• Dobré ráno vám prajem alebo dobrý deň. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci: pani poslankyňa Antošová, Bašistová, pán poslanec Blanár, Choma, pani poslankyňa Cséfalvayová, pán poslanec Grendel, Jančula, Kolesár, Marosz, pani poslankyňa Remišová, Smolíková, Šimkovičová a pán poslanec Žarnay. Zatiaľ viac som prečítal neprítomných, ako vás tu vidím vôbec v sále, ale predpokladám, že sa to zlepší o pár minút.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (tlač 429).

    Prosím teraz podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby návrh vládneho zákona uviedla.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 429.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

    Návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré poukázalo na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Tieto zmeny sa týkajú predovšetkým zmlúv, ktoré uzatvára Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti.

    Na túto tému bola aj v rámci prvého čítania tu v pléne pomerne rozsiahla diskusia, výsledkom ktorej je aj to, že v ústavnoprávnom výbore bol schválený pozmeňovací návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý precizuje ten rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska, v rámci ktorej sa na Národnú banku Slovenska zákon o registri partnerov verejného sektora nevzťahuje. A ja chcem povedať, že ako predkladateľ s týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, súhlasím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi, aby prečítal správu gesčného výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, dovoľte, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada práve včera rozhodla, že prerokuje tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, a pritom pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určila Národná rada ústavnoprávny výbor, pričom tá lehota bola stanovená ako ihneď.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru k návrhu zákona žiadne stanovisko. Návrh zákona teda prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali, prijali uznesenie s odporúčaním schváliť tento návrh zákona.

    Ako už povedala aj predkladateľka, z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplynuli, vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch návrhoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade aj schváliť návrh zákona ako celok v znení dvoch uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu, to je tá tlač 429a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 157 dnes, teda 10. februára 2017. Týmto uznesením ma tiež výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady vás informoval o výsledku rokovania výborov.

    To je z mojej strany zatiaľ všetko, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu v rámci druhého čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Beblavý. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, keby sa dalo reagovať faktickou poznámkou na navrhovateľa alebo spravodajcu, tak by som to urobil tak, ale keďže sa to nedá a nikto iný nevystupuje, tak musím vystúpiť v rozprave, aj keď naozaj veľmi stručne.

    Chcem len potvrdiť to, čo povedala pani ministerka v úvode, že ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený vo výbore a ktorý teda, za ktorý jej ďakujem, rieši tú problematiku, ktorú sme včera otvorili. Takže tá diera, ktorá sa v protischránkovom zákone ide vystrihnúť, sa zmenšila na, by som povedal, malé a prijateľné rozmery, ktoré sú naozaj odôvodniteľné záujmom Slovenskej republiky, a tie riziká a problémy, ktoré sme tam identifikovali, sa podarilo odtiaľ dostať. Takže chcem poďakovať za racionálny a ústretový prístup a za týchto okolností budeme môcť ten zákon aj podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel len oceniť včerajšie vystúpenie pána poslanca Beblavého, pretože spočiatku to vyzeralo tak, že vystupuje z taktických dôvodov, aby rozprava k jeho balíku zákonov o VÚC sa nerozbehla medzi hlasovaním o jedenástej a obednou pauzou o dvanástej. Ale v rámci tohoto možno spočiatku taktického vystúpenia upozornil na dôležitý problém v návrhu zákona a v priebehu noci a ranného zasadania výboru sa podarilo tento problém vyriešiť spôsobom, ktorý je teda nielen k jeho spokojnosti, ale nepochybne zmenší možnosť, aby sa pod hlavičkou, že opravujeme prípadné problémy v zákone, vytvoril priestor pre jeho širšie obchádzanie.

    Takže ďakujem.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, nechcete?

    Pán spravodajca? Chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež iba veľmi krátko, ale mám potrebu vyjadriť to, že aj keď sme svedkami často v tomto parlamente v diskusii, ktorá, diskusie, ktorá nie je hodna možno Národnej rady Slovenskej republiky, žiaľ, aj včera to asi tak troška bolo, sme svedkami aj toho, že dialóg medzi opozíciou a vlastne koalíciou môže byť konštruktívny a môže byť vedený v prospech veci.

    Návrh pána kolegu Beblavého, ktorý vlastne, ktorý si osvojila aj predkladateľka, tak má svoje ratio. Samozrejme, koalícia ho schválila, nebola to politická otázka. Oceňujem ten prístup a som veľmi rád, že v Národnej rade dochádza aj teda vlastne k symbióze, keď sa jedná o vec a v prospech Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, samozrejme, ešte sa pozreme, istota je guľomet, aj na tú zmenu, ktorú tak chválite (povedané s pobavením). Ak teda môžem, poďakujem sa, samozrejme, aj pani podpredsedníčke vlády.

    A budeme pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o bodoch 56 až 58, to znamená návrhu poslanca Beblavého a Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, č. 382, potom 383 o zrušení vyšších územných celkov a tlač 401, to je zmena zákona 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

    Pán poslanec Beblavý už zaujal miesto určené (reakcia navrhovateľa), určené pre navrhovateľov. Áno, aj pán kolega tiež.

    Takže včera vystúpili v rozprave všetci písomne prihlásení rečníci. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán navrhovateľ už avizoval. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú.

    A, pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania v zlúčenej rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 382, o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona o zrušení vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 383, a návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 401.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vystúpil trošku s takým obsiahlejším prejavom. Sľubujem, že bude pri tomto balíku zákonov ten hlavný a jediný, v ktorom naozaj vysvetlím, prečo si myslím, že tieto zákony by bolo vhodné prijať, ktoré sme navrhli spolu s pani kolegyňou Macháčkovou. Pokúsim sa reagovať aj na, samozrejme, na výčitky – či už tie, ktoré padli v pléne Národnej rady, alebo mimo neho – a načrtnúť tú víziu, ako by to z nášho pohľadu malo vyzerať.

    Prečo by sme mali schváliť tento balík zákonov, ktorý tu navrhujeme s pani kolegyňou Macháčkovou? Tak v prvom rade, samozrejme, preto, že je to podľa nášho názoru správny krok. Je to správne opatrenie, zrušiť VÚC by malo významne viac výhod ako nevýhod, ale to je, samozrejme, to vecné jadro, ku ktorému sa dostaneme o chvíľku, keď budem vysvetľovať, prečo si myslíme, že výhody zrušenia VÚC veľmi významne prevyšujú nevýhody tohto kroku. Ale ešte predtým mi dovoľte povedať možno aj niečo všeobecnejšie.

    Tento návrh, aj keď, samozrejme, nielen tento návrh, môžeme aj o iných veciach diskutovať, je určitým symbolom a testom nás všetkých, je symbolom toho, že politická trieda by si vedela siahnuť aj na svoje vlastné výhody a záujmy. Pretože ak sme niečoho svedkami v uplynulých desiatich, čiastočne aj pätnástich, najmä desiatich rokoch, je to to, že nech sa akýmkoľvek spôsobom šetrí, sporí, škrtá, tak nikdy sa to nedotkne politickej triedy. Nikdy sa neznižujú nejak zásadnejšie počty politických nominantov, miest pre svokry, svatov, kamarátov a všetkých ostatných, vždy sa šetrí na tých ostatných, na občanoch, na úradníkoch a na ďalších ľuďoch.

    Tento návrh by znamenal predovšetkým a najmä šetrenie na politickej triede, na županoch a vicežupanoch, ale najmä na poslancoch a politických nominantoch, ktorí dnes obsadzujú vedúce a často aj iné pozície na úradoch VÚC. Ak by sme my ako parlament vedeli takýmto spôsobom siahnuť na privilégiá politickej vrstvy, myslím, že by to bol oveľa silnejší signál ľuďom, že to myslíme vážne so zlepšením situácie tejto krajiny, ako stovky prejavov a schôdzí Národnej rady. Bol by to, zároveň by sme aj odhalili to, že tí, čo sedia tuto v Národnej rade a hovoria, že oni práve bojujú proti systému a proti politickej triede, sú v skutočnosti obyčajní oportunisti, pretože keď dôjde na možnosť šetrenia na politickej triede, proti ktorej údajne bojujú, tak v skutočnosti sú proti, lebo, samozrejme, sa už do nej radi prihlásili a čoraz viac a čoraz lepšie z nej profitujú. Nikto nezamestnal toľko svojich príbuzných na svojom úrade ako Marian Kotleba, nikto v histórii slovenskej verejnej správy, ľudia sa mu pokúšajú konkurovať, pán Paška, mnohí ďalší, mohli by sme ich tu menovať, ale naozaj Marian Kotleba je rekordér. Manželka, bratia a takto by sa dalo ísť ďalej. Týmto krokom by sme prinútili ľudí ako Marian Kotleba ukázať pravú tvár, pretože ak by sme zrušili VÚC, bolo by vidno, že ich skutočný záujem je len na majetkoch a príjmoch a moci, ktorá z toho pochádza.

    Ale však širšie než len tento test politickej triedy je tento návrh aj testom toho, či ešte máme v sebe odvahu robiť významnejšie zmeny, alebo sa cítime byť chytení v pasci, kde použijeme na všetko slávny výrok ešte z 90. rokov, že "na Slovensku je to tak". Je to taký test toho, či veríme v Ezopovu bájku o líške a ježkovi, kde líšku odniesol prúd vody riekou do takej úžľabiny a tam ju tak dostal, že sa líška nemohla ani pohnúť. A na líšku naskákali kliešte a mohutne ju vyciciavali a líška tam tak sedela, pohnúť sa nevedela, znášala a trpela to. A po chvíli tam prišiel zhora ježko a nevedel jej pomôcť, keďže bol slabý, aby sa odtiaľ dostala. Hovorí, že: "Líška, môžem pre teba urobiť aspoň jednu vec, môžem ti povyťahovať tie kliešte, aby ťa tak netrápili." A líška hovorí: "Ďakujem ti, ježko, si veľmi milý, myslíš to dobre, ale nerob to, tieto už sú aspoň nacicané."

    Ak veríme v túto bájku ako rozhodujúci príbeh slovenskej politiky, ak neveríme v možnosť zlepšenia, ak neveríme v možnosť zmeny, ak neveríme v to, že je úniku z výroku "na Slovensku je to tak", tak potom, samozrejme, nemá význam podporovať tento návrh. Ale ak veríme, že mal by opäť na Slovensku nastať čas optimizmu, čas, keď veríme, že existuje alternatíva k tomuto marazmu, ktorého sme svedkami, tak aj tento návrh je symbolom krokov, ktoré sa kedysi na Slovensku diali bežne. My sme ukázali aj v svojej krátkej histórii samostatného štátu, že sme vedeli urobiť mnohé razantné kroky, keď to záujem tejto krajiny vyžadoval a keď sa k moci dostala politická generácia, ktorá na to mala odvahu a silu. A myslím, že by sme sa k tým časom mohli vedieť aj vrátiť.

    Zároveň tento, zákony sú alebo ich schválenie by boli aj dôkazom toho, že nie sme na tej opozičnej strane spektra najmä obeťou takých ideologických floskúl, ktoré sa ukázali ako neúčinné alebo nepravdivé, napríklad že VÚC prinesú správu bližšie k občanom. Pretože jednoducho dnes už vieme, že to nie je pravda, akokoľvek dobre to znelo pred 15 rokmi, keď sa to schvaľovalo. To je taký ten širší dôvod, prečo sme si dovolili s pani kolegyňou Macháčkovou predložiť tieto návrhy a považujeme ich naozaj aj za symbol a test, nielen za samotný vecný návrh.

    Na druhej strane každý zákon a každý súbor zákonov, samozrejme, musí byť predovšetkým posudzovaný na základe jeho vlastného obsahu, teda je to dobrý návrh alebo nie. Takže preto mi dovoľte drvivú väčšinu tohto prejavu venovať samotným VÚC a ich zrušeniu.

    Začnem otázkou, ktorá je dôležitá, venovali sa jej aj predrečníci: Zlyhali VÚC? Ak áno, v čom? Zásadne, parciálne, systémovo, náhodne, je to možné nejakým spôsobom vylepšiť? Mohli by sme tu diskutovať, samozrejme, o tom celé hodiny, ale dovoľte mi zamerať sa na tri hlavné body, v ktorých podľa nášho názoru VÚC zásadne zlyhali.

    Prvá vec je stieranie regionálnych rozdielov. Jedným zo zásadných argumentov pre to, aby sa zrušili VÚC, pardon, aby sa zriadili VÚC, bolo stieranie regionálnych rozdielov. Argument bol, že Slovensko má jeden z najvyššej miery regionálnych rozdielov v Európskej únii a zároveň na takú malú krajinu, ako sme my v rámci Európskej únie, je to obzvlášť šokujúce a prekvapujúce. My máme väčšie regionálne rozdiely ako Nemecko, máme väčšie regionálne rozdiely ako Francúzsko, krajiny s 10-, 15-krát väčšou rozlohou a počtom obyvateľov. A hovorilo sa práve o tom, že toto nie je možné zmeniť na úrovni obcí a miest, lebo tie sú príliš malé, ale je to možné zmeniť na úrovni regiónov. Preto bol to jeden z kľúčových argumentov na zriadenie vyšších územných celkov.

    A pozrime sa 15 rokov po na to, že čo sa stalo. Keď sa pozrieme na tri kľúčové ukazovatele, ktoré verím, že sa zhodneme, že nie sú nejak vybrané účelovo, a to je nezamestnanosť, hrubý domáci produkt a priemerné mzdy, to sú naozaj tri kľúčové ukazovatele ekonomickej výkonnosti a sociálno-ekonomického vývoja regiónu. Pokiaľ ide o nezamestnanosť, v roku 2015 sme mali úplne rovnaké regionálne rozdiely ako v roku 2001, keď boli VÚC zriaďované.

    Pokiaľ ide o HDP, tam nám regionálne rozdiely dokonca významne narástli, najviac sa vzdialila ostatným regiónom Bratislava, keď ešte v roku, poviem to na príklade, v 2001 to bolo, ten rozdiel, medzi najbohatším bratislavským regiónom a napríklad košickým regiónom bol menej ako jedna k trom, zhruba 2,7 – 2,8, tak v roku 2014 už bol viac ako jedna k trom. To znamená, že tie nožnice medzi východom a Bratislavou sa ďalej roztvárali. Tak isto, to isté platí, dokonca ešte dramatickejšie medzi Banskobystrickým krajom a Bratislavou. Jediné, kde sa podarilo tie nožnice z týchto najchudobnejších krajov, nie, nechcem povedať, že zatvoriť, podarilo sa ich jemne zúžiť, je Prešovský kraj, spolu ale tie rozdiely len významne vzrástli.

    Na úrovni priemerných miezd máme, tam sa prakticky situácia nemení za tých posledných 15 rokov. To znamená, že rozptyl aj miezd, aj ekonomickej produkcie, aj nezamestnanosti v rámci Slovenska naďalej zostáva jeden z tých vyšších, ak nie najvyšších v Európskej únii, čo pre tak malú krajinu je veľký problém.

    Kolega Dostál včera hovoril o tom, že nemôžme za to viniť VÚC, lebo VÚC nemajú dostatočné kompetencie, aby s tým niečo robili. Dovoľte mi tu sa nachvíľku zastaviť vôbec pri tom spôsobe nazerania.

    Ja nepovažujem legislatívu a robenie politiky za hľadanie vinníka ani za nejakú moralitu. My sa pozeráme na to, čo funguje a čo nefunguje. Mojím účelom dneska nie je hľadať individuálnu vinu a zodpovednosť poslancov VÚC, jednotlivých županov alebo možno aj úradníkov, našou úlohou je pozrieť sa na to, že či sa tento experiment osvedčil. A jednoznačný záver je, že v oblasti stierania regionálnych rozdielov sa neosvedčil. Kolega Dostál teda to, myslím, tak nepovedal, aby som mu nič nevkladal do úst, ale ako keby implicitne naznačoval, že keby VÚC mali viac právomocí, možno by fungovali lepšie.

    Samozrejme, povedal by som, je to teoreticky zaujímavý argument, ale ja mu pripomeniem jedno americké príslovie, ktoré hovorí, že keď zistíš, že si v jame, prvá vec, ktorú urob, je prestaň kopať. A ak VÚC za tých 15 rokov v oblasti regionálnych rozdielov vykopali tak veľkú jamu, tak ako odporúčanie na zlepšenie je ešte im dávať viac a silnejšiu lopatu, nepovažujem ja úplne za zmysluplné, aj keď hovorím, že na teoretickej úrovni sa s ním viem stotožniť.

    Zároveň treba povedať, že VÚC ani tie kompetencie, ktoré mali, nepoužívajú dôsledne v prospech regionálneho rozvoja, poviem len zopár príkladov. Je najslávnejší komentár dnešného komentátora SME Petra Schutza, ktorý ideologicky, myslím, že patrí blízko aj k tomu, by som povedal, krídlu, ktoré je, zastupuje aj pán Dostál. Je z roku 2003 a volá sa Hic sunt leones, čo ako, tí, čo viete latinsky, znamená, tu žijú levy, čo je výraz, ktorý sa kedysi používal na mapy neznámych krajín. A je to komentár o prijímaní plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja. A ja teda, nechcem, nie je dlhý, ale nebudem ho celý čítať, primárne preto, že by som sa začal nezadržateľne smiať a to by asi narušovalo dôstojnosť Národnej rady, takže dovoľte mi len niekoľko úryvkov.

    "Materiál, ktorý má byť akýmsi vejárom programových návrhov na čerpanie bruselských fondov, ako keby nepripravovali ľudia, ale divá zver. Hic sunt leones, tu žijú levy. Absolútnou špicou je zámer postaviť prístav na Bodrogu a prepojiť tak trebišovský okres vodnou cestou s Čiernym morom. Toto nie je, to je taký koniec, že až do videnia. Niekedy za komunistov už tú blbosť vymysleli, ale ani títo nedospeli až potiaľ, aby si urobili takú hanbu. Jedna vec je, že niekomu preskočilo. V poriadku, stáva sa. Druhá vec je, že ako sa taká kravina môže dostať do normálneho materiálu na rokovanie zvolených poslancov. Kanál Trebišov – Čierne more je taká sprostosť, že keby to predniesol chovanec na uzavretom oddelení psychiatrie, tak pôjde pod taký šok, že v meste vypadne elektrina. Neuveriteľné, na toto chcú peniaze. 500 miliónov z Bruselu a, pozor, 500 v rámci kofinancovania slovenského rozpočtu. Otázka je zrejmá: Čo za ľudia to obhospodarujú veci verejné? Ako je možné, že takýto pyramidiálny nonsens niekto uzná za projekt, normálne ho presadí do tak zásadného verejného dokumentu a poslanci platení z našich daní o tom idú debatovať? Čo by sa takou vodnou cestou vozilo?"

    Prepáčte, musím sa prerušiť, lebo teraz už študujem, "plávali by tam delfíny a americké ponorky z Turecka. Vozili by veteránov z Púštnej búrky na dovolenku na Šíravu. Aj na to vymysleli projekt. Zemplínska šírava v spojení s vínnou cestou.

  • Povedané s pobavením.

  • Nedá sa len celkom rozumieť, to akože by v Bodrogu, Laborci a spol. tieklo víno? S DPH či bez?" No nebudem pokračovať ďalej, lebo naozaj už by som nedokázal vážne to prednášať. Poviem len ako príklad toho, že to málo právomocí.

    Druhá závažná právomoc, ktorú v oblasti regionálneho rozvoja VÚC mali a majú, je objednávanie autobusovej dopravy v svojom kraji. To je dosť zásadná právomoc z hľadiska miestneho rozvoja, lebo všetci vieme, že verejná doprava v regióne má významný vplyv na ekonomické aj sociálne možnosti občanov, najmä teda malých dedín a odľahlejších regiónov. A to, ako s ňou tým pádom VÚC zaobchádza, je dosť kľúčový indikátor toho, či aj to malé množstvo právomocí, ktoré dostali na to, aby zmiernili regionálny rozdiel, mieni vážne používať.

    Ak sa pozriete; a nebudem tu teraz robiť dlhý exkurz, môžme sa k nemu vrátiť v tých príslušných zákonoch; na to, ako VÚC využili túto právomoc, tak jedným slovom odpoveď je, že nevyužili, pokračovali najmä v tom, čo bolo. A dlhší exkurz by hovoril o tom, že dokonca aj tam, kde už podľa európskych predpisov museli začať súťažiť o takéto veci, tak to skončilo tak, že vyhlásila napríklad nitrianska župa, vyhlásila súťaž pre istotu tak, aby sa nikto iný okrem súčasného poskytovateľa nemohol prihlásiť a ona nemohla hospodárnejšie a lepšie túto súťaž; teda túto službu poskytovať. To len k argumentu pána poslanca Dostála, že keby VÚC-ky mali viac, bolo by to oveľa lepšie. Ja opakujem, už aj to, čo majú, nevyužívajú nijak dobre, takže nejde len o výsledky, ide aj o procesy.

    Druhá hlavná výčitka na VÚC je efektívnejšia správa vecí verejných. Je obľúbeným nástrojom – a v mnohom aj pravdivým – ľudí v slovenskej politike je nadávanie na Bratislavu, čím vlastne nemyslím väčšinou nadávanie na mesto, ale nadávanie na centrálny štát. Ja osobne som bol – a tu to chcem zdôrazniť, aj keď sa k tomu ešte vrátim – vždy pomerne výrazným priaznivcom decentralizácie a som ním naďalej. Myslím si, že je veľmi veľa oblastí a tém, ktoré ľudia pomerne blízko k občanovi vedia lepšie spravovať, ako rozhodovať z Bratislavy. Ohľadne decentralizácie existuje aj pomerne široká aj odborná literatúra, aj politická literatúra, hovorí nám aj o výhodách a nevýhodách a môžme o tom, aj sa k tomu asi na záver vrátim.

    To, čo však chcem zdôrazniť, je, že VÚC nie sú z môjho pohľadu v dnešnej situácii skutočnou decentralizáciu. Pretože neprenášajú správu vecí verejných skutočne bližšie k občanovi, pretože vychádzajú z fikcie, že pre občana v Slovenskom Novom Meste sú zvolení, 20-percentne zvolení predstavitelia v Košiciach, hermeticky uzavrení vo svojej miestnosti, nejakým spôsobom bližší ako štátni úradníci, ktorí sedia v tom istom meste, dokonca často k nemu bližšie. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že k občanovi sú skutočne blízko primátori a starostovia. To sú tí, na ktorých majú často ľudia aj telefóny a keď ich aj nemajú, tak sa im dobyjú do kancelárie, to sú tí, voči ktorým vyvodzujú zodpovednosť. Vidíme to, aby sme teda, ale môžte povedať, že váš názor, môj názor, ale poďme sa pozrieť na to, ako to vyzerá v praxi.

    To jedno číslo, ktoré aj mňa šokovalo, keď sme si ho zmerali a naozaj sme ho merali, keď sme ten návrh predstavovali, bolo, že sme si vypýtali z VÚC počet úradníkov úradov VÚC. Tu chcem vysvetliť, že úrady VÚC sú naozaj tie úradné miesta, lebo, samozrejme, pod VÚC sa nachádzajú školy, sociálne zariadenia, správa ciest a mnohé ďalšie veci, ktoré vykonávajú služby. Úrad VÚC nie je na to, úrad VÚC je na to, aby ich riadil. Samozrejme, na to, aby ich riadil, potrebujeme úradníkov, takže nikto nehovorí, že úrad VÚC má mať nula úradníkov. Ale pozreli sme sa na to, ako sa ten počet vyvíjal v situácii, keď už nepribúdali kompetencie. Lebo VÚC boli zriadené v roku 2002, ale kompetencie sa prenášali ešte aj do roku 2004. To znamená, že keby sme porovnávali ten úvod, bolo by to nie celkom spravodlivé, pretože tie kompetencie pribúdali. Preto sme porovnávali až rok 2004 a dokonca sme pre istotu pozreli aj rok 2005. To, čo nám vyšlo, je, že v roku 2004 bolo 1 035 zamestnancov žúp na Slovensku, v roku 2016 už ich bolo 1 631. To je ten 57-percentný nárast úradníkov, naozaj teraz nehovorím o učiteľoch, nehovorím o zdravotných sestrách, nehovorím o tých ľuďoch, čo odhŕňajú naše cesty, hovorím o úradníkoch na úrade župy, ktorí sú natoľko blízki veciam verejným, že keď v Bratislave som išiel s viacerými ľuďmi, ktorí sú inak verejne aktívni, okolo župného úradu, tak nikto z nich netušil, že tam nejaká župa sídli, pretože tam nikdy v živote nebol ani tam nič neriešil.

    A ak sa vrátim ku kolegovi Dostálovi, ktorý je z bratislavskej župy, tak bratislavská župa mala v roku 2004 104 zamestnancov a dnes má 252 zamestnancov. To znamená, že sa zdvaapolnásobil počet zamestnancov na župe, odkedy prešli kompetencie. Ešte nejaký malý počet z toho by sa dal vysvetliť odborom pre eurofondy, ktorý tam je, hoci to sú tiež úradníci ako každý iný a úrady pre odbory pre eurofondy a rôzne takéto veci si pozriaďovali aj mestá, keď chceli získavať a získavali projekty, napriek tomu vám garantujem, že počet zamestnancov mestských úradov na Slovensku nevzrástol za uplynulých jedenásť rokov alebo dvanásť o 57 %, ako to bolo na Slovensku, a už vôbec nie o 150 % ako v Bratislavskom samosprávnom kraji. Takže to je to zlyhanie VÚC v svojom vlastnom manažmente.

    Samozrejme, máme tu náklady na zastupiteľstvá, náhrady, platy poslancov, teda nie sú to celkom platy, lebo nie sú na plný úväzok, ale sú to teda platby za zasadnutie. To sú spolu ďalšie desiatky miliónov eur. Samozrejme, ak by boli dobre minuté, ja by som ich akceptoval, len je to náklad, za ktorý, si myslím, že dá sa ukázať, že nedostávame primeranú protihodnotu.

    Máme zvýšený dlh, to som už včera diskutoval aj s pánom poslancom Dostálom, vrátim sa len k tomu stručne, že porovnávať vývoj dlhu VÚC a štátu nie je korektné hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, majú úplne iné funkcie. Štát má napr. aj proticyklickú funkciu v čase hospodárskej krízy, ktorú nemajú VÚC ani obce, a tak to platí aj všade na svete, že jednoducho, poviem príklad, v Spojených štátoch dokonca na úrovni tých jednotlivých štátov a miest je väčšinou záväzok vyrovnaného rozpočtu v každom roku a to potom prenáša potrebu proticyklickej politiky na federálnu úroveň. Takže federálna vláda je tá, ktorá má deficit v čase krízy a mala by mať prebytok alebo aspoň nízky deficit v čase ekonomickom. Tieto dva orgány majú zároveň aj úplne iný rozsah a veľkosť kompetencií, aj finančný, aj rozsahový, takže porovnávať dlh VÚC s dlhom štátu je ekonomicky, vecne a podľa mňa politicky nesprávne.

    Máme tu však obce. Obce podliehajú v podstate rovnakým finančným zákonom ako VÚC, majú podobný rozsah kompetencií a ich logika fungovania je podobná. Ak sa pozrieme na to, čo sa stalo s dlhom obcí od toho roku 2004, tak zďaleka nemôžme dospieť k tomu, že by narástol o takúto sumu, ako je 360 miliónov eur, a to pritom obce majú významne väčší objem aj kompetencií, aj financií ako VÚC. Takže VÚC fungujú na dlh, pričom treba povedať, že veľkú časť tých dlhov, ktoré si zobrali, si zobrali oficiálne na opravu ciest a až tak veľmi to na tých ich cestách teda nevidno. Skôr to vidno na náraste počtov tých zamestnancov úradov, ktoré som tu spomínal.

    Minulý, pardon, predminulý týždeň sme organizovali; nie, minulý týždeň sme organizovali s kolegyňou Macháčkovou diskusiu o tomto zrušení VÚC, kde sme ako oponentov pozvali pána poslanca Drobu, ktorý chce kandidovať za župana v Bratislavskom kraji, a pána komentátora Čikovského z Denníka N. Ako viete, Denník N vznikol na odpore k skupine Penta, takže ich naozaj nemožno podozrievať z toho, že by boli jej nejak naklonení. Napriek tomu viete, čo povedal pán komentátor Čikovský v rámci tej diskusie? Povedal, že najsilnejší argument za VÚC-ky preňho taký praktický sú nemocnice na východnom Slovensku, lebo tie spravujú VÚC-ky, teda majú kompetencie a pozrite sa, jak sa to tam zlepšuje, dokonca dneska niektoré vyzerajú lepšie ako nemocnice tuto na západe, kde je viac peňazí.

    No čo pán Čikovský nepovedal, bolo, že všetky tieto nemocnice dnes už spravuje finančná skupina Penta, pretože ich jednotlivé VÚC-ky buď odpredali, prenajali, alebo inak v podstate odovzdali. To znamená, že od človeka, ktorý nemá rád Pentu, najsilnejší argument za VÚC-ky bolo, že boli natoľko chytré, že odovzdali Pente svoje nemocnice, ktorá ich začala zlepšovať. No, priznám sa, ak potrebujete nejaký dôkaz, taký konkrétny, toho, že VÚC v tých svojich hlavných kompetenciách nepriniesli efektívnejšiu správu, tak je to podľa mňa toto. Lebo na to, aby sme sprivatizovali nemocnice Pente, sme fakt decentralizáciu nepotrebovali. A ak to niekto hovorí, že to je hlavný benefit decentralizácie, tak potom podľa môjho názoru veľmi ťažko napáda túto decentralizáciu.

    Samozrejme, niekto môže povedať, na východe je to tak. Ale to nie je tak na východe, to je tak aj na západe. Bratislavský samosprávny kraj jedinú nemocnicu, ktorú majú Malacky, tiež prenajal firme Medirex. To isté sa stalo v Nitrianskom kraji, to isté sa stalo v Banskobystrickom kraji. Jediný kraj, ktorý plne spravuje svoje nemocnice, je pán Blanár a Žilinský kraj. Keďže tu nie je, nechcem o ňom rozsiahlejšie hovoriť, ale pamätáme si všetci už len nedávnu kauzu nakupovania cétečiek o 800-tisíc drahšie. Takže tie dôvody, prečo si ich ten Žilinský kraj ponechal, sú nám zrazu zrozumiteľnejšie. Plus Trenčiansky kraj sa pokúša ich, by som povedal, odovzdať do externého manažmentu, ale ponechať si nad nimi aj určitú kontrolu, takže Trenčiansky kraj je niekde medzi týmito dvoma skupinami, ale väčšina krajov nemocnice buď predala, alebo dlhodobo prenajala, alebo inak v podstate odovzdala do správy teda najmä Pente a Agelu, aj keď sú tam nejakí iní, menší hráči. Na toto sme naozaj decentralizáciu robiť nemuseli.

    Tento zákon a tento návrh je o Slovensku ako celku a dovoľte mi sa na chvíľku pristaviť pri meste Bratislava. Mesto Bratislava a jeho obyvatelia sú dneska jednou z najväčších obetí súčasného fungovania verejnej správy. Na území mesta, ktoré má necelého pol milióna obyvateľov, fungujú tri úrovne verejnej správy len samosprávnych. Fungujú tu mestské časti, ktorých je sedemnásť, funguje tu mesto Bratislava a funguje tu Bratislavský samosprávny kraj. To ešte nehovorím o tom, že tu popritom fungujú centrálne úrady, centrálna vláda, ktoré tiež ešte do všetkého hovoria, čo je pochopiteľné, a z mesta Bratislava sa stalo jeden nespravovateľný zmätok.

    Pred minulými primátorskými voľbami som hovoril s viacerými múdrymi ľuďmi o tom, že prečo niekto dobrý nejde na primátora Bratislavy, prečo máme vždy takých kandidátov, že nakoniec sme vyberali medzi jedným starým Milanom a druhým starým Milanom a vybrali sme jedného Iva, ktorý tiež zatiaľ toho veľa nepreukázal. A odpovedali mi viacerí ľudia, že preto, lebo mesto je štrukturálne nastavené tak, že primátor bude neúspešný, pretože pod sebou má mestské časti, ktoré majú veľa kompetencií, nad sebou má kraj, ktorý má veľa peňazí, málo kompetencií, ale mestu reálne až tak nevie pomôcť. A dohodnúť sa na čomkoľvek, ešte navyše v situácii, keď všetky hlavné, povedzme cestné ťahy, dopravné cesty ešte závisia od železníc, NDS-ky a neviem koho ďalšieho, je prakticky nemožné. Spravovať dobre mesto Bratislava v dnešnom nastavení je prakticky nemožné.

    Mať hlavné mesto, ktoré nie je zároveň aj na úrovni župy, alebo teda nemá tie kompetencie, nestará sa o svoje stredné školy, o svoje cesty druhej a tretej kategórie, o svoje sociálne služby, o svoje zdravotníctvo, je jednoducho nonsens, ktorý existuje aj v zopár iných európskych krajinách, ale verte mi, že je ich strašne málo. To znamená, Bratislava dneska je, paradoxne, najväčšou obeťou toho, že existujú VÚC-ky. A musím povedať, že práve preto má odpor poslancov, ktorí sú v Bratislavskom samosprávnom kraji, najviac mrzí, pretože ak existuje na niečom zhoda medzi odborníkmi, tak je to, že táto trojstupňová úroveň je pre hlavné mesto úplne zabíjajúca a bolo by ju treba zásadne prekopať.

    Opravím len pána kolegu Dostála pri tej príležitosti, v programe SIET-e bolo rušenie VÚC, ale bolo tam len rušenie bratislavského VÚC, pretože na tom sme sa boli schopní vtedy vnútorne dohodnúť. Tie ostatné veci môžme predkladať až dnes, samozrejme, na základe vlastných analýz.

    Posledná vec, ktorú spomeniem v tom, že v čom VÚC-ky zlyhali, je priblíženie správy vecí verejných občanom a lepšia kontrola. Najčastejší argument, ktorý sa používa, voči ktorému sa aj vymedzujú kritici, je volebná účasť, že volebná účasť na voľbách VÚC je zjavne nízka, dokonca dnes VÚC kandidujú do Guinnessovej knihy rekordov. A teraz si nerobím z vás srandu, je navrhnutý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najnižšiu volebnú účasť vo voľbách na svete v histórii, a to je druhé kolo Trenčianskeho kraja, myslím v roku 2005, keď účasť dosiahla, myslím, že 7,11 %, ale plus-mínus pár desatín ma môžte opraviť. Takže najväčší úspech VÚC vo volebnom procese je kandidovanie na Guinnessovu knihu rekordov s najnižšou účasťou.

    Samozrejme, účasť je len indikátor, to znamená, ona nie je dôvod zrušenia. Nie je to tak, že keď niečo má malú účasť, treba to zrušiť, ale je to indikátor nízkej dôvery a záujmu ľudí o tento útvar, navyše po pätnástich rokoch už vieme, že to nie je jednorazová otázka. Nie je to otázka toho, že kandidujú červení alebo modrí, alebo sú slabí ľudia, alebo je nejaký jednorazový problém. Je to systémový problém, pretože keď naprieč ôsmimi krajmi – a už teraz to budú štvrté voľby – nevidíme nijaký výraznejší záujem ľudí o tieto voľby, v podstate jediná mobilizácia, ktorá dokázala kedy nastať, bola v Banskobystrickom kraji v druhom kole minule, teda Kotleba – za verzus proti, to bola jediná situácia, ktorá kedy vyvolala nejakú významnejšiu vášeň, všetko ostatné je v podstate ľuďom úplne ukradnuté. Účasť na VÚC na Slovensku na voľbách je tak dôkazom toho, ako to majú ľudia na háku.

    Ale ak chcete aj iné dôkazy, a tie dôkazy, prečo to je problém, tak vám poviem jednu takú drobnosť, ale opäť ako indikátor, nie ako dôvod. Jedným zo základných problémov žúp je, že sú pod veľmi nízkou verejnou kontrolou. Centrálni štátni poslanci sme pod, aj ministri sú dneska pod mimoriadnou verejnou kontrolou, dokonca v tomto Slovensko predbieha mnohé iné štáty. Miera, v ktorej sa médiá, občania, kritici hrabú v súkromných majetkových pomeroch, verejných zákazkách, vo všetkom ostatnom, v tom, ako funguje štát, je u nás nadštandardne vysoká. Bohužiaľ to nepomáha kvôli mnohým iným faktorom, ktoré nebudem dneska tu bližšie rozoberať, čo posilňuje frustráciu ľudí a pomáha aj extrémizmu, ale nikto nemôže povedať, že na úrovni centrálneho štátu by bola moc pod malou kontrolou.

    Na úrovni miest a obcí je to, samozrejme, rôzne, máme ich 2 900, ale aj miera dôvery ľudí k mestám a obciam, ktorá je oveľa vyššia ako pri vláde a iných celoštátnych orgánoch, ale aj miera účasti na voľbách, ale aj to, ako reálne fungujú tie samosprávy, nám ukazuje, že tam tá kontrola je. Ona vyplýva prirodzene z dvoch vecí. Jedna vec je, že mestá a obce predstavujú prirodzené spoločenstvá, ak si pozriete kroniku alebo zápis o väčšine slovenských miest a obcí, dokonca aj v malých obciach. Môj otec pochádza z obce Vrbovce pri Myjave, je to obec, ktorá má dneska možno do 1 500 obyvateľov, napriek tomu je to obec, keď som o nej si niečo pozeral, ešte keď som bol mladší, ktorá má prvý zápis zo 14. storočia.

    Bratislava dostala mestské práva ako slobodné kráľovské mesto koncom 13. storočia, ale takto to platí skrz-naskrz, naozaj skoro každá dedina, čo vezmete, je 13., 14., samozrejme, sú aj neskôr, máme aj 15., 16., ale to obdobie stredoveku je, kedy sa zakladali dnešné mestá a obce na Slovensku. Sedemsto, šesťsto rokov existujú a lojalita a vzťah ľudí k nim je veľmi silný. To sme videli koniec koncov aj po revolúcii, keď sa mnohé strediskové obce, voči nim bola vzbura. A je to aj jeden z problémov, ktorý dneska bráni práve reforme miestnej samosprávy, že ľudia majú tak silný vzťah k tej svojej obci, ešte aj keď už je príliš malá, nedokáže tie služby poskytovať.

    Na úrovni mesta a obce existujú často médiá, aktivisti, vezmite si príklad, poviem príklad z Košíc. Bola tam teraz kauza, ak si, mnohí ste ju určite zachytili, s parkovaním. Videli ste tú mieru záujmu aj občanov, aj médií a tú kritiku a ten tlak, ktorému bolo podrobené vedenie mesta v kauze, ako bolo košické parkovanie? Teraz sa niečo podobné chystajú smeráci v Michalovciach a hoci teda v Michalovciach nie je vzhľadom aj na veľkosť, aj niektoré iné veci až taká rozvinutá občianska spoločnosť a nezávislé médiá, aj tam je vedenie mesta pod silným tlakom, pod silným tlakom. Dokonca tak silným, že pozvali moju kolegyňu Macháčkovú, ktorá ma za sebou veľmi úspešný a lacný projekt parkovania z Prievidze, aby im išla na zastupiteľstvo povedať, ako to robia.

    VÚC pod takým tlakom nie sú. Nielenže môžu diskutovať o plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja na štýl, ktorý som tu čítal ešte z komentáru pána Schutza, ale povedzme si jeden konkrétny príklad, kde môžeme porovnať všetky tri úrovne verejnej správy, a to je konflikt záujmov a majetkové priznania. Ja nejdem fetišizovať konflikt záujmov, majetkové priznania, robiť z toho najdôležitejšiu vec na svete, ale jeden fakt, ktorý všetci viete ako poslanci Národnej rady, je, že máločo je tak sledované pri politikoch, ako sú tieto veci. Je to nejaká forma niekedy možno aj verejnej kontroly, niekedy je to možno až politický bulvár, ale vždy je to pod detailným drobnohľadom. Kto má aký majetok, kto má aké príjmy, kto nepodal, dostal za to pokutu, nedostal za to pokutu. Veľmi tvrdý drobnohľad.

    No a teraz, ak chcete indikátor toho, ako ľudia kašlú na VÚC a ako neexistujú kontrolné mechanizmy či už mimovládiek, alebo médií, tak je to skúsenosť spred štyroch rokov, keď som bol osobne predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a mal som to na starosti na úrovni Národnej rady. A keďže sa blížili župné voľby, napadlo mi, že pozrime sa na to, ako to robia župy. Samozrejme, že oni neboli moji podriadení, ale som sa na to ako poslanec, občan pozrieť mohol. A to, čo som zistil...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale pán Hrnko znovelizuje nabudúce, uvidíte.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán Hrnko, môžte sa prihlásiť do rozpravy, ja budem rád...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec Hrnko, ak budete chcieť, samozrejme, môžte faktickou reagovať.

    Nech sa páči.

  • V roku 2013 sme sa teda pozreli na to, ako župy dodržiavajú tento zákon. Tam každý z vás, kto tu sedí, vie, že keď v tom majetkovom priznaní by ste jednu čiarku nemali, už by ste boli v Markíze v hlavných správach. Môžte mi to, myslím, všetci potvrdiť. Pán predseda Národnej rady bol pokutovaný minulý týždeň, nie?, za to, že hoci uviedol údaj o pôžičke strane vo výročnej správe strany, takže to nebolo žiadne tajomstvo, nič tajné, neuviedol vo svojom majetkovom priznaní a dostal 2 600 eur pokutu, myslím. To znamená, to je ten tlak a to stráženie. Samozrejme... A viete, prečo sa na to prišlo? Neprišiel na to pán Poliačik, a to nemyslím ako kritiku, prišiel na to nejaký anonymný novinár, bloger, ktorý na to upozornil. Tak isto, myslím, je to pravda pri pánovi poslancovi Adamčíkovi, pri pánovi poslancovi Hrnčiarovi. Mohli by sme ísť takto ďalej a ďalej. To znamená, že naozaj žijeme pod lupou. Som s tým zmierený, je to v poriadku.

    Len teraz pozrime si, ako pod lupou fungujú župy. Len aby ste vedeli, lebo to je indikátor sily občianskej spoločnosti, médiátor záujmu. My sme v roku 2013 zistili, že väčšina žúp tento zákon nedodržiava. Župy, nie teda tí konkré..., ale normálne systémovo tie župy. Najhoršia bola, by som povedal, aby som tu nečítal celý ten článok, aj keď môžme sa k tomu ešte vrátiť v ďalšom bode, Trenčiansky samosprávny kraj. Prečítam citát: "Trenčiansky samosprávny kraj na svojej internetovej stránke zverejňuje meno, priezvisko a dátum podania majetkového priznania verejným funkcionárom. To znamená, nezverejňuje nič, nezverejňuje žiadne majetkové priznania, ani svojho župana alebo teda nezverejňoval v tom čase, nekontroloval som to teraz, ani svojich poslancov. Jednoducho sa normálne že vykašľali na zákon.

    Predstavte si, keby sme sa my ako Národná rada, alebo si predstavte keby mesto Bratislava, mesto Košice toto spravilo, že dá na internet, tu je zoznam poslancov, tu je primátor alebo, ja neviem, premiér a majetkové priznanie podal, bodka. No boli by sme roztrhaní na kusy a oprávnene. Tuto si to nikto ani nevšimol.

    Takže ja nehovorím o tom, že si to oni vôbec dovolili, to je jeden prúser, ale nikomu to roky nevadilo. Pod takou nulovou verejnou kontrolou sú tie župy, že keď porušujú ostentatívne zákony, za ktoré nás ostatní kontrolujú naozaj do bodky, tak si to nikto ani nevšimne. Ak potrebujete nejaký silnejší argument o tom, aká je nulová miera záujmov VÚC-ky a ich priblíženie občanovi, už vám ho neviem dať. Mohol by som vyťahovať kauzy: Trebuľovu audinu, to, ako sa z hovorkyne Košického samosprávneho kraja zrazu stala odborníčka na knihovníctvo a riaditeľka krajskej knižnice. Ale tam môžte namietať, ako aj pán Dostál uvádzal a ja to beriem, že kauzy sa dejú všade, že individuálna kauza neni ešte dôkaz. Preto som sa pokúsil okrem tých káuz naozaj vytiahnuť tie systémové prvky, ktoré ukazujú niečo systémové.

    Preto si myslím, že o tom, že VÚC-ky zlyhali, nemôže byť dneska žiadny spor. Otázka je, že čo navrhnúť, čo navrhujeme my, čo by to znamenalo a aké sú a či sú aj alternatívy. Dovoľte mi začať alternatívami, lebo aj to tu padlo, myslím, že najmä pán poslanec Klus o tom hovoril, čiastočne aj pán poslanec Dostál, že dobre, aj keď VÚC-ky nefungujú v dnešnom stave tak, ako by mali, hľadajme iné cesty než zrušenie.

    Prvá cesta je, to už sme spomínali, preto ju pomenujem len veľmi stručne, je posilnenie kompetencií. To napríklad spomínal pán Dostál nepriamo. Ja som sa k tomu už vyjadril. Ja si myslím, že naozaj ak sme v jame, netreba dávať silnejšiu a väčšiu lopatu.

    Druhá možnosť, ktorá, priznám sa, dlho som v ňu aj ja veril, lebo to bolo u stredopravých intelektuálov, politikov taká až mantra, že VÚC-ky sú fajn, len sú blbo nakreslené. A keby boli nakreslené prirodzene, podľa prirodzených regiónov, tak vlastne ľudia začnú zázračne voliť, zaujímať sa, kandidovať, VÚC-ky to budú vykonávať oveľa lepšie a všetko sa zmení. Priznám sa, že dospel som k názoru, že to jednoducho nie je pravda a že to prirodzené regióny by tento problém zásadnejšie nevyriešili.

    V prvom rade treba povedať, že keby sme chceli prekresliť mapu na skutočne prirodzené regióny, tak počet VÚC-iek nám vzrastie niekde k dvom desiatkam a viac. Pretože prirodzené regióny sú naozaj Orava, Kysuce, Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín, Abov, Gemer a mohol by som takto menovať ďalej a tých regiónov je viac ako dve desiatky. Na úrovni takéhoto počtu, ale to už sa v podstate blíži k dnešným okresom a to už potom nie sú VÚC-ky. O tom, či máme mať, ako majú Poliaci, myslím, že Poľsku sa to volá powiat, opravte ma, ak sa mýlim, že je to v podstate okres, ktorý má aj samosprávne orgány. O tom diskutujme, aj v rámci municipálnej reformy sa o tom vrátim, ale to nenazývajme VÚC-kami. A prekreslenie na 12, 14, 16, ako sa tu sníva, podľa môjho názoru neprinesie zásadnú zmenu, pretože tie regióny nie sú prirodzenými politickými jednotkami.

    Ak chce niekto, vezmime si príklad, napríklad Zemplín, čo je naozaj prirodzený región. Má svoju historickú kultúru, kuchyňu, identitu. Viem to, oženil som sa so Zemplínčankou. A napriek; vidím, že pán Pčolinský možno aj potom k tomu niečo povie sám. Napriek tomu, keď som s mojou manželkou diskutoval o tom, či by táto historická identita sa preniesla do nejakého silnejšieho záujmu o veci verejné a lepšieho, výrazne lepšieho fungovania, keby namiesto Košického samosprávneho kraja existoval kraj Zemplín, ako to, myslím, aj pôvodne pán Nižňanský aj navrhoval, ak si pamätám správne, tak mi odpovedala, že nie. A ten dôvod bol ten, že jednak odkedy župy zanikli, je trištvrte storočia. Už takmer neni ani nikto živý, kto žil, keď bolo iné toto územnosprávne členenie. Odvtedy sa Slovensko industrializovalo. Keď župy zanikli, Slovensko malo inú sociálnu, geografickú aj akúkoľvek inú mapu. Okrem, tie vrchy a hory ostali tie isté, ale všetko ostatné sa tu zmenilo. Dnes ľudia z Michaloviec majú oveľa viac spoločného s Košicami ako so Slovenským Novým Mestom. Ja poznám kopec ľudí z Michaloviec, ktorí v živote neboli v Slovenskom Novom Meste, ale nepoznám nikoho z Michaloviec, kto nebol v Košiciach, pochopiteľne. Majú, samozrejme, veľa spoločného Michalovce, Humenné. Ale tváriť sa, že zrazu keby vznikol Zemplín, že je to nejaká prirodzená politická jednotka, kde by vznikli zemplínske mimovládky, zemplínski aktivisti, zemplínske noviny a tie by spolu tlačili, tak ako to funguje povedzme v Bratislave, v Košiciach alebo na úrovni celoštátnej, je podľa mňa čistá fikcia.

    Ľudia mi hovoria, že sú možno jednotky, kde tá identita je tak silná a nejaké inštitúcie existujú, napríklad Liptov je zase, naopak, protipríklad, že tam by to možno aj zafungovalo, ale tých je pár. Všetky tie ostatné, si myslím, a naozaj nevidím žiadne dôkazy na to, že by tie prirodzené regióny priniesli zázračnú zmenu. Zároveň musím povedať z mojich krátkych diskusií aj s ľuďmi, ktorí sa okolo týchto diskusií pohybujú, že aj ľudia, ktorí obhajovali koncept prirodzených regiónov dlhé roky, dneska od neho tiež postupne ustupujú pod tlakom tejto skúsenosti.

    Potom je možnosť, ktorú hovorí rád premiér Fico, a to je tri plus jedna, respektíve Slovenská národná strana mala vo svojich programoch, neviem, myslím, že už do týchto volieb nie, ale v tých predchádzajúcich koncept že tri plus dva. Teda tam bolo, že Bratislava, Košice. Hm.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ja som to čítal tri plus dva, ale človeku niekedy možno tie čísla preskočia. V každom prípade, to, čo chcem povedať, je, že to je zaujímavý koncept na výkon štátnej správy. Či má byť výkon štátnej správy alebo koordinácia štátnej správy, napríklad civilnej obrany a niektorých iných vecí, vykonávaná na území západoslovenského, východoslovenského, stredoslovenského kraja, je na zaujímavú odbornú diskusiu. Ale ako samosprávna jednotka je to ešte väčší nezmysel ako dnešné VÚC-ky. Predstavte si samosprávnu jednotku, v ktorej je človek z Revúcej a človek zo Žiliny alebo z Oravy. Nemajú spolu nič spoločné. To znamená; a takto by som vedel od Dunajskej Stredy po Trenčín.

    To znamená, že keby začneme zlučovať VÚC-ky, všetky tie problémy, ktoré dneska máme, sa ešte prehĺbia. Stanú sa z nich ešte anonymnejšie, ešte vzdialenejšie, ešte nezmyselnejšie útvary, pričom úspory na tých úradoch budú minimálne. Lebo aj dneska vidíme, že tie VÚC-ky napúchajú, hoci majú pomerne veľké územie. Každá má 600-tisíc obyvateľov a napúchajú oveľa viac ako oveľa menšie mestá. To znamená, tá efektívnosť neni vo veľkosti jednotky, tá efektívnosť je vo verejnej kontrole, tlaku a v súťaži medzi politikmi. Aká by to bola súťaž medzi politikmi, ktorá by naozaj bola na takýchto neprirodzených jednotkách? Preto keď niekto hovorí o 3 plus 1, podľa môjho názoru buď hovorí demagógiu, alebo má na mysli štátnu správu. To znamená, ako má byť organizovaná štátna správa po prípadnom zániku VÚC, a tam sa o tom dá debatovať. Preto ani to nie je alternatívou k VÚC-kám.

    Toľko k alternatívam. Podľa môjho názoru nie sú, preto mi dovoľte povedať, čo vlastne my navrhujeme. O tom sa už aj debatovalo, takže tu budem môcť byť stručnejší, ale predsa len to musím krátko prejsť, aby ten návrh zaznel. My navrhujeme, aby sa nekonali tohtoročné voľby do VÚC a aby k 31. 12. VÚC zanikli. To je základ toho návrhu. Tým pádom by sa usporili už tohtoročné voľby.

    Tu mi dovoľte sa vrátiť, len vyjadriť stručne k námietke, ktoré povedali viacerí, myslím, že vrátane včera pána poslanca Dostála alebo Klusa, už si nepamätám, že je to neskoro, teraz ani nie z hľadiska technického, teda to hovoria tiež niektorí, ale z hľadiska politického. Z hľadiska technického neskoro nie je. No, oveľa významnejšie zmeny územnosprávnych orgánov a presunov sa tu diali s oveľa kratšou rezervou. Pozrite sa na rok napríklad 2003, ´4. To znamená, že ak by sme to schválili napríklad na marcovej schôdzi, tak je trištvrte roka takmer na prípravu, čo je v podmienkach Slovenskej republiky skôr luxus, keď si pozriete naozaj doterajšie zmeny územnosprávneho členenia, väčšinou boli s oveľa menšou rezervou.

    Je tu ale politická námietka. Tú predložil, myslím, že pán poslanec Dostál, ak ma opraví, ak som mu pripísal to, čo povedal pán Klus, hovoril, že keby to urobila opozícia, teda keby to urobila koalícia, tak vlastne by sme my ako opozícia najviac kričali, že je to menenie pravidiel hry krátko pred voľbami. No len podľa mňa tento argument ako keby ignoruje alebo si neuvedomuje tú úplnú základnú vec, že keď idete niečo zrušiť, tak sa nedá hovoriť o zmenách pravidiel. Lebo zmeny pravidiel sú podstatné preto, že keď máme voľby do parlamentu alebo máme voľby do, ja neviem, obecného zastupiteľstva, tak všetci, čo idú do nich súťažiť, by mali súťažiť za podmienok, ktoré sú predvídateľné. Ale ak my tú súťaž ideme zrušiť a tie orgány ideme zrušiť, tak žiadna férová súťaž už nemá žiadny zmysel, pretože sa nebude súťažiť a nikto nebude súťažiť. Inými slovami, táto námietka by bola; je pravdivá pri jednokolovej voľbe, to znamená, ak sa menia pravidlá, ale nie je podľa mňa pravdivá pri zrušení. Navyše my nie, ja by som povedal takto, že jediný argument by mohol byť, že už do toho nejakí kandidáti niečo investovali. No priznám sa, ak do toho niekto investoval sedem mesiacov pred začiatkom predvolebnej kampane, tak si myslím, že je to primárne na jeho triko. Ale hlavne ten verejný záujem by tu mal byť vyšší ako to, či už niekto dal do toho 5- alebo 10-tisíc euro.

    Čo sa stane s kompetenciami? O tom už bola diskusia, takže stručne. My navrhujeme rozdelenie medzi štát a VÚC. Ja už som to včera hovoril vo faktickej pánovi poslancovi Dostálovi, ale musím sa pri tom pristaviť. My navrhujeme čo najviac právomocí presunúť naozaj dole k obciam. Jediné dve kompetencie také, takto, je ich viac, ale nebudem tu riešiť civilnú obranu. Ak chce niekto diskutovať o civilnej obrane, veľmi ochotne, ale naozaj bavme sa o podstatných veciach. Tie jediné dve podstatné veci, ktoré presúvame nahor, je cesty a autobusová doprava.

    Pri cestách chcem zdôrazniť, že ani tam to nie je o všetkom. Tam posúvame nahor len cesty, ktoré sú mimo intravilánu obcí, čím by sme dokonca riešili dnešný jeden problém, o ktorom mi nejeden primátor hovoril a prvá bola pani poslankyňa Macháčková, moja spoluautorka, kedysi dávno, ale odvtedy som to počul na mnohých miestach Slovenska, že dnes VÚC spravujú mnohé cesty v intraviláne miest, ale ľudia nevolajú na VÚC-ky, že tá cesta je rozbitá, ľudia volajú na mestský úrad. Pretože ľudia automaticky predpokladajú, že všetko v meste je mestské okrem štátnych ťahov, a hlavne mesto je to, kde im je blízke, kde veci riešia. Preto my navrhujeme, aby cesty v intraviláne, ktoré sú vúckarské, prešli na mestá, ale ostatné cesty medzi obcami a mestami navrhujeme vrátiť štátu.

    Ja osobne naozaj nie som veľký priateľ centralizácie, ale aby to, čo sa stalo, že sa rozdelila Slovenská správa ciest na tri, teda pardon, nie tri, na desať celkov sa rozdelila: na Národnú diaľničnú spoločnosť, na Slovenskú správu ciest a na osem krajských správ ciest, ktoré si dodnes navzájom ešte navyše prenajímajú budovy alebo rôzne zariadenia, pretože je to nezmyselné, aby na takom území, ako je Slovensko, fungovalo desať organizácií spravujúcich hlavné ťahy. Je proste úplná blbosť technicky a je to jedna z mála vecí, kde si dovolím povedať, že decentralizácia by priniesla úspory.

    Napriek tomu chcem odpovedať pánovi Dostálovi, že my predpokladáme malé úspory aj z tohto, ale my tie úspory nepredpokladáme z technického výkonu čistenia ciest, že zrazu štát tu bude robiť zázračne efektívnejšie. Hoci si myslím, že pri tomto spojení by to aj robil, ale to sme tam nezapočítavali. My počítame len s tým, že keď sa tých osem krajských správ ciest, ktoré sú dneska napuchnuté firmy vúckarské, ktoré v Bystrici sú v nich kotlebovci, ale v tomto sa musím výnimočne ospravedlniť kotlebovcom, takíto kamaráti a príbuzní sú tam nasáčkovaní všade, len v tom Banskobystrickom kraji je to také najviditeľnejšie, by sa podarilo zúžiť. To znamená, ta naša úspora vychádza z predpokladu zúženia manažérskych, administratívnych kádrov v centrále tých krajských správ ciest, nie z toho, že by sa predávali nejaké budovy alebo že by sa prepúšťali ľudia, čo naozaj sa o tie cesty starajú.

    Druhá vec, ktorú navrhujem posunúť hore, je objednávanie slovenskej, teda autobusovej dopravy osobnej, tzv. SAD-ky. To je oblasť, kde VÚC-ky zásadne zlyhali. Tam VÚC-ky majú možnosť od svojho vzniku súťažiť aj objednávať a asertívne pristupovať k tomu, ako tú dopravu objednávajú. Neskôr mali nielen tú možnosť, ale dokonca mali aj tú povinnosť to súťažiť. Viete, čo VÚC-ky urobili? Kým nemuseli, nesúťažili a keď musia, tak súťažia tak ako Nitriansky kraj za pána Belicu, kde vypíše súťaž tak, aby to vyhrala existujúca firma, aby náhodou sa neušetrilo, aby náhodou nebolo možné zlepšiť tú kvalitu, aby ani náhodou sa nevyskytol nejaký RegioJet.

    Musím tuto povedať pánovi Dankovi, že keď si dneska berie u, ja neviem koho, lebo ja pokiaľ som stretol, všetci ľudia sú nešťastní z toho, že sa súťaž na železniciach odbúrava, ale ak pán Danko má fiktívneho voliča, ktorý sa teší z toho, že vykopol RegioJet z vlakov, tak smeráci ho predbehli. A dokonca vykonali veľmi preventívne kroky už pred mnohými rokmi, aby ani za nič nemohla prísť súťaž do objednávania týchto výkonov. To je ohľadne toho, ako to vykonávajú VÚC. Ale systémovo je tam naozaj problém v tom, že každý odborník na dopravu vám povie, že tá regionálna doprava by mala byť objednávaná z jedného bodu.

    Dneska štát objednáva z ministerstva dopravy železničnú dopravu, prímestskú, teda všetku, ale aj prímestskú, a VÚC-ky objednávajú prímestskú autobusovú dopravu plus, samozrejme, v mestách je MHD v tých väčších, ale to je trošku iná kapitola. A to nemá žiadnu logiku. Samozrejme, že potom treba ako keby koordinovať, ale ktokoľvek, kto skúsil koordinovať VÚC-ky s ministerstvom, vie, že so železnicami sa koordinovať je takmer nemožné, a preto dodnes nám fungujú duplicitné spoje na mnohých úsekoch, žiadne spoje na oných úsekoch, zladenie harmonogramov a grafikonov je veľmi obmedzené, jednoducho to nefunguje.

    Preto je podľa mňa úplne nielen v poriadku, ale dokonca nevyhnutné, aby to objednávanie prebiehalo z jedného miesta. Samozrejme, môžte namietať, že to objednávanie má prebiehať na úrovni VÚC-ky, že teda aj železnice máme dať dole. Áno, aj to by sa dalo urobiť. A keby sa tu dneska debatovalo o nejakej rozsiahlej decentralizácii, možno by sme o tom debatovali. Ale v situácii, keď ideme debatovať o tom, či VÚC-ky majú zmysel, a keď sa pozrieme, ako VÚC-ky vykonávajú tie kompetencie, čo majú, vrátane teda tej autobusovej dopravy, podľa mňa má oveľa väčší zmysel toto tiež recentralizovať. To znamená, tieto dve veci recentralizujeme nie preto, že by som bol priateľ centralizácie, naopak, som priateľ decentralizácie, ale tu to nemá zmysel.

    Navyše pripomeňme si, že Slovensko je menšie ako mnohé vúcky vo väčších štátoch. Slovensko je menšie ako Bavorsko, Slovensko je menšie ako Katalánsko, Slovensko je rovnako veľké ako Škótsko, ktoré je formálne vúcka z britského pohľadu. To znamená, že naozaj sú úrovne, kde my ako štát sme prirodzená jednotka s našimi piatimi miliónmi obyvateľov.

    Čo sa stane so zariadeniami a so zamestnancami a klientmi? S nimi sa nestane vôbec nič. Oni jednoducho prejdú, samozrejme, s tými kompetenciami tam, kam majú. Zariadenia či sociálne, či školské, či kultúrne prejdú primárne na mestá, v ktorých je ich sídlo. Teda kde sú fyzicky lokalizované. Prievidzské gymnázium prejde na mesto Prievidza, michalovské gymnázium na mesto Michalovce, galérie vúckarské prejdú pod mestá, v ktorých sú. Zároveň však sme tam dali poistku, pretože nie vždy je tam obmedzený, ale treba povedať, že kvantitatívne je malý, ale napriek tomu je tam obmedzený počet prípadov, kedy by to nemuselo byť ideálne riešenie. Ja spomínam, už som to tu spomínal, preto nebudem opakovať, veľké zariadenie sociálnych služieb v dedinke Nitrianske Pravno, kde asi je vhodnejšie, aby to neprešlo na takúto malú dedinku. To znamená, za tých okolností sme tam dali poistky, aby bolo možné takéto zariadenia vrátiť štátu. Tie však z pohľadu celkového objemu zamestnancov, financií a klientov sú pomerne zanedbateľné.

    Čo sa stane s peniazmi, to som vysvetľoval, keď som uvádzal ten zákon, takže veľmi stručne. Súčasných 30 % dane z príjmu fyzických osôb, ktoré dnes dostávajú VÚC, sa prerozdelí medzi štát a obce v pomere k nákladom, ako sa prerozdeľujú kompetencie, a dlhu. Ten pomer je 18 % v prospech obcí, 12 % v prospech štátu. Tých 12 % je principiálne napočítaných z troch vecí. Spomínaná autobusová doprava, spomínaná údržba ciest a dlh VÚC-iek, ktorý tiež prejde na štát. Všetko ostatné ide na obce. A zároveň je tam úspora, ktorú my odhadujeme počas toho päťročného obdobia na 200 miliónov eur. Chcem povedať, že ten výpočet je konzervatívny. Vychádza z priamych nákladov zastupiteľstva, ktoré sa nedá spochybniť, že sa zruší, a vychádza z predpokladu, že z úradníkov VÚC-ky sa podarí ušetriť polovicu. To je naozaj veľmi konzervatívny predpoklad, pretože, ako som už spomenul, tí úradníci napúchajú za tých 15 rokov veľmi výrazne, takže len keby sme sa vrátili tam, kde sme boli na začiatku, keď tie kompetencie dostali, tak už sa takmer tých 50 % ušetrí. Zároveň mestá už majú dneska vybudované odbory školstva, odbory sociálnych vecí, ku ktorým by, samozrejme, v prípade väčšieho množstva škôl možno nabrali jedného zamestnanca, ale vo väčšine zriaďovateľov sa nebude naberať takmer nikto, pretože tá existujúca kapacita vie tú zriaďovateľskú funkciu zvládnuť. Preto tá naša úspora je počítaná konzervatívne, napriek tomu je to 200 miliónov eur.

    Námietka, ktorú asi najviac ja osobne, musím povedať, že akceptujem a padla z viacerých strán, je, že sme mali zároveň predostrieť aj víziu, našu víziu budúcnosti územnej samosprávy, teda povedali viacerí ľudia, okej, súhlasíme, zrušiť VÚC-ky je dobrý nápad, ale to je to A. Prečo nám nepoviete aj B? Ako vidíte samosprávu dlhodobo a potom. Alebo si myslíte, že zrušenie VÚC-iek je to jediné, čo samospráva potrebuje v rámci svojich zmien a verejná správa? Naša odpoveď je taká, že samozrejme nie. Ako každý, kto strávil viac ako päť minút fungovaním slovenskej verejnej správy, vie, že popri VÚC-iek máme aj problém s obcami, ktorý spočíva nie ani tak v tej blízkosti a zodpovednosti, kde to, naopak, funguje, ale v tom, že naša samospráva je veľmi rozbitá. Máme teda viac ako 2 900 obcí na 5 miliónov obyvateľov, čo spolu s Českom a Francúzskom je európsky rekord.

    Otázka je, čo s tým. Podľa nášho názoru neni dobré tento návrh spájať legislatívne s tým návrhom na zrušenie VÚC jednak preto, že politicky spájame dve ťažké témy, čo je v podstate istý spôsob, ako to zabiť. Ak si prečítate akýkoľvek román alebo pozriete si akékoľvek hlbšie umelecké dielo z politiky, tak zistíte, že jedna; alebo ak ste tu aj chvíľu boli, zistíte, že najlepší spôsob, ako zabiť návrh, ktorý už sám osebe je náročný, je zavesiť k nemu ešte iný návrh, ktorý je tiež náročný, a spolu to vytvorí dostatočnú koalíciu proti na to, aby ho pochovali. To znamená, ak chcete naozaj niečo presadiť, musíte si vybrať. A my sme si vybrali tento jeden a jasný krok.

    Ale ak je otázka, aká je naša vízia o tom, čo by sa malo stať v tom druhom kroku, tak odpoviem nasledovne. Myslím si, že vzťah ľudí k svojim obciam je natoľko silný, že teraz opakovať socialistickú skúsenosť a rušiť ich alebo ich pripájať násilne, alebo hovoriť ľuďom, že to vymrie, je nesprávny postup aj neľudský, ale aj nesprávny, a dokonca aj politicky nesprávny. Na druhej strane ľudia čoraz viac cítia, najmä v tých menších obciach, že finančne to asi dlho neutiahnu tie obce, najmä ako demografia prichádza, starne celé Slovensko a tie obce – najmä menšie – starnú ešte oveľa rýchlejšie, pretože mladí ľudia z nich často odchádzajú a nevracajú sa.

    Preto vytvoriť systém, kde sa obce ako entity zachovajú, kde možno nebudeme musieť mať poslancov, ale bude jeden priamo volený starosta a starostovia z viacerých obcí budú tvoriť v rámci mikroregiónu zastupiteľstvo, ktoré bude určovať, ktoré bude rozhodovať o poskytovaní služieb v tom mikroregióne, to je asi cesta, ktorú zvolili aj v mnohých západoeurópskych krajinách, nechcem tu ísť teraz do detailov. Inými slovami, zachováte lokálnu identitu, zachováte priamo voleného lokálneho zástupcu, čo je v podstate to, na čo sa ľudia aj najviac obracajú, na starostu, a zároveň začnete kompetencie postupne posúvať nahor, aby tí starostovia o nich rozhodovali postupne a zabezpečila sa tá efektivita služieb. Mohol by som o tom hovoriť dlhšie, ale naozaj to nie je predmetom dnešnej debaty.

    Blížim sa už ku koncu, ale dovoľte mi ešte hovoriť o dvoch témach. Jedno sú stanoviská politických strán a jedno je európsky rozmer.

    Pokiaľ ide o stanoviská politických strán, ja som to aj včera čítal a dovoľte mi to prečítať ešte raz, nie je to dlhé. Stanovisko predsedu SaS Richarda Sulíka, s ktorým, ako ľudia vedia, ja nie som vždy na jednej nôte, ale pokiaľ ide o jeho vyjadrenia k VÚC, musím mu vyjadriť uznanie, pretože predbehol dobu. Richard Sulík povedal, 9. novembra 2013 povedal: "Systém vyšších územných celkov je pomýlený a samotné VÚC treba zrušiť." Jeho strana, to je nepriama citácia, sa o zrušenie VÚC bude snažiť. "Som za to, aby sa zrušili a kompetencie, ktoré majú, nech sa rozdelia, časť na štát a časť na obce. Nie je pravdou, že keď to bude bližšie k ľuďom, že to bude pod väčšou kontrolou, lebo ľudia tieto voľby jednoducho ignorujú." Akoby mi z duše hovoril.

    SaS, potom v rozhovore v januári 2014. Je otázka: SaS sa nechala počuť, že "vyššie územné celky sú umelou a nákladnou byrokratickou riadiacou štruktúrou v štáte obdobne, ako boli za vlády komunistov kraje. Táto štruktúra nebola vytvorená pre občanov, ale pre politické strany a politikov", a preto sa čoraz intenzívnejšie zaoberáte možnosťou ich úplného zrušenia. Richard Sulík odpovedá, že "tak".

    – "Dostane sa to aj do vášho volebného programu?"

    – "Volebný program začneme písať asi na jeseň 2015, ale viem si predstaviť, že to bude zrušenie VÚC."

    – "Čo by ich malo nahradiť?"

    – "Ide o zrušenie krajov bez náhrady s presunom kompetencií na štát a obce."

    Robert Fico, predseda vlády, o rušení súčasných VÚC hovorí prakticky, odkedy sa stal predsedom vlády, možno aj predtým, a on navrhuje tam nahradenie troma krajmi alebo tri plus jedna modelom. Nikdy to nespravil. Navyše, ako som aj uviedol predtým, tri plus jedna je model štátnej správy. No a keď niekto hovorí, že nahradenie súčasného systému systémom tri plus jedna, tak v podstate hovorí, že je za zrušenie VÚC a za to, aby neexistovali, aby bola len štátna správa v tomto rozsahu.

    Ale Robert Kaliňák, človek, ktorý má na starosti reformu verejnej správy, povedal tiež v roku 2013: "Áno, keď chcete počuť môj názor, myslím si, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna z veľmi slušných ambícií, ktoré by sme mali mať."

    A v konečnom dôsledku hnutie SME RODINA si dalo do volebného programu zrušenie samosprávnych krajov. Bodka. Zdôvodnenie: "Samosprávne kraje sú v súčasnej podobe zbytočným medzičlánkom, ktorý iba odčerpáva finančné prostriedky. Ušetrené financie chceme presunúť do rozpočtov miest a obcí. VÚC v súčasnej podobe sa neosvedčili, ľudia si k nim nenašli vzťah. Skaličania nemajú nič spoločné s ľuďmi zo Žitného ostrova, Humenčania s Popradčanmi ani Horehronci s Lučenčanmi. Napriek tomu sú v jednom kraji." To sú citácie.

    Ako som už spomínal, SNS mala teda model tri plus dva, pán Hrnko hovorí štyri plus dva. Priznám sa, že nebudem sa s ním hádať, môžeme to potom skontrolovať, ale tú argumentáciu to veľmi nemení. A preto si myslím, že politická vôľa by tu mala byť. Nie je to tabu, nie je to niečo, čo politické strany odmietajú. Len ak si všimnete, je to niečo, čo vždy hovoria, ako povedal už starý kresťanský filozof svätý Augustín: Bože, dopraj mi zdržanlivosť, len ešte nie dnes. Tak tiež by všetci chceli zrušiť VÚC-ky, ale až o to ďalšie volebné obdobie a vtedy zase sa niečo iné nájde.

    Otázka moja je, prečo najmä strana SMER tak otočila nôtu a prečo na nás pán predseda vlády tak brutálne zaútočil, keď sme tento návrh predložili. Aby nebolo nedorozumenie, ja to neberiem nijak osobne, len ma zaujalo, že ten istý predseda vlády, ktorý keď som odhaľoval kauzy tety Anky, maséra Kostku, ktorému merateľne, preukázateľne, zásadne poškodili volebne, tak sa ku mne vyjadroval pomerne umiernene. Samozrejme, nie pochvalne ani nie neutrálne, ale umiernene. Naopak, najtvrdší doterajší osobný útok predsedu vlády na moju osobu som zažil, keď sme s pani Macháčkovou podali tento návrh. Bolo to v priamom prenose a bolo to pomerne nevyprovokované, keďže sa ho moderátor, redaktorka spýtala, že čo povie na ten návrh, a on namiesto toho sa pustil do veľmi, veľmi tvrdého osobného útoku. Ale teraz to nehovorím kvôli môjmu osobnému, len ma to zaujalo, lebo hovorí to o tom, že je to nejaké boľavé, je to nejaké boľavé miesto.

    A moja hypotéza, samozrejme, do duše Robertovi Ficovi nevidím, niekedy už ani neviem, či si do nej vidí on sám, je, že Robert Fico vie, že to treba spraviť, a vie, že aj jeho voliči si to myslia. A Robert Fico je politik, ktorý, keď voliči niečo veľmi chcú, jeho voliči, a je to možné spraviť, tak to aj spraví. On je to, čo nazývajú politológovia responzívny politik, teda reaguje na dopyt, na to, čo ľudia od neho chcú. Takže na jednej strane sa cíti byť pod tlakom, na druhej strane to reálne nemôže spraviť. Ale prečo to nemôže spraviť? Nie je predsa predseda vlády, nemá najsilnejší poslanecký klub?

    No problém je v tom, že strana SMER je organizovaná na dvojstupňovej báze. Na celoštátnej úrovni existuje úzka skupina politikov a ich sponzorov a priateľov, ktorí si parcelujú verejné financie, verejné služby, verejné pozície. Pre toho, kto má väčší záujem o túto tému, odporúčam knihu Marka Vagoviča Vlastnou hlavou, kde je to rozobrané na viac ako 200 stranách a keby som to začal rozoberať v rovnakej dĺžke, predsedajúci by ma určite upozornil, osobitne keďže je tiež zo strany SMER a mal by aj pravdu. Nie je to predmetom dnešného rokovania.

    SMER však okrem toho má aj, ak sa nemýlim, niekde medzi 10- a 20-tisíc členov, má 49 poslancov, asi 79 okresných tajomníkov, pardon, predsedov, majú tam aj tajomníkov, krajských predsedov, rozsiahle predsedníctvo. Aj títo ľudia potrebujú z niečoho žiť a najmä sa nejak postarať o svoje rodiny, príbuzných, známych a malých sponzorov.

    Viete, keď sme, keď som otvoril kauza Blanárovho cétečka, tak mi viacerí ľudia zo Žilinského kraja písali alebo hovorili, že viete, ale my si nemyslíme, že to pán Blanár sa na tom obohatil. A ja hovorím, že prečo si to myslíte? Nevieme, nemáme dôkazy, nikto nevie. Je to len názor, ale hovoria, že my, jak to sledujeme, my si myslíme, že pán Blanár preto je taký zúrivý, že musel prikryť niekoho iného biznis. Samozrejme, to povedať nemôže a zároveň teda je z toho veľmi naštvaný, pretože vlastne on dneska znáša tie politické aj osobné náklady, že sa naňho ľudia pozerajú, že o 820-tisíc euro obral pacientov v Žilinskom kraji.

    No a keď sa pozreme na fungovanie VÚC-iek, tak naozaj SMER využil svoje zakorenenie v nich k tomu, aby sa čo najviac postaral o seba a svojich ľudí. Mohol by som tu čítať pomerne dlhý zoznam a aj poslancov SMER-u, ktorí sú zároveň aj na VÚC-ke v nejakej pozícii. Mohli by sme hovoriť o ďalších ľuďoch, ktorí sú s nimi nejakým spôsobom spojení, ale opäť, nie je to predmetom dnešnej debaty. Chcem len povedať, že SMER osobitne je podľa mňa v pasci. Inak je to tá istá pasca, v ktorej je zhodou okolností aj pán Kotleba, a to je to, že chceli by urobiť niečo, čo je pravdepodobne aj populárne, ale čo by ich práve zasiahlo veľmi významnou mierou. A preto to urobiť nemôžu, a preto pán predseda vlády Fico na nás tak zúrivo zaútočil.

    Blížim sa už k záveru, ale dovoľte mi ešte hovoriť niečo aj o európskom rozmere. Lebo ak si pamätáte, tí z vás, čo majú viac ako 25 rokov, jeden z hlavných argumentov pri zriaďovaní VÚC bolo, že to od nás chce Európska únia. To bola dokonca aj pravda, lebo v rámci prístupového procesu existuje taká veľmi zvláštna vec, že existuje európske právo, takzvané acquis communautaire, a to si musíte osvojiť, keď chcete vstúpiť do Európskej únie a dať ho svojho právneho poriadku. Aj keď vstúpite do Únie, nemôžte ho jednoducho odvolať, lebo by vás Komisia začala žalovať na Európskom súdnom dvore. To znamená, ten právny rámec je záväzný. Len keď sa začalo diskutovať o vstupe nových členských štátov ešte v 90. rokoch, keď padol komunizmus, tak na Západe bol taký dosť veľký strach, že či tieto postkomunistické európske krajiny môžu byť súčasťou takéto klubu, aj keď preberú všetky zákony. Preto sa vtedy povedalo, že okrem kritérií zákonných sa uplatnia kritériá mimozákonné a na tých sa nejak dohodli vtedajšie členské štáty s Európskou komisiou. Medzi ne patrilo napríklad prijatie zákonu o štátnej službe a odpolitizovanie štátnej služby, čo, ako všetci dneska vieme, je jeden z najväčších vtipov 21. storočia, keďže už sme 14 rokov, pardon 12 rokov členmi Európskej únie, ale teda že by sme tu odpolitizovali predtým alebo potom štátnu správu, tak si myslím, že nemyslí dnes nikto.

    A druhá vec bolo aj to, že bolo by dobré, to nebola úplná nutnosť, ale že bolo by dobré urobiť aj samosprávne kraje, lebo to posilní demokraciu. Nebola to povinnosť a mnohé štáty to ani neurobili, k tomu sa o chvíľku dostanem, ale bolo to takým spôsobom naznačované. To znamená, my sme nikdy nemuseli, ale bolo to vnímané, že ak chceme byť dobrí Európania, bolo tam také posolstvo. Neexistuje žiadny európsky predpis alebo vôbec ani nejaký štandard toho, že by mala existovať regionálna samospráva.

    Zároveň si musíme teda povedať, že to, čo znamená regionálna samospráva, znamená úplne rôzne veci. Lebo, ako som už spomenul, regionálna samospráva je aj Bavorsko, ktoré je väčšie od nás, aj Katalánsko, ktoré je väčšie od nás. To znamená, že hovoriť o VÚC ako o nejakej európskej monolitickej jednotke je úplný nezmysel. Podobné kraje, ako máme my, sú v niektorých krajinách, ale sú skôr menšinou. Poviem príklad, aby som zase nebol negatívny. Majú ich v Rakúsku, aj keď tam sú väčšie, tie landy. Sú dokonca výrazne väčšie ako naše VÚC-ky, ale majú ich. Tam to avšak vychádza z veľmi silnej historickej tradície, ktorá nikdy nebola prerušená, jednotlivých štátov alebo landov Nemecka; pardon, Rakúska. Majú ich v Čechách. Tam sú o niečo väčšie, ale v zásade podobné tým slovenských. A musím povedať, že fungujú aj s veľmi podobným úspechom, respektíve nie až takým úspechom ako u nás. Ale Česko tu dnes neriešime.

    Sú krajiny, ktoré nemajú vôbec žiadnu regionálnu samosprávu. Je to napríklad Veľká Británia. Veľká Británia má selektívnu decentralizáciu na Wales, Severné Írsko a Škótsko, ale v samotnom Anglicku, ktoré tvorí 90 % Spojeného kráľovstva, decentralizácia na kraje neexistuje. Dokonca oni nemajú, dokonca aj decentralizácia na úrovni toho, čo my sme nazvali mestá alebo lokálna samospráva, je tam taká zvláštna, ale o tom tiež dneska nemusíme.

    Sú potom štáty, samozrejme, maličké. Máme štáty, ako je Estónsko, máme štáty, ako je Slovinsko, máme štáty, ako je Litva, ktoré tiež nemajú regionálnu samosprávu. To sú štáty, ktoré majú dva, tri, štyri milióny obyvateľov, teda sú menšie od nás, ale nie až tak zase úplne zásadne. A tieto štáty usúdili, že pre troj-, štvormiliónový štát to už veľmi nemá zmysel, a nikdy to ani nespravili, ani to neplánujú, pokiaľ viem, spraviť.

    Potom sú krajiny, ktoré sú väčšie od nás a nespravili to tiež. Konkrétne Bulharsko a Portugalsko. Bulharsko nemá vúcky, hoci má v tejto; Bulharsko malo kedysi, myslím, desať miliónov obyvateľov, vďaka emigrácii je ich dneska oveľa menej, ale stále je ich výrazne viac ako u nás. Napriek tomu Bulharsko vúcky nezriadilo. A Portugalsko. Portugalsko má dve samostatné jednotky, Azorské ostrovy a Madeiru, ale samotné Portugalsko nie je nijak členené. Teda je členené len na samosprávy obecného charakteru, ktoré zhodou okolností reformovali podobne, ako som pred chvíľkou navrhoval aj u nás. Portugalsko má, myslím, z hlavy, okolo desať miliónov obyvateľov, takže je to dokonca významne väčší štát ako my a nechýbajú im tam.

    Dánsko, ktoré často uvádzame za príklad úspešnej decentralizácie a príklad takej efektívnej decentralizácie, lebo dokázalo zlúčiť obce postupne až zhruba na sto obcí. To už ani nie sú obce, to už sú skôr miniokresy až okresy. Lebo vezmite si, že Dánsko je veľké ako Slovensko a my máme 79 okresov, oni majú sto obcí. Takže Dánsko je možno taký cieľový stav, kam, ak budeme desiatky rokov postupne tu reformovať, možno tam dospejeme. A tam sa hovorí, že vidíte, Dánsko je také funkčné a úspešné a Dánsko má regióny, má päť vúciek. Tak som sa pozrel na tie dánske vúcky. Prvá vec, čo poviem, je, že dánske vúcky existujú, by som povedal, o chlp, pretože bol voči nim a je voči nim silný odpor, ale existujúca vládna koalícia si to presadili. Ale čo je zaujímavejšie než dánska politika, je, že 90 % rozpočtu dánskych vúciek je o zdravotníctve, o manažmente zdravotníctva. To znamená, že dánske vúcky by sme skôr my nazvali krajskými zdravotnými poisťovňami, keby sme hovorili na Slovensku, pretože to je ich úloha. Organizovať zdravotnú starostlivosť regionálneho významu v Dánsku. Môžte povedať, že sú to vúcky, technicky to sú, ale s našimi vúckami to nemá prakticky nič spoločného a s ich úlohou. Takže dovolím si tvrdiť, že Dánsko nemá vúcky v slovenskom zmysle slova tiež.

    Toto, čo uvádzam, neuvádzam preto, že my by sme mali kopírovať Dánsko alebo Portugalsko. Chcem to len práve uvádzať ako príklad toho, že v Európe existuje obrovské množstvo rôznych usporiadaní aj veľkosťou štátu, aj spôsobom, ale že zo štátov, ktoré nie sú od nás ďaleko, zo štátov, ktoré majú tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť miliónov obyvateľov, tá stredná skupina, tak mnohé z nich to nemajú a niektoré, ktoré to majú, to majú v podobe, ktorú my by sme vúckami nenazvali. Preto si dovolím uzavrieť tým, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, môžem aj štvrtýkrát, ak vás to bude baviť...

  • Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega Hrnko, poprosím, nechajme, nech sa pán poslanec vyreční.

  • Viete, ja som sa na to pripravil. Ja mám čas. Ak tu chcete sedieť, môžme tu sedieť aj dlhšie. Tých argumentov je dosť. Mám tu desiatky článkov, ktoré môžem začať o tom čítať, takže, no. Takže, ukľudnime sa, priatelia, dokončime túto rozpravu v dôstojnom duchu, v ktorom sa zatiaľ odohrávala.

    Takže už sme vyvrátili argument, že je neskoro.

    Ďalší argument, ktorý bol, bolo, že prečo to podávame z opozície. No, podávame to z opozície preto, že v opozícii sme a je našou povinnosťou podávať správne návrhy. Samozrejme, že nikto si nerobí ilúzie, že opoziční poslanci niečo sami osebe presadia. Ale ako sme videli na pánovi poslancovi Rašim, tento týždeň ani koaliční poslanci by si nemali robiť až také ilúzie o tejto veci. Takže dôležité ani nie je, či ste z opozície, alebo z koalície, ale či je šanca, aby to prešlo.

    Nám sa zdalo, a poviem to úprimne, tá šanca, že je malá. My sme odhadli, keď sme to pripravovali, niekde medzi dvadsať a tridsať percent. Teda jeden prípad zo štyroch. A preto, a tie dôvody, prečo sme si mysleli, že ale tá šanca je, sú dva. Jeden je ten, že naozaj je tu viacero strán, v tomto parlamente dokonca tvoria naozaj takmer ústavnú väčšinu, ktorých predstavitelia sa vyjadrili v jednom bode za toto. To znamená, že vedeli sme, že tam nie je nejaký zásadný filozofický rozpor. Zároveň vieme, že sú tu aj poslanci, napríklad moji kolegovia z OĽANO, ktorí tu aj teraz sedia, ktorí viacerí sú tomu tiež otvorení, hoci OĽANO to v programe neriešilo, ak si správne pamätám. To znamená, že šanca na to, že by sme tu tú ústavnú väčšinu získali, nebola malá, pokiaľ by sa hlasovalo podľa názoru, teda naozaj podľa toho, čo si človek myslí. A zároveň sme odhadovali to, čo som tu už spomínal, že keďže je to agenda, ktorá má podporu občanov a že tým pádom aj koalícia môže sa v určitej chvíli rozhodnúť, že to spraví.

    Zároveň, ak si všimnete, hovorím v tejto chvíli hodinu a deväť minút, ale ešte som nespomenul jednu vec, naschvál, a to je VÚC a extrémizmus. Pretože chcem povedať veľmi dôrazne, že ja to nepovažujem za dôvod na zrušenie VÚC, a preto to ani v našich zákonoch nenájdete, ani som to doteraz v tomto prejave nepomenoval. Ale je pravda, že ak by sme sa rozhodli zrušiť VÚC z týchto dôvodov, ktoré sa tu uvádzajú, tak jeden malý a príjemný bonus je, že by sme výrazne obmedzili schopnosť extrémistov šíriť sa slovenským politickým systémom. Pretože VÚC sú dneska také inkubátory, také skleníky, ktoré tento vírus zásadným spôsobom akcelerujú, a to z toho dôvodu, že nízka účasť a nízky záujem občanov o tieto celky znamená, že relatívne malá skupina odhodlaných voličov a motivovaná môže vyhrať. A zároveň mnohí aj ľudia, ktorí nie sú sami extrémistickými voličmi, vnímajú tieto voľby do veľkej miery ako nepodstatné a protestné, a preto sú ochotní to riskovať. Veľakrát som sa pýtal ľudí v Banskej Bystrici, že či si myslia, že by pán Kotleta mohol niekedy vyhrať primátorské voľby v Banskej Bystrici. Nenašiel som človeka v Banskej Bystrici, ktorý by si myslel, že áno. Napriek tomu, ak sa nemýlim, určite ma pani Grausová opraví, pán Kotleba vyhral aj v meste Banská Bystrica župné voľby, myslím, že nielen na území kraja, ale aj v hlavnom meste. Čo znamená, že tam pri tej nízkej účasti a pri tom pocite, že ide o nič a dám Ficovi facku a nič to nebude stáť, sa zrazu pán Kotleba stál úspešným.

    Inými slovami, VÚC sú dnes najsilnejší a najlepší inkubátor extrémizmu a drobným, dôležitým, príjemným bonusom ich zrušenia by bolo, že by sme tento inkubátor rozbili. Ale to nie je dôvod. A to tu chcem zdôrazniť. Nie je to dôvod. Rušiť VÚC-ky len kvôli tomu alebo dominantne kvôli tomu by nebolo správne, a preto to ani my nepoužívame ako argument, ale chcel som sa k tomu len teraz vyjadriť.

    Taká posledná námietka, keď už všetky, žiadne iné nezostali, bolo, že sme to mali vopred konzultovať. Prvý to povedal premiér Fico, tak som si tak pozrel titulky novín, keď premiér Fico bol v opozícii, pardon, nie v opozícii, keď bol ešte v koalícii, ale už jednou nohou v opozícii, to bolo v roku ´99, keď začala prvá Dzurindova vláda a jej súčasťou bola Strana demokratickej ľavice, v ktorej bol Robert Fico podpredseda. Dokonca neviem, či nie náhodou prvý podpredseda, ale to už si nepamätám naisto. Robert Fico sa začal voči tejto vláde ale pomerne rýchlo vymedzovať kriticky, ale zároveň zostával v SDĽ. A to trvalo asi trištvrte roka, kým neodišiel a nezaložil SMER. Takže bol tak jednou nohou v koalícii, jednou v opozícii. No a Robert Fico vtedy predložil novelu ústavy, novelu ústavy, tak ako my pri VÚC-kach, o ktorej nielenže neinformoval žiadneho koaličného partnera, hoci bol koaličný poslanec viazaný koaličnou dohodou, on ani neinformoval ani svojich kolegov v klube SDĽ. On proste došiel do podateľne a podal novelu ústavy. Nikomu to nepovedal. To len k tomu, že keď Robert Fico začne riešiť aj u vás niekedy nabudúce, že ste niečo málo konzultovali, pripomeňte mu rok 1999. Tých príkladov je viac, ale tento je najkrajší. A napriek tomu celý klub SDĽ a dokonca viacerí iní vtedajší vládni poslanci za tú jeho novelu hlasovali, hoci on ako koaličný poslanec si neurobil že žiadnu domácu úlohu. A oni dnes idú vyčítať nám ako opozícii, ktorá je v opozícii, že sme sa nedošli na Úrad vlády doprosovať, pričom bolo dopredu jasné, že tento zákon má možnosť byť schválený nie na základe prosby z našej strany, len ak verejná mienka by prinútila Roberta Fica ho schváliť. Preto nemôžem akceptovať ani túto námietku k našim návrhom.

    Pozriem na pána Hrnka. Je v kľude, a neni v kľude, no sorry, no, už som chcel. Ale keď je v kľude, tak naozaj skončím tým, že vám poďakujem za vašu pozornosť. Videl som, že viacerí z vás naozaj počúvali, rozmýšľali, čo neznamená, že musíte s nami súhlasiť.

    Chcem aj zdôrazniť na záver, že ja nikoho neodsudzujem, ak s týmto návrhom nesúhlasí. Myslím si, že v demokracii je legitímne, ak na takéto veci sú rôzne názory. Nie je legitímne byť pokrytec, nie je legitímne vždy, keď som na kamere, pred voľbami sa tváriť, že to zruším, a potom povedať, že nie, keď na to naozaj dôjde. To je pokrytectvo. Ale je legitímne, ako pán kolega Dostál je toho, myslím si, najlepším príkladom, mať stále ten istý názor, možno aj názor, ktorý je s mojím v rozpore. Môžme sa o tom aj polemizovať, ale je to názor úprimný a názor opretý o jeho hlboké presvedčenie.

    Chcem poďakovať aj tým, čo zatiaľ vystúpili v rozprave, aj pánovi Klusovi, aj pánovi poslancovi Dostálovi, za ich vecné poznatky. Budem, samozrejme, odpovedať na faktické poznámky aj prípadne, ak niekto ďalší ešte vystúpi v niektorom inom bode. Ale toto bol taký hlavný pokus naozaj venovať náležitú pozornosť tejto zásadnej veci a naozaj vysvetliť, že sme sa na ňu poctivo pripravili, máme ju poctivo vyargumentovanú, poctivo sme si ju odpracovali, a poprosiť vás o jej podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami dvanásť pánov a paní poslankýň. Uzatváram možnosť prihlásenia sa.

    Prvý do rozpravy je pán poslanec Krajniak. Nech sa páči.

  • Chcel by som pridať k argumentom na zrušenie VÚC; s týmto návrhom, samozrejme, na 100 % súhlasím; ešte jeden historický, ktorý tu nepadol, keďže sa zaoberám históriou a históriou slovenskej politiky a tohto územia. Slovensku sa vždy darilo ekonomicky aj politicky vtedy, pokiaľ existovali dve zložky moci. Prvá bola silná centrálna vláda a druhá silné mestá a neskôr mestá a obce. Akonáhle medzi nimi bol vsunutý nejaký medzičlánok, bol to iba priestor pre vytváranie, ja to volám, regionálnych pašalíkov, kde tí miestni oligarchovia kedykoľvek v histórii začali myslieť na svoje vlastné záujmy, realizovali ich na svojom území a konkurovali s tými ostatnými, kto akú moc v štáte sa mu podarí alebo aj finančnú aj politickú uchmatnúť. Máme tri zlaté obdobia. Po prvé, vláda Karola z Anjou. To bolo; Karola Roberta z Anjou, to bolo 14. storočie. Potom vláda Mateja Korvína v 15. storočí, vláda Márie Terézie v 18. storočí. Akonáhle boli príliš silní, tie regionálne pašalíky, ten medzičlánok, tak prichádzalo k úplným katastrofám. Bitka pri Slanej v 1241, kedy sme prehrali s Mongolmi a prehrali sme kvôli tomu, lebo časť tých regionálnych pašov, nazvime to feudálov, radšej kalkulovala, že nech dostane v tom čase Belo IV. po nose a my potom budeme mať silnejšiu moc. V 1526, keď sme prehrali pri Moháči s Turkami, dokonca vtedy časť armády nedorazila a bola kúsok odtiaľ a čakali, kým tento štát skolabuje. Akonáhle tu bol ten medzičlánok, vždy to išlo do kýbľa. Podporujem, aby sme to zrušili, nemá to žiadny zmysel, bude sa nám žiť lepšie.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja som poslancom VÚC a v mnohom máš pravdu, Miro. Ja som išiel kandidovať za poslanca do VÚC preto, aby som pomohol regiónu, v ktorom žijem. A myslím si, že hlavne v oblasti zdravotníctva sa mi to aj podarilo. Podarilo sa mi zlepšiť podmienky pri zdravotnej starostlivosti. Ale určite predstavoval som si, že budem môcť pomôcť viac nášmu regiónu. Na VÚC-kach je to tiež o tom, či poslanec je v koalícii alebo v opozícii. Podľa mňa VÚC-ky by nemali byť až tak politicky riadené, no ale to asi ťažko zmeníme. Čo sa týka zrušenia VÚC-iek, myslím si, že je to trochu šité horúcou ihlou. Mala by sa zvoliť určitá postupnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chce sa mi tak zvolať: O tempora, o mores! To je strašné, čo človek počúva, že myslí si, že chodil do školy, že sa všetko naučil, a ľudia, ktorí tu absolvovali omnoho väčšie a omnoho zaujímavejšie školy, idú školiť o tom, čo nemajú ani šajnu. Ale to nepatrí teraz momentálne na pána poslanca Beblavého.

    Ja by som mu chcel len povedať jednu vec, že, predovšetkým, to, čo bolo racionálne v jeho prejave, sa dalo povedať za 15 minút, ostatné bolo mlátenie prázdnej slamy a zdržovanie pánov poslancov a pani poslankyne od ďalšej užitočnej práce pre národ. Čo sa týka histórie, na Slovensku nikdy okrem dvoch krátkych období neexistovala situácia, že neboli stredné články samosprávy. Tie existovali už za Veľkej Moravy. Svätý Štefan ich v podstate obnovil. Keď si zoberieme tie prvé veľké župy, ako zvolenskú alebo nitriansku, to boli veľžupy, ktoré sú asi približne územne na tak prirodzených regiónoch, ktoré sú na Slovensku štyri a podľa tých by sa malo riadiť. Je tu podunajský región, považský región, pohronský región a potišský región a máme dve štatutárne mestá. To je ten asi prirodzený systém riadenia, kde sa dá skĺbiť historická organizácia, ktorá je aj v ľuďoch, s tou organizáciou, ktorá je potrebná pre modernú správu. Ako sa to dá urobiť? Treba sa pozrieť do Maďarska, ktoré ste náhodou nespomínali, ale tam to majú v podstate tieto historické župy spojené do racionálnych historických celkov. Majú tam župné mesta, napríklad Budapešť, a to je asi aj tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, keď ste boli člen SDKÚ a mali ste veľkú politickú moc a mali ste vplyv aj na vyššie územné celky, vtedy vám to nevadilo, ani ste nikdy neprišiel s nejakým návrhom, že by ste ich chceli zrušiť. A pokiaľ si dobre pamätám, ani strana SIEŤ nemala v programe zrušenie vyšších územných celkov. Ja dúfam, že ste teraz pochopili, prečo, keď sme prerokovávali vyššie územné celky, prečo sme zrušili druhé kolo volieb. Vy sám ste v svojej rozprave povedal niekoľkokrát, že druhé kolo volieb bolo, a myslím si, že ste to spomenul, že to bol nejaký svetový rekord a unikát, že prišlo nejakých 13 % voličov. Tak dúfam, že ste pochopili, prečo sme to druhé kolo volieb do vyššieho územného celku zrušili.

    No a aby sme naplnili v roku 2022, keď budú voľby spoločné komunálne a do vyššieho územného celku, aby tých voličov bolo viac a aby to ozaj nejaká hŕstka nezvolila župana alebo župných poslancov. A bude tam aj nejaké šetrenie finančných zdrojov, ale aj to je podstatné, ale to nie je len kvôli tomu. A keďže sme schválili tento návrh, tak ja si myslím, že tento teraz váš je skutočne zbytočný a momentálne aj populistický.

  • Pán poslanec, nezdá sa mi normálne, aby na jednej schôdzi ste predložili takmer tri desiatky návrhov zákonov, ale vám sa to možno zdá normálne. Verejnosti podsúvate len prešľapy a zlyhania samosprávnych krajov, ako je zadlženosť, klientelizmus, zamestnávanie rodinných príslušníkov, dokonca ste samosprávne kraje obvinili aj z toho, za čo nenesú vôbec zodpovednosť, a to je nárast extrémizmu. Jediné, čo s vami súhlasím, je, že tieto voľby sa nestretávajú so sympatiami voličov. Svedčí o tom nízka volebná účasť. Ale pripomeniem vám, že voľby do Európskeho parlamentu majú ešte nižšiu účasť, takže podľa vašej logiky asi nabudúce prídete s návrhom zákona asi zrušiť voľby aj do Európskeho parlamentu.

    Chcem vám pripomenúť, že vznik medzičlánku, akým samosprávne kraje sú, bola požiadavka Európskej únie. A pripomeniem vám aj to, že táto decentralizácia sa udiala počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, na vláde ktorej ste participovali aj vy.

    A teraz k tomu, čo ste veľmi lživo obvinili samosprávny kraj a župana Belicu ohľadom tendra. Pripomeniem vám, že išlo o medzinárodný tender. Boli sme prvým samosprávnym krajom na Slovensku, ktorý musel súťažiť, a to, že sa prihlásil len jeden jediný uchádzač, nie je chyba ani mňa, ani vás, ani nikoho iného. Inak súťažné podmienky nerobili politici, ale robila ich externá firma a poradca a obstarávateľ zároveň, ak sa nemýlim, Jančo a partneri. A to, či to bude dobré, ukáže čas, ale tá zmluva bola prísna, pretože musia obnoviť vozový park, majú sankcie za neskorý príchod na zastávku, za skorý odchod a ďalšie veci. Takže ste zavádzali.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nuž, bol tu spomenutý môj rodný Zemplín, tak na margo toho by som si dovolil vyjadriť aj vlastný názor. Napríklad, že už dnes, v súčasnosti existujú organizácie na úrovni regiónu Zemplína. Sám som členom jednej takej, je to Občianska iniciatíva Zemplína, a preto si dovoľujem tvrdiť, že obyvatelia regiónu by sa podľa môjho názoru dokázali oveľa prirodzenejšie stotožniť napríklad so zemplínskou župou, ako so súčasným Košickým samosprávnym krajom. A vychádza to nielen z nejakej tradície, histórie, ale, čo je pojem, ktorý by trebalo omnoho viacej rozvíjať, lokálpatriotizmu.

    Ale na druhej strane je aj potrebné povedať, že obyvatelia nášho regiónu majú značný odpor voči centralizácii moci smerom k Bratislave. Preto si myslím, že decentralizáciu je potrebné ponechať, a dokonca postupne ďalej rozvíjať. Môžme sa baviť o formách, môžme o tom diskutovať, ale opak by bol proste krokom späť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcela reagovať teda na náš spoločný návrh aj tým spôsobom, že my sme s kolegom Beblavým spojili teda jednak teoretickú, ale aj moju praktickú skúsenosť, keďže viac rokov som poslankyňa VÚC-ky. A môžem sa teda vyjadriť aj z tohto postu, ale aj z postu primátorky mesta. Skutočne vnímanie a pôsobenie vyšších územných celkov zo strany samospráv nie je pozitívne. Naozaj, hovorím to ako primátorka, možno tí kolegovia, ktorí sú ako starostovia alebo primátori v zastupiteľstvách, to vnímajú inak, ale hlavne teda aj tí, čo sú v opozícii, to už ani nebudem tu rozoberať, ale jednoducho VÚC-ky nesplnili ten účel a neplnia očakávania samospráv.

    K podaniu tohto návrhu nás viedli práve moje praktické skúsenosti a výsledok toho pôsobenia VÚC vnímam negatívne v oblasti teda tých komunikácií, v oblasti stavu stredného školstva, v oblasti zdravotníctva, zvlášť teda mňa trápi problém našej nemocnice v Bojniciach.

    Pokiaľ pán Kéry argumentuje tým, že sa mu zdá absurdné podať 28 zákonov, alebo teda neviem, aké slovo presne použil, tak neviem, ako toto komentovať, pretože to bolo nevyhnutné, pokiaľ sa naozaj má vyriešiť prechod všetkých kompetencií, a my sme aj s kolegom tomu venovali náležitú pozornosť práve preto, že sme chceli ukázať, ako sa dajú zrušiť VÚC-ky a naozaj veľmi kvalifikovaným spôsobom predložiť tento návrh.

    Bohužiaľ, ja vnímam celú túto situáciu ako nevôľu politických strán k takémuto kroku pristúpiť. My sme podali aj alternatívny návrh, ktorý smeroval k tomu, že by sa schválil teda návrh, ktorým by toto funkčné obdobie, ktoré bude nasledovať, bolo posledné. Bohužiaľ, tento návrh nenašiel podporu. Podľa mňa to svedčí jednoznačne o tej veci, že tu nie je záujem ani do budúcnosti súčasných teda predstaviteľov niektorých politických strán túto otázku riešiť, pretože im vlastne tento stav vyhovuje.

    Ďakujem pekne.

  • Včera som v rozprave upozornil, že zrušenie vyšších územných celkov nemala v programe ani strana SIEŤ a na príprave programu sa podieľal aj pán poslanec Beblavý. A on vtedy z postu alebo teda z kresla navrhovateľa povedal, že ale mala, tak som tak zneistel. Dnes upresnil, že mala v programe zrušenie jednej VÚC-ky, tej bratislavskej. Zacitujme z programu: "SIEŤ posilní úlohu obcí a regiónov pri rozhodovaní o verejných službách ich ďalšou decentralizáciou. To však vyžaduje reorganizáciu samosprávy tak, aby bola schopná tieto úlohy plniť. SIEŤ zlúči bratislavské VÚC a hlavné mesto Bratislava podľa vzoru Prahy a Viedne."

    No, len toto nie je žiadne rušenie VÚC-iek. Práve naopak, toto môže byť buď model 8+1, ktorý by bol logický, ja by som s ním nemal problém, alebo by sme museli teda Pezinok, Malacky a Senec pričleniť do mesta Bratislava, čo asi nebol zámer, alebo ich dať do trnavskej VÚC-ky. Ani jedno z týchto riešení neznamená rušenie VÚC-ky. A teda zacitujem ešte raz: "SIEŤ posilní úlohu obcí a regiónov."

    Už si videl, Miro, aby niekto posilnil úlohu regiónov ich zrušením?

    Po druhé, opakovane si tu spomínal Bavorsko ako príklad regionálnej samosprávy. Chcel by som poopraviť, Bavorsko nie je regionálna samospráva. Spolková republika Nemecko je federáciou, Bavorsko je jednou zo spolkových krajín a samotné Bavorsko sa člení na sedem regionálnych celkov.

    Posledná vec, to zverejňovanie verejných, oznámení verejných funkcionárov, kde si ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií upozornil VÚC-ky, že to nezverejňujú v dostatočnej miere, to je v poriadku, ale idealizovať si štát alebo idealizovať si obce, napríklad mesto Bratislavu, v tejto súvislosti nie je namieste. Bratislava nemusí zverejňovať, lebo nie je VÚC-kou... a už to nestihnem.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, možno s tým len súhlasiť, že VÚC v tej podobe, ako sú, nie sú úplne ideálne, takže možno o ich reforme treba naozaj diskutovať. Chcem len podotknúť, že legitímne je nielen mať svoj názor, ale aj svoj názor korigovať podľa skúseností.

    Čo sa týka obmedzovania šírenia extrémizmu, nie som si celkom istý, či presun na obce je zrovna to správne, to, čo ste spomínali, či sa potom nebude šíriť už len v tých lokálnych jednotlivých oblastiam a možno ešte silnejšie.

    Čo sa týka konkrétností, keďže mám tiež skúsenosti zo župy, ak ste spomínali, že napríklad pri presune škôl na obce, tam stačí obciam pridať jedného zamestnanca na to, aby tu mohli fungovať ďalej tie stredné školy, resp. tie zariadenia, lebo to sú, je ich viacero, tak napríklad na bratislavskej župe je ich cez 50 a ak to zoberiem, že by napríklad len Ružinov zobral svojich 13 stredných škôl, ktorých máme, tak teraz spravujeme 9 základných škôl. Ak tí istí zamestnanci priberú len jedného zamestnanca, ktorý bude spravovať ďalších 13 stredných škôl, neviem si to celkom predstaviť, takže to asi nie. A keby si to prebrali jednotlivé obce, ktoré majú stredné školy, v Bratislavskom kraji je ich osem, ak počítam Bratislavu ako jednu. Neviem, či viete, koľko zamestnancov je na odbore školstve na župe, je ich desať, ak počítam aj asistentku a šéfa odboru. To znamená, že týchto desať, keď prerozdelím na tých osem obcí, a to stále nie som pri Bratislave, že by si prebrali jednotlivé mestské časti tieto školy, takže to je skôr nie osem, ale osemnásť. Takže skôr sa obávam toho, že by možno tá administratíva ešte prebujnela týmto presunom a nie naopak, že by sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, poďme troška do histórie. Pán poslanec Beblavý, kto zaviedol, kto vymyslel vyššie územné celky? Ktorá to bola strana? Nebola to náhodou SDKÚ, strana Mikuláša Dzurindu? Ja sa vás pýtam, v ktorej strane ste vy boli a prečo ste vtedy, keď ste taký odporca vyšších územných celkov, neurobili to, čo robíte teraz. To je po prvé.

    Po druhé. Nemôžem nehať bez povšimnutia váš výrok, ktorý v podstate ani nemá spoločné s tým návrhom zákona, ktorý presadzujete, kde ste pri svojom vystúpení sa dotkli pána Blanára a jeho cétečka. Nezdá sa vám, pán poslanec, že tu ťaháte za kratší koniec ako mnohokrát? Veď ste nič nedokázali. Pasujete sa za voľakého Colomba a popritom skutek utek.

    Ja som, pán poslanec, zo Žilinského kraja, ja tam žijem, ja sa stretávam s občanmi a počúvam, čo ľudia hovoria o vás na základe toho, ako vystupujete a ako presadzujete spŕšku nezmyslov len kvôli tomu, aby ste očierňovali konkrétne osoby alebo konkrétnu politickú stranu SMER – sociálna demokracia. Nerád radím druhým, ale v tomto prípade, pán poslanec, na záver, príďte do Žilinského kraja, poprechádzajte sa pomedzi ľudí, prejdite si okresy a budete počuť, čo vám ľudia povedia na to, čo presadzujete.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Beblavý, my máme spolu, dá sa povedať, korektné vzťahy, úctivo sa pozdravíme, poznáme sa roky, ešte aj z tej koalície v rokoch 1998 – 2002, keď sa v ´99. prijímali prvé balíky zákonov, ktoré vyplývali z koncepcie reformy verejnej správy. Keby som mal byť úprimný a objektívny, tak si vážim tú matériu, ktorú ste dali dohromady, pretože je naozaj obsiahla, ale chýba mi kontext. Kontext mi chýba taký istý ako v ´99. roku, keď prvý návrh zákona vyplývajúci z reformy bol návrh na vytvorenie osem vyšších územných celkov, vláda predložila 12, ak sa pamätáme, ale pozmeňujúcimi návrhmi, na ktorých sme sa podieľali, to bolo osem a prešlo sa z tých 16, ktoré ste presadzovali, na osem.

    V čom je ale problém? Kompetencie vyšších územných celkov sa robili dodatočne, takpovediac na kolene, bez naozajstného princípu subsidiarity, bez naozajstných prepočtov, bez naozajstných schopností, čo dokáže kto vyriešiť. A poviem k tomu ešte jednu zásadnú vec, ak sa malo alebo má pristúpiť k nejakej zmene regionálnej samosprávy, tak by to malo byť po veľmi serióznej analýze. Možno po audite, ktorý sme navrhovali uskutočniť. Ale vláda, v ktorej ste boli, prijala také uznesenie, že vlastne zamedzila uskutočniť tento audit. A aj sa neuskutočnil.

  • Ďakujem pekne.

    Jedna z téz, s ktorými sme išli do volieb, bolo zrušiť VÚC. VÚC vnímame od ´96., keď sa rozdelilo Slovensko na osem krajov, ako odkladisko politikov, ako trafiky, ktoré nezmyselne zaviedol ešte Mečiar. Neosvedčili sa a ľudia si k nim nenašli ani vzťah, ani cestu. Sme hnutie, ktoré raz keď niečo povie, tak to dodrží. Ani v tomto nebudeme otáčať a klamať našich voličov. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Beblavému a jeho tímu, ktorý vynaložil nemalé úsilie k vypracovaniu uvedeného návrhu zákona. Za naše hnutie môžem povedať, za naše hnutie SME – RODINA, určite podporíme uvedený návrh zákona.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec? Nie. Ukončujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som bol pôvodne prihlásený, ale nedá sa v dvoch minútach primerane zodpovedať kolegom a zároveň, keďže ani na faktickú moju záverečnú sa nedá reagovať, tak vás ani o nič neoberám tým, že to hovorím teraz, lebo aj tak by ste nemohli už nejakým spôsobom reagovať na to, čo poviem. Takže preto sa mi zdalo korektnejšie voči všetkým, čo vystúpili, reagovať v záverečnom slove, aby bolo možné venovať prirodzenú a nevyhnutnú pozornosť.

    Takže: historické spory, priznám sa, nechám historikom. Máme tu archeológa, máme tu, teda mali sme, nemáme tu historika, máme tu pána Krajniaka ako, a teraz to nemyslím negatívne, amatérskeho historika, teda niekoho, kto sa s tým aktívne zaoberá, aj keď to, myslím, neštudoval. Ja sa priznám, že do toho ja veľa povedať neviem, takže tam len načúvam. Ďakujem za tie pripomienky, čo boli. Aj pozitívne ako pán Krajniak, aj negatívne ako pán Hrnko. Keby sa bol býval zapojil pán poslanec Čaplovič, možno by sme sa dozvedeli aj o tom, aké vyššie územné celky sme tu mali aj v dobe kamennej, ale keďže sa nezapojil, tak tento rozmer nám už chýba.

    Igor Janckulík, ale aj trošku Ondro Dostál včera; jedna vec, ktorú podľa mňa treba povedať explicitne, je, že zrušenie vyšších územných celkov nie je obžaloba individuálnych poslancov vyšších územných celkov. Lebo medzi nimi, je ich, myslím, okolo v tejto chvíli niekde okolo 350 – 360 a, samozrejme, za tých 15 rokov sa vystriedali ďalšie stovky, takže poslancami VÚC bolo určite do tisíc, asi aj cez tisíc ľudí. A nemyslím si, že by bolo akokoľvek spravodlivé, teraz akože aby každý z nich cítil teraz nejakú vinu, prevelikú vinu. Dokonca aj keď je kriticky naladený voči VÚC, keď, samozrejme, je za, tak už vôbec nie. Pretože to je otázka individuálnej snahy výkonu a zodpovednosti a v kaž.... aj v komunistickom režime boli ľudia, ktorí robili veľmi dobré veci, lebo chceli a boli charakterní, ale to ešte neznamená, že by sme mali bojovať za zachovanie komunistického režimu. Takže tuto by som striktne oddelil individuálne výkony od štrukturálnych zlyhaní.

    Ja som sa snažil dneska pomenovať štrukturálne zlyhania, ktoré sú podľa mňa nezávislé od toho, že či práve je tam poslanec, ktorý má úprimný záujem.

    Musím povedať, že nedá mi nereagovať na pána poslanca Hrnka. Myslím, že to bolo, že zdržujem poslancov od práce pre národ alebo zdržujeme s pani kolegyňou Macháčkovou. No, poviem úprimne, že táto schôdza v tejto chvíli prebieha, ak sa nemýlim, deviatym rokovacím dňom a keď skončia tieto body, tak viac-menej končí, už je len jeden zákon po nich. No, pán poslanec Hrnko, nie ste tu, ale ak ste tak lenivý, že už ani deväť rokovacích dní sa vám tu nechce sedieť a budete nadávať tomu, kto vás tu núti sedieť, že vám mrhá váš čas. Osem dokonca, ospravedlňujem sa, osem, tak to už by ste vy mali ísť vysvetliť voličom. Lebo za tohto parlamentu máme z rôznych dôvodov, ktoré tu nemusím rozoberať, najkratšie schôdze parlamentu v histórii podľa mňa. Nikdy sa tak krátko nerokovalo, a preto bol aj absurdný ten rokovací poriadok pána Danka. Lebo keby sme tu mali filibustre mesačné, tak chápem, že niekto príde s obmedzovaním rozpravy, ale v situácii, keď máme najkratšie schôdze, tá účelovosť bola jasná, ale sme v tej situácii. Takže priznám sa, že mne zaskočilo, mne dych vyrazilo, keď sa niekto začal sťažovať, že ho tu zdržujeme. Navyše v situácii – bez toho, aby som nás nejak chcel chváliť, ale, pán poslanec Kollár, ďakujem za to ocenenie.

    Môžte nesúhlasiť s týmto návrhom. Ja to úplne beriem. Nikomu to nevyčítam okrem tých, čo hovoria najprv iné a potom iné, ale spochybňovať poctivosť tej práce, tú prípravu, ktorá sa do toho dala, je podľa mňa nemiestne a neslušné. Lebo jednoducho je za tým príprava. Samozrejme, s výsledkom môžte nesúhlasiť. To ja rešpektujem, ale ako keby spochybňovať tú prácu, teraz nejde o moju osobu, však to som nepísal ja, to písal celý tím ľudí, nie je úplne fér.

    Jedna technická poznámka k pánovi poslancovi Hrnkovi o Maďarsku ako vzoru. No, Maďarsko má 19 žúp, čo vzhľadom na počet obyvateľov je asi, ako keby sme mali desať. To znamená, že to, že by bol príklad nejak ako keby explicitne dobre usporiadanej, ale je pravda a v tom má pán poslanec pravdu, že v Maďarsku sú viac naviazaní na históriu a tam bol aj trošku iný vývoj. Takže nie som expert na Maďarsko, ale súhlasím, keby som bol maďarský poslanec, možno tá debata vyzerá inak, ale som slovenský poslanec.

    Pán poslanec Bublavý, musím vám už dať nový manuál. Viete, ja vám odcitujem taký vtip, čo teraz behá po facebooku, kde sedí pán Holjenčík vedľa pána Fica a pán Fico hovorí pánovi Holjenčíkovi, že: "Jožko, neboj sa, môžeš to povedať." A Holjenčík potom povie, že: "Na zvyšovanie cien elektriny ma nahovorili Mikloš, Radičová, Sulík a Matovič." Viete, tento manuál už vám nefunguje, už majú ľudia z neho srandu, že za všetko, čo v tejto krajine je problém, môže niekto, môžu iní. Už tu vládnete desať rokov! To je jeden bod.

    Druhý bod sa týka aj pána Faiča. Ja by som dúfal, že to bude kratšie, ale, bohužiaľ, bude to dlhšie. To sa týka aj pána Faiča. Ja som to povedal verejne a poviem to aj tu. Ja som zmenil názor. Ja som síce nehlasoval, ja som nebol poslancom ani som nebol ministrom, takže som ani vo vláde nehlasoval za to, ani v parlamente. Takže by som sa mohol tváriť, že ja som s tým nikdy nič nemal. Ale áno, ja som pokladal v roku 2001 spolu s väčšinou ľudí, čo sa zaujímajú o veci verejné, zriadenie VÚC za pokrokový nástroj zlepšovania situácie na Slovensku. Všetci nám to vtedy hovorili. Budú nižšie regionálne rozdiely. Bude správa bližšie k občanom. Je to tá decentralizácia, ktorú sme si predstavovali, a všetky tie veci, ktoré som tu aj dneska hovoril. Ja som tomu veril, ja som tomu dôveroval, nie som človek, ktorý celoživotne nemení názor. A preto aj trvalo tak dlho, a to hovorím rovnako úprimne, trvalo dlho, kým som ten názor zmenil. Dlho som veril tomu, tej mantre, už som ju dneska spomínal, že VÚC-ky nevyšli, ale keby sme ich nakreslili správne, tak je to zrazu zázračný úspech. Dlho som tomu veril, až kým vplyvom skúseností som od toho názoru neodišiel.

    Priznám sa, najväčší prelom nastal naozaj, keď som si uvedomil, aká hlúposť je bratislavská VÚC-ka a tam, Ondro, ďakujem za odcitovanie. To je presne o tom, že, o zrušení bratislavskej VÚC. O tom bol ten návrh a potom od toho kroku sme začali uvažovať, že dobre, keď prelomíte tú mentálnu bariéru, že VÚC je teraz nejaká posvätná krava, že čo sú vlastne tie argumenty za tie ostatné. A tak som k tomu aj dospel a dospel som k tomu minulý rok. Je to už asi rok, ale dospel som k tomu názoru, a preto ho tu aj dneska presadzujem. Tým pádom hoci by som mohol povedať alibisticky, lebo nenájdete v minulosti, keďže som to nemal nikdy na starosti, že by som ja nejak za VÚC-ky strašne vystupoval. Hovorím úprimne, ako milióny iných občanov veril som, že je to dobrý projekt, a po 15 rokov vidíme, že to nie je dobrý projekt, že nám nevyšiel. To nemá význam. Dneska nebudeme nadávať pánovi Nižňanskému, on to tiež robil v najlepšom a navyše, keďže on robil celú decentralizáciu, urobil aj strašne veľa dobrej roboty a ten projekt decentralizácie podľa mňa ako celok bol veľký úspech. To, že v rámci neho niečo nevyšlo, nie je teraz dôvod si tu hádzať špinu, že kto kedy za čo hlasoval, nehlasoval, vyjadril sa, je to dôvod to opraviť a môžme to opraviť aj spolu. Vy ste pri moci už desať rokov, mohli ste to opravovať, len ste to neopravili, tak som vás teraz do toho s pani Macháčkovou trochu začal nakopávať. Ale decentralizácia bola úspech. A to tu chcem aj povedať, len ja za decentralizáciu nepovažujem akýkoľvek prenos právomocí dole niekam na nejaký orgán. Keď ten orgán je v skutočnosti od občanov vzdialený, občania oňho nemajú záujem, neveria mu. Tak síce áno, technicky, právne, nazvime to decentralizácia. Ale to nie je to, to nie je prenášanie kompetencií na tú najnižšiu úroveň, kam si to ľudia vedia predstaviť.

    Pán poslanec Kéry. Ďakujem za prvú časť vášho vystúpenia. Musím, niekedy si dajme kávu, vezmem od vás lekciu v politickej rétorike, lebo vy ste za 20 sekúnd tak zhrnuli tie zlyhania VÚC-iek, ako ja som to nedokázal za tú hodinu. Vy ste potom povedal, že s tým nesúhlasíte, ale to zhrnutie bolo fakt excelentné a berem, musím povedať, že sa mám od vás čo učiť. Ale pokiaľ ide o tú Nitru, no nechcem to tu rozoberať, naozaj rušíme VÚC-ky, nechcem ísť úplne do detailov, ale keďže ste to aj vy spomenuli, no, koľko ste zaplatili tomu poradcovi, čo vám vymyslel tak vynikajúci medzinárodný tender, že sa doňho prihlásil jeden uchádzač? Ja viem, to sú tie najťažšie tendre. Napísať tender, do ktorého sa prihlási jeden uchádzač, je oveľa náročnejšie, ako napísať tender, na ktorý sa prihlásia piati. Takže verím, že ste mu zaplatili veľa, ale neviem, čo by vám na to povedali občania, keby mali záujem a naozaj sa tej VÚC-ke venovali.

  • Reakcia z pléna.

  • No však áno, vy ste museli mať tender, tak ste ho napísali tak, aby dopadol s jedným uchádzačom. Čo teda hovorím, uznávam, že je to najťažšie.

    Pán kolega Bublavý, ešte k druhému kolu. Ja som to sem nenosil, ale keď už ste to sem doniesli, tak musím povedať, že ak existuje zásadné politické zlyhanie SMER-u v tomto období volebnom od minulých volieb, tak okrem neodvolania Roberta Kaliňáka, ktoré tu tiež nebudem rozoberať, je to to, čo ste práve spravili s druhým kolom. Ja som povedal, že VÚC-ky sú dneska inkubátor, skleník extrémizmu a vy ste v ňom zapli ešte štyri lampy, aby sa mu lepšie rástlo, a to len preto, že sa spoliehate, že v polovici toho skleníka si ľahšie potom uhájite tie vlastné pacholíčky. To je tak nezodpovedné voči tejto krajine, čo ste spravili. Tak nezodpovedné! Pričom reálne sa neušetrí nič, to skoro viete, ušetrí sa na druhom kole pár peňazí. Nič v porovnaní s týmto, ale vy ste to urobili len a len preto, lebo si hovoríte, že Chudík, Blanár a rozmýšľam, možno Baška, neviem, ako máte ten zoznam, tí to určite potom vyhrajú a to nám stojí za to, že to darujeme Kotlebovi a možno aj Uhríkovi. Čert to ber. Nech aj polku krajiny vezme fašizmus, kým my budeme mať tú druhú polovicu. To je tak nezodpovedné, pán poslanec Bublavý, a ešte to tu budete obhajovať. Ja som to nedoniesol do tejto rozpravy, vy ste to doniesli.

  • Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A pokiaľ ide o to, čo hovorí pán poslanec Sopko, ale aj mnohí ďalší, jednu vec, možno som ju neprecizoval, možno áno, teraz je každému dobrý, nič nie je ideálne. A teda Slovenská republika, myslím ako centrálny štát, už vôbec nie. Ani obce nie sú ideálne, ani mestá. To nie je teraz o tom, že niekto, hoci v politike sa to v rétorike používa, že keď chcem niečo vyvýšiť, tak to glorifikujem, že je to úplne ideálne, a niečo zhodím, tak poviem, že je to úplne zlé. Nie, aj v obciach sú všelijakí starostovia, aj ten štát má problémy. To, čo ja som sa snažil povedať, je, že v rámci toho, ako to naozaj je, by bolo lepšie tie VÚC-ky zrušiť a presunúť tie právomoci tak, ako sú. A tak isto som povedal, že áno, Zemplín by bol prirodzenejší región ako košický dneska, bol by prirodzenejší, ja s vami súhlasím v tomto, len som argumentoval, že nie je veľmi dôvod si myslieť, že na celoslovenskej úrovni, ale ani v Zemplíne, by to priviedlo nejakú zásadnú zmenu volebnej účasti, zásadnú zmenu záujmu a nejaké vytvorenie krajskej občianskej spoločnosti v nejakej dostatočne silnej forme. To bol môj argument. Niežeby Zemplín nefungoval ako nástroj identity.

    Pokiaľ ide o decentralizáciu, len ešte raz poviem, ja som za decentralizáciu a považujem ju za úspech, ale nie som slepý advokát decentralizácie v tom, že čím viac, tým lepšie a čokoľvek. Myslím si, že dôležité je naozaj posúvať to tam, kde je to najefektívnejšie vykonávané, a vyhodnocovať to. Ale áno, ja som za decentralizáciu a myslím si, že za ňu aj budem, aj keď táto skúsenosť s VÚC-kami ma naučila byť opatrný voči rétorike.

    Pán poslanec Kvorka, no, ja som bol zhodou okolností tento týždeň v Žilinskom kraji, bol som v Žiline a v Liptovskom Mikuláši, mal som tam stretnutia a prednášky s občanmi, s aktivistami, s podnikateľmi a musím povedať, že tam boli na mňa ľudia mimoriadne milí a veľmi rád som tam a bol som tam za posledné mesiace asi štvrtýkrát. Takže v Žilinskom kraji sa cítim dobre a budem tam chodiť rád aj naďalej. Je pravda, že sú miesta, kam vy chodíte, kam ja nechodím, kde neviem, ako by ma privítali, ale tam ani ešte chvíľku nepôjdem. Musím povedať, pán Kvorka, že ja nemám tendenciu ťahať nejaké osobné veci do tejto rozpravy, ako mi je Boh svedkom, ale pri tom kydaní, čo ste vy začali spúšťať na mňa, keď človek s vaším profilom a s vašou históriou to skúša, tak sa mi to zdá úbohé a poburujúce a nebudem na to ani reagovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Človek, ktorý tu sedí, hoci by tu sedieť nemal, aby na niekoho ako, na niekoho iného sa takto okydával, fakt to je sila.

    Ale pokiaľ ide o pána Blanára, je také video zo zdravotníckeho výboru, kde, myslím, že malo asi 300-tisíc zhliadnutí, a tam figurujem ja len vo veľmi malom percente. Figurujú tam primárne dve poslankyne zdravotníckeho výboru, myslím, že pani Cigániková a ospravedlňujem sa, ešte jedna, teraz som zabudol jej meno. Šebová, pani poslankyňa Šebová, prepáčte. Oni s pánom Blanárom tam diskutujú o tom cétečku. Odporúčam, pozrite si to, lebo keď teda pohľad na mňa vám tak ako keby robí zle, tak tam vás nebudem veľmi zaťažovať. A tieto dve poslankyne, ktoré sú nové poslankyne, mladé poslankyne, ho tam tak vykúpu, že, pri tom cétečku, že pán Blanár tam nemá slov. A to nie je, a okrem toho, že sú to, samozrejme, šikovné poslankyne, najmä preto, že tá kauza je tak jasná. Každý človek, ktorý si to video pozrie, je mu to úplne jasné. A nemusí sa ani pozerať na mňa, ak je to taký problém.

    A pán poslanec Faič, to už len na záver. Vy ste použil takú vetu, že bolo treba urobiť audit kompetencií, ale Radičovej vláda v tom, nám v tom zabránila. No, prosím vás, vysvetlite mi, ako niekomu, kto je pri moci desať rokov, môže nejaká iná vláda zabrániť v tom, aby urobila audit, ak ho považuje za potrebný. Od konca Radičovej vlády ste pri moci v tejto chvíli päť rokov, za päť rokov sa dá urobiť audit Európskej únie, nie audit slovenskej územnej samosprávy. Za päť rokov ste mohli zreformovať VÚC-ky tak, ako to Robert Kaliňák rád rozprával pri tých voľbách. Nič ste s tým neurobili, hoci ste jediní mohli, boli ste, sami ste vládli. Od roku ´92 tu nikto nevládol sám s parlamentnou väčšinou, ešte aj Mečiar mal len 74 poslancov, keď v ´92. sa stal premiérom. Vy ste mali 83. Nič ste nespravili a ak to považujete za dobré, že ste nič nespravili, hájte si to. Ale vyhovárať sa na Ivetu Radičovú a ja neviem ešte na koho všetkého je tak extrémne nepoctivé v súvislosti s tými zmenami...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím kľud v sále.

  • ... že to naozaj nie je možné akceptovať. Takže, pán poslanec Faič, zvyšok vášho prejavu beriem, máte pravdu, je to komplexná záležitosť, je to záležitosť, ktorá, takto ju treba diskutovať, ale ak je tu nejaký predseda vlády, ktorý nesie zodpovednosť za to, že sa táto krajina nehýbe vcelku vpred a ani v tejto veci, je to človek, ktorého ste vy už roky šéfom zboru poradcov a volá sa Robert Fico. To je človek, ktorý má za to priamu zodpovednosť, a keďže asi aj on ju cíti, to bol aj dôvod, prečo tak bezprecedentne zaútočil na nás, keď sme tento návrh predložili.

    Ďakujem vám veľmi pekne, vážení kolegovia, čaká nás ešte veľa balíkov, takže sa s vami nelúčim, ale sľúbil som, že takéto zásadné vystúpenie urobím len raz, a už teraz pôjdeme skôr technicky. Takže ďakujem všetkým, ktorí aj diskutovali, aj kritizovali, a najmä, ktorí sa udržali, čo bola drvivá väčšina, vo vecnej rovine, aj kritickej, aj v súhlasnej, a verím, že aj zvyšok rozpravy takto ešte bude môcť prebehnúť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Chcú sa vyjadriť k rozprave spravodajcovia? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Nasleduje rokovanie o bodoch 59 až 61 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

    Návrh ústavného zákona je uvedený ako tlač 380, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 397.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ako som sľúbil, budem stručný.

    Tento balík je balík zmien ústavných zákonov, ktoré je potrebné zmeniť. Musím povedať, že sú to ústavné zmeny, ktoré nemajú nejaký zásadnejší vecný zmysel samy osebe, ale čistia tie ústavné zákony od vyšších územných celkov. Takže preto ani nejakým spôsobom rozsiahlo sa k nim nebudem vyjadrovať. Je to ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Keďže sme sa dohodli, že ich budem uvádzať po jednom, dovoľte mi povedať len k tomu prvému a potom vždy pár viet k tomu ďalšiemu.

    Ten prvý je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto zákona sa eliminujú vyššie územné celky, nie je to úplne technická zmena, lebo ony v nich majú aj určité obmedzenia v tom zákone, ale keďže zaniknú, tak aj tie obmedzenia, samozrejme, strácajú zmysel. Preto asi ani nijaká hlbšia vecná debata o nich nie je asi zmysluplná, takže dovoľte mi týmto aj ten návrh ukončiť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eugenovi Jurzycovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Aj ja budem stručný.

    Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu, ktorá sa ho týka.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené, uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Nenavrhnem odporučiť rozpravu, lebo bude zlúčená rozprava.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vzhľadom na zlúčenú rozpravu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 381, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 398.

    Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tak, ako prisľúbil som, veľmi krátko. Keďže zrušíme VÚC, je potrebné ich vypustiť aj z ústavného zákona o konflikte záujmov, kde sú obsiahnuté. Ako som vysvetlil v predchádzajúcej rozprave, bohužiaľ, VÚC si z tohto zákona aj tak veľa na rozdiel od centrálneho štátu nerobia, ale to by nebol dôvod tento zákon rušiť, ak by VÚC mali prežiť, ale ak prežiť nemajú, tak, samozrejme, nemá, neni ho ako uplatniť. Takže opäť ide o technickú implementáciu tejto veľkej zmeny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Lukáčovi.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, môžte otvoriť rozpravu.

  • Pristúpime ešte k tretiemu bodu, prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 385, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 402.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tento ústavný zákon sa VÚC týka naozaj len veľmi okrajovo, keďže otázka bezpečnosti štátu je primárne otázkou štátnych kompetencií, ale, samozrejme, v prípade takejto situácie má každý existujúci orgán verejnej správy svoju úlohu, a preto zákon, ústavný zákon obsahuje aj VÚC. Ak by sme ich zrušili, treba ich z tohto ústavného zákona odstrániť. Samozrejme, potom je to nutné riešiť nadväzne aj v tzv. obyčajných zákonoch, ale to už riešime v iných novelizáciách.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Šucovi. Šuca. Pán poslanec Šuca?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha.

    Pán poslanec Jozef Buček.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásený je pán poslanec Ondrej Dostál za poslaneckú stranu, teda za politickú stranu Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľujem si vás opraviť, nie som prihlásený za politickú stranu Sloboda a Solidarita, ale za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, keďže som členom Občianskej konzervatívnej strany a aj v tejto debate reprezentujem predovšetkým názory a postoje Občianskej konzervatívnej strany, keďže túto tému vnímame ako dôležitú.

    A keďže na programe teraz máme aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, tak by som sa vrátil k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý v tej predchádzajúcej rozprave, keď pripomenul, ako, myslím, v roku 2013, keď bol predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, tak upozornil VÚC-ky, že si neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona, a nezverejňujú alebo zverejňujú iba veľmi v neúplnej forme oznámenia verejných funkcionárov, čo im zákon ukladá.

    Bola to chvályhodná aktivita a myslím, že aj v dôsledku tejto jeho iniciatívy prišlo aj na úrovni VÚC-iek k zverejňovaniu, k zlepšeniu toho, čo sa zverejňuje u verejných funkcionárov. Len by som v tejto súvislosti si nijako nedovolil idealizovať úroveň štátu, ktorú má na starosti výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a už vôbec nie úroveň obcí. Myslím, že si povedal niečo také, že ako by to bolo, že keby si to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií alebo mesto Bratislava nedovolili takto nerešpektovať zákon.

    No, k tomu ja nielen v teoretickej vedomosti a štúdia toho, ale aj z praktickej skúsenosti môžem povedať, že keďže som poslancom aj na župnej, aj na komunálnej, aj na parlamentnej úrovni, že podľa mojej skúsenosti k tomu práve župa pristupuje najzodpovednejšie z hľadiska rozsahu zverejňovaných údajov, pretože napríklad bratislavská župa teraz zverejňuje úplne kópie tých oznámení. Národná rada o verejných funkcionároch zverejňuje iba niektoré údaje, čiže nezverejňuje kompletné oznámenia, a tak to to vždy bolo, aj v časoch, keď bol pán Beblavý predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Samozrejme, že má na starosti toho oveľa viac. Ale napríklad z môjho oznámenia verejného funkcionára, ktoré je zverejnené na webstránke Bratislavského samosprávneho kraja, sa môže každý dozvedieť, aká je napríklad nesplatená časť môjho hypotekárneho úveru k tomu termínu, keď podávam to oznámenie, vyčíslená až do úrovne centov, a z oznámenia verejného funkcionára ministra vnútra Kaliňáka sa dozvieme, že vlastní nejaké akcie a podiely, bodka, nič viac, nič viac nemusí uvádzať a nič viac tam nie je zverejnené.

    Ale ešte viac ma zaujalo to porovnanie s Bratislavou, pretože Bratislava ako mesto nemá povinnosť zverejňovať oznámenia verejných funkcionárov, hoci primátor aj poslanci podávajú oznámenia verejných funkcionárov, ale zákon neukladá Bratislave povinnosť zverejňovať tieto oznámenia. A nieže by Bratislava išla napred z hľadiska nejakej transparentnosti, že by si poslanci povedali, že dobrovoľne zverejnia tie oznámenia, v Bratislave sa na komisii na ochranu verejného záujmu kontroluje akurát tak to, či došla obálka. Tie obálky sa ani neotvárajú. V komisii na ochranu verejného záujmu v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava sme nedokázali presadiť, ja som za to hlasoval, ani takú elementárnu a samozrejmú vec, aby sa skontrolovalo, či poslanci zastupiteľstva naozaj podali tie oznámenia alebo tam dali nejaké prázdne obálky. Čiže ak porovnám svoju skúsenosť z Bratislavského samosprávneho kraja a z mesta Bratislava v tomto konkrétnom bode, tak tá skúsenosť z Bratislavy je úplne tristná a hovorí v prospech Bratislavského samosprávneho kraja. To len aby sme si neidealizovali. A tá miera kontroly na úrovni Bratislavy a záujmu verejnosti je, samozrejme, väčšia ako vo vzťahu k župe. A keď si toto dovolí hlavné mesto, tak už ani nechcem vidieť, že akým spôsobom k tomuto pristupujú v menších mestách.

    Systémovo by som sa ešte, teda keď hovoríme o Bratislave, vrátil k tomu, čo sme riešili, teda či program SIET-e už na toto upozorňoval. Opakujem, že návrh zrušiť, zlúčiť mesto Bratislava s Bratislavským samosprávnym krajom nie je ani prvým krokom k rušeniu VÚC-iek, pretože môže to byť tak, že Bratislava sa vyčlení a bude samosprávny kraj, a to by Bratislava, keď sa o polnoci zobudí, tak okamžite by sa mohla stať samosprávnym krajom a má na to kapacitu a zvládla by to. Ale tých 2 900 obcí, ktorých tu máme, vyše 2 900 obcí, z ktorých mnohé sú pár sto alebo pár desiatok obyvateľov veľké, tak porovnávať to, že ak by to išlo v Bratislave, tak by to zároveň išlo aj inde, tak to sa mi nezdá úplne primerané a je to, samozrejme, že nereálne. Čiže dôsledkom tej zmeny, ktorá bola v programe SIET-e by mohlo byť, že by jeden kraj pribudol, alebo že by sme Pezinok, Senec a Malacky pričlenili teda buď k Trnavskému kraju, kde by oni asi nechceli ísť, alebo by sme ich spravili súčasťou mesta Bratislavy, čo by asi tiež nechceli.

    Veľmi správne tu pán poslanec Faič poukázal na to, že tu doteraz nemáme audit verejnej správy. Opakovane som o tom hovoril, parlament v decembri 2011 zaviazal vládu Slovenskej republiky, aby spravila kompletný audit verejnej správy, teda aj štátnej správy, aj samosprávy. V decembri 2011, tri mesiace pred parlamentnými voľbami, keď končila Radičovej vláda. Zvyšok toho obdobia, päť rokov, nedávno sme mali výročie päť rokov, tu nepretržite vládne vláda vedená Robertom Ficom, ktorej ste vy, ktorého ste vy poradcom. Toto je jednoznačne maslo na vašej hlave, s týmto Iveta Radičová nemá nič spoločné. Vy ste si ten audit vypýtali, to je na tom to paradoxné, že parlament v čase, keď ste boli opozičná strana, tak v podstate z iniciatívy smerákov to tam bolo dodané, že áno, treba urobiť audit, a potom sa Ficova vláda na to vykašlala. A keď som jej to pripomínal, keď som kládol otázku, tak nedostal som odpoveď, prečo dosiaľ – po piatich rokoch – vláda Roberta Fica ignoruje uznesenie parlamentu, ktoré odhlasovali a dokonca iniciovali jej poslanci.

    Pár poznámok by som si dovolil k tým ekonomickým aspektom. Keď sa bavíme o rozpočtovej zodpovednosti, a opäť sa tu vrátim k tomu predchádzajúcemu vystúpeniu kolegu Beblavého, ktorý na moju kritiku, ktorá zaznela včera, že porovnával som, ako rástli výdavky štátu, ako rástli výdavky VÚC, povedal, že to nemožno porovnávať, pretože výdavky štátu alebo štátny rozpočet má aj inú funkciu, konkrétne proticyklickú, čiže má reagovať na nejaké krízy. Teraz sa odosobním od toho, že sa nepovažujem za keynesiána a nemyslím si, že je dobrý nápad štartovať ekonomiku tým, že štát bude rozhadzovať viacej peňazí, ale aj keby sme prebrali túto logiku, však je to uznávaná teória, tak to znamená, že štát v čase krízy má zväčšiť svoje výdavky, aby naštartoval ekonomiku, ale v čase, keď nie je kríza, v čase, keď hospodárstvo rastie, keď sa ekonomike a krajine darí, tak štát má šetriť, nemá hospodáriť deficitne, má mať vyrovnaný rozpočet alebo – ešte lepšie – prebytkový rozpočet. Takto to bolo zadefinované v teórii, bohužiaľ, politici vrátane tých slovenských, si z toho zobrali iba tú prvú polovicu, že keď je kríza, tak máme viacej míňať. Ale to, že keď sa ekonomike darí, tak máme viacej šetriť a máme hospodáriť s prebytkom, na to si nikto ani nespomenie. A u nás na Slovensku sa nezvyšovali výdavky alebo nehospodárili sme deficitne iba v tých časoch krízových rokov, keď bol pokles hrubého domáceho produktu alebo keď to rástlo mierne. Deficitne hospodári táto krajina stále, či sa jej darí, či sa jej nedarí. Čiže zvaľovať to iba na to, že plní si štátny rozpočet nejakú proticyklickú funkciu, je podľa môjho názoru nie celkom dobrý a vec vysvetľujúci spôsob argumentácie.

    Potom sme debatovali, a tiež to súvisí s financiami a s hospodárením, zvýšenie počtu úradníkov, a teda porovnali sme to s nejakým obdobím, keď VÚC-ky už mali ustálené kompetencie, a teda zvýšil sa o pár stoviek, čo v relatívnom vyjadrení znamená, že skoro zdvojnásobil, myslím, ten počet pracovníkov... Koľko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • O 57 % sa zvýšil počet pracovníkov teda úradov samosprávnych krajov za ten čas, čo prešli kompetencie. Ale v absolútnom vyjadrení je to pár stoviek, v absolútnom vyjadrení nárast počtu zamestnancov ústrednej štátnej správy bol o 26 %, čiže menej, ale 42-tisíc ľudí z hľadiska dopadov na daňovníka, na rozpočet je to ďaleko, ďaleko väčšie číslo. Samozrejme, že treba to porovnať s tým, čo reálne robí štát a čo robia VÚC-ky, ale štát sa nijako zodpovednejšie nespráva ako VÚC-ky.

    K tomu vyrovnaniu regionálnych rozdielov. Je pravda, že toto bolo použité ako jeden z argumentov, že keď tu budeme mať regionálnu samosprávu, tak sa budú zmenšovať regionálne rozdiely, a toto sa nenaplnilo. To je pravda, ale nie je to celá pravda, lebo včera som opäť na to upozornil, VÚC-ky nemajú žiadne reálne kompetencie na to, aby robili regionálny rozvoj alebo aby zmenšovali tie regionálne rozdiely, okrem takých smiešnych vecí, ako je schvaľovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo sú v podstate iba koncepčné materiály.

    Ale tu si dovolím opraviť, čo dnes pán poslanec Beblavý hovoril. Ja som netvrdil, že nefunguje to, tak dajme VÚC-kam viacej kompetencií a kompetencie a potom ony budú vyrovnávať regionálne rozdiely. Takto som to nepovedal. Ja som, jednak si nemyslím, že tá mantra vyrovnávania regionálnych rozdielov je postavená na realite. Medzi regiónmi existujú rozdiely a či sa budeme snažiť cez eurofondy, regionálnu samosprávu alebo akčné plány tejto vlády, tak tie regionálne rozdiely budú existovať aj naďalej, či zrušíme VÚC-ky, alebo nezrušíme. Ja som reagoval iba na ten argument, že dôvodom na zrušenie VÚC-iek je, že sa nepodarilo naplniť očakávania, že sa zmenšia regionálne rozdiely. VÚC-ky nemajú reálne kompetencie na to, aby nejakým spôsobom tie regionálne rozdiely znižovali, nehovoriac už o tom, že by ich vyrovnávali.

    Ďalšia vec sa týka toho, že aké kompetencie sa budú decentralizovať na obce, to je jedna otázka, a aké sa budú recentralizovať späť na štát a na štátnu správu. Keby sme vychádzali z toho, že základné pravidlo je, že všetko sa decentralizuje a recentralizujú sa iba cesty a dopravcovia a nejaké drobnosti, tak vyzerá to ako decentralizácia. Ale v realite je tam nastavené pravidlo – a bez toho by to asi nešlo, že obce a mestá samé môžu zvážiť, že či majú na to, aby tú kompetenciu prijali, alebo nie.

    A okrem toho argumentu, ktorý som povedal už včera, že mnohé z obcí by to zrejme odmietli, lebo objektívne na to nemajú napríklad svojou veľkosťou, keď je v obci Malinovo stredná škola, ktorá má nadobecný význam a pokrýva potreby regiónu, nejakých pár okresov, tak asi tá obec, nie som si istý, že by mala záujem byť zriaďovateľom takejto školy, ale môže sa stať.

    Ale druhý dôležitý dôvod nie sú len objektívne možnosti najmä malých obcí. Nepochybujem, že Bratislava by kedykoľvek mohla prevziať všetky stredné školy na jej území a zrejme aj väčšina krajských miest a zrejme aj okresné mestá by s tým nemuseli mať problém, ale tá ochota samospráv, miestnych samospráv, prebrať na seba ďalšie kompetencie môže byť výrazne zmenšená tým, ako sa štát správa k obciam a mestám. Že štát hádže na obce a mestá nové a nové kompetencie, ale nedá im náležité finančné krytie a samosprávy sa tomu už začínajú brániť. Čerstvá správa zo včera hovorí na túto tému napríklad, že šéf školských odborov Pavel Ondek vyzval mestá a obce, aby upravili svoje rozpočty tak, aby v nich našli navýšenie na platy pre pracovníkov v školstve a že nech škrtajú v iných položkách rozpočtu a nájdu peniaze. Čiže dali sme obciam školstvo, ja si myslím, že celkom správne, ale nemajú na to dostatočné zdroje. Hovoríme, zvyšujme platy učiteľov, zvyšujme platy ďalších školských pracovníkov, tiež správne, ale štát povie, že tak sa to má urobiť a nevyfinancuje to. Takže ak by sa v takejto situácii obce rozhodli, že nemajú záujem prebrať tie kompetencie, tak mňa by to teda rozhodne neprekvapilo.

    A snáď už poslednú vec, ktorá súvisí asi aj s tou ochranou verejného záujmu, je, že kde je aká kontrola. A tam plne súhlasím s pánom poslancom Beblavým, že na úrovni štátu máme médiá, mimovládky, opozíciu, čiže vládu kontrolujeme, ona si z toho veľa nerobí, ale aspoň sa o tom vie. Na úrovni obcí je zase, funguje to tak bezprostrednejšie a aj tam fungujú nejaké miestne aktivity, občianske iniciatívy, aktivisti, komunálni poslanci. Médiá by som veľmi nebral, lebo väčšina tých médií sú buď hlasné trúby radníc, ktoré si vydávajú samotné samosprávy, alebo a keď sú to komerčné plátky, tak tie zase majú záujem o reklamu, tak tie z iných dôvodov si to nechcú rozhádzať. Čiže neexistuje úloha tlače na miestnej úrovni porovnateľná s tou, ktorá je povedzme na celoštátnej úrovni, ale, samozrejme, že ten kontakt je intenzívnejší. Na úrovni vyšších územných celkov nie je ani toto, ale zase by som si to neidealizoval.

    Hovoriť, že v obciach si povedzme starostovia nemôžu dovoliť to čo župani, lebo sú pod väčším drobnohľadom svojich spoluobčanov, je, teoreticky to tak funguje, ale opäť, prakticky, ja by som doprial Mirovi Beblavému, že, nejaký rozhovor s Vladimírom Špánikom, predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, s ktorým občas chodíme po Slovensku a práve po tých menších obciach, kde síce sú tí starostovia pod drobnohľadom a všetci ich obyvatelia ich malých obcí vedia o tom, ako tam kradnú a porušujú zákony, a napriek tomu to tam robia úplne na drzovku. Čiže obyvatelia týchto obcí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné, sú často so stavom, ktorý je v nich, nespokojnejší alebo viac sa chytajú za hlavu ako pri čomkoľvek, o čom sme sa doteraz bavili na úrovni žúp.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán Dostál tu vlastne naznačil, ako náročná a zložitá je celá táto problematika a to, že zrušiť VÚC nejakým šmahom ruky nebude asi až také jednoduché. Naznačil tu otázku auditu, otázku financovania, nejakej fiškálnej politiky voči samosprávam s tým, že ak by tieto kompetencie teda prechádzali nižšie, tak toto všetko by vyvolalo sériu vecí, ktoré by bolo treba, samozrejme, technicky v teréne prakticky vyriešiť.

    Ja možno len nadviažem na základe jeho vystúpenia na tú myšlienku, ktorú pán Beblavý hovoril, a to, že sme aj ako strana SaS boli vlastne proti vyšším územným celkom, respektíve že sme mali ich zrušenie v programe. No áno. Je to; veľa vecí, ktoré hovoríte, dá sa s nimi súhlasiť a pri mnohých veciach vo vašom vystúpení ako by mi, ste mi zo srdca hovorili. Ale ja sa len chcem spýtať, že či po tom, čo pán Dostál tuto vlastne veľmi fundovane naznačil tie kroky, ktoré by mali nasledovať, že či si myslíme, že pri tom súčasnom nastavení systému verejnej správy, pri tom systéme rozloženia úradníkov naprieč štátnou správou, krajskou samosprávou, kde sú poväčšine zabetónované štruktúry SMER – SD, vrátane všetkých podriadených inštitúcií, stredných škôl, inštitúcií, ktoré spadajú do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-ky, že či si s týmto aparátom trúfame na tento krok zrušenia VÚC, ktorý by mal nastať teda potom v praxi. Obávam sa, že nie.

    A preto, ako som sa už aj inde vyjadrila, tak zrušenie VÚC ja nevnímam ako nejaký revolučný skok, ktorý by mal okamžite nastať, pretože táto spoločnosť má oveľa pálčivejšie problémy, a to je nefungujúca spravodlivosť, súdnictvo. Na to sa treba zamerať a tieto technické kroky si ja...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Dostál naznačil, že zmena, takáto zmena vo fungovaní štátu asi by mala byť prekonzultovaná, povedal by som, aj rozsiahlejšie zvážená. Pretože naozaj, ak sú nejaké problémy a sú, priznáme, všetci priznáme pri správe verejnej správy aj v časti vyšších územných celkov, tak si len treba uvedomiť, že ten mechanizmus odovzdávania a prenášania kompetencií prinesie vážne štrukturálne problémy, a treba sa na to dobre pripraviť a prerokovať tieto zmeny aj na politickej úrovni.

    Čo je však podstatné, myslím si, že keď chceme robiť nejaké zmeny, treba sa pokúsiť robiť to evolučne. Nerobiť takéto zásadné zmeny bez toho, aby sme teda si neskúsili, ak tam sú problémy vo fungovaní vyšších územných celkov, najskôr tie mechanizmy upraviť, zmeniť tak, aby vyššie územné celky začali fungovať efektívnejšie a pod kontrolou, ak sa teda žiada vyššia kontrola. Takže skúsiť najskôr urobiť isté mechanizmy, nové zaviesť mechanizmy, ktoré by umožnili lepšie fungovanie týchto štruktúr, prípadne zmeniť veľkosti vyšších územných celkov, zvážiť, či proste je potrebné mať osem vyšších územných celkov, či by nestačili tri, štyri, a ak by to nefungovalo, ak by sme naozaj nenašli, povedal by som, vhodné mechanizmy fungovania vyšších územných celkov a ak by sa nezžili, ak by sa nezžil tento systém správy s názormi ľudí, tak potom môžme sa pokúsiť aj teda meniť štruktúru správy tak, aby bola o jeden stupeň nižšia. Ale tá procedúra by mala ísť najskôr s tou zmenou vyšších územných celkov, prípadne nejakou reformou tejto štruktúry a potom možno, ak by to nevyšlo, tak môžme ísť aj k nejakým iným zmenám. Ale v zásade platí v Európskej únii a nielen v Európskej únii, ale pri spravovaní štátov, že si štát vytvára viacstupňové riadenie verejnej správy a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S reakciami na faktické pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem obom kolegom za reakcie.

    K pani poslankyni Kaščákovej a teda k tej zmienke, že SaS v minulosti podporovala alebo navrhovala zrušenie vyšších územných celkov. Tak ja za Občiansku konzervatívnu stranu môžem povedať, že my sme zrušenie vyšších územných celkov nikdy nenavrhovali. V tom prvom období sa nám zdalo, že riešením by bolo zrušenie umelých mečiarovských krajov a vytvorenie šestnástich prirodzených žúp, niečo, o čom teraz uvažuje primátor Trenčína Richard Rybníček v súvislosti s uvažovaním štartov svojej celoštátnej politickej kariéry, teda nejaké prirodzené regióny, župy, že s tými by sa ľudia dokázali viacej zžiť, ako povedzme v Maďarsku, kde mali tiež podobný vývoj a kde tie regióny pôsobia iným spôsobom ako na Slovensku tie župy alebo tie umelo vytvorené kraje. Ale teraz si už nemyslíme ani to, že riešením problému je iba zmena územného členenia. Tá zmena územného členenia by v tejto chvíli asi nič nevyriešila, a teda už vôbec nie zmena, o ktorej pán Paška hovoril, že miesto ôsmich by sme mali menej, povedzme, že tri alebo štyri. To by bolo zbytočné mať vôbec samosprávu na úrovni krajov, ktoré sme tu mali za socializmu, pretože to nebola samospráva, to bola predĺžená ruka komunistickej strany, samospráva v takých veľkých celkoch by ťažko mohla reálne fungovať.

    Ale cesta je v municipalizácii, spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, keď hovoril o príklade Dánska. No, keď sa krajina dokáže, dokáže pozlučovať obce do takého štádia, že ich má 100 našej veľkosti, no tak potom sa už môžeme možno začať baviť aj o tom, že či potrebujeme nejaké VÚC-ky alebo nie.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Prihlásil sa pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia, opäť sa priznám, že som nechcel vystúpiť v rozprave, ale vyprovokovalo ma k tomu vystúpenie pána kolegu Dostála. No, každý z nás pozná volebné zákony Slovenskej republiky a ja som teda tu bol zvolený za stranu SMER a tým strana SMER získala právo oznamovať verejnosti na pôde parlamentu svoje stanoviská a svoje vystupovanie.

    Samozrejme, naše volebné zákony a do istej miery aj ústava dokonca pracuje aj s tým, že teda môžu sa dve strany dohodnúť, že chcú ísť do parlamentu, len vtedy je taký drobný problém, že päťpercentný prah vstupu do parlamentu sa zvyšuje na sedem. A dokonca aj tri strany môžu, a vtedy sa ten prah zvyšuje na 10 percent. Samozrejme, pred voľbami vždycky tie prieskumy kolíšu, neistota je veľká. No, takže teraz pán poslanec Dostál expressis verbis, že on tu ani nevystupuje za nikoho iného, on tu prezentuje stanoviská strany OKS.

    Takže, pán kolega, mne to indikuje zásadný volebný podvod a nechcem sa s tým ja tu zaoberať, ani sme sa s tým nikdy nezaoberali, lebo sa nám to bridí, tento spôsob politiky, ktorý tu vediete. Ale predsa len, ak to už chcete takto robiť, jak to robíte, že vy tu prezentujete nie stanoviská tej a onej strany, ale OKS, v ktorej ste zhodou okolností predsedom, teda z môjho pohľadu ste sa dostali do parlamentu na základe volebného podvodu, niečo tu nie je v poriadku. Takže len apel, máme predsa príslušné orgány, aby zareagovali, ak je to v poriadku, je to v poriadku a keď nie, aby konali.

    A potom druhá vec. Teda nechcel som vystúpiť, pán kolega, lebo po tom včerajšom divadle pre mňa, ktoré sa tu dialo, a tom cirkuse velikom nechcem tu chodiť sa rozčuľovať a niečo vyprávať, len predsa len jednu zásadnú vetu. Toto, čo ste urobili, je bezprecedentné. To sa tu nestalo 26 rokov a je to bezpríkladné zneužitie poslaneckého práva na podanie, práva na legislatívnu iniciatívu. Ja len prosím, aby kolegovia z ľudovej strany ich teraz nenapadlo, že oni sú proti Európskej únii, tak teraz nám sem dajú 50 zákonov o vystúpení z Európskej únie, potom možno tu budú nejakí pacifisti a tí sa zase rozhodnú, že treba zrušiť armádu, a tiež nám dajú 50 zákonov, že ich treba zrušiť.

    Mal som tú česť od roku ´90 byť tajomníkom výboru pre verejnú správu, ešte chvíľu aj pre národné výbory a štyri roky podpredsedom tohto výboru. Sledoval som všetky reformné procesy v oblasti verejnej správy zblízka, poznal som dosť osobne aktérov. Nikdy v živote som nezaregistroval pána kolegu v prostredí verejnej správy, ani v expertných, ani v iných vystupovaniach, a keď tak v okrajových povedzme si, ktoré sa týkali odvetví možno školstva, možno niečoho iného.

    Problém je ten, že vyššie územné celky sa u nás zaviedli a schválil sa zákon o vyšších územných celkoch za vlády Mikuláša Dzurindu. Za splnomocnenca vlády, v ktorom bol na takýto zásadný vstup do vertikálnej štruktúry štátu určený, pána poslanca, teda pána Nižňanského, ktorý teda bol veľmi dlho potom aj poradcom a tak ďalej aj vlády pani Radičovej.

    Čiže je to absolútny tlak strany, v ktorej teda pán predseda veľmi úspešne, teda pán navrhovateľ veľmi úspešne v tomto parlamente pôsobil.

    Samozrejme ale, že nikto nespochybňoval samotnú iniciatívu, pretože decentralizácia bola jeden zo zásadných aktov alebo zásadných inštitútov, alebo zásadných nástrojov, o ktorých hovorila Európska únia celý čas. Pri integračných procesoch Európskej únie decentralizačné procesy boli najdôležitejšie, desať až pätnásť rokov sme nič iné nepočúvali: decentralizovať, decentralizovať, decentralizovať. Takže sme vytvorili, samozrejme, aj regionálny stupeň samosprávy, čo má absolútne zásadnú logiku, pretože ten fenomén takzvaného bratislavocentrizmu a toho, že ak niekto zruší vyššie územné celky, to znamená, ľuďom v regiónoch nedáte absolútne žiadnu možnosť, aby svojimi volebnými zástupcami tak a onak regulovali procesy v danom území. Absolútne nie. Za takýchto okolností zostanú orgány štátnej správy, ktoré sú klasicky v režime priamej nadriadenosti a podriadenosti, bez akéhokoľvek vstupu regionálneho prvku do výkonných právomocí. To je zrúdne, obludné a naznačuje ale hlbokú neznalosť, neznalosť problematiky a s takýmto návrhom sa podľa mňa ako výrazne niekto kompromituje, pán poslanec.

    Okrem toho Slovensko nežije vo vákuu, Slovensko je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, možno viete, možno nie, existuje zmluva, medzinárodná zmluva, ktorá sa volá európska charta miest a obcí, potom existuje ďalšia charta, ktorá je európska charta, poviem to možno trošku nepresne, regionálnej samosprávy a Slovensko je jeden zo štvrtých signátorov tejto zmluvy. Jeden zo základných atribútov týchto zmlúv je, že nesmiete vstupovať do regionálnej samosprávy ani do miestnej samosprávy, iba s ich súhlasom. Preto máme také veľké problémy, aby sme mohli akokoľvek zrušiť napríklad hranice obce a zmeniť jej veľkosť a podobne, pretože dá sa to urobiť iba so súhlasom obce, a vznikajú nám, samozrejme, potom problémy, pokiaľ dve obce si majú, nejakým spôsobom majú voči sebe nároky, lebo ten súhlas sa získava veľmi ťažko. Nezaregistroval som pri tom, s kým ste rokoval z vyšších územných celkov ako reprezentantov územnej samosprávy, ako ste ďaleko v tomto smere, pán poslanec.

    No takže naozaj túžba predvádzať sa a zneužívať parlament na takéto veci sa nepatrí a nerobme to. Máme schválené programové vyhlásenie vlády, ktoré je programovým dokumentom našej krajiny. V normálnom parlamente, kto rešpektuje elementárne znaky parlamentnej demokracie, vie, že teda získala tá väčšina a to programové vyhlásenie právo, aby sa v tejto krajine realizovalo. Môžte ho kritizovať, môžte ho sa snažiť dopĺňať, môžte urobiť čokoľvek, ale toto je záväzný dokument.

    Čítal ste ho, pán poslanec, predpokladám, neni tam ani slovo o rušení žiadnych vyšších územných celkov a už vôbec nie týmto spôsobom. Viem si predstaviť, že máte pocit, že treba začať diskusiu na túto tému a rozumiem tomu, nech sa páči. Každá diskusia má zmysel, ale urobiť toto, že zaviazať parlament na neviem, koľko dní tu budeme, deň, dva?, s dvadsiatimi či neviem koľkými zákonmi v absolútne nepripravenom prostredí so zásadnými rozpormi, s záväzkami medzinárodnými Slovenskej republiky, to svedčí len o tom, že odhliadnuc od toho, že ste nám nepredstavili čo len jednu trošku reprezentovanú verejnú osobnosť, ktorá by mala aj nejaký odborný kredit a že by niečo takéto navrhovala a dokonca týmto spôsobom. Takže aj vecne, aj spôsobom, aj inštitucionálne je to hlboký nezmysel. Preto nikto z nás k tomu vystupovať zásadne nebude, pán poslanec. A či by nebolo dobré, aby sme začali rešpektovať, že máme parlamentnú demokraciu, že máme schválene programové vyhlásenie vlády, že vláda funguje, že je relatívne stabilná, a týmto nezmyselným spôsobom ste nevydierali vlastne, no, nech dobrú väčšinu poslancov tejto sály.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám.

    Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Zákon o rokovacom poriadku v § 32 ods. 1 uvádza: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." Pán Číž tu hovoril o tom, ako som sa dostal do parlamentu a nazval to podvodom. Ak by pán predseda Národnej rady dával pozor a nebavil sa s kolegom, mal pána Číža slušne upozorniť, že hovorí od veci, lebo to nijako nesúviselo s témou, o ktorej rokujeme. Ale teda dovolím si aj ja zareagovať, lebo pán predseda Národnej rady zjavne nesleduje ani teraz, tak ja sa odchýlim od témy a budem reagovať na rečníka.

    Nebol to žiadny podvod, politická strana OKS sa dohodla s politickou stranou SaS, že nominuje dvoch kandidátov OKS na kandidátnu listinu SaS. Nebola to koalícia, zákon takýto postup umožňuje. Bolo to verejne známe, my sme to netajili, verejne sme to oznámili, všetci o tom vedeli. Som členom poslaneckého klubu SaS a zároveň som predsedom OKS. Tu som mal potrebu zdôrazniť, že prezentujem názory OKS, práve z toho dôvodu, že SaS a OKS majú k tejto téme nie úplne identické názory a aby teda som nebol upodozrievaný alebo aby som neuviedol niekoho do omylu, že to, čo hovorím, reprezentuje oficiálne stanovisko strany SaS. Oficiálne stanovisko strany SaS prezentoval úplne na začiatku rozpravy kolega Martin Klus. Ja predpokladám, že kolegovia viac-menej súhlasia s tým, čo som hovoril, ale nie je to oficiálne stanovisko SaS a vychádza to z postojov Občianskej konzervatívnej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To podstatné asi povedal teraz kolega Ondro Dostál. To, či je alebo nie je niekto na volebnej kandidátke strany, ešte neznamená, že musí byť jej člen, dôležité je, že tá samotná strana chce, aby tento človek za ňu kandidoval. A chce, aby aj svoje názory vyjadroval spolu s nimi v parlamente. To, že to tak chceli aj naši voliči, bolo potvrdené aj preferenčnými krúžkami, ktoré dostal Ondro Dostál, takže nevidím na to dôvod, aby tu niekto hovoril o podvode.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Ja možno nebudem hovoriť o obsahu, ale o forme, ktorá aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Číž, aj s tým, čo hovoril nakoniec pred tým pán poslanec Dostál, na ktorého pán Číž reagoval, nech sa jedná v tomto parlamente o čokoľvek, čo chce nejakú dohodu a čo ktokoľvek presadzuje hlavne teda zo strany opozície, musí byť k tomu vytvorená nejaká platforma, kde sa o tom debatuje. Tu absolútne neexistuje dlhé roky priestor na neoficiálne rozhovory, tu už nikto nepríde z opozície za šéfom klubu tej alebo onej strany, ktorá je v koalícii, a žiada povedzme, aby nastala debata o tom, čo chce presadiť. Ja hovorím o tej forme, ja teraz nehovorím o obsahu, hej? Keď chcem niečo presadiť, potrebujem na to kolegov poslancov, aby pochopili, čo chcem presadiť, a hovorím s nimi neoficiálne na klube, žiadam, aby so mnou hovorili na klube, žiadam dopredu, ako vyjdem v parlamente s nejakým názorom, žiadam ich o to, aby tieto veci prerokovali so mnou neoficiálne. Ale tuná je to zvyčajne tak, že niečo predložím, nejaký návrh zákona, medzitým opozícia, samozrejme, vynadá koalícii, pospomína čerta, diabla a potom chce od koalície, aby za to hlasovala.

    No takto to, páni z opozície, nefunguje. Čiže buďte takí láskaví a keď naozaj chcete niečo presadiť, tak buďte takí dobrí a debatujte úplne normálne bez krvavých očí, ale hlavne neoficiálne a hlavne na platforme klubov, tam, kde nie sú kamery, tam, kde nie sú novinári, aby ste z toho mali nejaký politický úžitok, lebo potom to vyzerá tak, že vy skôr, ako začnete niečo predkladať, rátate s tým, že to nebude prijaté, čiže vy vlastne vôbec nechcete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Beblavý a ďalší kolegovia, ja som v zásade veľmi prekvapený, že prichádzate s týmto návrhom. Vy ste boli členom strany SDKÚ, ktorá bola nositeľom reformy verejnej správy. Ja si pamätám na obdobie, keď chodil Viktor Nižňanský po Slovensku a vy ste v tom období, neviem, ste pôsobili, myslím si, na ministerstve práce a sociálnych vecí a boli standing ovation na to, že reforma verejnej správy bude bežať tým systémom, ako beží. Dnes po en rokoch sa chcem spýtať: Vy priznávate chybu, že ste, že tá reforma nebola urobená dobre, že nebola navrhnutá dobre? Ak áno, beriem to, lebo realizačná prax ukazuje rad problémov a je ich potrebné skutočne riešiť. Kompetencie vyšších územných celkov sú jedny z nich. Ak by ste otvorili zmysluplnú debatu o kompetenciách vyšších územných celkov, tak môžme hľadať spoločné stanovisko, ale hľadať stanovisko na zrušení vyšších územných celkov sa mi nezdá úplne logické.

    Pán kolega Číž hovoril o medzinárodných záväzkoch. Áno, treba povedať aj medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, ale treba spomenúť napríklad aj otázky čerpania eurofondov. Dnes sú vyššie územné celky v svojich hraniciach štatistickými jednotkami pre účel čerpania eurofondov a okamžité zrušenie krajov v tejto podobe by malo nedozierne následky aj na tieto oblasti.

    Pán kolega, myslím si, že napriek tomu, že ste urobili, nazvem to, heroickú robotu v tom, že ste pripravili taký obrovský súbor zákonov, podstata problému je v tom, že ten prvý gombík bol zle zapnutý.

  • Ďakujem.

    S reakciami na faktické pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne.

    No svojrázny výklad rokovacieho poriadku, pán Dostál, a aj zákonov nakoniec volebných ste práve predviedli. Ja len teda pre ostatných pripomeniem, že k spôsobu prerokovania veci a k tomu, že vy ste v rozprave začali tu prezentovať stanovisko OKS, som zaujal stanovisko. Nikdy by som to nerobil, keby ste neurobili túto – podľa mňa nehoráznosť – vy. A je to politické posúdenie veci pre pána Svobodu, že by mohol vysvetliť potom parlamentu, na čo je päťpercentná hranica vstupu do parlamentu. Ak to vysvetlí; a teda ide o hrubé, samozrejme, o hrubé obchádzanie zákona, zneužitie zákona, podľa mňa aj protizákonnosť. Ale je na príslušných orgánoch, ak zaregistrujú túto výzvu, aby sa na to pozreli, SMER sa s takýmito vecami zaoberať nebude. A problém skôr je naozaj, treba sa koncentrovať na vecné veci a tu moja zásadná výhrada odznela, ktorá tu je, a týmto spôsobom proste ani parlament a ani reforma verejnej správy na Slovensku absolútne nemôže prebiehať.

  • Ďakujem.

    Ja tak isto ako predsedajúci som povinný sa ospravedlniť, ak sa mám za čo, ale ja naozaj OKS nepoznám podľa papierov. Poznám Slobodu a Solidaritu.

    Nech sa páči, navrhovateľ, chce sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Záverečné slovo. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Ďakujem veľmi pekne.

    V prvom rade mi dovoľte uviesť, že ja chápem, že poslanci nemajú kapacitu sledovať rozpravu k všetkým bodom, je to aj intelektuálne, aj časovo náročné, ale myslím si, že poslanci majú sledovať rozpravu k bodom, o ktoré sa zaujímajú profesionálne, ale myslím, že majú psiu povinnosť sledovať rozpravu o bodoch, ku ktorým chcú vystúpiť. A to sa týka aj pána Pašku, ale aj pána Petráka, aj pána Číža a aj pána Jarjabka, ten už tu ani medzitým nie je.

  • Reakcia z pléna.

  • Je? A je tam. Aj keď k pánovi Jarjabkovi sa ešte vrátim, lebo on mal asi najkonštruktívnejší príspevok. Pretože, páni, musím vám povedať, že to, čo ste tu rozprávali, sme tu už diskutovali opakovane dneska dopoludnia, keď ste tu vy neboli. A aby ste kládli znovu tie isté otázky, lebo vy ste tu neboli a tým pádom ste to nepočúvali, tak to je vaša neprofesionalita a nie je naša povinnosť – ani pána Dostála, ani mňa, ani nikoho iného – vám štvrtýkrát niečo hovoriť, čo už tu odznelo. Takže na tie veci, ktoré tu už štyrikrát odzneli, reagovať nebudem. Budem reagovať ale na viaceré poznámky, ktoré tu odzneli a ktoré, ku ktorým má význam sa ešte predsa len vrátiť. Drobné veci.

    Ondro Dostál, ja úplne chápem, že keď je ten súboj názorov, človek má jeden názor, druhý má druhý názor, ono to ho vedie k tomu, je to už také gladiátorské potom, že hľadám zbrane, hľadám nástroje a už použijem, čo mám, len keď to vedie na argumentačne tenký ľad, treba dať pozor, aby sa nepreboril. Lebo napríklad keď ja som uviedol, prečo neporovnávať vúckarský dlh so štátnym, ale s obecným, a myslím, že tie argumenty stále platia. Ale keby sme rovno porovnali so štátnym, ak si pozreš, štátny dlh na Slovensku významne narástol naozaj počas krízy, dokonca ešte aj za Fica sa znižoval pred krízou a zase sa znižuje od roku 2013 a ´14. Štátny dlh u nás klesá, on narástol naozaj počas krízového obdobia, vtedy veľmi významne. Podľa mňa je to inak úplne irelevantné pre debatu o VÚC-kach, lebo sa to nedá porovnávať, len hovorím, že nechoď na ten ľad, lebo sa pod tebou potopí.

    To isté sa týka tých zamestnancov. No s čím chceš iným porovnať počty zamestnancov ako s celkovým počtom zamestnancov tých inštitúcií, o koľko percentuálne rastie? To je podľa mňa jediné porovnávanie, ktoré má zmysel. Ak by počet zamestnancov ministerstiev narástol za ten istý čas o 57 %, tak potom by bola debata, ale hovoriť, že oni v absolútnej miere narástli o podobnú sumu, to nemá žiadny vecný zmysel, to jak keby sme dneska porovnávali, že a, ja neviem, v Nemecku narástol tiež počet zamestnancov viac ako na Slovensku v štátnej správe, že to je úplne irelevantné. Podstatné je percentuálne porovnávanie so stavom. Preto len ťa chcem poprosiť, že úplne rešpektujem opozíciu voči tomu návrhu, rešpektujem, že, samozrejme, sú vždy argumenty na oboch stranách, neexistuje asi téma, kde má stopercentnú pravdu jeden a nulapercentnú pravdu ten druhý, ale napriek tomu, nechoďme na ten tenký ľad.

    Poviem už len jednu vec, lebo, hovorím, tie detaily môžme ešte podebatovať, budú ďalšie body, možno sa ešte vrátiš. Ale vrátim sa k tej, naozaj k tej lokálnej kontrole, identite a k tomu všetkému. No, ten rozdiel je v tom, že naozaj na úrovni miest a obcí nefungujú veci ideálne. Ale funguje tam oveľa výraznejšie politická súťaž a funguje tam oveľa výraznejšie tlak ľudí. Ja som za posledný rok, čo som pochodil po krajine, stretol veľa ľudí. Môžem menovať od Trebišova, Liptovský Mikuláš, Žilina, Spišská Nová Ves a mohol by som hovoriť ďalej, kde pri rozpade pravice, ktorý tam reálne nastal posledných desať – dvanásť rokov, sa rekonštituovali ľudia, ktorí chcú meniť veci verejné na úrovni toho mesta. Niekde je to občianske združenie, niekde nezávislí kandidáti, Banskobystrická alternatíva koniec koncov je krásny príklad toho.

    Na úrovni miest a obcí existuje aj ten tvoj spomínaný ZOMOS. Teda občania naštvaní, že tam, kde to nefunguje, sa dali dokopy. Neexistuje žiadny ZVÚC alebo ZOVÚC - Združenie občanov VÚC, pretože na to jednoducho ľudia kašľú. Ani sa to nepokúšajú zdola reformovať. To je tá moja pointa, že existuje ZOMOS, ale neexistuje ZOVÚC. Existuje Banskobystrická alternatíva a teraz Vierka Dubačová, ktorá tu dneska nie je, z núdze organizuje po Banskobystrickom kraji nejaký pokus dať dokopy ľudí, aby toho Kotlebu aspoň nedovolili mu pokračovať v tom svojom vládnutí. Ale je to boj s veternými mlynmi. Takže preto cítiť naozaj zásadný rozdiel, nie v tom, že by mestá a obce fungovali ideálne, ale že sú prirodzenými celkami a VÚC sú na Slovensku sociálnym inžinierstvom. Takže to je hlavná vec, čo som tu chcel ešte raz predsa len povedať.

    Teraz poviem už len dve veci k pánovi poslancovi Čížovi. No, pán poslanec Číž povedal, že on pri všetkom, čo sa verejnej správy týka, tu bol, ale že ma nejak nezaznamenal. To už nechám naňho. Ale ja sa priznám, že ja tú oblasť sledujem sedemnásť rokov a nikdy som od pána Číža nič zmysluplné k tejto téme nepočul. Ak byť pri nejakej téme, ale nikdy v nej nič zmysluplné nepovedať, je cieľom, tak potom pán Číž je veľmi úspešný odborník v oblasti verejnej správy, ale inak ho, priznám sa, rešpektovať nemôžem. Môžem rešpektovať ľudí, ktorí naozaj nesúhlasia, majú opačný názor, ale pán Číž to nie je.

    Ale musím sa ho aj zastať v jednej veci, lebo pán Dostál sa sťažoval, že ho predsedajúci nezastavil, keď hovoril od veci. No, keby mal predsedajúci zastaviť pána Číža vždy, keď hovorí od veci v tejto snemovni, tak pán Číž si tu ani nepípne. Pretože pán Číž okrem urážania protivníkov, okrem rozprávania vecí, ktoré, ako sa o chvíľku ukáže, sú aj úplne mimo, nevie zmysluplne a vecne diskutovať, ako to dokážu poslanci na všetkých stranách. Ja teraz nedávam nikomu monopol, že len ty alebo ty. Ale pán Číž k nim rozhodne nepatrí. Ako mi napísal esemesku jeden priateľ počas tejto rozpravy, pán Číž plní funkciu bitkára v NHL. Teda prišiel, rozdal zopár úderov a odišiel, aby to teda nevyzeralo, že to ten SMER prehráva na body. Obávam sa však, že už aj jeho pästičky, neviem, či je to vekom alebo iným, už nemajú takú tú prieraznú silu, ako možno mali kedysi, a odporúčam SMER-u, aby si našiel iných bitkárov. Má tu aj lepších. Pán Kvorka už mi naznačoval, že mi, možno raz schytám za to, že som si dovolil niečo o ňom povedať. Tak on je možno taký kandidát aj na psychologickú. Včera pán Tomáš, myslím, že pán Baránik sa tesne vyhol takejto skúsenosti. Takže je tu nová generácia, použite tú.

    No, aby som teraz hovoril ja vecne. Pán Číž ma vo svojom vystúpení šokoval, lebo naozaj som na chvíľu sa zastavil a možno ešte stále, keď sa vráti, mi to vysvetlí, že nepoznám základné európske dokumenty. Lebo ja poznám Európsku chartu miestnej samosprávy. Je to dokument Rady Európy, ku ktorému sa aj Slovensko prihlásilo. A nepoznám žiadnu regionálnu chartu a pozrel som si aj teraz, pre istotu som zúfalo googlil, že teda naozaj moja obrovská ignorancia, máme práve záväzky, o ktorých ani netuším, nemôžme zrušiť VÚC-ky, zbytočne sme to písali tri mesiace, hanba ako stromy. Ale žiadny taký záväzok neexistuje, pán Petrák a pán Číž! Žiadny taký nejaký náš záväzok nie je. Ani nejaká účasť v takýchto. Ešte koniec koncov ono dôkazom toho aj je, že koľko európskych krajín regionálnu samosprávu nemá, ako sme tu v tej rozprave hovorili, keby ste pri nej boli bývali.

    A dokonca ešte aj to, čo rozprával pán Číž o miestnej samospráve, neni pravda. Pretože ešte aj pri miestnej samospráve, som si naschvál teraz rýchlo znovu skontroloval, ešte aj pri nej, kde napríklad on hovorí, že nemôžme meniť hranice bez súhlasu obce. Čo inak neviem, čo to má spoločné so zrušením VÚC. A ešte aj tam je napísané, že malo by sa to odohrať v konzultácii s tou obcou. A viete, aký je rozdiel medzi konzultáciou a súhlasom? Je to dosť zásadný rozdiel. V slovenčine sa slovo konzultácia nahrádza aj slovom prerokovanie. A ak si to pamätáte správne, prerokovanie nie je súhlas. A to len ako príklad toho, že pán Číž tu vychrlí sto vecí, asi počíta s tým, že tie naše notebooky nemajú takú tú procesnú silu, aby to všetko stihli skontrolovať, kým je koniec rozpravy. Takže pán Číž prišiel, buchol pästičkou, okydal, odišiel. Nič zmysluplné ale nepovedal. Teraz sa vrátil. Môžem mu, pokojne mu aj zopakujem, možno to vzadu počul.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Číž, ešte toľko bodov, počkajte ešte chvíľku, ešte máme asi päť blokov. Môžte vystupovať až do konca. Ja to s vami vydržím, nebojte. Takže toľko k tomu.

    A teraz na záver jedna zaujímavá poznámka, ktorú treba povedať, lebo tu povedal pán Petrák, sú eurofondy. Že či by teda zniesli sme zásadný chaos do eurofondov. Nezniesli. Dôvodom je ten, že na rozdiel napríklad od Poľska vlády Roberta Fica nedecentralizovali eurofondy v žiadnej významnej miere na VÚC. Úloha VÚC v eurofondoch je nepodstatná dneska na Slovensku. Týka sa len integrovaného regionálneho operačného programu. Ešte aj tam je pomerne malá, plus tých drobných cezhraničných programov. To znamená, áno, keby dneska v Poľsku niekto prišiel, že chce zrušiť vojvodstvá, a teraz nechcem riešiť, či je to dobrý nápad, tak by mal veľký problém, lebo by zastavil naozaj čerpanie v Poľsku eurofondov na asi rok-dva možno, kým by sa to celé preorganizovalo. To by bola vážna otázka, či to stojí za to alebo či nepočkať na začiatok ďalšieho programovacieho obdobia. Ale na Slovensku VÚC majú tak mizivú úlohu pri implementácii eurofondov, že ich pokojne môžme zrušiť. A na tú úplne mizernú implementáciu eurofondov, za ktorú ste zodpovední vy, to nebude mať žiadny vplyv. Takže ani tento argument neplatí.

    Toľko z mojej strany a verím, že sa stretneme aj pri ďalších bodoch. Máme ich ešte dosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcú sa k rozprave vyjadriť spravodajcovia? Nie. Žiaden. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Pokračujeme rokovaním o bodoch 62 až 65 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 387. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 404.

    Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Takže najprv všeobecne. Predmetom tohto bloku sú zákony v oblasti školstva. Je to konkrétne školský zákon, zákon o odbornom vzdelávaní, zákon o štátnej správe v školstve a zákon o financovaní, čo je prirodzené, lebo keď teda rušíme VÚC a presúvame stredné školy vrátane odborných škôl najmä na mestá, tak tieto veci treba upraviť. Ja, tak ako som sľúbil, už nebudem tu rozprávať, nejak naťahovať umelo. Takže poviem ku každému tomu zákonu vždy len jednou vetou, keďže ony sú naozaj prepojené. Tam nie sú nejaké zásadné rozdiely filozofické medzi nimi.

    Ten prvý z tých zákonov je zákon školský a ten teda upravuje, samozrejme v rámci svojej pôsobnosti, zrušenie VÚC.

    Ďakujem

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Sopkovi.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 387). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Ďakujem.

    Ďalej je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 391. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 408.

    Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Takže v súlade s tým, čo som uviedol, toto je návrh zákona, ktorý v rámci teda rušenia VÚC a prechodu aj stredných odborných škôl najmä na mestá rieši v tomto konkrétnom zákone relevantné ustanovenia.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Sopkovi.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 391). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Ďakujem.

    Tretím bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou, tlač 402. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 419.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    V súlade teda so záväzkom stručnosti. Keďže tento zákon upravuje štátnu správu v školstve vrátane preneseného výkonu štátnej správy, je v rámci zrušenia VÚC nevyhnutné upraviť kompetencie VÚC v tejto oblasti tak, aby sa preniesli teda najmä na obce a mestá.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 402). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Štvrtým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 403. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 420.

    Pán navrhovateľ, prosím vás, uveďte zákon. Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť toto je v rámci balíku zmien v školstve. Keďže tento zákon upravuje komplexne financovanie tzv. regionálneho školstva vrátane stredného školstva, v ktorom má dnes zriaďovateľské právomoci VÚC, je pri zrušení VÚC nevyhnutné upraviť aj finančné toky tak, aby tiekli ďalej k zriaďovateľom stredných škôl, ktoré po novom by boli teda primárne mestá a obce. Zase, naopak, treba povedať, že vzhľadom na to, že tieto toky sú už dnes upravené pre základné školy voči mestám a obciam, nevyžaduje to až takú zásadnú zmenu, ale, samozrejme, tá zmena musí byť legislatívne upravená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Sopkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 303). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Ďakujem všetkým za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Miroslav Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda.

    Kolegyne, kolegovia, podľa toho doterajšieho priebehu si dovolím pripomenúť, že sme v prvom čítaní a v zmysle rokovacieho poriadku pravdepodobne je úplne samozrejmé, že posudzujeme širšie okolnosti predloženého návrhu. Nepochybne posudzujeme aj predpoklady predkladateľov tieto návrhy zákona predložiť, skúmame ich odbornú spôsobilosť, skúmame širšie pozadie takéhoto zásadného návrhu zákona. A ešte konáme v blokoch a, samozrejme, nemôžme si nevšimnúť súvislosť všetkých týchto návrhov jednotlivých vo vzťahu k ústavnému zákonu, ktorý navrhuje navrhovateľ a ktorý je elementárnym predpokladom pre to, aby sa o tých ďalších zákonoch mohlo hovoriť a podľa môjho názoru aj hlasovať. Takže dovoľte mi niekoľko k tým všeobecným okolnostiam, ktoré súvisia aj s týmto súborom zákonov, ktoré sa tu predkladajú.

    Predkladateľ práve zademonštroval, že netuší, čo je to európska charta regionálnej samosprávy, čím ďalej o vašej odbornej spôsobilosti, pán poslanec, hovoriť netreba, pokúsim sa o tom napísať odborný článok a posunúť ho odbornej verejnosti.

    No, medzi nami dvomi je drobný rozdiel. Viete, okrem toho, že som teda učil desať rokov teóriu verejnej správy, že som na inštitúte pre národné výbory zhodou okolností, že som bol dvanásť rokov tajomníkom výboru a bol som členom všetkých, všetkých komisií, ktoré vznikali zhruba do roku ´98 na Slovensku. Dokonca u pána Nižňanského ma ako tajomníka výboru požiadal o odborné konzultácie a urobil zo mňa oficiálneho poradcu a radil som mu dovtedy, kým sa mu radiť dalo, potom som už odišiel z rôznych dôvodov, okrem iného, že som vstúpil aj do SMER-u. To bolo v roku ´98 a niečo nato. Mám tú česť absolvovať desiatky pobytov v zahraničí niekde, dvojtýždňový pobyt vo Švajčiarsku pri štúdiu verejnej správy, študoval som regionálnu samosprávu v Anglicku, vo Walese, v Nemecku, Írsku a v Nemecku opäť, v Bavorsku konkrétne a, samozrejme, celý rad študijných pobytov, napríklad v Portugalsku a podobne.

    Takže ďakujem vám, pán poslanec, ako džentlmen, že ste nemali tú odvahu vystúpiť v rozprave, aby ste sa vyjadrili k mojej spôsobilosti, aby som mohol aspoň dvomi minútami zareagovať. Ani to by som nespomínal, keby ste takto isto nevyrevovali na každého tu v tejto sále, že teda prečo nevystúpil v rozprave a tak ďalej. Takže dourážať ste urážali vy.

    Bol som veľmi zdržanlivý práve pri tom, lebo, kolegyne, kolegovia, takéto návrhy naozaj sú zásadne a principiálne škodlivé. Ak prijmeme spôsob vládnutia taký, že nezaradení malí poslanci, ktorí vlastne nereprezentujú nikoho, lebo netuším, koho reprezentuje pán poslanec, a že úplne ignorujú hlasy najväčších a jedných z najdôležitejších spoločenských organizácií, ako je združenie miest a obcí, ako je združenie šéfov regiónov, ako je združenie šéfov krajských miest, organizácia, ktorej členom je pomaly, ja neviem, dvetisíc a niečo členov obcí a miest, na ktorých stretnutí a s ktorými rokovanie s vládou je jeden z elementárnych princípov a ktorý je zakotvený v európskej charte miest a obcí, ktorú asi pravdepodobne pán poslanec videl len podľa názvu a podľa čísla, ktorý táto charta má.

    Pre politickú stranu, ktorú reprezentujem, je konzultácia s obcami o všetkých okolnostiach, ktoré sa dotýkajú ich činnosti, principiálna a zásadná. Principiálna a zásadná. Naša vláda principiálne rokovanie so reprezentantami rozhodujúcich zložiek našej spoločnosti opäť považuje za principiálne.

    Vláda, ktorú reprezentoval pán poslanec, ktorý predkladá tieto návrhy zákonov, zrušila tripartitu. Nepotrebuje hovoriť ani so zamestnávateľmi, nepotrebuje hovoriť ani s odborármi, ani inými dotknutými.

    Táto vláda pripravila dokonca ešte aj ďalšie inštitúty, na základe ktorých, aj so širšími reprezentantami spoločnosti, ako sú napríklad cirkvi, ako sú napríklad spoločenské organizácie v treťom sektore. Má vytvorený mechanizmus, stretáva sa s nimi pravidelne a konzultuje s nimi všetky zásadné veci. Samozrejme, veľmi dôsledne a veľmi podrobne, napríklad programové vyhlásenie vlády.

    Tento typ politiky, pán poslanec, že sa rozhodnete a vyspíte a prídete a budete rušiť jeden zo stupňov, jeden zo stupňov orgánov, systému orgánov verejnej moci na Slovensku týmto bez akejkoľvek prípravy, akýchkoľvek konzultácií, vrátane ústavného zákona, to podľa mňa hraničí už so širšími otázkami spôsobilosti alebo potom vedomým urážaním parlamentu, pán poslanec. Toto je typ politiky, ktorý Slovensko potrebuje, že sa niekto rozhodne a ideme rušiť? Čo tam po nejakých, po štyristo zamestnancoch, po ôsmich krajoch? Čo tam po zastupiteľoch, ktorí tam sú, ktorých je teda značný počet rovnako? Čo po ich skúsenostiach? Čo po ich názoroch? Čo potom, aké budú vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou, aký má význam samosprávny regionálny stupeň? Akým spôsobom budeme zastupovať záujmy, ktoré, na diferencovanom Slovensku? Ako sa vyrovnáme vôbec s princípom decentralizácie ako jednou zo základných princípov Európskej únie? To je neznalosť ani problematiky, ani stavu diskusie, ani diapazónu názorov, ktoré sa objavujú, lebo tento typ sa prakticky neobjavuje a nepozná štát, ktorý by rušil regionálny celok.

    Naopak, mal som tú česť práve v Anglicku a vo Walese študovať, ako vzniká regionálny celok v Anglicku, teda v danom prípade vo Walese, kde sme sa boli pozrieť a videli sme, ako zložito a komplikovane tento región vzniká. A tam sa mi naposledy stalo, a to si dovolím povedať túto pikantnú historku, kde som, ako keď sme prišli na anglické ministerstvo pre, zhodou okolností pre životné prostredie, miestne orgány a dopravu sa volalo. A tam sme teda od šéfa medzinárodného oddelenia počúvali stanovisko k tomu. Samozrejme, vtedy iniciatívne vo vzťahu k nám, že decentralizácia je nevyhnutná, že teda miestna decentralizácia je zásadný moment demokracie a musíme to urobiť. No a vtedy úplne náhodou som sa pýtal toho pána riaditeľa, že čo teda s európskou chartou regionálnej samosprávy. A zhodou okolností, ale prosím, to bol rok ´99, mi povedal teda, že celkom mu to, nevie, ktorá to je, že teda veď je regionálna, teda je Európska charta miestnej samosprávy. Až potom dva dni nato nás naháňal po Anglicku, keďže sme medzitým išli teda po Walese, sme išli sa pozrieť aj na nižšie stupne, ako to tam vyzerá, nás naháňal ten kuriér so stanoviskom, že sa ospravedlňuje, že celkom nerozumel v preklade, že o čo mi išlo, ale že, samozrejme, európska charta regionálnej samosprávy (povedané s pobavením) je jeden zo základných dokumentov, s ktorým Anglicko intenzívne pracuje a, samozrejme, nesmierne nám odporúčajú, aby sme pracovali aj my.

    Čiže už toto naznačuje, pán, vážený pán kolega, že absolútne nemáte, nemáte potenciál, ani expertný, ale, bohužiaľ, ani politické znalosti na to, aby ste tak úplne ignorovali tak expertné veci, nevyhnutnosť spolupráce, nevyhnutnosť konzultácie s dotknutými celkami, nevyhnutnosť pri takýchto zákonoch tvrdého pripomienkového konania, keď sme už pri tom, a to hovorím iba o niektorých. V tom považujem toto konanie za veľmi nepekné, pán poslanec. A jediný cieľ, ktorý tam môžem čítať, keďže, veď, rešpektujem, veď ste nepochybne inteligentný človek, je predvádzať sa tu a vtláčať seba samého a 150 poslancov, ačkoliv možno niektorých pánov z opozície to teší, ale v každom prípade väčšinu poslancov tohto parlamentu nezmyselne zdržovať diskusiami, ktoré v tejto atmosfére a v tejto kvalite do parlamentu nepatria. To si, o tom som absolútne presvedčený, pán kolega, a ak po tom vašom fiasku s európskou regionálnou chartou, keďže chcete rušiť tie regionálne celky, tak keby ste boli džentlmen, tak sa postavíte, stiahnete predložené návrhy zákona a prestanete nás, prestanete parlament kontaminovať s týmito problémami.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste to pomenovali pravým menom, možno za županov, poslancov, primátorov. Keďže ja som primátorka, tak ma tiež zarážajú nejaké veci, ako pán Beblavý, samozvaný poslanec, lebo je tu sám za seba, podľa mňa nemá ani klub, si povie, že školy budú stredné patriť pod mestá bez akýchkoľvek rokovaní, mesto ich má zobrať, veď mesto má predsa školy základné a ZDŠ-ky.

    Ale ja vám vysvetlím, prečo je taký silný pán poslanec Beblavý. Pretože pán poslanec Beblavý má manželku v Transparency International predsedníčku správnej rady a tá môže všetko a on takisto. Jednoducho samozvanci v tejto Transparency si povedia, ktoré mesto je zlé, ktoré mesto je na poslednom mieste, ktoré mesto zle vydáva noviny, pretože oni sú tí, ktorí hodnotia správu, samosprávu, ktorých nikto nevolil, pretože nás volili ľudia a museli sme dostať viac ako šesťtisíc hlasov, oni sa dávajú a zosobujú do takejto podoby.

    Pán Beblavý, viete, koľko stojí transparentnosť? Trinásťtisíc euro zaplatili za prvú fázu Zastavme korupciu Transparency International v Trnave. Trnava má druhé najlepšie noviny na Slovensku. Aj keď tam nemá dobré články o samospráve, komerčné, ale tá je najlepšia. Že sa nehanbíte! Že sa nehanbíte zosobovať, rušiť územné celky, rušiť ľudí, ktorí sú volení, vy, samozvaní transparenťáci, ktorí máte zárobkovú činnosť na takýchto aktivitách a mestám dávate, ktoré sú najlepšie. Tí, ktorí sú najviac zadlžení, sú najtransparentnejší, a tí, ktorí dobre hospodária, nie sú. Takto chcete obrátiť svet naruby a hlavne Slovensko, aby tu bol neporiadok, zrušiť samosprávy a nastoliť transparentné organizácie, ktoré za 13-tisíc euro si dávajú robiť audity po mestách a tieto mestá vyhlasujú za transparentné a vynikajúce. Že sa nehanbíte! Že vás hanba nefackuje! A ešte vám v tom pomáhajú aj médiá!

  • Ja tu v tejto debate vystupujem ako kritik pána poslanca Beblavého a kritik jeho návrhu teda, aby som bol presný. Ale počúvajúc pána poslanca Číža a jeho kolegyňu Vaľovú, musím sa ho zastať a poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby nevykrikovala.

    Pán poslanec Beblavý, ak som dobre počul, tak konštatoval, že nepočul od pána Číža nič zaujímavé a významné a možno vôbec nič k téme, k téme regionálnej samosprávy. A pán Číž mu tu vymenoval študijné pobyty, ktoré absolvoval v zahraničí. Tak ja mu k tomu gratulujem, že má v zahraničí študijné pobyty, ale to nehovorí nič o tom, ako on prispel k debate o reforme verejnej správy na Slovensku.

    Pokiaľ ide o tú chartu miestnej samosprávy, nevolá sa to charta regionálnej samosprávy, ale miestnej samosprávy, tak tá síce rieši alebo môže riešiť aj regionálnu úroveň, ale teda článok 13 tejto charty hovorí, že orgány, na ktoré sa vzťahuje a princípy miestnej samosprávy obsiahnuté v tejto charte platia pre všetky kategórie miestnych orgánov existujúce na území zmluvnej strany. Každá zmluvná strana však zároveň môže pri uložení ratifikačnej listiny, listinného prijatia alebo schválení špecifikovať kategórie miestnych a regionálnych orgánov, na ktoré chce pôsobnosť charty obmedziť alebo ktoré chce z jej pôsobnosti vyňať.

    Neviem o tom, že by Slovenská republika oznámila, že chce vzťahovať toto aj na VÚC-ky, ale aj keby to bolo, tak to neznamená, že VÚC-ky nemožno zrušiť, ako to už povedal kolega Beblavý. A hlavne, vy sa odvolávate na chartu, keď sa vám to hodí, ale tento štát chartu nedodržiava. Flagrantne ju porušuje napríklad, pokiaľ ide o financovanie obcí a miest, lebo im nedáva potrebné financie, ktoré sú potrebné na výkon kompetencií, ktoré sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia? Nie?

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.

    Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi pohnutých 90. rokoch, ja si tie časy pamätám, mnohí sme si uvedomovali, že mečiarovská moc vtedy vytvára proste korýtka pre už bublajúcu nespokojnosť svojho členstva, bola to doba, kedy tá špička privatizovala a jednoducho v regiónoch sa ozývali nespokojní, že čo bude s nami. Vytvorenie VÚC, tu vidím pána poslanca Osuského, ktorý si na tie časy pamätá. Vytvorenie VÚC malo byť náplasťou, malo vytvoriť niekoľko sto korýtok pre regionálnych papalášov vtedy vládnucich strán, ktoré verili, že budú vládnuť na večné veky a nikdy inak. No lenže VÚC nám zostali a prišla doba prvej Dzurindovej vlády, kedy bola šanca jednak zmeniť ich územné členenie, ale tak isto aj ich kompetencie.

    Ono sa vlastne od začiatku začalo prejavovať, že VÚC sú umelo, umelý orgán. Umelý orgán v tej relatívne štandardnej podobe štátnej a verejnej správy Slovenska. Nemali územnú logiku, iba ak strachu pred tým, aby sa nejaká menšina, aby nejaká menšina nedobila šéfa VÚC. Nemali rozumnú terminológiu, lebo naozaj dodnes hovoríme županom župani, ale ten zákon sa tomuto termínu vyhýbal, mimochodom, veľmi smiešne, pretože v najstarších zachovaných záznamoch arabských letopisov o Veľkej Morave sa tento termín frekventuje, nie je maďarský. Napriek tomu nejaký samozvaný pán historik sa ho tak bál, že zatiaľ čo Poliaci majú maršalkov, Maďari majú svojich, Češi majú svoj historický názov hejtmanov, tak Slováci mali pvúcov, pvúcov, predseda VÚC sa inak nazývať nedá. Preto im hovoríme župani. Čiže aj v tomto je vidno akási komická nedovarenosť celého tohto systému, my ani názvy sme si celkom dobre nepremysleli. No a ešte horšie je to s kontrolnými mechanizmami.

    Žiaľ, ale už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa prejavilo to, čo sa pri vytvorení novej politickej schémy v partokratických modeloch, aké, žiaľ, Slovensko do veľkej miery ešte aj dnes je, vždy prejavuje. Čiže egoistický záujem tých, čo už sedeli v kreslách. Zrazu nebolo možné pohnúť s niektorými kompetenciami a nachádzalo sa, nachádzala sa obrana tých zlých systémov v zákone o tomto stupni samosprávy aj v koalícii, aj v opozícii. Ja som navrhol nielen teda zmenu na normálny názov župana, aby bol župan, ale napríklad priamu voľbu kontrolóra župy. Už vtedy sme vedeli, samozrejme, veď to bolo očividné od prvých dní, že táto mečiarovská garnitúra si buduje model na ďalší spôsob ryžovania, kradnutia, uprednostňovania zákazok, o to viac, že skúste si predstaviť, že vtedy nebolo ani chýru o zákonoch, o nejakých súťažiach, nebolo ani chýru o povinnosti zverejňovať zmluvy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to bolo výborné ryžovisko bokom od pohľadov občanov, lebo občania neomylne od prvých dní, to neni až výsledok rokov, od prvých dní im bolo jasné, že politické elity si vytvárajú úplne darmožráčske štruktúry, ktoré neposlúžia k ničomu a nikomu.

    Jasné, že sme sa, že sme počúvali do sýtosti to, čo zaznelo aj tuná, že Európa si to od nás žiada. Menej sme už počuli, že Európa upozorňuje, že vidí to tak na dva regióny, jednoducho tá takpovediac župa v Poľsku, napríklad nám najbližšia, krakovské vojvodstvo, má 6 miliónov obyvateľov. To je ich VÚC. Takže tuná, kde sme videli, že vzniklo VÚC pre Trenčín v takom rozmere, ktorý naozaj nezodpovedá ani poriadnemu okresu, tak bolo očividné aj zahraničiu, že tí Slováci to znovu urobili preto, aby rozdali pozície pohodlných kresielok a že nie je to riadené ani účelnosťou, ani regionálnou územnou logikou.

    Domnievam sa, že za prvej vlády Mikuláša Dzurindu pokusy pána Nižňanského vytvoriť lepšiu reformu, dotiahnuť to územné členenie, ktoré urobil Mečiar, sa nevydarili, Nižňanský sa netajil tým, že nenašiel politickú podporu pre svoje plány. Ja som navrhol aspoň deviaty spišský, spišskú župu, lebo už teda Spišiakom nepriznať existenciu nejakej regionálnej pozície mi pripadalo skoro neuveriteľné, ale neprešlo ani to, napriek tomu, že samotný vtedajší premiér bol z tohoto regiónu. Nepodporil to medzi nami ani on. Ostalo pri Mečiarových štruktúrach, ostalo pri nekontrolovateľnosti, žiadne posilnenie právomocí kontrolóra, ostalo pri starom názvosloví, ktoré sa, ktoré je teda také dvojaké, úradne také a hovorovo župné. A s tým tento systém prežil ďalšie desaťročia, teda viac než desaťročie, kedy sa verejnosť už celkom zmierila alebo teda letargicky prizerala tomu, že zo žúp zostali tieto jalové štruktúry, ktoré sú vlastne lievikom, do ktorého sa posielajú peniaze zo štátu. Župy ich z prevažnej miery distribuujú ďalej a iba v niektorých málo pozíciách majú možnosť čosi ovplyvniť, aj to ovplyvnenie je väčšinou sústredené na to, že kto bude konkrétne realizovať napríklad opravy ciest, a plynie z neho často iba podozrenie z vytvárania korupčného prostredia.

    Na záver celého príbehu prichádza poslanec, ktorý hovorí, poslanec a poslankyňa, ktorí hovoria to, čo všetci vieme, že tento kráľ naozaj nielen že je nahý, ale ani nikdy oblečený nebol. Že to bolo od počiatku nevydarené dieťa štrukturálnych reforiem verejnej správy na Slovensku a že pekné na ňom boli len slová. Prax nepriniesla nič užitočné, preto aj občania nemajú záujem a nevedia dodnes, kto ich zastupuje vo VÚC, nepovažujú centra VÚC za svoje prirodzené centrum, však čo už na Trnave môže byť prirodzené pre Dunajskú Stredu a tak ďalej a tak ďalej, okaté ignorovanie regionálnej kultúry, regionálnych vzťahov, regionálnych dopravných systémov. Niet takej veci, ktorú by VÚC neporušovala, z toho, čo odporúčala európska, odporúčali európski odborníci, okrem toho, že prišlo k istej decentralizácii, ale opakujem, takej viac-menej iluzívnej, preto aj tie rozhodovacie právomoci sú veľmi diskutabilné.

    Myslím si, že po tejto stránke poslanec a poslankyňa, pán Beblavý a pani Macháčková urobili záslužnú prácu, otvorili tému, ktorá už nebude, verím, nikdy uzavretá. Urobili to s vedomím toho, v akej pozícii sú v tomto parlamente, to znamená, že predovšetkým ich sila je v tom, že otvoria diskusiu, verejnú diskusiu o zmysluplnosti tohoto stupňa verejnej správy.

    A ja by som k tomu chcel na záver, teda okrem toho, že im ďakujem za toto gesto aj tú prácu, lebo to gesto nebolo prázdne, je naplnené úplne konkrétnymi vecami, že by som im rád podal ruku k tomu, aby sa otvorila diskusia aj o reforme miestnej samosprávy. Tá tak isto vykazuje množstvo záplat, je ako starý počítačový systém, ktorý sa už roky opravuje iba záplatami, ale už je dávno, dávno si vyžaduje vyhodiť ho a nahradiť ho niečím, čo bude zodpovedať moderným požiadavkám.

  • Ďakujeme, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami štyria páni poslanci.

  • To akože uplynul nejaký čas?

  • Pozdravujem rokovací poriadok.

  • Štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, mám také rozporuplné pocity z vášho vystúpenia, lebo na jednej strane hovoríte o tom, akým spôsobom sú naše regióny v podobe vyšších územných celkov malé, ekonomicky nesamostatné, a tým pádom neúčelné a neefektívne, na druhej strane hovoríte, že ste navrhoval vznik aspoň deviateho regiónu spišského, pričom mnohí vaši kolegovia navrhujú nie osem vyšších územných celkov, ale 16 žúp, na základe nejakých historických logík. Toto mi celkom nedáva nejaký zmysel. A nedáva mi ani zmysel to, že pokiaľ navrhujete nové regióny, tak podporujete návrh na zrušenie vyšších územných celkov ako ďalšieho prvku, ktorý je založený na princípe subsidiarity. Znovu opakujem, bavme sa o tom, aké má mať vyšší územný celok kompetencie a či tu má byť osem vyšších územných celkov alebo tri vyššie územné celky alebo 3 plus 1, tak ako to bolo niekedy, ale táto debata, ktorá je, nie je celkom logická.

    Ja chcem ešte zareagovať aj na otázky, ktoré tu zazneli v tejto sále, a to je podstata toho, že či, lebo bavíme sa o školských zákonoch. Bavíme sa o balíku školských zákonov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúsme reagovať na predrečníka.

  • Áno, ale ak by som reagoval na predrečníka, tak musím povedať, že k balíku školských zákonov nepovedal ani jedno slovo, a tým pádom mu malo byť odobraté slovo hneď na samom začiatku jeho vystúpenia, lebo nehovoril absolútne nič k téme.

  • Ďakujem, aj tak, pán poslanec, k predrečníkovi.

  • Takže k predrečníkovi. Keďže predrečník zabudol spomenúť školské zákony, tak musím povedať, že pokiaľ ide o školské zákony, je potrebné hovoriť aj o čerpaní eurofondov a tam IROP má významný prvok financovania tohto balíka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chcem reagovať teda na predrečníka. Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Budaja bolo ako štandardne fundované k veci. Myslím si, že jeho pohľad na celú problematiku je podoprený skúsenosťami z miestnej a z vúckarskej politiky. To, čo povedal, v podstate s celým jeho prejavom osobne súhlasím. Zároveň chcem mu zablahoželať k dnešným narodeninám. Všetko najlepšie, Janko, veľa úspechov v politike a verím, že misiu s amnestiami dobojuješ do víťazného konca.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Budaj, povedali ste krakovské vojvodstvo má šesť miliónov obyvateľov a to je ich VÚC. Hovorili ste o Poľsku, o krajine, ktorá je neporovnateľne väčšia ako Slovenská republika a ktorá sa od Slovenskej republiky líši aj tým, že má samosprávu nie na dvoch úrovniach, miestnej a regionálnej, ale na troch úrovniach, okrem vojvodstiev, čo by sme prirovnali k našim regiónom, a obcí, tak ešte existujú okresy alebo povjaty sa to volá a v Poľsku na rozdiel od našich okresov, kde sú to čisto správne jednotky, teda je tam iba štátna správa, tak v Poľsku je to aj samosprávna medziúroveň.

    V krajine, ktorá má vyše 5 miliónov obyvateľov ako Slovensko a má vyše 2 900 obcí ako Slovensko, ak chcete decentralizovať, tak musíte mať aj nejakú medziúroveň. Môžete sa na decentralizáciu úplne vykašľať, ale v tom prípade, myslím, že to nie je dobré riešenie a nie kvôli tomu, že by nám to nejaká Európska únia niekedy vyčítala, ale kvôli tomu, že decentralizácia umožňuje efektívnejšiu správu vecí verejných. Nie vždy sa to, samozrejme, vydarí. A áno, ak budeme raz v tejto krajine robiť municipalizáciu, pozlučujeme obce alebo vytvoríme nejaké samosprávne jednotky, ktorých bude možno 100, tak potom sa môžme baviť aj o tom, či úplne nezrušiť vyššie územné celky alebo z nich nespraviť niečo na spôsob tých dánskych regiónov, ktoré majú iba nejaké veľmi obmedzené kompetencie a ktoré napríklad by nemuseli mať ani priame voľby, len by nejako zastupovali tie obce alebo municipality, ktoré by existovali.

  • Pani poslankyňa Macháčková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som sa chcela poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za teda hodnotenie našich návrhov. Ako poslankyňa, ktorá tu sedí prvé obdobie, musím povedať, že je to pre mňa veľkým povzbudením, že tu sedia takí ľudia, ako ste vy, a častokrát, keď sa cítim tu frustrovaná tým, čo sa tu deje a ako sa tu ľudia k sebe správajú, tak práve toto mi dáva nádej a silu, že treba vydržať a že snáď teda veci zmeníme v budúcnosti k lepšiemu. Takže veľmi pekne vám ďakujem a v mene svojom aj v mene kolegyne Simony Petrík a Mirka Beblavého vám teda blahoželáme k vašim narodeninám, prajeme všetko najlepšie.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou nikto, teda pán poslanec nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prosím?

    Tak sa, pán poslanec, musíš prihlásiť. Tak nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja sa len chcem poďakovať tým, ktorí si povšimli túto smutnú okolnosť.

    A za druhé, no tak boli tu aj vecné, ale pán Petrák sa vlastne vyjadril najmä k vám, pán Glváč, tak to by som si netrúfol komentovať. Ostatným naozaj ďakujem.

    Pán Dostál ma asi celkom neporozumel. Ja som tu celkom nehoroval za zrušenie VÚC, ja som veľmi podporil odvahu poslancov, ktorí túto tému veľmi preležanú a veľmi vlastne očividnú a ktorá je jedným z dôvodov, prečo sú ľudia z politiky otrávení, ktorí ju otvorili tak razantne, ako to urobili, a zároveň aj odborne a nie iba placnutím do vody, ale s celým súborom zákonov. Ja si myslím, že toto je niečo, čo si vyžaduje naozaj ocenenie a je to základ pre tú budúcu debatu o zásadnejšej reforme a uvidíme, kde sa v tej debate dostaneme. Úplne vylúčiť to, že takýto druh VÚC treba zrušiť, by si nikto v tejto chvíli nemal trúfnuť, lebo veci naozaj dozreli už do zásadného stavu.

    Ďakujem ešte raz za blahoželania.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, kolegovia. Tak opäť takto v záverečnom slove, lebo obsiahla bola rozprava a keďže sú ďalšie body, ak by niekto cítil potrebu na mňa reagovať, má zase priestor pri ďalšom bode. Takže možno pán Číž opäť raz vpláva do miestnosti, uvidíme, ja ho nijak obmedzovať nechcem.

    Na jednej strane dovoľte mi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystupovali najmä z vecného hľadiska, či už takí, ktorí boli povedzme viac pochvalní alebo pozitívni ako pán Budaj, alebo aj takí, ktorí sú aspoň teraz v tej celej rozprave skôr kritickí k tomu návrhu, ako je Ondrej Dostál. Musím povedať, že, a zaznelo to tu už viackrát, že toto je téma, na ktorú je úplne legitímne mať rôzne názory a nemali by sme sa nejakým spôsobom si navzájom na seba útočiť len zato, že má niekto nejaký iný názor na tú tému ani jedným, ani druhým smerom, osobne. Ale musím sa ohradiť voči niečomu inému. Sú tu poslanci ako pán poslanec Dostál, pán poslanec Klus, ktorí naozaj k tej téme chceli vystúpiť, odsedeli si tu, myslím, už tretí deň, lebo nás stále prerušovali, aby teda mohli vystúpiť v rozprave, vypočuli si aj tie argumenty a nejakým spôsobom na seba navzájom reagujeme.

    Potom ale strana SMER sem vyslala takú ako malú úderku bitkárov, ktorým sa to ale nechce ani počúvať, ani si to odrobiť, takže vždy tak vplávajú, niečo povedia. To, že sme to tu už trikrát prebrali, ich vlastne nezaujíma, zase odplávu, skôr než sa na to reaguje. Ja im chcem len povedať niekoľko vecí. Prvá vec je, že naozaj v tej NHL, keď už sa chcete biť, musíte sa pobiť. To, že prikorčuľujete, jednu dáte, zase odkorčuľujete, z toho sa žiadny poriadny súper nezloží, ani ja, ani pán Dostál, ani nikto iný, kto z nás tu naozaj teraz je. Takže keď sa chcete politicky pobiť, poďte do toho, ale potom sa musíte tomu trošku venovať.

    Druhá pointa je, že privítal som to, že prišla pani poslankyňa Vaľová, lebo ona je taká skutočná politická bitkárka, ona sa neobmedzuje, nedáva si rukavice, ale priamo z náprahu ide po tom žalúdku, bez ohľadu na tému a vecný postoj. Oceňujem, ale musím aj pani kolegyni povedať, že spolu s pánom poslancom Čížom v niektorých veciach ťahajú za kratší koniec. Viete, je taký slávny vtip, je to jeden z mojich obľúbených, ktorý hovorí, že ide myš so slonom po moste a myš hovorí slonovi: "Ale dupoceme!" Keď tu poslanci ako Číž a Vaľová začnú rozprávať o malých poslancoch a svojej politickej váhe, tak musím sa priznať, len úcta k dekóru Národnej rady mi zabránia, aby som sa tu neváľal v záchvatoch smiechu. Keď strana SMER dostala v ostatných voľbách, mám pocit, že to bolo až do 800-tisíc hlasov, presne to vie možno pán Glváč, možno to bolo trošku menej, ale obrovské množstvo hlasov, všetci uznáme, 28 percent. Tak keď pána Číža si z tých 800-tisíc ľudí vybralo celých 1 345 na to, aby mu dali svoj osobný hlas, tak to by malo byť preňho také memento, že asi jeho politická váha je na úrovni merania mikrogramov. A ja nie som ten, kto by mu to tu vyčítal. Ja nie som ten, kto by to tu nosil, lebo ja si myslím, že primárne by sme mali diskutovať o váhe našich argumentov a je úplne jedno, kto má akú politickú váhu v tejto snemovni. Všetci sme si tu rovní. Ale keď niekto taký začne kydať na tých ostatných, keď začne kydať na pani poslankyňu Macháčkovú, ktorá dvakrát kandidovala do Trenčianskeho samosprávneho kraja, čo je skúsenosť, ktorá ju viedla aj k podpore toho návrhu mimochodom, ale, a dvakrát získala najvyšší počet hlasov v celom kraji ako poslankyňa, a niekto ako pán Číž jej tu začne takto rozprávať, urážlivo ešte aj k žene, tak ako musím povedať, že musíme sa ohradiť. Nie je na tom nič neslušného, musíme sa ohradiť.

    Takisto, opakujem a potvrdzuje to aj to, čo hovorí pán Dostál, neexistuje žiadny medzinárodnoprávny záväzok Slovenska, pre ktorý by sme nemohli zrušiť VÚC. To, samozrejme, neznamená, že musíme zrušiť VÚC, ale je to na nás. A to, že pán Číž buď nevedome, alebo zavádzajúco citoval tú chartu úplne nesprávne, je proste fakt. Keď bude mať záujem, môžme si napr. prehrať ten záznam o tých hraniciach obcí, čo bol jeho veľký príklad a porovnáme si ho s textom tej charty. Ja som ju čítal, pán Dostál ju čítal, pán Číž ju buď nečítal, alebo ju úmyselne dezinformoval.

    A k pani Vaľovej, priznám sa, že je ťažké reagovať na vystúpenie, ktoré postráda základnú štruktúru a zmysel a musel som ho tam dlho hľadať. Ale ak som niečo našiel, tak pani Vaľová sa ohradzovala proti tomu, že Transparency International kritizovala jej spôsob, ako manažuje miestne médiá a transparentnosť v meste Humenné. To som z toho nejak vyextrahoval. Ak som to vyextrahoval nesprávne, ospravedlňujem sa.

    No, prvá otázka asi je, že čo má spoločné Transparency International a mesto Humenné s rozpravou o rušení VÚC, a to bola celkom logická námietka, ale nechajme ju na chvíľku bokom. Ja tu nie som ako hovorca Transparency, ale dám pani Vaľovej jednu malú radu. Prebytkový rozpočet, na ktorý sa ona odvoláva, ja som to nekontroloval, verím jej, že je prebytkový, aj keď priznám sa, po tom všetkom, čo tu zažívam zo strany najmä poslancov SMER-u, už treba kontrolovať fakt každé písmenko, ale verme na chvíľku, že je rozpočet Humenného prebytkový. Prebytkový rozpočet nehovorí v skutočnosti nič o schopnosti manažovať mesto, VÚC-ku, štát alebo čokoľvek. Viete, kto mal najprebytkovejší rozpočet v celom východnom bloku? Ceausescu. A viete, čo s ním Rumuni urobili? Zastrelili ho. A viete, prečo mal najprebytkovejší rozpočet? Lebo tak stiahol ľuďom krk, že takmer umreli hladom, a preto sa mu vzbúrili a zabili ho.

    Podstatné nie je, či máte prebytok, podstatné je, či máte prebytok a vyrovnaný rozpočet, kým dobre dávate verejnosti služby, ktoré potrebuje a ktoré máte úlohu. To je tá kombinácia, ktorá je rozhodujúca. Nie, či máte prebytok. A transparentnosť, samozrejme, sama osebe nehovorí ešte veľa a hovorí len o tom, ako ste otvorení k občianskej kontrole, verejnej kontrole, ako s ňou nemáte problém.

    Samozrejme, teoreticky môžu existovať aj samosprávy alebo aj štáty, ktoré sú veľmi netransparentné, informácie nezverejňujú, kontrole sa bránia, bojujú proti nej a zároveň super poskytujú služby. Ale ja o nich veľmi neviem. Ak si pozriete napr. medzinárodný rebríček transparentnosti a potom si pozriete životnú úroveň a kvalitu verejných služieb, tak je tam veľmi silná korelácia. To znamená, je možné, že pani Vaľová je galaktická a kozmická výnimka, že je externe netransparentná, a pritom poskytuje občanom Humenného veľmi kvalitné, dobré a efektívne služby, ale mám o tom určité pochybnosti. V každom prípade neviem, ako to ona, prečo to vniesla do tejto rozpravy, ale keď už to vniesla, musel som na to zareagovať.

    Chcem len na záver poďakovať pánovi poslancovi Budajovi, ktorý vniesol do tej rozpravy určitý filozofický rozmer. Vniesol do nej aj určitú mieru neurčitosti, lebo na rozdiel od ostatných, kde my sme naozaj vymedzení za a proti, tak on sa snažil na to pozrieť zo všetkých strán, čo si myslím, že aj určitá úloha doyena je a chcem mu za to poďakovať. A chcem poďakovať aj všetkým, ktorí naozaj majú o túto tému úprimný záujem a ktorí sedia teraz v sále. A bitkárom odkazujem, že začína tretia tretina, o chvíľu môžte zase prísť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcú sa vyjadriť k rozprave spravodajcovia? Nie je tomu tak.

    Kým pristúpime k ďalšiemu rokovaniu, dovoľte, aby som vás oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle rokovacieho poriadku oznamuje, že pokračovať v schôdzi budeme v pondelok o deviatej hodine. V pondelok o deviatej hodine.

    Pristúpime k rokovaniu o bodoch 66 až 69 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 396, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 413.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovoľte, toto je balík, nazvime ho zjednodušene, kultúrny. Opäť je tam, dochádza k prenosu kompetencií v súvislosti s tými zmenami, ktoré navrhujeme, teda zrušenie VÚC. Prvý zákon je zákon o múzeách a galériách a v rámci neho sa teda navrhuje, aby sa tieto preniesli primárne na mestá, v ktorých sídlia, keďže väčšinou nesídlia v malých obciach, ale sídlia v okresných mestách a mestách nadokresného významu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Simone Petrík.

    Pardon. Pán poslanec Buček, poprosím, telefón. Pán poslanec Buček, sála.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďalej je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 397, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí 414.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Rovnaký zákon ako všetky ostatné. Tento sa týka divadelnej a hudobnej činnosti, v praxi sa teda týka najmä divadiel, z ktorých niektoré sú dneska v správe VÚC a prešli by do správy miest, v ktorých sídlia.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Marčekovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Tretím bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/2015 Z. z o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

    Návrh zákona je pod tlačou 398, návrh na jeho pridelenie na prerokovane výborom je v rozhodnutí 415.

    Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Beblavému, aby tento návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne.

    Rovnako ako ostatné návrhy v tomto bloku sa týka kultúry, a teda rieši otázku prenosu knižníc. Opäť, tak ako v ostatných prípadoch, primárne sa tieto verejné služby budú transferovať na mestá, ktoré sú, v ktorých sídlia, s možnosťou poistky pre štát ich zriaďovať centrálne, ak by tam bol nejaký špeciálny dôvod hodný zreteľa.

  • Dávam slovo spravodajcovi, spravodajkyni, pardon. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Štvrtým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti.

    Návrh zákona má tlač 400, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 417.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Takže toto je posledný z týchto kultúrnych zákonov. Týka sa kultúrno-osvetovej činnosti, kde tiež VÚC zriaďujú určité zariadenia, dnes osvetové strediská, ktoré by sa týmto transferovali na lokálnu samosprávu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Marčekovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca 2017, gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne za pochopenie. Ja som už avizoval, pán podpredseda, že nemožno sa celkom stotožniť s tým nápadom, hoci chápem, kam ním pán predseda Národnej rady smeroval. Ale chcem mu pomôcť. Naozaj nechcem, aby sme znovu reklamovali pred celou verejnosťou, že akurát on nedodržiava alebo narušuje rokovací poriadok. Tu nám jasne hovorí v § 22...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh.

  • To je procedurálny návrh k tomu, čo ste oznámili, že táto schôdza bude pokračovať v pondelok o deviatej. Vy ste nám to oznámili, prepáčte, o jednej hodine a je to v rozpore s rokovacím poriadkom. A ja sa snažím predísť zase hanbe, že ste tu na nás spravili rokovací poriadok naozaj ako v nejakom nápravnovýchovnom zariadení a potom ho ani nedodržiavate.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, teda začneme tak, že máte to spracované písomne?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale chápem, chápem vašu pripomienku.

  • Reakcia z pléna.

  • Chápem, pán poslanec, vašu pripomienku.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a poradíme sa s legislatívno-právnym odborom. Hoci už nejaké predbežné stanovisko máme, že áno, môže predseda zvolať takto schôdzu. Takže prestávka do 13.06.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaujmite svoje miesta. Po konzultácii s pánom predsedom, keďže nebol všeobecný súhlas, malo to byť urýchlenie, pokračujeme normálne v utorok, v utorok o deviatej.

  • Potlesk, reakcie z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Zostala nám tam otvorená všeobecná rozprava k návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 189 o kultúrno-osvetovej činnosti. Nikto sa do rozpravy neprihlásil, pokiaľ som tomu dobre rozumela. Takže vyhlasujeme všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predsa len, pán navrhovateľ, záverečné slovo. Pán spravodajca, to spravodajcuje pán poslanec, že?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Spolu. Záverečné slovo? Nie. Dobre. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Pokračovať budeme rokovaním o bodoch 70 a 71 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte to uverejnené ako tlač 392. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 409.

    Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorý nám návrh uvedie.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Okrem samotného návrhu teda alebo pri tom samotnom návrhu musím sa opraviť v jednej veci, lebo doteraz tie diskusie, ja som hovoril, že jediné dve významné právomoci, ktoré sa recentralizujú, sú teda cesty a SAD-ky. Je tu ešte jedna, a to sú nemocnice toho druhého stupňa. Len poviem, prečo som to neuvádzal, len teraz to chcem dať pri tomto zákone na pravú mieru, keďže je o ňom, že keďže, ako sme aj v rozprave hovorili, všetky tie nemocnice s výnimkou Žilinského kraja sú buď sprivatizované, prenajaté alebo inak sa ich VÚC-ky zbavili, tak ten praktický efekt toho formálneho zrušenia VÚC-ky bude minimálny v tomto prípade. Ale je pravda, že to sme neprenášali na mestá. To sme vrátili, to znamená, zo Žilinského kraja ako jediného by sa tie, myslím, že tri alebo štyri nemocnice, ospravedlňujem sa, teraz neviem z hlavy, tie by sa vrátili ešte štátu. Takže to chcem pánovi Dostálovi pre korektnosť uznať, že v tejto veci má pravdu.

    A pri tom, čo sme tu rokovali, chcem len dodať, že oceňujem prístup pána predsedu, že sa takto opravil, a verím, že rovnaké osvietenie dostane aj vo vzťahu k rokovaciemu poriadku ako celku a v budúcnosti budeme môcť v tomto aj ten opraviť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za krátke uvedenie návrhu zákona.

    A teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Alanovi Suchánkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani podpredsedníčka a vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 392. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v pracovnom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako to už aj povedal pán predkladateľ.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Druhým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte to pod parlamentnou tlačou 407. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 424.

    Nech sa páči, opäť pán poslanec Beblavý uvedie predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tak ako som sľúbil, veľmi stručne. Toto je ten druhý zákon z toho mini zdravotníckeho balíčka. Tento sa týka liekov a tam úloha VÚC je minimálna. Predsa len sú tam určité drobné kompetencie, ktoré sme museli vyčistiť a primárne teda preniesť na Štátny ústav kontroly liečiv.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    A pre veľký úspech opäť pán poslanec Suchánek ako spravodajca prednesie spravodajskú informáciu.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, ak tu ešte niekto je. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 407. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, tak ako to uviedol aj predkladateľ.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto z pánov poslancov. A vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či v rámci záverečného slova, nie je tomu tak.

    Pán spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Teraz, dámy a páni, pristúpime k rokovaniu o bodoch 72 až 74 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 394. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod číslom 411.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi na úvod len vysloviť vám uznanie za to, že ste schopná čítať zároveň veľmi rýchlo, ale aj veľmi jasne. To je umenie, ktoré by som od vás niekedy rád sa naučil, ak sa to dá.

  • Reakcia predsedajúcej.

  • Asi budem mať o ne záujem, ale nebudem to sem ťahať. Ešte raz, ešte raz to naozaj oceňujem. V porovnaní s pánom poslancom napríklad Čížom, kde je rýchlosť rovnaká, ale artikulácia nie je až taká dokonalá, vy ste naozaj vzorom.

    Ale teraz k samotnému jadru veci. Toto sú tri zákony, z ktorých teraz predkladám prvý, ktorý sa týka cestnej dopravy alebo cestných kompetencií. Ja len veľmi stručne, aby som to už potom nemusel opakovať. Toto je tá jedna oblasť, ktorú primárne vraciame štátu okrem intravilánových ciest. Zároveň chcem povedať, lebo som mal s pánom poslancom Ivanom o tom takú chodbovú diskusiu, že my robíme decen... my riešime VÚC-ky. To znamená, že rozstrihávame tie kompetencie, nemeníme ich. Samozrejme, sme v mnohých tých veciach, keby bol záujem, môžme ich aj začať meniť. Napríklad viem, že pán poslanec chce rušiť vôbec právomoc vydávať niektoré licencie, kde ja som s ním stotožnený dlhodobo, tiež sme to navrhovali. Len tie naše návrhy sa riadili princípom, že nemeňme kompetencie, len ich rozrealokujme. To, že by sa dalo to zlepšiť, o tom nikto nepochybuje a keby tento návrh bol v druhom čítaní a bolo by to, povedal by som, možné v rámci jeho schvaľovania, určite by som bol tomu otvorený.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ešte nie. Predtým, ako otvorím tú rozpravu, tak prejdeme k ďalšiemu bodu, a tým je

    návrh poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči o uvedenie, pán poslanec Beblavý.

    Ja len pripomeniem, že máte to pod tlačou 395 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 412.

  • Ďakujem pekne.

    Takže ako už bolo povedané, tento návrh sa týka riešenia dôsledku prechodu pozemných komunikácií pod vplyvom zrušenia VÚC, a teda ich kompetencií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my.

    A teraz, nech sa páči, ešte, pán spravodajca, aby ste k tomuto bodu programu predniesli spravodajskú informáciu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ešte bude tretí a potom otvorím tú rozpravu.

  • Takže druhý v poradí v tomto balíku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 135/1961 o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 395).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Ivan.

    Tretím bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 405. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 422.

    Nech sa páči, pán predkladateľ, uveďte predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tento návrh zákona je naozaj len technická novela, keďže v oblasti dráh VÚC vystupujú len veľmi marginálne, ale sú tam spomenuté, takže sme to museli vyčistiť a ich zrušením zrušiť ich aj v tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    A do tretice, pán spravodajca, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Otváram preto možnosť prihlásiť sa ústne a bolo by dobré, keby sa niekto prihlásil, pretože nasledujúci bod by sme sa dostali dosť ďaleko a nasledujúci bod nemá úplne spravodajcu. Tak, páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Počkáme na pani poslankyňu. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení traja. Prečítam to poradie, pán poslanec Janckulík, pán poslanec Ivan a pani poslankyňa Zemanová bola tretia. Tak?

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rámci tejto debaty o zrušení VÚC by som sa chcel vyjadriť k preneseniu kompetencií správy ciest, ktoré v súčasnosti patria pod VÚC, na štát. V zásade si viem predstaviť, že by došlo k takejto zmene, pretože súčasná úprava je pomerne zmätočná. Na území Slovenska totiž máme miestne komunikácie, ktoré patria pod obce a mestá, cesty II. a III. triedy, ktoré patria pod VÚC, cesty I. triedy sú pod Slovenskou správou ciest a napokon rýchlostné cesty a diaľnice patria pod Národnú diaľničnú spoločnosť. Takéto rozkúskovanie spôsobuje v praxi viacero problémov. Pretože, aj keď by sa mohlo zdať, že takto sú kompetencie jasne rozdelené medzi jednotlivých správcov týchto ciest, v niektorých prípadoch dochádza k presahom kompetencií a to spôsobuje mnoho nejasností. V konečnom dôsledku by teda bolo efektívnym riešením, aby cesty II. a III. triedy patrili pod štát, ale nemyslím si, že momentálne by takáto zmena bola vhodná. Išlo by totiž iba o kozmetické úpravy, ktoré bez systematickej zmeny veľa zmien nespravia.

    Ideálne riešenie by bolo zlúčiť Slovenskú správu ciest, pod ktorú patria cesty I. triedy, s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Tu je problém s tým, že niektoré úseky cesty I. triedy podliehajú výberu mýta, ale toto vyberané mýto nejde do Slovenskej správy ciest, ktorá je ich správcom, ale do Národnej diaľničnej spoločnosti. To znamená, že Slovenská správa ciest tieto cesty spravuje, musí sa o ne starať, udržiavať ich a opravovať, ale financie za ich využívanie motoristami idú do Národnej diaľničnej spoločnosti. Tým pádom je Slovenská správa ciest značne podfinancovaná a nemá finančné prostriedky ani na kvalitnú údržbu a rekonštrukciu ciest, ktoré má v pôsobnosti. A tu tento neefektívny začarovaný kruh pokračuje.

    Slovenská správa ciest v značnej miere využíva služby VÚC-iek a prenajíma si od nich údržbu svojich komunikácií. VÚC-ky teda vykonávajú údržbu a drobné opravy aj na cestách I. triedy. Disponujú, žiaľ, zastaraným strojným vybavením, ktoré sa v rámci svojich finančných možností snažia obnovovať. Avšak niektoré aj vyše tridsaťročné stroje už naozaj patria skôr do múzea. Potom sa ale nemôžeme čudovať, keď na takýchto strojoch vykonávajú opravy ciest I., II. a III. triedy nekvalitne a neefektívne. Tiež sa nečudujem, že zamestnanci, ktorí na úseku správy ciest VÚC zarábajú zhruba okolo 400 eur mesačne, ani nemajú motiváciu vykonávať tieto opravy dôsledne. Preto si myslím, že pri momentálnom nastavení by takéto razantné riešenie bez odstránenia systematických chýb neprinieslo ušetrené financie. Celý tento cestný aparát VÚC-iek so zastaranou technikou a svojimi problémami by iba prešiel pod štát, ale podstata problémov by sa nevyriešila.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujeme, pán poslanec.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Miroslav Ivan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho. Rozdelím to na dve časti.

    Najprv k tomu zákonu o cestnej doprave. To, čo povedal alebo spomínal pán kolega Beblavý, že sme za to, čo sa týka udeľovania licencií, skutočne, aby tie licencie žiadne nebolo potrebné vydávať. Jednoducho sme presvedčení, že vyššie územné celky, tak ako dnes udeľujú licencie komerčným autobusovým prepravcom, je podľa nás čistý zásah do podnikateľského prostredia z pozície úradu a takéto dačo nemá čo existovať. Ak niekto platí svoje náklady, ide do podnikateľského rizika, tak mu nemá do toho čo úrad rozprávať.

    Čo ma ale ešte viacej zarmucuje v tomto návrhu zákona o cestnej doprave, je, že zmenou tohto zákona sa má preniesť objednávanie regionálnej dopravy na okresné úrady. A tu by som možno si rád vypočul predkladateľa, aby mi to teda ozrejmil, lebo dnes objednávajú tieto regionálne autobusové spoje samosprávne kraje, ako si vie predstaviť, že štátna správa, úrad bude objednávať tieto služby, a ako chce zabezpečiť, aby zmluvy, ktoré bežia v reále, boli akýmsi spôsobom transformované do pozície zmlúv, ktoré bude potom mať okresný úrad s týmito dopravcami. To je bod jedna.

    A teraz k tomu zákonu, ku ktorému rozprával aj môj predrečník pán Janckulík. V podstate máme v jednom, a to platí aj s predkladateľom, spoločný a rovnaký názor, že je to, že správa ciest je roztrieštená. Áno, je pravda, že už to, že pod ministerstvom dopravy je Národná diaľničná a Slovenská správa ciest. Národná diaľničná spoločnosť má na starosti diaľničnú sieť a cesty a rýchlocesty. Slovenská správa ciest, ktorá nevyberá diaľničné poplatky a mýtne poplatky, ktoré sa platia aj za cesty I. triedy, práve spravuje cesty I. triedy. Slovenská správa ciest nemá žiadne mechanizmy, objednáva si ich z regionálnych správ ciest, ktorých je osem, a vlastne je akýmsi vazalom toho, ako a v akom poradí sa regionálna správa ciest rozhodne poskytnúť takéto služby celoslovenskej správe ciest, ktorá sa stará o cesty I. triedy. Takže tu máme troch správcov. Je to roztrieštené a navyše medzi nimi nie je žiadna koordinácia, dovolím si povedať. Na jednej strane stavia Národná diaľničná diaľnice, na druhej niekde paralelne idú veľké investície Slovenskej správy ciest. Naopak, sú regióny, kde ani diaľnica nie je a kde ani oprava a budovanie nových ciest I. triedy neexistuje. To isté sa stáva v koordinácii medzi cestami I. triedy a cestami II. a III., ktoré si zase koordinuje vyšší územný celok. A zase Slovenská správa ciest nevie, čo plánuje vyšší územný celok, a tak sa zase môže stať, že v jednej časti územia Slovenska sa investuje do opravy paralelných úsekov cesty prvej triedy a zároveň druhej, tretej. Naopak, v iných častiach sa neinvestuje ani do cesty prvej a ani do cesty druhej.

    Dôvod ale, prečo máme problém? Napriek tomu, že sme za to, aby raz bol vlastníkom a správcom týchto všetkých ciest štát, za toto my sme. Problém ale je, kedy to urobiť. A poviem, prečo máme s tým problém. Dnes vyberá štát daň z motorových vozidiel, ktorú potom prerozdeľuje do vyšších územných celkov, no, už si ju nechal, tak. A čo je problém? Problém je, že pokiaľ si to vyberali vyššie územné celky, tak mali aké-také peniaze na údržbu a správu svojich ciest II. a III. triedy. Lenže čo sa dnes deje? Štát sa nestará ani o cesty, ktoré na starosti má. To znamená, príklad cesty I. triedy. Má pod sebou Slovenskú správu ciest, má pod sebou Národnú diaľničnú. A čo robí štát? Sľubuje primátorom a starostom, že raz do ich mesta diaľnicu dotiahne a na základe týchto sľubov neinvestuje do opráv, údržby a budovania ciest I. triedy tak, ako by mal. Dôkazom toho je, že dnes máme takmer 40 % ciest I. triedy v katastrofálnom stave a o mostoch na tejto cestnej sieti ani nevraviac. A tak dostáva Slovenská správa ciest dnes na údržbu a opravu svojej cestnej siete približne 40 miliónov ročne.

    A tak sa teda pýtam. Dôverujeme štátu? Chceme v tejto situácii, kedy on, povedané, kašle na cesty I. triedy, dať im aj tie cesty II. triedy? Ja hovorím, že nie. Ten čas vhodný nie je. Pretože ak by štát mal tie peniaze, ktoré sa kedysi vyberali na daniach, alebo ak by ich tam mal dať, tak za tých 142 miliónov, ktoré štát dnes má, namiesto toho, aby sa opravili cesty II., III. triedy, tak pri prepočte, koľko platí za kilometer diaľnic, by urobil to, že by postavil približne štyri kilometre nových diaľnic. A regióny môžu na svoje peniaze a opravy a údržbu II. a III. triedy ciest zabudnúť. Takže hovoríme tu o štyroch kilometroch diaľnic.

    Toľko za mňa. Budem rád teda, ak dostanem odpoveď na tie otázky z prvej časti, a skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pán poslanec Ivan, za vaše vystúpenie. Registrujem štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Ako prvý sa prihlásil pán Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.

    A som veľmi rád, pán kolega Ivan, že ste prišli s niečím viac, než len prijatím alebo odmietnutím toho návrhu, že je jasné z vášho vystúpenia, že aj keď sa bavíme iba o tom, že by sme kompetencie z rúk vyšších územných celkov vzali, tak na to nadväzujú ďalšie problematické sféry a že aj keď ten balíček zákonov, ktorý tu teraz máme na stole, hovorí iba o tom, že VÚC-ky treba zrušiť, tak na mnohých úrovniach je potrebné ešte systémovo dopracovať a rozpracovať otázky, ako či tie kompetencie samotné vôbec je dôležité mať na strane štátu, či nie je možné ich nejakým spôsobom zredukovať, či obsluha týchto kompetencií nás nakoniec náhodou nestojí ešte viacej, než keby sme to proste nechali na uváženie niekomu inému.

    Sám som zvedavý na odpovede zo strany predkladateľa, dúfam, že im venuje patričný čas a patričnú energiu, a nadviažem na to, čo bolo povedané na začiatku jeho ústami. Najprv sa dohodnime pri týchto balíkoch teda na tom, že či má zmysel, aby vyššie územné celky fungovali a existovali naďalej, a v prípade, že bude dohoda na úrovni celého pléna Národnej rady, že VÚC-ky treba zrušiť, tak ďalším nutným krokom bude pozrieť sa na tie samotné kompetencie, ktoré či už prejdú na stranu štátu, alebo na stranu nižších samospráv, tak ich treba prehodnotiť, možno pospájať, zefektivizovať, aby ten systém fungoval lepšie než doteraz.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ivan, pôvodne som nemal záujem vystúpiť k tomuto balíčku, keďže sa týka dopravy a nepovažujem sa za teda experta na dopravu, a myslel som, že nebudem mať k tomu čo povedať, napriek tomu, že zrejme tu po pánovi Beblavom, ktorý je predkladateľom, najčastejšie sa zapájam do rozpravy, ale prinútil si ma zmeniť rozhodnutie nezapojiť sa do rozpravy na túto tému, pretože si vniesol do tej diskusie nový moment, ktorý považujem za veľmi dôležitý. A ten moment spočíva v tom, že kým doteraz sme sa tu bavili o tom, ako to spraviť efektívnejšie, či sa to dá decentralizovať na obce, či bude alebo nebude prínosná prípadná recentralizácia tých kompetencií smerom na štát, na štátnu správu alebo dokonca na centrálnu úroveň, tak je tu ešte jeden dôležitý moment, na ktorý by sme nemali zabúdať, je, že či vôbec tú-ktorú kompetenciu má vykonávať štát – a teraz myslím štát v najširšom slova zmysle, verejná správa zahrňujúca ako štátnu správu, centrálne orgány, orgány miestnej štátnej správy aj samosprávu. Pretože určite sú kompetencie, ktoré verejná správa vykonávať má, na tom sa, pokiaľ nie sme úplní anarchisti alebo libertariáni, zhodneme. Ja som presvedčený, že je lepšie, keď sú tie kompetencie vykonávané čím nižšie, a teda v decentralizovanej forme, ale je veľké množstvo kompetencií, ktoré dnes štát, samospráva, štátna správa vykonávajú, a pritom by vôbec nemuseli. A je to debata, ktorej by sme sa tiež mali venovať, lebo toto je prinajmenšom rovnako dôležité, ako to, ako sú tie kompetencie rozdelené medzi jednotlivé úrovne verejnej správy.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Podobne ako kolega Dostál som pôvodne nemal pôvodne úmysel v tejto rozprave vystupovať, pretože nie som celkom odborník na túto problematiku okrem toho, že som užívateľom ciest teda, to je pravda občas, ale zaujala ma tá myšlienka v tom, že ak by sme akceptovali tú základnú tézu týchto návrhov, tak potom znie otázka tak, že ako v systéme štátnom, ktorý my tu zažívame, kedy v podstate neexistuje právny štát a kedy v podstate sa nijako nereguluje to, ako sa rozkrádajú verejné prostriedky. Verejné prostriedky sa rozkrádajú v podstate, ako chcú, ako si to kto vybaví, že by ma zaujímalo, že do akej miery je premyslené v súvislosti s týmito návrhmi to, ako sa bude riešiť rozkrádanie verejných prostriedkov alebo ako by sa riešilo rozkrádanie verejných prostriedkov v situácii, kedy by sa tieto návrhy naplnili. Je podľa mňa toto na zváženie, hoci by sa zdalo, že je to podružné, pretože akokoľvek to vezmeme, tak my sa tu, niektorí z nás, snažíme všetci o dosiahnutie zvýšenia aspoň zdania právneho štátu za určitých podmienok. Ak sa tieto zmenia aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, pretože aj ja som dostal nejaké inšpirácie, keď ste vystupovali. A ja, samozrejme, kvitujem, myslím, že som tu dobre postrehoval, že aby raz vlastníkom ciest bol štát, ste povedali, aby to bolo. Musím povedať, že áno, podľa mňa nezvládli sme ten prechod zo socializmu na demokraciu, aj čo sa týka majetkoprávnych vysporiadaní pod cestami. My máme kvantum ciest, ktoré vôbec nie sú vysporiadané. Aj keď chodím na mestské zastupiteľstvá, mnohí poslanci z týchto mestských zastupiteľstiev mi hovoria, pán Fecko, treba riešiť aj to vysporiadanie aj pod cestami, aby to nejakým spôsobom prešlo, to vlastníctvo. Lebo jedna vec je pôda, druhá vec je stavba, ktorá nie je. Takže bol by som veľmi rád, keby možnože sa zamysleli predkladatelia aj o to v nejakých následných dobách, keby náhodou tie VÚC-ky sa zrušili, akým spôsobom riešiť pôdu pod cestami.

    Hovorili ste, pán kolega, že 40 % ciest prvej triedy sú v katastrofálnom stave. No ja to trošku odľahčím, dúfam, že tu neskončíme ako v Sovietskom zväze svojho času, kde som mal tú česť byť v roku 1982 niekoľko mesiacov a keď som im tam dal náš leták z nášho Československa, tak viete, čo sa ma pýtali ku jednej fotografii a stále sa ku nej vracali. Na tej fotografii boli Tatry, ako ide asfaltka do lesa. A oni povedali, že to neni možné, to neni možné, aby asfaltka išla do lesa, pretože oni v meste, kde sme boli, boli sme v Saratove, mesto, ktoré ma 1,3 milióna obyvateľov, mali jedinú asfaltku, ktorá viedla od múzea ku komitétu. Takže dúfam, že nedopadneme tak, že budeme tu mať iba poľné cesty a nebude na tie výtlky a na tú, by som povedal, sanáciu týchto ciest. Takže dúfam, že aj s týmto sa nejako popasujeme aj v tejto decentralizácii týchto kompetencií.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poslednou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • No, ďakujem pekne za slovo. Myslela som, že sa už neprihlásim do rozpravy k tejto téme, hoci musím povedať, že sa ma aj osobne veľmi týka, a to aj z toho dôvodu, že v roku 2009 som bola zvolená za poslankyňu, ako jediná a prvá poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. A som ňou aj teraz v súčasnosti, kde som zároveň aj predsedníčkou finančnej komisie zastupiteľstva BSK.

    V roku 2015 navštívila kraj z DG regio zastúpenie, ktoré preverovalo sťažnosti zo strany zrejme Slovenska alebo niektorých samospráv na nedodržiavanie zásad tej Európskej charty miestnej samosprávy. Tak to mám aj nachystaný, som mala nachystaný ten príspevok, ktorý teraz v krátkosti aj využijem tým, že mám priestor na svoj, tých 10 minút, ale rada by som sa venovala aj tej téme samotnej, cestám a podobne, pretože som zároveň aj členkou dozornej rady Regionálnych ciest Bratislava, ktorá je vlastne ako organizácia, ktorá zabezpečuje správu ciest na území Bratislavského samosprávneho kraja. Som tam delegovaná ako poslanec kraja.

    Chcela by som povedať k tej Európskej charte miestnej samosprávy, že to naozaj je vec, ktorá má už dlhodobú históriu, pretože Slovensko podpísalo zmluvu v roku 1999, následne ju parlament ratifikoval a vlastne prezident podpísal v roku 2002 tento náš záväzok, ktorý nie je jednoducho úplne si povedať, že zhasneme svetlo a nebudeme sa ním nejako zapodievať. Čiže je namieste, keď tuná hovoríme o nejakých v rámci miestnej samosprávy k záväzkom vo vzťahu k zahraničiu.

    V čase, kedy sa konala reforma samosprávy, som už bola aktívne v politike na komunálnej úrovni, pretože bola som najprv poslankyňou miestneho zastupiteľstva a následne potom v rokoch 2002 až 2006, kedy prebiehala fiskálna reforma, som bola starostkou jednej z mestských častí Bratislavy. A to, čo vlastne sa dialo pri delegovaní majetku a kompetencií na samosprávy, samozrejme, nielen na obce, ale aj na samosprávne kraje, tak bolo zjavné, že sa deleguje majetok s obrovským modernizačným dlhom, s nedostatkom financií, pretože tie agendy, prenesený výkon štátnej správy, ktorý taktiež postupne prechádzal na jednotlivé samosprávy, prechádzal bez finančných prostriedkov. A v podstate to beží dodnes a dodnes nebola urobená žiadna analýza hospodárenia, resp. dlhu štátu voči samosprávam, ktoré vykonávajú za ňu niektoré kompetencie. Reforma teda pokračovala, resp. najväčšia časť reformy bola v roku 2004, to znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu, pretože predtým boli príjmom obcí a miest, podľa toho kde teda, nie celé, ale samosprávy fungovali. Teda teraz sa samosprávam prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. Tento princíp výrazne pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj.

    Obciam teda zostala vlastná daň, daň z nehnuteľnosti a samosprávam patrila daň z motorových vozidiel. Tú však v roku 2015 samosprávam odobral a samosprávy teda ako samosprávne kraje zostali bez možnosti nejakých takýchto vlastných samosprávnych príjmov, na ktoré by mali dopad na ich tvorbu ich výšky. Čiže v súčasnosti je to teraz tak, že dane z príjmu fyzických osôb sa prerozdeľujú pre samosprávy všetkého stupňa, to znamená obce, mestá aj vyššie územné celky. Zase je tam nejaký vzorec, o ktorom môžeme hovoriť, či je spravodlivý alebo nie je spravodlivý, ale rozhodne je, že tento vzorec ani tieto príjmy nemôžu nahradiť už spomínané modernizačné dlhy a rôzne ďalšie nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na samosprávy. Sú to napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miest vo verejnej správe a podobne.

    Takže chcela by som sa teraz vyjadriť k týmto cestám. Áno, uvítala by som, keby sa urobil poriadok v správe medzi cestami II. triedy. A ešte o to viacej, keby sa urobil tento poriadok aj na území hlavného mesta Bratislavy. Pretože na celom Slovensku platí pravidlo, že vlastne cesty II. a III. triedy, aj keď idú prieťahom cez obce alebo cez mestá, akéhokoľvek mestá, aj krajské, tak tieto stále sú v správe samosprávneho kraja. Samosprávny kraj v podstate na ne v tom vzorci aj dostáva prostriedky. Platí to všade okrem hlavného mesta, kde cesty samosprávneho kraja patria len po hranicu hlavného mesta. To znamená, ako keby, nie že ako keby, Bratislava je vyňatá ostrovným spôsobom a cesty II. a III. triedy, ktoré by inde patrili pod kraj, sú v správe hlavného mesta, tu však hlavné mesto na ne nedostáva žiadne finančné prostriedky. To platí aj pre cesty I. triedy, pretože cesty I. triedy, ako to bolo spomínané, sú financované zo Slovenskej správy ciest, avšak tiež len po hranicu katastra.

    Od katastra do vnútra, do intravilánu hlavného mesta už aj cesty I. triedy spravuje, buduje, financuje zo svojho úbohého rozpočtu hlavné mesto Bratislava a štát na tieto rekonštrukcie, opravy, údržbu vlastné prostriedky nedáva a ak áno, tak to robí za veľkej slávy nejakej návratnej finančnej pomoci alebo možno aj z nejakého iného príspevku avšak na základe kolenačky prosiacich politikov, nie na základe nejakých systémových opatrení. Nie som presvedčená, že presunom kompetencií v správe ciest bez akejkoľvek politickej zmeny v našej spoločnosti nastane obrat zrazu z ničoho nič k lepšiemu.

    Pozrime sa, ako funguje dnes ministerstvo dopravy a výstavby. Ich plánovanie cestnej infraštruktúry je jedna veľká divočina. Strategické dokumenty nie sú spracované do dnešného dňa. Koncepcie, ktoré by mali slúžiť na rozvoj cestnej infraštruktúry, sú neplatné. Budujú sa obrovské investície, konkrétne poviem cesta, diaľnica D4 do dnešného dňa, do dnešného dňa, páni a dámy, nie je zaradená do koncepcie rozvoja diaľničnej sieti. Pretože tzv. doplnok 3, v ktorom by mala byť táto diaľnica D4 zapracovaná, bol z rokovania vlády ešte v roku 2014 stiahnutý a do dnešného dňa vláda uznesením nič neschválila. Napriek tomu sa investuje 1,5 miliardy na PPP projekt na diaľnicu, pripravuje sa tunel Karpaty. Všetci mimobratislavčania dobre počúvajte, 1,5 miliardy tunel pre 20-tisíc vozidiel, pretože dopravné posúdenie tunela, ktorý by mal ísť medzi Vajnormi a Mariankou, nepripraveného tunela, tunela, ktorého geologická práca utajená v geofonde, je takýto obrovský pre tak malé počty vozidiel a pripravuje sa nie cesta do Košíc, ale tunel Karpaty. Takže v podstate; ešte som chcela povedať niečo o bratislavskej integrovanej doprave, možnože, keby ste mi položili takú faktickú otázku, budem rada, pretože ešte mám tri minútky, by boli tri minútky akurát do záveru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie zareagujú vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci, pán poslanec Jurzyca a pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne.

    Veľmi dobré vystúpenie. Ono sa hovorí, že lepšie raz vidieť, než stokrát počuť. Iní zase hovoria, že je lepšie raz pochopiť, než stokrát vidieť, ale u teba je vidno aj na základe toho úvodu, že si nielen začínala s VÚC-kami a že si to mnohokrát počula, čo sa tam hovorí, videla si to, ale aj rozumieš tej problematike. Jedine možno, čo mi chýbalo, že si nehovorila o Bratislavskej integrovanej doprave, tak tu ťa teda chcem poprosiť, aby si niečo k tomu povedala.

  • Smiech v sále.

  • Veľmi ma zaujala tá tvoja poznámka ku kolenačkovej politike. Ja si tiež myslím, že to, a teraz prosím, aj viem, že mám reagovať na predrečníka, ale tak trocha teda zahrniem do toho aj predkladateľa. Iste aj predrečník aj všetci ostatní chápu, že toto je taká troška brainstormingová časť našej dnešnej debaty, ktorá hovorí aj o tom, kam by sa tieto návrhy predkladané mohli ďalej posúvať.

    Čiže k tomu poviem, že chýba nám vyššia autonómia samospráv. Vychádza to aj z analýzy OECD, ktorá hovorí, že ju máme veľmi nízku a že teda, a to už ja dodávam k tej štúdii interpretačne, že sa stáva, že samosprávy sú skôr motivované zavolať si k sebe vládu na výjazdové rokovanie, lebo tam cítia, že príde viac peňazí, než že by vťahovali a priťahovali súkromných investorov na svoje územie, pretože nemajú na ich daniach, na ich bohatstve, tých súkromných investorov, dostatočne veľký podiel.

    Tak to je všetko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie, ale jedna vec mi tam mimoriadne chýbala a chcel by som sa na ňu dodatočne opýtať. Je nejaká súvislosť medzi tým, čo sme počuli vo vašom príspevku, pani poslankyňa, a Bratislavskou integrovanou dopravou? Keby ste mi mohli na to, prosím vás, odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Samozrejme, Bratislavská integrovaná doprava je jedným veľmi dôležitým, dôležitou súčasťou a tam si myslím, že by bola komplikovaná sa presúvať na samostatné obce a mestá, a tu si myslím, že tá úloha kraja je dosť dôležitá. Integrovaná doprava má zahŕňať typy dopravy železnicu, verejnú dopravu obcí a miest, samozrejme, verejnú dopravu regiónu, ale tak isto aj ostatné, iné typy dopravy, ktoré sa na území nachádzajú. To znamená aj cyklistická doprava, pešia a podobne. Ako treba povedať, že v tomto smere Slovensko veľmi zaostáva a možno Bratislavský samosprávny kraj v tomto smere je zrejme najďalej zo všetkých krajov, ale rozhodne téma bratislavskej integrovanej dopravy je veľmi dôležitá.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem vám veľmi pekne.

    V tejto chvíli, ak dovolíte, preruším rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme v utorok ráno.

    A chcem sa poďakovať, je vás tu presne 20 statočných a myslím, že nikto nečakal, že sa tých 20 statočných poslancov a poslankýň v piatok popoludní pokúsi o brainstorming. Som vám za to veľmi vďačná z pozície predsedajúcej a želám vám všetkým krásny víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.