým sa dostávame aj k disciplinárnym konaniam, kde v návrhu sme sa zamerali predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali nástroje aj voči prieťahom v disciplinárnych konaniach. Nastavujeme to tak, že Súdna rada bude tou inštitúciou, ktorá bude vykonávať dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Dlho sme debatovali o tom, kto to má byť. Či to má byť Najvyšší súd, alebo Súdna rada. V rámci existujúceho systému sme sa rozhodli, že zverenie dohľadu do právomoci Súdnej rady je nateraz to riešenie, ktoré by mohlo plynulosť disciplinárnych konaní naozaj priniesť. Pokiaľ nastanú prieťahy v disciplinárnych konaniach, tak Súdna rada bude mať možnosť predvolať si tých disciplinárnych sudcov, robiť ďalšie opatrenia a teoreticky, samozrejme, za prieťahy v disciplinárnom konaní aj stíhať.

    Chcem povedať, že návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to v rámci zriadenej pracovnej skupiny, kde boli zastúpení jak zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov, ale aj občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti chcem povedať poznámku, že tie debaty boli veľmi dobré. Samozrejme, aby výsledok mohol byť predložený, tak každý za tým stolom v nejakom momente z nejakej svojej predstavy možno aj ustúpil alebo urobil korekciu, pretože išli sme na čo najväčšiu mieru konsenzu.

    Návrh prešiel štandardným procesom a ja verím, že získa vašu podporu, pretože som presvedčená o tom, že ide o systémové zmeny, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu podmienok na súdoch tak, aby sa reálne zlepšil aj prístup k spravodlivosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Kresákovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dovoľte mi, aby som na tomto mieste podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v tomto prvom čítaní ako spravodajca, ktorý bol určený ústavnoprávnym výborom k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a taktiež aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako gestorský s tým, aby tento gestorský výbor prerokoval zároveň tento návrh v druhom čítaní do 9. mája 2017.

  • Zaznelo zvonenie mobilu.

  • Ospravedlňujem sa.

    Zo znenia návrhu, aj z toho, čo povedala pani ministerka, je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dovoľte k tomuto účelu ešte povedať na tomto mieste tiež pár slov. Pretože pani ministerka v podstate veľmi podrobne odôvodnila predložený návrh a hlavné momenty a zmeny, ktoré obsahuje. Ja by som azda iba dodal, že z môjho pohľadu chcem oceniť aj pri tomto krátkom vystúpení všetky tie navrhované zmeny, ktoré sa týkajú, dovolím si troška povedať, aj takých neuralgických bodov našej justície. Samozrejme, tie neuralgické body vnímam aj ja ako nie sudca, ale ako právnik, ktorý prichádza do styku s činnosťou a výsledkami činnosti súdnej moci. Práve preto sa mi veľmi páči ten pokus o zavedenie transparentnosti pri výberových konaniach. Mám pocit skutočne, že pokus a zavedenie výberového konania na krajovom princípe môže priniesť podstatný posun v tom, aby toto konanie bolo nielen transparentné, ale aby bolo aj objektívne.

    Čo sa týka samotného navrhovaného hodnotenia sudcov, takisto mám pocit, že zriadenie profesionálnych hodnotiacich komisií môže aj toto hodnotenie posunúť ďalej. Ale čo azda nebolo spomínané a na čo ja teda tiež kladiem pomerne veľký význam, je skutočnosť, že tieto komisie by nemali byť vytvorené iba zo samotných sudcov, ale aj z emeritných sudcov. Spomínam to kvôli tomu, že mám troška pocit, ako keby na emeritných sudcov sa doposiaľ celkom zabúdalo. A práve emeritní sudcovia sú tí, ktorí už nevykonávajú aktívne funkciu sudcu, pretože sa vlastne dožili dôchodkového veku, užívajú si svoj pokoj, ale počas svojho aktívneho života nepochybne získali mnohé skúsenosti, ktoré práve pri hodnotení svojich kolegov im dávajú nielen nezávislé postavenie, ale im dávajú aj ten potrebný nadhľad a skúsenosti, ktorí ako emeritní sudcovia určite majú.

    A na záver iba možno jedna poznámka k tým disciplinárnym konaniam, čo je taká tretia závažná zmena, ktorú predkladá pani ministerka. Aj tu, samozrejme, si všímam a oceňujem nielen to, že sa teda ustanovuje a navrhuje sa vytvoriť teda orgán, ktorý bude zodpovedať za priebeh disciplinárnych konaní, a teda že sa rozšíri istým spôsobom kompetencia Súdnej rady Slovenskej republiky, ale najmä, a to zase musím povedať ako jeden človek, jeden z ľudí, ktorý stál pri tej veľkej novele ústavy, ktorou sa zrodila Súdna rada, čiže práve tento návrh z dielne pani ministerky sa pokúša prinavrátiť aj tej Súdnej rade z hľadiska jej zloženia tú tvár, ktorú mala mať podľa môjho hlbokého presvedčenia v čase, keď vznikala. A to, že pani ministerka zvýrazňuje v návrhu, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali za členov Súdnej rady osoby, ktoré nie sú sudcami. Opakujem to aj kvôli tomu, že vlastne zmyslom tej Súdnej rady je dávať aj istým spôsobom zrkadlo, nielen reprezentovať Súdnu moc a zastávať jej záujmy, ale aj dávať isté zrkadlo dovnútra. A to sa veľmi ťažko robí, keď väčšinu v tejto Súdnej rade majú práve sudcovia. A pôvodným zmyslom a duchom zloženia tohto orgánu bolo, aby tam bolo paritné zastúpenie sudcov a iných právnikov.

    Verím teda, že ak sa nám podarí prijať, a verím, že sa nám to podarí, tento návrh zákona, skôr alebo neskôr, budem radšej keď skôr, sa práve Súdnej rade prinavráti tá parita sudcov a iných právnikov v jej zložení.

    A teraz dovoľte iba vrátiť sa k svojej povinnosti ako spravodajcu, pretože musím odporúčať, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh prerokuje aj v druhom čítaní, a zároveň teda odporúčam, aby sa tento vládny návrh zákona pridelil ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a aby sa aj akceptovala lehota na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výbore, ako o tom rozhodol a navrhol pán predseda Národnej rady.

    Toľko na úvod, pán predsedajúci, z mojej strany, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za netradičné vystúpenie spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, cítim potrebu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. Vnímam ho pozitívne, ďakujem aj za to. Avšak s čím, a zhodnem sa asi s pani ministerkou alebo s predkladateľkou na tom, že toto je oblasť, ktorú je treba riešiť novou úpravou alebo pozmenenou úpravou.

    Avšak, samozrejme, ako opozičný poslanec musím mať aj kritický pohľad na to, čo sa navrhuje. A súčasťou toho je najmä to, čo ako je všeobecne známe o mne, zastávam v tom ohľade, že si myslím, že akýkoľvek návrh, ktorý v podstate prehlbuje taký, by som povedal, incest, ktorý v súdnictve funguje, to znamená, tá moc plodí pre samú seba ďalšiu moc a že sa obmedzuje vplyv zvonka na tú súdnu moc, tak to si myslím, že je treba modifikovať.

    Ja akceptujem, že sú v tomto návrhu významné prvky toho, aby toto takto nebolo, ale zase na druhej strane vidím tam aj prvky toho, že sa tá súdna moc zase zacykluje, že nie je jasné, že či do tých orgánov, tak ako sa to teraz navrhuje, či už napríklad do disciplinárnych senátov, alebo do hodnotiacich komisií, že prečo by tam zajtra alebo pozajtra, alebo neskôr, prečo by tam nemohol byť pán Harabin napríklad alebo tá jeho skvadra na Najvyššom súde. Jednoducho nič tu v tomto zákone nebráni tomu, aby to zobralo takýto vývoj. A to je niečo, čo nám extrémne vadí.

    Čo nám extrémne vadí, je to, že, bohužiaľ, ako súčasná legislatíva, tak ani tento návrh neberie v úvahu skutočnosť, aká je politická DNA starých sudcov. A to je realita. Pani ministerka sa tu opakovane vyjadrila, že, bohužiaľ, my už sa týmto aspektom nášho súdnictva v tomto štádiu nemáme možnosť zaoberať. To ale nie je pravda. My máme možnosť do zákonov vkladať ustanovenia, ktoré, aj sme to už urobili v minulosti, ktoré budú stanovovať minimálne kritériá na to, čo sudca v nejakom inom ako bežnom sudcovskom postavení aspoň, čo od neho môžme požadovať. Toto tu úplne absentuje. To znamená, že my staviame na roveň niekoho, kto má proti sebe vedených 5 alebo 7 disciplinárnych konaní, z ktorých sa dostal len prostredníctvom všelijakých kľučiek a kamarátšaftov s tými, čo sú jemu podobní, a s takými sudcami, ktorí robia všetko pre to, aby zachraňovali česť súdneho stavu, a to si myslím, že je nesprávne.

    Napríklad si myslíme, že ak nejaký sudca prijme funkciu alebo kandiduje na funkciu, ktorá je niečo viac ako bežný sudca, tak by sme mali ho podrobiť nejakému väčšiemu prieskumu, ako je možný dosiaľ. Všetci vieme, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu súčastných sudcov nie je možné, nie je možné podrobovať bezpečnostnej previerke napríklad, ale neviem, prečo by to nemohlo platiť pre tých sudcov, ktorí sa uchádzajú o to, aby mali špeciálnu funkciu v rámci súdnictva.

    Takže zopakujem znova, myslíme si, že toto je naozaj návrh správnym smerom, ale môže mať aj negatívne dôsledky, ak niektoré veci tam nebudú dotiahnuté. A my tento návrh budeme podporovať za predpokladu, že sa nám podarí niektoré dôležité zmeny v ňom dosiahnuť. K tomu, teda k tým jednotlivostiam sa, predpokladám, ešte budeme mať možnosť vrátiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Dovolím si krátko, lebo sa chcem poďakovať, aj keď to bola krátka rozprava, za krátku rozpravu. Aj za, nemáme vždy takú ústretovú komunikáciu s pánom poslancom Baránikom, tak mám pocit, že sa chcem poďakovať. Ale hlavne dovoľte mi, zas tak dlho zjavne nebudeme prerokovávať tieto zákony, že by som si to nemohla dovoliť, povedať pár poznámok.

    Ten manévrovací priestor, máte stopercentnú pravdu, ja to opakovane hovorím, ten manévrovací priestor 25 rokov po revolúcii proste zviazaný všetkými ústavami, chartami a rozhodnutiami Ústavného súdu je proste, pochopiteľne, zúžený a tá obava z toho, že, áno, aj že nevieme tomu zabrániť, aby sudcovia zvolili, nazvem to, zlú reprezentáciu do fór, ktorí majú samosprávny charakter alebo ktorí môžu ovplyvňovať. No nie, nevieme, to je pravda. A na druhej strane musím povedať, že život nás naučil, že keď sa tie misky váh na druhej strane prevalili v prospech politiky, tak, a to je tá skúsenosť s ministrom Harabinom, tak politika vedela zneužiť tú svoju moc pomerne brutálne. Čiže hľadať v tom ten balans, to je proste, to je ťažké v tom celom a proste preto je to beh na dlhú trať, asi nie beh na trať krátku.

    Ja súhlasím s tým, že, a nemyslím si, že to treba dopĺňať, že sudca má nejakým spôsobom konať, správať sa nielen v talári, ale aj mimo talára. My všetci dnes v priamom prenose sa pozeráme na to, že teda nie všetci to robia a jeden konkrétny, teda veľmi cieľavedome ako keby prekračuje tieto pravidlá. My ich máme dnes v zákone. Ja už neviem, jak by som mala napísať, ako sa má sudca správať v občianskom živote než tak, ako je to napísané. Máme aj etický kódex, v ktorom si sudcovia zapísali, že sudca sa má kolegiálne správať voči svojim kolegom a nemá o nich zle hovoriť a podobne. Čiže tie pravidlá máme a teraz podľa mňa sa dostávame do stavu aj istej generačnej obnovy aj sudcovského stavu, kde, si myslím, plným právom máme očakávať, že to bude práve Súdna rada a sudcovské samosprávy, ktoré cítiac, že im to škodí, cítiac, že im to škodí, začnú vyvíjať istý tlak. Keď toto by sa podarilo, že to prostredie bude tak nastavené, že toto sa podarí, tak podľa mojej mienky to je tá cesta dobrým smerom, na margo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, to je záverečné slovo. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 443. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 459.

    Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodnom registri a súvisiace predpisy. Ide o právnu úpravu, ktorá je vypracovaná na základe plánu legislatívnych úloh vlády a vychádza z potreby transpozície smernice a podstatou tejto právnej úpravy je vlastne splniť povinnosť zavedenia systému prepojenia obchodných registrov v rámci Európskej únie, ako aj povinnosť zverejňovania informácie o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému v rozsahu, ktorý je požadovaný smernicou.

    Keď to zjednoduším, cez tento prepojený systém obchodných registrov by sme mali mať možnosť si vyžiadať vlastne údaje a listiny z ktoréhokoľvek obchodného registra členského štátu a takisto my musíme byť spôsobilí tieto údaje poskytovať.

    Poprosím o prerokovanie návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Tiborovi Bernaťákovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Remišovej, ktorá tu nie je. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto. Končím možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nikto sa nechce vyjadriť k existujúcej rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať

    Informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2017 (tlač 412).

    Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na dnešné rokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2016 a o zámere prijímania takýchto nariadení v I. polroku 2017. Ide o pravidelnú informáciu.

    Veľmi krátko a jednoducho. V predchádzajúcom polroku vláda prijala 12 takýchto aproximačných nariadení a predpokladáme prijať 8 aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 30. januára 2017 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda túto informáciu predkladá na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z.

    Mimo toho, čo povedala pani podpredsedníčka, koľko týchto nariadení bolo prijatých a ktoré sa plánujú v tomto polroku, v závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude potrebné v I. polroku 2017 pripraviť nový vnútroštátny predpis aj nad rámec uvedeného počtu.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 14. marca 2017 na svojej 37. schôdzi a uznesením č. 159 odporúčal Národnej rade vziať informáciu na vedomie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pani podpredsedníčke, aj pánovi poslancovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách (tlač 444).

    Prosím teraz ministerku pôdohospodárstva pani Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 444.

  • Dobrý deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým riešiť problematiku usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva, k pozemkom hospodárskych dvorov a k pozemkom, ktoré prešli na územie iného štátu v súvislosti so zmenou štátnej hranice. Tieto vzťahy budú novými dôvodmi vykonávania jednoduchých pozemkových úprav, pretože každý z týchto typov jednoduchých pozemkových úprav si vyžaduje osobitnú legislatívnu úpravu osobitostí pri ich začatí, ako aj pri úprave procesných úkonov v ich jednotlivých etapách.

    Predloženým návrhom máme tiež ambíciu doriešiť všetky nejasnosti týkajúce sa využitia inštitútu náhradných pozemkov, ktoré sa od roku 1991 do roku 2007 vyčleňovali s predpokladom, že v jednotlivých katastrálnych územiach budú veľmi rýchlo vykonané pozemkové úpravy. Keďže však z rôznych objektívnych, ale najmä ekonomických dôvodov je tento proces podstatne dlhší, ako predpokladali moji predchodcovia, domnievame sa, že v záujme stransparentnenia užívacích pomerov k pôde nadišiel čas pokúsiť sa tento problém vyriešiť. Navrhované riešenie si vyžiadalo nielen zmenu samotného zákona 330/1991 Zb., ale aj navrhovanú zmenu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskeho pozemku, ktorá je uvedená v čl. III predloženého návrhu.

    Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v súvislosti s potrebou usporiadania predovšetkým užívacích pozemkov sa mení a dopĺňa aj zákon 180/1995 Z. z. a zákon č. 326/2005 Z. z. Základnou ideou navrhovaných zmien zákona č. 180, obsiahnutých v čl. II predloženého návrhu, je jednak dopracovanie mechanizmov schvaľovania registrov obnovenej evidencie pozemkov, ako aj zdokonalenie nástrojov Slovenského pozemkového fondu pri plnení jeho úloh v smere vytvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov. Za povšimnutie stojí v tejto časti návrhu i sprísnenie podmienok drobenia pozemkov v tých katastrálnych územiach, v ktorých boli zapísané výsledky pozemkových úprav.

    Cieľom predloženej zmeny zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch je umožnenie efektívnejšieho financovania plánu starostlivosti o les ako jedného z rozhodujúcich nástrojov štátu v smere regulácie zabezpečovania celospoločenských záujmov pri plnení produkčných i mimoprodukčných funkcií lesa.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. (Rečník sa zadýchava, šeptom reaguje na reakciu navrhovateľky: "Som utekal.")

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, mali by ste získať trošku väčšiu výdrž a možno aj kondičku.

  • Povedané so smiechom.

  • Nie, nie, utekal som.

    Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani ministerke aj pánovi poslancovi, že to stihol, síce s behom, ale stihol, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o ďalších zmenách (tlač 423).

    Prosím teraz ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka, aby uviedol návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 423.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dovoľte mi k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 423).

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov. Zmeny a doplnenia sú v oblasti, ktoré upravujú podmienky poskytovania príspevku na zateplenie rodinného domu. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala pokračovať v programe zatepľovania rodinných domov s tým, že bude tento proces administratívne zjednodušený. Pre naplnenie týchto zámerov a zintenzívnenie podpory obnovy rodinných domov sa navrhuje upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu zo 6-tisíc euro na 8-tisíc euro tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonaných prác, zjednodušuje jednoznačne zadefinovať tepelno-technické požiadavky stavebných konštrukcií a upraviť proces predkladania žiadostí tak, aby bol pre žiadateľa prijateľnejší. Návrh obsahuje taktiež úpravy a doplnenia, ktorých nevyhnutnosť vyplynula z aplikácie praxe.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem, skončil som.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 423).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. "Ta ne." Končím možnosť sa prihlásiť a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 436).

    Prosím teraz pána ministra kultúry Mareka Maďariča, zatiaľ ho nevidím, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Reakcia z pléna.

  • No, kým nepríde, samozrejme, prestávka, ale ideme zistiť.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže ďakujeme. Pán minister, už ste boli uvedený, tak ešte raz vás prosím, aby ste uviedli vládny návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý je naplnením jedného z najpodstatnejších bodov Programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry. Pri jeho predkladaní sa musím trošku vrátiť ale do minulosti a zasadiť ho do kontextu postupnej transformácie ministerstvu podriadeného grantového systému, ktorý sme postupne od obdobia 2006 do 2010 začali transformovať a meniť na verejnoprávne fondy.

    Dôvodov bolo viac. Na rozdiel od ministerstva je možné v týchto fondoch, aby sa táto podpora distribuovala, schvaľovala v špecifických oblastiach, to znamená odbornejšie. Je to možnosť flexibilnejšie a pružnejšie podporovať kultúrne projekty a nezávislejšie od výkonnej moci a takisto aj s väčším objemom finančných prostriedkov.

    Ako prvý takto zriadený fond bol Audiovizuálny fond a jeho už niekoľkoročná činnosť ukázala, ako podstatnou mierou zastavil úpadok slovenskej audiovízie, a dnes môžeme hovoriť o oživení slovenského filmu, o jeho normálnom fungovaní.

    V ďalšom období sme transformovali oblasť umenia, vznikol Fond na podporu umenia a už rok jeho fungovania ukázal pozitívne prínosy, ktorými vás teraz nechcem zdržiavať.

    Ako ďalší logický krok sa v tomto zmysle javí byť vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Pri návrhu tohto zákona je potrebné povedať, tak ako v prípade tých prvých dvoch zmienených fondov, aj tu tvorba tohto zákona, spôsob, akým by mala byť menšinová kultúra podporovaná, vznikal v širokej účasti odborníkov, zástupcov národnostných menšín tzv. participatívnou metódou tak, aby to zodpovedalo očakávaniam tých adresátov, aby tam bola zachovaná dostatočná transparentnosť a funkcionalita tohto fondu. Fond bude narábať s podstatne vyššími finančnými prostriedkami, než boli doterajšie prostriedky vyčleňované na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré ešte historicky boli súčasťou grantového programu ministerstva kultúry, neskôr prešli pod Úrad vlády, a ak tento zákon bude schválený, vznikne, ako som už spomenul, nový verejnoprávny fond, ktorý bude upravovať systém financovania kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menší. Orgánmi fondu budú riaditeľ ako štatutárny a výkonný orgán fondu, odborné rady pre každú národnostnú menšinu, dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.

    Zloženie a fungovanie orgánov tohto fondu je navrhované tak, aby v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a takisto rozpočtovaní jeho zdrojov bola zastúpená predovšetkým odborná verejnosť. Nezávislosť a odbornosť rozhodovania v kľúčových orgánoch posilňuje samotný charakter verejnoprávnej inštitúcie.

    V súvislosti so zvýšenou finančnou saturáciou tohto fondu je súčasťou návrhu zákona aj zvýšenie podpory do existujúcich fondov, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia. Návrh zákona prešiel aj rokovaním Rady vlády pre kultúru a chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona má predovšetkým rozmer kultúrny, ale nemenej má rozmer aj politický. Politický v tom slova zmysle, že vychádzame z tézy, alebo z reality, že Slovenská republika je tvorená nielen väčšinovým národom, ale aj národnostnými menšinami a my vnímame národnostné menšiny ako prirodzenú súčasť nášho štátu, ako obohatenie nášho štátu a máme záujem, aby sa národnostné menšiny cítili byť súčasťou tohto štátu a cítili sa v ňom komfortne. K tomu ma určite prispieť aj Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

    Čiže vnímajte tento návrh zákona nielen ako významný príspevok do efektívnejšej, transparentnejšej podpory dôležitej súčasti našej kultúry, ktorú tvoria naše národnostné menšiny, ale aj ako veľmi jasné, ani nie gesto, lebo nejde len o gesto, ale aj gesto, ale aj politický čin.

    Ďakujem pekne, toľko na úvod.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a zároveň dovoľte, aby som mu zablahoželal k narodeninám dnešným, všetko dobré vám prajeme, veľa zdravia.

  • A odovzdávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyni Edite Pfundtner. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 436). Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady preto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov. Za klub ĽSNS, aha, pardon, pána poslanca Milana Mazureka a za klub MOST - HÍD Editu Pfundtner.

    Takže najprv, pán poslanec Mazurek, nech sa páči, máte slovo a potom pani poslankyňa Pfundtner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v rozprave k tomuto bodu programu a snažil sa vám akýmsi spôsobom pretlmočiť názor alebo pohľad bežného slovenského pracujúceho občana na to, čo tu dnes chceme prijať.

    Ja som si dôkladne preštudoval dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, no a z tohto dokumentu pre mňa osobne vzišli niektoré naozaj závažné otázky. Otázky, na ktoré by si podľa mňa slovenská verejnosť zaslúžila počuť odpoveď, pretože prostriedky, ktoré majú byť vyčlenené do tohto novovznikajúceho fondu, sú tvorené práve z daní slovenských pracujúcich občanov.

    Jednou z takých otázok, ktorú by som na pána ministra chcel smerovať a bol by som rád, keby na ňu odpovedal, je, akým spôsobom chce zdôvodniť potrebu takmer dvojnásobného navýšenia dotácií pre kultúru národnostných menšín na Slovensku na súčasných 8 mil. eur, ktoré uvádza v tomto návrhu zákona? Chcem sa opýtať, z čoho vzišla táto potreba, čo sa na Slovensku zmenilo a akým spôsobom naozaj chce odôvodniť to, že národnostné menšiny na Slovensku, ich kultúrne inštitúcie, kultúrne podujatia si zaslúžia takýto vysoký nárast finančných prostriedkov na svoju činnosť? Nemyslím si, že táto otázka je nejaká neadekvátna, neodborná alebo akákoľvek iná. Myslím si len, že slovenskú verejnosť a občanov Slovenskej republiky, ktorí si na tieto ďalšie 4 mil., ktoré sa idú použiť do tohto fondu, poskladali a majú záujem od pána ministra počuť reálne argumenty, prečo boli tieto prostriedky vyčlenené a ako to reálne chce zdôvodniť.

    V dôvodovej správe ďalej uvádzate naozaj krásne floskuly o interkultúrnom dialógu, o porozumení, o integrácii, o pochopení medzi Slovákmi a medzi etnickými a národnostnými menšinami, ku ktorému má dôjsť po aplikácii tohto zákona do praxe. To znamená po vytvorení tohto Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ja chcem, pán minister, povedať, že v minulosti tu už boli stovky a stovky podobných projektov, stovky a stovky rôznych dotácií v rádovo možno v stovkách miliónov eur, ktoré boli naliate, tak ľudovo povedané, naliate do tohto problému, ktoré boli použité na či už kultúru, alebo snahu o integráciu národnostných menšín, s ktorými je tu na Slovensku problém, a nevyriešilo sa naozaj nič.

    Ja sám pochádzam z národnostne zmiešaného prostredia a môžem k tomu zaujať také stanovisko, že za tie roky postupne, čo sledujem ten vývoj, tak sa situácia, aj napriek tým stovkám a stovkám miliónov, ktoré sú dennodenne, teda rok za rokom nalievané do tohto problému, nezmenilo pre slušný život slovenských pracujúcich občanov vôbec nič. Práve naopak, ten stav sa ešte zhoršil a zhoršil sa práve preto, že vy síce ako vláda vyčleníte obrovské množstvá peňazí na to, aby sa tieto menšiny integrovali, aby bol podporený ich kultúrny rast, no tieto peniaze následne rozdáte rôznym parazitickým mimovládkam a reálne zo skúsenosti to vyplýva, reálne sa už k týmto, či už sú to Cigáni, alebo iné menšiny, z peňazí nedostane prakticky vôbec nič. Lenže ľudia to takto nechápu, slovenská verejnosť vidí, vláda opäť použila 100, 200, 300 mil. eur na integráciu povedzme cigánskej menšiny. Ľudia nevnímajú to, že reálne sa k slovenským Cigánom nedostane prakticky nič, vnímajú len to, že na Cigánov sa zase...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, podľa ústavy máme Rómov a nie Cigánov. To Ústava Slovenskej republiky, ctite si ústavu, dobre?

  • Dobre, ale Slovník slovenského jazyka hovorí niečo iné, ale to nevadí.

    Na základe tohto nového zákona sa má opäť raz vyčleniť niekoľko miliónov eur na rôzne menšiny na Slovensku. Ja sa pýtam, čo vo vás evokuje dôveru v to, že sa nejakým spôsobom môžme posunúť a pohnúť v tomto vývoji vpred, keďže všetky tieto minulé projekty, ktoré boli podobného charakteru, možno až totožného charakteru, nepomohli k zlepšeniu tohto problému fakticky nijako?

    Ďalej a čo ma naozaj zaujalo v dôvodovej správe, je, že vytvorenie tohto Fondu na podporu kultúry národnostných menšín so sebou bude prinášať takisto vytvorenie rôznych odborných komisií pre každú z tých národných menšín a nejakú komisiu pre akýsi interkultúrny dialóg, neviem, či to hovorím správne, a dokopy tieto komisie majú čítať nejakých viac než sto ľudí. Títo ľudia majú byť s týmto fondom v nejakom pracovnoprávnom vzťahu a v dôvodovej správe ste nijakým spôsobom nekonkretizovali, v akom pracovnoprávnom vzťahu budú, aké výplaty im budú smerované, a myslím si, že slovenských občanov toto bude naozaj zaujímať, tak budem rád, ak nám odpoviete na to, koľko reálne chcete vyčleniť na platy týchto ľudí v týchto komisiách a akým spôsobom budete týchto ľudí naozaj vyberať.

    Na záver by som chcel všeobecne zhrnúť a povedať názor, či už mňa ako občana Slovenskej republiky, ako poslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko, alebo ako východniara, ktorý dennodenne žije s problémom, ktorý sa tu chystáte riešiť, či sme ako Slovenská republika v stave, kedy si môžeme dovoliť vyhadzovať stále ďalšie a ďalšie milióny eur do projektov, ktoré sa už v minulosti ukázali ako zbytočné alebo nanajvýš hlúpe.

    Ja viem, že pán predsedajúci Béla Bugár si tento zákon vyloboval v rámci vládnej politiky, keďže po voľbách prakticky zradil všetkých svojich voličov a teraz si ich chce nejakým spôsobom opäť kúpiť, sympatie maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, keďže všetci sme videli, že viac než polovica týchto finančných prostriedkov bude použitá práve na kultúru maďarskej národnostnej menšiny a jednoznačne to z tohto vyplýva.

    Každopádne myslím si, že Slovenská republika, jej ekonomický stav nie sú v stave, kedy si môžme dovoliť dávať ďalšie milióny a milióny eur na projekty, ktoré reálne v sebe nenesú nijaký potenciál, nijaký reálny výsledok. Ešte pred pár mesiacmi, nedávno, ste tu schválili zákon o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2017, v ktorom ste slovenských občanov, daňových poplatníkov, zadlžili o ďalšie viac než 2 mld. eur. O ďalšie viac než 2 mld. eur. Ja si myslím, že tento fakt by v nás mal evokovať potrebu nejakým spôsobom začať šetriť a začať sa pozerať práve na nás. Začať, ako vy používate tie krásne slová, konsolidovať tieto naše verejné financie a snažiť sa o to, aby sme prijali nejakým spôsobom vyrovnaný rozpočet. A nemyslím si, že v stave, kedy sa Slovenská republika a všetci slovenskí daňoví poplatníci takýmto obrovským spôsobom, obrovským tempom zadlžujú stále viac a viac, kedy vy zadlžujete týchto našich slovenských daňových poplatníkov, slušných slovenských pracujúcich ľudí, že by sme v tomto stave mali priestor na to, aby sme vyčleňovali milióny a milióny eur na ďalšie problémy.

    Áno, ja osobne nemám nič proti tomu, aby sa prispievalo na kultúru na Slovensku, či už je to kultúra Slovákov, Maďarov, Cigánov, je to úplne jedno, každopádne najprv na to potrebujeme mať finančné prostriedky. Najprv na to potrebujeme mať ekonomický stav a nemyslím si, že v súčasnom stave, dohliadnuc práce na tento spomínaný rozpočet, je na takéto veci priestor. Keď vyriešite tieto problémy Slovenska, keď tu nebudú mladí ľudia musieť utekať za hranice len preto, aby si našli dôstojnú prácu za normálnu, dôstojnú mzdu, keď sa vám podarí zastaviť tú alarmujúcu mieru sociálnych samovrážd na Slovensku, kedy si ľudia siahajú na život, kedy otcovia, živitelia rodín, skáču pod vlaky len preto, že nemajú z čoho zaplatiť hypotéku, pretože im exekútor zobral dom, byt, keď im znížite ten šialený počet exekúcií na Slovensku - ktorých je koľko, tri milióny, alebo tak nejak -, keď sa vám podarí vytvoriť podmienky na to, aby si každý slovenský pracujúci občan alebo občan, ktorý chce pracovať, mohol nájsť dôstojnú prácu za dôstojnú mzdu, keď sa vám podarí reálne zabezpečiť to, aby mal každý nárok na normálne a slušné bývanie, aby si mladí ľudia mohli reálne zakladať na Slovensku rodiny a nemuseli utekať preč len preto, aby mohli žiť ako ľudia, pretože na Slovensku ste im všetky tieto možnosti, tieto príležitosti, tieto túžby vzali. Keď toto všetko vyriešite, potom v poriadku, pán minister, potom poďme zvyšovať príspevky na kultúru národnostných menšín, poďme zvyšovať dotácie, poďme hľadať nové spôsoby financovania, poďme sa hrať tieto hry.

    Každopádne súčasný stav Slovenskej republiky vypovedá úplne o opaku. Mladí ľudia sú vyháňaní za hranice, mladí ľudia nemajú možnosť založiť si rodinu, pretože ekonomika je taká, aká je, daňovo-odvodové zaťaženie pre zamestnancov je úplná katastrofa, slušný slovenský pracujúci človek, ak chce pracovať, tak pracuje za nejakých 400-500 eur, hovorím o situácii u nás na východe, pracuje absolútne v nedôstojných podmienkach, väčšinou v nejakých zahraničných koncernoch a bojuje, doslova bojuje o prežitie. Na Slovensku máme pracujúcu chudobu a vy v tomto stave, opakujem, v tomto stave, kedy Slovensko ide všelijakým, len nie dobrým smerom, kedy sa potáca z jednej krízy do druhej, idete vyhadzovať ďalšie milióny eur.

    Včera ste tu predkladali zákon, ktorý ste odôvodňovali aj tým, že sa ušetrí 2 mil. eur, dnes tu predkladáte zákon, ktorým zdvojnásobujete rozpočet na niečo, čo bytostne Slovensko nepotrebuje, a tie 4 mil. eur ste mohli použiť na niečo omnoho dôležitejšie, niečo omnoho potrebnejšie a niečo, čo by slovenským pracujúcim občanom mohlo skutočne naozaj pomôcť. A keď je váš prioritný záujem pomôcť Slovensku, pomôcť vytvoriť lepšie podmienky pre život všetkých slušných pracujúcich občanov, tak si myslím, že by ste túto vašu tézu mali prehodnotiť a tento váš návrh zákona stiahnuť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ja chcem touto cestou povedať. Pán Bugár, neútočte na nášho poslanca. Keď...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja to musím povedať, lebo nemám ako. Pretože Cigán je spisovné slovo (reakcia z pléna), prepáčte, Cigán je spisovné slovo. Keď sa opereta Cigánsky barón zmení na Rómsky barón, keď sa Cigánsky plač zmení, názov, na Rómsky plač, keď sa Cigánski diabli premenujú na Rómskych diablov, keď ruské piesne "Joj, Cigánočka, ty mne nraviš sa" a "Oči čierne" premenia na Rómočka, a keď Gipsy Kings sa budú volať Rómski králi, tak potom sa môžme baviť o tomto. Nezavádzajte! Cigán je pôvodné slovo. Samotní Cigáni si hovoria, volajú sami seba Cigán, a preto, prosím, takýmto spôsobom neútočte. Okrem toho ešte mi odpovedzte na otázku: Vinnetou bol Indián alebo Apač?

  • Možnože bol maďarský Žid, no neviem.

  • Smiech v sále.

  • Ale, pani poslankyňa, prepáčte, vy ste mali reagovať na pána kolegu Mazureka, nie na mňa. Nemôžte sa, nemôžte sa ma ani pýtať, lebo ja som nevystupoval. Ale nakoľko ste ma oslovili, tak vám poviem. Ak vy považujete za útok, že sa odvolám na Ústavu Slovenskej republiky, ste na tom veľmi biedne. Prepáčte, ja si ctím Ústavu Slovenskej republiky a tam máte pomenovanie rómska menšina.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že teraz sme videli opäť jednu novú historickú chvíľu v parlamente a to je, keď sa chvíľku fašista snaží vecne argumentovať. A jaké je to zlé. Lebo akonáhle neexistuje žiadna iskra, niečo pre fanúšikov, niečo do videjka, tak je to len klišé, fakty nesedia, čísla nesedia a neexistuje žiadny reálny náznak nejakého riešenia. Znovu sa demaskuje to, čo v podstate hovoríme od začiatku, že buď máme príhovory, ktoré sú plné ideológie, šírenia nenávisti a popierania ľudských práv ľudí, alebo potom máme príhovory ako tieto, ktoré sú plné klišé, v zásade nič nehovoria, sú nepresné, v čase hospodárskeho rastu hovoria o kríze, číslami žonglujú odvrchu dole, žiadne z nich nie je presné a neprinášajú nič, čo by bolo reálnym riešením. Tam, kde sa majú dotovať menšinové kultúry, sa zase vyťahuje rasová otázka. Tam, kde ide v prvom rade o Maďarov, Rusínov a iné národnostné menšiny, sa nutne musia vyťahovať či už Cigáni, alebo Rómovia. No načo je to dobré? Znovu iba na prihrievanie si svojej vlastnej polievočky.

  • Myslím, že budem pokračovať v tom duchu, čo začal Martin Poliačik, a to je presne ten moment, ktorý, ja sa prihlásim do ústnej rozpravy a budem sa snažiť pýtať ministra na niektoré veci, ktoré sú fakt nejasné. Ale otázky, ktoré ste, pán Mazurek, položili vy, sú jasné. Vy, keby ste nečítali iba všeobecnú časť dôvodovej správy, ale klikli ste si o kúsok ďalej, a to je tá osobitá časť, tak sa nemôžete tohoto pléna ani ministra vypytovať na to, čo bude tento fond stáť. Tam to je jasne napísané: Výdavky fondu na vlastnú prevádzku, keď to skrátim, budú najviac 4 %, 96 % zákonom stanovených príjmov treba použiť na činnosť fondu.

    My totižto, ja sa teda čudujem, prečo gestorský, tu sedí Edita Pfundtner z ľudských práv, lebo si myslím, že Fond na podporu kultúry patrí do gescie kultúry, ale, a možno aj preto nastal tento omyl, že tento človek, ten pán poslanec Mazurek, vôbec vystupuje k tejto téme absolútne od boku, s absolútne neznalosťou problematiky. A podľa mňa momentálne aj tá kritika, ktorá by mohla byť vecná, stráca ako keby v tom kontexte na váhe, pretože naozaj som počul iba prázdne klišé hovorcu nejakej čudnej robotníckej triedy, ktorú si, kde sa on sám namontoval. Predsa máme niektoré argumenty, ktoré by sme mohli voči ministrovi sa normálne opýtať, ale potrebujeme si minimálne načítať, čo v tom zákone reálne je, a nielen vo všeobecnej časti, ale aj v osobitých a ako, samozrejme, aj celé znenie zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mazurek, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Obe tieto vystúpenia mojich kolegov boli relatívne podobné. A, pán Poliačik, ako ste hovorili, klišé, čísla nesedia a tak ďalej. Ja si myslím, že tá vaša faktická poznámka bola samé klišé a nič konkrétne ste tam dokopy nepovedali. Dobre, argumentujte hospodárskym rastom a krásnymi štatistikami, faktom je, že rozpočet zadlžil Slovenskú republiku, jej občanov o ďalšie 2 mld. eur. V tom prípade, kedy sa Slovenská republika zadlžuje o tak šialenú astronomickú sumu, je podľa mňa každé navyšovanie takýchto vecí, ktoré reálne neprispievajú či už k tvorbe pracovných miest, k zlepšovaniu života a podmienok slovenských rodín a mladých ľudí, je podľa mňa hlúposť. Jednoducho hlúposť.

    A ja som práve chcel od pána ministra, aby toto povedal otvorene, rovno, aby sme to mohli slovenským občanom ukázať, pretože či už je to na internete, alebo v novinách, málo ľudí si tieto informácie prečíta, ľudia si radšej pozrú pána ministra, ako to povie priamo, otvorene ako im odpovie.

    Ďakujem.

  • O slovo sa prihlásil pán minister kultúry, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vám poviem otvorene a rovno, že ste nepriateľ kultúry, nepriateľ menšín a nepriateľ Slovenska.

  • To, že ste nepriateľ kultúry vy a vaša strana, to nepreukazovalo len vaše vystúpenie, ale aj vaše opakované snahy zakazovať kultúrne predstavenia, vstupovať do nich. A, pán poslanec, takéto chovanie a konanie historicky je vlastné extrémistickým, fašisticky zmýšľajúcim politikom a politickým stranám. Tí prví siahali na kultúru, tí prví začali páliť knihy, tí prví začali stavať kultúru do protikladu, samozrejme, so životnými potrebami ľudí, tými ekonomickými, sociálnymi, pretože cítili, ja si myslím, že vy si to možno neuvedomujete tak úplne priamo, ale podvedome cítili, že kultúrni ľudia, kultúra ako taká, to je absolútny protiklad s vami a s vašou politikou. A čím viac kultúry, tým menej takých politikov a takých politických strán, ako ste vy.

    Prečo ste nepriateľ menšín, je tiež úplne jasné. To ste takisto preukázali už týmto vystúpením.

    Ale ste aj nepriateľ Slovenska, akokoľvek sa vám to, vám konkrétne, zdá možno absurdné. A je to z toho pohľadu, aké Slovensko môže byť úspešné? Aké Slovensko môže byť prosperujúce? Nie Slovensko, v ktorom staviate vy menšiny proti väčšine, kultúru proti tomu zvyšku, ale úspešné Slovensko môže byť len Slovensko kooperujúce, Slovensko, ktoré chápe, že kultúra nie sú prejedené peniaze, nie luxus, ale že kultúra je investícia a kultúra národnostných menšín je obohatenie.

    Nemyslím si, že toto prijmete, pán poslanec, ale hovorím to nie kvôli vám, ale hovorím to kvôli ľuďom, ktorými sa zaštiťujete. A treba to stále opakovať, vy a vaša strana ste nepriatelia Slovenska. Vy a vaša strana ťaháte Slovensko do veľmi zlých vôd.

    Dnes som čítal článok jedného publicistu, ktorý si spomenul na veľmi známu esej česko-francúzskeho spisovateľa Milana Kunderu o strednej Európe, týkala sa tzv. únosu strednej Európy niekde na východ, a Kundera odôvodňoval to, že stredná Európa patrí do toho vyspelého európskeho sveta predovšetkým tou kultúrou. Váš útok na kultúru nás ťahá niekde inde. Ťahá nás do sveta takýchto vášní, nenávistí, nekultúrnosti, úpadku. Zdalo by sa, že by som možno nemal používať takéto veľké slová na báze tohto fondu, ale ono to tak je. V tejto "maličkosti" sa zrkadlí vaša zvrátenosť. To, ako si ste schopný zobrať Slovákov za rukojemníkov a stavať ich proti národnostným menšinám.

    Vy ste len tak zľahka hneď tento fond hodili do polohy, že sú to nejaké premrhané peniaze. Ale ja som zámerne, pán poslanec, ale vy ste ma zrejme nepočúvali, hovoril o predchádzajúcich fondoch, ktoré preukázali svoju životaschopnosť, ktoré preukázali veľmi jasne pozitívny vplyv na tie dané oblasti kultúry. Pýtate sa, prečo nárast. No tak sa pozrite, aký je dopyt v menšinovej kultúre, že vždy tie žiadosti vysoko, vysoko prevyšujú čiastku ôsmich miliónov. My sa ani touto čiastkou nedostaneme k plnému uspokojeniu kultúrnych aktivít a potrieb našich národnostných menšín a ich členov.

    Na tú prevádzku zase veľmi populisticky vytiahnuté nejaké financovanie odborných komisií, vám odpovedám, pán poslanec, je to presne tak, sú to 4 % z rozpočtu tohto fondu a je vecou fondu, aké stanoví finančné ohodnotenie ľudí, ktorí budú sedieť v odborných komisiách. Áno, nebudú o tých grantoch rozhodovať ministerskí úradníci, ale budú to rozhodovať odborníci aj z konkrétnych národnostných menšín a dostanú za to nejakú adekvátnu aj čiastku. Čo na tom je? Vy tu sedíte zadarmo? Každý za nejakú svoju prácu musí byť nejakým spôsobom ocenený. A sú to 4 % z toho fondu, samozrejme, nielen pre tie komisie, ale aj pre administráciu toho fondu.

  • Odmlčanie rečníka.

  • Je to veľmi smutné. Jednoducho časť tejto poslaneckej snemovne žije v úplne inom svete ako my ostatní. Ja dúfam, že tam v tom svete zostanete len vy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami deviati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Aj vy ste vypadli, sa mi zdá, pán kolega, boli ste tam, pán kolega Poliačik je deviaty. Takže končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek, máte slovo.

  • Pán minister, vy ste hovoril o tom, čo všetko robili fašisti a rôzne iné totalitné ideológie. Ale viete, čo urobili ako prvé? Vzali ľuďom slobodu slova. Pred chvíľkou tu bola vaša pani ministerka z vašej vlády, ktorá urobila to isté. Takže keď sa tu budeme baviť o tom, kto je fašista, kto ľuďom popiera ich základné práva, tak prst by v tomto prípade smeroval skôr na vašu vládu.

    No a pýtali ste sa, kedy môže byť Slovensko úspešné? Ja som vám odpovedal aj v tej mojej rozprave, ja som o tom hovoril, kedy bude Slovensko úspešné. Keď mladí ľudia nebudú musieť utekať do zahraničia, aby mohli žiť ako normálni, dôstojní ľudia. Keď si tu budú môcť nájsť prácu, keď si tu budú môcť založiť rodiny, keď zastavíte tie milióny exekúcií, znížite, resp. potrebu na ich existenciu, keď sa vám podarí znížiť tú alarmujúcu mieru sociálnych samovrážd, tú alarmujúcu mieru ľudí, ktorí ostali na ulici bez domova, myslím, slušných ľudí, ktorí sa tam dostali nie vlastným pričinením, ale preto, že stratil prácu, že stratili možnosť financovať svoj život a náklady, ktoré naňho boli potrebné. Slovensko nebude úspešné vtedy, keď tieto problémy budú pretrvávať alebo ešte narastať, ale na druhej strane budeme nalievať povedzme 100 mil. eur kľudne do nejakej kultúry národnostných menšín. Vtedy Slovensko, pán minister, určite úspešné nebude.

    A preto ja som hovoril, kľudne podporujme kultúru národnostných menšín, nemám s tým problém, ale najprv vyriešme problémy, ktoré sú prioritnejšie, ktoré sa dotýkajú každého Slováka, a potom môžme hovoriť o tom, kde dáme ten milión, tam milión, keď sa budeme mať všetci dobre. Ale Slovensko sa dobre nemá!

    A čo sa týka toho nárastu financií, že ste ho zdôvodnili nárastom dopytu, ako to je veľmi pekné, ale stále to padá na tom jednom argumente, že Slovensko nie je v tak dobrej ekonomickej situácii, aby mohlo tento dopyt zohľadniť a ďalšie 4 mil. eur uvoľniť.

    A čo sa týka tých platov, aj tak si myslím, že zamestnať vyše 100 nových ľudí v súčasnom stave slovenskej ekonomiky je hrozné.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, klamete. Nie sme nepriatelia menšín, teraz vám to dokážem, jednej sa dokonca zastanem. Dovolím si zapochybovať totižto o kľúči, podľa ktorého budú rozdeľované prostriedky. Rusíni, žijúci na celom severovýchode Slovenska, pracujú, platia dane a ich odmena je z toho kľúča 6,4 %. Na rozdiel od menšiny, ktorá vo väčšine nepracuje a dostane 22 %. Istotne vám títo ľudia nepovedia: "Jahotko naša zolota, ale hodysko volosate." Ďakujem za slovo.

  • Pán Maďarič, vaša tzv. kultúra je zrejmá a sám sa prejavujete a vidno vás v tých úbohých programoch v rádií, v RTVS, ktorú riadi váš veľmi dobrý priateľ Mika. Toto nie je kultúra, to je kultúrny suterén, ktorý pod vaším riadením kultúry sa prevádza, ministerstva kultúry. Ste nepriateľom Slovenska, keď je niekto, vy ste to, pretože škodíte Slovensku, podporujete rôznych extrémistov, fašistov, podporujete hanobenie Slovenska v tzv. kultúrnych podujatiach, ktoré sú naozaj skôr subkultúrou.

    A toto myslím si, že by ste mali odstúpiť, odstúpte, lebo nie ste hoden funkcie ministra. Odstúpte a nerobte viacej hanbu slovenskej kultúre.

  • Vážený pán minister, ja si nemyslím, že staviame menšiny proti menšine, my chceme, len aby zákon a pravidlá platili pre každého občana rovnako, pre Slováka rovnako ako pre Maďara, ako aj pre Cigána, alebo pre Rusína.

    A čo sa týka tých zrušených divadelných predstavení, tak je rozdiel divadelné predstavenie nepodporiť dotáciou a rozdiel divadelné predstavenie zakázať. My sme nijaké divadelné predstavenie nikdy nezakázali, len sme niektoré divadelné predstavenia vyhodnotili ako nehodné podpory verejných financií. Boli to konkrétne predstavenia, ktoré propagovali veľmi explicitným spôsobom rôzne sexuálne deviácie, alebo to boli predstavenia, kde boli používané naozaj už tvrdé a hrubé vulgarizmy. A jednoducho sme si povedali, že na takéto predstavenia by peniaze z verejných zdrojov ísť nemali, keď niekto chce, nech si tieto predstavenia hrá doma alebo v nejakej garáži, alebo v nejakom súkromnom divadle za svoje vlastné peniaze, nech si zarobí, ale nemyslíme si, že by ich mali dotovať daňoví poplatníci zo svojich príspevkov.

    Možno o tom neviete, ale v rámci Banskobystrického kraja, na ktorý ste aj implicitne narážali, sme podporili stovkami dotácií množstvo rôznych iných projektov, o ktorých nikto nehovorí, každý hovorí len o tých pár, ktoré sme zakázali, alebo teda ktoré sme zrušili. Podporili sme napríklad aj rómske tvorivé dielne, dokonca sme dali dotácie aj Zväzu protifašistických bojovníkov. Prečo práve tento argument nikto nevyťahuje?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale podpísali sme to. Keby sme nechceli, tak to nedostanú. Čiže nech si...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Páni poslanci!

  • ... nech si kultúra žije, ale všetko musí mať svoje hranice. A bol by som rád, keby potom aj v tomto mechanizme, ktorý chcete použiť, boli nastavené nejaké účinnejšie kontrolné mechanizmy, lebo my z nášho kraja máme veľmi vážne podozrenia, že práve poslanci za stranu SMER tie dotácie zneužívajú a nie vždy sa trafia do svojho účelu.

    Ďakujem.

  • Pán minister, je podľa mňa veľmi ťažké v tejto debate uchopiť dve základné veci, tuná partia fašistov, ktorí chcú hodnotiť, čo je na Slovensku kultúrne a čo je na Slovensku nekultúrne, vás, bohužiaľ, aj ten váš pokojný tón a pokojný hlas jednoducho prehučí. Toto bliakanie mne už vadí aj z pohľadu toho, že by som chcel podrobiť nejakému typu opozičnej kritiky hlavne to, či neexistuje reálny mechanizmus zaradenia Fondu na podporu menšín pod Fond na podporu umenia ako takého, vysvetlím to podrobnejšie v rozprave, možno a hlavne aj preto, aby títo ľudia, ktorí dokážu zneužiť úplne každú jednu zádrapku a naozaj to, čo oceňujem vo vašom prejave, zneužiť aj to, že dokážu v každej jednej situácii stavať niekoho proti niekomu. Ja som počul v tých posledných Rusínov proti Maďarom, väčšinový národ proti rómskej menšine a podobne a na tomto budujú popularitu.

    Preto si myslím, že bude veľmi podstatné pri akomkoľvek, ak máme na mysli kultúrnosť slovenských obyvateľov, skúsiť trpezlivo vysvetľovať, pretože ambícia zriadiť tento fond má z môjho pohľadu jeden veľký zádrhel, a to je naplnenie nejakých politických ambícií alebo politických prísľubov, a preto si nemyslím, že ideme po dobrej ceste. Ale budem to klásť osobne v otázkach a dúfam, že sa dopracujeme k tomu, aby navýšenie o 4 mil. bolo obhájiteľné aj pred slovenskou verejnosťou.

  • Pán minister Maďarič, povedzme si otvorene, vznik tohto Fondu na podporu národnostných menšín je vaším ústupkom koaličnému partnerovi, to znamená Bélovi Bugárovi a MOST-u - HÍD. Nie som si ja istý, že či potrebujeme takýmto spôsobom robiť novú inštitúciu, skôr si myslím, že nie. A tá argumentácia o tom, že je tu dopyt po peniazoch pre kultúru národnostných menšín, ja tomu verím, ale rovnaký dopyt je aj po prostriedkoch na kultúru, povedal by som, celoslovenskú a dobre viete, že ani tam nie sú všetky žiadosti uspokojené. Takže ten argument, že žiadostí je dostatok a tie peniaze budú účelne minuté, nesedí v porovnaní s tým, koľko peňazí dávame na kultúru, povedal by som, všeobecnú, nechcem povedať slovenskú, ale proste celospoločenskú, nie menšinovú. A to ma trochu mrzí, pretože takýmto spôsobom robíme dvojitý meter medzi podporou celoslovenskej kultúry a podpory národnostných menšín. Jednu uprednostňujeme viac, než by podľa môjho názoru bolo správne a potrebné.

    A som zvedavý, že akým spôsobom sa tie 4 mil. navyše vyargumentujú, pretože v rovnakom, spravodlivé by to bolo vtedy, keby v rovnakom pomere sme navyšovali aj peniaze na kultúru pre celú spoločnosť, pre slovenské divadlá, slovenské NGO-čky a tak ďalej. Dúfam, že ten kľúč bude spravodlivý aj v pomere k nemenšinovej kultúre.

  • Pán minister, chcem oceniť v prvom rade kultivovaný tón, pretože reagovať na také vystúpenie, aké sme mali možnosť vidieť, si vyžaduje naozaj veľkú trpezlivosť. Pravda je taká, čo ste povedali, že Slovensko chce byť kultúrnou krajinou a to, čo sa vám podarilo vytvorením mnohých fondov, ktoré preukázali životaschopnosť, môžme vidieť aj pri mnohých úspešných produktoch kultúry, ktoré sa vďaka týmto fondom dostali na svetlo sveta.

    Kultúra je aj naše historické dedičstvo, ktoré má byť kultivované, a ak sme sa priznali k tomu, že Slovenská republika je zároveň aj domovom všetkých národnostných menšín, ktoré tu žijú, tak sú aj súčasťou nášho historického kultúrneho dedičstva. A som presvedčený, že táto diverzita alebo, ak chcete, pestrosť kultúry je dôležitá aj kvôli týmto menšinám, ktoré sú tu, a Slovensko, som o tom presvedčený, že chce byť kultúrna krajina, a myslím si, že je kultúrna krajina.

    Čiže nedajte sa odradiť, pán minister, tými politickými vyhláseniami, to, čo ste predložili, je opäť dobrý krok a ja som presvedčený, že samotné fungovanie tohoto fondu vám dá za pravdu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, k vášmu vystúpeniu si dovolím povedať len toľko. Ja vnímam kultúru v zmysle toho latinského colere (pestovať) ako spôsob, ktorý robí ľudí lepšími. Je veľa definícií, ako by sme mohli kultúru zadefinovať, a asi tou najjednoduchšou, ktorú by sme mohli použiť, je, že sa snaží meniť zlo a dobro. Ale ako sa hovorí, "po ovocí poznáš strom a po reči človeka", a preto ak niekoho za niečo označíme, je to aj kvôli tomu, aby sme si vždy vedeli vybrať, keď niekto niečo hovorí, či je vyznávačom diktatúry nacionalizmu, alebo aj zavádzania kontroly obsahu vo vysielaní v médiách, čo sa nedá nazvať inač ako cenzúrou, a dokonca dokáže hlásať nenávisť namiešanou lžou, alebo nie. A to treba robiť bez ohľadu na to, či sme na strane koalície alebo opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som veľmi rád, že vnímate svet tak, ako ste to povedali vo svojom príspevku, a nadväzujúc na to, sa vás opýtam, nerozmýšľali ste nad tým, že by ste v podobnom duchu začali komunikovať aj s Maticou slovenskou? Lebo ich alternatívny výklad histórie, ich spôsob podávania histórie, hlavne ktorá sa týka slovenského štátu, ospravedlňovanie Jozefa Tisa, nie je zrejme úplne v súlade s tým, čo ste vo svojom príspevku hovorili vy. A myslím si, že kým Matica slovenská je dotovaná zo štátneho rozpočtu, mala by takisto plniť úlohy, ktoré vyplývajú z predstavy aktuálnej exekutívy, čo sa týka bojovania proti extrémizmu, proti prejavom rasizmu, xenofóbie, potláčania ľudských práv, a teda takáto inštitúcia, ak tieto predstavy nenapĺňa, tak buď by s tým mala začať a nejakým spôsobom sa zmeniť, alebo by mala prestať byť financovaná s podpory štátu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán minister chce reagovať, dve minúty, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Z miesta, áno. Prosím, zapnite mikrofón pánovi ministrovi, nech sa páči.

  • Pán poslanec Poliačik, ja som sa k Matici slovenskej nedávno dosť jasne vyjadril a nechcem teraz strácať čas touto témou, lebo tuná sa bavíme teraz o fonde.

    Vážení poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ja to len zopakujem, naozaj ste nepriatelia Slovenska a tými vašimi faktickými poznámkami ste to znovu len potvrdili. A vy si to možno neuvedomujete, vy chcete zobrať peniaze Maďarom, Rusínom, Rómom, Chorvátom, všetkým členom týchto menšín, ktorí sa chcú nejakým spôsobom kultúrne prejaviť, obohatiť seba, svojich príslušníkov menšín, Slovensko ako také, človek je nielen chlebom živý a Slovensko nekultúrne je vaša predstava Slovenska, my stojíme niekde inde. Len, bohužiaľ, za tou vašou nekultúrnosťou idú ďalšie konzekvencie, a hrôzostrašné.

    A preto musíme bojovať aj o zvýšenú podporu kultúry nielen menšín, ale aj tej väčšinovej kultúry, a to je už čiastočne odpoveď aj pánovi poslancovi Krajniakovi, aj týmto zákonom sa zvyšuje aj podpora do Audiovizuálneho fondu, aj do Fondu na podporu umenia. A nepoznáte ma, myslím si, dosť dobre na to, aby ste mohli povedať, že tento fond je nejakým mojím ústupkom. Ja vám garantujem, že keby som ja nebol s týmto fondom stotožnený, keby som si nemyslel, že je správny, aby ten fond vznikol, tak žiadna koalícia, žiadny Béla Bugár by ma na to nikdy nedonútili, tak tento zákon by som nepredložil. Ja som s ním plne stotožnený. My potrebujeme saturovať aj kultúru národnostných menšín.

    A čo sa týka tej väčšinovej neštátnej kultúry, tam už skúsenosti hovoria, že tých 20 mil., tam sa dostávame do istého optima...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv prosím pán poslanca Kondróta, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. atómový zákon (tlač 359).

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, nebol tým pádom podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne? o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 101, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 99, 1 proti, zdržalo sa 38 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 101 poslancov, 40 sa zdržali sa hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Nasleduje teraz ďalšie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (tlač 361).

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kmecovi, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, tlač 361.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Dostál a podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 99, proti 24, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 17 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 101 poslancov, 40 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Dostála vyplývajúceho z rozpravy, ktorý navrhol hlasovať o každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu osobitne. Hlasujme o prvom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 48, proti 56, zdržalo sa 36 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o druhom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 48, proti 59, zdržalo sa 33, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

  • Hlasujeme o treťom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dostála.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 49, proti 55, zdržalo sa 36 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyplývajúci z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 96, zdržalo sa 44, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Vidím, že nikto sa nehlási do rozpravy, ktorú uzatváram.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrh zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 101 poslancov, 40 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Ďakujem pekne. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (tlač 442).

    Prosím teraz pána poslanca Kresáka ako spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal hlasovania. Kartu máte, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 442.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kartu mám. Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý ale nepredložil žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh tohto zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 126, 14 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý zároveň určuje ako gestorský výbor tiež s tým, že gestorský výbor prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní do 9. mája 2017. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 127 poslancov, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (tlač 443).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 443.

  • Vážený pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto, a teda nebol podaný žiadny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 126, proti 13.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý zároveň určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní do 9. mája 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom, ako aj určení lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 127, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím poslanca Ježíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2017 (tlač 412).

  • Hlasovanie o Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2017, tlač 412.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie uvedenú informáciu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 107, proti 13, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Kvorku, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách (tlač 444).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 444.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 110, proti 13, 18 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 128 poslancov a 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že aj toto uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (tlač 423).

    Pán poslanec Puci, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 423.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Preto, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 102, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za návrh hlasovalo 141.

    Takže návrh sme schválili.

    Ešte teraz vás chcem informovať o troch veciach.

    Prvá je, že navrhovatelia bodu č. 38, to je návrh poslancov Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 348), žiadajú preložiť tento návrh na koniec tejto schôdze. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Druhý návrh vyplýva aj z predbežnej dohody. Bod č. 42, ktorý je návrhom pána poslanca Budaja na zrušenie niektorých rozhodnutí o amnestiách (tlač 318), preložiť až po odhlasovaní vládneho návrhu uznesenia na zrušenie Mečiarových amnestií. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem. Nie?

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za návrh 134, 2 boli proti, 2 nehlasovali. Ale dobre.

  • Pozn. red.: Návrh bol schválený.

  • Ešte som zabudol na jednu vec, pani podpredsedníčka Lucia Ďuriš Nicholsonová žiada a teraz musím...

  • Reakcia podpredsedníčky NR SR.

  • Aha, stiahnutie návrhu zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (tlač 322).

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • 41, bod 41. Takže nakoľko to stiahla, len oznamujem, že o tomto bode nebudeme na tejto schôdzi rokovať. Takže ďakujem veľmi pekne.

    A ešte chcem oznámiť ďalšiu vec, zajtra o jedenástej nebude hlasovanie, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Áno alebo nie? Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 91, proti 44, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

    A dostal som ešte jedno upozornenie, že to, čo sme schválili o tej vládnej letke, ten návrh bude budúci týždeň v stredu o 14.00 hod. Vzhľadom k tomu, že utorok, ako sme sa dohodli, rokujeme o amnestiách, vo štvrtok rokujeme o amnestiách, v piatom tu máme iný bod a budúci, ten ďalší týždeň, teda pán minister tu nie je, takže požiadal, aby sme v stredu budúci týždeň, o druhej mohol predniesť ten návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Kde inde, keď tu nebude? Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 86, proti 33, 12 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh bol schválený.

    Vážené panie...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, takže prosím pána ministra Maďariča, takisto aj pani spravodajkyňu Pfundtner, aby si zaujali svoje miesta navrhovateľa a spravodajcu.

  • Ruch v sále.

  • Zároveň vás prosím, aby ste sa ukľudnili, poprípade tí, ktorí máte iné povinnosti, aby ste opustili sálu, aby mohli vystupovať ďalší poslanci.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Ešte písomne je prihlásená pani poslankyňa Edita Pfundtner za klub MOST - HÍD, nech sa páči, máte slovo.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Zároveň upozorňujem pánov poslancov, aby sa trošku ukľudnili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 436.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. A dovoľte, pán minister, jedno veľké a úprimné ďakujem. Naozaj veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie, pretože pred siedmimi rokmi, keď som vstúpila prvýkrát do tohto parlamentu, tak sme sedeli na opačných stranách. Ja som sedela tu na tejto strane, pamätám sa, a vy ste sedeli presne tam, ako teraz sedia kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko. A veru stalo sa, že sme sa na určitých veciach nezhodli,. Ale musím povedať, že strana MOST - HÍD od samého začiatku, ako sa dostala do parlamentu, tak sa snažila o presadenie tohto návrhu zákona, ktorý je teraz konečne tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Vtedy sme, mala nositeľa tejto témy podpredsedu vlády pána Ruda Chmela, ktorý naozaj veľmi dôstojne a dôkladne sa venoval tejto problematike a rozumel aj kultúre na rozdiel od iných kolegov, žiaľ. Ale musím povedať aj to, že za to krátke pôsobenie vlády pani Radičovej sa nám nepodarilo presadiť túto zmenu, tento návrh. A preto som veľmi rada, že teraz tá chvíľa konečne prišla.

    Ja som si tu vypočula mojich predrečníkov a musím reagovať na jednu jedinú poznámku, keď tu odznelo v rozprave, že Slovenská republika tento návrh zákona nepotrebuje. Keď však túto poznámku počujem z úst kolegu pána Mazureka, ktorý je mi kolegom aj vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, tak si myslím, že nedokončil úplne tú svoju úvahu, pretože v jeho ponímaní Slovensko vôbec menšiny nepotrebuje. Ale, pán poslanec, tie menšiny sú tu! Takže to, že Bulhari, Poliaci, Češi, Moraváci, Rusi, Rusíni, Maďari, Rómovia, Židia, Chorváti nepotrebujú kultúru, to považujem za naozaj veľkú urážku voči týmto a, áno, pracujúcim ľuďom. Pretože aj títo ľudia sú pracujúcimi občanmi Slovenskej republiky, a preto si túto podporu zaslúžia. Ale keďže ja nie som zástupkyňa kultúrnej obce, som iba strohý právnik, tak dovolím si vyzdvihnúť určité konkrétnosti, ktoré tento zákon zavádza.

    Pán minister správne povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že bude sa zamerať tá dotačná politika, ktorá prechádza z Úradu vlády pod ministerstvo kultúry a pod tento fond, ktorý bude zastupovať riaditeľ, a kde o tomto fonde alebo o použití prostriedkov, ktoré do toho fondu pôjdu, budú rozhodovať odborníci. Budú rozhodovať odborníci, ktorí budú musieť spĺňať určitú odbornú niekoľkoročnú prax v kultúre.

    A nie je ani pravda to, čo tu tiež odznelo, že títo ľudia budú zarábať neskutočné peniaze. Nie. Skôr z ich strany, zo strany tých odborníkov, to bude veľká služba robiť túto záslužnú činnosť. Pretože možno ročne ak za túto svoju činnosť dostanú 200, možno 300 euro, ročne. Takže ja som naozaj veľmi rada, že sa snažíme o väčšiu autonómnosť v tejto oblasti, a ak dovolíte, tak presne prečítam, že na čo bude poskytovať fond finančné prostriedky.

    Takže jedná sa o tieto činnosti:

    - kultúrno-osvetovú a vzdelávaciu činnosť,

    - edičnú činnosť,

    - podporu aktivít divadiel, ktoré, ja si myslím na rozdiel od iných, že potrebujeme, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií a podporu umeleckej tvorby,

    - podporu vedy a výskumu v oblasti kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov národnostných menšín,

    - podporu vzdelávania, záujmovej činnosti a využitia voľného času,

    - zahraničnej prezentácie kultúry,

    - podporu a výchovy vzdelávania detí a mládeže v oblasti práv národnostných menšín,

    - podporu vzájomného porozumenia a zbližovania medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ako aj medzi národnostnými menšinami navzájom.

    A mohla by som ešte ďalej pokračovať. Možno v druhom čítaní.

    A teraz mi dovoľte povedať, že kultúra prekonáva sociálnu nerovnosť. Som o tom hlboko presvedčená. A kultúra nás oslobodzuje aj od chudoby, áno, aj od chudoby ducha. Preto ďakujem veľmi pekne, že tento návrh tu je, a ja svojím hlasom tento návrh rozhodne podporím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pán Dostál potom sa hlási do ústnej.

    Takže, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Áno. Ja sa len chcem spýtať, či vám hovorí niečo slovo reciprocita.

  • Ďakujem za slovo. Ja som sa len pýtal, prečo majú Rusíni trikrát menej podľa kľúča ako rómska menšina? Čo sú oni menej? Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Pán minister, som rada, že ste povedali slová, ktoré ste povedali. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo si myslím, že samozrejme, že teda v rámci kultúry Slovenska je aj kultúra národnostných menšín. Ja som vystúpila v prospech rusínskej kultúry a Rusnákov na Slovensku, a teda vystúpim a poviem, na čo sa peniaze využívajú aj v rámci tejto národnosti.

    Čo sa týka podielu, prečo majú Rusíni menej, ide o, predpokladám, podiel počtu členov a na základe toho sa priraďujú percentá. Ak to nie je pravda, tak pán minister ma opraví. To znamená, že nerobia sa tie percentá z brucha, ale podľa určitého kľúča.

    Určite by som prijala aj návrh, ktorý bude asi zrejme prezentovať môj kolega Viskupič, ktorý už spomínal, ako by sa možno dala práve táto problematika uchopiť koncepčnejšie. Ale každopádne chcem povedať, že naozaj kultúra národa je o národnostné menšiny bohatšia, a to, čo som hovorila pri mojom prvom vstupe o Rusínoch, je pravda. Deti, rusnácke deti prestávajú hovoriť rusínskym, rusnáckym nárečím, pretože ak neexistuje škola, ak neexistuje knižnica, nie je možné zachovať reč národnostných menšín aj po ďalšie generácie. A preto si myslím, že ma to naozaj uráža, ak padajú tu slová, že to nepatrí na, do rozpočtu teda Slovenska ako takého.

    Viete dobre, že sa zaoberám chudobou dlhé roky a naozaj nikdy som nezarábala veľa peňazí, pretože som pracovala na charite. Pracovala som s ľuďmi, ktorí boli na hranici biedy, a ťahala som ich z bahna. Neviem, či niektorý z vás toto robil osemnásť rokov, čo som robila ja, ale to, že poviete, že národnostné menšiny nepotrebujú finančné prostriedky, lebo, ja neviem, nejakým spôsobom nepatria do kultúry Slovenska, ma naozaj vytočilo. Vytočili ste ma, a preto som sa postavila aj za tento pult.

    Chcem povedať, že Andy Warhol, ktorý je naozaj známy na celom svete, mal, bol syn rusínskej matky, a keďže naozaj tá mama mu dala do vienka kultúru rusínsku, naozaj to vzácne múzeum, ktoré má Slovensko, je vďaka tomu, že tento človek, hoci bol naozaj vo výborných finančných pomeroch v Amerike, dokázal túto kultúru a to bohatstvo priniesť napriek tomu na Slovensko, lebo si vážil svoje korene. A možnože by ani vôbec nemyslel na Slovensko ako také, ale urobil to. Preto je veľmi dôležité naozaj podporovať národnostné menšiny a ísť možno koncepčnejšie ešte smerom, ako to ukotviť tak, aby možnože sme naozaj nefungovali na nejakých fondoch, aby to nebolo korupčné, aby, ja neviem, neboli nejaké otázniky za tým, ako, čo, aký počet a tak ďalej. Ale druhá vec je vytrhovať možno naozaj tie veci z kontextu.

    Chcem povedať, že teda je potrebné v rámci rusínskej kultúry vytvoriť systém tzv. ľudového čítania, tzv. halierovú literatúru. Aj tam pôjdu peniaze. Nemôžme sa opierať len o odbornú literatúru, lebo naozaj tie rusínske deti a kultúra Rusínov sa vytráca z ľudového slova. Preto to potrebuje mať blízko či v rozprávkach, či v tom, čo dennodenne sa s tým stretávajú. To znamená, vytvoriť systém ľudového čítania.

    Ďalej je to živé rusínske slovo. Dnes je to iba, znie z rozhlasu. Možno by bolo dobré dobudovať personál, vybaviť tých redaktorov tak, aby mohli chodiť do tých konkrétnych dedín na severovýchode Slovenska, do dedín, ktoré vymierajú, aby ukázali skutočný život Rusínov a možno naozaj takých, jak ste hovorili, že sú na krajíčku chudoby a nikto tam o nich ani nezakopne, prinášali správy o živote Rusínov, o ich problémoch, o tom, čo oni vnímajú ako problém, nie my politici. A za tie peniaze mohli ísť priamo do terénu.

    Kde nie je škola, tam nie je knižnica, a teda naozaj sa ľudia častokrát nemôžu stretávať s literatúrou, ktorú by si možno aj tí ľudia prečítali, rozprávky a podobne. Niet ľudovej kultúry. Niet. Máme dve múzeá. Možno by stálo za to, je to s rovnakou tematikou, možno by vyhovovalo jedno a skôr sa presunúť práve do propagácie do terénu a tam šíriť ľudovú kultúru rusínskej menšiny.

    Ďalej. Určite by som zaviedla trošku viac kurzy rusínskeho jazyka. Mnohokrát práve v Amerike fungujú kurzy rusínskeho jazyka a na Slovensku veľmi ojedinele. To znamená, že nemajú prístup k tomu, aby možno sa naučili nárečie svojich predkov. A preto si myslím, že toto nie je zbytočná vec. Možno naozaj dá sa to zastrešiť aj iným spôsobom. Treba dať hlavy dohromady, aby sme urobili nejakú koncepciu, ale každopádne chcem povedať, že rusínska národnosť tvorí, je treťou najpočetnejšou menšinou v Slovenskej republike. Rusínsky jazyk uvádza ako materinský 55-tisíc ľudí. To znamená, že nejde o ojedinelý úkaz, a preto budem hájiť záujmy rusínskej menšiny.

    Slava Isusu Christu!

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Gál.

  • Ja mám veľmi rád Rusínov, veľmi sa mi páči ich jazyk a želám tejto národnostnej menšine na Slovensku, aby sa im darilo, aby mohli zveľaďovať svoju kultúru, zachovali svoje korene a aby sa im rodilo čo najviac detí a aby si tú svoju rusínsku národnosť nielen zachovali oni sami, ale aby odovzdali tieto svoje korene aj svojim deťom. To je základ všetkého.

    A práve tento fond, nakoľko zabezpečuje financovanie stále a určité financovanie kultúry aj tejto národnostnej menšiny, tak dúfam, že im sa bude dariť.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková spomenula Andyho Warhola v Amerike. Nemám o tom vedomosti, že by bol poberal nejaké alebo že by bol zvýhodňovaný, alebo poberal nejaké prostriedky len preto, že patril k rusínskej menšine a že by mu tam bol niekto pestoval jeho rusínsky jazyk, ale myslím si, že Andy Warhol bol považovaný za Američana.

    Druhá vec je tá, že kresťan by nemal klamať. Pani poslankyňa, neklamte, pretože tu v tomto parlamente dnes nezaznelo ani jedno slovo o tom, že by sa nemali dávať prostriedky na národnostné menšiny. Kto hovorí opak, je luhár.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som pred časom navštívila našich krajanských Slovákov vo Vojvodine, tak som tam počula potrebu podporovať práve týchto Slovákov zo strany vlády. Čiže myslím si, že podporovať menšiny je našou základnou ľudskou povinnosťou, pretože to je aj naša kultúra. Sú našou súčasťou. My sme tu spoločne žijúci a mali by byť všetky tieto práva a povinnosti rovnaké. Čiže som jednoznačne za podporu kultúry národnostných menšín. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Áno, národ poznáš podľa kultúry a máme medzi sebou mnohé skvosty, o ktorých nevieme, a možnože jediný spôsob, ako sa môžeme k nim dostať a dozvedieť sa o nich práve pred, pre, práve podporou, ktorú budeme venovať, finančnou podporou, ktorú budeme venovať ľuďom, ktorí sa týmto otázkam venujú. Som presvedčená o tom, že vytvoriť takýto fond má zmysel, veľký zmysel. Berem to ako veľký krok vpred.

    Som úplne súhlasná s tým aj, že tie percentá sú stanovené pomerne podľa veľkosti národnostných menšín. Ja len možnože tak prakticky alebo realisticky, že či budeme, či dokážeme naozaj tú nezávislosť zagarantovať alebo nezávislosť tých ľudí a to, aby sa opäť nestalo zdrojom možnože nejakých nedobrých príjmov, nevieme zagarantovať zákonom. Takže len dúfam, že budú naozaj vybratí ľudia, pretože ich menuje pán minister kultúry, že budú vybraní tí najsprávnejší, tí tak, aby sa tie peniaze len neprelievali. A som za to, aby sa naozaj podporoval akýkoľvek kultúrny prvok v našej aj v kultúre národnostných menšín.

    Ešte posledná poznámočka. Systém je naozaj prepracovaný, vyzerá veľmi pragmaticky, ten mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov vyzerá veľmi dôveryhodne, otázka, že či nespotrebuje zbytočne veľa prostriedkov na svoju vlastnú existenciu, keďže sa tam z toho, koľko pracovníkov sa bude tomu venovať. To len taká moja otázka.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem za faktické poznámky všetkých kolegov. Ja chcem povedať jedno, že pokiaľ nedáme finančné prostriedky pre národnostné menšiny, ony si ich nevedia zafinancovať samy, a preto nemôžu rozvíjať tú svoju kultúru. A ak nemôžu rozvíjať kultúru, nebude, to znamená z môjho pohľadu, že nechcete podporovať národnostné menšiny. Tí, ktorí nechcete prispievať na národnostné menšiny. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pár poznámok k idei, ktorú nemáme v tomto pléne prvýkrát, a je pravdou to, čo hovorila predrečníčka pani poslankyňa Edita Pfundtner, že idea zriadenia Fondu na podporu kultúry menšín, myslím si, že z dielne teda ministerstva prvýkrát, ale za aj minulého obdobia tu bola, myslím, že dvakrát. Ja si pamätám aj argumentáciu v predchádzajúcich obdobiach, myslím, že v jednom čase to prešlo aj prvým čítaním, a chcem povedať dve hlavné veci. Obidve sa budú venovať idei.

    Prvá je, že asi sme tu viacerí, ktorí sme dospeli do bodu, že podpora kultúry je vec, s ktorou sa toto plénum zaoberať musí. Podpora menšinovej kultúry o to viac, pretože myslím, že každý kultúrny a civilizovaný človek musí súhlasiť s tézou, že sila krajiny sa meria tým, akým spôsobom dokáže podporiť tých najslabších alebo tých, ktorí sa z rôznych dôvodov vyskytli v menšine. Čiže zavádzať mechanizmus podpory kultúry a hovoriť aj o presnom čísle, aby tento mechanizmus bol naplnený a bol efektívny, je z hľadiska verejnej debaty prepotrebná vec.

    Tieto dva parametre vládny návrh zákona spĺňa. Spĺňa parameter toho, že chceme podporovať kultúru menšín, a spĺňa parameter, že čo nás to bude stáť. Suma bola stanovená na 8 mil. eur. Doterajší mechanizmus, ktorý vychádzal z prerozdeľovania a podpory národnostných menšín, ktorý sídlil, poviem to ľudovo, na Úrade vlády, bolo, myslím, v celkovej sume 3,7 mil., čiže je pravda, že sa tento balík navyšuje. S týmito dvomi parametrami civilizovaný a kultúrny človek problém nemôže mať.

    Kde nachádzam otázky a otázniky a pre mňa ako človeka, ktorý niekoľkokrát predkladal možný iný koncept organizovania kultúry a prerozdeľovania finančných prostriedkov v kultúre, ju mám však aj na tejto pôde.

    Chcem sa však výrazne vymedziť voči tomu, že niekto sa tu sám inštaluje do hovorcu robotníckej triedy, občanov Slovenskej republiky a účelovo manipuluje tento typ debaty. Ešte raz, a oceňujem aj váš postoj, pán minister, ak si povieme, že potrebujeme podporovať kultúru Slovenska, kultúru, ktorú reprezentujú občania Slovenska, tak jedným dychom musíme dodávať, že musíme podporovať aj kultúru národnostných menšín. A tam je vidieť aj sila našej krajiny a sila Slovenska, že dokážeme podporiť aj tie entity, ktoré majú peňazí menej.

    Ďakujem aj za prejav kolegyne z klubu pani Gaborčákovej, ktorá podľa mňa už tým svojím typickým spôsobom, dokonca mám pocit, že ste vy Rusíni, lebo tých, ktorých obhajuješ, ešte troška írečitejší ako samotní Maďari, ktorých tu je viacej, a myslím si, že toto vystuží chrbticu Slovenskej republiky a toto je moment, na ktorý môžme byť hrdí.

    Som z opozície a to, čo poviem následne, neberte, pán minister, ako prihrievanie si nejakej opozičnej polievočky, ale chcem povedať ideu, ktorú reprezentujem z hľadiska možných prerozdeľovaní finančných prostriedkov, pretože základná téza, ktorú obhajujete vy aj ja, je, že v slovenskej kultúre máme peňazí málo. Z hľadiska pôsobenia ministra Maďariča dlhodobo to vnímam, myslím, že to bolo v troch programových vyhláseniach vlády, nie v tom úplne poslednom, ale v tom predchádzajúcom, dokonca bolo ministerstvo kultúry nazvané ako popoluškovský rezort, ktorý, bolo ambíciou aj vtedy ministra, a čo sme aj z opozície poctivo sledovali, že do kultúry by malo prísť viacej peňazí. Preto si myslím, že naozaj zvýšenie, myslím, keď to dáme zhora, zdola, zhruba 200-miliónového rezortu, a ak budeme rátať už aj cestu, kade sa vydalo ministerstvo, a to je cez rôzne mechanizmy, cez fondy, tak sa bavíme o, z môjho pohľadu, finančne poddimenzovanom rezorte, ale postupne sa blýska na lepšie časy. Preto, a teraz poviem tú výhradu, je pre mňa nepochopiteľný fakt, že pri 8-miliónovom fonde do sumy, ktorá je napísaná v osobitnej časti dôvodovej správy, a teda aj v tele zákona, ideme dať 320-tisíc v tej hornej hranici na prevádzku fondu. Moja zásadná výhrada k tvorbe fondov nie je o tom, že by nemali vznikať, ale chcel by som jeden mohutný kultúrny fond.

    Mali sme tu obrovskú debatu pri začiatku tohto volebného obdobia o neefektívnom nakladaní s prostriedkami troch štandardných fondov, kde až 50 % prostriedkov, s ktorými disponuje jeden fond, je míňaných na jeho samotnú réžiu a len 50 % sa dostáva cez prerozdeľovacie mechanizmy do tzv. živej alebo žitej kultúry. Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry, ktorý sme zavádzali v predchádzajúcom volebnom období, však v sebe už mal tzv. nový mechanizmus, kde sa samoobmedzil zákonodarca, že nebude míňať viac ako 4 % prerozdeľovanej sumy. To isté obsahuje tento fond, len ja sa pýtam, keď teda 20-miliónový balík pôjde do, nazvime ho, väčšinovej kultúry, keď ja nemám rád tento pojem, a 8 mil. do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, či neexistuje politická vôľa na to, aby sme mali jeden manažment, jeden systematický fond, ktorý by podporoval sumou v horizonte možno roka, dvoch, troch 30 mil. a sme spokojní všetci. Nájdu sa tam národnostné menšiny, nájdu sa tam ľudia, ktorí podporujú väčšinovú kultúru. Z hľadiska kultúrnych odborníkov, s ktorými sa stretávam ja a rozprávam, je toto zásadný systémový krok a nemíňame a nebudeme míňať 320-tisíc eur z tohto nového zavádzaného fondu na jeho samostatnú réžiu.

    V zásade si myslím, že by sme mali ísť aj omnoho ďalej a urobiť jeden obrovský kultúrny fond, ktorý by sa venoval kultúre a nastavil by mechanizmy, možno aj tieto už vyskúšané mechanizmy, ktoré zavádzalo a testovalo ministerstvo kultúry, a mechanizmus oddeľovania, rozdeľovania finančných prostriedkov od, čo najviac od politikov, a to je cez tento fondový systém, sa zdá byť nateraz, i keď s niektorými chybami, udržateľný.

    Preto ideu zriadenia tohto fondu ja v prvom čítaní podporím a myslím si, že sa vydávame na dobrú cestu, aby sa do kultúry dostalo viacej peňazí. Súhlasím s tými argumentami, ktoré zazneli vo faktických poznámkach, aj vo vystúpení kolegýň a kolegov okrem jedného, že toto je presne to, čo od nás bude vyžadovať budúcnosť a ako si na dobu, ktorú my žijeme, budú spomínať ľudia, ktorí prídu po nás.

    Takže nerobíme nejaký zásadný a veľký skok z hľadiska verejných financií, v kultúre je peňazí málo a tým, že sa nachádza a otvára možný mechanizmus prerozdeľovania, mám jedinú jednu výhradu, a to je, prečo tvoríme novú inštitúciu, prečo pri súčasnom stave inštitúcií, ktoré máme, napríklad Fond na podporu umenia, nevieme tento mechanizmus zapracovať priamo do neho. A tu prichádza aj tá možná odpoveď, a to je, že chtiac-nechtiac tam ten význam formovania reálpolitiky alebo to, akým spôsobom kto je vo vláde, jednoducho my z opozície cítime. Nechceme povedať, že treba menej peňazí, nechceme hovoriť do kultúry, nechceme hovoriť o tom, že je to zlá idea ako taká, akurát stavať samostatnú inštitúciu sa mne zdá trošička neefektívne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Viskupič, aj za to, že ste to stihli v rámci vášho presne vymedzeného času. A na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte priestor.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako pani poslankyňa Pfundtner ocenil tento návrh zákona a chcel by som ho oceniť aj v tom kontexte, že pán m