• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Zsolt Simon, dlhodobo práceneschopná pani poslankyňa Eva Antošová a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Peter Antal.

    Pristúpime k prerokovaniu návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tlač má, návrh má tlač 432.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru poslanca Richarda Rašiho, aby návrh uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 432.

  • Ďakujem pekne, príjemné dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predkladám návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe podnetu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka začal Mandátový a imunitný výbor disciplinárne konanie voči poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi, Milanovi Mazurekovi a Stanislavovi Mizíkovi za výroky pri výkone funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prednesené na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle § 137 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prijatých uznesení výboru som doručil menovaným poslancom oznámenie o začatí disciplinárneho konania so žiadosťou o ich vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania.

    Na rokovaní 11. schôdze mandátového a imunitného výboru dňa 7. decembra sa zúčastnil pán poslanec Matovič, pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík a bol im vytvorený priestor na osobné vyjadrenie sa k disciplinárnemu konaniu. Na základe všetkých materiálov, ktoré výbor mal ako podklad na rozhodovanie vo veci a na základe vyjadrení menovaných poslancov, výbor prijal uznesenia č. 18, 19 a 20, v ktorých poslancom odporučil podľa § 139 ods. 1 rokovacieho poriadku ospravedlniť sa na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za výroky prednesené na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Na rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky piatym bodom programu bolo Ospravedlnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík vystúpil na schôdzi. Vystúpenie poslancov pána Mazureka a pána Mizíka na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 1. februára 2017 výbor nepovažuje za ospravedlnenie, svoje výroky neospravedlnili, ale skôr obhajovali.

    Na základe týchto skutočností zasadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. februára. Výbor prijal uznesenie č. 21 a 22, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku udeliť pokutu pánom poslancom Mazurekovi a Mizíkovi vo výške 1 000 eur. Návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou predloženého materiálu, kde návrh Národnej rady Slovenskej republiky znie, aby sa podľa rokovacieho poriadku udelila pánovi poslancovi Mizíkovi a pánovi poslancovi Mazurekovi pokuta vo výške 1 000 eur. Sú to dva návrhy uznesení, každý je robený samostatne.

    Čo sa týka pána poslanca Matoviča, tam je konanie prerušené, nakoľko sa čaká o vyjadrenie, akceptovanie či neakceptovanie jeho neúčasti a ospravedlnenia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď mal možnosť sa ospravedlniť v pléne a po rozhodnutí sa, či ospravedlnenie bude alebo nebude akceptované, bude pokračovať rokovanie mandátového a imunitného výboru naďalej.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Za klub ĽS NS pán poslanec Schlosár, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, už len samotná skutočnosť, že tu dnes prerokúvame udelenie pokuty poslancom Národnej rady za výroky, ktoré predniesli na tejto pôde, teda udelenie pokuty za slová a názory, je dôkazom toho, čo hovorí Ľudová strana - Naše Slovensko už dávno. A síce, že na Slovensku neexistuje skutočná demokracia, na Slovensku je dovolené hovoriť len to, čo vyhovuje vláde a jej mecenášom, resp. to, čo ich nejakým spôsobom neohrozuje a nie je pre nich nepríjemné. Je to jednoducho dôkazom toho, že demokracia na Slovensku v plnej miere platí len pre úzku skupinu vyvolených. Ako člen mandátového a imunitného výboru teraz rozoberiem dôvody, pre ktoré je udelenie pokuty poslancom Ľudovej strany - Naše Slovensko je nielen so všetkými, v rozpore so všetkými princípmi demokratického a právneho štátu, ale je predovšetkým v rozpore so zdravým rozumom, pravdou a spravodlivosťou. Takže poďme pekne po poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, ktorý je pôvodcom tohto absurdného návrhu na trestanie poslancov za vyslovený názor, v tomto svojom návrhu tvrdí, že výroky našich poslancov napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu tzv. hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Inými slovami našich poslancov chce pokutovať na základe presvedčenia, že ich výroky by boli trestné, ak by ich nechránila poslanecká imunita. Pozrime sa ale na to, aká je skutočnosť.

    Skutočnosť je taká, že výroky našich poslancov nie sú v rozpore so žiadnym platným zákonom Slovenskej republiky. A teda ak by neboli poslancami, nehrozila by im za ich výroky žiadna pokuta a ani iná sankcia. Na tomto mieste si dovolím odcitovať znenie § 423 Trestného zákona, teda skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, na ktorú sa Andrej Danko odvoláva.

    Takže citujem: "Kto verejne hanobí

    a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo

    b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre jej skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky."

    Poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko vo svojich výrokoch kritizovali cudzie štáty a cudzie vlády. O Izraeli napríklad pán poslanec Mizík uviedol, že vznikol terorom extrémistických skupín, že tento štát prevádza extrémistickú politiku voči Palestínčanom. Pán poslanec Mazurek zase položil otázku, či nie je práve Izrael štátom, kde ešte stále existuje reálne a legálne apartheid. A vládu Spojených štátov amerických a Izraela označil za fašistickú.

    Ja sa teraz pýtam, páni poslanci, kde v skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorú som vám čítal, nájdete hanobenie štátu či vlády. Jednoducho náš Trestný zákon, ale ani žiaden iný predpis také niečo nepozná a teda ani nezakazuje. A bolo by to aj skutočne absurdné, keby demokraticky zvolený zástupca ľudu nemohol dokonca ani na pôde parlamentu slobodne kritizovať akýkoľvek štát či akúkoľvek vládu. Zakazovať kritiku štátu či kritiku vlády, to je podľa môjho názoru čistá totalita, pretože práve totalitné režimy sú niečím takýmto typické.

    Žiaľ, podľa Andreja Danka a všetkých, ktorí ho v tejto veci podporujú, je táto verejná kritika hodná potrestania pokutou tisíc eur. Dokonca ani výroky poslancov Ľudovej strany - Naše Slovensko o Islame nie sú podľa platnej legislatívy trestné, pretože nehovoria o moslimoch ako o jednotlivcoch alebo ako o skupine osôb, teda tak, ako to predpokladá Trestný zákon v § 423 písm. b), ale hovoria výlučne o islame ako o náboženstve alebo o politickom systéme. Pravda je teda taká, že poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko svojimi výrokmi neporušili žiaden zákon, žiaden predpis, ani žiaden iný dokument. Jediné previnenie je len v tom, že si dovolili otvorene kritizovať to, čo je v dnešnom svete politickej korektnosti nedotknuteľné. Jej jediná vina spočíva v tom, že povedali pravdu, o ktorej médiá mlčia a ktorú chcú umlčať, pretože sa im jednoducho nehodí, pretože je pre nich nepohodlná a nebezpečná.

    A práve tu sa dostávam k jadru celého problému a k základnej otázke. Sú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravdivé? Ak sú pravdivé, potom neexistuje skutočne žiaden právny ani morálny dôvod, prečo by sme mali takéto výroky odsúdiť a už vôbec nie je dôvod na to, aby sme ich potrestali. Som presvedčený, že pravda je nadovšetko a vysloviť ju treba aj vtedy, ak niekoho uráža, alebo ak je pre niekoho nepríjemná. Celé toto absurdné konanie voči našim poslancom sa začalo na základe toho, že Andrej Danko sa cítil byť dotknutý ich výrokmi. Už len to je akési mierne povedané čudné, pretože je skutočne zvláštne, že predseda Národnej rady, ktorý je občanom Slovenskej republiky a podľa svojich slov vyznáva kresťanskú vieru, sa cíti byť urazený výrokmi voči islamu, voči Spojeným štátom americkým a Izraelu. Keby bol predsedom izraelského parlamentu Knesset, bolo by to pochopiteľné, takisto keby bol šéfom amerického kongresu alebo vyznávačom islamu, vtedy by som to tiež vedel pochopiť. No v tomto prípade to o niečom vypovedá a kto má rozum, to ľahko pochopí.

    Prejdime ale k samotnému obsahu výrokov našich poslancov a teda k podstate, do akej miery zodpovedajú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravde a skutočnosti. Začnem výrokmi o islame. Nechcem tu rozoberať fungovanie islamu, lebo to už urobili predo mnou moji kolegovia, zastavím sa len pri výroku pána poslanca Mizíka, ktorý hovoril o islame ako o satansko-pedofilnom diele diabla.

    Ak nejaká osoba má sex s deväťročným dievčaťom, je to evidentne znak pedofilnej úchylky. Na to človek nemusí byť ani psychiater, ani psychológ, myslím si, že to je každému z nás jasné. Ak takáto osoba je zakladateľom nejakého náboženstva a jednou z jeho najdôležitejších postáv a stúpenci tohto náboženstva túto skutočnosť nielenže nepopierajú, ale ani neodsudzujú, potom je naozaj celkom legitímne hovoriť o tomto náboženstve tak, ako to povedal pán poslanec Mizík. Pokiaľ ide o to, koho dielom je islam z náboženského hľadiska, tu treba povedať, že podľa najsvätejšej knihy všetkých kresťanov Biblie sú bohovia pohanov, čiže bohovia akéhokoľvek nekresťanského náboženstva, teda aj vrátane islamu, démoni. Len napríklad v žalme 96 v piatom verši sa píše: "lebo všetci bohovia pohanov sú démoni" a taktiež v Novom zákone v prvom liste Korinťanov v desiatej kapitole v dvadsiatom verši sa hovorí: "ale čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu a ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov".

    Ak teda chcete trestať poslanca Mizíka za to, že podľa neho pohanské náboženstvo, teda islam, je démonické, čiže je to dielo diabla, musíte potom potrestať všetkých kresťanov, ktorí sa s Bibliou bezvýhradne stotožňujú. Ak by sme postupovali podľa vašej logiky, tak potom by sa každý kresťan, ktorý verejne cituje tieto výroky z Biblie, dopúšťal trestného činu. Inými slovami mnohí z vás chcú fakticky potrestať pána poslanca Mizíka za to, čo vyplýva z jeho kresťanskej viery, za to, čo je napísané v Biblii. A to je pre každého skutočného kresťana absolútne neprijateľné, pretože by to znamenalo zaprieť svoju vieru a teda zaprieť Pána Boha.

    Preto, páni poslanci, ak budete hlasovať za to, aby pán poslanec Mizík dostal pokutu, bude to znamenať, že ste za to, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bol prenasledovaný pre svoju kresťanskú vieru, pre vernosť tomu, čo je napísané v Biblii.

    Pokiaľ ide o výroky kritizujúce štát Izrael a vládu tohto štátu, tu sa treba opäť opýtať, na základe čoho pán predseda Danko súdi, že tieto nezodpovedajú pravde? Na základe toho, že to povedali predstavitelia židovskej náboženskej obce, čiže Židia? Ja sa pýtam, vypočul si aj názor druhej strany, názor Palestínčanov, ktorí tvrdia, že sú v Izraeli utláčaní? Ak sa ktokoľvek z toho parlamentu má rozhodnúť, či výroky, ktoré zazneli, zodpovedajú pravde, musí poznať nielen stanovisko jednej strany, ale aj tej druhej.

    Preto mojou druhou otázkou je: zoznámil sa niekto s argumentami Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku? Ak nie, tak nemá právo tieto výroky akokoľvek posudzovať. A ak sa s týmito palestínskymi argumentami zoznámil a nepovažuje ich za pravdivé, nech povie dôvody, prečo si myslí, že sú nepravdivé a nech povie protiargumenty, ktoré ich presvedčivo vyvrátia. Ak to však urobiť nevie alebo nechce, nemôže odsudzovať nikoho a tobôž nie poslancov Národnej rady, ktorí sú presvedčení o ich pravdivosti a na základe nich aj verejne vystupujú.

    Pán poslanec Mazurek tvrdí, že v štáte Izrael funguje apartheid, pretože Palestínec tam nie je rovnocenný Židovi. Opäť sa pýtam, je to lož, alebo je to pravda? Myslím si, že každému z nás je jasné, že ak by sme si sem do pléna zavolali kohokoľvek zo spomínaného Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku, tak nám potvrdí, že apartheid, resp. diskriminácia Palestínca zo strany Židov v Izraeli je reálnym faktom. Taktiež veľmi zaujímavé by bolo, keby sme si tu mohli vypočuť osobné svedectvo známeho palestínskeho spisovateľa žijúceho na Slovensku Nidala Saleha. Prečítajte si jeho knihy a príde vám zle z toho, aké odporné zločiny podľa neho robí izraelská vláda voči Palestíncom. Samozrejme svedectvá Palestíncom proti Izraelu možno odmietnuť ako zaujaté, rovnako ako možno odmietnuť ako zaujaté aj svedectvá Židov v prospech tohto štátu.

    O tom, že v štáte Izrael funguje apartheid, však nehovoria len Palestínci. Existuje celý rad významných osobností z Organizácie spojených národov zo Spojených štátov amerických a dokonca aj z Juhoafrickej republiky, kde sami zažili apartheid, ktorí tvrdia to isté, čo pán poslanec Mazurek a Palestínci. Uvediem niekoľko príkladov.

    Bývalý špeciálny spravodajca OSN John Agard opísal situáciu na západnom brehu Jordánu ako citujem: "režimom apartheidu horším ako ten, ktorý existoval v južnej Afrike". Druhý príklad, o apartheide v Izraeli hovoril Jimmy Carter, bývalý prezident Spojených štátov amerických a nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 2006 v knihe s názvom "Palestína mier nie apartheid", alebo írsky mierový aktivista a nositeľ (pozn. red.: správne "írska mierová aktivistka a nositeľka") Nobelovej ceny za mier Mairead Maguire. Desmond Tutu, anglikánsky arcibiskup z Juhoafrickej republiky, nositeľ Nobelovej ceny za mier a známy bojovník proti apartheidu v apríli 2010 napísal otvorený list Univerzite v Berkeley, v ktorom uviedol citujem: "Bol som na okupovanom palestínskom území a bol som svedkom rasovej segregácie ciest, bývania, ktoré mi tak veľmi pripomenuli podmienky, ktoré sme zažili v južnej Afrike počas rasistického systému apartheidu." A len celkom nedávno orgán Organizácie spojených národov ekonomická a sociálna komisia pre západnú Áziu združujúca 18 štátov vo svojom správe dospela k tomu istému záveru ako Desmond Tutu, že Izrael je rasistický štát, ktorý zaviedol systém apartheidu, ktorý prenasleduje palestínsky ľud. To boli výroky a zistenia nežidov.

    Čo ale potom poviete na to, že štát Izrael obvinili z apartheidu aj mnohí Židia, ktorí logicky nemajú dôvod vystupovať proti vlastnému štátu? Za všetkých spomeniem len dva výroky.

    Michael Ben-Yair, bývalý generálny prokurátor Izraela, citujem: "V roku 1967 sme sa entuziasticky rozhodli stať koloniálnou spoločnosťou ignorujúc medzinárodné zmluvy vyvlastňovať zem, sťahovať osadníkov z Izraela na okupované územia, zúčastňovať sa na krádeži a hľadať ospravedlnenia pre všetky tieto aktivity. Vášnivo túžiac ponechať si okupované územia sme vytvorili dva súdne systémy, jeden progresívny, liberálny v Izraeli, druhý krutý, útočný na okupovaných územiach. Prakticky sme ustanovili apartheidný režim na okupovaných územiach hneď po ich dobytí. Tento utláčateľský režim existuje dodnes."

    A druhý výrok - Bradley Burton ,významný novinár z denníka Haaretz v týchto novinách napísal v roku 2015, citujem: "Bol som jedným z tých, ktorí oponovali nálepke apartheid prisudzovanej Izraelu, už tomu neoponujem. Nemôžem už ďalej predstierať. Toto sa stalo s našou vládou zákona, dve odlišné sady pravidiel, jedna pre nás a druhá, ktorú hádžeme na nich, apartheid. Sme tým, čo sme stvorili. Sme tým, čo robíme a ranami, ktoré spôsobujeme miliónom iných. Sme tým, nad čím privierame oči. Náš Izrael je tým, čím sa stal, apartheidom. Čo znamená apartheid na izraelský spôsob? Apartheid znamená fundametalistický klérus presadzujúci prehlbovanie segregácie, nerovnosti, nadradenosti a podrobenia. Apartheid znamená zákonodarcov Likudu a bývalého šéfa tajnej služby Aviho Dichtera volajúcich v nedeľu pre oddelených z podelených segregovaných cestách a diaľniciach pre Izraelčanov a Palestínčanov. Apartheid znamená stovky útokov osadníkov proti palestínskemu majetku, živobytiu a životu bez usvedčenia, bez obvinenia, dokonca bez podozrivých. Apartheid znamená nespočetné množstvo Palestínčanov väznených bez súdu, zastrelených bez súdu, zastrelených do chrbta pri úteku a bez oprávneného dôvodu. Apartheid znamená izraelských predstaviteľov používajúcich armádu, políciu, vojenské súdy a drakonické administratívne väzby nielen proti terorizmu, ale aj na obmedzenie takmer každého spôsobu nenásilného protestu Palestíncov."

    Napokon aj podľa prieskumu z roku 2012, ktorý uverejnili významné britské noviny The Telegrapf si až 58 % izraelských Židov myslí, že Izrael už teraz praktizuje systém apartheidu proti Palestíncom. Toľko teda k samotnému tvrdeniu, že či Izrael je štátom apartheidu alebo nie.

    Okrem toho, či sú Palestínci v Izraeli menejcenní oproti Židom, na túto tému by som mohol uviesť ešte jeden významný citát, a to od nikoho iného, ako bývalého hlavného sefardského rabína Izraela Ovadia Yosefa. Pre tých z vás, ktorí netušia, kto bol tento človek, uvediem, že tento rabín bol zakladateľom a duchovným vodcom izraelskej parlamentnej politickej strany Šás, ktorá od svojho vzniku v roku 1984 bola s výnimkou rokov 2003 až 2006 vždy súčasťou izraelskej vlády. V posledných voľbách získala skoro 9 % hlasov a má dokonca 11 kresiel v izraelskom parlamente. V súčasnej izraelskej vláde táto strana disponuje dvoma ministrami, z toho jeden je šéfom silového rezortu ministerstva vnútra. Čiže išlo o mimoriadne vplyvného a uznávaného človeka v štáte Izrael.

    Nasledovné výroky tohto rabína nepochádzajú z nejakého extrémistického alebo konšpiračného webu, ale zverejnili ich známe izraelské noviny Haaretz a tlačová agentúra ČTK v roku 2010. Takže citujem: "Gaulovia sa narodili len preto, aby nám slúžili. Na svete nemajú iné poslanie, len slúžiť národu Izraela. Prečo je treba pohanov? Budú pracovať, budú orať, budú žať a my budeme sedieť ako páni a jesť. To je dôvod, prečo boli vytvorení."

    A druhý výrok: "Pohania sú ako ostatní, musia zomrieť, ale Boh im dal dlhovekosť. Prečo? Predstavte si osla, keď uhynie, príde človek o peniaze. Je to sluha a preto mu je daný dlhý život, aby pre Žida mohol dlho pracovať." Komu by nestačili ani tieto slová a fakty, môžem poskytnúť zoznam ďalších židovských autorov, ktorí kritizujú štát Izrael a potvrdzujú tak slová poslanca Mazureka. Poďme ale ďalej.

    Pán poslanec Mizík tvrdí, že štát Izrael vznikol terorom extrémistických skupín. Je to lož, alebo je to pravda? Ak si prečítate akúkoľvek historickú knihu o vzniku tohto štátu, môžete dôjsť, nemôžete dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že tento výrok odráža historickú skutočnosť. Teda nejde o žiaden výmysel nejakého konšpiračného webu, ale o fakty, ktoré sú v komunite historikov všeobecne uznávané a ľahko overiteľné. A k tomu aj, a to, kto tomu aj tak neverí, s radosťou mu poskytnem zoznam literatúry, z ktorej som čerpal.

    Izrael ako štát skutočne vznikol významným prispením teroristickej činnosti, a to rôznych sionistických organizácií, ako boli Irgún, Lehi, Hagana, či Palmach. Ešte raz pripomínam, že vychádzam zo všeobecne uznávaných zdrojov, ktoré akceptujú aj mnohí židovskí autori. Spomeniem len niekoľko najznámejších prípadov:

    - 6. novembra 1944 Lehi zavraždila britského ministra lorda Moyneho v egyptskej Káhire.

    - 22. júla 1946 Irgún spáchal bombový útok na britskú administratívnu základňu v hoteli Král David, počas ktorého bolo zabitých 91 ľudí.

    - 5. a 6. januára 1948 bol vykonaný bombový útok na hotel Semiramis s príslušníkmi Hagany, zabitých bolo 24 ľudí.

    - 9. apríla 1948 Irgún a Lehi spáchali masakru v palestínskej dedine Deir Yassin, zavraždili 100, podľa iných zdrojov až 254 ľudí, z toho 77 žien a 60 detí.

    - 17. septembra 1948 Lehi zavraždila mediátora Spojených národov Folke Bernadotteho.

    A takto by som mohol pokračovať uvádzaním desiatok ďalších zločinov a teroristických útokov, pri ktorých boli vraždení moslimovia aj kresťania rukami Židov, ktorí bojovali za vznik štátu Izrael. Výsledkom týchto činov bolo to, že bolo zničených celkom 400 až 600 palestínskych dedín. Z Palestíny utieklo alebo bolo vyhnaných viac ako 700-tisíc palestínskych Arabov, ktorým dodnes Izrael neumožnil návrat do svojej vlasti. Na miestach zničených palestínskych dedín vyrástli židovské osady, ktoré sa napriek mnohým protestom svetovej verejnosti stále rozširujú aj na územiach, ktoré dovtedy takmer žiadni Židia neobývali. Za tieto a mnohé ďalšie útoky boli v tej dobe považované organizácie ako Irgún či Lehi za teroristické, a to nielen palestínskymi Arabmi, ale aj Veľkou Britániou, Spojenými štátmi americkými, či Organizáciou spojených národov.

    Ďalšou dôležitou vecou je to, že tieto organizácie neboli nejakou izolovanou skupinou extrémistov, ktorá nemala nič spoločné s vedením štátu Izrael. Naopak. Irgun vznikla v roku 1931 a bola rozpustená v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej izraelskej armády. Veliteľom Irgunu bol Menachem Begin, neskorší predseda vlády štátu Izrael. Na tomto mieste pripomeniem, že Begina nazýval teroristom a fašistom dokonca aj slávny židovský vedec Albert Einstein, ktorý spolu s 27 inými prominentmi židovskými intelektuálmi napísal 4. decembra 1948 otvorený list do New York Times, kde odsúdil teroristické útoky týchto skupín.

    Lehi vznikla v roku 1940 po oddelení od Irgunu. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej armády štátu Izrael rovnako ako Irgun. Za rozpustenie dostali jej vodcovia amnestiu za všetky vojnové zločiny, ktorých sa v minulosti dopustili. Jeden z vodcov Lehi Jicchak Šamir sa stal dokonca aj dvojnásobným predsedom vlády štátu Izrael. Ďalší boli členovia izraelského parlamentu Knesset. Najvyšší veliteľ a zakladateľ Lehi vodca takzvaného revizionistického sionizmu Ze´ev Jabotinskij je dodnes uznávanou osobnosťou v štáte Izrael. Je po ňom pomenovaných 57 ulíc, parkov a námestí, ako aj historický inštitút sídliaci v Tel Avive. Takzvaného Jabotinského medaila je udeľovaná ako štátne vyznamenanie za význačnú službu pre štát Izrael.

    Hagana vznikla v roku 1921. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa stala jadrom oficiálnej armády štátu Izrael. Medzi jej členov patrili aj neskorší izraelskí premiéri Jicchak Rabin a Ariel Šaron. Lechi, Irgun aj Hagana vytvorili v októbri 1945 spoločnú vojenskú alianciu s názvom Židovské hnutie odporu, ktoré bolo vytvorené židovskou agentúrou prestížnou a dodnes medzinárodne uznávanou sionistickou organizáciou.

    Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Legi, Lehi, Irgun aj Hagana boli pevnou súčasťou štátu Izrael, ktorý vznikol ako výsledok ich vojenskej ako aj teroristickej a zločineckej činnosti. Tieto tri polovojenské sionistické hnutia po vzniku štátu Izrael vytvorili oficiálnu armádu tohto štátu. Žiaden člen týchto sionistických organizácii nebol nikdy v štáte Izrael odsúdený za vojnové zločiny či terorizmus. Naopak ich velitelia či členovia sú v štáte Izrael dodnes všeobecne uznávaní a dokonca sa stali premiérmi, ministrami či poslancami Izraelského štátu. Toľko teda k faktom.

    Vážení kolegovia, ak hovoriť pravdu, nech je akokoľvek tvrdá, nepríjemná a urážajúca, je podľa vás za hranicou slobody prejavu a ak chcete toto hovorenie pravdy trestať, tak potom podľa mňa platí to, že slobodu prejavu tu vôbec nemáme. Alebo ju máme, ale je len pre vyvolených, ktorí u nás vládnu a ktorí v záujme udržania svojho postavenia určujú, čo sa smie verejne povedať a čo nie. Ak poslanci nemôžu už ani na pôde parlamentu slobodne hovoriť to, čo si myslia, tak potom nemá absolútne žiaden význam ani poslanecká imunita, ktorá nám zostala.

    Na záver chcem povedať, že sloboda prejavu poslanca pri výkone svojej funkcie je viac, ako to, že niekoho jeho výroky urážajú. Je to viac ako politické názory či cítenie kohokoľvek, vrátane Židov, Izraela či Spojených štátov amerických. My všetci sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme sluhovia cudzích štátov, ani žiadnych cudzích mocností. My rozhodujeme o tom, čo smieme povedať a čo nie. Keď to pána Danka zaujíma, dobre, mňa ale a ani mojich kolegov však nezaujíma, čo na výroky našich poslancov povedia niekde na izraelskej ambasáde v Bratislave, čo na to povedia niekde v Tel Avive alebo čo na to povedia vo Washingtone. Nás zaujíma jedine pravda, spravodlivosť a dobro Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Mazurek.

  • Rasťo, zhrnul si to naozaj výborne. No, bohužiaľ, v tomto pléne je hovoriť pravdu, niečo ako hádzať hrach na stenu. Či už je to pán kapitán Danko alebo tu prítomný inžinier parkovacích systémov pán Raši, či už je to koalícia alebo tá fiktívna opozícia. Tam niet žiadneho rozdielu. Všetci z nich sa zaujímajú len o svoje výplaty, o to, kde koľko môžu nahrabať, koľko môžu ukradnúť, kde ktorú štátnu zákazku môžu prideliť spriatelenej firme, no pravda, zdravý rozum, realita, to im nič nehovorí. To, že medzi týmito štandardnými politikmi opozícia, opozícia a koalícia niet vôbec žiadneho rozdielu, jasne demonštruje fakt, že okrem Ľudovej strany Naše Slovensko majú všetky tieto politické strany svojho zástupcu v skupine priateľov rasistického štátu Izrael. To znamená, tá hnusná zvrhlá sionistická ideológia je zakorenená vo všetkých týchto parlamentných stranách.

  • Ďakujem za slovo. Rasťo, povedal si čisté fakty. Jednoducho stručne povedané, budem platiť pokutu za vyslovenie a konštatovanie faktu, že sex s neplnoletými je pedofília a pán doktor Raši to isto iste vie. Je totižto dosť inteligentný, o čom nepochybujem. A o pánovi kapitánovi Dankovi sa radšej v tomto prípade nebudem zmieňovať. Pravdu neumlčíte. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako mali sme tu klasické vystúpenie, rešerš výrokov povytrhávaných z kontextu, pretože vy, aby ste sa dokázali vo svojich xenofóbnych, rasistických a extrémistických výrokoch obhájiť, musíte si urobiť normálny zavádzajúci literálny prehľad a musíte ísť hlboko do histórie, aby ste dokázali obhajovať niektorými výrokmi to, čo vy sami šírite. Keby Slovensko charakterizovali a Slovákov podľa toho, čo rozprávate vy, tak sa o Slovákoch píše ako o národe plnom nenávisti, ktorý sa skrýva pod rúško kresťanstva, o národe, ktorý je za bielu rasu, ako sa vyjadrujete, ktorý je proti všetkým, ktorý nenávidí ľuďom. A vy naozaj to prezentujete dennodenne, lebo kým pán Schlosár je také polo alebo kvázi inteligentné krídlo vašej strany, tak pán Mazurek tú nenávisť šíri všade. Na Facebooku, kdekoľvek ho zbadáte, oporu, pohľad, ktorý opovrhuje každým a nenávisť, ktorú šíri, ako nám to ukázal aj teraz.

    Ja sa opäť vraciam k tomu, čo vravím. To my sa musíme vrátiť k zamysleniu sa nad dôvodmi výrokovej imunity v parlamente, pretože to, čo robíte vy, je jej bohapusté zneužívanie a využívate túto pôdu a to, že výrokovú imunitu máme, na to, aby ste šírili nenávisť, xenofóbiu a rasizmus. Na nič iné. Robíte len toto a pokiaľ sa to nezmení alebo pokiaľ vás z tadiaľto nedostaneme, nič iné ani robiť nebudete.

  • Ďakujem za slovo. Nezvyknem reagovať na vaše vystúpenia, fašisti, ale teraz musím z jedného dôvodu. Je neuveriteľné, čo si dovoľujete, ako zneužívate kresťanstvo. To bola taká fraška, pán Schlosár, absolútne tomu nerozumiete. Používate vytrhnuté navyše, nevytrhnuté citáty navyše z nejakého divného prekladu, ale chcem vám povedať jednu vec. Viete, čo je pre mňa úplne neklamným znakom toho, že človek - veriaci kresťan? Že vie povedať, prepáč, nechcel som ťa uraziť, je mi to ľúto. Vaše srdcia a slová sú tvrdé a to je úplný znak toho, že vaše kresťanstvo je len fraška. Ak niekto urazí niekoho podľa evanjelia biblickými slovami, ak má tvoj brat niečo proti tebe, ty máš ísť a máš sa s ním zmieriť. Celý čas namiesto toho, aby ste povedali, viete, máte takýto politický názor, čo je legitímne, ale je nám ľúto, že sme urazili slušných ľudí spomedzi Židov, spomedzi Moslimov, kohokoľvek, také nič z vašich úst nepočuť.

    Igor Matovič, ktorý tiež bol v tomto prípade stíhaný, sa stretol so zástupcami židovskej obce, vyjasnili si to. Áno, oni povedali, že jeho prirovnanie podľa nich bolo nevhodné, ale chápu, že tým nechcel nikoho uraziť, ani spochybniť holokaust alebo nejakú hodnotu, dôstojnosť kohokoľvek. On sa zachoval kresťansky. Vy to absolútne odmietate, pritom si zapnete na klopu krížik. Takisto nenávisť alebo antisemitizmus sú absolútne nekresťanské a neprijateľné.

    Viete, vy ste ako ľudáci v prvej republike a potom za Slovenského štátu. Tvárite sa, že vy hovoríte za slovenský národ a za kresťanov. V žiadnom prípade nie, je to omyl, je to klamstvo. Som ale hrdý, že napriek tomu, že ľudácky štát vyviezol 70-tisíc Židov do koncentračných táborov, tak Slovensko má ocenenie Spravodlivý medzi národmi v najväčšom počte na veľkosť krajiny. To znamená, nehovoríte, za mňa neho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Pán poslanec Raši, ja celkom dobre nerozumiem tomu, o akej nenávisti, ktorú tu máme my šíriť podľa vás, hovoríte. Pretože podľa môjho názoru nie je nenávisťou to, ak sa zastávame utláčaných ľudí v Palestíne na území štátu Izrael, ak je toto nenávisťou, že my obhajujeme ľudí, ktorým je tam ubližované, tak potom jednoducho to nie je problém môj alebo mojich kolegov, ale váš, keď v tomto vidíte nejakú nenávisť. Hovorili ste o tom, že nejakým spôsobom zavádzame, že vytrhávame veci z kontextu, ale nepovedali ste ani jednu vetu, ktorá by čo i len slovo z toho, čo som povedal, nejakým spôsobom fakticky vyvrátila.

    A pán poslanec Vašečka, kresťanstvo nie je o tom, aby sme tolerovali zlo. Kresťanstvo je o tom, aby sme zlo odsúdili, kresťanstvo je aj o tom a o takých výjavoch, ako ste napríklad mohli vidieť alebo určite v nejakých filmoch, ktoré boli sfilmované a o ktorých sa píše v Biblii, kde sám Kristus zobral bič a vyhnal peňazomencov z chrámu. Kresťanstvo nie je pacifizmus tak, ako si to vy predstavujete. Kresťanstvo dvetisíc rokov bolo úplne iné, ako to, ako to prezentujete dneska vy.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím, kľud v sále. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ alebo predkladateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a na záver aspoň pár poznámok. Udelenie pokuty mandátovým a imunitným výborom na najvyššej možnej miere, to je tisíc eur pre aj pána poslanca Mizíka aj pána poslanca Mazureka, bolo výsledkom toho, že sme väčšinovo, a teraz hovorím, že väčšinovo naprieč politickým spektrom proti extrémizmu a nenávisti, ktorú šíria. A keď hovoria ctení poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko, že sme nedemokratickí, tak z môjho pohľadu je demokracia aj o tom, aby sa rešpektovala vôľa väčšiny. A našťastie napriek politickým spektrom sme väčšinou, ktorá má názory úplne iné, ako majú poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko.

    Takže ja by som skôr požiadal vás, aby ste sa skúsil vy zamyslieť, pretože naozaj demokracia je o tom, čo si myslia ľudia a mali by sa rešpektovať to, čo si myslí viacej, že prečo taká veľká masa ľudí 90-percentná má tie názory iné, ako vy. Tak keď ich má názory iné, ako vy, tak možno by ste sa mohli zamyslieť nad tým, či tie vaše názory náhodou nie sú nesprávne. Vždy si vykladáte všetko, ako chcete a očakávate od ostatných, aby sa prispôsobili vám a naozaj zneužívate výrokovú imunitu. Lebo, pán poslanec Schlosár, keď ste si istý o svojej pravde, ktorú ste naozaj veľmi prehľadne urobili, fakt bol to taký klasický rešerš, prehľadový článok dostupnej literatúry a opakovane vravíte, že vám nikto vaše pravdy nevie vyvrátiť. Tak keď ste si taký istý, tak nezneužívajte parlament, buďte frajeri. Vyjdite vonku, povedzte to a nech potom rozhodne súd o tom, či ste takí silní v kranflekoch, že či to, čo tvrdíte, aj dokážete uhájiť. Lebo keby ste naozaj mali na to to, čo majú muži, tak by ste tie svoje výroky vedeli aj obhájiť, aj odprezentovať a neboli by ste tu skryté, pretože sa bojíte ísť vonku a to povedať, lebo viete, že tu môžte povedať hocičo a vám hrozí pokuta maximálne tisíc eur. Tak tu ste majstri sveta a potom vonku si dávate pozor, aby ste nepovedali niečo, za čo by ste museli ísť pred nejaký súd, ktorý by rozhodoval o tom, či ste urobili trestný čin alebo nie.

    Ja opakujem jedno, že toto je zneužívanie výrokovej imunity a vy systematickými krokmi dosiahnete to, že naozaj sa tá výroková imunita, ktorá má svoje opodstatnenie a keď bola dávaná do parlamentu, nikto netušil, že sa tu raz vyskytnete, že ju naozaj bude nútený parlament obmedziť, čo by nebolo správne, lebo tá demokracia má mať svoje miesto práve tu, aby sa mohla kritizovať vláda a opoziční, koaliční poslanci, ministri, rozhodnutia, ale vo vašom prevedení a tým, čo tu šírite, sa naozaj treba zamyslieť nad tým, aby sa výroková imunita na extrémistické xenofóbne názory a na šírenie nenávisti, jednoducho aby sa obmedzila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 82 až 84 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Najskôr pristúpime k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačnotechnických prostriedkov za rok 2016. Správa je uverejnená ako tlač 414.

    Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Petrovi Šucovi a poprosím ho, aby správu uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov na rok 2016, tlač 414.

  • Prajem pekný deň a ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním, použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, Finančnú správu v mesiaci január 2017 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016.

    Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 20. marca na 22. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia je súčasťou správy.

    Ďakujem pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

  • Ďakujem za uvedenie správy, zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás žiadam, aby ste plnili úlohu aj spravodajcu.

    Ďalej pokračujeme správou Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016. Správa má parlamentnú tlač 415.

    Dávam teraz slovo predsedovi tohto výboru poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 415.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá podľa § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016. V súlade s § 9 odsek zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci január 2017 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití ITP neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila SIS, sú uvedené v predloženej správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SlS uvedenú správu prerokoval na 10. schôdzi výboru dňa 8. februára 2017. Prijal uznesenie č. 32, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, predkladám Národnej rade návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 415. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016 (tlač 415).

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu s ďalšími bodmi programu, prosím, aby ste ako navrhovateľ zaujali miesto, ktoré je obvykle určené pre spravodajcov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu k tomuto, k tomuto bodu.

    Nasleduje správa Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia ITP za rok 2016. Správa je pod tlačou 416.

    Prosím predsedu výboru Richarda Vašečku, aby správu uviedol.

  • Rokovanie o správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technologických prostriedkov za rok 2016, tlač 416.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda takzvaný zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016.

    V súlade s tým spomínaným § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci január 2017 o zaslanie predmetnej správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2016 predložilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.

    Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na svojej 8. schôdzi dňa 9. februára 2017, prijal uznesenie, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré Vám teraz prečítam.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016 (tlač 416). Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016 (tlač 416).

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem za uvedenie správy. Vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás poprosím, aby ste zaujali určené miesto v rokovacej sále a aby ste plnili súčasne funkciu, úlohu spravodajcu. Otváram k týmto bodom programu rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ako každý rok, najmä tí z vás, ktorí ste tu už nie prvé, ale druhé, tretie, štvrté funkčné obdobie, každý rok sa predkladajú tieto správy, ktoré obsahujú prakticky štatistické údaje, ale inú výpovednú hodnotu o použití informačno-technických prostriedkov nemajú. Reálnu kontrolu použitia ITP rieši, alebo teda by mala riešiť komisia, o ktorej hovorí zákon č. 166/2003, zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.

    V § 8a, ak dovolíte, prečítam tri odseky, z tohto paragrafu.

    Odsek 1. "(1) Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších siedmich členov komisie. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí."

    Odsek 2. "(2) Šiestich členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS. Členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, a to dvoch členov z každého z uvedených výborov, a to tak, aby zo zvolených členov komisie traja boli zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a traja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne, aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky."

    Odsek 3. "(3) Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade predseda výboru pre obranu a bezpečnosť po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SlS a predsedom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva."

    Nechcem vás ďalej nudiť citátmi z tohto zákona, ale rok po kreovaní súčasnej vlády je fakticky stav taký, že takáto komisia neexistuje. Čiže komisia, ktorá by mala reálne vykonávať kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, stále nebola zriadená. A to je podľa mňa nesprávne. Kým takáto komisia nebude zriadená, tak budeme prerokovávať naozaj iba formálne správy o tom, koľkokrát boli nasadené informačno-technické prostriedky, podľa ktorého paragrafu, koľko z nich bolo oprávnených, koľko neoprávnených, ale reálnu kontrolu nemôžme vykonávať, pretože táto komisia stále nebola zriadená.

    My za náš výbor, za Osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti SIS sme svoju povinnosť splnili. U nás sme zvolili aj zástupcu koalície aj zástupcu opozície. Pokiaľ viem, aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť bola táto voľba úspešná, aj tam boli už zvolení dvaja členovia, čiže zatiaľ nám chýba voľba v Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva, kde koaličného zástupcu zvolili, ale opozičného ani po roku od volieb nie. A tak isto nie sú známe mená tých neposlancov dvoch, ktorých má navrhnúť predseda výboru na obranu a bezpečnosť po dohode s predsedami ostatných kontrolných výborov.

    Moja požiadavka z tohto miesta preto je, aby sme odložili politické predsudky a šarvátky, vrátili sa k tejto voľbe, aby sme mohli reálne kontrolovať používanie informačno-technických prostriedkov, pretože sa zase netvárme, že na Slovensku sme nikdy nemali žiadne kauzy spájané s neoprávneným použitím ITP aj zo strany štátnych orgánov. Takže prosím, vráťme sa k zriadeniu tejto komisie a žiadam príslušných predsedov a členov výborov, aby brali zriadenie tejto komisie vážne, aby nikto nemohol mať podozrenie, že v tomto parlamente niekto nemá reálny záujem na kontrole používania informačno-technických prostriedkov.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem kolegovi a predsedovi kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS za jeho pripomienku, s ktorou sa úplne stotožňujem. Naozaj je zodpovednosť, aby táto komisia začala fungovať a ako už spomenul, chýbajú vlastne traja členovia, dvaja neposlanci, to je úloha predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, a potom jeden vo výbore na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, kde som predsedom ja, kde sme na základe dohody s koalíciou bezproblémovo zvolili zástupcu koalície, ale potom začalo kádrovanie a vraj člen opozície nie je vhodný na to, aby bol členom tejto komisie, čo je podľa mňa neprijateľné a na druhej strane to ukazuje to, že tak, ako je ten zákon napísaný, je vlastne neúčinný, pretože koalícia môže bez problémov blokovať vytvorenie tejto komisie a nevidel som nejaké aktivity z koaličnej strany, ktoré by smerovali k tomu, aby táto komisia bola funkčná. To je jedna vec.

    Druhá vec, na ktorú chcem reagovať, že naozaj skutočná reálna kontrola spravodajských služieb a špeciálne aj nasadzovania informačno-technických prostriedkov je veľmi dôležitá, tá ochota byť otvorený a nechať sa kontrolovať koalíciou alebo opozíciou, čo sa môže v rôznych volebných obdobiach, samozrejme, meniť a obracať, špeciálne s prihliadnutím na Mečiarove amnestie, ktoré sme zrušili, prijali sme uznesenie, ktorými ich rušíme. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že v 90. rokoch to boli práve spravodajské hry, ktoré toto všetko roztočili a spôsobili.

    Takže hoci dúfam, že nie sme v takej situácii, ako za Mečiara a že sme našli odvahu zrušiť jeho nemorálne amnestie, tak aby ho v tomto nenasledovali a sfunkčnili reálnu kontrolu informačno-technických prostriedkov a vôbec spravodajských služieb. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ poslanec Šuca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne len veľmi, veľmi krátko. Ďakujem páni kolegovia, za korektné vystúpenie v rozprave. A zvlášť chcem poďakovať vám, pán poslanec Grendel, veľmi, veľmi inteligentne a decentne rozprávali ste o probléme, ktorý tu je. Áno, máte pravdu, asi efektívnu kontrolu používania informačno-technických prostriedkov by zabezpečila tá komisia, ktorá mala vzniknúť a mala robiť už podľa zákona používania ITP.

    Na druhej strane máte pravdu aj v tom, že vadí nám osoba pána poslanca Galka, nebudem to skrývať. Dokážem s vami súhlasiť aspoň, keď ste povedali, že boli tu rôzne kauzy. Súhlasím, ale nikto predtým, kto by nejaké kauzy s odposluchmi mal, s tým musíte súhlasiť aj vy so mnou, nikto predtým nebol v podozrení, že odpočúval premiérku vlády alebo premiéra vlády Slovenskej republiky. A toto pre nás je vážny problém. Toto je problém.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcem k rozprave zaujať stanovisko pán Grendel? Nie je tomu tak. Pán Vašečka? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 373. Návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 390 až 490.

    Dávam slovo poslancovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to neštadardné, ale už sme si zvykli na neštandardné. Pán poslanec Matovič tu nie je v sále, lebo však asi málo kamier je.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 373.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ja len krátko v úvodnom slove. Potom sa môžu ďalší kolegovia vyjadriť. V utorok sme spolu predkladali návrh o práci v nedeľu, vlastne o obmedzení predaja v maloobchode. Vtedy som avizoval, že predkladáme na túto schôdzu aj zákon, ktorý hovorí o príplatkoch za prácu cez víkend, soboty a nedele. Pre tých, ktorí buď ten zákon nepokrýva, alebo pokiaľ teda tá vec nebude vyriešená, nenájde sa aj politická zhoda na tom, aby sa vyriešili tieto veci, a je to, je to veľmi, veľmi jednoduché. Vlastne meníme tam len v Zákonníku práce to, že za prácu v sobotu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnete, zvýhodnenie, pardon, v sume najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Potom za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. A po tretie, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, uplatní sa mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 alebo 2, to znamená tých 50 % alebo 100 %, a zároveň mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Ustanovenia § 122 ods. 2, 4 a 5 sa uplatnia rovnako s tým, že navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. mája 2017.

    Dôvody sú veľmi jednoduché. Naozaj ľudia, ktorí pracujú v soboty, v nedele, tak buď sú tým, k tomu nejakým spôsobom donútení, či tým, že nemajú veľmi možnosť vybrať si, či budú robiť len v pracovných dňoch, lebo sú ľudia pracujúci na zmeny, v nepretržitej prevádzke, alebo sú to ľudia, ktorí to robia z ekonomických dôvodov. A v tom prípade treba pamätať na tú, nazvime to, že pracujúcu chudobu, keď ľudia nie sú nadšení, že musia ísť do práce v nedeľu, ale využijú tú príležitosť a robia to aj dobrovoľne, pretože ich mzdy sú veľmi nízke. A vieme, že na Slovensku máme s tým my, s tým dlhodobo problém. Takže toto je jeden, jeden zo spôsobov, akým navrhujeme riešiť túto situáciu. Toľko zatiaľ na úvod. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 373. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 390 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 490 zo 6. marca 2017, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub OĽANO pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som obhájil návrh, ktorý predkladáme a bližšie ho predstavil. On je v podstate veľmi jednoduchý a ak by sme nemali takého zakomplexovaného pána predsedu Národnej rady, ktorý nám zakazuje vizuálne pomôcky, tak by som vám to veľmi jednoducho ukázal na dvoch vizuálnych pomôckach. Na jednej by bolo napísané 50 % sobota a na druhej by bolo napísané 100 % nedeľa. Ale keďže náš pán predseda nás posiela niekde do doby kamennej, tak vám to budem asi ukazovať prstami. Takže navrhujeme, si predstavte, že každý prst je 10 %. Tak navrhujeme, aby zamestnanci mali v sobotu 50-percentný príplatok za robotu a v nedeľu, aby mali 100-percentný príplatok za nedeľu. Dobre? Teraz vidíte zmysluplnosť a teda veľkomyseľnosť našeho pána predsedu kapitána Andreja Danka, keď nám zakazuje vizuálne pomôcky. Čiže, ale ozaj, vlastne prsty sú vizuálne tiež asi pomôcky, takže možno dnes večer bude zvolaný mimoriadny výbor a mi ich zajtra ráno teatrálne odseknú.

    Takže návrh je jednoduchý. Je v súlade s tým, čo má napísané hlavná koaličná strana za názvom svojej strany, a to je sociálna demokracia. Je v súlade s tým, čo tu predvádza veľakrát tie rétorické cvičenia pán Ľuboš Blaha alebo iní socialisti zo strany SMER. Ale nemusím zase znevažovať, že ten kto navrhuje, aby zamestnanci mali adekvátny príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, že je automaticky socialista, komunista. Nie. Je to jednoducho spravodlivý návrh.

    My sa naozaj čudujeme, že v jedenástom roku budovania sociálneho štátu Robertom Ficom na Slovensku stále zamestnanci nemajú ochranu. Jednoduchú triviálnu ochranu za to, že keď v sobotu a v nedeľu musia pracovať, že za to majú nárok na príplatok. Nech budete čítať Zákonník práce x-krát novelizovaný aj touto socialistickou stranou odpredu alebo odzadu, nenájdete tam jediné písmenko, ktoré by garantovalo zamestnancom čo i len jednopercentný príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu. A my sa pýtame, prečo?

    Na čo je dobré tu oblbovať ľudí o tom, ako im strašne na ľuďoch záleží, keď v skutočnosti v tom mieste, kde by malo byť v prvom rade napísané, alebo tá ochrana by mala ukotvená, lebo Zákonník práce je pre socialistov kvázi Biblia, tak tam nenájdeme ani písmenko? Prečo do Zákonníka práce nedáme pár čísiel a písiem, ktorými každého jedného zamestnanca vieme ochrániť pred tým, aby ho zamestnávateľ nútil pracovať v sobotu a v nedeľu, ako kebyže je bežný pracovný deň. Ale tento návrh zákona a ľudia, ktorí sem chodia možno stláčať tlačítka, tak to berú tak povrchne. Však už aj pri tej predošlej debate pri návrhu, ktorý sme predkladali, pri zákaze práce v nedeľu, tak zo strany vládnej koalície a od poslancov išli také zvláštne pazvuky, že prečo to predkladáte, keď zároveň navrhujete, aby bol príplatok za sobotu a nedeľu? Však to si odporuje. Len keby tu niekto aspoň si prečítal ten návrh zákona a snažil sa pochopiť jeden, aj druhý, tak by veľmi rýchlo pochopil, že návrh na zákaz práce v nedeľu sa týka zákazu práce v obchodoch. Čiže ak presadíme to, aby obchody boli zavreté, zároveň zrejme asi bude fungovať atómová elektráreň, zároveň zrejme budú fungovať nepretržité prevádzky, zároveň budú fungovať montážne linky tých zlých automobiliek, voči ktorým tu Robert Fico vždy vystupoval, nadával na ne, zo Slovenska nemôžeme predsa robiť montážnu dielňu a v podstate nič iné sem nie je schopný získať a po dlhých, po dlhých rokoch, kurník šopa, znova zase automobilka sa mu podarilo.

    Takže aj v týchto fabrikách, v ktorých sú tie nepretržité prevádzky, kde ľudia naozaj musia robiť v sobotu a v nedeľu, lebo jednoducho vyžaduje si to charakter tej práce alebo to, čo teda títo ľudia vykonávajú, to sú pracovníci v elektrárňach, ktorí zabezpečujú siete, ktorí fungujú na poruchových službách. Sú to ľudia v nemocniciach, kdekoľvek tam, kde jednoducho tú prácu v sobotu a v nedeľu vykonávať musia, si zaslúžia podľa nás v 21. storočí základnú ochranu a garanciu príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu.

    Čiže tento návrh, ktorý dnes predkladáme a ten, ktorý sme predkladali, myslím, že v predvčerom na zákaz práce v nedeľu, jeden s druhým de facto nesúvisia. Riešime dva rozličné problémy. Jedným chceme dosiahnuť, aby ľudia, ktorí v nedeľu nemusia pracovať, prevádzky, ktoré nemusia byť otvorené, aby sme tých ľudí nenútili pracovať. A druhým návrhom zákona pre tých ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať musia, lebo jednoducho je to pre dobro spoločnosti, tak by títo ľudia mali garantovaný príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu.

    Zároveň tento návrh zákona je v prvom rade taký ochranný prvok, alebo ak by bol prijatý, tak je to taký ochranný prvok pre ľudí, ktorí sa veľakrát nevedia brániť. Veľakrát sú to päťdesiatničky, ktoré majú tesne pred dôchodkom, alebo nie ani tesne, ale sú v podstate v takej pozícii, že už áno, nie sú mladé a krásne a mnoho zamestnávateľov možno práve aj do takých teda prevádzok, kde prichádzajú do kontaktu so zákazníkmi, tak chcú práve mladé a krásne. A tieto päťdesiatročné ženy, ktoré si to odmakali, deti porodili, vychovali, tak sú diskvalifikované na pracovnom trhu, lebo, lebo majú päťdesiat rokov, lebo majú už pomaly, teda tesne pred odchodom do dôchodku, čo v skutočnosti dnešná päťdesiatnička pôjde asi za nejakých 18, 19 rokov do dôchodku, lebo postupne jej budete presúvať vek odchodu do dôchodku, ale už tieto ženy sú výrazne znevýhodnené. Nejde, samozrejme, len o ženy, ale hlavne o ženy, ktoré v situácii, keď im zamestnávateľ povie, že do tej práce prísť musia, tak oni si netrúfnu povedať, že neprídu, v situácii, kedy v tom regióne, kde bývajú, je vyššia alebo vysoká nezamestnanosť, si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. A nakoniec mnohé z týchto žien, ale teda, ako som povedal, aj mužov a môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí zase možno majú veľakrát prvé zamestnanie, si netrúfnu vypýtať ten príplatok a preto si myslíme, že je namieste, aby nárok na príplatok pre týchto ľudí bol ukotvený priamo v Zákonníku práce.

    Keď si zoberiete na druhej strane poslednú kampaň SNS, mne to tak trošku pripadá, že taký topiaci sa slamky chytá, oblepiť Slovensko billboardami "pre každého trinásty plat zo zákona, automaticky, povinne", vieme ako to dopadne a hlavne, keď to navrhuje človek, ktorý okradol 200 ľudí v Lesostave Revúca, ktorý vytuneloval spolu so svojím tatíčkom, ktorému následne vybavil papiere na hlavu, aby nebol za to trestne zodpovedný a nevyplatil 200 ľuďom mzdy, keď takýto človek tu hovorí niečo o trinástom plate pre zamestnancov, tak vieme asi, ako to je dôveryhodné.

    Zároveň si ale myslím, že keď tu chceme hovoriť a vnútiť zamestnávateľom trinásty plat a oblbovať zamestnancov tým, že ako teda takýmto spôsobom im tu zabezpečíme raj na zemi, mali by sme si splniť a vy ako sociálna demokracia v prvom rade základnú úlohu, a to je úlohu garantovať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu priamo do Zákonníka práce. Ak sa budete snažiť odignorovať tento návrh zákona, iba ukážete, o čo vám v skutočnosti ide. Že vám nejde o zamestnancov, že vám nejde o ochranu a lepšie podmienky pre zamestnancov, ale ide vám o lepšie podmienky pre zbohatlíkov, pre Bašternákov, Širokých a podobných vagabundov, ktorí nás tu okrádajú a ktorých doteraz ste vždy a len vždy chránili. Dnes máte možnosť zahlasovať po dlhom čase za niečo, čo pomôže naozaj pracujúcim ľuďom, ľuďom práce, akokoľvek ich nazývate a hlavne som zvedavý, ako tento návrh zákona sem príde obhajovať pán Ľuboš Blaha, ktorý by si aj hubu zodral za pracujúci ľud, ako ľudí práce nazýva. A vždy hovorí, jak mu na tom veľmi záleží, ako SMER je jediná strana, ktorý háji zamestnancov. Ja by som dnes ho očakával, že bude prihlásený do ústnej rozpravy či písomnej. To sa mu evidentne nepodarilo. Takže príde do práce a prihlási sa aspoň do ústnej a povie, chlapi, naozaj sme na to zabudli. Tento návrh zákona, táto zmena patrí, táto garancia patrí do Zákonníka práce. Pome to urobiť. To je jedno, že to navrhuje Matovič alebo to OĽANO, ktoré nám šľape na prsty a stále nás kritizuje za našu korupciu, ale toto je správne pre zamestnancov, ktorým sme sľúbili, že budeme, ktorých budeme chrániť. Toto by som očakával od vás, páni socialisti v SMER-e, od vás, ktorí ste teda veľakrát tu takéto nejaké reči mali.

    Takže návrh zákona je jednoduchý, ľudia si veľmi ľahko prečítajú, ako vám na nich záleží. Hlasovanie o tomto návrhu zákona budeme propagovať masívne na sociálnych sieťach, aby si ľudia pozreli presný zoznam ľudí, ktorým na ľuďoch záleží a ktorí ľudí ignorujú. Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a po jedenástich rokoch, ako som povedal, budovania sociálneho štátu tento návrh dokážete podporiť preto, lebo je spravodlivý, lebo ľudia si ho zaslúžia a konečne tým naplníte to, čo máte za názvom svojej strany, to je sociálna demokracia.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem, Igor, za prednesenie takéhoto ideového základu návrhu tohto zákona. Chcem podotknúť naozaj, že to navýšenie o tých 50, respektíve 100 % je odôvodnené nákladmi, ktoré ľudia majú, prípadne inými, nazvem to ťažkosťami, ktoré vznikajú v rodinnom a sociálnom živote. Ďalej, cestovanie, ktoré naozaj v sobotu a v nedeľu je, iné ako pondelok až piatok.

    Ďalšia vec, je to vlastne aj také memento alebo taká otázka pre zamestnávateľa, že teda, keď tvrdí, že potrebuje mať nevyhnutne otvorené v sobotu, nedeľu, či je to až také nevyhnutné, aj keď ho to bude stáť ten príplatok.

    Ďalšia vec je, že isto v mnohých kolektívnych zmluvách sú takéto podmienky dohodnuté. My chceme chrániť všetkých, preto to chceme napísať priamo do Zákonníka práce, aby to bolo aj pre tých, ktorých sa tieto kolektívne zmluvy netýkajú. Možno poviete, no tak a čo, a máte to vyrokované s partnermi? Opozícia nie je partnerom pre sociálnych partnerov. To je úloha vlády. To znamená otázka, že prečo to vy ešte nemáte vyrokované? My vám to pripomíname. To je naša úloha.

    A nakoniec by som si dovolil takú malú poznámku. Môj starý otec hovoril o tom, že sa zdržiava kritických poznámok špeciálne k svojej manželke, teda k starej mame, ale aj k iným ženám, lebo má silno vyvinutý pud sebazáchovy. Takže ja by som na to povedal, že štyridsať a päťdesiatročné ženy sú krásne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No treba si hlavne uvedomiť, že v dnešnom Zákonníku práce, alebo z dnešného Zákonníka práce sa vytratil pojem práca alebo dni pracovného pokoja, ktorý bol zavedený v našom Zákonníku práce. Dnes už, bohužiaľ, nie je a tak sa naozaj stáva, že ľudia, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, majú príplatok, pokiaľ nie sú viazaní kolektívnou zmluvou tie prevádzky, tak majú príplatok 25 %. Je to žalostne málo na to, že rodina nemôže byť práve z dôvodu pracovného vyťaženia pokope.

    Tento nástroj, ktorý zavádzame, rovnako ako Igor Matovič povedal, nie je absolútne v rozpore s tým, čo sme predkladali nedávno, voľné nedele. Ale je to náhrada pre, možno pre výrobnú, najmä pre výrobnú sféru, ak by sa prijali voľné nedele, je to náhrada pre výrobnú sféru, aby pracovníci sa dostali na lepšie finančné ohodnotenie. Veľmi často tunák spomíname, že na Slovensku existuje pracujúca chudoba, pracujúca chudoba a to znamená, že máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo. Aj toto je potom takým príkladom a dôvodom na to, aby sa ich chudoba znižovala, aby sme tu nemali ľudí, ktorí celý mesiac hrdlačia, naozaj hrdlačia, a príplatky za to, že hrdlačia aj cez víkend, sú úplne mizivé. Je to hanbou štátu a som presvedčená o tom, že príplatky za sobotu a nedeľu majú úplné opodstatnenie. Aj zamestnávateľ si potom rozmyslí, že či je naozaj nutné, aby pracovali cez víkend. A nehovoríme o tom, že prevádzky, ako sú automobilový priemysel, majú naozaj aj stopercentné príplatky za víkendovú prácu. Prečo by to nemali mať všetci? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Opodstatnenosť tohto návrhu zákona skúsim ukázať aj na konkrétnom prípade. Matka, ktorá má, samoživiteľka, má dve deti, jedno má štyri roky, druhé má trebárs desať rokov, žije niekde v okolí Žiliny a pracuje v automobilke, pochádza z východného Slovenska. Keď jej vychádzajú smeny na sobotu a nedeľu, tak ona sa dostáva do ťažkej situácie, lebo musí sa nejakým spôsobom postarať o svoje maloleté deti. Ona ich nemôže len tak nechať samé doma, ale smena vychádza ako vychádza, vychádza na sobotu, vychádza na nedeľu. Inými slovami, akonáhle v tom regióne nemá nejakú starú mamu alebo nejakú pomoc a tieto prípady sú na Slovensku časté, automaticky jej vznikajú náklady na to, aby sa cez ten víkend postarala o tie deti, ktoré počas pracovného týždňa vie umiestniť do školských klubov, centier voľného času, jednoducho nejakým spôsobom to zvládne, zmanažuje, ale cez ten víkend tie deti má "na krku" a musí sa o ne postarať. Takže toto je jeden taký rozmer, že naozaj tým, tým najchudobnejším, najodkázanejším v tejto spoločnosti vznikajú počas víkendov zvýšené náklady.

    To je jedna vec. A druhá vec, ideovo to treba prepojiť aj na to, že tí rodičia, ktorí pracujú po víkendoch, oberajú svoje deti o ten sústredený čas, o tú svoju prítomnosť. A naozaj tí zamestnávatelia, štát by mal túto, toto tým deťom ako keby kompenzovať. A minimálne slušné by bolo, aby to mali kompenzované vo svojej mzde, ktorú dostanú. Takže v zásade zase sa pozrime na to z pohľadu toho dieťaťa, že keď ten rodič cez ten víkend nie je doma, tak nech to aspoň trochu pocíti na svojej výplatnej páske.

    Ďakujem.

  • Takže teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dve poslankyne...

  • Reakcia z pléna.

  • Žiaden problém. Takže štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa (reakcia z pléna), musíte tam mať kartu.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže ak je všeobecný súhlas, pani poslankyňa posledná, šiesta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Snáď sa nebudeme hádať, že či je prvá alebo posledná.

    Takže pani poslankyňa Jurinová máte slovo, potom pani poslankyňa Verešová, pán poslanec Matovič, Vašečka a pani poslankyňa Gaborčáková. Áno? Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne kratučko sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Vašečka, alebo ktorý predkladáme vlastne ako klub OĽANO-NOVA.

    Týka sa Zákonníka práce. Je to druhá novela, ktorá je z našej dielne na tejto schôdzi. A zopakujem to, čo som povedala vo faktickej poznámke. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť, že je v rozpore so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorú sme na tejto schôdzi predkladali ohľadom regulácie maloobchodného predaja v nedeľu. Sme si istí, že na obidve novely, ktoré sme predstavili, vedia výrazným spôsobom pomôcť pracujúcim ľuďom a nebojím sa povedať, vo veľkej miere, čo sa týka nedieľ, pracujúcim ženám v tom, aby sa zlepšila ich životná, životný štýl, aj životná situácia a psychická pohoda, jednoducho, aby sa aj ženy v spoločnosti cítili lepšie. Pretože tie príplatky, ktoré majú ženy v nedeľu v maloobchodnom predaji, sú často almužny. Ak môžem povedať konkrétny prípad, 10 eur za službu v nedeľu, myslím, že ani jeden z vás by za toto, za takúto, za takýto príplatok nepracoval.

    Dnešnú novelu, ktorú dávame do placu, tá sa týka zväčša výrobných sfér alebo vlastne tým, že, že nie sú, tým, že neprešli ani voľné nedele, tak sa týka všetkých pracujúcich, ktorí pracujú cez víkendy. Nemusí to byť pravidelná činnosť, môže to byť len činnosť z času na čas, ale každopádne táto novela zákona sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. Myslím si, že v dnešnej dobe si zaslúži každý jeden, aby mal finančné ohodnotenie za svoju prácu dostatočné, nielen za kvalitu vykonanej práce, ale aj preto, lebo trávi v práci viac času, ako iní ľudia. Musíme si naozaj uvedomiť, že ten víkend má svoju hodnotu, historickú hodnotu, teraz nehovorím len o nedeli, ale víkend, ktorý aj dnešný Zákonník práce hovorí, kde dnešný Zákonník práce hovorí, že po piatich dňoch musí mať každý jeden človek aspoň dva dni v týždni za sebou nepretržite voľno. Obvykle, aj v Zákonníku práce sa píše, je to sobota, nedeľa. Samozrejme, že sú prevádzky, kde sú tieto časy menené podľa naozaj prevádzkového času alebo výrobných časov.

    Povedzme si, aké máme v Zákonníku práce dnes príplatky. Máme tam sviatok, štátne sviatky, pri ktorých majú zamestnanci príplatok 50 %. Teraz si ešte aj uvedomme, že zároveň v tento deň sa obmedzil aj predaj, maloobchodný predaj. S tým súhlasím, ale presne v podobnej línii sme aj my chceli, aby existoval, pokiaľ ľudia pracujú, príplatok priamo za nedeľu, za prácu na nedeľu, za nedeľu. Ďalej máme v Zákonníku práce príplatok za, za akoby nadčas, to je 25 % a príplatok za nočnú smenu 20 %. Pri nadčasoch si uvedomme, že pracovník by nemal prekročiť počet hodín vyšší, ako je 150 hodín ročne.

    Hovorili sme o pracujúcej chudobe a zopakujem, že na Slovensku sa, bohužiaľ, táto skupina ľudí nieže znižuje, ale kumuluje. Kumuluje sa nám počet ľudí, ktorí zarábajú stále nízku mzdu a teraz neberem v úvahu to, že minimálna mzda sa každoročne zvyšuje, ale každoročne sa nám zároveň zvyšuje aj skupina, ktorá pracuje za veľmi nízke mzdy. Takže ak chceme nehať pracovníkov robiť cez víkendy, nech za to majú poriadne zaplatené. To je podľa nás veľmi dôležité.

    Dovoľte mi tiež povedať, že pravidelný oddych má veľký vplyv na výkonnosť zamestnancov, na psychickú pohodu, na celkové fungovanie rodiny a preto si myslím, že aj zamestnávateľ by si mal veľmi premyslieť, že či tú nedeľnú prácu naozaj potrebuje, lebo, lebo potrebuje rozvíjať firmu alebo to vyžadujú jeho zákazky, alebo sa vie vzhľadom na to, ak by bol prijatý takýto príplatok k práci za sobotu a nedeľu, alebo si to vie vykryť aj inou formou v priebehu pracovného týždňa.

    Je úplne hrozné, ak si pomyslím na ženy, myslím, že to spo..., áno, spomínal to aj Igor Matovič, ktoré robia vo výrobných fabrikách v nepretržitých prevádzkach. Ja viem, že to je možno iná téma, ale proste tie ženy sú v 50. rokoch naozaj odpísané, a čo je najhoršie, podpisuje sa to najmä na ich zdravotnom stave.

    Rovnako si musíme uvedomiť, že Slovensko je najhoršie na tom z krajín Európskej únie, čo sa týka v dožitom zdraví žien. Na Slovensku sa dožíva v zdraví žena 54 rokov, najhoršie v celej Európskej únii. Päťdesiatštyri?

  • Reakcia z pléna.

  • Päťdesiatšesť, päťdesiatštyri, 54,6 roka. Najhoršie v celej Európskej únii. Aj to je dôvod, aby sa zamestnávatelia naozaj zamerali na to, aby ak už trvajú na tom, že je nutné, aby ich zamestnanci pracovali cez víkend, boli za to aj adekvátne ohodnotení. Bude to taký bič na zamestnávateľov, ale v duchu, že radšej nech si premyslia, či je nutné, aby pracovali cez víkend, alebo potom musia mať ochotu zaplatiť im dostatočný príplatok.

    Nedávno sme sa stretli s pánom Machynom, nebolo to oficiálne rokovanie. Náhodne sme sa stretli na jednej akcii. Pýtala som sa ho, aký má postoj k takémuto návrhu zákona. Povedal, že veľmi pozitívny. Ale čo ma, čo ma zarazilo, tak povedal, že on nemá dôvod bojovať za všetkých takýchto zamestnancov, ktorí nie sú viazaní kolektívnou zmluvou, ktorí nie sú jednoducho v odboroch. A toto sa mi zdalo naozaj veľmi smutné konštatovanie od predsedu odborového združenia, pretože on to videl jedine tak, že veď stačí nahnať všetkých zamestnancov do košiara odborov a my im to vybavíme.

    Ďakujem za všetku prácu, ktorú odborári robia v tomto smere. Naozaj mnohokrát sa snažia, aj sa im podarí vylobovať mzdy zamestnancov, aj príplatky, aj rôzne sociálne benefity pre svojich zamestnancov, ale treba si uvedomiť, že nie naozaj v každom výrobnom podniku alebo nie všade, aj práve v tom, v tej sfére obchodu, maloobchodu je možné, aby zamestnanci vstupovali do odborov. Vyslovene zamestnávatelia majú s tým problém a môžme si hovoriť o tom, že majú na to právo, aby sa zaradili do odborov, alebo aby vstúpili do odborov, ale realita je taká, že často aj pod hrozbou, pod hrozbou výpovede radšej nevstúpia.

    Takže sociálni partneri sčasti s týmto návrhom zákona určite budú súhlasiť. Mnohí zamestnávatelia, ktorí majú organizovaný, organizovaných zamestnancov v odboroch, s tým nemajú už dnes problém, pretože takéto benefity zväčša ponúkajú, ale prosím vás, buďme solidárni aj s tými, ktorí v odboroch nie sú. Preto verím, že sa podarí tento návrh zákona dostať do spoločnosti a dostať najmä aspoň do druhého čítania, kedy by sa, verím, že rozprúdila aj širšia debata.

    Ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, spomínala si odbory, ktoré majú fungovať tak, že zastávajú sa práv zamestnancov a bojujú za nich. Na Slovensku máme montážne a výrobné podniky, kde tieto odbory reálne fungujú, kde tí ľudia sa združujú a kde naozaj z času na čas si aj vylobujú lepšie mzdy. Ale sú, žiaľ, aj mnohé zahraničné podniky, kde odbory nie sú etablované, nefungujú a existujú tam také, ako kebyže naoko nejaké združenia zamestnancov, nejaké organizácie, ktoré ale reálne sú podchytené manažmentami týchto veľkých firiem a tam tí zamestnanci jednoducho nedokážu a nezmôžu nič. A akýkoľvek náznak nejakej nespokojnosti je potom riešený asi takým spôsobom, že keď sa vám nepáči, nech sa páči, za bránou čakajú ďalší desiati. Ak nie Slováci, tak Srbi, ak nie Srbi, tak Ukrajinci. A toto je práve priestor aj pre štát, kde by sa mal zamyslieť nad tým, akou formou podporiť reálne odborové zväzy, ktoré by bránili zamestnancov, lebo títo ľudia sú tam naozaj ako keby otrokmi a ženy pri soľných peciach v stoji počas dvanásťhodinových šichiet, to sú reálne trpiaci ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, potrebujú pomoc štátu a, žiaľ, tie nefungujúce odbory alebo neprítomné odbory v týchto veľkých výrobných závodoch nie sú, neexistujú a nemá sa týchto ľudí naozaj kto zastať. Títo ľudia trpia a títo ľudia nám tvoria tú nemilú štatistiku, ktorú si spomínala a umierajú nám predčasne. Takže za týchto ľudí naozaj musíme zabojovať. Ďakujem.

  • Erika, naozaj mi je smutno a hlavne chcem reagovať na to, čo si hovorila o pánovi Machynovi, ako teda v podstate najväčšom odborárskom bossovi na Slovensku, lebo naozaj mám pocit, že SMER toto ustanovenie a tento nárok nechce dať do Zákonníka práce preto, aby vlastne odbory mali nejaké opodstatnenie. Lebo ak by SMER napísal priamo do Zákonníka práce, že ľudia majú nárok na 50 a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu a v sobotu, áno, ďalší argument, prečo možno tí ľudia tie odbory nepotrebujú, ale na druhej strane je zvrátené, keď šéf odborov v podstate povie, že jeho nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú v odboroch. Ja si myslím, že títo ľudia by mali bojovať za všetkých zamestnancov, bez ohľadu na to, či v odboroch sú alebo nie sú a takéto základné ustanovenie by mali v prvom rade lobovať v SMER-e, v tripartite a teda u tých sociálnych partnerov, kde sa stretajú, aby to presadili vlastne do zákonníka, priamo do Zákonníka práce.

    Lebo to, že na Slovensku je 21 % ľudí pracujúcich v nedeľu, je práve dôsledok toho, a že sme rekordmani v rámci Európskej únie, práve dôsledok toho, že my ukazujeme Zákonníkom práce, že vlastne nedeľa je rovnaký deň ako streda. Ale potom naozaj, dnes je štvrtok a ja sa teším na zajtrajšok, že je piatok, že bude v sobotu a v nedeľu víkend. A prečo sa teda tešíme na ten víkend? Tešíme sa preto, lebo vlastne tešíme sa na úplne rovnaký deň, ako je v strede týždňa? Nie. Tešíme sa preto, lebo v sobotu a v nedeľu si od tej práce môžme oddýchnuť. Ale my keď nedáme priamo do zákonníka ochranu príplatok, lebo samozrejme, že keď niekto bude musieť zaplatiť zamestnancovi v nedeľu 100 % navyše, tak asi niektorí tí zamestnávatelia si to rozmyslia a doprajú ľuďom voľno v nedeľu. A v takom prípade aj poklesne práca v nedeľu a nebudeme rekordmani v tomto zlom parametri.

  • Ďakujem pekne. Určite sa dá súhlasiť s celkovou tézou tohto návrhu, pokiaľ ide o to, že je treba bojovať proti príjmovej disparite, ktorá na Slovensku je zjavná. Máme tu bohatých ľudí, stratosfericky, a máme tu veľmi chudobných ľudí a strašne. Sám pán minister financií, keď tu nedávno vystupoval, sa ako keby podivil nad tým, že koľko máme v Bratislave drahých áut a drahých domov, ale pritom chodníky sú roztlčené a mesto je špinavé. A potom je teda na mieste sa zamyslieť nad tým, že či riešením pre tento problém je posilňovanie odborov alebo fungovanie odborov alebo zvyšovanie príplatkov za prácu v nedeľu, alebo či je správnym riešením boj za právny štát tak, aby sa tu dalo lepšie podnikať, aby bolo viacej pracovných miest a aby prirodzený ekonomický tlak vytvoril prostredie, v ktorom si ľudia môžu vybrať, či chcú v nedeľu pracovať alebo nie a ak chcú pracovať v nedeľu, tak potom za príplatok, ktorý oni sami uznajú, že im je za to hoden.

    Ďalšou reguláciou si nepomôžeme. Pomôžeme si tým, že budeme vynucovať právo, ktoré už teraz máme, ale ktoré nikto nevynucuje a tí najchudobnejší v dôsledku toho trpia najviac.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Áno, právo vynucovať možno reguláciou nie je z vášho pohľadu dobré a súhlasím s tým, že už dnes tu máme dostatok právnych rôznych, ja neviem, zákonov, proste máme dostatok zákonov a aj tak nevieme vynucovať v iných oblastiach, hej? Pozrime sa na korupciu, na, ja neviem, aj, čo sa týka ochrany detí, hej, máme pekné zákony, ktoré, bohužiaľ, v praxi nevieme napĺňať, to máte pravdu. Ale na druhej strane ak vidíme, že sme naozaj rekordérmi v práci v nedeľu, okolo 20 % ľudí, všetkých ľudí na Slovensku pracuje v nedeľu a vo vedľajšom Maďarsku ani nie 6 %. Tak nie je to dôvod na to, aby sme do Zákonníka práce jasne stanoveli, stanovili, že práca v nedeľu má byť viac ohodnotená? No nie je to bežný deň. Sobota, nedeľa neni bežný deň. Tak ako kolega Matovič povedal, aj ja sa vždy teším na víkend. Naozaj. Vždy sa teším, že odtiaľto odídeme, vyčistíme si hlavu s rodinou. Keď sú nejaké podujatia, je to už predsa iné, ako byť v pracovnom nasadení a v strese v rokovacej sále. To sám uznáte. Som presvedčená o tom, že práve úpravou Zákonníka práce v tomto smere môžeme dosiahnuť to, že zamestnávatelia si budú viac vážiť zamestnancov a zamestnanci budú spokojnejšie chodiť do tej práce, ktorá je nevyhnutná. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Verešová.

  • Prajem vám všetkým pekný deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, nedávno sme tu na začiatku tohto týždňa, stála som tu kvôli nášmu návrhu zákona, ktorým som predstavovala návrh zákona o voľne v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu a stále by som vás tak veľmi žiadala, prosila, keby ste zmenili ten uhol pohľadu a nehovorili o tom, že sme tu predkladali zákaz predaja v obchodoch v nedeľu, ale že sme predkladali voľno v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu.

    To je úplne iný uhol pohľadu, pretože títo ľudia si zaslúžia také isté voľno v nedeľu, ako máme aj my, v prevádzkach, ktoré nie sú nutné, ktoré, ktoré priamo neochraňujú náš život alebo zdravie, ale aj v ktorých by bolo naozaj vyčíslené veľké ekonomické straty, ktoré by boli vysoké, naozaj.

    Ale späť. Takže v nedeľu u nás robí každý piaty Slovák a Slovenka. Už som to tu hovorila a mysleli by sme si teda, že títo ľudia musia naozaj dobre zarobiť, ak chodia v nedeľu do práce, ak chodia v noci do práce, každý šiesty Slovák chodí v noci do práce, ak sú v trojzmenných prevádzkach, ak robia nadčasy, mal by tam byť teda nejaký priamo úmerný vzťah ku veľmi dobrej mzde. Napriek tomu naši ľudia majú veľmi nízke mzdy. Viac ako 50 %, skoro 60 % ľudí má v hrubom menej ako 800 eur.

    Včera som sa stretla s viacerými ľuďmi v takej skupinke a kričali za mnou: "Päťsto eur v čistom! A pracujeme aj v nedeľu, pracujeme aj v noci." Ako je toto možné? Ako to mohla sociálna vláda vôbec dovoliť celé tie roky? Veď však naši ľudia nehovoria o tom, že máme mať mzdy ako vo Švajčiarsku alebo vo Švédsku, ale naši ľudia sa porovnávajú s pracujúcimi v Slovinsku, kde je ekonomika približne rovnaká, v stave dobrom, ako u nás. A ako je teda možné, že tam majú radovo o stovky, stovky eur vyšší plat, ako tu na Slovensku? Prečo sociálna vláda nezagarantovala v Zákonníku práce aj príplatky počas víkendu? Za sobotu a nedeľu. Prečo, pýtam sa, si myslíte, že máme doteraz garantovaný príplatok za prácu vo sviatok, v noci a nadčas? Ako kolegyňa spomínala presne tie percentá. No preto, lebo ľudia chcú byť vo sviatok doma, ak teda ak idem do práce, tak nech mám príplatok. Prečo má mať pracujúci príplatok garantovaný v noci? No preto, že si, určitým spôsobom si vlastne ničí zdravie. Tak ak zamestnávateľ potrebuje pracovníkov v noci, tak musí mu za to poškodené zdravie zaplatiť, aby si pracujúci mohli potom za vyššie príjmy dovoliť relax, oddych, vitamíny, dobrú stravu. Napriek tomu naši ľudia, ktorí zarábajú, pracujú v nedeľu a v noci, zarábajú 500 eur v čistom. Pracujúca chudoba. Viete si vôbec predstaviť muža? Ja ho teraz presne pred sebou vidím, otca rodiny, 3 deti, 3 synov do 8 rokov, 8 nočných vo veľkoobchode, 8 nočných. Žiadna nutná prevádzka pre ohrozenie života a zdravia. Osem nočných a 1, 2 nedele alebo soboty. Päťstodvadsať eur v čistom. Viete si to vôbec predstaviť? Muž doniesť takúto výplatu domov?

    Mnohí dokonca nevedia, že za prácu v nedeľu a v sobotu nemáme garanciu v Zákonníku práce príplatku. Mnohí hovoria: "Ale veď to bolo. To už tak nie je? Ale určite je garantovaný príplatok v sobotu a v nedeľu." Nuž nie je. A práve preto prichádzame my, hoci som to očakávala od sociálnej vlády, ktorá jedná s tripartitou, práve preto prichádzame s tým, aby aj za sobotu a nedeľu boli príplatky, pretože nedeľa nie je ten istý deň. Darmo budete tejto agende pripisovať, že je to kresťanská agenda, že je to iba pre kresťanov a že vraj obmedzujeme slobodu. Nedeľa nie je ten istý deň. Tak ako ani sviatok. Práve ten príplatok za sviatok 50 % garantovaný v Zákonníku práce ukazoval, že je to iný deň. Nie všedný. A tak isto nie je ani nedeľa všedným dňom. Pretože dostať náhradné voľno, ako to mnohí robia, za nedeľu v pondelok alebo stredu, alebo štvrtok je výsmech tým ľuďom, pretože zostávajú doma sami, deti sú v školách a partneri, manželky, manželia sú v robotách, v práci.

    Keďže ľudia pracujú u nás na Slovensku, sme rekordmanmi v práci v nedeľu a v noci, ale aj v trojzmenných prevádzkach, tak nie je čudné, že sa to podpisuje na ich zdraví. My sme tu viackrát - a budem to dookola opakovať - povedali o tom, že slovenské ženy sa dožívajú v dobrom zdraví najmenej zo všetkých členských krajín Európskej únie, 54,5 roka. Päťdesiatštyri a pol roka. To čo znamená? Predbehli nás Rumunky, predbehujú nás Poľky, Češky, ktoré sa dožívajú 65 rokov. Však jasné, že to je výsledok tej práce v nedeľu a v noci a v trojzmenných prevádzkach, jasné, že to je tak.

    Ľudia, ktorí pracujú v takýchto neštandardných časoch a dňoch, musia byť finančne ocenení, ale nespoliehajme sa na odbory, ktoré nie sú na všetkých pracoviskách a nespoliehajme sa ani na kolektívne zmluvy. Je potreba, aby takýto príplatok za sobotu a nedeľu bol garantovaný v Zákonníku práce.

    Ja som tu pri tom voľne v nedeľu pre pracovníkov obchodu mala takú výzvu pre ženy, ktoré sú v parlamente, je nás 1/5, je nás 30 alebo 29, že hovoríme o voľne v nedeľu zvlášť pre ženy, zvlášť pre ženy, pretože v maloobchode pracuje viac žien a že teda by som tak vyzývala a očakávala od nás žien, že sme empatické k tomu nášmu pohlaviu, ženy ženám, že si budeme pomáhať. A potom som sa už nedostala do ústnej rozpravy. Tak si dovoľujem to hovoriť teraz. Ale v nedeľu, v nedeľu pracujú, čo sa týka pohlaví, pracujeme v podstate rovnako, v pomere rovnako, fifty - fifty, 50 : 50, pretože tak ako veľa pracujú ženy v zdravotníckych službách , ošetrovateľských a v maloobchode, tak muži pracujú práve v priemysle, 50 na 50. Takže teraz vás vyzývam úplne všetkých, aby ste si pomysleli na ženy a aby ste si pomysleli na tých mužov, ktorí nosia domov 500 eur, 520 eur v čistom každý mesiac, aby takéto príplatky za takéto zvláštne iné časy v práci boli garantované v Zákonníku práce.

    Dve cesty sme teda volili, aby som to ešte vysvetlila, lebo boli tu vo faktických poznámkach také otázky, že nám nerozumejú, čo to hovoríme, raz voľno a raz príplatky, tak dve cesty razíme. Pre tých, ktorí pracujú v prevádzkach, ktoré nie sú nutné kvôli ochrane života a zdravia, ale aj kvôli pekárňam, tak ak nebudú v nedeľu v pekárni nám piecť v noci rožky, tak ich ráno nebudeme mať. Aj to je pre nás dôležité a nutné. Tak pre tých, ktorí môžu byť v nedeľu doma, aby naozaj mali voľno také, ako máme my. A pre tých, ktorí musia kvôli nám pracovať, čo sme doma, a to sa týka všetkých prevádzok nevyhnutných pre našu ochranu života a zdravia, ale aj prevádzok v cestovnom ruchu, lebo my potrebujeme, keď chodíme v nedeľu na výlety, reštaurácie, cukrárne, tak pre tých, ktorí musia pracovať, chcú pracovať, pretože si chcú prilepšiť, tak pre tých patrí garantovaný príplatok v Zákonníku práce.

    Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami - piati poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa ešte vrátil k tejto téme preto, aby som urobil celkom jasným to, že samozrejme, za prácu v nedeľu patrí príplatok, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Jahnátek, poprosím o kľud v sále.

  • ...pretože toto je úplný štandard a je prirodzené, že existuje záujem na tom, aby ľudia trávili ako rodina čas spolu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Jahnátek, poprosím.

  • Ale na tie otázky, ktoré tu bolo položené, že prečo to tak je, že prečo má, majú bežní ľudia tak nízke platy, si treba položiť reálnu odpoveď. A tá reálna odpoveď je tá, že na rozdiel od Slovinska, na rozdiel od Českej republiky, tu sa oveľa viacej kradne a beztrestne. A preto na väčšie platy nie sú peniaze.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja by som chcela reagovať na tri poznámky, ktoré si vo svojom vystúpení povedala. Ty si vyčítala...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Baránik, poprosím vás o kľud.

  • Ty si vyčítala oponentom, že sa na problematiku zákazu práce v nedeľu pozerajú a z uhla pohľadu ako na zákaz práce v nedeľu a že správny uhol pohľadu na túto problematiku je zrovnoprávniť možnosť mať v nedeľu voľno. No ja si myslím, že v akejkoľvek diskusii je veľmi zaujímavé sa pozerať na všetky možné uhly pohľadu, aby nám náhodou pri tej diskusii niečo neušlo. Čiže toľko, možno nebráňme sa aj iným uhlom pohľadu.

    A vrátim sa ešte k tomu zrovnoprávneniu. No ja si práve myslím, že my týmto zákazom určitej skupine ľudí nemať možnosť pracovať v nedeľu sme to zrovnoprávnenie, ako keby sme išli od neho, od toho zrovnoprávnenia. My sme tiež povedali, že pracovníkovi v maloobchode prácu nariadiť nie je možné a inému pracovníkovi, hoci tiež nezachraňuje ľudské životy, prácu nariadiť možné je. Čiže tento návrh išiel práve opačným smerom.

    Ty si povedala, že ste to práve navrhli pre také skupiny, kde teda sa nejedná o záchranu ľudského života alebo zdravia, alebo o také, kde nedochádza k ekonomickým škodám. A ja sa preto chcem spýtať, že či máte vypočítané k akým ekonomickým škodám by v takomto prípade prišlo, to je prvá moja otázka.

    Druhá moja otázka je, že prečo teda, keď ste chceli toto zrovnoprávniť a tvrdíš, že pre všetky práce, ktoré sa nepodieľajú na záchrane života, ste do toho nezahrnuli aj napríklad čašníkov, čašníčky, pracovníkov v iných službách a ešte jedna veľmi krátka otázka. Spomenula si, že dĺžka života, ktorá je u nás nižšia, priamo súvisí s prácou v nedeľu. Ja som chcela sa spýtať, o akú štúdiu sa v tomto tvrdení...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no vy ste rozprávali o čistej mzde muža 500 euro. Ako mne sa to nezdá, lebo nedávno som počul predsedu vlády, že ľudia nechcú robiť ani za 1 300 euro. Tak snáď ten pán, ktorý zarába 500 v čistom, asi nevie o tom, že všade máme kopec práce aj za 1 300 euro. Dobre. A teraz vážne.

    Pravda je taká, že existujú fabriky, existujú firmy, napríklad jedna textilná vo Vranove a tam si predstavte, ja už som to tu spomínal, ale to poviem ešte raz. Tam si predstavte, že všetky tie ženy, ktoré tam robia v pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota, nedeľa, nemajú jednak žiadne príplatky za víkendy, ani cent a teraz si predstavte, že ony pracujú asi tak, že sú zamestnané cez pracovnú agentúru na 70 euro mesačne na dohodu, na 70 euro mesačne na dohodu, to majú na výplatnej páske a zvyšok dostávajú v hotovosti do ruky od zamestnávateľa. To znamená, zamestnávateľ neplatí odvody, nemá s tým žiadne starosti, ukracuje štát a tie ženy tam robia celý týždeň bez ohľadu na to, či je víkend alebo nie je, za 370 v hrubom. Sedemdesiat majú v hrubom na dohodu a 300 dostávajú v hotovosti. Samozrejme je to porušenie zákona. Všetci vedia na úrade práce, na inšpektoráte, vedenie mesta, všetky štátne inštitúcie vedia, že to tam tak funguje a všetci sú ticho, pretože keď som sa na to pýtal, tak som dostal odpoveď, že vieš, tak zamestnávajú ľudí. Tak čo ich zavrieme? No podľa mňa by mali zavrieť toho zamestnávateľa, ktorý takto okráda nielen štát, ale aj zamestnancov. A to je dennodenná realita na východnom Slovensku.

  • Ďakujem. Ja by som sa vyjadril k dvom veciam. Jedna z nich je taká pochybnosť, že či by sme to nemali nechať na trh, či by to nevyriešil trh, že teda keď ľudia chcú, chodia, keď nechcú, nechodia. Keď chce zamestnávateľ, dá im a je tlak na toho zamestnávateľa, tak musí dať, už to hovorili viacerí predo mnou. Ja som pravicovo orientovaný, ale nie som veriaci neoliberál. To znamená, že všetko vyrieši trh. Neverím v modul trhu a myslím si, že v dnešnej dobe, keď naozaj je voľný pohyb pracovných síl, boli spomínaní ľudia z ďalších krajín, nechcem to použiť dehonestujúco, ale napríklad Srbi, teraz boli články, Ukrajinci a tak ďalej, tak naozaj nestačí nechať všetko len na trh a istá regulácia štátu je potrebná.

    Naše návrhy sú dávané v jednoduchej forme. Dáme nejaký návrh a chceme, aby poslanci, vláda reagovali.

    Druhá vec. Anka Verešová hovorila o tom, že nám niekedy vyčítajú, že to len preto, lebo ste kresťania, lebo je to kresťanské, čiže v zmysle negatívne, akože ideologické, nevedecké, len náboženské. No ja sa hlásim k tomuto návrhu, aj k ďalším, že je to kresťanské, ale je to kresťanské preto, lebo kresťanská viera ma vedie k láske k blížnemu. A tá láska k blížnemu ma vedie k tomu, že sa budem zaujímať o jeho sociálne pomery a navrhovať riešenia, o ktorých som presvedčený, že sú dobré a že tomu človeku pomôžu a stretávame sa s iks konkrétnymi prípadmi ľudí, ktorí naozaj sú na tom veľmi zle a toto je jeden zo spôsobov, ako pomôcť. Samozrejme, keďže sme rovnako milujúci aj pravdu a sme v otvorenej spoločnosti, tak môžeme diskutovať o tom na základe rôznych údajov, faktov, ako to potom najlepšie vyštrngať, ako sa hovorí, aby ten výsledok bola naozaj čím najúčinnejší a čím lepšie pomohol ľuďom, ktorých sa má dotýkať.

  • Anka, presne ten, ten moment, 54 a pol roka, alebo tento fakt, že slovenské ženy sa dožívajú zo všetkých európskych žien najmenej rokov v plnom zdraví, čo je parameter, podľa ktorého sa v modernom svete dá merať kvalita zdravotníctva, ale aj pracovných podmienok v práci. Práve to, že sme v tomto parametri tým neblahým rekordmanom je dôsledok toho, že po prvé, najviac našich ľudí pracuje v nedeľu, robia za veľmi nízke platy, nedoprajeme im žiaden príplatok a nakoniec výsledok je, že áno, naše ženy sa dožívajú najmenej v plnom zdraví a najviac pracujú v nedeľu a ešte o nich, o tých ľuďoch, ktorí nemajú prácu, ešte pán premiér hovorí podľa mňa nehorázne lži, keď hovorí, že sú natoľko rozmaznaní, že nechcú pracovať ani za 1 300 eur.

    Čiže ja mám taký pocit, jak keď včera sme tu videli také salto mortále, kedy SMER, SNS alebo Fico s Dankom, ktorí vždy hovorili o tom, že sa amnestie zrušiť nedajú a bolo by to nemorálne rušiť takéto niečo, bol by to právny suterén, zrazu urobili kotrmelec, ale aj tu v tejto veci ľudia, ktorí majú plné ústa ochrany zamestnancov, nakoniec robia všetko pre to, aby zamestnancom hádzali polená pod nohy a aby v skutočnosti, keď môžu, aby im vôbec ani nepomohli. Lebo tu vôbec nebolí napísať do Zákonníka práce a nadstaviť také základné pravidlo, že keď raz chce odo mňa zamestnávateľ, že mám pracovať v nedeľu, že budem mať dvakrát viac, ako v bežný deň. Alebo keď v sobotu, tak bude mať o polovičku viac, ale títo ľudia sa dlhodobo tomu bránia, a tým pádom mám pocit, ako keby aj v tomto robili také salto mortále, že síce akože im záleží na ľuďoch, ale v skutočnosti na nich kašlú.

  • Všetkým, pán kolega Pčolinský, áno je to pravda, tieto obrovské regionálne rozdiely. Ďakujem ti, že si ich pripomenul, že mnoho ľudí na východe nezarába ani tých 500 eur v čistom, že je to o 370 eurách a podobne. Tie regionálne rozdiely na Slovensku sú obrovské, za to je niekto zodpovedný.

    Kolegyňa Kiššová, tento zákon napriek tomu, že som hovorila aj o téme voľno v nedeľu pre pracovníkov maloobchodu, tento zákon je o príplatkoch v sobotu a v nedeľu. Ja tvoju, tvoj príspevok beriem ako ponuku do diskusie, teším sa tomu, určite áno. A pán poslanec Baránik, áno, v našej krajine sa veľmi kradne, mali by sme sa oveľa, oveľa lepšie všetci rovnako, spravodlivo, mali by sa ľudia, mali by cítiť, že naša ekonomika je v dobrom stave. Necítia to, v našej krajine sa veľmi kradne, súhlasím. Bohužiaľ, bohužiaľ, bohužiaľ, že práve, práve vládnuca strana SMER, ktorá tu vládne už deväť rokov kontinuálne, skoro kontinuálne, nám je ostatným ľuďom veľmi zlým príkladom.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie do 11.02 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Ešte predtým chcem vás informovať o tom, že dnes rokujeme do šestnástej. Od 16.00 hod. bude návrh na odvolanie člena vlády a zajtra potom budeme pokračovať v neprerokovaných rokoch tejto schôdze s tým, v bodoch, pardon, tejto schôdze s tým, že až do skončenia. To znamená, máme ešte šesť neprerokovaných bodov a poprípade potom po skončení budeme, teda po prerokovaní všetkých bodov budeme hlasovať zajtra. Nevieme zatiaľ priebeh, len aby ste počítali s tým, že zajtra by sme skončili hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Takže budeme teraz pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Beluského, Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, tlač 466.

    Prosím, pani poslankyňu Nehézovú, aby ako spravodajkyňa uvádzala hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 466.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Beluský. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123, za 14, proti 64, zdržalo sa 38 poslancov, 7, teda siedmi nehlasovali.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh neprerokujeme v druhom čítaní.

    Teraz znovu prosím pani poslankyňu Nehézovú, aby uviedla hlasovanie o prvom čítaní k návrhu poslancov Kotlebu, Grausovej, Drobného a Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tlač 467. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 467.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Drobný. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 16, proti 71, zdržalo sa 32 poslancov, 8 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Gogu, aby ako spravodajca navrhol hlasovanie v prvom čítaní k návrhu poslancov Beblavého, Macháčkovej, Petrík a Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti, tlač 456, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej, Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 456.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 34, proti 23, zdržalo sa 79 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Gröhlinga, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 957/2003 Z. z. (pozn. red.: správne "č. 597/2003 Z. z.") o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 457. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 457.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 48, proti 21, zdržalo sa 68.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pani poslankyňu Gaborčákovú, aby uvádzala hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tlač 470.

    Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 470.)

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili pani poslankyňa Dubačová, Mihál, Nehézová. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 45, proti 12, zdržalo sa 81 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.

    Znovu vás prosím, pani poslankyňa Gaborčáková, aby ste uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Petrík, Mihála, Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, tlač 473.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 473.

  • V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Mihál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 48, proti 16, zdržalo sa 73 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím znovu pána poslanca Gogu, aby uviedol hlasovanie k návrhu poslankýň Petrík a Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách, tlač 474.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 474.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 46, proti 5, zdržalo sa 86 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru pána Rašiho, aby uviedol hlasovanie k uzneseniam k návrhu mandátového a imunitného výboru na udelenie pokuty poslancom Národnej rady, tlač 432.

  • Hlasovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 432.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky udeľuje poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Stanislavovi Mizíkovi pokutu vo výške 1 000 eur za výroky prednesené v parlamente.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 101, proti 23, zdržalo sa 8, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že uznesenie bolo schválené.

    Nech sa páči, druhé.

  • Ďakujem pekne. A teraz, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na udelenie pokuty poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Milanovi Mazurekovi vo výške 1 000 eur.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 99, proti 23, zdržalo sa 8, 4 nehlasovali.

    Uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe výborov pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 414.

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 414.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016.

    Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, skončil som. Dajte, prosím, hlasovať o predmetnom uznesení.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 110, zdržalo sa 27 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Grendela, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k správe osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 415.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 415.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú správu na vedomie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 113 poslancov, 26 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím teraz pán poslanca Vašečku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k správe osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia ITP za rok 2016, tlač 440, pardon, 416.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016, tlač 416.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať, že uvedenú správu berieme na vedomie, tak ako bolo uvedené v návrhu uznesenia v parlamentnej tlači 416.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 113 poslancov, 25 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dokončili sme odhlasovanie všetkých bodov a preto budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Ale predtým vidím procedurálne návrhy.

    Pani poslankyňa Bašistová.

  • Pripomínam zasadnutie výboru pre sociálne veci dnes o 13.00 hodine. Ďakujem.

  • Chcela by som pripomenúť zasadanie výboru pre ľudské práva a národnostné miestnosti, národnostné menšiny dnes v miestnosti č. 183 a ďakujem. A hneď po, hneď, nedokončila som, že hneď po skončení rokovania, teda po 12.00 hodine.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som oznámil zvolanie schôdze ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 hod.

  • Mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť sa bude konať zajtra o 8.30 hod. Pozvánka bude doručená. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rovnako pripomínam členom hospodárskeho výboru, že o 12.00 hod. v miestnosti číslo 150 máme pokračovanie mimoriadneho výboru z utorka. Je to miestnosť, opakujem, 150. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže prosím teraz pánov poslancov a aj pani poslankyne, aby tí, ktorí poprípade majú niečo na prerokovanie, aby to urobili mimo rokovaciu sál.

    Prosím aj pán poslanca Matoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a tak isto aj pani, a už je pani spravodajkyňa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. A prosím vás o väčší kľud.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 373.

  • Či návrh, ktorý predkladáme, zavádza do Zákonníka práce automaticky nárok pre zamestnancov na príplatok za prácu v sobotu 50 % a za prácu v nedeľu 100 %. Sme veľmi prekvapení, že po jedenástich rokoch budovania tzv. sociálneho štátu na Slovensku vláda Roberta Fica ani prvá, ani druhá, ani tretia tento príplatok pre zamestnancov do Zákonníka práce nedala, alebo teda neukotvila ho a naďalej necháva, aby sa zamestnanci museli doprosovať svojim zamestnávateľom, čo veľakrát nezvládnu vzhľadom na to, že v ich regióne je vysoká nezamestnanosť alebo sú znevýhodnení zamestnanci na pracovnom trhu. To znamená, že už sú možno po päťdesiatke alebo pochádzajú z iného etnika, alebo sú mladí, neskúsení, tak si netrúfnu vypýtať príplatok a tým pádom robia v sobotu, v nedeľu veľakrát bez akéhokoľvek príplatku.

    Bolo tu spomenuté, že v niektorých fabrikách tieto vyjednávania majú na starosti odbory. A tam, kde odbory nie sú, jednoducho tí ľudia zostávajú napospas osudu a, bohužiaľ, veľakrát aj tam, kde odbory sú, vyjednajú iba symbolické príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu.

    Možno aj niektorých z vás, ako keď sme vlastne s touto témou prišli, tak aj niektorí z vás, z poslancov SMER-u ste boli prekvapení, že to neni napísané v Zákonníku práce. Aj my sme boli z toho zhrození a naozaj úprimne priznávam, myslel som si, že to je automaticky jedna z prvých vecí, ktoré v Zákonníku práce sú. Ale počkám, kým tu pán Hrnko začne používať svoj zvonivý hlas a kým tu bude ticho.

  • Reakcia z pléna: Prepáčte, pán poslanec, že som vás vyrušoval svojou prítomnosťou, odchádzam.

  • Ďakujem pekne.

    Takže boli sme prekvapení z toho, že toto základné ustanovenie, ktoré v moderných krajinách Európskej únie je automaticky zakotvené v Zákonníku práce, v našom Zákonníku práce chýba. Preto vás na túto chybu aj týmto návrhom zákona upozorňujeme. Pevne veríme, že vyhodnotíte, že je namieste ľuďom túto základnú ochranu poskytnúť aj v situácii, kedy nezamestnanosť na Slovensku klesá. Môžme si dovoliť takýto, v niektorom prípade mierny, niekedy možno výraznejší tlak na zamestnávateľov.

    Na druhej strane, ak by zamestnávatelia v takejto situácii argumentovali, že nemajú na to, aby ľuďom priplatili za prácu v nedeľu a jednoducho budú argumentovať, že chcú naďalej ľudí platiť v nedeľu rovnako, ako v strede týždňa, tak si myslíme, že naozaj je na zamyslenie takéto podnikanie. Lebo toto je podnikanie, kedy z ľudí robíme otrokov.

    A aby to nebolo iba také slovo do luftu, krásny, existuje štatistické číslo Eurostatu, ktoré hovorí, že slovenské ženy sa dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých žien v Európskej únii. Toto je číslo, ktoré hovorí o tom, že koľko rokov v priemere sa žena alebo chlap, chlapi sú na tom veľmi podobne, ale nie sú číslo jedna, ale myslím si, že sú druhí od konca, alebo druhí od začiatku. Čiže to je číslo, ktoré hovorí o tom, že v priemere koľko sa žena dožije v plnom zdravý. Je to definované naozaj nezávislými štatistikami, tá definícia toho plného zdravia. A je naozaj na pováženie, keď Bulharky, Rumunky sa dožívajú o 5, 6, 8, 10 rokov viacej v plnom zdraví, ako sa dožívajú Slovensky.

    Jedna vec je to, vizitka zdravotníctva a rozkrádania, kde SMER pustil košickú zdravotnícku mafiu do zdravotníctva, ktorá z neho tuneluje ročne stovky miliónov eur. Druhá vec je dôsledok toho, že ženieme ženy do práce v noci za naozaj symbolický príplatok a naši ľudia, tuším, pracujú druhí najviac v noci z celej Európskej únie. A ženieme naše ženy, ale tak isto, samozrejme, aj chlapov ženieme do práce v sobotu a v nedeľu najviac zo všetkých krajín Európskej únie, robíme z nich de facto otrokov, lebo im ani negarantujeme príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a garantujeme im iba jediný príplatok, a to je za prácu v noci 20 %.

    Tak isto, ruku na srdce, kto si z vás myslí, že ten príplatok v Zákonníku práce je 20 % z ich mzdy? Ak by sme tu hlasovali tajne, verím tomu, že to bude, absolútna väčšina z vás si myslí, že dnes v Zákonníku práce nočný príplatok je 20 % z priemernej mzdy zamestnanca. Čuduj sa svete, v Zákonníku práce je napísané 20 % z minimálnej mzdy.

    Čiže keď je priemerná mzda zjednodušene 900 eur, minimálna polovička z toho, keď im garantujeme, zamestnancom, príplatok 20 % pri nočnej práci, 20 % z minimálnej mzdy, de facto ten zamestnanec, ktorý robí za priemernú mzdu 900 eur má iba polovičný príplatok. To znamená 10 % svojej priemernej mzdy. Keďže pri 900 eurách, znova by sa mi teraz tu zišli vizuálne pomôcky, aby ste to lepšie videli, ale kapitán zakázal, takže budeme si to jako opice tu ukazovať prstami. Takže keď máme 900 eur priemerný plat, garantujeme im 20 % zo 450, tak v podstate im garantujeme iba 10 % z 900 eur, príplatok za nočnú prácu. Čiže takto máme Zákonník práce, čo by mala byť Biblia sociálnej demokracie na ochranu práv zamestnancov, že pri nočnej práci okrádame zamestnancov, za 10 % ženieme ľudí, aby išli robiť v noci a v sobotu a v nedeľu nám je jedno. Jednoducho negarantujeme im žiaden príplatok a prepáčte, naozaj odpustite si, tie neoliberálne teórie, že však nechajme to na zamestnancov, nech sa dohodnú. Potom by sme mohli povedať, že zrušme minimálnu mzdu, nech sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú. A potom v tých hladových dolinách, kde Robert Fico tvrdí, že sú takí rozmaznaní nezamestnaní, že nechcú robiť ani za 1 300 eur, potom by tam tí ľudia robili asi za misku ryže.

    Čiže je na mieste v niektorých veciach ľudí chrániť a niekde dať priestor voľnému trhu. A tak ako je na mieste, aby bola garantovaná minimálna mzda hlavne pre tých slabších, na ochranu tých slabších, tak takisto je na mieste, aby sme garantovali príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu práve z pohľadu tých slabších.

    Ten, kto je na koni, ten, kto si môže vyberať zamestnanie, ktoré len chce, o ktorého sa zamestnávatelia pobijú, toho náš príplatok nezaujíma, lebo on si vyrokuje možno ešte vyšší, ako navrhujeme. Ale tí ľudia, ktorí sú z znevýhodnených skupín, a to sú hlavne ľudia päťdesiatnici, tak pre zamestnávateľov mnohých, ako som to aj povedal, zamestnávateľ sa pozerá, päťdesiatnička, to už neni ani mladé, ani pekné, hoci sú pekné a povedzme si, že pohľadu dožitia aj mladé. Ale jednoducho tak to na nich pozerá a chce radšej zamestnať mladé nejaké dlhonohé 20-ročné dievky, tak áno, tie päťdesiatničky sú znevýhodnené.

    Takisto aj chlapi sú znevýhodnení, keď majú pred dôchodkom a už tí zamestnávatelia nejako otáčajú nosom a nechcú príliš, príliš týchto ľudí zamestnávať a vymýšľajú si všetky možné výhovorky. Takisto mladí ľudia vstupujúci na trh. Takisto, áno, tí Rómovia, ktorí sa premordujú cez tie všetky prekážky, ktoré v osadách majú a nakoniec vstúpia na ten pracovný trh, chcú ísť, ukončili si tú učňovku, chcú tam ísť, oni si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za tú sobotu a nedeľu.

    A práve o týchto ľuďoch z hladových dolín, slabších, z etnických skupín, teda znevýhodnených alebo vekovo znevýhodnených, invalidov, títo ľudia potrebujú ochranu v Zákonníku práce explicitne napísanú, a preto navrhujeme, aby tam bolo explicitne napísané: ak pracuješ v sobotu, máš nárok na 50 % zo svojej, ale nie, ako je napísané pri nočnej práci, z minimálnej mzdy, ale 50 % navyše zo svojej priemernej mzdy. A ak pracuješ a núti ťa zamestnávateľ, alebo chce od teba, aby si pracoval v nedeľu, tak máš zo Zákonníka práce priamo nárok na príplatok 100 % zo svojej priemernej mzdy. Takto je to spravodlivé, takto je to ľudské, takto je to sociálne, takto je to kresťanské. Lebo kresťanská politika je v prvom rade o sociálnej náuke.

    Ježiš Kristus bol prvý socialista, či sa vám to, socialisti milí, páči alebo nepáči. Lebo Ježiš Kristus vždy chránil tých slabších, tak v tomto prípade skúste ich chrániť aj vy. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte, lebo je spravodlivý.

  • Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Ján Budaj, nech sa páči.

  • Ako iste chápete, nepovažujem sa za socialistu, ale v tejto chvíli naozaj plne podporujem návrh klubu OĽANA na spevnenie nočných a nedeľných príplatkov na ich legislatívne uzákonenie. Je to aj svojské upozornenie, ak nechcem rovno povedať výsmech, že strana SMER - sociálna demokracia nechal túto agendu takto nepovšimnutú, že ju teraz predkladá práve Igor Matovič, ktorý nebol nikdy zamestnancom, bol vždy zamestnávateľom a tak by sa zdalo, že on by nemal mať ten sociálny pocit, ktorý, ktorým sú vedení tí, ktorí navrhujú zlepšenie príplatkov pre zamestnancov. Máme jednu z najnižších miezd v celej Európe a preto podporme spoločne takéto opatrenie, ktoré pomôže ľuďom práce.

  • Pán poslanec Vašečka a pripraví sa pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, začnem Googlom. Googlil som, priznávam sa. Nemohol som si kliknúť na časť obrázky, lebo to by som nemohol použiť, ale na stránky som si klikol, tak vám prečítam dva nadpisy, ktoré som našiel z posledného času z médií.

    Jeden nadpis z takej profesionálnej stránky, ktorá sa venuje práve pracovným veciam, znie: "Všetci sa tešia na víkend, ale vás čaká práca. Máte nárok na príplatok za sobotu a nedeľu?" A potom je tam vykreslená realita, teda že nemáte. Jeden nadpis. Všetci sa tešia na víkend. Druhý nadpis z bežného portálu spravodajského: "Krutá realita slovenských zákonov. Za prácu v nedeľu nič navyše nedostanete."

    Nie je to len nejaké naše vnímanie, alebo že my sme si v klube povedali, že tak to je taká témička a bolo by dobré to hodiť. Naopak, uvažovali sme jednak v súvislosti s tým zákazom práce v maloobchode v nedeľu a so sociálnou situáciou, aká sa, aká sa nachádza, alebo v akej sa nachádzame, pardon, a je to teda reakcia na realitu. Samozrejme, tak ako spomínali viacerí ľudia aj dnes v rozprave, je to reakcia na situácie, s ktorými sa každý deň stretávame. Konkrétni ľudia, konkrétni živitelia rodín, Janko Marosz spomínal, Peťo Pčolinský, Anka Verešová, určite poznáte aj vy takých.

    Otázka je, že aké má byť riešenie. My ponúkame také to najjednoduchšie riešenie, to znamená stanoviť do Zákonníka práce 50 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, najmenej, dohodnúť sa môže aj na viac, najmenej, za sobotu 100 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, za nedeľu. Ja som to hovoril už vo faktickej poznámke, som pravicovo orientovaný, niekedy si musím dávať až taký pozor na seba, že ja by som to niekedy naozaj nechal až na takú skoro, skoro džungľu, ale to, čo ma tak kultivuje, si uvedomujem, že ľudia žijú v rôznych prostrediach. Ja sa priznám, pracoval som ako učiteľ 15 rokov predtým, než som bol zvolený za poslanca Národnej rady a mal som v podstate zabezpečenú nejakú prácu. Ja som človek, ktorý vie byť vďačný a spokojný, nesťažoval som sa, veľa ľudí sa čudovalo. To neznamená, že si myslím, že učiteľské platy sú primerané, ale hovorím o svojom osobnom nastavení. Ale v každom prípade je mnoho ľudí, ktorí naozaj sú takí, asi, asi by som moc zachádzal do nejakých, do nejakých extrémnych názorov, ale tak aspoň "sociálni otroci", ktorí proste musia drieť, aby vôbec prežili.

    A nechať to úplne len na trh, ja tomu proste neverím. Verím, že trh je dobrý a je to určite lepšie ako komunistické, socialistické plánované hospodárstvo, lebo vieme, kam nás doviedlo. Vieme, ako vyzeralo Československo po vojne, ako vyzeralo po vojne Rakúsko a Nemecko a akými smermi sme sa vydali, ako sme dopadli. Čiže áno, verím v slobodný trh.

    Na druhej strane, pretože tá globalizácia je dneska enormná, a to nie je zlé, ale je to fakt, tak je potrebné nejakým spôsobom, aby štát do toho zasiahol. Preto si myslím, že podporiť tento zákon v prvom čítaní je dobré rozhodnutie a potom v druhom čítaní môžeme hľadať nejakú realitu.

    Rovnako odmietam tvrdenia, že či sme to vyrokovali so sociálnymi partnermi. Opozícia nemá sociálnych partnerov. Opozícia má partnerov vládu a my hovoríme vláde a v parlamente predkladáme koaličným stranám, riešte to, sú to fakt vážne veci. Nebudem sa opakovať o tom, akí sme špičkoví v práci v nedeľu, o tom, aký je zdravotný stav našich ľudí. A zakončím teda to ešte tou jednou vecou, že keď hovoríme o tom, že či je podfarbené ideologicky. Snáď v tomto prípade to až tak strašne ideologicky nezaváňa, ale v prípade toho zákazu práce v nedeľu by to mohlo niekomu zaváňať nejak ideologicky.

    Ja osobne sám pre seba definujem, že ideológia je nejaké presvedčenie bez lásky k pravde. To znamená, niečo si myslím, niečo tvrdím, ale nekonfrontujem to s pravdou, proste ja si to tvrdím, lebo, lebo chcem, lebo mi to niekto natlačil do hlavy, lebo mi to vyhovuje. A ja verím, že kresťanská viera, každý si musí spýtať svoje svedomie, je nie ideológia, ale vnútorné presvedčenie a pre mňa nie je ani tak rozhodujúce nanútiť niekomu nejaké náboženské zákony, nieže nie je rozhodujúce, nepokladám to vôbec za správne, napríklad prikázať zákonom, že ľudia musia chodiť do kostola. Nadôvažok tomu, učil som na cirkevnej škole. Mali sme tam náboženstvo, teda kto sa prihlásil na školu, tak sa automaticky vyberal náboženstvo a nie etiku už tým, že sa prihlásil. A samozrejme mal som žiakov, ktorí z rôznych dôvodov, napríklad aj z toho, že boli v puberte, sa nechceli modliť. Samozrejme, pre pána, kde by, čo by, ako by som ťa mohol nútiť k modlitbe. Keď budeme mať čas modlitby na úvod hodiny, tak jednoducho postavíš sa spolu s nami, budeš ticho, nemusíš sa prežehnávať, nemusíš nič hovoriť, zachovaj úctu. Teda to, čo by som ja urobil v prípade, keby som bol v synagóge alebo v mešite, alebo na nejakom zhromaždení nejakých inovercov, že by som teda nezdieľal s nimi ich vnútorné presvedčenie, nemodlil by som sa moslimské modlitby, pochopiteľne, ale zachoval by som úctu k tým ľuďom. Určite by som nevykrikoval, že, ale však viete si predstaviť, čo niektorí ľudia vykrikujú.

    Takže nie presadzovať nejaké náboženské veci, nejaké ideologické veci zákonom, ale kresťanstvo vedie k láske k blížnemu. Igor Matovič to povedal možno tak výrazne o tom, že Ježiš bol najväčší socialista. Neviem, to nebudem o tom polemizovať, ale v každom prípade sa zameriaval na chudobných, na biednych, a to by sme mohli urobiť aj my. Mňa osobne k tomu láska k blížnemu vedie. A myslím si, že toto je jedným z prejavov lásky k blížnemu. Preto tento zákon spolu predkladám, preto vám ho odporúčam.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca - jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Krajčí.

  • Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, že takýto návrh naše hnutie dáva do parlamentu. Podľa štúdií je dokázané, že ľudia, ktorí pracujú soboty, nedele, tak táto práca má jednoznačne negatívny vplyv na ich zdravie, na ich vnútornú rovnováhu, duševný komfort. A preto by malo byť úplne prirodzené, že pokiaľ náš štát v tieto dni prácu umožňuje, v niektorých typoch práce je táto práca nevyhnutná, aby títo zamestnanci dostávali príplatky k svojej mzde. A je to podľa mňa tak spravodlivé a jasné, ako by len naozaj malo byť.

    Chcem len napríklad povedať, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú napríklad vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Slovensko patrí v rámci krajín OECD, má prvé miesto v úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, ale práca cez víkendy aj podľa tejto štúdie tomu jednoznačne prispieva. Takže pokiaľ si človek má ničiť vlastné zdravie, mal by za to dostať aspoň zaplatené a štát by sa mal postarať, aby tomu tak bolo. Takže plne podporujem a som veľmi rád, že takýto zákon môže aj toto plénum schvaľovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Tak už toho bolo dosť povedané, ale určite chcem sa zastať aj ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a neštátnych zariadeniach a pracujú teda aj v soboty a nedele. A zamestnávateľ nie je povinný teda im dať príplatok za takúto prácu. Mnohokrát aj v štátnej správe máme nízke nastavené mzdy práve v sociálnych službách a len rôznymi kľučkami sa ľuďom dodáva do minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že sa obchádza a aj teda príplatky a nejde o málo ľudí v Slovenskej republike, a preto je potrebný takýto návrh zákona, lebo ak máme stanovenú minimálnu mzdu, je potrebné stanoviť aj príplatky, pretože aj samotný štát má v tabuľkovom systéme nastavené mzdy takým spôsobom u niektorých zamestnancov, že nedosahujú ani minimálnu mzdu. A obchádzame to rôzne. O čo viac to obchádzajú ľudia, ktorí teda nie sú v štátnej správe, ale sú v neverejnom sektore.

    Druhou oblasťou, ktorej sa budem venovať a ktorú tu už opisovali aj moji kolegovia, hlavne pán Matovič, bolo, že je veľmi ťažké odmietať prácu v nedeľu alebo v sobotu u ľudí nad päťdesiat rokov, lebo im hrozí, že sa opätovne nezamestnajú, tak si poriadne rozmyslia, či to teda urobia alebo neurobia. Ja pár čísel.

    V roku 2015 bolo evidovaných 90-tisíc starších ako 50 rokov na úradoch práce. Čiže boli to uchádzači o zamestnanie a oproti roku 2014 klesol tento počet len o 3 900 ľudí. To znamená, že ľudia nad 50 rokov majú naozaj mizivé, mizivé percento k tomu, aby sa počas roka zamestnali a musíme práve brať do úvahy túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Napríklad v roku 2015 tvorili títo ľudia nad 50 rokov až 25 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, čo je pomerne vysoké percento a preto to musíme premietnuť niekde do legislatívy.

    Možno pre vašu zaujímavosť chcem povedať aj to, že v roku 2015 zaplatil štát poistné za týchto nezamestnaných nad 50 rokov 37 143 676 eur, čo je pomerne veľké percento, čo sa týka vynakladania peňazí na aktívnu sociálnu politiku a preto by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, aby sme týchto ľudí dostávali do procesu aj spôsobom, ako to navrhuje naše hnutie a teda naši poslanci. Je to vec naozaj na diskusiu, ale je potrebné povedať, že v roku 2015 bolo z tých uchádzačov o zamestnanie starších žien nad 50 rokov až 23 500. V roku 2016 to bolo 21 000 týchto žien. Znamená, že musíme obrátiť pozornosť aj na túto cieľovú skupinu, ktorá má ešte v nedohľadne dôchodok a na druhej strane v nedohľadne to, kto ich zamestná. Práve to môže byť nejaký taký motivačný prvok pre to, aby naozaj sme neplatili nemalé peniaze práve za poistné pre týchto uchádzačov o zamestnanie a hľadali možnosti, ako ich integrovať do pracovného procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Fecko s faktickou. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, porovnávala si hlavne tých päťdesiatnikov a vyššie, kde je doslova, že trauma, keď príde o prácu a viacmenej nemá šancu a ja stále budem hovoriť, že momentálne u nás ten podnikateľský sektor ešte nedospel do stavu podnikateľa, tu podnikavcov, a oni si z tohto nášho trhu spravili otrokársku agendu, podľa ktorej sa aj správajú. Niekto mi povedal, že no veď predsa oni budú sociálne cítiť. A ja sa opýtam, kto ich to naučil sociálne cítiť? On videl svojho otca, deda, ako podniká? On to nevidel, lebo my sme to mali zakázané v socializme, podnikať. Tí, ktorí ste mladší a tomu nerozumiete, tak tam sa podnikať nedalo a tým pádom nebol vzor. A momentálne vzor, ktorý bol nastavený v 90. rokoch hovoril, že za dva dni budeš milionár, za týždeň budeš miliardár a potom už budeš, neviem čo, tak ten, takýto vzor naši podnikatelia - a ja hovorím podnikavci - praktizujú dodnes. A je to asi aj ďalšia generácia, ktorá videla u tých rýchlo zbohatlíkov, ako sa podniká na Slovensku, tak pokračuje ďalej v tomto klondajku. A žiaľ, ľutujem všetkých našich občanov, ktorým sme takúto situáciu naviedli, áno, aj my politici, beriem to už sčasti aj na svoju hlavu, pretože my o tom rozhodujeme a mali by sme sa vážne zamyslieť, či toto je tá správna cesta a hlavne vládnuce strany a vládnuci poslanci, či tá sociálna demokracia by nemala vyzerať trošku ináč a podstatne ináč podľa mňa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 364. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 382 a 490.

    Dávam slovo poslancovi Otovi Žarnayovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 364.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predkladanej novely zákona je vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy, participácia žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov. Výchova a vzdelávanie je smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu pod prostredníctvom zážitkového učenia. Posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.

    Toľko na úvod. Ďalšie, ďalšie časti by som sa prihlásil do rozpravy.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom prostriedku (pozn. red.: správne "poriadku") som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne.

    Nech sa páči, hlási sa pán navrhovateľ. Súčasne uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a prihlásil sa len pán navrhovateľ.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prv než pristúpim k priblíženiu cieľov navrhovaného zákona, jeho obsahu, chcem z tohto miesta zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona je zásadnou podporou a pomocou školských, študentských a žiackych samospráv. Je zároveň splneným verejným prísľubom, ktorý bol daný na prvej historickej tlačovej konferencii Aliancie stredoškolákov na pôde Národnej rady Slovenskej republiky 16. novembra 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že som sa touto problematikou zaoberal po dlhšiu dobu, už pred samotným verejným vystúpením a prostredníctvom neformálnych stretnutí a konzultácii som ju podrobil dôkladnej analýze spolu s odborníkmi v pedagogike, psychológii, sociológii, práva a so žiakmi a študentmi, vznikol úplne nový pohľad na nové smerovanie žiackej a študentskej samosprávy.

    Cieľom predkladanej novely je vytvorenie rámca pre dianie fungovania žiackej a študentskej samosprávy, zvýšenie participácie žiakov a študentov na živote a organizácii školy prostredníctvom demokratických inštitútov, čím sa významne podporuje výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia a v neposlednom rade nastáva posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady, žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou. Ak rozmeníme už uvedené na drobné, dostaneme súbeh parciálnych cieľov, ktoré ako celok prinášajú reálne a celostné fungovanie žiackej a študentskej samosprávy ako platnej súčasti občianskej spoločnosti.

    Kreovanie študentských rád a žiackych parlamentov nie je v našej spoločenskej praxi obvyklým javom. Súčasná zákonná úprava uvádza len takzvané žiacke školské rady s pôsobnosťou pre stredné školy s dôvetkom, ak sú ustanovené. Čiže ponecháva na vôli riaditeľov stredných škôl iniciatívne podporiť existenciu žiackej samosprávy. Tento stav považujem za nedostatočný, pretože už v samotných deťoch a mládeži je potrebné budovať vedomie byť aktívnym účastníkom a spoluvytvárateľom komunity, v ktorej žijem a pracujem. Byť pripravený aktívne sa podieľať na živote v občianskej spoločnosti.

    Doterajšie ponímanie kreovania a fungovania tejto samosprávy v zákonnej podobe bolo veľmi vágne, čo spôsobovalo študentom so záujmom o verejný život množstvo prekážok. Preto som sa v návrhu zákona snažil vyriešiť proces volieb do žiackej a študentskej samosprávy, jej postavenie, funkčné obdobie, kompetencie, ako aj kontrolné a odvolacie mechanizmy dvojinštančného charakteru, ktoré by mali priniesť právnu istotu a zároveň podporovať záujem mladých ľudí o život verejný. Považujem za mimoriadne dôležité vytvárať podmienky a podporovať ich snahu o zmeny v ich komunite. Vytvárame tak priestor na rozvoj kritického myslenia, participácie na riešení problémov a kreácie a realizácie nových myšlienok a nápadov. Zároveň však takto upravený systém žiackej a študentskej samosprávy prakticky pripraví budúcich verejných činiteľov a voličov. Budú ako prvovoliči mať reálnu predstavu o dôvode, procese a dôsledkoch akýchkoľvek volieb v spoločnosti, pretože ich počas svojho pôsobenia na základných a stredných školách zažijú niekoľkokrát v duchu myšlienky nestačí raz počuť, treba zažiť. Budú mať možnosť zistiť, overiť a cibriť si vlastné schopnosti, možnosť zapojiť sa a ovplyvniť ich veci verejné, fungovanie komunity školy, napomáhanie budovania kvalitnej občianskej spoločnosti s väzbami na miesto, kde žijem a zodpovednosťou za toto miesto i moju participáciu.

    Každý človek má túžbu niekam patriť. Dieťa opúšťajúce prvotnú komunitu rodinu sa socializuje vo väčších a väčších komunitách, ako sú trieda, škola, obec. Práve v tomto procese socializácie, ktorý zásadne ovplyvní jeho dospelý život je významný proces učenia, učenia sa, ako koexistovať a kooperovať s ostatnými, ako realizovať svoje práva tak, aby iba v nevyhnutnej a prijateľnej miere zasahovali do práv iných v kontexte so zodpovednosťou za moje povinnosti. Pochopenie a realizácia tohto mechanizmu je problematická i u bežnej dospelej populácie a aj preto má fungovanie žiackej a študentskej samosprávy rozhodujúce miesto.

    Mnou navrhovaný zákon stanovuje základné kompetencie študentskej rady, a to v možnosti vyjadriť sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, v možnosti podieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, možnosti zastupovať študentov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladať im svoje stanoviská a návrhy, zastupovať študentov aj navonok, možnosti vyjadrovať sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študentov zo školy v lehote do 10 dní od oboznámenia sa s návrhom na vylúčenie alebo podmienečné vylúčenie študenta, v možnosti podieľať sa na organizácii školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží a možnosti zúčastniť sa predsedovi študentskej rady na zasadnutí pedagogických rád a porád vedenia školy podľa potreby. Zákon tiež stanovuje, že náklady na činnosť študentskej rady sa uhrádzajú na základe schváleného rozpočtu študentskej rady na dané volebné obdobie. Povinnosť školy podieľať sa na finančnom rozpočte študentskej rady v súvislosti s mimoškolskou činnosťou a umožní aj ďalšie financovanie činnosti študentskej rady z výnosov z organizovania študentských, športových, spoločenských či kultúrnych podujatí a z darovaných príspevkov fyzických a právnických osôb a grantov.

    Významnejšiu rolu v novom ponímaní žiackej a študentskej samosprávy zohráva aj rada školy, samosprávny orgán, v ktorom sú zastúpení všetci dôležití hráči - pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, rodičia, žiaci a študenti a zriaďovateľ na školskom ihrisku. Nepôsobí ako nadriadený, ale kooperujúci orgán so špecifickými kontrolnými, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami a odvolacími, pokiaľ ide o voľby do žiackej a študentskej samosprávy a vybavovanie sťažností kompetenciami.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti, keď sa na Slovensku v čoraz väčšej miere začínajú prebúdzať a aktivovať rôzne extrémistické skupiny, keď sa spoločnosť radikalizuje a mladí ľudia majú problém sa zorientovať v spleti populistických názorov niektorých politikov, je nanajvýš dôležité, aby sa práve mladej generácii poskytlo čo najviac možností, ako by sa mohli sami podieľať na správe veci verejných. Ak chceme túto spoločnosť očistiť od morálneho bahna, v ktorom sme po 28 rokoch od nežnej revolúcie uviazli, musíme dať priestor práve mladým ľudom, aby mohli prejaviť a nahlas hovoriť svoje názory a dať im šancu poukazovať na nespravodlivosť v tom najširšom slova zmysle. Možno ich názory nebudú úplne objektívne a nie vždy správne, ale dôležité je, že nebudú mlčať. Slovensko potrebuje aktívnu generáciu mladých ľudí, ktorí sa budú vyjadrovať k najrozmanitejším zmenám a problémom v slovenskej spoločnosti a zároveň na nich pracovať.

    Budúcnosť tejto krajiny stojí práve na mladej generácii, ktorá sa nesmie stať len pasívnym prijímateľom spoločenských zmien a nanútených predstáv o fungovaní demokracie. Každá dnes prijatá zmena sa v konečnom dôsledku dotkne v priebehu najbližších rokov mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku žiť, ale v normálnych podmienkach. Odsúvať ich na vedľajšiu koľaj, či ignorovať ich hlasy sa nám môže kruto vypomstiť. Čím menej ich budeme zapájať do aktivít a posilňovať v nich právne a spoločenské vedomie, tým viac dávame šancu extrémistom, ktorí sa veľmi radi ujmú svojej úlohy formovať názory a postoje mladých ľudí tápajúcich v neistej a demoralizovanej dobe.

    Predpokladám, že sa zhodneme na tom, že vytvorenie akéhokoľvek nového systému je proces mimoriadne náročný. Každý systém je potrebné naštartovať a pokiaľ sú kritériá nastavené správne, začne fungovať. Isteže v jeho procese sa vyskytnú nuansy, ktoré bude potrebné upraviť, doladiť, inovovať, zmeniť. Každý živý systém týmto prechádza. Podstatné však je, že iniciatíva na jeho vytvorenie prišla od tých, ktorých sa to priamo dotýka, od mladých ľudí. Ich stotožnenie sa s týmto procesom v predkladanej podobe zohráva kľúčovú úlohu. Systém, zákon môže byť kvalitatívne vytvorený, nastavený, prepracovaný, no ak jeho aktéri sa s ním nedokážu dobrovoľne vžiť, neprijmú ho, zanikne a s ním sa stratí i nádej a vôľa meniť svet a veci v ňom k lepšiemu.

    Preto aby sme zabránili týmto zásadným stratám, ktoré ovplyvnia budúcnosť všetkých, je našou povinnosťou otvoriť dvere do demokracie pre našich žiakov a študentov dokorán. Nenechať ich len ako štatistov sledovať dianie cez úzku škáročku. Dať im priestor nadýchnuť sa a rozhliadnuť, zakričať "Patrím sem!" a do rúk s vyhrnutými rukávmi vložiť pomyselný štafetový kolík.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporme spoločne iniciatívu a záujem žiakov a študentov meniť veci verejné. Doprajme im aj sebe lepšiu občiansku spoločnosť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Ďakujem aj svojmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi za toto vystúpenie. Dovolím si vyjadriť tiež niekoľko myšlienok. V prvom rade tu správne zaznelo, že tento návrh zákona vychádza z prostredia študentov, aktívnych študentov, ktorí sa snažia bojovať za svoje práva, ktorí sa snažia veci zlepšovať, nastavovať tak, aby sme na Slovensku budovali spoločne občiansku spoločnosť a tú treba budovať už od útleho veku. Mňa osobne najviac oslovilo v tomto návrhu, už keď som videl prvé náčrty tých navrhovaných riešení, to, že už sa začína, alebo je tu snaha začať organizovať školské samosprávy v podobe žiackych parlamentov už na základných školách, kde začína ten najdôležitejší moment, kedy sa začína zapájať mladý človek tým, akým spôsobom dochádza k dotyku so skutočnosťou, že ak je aktívny, ak sa zapája do riešenia problémov, môže niečo konkrétne meniť. A je to o veľkej komunikácii, o tom, aby spoznávali od útleho veku procesy, ako dôjsť k dohode a presadzovať svoje návrhy a riešenia, pretože to je to najdôležitejšie, otvárať mladým ľudom dvere, nech môžu veci meniť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte, ešte, chcete faktickú ešte na toto?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, nech sa páči, ešte reakcia na faktickú.

  • Ďakujem pekne kolegovi Sopkovi za podporu tohto návrhu zákona. Myslím, že aj on sám ako učiteľ si uvedomuje, akú dôležitosť nesie tento návrh a že aj pri hlasovaní ho podporí a tak isto by som bol rád, hoci som, trošku ma to mrzí, že do rozpravy sa nezapojili aj iní členovia školského výboru, len jediný kolega Sopko, ale očakávam, že aj z ich strany príde podpora, pretože tu nejde o žiadne vytĺkanie politického kapitálu, ani o zviditeľňovanie sa mňa ako predkladateľa návrhu tohto zákona, ale ide skutočne o študentov a žiakov na Slovensku a o ich zapájanie sa, ako som už spomínal, do veci verejných.

    A teraz by som ešte chcel v záverečnom slove, neviem, či budem mať na to priestor, keďže je už dvanásť hodín.

  • Ešte raz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Tak koľko?

  • Reakcia z pléna.

  • V krátkosti? Je dvanásť hodín, ja neviem, ste vystupovali (reakcia z pléna), prerušujem schôdzu, alebo nechcem vám robiť zle, ale musíte aj vy vnímať, ste vystúpili v rozprave normálne ako poslanec.

    Takže ja teraz prerušujem schôdzu a pokračujeme pravdepodobne zajtra o deviatej hodine riadnym konaním. Pokiaľ skončí schôdza, mimoriadna schôdza na odvolávanie pána Richtera, budeme pokračovať teda vaším vyjadrením ako navrhovateľa. Ukončili sme rozpravu a na základe uvedeného o 14.00 hodine bude hodina otázok, o 15.00 hod. teda interpelácie poslancov a o 16.00 hodine je mimoriadna schôdza Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády ministrovi Richterovi. Tá trvá do prejednania celého bodu a následne, pravdepodobne zajtra o 9.00 hod. teda pokračujeme v tejto schôdzi ďalej vrátane asi hlasovania o jedenástej.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 16 otázok na predsedu vlády a 25 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva pán Drucker.

    Pán podpredseda Národnej rady, som pripravený v stanovenom termíne odpovedať na otázky poslancov Národnej rady.

  • Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Vladimíra Matejičku a znie: Vážený pán predseda vlády, aké mimoriadne zahraničné investície môžeme v tomto volebnom období na Slovensku očakávať?

  • Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Posledné predikcie vývoja hrubého domáceho produktu, zamestnanosti a hospodárskeho rastu celkovo naznačujú, že v nasledujúcich dvoch rokoch bude pretrvávať pomerne významná investičná aktivita tak, ako sme jej svedkami aj v súčasnosti. Je potešiteľné, že medzi investičných ťahúňov našej ekonomiky a hospodárstva sa budú podľa prognóz Európskej komisie a Národnej banky Slovenska v najbližších rokoch radiť najmä súkromné investície s predpokladom ich ďalšieho rastu do budúcnosti.

    Myslím si, že nepoviem nič zvláštne, ak zopakujem, že dlhodobo patríme k atraktívnym lokalitám investorov pre umiestnenie svojich investícií. Potvrdzuje to niekoľko trendov, a to predovšetkým stály záujem nových investorov, expanzia už etablovaných investorov, ale i zvyšovanie vnútornej kvality prichádzajúcich investícií.

    Vláda má dnes podľa údajov ministerstva hospodárstva rozpracovaných približne 100 nových potenciálnych investícií, ktoré by mohli vytvoriť do 30-tisíc nových pracovných miest. Celkovo ide o investície v hodnote viac ako 2,5 miliardy eur. Z tých najvýznamnejších, na ktoré sa pýtate, spomeniem najmä potvrdenú investíciu spoločnosti Amazon do vybudovania centra strategických služieb v Seredi, ktorej spustenie bude verejne ohlásené začiatkom mája tohto roku a ktoré v najbližšom čase vytvorí viac ako 1 000 pracovných miest.

    Nemusím taktiež osobitne pripomínať, že nitriansky projekt Jaguar Land Rover pred pár dňami získal ocenenie svetovej asociácie agentúr na podporu investícií v Dubaji pre najlepší investičný projekt v regióne strednej a východnej Európy. Tento závod priamo vytvorí takmer 3 000 pracovných miest avšak naviaže na seba ďalších 6 000 v dodávateľskej sieti. Bez bližšej špecifikácie konkrétnych investorov v tejto súvislosti veľmi intenzívne pracujeme na komunikácii s novými dodávateľmi Jaguaru, ktorých investície sa dajú očakávať ešte v tomto roku.

    Osobne ma však veľmi teší aj iný pozorovateľný trend v investíciách na Slovensku, ktorým je zvyšovanie vnútornej kvality investícií. Nebývalý rozmach súkromných investícií do technologických centier a centier strategických služieb je priamym predpokladom toho, aby sme raz a na vždy prestali o Slovensku hovoriť ako o akejsi montážnej dielni, čoho dôkazom sú pripravované investície v Prešove, v Žiari nad Hronom, v Spišskej Novej Vsi, či v okolí Košíc. Tu si musíme taktiež uvedomiť, že príchod nových investícií, ktoré sú diametrálne rozdielne oproti bežným montážnym činnostiam tak, ako sme ich poznali v predchádzajúcom desaťročí, Slovensko stavajú pred neľahkú úlohu účinnej a dynamickej transformácie nášho vzdelávacieho systému smerom k zvyšovaniu počtu a kvality absolventov s technickým vzdelaním.

    Musím povedať, že súčasná aj predchádzajúca vláda trvalo kladie dôraz na to, aby investície zahraničných spoločností na Slovensku prinášali svoje ovocie aj po stránke podpory menej rozvinutých okresov a tak isto aj na to, aby sme úmerne k ich podpore podporovali aj investície slovenských podnikateľov. Posledným príkladom je minulotýždňové spustenie výroby závodu na lisovanie hliníkových dielcov skupiny Matador, ktorý priamo aj nepriamo vytvorí niekoľko stoviek pracovných miest. Potvrdzuje sa taktiež úspech konceptu podpory najmenej rozvinutých okresov a dnes evidujeme takmer 30 potenciálnych investícií smerujúcich do najmenej rozvinutých okresov, ktoré by mohli vytvoriť takmer 5 000 nových pracovných miest. Podpora najmenej rozvinutých okresov patrí medzi priority tejto vlády a v tejto ambícii budeme naďalej pokračovať. Pripomínam však, že stojíme pred najväčšou výzvou, a to je výzva absolútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj výzva, že tu máme pomerne veľa ľudí, ktorí jednoducho odmietajú prijímať pracovné ponuky, ktoré dostávajú. Tejto výzvy sme si vedomí a myslím si, že v krátkom čase predstavíme tak Národnej rade, ako aj celému Slovensku niekoľko zaujímavých návrhov, ako zabezpečovať túto kvalifikovanú pracovnú silu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Máte záujem o doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie. Ešte predtým, než položím druhú otázku, dovoľte mi, aby som na balkóne Národnej rady privítal seniorov z okresu Púchov.

  • Takže druhú otázku na predsedu vlády položil pán poslanec Marián Kéry: Vážený pán predseda, nedávno ste sa zúčastnili rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a nemeckým prezidentom Steinmeierom. Aké sú hlavné posolstvá z týchto rokovaní?

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, dámy a páni, dôvodom mojej cesty do Nemecka bolo 25. výročie podpisu zmluvy o dobrom susedstve medzi Nemeckom a vtedajšou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Je treba oceniť, že v tom čase v roku 1992, kedy sa Nemecko vysporiadavalo s dôsledkami zjednotenia, bola veľká ambícia tejto krajiny podporiť európsku orientáciu prípadných adeptov o členstvo v Európskej únii a v tomto duchu sme cítili podporu od Nemecka aj my a dostalo sa nám jej v roku 2004.

    Toto stretnutie samozrejme nebolo len formálne a oslavné, naopak, hovorili sme o mnohých mimoriadne dôležitých trendoch, pokiaľ ide o región, v ktorom sa nachádza Slovensko. Predovšetkým som dohodol so spolkovou kancelárkou, že v niektorých oblastiach medzi Slovenskom a Nemeckom začne tzv. štrukturálny dialóg, teda obrovská masa komunikácie, ktorá prebieha medzi Slovenskom a Nemeckom, dostane určitú kvalitu a chceme začať v dvoch rezortoch, a to je rezort koordinujúci zahraničnú politiku a potom rezort ministerstva vnútra, pretože téma bezpečnosti dnes absolútne dominuje.

    Čo ale je podstatne dôležitejšie, je, že tri krajiny - Nemecko, Česko a Slovensko predstavujú významné priemyselné jadro v Európe. A práve tu sme dostali ponuku od Nemecka, aby sme si spoločne naplánovali na najbližšie obdobie, aké formy spolupráce v oblasti priemyslu môžeme pripraviť, pretože je to predovšetkým automobilový priemysel, ktorý nás spája. Je to výzva, na ktorú budú reagovať v krátkom čase ministri hospodárstva, zamestnávateľské zväzy, ako aj vedecké a inovatívne inštitúcie, pretože je to výzva, ktorá môže určiť budúcnosť Slovenska na ďalších 20 možno až 30 rokov.

    Dôležitou témou bola aj diskusia o budúcnosti Európskej únie. Znovu chcem pripomenúť každému na Slovensku, aká je dôležitá politická stabilita a aké je dôležité, že máme dobré ekonomické výsledky a že máme finančné, verejné financie absolútne pod kontrolou. Nemôžem totiž vylúčiť, že okrem dvoch rýchlostí, ktoré dnes v Európskej únii máme, teda krajiny, ktoré majú euro a krajiny, ktoré euro nemajú, môže prísť tretia rýchlosť dnes v podobe mechanizmu tzv. posilnenej spolupráci. Tento mechanizmus môže stavať niektoré členské krajiny pred také úlohy, že ich nemusí jednoducho takáto krajina zvládnuť.

    Ja by som preto chcel požiadať každého v tejto krajine, aby sme nešpekulovali o tom, kde je miesto Slovenska v budúcnosti v Európskej únii. Slovensko je náš životný priestor, Slovensko je krajina, ktorá pri akýchkoľvek okolnostiach musí zostať v jadre európskej integrácie. Osemdesiatpäť percent našej produkcie ide na trhy Európskej únie. Sme krajina, ktorá má šiestu najotvorenejšiu ekonomiku na svete. Dosiahli sme najvyššiu možnú mieru integráciu, sme v Schengene a sme v eurozóne a bola by obrovská chyba, ako navrhujú niektorí politici na Slovensku, zaradiť spiatočku.

    Pretože doterajšie členstvo Slovenska v Únii bolo pre nás prospešné, je to náš životný priestor a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme si tento životný priestor aj uchránili a ja verím, že aj dôveryhodnosť, ktorú Slovensko získalo počas predsedníctva, nám v tomto môže pomôcť.

    Chcem pripomenúť všetkým médiám, ktoré to neuverejnili ,a viem, prečo to neuverejnili, čo povedala spolková kancelárka Merkelová na slovenské predsedníctvo, keď skonštatovala, že Slovensko previedlo Európsku úniu v ťažkých časoch, v ťažkých vodách, čo považujem za vyhodnotenie slovenského predsedníctva ako vyhodnotenie, ktoré potvrdzuje, že sme túto mimoriadne vážnu úlohu zvládli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, pán poslanec, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dostál: Pán premiér, Rozhlas a televízia Slovenska je zo zákona verejnoprávnou nezávislou inštitúciou, ktorej poslaním je služba verejnosti. Nemyslíte si, že vašimi vyjadreniami o tom, že musí dôjsť k výmene na čele RTVS, idete proti duchu zákona, šliapete po princípoch nezávislosti? Zdá sa vám, že verejnoprávne médiá sú tu na to, aby slúžili vám a nie verejnosti?

  • Pán poslanec, ďakujem za vašu otázku, ale chcem vám pripomenúť, že máte krátku pamäť. Je napríklad generálna prokuratúra nezávislá inštitúcia? Je. Je to dokonca inštitúcia, ktorá má právo prijímať vážne rozhodnutia. Keď bol generálny prokurátor pán Trnka, tak ste všetci kričali, že treba generálneho prokurátora vymeniť, lebo ste na to mali možnosť, v Národnej rade Slovenskej republiky sa tu totiž takéto rozhodnutie prijímalo. Tak prečo vyčítate predsedovi vlády a predsedovi politickej strany, ktorá má najviac poslancov v Národnej rade, ktorí budú hlasovať o chvíľku o riaditeľovi RTVS, že máme inú predstavu o vedení RTVS? To nie je žiadne šliapanie po zákone. Evidentne sa vám páči vysielanie Slovenskej televízie a rozhlasu, lebo je čisto opozično ladené. My máme na to iný názor jednoducho a keďže tu bude demokratická voľba, je to veľmi korektné a čestné a ja to budem hovoriť dopredu a veľmi jasne, ja si myslím, že súčasné vedenie RTVS nezvládlo verejnoprávnosť.

    Jedna vec je zdvíhanie sledovanosti, to je samozrejme chvályhodné, ale ja si myslím, že verejnoprávna televízia by si mala predovšetkým strážiť verejnoprávnosť a nie sledovanosť. A my si nespomíname na prípad pána poslanca Grendela z opozície, ktorý esemeskami riadil dokonca vysokých predstaviteľov RTVS. Nepamätáte sa na nejapné útoky redaktorov Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu na predstaviteľov vlády, na správanie sa moderátorov konkrétnych diskusných relácií v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii? My si to všetko pamätáme. Preto ak dovolíte, ak sú tu demokratické voľby a budú tu, dúfam, demokratické voľby a ideme my voliť, tak snáď sa má právo rozhodnúť poslanecký klub SMER-u, či podporí terajšieho riaditeľa, alebo podporí niekoho iného. Ja ako predseda politickej strany SMER budem dávať jasné pokyny poslancom Národnej rady, aby došlo k zmene na čele RTVS.

    Dodám ešte aj to (potlesk), že situácia v slovenských médiách je neuveriteľne pokrivená. Dokonca si dovolím konštatovanie, že pokiaľ ide o mediálnu oblasť, je natoľko pokrivená, že znemožňuje demokratickú politickú súťaž. Všetko, čo robíme my pozitívne, je zatajované a absolútne sa o tom neposkytujú žiadne informácie. Akonáhle sa stane hoc aká malá drobnosť, tak sa z toho robia obrovské škandály, opakujem, obrovské škandály.

    Miroslav Lajčák ako minister zahraničných vecí sa rozhodol, že chce kvalitné predsedníctvo, dobrú reprezentáciu Slovenska a takmer ste ho odvolávali a urobili ste aféru v súvislosti s tým ako MZV organizovalo predsedníctvo. Ale to, že pán prezident prelietal milión eur, že lieta z Popradu do Košíc, pán poslanec, ešte raz, viete si to predstaviť? Lietadlo letí z Bratislavy prázdne do Popradu, tam si pán prezident nastúpi do lietadla a preskočí si do Košíc, napríklad na tenisový turnaj. Potom sa z Košíc vráti naspäť do Popradu, 100 kilometrov vo vzduchu a potom lietadlo letí prázdne z Popradu do Košíc. Toto je v poriadku. Všetky médiá kryjú pána prezidenta, že v podstate to je úplne normálne, lebo on je 24 hodín prezidentom. A ja som predsedom vlády 12 hodín denne alebo 24 hodín denne?

    Preto opakujem ešte raz, musíme vrátiť mediálny priestor do objektívneho prostredia, pretože na jednej strane sa kryjú prešľapy, totálne prešľapy, na druhej strane sa kryjú akékoľvek veci, ktoré by sa v inej krajine jednoducho nedokázali pokryť.

    Pán poslanec, mňa uráža, ak medzi nami sedí poslanec, opakujem ešte raz, uráža, ktorý preukázateľne s mafiánmi chodil na dovolenky, ktorý preukázateľne obchodoval s drogami a ktorý chcel vyšukať 15-ročné dievča. Mňa to uráža.

  • Šum v sále.

  • A teraz médiá, a to chcem teda povedať, a toto sú médiá, ktoré to pokrývajú. Keby to urobil ktorýkoľvek z našich ľudí, tak ho popravíte v priamom prenose. Musíme vrátiť mediány priestor do prostredia, kde budeme môcť viesť demokratický politický súboj. Bohužiaľ, takýto priestor dnes v slovenských médiách nie je.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • V tejto chvíli sme vyčerpali čas určený pre otázky na predsedu vlády Slovenskej republiky. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Martina Klusa na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a znie: Vážený pán minister, v súvislosti s témou Brexitu a odchodu európskych agentúr z Veľkej Británie sa vás chcem opýtať, aké konkrétne kroky pripravujete za účelom získania Európskej liekovej agentúry pre Slovensko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Slovenská republika prejavila záujem o presunutie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Za týmto účelom sme aj zriadili medzirezortnú koordinačnú skupinu, ktorým hlavným gestorom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci aj s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Prvé stretnutie tejto medzirezortnej koordinačnej skupiny sa uskutočnilo 27. februára tohto roku a pod vedením mojej štátnej tajomníčky pani Andrey Kálavskej. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia všetkých dotknutých rezortov, ktoré môžu poskytnúť akékoľvek relevantné informácie pre potreby vypracovania návrhu ponuky Slovenskej republiky o uchádzanie sa o presídlenie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Výsledkom prvého zasadnutia tejto pracovnej skupiny pre presídlenie Európskej liekovej agentúry bola dohoda o úzkej spolupráci medzi všetkými dotknutými rezortmi v podobe výmeny informácií súvisiace s presunom. Predstavitelia rezortu zdravotníctva tak isto iniciovali osobné stretnutie s riaditeľom Európskej liekovej agentúry, na základe ktorého sme získali v rámci rezortu dostačujúce dokumenty obsahujúce konkrétne kritériá, ktoré by sa mali podľa predstaviteľov Európskej liekovej agentúry splniť na to, aby sa táto agentúra mohla presťahovať.

    Aktuálne tieto kritériá spracuvávame, v priebehu tohto týždňa ich rozpošleme všetkým rezortom na vypracovanie daných kritérií, ktoré spadajú pod jednotlivé rezorty. Predovšetkým idú otázka vzdelávania, sociálneho zabezpečenia zamestnancov liekovej agentúry na rozdiel od tých väčších investícií, ktoré tu boli aj v podobe automobiliek, v tomto prípade ide o väčší počet kmeňových zamestnancov, ktorí by sa sem presúvali až do úrovne tisíc. To znamená, je potrebné im zabezpečiť všetky adekvátne sociálne služby aj vrátane vzdelávania.

    Na budúci týždeň... Ešte, ešte k tomu, k tým kritériám, pardon. Predmetné kritériá sú ale zatiaľ neoficiálne, my stále čakáme na oficiálne zverejnenie kritérií zo strany Európskej komisie. Na budúci týždeň je naplánované stretnutie ďalšie tejto koordinačnej skupiny, na ktorej sa dohodneme, či budeme predkladať samostatný materiál na rokovanie vlády, alebo pridáme iba doplňujúcu informáciu, súčasťou materiálu, ktorý predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí k príprave Slovenskej republiky na rokovanie o Brexite na 26. apríla.

    Dvadsiateho deviateho apríla sa uskutoční Summit Európskej únie, dvadsať sedmičky, kde Slovenská republika plánuje začať komunikáciu v prospech našej kandidatúry. Predpokladá sa, že zverejnené kritériá zo strany Európskej komisie budú prísne, ale napriek tomu Slovenská republika je odhodlaná a má ambíciu splniť tieto kritériá potrebné na získanie Európskej liekovej agentúry.

    Ťažiskovým bodom ponuky budú závery Európskej rady z rokov 2003 a 2008, podľa ktorých by sa mali sídla budúcich úradov alebo agentúr v prvom rade nachádzať v členských štátoch, ktoré v k Európskej únii pristúpili až v roku 2004 alebo neskôr. Pričom náležitú prednosť by mali dostať tie členské štáty, v ktorých ešte žiadny úrad ani agentúra Európskej únie nesídli. Slovenská republika je jedna z piatich takýchto krajín, v ktorej sa nenachádza žiadna európska agentúra, navyše spomedzi týchto piatich krajín vychádza Slovensko ako ekonomicky najsilnejšia krajina. Slovenská republika sa navyše nachádza v bezpečnom prostredí, je členom eurozóny, je schengenského priestoru, disponuje vysokou vzdelanou pracovnou silou čo sú ďalšie argumenty v prospech našej kandidatúry o presídlenie Európskej liekovej agentúry.

    Napriek tomu, vedenie Európskej liekovej agentúry sa vyjadrilo, že by preferovalo krajinu, ktorá už má skúsenosti s niektorou z európskych agentúr. My veríme, že podstatné bude pracovať aj na úrovni partnerov, to znamená, prostredníctvom rezortu zahraničných vecí presviedčať aj ostatných lídrov.

    Ak sa bavíme o časovom horizonte, hovoríme zhruba o dvoch rokoch, dokedy je potrebné zabezpečiť všetky príslušné náležitosti. A okrem toho Slovenská republika sleduje situáciu aj v ostatných krajinách, ktoré prejavili záujem o získanie Európskej liekovej agentúry. Máme dosť informácií prostredníctvom partnerov z rezortu zahraničných vecí a jednotlivých ambasád, ktoré krajiny majú v akom štádiu rozpracované zhruba tieto, tieto materiály. Silným adeptom je Rakúsko, adeptom je aj Dánsko, tu si myslíme ale, že vzhľadom na to, že tam je aj Svetová zdravotnícka organizácia, budú možno slabším adeptom.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Máte záujem položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Ja len jedna krátka doplňujúca otázka, či si vy osobne viete predstaviť, že by takáto agentúra nemusela sídliť len v Bratislave, ale v prípade aj v niektorom z regiónov Slovenskej republiky.

  • Môžeme to posudzovať. Môj osobný na teraz pohľad je, že by to bolo náročnejšie, tá infraštruktúra, ktorú si to vyžaduje, najmä teda pre tie doplňujúce zložky, pretože takáto lieková agentúra pritiahne strašne veľa ďalších partnerov. Vyžaduje si to dostupnosť aj dostatočne dobrú, medzinárodného letiska a dobrých spojení v rámci Európy. To je jeden bod.

    A druhý, ten najväčší problém ja vnímam práve v tej otázke napríklad bilingválneho vzdelávania, pretože tisíce zamestnancom, majú svoje rodiny, ktorí veľmi, jeden z tých kritérií a tých akcentov je práve na otázku práve vzdelávania a zázemia pre tieto rodiny. Hovorím na rozdiel povedzme od tých veľkých investícií, ktoré sa realizovali, ten počet cudzincov, ktorý by prišiel na Slovensko, je niekoľko desať, stonásobne väčší, ako to bolo v prípade povedzme automobiliek.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Elemér Jakab ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi: Vážený pán minister, aká je situácia vo vlakoch spájajúcich Komárno s Bratislavou po nasadení alternatívnych súprav?

    Za ministerstva dopravy a výstavby Arpáda Érseka bude odpovedať minister životného prostredia pán László Sólymos.

  • Vážený pán poslanec, v mene ministra pána Érseka ďakujem pekne za otázku. Dodatok k zmluve so spoločnosťou RegioJet bol podpísaný dňa 8. 3. 2017 a alternatívne súpravy boli nasadené od 10. 3. 2017, takže je ešte krátke obdobie na definitívne zhodnotenie vykonaných opatrení. Faktom však je, že najkritickejším vlakom bol vlak OS 4308 ráno do Bratislavy, hlavnej stanice s príchodom o 7.20 hod. V minulom cestovnom poriadku boli na daný vlak nasadzované dve súpravy Bombardier Talent s kapacitou 320 miest na sedenie. V súčasnej dobe je na daný vlak nasadzovaná súprava zložená z troch jednotiek radu DB 628 s celkovou kapacitou miest na sedenie 432, čo znamená nárast kapacity o jednu štvrtinu. Osobne som sa bol previesť, nie ja, ale pán Érsek, s týmito novými jednotkami. Aj na základe rozhovorov s cestujúcimi som presvedčený, že súčasné riešenie je z dnešného pohľadu dostatočné.

    Samozrejme, ak by sa ukázalo, že záujem o tieto vlaky dlhodobo prevyšuje kapacity, budeme hľadať riešenie, ako tento problém vyriešiť. Ale celkovo z 56 vlakov vypracovaných v oboch smeroch v pracovnom dni je už dnes až 21 radených s dvojenými alebo inak posilnenými súpravami. Vlaky REX 1771 a REX 1774 sú dočasne radené s rušňom s prívesnými vozňami klasickej stavby. V minulom cestovnom poriadku bolo z počtu 56 vlakov v pracovných dňoch zdvojovaných len 16. Aj to svedčí o tom, že ministerstvo dopravy má záujem na tom, aby cestujúci aj na tejto trati mohli cestovať kultúrne s primeranou kvalitou poskytovaných služieb zo strany dopravcu. Samozrejme, ministerstvo dopravy si bude realizovať prieskumy dodržiavania riadenia vlakov a stav ich obsadenosti a v prípade, že dopyt cestujúcich bude prevažovať nad dostupnou kapacitou, prijmeme príslušné opatrenia na zvládnutie tohto dopytu.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec Elemér Jakab, máte záujem o doplňujúcu otázku?

  • ... pekne. Nemám záujem o doplňujúcu otázku, ale chcel by som veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi Sólymosovi a samozrejme, odkážte aj pánovi ministrovi Érsekovi, že aj jemu veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujeme. Aj my ďakujeme, pán poslanec, za vašu aktivitu.

    Otázku č. 3 položil pán poslanec Martin Fecko ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriele Matečnej: Ako je to s podporou mladých farmárov? Sú už vyhodnotené žiadosti? Koľko je k dispozícii financií? Bývalý minister pán Jahnátek hovoril o 60 až 90 mil. eur.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, očakávame, že rozhodnutie o schválení alebo neschválení žiadosti v súvislosti s výzvou na podopatrenie 61, to znamená podpora na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020 bude poskytovateľ Platobná agentúra vydávať ešte tento mesiac po pozitívnej alebo negatívnej správe. Ak bude pozitívna, okamžite sa začnú podpisovať zmluvy s mladými farmármi. Predmetná výzva, na predmetnú výzvu bolo alokovaných 25 mil. eur, ale vzhľadom na veľké množstvo žiadostí, ktoré prišlo na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak sme dohodli s Asociáciou mladých farmárov a alokovali sme pri druhej modifikácii, ktoré sme dohodli v Bruseli, ďalších 18 plus 5 zo starej výzvy, čiže ešte ďalších 23 mil., ale tam predpokladáme, že tú ďalšiu výzvu pre mladých farmárov budeme na úvod roka 2018 dávať ešte. Čiže táto výzva v objeme 18, teda 25 mil. tento mesiac, hneď sa budú podpisovať zmluvy a ďalšia výzva, kde sa nám podarilo presunúť v rámci PRV-čka nejaké peniaze, 18 plus 5, 23 budú, začiatkom budúceho roka vypíšeme. Stačí takto? Myslím, že celkom pozitívna správa už pre mladých farmárov.

  • Pán poslanec má záujem o doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, ďakujem za odpoveď. Myslím, že tie kamene, ktoré padajú zo sŕdc mladých farmárov asi počuť až do Bratislavy, lebo to boli stovky podnetov. Chcem sa iba opýtať jednu vec ešte. Myslíte, že tí, ktorí nebudú uspokojení v budúcnosti, uvažujete ešte okrem tých 23 mil., čo ste povedali, do roku 2020 nejakým spôsobom ich uspokojiť?

  • Nie, už som spomínala, že sme, z ďalšej výzvy sa nám podarilo modifikovať, čiže my sme odčerpali z jedného opatrenia 18 miliónov, myslím si, že to už, väčší objem už ani nevieme dať. Aby bolo zrejmé, mladý farmár môže dostať 50-tisíc eur na začatie podnikania, čiže v tom prvom kole by sme vedeli uspokojiť zhruba 500 mladých farmárov a v tom druhom nejakých 360, čiže dokopy 960 mladých farmárov z prvej aj z druhej výzvy. Tých ostatných tisíc mladých farmárov určite bude neuspokojených, ale sú tam mladí farmári, ktorí predkladajú žiadosti, že som mladý farmár a chcem peniaze. Tých takýchto podaní máme veľmi veľa, čiže určite odfiltrujeme tých, ktorí by tie peniaze naozaj mali dostať.

  • Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Martin Fecko ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: Uvažuje ministerstvo s prijatím opatrení, ktoré by umožnili našim mamám skorší odchod do dôchodku? Myslím si, že si to stopercentne zaslúžia.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Ďakujem pekne za otázku.

    Pán poslanec, ak by som to mal ľudsky a jednoducho povedať, ja si myslím to isté, čo vy, ale realita života je trošku iná a pokúsim sa vám ju vysvetliť.

    Prijatie opatrenia, ktoré by umožnilo ženám v závislosti od počtu vychovaných detí skorší odchod do starobného dôchodku by prakticky znamenalo zníženie dôchodkového veku. A to nielen ženám, ktorým sa zvyšuje dôchodkový vek podľa pravidiel platných od 1. januára tohto roku, ale aj ženám, ktorým sa zvyšuje dôchodkový vek od 1. januára 2004 v závislosti od počtu vychovaných detí.

    V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že zvyšovanie dôchodkového veku je zásadným opatrením dôchodkovej reformy vykonanej zákonom o sociálnom poistení smerujúcim k zabezpečeniu dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Zmena právnej úpravy smerujúca k opätovnému zníženiu dôchodkového veku žien by bola v zásadnom rozpore s uvedenými opatreniami tejto dôchodkovej reformy. Okrem toho zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pre mužov aj ženy je v súlade s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanoveného smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979 a postupom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením.

    Podľa čl. 7 smernice členský štát má právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len vtedy, ak je uplatnenie a zachovanie odôvodnené udržaním a dosiahnutím úrovne sociálneho zabezpečenia. Znamená to, že zníženie dôchodkového veku pre určité osoby by si na druhej strane vyžiadalo vykonať opatrenia na to, aby sa týmto osobám zabezpečilo udržanie úrovne sociálneho zabezpečenia, akú by mali, ak by na ne sa uplatňoval ten jednotný dôchodkový vek, pretože zníženie dôchodkového veku znamená kratšie obdobie dôchodkového poistenia, čo sa prejaví v nižšej sume starobného dôchodku.

    S ohľadom na uvedené a na neustálu potrebu podpory dôchodkového systému z prebytkov iných fondov sociálneho poistenia a z transferov zo štátneho rozpočtu možno vyvodiť záver, že predpoklady na uplatnenie výnimky na Slovensku momentálne nie sú naplnené. Zníženie dôchodkového veku žien, tak ako ho vo svojej otázke navrhujete, pán poslanec, je zjavne v rozpore s nastaveným smerovaním dôchodkového systému. Z uvedeného dôvodu sa so znížením dôchodkového veku žien jednoducho neuvažuje.

    Odhliadnuc od uvedeného s cieľom neustále v rámci reálnych možnosti zlepšovať sociálnu ekonomickú situáciu rodín s deťmi si však dovoľujem uviesť viacero pozitívnych opatrení, ktoré sme prijali v prospech matiek. Od 1. januára minulého roku bolo zvýšené materské zo 65 na 70 denného vymeriavacieho základu. Ďalej nie je možné opomenúť opatrenie, ktoré sme s účinnosťou od 1. januára tohto roku zvýšili maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok z 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Následne v súlade s programovým vyhlásením vlády bola schválená novela zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa od 1. mája tohto roku opätovne zvyšuje materské, a to až na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo je dôkazom našej pretrvávajúcej snahy pokračovať vo finančnej podpore rodín s deťmi, vrátane matiek. To znamená, že osobám pracujúcim materskej vznikne od uvedeného dátumu na materské v zásade až 100 % výšky čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku, to znamená počas pracovnej činnosti. Týmto zvýšením materského sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najväčšou sadzbou materského.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec nemá záujem o doplňujúcu otázku.

    Otázku č. 5 položil pán poslanec Martin Klus podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády pre investície pán Peter Pellegrini. Vážený pán minister, chcem sa vás opýtať, aké konkrétne kroky plánujete podniknúť pre to, aby sa podozrenia zo snahy ovplyvňovania volebných procesov zo strany Ruskej federácie, viď Spojené štáty americké, Holandsko a Francúzsko, neobjavili aj v Slovenskej republike?

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády prijala v roku 2015 komplexnú právnu úpravu uplatňovania volebného práva, vedenia volebnej kampane a financovania politických strán. Právnou úpravou sa sledovalo stransparentnenie financovania činnosti politických strán, financovania volebnej kampane politickými stranami, kandidátmi a tretími stranami. Okrem toho sa prvýkrát v zákone ustanovila profesionálna nezávislá štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

    Ministerstvo vnútra a štátna komisia dostali kompetencie, ktoré ich oprávňujú kontrolovať vedenie volebnej kampane, finančné toky na účtoch subjektov, ktoré vedú volebnú kampaň, ako aj kontrolovať neanonymnosť darcov, ktorí sa rozhodli podporovať politické strany. Slovenská republika bola za tento pokrok v oblasti kontroly financovania volebnej kampane a politických strán ohodnotená aj skupinou štátov GRECO, v tejto súvislosti po vyhodnotení plnenia odporúčaní v oblasti boja proti korupcii vypustila Slovenskú republiku z monitorovania. Je potrebné ale zdôrazniť, že ministerstvo vnútra a štátna komisia sú oprávnené kontrolovať účty politických strán, kandidátov a tretích strán, nemajú však dosah na kontrolu nekalých finančných tokov, ktoré nie sú priamo určené spomenutým subjektom, ktoré podliehajú kontrole iných príslušných a kontrolných orgánov v Slovenskej republike.

    Vážený pán poslanec, ovplyvňovanie volebných procesov cez ruskú propagandu témy tzv. hybridných hrozieb, ale aj šírenie dezinformácií na internete, určite nepokladáme za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorá momentálne trápi Slovensko. To ale neznamená, že sa tejto problematike nevenujeme. Rezort vnútra nie je jedinou inštitúciou, ktorá sa tejto téme venuje, keďže táto problematika sa týka viacerých bezpečnostných zložiek. V prvom rade to je Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré je v pohotovosti 24 hodín denne, kde sa analyzujú a vyhodnocujú všetky informácie. V tejto súvislosti vám do pozornosti dávam aj odtajnenú časť správy Slovenskej informačnej služby o svojej činnosti za rok 2015, kde sa tento fenomén hybridných hrozieb a snáh ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku zo strany cudzích štátov tajná služba upozorňuje.

    Podľa tejto správy, citujem: "V roku 2015 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek. Zaznamenaný bol aj nárast aktivít zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky. Napríklad v kontexte pretrvávajúceho napätia vo vzťahoch medzi Ruskou federáciou a západom v roku 2015 venovala Slovenská informačná služba pozornosť problematike snáh Ruskej federácie o ovplyvňovanie verejnej mienky na Slovensku a subjektom, ktoré sa na týchto aktivitách aktívne podieľali. Slovenská informačná služba sa v roku 2015 sústreďovala na monitorovanie zmien vnútornej a zahraničnej politiky Ruskej federácie s dôrazom na ruské angažovanie sa na Ukrajine, v Sýrii a na propagandistické aktivity namierené voči západu."

    Pozornosť venovaná Slovensku sa v danej oblasti mohla kvantitatívne i kvalitatívne meniť, a to najmä v súvislosti s vlaňajším predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, ale napríklad aj referendom vo Veľkej Británii, či aktuálnym vývojom na východe Ukrajiny, v Sýrii a podobne. Tajná služba už dlhší čas v rámci tejto problematiky aktívne spolupracuje s partnerskými zahraničnými spravodajskými službami členských krajín Európskej únie a NATO, ako aj s ďalšími príslušnými bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky. Z taktických dôvodov ale v tejto veci nie je možné uviesť tu na tejto pôde bližšie podrobnosti.

    Vážený pán poslanec, za rezort vnútra mi dovoľte vás upozorniť aj na fakt, že v najbližšom čase dôjde aj k rozšíreniu špecializovaného útvaru Policajného zboru, ktorý bude plniť aj úlohy najmä na úseku boja proti útokom na počítačové systémy, sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, šíreniu detskej pornografie, podvodom s platobnými kartami, prejavom extrémizmu a nenávistnými prejavmi na internete. V rámci uvedených činností bude odbor vykonávať aj monitorovanie internetu ako takého, vrátane sociálnych sietí, najmä čo sa týka vyššie spomenutých činností. Na základe získaných informácií a dát bude vykonávať analýzy, spolupracovať s Národným bezpečnostným analytickým centrom a v prípade podozrení zo spáchania protiprávneho konania prijímať aj následné potrebné opatrenia.

    Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Vidím, že pán poslanec má záujem o doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Rd by som sa doplňujúco opýtal, či je nejaká konkrétna aktivita, ktorá dnes súvisí najmä so sociálnymi sieťami a konšpiračnými webmi, ktoré tu dnes na Slovensku máme. Odhadom sa jedná o niekoľko desiatok konšpiračných webov a odhadom asi 140 webovým stránok na, priamo na sociálnej sieti, ktoré šíria ruskú propagandu, a nielen ruskú samozrejme, a vo veľkej miere ovplyvňujú dnes už aj predvolebné dianie najmä vo voľbách do vyšších územných celkov na Slovensku. Či už existuje nejaký analytický tím alebo možno nejaký, nejaká ďalšia skupina ľudí, ktorá sa tým aktívne zaoberá na ministerstve vnútra.

  • Aj keď nie som minister vnútra, ale z informácií, ktoré mám, vás môžem uistiť, že analytické zložky a konkrétne poverené útvary rezortu vnútra a ostatných zložiek pravidelne monitorujú aj tieto weby a stránky, o ktorých hovoríte. Samozrejme, môžme konať len v zmysle platnej legislatívy a sledujeme pozorne aj aktivity členských krajín Európskej únie, ako sa s týmto fenoménom do budúcna vysporiadať a akým spôsobom mať možnosť aj regulovať obsah. Nehovorím o cenzúre, ale o upozorňovaní a jasnom definovaní, čo sú správy, ktoré sú pravdivé a čo sú správy, ktoré sú nepravdivé a ktoré zavádzajú verejnú mienku určitým smerom.

    Takže úzko tieto informácie sledujeme a pravdepodobne sa nevyhneme aj väčšej diskusii tu v Národnej rade, aby sme si povedali, ako do budúcna s týmto fenoménom bojovať, pretože vás uisťujem, pán poslanec, že príchodom ďalších a ďalších nových, moderných spôsobov v oblasti digitálnej komunikácie bude tento fenomén a problém ešte viac narasť a bude pravdepodobne predstavovať problém nielen pre našu krajinu, ale aj pre Európu ako takú. A budeme musieť o tom pravdepodobne monotematicky diskutovať aj na pôde parlamentu, aby sme si urobili názor, či vôbec máme, akým spôsobom voči tomuto bojovať, či vôbec by sme mali mať právo takéto informácie odstraňovať, alebo blokovať k nim prístup, pokiaľ bude preukázateľné, že sú to nepravdivé informácie s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku nejakým nekalým alebo protizákonným spôsobom.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Otázku číslo 6 položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi, ktorého bude zastupovať pán minister životného prostredia László Sólymos: V októbri 2016 ste v Prešove na pôde VÚC uviedli termíny dostavieb D1 a R4. Dodržia sa? Aký stav je v súčasnosti jednotlivých podkladov nevyhnutných k realizácii daných stavieb? Stojíme, či napredujeme?

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, možno ste už v médiách zachytili, že práve dnes bola podpísaná zmluva na výstavbu úseku D1 Prešov západ - Prešov juh. Ide o takmer 8-kilometrový úsek diaľnice D1, ktorého takmer tretina je na moste a druhá tretina v tuneli. Súčasťou tejto stavby bude aj stredisko správy a údržby diaľnic Národnej diaľničnej spoločnosti pre východné Slovensko. Ide o stavbu, ktorú netrpezlivo očakávajú občania nielen v samotnom Prešove, ale aj v širšom okolí, rovnako ako ľudia, ktorí touto metropolou východu prechádzajú. Nová diaľnica z mesta úplne odkloní tranzit v smere medzi Košicami a Popradom a v spolupráci s novým prieťahom v meste výrazne zlepší dopravu v meste. Termín samotnej výstavby je stanovený na 4 roky a 1 mesiac a jej financovanie predpokladáme z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.

    Na stavbu rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat v kilometre 0,0 a 4,3 bolo dňa 31.10.2016 vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2017. V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. prípravu dokumentácie na ponuku a následne bude možné začať súťaž. Aktuálne stále čakáme na výsledok rokovaní o dlhovej brzde a teda aj na to, ako sa napríklad aj vy, pán poslanec, postavíte k podpore budovania nových ciest.

    Pretože ako určite viete, peniaze z eurofondov na diaľnice sú už prakticky minuté na konkrétne projekty a ak chceme pokračovať vo výstavbe v takom tempe, ako aktuálne máme, musíme proste niekde nájsť dostatočné zdroje. Zároveň čakáme na výsledky aktualizovaných dopravných prieskumov, podľa ktorých bude možné rozhodnúť, v akom profile je potrebné túto cestu postaviť. Na základe týchto faktov bude následne možné rozhodnúť o tom, kedy vieme začať stavať nie len prvú etapu R4, ale aj všetky nasledujúce úseky.

  • Pán poslanec, vidím, že má záujem o doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď vášho kolegu, tlmočenú. Vyzerá, že asi aj tie protesty mali nejaký zmysel, keď sme tam pochodovali v Prešove, takže ďakujem pekne, že jedna polovica roboty je asi urobená, alebo teda zdarne naštartovaná. No a čo sa týka tých peňazí, tak tá dlhová brzda, ja viem, že vás to omíňa, že dobre by bolo ju pustiť, ale ja hovorím, veď predsa ESO, reforma má priniesť 750 miliónov, tak z tých by sa to nedalo urobiť? Takže neviem, či to je otázka na vás alebo aj na vládu, ale myslím si, že sú aj nejaké iné rezervy a nemuseli by sme tú dlhovú brzdu, lebo ja mám jednu veľkú obavu, že to neskončí v tej diaľnici, ale niekde celkom inde a nieže diaľnice, to už je iba R4-ka, iba "R4-ka". Takže toto chcem poprosiť vládu, aby sa pozrela aj do iných zásob, finančných, ktoré možnože by sme vedeli nájsť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len toľko, že ja si myslím, že to, že sa začína stavať ten obchvat, dnes bola podpísaná zmluva, je to dobrá správa aj pre Prešov, je to dobrá správa pre východ Slovenska, ale dobrá správa pre celé Slovensko a samozrejme, aby sme mohli napredovať ďalej, tomu jednoducho bez druhého sa to nedá. Investície do infraštruktúry, to nie sú malé peniaze, to sú veľké peniaze, potrebuje to proste vysoké zdroje, takže veľmi ťažko sa hľadá v štátnom rozpočte zdroj na takéto veľké investície. K tomu treba asi aj iné, potrebujeme k tomu spraviť iné kroky, preto hovoríme o tej dlhovej brzde veľmi intenzívne. Takže je to na nás, aj na vás, na nás všetkých, to rozhodnutie, že či sa budú stavať naďalej na Slovensku diaľnice alebo proste asi nebudú. Takže asi toľko. Ďakujem pekne.

  • Otázku číslo 7 položila pani poslankyňa Soňa Gaborčáková ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: Chcem sa opýtať, ako sa bude riešiť ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pri osobách v piatom a šiestom stupni odkázanosti, t. j. chronických pacientov.

  • Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa. Vzhľadom na znenie otázky považujem za potrebné úvodom uviesť, že stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osobe pri sebaobsluhe v piatom, respektíve šiestom stupni sám o sebe nezakladá vznik odkázanosti prijímateľa sociálnej služby na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. Potrebu takejto zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľských výkonov indikuje príslušný ošetrujúci lekár pacienta, prijímateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení.

    Zákon o sociálnych službách v rámci rozsahu poskytovania činnosti v zariadeniach pre seniorov, v zariadeniach opatrovateľskej služby, domovoch sociálnych služieb a špecializovaných zariadeniach obsahuje aj zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti v prípade, ak toto zariadenie sociálnych služieb neposkytuje túto ošetrovateľskú starostlivosť svojimi zamestnancami. Zdravotná starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti je v takomto prípade zabezpečovaná prostredníctvom poskytovateľov zdravotnej služby, to znamená ADOS-ky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahuje záväzok. Vláda si uvedomuje dôležitosť kvalitných a efektívnych sociálnych služieb zameraných na adekvátne naplnenie potrieb odkázaných ľudí. Mimoriadnu pozornosť bude venovať starostlivosti o starších ľudí, a to najmä efektívne prepojenie zdravotníckych a sociálnych služieb. Preto zefektívni systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb, podporí zavedenie príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako a bude pokračovať v podpore procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb.

    V súlade s týmto schváleným plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok ministerstvo práce veľmi intenzívne na základe veľkej pracovnej komisie pripravuje a v septembri predloží na rokovanie vlády, následne Národnej rady návrh, ktorý sa bude týkať viaczdrojového financovania sociálnych služieb. V rámci tejto novely za ustanovených podmienok posilní spolufinancovanie verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na lokálnej úrovni a novo sa ustanoví spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na regionálnej úrovni z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Pôjde o diferenciáciu úrovne tohto spolufinancovania vo väzbe na štruktúru prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby na pomoc inej osoby.

    Mám ešte čas. Vzhľadom na to, že sme mali minulý týždeň konkrétne rokovania s kolegom pánom ministrom Druckerom, môžem ubezpečiť a zároveň nielen vás, ale aj verejnosť, že máme záujem z hľadiska viaczdrojového financovania pokračovať aj príspevkom zo zdravotných poisťovní. Sú pripravené tri alternatívy, z ktorých sa jedna dostane do konkrétnej podoby. Prvá alternatíva je tých deväť medicínskych úkonov, ich prehodnotenie alebo rozšírenie o ďalších šesť. Druhá alternatíva je paušálny príspevok a tretia alternatíva je priame financovanie, nazvem to zdravotných sestier z rozpočtu zdravotných poisťovní priamo v sociálnych zariadeniach. To znamená, toto je asi stav alebo štádium rokovania a z tohto by mal byť potom urobený istý záver, ktorý by sa mal dostať do návrhu zákona.

  • Ďakujem, máte záujem o doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, vraveli ste, že to indikuje lekár konkrétneho zariadenia. Viete o tom, že majú problém s tým, že ak dostaneme klienta na celoročný pobyt a má trvalý pobyt mimo, mimo vlastne miesta, kde sa nachádza zariadenie, majú problém vôbec mať obvodných lekárov. To znamená, majú neskutočné problémy v zariadeniach, hlavne kde sa starajú o seniorov, vôbec zazmluvniť obvodného lekára, keďže majú inde trvalý pobyt. A ďalšia vec je, že nám pribúda ľudí vigilikov a ďalšie ťažké stavy, čo predurčuje práve ten šiesty stupeň. Je pravdou, že máme aj ľudí v päťke, v šestke, ktorí teda možno nepotrebujú intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, tam by stačila ADOS, ale sú aj ľudia, ktorých máme v bdelej kóme a tých pribúda za posledné roky a tam je potrebná 24 hodinová starostlivosť. Čiže určite nie je na mieste to riešiť len cez ADOS-y. Ďakujem.

  • Pokúsim sa odpovedať dva rozmery. Jeden rozmer je financovanie, tam jednoznačne pripravujeme zákon tak, že podľa stupňa odkázanosti, to znamená bez ohľadu, či potrebuje tie ošetrovateľské úkony, alebo nepotrebuje. V tomto prípade bude rovnaké to financovanie podľa stupňa odkázanosti, no a pokiaľ tu príde k problémom z hľadiska zazmluvňovania, no znovu si sadneme s pánom ministrom a budeme tieto veci mať záujem riešiť. Sú to, preboha, naši spoluobčania, ktorí ďaleko viac ako bežný mladší občan potrebujú zdravotnú starostlivosť a lekára, jednoducho toto musí byť zabezpečené. Akonáhle by sme takéto informácie dostali, no tak to budem riešiť s kolegom, ktorý má vo svojom portfóliu aj oblasť lekárov a som presvedčený, že sa nám to podarí, v tomto prípade úspešne doriešiť. Ale ja sa priznám, že nejaké konkrétne informácie z konkrétnych zariadení zatiaľ ku mne ako problém, ktorý by som mal riešiť, neprišli. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Otázku č. 8 položil pán poslanec Marián Kéry, ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi: Vážený pán minister, europoslanec Sulík počas piatkového vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu v Národnej rade Slovenskej republiky vyhlásil, že je za posilnenie kompetencií národných štátov na úkor Európskej únie. Dokonca vyhlásil, že netreba za každú cenu, aby bolo Slovensko v jadre Európskej únie. Aký je váš názor na jeho vyjadrenia?

  • Vážený pán poslanec, ako všetci vieme, téma budúcnosti Európskej únie v kontexte prekonávania krízy, v ktorej sa ocitla, je dnes mimoriadne významnou a preto aj živo diskutovanou nielen v Bruseli, ale aj vo všetkých členských štátoch. Hľadajú sa odpovede na otázky, navrhujú sa riešenia problémov a východiská zo súčasného krízového stavu. Jedným z nich je aj eventualita viacrýchlostnej Európskej únie, o ktorej sa začalo opäť častejšie hovoriť pred nedávnym neformálnym samitom vedúcich predstaviteľov členských krajín a inštitúcií Európskej únii v Ríme. Ako už bolo neraz zdôraznené, nejde tu pritom o nič nové ani protirečiace aktuálnej európskej legislatíve. Je to nástroj roky otvorený pre všetkých, ktorí majú záujem v danej chvíli a k danej téme využiť, čo sa aj reálne deje, ako príklad môžem uviesť Schengen alebo eurozónu.

    Osobitnú pozornosť treba ale i dnes upriamiť na to, že tento koncept musí byť inkluzívny a otvorený a nie obmedzujúci či separujúci, pretože v takom prípade by mohol viesť k rozporom medzi členskými štátmi Únie alebo medzi jej regiónmi, čo je presný opak toho, čo teraz potrebujeme. Ako taký pre nás preto koncept viacrýchlostnej Európskej únii nepredstavuje ani problém ani hrozbu. Rizikové by ale v dnešnej situácii mohlo byť jeho prezentovanie ako univerzálneho nástroja na vyvedenie Európskej únie zo súčasných ťažkostí. Posilnená spolupráca, čiže prehĺbená integrácia, nech už by bola implementovaná akýmkoľvek počtom členských krajín, nie je totiž univerzálnym východiskom zo súčasnej situácie. Naopak, za istých okolností, by mohla spôsobiť vznik nových nebezpečných deliacich čiar vo vnútri Európskej únie, čo určite nechceme. Opakujem preto, že posilnená spolupráca musí zostať otvorená a nesmie sa využívať ako akýsi politický nástroj stúpencov federalizácie Európskej únie.

    V tomto kontexte v súvislosti s aktuálnymi diskusiami o viacrýchlostnej Európskej únii, je známa aj pozícia vlády Slovenskej republiky k tejto otázke, ktorá je postavená na to, že Slovensko aktuálne je v jadre európskej integrácie a v ňom by malo aj zotrvať. Opúšťať tento elitný klub, v ktorom sa vďaka veľkému úsiliu z minulých rokov a zodpovednej politike súčasnosti momentálne nachádzame, by bol nezmyselný krok späť, pre ktorý nevidíme dôvodov. Vnímame ale aj rozdielne názory niektorých slovenských politických predstaviteľov či strán k tejto otázke. Považujeme ich za legitímny príspevok do rozbiehajúceho sa vnútropolitického dialógu na danú tému, ktorý je mimoriadne potrebný. Postupné kreovanie národných argumentačných základní pozícií a formulovanie národných záujmov zapadá do už prebiehajúcej celoeurópskej diskusie o budúcej podobe Európskej únie 27 krajín. Na to musíme byť pripravení, pretože dynamický vývoj tu na nikoho čakať nebude. Verím tiež, že tento náš vnútropolitický dialóg bude kultivovane a konštruktívne pokračovať, a to so zapojením sa nielen politických subjektov, ale aj ďalšej odbornej verejnosti, respektíve čo najširšej občianskej spoločnosti vrátane akademickej sféry.

    Pán predsedajúci ,skončil som.

  • Ďakujem. Chce položiť doplňujúcu otázku? Nie, ďakujem.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Martina Fecka, je v sále: Rieši a vie vaše ministerstvo o havarijnej situácii v Prešove na území bývalého závodu Solivar, štátny podnik, kde sa ťažila Soľanka, a kde hrozí zrútenie sa jedenásťposchodovej bytovky? Robí sa v tejto veci niečo?

    Nech sa páči, pán minister životného prostredia.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo životného prostredia je dobre informované o situácii na území bývalého závodu Solivar, kde došlo v minulých rokoch poklesu a prepadnutiu časti územia vplyvom ťažby Soľanky.

    V tejto lokalite sa soľ ťažila v rokoch 1925 až 2009, v roku 2009 ťažbu na výrobu soli ukončili napriek tomu, že neboli doťažené všetky vyťažiteľné zásoby soli v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary. Soľ sa ťažila lúhovaním soli vrtmi z povrchu, pričom v podzemí vznikali rozsiahle kaverny. Kaverny sú do výšky približne 80 - 90 % vyplnené kalmi, ktoré vznikajú počas procesu lúhovania solí z nerozpustných hornín, napríklad íl, alebo piesok a horninami opadanými zo stropu kaverny. Zvyšok kaverny je vyplnený spravidla nenasýtenou soľankou, čo vedie k ďalšiemu samovoľnému lúhovaniu stropu kaverny. Po ukončení ťažby klesol tlak v tých kavernách a ich steny sa začali deformovať a stláčať sa, stláčali sa dovnútra. Deštrukciou kaverny dochádza k následnými deformáciám zemského povrchu smerom k blízkemu sídlisku.

    Od roku 2010 sa v dobývacom priestore prejavujú negatívne vplyvy na životné prostredie aj v dôsledku korózie hláv desiatok vrtov, v ktorých neustále vyteká soľanka a zasoľuje okolité prostredie. Odborníci dlhodobo upozorňujú na potrebu likvidácie týchto starých banských diel. Ministerstvo životného prostredia sa s problematikou Solivaru zaoberá od júna 2016, keď primátorka mesta Prešov požiadala o pomoc pri riešení tohto problému. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu lokality požiadal VZOP ešte v septembri 2016 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o zaradenie predmetnej lokality do pravidelných režimových pozorovaní, ktoré sa vykonávajú v rámci čiastkového monitorovacieho systému pod názvom

    geologické faktory a podsystémy, vplyvy ťažby na životné prostredie. Prostredníctvom plánu hlavných úloh Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na rok 2017 sme tejto organizácii zadali úlohu, v rámci ktorej sa do konca tohto roku vykoná v lokalite podrobné geologické zhodnotenie stavu lokality a rizík, ktoré by územie mohlo predstavovať pre zdravie ľudí a pre životné prostredie. Výsledky prieskumu a monitoringy ukážu, aké sú možnosti sanácie tohto územia. Nakoľko však nejde o klasickú alebo takzvanú environmentálnu záťaž, ale o staré banské dielo nachádzajúce sa v určenom dobývacom priestore, patrí sanácia tejto lokality potom, keď zistíme, čo tam je vôbec, do gescie ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je doplňujúca otázka? Čas sa minul tým pádom, áno, sme skončili hodinu otázok.

    Poprosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále. Nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie ako také.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod

    písomne odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 3. marca 2017, tlač 413.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 413 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili, nikto. To znamená nikto nebol v tom prvom bode, chce sa, tým pádom na druhý bod sú prihlásení poslanci, šesť poslancov: pán poslanec Stanislav Drobný, Jozef Viskupič, Martin Klus, Martin Fecko, Natália Grausová a Stanislav Mizik.

    Nech sa páči, prvý - pán poslanec Stanislav Drobný. Nech sa páči.

  • Bod programu: Interpelácie poslancov.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Ministerstvo vnútra schválilo dotáciu na projekt miestnej občianskej poriadkovej služby v rómskych komunitách, teda takzvané rómske hliadky. Na tento projekt bolo vyčlenených 10 miliónov eur. Výkon tejto práce nesie podobné znaky, ako práca v súkromnej bezpečnostnej službe. Zamestnanci SBS si však musia absolvovať odbornú prípravu, takzvaný kurz SBS. Svoju bezúhonnosť musia zdokladovať odpisom z registra trestov a musia zložiť skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá preverí ich znalosť potrebných právnych predpisov, ako aj znalosť postupov pri ochrane osôb a majetku.

    V tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:

    1. Ako bude prebiehať výberové konanie medzi uchádzačmi o prácu v rómskych hliadkach? Bude mať vo výberovej komisii zastúpenie aj príslušník najbližšieho obvodného oddelenia policajného zboru?

    2. Aké požiadavky musia spĺňať členovia rómskych hliadok? Čiže napríklad výška ukončeného vzdelania, fyzické predpoklady, odborná spôsobilosť.

    3. Budú musieť členovia rómskych občianskych hliadok dokladovať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov? Z

    4. Akým dokladom, prípadne spôsobom budú uchádzači o prácu v rómskych hliadkach dokladovať, že sú príslušníci rómskeho etnika?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť ustanovenie rokovacieho poriadku a v písomnej časti prihlásení podať dve interpelácie. Dve ústne interpelácie, ktoré mám ambíciu potom spracovať aj do písomnej polohy.

    Prvá interpelácia bude smerovať na ministerstvo kultúry, aj tu prítomného ministra kultúry a týkať sa má médií verejnej služby.

    Za ostatný čas sme mali možnosť sledovať snahu mediálneho výboru, ktorý chce a má za ambíciu otvoriť proces voľby generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky v čo najväčšej objektivizovanej polohe. A preto by ma zaujímal názor ministra kultúry, ktorý v ostatnom čase sa vyjadril tak, že sa nebude rozprávať o tejto voľbe s premiérom cez médiá.

    Zároveň ale vnímam, že existujú aj iné fóra ako sú priamo médiá. Naposledy to bola napríklad hodina otázok, kde z môjho pohľadu tak, ako som vyzval premiéra, aby umožnil čo najobjektívnejší spôsob voľby, aby dal od médiá verejnej služby ruky nateraz preč. Nedeje sa tak, tak preto budem adresovať otázku alebo zopár otázok na ministra kultúry, a to hlavne v duchu, čo si myslí o objektivite média verejnej služby, čo si myslím o troch základných faktoroch, ktoré médium verejnej služby dimenzujú, a to je udržateľnosť financií a financovania tohto médiá, jeho dôveryhodnosť, jeho objektivita.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som v tomto mal, ako teda vníma zasahovanie v tomto čase, v tomto veľmi senzitívnom čase do tohoto procesu od premiéra a ako to teda vlastne v strane SMER ohľadom voľby, resp. ostatného pôsobenia generálneho riaditeľa Miku je.

    Tretia otázka v tomto, zabezpečí alebo bude sa ministerstvo kultúry snažiť, aby spolu s výborom pre médiá a kultúru umožnila vybrať najlepšieho z možných kandidátov, ktorí sa prihlásia alebo podľahne tlaku svojich straníckych špičiek a tento proces bude spolitizovaný omnoho viacej ako potrebuje.

    Posledná otázka. Vníma ministerstvo kultúry ako zdvihnutý prst to, že premiér tejto krajiny alebo premiér Slovenska je v reálnom spore s mnohými redaktormi, s médiom verejnej služby a nemyslím si, že napriek tomu, že mám viacero výhrad voči fungovaniu či už Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, či si nemyslí, že tento osobný spor ovplyvní voľbu generálneho riaditeľa RTVS takým spôsobom, že príde k politickému ovládnutia média verejnej služby.

    Chcem iba konštatovať na záver tejto ústnej časti tejto interpelácie voči ministerstvu kultúry, že vychádzam z toho, že v RTVS sú problémy, sú problémy napríklad na základe toho, kde sa koalícia dostala do problémov takpovediac sama, schválila si nejaké programové vyhlásenie, kde konštatovali, že médium verejnej služby je finančne poddimenzované. Pred verejnosťou sa zaviazali nami kritizovaným faktom, že chcú zdvíhať koncesionársky poplatok a zabezpečiť tak financovanie RTVS. Na druhej strane na základe politického zápasu, kde myslím, že nie je to tajomstvo, lebo je to verejne dostupné, že jeden z koaličných partnerov tento záväzok z programového vyhlásenia vlády torpédoval a tým pádom médium verejnej služby zabezpečené financovanie z tohto pohľadu nemá. Čiže existujú mnohé deklarácie a možno aj mnohé dobré úmysly, ktoré ale v tomto prípade vedú do pekla. Osobne sa obávam ako člen výboru pre médiá a kultúru, ako jeden z tých ľudí, ktorí budú na verejných vypočutiach, že už v tejto fáze prichádza k neoprávnenému zásahu od silných a vplyvných ľudí tejto krajiny a myslím si, že televízia naozaj má patriť občanom. A toto by malo byť mementom či pre premiéra či pre ministra kultúry, alebo každého jedného z nás, ktorý sa na voľbe generálneho riaditeľa o nie tak dlhý čas zúčastníme. Toľko k prvej časti.

    Druhá interpelácia, ktorá tiež bude následne spracovaná písomne, je ovplyvnená tým, že som mal tú možnosť sa zúčastniť rokovania hospodárskeho výboru s témou vysporiadania okradnutých zamestnancov SCP Mondi a s témou, že SCP alebo Slovenské celulózky a papierne podľa váhy dôkazov nepatria súčasnému privatizérovi alebo človeka, ktorý získal túto fabriku v privatizácii, ale štátu. Keďže som nebol spokojný a nie som spokojný s tým, ako minister Žiga argumentoval na výbore, využívam aj túto možnosť na to, aby som mu položil niekoľko otázok, ktoré v tomto prípade budem trvať na tom, aby sa ich, odpovede na tieto otázky nevyhol, tak ako to urobil na výbore. Otázky pre ministra hospodárstva Petra Žigu sú nasledovné a možno aj tak, ako ich tu prednesiem, osvetlia situáciu aj prítomným kolegom aj členom vlády.

    V roku 1996 počas bezbrehej a z môjho pohľadu veľmi zlodejskej privatizácie Vladimíra Mečiara 29-ročný chalanisko z Detvy získal kontrolný balík v SCP Mondi. Človek, ktorý nemal s papierenským priemyslom nič spoločné. Prvýkrát v tejto fabrike bol až vtedy, keď mu toto bolo na Fonde národného majetku priklepnuté. A okradol 3 948 zamestnancov tým, že im nevyplatil zamestnanecké akcie a o tejto skutočnosti sa samotní zamestnanci, ako aj verejnosť dozvedela len v nedávnom čase. Ľudia sa združili v občianskom združení Ružomberský papier a žiadajú, aby 15 % zo 67-percentného balíka pre firmu EKOINVEST, ktorá patrí pánovi Fiľovi, im bola vyplatená. Tento záväzok bola druhá kumulatívna podmienka pri privatizácii. Je nepremlčateľný, pretože sa jedná o majetkový záväzok a keďže táto podmienka nebola splnená, máme za to, že po prvé, privatizácia alebo privatizačná zmluva, ktorá je nemenná a nedá sa dodatkovať zaväzuje podnikateľa Fiľa, aby tieto, tých 67 % jednoducho štátu vrátil, resp. štát si ich uplatnil. Keďže táto druhá podmienka nebola dodnes splnená, dovolili sme si spolu s kolegami zvolať aj hospodársky výbor, kde bol minister hospodárstva prítomný a na konkrétne otázky sa viacmenej vyhol. A vystaval svoju argumentáciu na tom, že ľudia, ktorí boli okradnutí, si dovoľujú od podnikateľa Fiľa žiadať svoj nárok, ktorý je nacenený v sume podľa údajov ministerstva hospodárstva v sume 107 mil. eur. To je veľmi podstatný fakt., žiadajú to od podnikateľa Fiľa. Zároveň žiadajú štát, aby im v tejto ich ambícii pomohol, a to tým, že štát bude trvať na tom, že majetok štátu, ktorý od 1. 1. 1999 z dôvodu neplatnosti privatizačnej zmluvy, keďže podmienka nebola splnená, sa vrátil štátu a títo ľudia mohli byť odškodnení.

    Takže kladiem otázky pánovi ministrovi Žigovi:

    1. Prečo považujete 3 948 zamestnancov, ktorým neboli odovzdané akcie, za nepriateľa štátu? Prečo sa tvárite, že 700 zamestnancov, ktorí sa združili v občianskom združení Ružomberský papier, sú tí, ktorí, alebo označuje ich za tých, ktorí stoja proti vám ako zástupcovi štátu? Nie je to náhodu tak, že by ste mali stáť na ich strane a zabezpečiť, aby ich nárok z privatizačnej zmluvy bol naplnený a aby dostali ad 1) odškodnenie a ad 2) aby ste zabezpečili, aby majetok štátu sa dostal naspäť do štátnych rúk.

    2. Koho klamete, pán minister? Mňa alebo médiá, keď nekonzistentne raz uvádzate, že v tejto veci disponujete právnou analýzou a inokedy uvádzate, že nie. Hanbíte sa za túto právnu analýzu, ktorú na základe toho, čo ste prezentovali na výbore, vypracovala právna kancelária pána Kána, ktorý zastupuje, a vyzerá to tak, obe strany sporu. Na jednej strane ste si ho objednali vy ako štát a na druhej strane túto istú právnu kanceláriu používa protistrana pána Fiľa. Necítite sa v konflikte záujmov? A nie je náhodou lepšie požiadať o služby iné právne kancelárie, ktoré by vedeli zabezpečiť práva 3 948 zamestnancov a zároveň všetkých nás? Pretože máme za to, že máte dostatočné množstvo právnych argumentov na to, aby majetok štátu, ktorý pán podnikateľ Fiľo ukradol, sa do štátnych rúk dostal. A nesplnil teda pán Fiľo podmienky privatizačnej zmluvy.

    3. Pán minister, trvám na zodpovedaní otázky, či máte k dispozícii právnu analýzu týkajúcu sa uplatňovania nárokov zamestnancov SCP na vydanie akcií, resp. náhrady škody od spoločnosti EKOINVEST a zároveň uplatňovania nárokov štátu na vydanie akcií spoločnosti SCP Mondi v majetku EKOINVEST, a to z titulu privatizačnej zmluvy. Je to otázka, ktorá viacmenej zhŕňa to, čo som hovoril úvodom.

    4. Prečo nechcete poskytnúť právnu analýzu k uplatňovaniu nárokov štátu ani poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú stranou v súdnych sporoch? Podľa mňa by bolo veľmi významné, aby sme argumentáciu štátu a jej iniciatívu na to, aby sme dostali majetok štátu naspäť a aby sme zabezpečili odškodnenie zamestnancov, mohli vidieť ako ste sa pripravili, ako vám kancelária pána Kána dáva právne argumenty a z čoho vychádzate.

    5. Pán minister, prečo zhadzujete vlastný text privatizačnej zmluvy, ktorá bola vypracovaná Fondom národného majetku, čiže predchodcom MH Manažmentu, a. s. so 100-percentnou účasťou štátu, za ktorú dnes nesiete plnú zodpovednosť? Totižto pán minister využíva argumentáciu, že v privatizačnej zmluve, ktorá je nemenná, nedá sa dodatkovať, je ako keby druhá kumulatívna podmienka. Pre rýchle osvetlenie, prvá bola, že má zaplatiť nejakú kúpnu cenu, zhruba za 7-miliardový podnik má zaplatiť 1,1 mld., a to preto, lebo z majetku, ktorý dostane, má vydať 15 % zamestnancom. A tretia podmienka bola, aby preinvestoval v nejakom časovom horizonte 2,7 mld. vtedajších korún. Keďže tieto tri kumulatívne podmienky platia ako celok a druhú nikdy nesplnil a zamestnanci o nej ani nevedeli, máme za to, že privatizačná zmluva od 1. 1. 1999 je zrušená. A toto je najpodstatnejšia vec. A čudujete sa, kolegovia, že pán minister spochybňuje vlastnú zmluvu a tvári sa, že toto, tá druhá kumulatívna podmienka ako keby neexistovala.

    Preto sa pýtam, prečo, pán minister, zhadzuje text vlastnej privatizačnej zmluvy? To je ako keby ktorýkoľvek z nás, ak by predával auto alebo byt a mal zmluvu a protistrana by ho nejakým spôsobom chcela okradnúť, tak v spore by zastupoval, by vyhlasoval niekto z nás, že niektoré ustanovenia tej zmluvy, napríklad vyplatenie kúpnej ceny alebo vysťahovanie sa k nejakému dátumu, by sám ten, ktorý tú zmluvu má, spochybňoval. Osobne sa domnievam, že to pán minister robí preto, že koná v súzvuku nie s poškodenými zamestnancami, nie v záujme štátu, ale koná na základe súčinnosti s pánom privatizérom Fiľom.

    6. Prečo poučujete stranu v súdnom konaní, v tomto prípade protistranu, čiže privatizéra Fiľa alebo firmu ECO-INVEST, o možnosti uplatnenia námietky premlčania, keď túto možnosť nemáte ani v súdnom konaní? Ešte raz. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril pre médiá, že teda on sa cíti komfortne, veľmi sa tak uškŕňa a usmieva, že to nesúvisí s ním, že to sú nejaké, samozrejme, to zaklínadlo všetkých Ficových vlád, to Dzurinda, poťažmo nejaký iný predchodca, ale momentálne je ministrom hospodárstva on a preto je pre mňa záhada, prečo navádza protistranu, ako sa má v tomto spore brániť. My, ako zástupcovia štátu, by sme do bodky trvať na tom, že majetok štátu sa má vrátiť a zamestnanci majú byť jednoducho z toho vráteného majetku vysporiadaní.

    7. Aký bol sankčný postup pri nesplnení povinnosti vydať zamestnanecké akcie? Čiže, čo robí ministerstvo hospodárstva, čo robí MH Manažment na to, a robilo v minulosti, aby sankcie, kde pán podnikateľ Fiľo nedodržal záväzok vyplatenia 15 % a aké, aký postup alebo aký sankčný postup ministerstvo zvolilo? Mám totiž za to, že takmer žiadne.

    8. Pán minister, čo vám nie je zrejmé na rozväzovacej podmienke v zmysle čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy? V čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy sa doslovne uvádza: "V prípade, že kupujúci, čiže ECO-INVEST poruší záväzky a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci - ministerstvo hospodárstva alebo Fond národného majetku - odstupuje od zmluvy." Zopakujem tú otázku, aby si mohli aj kolegovia, aj samotné ministerstvo vytvoriť názor. Totižto ministerstvo má ako keby názor, že tu je nejaký typ nejasnosti. To znamená, že keďže nebola dodržaná druhá podmienka odovzdania 15 % akcií zamestnancom, tak si ministerstvo hovorí, že existuje nejaký typ nejasnosti, ale odsek 6 znie: "V prípade, že kupujúci poruší záväzky a povinnosti", čiže poruší to, že nevydal 15 % z firmy, ktorú nadobudol, zamestnancom, "vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci odstupuje od zmluvy". Nieže odstúpi, nieže začne nejaký, nejaké konanie, ktoré bude viesť k zrušeniu zmluvy, je to dvojstranný právny akt zakotvený priamo v privatizačnej zmluve a preto máme za to, že od 1. 1. ´99 je zmluva zrušená.

    9. Viete preukázať zaplatenie odstupného 10 miliónov korún v zmysle dodatku č. 2 v roku 2006? Máme za to, že aj pokutu, ktorú mu Fond národného majetku, pánovi privatizérovi Fiľovi dal, jednoducho nikde v účtovníctve nie je a preto by som rád, aby zodpovedal aj túto parciálnu otázku.

    10. Obsahuje právna analýza, ktorú máte k dispozícii, analýzu nepomeru výšky odstupného a výšky nárokov zamestnancov SCP, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur? Čiže na vysvetlenie a budem sa to v písomnej časti snažiť vysvetliť hlbšie, existujú iba dohady na to, o aké peniaze vlastne štát svojím nekonaním zamestnancov pripravil.

    11. Aký je váš právny názor, pán minister, na platnosť dodatku č. 2, keď v zmysle privatizačného zákona nie je možná zmena podmienok privatizácie po schválení rozhodnutia o privatizácii? Tento, túto parciálnu vec som opisoval v úvode, v zmysle kontextu toho, čo sa pýtam. Existuje dodatok k nedodatkovateľnej zmluve a protistrana sa na toto odvoláva. Osobne si myslím, že ministerstvo hospodárstva by malo tento dodatok jednoducho súdne spochybniť a dnes, si myslím, že pán minister vychádzal z veľmi pofiderných právnych názorov a neexistuje a nevieme sa dopátrať k tomu, čo vlastne na to, aby boli odškodnení zamestnanci a aby sme dostali majetok štátu naspäť do štátu, ministerstvo robí. Preto kladiem aj túto otázku.

    12. Pán minister, keď ste uviedli, že sa nepoznáte s Milanom Fiľom, kto v SMER-e sa s ním pozná? Uveďte tieto osoby a ich väzby. Som zvedavý, ako pán minister na tento konkrétny dotaz odpovie.

    13. Absolútne aktuálna, alebo asi najaktuálnejšia téma z tohoto, kde ma zaujímalo, vyvinul som aktivitu, aby som sa pýtal na základe zákona č. 211 a týka sa to témy, možno niektorí z vás viete, možno nie, že SCP Mondi je veľmi úspešná v tom, keď žiada o odpustenie daní alebo nejaký iný typ štátnej pomoci. Keďže sa toto stalo aj v ostatnom čase, tak mal som za to, že by som chcel vidieť podmienky a presne vedieť, na základe čoho bolo takmer 50-tisíc miliónov eur SCP Mondi poskytnuté ako štátna pomoc. Čudovali by ste sa, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, že ministerstvo v rozpore so zákonom 211 má názor, že to vedieť nemôžeme.

    Čiže sa pýtam: prečo ste nesprístupnili informácie o štátnych dotáciách v zmysle žiadosti, ktorú som vám zaslal? Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne v § 10 je zrejmé, že štátna pomoc nepodlieha obchodnému tajomstvu, na ktorom sa, na ktoré sa vy v odpovedi odvolávate. Jednoducho, ak tento štát dáva 50-miliónové investičné pomoci, máme my ako poslanci a poslankyne Národnej rady a zároveň celá verejnosť právo vedieť, na základe čoho sa to deje a na toto zákon č. 211 alebo informačný zákon pamätá. Čiže ak sa jedná o tento typ konania, čiže štátnej pomoci, nemôže mi ministerstvo odpovedať v liste, že mi to nesprístupní, lebo sa jedná o obchodné tajomstvo. Ak si teda pozriete § 9, myslím, že písm. c) je napísané, ak sa jedná o štátnu, priamu alebo nepriamu pomoc na túto informáciu máme nárok.

    Táto interpelácia je výsledkom toho, že na hospodárskom výbore napriek snahe, napriek jeho prerušeniu, konalo sa dvakrát, sme nedostali relevantné odpovede a konštatujem, že ministerstvo hospodárstva nekoná v záujme ochrany 3 948 zamestnancov a ich reálnych nárokov a zároveň mám za to, že viac koná v prospech pána Fiľa a menej v prospech štátu. Minister z môjho pohľadu jednoducho klamal, pretože ako protistranu si v tomto spore vybral ľudí, ktorých zastupuje Občianske združenie Ružomberský papier a tvári sa, že to je ten ich nepriateľ, ktorému nemôže sprostredkovávať informácie, na druhú stranu hovorí, že musí v tomto konať v súlade s pánom Fiľom, lebo hrozí, že ľudia, ktorí boli privatizačnou zmluvou okradnutí, by mohli dostať odškodné aj v sume, keďže je ich skoro 4-tisíc, v sume 107 miliónov eur. Myslím si, že ak by konal vo verejnom záujme a chránil by verejný záujem, inicioval by dostatočné množstvo krokov na to, aby zle sprivatizovaný majetok vrátil štátu a odškodnil okradnutých zamestnancov, ktorí nedostali ani percento, ani 15 % z privatizácie SCP Mondi.

    Tieto odpovede, samozrejme, v zmysle, tieto otázky, samozrejme, v zmysle zákona spracujem aj do písomnej polohy a odovzdám ich ministrovi hospodárstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si dovolil pripraviť interpelácie tri a konkrétne dve z nich pôjdu na pána ministra Árpáda Érseka a jedna pôjde na pána ministra Lászlóa Sólymosa.

    Pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky som sa chcel opýtať nasledovné.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vám zaslať túto interpeláciu vo veci zamietnutia a osadenia pamätnej tabule spomienky deportovaných židovských detí na fasáde ŽST Bratislava - Hlavná stanica generálnym riaditeľstvom Železníc Slovenskej republiky. Nosnou argumentáciou nesúhlasného stanoviska generálneho riaditeľstva ŽSR bolo, že medzi žiadosťou a navrhovaným textom tabule neexistuje súvislosť so Železničnou stanicou Bratislava - Hlavná stanica a taktiež to, že uvedená tabuľa sa nevzťahuje ani na konkrétny historický deň alebo sled dní viazaných na historickú udalosť.

    Pán minister, k transportu Židov cez Bratislavu došlo, avšak tí boli nakladaní na už neexistujúcej nákladnej stanici v Lamači. Hlavná stanica v Bratislave je dnes vnímaná ako domovský prístav ŽSR a vzhľadom na to, že slovenskí Židia boli zvážaní z celého územia vtedajšieho Slovenského štátu, považujem za minimálne vhodné, aby takáto pamätná tabuľa bola osadená práve na tomto mieste. Argumentácia, že uvedená tabuľa sa nevzťahuje ani na konkrétny historický deň alebo sled dní viazaných na historickú udalosť v súvislosti s témou deportácie židovskej populácie počas obdobia Slovenského štátu, je slušne povedané, zarážajúca.

    V súvislosti so zamietnutím osadenia pamätnej tabule deportácie židovských detí mi dovoľte informovať sa, akým spôsobom mieni práve váš rezort prispieť k deradikalizácii a k zmierneniu extrémizmu spoločnosti aj vo svetle neschopnosti vysporiadať sa s hnedými hliadkami vo vlakoch? Toto je moja otázka, prvá, na pána ministra. Už bola dnes podaná aj do podateľne.

    Druhá otázka súvisí so sťažnosťami obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja a konkrétne miest, cez ktoré mnohí z nás prechádzame pomerne pravidelne, a to je oblasť Martina a Turčianskych Teplíc. Pán predsedajúci akiste vie, o akej téme idem hovoriť.

    Presnejšie ide o dopravnú tepnu regiónu Turiec medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami. Vládne garnitúry celé roky sľubujú opravu vozovky, ktorá už má dokonca aj vlastnú webovú stránku, čo aj teda rarita v našich končinách. Konkrétne je to www.tankodrom.sk. Doteraz zostali tieto sľuby nesplnené. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zverejnilo dňa 17. februára 2017 na svojej webovej stránke informáciu, že už má na opravu vyčlenené zdroje z Európskej únie vo výške 36,7 milióna eur. Zmluva so zhotoviteľom mala byť podpísaná v marci a v apríli mali začať stavebné práce. Slovenská správa ciest vypísala konkurz, kritérium ceny, no namiesto avizovaného podpisu zmluvy dňa 28. februára 2017 s partnerom, ktorý predstavil najlacnejšiu ponuku vo výške 17,829 milióna eur, SSC podala sama na seba podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten 1. marca 2017 vydal predbežné opatrenie, ktorým celý proces rekonštrukcie pozastavil.

    Z tohto dôvodu sa pýtam, pán minister, aby ste nám objasnili nasledovné. V akej fáze sa v súčasnosti nachádza verejné obstarávanie? V akej fáze sa momentálne nachádza celý projekt? A hlavne v mene obyvateľov tohto regiónu, tejto oblasti sa pýtam, kedy sa konečne začne s rekonštrukciou?

    A moja posledná otázka smeruje na pána ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, a to vo veci zhoršenia kvality životného prostredia obyvateľov obce Želovce v dôsledku výstavby bioplynovej stanice.

    Pýtam sa nasledovné. Obyvatelia obce Želovce sú dlhodobo nespokojní a sťažujú sa na postupy starostu tejto obce vo veci výstavby bioplynovej stanice v blízkosti ich obydlí. Dôvodom je značné znečistenie životného prostredia v bezprostrednej blízkosti obydlí, hovoríme o vzdialenosti cca 300 m, čo vplýva na každodenný život týchto obyvateľov. Stanica bola vybudovaná firmou J-STAV. Znepokojená z viacero skutočností.

    1. Postupy samotného starostu v tejto veci, ako obecné zastupiteľstvo schválilo tento projekt, bola dopredu avizovaná výstavba bioplynovej stanice a mali občania možnosť vyjadriť sa k danej veci a teda, či boli oboznámení vopred s prípadným pre alebo proti argumentami výstavby.

    2. Postupy miestopríslušných úradov, na ktoré bola podaná sťažnosť.

    3. Aká je samotná miera znečistenia životného prostredia v bezprostrednom okolí, najmä v súvislosti s likvidáciou odpadu?

    Keďže v obci Želovce naďalej pretrváva nepriaznivý stav kvality životného prostredia jej obyvateľov, najmä z dôvodu odpadu, ktorý bioplynová stanica produkuje a ten je následne vyhadzovaný na polia v blízkostí obydlí občanov, ale taktiež z dôvodu zvýšeného počtu hlodavcov, rád by som sa pána ministra opýtal, aké sú:

    1. aktuálne výsledky meraní kvality ich životného prostredia v danej lokalite?

    2. aké kroky podniknete v záujme zlepšenia kvality životného prostredia v tejto lokalite?

    Pánovi ministrovi za jeho odpoveď vopred ďakujem. Toľko za mňa interpelácie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež dal troje interpelácií na nasledovných.

    Prvá, začnem odvrchu, tak dám na vládu, do rúk predsedu vlády a moja interpelácia sa týka národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.

    Dňa 3. 4. 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila Národnú stratégiu udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a týmto bola splnená úloha uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 655/1998 o uplatňovaní Agendy 21. Do práce boli zapojené všetky rezorty, viac ako 200 expertov dodalo svoje odporúčania 45-člennému interdisciplinárnemu tímu za jednotlivé oblasti - environmentálna, sociálno-humánna, kultúrno-historická, ekonomická, inštitucionálna. Vznikol cca 1 800-stranový materiál. Parlament okrem iného schválil aj uznesenie, ktoré ukladá vláde Slovenskej republiky predkladať každoročne v termíne do 31. marca odpočet plnenia úloh, ktoré vláde a jednotlivým rezortom táto národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, z ktorého z nej vyplývajú. V počiatočných rokoch sa to ešte predkladalo do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, neskôr už len do výboru pre životné prostredie a v posledných cca desiatich rokoch sa už nedáva nič.

    Preto sa pýtam vlády Slovenskej republiky, prečo si neplní svoje povinnosti a žiadam o zjednanie nápravy.

    Takže to je moja prvá interpelácia.

    Druhú a tretiu si dovolím adresovať pani Matečnej, ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

    Prvá sa týka reštitučných konaní. Tých reštitučných konaní, ktoré už 27 rokov čakáme alebo 26 rokov čakáme, aby boli ukončené a nie sú stále ukončené. Takže, pani ministerka, dovoľte jeden prípad, dám vám ho konkrétne, aby ste sa k nemu vyjadrili a povedali, čo s tým mienite robiť. Dovoľujem si vás teda interpretovať vo veci návrhu nespokojného občana pána Františka Rendoša z okresu Prešov vo veci reštitučného konania v katastrálnom území Ličartovce, ktoré, ako tvrdí, bolo protizákonné a ide o nasledovné:

    František Rendoš bol majiteľom rekreačnej chaty, ktorú postavil na základe stavebného povolenia č. 2314/1974-Ve zo dňa 22. 5. 1974 v lokalite rekreačnej oblasti Ličartovce. Jeho chata bola, ako aj ostatné chaty v tejto lokalite, stavaná v súlade s vtedy platnými predpismi. Zákon nevyžadoval vyporiadanie pozemku pod stavbou a preto ostal pozemok nevyporiadaný. Bol to pozemok štátny, nakoľko tu prebehla konfiškácia majetku Maďarov, Nemcov, kolaborantov a zradcov slovenského národa podľa zákona č. 104/1945 Sb. V roku 1992 bol tento majetok, na tento majetok bol uplatnený reštitučný nárok na bývalom Pozemkovom úrade v Prešove, teraz okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, ďalej ako úrad, na vydanie nehnuteľnosti, t. j. prinavrátenie vlastníctva späť pôvodnému vlastníkovi. Úrad svojím rozhodnutím č. j. 2356/92-Buj./124 zo dňa 5. 10. 1993 priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k danému pozemku v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. zákona o pôde.

    Podľa pána Rendoša tento počin bol protizákonný a zároveň nemohlo toto rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Ako dôvody uvádza, že ani on, ani ostatní majitelia chát neboli braní ako účastníci konania a neboli im žiadne písomnosti doručené, čím sa nemohli k danej veci vyjadriť, resp. odvolať. Pritom sa riešilo ich právo a právom chránený záujem - vlastníctvo pozemku, na ktorom stála a stojí ich chata, ich chaty. Naviac došlo k ďalšiemu porušeniu zákona, a to tým, že pozemok vôbec nemal byť vydaný. V zmysle § 11 zákona o pôde sa pozemky pod budovami nemôžu vydať, t. j. vrátiť, nemôže sa vrátiť vlastnícke právo, pokiaľ stavby, ktoré na ňom sú, neslúžia na poľnohospodársku a lesnú výrobu.

    Chaty v rekreačnej oblasti evidentne na také výroby neslúžia. Je tu teda zákonná prekážka a vlastnícke právo nemalo byť priznané. Oprávneným osobám sa mal priznať nárok na náhradu. Došlo jednoznačne k protizákonnému konaniu a tento stav trvá dodnes, ako tvrdí pán Rendoš.

    Myslíte si, pani ministerka, že je to v poriadku a že nedošlo ku nezákonnému konaniu? Dá sa na nezákonnosti stavať zákonnosť do budúcna?

    Preto Vás, pani ministerka, žiadam o zjednanie nápravy v tejto veci a vyvodenie príslušnej zodpovednosti.

    Takže to je druhá interpelácia a tretiu, tiež na ministerku pani Gabrielu Matečnú, ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si dovolím interpelovať vo veci záhradkárskych osád.

    Záhradkárske osady, veľký hit, v Rusku je to super, lebo záhradkári začínajú produkovať toľko potravín, resp. prvopoľnohospodárskych produktov, že začínajú byť skoro sebestační. U nás sme záhradkárov hodili trošku cez palubu a musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči, pretože nejakým spôsobom sme my v tejto oblasti zaspali a akoby sa nič nekonalo. Takže ďalšia interpelácia.

    Vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích práv v záhradkových osadách podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Podľa mojich vedomostí čerpajúc z dostupných informácií a zo zdrojov tak z celkového počtu cca 1 600 záhradkových osád v Slovenskej republike si v zákonom stanovenej lehote uplatnili na správnom orgáne, ktorým bol príslušný bývalý okresný pozemkový úrad, zhruba 800 osád. Vyporiadaných bola asi polovica z tohto počtu do roku 2010. Prešlo viac ako 20 rokov od účinnosti zákona a záhradkové osady nie sú vysporiadané, ako to vyplýva z podnetov našich občanov, ktoré sa ku mne dostávajú. Preto sa pýtam, aby mi z vašej strany boli zodpovedané nasledovné otázky:

    1. Koľko podaných návrhov na vysporiadanie záhradkových osád ešte nebolo vysporiadaných v jednotlivých okresoch? Žiadam to udať podľa okresov.

    2. Koľko ľudí, menovite, na Slovensku podľa jednotlivých okresov to má v pracovnej náplni?

    3. Ako sa spolupracuje so Slovenským pozemkovým fondom v tejto oblasti?

    4. Sú vydané z pozície ministerstva jednotné metodické usmernenia na doriešenia týchto záhradkových osád v zmysle aj platných rozsudkov príslušných súdov v danej oblasti?

    5. Koľko centrálnych odborných školení príslušných pracovníkov štátnej správy od roku 2012 bolo zrealizovaných?

    6. Koľko podaní je v odvolacom konaní, prípadne aj na súdoch?

    7. Kde vidíte najväčší problém v doriešení týchto nárokov?

    8. Kedy budú podľa vás ukončené konania v záhradkových osadách?

    Ďakujem pekne. To je z mojej strany všetko. Odovzdávam to do podateľne Národnej rady. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcem podať dve interpelácie. Jedna interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka vo veci demonštrácie ľavicových extrémistov, anarchistov a fašistov.

    Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, dňa 11. 3. 2017 sa konal v uliciach Bratislavy organizovaný pochod ľavicových extrémistov, anarchistov a fašistov, ktorý bol maskovaný pod názvom Protifašistický pochod. Zúčastnili sa na ňom aj viaceré verejne činné osoby, vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Veľké množstvo zúčastnených malo tváre zakryté šatkami a kapucňami a na tomto extrémistickom pochode niesli transparenty a vlajky hanobiace slovenský štátny znak v podobe preškrtnutého dvojkríža.

    Mám podozrenie, že došlo aj k naplneniu trestného činu hanobenia národa, a to tým, že účastníci protestu stvárnili a na verejnom priestranstve niesli transparenty s nápismi, s nápisom: "Nie sme žiaden národ", ďalší nápis: "Vlastenectvo je, keď si trápny", ďalší nápis: "Slovenský štát? Ani za Boha", pardon "Za národ? Ani za Boha." "Slovenský štát? Raz stačilo."

    Vážený pán minister, chce tu niekto zlikvidovať našu štátnosť a druhú Slovenskú republiku? Chce niekto popierať existenciu slovenského štátu a slovenského národa? Mám podozrenie, že týmito skutkami došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa a rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. ab) Trestného zákona, prípadne ak sa preukáže osobitný motív, tak podľa § 423 od. 3 písm. a) Trestného zákona. Taktiež mám za to, že stvárnením a verejnou propagáciou hore uvedených transparentov, ako aj transparentu "Začnite s vysťahovaním", došlo verejne k podnecovaniu nenávisti voči skupine osôb.

    Vážený pán minister, kto a koho chce začať zo Slovenska vysťahovávať? Mám podozrenie, že na pochode došlo aj k trestnému činu vyhrážania sa smrťou, resp. k podnecovaniu k fyzickej likvidácii voči občanovi Slovenskej republiky a verejnému činiteľovi Marianovi Kotlebovi nesením transparentu zobrazujúceho šibenicu s menom Kotleba a s tromi otáznikmi za rokom jeho narodenia. Ale aj, došlo aj k propagácii hnutí smerujúcich k potlačovaniu ľudských práv a slobôd a hnutí propagujúcich nenávisť a násilie proti skupine osôb aj s nápisom "Zbúrame vaše ploty", plagáty propagujúce extrémistické symboly a hnutia, a to verejným pochodom, propagáciou prostredníctvom vyššie spomínaných plagátov, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona, prípadne podľa § 424 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

    Vážený pán minister vnútra, ako je možné, že napriek evidentnému podozreniu zo spáchania trestných činov extrémizmu NAKA proti týmto extrémistom a anarchistom nijako nezasiahla a tento nenávistný pochod hanobiaci štátne symboly a podnecujúci k násiliu voči skupine osôb, ale aj jednotlivcom, nezrušila. Je možné, aby sa dnes na Slovensku niekto niekomu verejne beztrestne vyhrážal smrťou?

    Vážený pán minister, nakoľko sa jedná o podozrenie z trestných činov extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, ktorého spoločenská nebezpečnosť pre spoločnosť je vysoká, žiadam vás, aby ste vyvodili patričné dôsledky.

    To je na pána ministra vnútra.

    Ďalej, ďalšia interpelácia je na ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča vo veci hanobenia štátneho znaku Slovenskej republiky, hanobenia kresťanských symbolov a financovanie protislovenských a protikresťanských aktivít Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Na politickú objednávku bola napísaná a naštudovaná divadelná hra Natálka, ktorá sa pod patronátom bratislavského župana Tibora Freša hrala na slovenských školách. V tomto predstavení sa študentom podsúvalo do podvedomia spojenie Panny Márie ako náboženského symbolu spolu so symbolom fašizmu a nemeckého nacizmu hákovým krížom.

    Dňa 1. 3. 2017 mal v kinách na Slovensku premiéru film Únos, ktorý bol taktiež vyrobený na politickú objednávku. Z tohto dôvodu bol na rôznych verejne prístupných miestach po celom Slovensku zverejnený plagát k tomuto filmu, ktorý vyobrazuje muža neznámej identity s tŕňovou korunou na hlave, pribitého na dvojkríži umiestneného na trojvrší s podtitulom Únos. Stvárnenie polonahého muža pribitého na dvojkríži s tŕňovou korunou na hlave na začiatku pôstneho obdobia silne hanobí obraz ukrižovaného Krista, ktorého slovenskí kresťania i kresťania na celom svete pokladajú za svojho boha a vykupiteľa, čím došlo k hanobeniu kresťanského náboženstva a kresťanskej viery a tým k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, prípadne ak sa preukáže osobitný motív, tak podľa § 423 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

    Taktiež mám za to, že došlo verejne k podnecovaniu nenávisti voči skupine osôb, t. j. kresťanov žijúcich na Slovensku a to verejnou reklamou propagáciou filmu prostredníctvom vyššie spomínaného plagátu, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona prípadne podľa § 424 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

    Ďalej. Slovenský znak ako jeden zo štátnych symbolov Slovenskej republiky tvorí dvojkríž postavený na trojvrší. Na zmienenom plagáte je trojvršie znázornené ako hromada odpadkov. To znamená, že ide aj o hanobenie štátneho symbolu Slovenskej republiky, vyvolávanie nenávisti k štátnemu symbolu Slovenskej republiky a tým aj nenávisti k Slovenskej republike ako k štátu.

    Pán minister kultúry, žiadam vyčísliť presnú a pravdivú sumu, ktorou sa ministerstvo kultúry podieľalo:

    1. na výrobe a propagácii divadelného predstavenia hry Natálka?

    2. ďalej na výrobe a propagácii filmu Únos a na výrobe a propagácii plagátu k tomuto filmu, hanobiaceho štátne a kresťanské symboly Slovenskej republiky?

    3. aké opatrenia a dôsledky vyvodíte, pán minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič, k tejto kauze?

    4. Okrem toho sa chcem, zároveň po štvrté sa chcem, žiadam vás o presnú a pravdivú informáciu, akou finančnou čiastkou sa ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podieľa a bude podieľať na českom filme Masaryk?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, blíži sa šestnásta hodina, na ktorú bola zvolaná 15. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Preto končím jedenásty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 24 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku bod programu interpelácie skončí ukončením rokovacieho dňa, v ktorom sa rokovanie o ňom začalo. Poslanci, ktorí nepredniesli interpeláciu, poprosím, aby ju odovzdali predsedovi Národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému ministrovi.

    Budeme pokračovať o 16.00 hodine 15. schôdzou.

  • Prerušenie rokovania o 15.57 hodine.

  • Po prerušení 14. schôdze NR SR a krátkej prestávke sa začalo rokovanie 15. schôdze NR SR.