• Pekné ráno prajem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Eva Antošová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2016.

    Správa je pod tlačou 424 a správa výboru má tlač 424a.

    Nech sa páči, prosím pani verejnú ochrankyňu práv pani Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám správu verejného ochrancu práv za obdobie roka 2016. Podľa zákona v tejto správe má verejný ochranca práv uviesť poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb v činnosti orgánov verejnej správy a ďalej má uviesť svoje návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. To som citovala zákonný text § 23 zákona o verejnom ochrancovi práv.

    V tejto správe, ktorú som predložila Národnej rade Slovenskej republiky o svojich poznatkoch z minuloročnej činnosti, sú uvedené zistenia, ktoré verejný ochranca práv získaval preskúmaním podnetov, s ktorými sa na neho obrátili občania Slovenskej republiky. Tieto poznatky o výsledkoch prieskumu podnetov sú usporiadané v správe podľa toho, ako sú jednotlivé základné práva a slobody usporiadané v Ústave Slovenskej republiky. Je tomu tak preto, lebo medzi jednotlivými základnými právami a slobodami neexistuje nejaká hierarchia, teda jedno nie je možné nadradiť nad druhé a podobne. Takže z toho dôvodu je zvolená táto úprava v správe, ktorá kopíruje usporiadanie v Ústave Slovenskej republiky.

    Okrem toho správa obsahuje poznatky verejného ochrancu práv o postupoch orgánov verejnej správy, ktoré neboli v súlade so zásadami dobrej správy, ale uvádza aj niektoré pozitívne príklady, keď takýto postup bol úplne v súlade so zásadami dobrej správy, ako príklady dobrej správy. Verejný ochranca práv môže vykonávať činnosť okrem toho, že preskúmava podnety, s ktorými sa na neho obrátili právnické alebo fyzické osoby, môže vykonávať svoju činnosť aj vo forme prieskumov, ktoré vykonáva z vlastnej iniciatívy. Musím povedať, že často motiváciou na vykonanie prieskumu je priorita verejného ochrancu práv, ktorú určil pre činnosť kancelárie v určitom kalendárnom roku, ale zároveň môže sa stať podkladom pre vykonanie takéhoto prieskumu verejného ochrancu práv aj niektorý z poznatkov, ktoré získal pri preskúmavaní podnetov, čo sa stalo aj v tomto prípade.

    Chcem ešte uviesť, že verejný ochranca práv v minulom roku podal aj alebo ukončil prieskumy, ktoré viedli k podaniu dvoch mimoriadnych správ, ktoré boli už predložené a prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky. Z tých poznatkov, ktoré som získala z tej časti, keď sa na verejného ochrancu práv obracali občania, za najzásadnejšie zistenia, ktoré čiastočne potom viedli aj k ďalšiemu, hlbšiemu prieskumu a aj k podaniu mimoriadnej správy, považujem zistenia, ktoré sa opakujú z roka na rok, stačí si pozrieť aj správu z roku 2015. Postupy, ktoré sa týkajú svojvoľného postupu polície, svojvoľného preto, lebo polícia postupuje inak, než jej ukladá zákon. Je to hneď v prvej časti Poznatky z podnetov pod bodom Základné práva a slobody, tzv. osobné práva a slobody, kde sme zistili v policajných postupoch, že zasahujú do základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktoré je chránené článkom 16 ústavy. Do základného práva, ktorým "osobná sloboda sa zaručuje", to je čl. 17 ods. 1 ústavy, že svojím policajným postupom, ktorý nemá oporu v zákone, porušila polícia čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nemožno nikoho mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako aj v čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na osobnú slobodu a bezpečnosť a nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem ustanovených prípadov.

    Ja som upozornila na tento prípad aj v mimoriadnej správe, preto lebo nie je jediný a nie je to prvýkrát, keď verejný ochranca práv poukazuje na používanie policajnej sily, ktoré nemá oporu v zákone, alebo ak aj má oporu v zákone, tak je táto sila použitá neprimerane vo vzťahu k tomu, čo práve rieši. V tomto prípade, ktorý uvádzam v správe, išlo o zásah voči osobe, ktorá už bola zbavená osobnej slobody, a to viacnásobne došlo k porušeniu základných práv, pretože nebola umiestnená do riadnej cely, ako to podľa zákona má polícia urobiť, ale okrem toho v tejto cele bol voči nej vykonaný zásah zo strany polície, teda voči osobe, ktorá už bola zatvorená a ktorá bola pod kontrolu štátu, a spôsobili jej týmto zásahom závažné zranenia jej zdravotného stavu. Niektoré môžem prečítať: zlomenina štvrtého až šiesteho rebra vpravo, zlomenina štvrtého až siedmeho rebra vľavo, zlomenina priečnych výbežkov prvého a tretieho driekového stavca, pomliaždenina v oblasti chrbta a brucha na oboch stranách, pomliaždenina na oboch horných končatinách s odreninami v okolí očí, očné hematómy. Tento stav bol veľmi vážny, preto som konštatovala vzhľadom na to, že išlo o osobu, ktorá už bola spacifikovaná, obmedzená na osobnej slobode, že išlo o svojvoľný policajný zásah.

    Aj pri tejto príležitosti poukazujem na to, že Slovenská republika nemá pre takéto prípady vytvorený orgán nezávislého vyšetrenia takéhoto policajného postupu, a taktiež upozorňujem na to, že osoba, ktorej sa takýto postup týka, nemá zabezpečený efektívny a účinný prostriedok nápravy. To znamená, že dochádza k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo strany štátu voči jeho obyvateľovi alebo občanovi.

    A ešte raz apelujem na to, že na tieto svojvoľné policajné zásahy a na nezákonné použitie alebo neproporcionálne použitie alebo neprimerané použitie policajnej sily upozorňujem opakovane, a je to prípad, keď ministerstvo, ktoré je zodpovedné za činnosť polície, a ani polícia sama neprijímajú včas a adekvátne opatrenia.

    Medzi niektoré ďalšie porušenia, ktoré sú uvedené aj v správe a ktoré boli zistené z preskúmania podnetov, boli také závažné zistenia, ktoré sa týkali ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ale aj do obydlí. Tieto zásahy alebo táto forma porušovania základných práv sa opäť opakuje, ale uvádzam v tejto časti správy aj príklady, keď obce; ale orgány samosprávy alebo aj štátne inštitúcie prijali odporúčania verejného ochrancu práv na nápravu zistených nedostatkov už v priebehu preskúmavania podnetu alebo po jeho ukončení. Takýmto prípadom bol aj napríklad postup starostu obce Hrčeľ, ktorý vydal také opatrenie, ktorým organizoval používanie obecného ihriska. Rozdelil ho na párne a nepárne dni a určitá časť občanov, ktorá bola Nerómovia, ho mohla používať v určené dni a Rómovia v iné dni. Starosta toto odôvodňoval tým, že chcel zabezpečiť bezpečnosť v obci, ale tento jeho postup bol v rozpore so zákonom aj s jeho oprávneniami, lebo na zabezpečovanie bezpečnosti má obec iné nástroje a postupy. Okrem toho starosta nemôže vydávať také opatrenie, ktorým zaväzuje občanov obce na to, aby sa nejakým spôsobom správali. Takéto opatrenie by mohlo vydať iba obecné zastupiteľstvo, čo sa v tomto prípade nestalo. My sme ale konštatovali, že v tomto prípade nešlo o úmysel porušovať práva obyvateľov, len teda nešťastným spôsobom a možno aj z nevedomosti pristúpila obec k takémuto opatreniu z obáv o bezpečnosť pri používaní ihriska. Okamžite už v priebehu preskúmavania podnetu urobili nápravu a my sme boli o trištvrte roka neskôr preskúmať, že či prijaté opatrenia fungujú v praxi, a zistili sme, že obecné ihrisko používajú bez rozdielu podľa pôvodu všetci obyvatelia obce a nemajú žiadny ani bezpečnostný problém. Toto uvádzam ako pozitívny príklad, keď verejný ochranca práv zistil závažné porušovanie základných práv, ale zároveň boli už v priebehu preskúmania podnetu prijaté opatrenia.

    Taký istý pozitívny príklad môžem uviesť zo strany ministerstva životného prostredia, lebo my sme na základe podnetu zistili, že dochádza k porušovaniu základného práva vlastníckeho, vlastniť majetok v prípadoch, keď nedošlo k poskytnutiu náhrady za pozemky, o vlastníctvo ktorých podávatelia prišli tým, že tieto zmluvou medzi Československou ešte socialistickou republikou a Rakúskou republikou prešli do vlastníctva Rakúskej republiky. Napriek tejto skutočnosti k žiadnej satisfakcii a náhrade nedošlo a v priebehu preskúmania, keď sme vytýkali porušovanie základného práva na vlastníctvo, ministerstvo životného prostredia ma informovalo, že už vypracovalo návrh postupu na usporiadanie vlastníctva k týmto pozemkom, ktoré boli dotknuté úpravou hraničného toku rieky Moravy.

    Veľmi závažné a často opakujúce sa porušenia, ktoré zisťujeme z podnetov, sú porušenia politických práv, a to petičného práva alebo práva na informácie. Tu uvádzam, že vlastne tieto politické práva slúžia občanom na to, aby mohli kontrolovať vykonávanie moci v štáte. Takže opakované porušovanie a tendencia neposkytovať informácie nie je priaznivá pre demokratické prostredie štátu, ktoré by sme mali budovať. Aj v tejto časti správy od strany 22 máte viacero príkladov, keď došlo k porušeniu základného práva na informácie, ale zároveň musím konštatovať, že v priebehu zistenia tohto porušenia alebo aj po ňom jednotlivé samosprávy, ako napríklad mesto Brezno alebo obec Markušovce alebo Vranov na Topľou, prijali opatrenia na nápravu a informácie poskytli. A opäť tu svieti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré ani v tejto oblasti dodržiavania práva na informácie a ich poskytovanie porušuje základné práva a neprijíma opatrenia. Čiže to sa taktiež opakuje pravidelne.

    Z týchto zistení je dôležité, že aj Úrad vlády porušil toto základné právo na informácie, a preto som ho požiadala, aby do budúcnosti zabezpečil riadne vydávanie rozhodnutí o žiadostiach sprístupňovania informácií, pretože si myslím, že takáto inštitúcia, ako je Úrad vlády, má byť vo svojich postupoch vzorová pre ostatné inštitúcie.

    Z ďalších takých porušení, ktoré často zisťujeme a niektoré sú uvedené aj tu, sú porušenia, ktoré spôsobí svojím postupom Sociálna poisťovňa. Ja som už minulý rok hovorila, že Sociálna poisťovňa, pokiaľ porušuje základné práva osôb, tak z väčšej časti sa snaží v prípadoch, keď ich verejný ochranca práv zistí, svoje chyby napraviť. Je to aj v tom prípade, ktorý uvádzam tuto v správe, keď Sociálna poisťovňa na základe svojej chyby zastavila výplatu dôchodku, ale už v priebehu prieskumu to uznala a bezodkladne výplatu dôchodku obnovila. A v druhom prípade, ktorý tu uvádzam tiež ako v podstate pozitívny príklad reagovania na zistenia verejného ochrancu práv, je, keď Sociálna poisťovňa nesprávne určila výšku dôchodku, na čo ju verejný ochranca práv upozornil a Sociálna poisťovňa následne potom dôchodok podávateľke zvýšila tak, na tú sumu, ktorá jej prináležala a spätne ho aj doplatila. Ja už asi z tejto časti podnetov nebudem uvádzať viacej, pretože jednak sa opakujú každoročne v správe rovnaké druhy tých porušení. Ale čo môžem hodnotiť pozitívne, je, že zo strany orgánov samosprávy a aj iných inštitúcií sa zvyšuje podiel tých opatrení, ktoré ja hodnotím ako dostatočné na odstránenie porušení práva.

    Začínajú svietiť niektoré inštitúcie, ktoré ako keby zo zásady opatrenia neprijímali, a musím opäť poukázať na to, že je to naša silová zložka, ministerstvo vnútra, ktoré by, ak by sme mali súťaž o to, že kto nechce rešpektovať porušenia práv a kto nechce pracovať na ich odstraňovaní, tak by obsadili prvé miesto na tomto orgáne verejnej správy.

    Niektoré z porušení, ktoré zisťujeme opakovane alebo ktoré sú také závažné, že sa s nimi verejný ochranca práv musí zaoberať ďalej, sa dostali ako témy prieskumov. My sme pokračovali aj v roku 2016 v prieskume bezbariérového prístupu do verejných budov, pretože považujeme za dôležité, aby sa v tomto smere naša spoločnosť naozaj zlepšila a aby sa najmä verejné budovy v prvom rade a v prvom kroku stali bezbariérovými pre ľudí, ktorí majú zdravotné postihnutie. V tomto roku sme sa, minulý rok sme sa zamerali na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto roku na školy, nemocnice a polície. Musím povedať, že v nemocniciach bol ten stav bezbariérovosti zabezpečený najmä v tých prípadoch, ak to nemocnica sama potrebovala pre svoju prevádzku. Toto je také poznanie, že keďže jej prevádzkové potreby vyžadovali, aby dokázala prechádzať povedzme s posteľami a vozíkmi, tak v tých miestach to mala upravené, ale v iných priestoroch sa často stalo, kde už ona sama to nepotrebovala, že k takýmto úpravám neprišlo. A najčastejším dôvodom, ktorý uvádzali ako neriešenie, bol nedostatok finančných prostriedkov. Tak si myslím, že sa treba touto vecou zaoberať.

    Potom najlepšie dopadli tentokrát polície, pretože tam prebehla reforma ESO, a musím pochváliť, že všade, kde sme prišli, tak tá dostupnosť bola zabezpečená, čo považujem za veľmi pozitívny výsledok. A myslím si, že ak sa to dokáže v takejto časti verejnej správy zabezpečiť, tak potom podobným spôsobom by bolo treba pokračovať aj v iných rezortoch.

    No a najhoršie, žiaľbohu, dopadli školy, a to základné školy a stredné školy, a musím upozorniť na to, že nebola to len otázka toho, že tieto inštitúcie nemajú finančné prostriedky, ale najmä taká brzdná dráha desaťročí v ich mentálnom nastavení týchto inštitúcií. Často argumentovali školy tým, že takéto deti, v úvodzovkách, čiže deti so zdravotným postihnutím sa majú učiť a vzdelávať niekde inde, v nejakých iných typoch škôl, ktoré sú na to uspôsobené. A toto bola najväčšia prekážka, toto je podľa mňa najväčšia prekážka toho, že základné školy a stredné školy nie sú bezbariérové, lebo naozaj sú presvedčení alebo väčšina aktérov, ktorí poskytujú vzdelávanie, je presvedčená, že deti so zdravotným postihnutím alebo ľudia so zdravotným postihnutím tam nepatria. Takže keď budeme hovoriť v Slovenskej republike o reforme školstva, tak si myslím, že najdôležitejšia je reforma zmeny prístupu k tej svojej úlohe, pretože v správe upozorňujem na to, že takýto prístup je vlastne zásahom do práva každého na vzdelanie a na prístup k vzdelávaniu. Veľmi konkrétne píšeme, že potom rodič, ktorý napríklad má dieťa so zdravotným postihnutím, ktoré by malo začať navštevovať základnú školskú dochádzku, si potom svojho vzdelávateľa nevyberá podľa informácií, ktoré má o kvalite vzdelávania alebo o záujme dieťaťa, ale vyberá si to z takých technických dôvodov, že kde sa vôbec s tým dieťaťom dostane. A teraz nehovoríme iba o ľudí, ktorí sú vozíčkari, ale hovoríme o ľudí, aj o ľuďoch, ktorí majú zmyslové postihnutie, pretože ani táto bezbariérovosť nebola takmer nikde zabezpečená.

    Takže apelujem aj na poslancov Národnej rady, aby sa zaoberali opatreniami, ktoré som navrhla, pretože pri preskúmavaní tejto problematiky opakovane sme narazili na to, že zodpovednosť za napĺňanie dohovoru o právach zdravotne postihnutých do praxe orgánov verejnej správy je taká roztrieštená, že výsledkom toho je, že sa skoro nikto necíti zo štátnych inštitúcií za bezbariérovosť zodpovedný. My sme preto napríklad odporučili, aby konkrétne v školstve ministerstvo školstva bolo zo zákona určeným zodpovedným subjektom za bezbariérovosť s tým, že som si vedomá toho, že je potrebná aj medzirezortná spolupráca. Ale treba určiť v právnych predpisoch, konkrétne v zákonoch, ktoré upravujú určitý druh výkonu verejnej správy, ktorý orgán je zodpovedný za napĺňanie tohto dohovoru, čo nemáme.

    Ešte by som ďalej hovorila o právach dieťaťa, lebo sme robili prieskum pokračujúci, ktorý sa týkal práv dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Tu musím skonštatovať, že sme išli robiť tento prieskum v čase, keď už bola prijatá zmena právnej úpravy napríklad vo vzťahu k súdom, ktoré od 1. 6. 2016 by mali vlastne každé dieťa, s ktorým konajú, vypočuť, resp. zabezpečiť si jeho vypočutie, ale kvalifikovaným spôsobom.

    Keď hovoríme o tom, že v Slovenskej republike je doručených 28 765 návrhov na začatie konania, ktoré sa týka detí, tak potom apelujem na vás, aby ste si uvedomili, že to je obrovský problém a obrovská téma a obrovská problematika. A keďže sa v minulom roku zviditeľnil výkon rozhodnutia, ktoré robil súd, tak v minulom roku bolo 711 návrhov na výkon rozhodnutia napríklad. Čiže my sme zistili prieskumom, že súdy deti takmer v žiadnom prípade osobne nevypočúvajú a ak to robia, tak väčšinou to robia iba v prípadoch, keď ide o uplatňovanie už ochranného opatrenia. A tak isto žiaden z oslovených súdov, bolo ich viac ako 24, neuviedol, že by disponoval nejakou osobitnou miestnosťou, ktorá je svojím vzhľadom, zariadením a vybavením prispôsobená práci s deťmi, k vypočúvaniu detí alebo rozhovorom s deťmi. Takže ak už vôbec súd pristúpi v minimálnom množstve prípadov k tomu, aby sa rozprával s dieťaťom, o ktorom rozhoduje, tak väčšinou to prebieha v úradnej pojednávacej miestnosti. Dohovor o právach dieťaťa je dohovor, ku ktorému sme pristúpili, a toto považujem za nezabezpečenie podmienok pre napĺňanie dohovoru z materiálneho hľadiska, ale najmä aj, tak ako to bolo v prípade bezbariérovosti v školách, tak najmä aj nastavenie aktérov, ktorí v tom systéme pracujú, je zatiaľ také, že oni pre svoje rozhodovanie, a nemyslím len súdy, ale aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, často dieťa nemusia vôbec ani počuť, ani vidieť, ani vypočuť. Vedia rozhodnúť, oni si myslia, aj bez takejto aktivity. To, že ide vlastne o porušenie základného práva dieťaťa, ktoré mu garantuje Dohovor o právach dieťaťa, ako by sme si ani nevšimli.

    My sme po predchádzajúcich podnetoch, ktoré sme v minulosti preskúmavali na porušovanie práva na primerané životné prostredie, pristúpili aj k systematickému prieskumu ochrany životného prostredia v jednej časti, a to pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární. Nebolo to dávno, keď sme aj zverejňovali výsledky tohto prieskumu. Tak upozorňujem na to, že najzávažnejším zistením je, že orgány verejnej správy, ktoré rozhodujú o povoľovaní vodných diel na riekach, neposudzovali kumulatívne vplyvy viacerých vodných stavieb na tom istom vodnom toku, a to v jednom prípade aj keď na desiatich kilometroch boli tri takéto diela. Nevyhodnocovali vplyv zásahu do vodného toku a neporovnávali dopady tohto zásahu a vplyvu tohto zásahu na prípadné benefity, ktoré by mohla priniesť výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Čiže tým, že neporovnávali silu alebo hodnotu toho zásahu do životného prostredia s prínosom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, nemohli kvalifikovane rozhodnúť o povolení, pretože nedodržali vlastne svoju ústavnú povinnosť zakotvenú v čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, aby dochádzalo k čerpaniu prírodných zdrojov šetrne, šetrným spôsobom a aby štát ochraňoval životné prostredie. My sme preto na toto poukazovali, lebo to považujeme za dôležité najmä z dôvodu, že teraz sa v podstate nerozprávame o našej generácii, ale už sa rozprávame o zodpovednosti, ktorá sa prenáša cez viacero generácií. A to je práve zodpovednosť za ochranu životného prostredia.

    Navrhujem opatrenia Národnej rade Slovenskej republiky v tejto téme, tak predpokladám, že sa Národná rada týmito odporúčaniami bude zaoberať. A musím konštatovať opäť v tomto prípade, že už v priebehu prieskumu aj ministerstvo životného prostredia bolo pomerne ústretové a urobilo veľa zmien, ale vo výsledku prijaté zmeny ešte podľa zistení verejného ochrancu práv nepostačujú k dobrej náprave tých negatív, ktoré boli spôsobené v minulom období.

    Veľmi vážnym prieskumom, ktorý robil verejný ochranca práv, bol prieskum prístupu k pitnej vode, konkrétne v rómskych osadách, a o ich protipožiarnej ochrane, ich protipožiarnej ochrane. To z toho dôvodu, že si čítate možno občas v tlači, že došlo k požiaru v takomto osídlení a aj s úmrtím, zhorením aj detí, takže boli sme sa pozrieť, ako to vlastne je. A naviac, my sme sa zaviazali, Slovenská republika, na to, že do roku 2020, a to je v stratégii Slovenskej republiky pre integráciu Rómov, urobíme nápravu v oblasti bývania, že zabezpečíme dobudovanie infraštruktúry a vybavenosti segregovaných a separovaných rómskych osídlení na Slovensku. A teda že im zabezpečíme prístup k pitnej vode, ku kanalizácii, k septiku, k plynu, k elektrickej energii. Je to dôležité preto, aby sa mohli títo ľudia, tí, ktorí majú na to vôľu, riadne začleniť do našej spoločnosti. Tak my sme zistili, že táto úloha sa plní čiastočne, ale veľmi, veľmi pomaly, pretože v obciach, ktoré, v ktorých sme vykonali prieskum, sme zistili, že napríklad v šiestich z tých, ktoré sme navštívili, nemajú dodávku pitnej vody z vodovodu, používajú vodu zo studne, ktorá nie je preverená, podrobená rozboru, či ide o pitnú vodu. Viaceré obce nemajú žiadny prístup k pitnej vode, v niektorých obciach je hydrant, ale ktorý je takmer nedostupný, v takých je vzdialenostiach od obydlí.

    My sme skonštatovali aj to, že viaceré obce vlastnými krokmi nie sú schopné zabezpečiť splnenie tohto práva, ktoré podľa 64. valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov je základným ľudským právom, teda prístup k čistej, bezpečnej pitnej vode. A najmä je v tomto uznesení Valného zhromaždenia OSN uvedené, že musí byť táto voda aj cenovo dostupná, čo my sme nezabezpečili. Preto som navrhovala opatrenia, aby obce mali možnosť túto situáciu riešiť, a ja tie opatrenia zopakujem, lebo som nie, pri oboznamovaní výsledku prieskumu nedostala adekvátnu spätnú väzbu.

    Ja som navrhla, aby bol prijatý zákon o prístupe k pitnej vode, ktorý ustanoví subjekty zodpovedné za zabezpečenie prístupu každého k pitnej vode a k hygiene, upraví práva a povinnosti týchto subjektov, vzťahy medzi nimi pre prípad preukázanej cenovej nedostupnosti za dodávky vody pre jednotlivca, upraví nárok na určené množstvo spotreby, limit vody na osobu za určité časové obdobie a ustanoví postup a pravidlá, podľa ktorých štát túto dodávku uhradí aj komu.

    Potom v zákone o pomoci v hmotnej núdzi navrhujem, aby v § 2 odsek 2 bolo doplnené, že medzi základné životné podmienky na účely tohto zákona, to sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie, patrí aj zabezpečenie prístupu k pitnej vode a hygiene.

    Ďalej som navrhla, aby v zákone o pomoci v hmotnej núdzi bolo doplnené ustanovenie § 9 odsek 3 tak, že vo výpočte, ktorý stanovuje, čo je potrebné rozumieť pod pojmom pomoc v hmotnej núdzi, sa vloží písmeno f) kde bude uvedené, že ide o, že je to aj úhrada poplatku za vodné a stočné. Ďalej navrhujem, aby táto úhrada poplatku za vodné a stočné bola, aby bolo určené, že je prijímateľom jej obec, ktorá má takúto osobu, prípadne aby ona mohla zabezpečiť a zaplatiť prístup k pitnej vode a hygiene podľa tej predtým stanovenej normy.

    Takisto som navrhla, aby k pozemkom, na ktorých sú umiestnené rómske osady a z tohto dôvodu nie je tam zabezpečený prístup k pitnej vode, zákonodarca využil právnu úpravu a upravil, aby z dôvodu verejného záujmu bolo možné zriadiť vecné bremeno, porovnateľne ako to je pri elektrickej energii. To nie je nový nápad verejného ochrancu práv, pretože my už takúto úpravu máme, ale týka sa elektrickej energie.

    Predložila som dve mimoriadne správy Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré boli, ktoré sa týkali jednak tých postupov policajných, ktoré sú v rozpore so zákonom, a teda ide o čistú svojvôľu policajnú, ale zároveň som predkladala aj na základe predchádzajúcich zistení a aj súčasných správu o porušovaní základných práv detí orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí. Obidve tieto správy obsahujú opatrenia, ktoré je potrebné, aby sme prijali na nápravu zisteného stavu a ochrany práv osôb voči policajnej svojvôli a detí v postupoch orgánoch sociálnoprávnej ochrany.

    V správe sú ďalej uvedené odporúčania verejného ochrancu práv za tento rok a potom je tam aj sumár z predchádzajúcich období, pretože ide o veľmi vážne zásahy do základných práv a dôležité odporúčania, tak ich máte zhrnuté k dispozícii do svojej činnosti aj v tejto správe.

    A ešte stručne číselné údaje: V roku 2016 pracovala kancelária verejného ochrancu práv celkovo z 3 045 podaniami, z nich 1 399 bolo takých, ktoré boli podnety patriace do pôsobnosti verejného ochrancu práv. V tomto roku sme zistili 97 porušení základných práv a celkovo za obdobie od 2012 doteraz sme pracovali s 8 571 podaniami, sme vypracovali 2 002 usmernení pre občanov, vybavili sme takmer 4-tisíc otázok na stránke detského ombudsmana, preskúmali sme 988 inštitúcií v rôznych prieskumoch. To všetko a z týchto všetkých činností sme zistili spolu 754 porušení základných práv a slobôd, ktoré sú vždy veľmi závažné, a predkladali sme v toto zmysle návrhy opatrení a odporúčaní pre jednotlivé inštitúcie, ktorých sa to týka, ale najmä Národnej rade Slovenskej republiky, pretože úlohou verejného ochrancu práv je, aby preskúmaval postup orgánov verejnej správy, či svojím postupom neporušujú základné práva osôb, to znamená tých, ktorých poslanci Národnej rady v Slovenskej republike zastupujú na základe toho, že sú zvolení ako ich zástupcovia. Preto pre Národnú radu musí byť dôležité vyrovnať sa s týmito odporúčaniami verejného ochrancu práv, aby pomohli zlepšiť dodržiavanie základných práv a slobôd osôb, ktoré žijú na území Slovenskej republiky.

    Ešte poviem z predchádzajúceho obdobia, že takú prioritu, možno priority, ktoré by som ja považovala za najdôležitejšie, aby sa riešili a ktoré sa neriešili doteraz, a to sú naozaj zásahy a použitie policajnej sily, potom to, že nie sú preskúmavané v prípade pochybností o ich správnosti nezávislým orgánom vyšetrovania. To, že človek, ktorý je cieľom alebo ktorý utrpel takýto zásah, nemá zatiaľ zabezpečený rýchly, čiže efektívny, efektívne vyšetrenie a právo na satisfakciu. Veľmi dôležité je diskriminácia vo vzdelávaní detí, na ktorú upozorňujem, jazyková bariéra, diskriminácia osôb so zmeneným pohlavím, diskriminácia v uplatnení práva na rodinný život a potom aj diskriminácia seniorov, pretože nemajú všetci rovnocenný prístup k službám.

    Na masívne porušovanie práv detí som upozorňovala a vzhľadom na to, že ju Národná rada nezobrala, správu verejného ochrancu práv, na vedomie, obrátila som sa v tejto veci a aj ohľadne diskriminácie detí vo vzdelávaní, to už predtým, na príslušný výbor OSN.

    Pokiaľ ide o to, že Národná rada Slovenskej republiky nezobrala na vedomie správu o neprimeranom a nezákonnom použití policajnej sily a o používaní nezákonného postupu na obmedzovanie osobnej slobody v miestnostiach, ktoré na to nie sú určené a vybavené. A keďže tu sa zodpovedná inštitúcia bránila tým, že výbor na zabránenie mučeniu s tým súhlasil, čo nie je pravda, tak som tomuto výboru tu správu poslala so všetkými informáciami aj s tým, ako sa bránili orgány verejnej moci pred prijatím opatrenia, ako argumentovali. Takže predpokladám, keďže ide o veľmi závažné porušenia a v demokratickom a právnom štáte sú neprijateľné, že pokiaľ ide o diskrimináciu detí v školskom vzdelávaní, o porušovanie práv detí orgánmi sociálnoprávnej ochrany a o svojvoľné policajné postupy, že tieto veci ešte sa budú riešiť. Jedine, čo by pomohlo, aby sa neriešili len pod tlakom zvonka, by bolo, keby ste sa vy – ctení zástupcovia ľudu – začali týmito vecami zaoberať.

    Ja ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som.

  • Ďakujem.

    Písomne prihlásení sú dvaja páni... (reakcia z pléna) a, pardon, pardon, nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu gestorského výboru o prerokovaní predmetnej správy vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 447 pridelil správu verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 14. marca 2017 a prijal k nej uznesenie č. 44, v ktorom odporúčal, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Zároveň gestorský výbor poveril mňa ako spravodajkyňu, aby som predložila návrh na uznesenie Národnej rady v znení: Národná rada Slovenskej republiky berie správu verejného ochrancu práv (tlač 424) na vedomie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, kolegyne, kolegovia, rada by som pár slov k predloženej správe, vlastne poslednej správe, ktorú nám pani ombudsmanka predniesla.

    Začnem tým, čím pani ombudsmanka končila. Áno, pre Národnú radu by malo byť dôležité vedieť, akým spôsobom sa majú chrániť a naozaj sa nechránia ľudské práva občanov Slovenskej republiky. Orgány verejnej moci majú slúžiť občanom a nie slúžiť na to, aby obhajovali samé seba a svoju činnosť a chránili sa vzájomne. To by malo byť každému jednému poslancovi jasné, že orgány majú pomáhať občanom a nie ich frustrovať a zbytočne šikanovať a naháňať.

    Dnes rokujeme o správe verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej za rok 2016. Ako som už povedala, je to posledná správa v jej funkčnom období a ako sme u nej zvyknutí, nie je to formálna správa o činnosti, tak ako celá činnosť pani ombudsmanky nebola nikdy formálna. Mnohí sme mali česť spolupracovať s pani ombudsmankou od začiatku jej volebného obdobia a v podstate ako podpredsedníčka som si zároveň zobrala do svojho portfólia aj ľudské práva. Viac som sa venovala možno téme obetí, ale sledovala som jej prácu, teraz mám možnosť, som mala možnosť sledovať jej prácu ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sa možno aj otvorili širšie obzory.

    Čo sa týka správy za rok 2016, sú pre ňu, alebo charakterizovala by som ju týmito atribútmi: odbornosť, vysoká výpovedná hodnota, kvalitné formálne spracovanie. Obsahovo ma však v tejto správe prekvapila jedna vec. Mohli by sme teda hovoriť možno najskôr, že čím všetkým sa tá správa zaoberala, bolo nám to síce povedané pani ombudsmankou, ale možnože také dve skupiny by som do toho vsunula. Išlo o, v podnetoch išlo o nespokojnosť s nedodržiavaním práv občanov, mohli by sme hovoriť o takom večnom zápase o práva občanov a možno hovoriť o množstve podnetov, ktoré môžu byť zdrojom legislatívnych aktivít, ktoré vlastne, ku ktorým sa takisto pani ombudsmanka vyjadrovala.

    Práva, ktoré si zobrala pani ombudsmanka do merku, boli vlastne všetky práva, ktoré sa v základnom dohovore o ľudských právach nachádzajú: politické, hospodárske, ekologické, právo na súdnu ochranu. Vo svojej správe pani ombudsmanka konštatuje, že niektoré opatrenia, odporúčania boli prijaté. Avšak môžem povedať, že to je možno jedna desatina z opatrení, aj to som možno prehnala, z toho, čo všetko navrhovala. A tuná by som pripomenula to, čo som už raz povedala, že aj z tohto pohľadu vidno, že orgány štátnej moci sa bránia voči akejkoľvek kritike.

    Pri čítaní prvej a druhej časti správy, ktoré prezentujú informácie o preverovaných podnetoch občanov a vlastných prieskumov, som si uvedomila, že až nápadne veľa negatívnych hodnotení sa týka podnetov a prieskumov týkajúcich sa rezortu sociálnych vecí, najmä Sociálnej poisťovne, ešte viac úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o množstvo podnetov na tieto inštitúcie, ale aj neochotu zo strany preverovaných subjektov priznať a napraviť nedostatky, na ktoré ombudsmanka upozorňovala. Dopredu počítam s tým, že tieto skutočnosti môžu byť interpretované ako zámer, neobjektivita a politické motívy, tak ako sme toho už boli svedkami pri predchádzajúcich správach. Je to skutočne len agresívna obrana voči kritike a toto odmietam. Dalo by sa povedať, že trafené husi zagágali. A je až príliš zrejmé aj z mnohých iných poznatkov, že práve v tomto rezorte, v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, máme problémov tak veľa, že je namieste rozmýšľať o jeho rekonštrukcii, osobitne teda v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí.

    Určite nie náhodne si pani ombudsmanka vybrala ako hlavný motív, ktorým uvádza správu, svoju správu, motto Ľudovíta Štúra: "Musíme poznať najprv samých seba, naše slabosti, naše chyby, naše viny a zlosti, jestliže sa chceme ďalej dostať." Kiež by toto bolo aj mementom pre dnešnú vládu.

    Som si istá, že ste si ho nevybrali náhodne, videli sme to všetci a najviac ste to museli aj sama, pani Dubovcová, pociťovať a rovnako aj vaši spolupracovníci, že tá snaha poukazovať na chyby, akokoľvek zmysluplná a dôležitá, nesmerovala vždy k tomu, aby sme chyby naprávali, ale je predovšetkým naozaj zámienkou pre znevažovanie a urážky.

    Je podľa mňa hanebné, že vaše správy Národná rada nedokázala ani len zobrať na vedomie. V tejto chvíli, keďže sa to naozaj nestalo jedenkrát ani dvakrát, je namieste možno otázka, prečo tento štát platí inštitúciu, ktorú vlastne nechce. Možno to naozaj považovať za plytvanie verejnými prostriedkami a je to aj plytvanie ľudským a odborným potenciálom, výsmechom pre ľudí, ktorí pracujú akoby zbytočne, dokonca výsmech pre tých, ktorí dúfajú v pomoc a nápravu krívd a pochybení. Je strašne smutné, ako aj samotná Národná rada znevažuje túto funkciu. Je mi ľúto za to celé správanie parlamentu aj frustrácie, ktorú ste zo strany parlamentu museli znášať. Som si istá, že všakže nebolo to zbytočné, dali ste nám príklad, ako ísť za cieľom, v ktorý veríme, aj keď efekt nie je okamžitý. Ja osobne si to budem pripomínať, keď ma bude premáhať pocit márnosti z toho, že sa nedarí nič dosiahnuť alebo presadiť.

    Takže, pani ombudsmanka, dovoľte mi na záver poďakovať vám za vašu činnosť, húževnatosť, za vašu odbornosť, popriať vám veľa šťastných pracovných aktivít v ďalšej dobe a budeme veriť, že vaša nasledovníčka v aktivitách, ktoré ste zaužívali, bude pokračovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Grendel, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. To, aký má vzťah tento štát k inštitúcii, ktorú vedie pani Dubovcová, vyjadruje aj vzťah tohto štátu k sídlu pre úrad ombudsmanky. A je naozaj symbolické, že práve úrad ombudsmanky a Ústav pamäti národa sú prakticky jediné inštitúcie, ktoré pendlujú, nehovorím, že z roka na rok, ale skrátka z jednej budovy do druhej, pretože tento štát nie je schopný zabezpečiť stále sídlo. Aj toto vyjadruje vzťah moci k týmto inštitúciám.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela naozaj poďakovať pani ombudsmanke za jej správu. Chcela by som pokračovať vlastne v tom citáte Ľudovíta Štúra. Naozaj našou veľkou chybou a následne vinou je pýcha. Pýcha mocných štátnych úradníkov, najmocnejších, najbohatších, ktorí nenachádzajú v sebe toľko základnej elementárnej ľudskej slušnosti, aby dokázali prekročiť svoj tieň, svoje pocity a konečne dokázali riešiť problémy ľudí, bezmocných ľudí, ktorí častokrát sa nemajú na koho obrátiť v tejto krajine.

    Takže ešte raz veľká vďaka, pani ombudsmanka.

  • Reakcia pani poslankyňa Jurinová.

    Pani poslankyňa Zemanová, bola uzavretá možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Áno, pán poslanec Grendel, presne ste to pomenovali, že možno zo začiatku svojej činnosti pani ombudsmanka musela skôr ako riešiť alebo teda popri tej hlavnej činnosti, ktorá je jej hlavnou náplňou, ochraňovať ľudské práva, sa musela naozaj dlhý čas boriť práve s premiestňovaním, s hľadaním, so šetrením a aj toto hovorí o tom, aký vzťah má vláda k funkcii ombudsmana. Je mi strašne ľúto všetkých tých peripetií, ktoré musel úrad ombudsmana podstúpiť. Teraz je ten úrad, mám pocit, zastabilizovaný a naozaj nová pani ombudsmanka, ktorá nastúpi už o týždeň, v podstate má široké pole pôsobnosti v tom, aby sa mohla venovať len svojej odbornej činnosti.

    A, pani poslankyňa Dubačová, veľmi presne ste doplnili celý citát, alebo doplnili ste ho tak, ako to naozaj mnohí pociťujeme. Je smutné, tak ako som aj o tom hovorila, je smutné, že občania majú pocit, keď sa domáhajú svojich práv, že inštitúcie sú voči nim obrnené a odmietajú akýkoľvek hlas, ktorý sa zdvihne na ich obranu. Je to podľa mňa chorý systém a kiež by sa začal diať presný opak.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nezačnem citátom od Ľudovíta Štúra, ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv. Začnem citátom Eriky Jurinovej, ktorá tu vystúpila predo mnou k tomuto bodu a povedala: "Nebolo to zbytočné." Áno, aj ja mám pocit, že nebolo to zbytočné, malo to zmysel, aj keď to niekedy vyzeralo, že to je hádzanie hrachu na stenu.

    A začnem príkladom, ktorý sa aj mňa osobne týka a ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv a pani verejná ochrankyňa práv tento prípad zmienila aj vo svojom vystúpení na úvod. Ide o ihrisko v obci Hrčeľ. Týka sa ma to preto, lebo ja som bol ten, kto dal podnet verejnej ochrankyni práv, pretože som si všimol, že v obci zaviedli segregačnú praktiku, keď rozdelili dni na párne a nepárne a mali oddelene mať prístup Rómovia a Nerómovia. Podnet mal zmysel, pretože sa ukázalo, že zo strany obce možno ani nešlo o zlý úmysel, išlo o snahu riešiť nejaké praktické problémy, aj keď tie prvé reakcie zo strany starostu, ktoré som zaznamenal, boli také obranné a obhajujúce toto opatrenie, potom sa tvrdilo, že už je to staré a neaktuálne. V každom prípade ľudské práva nemožno porušovať ani v dobrom úmysle a ani omylom a nevedomky a som preto rád, že ten podnet mal zmysel, že došlo k náprave možno aj prispením zásahu zo strany verejnej ochrankyne práv a že aj kontrola neskôr ukázala, že veci fungujú, že problém nie je a že veci môžu fungovať aj bez segregácie.

    Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť a na ktorú upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv, je porušovanie práva na prístup k informáciám. Je to, žiaľ, bežné. Prípady, ktoré sa spomínajú v správe verejnej ochrankyne práv, sú len vrcholom ľadovca. Najmä v samospráve, ale aj v štátnych orgánoch dochádza k porušovaniu práva na prístup k informáciám, k porušovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Sám s tým mám bohaté osobné skúsenosti aj teda z vlastných infožiadostí, dokonca aj so spomínaným úradom vlády, ktorý, už je to síce staršieho dáta, z roku 2006, ale ktorý ako vrcholný štátny orgán na moju žiadosť o sprístupnenie informácií neodpovedal v súlade so zákonom aspoň formálne, že by vydal rozhodnutie, ale napísal mi list, niečo v štýle, že, milý Ondrej, ale však o toto si nemôžeš žiadať, to nie je informácia. Čiže toto právo je dosť významne na území Slovenskej republiky zo strany aj štátnych orgánov, aj orgánov verejnej správy porušované. Samozrejme, že nie všetko môže vyriešiť verejná ochrankyňa práv, či už koná na základe podnetov, alebo upozorňuje na to, že dochádza k porušovaniu, k porušovaniu tohto práva.

    V tejto súvislosti by som rád upozornil na to, že sa pripravuje pomerne rozsiahla novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá má riešiť aplikačné problémy. A verím, že jej výsledná podoba bude taká, ktorá skvalitní zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vyjasní niektoré nejasnosti, ktoré tam existujú, a bude riešiť aplikačné problémy, ktoré vznikajú úradom a povinným osobám v súvislosti s vybavovaním žiadostí o prístup k informácii. Pretože je pravda, že dochádza zo strany niektorých žiadateľov aj k zneužívaniu tohto práva, ale to by sa nemalo stať zámienkou na to, aby sme obmedzili prístup k informáciám alebo volili riešenia, ktoré budú znamenať obmedzený prístup k informáciám, pretože v naprostej väčšine tie veci fungujú a v naprostej väčšine ľudia, ktorí žiadajú o informácie, ich žiadajú korektným spôsobom a aby sme teda nepaušalizovali, tak aj mnohé povinné osoby korektným spôsobom tie infožiadosti vybavujú.

    Len mi je trochu ľúto, že termín prerokovania správy verejnej ochrankyne práv bol stanovený na stredu, zrovna deň, keď rokuje vláda, takže tu nemôže byť nikto z členov vlády, ani pani ministerka spravodlivosti, ktorá zastrešuje nielen zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj tému ľudských práv na úrovni vlády ako takú.

    Tretia a posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sú odporúčania, ktoré sú obsiahnuté či už v tejto správe verejnej ochrankyne práv, alebo v tých predchádzajúcich, pretože súčasťou správy je aj informácia o tom, ako bolo naložené s odporúčaniami z predchádzajúcich výročných, ale aj mimoriadnych správ verejnej ochrankyne práv. Minulý rok, keď sme, myslím že v máji, prerokúvali správu verejnej ochrankyne práv za rok 2015, tak ma zaujalo práve to veľké množstvo návrhov a odporúčaní verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov, ktoré ostali úplne bez odozvy, neakceptované, nevypočuté. A tak by to rozhodne nemalo byť.

    Samozrejme, že nie všetko, čo navrhuje alebo odporúča verejná ochrankyňa práv, musí vláda alebo parlament automaticky bezo zvyšku a v úplnosti realizovať. Je možné, že poslanci alebo vláda majú na niektoré otázky a problémy iný názor, inú predstavu o vhodnom riešení problémov, či dokonca aj inú predstavu o príčinách a závažnosti problémov, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv. Niektoré veci môžu byť problematické z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti kapacít štátu alebo finančných prostriedkov na riešenie problémov v oblasti ľudských práv. To všetko je možné, odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv obracia na parlament, by však nemali ostať úplne bez akéhokoľvek povšimnutia, bez akejkoľvek reakcie. A najmä také, kde je možné nápravu dosiahnuť aj pomerne jednoducho bez miliónových investícií, bez zložitých zmien zákonov, ale povedzme jednoduchou novelou, opatrením, či dokonca len dôsledným dodržiavaním existujúcich zákonov a iných právnych predpisov.

    Minulý rok pri prerokovaní správy verejnej ochrankyne práv za rok 2015 som navrhol, aby sme tú správu nielen zobrali na vedomie, ale aby sme požiadali vládu aj o zaujatie stanoviska k odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. V tomto parlamente je však smutným zvykom nielen to, že verejná ochrankyňa práv prednáša...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Jahnátek, poprosím o kľud v sále.

  • V tejto sále je však smutným zvykom, že verejná ochrankyňa práv prednáša svoje správy pred poloprázdnou snemovňou, ale aj to, čo je obzvlášť závažné, že parlament, teda parlamentná väčšina, aby som bol presný, odmieta jej správy čo i len zobrať na vedomie. To považujem za niečo neuveriteľné. Ale v kontexte toho je potom zasa pochopiteľné, že návrh, ktorý som dal minulý rok, teda aby sme požiadali vládu o zaujatie stanoviska, neprešiel. Tak ako neprechádza ani to samotné vzatie správy na vedomie.

    Odvtedy pani verejná ochrankyňa práv prišla do parlamentu ešte dvakrát s dvoma mimoriadnymi správami. Jedna sa týkala skutočností nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, táto správa bola z októbra 2016. A druhá správa bola mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017. V oboch prípadoch som aj s niektorými kolegyňami a kolegami navrhol doplniť uznesenie o odporúčanie riešiť problémy, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv vo svojich mimoriadnych správach, v oboch prípadoch to parlament odmietol.

    Nemáme silu na to, aby sme zaviazali vládu niečo robiť, to má iba parlamentná väčšina, ale spravili sme to, čo bolo v našich silách, a na februárovú schôdzu som spolu s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou a poslancom Petrom Osuským predložil návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý reagoval na októbrovú správu pani ombudsmanky, a na túto schôdzu predkladáme spolu s pani poslankyňou Blahovou návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, ktorý reaguje na tú správu upozorňujúcu na porušovanie práv detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na oboch návrhoch a na ich príprave sme spolupracovali aj s pani verejnou ochrankyňou práv a chcem sa jej týmto poďakovať za spoluprácu. A hoci ten prvý návrh nebol prijatý a nerobím si žiadne ilúzie, ako dopadne náš návrh na tejto schôdzi, nepovažujem to za zbytočné.

    Budeme sa snažiť ďalej o to, aby sa odporúčania verejnej ochrankyne práv premietli do legislatívy, a verím, že časom sa to podarí, možno to nebude na náš návrh, možno si to osvojí vláda niekedy neskôr alebo ministerstvo, možno to nebude v tomto volebnom období, ale verím, že sa to nestratí a že tie návrhy nie sú zbytočné, ako povedala pani poslankyňa Jurinová vo vzťahu k činnosti pani ombudsmanky. A ja si myslím, že tá práca, ktorú vynaložila, nebola zbytočná a my sa budeme snažiť o to, aby bola zmysluplne premietnutá do slovenskej legislatívy. A teda aby sme to vládnej väčšine nezjednodušovali, tak aj na tejto schôdzi si dovolím predniesť doplňujúci návrh, idem ho čítať, tak možnože by sa mala zastaviť časomiera alebo neviem, čo sa robí podľa rokovacieho poriadku.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pán predseda, poprosím zastaviť časomieru, idem na záver čítať doplňujúci návrh poslanca...

  • ... poslanca Ondreja Dostála a poslankýň Natálie Blahovej, Eriky Jurinovej, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Anny Verešovej k návrhu uznesenia k bodu Správa verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2016, parlamentná tlač č. 424.

    Navrhuje sa doplniť uznesenie o nový bod v znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2016 obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších prepisov za obdobie roka 2016 a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predloženým Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013, 2014 a 2015 a v Mimoriadnej správe o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov z augusta 2013, v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov z októbra 2016 a v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017."

    Termín: 26. máj 2017, teda tak, aby to mohlo byť prerokované na júnovej schôdzi parlamentu.

    Odôvodnenie sa v zmysle nového rokovacieho poriadku nečíta, máte ho v písomnej podobe, takže ho nebudem čítať.

    Ďakujem vám za pozornosť a ja sa pripájam k tým, ktorí ďakujú pani verejnej ochrankyni práv, pani Jane Dubovcovej za celý výkon jej činnosti v priebehu celého volebného obdobia, ktoré sa končí, nielen za túto správu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Chcem upozorniť poslancov, že môžu sa prihlásiť s faktickými len počas teda vystúpenia poslanca.

    Takže, pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

  • Pán poslanec, rozprávali ste o tom, že odmietame zobrať na vedomie správu ombudsmanky Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv. No samozrejme, že to odmietame zobrať na vedomie, pretože napísal som si jej meno do internetu do prehliadača a prvé, čo na mňa vyskočilo, Dúhový pride Bratislava 2016, 2012, pochod za práva gejov, lesieb, bisexuálnych a transgender ľudí, no proste karneval duševne narušených exhibicionistov, ktorí...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Poliačik, nevykrikujte po mne, buďte ticho (reakcia z pléna), potom sa, prihláste sa normálne a nekričte po mne!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Páni poslanci! Prosím kľud.

  • Karneval duševne narušených exhibicionistov, lebo normálny človek, ktorý trpí nejakou sexuálnou dezorientáciou, nemá potrebu prezliecť sa za papagája a s rapkáčom v trenkách tam behať. A teraz ja nechápem, či pani Dubovcová tam bola jedna z nich alebo ako to vlastne vnímala...

  • Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, pán poslanec, to je jej rozhodnutie, to tu nemáte čo kritizovať!

  • V poriadku, ja to kritizujem, chcem sa dostať; okrem toho to podporilo 40 mimovládok, pán poslanec Poliačik, Droba a tak ďalej.

    No a teraz k pointe. Pani ombudsmanka rozpráva o ochrane práv detí a zároveň sa zúčastňuje takýchto podujatí. Ja si myslím, že je tam proste ideologický rozpor, a pri všetkej úcte si myslím, že aj istá dezorientácia, lebo je rozdiel zastávať sa práv a zastávať sa trendov, ktoré vedú jednak k úpadku a jednak, bohužiaľ, aj k vymieraniu nášho národa.

    Čiže my túto správu pri všetkej úcte považujeme za pokryteckú a nemôžme ju zobrať na vedomie.

  • Ďakujem pekne. Ja by som opätovne z tohoto miesta chcela veľmi pekne poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, pretože ja patrím ku generácii, ktorá si pamätá komunizmus, v čase komunizmu som prežila svoje najkrajšie roky mladosti a pamätám si, ako sme cítili hnev a frustráciu z tej atmosféry, v ktorej sme žili, kde režim porušoval osobné slobody a ľudské práva a šikanoval ľudí až dokonca ešte aj za dlhé vlasy alebo hudbu, ktorú počúvajú. Pamätám si, ako sme revoltovali, potajomky sme si vymieňali zakázané platne, samizdatové knihy, ako bytostne sme túžili po slobode a po tom, aby sme sa v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich ľudí nemuseli cítiť ako na opustenom ostrove. Ono to slovné spojenie "ostrov pozitívnej deviácie" sa vtedy ujalo a stalo sa symbolom spoločnosti, kde zdravý rozum a pravda sa stali niečím nenormálnym a kde, naopak, vládlo iba spoločenstvo krivých zrkadiel.

    Ja pani Dubovcovú považujem za takýto ostrov pozitívnej deviácie aj v našej spoločnosti, pretože k tomu, čo sa dialo za komunizmu, sa nenápadne plazivo, plíživo približujeme, či už to boli časy mečiarizmu, alebo časy dvoch vlád Roberta Fica, ktorý je jeho horlivým nasledovníkom a ktorý naozaj, aj ako vyplýva z vašej správy, pani Dubovcová, prináša éru, kedy ľudské práva sú opätovne porušované, a to veľmi vážnym spôsobom.

    Takže ja vám chcem poďakovať, že ste takýmto majákom, takýmto ostrovom pozitívnej deviácie aj v dnešných časoch. A absolútne si nemyslím, že vaša práca bola zbytočná, práve naopak, bodaj by takých majákov, ako ste vy, bolo čím ďalej, tým viac. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Neviem, či ešte viem, čo som chcela povedať, lebo tuto náš mladý fašistický kolega ma tak vyhodil z konceptu, že ja len zostávam v nemom úžase zírať na to, že, preboha, občania Slovenska, toto ste poslali do parlamentu?! A pri správe verejnej ochrankyni práv takéto divadlo, ktoré je karnevalom, karnevalom neznášanlivosti, pohŕdania ľudskými právami, tak takéto divadlo ste prostredníctvom svojich hlasov priniesli do týchto lavíc. Neviem, pôvodná moja reakcia nemá opodstatnenie na kolegu Dostála, lebo v tejto chvíli som absolútne šokovaná tým, čoho sme boli svedkami, ako...

    Ďakujem za slovo, ale, ale, ako iba jedno môžem povedať, preboha, občania, spamätajte sa, lebo takíto ľudia, takíto ľudia budú hlasovať o vašich právach, o vašich aj ľudských právach!

  • Ja nebudem túto chvíľu toxifikovať tým, čo sme videli predtým. Som rád, že som bol jedným z ľudí, ktorí zvolili túto verejnú ochrankyňu práv do funkcie, som rád, že nastavila úplne nové fungovanie úradu, som rád, že ombudsman v budúcnosti ako funkcia, alebo ombudsmanka ako jej nositeľka terajšia a budúca začali byť vnímané ako súčasť verejného života, ako niekto, kto sa vždy postaví na stranu slabších, že aj keď bolo cítiť napätie medzi exekutívou, parlamentom a verejnou ochrankyňou práv, tak jej hlas bol vždy počuť, vždy bolo jasné, čo chce povedať, a vždy boli jasné aj konštruktívne návrhy, s ktorými v konkrétnych situáciách prichádzala.

    Chcem jej teda poďakovať spolu s kolegami za celé tie roky práce, za to, že dala príklad aj svojim nasledovníčkam a nasledovníkom. A pevne dúfam, že áno, aj v situácii, keď mnohé témy sme už mysleli, že sú za nami a vracajú sa naspäť do verejnej diskusie, tak na základe jej podnetov, na základe jej názorov a aj na základe takýchto správ bude obhajoba ľudských práv na vyššej aj kvalitatívnej, aj sofistikovanej úrovni, než tomu bolo v minulosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, právna ochrana detí, právo na prístup k pitnej vode, právo na osobnú slobodu, nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia, ponižovania. Ľudia v tejto krajine chcú iba dôstojne prežiť svoj život a kým im to vláda nedokáže zabezpečiť, je inštitút ochrancu ľudských práv zásadným a veľmi dôležitým. Ľudské práva sú základné práva nás všetkých, je veľmi krátkozraké, ak si budú čelní predstavitelia vládni myslieť, že teraz sú zdraví, mocní, lakomí na spravodlivosť a že sa ich ľudské práva nedotýkajú. Práve vďaka takémuto prístupu tu narastá fašizmus, nenávisť, neonacizmus, takže o chvíľu presne títo čelní predstavitelia môžu byť na strane utláčaných a budú si študovať o dva roky správu pani ombudsmanky a smutne budú spomínať na to, za čo nehlasovali. Raz sa to všetko môže týmto ľuďom vrátiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne aj ja pani ombudsmanke za jej správu, tak ako za všetky doterajšie správy, ktoré predkladala do parlamentu a ktoré som už ja z týchto lavíc počúvala. Ja som pozorne čítala aj všetky tie správy, ktoré predkladala v predchádzajúcich rokoch a obdobiach, najmä tie, ktoré sa týkali detí a porušovania práv detí. Chcela by som upozorniť aj svojich kolegov poslancov najmä z radov aj koaličných lavíc, ktoré sú opäť prázdne, ako býva zvykom, bohužiaľ, keď sa prerokúva správa pani ombudsmanky, že porušovanie práv detí v oblasti vzdelávania je naozaj vážna vec. A tak ako ona hovorí o tom, že máme problém aj so segregáciou detí, ale máme problémy aj s naplnením práv detí so zdravotným postihnutím, tak to nie je niečo, čo sa dá odložiť bokom, o čom sa dá nezahlasovať, čo sa dá ignorovať, pretože to je úplný základ toho, aby nastupujúce generácie získali vzdelanie a aby mohli v tejto spoločnosti fungovať a aby ju mohli rozvíjať a viesť ďalej v zmysle našich demokratických princípov, to je úplne kľúčové. A dovolím si v tejto súvislosti aj spomenúť to, čo ona hovorí, že nie sú podmienky na vzdelávanie v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením. Ja chcem upozorniť na to, že ani v špeciálnych školách, vážení kolegovia, nie sú na to vytvorené podmienky, takže ak má niekto predstavu, že tieto deti patria tam a tam bude o ne dobre postarané, tak sa mýlite a tomu sa budem venovať aj v rozprave na tejto schôdzi ďalej.

    Ďakujem.

  • Vážená pani ombudsmanka, veľmi srdečne a úprimne ďakujem za výkon vášho úradu. Musela ste ho robiť v dobe nástupu fašizmu a intolerancie, o to bolo dôležitejšie, že váš hlas bolo vždy počuť. Je dôležité, aby sa práve v tejto dobe pripomínalo, že humanistické a ľudskoprávne hodnoty sú základom a zmyslom Slovenskej republiky, preto sme sa dali dohromady, nie kvôli tomu, aby sme platili aparát, nie kvôli tomu, aby sme mali štátny znak a zástavu, všetko je to iba pre ľudí a o tom hovorí práve Ústava Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje aj ombudsmana.

    Chcem sa obrátiť v tejto chvíli aj na predstaviteľov koalície, ktorá vás, pani ombudsmanka, celé tie roky nemala za svoju. Nebudem to komentovať prečo a má to svoje politické príčiny, ale dnes na záver pri tejto správe by som očakával, že sa všetci, že si všetci koaliční poslanci uvedomia, že predovšetkým sme všetci demokratmi, že predovšetkým by sme mali byť všetci patriotmi, ktorí stavajú na týchto ľudskoprávnych a humanistických základoch republiky, a mali by prísť zahlasovať a poďakovať sa vám tým za poctivo odvedenú prácu.

    Veľmi pekne ďakujem, pani Dubovcová.

  • Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za reakcie všetkým kolegom okrem jedného, k tomu jednému by som sa rád vyjadril.

    Pán poslanec Uhrík, asi došlo k nejakému nedorozumeniu, možno je chyba na mojej strane, že som to nepovedal dostatočne zrozumiteľne. Keď som hovoril o tom, že ma mrzí, že parlamentná väčšina odmieta zobrať čo i len na vedomie správy verejnej ochrankyne práv, tak som tým myslel parlamentnú väčšinu, v žiadnom prípade som nemyslel fašistov. To, ak niekto pohŕda ľudskými právami tak ako vy, ak niekto šíri nenávisť tak ako vy, keď sa niekto hlási k nacistickým symbolom typu 1 488 eur ako vy a váš predseda, od toho pochopiteľne nemožno očakávať, že by zobral na vedomie niečo také, ako je správa o dodržiavaní ľudských práv. A myslím si, že mňa to teda určite netrápi a som presvedčený, že to netrápi ani pani ombudsmanku a nemôže to trápiť ani nikoho normálneho, že fašisti odmietajú zobrať na vedomie ľudské práva.

    To, čo je smutné, je niečo iné, je, že ako sa SMER v predchádzajúcom volebnom období správal k verejnej ochrankyni práv a k jej podnetom, a to, ako sa aj dnes poslanci a politici politických strán, ktoré samy seba označujú za štandardné a za hrádzu proti extrémizmu, správajú k odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. Aby som to nepaušalizoval na celú koalíciu, MOST – HÍD, pokiaľ viem, tak väčšina ich poslancov hlasovala aj za tie mimoriadne správy, ale SMER a SNS zobrali výročnú správu na vedomie, ale odmietli zobrať na vedomie tie mimoriadne správy, ktoré na dôležité problémy upozor...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Simon, nech sa páči, máte slovo a ešte k tomu aj mikrofón.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za slovo, aj za mikrofón.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k správe, ktorú predkladá pani Dubovcová, verejná ochrankyňa práv. Musím povedať, že každý úrad má takú silu a takú pozíciu, ako jeho ľudia vybudujú v spoločnosti. Pani Dubovcová je krásnym príkladom toho, ako úrad verejného ochrancu práv môže slúžiť k dobru občanov tejto krajiny. Jej predchodca pán Kandráč, mal som možnosť zažiť, bol som v politike, takmer som o ňom nepočul. Nebolo možné vidieť nejakú relevantnú kritiku vo vzťahu k vláde. A to hovorím aj vo vzťahu k tej vláde, v ktorej, kde som sedel aj ja. Žiadne zrkadlo nebolo nastavené. A v spoločnosti je potrebné mať to zrkadlo, aby aj politici mali to zrkadlo pred sebou, aby poukázali na to, čo je zlé.

    Pani kolegyňa Dubovcová sedela tu s nami ako poslankyňa. Ja som rád, že som mohol hlasovať za ňu, aby zastávala túto funkciu. A musím povedať, že som sa nesklamal. Nabrala odvahu a postavila sa veľakrát sama voči celému systému. A to je podstatné v tejto krajine, aby sme mali sebareflexiu. Veľakrát možnože, tak ako kolega Dostál povedal, hádzala hrach na stenu, ale upozornila na problémy, ktoré v tejto spoločnosti sú. Ako sa správa systém. Ako sa správa štátna správa a štátny aparát voči jednotlivým občanom, voči komunitám. Ako sa správa polícia. To, že urobila prechmaty, či už v Moldave nad Bodvou alebo aj v iných prípadoch, to sme doteraz nemali možnosť u predchodcu pani Dubovcovej počuť. Z tejto inštitúcie nikto nezávisle nepomenoval veci tak, ako sú. A tá kriti... teda to zrkadlo je potrebné, aby parlament sa s tým vedel zaoberať.

    A ja práve z tohto postu chcem povedať, že chcel by som sa takto verejne poďakovať pani Dubovcovej za tú prácu, ktorú vykonala, a myslím to skutočne úprimne. Nabrala veľakrát odvahu sama sa postaviť a vzoprieť a pomenovať veci tak, ako je. Možnože mnohí z nás môžme mať iný pohľad na tie pripomienky pani ochrankyne práv, ale sú to otázky, s ktorými je treba sa zaoberať.

    A je mi nesmierne ľúto, že v tomto parlamente sedia ľudia, ktorí hovoria, že o týchto otázkach vôbec nie je treba ani hlasovať, resp. nie je treba sa s nimi zaoberať, a pritom vláda chce presadiť skrátené konanie práve s takýmito ľuďmi. Som z toho trošku sklamaný.

    Ale k správe, ktorú predkladáte. Ja som veľmi rád, že môžem si prečítať túto správu. Je tam veľa zaujímavých odporúčaní, poznámok. A ešte raz veľmi pekne ďakujem za tú prácu, ktorú ste vykonali, a dúfam, že vaša nástupkyňa bude tak vehementne, ako ste to robili vy doteraz, obhajovať práva občanov, upozorňovať na to a nie tak, ako váš predchodca pán Kandráč, lebo to by som si neželal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, pán poslanec Martin Fecko. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, dobre si povedal, že nesklamal si sa, keď si dal hlas za túto osobu, aby bola pani ombudsmankou. Ja som mal tú česť ako tiež nový poslanec vtedy aj so SaS-kou, keď sme tu boli prvýkrát v roku 2010, tak tiež fakticky beriem, že je to aj naša nejaká, prejav našej vôle, že je tu, by som povedal, jeden ten mohykán, ktorý ešte ostal po tých volebných obdobiach. A tak ako píšete vo svojej správe, pani ombudsmanka, že V4 sa dohodla v roku 2013, že verejní ochrancovia práv budú očami a ušami parlamentu, to znamená, že by sme tu mali vítať všetkými desiatimi rukami, že, chvalabohu, máme ďalšieho pomocníka v reálnom živote, v teréne, ktorý nám bude hlásať, čo sa deje, čo sa nedeje, aké sú tam chyby, aké prešľapy.

    A ja osobne by som vám chcel poďakovať za tú správu ešte z roku 2015, asi viete, na čo narážam, na vybavovanie reštitučných konaní, ktoré desiatky a stovky, tisíce ľudí ešte nie je poriešených. Je to veľký, by som povedal, počin, ktorý som ani neočakával, ale keď mi to prišlo na stôl, tak som bol milo prekvapený, pretože od toho sa môžme odpichnúť a môžme povedať, že áno, je to právo v okrese Lučenec tak, v okrese Sabinov tak, v okrese Krtíš tak. A budeme sa pýtať, čo robíte, štátni zamestnanci, pretože týchto, takýchto sťažností o prieťahoch v konaní, nekonaní úradu alebo iné znevažovanie funkcií, myslím, že ste si zažili asi dosť počas svojej funkcie, keď ste tam boli, lebo to isté aj, predpokladám, každému poslancovi v parlamente prichádzajú takéto výzvy od občanov, kde sa už nemajú kam obrátiť. Takže chcem vám veľmi pekne poďakovať.

    A za svoju osobu a myslím, že aj za tých, ktorí prídu na rezort pôdohospodárstva, chcem veriť, že raz tie reštitúcie ukončíme tak, aby občania mali konečne povedané "pardon" od tohto štátu, čo im do dnešného dňa, žiaľ, ešte neurobil, každému, ktorý si túto reštitúciu platne držal.

    Veľmi pekne ďakujem a držím vám palce v ďalšom živote.

  • Ďakujem.

    Pokiaľ nie je reakcia pána poslanca, nech sa páči, pani poslankyňa Natália Blahová. Pripraví sa pani poslankyňa Silvia Shahzad.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ombudsmanka, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ako sme počuli, v roku 2016 pracovala kancelária verejného ochrancu práv celkovo s 3 045 podaniami. Zoznámili sme sa s veľmi závažnými previneniami voči základným ľudským právam. Za motto...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... tohto dokumentu, ako sme počuli, pani ombudsmanka vybrala nasledovný citát Ľudovíta Štúra: "Musíme poznať najprv samých seba, naše slabosti, naše chyby, naše viny a zlosti, jestliže sa chceme ďalej dostať."

    Možno je to vinou tých čias, v ktorých väčšina z nás vyrastala. Možno je to zavinené strachom a vnútornou neistotou. Možno je to vinou toho, že podaktorí sa nechali pošpiniť okolím a svojimi zlými rozhodnutiami. Možno práve z týchto dôvodov niektorí vnímajú konštruktívnu kritiku ako zásah do svojej osobnostnej integrity, ako poníženie, ako hanbu. Kritika a dobrá rada je považovaná za osobný útok. Nechceme poznať samých seba, svoje slabosti, chyby, viny ani zlosti. Nevieme sa pozrieť do zrkadla. Preto sa nevieme dostať ďalej.

    Vo svetle týchto temných pohnútok i malý posun smerom k senzitivite na porušovanie práv treba považovať za veľký úspech. Roky prvého a bývalého ombudsmana pána Kandráča boli prázdne na činnosť aj osvetu. Boj za práva obyvateľov Slovenska v skutočnosti začala až pani Dubovcová. A bol to teda riadny boj. Napríklad v roku 2004 nebola správa ombudsmana zaradená predsedom Národnej rady na rokovanie parlamentu. To je bezprecedentné a hanebné. Potom prišli roky, kedy plénum Národnej rady nebolo schopné zobrať správy ombudsmana na vedomie. Gestorský výbor nebol ochotný prijať k tomuto, k týmto správam uznesenia. Dnes máme prijaté uznesenie gestorského výboru a očakávam, že poslanci správu ombudsmanky zoberú na vedomie. A to je posun. A to je dôležité.

    Verejný ochranca práv má byť pravou rukou parlamentu, pretože parlament, a teda poslanci majú v náplni svojej práce citlivo vnímať potreby a problémy občanov. Ak by tak konali, mohli by sa z týchto správ bohato inšpirovať pri svojej legislatívnej činnosti a tým skutočne meniť život ľudí na Slovensku k lepšiemu. Aj táto výročná správa je plná námetov i konkrétnych zmien, ktoré sú potrebné a nutné. Som presvedčená, že k tomu raz príde, že odporučenie ombudsmana bude pre parlament významným morálnym apelom, ktorý spustí okamžitú legislatívnu iniciatívu. Ak k tomu v budúcnosti príde, bude to práve preto, že činnosť pani doktorky Dubovcovej vo funkcii verejného ochrancu práv nastavila túto latku veľmi, veľmi vysoko. Bolo to historicky významných päť rokov, lebo určili trend.

    Srdečne vám ďakujem, pani ombudsmanka, a to v mene všetkých občanov Slovenskej republiky. Za ochranu ich práv ste bojovali statočne a hrdinsky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyni. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči.

  • Pani Blahová, vy ste tú správu verejnej ochrankyne práv veľmi krásnymi slovami vychválila až do neba. Ale ja som si ju prečítal a našiel som tam nejaké veci, s ktorými bytostne súhlasiť nemôžem. A nielen ja, ale aj bežní ľudia na východe Slovenska, ktorí tam žijú a reálne si nevedia predstaviť implementáciu odporúčaní, ktoré tam pani ombudsmanka uvádza. Napríklad jedna z nich je nejaká, nejaký zákaz segregácie rómskych žiakov od žiakov z normálneho sociálneho prostredia. Ja si neviem reálne predstaviť, ako by sme toto uplatnili do praxe. Nie preto, že by som mal nejaké negativistické videnie voči akejkoľvek skupine obyvateľov, ale preto, že sám pochádzam z prostredia, kde Cigáni tvoria väčšinu obyvateľov, to znamená z kežmarského okresu, a reálne som chodil do školy, kde Cigáni tvorili väčšinu a pochádzali z tohto asociálneho prostredia, z cigánskych osád, to znamená, ako vy to nazývate, zo sociálne vylúčeného prostredia. A už keď sme boli povedzme trieda, kde bolo 25 žiakov a z toho bolo päť Cigánov, tak celý ten vzdelávací proces, tá jeho rýchlosť a ten jeho obsah brutálnym spôsobom trpel na tom, že jednoducho títo žiaci nevedeli pochopiť učivo na takej miere, ako ho vedeli pochopiť žiaci z normálneho sociálneho prostredia. A tým pádom učiteľka musela tráviť viac času pri daných žiakoch a celý ten vzdelávací proces išiel pomalšie.

    Keby som si teraz predstavil triedu, kde je polovica žiakov z tohto asociálneho prostredia a polovica žiakov z normálneho sociálneho prostredia, podľa mojich slov by to bola úplná katastrofa. A to nehovorím o druhých faktoroch. Predstavte si, že by ste mali vy alebo vaše deti sedieť celý deň v triede medzi, poviem to rovno, kopou smradľavých Cigánov, ako som musel sedieť ja. Predstavte si to a predstavte si...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pán poslanec...

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... že tak budú musieť trpieť vaše deti.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • ... sami ste povedali o úcte, tak sa, vás poprosím, aby ste sa tak v sále nevyjadrovali a dodržiavali slušnosť, dobre?

  • Ale, pán predseda, hovorím to, čo som zažil na vlastnej koži.

    Ďakujem.

  • Poprosím vás, aby ste prejavovali úctu ku každému, kto je občan Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, do rozpravy je prihlásený pán poslanec...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Budaj, procedurálny alebo... reakcia.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Aha, reakcia na faktické. Pani poslankyňa Blahová ale. A neviem, pán Budaj je prihlásený s procedurálnym?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale...

    No, nech sa páči, pán Budaj.

  • Pán predseda, ja vám chcem poďakovať, že ste sa vyjadrili, a chcem ale vás poprosiť, aby ste aj v priebehu xenofóbnych príspevkov konali tak, ako nám zákon ukladá.

  • Myslím, že som konal bezodkladne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová, s reakciou na faktickú poznámku.

  • No, bohužiaľ, opäť sa vyjadruje k ľudským právam neonacista, čo je dosť zúfalé. Ale napriek tomu ja vám, pán Mazurek, odpoviem. Mám syna vo vašom veku, ale napriek tomu, že viem, čo sa zhruba nachádza v hlave 23-ročného človeka, tak budem sa vami zaoberať, hej?

    V prvom rade, buďte taký láskavý, ak máte pochybnosti o tom, či je vzdelávací systém na Slovensku dobrý, pozrite sa naňho zvnútra. Nie na povrchu. Vašou poznámkou sa šmýkate po absolútnom povrchu problematiky, pretože tie deti, ktoré sú v tých osadách, majú byť od troch rokov v škôlkach. Potom by prichádzali do školy plne socializované. Čo ste pre to urobili? Nevšimli sme si. Akurát máte neprístojné reči, za ktoré vám už niekoľkokrát hrozil mandátový a imunitný výbor.

    Prosím vás, ak chcete vy nejakú zmenu dosiahnuť, tak rozmýšľajte nad systematickou zmenou, lebo vašimi hlúpymi rečami a okydávaním sa nijaká zmena nestane. Tým sa šíri len nenávisť. A toto je naozaj bezprecedentné, na čo ste vy sem prišli. Vy ste sem prišli nadávať a hrešiť ľuďom, potierať ľudské práva a nemáte vôbec úctu ani voči tomu, koľko práce už ľudia na tomto poli urobili, ktorí sa snažia a nevedia sa dobrať nejakých skutočných riešení, lebo problémy sú inde. Problémy sú úplne inde, než vy to hovoríte. To, že je v triede 26 detí a z toho je 13 neprispôsobivých, nie je problémom ani tých neprispôsobivých, ani tých rodičov, ani tých ostatných detí. To je problém systémový. A ja som si nevšimla, že vy by ste sa zaoberali systémom. Ja som si len všimla vaše hlúpe a rasistické poznámky. Vy to tu na koho hráte, že máte o túto tému záujem? Keď máte záujem, spojte sa s vašimi kolegami, ktorí sa témou hlboko...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom, potlesk.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Shahzad Silvia.

    Skôr než dôjde k technickému zapojeniu, ja ešte raz dôrazne poprosím v sále poslancov, aby nepoužívali vulgárne slová a neurážali sa vzájomne, pretože to nevedie k ničomu inému, len k prejavu emócií. A naozaj opakovane najmä vás, pán poslanec. A môžte sa smiať, usmievať, ale toto nie je cirkus.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, ja som veľmi rada, že sa mi podarilo dnes dobehnúť, aby som sa vyjadrila práve k správe pani ombudsmanky, ktorá bola aj na tému bezbariérovosti. Stihla som sem dobehnúť preto, že som bola u lekára, a preto viem, úplne aktuálne vám viem povedať moje skúsenosti so zdravotníckymi zariadeniami. A viem práve, aký problém som mala vôbec nejaké zdravotnícke zariadenie nájsť, kde by ma vedeli ošetriť. A pamätám si na časy, keď som pred pár rokmi skončila na recepcii súkromného zariadenia a keď mi povedali cenu, ktorú tam musím zaplatiť, lebo to bolo jediné zdravotnícke zariadenie, ktoré ma dokázalo ošetriť a ktoré mi dokázalo poskytnúť nejakú zdravotnú starostlivosť, lebo mali technické vybavenie a personál, tak som sa tam rozplakala.

    Žiaľ, nie každý v tejto krajine má šancu dostať sa k zdravotnej starostlivosti takej, akú si zaslúži a akú potrebuje. A presne o tomto hovorili aj tie správy pani ombudsmanky, o prístupnosti, o bezbariérovosti zdravotníckych zariadení, a teda nielen zdravotníckych zariadení, ale aj školských zariadení. Dve kľúčové témy, teda okrem toho, že sa venovala aj iným témam. Toto sú možno dve z najkľúčovejších oblastí, kde naozaj máme ešte obrovské medzery a ja doteraz nerozumiem prečo.

    Už v roku 2010 sme ratifikovali dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a odvtedy je u nás stále len na papieri. Máme síce národný program rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde sú konkrétne body, ktoré sa majú napĺňať, ale tieto nemajú žiadne časové horizonty a ich napĺňanie sa neustále len odkladá a jednotlivé zodpovedné rezorty vôbec nekonajú.

    Chcela by som pripomenúť, ja teda nebudem hovoriť úplne len o bezbariérovosti, ale o prístupnosti ako takej, pretože prístupnosť sa týka nielen fyzického prostredia, ale aj informačných a komunikačných možností. To znamená, týka sa oveľa širšieho počtu zdravotne postihnutých a netýka sa len telesného postihnutia, ale aj problémov ľudí so zrakovým postihnutím alebo problémov ľudí nepočujúcich. A takisto, čo sa týka škôl, tak sú tam rôzne formy špecifických potrieb žiakov. A teda keď hovoríme o prístupnosti, prístupnosť by sa mala týkať skupín, zatiaľ čo primerané úpravy sa väčšinou vzťahujú na jednotlivcov.

    Budem citovať niekoľko vecí, ktoré sa uvádzajú v komentári k dohovoru a kde je výklad prístupnosti, pretože mám pocit, že na toto sa neustále zabúda. Zabezpečiť prístupnosť znamená, že je to povinnosť bezpodmienečná. To znamená, subjekt, ktorý je povinný zabezpečiť prístupnosť, nemôže ospravedlniť svoje opomenutie v tejto veci odvolaním sa na to, že zabezpečenie prístupu osobám so zdravotným postihnutím pre neho predstavuje nákladnú záťaž. Prístupnosť sa týka tak verejnej správy ako súkromného sektora.

    Keď hovoríme o tých správach, ktoré sme tu z kancelárie ombudsmanky dostali, tak musím poznamenať, že toto bola jedna z najlepších prác v tejto oblasti za posledné roky, a ja by som pani ombudsmanke za to chcela naozaj poďakovať, pretože napriek tomu, že my tých odborníkov v tejto oblasti máme strašne málo, oni sa naozaj naučili vnímať tieto problémy očami ľudí s týmito zdravotnými problémami a naozaj bolo cítiť, že tejto téme rozumejú.

    Nebudem úplne konkrétne hovoriť všetky tie veci, ktoré v tej správe boli uvedené, ale nedá mi nespomenúť niektoré možno aj osobné skúsenosti, ktoré proste, ktoré jednak zažívam, či už v tejto pozícii, ale ktoré zažívajú aj teda ľudia v bežnom prostredí. Pretože nie je možné, aby sme dokázali fungovať v takto vysoko bariérovom prostredí, ktoré tu máme. Spomeniem možno len príklady z tohoto týždňa. Ja som si niekedy možno od novembra aj začala písať každý deň, s akými bariérami sa pri mojej práci stretávam, a naozaj v tom denníku som mala záznamy úplne každý deň. Proste každý deň riešim nejakú maličkosť, nejaký prístup niekde, nejaký problém.

    Všetky stretnutia, ktoré si dohadujem, tak v prvom rade padá otázka, či sa máme kde stretnúť, či viem prísť alebo niekto musí prísť za mnou. Nie je úplne samozrejmé, teraz sa možno stáva, že mňa už ako osobu poznajú a, samozrejme, vtedy sa tie podmienky prispôsobujú, ale to nie je len o mne. Teraz napríklad v pondelok mali seminár, ktorý robil Parlamentný inštitút, naši asistenti a nikto nerátal s tým, že aj môj asistent je na vozíku. A znovu, proste my musíme sa dopredu ohlasovať na to, že potrebujeme bezbariérové priestory, a musí sa to organizovať len podľa jednotlivcov, ktorí dopredu dajú o sebe vedieť. Tomuto sa prístupnosť nehovorí.

    Ak by som ešte spomenula len pár vecí, čo sa týka škôl ani zdravotníckych zariadení, ako som povedala, nedá sa tu hovoriť o slobodnom výbere. Nikto z nás sa nedostane ani na školu, ani do zdravotníckeho zariadenia, ktoré potrebuje a ktoré si vyberie, ale musí tam ísť, musí ísť podľa, naozaj podľa prístupnosti a musí... Navyše, navyše ešte mi chýba možnosť vôbec, aby vás niekto, aby vám niekto dal tú informáciu, že kde vlastne ktorá škola, ktoré zdravotnícke zariadenie je bezbariérové napríklad alebo vedia s vami komunikovať. Napríklad ma zarazilo aj v správe, že prístup s nepočujúcimi.

  • Rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.

  • Pán predseda, mohla by som vás poprosiť, v rámci všeobecného súhlasu poprosiť o zrušenie časového limitu? Ešte pár minút.

  • Už pokračujete v rozprave a nie je súhlas všeobecný. Nech sa páči.

  • Dobre, ďakujem.

    Tak ja poviem na záver už len toľko, že budem, aj na základe týchto odporúčaní pani ombudsmanky sme pripravili návrh zákona, aby práve zdravotnícke zariadenia a školské zariadenia spadali do kompetencie ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím, páni poslanci, všimol som si, že ste do sály vniesli kvety, keby ste ich vyniesli von zo sály. Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Simon? Pán poslanec Simon, ste sa prihlásili? Pán poslanec Simon – skúsite ho zapnúť? – procedurálny návrh.

  • Pán predseda, predbehli ste ma, chcel som poprosiť procedurálne, aby ste vytvorili priestor, keďže pani Dubovcová je v tejto Národnej rade naposledy ako vo svojej funkcii, aby sme jej mohli poďakovať aj takýmto spôsobom, jednou kyticou. Ale chápem, že asi to nie je vhodné.

    Takže, pani verejná ochrankyňa práv, počkáme vás pred podpismi, keď dovolíte.

    Ďakujem.

  • Pani ombudsmanka, dovolím si poprosiť o odpustenie, takisto vám prajem všetko dobré a teším sa, že poslanci majú takú úctu k výkonu funkcie a tú kyticu dostanete určite vonku. Ja sa ospravedlňujem, ale taký je rokovací poriadok. Je taký rokovací poriadok.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja budem s vami súhlasiť, že naozaj aj školské zariadenia, aj materské školy, aj jasličky, aj všetko by mali mať bezbariérové prístupy, ale ja si myslím, že niekedy treba aj takú trpezlivosť. Viete, nestačí niečo len napísať, nejaké odporúčania, že teraz všetky školy prebudujme na bezbariérové prístupy. Ja som primátorkou mesta, my máme 40-ročné budovy, ktoré postupne rekonštruujeme. Vy si ani neviete predstaviť, že ako je ťažké, a snažíme sa tam tie bezbariérové prístupy dávať, že aké je ťažké do takýchto budov.

    Ja si spomínam, keď sme prišli aj do Národnej rady a ja som si ani nevedela predstaviť, ako sa urobia tie bezbariérové prístupy v Národnej rade, ale musím pánu predsedovi poďakovať. A pamätám, ako ste tu stále tlačili. Veď to sú staré budovy, veď tam treba projekt, vlastne treba tam všetko zvážiť! To je jedna vec. Čiže jedna vec je odporúčanie a druhá vec je naozaj, aká je prax, aké sú financie, aké budovy majú samosprávy, aké budovy majú nemocnice.

    Ale viete, čo ma prekvapuje, pani kolegyňa? Že ste nevystúpili, keď tu bol jasličkový zákon, že uhol videnia máte len z pohľadu sedenia a keď pán minister Richter dal jasličkový zákon do vlastne do služieb, tak ste kričali, že prečo chceme bezbariérový prístup do jasličiek, ideme likvidovať jasličky, ideme ich ničiť a dal tam až prechodné ustanovenia až na rok 2018.

    Tak, vážení, na jednej strane kričíte, že chcete bezbariérové prístupy, a keď minister Richter povie, že majú byť jasličky, ktoré sa budú novo budovať, tak vtedy kričíte, že je to likvidačné? No tak sa zamyslite nad svojím tvrdením a nerozprávajte o likvidácii, pretože tie jasličky sú naozaj v bytoch, v rodinných domoch, kde tie deti nemajú nejakú bezpečnosť. A ak sme dali to opatrenie, tak je na to čas ich vybudovať, pretože začíname niečo nové, pretože tie jasličky doteraz neboli ani právne podchytené. Tak treba mať rovnaký meter.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

  • Ďakujem, pani kolegyňa, za taký praktický pohľad človeka, ktorý teda žije v tých, v tom bariérovom prostredí, a možno pokiaľ sa nám niečo nestane, tak vždy budeme vnímať možno politicky, že niečo kritizuješ, ale pravda je taká, že naozaj tých bariér na Slovensku je dosť.

    Ja by som sa možno trošku zdržala pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením do škôl. Ja tiež pochádzam z vedľajšieho okresu ako pán kolega a chcem povedať, že mám inú skúsenosť. V našej triede vždy bývali Rómovia a my ostatné deti sme sa striedali pri nich tak, že vždy niekto iný pri ňom sedel. Dnes, keď ich stretnem na ulici, tak sú to slušní Rómovia, ktorí sa so mnou aj porozprávajú. A naozaj hádzať všetkých do jedného vreca sa nepatrí a naozaj potom je to ten fašizmus. Pretože naozaj pochádzam z prostredia, odkiaľ pochádzate aj vy, a mám inú skúsenosť práve s tým, že predošlý systém, keď som teda chodila na základnú školu, tak ich integroval bežne do tried a nikto sa nad tým nepozastavoval, že je to nejaký problém. A každý sme si to podľa mňa normálne vyskúšali a jednoducho sme to prijali, že je to tak a hotovo. Teraz sa nad tým úplne rozčuľujeme, rozdeľujeme, rodičia píšu petície. Ja si myslím, že sa treba len vrátiť k tomu, čo bolo zaužívané aj v minulosti.

    A čo sa mi ešte nepáči, že kolegyňa si poprosila slovo, aby jej teda zastavili čas, a všetci hovoríme o veľkej tolerancii ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Droba. Pripraví sa pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážená pani kolegyňa Shahzad, je škoda, že ten čas ste nestihli, lebo ste išli práve hovoriť o nepočujúcich, téme, ktorá ma zaujíma, takže rád by som s vami prešiel okrem iného aj súčasný návrh zákona, ktorý máme v Národnej rade na túto schôdzu, lebo z diskusií s nepočujúcimi mi vychádza, že bol pripravovaný určite bez konzultácie s väčšinou z nich a sú tam vážne nedostatky, takže si sadneme k tomu individuálne.

    A za seba aj za kolegov z SaS chcem poďakovať pani ombudsmanke Dubovcovej za fantasticky odvedenú prácu a jednak za odbornosť, ale taktiež za ten kus človečiny a ľudskosti, ktoré do nej dávala. To je niečo, čo nám chýba, a som rád, že takíto ľudia sú vo verejnej službe. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Shahzad, aj ja vám ďakujem za pohľad na jednu časť správy verejnej ochrankyne práv, ktoré sa, ktorá sa týka bezbariérovosti, teda témy, o ktorej vy – na rozdiel od nás – neviete iba zo správ verejnej ochrankyne práv a z článkov v novinách, ale aj z vlastnej skúsenosti. Teraz si vybavujem, že bezbariérovosť nie je problém iba pre zdravotnícke zariadenia a pre školy, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Pamätám si, ako sme sa v lete stretli pred priestormi výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, vy ste chceli ísť na to zasadnutie a nemohli ste sa tam dostať, na zasadnutie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Je smutné, ako sa zachovali kolegovia z koalície, keď vám neumožnili dokončiť vystúpenie. A neumožnili vám ho dokončiť, pretože ste podľa nového rokovacieho poriadku sa prihlásila ústne z dôvodu, že ste boli u lekára a nemohli ste sa teda prihlásiť dnes hneď písomne, lebo taký máme rokovací poriadok a u tých lekárov je tiež problém s bezbariérovosťou, tak to možno tiež k tomu prispelo. Tak je to taká smutná symbolika o prístupe kolegov k téme ľudských práv.

    A keďže tu bol pán poslanec Simon vyzvaný, aby vyniesol z rokovacej sály kvety, ktorými sa chcel poďakovať pani ombudsmanke, tak sa chcem spýtať, že či sú kvety propagačný materiál, plagát, jedlo alebo výbušnina, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Pán poslanec, musíte sa vyjadrovať k predrečníkovi a nie ku kvetom, prepáčte.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... pán predseda Danko, pán predseda Danko porušil rokovací poriadok.

  • Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči, môžte reagovať.

  • No ja sa predovšetkým vyjadrím k pani Vaľovej. Samozrejme, pani Vaľová zase nepočúva poriadne a vytrhuje veci z kontextu. Pretože ja som povedala, že tu sa bezbariérovosť rieši spôsobom, že najprv postavíme dom, celý dom, a potom zistíme, že sme tam zabudli vybudovať okná a dvere. A potom to ideme hasiť. A potom my začneme robiť úpravy nanovo, pretože tu nie sú poriadne riešenia. My nemáme žiadne kontrolné mechanizmy, my nemáme žiadnych odborníkov. Môžte sa pozrieť, ja bývam v obci, kde je z prostriedkov Európskej únie vybudované námestie, ktoré je doteraz bariérové len preto, že už to nevie nikto prebudovať zrazu, lebo by museli vracať peniaze. A kto toto napraví, preboha?

    Ja som rovnako takto, keď už ste spomenuli jasličkový zákon, rovnako takto sa pristupuje aj k stacionárom. Tie sa nútia k bezbariérovosti, ale nikto nerieši, že úrady, naše úrady, ministerstvá, mestské úrady, že musia byť bezbariérové, ale nielen preto, aby sme sa tam dostali, ale aby sme tam mohli aj pracovať.

    Pani Vaľová, koľko máte zamestnancov na vozíku? To mi povedzte.

    Rovnako aj v tých školách, aj v tých nemocniciach majú pracovať, nielen navštevovať ako klienti a pacienti a nie ako žiaci. Majú proste tam mať právo pracovať ľudia so zdravotným postihnutím. A pokiaľ si to neuvedomíte, tak ja neviem, ako vás mám ešte presvedčiť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Nech sa páči.

    A pani spravodajkyňa, budete? Tak odporúčam, aby sme, aby sme to dokončili aj s hlasovaním, pokiaľ je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani ombudsmanka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a aj tým, ktorí mali faktické poznámky k tomu, čo tu odznelo. Chcela by som sa poďakovať aj tým poslancom, ktorí mi ďakovali vo svojich vystúpeniach, aj tým, ktorí povedali, že som ich nesklamala, keď zdvihli za mňa ruku a volili ma za verejnú ochrankyňu práv. Ja som veľmi rada.

    Zobrala som a beriem postavenie verejného ochrancu práv vážne. Je to jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, takže jeho úlohy určuje ústava a preto by každý ich mal plniť. K vzťahu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani ombudsmanka, chvíľku keby ste počkala.

    Páni poslanci! Jednak netelefonujte v rokovacej sále a jednak dajme si úctu minimálne aspoň v tom, že budeme aspoň na záver, teda tí, ktorí ste nepočúvali, aspoň teraz si vypočujete pani ombudsmanku.

    Nech sa páči.

  • Chcela by som teda na záver pripomenúť, že Slovenská republika sa práve vzťahom Národnej rady k verejnému ochrancovi práv a k jeho činnosti a k tomu, čo pozisťoval, ako sa ona v minulosti stavala, tak dostala do povedomia aj medzinárodných inštitúcií, negatívne, žiaľbohu. A chcela by som pripomenúť z listu prezidenta európskeho regiónu Medzinárodnej organizácie ombudsmanov, ktorá združuje 160 ochrancov, ktorý prišiel ešte v roku 2014 nášmu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa výslovne uvádza, budem parafrázovať najskôr, že postoj Národnej rady ako volených zástupcov ľudu k zisteniam verejného ochrancu práv, ktorého úlohou je ukazovať na porušenia základných práv a slobôd, ktorých sa dopúšťa štát voči občanom, ak je postoj Národnej rady taký, že si, že vážne ohrozuje prácu verejného ochrancu práv a že neregistruje jeho zistenia, nezaoberá sa nimi, tak takáto situácia je vnímaná ako dôkaz nedostatku rešpektu k právam občanov Slovenskej republiky.

    Tak s týmto by som chcela skončiť, pretože verím, že aj moja doterajšia činnosť, aj činnosť budúcej verejnej ochrankyne práv bude akceptovaná Národnou radou a že Národná rada ukáže svojimi aktivitami, že si naozaj váži svojich občanov a že jej záleží na tom, aby boli v Slovenskej republike, ktorá je demokratický a právny štát, dodržiavané ich základné práva a slobody zo strany orgánov štátu.

    A ešte by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika nevytvorila podmienky pre úplné fungovanie verejného ochrancu práv nielen tým, že nemá budovu, ale jeden atribút nezávislosti, ktorý nespĺňame, je, že verejný ochranca práv má mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, aby mohol byť nezávislý vo svojom konaní, čo Slovenská republika nespĺňa. Takže predpokladám, že pre budúcu verejnú ochrankyňu práv Národná rada vytvorí dokonalé podmienky na to, aby mohla plniť tú svoju rolu očí a uší parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, pokiaľ krátko, lebo ináč potom položím.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Jaj, hlasovať len. Takže počkajme chvíľku, aby som upozornil všetkých poslancov, aby prišli do rokovacieho priestoru. Pristúpime k hlasovaniu o správe pani ombudsmanky.

  • Zaznievanie gongu.

  • Medzitým mi dovoľte privítať na balkóne študentov a hlavne študentky z Gymnázia Bytče.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním, a to o návrhu uznesenia k správe verejného ochrancu práv (tlač 424).

    Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Natália Blahová, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2016, tlač 424.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť paní poslankýň a pánov poslancov. Z rozpravy vyplynul jeden doplňujúci návrh a ja teraz prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie prednesenú správu verejného ochrancu práv.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu brať na vedomie správu verejného ochrancu práv.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 78, zdržali sa, 44 poslancov sa zdržalo, nehlasovali 7.

    Konštatujem, že Národná rada si zobrala túto správu na vedomie.

    Ešte raz ďakujem pani ombudsmanke. (Dlhotrvajúci potlesk).

  • Doznievanie potlesku.

  • A zároveň ešte návrh doplňujúci. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Dostál.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 42, proti 25, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že doplňujúci návrh schválený nebol.

  • V každom prípade veľmi pekne ďakujeme, pani ombudsmanka, za všetko.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (doznievanie potlesku), budeme pokračovať v rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (tlač 362).

    Teraz prosím pána ministra Richtera, tak isto aj spoločného spravodajcu pána Podmanického, aby zaujali miesta určené pre nich. Ústne ešte sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Jurinová.

    Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa ukľudnili a poprípade tí, ktorí až takí kľudní nie sú, aby opustili rokovaciu sálu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nevytvárajte tu skupinky, tie už sú za nami.

    Dobre, nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 362.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v druhej časti môjho vystúpenia chcem zdôrazniť niektoré body zlej novely zákona o službách zamestnanosti a reagovať aj na predošlé vystúpenia pána ministra. V prvom rade máme tu určitý spor o to, či výkon poslaneckej práce v obci, v meste a poberanie poslaneckej odmeny je alebo nie je zárobková činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Pán minister tvrdí, že to nie je zárobková činnosť, pretože to je výkon funkcie vo verejnom záujme a tak ďalej a tá odmena to nemusí byť tou odmenou, to si schvaľujú poslanci sami, nie je na to právny nárok a tak ďalej.

    No problém je, že takto pripravená novela, ktorá sa zrejme dnes schváli vládnucou koalíciou, väčšinou, bude prinášať právnu neistotu pre tých poslancov v obciach a v mestách, pretože skrátka a dobre podľa zákona o službách zamestnanosti bude zakázané evidovanému nezamestnanému vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, že by v tejto novele alebo v tomto zákone bolo vôbec vysvetlené, čo tá zárobková činnosť je. A to je vážny, vážny legislatívno-technický nedostatok tohto zákona. Dôležitý pojem – zárobková činnosť – nie je vysvetlený v tomto zákone. Dobre, berme to ako fakt. Tak potom čo s tým? Ak v zákone nie je vysvetlený pojem zárobková činnosť, ktorý je veľmi kľúčový pre posudzovanie, či niekto môže alebo nemôže byť v evidencii na úrade práce, tak sa musíme pozrieť vedľa. To znamená na nejaký iný zákon, ktorý podľa možnosti je rezortného charakteru. Prepáčte, nie som právnik, takže hovorím, ako mi jazyk narástol, ale snažím sa teda priblížiť trošku tej právnickej reči. Čiže treba sa pozrieť do iných právnych predpisov v rezorte práce, sociálnych vecí a hľadať, kde je zadefinovaný pojem zárobková činnosť. No a ja som takéto zákony našiel dva.

    Jednak je to zákon o rodičovskom príspevku 571/2009, ktorý síce v aktuálnom znení túto definíciu neobsahuje, pretože tá momentálne nie je potrebná, ale za čias ctenej ministerky Tomanovej, ktorá presadila v roku 2010 stop rodičovského príspevku, odňatie rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, pamätníci si pamätajú, rodičák sa nesmel poberať, ak sa matka vrátila skôr do zamestnania, tak tam túto definíciu zárobkovej činnosti v tejto verzii historickej nájdeme, stačí si to pozrieť cez systém Slovlex. A tam je povedané, že "zárobková činnosť je činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti" a tak ďalej s odkazom na zákon o dani z príjmov, konkrétne napríklad na § 5 zákona o dani z príjmov ako taký. To znamená, že tento pojem zárobková činnosť bol definovaný tak, že akýkoľvek zdaňovaný príjem podľa § 5 zákona o daniach z príjmov, čiže aj príjem poslanca v obci, meste, v mestskej časti je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a tým pádom je to zárobková činnosť. To je teda bývalá verzia zákona o rodičovskom príspevku.

    A čo platí ale stále a aktuálne a čo je podľa mňa teda veľmi silné, je zákon o sociálnom poistení 461/2003, ktorý platí. A tam si nájdeme v § 3 definíciu zárobková činnosť a aby som to zostručnil, pozrite si to sami, "zárobková činnosť je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu" a tak ďalej, čo je vlastne to isté. Čiže pokiaľ niekto má príjem, ktorý sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o daniach z príjmov, je to zárobková činnosť. Čiže odmena poslanca, ktorá je zdaňovaná, platí sa z toho daň, je to príjem zo závislej činnosti, je zárobková činnosť v zmysle zákona o sociálnom poistení. Inú definíciu zárobkovej činnosti v predpisoch, ktoré spadajú pod rezort, nevidím, čiže mám za to, že posudzovanie pojmu zárobková činnosť pri zákone o službách v zamestnanosti má byť presne tak, ako som povedal. Čiže poslanec obce, ktorý dostane skromnú odmenu, ale dostane, za výkon poslaneckej funkcie, má byť vyradený z evidencie na úrade práce. Ak to tak úrady práce nebudú robiť, budú porušovať zákon o službách zamestnanosti. To je moje stanovisko, s ktorým osobne z hľadiska vecnej nesúhlasím, ale z hľadiska legislatívnej je to jednoducho tak a nezávidím žiadnemu poslancovi, ktorý teraz bude mať dilemu, či ho vyradia alebo nevyradia niekde na východnom Slovensku z evidencie kvôli tomu, že je obecný poslanec.

    Takže to ste si pekne zavarili, pán minister, ale je to váš problém, riešte si to!

    Ďalšia vec, ktorú chcem znovu zdôrazniť v tomto mojom opakovanom vystúpení v rozprave. Cieľom tohto zákona nie je nič iné, len tvrdým, nekompromisným spôsobom vyhodiť ľudí z evidencie na úradoch práce. Tu sa vôbec nebojuje proti čiernej práci, tu sa vôbec nebojuje proti zneužívaniu dohôd, práve naopak, veď vy ste zakázali touto novelou nezamestnaným pracovať na čiastočné pracovné zmluvy, hej? Dovoľujete, vy ich usmerňujete týmto zákonom, aby robili na dohody a zakazujete im zo zákona pracovať na pracovnú zmluvu, kde by mali vyššiu ochranu v pracovnoprávnom vzťahu. To je, myslím, každému jasné. Ja nerozumiem, keď sa vrátim aj k tripartite, čo robia odbory, na čo tu sú, pretože oni sa mali prví postaviť na tripartite a brániť to, aby evidovaný nezamestnaný, keď môže pracovať na dohodu podľa tohto návrhu, prečo nesmie, preboha, pracovať na skrátený pracovný úväzok, kde má nárok na dovolenku, vyššiu ochranu pred prepustením a ďalšie nároky, ktoré im z toho vyplývajú. O tieto vlastne prichádzajú, to nemá hlavu ani pätu.

    No a aby som stihol čas. Takže chcem upozorniť na to, keďže ten zákon bude schválený tak, ako je predložený, ja už s tým nič nespravím, môžem tu hádzať hrach na stenu, koľko len chcem. Chcem upozorniť, tých 60-tisíc evidovaných nezamestnaných, ktorí majú teraz nejakú dohodu, podľa tohto zákona si do 9. mája musia nahlásiť na úrade práce, že tú dohodu majú. Ak si to niekto neuvedomí a túto povinnosť si nesplní, tak 10. mája ich úrad práce vyhodí z evidencie, pretože porušili podmienky, nespolupracujú s úradom práce v zmysle príslušnej definície v zákone, budú 10. mája vyradení a skôr ako po šiestich mesiacoch ich v zmysle zákona späť do evidencie nezoberú.

    Čiže ja sa, v úvodzovkách, veľmi teším na ten 10. máj, kedy nám zrazu čarovným prútikom o niekoľko desaťtisíc ľudí spadne počet evidovaných nezamestnaných, pretože ich úrady práce vyhodia, keďže tí ľudia si neuvedomia, akú majú povinnosť. Som zvedavý, akú k tomu budete robiť informačnú kampaň a či vôbec nejakú, aby tí ľudia vedeli, aké sú ich povinnosti.

    Ďalšie vyhadzovanie z úradov práce bude napríklad vtedy, keď evidovaný nezamestnaný niekde v lete v tej sezóne si nájde niekde nejakú dohodu, začne na ňu pracovať a neuvedomí si, že ešte predtým mal nacupitať na úrad práce a tú dohodu zaniesť na úrad práce na schválenie. Kto si túto povinnosť nesplní, tak isto nemilosrdne na šesť mesiacov z úradu práce vylúčený.

    Vy touto novelou nijakým spôsobom nepomôžete tvorbe pracovných miest. Ak niekto si môže nájsť prácu, či už s pomocou úradu práce, alebo sám, tak to urobí, či táto novela bude alebo nebude. Toto nie je nič iné ako ten najhorší výplod sociálneho inžinierstva, ktorý za tých šesť rokov, ktoré ste v kresle, ste vyprodukovali! Toto je ešte horšie ako prezidentom vrátený jasličkový zákon, pretože zasahujete skutočne tých najzraniteľnejších, ktorých by ste mali ako sociálny demokrat pritom chrániť. Je čudné, že to musím robiť ja, ktorý sa deklarujem ako pravicový liberál, a vy ako sociálny demokrat takýmto spôsobom útočíte na možnosti privyrobenia sa tých najchudobnejších, ktorí nemajú prácu, sú na úrade práce! A vy len potrebujete znížiť, zlepšiť si štatistiky, aby ste mohli urobiť v máji tlačovku, ako sa vám úžasne darí. Toto je špinavá politika, ja s tým nemôžem súhlasiť a nebudem ani náhodou hlasovať za, budem hlasovať proti tomuto zákonu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dve poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Som rada, že sa môžem k tomu vyjadriť, lebo na výbore mi to nešlo, lebo som dosť nachladená a chorá.

    Ale, pán kolega Mihál, keď si zoberiete, koho volia ľudia, kto je poslanec? Poslancom sa väčšinou stáva človek, ktorý je známy vo verejnom alebo pracovnom živote. Nechcete mi povedať, že sa stane len tak človek, lebo je to priama voľba, preto ja hocikedy aj v tejto snemovni poviem: Choďte a skúste byť poslancami, skúste byť primátormi, skúste byť županmi. Tam sa postavíte zoči-voči voličom! A nechcem pochybovať, ale ja nemám ani jedného takého poslanca, ktorý by bol na úrade práce a bol by zvolený. Ale extrém sa môže v živote stať, čo sa aj stane, že môže prísť poslanec o prácu. To sa kľudne môže stať. Ale to bude z týchto poslancov koľko? Jeden, dvaja? Extrémy sú vždy a vždy sa nájdu, keď tvoríme zákony.

    A ja vám poviem o inom extréme. Ja mám poslanca, ktorý zneužíva, zneužíva, je verejný poslanec, sedel tuná v lavici ako poslanec Národnej rady a odvtedy nepracuje, len si pohadzuje živnosť, berie si z úradu práce peniaze alebo je na úrade práce, lebo jemu sa neoplatí pracovať. Pretože v Humennom zoberie 240 euro plus komisie, na VÚC-ke zoberie 460, to je 700 eur. Ten človek nikde nepracuje, my ho voláme, že to je profesionálny poslanec. Je vždy zvolený, pretože on má čas, on ide medzi ľudí, on si dvakrát príde na zasadanie a zoberie 700 euro plat. Zoberie 700 euro plat! Aj takto sa zneužíva. Čiže na jednej strane môže nastať extrém, že poslanec príde o prácu, ale na druhej strane nastáva extrém, že poslanec sa hlási na úrade práce, je poslancom, kde zoberie 700 eur, a preňho je najväčšia radosť alebo najväčšia vec, keď sa dostane na VÚC-ku, lebo tam zarába.

    Čo mi na to poviete, na takéhoto poslanca, ktorý u mňa existuje reálne, lebo ja žijem v reálnom svete, už asi tretie volebné obdobie a berie 700 eur každý mesiac? Človek za 700 eur musí chodiť do práce k pásu a musí tam byť zamestnaný. Čo poviete na takého poslanca? Čiže extrém k extrému. Aj toto existuje v spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo a hlavne ďakujem Jozefovi Mihálovi, že vystúpil v zmysle, ako vystúpil, pretože táto novela zákona o službách zamestnanosti nie je ničím iným, iba pokusom zlegalizovať to, čo doteraz robili nelegálne a špinavo, špinavým spôsobom, a to je tá hrubá manipulácia štatistík nezamestnanosti. Ja mám spústu prípadov zdokumentovaných, kedy zdravotne postihnutých ľudí vyhadzujú z evidencie nezamestnaných, a pritom sú to ľudia, ktorí by radi pracovali, pretože neexistuje lepšia integrácia zdravotne postihnutých ľudí ako prostredníctvom zamestnania.

    A druhá vec, ja som tento víkend strávila na východnom Slovensku, navštívila som viacero rómskych osád. Si neviete predstaviť, koľkých ľudí úplne špinavým spôsobom úradníci z úradov práce na, z poverenia pána ministra povyhadzovali z evidencie nezamestnaných.

    Deje sa to vo veľkom najmä pritom, keď poberajú rodičovský príspevok. Poberajú rodičovský príspevok a úradníčka z úradu práce ich prehovorí, že bude lepšie, keď nebudú figurovať v evidencii. Lenže potom sa stane to, čo sa stáva v mnohých prípadoch, a to mám tiež zdokumentované, že ten človek chce pracovať, nájde sa niekto, kto by ho chcel zamestnať, ale nemôže ho zamestnať, pretože medzičasom ho vyradili z evidencie nezamestnanosti a to znamená, že sa to neoplatí. Pretože naňho, na jeho znovuzamestnanie nedostanú príspevok v zmysle § 50j zákona o službách zamestnanosti. Takúto špinavú vec tu rozpútali a deje sa to vo veľkom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Najskôr ku kolegyni Vaľovej. Ja som čakal, že sa pokúsite nejakým spôsobom obhájiť tú zárobkovú činnosť v prípade poslancov, ale vidím, že ste sa o to ani nepokúšali, pretože viete, že by to bola vopred prehraná bitka. Ten váš prípad poslanca je prípad, ktorý keď zarába 700 eur na odmenách, tak samozrejme, že nemôže byť zaradený v evidencii na úrade práce, pretože zarába viac ako 148 eur, veď to je predsa jasná vec tomu, kto tento zákon pozná. Čiže toto bol príklad, ktorým sme zbytočne stratili dve minúty vzácneho času.

    Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, tak ja by som doplnil tento prípad, že niekto sa teda dobrovoľne, lebo ho úradník ukecá, vzdá možnosti byť evidovaný na úrade práce a potom si nájde zamestnanie a potom zistí, že keby v tej evidencii bol, tak okrem iného mohol by možno využiť režim odvodovej výnimky, ak je niekto dvanásť mesiacov alebo v znevýhodnenom okrese šesť mesiacov na úrade práce a zamestná sa potom v pracovnom pomere, tak rok sa neplatia odvody, čo je, samozrejme, z tohto pohľadu výhodné najmä pre takého zamestnávateľa, lenže pokiaľ sa dobrovoľne nechá vyradiť z úradu práce, tak, samozrejme, tento inštitút tiež nemôže využiť.

    Pýtam sa vás, pán minister, a na čo ste potom tú odvodovú výnimku vôbec do zákona dali? Veď to rovno zrušte, veď sa tu nehrajme na sociálnych demokratov!

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi v závere zhrnúť možno všetko, čo tu bolo vypovedané. Teda všetko nestihnem zhrnúť, ale aspoň niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité.

    Jednoznačne platí, že jediná oblasť, v ktorej sa pán minister dokáže pochváliť v rámci ministerstva, je znižovanie nezamestnanosti. Už ten spôsob, akým dochádza k tej nezamestnanosti, by som rozdelila na dva spôsoby. Jeden je úplne prirodzený, automatický, pretože celá ekonomika Európy je teraz v rastovej fáze a z toho vyplýva, že pán minister má možnože o polovičku roboty menej, a druhá fáza je spojená práve s tým, čo tu bolo veľmi kritizované aj teraz od pani podpredsedníčky Nicholsonovej, vyraďovanie nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných z evidencie úradov práce.

    Ja vôbec nespochybňujem snahu pána ministra o to, aby sa zlepšovala situácia v zamestnanosti, len obávam sa, že aj novelou, ktorú predložil v tomto konaní, v tomto legislatívnom procese, sa tomu veľmi nepomôže. Naozaj novela je výsostne reštrikčná. Dlhý bič a krátky dvor. Áno, môžeme sa baviť aj o tom, že niektoré inštitúty sú zneužívané a zaslúžia si tvrdšie opatrenia. Ale postaviť novelu len na reštrikciách sa mi zdá nehodné práce ministra. A to pritom stále hovoríme o tom, že vlastne oblasť zamestnanosti je jediná, naozaj jediná z vášho rezortu, ktorá napreduje v pozitívnych číslach. A zopakujem, že spôsob, akým k tomu dospievate, je často podľa mňa nie správny a nie efektívny.

    O čo ide v tejto novele zákona? Ide skrátka o obmedzenie práce pre uchádzača o zárobkovú činnosť. Chcete motivovať zamestnancov udržať si prácu. Upravujete absolventskú prax, kde rozširujete možnosť využitia absolventskej práce aj na iné ako vyštudované odbory, kde ponúkate aj ďalšie vzdelávanie. Zvyšujete mobilitu za prácou. Kontrolujete práceneschopnosť, dávate nové povinnosti doručiť péenku na úrad práce, rovnako prihliadate na skutočný vykonaný rozsah činností pri možnosti zamestnania sa na dohodu, teraz už len po novom bude len na dohodu.

    Znova poviem, že úplne chápem snahu o vyššiu motiváciu prijať prácu, ale to, čo mi vadí, je to, že neponúkate nové opatrenia, nové nástroje pre dlhodobo nezamestnaných. Áno, pochválili ste sa, že vlastne aj oblasť alebo skupina dlhodobo nezamestnaných má klesajúci trend, áno, aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že pre nich neponúkate takmer nič. Jedine vyradenie z evidencií.

    Čakala som, že práve pri takýchto ohrozených skupinách prídete so skutočnými nástrojmi. Pretože pred rokom, ešte pred voľbami to bolo, ste ohlásili akčné plány. Je už rok odvtedy a výsledky zatiaľ nevidieť. Áno, dnes vláda rokuje o tom, čo sa v tejto veci urobilo, vykonalo. Stále si myslím, že na to, aké nádeje ste do týchto akčných plánov dávali, za rok tí starostovia a obyvatelia nevidia zatiaľ žiadne pozitívum. Takže tešíme sa na všetky novely, ktoré budú v súvislosti s týmto prichádzať. Zatiaľ sme registrovali len to, že ohrozené oblasti alebo okresy sa vlastne rozšíria o ďalšie tri, čo je chvályhodné. Toto alebo tomuto neni čo vytknúť.

    Poďme na chránené pracoviská, veľmi krátko. Ešte dnes máme v živej pamäti, nielen my, ale najmä teda tí, ktorí prevádzkovali a prevádzkujú chránené dielne, reštrikcie v oblasti poskytovania financií práve z roku 2013, sa mi zdá, že v 2013. sa prijala tá veľká novela. Vy máte v tejto dôvodovej správe novely napísané v súvislosti práve aj s chránenými pracoviskami, s chránenými dielňami, v dôvodovej správe, že vám ide o zrýchlenie postupov vyhodnocovania žiadostí a podobne, ale v skutočnosti dávate len oveľa väčšiu administratívnu záťaž, opäť, čo spôsobí aj predraženie administratívy. Dokonca to máte spomenuté aj vo finančných podmienkach, vo finančných nárokoch, ktoré s týmto budú plynúť. Práve preto sa rozhodli kolegyne podať pozmeňovací návrh, ktorým chceme aspoň zamedziť tomu, že peniaze, ktoré má vyplácať úrad práce, ak vznikne rozhodnutie o poskytnutí príspevku, aby tá lehota bola skrátená na 30 dní. Viete sami, v akej situácii sa chránené dielne nachádzajú, viete, že zápasia o svoje prežitie, tak ešte im možnože znemožníte čerpanie peňazí len tým, že predĺžite lehotu, ktorá v podstate doteraz neexistovala a len bola prax v poskytovaní príspevkov, len proste nebolo to na papieri, ale existovala prax. Týmto im dávate otvorené dvere na to, aby mohli si naozaj zadržať peniaze ďalších 30 dní.

    Rada by som upozornila aj na to, že dostali sme sa k mailu jednej organizácie, ktorá poskytuje takéto služby v chránenej dielni, ktorá sa nám sťažovala inak ešte pred novelou zákona na zmenu vnútorných predpisov na úradoch práce, ktoré teda nešli cez parlament, ale proste stalo sa, že spôsob preplácania nákladov pre chránené dielne bol zrazu zmenený tak, že konkrétne chránené dielne mohli prísť aj o mesačný príspevok na svoju činnosť alebo teda na preukázateľné náklady. A to išlo mimo parlamentu. Toto bolo len vaším nejakým metodickým usmernením v rámci úradov práce. Doteraz tá refundácia ani neprebehla, pretože sa nevedia úrady práce dohodnúť s ústredím, že či áno, či nie.

    Druhá vec, ktorá je zarážajúca a vôbec nejde v zmysle toho, že chcete pomáhať dlhodobo nezamestnaným, aby získavali nejaké návyky, je obmedzenie dohôd. Štyridsať dní je naozaj veľmi málo a myslím, že v tomto nepomôže ani zvýšenie sumy na 200 eur za mesiac, aj keď kvitujeme a tešíme sa aspoň takémuto navýšeniu, pochopeniu situácie. Stále hovoríme, budeme hovoriť o tom, že 40 dní v priebehu roka na jedného človeka, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je veľmi málo. Opäť si myslím, že ak by sme na to išli len cez prizmu zamestnávania na sezónne práce, tak, pán minister, ruku na srdce, opäť by sa museli títo ľudia uchyľovať len ku klamstvu a k čiernej práci. A verím, že toto úlohou ministra by nemalo byť – podnecovať ľudí, aby pracovali načierno. Alebo vám ide potom prioritne o to, aby k nám prichádzali pracovať ľudia z tretích krajín alebo mimo Európskej únie?

    Verím, že prvoradým vaším cieľom je to, aby boli zamestnaní naši ľudia, ktorým nebolo dopriate nájsť si pravidelnú pracovnú činnosť. Proste vieme, že tá situácia na rozhraní alebo po páde komunizmu bola pre mnohých veľmi drastická a takýmto spôsobom takýmto ľuďom nijakým spôsobom nepomáhate.

    Nevraviac o tom, že či si uvedomujete, aj keď sa teda vždy pochválite, koľko pracovných miest máme neobsadených, a verím, že je to problém pre slovenské firmy, nevraviac o tom, že či si, čo budete robiť ako vláda, ako minister, ktorý má na starosti tento segment, ak sa nám začnú vracať ľudia zo zahraničia. Keby sa vrátili všetci naraz, tak, pán minister, obávam sa, že sa vám pretočia oči z toho, ako vám stúpne tá doteraz stále chválená nezamestnanosť.

    Ak hovoríme o dlhodobo nezamestnaných, počula som viackrát, že začínate hovoriť alebo teda už dlhší čas hovoríte, možno aj práve v súvislosti s akčnými plánmi, o sociálnej ekonomike. Opäť hovoríte o sociálnej ekonomike, ale žiaden podnetný bod, ktorý by znamenal, že ho máme...

    Takže nestihnem, ale ďakujem pekne a rada by som iba doplnila, že myslím si, že správna cesta je naozaj inkluzívne zamestnávanie, ktorému sa akoby veľmi vyhýbate a veľmi to súvisí so sociálnou ekonomikou. Takúto novelu naozaj nemôžeme podporiť, aj keby ste prijali naše pozmeňovacie návrhy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, čas už vypršal.

    Jurinová Erika, poslankyňa NR SR

    Áno. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dve poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Kolegyňa spomínala vlastne zákon, ktorý trošku spôsobil problémy v chránených dielňach. Ja by som to videla v takých troch rovinách. Už som včera hovorila o tom, že ide o problém zamestnávať ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou nad 70 percent. Potom sú to teda nároky chránených dielní, ktoré po tejto legislatíve a legislatíve, ktorá sa aj teraz predkladá, majú za dôsledok to, že ľudia, ktorí majú zníženú pracovnú schopnosť, musia vykonávať pracovnú činnosť ako zdraví ľudia. Aby tá chránená dielňa prežila, musia vykonávať činnosti na to, aby pracovali ako zdraví ľudia. A to sa mi vidí nespravodlivé, lebo mnohokrát sa tí ľudia v tých chránených dielňach striedajú, pretože nevedia tú zákazku vyrobiť.

    Tretia vec je určite to, že bránime im v tom, aby neboli závislí na dávkach, ale skôr si zarobili pracovnou činnosťou. A teda ja som tiež zástancom skôr toho inkluzívneho zamestnávania, lebo ak skončia eurofondy, tak chránené dielne budú mať problém ako nástroj prežiť ako taký. Nehovoriac o tom, že naozaj bijeme tých ľudí po chrbte, aby pracovali viac a viac, a oni skutočne nevládzu. Naším cieľom je, aby si zvýšili štandard života, a to je práve v inkluzívnom zamestnávaní. To znamená, treba im dať priestor, aby si zvýšili životnú úroveň práve formou práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegyni Jurinovej, že spomenula inkluzívne zamestnávanie. Áno, je to pravda. Ja vidím, že rezort sa vyhýba tomuto nástroju, ktorý by komplexne, komplexne nastavil systém zamestnávania, zvlášť teda dlhodobo nezamestnaných, nové nástroje, efektívne nástroje. Ja sa obávam, že, už som to kedysi povedala, že ja mám pocit, že naša krajina funguje ako občianske združenie. A zvlášť to vidieť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak sú fondy, eurofondy, tak máme nejaké nástroje, poskytneme, vytvoríme. Ak nie sú eurofondy, čaká sa rok, dva, nič sa nerobí s nezamestnanými. Preto nám narastá armáda dlhodobo nezamestnaných. Takže vyvolalo to vo mne zdesenie, že naša krajina a rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny funguje ako občianske združenie iba na eurofondoch.

    No škoda-preškoda, že nemáte väčšiu ambíciu robiť niečo s dlhodobo nezamestnanými a nezamestnanými vôbec. A je to asi v tom, pán minister, že vy vidíte; alebo teda mám reagovať na pani kolegyňu. Je to asi v tom, že ministerstvo alebo pán minister vidí nezamestnaných iba ako tých, ktorí zneužívajú systém. A to je nedobrý pohľad ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne obom kolegyniam a pokračovala by som možnože tam, kde pani Verešová skončila. No, ten inkluzívny, to inkluzívne zamestnanie tiež vidím ako jeden veľmi efektívny nástroj. A pre porovnanie, každý vie, že ak chcete zamestnať dlhodobo nezamestnaného, tak tento dlhodobo nezamestnaný má jednak nižšiu produktivitu práce a ak si zamestná zamestnávateľ takéhoto človeka, tak automaticky sa stáva možnože aj, nechcem povedať, že neschopným konkurencie, ale proste ovplyvní to jeho konkurencieschopnosť. V našom ponímaní politiky práce býva práve toto kompenzované najčastejšie rôznymi dotáciami, dotáciami, ktoré získa, kto získa, podľa mňa. Jediné riešenie dlhodobej nezamestnanosti je naozaj, alebo najefektívnejším nástrojom je vytvorenie inkluzívneho podniku.

    Zaujal ma tak isto, to som už nestihla povedať, príspevok na mobilitu. Teda zaujal ma najmä jeden názor, ktorý som si našla v medzirezortnom pripomienkovaní. Áno, ďakujem, že nastavujete nové parametre, výhodnejšie. Ale týmto príspevkom za mobilitu podporujete aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou často do svojho pôsobiska, kde študovali. Takže vy sami ste zdrojom toho, že vytvárate zo zaostalých regiónov ešte zaostalejšie, lebo podporuje vysťahovávanie týchto vysokoškolsky vzdelaných ľudí práve za prácou do regiónov, kde tej práce je. Takže toto by som nevolila alebo toto by som povedala, že bol nevhodne zvolený parameter práve pri tých vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

    Aj absolventská prax, áno, je to nástroj, ktorým sa rád chválite, má dobré výsledky, ale neprišiel čas na to, aby sa už z tejto absolventskej praxe, ako je nadefinovaná v zákone, zmenil pracovný pomer, ktorý, alebo teda tá, proste zmenil by sa, bol by to normálne pracovný pomer, ktorý by umožňoval zamestnať ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • No, ďakujem pekne za slovo. Mám ten dojem, že tá včerajšia rozprava aj moje vystúpenia boli dosť zbytočné. Lebo čo som vlastne včera zaargumentoval a veľmi konkrétnymi číslami, štatistikami a treba povedať aplikačnou praxou, je znovu tu.

    Priatelia, pani poslankyňa Verešová, dlhodobá nezamestnanosť nestúpa, klesá, 36-tisíc ľudí ubudlo.

    Pani podpredsedníčka Nicholsonová, to viete, to viacerí poslanci z opozície tak dobehnú, kopnú si do toho zákona a zas odbehnú. Včera som jasne argumentoval, aký je vývoj a štatistiky, ktoré sa týkajú problematiky vyradených uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Za môjho pontifikátu o 15-tisíc ročne menej ako za môjho predchodcu, ako za pôsobenia pani štátnej tajomníčky Nicholsonovej v tom čase na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. To nepustí.

    Ale zároveň, a to veľmi otvorene chcem povedať, 9-tisíc ľudí robí na jednotlivých úradoch práce celkove po Slovensku. Ja vôbec nevylučujem aj nejaký problém, možnosť aj nejakej chyby. Ale tu je systém odvolania sa, druhostupňový orgán. Aj na mojej úrovni je veľmi veľa rozhodnutí, kde som zrušil pôvodné rozhodnutie aj s príslušnými závermi. Ale to je systém. Pri takom veľkom kolose a problémoch, ktoré tu je, je celkom prirodzene, že môže dôjsť aj k pochybeniu. Ale opakujem, systém je dobrý.

    A čo sa týka výsledky, najväčší argument je ten, že nieže len ubúda nezamestnanosť, ale čo je podstatné, pribúda zamestnaných. To je argument, ktorý svedčí za všetko a o tom, že to dobre robíme.

    Nie, absolútne odmietam akékoľvek tvrdenia a úvahy, že cieľom tejto novely zákona je ľudí vyradiť z evidencie. Mojím hlavným cieľom je dať ľuďom prácu, ak o to stoja. Na tom toto stojí a my preto dávame veľmi veľa motivačných faktorov pre tých, ktorí sú nezamestnaní, aby mali záujem štandardne sa zamestnať. Je tu priestor, je tu veľmi veľa voľných pracovných miest, je tu možnosť, áno, aj využitia viacerých nástrojov.

    Čo sa týka otázky mobility za prácou. Veľmi veľa nezamestnaných je takých, ktorý prijme to opatrenie aj uhradenie istých nákladov, ktoré s tým, mobilitou stoja. My ideme ďalej. Dnes sa idú budovať v prvom ráde nájomné byty do prostredia, kde je práca, kde možno prejde celá rodina, nájde nové životné uplatnenie, ale hlavne prácu. To je ako jedno z ďalších opatrení, na ktorom sme sa v tomto prípade zhodli. My sme nie náhodou prijali špeciálny zákon, ktorý sa týka znevýhodnených okresov, to je tých dvanásť. Áno, tam sú prijaté opatrenia vrátane pozitívnej diskriminácie, aby sa vytvárali nové pracovné miesta v tomto prostredí. Na tento účel ide jeden veľký projekt, ktorý je už momentálne v istom rozpracovaní, výzva bola daná vo výške 30 mil., kde ideme pomôcť, aby sa tie nové pracovné miesta tu v tomto prostredí vytvárali.

    K pánovi poslancovi Mihálovi. Pán poslanec, prepáčte, ale tak trošku strašíte ako. Nie je to celkom tak, ako ste ponúkol niektorý ten obraz. A pokúsim sa ešte raz reagovať a možno trošku aj na tie pripomienky, ktoré sa týkajú aj tých prechodných ustanovení. To, čo sa má urobiť od 1. do 9. mája. Zopakujem ešte raz, čo sa týka problematiky poslancov obecných, prípadne mestských zastupiteľstiev. Zákon o službách zamestnanosti neodkazuje na zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov. To znamená, nedá sa odvolať. Napríklad zákon o sociálnom poistení, ktorý ste spomínal, definuje zárobkovú výlučne na účely zákona, respektíve o sociálnom poistení. Výlučne, to znamená záver, za ktorým si stojím: poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý je evidovaný na úrade práce, nebude po účinnosti novely tohto zákona o službách zamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Opakujem ešte raz, za tým si stojím.

    Ďalšia otázka, ktorá sa týka problematiky schvaľovania dohôd. Nie, zákon nehovorí o schvaľovaní dohôd na úradoch práce. Hovorí o oznamovaní. To je diametrálny rozdiel. Preboha, veď to je klasický vzťah zamestnanec a konkrétna firma, čo sa týka uzatvárania nejakého pracovnoprávneho vzťahu vrátane dohôd. To nemôže riešiť a schvaľovať úrad práce, ten sa s tým má právo na základe tohto oboznámiť. To znamená, je tam oznamovacia povinnosť. Áno, tá platí.

    Čo sa týka prechodných ustanovení, tu treba povedať jednu vec, že táto úloha, ktorá je definovaná v zákone, platí iba na tých, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť k 30. aprílu tohto roku, teda nie všetci tí, ktorí vykonávali do 30. apríla tohto roku. Z aplikačnej praxe vyplýva dobrá skúsenosť, že táto povinnosť občana, v tomto prípade evidovaného nezamestnaného, si zabezpečuje v čase, keď sa eviduje do evidencie nezamestnaných. To znamená, že aj táto otázka je vyriešená. A ja vás chcem ubezpečiť, že hneď po schválení tohto zákona budú presné metodické usmernenia a už je pripravená porada riaditeľov okresných úradov práce, služieb zamestnanosti, aby tento výklad bol úplne jasný vrátane usmernenia nezamestnaných. To znamená, vôbec sa neobávam, že by teraz nasledovali desaťtisíce ľudí, ktorí budú stáť pred úradmi práce. Túto otázku máme jednoducho vyriešenú, pretože my bereme v úvahu to, čo doteraz je dokumentované na tých úradoch, úradoch práce.

    K tým pozmeňovacím návrhom viacerým. Bola tu dosť spomínaná otázka zamestnávania zdravotne postihnutých. Ja len dávam do povedomia, to sú závery príslušnej komisie Organizácie Spojených národov. A my sme na základe týchto odporúčaní dnes utvorili komisiu, pracovnú komisiu na ministerstve práce, ktorá má za úlohu zhodnotiť a pripraviť podmienky preto, aby z chránených dielní zamestnanci mohli, použijem výraz, do otvoreného pracovného prostredia. To znamená, ten trend a odporúčania sú úplne iné. Tým nechcem povedať, že ideme zatvoriť chránené dielne, ale je prirodzený záujem vytvoriť podmienky a predpoklady preto, aby takíto zdravotne postihnutí mohli robiť v štandardnom pracovnom prostredí u jednotlivých firiem.

    Pani poslankyňa, no, nevidím ju tu, čo sa týka aj tej otázky povinnosti, 11 390 zamestnávateľov si plní úlohy, ktoré súvisia so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím. 65 % si túto úlohu zamestnávatelia plnia. Čo sa týka zaplatenia povinného odvodu, je to len 8 percent. To znamená tí, ktorí zaplatia a vyrovnajú si s tým úlohu, ktorá z toho vyplýva.

    Ďalej, čo sa týka iných spôsobov realizácie, to znamená napríklad, zadali zákazku, to je 14 %, využili možnú kombináciu plnenia povinného podielu, čo je ďalšia možnosť, je 13 percent. Ja nechcem povedať, že som s tým spokojný. Bol by som rád, aby aj tých 8 %, čo si firmy platia ten záväzok, ktorý im v tomto prípade zákon ukladá a nezamestnávajú osoby zdravotne postihnuté, realizovali. Ale chcem povedať, keď to môžem aj širšie porovnať aj s ďalšími krajinami Európskej únie, že tá štatistika, to vyhodnotenie zďaleka nie je to najhoršie.

    Čo sa týka tvrdenia, že 60 dní nie je v zákone. 60 dní je v zákone aj teraz, my nič nemeníme. No, vedľa pani poslankyňa tvrdila niečo iné, že zavádzame niečo nové, čo tam nie je. Nezavádzame, len ponechávame terajší stav, ktorý tam je, to znamená tých 60 dní. To je v podstate aj odpoveď na tú jednu z tých návrhov. Nie, nemáme záujem v tejto chvíli meniť toto číslo. Máme záujem urobiť všetko preto, aby sa táto, tento termín dodržiaval, ale nie na hranici 60 dní, ale aby sa realizoval, to, čo je absolútne v drvivej väčšine, do 30 dní.

    Čo sa týka päťmesačnej refundácie, áno, boli prípady, ktoré sa objavili, kde to skutočne takéto problémy sa objavia. Ale bolo to v tom čase, v prechode na nový zákon, tej aplikácie. Odvtedy neregistrujeme. Tak sa vyvodili isté závery, urobil poriadok a som presvedčený, že toto sa nejak opakovať ani ďalej táto otázka nebude.

    Sú tu nejaké návrhy, ktoré súvisia, 120 dní a nie 40, to, čo navrhujeme. To by vlastne bola úplne zmenená filozofia zákona ako takého, ktorým ideme. My máme záujem, vzhľadom na to, že tu je veľký počet voľných pracovných miest, aby ľudia zobrali prácu, keď sa im ponúka, štandardnú aj na úväzkové riešenia, ak to vyhovuje niekomu lepšie, ale nie, aby ostali len na pracovných zmluvách, pokiaľ niekoľko rokov robia takýmto spôsobom jednoducho v jednej firme. Tým nezamedzujeme ďalej. Naopak, je záujem udržať, ale je prirodzený záujem dať ľuďom prácu, motivovať ich preto.

    Vytvorili sme ďalšie motivačné faktory, ktoré som tu včera spomínal, a som presvedčený, že dnes za súčasnej situácie, ktorá na trhu práce je, je ideálny spôsob, aby podľa možnosti pracovali všetci, ktorí pracovať chcú. Máme ten záujem v tomto trende jednoducho ďalej pokračovať.

    Toľko možno aj k niektorým tým problémom, čo sa týka zvýšenia na tú úroveň životného minima na 100 percent. Samozrejmá vec, že súhlasíme. Tu len pripomínam, akonáhle sa bude v budúcnosti meniť výška životného minima, prirodzene, že sa bude meniť aj táto výška možného zárobku. To znamená, ak valorizácia dospeje k tomu, že budúci rok sa životné minimum bude meniť, čo asi áno, lebo minimálne to jedno percento tá inflácia sa tohto roku javí, automaticky stúpne aj suma, do ktorej môžu pracovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladáme dobrú novelu. Som presvedčený, že je to novela, ktorá má vyjsť v ústrety hlavne tým, ktorí záujem pracovať majú. My preto vytvárame tie mobilizačné faktory. Treba vidieť ďalší súbor opatrení, ktorý som včera v tomto prípade pomenoval, ktorým my máme záujem prispieť k tomu, aby po prvé, zamestnávatelia a prirodzene, že aj evidovaní nezamestnaní mali záujem zobrať prácu. Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že aj aplikačná prax prinesie, že to bol dobrý počin.

    Pamätám si na obdobie, keď sme tu vehementne diskutovali, doslova bojovali a vy ste sa obrátili na Ústavný súd, keď som zaviedol povinnú aktiváciu. Viete, aký je výsledok? 187-tisíc ľudí začínalo, dnes je ich evidovaných ako poberateľov v hmotnej núdzi 97-tisíc. Polovica ubudla, 90 % sa z nich zamestnalo. Aj to sú tí dlhodobo evidovaní nezamestnaní, ktorí dnes už pracujú a ešte pred dvomi rokmi boli evidovaní v úradoch práce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či... Nie. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň, ak je súhlas, máme necelých päť minút do dvanástej, by sme teraz prerušili rokovanie, zbytočne začať ďalší bod a potom budeme pokračovať o druhej. Takže prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 345, spoločná správa výborov je pod tlačou 345a.

    Odovzdávam teraz slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby predmetný vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky ´16 až ´20 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské. V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý navrhuje zvýšenie materského zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 percent. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku.

    Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume, ktorá bola vo výške 1 260 eur. U týchto novoprijatých dávok dôjde k nárastu mesačne o 90 eur. Navrhovaným zvýšením materského sa zaradíme medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu 461/2003 o sociálnom poistení.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci. Určila gestorský výbor pre sociálne veci a vládny návrh zákona o sociálnom poistení (podľa) neskorších predpisov, 461/2003, bol prerokovaný v každom výbore. Každý výbor alebo všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona 461/2003 dal návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa bola schválená uznesením výboru č. 48 z 21. marca 2017 a mňa určila ako, poverila ako spoločného spravodajcu previesť túto, alebo predniesť túto spoločnú správu na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Otváram týmto rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani Erika Jurinová za poslanecký klub OĽANO, pán poslanec Jozef Mihál a pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k návrhu o sociálnom poistení, ktorého hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť materské o 5 percent. Dostaneme sa tým na 100 % mzdy toho-ktorého platiteľa, teda matky, otca, čo je výborné. A ja si myslím, že vláda by mohla ísť kľudne aj ďalej a to budem aj potom prednášať v pozmeňovacom návrhu, ktorý bude slúžiť ako doplnenie toho dobrého, čo vláda urobila v tomto slede.

    Som si istá, že matky a otcovia chcú prežívať čas strávený s dieťaťom po narodení bez strachu z toho, že sa dostanú do ťažšej životnej situácie, finančnej životnej situácie, nebodaj do chudoby.

    Dnes je už určite nespochybniteľné, že práve v ranom veku je za najvzácnejší čas považovaný čas strávený s rodičom, matkou, otcom, kedy si dieťa vytvára najsilnejšie vzťahové väzby. A práve aj z hľadiska efektivity investícií štátu do rodiny viaceré štúdie uvádzajú, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Dieťa práve v tomto veku potrebuje podnetné prostredie, ktoré mu rodičia vedia dopriať svojou starostlivosťou. A nesmieme ani zabudnúť, že žena, matka či otec robia pre túto spoločnosť veľkú službu aj tým, že dodávajú do systému nielen svoju prácu, ale aj nového človeka.

    Je dobré, ak majú pracujúci rodičia istotu v tom, že ani pôrodom sa nezníži ich finančné riziko, pretože budú dostávať takmer plnú čistú mzdu. Ešte prospešnejšie bude, ak rodič bude môcť poberať túto dávku nielen počas 34 týždňov, ale počas 52 týždňov, to znamená celý rok. Preto si myslím, že je veľmi dobrým riešením zároveň predĺžiť materskú na poberanie počas celého roku.

    Vo svojom pozmeňovacom návrhu, ktorý teda vzhľadom na to, že naozaj postihuje mnohé ďalšie zákony alebo súvisí s ďalšími zákonami, a preto uvádzam hneď vopred, že teda bude to dlhšie čítanie, chcem uviesť, že všetky úpravy sú koncipované tak, že pomerne sa predĺži nárok na materské, tak ako je to koncipované v dnešnom návrhu zákona, a to teda pomerne z 34 týždňov na 52 týždňov, čo je celý rok. Ak sa jedná o osamelú matku, tak z 37 týždňov na 57 týždňov. A mamičky, ktoré majú dve a viac detí, by sa ich dĺžka materskej predĺžila zo 43 na 66 týždňov.

    A pre matky je tiež dobrou správou, že zároveň by sa s predĺžením materského predĺžilo aj ochranné obdobie matiek z deviatich mesiacov na 15 mesiacov po pôrode, čo určite nie je zanedbateľné.

    Treba povedať, že Slovensko má jeden z najnižších populačných rastov v Európe, a tak je štát priam povinný vytvárať nástroje, ktoré pomôžu mladým v rozhodovaní, mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny. Dnes mnohé mladé rodiny odkladajú prijatie detí až na neskorší vek a súvisí to určite aj s finančnými bremenami, najmä hypotékami, ktoré mladé rodiny majú a znášajú. I to je dôvodom, že priemerný vek prvorodičiek sa dnes už presunul k tridsiatke. Muži a ženy zároveň hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život i kariéru. A takáto zmena – a teda i predĺženie materskej – je jedným z výborných nástrojov zosúladenia rodinného a pracovného života. O to viac, že sa bavíme o rodičoch, ktorí už systém dopĺňali alebo napĺňali svojimi odvodmi.

    Dovoľte mi teda prečítať pozmeňovací návrh, ktorý, ako som už povedala, bude obsiahly. Odôvodnenie som podľa mňa povedala dostatočne jasne, ide teda o predĺženie v súhrne na celý rok na poberanie materskej dávky na celý rok a zvýšenie ochranného obdobia z deviatich mesiacov na 15 mesiacov.

    Čo sa týka nárokov, finančných nárokov na Sociálnu poisťovňu, áno, samozrejme tým dochádza k navýšeniu výdavkov pre Sociálnu poisťovňu. Treba však povedať, že táto dávka sa vypláca z nemocenského fondu alebo z fondu nemocenského poistenia, ktorý je už v dlhodobom horizonte prebytkový. Takže zdroje na pokrytie vyčíslili sme, na rok 2018 to vychádza okolo 137 mil. eur, by sa vlastne našli priamo v Sociálnej poisťovni.

    Takže dovoľte prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1.

    2. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:

    "1. V § 44 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 44 ods. 3 písm. a) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 44 ods. 3 písm. b) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 44 ods. 3 písm. c) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 44 ods. 3 písm. d) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    6. V § 46 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho"."

    Doterajší bod 1 sa primerane prečísluje.

    3. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:

    "1. V § 48 ods. 2 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa".

    2. V § 48 ods. 3 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    3. V § 48 ods. 5 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    4. V § 48 ods. 6 sa slová "28. týždňa" nahrádzajú slovami "46. týždňa", slová "34. týždňa" sa nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "31. týždňa" sa nahrádzajú slovami "48. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    5. V § 48 ods. 8 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" slovami "57. týždňa", slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    6. V § 49 ods. 1 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov"."

    Doterajší bod 1 sa primerane prečísluje.

    4. V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. Za § 293dr sa vkladá § 293ds, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 293ds

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2017

    (1) O žiadostiach o materské podaných do 31. mája 2017, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. mája 2017, sa rozhodne a materské sa vyplatí za obdobie do 31. mája 2017 podľa zákona účinného do 31. mája 2017.

    (2) Ak poistenec uplatňuje nárok na materské po 31. máji 2017 za obdobie pred 1. júnom 2017, o nároku na materské sa rozhodne a materské sa vyplatí za obdobie do 31. mája 2017 podľa zákona účinného do 31. mája 2017."."

    5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 6 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 55 ods. 2 písm. b) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 55 ods. 2 písm. f) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 58 ods. 11 písm. f) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 72 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    6. V § 98 ods. 3 písm. d) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    7. V § 161 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    8. V § 161 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    9. V § 162 ods. 5 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    10. V § 166 ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "43 týždňov" sa nahrádzajú slovami "66 týždňov".

    11. V § 167 ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov". (Pozn. red.: Správne malo byť: "11. V § 167 ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov". 12. V § 169 ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".")

    13. V § 224 ods. 3 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    14. Za § 252l sa vkladá § 252m, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 252m

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Žene, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a mužovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa premenuje a očísluje.

  • Pozn. red.: Správne malo byť "sa primerane prečísluje".

  • 6. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 43 ods. 3 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 147 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 147 ods. 3 slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 149 ods. 4 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 152 ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "43 týždňov" sa nahrádzajú slovami "66 týždňov".

    6. V § 152 ods. 4 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".

    7. V § 157 (pozn. red.: správne malo byť "§ 153") v ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".

    8. V § 190 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    9. Za § 287i sa vkladá § 287j, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 287j

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Policajtke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a policajtovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 152 ods. 1 pred 1. júnom (2017), patrí taká dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    Siedmy bod pozmeňovacieho návrhu: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 40 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 138 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 138 ods. 3 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 140 ods. 4 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 143 ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "43 týždňov" sa nahrádzajú slovami "66 týždňov".

    6. V § 143 ods. 5 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".

    7. V § 144 ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".

    8. Za § 268m sa vkladá § 268n, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 268n

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Colníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a colníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 143 ods. 1 pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    8. bod pozmeňovacieho návrhu: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 53 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 56 ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "43 týždňov" sa nahrádzajú slovami "66 týždňov".

    3. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 151zb

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Sudkyni, ktorá nastúpila na rodičovskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a sudcovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 56 ods. 1 pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    Už sme asi v polovičke všetkých pozmeňujúcich, pozmeňovaných zákonov. Takže prosím ešte o trpezlivosť.

    Bod 9. pozmeňovacieho návrhu: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení ďalších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 86 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 87 ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "34 týždňov" (pozn. red.: správne má byť "43 týždňov") sa nahrádzajú slovami "66 týždňov".

    3. V § 87 ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov".

    4. Za § 265 zc sa vkladá § 265 zd, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 265zd

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a prokurátorovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 1 (pozn. red.: správne malo byť "ods. 3") pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    10. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 51 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 62 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 102 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 102 ods. 3 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 102ad ods. 1 sa slová "34 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov", slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" a slová "43 týždňov" sa nahrádzajú slovami "66 týždňov" .

    6. V § 102ad ods. 4 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" .

    7. V § 102ae ods. 2 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov", slová "31 týždňov" sa nahrádzajú slovami "48 týždňov" a slová "37 týždňov" sa nahrádzajú slovami "57 týždňov" .

    8. Za § 209h sa vkladá § 209i, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 209i

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Príslušníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a príslušníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 102ad ods. 1 pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    11. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II.

    Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 9 ods. 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 9 ods. 3 písm. a) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 9 ods. 3 písm. b) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    4. V § 9 ods. 3 písm. c) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    5. V § 9 ods. 3 písm. d) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    6. V § 9 ods. 6 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    7. V § 10 ods. 3 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa".

    8. V § 10 ods. 4 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    9. V § 10 ods. 5 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    10. V § 10 ods. 6 sa slová "28. týždňa" nahrádzajú slovami "46. týždňa", slová "34. týždňa" sa nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "31. týždňa" sa nahrádzajú slovami "48. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    11. V § 10 ods. 8 sa slová "34. týždňa" nahrádzajú slovami "52. týždňa", slová "37. týždňa" sa nahrádzajú slovami "57. týždňa" a slová "43. týždňa" sa nahrádzajú slovami "66. týždňa".

    12. V § 10 ods. 10 sa slová "28 týždňov" nahrádzajú slovami "46 týždňov".

    13. V § 10 ods. 13 sa slová "37. týždňa" nahrádzajú slovami "57. týždňa".

    14. Za § 143ag sa vkladá § 143ah, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 143ah

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2017

    Policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. júnom 2017, a policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu pred 1. júnom 2017, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    12. bod pozmeňovacieho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa mení takto:

    V § 8 ods. 7 písm. b) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho"."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    13. bod pozmeňujúceho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3 písm. c) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 6 ods. 1 písm. m) bode 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 6 ods. 1 písm. m) bode 2 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho"."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    14. bod pozmeňovacieho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "ČI. II

    Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 12 ods. 2 písm. f) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 19 ods. 3 písm. c) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. Za § 22b sa vkladá § 22c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 22c

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2017

    Konania začaté pred 1. júnom 2017, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. mája 2017."."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    15. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "ČI. II.

    Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa mení takto:

    V § 22 ods. 5 písm. c) sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".".

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    Blížime sa do finále.

    16. bod pozmeňovacieho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 70 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 130 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. Za slovo 235 sa vkladá § 235a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 235a

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2017

    V konaní podľa § 70 ods. 1 začatom pred 1. júnom 2017 postupuje služobný podľa zákona účinného do 31. mája 2017. Rovnako postupuje veliteľ pri prijímaní opatrení podľa § 130 ods. 1."." Postupuje služobne tam malo byť.

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    Odôvodnenie sa nečíta.

    17. bod. Posledný, nie, predposledný bod. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 55(/2017) Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 65 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    2. V § 81 ods. 5 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho".

    3. V § 105 ods. 1 sa slovo "deviateho" nahrádza slovom "pätnásteho"."

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.

    Posledný bod 18. V čl. II sa slová "1. mája 2017" nahrádzajú slovami "1. júna 2017".

    Táto posledná úprava teda je z dôvodu prijatia spoločnej správy, kde sa mení účinnosť zákona.

    Je mi ľúto teda, že ste museli takto dlhý pozmeňovací návrh vypočuť alebo teda počuť len čítaním, vypočuť len čítaním. Súvisí to naozaj s tým, že aj keď ide o jednoduchú zmenu, postihuje naozaj množstvo zákonov, ktoré s tým súvisia. Najjednoduchšie by bolo, samozrejme, keby sa to podarilo urobiť len v zákone o sociálnom poistení, ale tam by sme boli vystavení riziku, že nebude to právne čisté riešenie, čo určite by sme si nedovolili predstaviť.

    V závere už len zopakujem, našou ambíciou je predĺžiť poberanie materského pre rodičov, teda takúto možnosť majú aj otcovia, aj matky, z 34 týždňov na 52 týždňov. Myslíme si, že rodičia, ktorí platia odvody štátu, si zaslúžia, aby mohli čas strávený s dieťaťom mať bez finančného rizika, ktoré vznikne práve prechodom z materskej dávky na rodičovský príspevok. Rodičia môžu mať aspoň takýto benefit za to, že dodajú našej spoločnosti nových občanov.

    Tento návrh zákona alebo tento pozmeňovací návrh, ale podobné návrhy zákona sme tu už mali hlavne ako novely, ktoré zostali však nepovšimnuté. Teraz som rada, že sme toto mohli predstaviť aj pánovi ministrovi, a verím, že okrem toho, že vláda sa podujala zvýšiť materské, bude vláda uvažovať a pomaly aj predlžovať materské až na dobu jedného roku. Možnože prekvapí pán minister naše očakávania a v budúcnosti vláda prijme materské aj na dlhší čas ako jeden rok. Financie v Sociálnej poisťovne na to práve vo fonde, z ktorého sa táto položka vypláca, sú. Hovoríme, že dlhodobo je tento fond v prebytku, a tak by sme videli, že účelné naplnenie by bolo oveľa vhodnejšie a potrebnejšie pre našu spoločnosť. Lebo to, čo investujeme do našich detí v mladom ranom veku, sa nám potom v budúcnosti stonásobne, možno tisícnásobne vráti.

    A na záver už iba posledná veta: Pán minister, tisíckrát to budeme opakovať, že, a vyzývať vás, aby ste začali robiť na skutočnej prorodinnej politike. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vystúpenie pani poslankyne Jurinovej registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne mojej kolegyni Erike Jurinovej za prednesenie pozmeňujúceho návrhu. Ono sa to môže zdať, že však to nie je až taký rozdiel, či ste na materskej 6, 7, 8, 9 alebo 12 mesiacov, ale faktom je, že v empirickom prieskume, ktorý robil Inštitút pre výskum zamestnanosti a rodiny, prevažná väčšina matiek uviedla, že si želajú byť s deťmi doma, že chcú, teda hovoríme o deťoch do dvoch rokov, že preferujú domácu starostlivosť, a teda, samozrejme, je dobré, ak majú slobodu výberu, teda ak máme kvalitnú sieť jaslí, čo však ideme zničiť jasličkovým zákonom, najmä pokiaľ ide o súkromných prevádzkovateľov. Ale takisto je dobré, ak si ženy môžu vybrať, ak chcú ostať doma pri svojich deťoch, a vidíme, že slovenské ženy chcú ostať doma pri svojich deťoch, aby mali na to vytvorené bezpečné a finančné zázemie. A ten prvý rok, aby nemuseli riešiť finančné problémy, myslíme si, že je dôležité, aby sme im ten prvý rok tie dobré podmienky vytvorili.

    A ak sa pýtame, či je to, či naozaj je to taká priorita? Je to priorita. Už sme to tu niekoľkokrát opakovali. Slovensko má jednu z najnižších pôrodností zo všetkých vyspelých krajín. Nielen z krajín Európskej únie, ale zo všetkých vyspelých krajín sveta. Teraz je to, ja neviem, 1,34 alebo nejak približne takto na ženu. To znamená, že ak to pôjde takto ďalej, tak jednak populácia starne, jednak v podstate vymierame. A tieto opatrenia, ako aj opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života sú veľmi potrebné na to, aby sme podporili rodičov k zodpovednému rodičovstvu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, chcete reagovať? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšou písomnou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň, pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, keďže sme si vypočuli pomerne dosť dlhý, taký nefor; formálny teda prejav kolegyne, možnože by som povedala pár vecí, prečo som sa rozhodla teda ísť do toho pozmeňujúceho návrhu zákona. Lebo jednoducho ja sa veľmi teším, že pán minister si uvedomuje, my sme aj rozprávali viackrát na sociálnom výbore, že je potrebné podporiť rodinu ako takú rôznymi nástrojmi, ale aby to malo takú ucelenú podobu. Ja vidím práve predĺženie tej materskej v takých troch kľúčových momentoch.

    A to je, po prvé, odmeníme ľudí, ktorí chcú pracovať. Jednoducho musí byť rozdiel aj v tomto systéme, ak nám rodič pracuje a ak nám rodič nepracuje. Musí byť medzi tým pomerne dosť veľký rozdiel, aby sa ľuďom na jednej strane oplatilo pracovať, aby sme naozaj neobsadzovali potom pracovné miesta Srbmi alebo inou národnosťou, ale našimi ľuďmi.

    Ďalej je dôležité, taký druhý kľúčový moment, že teda naozaj tá pôrodnosť klesá a mám za to, že kedy to obdobie, kedy tá mama môže byť rok v tom plnom čistom príjme, tak sa rozhodne mať aj viac ako jedno dieťa.

    Tretí moment, ktorý môže priniesť práve to, keď predĺžime materskú, je to ochranné obdobie. Dnes je, dnes sú mladé ženy ambiciózne a strašne sa boja stratiť tú pôvodnú pozíciu. Ak robia naozaj manažérky alebo majú aj dobrú prácu, boja sa, že budú teda po tom období preradené na iný typ práce. A takým sekundárnym, sekundárnou vecou, ak by sme prijali predĺženie materskej, by bolo aj to ochranné obdobie a aj tieto ženy by sa mohli rozhodnúť ísť teda do materských, možno nie do jednej, ale do dvoch, lebo vedeli by, že by mali zagarantované miesto, na ktorom pôsobili v predošlom období.

    Dnes v modernej dobe mladé ženy rodia okolo tridsiatky, medzi 26 – 30 rokov, a teda majú priemerne odrobené 3 až 5 rokov. Ja si myslím, že tieto ženy, na tieto ženy musíme pozerať a podporiť zo strany štátu. Práve preto si myslím, že predĺženie materskej bude zo štátu takým pozitívnym prínosom k tomu, aby na jednej strane sme nemali neskôr ich problém, viete, dostať opäť do pracovného pomeru, kde zase musíme financovať rôzne aktivity, aby sme ich dostali naspäť, čiže nám to predlžuje, aby sme ich dostali na trh práce. Na druhej strane si zaslúžia, keď už dávajú do systému peniaze ešte pred pôrodom, čiže odvádzajú odvody, aby si naozaj to dieťatko užili.

    Ako hovorila aj kolegyňa Remišová, ženy slovenské sú uspôsobené k tomu, že chcú ostať s tým dieťaťom doma, ale druhá vec je, že keď teda sa vydajú a, alebo chlapi sa oženia, tak spravidla si berú hypotéku. Tá hypotéka je práve v prvých rokoch pomerne dosť vysoká, preto sa nerozhodujú mať dieťa. Ale keby vedeli, že v podstate ten jeden rok dokážu potiahnuť z týchto peňazí, verím, že by to neostalo pri tom jednom dieťati a aj tí manželia by sa tak zodpovedne rozhodli k tomu, že budú mať aj druhé dieťa.

    Naozaj je potrebné podporiť pracujúcich, ale ja chcem ešte povedať, že aj študujúcich rodičov. Doba sa mení, potrebujeme ľudí, ktorí sú vzdelaní, aby teda nám nezapadli prachom, aby sa nám nedostali do, medzi dlhodobo nezamestnaných, a preto je potrebné, aby sme aj študujúcich rodičov, buď už mužov, alebo ženy, podľa toho, kto by teda išiel na tú materskú, aby sme aj túto cieľovú skupinu začali riešiť. Trendom je, aby to prvé dieťa možno naozaj porodili už v čase, keď študujú, a naozaj ich podporiť v tom, veď aj cez aktívnu politiku trhu práce máme, že ak sa nám človek zaradí do rekvalifikácie alebo do nejakého vzdelávania, tak to posudzujeme ako od človeka, ktorý je aktívny v tom, že si chce raz nájsť prácu. Preto ten rovnaký princíp by som práve použila pri študujúcich rodičoch, a to je tiež veľký predpoklad, že tie ženy, pokiaľ už nám porodia napríklad po bakalárovi, tak by v podstate mohli mať za to, že teda študovali, už istým spôsobom tú materskú vyplácanú. Čiže to je taký ďalší podnet prečo.

    K tomu druhému kľúčovému bodu, to som, ktorý, hovorím o tom, rozhodnúť sa, ďalšie dieťa, bude veľmi dôležité pre náš štát a vieme, že nám starne obyvateľstvo, dožíva sa nám vyššieho veku. V podstate možno na prvý pohľad nejakým trápnym predĺžením materskej nevyriešime to a to, ale na druhej strane snažím sa vám vysvetliť, aký dopad to má na rôzne časti v živote človeka.

    Tretia vec je to ochranné obdobie, ktoré si myslím, že je kľúčové práve pre mužov a ženy. Ak by sa predĺžila tá materská na rok, tak si myslím, že aj muž, ktorý zarába spravidla viac ako tá žena, tak by sa mohol aj počas toho roka kľudne na pol roka povenovať tomu dieťaťu, lebo mnohokrát to vyzerá tak, že ten rodič, ktorý nie je na materskej dovolenke s tým dieťatkom, v podstate nevidí ani, ako vyrastá. Lebo ťahá a ťahá to financovanie tej rodiny a v podstate buď berie ešte jednu prácu, alebo je dlho v práci a v podstate aj keď je doma, nie je v zahraničí, tak častokrát ani nevidí, ako mu to dieťa odrastie.

    Na jednej strane naozaj to môže vyzerať, že lebo vláda dala zvýšenie, tak my dáme predĺženie. Naozaj, má to svoje opodstatnenie. Keďže razíme líniu aj podpory rodiny ako takej, tak je to súčasť toho, že sa nám to odrazí do rôznych oblastí života a možno by nás to nestálo potom neskôr vo fáze, keď tá žena prichádza na trh práce alebo že ten otec si odvykne od tých detí alebo že tá matka bojuje s málo financiami. Možno dokážeme vyriešiť viacero problémov a možno takým na prvý pohľad možno drahým, alebo nepodstatným krokom, ale myslím si, že to je cesta. A musíme sa všetci nad tým zamyslieť, že je potrebné tieto koncepty už prekopať, zhodiť politické tričká a treba naozaj pomôcť rodičom, ktorí pracujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za váš príspevok do diskusie, pani poslankyňa Gaborčáková.

    Registrujem jednu faktickú poznámku, pani poslankyňa Remišová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem aj kolegyni Soni Gaborčákovej, že hovorila o potrebe ekonomickej podpory rodín zo strany štátu. A, samozrejme, treba si uvedomiť, že keď hovoríme o sociálnom a ekonomickom zabezpečení rodiny, tak je znepokojujúce, že riziko chudoby sa podľa štúdie OECD za posledných 20 rokov presunulo najmä na rodiny s deťmi. Netýka sa to špecificky len Slovenska, ale to riziko chudoby pre rodiny s deťmi je neproporcionálne pre všetkých, všetky členské krajiny OECD. Na Slovensku riziko chudoby v prípade, ak jeden rodič nepracuje, je 18 %, ak obaja rodičia nepracujú, je 66 %, čo je vysoko nad priemerom ostatných krajín. A keď sa pozreme, kedy je to riziko chudoby najväčšie, tak je to hneď po narodení, prípadne štúdie hovoria, že do tretieho roku života dieťaťa. Vtedy je riziko chudoby najväčšie, pretože vtedy vypadáva jeden príjem a jeden rodič prestáva pracovať. Čiže preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby naozaj do toho tie prvé roky života mohla sa matka, prípadne jeden z rodičov starať o dieťa bez toho, aby musel mysleť na ekonomické; z čoho si to bude môcť dovoliť, túto starostlivosť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalším a posledným písomne prihláseným poslancom do diskusie je pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak ako sa strieda zlé a pekné počasie, tak sa nám striedajú v snemovni aj zlé a dobré zákony.

    Pán minister, toto je zákon, ktorý je, samozrejme, vítaný a hneď na úvod hovorím, že budem hlasovať za tento zákon. Škoda, že nie všetky sa takto vydaria. Chcem oceniť v každom prípade to, že ste tento zákon predložili a nielenže ste ho predložili, ale kedy ste ho predložili. Čiže nenechávali ste si takýto tromf niekde na záver volebného obdobia tak ako ostatnýkrát, ale vlastne už po necelom prvom roku vládnutia je tento zákon tu a od 1. mája, zdá sa, bude platiť to zvýšenie materského na 75 % denného vymeriavacieho základu.

    Ja nebudem teda hovoriť o zákone, ktorý spočíva v podstate z jednej vety, o novele, to je, myslím, už každému jasné, o čo ide. Ale chcem na tejto pôde zopakovať to, čo som hovoril na sociálnom výbore včera, a to je problém súbežného; potenciálneho súbežného poberania materského aj matkou pri novonarodenom dieťati, aj otcom pri staršom dieťati. Budem to hovoriť z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, aby to bolo v zázname, že tento problém je otvorený, a, tak ako ste hovorili na sociálnom výbore včera, tak verím, že to aj potvrdíte dnes, že tento problém budete chcieť riešiť zrejme zmenou metodiky postupu Sociálnej poisťovne. Pretože súhlasím, zákon nie je potrebné meniť, len si treba vyjasniť v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, ako to vlastne celé máme interpretovať v zákone v § 49.

    A druhá vec, chcem využiť túto pôdu na to, aby som verejnosti, ale aj kolegyniam poslankyniam a kolegom poslancom vysvetlil, ako to vlastne s tým otcom na materskej je. Pretože treba to trošku propagovať, keď to nerobí vláda, keď to nerobí Sociálna poisťovňa, tak si to dovolím urobiť ja tu a teraz. Takže podľa § 49, kde to nájdete v zákone o sociálnom poistení, môže materskú čerpať nielen matka, biologická matka dieťaťa, ale za podmienok daných v zákone aj tzv. iný poistenec. No a ja sa teraz sústredím na otca dieťaťa.

    Otec dieťaťa môže čerpať materskú podobne ako matka tak, že môže si vyčerpať svoju v zásade 28 týždňov trvajúcu materskú v čase, kedy dieťa nemá ešte tri roky. Čiže napríklad môže to byť tak, že matka vyčerpá svoju materskú približne v čase, keď má dieťa pol roka veku, a hneď vlastne po nej môže nastúpiť na svoju materskú otec dieťaťa. Alebo to môže byť tak, že dieťa má povedzme už rok a vtedy sa rozhodne otec ísť na materskú a tú svoju 28 týždňov, resp. polročnú materskú si bude čerpať v čase, keď má dieťa rok až rok a pol. Alebo to môže byť tak, čo bude zrejme najčastejšie v praxi, keď má dieťa povedzme už dva a pol roka, tak ten posledný polrok do dovŕšenia troch rokov veku si otec bude čerpať svoju 28-týždňovú materskú. Čiže otec má oproti matke v podstate lepšie možnosti, pretože si môže vybrať v podstate v dvaapolročnom období – od veku dieťaťa pol roka až do veku troch rokov –, kedy si tu svoju materskú vyčerpá. To je prvá vec.

    Druhá, podmienky, ktoré musí otec splniť. No podobne ako matka, musí byť v čase nástupu na materskú nemocensky poistený, či už povinne ako zamestnanec, alebo povinne ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Nemusí to byť vždy tak, je tu inštitút tzv. ochrannej lehoty, čiže môže nastúpiť v týchto niektorých prípadoch na materskú aj po skončení povinného poistenia, napríklad po skončení svojho zamestnania v sedemdňovej, sedem dní, kalendárnych dní, sedemdňovej ochrannej lehote. Napríklad zamestnanie by skončilo 31. marca, tak do 7. apríla, do 7. 4. beží ochranná lehota, v ktorej môže potenciálne nastúpiť na materské. No a najdôležitejšou podmienkou v praxi je, musí byť otec v období dvoch rokov spätne, merané ku dňu nástupu na materskú, musí mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia, čiže to je veľmi dôležité, najmenej 270 dní, čiže zjednodušene 9 mesiacov si musí zaplatiť nemocenské odvody, nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne, či už ako zamestnanec, či ako SZČO, alebo prípadne ako dobrovoľne poistená osoba, resp. ako akási zmes takýchto poistení.

    Ďalšou podmienkou je, ktorú vyžaduje zákon, že otec prevezme starostlivosť o dieťa. To v praxi znamená, že spíšu s matkou dieťaťa na A4 neformálnu dohodu, ktorú predložia v Sociálnej poisťovni, podľa ktorej sa od dňa D, tak ako sa rozhodnú, preberá otec starostlivosť o dieťa. To je teda, samozrejme, podmienka na to, aby mu ďalej Sociálna poisťovňa vyplácala materské. Čo je ďalej dôležité, je vylúčené, tak ako pri samotnej matke, súbežné poberanie materského zo strany otca a súbežne s tým poberanie rodičovského príspevku, prípadne príspevku na starostlivosť o dieťa, či už zo strany otca, alebo matky. Podobne ako matka buď poberá materské, alebo rodičovský príspevok, nie je možné súbežne aj jedno, aj druhé, tak rovnako to bude v prípade, kedy povedzme pri dvojročnom dieťati otec nastúpi na materskú, bude ju čerpať, tak v tom čase musia vlastne oznámiť na úrade práce, že prestávajú poberať rodičovský príspevok a v podstate toho pol roka otcovi ide materská a rodičovský príspevok majú v tom čase pozastavený. Čiže toto je tiež dôležitá podmienka, resp. ak je tam príspevok na starostlivosť o dieťa, ak je dieťa v jasliach, tak ten príspevok nie je možné poberať v čase, kedy otec poberá materské.

    Fajn, no a teraz si povedzme, ako sa výška materského určí, to je trošku komplikované, takže to poviem veľmi zjednodušene. Materská sa určí po novom ako 75 % denného vymeriavacieho základu a ten denný vymeriavací základ, teraz pozor, to je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých otec platil nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, podiel súčtu vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Napríklad v prípade zamestnanca, ktorý by šiel od 1. apríla, ešte lepšie od 2. apríla, ak by som mohol odporučiť, na materskú a pracuje vo svojom zamestnaní niekoľko rokov, tak to rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, čiže bol by to rok 2016, kedy sa spočíta 12 mesačných vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné do Sociálnej poisťovne, a tento súčet sa vydelí, no, deleno 365. Pozor, to nie vždy je pravda, nemusí to byť plný počet dní, ale vylúčia sa doby podľa § 140, § 26, čiže tzv. prerušenia povinného poistenia, napríklad neplatené voľno alebo doby podľa § 140, napríklad doba, kedy bol ten otec na nemocenskej.

    Ak nemocenské poistenie začalo v aktuálnom roku, tak vtedy sa to rozhodujúce obdobie určí ako ukončené mesiace aktuálneho roka. Hovorím to naozaj zjednodušene, ak to niekoho viac zaujíma, odporúčam pozrieť si to priamo v zákone. Podmienkou ešte je pri potenciálnej zmene zamestnania, ak otec v relatívne nedávnom čase zmenil zamestnanie, je dôležité, aby v tom novom zamestnaní bolo poistné zaplatené najmenej za 90 kalendárnych dní, aby sa skutočne materská určila z toho nového zamestnania. Ak by to poistné v novom zamestnaní bolo zaplatené za menej ako 90 dní, tak v takom prípade by sa vychádzalo buď z príjmu v zamestnaní v predošlom roku, alebo – a tu je háčik – by Sociálna poisťovňa určila dávku materského z minimálneho vymeriavacieho základu, čiže aktuálne zo 441,50, čo by teda toho otca nepotešilo.

    Ďalej je dôležité, rovnako ako v prípade matky, ak ide o otca zamestnanca, ktorý pôjde na materskú, musí si byť vedomý toho, že nemôže pracovať súbežne v zamestnaní, z ktorého čerpá materské. Logicky, pretože sa predsa stará o to dieťa. Čo však ale možno nie je logické, ale možné to je, možné je, aby v čase, kedy poberá materskú ako zamestnanec, mal uzatvorený nejaký nový, novovzniknutý pracovný pomer alebo prípadne dohodu alebo povedzme začal podnikať ako SZČO, čiže fakticky je takýmto spôsobom možný súbeh aj príjmu z materského, aj príjmu z nejakého nového zamestnania alebo podnikania.

    Pokiaľ otec nastúpi na materskú ako SZČO, ako povinne nemocensky poistenej SZČO, tam je to jednoduché, pretože rovnako ako matka, ktorá by šla na materskú ako SZČO, môže úplne pokojne ďalej podnikať ako SZČO, napríklad ako živnostník, nikto mu v tom brániť nebude, a súbežne bude mať materskú. Obrovskou výhodou potom ešte je to, že počas poberania materského sa neplatí poistné do Sociálnej poisťovne, čiže ja to rád hovorím v tom duchu, že pokiaľ otec malého dieťaťa je živnostník povinne poistený v Sociálnej poisťovni, ak nevyužije možnosť ísť na materskú, tak doslova a do písmena okráda svoju rodinu, pretože môže podľa zákona pol roka poberať materské, ak bol poistený, a zároveň môže ďalej podnikať. To je obrovská výhoda pre otcov živnostníkov, ak majú malé dieťa.

    Pokiaľ ide o matku, treba si uvedomiť, že matka v čase, kedy otec prestal poberať, teda pardon, kedy otec začal poberať materské, prestala sa starať o dieťa z hľadiska tej ich dohody a to má za dôsledok to, že jednak za ňu štát nebude platiť dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, pretože otec sa stará o dieťa, a po druhé, čo je ešte dôležitejšie v praxi, nebude za ňu štát platiť zdravotné poistenie, pretože otec sa predsa stará o dieťa. Čiže tá matka musí riešiť svoje zdravotné poistenie, a to buď tým spôsobom, že sa povedzme vráti späť do zamestnania a tam bude zdravotne poistená, resp. si bude platiť poistné ako SZČO, ak je SZČO, alebo, a to bude zrejme najčastejšie, keď sa do zamestnania nevráti alebo žiadne zamestnanie aktuálne nemá, musí si platiť zdravotné poistenie sama ako tzv. samoplatiteľ, čo je momentálne suma 61 euro 81 centov, resp. je tu aj tá možnosť, ak je nezamestnaná, aby sa registrovala na úrade práce a tým pádom zdravotné poistenie za ňu bude platiť štát.

    Pokiaľ ide o otázku, čo na to Zákonník práce, tak treba si uvedomiť, že pohľad na to materské zo strany zákona o sociálnom poistení a pohľad na materskú dovolenku v zmysle pracovnoprávnych predpisov, v zmysle Zákonníka práce, to sú dve odlišné veci, ktoré síce spolu aj súvisejú, ale nie 100-percentne. Matka povedzme pri dvojročnom dieťati, keď sa oň oficiálne prestane starať s tým, že uzatvorí dohodu o tom, že o dieťa sa stará otec, aby on mohol poberať materské, je dôležité si uvedomiť, že v zmysle Zákonníka práce ona je na rodičovskej dovolenke a tú môže čerpať u svojho zamestnávateľa, až pokiaľ dieťa nedosiahne vek troch rokov. Čiže nikto ju nenúti vrátiť sa späť do zamestnania, pokiaľ ona sama nechce. Ona môže pokojne zostať na rodičovskej dovolenke v zmysle Zákonníka práce aj v čase, kedy otec poberá materské, a zamestnávateľ to musí rešpektovať a, samozrejme, zmysel to má najmä v tom, že musí jej držať pracovné miesto a garantovať jej, že to pracovné miesto, naň sa bude vedieť vrátiť po skončení rodičovskej dovolenky. Napríklad teda vtedy, keď dieťa dosiahne vek troch rokov.

    Otec v zmysle pracovnoprávnej legislatívy v zmysle Zákonníka práce požiada, ak je zamestnanec a chce ísť na materskú, požiada svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pozor, to je v zmysle Zákonníka práce u otca rodičovská dovolenka, na čo má otec podľa Zákonníka práce právo, len to musí oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní dopredu, aby zamestnávateľ sa na to jednoducho aj zo svojej strany pripravil a našiel si nejakú náhradu, ak je to potrebné. Čiže otec vo svojom zamestnaní čerpá rodičovskú dovolenku.

    Ak vás teraz začne trápiť otázka, a veď to budú naraz obidvaja na rodičovskej dovolenke? Áno, budú, to je absolútne v poriadku, aj keď by mali jedného a toho istého zamestnávateľa, ktorý by týchto dvoch svojich zamestnancov rodičov dieťaťa mal obidvoch v tom istom čase na rodičovskej dovolenke, tak to tak skrátka je. Zamestnávateľ to musí rešpektovať, inak by došlo k porušeniu Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa.

    Tak to je, myslím, všetko a teraz ten problém, teraz ten problém, ktorý sa v praxi v poslednom čase vyskytuje. Stále viac a viac otcov využíva možnosť čerpania materského, podľa mojich odhadov to dnes môže byť ročne možno okolo 5 až 6-tisíc otcov, ktorí túto možnosť využívajú, presnejšie číslo by vedel povedať pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán poslanec Vážny, keby tu sedel, ale nie je tu, takže on nám to možno prezradí niekedy inokedy. Problém je ten, že v prípade, že máme v rodine staršie dieťa, povedzme dvojročné, a zároveň matka je tehotná a očakáva ďalší prírastok do rodiny, tak Sociálna poisťovňa v praxi robí to, že pokiaľ pri tom povedzme dvojročnom dieťati je na materskej otec a matka je tehotná a je už teda čas, aby išla ona na svoju ďalšiu materskú pri novonarodenom dieťati, tak otcovi tú materskú zastavia, resp. otcovi neumožnia nastúp na materskú v čase, kedy matka poberá materské pri novorodencovi. A tu je práve spor o výklad zákona, kde v § 49 by sme našli, že materská sa poskytuje naraz iba jednému poistencovi.

    Lenže ten výklad aspoň môj je ten, že materská je viazaná na dieťa, konkrétne dieťa. Čiže podobne ako keď sú dvaja dospelí naraz chorí a obidvaja dostávajú na svoju péenku nemocenské, tak pokiaľ je otec na materskej so starším dieťaťom, resp. chce ísť na materské so starším dieťaťom a matka bude na materskej s mladším alebo novonarodeným dieťaťom, tak to tak má byť a majú dostávať materskú aj jeden, aj druhý.

    Rodičovský príspevok, tam je to v zákone ošetrené jednoznačne, ak je v rodine viac malých detí, rodičovský príspevok sa poskytuje iba raz. Je tam jednoznačná veta v tomto duchu. Ale pri materskom, ten duch zákona, aspoň, prosím pekne, ja ho tak vnímam, prepáčte, ako autor tohto celého, čo vám tu hovorím, toto vzniklo za mojej éry na ministerstve v roku 2011, sám som to doslova a dopísmena písal, tak môj výklad a moje podanie tejto zmeny, ktorá prišla v roku 2011, je také, že v prípade, že máme v rodine novonarodené dieťa a ďalej staršie dieťa vo veku do troch rokov, majú právo rodičia na dve materské, matka pri novorodencovi a otec pri tom povedzme dvojročnom staršom dieťati. Takto to má byť.

    Nesúhlasím s tým, ako to uplatňuje Sociálna poisťovňa, ktorá v takomto prípade vypláca materskú len matke. To je podľa mňa nesprávny výklad, a tak ako som apeloval, pán minister, včera na sociálnom výbore, tak apelujem na vás aj teraz, aby buď ste dali pokyny Sociálnej poisťovni, veď ste, mimochodom, šéfom dozornej rady, respektíve aby pán generálny riaditeľ pán poslanec Vážny zakročil zmenou metodiky, a keď to nepôjde inak, tak vás poprosím iniciovať v ďalšej novele zmenu, aby bolo jednoznačne v zákone uvedené, že v takýchto prípadoch v súbehu staršie dieťa, novonarodené dieťa, aby skutočne obidvaja rodičia nárok na materskú mali.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Chcem poďakovať aj za konštruktívnu diskusiu k návrhu tejto novely. Priznám sa, že som ju aj očakával, je to prirodzené. Myslím si, že nie je politický rozdiel pohľadu na zvýšenie materského príspevku bez ohľadu na jednotlivé politické zoskupenia.

    Chcem potvrdiť to, čo pán Mihál otvoril z hľadiska súbehu poberania, že v podstate ono to rokovanie prebieha a ja budem iniciovať aj nejaké výsledky medzi Sociálnou poisťovňou a vecnou sekciou.

    Čo sa týka jednotlivých vystúpení a potom hlavne asi zaujať stanovisko k tomu relatívne dlhému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý však rieši dve základné veci, a to je dĺžku a, samozrejme, odmeňovanie.

    Po prvé, aby sme trošku možno viacej vnímali, kde sa pohybujeme aj z pohľadu Európy. My sme aj v čase, keď sme boli predsedajúca krajina, prebrali jednu diskusiu v rámci Európskej komisie. Diskusia prebiehala k stanoveniu minima vo výške 14 týždňov. Je mi veľmi ľúto, my sme sa nedohodli. To znamená, nie je norma v rámci Európskej únie, ktorá by pojednávala o istých minimách, ktoré by aktuálne boli pre každú jednu krajinu. Opakujem. Bavili sme sa o 14 týždňoch. To znamená, my sme niekde v absolútnej špičke Európskej únie, čo sa týka tých podmienok, ktoré teraz máme. Teraz nemyslím ani o konkrétny objem finančných prostriedkov, ten pramení z niečoho iného, ten celkom prirodzene pramení z predchádzajúceho príjmu.

    Druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť. Aký je účel materského príspevku? Jednoduchá odpoveď. Náhrada stratu príjmu. To znamená, ak by sme my dnes argumentovali a hľadali, ako vylepšiť isté hospodárenie mladej rodiny vzhľadom na hypotéku a, neviem, ďalšie náklady, no, to jednoducho neobstojí. To neobstojí. My dnes tým, že sme v podstate išli na 100 % straty príjmu, samozrejme v čistom vyjadrení, sme absolútne vykryli ten, základnú poučku, ktorá súvisí s tým, že k čomu a na aký účel vlastne materský príspevok je a to do 100 % vlastne vykrývame stratu príjmu matky alebo rodiča v súvislosti s tým, že sa rozhodne mať dieťa, matka si plní alebo rodič si plní materské povinnosti.

    Teraz k tomu pozmeňovaciemu návrhu, ak môžem. Ak som sa dobre pozeral, niekde pred pol rokom plus-mínus takýto návrh tu bol ako poslanecký návrh a vy ste ho teraz premietli, čomu rozumiem, je otvorený zákon, do tohto návrhu. Skúsme si ako pomenovať ešte raz, o čo ide. Predĺženie poskytovania materského zo súčasných 34 týždňov na 52 a ďalej v nadväznosti na predĺženie obdobia poskytovania materského navrhujete tiež predĺženie obdobia poskytovania vyrovnávacej dávky z 9 mesiacov na 15 mesiacov. Samozrejme, s tým súvisí aj ustanovenie Zákonníka práce ohľadom preradenia na inú prácu, ale toto, myslím si, že tieto dva body sú istým gro.

    Ak som to nechal dobre vyrátať, bavme sa o dopadoch, tá miera náhrady by bola niekde na úrovni 137,6 percenta. Na základe predbežnej kvantifikácie ministerstva práce a Sociálnej poisťovne môžeme konštatovať, že výdavky Sociálnej poisťovne na materské pri takomto návrhu by vzrástli pre rok 2017 o 42 mil., pre rok 2018 o 95,9 mil., pre rok 2019 o 102,2 milióna. V porovnaní s návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento kalendárny rok a s výhľadom na roky ´18, ´19 ide celkove o nárast 240,1 mil. euro. Je to, samozrejmá vec, výrazný nárast výdavkov fondu nemocenského poistenia, z ktorého sa táto dávka čerpá.

    Možno pre oprášenie pamäti treba povedať, že 1. januára 2012 aj predchádzajúca vláda, na ktorej ste sa podieľali, predkladala takýto návrh. Tam bolo navýšenie poskytovania materského príspevku z 34 na 40 týždňov, nakoniec vláda nepristúpila k realizácii tohto návrhu, ktorý predstavoval vtedy zvýšenie nákladu o 34 mil. z jednoduchého dôvodu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

    Samozrejmá vec, že je treba povedať aj k tej technickej stránke realizácie takto predloženého návrhu. Vnímame ho v značnej miere ako nie konzistentný, nedokonalý, technicky problémový, pretože v prípade materského sa navrhuje zvýšenie a predĺženie obdobia od poskytovaného materského, kým v prípade vyrovnávacej dávky predkladateľ navrhuje len predĺženie obdobia poskytovania dávky. Tam je rozpor.

    No, záver. Politika je umenie možného. Toto z hľadiska možnosti vykrytia dopadov na štátny rozpočet nie je možné. Napriek tomu ja som veľmi rád, že sa mi v podstate v relatívne veľmi krátkom čase, po roku, opätovne podarilo takýto návrh zákona presadiť. Som presvedčený, že mladé rodiny ho významnej miere privítajú. Tu treba vidieť, že my dnes atakujeme výšku pôvodného platu 1 350 eur, čo je veľmi slušná suma na slovenský priemer a na slovenské podmienky, takže jednoducho tento návrh nemôžme akceptovať. Ale v tejto chvíli môžem len vyjadriť radosť a možno sa presuniem k tomu ďalšiemu zákonu, ktorým sa budeme zaoberať. Ja vidím cestu z hľadiska potreby ďalšieho navyšovania skôr v rodičovskom príspevku. Tam sa mi zdá, že je istý skok medzi materským a rodičovským, i keď si v plnej miere vážim a chcem podporovať pracujúcich rodičov, pracujúce matky, čo je absolutórium a čo má celkom iste zmysel aj z hľadiska budúcnosti. Možno ani tak nie navyšovanie percentuálne ako pre budúcnosť, ako predlžovanie tohto obdobia vidím ako reálny priestor, okolo ktorého sa bude dať v budúcnosti diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 346. Spoločná správa výborov má tlač 346a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky ´16 až ´20, ktorým sa vláda zaviazala upraviť podmienky vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku programovým výberom.

    Súčasné nastavenie podmienok vyplácania týchto foriem dôchodku umožňuje vyplácanie úsporového starobného dôchodkového sporenia programovým výberom, respektíve prostredníctvom dočasného dôchodku len menšiemu počtu sporiteľov. Podľa platnej právnej úpravy môže dôchodok takouto formou poberať sporiteľ, ktorý má dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, ak súčet súm jeho doživotných dôchodkov je vyšší, než je suma 596 eur, a zároveň súčet súm doživotných dôchodkov sporiteľa z I. aj II. piliera je vyšší ako nekrátený dôchodok z I. piliera, na ktorý by mal sporiteľ nárok, ak by nikdy v II. pilieri nebol. Ak sporiteľ nemá dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, môže dočasný dôchodok, respektíve programový výber poberať, ak súčet súm jeho doživotne vyplácaných dôchodkov je minimálne vo výške štvornásobku životného minima, čo dnes predstavuje cirka 792 eur, pričom musí minimálne 50 % nasporenej sumy použiť na zakúpenie doživotného dôchodku z II. piliera.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť počet sporiteľov, ktorí si nasporené prostriedky budú môcť vybrať prostredníctvom programového výberu, respektíve dočasného dôchodku, a umožniť im slobodne sa rozhodnúť o tom, ako nasporené prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia využiť. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje jediná podmienka pre poberanie programového výberu, respektíve dočasného dôchodku, ktorou bude doživotné zabezpečenie sporiteľa minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2003. Na kalendárny rok 2017 pôjde približne o sumu 425 eur, pričom prvýkrát určí a zverejní presnú výšku tejto sumy Sociálna poisťovňa najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti tejto právnej novely.

    Z diskusie v druhom čítaní vyplynul jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Vážneho, ktorý bol predložený na Výbore Národnej rady pre sociálne veci. Jeho predmetom je posunutie účinnosti zákona z dôvodu veľkého rozsahu zmien, ktoré musí Sociálna poisťovňa zapracovať do Centrálneho informačného ponukového systému v spojitosti so zmenami vo vzore ponukového listu. Dôvody na posunutie účinnosti považujem za opodstatnené, a preto odporúčam podporiť tento pozmeňujúci návrh a zároveň o vašu podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, č. 43/2004.

    Tento vládny návrh zákona bol predložený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Gestorským výborom bol určený výbor pre sociálne veci, ktorý prejednal alebo ostatné výbory prejednali tento návrh zákona s odporúčaním schváliť.

    Z uznesení výborov v bode 3 spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča hlasovať za prvý a druhý bod spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru č. 49 z 21. marca 2017 a týmto uznesením zároveň poverili mňa ako spoločného spravodajcu predložiť spoločnú správu na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, a to za klub MOST – HÍD pani poslankyňa Irén Sárközy, za OĽANO – NOVA pani poslankyňa Jurinová a potom pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Bašistová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, strana MOST – HÍD dlhodobo usiluje o to, aby súčasní, ale aj budúci dôchodcovia mali v tejto krajine dôstojný život. Dlhodobo sa usilujeme o to, aby každý dôchodca, ktorý celý svoj život pracoval poctivo, platil dane a odvody, nemal v starobe existenčné problémy, ktoré úzko súvisia s tým, že kvalitu jeho života mu devalvuje neprimerane nízky dôchodok. A rovnako dlhodobo a preukázateľne sa usilujeme o to, aby dôchodkový systém bol nastavený tak, aby umožnil čo najväčšiemu počtu budúcich seniorov čo najaktívnejšie sa podieľať na ovplyvňovaní výšky svojho dôchodku a finančného zabezpečenia po odchode do dôchodku. A práve o tomto je aktuálna novela zákona, novela o zmenách v II. pilieri, ktorá umožňuje výrazne väčšiemu počtu sporiteľov, súčasných a aj budúcich seniorov, slobodnejšie sa rozhodovať o tom, ako naložia so svojimi úsporami v druhom dôchodkovom pilieri.

    Najprv by som naozaj veľmi zhruba vysvetlila rozdiel medzi I. a II. pilierom. Platí, že I. pilier, do ktorého musíme povinne prispievať každý zo zákona, peniaze v konečnom dôsledku nezhodnocuje. Prvý pilier príspevky iba prerozdeľuje. Naopak, II. pilier peniaze prispievateľom jednoznačne zhodnocuje. Preto platí, že práve z druhého, kapitalizačného piliera možno reálne očakávať návratnosť týchto nasporených peňazí. Tu však treba hneď dodať, že, samozrejme, úlohou nás politikov je, aby sme urobili maximum pre informovanosť verejnosti. Musíme sa usilovať o to, aby ľudia správne pochopili význam II. piliera, aby pochopili to, že ak v ňom majú svoj účet, môžu do veľkej miery ovplyvniť svoje finančné zabezpečenie v starobe. Pravdaže, čím skôr sa začnú o svoje úspory v II. pilieri zaujímať, tým to bude pre nich lepšie.

    Súkromné starobné dôchodkové sporenie je bežnou súčasťou finančného trhu, ktorou si ľudia vytvárajú dodatočný finančný vankúš pre život v starobe. V krajinách ako Švédsko, Veľká Británia, Spojené štáty alebo aj v Holandsku tvoria investície v dôchodkových fondoch v priemere 30 až 60 % celkového finančného bohatstva domácností. V Holandsku, ktoré je v tejto oblasti svetovým lídrom, dosahujú aktíva domácností v dôchodkových fondoch viac než 140 % HDP. V mnohých krajinách okrem dobrovoľného sporenia v dôchodkových fondoch existujú aj zamestnanecké dôchodkové plány, na ktoré zamestnancom prispievajú ich zamestnávatelia na základe kolektívnej dohody s podnikovými odbormi. Práve preto zákon, o ktorom dnes diskutujeme, má urobiť II. pilier o niečo atraktívnejším, obľúbenejším a zaujímavejším.

    Zmeny, ktoré strana MOST – HÍD presadila ako svoju podmienku, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády, majú významným spôsobom prispieť práve k tomu, aby sa ľudia s II. pilierom viac stotožnili. Už pri vzniku II. piliera bolo ľuďom sľúbené, že úspory v II. pilieri budú ich súkromným majetkom. Že to budú ich vlastné peniaze. Ľudia vtedy dostali prísľub, že ak budú mať zabezpečený doživotný dôchodok v určitej výške, získajú nárok na programový výber, to znamená, že získajú možnosť naložiť s našetrenými peniazmi v II. pilieri podľa vlastného uváženia. Momentálne platná legislatíva však ľuďom túto slobodu nakladania s vlastnými peniazmi dáva v minimálnej miere. O to viac ma teší, že sme našli podporu u svojich koaličných partnerov v tom, že zákon je potrebné novelizovať. Pokúsim sa vám priblížiť aspoň v skratke, o čom II. pilier je dnes a ako je to nastavené.

    Súčasťou druhého dôchodkového piliera je 1,35 mil. ľudí, ktorí v ňom majú svoje úspory v celkovom finančnom objeme predstavujúcom vyše 7 mld. eur. Takže iste uznáte, že objem peňazí a počet ľudí, ktorým tieto peniaze patria, je naozaj veľký. Podľa platného zákona sa však iba minimum z týchto ľudí môže slobodne rozhodnúť, ako naloží so svojimi úsporami po dosiahnutí dôchodkového veku. Ak sa človek chce dostať k svojim peniazom dnes, v zásade si musí zakúpiť doživotný dôchodok v životnej poisťovni, o ten je však v súčasnosti – ako aj prax ukázala – len veľmi malý záujem. Po schválení navrhovanej zmeny zákona túto možnosť získajú tí, ktorí budú do konca života zabezpečení aspoň na úrovni priemerného referenčného dôchodku. V súčasnosti je to suma 425 eur, pričom sa každoročne bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať priemerný dôchodok. Tí, ktorí túto sumu referenčného priemerného dôchodku dosiahnu, sa budú slobodne môcť rozhodnúť o tom, či za svoje peniaze si zvýšia doživotný dôchodok alebo si nechajú peniaze vyplácať v splátkach, použijú ich na operáciu, liečenie či na riešenie inej životnej situácie, alebo si svoje peniaze nechajú naďalej zhodnocovať v II. pilieri ako takú železnú rezervu.

    Názory na to, aká by mala byť suma pre programový výber, sú, samozrejme, rôzne. Aktuálne stanovenú úroveň tohto referenčného priemerného dôchodku, na ktorej je zhoda v rámci koalície, však považujem za rozumný kompromis. Pôjde o sumu, ktorá vždy bude o niečo vyššia, ako je aktuálny priemerný dôchodok, aby sa eliminovalo riziko toho, že by dôchodca, ktorý má nárok na programový výber, svoje úspory si vyberie a potom sa ocitne v hmotnej núdzi.

    Ak niekto chce namietať, že nie je správne, aby sa umožnilo ľuďom dať tieto ich úspory k dispozícii inak, ako pravidelne, postupne pridávať k doživotnému dôchodku, ja s tým nemôžem súhlasiť. Naozaj totiž existujú životné situácie, keď je nutné riešiť neočakávané výdavky, ktoré si po novelizácii zákona dokáže dôchodca práve z týchto svojich úspor vykryť. Nemusí si tak požičiavať peniaze od detí, od bánk či nebankových subjektov.

    A pre toho, kto si azda myslí, že je veľké riziko, že dôchodca po vybratí svojich úspor z II. piliera tieto peniaze, ľudovo povedané, preje, tiež nemôžem súhlasiť. Nepodceňujme, prosím, ľudí, našich seniorov, nerobme z nich nezodpovedných a finančne úplne negramotných ľudí. Napokon aj dnes je stále trendom to, že nie mladí, ale skôr tí starí stále dotujú svoje deti. Ako by to mohli seniori robiť, ak by nekonali zodpovedne pri nakladaní so svojimi často neprimerane nízkymi príjmami?

    Väčšina z vás so mnou dozaista bude súhlasiť, keď poviem, že sú to práve naši dôchodcovia, ktorí majú často hlboko do vrecka, no napriek tomu sa vedia s najbližšími s láskou podeliť aj o to málo, čo majú. Rovnako platí, že práve človek na dôchodku potrebuje peniaze ako soľ, pretože neraz zápasí so zdravotnými ťažkosťami, ktorých liečba býva často veľmi nákladná. Zmeniť tento stav sa nedá z jedného dňa na druhý deň ani z roka na rok. Je to otázka generačného rozmeru a práve preto je potrebné, aby ľudia a predovšetkým mladší ľudia, ktorí dôchodkový vek dosiahnu až za 10, možno 20 rokov, vedeli, že existujú takéto možnosti, ako sa reálne na dôchodok zabezpečiť v primeranej miere, že práve viacpilierový dôchodkový systém, ktorý tu máme, podobne ako v iných vyspelých krajinách, im môže garantovať skutočne dôstojnejšiu starobu. A zvýšiť v tomto smere informovanosť musí byť ihneď po schválení tejto novely ďalším krokom.

    V najmenej výnosných dlhopisových fondoch si od administratívneho presunutia v roku 2013 až podnes necháva svoje úspory vyše 80 % ľudí. Ľuďom musíme vysvetliť, že úspory v II. pilieri sú rovnocenné ako ich bežné bankové účty, preto by každý, kto si sporí v druhom dôchodkovom pilieri, mal určite zvážiť presun aspoň časti svojich našetrených peňazí do výnosnejších fondov. Čím viac rokov človeku ostáva do dôchodku, tým skôr by mal zvážiť, či je pre neho garantovaný dlhopisový fond skutočne výhodný.

    Dôchodcovia avizované zmeny vo výplatnej fáze II. piliera, o ktorých teraz diskutujeme v pléne, vnímajú veľmi intenzívne a podstata tejto novely je v tom, že slobodnejšie rozhodovanie o nakladaní s úsporami v II. pilieri sa po novom bude dotýkať každého druhého sporiteľa.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumiem tomu, že tento návrh má aj svojich odporcov. Slovenská asociácia životných poisťovní vo svojom stanovisku priznala, že sa boja o istý trh. Pre médiá tiež potvrdila, že menší trh pre nich bude znamenať menšie zisky. Úlohou nás politikov však nie je garantovať vysoké zisky podnikom, ale snažiť sa o blaho ľudí, tentokrát osobitne seniorov a všetkých tých, ktorí majú peniaze v II. pilieri. Dopad na poisťovne pritom podľa môjho názoru vôbec nebude taký zlý ako asociácia tvrdí. Podľa dostupných údajov v najbližších troch rokoch by malo ísť z II. piliera na kúpu anuít minimálne 15 mil. eur, pričom táto čiastka môže byť výrazne vyššia, ak si ľudia dobrovoľne navýšia dôchodky zo svojich druhopilierových úspor. Tu by som rada zdôraznila, že trh dôchodkov bude narastať v ďalších rokoch a postupne sa zväčší na úroveň niekoľko miliárd eur, čo by znamenalo zdvojnásobenie celého slovenského poistného trhu oproti súčasnosti. Ide tu teda o veľa peňazí, o ktoré je, samozrejme, veľká bitka, ale našou zodpovednosťou je chrániť záujmy dôchodcov a budúcich dôchodcov. Strašenie znížením dôchodkov považujem za neodborné až zavádzajúce.

    Pravdou je že predložená zmena môže dokonca druhopilierové dôchodky zvýšiť. Zmierni sa totiž riziko dlhovekosti anuitného kmeňa tým, že ľudia s vyššími príjmami, ktorí sa v priemere dožívajú vyššieho veku, sa budú vo väčšej miere rozhodovať pre programový výber a menej pre poistný produkt. Pozitívny vplyv to bude mať tiež, zvýšenie konkurencie medzi dopytom a ponukou na základe prvku dobrovoľnosti.

    V prvom čítaní za tento návrh hlasovalo 127 poslancov, tak koaličných, ako aj opozičných. Som presvedčená o tom, že schválenie tejto novely aj v druhom, aj v treťom čítaní bude veľká pomoc pre súčasných, ale aj pre budúcich dôchodcov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pani kolegyňa poslankyňa, za váš príspevok. Plne s ním súhlasím, ako s každou jednou vetou. A vlastne ste mi aj ušetrili čas, ktorý môžem venovať vo svojom príspevku niečomu inému. Naozaj sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. A verím, že tí, čo vás pozorne počúvali, dostali dobré argumenty, ak by niekto pochyboval o tomto návrhu, že je to skutočne dobrý návrh a treba ho podporiť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči reakcia, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za vašu pripomienku. Ďakujem.

  • Ďalšia do rozpravy pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak aj v druhom čítaní by som sa rada vyjadrila k téme, ktorá bola tuná odprezentovaná, a to programový výber, ktorý sa týka v podstate II. piliera.

    V prvom čítaní som možnože, začala som tým, začala som udržateľnosťou nášho dôchodkového systému. Zopakujem tie čísla, lebo pre mňa to boli také nepríjemné zistenia. Ak sa robil prieskum v 54 krajinách, tak Slovensko bolo na 36. priečke v udržateľnosti dôchodkového systému. Za nami, teda... Udržateľnejší dôchodkový systém ako my, udržateľnejší, teda lepší ako my, majú viaceré menej vyspelé krajiny Latinskej Ameriky, ale aj Bulharsko či Rumunsko. To ma dosť prekvapilo. Takže nachádzame sa v udržateľnosti celkovo dôchodkového piliera na 34. priečke z 54 krajín.

    A potom ešte jedna štatistika. Ukázala by som vám aj graf, ale máme to zakázané. A druhá štatistika je udržateľnosť dôchodkového systému vybraných krajín strednej a východnej Európy. Tam je zoradených 14 krajín a Slovensko sa v tejto stupnici nachádza na 11. mieste. Tretie od konca. Za nami je Chorvátsko a Slovinsko. A ako prvé sa práve v týchto vybraných krajinách strednej a východnej Európy nachádza Litva, Estónsko, Češi sú napríklad na štvrtej priečke, Poliaci na piatej priečke. Takže pre mňa je to také opäť nepríjemné potvrdzujúce zistenie, ktoré sme všetci tušili, a teda o to viac nám to môže byť ľúto, že sa s tým stále nič nerobí.

    Ale teraz máme na programe dňa novelu zákona, ktorá sa týka vyplácania anuít. A rovno poviem, tak ako v tom predchádzajúcom zákone, kde sme vyjadrili súhlas, rovnako aj so znením tejto novely zákona vyjadrujeme súhlas. A v prvom čítaní som vyjadrila dva také okruhy, ktoré by som bola rada, keby sa začali riešiť a podarili by sa vyriešiť, a to odloženie anuity, hej, na poberanie v budúcnosti a priamy vstup pre mladých do II. piliera alebo automatický vstup pre mladých do II. piliera.

    Prvou vecou sa nebudem dnes zaoberať alebo teda môžem sa zaoberať len teoreticky, ale prakticky máme pripravený pozmeňujúci návrh práve k tomu automatickému vstupu, kde by som krátko chcela povedať, že ocenili by sme, keby sa pri takejto pozitívnej zmene, aká je dnes prezentovaná, ja viem, že pán Burian má na to iný názor, a môžeme a ja som vyslovila takú myšlienku, že možno by bolo ešte dobré počkať s tým programovým výberom rok, dva, ale tak o pár mesiacov sa to predsa len odloží účinnosť zákona pozmeňovákom pána Vážneho, takže aj to možno pomôže celému systému. Ale vo všeobecnosti súhlasím s myšlienkou, že možnože s takouto zmenou sa mohlo počkať, kým bude ten anuitný trh viac rozvinutý, ale každopádne zavedenie tohto princípu programového výberu má stanovenú hranicu priemerného dôchodku. Vítam, súhlasím a verím tomu, že to sporiteľom pomôže.

    Nie som ochotná takisto, ako myslím, že to povedal, nie myslím, ale určite to povedala pani Sárközy v príspevku, že úlohou politikov nie je garantovať vysoké zisky poisťovniam, ale skôr občanom. A s tým sa stotožňujem, takže podporíme tento návrh.

    A vrátim sa teraz k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý by som vám chcela predniesť a súvisí s automatickým vstupom sporiteľov do II. piliera. Musíme si uvedomiť, že žijeme naozaj v dobe, kedy, ako som vám povedala, že tá udržateľnosť dôchodkového, nášho dôchodkového systému je veľmi otázna. Samozrejme, štát má...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, Bugár, prosím vás...

  • Reakcie z pléna.

  • Udržateľnosť dôchodkového systému je naozaj otázna, a preto si myslím, že každý má právo snažiť sa alebo každý občan by mal dostať automaticky právo zaradiť sa do systému, ktorý v budúcnosti mu môže byť prospešný. Som o tom presvedčená, že II. pilier bude prospešný pre každého jedného občana, ktorý sa zapojí. A už sme vyrástli z tých žabomyších vojen, či áno, či nie II. pilier, či je dobrý, či je zlý. Jednoducho berme to ako jasný fakt.

    V I. pilieri boli určité zmeny urobené, ktoré na niekoľko rokov oddialili vážny problém, ale ten problém nás časom dobehne. Takže preto si myslím, že štát by sa mal oveľa viac zaoberať aj vzdelávaním ľudí v oblasti práve svojich dôchodkových... čoho? ... dôchodkových nárokov v budúcnosti, vzhľadom k tomu, že doteraz som mala pocit, že Sociálna poisťovňa robila viac antikampaň ako osvetovú činnosť ohľadom dôchodkového systému.

    Myslím si, že spôsob, ktorý, alebo princíp, ktorý zaviedol do anuitnej novely vtedy minister Mihál, bol veľmi dobre nastavený, správne, pretože na jednej strane síce bol automatický, existoval automatický vstup sporiteľov do II. piliera. Na druhej strane každý jeden mal možnosť nevôľu s bytím v II. pilieri prejaviť tým, že ten, tú nevôľu vyjadrí jasným svojím podpisom, že nechce byť súčasťou II. piliera. Takže žiadna diskriminácia v tomto nenastávala. Ale faktom je, že tí mladí ľudia oveľa menej myslia na svoju budúcnosť v mladom veku ako potom, keď už prichádza alebo ako sa približuje dôchodkový vek. Alebo kým človek dozrie možno k určitým hodnotám, tak speje k tomu ťažšia cesta a fakt mi je ľúto, že tá Sociálna poisťovňa im k tomu nejakým spôsobom nepomôže. Preto možno by som aj navrhovala, aby Sociálna poisťovňa mala povinnosť v budúcnosti robiť naozaj osvetovú činnosť v tejto oblasti, vzdelávaciu činnosť a nie antikampaň voči ľuďom, ktorí sú v II. pilieri.

    Dovoľte mi teda predniesť pozmeňovací a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 346). Ešte teda doplním jednu myšlienku. Takisto ako sa zdá, že proste ide o automatický vstup sporiteľov, predstavovala som si, že ten pozmeňovací návrh bude oveľa jednoduchší, no, bohužiaľ, odvtedy prešlo niekoľko noviel. Veľakrát bol už odvtedy, ako pán Mihál tento princíp do zákona odviedol alebo priniesol, takže vzhľadom na všetky zmeny, ktoré boli uskutočnené, sa aj ten pozmeňovací návrh natiahol, hej? Museli sme nanovo zadefinovať niektoré pojmy, niektoré veci. Takže pokračujem.

    1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:

    "1. V § 6 prvej vete sa za slovo "osoba," vkladajú slová "ktorej vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa tohto zákona".

    2. § 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba narodená po 31. decembri 1983, ktorej po 31. januári 2018 vzniklo prvé dôchodkové poistenie ako zamestnancovi, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe podľa osobitného predpisu, fyzickej osobe riadne sa starajúcej o dieťa do šiestich rokov jeho veku podľa osobitného predpisu, fyzickej osobe riadne sa starajúcej o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu, fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo ako fyzickej osobe vykonávajúcej osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, poznámka č. 3."

    Odôvodnenie všeobecne k obidvom bodom môžem povedať. Naozaj snahou vlády by malo byť to, aby ten kmeň poistencov v II. pilieri bol čo najširší. Vtedy dochádza k lepšiemu hospodáreniu a širšiemu využívaniu portfólia činnosti. Hovorila som o tom, že dlhodobo Slovensko bojuje aj s demografickou krízou. Prognózy nie sú príliš pozitívne, preto považujeme II. pilier za prostriedok, ktorý bude garantovať lepší a hlavne aj vyšší príjem v starobe. A to je práve v dôsledku, sa môže udiať aj v dôsledku rozšírenia poistného kmeňa. Samozrejme, nie násilného, ale rozšírenie poistného kmeňa, kde bude mať možnosť každý z neho vystúpiť, kto s tým nebude súhlasiť.

    V druhom bode som čítala vlastne takú rozširujúcu definíciu osoby zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení o osoby, ktoré sa prvýkrát stanú dôchodkovo poistenými, teda prvopoistenci. Takto zadefinovaná skupina prvopoistencov už bola raz súčasťou zákona, ako som povedala, o starobnom dôchodkovom sporení počas V. volebného obdobia. Naďalej bude pritom platiť, že táto osoba bude vo veku do 35 rokov alebo teda že bude osobou mladšou ako 35 rokov.

    3. V § 15 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa tieto slová: "okrem prípadu podľa odseku 3".

    4. V § 15 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Fyzickej osobe uvedenej v § 14 ods. 3 vzniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu, poznámka 3, vzniknutého po 31. januári 2018."

    Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

    5. V § 15 ods. 5 sa slová "180 dní" nahrádzajú slovami "60 dní" a na konci sa vkladajú tieto slová: "počas 730 dní od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení."

    V tomto bode sa len skracuje lehota zo 180 dní na 60 dní, počas ktorej Sociálna poisťovňa informuje prvopoistencov o práve na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

    6. Doterajší text § 17a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

    „(2) Sporiteľovi uvedenému v § 14 ods. 3, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení po 31. januári 2018 a pred uplynutím 730 dní odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení, doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie s úradne osvedčeným podpisom alebo oznámenie podpísané pred zamestnancom Sociálnej poisťovne, ktoré obsahuje prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, zaniká právne postavenie sporiteľa v deň, v ktorom bolo doručené Sociálnej poisťovni toto oznámenie, a to spätne odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Prejav vôle podľa prvej vety nemožno vziať späť.“

    V tomto bode ustanovujeme teda zánik sporenia. Hej? Takže do dvoch rokov sa môže sporiteľ rozhodnúť vystúpiť z tohto II. piliera alebo neuzatvoriť, no proste prejavom vôle, svojím podpisom povedať, že nechce byť súčasťou II. piliera.

    2. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 a 14, ktoré znejú:

    "13. V § 64 odsek 1 znie:

    "(1) Prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení môže s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť fyzická osoba podľa § 14 ods. 3 do 180 dní odo dňa vzniku jej prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.“

    14. V § 64 ods. 2 sa za slovo „uzatvoriť“ vkladajú slová „do 180 dní odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení“.“

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Bod 3 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I bode 13 sa doterajší text 123at označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 5, ktoré znejú:

    "(2) Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení alebo ktorej dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila Sociálna poisťovňa podľa zákona účinného do 31. januára 2018, je sporiteľ podľa zákona účinného od 1. februára 2018; to neplatí, ak jej účasť na starobnom dôchodkovom sporení zanikla podľa § 17a.

    (3) Dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, poznámka 3, ktoré fyzickej osobe uvedenej v § 14 ods. 3 účinnom do 31. januára 2018 vzniklo pred 1. februárom 2018 a netrvalo nepretržite najmenej 150 dní, sa nepovažuje za prvé dôchodkové poistenie podľa zákona účinného od 1. februára 2018, ak táto fyzická osoba sa do šiestich mesiacov nerozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona účinného do 31. januára 2018.

    (4) Fyzická osoba uvedená v § 14 ods. 3 účinnom do 31. januára 2018, ktorej prvé dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu vzniknuté a zaniknuté pred 1. februárom 2018 netrvalo nepretržite najmenej 150 dní a rozhodla sa byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení do šiestich mesiacov od vzniku tohto prvého dôchodkového poistenia, je sporiteľ podľa zákona účinného od 1. februára 2018. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú uzatvoril sporiteľ uvedený v prvej vete, sa považuje za zmluvu uzatvorenú v súlade s týmto zákonom.

    (5) Ak fyzickej osobe uvedenej v § 14 ods. 3 účinnom do 31. januára 2018 vzniklo dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, poznámka 3, pred 1. februárom 2018 a trvá aj po 31. januári 2018 a do 31. januára 2018 neuplynula šesťmesačná lehota na rozhodnutie byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, táto lehota plynie aj po 31. januári 2018; na zápis zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej týmto sporiteľom do registra zmlúv a na právne účinky tohto zápisu sa vzťahuje zákon účinný do 31. januára 2018. Podmienka nepretržitého trvania dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. januára 2018 sa nevyžaduje. Fyzická osoba podľa prvej vety je sporiteľ podľa tohto zákona.“

    V súlade s princípom právnej istoty a posunutím účinnosti návrhu zákona z 1. mája na 1. februára 2018 vyplývajúceho zo spoločnej správy výborov sa ustanovujú tieto osobitné ustanovenia, ktoré som práve prečítala.

    Takže to je znenie celého pozmeňovacieho návrhu. Ešte raz zopakujem alebo teda už iba zopakujem, že hlavným cieľom je, aby existovala, existoval opäť automatický vstup do II. piliera. Situácia, demografická situácia na Slovensku nie je veľmi potešujúca. Vieme, že už nedokážeme obsadiť ani existujúce pracovné miesta, ktoré nám, chvalabohu, pribúdajú, takže ľudia by sa mali dozvedieť o tom, že náš dôchodkový systém nebude schopný plniť také záväzky, aké plní doteraz. Preto si myslíme a sme o tom presvedčení, že práve II. pilier by mohol pomôcť zabezpečiť ľudí v starobe. Čím viac poistencov sa v tomto II. pilieri bude nachádzať, tým väčšia možnosť lepšieho zhodnotenia financií v II. pilieri.

    Ďakujem pekne. Verím, že vláda alebo pán minister sa zamyslí nad týmto pozmeňovacím návrhom a minimálne sa inšpiruje takýmto niečím do budúcna. Ešte raz chcem povedať, že návrh novely, ktorý je predložený vládou, podporíme, lebo to považujeme za správne riešenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Súhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom, myslím, že som ho dokonca aj podpisoval. A chcem zdôrazniť a odkázať mladým ľuďom, že či už tento pozmeňovací návrh prejde alebo neprejde, aby si veľmi dobre uvedomili, o čom to dôchodkové sporenie je. Ak niekto vstúpi ako 35-ročný do II. piliera, čo je teda vlastne tá horná veková hranica, ktorú môže ešte využiť, tak to jeho dôchodkové sporenie bude trvať povedzme 30 rokov, do povedzme šesťdesiatich piatich, kedy prestane pracovať. Ak niekto vstúpi do II. piliera už ako 25-ročný, tak nie 30, ale 40 rokov si bude sporiť. A ak má niekto poruke kalkulačku, kde sa dá exponenciálne násobiť, tak nech si vyskúša, čo to spraví pri povedzme troj- alebo štvorpercentnom výnose, ak sa sporí 30 rokov alebo ak sa sporí 40 rokov. Ľudia budú veľmi prekvapení, keď si to porovnajú, pretože tých plus desať rokov z hľadiska absolútneho výnosu spraví strašne veľa.

    A ja by som tu pripomenul návrh, ktorý nie je môj, ale je to návrh skupiny ľudí okolo pána Šeba z Banskej Bystrice, ktorý napríklad navrhuje to, aby rodičia mohli dôchodkovo sporiť na svoje deti už od narodenia, ak majú záujem. Ak pridajú ďalších 20 rokov do sporenia, tak skutočne tým princípom úroky z úrokov, alebo ako to povedať, sa dá za dlhú dobu našetriť na dôchodok veľmi, veľmi, veľmi zaujímavý peniaz.

  • Ďakujem za slovo. Automatický vstup mladých ľudí do systému dôchodkového poistenia je vlastne takým prvým krokom k prebratiu zodpovednosti mladého človeka za svoj život v budúcnosti. Vieme, že štát má už teraz problémy s I. pilierom a do budúcnosti je naozaj otázne, či v takej výške, ako sa teraz poskytujú dôchodky, budeme môcť to udržať. Práve preto je potrebné, aby tento vstup bol teda zautomatizovaný tak, ako to navrhujeme my. A naozaj je treba povedať, že čím dlhšie budú v tom systéme, tým viac budú mať možnosti zrealizovať ten svoj kvalitný dôchodkový odpočinok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Áno, bolo by veľmi dobré, keby sa vláda rozhodla prijať takýto pozmeňovací návrh, lebo myslím si, že aj odvtedy, ako ste zrušili túto automatizáciu vstupu, ste vlastne vy páchateľmi škody, ktorá na, áno, ste páchateľmi škody, ktorá na vlastne všetkých mladých ľuďoch týmto vzniká a vznikla.

    Tiež možno som nejako pozabudla povedať o tom, že vlastne tí sporitelia v II. pilieri sú viac znevýhodnení oproti I. pilieru, keďže vieme, že to krátenie dôchodkov I. piliera pri tých, ktorí sú súčasťou II. piliera, je naozaj podľa mňa nie správne alebo teda je nespravodlivé. Takže keď sa podarí niekedy v budúcnosti aj takúto nespravodlivosť odstrániť, bude to veľmi dobré. Ale každopádne, čím väčší poistný kmeň sa bude v II. pilieri nachádzať, tak tým väčšia šanca na lepší dôchodok v budúcnosti nastane. A hlavne to, že budú si tí ľudia dlhšie šetriť. Hej, všetci vedia, že čím dlhšie šetríme, tým sa nám tie peniaze tam viac môžu zúročiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, najskôr by som rád povedal vo všeobecnosti, že druhý dôchodkový pilier, ktorý bol zavedený alebo teda rozbehnutý od roku 2006, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému, 2005, pardon, ďakujem za opravu, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému. A je dôležitý najmä pre mladšiu a strednú generáciu, pre vekové ročníky, ktoré keď pôjdu do dôchodku, tak ten pomer pracujúcich k počtu dôchodcov bude zásadne iný, ako je dnes.

    My v týchto rokoch ešte necítime to, čo tu bude o 20, 30 rokov a najmä v roku 2060, kedy to bude kulminovať. To všetko sú známe veci, to nie je žiadna politika. Všetci, ktorí robia s demografiou, Štatistický úrad a podobne, by toto vedeli obratom každému, kto sa o to zaujíma, potvrdiť. Jednoducho my vieme, aký máme počet detí povedzme vo veku päť rokov, desať rokov, pätnásť rokov. Vieme, aký máme počet ľudí v strednom veku, tridsiatnikov, štyridsiatnikov, čiže naozaj veľmi hravo si dokážeme namodelovať, ako to bude na Slovensku vyzerať o 10, o 20, o 30 rokov. Dnes to ešte nevyzerá až tak zle napriek tomu, že sa dôchodcovia sťažujú, aké sú tie dôchodky nízke. Ale čo budú robiť dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici, ak potom, alebo tá generácia Husákových detí, to bude veľký problém, pretože, ako sa hovorí, nebude mať kto robiť na ich dôchodky. A preto je dôležité mať v dôchodkovom systéme II. pilier a je dôležité mať ho silný, čo najsilnejší a atraktívny. Najsilnejší.

    No škoda komentovať to, čo sa stalo pred štyrmi, piatimi rokmi v lete, pamätná dvojtýždňová schôdza v parlamente v roku 2012, kedy sme sa tu bili o podobu dôchodkového systému, kedy vlastne strana SMER skresala výšku príspevkov z deviatich pôvodných percent na štyri percentá. Dnes je to štyri percentá a štvrtinka k tomu. Postupne sa to začína zdvíhať, ale jednoducho keď si to porovnáme s tým, čo tu bolo do roku 2012, tak II. pilier vlastne viac ako o polovicu sa vlastne oslabil. A to nie je dobré, pretože všetky tie argumenty, ktoré som sa tu v rýchlosti snažil vymenovať, ako k tomu prídu tí naši dvadsiatnici, tridsiatnici, štyridsiatnici, kto im vysvetlí, keď oni pôjdu do dôchodku, prečo majú tie dôchodky také nízke? My už budeme možno po smrti niektorí, ale oni budú chcieť mať slušný dôchodok. Takže mali by sme na nich pamätať a jednak postupne a čo najrazantnejšie, ako je to možné, zvyšovali výšku príspevku do II. piliera a ďalej robili II. pilier čo najatraktívnejším.

    A tento návrh, o ktorom sa teraz práve bavíme, vlastne znamená to, aby bol II. pilier atraktívnejší. Jednou z mála výhod pri súčasnom nastavení II. piliera je napríklad to, že tie príspevky, tú našetrenú sumu v prípade, že sa sporiteľ dôchodku nedožije, dedičia zdedia v plnej výške, rovnako ako iný majetok, ktorý zomretý otec alebo matka majú. Čiže to je jedna z výhod II. piliera. Týmto zákonom prinesieme ďalšiu výhodu, ak to schválime, to znamená výhodu pre tých, ktorí majú relatívne nadpriemerné príjmy, lepšie, slobodnejšie naložiť so svojimi dôchodkovými úsporami v čase, kedy odchádzajú na dôchodok, respektíve už na dôchodku sú.

    Zaznelo tu, myslím, vo faktickej poznámke, a treba to pripomenúť možno ešte presnejšie, zazneli tu nevýhody, ktoré dnes, bohužiaľ, v II. pilieri máme a treba si pripomenúť, že skrátka sú. Je mi to veľmi ľúto. Z pozície opozičného poslanca s tým asi ťažko niečo narobím, je to v rukách vládnej koalície, ale fakt je ten, že deklarovaný pomer odvodov z celkových 18 % na dôchodky, 14 Sociálna poisťovňa a štyri, no zjednodušujem, už je to štyri celá štvrť, tak 14 ku 4 v skutočnosti, ale na výplatu starobných dôchodkov nejde tých 18 či 14 %, pretože v skutočnosti na výplatu starobných dôchodkov do Sociálnej poisťovne ide kompletne celý rezervný fond solidarity – 4,75 %, a ďalej každoročne dochádza k presúvaniu zdrojov z tzv. prebytkových fondov do deficitného fondu dôchodkového poistenia. Najmä ide o fond poistenia v nezamestnanosti, sčasti fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a keď to celé spočítame, tak vlastne z tých odvodov, ktoré idú do Sociálnej poisťovne, v podstate 25 až 26 %, nie 18, ale 25 až 26 % je určených na výplatu dôchodkov a z toho teda tí sporitelia si berú 4,25 % dnes na dôchodkové účty.

    Ale – a to je ten zlý vtip – pri výpočte starobného dôchodku sporiteľovi sa odpočíta v pomere vyššia suma, ako by sa z hľadiska toho pomeru odvodov odpočítať mala. Toto, mimochodom, a toto je teraz veľmi zaujímavé a trošku pikantné, toto, čo hovorím tu teraz ja, tu mnohokrát v minulom volebnom období opakoval súčasný štátny tajomník Ivan Švejna. Pikantné je teda to, že dnes ako poslanec, resp. ako štátny tajomník za stranu MOST – HÍD tieto svoje názory sa ako-tak snaží presadzovať v rámci súčasnej vládnej koalície a ďakujem mu veľmi pekne, že sa mu podarilo presadiť aspoň tú zmenu, o ktorej sa bavíme dnes.

    Ale bolo by dobré vrátiť sa k širšej diskusii, pokiaľ ide o II. pilier, a napríklad sa, pán minister, vrátiť pomyslene do roku 2012 – 2013 a určite si spomínate na váš, pôvodne váš návrh na presadenie ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému. A pikantné zase pri tomto návrhu ústavného zákona bolo vtedy to, že vy ste vtedy deklarovali, že ste za, ak bude za aj celá opozícia, a tá pikantnosť spočíva v tom, že sa to zaseklo na názore strany MOST – HÍD, resp. práve konkrétne Ivana Švejnu, ktorý bol proti prijatiu tohto ústavného zákona.

    No ja neviem, dnes ste vo vládnej koalícii, sedíte doslova a dopísmena za jedným stolom, doslova a dopísmena dennodenne, predpokladám, na ministerstve, ak tá komunikácia funguje, a ja osobne si myslím, že by sme mali sa vrátiť k tejto myšlienke a v najbližšom čase otvoriť diskusiu o ústavnom zákone na ochranu dôchodkového systému. Ja osobne som odhodlaný tak urobiť, ak to neurobíte vy ako vládna koalícia, a túto diskusiu na pôde parlamentu otvoriť. Budem zvedavý na vašu reakciu v súčasnom rozložení politických síl.

    No ale poďme k tomuto návrhu ešte. Tak. So záujmom som si prečítal dôvodovú správu, ktorú pripravili vaši ľudia na ministerstve, kde som sa dočítal zaujímavé číslo. Pri súčasnom stave zákona, a teda jedinej možnosti, ktorú sporitelia dnes majú po dosiahnutí dôchodkového veku, a to vybrať si z ponuky troch životných poisťovní tzv. doživotný dôchodok alebo tú anuitu, tak podľa toho, čo ste uviedli do dôvodovej správy, z tých sporiteľov, ktorí sú už na dôchodkovom veku, túto možnosť využilo len 43 percent. Čiže keď to poviem naopak, 57 % sporiteľov, ktorí už sú v dôchodkovom veku a mohli by čerpať dôchodok, odmietlo túto formu vyplácania svojich dôchodkových úspor a radšej tie úspory nechali ďalej v DDS-ke, čiže zrejme možno poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne príslušným spôsobom krátený, ale tie úspory na dôchodkovom účte nechali ležať v správcovskej spoločnosti a nečerpajú ich formou doživotného dôchodku. Jednoducho odmietli ten súčasný systém. A prečo? No preto, lebo to vyhodnotili tak, že je to pre nich nevýhodné a radšej sa v tej súčasnej situácii rozhodli pre tú druhú existujúcu alternatívu, a to je nechať úspory na dôchodkovom účte až do svojej smrti s tým, že po ich smrti tú sumu si zoberú ako dedičstvo ich potomkovia.

    No tak toto je naozaj veľmi nešťastná situácia a treba ju zmeniť. A myslím si, že tento návrh tomu pomôže, pretože časť sporiteľov, tí s nadpriemernými príjmami, si budú môcť tie dôchodkové úspory naozaj vyčerpať pre seba a to tým, tou formou programového výberu. Bolo to tu už povedané, takže nebudem to nejako dookola opakovať. A zároveň si myslím, že práve vznik tejto alternatívy spôsobí – aj keď to divne znie – istý konkurenčný prvok voči súčasnému systému, voči tým súčasným životným poisťovniam, pretože tie životné poisťovne budú musieť viac zabojovať o toho klienta, ako to robili doteraz. Pretože ten klient sa bude môcť rozhodnúť tak, ak sa tie ponuky životných poisťovní nezlepšia, že si skrátka tie svoje peniaze vyčerpá formou programového výberu a bodka.

    Samozrejme, mohlo v tejto novele byť aj viac, mohli tam byť aj ďalšie možnosti, ale to by som asi veľa chcel. Ďalšie možnosti čerpania dôchodkových úspor, viem si ich predstaviť a najlepšie by o nich vedel hovoriť už spomínaný pán Šebo z bystrickej univerzity, ale nechám to tak. Pokiaľ tu zaznievajú určité argumenty najmä po mojej strane sediaci pán kolega poslanec Burian, že tie životné poisťovne teda nejakým spôsobom potom budú dávať, práveže naopak, horšie ponuky pre tých sporiteľov, ktorí nebudú mať až také vysoké dôchodky, že ich to vlastne poškodí. No ja neviem.

    Prosím vás, možno viete, možno neviete, dnes, v tomto momente je na dôchodkových účtoch sporiteľov 7 mld. eur. Môj odhad je, že jeden vekový ročník, keď to vydelím zhruba 22; deleno 20 – 25 vekových ročníkov sporiteľov; tak na jeden vekový ročník pripadá našetrená suma možno okolo 300 mil. eur. Aj keď to nie je tak, že v tomto roku alebo v budúcom roku sa presunie z dôchodkových účtov do životných poisťovní suma kompletných 300 mil., ale tá suma sa postupne takto bude dvíhať a keď to naozaj trošku zjednoduším, každoročne pri súčasnom stave môžu životné poisťovne rátať s tým, že do ich správy na výplatu doživotných dôchodkov príde suma 300 mil. eur. O 300 mil. eur každý rok, to je podľa mňa veľmi, veľmi vysoké číslo. Ak z toho povedzme 50 mil. pôjde formou programového výberu priamo sporiteľom, tak stále to je 250 mil. eur. Veď to je pre z pohľadu slovenského poistného trhu, ja som v tom laik, akurát že moja mama bola úspešná poisťováčka, takže ma čosi naučila o tom, že poistný trh, napríklad pokiaľ ide o neživotné poistenie, pokiaľ ide o životné poistenie, poistenie majetku, je na Slovensku vyčerpaný a poisťovne nemajú priestor, nemajú už klientelu, tak tuto sa práve pre tie životné poisťovne otvoril obrovský nový trh s týmito vlastne anuitnými dôchodkami.

    Ak mi chce niekto tvrdiť, že 250 mil. ročne je málo, no tak potom ja teda neviem, ja teda neviem. Ja teda neviem, nebudem to radšej komentovať. Čo je tak asi za tým? Ja si myslím, že toto, tento návrh, o ktorom sa bavíme, neznamená, že ten trh so životným, s doživotnými dôchodkami zrazu padne a že bude pre naše poisťovne neatraktívny. Práve naopak.

    Chcem zdôrazniť to, že my musíme naozaj, tak ako to pani kolegyňa alebo pani kolegyňa ďalšia Erika Jurinová povedali, my musíme predsa zastávať práva ľudí, sporiteľov a prinášať im atraktívnejší produkt vo forme lepšieho zákona. To mi tu snáď niekto chce tvrdiť, že keď za ním príde nejaký manažér zo životnej poisťovne, ktorý sa bude sťažovať, že im vypadnú nejaké milióny zo systému, že my sa tu teraz zbláznime a budeme robiť všetko preto, aby sme životným poisťovniam vytvorili čo najlepšie podmienky? Ak tu bude nejaká ďalšia novela, tak ja sa napríklad budem pýtať, či nie je napríklad priestor po piatich rokoch na zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Teraz sme to s kolegom rátali a vyšlo nám, že DDS-ky dostávajú ročne na poplatkoch okolo 35 až 40 mil. eur, ak nie viac. Na to, že majú dokopy sto zamestnancov a že... no, radšej budem ticho.

    Myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme zákon menili v budúcnosti nielen takouto relatívne jednoduchou novelou, ale aby sme prinášali ďalšie zmeny, ktoré môžu byť pozitívne pre ľudí. A ďalej si myslím, že nie je to len o zákone, je to aj o kampani. A teraz nemyslím kampaň, ktorá tu bola pred pár rokmi, kde Sociálna poisťovňa posielala letáčiky ľuďom, aby vystúpili z II. piliera. No ale to bol tiež príklad toho, že keď sa chce, tak sa kampaň vie urobiť. Mala by sa urobiť kampaň zo strany vlády, lebo nikto iný to neurobí, aby ľudia dostali informácie napríklad o tom, ako majú sporiť.

    Zoberte si, prosím, porovnajte si, ako vyzerá II. pilier z pohľadu výnosnosti v dlhopisových fondoch oproti indexovým fondom. Indexové fondy za päť rokov svojej existencie dosiahli priemerné zhodnotenie, priemerné zhodnotenie medzi 10 až 12 % ročne. Desať až dvanásť percent ročne. Pozor, to nie je jednorazovo, že bol silný rok vlani. V priemere za päť rokov. Čiže za tých päť rokov, keď to spočítame, tak to zhodnotenie je 50 až 60 % kumulatívne. Viete si to predstaviť, že zo 100 eur, ktoré by niekto vložil pred piatimi rokmi, má dnes 150? Poznáte nejaký iný sporivý produkt dlhodobého charakteru, ktorý by dokázal niekomu takto zhodnotiť prostriedky? A to nie je žiadny Fruni ani Mojžiš. Toto je dôchodkové sporenie, ktoré okrem iného stráži ako top správca Národná banka Slovenska. Plus 50 % za päť rokov. Naproti tomu však dlhopisové fondy v priemere plus 2 %, možno 2,5. Čiže je to tesne nad priemernou infláciou. Čiže ten, kto má svoj majetok v konzervatívnom fonde, v dlhopisovom fonde, výrazne v porovnaní s tým, kto má v indexovom fonde, výrazne prerába. Máte 100 eur, ak ste v indexovom fonde, po piatich rokoch 150. Ak ste v konzervatívnom fonde, po piatich rokoch 102 alebo 105. To je rozdiel. Čiže treba robiť kampaň, vysvetľovať ľuďom, ako to funguje, aby si toho boli vedomí.

    A v tejto súvislosti v zostávajúcom čase chcem rovno podporiť návrh mojej porečníčky kolegyne Bašistovej, ktorá prináša vynikajúci návrh v tom zmysle, aby ten povinný presun vo vyššom veku sporiteľa, povinný presun prostriedkov z indexového, resp. akciového fondu do dlhopisového fondu, aby nebol až taký povinný, ale, naopak, dobrovoľný v prípade, že sporiteľ využíva aj možnosť dobrovoľného sporenia v II. pilieri.

    A vo zvyšnom čase, ešte nejaký mám, by som chcel ešte odkázať pánovi ministrovi Kažimírovi, ministrovi financií, v tejto súvislosti a pripomenúť aj vám, kolegyne a kolegovia, dobrovoľné príspevky do II. piliera boli daňovo zvýhodnené v rokoch ´13, ´14, ´15, ´16. Štyri roky. Boli vlastne nezdaniteľnou časťou a o výšku tých príspevkov si mohol daňovník znížiť základ dane. Bohužiaľ, pre rok 2017 to už neplatí. Bolo by dobré sa nad tým zamyslieť a v prípadnej novele zákona o daniach z príjmov znovu zaviesť daňové zvýhodnenie týchto dobrovoľných príspevkov do II. piliera, aby sme takto podporili aspoň symbolicky tých, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bašistová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pred vás predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem veľmi pekne za podporu, pán Mihál odišiel.

    Návrh, ktorý predkladám, zatraktívňuje dobrovoľné príspevky sporiteľov do II. piliera, ktorým následne pomôžu zvýšiť príjmy a životnú úroveň počas dôchodkového veku. Odstraňuje sa nedostatok súčasného znenia zákona, ktorý 10 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku začína postupne presúvať celé úspory do súčasnosti nízko výnosných dlhopisových fondov bez ohľadu na to, či boli tvorené z povinných alebo z dobrovoľných príspevkov. Tento pozmeňujúci návrh umožní sporiteľom slobodne sa rozhodnúť, v ktorých fondoch budú sporiť svoje dobrovoľné príspevky, a tým im môže umožniť ich lepšie zhodnotenie. Návrh bude navyše motivovať ľudí odkladať si peniaze na dôchodok navyše, pretože II. pilier ponúka v súčasnosti zaujímavé zhodnotenie úspor pri relatívne nízkych poplatkoch.

    Týmto pozmeňujúcim návrhom nadväzujem aj na volebný program SIET-e, ktorým sme chceli priniesť viac slobody sporiteľom, ktorí zhodnocujú svoje úspory v II. pilieri. Pevne verím, že po tomto čiastkovom naplnení sľubov našim voličom budúci rok pôjdeme ešte ďalej. Dúfam, že schválime aj zlepšenie v rámci výplatnej fázy tak, ako sme sa na tom dohodli na ministerstve práce.

    Teraz dovoľte, aby som prečítala znenie.

    V čl. I sa za 12. bod vkladá nový 13. bod a 14. bod, ktoré znejú nasledovne.

    "13. V § 92 ods. 1 písm. a) až j) sa za slovo "majetku" pripájajú tieto slová: "zodpovedajúcej aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov".

    14. V § 92 ods. 3 sa slová "čistej hodnoty svojho majetku" nahrádzajú slovami "sumy uvedenej v certifikáte" a slová "všetok majetok sporiteľa" sa nahrádzajú slovami "majetok sporiteľa zodpovedajúci sume uvedenej v certifikáte"."

    V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho novelizačného bodu.

    Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia zákona sa po dosiahnutí 52 rokov veku čistá hodnota majetku sporiteľa s jeho zvyšujúcim vekom postupne presúva do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu sa tak presúva aj majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je, aby tomuto režimu nepodliehali dobrovoľné príspevky, ktoré si platí sporiteľ sám a nad rámec zákonom ustanovených povinných príspevkov. Sporiteľ tak bude môcť počas sporiacej fázy naďalej určovať, v ktorom dôchodkovom fonde sa mu budú jeho prostriedky zhodnocovať bez obmedzení.

    V závere by som sa chcela ešte poďakovať za spoluprácu a pripomienky pri tejto problematike Mirovi Beblavému, s ktorým sme spolupracovali v rámci pracovnej skupiny ešte v rámci SIET-e, Jozefovi Burianovi, Ivanovi Švejnovi, Jozefovi Mihálovi, pánovi ministrovi, ako aj niektorým zamestnancom ministerstva a aj koaličným a opozičným poslancom, ktorí tento môj návrh podpísali.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem.

    Týmto sme vyčerpali písomnú rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Tak nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne aj za rozpravu. Chcem poďakovať aj tým, ktorí nevystúpili, Jozef, vážim si to.

  • Smiech v sále.

  • To myslím veľmi úprimne, ja to aj zdôvodním, pretože meritum veci zákona ako také bol programový výber. Na tom bola dohoda v koalícii, to sme sa zaviazali, že máme spoločne všetky vládne strany sa k tejto problematike vrátiť, ale prirodzene, že sa týmto zákonom tak trošku pustil džin z fľaše a venovali sme sa niečomu, čo sme zabsolvovali tu niekde 3, 4 roky dozadu. A tu chcem povedať úplne jednoznačný postoj: Absolútne si stojíme na všetkých zmenách, ktoré sme predtým urobili. Stojíme si.

    Pán Mihál, ak by som mal nejaké zmeny robiť, áno, súhlasím s vami, že by som sa po istom období zamýšľal nad poplatkami, ktorý a ako a do akej miery je efektívny. Možno by som sa ešte nad inou vecou zamýšľal a povedal som to aj na výbore, a to je otázka nákladov na vymáhanie nedoplatkov pre II. pilier. Prečo by to mal sanovať štát, v tomto prípade Sociálna poisťovňa? To sa niekde pohybuje na úrovni 16 mil., to nie je malá suma. Dobre, ale v tejto chvíli rešpektujem, že sme sa dohodli na programovom výbere a jednoducho ten je na stole.

    Ak dovolíte, k samotnej diskusii a k niektorým aj, samozrejme, k tomu poslaneckému návrhu.

    No, pani poslankyňa Jurinová, nechcem absolútne spochybňovať prieskumy. Otázka udržateľnosti dôchodkového systému je a bude veľmi aktuálna. Pre túto dobu, možno tí, ktorí prídu po najbližších parlamentných voľbách, ešte viac a ešte viac. S tým v plnej miere súhlasím. Len tak trošku, vychádzajúc z tých štatistík a čísel, mám takú dilemu: Ak sú najlepší Česi, Poliaci a Maďari, no tak asi sme mali zrušiť alebo v minimálne miere úplne devalvovať druhý dôchodkový pilier? My sme ho reparovali, ale ponechali. To znamená, idem sa inšpirovať Čechmi? V tom je tá udržateľnosť? Skúste mi povedať, čo ste s touto štatistikou myslela, čo tento prieskum nám mal dať pre udržateľnosť dôchodkového piliera ako takého. Ja ho nespochybňujem, ale kladiem si otázku, že ako sme mali v tomto prípade asi postupovať, keď na rozdiel od našich susedov, ktorí to zmietli zo stola, my sme to upravili, ponechali, rozvíja sa. Dnes sme v takej situácii, že sa opätovne vraciame po prechodnom období a následne sa navyšujú percentá do tých šiestich percent. Nerozumiem celkom tomu.

    No a tá kritika na tú Sociálnu poisťovňu a to všeobecne treba povedať, viete, Sociálna poisťovňa je zodpovedná za sociálne poistenie. Za starobné dôchodkové sporenie veľmi významnú spoluzodpovednosť nesú aj DSS-ky. A keď sa tu bavíme o kampaniach a o ďalších veciach, keď vedeli dať tie nehorázne milióny do kampaní, aby získali do II. piliera ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. A na tom trvám, že je tam 700-tisíc ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, stále platí a za tým si stojím, minimálne 1 000 eur zárobok a minimálne 30 rokov doba sporenia je aktuálna pre tých, ktorí, si myslím, že z hľadiska budúcnosti bude výhodné to pôsobenie a účinkovanie v II. pilieri. Takže protirečíte si viacerými vecami, ktoré s tým súvisia.

    Isteže urobíme aj po tomto istú vysvetľovaciu kampaň, ale kladiem si otázky, čo robia DSS-ky pre to, aj na to napríklad, aby trošku viacej oslovili a hovorili o výhodnosti sporenia, ktoré doteraz prebiehalo a jeho jednotlivých vyhodnotení? Asi stále ešte splácajú tú podlžnosť, ktorú majú z toho predchádzajúceho obdobia, keď podviedli a oklamali veľmi veľa ľudí, ktorí vstúpili a vstúpili a vôbec nevedeli, do čoho vstupujú. Ale v tomto smere tiež máme čisté svedomie, bola tu viacero možnosť krát, keď bol prerušený II. pilier a bola možnosť vystúpenia, aby zhodnotili svoju situáciu. Tí, ktorí to urobili, rešpektujeme, tí, ktorí ostali, tiež v plnej miere rešpektujeme.

    Za ďalšie, paradox doby. Tu mám takú poznámku. Viete, ako predkladateľ hovorím veľmi konkrétne, že to, čo predkladám, je do istej miery oslabenie celoživotného dôchodku. Ale zvážili sme riziko a povedali sme, do akej hranice to riziko je možné podstúpiť. No ale vy zároveň hovoríte, ako vehementne podporujete tento návrh, a zároveň hovoríte o rizikách, ktoré vyplývajú z nízkych dôchodkov. Nerozumiem celkom tomu. Ja sa veľmi otvorene priznávam, ale my sme mali ambíciu pomenovať to riziko. Ale vy hovoríte o nízkych dôchodkoch a zároveň podporujete, aby boli ešte nižšie. Skúste sa nad tým zamyslieť.

    Ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému. K tomu asi toľko: Pán Mihál, dobre sa pamätáte, že prvý, ktorý prejavil iniciatívu, som bol ja, vtedy so štátnym tajomníkom začali prvé rokovania na túto tému, postupne sa dostávali do nejakej fázy. Viete ale, v čom bola hlavná pointa hlavne zo strany vás opozície vtedy? To bola nedôvera. To bola nedôvera voči SMER-u o tom, že či ho nezrušíme úplne, ten II. pilier, prípadne či v nejakom ďalšom období nebudeme robiť doňho nejaké vstupy a úpravy. Je tu obdobie, keď prvýkrát opätovne vraciame a o tých štvrť percenta navyšujeme a vraciame sa k tým 6 percent. Nikto nič neruší, ale aj napriek tomu nemám problém, ja budem osobne iniciovať stretnutie všetkých parlamentných klubov, ak sa tá vôľa nájde podporiť terajší stav a zakotviť ho do ústavného zákona, som pripravený. Ale opakujem ešte raz, hlavná pointa, ktorá z toho vyplývala, súvisela z nedôvery vás smerom k politickej strane SMER a veciam, ktoré súviseli vtedy s úpravami okolo II. piliera.

    K pani poslankyni alebo predsedníčke Bašistovej, čo sa týka pozmeňováku. Samozrejmá vec, že podporujem, myslím si, že je to dobrý pozmeňovák.

    No a, pani Jurinová, čo sa týka ten váš pozmeňovák, no, vraciame sa niekde tam, kde sme boli, veď to je úplne to, čo tu bolo v dvanástom! Ja tomu rozumiem, je to návrat k povinným alebo ak chcete automatickému vstupu, ktorý od roku ´12 do konca decembra ´12 vtedy zaviedol pán Mihál, rovnako v dvanástom roku sa navrhovala aj využiť možnosť výstupu z II. piliera, tých 730 dní, to znamená dva roky. Skrátka chcete opätovne zaviesť automatický systém. Hovorím to veľmi otvorene, zásadne nesúhlasím a zdôvodňujem tento konkrétny, nesúhlasím z vecného hľadiska a tento konkrétny návrh má aj ďalšie chyby. Je nevykonateľný, tak ako ste ho napísali. Aj vám môžem povedať v čom. V bode 5, tak ako je navrhnutý, je nevykonateľný. A so zvyškom návrhu, nakoľko v ňom uvádzajú povinnosť Sociálnej poisťovne informovať sporiteľov o možnosti uzatvoriť zmluvu s DDS-kou počas 730 dní, podľa iného ustanovenia v tomto istom návrhu má však sporiteľ možnosť rozhodnúť sa len do 180 dní. Znovu rozpor. Znovu rozpor, ktorý tam je, na ktorý ma moji kolegovia v tomto smere upozornili. Za ďalšie, neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by Sociálna poisťovňa po uplynutí 180 dní určila sporiteľovi DSS napriek tomu, že sa v konkrétnom odôvodnení toto nachádza. Takže technická otázka, ale čo je najpodstatnejšie, je vecná, obsahová stránka, ja by som sa s týmto jednoducho nikdy nestotožnil. Som presvedčený, že tak, ako je nastavený teraz, že sa má možnosť mladý človek slobodne rozhodnúť, je tá najideálnejšia a najdemokratickejšia.

    Ďakujem pekne, skončil som. Uchádzam sa o podporu.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 347, spoločná správa výborov má tlač 347a.

    Prosím pána ministra Richtera, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky ´16 – ´20 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a samozrejme, že aj duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorý predkladáme na rokovanie pléna Národnej rady teraz v druhom a treťom čítaní.

    Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,2 eura, čo v zásade korešponduje do istej miery aj so zvýšením materského, ktoré vláda navrhuje s rovnakou účinnosťou.

    Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšenie materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvýšil.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 347).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 411 z 1. februára 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh vlády, vládneho zákona, tlač 347, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 164 zo 14. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 134 z 15. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 43 z 21. marca 2017.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 50 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do, písomne sa prihlásili do rozpravy za klub SME RODINA pani poslankyňa Krištúfková a ďalšími prihlásenými písomne do rozpravy je pán poslanec Jozef Mihál, poslankyňa Simona Petrík, Anna Verešová a Soňa Gaborčáková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Krištúfková.

  • Ďakujem. Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, úprimne sa teším, že ministerstvo práce prichádza so zákonom na zvýšenie rodičovského príspevku, a verím, že k tomu prispeli aj opakované návrhy na zvýšenie, ktoré sme podávali minulý rok v parlamente.

    Čo ma však neteší, je navrhované zvýšenie o 10 eur, teda na sumu 213. Viackrát sme už v parlamente upozorňovali na to, že rodičovský príspevok sa nezvyšoval už niekoľko rokov po sebe, pretože ide o dávku naviazanú na životné minimum, ktoré sa nezmenilo od roku 2013. Bohužiaľ, musím skonštatovať, že zvýšenie o 10 eur je skôr dorovnanie straty za posledné roky, čo sa príspevok nezvyšoval.

    Chcem sa preto vrátiť k návrhu hnutia SME RODINA, ktorý sme predložili v parlamente minulý rok v júni. Navrhla som, aby bol rodičovský príspevok zvýšený na 280 eur, tak, aby bol v rovnakej výške, ako je príspevok na starostlivosť o dieťa. Považujem za diskriminačné, nespravodlivé a nesprávne, ak matka, ktorá dá dieťa do troch rokov napríklad do jasieľ a ide pracovať, môže poberať príspevok 280 eur, a tá, ktorá zostane do troch rokov doma s dieťaťom, má teraz 203 a od 1. mája bude mať 213 eur.

    Čítala som pred pár dňami jeden vynikajúci rozhovor s vysokoškolským pedagógom pánom Škovierom. Prezentoval svoje návrhy, názory na výchovu detí. Okrem iného hovorí o tom, aký unikát máme na Slovensku v podobe trojročnej rodičovskej dovolenky, že je to niečo, čo iné krajiny nemajú a čoho by sme sa určite nemali vzdávať pri starostlivosti o deti. V takýchto dôležitých oblastiach by sme nemali podliehať ekonomickému diktátu. Je to veľmi podnetný rozhovor o našich hodnotách, kde deti a rodina by mali byť na prvom mieste. Odporúčam si ho prečítať.

    Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že vláda finančne uprednostňuje tie matky, ktoré sa vracajú do zamestnania skôr ako po troch rokoch veku dieťaťa. Nie je to spravodlivé. Dobrá mama je každá mama, ktorá sa starostlivo a s láskou stará o svoje dieťa, a každá by mala dostávať rovnakú finančnú podporu zo strany štátu. Nech sa sama a slobodne môže rozhodovať, či zostane doma tri roky alebo pôjde do práce skôr. Nezabúdajme na to, že rodičovský príspevok nahrádza jeden príjem v rodine, keď jeden z rodičov, najčastejšie je to matka, zostáva s dieťaťom doma. A dvojnásobne to platí pre osamelé matky, pre ktoré je rodičovský príspevok najdôležitejší príjem. Vieme zo štatistík, že takéto rodiny sú najviac ohrozené chudobou.

    Pán premiér a minister financií na začiatku tohto roka oznámili dobrú správu, že príjmy do štátneho rozpočtu budú vyššie, ako očakávali. Myslím si, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je dať časť týchto peňazí na podporu rodín s deťmi.

    A teraz mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a Zuzany Šebovej. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:

    V čl. I sa slová "213,20 eura" nahrádzajú slovami "280,00 eura".

    Odôvodnenie: Dôvodom predloženia takejto legislatívnej úpravy je snaha o finančné zrovnoprávnenie rodičovského príspevku (navrhovaná výška 213,20 eura mesačne) s príspevkom na starostlivosť o dieťa. Rôzna výška príspevkov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov je diskriminačná a nemá žiadnu opodstatnenosť. Sme toho názoru, že každý rodič má nárok na rovnaký príspevok od štátu, či zverí svoje dieťa do troch rokov do starostlivosti v príslušnom zariadení, alebo do starostlivosti inej osobe, alebo rodič zostane s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke do troch rokov dieťaťa.

    Ďakujem za pozornosť a podporu.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nedávno som si vypočul Roberta Fica v rozhovore so svojím ministrom financií pánom Kažimírom na videjku, ako zvestujú Slovensku dobrú správu. Výsledok hospodárenia štátu je omnoho lepší ako za posledných osem rokov. Dokonca sa spomínala nejaká miliarda. Ak je toto pravda, tak kto iní ako obyčajní ľudia by to mali pocítiť vo svojich peňaženkách alebo na svojej životnej úrovni. A preto som presvedčený, že tento návrh pani poslankyne Krištúfkovej by mali podporiť všetci poslanci. A najmä by ho mali podporiť poslanci SMER-u – SD. Aj teraz sa ukáže, vážení občania, kto to na vás iba hrá vo videu, alebo kto to myslí úprimne a vážne.

    Ďakujem.

  • Ja chcem podporiť argumenty pani kolegyne poslankyne, pretože naozaj je to tak. Keď sa matka vráti skôr do zamestnania a povedzme čerpá príspevok na starostlivosť o dieťa, tak štát ušetrí rodičovský príspevok. Síce vyplatí príspevok na starostlivosť o dieťa, ale ten je z troch štvrtín financovaný zo zdrojov Európskej únie, len z jednej štvrtiny z prostriedkov samotného štátneho rozpočtu. No ale potom vtip je vlastne v tom, že štát za už pracujúcu matku neplatí napríklad dôchodkové poistenie. To môže byť chápané ako určitá ďalšia úspora na strane štátu. Neplatí zdravotné poistenie, to je ďalšia úspora na strane štátneho rozpočtu. A naopak, tá pracujúca matka začína zo svojho príjmu platiť dane, platiť odvody. No nechcite odo mňa presný výpočet, ale sú to rádovo stovky eur rozdielu medzi pracujúcou a nepracujúcou matkou. Takže je veľmi veľa pravdy na tom, čo povedala pani poslankyňa Krištúfková a ja ju v tomto podporujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mihál, ktorý stihol opustiť rokovaciu sálu, aby zrejme prenechal svoje poradie pani poslankyni Petrík. Takže nech sa páči.

  • Lebo my sme mali s pánom Mihálom takú dohodu, pretože my spolu predkladáme vlastne pozmeňujúci návrh, tak aby to malo nejaký logický sled. Tak pôjdem ja prvá, ak dovolíte.

    Takže ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teda, aby som povedala pár slov k problematike rodičovského príspevku, pretože spolu s kolegami Miroslavom Beblavým a Jozefom Mihálom sme podali pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jeho sflexibilnenia. Takže o tom by som rada hovorila.

    Výška vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne čerpať. To je naša základná idea. Rodičovský príspevok by tak mohol mať počas najkratšieho obdobia poberania, a to je do dvoch rokov veku dieťaťa, výšku 355 eur 33 centov, mesačnú výšku myslím.

    Vládny návrh zákona, ktorý pripomienkujeme, navrhuje zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur, ako sme to už párkrát počuli, a je to potrebné privítať určite, aj keď je to teda len táto suma.

    Náš pozmeňujúci návrh už počíta s týmto zvýšením pri výpočte. Pri tejto príležitosti by sme však radi presadili väčšiu slobodu rodičov pri starostlivosti o dieťa prostredníctvom flexibilného poberania rodičovského príspevku. Podali sme aj rovnaký návrh zákona na túto schôdzu, ktorý zavádza flexibilitu rodičovského príspevku, a sme ochotní ho stiahnuť za predpokladu, že táto zmena pre rodičov bude akceptovaná formou nášho pozmeňujúceho návrhu.

    Teraz by som vám rada predstavila, ako si fungovanie flexibilného rodičovského príspevku predstavujeme. Celkovú sumu 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celé obdobie poberania rodičovského príspevku a ktorá sa, podotýkam, nemení oproti tej, ktorá by bola vyplatená za tri roky, by bolo možné vybrať aj skôr, ako dieťa dosiahne tri roky veku. Zároveň navrhujeme, aby dolnou hranicou výberu bolo 48 mesiacov veku dieťaťa, čiže dva roky. Výška rodičovského príspevku by tak bola v intervale od základnej sumy 213, eur 20 centov, ako je to teraz, až do spomínaných 355 eur 33 centov, a to v závislosti od mesiaca, v ktorom by rodič poberanie rodičovského príspevku ukončil. To znamená, že ak by sa rodič rozhodol, že si rodičovský príspevok vyčerpá dajme tomu, keď jeho dieťa bude mať dva a pol roka, podľa toho sa mu prispôsobí mesačná suma.

    Chcem podotknúť, že nejde o nevyskúšaný experiment. Rovnaký systém sa osvedčil a funguje v Českej republike, kde zavádzajú už štvrtú rýchlosť čerpania, lebo rodičia túto možnosť radi využívajú. To znamená, že tam si rodičia už môžu tento rodičovský príspevok čerpať aj skôr, ako keď dieťa dosiahne dva roky, čiže napríklad na jeden a pol alebo jeden rok to dieťa.

    Životné situácie sú rôzne a mnohým rodičom môže táto možnosť pomôcť v rodinnom rozpočte práve v období, keď je rodič doma s dieťaťom a nemá príjem. Napadajú mi aj osamelí rodičia, ktorí sú ešte viac odkázaní na zvýšenú pomoc pri bežných výdavkoch na život, než sa opätovne zamestnajú. Rodičovský príspevok v súčasnej výške nestačí na to, aby rodina s jedným rodičom z neho dôstojne vyžila. A takýchto rodín je na Slovensku mnoho.

    Zrýchlené čerpanie rodičovského príspevku by pomohlo aj rodičom, ktorým sa narodili deti za sebou s menším odstupom, ako sú tri roky, aby neprišli o finančné zdroje od štátu. Tu musím povedať, že tým, že je rodičovský príspevok aktuálne nastavený na fixne tri roky, veľa rodičov vyslovene plánuje, kedy bude mať to druhé alebo tretie dieťa, pretože nechcú prísť o ten rodičák. Lebo vieme, že keď máte dve deti do troch rokov, tak ten rodičovský príspevok čerpáte síce v trochu vyššej sume, ako je 213 eur, ale je to len asi o 40 eur vyššie na to druhé dieťa. Zároveň sa zlepší zamestnanosť žien, pretože namiesto šiestich rokov mimo pracovný trh budú na rodičovskej dovolenke štyri roky.

    Áno, ja viem, že aj v súčasnosti ženy pracujú popri poberaní rodičovského príspevku, ale práve tým, že im umožníme túto flexibilitu, možno dosiahneme aj to, že reálne budú chcieť s tým dieťaťom ostať doma dva roky a naplno si užijú tú starostlivosť a potom zasa naplno pôjdu pracovať.

    Ministerstvo práce náš návrh odmietlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní a to preto, že sme vraj v návrhu neriešili situáciu detí s nepriaznivým zdravotným stavom. Vzali sme to do úvahy a náš súčasný návrh ustanovuje, že rodičia týchto detí budú môcť poberať rodičovský príspevok až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ihneď, ako sa zistí alebo objaví nepriaznivý zdravotný stav a rodič má záujem poberať rodičovský príspevok šesť rokov, bude musieť prejsť na čerpanie základnej fixnej sumy 213 eur 20 centov. Tu treba dodať, že takýchto rodín nie je veľa. V súčasnosti ich je približne 10 500, teda konkrétne detí, pričom mnohé tieto deti majú zdravie zhoršené už od narodenia a dá sa preto očakávať, že počet prípadov rodín, ktoré by čerpali rodičovský príspevok zrýchlene a následne by nastalo zhoršenie zdravotného stavu ich dieťaťa, by bol minimálny.

    Taktiež by som rada adresovala otázku vzťahu medzi dvoma príspevkami, o ktorých sme už dnes aj hovorili. A to medzi rodičovským príspevkom a príspevkom na starostlivosť o dieťa. Dnes sú oba tieto príspevky nastavené tak, že ich poberanie končí v treťom roku veku dieťaťa a spolu ich poberanie nie je možné. Rodina teda poberá buď jeden, alebo druhý príspevok, väčšinou podľa toho, či dieťa pošle do súkromných jaslí alebo nie. Tu by som chcela povedať, že nie všetky rodiny, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak ich deti sú doma. Nie je to pravda, pretože veľa rodín využíva štátne jasle, ktoré sú lacnejšie, a ten rodičovský príspevok im stačí, a preto nevyužívajú príspevok na starostlivosť o dieťa, ale využívajú tú fixnú sumu, z ktorej platia štátne jasle alebo lacnejšie jasle. Niekoľko tisíc rodín si teda vyberá radšej príspevok na starostlivosť, podľa toho, ak dávajú deti do súkromných jaslí, lebo jeho maximálna suma je vyššia.

    Po vyčerpaní rodičovského príspevku zrýchleným spôsobom chceme ponechať nárok rodičov na príspevok na starostlivosť, kým dieťa nedosiahne vek tri roky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Milé kolegyne a kolegovia, zhrniem tento náš návrh do niekoľkých viet. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku by výrazne mohlo zlepšiť finančnú situáciu mladých rodín s deťmi do troch rokov a zároveň sa tu bavíme o zanedbateľnej záťaži pre štátny rozpočet. Ide preto z môjho pohľadu o elegantné a efektívne riešenie. Dnes majú rodiny rôzne pracovné a výchovné stratégie. Rozdielne sú tak isto aj deti, ktoré potrebujú kolektív v rôznom veku, no aktuálne nastavený rodičovský príspevok je vždy na tri roky a je to zbytočne obmedzujúce. Preto vás žiadam o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý, dúfam, že ešte stihnem celý prečítať.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 347).

    V čl. I sa pred doterajší text návrhu zákona vkladá nový 1. bod, ktorý znie:

    1. § 3 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    "(11) Oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa podľa odseku 2 písm. a) a ktorej vznikol nárok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... na rodičovský príspevok po vyčerpaní nároku na materské alebo nároku na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte, môže vlastným prihlásením určiť kratšie obdobie čerpania nároku na rodičovský príspevok ako do troch rokov veku dieťaťa, nie však kratšie ako do 24 mesiacov veku dieťaťa; nárok v prípade podľa odseku 2 písm. b) tým nie je dotknutý."

    Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako 2. bod.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa možnosť flexibilného poberania rodičovského príspevku tak, že namiesto súčasnej doby poberania (tri roky veku dieťaťa) sa bude môcť poberať do dvoch rokov veku dieťaťa, avšak vo vyššej sume. Náklady z hľadiska verejných financií pritom ostávajú rovnaké ako v súčasnosti, dochádza len k tomu, že pri využití tejto možnosti budú prostriedky vyplatené skôr. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ by v prípade využitia tejto možnosti došlo k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu dieťaťa, nárok na poberanie rodičovského príspevku do šiestich rokov veku by ostal zachovaný v rovnakej podobe ako v súčasnosti. Počíta sa s možnosťou, že rodič bude mať po rýchlejšom vyčerpaní rodičovského príspevku možnosť využívať príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.

    V čl. I sa za doterajší text návrhu zákona vkladá nový 2. bod, ktorý znie:

    2. § 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

    "(7) Suma rodičovského príspevku pre oprávnenú osobu uvedenú v § 3 odseku 11 sa stanoví ako násobok sumy v odseku 1 a koeficientu určeného ako podielu počtu mesiacov zostávajúcich do troch rokov veku dieťaťa a počtu mesiacov, ktorý si oprávnená osoba určila prihlásením ako obdobie čerpania rodičovského príspevku."

    A odôvodnenie k tomuto bodu: V nadväznosti na bod 1 sa navrhuje spôsob výpočtu zvýšenej sumy rodičovského príspevku, pokiaľ oprávnená osoba využije možnosť flexibilného poberania.

    V súvislosti s bodmi 1 a 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa v názve návrhu zákona za slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa".

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať v prerokovaní tohto bodu a rozpravou k tomuto bodu po hlasovaní. Vyhlasujem štvorminútovú prestávku. 17.05 bude hlasovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o prerokovaných veciach. Predtým ešte procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Žiadam uviesť do zápisu opravu hlasovania č.13. Zlyhalo mi zariadenie, hlasoval som za. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • No dobre. Ďakujem za slovo. Žiadam uviesť do zápisu opravu hlasovania č. 13. Hlasovala som za.

  • Zle ste sa pozerala.

    Pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela ctené dámy a ctených pánov informovať a pripomenúť vám to, že pred časom vám prišla do mailboxov pozvánka na zajtrajšiu konferenciu, ktorú organizujem ja, pán poslanec Budaj a pán poslanec Kresák v priestoroch kinosály od 11.30. Je to pod názvom Zrušme Mečiarove amnestie, osloboďme spravodlivosť. Budeme tam premietať aj film Únos. V kinosále. Takže kto ste ho nevideli, príďte. Ale bude tam aj diskusia s odborníkmi na ústavné právo. Budú reagovať vo svojich prejavoch na aktuálne vzniknutú situáciu, to znamená na koaličný návrh, na pripomienky opozície, čo sa stane, keď budú zapracované. Budete sa môcť pýtať odborníkov na ústavné právo, ktorí sú naozaj zoširoka. Nie sú to len signatári tej výzvy. Takže všetkých vás veľmi pekne prosím, aby ste v čo najväčšom počte prišli. Budú tam tí, čo neprídu kvôli odborníkom na ústavné právo, budú tam aj herci ako Maroš Kramár a ďalší. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem len pripomenúť všetkým poslankyniam a poslancom, že do konca mesiaca je potrebné podať majetkové priznania. Bol by som rád, keby ste to všetci stihli. Mne tým šetríte prácu, mne tým šetríte aj na výbore všetkým prácu, sebe šetríte peniaze za prípadné pokuty. Tak, prosím vás, dajte si záležať, nech je to vypísané poriadne. Ak by ste potrebovali niečo konzultovať, na výbore je sekretariát pripravený. Takže, prosím vás, nezanedbajte to, aby sme na budúci rok nemuseli rozdávať toľko pokút ako tento. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja sa chcem spýtať, že prečo tam zajtra budú komedianti.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poďme teraz hlasovať.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o teda druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (tlač 362).

    Spoločným spravodajcom je pán kolega Ján Podmanický, ktorému teraz dávam slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 362.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu vystúpili deviati poslanci a boli podané štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže boli včera v rozprave podané pozmeňujúce návrhy v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 102, proti 24, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že môžme pristúpiť k hlasovaniu.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločne o bodoch 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, pán predseda, o nich hlasovať.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 21, zdržalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že návrh bol schválený. Nech sa páči.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave v poradí, v akom boli prednesené. Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Sárközy.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 112, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Nech sa páči ďalej.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Shahzad.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 64, proti 5, zdržalo sa 73 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Pán podpredseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Bašistovej.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pani poslankyne Bašistovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 111, proti 14, zdržalo sa 18 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Verešovej.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 61, proti 4, 79 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Návrh nebol schválený.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán podpredseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 80, proti 37, 27 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tretieho čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 77, proti 39, zdržalo sa 26 poslancov, 1 nehlasoval.Konštatujem, že návrh zákona bol schválený. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 345). Pán poslanec Burian ako spravodajca, nech sa páči, môžte uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 345.

  • Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili traja poslanci a pani Jurinová podala jeden pozmeňujúci návrh. Keďže v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jurinovej. Poprosím, dajte hlasovať o tom, o pozmeňujúcom návrhu pani Jurinovej ako o celku.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pani poslankyne Jurinovej, lebo v spoločnej správe neboli návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 63, proti 7, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Keďže tento návrh nebol schválený, sme v treťom čítaní. Poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy okrem tých dvoch vedľa mňa. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143.Konštatujem, že tento zákon bol schválený. Teraz ešte vás prosím, pán poslanec Burian, aby ste uvádzali hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 346). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 346.

  • Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili štyria poslanci, podali dva pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bode 1 a 2 spolu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 121, zdržalo sa 21 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

    Nech sa páči.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jurinovej.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 48, proti 12, zdržalo sa 82 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Zároveň vás musím upozorniť, že sme nehlasovali o skrátení lehôt. Tieto návrhy boli dnes podané, takže chcem sa opýtať, či toto hlasovanie môžme brať ako platné alebo ešte raz.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže ešte máme hlasovanie, takže nech sa páči, najprv budeme hlasovať o skrátení lehoty. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 100, proti 27, zdržalo sa 14, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že môžeme pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu. Nech sa páči.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bašistovej.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 125 poslancov, 1 proti, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z pléna, teda ktoré boli prednesené. Teraz môžeme pristúpiť, navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 122, proti 1, zdržalo sa 17, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.Burian, Jozef, poslanec NR SR

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predsedajúci, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 126, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.Konštatujem, že návrh bol schválený. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme prerokované návrhy, takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 347).

    Prosím pána ministra Richtera, aby sa dostavil do rokovacieho priestoru, takisto pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa.

  • Krátka pauza.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Verešová.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 347.

  • Nech sa páči. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • A zároveň upozorňujem vás, páni poslanci, aby ste nerušili vystupujúcu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto návrhu zákona o rodičovskom príspevku. Určite budete so mnou súhlasiť, že demografická kríza je v podstate jednou z najväčších hrozieb, ktorú teraz vlastne zažívajú krajiny Európy a tak isto aj Slovensko. Ja naozaj pravdou, že už v roku 2030, že už v roku 2030 sa aj Slovensko zaradí medzi ostatné členské krajiny Európy s najstarším obyvateľstvom a že teda už od roku 2030 bude obyvateľov Slovenska ubúdať. A je naozaj faktom, že už ani ekonómovia nehovoria toľko o HDP, ako hovoria viac o demografii, ktorá je skutočne, skutočne hrozbou a mnohé krajiny, európske krajiny, už prijímajú rôzne opatrenia, nástroje. Sú to aj finančné stimuly, zvlášť zavesené na zásluhovosť, na zamestnanosť rodičov, ale aj ďalšie a ďalšie nástroje prorodinné.

    Sociálna a rodinná politika má taký spoločný prienik...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre hluk v sále.

  • Počkajte chvíľku, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, prosím vás, je to neúcta k vystupujúcemu. Ak máte niečo prerokovať, nech sa páči, mimo.

    Môžte pokračovať.

    Verešová, Anna, poslankyňa NR SR

    Sociálna aj rodinná politika má prienik a to je v úsilí ochrániť rodinu od chudoby a rozpadu. A mali by sme naozaj aj my už aj v našej krajine, naše Slovensko by sa malo snažiť, vláda by sa mala snažiť prijímať také opatrenia, aby sme demografickú krízu, no, už sa nedá zastaviť, ale aspoň prijali všetky možné nástroje a prostriedky, aby sme eliminovali jej následky. A jedným z nich je aj to, aby sme mladých rodičov podporili v čase, kedy sa rozhodnú, alebo mladých ľudí, kedy sa rozhodnú stať rodičmi. A v mnohých týchto rodinách sa stáva aj to, že dieťa, ďalšie dieťa sa narodí do tejto rodiny ešte skôr ako do troch rokov prvého dieťaťa. Vtedy vlastne poberá rodič, matka, jeden rodičovský príspevok na jedno dieťa, ale súčasne sa určitý čas, nie je síce dlhý, ale súčasne sa stará o dve deti.

    Naším pozmeňujúcim návrhom by sme toto chceli ošetriť, lebo v podstate ide aj trošku o nespravodlivosť a takú diskrimináciu práve takýchto rodičov. Aby ste mali prehľad, je ich tak cirka 25-tisíc rodín, ktoré majú deti do troch rokov, ktoré majú dve deti napríklad do troch rokov, aby ste si to vedeli predstaviť. Pri dvojičkách a trojičkách je zvýšený rodičovský príspevok. A my navrhujeme podobný systém. To znamená, že pri starostlivosti o dve deti do troch rokov by to bol rodičovský príspevok zvýšený o 25 percent. Poviem vám približne sumu, cirka 266, lebo práve sa teda zvýšil o 10 eur rodičovský príspevok. A pri troch deťoch je to 319, 80 percent (pozn. red.: správne malo byť "eur"), zvýšený o 50 % ako teraz.

    Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 347).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1.

    2. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. V § 3 odsek 6 znie:

    "(6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká nárok na rodičovský príspevok za každé takéto dieťa v sume podľa § 4 ods. 2, avšak len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody."."

    Doterajší bod sa primerane prečísluje.

    3. V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú body 2 až 4, ktoré znejú:

    "2. V § 4 ods. 2 prvej vete sa slová "súčasne narodených detí" nahrádzajú slovami "detí podľa § 3 ods. 2" a za slovom "dieťa" sa vypúšťa čiarka a slová "ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom".

    3. Za § 12b sa vkladá § 12c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 12c

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2017

    (1) O žiadostiach o rodičovský príspevok podaných do 30. apríla 2017, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 30. apríla 2017, sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 30. apríla 2017 podľa zákona účinného do 30. apríla 2017.

    (2) Ak oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok po 30. apríli 2017 za obdobie pred 1. májom 2017, o nároku na tento rodičovský príspevok sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 30. apríla 2017 podľa zákona účinného do 30. apríla 2017."."

    Takže ešte skúsim krátko odôvodniť, hoci som teda už povedala, o čo nám ide v tomto doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu. V prípade takzvaných reťazových pôrodov, to jest, ak žena porodí druhé, prípadne ďalšie dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši 3 roky, respektíve 6 rokov v prípadoch podľa vyššie uvedeného písm. b) a c), priznáva sa nárok na rodičovský príspevok za každé takéto dieťa, avšak jeho výška sa neznásobuje, ale zvyšuje sa pomerne o 25 % na každé dieťa. Takýto mechanizmus sa aj v súčasnosti uplatňuje pri dvoch a viac súčasne narodených deťoch, teda dvojičkách, trojičkách, štvoričkách a podobne.

    Ďakujem vám za podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, že sa s ním stotožníte. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja, dve. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem kolegyni Anke Verešovej a len chcem povedať, že nie je dôvod, aby pri rodičovskom príspevku vznikla diskriminácia, že ak sa matke narodia dvojičky, tak sa rodičovský príspevok zvyšuje, ale ak matka má deti krátko za sebou, tak vlastne tá výška rodičovského príspevku ostáva nezmenená. A túto diskrimináciu mamičiek chceme pomôcť to zmeniť, pretože tie náklady na deti, či už sú to dvojičky, alebo sú to deti narodené v rozmedzí desiatich, jedenástich mesiacov, sú rovnaké a nie je dôvod, aby nedostávali zvýšený rodičovský príspevok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Áno, máme skúsenosti aj osobné niektorí, ale poznáme aj dnes veľa rodín, veľa mladých rodín, ktorí, ktoré naozaj vnímajú problém, že starajú sa v jednom období o dve deti do troch rokov, vnímajú ako naozaj diskriminačný. Práve v predminulom volebnom období sa aj na podnet poslanca Matoviča, Jurinovej, Blahovej, neviem ešte, kto tam bol, ale sa podarilo do tohoto zákona vniesť práve princíp, že ak sa vám narodia dvojičky, tak máte zvýšený rodičovský príspevok o 25 percent. Podľa mňa tento princíp by bolo, je už najvyšší čas, aby sa rozšíril naozaj na všetky skupiny, ktoré si zaslúžia tiež pozornosť. A práve sú to, myslím si, že najdôležitejšie, aby sa to týkalo všetkých detí. Teda nielenže, ktoré vyjdú z jedného pôrodu, ale ktoré matka, ak sa matka stará o všetky deti do troch rokov. Ako verím, že by sa to mohlo ujať. Takýchto rodín, keď sme hľadali prepočty, tak nám vyšlo, že je zhruba 25-tisíc. Verím tomu, že sa budú vedieť nájsť financie na zafinacovanie tohto opatrenia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Verešová, môžete reagovať.

  • Ďakujem za podporu. A ja verím, že aj ďalší poslanci sa s týmto návrhom stotožnia. Totižto naozaj poznám viacero takýchto rodín, ktoré sa rozhodli, mladých rodín, ktoré sa aj dokonca rozhodli mať tie deti ako súrodencov s menším vekovým odstupom, a naozaj potom sa tu jedná o nejakú trošku nespravodlivosť alebo diskrimináciu. Lebo ten čas nejaký ročný, možno polročný, sa starajú tieto maminy, títo rodičia o dve deti súčasne. Takže prečo by to nemohlo byť úplne rovnako ako pri dvojičkách alebo trojičkách? V podstate aj tu ide o nejaké, nejakú podporu mladých rodín a ich rozhodnutí a správnych rozhodnutí, že chcú mať takto deti ako súrodenecké, súrodencov skôr po sebe, rýchlejšie po sebe, aby nebol medzi nimi taký veľký rozdiel.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Možno pár podnetov práve k pozmeňovaciemu návrhu a možno argumenty, ako rozmýšľame.

    Od roku 2011 do roku 2016 bol vyplácaný rodičovský príspevok priemerne 140-tisíc poberateľom. Prognózy hovoria, že od roku 2017 do roku 2020 to bude len o dve tisícky viac. To znamená, ide o obdobie deviatich rokov, kedy už vidieť, že nám klesá počet ľudí, ktorí sa rozhodnú mať dieťa, a za deväť rokov, keď áno, terajší tridsiatnici, štyridsiatnici pôjdu do dôchodku, počet ľudí, ktorí budú vyrábať na ich dôchodky, bude naozaj málo. A aby sa to nestávalo ďalšie roky, tak je už potrebné v tomto volebnom období nastaviť mechanizmus tak, aby sme trošku motivovali tých ľudí mať nie jedno dieťa, ale viac detí.

    Práve u cieľovej skupiny, ktorej sme sa venovali práve v tomto pozmeňujúcom návrhu my, ide o rodinky, ako hovorila kolegyňa, asi cirka 25-tisíc detí, ktoré sa narodili do troch rokov v danej rodine. Prvýkrát sa im stáva taká kríza alebo krivda v tom, ak si žiadajú o vyplácanie materskej Sociálnou poisťovňou. A druhýkrát, keď nedostanú rodičák na to druhé dieťa. Vzhľadom k tomu, ako som hovorila, že za tých deväť rokov, do konca volebného obdobia, naozaj potrebujeme preštartovať ten, tú motiváciu mať tie deti, je potrebné zasanovať aj veci, ktoré nám možno v systéme zlyhávajú alebo teda možno sú demotivačné.

    Ak chceme hovoriť možno o rodičáku, ja som hovorila aj pánovi ministrovi už na výbore, aby sme naozaj nezabudli na úpravu rodičovského príspevku pre dieťa so zdravotným znevýhodnením, teda pre poberateľku alebo poberateľa, ktorý sa stará o dieťa so zdravotným znevýhodnením, lebo ak budeme zvyšovať opatrovateľský príspevok, tak môže sa stať, že práve rodiny, ktoré majú takéto dieťa, budú poberať nižší rodičovský príspevok, ako keby mali nárok v prípade, že už budú mať po šiestich rokoch veku života.

    To sú možno také postrehy k tomu, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že pokiaľ sa nám v minulosti sme nemali problém, že rodiny mali dve aj tri deti, teraz naozaj je to jedno, 1,34, tuším teraz, aby sme už v tomto volebnom období, ja si myslím, že začali sme dobre tou materskou, ale aby sme začali rozmýšľať v tom zmysle, aby sme zasanovali už v existujúcom systéme priestor, kde by sme mohli naštartovať práve rast tej demografickej krivky opäť nahor, aby potom tí tridsiatnici a štyridsiatnici nemali neskôr problém s vyplácaním tých dôchodkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená kolegynka spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vítam zákon, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok takýmto mimoriadnym spôsobom. Už tu bola položená otázka, prečo to nie je viac. Ja sa k tejto otázke tak trošku pridávam a argument použijem napríklad ten, že nedávno som si počítal, o koľko sa zvýšili minimálne povinné odvody živnostníkov za vašej vlády, teda odkedy ste nastúpili ešte v minulom volebnom období, za tých v podstate 5 rokov, o 34 % šli hore povinné minimálne odvody pre živnostníkov za tých, no, 6 rokov, keď rátam už aj ten budúci, keď sa to zase zvýši, ale keď spočítame zvýšenie rodičovského príspevku za to isté obdobie vrátane týchto plus 10 euro, tak je to niekde na polovičnej úrovni, niekde okolo 17 percent. Takže tie rezervy tu jednoducho sú a chce to len dobrú vôľu a pridať sa mohlo viac. No ale dobre, keď máte priority také, aké máte, tak čo už s tým. Vy vládnete, tak vládnete.

    Zazneli tu jeden, dva, tri pozmeňovacie návrhy a v neskoršom programe tejto schôdze je ešte poslanecký návrh novely, ktorý predloží kolegyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, takže k týmto spolu štyrom návrhom sa chcem vyjadriť v svojom príspevku v rozprave, a to podporným spôsobom. Takže zaradom.

    Kolegyňa Krištúfková, ktorá navrhuje zvýšenie na 280 eur. No áno, je to pomerne dramatické zvýšenie, prakticky o ďalších 70 eur nad to, čo tu zrejme schválime. Správca štátnej kasy minister financií Kažimír by sa možno najlepšie a najkompetentnejšie vyjadril, koľko by to štátny rozpočet stálo, ale nepochybne by to boli dobre investované peniaze. Len, priznám sa úprimne, byť členom vlády, tak by som hľadal spôsob, ako rodičovský príspevok zvýšiť, ale nestačí len povedať, že na 280 eur, keď mám byť úprimný, ale treba to trošku filištínsky urobiť, aby sa niekde možno niečo ušetrilo a aby sa celkove tie zdroje zase až tak veľmi nenavýšili. Nejaké nápady by som mal, ale - ako kolega Bugár hovorí - o tom potom.

    Takže druhý návrh, ktorý tu zaznel, pod ktorým som priamo podpísaný ako spoluautor; aj keď moje spoluautorstvo spočívalo asi tak v tom, že aha, dobrý návrh, dobre, pripíšte ma tam; kolegyne Simone Petrík. Naozaj, kolegyne, kolegovia, ja som si stopercentne istý, že keď to nebude teraz na tejto schôdzi, tak vo veľmi krátkom čase to urobíme, pretože ten návrh je veľmi dobrý. Tu naozaj nejde o nejaké navýšenie zdrojov z rozpočtu, ak aj, tak len a len symbolické. Čiže v podstate toto je príklad návrhu, kedy pri nezmenených, fakticky nezmenených finančných zdrojoch alebo potrebe zo štátneho rozpočtu vieme skvalitniť to, čo tu existuje. Naozaj mnohí rodičia predsa rozmýšľajú tak, no niektorí rozmýšľajú, matky rozmýšľajú tak, že zostanú až do tých troch rokov veku dieťaťa doma. Dobre, v poriadku. Ale je tu veľká skupina matiek, ktoré skrátka idú do zamestnania skôr a ten príjem potom už plynie z toho, ako pracujú alebo podnikajú. Čiže pre ne bude veľmi výhodné, ak si budú môcť rodičovský príspevok vyčerpať v rýchlejšom režime.

    A podčiarkujem ešte raz, že tu nejde o nejaký experiment, ktorý by sme tu teraz začali my skúšať. Česi to už niekoľko rokov majú, už to dokonca niekoľkokrát povylepšovali nejakými ďalšími postupnými novelami a tu nejde o nič iné, vlastne ako aj také okopírovanie tej pozitívnej českej skúsenosti. Veď toho sa vôbec netreba báť, tam je to úplne, úplne bez problémov, ale zlepší to život mnohých mladých rodín. Treba sa nad tým skutočne seriózne zamyslieť, kolegyne, kolegovia. Neberte to len tak, že opozícia niečo predložila. Jasné, presne tak, máme dobrú spoluprácu, sociálne výbory, slovenský parlament, český parlament, tak sa o tom treba baviť ako, keď už tá spolupráca je, tak si vymieňajme tie pozitívne skúsenosti. A toto je práve jedna z tém, ktorú potom na takýchto rokovaniach treba otvoriť a uistiť sa, či je to dobré alebo zlé. Ak to nezrušili, ale, naopak, novelizujú, vylepšujú, tak aj bez toho, že by som sa potreboval baviť s niekým z českej strany zoči-voči, tak asi to funguje. Ale dobre.

    No, tretí návrh v poradí vylepšuje to, čo sa zaviedlo za vlády Ivety Radičovej. Pozeral som sa na tú históriu, ako to bolo schválené, pozmeňovací návrh Matovič, Blahová, Jurinová v decembri 2011, ktorým sa zaviedlo to, že pri dvojičkách, trojičkách sa rodičovský príspevok zvyšuje o 25, o 50 %, takže máme to už niekoľko rokov takto zavedené. Predtým to nebolo vôbec odstupňované pri väčšom počte detí, no ale fakt je ten, že treba sa zamyslieť a posunúť sa ďalej. Samozrejme, niečo to bude stáť, ale nie sú to dramaticky väčšie peniaze z pohľadu ministerstva financií, ale je to veľmi vítaná zmena, ak by bola schválená, pre početnejšie rodiny, kde deti idú relatívne tesne po sebe.

    No veď ako, tak ako teraz kockatý matfyzák to poviem asi takto: Tak pokiaľ v rodine budú mať tri deti, tak pekne po sebe poukladané, že prvé sa teda narodí, má tri roky, v tých troch rokoch rodičia čerpajú tri roky rodičovský príspevok, potom sa pekne narodí druhé dieťa, zase tri roky naň budú čerpať rodičovský príspevok a toto druhé dieťa, keď má tri roky, tak sa narodí tretie dieťa v poradí a zase budú tri roky čerpať rodičovský príspevok, takže 9 rokov čerpajú rodičovský príspevok. A keď niekto je šikovnejší, v úvodzovkách, a tie detičky sa im budú rodiť povedzme v dvojročných intervaloch po sebe, tak ak dobre rátam, tak 6 rokov budú čerpať rodičovský príspevok. Aký je medzi tými rodinami rozdiel? No obidve rodiny vychovali tri deti, ale jedna, tá prvá, dostávala rodičovský príspevok 9 rokov krát 213 eur mesačne a druhá rodina dostávala pri tých istých troch deťoch, ale rodili sa rýchlejšie, dostane 6 rokov krát 213 eur mesačne. No rozumieme si? Ako teraz ako čo, prečo by aj tá druhá rodina nemala dostať tú istú sumu, čiže 9 krát, obrazne povedané, krát 12 krát 213 eur. Hovorím to ako kockatý matfyzák, ale snáď sa rozumieme, aj keď vy tými kockatými matfyzákmi nie ste, ale máte určite všetci sociálne cítenie a chcete rodinám pomôcť.

    Takže toto je jeden jednoduchý spôsob, ako zaviesť viac spravodlivosti do toho inštitútu rodičovského príspevku a môže to pekne fungovať. Takéto rodiny budú veľmi vďačné za to, že sa urobí takáto zmena. Mne takí ľudia píšu, ale odpovedám im, viete, som opozičný poslanec, môžem tu niečo porozprávať, takto presne ako to teraz robím, apelovať na poslankyne a poslancov vládnej koalície, aby sa nad tým zamysleli, možnože sa to podarí, nevylučujem, ale v prvom rade to záleží na nich.

    No a posledný návrh, ktorý tu zaznie od kolegynky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, už to tu bolo povedané predo mnou, vyšší rodičovský príspevok pre zdravotne postihnuté deti. No toto snáď netreba vysvetľovať. Teraz, keď sme v situácii, že štátny rozpočet skutočne nie je v takom napätom stave, aký bol povedzme v roku 2010 a kedy môžeme pozitívne vylepšovať sociálny systém, vylepšovať ho pre tých, kde cítime tú potrebu vyššieho, lepších zdrojov, vyššieho príspevku a podobne, väčšej podpory štátu, tak to, prosím, urobme. Treba vysvetľovať niekomu, že ak majú v rodine zdravotne postihnuté dieťa, že asi sú tam vyššie výdavky, vyššia potreba pomoci zo strany štátu? Touto otázkou si dovolím zakončiť svoj príspevok.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega spomenul rezervy na financie. Ja som sa pozerala, že v rámci podpory rodiny sa rozpočtuje na rok 2017 prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť nižší je rozpočtovaný ako na rok 2016. Čiže naozaj investujeme do toho menej ako v roku 2016, čo svedčí aj vlastne o počte poberateľov, a preto by sa mal vytvoriť priestor práve pre tie rodiny, ktoré to naozaj potrebujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som rád, že na úvod ste povedali, že je to pozitívna vec. A ja si myslím, že je to pozitívna vec, na ktorú sa bude nadväzovať, aj zvýšenie materskej zo 70 na 75 % pôvodného príjmu, takže to je naozaj vskutku pozitívne a môžeme sa o tom baviť, že či to je dostatočné, lebo môže to byť viac, ale myslím si, že vždy by bolo dobré, keby to mohlo byť viac.

    Ale použili ste jedno porovnanie, ktoré vyzerá, ako keby boli tieto dve veci ako spojené nádoby, a ste hovorili o tom, že za naše obdobie boli zvýšené odvody pre živnostníkov viac ako 30 percent. Nie je to celkom korektne spojené s týmto, pretože vy veľmi dobre viete, že to zvyšovanie odvodov pre živnostníkov bolo nutné urobiť aj kvôli tomu, aby živnostníci, keď by išli potom na dôchodok, aby si platili tú úroveň, čo bola predtým, tak by v podstate mali mizivé dôchodky. Čiže z tohto pohľadu to prepojenie nebolo až celkom, by som povedal, korektné, ale vy ste asi vedeli, že prečo to spomínate.

    Ja v každom prípade hodnotím toto zvyšovanie ako pozitívne, pokiaľ to bude možné a aj ministerstvo financií bude mať priaznivý vývoj financií, tak určite to budeme robiť a pán minister bude jeden medzi prvými. Takže chcem poďakovať aj pánovi ministrovi aj za tú pripravovanú ďalšiu časť zvyšovania materskej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem kolegovi Mihálovi aj za ten použitý príklad, kedy naozaj sa môžu rodičia rozhodnúť, že budú mať tri deti a rodič, väčšinou teda žena, bude sa starať osobne o deti 9 rokov, a kedy sa môžu rozhodnúť, že budú mať tri deti do siedmich rokov. A tu už sú tie prepočty o tom, aké sú vysoké náklady na takúto zmenu, ktorou chceme odstrániť nejakú diskrimináciu, zase trošku o iných počtoch. Takže ďakujem mu za toto.

    A naozaj chcem tak nejak vyzvať, že toto je rodinná politika, podporovať rodiny, ktoré sú funkčné, ktoré prispievajú pre štát aj jednak tým, že boli zamestnaní rodičia, ale aj tým, že sa rozhodnú mať deti, je to v podstate naozaj už dnes odvaha. A ak teda vláda hovorí o tom, že sme v takej kondícii ekonomickej veľmi dobrej, že Slovensko skvétá, prospieva, tak kto iný by mal mať úžitok z toho, ak nie rodiny s deťmi?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál, môžte reagovať na faktické, nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem reagovať na faktickú poznámku kolegu Blanára.

    Pre vašu informáciu, pán kolega, v júli 2015 v našom dôchodkovom systéme boli zavedené minimálne dôchodky. Na získanie minimálneho dôchodku stačí mať príjem, keď to zjednoduším trošku, vo výške 24,1 % priemernej mzdy. Živnostníci pred nástupom vašej vlády v roku 2012 platili minimálne odvody zo 44,1 % priemernej mzdy. Jedného pekného dňa sa pán minister rozhodol, že tie minimálne odvody zvýši na výšku 50 % priemernej mzdy. S odôvodnením na rokovaniach so živnostníkmi, tak ako ste to vy vlastne teraz zopakovali, aby mali vyššie dôchodky. Prosím pekne, je to možno o väčšom vysvetľovaní, ako je tá jedna zostávajúca minúta. Verte mi, že či živnostník platí zo 44,1 % priemernej mzdy, ako to bolo pred nástupom ministra Richtera, alebo či platí z 50 % priemernej mzdy, dopadne úplne rovnako a získa ten minimálny dôchodok. Rovnako by dopadol, aj keby ste minimálne odvody nebodaj znížili na 25 % priemernej mzdy. Čiže to zvýšenie minimálnych odvodov živnostníkov v roku 2012 – 2013, pod ktorým je podpísaný minister Richter, ja osobne hodnotím a budem hodnotiť ako veľký podvod na živnostníkoch odôvodnený údajne nízkymi dôchodkami, kde potom o dva roky minister priniesol minimálne dôchodky. To nie je nič iné ako podvod na živnostníkoch a treba sa k tomu vrátiť a tieto ich minimálne odvody, tzv. minimálne odvody, ktoré budú na budúci rok 215 eur, konečne znížiť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Možno neobvykle, ale pokúsim sa reagovať, pán poslanec, na vás v súvislosti s tými živnostníkmi.

    Po prvé. V čase, keď sme prijímali zmeny, ktoré sa týkajú odvodového zaťaženia živnostníkov, boli sme ďaleko od akejkoľvek úvahy o príprave zákona o minimálnom dôchodku. To znamená, to nebol v žiadnom prípade dôvod; nejaký podvod. My sme sa dohodli s reálnymi predstaviteľmi, to je živnostenská komora a živnostenský zväz. To nebol náš výmysel, pretože oni sami povedali, nemajú záujem v čase, keď prídu do dôchodkového veku stáť v jednom rade s tými, čo nerobili a poberajú len hmotnú núdzu. Viete, ako sme to kompenzovali? A vy to dobre viete. Európa veľmi málo pozná možnosť, že nárok na minimálny dôchodok má aj živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba. My práve pre tento faktor sme aj na túto kategóriu pracujúcich minimálny dôchodok ponechali. To znamená, môže ju čerpať.

    Teraz, ak dovolíte, k rozprave. Začal by som snáď tým, že rozumiem každému jednému, ktorý má záujem navýšiť veci, čo sa týka rodičovského príspevku, ale zas treba vidieť jednu vec. Tí, čo sú pri vláde, majú zodpovednosť a musia istým spôsobom vnímať a chápať aj reálne možnosti štátneho rozpočtu. To, čo by som chcel v maximálnej miere vytýkať všetkým tým, ktorí ste predložili tieto pozmeňovacie návrhy, priznám sa a poviem to veľmi úprimne, že vám celkom neverím, že myslíte úprimne presadiť tieto pozmeňováky, ktoré ste tu predložili. Pretože tieto pozmeňováky, každý jeden z nich, má aj nejaký reálny dopad na štátny rozpočet. Nájdete ministra, ktorý tu za týmto pultom prijme na seba individuálne rozhodnutie a povie: môžem alebo nemôžem? Veď to si žiada nejakú analýzu, to si žiada aj nejaké odborné stanovisko. To si žiada aj stanovisko rezortu financií. Preto odporúčanie: Ak máte úprimný záujem, je tu legislatívny postup. Prečo nie výbor? Prečo sme sa predtým nestretli? Viackrát to bolo na úrovni ľudí, odborníkov z ministerstva. Prečo sme nemali spoločne záujem tieto veci rozanalyzovať? Prečo sme k tomu napríklad neprizvali aj zástupcov ministerstva financií? No a sme vládna koalícia. K tomu má čo povedať aj politický orgán, to znamená jednotlivé subjekty, ktoré toto tvoria. A toto sa jednoducho nevyužilo. Preto ak dovolíte, nemôžem mať v tomto prípade presvedčenie, že to myslíte úprimne. Skôr vám ide o politický marketing, ktorý tu z toho chcete dosiahnuť.

    Ak by ste to mali inak, a to aj z hľadiska budúcnosti, pozývam vás do prípravy viacerých vecí v skoršej dobe. Netvrdím, že absolútne uspejete, ale minimálne budeme o veci hovoriť. Vypočujeme si váš názor a budeme mať istú ambíciu argumentovať, ak niečo prijmeme alebo neprijmeme.

    Ďalej, čo sa týka rodičovského príspevku ako takého, treba vidieť istý koncept návrhov, ktoré sme v poslednom období prijímali na zlepšenie postavenia rodiny. Pretože my zvyšujeme materský príspevok, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť sme nedávno zvýšili. Ak sa týka; a v konečnej miere aj kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia a riešenie minimálne tých matiek, 6,5-tisíca, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je tiež otázka, keď zaujímame stanovisko k postaveniu rodiny a vylepšenia istých podmienok, ktoré s tým súvisia. Toto všetko je treba vnímať v kontexte aj tohto návrhu, že to nie je niečo osamotené, ale je to v istom systéme návrhov úprav a pomoci. Tu je treba vidieť aj ďalšie nástroje rodinnej politiky, ktoré sa týkajú, čo ja viem, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa. Jednoducho tých nástrojov rodinnej politiky je ďaleko, ďaleko viac.

    Čo chcem hneď zvýrazniť, pán Mihál to povedal, to si cením, že my vlastne riešime mimoriadne situáciu. Vieme, že tento príspevok je naviazaný na pohyb životného minima. To, že posledné roky to životné minimum sme skôr museli sanovať, aby nešlo dole vzhľadom na vývoj a infláciu, skôr defláciu, je jeden faktor. Ale keď sme urobili isté zmeny a úpravy a vyšli sme v ústrety napríklad dôchodcom pri dvoch percentách ako minimálnej. No toto je obdoba, ktorou máme záujem sanovať istú problematiku a vylepšiť sociálno-ekonomické postavenie aj mladých rodín. To je tiež potrebné oceniť, lebo terajšie zákony nás k tomu neviažu. Riešime mimoriadne situáciu, pretože si uvedomujeme, že aj táto kategória mladých ľudí to jednoducho potrebuje.

    A teraz, ak dovolíte, k jednotlivým pozmeňovákom. Ak sa tak trošku zamýšľam aj na tých pozmeňovákoch, pán Mihál, začínam rozmýšľať nad tým, že do akej miery bolo správne to vaše rozhodnutie, že sme zrušili vtedy tie dve hranice rodičáku pre pracujúcich a, nazvem to, ostatných a spravili nejaký priemer. Vtedy 191. Myslím si, že keby sme boli, lebo my sa do istej miery znova vraciame k otázke, že budeme inak pristupovať k rodičom, ktorí pracovali a dnes sú, ja neviem, na materskej, resp. na rodičovskom príspevku. Je to celkom logické. Dokonca si myslím, že je to veľmi spravodlivé, ale zároveň sa zamýšľam nad tým, či to bolo správne rozhodnutie. Možno, keby boli bývali ostali v takejto podobe tie príspevky dva, to znamená, myslím si, že by sme boli ďaleko, ďaleko inde. Ale to je môj pocit a možno aj k tomu sa je treba vrátiť, že či to rozhodnutie vaše vtedy bolo správne.

    K pani Petrík a ostatným predkladateľom. Tu dvojnásobne platí to, čo som predtým povedal, že hovorme trošku viacej, pani poslankyňa. My s českou stranou sme už mali dvakrát vymenené pracovné stretnutia u nás a u nich. My veľmi podrobne sledujeme. Česká strana avizuje plusy aj mínusy. Práve preto robia aj nejaké novely, aby odstránili nejaké chyby. Ja vôbec nevylučujem, že reálne v krátkej dobe a v krátkom čase tu s takýmto návrhom budeme. Ale práve preto chcem poprosiť: komunikujme, hovorme spolu na túto tému. Ja viem, že táto otázka je vysoko a vysoko aktuálna, i keď keby som mal byť absolútne striktný a povedať, o čom je rodičovský príspevok, no tak v žiadnom prípade neplní funkciu nejakých úspor, ktorých výber si môže rodič zvoliť podľa vlastného uváženia, je niekde úplne inde z hľadiska postavenia. Ale otázka je, prečo, keď sa to dá, nie sú s tým spojené nejaké zvýšené náklady, by sme tým rodinám nemohli aj takýmto spôsobom, nazvem to zrýchleným, pomôcť. Ja som na túto spoluprácu jednoducho pripravený.

    Odpoveď je jednoduchá: Komunikujme. V tejto chvíli nevieme presné dopady. Práve preto. Inštitút finančnej politiky nám vie veľa vecí v tomto prípade ako vyrátať z hľadiska analýz a dopadov, ktoré s tým súvisia, to sa nedá robiť od jedného stola. Ak to myslíte úprimne, nerobte politický marketing v pléne, ale poďme spolupracovať a komunikovať predtým, než sa takýto materiál cez pätnástku dostane na plénum Národnej rady.

    Čo sa týka; pôjdem po poradí. Pani poslankyňa Krištúfková, 280 eur. Chcem vás pekne poprosiť, vnímajte rozdiel. Vy ste to prirovnala k príspevku na starostlivosť. Príspevok na starostlivosť je niečo úplne iné. My sme určili 280 eur ako maximum. V obecných škôlkach je príspevok 80 eur a pokiaľ sa stará fyzická osoba, ja neviem, starý otec alebo stará mama o vnúča, poberá 41 eur. Vyšlo nám to na základe analýzy nákladov úplne iné v Bratislave, úplne iné na Slovensku. To znamená, toto stotožňovať automaticky s rodičovským príspevkom sa nedá. Nedá. To je, toto stotožnenie a porovnanie s týmto je veľmi ďaleko od nejakej reality, pretože to slúži úplne inému účelu, ten príspevok na starostlivosť. A ja som veľmi rád, že sme ho prednedávnom o tých 50 eur v podstate navýšili, pretože do istej miery riešime aj to, čo sa volá nedostatok štátnych alebo obecných škôlok, a preto sme mali záujem ľuďom, ktorí nedostanú svoje deti do týchto obecných škôlok, kde to je relatívne lacnejšie, finančne pomôcť, aby sme im istým spôsobom kompenzovali tie náklady s tým spojené. Možno toľko informácia k tomu. Samozrejmá vec, znovu, aké náklady, aké dopady, to chce veľmi, veľmi, veľmi podrobne analyzovať a až na základe toho zhodnotiť.

    Ja s tým som chcel skončiť, ale možno to poviem práve teraz. Ja si viem ešte predstaviť a budem všetko pre to robiť, aby sa tento príspevok počas tohto volebného obdobia ešte raz navyšoval. Ale nebudem to dávať tu ako od tohto stola ako hotovú vec, ale bude k tomu predchádzať analýza, možnosti štátneho rozpočtu a do istej miery aj politické rozhodnutie, lebo vždy za takýmto je aj politické rozhodnutie a zhoda v rámci vládnej koalície, že záujem pomôcť rodinám jednoducho máme.

    Ďalší pozmeňovák, pani Remišová, Verešová. No, navrhujete, aby sa rodičovský príspevok zvyšoval o 0,25 % za každé dieťa narodené po narodení staršieho dieťaťa. Nazvime to tzv. reťazové pôrody, i keď možno to neznie práve najideálnejšie. Podľa platnej úpravy toto zvýšenie platí len pri narodení dvojičiek, trojičiek a tak ďalej. Zvýšenie u dvojičiek vyplýva zo zvýšených výdavkov pri starostlivosti o viac detí v rovnakom veku, čo je základný prístup, čo však nie je pri, opakujem, pri tých reťazových pôrodoch úplne naplnené, pretože do istej miery si aj ekonomicky viac pomáhajú tie rodiny. Deti dedia aj ošatenie napríklad a v tomto prípade tie náklady sa nedajú úplne porovnávať s týmto. No a samozrejme, znova je tu základný dopad na štátny rozpočet, ktorý v tomto prípade nevieme definovať. Chce to rozdrobiť na drobné, chce sa pozrieť, koľko takýchto vlastne prípadov je, a možno dospejeme k číslu, ktoré bude znesiteľné, v úvodzovkách, pre štátny rozpočet. Takže áno, beriem aj toto ako základný podnet, ale znova poukazujem na to, prečo sme skôr na tom nerobili, mohli sme mať ďaleko väčšiu prípravu, analýzu pre to, aby sme sa vedeli touto problematikou zaoberať. Tým dávam úplne jasne najavo, že som pripravený aj v ďalšom období na túto tému hovoriť a hľadať riešenia.

    No a čo sa týka návrhu v súvislosti, aha, rodičovský príspevok pre dieťa, ktoré sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 6 rokov. No, potreba navrhovanej úpravy je odôvodňovaná zvýšením výdavkov rodín na zdravotne postihnuté dieťa súbežne a častokrát zníženým príjmom týchto rodín z dôvodu straty príjmu zo zamestnania z dôvodu starostlivosti o takéto dieťa. Áno, a dôvodová správa presne hovorí o tom, absolútne súhlasím. Ale, pán poslanec, vy dobre viete, že toto rieši kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia. Ja som tu predtým spomínal, že sme nejaké úpravy robili a poviem to verejne a ešte raz naplno: Do konca tohto volebného obdobia máme záujem, aby sa pre tých opatrovateľov, použijem príklad, matky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotné postihnuté dieťa, mimo tej úpravy, ktorá sa týka dôchodkového zabezpečenia, príspevok pohyboval na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Tým do istej miery dávam odpoveď aj na vás. To znamená, že áno, uvedomujem si to zaťaženie v plnej miere a máme ho záujem riešiť v kontexte v kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Toľko k tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli.

    Samozrejmá vec, pevne verím o tom, že tento návrh zákona nájde podporu, to nie je zákon, ktorý by mal rozdeľovať vládnu koalíciu a opozičné politické strany, preto sa v plnej miere uchádzam o jeho podporu. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu návrhu na

    vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (tlač 421).

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že som úprimne rád, že predkladám posledný návrh, ktorý sa týka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľmi jednoducho, trvalo nám šesť rokov, pokiaľ sme dosiahli dohodu s japonskou; s Japonskom ohľadom sociálneho zabezpečenia, ktoré má jeden jediný cieľ, riešiť štandardným spôsobom sociálne zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v Japonsku, a obdobne občanov Japonska, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky. Samozrejme, náklady s tým spojené budú hradené prostredníctvom Sociálnej poisťovne, na japonskej strane obdobným spôsobom cez ich sociálne zabezpečenie.

    Nebýva zvykom, ale aj z tohto miesta chcem veľmi pekne poďakovať mojim kolegom, ktorí sa dlhé roky podieľali, a treba povedať, že vyrokovanie začínal ešte môj predchodca a jeho ľudia, pána Mihála, v čase, ja neviem, desiateho, jedenásteho roku. Nie je veľa krajín Európskej únie, ktorý takúto dohodu s Japonskom má, o to si to viacej vážim. Som presvedčený, že to bude prínos pre všetkých možných terajších, ale aj tých budúcich občanov Slovenskej republiky, ktorí by na území Japonska pracovali.

    Ďakujem vopred za podporu.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. A pardon. No, mýliť sa je ľudské. Takže spravodajkyni Magdaléne Kucianovej, aby informovala Národnú radu.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pre Maďara mäkčeň sem, mäkčeň tam, takže Kuciaňovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslanky-ne (spravodajkyňa sa poobzerala po sále), áno, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (tlač 421).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. februára 2017 č. 438 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu na výboroch a v gestorskom výbore.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 166 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 45 z 21. marca 2017 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 52 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    No a teraz sa dostávame k tomu, čo som začal pred chvíľočkou teda čítať, a to je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov, tlač 300...

  • Prezeranie podkladov, reakcia ministra Kaliňáka.

  • Dobrý bordel, ale som to našiel.

    Nemohli by sme to preskočiť, keď už som polovicu prečítal? No dobre, takže predsa ide prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Aha, preto je dôležité najprv prerokovať, niekto zas chce dotácie.

  • Tlač 435.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo, môžte odôvodniť návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 435.

  • Ďakujem pekne. Už od roku 2012, kedy prvýkrát sa dostal systém celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, sa snažíme posilňovať dobrovoľníctvo na, v oblasti ochrany pred povodňami, ochrany pred všetkými typmi prírodných katastrof, požiarmi lesnými a podobne, predovšetkým z úrovne dobrovoľných hasičských zborov. Postupne sme rozšírili formy dotácií, ktoré poskytujeme dobrovoľným hasičským zborom, a v tomto návrhu zákona chceme rozšíriť aj možnosť použitia prostriedkov, ktoré sme poskytovali. Pokiaľ v prvých rokoch sa prostriedky poskytovali predovšetkým v súvislosti so zabezpečením základnej výbavy dobrovoľných hasičských zborov po celom Slovensku a môžem skonštatovať, že pri začiatku týchto podpôr sme aj registrovali v celom systéme celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov iba 800, alebo v úvodzovkách iba 800, dobrovoľných hasičských zborov, k dnešnému dňu to už je 1 500. Dá sa povedať, že v podstate každá druhá obec je v tomto systéme zapojená a každá druhá obec čerpá dotácie v tomto prípade z programu ministerstva vnútra.

    Preto sme pripravili aj návrh zákona, v ktorom rozširujeme predovšetkým použitie týchto zdrojov aj na rekonštrukcie a modernizácie a zhodnotenie budov hasičských zborov a staníc v jednotlivých obciach, ale aj rekonštrukcie jednotlivých typov požiarnej techniky, ktorú dostali či už od ministerstva vnútra, alebo nakúpili z vlastných zdrojov. Týmto smerom chceme zjednodušiť prácu, zefektívniť prácu, ale aj v ďalších čítaniach o ďalšie doplňujúce návrhy, ktoré už medzičasom som zachytil v rámci prerokovania tohto legislatívneho návrhu, tak, aby mohli rozumne narábať a šetriť s týmito prostriedkami a používať ich aj do budúcna, čím zabezpečíme vlastne túto viac ako 150-ročnú tradíciu na Slovensku, jej životaschopnosť aj do ďalších rokov a desaťročí.

    Ďakujem pekne a verím v podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne rozpravy. Ako jediný pán poslanec Senko. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že ministerstvo vnútra reaguje na podnety obcí, miest a snaží sa týmto návrhom zákona vytvoriť podmienky na finančné zabezpečenie technického zhodnotenia budov hasičských staníc, hasičských zbrojníc, ale aj hasičskej techniky. Význam dobrovoľných hasičských zborov, myslím si, že netreba na tomto mieste pripomínať ani to, že zachraňujú nielen majetok, ale aj ľudské životy, a to bez nároku na odmenu a to na úkor svojho voľného času a neraz riskujú aj vlastné životy. Ich činnosť je však spojená aj s protipožiarnou prevenciou v našich obciach a mestách.

    Dobrovoľná hasičská ochrana, tak ako už bolo spomenuté, má viac ako 150-ročnú tradíciu. Už v období rokov 2009 až 2010 sa začalo s čiastočnou obnovou hasičskej techniky a roky 2015 a 2016 boli veľkým krokom pre skvalitnenie vybavenosti dobrovoľných hasičských zborov o nové alebo aj repasované vozidlá požiarnej techniky. Mnoho obcí bolo vybavených protipovodňovými vozíkmi. Táto technika dostala dobrovoľné hasičské zbory na vyššiu kvalitu, vyššiu úroveň a cítiť to aj na územiach, kde pôsobia. Sú intenzívnejšie zapájané do ochrany konkrétnych území, v časovom úseku do 20 minút vedia zasiahnuť a pripravení sú posilniť činnosť profesionálnych hasičov. Ale nielen to, dobrovoľné hasičské zbory patria medzi najaktívnejšie zoskupenia v rámci obcí a dá sa v mnohých prípadoch na nich spoľahnúť a zapájajú sa do rôznych činností.

    Zub času však nechal svoju stopu na budovách hasičských zbrojníc a tie naozaj vo veľkom množstve potrebujú rekonštrukciu, prípadne aj nevyhnutnú údržbu. Nakoniec aj technické parametre hasičskej techniky, s ktorou momentálne hasičské zbory disponujú, požadujú iné podmienky garážovania či uskladnenia. Vzhľadom na svoje rozmery niektoré sú garážované v náhradných priestoroch a obce hľadajú zdroje k rekonštrukcii hasičských budov, na ich rekonštrukciu, prípadne údržbu vzhľadom aj na rozmernosť techniky.

    Verím tomu – a nielen ja – a vítam tento návrh zákona a treba veriť, že bude impulzom pre skvalitňovanie technického stavu jestvujúcich hasičských budov. Myslím si však, že balík finančnej pomoci, aby sa to podarilo, bude potrebné postupne zrejme zväčšovať. Záverom chcem podporiť túto iniciatívu ministerstva vnútra, vítam tento návrh zákona a podporujem ho.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som išla do rozpravy, ja som sa nejako pomýlila, ale ja takisto vítam rozšírenie možnosti dotácií z ministerstva vnútra aj o rekonštrukciu hasičských staníc, zbrojníc. Pripomenula by som len teda, že v roku 2012 alebo ´13 už bol prísľub aj pre rekonštrukciu hasičskej stanice v Tvrdošíne od pána ministra. Doteraz sa toho nedožili, už sú možno jedinou stanicou, ktorá nie je prerobená.

    Ale ja by som možno ešte doplnila, že či ministerstvo neuvažuje napríklad o možnosti rozšíriť poskytnutie dotácie na účely, ktoré v platnom zákone nie sú, ale v reálnej praxi sú potrebné. A mám na mysli napríklad služby pre obete. Viete, že hasiči prichádzajú do styku s dopravnými nehodami a proste tam vnímame aj dneska teroristický útok v Londýne. Možnože práve služby pre obete dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov, násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam, ktoré by mali plynule nadväzovať na zásahy zložiek integrovaného záchranného systému.

    A rovnako nás napadá, že či by nebolo vhodné rozšíriť tieto dotácie aj na prevencie extrémizmu, voči extrémizmu. Toto všetko máte vo svojej kompetencii, pán minister, takže vítam rovnako rozšírenie možnosti dotácie, ale či by nebola úvaha a možnosť rozšíriť dotácie aj o tieto spomenuté služby pre obete a prevenciu proti extrémizmu.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ten dôvod, prečo prichádzame s týmto zákonom, predovšetkým spočíva v tom, že sme úspešne zavŕšili prvú etapu obnovy a znovuzrodenia slovenského dobrovoľného hasičstva do tej pôvodnej hlavnej úlohy, pretože v tých posledných 20 rokoch dobrovoľné hasičstvo veľmi ťažko prežívalo, obce sa snažili udržiavať, najmä kvalitnými hasičskými súťažami lákať ešte mládež, ale bolo to zo dňa na deň ťažšie a ťažšie a hlavne ich technika bola naozaj v žalostnom stave.

    V uplynulom období sme investovali do obnovy hasičskej techniky desiatky miliónov eur, u dobrovoľných hasičov teraz myslím. Boli sme veľmi radi, pretože sme to investovali predovšetkým z ušetrených prostriedkov v rámci reforiem, ktoré sa diali na ministerstve vnútra. A boli sme veľmi radi, že tento projekt ocenila Európska únia tým, že iniciatívne ho zaradila spätne, to znamená, po investovaní štátnych prostriedkov nám spätne tento projekt považovali za veľmi úspešný, za veľmi dobrý a spätne vlastne reinvestovali 90 mil. eur, ktorými vlastne preplatili štátne zdroje investované do tohto programu. A práve z týchto zdrojov ideme vlastne teraz opätovne reinvestovať v celom rozsahu späť do dobrovoľných hasičov, či už je to v podobe nákupu novej techniky, kde sa predpokladá opätovne pokračovať v prvovýjazdových vozidlách tonáže do 7,5 tony, rovnako tak sa plánuje pokračovať v dokončení rekonštrukcie a modernizácii zásahových cisterien na podvozkoch Tatra 815 a Tatra 148. To sú nenahraditeľné vozidlá, ktoré sa už dnes nevyrábajú. A vozidlá ako Tatra 148 v tej svetlej výške s takým množstvom vody a takou priechodnosťou terénu proste dnes na trhu nedostanete, keby ste boli ochotní koľkokoľvek zaplatiť, jednak z dôvodu, že je asi euro mínus tri podľa mňa z pohľadu motorov, ale predovšetkým z pohľadu tej konštrukcie, akú mali staré tatrovky, jednoducho dneska už na svete také autá nie sú. A sú to vzácne poklady pre jednotlivé obce, ktoré si za každú cenu chcú dať tieto autá zrekonštruovať a zmodernizovať. My im vlastne dávame úplne nové cisterny, úplne nové čerpadlá, mnohé veci, ktoré, tie autá sú kompletne pripravené s dvojročnou zárukou na ďalších 20 rokov života.

    No a samozrejme, teraz nastal ten problém aj so samotnými stanicami, ktoré sú možno teraz v najhoršom stave, takže do nich ideme investovať takmer 30 mil. eur. Nevieme odhadnúť, aký bude záujem, odhadom sa plánuje, od 600 do 1 000 obcí by sa malo do tohto programu prihlásiť, aby dostali možnosť tieto zdroje čerpať.

    Čo sa týka pripomienky, o ktorej hovorila pani poslankyňa Jurinová, chcem povedať, že dotačné schémy pre napríklad boj proti extrémizmu existujú už dnes, sú pravidelne, ministerstvo vnútra, keď začínalo s týmito dotačnými schémami, sme začínali niekde na úrovni okolo 600-tisíc eur. Dnes sú tie dotácie ročne na úrovni cez 5 mil. eur, ktoré smerujú predovšetkým do prevencie kriminality všetkých typov vrátane extrémizmu. Sú osobitné potom dotačné schémy, ktoré ešte idú na pomoc obetiam trestných činov, či už obchodovania s ľuďmi, extrémizmu a všetkých podobných.

    No a čo je dôležité, keď hovoríme čisto o hasičoch, samozrejme, sú aj tzv. DHZ špeciál, to znamená dobrovoľné hasičské zbory, združenia, ktoré sa venujú osobitným činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s priamym zásahom. Spomeniem za všetky Orava Rescue System, ktorého predstaviteľ sedí aj tu v parlamente, a ktorý naozaj nereprezentuje tú klasickú hasičskú zásahovú činnosť, ale predovšetkým vyhľadávanie osôb, ktorí sú nezvestní, ktorí pomáhajú aj obetiam týchto trestných činov. A jednoducho toto je jedna z vecí, ktorá vznikla na báze dobrovoľnosti, ale akonáhle sa oravský záchranný systém rozrástol do; neviem, pán poslanec, koľko máte členov teraz asi?

  • Reakcia z pléna.

  • Asi zhruba 90, už len vlastne nadšenie a dobrovoľné financovanie nemôže stačiť na pokrývanie tých činností, hlavne sa stali nenahraditeľnými, keď sa stratí človek alebo akýmkoľvek iným spôsobom, preto sú vlastne v osobitnom postavení a majú aj osobitné zdrojové financovanie.

    Alebo spomeniem samaritánov Slovenska, ktorí sídlia v Starej Ľubovni, ktorí sú predovšetkým taká forma tylového zabezpečenia, to znamená ochrana tých, ktorí vlastne stratili prístrešie, alebo rodinní príslušníci, vykurované stany, nejaká strava, a tak ďalej, všetko to, čo vlastne zabezpečuje. Takže sa skladá postupne tá, by som povedal mozaika, všetkých prispievateľov svojimi veľmi špecifickými činnosťami tak, aby vlastne ten systém dobre fungoval. Nakoniec sú tu mnohé organizácie, ktoré fungujú aj ako nejaké zásahové tímy pre postihnuté obete. Čiže tieto veci vcelku idú, toto je výhradne smerované práve k rozšíreniu možnosti v rámci dobrovoľných hasičských zborov.

    Tie ostatné neboli limitované, mali presne špecifikované svoje určenia. Tu sme mali trošku ten problém, kde potrebujeme ten limit rozšíriť, nehovoriac o tom, že každoročne dostávajú na pravidelnej bázy tieto dotácie a tie môžu používať pre zásahovú činnosť podľa vlastného uváženia, a technické zhodnocovanie budov a hasičskej techniky je to, čo vlastne do toho rozmeru pridávame. Takže je to presne nápad, ktorý je vhodný. Akonáhle sa dajme tomu takéto združenie prihlási do systému, do rozmiestnenia síl a prostriedkov, je každý takýto aj špeciálny tím vítaný a môže sa stať súčasťou tohto systému a bude, samozrejme, podporovaný podobne ako zhruba dnes asi existujúcich šesť alebo sedem špecializovaných tímov, ktoré nie sú priamo špecializované na prvozásahovú činnosť, primárne hasenie požiaru, ale na takéto zabezpečenie okolitých povinností.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme rokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (tlač 363).

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Ďakujem pekne. Podobne ako pri prvom čítaní, aj v tomto prípade uvádzam, že ide predovšetkým o transpozíciu smernice o sezónnych pracovníkoch a ktorá nadväzuje na zákony, ktoré ste pred chvíľkou v tomto parlamente prerokovali. Teda ide o transpozíciu smernice, kde v zásade má ísť o zjednodušenie príchodu špecialistov, pracovníkov na stáže a podobné funkcie, ktoré prichádzajú do našich veľkých investorov, ktorí na Slovensku pôsobia. Najčastejšie je taký príklad uvádzaný, spolupráca medzi spoločnosťami Hyundai a Kia. Viete, že Hyundai má svoju fabriku menšiu ako tá naša žilinská Kia, ale v Českej republike sú obidvaja vlastnení jedným a tým istým vlastníkom a vlastne experti sa vzájomne vymieňajú medzi týmito dvoma fabrikami napriek tomu, že sídlia v dvoch rôznych štátoch Európskej únie. A práve zjednodušenie týchto aktivít má za cieľ aj toto predloženie zákona.

    Počas rokovania vo výboroch bolo predložených niekoľko návrhov. Ja sa zmienim iba o jednom, ktorý popri inom hovorí o poskytovaní psychologických služieb, tam si myslím, že nemáme problém.

    Potom je tam druhý návrh, ktorý ale hovorí o zavedení zdravotného poistenia, s ktorým problém máme, pretože vytvára predpoklad trvalého poistenia. To znamená, títo migranti častokrát opúšťajú územie našej krajiny a potom so zdravotným poistením si môžu vykonávať zdravotné poistenie v iných štátoch Európskej únie. A to je príliš veľké riziko na to, aby sme s tým mohli súhlasiť. Ministerstvo zdravotníctva už spracováva nový návrh, ktorý to vyšpecifikuje presne tak, aby to bolo, ako sa hovorí, lege artis, takže to sa zvládne nejakým ďalším návrhom.

    Rozumiem nápadu, nápad je v poriadku, ten schvaľujeme, ale tak ako bol naformulovaný, by znamenal príliš veľké riziko záťaže zdravotnej poisťovne tým, že vlastne tú zdravotnú kartu, ktorú musia mať vydanú, si berú so sebou a išli by mimo územia Slovenskej republiky, kde by sa mohli na základe medzinárodných dohôd nechávať ošetrovať v cudzích krajinách a my by sme doplácali na ľudí, ktorí u nás ani nie sú, ani nie sú našimi občanmi a ešte sú aj dokonca častokrát nelegálnymi imigrantami. Takže to by bola vec, ktorá by bola neúnosná a dokonca teda aj z môjho pohľadu ťažko ufinancovateľná. Čiže nápad je v poriadku, idea je v poriadku, musí sa vyprecizovať, aby sa to týkalo iba územia Slovenskej republiky po dobu pobytu na území Slovenskej republiky. To je vec, ktorú to bude spĺňať. A v ostatných veciach, myslím si, že je v tomto prípade tohto zákona vcelku jasné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi Bučekovi, ktorý odôvodní prerokovaný návrh.

  • Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 407 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 171 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 z 21. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 43 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 56 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča tento zákon schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch dať hlasovať takto: o bodoch 1 až 17, 20 až 27 hlasovať spoločne a tie schváliť. O bode 18 hlasovať samostatne a ten schváliť. O bode 19 hlasovať samostatne a tento neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk z výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, ako mňa Jozefa Bučeka, vystúpiť na schôdzi Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 363), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 65 na svojej 24. schôdzi.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku od pani poslankyne Zimenovej, ktorej teraz dávam slovo. A potom otvorím, samozrejme, aj možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi predniesť teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu.

    Pán minister už vo svojej úvodnej reči spomenul, že bolo prijatých niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dotkol sa dvoch, pričom sa pozeral mojím smerom, ktoré boli teda prednesené na výbore pre ľudské práva a menšiny na jeho zasadnutí mnou ako členkou tohto výboru a boli aj schválené týmto výborom. Išlo naozaj o tie dve veci, o poskytovanie zdravotnej starostlivosti osôb, ktoré sú v zaistení, avšak keď sa zistí, že sú zraniteľné osoby, to znamená, že môžu mať aj nejakú zdravotnú diagnózu a musia byť z tohto zaistenia prepustené, aby sa na ne hľadelo naďalej ako na osoby, ktoré sú v zaistení a boli teda zdravotne poistené.

    A druhý návrh sa týkal práve tých, poskytovania sociálnych a psychologických služieb a poradenstva a krízovej intervencie pre osoby, zraniteľné osoby v zaistení, kam, medzi ktoré sa počítajú aj deti a rodiny s malými deťmi. Tento návrh bol síce vo výbore rovnako prijatý a uznesením schválený, avšak prišlo k legislatívno-technickej chybe a to znamená, že gestorský výbor odporúča vo svojej spoločnej správe práve tento návrh, ten druhý o tých psychologických službách a poradenstve, ktorý aj pán minister povedal, že vecne ani technicky s ním žiaden problém nie je, tak v spoločnej správe gestorský výbor ho, bohužiaľ, odporúča neschváliť práve kvôli tým technickým problémom.

    Takže ja teraz nebudem viac zdržiavať ani nebudem čítať vlastne odôvodnenie toho návrhu, ktoré vecne je prijaté aj ministerstvom vnútra a prekonzultované, len si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh v tom správnom znení a poprosím vás o jeho podporu potom pri hlasovaní, nakoľko naozaj toto je prediskutované a je s tým vyjadrený aj na úrovni ministerstva vnútra súhlas, tak ako potvrdil teraz pán minister.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Zuzany Zimenovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 363.

    K čl. I

    Bod 1 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 92 vkladá nový bod 93, ktorý znie:

    "93. V § 96 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Zraniteľné osoby a rodiny s deťmi majú prístup k psychologickým a sociálnym službám a poradenstvu a ku krízovej intervencii."."

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Ostatné body sa prečíslujú.

    Bod 2. V čl. I v 107. bode sa slová "§ 96 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 96 ods. 4".

    Odôvodňujem tento druhý bod tým, že ide o legislatívno-technickú úpravu a navrhuje sa úprava vnútorného odkazu v § 118 ods. 1 písm. b) v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 96.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme teraz rokovať v druhom čítaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici (tlač 302).

    Návrh odôvodní podpredseda vlády, minister vnútra Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Viackrát sme už túto problematiku preberali v súvislosti s inými štátmi, kde meníme charakter spoločnej štátnej hranice na hraničných vodných tokoch z pohyblivého na nepohyblivý. Rovnako tak nasleduje zákon, ktorý, takisto ústavný zákon, ktorý hovorí o zmene štátnej hranice, ktorá súvisí s výmenou územia na úrovni 17,8 hektára vzájomného bez straty územia a takisto spôsob vyznačovania priebehu štátnej hranice a vyhotovenie hraničných dokumentárnych diel. Ide o technické normy, ktoré iba štandardizujú pravidlá stanovovania hraničných bodov na pohyblivých vodných tokoch.

    Ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici (tlač č. 302) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1, § 88 Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú informáciu.

    Predmetný návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 442 z 27. februára 2017 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničnému výboru Národnej rady. Zároveň určil ako gestorský Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici pridelený, ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 169 zo 14. marca 2017, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 60 z 14. marca 2017, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 79 z 20. marca 2017 odporúča Národnej rade, Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 39 zo 14. marca 2017 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 85 z 21. marca 2017. V tomto uznesení výbor určil Tibora Glendu za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odporučiť Národnej rade, aby vyslovila s predmetnou medzinárodnou zmluvou súhlas, a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač 241).

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako som už uviedol, či pri prvom čítaní, alebo v predchádzajúcom čítaní, ide o návrh zákona, ktorý reflektuje dohodu oboch strán o zámene 17,8 hektára územia, ktoré ubudnú z nášho územia s tým, že vlastne nám, naopak, ďalších 17,8 hektára pribúda v inej časti. Ide o, z nášho pohľadu Slovenska predovšetkým o zjednodušenie prístupu k historickým pamiatkam, ktoré boli takýmto spôsobom mierne odrezané, a, naopak, zjednodušuje aj vytyčovanie hranice na rieke Ipeľ. Takže z tohto pohľadu sme upravili posledné takéto rozpory a verím, že aj stanovením priebehu štátnej hranice v pevných bodoch budeme už mať takýchto návrhov výrazne menej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Znovu dávam slovo pánovi spravodajcovi Tiborovi Glendovi. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač 241) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 408 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničnému výboru Národnej rady.

    Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 170 zo 14. marca 2017 s návrhom ústavného zákona súhlasí a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 59 zo 14. marca 2017 s návrhom ústavného zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 77 z 20. marca 2017 s návrhom ústavného zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 40 zo 14. marca 2017 s návrhom ústavného zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh ústavného zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 83 z 21. marca 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Tibora Glendu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ešte pán minister má návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode... dobre čítam, Dyže - Morava?

  • Reakcia ministra: "Dyje".

  • Dyje - Morava. No už aj okuliare budem potrebovať. (Reakcia ministra: "Po francúzsky možno Dyžé.") No, Dyžón. Takže Dyje - Morava.

    Návrh vlády je pod tlačou 301.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje - Morava, tlač 301.

  • Podobne, ako som už predtým uvádzal, ide predovšetkým o technické úpravy a zmenu vlastne pohyblivého trojhranu, ktorý máme spolu s Českou republikou a s Rakúskom, na nepohyblivý štátny trojhran. Súvisí to práve s tým, s tou zmenou, všeobecnou politikou a filozofiou, ktorú uplatňujeme pri úprave našich štátnych hraníc. A po tejto dohode vlastne, samozrejme, musí nachádzať aj medzinárodná zmluva, ktorá podrobne upravuje tieto body.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca Tibor Glenda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje – Morava (tlač 301) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto správu výborov.

    Predmetný návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 441 z 27. februára 2017 na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň ho určil ako gestorským výborom.

    Výbor, ktorému bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje – Morava pridelený, ho prerokoval v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 78 z 20. marca 2017 odporúčal Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje – Morava, rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa č. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje – Morava a rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Správa výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 84 z 21. marca 2017. V tomto uznesení výbor tiež určil poslanca Tibora Glendu za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril informovať Národnú radu o výsledku rokovania výboru a doporučil Národnej rade, aby vyslovila s predmetnou medzinárodnou zmluvou súhlas a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave (tlač 434).

    Dávam slovo ministrovi obrany pánovi Petrovi Gajdošovi, aby predniesol návrh a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 434.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V záujme zatraktívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhovanými úpravami zvyšuje výška finančného príspevku poskytovaného vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a skracuje sa dĺžka trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy.

    Návrhom zákona sa tiež umožňuje veliteľovi výcvikového zariadenia flexibilnejšie určovať členenie výcvikového dňa a zároveň sa navrhuje, aby sa základný vojenský a odborný vojenský výcvik uskutočňoval bez zákonom stanovenej dĺžky trvania.

    Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovenej v rozpočtovej kapitole rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2017 a, samozrejme, aj na ďalšie roky.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Gálovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Galko, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Predpokladám, že za dve minúty asi to nestihnete.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, je všeobecný súhlas, aby sme tento bod dokončili? Áno, ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len pár poznámok.

    Pán minister, pravdepodobne vám podporíme tento návrh, aspoň také je predbežné stanovisko našej strany. Oceňujem, že plátate tie nedostatky, ktoré v tom predchádzajúcom zákone boli. A všetky tie vylepšenia, ktoré tam sú, tak sú v poriadku a stotožňujeme sa s nimi.

    Chcem vám ale povedať, že oveľa lepšie by bolo, keby sa to riešilo komplexne a systémovo, to znamená spolu s problémami aktívnych záloh. Dnes napríklad, keď by sa vám prihlásilo 2-tisíc ľudí, pán minister, tak nebudete vedieť ani, na akú odbornosť ich vycvičiť a že čo s nimi potom do budúcnosti robiť. Vieme to, viete to vy, viem to aj ja, že sa tých 2-tisíc ľudí neprihlási, ale keby sa to robilo spolu s tými aktívnymi zálohami, aj legislatívne, aj technicky, tak by to bolo lepšie.

    Čo mi v návrhu chýba, nad čím by ste mali pouvažovať, sú tí zamestnávatelia, pretože tá motivácia tých adeptov tam je, aby bola vyššia, motiváciu zamestnávateľov tam nevidím. Neviem, kam až chceme ísť ako štát v súvislosti s nejakým uvoľňovaním tých zamestnancov, ale niečo by sa tam žiadalo, aby proste aj tí zamestnávatelia boli v tomto aktívnejší.

    No a poslednú poznámku, čo vám chcem povedať, to už sa netýka až tak priamo toho zákona, ale toho, čo sa dialo okolo toho. Chcem vás poprosiť a požiadať, aby ste zlepšili marketing, lebo to si myslím, že bol jeden z dôvodov, prečo sa tak málo ľudí nahlásilo. Vy ste to označili, vy ste povedali, že to nebol neúspech. Ja tvrdím, že to bolo fiasko, že to bolo málo ľudí a jednoducho treba chodiť po školách, treba to otvoriť tam, kde sa dá. A ako predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany vám viem prisľúbiť v tomto podporu v prípade, že o túto podporu budeme požiadaní, pán minister.

    Ďakujem pekne. Všetko.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Samozrejme, nad týmto sme mysleli, pretože o týchto nedostatkoch vieme. Ja len na margo toho, čo ste povedali. Aktívne zálohy začíname cvičiť v mesiaci máj a tak ako u dobrovoľnej vojenskej prípravy, obdobne spravíme analýzu a pokiaľ bude potrebné, tak opätovne budem navrhovať novelizáciu zákona. V každom prípade sa tým budeme zaoberať, ale pretože pilotný projekt je ešte len v máji, tak určite tieto slová si beriem k srdcu a určite prijmeme opatrenia aj z hľadiska tých 2 000, ale z dôvodu toho, že mám zdrojový rámec iba na 50, tak v súčasnosti riešime záležitosti 40 aktívnych záloh.

    A čo sa týka dobrovoľnej vojenskej prípravy, pokiaľ bude záujem o 150 dobrovoľnej vojenskej prípravy príslušníkov, tak určite máme pripravené finančné zdroje na 150 v štvrtom štvrťroku roku 2017 s tým, že od 2. augusta tento výcvik bude v trvaní 11 mesiacov, pokiaľ bude schválený zákon.

    Čo sa týka marketingu, nariadil som a máme spracovaný akčný plán motivácie, mobilizácie, dá sa povedať, tých ľudí, ktorí majú záujem vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy, a verím tomu, že ten počet 150 sa nám podarí naplniť a efektívne využiť zdroje, ktoré budeme mať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Ďakujem pekne za ústretovosť a prerušujem rokovanie.

    Budeme pokračovať zajtra o 9.00. Máme síce jeden problém, lebo minister životného prostredia vyzerá tak, že ešte stále je chorý, takže asi bude musieť niekto iný predkladať potom jeho návrhy.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.