• Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci: Juraj Droba, Jana Nehézová, Richard Raši, Zsolt Simon, Jana Vaľová, z dôvodu práceneschopnosti pani poslankyňa Antošová.

    A na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Antal.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve (tlač 364). Včera bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú.

    Ešte pred tým, čo by som dal slovo pánovi poslancovi Žarnayovi, o procedurálny návrh pán poslanec Vašečka požiadal. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 364.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem pre zápis uviesť, že pri hlasovaní pri skončení 15. schôdze o vyslovení nedôvery ministrovi Richterovi som hlasoval a hlasoval som "za", ale ukázalo mi, že som nehlasoval. Takže prvýkrát mám skúsenosť, že to naozaj zlyhalo, som presvedčený. Takže pre zápis, poprosím, hlasoval som za vyslovenie nedôvery. Ďakujem.

  • V poriadku, bude to v zápise.

    Takže, pán poslanec Žarnay, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na včerajšom zasadaní tesne pred obedňajšou prestávkou som predložil do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi na záver niekoľko slov.

    V závere musím vyjadriť svoje rozčarovanie z toho, že počas jeho prerokúvania bolo v sále prítomných len niekoľko poslancov. A dokonca ani väčšina členov výboru pre vzdelávanie nebola ochotná prísť si čo i len vypočuť si tento návrh či diskutovať o jeho obsahu. Som smutný z toho, že samospráva v školstve sa tak v zornom poli viacerých poslancov javí ako marginálna záležitosť. A to i napriek deklarácii strán naprieč politickým spektrom o podpore študentov a ich snáh o kvalitnú a zmysluplnú samosprávu. Tak teda v krátkosti zhrniem, o čo v návrhu zákona ide.

    Cieľom predkladanej novely je vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy, zvýšenie participácie žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov, čím sa významne podporuje výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia a v neposlednom rade nastáva posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.

    Zákon umožňuje úplne nový spôsob volieb do žiackej a študentskej samosprávy, jej postavenie, funkčné obdobie, kompetencie, ako aj kontrolné a odvolacie mechanizmy dvojinštančného charakteru, ktoré by mali priniesť právnu istotu a zároveň podporovať záujem mladých ľudí o život verejný. Myslím si, že i po náročnom a ťažkom nočnom rokovaní máme povinnosť pokračovať ďalej. Máme povinnosť voči mladým ľudom, ktorým sme otvorene sľúbili pomoc a podporu v ich snahe meniť veci verejné. Máme povinnosť stáť si za slovom. Doprajme im aj sebe lepšiu občiansku spoločnosť. Oni si to zaslúžia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úplne na záver odcitovať vyhlásenie Aliancie stredoškolákov, ktorá bola iniciátorom celého tohto procesu a významne participovala na tvorbe tohto zákona. Citujem: "Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Aliancia stredoškolákov je dnes najväčšou stredoškolskou organizáciou na Slovensku, ktorá reálne háji a zastupuje záujmy mladých ľudí tam, kde to má naozaj zmysel. Je našou povinnosťou urobiť maximum, aby sa hlas študentov nestratil. V novembri 2016 sme spustili petíciu, ktorú dovedna podpísalo skoro 30-tisíc žiakov stredných škôl. Jednou z požiadaviek petície bolo práve otvorenie zákona č. 596 a zmena § 26 Žiacka školská rada. V rovnakom čase sme predstavili desať návrhov pre reformu školstva počas historicky prvej tlačovej besedy stredoškolákov v Národnej rade Slovenskej republiky. Spoločne s poslancom Žarnayom sme sa následne dohodli na predložení návrhu novely zákona o žiackej rade do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aliancia oslovila všetky politické strany a získavala pre náš návrh podporu. Rokovali sme s vicepremiérom Pellegrinim, s ministrom školstva a predstaviteľmi všetkých demokratických strán. Z diskusií a spoločných rokovaní nám vyplynulo, že voči nášmu návrhu nie sú žiadne hĺbkové výhrady, ktoré by jeho schválenie mohli ovplyvniť. Vyvinuli sme enormnú snahu a využili všetky legitímne prostriedky, aby mladí ľudia boli vypočutí. Naša aktivita je dnes veľmi ďaleko.

    Je to historická chvíľa pre všetkých študentov a žiakov na Slovensku. S napätím budeme sledovať vaše rozhodnutie, ktoré urobíte. Stredoškoláci nie sú deti. Sme mladí a aktívni ľudia s vlastným názorom. Vybojovali sme si priestor, podporu a snažíme sa zvyšovať šancu, aby zmeny skutočne nastali. Myslite na to, že mladí ľudia tvoria 20 % populácie, no zároveň sme 100 % budúcnosti našej krajiny. Zabudnite na politické vyhlásenia a hrdinské bitie sa do pŕs – naše školstvo, učitelia, rodičia, študenti. Toto je téma, pri ktorej vaše politické vyhlásenia nikdy nebudú hrať rolu. Rolu zohrajú vaše činy, ktoré reálne urobíte."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce zaujať záverečné. Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka? Okej, ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 408. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 408.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladáme, ktorým chceme vrátiť späť spravodlivosť do vymeriavania dôchodkov pre ženy-matky. Hlavne ženy-matky. Hovorím hlavne, lebo teda následne sa dozviete, že bude sa týkať aj teda ľudí, ktorí, aj iných ľudí, ktorí sa starajú o dieťa, a toto dieťa úspešne ukončí strednú školu.

    Podstata nášho návrhu spočíva v tom, že chceme zaviesť späť do dôchodkového systému princíp, že prioritne teda hlavne matka, ktorá dieťa porodí, následne sa o dieťa stará tak, že ukončí úspešne strednú školu, tak za každé takéto vychované dieťa môže ísť o rok skôr do dôchodku. Tento princíp tu v obdobnej podobe bol v minulosti za čias socializmu, ale nebola tam podmienka úspešného ukončenia stredoškolského vzdelania. Túto podmienku dávame preto, aby teda sme predišli kritike, že chceme mnohodetným matkám, ktoré nevychovávajú zodpovedne svoje deti, umožniť, aby ešte skôr išli do dôchodku. Čiže áno, aj keď takáto matka bude mať desať, pätnásť detí, ale keď všetky nám ukončia úspešne strednú školu, alebo jej úspešne ukončia strednú školu, tak je to predpoklad, že toto dieťa sa chytí na pracovnom trhu omnoho väčší, že to nebude poberateľ sociálnych dávok, že bude prispievateľ do dôchodkového systému, a preto si myslíme, že táto žena za výchovu by mala byť odmenená.

    Keďže som povedal ženy-matky, zároveň jedným dychom teda chcem dodať, že bude sa vzťahovať tento návrh aj na otcov, ktorí majú zverené dieťa do starostlivosti v prípade, ak teda či matka už zomrela alebo jednoducho dostali toto dieťa do starostlivosti z rozhodnutia súdu, lebo možno matka nie je dostatočne zodpovedná. Takisto ak rodičia majú zverené dieťa do tzv. striedavej starostlivosti, rovnako by sa tento návrh zákona na týchto ľudí vlastne vzťahoval. Každopádne ale v deväťdesiatich piatich percentách to budú hlavne ženy-matky, ktoré dieťa porodili a následne ho zodpovedne vychovali. Takýmto spôsobom by boli, myslíme si, že adekvátne odmenené.

    Myslím si, že zatiaľ na úvod stačí a viac v rozprave, do ktorej sa týmto aj zároveň ako prvý hlásim.

  • Ďakujem. Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Mihálovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ak tu nejakí ste. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 408, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 425 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 490 zo 6. marca 2017, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, skončil som. Poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásila za klub OĽANO pani poslankyňa Jurinová a potom ešte pán poslanec Krajčí. Ale predtým ešte pán navrhovateľ chce vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Dovoľte, aby som začal tým, v podstate takým príkladom, ktorý sme všetci na vlastnej koži zažili. Pred pár hodinami, lepšie povedané, pred hodinou z tohto miesta odišla navrhovateľka Natália Blahová. V podstate chlapi vo vedení Národnej rady alebo vedení koalície, ktorá nám vládne, rozhodli, že bez ohľadu na to, že to je žena-matka s malými deťmi, bude pracovať proti noci a dohnali sme ju, že tu musela byť 23 hodín v kuse v práci. Zároveň sme odvolávali ministra Richtera, ktorý má na starosti ochranu zamestnancov a mal by zabezpečiť v prvom rade asi, aby tie ženy-matky, ktoré vychovávajú malé deti, mohli byť s tými deťmi doma v čase mimo práce. Nie, tuná hnusne politicky a chlapsky bezohľadne rozhodlo vedenie koalície o tom, že sa bude rokovať proti noci, a ženy-matky, či Natália Blahová alebo ostatné, či už v koalícii alebo v opozícii tu museli si odsedieť a bojovať 23 hodín v kuse. A teraz chceme od nich, aby tu boli dnes ďalej ďalších sedem, osem hodín. Čiže 30 hodín v kuse v práci s dvojhodinovou prestávkou včera na obed. Toto sme my, chlapi. Alebo s hodinovou prestávkou, áno, lebo včera bola ešte skrátená prestávka. Bohužiaľ, takto arogantne pristupujú mnohí aj zamestnávatelia voči svojim zamestnankyniam, hoci teda takýto rekord asi otrokársky veľmi málokrát robia. Myslím si, že to je veľmi zlá vizitka vedenia parlamentu, hlavne kapitána Danka, keď takýmto spôsobom chcel umlčať opozíciu, umlčať ženy-matky, nechať ich proti noci a nechať ich vystavených dileme, či teda pôjdu v noci za svojimi deťmi domov, alebo teda tu budú bojovať za odvolávanie ministra Richtera. Je to bezcitné, bezcharakterné, ale zároveň to je voda na mlyn práve tomuto návrhu zákona.

    Týmto návrhom zákona chceme práve poukázať na úlohu matky v rodine. Všetci chlapi, je nás tu síce teraz málinko, lebo však, piatok doobeda, možno niekto ťažkú noc mal, tak keď si dáme ruku na srdce, a myslím si, že je veľmi málo výnimiek medzi nami, priznajme si, že naše ženy pre naše rodiny robia omnoho, omnoho viac jako my, chlapi. Čím viac detí zároveň rodina má a čím viac tých detí zodpovedne tá rodina alebo matka vychováva, tým viac venuje času svojej rodine. A prelomme konečne tabu hovoriť pri matkách, že ony sú v práci iba tých osem hodín. Nie, ženy-matky, starostlivé matky, ale aj ženy, ktoré sa starajú možno aj o bezdetné rodiny, ale určite o to menej, tie ženy-matky, čím viac zodpovedne vychovávajú detí, tým dlhšiu šichtu majú, pracovnú šichtu po oficiálnej pracovnej šichte.

    Preto si myslíme, že ak hovoríme o zásluhovom alebo zásluhovosti v dôchodkovom systéme, mali by sme zohľadňovať nielen to, čo muži alebo ženy odpracujú v oficiálnej práci, ale aj v tej práci doma. Lebo my, muži, si zvyčajne ten čas viac podelíme tak, aby nám vyšlo aj na naše koníčky, záľuby, niekto na slovenskú hádzanú, to je jedno, ale jednoducho vždy v priemere matky alebo naše manželky sa starajú výrazne, výrazne viac o naše rodiny a hlavne o deti, ako sa staráme my, muži.

    Preto je veľmi dôležité, aby sme zaviedli práve princíp zásluhovosti do dôchodkového systému, ktorý dnes túto prácu matiek po práci, čiže prácu pre rodinu a pre deti úplne ignoruje. To, čo tu bolo za socializmu, viete o tom, že ja som kritik socializmu, komunizmu a čohokoľvek alebo takého rovnostárstva, ale práve keď hovoríme o zásluhovosti v dôchodkovom systéme, mali by sme začať konečne posudzovať aj tú prácu, ktorú matky venujú štátu de facto, síce to venujú deťom, ale venujú to štátu, ako budúci platitelia daní tie detí budú, a odvodov, ktoré venujú v podstate v prospech našej spoločnosti.

    Videl som štúdiu, ktorá v podstate napočítavala tú prácu matiek, keď zodpovedne vychovávajú deti, koľko približne matka vlastne strávi výchovou toho ďalšieho dieťaťa v rodine. Ono to v priemere, akože sa to nedá samozrejme pozerať na extrémne prípady, že neni dobré pozerať možno ani na jedno dieťa, ale ani nie už potom desať a viac, ale v priemere pri tom bežnom počte detí, povedzme si, okolo tých dvoch, troch detí, jeden, dva, tri detí to vychádzalo, že čo dieťa v rodine, to približne sedem pracovných rokov matka strávi navyše pri výchove tohto ďalšieho dieťaťa v rodine. Inak povedané, ono to približne hovorilo o tom, že prvé dieťa do rodiny je asi desať rokov výchovy navyše, čo vlastne matka pracovných rokov venuje pre to dieťa, v podstate navyše voči svojmu pracovnému času. Ďalšie dieťa vychádzalo nejakých šesť, ďalšie približne päť, päť rokov. Priemerka to, vychádzala sedem rokov pri tomto počte detí od jedna do troch. Čiže inak povedané, ak naša manželka alebo žena, ktorákoľvek na svete, ale povedzme si slovenská žena alebo na Slovensku, má jedno dieťa alebo má tie tri deti, tak mimo práce tých 45 pracovných rokov si odmaká 21 rokov mimo pracovného času, ktoré venuje týmto trom deťom, ktoré by inak venovala sebe alebo svojmu manželovi, ale jednoducho venuje výchove týchto troch detí. Táto práca v našom dôchodkovom systéme je dnes úplne ignorovaná.

    A ešte raz hovorím, keď hovoríme o zásluhovosti, že dôchodkový systém by mal byť zásluhový, tak mal by zohľadňovať zrejme, čo ten-ktorý zamestnanec alebo teda občan Slovenskej republiky počas svojho pracovného života urobí, čo, aké hodnoty vytvorí. Čiže nielen. A dnešný dôchodkový systém pozerá len na to, čo tá žena-matka urobí u svojho zamestnávateľa, čo odmaká si za pásom ako predavačka, ako zdravotná sestra, ako lekárka, ale úplne ignoruje to, čo si odmaká žena-matka ako vychovávateľka, zodpovedná vychovávateľka svojich detí. A to je takisto devíza, obrovská, pre našu spoločnosť. Nielen to byť zamestnaná, produkovať nejaké HDP, hrubý domáci produkt, vyrábať nejaké tovary a poskytovať nejaké služby v svojej práci, ale aj vychovávať budúcich platiteľov daní a platcov odvodov. Ľudí, ktorí budú nám prispievať na dôchodky. Duplom by sme sa mali zaoberať na tento, alebo zaoberať týmto problémom v situácii, keď vieme, že dnes na jedného dôchodcu, Jožko Mihál ma opraví prípadne, keď budem trochu nepresný, ale ten pomer sa dramaticky teda mení, keď dnes na jedného dôchodcu možno robia... Koľko, Jožko? Dobre, Jožko je neochotný poradiť.

  • Dobre, dnes na jedného dôchodcu robí výrazne viacej zamestnancov, ako bude robiť za dvadsať, tridsať rokov. Inak povedané, my ako Slovensko stojíme nad obrovskou priepasťou, do ktorej môžeme spadnúť a do ktorej padáme, a je to, bohužiaľ, niečo, čo sa tak ľahko opraviť nedá. A to je to, že sa nám posledných 27 rokov od revolúcie rodilo extrémne málo detí. Áno, doteraz sme si mohli, keď sme boli nezodpovední a pozerali sme iba na ten krátkodobý prospech, tak sme si mohli hovoriť, že v podstate, dobre, však deti sa nerodia, stačí nám menej škôlok, škôlky môžeme predať, vyrastú tam činžiaky alebo možno nejaké fabričky alebo niekto to nejako vykšeftuje, budeme platiť menej rodinných prídavkov, menej učiteľom, menej škôl, ušetríme. Lenže sme neinvestovali a za 27 rokov od revolúcie sa nám narodilo 534-tisíc detí menej, ako by sa nám narodilo, ak by sme si udržali iba pôrodnosť z roku ´89. Vtedy sa rodilo ročne, alebo teda narodilo sa v roku ´89 79-tisíc detí. Za to obdobie tá pôrodnosť klesla až na úroveň niekde okolo 55-tisíc, v posledných rokoch je niekde teda medzi 55-, 60-tisíc. Každopádne za tie, za tie roky dokopy nám chýba viac ako pol milióna detí. Dodnes sme na nich šetrili, lebo sme neprispievali na ich výchovu, ani sme materskú nemuseli platiť matkám, ani rodičák sme nemuseli platiť matkám,

    ani teda tie príspevky na škôlku, školu a podobne. Ale čo nás čaká v budúcnosti, že my jak tu pôjdeme na dôchodok, ale dobre, my s trojtisícovými platmi a niekto nakradnuté, ako asi nás nebude nejako trápiť, že kto nám bude prispievať na dôchodok a aký dôchodok bude vysoký, ale ten bežný pracujúci človek, ktorý pôjde za tých 10, 15, 20, 25 rokov do dôchodku, úplne legitímne otrčí, keď to poviem tak, ruku voči štátu a bude si zaslúžene pýtať, daj mi, daj mi dôchodok, však ja som matka, ja som 45 rokov platil na dôchodok, za chvíľku asi 50, 45 rokov som platil na dôchodok, prispieval som, chcem dôchodok, chcem dôstojný dôchodok. Len zrazu tu nebudú ľudia, ktorí by nám na tie dôchodky robili. Alebo inak, bude ich výrazne, výrazne menej ako dnes, tým pádom budú musieť výrazne, výrazne viacej prispievať, tým pádom ich to bude výrazne, výrazne viacej vyháňať zo Slovenska preč a nakoniec rodina, ktorá chcela byť spolu a rodičia porodili svoje deti, aby na starosť ich mali pri sebe, zistia, že síce sa momentálne tešia ako päťdesiatnici, že deti si našli prácu niekde v Anglicku, Nemecku, v Čechách, kdekoľvek, možno aj v Bratislave, ale keď budú sedemdesiatnici a budú potrebovať podať pohár vody, zistia, že tie deti im to cez ten skype alebo cez telefón niekde zo zahraničia, kam za prácou museli utiecť, asi nepodajú.

    Toto je osud Slovenska, ktorý nás čaká. Hrozí, že zo Slovenska bude v dohľadnej dobe skanzen, kde zostanú žiť iba starí ľudia, lebo mladí ľudia odtiaľto zdrhnú, lebo nedokážu platiť tak vysoké odvody, aby prispievali na dôchodky svojich rodičov.

    Druhý scenár je taký, že nie, že nebudú prispievať viac, že deti a budúcich pracujúcich nezaťažíme viac a budú platiť plus-mínus to isté čo dnes. Ale potom dôchodky budú výrazne nižšie, ako sú dnes. A inak povedané, že každý druhý dôchodca bude chodiť po smetiakoch vyberať nejaké odpadky, ktoré zostali.

    Možno si myslíte, že straším. Nie, nestraším. To sú čísla, ktoré nezvrátime. Peniaze sa netlačia v Národnej banke podľa toho, ako prikáže pán premiér. Peniaze do dôchodkového systému nepritekajú podľa toho, ako pán premiér sa vyspí. Alebo kapitán rozkazom prikáže: vytlačte! Peniaze do dôchodkového systému pritekajú podľa toho, koľko ľudí pracuje, koľko odvádzajú odvodov a na základe toho máme kasičku, z ktorej môžme na dôchodky prispievať.

    Preto je, si myslíme, veľmi dôležité udržať princíp zásluhovosti teda v dôchodkovom systéme, aby ľudia vedeli, že koľko tomu štátu dám, toľko sa mi nejak vráti, a zároveň a takýmto spôsobom ľudí motivovať k tomu, aby sa snažili tomu štátu viac dať. Ale zároveň teda poukazujeme týmto návrhom na problém, ktorý dnes v odmeňovaní alebo vo výpočte dôchodkov chýba alebo v dôchodkovom systéme chýba, a to je ohodnotenie práce ženy-matky, hlavne teda, ktorá svoje deti vychováva. A zodpovedne vychováva.

    Čiže dovoľte, aby som povedal pár teda tých kľúčových pilierov, na ktorých tento návrh zákona stojí. Jeden som tu teda možno aj takýmto širším spôsobom vysvetlil, čiže odmeniť ľudí, hlavne ženy-matky, ktoré dieťa porodili, ale aj tých, ktorí prípadne dieťa mali v starostlivosti, čiže aj prípadne muža alebo teda niekoho, kto si dieťa osvojil, za každé jedno zodpovedne vychované dieťa, to znamená, s ukončenou strednou školou, odchodom do dôchodku o rok skorej.

    Pri ťažko zdravotne postihnutých deťoch splnenie podmienky ukončenia strednej školy dieťaťa nevyžadujeme. Myslím si, že každý z nás uzná, že v takomto prípade by sme mali oceniť hlavne človeka alebo toho, kto sa o takéto dieťa stará. Znova je to na 99 % žena-matka, ktorá s tým ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom zostane, že toto dieťa nezverí do ústavnej starostlivosti, kde by sme ako štát prispievali výrazne, výrazne viac, a robí tú starostlivosť v podstate za štát, alebo za štát, jednoducho namiesto, namiesto štátu za výrazne, výrazne menej, v podstate za almužnu, s láskou dlhé roky. V tomto prípade ak sa matka stará o zdravotne ťažko postihnuté dieťa, do zákona sme nedávali podmienku teda dosiahnutia ukončenia strednej školy, úspešného ukončenia strednej školy.

    Ak sa o dieťa, starala o viacej detí do úspešného ukončenia stredoškolského vzdelania, tak sme navrhli taký princíp, aby sa pomedzi týchto ľudí ten nárok rozrátal. Samozrejme, treba tam dať, aby to nebolo o tom, že teraz niekto sa staral dva dni, niekto tri roky a podobne, tak aby každý, každý mal ten nárok, aby sme zbytočne nezaťažovali Sociálnu poisťovňu vo výpočtoch, tak sme dali, že minimálna starostlivosť musí byť tri roky, a keď sa stará aspoň tie tri roky, tak sa proporčne rozráta medzi tých ľudí, ktorí sa o to dieťa starali. Rovnako teda sa týka návrh matiek, rovnako sa týka otcov, ak mali zverené dieťa do starostlivosti. V prípade, ak mali zverené do striedavej starostlivosti, týka sa obidvoch rodičov. V prípade, ak sa starali o zdravotne ťažko postihnuté dieťa, nevyžadujeme úspešné ukončenie stredoškolského vzdelania a v prípade, ak, ak si toto dieťa osvojili, tak takisto sa vzťahuje na osvojiteľov.

    Ďalší dôvod, prečo tento návrh zákona predkladáme, je memento, ktoré máme k dispozícii zo štatistiky Eurostatu, kedy sa každá žena alebo teda slovenské ženy dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví. To je parameter, ktorý zohľadňuje alebo merá de facto kvalitu života v tej-ktorej krajine a, bohužiaľ, Slovensko je úplne posledná krajina zo všetkých krajín Európskej únie. A znova je to parameter, ktorým vieme merať tú kvalitu toho sociálneho štátu, ktorý nám tu SMER buduje už jedenásty či dvanásty rok, kedy slovenské ženy sa dožívajú iba 54,6 roka v priemere v plnom zdraví a ďaleko pred nami sú Rumunky, Bulharky. Čiže dožívajú sa v plnom zdraví výrazne viacej rokov ako slovenské ženy, slovenské ženy-matky.

    Inak povedané, za súčasného stavu, kedy sa vek odchodu do dôchodku predlžuje v závislosti od nárastu strednej dĺžky dožitia, tak v podstate slovenské ženy v priemere odchádzajú do dôchodku a budú odchádzať do dôchodku, tak ako je dôchodkový systém nadstavený, zodraté a staré. Dôchodok by mal byť o tom, že keď niekto na dôchodok príde, tak si aspoň pár rokov užije a nielenže príde na dôchodok a celý dôchodok strávi v podstate u lekára a už iba čaká pomaly na smrť. Bohužiaľ, do tohoto ženieme naše matky. Tak ako som na začiatku hovoril, štatisticky vychádza, každé jedno dieťa, zodpovedne vychovávané v rodine, je záťaž na matku približne sedem pracovných rokov navyše voči pracovnej dobe, ktorú strávi v práci. Zjednodušene, keď tri deti vychováva, v práci strávi 45 rokov plus 21 rokov, to znamená, 66 rokov odpracuje. My jej však počítame dôchodok, ako keby odpracovala iba tých 45 rokov. Chlapi, podľa štatistík vychádza, že sa o deti alebo výchove detí a rodine venujú iba jednu tretinu z toho, čo venujú matky. Inak povedané, keď matka pri troch deťoch odpracuje 45 + 21 rokov, znova by som vám najradšej ukázal vizuálne pomôcky, ktoré nám kapitán zakázal, by sa to krajšie, krajšie hovorilo a ukazovalo, ale, bohužiaľ. Čiže keď matka si odpracuje 45 + 21, to je 66 rokov, chlap si odpracuje 45 + 7, to je 52 rokov. Štrnásť rokov si matka odpracuje v tej istej rodine viac ako jej manžel, obidvaja strávili plný počet rokov v práci, obidvaja majú tri deti, ale matka si odpracuje 66, manžel 52. Štrnásť rokov žene-matke v priemere nezaplatíme a v podstate im hovoríme, že máte rovnaké podmienky pri odchode do dôchodku. Lebo niekto si povedal, že treba rovnaké číslo a treba tu nejaký princíp zásluhovosti pri vychovaných alebo porodených deťoch, ktorý tu bol v socializme, zrušiť a nie je to správne, aby sme to držali ďalej. My si myslíme, že toto pravidlo je správne zaviesť znova do našeho dôchodkového systému, preto ho navrhujeme, aby sa zaviedlo, lebo to je spravodlivé voči matkám, je to zásluhové, a preto by to v dôchodkovom systéme určite malo byť.

    Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona dokážete posunúť do druhého čítania, lebo v druhom čítaní máme potom pripravený pozmeňovák, ktorý by v podstate týmto matkám dával aj za každý ten odpracovaný rok, by im rátal do dôchodku, ako by ho normálne odpracovali, čiže by im priznával plnú výšku dôchodku, aj keď by vlastne išli o tie roky skorej. Čiže išli by o tri roky síce skorej, ale mali by plnú výšku dôchodku, ako keby tie roky strávili v práci.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. V Novom zákone sa píše, že keď muž miluje svoju ženu, miluje vlastne seba samého, keďže sú jedno telo. Ja vnímam to, že keď sa polepší mojej manželke, tak sa samozrejme polepší aj mne. Takže poviem za chlapov, že ja to výrazne, výrazne podporujem a nevnímam v tom žiadnu diskrimináciu, že ženy by mali ísť skôr do dôchodku. Naozaj tie argumenty, ktoré uviedol Igor, sú aj veľmi také hmatateľné. Naozaj je škoda, že sa to nedá vizualizovať, bolo by to ešte také rukolapnejšie. Bolo to, bolo to zaužívané, myslím, že je to nie výraz nejakej, nejakého preferovania žien, ale naopak, dorovnania tej spravodlivosti a v konečnom dôsledku je to pre mužov, pre rodiny lepšie. Ja sa vždy veľmi teším, keď prídem domov a moja manželka ma očakáva. Keď je niekde, samozrejme (vyslovené s pobavením) má svoj biznis, ale ja osobne som veľmi potešený, keď prídem. Pre mňa je to veľká radosť. Takže ja budem takéto veci len podporovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem kolegovi, že spomenul ženy a ich neplatenú prácu. Aj ten pomer. On vypočítal to na roky, ale iná štatistika hovorí teda, že vo väčšine vyspelých krajín ženy obetujú neplatenej práci o dve hodiny denne viac času ako muži. A tento pomer, aj keď tie ženy začnú pracovať, tak sa neznižuje a ostáva stále rovnaký, čo samozrejme má dopad aj na nejakú pohodu ženy, ženy majú vyššiu hladinu stresu, nižšiu satisfakciu zo života. No a keď sa robil prieskum v roku 2015, svetová rozvojová správa, medzi 63 krajinami, tak oni zistili to, že z celkového času, ktorým ženy disponujú, tak až 31 % z tohto času venujú neplatenej práci, na rozdiel od mužov, ktorí tomu venujú 10 percent.

    Druhým takým aspektom, ktorý by sme mali zohľadniť pri tejto otázke dôchodkov, sú aj nepriame náklady, ktoré žena má, keď má deti. Znie to tak veľmi kapitalisticky, náklady, ale dá sa to zmerať znížením príjmu matky v dôsledku zníženia buď pracovného úväzku, alebo pozastavenia práce, alebo dlhodobému dopadu na kariérny postup. No a vieme, že teda ženy zarábajú menej ako muži, ale čo je ešte zaujímavejšie, ženy-matky zarábajú menej ako ženy-nematky. A dokonca v niektorých krajinách, v Nemecku, Holandsku, ženy-matky dosahujú len 46 % príjmu ako ženy na podobných pozíciách, ktoré nie sú matky. Čiže tie nepriame náklady, že žena má deti, pre ženy sú veľmi veľké.

    A posledná vec, sú dva typy kapitálu, jeden je finančný kapitál a druhý je ľudský kapitál. A práve tá neplatená práca, starostlivosť o deti je vytváraním toho veľmi cenného ľudského kapitálu, a preto si myslím, že to, že ženy budú môcť odísť do dôchodku skôr, je určitou formou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Matovič, nespal som od včera od piatej hodiny ráno, kedy som mal budíček, a chcel som si teraz trochu zdriemnuť v kancelárii, zavrieť oči, lebo o chvíľu budem viesť schôdzu, ale po vašom príspevku mi to nedalo a musel som prísť zareagovať, pretože ste ma opäť presvedčili, že ste len marketingový produkt a že vám ide len o témy a že vám nejde o ľudí.

    Viete, čo je neúcta a arogancia, pán kolega Matovič? Neúcta a arogancia je to, keď zvolávate mimoriadne schôdze, robíte tlačovky a normálne arogantne, chladnokrvne kalkulujete, pretože vy ste tie podpisy na mimoriadnu schôdzu mali vyzbierané už dávno a vedeli ste, ako nám záleží na amnestiách a vedeli ste, že nemôžme zvolať inokedy túto schôdzu. To bol jediný termín, kedy sme ju mohli zvolať. A vedeli ste to presne, že ako to bude.

    Vy, pán poslanec, ste krásne sa tu zastávali pani poslankyne Blahovej. Pani poslankyňa Blahová má 3-tisíc eur plat a robila v noci. No a čo?! Viete, koľko slovenských matiek robilo včera za 400 eur, za minimálnu mzdu v noci? Koľko ľudí stálo za pásom, koľko slovenských matiek pracovalo ako zdravotné sestry v nemocniciach a tak ďalej a tak ďalej? Pani poslankyňa Blahová za 3-tisíc eur normálne pracovala.

    A viete, čo je ešte veľká neúcta a arogancia, pán poslanec? Že ste v tom vašich kolegov nechali samých. Vy ste aj spolu s pani Remišovou išli spinkať, teda nemyslím spolu, ale odišli ste. Ráno ste prišli osprchovaný, oblečený, s dobrou náladou, vyspatý, a títo vaši kolegovia, ktorí bojovali naozaj veľmi statočne a tvrdo, tu teraz musia stáť a mať problém nezaspať, kým vy ste spolu s pani Remišovou strávili krásnu noc. Teda nemyslím akože spolu vy dvaja.

    Ďakujem.

  • Pobavenie v sále a potlesk.

  • Pani poslankyňa Šimkovičová. Pani poslankyňa Šimkovičová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa vrátila k predkladanému návrhu zákona, podľa mňa, a to hovorím nielen ako matka troch detí, že ide o naozaj dobrú vec. Je naozaj strašné, ak sa naše ženy dožívajú v plnom zdraví iba 55 rokov.To teda vyplýva z údajov Eurostatu, to je naozaj veľmi smutný údaj, a preto si myslím, aby sme nezvyšovali na Slovensku vek odchodu do dôchodku, ale naopak, aby sme hľadali možnosti ako ho znížiť. Ďakujem.

  • Pán kolega Matovič, mňa tiež zaujalo to číslo, ktoré ste spomenuli, že slovenské ženy sa dožívajú iba 54 rokov zdravého života v priemere, a spomínali ste ďalšie krajiny, ako napríklad Rumunsko. Chcel som sa opýtať, že či by ste mohli uviesť nejaké porovnanie teda s V4 a s Rumunskom, ak to máte k dispozícii. Že vlastne aký je ten rozdiel v zrovnateľných krajinách. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem za faktické. Ale chcel by som sa vyjadriť k faktickej poznámke podpredsedu, podotýkam podpredsedu Národnej rady pána Hrnčiara. To, ako formuloval svoju faktickú v spojitosti so mnou a s Veronikou Remišovou, bol vrchol parlamentného primitivizmu, ktorý by som tak očakával od Jána Slotu, od kapitána Danka, ale Andrej Hrnčiar dokázal, že je absolútne rovnaký primitív ako tieto dva kalibre.

    Keď tu hovorí o tom, že pri Natálii Blahovej, veď však robila za 3-tisíc a čo tu ja sa sťažujem, že však robila normálne v noci jak všetci ostatní a čo to je, aký problém, že robila v noci, tak to je vidieť, že ako plytko dokáže tento človek rozmýšľať a zároveň primitívne. Lebo ak by ma počúval, tak by vedel, že ja som hovoril o tom, že Natália tu musela byť včera od rána od deviatej dodnes do rána do štvrť na deväť, čiže 23, skoro 24 hodín a dnes tu má byť znova ďalších 7 - 8 hodín, čiže viac jako 30 hodín v práci. Áno, má 3-tisíc eur plat, ale to neznamená, že nejaký arogantný primitív vo vedení Národnej rady a jeho podpredseda jej má prikázať, aby tu ako otrokyňa bola 30 hodín v kuse s hodinovou prestávkou. O tomto bol môj príspevok, a preto som sa zastal našich žien-matiek bez ohľadu na to, že či sú v koalícii alebo opozícii.

    Rovnakou ženou-matkou je Veronika Remišová, ktorú primitív Hrnčiar tu odporným nízkym spôsobom urážal, lebo jemu to je normálne podvádzať svoju ženu. Ale takýto jazyk si naozaj vyprosím, lebo potom to bude aj naviac ako na faktickú poznámku.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Vašečka.

  • Pán predsedajúci, ako predseda poslaneckého klubu protestujem a žiadam vás, aby ste napomenuli pána podpredsedu Hrnčiara, špeciálne výroky voči ženám, voči Veronike Remišovej. Prosím vás, urobte s tým niečo.

  • Pani poslankyňa Remišová, procedurálny.

  • Sťahujem procedurálny návrh, nemám slov k pánovi Hrnčiarovi. Ďakujem.

  • Takže nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

    Ešte pred tým, pán poslanec Vašečka, viete, že v predchádzajúcej schôdzi dokonca aj opoziční kolegovia hovorili o tom istom, že niektorí neboli tu celú noc a potom ráno prišli svieži. A to isté pripomínal kolega Hrnčiar, možnože aj menovite.

    Do rozpravy sa hlási predseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu, ktorý znova je len pokusom o populizmus a marketing, kedy niekto dobre sleduje okolité štáty a pozerá, na čom politici v okolitých štátoch zarábajú body.

    Poviem to za koalíciu, že nám sa tiež páči návrh na skracovanie dôchodkového veku. Ale my to na rozdiel od vás dokážeme v čase, kedy si to bude môcť dovoliť naša ekonomika. Vy to len vytrhávate, pretože ste videli, ako sme boli na návšteve v Poľsku, kde sa to podarilo, Právo a spravodlivosť, presadiť. A znova len primitívne kradnete nápady, ale bez akejkoľvek podpory.

    Kalkulácie len so snahou o konflikt. Ja viem, že potrebujete so mnou konflikt, a keď mi idete hore podávať ruku, mi poviete – šéfe, môžem vám podať ruku? – a potom mi poviete, že som idiot, primitív.

    Viete, vy ste celú noc spinkali, kým my sme tu rokovali o dôležitých veciach. Ale ešte raz hovorím, aby som hovoril k návrhu vášho zákona, že na presadenie zákona je treba aj politickú podporu. Váš zákon neobsahuje elementárne odborné náležitosti, tak ako ste neboli ich schopní spísať ani pri amnestiách, ani pri ďalších návrhoch zákona, ktoré často predkladáte len preto, aby ste si urobili tlačovú besedu, len aby ste znova niekomu znepríjemnili život, na niekoho zaútočili, niekoho dourážali. Ja si od takého človeka ako vy vyprosím, aby ste ma neustále urážali slovami primitív a idiot. A naozaj, ak to budete opakovať, potom som si istý vašou diagnózou, pretože ja som ešte vašu diagnózu nevidel. Ale v každom prípade by som chcel povedať, že chápem váš spôsob politiky a neustálu konfrontáciu. Ale skúste dať elementárnu úctu, nielen keď falošne idete podávať ruku a hovoríte mi, že – šéfe, môžem vám podať ruku? –, ale aj v bežnom živote.

    Snažíme sa naozaj, aby sme dôchodkový vek žien skrátili. Ale na to treba aj politickú podporu a naozaj odbornú prípravu. Znova ukazujete len svoju falošnosť, arogantný úsmev, snahu o konflikt, pretože máte problémy s mandátom, a veľmi by sa vám hodilo, aby ste sa stal utrpiteľom. Preto provokujete svojím oblečením, správaním, úškrnkami, ale my vám na to už nabehovať nebudeme.

    V každom prípade by som povedal, že kto podporí váš návrh, tak podporí návrh zúfalstva, pretože tento návrh nemá naozaj žiadnu ekonomickú kalkuláciu, je len pokusom o zapáčenie sa. A čo ma obzvlášť mrzí, je znova len zneužitím dobrej témy.

    Ale sľubujem vám, že skrátenie dôchodkového veku presadí koalícia, verím, že v tomto volebnom období, ale bude to podpora rozumných a slušných ľudí. Pretože vám nikdy nejde o politický dialóg. Pretože týchto ľudí v svojej strane zneužívate len na to, aby ste mohli získať peniaze, potom ich použili, odkopli a poslali peniaze svojej manželke do jej novín.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Tak začnem od konca. Môžem vás uistiť, že mám pomerne dobrý prehľad o financiách na politickú činnosť, a to, čo ste povedali, je osočovanie a krivé obvinenie.

    Druhá vec, ja som povedal...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, o tých peniazoch za politickú činnosť. O využití peňazí na politickú činnosť, nie je to tak, nie je to tak.

    Druhá vec, pán predseda, vo všetkej úcte, nenajali sme vás ako politického poradcu o tom, ako máme robiť politiku. Môžete mať svoj názor, vystupujete, samozrejme, nech sa páči, ale my budeme robiť politiku tak, ako uznáme za vhodné, našu opozičnú politiku. Čiže ďakujeme za rady, zariadime sa.

    Tretia vec, posledná, najpozitívnejšia, je, že ma teší podpora tej vecnej téme a budem veľmi rád, keď vládna koalícia túto tému presadí, len je otázka, že prečo napríklad SMER, ktorý bol, váš hlavný koaličný partner, ktorý bol v minulom volebnom období tu vo veľkej sile 83 hlasov a mohol zmeniť čokoľvek a nepotreboval žiadnych partnerov, minimálne politických, tak nič v tom nepohol. Čiže držím vám palce, nech sa to podarí presadiť, ale máme obavy, že ak my tie témy nepripomíname, priamo ich netlačíme, tak by sme sa nikdy nedočkali.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že ničím neprekvapil primitív, ktorý vedie Národnú radu, a chcel by som vás oboznámiť s tým...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... čo predseda Národnej rady povedal predkladateľovi návrhu zákona, keď odchádzal od tohto pultu. Povedal mi: "Ty hovno". Chápete to? Andrej Danko, predseda Národnej rady, predkladateľovi návrhu zákona pri odchode od rečníckeho pultu povie "ty hovno", citujem. (Reakcia predsedu NR SR: "Klamete, v kuse klamete!"

  • Pán predseda Národnej rady, ja ten návrh nepodporím, ale nepodporím ho nie z dôvodu, že by mi vadilo, že si iná opozičná strana rozvíja nejakú tému. To je úplne legitímne, vy robíte to isté. Ja ho nepodporím preto, lebo s ním vecne nesúhlasím a nemyslím si, že by sme mali ísť touto cestou. A nepodporím ho, ani keď ho vy navrhnete.

    Mal som v úmysle zareagovať na to, čo robí pán poslanec Matovič, že vás sústavne oslovuje kapitán, a povedať mu, že sa mi to nepáči, lebo sa mi to zdá nedôstojné. Ja môžem si myslieť všeličo o vašom bozkávaní výložiek, aj o vašej politike, ale ste predseda Národnej rady, ste ústavný činiteľ, a my sme poslanci a teda mali by sme vám preukazovať istý rešpekt. Ale ten spôsob, akým ste vy teraz zareagovali na Igora Matoviča bol podľa môjho názoru podobne nedôstojný, ako keď vás on nazýva kapitán. Ďakujem.

  • Ja som len vecne chcel obhájiť, že obdobný návrh zákona je napríklad aj v Nemecku schválený. A ešte aj ku kvalite zákonov z dielne OĽANO, tieto zákony pravidelne sú aj legislatívnym tímom Národnej rady oceňované ako veľmi kvalitne a dobre pripravené. Takže len takto vecne zareagovať. A je mi veľmi smutno, že takýmto nekultúrnym spôsobom dehonestujete samotnú tému, ktorá sa dotýka naozaj matiek-žien, a popri tom ešte ste schopný tak dourážať kolegyňu, že musela vyjsť z poslaneckej sály, s vašimi podpredsedami, ktorí mimochodom na svojich autách majú tajné húkačky a sirény, aby sa mohli vyvážať po Slovensku.

    Ďakujeme, pán Hrnčiar.

  • Pán predseda Danko, môžete reagovať na faktické.

  • Takže v prvom rade, pán Dostál a Rišo Vašečka, považujem vás za slušných ľudí. A vy považujete za slušné, že tu povie niekto, že predseda Národnej rady je idiot, primitív? Opakovane? To ten kapitán je to najmenej.

    Po druhé. Pán Matovič, vy ste taký klamár, ale taký klamár! V živote to, čo hovoríte, som vám nepovedal. Skôr by som od vás čakal milión za to, ako ste tu posledne hrešil, a môžem vám dať číslo účtu, kde ho môžete poslať, keď vaše slovo niečo platí.

    Po druhé, áno, nemám nervy, lebo som tu bol celú noc, spal hodinu na rozdiel od neho, ktorý si užíval, oddychoval. Zvolal mimoriadnu schôdzu, neplnil si elementárne povinnosti, a znova len čaká, aby mohol hodiť dole falošný úsmev pred kamery a povedať, ako strašne bojuje za slovenské ženy, na ktoré zhlboka aj tak kašle, pretože ho zaujíma akurát jeho peňaženka a jeho záujmy, urážanie ďalších ľudí.

    Ja sa nebudem na niektoré veci, pán Matovič, dlhšie už pozerať, pretože vy nemáte právo o mne hovoriť v sále Národnej rady, že som idiot, primitív a nadávať mi a urážať ma. Nemáte na to právo, pán Matovič. Nemáte na to právo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Matovič, pán poslanec, otočte sa!

  • Ešte raz to poviete, dávam vás na disciplinárne konanie.

  • Hovorte to do mikrofónu! Hovorte to do mikrofónu! Viete, vy ste zbabelec. Hovorte do mikrofónu!

  • Pán Matovič, klamete, pretože ináč neviete pracovať, len urážať, klamať, hľadať konflikt. My vám na tieto hry nabehovať nebudeme, ale nebudem do nekonečna pozerať na to, ako ma v sále urážate. Ešte raz ma urazíte a dávam na vás disciplinárne konanie. Tak ako ste urážali Židov, tak to zopakujem vo vzťahu, ako ma urážate do idiotov a primitívov.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, hlásili ste sa o slovo, máte slovo.

  • Takže hovoríte, pán predsedajúci, že mám to povedať do mikrofónu. Hovorím, že prečo by som sa mal otáčať? Kde máte v rokovacom poriadku, že človek, ktorého niekto oslovuje, ktorý reční, že sa nemôže pozerať na toho, kto reční?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie o tom som hovoril. To, čo ste povedali pánovi predsedovi.

  • Ja som povedal, že, áno, že je idiot a primitív. Ako za tým si stojím. Ako prečo by som to nemal povedať? Akože aj tisíckrát, mne to je úplne jedno.

    Čiže chcel by som zareagovať na vystúpenie predsedu Národnej rady, podotýkam, predsedu Národnej rady. V celom mojom vystúpení, neviem, koľko trvalo, možno trvalo 20 minút, možno pol hodinu, to vystúpenie bolo čisto vecné, o matkách, ktoré zodierame doma, a ich prácu nechceme oceniť. Tvárime sa, že matky, ktoré majú deti, rovnako robia pre štát jako chlapi, ktorí takisto majú deti, ale jednoducho zo štatistik vychádza, že sa o svoje deti dramaticky menej starajú ako matky. Celé moje vystúpenie bolo o faktoch. Potom sem príde podpredseda Národnej rady, začne tu oplzlo obviňovať Veroniku Remišovú, že sa so mnou vyspala v noci, miesto toho, aby bola tu. Zopakuje to dvakrát, to je podpredseda Národnej rady. A potom sem príde predseda Národnej rady, žiadne fakty k tomu, čo som tu predkladal, žiadne fakty k odbornosti, ale znôška hlúpostí, primitivizmov a idiotizmov. A teda, kto takéto niečo generuje, každý si povie povedať, asi čo je. Čiže to, čo tu povedal pán predseda Národnej rady, kapitán, tak povedal hneď prvú, toto je len, znova len pokus o populizmus a marketing, tento náš návrh.

    Čiže, ženy-matky, ktoré sa staráte o deti a ktorých prácu tento štát vôbec neoceňuje, lebo hovorí, že máte odchádzať do dôchodku v rovnakom veku ako muži, podľa predsedu Národnej rady, keď niekto sa vás zastane, to je len populizmus a marketing. Dobre? Čiže tá vaša starostlivosť, že sa o každé jedno dieťa, ktoré vám pribudne do rodiny, poctivo staráte, o každé dieťa, vlastne sedem rokov si ukrojíte zo svojho života, lebo venujete to výchove toho dieťaťa, podľa štatistík, tak táto vaša výchova je podľa predsedu Národnej rady, kapitána Danka, len populizmus a marketing, dobre? Čiže, ženy-matky, zabudnite na to, že si tento štát ocení túto vašu prácu, lebo to je od vás iba populizmus a marketing, že sa o tie deti staráte.

    Kapitán Danko tu vygeneroval ďalšiu hlúposť, ktorá sa zapíše do dejín, že my sme s týmto návrhom prišli až po tom, ako sme videli, jako oni boli v Poľsku. Ako v Poľsku, tam sa kapitán pomojkal s prezidentom Kačinským, bol celý z toho bez seba, my sme si to odkukali a prišli sme s týmto návrhom zákona. Lenže znova, ten Google je múdrejší ako kapitán, stačí si vygoogliť, kedy my sme o tom hovorili, kedy sme návrh predkladali a kedy bol kapitán v Poľsku. Samozrejme, že to nemá s tým absolútne nič spoločné.

    Je mi až smiešne, keď niekto tu hovorí o populizme a marketingu. O neodbornosti, o neprepočítaní dopadov. A je to ten, ktorý oblepí Slovensko, 13. plat pre všetkých zamestnancov povinne bez odvodov a bez daní. Čo existuje, čo je väčší populizmus a marketing, keď takéto niekto tu vypotí a oblepí s tým Slovensko? A zároveň to urobí po návšteve u toho Kačinského, ktorý mu povie, že: ´Vieš čo, Andrejko, ja som to urobil u nás, pomohlo mi to v preferenciách, sprav to aj ty. Že budú na teba zamestnávatelia nadávať, nevadí, pomôžeš si. Teraz ideš s preferenciami dramaticky dole, sprav takúto vec a pomôže ti to.´ Človek, ktorý celú politiku si postavil na populizme a marketingu a zároveň pri tomto konkrétnom príklade, ktorý uvádzam, to krásne dokázal, tak nás tu kritizuje, keď sa zastávame žien a matiek, ktoré sú Andrejovi Dankovi dlhodobo ukradnuté. V živote nehovoril o tom, že by chcel nejakým spôsobom týmto matkám pomôcť. Samozrejme, že my sme len opoziční poslanci. Samozrejme, že my máme otvárať témy. Samozrejme, že budeme radi, ak koalícia to urobí aj tým klasickým spôsobom, že nás za náš návrh očierni, okydá, pouráža naše ženy a matky, ktoré si to museli tu odmakať tých tridsať hodín v kuse, a potom si zoberú ten návrh a budú sa tváriť, že prišli oni, ako zachraňujú ženy a matky. Nám to nevadí, toto je vaša klasická politika, úbohá síce, ale klasická vaša.

    Áno, našou úlohou je vám nadstavovať zrkadlo a donútiť vás, aby ste konali. A v tejto veci, jak môj predslov, to, že predkladáme tento návrh zákona a že budeme to robiť, dokedy si to neadoptujete a dokedy to nepresadíte, lebo jednoducho ste takí malí, duševne malí, že nedokážete sa povzniesť a podporiť dobrý návrh opozície, len ho dokážete si odkopírovať a potom ho prezentovať za svoj. Urobte to, hlavne, že takto pomôžeme ženám a matkám. Naším cieľom bolo otvoriť túto diskusiu. Povedať, že žena, ktorá má vychovávať tie deti, zodpovedne ich vychová a ukončia strednú školu, že si zaslúži, aby za každé takéto jedno dieťa išla o rok skorej do dôchodku s plným dôchodkom.

    Že tu kapitán povie, že náš návrh nie je odborne pripravený. Choďte sa opýtať na Parlamentný inštitút. Choďte sa opýtať tu ľudí, ktorým predkladáme naše návrhy, že vždy povedia, že sú najlepšie odborne pripravené. Najlepšie legislatívne vypracované. Len niekto, kto politiku berie ako biznis, kto je zvyknutý mlátiť ženy, tak ten príde a potom povie, že toto je úplne shit, lebo to vôbec nie je odborne vypracované a jako vždy, to je úplne nonsens.

    Naozaj si vyprosujem od predsedu Národnej rady, aby ktorémukoľvek poslancovi povedal "ty hovno". Mne to dnes povedal tu ako predkladateľovi tohto návrhu zákona, ako odmenu, že som mu nadstavil zrkadlo, že kašle na matky, ktoré vychovávajú deti.

    Ja som si dnes zaslúžil od neho odmenu, keď mi povedal ako poslancovi, opozičnému poslancovi, ešte raz citujem: "Ty hovno." A ešte je natoľko zbabelý, že tu bude zapierať, že to on v živote nepovedal, lebo on je cukrový. Tých nadávok, vulgárnych, koľko si od neho vypočujem kedykoľvek, keď sa stretneme náhodou niekde na chodbe, že potrebuje si vybiť tú zlosť. Tých vyhrážok, jak ma zničí. To ste ešte v živote nepočuli od toho primitíva. On mi povie, že keď ja mu niekedy poviem, že je primitív, tak voči mne využije právo a disciplinárne konanie. Áno, kapitán, máš moc, máš absolútnu moc, ale si mi úplne ukradnutý, lebo si tak duševne malý, takto duševne malý. Chápeš? Si mentálny primitív a stojím si za týmto názorom, nech akokoľvek sa budeš brániť, nech mi dáš koľkokoľvek pokút, lebo si mi úplne ukradnutý. Lebo je nešťastím Slovenska dvadsaťsedem rokov po revolúcii, že takto mentálne malého človeka máme dnes na takto vysokej pozícii.

    Takisto útok na opozičných poslancov a opakovane od tohto človeka, že sme neboli schopní pri amnestiách predložiť odborné stanovisko. Daniel Lipšic a Peter Kubina, dvaja ľudia, ktorí robili s nami a iks hodín sme strávili nad piatimi pripomienkami ku koaličnému návrhu zákona o zrušení amnestií. Perfektne odborne spracované. Tento človek, ktorý nevie povedať jednu súvislú vetu po slovensky, povie, že perfektne, špičkovo vypracované legislatívne pripomienky, že to nebolo nič, lebo to bol nejaký galimatiáš. Lebo každá veta, ktorú on povie, tak to je naozaj, to je v súlade so všetkými pravidlami slovenského jazyka.

    Bol som pred mesiacom prvýkrát s predsedom SMK, tých áno, tých roduverných slovenských Maďarov, s pánom Menyhártom. To bola tak krásna slovenčina, že ani neviem vyjadriť ten pomer, koľkokrát predseda SMK vie lepšie po slovensky ako predseda Slovenskej národnej strany. Myslím si, že to hovorí samé za seba.

    Veľmi ma mrzí tento príspevok, s ktorým sem predseda Národnej rady prišiel. Teraz som mu nepovedal kapitán, ale však nezabudnem na budúce, lebo naozaj som očakával odbornú kritiku, odborný postoj. Bol to, bohužiaľ, len plytký výplod plytkej mysle, ktorej cieľom nebolo nič iné, len zhovadiť opozíciu, zhovädiť nás, povedať o sebe, aký som cukrový, ako myslíme na tie matky, ako my, ako koalícia to presadíme. Ešte raz hovorím, ak výsledkom našej snahy bude to, že si koalícia vstúpi do svedomia a bude chcieť ohodnotiť prácu, ktorú dnes matky robia zadarmo ako otrokyne doma v rodinách, a my sa ako štát tvárime, že tá práca stojí za nič, alebo, ako kapitán používa slovo, používa slovo hovno, za hovno, tak ja budem rád. Keď si ten návrh odkopírujú, kedykoľvek. Aj keď dnes povedia, že aby sme ho stiahli a dajú ho na budúcu schôdzu, my ho stiahneme. Nám nejde o to, aby my sme mali pri tom body, nám ide o tie matky, o tie dva milióny matiek na Slovensku, ktoré sa starajú o svoje rodiny, ktoré strávia v rodinách neuveriteľné množstvo času, a my hovoríme, že ich máme posielať do dôchodku v tom istom veku.

    Ešte niektorí z nás chlapov použijú argument taký: a, však ženy sa dožívajú viac jako chlapi, takže vlastne oni si užijú toho dôchodku viac. Lenže priznajme si ruku, alebo dajme si ruku na srdce znova. Prečo sa tie ženy dožívajú viac jako my, chlapi? No preto, lebo dosť podstatná časť z chlapov pestuje tú slovenskú hádzanú, ľúbia si pofajčiť, niekedy dve, tri škatuľky cigariet denne, a toto sa na tom zdraví prejaví. Čiže ženy sa nedožívajú preto viac, lebo sú na tom možno geneticky lepšie stavané, ale preto, že my, chlapi, si ten svoj život trošku viacej pľundrujeme a odídeme jednoducho skôr. Ale ženy by preto nemali doplácať na to, že my si ľúbime vypiť alebo zafajčiť.

    Ešte raz, podstata nášho návrhu, keď ho kapitán ani Hrnčiar nepochopili, podstata nášho návrhu je oceniť si neocenenú prácu žien a matiek. Takisto aj ľudí, ktorí si osvoja dieťa, takisto aj chlapov, ktorí si osvoja dieťa, alebo majú ho zverené v starostlivosti. Takisto aj vtedy, keď sú v striedavej starostlivosti tie deti zverené, ak vychovajú toto dieťa a ukončí strednú školu, alebo ak vychovávajú dieťa ťažko zdravotne postihnuté, aj keď neukončí strednú školu, chceme týmto ľuďom, ktorí zodpovedne deti vychovávajú, dopriať jeden rok skoršieho odchodu do dôchodku, ale aj v plnej výške dôchodku.

    Takisto sa chcem, a podľa mňa nesúvisí to opäť s týmto návrhom zákona, ale keďže kapitán potreboval zneužiť svoje postavenie a potreboval tu rozprávať o všetkom možnom, len nie o tomto návrhu, vyjadriť k tomu, čo tu opakovane na mňa útočí, že prelievam peniaze do firmy mojej manželky.

    Poviem vám taký príbeh jedného zakomplexovaného kapitána, ktorý na mňa podal trestné oznámenie na NAKA, že naša rodinná firma dáva extrémne vysokú zľavu našej politickej strane za inzerciu. Ešte raz, teraz možno povie, že je to vizuálna pomôcka, ale tak to je jedno. Toto je 100 % ceny inzerátu, naša rodinná firma robila to, že našej politickej strane dávala 99-percentnú zľavu, to znamená, účtovala si iba to 1 % za inzerciu. Predsedovi Národnej rady, kapitánovi Andrejovi Dankovi sa to nepáčilo, že to je moc. Chápete to? On ak by mal takúto možnosť, tak za inzerát, ktorý by stál 100 %, by si vyúčtoval 500-percentný príplatok, aby vytuneloval peniaze z SNS-ky do svojej firmy, tak ako to robí ináč pri peniazoch a pri faktúrach, ktoré nechce zverejniť, ako SNS-ka tuneluje peniaze na spriaznené účty kapitánových kamarátov. On by vyúčtoval drastický príplatok, len aby tie prachy vytuneloval. Naša rodinná firma robila to, že hoci priemerný klient mal zľavu 50 %, politickej strane účtovala päťdesiatkrát nižšiu cenu. Kapitánovi sa to nepáčilo, dal na mňa trestné oznámenie na NAKA a kvôli tomu začali všetky tie problémy a účtovníctvo a podobne, lebo sme účtovali dramaticky vyššiu zľavu ako ostatným klientom. Čiže kapitán dával na mňa trestné oznámenie, že jednoducho kazím to, čo robia štandardne politici, že to robím presne opačne, že druhí by tunelovali politickú stranu v prospech rodinnej firmy a že my sme de facto okrádali rodinnú firmu v prospech politiky, on dal na toto trestné oznámenie na mňa.

    Ale tu je krásne vidieť to DNA jeho mysle. To zlodejské, slotovské DNA, ktoré jednoducho považuje štátne za svoje a hľadá všetky cestičky na to, ako to vytunelovať v prospech samého seba. A keď niekto robí opak, tak neváha a na neho dá ešte trestné oznámenie za to, že vlastne tuneluje rodinnú firmu, čiže v podstate daruje niečo z rodinnej firmy v prospech politickej strany. Myslím si, že toto hovorí samé za seba a som veľmi rád, že to kapitán opakuje, lebo toľkokrát budem ja zase opakovať to, že načo dal vlastne na mňa trestné oznámenie.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou jediný pán poslanec Jurzyca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Naozaj len faktická poznámka, lebo vidím, že už, myslím, druhý zákon je zdôvodňovaný tými číslami o kvalitných rokoch života alebo dožitia v zdraví, tak som chcel uviesť ďalší ukazovateľ. Je to ukazovateľ OECD a ten hovorí, že vo väčšine krajín sveta ženy žijú dlhšie než muži, ako to tu pán Matovič hovoril. Myslím si, že to nebude celkom alkoholom, lebo, lebo ten rozdiel existuje aj v krajinách s prísnym zákonom alkoholu. Tam tiež, s prísnym zákazom alkoholu, áno, čiže tam tiež ženy žijú dlhšie než muži. Nie však vo všetkých krajinách sveta. No a tie rozdiely sú rôzne. V niektorých ženy žijú oveľa dlhšie, v niektorých nie až tak a v niektorých dokonca menej. Zoradil som si 44 krajín OECD podľa tej veľkosti rozdielov a vyšlo mi, že väčší rozdiel medzi dĺžkou života mužov a žien, čo sú tvrdé údaje, v Európe má len Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Litva, potom už je Slovensko a teda ďalšie krajiny. U nás sa ženy dožívajú 80,5 roka, muži 73,3.

    Chcem ešte pripomenúť, že v roku 1990 sa muži dožívali 66,7 roka, teraz 73. Ženy tých 80...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán Matovič, môžte reagovať.

  • Pán Jurzyca niekedy nabudúce dokončí. Ale však rád si pozriem tú tabuľku. Chcel som iba k jednej veci ešte. Zaznelo tu, že koalícia nemohla inokedy zvolať schôdzu a my sme vlastne ju donútili do tohto termínu. Koalícia mala sedem dní za zvolanie schôdze a mohla si vybrať akýkoľvek termín. Aj dnešné ráno o deviatej bez problémov mohla byť mimoriadna schôdza a viedli by sme ju počas dňa. Nenútili by sme ženu-matku s malými deťmi ako hlavnú predkladateľku, aby tu ťahala tridsiatku nonstop proti noci. Čiže je hrubá lož to, čo povedalo Andrej Hrnčiar, že my sme vlastne vymysleli si tento termín o štvrtej poobede vo štvrtok. Nie, koalícia si mohla vybrať sedem dní. Vybrala si naschvál tento deň, aby pokorila Natáliu ako ženu-matku, aby tu musela byť 30 hodín v kuse.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážené dámy, milí páni, absolútne nemám chuť vystupovať po tom všetkom, čo som si tu vypočula. Poviem iba, že beriem to ako úbohosť a malosť pána podpredsedu, pána predsedu, ale musím povedať aj môjho kolegu.

    K pánovi predsedovi musím zareagovať. Pán predseda Danko, vy ste skutočný populista. Na tej pracovnej ceste v Poľsku som bola s vami, ak si spomínate. A bola som to ja, ktorá som pochválila predsedu sejmu za to, akým spôsobom vedú rodinnú politiku. Nemali ste ani páru o tom, čo sa tam deje. My sme mali, bohužiaľ, alebo teda vďakabohu, na rozdiel od vás, naštudované materiály z Poľska. A ak by ste to vedeli, robíme to iným spôsobom ako v Poľsku a nerobíme to tak ako Poliaci. Toľko k pánovi predsedovi.

    Dovolím si povedať naozaj len pár slov. Tak ako Igor Matovič hovoril, našou snahou je ohodnotiť prácu žien, aby boli ocenené v spoločnosti možno iným spôsobom, ako sme boli zvyknutí doteraz. A ide nám zároveň o ohodnotenie neplatenej práce. Je to pojem o ktorom sa v Európskej únii aj vo svete dosť rozpráva. Nie sú to feministické témy, nie sú to rodové témy. Sú to témy spoločenské, ktoré naozaj hýbu svetom. Pretože mnoho alebo veľká časť spoločnosti si uvedomuje, že zväčša ženská populácia vykonáva kopu práce, ktorá nie je nikde zohľadnená, nikde zaplatená, netvorí súčasť HDP, ale všetci vedia, že ju ženy vykonávajú. Už tu bolo kolegami spomenuté, že ženy dávajú tejto práci 31 % celkového času, celkového voľného času, muži 10 % celkového voľného času. Takže náš návrh spočíva v tom, že chceme, aby ženám bola takýmto spôsobom zohľadnená neplatená práca, čo sa vlastne naozaj podpíše pod, pod aspoň sociálny benefit, že budú môcť odchádzať do dôchodku skôr. Tu chcem ešte podotknúť, že tento návrh zákona sa netýka výsostne žien. Týka sa aj mužov, pokiaľ prebrali starostlivosť o svoje dieťa.

    Igor Matovič podľa mňa veľmi dobre vysvetlil aj zdôvodnil, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, že sme sa snažili naozaj myslieť na všetky kategórie aj detí, aj rodičov, aj rôznych životných situácií. Ošetrené to je napríklad pri striedavej starostlivosti, kedy rodičia, teda keby rodičom nie je napríklad umožnené, aby si rozdelili skrátenie odchodu do dôchodku. Ale v tom prípade, ak majú striedavú starostlivosť, tak táto výsada je prisúdená žene práve kvôli tomu, že ona znášala aj pôrod, aj tehotenské obdobie.

    Skrátka, žena vo všeobecnosti, a platí to u nás, že má nižšie percento alebo zarába menej ako muži, v priemere je to na Slovensku o 16 percent. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely oveľa menšie. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely aj väčšie.

    Dovoľte mi, ešte kolega Krajniak sa pýtal na porovnanie s inými krajinami, čo sa týka dožitia veku v zdraví. Nemám teda k dispozícii graf, o ktorom hovoril pán Jurzyca. Na Slovensku je vek dožitia v plnom zdraví žien 54,6 roka, v Rumunsku je to 59 rokov, v Poľsku 62,7 roka, v Maďarsku 60,8 roka, Česi majú vek dožitia 65 rokov. To znamená, o takmer deväť rokov viac ako na Slovensku. Najvyšší vek dožitia uvádza, je uvedený pri Malte, kde je 74.9 roka.

    A ešte Igor Matovič, možnože len teda informácia, keď hovoril o dôchodku, že koľko ľudí dnes zarába na jedného človeka, na jedného dôchodcu. Dnes je to okolo 2,5 človeka na jedného dôchodcu. A vieme, že z prepočtov je jasné, že pokiaľ pôjdeme rovnakým tempom, tak o 35 rokov to bude niečo menej ako jeden na jedného. Viacej vám už nebudem k tomu rozprávať.

    Som presvedčená o tom, že tento spôsob ako nieže motivovať ženy k tomu, aby sa rodilo viacej detí, ale ako matky alebo rodičov nejak ohodnotiť aj za to, že venovali spoločnosti prácu, ktorá sa nikde nepremieta. Preto si myslím, že je to veľmi dobrý návrh a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne len zopár slov, možno aj trošku takých osobnejších. Mne sa teraz nedávno narodilo piate dieťa, dcérka. Moja manželka je neuveriteľne skvelá žena, má vysokoškolské vzdelanie, je podobne lekárka ako ja, ale miluje deti a rozhodla sa, že sa chce obetovať pre nich. Ja som veľa rozmýšľal nad tým, že čo naozaj na tomto svete má zmysel, čo prináša človeku skutočné uspokojenie, čo by mohlo byť najzmysluplnejšou prácou, ktorú môžeme ako ľudia robiť. A ja som to povedal mojej manželke a čím ďalej viac si to uvedomujem a myslím, že výchova detí je podľa mňa jedna z najzmysluplnejších prác, ktorú môžme ako ľudia robiť.

    My vlastne programujeme srdiečka tých detí, formujeme ich myslenie, správanie, návyky a pričom každý rodič vlastne musí zohľadniť množstvo variabilných informácii, ktoré vystihujú povahu toho dieťaťa. Nie nadarmo je to tak stvorené, že dvaja ľudia, ktorí majú nejaký temperament, nejaký genofond, sa vlastne skladajú na genofond, nejaký temperament toho svojho dieťaťa, a preto ho dokážu najlepšie pochopiť, najlepšie mu porozumieť, pretože časť z nich je v podstate vpečatené do života tohto nového človeka, tohto nového dieťaťa. Teda správna výchova dieťaťa je určite obrovskou pracovnou výzvou a každý z nás, ktorý má deti, vie, že to vôbec nie je jednoduché. A z toho vychádzam aj k veľmi jednoduchým záverom alebo z toho tvorím aj veľmi jednoduchý záver, že dobre vychované a vzdelané dieťa je najväčším pokladom každého národa, a teda aj Slovenska. Z tohto pohľadu sa aj mne zdá, že je nepochopiteľné, že náš súčasný sociálny systém napríklad motivuje ženu, aby sa čo najskôr zamestnala po tom, ako porodí dieťa. A v podstate finančne zvýhodňuje takúto rodinu. Ja osobne to považujem za krátkozraké.

    Bolo to tu spomínané, ale nepriaznivý demografický vývin populácie Slovenska je naozaj alarmujúci. Hrozí nám, že o chvíľu budeme mať najprestarnutejšiu populáciu v Európe. Na Slovensku vymierame, tým pádom je ohrozený náš budúci dôchodkový systém, naša ekonomika, naše už teraz kolabujúce zdravotníctvo. Na naše dôchodky nebude mať kto pracovať, v našom priemysle nebude mať tiež kto pracovať. Bude nedostatok ľudí, ktorí budú môcť vytvára hodnoty. Na naše zdravotníctvo budeme musieť vynaložiť čím ďalej tým viac financií, aj keby sme nečelili tomuto nepriaznivému demografickému vývinu. No vzhľadom aj na neho, nebude ich mať kto zaplatiť.

    A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa ako zákonodarci zamerali na podporu rodiny, matiek a výchovy detí. A toto je aj časť politickej agendy nášho hnutia a viem, že nielen nášho hnutia. Oceňujeme pri tejto diskusii akúkoľvek diskusiu. A tiež chcem povedať, že oceňujeme akýkoľvek aj koaličný návrh, ktorý týmto ľuďom pomôže. Bolo tu to spomenuté a je to naozaj jeden z vážnych parametrov, že máme v porovnaní so všetkými krajinami v Európskej únii najnižšie dožitie žien v plnom zdraví, od čoho sa v podstate odvíja aj najnižšie dožitie populácie v plnom zdraví. Je to teda len necelých 55 rokov. Kolegyňa Erika povedala, ako je to v susedných krajinách a je to naozaj neporovnateľne viac.

    Pokiaľ sa zamýšľame, prečo tomu tak je, bol jeden z ďalších zákonov ktorý sme aj túto schôdzu predkladali, tak jeden z dôvodov je naozaj to, že naše ženy veľmi veľa pracujú, sú veľmi preťažené. Ten náš systém ich núti pracovať. A nielen to. Častokrát im chýba správna organizácia ich práce a času na oddych. Ja by som chcel teraz použiť zopár údajov zo štúdie audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu a bola o organizácii pracovného času.

    Tá konštatuje, že práca v takzvaných nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Žiaľ, naše ženy sú tie, ktoré najmä v obchode pracujú a sú nútené v podstate podstupovať prácu, ktorá potom následne ohrozuje aj ich zdravie. Tento trend má veľmi negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa, oddych. Každý z nás vie, že žena-matka vytvára tú rodinnú pohodu. Vytvára to sociálne zázemie každej rodiny, a pokiaľ ona sama nemá možnosť mať dobre kvalitne rozdelený čas na prácu a voľný čas, tak má to nielen dopad na ňu a na jej ako prácu, tak jej zdravie, ale tak aj na celú rodinu. A treba povedať, že tým pádom nielen ona, ale aj my manželia, naše deti sú vystavovaní vyššiemu napätiu.

    Podľa štúdie Health Mediclaim z roku 2015 má Slovensko aj suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby. Hovoril som to tu už, ešte na tejto schôdzi a ja to teraz zopakujem, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Žiaľ, opäť treba podotknúť, že sú to najmä naše ženy, ktoré sú vystavené týmto tlakom, nútené zarábať aj v neštandardných časoch a popri tom, ako tu bolo opakovane hovorené, majú naozaj častokrát na starosti viesť celú rodinu, jej život a k tomu ešte aj výchovu detí, pre ktorú je vlastne ten emočný prístup, ktorý dokáže dať len žena-matka, ktorá to dieťa priviedla na svet, absolútne nevyhnutný a bez neho je zdravý duševný rozvoj dieťaťa veľmi komplikovaný.

    Takže ja by som chcel tiež poďakovať všetkým zákonodarcom v tejto Národnej rade, ktorí myslia aj na ženy. Myslia na ohrozenie aj našej populácie a demografického vývoja a podobné prorodinné zákony, podobné zákony, ktoré myslia na ženy a motivujú, aby sa v našom a rodilo viac detí a boli dobre vychované, budú podporovať a za to im chcem veľmi poďakovať.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Krajčí, ako som už povedal v predchádzajúcej faktickej poznámke, nemám v pláne podporiť váš návrh. Zdá sa mi, že nie je to, nie je to správna cesta. Skôr sa obávam, že budeme musieť v budúcnosti ísť opačným smerom a vek, dôchodkový vek predlžovať, nie skracovať, pre mužov aj pre ženy. Aj keď to nie je populárne hovoriť, ale vývoj smeruje skôr tým smerom ako opačným. A druhý dôvod je, že som skeptický k tomu, keď štát hovorí ľuďom do toho, že čo majú robiť, koľko majú robiť detí a snažiť sa ich k niečomu motivovať, zdá sa mi to také trochu naivné a sociálno-inžinierske.

    To ale, čo uznávam a čo chcem oceniť na vašom návrhu, je tá téma, ktorá sa mi zdá celkom legitímna, a to je nerovnomerné rozloženie neplatenej práce, domácej záťaže starostlivosti o deti medzi mužmi ženami. A s tým by sa niečo malo robiť. Otázka je, že či s tým má niečo robiť štát, alebo s tým majú niečo robiť ľudia, konkrétne tí muži. A mne by sa správnejšou a lepšou cestou ako motivovať nejako ženy tým, že im budeme skracovať dôchodkový vek alebo vek odchodu do dôchodku a tým automaticky predpokladať, že tak to má byť, že žena je tá, ktorá sa má viacej starať o domácnosť, viacej starať o deti, mne by sa oveľa lepšou cestou zdalo, keby sa muži viacej starali o deti, keby muži prebrali väčší diel zodpovednosti za domácnosť. To sa mi zdá ako lepší nápad než prijímať tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dobre, pán poslanec Krajčí. Nemôžem reagovať na predrečníka Ondra Dostála, ale keby ste ho, prosím vás, pochválili za to, čo povedal.

    Teraz vrátim sa k číslam, teda hovoril som o tom, že u nás sa muži dožívajú podľa OECD 73,3 roka, ženy 80,5. Ale čo je zaujímavé, je zaujímavá tá dynamika. Keď si pozrieme, ako sa menila očakávaná dĺžka života 25 rokov pred nežnou revolúciou, pred víťazstvom, tzv. víťazstvom neoliberálov bez citu, a ako sa potom tá dĺžka života vyvíjala 25 rokov po nežnej revolúcii, keď už vládli neoliberáli bez citu a bez kúska porozumenia ľuďom, tak počúvajte. Dĺžka života mužov tých 25 rokov od 65 do 90 u nás poklesla o 1,2 roka. Potom za kapitalizmu sa predĺžila, za 25 rokov, približne od roku ´90 do roku 2014, o 6,6 roka. U žien to bolo tak, že posledných 25 rokov socializmu, kedy nebola ešte spoločnosť orientovaná na výsledky, ale na kvalitu života podľa mnohých, tak sa predĺžila dĺžka života žien o 2,6 a tých 25 rokov po nežnej revolúcii to bolo o 5 rokov, čiže takmer na dvojnásobok, dvojnásobok toho, o čo sa predĺžila pred revolúciou. Tak úplne to asi nebude s tým neoliberalizmom a trhovou ekonomikou tak zlé, ako sa často aj v tejto sále hovorí. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Krajčí.

  • Ďakujem pekne za reakcie na môj príspevok v rozprave. A ja sa teším diskusii akejkoľvek, len by som znova rád zdôraznil, že rodinám podľa mňa ani netreba viac dávať, skôr menej brať. Treba im vytvárať podmienky, aby tí, ktorí chcú vychovávať deti, ich mohli vychovávať. Ženám, ktoré chcú vychovávať deti, aby sa to nebáli robiť. Netvrdím, že každý musí chcieť vychovávať deti, že každý musí byť ako moja manželka, ktorá miluje deti a chce ich vychovávať, ale zdá sa mi to nespravodlivé, pokiaľ za ten čas, ktorý venujú aj výchove detí a rozhodnú sa investovať do budúcnosti ľudí na našom Slovensku, nemajú byť nejakým spôsobom ohodnotení. A myslím teraz vyšší dôchodok, žiaľ, nebudú mať. Moja manželka, je mi jasné, že bude mať úplne minimálny dôchodok, pokiaľ nebude mať, neviem, akú prácu ešte, ale tým pádom by mohla pravdepodobne aspoň využívať skorší vek odchodu do dôchodku aspoň v tom období, pokiaľ to dožitie žien u nás na Slovensku v plnom zdraví je také nízke. Pokiaľ začneme pomáhať zlepšovať zdravotníctvo a podmienky pre prácu našich žien, nemám nič proti tomu, pokiaľ ony budú chcieť pracovať, samozrejme, aby pracovať mohli.

    Takže v podstate len toľko. Ale hovorím, ja sa teším každej diskusii a chcem hľadať najoptimálnejšie riešenia. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som reagoval napríklad na kolegu Dostála, lebo na tú faktickú sa nedalo reagovať. On si v podstate tak postavil otázku, že či by sme takto vlastne mali motivovať k tomu, aby mali viacej detí. A tento náš návrh nie je myslený ako motivácia k tomu, aby mali viacej detí, aby ich jednoducho, aby mali viacej detí. Ale motivácia je k tomu, aby matky, keď už majú deti, aby sa ich snažili čo najzodpovednejšie vychovať. To je jedna vec. Ale hlavne tento návrh je myslený ako odmena za tú starostlivosť, ktorú matky vlastne tým deťom dajú. Čiže ani nie, že motivácia do budúcna, ale odmena za to, čo vykonajú, lebo myslím si, že ak by ste 20-ročné dievča alebo mladuchu motivovali tým, že vlastne pôjdeš, namiesto 65 rokov pôjdeš v 64-ke do dôchodku alebo v 63-ke, keď budeš mať tri deti, tak tá motivácia na takú veľkú vzdialenosť nefunguje. Jednoducho je jej šumafuk, že či za 45 rokov pôjde o rok alebo o dva, alebo o tri skorej do dôchodku.

    Čiže skôr to je naozaj o tom, aby sme pristupovali pri výpočte dôchodkov a stanovení veku odchodu do dôchodku spravodlivo, zásluhovo a aby sme konečne na Slovensku začali zohľadňovať aj prácu, ktorú dnes absolútne neohodnocujeme, a to je, prácu, ktorú vykonávajú hlavne ženy-matky doma výrazne viac, podľa štatistík v podstate až štvornásobne či trojnásobne viac ako vykonávajú muži.

    Čiže matky v podstate idú z jednej práce platenej do druhej práce neplatenej. V priemere úplne v pohode to je jedných osem hodín a druhých osem hodín a potom ledva tých osem hodín na spánok a na starostlivosť o samu seba. A takto tých osem hodín potom, ak aj viac, o rodinu, potom zase v priebehu víkendu a my, muži, ruku na srdce, si to trošku viacej užívame pre seba.

    Ondro Dostál povedal takú vetu, kolega Jurzyca povedal, že by sme ho mali za to pochváliť vlastne. A ja si myslím, že nie pochváliť, ale mu trochu vynadať, lebo Ondro povedal, že mne by sa viac pozdávalo, aby muži prebrali viac starostlivosti o rodiny, to by sa mi zdalo ako lepší nápad. A ja chcem fakt počuť od vás alebo od Ondra, že ako to chce dosiahnuť. Toto my ako zákonodarci máme v rukách, aby sme odmenili matky podľa počtu detí a dali im vlastne nejaký takýto bonus za to, že zodpovedne vychovávajú svoje deti. Ale rétorické cvičenia o tom, že nie, toto neni dobrý návrh, ale pome teda viacej, my muži robiť viacej v tých rodinách, tak ten návrh je tak sám pre návrh.

    Nedokážeme ho zabezpečiť, ani osvetou ho nedokážeme zabezpečiť, ničím ho nedokážeme zabezpečiť. Aj mne by sa to viac páčilo. Ale realita mnohých tisíc rokov možno je taká, že my muži sme viac možno trošku v tom živote pôžitkári a tie ženy sú viac zodpovedné, keď tie deti v tej starostlivosti zverené majú, a tej rodine jednoducho výrazne viac dajú ženy ako muži. Dobre, česť tým mužom, ktorí majú zverené deti a starajú o ne lepšie ako ich vlastná matka. S tými počítame v tomto návrhu zákona. Čiže ich nezatracujeme a nehovoríme len výlučne o matkách, ale teda o človeku, ktorý má zverené toto dieťa do výchovy. V prípade, že sa starajú obidvaja rodičia, tak sa to vzťahuje na matku a žiaden zodpovedný a milujúci muž by matke takúto výhodu určite nezazlieval.

    Takže myslím si, že použiť argument, že tento návrh nie je dobrý, radšej my muži sa pome viacej starať o deti, je, myslím si, že nepatrí na pôdu Národnej rady, lebo to je naozaj len bohapustý výkrik, ktorý nijakým spôsobom nemáme šancu zabezpečiť.

    Čiže len zopakujem na záver. Navrhujeme to, aby každá matka, ak to teda nie je matka, má zverené do starostlivosti otec dieťa, tak vlastne aby jeden alebo druhý mali za každé dieťa, ktoré ukončí úspešne strednú školu, možnosť odísť do dôchodku o jeden rok skorej. V druhom čítaní chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí, aby odchádzali o rok skorej, ale zároveň aj s plnou výškou dôchodku. Čiže aby sa im ten rok nestrhol z výšky dôchodku, ale ako kebyže sme nasimulovali, že ten rok robili. Bez ohľadu na to, aký počet takto zodpovedne vychovaných detí, o to skorej do dôchodku. Ak by bola matka, na Orave to nie je výnimka, že má osem zodpovedne vychovaných detí, každé jedno ukončilo úspešne stredoškolské vzdelanie, ide o osem rokov skorej do dôchodku a počítal by sa jej plný dôchodok, ako keby tých osem rokov odpracovala.

    Zdôvodnenie. Preto, lebo, čo som hovoril opakovane, lebo matky robia aj po práci. Vykonávajú prácu, ktorú dnes vôbec naša spoločnosť neoceňuje. Je načase, keď tu hovoríme o zásluhovosti pri dôchodkoch, aby sme oceňovali aj túto prácu nielen tú, ktorú vykonávajú pre zamestnávateľa, zadarmo, ale aj túto, ktorú dnes vykonávajú bezplatne. Áno, robia to v prospech rodiny, ale aj v prospech spoločnosti, lebo tie deti sú pre nás veľmi, veľmi dôležité na to, aby do budúcna v podstate túto spoločnosť držali nad vodou, pracovali na dôchodky a podobne zabezpečovali služby pre ostatných.

    Ďalší dôvod, ten, že slovenské ženy sa zo všetkých krajín v rámci EÚ dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví. Ďalší dôvod, ktorý sme tu hovorili pred dvomi dňami, pracujú naše matky najviac počas nedieľ, 21 % Sloveniek pracuje, alebo teda aj Maďariek slovenských, pracujú v nedeľu. Súvisí s tým, čo tu hovoril aj Marek Krajčí, že máme zase najvyšší počet úmrtí na kardiovaskulárne choroby, ktoré súvisia práve s tým, že ženieme ľudí proti víkendu, nedoprajeme im oddych, najväčšia úmrtnosť na infarkty srdca. Jednoducho robíme všetko pre to a podľa štatistík to tak vychádza, aby naše ženy-matky odchádzali do dôchodku dostatočne zodraté a staré, aby si čo najmenej dôchodok v zdraví užili, aby nás čo najmenej ako štát stáli. A toto je cynické, arogantné a ženy si to nezaslúžia.

    Preto budeme veľmi radi, ak tento návrh zákona podporíte. Vopred hovorím, pre malosť ducha v koalícii sme spokojní aj s tým, ak návrh zákona nepodporíte a na druhej schôdze si ho skopírujete, predložíte ho sami a zahlasujete, zvoláte si tlačovku presne takisto teatrálne ako pri amnestiách a zrazu otočíte a budete hovoriť, že ste niečo vymysleli. Nám to nevadí. Sme zvyknutí na takéto arogantné správanie z vašej strany. Podstatné je, že ten návrh prejde a matkám, a prácu neocenenú matiek takýmto spôsobom oceníme. My váš návrh určite podporíme. Boli by sme veľmi radi, aby ste podporili vy náš.

    Ďakujem veľmi pekne. Každopádne, ak tento návrh neprejde, určite vás očakáva v dohľadnej dobe, že ho podáme znova a znova a znova, dokedy vás nepritlačíme k tomu, že ho podáte sami.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 462, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 474. Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa zvyšuje suma rodičovského príspevku pre rodiča, t. j. oprávnenú osobu, ktorá sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do šesť rokov. Potreby rodín, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, jednoznačne preukazujú, že ich náklady na zabezpečenie starostlivosti ich detí, ktoré súvisia s ich nepriaznivým zdravotným stavom, sú mimoriadne vysoké. Je to pre nich vysoká finančná záťaž a rodiny nie sú schopné si ich zabezpečovať zo svojich príjmov a to ani s pomocou súčasnej sumy rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Z uvedených dôvodov sa doterajšia suma rodičovského príspevku pre túto cieľovú skupinu navrhuje zvýšiť zo sumy 203 eur 20 centov na sumu 345 eur mesačne, čo vlastne predstavuje jeden a pol násobok sumy súčasnej výšky rodičovského príspevku.

    Rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom majú však viacero výdavkov v porovnaní s rodinami s dieťaťom bez zdravotného postihnutia, ak chcú dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytnúť komplexnú zdravotnú a terapeutickú starostlivosť a ešte k tomu aj normálne žiť. No nie sú to len zvýšené výdavky na dopravu, rôzne pomôcky, úhrada liečebných procedúr a pobytov, či už v nemocnici alebo v iných zariadeniach, ale mnohokrát aj strata príjmu zo strany zamestnania na jednej strane a na druhej strane fyzická a psychická záťaž rodičov, absencia odpočinku a regenerácie a nedostatok príležitostí a finančných zdrojov na takúto regeneráciu síl.

    Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledovných dôvodov...

    Kolegovia, ja som strašne unavená, ja fakt tu ledva stojím teraz, tak prosím vás pekne.

    Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledujúcich dôvodov: Napriek tomu, že v slovenskej legislatíve máme vytvorené nástroje, ktoré by mali kompenzovať zdravotné znevýhodnenie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane malých detí, existujúce nástroje nie sú z rôznych dôvodov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiteľné. Jednou z príčin je aj stupeň či percentuálna miera funkčnej poruchy, od ktorej sa odvíja konkrétna podpora. A pokiaľ ju dieťa so zdravotným postihnutím nedosahuje, napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, rodina nedostane žiadnu pomoc zo systému.

    Ďalším dôvodom je príliš subjektívne posudzovanie nárokov detí na rôzne druhy kompenzácií, mnohokrát svojvôľa zamestnancov úradov, ale aj priame porušovanie platnej právnej úpravy a výsledok je vždy rovnaký. Rodina, respektíve dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom nemá nárok na žiadnu kompenzáciu a podporu. Je možné to ilustrovať na štatistických údajoch. V systéme kompenzácií bolo k 31. 12. 2015 celkovo 226 168 poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Z uvedeného počtu, hlavne pokiaľ ide o deti od nula do šesť rokov veku, poberá rôzne druhy peňažných príspevkov absurdne zanedbateľný počet detí, a to spolu 2 247. Ale ani s postupne sa zvyšujúcim vekom, t. j. deti do 18 rokov veku nie sú enormnými poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu. Sú zanedbateľnými poberateľmi, pričom celkový počet detí od nula do 18 rokov je 18 098 v systéme kompenzácií posúdených ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím. A o týchto číslach som už hovorila niekoľkokrát a opakovane, ale asi toho nikdy nie je dosť. Pretože z detí od nula do šesť rokov poberalo jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu dvíhacieho zariadenia, dvadsaťpäť detí príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Prosím vás, toto sú čísla z celého Slovenska vyzbierané zo všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Aj počet poberateľov peňažného príspevku z radov detí vo veku od nula do šesť rokov na rôzne zvýšené výdavky – benzín, diéta, hygiena, opotrebovanie, ktorých počet sa pohybuje od 896 do 592 poberateľov, 896 hygiena a opotrebovanie, 723 benzín, 592 diéta, čo je spolu 2 211 poberateľov, je v porovnaní s celkovým počtom týchto príspevkov na zvýšené výdavky pre všetky vekové kategórie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím priam zanedbateľný. Priemerný mesačný počet poberateľov tohto peňažného príspevku, teda celkovo všetky druhy zvýšených výdavkov, tvorilo 165 692 poberateľov, čo predstavuje 1,33 % detí. Z uvedeného počtu všetkých detí vo veku do 18 rokov, napríklad v roku 2016 pooberalo peňažný príspevok na osobnú asistenciu len 363 detí, pričom ide o veľmi progresívny nástroj, ktorý by mohol nielen podporiť deti s ťažkým zdravotným postihnutím pri ich sociálnom začlenení. Mohli by si splniť svoje sny a záujmy, ísť od školy, na ihrisko, do prírody, do kina či na diskotéku so svojimi priateľmi. Súčasne by osobná asistencia výrazne pomohla a uľahčila život ich rodičom, súrodencom a iným členom rodiny. Z uvedeného počtu bol v roku 2016 poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla 66 deťom od nula do 18 rokov. Hovoríme o ťažko zdravotne postihnutých deťoch. Na úpravu rodinného domu bol poskytnutý jeden príspevok, jeden jediný, slovom jednému dieťaťu.

    Mojím návrhom súčasne zavádzam pre rodičov poberajúcim rodičovský príspevok na dieťa do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom novú povinnosť, a to je, spolupracovať s poskytovateľmi sociálnych služieb, najmä s centrami včasnej intervencie, s rehabilitačnými strediskami alebo poskytovateľmi sociálnej rehabilitácie, špecializovaného poradenstva alebo stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím poskytovanej ako samostatná odborná činnosť alebo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad s logopedickou poradňou, fyzioterapeutmi, rehabilitačnými centrami alebo so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, najmä centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Zámerom zákonodarcu je, aby spolupráca rodičov detí so zdravotným postihnutím s príslušnými inštitúciami podporila zdravý vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím a jeho začlenenie do spoločnosti.

    Požiadavka spolupráce rodičov s odborníkmi v rôznych inštitúciách a centrách nie je samoúčelná. Vytvára predpoklady, aby život rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom nebol plný frustrácie, bezmocnosti a osamotenosti, ako to vyjadrila jedna z matiek dieťaťa so zdravotným postihnutím. Aj preto napríklad včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby zakotvená v zákone o sociálnych službách je špeciálnou starostlivosťou určenou práve rodinám a deťom so zdravotným postihnutím a to aj v prirodzenom prostredí rodiny s cieľom podporiť vývin dieťaťa, posilniť kompetencie rodiny a podporiť začlenenie rodiny a dieťaťa do spoločnosti.

    V prípade, že rodič nevyužije vyššie uvedené možnosti a podporu a bezdôvodne odmietne spolupracovať s odborníkmi, navrhne sa suma príspevku krátiť na polovicu. Analogicky, ako je to pri starostlivosti o deti do troch rokov, ak rodičia nezabezpečia riadnu dochádzku do školy pre súrodencov týchto detí. Vychádzajúc z údajov o celkovom počte poberateľov rodičovského príspevku pre deti do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom, to je cirka 10 500 detí a pri predpoklade, že výška rodičovského príspevku by bola 345 eur mesačne, by dopad na verejné zdroje predstavoval sumu 17 866 800 eur ročne.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona má vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Aby som viacej už potom nenudila kolegyne a kolegov v rozprave, chcem povedať, prosím vás, na margo toho iba toľko, prosím vás, podporte tento návrh zákona, lebo tie rodiny, ktoré majú ťažko zdravotne postihnuté deti, sú na konci svojich síl. Ony nemajú z čoho žiť. Ak mi niekto povie, že na to sú kompenzácie, tak sa mu skutočne vysmejem do očí, pretože tá situácia na jednotlivých úradoch práce z pohľadu priznávania kompenzačných príspevkov takýmto rodinám je absolútne nulová. Ja mám kopec spísaných konkrétnych prípadov takýchto rodín, kedy žiadali opakovane o príspevok na hocičo a nebol im prisúdený práve zo svojvôle posudzovania na týchto úradoch, kedy sa proste prílišná voľnosť necháva pravdepodobne na samotných pracovníkoch úradu alebo, naopak, zhora im prichádza príkaz na to, aby šetrili finančné prostriedky. A oni tie finančné prostriedky šetria na tých, ktorí sú najviac postihnutí, jednak zlým zdravotným stavom dieťaťa, ale aj chudobou, keďže častokrát jeden z rodičov alebo obidvaja rodičia v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa strácajú prácu. Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh novely. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 462. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 474 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Skončil som, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ja ako spravodajca len jednoducho. Tento návrh zákona je veľmi potrebný, veľmi užitočný, nezaťaží finančný rozpočet. Ak si niekto myslí, že sú to nejaké nadmerné finančné požiadavky, ani zďaleka nie a myslím si, že pani kolegynka predkladateľka dostatočne zdôvodnila, prečo to bude dobré. Ešte raz chcem zdôrazniť, bude to jednoduché, jasné, logické a odstráni sa napríklad aj zbytočná byrokracia. Aj z pohľadu samotných úradov zjednodušia sa procesy. A hlavne rodiny, ktoré tie peniažky naozaj veľmi potrebujú, nejde o nejakú závratnú sumu, ale im to veľmi pomôže. Ďakujem za podporu.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ja si tiež osobne myslím, že je to dobrý návrh zákona. A teda vždy upozorňujem na to, že títo ľudia majú zvýšené výdavky pri starostlivosti hlavne do tých šiestich rokov, kedy tie najdôležitejšie operácie je potrebné urobiť práve do tohto veku života, hlavne šľachy, aby u detí, ktoré sú ležiace, aby chodili aspoň pokolenačky. No a myslím si, že je také smutné, že títo ľudia to zbierajú z dvoch percent alebo že sa im na to skladá verejnosť.

    No ak zoberieme do úvahy ďalší aspekt, že príspevok za opatrovanie sa bude zdvíhať, môže sa práve stať, že táto cieľová skupina v konečnom dôsledku dostane menej finančných prostriedkov, ak pôjdeme v tej línii, ako hovorí pán minister, že chce príspevok z opatrovania zdvíhať do výšky minimálnej mzdy, lebo práve pre túto cieľovú skupinu, čiže rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťatko do šiestich rokov veku života, budú mať za starostlivosť menej peňazí ako teda ľudia, ktorí sa budú starať o toto dieťa nad šesť rokov veku života.

    Podporujem tento návrh zákona a naozaj je to vysledované v praxi, že je čas, aby sme sa zamysleli práve nad týmto princípom ako pomôcť tej rodine, ktorá je naozaj krehká, práve kedy sa spamätáva z toho, že takéto dieťa prišlo do rodiny.

  • Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave pani podpredsedníčka? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalej prvé čítanie o návrhu pani podpredsedníčky Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 468, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 480. Dávam slovo poslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 468.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Áno, ďakujem veľmi pekne, ono je to tak, ja to podávam vlastne v dvoch rôznych návrhoch noviel a týmto návrhom vstupujem do návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide mi o to, že ak nebude schválený ten zvýšený rodičovsky príspevok, čo predpokladám, akokoľvek je to už smutné, že nebude pre rodiny s dieťaťom, ktoré má ťažké zdravotné postihnutie, tak dovtedy sú tieto rodiny odkázané vlastne na systém kompenzácie. Aký je, taký je, ale je.

    Najväčší problém v tomto systéme majú onkologicky choré deti a to z mnohých dôvodov. Jeden z tých dôvodov je aj ten, že tie úrady, pokiaľ tam príde onkologicky choré dieťa, ako keby tak vždy váhajú, že či sa im to ešte oplatí mu priznať, či náhodou nezomrie za krátky čas, načo by mu to priznávali, načo by sa s tým vlastne trápili, načo by to posudzovali, pretože, viete, tie akože onkologické ochorenia, to tu dnes je, zajtra to tu nemusí byť. Buď dieťa zomrie, alebo vyzdravie, napríklad transplantáciu kostnej drene a podobne, a tam je tá situácia, by som povedala, taká najvypuklejšia, samozrejme to sa netýka iba detí, ale onkologicky chorých pacientov. Preto vstupujeme do tohto systému s tým, že sa snažíme explicitne povedať niečo o onkologických ochoreniach. O to, ako nahliadať na takéhoto pacienta z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by teda chcel byť v systéme kompenzácie a získať aký-taký príspevok.

    V citovanom ustanovení sú príkladmo upravené druhy zdravotných postihnutí, pre ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú problémy prepravovať sa vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, a preto sa považujú za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

    Návrhom sa dopĺňajú príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí o závažné a ťažké onkologické ochorenia liečené chemoterapiou, rádioterapiou, transplantáciou a s následnou stratou imunity. Tento druh zdravotného postihnutia je potrebné zaradiť medzi príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí, nakoľko výrazným spôsobom znemožňujú deťom a dospelým s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa verejnou hromadnou prepravou, nakoľko medzi ostatnými spolucestujúcimi sú vystavení vysokému riziku infekcií, čo následne ohrozuje ich život a zdravie v nadväznosti na ich základné závažné onkologické ochorenie.

    Napriek tomuto vysokému riziku ohrozenia života a zdravia občanov so závažnými onkologickými ochoreniami so stratou imunity v dôsledku závažnej liečby v lekárskej posudkovej praxi na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa občania s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny často stretávajú s tým, že nie sú posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť vyššie uvedené situácie a uľahčiť tak život a prístup občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane detí a ich rodičov k poskytovaniu adekvátnej podpory prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu a iných foriem pomoci.

    Dopad navrhovanej zmeny na verejné zdroje nie je možné vyčísliť, nakoľko ak by v zmysle platnej právnej úpravy posudkoví lekári objektívne a správne posudzovali aj doteraz všetkých občanov s ťažkými onkologickými ochoreniami s potrebou imunosupresívnej liečby nielen niektorých, mali a mohli ich posúdiť za odkázaných na individuálnu prepravu aj pred prijatím predmetného návrhu. Navyše, posúdenie občana za odkázaného na individuálnu prepravu neznamená v každom prípade poskytnutie peňažného príspevku, lebo musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ako len napr. možnosť vydať parkovací preukaz, ktorý nemá žiadny dopad na verejné zdroje.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ja vás chcem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, pretože neviem, či to viete alebo nie, na niektorých klopniach sák som si všimla žltý narcis, dnes je 7. apríl, Deň narcisov. A teda aj pri tejto príležitosti by som chcela napríklad priblížiť aj rozhovor s pani Ľudmilou Kolesárovou z Dobrého anjela, ktorý nájdete, myslím, aj v dnešnom SME. A tá jednoznačne tvrdí, že štát by sa mal postarať o pacientov a charita by mala len ponúknuť nadštandard. Žiaľ, tá realita je iná, častokrát tie úrady čakajú naozaj až do smrti toho, ktorý žiada o tú smiešnu almužnu, ktorú mu na papieri priznávame v zákone o kompenzáciách, a čaká do poslednej chvíle, kým ten človek zomrie a aspoň ako-tak uľahčuje to sprevádzanie toho ťažko zdravotne chorého človeka práve tá charita.

    A som dnes pri odvolávaní ministra Richtera hovorila už o tých otrasných prípadoch, napríklad štvorročného chlapca, ktoré úrad rok posudzoval, rok ho posudzoval. On už bol v paliatívnej liečbe a stále ho posudzovali a mali mu vydať jeden parkovací preukaz, prosím vás pekne, ktorý nič nestojí, o ktorý požiadala tá rodina, aby to dieťa, ktoré zomieralo, nemuseli jednoducho prenášať kade-tade z väčších diaľok, pretože nedokázali jednoducho zaparkovať. Ani toto ten úrad nebol schopný tej rodine priklepnúť, až nakoniec ten chlapec zomrel. Ďalší príklad je chlapec, ktorý má vážny nádor na mozgu, má za sebou niekoľko operácií. Ani tomu úrad nebol schopný dať príspevok na kúpu motorového vozidla. Práve naopak, v momente, keď rodina tohto ťažko zdravotne postihnutého desaťročného chlapca s nádorom na mozgu požiadala o príspevok na kúpu motorového vozidla, zobrali mu ešte aj to, čo mu priznali predtým, a to bol ten parkovací preukaz, pretože vychádzali z tej premisy, že keď má nárok na parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, tak to mu ako keby zväčšuje alebo zvyšuje nárok na príspevok na kúpu na motorové vozidlo. Takže predstavte si, že tá rodina proste chcela príspevok na kúpu auta a nakoniec zostala bez všetkého, zobrali im ešte aj to, čo im dovtedy prisúdili.

    Toto sú otrasné, otrasné prípady. Ja naozaj si myslím, že v tomto zákone príliš veľa toho nechávame na svojvôľu jednotlivých pracovníkov na úrade práce. Ja viem, že aj oni to majú ťažké. Už dnes sme o nich toľko rozprávali, že každému sa musí čkať. A ja si myslím, že je tam kopec slušných ľudí, ale keď raz príde príkaz z hora, z ministerstva, že musia stoj čo stoj šetriť a oni sú na odbore, ktorý prichádza do styku len s ťažko zdravotne postihnutými ľuďmi, tak niekedy možno ani oni veľmi nemajú na výber, keď chcú pánovi ministrovi odovzdať, koľko oni konkrétne ušetrili pre ten daný úrad. Tiež sú, myslím, medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. A najlepšie, ako sa s tým vysporiadať, je, nenechať to na ich svojvôľu, dať to do zákona, že pri ťažkých onkologických pacientoch jednoducho im musí patriť to, čo sa tvárime na papieri, že im patrí.

    Takže ešte raz, aj kvôli tomu, že dnes je toho 7. marca (pozn. red.: správne má byť –"7. apríla"), by som vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 468. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája.

    Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu .

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážení kolegovia. Aj napriek tomu, že aj ja som už strašne unavená a už viac ako, alebo teda takmer 30 hodín sedím na vozíku bez možnosti nejakým iným spôsobom si oddýchnuť, považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa práve k tomuto návrhu zákona. Pardon (rečníčka si odkašľala).

    Hneď na začiatok musím povedať, že podporujem tento návrh a vítam iniciatívu vrátiť obsah zákona k jeho pôvodnej filozofii, a to pomoci a kompenzáciám dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia. Podstatné je pritom to, že zákon má podporiť sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti. Súčasné znenie zákona, ktoré má za úlohu pomáhať, síce menuje 14 druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu, ale ak si paragraf po paragrafe rozmeníme na drobné, tak zistíme, že stále väčší obsah v jednotlivých paragrafoch je venovaný tomu, ako nepomáhať a za akých podmienok príspevok neposkytnúť.

    O to viac ma teší tento návrh zákona, ktorý je zameraný na sprístupnenie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla aj pre osoby, ktoré majú onkologické ochorenia s nedostatkom imunity v dôsledku liečby. Z návrhu zákona automaticky nevyplýva, ako tu už bolo spomenuté, že takáto úprava musí znamenať nárok na poskytnutie príspevku na kúpu tohto vozidla. Ide tu presne o to, o čom som hovorila pred chvíľou.

    Záleží od zdravotného stavu žiadateľa príspevku, ktorý môže priamo vyžadovať individuálnu formu prepravy. Pritom nepôjde o žiadny precedens, pretože z presne rovnakého dôvodu sa do zákona od 1. januára t. r. dostali ľudia s cystickou fibrózou. Naopak, v niektorých prípadoch, ako to už bolo tiež spomenuté, iný spôsob prepravy, napríklad verejnou dopravou alebo sanitkou, môže byť dokonca život ohrozujúci, kedy v prípade, že človek trpí nedostatočnou imunitou a dlhšie sa nachádza v kolektíve anonymných ľudí, mám na mysli napríklad verejnú dopravu, nehovoriac o chorých ľuďoch v sanitke, je riziko nadobudnutia komplikácií oveľa vyššie. No v súčasnosti nárok na príspevok môže mať iba osoba, ktorá navštevuje školu, chodí do zamestnania alebo je jej poskytnutá presne špecifikovaná sociálna služba v zákonom určených frekvenciách. Žiadny záujem o skutočnú potrebu osoby o toto vozidlo.

    Nemôžem si pomôcť, ale pri takto nastavených pravidlách mi napadnú slová Platona, ktorý bol presvedčený, že chorých a zranených občanov je treba liečiť, len pokiaľ je nádej, že sa vrátia na svoje miesto v deľbe práce. Nemala by sa naša spoločnosť nachádzať ďalej? Veď aj zdravý človek začne chradnúť a opúšťať sa, pokiaľ nemá dostatok podnetov. Auto v rodinách, kde je člen rodiny s postihnutím, predstavuje veľké uľahčenie životnej situácie. Hovorím aj o rodinách, ktoré tvoria často len deti s matkami, ktoré sú poberateľky peňažného príspevku na opatrovanie a ostali v tejto situácii samé. Buď ako vdovy, alebo jednoducho otec dieťaťa rodinu opustil. Tieto matky na výber nemajú, deti do autobusu nenaložia, tak 365 dní v roku sedia doma.

    Keď sa pozrieme na štatistiky, koľko príspevkov bolo vyplatených za posledných päť, šesť rokov na kúpu motorového vozidla, zistíme, že celková suma príspevkov je konštantná, ak nie mierne klesajúca. Z toho vyplýva, že príspevky sa poskytujú len do tej miery, do akej s tým počíta rozpočet, pričom výška týchto príspevkov sa odhadnúť nedá. My nevieme, koľko ľudí bude v nasledujúcom roku na tento príspevok odkázaných. Pri tvorbe rozpočtu sa so sumou kalkulovať presne nedá a špeciálne aj táto časť rozpočtu by mala byť do istej miery flexibilná. Preto sa domnievam, že faktor rozpočtu je na prvom mieste aj v tomto prípade a až niekde na konci je skutočná potreba pomoci.

    Nemôžem nespomenúť i fakt, že paragraf na poskytnutie príspevku na osobné motorové vozidlo obsahuje aj ďalšie obmedzenia, ktoré, si dovolím tvrdiť, zaváňajú diskrimináciou na základe veku. Citujem § 34 ods. 3 zákona o kompenzáciách: "Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím požiada o poskytnutie tohto peňažného príspevku najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku." Skutočnosť je taká, že už v 60-tke sa tieto príspevky schvaľujú veľmi ťažko.

    Výrazným nedostatkom pôvodného zákona je aj prepojenie príspevku na kúpu motorového vozidla a priznávanie parkovacieho preukazu. Aj ten tu už bol spomínaný. Obidve možnosti kompenzácie sa priznávajú na základe odkázanosti na individuálnu prepravu a to je často problém. Jednoducho naše úrady sa asi boja, že zrazu budú musieť obidve kompenzácie osobe odkázanej na pomoc dať. Akonáhle totiž úrad prizná, že osoba je odkázaná na individuálnu prepravu, je možné túto kompenzovať aj parkovacím preukazom, aj príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. Treba tieto dve kompenzácie od seba oddeliť, pretože nie vždy spolu súvisia.

    Priznanie parkovacieho preukazu, tak ako to už bolo povedané, úrad nič nestojí. Napriek tomu majú práve s týmto, s touto kompenzáciou, úrady problém ju priznávať. Hlavne, že veľmi ľahko sa k parkovaciemu preukazu dostávajú tí, ktorí ho nepotrebujú. Ani som netušila, keď som si pripravovala tento môj príhovor, že hneď, nebudem musieť ani chodiť po príklad ďaleko a hneď ráno dneska prvé, čo som otvorila, našla na Facebooku takýto zúfalý odkaz: "Druhý pokus o vydanie parkovacieho preukazu nevyšiel. Už nedokážem ani na nohách stáť. Rany mi tečú, mokvajú a každý krok neskutočne bolí. Už nevychádzam z domu pre obmedzujúce bolesti. Ďalší pokus v roku 2022." Myslíte si, že toto je ľudské?

    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti podporujem prijatie tohto návrhu novelizácie zákona o kompenzáciách, keďže odstráni aspoň jednu z mnohých prekážok na ceste k získaniu príspevku. A zároveň si myslím, že dozrel čas zamyslieť sa nad rozsiahlejšou úpravou tohto právneho predpisu, ktorý by sledoval predovšetkým potreby rodín a jednotlivcov s postihnutím.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Som veľmi rád, Silvia, za tvoje osobné svedectvo a o to radšej, že túto schôdzu momentálne vedie podpredseda Andrej Hrnčiar, ktorý tu arogantne hovoril, že to bolo úplne normálne a že my ako opozícia sme predložili návrh na skrátené legislatívne, či na mimoriadnu schôdzu za odvolanie Richtera tak, že oni ju museli vyhlásiť o štvrtej hodine, štvrtok, proti noci, a to je úplne normálne. Však vlastne sme za to platené, vy ženy, aj my ostatní, že tu sme boli a v podstate sme nútení byť 30 hodín v kuse s hodinovou prestávkou. Som veľmi rád a o to viac je to pohoršujúce, toto jeho správanie, aj kapitána Danka, ktorý o tom rozhodol, že takto budeme rokovať proti noci, lebo keď sa pozrieme na teba, potrebuješ omnoho viac starostlivosť. Ten komfort je úplne iný ako my, ktorí slobodne si môžeme odísť hocikedy na vécko, kedy chceme odbehnúť, ísť pospať a podobne. Ale nútiť teba byť 30 hodín tu na vozíčku a ešte sa arogantne pri tom smiať a tváriť sa, však ste za to platení, aj druhí ľudia robia v noci, to dokážu naozaj bezcitní ľudia. Takže som veľmi rád, že si bola osobným svedkom toho, že čo títo ľudia dokážu.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Shahzad, pretože nikto asi nepochybuje o tom, že skutočne rozumie systému kompenzácií a hlavne tej realite, ktorá sa odohráva na úradoch. Má s tým osobné skúsenosti a majú s tým skúsenosti ľudia z jej okolia s ťažkým zdravotným postihnutím. Som veľmi vďačná, že teda podporuje tento návrh. A áno, ja netvrdím, že ja idem teraz vylepšiť celý zákon. Ten by si naozaj vyžiadal až taký revolučný prístup, ale viete, tak dnes pán minister práce obhájil to, že si ešte chvíľu posedí vo svojej funkcii, vo svojom kresle, a má si čo žehliť, si myslím po dnešku, napríklad na verejnosti. A toto by mohol byť taký fajn štart, že by skutočne prerobil tento zákon taký potrebný pre tých najzraniteľnejších, a tými sú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takže ešte raz vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za vašu podporu.

  • Ďakujem za slovo. Podľa mňa je to veľmi dobrý návrh. Ja osobne poznám konkrétne prípady. Absolútne sa stotožňujem aj s tým, že onkologický pacient v priebehu liečby musí byť stopercentne chránený. Musí byť chránená jeho imunita a vieme, že na Slovensku žije množstvo sociálne slabých rodín, kde sa niekto potýka alebo teda člen takejto rodiny sa potýka s ťažkou chorobou. A títo ľudia nemajú inú možnosť prepravy a skutočne sú odkázaní na to, aby chodili hromadnou dopravou.

    A preto otázka znie, kto prepravu zabezpečí, kde sa na to zoberú finančné zdroje a či každá sociálne slabá rodina dostane podporu na kúpu osobného motorového vozidla. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že je problém v odkázanosti na individuálnu prepravu. Je potrebné naozaj prehodnotiť diagnózy v tomto zmysle, lebo pribúda nám nových diagnóz, ktoré v minulosti sme nepoznali. Autoimúnne rôzne ochorenia, ktoré spôsobujú to, že nemôžte cestovať v hromadnej doprave, ale aj poruchy správania, vychádzajúce z diagnóz, ktoré konkrétne deti majú. A mnohokrát aj v našom zariadení sa stáva, že im neschvália teda odkázanosť na individuálnu prepravu, a tie deti majú tak silné poruchy správania, že keď sa dostávajú do verejnej dopravy, tak tam kričia a v podstate to odraďuje tých rodičov vôbec chodiť do nejakej ambulantnej služby. Tým pádom sú vždy zatvorení doma a to dieťa chradne aj rozvojovo, aj tá rodina je vlastne z toho veľmi unavená.

    Každopádne chcem podporiť tie onkologické ochorenia. Aj my sme mali chlapca, ktorý teda s touto diagnózou nebol odkázaný na individuálnu prepravu a bol s tým problém, mal rakovinu kostí. Ale v podstate, keď bol mobilný a vedel chodiť, tak povedali, že teda je možné, aby šiel na hromadnej doprave, čo, samozrejme, to ho odstrihlo vlastne aj od vzdelávania ako takého a potom bolo zabezpečené individuálne, čo myslím si, že nie je správne, nech to dieťa, ak môže, nech bude v kolektíve, v akom je. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Shahzad.

  • Pre mňa je prirodzené, že sa tejto téme venujem. Sama som na rôzne kompenzácie odkázaná a som vďačná, že sa tu stále nájde dostatok ľudí, ktorí, ktorí ma v tom nenechávajú samú. A čím viac nás bude, tým to bude pre všetkých jednoduchšie. Nielen pre tie osoby so zdravotným postihnutím a nielen pre tie rodiny, ale aj pre vás, ktorí tú pomoc nepotrebujete a ktorí ju jedného dňa možno potrebovať budete a nikdy neviete, kedy ten deň nastane. A preto som rada, že sa do tejto diskusie zapojila aj pani Šimkovičová, a verím, že nabudúce sa do tejto diskusie zapoja aj ďalšie strany.

  • Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť do rozpravy.

    Pani podpredsedníčka, chcete zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvý čítaním o návrhu poslanca Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 417. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 430. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 417.

  • Kolegovia, kolegyne, už z úvodného slova predsedajúceho ste mohli vytušiť, o čom tento návrh zákona bude. Ako ho uviedol, o tomtom návrhu zákona, áno, nemýlite sa, prichádza na rad tzv. lex kapitán Danko. Tento návrh zákona, lebo nie každý z nás má možnosť, aby v podstate niekto predložil návrh zákona, ktorý sa týka len jeho a, alebo kvôli jeho výstrelkom, ale Slovensko približne teda pred dvomi mesiacmi zažilo takú aféru vrcholového politika, predsedu Národnej rady, že prvýkrát v histórii Slovenskej republiky si milióny ľudí na Slovensku robili hromadnú srandu z človeka, ktorý vedie najvyšší zákonodarný orgán, čiže Národnú radu. Tá sranda nastala potom.

    A ja som v podstate veľmi vďačný redaktorovi, myslím si, že Šivák sa volá z TA3, ktorý sa na tlačovej konferencii, po tom, ako sa celé Slovensko dozvedelo, že dovtedy nám všetkým známy mysliteľ Andrej Danko si nechal udeliť kapitánsku hodnosť ministrom obrany, ktorého sám do tejto funkcie dosadil, tak ja som osobne zvolal tlačovku kde som ho vyzval vzhľadom na to, že to je maximálne nemorálne a dehonestujúce, demoralizujúce všetkých vojakov aj policajtov, aj colníkov, ktorí vedia, že koľko si musia odmakať na to, aby boli povýšení čo i len o jeden stupeň vo svojej hodnosti, tak som ho vyzval, aby sa vzdal tejto kapitánskej hodnosti, aby ju vrátil, lebo si ju nezaslúži. Keď sa ho redaktor Šivák opýtal, tak kapitán Danko dnes už zareagoval takým pamätným, všetci si to asi pamätáte (rečník gestikuláciou naznačil bozk), nikdy, pobozkal výložky. A odvtedy sa zapísal do histórie. Tá neuveriteľná malosť ducha, ktorú týmto prejavil, a neschopnosť si priznať chybu a napraviť svoju vlastnú chybu ho degradovala tak dramaticky v očiach verejnosti, že jeho popularita pomedzi ľuďmi klesla raketovo dole, raketovo dole klesla popularita strany, ktorú vedie, a v podstate za túto malosť, ktorú prejavil, si asi nič iné nezaslúžil.

    Týmto návrhom zákona chceme napraviť škody, ktoré kapitán Danko spôsobil na armáde, ktoré spôsobil v Policajnom zbore, ktorý spôsobil medzi colníkmi a medzi všetkými ľuďmi, ktorí si uvedomujú, možno hlavne rodinnými príslušníkmi, ktorí si uvedomujú, ako ich blízki si to musia naozaj odmakať a zaslúžiť, na to, aby boli povýšení čo i len o jednu jedinú hodnosť.

    Čiže návrhom zákona chceme napraviť škody, čiže degradovať kapitána Danka späť z kapitána na desiatnika a tak isto aj všetkých aktívnych politikov, o ktorých dnes nevieme a ktorí takýmto spôsobom si vybavili vojenské hodnosti. Ale dnes je v podstate známy len jeden prípad, lebo tí ostatní, vyzerá, že si udeľovali zo srandy, a minister svoju úlohu, minister Glváč nedotiahol do konca. Takže keď udeľoval Ficovi a spolu ostatným plukovnícke hodnosti, tak jednoducho zanedbal povinnosti, aj keď to pôvodne myslel vážne, tak nakoniec tie hodnosti platné nie sú.

    Takže je to to o, tento návrh zákona je o degradácii kapitána Danka na desiatnika Danka. Tento návrh zákona je o stanovení jednoznačných pravidiel, ktoré sa budú týkať rovnako aj vojakov v zálohe, aj ostatných vojakov v aktívnej službe alebo v mimoriadnej službe. Tento návrh zákona jednoznačne hovorí o tom, že keď má byť niekto povýšený, tak maximálne o jednu hodnosť, nieže skákať o osem hodností, ako to dokáže len kapitán. A to je viac-menej všetko. Bližšie predstavím návrh zákona v rozprave, do ktorej sa ako prvý aj hlásim.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Richardovi Vašečkovi.

  • Dobrý, neviem, deň, ráno? Proste, všetko dobré, všetko dobré vám prajem, dobrý čas. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 417. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy písomne sa prihlásil pán poslanec Heger za klub OĽANO a predtým ešte samozrejme pán poslanec Matovič ako navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Možno si pamätáte kauzu, keď sme tu rokovali o rokovacom poriadku a ja som vtedy pre lepšiu predstavivosť použil príklad toho, aby ste si to vedeli predstaviť, príklad z koncentračného tábora, keď som hovoril o tom, že vlastne si to predstavte, že by bolo takisto, jak keby boli v koncentračnom tábore dva futbalové tímy a jeden by mal kapitána vlastne šéfa koncentračného tábora. Použil som toto slovo ka-pi-tá-na, šéfa koncentračného tábora. Ja som vtedy nechápal, prečo vlastne z obyčajnej metafory Andrej Danko vtedy, vtedy iba kap..., pre mňa z môjho vedomia iba Andrej Danko alebo teda predseda Národnej rady, prečo robí takú vedu, keď hovorím príklad a prirovnal som ho vlastne ku kapitánovi futbalového tímu, ktorý by bol zároveň šéfom koncentračného tábora. Obvinil ma, na výbor napísal, že som svojím prirovnaním urazil náboženské cítenie Židov. Ešte raz, náboženské cítenie Židov. Týmto prirovnaním. Nikde, nech to hľadáte sprava, zľava, zospodu, od vrchu, od hocikiaľ, spredu, zozadu, nikde tam nevidíte náboženské cítenie Židov. Ani samotná Židovská náboženská obec nevyjadrila nejaké takéto pohoršenie, že by som sa dotkol ich náboženského cítenia.

    S odstupom času však pravda vyšla najavo. Andrej Danko, vtedy v našich očiach len predseda Národnej rady, už v tom čase vedel, že on nie je len taký Andrej Danko, ale on už je kapitán Andrej Danko, a preto sa ho tak mimoriadne dotklo to, že som vtedy ho prirovnával a hovoril som, že by bol kapitánom futbalového tímu v koncentračnom tábore a zároveň šéfom koncentračného tábora.

    Dnes viem, dnes viem po tomto, jeho malicherné, ješitné naháňanie a vyrábanie problému, ktorý neexistoval, dnes viem tú jeho obrovskú snahu o potrestanie, o pokutovanie a všetko možné, o hádzanie mňa dokopy s fašistami do jedného vreca, lebo jednoducho som trafil klinček po hlavičke. A vtedy si uvedomil, že, hops, o tej jeho hodnosti sa asi už Matovič dozvedel. Ja som, priznávam, vtedy nevedel o nej, nevedel absolútne nič, ani som nechyroval, že by takúto obludnosť, takúto nemorálnu obludnosť, ktorá tak neuveriteľne zdemoralizovala vojakov v armáde, že by predseda Národnej rady a hlavne predseda Slovenskej národnej strany niekedy dokázal spraviť. Nevedeli si to predstaviť ani ľudia, ktorí v armáde teda samozrejme pracujú, ani ľudia, ktorí vedia, o čom je armáda, ktorí vedia, ako si treba zaslúžiť povýšenie. A nevedeli si to predstaviť ani priamo ženy týchto dôstojníkov, ktorí v armáde pôsobia.

    Dovoľte mi preto prečítať list dôstojníkovej ženy, ktorá sa volá Eva Ohraďanová, ktorá zverejnila v mene ostatných žien dôstojníkov, s ktorými veľakrát teda putujú po Slovensku a na ktorých veľakrát dlhý čas čakajú, keď pôsobia niekde v zahraničných misiách v mene Slovenskej republiky, tak vyjadrila svoje pocity.

    V liste, v otvorenom liste, ktorý mal neuveriteľné množstvo zdieľaní, čítanosti a lajkov na Facebooku, doslova píše. "Vážený pán Danko, dovoľte, aby som vám predložila názor dôstojníkovej ženy. To, čo ste urobili, je možno v súlade s legislatívou, resp. nikde sa to nezakazuje, možno máte vysokú školu a podpísali ste vyšší rozpočet armáde, svojím povýšením o osem hodností ste však pre mňa morálne padli na úplné dno. V silovom rezorte, akým je armáda, pravdepodobne nenastanú verejné odchody vojakov alebo protestné pochody proti neprávosti, ktorú ste spôsobil. Tento rezort je založený na disciplíne a poslúchaní rozkazov. A práve toto ste zneužili, ponížili a potupili ste každého poctivého vojaka. Hrdíte sa hodnosťou kapitána, teatrálne pritom bozkávate výložky a z úst vám vychádzajú silácke reči o tom, ako ste dokázali svoju príslušnosť k vlasti, že ste pripravený nastúpiť do boja. Skutočnosťou však je, že práve týmto krokom ste sa z priameho boja odpútali, odpratali do bezpečia. S hodnosťou desiatnika by ste v prípade vojnového konfliktu boli pravdepodobne v prvej línii. Naproti tomu s hodnosťou kapitána sa posúvate do pozície veliaceho a vo vašom prípade nanajvýš sediaceho alebo pracujúceho kdesi pri vojenských spisoch. Na velenie totiž nestačí hodnosť, ale predovšetkým prax a skúsenosti. Alebo by ste si po svojej ročnej službe v armáde trúfli v prípade ostrého konfliktu viesť nejakú jednotku? Zobrali by ste si na zodpovednosť životy svojich podriadených?

    Možno vám to ľudia zožerú, ale ja som manželka dôstojníka, a takých je nás tisíce. Sme ženy, ktoré žijeme mnoho dní v roku bez mužov, ktorí slúžia po nociach, niekedy celé dni mimo domov. Žijeme s rizikom, že nášho muža môžu kedykoľvek jediným rozkazom preveliť do celkom iného mesta. Mnohé z nás majú svojich mužov priamo v misiách a niektoré dokonca opakovane. Ich detí vyrastajú bez otcov a mnohé ženy dôstojníkov o svojich mužov dokonca prišli.

    Tvrdíte, že neviete, ako sa zmenili hodnosti v armáde. Tak aký ste to vojak? Urazili ste každého vojaka slovenskej armády, no tí vám to vzhľadom na hierarchiu a poslušnosť najavo nedajú, my ale áno. Hanbím sa za vás a za vašu nadutosť a pýchu. Morálny a dôstojný človek by toto nedopustil práve v úcte ku svojej krajine, jej ľudu a v tomto prípade aj vojakom. Na povýšenie o osem hodností ste nemali morálne právo. A ak si robíte zásluhy za to, že z vašej pozície pomáhate armáde Slovenskej republiky a že ste sa zaslúžili o navýšenie rozpočtu do jej rezortu, chcem vám len pripomenúť, že to je vaša povinnosť.

    Pripájam sa k množstvu iných ľudí a žiadam vás, aby ste hodnosť kapitána vrátili a ospravedlnili ste sa všetkých vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky." Podpísaná Eva Ohraďanová.

    Tento verejný otvorený list a verejný apel na kapitána Andreja Danka, bohužiaľ, zostal nepovšimnutý. Andrej Danko naďalej arogantne obhajoval slovami, že on si tú hodnosť zaslúži. Toto nemorálne konanie, svoje vlastné, kedy zneužil svoju vlastnú pozíciu, zneužil to, že si dosadil svojho vlastného človeka za ministra obrany a vybavil si u neho hodnosť, je to klasický príklad pohŕdania armádou, je klasický príklad klientelizmu a protekcie, ktorú si vybavil. Tá obrovská vlna nedôvery a nevôle medzi ľuďmi na Slovensku, ktorú tento krok vyvolal, si vyžadovala aj rázny krok od koaličných partnerov. Čo však robili koaliční partneri, keď teda budem menovať iba špičky, Robert Fico či Béla Bugár? Len tichučko šúchali s nožičkami a odbíjali akékoľvek otázky. Ale toto sú práve chvíle, kedy sa treba ozvať a povedať, Danko, spravil si hlúposť, nehraj sa tu na piesočku na kapitána, si obyčajný desiatnik a ani na neho nemáš. Vráť tú hodnosť, lebo demoralizuješ našu armádu. Načo sa tu my snažíme nabudiť hrdosť vo vojakoch, keď ty im ju jedným krokom zoberieš a verejne všetkých vojakov, policajtov či colníkov, ktorí hodnosti v svojej práci majú, keď ich takýmto spôsobom ponížiš. Takéto slová som očakával od Bélu Bugára aj od Roberta Fica. Nedočkali sme sa ich a nevypočuli to verejné volanie. Nechali zakomplexovaného pána, ktorý vedie Národnú radu, aby si užíval zrejme na pyžamku našitých svojich kapitánskych výložiek.

    Je toto v súlade s tým, čo mala strana SNS na predvolebných bilbordoch, "hrdo, odborne a slušne"? Čo je na tom, prosím vás, hrdé? Skúste mi na tom nájsť čokoľvek hrdé, aspoň jedno písmenko, aspoň "h", alebo "r", alebo "d" alebo "e"! Na tom nie je hrdé absolútne nič, je to zbabelé, arogantné. Čo je na tom odborné, keď si niekto, kto ani, keď sa ho novinár opýta, aké sú vojenské hodnosti, ani ich nevie vymenovať? Keď si takýto človek v rozpore s tradíciami, v rozpore s tým, ako to v armáde funguje, pridelí potajme vojenskú hodnosť a keď ho niekto upozorní na to, že robí obrovskú chybu a demoralizuje armádu, že miesto toho, aby povedal, ľutujem, prepáčte, vraciam, pobozká výložky, lebo ho vyzval k tomu Matovič. Čo je na tom odborné a čo je na tom slušné, sa pýtam? Toto je prejav slušnosti voči tým vojakom, ktorí si to museli odrieť?

    Dnes som si chcel priniesť sem vizuálnu pomôcku, preto vám ukážem dnes iba čistý papier, ale možno o to viac bude kričiaci, lebo nám kapitán zakázal sem vizuálne pomôcky, aby sme mu nemohli ukazovať zrkadlo. Na tej vizuálnej pomôcke mal byť kapitán Makovník a jeho fotografia. Kto je kapitán Makovník? Možno si dávate otázku, tuto kolega Adamčík sa smeje, možno na tom kapitánovi Makovníkovi, neviem. Kapitán Makovník je človek, ktorý bojoval za nás v Afganistane a jeho obrnené vozidlo vybuchlo na nastraženej míne. Pri tomto čine, nepriateľskom čine v boji zahynul. Tu na tomto papieri mal byť vytlačený, lenže kapitán má strach z tohto zrkadla, takže máte tu čistý papier, ale o to viac do neba volajúci. Kapitán Makovník zahynul za nás za všetkých, za všetkých ľudí na svete, za ktorých bojujú v Afganistane proti teroristom. Teroristi ho odpálili a on tam zomrel. Bol povýšený in memoriam o jednu jedinú vojenskú hodnosť na kapitána.

    A ja sa pýtam, na tejto druhej strane som chcel mať vytlačeného kapitána Danka, že či teda to je "hrdé, odborné a slušné"? Môžem sa pýtať tu poslancov za SNS, tých pár kúskov, čo tu sú, či je hrdé, odborné a slušné, že kapitán Makovník, ktorý za nás zahynul v statočnom boji na nástražnej míne teroristov v Afganistane, či teda si rovnako zaslúži svoju hodnosť ako kapitán Andrej Danko, ktorý pre armádu neurobil nič a takýmto spôsobom podľa aj listu dôstojníkovej ženy sa skutočnému boju vyhol, lebo si takto zabezpečil teplé miestečko niekde, lebo tí vojaci nie sú samovrahovia, aby kapitána Danka dali veliť svojej jednotke, a ktorý by ich za chvíľku doviezol niekam do pekla. Jednoducho dali by ho, radšej by ho posadili k tým vojenským spisom, alebo by robil kronikára s hodnosťou kapitána, lebo takýto človek bez akýchkoľvek schopností a skúseností nemôže predsa veliť vojenskej jednotke.

    Čiže keď nám kapitán hovorí o tom, že on týmto krokom vlastne ukázal, že je pripravený bojovať, týmto krokom sa odpratal presne tak, ako píše dôstojníkova žena, do bezpečia. Aby si zabezpečil takú vojnu, ak raz teda bude, čo dúfam, že nebude, akú si zabezpečil počas svojej vojenskej služby, kde po prvom mesiaci zistil, že, hops, aspoň podľa človeka, ktorý bol s ním na vojne, mi písal, že chlapec teda dostával od tých nadriadených alebo tých starších vojakov dostatočne poza uši, lebo tieto diktátorské sklony si chcel aplikovať aj na ostatných tých už starších vojakov, tak mu veľmi rýchlo vysvetlili, že takto to asi nepôjde. Tak rýchlo sa vybavil vojničku na ministerstve. Tam nosil taštičku ministrovi Sitekovi, čiže poskokovi Jána Slotu, a už tam teda takto statočne bojoval za nás, takto si vykonával tú teda vojenskú službu, ktorou sa tak strašne hrdí.

    V tejto súvislosti si dovolím poukázať na to, že tak ako v tejto situácii zneužil svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, čo je korupcia, lebo klientelizmus je korupcia, je jeden z druhov vlastne korupcie, čiže takto skorumpoval v podstate ministra obrany, lebo dal mu funkciu, za to mu minister obrany dal hodnoť, lebo iný dôvod nebol, a nieže obyčajnú, len osem hodností preskočil, tak takto isto zneužil svoju funkciu, keď od toho istého ministra obrany si vypýtal naše spisy z odvodu, mňa a Jozefa Viskupiča, a tieto spisy kapitán Andrej Danko mal k dispozícii a hrabal sa v našej zdravotnej dokumentácii. Jednoducho my máme predsedu Národnej rady, ktorý tu pred dvomi hodinami predkladateľovi návrhu zákona povedal "ty hovno", citujem. Máme predsedu Národnej rady, ktorý si dosadí kamaráta za ministra obrany a následne si vybaví povýšenie osem hodnosti na kapitána, bez akýchkoľvek zásluh, v príkrom rozpore s tým, čo sľuboval na predvolebných bilbordoch, "hrdo, odborne a slušne". A máme predsedu Národnej rady, ktorý zneužije svoje postavenie a vypýta si spisy z odvodovej komisie dvoch opozičných poslancov na to, aby sa hrabal v zdravotnej dokumentácii, ktorá je obsiahnutá v týchto odvodových spisoch, a následne zneužíval obsah týchto spisov proti týmto opozičným poslancom v politickom boji.

    Máme predsedu parlamentu, človeka, ktorý je mentálny bonsaj, ktorý je extrémne nebezpečný pre akúkoľvek zastupiteľskú demokraciu, keď dostane moc. Takíto ľudia, keď dostanú pozíciu, nerobia nič iné, len túžia po tom, aby ju využili v svoj vlastný prospech, aby ju zneužili. A preto dnes predkladáme návrh zákona, ktorý, som povedal, nazývame lex kapitán Danko, alebo môžme takto nazvať, lebo nie každý dokáže spáchať tak nemorálny čin, aby sme kvôli nemu museli prijímať opravný návrh zákona.

    Áno, v tomto môže konkurovať, pred časom, tento týždeň sme prijímali uznesenie k amnestiám, minulý týždeň sme prijímali zmenu ústavy a opravovali sme nemorálny činy Vladimíra Mečiara, áno, aj ten si vlastne zaslúžil lex Mečiar, lebo sme opravovali jeho nemorálne činy, iba kvôli nemu. Dnes navrhujeme, aby sme opravili nemorálny čin predsedu Národnej rady, človeka, ktorý až chorobne trpí samoľúbosťou a, bohužiaľ, mentálne nedorástol tam, aby si uvedomil, ako obrovským spôsobom takýmto krokom ubližuje každému jednému pracovníkovi v armáde, alebo ich rodinným príslušníkom.

    V návrhu zákona doslova navrhujeme v podstate štyri veci a budem citovať. Čiže vojaka v zálohe bude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol. Táto podmienka v súčasnosti platí u vojakov mimoriadnej služby a profesionálnych vojakov a nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby sme nechávali dieru v zákone, že si nejaký politik aj nabudúce bude môcť pomojkať svoje detinské ego a vybavovať u kamaráta zvyšovanie svojej hodnosti o osem stupňov na kapitána. Čiže preto chceme zaviesť rovnaké pravidlo, ktoré platí pre profesionálnych vojakov a vojakov mimoriadnej služby, aby to presne rovnako platilo pre vojakov v zálohe.

    Precizujeme, aby teda aj kapitánovi bolo zrejmé, aj ľuďom podobnej mentálnej výbavy, aby do budúcna bolo zrejmé, že vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka v zálohe na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. Toto ustanovenie je v súčasnosti explicitne uvedené u vojakov mimoriadnej služby. Čiže u vojakov mimoriadnej služby hovoríme, že keď niekto má hodnosť, mal by ju byť schopný zastávať, čiže keď niekoho urobíme kapitána, tak mal by byť schopný byť v reálnej situácii kapitánom, ale u vojakov v zálohe nám to je jedno, lebo jednoducho nechávame priestor pre takýchto ľudí malých duchom, aby si udeľovali hodnosti. Čiže znova, navrhujeme zalepiť ďalšiu dieru v zákone.

    Tretiu vec, vojaka v zálohe, ktorý zároveň vykonáva funkciu podľa § 17 ods.1, čiže poslanec Národnej rady, člen vlády, atď., nebude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne ho povýšiť do vojenskej hodnosti. Ak by aj nastala krízová situácia, podľa súčasnej právnej úpravy sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby. Čiže nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí sú oslobodení od mimoriadnej služby v krízovej situácii, čo sme napríklad my všetci, alebo členovia vlády, aby sme si mali právo udeľovať hodnosti alebo zvyšovať svoje hodnosti. Z akého dôvodu? Jednoducho žiaden dôvod nie je na zvýšenie hodnosti aktívneho politika, lebo jednoducho dnes nepodliehame tomu, aby sme mohli byť v podstate povolaní do výkonu mimoriadnej služby.

    Zároveň tým, ktorí vojenské hodnosti získali podľa bodu 3, čiže politikom zjednodušene, patrí vojenská hodnosť dosiahnutá pred mimoriadnym vymenovaním alebo mimoriadnym povýšením. To znamená, každému aktívnemu politikovi, ktorý v čase, keď bol teda aktívny politik, si vybavil povýšenie od svojho zrejme teda kamaráta, ministra obrany, tak aby všetkým týmto ľuďom sme vojenské hodnosti odobrali. Alebo inak povedané, toto je to ustanovenie o degradácii kapitána Danka na desiatnika Danka, aby kapitán Danko momentom, ako tento návrh zákona bude účinný a platný, aby prišiel automaticky o hodnosť, ktorej sa nechce vzdať.

    V tejto súvislosti dovoľte, aby som použil iný príklad, by som povedal, statočného prístupu a uznania si možno viny. Myslím, že minulý týždeň tu bol ten lynč na prezidenta Kisku. Vieme, ako nakoniec to dopadlo, že ukázalo sa, že k tomu, aby prezident Kiska využíval vládnu letku, ho priamo vyzval minister Kaliňák. On ju využíval a potom zákerne skorumpovaný minister Kaliňák vyzval pána prezidenta, aby ju nevyužíval. Pán prezident sa ako k tomu postavil? Tak ako som poslúchol ministra Kaliňáka vtedy, keď má požiadal, aby som lietal, takisto ho teraz uposlúchnem, keď ma žiada, aby som nelietal. Postavil sa k tomu čestne a včera ste mali možnosť aj teda vidieť zábery z nejakej prvej prepravy pána prezidenta automobilom, teda vládnou limuzínou alebo prezidentskou limuzínou. Toto považujem za férový, statočný postoj, aj keď to priamo nebola chyba prezidenta, jednoducho v prípade ak ho niekto k tomu vyzval a tá výzva bola opodstatnená, verejnosť sa s tým stotožnila, uznal, že viac nebude asi, alebo bude výrazne menej lietať lietadlom a išiel autom.

    Čo urobil kapitán v tejto situácii? Na výzvu moju, pobozká výložky, povedal, že nikdy, lebo on si tú hodnosť zaslúži, lebo ju asi zrejme niekedy na pieskovisku si vysníval. A napriek tomu, že milióny ľudí si z neho robili srandu, napriek tomu, že mal stovky rôznych a naozaj vtipných koláží, ktoré si z neho robili srandu, nechal svojich spolustraníkov, aby sa hanbili za neho, nechal ostatných členov SNS, aby sa hanbili za neho, nechal zakladateľov SNS alebo zakladateľov ponovembrovej SNS, aby sa za neho hanbili, a nechal aj všetkých voličov SNS, aby sa báli priznať k tomu, že niekedy nejakého kapitána, ktorý si nedokáže priznať čestne chybu, že ho niekedy volili. Preto je úplne prirodzené a pochopiteľné, že kapitán si zaslúžil trest od verejnosti, že podpora či jeho alebo jeho strany dramaticky klesla. A myslím si, že týmto naveky zabetónoval strop svojej strany, že tí ľudia jednoducho nedokážu voliť niekoho, tak ako nedokážu voliť fašistov, lebo budú vedieť, že sú to fašisti, a nájde sa takých možno 10 % ľudí, tak takisto zabetónoval aj svoju Slovenskú národnú stranu, lebo tí ľudia to jednoducho prekúsnuť nedokážu nijako. Môže ich opíjať rožkom, trinástimi platmi a podobne, ale keď stále budú vidieť vlastne zbabelca, človeka, ktorý si potajme vybavuje výložky a ktorý zrejme, naozaj aj v tom pyžame s výložkami spí a na dobrú noc ich bozkáva, tak toto je presne opak toho, ako by chceli vidieť statočného predsedu Slovenskej národnej strany. Minimálne vo mne alebo ja by som chcel vidieť, že predseda Slovenskej národnej strany je v prvom rade chlap. Zachoval sa, nepovieme ako baba, toto nie je zachovanie ako baba. Zachoval sa ako úplný zbabelec, lebo si chybu nedokázal priznať. Chceli by ho vidieť ako odborníka, ktorý keď o niečom hovorí, tak tomu rozumie. Stačila jedna novinárska otázka, nevedel vymenovať ani hodnosti, o ktoré postúpil. Čiže videli sme, že je absolútny amatér. Niekde, kde si uzurpuje silou-mocou dostať hodnosti. A zároveň sa preukázal ako človek, ktorý netrpí ani minimálnou štipkou slušnosti, lebo keď videl všetky tie názory, to, čo sa na neho zosypalo, to, že musel kapitulovať a zrušiť svoj Facebook, lebo jednoducho tam sa nenašlo, jeden človek, ktorý by ho za ten čin pochválil, tak nepreukázal ani len minimum slušnosti, o ktorej tu veľakrát káže so zopätými rukami, o čom som počul teda, že si hodinu denne precvičoval doma pred zrkadlom pred tým, ako sa dostal do politiky. Čiže toto sú reálne skutky kapitána v politike, ktoré ľudia samozrejme ocenia.

    Ubližuje to vám, páni zo SNS, že takéhoto kapitána máte na čele, a ja vám prajem, aby ste si to čím skorej uvedomili, a buď mu vysvetlili, že, Andrejko, nehraj sa tu ďalej na vojačika a choď späť na desiatnika, alebo si nájdite niekoho normálneho. Rovnako si myslím, že je hanbou SNS, aby na čele bol človek, ktorý demoralizuje kľúčový pilier našej štátnosti, a to je armáda alebo teda Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Takýto človek nepatrí ani na pozíciu predsedu Národnej rady, ale ani ako predseda Slovenskej národnej strany. Možno je čas, aby niekto z vás zdvihol hlavu a mu to povedal a nabral tú odvahu. Ja viem, že to je riziko, že vás vyhodí. Ale tento človek vám robí hanbu. SNS by mohla byť hrdá, odborná a slušná. S takýmto kapitánom na čele vy nikdy túto métu nedosiahnete.

    Bol by som veľmi rád, aby ste tento návrh zákona, aj keď samozrejme som do toho vniesol aj to politické posolstvo, ktoré, si myslím ale, že v tomto prípade plne do toho patrí, lebo nie slová robia chlapa, ale činy robia chlapa. Čiže nie pekné slová na bilborde "hrdo, odborne a slušne", ale bozkávanie výložiek a trápne slová o tom, ako si to zaslúžim, tieto robia skutočný obraz o politikovi. Myslím si, že táto kauza veľmi nám pomohla odokryť obraz človeka, ktorý dnes sedí na druhej najvyššej ústavnej funkcii a dnes je v podstate vyššie ústavne postavený, ako je predseda vlády. Predseda vlády, keď bola debata, alebo ostatní ministri zo SMER-u, keď bola debata o ich funkciách, o tom, jako si rozdávali plukovníkov, radšej boli ticho. Zrejme si uvedomovali, že toto sa nedá ustáť pred verejnosťou a ak by to začali obhajovať, tak jednoducho by asi na tom iba strácali body.

    Preto si myslím, že kapitán zlyhal, na plnej čiare zlyhal a napriek tomu, že ho milión ľudí vyzývalo, aby chybu opravil, odmietol chybu opraviť. Preto si myslím, že musíme to urobiť zákonom. A bol by som veľmi rád, ak by ste to podporili a spoločne sme tento lex kapitán Danko prijali.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec Matovič, registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Matovič, chcel som sa pôvodne prihlásiť do rozpravy, ale po 27-hodinovom maratóne neviem, či by som to tam ustál za tým stolíkom, tak skúsim len takto krátko zareagovať cez faktickú poznámku. Minulý týždeň sme predkladali podobný návrh, osud tohto návrhu je zrejmý, nepostúpil do druhého čítania. Obávam sa, že ani ten váš nepostúpi. My sme tam trošku riešili tú problematiku ináč, my sme mali to jednoduchšie, nechceli sme odoberať hodnosti, pretože si uvedomujeme, že tá hanba je dostatočným trestom pre kapitána Danka a čím dlhšie bude tejto hanbe čeliť, tak tým možno skôr pochopí, že ten krok, ktorý urobil, nebol správny.

    Samozrejme tento váš návrh podporujeme a v prípade, ak prejde do druhého čítania, budeme teda hlasovať za, by sme sa teda radi porozprávali aj o tom našom videní toho povyšovania a ak bude potom spoločná dohoda, tak by sme to radi spolu zmenili. Takže držím palce, nech postúpi do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Matovič, nie som si úplne istý, či to tvoje prirovnanie výzvy predsedovi Národnej rady Dankovi, aby vrátil kapitánsky titul, k výzvam prezidentovi Kiskovi, aby nelietal, ale chodil radšej autami, je úplne najvhodnejšie, lebo teda pána prezidenta k tomu vyzval nielen minister vnútra Kaliňák, ktorý by mal odstúpiť, ale aj väčšina, dokonca ústavná väčšina poslancov Národnej rady. A ako si správne povedal, včera sme už pána prezidenta videli, ako sa premiestňoval autom a zároveň popri tom rokovacom maratóne sme mohli vidieť aj to, že jeho auto najprv uviazlo v zápche za Bratislavou, potom dostalo poruchu pri Banskej Bystrici a neskôr sa úplne pokazilo pri Ivachnovej a musel presadnúť do sprievodného vozidla. Takže nemyslím si, že toto hlúpe a malicherné uznesenie, ktoré schválila Národná rada ako výzvu prezidentovi republiky, je niečo, čo by sme mali dávať ako akýkoľvek pozitívny príklad.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Čiže začnem od konca. Ja som hovoril, že to je príklad toho, že ako sa dokáže statočne človek, aj keď chybu neurobil, lebo upozorňoval som na to, že vlastne on reagoval na výzvu Kaliňáka, ktorý ho najprv nahovoril na využívanie letky, keď ho nahovoril alebo teda chcel od neho, aby ju nevyužíval, tak povedal, nebudem ju využívať a nerobil okolo toho žiadne obštrukcie. V tomto prípade to bolo vedome zneužitie funkcie zo strany kapitána, samozrejme, že nie sú to úplne porovnateľné, porovnateľné prípady.

    Kolega Laurenčík, to, že ste podávali obdobný návrh, ono naozaj, ja by som tu chcel upriamiť pozornosť na degradovanie kapitána. V tomto ten návrh je úplne, úplne iný. Ten váš je v podstate podmnožinou toho našeho v tom, že my sme navrhovali, vy ste myslím, že navrhovali, aby sa zase mohlo, hodnosť vždy o jeden stupeň, aby bola vyššia. Čiže my sme prezentovali na tlačovke, že urobíme tento krok, že aby vždy to bolo iba o jednu hodnosť, ale zároveň sme chceli aj degradovať kapitána, ale v tom čase sme si boli vedomí aj toho, že to budú aj plukovníci v SMER-e. Medzičasom plukovníci tvrdia, že si len robili srandu, takže, dobre, plukovníci sú z toho von. Takže nie je to lex kapitán Danko a plukovníci SMER-u.

    A chcel by som aj z tohto miesta kapitánovi ešte odkázať, aj teba ubezpečiť v tom, že ja kapitánovi, aj keď sa to Ondrovi Dostálovi nepáči, že kapitánovi Dankovi budem hovoriť kapitán Danko, budem mu to hovoriť. Práve v mene týchto dôstojníkových žien alebo teda žien dôstojníkov. Treba ho dovtedy konfrontovať s touto hanbou, dokedy si sám nevstúpi do svedomia a buď ten zákon neprijme sám, alebo sa potichu vzdá tej hodnosti. Čokoľvek. Ale dovtedy odo mňa pokoj nebude mať, dovtedy mu budem hovoriť kapitán a môže sa mi vyhrážať čímkoľvek jako dnes, že keď mu to ešte raz poviem, tak ma dá na disciplinárne konanie a bude mi dávať pokuty. Iba ukáže svoju obrovskú malosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Heger.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, cením si, že po takom maratóne, aký máme za sebou, ešte tu sedíte pomerne vzpriamene s otvorenými očami, tak pokúsim sa tak veľmi stručne prejsť tým, čo som si pre vás pripravil, a dám to do takých viacerých bodov. Keď sa bavíme o tomto zákone alebo o tomto návrhu, je naozaj dôležité si uvedomiť ten väčší kontext, pretože neni to len nejaká taká kozmetická úprava, ako by sa to mohlo na prvý, na prvý pohľad zdať.

    Prečo? Pretože ozbrojené sily ako také majú určitú povesť. Dnes sa o nich hovorí veľmi málo a práve preto, že sa o nich hovorí aj tu na tejto pôde veľmi málo, skôr sa hovorí o nej, o ozbrojených silách medzi ľuďmi a práve aj vďaka rôznym správam, ktoré kolujú či už internetom alebo v médiách, tak ozbrojené sily dostávajú takú pokrivenú povesť. A preto akákoľvek ďalšia správa, ktorá ich môže, túto povesť pokriviť, nie je dobrá a je dôležité naprávať práve povesť ozbrojeným silám.

    Poviem, poviem pár informácií vlastne, aby sme si tak trošku pozreli aj možno do histórie. Naše ozbrojené sily vznikli 1. januára 1993. Vtedy to bola ešte Armáda Slovenskej republiky. Čo je veľmi dôležité povedať, že vtedy vlastne naša armáda pozostávala z dvoch skupín. Boli to vojaci z povolania a boli to vojaci základnej vojenskej služby. Prečo to hovorím? Pretože v tom čase bola armáda k ľuďom omnoho bližšie, pretože mnohí mladí ľudia, teda, pardon, mladí muži, boli práve súčasťou tohto základného výcviku a tým pádom ľudia omnoho viacej rozumeli tomu, čo sa v ozbrojených alebo v armáde deje, ako fungujú hodnosti a podobne. Dnes tu túto generáciu ešte stále máme, a preto aj keď sa bavíme o hodnostiach, tak nato reagujú, ako sme mohli aj vidieť pri kauze, ktorú sme tu mali v januári. Takže to chcem vlastne, tým chcem poukázať to, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. A je naozaj veľmi dôležité citlivo dbať na to, ako používame hodnosti a ja neskôr aj poviem, čo sa dá vlastne použiť ako náhrada, ak by sme chceli niekoho oceniť. Takže to je ako prvé.

    My totižto, keď ozbrojené alebo Armáda Slovenskej republiky vznikla 1. 1. ´93, tak motto armády bolo "Sláva a česť". Pardon, "Česť a sláva". A toto je naozaj niečo vznešené a myslím si, že je dobré to poznať a dobré to vedieť a o toto sa opierať a budovať tomuto mottu aj patričnú povesť. Ozbrojené sily, ako ich poznáme dnes, boli premenované 1. 7. 2002. Dobre si toto obdobie pamätám, pretože práve v tom čase som pracoval na ministerstve obrany a bol som súčasťou tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily práve aj na to, aby sme mohli vstúpiť do NATO, a viem, čo všetko tomu podliehalo, aby sa ozbrojené sily mohli reformovať. A samozrejme bavili sme sa teda aj o hodnostiach.

    Ale ja by som chcel práve pritom ešte povedať, čo je takým poslaním ozbrojených síl alebo čo ozbrojené sily sú? Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. To je, toto je veľká a dôležitá vec. Práve preto je dôležité, aby ich povesť bola veľmi dobrá, pretože práve vtedy sa napĺňa alebo vtedy sa vieme oprieť o to, že áno, toto nám zabezpečia. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov medzinárodných zmlúv. Podieľajú sa na zachovaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Je to veľmi dôležité poslanie a je dôležité, aby aj naši občania toto poslanie poznali, aby si uvedomovali jeho význam a dôležitosť ozbrojených síl.

    Len tak na ilustráciu: v roku ´93, keď teda sme fungovali alebo vznikli ozbrojené sily, keď sme ťažili vlastne z armády, ešte čo sme mali za komunizmu, keď to tak poviem, a potom federatívnej republike, tak sme mali 53-tisíc vojakov. Mali sme 995 tankov, 1 370 BVP-čiek a obrnených transportérov, 1 053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov. V roku 2015, chcem použiť také verejné dáta z Wikipédie, teda sme mali 15 996 príslušníkov ozbrojených síl, 3 967 civilných pracovníkov, 22 tankov, 675 BVP-čiek a 153 delostreleckých systémov. Prečo to hovorím? Pretože tu aj môžme vidieť, my sme totižto práve z tej armády tých vojakov z povolania a vojakov základnej vojenskej služby sa rozhodli, že prejdeme na profesionálnu armádu, čo má svoj význam, a tým sme začali aj redukovať počty a vybrali sme sa cestou profesionálnych vojakov.

    Tu by som chcel teraz povedať, čo vlastne profesionálny vojak je a ako sa profesionálny vojak šplhá po svojom rebríčku hodností. Budem citovať zo zákona 281 z 25. septembra 2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov o zmene a doplnení niektorých zákonov. Začnem § 34, vzdelanie na vojenskú hodnosť. Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania, a v písm. d) je dôležitá jedna časť, ktorá o tom hovorila, že "má vysokoškolské vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Toto je dôležité, práve tá citácia, "bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Vtedy ašpiruje na hodnosť dôstojníka. Len aby sme rozumeli, ak si pozrieme prílohu jedna tohto zákona, tak zistíme, že poručík je prvá hodnosť, do ktorej sa dôstojník dostáva. Na to, aby sa dostal na nadporučíka, tak práve podľa tohto zákona minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú štyri roky. Hovoríme o profesionálnych vojakoch. Nadporučík je, stane sa po štyroch rokoch, minimálne po štyroch rokoch sa môže stáť nadporučík a potom ďalšie minimálne štyri roky sa stáva kapitánom, v kapitánskej hodnosti musí zotrvať minimálne päť rokov, aby sa stal majorom, v tej musí zotrvať minimálne štyri roky, aby sa stal podplukovníkom a podplukovníckej musí zotrvať minimálne tri roky.

    Tu by som chcel trošku zacitovať aj z toho, to, že čo vlastne taký kapitán má v náplni, čo hovorí príloha číslo dva tohto zákona. Vypichnem pár vecí. Kapitán, ide o velenie rote. "Je to vedenie samostatnej agendy alebo velenie organizačnej súčasti veliteľstva, alebo štábu úrovne prápor a brigáda. Jedná sa o prípravu koncepčných vykonávacích alebo normotvorných dokumentov." Toto sú odborné veci. Preto sa stáva kapitánom napríklad, alebo plukovníkom, kapitánom po ôsmich rokoch a plukovníkom o ďalších dvanásť rokov. Čiže po dvadsiatich rokoch. Pretože, a tuto teda citujem kapitána, ďalej je tu veľmi dôležité, že zadefinované, sú to samostatné odborne špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti, riadenia a koordinácie nosných častí komplexu zložitých systémov. A ďalej sa hovorí, výkony individuálnych agentov technických a technologických vysoko odborných činností, toto je kapitán. Podplukovník dodáva ďalej okrem týchto, čo tam je, velenie štábu úrovne brigáda, velenie organizačnej súčasti veliteľstva alebo štábu na operačnom alebo strategickom veliteľstve.

    Mohol by som ísť ďalej, ale nechcem vás s tým úplne zaťažovať, hovorí sa tu veľa, aj tuto som to spomínal, o velení. Nemýľme si, velenie nie je vedenie. Ak niekto vie viesť ľudí, je dobrý, by som povedal, manažér, neznamená, že je dobrý veliteľ, pretože armáda má svoje pravidlá, má svoje, rozkazy, má svoje stratégie, má svoje, dá sa povedať, vlastný jazyk, ktorému treba dobre rozumieť, ak sa človek má ocitnúť v takýchto hodnostiach. Hovorím to práve preto, pretože chcem podčiarknuť práve to, čo som hovoril aj na začiatku, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. Jedná sa, aj tuto pri hodnosti plukovník, vidíme, že sa jedná o vysoko špecializované odborné činnosti, velenie vojenskému útvaru, úradu alebo zariadeniu s dosahom na celé ozbrojené sily. Takto je to pre profesionálnych vojakov zadefinované. A myslím si, že je to veľmi dobré, že to tak je zadefinované, a má to, profesionálneho vojaka, a má to význam, pretože práve profesionálni vojaci sú tí kľúčoví v ozbrojených silách.

    A možno si hovoríte, ešte ostanem chvíľku pri tých profesionálnych vojakoch, a poviem, že vojenskou hodnosťou, práve v tom zákone 281 sa hovorí, že "vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti". Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe číslo dva, ktoré som vám pred chvíľkou citoval. S tým súvisí výcvik, školenia, taktika, výučba a podobne. Je toho naozaj dosť.

    Poďme si povedať kratučko len o vymenovaní do vojenskej hodnosti. Profesionálneho vojaka, alebo tam je spomínané, kedy je vymenúvaný a kedy je povyšovaný, nie je to teraz podstatné. Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť. "Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak uplynula minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti", tak ako som už povedal, štyri roky, štyri roky, päť rokov, štyri roky, tri roky. Ďalej písm. b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky. Na to, aby mohol byť vojak povýšený, tak musí mať buď mimoriadne dobré alebo dobré. Čiže ak nemá, nepovyšuje sa, takto je to zadefinované. A posledné písmeno, "ak bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná". Takže opäť nie je to povyšovanie len tak, je to preto, že ide do nejakej funkcie. Veľmi dôležité. V tom istom paragrafe, v treťom sa hovorí, že: "a vykoná sa súčasne s ustanovením do funkcie".

    Ešte tuto kratučko a potom pôjdem ďalej. "Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov. Najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti aj špecializácii." Opäť, s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje.

    Ak chceme niekoho oceniť, máme v tomto zákone inštitút vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení. Je ich pomerne dosť, je to § 154, sú to vojenské medaile, vojenské kríže, vojenské odznaky a dokonca sa hovorí, že sa môžu v závislosti od miery zásluh deliť na stupne. Čiže ak chceme niekoho oceniť, oceňme ho medailou, vojenským krížom, vojenskými odznakmi. To tu už máme, toto sú presne tie nástroje, pretože tu sa hovorí, že "na ocenenie výkonu štátnej služby osobitných zásluh a mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl". Tuto to je zadefinované, takže toto je ten príjemný, teda ten nástroj, ktorý je na to vymedzený.

    Videl som, že ste tu hovorili viacej o tom, že to je profesionálny vojak, všetko tu hovorím o profesionálnom vojakovi. Áno, profesionálny vojak je vojak, ktorý sa pripravuje v čase bezpečnosti, aby plnil a bol pripravený pre služby ozbrojených síl. Potom máme takzvaný branný zákon, ktorý rozlišuje aktívne a ostatné zálohy. Ostatné zálohy sú tie zálohy, ktoré sa v stave bezpečnosti štátu nepripravujú na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl. V stave bezpečnosti. Ale keď tento stav bezpečnosti pominie a nastanú iné stavy, tak títo vojaci sú zo záloh povolávaní a stávajú sa ekvivalentom profesionálnych vojakov. To nie sú nejakí vojačikovia, ktorých pošleme do prvej línie, ako sme to možno v histórii videli, ktorí budú tak, že, dobre, že tuto získame trošku čas, že ono si tam postoja a schytajú to. To majú byť presne takí istí adekvátni vojaci, a preto nábeh do týchto jednotlivých stavov, títo vojaci v zálohe sú zobraní, aby boli podrobení výcviku a aby boli vycvičení naspäť do tej hodnosti, do tej špecializácie, ktorú opúšťali, keď odchádzali do zálohy. Opäť, s týmto sa nehazarduje. Tí vojaci sa v stave, ak opustíme stav bezpečnosti a oni sú povolávaní, sa stávajú plnohodnotnými vojakmi, to nie sú nejakí kuchári alebo nejakí lekárnici, alebo nejakí niekde za, v tyle. Nie, to sú plnohodnotní vojaci. Ak sú to pešiaci, tak sú to pešiaci, ak sú to delostrelci, tak sú to delostrelci a budú bojovať po boku profesionálnych vojakov. Takže preto je veľmi dôležité, aby sme ani tu s hodnosťami nehazardovali.

    A aj tu sa hovorí, v brannom zákone, ktorý hovorí práve o tých zálohách, že "vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť". Vojenskou hodnosťou sa aj tu vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. Takže opäť to sú tie isté formulácie a opäť § 15 b) hovorí, že povýšenie do vojenskej hodnosti sa deje, mimoriadne môže byť vymenovaný alebo povýšený o jeden stupeň vyšší. Už tu si tvorcovia zákona uvedomovali, že s týmto sa nehazarduje. Lebo to môže tých vojakov potom v poli dobehnúť. A opäť aj tu, fúúha, nejak mi to uletelo, pardon (rečník si kontroluje čas, ktorý mu ostáva na dokončenie vystúpenia), je tu inštitút medaily a odznakov, ktorý hovorí, že vojenské medaily, § 15 e) za ocenenie výkonu mimoriadnej služby možno udeliť vojakovi mimoriadnej služby vojenskú medailu alebo vojenský odznak. Takže opäť máme aj pre nich ak ich chceme oceniť, oceňme ich medailou alebo odznakom.

    Blížim sa ku koncu a chcem trošku to zhrnúť. Videli sme, že ako fungujú profesionálni vojaci, videli sme, že v stave bezpečnosti je všetko okej. Ale vojaci v zálohe sú nie v zálohe preto, aby si len tak hoveli v čase bezpečnosti, ale aby boli na tabuľkách a pripravení, keď tento stav bezpečnosti pominie, a nastúpili do bojaschopnosti.

    Trošku ešte sa vrátim späť k tej povesti. Ozbrojené sily začali s dobrovoľnými vojenskými prípravami a videli sme, že tých záujemcov bolo pomerne nízko. Touto vetou bolo ich, okolo 129 záujemcov. Chcem tým len povedať, že naozaj na tej povesti potrebujeme pracovať. Pretože keby sme si zobrali napríklad, ja neviem, zahraničné ozbrojené sily, zoberiem si len taký malý krátky príklad zo Spojených štátov amerických, kde tiež s týmto zápasili možno 20, 30 rokov dozadu, a práve vtedy si uvedomili, že tou profesionalizáciou je cesta, ale predstavili ten koncept tak, že prínosom pre akéhokoľvek mladého muža, dokonca aj mladú ženu, je, keď nastúpi do ozbrojených síl, strávi tam dva, tri roky a vracia sa do profesionálneho života. Títo ľudia paradoxne majú na pracovnom trhu omnoho vyššiu hodnotu ako bežný absolvent nejakej vysokej školy, pretože ozbrojené sily im dávajú návyky a disciplínu, ktorú bežný človek v živote nikdy nezíska. Takže toto vidím tiež ako ešte potenciál na rozvoj.

    Kolegyne, kolegovia, to je všetko, čo som chcel povedať na obhajobu tohto nášho návrhu, aby sme si uvedomili, že naozaj s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje, nehazarduje sa s povesťou profesionálnych vojakov, ktorí už dnes musia čeliť mnohokrát pokrivenej povesti. Je čas, aby sme hovorili o ozbrojených silách vysoko, aby sme hovorili v znení motta sláva a česť alebo česť a sláva a aby sme takýmto spôsobom aj ľuďom približovali misiu a poslanie našich ozbrojených síl a dávali si pozor na akékoľvek prešľapy, ktoré sa nám začiatkom roka stali, a nehazardovali s tým viac.

    Ďakujem za pozornosť, ospravedlňujem sa, čakal som, že to bude na desať minút, ale ďakujem vám, že ste vydržali. Pozdravujem.

  • Sa málokedy stáva, aby koalícia tlieskala opozícii. Pýtam sa, či sa chce niekto, pardon, prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ja-ja-ja-ja-jaj, no. Chcete ísť domov? Vidíte, no, kapitána sme aspoň donútili, že kapituloval a stiahol nasledujúci návrh zákona, takže ten už tu nebudete musieť byť. To asi už viete, takže hlasovanie bude po prerokovaní tohto návrhu zákona. Zároveň mi je teda ľúto, že kapitán bol natoľko zbabelý, že síce rozleje mlieko, ale potom, keď sa o tom hovorí, tak sem ani nepríde si obhájiť ten svoj zbabelý čin.

    Ďakujem, Edo, za tvoje vystúpenie a som v podstate aj rád, že ti zaťapkali v podstate zborovo aj poslanci za SNS, lebo ty si v tom tvojom vystúpení vyzýval k tomu teda, aby sme chyby napravili, aby sme prijali tento návrh zákona. Takže pevne verím, že to, ten potlesk bol myslený tak, že podporujú tvoju výzvu, aby sme hlasovali za tento návrh zákona, čo mi je teda veľmi sympatické.

    Páčilo sa mi to, ako si hovoril o tom, že, a kládol si dôraz na slovo ne-ha-zar-duje. Čiže naozaj niekto tu hazarduje s povesťou, veľmi s ňou zahazardoval, keď sme mu, s povesťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, keď sme ho na to upozornili alebo verejnosť ho na to upozornila alebo priamo ženy dôstojníkov v armáde, keď ho na to upozornili, tak urobil presne pravý opak, ako čakal každý hrdý, odborný a slušný človek na Slovensku, a to je, tie výložky pobozkal. Budem veľmi rád, ak sa tu nájde odvaha aj medzi koaličnými partnermi alebo možno aj u Erika Tomáša, ktorý poradil plukovníkom zo SMER-u, aby radšej boli ticho, že v tomto prípade vyjadrí ten svoj názor a ten návrh zákona podporí. A fakt sa teším na podporu od poslancov SNS, ktorí tlieskali tvojmu vystúpeniu.

  • Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči.

  • Neštvite ma. Nie, dobre, kratučko, naozaj. Dlhodobo ozbrojené sily sú najdôveryhodnejšou inštitúciou. Bohužiaľ, my, a poviem množné číslo my, politici, to až takí dôveryhodní nie sme. Takže nie je dobré, aby sme tú našu nedôveryhodnosť prenášali na ozbrojené sily, ktoré tu dôveryhodnosť majú.

    Toľko k tomu bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti. Smerom do budúcnosti je treba sa pozerať. Ja by som vám teda chcel poďakovať za túto rozpravu a keďže asi som pravdepodobne posledný, tak prajem aj všetkým krásnu Veľkú noc. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím o malé strpenie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by mal nasledovať návrh skupiny poslancov Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 348). Vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor rokoval len včera a neuplynulo ešte 48 hodín od vydania spoločnej správy a nie je nikto poverený navrhnúť skrátenie tejto lehoty, nemožno pristúpiť k rokovaniu o tomto návrhu. Preto uvedený návrh ústavného zákona prerokujeme na nasledujúcej schôdzi, ktorá začne 9. mája 2017. Týmto pádom sme prerokovali všetky body 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať 12.35 hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, ale ešte predtým pán podpredseda Hrnčiar, procedurálny návrh.

  • Vážený pán podpredseda, nie je to procedurálny návrh. Ale dnes v rozprave som vystupoval s faktickou poznámkou na pána poslanca Matoviča. A zrejme a možno aj tým, že som 30 hodín nespal a som unavený, som použil možno takú formuláciu slov, aj keď som to tak nemyslel, ktorá sa dotkla pani poslankyne Remišovej, ktorej sa chcem ospravedlniť. Aj keď, opakujem, vôbec som to nepovedal tak, ako to pochopila ona. Takže myslím si, že je slušné sa ospravedlniť, ak sa jej to dotklo, tak to tak činím.

  • Pani poslankyňa, práve som sa vám ospravedlnil za formuláciu slov, ktorú som použil. Nechtiac ste si to možno zle vysvetlili, teda ja som to zle povedal, tak sa vám ospravedlňujem.

  • No musím povedať, že síce je to pekné, ale ste porušili rokovací poriadok, ďalší precedens. Takže prepáčte, ale pristúpime teraz k hlasovaniu. Najprv prosím pani poslankyňu Silviu Shahzad, aby uviedla hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač 373). Nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón. Už máte.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 373.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 35, proti 15, 70 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky (tlač 413). Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomne odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré boli doručené do Národnej rady do 3. marca 2017.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 3. marca 2017, písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 3. marca 2017, tlač 413.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 73, zdržalo sa 48 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Sopku, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (tlač 364).

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 364.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za návrh 38, proti 22, zdržalo sa 61.

    Návrh nebol schválený, tým pádom ho neprerokujeme v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 408. Prosím pána poslanca Mihála, aby ako spravodajca uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 408.

  • Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci, žiadne návrhy neboli a prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 31, proti 19, zdržalo sa 71.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím znovu pána poslanca Mihála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, tlač 462.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 462.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, žiadny návrh. A prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 51, proti 7, zdržalo sa 62 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Ešte raz vás prosím, pán poslanec Mihál, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 468. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 468.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, žiadny návrh. A prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 53, proti 4, zdržalo sa 62 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím pána poslanca Richarda Vašečku, aby uviedol hlasovanie o bode 64, a to je prvé čítanie návrhu poslancov Matoviča a Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti, tlač 417.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 417.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119, pardon 119 poslancov, za 45, proti 51, zdržalo sa 20 poslancov, 3 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

    Týmto vyhlasujem 14. schôdzu za skončenú. A zároveň mi dovoľte ešte vám popriať príjemné Veľkonočné sviatky a zároveň, aby ste si oddýchli aj od politiky. Takže dovidenia o mesiac.

  • Štrnásta schôdza NR SR sa skončila o 12. 40 hodine.