• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Marian Kotleba a z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Eva Antošová.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prerokovaniu

    návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.

    Návrh má parlamentnú tlač 496.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, a prajem vám pekné ráno.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dňa 4. apríla 2017 bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 71 ústavný zákon z 30. marca 2017, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Zároveň pod č. 72 z rovnakého dňa bol publikovaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38 z roku 1992, ’93, pardon, o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním. Dňom publikácie v Zbierke zákonov nadobudli obidva predpisy platnosť a účinnosť. Obidva tieto právne predpisy vytvorili ústavný a právny rámec pre uplatňovanie novej kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznášať sa na základe iniciatívy 30 poslancov na uznesenie o zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa článku 102 ods. 1 písm. j, ak takéto rozhodnutie odporuje princípom demokratického a právneho štátu.

    Zároveň na základe rovnakej iniciatívy minimálne 30 poslancov bolo možné aj zrušiť dané ústavou čl. V a čl. VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca ’98 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla ’98 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z., rovnako tiež aj rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra ’97.

    Dnes, pardon, dnes, teda 5. apríla 2017 máme pred sebou návrh 89 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zrušenie amnestií predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúce, vykonávajúci, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky a obsiahnuté už v zmienených rozhodnutiach a rovnako aj o udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra ’97. Teda návrh na zrušenie rozhodnutí, ktoré nielen dlhodobo znepokojujú slovenskú spoločnosť, ale zároveň aj rozhodnutí, ktoré podľa názoru 89 poslancov nerešpektovali základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky, nerešpektovali uznávanú zásadu, že amnestie štátna moc nemôže udeliť sama sebe ani osobám, ktoré konali z jej poverenia alebo v súčinnosti so štátnou mocou za porušenie, za porušovanie právneho poriadku Slovenskej republiky a rovnako ani blízkym predstaviteľom štátnej moci. Tieto rozhodnutia zároveň nerešpektovali deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, ktorá bola vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov pod č. 47/133 z 18. decembra 1992. Rovnako ani nerešpektovali obsah sľubu prezidenta Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať ústavu a ostatné zákony.

    Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou skutočne významné rozhodnutie, toto rozhodnutie nám môže umožniť po 19 rokoch od vydania vyššie uvedených a demokratickému a právnemu štátu odporujúcich rozhodnutí definitívne sa vysporiadať nielen zo samotnými rozhodnutiami, ale aj s obdobím výkonu štátnej moci, ktoré bolo poznamenané nielen hrubým zneužívaním, ale najmä nerešpektovaním základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky. Dnes sa preto občania Slovenskej republiky pozerajú na rozhodovanie nás všetkých ako svojich volených zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky v nádeji, že spoločne dokážeme odmietnuť éru mečiarizmu minimálne v podobe rozhodnutí, ktoré hrubosťou svojich zásahov spochybnili nielen rodiace sa základy novej demokracie, viď napríklad zmarené referendum, ale tiež priamo chránili aj páchateľov trestných činov vykonaných na občanoch vlastného štátu. Hlasovanie o návrhu tohto uznesenia preto podľa môjho názoru nebude iba hlasovanie o zrušení uvedených rozhodnutí, ale bude zároveň aj hlasovaním o vzťahu a prihlásení sa k zásadám demokratického a právneho štátu.

    Návrh uznesenia má tlač 496 a bol vám, bola vám táto tlač dodaná, preto nebudem z tohto miesta čítať celý návrh uznesenia.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 513 zo 4. apríla 2017 pridelil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie čl. V a čl. VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o konaní, v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417, ktoré máte ako tlač 496, na prerokovanie len ústavnoprávnemu výboru ako gestorskému výboru.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený návrh na prijatie uznesenia na 41. schôdzi 5. apríla, t. j. dnes a uznesením č. 186 odporúčal Národnej rade návrh na prijatie predmetného uznesenia schváliť. Toľko informácia spravodajcu.

    Poprosím vás, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť písomne prihlásených. Za klub SaS pani poslankyňa Natália Blahová, za klub OĽANO pán poslanec Ján Budaj a ďalej Erik Tomáš, Zsolt Simon, Martin Poliačik a Ondrej Dostál. Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová. Nie je prítomná.

    Pán poslanec Budaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som využiť tento záverečný deň na to, aby som skôr povedal úvahu, ktorá je širšia, nehovorí k litere zákona. Tam som sa navyjadroval a myslím, že litera zákona ani nie je to kľúčové, nakoniec na texte sme sa zhodli, podstatná bola tá povestná politiká vôľa, aby sme prekonali nechuť otvárať minulosť, aby sme prekonali nechuť nazvať veci pravým menom, keď už toľké roky sa nám darilo o nich nehovoriť, nevracať pocit zahanbenia, ktorý vo všetkých slušných ľuďoch toto obdobie zanechávalo.

    Tézou môjho, verím, že nie dlhého príspevku, však ani dlhý nemôže byť, bude veta, že boj o zrušenie Mečiarových amnestií začal liečbu demokratického organizmu Slovenska. V tom roku od volieb tie naše bludné kruhy, ktoré celé roky opakovali tie isté schémy, tie isté vety, podľa ktorých, keď išlo o chyby alebo zločiny mocných, tak sa skutok nestal, lebo "náš človek" slovensky, v slovenčine, v politickej slovenčine, to znamená človek, ktorý je chránený našou skupinou, náš človek musí byť v poriadku. Pred rokom sa začali tie bludné kruhy praskať a dá sa povedať, že rok medzi voľbami 2016 a súčasnou jarou 2017 zaznamenal vlastne prekvapivý zvrat.

    Dámy a páni, spomeňte si na atmosféru pred rokom. Nevyzeralo to veľmi radostne. Tie voľby akoby nás doslova hodili do minulosti. Sama vládnuť už nevedela ani ľavica, ani pravica. Stalo sa to preto, preto nastala takáto situácia, lebo istú časť, istý segment poslaneckých miest v slovenskom parlamente obsadili politici s hitlerovskými fúzikmi skloňujúci boj za bielu rasu, boj proti Západu, proti príslušnosti Slovenska k Európskej únii, potom neskôr proti migrantom a tak ďalej. Nejaký poslanec prišiel nedlho po voľbách dokonca s revolverom. Verejnosť - a aj tu bola taká atmosféra určitého šoku a znepokojenia, patríme teda do Európy alebo sa čosi zmenilo, niečo v atmosfére verejnosti.

  • Odmlčanie sa rečníka.

  • Nie. Ja si myslím, že slovenská verejnosť sa nezmenila na fašistickú a že práve tá najnovšia časť toho roku, tá bližšia k súčasnosti a udalosti okolo amnestií dokazujú, že aj minuloročné voľby ukazovali stále ten istý syndróm. Nespokojnosť. Veľkú, ale naozaj už závažnú nespokojnosť, ktorú už neslobodno podceňovať. A ja aj túto chvíľu využijem na to, aby som koaličným poslancom poblahoželal k tomu, že v tomto prípade ju nepodceňovali a že v prípade amnestií sa rozhodli konať.

    Už roky nás na Slovensku ponižovala a ponižuje aj v iných, aj mnoho iných vecí, veľa inej nenaplnenej historickej spravodlivosti. Ten občan, ktorý si tu odniesol na svojom chrbáte celé sociálne aj ekonomické náklady transformácie, naozaj po novembri očakával trochu iný stav. Očakával, že uvidí, že budú zločinci bývalého režimu, o ktorom sa začalo po novembri hlásať, a boli prijímané aj zákony, že je zločinný, že tí zločinci budú postavení pred súd, ale žiadni zločinci bývalého režimu zodpovednosť neniesli. Výkričníkom našej neschopnosti doslova bol najznámejší československý vlastizradca a hrobár Dubčekovej éry. Spomeňme si, že sídlime na Dubčekovom námestí, tento, toto ráno, keď začínajú prejednávať rušenie Mečiarových amnestií, stojíme práve tu a relatívne neďaleko od nás až skoro do dovŕšenia storočnice sa celej slovenskej verejnosti smial do očí Vasil Biľak, ktorý žil v aristokratickom zámočku, a ktorý teda nadobudol ešte aj v rozpore s pravidlami v najdrahšej bratislavskej štvrti, a prežil toho Dubčeka, ktorého, ktorého valcoval prostredníctvom ruských tankov po celé dvadsaťročie.

    Dnešní mladí, keď sa pozerajú na náš, našu schopnosť vyrovnávať sa so zodpovednosťou za minulosť, tak sa musia čudovať, že tu sa vôbec oslavuje nejaký 17. november. Dubčekov tragický príbeh človeka, čo chcel dať politike ľudský, ľudskú tvár, a Biľakov judášsky triumf, jeho vyšklebená tvár, ktorý sa mu posmieval a nám všetkým, je obrazom našej bezradnosti. Bezradnosti a strachu vyrovnávať sa s minulosťou.

    Občania Slovenskej republiky sú nespokojní nie iba pre okatú neschopnosť vyrovnať sa s nespravodlivosťou, ale musím sa zmieniť aj o sociálnych nožniciach. Nebudem o tom hovoriť, nechcem o tom hovoriť dlho, ale nemožno sa čudovať, že človeka práce alebo živnostníka, alebo podnikateľa zahanbuje, ak vidí, že u nás najbohatší zbohatli politickými cestami, nie talentom, vytrvalosťou a schopnosťami. Naša spoločnosť má elity. Nie na všetky ale dokážeme byť hrdí. Proti situácii bolo, takto zložitej a takto dlhodobej, bolo naozaj donkichotské postaviť práve zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré vyvolávalo aj právny spor, ale bolo jednoznačne špičkou ľadovca, ako som to tu už neraz do otravnosti opakoval, špičkou ľadovca, ktorému všetci rozumeli. Bola, bola jasná obeť, bol tam zabitý človek, unesený syn prezidenta, bola tam medzinárodná blamáž. Bol to nie najstrašnejší moment 90. rokov, ale ten moment, ktorý nás pichal a bolel. Preto hovorím, že nie najstrašnejší, lebo to, tá bolesť a škoda sa týkala niekoľkých rodín, netýkala sa celej spoločnosti. Tu sa v 90. rokoch urobili aj zločiny, ktoré sa týkali naozaj každého jedného z nás, ale tento jeden sa dal, sa dal označiť za špičku ľadovca, a ak sa nám ho podarí spoločne zlomiť, začíname hovoriť o tom, že občania by mohli obnoviť vieru v tento stánok, v Národnú radu Slovenskej republiky, mohli by si znovu spomenúť, že stojí na Námestí Alexandra Dubčeka, ktorý niesol v sebe nádej na politiku, ktorá má ľudskú tvár, na politiku, ktorá má v sebe aj spravodlivosť, a kde vznikajú elity v štáte, za ktoré sa nemusíme hanbiť.

    Veľa sa tu na tomto mieste hovorí aj o zneužívaní moci alebo o korupcii. Ja som veľmi rád, že v poslednej dobe je to naozaj celospoločenská téma. A potom sú tí druhí, tí zase hovoria, je tu nebezpečie extrémizmu. V skutočnosti je to stále ten istý syndróm, o ktorom... Nerád to vyslovujem, ale ohrozuje nás kriminalizácia verejného života. A ona môže mať podobu tolerancie k extrémizmu, môže mať aj podobu únosu alebo zatiaľ nevyjasneného úmrtia poslanca Gauliedera, ktorý žil v komunálnych pomeroch kdesi na Slovensku. Môže mať podobu rozkrádania majetku, ktorý nás v Európe dostáva v rebríčkoch korupcie na tie najhoršie miesta. To všetko je kriminalizácia verejného života. Príšerné slovo, priznať si takýto termín, ale som presvedčený, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že to, čo sme videli, a to, čo teraz odsudzujeme rušením amnestií, Mečiarových amnestií, čo sa udialo dávno, dávno pred 20 rokmi, vtedy bolo ako zlo uzavreté v kabinete moci, v kabinetoch moci niekoľkých strán, niekoľkých mocipánov, no ale tým, že nebolo potrestané, ako s každým zlom, ktoré nie je potrestané, sa rozširovalo a, prirodzene, metastázovalo do spoločnosti. A obávam sa, že dnes ľudí, ktorí za majetok sú schopní spáchať zločiny, manipulácie, podvody, už nie je iba hŕstka, ktoré, ktorých by opísal film Únos. Taký film...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, pán predsedajúci, napomeňte kolegu, ktorý má prejav o chvíľu a cvičí si teraz svoje prvé vety.

  • Odmlčanie sa rečníka.

  • Ďakujem.

    Tieto metastázy sú symptómom našej spoločnosti, oni sú dôvodom, prečo ľudia nemajú pocit právnej istoty, bezpečia. Bol som na tom pohrebe Gauliederovom. Naozaj dajme to bokom, ja to nechcem vôbec politizovať a trpezlivo čakám na výsledok, ale jedno vám poviem. Skoro... Bol tam veľký dav so strašne veľa kvetmi, ale cítil som v ovzduší strach. Tí ľudia sa báli. V tej Galante, neviem, či niekto teraz zdvihne, dvihne hlavu proti mocipánom alebo mafii, ktorá tam kdesi drieme. A tí ľudia, nad nimi visel, visel otáznik. Stojí za to u nás postaviť sa za právo a spravodlivosť? Tam bola truhla a tí ľudia potichu okolo, keď skončil obrad, potichu stáli a stíšeným hlasom rozprávali. A v tých rozhovoroch, v útržkoch bola táto otázka. Tá otázka tu je už dávno a dnes na ňu budete odpovedať aj vy, lebo ak posuniete zrušenie amnestií, tak nejednému človeku vnesiete nádej, že stojí za to postaviť sa za právo a spravodlivosť. Ak to neurobíme, nielenže posilníme znechutenie, prípadne extrémizmus, ale predovšetkým to najjednoduchšie riešenie, ktoré leží pred mladou generáciou. Tá sa zoberie a pôjde do krajín, kde také niečo by nebolo možné, ako je únos prezidentovho syna alebo vražda svedka samotnými politikmi, ktorí si potom udelia amnestiu.

    Chcel som byť taký bezočivý a obťažovať vás s týmto širším pohľadom, pretože rušenie amnestií, a myslím, že každý z vás si to uvedomuje, ale predsa však som na záver toho maratónu dlhoročného chcel pripomenúť, že tá špička ľadovca je úžasným úspechom, akokoľvek je to malý krok. Je to krok, ktorý znovu v ľuďoch vracia nádej, že Slovensko sa dokáže vysporadúvať, pozrieť do zrkadla, nazvať veci pravými menami, a že postupne prekonávame tú obrovskú traumu, kedy Slovensko v 90. rokoch skoro na všetky javy malo dvojaký jazyk. Malo, spoločnosť bola hlboko rozdelená, a to, čo jedni považovali za hrdinstvo, druhí považovali za sprisahanie proti štátu. To, čo jedni označovali za demokraciu, druhí, druhí nazývali karpatskou demokraciou. Zrušenie Mečiarových amnestií nás posúva k národu, k politickému národu, ktorý hovorí jedným jazykom a učí sa nazývať veci vo svojom štáte otvorene a pravdivo.

    Ďakujem všetkým, ktorí doteraz podporovali tento proces, aj tým, ktorí sa ho rozhodli podporiť teraz, a, samozrejme, aj predkladateľom, ktorí, ktorí majú tú česť, že urobia finále, finále tohoto zápasu.

    Ďakujem, dámy a páni.

  • Ďakujem, s faktickými poslancami dvaja poslanci. Ešte predtým chcem povedať, že som požiadal o ospravedlnenie pána poslanca Mariana Kotlebu, ale mám napísané Martin.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Marian Kotleba.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Budaj, vy ste tu zhrnuli veľa vecí, nejaký vývoj teda od tej kvázi, kvázi revolúcie v ’89. až doteraz. Ono by sa to dalo zhodnotiť v podstate pozitívne až na to, že o tom rozprával človek, ktorý najprv bol registrovaný ako agent Štátnej bezpečnosti, potom štrngal na námestí a utváral koridor a dnes rozprával o metastázach bývalého režimu, pričom sám je jednou z tých metastáz.

    Prekvapuje ma, pán poslanec, že ste spomínali tu strach a politické nejaké nálady a atmosféru a extrémizmus a všetko toto, čo vám je blízke, ale nespomenuli ste, že kde sme to dnes v tejto spoločnosti konzumnej, prehnitej dostali, dotiahli. Nespomínali ste tie vynútené sociálne samovraždy ľudí, nespomínali ste to napätie v mladých rodinách a to, že sa dnes, že sa dnes považuje za úspech, keď mladí ľudia odchádzajú z republiky, ale, žiaľ, už odchádzajú aj starší ľudia, ale aj v rámci vašej myšlienky otvorenej spoločnosti to vítate a hranice ako prežitok odmietate obnoviť, aj keď vidíme, čo sa tu deje. A jednoducho ste to tak účelovo, účelovo ste to pospájali, ako keby dnes sme tu mali raj a bolo všetko absolútne v poriadku.

    Takže, pán poslanec, tá, oceňujem teda z toho vášho prejavu hlavne tú spomienku na tie metastázy režimu, pretože to z vašej strany berem ako sebakritiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, tak ako si povedal, že najdôležitejšie je to, aký dávame vzor pre ďalšiu generáciu, ako tu vlastne my ukazujeme tie špičky, ako sa má tá demokracia chápať, ako ju máme uvádzať u nás na Slovensku do reálneho života. Žiaľ, to, čo povedal Braňo Škripek, budem ho stále opakovať. Na svojej prvej rozprave, keď vstúpil do Národnej rady, tak ja som sa ho pýtal, že, Braňo, povedz mi, čo tu tí politici vlastne robia, lebo ja niektorým veciam nechápem po nejakých troch rokoch, čo som tu, a Braňo Škripek mi to na prvej, v prvej rozprave, ktorú tu povedal, povedal: "Politici na Slovensku vykladajú obsah významu slov." A ja to budem stále opakovať: vykladáme obsah významu slov. Lebo v bežnom živote platí to slovo, ale v politike sa dá trikrát otočiť, štyrikrát vysvetliť a pätnásťkrát obhájiť.

    A najhoršie na tomto je - a to budem opakovať stále -, na Slovensku sa dá kúpiť pravda. Dá sa kúpiť pravda a tí, kto ju, ktorí ju majú hľadať, tvrdia, že oni majú pravdu, a nepokúšajú sa tú pravdu nájsť, lebo pravda očisťuje a klamstvo zväzuje. A pokiaľ slovenská demokracia toto nepochopí a čelní predstavitelia, ktorí budú, a to je jedno, aká tu bude vláda: modrá, biela, fialová, hnedá, červená, pokiaľ toto nepochopia, že politik tu má prísť slúžiť a zastupuje 5,4 milióna národu slovenského, nie našich a vašich, všetci voliči, všetci občania Slovenska, každý poslanec má zastupovať a to je jedno, či mu dali hlasy, alebo nedali hlasy, pretože tieto zákony, ktoré tu prijímame a za zákonodarný zbor, slúžia všeckým občanom.

    Takže, vážení, dúfam, že demokracia slovenská nepôjde do čiernej diery, ale pôjde k nejakému tomu slnku, ktoré bude hovoriť, že takto si predstavujem demokraciu tu v strednej Európe, na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Reakcia nie je, asi sa ani nedá.

    Nech sa páči, pán poslanec Erik Tomáš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, toto som nemal pripravené, ale chcem sa opýtať, že toto je také veľké finále historickej témy. Naozaj je ešte potrebné, pán Budaj, pán Kotleba, to sprevádzať nejakými roztržkami? Z oboch strán. Apelujem na obe strany. Ja si myslím, že dnes už by mali zaznievať iba pozitívne, pozitívne vety. A v tomto duchu chcem pokračovať aj ja.

    Keď zavliekli Michala Kováča mladšieho do cudziny, bol som ešte študent a sledoval som celý prípad prostredníctvom médií. Dodnes sa pamätám, aké absurdné sa mi zdali prvotné úvahy, že by štát pomocou svojej oficiálnej a z daní platenej organizácie zavliekol vlastného občana do inej krajiny. Už vtedy celý prípad vyzeral ako v zlom filme, kde to scenárista dosť prestrelil. Dialógy, v ktorých si vrcholní reprezentanti štátu oznamujú, že strieborný mercedes stojí pred policajnou stanicou v Hainburgu, posielajú si pusy na čelo či kopú vyšetrovateľov, pardon, dámy, za výraz, do gúľ, znejú naozaj ako z lacného kasového trháku. Žiaľ, bola to krutá realita, ktorá sa mi naplno odkryla už o pár rokov, keď som ako novinár sa venoval vyšetrovaniu týchto prípadov. Niet pochýb, že išlo o štátnou organizáciou dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej jedným z neskorších dôsledkov bola vražda Róberta Remiáša. Či sa nám to dnes páči, alebo nie, tieto činy sú nezmazateľne vpísané do krátkej histórie našej krajiny. Ak sa s nimi chceme vysporiadať, musíme si predovšetkým povedať pravdu. Ľudia majú právo sa dozvedieť, ako konali tí, ktorým dali svoj hlas a poverili ich správou krajiny. Čiernu škvrnu už nezmažeme, ale môžeme sa k nej postaviť priamo a pomenovať udalosti, okolnosti aj vinníkov.

    Od samotných skutkov už síce prešlo vyše dvadsať rokov, no to nás nezbavuje zodpovednosti voči ľuďom a povinnosti zbaviť nenáležitej ochrany tých, ktorí sa previnili voči zákonu i krajine. Táto nenáležitá ochrana sa volá Mečiarove amnestie. O tom, že vtedajší zastupujúci prezident zneužil právomoc danú mu ústavou, nemusíme viesť diskusiu. Toto bola absolútna hanebnosť. Aby nevznikli žiadne pochybnosti, je potrebné pripomenúť, že strana SMER, ktorej som dnes reprezentantom, už od svojho vzniku zastávala názor, že amnestie sú morálnym suterénom. Bola to dnešná vláda, ktorá prijala odsudzujúce uznesenie k únosu Michala Kováča mladšieho i následným amnestiám. A napokon je to dnešná vládna koalícia, ktorá po rokoch márnych politických pokusov prišla s právnym riešením, ktoré má šancu obstáť z hľadiska ústavnosti.

    Úprimne, opakujem, úprimne sa však teším z toho, že opozícia prijala podávanú ruku, uprednostnila v tomto prípade záujem krajiny pred politikárčením a pridala sa k návrhu, ktorý môže byť historický. Som prvýkrát poslancom Národnej rady a prvýkrát čelím tejto téme a mám možnosť hlasovať o zrušení amnestií. Som rád, že môžem zodpovedne a slobodne hlasovať za ich zrušenie. Neviem si totiž predstaviť, že by som hlasoval inak. Pevne verím, že sa nájde podpora, ktorá svojou silou a reprezentáciou naprieč politickým spektrom dá zrušeniu amnestií náležitú legitimitu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán Tomáš, pri všetkej úcte, ak by sme mali zahodiť teraz všetky spory a vôbec vnímať ako ústretové gesto zo strany SMER - SD, že by sme už mali vysielať len pozitívne správy, tak by nemohli k tomuto pultu poslať vás. Lebo naozaj ako to, čo ste predviedli práve teraz, na tých tréningoch, ktoré ja občas robím, hovorím, že keď vám niekto povie, že úprimne, naozaj úprimne oceňujem, tak úprimnosť iba hrá. A vám sa nedá uveriť jediné slovo. To, čo sa deje s amnestiami, všetci poslanci, ktorí podpísali to uznesenie, robia pre ľudí tohto štátu, nerobia to pre SMER ani pre koalíciu a nerobia to ani pre vás.

  • Ja by som vám len dal do pozornosti možno stránku Mečiarove amnestie.sk, kde vidno, že koľkokrát tieto návrhy boli: rok 2002, 2005, 2006, 2008, 2011, 2014, 2016. Takže z toho si súdny človek urobí obraz aj o tom, že odkedy je strana SMER - SD na svete, že koľkokrát úprimne a naozaj sa snažila o zrušenie týchto Mečiarových amnestií. Viac k tomu nemám čo dodať.

    Ďakujem.

  • Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že budem hlasovať za tento návrh uznesenia. To je v súčasnosti jediný spôsob, ako skutočne dosiahnuť zrušenie Mečiarových amnestií. Nesúhlasil som minulý týždeň s tým, akú cestu si na zrušenie Mečiarových amnestií vybrala vládna koalícia, mal som výhrady aj k svojim opozičným kolegom, že sa pridali, ich podmienky neboli naplnené. Dnes ale to už je minulosťou. Je treba hľadieť do, do budúcna.

    Úprimne zastávam názor, že kým Mečiarove amnestie sú v právnom poriadku Slovenskej republiky, dovtedy o tejto krajine ako o demokratickej krajine nie je možné rozprávať. Súhlasím aj s návrhom, že kdesi keď ten prvý gombík človek zapne zle, potom všetky ostatné idú zle. Dnes musíme nabrať odvahu a apelujem na každého, aby táto Národná rada čo najväčším počtom hlasov zahlasovala za zrušenie, za prijatie tohto uznesenia, aby sme sa mohli vrátiť a ten prvý gombík zapnúť zle, teda zapnúť správne, aby tie chyby sme odstránili, a úprimne musím povedať, že som tak trošku aj dnes sklamaný, pretože vládna koalícia v tomto prípade už, zdá sa, že po tých devätnástich rokoch sa rozhodla, že treba napraviť tie krivdy, pričom v iných prípadoch vidím, že vládna koalícia postupuje inakšie v prípade "nášho človeka" a inak v prípade opozičného alebo opozičného nominanta, alebo opozičného poslanca, mám na mysli rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čož si tiež považujem za nemiestne.

    Ale v každom prípade musím povedať, že z tohto miesta chcem vysloviť úprimné presvedčenie, že Robert Fico ani SNS, ani SMER, strana SMER, neurobili žiadne kroky k tomu, aby nepríjemné rozhodnutie na Ústavnom súde miesto Národnej rady povedal Ústavný súd. Nechcem sa vracať k tej diskusii, ktorá tu bola pri odovzdávaní kompetencií, ale nedá mi, nehnevajte sa, ja úprimnú snahu vyriešiť Mečiarove amnestie a odstrániť ich zo slovenského právneho poriadku, ja mu uverím len vtedy, keď aj Ústavný súd konštatuje, že tie amnestie sú zrušené, resp. keď sa k tomu nevyjadrí, aj vtedy to bude platné, pretože ja mám vážne obavy. Ja totiž za devätnásť rokov u Roberta Fica som ani jeden jediný krát neuveril tomu alebo nezapochyboval o tom, že tie amnestie sú nezrušiteľné. Dnes hovoria, že sú zrušiteľné. Takže ja by som chcel počkať na koniec dňa, teda na koniec celého procesu a veriť tomu, že tie Mečiarove amnestie skutočne zrušené budú. To je asi naším cieľom, naším cieľom a zámerom, lebo ak sa tak nestane, tak si myslím, že mnoho občanov tejto krajiny sa sklame v Národnej rade oveľa viac, než majú názor v nás, pretože kdesi je to o charaktere tejto krajiny. To nie je o Mečiarovi, to nie je o tom, či niekoho potrestáme. To je o tom, akú šancu dáme, akú budúcnosť dáme našim deťom, a či im dáme nádej, že táto krajina môže byť demokratická.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči ďalší v rozprave, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som v tých prvých rozpravách sa snažil reprezentovať pohľad tej generácie, pre ktorú mečiarizmus bol významným spôsobom formujúcou skutočnosťou počas dospievania; tej generácie, ktorá nemala možnosť zasahovať do spôsobu, akým bola naša spoločnosť v tej dobe formovaná, lebo veď sme boli školáci; tej generácie, ktorá najprv si myslela, že zo dňa na deň s otvorením hraníc a zrušením komunistického režimu zrazu všetko bude fungovať perfektne, a veľmi bolestne sledovala na svojom okolí, že to tak nie je.

    Deväťdesiatdeväť ľudí podpísalo toto uznesenie.

  • Reakcia z pléna.

  • Osemdesiatdeväť? Tak 89. Takže jeden nám chýba do potrebného počtu hlasov, verím, že v hlasovaní sa tento jeden človek nájde. A vtedy ale začne vlastne ten najdôležitejší proces. Vtedy začne proces, druhá vlna verejného tlaku a tlaku nás všetkých a bude to tlak, aspoň psychologický tlak, verejný tlak, mediálny tlak možno na rozhodnutia, na rozhodnutie Ústavného súdu. Ja viem, že Ústavný súd by nemal byť politickým orgánom. Ja viem, že Ústavný súd by sa mal úplne oprostiť od akýchkoľvek názorov verejnosti a rozhodovať čisto odborne a v medziach práva. No zároveň si myslím, že to, čo sa stalo v Národnej rade, ukázalo, že zhoda v spoločnosti je príliš veľká na to, aby to aj Ústavný súd mohol ignorovať.

    Nemyslím si, že toto riešenie je jediné ústavné riešenie. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší ústavodarný orgán a mocenský suverén mohla zrušiť amnestie svojím vlastným rozhodnutím, a jediné, čo tomu stálo v ceste, bolo nemožnosť urobiť to tak, aby si pri tom strany ako SMER alebo SNS zachovali tvár. A na to, aby si mohli zachovať tvár, na to, aby sme mohli spraviť ten jeden krok, bol potrebný ten, ako Béla Bugár hovorí, gaťafalš. Bolo potrebné to nejak zvrtnúť, spraviť tam nejaký ten spin, právnici napísali, ako by sa to dalo, a my sme to tak spravili.

    A ešte raz, neurobili sme to pre Erika Tomáša, neurobili sme to pre SMER, neurobili sme to pre túto koalíciu, urobili sme to preto, lebo sme vedeli, že občania, ktorí podpísali výzvu na zrušenie Mečiarových amnestií, chcú vidieť zrušené Mečiarove amnestie. Nehrajme sa teraz, kto sa postavil s vysoko vypnutým hrudníkom na tlačovku a povedal: "Ja preberám iniciatívu a ja hrdina to teraz urobím." Ten vulgárny človek, ktorý sa nevie vyjadrovať v médiách, premiér tohto štátu, nemá zásluhu na tom, že budú zrušené Mečiarove amnestie. Budú zrušené nie vďaka nemu, ale napriek nemu. Budú zrušené vďaka tomu, že ľudia z opozície, ľudia v demokratickej časti politického spektra sa povzniesli nad to, kto prišiel s týmto návrhom, a uprednostnili záujmy občanov a histórie tohto štátu nad záujmami svojimi vlastnými politickými.

    Pevne dúfam, že podpora pre toto uznesenie pôjde naprieč týmto plénom, a to napriek jeho nedokonalostiam. Pevne dúfam, že 60 dní budú ústavní sudcovia toto uznesenie na svojich stoloch iba hľadať a v 61. zistia, že nestihli. Pevne dúfam, že Mečiarove amnestie sa dnešným dňom naveky stanú minulosťou a táto čierna škvrna na histórii tohto štátu bude vymazaná.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Tomáš.

  • Pán Poliačik, vy v strane SaS ste jednoducho nezmeniteľní, vy sa proste nezapriete. Poprel by som svoje úvodné slová zo svojho príhovoru, ak by som vám taký ten atak politický smerom k nám, myslím ku mne a predsedovi vlády, vrátil rovnakou mincou. Neurobím to, pretože táto rozprava si to naozaj nezaslúži. Zaslúži si len pozitívne myšlienky.

    Chcem vám pripomenúť, že aj vy budete hlasovať za vládny návrh zrušenia amnestií, s ktorým prišla vládna koalícia a na začiatku ktorého bola iniciatíva samotného predsedu vlády Roberta Fica. Ale ja sa tu teraz fakt nechcem naťahovať o tom, koho je to zásluha, či je to väčšia zásluha opozície a koalície. Chcem ešte raz oceniť prístup opozície, ktorá sa k tomuto ústavne čistému riešeniu pridá.

    A viete čo? V princípe ma vôbec nezaujímajú vaše hodnotenia smerom k predsedovi vlády alebo k mojej osobe pri tejto téme. Chcem len ešte raz povedať, čo som už povedal aj v médiách. Mal som veľmi dobrý vzťah so zosnulým prezidentom Kováčom, ale asi zo všetkých reakcií, ktoré som dostal, vyberiem len jednu. Je to reakcia Pavla Demeša, ktorý mi ju poslal. Každý vie, že Pavol Demeš bol jedným z najbližších spolupracovníkov zosnulého Michala Kováča, a každý vie, že Pavol Demeš je v mnohých otázkach kritikom vlády i samotného Roberta Fica. A tak za všetky tie reakcie vám prečítam len jeho: "Pán Tomáš, ďakujem vám za váš postoj k zrušeniu amnestií, v čase váhania, prípadne hľadania bol veľmi dôležitý. A poďakujte, prosím, odo mňa i Robertovi Ficovi, že prispel k nájdeniu historického kompromisu."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. No mne táto rozprava zatiaľ príde ako také pieskovisko, kde si chlapci ukazujú, kto má väčšiu lopatku a väčšie vedierko, a naozaj ja by som nebol rád, aby sme skĺzli do debaty, kto má na tom najväčšiu zásluhu, lebo, úprimne povedané, mne je úplne jedno, kto tento návrh zákona predkladá, nám ide o vec. Ide nám o to, aby sa Mečiarove amnestie zrušili, a je mi naozaj srdečne jedno, kto to predkladá.

    Ďalšia vec je, už keď sa tu poniektorí oháňajú, že "a my, my, my", no tak stačí si pozrieť, že kto pred hlasovaním minulý týždeň odišiel zo sály, ktorí poslanci ktorej sály, ktorej strany. Jednoducho im to svedomie nedovolilo, aby podporili tento návrh zákona, a odišli radšej von. Čiže ešte raz, pozrite si, kto všetko odišiel zo sály, a potom tu niečo rozprávajme o nejakej úprimnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, iba jedno doplnenie. Ty si, ty si zmienil ten počet 89 poslancov, že nám chýbal teda ešte jeden hlas, aby tam bola už ústavná väčšina pri predkladaní tohto návrhu. Ja iba chcem doplniť alebo povedať možno aj pre občanov, že, že tých hlasov a ten záujem bol podstatne vyšší, ale z technických dôvodov sa proste proces podpisovania musel ukončiť, a keby tomu tak nebolo, tak tých podpisov by bolo možno oveľa, oveľa viac. Samozrejme, nezáleží na, na počte podpisov, pokiaľ je väčší ako 30 v zmysle ústavy. Samozrejme, ja budem ten najšťastnejší, pokiaľ sa nám podarí zásadným spôsobom prijať toto uznesenie, a tým zásadným spôsobom vidím číslo, ktoré sa, sa približuje počtu členov Národnej rady. Takže iba technická informácia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Martin Poliačik, dobre si pripomenul skutočný dôvod vzniku vládneho návrhu o amnestiách. My, ktorí roky pozorujeme, že pamäť národa v tejto krajine nezriedka patrí do ústavu, sa trápime s tým, že si ľudia strašne veľa vecí nepamätajú. Ja mám to potešenie pomerne veľmi pochybné, že pamäť mám a že som hlasoval o zrušení Mečiarových amnestií viackrát vo svojom živote. A keď dneska počúvam o iniciatíve predsedu vlády a vládnej koalície následne, ale predovšetkým o dobrom premiérovi a dobrých rádcích, ktoré, ktorí preklopili suterény a všetko to, čo sme roky počúvali, tak musím povedať, že skutočným autorom tohto návrhu sú občania. A sú to píplmetre, pretože to je hnací motor takýchto protichodných rozhodnutí predsedu vlády. Píplmetre ukázali, že to, čo roky rokúce presadzoval, je neudržateľné, že je to hanbou na jeho veste, a tak to vyhodnotil - iste i s dobrou poradou poslanca Tomáša - a otočil.

    Hovorí sa, že obrátenie Šavla na Pavla je pozitívne a polepšený hriešnik lepší, ako ten, čo bol bez hriechov. Ja toto celkom nevyznávam, hlavne preto, že mám pamäť. A moja pamäť mi hovorí, že ak niekomu mat...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, tak vážnej téme, ako sú Mečiarove amnestie, sme sa s viac ako stodvadsiatimi hlasmi posunuli tak ďaleko, že som nepredpokladal, že zneužijete ešte aj túto situáciu a budete osobne urážať. Nazvali ste premiéra nemorálnym človekom alebo taký nejaký výraz ste použili.

    Takže, pán Poliačik, premiér určite nenavádzal mladých ľudí na užívanie čistých drog, tak ako ste to urobili vy. Keby ste bol tak morálne čistý, ako sa tu prezentujete, tak si myslím, že by ste sa dávno vzdal mandátu.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik.

  • No, pán Jahnátek, stačí si prehrať včerajšie vyjadrenie pána premiéra a všetci vieme, aká je kultúra jeho vyjadrovania, tam nemusíme to vôbec riešiť ďalej.

    A čo sa týka pána Pčolinského, pána Tomáša, ja úplne súhlasím s tým, že v tejto chvíli už naozaj o zásluhy nejde, ale pomenovať proces taký, aký naozaj bol, nie je urážanie a nie je útok. A ja úplne súhlasím, že už nie je teraz čas na zásluhy, ale napriek tomu treba hovoriť o tom, akým spôsobom sme sa do dnešného momentu dostali. A to takým, že bolo potrebné jednak vyrovnať vnútrokoaličné napätie, bolo potrebné nejakým spôsobom sa vyrovnať s verejným tlakom a bolo potrebné nájsť spôsob, aby si strany SMER - SD a SNS zachovali tvár. Toto všetko bolo súčasťou toho, že sme dnes tam, kde sme, a v dôsledku tohto budeme 60 dní tŕpnuť, lebo tam, kde sme mohli rozhodnúť ako mocenský suverén, budeme musieť čakať na nerozhodnutie Ústavného súdu.

    Takže toto, toto nemal byť útok, toto, toto bolo plané konštatovanie faktov a platí to, čo som povedal na konci - najväčšiu zásluhu má verejnosť, najväčšiu zásluhu majú práve ľudia, ako je pán Demeš, ktorí naozaj pomáhali pri tom, aby vznikol ten verejný tlak a aby pri mnohých z členov tohto pléna sa stala táto otázka už neodložiteľnou, že už sa o tom nedá naveky len rozprávať a treba niečo spraviť.

    Takže ja v prvom rade ešte raz ďakujem verejnosti, ďakujem tomu, že vznikol ten tlak, a na základe toho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší v rozprave, pán poslanec Dostál.

  • Dámy a páni, Mečiarove amnestie treba zrušiť. Tvrdil som to od začiatku, vždy som zrušenie Mečiarových amnestií podporoval a som rád, že dnes sú už o tom presvedčení aj tí, ktorí dlhé roky tvrdili, že ich zrušiť netreba, či už preto, že sami boli v nich namočení alebo boli v nich namočení ich politickí partneri. Mečiarove amnestie možno zrušiť. Vždy som si to myslel a vždy som podporoval tých, ktorí sa o ich zrušenie usilovali a vždy som sa snažil argumentovať, že to možné je. Som rád, že dnes uznávajú možnosť zrušenia Mečiarových amnestií a dokonca ju presadzujú aj tí, ktorí nám tu takmer dve desaťročia tvrdili, že Mečiarove amnestie zrušiť nemožno.

    Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie. Je to dobré napriek tomu, že sme sa rozhodli spravodlivosť obnoviť cestou, ktorá viedla procesom spočívajúcim v porušení práva. Mám na mysli skrátené legislatívne konanie o zmene ústavy, na ktorom, na ktoré neexistoval zákonom o rokovacom poriadku stanovený dôvod. Napriek tomu sme išli cestou skráteného legislatívneho konania.

    Je dobré, že Mečiarove amnestie dnes rušíme napriek tomu, že dôveru občanov v právo a právny štát ideme obnoviť aj prostredníctvom účelového zásahu do ústavy, že miesto jednorazového ústavného zákona sme vytvorili akýsi trvalý mechanizmus na posudzovanie amnestií a milostí parlamentom a následne Ústavným súdom. Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie, a je to dobré napriek tomu, že ich ideme zrušiť zložitejšou a riskantnejšou cestou, ako sme mali k dispozícii. Miesto toho, aby parlament ako ústavodarca ústavným zákonom zrušil Mečiarove amnestie, prenechá teraz posudzovanie možnosti ich zrušenia Ústavnému súdu a na Ústavnom súde to môže dopadnúť všelijako. Hovorím, že je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie napriek tomu, že ja som patril k tým nemnohým poslancom demokratickej opozície, ktorí minulý týždeň nehlasovali za zmenu ústavy, na základe ktorej budeme schvaľovať dnešné uznesenie. A nehlasoval za ňu nie preto, že by som odmietal tú vystretú ruku vládnej koalície, o ktorej tu hovoril Erik Tomáš, nie preto, že by som nebol schopný kompromisu, ale preto, že mám pochybnosti, že mám pochybnosti, že táto cesta naozaj povedie k zrušeniu Mečiarových amnestií a že to Ústavný súd nezvráti.

    A nepatrím a ani som nepatril - a vystúpil som k tejto veci viackrát - k tým, ktorí by podozrievali predkladateľov návrhu zmeny ústavy z toho, že by tu bola nejaká vopred pripravená pasca, nejaký podraz na opozíciu, nejaký gaťafalš, ktorý v skutočnosti má zamiesť zrušenie Mečiarových amnestií pod koberec, naopak, verím v to, že...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... najmä kolegovia z MOST-u sa úprimne snažia a dlhodobo snažia o zrušenie Mečiarových amnestií, a som ochotný veriť dokonca aj v obrátenie poslancov vládnej koalície zvyšných, teda zo strán SMER a SNS, že si už aj oni dnes myslia, že je nielen potrebné, ale aj možné zrušiť amnestie, napriek tomu mám veľmi silnú pochybnosť, že na Ústavnom súde to môže dopadnúť zle, a keď to na Ústavnom súde dopadne zle, tak to bude horšie, ako keby sme Mečiarove amnestie v tejto chvíli nezrušili vôbec, a počkali si, kým bude dostatočná politická vôľa na to, aby sme ich zrušili spôsobom, aký, aký bol navrhnutý tým opozičným návrhom na, ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.

    Patrí k ľudskej povahe, že ľudia majú radi pravdu. Majú radi, keď oni majú pravdu a tí ostatní sa mýlia a keď sa to ukáže. Musím povedať, že aj ja som človek, aj ja to tak mám rád, ale v tomto prípade budem rád, keď sa ja budem mýliť a tých pár poslancov demokratickej opozície z poslaneckého klubu SaS a pán poslanec Zsolt Simon, ktorí sme práve z týchto obáv, ako to dopadne na Ústavnom súde nepodporili zmenu ústavy, keď sa ukáže, že my sme sa mýlili a vy vyše 120 poslanci ste mali pravdu a Ústavný súd to nezametie pod koberec, rád sa budem mýliť.

    Teraz k návrhu uznesenia. Pán poslanec Kresák tu hovoril, že pod ten návrh by sa podpísali viacerí poslanci, len nebol čas. Ja som mal možnosť podpísať sa pod návrh uznesenia, napriek tomu som tak neurobil. Neurobil som tak preto, lebo mám ešte jeden problém s tým, čo sa v tom návrhu píše. A teraz budem citovať z tej úvodnej časti: "Národná rada uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417." Toto sa píše v návrhu uznesenia v tej deklaratívnej časti a my to uznesenie budeme schvaľovať, ale toto predsa nie je pravda.

    Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú milosti alebo milosť udelená prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom? Tak to som si nejako nevšimol, že by toto dlhodobo znepokojovalo slovenskú spoločnosť. V parlamente sa viackrát hlasovalo o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Koľkokrát sa v parlamente hlasovalo o zrušení milosti alebo milostí Michala Kováča? Viedli sa o tom diskusie na odbornej úrovni, bol silný tlak občianskej verejnosti za zrušenie Mečiarových amnestií. Kde bola nejaká petícia za zrušenie Kováčových milostí? Kde sa, kde sa o tom v odborných kruhoch, kruhoch diskutovalo? Koho to, preboha, znepokojuje a traumatizuje?

    Keby sme tu nemali Mečiarove amnestie, tak na Kováčove milosti by si dnes už nikto nespomenul. Nebola by to politická téma, bola by to, bola by to nejaká zabudnutá historická téma, ku ktorej by sa naozaj, ako pán Hrnko v jednej z predchádzajúcich debát hovoril, vyjadrovali naozaj iba historici. A možno ani tí. A nielen z hľadiska spoločenského dopadu, Kováčova milosť vlastnému synovi, nech si o nej myslíme čokoľvek, nie je ani z hľadiska narušenia princípov demokratického a právneho štátu ani vzdialene porovnateľná s tým popretím princípov demokratického a právneho štátu, ktorým sú Mečiarove amnestie. Dať milosť vlastnému príbuznému - môžme byť kritickí k tomu, ale porovnávať to so zneužitím štátneho orgánu na zavlečenie slovenského občana a následne omilostenie osôb konajúcich buď priamo ako pracovníci toho štátneho orgánu, alebo sa inak na tom podieľajúcich, je, je nebe a dudy, nemožno to porovnávať.

    A prečo sa ocitol tento návrh, aby boli zrušené aj, alebo aby bola zrušená aj Kováčova milosť vlastnému synovi najprv v návrhu na zmenu ústavy a teraz v uznesení, o ktorom máme hlasovať? Čo si pamätám, tak s tým prišli fašistickí poslanci a podmieňovali tým podporu vtedy ešte návrhu pána poslanca Budaja a ostatných opozičných poslancov na ústavný zákon, ktorým sa mali zrušiť Mečiarove amnestie. Vcelku chápem, prečo fašisti prichádzajú s takýmto návrhom. Potrebujú ukázať, že všetci sú zlí. Zlý je Mečiar, tak zrušíme Mečiarove amnestie a zlý bol Kováč, tak zrušíme, zrušíme aj Kováčovu milosť. Tomu rozumiem, je to, je to pochopiteľné. Dokonca rozumiem aj tomu, prečo SMER a SNS mali potrebu zakomponovať do návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, na zmenu ústavy a teraz aj na, aj na prijatie uznesenia aj Kováčove milosti, keď takmer dve desaťročia tvrdím, že Mečiarove amnestie nejde zrušiť, teraz zrazu tvrdím, že ide zrušiť, tak aby, aby to nevyzeralo, že som, že som nejako moc otočil, tak ten návrh musím, musím nejako poupraviť, nemôžem iba povedať, že, že áno, mýlili sme sa, opozícia mala pravdu, možno to zrušiť. Chápem, nesúhlasím s tým, ale napriek tomu si myslím, že ostatné demokratické politické strany by na toto nemuseli pristúpiť, a myslím si, že ani priamo zo znenia ústavy, nového znenia ústavy, pozmeneného znenia ústavy nevyplýva, že by sme museli zrušiť aj Mečiarove amnestie, aj Kováčove milosti. Preto by som rád predložil pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, prečítam ho teraz.

    Pozmeňujúci návrh k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie čl. 5 a čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417 (parlamentná tlač 496).

    Znenie pozmeňujúceho návrhu.

    1. V prvom bode úvodnej časti uznesenia sa vypúšťajú slová "a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417".

    2. Vypúšťa sa bod č. 3, ktorý znie: "3. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť z návrhu uznesenia zrušenie milosti udelenej prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom a ponechať v ňom len zrušenie rozhodnutí predsedu Vlády Vladimíra Mečiara o amnestii. Tvrdenie, že udelenie milosti prezidentom Michalom Kováčom dlhodobo znepokojuje slovenskú spoločnosť je nepravdivé a nezodpovedá realite. O zrušenie Mečiarových amnestií sa dlhodobo a opakovane usilovali politici z demokratickej časti politického spektra. Možnosť zrušenia Mečiarových amnestií bola témou odborných diskusií v právnickej obci, predmetom záujmu médií aj širokej občianskej verejnosti. Nič z toho neplatí o milosti udelenej prezidentom Kováčom. Národná rada Slovenskej republiky môže podľa nového znenia ústavy zrušiť rozhodnutia prezidenta o amnestii a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Kým udelenie amnestie predstaviteľom štátnej moci zjavne odporuje princípom demokratického a právneho štátu, v prípade milosti udelenej prezidentom vlastnému príbuznému nejde o tak závažné narušenie princípov demokratického a právneho štátu, ktoré by odôvodňovalo jej zrušenie uznesením parlamentu.

    Stručne a jasne, navrhujem, aby sme dnes zrušili Mečiarove amnestie a nerušili milosť pána prezidenta Kováča. Chcem týmto dať príležitosť poslancom, ktorí si myslia to isté ako ja, aby môj pozmeňujúci návrh podporili a dali najavo, čo si o tom myslia.

    Napriek tomu budem hlasovať za návrh uznesenia za zrušenie Mečiarových amnestií bez ohľadu na to, ako dopadne môj pozmeňujúci návrh, pretože zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie ako nezrušenie milosti pána prezidenta Kováča.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými šiesti, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som na rozdiel od kolegu Dostála podpísal i návrh na predložené uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, vedomý si toho, že obsahuje z môjho pohľadu nehorázny prívesok v podobe rušenia jednej milosti prezidenta Kováča. Budem presne tak ako Ondrej Dostál, podporujúc jeho pozmeňujúci návrh, hlasovať za to uznesenie, i keď nezíska jeho návrh väčšinu v snemovni.

    Musím, ale povedať, že z môjho pohľadu ide tento, je tento prílepok výsledkom niečoho, čoho som svedkom dlhodobo v mnohých vrstvách života spoločnosti. V tejto spoločnosti a možno nielen v tejto, je trvalá snaha o relativizáciu pravdy.

    Tuná ide o snahu o relativizáciu viny. Spájame nespojiteľné, pod jednu strechu dávame niečo, čo tam vonkoncom spolu nemôže existovať, a nie ako ústavný právnik, ale znova zdôrazňujúc, ako lekár s bežným ľudským rozumom sa pýtam ústavných právnikov, či je niekde v ústave napísané, že existujú občania Slovenskej republiky, ktorí majú iné, nižšie alebo vyššie práva na udelenie milosti zvoleným prezidentom Slovenskej republiky. Pochybujem, že ústava hovorí o tom, že ktokoľvek je vylúčený z milosti prezidenta republiky. To znamená, že rušenie jednej milosti a zachovanie iných robí nerovnosť občanov pred zákonom, i keď je tým občanom Michal Kováč mladší. Nikde nie je také niečo vylúčené a roky som počúval, že či má niekto trpieť za to, že jeho manželka je podpredsedníčka vlády a nemôže nadobúdať majetky. A hľa, odrazu existuje predsa akási nerovnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Odhliadnuc od toho uznesenia, o ktorom sa má dnes hlasovať, ja napríklad som ho aj podpísal, podpísal som návrh naň a budem zaňho hlasovať tak či onak, ale budem hlasovať aj za pozmeňujúci návrh kolegu Dostála.

    Čo ma na vystúpení kolegu Dostála ale zaujalo, je to, že vlastne vyjadril skutočnosť, že predmetný návrh, na základe ktorého je toto uznesenie predkladané, je výsledkom nejakej zákulisnej činnosti, o ktorej my v podstate nič nevieme. My nevieme o dôvodoch, pre ktoré tento návrh na zmenu ústavy vznikol. My nevieme, že čo je za tým, aký, aké to bude mať v konečnom dôsledku výsledky, a teda len čakáme na to, čo z toho vzíde. Bohužiaľ, realita je taká, že vláda, parlament a aj všetky zložky štátu, to znamená aj Ústavný súd, fungujú ako jedna veľká kamarila, ktorá si robí s týmto štátom, čo chce. A my sa dozvieme len výsledok.

    Ďakujem.

  • Dnes sa dejú veci, pán poslanec Dostál, že vy otvorene takto tu, v parlamente, v pléne poviete, že teda chápete naše myšlienky, naše vnímanie tejto situácie, a ja vám chcem za to poďakovať. Chcem vám poďakovať za to, že ste povedali, že chápete, že chceme rovnaký meter na všetkých. Rovnaký meter na všetkých zločincov, rovnaký meter na všetkých, ktorí boli akýmkoľvek spôsobom zapojení do zneužívania štátnej moci voči občanom Slovenskej republiky.

    A ďakujem aj vášmu kolegovi Osuskému, dnes sa naozaj dejú veci, za to, že verejne vyjadril podporu našej myšlienky, že musia byť zrušené všetky milosti prezidenta Kováča, lebo inak je to absolútne, absolútne vytrhnuté z akýchkoľvek náznakov spravodlivosti.

    A preto sa chcem spýtať, že či to vaše pobúrenie, vážení kolegovia zo SaS-ky, nad tým, že by mala byť zrušená čo len jedna, jediná milosť prezidenta Kováča, aj keď vieme veľmi dobre z informácií, že zrušením tej milosti sa v podstate nič nespraví, či tá nedotknuteľnosť nie je náhodou spôsobená tým, že predsa nie je dovolené dotýkať sa rozhodnutí vašich lóžových bratov. Či to nie je náhodou tým? A ak je to tým, tak nech Slovensko vie, ako to je a aké hry sa v pozadí hrajú, a že prečo nie je možné sa len, sa čo i len rozprávať o tom, že kto v skutočnosti bol prezident Kováč a kto ho do funkcie nainštaloval.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Dostál, rozprávali ste vo svojom príhovore o nejakej demokratickej časti opozície a asi ste mysleli aj nejakú inú opozíciu, ja si dovolím ale tvrdiť z toho, čo ste povedali, že vy ste v prvom rade fiktívna opozícia. Fiktívna opozícia preto, že z vášho prejavu išla, normálne sálala akási zaľúbenosť voči prezidentovi Kováčovi, na ktorého nechcete dopustiť absolútne nič zlé, ako keby on bol anjelik, ktorý nikdy nič neurobil. A to isté, samozrejme, platí aj o vašom vzťahu k súčasnému prezidentovi Kiskovi, ktorý môže prelietať 30-tisíc eur mesačne na súkromné účely, a vy, vás to vôbec netrápi.

    Viete, to rušenie amnestií, ja to tiež vnímam veľmi kontroverzne, pretože vy chcete rušiť len amnestie, ktoré sú neškodné, ktoré, viete veľmi dobre, že keď sa vyšetria, tak nikomu neublížia, nič sa nespraví, nič sa nezmení, nič sa nestane. Tie skutočné amnestie, tie skutočné zločiny, ktoré boli kryté práve tými Kováčovými milosťami, tých skutočných privatizérov a zlodejov, tých vyšetrovať nechcete, pretože ako aj povedal Marian Kotleba, je veľmi pravdepodobné, že by sa to dotklo aj vás, minimálne vašej strany. Čiže ja navrhujem, používajme rovnaký meter na všetkých, keď ideme rušiť amnestie, zrušme všetky rovnako a možno príde rad aj na vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegovi Dostálovi, že tento návrh predkladá, je to rozumný pokus urobiť rovnosť aj v tomto uznesení. Rád to podporím, presadzoval som to. Takisto je veľmi náležité, že upozornil, že zaznel, že hovoril takým varovným tónom, pretože naozaj nie je toto chvíľa na to, aby sa peli chvály, hoci pán Erik Tomáš mal pocit, že je. Nie je, pretože, obávam sa, pán Tomáš, že časť poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, môžte reagovať na pána poslanca Osuského?

  • Áno. Obávam sa, že časť poslancov toto považuje za koniec celého procesu, že už spláchne, ako sa hovorieva, ten verejný tlak, zbaví sa ho a pôjde všetko po starom. My ostatní chceme veriť, že toto je začiatok ozdravovania, že, naopak, pôjdeme k ďalším a ďalším problémom, ktoré spôsobujú, že občania nemajú pocit, že žijú v spravodlivej a férovej republike. A k tomu je treba aj to, aby sa nedávali nikdy na rovnakú mieru nejaké amnestie Michala Kováča, resp. milosti, kde nešlo o žiadnu kriminalitu tajnej služby, s tými zločinmi, ktoré zakryli amnestie Vladimíra Mečiara.

  • Ďakujem pekne. No v podstate niečo podobné, čo povedal pán Budaj, podpísal som uznesenie, podporím ho, ale chcem aspoň pre moje svedomie vyslať signál, že Mečiarove amnestie považujem za také zlo, že si zaslúžia osobitnú negatívnu sochu. Nie súsošie, v ktorom tá hlavná postava tak trocha zanikne.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán kolega Dostál, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pánom poslancom za reakcie. Kolega Baránik, ja vidím to možno trochu inak, pokiaľ ide o povedzme motívy alebo dianie vo vládnej, vládnej koalícii, aj, aj tie obavy, že ústavné zložky fungujú ako jedna veľká kamarila. Ja pre tento prípad som ochotný pripustiť, že nič nie je dohodnuté, žiadne zákulisné, zákulisné dohody neexistujú, že Fico nevolal na Ústavný súd a nemá tam dohodnutých ústavných sudcov, tomu všetkému verím alebo som ochotný veriť a napriek tomu mám podobné pochybnosti ako ty, že ako to nakoniec môže vypáliť.

    Pán poslanec Kotleba, ja som nepovedal, že chápem, že chcete rovnaký meter pre všetkých, ja som povedal, že chápem, že vašej ideológii vyhovuje hádzať všetkých do jedného vreca a tvrdiť, že to, čo napáchal Mečiar, je v podstate to isté, čo robili jeho kritici, lebo to nie je pravda. Ja netvrdím ani som to nepovedal vo svojom vystúpení, že vy máte pravdu. Hovorím len to, že chápem, prečo sa správate tak, ako sa správate. A tá otázka na lóžových bratov len teda dokazuje, že žijete v nejakom paralelnom vesmíre ako zvyšok sveta.

    Pán poslanec Uhrík, týmito milosťami ani amnestiami sa žiadne, žiadne privatizačné kauzy neotvárajú a vyšetrovanie žiadnych privatizérov by sa mojej strany, teda OKS nijako nedotklo, to vás ubezpečujem.

    A súhlasím s pánom poslancom Budajom, že teraz nie je chvíľa otvárať šampanské, tá bude až po 60 dňoch, keď zistíme, že Ústavný súd to rozhodnutie nezvrátil.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Blahová tu nie je, takže teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Šiesti, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážená snemovňa, začať by som mohol klasickým citátom: "Ceterum autem censeo...", že Mečiarove amnestie treba zrušiť. Mám pocit, že keď som mal prvýkrát možnosť zaujať k nim politické stanovisko, mal som ešte ryšavú bradu. Medzitým som obelel, roky nás nebolo dosť. Roky nás bolo primálo a žili sme už takmer zmierení s vedomím, že v tejto krajine sa nikdy nenájde taká parlamentná zostava, ktorá by dokázala túto hanebnú, hanebnú záležitosť uloženú v základoch stavby slovenskej štátnosti zrušiť. Tento zhnitý trám tam mal zrejme ostať na večnosť. V tomto zmysle chcem hneď na úvod oceniť desaťtisíce občanov Slovenskej republiky, ktoré sa postavili za zrušenie tejto starej hanebnosti a ktorí si rovnako ako my, ktorých nás nikdy nebolo dosť, uvedomujú, že štát nemôže mať v základoch zabudovanú takúto hanebnosť.

    V reakcii na vystúpenie Erika Tomáša som povedal, že je úplne mylné domnievať sa, že obrátenie Saula alebo Šavla, Roberta Fica na Pavla, bolo spôsobené hlbokou zmenou jeho právneho názoru. Nie, nie, nie. Podčiarkujem, že to bola vôľa tých desaťtisícov občanov pretavená do straníckych peoplemetrov, ktoré povedali, že je čas prehodiť plachtu. A tak tu stojíme pred koaličným návrhom a uznesením k nemu patriacim s tým, že sa hlásim k tomu, že som patril k tej sedmičke poslancov SaS a spolu so Zsoltom Simonom sme nesúhlasili s touto zvolenou cestou. Dôvody, prečo sme s tým nesúhlasili, odozneli z úst nás opakovane a nebudem ich ďalej opakovať.

    Pravda je, že keď sa nám za tento postoj dostalo zriedkavej pochvaly v mienkotvornom týždenníku, tak na diskusii na Facebooku sa pýtal jeden z účastníkov tejto diskusie, čo urobíte, ak sa ukáže, že koaličná cesta viedla k úspechu. Bolo to povedané trošku ako výčitka možno, že my sme za ňu nehlasovali. Nuž ja hovorím, budem strašne rád, ako som tam napísal, ak sa ukáže, že to bola dobrá cesta. A zároveň musím povedať, že ma nenapadne spýtať sa v prípade, že to skončí tak ako očakávame, žiaľ, my. To znamená, že to nebola tá najlepšia cesta a že existovali lepšie cesty. Pýtať sa tých, ktorí túto cestu svojím hlasom zvolili, či a čo si o tom myslia, tak ako sa pýtal ten diskutér mňa alebo tých, čo sme takto hlasovali, pretože si o viacerých z nich myslím, že túto cestu volili s čistým srdcom a s úmyslom veci prospieť. Nenapadlo by ma teda hádzať kameňom po nich, aj keď táto cesta k cieľu nepovedie. Budem proste veľmi rád, ak sa nenaplní to, čo nás, a teraz, či to bola DS, Demokratická strana, alebo Občianska konzervatívna strana a veru aj Sloboda a Solidarita, čo nás tak sprevádza politickým životom, a síce to, že sa veľmi často, žiaľ, pre túto krajinu, napĺňali naše negatívne prognózy po určitých rozhodnutiach. Keď sa stalo to, že sme mohli s pokojným svedomím povedať tým iným, my sme vám to hovorili. Áno, toto nikdy človeka nepoteší. Keď má pravdu, ak takzvane kuvikal a potom sa ukázalo, že to nebolo kuvikanie, ale že to bol dobrý odhad situácie. Nechcem, aby sa teraz naplnilo to, že si bude môcť po ixtý raz v živote povedať: "My sme vám to hovorili." A tým vám myslím vás, milí kolegovia, ktorí ste, ako som povedal, v dobrom úmysle hlasovali za koaličný návrh. Ale prosím, prijaté, odhlasované. Ako sa vraví: "Roma locuta, causa finita." No tento parlament nie je Rímom a kauza ešte neskončila. Uvidíme, aký bude jej koniec. Ale želám si zo srdca, aby bol dobrý, a želám si to napriek tomu, že som za zvolenú cestu nehlasoval a nejak mi to v mojom politickom živote pripomína moment, keď – a to málokoho, presne ako hovorí Ondro Dostál, poteší –, keď vlastne vyjde, že si nemal pravdu a že tí druhí mali pravdu. Ale v tomto prípade to bude radosťou podobne, a teraz sa k tomu vrátim, ako keď som mal tú česť potriasť ruku na inauguračnej recepcii novozvolenému prezidentovi republiky Andrejovi Kiskovi, tak som mu povedal ako jeho kedysi protikandidát, že ma nikdy v živote nepotešilo víťazstvo môjho protikandidáta tak, ako jeho víťazstvo. A takto je to aj s týmto návrhom. Veľmi ma poteší, ak povedie k dobrému cieľu. A nepoteší ma, ak budeme mať pravdu my, ktorí sme vám to hovorili.

    Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložil kolega Dostál, nedá sa než zopakovať to, čo som už povedal vo faktickej poznámke, že, a čo veľmi dobre podčiarkol peknou alegóriou Eugen Jurzyca, keď hovorí o súsoší, o súsoší hanebného draka, ktorému sa pod nohami motá havinko. Naši neonacistickí kolegovia hovoria o odkrývaní privatizačných zlodejín, ktoré sa skrývajú pod túto záležitosť, ktorá je vymedzená milosťou prezidenta Kováča. Neviem, či treba zopakovať, že sa jedná o vnútrofiremný spor. Na rozdiel od stovák udalostí za ostatných 23 či -4 rokov, ktoré stáli spoločnosť, občanov a štát majetok, peniaze i vieru v budúcnosť, od zlodejín, ktoré sa odohrávali pod štátnou egidou a ktoré nikto nikdy nesankcionoval, ba sa o to ani takmer nepokúsil, dávame teraz na misku váh so štátnym zločinom vnútrofiremnú kauzu, ktorá nestála daňového poplatníka zrejme ani zlomený groš, čo neznamená, že sa trestné činy nemajú riešiť. Ale toto súsošie je na smiech. Pretože ak tu zaznievalo a Slovensko je krajina, kde diskusia o tejto veci, a to nie je nič radostné, nie je po štvrťstoročí uzavretá, že jedno je narušením jadra ústavy, jadra slušnosti, tak druhé je lapália v porovnaní s tým. A musím teda povedať, že ako som naznačil v svojej faktickej poznámke, že keď sa tu rodinne privatizoval majetok do nenávratna, podotýkam, že som nikdy nebol odporcom privatizácie, naopak, domnievam sa a naďalej na tom trvám, že štát nie je dobrý vlastník. Nespomínam si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Povedané so smiechom.

  • A na vystúpenie pána poslanca s faktickou ako jediná pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Tiež považujem za dôležité aj z tohto miesta povedať, že ja som bola rovnako jednou z tých 7, ktorí sme nehlasovali za vládny návrh, a mojím dôvodom bolo to, že pociťujem úctu k Róbertovi Remiášovi. Nehlasovala som za tento návrh z úcty k tomuto človeku, k tejto obeti obludného systému mečiarizmu, a preto, lebo by som si veľmi želala, aby jeho hanebná vražda bola raz vyšetrená a skutoční vinníci potrestaní. Hlasovaním o vládnom návrhu sme významne zariskovali, že sa tak nestane. Ukážu nám to najbližšie týždne, resp. tých 60 dní, v ktorých bude Ústavný súd rozhodovať. Ale za seba musím povedať, že Ústavnému súdu v tom zložení, v akom pracuje dnes, pretože je zložený z pohrobkov mečiarizmu, ktorým, jednoducho mu neverím. Takémuto Ústavnému súdu neverím. Je to môj pocit a ten ma viedol k tomu, aby som hlasovala tak, ako som hlasovala.

    Podobne ako Peter Osuský aj ja si ale z hĺbky duše želám, aby som sa hlboko mýlila a aby tieto skutky boli naozaj potrestané. Aj keď tomu neverím, ale istá nádej tu možno je, takže skloním hlavu pred tým riešením, ktoré naozaj odhalí skutočných vinníkov, ak sa tak stane.

  • Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No nedá sa nič dodať k tomu, čo povedala Renáta Kaščáková, je to proste tak. Hádam všetci dúfame, že to dobre dopadne. Ale okrem iného ma ešte mrzí i to, že táto zvolená cesta, uznesenie ku ktorej ideme teraz prijať, znamenala vlastne zároveň rezignáciu na prevzatie politickej zodpovednosti nami. Z môjho pohľadu sa jedná o alibistický úhyb. Pretože my sme mali stáť pred dejinami s našou osobnou zodpovednosťou za prijaté rozhodnutia. Teraz ho odovzdávame komusi inému, nech už si o ňom myslíme čokoľvek, umývame si ako pontskí piláti ruky nad tým, čo sa ďalej stane, a či sa vec naplní. Nemyslím si, že to je postoj statočných politikov, nemyslím si, že toto bola tá najlepšia cesta, a odstáva len dúfať, že tí, ktorým sme to v konečnom dôsledku zverili, to urobia za nás.

    Ale opäť podčiarkujem, urobia to za nás, urobia za nás niečo, čo sme mali urobiť my.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán kolega Rajtár. Predtým ale vás chcem informovať, vážené panie kolegyne, teda kolegyne a kolegovia, že máme fakticky len dva body prerokované, takže hlasovať budeme až o 17.00 hod. O 11.00 hod. nie, aby ste poprípade aj kolegom povedali, ktorí neskoršie prídu do rokovačky.

    Takže, pán kolega Rajtár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, toto uznesenie, ktoré držím v ruke, pravdepodobne už o niekoľko dní, zrejme budúci týždeň, vstúpi do platnosti podpisom prezidenta. Následne bude mať Ústavný súd dva mesiace na jeho posúdenie. Napriek tomu, že bude bežať takéto posudzovanie Ústavným súdom, platnosťou tohto uznesenia sa môže roztočiť celý proces spravodlivosti. To znamená, vyšetrovatelia vďaka tomuto schváleniu budú môcť vyšetrovať, prokurátori obžalovávať a sudcovia súdiť.

    Upriamme preto pozornosť na celý tento systém spravodlivosti a naozaj dúfam, že už budúci týždeň ho budeme môcť zblízka sledovať, akým spôsobom reálne funguje. Toto je veľmi dôležitá vec, pretože to vypovedá o tom, v akom stave celý tento systém u nás je. Potenciálne sa môže stať, že v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov Lexa s Mečiarom skončia v base. Až následne Ústavný súd môže amnestie znova prinavrátiť a celé toto opäť zastaviť. Samotné amnestie, ak, resp. ich zrušenie, ak sa tak aj definitívne stane, musia byť naozaj len tým prvým impulzom, tým signálom z tejto snemovne, že následne celý systém spravodlivosti na Slovensku musí byť obnovený, že sa začne písať nová kapitola v dejinách Slovenska, kedy opäť nastúpi spravodlivosť. a aj do tých poschodí, kde doteraz nemala svoj dosah, do tých najvyšších politických poschodí.

    Je čo naprávať. A to nielen z Mečiarových čias a tam toho čaká tiež požehnane. Viete, že práve teraz sa zaoberáme kauzou chamtivého mečiarovského privatizéra, ktorý podviedol vlastných zamestnancov o 15 % akcií ECO-INVEST-u, ktoré im podľa zmluvy so štátom zákonite patrili a patria. Tiež sa to stalo v roku ’96, čiže pred vyše 20 rokmi a je to vec, ktorá čaká na svoje rozuzlenie. A je veľmi smutné, že 20 rokov takéto veci čakajú, len kým sa začnú. Oni nie sú, teraz sa nedoriešujú, len kým sa začnú, začnú riešiť. Nemôžeme mať spravodlivosť v oblasti veľkej politiky, v oblasti oligarchov, ktorá iba začne, iba začne fungovať až po 20 rokoch.

    My musíme obnoviť spravodlivosť, aby fungovala aj v súčasnosti, na súčasné veci, aby nezlyhávala ako periodicky zlyháva aj pri tých najnovších veciach, ako je otrasná kauza Čistý deň, ako je kauza Bašternák, ako je kauza Mýto, ktoré, tiež ešte ani sa nezačala reálne riešiť, a ďalšie a ďalšie z nedávnej minulosti alebo také, čo sa odohrávajú v súčasnosti.

    Takže ako som povedal, zrušenie amnestií, ak sa to finálne teda podarí, tak budú len tým prvým impulzom. A musím spomenúť, že som sa stavil s kolegami z SNS o basu šampanského. Oni tvrdia, že Ústavný súd v rámci tých dvoch mesiacov zruší, vedome zruší amnestie, potvrdí zrušenie amnestií, ktoré tu teraz odhlasujeme, nie prieťahmi, ale svojím vlastným vedomým rozhodnutím. Ja budem veľmi rád, keď tú stávku prehrám. A keď sa tak stane a budeme môcť spoločne oslavovať. Avšak opäť zdôrazňujem, zrušenie amnestií len tým prvotným impulzom, tým sa nerieši ani len ten prípad únosu, len sa umožňuje jeho riešenie a už vôbec sa tým nerieši zlyhávanie spravodlivosti, ktoré vidíme tu každý deň.

    Takže po tomto prvom kroku smerom k spravodlivosti bude musieť nastať mohutný pochod smerom k spravodlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou ako jediný pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Jozef, ďakujem za to, že rekapituluješ kauzy poslednej vlády Roberta Fica, ale aj minulých vlád, ako je Bašternák, ako je Gorila. A dá sa povedať, že aj tieto kauzy spája jedna tá okrídlená veta alebo fráza, ktorú použil Mečiar v súvislosti s unesením Michala Kováča ml., keď tuto v Národnej rade tvrdil, že skutok sa nestal. A naozaj tieto tri slová sú takým, takým mottom aj súčasnej vládnej koalície na všetkých možných frontoch, ministerstvách a ľudia to už cítia, ľudia toho už majú dosť a ľudia sa konečne prebúdzajú.

    A preto verím, že táto jar, ktorá sa možno začína aj schválením tohto zákona o Mečiarových amnestiách, bude pokračovať a 18. apríla naplno ukážu ľudia v tejto krajine, ako si predstavujú budúcnosť našej krajiny, lebo skutky sa stávajú, ale skutky nemajú svojich zodpovedných a spravodlivosť nie je efektívne vyvodzovaná.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené Mečiarove amnestie. Pardon. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené. Napriek tomu za koaličný návrh som ja takisto ako moji kolegovia nehlasovala. Nehlasovala som zaňho preto, lebo som rozhodnutá nerobiť ľahké, populárne rozhodnutia, ale správne rozhodnutia. A podľa môjho názoru naozaj zodpovednosť za zrušenie alebo nezrušenie týchto amnestií patria na plecia volených zástupcov ľudu, teda nás poslancov. Nie na Ústavný súd, na sudcov Ústavného súdu, ktorí nijakým spôsobom, ktorí nijakým iným spôsobom potom, občania, nemôžu zúročiť ich rozhodnutie.

    Ja si myslím, že takýmto rozhodnutím, že dávame Ústavnému súdu možnosť rozhodnúť, Ústavnému súdu, podotýkam, kde je väčšina nominantov SMER-u a ešte HZDS, dávame mu možnosť, aby si súčasná koalícia, napríklad SMER, ktorý teda roky bol proti zrušeniu amnestií, aby si umyli nad týmto prípadom ruky v zmysle: "No my sme hrozne chceli, ale teda ten Ústavný súd to nedovolil." Toto bol dôvod, prečo ja som nehlasovala za koaličný návrh.

    Samozrejme, uznesenie o zrušení amnestií samotné som podpísala. Podpísala som ho napriek tomu, že sa mi rovnako nepáči dodatok alebo ten prílepok, ako to nazval kolega Peter Osuský, ktorý hovorí aj o zrušení milostí pre Kováča ml. Myslím si však, teda že to zrušenie amnestií aj tak za to stojí, ale teda sa, idem sa, posnažím sa tú krivdu trošku napraviť. Myslím si, alebo takto, chápem kolegu Dostála, ktorý podal pozmeňujúci návrh, kde teda hovorí práve o tom, že táto časť toho uznesenia, kde je zrušená milosť pre Kováča ml., že ju chce, túto časť, zrušiť alebo vynechať. Chápem to, pretože si myslím, že my odsudzujeme tie činy, ktoré mali prikryť teror štátu. My neodsudzujeme hospodársku kriminalitu, alebo teda odsudzujeme, ale nerozhodujeme o zrušení amnestií pre nejakú hospodársku kriminalitu jednotlivcov, ale preto, lebo tu naozaj bol prikrývaný teror štátu.

    A myslím si, že je jednak pomsta, myslím si, že je to pokus dať rovnítko medzi Mečiara a Kováča, čo v žiadnom, kde v žiadnom prípade rovnítko nepatrí, bližšie o tom hovorili aj kolegovci predo mnou, tak nebudem sa opakovať. Jeden z argumentov, prečo práve, prečo práve Kováč áno a ostatní nie, je, že je to nemravné, pretože otec v podstate omilostil vlastného syna. No ja sa pýtam, rušenie jednej amnestie a zachovanie, rušenie jednej milosti a zachovanie iných milostí nie je nemravné? To bude ako nedotknuteľný Kočner chodiť svedčiť proti mladému Kováčovi? Môže povedať čokoľvek, jemu sa nič nestane, pretože preňho milosť platí? Je úplne jedno, že ten skutok spáchali spolu, ak sa stal?

    Čiže v tejto veci, v tejto veci chápem a súhlasím. Napriek tomu ja si myslím, že, samozrejme, návrh kolegu Dostála nebude prijatý, a som presvedčená, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Preto ja navrhujem zrušiť všetky milosti. Navrhujem, aby, aby, keď už teda má platiť zrušenie milosti pre mladého Kováča, tak aby platila pre všetkých vinníkov tejto kauzy, aby spravodlivosť platila pre všetkých rovnako. Preto, ak dovolíte, prečítam svoj pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496):

    1. V návrhu uznesenia sa slová „pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417“ sa nahrádzajú slovami „pod č. 214/1998 Z. z., rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108.“

    2. V návrhu uznesenia sa slová „udelená milosť“ nahrádzajú slovami „udelené milosti“.

    3. V návrhu uznesenia sa za slová „M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417" sa vkladajú slová „zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773 a zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.

    4. V návrhu uznesenia sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:

    „4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980,

    5. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17.júla 1996 č. k. 1531/96-72-940,

    6. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748,

    7. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773,

    8. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.

    Predloženým návrhom sa navrhuje rozšírenie okruhu milostí udelených prezidentom Michalom Kováčom, ktoré súviseli s kauzou, s ktorou, pardon, s ktorou súviselo obvinenie, na ktoré sa vzťahovala milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3578/96-72-2417.

    Týmto pozmeňujúcim návrhom dávam možnosť kolegom, aby, keď už teda má spravodlivosť platiť, tak nech platí pre všetkých rovnako. Ja si myslím, že tento postoj je správny, a budem teda veľmi sledovať, kto bude ako hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Marian Kotleba.

  • Ja si dovolím trošku netradične, pani poslankyňa, nazvem to takto, že, milá Janka, ja som rád, že ste tam prečítali, lebo sa ukázalo, že zase sme mali pravdu. Že zase sme mali pravdu, že ak rušiť milosti Kováča, tak všetkých v tomto spomínanom prípade. A ja sa čudujem, vám nie, lebo vy ste sa zdržali hlasovania, ale čudujem sa väčšine vášho poslaneckého klubu, že na to SaS-ka prišla až teraz. Mohol mi Sulík zavolať, my by sme mu to vysvetlili.

  • Smiech v sále.

  • Lebo to, čo ste povedali, v podstate bolo prečítanie návrhu poslanca Grendela, ktorý to dal ako pozmeňovák a ktorý hovoril len o tomto jedinom, že teda ak milosti, tak všetky, áno, samozrejme. Ale väčšina vášho klubu to odhlasovala aj bez, bez tohto veľmi dôležitého pozmeňováku, 14 poslancov SaS-ky. Teraz je podľa môjho názoru už dosť neskoro plakať, pretože, ako tu už bolo spomenuté dnes v rozprave, je odhlasované a veci sa pohli ďalej a pohli sa ďalej v takomto polovičnom, polovičnom profile, keď to môžem tak povedať. A neviem, či už sa s tým bude dať niečo spraviť.

    V každom prípade som rád, že teda v klube SaS vzniká takáto sebareflexia. A že aj keď už sa s tým asi nič neurobí, tak sa o tom bude aspoň diskutovať.

    Takže, milá Janka, ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja iba musím upozorniť, že predrečníčka uzatvorila svoje vystúpenie, že, že, že dáva poslancom možnosť zvážiť niečo tým svojím návrhom. Pani kolegyňa, ja neviem, kto vám to písal, a vy žiadnu možnosť nedávate.

    Vám uniklo alebo vašim kolegom uniklo, že my sme schválili text článku 154f, ktorý zmocňuje Národnú radu, aby sa k niečomu vyjadrila svojím uznesením. A to zmocnenie sa týka dvoch amnestií a jednej milosti. Tam neni ani slovo o ďalších milostiach. Nemôžte, vy nemôžte dávať návrh, ktorý by išiel nad rámec toho ústavného zmocnenia, pretože tým by ste celé to uznesenie postavili do protiústavného svetla. Toto chcete? To hádam nie. Prečítajte si, čo hovorí ústavný text.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marian...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ste sa neprihlásila. Musíte sa... (reakcia z pléna), no áno, až potom, no.

    Naposledy, páni kolegovia aj vy, pani kolegyne, kolegyňa, keď prečítate, nechcel som vás upozorniť, ale už naposledy. Keď začnete čítať pozmeňujúci návrh, musíte to povedať. V tom momente sa zastaví časomiera a potom už nemáte čo odôvodňovať. Prečítate, čo je na papieri a potom už nemáte slovo. Ale to, to musí takto platiť. Je to rokovací poriadok, nechcel som vás upozorniť. Takže skúsme aspoň sa naučiť ten jeden jediný zákon, ktorý sa volá rokovací poriadok Národnej rady č. 350.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková, môžte reagovať na dve faktické.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Uznávam, moja chyba a zabudla som sa aj teraz prihlásiť.

    No, Marian, budem vám hovoriť Marian, lebo, viete, ja keď mám trému, sa zvyknem zakoktať a pri vašom mene by to mohol byť problém. A za odmenu vy mi môžete hovoriť Janka, lebo vy zrejme s mojím priezviskom tiež máte problém.

    Tak to, k tomu, čo ste povedali...

  • Ruch a smiech v sále.

  • K tomu, čo ste povedali, že teda vy ste mali pravdu a že Sulík vám mal zavolať, a ako naša väčšina odhlasovala. Viete, my v našom klube máme naozaj osobnosti, ktorí majú, ktoré majú vlastný rozum. Jediné, čo sa u nás stalo, je to, že väčšina klubu si dovolila, mala nádej. Veď mať nádej, veriť v to, že tie amnestie budú zrušené, a myslia si, už nikdy nebude taký verejný tlak, ako je dnes, a chcú túto vlnu využiť. Neni na, na ich konaní, na rozdiel od vás vôbec, nie je v tom žiadny zlý zámer. Takže k vám len toľko.

    A, pán kolega Kresák, no obdivujem vaše vedomosti, škoda, že tu neboli roky predtým, lebo tie amnestie mohli byť s takýmito vedomosťami aj skôr zrušené, že.

    Ďakujem pekne.

  • Urobil by som obrovskú chybu, keby som vám nedal slovo, takže...

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • No.

    Ďalej v rozprave vystúpi teraz pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnešná rozprava k zrušeniu amnestií a milostí sa teda nejako vyvíja zaujímavým smerom. Preto si dovolím zopakovať, zopakovať pár podstatných záležitostí, ktoré boli spojené s tým, s tou, s tým schválením teda tej novely ústavy, ktorá toto rušenie amnestií, alebo teda túto hru na rušenie amnestií predchádzala a vlastne v súčasnosti aj umožňuje.

    Jediná podmienka poslaneckého klubu Ľudovej strany Naše Slovensko pre to, aby sme podporili túto ústavnú zmenu, bolo, že v nej bude zahrnuté aj rušenie všetkých milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Akosi prirodzene sme očakávali, že táto veľmi jednoduchá, triviálna a spravodlivá podmienka bude akceptovaná a nebude problém s tým, aby sme aj v druhom čítaní tento návrh podporili, lebo v prvom sme tak spravili, aby sme deklarovali, že s tým a priori nemáme žiadny problém. Bolo však veľké naše prekvapenie...

  • Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Bolo však veľké naše prekvapenie, keď na grémiu, ktoré bolo zvolané na túto tému, začal byť s týmto obrovský problém a v podstate sa spustila veľká vlna výhovoriek, prečo nie je možné, prečo nie je možné rušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, keď už ideme otvárať túto pohnutú časť slovenskej histórie.

    Najprv, ak si dobre spomínam, to bol sám pán predseda Národnej rady, ktorý povedal, že milosti sú nedotknuteľné, že sú sväté, že milosti sú úplne niečo iné ako amnestie a nie je možné sa nimi absolútne vôbec nijakým spôsobom zaoberať. Následne ďalší kolegovia...

  • Ruch v sále a odmlčanie sa rečníka. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pán poslanci, keď sa chcete baviť, tak v bufete.

  • Následne ďalší kolegovia väčšinou z vládnej koalície si našli ďalšie a ďalšie výhovorky, prečo nie je možné sa pokúsiť o otvorenie aj otázky týchto milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Zazneli také tvrdenia, ako že všetky spisy sú už skartované, neexistuje žiadny dozorujúci prokurátor a nie je ani možné určiť, koľkých ľudí sa udelenie týchto milostí v podstate dotklo alebo koľkým tieto milosti boli udelené, čiže preto nie je možné ich, samozrejme, ani zrušiť.

    Nakoniec však na grémiu zaznela, zaznela pravda, prečo nie je možné zrušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, a síce že takéto zrušenie by sa dotklo viacerých veľmi významných osôb, celoslovensky známych a vyplavilo by sa toľko špiny, toľko starej špiny, že by sa tá špina mohla dotknúť mnohých aj súčasných politikov. Logicky sme teda položili otázku, že prečo sa teda bude rušiť aspoň tá jedna jediná symbolická milosť prezidenta svojmu vlastnému synovi. A odpoveď bola veľmi zarážajúca, pretože v tomto prípade de facto je oslobodzujúci rozsudok a nejakým zrušením milostí sa už k ničomu, k ničomu sa v podstate nikto nedostane. Takže je to len taká formálna záležitosť na zakrytie očí ľuďom, verejnosti a všetkým tým, ktorí chcú, aby aj v tejto jednej veci bola aspoň elementárna spravodlivosť.

  • Ruch v sále.

  • Takže, dámy a páni, keď si to zhrnieme a dáme do súvisu s výsledkami hlasovania v treťom čítaní v tejto tak zaujímavej záležitosti, tak musím povedať, že v podstate až na klub Ľudovej strany Naše Slovensko ste sa všetci ostatní pri hlasovaní zhodli na tom, že nie je potrebné otvárať starú špinu, ktorá by mohla obliať a poznačiť možno aj niektorých kolegov z vašich strán, všetky ostatné strany okrem našej, okrem Ľudovej strany Naše Slovensko. Ja sa preto pýtam, že či naozaj celá táto kauza takého akútneho rušenia amnestií, kde aj predseda vlády ako špičkový právnik zmenil svoj právny názor, ktorý mal dvadsať alebo dvadsaťdva rokov, že sa to nedá rušiť, zrazu sa to dá, či to nebola len hra, divadlo pre ľudí, aby sa trošku upokojili tie vášne, ale v skutočnosti, v skutočnosti, keď išlo o to, aby sa odkryli karty tých, ktorí sú v pozadí možno všetkých vašich politických strán, tak zrazu ako jeden muž, ako jeden muž ste hlasovali tak, že tieto sporné milosti, ktoré by sa dotkli týchto mecenášov, sa jednoducho otvárať nebudú. Ľudová strana Naše Slovensko ako jediná, ako jediná vytrvala, vytrvala na tejto svojej podmienke. Žiadnu inú podmienku sme si nepridali ani sme z tejto jedinej podmienky neustúpili.

    Ja som veľmi prekvapený, veľmi som prekvapený z..., najmä teda z hlasovania klubu OĽANO, pretože vedúci cirkusu šašo Matovič sa ma ešte pýtal, že či vydržíme a či teda budeme trvať na tejto podmienke, a keď som povedal, že áno, tak že to bere ako verejný prísľub. Nakoniec to boli oni, ktorí hlasovali, aj keď, aj keď táto podmienka dodržaná nebola! Takže táto hra o nejakej fiktívnej opozícii, o nejakej fiktívnej opozícii riadenej takými istými ľuďmi, ktorí riadia aj koalíciu, sa jednoducho potvrdila, sa jednoducho potvrdila. Potom sa ukazujú veci, že prečo ten dvojitý meter na poslancov našej strany a na poslancov všetkých ostatných strán panuje aj tu v parlamente. Či sa to jedná o pokuty za vyjadrenia, absolútne normálne vyjadrenia, inak sa posudzujú naši poslanci, inak sa posudzujú všetci ostatní. Tých príkladov by som mohol, tých príkladov by som mohol, samozrejme, hovoriť viac, ale na tomto príklade, na hlasovaní o rušení amnestií alebo na hlasovaní o úprave ústavy, ktorá umožňuje rušiť amnestie, ste tým, že ste nechceli odkryť tie karty, ľudí v pozadí, ste vlastne tie karty úplne naplno odkryli, úplne naplno odkryli.

    A pred chvíľkou tu kolegynka Janka hovorila o tom, že teda mali v SaS-ke vlastný názor a možno ho, to trošku zmenili a pochopili, že ten pozmeňovací návrh, ktorý dal poslanec Grendel a ktorý hovoril o rozšírení na všetky amnestie, alebo teda na všetky milosti, že bolo dobré ho tam dať, ale, žiaľ, teraz sa to už spraviť nebude jednoducho dať. Takže už je to len naozaj také vyplakávanie nad rozliatym mliekom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Poliačik, je to tak. Je to smutné a bude vás to, bude vás to sprevádzať, celý klub. Neviem, ako by sa to dalo ešte napraviť. A znova musím povedať, že ma prekvapilo, že aj poslanec Grendel, ktorý dal ten návrh, a ja mu chcem za ten návrh poďakovať, lebo ho spracoval naozaj detailne. A hoci na grémiu, na grémiu sa hovorilo, že tých ľudí nie je možné dopátrať, ktorí dostali milosti, on to spravil, spracoval návrh, podal ho a napriek tomu, že návrh neprešiel, tak celý klub OĽANO hlasoval za ten poloprofilový materiál.

    Takže vám všetkým chcem poďakovať za to, že sa odkryli tie karty nakoniec a že ľudia mohli vidieť, kto je v parlamente kto.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nemám, nemám vo zvyku reagovať na túto časť politického spektra, ale, ale musím. Lebo musím povedať nahlas – a bol som pri tých rokovaniach –, že pán Kotleba zavádza a klame. Ale ja to chápem. Ako je to súčasť politickej prezentácie. Ale takýmto spôsobom? No, každý máme svoje metódy.

    Bol som na všetkých rokovaniach, ktoré sa týkali zbližovania názorov koalície a opozície. Nikdy, ale nikdy nepadol argument voči milostiam tak, ako teraz ho prezentoval pán Kolteba. Nikdy nikto nepovedal, že za tými milosťami sú nejaké osoby, ktoré treba chrániť. Je to nehorázne zavádzanie. Mali sme inú diskusiu o iných vážnych právnych argumentoch, ktoré hovorili o tom, čo sa dá a čo sa nedá z hľadiska práva. Nikdy sa ale nehovorilo o tom, že by niekto z koalície alebo z opozície chcel chrániť akýchsi mecenášov. Prezentovanie takýchto neprávd pokladám skutočne za veľmi nebezpečné. Ale zvykajme si, lebo však máme tu týchto pánov, tak nás budú alebo verejnú mienku budú masírovať.

    A ešte raz, asi bude chyba byť ticho. Bude treba reagovať na každé zavádzanie, ktoré odznieva z úst týchto kolegov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kotleba, takto, ja súhlasím s drvivou väčšinou toho, čo ste povedali, áno, aj milosti všetky mali byť zrušené, ja s tým plne súhlasím. My sme boli takisto za pozmeňovací návrh Gábora Grendela, ktorý toto navrhoval. My s tým nemáme absolútne žiaden problém a aj sme tento pozmeňovák podporili.

    Ale, pán Kotleba, ja sa ohradzujem voči vašim slovám, že opozícia, teda aj my, že sme riadení nejakými ľuďmi, ktorí riadia koalíciu. Čo si to dovoľujete, pán Kotleba?! Pretože to je lož, ktorú vy zámerne a úmyselne šírite na svojich facebookových stránkach jedna radosť už nejaký ten týždeň. Samozrejme, vy ste tí najlepší, najsvätejší, vás neriadi nikto. Ale všetkých niekto riadi. Ja sa ostro ohradzujem voči tomu, aby ste rozprávali, že nás niekto riadi. Mňa neriadi nikto. Ani náš poslanecký klub neriadi nikto. A to si vyprosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Kotleba, vitajte v politike! Buď sa budete celý život sám, buď tu budete celý život sám a nikdy v živote nič nepresadíte, a teda nikdy ľuďom nepomôžete, alebo občas budete musieť robiť kompromisy. Politika je umenie možného a len tak môžete presadiť aj vaše dobré návrhy. Bez spolupráce to nedokážete, to si musíte uvedomiť.

    Osobne sa ohradzujem aj voči vašemu vyjadreniu, že nás všetkých niekto riadi. No ja za seba môžem povedať, že mňa riadi len jeden človek a to je Boris Kollár. No a takisto sme mali podmienku. Mali sme podmienku zrušiť všetky milosti, ale nám to neprešlo. Rovnako sa ohradzujem voči, voči vašemu vyjadreniu, ja a všetci moji kolegovia zo SME RODINY sme hlasovali za návrh Gábora Grendela, kde sme jasne chceli zrušiť všetky milosti. Keby sa k tomu pridali ostatné politické strany, boli by zrušené. Takže nezavádzajte, že sme podporili len návrh hlúpo koaličných poslancov. Nie, chceli sme zrušiť všetky milosti. A som za to, že by sa mali zrušiť všetky milosti. Mali by všetci stáť pred súdom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Aj za náš klub uvediem aspoň to, čo by malo byť zjavné, a teda že nielen skutočnosť, že jednoducho to tak nie je, ale aj to, čo sám pán kolega Kotleba uviedol pred chvíľou, predtým ako vystúpil, je dôkazom toho, že SaS rozhodne nie je riadená niekým z koalície. Predpokladám, že pán kolega Kotleba tieto slová uviedol len preto, aby to mohol prezentovať pre tú časť svojich voličov, ktorá takýmto báchorkám všelijakým uverí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Kotleba, ja tiež reagujem iba preto, lebo ste zároveň aj šéfom vyššieho územného celku v Banskej Bystrici, a pripomeniem len také drobnosti.

    My máme v ústave, že sme materiálnym právnym štátom. To má, samozrejme, nejaké konzekvencie, jedna z nich je, že teda spoločnosť sa riadi právom. Počúvam dneska diskusiu celú, ktorá tu bola, 90 % vecí sa vlastne kolíziám, možnostiam, problémom, väzby tohto problému na ústavný poriadok vlastne nezaoberá. Číro politické, jednostranné, emotívne, vnútorné veci. Viete, tá zásadná fikcia u práva je, že áno, právny poriadok má obsahovať morálny systém, ten, ktorý je v spoločnosti väčšinový. Je úplne logicky, keďže uznáme, že v spoločnosti je viac morálnych systémov, že budú kolízie s tým poriadkom, ale je elementárnym, elementárnym východiskom je to, že musíme rešpektovať predovšetkým právo a ústavu v plnom rozsahu. Tie... Boli, odzneli tu napríklad od, od pána Kresáka vo faktickej poznámke vety typu, že sú už dneska limity vo väzbe na, na, na pokračovanie, a to uznesenie, ktoré Národná rada prípadne prijme, musí byť v priamom a, a prísne presnom znení v súlade s ústavou. Ani sa to právo a problémy s ním vo vašom vystúpení principiálne neobjavuje, len emotívne, to treba, to treba, ono a tak ďalej, ale na tejto úrovni v parlamente a od vás ja očakávam, že teda, keď nie vy, tak vám niekto pripraví aj právne argumenty a stanovisko k právnym argumentom. Ak vyvraciam stanovisko protivníka, mám argumentovať právom, právnymi argumentami, a nie emotívnymi výkrikmi, ktoré spravidla veci len zahlcujú.

    A je pre mňa veľkým problémom, že právo v spoločnosti prestáva mať význam. Aktuálne politické názory, emotívne názory, politický zápas prekračuje čokoľvek. Získam na chvíľu väčšinu, môžem robiť, čo chcem. Je to podľa môjho názoru veľmi zlá cesta.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kotleba.

  • Pán poslanec Číž, ste v podstate nepovedali nič, pretože ak je možné rušiť jednu milosť, je možné rušiť všetky ostatné milosti. Takže nezaštiťujte to nejakou ústavou a právnym poriadkom.

    Pán poslanec Baránik, váš poslanecký klub sa podľa tej dnešnej diskusie spamätal, ale spamätal sa už po funuse a je to asi trošku neskoro.

    Pán poslanec Kollár, kompromisy v politike, ja chápem, čo ste chceli povedať, ale vy ste povedali tiež, že ste si dali túto istú podmienku ako my, ale podmienka je o tom, že na nej trváme, že tá podmienka pre nás niečo znamená, pretože ak podporíte tú vec aj vtedy, ak tá podmienka nie je splnená, tak to nebola podmienka, ale len nejaká formalita, jednoducho formalita nie je podmienka.

    Pán poslanec Pčolinský, ak teda trváte, alebo to, čo ste povedali, aj naozaj myslíte vážne, tak ste mali svoje slová podčiarknuť a zdôrazniť svojím hlasovaním a vy ste tak neurobili, takže sa nemôžte čudovať môjmu názoru.

    A, pán poslanec Kresák, vy by ste sa mali trošku asi začať starať o svoju pamäť, o svoju vlastnú pamäť, pretože ste to boli vy osobne, kto na grémiu povedal o tom vyliatí špiny na tie fyzické osoby celoslovensky známe.

    Ďakujem.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Grausová. Nie je v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Zemanová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci. Na záver budem veľmi stručná. Všetko tu už bolo povedané. Drvivá väčšina z nás si uvedomuje, že zrušenie Mečiarových amnestií je splnením jednak verejnej objednávky, čo sa týka historického dlhu, ale aj čo sa týka našej budúcnosti, budúcnosti Slovenska bez podobných škvŕn, akými sú Mečiarove amnestie. Celá politická generácia v tieto dni ukázala, že sa dokáže povzniesť nad vnútorné spory, čo ja osobne veľmi oceňujem.

    Preto verím, že Ústavný súd zohľadní verejnú objednávku občanov. Ústavný súd si totiž musí veľmi dobre uvedomiť, že jeho rozhodnutie nie je iba výzvou poslancov Národnej rady, ale je najmä výzvou obrovskej masy ľudí Slovenskej republiky. Verím, že proces Mečiarových amnestií neskončí ako medzinárodná hanba pre Slovensko. Verím, že v úcte k základným princípom právneho štátu budú svojvoľné Mečiarove amnestie konečne zrušené. Verím, že aj pani Remiášová sa aj po rokoch konečne dočká zadosťučinenia.

    A ďakujem všetkým kolegom za podporu uznesenia o zrušení Mečiarových svojvoľných amnestií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, poslankyne, poslanci, vážení moji kolegovia z nášho klubu Ľudová strana Naše Slovensko a plus niektorí fašisti zo strany SaS, ktorých si nevážim (smiech v sále), zaoberáme sa tu zrušením Mečiarových amnestií, ako keby sme na Slovensku v súčasnosti nemali žiadne problémy. Otvárame kauzu z minulosti a tvárime sa, že v súčasnosti neexistujú nijaké problémy, ktoré sú oveľa závažnejšie, lebo majú negatívny až zhubný dopad na obyvateľstvo Slovenska, na celú Slovenskú republiku. Tvrdenie predkladateľov, že ide o morálne dôvody, pre ktoré trvajú na zrušení Mečiarových amnestií, je veľmi nepresvedčivý argument a vôbec neobstojí. Predkladateľov a vehementných žiadateľov zo strany opozície za zrušenie zrušenia Mečiarových amnestií v žiadnom prípade nepodozrievam z morálnych pohnútok, ba ani z dobrých úmyslov voči Slovenskej republike. Zatiaľ čo neboli vyšetrené a následné, následne potrestané zločiny a kolosálne krádeže pri tzv. privatizáciách všetkými vládami aj opozičnými garnitúrami, počnúc od roku 1990 až doteraz, čo viedlo k zničeniu slovenského hospodárstva a k trvalému ožobráčeniu občanov Slovenskej republiky. Koľko takýchto zločinov voči obyvateľom Slovenskej republiky, koľko kolosálnych miliónových a miliardových krádeží a škôd bolo odsúdených? A keď sa zrušia tie Mečiarove amnestie, tak budú potom tieto zločiny odsúdené na základe týchto Mečiarových amnestií? Pochybujem.

    Keď už toľko hovoríte o vraždách a zločinoch, preto, prečo potom nebol stíhaný a odsúdený zločin Mikuláša Dzurindu, ktorým sa podieľal na vraždách tisícov nevinných civilistov v Juhoslávii, keď svojvoľne bez súhlasu parlamentu povolil prelety smrtonosných lietadiel cez naše územie. Som presvedčená, že toto je pre našu spoločnosť oveľa väčšia trauma ako Mečiarove amnestie. Keď sa zrušia Mečiarove amnestie, bude tento zločin Mikuláša Dzurindu a jeho spolupracovníkov, bude potrestaný?

    Ďalej. Aj zločiny súčasnosti sú nonšalantne prehliadané, ba dokonca vládnymi i opozičnými silami všemožne zatajované a popierané. Do tejto hystérie sú zainteresované mimovládne organizácie a myslím si, že dokonca tieto mimovládne organizácie sú iniciátormi týchto snáh. Tieto mimovládne organizácie - platené zahraničnými sponzormi - sú trójskymi koňmi proti Slovenskej republike. Veľké množstvo týchto trójskych koňov, zahraničných agentov, ktorí sa tým už ani netaja a nehanbia sa za to, je v našom parlamente. Do boja za zničenie Slovenskej republiky nasadili vysoký kaliber zbraní vrátane podnecovania k nenávisti, v prvom rade medzi mládežou a tiež medzi nezorientovanými občanmi Slovenskej republiky, ktorí nepostrehli lesť a klamstvo skrývajúce sa za týmto ťažením. Stanovisko právnikov, ktorí sú ochotní slúžiť právu, a nie iba záujmom svojich chlebodarcov, je jednoznačné, že amnestie sú nezrušiteľné bez ohrozenia slovenskej štátnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Predkladatelia v snahe... Pán, súdruh Poliačik, zahraničný agent (povedané so smiechom), člen fašistickej skupiny, prosím, nezasahujte do, nezasahujte do môjho prejavu. No.

  • Ruch v sále.

  • Predkladatelia v snahe dosiahnuť svoj cieľ, volajú po otvorení ústavy a jej vykrádaní. Kde bude tá hranica, po ktorú bude podľa potreby nátlakových skupín treba zájsť v menení Ústavy Slovenskej republiky? Ústava je ako múr, z ktorého keď sa bude postupne vyberať tehlička za tehličkou, tak taký múr, ako aj taká ústava, sa zrúti.

    Tak sa pýtam predkladateľov a ich hýbateľov, či nie je toto pravý dôvod sústredeného útoku na Mečiarove amnestie. Nikde na svete niečo také, aby sa raz udelená amnestia rušila, neexistuje. Túžia snáď občania Slovenskej republiky po smutnom prvenstve zákerného ohrozovania vlastnej ústavy a štátnosti? Je veľkým klamstvom, že verejnosť si žiada zrušenie amnestie. Iba slepý nevidí, že je to celé perfídne zmanipulované mimovládkami a zahraničnými agentami. Však, pán Poliačik? Však, pán Dostál? Však, pán Klus? A zároveň aj pán (ruch v sále), aj pán Demeš, ktorý je profesionálny revolucionár, na ktorého sa tu odvolávali, ktorý nie je žiadnou autoritou, pretože je jeden z tvorcov Majdanu na Ukrajine a tým vlastne aj pôsobenia obrovských vrážd, strát životov a tak ďalej. Tuto sú... Chcem... Slovensko a jeho občanov trápia nie amnestie, Slovensko trápi, že Európu zaplavujú milióny migrantov, s ktorými si Európa vôbec nevie poradiť, a to, čo Slovensko trápi, je, že predstavitelia Európskej únie nám ich vnucujú aj na naše územie pod rôznymi hrozbami, a vyzerá to tak, že sa im to nakoniec podarí. Mňa by zaujímal aj postoj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aký zaujme postoj k vyhrážkam niektorých opozičných poslancov, ktorí sa chystajú vyvolať tu rebélie, zburcovať študentov a na Slovensku vyvolať možno rebélie, protesty, možno Majdan, takže by ma to zaujímalo, a preto toto je vlastne, toto sú dôvody.

    Táto úporná snaha, ja sa, takto ešte, ja sa len čudujem vláde a vládnej koalícii, že sa nechala zastrašiť opozíciou, protislovenskými mimovládkami a protislovenskými médiami. V neposlednom rade nie je táto úporná snaha zrušiť Mečiarove amnestie iba zastierací manéver, v pozadí ktorého sa pripravuje niečo nekalé voči občanom Slovenskej republiky? Preto toto sú dôvody, pre ktoré ja nemôžem, nechcem a ani nebudem hlasovať za zrušenie týchto amnestií. A zároveň vyzývam, apelujem na svedomie, apelujem na mnohých poslancov, pretože ja verím, že sú, že mnohí poslanci v tomto parlamente sú tu takí, ktorým hovorím zo srdca, a ja ich žiadam, aby, aby sa, aby zahlasovali na základe svojho presvedčenia, úprimného presvedčenia, presvedčenia, ktoré im hovorí ich srdce.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pani kolegyňa Grausová, ako sa hovorí, ženská logika je niekedy iná. Vypočul som si pána predsedu Kotlebu a vypočul som si vás. Prečo obviňujete pána predsedu Kotlebu, že je za zrušenie amnestií a milostí, ako povedal, prečo ho obviňujete, že chce rozbúrať slovenskú štátnosť? Prečo obviňujete pána Kotlebu, že nemyslí na sociálne problémy ľudí a veľa otázok, ktoré sú dôležitejšie. Dáva vám to logiku? Tak ste vy v klube ĽSNS za zrušenie amnestií alebo proti zrušeniu amnestií? Akú logiku to dáva, aký signál dávate? Viete vy vlastne, čo chcete?

    A po ďalšie my tu neriešime nejakú starú tému, my riešime úplne aktuálnu tému a tou je beztrestnosť. My tu riešime to, že ani premiér tohto štátu bývalý, ani šéf tajnej služby tohto štátu nemôže beztrestne porušovať zákony. Ak ste to doteraz nepochopili, tak vám to hovorím.

    A urobte si poriadok aspoň u vás v klube. Ak pán Kotleba povie, že je za zrušenie amnestií a zrušenie milostí, a vy hovoríte, že je to rozbúranie slovenskej štátnosti, tak by ste sa mali nejako zjednotiť.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Grausová, ja som si vo vašom vystúpení všimol jednu takú poznámku, ktorá hovorila o protislovenských médiách, a to mi potvrdilo moje podozrenie, že vy vlastne máte podobné názory ako premiér Fico, ktorý tiež sa nedávno vyjadril o tom, že RTVS napríklad, že už je protislovenské médium a protivládne. Veď v ponímaní, v ponímaní fašistov a komunistov je vláda a štát to isté. Tak ma to napadlo v tej súvislosti, že vidím tu aj iné paralely, a preto je nám to všetkým jasné alebo aspoň mne je to jasné, že kam toto smeruje. Myslím, že za tri roky, tak ako sa tu už jedna veľká otočka odohrala, tak sa možno za tri roky odohrá ešte jedna veľká otočka. Moc by ma to neprekvapilo.

    S tým súvisí aj ten ďalší apel, ktorý ste uviedli, a to je ten, že aby to tvrdé jadro našich kolegov, ktorí majú tie také mečiarovské základy, aby hlasovalo proti tomuto uzneseniu. Je nám to jasné, že kam tým mierite. Zase, myslím si, že sa tu rysuje nejaká koalícia, ktorá za tie tri roky sa nám pekne ešte vyvrbí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Grausová, každý z nás má svoj slobodný názor na to, ako sa rieši, povedal by som, legislatíva a možnosti zrušenia dôsledkov amnestií vydaných pánom Mečiarom a milosti pána Kováča. Jedine Ústavný súd nám môže dať odpoveď na to, či spôsob, ktorý navrhla komisia zastúpená z reprezentantov politických strán a ktorú dnes reprezentuje pán Kresák pri..., ako predkladateľ, či je v súlade s ústavou a či je v súlade s pravidlami, ktoré sú legislatívne zakotvené aj v medzinárodných dohodách. V každom prípade, ak by Ústavný súd akceptoval toto zrušenie amnestií, tak otvára cestu na to, aby ste aj vy v budúcnosti mohli podať návrh na takéto uznesenie týkajúce sa tých milostí pána prezidenta Kováča, ktoré doposiaľ zrušené neboli, a možno prídu aj ďalšie návrhy, ktoré budú rušiť možno privatizačné projekty alebo privatizačné rozhodnutia, prípadne ďalšie súdne rozhodnutia. Takže len život nám ukáže, či táto cesta bola správna, či bola dobre zvolená, a čo sa všetko bude na Slovensku potom na základe politickej vôle občanov meniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani kolegyňa, ja by som chcel žiť v tom vašom alternatívnom vesmíre. Ja by som tam bol tak mocný, taký vladár, tak by sa mi darilo. Nemusel by som tu drať opozičné lavice, lebo v zásade cez tie moje mimovládky a tých mojich agentov by som ovládal celé Slovensko, celú republiku. Revolúcie by som mal na lúsknutie prsta (rečník lúskol prstami), kedy by som potreboval. To by bola paráda, ale tak to nie je.

    A vráťme sa teraz do reality. Fakt číslo jeden. Klamete a klamete ako Kotleba. Keď si pozreme jeho vystúpenie v poslednej diskusii aj v jedinej diskusnej relácii, kde bol, nepovedal jediný pravdivý výrok. Ani jeden. Má horšiu, má horšiu štatistiku než Robert Fico s Robertom Kaliňákom. To už je čo povedať. A vy ste tiež klamali dnes. Povedali ste, že... (reakcia z pléna), povedali ste, že nikdy neboli amnestie zrušené. No napríklad v Peru amnestie zrušené boli, nie parlamentom, ale Ústavným súdom, ale, ale zrušené boli a práve na základe toho, že neboli uznané ako spravodlivé. Povedali ste, že na základe, že nikto nikdy neodsúdil rozkrádanie štátu. Ale veď si pozrite vystúpenia všetkých opozičných politikov za posledných minimálne sedem rokov. Kľudne aj moje. Môžete ich čítať od začiatku do konca. Tam boli rozkrádačky všetkých vlád odsúdené a bola snaha vyvodiť voči nim zodpovednosť a to je súčasťou našej politickej práce.

    A keď hovoríte, že v zásade po zrušení Mečiarových amnestií sa môže čokoľvek, no mohlo by sa, ak by moc mali v rukách ľudia ako vy. A je povinnosťou demokratických síl v tomto štáte, aby sa nič také nikdy nestalo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja budem veľmi stručný. Mňa veľmi mrzí, že dáma ako vy sa zníži k takým útokom, aké ste nám tu predviedli. O to viac, že to, čo ste tu prečítali, pravdepodobne nemá ani tak slúžiť k vyjadreniu vášho názoru, ale k hojnému zdieľaniu na rôznych konšpiračných weboch a tých 140 stránkach na Facebooku, ktoré aktívne ovládate. Je mi to úprimne ľúto, že práve vy tu nám idete nadávať do zahraničných agentov, keď nám je úplne jasné, odkiaľ tieto konšpiračné weby prichádzajú, kto ich financuje, a je nám aj jasné, prečo práve vašu stranu tak hojne propagujú.

    Takže skúste sa najprv zamyslieť nad tým, čo hovoríte, keď už obviňujete iných.

  • Dlho a poctivo rozmýšľam nad tým, ako sa dá na tento typ prejavu alternatívneho vesmíru reagovať, a niekedy mám pocit, že podľa starého slovenského hesla na hrubé vrece hrubá záplata je asi jediný možný spôsob. Ale neurobím tak dnes, pretože ctím si toto fórum natoľko, že nebudem a nechcem skĺzavať na úroveň, ktorú ste, pani poslankyňa Grausová, predviedli vy.

    Jednoducho ja sa vás iba chcem opýtať, ak tu hovoríte o tom, že ľudia, ktorí vyvinuli enormnú snahu, takmer dve dekády trvajúcu, na to, aby v prvom rade boli zrušené Mečiarove amnestie, sú pre vás tí, ktorí búrajú ako keby nejaký pofidérny, vami vystavaný svet ústavného systému, a presne v súlade s konšpiráciou, strašením a nedostatkom akéhokoľvek sebareflexného momentu strašíte plénum a občanov. Uvedomujem si, že tento prejav nebol adresovaný ani poslankyniam, ani poslancom. Uvedomujem si, že vytrhnuté z kontextu budete šíriť nebezpečné reči po slovenských sociálnych sieťach a tam má smerovať váš odkaz, váš odkaz plný lží a plný toho, že ste za rok, čo tu sedíte, neurobili vôbec nič na to, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, aby ste otvorili jednu privatizačnú kauzu, ktorú by ste svojou snahou, svojou, predložením návrhu zákona alebo aj tu zmenou uznesenia predložili. Totižto ten parlament funguje iba takto.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem pánu Paškovi za jeho faktickú. Na faktické poznámky fašistov nebudem reagovať a ja by som sa... (ruch v sále), zareagovala by som len na pána Krajniaka.

    Pán Krajniak, vy máte dve tváre. Možno máte tváre tri, možno máte štyri, neviem. Viem, že vás, ovláda vás Izrael a kneset, keď ste povedali (ruch v sále), že vás nikto neovláda, tak práve vás ovláda Izrael. A okrem toho vy máte najmenej čo hovoriť o jednotnosti v našej strane, pretože vy ste sa rozpadli veľmi skoro po voľbách. Jednoducho váš klub sa rozpadol a my máme v našom klube dostatočnú slobodu na to, aby sme si mohli každý vyjadriť svoje presvedčenie.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem dlho hovoriť, ale predsa len v takých troch bodoch by som sa rád vyjadril k obsahu tejto diskusie.

    Po prvé. Pokladám za potrebné povedať, že nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré prezentovali niektorí kolegovia v diskusii a ktorými obviňovali Národnú radu z toho, že návrh uznesenia je vlastne akési podkladanie sa Ústavnému súdu a že vlastne celá tá konštrukcia stojí a padá iba na Ústavnom súde. Padli aj slová, že je to alibizmus Národnej rady alebo že dokonca sme pontskí piláti, ktorí si umývajú ruky. Nemôžem s tým súhlasiť a musím iba upozorniť na ustanovenie, ktoré možno viacerým alebo niektorým ušlo. To ustanovenie vlastne novely ústavy hovorí o tom, že uznesenie, o ktorom budeme hlasovať, po tom, ako bude prijaté, ak teda bude prijaté, je všeobecne záväzné a publikuje sa rovnako ako zákon. To znamená – a opakujem to stále –, ak prijmeme toto uznesenie a bude publikované v Zbierke zákonov, v ten istý deň sa stane platným a účinným a v ten istý deň sme týmto uznesením zrušili amnestie. Zrušili amnestie. Že Národná rada preukázala rešpekt voči právnemu štátu aj v tom, že povedala, že nie, nebudem ja jediná rozhodovať, ale v takej závažnej veci nehám preskúmanie tohto rozhodnutia aj Ústavným súdom, nepokladám za slabosť, skôr to pokladám za prejav zrelosti Národnej rady a podriadenie sa princípom právneho štátu.

    Po druhé. Pár slov mi dovoľte povedať iba k jednej skutočnosti, ktorá mi troška v tej diskusii chýbala. Ja rozumiem, že sa hovorí predovšetkým o tej amnestii, ktorá možno priamo súvisela, alebo teda priamo súvisela s konkrétnym človekom, možno nepriamo súvisela aj s osudom ďalšieho konkrétneho človeka. Mrzí ma, že sa možno troška menej hovorilo o tom, o tom zneužití moci formou inej amnestie, ktorá nemala konkrétnu obeť, ale ktorej obeťou sme boli všetci my občania Slovenskej republiky. Mám na mysli zmarené referendum. Nezabúdajme, prosím, na to. V tomto prípade dostali občania Slovenskej republiky jednoznačnú facku od vládnej moci v tom, že vládna moc v čase, keď zmarila referendum, vedela, že koná v rozpore s ústavným poriadkom. A keď sa takéto niečo potom neskôr amnestuje, tak to je skutočný škandál, s ktorým nemôžeme súhlasiť, aj keď pri tom neni jedna konkrétna obeť. To je moja druhá poznámka.

    Tretia poznámka je skôr možno taká praktická. Ja som sa už vyjadril v svojej faktickej poznámke na vystúpenie pani kolegynke, kolegyne Cigánikovej, ale musím to povedať aj z tohto miesta. Ako som už povedal, vzhľadom na znenie novoprijatého § 152f Ústavy Slovenskej republiky my nemôžeme, nemôžeme hlasovať o návrhu, ktorým by sa návrh uznesenia dopĺňal o ďalšie milosti, pretože nemáme také zmocnenie. Čiže upozorňujem na to, že nemôžme hlasovať o tomto návrhu. Hlasovať o návrhu kolegu Dostála, myslím si, že je možné, pretože my môžeme ísť pod rámec, ale nemôžme ísť nad ústavný limit. Iba toľko.

    Ďakujem pekne ináč za rozpravu a chcem len z tohto miesta na záver vysloviť presvedčenie, že Národná rada uznesenie, toto uznesenie prijme absolútnou väčšinou hlasov. Samozrejme, nepočítam hlasy tých, ktorí sa nehlásia k demokratickému a právnemu štátu a ktorí to aj verejne deklarovali, ale nech to vidia všetci občania. Ja som rád, že to zaznelo, každá politická skupina si píše svoju históriu sama.

    Ďakujem pekne ešte raz.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajkyňa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi stručne by som zhodnotila rozpravu. V rozprave vystúpilo celkom 11 pánov poslancov a boli predložené dva pozmeňujúce návrhy.

    Chcem uviesť ako spravodajkyňa, že stotožňujem sa so stanoviskom predkladateľa v tom, že o návrhu pani poslankyne Cigánikovej nemôžme dať hlasovať, pretože ide nad rámec splnomocňujúceho ustanovenia uvedeného v ústave.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť a o 17.00 hod. budeme o tomto uznesení hlasovať.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Milana Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (tlač 440).

    Pán poslanec Krajniak, prosím vás, uveďte tento návrh zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, takže v zmysle rokovacieho poriadku sa pán poslanec hlási do rozpravy. Nech sa páči.

    (Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 440.)

  • Vážené dámy, vážení páni, viacerí z vás ma poprosili, aby som k tým faktom, ktoré niektorých z vás prekvapili, ktoré som hovoril o islame a islamskom terorizme v Európe, uviedol aj zdroje, aby ste si mohli pozrieť bližšie tieto fakty a posúdiť, nakoľko sú relevantné. Keď som hovoril o rozdieloch medzi islamom a ostatnými náboženstvami a hovoril som o tom, že islam nie je nielen náboženstvo, ale aj ucelenou totalitnou predstavou o štáte, spoločnosti, náboženstve, sexuálnom živote a týka sa každej oblasti človeka a žiada, aby štát vynucoval dodržiavanie týchto pravidiel, odporúčam pozrieť si nielen Korán, ale aj tzv. súru a hadísy, ktoré ďalej upresňujú to, čo zakladateľ islamu Mohamed v Koráne povedal.

    Čo sa týka toho, aké majú moslimovia názory na zavedenia práva šária, upozorňujem na Berlin Social Sience Center, ktorý robil prieskum medzi moslimami prisťahovanými do Európy v Rakúsku, Belgicku, Nemecku, Holandsku, Švédsku a Francúzsku, kde 66 % moslimov sa vyjadrilo na, áno na otázku: "Je šária pre vás dôležitejšia ako právo tej krajiny, v ktorej žijete?" "More important to you." Tak znela otázka. To znamená, 66 % týchto ľudí považuje a uprednostňuje používanie pre, ako normu pre vlastné správanie právo šaría než legislatívu tých krajín, v ktorých žijú.

    Po tretie. Za posledných 30 dní spáchali islamskí atentátnici po celom svete, včera som hovoril, 123 teroristických útokov, pri ktorých bolo zabitých 998 ľudí a 1 173 ľudí zranených, tak upresňujem najčerstvejšiu štatistiku, 30 dní: 125 útokov, 957 zabitých a 1 202 zranených. Zdroj si môžete overiť na stránke thereligionofpeace.com, kde je tzv. jihad report, ktorý monitoruje všetky útoky, ktoré dokáže zmonitorovať z verejne prístupných zdrojov. To neznamená, že by ich nebolo viac, ale menej ich nie je.

    Po štvrté. Aké sú názory európskych moslimov na použitie násilia, koľko percent moslimov považuje bombové atentáty za oprávnené? Ako som povedal, vo Veľkej Británii je to 24 % moslimov, vo Francúzsku 35 % moslimov, ale 42 % ľudí medzi 18 až 29 rokov, v Nemecku 13 % moslimov, ale 18 až 29-ročných 22 % a v Španielsku je to 25 % moslimov a medzi 18 až 29-ročnými je to 29 % moslimov. Zdroj: Pew Research, overiť si to môžete, je to verejne prístupná stránka.

    Koľko potenciálnych islamských teroristov je v Európe? Znovu si to môžete overiť na pewresearch.com, prípadne to, čo ďalej poviem zo životopisov atentátnikov za, od roku 2001 v Európe, ktoré sú verejne prístupné. Berlín, Brusel, Paríž, Madrid, Londýn, aby som spomenul tie najhoršie atentáty, takmer všetko to boli atentátnici do 30 rokov, niekoľko z nich malo tesne nad 30. Veľmi tesne nad 30 rokov. Z toho vyplýva, keďže v Európe máme podľa štatistík približne 20 mil. moslimov, že približne keďže každý štvrtý moslim schvaľuje minimálne za istých okolností používanie bombových atentátov, máme 5 mil. potenciálne zverbovateľných ľudí, ktorí považujú bombové atentáty za oprávnené.

    Po šieste. Kde sú islamskí teroristi verbovaní? Prevláda názor, že sú to sociálne siete. Tam dochádza k prvému kontaktu, ale v skutočnosti k tomu naverbovaniu na teroristický útok a k tomu spracovaniu prichádza najmä v mešitách. Uvediem dva zdroje. Jednak článok z Guardian zo septembra 2014, názov: "Verbovanie pre ISIS sa presúva z online sietí do britských mešít" alebo doporučujem na organizáciu, ktorá sa zaoberá politickými a bezpečnostnými analýzami, Rand.org. Je to organizácia, ktorá má viac ako tisíc analytikov po celom svete. Bola založená pred viac ako 50 rokmi U.S. Air Force a Douglas Aircraft Company. Je to renomovaná inštitúcia, ktorá robí bezpečnostné analýzy od roku 1946.

    Kto financuje radikálne mešity a radikálnych imámov v nich? V Európe je to rozdelené tak, že v Nemecku to nedokážem posúdiť, či je to turecká vláda alebo saudská vláda viac, vzhľadom na to, že je tam veľmi silná komunita tureckých moslimov. Faktom ale je, že sa považuje za overený fakt, ktorý sa dá overiť kdekoľvek v rôznych ix analýzach, že najmä Saudská Arábia, najmä Saudská Arábia. Tie radikálne mešity sú najmä salafistické a ten citát je, myslím, spred mesiaca bruselského starostu Yvana Mayeura. Každý vie, že všetky mešity v Bruseli sú v rukách salafistov. To je citát aktuálny, maximálne začiatok marca.

    Keď som hovoril o tom, akým spôsobom sú financované aktivity moslimských komunít na Slovensku, spomenul som jeho výsosť princa Mutaib bin Abdullaha Al Sauda, tretieho syna zosnulého kráľa Abdullaha a ministra národnej gardy, šéfa národnej gardy, čo je elitná jednotka Saudskej armády priamo podliehajúca kráľovi, a jeho konateľom je istý Khallid Alzahrani. Doporučujem, aby ste si pozreli firmy Surpass, s. r. o., Surpass Invest, s. r. o., Universal Spa, s. r. o., kde si môžete overiť moje tvrdenia.

    Aby som to teda zhrnul. Zmyslom tohto zákona je predísť bezpečnostnému riziku, ktoré je spojené s mešitami. Mešity nie sú niečo ako islamské kostoly. Kresťanské kostoly sú miesta vykonávania náboženského kultu, mešita je centrom spoločenského, politického ale aj spravodajského života moslimským komunít v Európe. Europoslanec Mikolášik, ktorého sme tu mali možnosť si v piatok vypočuť, tomu hovorí tak, že najskôr príde modlitebňa, potom mešita a potom celá infraštruktúra, ktorá je okolo nej vystavaná.

    Ako pristupujú západoeurópske a ruské bezpečnostné zložky k tomuto problému? Vo Francúzsku plánujú zavrieť v najbližšom roku a už zatvárajú viac ako 100 mešít. V Nemecku bola zavretá pred dvomi mesiacmi mešita, v ktorej, do ktorej chodil, kde bol zverbovaný, kde sa skrýval po atentáte berlínsky atentátnik Amri. Západoeurópske štáty mešity rušia. Pýtam sa, nie je lepšie tomuto bezpečnostnému riziku predísť, ako potom ho chytať, proste to nebezpečenstvo a to riziko až, až v druhom a treťom rade? Doporučujem, dajte si do google "razia v mešite" alebo "razie v mešitách", kde najčastejšie bezpečnostné zložky - bohužiaľ, často až po teroristických atentátoch - robia bezpečnostné prehliadky. Sú to takmer výhradne nehnuteľnosti spojené s mešitami, či už priamo mešity, alebo nehnuteľnosti s nimi spojené. Znovu zacitujem Pew Research. V Nemecku a vo Francúzsku žije po 5 mil. moslimov, vo Veľkej Británii 3 mil. moslimov, v Taliansku 2 mil. moslimov, v Holandsku, Španielsku a Bulharsku 1 mil. moslimov, v Rakúsku a vo Švédsku približne pol milióna, po približne pol milióne moslimov.

    Vlády týchto krajín už nemajú veľmi na výber, ako k tomuto bezpečnostnému riziku pristupovať. Snažia sa ho minimalizovať tým, že niektoré mešity, tie, u ktorých sa preukázal nejaký radikálny prvok, zatvárajú, ale v zásade už musia tieto mešity iba monitorovať a čeliť reálnym bezpečnostným hrozbám.

    Chcem vás upozorniť, ak máte pocit, že je to ďaleko od nás, že keď si zoberiete ten sled atentátov v Európe od Madridu cez Londýn cez Paríž, Brusel, Berlín, je to čoraz bližšie a bližšie k nám. A chcel by som upozorniť na fakt, ktorý nie je známy, že v januári tohto roku rakúska polícia zadržala atentátnika, ktorý plánoval bombový útok vo viedenskom metre, zadržala ho tesne pred vykonaním atentátu. Bol to radikálny salafista. Zhodou okolností pochádzal, bol to Albánec, nespomínam si teraz presne, či pochádzal z macedónskej časti alebo z Kosova, alebo priamo z Albánska.

    My ešte máme na výber, ako sa k tomuto problému môžeme postaviť. Môžeme sa snažiť tomuto bezpečnostnému riziku predísť. Preto sme predložili tento návrh zákona.

    A teraz by som chcel ešte krátko zareagovať na pána poslanca Kotlebu. Pán poslanec Kotleba vyjadril názor, že tento zákon môže postihnúť aj kostoly. Nuž, pán poslanec Kotleba, chcem vám oznámiť, že na Slovensku sú zaregistrované momentálne tieto cirkvi: Apoštolská cirkev, Bahájske spoločenstvo, Bratská jednota baptistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Evanjelická cirkev metodistická, Svedkovia Jehovovi, Novoapoštolská cirkev, Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Rímskokatolická cirkev, Starokatolícka cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Žiadnej z týchto registrovaných spoločností sa tento zákon netýka.

    Deklarujete, pán Kotleba, že ste kresťan. Akej ste denominácie? Ak ste v niektorej z týchto kresťanských denominácii, žiadnym spôsobom vaše právo ako občana alebo ako náboženského, nábožensky presvedčeného človeka nie je obmedzené, pretože tento zákon považuje za, v poriadku všetky tradičné cirkvi, ktoré na Slovensku sú, ktoré historicky tu pôsobili, ale aj tie, ktoré sem prišli po roku 1989 a boli registrované štátom.

    Druhá vec, na ktorú by som chcel zareagovať, pán poslanec Kotleba, sú synagógy. Pýtali ste sa, a prečo mešity áno a prečo synagógy nie. Keby ste nemali krv v očiach, ale pozerali by ste sa na problém vecne a z bezpečnostného hľadiska, tak by vám boli zrejme niektoré fakty očividné. Porovnajme si bezpečnostné riziko spojené s mešitami a so synagógami, pán poslanec Kotleba. Vedel by som vám uviesť desiatky mešít v Európe, ktoré boli nejakým spôsobom spojené s teroristickými útokmi v Európe len od roku 2001. Vedeli by ste mi vy, pán Kotleba, uviesť aspoň jednu synagógu, ktorá bola zdrojom nejakého teroristického útoku židovských teroristov v Európe za posledných desať rokov, za posledných sto rokov, alebo za posledných tisíc rokov? Aspoň jeden príklad keby ste mi uviedli.

    Po ďalšie, synagógy, ako je zjavné aj v Európe, sú cieľmi a terčami teroristov, nie zdrojom terorizmu. Naposledy bola vypálená mešita v Nemecku. Viete ako rozhodli nemecké orgány? Že to bola forma protestu, že to nie je trestný čin. V takejto situácii sa nachádzame v Európe. Chcel by som vás tiež upozorniť na to, že pri útokoch na Charlie Hebdo súčasne bol napadnutý židovský obchod v Paríži, kde boli zabití ľudia. Obeťami týchto islamských atentátov boli Židia. O tom sa nehovorilo, hovorilo sa o humoristoch a satirikoch, ale o tom druhom útoku, ktorý išiel úplne paralelne, ten sa mediálne akosi stratil.

    A ešte na záver by som vám chcel povedať, pán Kotleba, jednu takú vec, že ja si veľmi vážim jedného človeka, ktorý, žiaľ, už je nebohý, ale dožil sa požehnaného veku, MUDr. Antona Neuwirtha. Tento človek, ktorý je Žid, alebo bol Žid, bol zakladateľom slovenskej lekárskej biochémie. To znamená, on bol ten, ktorý na Slovensko zaviedol všetky tie vyšetrenia, ktoré dnes už považujeme bežné, krv a tak ďalej, čo nám pomáhajú. Tento človek bol členom Kolakovičovej rodiny, pre mňa jedného z najdôležitejších fenoménov a hrdinov slovenských 20. storočia, ktorí si odsedeli stáročia spolu v komunistických žalároch. Pán doktor Neuwirth si odsedel sedem rokov, bol odsúdený na dvanásť. Pôsobil u nositeľa Nobelovej ceny za medicínu v Zürichu, napriek tomu sa po roku 1948 vrátil naspäť do Československa, napriek tomu, že vedel, že ho vzhľadom na jeho pôsobenie u Kolakoviča zavrú. A tento človek bol do konca svojho života veľkým obhajcom prezidenta Tisa, veľkým obhajcom prezidenta Tisa. Keď som sa ho na to pýtal, povedal mi ten dôvod osobný, že väčšina jeho ľudí skončila v koncentračných táboroch, väčšina jeho príbuzných, a nikdy sa nevrátili, ale on a jeho najbližšia rodina dostala od prezidenta Tisa prezidentskú výnimku, to mu zachránilo život, ale to dostal až neskôr.

    Rozprával mi takýto príbeh, ktorý ovplyvnil jeho postoj k Slovenskému štátu. Ešte ako študent medicíny býval na internáte Svoradov. Bývalo tam 400 študentov, veľká časť z nich boli ľudáci aj gardisti. Bolo to predtým, než mal akúkoľvek prezidentskú výnimku. Všetci vedeli, že spadá pod protižidovské zákony, všetci vedeli, že mal skončiť v transportoch, a on mi na to hovoril: "A predstav si, nikto z tých 400 ľudí - ani tí ľudáci, ani tí gardisti - ma neudali." Preto odmietal vidieť ten Slovenský štát čierno-bielo, a preto do konca života sa snažil hovoriť svoje osobné svedectvo.

    A teraz sa vrátim k tomu Svoradovu. Čiže pán doktor Neuwirth bol Žid a katolík súčasne. Jeho, väčšina jeho rodiny skončila v koncentračných táboroch. A na tom internáte Svoradov, kde teda boli aj radikálni gardisti, ho nikto neudal. Ja mám taký pocit z vás, že keby ste tam vtedy boli vy, tak vy by ste ho udali.

  • Je všeobecný súhlas, dokončíme faktické poznámky. Takže končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, my v zásade máme jednu vážnu výhradu voči vášmu návrhu zákona a to je princíp kolektívnej viny, s ktorým prichádzate a ktorý ste nám tu teraz v rozprave aj predviedli. Už sme tu v histórii mali niekoľko rôznych podobných pokusov o uplatnenie princípu kolektívnej viny a som rád, že ste sa vo svojej reči dotkli okrem iného tragédie, ktorá sa stala aj na území Slovenskej republiky, ale keďže vy sa označujete za kresťana a v podstate posledného križiaka, skúsim vám dať iný príklad.

    Predstavte si, že by kvôli zneužívaniu detí niektorými kňazmi podobný návrh zákona navrhol niekto aplikovať práve na katolícku cirkev. Ako by ste sa asi cítili? Takto sa dnes cítia všetci moslimovia, ktorí sú plnohodnotní občania tejto republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Krajniak, ja som na tú vašu prvú teda poznámku ku mne, ja som hovoril, že vo vašom, vo vašej textácii toho vášho návrhu nie je rozdiel medzi kostolom, mešitou a synagógou a že jednoducho to staviate na jednu úroveň ako náboženskú stavbu, to je prvá vec.

    A druhá vec, hovoril som vám, že tam máte formálne chyby, ktoré jednoducho menia význam toho textu, a že ak to bude schválené s tými formálnymi chybami, tak to bude nevykonateľné.

    No a tá posledná vec, čo ste tu začali o tých Židoch a synagógach a spomínali ste nejakého Neuwirtha, chcem vám povedať, že ja som hovoril niečo trošku iné, pán poslanec. Ja som hovoril o tom, že my alebo teda vy, teda v tom návrhu o tých mešitách a ten váš traktát o moslimoch a islame v Európe rieši iba následok, a síce že sa zvyšuje percento moslimskej alebo islamskej populácie v Európe, ale nerieši príčinu. A ja som vravel, že tou príčinou sú sionistickí politici, mnohí z nich vychovaní v synagógach, ktorí sem tých moslimov dotiahli do Európy, a ktorí, ktorí presadzujú tú multi-kulti politiku otvorených hraníc, a že odmietajú, a možno ste medzi nimi aj vy, odmietajú si priznať, že jediné, čo nám pomôže, je obnovenie štátnych hraníc členských štátov Európskej únie, Slovenska ako prvého medzi nimi, a, a potom môžme bojovať s tým, čo tu je, a nie riešiť tu stavby a neviem čo, ale pritom sa snažiť zatvárať oči pred príčinou tohto problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Krajniak určite nebudem hlasovať za váš návrh, lebo nestotožňujem sa s ním, navyše aj pre tých, ktorí by možno preňho chceli hlasovať, tak ma dosť vážne formálne chyby na to, aby mohol byť vôbec uplatňovaný. Žiadate, aby sa riešili náboženské stavby, ktoré budú úplne alebo čiastočne vlastniť náboženské spoločnosti a cirkvi. To znamená, že tie, ktoré budú zaregistrované. Teraz v januári ste aj vy zahlasovali za to, teda ja nie, ale aj vy ste hlasovali za to, aby každá nová registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť mala minimálne 50-tisíc členov. To znamená, že predpokladám, že taká žiadna ďalšia ani nebude nová registrovaná pri takom vysokom čísle, takže predpokladám, že ste chceli asi riešiť skôr tie neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti, čo v tomto návrhu neriešite. Navyše, keď si pozriete zoznam registrovaných cirkví súčasných aj náboženských spoločností, tak nemajú ani v čiastočnom, ani v úplnom vlastníctve svoje náboženské stavby, niektoré z nich. Takže to už vôbec nepokrýva tým pádom asi to, čo ste chceli, takže za to som len rád, že ste predložili taký bezzubý zákon.

    Ďakujem.

  • Ja by som nadviazal na faktickú pána poslanca Slobodu. Naozaj sú tam výrazné formálne chyby. Napríklad za náboženskú stavbu sa považuje stavba, ktorá je určená na organizovanie hromadných kultúrnych podujatí. To môže byť akékoľvek kultúrne podujatie, a ak by mala nejaká cirkev nejaký majetkový vzťah k nejakému kultúrnemu domu, tak tým pádom, tým pádom je to automaticky náboženská stavba. Za náboženskú stavbu sa považuje stavba, ktorá je určená na praktizovanie iných náboženských úkonov, pokiaľ sú úplne alebo čiastočne vlastnené cirkvou. Chýba tam čiarka, to znamená, že ako keby tie náboženské úkony mali byť vlastnené cirkvou. V ďalšom paragrafe, na preskúmanie návrhu na registráciu v oblasti bezpečnosti si registrujúci orgán vyžiada informáciu od Slovenskej informačnej služby v súlade so zákonom. Teraz sú to informácie o bezpečnosti, Slovenská informačná služba je tajná služba, to znamená, má vôbec ministerstvo kultúry v tomto prípade nejakú právomoc žiadať si od Slovenskej informačnej služby utajované skutočnosti? Budú tie skutočnosti niekde publikované, keď sa ministerstvo rozhodne niečo podporiť, nepodporiť? Ja ako s nápadom ako takým súhlasím, ale tento zákon, si myslím, že problém s mešitami na Slovensku príliš nevyrieši.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Klus, je tu jeden zásadný rozdiel v tom, čo ste povedali. 99,9 % kresťanov odsudzuje pedofíliu a každý štvrtý moslim v Európe schvaľuje minimálne za nejakých okolností bombové atentáty. To je ten zásadný rozdiel. Kresťania ne..., kresťania nepodporujú alebo nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko v Európe. Žiaľ, radikálny islam, radikálni alebo zradikalizovaní moslimovia predstavujú. A na základe tých čísiel a faktov, ktoré som vám ponúkol, žiaľ, vidíme, že čím mladší, platí asi pravidlo, že čím mladší moslim, to znamená, tá nastupujúca generácia je radikálnejšia ako ich rodičia, to je ten problém. A problém je v tom, že títo mladí ľudia, mimochodom, existuje aj štatistika, to len pre vašu informáciu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ... že praktikujúci moslim pravidelne navštevujúci mešity schvaľuje tieto útoky alebo podporuje zavedenie práva šaría ešte v oveľa vyššej miere ako nepraktikujúci moslimovia. Otázka je takáto a tú otázku riešil celý západný svet po 11. septembri, čo má prednosť, bezpečnosť alebo bezpečnosť ľudí, alebo vytrvalé trvanie na nejakých princípoch, ktoré ale robia našu spoločnosť zraniteľnou. Ja si myslím, že za istých okolností, pri veľkom bezpečnostnom riziku reálnych bombových útokov má prednosť bezpečnosť občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovací deň a budeme pokračovať o 14.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážení páni poslanci pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o prvom, v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (č. 440). Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Igor Matovič, ale nevidím ho v rokovacej sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, dobre, stihol to.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Matovič. A po ňom ešte otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

    (Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 440.)

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. A možno hneď na úvod o sebe poviem, že sám sa cítim ako nehodný kresťan-katolík, veľakrát nehodný a veľakrát kresťan-katolík, ktorý robí hanbu kresťanstvu. Na druhej strane si myslím, že mojou povinnosťou, aj keď nie som dokonalý kresťan a mám od toho veľmi ďaleko, je mojou povinnosťou sa ozvať, keď sa ozývajú falošní proroci.

    Návrh zákona, ktorý tu dnes máme predložený, robí zo Slovenska terč. Robí terč, kedy si blázon niekde v strede Iraku alebo Sýrie, ktorý si vysvetlí svoju vieru, ktorú si prečíta po svojom, ktorú má napísanú v Koráne, ktorý si povie, že keď tam niekde v strede demokratickej a mierumilovnej Európy mojich spoluveriacich odsudzujú a bránia im, aby vyznávali svoju vieru, keď im zakazujú postaviť si mešitu, prečo my by sme, chlapci, dnes večer nezbúrali aspoň tri kresťanské kostoly. Tento návrh, tak ako je napísaný, môže spôsobiť jediné, zneužíva neexistujúci problém, ktorý na Slovensku neexistuje na to, aby do budúcna, si nejaký blázon pochádzajúci z ISIS, z Al-Káidy povedal, že to Slovensko by mohlo byť ten ďalší terč, lebo tam sú vlastne k nám najviac nepriateľsky naladení a tam nám chcú zakázať, aby naši bratia slobodne mohli vyznávať svoju vieru. Inak povedané, ak po prijatí takéhoto zákona, tu bude prvý teroristický útok a budú zomierať nevinní ľudia, krv týchto ľudí bude mať na prstoch pán Milan Krajniak, ktorý dnes hovorí, že chce zabrániť tomu, aby sa na Slovensku nejaký radikálny islam mohol rozvíjať. Dávam si rečnícku otázku, čo viac zabráni tomu, aby niekto, kto je vyznávačom islamu, sa zradikalizoval. To, keď sa bude stretávať s ostatnými veriacimi v legálne postavenej mešite, alebo keď z jedu, že mu tu niekto dovoľuje si tú mešitu postaviť, sa bude stretávať, niekde v katakombách, tam sa potajme bude radikalizovať a nakoniec nám urobí niečo, čo nikto z nás by nechcel?

    Dnešný stav je taký, že na Slovensko moslimi nieže nejdú, ale doslova vôbec po ňom netúžia. Bohužiaľ, máme tu ľudí, ktorí túto kartu a túto hrozbu tu umelo vytvárajú a je mi ľúto, že k fašistom od Kotlebu sa pridal Robert Fico, že sa tu pridal kolega Krajniak a ďalší ľudia, ktorí tu vytvárajú dojem, že naozaj tu sa húfy ľudí, státisíce priam, milión ľudí, moslimov chystajú na Slovensko prísť a znásilňovať nám tu ženy. Ak hovoríme dnes, že Slovensko je kresťanská krajina, tak kresťanská krajina nemôže byť krajina plná nenávisti voči ďalším ľuďom.

    Ak Milan Krajniak o sebe hovorí, že je posledný mohykán, posledný križiak, ochranca kresťanstva na Slovensku a zároveň kresťanstvu dáva nálepku, že to je nenávistná ideológia, ktorá nedovolí dýchať druhým, ktorá v každom jednom vidí nepriateľa a ktorá vyznáva systém kolektívnej viny tak ako Hitler v 30 rokoch minulého storočia, keď ja chcem, a preto tu vystupujem z tohto miesta, povedať, toto nie je kresťanstvo a tento návrh nemá nič spoločné s kresťanskou ideológiou. Lebo ak sa nejaký blázon v Iraku, v Sýrii, vo Francúzsku, kdekoľvek zradikalizuje a vysvetľuje si písmená v Koráne, že má zabíjať druhých ľudí, tak to je blázon a on sa rúha Alahovi. Lebo skutočný islam nekáže veriacemu, aby zabíjal. Moslim znamená veriaci. Alah znamená Boh. Takisto ako kresťanstvo je mierumilovné náboženstvo, tak aj ich viera je mierumilovná, len aj medzi nimi sa nájdu blázni, ktorí si riešia svoj vlastný komplex, ktorí si riešia nedostatok alebo neschopnosť, alebo slabosť svojej vlastnej viery a riešia ju tým, že útočia na druhých. Takisto, bohužiaľ, sa medzi kresťanmi aj historicky, aj dnes nachádzajú ľudia, ktorých viera je natoľko slabá, ktorých príklad kresťanského života je natoľko slabý, že si to kompenzujú tým, že útočia na druhých a druhým dávajú nálepky a druhých dávajú do jedného vreca. Jednoducho Boh nie je nenávisť, Ježiš Kristus nehlásal nenávisť voči druhým ľuďom. Keď pomenováva zlo, vždy si dá záležať na tom, aby pomenoval konkrétneho človeka, ktorý zlo pácha, a ani raz vo viere, ktorú pán Milan Krajniak, hovorí, že obhajuje, v Biblii nenájde niečo v Novom zákone, kde by Ježiš Kristus na základe pochybenia konkrétnych ľudí vyhlásil celú skupinu, celé etnikum, celý národ alebo nejakú teda skupinu ľudí za pochybnú, ktorú treba nejakým spôsobom eliminovať. Áno, Adolf Hitler takýmto spôsobom pristupoval k ľuďom v 30. rokoch minulého storočia, zneužil situáciu, všeobecnú dezilúziu v štáte, našiel nepriateľa, ukázal na neho prstom a donútil dav alebo naburcoval ten dav, aby kričal ukrižuj ho.

    To, čo dnes týmto návrhom Krajniak rieši, je to isté, čo robil Hitler v 30. rokoch. Kvôli pár zlyhávajúcim Židom v Nemecku Hitler povedal, všetci Židia sú zlí, všetci Židia sú príčinou nášho nešťastia, všetkým dal žlté hviezdy a všetkých poslal do toho koncentráku. Dnes tu kolega Krajniak ide tvrdiť, že na základe toho, že tu sa nájde pár doslova debilov, ktorí si vysvetlia, že ich úloha na zemi je zabíjať druhých ľudí a týmto šíria náboženstvo, týmto šíria svoju vieru, tak na základe týchto ľudí ideme označkovať všetkých a zo všetkých robíme bezpečnostné riziko. Doslova predkladateľ povedal, že v Európe je 5 mil. zverbovateľných ľudí k bombovým atentátom.

    A ešte raz si dávam čisto iba logickú otázku. Kde týchto ľudí viac zverbujeme, ak by tu teda títo ľudia boli, to znamená, každý stý obyvateľ Európy je teda zverbovateľný podľa predkladateľa k bombovým atentátom, kde týchto ľudí viac zradikalizujeme? V mešite, ktorá bude legálne postavená, ak si ju tu, náhodou niekto bude chcieť postaviť? Dobre, bude jedna v Bratislave, jedna v Košiciach, kde v Bratislave možno kolega Krajniak bude sedieť pri vchode, zamestná sa v SIS-ke a bude strážiť bezpečnosť, či tam k nejakej radikalizácii prichádza, alebo v katakombách niekde, kde budeme ukazovať svoju nenávisť voči týmto ľuďom a kde tí ľudia sa budú potajomky stretať a budú kuť pikle, akým spôsobom nám odplatia zlo, voči ktorému, ktoré sme voči ním namierili. Samozrejme, omnoho viac príde k radikalizácii, keď tí ľudia budú niekde v prítmí katakomb, niekde, kde nebudeme mať na nich dohľad. Preto je tento návrh zákona chybný a bol by som veľmi rád, aby aj fašistická strana týmto smerom neuvažovala, aby sme nezneužívali nevedomosť v podstate našich vlastných voličov, a ktorým budeme podporovať v také plytké myslenie, že keď zakážeme mešity, tak nám sem vlastne žiaden moslim nepríde a žiaden moslim sa nezradikalizuje, lebo vlastne sme to zakázali. To je to isté, jak kebyže chcete zakázať na hraniciach, na ktorých nie je plot, že ten medveď, to je rakúsky medveď a na slovenské územie nepríde, lebo sme napísali taký zákon. Jednoducho to je totálna hlúposť. Návrh zákona, ktorý kolega Krajniak predkladá.

    Návrh zákona, ktorý kolega Krajniak predkladá je, bohužiaľ, nekresťanský alebo priamo sa rúha Bohu. Lebo Boh nikdy nekázal alebo nechcel od nás, aby sme hlásali nenávisť. Tak ako sa rúha k Bohu každý jeden atentátnik a nemá s islamom nič spoločné, lebo jednoducho nepochopil svoju vlastnú vieru a vysvetľuje si ju po svojom, takisto nemá nič spoločné žiaden križiak s Bohom, ktorý išiel šíriť kresťanstvo násilím pred 400-500 rokmi. Vysvetliť si Bibliu, Nový zákon ako príkaz ísť šíriť a obhajovať kresťanstvo mečom je rovnako chybné, rovnaké rúhanie sa Bohu, ako keď dnes ktorýkoľvek atentátnik si myslí, že zabíjaním inovercov alebo zabíjaním kresťanov šíri islam. Nie. Je čas, aby sme pomenovali veci pravým menom. To znamená, že kresťan, ktorý zabíjal a dal si pred seba štít križiaka, tak nebol kresťanom, rúhal sa Bohu. Moslim, ktorý zabíja a dáva si na seba nálepku, že on háji islam, rúha sa Alahovi. Toto ani jedno, ani druhé nie je pravá viera. Pravá viera je viera v Boha, ktorý nie je nenávisť voči inak veriacim ľuďom, ale pravá viera je šírenie lásky voči inak veriacim ľuďom.

    Ak chceme hovoriť o Slovensku ako kresťanskej krajine a chceme hovoriť o politických stranách, že sú kresťanské, a chceme o sebe hovoriť, že sme kresťania, tak mali by sme v prvom rade byť príkladom kresťanského života, a nie byť príklad nenávisti alebo šíriteľmi nenávisti voči ľuďom, ktorí zmýšľajú alebo veria inak. Tým vôbec nehovorím, že teraz by som bol rád, aby zo Slovenska bola nejaká moslimská krajina. Jednoducho nebude. Na Slovensku ani naši kresťania nebudú chcieť žiť a obávam, keď pôjdeme ďalej týmto smerom, tak aj naši kresťania, naše deti radšej zo Slovenska utečú a pôjdu žiť niekam do iných veľakrát, áno, moslimskejších krajín dobrovoľne, lebo tu sa žiť nebude dať. Dnes na jedného dôchodku robí, robia štyria pracujúci. Dôchodok je 400 eur. Čiže v podstate jeden dôchodca prispieva 100 eurami na dôchodok. Za 20 rokov to má byť jeden a pol pracujúceho (reakcia z pléna) na jedného dôchodcu. Za 20 rokov dôchodok asi nebude priemerný štyri stovky, ale 600 eur. To znamená, že keď bude jeden a pol pracujúceho, bude prispievať 400 eur na jedného dôchodcu na dôchodok. Kto tu bude chceť žiť na takom Slovensku?

    Preto by som bol omnoho radšej, aby sa nenávisť, ktorú takýmto spôsobom šírite voči ľuďom, ktorí zmýšľajú trošku inak ako po náboženskej stránke, aby sa obrátila voči ľuďom, ktorí nám Slovensko rozkrádajú. To sú naši skutoční nepriatelia, páni z fašistickej strany, páni zo SME RODINA, alebo ktokoľvek iný, kto by tu chcel zneužívať otázku moslimov alebo teroristov niekde na Západe. Slovensko je bezpečná krajina. O Slovensko moslimovia záujem nemajú a ani nebudú mať v budúcnosti. Nie sme pre nich raj na zemi a ani nebudeme v budúcnosti. Robme spoločne všetko preto, aby nám pijavice, ktoré nám rozkrádajú naše spoločné a ktoré nám dnes vládnu, aby čím skorej nevládli. Ale nezneužívajme, prosím vás, neznalosť našich voličov na to, že budeme v nich budovať a mojkať také tie nízke pudy. Nízke pudy v tom, že každý, kto len trošku inak zmýšľa po stránke viery, je automaticky potencionálny atentátnik, zradikalizovaný moslim, nepriateľ Slovenska, nepriateľ nášho kresťanského Slovenska.

    Dovolím si povedať, že ľudia, ktorí prichádzajú z takýmto návrhom zákona, nie sú kresťania, len sa za kresťanov chcú silou mocou vydávať. Milan Krajniak, prepáč, kým budeš šíriť takúto nenávisť voči iným ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, kým budeš šíriť ideológiu kolektívnej viny, že len kvôli tomu, že v Európe sa nájde 5, 10, 15 z miliónov ľudí zradikalizovaných bláznov, ktorí si vysvetľovali islam ako ideológiu šírenia nenávisti, tak jednoducho nie si kresťan. Môžeš o sebe hovoriť tisíckrát, že si našiel Boha, že si bol dospelý a si rovnaký kresťan ako ostatní, ale podstatné sú skutky, a nie slová. Človek, ktorý šíri nenávisť voči ostatným ľuďom len kvôli tomu, že majú rovnakú vieru ako nejakí blázni zlyhávajúci, ktorí vyznávajú tú istú vieru, nie je v skutočnosti kresťan, lebo svojmu Bohu sa rúha. Takisto ako nie sú moslimovia ľudia, ktorí páchajú atentáty. Oni zrádzajú Alaha a zrádzajú aj Ježiša Krista. Lebo to zaznieva veľmi málokrát, že Ježiš Kristus je jedným z hlavných prorokov islamu. Nerobme, že islam je úplne iná viera, ktorá s naším náboženstvom nemá nič spoločné. Je to viera, ktorej podmnožinou je v podstate učenie Ježiša Krista.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, neuznávajú, že je to Boží Syn, ale naozaj roduverný (povedané so smiechom) moslim v žiadnom prípade nevníma svoje náboženstvo ako ideológiu šírenia, násilného šírenia svojho, svojho náboženstva.

    Ak by sme potom chceli odsudzovať a spočítavať tu obete moslimov alebo zradikalizovaných moslimov v Európe za posledné roky, potom by bolo veľmi správne, a to hovorím ja ako kresťan katolík, a ktorý som o sebe povedal na začiatku, že som veľakrát sa správam ako nehodný kresťan-katolík, človek, ktorý chodí každý nedeľu do kostola, hovorí, že potom by bolo správne porovnávať porovnateľné. Potom si dajme na druhú misku váh všetky obete križiackych výprav, kedy kresťania násilím šírili vieru. Áno, možno aj v týchto moslimských krajinách.

  • Reakcia z pléna.

  • Vtedy, že to je rozdiel 500 rokov, čo je na tom, jaký rozdiel? Dnes, dnes si budeme pozerať, že nám vadí, že dnes tu nejakí blázni zabijú tisíc-dvetisíc ľudí v Európe, ale nepovieme a nepriznáme svoj hriech, že my sme zabíjali milióny v ich krajinách, lebo sme si povedali, že mečom budeme šíriť kresťanstvo. Nájdi mi jediné písmenko, kolega Pčolinský, v Biblii, kde je napísané, že Ježiš Kristus kázal, aby ľudia, ktorí v neho veria, išli šíriť mečom kresťanstvo. Kde je to napísané? Kde je to napísané? Čiže keď sme vtedy my zlyhali, tak je správne pomenovať to dnes, urobiť všetko preto, aby dnes nemohlo z druhej strany prichádzať k zneužívaniu. Ale ak si myslíme, a to možno použijem príklad z domu, keď zakážete svojim deťom niečo, a keď si potom vy myslíte, že oni to nerobia iba preto, lebo vy ste im to zakázali, tak ste naivní.

    Takisto prísť s návrhom zákona, ktorý zakáže týmto ľuďom sa stretnúť na legálnom mieste, a keď si niekto myslí, že títo ľudia sa nestretnú na nelegálnom mieste alebo niekde potajmo a nezradikalizujú sa ešte viac, tak je naivný a je doslova hlupák. Ktokoľvek. Tento návrh zákona, tak ako je napísaný, by prinútil iba radikálnych moslimov alebo moslimov, aby boli radikálni moslimi, aby sa nestretávali v legálnych mešitách, kde pri vrátnici môže sedieť kolega Krajniak a každého môže legitimizovať, môže počúvať, čo sa tam o čom bavia, môže ich jednoducho monitorovať, keď teda má taký veľký strach, ale prinútiť týchto ľudí, aby sa stretali v katakombách tak ako prví kresťania, potajomky a aby zrazu zo Slovenska stal terč. A to si myslím, že je najdôležitejšie a najväčšia chyba tohto návrhu zákona. Slovensko dnes je prezentované, áno, možno cez reči hlavne pána premiéra počas utečeneckej krízy ako taká trochu nenávistná krajina a na druhej strane, ktorá nerobila nejaké zásadné prieky ľuďom, ktorí vyznávajú inú ako kresťanskú vieru.

    Tento návrh zákona, ak by prešiel, tak bude ničím iným, iba namierením terča na Slovensko ako krajinu, v ktorej ďalšej musíme urobiť teroristický útok. Veľmi by som bol zvedavý, ako by sa potom pán Milan Krajniak tu postavil a priznal, no prepáčte mi, neodhadol som to. Neodhadol som, že tá nenávisť z druhej strany môže byť taká veľká. Však ja som iba zakázal mešity. A však oni vlastne ani žiadnu mešitu nechceli a ja som im teda tak preventívne zakázal, aby náhodou nám tu nezaútočili, a oni nám tu zabili 20, 30, 50 nevinných ľudí. Veľmi by som bol zvedavý na to, s akou odvahou by sa sem postavil a priznal by sa k týmto obetiam. Dodnes tu nebola žiadna obeť. A ak by sme, Slovensko, ako naďalej si žili tým možno ako doteraz a možno viac by sme chceli prezentovať v praktických skutkoch našu kresťanskú vieru a možno niekedy by to sa prejavilo tak, že by sme nemali také nenávistné vyjadrenia voči ľuďom, ktorí vyznávajú inú vieru, tak som presvedčený o tom, že žiaden teroristický útok by sa z tohto dôvodu na Slovensku ani nestal. Keď tu teraz niekto prezentuje, že sa to k nám blíži, lebo niekde Madrid, Paríž, teraz už aj Viedeň. Už sa to tu blíži. Už to tu za chvíľku máme za kopcom. Tu by jednoducho ten teroristický útok nebol, lebo nemali by príčinu. Zatiaľ teroristické útoky boli vždy tam, kde boli veľké komunity a kde im niekto nejakým spôsobom chcel ublížiť. Aj Charlie Hebdo, keď niekto hovorí, teda áno, teroristický útok, ale pozrime sa na to, čo tí redaktori robili. Tiež to bola hlúposť z ich strany, že zbytočne provokovali. Chcem aj my zbytočne provokovať tuto s trojtisícovým platom, veľakrát s ochrankou, alebo teda s ľuďmi, ktorí nás chránia? Ako na to doplatia alebo ako k tomu prídu tí ľudia, ktorí nemajú ani ten plat, nemajú tú bezpečnosť, ktorých vystavíme takýmto spôsobom zbytočne možno prípadnému nejakému teroristickému útoku.

    Považujem preto tento návrh zákona za prejav slabosti, prejav slabosti viery samotného predkladateľa, prejav slabosti kresťanského charakteru Slovenskej republiky, prejav slabosti kresťanskej viery priemerného kresťana na Slovensku. Uvedomujem si, že moje vystúpenie vôbec ničím nebude populárne a mnohí ľudia, kresťania, ktorí sa samých seba budú nazývať, ma budú odsudzovať. A ja opakujem sám, že som kresťanom a myslím si, že v takýchto situáciách práve kresťania by sa mali ozvať. Lebo ak dovolíme, aby ľudia typu Milan Krajniak tu vytvárali obraz o kresťanstve, ktorý na konci alebo pán, pán, pardon, fašista Kotleba, že kresťanstvo je v podstate ideológia nenávisti, ktorá vidí nepriateľa v každom jednom človeku, ktorý má inú rasu a iné náboženstvo, a keď ostatní veriaci, či aj chladne, alebo akokoľvek, budú mlčať a budú skláňať si pred tým hlavy, tak my budeme zodpovední za ten obraz kresťanstva, aký sa na Slovensku vytvorí. Títo ľudia sa rúhajú Bohu, lebo vysvetľujú náboženstvo, kresťanské náboženstvo ako ideológiu, ktorá má trestať druhých ľudí na základe princípu kolektívnej viny, na základe princípu alebo príslušnosti iných ľudí k inému etniku, na základe príslušnosti iných ľudí k inému náboženstvu. Toto je rúhanie sa Bohu. Aj od fašistu Kotlebu a jeho prisluhovačov a aj od križiaka Milana Krajniaka.

    Ja vás chcem v dobrom poprosiť, choďte späť. Vaším prístupom a zneužívaním a obchodovaním s Bohom robíte Bohu a kresťanstvu iba hanbu. Tak ako som vám povedal minule, Boh nie je nenávisť. Hlásate dve ideológie zároveň. Hlásate fašizmus a hlásate kresťanstvo. Hovoríte: "Za Boha a za národ." Fašizmus je ideológia nenávisti. Môžete sa smiať, fašista Kotleba, koľko len chcete, tejto pravde neujdete. Fašizmus je nenávisť a Boh je láska. Hlásate zároveň Boha a nenávisť. Ale Boh nie je nenávisť. Musíte si vybrať. Máte ťažkú úlohu. Zneužívať postihnutého chlapca na šírenie fašistickej, neonacistickej ideológie (reakcia z pléna) je už naozaj za hranicou. Toto ste urobili a odvtedy som si povedal, že nebudem mať s vami, nebudem mať s vami strpenie. A ak všetci ostatní kresťania v tejto sále budú kloniť zbabelo hlavičky a budú sa báť ozvať, aby ste sa náhodou voči ním neozvali späť, aby ste ich neprezentovali ako nejakých slniečkárov alebo promoslimských politikov, tak ja vám to hovorím budem.

    Jednoducho mojou úlohou je otvárať oči vaším voličom, zblúdeným ovečkám. Ja som bol zhrozený z toho, keď som videl, že na Orave polovička KDH voličov zrazu volila fašistov. Týmto ľuďom budem hovoriť, že ideológia alebo kresťanstvo, ktoré zároveň hovorí o nenávisti k ľuďom iného etnika a iného náboženstva nie je kresťanstvo, nie je šírenie kresťanstva, ale je to rúhanie sa Bohu. Môžte sa smiať, koľko len...chcete, nech vám to dobre padne. Dobre? Čiže treba vám zobrať masku dole, zakryli ste sa s Bohom, z kresťanstva ste si urobili rohožku a šúchate si o ne svoje bagandže. Úlohou každého jedného kresťana, toho, čo je v politike, aj ten, čo je mimo politiky, je, aby sme fašistom aj týmto falošným prorokom zobrali kresťanstvo spod nôh, spod ich špinavých kanád a urobili znova z kresťanskej politiky zástavu. Kresťanská politika do parlamentu patrí, patrí do zastupiteľskej demokracie, ale ju neobhájime, ak dnes budeme mlčať. V 30. rokoch minulého storočia mnohí kresťania, skoro všetci kresťania v Nemecku mlčali a zobudili sa vtedy, keď bolo neskoro. Potom mnohí ľutovali. A ja dnes vyzývam každého, kto to s kresťanstvom myslí čo i len trošku vážne, kto sa len trošku cíti kresťanom, nech v prvom rade háji záujem skutočného posolstva Ježiša Krista. Ježiš Kristus nikdy nikomu nekázal, aby kládol prekážky inovercom, aby klážol, kládol najmenšiu prekážku Židom, ktorí si chceli postaviť svoj chrám. Ježiš Kristus nikdy nekázal, aby sme skupiny, iné etniká, ľudí inej rasy nazývali parazitmi, ako to robia fašisti, keď hovoria o našich Rómoch v osadách. Zabúdajú popritom povedať, že tí Rómovia sa tam nenarodili dobrovoľne a bol by som veľmi rád, alebo veľmi by som chcel vidieť ten príbeh, ak by sa fašista Kotleba narodil nejakej rómskej matke v osade, bol by šieste dieťa v poradí a býval by v chatrči 3 x 4 metre zbúchanej z drevených dosák. Bol by som veľmi rád videl jeho odvahu, jako by teda chodil poctivo do školy, jak by nemal ten príklad doma, ten pozitívny príklad, ktorý každý z nás tú výhodu doma má, lebo vidíme, že keď naši rodičia do školy chodili, čím lepšie sa učili, tým lepšie zamestnanie si našli a tým lepšie sa mali. Ak sa chceme pozerať na problém týchto osád, tak musíme sa pozerať cez osudy tých detí. Ani jedno z nich si nevybralo, že sa stalo Rómom v osade, a tak ako má možno fašista Kotleba šťastie, ako to prezentuje, že sa nenarodil Rómom alebo Židom, tak takisto ani jeden moslim, alebo Žid, alebo Róm si nevyberal, že sa narodil v tom svojom etniku, v ktorom sa narodil.

    Preto by som bol veľmi rád a ešte raz hovorím, som kresťan-katolík. Na druhej strane považujem za dôležité, aby sme chránili kresťanskú vieru a posolstvo Ježiša Krista v tom, že nikdy nehlásal nenávisť voči ľuďom, ktorí vyznávajú inú vieru alebo ktorí majú inú farbu pleti. A preto ľudia, ktorí túto nenávisť dnes hlásajú, sú ľudia, ktorí sa rúhajú Bohu, sú ľudia, ktorí sa rúhajú Ježišovi Kristovi, a preto tento návrh zákona je blud, ktorý nikdy v živote nepodporím.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Matovič, na vaše vystúpenie zareaguje desať poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pre istotu vás všetkých prečítam: pán poslanec Kotleba, Mazurek, pani poslankyňa Grausová, Mizík, Heger, Pčolinský, Budaj, Dostál, Marosz, Klus, Uhrík. No, pán poslanec Uhrík, vy ste sa prihlásili asi až potom.

  • Reakcie z pléna.

  • Bol tam určite? Dobre. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, pán poslanec Uhrík bude posledný.

    Dámy a páni, predtým, než vám dám slovo s faktickými poznámkami, na balkóne vidím celkom malých alebo mladých žiakov z nejakej základnej školy. Vítam vás, deti!

  • A ja by som vás všetkých, ktorí ste prihlásení s faktickými poznámkami, chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste kvôli nim volili slová, vážili slová, aby tie deti neopustili parlament so slovnou zásobou neofašistu alebo extrémistu. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Marian Kotleba.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, tie deti, chúďatká, ktoré pani podpredsedníčka spomenula, tie si vás museli vypočuť, budú mať traumu z toho, no ale čo už, no. Všetci na Slovensku sú podľa vás fašisti, len vy ste lietadlo a trošku ste uleteli v tejto vašej rozprave, lebo asi ste sa nedokázali ustrážiť a svoj myšlienkový pochod, pochody myšlienkové a svoj myšlienkový svet, ale vzhľadom na integritu vašej osobnosti je to pochopiteľné.

    Pán poslanec, ale čo nie je pochopiteľné, je to, že vy obranu kresťanských záujmov, a to teda teraz ja naozaj nestotožňujem s návrhom pána poslanca Krajniaka, ale vy tú vašu argumentáciu ste úplne posunuli do zvláštnych, veľmi zvláštnych uhlov a pozícií, kde ochranu a obranu kresťanského charakteru štátu pokladáte za nenávisť a šírenie rasizmu a neviem čoho všetkého, a potom práve vďaka ľuďom, ako ste vy, práve vďaka ľuďom, ako ste vy, pán Matovič, ktorý sa bojíte nazvať veci pravým menom, sa Európa zmieta v takých problémoch, v akých sa dnes zmieta. Presne vďaka tomu, že niektorí, ktorí si o sebe myslia, že sú kresťanmi-katolíkmi, sa báli postaviť na obranu kresťanských hodnôt Európy. Bojíte sa priznať, že jediné riešenie, účelné riešenie je ochrana a obnovenie ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky. A rozprávali ste o tom, že my nevieme, či nejakí útočníci sem chodia, alebo čo. No, máte svojho kolegu Marosza na výbore pre kontrolu SIS a mohol vás informovať o tom, čo sa tam rozpráva, aké informácie tam prúdia, že tie informácie sú v príkrom rozpore s tým, čo hovoríte vy. Takže netreba si priznať, len jedno, že vám jednoducho ten charakter štátu vôbec na srdci nezáleží.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mazurek.

  • Ďakujem. Viete, cirkusant Matovič má častokrát tendenciu premieňať toto plénum Národnej rady na cirkusovú manéž a dnes to zase raz dotiahol do extrému. Pán Matovič, vy by ste kľudne, kľudne by ste sa mohli zamestnať ako taký orientalista alebo arabista, byť taký vykladať Koránu, a keby sa tu aj tá mešita postavila, tak ja som si istý, že vy by ste boli perfektný adept na prvého slovenského imáma, pretože tak ako vy poznáte Korán, tak ako vy ste študovali výroky proroka Mohameda, to jednoducho na Slovensku, na univerzitách, v zahraničí, jednoducho nikde to nemá konkurenciu. O čom ale veľa neviete, sú križiacke výpravy do Svätej zeme, ktoré ste spomínali a ktoré neboli ničím iným, než reakciou kresťanskej Európy na neustále útoky, dobývanie, napádanie a obsadzovanie bývalých kresťanských území zo strany agresívnych Saracénov. Nič iné to nebolo, len obrana kresťanstva, obrana Svätej zeme, obrana Božieho hrobu pred útokmi moslimských Saracénov. No ale, keď už hovoríme o tom pravom islame, ktorý podľa vás títo útočníci nepochopili, tak by som vám chcel dať do pozornosti meno šéfa islamského štátu Al-Bagdádího, ktorý, viete, čo robil vo svojom živote? Bol na univerzite ako profesor islamských štúdií. Ak tento človek podľa vás nerozumie Koránu, ak nerozumie islamu, ak si ho zle vyložil, tak mu to choďte povedať, vysvetlite mu, že vy Igor Matovič, cirkusant z pléna Národnej rady Slovenskej republiky porozumel Koránu lepšie, lepšie sa oboznámil s výrokmi proroka Mohameda. Nech to pochopí aj on a konečne si uvedomí, že to, čo robí, robí zle.

    Ja sa nechcem zastávať zákona, ktorý tu predložil pán predkladateľ, pretože ho tiež považujem za bezzubý a zbytočný a neriešiaci tematiku, ktorej sa venuje, no vy, pán Matovič, o islame neviete nič. Islam je vraždenie, znásilňovanie, rezanie hláv, bičovanie žien, kameňovanie žien, sekanie končatín, lynčovanie nevinných.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Extrémista a fašista Matovič práve prejavil neuveriteľne hlboké nedostatky vo vzdelaní, pretože ani v Starom zákone starozákonný Jahve ani Pán Ježiš Kristus nikdy nekázali šíriť pohanstvo. Práve naopak, mali by ste si toto doplniť, keď sa za kresťana tuná vydávate a keď tu hráte toto divadielko, takže naozaj, máte hlboké nedostatky. Doplňte si, prosím, vaše vzdelanie.

    Ak, ak niekto šíri nenávisť v tomto parlamente, ste to vy takmer od začiatku tohoto volebného obdobia. Ak sa nejakí moslimovia budú chcieť pomstiť Slovensku, tak len zato, že posielame našich žoldnierov do, na Blízky východ, kde sa, medzi nich, kde sa bojuje, tak len zato, že sme členmi zločineckej organizácie NATO, ktorá má na svedomí a vyvoláva nepokoje a rozbroje a vojny na Blízkom východe.

    A ešte by som vám chcela dať dobrú radu, zmeňte, prosím, psychiatra.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán Matovič, tu v parlamente ste už veľa-preveľa divotvorných vecí povystrájal. Dnes ste to zaklincoval. Za takúto obhajobu wahábistov vám dá hociktorý hlavný imám ako medailu celé stádo tiav. V Nemecku, Španielsku, Anglicku majú mešity a aj tak je im to málo. Robia atentáty. Korán ich totižto učí expandovať, to je šíriť vieru ohňom a mečom. Na internete už dávno tvrdili, že ste blázon. Ja som si to vtedy dávno nemyslel, dokonca som sa vás aj neraz pred známymi zastal, že to môže byť tak, že to môže byť tak. Teraz si to už myslím. A nie je to invektívum, teraz to je diagnóza. Ja Korán poznám dobre. Tu v parlamente som ho čítal, čítal som všetky tie nenávistné výroky, vy ste však na vlastnú škodu v parlamente vtedy nesedel, bol ste dakde preč.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne. Ja by som najprv chcel zareagovať k tomu návrhu zákona. Myslím si, že je nevhodné, nesprávne, alebo nie je to dobré, ak spájame vieru a bezpečnosť, a mám pocit, že kolega Krajniak chce vlastne skrze tento zákon poukázať viacej na bezpečnosť. Ale ak spájame vieru s bezpečnosťou a chceme vlastne riešiť bezpečnosť skrze riešenie viery, tak si myslím, že sa nám ľahko môže stať, že ten problém nevyriešime.

    A ty, Igor, si, chcel by som ešte len doplniť, čo si vo svojom vystúpení povedal, spomenul si, Boh nie je nenávisťou, si tu už párkrát spomenul, a teda a prosí sa aj o šírenie lásky voči iným ľuďom, a z pohľadu kresťanského, v prvopočiatkoch sme videli, že to bolo hlavne teda voči neveriacim pohanom. A ja by som chcel opäť potvrdiť tieto tu, tieto tvoje slová aj Bibliou. Tak ako som už aj minule hovoril práve z Jánovej kapitoly tretej, v šestnástom verši sa hovorí, sa píše, že "Boh tak miloval svet". A práve toto je dôležité povedať, že, že Boh miluje všetkých, čiže celý svet. Nielen, nepíše sa tam, že by miloval veriacich alebo miloval kresťanov, ale miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna. A toto sa práve potvrdzuje aj v Rimanom, v liste Rimanom, piatom, piatej kapitoly ôsmom verši, kde sa píše, že ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. A toto je veľmi dôležité si uvedomiť, že aký postoj má Boh v srdci, aký chce, aby sme mali aj my, aby sme pristupovali, nieže vyberáme si medzi spravodlivými a hriešnikmi, lebo sám Boh prišiel k nám a poslal svojho Syna, keď sme boli ešte hriešnici, a ponúkol nám spásu. A to je to, čo nám ponúka, a toto je celá taká tá hlavná myšlienka kresťanstva, ktorú potrebujeme mať v srdci, a myslím, že ty si aj sa ju tu snažil vykresliť, takže to len na také doplnenie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. A ďakujem najmä Igorovi Matovičovi, pretože to bola jedna reč kresťana, ktorý obhajuje Kristove učenie. A v politike je to zriedkavé počuť, úprimnú, improvizovanú, a pritom presvedčivú reč naozaj kresťana. Kresťana, ktorému záleží na svojej republike, ale zároveň mu záleží aj na spoločenstve veriacich.

    Islam na Slovensku je bezvýznamný, Slovensko je neislamská krajina, ale nie je dôvod vytvárať nenávisť a vytvárať antiislamskú politiku, pretože jednoducho nie je dôvod okrem nenávisti a vášne na seba upozorniť niektorých politikov. Vyhlásiť vojnu miliardovej mase, čiže zhruba 1,65 mld. veriacich ľudí, to chce iba blázna. Títo ľudia nie sú, samozrejme, žiadni, žiadni vrahovia a nie sú to ani teroristi a vy, ktorí tú nenávisť chcete podnecovať, to napokon viete. Ľudstvo je odsúdené na spoluprácu, spolužitie a dnes je to viac, než kedykoľvek inokedy.

    Tri Abrahámove náboženstvá boli prvým spoločenstvom, ktoré predznačilo globalizovaný stav, kedy ľudstvo žije popri sebe v rôznosti, a tých, ktorí to chcú narušiť, v tomto prípade napríklad islamských teroristov, ja napríklad núkam pánovi Krajniakovi kedykoľvek všetku podporu moju a verím, že rovnako by to povedal Igor Matovič a ostatní ľudia z OĽANA, na potieranie fanatického, nenávistného, de facto fašistického islamu, ktorý vraždí. Iné je stať sa podobným im a snažiť sa búrať chrámy alebo likvidovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Matovič, veľmi dobré vystúpenie, vďaka zaň. A aj tie fašistické reakcie dokazujú, že si zaťal do živého a že si to povedal veľmi dobre. V tomto v parlamente sa občas stáva, že niektorí poslanci sa prihlásia s faktickou poznámkou iba preto, aby predrečníka, väčšinou z vlastnej strany, potľapkali po pleci a povedali, že to bolo dobré, poďakovali sa mu, a špeciálni experti sú na to kolegovia zo SMER-u. A ja sa niekedy tak pousmievam až pochechtávam, keď, keď to počujem, ale musím sa priznať, že v tomto prípade som sa aj ja prihlásil len preto, aby som povedal, že to vystúpenie bolo veľmi dobré.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem, Igor. Tvoje slová potvrdzuje aj pápež František, po smrti 86-ročného kňaza, ktorý bol zabitý priamo na svätej omši vo Francúzsku v mene islamu, francúzska redaktorka dala pápežovi Františkovi otázku: "Prečo, keď hovoríte o týchto násilných činoch, hovoríte vždy o teroristoch, ale nikdy o islame, nikdy nepoužívate slovo islam?" Pápež jej odpovedá: "Nerád hovorím o islamskom násilí, lebo každý deň, keď listujem novinami, vidím násilie tu v Taliansku - ten, čo zabije snúbenicu, ďalší, čo zavraždí svokru a toto sú násilní pokrstení katolíci." Niektorí hádžu aj dlažobné kocky, ale tu na Slovensku. "Sú násilnými katolíkmi. Keby som hovoril o islamskom násilí, musel by som hovoriť aj o katolíckom násilí. Nie všetci moslimovia sú násilníci. Nie všetci katolíci sú násilníci. Je to ako ovocný šalát, je tam všetko, sú tam násilníci týchto náboženstiev. Jedna vec je pravdou, myslím, že takmer vo všetkých náboženstvách je vždy malá skupinka fundamentalistov. Aj my ich máme. A keď fundamentalizmus privádza k zabíjaniu, nuž dá sa zabíjať jazykom - a to hovorí apoštol Jakub, nie ja - a aj nožom. Myslím, že nie je správne stotožniť islam s násilím. Toto nie je správne a nie je to pravdivé."

    Takže takto sa vyjadruje sám hlavný šéf katolíckej cirkvi pápež František. V iných citátoch hovorí, že Korán je knihou mieru, alebo hovorí o tom, že všetci islamskí moslimovia by mali spolu odsúdiť džihádistický terorizmus a hľadať s nimi dialóg a zmierenie.

    Takže ďakujem za tvoj nádherný príhovor a verím, že padne na úrodnú pôdu u všetkých kresťanov aj nekresťanov na Slovensku, u všetkých ľudí dobrej vôle, a to je podstatné.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Droba.

  • Igor, keď som videl na tabuli svietiť tvoje meno, tak som vedel, že ideš povedať niečo zásadné. Akurát som sa s takými miernymi obavami trochu obával, že či náhodou nepôjdeš smerom, akým idú predkladatelia tohto nezmyselného návrhu zákona. No a ty namiesto toho, aby si šíril ďalšiu nenávisť a budil strach v ľuďoch, tak si ukázal tú najkrajšiu tvár kresťanstva, ktorá je o láske a o mieri. Takže ti ďakujem a dovolím si povedať, že v téme viery si možno prvý - ale o to silnejší - raz hovoril aj v mojom mene.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem za slovo. Igor, za všetkých slušných ľudí v tejto krajine ti chcem poďakovať a hovorím to v plnej viere s tým, že si ukázal, ako sa má kresťan na Slovensku správať na rozdiel od tých kolegov, ktorí sa tu oháňajú kresťanstvom a nosia kríže na svojich sakách.

    Rád by som povedal, že presne to, čo si spomínal vo svojom príhovore, ako má vlastne kresťan reagovať vo svojej láske k blížnemu, bolo najlepšie popísané slovami pastora Martina Niemöllera, ktoré si dovolím odcitovať: "Najprv prišli pre čiernych, ale ja nie som čierny, a preto som neurobil nič, aby som im pomohol. Potom prišli pre Židov, ale ja nie som Žid, a preto som neurobil nič, aby som im pomohol. Potom prišli pre antifašistov a ja som neurobil nič, aby som im pomohol, ale nakoniec prišli pre mňa. Nezostal tu nik, kto by pomohol mne."

    Tieto silné slová si treba pamätať, keď odsudzujeme ľudí na základe kolektívnej viny, ako sa to stalo v tomto návrhu zákona a ako sme na to, bohužiaľ, zvyknutí od štrnástich poslancov Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Uhrík.

  • Ja by som nerád zachádzal do nejakých ideologických rozporov, ale veľa tu narážate na nás, že my sme tí, čo šírime nenávisť alebo Ľudová strana je tá, čo šíri nenávisť. Hovoríte o tom, že Boh je láska, ale ja myslím, že áno, ono to je pravda, ale na druhej strane Boh nie je ani hlupák. Vy používate argumenty ad absurdum a ťaháte tú diskusiu proste do absurdna, kde spomínate nejaké obhajovanie viery prostredníctvom zabíjania a podobných vecí. Ale o tom tu predsa nikto neustále nerozpráva.

    Podľa mňa kresťanstvo, aspoň ja to tak vnímam, nie je synonymum pre slabosť, ako si to vy často tak vysvetľujete. Áno, máme sa rešpektovať, máme sa milovať, ale na druhej strane aj v Biblii je jasne povedané, dobro je dobro, zlo je zlo, musíme medzi tým rozlišovať. To, čo je zlé, musíme ako zlé označiť, tak ako Ježiš vyháňal farizejov zo synagógy. Boh takisto v Starom zákone potrestal zlých ľudí potopou alebo potrestal ich v Sodome a Gomore, V Desatore je takisto uvedené ako prvé prikázanie: "Ja som Pán Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal." To znamená, že áno, povinnosťou kresťana je hlásiť sa ku kresťanstvu a obhajovať ho.

    Ja nechápem, prečo stále aj ostatní kolegovia, nielen zo strany, teraz mám pocit, ako keby liberálnej OĽANO, ale aj zo SaS-ky, majú takú potrebu obhajovať moslimov, veď predsa obhajoba moslimov by mala byť v prvom rade starosťou samotných moslimov. Oni by sa mali snažiť o to, aby vytvárali v spoločnosti dobrý obraz, a nieže my ich tu musíme obhajovať a my sa musíme zastávať ich dobrého imidžu. Oni sami sú zodpovední za to, ako sú vo svete vnímaní a ako sa správajú.

    Čiže pokoj a dobro.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Matovič, s reakciou na faktické poznámky.

  • Dovoľte mi reagovať len na otázku na fašistu Mazureka. Kurací alebo teľací?

  • Smiech v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásilo sa päť poslancov, pán poslanec Ivan, pán poslanec Klus, pán poslanec Dostál, pán poslanec Krajčí a pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Začal by som najskôr možno tým, že, vážení kolegovia, hovoríme tu o stavebnom zákone a už sa točíme o náboženstvách, o vierach a chcel by som teda svoj predslov vrátiť možno tam, kam patrí. To znamená do diskusie o zákone, ktorý predkladatelia chcú zmeniť. To je zákon č. 50/1976 Z. z.

    Začnem, teda ale skôr, ako sa k tomu budem vyjadrovať, citáciou z dôvodovej správy, ktorú predkladateľ uvádza. Citujem: "Vzhľadom na to, že súčasný právny poriadok v Slovenskej republike nepoznal tzv. náboženské stavby a neboli vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia pri registrácii novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, je podľa nášho názoru potrebné tento stav zmeniť aj s ohľadom na vývoj migračnej vlny v Európskej únii a s ním súvisiace negatívne javy, akým sú možná radikalizácia členov novoregistrovaných cirkví a náboženských spoločností a možné teroristické útoky v Slovenskej republike."

    No. Prvé, čo poviem, je, že sa necítim žiaden odborník na náboženstvá, a preto ani na túto tému sa baviť nebudem, ani vysvetľovať. Len chcem povedať jedno, že to, že si na riešenie tejto problematiky vybral predkladateľ stavebný zákon, pokladám za veľmi nešťastný spôsob. Je to v podstate precedens, kedy predkladateľ sa snaží dostať do stavebného zákona typ stavby, ktorá sa odlišuje nie použitím, účelom alebo technológiou, ale vlastníckym vzťahom. To znamená, prvýkrát sa zavádza posudzovanie stavby podľa toho, či je vlastník nejaká cirkev, teda akýkoľvek vlastník. Čo to teda môže znamenať v budúcnosti? Príde ďalší návrh, kedy do stavebného zákona budeme dávať texty, že bude musieť byť uvedené, či je vlastníkom stavby politická strana? Kam až zájdeme, keď hovoríme o stavebnom zákone? To budem asi opakovať neustále. Hovoríme o stavebnom zákone. Stavebný zákon presne definuje v § 47, aké sú všeobecné požiadavky na stavby. Hovorí o tom, že stavby majú ochraňovať človeka, majú byť bezpečné, majú byť v súlade s ochranou životného prostredia, majú spĺňať požiadavky územného plánu a tak ďalej a tak ďalej. Napojené na inžinierske siete a tak ďalej. Je veľmi nešťastné, že hovoríme tu vstupom a riešiť tu chceme náboženské možno, poviem, predsudky zmenou stavebného zákona. Alebo keď už preženiem a ostanem v rovine problematiky ministerstva dopravy, budeme nabudúce meniť zákon o cestnej premávke a budeme sa pýtať budúceho vlastníka motorového vozidla, napríklad kamióna, či náhodou ho nevlastní nejaká cirkev alebo podobne? A zas budeme argumentovať to, čo sa stalo povedzme v Berlíne a podobne? Kam až chceme zájsť?

    Takže a posledný, poslednú vec, ktorú chcem povedať, nielenže je tu akýsi pokus naozaj o, o, o zvláštny precedens. Chcem tiež povedať, že tento zákon je v praxi aj nezrealizovateľný, pretože ak posudzujeme v jednu chvíľu vlastníctvo, tak potom si neviem predstaviť pri zmene vlastníctva tej stavby, ako budú tie orgány, ktoré majú v tomto byť zainteresované, posudzovať celý ten proces ďalej.

    A poslednú vec, ktorú by som možnože odporučil predkladateľovi, ja si myslím, že v stavebnom zákone je toho veľa čo riešiť, a toto je to posledné, ktoré v zákone potrebujeme riešiť. Možno by som teda aj využil túto chvíľu a vyzval nielen predkladateľa, ale aj všetkých vás, kolegovia, 20. apríla organizuje náš výbor pre hospodárske záležitosti zasadnutie komisie, ktorá sa bude venovať haváriám stavieb a poruchám stavieb zapríčineným, zapríčinené zlou predprojektovou prípravou a procesmi počas výstavby. Toto rozhodne považujem za oveľa dôležitejší a závažnejší problém a nedostatok v stavebnom zákone, a nie to, čo sa tu predkladateľ snaží riešiť.

    Takže za mňa a za náš klub určite budem odporúčať, aby sme takýto zákon nepodporili.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus do rozpravy.

  • Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo pani predsedajúcej a dovolím si v tejto chvíli prečítať vám stanovisko Islamskej nadácie k opozičnému návrhu obmedziť práva skupiny občanov Slovenskej republiky vzhľadom na to, že títo občania Slovenskej republiky moslimského vierovyznania tu nemajú svojho zástupcu.

    "Islamská nadácia na Slovensku s obavami sleduje súčasné aktivity vládnych a opozičných politických strán, ktoré sa predbiehajú v tom, ktorá z nich predloží legislatívu čoraz viac prehlbujúcu diskrimináciu občanov moslimského vierovyznania. Pred niekoľkými týždňami Národná rada Slovenskej republiky definitívne schválila novelu zákona o registrácii cirkví a náboženských obcí, ktorou poslanci Slovenskej národnej strany s podporou veľkej časti koalície a opozície zamýšľali zabrániť možnej registrácii islamu na Slovensku. Vzápätí poslanci Slovenskej národnej strany oznámili plán v krátkom čase predložiť zákon, ktorým zakážu nosenie burky, čo je úplné zahalenie tváre, na Slovensku.

    Najnovšou poslaneckou aktivitou, ktorá je opäť ciele namierená proti slovenským moslimom je návrh Milana Krajniaka, tzv. posledného križiaka, z hnutia SME RODINA - Boris Kollár, ktorý chce zákonom zakázať výstavbu mešít na Slovensku. Islamská nadácia rázne odmieta Krajniakovo zdôvodnenie návrhu zákona, v ktorom sa uvádza, že mešity sú náborové a logistické centrá teroristov a ich výstavba zvyšuje hrozbu teroristického útoku v krajine, resp. znižuje bezpečnosť. Svojvoľné narábanie so štatistikami a vytváranie dojmu, že náboženské centrá sú centrami terorizmu, je podľa islamskej nadácie neakceptovateľné. Islamská nadácia je presvedčená o tom, že Slovensko má v súčasnosti množstvo pálčivých problémov, ktorých riešenie by malo byť prioritou slovenských politikov, posilňovanie atmosféry strachu, vytváranie umelých hrozieb a označovanie moslimov za teroristov a mešity za centrá terorizmu je krajne nezodpovedné a je vodou na mlyn rôznym extrémistom, ktorí sa verejne vyhrážajú moslimom, či dokonca verbálne a fyzicky útočia na moslimské ženy a deti." Že, pán Mazurek, ktorý tu momentálne nie je.

    "Podobné iniciatívy pritom intenzívne sledujú aj zahraničné médiá, organizácie, čo rozhodne neprospieva povesti nášho štátu v zahraničí. Slová o monitorovaní každého moslima, zákony diskriminujúce slovenských občanov a opakované útoky na moslimskú komunitu vrátane zneuctenia Koránu a vyhrážania sa moslimom vytvárajú teda podhubie pre rast obojstranného napätia a zhoršujú obraz Slovenska v zahraničí, a to v očiach našich spojencov, priateľov a treba dôsledne povedať aj obchodných partnerov. Nezostáva nám nič iné, len dúfať, že väčšina v spoločnosti, predstaviteľov cirkví, verejného života, ako aj tretieho sektora nebude mlčky tolerovať to, ako časť politikov a radikálne naladenej verejnosti nabáda k obmedzovaniu náboženských práv občanov republiky a podnecuje k nenávisti v spoločnosti. Pevne veríme, že iniciatíva požadujúca zákaz výstavby mešít na Slovensku poslúži ako memento k tomu, aby slovenských moslimov v budúcnosti nepostihol osud slovenských Židov z minulosti, na čo sme nakoniec poukazovali aj v predchádzajúcich rozpravách, resp. vo faktických poznámkach. V Bratislave 28. februára 2017, Islamská nadácia na Slovensku."

    Dámy a páni, bol by som rád, ak by sme sa pri hlasovaní dnes o 17.00 hod. k tomuto návrhu zákona do istej miery riadili aj týmto odporúčaním, pretože mnohé z toho, čo tu je napísané, má mimoriadnu vypovedaciu schopnosť o tom, ako sa správame dnes k časti občanov Slovenskej republiky, ktorých tu máme zastupovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, registrujem 5 faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Ja sa len chcem spýtať, že odkedy sa stal extrémista, slobodomurár a zahraničný agent Klus, docent Klus, odkedy sa stal hovorcom a zástupcom, resp. predstaviteľom islamu v Slovenskej republike. Otázka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár.

  • Pán poslanec Klus, vaša obhajoba neobhájiteľná. Vaše zapálené obhajovanie moslimov miesto toho, aby ste obhajoval našich ľudí, ma skutočne veľmi mrzí.

    Ja by som vám chcel len jednu vec povedať. Tento váš postoj vás jasne, bohužiaľ, vás jasne diskvalifikuje vo vašej kandidatúre na post župana v Banskobystrickom kraji. Tieto vaše postoje vás nikdy nespravia, bohužiaľ, vás nikdy nespravia šéfom Banskobystrického samosprávneho kraja. A som presvedčený, že aj kvôli týmto postojom vás ľudia nebudú voliť. Je to veľká škoda.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kotleba.

  • Pán kolega Klus, vy ste fakt plus.

  • Smiech v sále.

  • Ale naozaj teraz, vieme, že plus sú dve mínus.

    Ja sa chcem spýtať, čo vás núti, čo vás núti, aká vnútorná sila vás núti neustále obhajovať všetko protislovenské, protikresťanské až do takého štádia, pán poslanec, že ste sa dnes stali hovorcom nejakého islamského združenia na Slovensku, lebo ak je niečo extrém, takto toto je naozaj extrém. My sme viackrát povedali, že ten návrh pána poslanca Krajniaka nie je úplne ideálny, že sú tam chyby aj formálneho charakteru, ale toto, kde ste to dotiahli, tú obhajobu tých opozičných myšlienok, kde ste to dosiahli, teda dotiahli vy dnes, tak to je, to sa jednoducho nedá vysvetliť. A bol by som rád, ak by ste teda v tej vašej reakcii mi skúsili vysvetliť, že čo, čo je to, čo vás ženie ísť silou mocou proti národu, proti kresťanstvu, proti tradičnej Európe, lebo pre mňa je to nepochopiteľné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mazurek.

  • Pán zahraničný agent Klus, ja neviem, o akom útoku ste tu hovorili. Je síce pravda, že som istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor na určitú zvrhlú politickú ideológiu zodpovednú za vraždenie krížom krážom po celom svete, ale ja by som to útokom nenazval. Útok považujem za niečo fyzické, za niečo, čím ľuďom ublížite. A reagoval som na jedného malého drzého Araba, na žiadne rodiny s deťmi. Neviem vôbec, o čom to hovoríte.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán Klus, snáď najmladší prorektor na Slovensku sa stal už aj kandidátom na imáma v novej mešite v Banskej Bystrici. Kedy budete mať prednášku v Rotary klube spolu s Maňkom, s Výbohom na obranu našich budúcich moslimských vrahov? To je otázka.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne za zaujímavé faktické poznámky. Dovoľte mi, aby som sa k tej skupinke, ktorá sa tu veľmi usmieva, radšej nevyjadril, pretože si ctím Národnú radu Slovenskej republiky a niektoré výrazy sem jednoducho nepatria.

    Ale k pánovi Kollárovi. Obhajoba moslimov namiesto toho, aby som obhajoval našich ľudí, nehnevajte sa, ale moslimovia, ktorí žijú na Slovensku, tu platia rovnako dane ako všetci kresťania, židia, alebo ľudia bez vierovyznania. Preto je našou povinnosťou v Národnej rade Slovenskej republiky obhajovať záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky. A ten výraz naši ľudia, nehnevajte sa na mňa, ten sme tu počúvali pri inej kauze, keď náš človek Baštrnák zdefraudoval pre túto krajinu nehorázne peniaze. Takže ja by som ho na vašom mieste radšej nepoužíval. A pokiaľ ide o moju kandidatúru za župana Banskobystrického samosprávneho kraja, pre pána kráľa, čo má toto spoločné so samosprávnym krajom? Tušíte vy, pán Kollár, aké kompetencie samosprávny kraj má? Ak vám ide o to, kto a akým spôsobom dokáže tieto kompetencie napĺňať tak, aby boli spokojní občania, a nie o to, či niekto prečíta, alebo neprečíta názor občanov Slovenskej republiky na to, čo sa tu v Národnej rade predkladá.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

  • "Len som istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor," to si musím zapamätať, pán poslanec Mazurek, myslím, že toto zľudovie.

    Posudzovať ľudí na základe princípu kolektívnej viny nie je správne. V 20. storočí s tým máme opakovanú tragickú skúsenosť, nie jednu, máme s tým skúsenosť, na ktorú desaťtisíce ľudí doplatili svojimi životmi, tým, že o ne prišli, a ďalšie desaťtisíce a státisíce doplatili svojou slobodou a tým, ako svoje životy prežili. Preto treba vždy spozornieť, keď niekto začne operovať s princípom kolektívnej viny. Tento návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Krajniak, je založený na princípe kolektívnej viny. Zákaz stavania mešít nie je totiž nič iné ako uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Áno, existuje problém s radikálnym islamom alebo s radikálnym islamizmom, áno, existuje problém s terorizmom, ktorý je s tým spojený, áno, treba sa brániť, treba tento problém riešiť, treba, aby bezpečnostné zložky nepodceňovali hrozby, ktoré z toho vyplývajú. Áno, každý by mal rešpektovať pravidlá krajiny, v ktorej žije, a pokiaľ je tá krajina demokratickým a právnym štátom, ktorý je založený na rešpekte k ľudským právam, tak by každý mal rešpektovať pravidlá demokratického a právneho štátu a mal mať rešpekt k ľudským právam.

    Ale nie, nemožno všetkých moslimov hádzať do jedného vreca, nie, nie všetci moslimovia sú teroristi, nie, nie všetci moslimovia sú radikálni islamisti. Väčšina moslimov sú slušní ľudia. Platí to o Slovensku, platí to o Európe, platí to aj o celom svete. Boj s terorizmom, v ktorom reálne sme, boj s radikálnym islamizmom nemôžeme vyhrať a nevyhráme tým, že znova vyrazíme na križiacku výpravu a zvedieme veľkú vojnu medzi kresťanstvom a islamom, medzi kresťanmi a moslimami. Boj s terorizmom môžeme vyhrať iba tak, že sa spoja slušní ľudia, slušní ľudia zo Západu, kresťania, skeptici, ateisti, Židia so slušnými moslimami proti neslušným extrémistom v jednej aj druhej časti sveta, proti extrémistom, ktorí šíria nenávisť voči iným, a je úplne jedno, či sú to radikálni islamisti alebo fašisti.

    Šéf fašistov Kotleba tu včera zamiešal medzi zákaz mešít aj synagógy, chýba mu, že tam nie sú aj synagógy. Hovorí o tzv. náboženstvách, pretože iné náboženstvá ako kresťanské sú podľa neho iba takzvané. Mohol by som síce oceniť, že pán poslanec Krajniak sa dneska voči tomu ohradil a, samozrejme, že jeho by ani nenapadlo zakazovať okrem mešít aj synagógy, ale v podstate tá fašistická reakcia je logická a iba do dôsledkov dovádza to, čo je za návrhom pána poslanca Krajniaka, teda áno, je to šírenie nenávisti, je to postup na základe princípu kolektívnej viny.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja, ja na základe, ja si nedovolím podobne ako pán poslanec Matovič hovoriť o tom, že kto je dobrý kresťan a kto nie je dobrý kresťan, ja sám nie som veriaci, cítim sa byť súčasťou židovsko-kresťanskej civilizácie alebo civilizácie, ktorá je založená na židovsko-kresťanských základoch, ale vnímam, že aj kresťanstvo a viera sú rozličné. A teraz viac hovoríme o tom, že si do úst berú fašisti kresťanstvo, to fašistické v úvodzovkách kresťanstvo nemá s kresťanstvom nič spoločné.

    Ale sú tu kresťania ako pán poslanec Krajniak, ktorí sa snažia zakazovať mešity, a potom sú tu kresťania ako Emília Krepáčová, ktorá bola minulý rok ocenená ako biela vrana alebo jedna z bielych vrán. Emília Krepáčová, a teraz budem čítať zo zdôvodnenia toho ocenenia, je pracovníčka Slovenskej katolíckej charity, kde v rámci projektu Rafael pomáha utečencom s integráciou do spoločnosti. Klientkou charity je aj Khadra Abdile, somálska utečenkyňa, ktorú Krepáčová pri návšteve lekára bránila pred agresívnym násilníkom, alebo ako po dnešku môžeme tvrdiť, istým človekom, ktorý iba istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor. Khadra Abdile je utečenkyňa a matka malého Hamzu, s ktorým v roku 2013 prišla bez manžela na Slovensko, aby našla útočisko pred prenasledovaním rodiny v Somálsku. Získala tu humanitný azyl. Keď v Európe vrcholila utečenecká kríza, začali jej na Slovensku ťažké časy. Často čelí urážlivým pokrikom pre svoj vzhľad a vierovyznanie. Niekoľkokrát ju fyzicky napadli. Po jednom z útokov musela byť ošetrená v nemocnici. Útočník jej v električke stiahol šatku pod krk a škrtil ju, až kým ju nestrhol. O pár dní neskôr po nich so synom u lekára hádzal kamene. Pomohla jej až pracovníčka charity Emília Krepáčová, ktorá utŕžila miesto nej. Netrúfam si hovoriť, kto je lepší a kto je horší kresťan, len by som chcel povedať, že kresťanstvo Emílie Krepáčovej je mi oveľa bližšie ako kresťanstvo Milana Krajniaka.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Milý pán sionista Dostál, ja už som veľakrát v rozpravách, vo faktických poznámkach hovoril o tom, že nedokážem pochopiť ako vy, človek, ktorý sa označuje za liberála, za obhajcu liberálnej demokracie, môže zároveň obhajovať islam. Viete, islam je totiž absolútne v príkrom rozpore so všetkým tým, čomu vy údajne veríte, čo údajne kážete a za čo sa staviate. Ja z týchto všetkých vašich vyjadrení, ktoré tu stále máte, mám taký pocit, že vám by byť moslimom úplne vyhovovalo, vy by ste chceli mať 4 manželky, môcť ich zbičovať, keď vám povedia niečo zlé, zakazovať im ísť na ulicu, zakazovať im ísť s kamarátkami na kávu, v 45-stupňových horúčavách by ste ich nútili nosiť veľké čierne záclony, aby vyzerali jak veľké vrece odpadku. Jednoducho úplne by vám toto všetko vyhovovalo, lebo inak, inak sa to naozaj vysvetliť nedá. Ak ste v skutočnosti obhajca liberálnej demokracie, liberálnych hodnôt, to znamená hodnôt slobody, nemôžete zároveň obhajovať islam. Rozumiete, jednoducho je to v príkrom rozpore. A buď si to uvedomíte, alebo vyhľadáte odbornú lekársku pomoc.

  • Fašista, extrémista a zahraničný protislovenský agent Dostál, tu volá po spojení tzv. slušných ľudí s islamom. Chce tým snáď fašista, extrémista a zahraničný protislovenský agent Dostál povedať, že on je slušný človek?

  • Pán poslanec, len chcem podotknúť, že máte absolútne pravdu v tom, že nie všetci moslimovia sú teroristi. V tom máte pravdu, ale musím vás sklamať, všetci teroristi, ktorí spáchali atentáty v Európe, sú moslimovia. To si zapamätajte.

  • Ďakujem. Ja som sa tentoraz prihlásil preto, čo Ondrej spomínal, že ho chcem pochváliť. A je to síce v rozpore s rokovacím poriadkom, ale predsa len jedna drobná poznámka. A k pánovi poslancovi Kollárovi, Skúste si niečo naštudovať o Andersovi Breivikovi, nórskom teroristovi.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, pán poslanec, musím vás upozorniť, teda aby ste neporušovali rokovací poriadok.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pánu poslancovi Klusovi za reakciu. Na tie ostatné reakcie budem reagovať. Je teraz zvláštne, že fašisti nazývajú iných fašistami. Nestretol som sa s tým napr. pri komunistoch. Keď niekoho, niekto je komunista a označíte ho za komunistu, tak nemá tendenciu označovať vás za komunistu, ale medzi fašistami sa teraz rozmohla taká móda, že označujú druhých za fašistov. Je to také zvláštne, ale pomaly si už na to zvykám.

    A keď sa, keď sa pani poslankyňa Grausová pýtala, či sa považujem za slušného človeka. No tak áno, na rozdiel od pána Mazureka sa považujem za slušného človeka, napr. aj z dôvodu, že som nikdy istým asertívnym spôsobom nevyjadroval svoj názor voči žene alebo dieťaťu takým spôsobom, ako on istým asertívnym spôsobom vyjadroval svoj názor tým, že útočil na rodinu zo Saudskej Arábie.

    A, pán poslanec Kollár, nežartujte, všetci teroristi sú moslimovia? Vy by ste si mal niečo doštudovať, nie ja.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krajčí.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa pri tomto zákone len opäť zamyslel na ten určitý problém, na ktorý som tu poukazoval aj pri tom predchádzajúcom zákone, ktorý hovoril o registrácii cirkví, kde sme zvyšovali kvórum na 50-tisíc registrovaných členov, a snažil som sa tu vysvetliť, že súčasný právny poriadok Slovenskej republiky z môjho pohľadu neumožňuje registráciu neregistrovaných cirkví. Vysvetľoval som to tým, že občianske združenie, na ktoré sa, žiaľ, ale aj odvolávalo vtedy to rozhodnutie Ústavného súdu, podľa súčasnej legislatívy nemôže byť združením, ktoré združuje cirkev alebo náboženské spoločenstvo. V tomto návrhu stavebného zákona alebo novele stavebného zákona je definované, že neregistrovaná cirkev, ktorá požiada o takúto stavbu, by mala teda si pýtať záväzné stanovisko od obce a ministerstva kultúry. No len vlastne, kto to bude tá neregistrovaná cirkev. Tie neregistrované cirkvi na území Slovenska v súčasnosti naozaj nemajú možnosť, ako sa môžu zaregistrovať, ony v podstate musia spraviť takú určitú kulehu, že ony nepriznajú, že sú cirkev alebo náboženské spoločenstvo a v takom prípade im ministerstvo vnútra to občianske združenie otvorí. Ale potom ich už ich nemôžme zadefinovať ako, ako neregistrovaná cirkev, to znamená, že momentálne ich náš správny systém núti do toho, aby sa, kvázi nemôžu byť zaregistrované a musia sa registrovať ako niečo iné a nie cirkev, a potom ako by sme zistili, že táto nie cirkev zaregistrovaná, si chce postaviť nejakú, nejakú budovu.

    Takže z tohto pohľadu tuná ja vidím akože vážny problém a hovorím, upozorňoval som na to a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sme právne identifikovali tú neregistrovanú cirkev. A tiež, samozrejme, mám obavy o to, že tento zákon skorej poškodí súčasné niektoré malé evangelikálne protestantské spoločenstvá, cirkvi, ktoré pôsobia na území Slovenska a nedostali registráciu aj vzhľadom na to vysoké kvórum, a pokiaľ by si chceli postaviť nejakú budovu, mať nejakú komunitnú prácu alebo nejakú komunitnú službu, tak mohli by byť týmto pádom vážne zdiskriminované, keďže by nemuseli získať povolenie, keďže vieme, ako to u nás je, a, žiaľ, tá náboženská neznášanlivosť tu bola aj historicky, dokonca aj medzi katolíkmi, evanjelikmi a tak ďalej. Takže z tohto pohľadu ja by som vlastne, aby som to správne nepochopil, prosím o vysvetlenie, ale myslím si, že v podstate by sme na základe tejto novely ani nemohli realizovať to, alebo ten zámer, ktorý ste mali.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Pán kolega, ja mám len takú jednu doplňujúcu otázku. Z toho vášho vystúpenia ako keby vyplynulo, že vám by bolo ľúto, vám by bolo ľúto, že by neboli zaregistrovaní nejak, alebo teda že by si nemohli postaviť nejakú cirkevnú alebo náboženskú stavbu, budovu tieto kvázi, kvázi kresťanské, kvázi teda nejaké náboženské spoločnosti, ktoré budú zaregistrované ako občianske združenia lebo nesplnia tie podmienky na registráciu cirkvi. Prečo by nám to malo byť ľúto? Však všetky cirkvi, ešte dokonca aj niektoré navyše, máme dnes zaregistrované a katolíci, evanjelici ani pravoslávni už jednoducho tieto problémy mať nebudú, a to, že nejaký pokus o niečo, čo nie je kresťanské, tu bude a nebude úspešné, veď to môžeme byť radi, a nie nám byť ľúto, takže keby ste to skúsili mi nejako vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ja poznám, ja poznám množstvo kresťanských komunít evangelikálneho spektra, ktorí realizujú normálne svoju činnosť, ale sú momentálne registrovaní ako občianske združenia. A poznám takisto aj problémy, že mali problémy pri registrácii a museli rôznym spôsobom obchádzať ten zákon, ktorý Slovenská republika má. Ja by som si nedovoľoval tvrdiť, že to nie sú kresťania, ako ste to teraz povedali, to ma veľmi mrzí. A takisto ma aj mrzí, pokiaľ by takéto neregistrované cirkvi, ktoré pôsobia na území Slovenska a majú naozaj veľmi dobré ovocie aj v charitatívnej práci a v rôznych komunitných činnostiach, museli mať vďaka takejto nejakej novele problémy. Ale hovorím, ony by ani nemohli byť identifikované mnohé, iba nejako nepriamo, keďže občianske združenia, ktoré majú založené, nemôžu byť považované za neregistrovanú cirkev.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič, nie je v rokovacej sále. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som priebežne zareagovať na tých kolegov poslancov, ktorí povedali niečo, k čomu by som sa rád vyjadril.

    Pán poslanec Heger, vy ste sa vyjadrili, že spájam vieru s bezpečnosťou a že to nie je dobré. No nie sú tu náhodou islamskí teroristi, ktorí spájajú vieru s násilím a so zabíjaním? To znamená, bohužiaľ, keby nebolo toto prvé ako prvotná príčina, tak by sme predsa neriešili tento problém. Takže ja, žiaľ, to spájam, žiaľ, pretože taká je realita. A chcel by som upozorniť, naozaj teraz to myslím úplne vecne a ja to budem viackrát robiť, ja si, samozrejme, uvedomujem, že veľká, veľmi veľká väčšina moslimov, nech žijú kamkoľvek, kdekoľvek vo svete, nikdy nespácha nič zlé ani to nemieni urobiť a neurobí ani nič, čo by bolo, povedal by som, zásahom do viery alebo presvedčenia iného človeka. Problém je v tom, že my nevieme rozlíšiť, nevieme rozlíšiť, ktorý je ten radikálny, a nevedia to rozlíšiť v celej západnej Európe, pretože častokrát tam boli občania, najmä mladí, mladí ľudia, ktorí sú treťou generáciou, čo ja viem, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku. Ich rodičia boli vďační, že ich krajina prijala. Ich starí rodičia si tým možno zachránili život, napr. keď z Alžírska museli utekať pred alžírskymi komunistami. Pracovali, platili dane, boli platnými občanmi, ale tá tretia generácia je zradikalizovaná. A my nevieme rozlíšiť. To znamená, akým spôsobom chceme vnímať tie bezpečnostné hrozby? Neviete to rozlíšiť, to je ten problém.

    Pán poslanec Budaj, povedali ste, že tým, že sa snažím riešiť bezpečnostné riziko spojené s mešitami, ktoré som sa snažil na základe faktov pomenovať, a nikto tu nevyvrátil ani jediný fakt, ktorý som povedal, v celej tejto rozprave, sa stávam podobným im, tým radikálnym teroristom, lebo riešim bezpečnostné riziká? Tak to snáď nemyslíte vážne. Prečo zatvárajú vo Francúzsku a v Nemecku mešity ako bezpečnostné riziká? Zrejme vás voľajako nepočúvajú. Alebo tieto názory, ktoré ste tu prezentovali, považujú za, bohužiaľ, mylné a nesprávne pri ochrane vlastných občanov. Vidia to zásadne inak. Nie ja som si vymyslel zatváranie mešít vo Francúzsku ani v Nemecku, ja som si to nevymyslel. To je realita, ktorá sa deje z bezpečnostných dôvodov.

    Pán poslanec Ivan, prečo riešim bezpečnostný problém zmenou stavebného zákona, že takto sa to predsa nerobí. No, to sa veľmi mýlite, pán poslanec Ivan, bezpečnostné problémy sa riešia zmenou akéhokoľvek zákona, ktorý k tomu môže napomôcť, a poviem vám jeden príklad.

    V Izraeli zúrila niekoľko rokov druhá intifáda. Strašne veľa ľudí bolo povraždených. Vtedy dostali dvaja ľudia od vlády, boli to dvaja generáli, jeden policajný, jeden armádny, za úlohu potlačiť toto povstanie. Oni povedali, neni problém, urobíme checkpointy, máme bezpečnostné opatrenia. Tak jak niekedy, keď je bezpečnostný problém v Jeruzaleme, dáme tam vojakov, budeme ich čekovať a žiadne bomby nebudú, lebo neprejdú. No ale vláda im povedala, moment, moment, my tu nechceme zavádzať policajný štát, my chceme, aby sa v tomto štáte dalo normálne, slobodne žiť. No, dobre, tak rozmýšľali, ako to urobiť. Hodnotili bezpečnostné riziká, hľadali riešenia a potom našli jedno geniálne, ktoré zafungovalo v priebehu pár mesiacov. Oni si vyhodnotili, že každá tá bomba, ktorá vybuchla v priebehu druhej intifády, bola po domácky vyrobená na báze hnojív s obsahom dusíka. To znamená vyrábali ich po domácky. Zakázali do Izraela, a na palestínske územia tým pádom, dovoz akýchkoľvek hnojív tohto typu, na tejto báze. A to pár mesiacov bol kľud. Samozrejme, že občas sa stane, že nejaký atentát, ale nie v takej masovej miere, ako to bolo okolo toho roku 2004, keď bola druhá intifáda. Zmenili zákon, ja teraz neviem, o dovoze poľnohospodárskych hnojív, alebo ako sa ten ich zákon volal. Čiže preto napríklad stavebný zákon, keby bolo treba otvoriť nejaký iný zákon, otvorme iný zákon.

    Pán Klus a ďalší, ktorí tu používate úplne inflačne, poviem, šírenie nenávisti. Šírenie nenávisti? Vy označujete to, že sa snažím nejakým spôsobom riešiť bezpečnostné hrozby, reálne bezpečnostné hrozby, veď to vidíme v celej Európe, šírením nenávisti? A súčasne ignorujete fakt a nikto ho tu nespochybnil, že 25 % európskych moslimov schvaľuje používanie bombových atentátov! No tak to je zaujímavé. Tak ja šírim nenávisť a 25 % európskych moslimov schvaľuje používanie násilia. Ale to nie je problém, problém je v tom, že o tom hovorím, a na rozdiel od vás, pán Klus, som si dovolil navrhnúť aj nejaké riešenie. Ale vy o tom budete len dookola rozprávať, dookola rozprávať, dookola rozprávať.

    A teraz prichádzajme k ďalšej vine, teda k ďalšej veci, ktorú považujem, teda musím povedať, že za mimoriadne stupídny argument, ktorý ste tu tiež viacerí použili. Princíp kolektívnej viny. O čom to rozprávate, prosím vás? Obyvatelia Bangladéša sú všetci teroristi? Dokonca obyvatelia Bangladéša nie sú ani všetci moslimovia. A predstavte si, na princípe kolektívnej viny všetci obyvatelia Bangladéša majú k nám zakázaný bezvízový styk! Ako k tomu tých 99 % slušných bangladéšskych občanov príde! No lebo krajina Bangladéš bola vyhodnotená ako bezpečnostné riziko, a preto trpia túto kolektívnu vinu všetci obyvatelia Bangladéša. Čo to trepete, akú vy máte vôbec predstavu o tom, aby sa riešia bezpečnostné problémy?! Keď idete do lietadla, pán poslanec Klus a ďalší, vy ako slušný človek môžte mať so sebou nôž alebo nožničky, alebo nejaký iný ostrý predmet?! Každý občan na princípe kolektívnej viny nesmie do lietadla nosiť ostré predmety! A ako k tomu príde tých 99,9 % slušných ľudí, ktorí nechcú spácha žiaden atentát?! Rešpektujú to ako opatrenie, ktoré jednoducho čelí istým bezpečnostných rizikám. Takto by som mohol pokračovať. To sú také kvákania, čo tu rozprávate.

    Po ďalšie. Nikto nechce žiadnym spôsobom zasahovať do toho, aby ktokoľvek veril, čomu chce. Žiadnym spôsobom nikto do toho nezasahuje. Ale znovu nikto z vás nespochybnil argumenty a analýzy, ktoré hovoria, či sa vám to páči, alebo nie, že mešity sú náborovými centrami, kde jednoducho sú verbovaní islamskí teroristi. Proste je to tak, bohužiaľ. A pravdou je aj to, že my nevieme rozlíšiť, ktoré sú tie radikálne, ktoré sú tie umiernené a ktoré sú tie umiernené, ktoré zajtra budú tie radikálne. Nevieme to rozlíšiť. Ako to chcete riešiť? Vy tu úplne kľudne poviete, že to nevadí, že 25 % hypoteticky moslimov v Európe je ochotných schváliť, pomôcť, nenahlásiť nejaký bombový atentát. Kašlime na to, lebo 75 % moslimov v Európe to nechce urobiť. Prosím, nech sa páči, to je teda rozumný prístup k bezpečnosti jak hovädo. To vám teda poviem, že to je predvídavé, naozaj. Z vás by mohol byť bezpečnostný expert, pán poslanec Klus. To naozaj. Nech sa páči. Chcel by som žiť v takej krajine, ktorej bezpečnosť by ste mali na starosti.

    Pán poslanec Krajči, rozumiem to, čo ste sa pýtali. Technický problém je v tom, že alebo teda ten zámer zákona, aby som, aby som vysvetlil, je taký, že to nežiada to neregistrované alebo teda občianske združenia, alebo akokoľvek to môžme nazvať. Žiada to stavebný úrad. Stavebný by mal vyžiadať, pokiaľ sa jedná o náboženskú stavbu, o to záväzné stanovisko. Ja chápem že je problém, to čo ste hovorili, že občianske združenie, neobčianske združenie. Niekedy je to firma. Spomínal som tu tie saudsko-arabské, nazvime to aktivity, to sú eseročky. Čiže ono je to, ono ťažko sa to definuje. Ale faktom je, že v prípade, ak by nejaká stavba bola používaná v rozpore s účelom, na ktorý bola povolená, tak stavebný úrad už dne má isté možnosti, ako môže konať. Čiže dalo by sa to minimálne spätne nejakým spôsobom vyhodnotiť.

    Pán poslanec Matovič, tak to je chuťovečka, tie niektoré argumenty, ktoré tu padli, naozaj. Tak ten, ktorý sa bráni, podľa pána poslanca Matoviča, ten, ktorý sa nebodaj ohradí voči tomu, že nejaké náboženstvo, alebo niektorí si ho vykladajú tak, že môžu páchať teroristické útoky, a nebodaj ešte sa voči tomu chce brániť, tak ten zo seba robí terč. Ten je zodpovedný za to, že sa to týmto bláznom nebude páčiť! To je geniálna logika, pán Matovič, veľmi geniálna logika. To mi pripomína to, že kto je zodpovedný alebo kto môže za znásilnenie. Vždy žena. Veď keby sa nebránila, nebolo by to znásilnenie. To je taká istá logika, pán Matovič. Čiže ak sa bránime, a nebodaj sa to agresorovi nepáči, tak robíme zo seba terč.

    Ďalší geniálny argument je "umelo vytvorený problém, neexistujúci problém". Toto presne nám takíto naivní ľudia, pán kolega Matovič, hovorili v roku 2015, keď sme varovali predtým, že otvorenie balkánskej migračnej cesty spôsobí to, zvýši bezpečnostné riziko a pribudne hrozba atentátov a že touto cestou budú chodiť atentátnici z ISIS-u. Ale páni matovičovia nám hovorili a všetci mudráci: "Čo to trepete?! To sa nikdy nestane!" Štyri mesiace potom, čo prešli balkánskou trasou, prišlo Charlie Hebdo a útoky na ten židovský obchod. A potom Brusel a ďalšie veci. A Bataclan a ďalšie. Kto sa na nich podieľal? Veď tam boli priamo zapojení tí, ktorí prešli balkánskou trasou. To sú zase tie naivné reči aj dnes, že je to neexistujúci problém. Samozrejme, že to bude neexistujúci problém pre tých, ktorí si nevidia na špičku nosa až dovtedy, kým sa niečo nestane. Potom to bude existujúci problém. My snáď sme tu nato, aby sme bezpečnostné riziká predvídali. Nebudem čakať, kým sa pretrhne nejaká priehrada. Riešim neexistujúci problém. Však sa Oravská priehrada ešte nepretrhla. No chodím sa kukať na tú hrádzu, či náhodou nepreteká. Ale však to je neexistujúci problém, zatiaľ sa hrádza nepretrhla! Tak to neriešme, kašlime na to, kým sa, však v poriadku. Nemáme protipovodňové zábrany, riešite neexistujúci problém. Zatiaľ povodne neboli. Načo sme tu my politici, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou? Aby sme predvídali nejaké hrozby.

    "Zbytočne tu kvôli pár debilom, ktorí chcú používať násilie, riešime takéto veci." No, pán Matovič, 25 % európskych moslimov chce používať násilie. To je už trochu veľká skupina obyvateľstva. To je niekoľko miliónov ľudí. To je veľký problém, to je rozdiel medzi pár debilmi a niekoľkými miliónmi ľudí, to je veľký rozdiel.

    "Križiaci šírili vieru, nenávisť, svoju vieru násilím a neviem čo všetko popáchali." Pán Matovič, vy ste tak nevzdelaný človek, že mi je na zaplakanie niekedy. V bitke pri Moháči, keď išlo o to, či tá islamská expanzia zaplaví Európa aj nás, bojovali križiaci proti tým Turkom, bojovali krížiaci. Keď sa zachránila západná Európa tým, že sa ubránila Malta asi proti desaťnásobnej presile islamskej, tak to boli krížiaci, ktorí ubránili tú Maltu, pán Matovič. A ubránili ju pre celú Európu, tým sa islam nedostal znovu do západného Stredomoria. A pod Viedňou poľskí husári, križiaci poľskí zachránili Viedeň, pán Matovič. Ale to vám je jedno, to vám je jedno. Vy si radšej prečítate nejaký tupý, slniečkarsky web a zrecyklujete úplne hlúposti, ktoré sa môžte dočítať hocikde na internete. Mimochodom, pri Lepante Miguel de Cervantes, slávny európsky spisovateľ, prišiel o ruku v bitke pri Lepante, kde križiaci porazili tureckú flotilu. Jedno z najzásadnejších strategických víťazstiev našej civilizácie. Bez toho by sme tu už dnes možno nesedeli.

    Mimochodom, pán poslanec Matovič, patrónkou Slovenska je Sedembolestná Panna Mária. Viete odkedy? Tesne pred bitkou pod Viedňou v 1683., kde Poliaci zachránili Európu pred islamom, rozdal poľský kráľ a potom aj ďalší kňazi pred touto bitkou kresťanskom bojovníkom medailóniky Panny Márie. A keďže to víťazstvo bolo zázračné v tom, že mali nesmiernu prevahu moslimovia pod tou Viedňou, tak jednoducho prisudzovali to ľudia aj ochrane Panny Márii, tí vojaci, ktorí tam bojovali. Odvtedy, odvtedy, tá bitka bola 12. septembra, ale správa sa, samozrejme, o tom víťazstve šírila, však v tom čase sa to šírilo neskôr, lebo museli chodiť poslovia, tak na Slovensku to slávime 15. septembra. Je to na výročie bitky pri Viedni, pán Matovič. Toľko k tomu.

    Gratulujem vám, že ste sa pripojili, pán kolega Matovič, k pánovi poslancovi Hlinovi. Mám už druhého osobného inkvizítora, ktorý trávi čas tým, aby posúdil, nakoľko som, nie som dobrý kresťan, zlý kresťan. To je myslím, musím povedať, že to asi taká rovnaká úroveň. Ale dokonca máte pravdu, pán kolega Matovič, že to, čo som prednášal, nemá nič spoločné s kresťanskou ideológiou. To máte veľkú pravdu. Ja som totižto hovoril o bezpečnostných rizikách, to po prvé. A po druhé, kresťanská ideológia neexistuje, pán poslanec Matovič, neexistuje kresťanská ideológia. Existuje tá kresťanská viera alebo kresťanské náboženstvo. Ideológia je politická koncepcia. Kresťanstvo nemá žiadnu jednotnú politickú koncepciu. Kresťan môže byť liberál, môže byť konzervatívec, môže chcieť vyššie dane, môže chcieť nižšie dane. Kresťanská ideológia neexistuje.

    Posledná vec. Váš teologický názor na to, že v podstate kresťanstvo je istou podmnožinou islamu, ma veľmi zaujal. Tak som si nalistoval okamžite Svätého Tomáša Akvinského, Sumu proti pohanom. Doporučoval by som vám, pán kolega, prečítajte si, bude to veľmi zaujímavé.

    A úplne na záver, posledná vec. Považujem za absolútne obludné a scestné rozprávať v súvislosti s agresívnym správaním niekoho iného o tom, či mu niekto dal alebo nedal zámienku na konanie. My sme, tu žiadny útok nebol, lebo sme nedali príčinu, citujem pána poslanca Matoviča. A tí Nemci v Berlíne dali príčinu? Neboli to náhodou Nemci, ktorí veľmi veľkoryso privítali všetkých tých, najmä islamským imigrantov. A tí ľudia v Londýne, ktorí dali občianstvo tým páchateľom atentátov, oni zavdali nejakú príčinu na ten atentát? A tí ľudia v Madride zavdali nejakú príčinu na ten atentát? To je strašné, to je strašné, to, viete, aj Churchill, keby v 1940. roku kapituloval, ako ho nahovárali, tak by tým určite nezavdal príčinu na bombardovanie Londýna. Ale musím vám povedať, že ja som Churchillovi veľmi vďačný, že tým, že sa nevzdal a nekapituloval, zavdal príčinu, aby bol Londýn bombardovaný a aby bol Hitler nakoniec porazený. Toľko k Hitlerovi, ku ktorému ste ma vo svojom prejave prirovnali. Pre mňa osobne sú inšpirujúci ľudia ako Churchill a De Gaulle a to boli ľudia, ktorí proti nacizmu bojovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce zaujať spravodajca stanovisko. Nechce. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o východe a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 452.

    Dávam slovo poslankyni Adriane Pčolinskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 441.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. školský zákon je:

    1. umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý bude zabezpečovať odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí,

    2. zaviesť povinnosť pre riaditeľa školy, resp. školského zariadenia po prerokovaní s rodičmi, aby školský poriadok upravoval aj nosenie školských uniforiem,

    3. vytvoriť časový priestor na vyriešenie problematiky kvalitatívneho aspektu v procese prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v kontexte pripravovanej reformy vzdelávania.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedla dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu predmetného zákona. V Slovenskej republike čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa, alebo teda prípadne zle vyslovuje. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia, poškodenia alebo signalizovať poruchu sluchu, prípadne celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná alebo jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd. A čo je omnoho dôležitejšie, mal by s ním pracovať. Preto sa navrhuje prostredníctvom uvedeného zákona, novely zákona, aby dyslália bola zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách.

    S odstraňovaním dyslálie mám aj osobné skúsenosti. Som matka šesťročného dieťaťa, ktorému po nástupe do škôlky bola identifikovaná, alebo teda diagnostikovaná dyslália, a postupne som sa začala s týmto problémom lepšie oboznamovať a zistila som, že podobným problémom, s podobným problémom sa pasuje množstvo ďalších rodičov. Preto som sa rozhodla tento problém riešiť a napomôcť aj iným rodičom prostredníctvom predmetného zákona, ktorých dieťa navštevuje materskú škôlku a trpí touto poruchovou v komunikácii alebo vyjadrovania. A nazdávam sa, že uvedeným zákonom umožníme včasnú diagnostiku a logopedickú intervenciu, čo je dosť podstatné v prostredí, ktoré je deťom blízke. Toto by som chcela zdôrazniť, že deťom, ktoré je deťom blízke. Zároveň...

  • Prerušenie vystúpenia okoloidúcou poslankyňou.

  • O. K. Zároveň znížime časovú zaťaženosť rodičov, ktorí musia teda s dieťaťom navštevovať nejaké zariadenie, ktoré je za týmto účelom zriadené, počas svojej pracovnej doby, čiže pracujú prostredníctvom externých logopédov.

    Po druhé. V základných aj v stredných školách sa čoraz viac prejavujú sociálne rozdiely medzi žiakmi. Zotrieť tieto sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne navrhujeme prostredníctvom novely zákona, ktorý rieši nosenie školskej rovnošaty, resp. školskej uniformy. Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy. Z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy veľmi pochvaľujú a veľmi radi ich nosia. Za najväčšiu výhodu školskej uniformy sa považuje to, že nevidno sociálne rozdiely a statusové rozdiely medzi deťmi. Preto navrhujeme, aby mal riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinnosť v školskom poriadku upraviť nosenie alebo nenosenie školskej uniformy. Čiže je to, toto by som chcela zdôrazniť, je to na báze dobrovoľnosti.

    Túto úpravu navrhujeme ponechať na rozhodnutí riaditeľa školy alebo školského zariadenia po jeho prerokovaní so zástupcami školskej samosprávy a rodičmi.

    Po tretie. V súčasnosti platné ustanovenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach 8-ročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. Stále pretrváva extrémne vypuklý problém, teda najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s 8-ročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich rodičov je o ne enormný záujem, ktorý, ktoré často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Preto sa navrhuje, aby postupné znižovania počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách bolo predĺžené do školského roku 2020 až 2021, kedy, predpokladám, by otázka týchto 8-ročných gymnázií už mala byť vyriešená ako súčasť komplexnej reformy vzdelávania, ktorú sa chystá uskutočniť ministerstvo školstva.

    Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vytvorí lepšie podmienky pre zdravý vývoj našich detí a lepší život všetkých občanov Slovenska.

    Týmto vám ďakujem na úvod za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Písomne sa prihlásil pán poslanec Žarnay, ktorému týmto zároveň dávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaná novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. mi pripomína holandský prebytkový rozpočet s tým, že už nevieme, kam dáme peniaze, ale na rozdiel od nich, my sme principiálne problémy a základné smerovanie školstva nevyriešili, resp. ich meníme častejšie ako ľudia bez domova ponožky.

    Ak túto novelu rozmeníme na drobné, dostaneme tri riešené problémy. Prvým je pred primárne vzdelávanie v súvislosti s výskytom dyslálie a potreby asistentov v materských školách, tí sú opodstatnení pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením, čo by sa malo riešiť individuálne. Pri pohľade na chystanú reformu primárneho vzdelávania deti terajších predškolských tried budú patriť do nultého ročníka základných škôl, kde asistent učiteľa má svoje opodstatnenie a kde je ich vzhľadom na podmienky stále málo, najmä pri vyššej integrácii detí so zdravotným znevýhodnením alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kvalitný učiteľ materskej školy pri práci s deťmi prostredníctvom riekaniek a iných jazykových cvičení má možnosť odstraňovať jednoduché vady a pracovať na správnej výslovnosti a po prvotnej diagnostike výslovnosti dieťaťa následne odporučiť návštevu logopéda pri výraznejších problémoch s výslovnosťou. No je to predovšetkým na zodpovednosti rodiča, aby so svojím dieťaťom pracoval a navštevoval logopéda.

    Na druhej strane neviem si ani len predstaviť, ako by navrhované riešenie zaťažilo aj tak poddimenzovaný rozpočet školstva. Nič nebráni tomu, aby si rodičia spolu so škôlkou a zriaďovateľom zriadili a platili takýchto odborníkov i dnes, pokiaľ majú na to finančné prostriedky, ktoré poskytnú od donátorov. A tým, že slovo môže je uvedené i v navrhovanej právnej úprave hovorí, že nemusí, ale ak chce a získa nejakú podporu. Tak poďme sa napojiť na rozpočet školstva.

    Druhým problémom je zakotvenie povinnosti riaditeľov škôl upraviť školský poriadok tak, aby obsahoval nosenie školskej uniformy. Téma zavedenia povinných školských uniforiem na Slovensku bola otvorená už niekoľkokrát. Takmer na všetkých prestížnych základných či stredných školách v zahraničí sú bežnou súčasťou každodenného študentského života. U nás o ich nosení rozhoduje samotná škola po dohode s rodičmi.

    Prapôvod uniformy možno nájsť v klasických anglických chlapčenských školách alebo v švajčiarskych dievčenských školách, kde má svoju tradíciu. Išlo o to, aby sa zotreli rozdiely medzi bohatšími a chudobnými, resp. medzi veľmi bohatými a menej bohatými, aby výchovný proces mal jednotný ráz. V Anglicku boli po prvýkrát zavedené už v 16. storočí za vlády kráľa Henricha VIII., v Japonsku platia od konca 19. storočia. V Poľsku sú povinné od roku 2007 a boli zavedené vtedajším ministrom školstva ako reakcia na rastúce sexuálne násilie na školách. Zriedkavé nie sú ani v Rusku, Taliansku, v Austrálii či Spojených štátoch. Uniforma je určitý symbol. V Číne symbolizuje poslušnosť a oddanosť režimu. V Anglicku zas elitárstvo a konzervativizmus.

    Prívrženci uniforiem argumentujú, že sa jej nosením zotierajú rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi, posilňuje sa vzťah žiaka ku škole, ako aj hrdosť na kolektív, ku ktorému žiak patrí, spolupatričnosť medzi žiakmi a k ich samotnej inštitúcii a aj pre rodičov sa tým odbúravajú starosti s tým, ako obliecť dieťa do školy. Nuž hoci sú argumenty v prospech uniforiem logické, pre iných sa môžu javiť ako prejav čohosi archaického, konzervatívneho a pripomínať prísnu disciplínu čias minulých, atmosféru starého skostnateného Anglicka a despotizmus internátnych škôl. Odporcovia uniforiem poukazujú na utláčanie identity dieťaťa, jeho individuality v rámci kolektívu, jeho tvorivosti pri výbere oblečenia, na to, že to rodičom môže priniesť výdavky navyše, pretože okrem uniformy dieťa potrebuje tak či tak oblečenie na bežné nosenie, a navyše s jednou uniformou na školský rok nevystačí.

    Je ťažké určiť, ktorý z týchto odlišných prístupov má viac kladov či nedostatkov a ktorý z nich by si získal širšiu podporu zo strany žiakov a ich rodičov. Veď napríklad paradoxne uniforma možno potláča individualitu v rámci kolektívu, ale môže aj posilňovať hrdosť na kolektív, ku ktorému patríme. Otázkou zostáva, či sa pocit nadradenosti z elitných rodín podarí odbúrať tým, že im zakážeme nosiť značkové tričká a navlečieme ich do rovnošaty. A čo mobilné telefóny, retiazky, drahé hodinky a iné veci, ktorým sa od seba deti líšia a ktoré medzi nimi vytvárajú ešte väčšie sociálne rozdiely? Tie zakážeme úplne nosiť do školy? Také jednoduché to asi nebude.

    Škola vychováva, ale predovšetkým vychovávajú rodičia. Nezameniteľnú úlohu zohráva rodina, ktorá má budovať charakter svojho člena. Len dieťa so sebaúctou a prirodzenou hrdosťou dokáže odolávať posmechu a nie je pritom dôležité, či uniformu má alebo nemá. Nič nebráni školám, aby si zaviedli školské uniformy po dohode s rodičmi a zriaďovateľom a po vyriešení financovania tejto záležitosti. Zároveň s týmto významným úkonom súvisí aj zakotvenie úkonov, ktoré priamo súvisia s nosením školskej uniformy, v školskom poriadku. Preto nevidím logický dôvod zavádzať túto povinnosť zákonom plošne.

    Tretím problémom je predĺženie termínu na postupné znižovanie počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách až do školského roku 2020/21. Diskusia na tému 8-ročné gymnáziá, ich potreby naplňovania študentmi a smerovania prebieha už dlhodobo, najmä od momentu, kedy došlo k redukcii počtu žiakov na týchto školách. Položme si otázku, či stále pretrvávajúci extrémne vypuklý problém, najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom, a zo strany ich žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o 8-ročné gymnáziá, ako je uvedené v dôvodovej správe, je tým opodstatnením, ktoré musí smerovať k zmene zákona. Podľa mňa nie. Požiadavky rodičov sú subjektívne a rezort školstva musí riešiť objektívne požiadavky spoločnosti podľa možností i so subjektívnymi požiadavkami zákonných zástupcov, ak sú aspoň trochu v súlade s tými objektívnymi. Ak budú rodičia požadovať viac lekárskych fakúlt, tak ich otvoríme, aby sme splnili požiadavku bez ohľadu na kvalitu štúdia a schopnosti študentov? To určite nie.

    Ďalší problém je geografický, a to komunikácia, a to kumulácia požiadaviek najmä v jednom z ôsmich krajov. A kde sú ostatné kraje? Budeme robiť zákonnú úpravu plošne pre naplnenie ambícií rodičov v jednom z krajov? To asi nie. Gymnáziá mali pred vyše 20 rokmi status výberových škôl, ktorých primárnou úlohou bolo okrem poskytnutia čo do šírky a hĺbky všeobecného vzdelania a prípravy na štúdium na vysoké školy. Bol o ne záujem, ale zároveň podmienky prijatia i samotného štúdia boli podstatne náročnejšie, ako sú dnes.

    Dnes sme túto štafetu akoby posunuli na 8-ročné gymnáziá, ktoré tvoria marginálnu časť z celkového počtu gymnázií. Pokúsme sa sústrediť na kvalitu vzdelávania na klasických gymnáziách, na stanovenie kritérií na zvýšenie študijných predpokladov prijímaných študentov i na to, aby boli naši študenti pripravovaní na reálny život.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podčiarknuté, zhrnuté, podľa môjho názoru táto novela neprináša do školského života natoľko komplexné a pozitívne riešenie predložených problémov, aby som ju podporil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Žarnay, obávam sa, že veľmi nie ste v obraze, čo sa týka minimálne uniforiem, a zjavne vám chýba praktická znalosť tohto problému. Ja mám dcéru, ktorá navštevuje osemročné gymnázium. Je to gymnázium, ktoré po dohode s rodičmi zaviedlo uniformy. Tak len, aby ste boli v obraze. Celá sada na celý týždeň, to znamená asi päť rôznych typov uniforiem, vyšla na necelých dvesto euro a jednoznačne ako rodič vám môžem povedať, že jednoznačne sa šetria náklady na oblečenie počas celého školského roka, pretože dieťa, pokiaľ chodí do školy, aspoň moje dieťa, keď chodí do školy, zo školy ide na rôzne krúžky a z krúžkov ide domov. Už nemá čas na nejaké ešte behanie po vonku a jednoducho cez týždeň to nejde. Víkend je, samozrejme, iný. To znamená, jednoznačne je šetrenie, pokiaľ má školskú uniformu, resp. sadu školskej uniformy. Má to ďalšie pozitívne efekty. Naozaj sa potreli nejaké sociálne rozdiely. Ja som sa o tomto s mojou dcérou bavil niekoľkokrát. Pýtal som sa aj jej spolužiakov, čo si o tomto myslia, o týchto uniformách, pretože majú ich prvý rok na sebe, prvýkrát, všetky deti si to pochvaľujú, páči sa im to, cítia spolupatričnosť k škole. Jednoducho tie argumenty, ktoré ste povedali, že sú za, tie naozaj sú aj reálne.

    A to, čo ste hovorili, že návrat k despotickým anglickým školám, ako, prepáčte, no žiadneho rodiča z tejto celej školy týchto detí by to ani nenapadlo, takéto argumenty. Všetci si to chvália.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Žarnay, vy ste síce učiteľ, ja som tiež, ale tá vaša argumentácia bola taká zvláštna. Ani tak, ani tak. Ani za, ani proti, polovica za, potom zrazu ste to zhrnuli, že je to slabé a nie je to dobré, aby ste to podporili. Neviem, neviem. Zdá sa mi, zdá sa mi, akoby to bolo len z princípu, že jednoducho, možno nie je to od vás, tak to nepodporíte. Ale tá argumentácia bola naozaj slabá. My nie sme v tejto veci zaujatí ani za, ani proti nejako presvedčene už teraz. Ale skôr by som povedal, že ma presvedčil príspevok predkladateľa, ako ten váš, ktorý ste zhrnuli ako negatívny.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa snažil podať len taký objektívny pohľad na daný problém s tým, že som vychádzal zo skúseností rodičov alebo škôl, ktoré možno chceli zaviesť školské uniformy, ale po rozprave v zborovniach alebo s rodičmi, nakoniec dospeli k záveru, že to neurobia. Opieral som sa o názory psychológov, ktorí na to tiež majú názor, ktorý nemusí byť zase rovnaký, ale tiež sa nevedia zhodnúť v tom, či uniformy v školách sú naozaj prostriedkom na odbúranie sociálnych rozdielov, alebo nie.

    To, čo spomínal pán Pčolinský, ja som si vedomý, že sú školy, kde si pochvaľujú školské uniformy. Na druhej strane si myslím, že aj tých dvesto euro, ktorých, ktoré ste spomínali, že to nie je taký veľký peniaz, ktorý by zaťažil rozpočet, zaťažil rodinný rozpočet, tak si myslím, že to nie je až taká pravda, pretože ja som mal žiakov, ktorí boli z veľmi sociálne zle postavených rodín, a niektorí nemali ani tých dvesto eur na niekoľko mesiacov, aby si mohli dovoliť, a ich deti chodili v tom istom oblečení celé mesiace. A ja som, ja som konštatoval vo svojom príspevku, že je to v právomoci školy dohodnúť sa s rodičmi a zakotviť to vo svojom školskom poriadku, ale nesúhlasím s tým, aby to bolo zákonom upravené ako plošné, plošná povinnosť pre riaditeľov škôl zaviesť túto možnosť do školského poriadku. Nech si to každá škola upravuje sama po dohode so zriaďovateľom a po dohode s rodičmi. Ale nech sa to nezavádza plošne cez zákon. Toto bola moja výhrada, s ktorou sa neviem, s týmto návrhom sa neviem stotožniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.

    A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.

    Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo, efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet. Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem ako to vyzerá.

    Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.

    Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A samozrejme hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.

    A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.

    Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov alebo teda tých možností odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou povedzme dvesto na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.

    A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.

    Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.

    A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem zo slovo. Ja len veľmi krátko. Ako veľmi oceňujem, ja len veľmi oceňujem ako vystúpenie pani navrhovateľky a mnohé veci vysvetlila, pretože naozaj si treba vypočuť aj takto na priamo často argumentáciu, keď zákon, prichádzame s konkrétnym návrhom zákona. Za seba môžem jednoznačne podčiarknuť riešenie, že naozaj potrebujeme tých logopédov nielen dostať do materských škôl, ale aj sú veľmi potrební na prvom stupni. Sám mám skúsenosti z môjho pôsobenia ako výchovného poradcu na základnej škole, kde v spolupráci s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva sa nám podarilo získať v rámci projektov akože na určitú dobu logopéda, logopedičku, ktorá pracovala s deťmi, a naozaj bol viditeľný ten posun u týchto deťoch a hovorím, tieto veci treba podchycovať už od útleho veku, pretože naozaj nám vyrastá stále viac populácia, ktorá má tento problém, čo vidíme potom už v dospelom veku.

    K tým uniformám, z prvého prečítania človek, aj v mojom prípade, nadobudol dojem, že tu sa tým pádom, že sa to dáva do školského poriadku, vybuduje nejaká povinnosť, ktorá už, jednoducho bude sa musieť sa k tomu prijať jednoznačné stanovisko. Teraz si to už celkom nemyslím, pretože ak by to bolo naozaj povinnosťou, tak by, predpokladám, predkladatelia išli skôr do § 26, ktorý pojednáva o základných školách, a i keď je dnes už možnosť školské uniformy zavádzať, trošku mi tam chýba, možno prechodné ustanovenia aby boli doplnené v tomto návrhu zákona, keďže keď by sme sa mali baviť o nejakej povinnosti, aby bol tam dostatočný čas, kedy bude mať škola možnosť na materiálne vybavenie sa týmito uniformami, resp. bude daná aj táto možnosť pre rodičov. A napriek tomu, že ide o drobnú úpravu, mnohé školy, ktoré zaviedli už uniformy by, ak by sa to dostalo tým pádom do zákona, museli presne popísať podrobnosti o ne, ako iným spôsobom sa tieto uniformy zavádzajú. Takže za mňa ďakujem za vystúpenie, naviac sa mi to viac objasnilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jána Mrvu, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 452).

    Dávam teraz slovo za predkladateľov pánovi poslancovi Kecskésovi, nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 452.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslanci za stranu Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Mora, Ján Kecskés a Peter Krupa predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona.

    Ľudstvo pre svoj život potrebuje čoraz viac elektrickej energie. Domácnosti vlastnia čoraz viac elektrických spotrebičov a u veľkých fabrík vidíme naštartovaný proces s postupnou robotizáciou a automatizáciou výroby. Táto potreba mať všetko automatizované a ovládané spôsobila, že sa minuli všetky konvenčné zdroje fosílnych palív. Teda tie, ktorých ťažba nebola tak veľkou záťažou pre životné prostredie. Ťažba bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním má vážne negatívne environmentálne dopady, a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia.

    Najväčším problémom ťažby bridlicového plynu uvedeným spôsobom je to, že sa len časť značne vysokého objemu kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe, ktorý vedie ku kontaminácií podzemnej i povrchovej vody. K uvedeným problémom sa pridružuje celý rad iných negatívnych environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia, napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby, s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami, zvýšenie prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody v pomere k vyťaženému plynu a jej prípadné ďalšie uskladnenie či tiež kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi látkami. Voda, ktorá sa použila pri ťažbe bridlicového plynu frakovaním obsahuje viac ako 700 chemických látok, ktoré sú vysoko karcinogénne, mutagénne a toxické. Táto voda kontaminuje povrchovú a spodnú vodu v blízkosti vrtu. Voda je už ďalej nefiltrovateľná a spôsobuje pre človeka vážne zdravotné problémy. Pitie kontaminovanej vody môže spôsobiť rakovinu, poškodiť plod dieťaťa v tele matky či iné zdravotné problémy. Dôkazom toho sú narastajúce prípady kontaminácie spodných vôd a studní v Amerike. Ľuďom tečie z vodovodných kohútikov voda, ktorá obsahuje metán, a pri stretnutí sa s otvoreným ohňom sa vznieti alebo je to len čistý chemický kokteil. Ľudia sú v týchto oblastiach chorí a ich život sa točí v kolotoči návštev rôznych lekárov. Ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením rozkladá horninu, z ktorej ťaží plyn. To má za následok zemetrasenia, prepady horniny, ale aj pohyby tektonických vrstiev. Hovoriť o tom, že sa chemická frakovacia tekutina nedostane nad priepustnú horninu a tým pádom do spodnej vody, je teda odvážne.

    Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia. Je potrebné, aby táto forma ťažby bridlicového plynu a ropy bola na území Slovenskej republiky zakázaná. Je nesporné, že ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formu ťažby, ktorá po sebe zanechá nenávratne zdevastované životné prostredie. Kontaminuje vodu, kontaminuje pôdu a kontaminuje ovzdušie. Nerastné bohatstvo je podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má preto právo rozhodnúť o tom, ako so svojím vlastníctvom naloží, vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním je zakázaná. V zmysle odkazu pre naše budúce generácie, ktorým chceme nechať Slovensko s čo najkvalitnejším životným prostredím, čistou prírodou a kvalitnou pitnou vodou a ovzduším, nemôžeme dovoliť metódu ťažby bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením na jeho území.

    Kolegyne, kolegovia, ak vám záleží na prírode Slovenska a zdraví našich občanov, tak vás poprosím, prosím o podporu nášho zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beluskému, aby za gestorský výbor pre hospodárske záležitosti nás informoval o prerokovaní tohto návrhu vo výbore, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Zemanovej za SaS.

    Nech sa páči. Ale nie za klub, takže nech sa páči, máte 20 minút.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole návrh novely banského zákona, ktorý dopĺňa zákaz použitia jednej z technológií na ťažbu bridlicového plynu a ropy, a to tzv. hydraulické štiepenie, resp. frakovanie. Úmysel je dobrý, avšak váš návrh je málo účinný a problematiku nerieši, resp. ju rieši veľmi okrajovo.

    V súčasnosti je veľmi známa kauza a iniciatíva občanov, ktorých sa táto problematika priamo dotýka, a síce ľudí na východe Slovenska v oblasti prieskumného územia Svidník, kde je vydané od roku 2006 povolenie na prieskum, pre prieskum ropy a horľavého zemného plynu. Od tohto roku 2006 bolo vydaných viacero predĺžení prieskumného územia, resp. aj zmeny prieskumného územia. Najväčší problém, ktorý v súčasnosti v rámci tohto prieskumu sa ukazuje, je utajovanie informácií, nesprístupnenie dokumentácie a celkom oprávnené obavy ľudí, ktorí tam žijú, a to obavy dopadov ťažby tohto bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice.

    Táto téma už na pôde parlamentu bola prerokovávaná, a to najmä pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde následne po istej odbornej debate aj s ministerstvom životného prostredia došlo k takému prvému kroku, ktorý by mal do budúcna situácii pomôcť, riešiť, a to úpravou prílohy č. 8 k tomuto zákonu, kde sa uložila od 1. januára tohto roku povinnosť posudzovať každý vrt hlbší ako 600 metrov bez ohľadu na to, na aký účel sa má používať, či by to malo byť ťažobný alebo prieskumný krok, prieskumný vrt. Bol to prvý krok, ktorý bolo potrebné vykonať, pretože ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa, pravdupovediac, nevyužilo všetky svoje možnosti, ktoré im umožňuje dnešná legislatíva. Nevyužili všetky právne nástroje na to, aby konali transparente a v záujme objektívneho poskytnutia informácií verejnosti z tejto lokality.

    Čo však uznávam, je, že táto novela zákona nie je jediná, ktorá by problematiku mala a mohla riešiť, i keď bola veľmi dôležitá, a uznávam, že spresnenie legislatívy ohľadom nekonvenčných metód ťažby bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice sú na mieste a chcem len informovať toto ctené plénum, že náš odborný tím sa prípravou zmeny legislatívy intenzívne zaoberá. Vychádzame aj z odporúčaní a uznesení Európskeho parlamentu, ktorý bol, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2002, pardon, 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponostnej bridlice na životné prostredie. Touto témou sa veľmi podrobne zaoberal aj tamojší výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výbor pre rozvoj a výbor pre právne veci. Boli spracované viaceré štúdie a analýzy, ktoré sa podrobne zaoberajú dopadmi tzv. hydraulického štiepenia na životné prostredie a na zdravie. A viaceré časti, pasáže z tohto uznesenia sú veľmi dobre naformulované a myslím si, že by sme mali ísť touto cestou, odporúčania, ktoré sú tam, aj legislatívne odporúčania v tomto uznesení. Konštatuje sa, konštatujú v tomto aj európski poslanci, ale myslím si, že v tomto smere, samozrejme, môžem aj ja s nimi iba stotožniť, že sprístupnenie bridlicového plynu vyvoláva v celej Európskej únii alebo takmer na celom svete nesúhlasné reakcie. A to je hlavne z dôvodu, že neexistujú dostatočné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením. Odporúčajú a tiež si myslím, že je namieste si osvojiť toto odporúčanie, že je nevyhnutné, aby sa uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada, že znečisťovateľ platí, pričom sa musia zohľadniť potenciálne vplyvy všetkých fáz procesu prieskumu a ťažby, ťažby fosílnych palív a minerálov, ktoré predstavujú potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Viaceré vlády v Európe ako sú napríklad vlády vo Francúzku, v Bulharsku, v Severnom Porýní-Vestfálsku, teda v Nemecku, vo Fribourgu vo Švajčiarsku a tiež vo viacerých štátoch v Spojených štátoch, ako sú Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv a ďalšie krajiny na celom svete, ako sú Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii, majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných tzv. tesných skalných formácií. A ďalšie krajiny, ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo z iných tesných skalných formácií.

    Tu by som chcela upozorniť práve na tú formuláciu, ktoré, ktorá, ktoré sa v uznesení spomína, že nehovorí sa tam konkrétna technológia, hydraulické štiepenie, resp. frakovania, čo teda ja považujem za najväčšiu nedostatok tohto vášho návrhu, pretože bude stačiť pomenovať technológiu nejako inak a už zákon nebude platiť na tú problematiku ťažby týchto nerastov.

    Na druhej strane si treba ale aj uvedomiť to, čo je aj spomínané v týchto dokumentoch, je, že v pláne postupu v energetike do roku 2050 týkajúci sa Európskej únie sa uvádza, že bridlicový plyn a ďalšie nekonvenčné zdroje fosílnych palív sa stávajú možným dôležitým novým zdrojom dodávok v Európe alebo v okolitých krajinách, keďže nahrádzanie uhlia a ropy plynom by z krátkodobého hľadiska mohlo pomôcť znižovať emisie skleníkových plynov v závislosti od životného cyklu. Preto si myslím, že úplný zákaz v tejto chvíli bez možnosti zlepšovania technológie v kombinácii so sprísneným monitoringom a transparentnosťou nie je úplne najoptimálnejšie riešenie. V celej Európskej únii je identifikovaný problém s monitoringom a posudzovaním vplyvov prieskumu tejto ťažby, ako aj kritérií, ktoré by mali byť použité na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemných vôd v rôznych geologických formáciách vrátane, vrátane možných únikov a rôznych kumulatívnych vplyvov.

    Poukazuje sa aj na praktiky zo Spojených štátov o vzájomných dohodách o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti s poškodzovaním životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ktoré sa uzatvárali medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a prevádzkovateľní v oblasti ťažby bridlicového plynu v Spojených štátov. Takisto aj predstavitelia Európskej únie, s čím sa môžeme všetci aj my stotožniť, je to, že takéto postupy a takéto praktiky v Európskej únii sú absolútne neprípustné, a zavádzať ich u nás na Slovensku a vôbec v Európe je aj porušovaním Aarhuského hovoru a ďalších smerníc.

    Tu si treba povedať aj pravdu, že postup, správanie sa spoločnosti, ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas mi veľmi pripomína uvedené spôsoby. A nielen ich, ale aj spôsoby konania ministerstva životného prostredia, ktoré akceptovalo požiadavku tejto spoločnosti a príslušnú dokumentáciu k tomuto prieskumnému územiu v podstate utajuje. Osobne som bola nahliadnuť, som požiadala o nahliadnutie do spisu v súvislosti s vydávaním predĺženia tohto prieskumného územia a nebol mi sprístupnený celý spis s tým, že v podstate navrhovateľ si to nežiada, a niektoré strany mi boli prekryté. Niečo som mohla vidieť, niečo nie. Toto všetko nabáda k tomu, oprávnenosti obáv ľudí, že nie je to čisté. Pretože ak by spoločnosť chcela ťažiť pozemný plyn spôsobom, ktorý nemá na životné prostredie, tak nemá sa čoho obávať, pretože sú to technológie, ktoré sú bežné a známe. Ak ich zatajuje, tak môžeme sa obávať naozaj. Technológia takéhoto hydraulického štiepenia môže im, byť v ich záujme.

    Na záver by som chcela zhrnúť a povedať návrh riešenia tejto situácie, že zaoberáme sa teda súborom návrhov, resp. pozmeňovacích návrhoch zákonov, ktoré sú už v parlamente predložené, boli predložené v prvom čítaní, a ktoré budú mať ambíciu riešiť najmä environmentálne aspekty hydraulického štiepenia, a to ide nielen o zákon banský a geologický, ale najmä ďalšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona o odpadoch a zákona o vodách.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Teraz vystúpi v rozprave Ján Mora.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážení páni, celkom by som až tak nesúhlasil s kolegyňou Zemanovou, viem, že takisto bola na mieste, na výchove sa na to pozrieť, ale v rámci tohto problému by bola najlepšia prevencia zákaz tohto štýlu ťaženia a na to budem reagovať, tak ako povedal kolega Ján Kecskés, že teda čo je cieľom predkladaného návrhu zákona, a je to zabezpečiť v Slovenskej republike účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pivnej vody, pitnej vody, nerastného bohatstva a hlavne teda zdravia občanov Slovenskej republiky. A povedzme si otvorene, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním ide proti nášmu životnému prostrediu.

    Myslím, že všetci, ktorí sa aspoň trošku zaujímajú o dianiu okolo sebe zachytili problém, ktorý sa vynoril v katastrálnom území obce Smilno, Krivá Oľka, Ruská Poruba, kde ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas realizuje a plánuje prieskumné vrty, ktorých cieľom je overiť prítomnosť a naftový potenciál prírodných ložísk alebo zemného plynu. A teda tí, čo nevedia, Alpine Oil and Gas je americká spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom a rozvojom ťažby komerčných rezerv ropy a zemného plynu na Slovensku. Teda to hneď zo začiatku vystáva otázka, dokedy dovolíme cudzím investorom šliapať po práve Slovákov, po práve Slovákov žiť, pracovať a rozhodovať o svojej rodnej zemi. Vieme, že bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán, nachádza sa vo veľkých hĺbkach. Práve prostredie, v ktorom sa plyn nachádza, ho robí nekonvenčným zdrojom. Bridlicový plyn sa často uvádza ako preklenovací zdroj medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zabúda sa pritom na to, že bridlicový plyn je tiež fosílnym zdrojom energie a jeho spaľovanie zaťažuje atmosféru emisiami CO2. Dokonca sa odvoláva na štúdiu, ktorú zverejnila Európska komisia, ktorá potvrdila, že energetické využívanie bridlicového plynu znamená oveľa vyššie emisie skleníkových plynov ako v prípade konvenčného zdroja zemného plynu alebo ropy, pretože okrem emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú spaľovaním, je totiž významným producentom skleníkových plynov práve ťažba a spracovanie bridlicového plynu. Ide najmä o metán, ktorý sa uvoľňuje, keď sa voda používaná pri frakovaní vracia späť na povrch obohatená o veľké množstvá plynu. Metán sa uvoľňuje aj cez trhliny, ktoré vznikajú pri vrtoch počas procesu štiepenia a počas prepravy, hehovoriac o tom, že metán má podľa rôznych zdrojov až 20-krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý. Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme s kľudom povedať, že sa jedná o biohazard.

    Uvediem ďalšie tragické skutočnosti, ktoré sprevádzajú ťažbu bridlicového plynu hydraulickým štiepením. Počas štiepenia je potrebné obrovské množstvo vody. Pri každom cykle sa spotrebuje až 15 mil. litrov vody, 15 mil. litrov, pričom jeden vrt je možný využiť na 10 ťažobných cyklov. A pre predstavenie, 15 mil. vody je zhruba ekvivalent ročnej spotreby vody pre 10-tisíc Slovákov.

    A pri obrovskej spotrebe vody je ďalším obrovským problémom jej kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie, keď sa na jeden cyklus použije až 133 ton rôznych chemikálií. Aj keď je chemické zloženie vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria ku zdravie ohrozujúcim látkam s karcinogénmi ako benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy, mutagénmi, tiež benzín alebo etylénoxid a inými toxickými účinkami. Treba zdôrazniť, že väčšina použitých chemikálií využívaných počas ťažby ostatne pod zemou a štúdie ukazujú, že môžu ohroziť zásoby pitnej vody. To sa stalo napríklad v Nemecku ešte v roku 2007, keď došlo ku kontaminácii podzemnej vody benzénom a ortuťou z potrubia na odvod odpadovej vody z ťažby.

    Okrem kontaminácie podzemných vôd tu máme celý rad ďalších biologických hrozieb. Treba si uvedomovať, že ťažba bridlicového plynu ohrozuje aj biodiverzitu a prináša zvýšenú hlučnosť. V oblasti vrtov napríklad v USA sa ovzduší namerali zvýšené hodnoty benzínu, benzénu, toluénu a xylénu. Ich zdrojom boli najmä výbuchy plynu z vrtných hláv, únik plynu z kompresných zariadení, v ktorých je plyn uskladnený pred transportom, vyparujúce sa chemikálie využívané pri frakovaní a iných látok prirodzene sa vyskytujúcich v zemi. Spomínané chemikálie spôsobujú zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku rakoviny.

    Ďalším možným problémom pri procese hydraulického štiepenia vstrekovania odpadovej vody použitej pri štiepení naspäť do vrtov je výskyt možných zemetrasení. Odpadová voda použitá pri štiepení totiž pôsobí na zlomových líniách ako mazivo, dôsledkom čoho sa zosúva a dochádza k zemetraseniam a otrasom.

    Pre zaujímavosť, na svete sú už aj rozumnejšie vláda ako tá naša, kolegyňa Zemanová už ich aj vymenovala, kde je frakovanie, kde je ťažba bridlicového plynu frakovaním zakázaná. Napríklad Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika a tak ďalej.

    Na záver by som už len dodal, že v zmysle odkazu pre naše budúce generácie Ľudová strana Naše Slovensko robí všetko preto, aby chránila občanov nášho štátu. Robíme všetko preto, aby sa dodržiava Ústava Slovenskej republiky, kde čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému zaručuje právo na ochranu zdravia.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pán kolega, ja ti ďakujem za vystúpenie aj Jánovi Kecskésovi. A len jedna vec mi tam trošku možno chýbala a chcel by som ťa doplniť, a síce že toto využívanie tejto metódy hydraulického frakovania, alebo teda hydraulického štiepenia nazývaného frakovanie v podaní tých zahraničných firiem je absolútne typickým príkladom, ktorý sa využíva v štátoch tzv. tretieho sveta, to znamená v rozvojových krajinách, kde prídu tí dobrí investori, dobrí kapitalistickí investori a jednoducho úplne najlacnejšou, primitívnou metódou zhumpľujú prírody, zdevastujú tam to životné prostredie na dlhé desiatky rokov a okamžitý prínos ani pre krajinu, ani pre ľudí nie je absolútne žiadny. Skôr len tie dlhotrvajúce problémy, či so životným prostredím, alebo aj so zdravím obyvateľov. Takže na toto by som teda ešte ja si dovolil upozorniť, že ide jednoducho o metódu, ktorú používajú cudzí páni, ktorí chcú jednoducho zhumpľovať krajinu a rýchlo stade vydolovať čo najlacnejšie, čo najviac.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krupa, nech sa páči.

  • Vážený predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, metóda ťažby bridlicového plynu frakovaním využíva vysoko tlakové prúdy piesku, vody a rôznych chemikálií na rozfúkanie hornín, čím sa uvoľní v nich zachytená ropa a zemný plyn. Kontaminácia pitnej vody je pravdepodobnejšia vtedy, keď hydraulické frakovanie nie je dostatočne vzdialené od zdrojov pitnej vody. Frakovacie studne by mali byť hlboké aspoň 1 - 1,5 km pod povrchom, to znamená, ďaleko od zdrojov pitnej vody. Podľa výskumu, ktorý bol vykonaný v USA, zameraného na bezpečnosť frakovacej metódy, je ich najmenej 2 600 v hĺbkach pod 1 km, niektoré dokonca iba desiatky či zopár sto metrov pod povrchom. Našiel sa prekvapujúci počet miest, kde firmy frakujú priamo v plytkých zvodniach. V Kalifornii boli odhalené stovky frakovacích studní vŕtaných zo zvodní nachádzajúcich sa v hĺbke menšej ako 610 metrov. Našiel sa celý rad domov blízkych aktívnych ťažobných studní, ktorých voda z vodovodu obsahovala veľmi veľa zemného plynu. Tam, kde chemická analýza odhalí kontamináciu, problém zvyčajne spočíva v nedostatočnej integrite studne, či už sa so týka zatmelenia pri ich izolácií od okolitej horniny a vody, alebo oceľovej armatúry, ktorými prúdi zemný plyn a ropa k povrchu. Plyn sa mohol voľne pohybovať hore-dole ako v komíne a takto kontaminoval zdroje pitnej vody. Televízny dokument Plynová krajina z roku 2010 dokonca obsahoval záber z kuchynského vodovodného kohútika v dome blízko studne na frakovaciu ťažbu zemného plynu, z ktorého vyšľahli plemene.

    Kalifornia pritom vo všeobecnom kontexte vyniká jednými z najprísnejších zákonov na ochranu životného prostredie v USA. Ako sa vyjadril Rob Jackons, vedúci prieskumu vykonaného v USA, v nijakom inom priemyselnom odvetví by nebolo dovolené vstrekovať chemikálie do zdroja kvalitnej pitnej vody.

    Ťažba bridlicového plynu frakovaním, t. j. hydraulickým štiepením má vážne environmentálne vplyvy predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia. Keďže sa len časť značne vysokého objemu chemicky kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe zachytáva, zvyšok uniká spätne do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe. Okrem toho to znehodnotenie veľkého množstva vody k pomere vyťaženému plynu. Otázku environmentálnych rizík frakovacej ťažby fosílnych uhľovodíkov oživujú súčasné snahy zahraničného subjektu o prieskum ložísk na severovýchodnom Slovensku, sú celkom, odôvodnene narážajú na odpor miestnych obyvateľov vrátane majiteľov predmetných pozemkov.

    Vzhľadom na reálne dopady je metóda frakovania už v množstve krajín zakázaná. Preto navrhujeme ďalší prieskum a ťažbu zastaviť, čiže zakázať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, preto končím rozpravu, pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Bude nasledovať teraz prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 465).

    Pán poslanec Beluský za navrhovateľov, nech sa páči, môžte uviesť návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, tlač 465.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

    Výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.

    Predkladaná novela zákona zároveň ruší vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške 2 až 3 mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený.

    Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala v kalendárnom roku 2015 podľa Štatistického úradu výšku 883 eur, v skutočnosti však viac ako 58 % zamestnancov zarábalo menej ako priemernú mzdu.

    Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy Slovenskej republiky prekročí 44 mld. eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 100 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 576 eur. Platy tejto výšky dostávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2011. Odvtedy neprišlo k žiadnej valorizácii, pretože poslanci si svoje platy každoročne zmrazujú.

    Ak by boli platy poslancov závislé od minimálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a plat by sa nezmrazil, tak by celková výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy dosiahla v roku 2017 výšku 2 066 €. Týmto poklesom by sa zároveň odstránila potreba každoročného zmrazovania poslaneckých platov. Dlhodobé zmrazovanie platov predstavuje aj tak nekoncepčné riešenie, pretože raz bude musieť prísť k ich rozmrazeniu a následnému dramatickému nárastu. Správne nastavená minimálna mzda udržuje životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov.

    Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba. Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 12 mil. eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády Slovenskej republiky a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi ako spravodajcovi, aby nás informoval o prerokovaní tohto výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Marian Kotleba. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    A, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len si dovolím trošku zvýrazniť také aspekty, niektoré aspekty tohto nášho návrhu. Náš zase veľmi jednoduchý návrh nechce nič iné, len trošku priblížiť, priblížiť platy rôznych verejných činiteľov životnej úrovni obyvateľov Slovenskej republiky, daňových poplatníkov, tak aby jednoducho platy týchto činiteľov, medzi nim aj poslancov Národnej rady, aspoň nejakým spôsobom reálne zodpovedali tej skutočnej životnej úrovni a skutočným príjmom ľudí, ktorí, ktorí svoje platy nemajú zo zákona, ale ktorí si svoje platy musia odrobiť a poctivo jednoducho odpracovať každý jeden jediný mesiac. Preto je predmetom našej novely úprava metodiky výpočtu platov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, od ktorého sa ale odvíja, alebo od toho sa odvíjajú platy mnohých ďalších verejných činiteľov, medzi nimi sudcov, sudcov Ústavného súdu, podpredsedu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a aj samotného prezidenta Slovenskej republiky.

    Kolega Beluský ako predkladateľ povedal, že 58 %, zhruba 58 % ľudí nedosahuje priemernú mzdu, ktorá bola minulého roku vyčíslená na 883 eur. V Banskobystrickom samosprávnom kraji túto priemernú mzdu nedosahuje viac ako 70 % zamestnancov, viac ako 70 % ľudí. Pre viac ako 70 % ľudí v Banskobystrickom kraji - a možno aj v niektorých krajoch je to ešte viac - je to len fiktívne číslo štatistický ukazovateľ, ktorý nejakým spôsobom nesúvisí s ich vlastnou kvalitou života. Preto sa nám zdá absolútne odstrihnuté od reality, aby sme na základe tohto v skutočnosti fiktívneho ukazovateľa štatistického stanovovali mzdu poslancov a následne ďalších verejných funkcionárov. Sme presvedčení, sme presvedčení, že omnoho spravodlivejšie a omnoho bližšie k ľuďom by bolo, ak by sa tieto mzdy a s nimi spojené paušálne náhrady počítali nie z fiktívnej priemernej mzdy, ale z reálnej minimálnej mzdy, ktorú podľa zákona musí dosať každý, kto pracuje na plný úväzok. Táto zmena by okrem teda úspory štátneho rozpočtu a priblíženiu sa poslancov a ďalších verejných funkcionárov k ľuďom znamenala, že by jednoducho tie platy - aj naše platy - klesli, ale zas nie takým výrazným spôsobom, aby to malo nejaký vplyv, aby to malo nejaký negatívny vplyv na kvalitu práce v tomto parlamente, pretože si myslím, že tá kvalita práce je už dnes alebo aj dnes veľmi otázna. A keďže vidíme, v akom stave sa nachádza štát od vzniku v ’93. roku, tak si môžeme, ja si to môžem absolútne otvorene dovoliť povedať, že kvalita poslancov a kvalita vlád od ’93. roku asi nestála za nič, ak sme sa dopracovali k republike s takým obrovským štátnym dlhom a s takým vysokým počtom ľudí v exile a s takým vysokým počtom sociálnych samovrážd.

    Ak by naša novela vstúpila do platnosti, znamenalo by to asi toľko, že plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky by klesol o 746 eur v hrubom zaokrúhlene, plat člena vlády o 1 120 eur zaokrúhlene a napríklad plat prezidenta republiky - jednou skupinou veľmi vyzdvihovaného a milovaného, inými trošku inak, triezvejšie hodnoteného - by klesol o 2 984 eur. Viem, že s podporou nášho návrhu to asi nebude jednoduché, pretože napríklad kolegovia zo SaS-ky majú v programe zrušenie minimálnej mzdy a, naopak, z ich klubu zaznievajú hlasy za zvýšenie poslaneckých platov. Takže v tomto sme každý na úplne inej strane barikády, ale možno, že by nebolo zlé sa zamyslieť nad tým, či by naozaj nebolo lepšie stanovovať tie platy v závislosti od minimálnej, a nie od priemernej mzdy. Okrem iných efektov by sme tým dosiahli napríklad to, že by mala aj vláda, pretože aj platy vládnych úradníkov, teda členov vlády by boli stanovované v závislosti od minimálnej mzdy, by mala záujem robiť také hospodárske kroky v republike, aby tá minimálna mzda rástla, aby jednoducho ľudia, ktorí poctivo pracujú (zaznievanie gongu), aby ľudia, ktorí poctivo pracujú, mali, mali tým zákonom o minimálnej mzde garantovanú čoraz vyššiu minimálnu mzdu. Pretože čím lepšie by sa žilo ľuďom, tým lepšie by sa žilo aj vláde, aj poslancom a tak ďalej. Dnes, žiaľ, tá situácia je taká, že poslancom a vláde sa žije dobre bez ohľadu na to, ako sa žije ľuďom.

    A myslíme si, že takýto malý ústupok voči ľuďom, v prospech ľudí by nemohol zaškodiť a ani by nezaškodil nikomu z nás.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja si myslím, že každá práca by mala byť ohodnotená. Ja súhlasím s názorom, že malo by sa platiť za výkon, a nie za funkciu, ale zase ak chceme mať vo vláde skutočných odborníkov a ľudí, ktorí rozhýbu ekonomiku a budú zodpovedne pracovať, tak to nemôže byť na úrovni minimálnej mzdy. Potom by sme tam naozaj dostali iba ľudí, ktorí, no asi, asi by to nebol celkom správny, správny názor, ale je to, je to, samozrejme, môže to zaujať masy ľudí, pretože vždy je otázka, kto koľko zarába, je predmetom polemík, ale mali by sme si teda ctiť vládu a ľudí, ktorí sú vo vláde, ale ja zase hovorím, ja netvrdím, že mal by to byť paušál, ja by som sa skôr prihováral k tomu, aby to bola práca za výkon a odmena za vykonanú prácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som mal na pána predsedu KĽSNS pána Kotlebu dve otázky. Som veľmi rád a ďakujem mu, že vyzdvihol sociálny aspekt, obzvlášť v Banskobystrickom samosprávnom kraji, a tá moja prvá otázka súvisí s tým, do akej miery sa zaoberal týmto sociálnym aspektom, keď si nechal vyplácať 20 % zo mzdy svojich zamestnancov na banskobystrickom úrade v samosprávnom kraji.

    A druhá otázka, že či už začali prípadne pomáhať tým ľuďom, o ktorých tu hovoril, že sú tak vážne a sociálne odkázaní, napr. príspevkom, ktorý mali za voľby a ktorý sľúbili ústami pána Uhríka, že rozdajú ľuďom. Takže to sú moje dve otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán Kotleba Marian, môžte reagovať na faktické.

  • Pán poslanec Klus, niekedy by ste mali menej vychádzať z bulváru a viacej z reality, lebo sa vám to môže vypomstiť.

    A čo sa týka toho, že či pomáhame ľuďom, myslím, že naposledy to bolo dosť, dostatočne medializované, aby teda ste zistili, aká je pravda. Takže skúste sa viacej venovať vnútropolitickej situácii na Slovensku a menej obhajovaniu islamu a budete v pohode.

    A, pán poslanec Zelník, vy ste ma asi dosť dobre nepočúvali, pretože ja som nehovoril o tom, že by mali byť tie platy na úrovni minimálnej mzdy, ale že by sa mala zmeniť metodika výpočtu z násobkov priemernej mzdy na násobky minimálnej mzdy. Ja to upresním, v prípade poslanca Národnej rady je to momentálne trojnásobok, trojnásobok minimálnej, priemernej mzdy, bol by to trojnásobok minimálnej mzdy. V prípade napríklad sudcov Ústavného súdu je to 1,3-násobok poslaneckého platu, to znamená aj ten poslanecký plat by sa počítal nie z priemernej, ale z minimálnej mzdy. V prípade napríklad prezidenta republiky je to 4-násobok poslaneckého platu, takže zase by sa to počítalo z minimálnej mzdy, a nie z priemernej mzdy, to je celé.

    No a čo sa týka, pán poslanec, čo sa týka vlády odborníkov, tak tá vláda odborníkov nás dnes dostala do štádia, že Slovenská republika má už takmer 44 mld. dlhu, a ja si myslím, že vyrobiť dlh dokáže absolútne každý a netreba na to odborníkov.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Hej? Nie. Ďakujem pekne. Spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a potom pristúpime k jednotlivým bodom. Odhlasovanie tých bodov, približne 8-10 ich máme, ktoré sme už prerokovali.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaním, k hlasovaniam. Najprv budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslanca Sopka na vydanie zákona, ktorým sa mení školský zákon (tlač 458).

    Prosím teraz pána poslanca Gröhlinga ako spravodajcu, aby uviedol jednotlivé hlasovania. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 458.)

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 56, proti 18, zdržalo sa 68, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (tlač 475).

    Prosím teraz pani poslankyňu Krištúfkovú, aby uviedla hlasovanie o tomto návrhu.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 475.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 55, proti 9, zdržalo sa 81 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Dostála, aby ako spravodajca z ústavnoprávneho výboru uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu vo výkone funkcie verejných funkcionárov (tlač 459).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 459.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Neboli podané žiadne iné ani procedurálne návrhy.

    A, pán predseda, dajte, prosím, predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 67, proti 28, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na zrušenie čl. V a VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii č. 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády a amnestii č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného z 12. decembra 1997 č. 3573/96-72-2417 (tlač 496).

    Pani poslankyňa Laššáková, ako spravodajkyňa máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417, tlač 496.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, podpredsedovia, členovia vlády, v rozprave k predloženému návrhu uznesenia dvaja páni poslanci, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Cigániková, podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Nech sa páči, prezentujme a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 44, proti 15, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasovali 12.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Cigánikovej ide nad rámec ústavného zákona, teda čl. 154f ods. 1, takže o tomto návrhu nedám hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa dáva námietku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pani poslankyne Cigánikovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 35, proti 83, zdržali sa 5, 16 nehlasovali.

    Konštatujem, že námietka nebola prijatá.

    Takže pristúpime teraz k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh uznesenia Národnej rady tak, ako je uvedené v tlači 496, a všetci páni poslanci ho majú rozdaný.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh hlasovalo 129 (potlesk), proti 1, zdržal sa 1, nehlasovali 13.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ak, ak dovolíte, páni poslanci, musím konštatovať – a s radosťou to robím –, že návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 71 programu, a to v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon (tlač 441).

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 441.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh, v súlade s mojím odporúčaním, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 31, proti 21, zdržali sa 89.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz budeme hlasovať o bode 70 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (tlač 440).

    Prosím teraz spravodajcu pána poslanca Slobodu, aby uviedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 440.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili 6 poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prerokovaní tohto návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 11, proti 48, zdržalo sa 77 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Beluského, aby uviedol v prvom čítaní návrh, teda hlasovanie o návrhu poslancov Kotlebu, Moru, Kecskésa, Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. banský zákon (tlač 452).

    Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 452.)

  • 121,

    Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, dvaja páni poslanci, pričom nebol predložený žiadny návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 22, proti 33, zdržalo sa 69 poslancov, 12 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Martina Kotlebu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 465), nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, tlač 465.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Kotleba, nepodal žiadny návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 22, proti 51, zdržalo sa 52 poslancov, 9 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

    Chcem vás ešte informovať, že na žiadosť skupiny poslancov bola na zajtra, tak ako ste to už dostali, predpokladám, do e-mailových schránok, návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky na 16.00 hod., takže o 16.00 hod. zajtra začneme rokovať o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi, členovi vlády, pánovi ministrovi Richterovi.

    Zároveň, oslovili nás niektorí poslanci, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes rokovali po 19.00 hod., to znamená do 20.00 hod., do ôsmej hodiny.

  • Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie?

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 103, proti 32, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Ešte vás chcem informovať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že s pánom poslancom Budajom sme sa dohodli, že ten návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestiách (tlač 318) pán poslanec Budaj stiahol z tejto schôdze, takže nebudeme o tom rokovať. To aj preto, keby sa nám podarilo trošku urýchliť to rokovanie, uvidíme zajtra, ešte aj dnes budeme rokovať, aby sme zbytočne nemuseli prerokovať jeho návrh, nakoľko čakáme, že ten výsledok bude pozitívny aj na Ústavnom súde. Takže ďakujem pekne a teraz budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým procedurálny návrh.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja som tu nový, tak bol by som rád, keby ste mi mohli objasniť to, že návrh na vydanie zákona, ktorý podpísali mnohí poslanci, že či je možné stiahnuť z programu len tým, že jeden z tých, ktorý ten návrh podpísali, s tým súhlasí. Pretože...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, samozrejme, ak pán poslanec Budaj nemá súhlas ostatných, tak to nemôže urobiť, ale ja som predpokladal, že má, ale... Pán poslanec Budaj.

  • Reakcie z pléna.

  • No. Pán poslanec Budaj, ten návrh ste stiahli. Máte súhlas aj ostatných? Alebo bol to len váš návrh? Lebo ostatní hovoria, že podpisovali.

  • Reakcie z pléna.

  • Lebo mne sa zdá, že on bol sám, ale.. Už.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Budajovi, lebo už tu vznikajú nejaké nedorozumenia.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na základe návrhu 3 poslaneckých klubov prosím o stiahnutie z tejto schôdze návrhu, ktorý som predložil na ústavný zákon. Je to klub MOST, OĽaNO a SaS.

  • Ruch v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Baránik, chcem vás informovať aj o tom, že bola dohoda aj na grémiu. Ja predpokladám, že vaši zástupcovia asi informovali o tom, že tá dohoda bola o tom, že ak to prejde, tak toto prerokovávať nebudeme. Ešte stále je tam v úvodzovkách možnosť, nakoľko to len stiahol z tejto schôdze, že keby náhodou niečo, ale predpokladám, že nič, tak na budúcu schôdzu by to mohol, alebo teda na tú ďalšiu vrátiť pán poslanec, ale aj tak no, no.

    Takže, pani poslankyňa Blahová, vy ste boli na tom grémiu, tak, tak sme sa dohodli?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Takže ďakujem veľmi pekne, nechcem zbytočne tu vyvolať práve v tejto veci nejaké napätie.

  • Ruch v sále.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kým, kým sa ukľudníte, vyhlasujem tak dvoj-trojminútovú prestávku a potom budeme pokračovať ďalšími bodmi.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a, a, a Martina Beluského, Bratislava, Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 466).

    Pán poslanec Uhrík, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, o väčší kľud nechcem upozorňovať podľa mena, ale keď budem nútený, tak to budem robiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 466.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Rastislav Schlosár predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie verejných zdrojov a prirodzené obmedzenie pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.

    Toľko na úvod, viac by som rád porozprával v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, registrujem to, samozrejme.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Nehézovej, ktorá za gestorský výbor pre sociálne veci nás bude informovať o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 466. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, okrem, samozrejme, pána navrhovateľa. Prosím technikov. Do rozpravy. Tak pán poslanec Beluský, predtým ešte, samozrejme, pán poslanec Uhrík žiadal o slovo, takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko uviedol našu novelu zákona č. 600/2003 Z. z., je to zákon o prídavku na dieťa, ktorú sme pripravili spolu s poslancami kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za účelom efektívnejšie využívania verejných financií a takisto aj za účelom obmedzenia pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.

    Je zrejme logické, že každá normálny vláda sa snaží podporovať v prvom rade pôrodnosť tej časti obyvateľstva, ktorá dokáže do budúcna zabezpečiť kultúrny, hospodársky rozvoj krajiny a takisto ktorá dokáže zabezpečiť aj obranyschopnosť krajiny. Štáty za týmto účelom využívajú rôzne nástroje, nástroje demografickej politiky. Na Slovensku sa používa v prvom rade daňový bonus, ktorý je vyplácaný ekonomicky aktívnym, alebo ak chcete, zamestnaným rodičom, a druhým nástrojom je vyplácanie prídavku na dieťa. A práve v týchto prídavkoch na dieťa vidíme trošku problém, pretože prídavky na deti sú momentálne vyplácané plošne, sú vyplácané bezzásluhovo veľkej časti obyvateľstva. A práve istá časť asociálneho obyvateľstva si z rodenia a plodenia detí spravila doslova živnosť a takýmto spôsobom si zarábajú na živobytie, pričom o svoje vlastné deti sa patrične nestarajú. Preto je nielen cieľom Ľudovej strany Naše Slovensko, ale myslím si, že cieľom každej normálnej vlády, každého normálneho politika snaha tento systém zmeniť, a my prichádzame s návrhom, že vyplácanie prídavkov na dieťa by malo byť umožnené alebo by sa mali vyplácať tieto prídavky len rodičom, resp. oprávneným osobám, ktoré dosiahli minimálne stredoškolské vzdelanie.

    Prečo práve minimálne stredoškolskej vzdelanie? No jednoducho preto, že stredoškolské vzdelanie sa nám ukázalo akýsi, ako akýsi optimálny, také delítko alebo deliaca čiara medzi asociálmi a slušnými pracujúcimi ľuďmi. Lebo podľa súčasne platného školského systému v Slovenskej republike je na ukončenie stredoškolského vzdelania, a to asi potvrdíte aj viacerí, ktorí máme skončené stredné školy, na ukončenie stredného vzdelania, stredoškolského vzdelania je potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa, schopnosť vzdelávať vo všeobecných predmetoch, schopnosť vzdelávať sa v odborných predmetoch, zvládnutie základov telesnej výchovy, mravnej, etickej, morálnej výchovy. Podľa údajov posledného sčítania obyvateľstva v roku 2010 má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie na Slovensku 81 % obyvateľov nad 15 rokov. Čiže 81 % obyvateľov nad 15 rokov ukončenú strednú školu. Úplne opačná situácia je ale v asociálnych osadách, v ktorých bývajú prevažne, to si povedzme rovno, neprispôsobiví Cigáni. Je veľmi ťažké zohnať štatistiku vzdelanosti na báze nejakej, nehovorím, že etnickej príslušnosti, ale na báze nejakého, nejakej asociálnej príslušnosti, ale predsa len jednu takúto štatistiku sa nám podarilo nájsť, táto štatistika bola publikovaná v dokumente s názvom Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu rómskeho obyvateľstva do roku 2020. Dnes to vyznie možná už ako sci-fi, ale tento dokument naozaj bol prijatý uznesením vlády v roku 2012. No a podľa tohto dokumentu, podľa tohto uznesenia vlády má ukončené stredoškolské vzdelanie len 23 %, 23 % cigánskej populácie. Zamyslime sa nad tým, len necelá štvrtina z cigánskej populácie sa zmôže na to, aby dokončila minimálne stredoškolské vzdelanie alebo nejakú učňovku, alebo nejakú maturitu. My, samozrejme, s týmto nesúhlasíme, a preto, a preto sa snažíme tento náš návrh zákona presadiť, aby sme práve, aby sme práve podporili pôrodnosť tej vzdelanej časti obyvateľstva. Samozrejme, samozrejme, že tento náš návrh zákona nie je namierený proti už narodeným deťom alebo proti rodičom už narodených detí, preto navrhujeme účinnosť našej novely až od 1. januára nasledujúceho roku 2018, aby mali rodičia, budúci perspektívni rodičia možnosť a príležitosť zodpovedne si naplánovať rodičovstvo. Takisto v rámci tejto novely zákona zavádzame prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že rodičia, ktorí poberajú dávky na svoje deti, ktoré sú už narodené, dopoberajú tieto dávky v pôvodnej výške aj do budúcnosti, čiže to sprísnenie vyplácania prídavkov na deti sa dotkne len v budúcnosti narodených detí.

    Tento návrh zákona, a to, myslím, že podporia všetci, že tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci, hoci, v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, aký bude ten pozitívny vplyv, pretože nedokážeme presne odhadnúť, ako sa zmení pôrodnosť, a teda najmä pôrodnosť tej asociálnej časti obyvateľstva po prijatí tejto novely, po sprísnení vyplácania prídavkov na deti. My sme navrhovali peniaze, ktoré sa ušetria na vyplácaní prídavkov na deti pre asociálov, použiť na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúcich alebo ekonomicky aktívnych rodičov, bol to návrh, ktorý sme predkladali na minulej, to bola tuším ešte februárová schôdza, bola to novela zákona č. 595/2003 Z. z., zákona o dani z príjmov, kde sme navrhovali, aby rodiny, ktoré majú aspoň tri deti a zarábajú priemernú mzdu, neplatili žiadnu daň z príjmov.

    Čiže cieľom tejto dvojice návrhov zákona bolo, aby sa vyplácalo menej peňazí pre asociálnu časť obyvateľstva, aby sa zároveň aj obmedzila pôrodnosť asociálnej časti obyvateľstva a, naopak, aby sa viac peňazí vyplácalo slušným pracujúcim rodinám. Žiaľ, tento návrh na minulej schôdzi ste nepodporili, ja preto apelujem na vás, aby ste podporili aspoň tento náš návrh, ktorý predkladáme teraz, to znamená návrh na sprísnenie vyplácania prídavkov na deti, pretože, poviem to tak nadľahčene, tu nejde o tých pár desiatok miliónov, ktoré sa vďaka tomuto návrhu ušetria na vyplácaní prídavkov pre asociálov, ale v prvom rade tu ide o to, že ako si predstavujeme Slovensko o desať, dvadsať, tridsať, možno štyridsať rokov, či chceme, aby bolo plné slušných, vzdelaných, pracujúcich mladých ľudí, alebo či chceme, aby bolo plné nevzdelaných, lenivých a v podstate naničhodných asociálov, ktorí len budú natŕčať ruky a budú čakať, čo sa s nimi stane. Preto vás žiadam o podporu tohto nášho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Beluský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa mi tiež vyjadriť ako jednému, ako jeden z navrhovateľov tohto zákona.

    Úvodom svojho prejavu by som rád konštatoval fakt, ktorý je na Slovensku pomerne známy, a to, že demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Okrem starnutia obyvateľstva alebo predlžovania veku odchodu do dôchodku Slovensko zápasí aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadli na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre a populačnému starnutiu. Pri podrobnejšej analýze si môžeme všimnúť, že sa na Slovensku nachádzajú oblasti, kde je prírastok obyvateľstva väčší ako v iných oblastiach, a takisto môžeme nájsť aj skupiny obyvateľstva, u ktorých je prírastok ako u iných skupín obyvateľstva. Tým nemám teraz na mysli len skupiny podľa národností, ale najmä podľa vzdelania a celkovej ekonomickej aktivity.

    Štát dnes používa rôzne formy, akými podporuje a motivuje rodiny, aby mali deti. Medzi hlavné formy dnes patria prídavky na deti a možnosť uplatnenia si daňového bonusu pre zamestnaných a podnikajúcich občanov. Skupina poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko predložila návrhy na zmeny vo forme vyplácania týchto prídavkov a daňových bonusov. Na januárovej schôdzi sme prerokovali náš prvý návrh z tejto oblasti, a to zmeny vo vyplácaní daňového bonusu. Výšku daňového bonusu sme navrhli nastaviť tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu na tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa sme navrhovali nastaviť disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti.

    V tomto návrhu zákona pre zmenu riešime, ako to už bolo povedané pri uvádzaní tohto zákona, vyplácanie prídavkov na deti. V jednoduchosti navrhujeme, aby boli tieto prídavky vyplácané iba na tie deti, ktorých rodič ako oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok mal ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.

    Týmto dvoma zákonmi chceme adresne podporiť vo zvýšenej pôrodnosti práve ekonomicky aktívnych rodičov a rodičov, ktorí majú aspoň jedno so stredoškolským vzdelaním, či už nižšie sekundárne, sekundárne alebo vyššie sekundárne vzdelanie. Tieto produktívne skupiny obyvateľstva zaznamenávajú v posledných rokoch práve klesajúci trend v počte detí, čo by mal štát napríklad prostredníctvom takýchto opatrení zmeniť.

    Ako jeden z predkladateľov tohto zákona vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším bodom, a to prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (tlač 467).

    Dávam slovo poslankyni Natálie Grausovej za navrhovateľov, aby odôvodnila návrh zákona. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 467.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni kolegovia, panie kolegyne poslankyne, vážené torzo slovenského parlamentu, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "návrh zákona"), predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný, Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna.

    Týmto by som vlastne skončila s uvedením tohto zákona a zároveň sa prihlasujem ako prvá do rozpravy, kde by som dokončila tieto veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni pani poslankyni Nehézovej, aby uviedla stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúce, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej strany, Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 467. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla, uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do všeobecnej rozpravy okrem pani navrhovateľky. Pán poslanec Drobný. Tak. Ďakujem pekne. Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Najprv pani navrhovateľka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorom si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý sa rodičia, mamy a otcovia, budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku a svoju spolupatričnosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa tým plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom.

    V súčasne platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a cez, a v sobotu. Tým prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

    Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku a tým aj oslabenia našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen, spravidla matka, pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú.

    Podľa najnovších analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2014 z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci. A pritom patríme medzi najchudobnejších, s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami, nazývanými dôchodky. Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu pán Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, môžu nakúpiť v iný deň pracovného týždňa. Dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napr. na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, aby mali také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť, a aby neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojich svojho zdravia.

    Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone. Jeden deň v týždni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika, ani pre ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v svojich materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu prácu obmedzenú. U našich najbližších západných susedov, napr. v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi, dokonca niekde aj ústavou. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu.

    Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho a tento odpočinok má zabezpečiť štát, najmä keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna, a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, citujem: "Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života."

    Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja poviem v krátkosti pár slov vzhľadom na to, že za včerajšok a dnešný deň k tejto téme bolo povedané vlastne všetko, čo sa malo povedať.

    Takže máme pred sebou návrh novely Zákonníka práce, ktorý pre pracovníkov maloobchodu opätovne povýši nedeľu na deň pracovné voľna. Predtým, než sme sa rozhodli tento návrh vypracovať, sme si na mnohých miestach overili, čo pre pracovníkov maloobchodu, majiteľov obchodov, ako aj spotrebiteľov nedeľa ako deň pracovného voľna prinesie.

    Samotní pracovníci maloobchodu nemajú záujem o prácu v nedeľu. Tá nie je poväčšine dostatočne ohodnotená, celkovo sú mzdy v tomto sektore služieb veľmi nízke. Nie je preto nič prekvapujúce, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa už roky o návrat nedele medzi dni pracovného voľna zasadzuje. Prieskumy tiež ukazujú, že ani zákazníci nevidia v zatvorení obchodov cez sviatky a v nedeľu problém. V roku 2014 vykonala v tejto veci prieskum agentúra Polis. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že 58 respondentov zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevníma ako problém. Nakoniec rodinný rozpočet drvivej väčšiny ľudí neumožňuje väčšie nákupy každý deň, preto nemajú problém návštevu obchodu vypustiť práve v nedeľu. Problémy to neprinesie ani majiteľom obchodov, keďže v nedeľu budú mať zavreté všetci, nik tým nezíska konkurenčnú výhodu. Dnes, ak by majiteľ zavrel obchod na základe vlastnej iniciatívy, prenechá časť tržieb konkurencii.

    V tejto veci je ale najdôležitejšia požiadavka pracovníkov obchodu, ktorú prezentujú aj ich odbory. Zákazník v nedeľu nakupovať môže a nemusí. Majiteľ obchodu môže nedeľné tržby oželieť, ak mu za to nestoja. Pracovníci obchodu, čo sú prevažne ženy, v nedeľu do tej práce v mnohých prípadoch proste musia, nemajú na výber. A tak často nemajú ani len ten jeden deň v týždni, v ktorom môžu byť všetci členovia rodiny pospolu. Dámy a páni, doprajme im ten, aspoň jeden jediný deň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Na záver by som ešte chcela povedať teda niekoľko viet. Jednak to, že túto, tento návrh zákona sme začali, na tomto návrhu zákona sme začali pracovať ešte takmer pred rokom, ešte s nebohým naším poslancom, naším drahým kolegom nebohým Ondríkom Binderom a potom sa to nejako, že vlastne dostalo, dostalo sa to do zákona vlastne. Dostali sme sa k tomu až teraz.

    Chcela by som povedať, že včera bola Národnej rade Slovenskej republiky odovzdaná petícia občanov Slovenskej republiky, ktorú zorganizovalo občianske združenie Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele, ktorú podpísalo viac ako 83 274 občanov Slovenskej republiky, z toho platných podpisov je 77 412. Takisto voľnú nedeľu podporuje aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, citujem: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou."

    Ďalej by som zacitovala vyjadrenie na, teda podpory pre petíciu Aliancie za nedeľu od pána, od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára, citujem: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve Aliancia za nedeľu za prijatie zákona na ochranu nedele."

    Snahu občianskeho združenia Aliancie za nedeľu, s ktorou vlastne v spolupráci sme pripravili tento zákon, túto snahu podporujú aj mnohé kresťanské cirkvi v Slovenskej republike, ako Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a mnohé iné. Aby som neuprednostňovala svoju katolícku cirkev, dovolím si zacitovať z uznesenia Predsedníctva synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Citujem: "Predsedníctvo synody konštatuje, že ciele Aliancie za nedeľu, občianskeho združenia, sú v plnom súlade s biblickými hodnotami, reformačným učením i praxou života viery reformovaných kresťanov na Slovensku. Preto Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku podporuje snahu Aliancie za nedeľu prijať legislatívne opatrenia na ochranu voľnej nedele na Slovensku i v ostatných štátoch Európskej únie. S bratskou láskou, láskou László Fazekas, biskup, a Sándor Molnár, hlavný synodálny radca."

    Prečítam aj ďalšie organizácie, ktoré podporujú voľnú nedeľu. Je to Odborový zväz NKOS Železnice, Výbor OZ Coop Jednoty, Galanta, spotrebné družstvo, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v DC Beckov, Občianske združenie Slovo pre ženy, Koinonia Ján Krstiteľ, cirkevná nezisková organizácia, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborný zväz pôšt a telekomunikácií (pozn. red.: správne „odborový“) a tak ďalej, Združenie pre ochranu rodiny a mnoho, mnoho ďalších.

    Vážení poslanci, páni poslanci, vážené pani poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne pani poslankyňa. Toľko záverečné slovo. Chcem sa ešte opýtať pani spravodajkyne, či by chcela dodať niečo k rozprave? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej, Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 456, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 468.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Rokovanie návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej, Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 456.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád.

    V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko.

    Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.

    Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky, alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať.

    Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila.

    Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy.

    Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorili s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je.

    Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách.

    Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila.

    Preto prosím vážené plénum, aby zvážil tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne pani poslankyni Simone Petrík za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Ľudovítovi Gogovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu v uvedenom zákone (tlač 456). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych, a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážená pani predkladateľka, dovoľte mi podporiť tento návrh zákona, ktorého som tiež spolupredkladateľom, samozrejme, nie tým, že budem opakovať všetky argumenty, ktoré už pani poslankyňa Petrík spomenula, ale dovoľte mi k nim doplniť dve dôležité veci.

    Prvá vec je tá, že na Slovensku je dnes celý systém štátnej legislatívy nastavený na to, že rodič môže byť s dieťaťom doma do troch rokov veku dieťaťa. Aj rodičovský príspevok sa vypláca do troch rokov veku dieťaťa, aj napríklad pracovné miesto je zamestnávateľ povinný držať do troch rokov veku dieťaťa. Po ukončení tretieho roku už nič z toho neplatí, štát sa nestará. Jediné, čo robí ďalej, je, platí na dôchodkové poistenie rodiča.

    To znamená, že dnes štát hovorí rodičovi: spoločenská zmluva je taká, že do troch rokov sa síce chudobne, nie nejak štedro, ale predsa len postaráme, pracovné miesto garantujeme, a ak chceš byť doma dlhšie, je to už na tebe. S tým je však v absolútnom rozpore fakt, že štát nijakým spôsobom negarantuje dostupnosť starostlivosti o dieťa po týchto tretích narodeninách. Je to niečo, čo je absolútne vo vzájomnom rozpore a čo sa historicky nikdy neriešilo, pretože za socializmu, keď tento celý systém vznikal, tých miest bolo viac než dosť, pretože bolo základnou prioritou štátu, aby, keďže ten bol postavený na vysokej miere zamestnanosti, niekedy aj umelej, aby miesta boli. To znamená, nebolo potrebné zakotvovať v zákone individuálnu garanciu, pretože ústredný výbor ju zaručoval inými spôsobmi.

    Dnes sme však v demokratickom decentralizovanom štáte a neprítomnosť takejto garancie znamená, že, ako spomenula kolegyňa, pre viac ako 11-tisíc detí tu bolo oficiálne zamietnutie miesta v minulom roku. Ja si dovolím doplniť to, že to číslo je podhodnotené, pretože veľa rodičov, najmä v Bratislave a v tých miestach, kde je nedostatok kapacít, ani žiadosti nepodávajú, keď vedia, že s nimi neuspejú. To znamená, pokiaľ sa pozrieme na to, koľko miest by bolo treba, aby napríklad bola 95 % zaškolenosť, ktorá tu bývala, tak je to až niekde okolo 30-tisíc miest, o ktoré pravdepodobne prichádzame. To znamená, že ten skutočný, neuspokojená potreba je niekde medzi 11- a 30-tisíc detí, ktoré by potrebovali miesta, dneska ho nemajú a napriek tomu štát hovorí ich rodičom, že majú smolu. Jednoducho naozaj ako povedala Simona, buď si to sami zaplatia, čo je dostupné len pre vyššiu strednú vrstvu, alebo musí jednoducho jeden z nich zostať doma, alebo musí odísť babička skôr do dôchodku, alebo sú potom rôzne iné riešenia, ktoré, samozrejme, prinášajú významné strasti.

    Preto chcem zdôrazniť v tom prvom bode, že ide o základnú potrebu a právo rodičov. Nejde o nejaký doplnkový režim, o nejakú výhodu, o nejaký bonus, ale o to, na čo by rodičia mali mať naozaj nárok. Tak ako nikto dnes nerieši, že ak potrebujete zdravotnú starostlivosť, ak potrebujete, aby dieťa išlo do školy, tak nikto vám nepovie, že no tak, keď zostanú peniaze, budú miesta, keď nezostanú peniaze, nebudú miesta. My si myslíme, že škôlka by mala byť rovnakým systémom postavená.

    Zároveň chcem zdôrazniť, že je to vec, ktorá by mala byť mimo nejakých kultúrno-etických vojen a sporov, a ak chcete na to dôkaz a vzhľadom na ten krátky čas, ktorý máme, tak chcem povedať, že túto garanciu zaviedlo ako jedna z prvých krajín Nemecko a v Nemecku ho zaviedla ministerka rodiny za Kresťanskodemokratickú úniu konzervatívna politička Ursula von der Leyen, ktorá sama má sedem detí, teda len aby som poznamenal, takže ide o konzervatívnu političku aj spôsobom života. A ona to zaviedla za vlády teda kancelárky Merkelovej z rovnakej strany, a ako už bolo spomenuté, potom sa to úspešne rozšírilo aj vekom nadol.

    To znamená, že toto nie je niečo, čo je liberálny návrh alebo konzervatívny návrh, to je návrh, ktorý zodpovedá 21. storočiu v Európe, kde jednoducho obidvaja rodičia vo väčšine krajín pracujú od istého veku. U nás ten spoločensky uznaný vek je okolo troch rokov, niekde je to skôr, ale v každom prípade, ak takýto spoločensky uznaný vek existuje, mal by ho štát zagarantovať.

    Druhý bod, ktorý chcem ešte dodať, je, dostal som otázku, že prečo takýto návrh predkladáme, keď je zjavné, že nemá šancu prejsť v tejto snemovni. A ten dôvod je jednoduchý. Predkladanie takýchto návrhov má svoj veľký zmysel, ktorý sa už v tomto prípade dokonca ukazuje. Pred necelou hodinou sme zrušili amnestie, Mečiarove, ja si nepamätám, koľkýkrát to bolo, ale myslím, že to bolo aspoň desiaty alebo jedenásty krát, čo sme ich tu mali, a na jedenástykrát alebo...

  • Reakcia z pléna.

  • Na ôsmy? Ďakujem. Sa to podarilo.

    Aj tento zákon tu už bol. Ja som ho sem osobne predložil v roku 2015 ako poslanecký návrh, vtedy bol tiež odmietnutý, ale zrazu po jeho predložení vláda našla oveľa viac peňazí na podporu budovania škôlok tam, kde chýbajú, a predseda vlády Fico sa rád fotil pred tou svojou slávnou predvolebnou tabuľou, kde si odškrkával splnenie takéhoto sľubu. Podotknem len, že sa takto vyfotil a vykameroval aj pred petržalskou škôlkou, ktorá mala z týchto peňazí vzniknúť do niekoľkých mesiacov, a tá škôlka tam dodnes nie je. To je len tendencia Roberta Fica odškrtávať a nerobiť (reakcia z pléna), ale v každom prípade sa minuli niekoľko desiatok miliónov euro, ktoré naozaj vytvorili minimálne niekoľko stoviek nových miest, a bez toho, aby sme si za to pripisovali celú zásluhu, myslím si, že aj ten tlak, ktorý sme vytvorili, k tomu prispel.

    V roku 2016 už pani poslankyňa Petrík ako nová poslankyňa predložila tento návrh znovu a v dokumente Učiace sa Slovensko, v koncepcii, ktoré ministerstvo školstva predložilo na verejnú diskusiu, sa zrazu prvýkrát o takejto garancii hovorí. To, čo ešte za minulej vlády SMER odmietal ako nesystémový prvok, zbytočný, nemožný a veľa adjektív by som tu vedel nájsť, zrazu už je vlastne vhodné.

    Dnes ho sem predkladáme tretíkrát. Neviem, čo sa stane, verím, že sa zase niečo stane, dobre, smerom k dostupnosti škôlok a chcem povedať za seba, verím, že aj za kolegyne, že budeme to sem predkladať dovtedy, kým to individuálne právo na miesto v škôlke sa nestane na Slovensku skutočnosťou. Verím, že to nebude trvať 17 rokov ako pri Mečiarových amnestiách, verím, že to bude trvať už len rok-dva. Či to bude naším zákonom, alebo ako to bolo aj pri amnestiách, s veľkou pompou nakoniec príde predseda vlády a otočí a povie, že zrazu on to takto vidí a takto to treba, to je nám, pravdupovediac, úplne jedno.

    To, čo je pre nás dôležité, je, aby ak to bude čo len trochu možné, už v tomto volebnom období sme takúto garanciu zaviedli, aby sa už naozaj nemohlo stať to, čo som aj ja osobne zažil, keď som mal malé deti, že o šiestej ráno sme stáli v rade, aby sme ich zapísali, ale to nebol ten problém. Problém bol v tom, že tí, čo došli o pätnásť minút neskôr, už ich zapísať nemohli. Ja som to tam o tej šiestej ráno vystál bez problémov. Aby už rodičia neboli vystavovaní tomuto ponižujúcemu a najmä neúspešnému rituálu, aby každý rok redaktorky v televízii neukazovali vo februári, v marci zábery, ako za tmy stoja rodičia v rade, a hovorím, to sú tí, čo majú šťastie, a teda tú vytrvalosť. Toto je náš cieľ a verím, že ten cieľ sa nám podarí spolu naplniť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ja len doplním pre poriadok, že štát podporuje mladé rodiny ešte jedným spôsobom z hľadiska poistenia alebo odvodov, a to tak, že platí za rodiča, ktorý sa stará o dieťa, zdravotné poistenie, nielen dôchodkové, až pokiaľ dieťa nedosiahne šesť rokov veku. Čiže ak napríklad matka sa rozhodne zostať dlhšie pri dieťati, nie je zamestnaná, nepodniká, za iných okolností by bola možno tzv. samoplatiteľ alebo dobrovoľne nezamestnaná, tak nie je to tak. Až do tých šiestich rokov, do šiestich narodenín veku dieťaťa štát platí za ňu zdravotné poistenie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, do rozpravy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa predkladateľka, vážený kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, podporujem tento návrh a som rád, že sa ním vraciame k diskusii o tom, akým spôsobom by mal štát podporovať mladé rodiny. Nie je to len o peniazoch, nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, ale je to o službách, ktoré štát alebo samospráva vie poskytnúť mladým rodinám, a teda bavíme sa konkrétne o škôlkach, o predškolských zariadeniach. Všetci vieme, aká je dnes situácia. Sú škôlky takzvané, no ľudia to nazývajú štátne, ale prakticky ide o škôlky, ktoré spravujú samosprávy, obce, kde tie miesta dnes v drvivej väčšine prípadov jednoducho nie sú a samosprávy si nastavujú skrátka tieto veci tak, aby tí predškoláci, to znamená ten posledný ročník, tí velkáči, aby teda určite mali miesto v škôlke, je to, myslím, dané dnes aj zo zákona, zo školského zákona, ale tí malí, tí vlastne prváci, druháci, potenciálni škôlkari, tak im nikto miesto jednoducho negarantuje a rodičia toto miesto skrátka získať nevedia. Jednoducho nie, nejde to ako.

    No a potom tu máme súkromné zariadenia, ktoré v tých bohatších regiónoch Slovenska celkom pekne pribúdajú, ale nie je to len otázka Bratislavy a okolia, ale tieto zariadenia pre malé deti sú, samozrejme, viac-menej vo všetkých regiónoch Slovenska súkromné, no a to, ako sme teda zaznamenali v posledných mesiacoch, štát namiesto toho, aby takéto aktivity podporil, tak v podstate hádže takýmto zriaďovateľom polená pod nohy, a čo tým chcem povedať, asi tí, čo sa v tejto téme orientujete, jasličkový zákon. Jednoducho tu prešiel tzv. jasličkový zákon, ktorý, mimochodom, vrátil pán prezident naspäť do parlamentu, ktorý, mimochodom, dnes bolo podané podanie na Ústavný súd z hľadiska námietky protiústavnosti tohto zákona, týmto zákonom, ktorý ste si vy schválili, vládna koalícia, ste vlastne nič iné neurobili, len ste nahádzali kopu polien pod nohy zriaďovateľom, ktorým ste naložili spústu rôznych povinností, ktoré majú plniť, o ktorých sa dá diskutovať a s časťou sa aj stotožňujem, možno ide otázka, je otázka primeranosti, načasovania a podobne, o tom by sa dalo znova, znova diskutovať, ale sú tam niektoré absolútne nezmyselné veci a vlajkovou loďou, v úvodzovkách, tých nezmyslov je to, že do súkromnej škôlky nemôžem dať svoje dieťa, pokiaľ rodičia z nejakých dôvodov nepracujú a neštudujú, čo je úplný nezmysel. Do súkromnej škôlky! Do... Vlastné peniaze, ktoré by som za to platil, nemôžem, pretože, prepáčte, nejaký hlupák na ministerstve si toto vymyslel. Takže to je anti, antidôkaz toho, ako štát, resp. ako štát nepodporuje, nepodporuje predškolské zariadenia. Aj keď v tomto prípade sú to jasle, a nie škôlky, ale ľudia to nerozlišujú skrátka a vnímajú to, vnímajú to rovnako. Vnímajú to ako negatívny krok, ktorý neznamená žiadnu podporu mladých rodín, ale práve naopak. Veľmi nešťastné riešenie. Zlé! Treba sa k tomu vrátiť. Aj sa k tomu určite vrátime, verím, že hej.

    No, chcem ešte urobiť jednu paralelu a teraz so staršími ľuďmi. Hej, mnohí z vás sa zaoberáte témou sociálnych služieb a tu je problém opačný, teda z hľadiska toho vekového spektra, starší ľudia alebo ľudia z vážnymi zdravotnými problémami, zdravotne ťažko postihnutí a miesta v sociálnych zariadeniach a teraz tým myslím tie kamenné takzvané, to znamená, keď už je občan v takej situácii, že nič iné neostáva, opatrovateľská práca, terénna práca skrátka už nie je riešením, získať miesto v zariadení sociálnych služieb pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnutých. Čiže tu máme vlastne problém úplne rovnaký, len sme teraz na opačnom konci generačného spektra a to treba riešiť takisto.

    No a k čomu sa chcem dostať, k tomu, že ak tu máme zajtra na programe 16.00 hod. odvolávanie ministra Richtera, ako je jasné, kauza Čistý deň, ale prosím vás pekne, vážení poslanci vládnej koalície, čo za tých 5 rokov, ktoré sedí v kresle, reálne urobil minister Richter pre rodiny, čo urobil pre seniorov, neurobil nič, to sú len kozmetické zmeny. Teraz že pridal 10 eur na rodičovskom príspevku? Alebo že pridal 15 eur na opatrovateľskom príspevku? To niekto považuje za systémové zmeny, to považuje za nejaký pokrok?! To nie je žiadny pokrok, to je dokonca menej, keby sme si porovnávali s rastom príjmov alebo s rastom výberu daní, to nie je nič iné ako to, že štát, a vy ten štát spravujete a spravujete ho zle. Štát nepamätá ani na starších, ani na malých, na tých, ktorí potrebujú reálnu pomoc.

    Zle spravujete túto krajinu, vážení!

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce v záverečnom slove niečo dodať.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, prepáčte, neviem, kedy ste sa prihlásili, ale asi neskôr. Ale dám vám priestor, ak chcete.

    Tak nech sa páči nakrátko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rád tiež vyjadril k tomuto navrhovanému zákonu, určite ho podporíme, lebo mám za to, že predškolská príprava detí je veľmi dôležitá práve, resp. návšteva škôlky je veľmi dôležitá práve pre nasledujúcu školskú dochádzku. Treba si uvedomiť, že práve návšteva škôlky vo väčšine prípadov vytvára u detí návyky, ktoré sú veľmi dôležité pre ich ďalší život a zaradenie sa do spoločnosti, čo častokrát nebýva tým prípadom, keď tie deti sa do tých škôlok nedostanú a sú v opatere dajme tomu starých rodičov, známych a tak ďalej, to znamená, že nie sú v tom systéme, tiež mám dve deti a obidve navštevovali škôlky a myslím si, že im to pomohlo do ďalšieho života.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Teraz končím všeobecnú rozpravu.

    Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko by som rada poďakovala kolegom Mirovi Beblavému a Jožovi Mihálovi aj pánovi Gogovi za faktickú poznámku aj za vyjadrenie podpory. Ja len naozaj zopakujem ešte raz, že tento návrh, ako aj Miro hovoril, nie je ani liberálny, ani konzervatívny, je to skrátka dobrý systémový návrh, ktorých tu máme ako šafranu, hlavne z dielne súčasnej vlády, čiže minimálne ako inšpirácia pre, pre dobré robenie rodinnej politiky na Slovensku je toto určite alfa omega, a preto vás naozaj žiadam, aby ste ho dobre zvážili, a budeme radi, keď prípadne aj budete mať nejaké návrhy, pripomienky, ale veľmi by som chcela požiadať o vašu podporu.

    Ďakujem krásne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán spravodajca v záverečnom slove nie, nie je tomu tak. Končím alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení, menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 457 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je pod číslom 469.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová, uveďte, prosím, predmetný návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 457.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh rozširuje možnosti individuálnej pomoci pre žiakov v materských, základných a stredných školách vrátane špeciálnych škôl prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.

    Na Slovensku pribúda detí, ktoré majú rôzne ťažkosti s učením a so začlenením do kolektívu spolužiakov. Týka sa to napríklad detí so zdravotným znevýhodnením, s rôznymi poruchami učenia a správania či detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Na to, aby mohli tieto deti rozvíjať svoj potenciál vo vzdelávaní, napredovať, potrebujú pomoc nad rámec obvyklého prístupu učiteľov. Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa dnes učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sú integrovaní aj v bežných materských, základných a stredných školách. Na vyučovaní im pomáha v oboch spomínaných typoch škôl asistent učiteľa, no mnohé z týchto detí potrebujú aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Školské právne predpisy však poznajú len asistentov učiteľa a vstup osobných asistentov do škôl neumožňujú, a to ani do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Navrhujem tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v materských, základných a stredných školách. V školách sú i žiaci, ktorí potrebujú aj odbornú zdravotnú starostlivosť. Učitelia však nedisponujú potrebnými kompetenciami na plnenie takýchto úloh. Riešením je vytvorenie novej pozície v školách, tzv. školskej sestry.

    Učitelia by tiež privítali v školách okrem väčšieho počtu asistentov učiteľa aj pomoc tzv. pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je totiž často pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou. Jeho úlohou je pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať, učitelia však potrebujú pomôcť s deťmi aj cez prestávky, v jedálni či popoludní v školskom klube. Pomocný vychovávateľ, ktorý nepotrebuje takú vysokú kvalifikáciu ako asistent učiteľa, by bol ideálnym pomocníkom aj v materských školách. O výbere vhodných foriem pomoci z možností asistent učiteľa, pomocný vychovávateľ alebo školská sestra a o ich prípadnej kombinácii by mali rozhodovať školy na základe reálnych potrieb konkrétnych žiakov.

    Vytvorenie nových pozícii v pedagogicko-odborných tímoch škôl nevyžaduje navýšenie finančných zdrojov, nakoľko sa predpokladá, že spomínané podporné činnosti budú hradené z finančného balíka určeného v súčasnosti na asistentov učiteľov. Tento návrh nemení ani zaužívanú formu úhrady služieb osobne asistencie, navrhuje iba, aby mohli byť tieto služby využívané aj v základných a stredných školách pri vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím.

    Ďakujem, viac priblížim tento návrh v rozprave.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nuž.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu v rokovacej sále.

  • Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Počkáme dve minúty na pána poslanca a potom uvidíme.

    (Dvojminútová prestávka)

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Súhlasíte?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je všeobecný súhlas, páni poslanci, veľmi pekne vám ďakujem. Dobre, tak veľmi pekne ďakujem aj pánovi poslancovi Gröhlingovi, aj v mene pani poslankyne Zimenovej, lebo nám zachránil bod, ktorý aktuálne prerokúvame.

    Poprosím vás o spravodajskú informáciu k nemu.

  • Vážená pani predsedajúca, poslanci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, dúfam (povedané so smiechom), za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada... Pán Poliačik, idete?

  • Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pán Gröhling, už to dočítajte.

  • ... po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rad navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rad Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, veľmi pekne ďakujem a otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa veľmi slušným spôsobom sama pani navrhovateľka prihlásila do rozpravy.

  • Povedané so smiechom.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem pre tých, ktorí bližšie poznajú oblasti môjho záujmu, trochu nezvyčajne. Nespomeniem ako prvé potreby detí v školách, ani to, ako málo robí školský systém pre to, aby ich adekvátne naplnil. K tomu sa dostanem o chvíľu. Začnem peniazmi. A to z toho dôvodu, že chcem hneď na úvod uviesť v prospech predkladaných návrhov argument, ktorý, dúfam, pomôže rozptýliť obavu, že prípadné schválenie nových pracovných pozícií v školách bude automaticky znamenať zvýšenie výdavkov verejných zdrojov.

    Dámy a páni, chcem hneď na úvod povedať, že tak ako je tento návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov v oblasti školstva koncipovaný, nepredpokladá žiadne ďalšie navyšovanie výdavkov do oblasti vzdelávania. Nové pozície pomocných vychovávateľov a školské sestry navrhujem totiž hradiť z rovnakého balíka, ktorý je dnes vyčlenený na asistentov učiteľa. Osobní asistenti by mali byť hradení rovnakým spôsobom ako doteraz. Výška oboch finančných balíkov na osobných asistentov aj na asistentov učiteľa, pomocných vychovávateľov a školské sestry ostáva plne v kompetencii príslušných ministerstiev tak ako doteraz. Toto upozornenie znamená, neznamená, že sa nedomnievam, že by do vzdelávania malo ísť viac peňazí. To však nie je predmetom navrhovanej úpravy právnych predpisov ani môjho úvodného slova.

    V tejto chvíli chcem najmä zdôrazniť, že doplnenie pedagogicko-odborných tímov v školách o nové pozície možno realizovať aj za súčasných finančných podmienok. K predložením návrhu, aby v školskom prostredí mohli pôsobiť osobní asistenti, pomocní vychovávatelia a školské sestry, ma viedla najmä snaha, aby bol ten dnes, veľmi obmedzený balík peňazí určený v súčasnosti na zabezpečenie asistentov učiteľa v školách vynakladaný oveľa efektívnejšie. Tým nechcem povedať, že návrh ponúka úspory. Skutočná efektívnosť nemusí vždy znamenať zníženie výdavkov, ako predpokladajú niektoré ekonomické mantry. Skutočná efektivita by však mala vždy znamenať skvalitnenie služieb za účelného využitia daných zdrojov. A o to v tomto návrhu ide.

    Snažím sa o to, aby mali učitelia viac možností na výber potrebnej formy pomoci pre svojich žiakov. Dnes majú len jednu možnosť, pýtať peniaze na asistentov učiteľa. Môj návrh rozširuje túto možnosť o ďalšie tri pozície v pedagogicko-odbornom tíme. Tým otvára šance na adresnejšie a kvalitnejšie poskytovanie podporných služieb žiakom v školskom prostredí. Návrh neznamená, že k súčasnému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky ďalší ľudia. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb žiakov tak, aby sa reálne uspokojili rôznorodé potreby detí. Ak niektorý žiak potrebuje osobnú asistenciu pri sebaobslužných činnostiach, ale v kognitívnych schopnostiach v ničom nezaostáva za ostatnými spolužiakmi, potrebuje nie pomoc asistenta učiteľa, ale osobného asistenta. Ak je v triede vyšší počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, dali by sa podporné činnosti vhodnejšie rozdeliť medzi asistenta učiteľa a pomocného vychovávateľa, ktorý môže byť vhodným premostením medzi školou a komunitou, v ktorej deti žijú. Môže im pomáhať aj popoludní v školskom klube. V školách, kde je veľký počet žiakov so zdravotným znevýhodnením, teda najmä v špeciálnych školách, by niektoré činnosti, z ktorých časť dnes vykonávajú obetaví asistenti učiteľa, no v prevažnej miere ich vykonávajú rodičia žiakov, mohli zabezpečiť školské sestry.

    Je veľmi pravdepodobné, že ak školy dostali možnosť vybrať si vhodnú pomoci pri vzdelávaní žiakov z takto rozšírenej ponuky, vhodnou kombináciou asistentov učiteľa, osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier by v konečnom dôsledku k istej finančnej úspore došlo. Oveľa podstatnejší je však fakt, že ak by sa aj súčasný objem financií vynakladaný na asistentov učiteľa nenavýšil ani o cent, o čo v tejto chvíli usiluje minister financií, v školách by mohlo za rovnaké peniaze na rôznych podporných pozíciách pôsobiť viac ľudí, ako je tomu dnes. Takže nie, prípadné schválenie tohto návrhu neznamená drahšie riešenie, ako je to súčasné. Rozšírenie palety podporných služieb o osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školské sestry však môže celkom určite priniesť deťom viac pomoci ako doteraz za tie isté peniaze. Tento argument, dúfam, zaujme nielen koaličných poslancov za SMER - sociálna demokracia, teda strany, ktorá prostredníctvom ministra financií drží v tejto chvíli v rukách kasu s verejnými zdrojmi, ale aj všetkých ekonómov naprieč politických spektrom sediacich v poslaneckých laviciach.

    Keďže som, aspoň dúfam, hneď na začiatku rozptýlila obavy súvisiace s finančnou náročnosťou navrhovaných zmien, rada by som sa teraz sústredila na vecnú stránku predkladaného návrhu. Väčšina žiakov so zdravotným znevýhodnením sa dnes učí v špeciálnych školách, no trendom je integrovať ich čoraz častejšie aj do bežných, materských, základných a stredných škôl. Učiteľom v oboch typoch škôl pomáhajú pri vzdelávaní asistenti učiteľa s pedagogickou kvalifikáciou. Asistenti učiteľa pomáhajú učiteľom pri príprave na hodinu a na vyučovaní v triede. Asistent učiteľa je teda pomocou najmä pre pedagóga, ako vyplýva už zo samotného názvu tejto pracovnej pozície. Nie je to asistent žiaka. Úlohou asistenta učiteľa je upravovať podmienky vzdelávania žiakov tak, by mohli vo vzdelávaní optimálne napredovať, a to nielen žiaci so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ale všetci žiaci v triede. Asistent učiteľa je pravou rukou pedagóga a pomáha žiakov pri učení sa. Deti so zdravotným znevýhodnením však pomerne často potrebujú počas dňa okrem asistencie pri učení aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Je neefektívne, ak tieto činnosti spojené s bežnými úkonmi vykonávajú asistenti učiteľa s vysokoškolským vzdelaním a pedagogickou kvalifikáciou, navyše nie vždy majú čas sprevádzať dieťa mimo vyučovacej hodiny. Úloha asistentov učiteľa je predsa iná, pomáhať učiteľovi na vyučovaní. Pomáhať deťom pri sebaobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách je úloha pre osobného asistenta.

    Osobní asistenti, teda asistenti bez pedagogickej kvalifikácie však v školách k dispozícii nie sú. Osobní asistenti detí od šesť rokov majú totiž na Slovensku vstup do škôl zakázaný. A to aj do špeciálnych škôl, kde by sme predpokladali, že je osobná asistencia samozrejmosťou. Výnimku majú len študenti so zdravotným znevýhodnením na vysokých školách. V základných a stredných školách vrátane škôl špeciálnych, musí ostať osobný asistent dieťaťa pred bránou školy. Žiakom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si riadne plnia povinnú školskú dochádzku, štát síce sociálnu službu v podobe osobnej asistencie ponúka a prepláca, ale nie v čase, kedy sú v škole. Osobní asistenti môžu tieto deti doviezť do školy a po skončení vyučovania ich môžu odviezť domov. V škole však s nimi ostať nemôžu. To je úplne absurdná situácia.

    Dôsledkom tohto nezmyselného zákazu je, že v školách dnes nemá kto pomôcť deťom s postihnutím pohybovať sa po chodbách, najesť sa či ísť na toaletu. Nezmyselnosť takéhoto zákazu je očividná najmä v špeciálnych školách, v ktorých pomoci pri bežných úkonoch potrebuje viac ako polovica žiakov. Osobná asistencia je služba, ktorá má pomôcť osobám so zdravotným znevýhodnením v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu ich života, podporia ich vlastnú aktivitu a zvýšia šance na lepšie uplatnenie v spoločnosti. Ľudia s postihnutím využívajú osobnú asistenciu na to, aby mohli žiť aktívnejší a samostatnejší život ako im postihnutie dovoľuje. Nie najmenších pochýb, že vzdelávanie v škole patrí medzi aktivity, ktoré sú pre rozvinutie schopností detí viesť čo najsamostatnejší a úspešný život v dospelosti, absolútne kľúčové. Preto niet dôvodu, pre ktorý by mala byť osobná asistencia v základných a stredných školách týmto deťom upieraná. Obzvlášť tým deťom, ktoré majú v dôsledku postihnutia na osobnú asistenciu nárok a žiadosť o jeho poskytnutie im bola úradom práce a sociálnych vecí, schválená. Chýbajúcu osobnú asistenciu v školách dnes suplujú ochotní asistenti učiteľa alebo samotní učitelia. Robia to však nad rámec svojho kvalifikačného zaradenia a na úkor plnenia iných povinností. Túto nezmyselnú situáciu treba urýchlene riešiť.

    Riešením je zrušenie zákazu pôsobenia osobných asistentov v základných a stredných školách a vytvorenie možnosti, aby mohli pôsobiť vo všetkých školách, nielen vo vysokoškolskom prostredí. Učitelia by privítali v školách aj pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorého úlohou je, ako som už spomínala, pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať. Jeho úväzok však spravidla končí s poslednou vyučovacou hodinou. Popoludní v školskom klube či pri aktivitách v rámci krúžkov už nemá kto deťom so zdravotným znevýhodnením pomáhať. Z tohto dôvodu sa deti s postihnutím popoludňajších aktivít obvykle vôbec nemôžu zúčastňovať, napriek tomu, že by chceli a že by im to prospelo rovnako ako zdravým deťom.

    Pomocní vychovávatelia by mohli byť v tomto prípade ideálnym riešením. Dopoludnia na vyučovaní by mohli učiteľom pomôcť udržať pozornosť žiakov a disciplínu, najmä v triedach so zvýšeným počtom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, popoludní by mohli vypomáhať v školskom klube. Taktiež by mohli vykonávať dozor cez prestávky a počas obeda v jedálni. Pomocný vychovávateľ by tiež mohol v školách pomáhať aj deťom so zdravotným znevýhodnením, ktorého svojho osobného asistenta nemá, no asistenciu pri bežných činnostiach predsa len potrebuje. Pomocní vychovávatelia, ktorí dnes pracujú výlučne v špeciálnych školách internátneho typu, nemusia mať takú vysokú kvalifikáciu ako asistenti učiteľa. Nie je to potrebné, keďže nevykonávajú kvalifikovanú, pedagogickú činnosť, ale len pomocné činnosti. Rovnaké kvalifikačné predpoklady by mohli spĺňať aj v bežnom školskom prostredí. Preto možno predpokladať, že vhodnou kombináciou služieb, drahších asistentov učiteľov a o niečo lacnejších pomocných vychovávateľov v bežnom školskom prostredí, by mohlo v školách dôjsť k účelnejšiemu vynakladaniu zdrojov na podporné služby učiteľov a žiakov. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že návrh, ktorý predkladám, tiež umožňuje, aby mohol byť pomocným vychovávateľom dokonca aj dobrovoľník, či už rodič, študent na praxi alebo nezamestnaný v evidencii uchádzačov o prácu.

    Na záver mi dovoľte ozrejmiť vám návrh na tretiu novú pozíciu v školách, a to pozíciu školskej sestry. Školy dnes nedokážu reagovať na bežné, každodenné situácie súvisiace s individuálnym zdravotným stavom žiakov. Tieto situácie sa pritom netýkajú iba žiakov so zdravotným postihnutím, ale aj žiakov s akútnym, dlhodobým alebo chronickým ochorením, ktorí nespadajú do žiadnej z kategórií žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, a preto sú pre súčasný vzdelávací systém neviditeľní. Je samozrejmé, že do škôl nechodia iba zdravé deti, ale aj deti s diabetom, epilepsiou, zníženou imunitou a ďalším spektrom ochorení. Počet takýchto detí v školách z roka na rok stúpa. Tieto ochorenia nebránia žiakom vo vzdelávaní ani v začlenení sa do kolektívu rovesníkov. Vyžadujú však počas dňa špecifickú starostlivosť, ktorú deťom nemá dnes v škole kto poskytnúť. Pichnúť dieťaťu inzulín, podať lieky či rýchlo ho ošetriť pri náhlej zmene zdravotného stavu učitelia nevedia a zo zákona ani nemôžu. Preto tieto úkony v školách zabezpečujú obvykle rodičia, a to aj v prípade, ak ich dieťa navštevuje špeciálnu školu. Ani v špeciálnych školách, ktoré sú primárne určené na vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením, totiž nie je zabezpečený zdravotnícky personál. Školopovinné dieťa zažíva v takýchto situáciách pocity neistoty a ohrozenia, keďže rodič s ním obvykle netrávi v škole celý deň, ale často je iba na telefóne. Kým na zavolanie učiteľov do školy dobehne, strácajú sa drahocenné minúty. Pre mnohých rodičov to okrem permanentného stresu znamená, že nemôžu naplno pracovať, lebo musia byť svojmu dieťaťu nepretržite k dispozícii, pritom vôbec nemusí ísť o život ohrozujúce diagnózy, ale o pomerne bežné situácie, ktoré by bolo možné aj v škole ľahko zvládnuť. Školy však nevedia bez odbornej pomoci prekonať svoje obavy, a keďže im vzdelávací systém neponúka v tejto oblasti náležitú podporu, mnohé sa snažia takýmto žiakom radšej vyhýbať.

    Napriek tomu, že Slovensku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN jednoznačné povinnosti pri zabezpečení podmienok na vzdelávanie pre všetky deti vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, mnohé školy dnes vnímajú deti s rôznymi zdravotnými komplikáciami ako príťaž. V prípade viacnásobného postihnutia dieťaťa, môžu byť dokonca zdravotné komplikácie natoľko vážnou prekážkou vo vzdelávaní, že sa rodičom nemusí podariť umiestniť dieťa ani do špeciálnej materskej alebo špeciálnej základnej školy. Je evidentné, že v našom školskom systéme chýba odborník z oblasti komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na prostredie škôl a na starostlivosť o zdravie žiakov.

    Riešením by mohlo byť zavedenie školských sestier do školského prostredia. Okrem priameho zdravotníckeho výkonu v rámci práce s deťmi so zdravotným znevýhodnením by mohli školské sestry pomáhať aj pri príprave programov prevencie a osvojovania si zdravého životného štýlu pre všetkých žiakov školy.

    Vo všeobecnom komentári č. 15 k Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sa týka práv dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu sa okrem iného uvádza, citujem: "Dohovor o právach dieťaťa uznáva vzájomnú prepojenosť a rovnakú dôležitosť všetkých práv, ktoré deťom umožňujú rozvíjať ich duševné a telesné schopnosti, osobnostné predpoklady a nadanie v najvyššej možnej miere. Právo detí na zdravie je dôležité nielen samo osebe, ale realizácia tohto práva je nevyhnutným predpokladom pre užívanie všetkých ostatných práv vyplývajúcich z Dohovoru." Znamená to, že voči zavedeniu služieb zdravotnej starostlivosti v školách nemožno namietať argumentom, že na Slovensku to máme pekne krásne poriešené, podelené, že školy sú najmä vzdelávacie inštitúcie, v ktorých sa má učiť, a lieky a injekcie sa majú dávať dieťaťu v ambulancii lekára. Ako vidno, život prináša každodenné situácie, ktoré sú oveľa komplikovanejšie, ako predpokladá striktne rezortná mentalita, pretože preskakujú cez deliacu čiaru rezortu, ktorú si kreslia úradníci.

    Školské sestry by mohli pomôcť aj v školách s väčším počtom detí so sociálne znevýhodneného prostredia. V citovanom komentári k Dohovoru o právach dieťaťa sa doslovne uvádza: "Deti v znevýhodnenom prostredí s nedostatočným prístupom k službám by mali byť v centre pozornosti úsilia o realizáciu práva detí na zdravie. Štáty by mali na národnej a miestnej úrovni identifikovať faktory, ktoré spôsobujú zraniteľnosť detí alebo vedú k znevýhodňovaniu určitých skupín detí. Tieto faktory je potrebné zohľadniť pri tvorbe zákonov, predpisov, politík, programov a služieb v oblasti detského zdravia, ktorých cieľom by malo byť zabezpečiť spravodlivý prístup." Znamená to, že ak príde na stôl návrh, ktorý môže pomôcť týmto deťom žiť zdravší život, nemali by sme ho ako zákonodarcovia zmiesť zo stola, ale mali by sme sa usilovať ho zrealizovať.

    Pôsobenie školských sestier v školách je ideálny spôsob ako deťom a tínedžerom vo veku povinnej školskej dochádzky zabezpečiť ten najjednoduchší prístup k potrebným informáciám v oblasti zdravia, hygieny, zdravej výživy a zdravého životného štýlu. Školská sestra môže byť jedným z kľúčových odborníkov ktorým leží na srdci aj prevencia a ktorí vedia deťom a tínedžerom poradiť aj v otázkach s ktorými sa obvykle nechodí za učiteľmi.

    Zdravie a so zdravým súvisiace správanie rodičov a ďalších dôležitých dospelých osôb majú zásadný vplyv na zdravie dieťaťa. Školská sestra by preto mala mať v kompetencii aj komunikáciu s rodinami žiakov a mohla by vplývať na rozhodovanie rodičov aj v otázkach zdravia ich detí. Presne tak sa to predpokladá aj v spomínanom komentári k Dohovoru, kde sa výslovne píše: "Je potrebné zabezpečiť komplexné programy primárnej zdravotnej starostlivosti doplnené o osvedčené komunitné pôsobenie vrátane preventívnej starostlivosti, liečby špecifických ochorení a opatrení v oblasti výživy. Súčasťou opatrení realizovaných na komunitnej úrovni by malo byť poskytovanie informácií a služieb zameraných na predchádzanie chorobám a zraneniam a osvetových aktivít v oblasti prevencie zranení, nehôd a násilia."

    V rámci mojich konzultácii s Komorou sestier a pôrodných asistentiek a s rezortom zdravotníctva o návrhu otvoriť školy zdravotným sestrám reagovalo ministerstvo zdravotníctva ústretovo a proaktívne. Prakticky ihneď ponúklo vlastnú predstavu o možnej náplni školských sestier, s ktorou sa stotožňujem. V dokumente Profil činnosti sestry v systéme škôl, ktorý mi k tomuto poslaneckému návrhu zaslal odbor ošetrovateľstva ministerstva zdravotníctva, sú konkrétne vyšpecifikované okruhy, ktorým by sa školská sestra v školách mohla venovať. Návrhy na doplnenie foriem pomoci v školách o osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školské sestry som konzultovala aj s ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva sa k vecnej stránke návrhu vyjadrilo podobne ako ministerstvo zdravotníctva, teda kladne.

    Vážené pani poslankyne, na záver mi dovoľte ešte raz zopakovať zdôvodnenie, ktorým som svoje predstavenie návrhu začala. Tento návrh neznamená, že k súčasnému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky ďalší ľudia. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb žiakov tak, aby sa reálne uspokojili rôznorodé potreby detí.

    Ďakujem vám za pozornosť a budem sa uchádzať o vašu podporu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Kolegyňa Zimenová, ja oceňujem čas, ktorý sa venuješ tejto téme, ako aj energiu, ktorú investuješ pre všetky tieto deti a vyriešenie tohto problému. Ja som pozorne počúval vystúpenie a vnímam to tak, že sú to ďalšie tri nové pozície osobného asistenta, školskej sestry a pomocného vychovávateľa a títo budú zabezpečovať inú činnosť ako asistenti učiteľa, takže sa nebudú vlastne znižovať počty asistentov učiteľa, ktorí sú pridelení žiakom so zdravotným postihnutím aj v súčasnej dobe. Keďže však zo zákona ministerstvo školstva nie je povinné prideliť financie na mzdy asistenta učiteľa a nemá na nich ani vyhradený balík a vieme, aká je teraz situácia, keďže nárast integrovaných detí a žiakov je omnoho viac a tieto žiadosti nezvláda, a resp. vyhovenie všetkým týmto žiadostiam nezvláda, v septembri školy žiadali takmer 3 900 úväzkov na asistenta, pridelených bolo iba 1 710. Takže pokiaľ sa nebudú znižovať počty asistentov učiteľov, ktoré aj tak nie sú vlastne pokryté v súčasnosti a vytvárame ďalšie tri nové pozície, tak pri tejto realizácii, ktorá je podstatná, ja to stále hovorím, že je podstatná, a to uznávam, tú vecnú stránku, bude vlastne navyšovanie výdavkov.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem. Ja sa v prvom rade chcem poďakovať predkladateľom za takýto dobrý a zmysluplný návrh. Na pochopenie dôležitosti tohto zákona potrebuje zákonodarca emočnú inteligenciu. Verím, že argumenty pani kolegyne Zimenovej o potrebe osobných asistentov, školských sestier priamo v školách, ktoré znevýhodneným deťom umožnia plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávacieho procesu a tým skvalitnia ich život, presvedčí ich nás všetkých. Ak nie, tak potom musím konštatovať, že aj k empatii a ľudskosti sa treba vzdelávať a že práve v tomto smere máme ešte obrovské medzery.

    Ďakujem ešte raz predkladateľom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ďakujem pekne, Vierka. Myslím, že táto téma ti je blízka, a preto netreba viac o tom hovoriť a s tebou len súhlasím.

    Pán poslanec Gröhling, ja som sa snažila vo svojom úvode naozaj vysvetliť, že práve týmto návrhom by mohlo dôjsť k zníženiu počtu asistentov učiteľa a k lepšej kombinácii rôznych foriem pomoci pre deti a učiteľov v školách. Predpokladám, že ak by učitelia mali možnosť si vybrať vhodnú formu pomoci, nepýtali by v tých školách 9 asistentov učiteľa, 7 asistentov učiteľa, ako je to dnes, ale namiesto týchto pozícii by to vyskladali aj z iných osôb s inou činnosťou, s inými kompetenciami a takisto aj s iným platom.

    Takže nie je pravda, že k tomu súčasnému počtu asistentov učiteľa ja navrhujem nové pozície. To som sa snažila vysvetliť naozaj vo svojom úvodnom slove.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem, neprihlásil sa nikto.

    Týmto považujeme všeobecnú rozpravu za ukončenú k tomuto bodu. Pýtam sa ešte pani navrhovateľky, či predsa len niečo. Nie, nie je to mu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je pod tlačou 470, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod číslom 482.

    Pán poslanec Beblavý nám predmetný návrh zákona uvedie, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 470.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť tento návrh, ktorý podávame spoločne siedmi úzko spolupracujúci poslanci, teda pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Žarnay, pani poslankyňa Macháčková, pani poslankyňa Petrík, pani poslankyňa Zimenová a ja. Cieľom tohto zákona je riešiť situáciu, ktorá, by som povedal, sa vyostruje najmä v ostatných rokoch, a to je otázka dôstojného a diskriminačného odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe.

    Štát dnes robí týmto zamestnancom pomerne veľkú krivdu v tom, že nedodržiava svoje vlastné zákony, ale keďže má legislatívnu právomoc, tak to môžu dokonca robiť legálne, lebo stačí, že keď si v nejakom zákone sám pre seba urobí výnimku, čo aj dnes robí. O čo ide? Štát cez Zákonník práce a zákon, legislatíve o minimálnej mzde určuje, aká je minimálna mzda, tá je v tejto chvíli 435 eur. Ale tabuľky vo verejnej správe, platové tabuľky, ktorými sa riadi 144-tisíc zamestnancov vo verejnej správe, túto minimálnu mzdu v mnohých svojich častiach ani len nedosahuje. Najnižšia tabuľková mzda vo verejnej správe podľa typu tabuľky je okolo 270 až 290 eur, takže viac ako 140 eur pod úrovňou minimálnej mzdy. Toľko mal dostať ten najmenej platený verejný zamestnanec.

    Samozrejme, to by bolo absolútne neprijateľné a pravdepodobne by to viedlo aj k rozsiahlym spoločenským vzburám. Preto štát ustanovil, že ak je takáto tabuľková mzda nižšia ako minimálna mzda, je potrebné ju doplatiť aspoň do výšky minimálnej mzdy.

    Môžte si povedať, že tým je celý problém vyriešený, ale nie je. Nie je vyriešený hneď z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že ten zamestnávateľ, ktorý musí doplácať takéto mzdy, to robí cez iné nástroje, napr. cez osobné príplatky, ktoré sú ale zákonom limitované, a tým pádom zamestnanec, ktorý je takto dorovnávaný, už nemôže napríklad dostať ten osobný príplatok alebo inú výhodu za svoju skutočne odvedenú prácu. To znamená, nástroj, ktorý by som mal použiť na odmeňovanie extra výkonu, ktorý by mal byť riešením mimoriadnej kvality práce, sa stáva súčasťou základného platu.

    Čo je možne ešte ale významnejší problém, je, že postupom času dochádza k absolútnej nivelizácii platov vo verejnej sfére, zhŕňania všetkých na jednu úroveň. Dnes máme situáciu, keď kvalifikovaný človek s maturitou vo verejnej službe má rovnaký tabuľkový plat na úrovni minimálnej mzdy ako niekto, kto nikdy ani len základnú školu nedokončil a vykonáva absolútne nekvalifikovanú manuálnu prácu. Dnes máme situáciu, kde viac ako tretina zamestnancov vo verejnej službe je takto na úrovni minimálnej mzdy bez ohľadu na svoju kvalitu práce, bez ohľadu na svoju kvalifikáciu, bez ohľadu na to, čo reálne robia.

    Popritom je tu však ešte jeden problém a o tom sa hovorí menej a to je problém ostatných, tých dvoch tretín zamestnancov vo verejnej službe, ktorí majú mzdu nad úrovňou 435 eur. Ani pri nich štát nedodržiava svoje vlastné zákony, aj keď o tom sa nehovorí, pretože štát dnes cez Zákonník práce ustanovuje tzv. minimálne mzdové nároky, teda minimálnu mzdu pre rôzne úrovne vzdelania a kvalifikácie. Zákonník práce hovorí, že minimálna mzda v tej základnej výške, výške 435 eur sa uplatňuje len pre ľudí vykonávajúcich nekvalifikovanú prácu a ľudia vykonávajúci kvalifikovanú, kvalifikovanejšiu prácu majú nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Zákonník práce obsahuje 6 koeficientov, 100 %, 120 %, 140 %, 160 %, 180 % a 200 %, čo teda znamená, že napríklad človek v súkromnom sektore vykonávajúci najvyššie kvalifikovanú prácu má nárok na minimálnu mzdu nie 435 eur, ale 870 eur. To znamená, minimálna mzda dnes na Slovensku napríklad pre človeka vykonávajúcu výskumnú činnosti, manažérsku činnosti, a teda tie, ktoré sú najnáročnejšie, je 870 eur. To je v Zákonníku práce a je to platný zákon tejto krajiny.

    Aj z toho si štát urobil výnimku a túto výnimku už dokonca ani nenapráva, pretože ako som spomenul, pri tej minimálnej mzde 435 eur štát dorovnáva svojim zamestnancom mzdu, ak sú pod ňou, hoci to robí spôsobom, ktorý im ubližuje. Pre tých, ktorí sú nad 435 eur, štát nijako nerieši to, že podľa Zákonníka práce majú nárok na vyššiu mzdu, ako im prináša tabuľka. Aby som bol konkrétny, najvyššia trieda pre človeka, ktorý má začínajúceho absolventa, je v jednej tabuľke verejnej služby 633 eur a v druhej tabuľke 692 eur. Inými slovami, je to 180 až 240 eur pod tým, na čo má ten istý človek nárok u súkromného zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. Štát tak oberá ľudí o túto sumu, alebo, samozrejme, aj sumy iné podľa toho, kde sa nachádzajú.

    Z tohto dôvodu je podľa môjho názoru súčasný systém nielen nespravodlivý, diskriminačný, ale zároveň je aj protiústavný, pretože vytvárame v štáte dve skupiny zamestnancov, kde zamestnanci vo verejnom sektore sú významne diskriminovaní. Tento stav v jemnej podobe existuje dlhodobo, existuje 12, 15, 18 rokov, ale eskalovať začal najmä v rokoch ostatných, ako sa prudko zvyšuje minimálna mzda. To znamená, že teoretický problém to bol vždy, praktický problém sa z toho stal až v ostatných štyroch-piatich rokoch a každým rokom a prudkým zvyšovaním minimálnej mzdy sa len zvyšuje a zhoršuje.

    Vlády Roberta Fica nemali problém nariadiť súkromným zamestnávateľom prudké zvyšovanie minimálnej mzdy a aj týchto rôznych minimálnych miezd pre kvalifikovanejších ľudí, ktorých som spomínal, ale mala obrovský problém vždy vyčleniť peniaze na to, aby štátny rozpočet a rozpočty samospráv zaplatili takú istú mzdu ľuďom, ktorí slúžia nám všetkým.

    Dovoľte mi, zdôrazniť, že nehovorím o tých tzv. úradníkoch, čo je z nejakých dôvodov na Slovensku dneska nadávka, hoci robiť dobre úradnícku prácu pre náš všetkých je rovnako dôležité, ako robiť čokoľvek iné, ale nehovoríme len o nich. Nehovoríme o človeku, ktorý vás na miestnom úrade obslúži. Hovoríme o knihovníčkach v miestnych knižniciach. Hovoríme o reštaurátorovi, ktorý zachraňuje oltár majstra Pavla. Hovoríme o ekonómke na základnej škole. Hovoríme o sociálnom pracovníkovi DSS, ktorý sa stará o vášho rodiča alebo aj o vás samotného. To sú ľudia, ktorí dnes od nás všetkých nedostávajú ani len minimálnu mzdu, na ktorú majú nárok podľa Zákonníka práce, keby boli v súkromnom sektore. Preto sme sa to rozhodli riešiť a riešiť to systémovo. Ten návrh nebudem predstavovať do každého detailu, je v tom zákone obsiahnutý, ale dovoľte mi skôr vysvetliť jeho základné princípy.

    Prvý princíp je ten, že základná mzda, najnižšia mzda vo verejnom sektore by mala byť na úrovni minimálnej mzdy. To znamená, my zavádzame, že najnižšia tabuľková mzda by mala byť 435 eur, resp. ak sa v budúcnosti zvýši minimálna mzda, mala by sa zvyšovať s ňou. Veľmi jednoduchý princíp.

    Druhý princíp, ktorý zavádzame, je tiež princíp zrovnoprávnenia, že najvyššia tabuľková mzda, teda najvyššia platová trieda vo verejnej službe by mala byť na úrovni dvojnásobku minimálnej mzdy, tak ako je to opäť v súkromnom sektore. Inými slovami, prvá platová trieda 435 eur, posledná platová trieda 870 eur.

    Druhý princíp, ktorý už som spomenul, je automatická valorizácia, aby to bolo naviazané na minimálnu mzdu, aby sme sa o päť rokov nedostali opäť do tejto situácie. Okrem toho robíme aj niektoré technické zmeny, ktoré umožňujú, aby tento krok nebol pre štátnu pokladňu nerealizovateľný. Je to napríklad zlúčenie niektorých tried, je to zmena zápočtu praxe a je to aj zlúčenie oboch dnešných platových tabuliek.

    Na základe tohto vieme ukázať, že každému zamestnancovi vo verejnej správe, všetkých 144-tisíc zamestnancom, ktorí sú odmeňovaní podľa týchto tabuliek, sa zvýši ich tarifná mzda. To znamená, budú mať nárok na vyššiu mzdu. Niektorí viac, niektorí menej, v priemere to vychádza okolo 90 až 100 eur mesačne. Zároveň sme však spočítali aj finančnú nákladnosť tohto kroku, keďže tá je, samozrejme, významným prvkom. Zvýšenie výdavkov samosprávy a štátu bude 232 mil. ročne, čo je veľká a výrazná suma, hoci ani to nie je suma, ktorú by si štát nemohol dovoliť, keby z toho urobil svoju rozpočtovú prioritu. My sme však v spolupráci s ekonómami spočítali, že čistý náklad pre štát bude rádovo nižší, a to vo výške len asi 62 mil. eur. Pýtate sa, kde sa berie ten rozdiel tých 170 mil. Je jednoduchý. Ak minieme o 232 mil. eur viac na platy verejných zamestnancov, tak všetky zdravotné odvody zamestnávateľa sa vrátia do zdravotných poisťovní, všetky sociálne odvody zamestnávateľa sa vrátia do Sociálne poisťovne, všetky zdravotné odvody zamestnanca sa vrátia do zdravotných poisťovní, všetky zdravotné odvody zamestnanca sa vrátia, sociálne do Sociálne poisťovne, daň z príjmu sa, samozrejme, vráti do rozpočtu verejných financií.

    Okrem týchto prvkov ešte ďalšie dva sa vrátia. Jeden je fakt, že dnes štát má tzv. odvodovú odpočítateľnú položku, ktorou sa snaží zvýhodňovať nízko platených zamestnancov všeobecne. Keďže my pridávame najmä nízko plateným zamestnancom, to, čo im štát pridá, časť z toho aj ušetrí, pretože nebude musieť túto položku vyplácať. A posledná úspora bude z toho, že časť týchto peňazí, konkrétne asi 15 % v štandardnom modeli ministerstva financií, ktorú ľudia dostanú do ruky, sa štátu vráti v podobe vyššieho výberu DPH.

    Keď uplatníte všetky tieto úspory, zistíte, že štát ušetrí viac ako dve tretiny toho, čo to bude stáť, sa mu vráti inými kanálmi späť. Preto si myslíme, že 60 mil. nie je suma, ktorú by si tento štát nemohol dovoliť, aby pomohol 144 tisícom ľudí.

    A je to nielen ústavné, je to nielen správne, ale podľa môjho názoru je to aj nevyhnutné. Pretože ako dlho, si myslíme, že udržíme verejné služby, ak v nich ľudia nebudú platení čo i len na úrovni minimálnej mzdy. Ako dlho si myslíme, že v atmosfére zjednocujúcej sa Európy, minimálne z ekonomického hľadiska, ako dlho v situácii, keď priemerná mzda na Slovensku prekročila 900 eur už minulý rok, ako dlho si myslíme, že udržíme situáciu, keď sociálnemu pracovníkovi mladému v DSS-ke zaplatíme aj so vzdelaním 462 eur mesačne? Ako dlho, si myslíme, že ekonómka, ktorá má 15-ročnú prax, bude môcť žiť z o niečo viac ako 500 eur a nepôjde robiť niečo iné? Ako dlho, si myslíme, že ten reštaurátor, ktorý po 15-tich rokoch praxe reštauruje jedinečné umelecké dielo, to bude ochotný robiť za 648 eur tarifného platu? Moja odpoveď, že už dlho nie.

    A preto ak sa chceme vyhnúť aj kolapsu verejnej správy, ak sa chceme vyhnúť tomu, aby o naše deti, o našich rodičov, o nás samých, o naše kultúrne dedičstvo, o naše vzdelanie sa nestarali ľudia, ktorí buď že nebudú, alebo na to nebudú vhodní, tak musíme začať hýbať s platmi vo verejnej sfére tak, ako sa hýbu aj v súkromnej sfére. A o tomto je tento návrh, o ktorého podporu si vás dovoľujem požiadať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Soni Gaborčákovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 470. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladáme návrh, ktorý sa tu mal prerokovať už dávno, a pokiaľ naozaj platí, že strana SMER je sociálnou demokraciou, tak už dávno mal byť v platnosti. Lebo ak sa bavíme o sociálnej demokracii, tak nemôžeme dopustiť stav, že štát vrhá tisíce ľudí na Slovensku do chudoby.

    Na jednej strane vyžadujeme, aby súkromní zamestnávatelia sa starali o svojich zamestnancov, ale štát ako najväčší zamestnávateľ toho nie je sám schopný. Povedzte mi, je normálne podľa vás, aby mladá žena, vysokoškolsky vzdelaná, lektorka v múzeu žila z platu 380 eur čistého? Pri takomto plate si nemôžete prenajať v Banskej Bystrici ani garsónku, banka vám nedá hypotéku na bývanie. Je to pod ľudskú dôstojnosť, pod ľudskú úroveň v civilizovanej krajine byť nútený žiť z výplaty do výplaty, deliť sa o izbu s ďalšími nájomníkmi. Nemôžete sa adekvátne ošatiť, nakŕmiť. Je podľa vás normálne, že nepedagogickí pracovníci na univerzite po šiestich rokoch praxe zarábajú ešte menej? 371 eur v čistom! Z toho má 40-ročná matka uživiť svoje deti?!

    Nemôžeme sa potom čudovať, že v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, je štát často jediným zamestnávateľom, že v týchto regiónoch vládne chudoba. Pani kaderníčka Hnúšti mi povedala, že ona si nemôže za svoju prácu zaúčtovať tie tarifné sadzby, pretože jej je ľúto, že tie ženy, ktoré ku nej chodia, častokrát na to ani nemajú. Takže sama si účtuje za jednotlivé úkony o päť, o tri, o štyri eurá menej. Aj keď tá práca toľko stojí, jej zákazníčky ju nezaplatia. Pani kaderníčky mi vraveli, stačí, ak zvýšite platy, ak tu ženy v tomto štáte začnú dôstojne zarábať, potom nám nič viac netreba. My sa ako živnostníčky uživíme. Čudujete sa, že v takejto biede sa potom ľuďom nechce ani podnikať?

    Vážení kolegovia, toto sú reálni ľudia, reálne situácie, ktorí reálne za takéto nízke platy pracujú pre tento štát. Žiadna fikcia. Ak naozaj chceme pomôcť týmto ľuďom, ak naozaj chceme pomôcť regiónom postaviť sa na nohy, využime hospodársky prebytok na niečo zmysluplné. Prestaňme iba rozprávať o podpore regiónov, ale podporme ich naozaj.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Macháčková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa teda chcela pripojiť k mojim kolegom a podporiť toto praktickou skúsenosťou, ktorú mám ako primátorka mesta, keďže máme dve zariadenia sociálnej pomoci, a hovoriť práve aj o týchto ľuďoch, ktorí tam pracujú, a jednak aj ľudia, ktorí pracujú priamo na meste Prievidza ako opatrovatelia a naozaj nedosahujú takmer minimálne mzdy. Potom dôsledok toho je, že títo ľudia často odchádzajú do zahraničia. Treba povedať na to, že v predchádzajúcom období častokrát im práve úrad práce platil rôzne kurzy, čiže sú to veľmi neefektívne vynakladané prostriedky, ktoré investujeme do vzdelania týchto ľudí, ktorí nám nakoniec odchádzajú do zahraničia. A, samozrejme, brať treba do úvahy v zreteľ aj tú skutočnosť, ako to ovplyvňuje život našich rodín. Čiže naozaj my nehovoríme len o úradníkoch, ale hovoríme aj o týchto ľuďoch, kuchárkach, ktoré pracujú za také mzdy, že naozaj sa často považujú za pracujúcu chudobu. A toto rozhodne máme záujem práve zmeniť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mihál je ďalší vystupujúci v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega navrhovateľ, vážená pani kolegynka spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, zvláštnym spôsobom funguje Slovensko, tento náš štát, keď sa zameriam práve na túto oblasť odmeňovania zamestnancov podľa zákona, ktorý chceme novelizovať.

    Keď nadviažem na to, čo ste povedali, moji predrečníci, a ja som vlastne ešte pri predošlom zákone spomínal sféru sociálnych služieb, no tak si zoberte, máme neštátne zariadenie sociálnych služieb a máme, no nepoviem, že štátne, ale samosprávne zariadenie sociálnych služieb napríklad pod nejakou VÚC-kou, a teraz: to súkromné zariadenie, tak, samozrejme, ten majiteľ musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde. Dnes je minimálna mzda 435 eur, ale neopovážte sa niekto, ak ma počúvate a ste zriaďovateľom takéhoto zariadenia vyplácať zamestnancovi 435 eur, pokiaľ ošetruje, ošetruje, stará sa o ľudí, pretože tam nemôže byť minimálna mzda. Tam musí byť najmenej druhý stupeň náročnosti. To znamená, vynásobme si to koeficientom 1,2 a dostaneme sa na úroveň vyše 500 eur v hrubom, k tomu, samozrejme, príslušné odvody a tak ďalej. Čiže tam vlastne začínajú mzdové náklady zriaďovateľa zariadenia sociálnych služieb, ktoré je súkromné.

    No ale aké sú potom, aké sú potom platové pomery a vôbec náklady zariadení, ktoré spadá pod VÚC-ku? No zrejme, ja teda neviem, nie som doma v týchto číslach, ale veľmi rád by som bol, pretože toto ma skutočne zaujíma, ako fungujú tie VÚC-karské zariadenia, pretože tam teoreticky tie platy a náklady môžu byť jednoducho nižšie, a zrejme aj v mnohých prípadoch sú. A čo je potom zvláštne, je celý ten systém dotácií a všetkého, ale to je naozaj, to je asi, to je asi iná téma, ku ktorej sa, verím, čo najskôr dostaneme v podobe super kvalitného vládneho návrhu z dielne ministra Richtera. To som ale optimista, však?

    No, súkromná sféra verzus výkon práce vo verejnom záujme. Pozrite, vláda Roberta Fica II, teda tá predošlá, koaličná vláda Roberta Fica III, t. j. tá dnešná, s veľkou radosťou každoročne zvyšujú minimálnu mzdu. To znamená, že tí "súkromní zamestnávatelia" to, samozrejme, musia rešpektovať, sú tu už tie spomínané minimálne mzdové nároky. Čiže vlastne tým pádom idú mzdy a náklady v súkromnej sfére v zmysle Zákonníka práce, zákona o minimálnej mzde každoročne vyššie a vyššie. To robí vláda Roberta Fica alebo vlády Roberta Fica s veľkou radosťou, pretože to jednoducho nejde z ich vrecka, a, naopak, práve tá vláda Roberta Fica, resp. minister financií s radosťou potom konštatujú, že to zvyšovanie minimálnej mzdy pre nich znamená výrazný nárast príjmov z daní a odvodov týchto zamestnancov v súkromných firmách a príslušných zamestnávateľov.

    Pre lepšiu ilustráciu som si len tak rýchlo pozrel svoj blog, ktorý som písal na HN-kách ešte v auguste minulého roka, keď sa hovorilo o zvýšení minimálnej mzdy zo 405 na 435 eur, čo sa teda aj schválilo. Čiže ten, prosím pekne, dávajte teraz chvíľku pozor. Zvýšila sa nám minimálna mzda brutto zo 405 na 435 eur. Čiže plus 30 eur. To znie celkom pekne, ale zamestnanec v čistom z toho zvýšenia minimálnej mzdy získal v čistom 19 eur 10 centov, 19 eur 10 centov, ale štát v podobe daní a odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, zjednodušujem teda, získal až 27 eur 46 cento, v horšom prípade minimálne 17 eur 69 centov. Podľa toho, ako presne platí zamestnávateľ daň z príjmu. Čiže fakticky z toho zvýšenia minimálnej mzdy k 1. januáru 2017 o hrubých 30 eur získal štát viac ako samotní zamestnanci! No hurá, zvýšila sa minimálna mzda o 30 eur. Ale nikto z vlády Roberta Fica sa už nepochválil, že sa tým pádom zvýšili daňové a odvodové príjmy štátu v prvom rade, a nie príjmy tých zamestnancov. Takáto je podstata tej politiky zvyšovania minimálnej mzdy. Zvyšujú sa príjmy do štátneho rozpočtu. A keď má štát zvýšiť platy svojim zamestnancom, tak akože nič, mŕtvy chrobáčik, nič sa nedeje. Už niekoľko rokov tie tabuľky, tie platy nestúpli. To znamená, no nebudem opakovať to, čo povedal Miro Beblavý. Toto je falošná politika.

    Chcem povedať ešte jednu vec. V ekonomikách, či v slovenskej, alebo akejkoľvek európskej krajiny, to jednoducho je tak, že platy v súkromnej sfére, dobre, je tu zákon o minimálnej mzde, Zákonník práce, dobre, ale v reálnom živote fakticky úroveň platov štátnych zamestnancov zároveň nastavuje aj pre tých súkromných zamestnávateľov určitú latku. Čiže pokiaľ štátni zamestnanci v štáte zarábajú málo, tak tí súkromní zamestnávatelia nie sú tlačení na zvyšovanie platov svojich zamestnancov, lebo nie sú. Predstavte si hypoteticky, že by štátny zamestnanec, ktorý dnes zarába 500 eur hrubého, mal vďaka takejto zmene zákona, akú tu ponúkame, mal plat zvýšený povedzme na 600 alebo dokonca na 700 eur. Tým pádom by sa to miesto v tej štátnej správe alebo povedzme v sociálnych službách a podobne stalo atraktívnejšie a tí ľudia, ktorí dnes pracujú v tom istom meste, v tom istom regióne u súkromníka, by sa viac zaujímali o "prestup" do tej štátnej správy, pretože by si zarobili viac. Respektíve čo by sa stalo? Prišli by za tým svojim majiteľom firmy, u ktorého pracujú, a tlačili by na neho. Pozrite sa, ja by som mohol ísť pracovať tam a tam a dostal by som 700 eur hrubého. U vás mám len 550. Rozumiete, čo chcem povedať? Čiže keby štát nastavil latku odmeňovania svojich zamestnancov vyššie, tak takto by nepriamo tlačil, a tak tá ekonomika funguje, o tom je ten trh práce, tým pádom by boli súkromní zamestnávatelia prirodzeným spôsobom tlačení k tomu, aby zvýšili platy svojim zamestnancom, pretože inak by im hrozilo, že by im tí dobrí zamestnanci, ktorí majú dnes možno nezaslúžene nízku mzdu, utiekli a išli by pracovať pre ten štát. Veľmi zjednodušujem, ale je možno niekedy povedať veci jednoducho ako príliš komplikovane. Ale pokiaľ štát ako zamestnávateľ je zlý zamestnávateľ a platí svojim ľuďom málo, tak ani tí súkromníci v tom Sabinove nie sú, nie sú tlačení do toho, aby zvýšili platy svojim zamestnancom, lebo tí nemajú kam ísť do lepšieho. Rozumieme si? Čiže takýmto spôsobom, keby sa toto presadilo, takýmto spôsobom by sme dosiahli, netvrdím, že na druhý deň a všade, ale dosiahli by sme, že tam, kde hovoríme o tom imaginárnom zdieračovi, súkromníkovi, ktorý nie je ochotný zaplatiť svojim zamestnancom viac, tak tento súkromník by musel zaplatiť viac, pretože inak by mu tí zamestnanci mali kam utiecť. A v tom je tá pointa.

    Čiže chcem zdôrazniť a tým končím, dve veci. Po prvé zvýšenie odmeňovania pri tých tzv. štátnych zamestnancov spôsobí zároveň tlak na rast miezd u súkromných zamestnávateľov.

    A po druhé sa vrátim ešte raz k tej úvodnej myšlienke. Poprosím, hlavne poslanci vládnej koalície, zamyslite sa nad tým, čo dnes znamená zvyšovanie mzdy. A to sa potom týka aj zvyšovania mzdy štátnych zamestnancov. Máme zle nastavený daňovo-odvodový systém a z toho zvyšovania minimálnych miezd, tých minimálnych platov, viac dnes získa štát, poisťovne ako samotní ľudia. A to asi nie je v poriadku. Chce snáď niekto tvrdiť, že je to O. K., ak viac ako 55 % tej vyššej hrubej mzdy zhltne štát a odvody Sociálna, zdravotná poisťovňa? Ja si myslím, že to dobré nie je. A tam treba hľadať nápady, ako vlastne takto zvýšiť ďalším krokom príjmy zamestnancov.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo. Dovolím si pána poslanca Mihála, ako aj jeho predrečníkov nepriamo doplniť v jednom fakte, na ktorý som upozornil už v januári tohto roku, kedy som vyzval vládu Slovenskej republiky na nesúlad nariadenia vlády zo 14. decembra 2016, kedy sa ustanovila nová stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tam aj po 4 % zvýšení platov nepedagogických zamestnancov zostala podľa navýšených platových tabuliek veľká časť platov kuchárok, upratovačiek, školníkov, mzdových účtovníčiek, skrátka všetkých nepedagogických zamestnancov stále pod hranicou minimálnej mzdy. Zo zákona musia zamestnávatelia garantovať svojim zamestnancom minimálnu mzdu. Školy tak boli nútené hľadať zdroje, ktorými dofinancujú ich platy aspoň na toto minimum.

    Je podľa mňa neprijateľné, ak štát v jednom zákone povie, že minimálna slušná odmena za prácu je 435 eur, a vzápätí vydá nariadenie, v ktorom povie, že kuchárky si túto najnižšiu slušnú odmenu nezaslúžia. Na jednej strane vyhlasuje, že v plnej miere financuje školy, a na druhej strane nie je ochotný uvoľniť ani minimálne potrebné množstvo peňazí. A farizejsky to pokryje v legislatíve nariadením vlády, ktoré odporuje zákonu. Vyzýval som a nedostal som sa vlastne k odpovedi. A chcem sa zároveň aj opýtať tu ctených všetkých kolegov, či si nemyslia, že takto nastavené pravidlá hry, ak si zoberieme ústavný článok 36, kde čítame o práve na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, ktorý sa týmto nerešpektuje, že tu skrátka nedochádza ku veľkej kolízii, ktorú treba okamžite riešiť.

    Ďakujem.

  • Reakcia, nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Áno, zhodneme sa. Jednoducho, jednoducho takéto správanie toho štátu je farizejstvo a treba to čo najrýchlejšie zmeniť a okrem iného, tí ľudia, ktorých ste spomínali, si, samozrejme, zaslúžia vyššiu mzdu. To je snáď jasné.

  • Pani poslankyňa Nehézová je poslednou vystupujúcou v rozprave,

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod sa musím poďakovať predkladateľom za túto novelu zákona, ktorá je už dlhodobo potrebná. Tiež sme mali pripravenú novelu tohto zákona, ale tento mesiac sme ju nestihli predložiť, tak skúsime na budúci mesiac, ak náhodou by to neprešlo, v úvodzovkách. Pretože z praxe viem, že platy v zariadeniach sociálnych služieb, tak ako spomínal kolega pri samosprávnych krajoch, v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov sú veľmi nízke a riaditelia stále bubnujú na poplach, že nevedia zostaviť platový dekrét pre zamestnancov, ako sú opatrovateľky, sociálni pracovníci, inštruktori sociálnej rehabilitácie, proste všetkých sfér, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb. Dnes sa v praxi často stretávame obchádzaním znenia tohto zákona zamestnávateľmi len za účelom poskytnutia svojim zamestnancom aspoň minimálnu mzdu, ktorá im má byť garantovaná zákonom. Zamestnávatelia sa snažia nájsť zákonné výnimky pre svojich zamestnancov, ktorých základná tabuľková mzda nedosahuje úroveň minimálnej mzdy. Takéto "zákonné príplatky" k základným tabuľkovým hodnotám sa prideľujú napríklad tak, že k základnej stupnici podľa § 7 ods. 4 zákona, má zamestnávateľ "odpustiť" zamestnancovi počet rokov praxe a automaticky ho zaradiť do najvyšších platových stupňov alebo mu vyrovnať plat k minimálnej mzde, na základné, základné udelenia príplatkov, napr. podľa § 8 príplatok za riadenie, § 9 príplatok za zastupovanie, § 10 príplatok za mimoriadne osobné schopnosti a iné príplatky. Pridelenie týchto príplatkov často slúži len na vyrovnanie platu, nie na skutočné ohodnotenie schopností a vedomostí zamestnancov s hodnotou minimálnej mzdy v danom období a nepredstavuje reálne dosahované schopnosti. Porušuje, zamestnávateľ tým porušuje jeden zákon, aby mohol splniť zákon o minimálnej mzde. Pri tomto obchádzaní zákona, odpúšťaní rokov praxe, zaraďovania do vyšších tried, udeľovania osobných príplatkov sa stáva, že odborní zamestnanci s kvalifikáciou a zamestnanci bez kvalifikácie dostanú rovnaký minimálny plat, sú na jednej platovej úrovni. To všetko bola motivácia moja takisto, ako aj vaša, predpokladám, k úprave tohto zákona a hlavne k úprave tabuľkových hodnôt tak, aby zamestnávatelia nemuseli pri udeľovaní platov pre zamestnancov hľadať štrbiny v zákone, ako to robia dnes, a tak ho porušovať alebo obchádzať len z dôvodu vyrovnania platu zamestnanca s minimálnou mzdou v danom roku. V súčasnosti za účelom stanovenia mzdy títo zamestnanci zaradení podľa katalógu pracovných činností, ktorý je tiež neaktuálny, platových tried a stupňov v tabuľkách vymyslených úradníkmi, ktorí si nedali ani námahu ich racionálne a logicky zdôvodniť a meniť ani im platy zákonom upraviť. Vyhotovujú ich byrokrati, ktorí sedia celý život v kanceláriách a nahadzujú z brucha čísla do tabuliek, ktoré zabúdajú pravidelne meniť a prispôsobovať novým okolnostiam. A tak sa stáva, že výška mzdy vo verejnom sektore v niektorých prípadoch nedosahuje ani výšku zákonom stanovenej minimálnej mzdy.

    Prečo sa na nich zabúda? Prečo v tomto zákone vládne nespravodlivé a nemotivujúce odmeňovanie a netransparentnosť? Prečo nikomu roky nevadilo, že vo verejnej správe zamestnanci, tzv. obslužný personál, dostáva aj nižšiu ako minimálnu mzdu stanovenú v inom zákone na základe takto stanovených podľa vlády spravodlivých mzdových predpisov? Vážená vláda, ste si vedomí dnešného stavu, kde sú všeobecné tabuľkové základné platy pomerne nízko, a preto zamestnávatelia sa snažia takmer každého natlačiť do vyšších tried, aby aspoň niekoho našli ochotného robiť túto prácu? Ak vám záleží na ľuďoch a tento návrh vám otvoril oči vo veci odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nechcete, aby vaši voliči pracovali pod úroveň minimálnej mzdy, tak tento návrh podporíte. My predkladaný návrh určite podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili aj v rozprave. Nebudem opakovať tie argumenty, ktoré zazneli, a dovoľte mi predsa len vypichnúť dve-tri veci, ktoré aj z tej rozpravy aj z osobnej skúsenosti sú naozaj dôležité. Prvá vec je to, že musíme sa my ako Slovenská republika rozhodnúť, na čom chceme stavať svoju budúcnosť, a ak ju chceme stavať na ľuďoch, tak musíme naozaj zásadne prestavať aj odmeňovanie vo verejnej sfére. S týmto systémom, ako je dnes, sa naozaj už ďaleko nedostaneme a cítime to každý deň a každý rok a jeho zaostávanie aj za súkromným sektorom, aj za Západom sa prehlbuje.

    Druhá vec, ktorú si musíme povedať, je, že naozaj dnes je ten čas, kedy sa to aj dá urobiť, minimálne z dvoch dôvodov.

    Po prvé, ako sme s kolegom Mihálom ukazovali, tie reálne finančné dopady pre štátny rozpočet sú pomerne nízke a štát si v ich dnešnej hospodárskej situácií môže dovoliť. To znamená, že kedy, ak nie dnes. Navyše tie nožnice sa budú len čoraz viac roztvárať a ich dotiahnutie a zavretie bude čoraz drahšie. Takže ani čakať s riešením tohto problému nemá zmysel.

    A tretia vec, ktorú chcem dodať je, že je otázkou základnej spravodlivosti a základnej, by som povedal, empatie voči ľudom, aby netrpeli v systéme, kde oni vedia a všetci to vedia a pripúšťajú, že sú platení v podstate protiústavne, protizákonne len preto, že sa to nikomu nechce riešiť. Predstavte si, že vaša odmena je takto každodenne riešená. Už len preto by sme to mali vyriešiť, a preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Takže dnes tu padli aj, aj sociálni pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb, a chcem naozaj povedať, že za chvíľu tam nebudem mať kto pracovať, a chcem potvrdiť to, čo hovoríte. Ja som to vlastne aj hovorila viackrát pánovi ministrovi, že jednoducho odborné činnosti, ktoré sa vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb majú tarify platov, ako keby to robili nekvalifikovaní ľudia, a za chvíľu nebudeme mať opatrovateľky tu, ale budeme mať ich v Rakúsku alebo v iných krajinách a o našich starých a nevládnych ľudí sa nebude mať kto postarať. Nie je len nastaviť výšku minimálnej mzdy, ale je potrebné potom dotiahnuť veci do konca a to tento návrh zákona rieši, a preto si myslím, že, že minimálne by ho mohli okopírovať, a teda schváliť ako vládny.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Simony Petrík, Jozefa Mihála, Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 473. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 485.

    Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 473.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ktorí ešte ste tu, rada by som povedala pár slov k návrhu zákona, ktorý predkladáme s kolegami Mirom Beblavým a Jožom Mihálom.

    Podávame návrh zákona, ktorý spočíva v tom, že výška vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne čerpať. Ak by ho rodič čerpal rýchlejšie, čiže flexibilnejšie, získal by mesačne viac peňazí. Rodičovský príspevok by tak mohol mať počas najkratšieho obdobia poberania, čo je vlastne do dvoch rokov veku dieťaťa, výšku 355,33 eur. Pracovne tento návrh nazývame flexibilný rodičovský príspevok.

    Chceme týmto opatrením presadiť väčšiu slobodu rodičov pri starostlivosti o dieťa. Podali sme aj rovnaký pozmeňujúci návrh na tejto schôdzi, ktorý zavádza flexibilitu rodičovského príspevku, a osobne ma mrzí, že minister tieto zmeny nepodporil, aj keď sa v reakcii teda vyjadril, že, dokonca istým spôsobom nás obvinil, že to ani nemyslíme možno vážne a úprimne, že sú to len, že to je len zbieranie nejakých politických bodov, čo sa mňa osobne aj dotklo, aj keď sa neradím medzi nejaké citlivejšie povahy, ale skrátka tejto téme sa naozaj venujem dlhodobo a záleží mi na tom, aby rodičia mali slobodu pri, pri starostlivosti o svoju, o svoje dieťa a zároveň aj slobodu pri poberaní financií od štátu, ak je to možné. Takže ja ho beriem za slovo, a lebo teda vyjadril sa, že nekomunikujeme a že sme tento návrh s ním nepreberali, takže ja mám s ním už dohodnuté stretnutie, tak budem veľmi zvedavá, ako sa ministerstvo postaví k tomu, k mojej snahe s nimi jednať na túto tému, pretože viem, že aj samotné ministerstvo sa už niekoľkokrát už vyjadrilo počas toho, ako som ja predkladala tento návrh, či už v podobe pozmeňujúceho návrhu, že teda je to v nejakej línií ich rozhodnutia, takže uvidíme. Teraz by som vám rada možno bližšie predstavila, ako si fungovanie flexibilného rodičovského príspevku predstavujeme. Celková suma vybratého rodičovského príspevku, ktorá je 6 396 eur, sa nezmení. Bolo by ju však možné vybrať aj skôr, ako dieťa dosiahne tri roku veku. A my navrhujeme, aby dolnou hranicou výberu bola 24 mesiacov veku dieťaťa, čiže 2 roky. Výška rodičovského príspevku by tak bola v intervale od tej základnej sumy 213,20 eur, pokiaľ by sa poberala po dobu troch rokov až do tých spomínaných 355,33 eur, pokiaľ by bola vybratá za dva roky, a to v závislosti od mesiaca, v ktorom by rodič poberanie rodičovského príspevku ukončil. Čiže veľmi v skratke, matka alebo otec na rodičovskej dovolenke by si prilepšili mesačne nie o tých fixných 213,20 eur, ale bolo by možné počas kratšieho poberania získavať mesačne viac peňazí, čo je práve pre mladé rodiny oveľa podstatnejšie vo, vo svojom finančnom rodinnom rozpočte.

    Chcem podotknúť, že toto nie je nejaký náš výmysel alebo nevyskúšaný experiment. Rovnaký systém sa osvedčil a funguje aj v Českej republike, kde zavádzajú už štvrtú rýchlosť čerpania, pretože rodičia túto možnosť často využívajú. To znamená, oni išli postupne tiež od dvoch rokov, potom jeden a pol roka a tak, a tak podobne, čiže tá, tá rýchlosť čerpania je už niekde inde. Životné situácie sú rôzne a mnohým rodičom môže táto možnosť pomôcť v rodinnom rozpočte, ako som už spomínala. Napríklad by bol výhodný pre osamelých rodičov, ktorí potrebujú zvýšenú pomoc pri bežných výdavkov na život, než sa opätovne zamestnajú, a potom by mohli dať dvojročné dieťatko ešte aj naspäť do jaslí, ktoré by boli hradené z príspevku na starostlivosť o dieťa, čiže tu by som ešte upozornila aj na, na nápad alebo ideu možnosti použiť príspevok na starostlivosť o dieťa aj pre dieťa, ktoré si vyčerpá rodičovský príspevok za dva roky, a ešte stále je tam ten jeden rok, počas ktorého by mohlo práve vyčerpať alebo používať prostriedky, teda jeho rodič, nie ono, z príspevku na starostlivosť o dieťa. Rodičovský príspevok totiž v súčasnej výške nestačí na to, aby z neho rodina, a najmä teda rodina samoživiteľa dôstojne vyžila. A na Slovensku je takýchto rodičov pomerne veľa.

    Zrýchlené čerpanie rodičovského príspevku by pomohlo aj rodičom, ktorým sa narodili deti za sebou s menším odstupom, ako sú tri roky, a neprišli by o finančné zdroje od štátu, pretože tu opäť musím prízvukovať, neviem, či si to alebo či si to vlastne naša vláda uvedomuje, že, alebo teda ministerstvo na to veľmi neupozorňuje, že práve ten rodičovský príspevok na druhé dieťa, pokiaľ máte doma dve deti a nie sú v rozpätí alebo sú v rozpätí tých prvých troch rokoch, tak dostávate vlastne rodičovský príspevok v plnej sume iba na to prvé dieťa a na to druhé dieťa dostávate navyše nejakých 40 eur. Čiže dokopy je to výrazne menej, ako keby ste využili práve tento flexibilný rodičovský príspevok, ktorý by ste si vyčerpali dajme tomu za tie dva roky, a to dieťatko, ktoré by sa vám narodilo v rozmedzí týchto troch rokov, by opäť mohlo čerpať plný rodičovský alebo naň by ste mohli čerpať opäť rodičovský príspevok.

    Ak by som teda mohla zhrnúť tento návrh do niekoľkých viet, predpokladám, že pán kolega Mihál ma ešte doplní, ale flexibilné čerpanie rodičovského príspevku znamená v prvom rade zanedbateľnú záťaž pre štátny rozpočet, ale pomohlo by reálne mnohým rodinám. Dnes majú rodiny rôzne pracovné aj výchovné stratégie a takisto sú aj rozdielne deti, ktoré potrebujú kolektív v rôznom veku, ale aktuálne nastavený rodičovský príspevok je vždy a fixný na tri roky, čo je zbytočne obmedzujúce. Preto vás žiadam o podporu nášho návrhu, ktorý je len prirodzeným vyústením vo vývoji rodinnej politiky a reaguje na dopyt rodičov po vhodnom zosúlaďovaní rodinného a pracovného života.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Soni Gáborčákovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 473. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 475 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem. Ja len stručne priblížim pár číslami český model. V Čechách je to tak, že rodičovský príspevok sa môže čerpať až do dosiahnutia štyroch rokov veku dieťaťa, čiže obrazne o jeden rok ako keby dlhšie, ale teda nemusíme sa zľaknúť, že tým pádom Česi až o toľko viac dávajú rodinám. V Česku je to tak, že rodina si môže vyčerpať na dieťa 220-tisíc českých korún, čo v prepočte na eurá pri kurze 27,50 znamená 8-tisíc eur na jedno dieťa. Aby bolo jasné, koľko je to na Slovensku, keď berieme, že máme 213,20 eur mesačne od 1. mája, tak krát 36 mesiacov, keď berieme, že niekto vyčerpal kompletne tri roky, nebol by na materskej, tak je to 7 675 eur, ak niekto je najprv 6 mesiacov na materskej, tak 30 mesiacov čerpá rodičovský príspevok, ktorý potom je dokopy 2 396 eur. Čiže sme v tomto mierne aj po tom zvýšení predsa len horší ako Česi. No a Česi si teda môžu tento flexibilný rodičovský príspevok čerpať už niekoľko rokov. Čiže rodičia sa môžu rozhodnúť, či si budú čerpať menšiu sumu mesačne, až do dosiahnutia 4 rokov veku dieťaťa alebo vyššiu sumu, ktorá môže byť podľa aktuálnej legislatívy až 418 eur v prepočte z českých korún, 418 eur mesačne na dieťa.

    No a na záver vám teda poviem, že, samozrejme, bude to mať aj dopad na štátnu kasu v prípade, že rodičia si vyčerpajú rodičovský príspevok rýchlejšie a následne majú povedzme v rýchlejšom tempe druhé a ďalšie dieťa. Ale myslím si, že takáto investícia štátu by nás nemala mrzieť, práve naopak.

  • Ďakujem. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce? Aha, je tam ešte jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nehézová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len opýtať, či ste rátali aj s rodičmi, ktorí nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami. Za dva roky vyčerpajú finančné prostriedky. Žijú, samozrejme, len z rodičovského príspevku. Čo bude ten posledný rok robiť? Tí rodičia teda.

  • Ja zareagujem teda už len v tom nejakom poslednom slove...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Áno, v záverečnom slove. Viem, čo myslíte, ale preto sme tú hranicu dali na tie dva roky, preto sme ju nedali na jeden rok, ani len tak na voľno, ale dali sme ju práve na tie dva roky, aby nedošlo k nejakému veľkému zneužívaniu tohto flexibilného čerpania, ale je to na rodičovi. Ako keď si to vyčerpá za dva roky, tak si to vyčerpá za dva roky. Skrátka tie peniaze dostane tie isté, štát mu na nič iné prispievať nebude. Skrátka, čo sa rodičovského príspevku týka, dostane rovnakú sumu. To, čo bude robiť ten ďalší rok, to isté sa môžem opýtať, a čo by potom robil po tie tri roky. Hej. Bavíme sa len o jednom roku, ktorý ten rodičovský príspevok nedostane. Skrátka počas dvoch rokov ho dostane vo vyššej sume a ten tretí rok už sa musí starať sám.

    A myslím, že to by som len zareagovala k tomu, a všeobecne ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi za dovysvetlenie aj čísel z Českej republiky. Skrátka je to naozaj dobrý návrh zákona. Je jednoduchý. Viem, že ministerstvo zvažuje, že tento návrh zákona alebo, alebo k tomuto opatreniu pristúpi, takže budem zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Každopádne ešte raz žiadam o jeho podporu a verím, že sa vám tento návrh bude páčiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík, Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosť o detí v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 474. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 486.

    Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 474.

  • Ďakujem. Toto je ďalší zo série zákonov v rámci balíka podpory mladých rodín s deťmi. Spolu s kolegyňou Zuzkou Zimenovou predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách. Už som ich zmienila niekoľkokrát. Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila, čo detské skupiny sú. Ide o formu starostlivosti o deti od 0 do 6 rokov veku, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach alebo v súkromných detských centrách. Napríklad v domácnosti matky alebo otca, ktorý sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa. Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Opäť spomeniem Českú republiku. V nej vzniklo od zavedenia detských skupín do zákona v roku 2014 do polovice roka 2016 približne 100 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú okolo 1 500 miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne Národnej rady a v súčasnosti europoslankyne Jany Žitňanskej. Je potrebné povedať, že mnohokrát aj mnou, aj ostatnými kolegami kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorú dnes už pán Mihál spomínal, teda ináč nazývaný aj jasličkový zákon, detské skupiny zavádza, zavádza, ale má tri vážne nedostatky.

    V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. To znamená ich definícia v novele o sociálnych službách je veľmi vágna. Po druhé týka sa len detí do troch rokov veku a po tretie absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.

    Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách, čiže rozhodli sme sa ju odtiaľ skratka dať preč a urobiť ju lepšie a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti alebo pre všetky deti od nula až do toho predškolského veku, teda do tých šesť rokov. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovnovzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný. Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, ja vás ešte, pardon, preruším. Pani poslankyňa ma požiadala, že by chceli tento bod predkladatelia dokončiť, takže verím, že s tým nebudete mať problém. Neni, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem. Takže vrátim sa k tej kvalite. Čiže práve tento verejný zoznam aj s tým vzdelávacím plánom, ktorý by bol zverejnený priamo na ministerstve, na webe ministerstva školstva, by docielil alebo prispel ku kvalite detských skupín tým, že by docielil transparentnosť, kontrolovateľnosť a tým aj zvýšil tlak na kvalitu samotnej služby. Rodičia budú mať možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú pre svoje dieťa vyhovujúci typ. Maximálny počet detí na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude, samozrejme, aj počet opatrovateľov rásť, a to konkrétne dve osoby na 20 detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito 20 deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky.

    Detské skupiny sú aj s dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí, pretože momentálne síce kulminuje pôrodnosť, na svet prichádza, už som to spomínala, na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí tohto baby boomu sa môže stať a pravdepodobne sa to aj stane, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa zasa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich priestoroch alebo v domácom prostredí. Čiže, keď sa mamička doma na rodičovskej dovolenke chce postarať okrem svojho jedného dieťaťa aj o dve-tri ďalšie, bude to môcť urobiť. Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu a práve cez tento vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu rozvíjať sa v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby detí napĺňané. Služby v detských skupinách budú aj cenovo dostupné. Čiže nie je to alternatíva k drahším súkromných škôlkam. Navrhujeme totiž, aby boli detské skupiny neziskového charakteru. Mohli by si účtovať rodičom, teda mohli by si účtovať len služby za cenu oprávnených nákladov. Tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí, a nie na tvorbu zisku.

    Kolegyne, kolegovia, tento návrh považujeme za praktický, prospešný a takisto zároveň veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré často trvajú dlhé mesiace až roky, až možno do ďalšieho volebného obdobia, kedy sa začnú opäť odškrtávať niektoré budovy, ktoré boli pristavené. Preto na vás apelujem a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľudovítovi Gogovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu návrhu uvedeného zákona (tlač 474). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa Zimenová, ktorá nie je v rokovacej sále. Tak sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vám prajem pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 20.06 hodine.