• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Eva Antošová, Katarína Cséfalvayová, Augustín Hambálek, Veronika Remišová, Eva Smolíková, Martina Šimkovičová, Oto Žarnay.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády má tlač 428.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby návrh vlády odôvodnila.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom návrhu na skrátené legislatívne konanie je rýchlo a flexibilne reagovať na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora.

    K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale aj niektorých iných subjektov, ktorí poukázali na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Návrh zákona preto vyníma z definície zmluvy zavedenej na účel zákona také zmluvy, ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti, ktorá sa týka verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Dôvodom na urýchlené schválenie vládneho návrhu zákona je najmä to, že v dôsledku povinnosti registrácie zmluvných partnerov, resp. investorov nadobúdajúcich v rámci uvedených obchodov finančné nástroje reálne hrozí výrazné zníženie atraktívnosti finančných nástrojov vydávaných slovenskými emitentmi a z toho vyplývajúce obmedzenie alebo zdraženie financovania.

    Aj ja to poviem veľmi jednoducho. Slovenská republika pripravuje v marci emisiu, a preto v zásade je tu návrh na skrátené legislatívne konanie. Potrebujeme ten stav právnej istoty zabezpečiť tak, aby zahraniční investori do slovenských dlhopisov neboli spochybnení pri nákupe slovenských dlhopisov. To je dôvod reálne na skrátené legislatívne konanie. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Kresákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som ako poverený spravodajca informoval o rokovaní nášho výboru. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 435 z 8. februára 2017 pridelil tento návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora na prerokovanie, teda tlač č. 428, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh dnes, teda na svojej 33. schôdzi, dnes 9. februára 2017 a svojím uznesením č. 149 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, a teda ospravedlňujem sa, nestihol som výbor, tak možno som mal položiť tie otázky na výbore. Chápem, že na rozdiel od mnohých iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa dostávajú do parlamentu, v tomto prípade naozaj potencionálne hrozia nejaké hospodárske škody štátu a je to tam aj zdôvodnené. Napriek tomu by som sa chcel spýtať, že ako ten problém vznikol, teda kedy, kedy ste naňho prišli, a či, či teda nebol priestor napríklad v rámci medzirezortného pripomienkového konania, keď ministerstvo financií vedelo, že to môže mať takéto dopady, na to upozorniť a ošetriť to v čase, keď ešte bol na to priestor pri schvaľovaní zákona. Veď pomerne rozsiahlo sa potom diskutovalo aj v parlamente. To je jedna otázka.

    A druhá otázka sa týka toho, či, ak by sme nešli skráteným legislatívnym konaním, či by automaticky tie škody nastali, alebo je to iba jeden z možných výkladov zákona, že, že by to zahŕňalo aj tie subjekty a tie typy zmluvných vzťahov. Lebo, lebo z toho písomného materiálu som nadobudol dojem, že, že je na štátnych orgánoch, ako budú ten zákon, zákon uplatňovať, a, a keby ho interpretovali v súlade s tým pôvodným zámerom, že by sa nedopustili nejakého protizákonného konania a že keby niekedy v budúcnosti bolo, bola tá novela schválená tak, ako je navrhnutá, a teda nadobudla by účinnosť, ja neviem, o tri mesiace, tak by to nebol až taký dramatický, dramatický problém a nemalo by to praktické dopady. Ale teda možno sa mýlim, preto sa pýtam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani ministerka. Nech sa páči, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Mňa by len zaujímalo, ešte doplním pána kolegu Dostála, o akú emisiu ide, v akom objeme. Ďakujem.

  • Ja by som tiež k tomu povedal pár slov. Myslím si, že je to dosť veľká hanba, toto, a poukazuje to na to, že aký je úzky záber ministerstva spravodlivosti, čo sa prejavilo na zákone, ktorý údajne mala byť vlajková loď tejto pani ministerky. Myslím si, že skutočnosť, že ministerstvo spravodlivosti nemá v podstate žiaden medzinárodný rozmer, a pritom prijíma zákon, ktorý je úplne unikátny, na riešenie problémov, ktoré by mali riešiť orgány činné v trestnom konaní, tak si myslím, že si mohli dať viacej záležať na takejto úplne zjavnej veci. Ale to by sme museli mať iné ministerstvo spravodlivosti. Museli by sme tam mať ľudí, ktorí majú nejakú expozíciu voči zahraničiu.

    A ešte jedna okolnosť je tu a to je tá, že realita je taká, že tento zákon neberie vážne na Slovensku absolútne nikto. A je to výsmech, tento zákon. Ani vlastné ministerstvá, ani, ani Štátna pokladnica, alebo teda Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity neberie tento zákon vážne a až zahraničné, ako sa povedalo, že právnické kancelárie prišli na to, že je to nonsens celé. A to znamená, pre styk so zahraničím musíme tento zákon upraviť. Je to veľká hanba.

  • Ďakujem pekne. Ja iba teda v priamej reakcii na pána kolegu Dostála chcem povedať, že práve otázky, ktoré on ako člen ústavnoprávneho výboru položil, boli zodpovedané a boli vlastne súčasťou vystúpenia pani ministerky na výbore. Čiže keby sa dalo stíhať, tak by ste mali tie odpovede. Ale na druhej strane chcem pozitívne oceniť, že ste tie otázky položili, pretože je dobre, keď pani ministerka na ne zodpovie aj v pléne, aby vlastne celé plénum dostalo túto informáciu, ktorá je určite dôležitá a ktorá, samozrejme, zodpovie na to, čo spôsobilo ten problém.

    Takže vypočujeme si to znova.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem za reakcie, ja som sa ospravedlnil, že som nestihol ten ústavnoprávny výbor a že tie otázky mali zaznieť tam, ale súhlasím s pánom poslancom Kresákom, že bude užitočné a dobré, ak to vysvetlenie a odpovede na tie otázky zaznejú aj v pléne, keďže to, čo sa, čo sa povie na ústavnoprávnom výbore, je síce verejné, ale nie je to tak zaznamenané ako na, na pléne, kde v archíve si to potom aj po rokoch môže každý niečo tu niekto nájsť, každý nájsť, a je dobré, keď sú takéto veci vysvetlené práve s ohľadom na to, že skrátené legislatívne konanie sa veľmi často zneužíva na situácie, kde neexistujú zákonom dané dôvody. Tak keď tie zákonom dané dôvody existujú, tak je dobré, keď to zaznie úplne explicitne.

    Čo sa týka toho ústavnoprávneho výboru, tak je to tak, že človek mieni, hromadná doprava mení niekedy.

    A k pánu poslancovi Baránikovi, nechcem teda nahrádzať odpoveď a vysvetlenie pani ministerky, ale myslím si, že práve aj vzhľadom na charakter toho zákona je skoro až prirodzené, že sa tam objavia dodatočne nejaké problémy, a, a ja by som skôr teda problém videl v tom, ako ministerstvá pristupujú k medzirezortnému pripomienkovému konaniu, lebo to má práve slúžiť na to, aby ministerstvo financií, Národná banka Slovenska alebo ministerstvo zahraničných vecí z hľadiska tých oblastí, ktoré, ktoré gestorujú, sa vyjadrili k návrhu zákona a upozornili na možné problémy a navrhli, navrhli jeho úpravy.

  • Takže, pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, vyjadrím sa k tomu a koniec koncov tento zákon bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a v rámci štandardného medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo financií ani Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity neavizovala túto svoju špecifickú situáciu na zahraničných trhoch.

    Musím povedať, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania viaceré ministerstva upozornili na svoje špecifické situácie. Ja môžem povedať, napríklad ministerstvo zahraničných vecí v špecifickej situácii ambasád v zahraničí a podobne, čo sa riešilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Záber ministerstva spravodlivosti je naozaj veľmi široký, ale špecifické situácie, ktoré sú na niektorých rezortoch, ktoré vyplývajú zo špecifických kompetencií niektorých rezortov, jednoducho nemá šancu v plnej šírke postihnúť a od toho je práve medzirezortné pripomienkové konanie, aby jednotlivé subjekty na toto upozornili a uplatnili a vyrokovali si riešenie pre tieto špecifické situácie. Hovorím, nebola to jediná taká situácia, ktorú sme riešili. Nie. Ministerstvo financií, resp. ARDAL, pravdepodobne si neuvedomilo dosah zákona na nich a neavizovalo tento problém. Ja to vnímam tak, že jednoducho môže sa stať, nemalo by sa, ale sme omylní, čiže môže sa stať.

    Mám za to, že je potom lepšie riešiť tú situáciu štandardnými nástrojmi, a nie nejakými prílepkami alebo podobne v parlamente, preto ja som aj na seba zobrala to, že je lepšie prísť a povedať, O. K., tuto treba spraviť opravu a riešiť to v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní preto, pretože tá, pokiaľ mám informácie z ministerstva financií, tak pripravuje sa marcová emisia, to znamená, pokiaľ by sme išli štandardným procesom, tak by sme nezachytili túto marcovú emisiu slovenských dlhopisov. Ospravedlňujem sa, môžem sa spýtať na ministerstve financií, nemám v hlave tú sumu, teda ten objem. Pán poslanec, môžem sa spýtať a v druhom čítaní vám odpovedať na vašu otázku. My sme sa dlho rozprávali s ministerstvom financií, či to vieme riešiť interpretačne, ale v situácii, keď zahraničné advokátske kancelárie dávajú právne stanoviská, v ktorých síce na jednej strane hovoria, že môžeme riešiť aj interpretačne, ale nie sme si istí. A takéto odporúčanie, ktoré vlastne smeruje do právnej neistoty investora, dávajú práve zahraničným investorom, tak by to mohlo spôsobiť alebo mať dopady, samozrejme, na cenu slovenských dlhopisov, a keďže chceme byť čo najúspešnejší, tak sme mali za to, že tento právny priestor právnej neistoty pre zahraničných investorov do slovenských dlhopisov jednoducho treba zúžiť.

    Ja to v tejto chvíli považujem, považujem za legitímne a vzhľadom na krátku diskusiu, ktorú, ktorá tu prebehla, chcem pri..., toto bol naozaj ťažký zákon, a tak si dovolím využiť tento priestor, aby som poďakovala všetkým, ktorí pracovali na tomto návrhu zákona, aj mojim kolegom na ministerstve spravodlivosti, lebo myslím si, že odviedli, odviedli v krátkom čase prácu, ktorá si zaslúži ocenenie. V rámci toho celého procesu zjavne sme sa všetci sústredili - aj tu v pléne - na to, ako sprísniť právnu úpravu, a nie na riešenie výnimiek, tak túto situáciu riešime dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, takže končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem. Pani ministerka, ďakujem pekne. Je úctyhodné, že teda ste to zobrali na seba ako, ako tvorca. Ja by som však teda dal, vy ste to čiastočne naznačili, ale možno tak explicitnejšie by som sa teda chcel opýtať, že či teda môžeme chápať toto zlyhanie zo strany ministerstva financií, že teda, lebo tak ako ste hovorili, aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, oni sú gestorom tejto časti a mali na to vlastne dbať a všimnúť si to a poukázať. Takže to by som len možno pre také jasnejšie explicitné vyjadrenie, že či teda to môžeme chápať, že zlyhanie nastalo u nich, a či to bolo teda dôsledkom toho, že to nečítali, lebo ako je to závažná vec. Je to teda novinka, vôbec čo ste priniesli, malo to priniesť veľké veci a z hľadiska ministerstva financií to podceniť a neprečítať si to je asi, je asi dosť závažná vec, takže by ma ešte zaujímalo možno také jasnejšie vyjadrenie z vašich úst na..., k tomuto zaujať stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som upriamiť pozornosť na niektoré veci, ktoré pani ministerka k tomuto zákonu uviedla teraz vo vystúpení. Je podľa mňa jasné, že tu nezvládlo, pri tomto zákone, svoju úlohu jej ministerstvo, pretože jednoducho nemá správnych ľudí na ministerstve, ktorí majú nejaký medzinárodný, medzinárodný rozhľad. Toto je úplne zjavná chyba tvorcu tohto zákona a vyhovárať sa na ministerstvo financií pri takto elementárnej veci je, pravdupovediac, trápne.

    Ide o to, že nie je pravda, že sa tu jedná o problémy s jednou emisiou dlhopisov Slovenska, pretože Národná banka a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity obchoduje každý deň, každú noc s aktívami Slovenskej republiky a s menami, a teda tento, by som povedal, nesprávny stav trvá od momentu, kedy tento zákon vstúpil do platnosti. Len v súvislosti s tou emisiou sa zistilo to, čo malo zistiť už ministerstvo, a preto..., keď tento zákon prijímalo. Preto sa vraciame k tomu, že tento úplne nelogický, nesprávny a kamuflážny zákon mal byť aspoň lepšie pripravený, aby sme sa nemuseli kvôli nemu znova stretávať.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím veľmi krátko odpovedať. Pozrite sa, ja som sa nijako nebránila prísť sem s tým zákonom, pretože je to náš zákon. Áno, pravdepodobne si v ARDAL-e neuvedomili dosah tohto zákona a neavizovali tento problém. My sme si to s ministrom financií vydiskutovali, ale zároveň mám tak dlhoročnú skúsenosť aj s legislatívnym procesom, že ja nechcem hovoriť o niečom takom, ako je zlyhanie alebo niečo podobné, pretože viem, že najmä pri nových veciach a komplikovaných veciach niekedy to uvedomenie si všetkých dopadov proste je zložité a musí prísť vec do praxe, aby naozaj proste niektoré veci vyplávali na povrch. Takže ja to do tejto polohy jednoducho nechcem stavať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušuje rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    mimoriadnou správou verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Správa je pod tlačou 366 a spoločná správa výborov má tlač 366a.

    Prosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla.

  • Ďakujem za slovo. Dobrý deň. Využila som svoje právo dané zo zákona verejnému ochrancovi práv na predloženie mimoriadnej správy verejného ochrancu v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to v poradí tretia mimoriadna správa verejného ochrancu práv od roku 2012 s tým, že prvá mimoriadna správa, napriek tomu, aké je znenie zákona, nebola do pléna Národnej rady predložená. Za tejto Národnej rady, konštatujem, že už moja druhá mimoriadna správa je prerokovaná aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, čo je podľa môjho názoru veľmi dobré znamenie pre tých, ktorí sledujú postupy štátu vo vzťahu k ochrane základných práv a slobôd.

    Táto mimoriadna správa je predložená Národnej rade preto, lebo sa týka skupiny ľudí, detí a mládeže, ktorí už tým, že ide o deti a o mládež, majú obmedzené možnosti na ochranu svojich základných práv, a práve preto patria medzi jednu z priorít verejného ochrancu práv pri vykonávaní jeho funkcie.

    Verejný ochranca práv je ústavný činiteľ, ktorého náplňou práce je zisťovanie, ako postupujú orgány štátu pri ochrane a dodržiavaní základných ľudských práv. Potom, keď má také zistenia, ktoré nasvedčujú tomu, že štát porušuje svojimi postupmi základné práva osôb, má o tomto informovať aj Národnú radu Slovenskej republiky, má jej predkladať svoje poznatky preto, aby Národná rada zložená z volených zástupcov ľudu mohla naprávať veci, prípadne vymáhať nápravu. Predmetom tejto mimoriadnej správy bolo, bola aplikácia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí v dvoch ustanoveniach, a to aplikácia § 63 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, v ktorom je uvedené, ja ho budem citovať, aby to nebolo tak, že to je môj názor, ale je to zákonný text:

    "Podľa § 63 ods.1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa resocializačné stredisko zriaďuje na aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí."

    Pre verejného ochrancu práv to znamená toľko, že vzhľadom na to, že medzi základné ľudské práva patrí ochrana slobody, tak základné ľudskoprávne dokumenty, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, aj naša ústava sa ochranou práva na slobodu zaoberajú veľmi podrobne a v zákonoch je ustanovené, kedy je možno obmedziť osobnú slobodu kohokoľvek vrátane detí. Toto zákonné ustanovenie, ktoré som citovala, predpokladá, že pokiaľ ide o deti a mládež, ktoré, ale aj iných osôb, ale v tomto konkrétnom ustanovení ide o deti a mládež, ktoré sú vyliečené z drogových závislostí, a je potrebné im pomáhať s prekonaním dôsledkov tejto choroby, môžu byť umiestnené do resocializačného zariadenia, ktorého úlohou je pomáhať s dôsledkami závislosti a aktivizovať ich do života. Do tohto resocializačného zariadenia môžu byť deti a mládež umiestnené dvomi právnymi, právne dovolenými spôsobmi, a to na základe dohody s rodičom takéhoto dieťaťa alebo na základe rozhodnutia súdu. V prípade, ak je umiestnené, predpokladá sa, že ide o dieťa, ktoré prekonalo drogovú závislosť, a ide sa mu pomáhať s vyrovnávaním s jej dôsledkami.

    My sme prieskumom verejného ochrancu práv zistili, že bežná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, teda orgánov verejnej správy, je taká, že nepostupujú v zmysle tohto ustanovenia a do resocializačných zariadení dávajú deti na základe vlastnej..., alebo navrhujú umiestniť deti na základe vlastnej úvahy. To znamená, že nezisťujú, či ide o dieťa alebo mládež, ktorý naozaj bol alebo bola drogovo závislými a vyliečenými a ide už iba o etapu prekonávania dôsledkov. Naopak, sami na základe povedzme poznatku rodičov alebo oznámenia pochybností zo strany rodičov alebo iných okolností skonštatujú, že by bolo vhodné umiestnenie dieťaťa do resocializačného strediska, čím teda porušujú základné práva takýchto detí a čo môže mať aj na ich zdravie a neskorší psychický vývoj vážne dôsledky, pretože pobyt v resocializačnom zariadení nie je určený na liečenie drogových závislostí. Nie je na to vybavený. V správe máte uvedené aj stanovisko odborníka na túto problematiku, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa s dieťaťom takto postupuje, tak môže dochádzať k týmto následkom, ktoré som už uviedla.

    Pre verejného ochrancu práv je dôležité zistenie aj, že určitý formalizmus je aj na strane súdov, pretože oni automaticky akceptujú takýto návrh, pokiaľ je predložený orgánom sociálnoprávnej ochrany, a umiestnia deti do resocializačného zariadenia bez toho, aby si žiadali dôkaz o tom, že ide o dieťa, ktoré už je vyliečené a ktoré už je v etape prekonávania dôsledkov. Myslím, že v tej správe je to podrobne opísané, aké negatívne dôsledky toto môže na dieťa mať, a preto verejný ochranca práv vytýka orgánom verejnej správy tento postup, lebo je v rozpore s najlepšími záujmami detí a mládeže. Pritom v zmysle čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takéto deti požívajú alebo majú právo na osobitnú ochranu a my sme sa zaviazali na túto osobitnú ochranu aj v Dohovore o právach dieťaťa.

    Ďalšie nedostatky veľké, ktoré sme zistili, sa týkajú samotného nielen už tohto umiestňovania detí, ale aj samotného výberu zariadenia, do ktorého dieťa je umiestňované. Tým, že dieťa predtým nie je diagnostikované spravidla, spravidla nie je, tak sa nevie, aký typ výchovy, starostlivosti a čo by bolo pre ne najlepšie a akým spôsobom tie dôsledky závislosti by malo prekonávať a čo by mu malo byť poskytnuté. My sme zisťovali, že sociálni kurátori alebo sociálni pracovníci sa snažia vlastne podľa svojho nejakého najlepšieho svedomia a vedomia vyberať takéto zariadenia, ale je to veľmi nekvalifikovaný spôsob výberu, keďže mu nepredchádza tá diagnostika a odborné odporúčania, to po prvé. A po druhé ako motiváciu sme zistili, že nie je najlepší záujem dieťaťa, aby bolo umiestnené v tom-ktorom zariadení, ale je to skôr osobná skúsenosť toho vybavujúceho s tým typom zariadenia. Oni uvádzali doslova, že ak majú dobrú komunikáciu so zariadením, ak to zariadenie im prinesie deti, privezie, odvezie, ak sú ochotní proste v komunikácii, tak tam navrhnú to dieťa umiestniť.

    Treba si uvedomiť, že takýto spôsob naozaj nie je v najlepšom záujme detí a vôbec ho nezohľadňuje. A ešte si treba uvedomiť aj ďalší rozmer, že štát na takúto starostlivosť dáva dosť veľké finančné prostriedky, že s každým dieťaťom a mladým človekom, ktorý je takto umiestnený na základe rozhodnutia súdu do resocializácie, prichádzajú príslušné finančné prostriedky, a my nevieme, či sú dobre využité, preto, lebo ďalším nedostatkom je, že my nezisťujeme, či to umiestnenie splnilo svoj účel. My sme povinní podľa dohovorov, keď obmedzíme niekomu osobnú slobodu, aj keď to je dieťa alebo mladý človek, tak zabezpečiť, aby účel, pre ktorý tá sloboda bola obmedzená, bol naplnený. Pokiaľ sme ho nenaplnili, tak sme porušili jeho právo na osobnú slobodu. My v Slovenskej republike napriek tomu nezisťujeme vôbec, že či takýto pobyt na základe rozhodnutia štátu, vlastne jeho orgánov, splnil svoj účel, a pokračujeme takto celé roky bez toho, aby sme na základe našich zistení, prípadne aj kontrol o tom, ako fungujú takéto zariadenia, vedeli robiť prípadné korekcie, či už v tom individuálnom prípade, alebo systémové veci.

    Pokiaľ ide o ochranu práv detí, v tomto prípade nie sú ochránené, opäť sa potvrdilo aj tým, že samotné konania, ktoré prebiehajú, jednak nezabezpečuje, aby takéto deti a mladí ľudia, ktorí už sú schopní formulovať svoje názory, boli vôbec niekedy vypočuté v konaní, hoci sme sa zaviazali, je to právo týchto detí. A po druhé, v samotných konaniach tie deti vystupujú tak, že ide o kolíziu záujmov, v ktorej nie sú ochránené. Nielenže kvalifikovaným spôsobom ich nikto nezastupuje, ale dokonca ich zastupuje ten orgán, ktorý má najlepší záujem na tom, aby tie deti boli umiestnené v zariadení. Máte to opísané v správe, ako to je. Čiže tam je dvakrát kolízia práv, ktorá nie je vyriešená v prospech detí, ale na ich úkor. Toto vyčíta verejný ochranca práv v správe a ja som už aj predtým navrhovala, aby sa to právne zastupovanie alebo zastupovanie práv detí riešilo, lebo je viacej typov konaní, v ktorých zisťujeme, že to takto funguje, že dieťa je vlastne taký objekt konania, a nie subjekt, o ktorom sa koná a s ktorým sa koná.

    Ďalším poznatkom z aplikácie tohto ustanovenia je poznatok, že napriek tomu, že sme sa zaviazali, že budeme kontrolovať podmienky, ktoré sú v takýchto zariadeniach, a spôsob výchovy, aká je poskytovaná a v starostlivosti, tak nemáme na to vytvorené zodpovedné inštitúcie. Aj máte v správe opísané presne, že čo sa stalo napríklad konkrétne v tom Čistom dni, keď prišli už v roku 2014 prvé podania na to, že je tam pochybnosť o zlom zaobchádzaní s deťmi. Najskôr nebol ten orgán, ktorý by sa cítil povolaný na to, aby preskúmaval tento typ podania, lebo naše orgány sú postavené na tom, že preskúmavajú financie, preskúmavajú hospodárenie, preskúmavajú hygienu, ale pokiaľ ide o to, že akou výchovou sú tie deti vychovávané, aká starostlivosť je im poskytovaná, aké metódy sú tam používané, tak na to sa necítil nikto kompetentný a priamo v zákone to napísané nebolo. Lenže Slovenská republika sa zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa, ja to presne budem citovať, aby opäť to nebolo tak, že si verejný ochranca práv vytvára nejakú vlastnú filozofiu. Takže v čl. 25 Dohovoru o právach dieťaťa je uvedené:

    "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru," - čo sme teda aj my - "uznávajú právo dieťaťa, ktoré zverili príslušné orgány do starostlivosti ochrany alebo liečenia telesného alebo duševného zdravia náhradnému zariadeniu na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností spojených s jeho umiestnením."

    Pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom, to je presne to, o čom som hovorila a čo my vôbec v týchto prípadoch nerobíme. Je to systémový nedostatok toho, ako sú tieto postupy nastavené. No a okrem toho v tomto prípade, ten bol aj mediálne známy, sme skonštatovali aj určitú nečinnosť príslušných orgánov aj v takých okolnostiach, keď už boli spochybňované aj verejne postupy, ktoré v tomto zariadení boli používané. My vytýkame v správe nečinnosť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože napriek mnohým poznatkom, ktoré trvali od roku 2014, ktoré mohli mať o činnosti tohto resocializačného zariadenia, mu nebola odňatá akreditácia, a ten postup, ktorý je použitý v správnom konaní o akreditácii, hodnotíme my tak, ako keby ho nerobil orgán verejnej správy, ale nejaký laik, ktorý nepozná predpisy Slovenskej republiky.

    Keď to všetko zhrnieme, tak, pretože takéto nedostatky umožňuje súčasná právna úprava, je potrebné sa na tú právnu úpravu pozrieť a je potrebné ten systém prehodnotiť a nastaviť ho inak, čo môže urobiť buď orgán verejnej správy, od ktorého to môže požadovať Národná rada, alebo to môžu urobiť samotní poslanci Národnej rady. Čiže účelom tohto prieskumu bolo zistiť, ako je zabezpečený tento systém resocializáciami. Konštatujeme v správe, že, že nezodpovedá súčasným potrebám a požiadavkám, ktoré sú na nás kladené v zákonoch, v ústave a v Dohovore o právach dieťaťa. Preto tam navrhujem v závere správy aj odporúčania verejného ochrancu práv, ktoré máte k dispozícii.

    My sme už v minulosti podobným spôsobom preskúmavali, ako v Slovenskej republike sa vykonáva reedukácia, to je zase iný typ pomoci deťom a obdobne niektoré veci sú skoro porovnateľné. Nedostatky sme zistili aj v tom systéme. To patrí ministerstvu školstva Slovenskej republiky. V iných prípadoch sme zistili povedzme, že formalistické konanie súdov, vo vzťahu k ním verejný ochranca nemá pôsobnosť, ale môže poukázať na to, že, že formalistické konanie vlastne je na úkor ochrany práv detí, a preto si myslíme, že aj tam je treba meniť niektoré predpisy a postupy, a teraz máme ďalší rezort, orgán verejnej správy, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde ukazujeme na podobný typ nedostatkov, čiže táto vec vyzerá prierezová. Nedostatky vyzerajú podobné. To má spoločného menovateľa a tým, ja by som ho zhrnula tak, že pri tom fungovaní našich inštitúcii to dieťa je na poslednom mieste alebo dokonca až na žiadnom. Oni si žijú ten svoj život a to dieťa tam je akoby taký artikel, v niektorom prípade naozaj objekt toho konania a v niektorom prípade možno aj, aj, aj naozaj ako tovar, lebo s ním chodia aj určité finančné zdroje. Čiže prvoradý záujem dieťaťa, tak ako nám to prikazuje dohovor, ale aj náš článok ústavy, nie je zabezpečený v týchto postupoch.

    Ďalej sme v praxi preskúmavali, ako sa aplikuje § 53 toho istého zákona. To je zase iná okolnosť, v ktorej sa môže dieťa ocitnúť. To je ten prípad dieťaťa, ktoré nemá rodičov, alebo sa ho rodina vzdala, alebo je potrebné nahradiť rodinu starostlivosťou zo strany štátu. Tento § 53 ods. 2 zákona o právnej ochrane detí a sociálnej kuratele uvádza toto. Detský domov je podľa neho povinný utvárať podmienky v detskom domove tak, aby každé dieťa do troch rokov veku, ktoré sa prijíma do detského domova, bolo najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. A sú tam výnimky, kedy to neplatí, väčšinou ide o zdravotné dôvody. To znamená, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia má dieťa do troch rokov byť diagnostikované do štyroch týždňov a má byť, keď sa prijíma do detského domova, a má byť zaradené do profesionálnej rodiny, ak je vo veku od narodenia do šesť rokov.

    Pre to, akým spôsobom sa má starostlivosť v profesionálnych rodinách a v detských domovoch uskutočňovať, ako sa deti umiestňujú do týchto zariadení, na to má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny interné predpisy. Okrem iného v týchto interných predpisoch ustanovuje aj pre deti vo veku do 6 rokov, pre deti vo veku do 1 roka aj počet detí, ktoré môžu byť umiestnené do profesionálnej rodiny. V termíne profesionálna rodina sa môže skrývať aj iba jeden človek, nemusia to byť dvaja rodičia, ale môže to byť aj jeden rodič. U nás my sme preskúmavali postup pri zaraďovaní detí do detského domova a profesionálnej rodiny, v prípade detského domova, ktorý bol tiež medializovaný, PETO, a to z toho dôvodu, že jednak sme dostali podnet, ale jednak vyšlo, vyšli najavo aj verejne informácie, že u profesionálnej matky bolo viac ako štyri, bolo umiestnených viac ako štyri deti do jedného roka, v určitom období to mohlo byť aj šesť detí do jedného roka, a to bolo v rozpore so samotným interným predpisom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Takže verejný ochranca práv preskúmaval postupy, ako je možné, že sa niečo takéto stane. Zistili sme, že je to možné na základe výnimky, ktorú dostane profesionálny rodič od detského domova, v ktorom je zamestnaný. Tento prípad poukazuje na to, že bez toho, aby došlo k porušeniu zákona, teraz sú tie predpisy tak nastavené, môže zriaďovateľ detského domova, ktorý je občianske združenie, občianske združenie má konateľa, tak konateľ takéhoto občianskeho združenia môže byť zároveň aj riaditeľom detského domova, zároveň môže byť zamestnancom tohto detského domova a zároveň si môže sám sebe udeliť výnimku na počet detí. Treba povedať, že pokiaľ by išlo o staršie deti ako jeden rok, tak musí mať ešte zvýšenú kvalifikáciu, pokiaľ ide o deti do jedného roka, tak tam sa nezaoberajú ďalšou kvalifikáciou, iba takou základnou, čo sa týka starostlivosti. Opäť, na každé takéto dieťa štát vynakladá finančné prostriedky. Čiže keď úrad navrhne zveriť dieťa do domova, súd formalistickým spôsobom bez vykonávania bližšieho dokazovania, ako máme preskúmané z obsahu súdnych spisov, dieťa umiestni do detského domova a detský domov ho umiestni takto profesionálnej matke.

    V našom prípade, my sme zisťovali, aj ako fungujú tieto prideľovania kvázi, by som povedala, detí do tých jednotlivých typov starostlivosti a máte uvedené v tých materiáloch, ktoré sú obsahom správy, aj tabuľky, kde je znázornené, za posledné obdobie ako sa deti prideľovali, a my vidíme, že súčasný systém je nastavený tak, že umožnil, aby nejakým preferenčným alebo klientelistickým spôsobom boli deti prisunuté do jedného domova vo veku do jedného roka, kde naozaj tá profesionálna matka bola aj zamestnankyňou, aj riaditeľkou, aj profesionálnou matkou, a kde teda sú pochybnosti, či by sa mohla fyzicky stihnúť osobne riadne starať o deti takéhoto veku. Si predstavte, že máte doma štvorčatá a že zároveň okrem toho riaditeľujete, robíte konateľa, staráte sa o deti v detskom domove a okrem toho ešte v tom istom čase sa staráte o štyri miminká. Takže terajší, terajšie nastavenie toto dovoľuje. Pritom v tom istom období boli iné zariadenia, ktoré nemali takto naplnenú kapacitu, čiže bolo možné poskytnúť deťom naozaj možno teda väčšiu pozornosť a lepšiu starostlivosť. Je to v tej tabuľke znázornené, všetko sú to podklady, ktoré sme získali my z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a my namietame, že tento spôsob nie je porušovaním základných práv týchto detí. Naopak, tvrdíme, že práva týchto detí boli porušené, pretože im mala byť poskytnutá lepšia starostlivosť alebo mali možnosť mať lepšiu starostlivosť, ale sa im takejto starostlivosti nedostalo.

    Aj v tomto prípade sme sa stretli s tým, že ani jeden z orgánov verejnej správy sa necítil kompetentný na vykonanie kontroly, pokiaľ ide o výchovu a starostlivosť o tieto deti, o zaobchádzanie s nimi. My sme sa obrátili na súd a súd nám, keď, keď zistil, pretože nikdy nechodia skoro do takýchto zariadení, ale na základe teda nás išli preskúmať toto zariadenie a správa, máte ju tam citovanú, v spise zo súdu je, že to zariadenie je pekne zariadené, že má dobrú vybavenosť, hračky, ale o tom, že kto sa oňho stará, ako sa s ním zaobchádza, akým spôsobom proste to je organizované, to zaobchádzanie, to, čo nám dohovor ukladá pravidelne kontrolovať, hodnotiť, a podľa toho potom konať, tak to v tej správe súdnej nie je. A na základe tejto správy a tohoto zistenia súdy prestali konať. Čiže ten systém celý je zle.

    Ak nám ide o tie deti, tak naozaj by sme sa mali na to pozrieť a mali by sme to nastaviť inak. Ani jeden z orgánov verejnej správy sa necítil kompetentný toto kontrolovať a ani vlastne zaobchádzanie s deťmi nepreskúmaval. Preskúmajú formálne veci, spisy a to, čo som povedala, hygienu a podobne. Čiže na základe aj týchto zistení sme usúdili, že systém zaobchádzania s deťmi vo veku do jedného roka alebo do šesť rokov má toľko, ako sa v praxi ukázalo, toľko, nedostatkov, že je potrebné podľa môjho názoru meniť aj legislatívu, ale aj vyžadovať zodpovednosť od príslušných orgánov verejnej správy, čo je plne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Ale pre verejného ochrancu práv toto je 99. potreba, pre nás je prvoradá potreba, aby sme nastavili systémy tak, aby nedochádzalo k porušovaniu základných práv detí a mládeže, a to jednak, ja pripomeniem, aj v tých reedukačných zariadeniach, aj v tých resocializačných, aj pokiaľ ide o tieto deti, ktoré majú byť umiestňované do profesionálnych rodín.

    A zároveň je potrebné povedať, že ak štát teda už investoval do toho toľko energie, legislatívy, finančných prostriedkov, tak by sa vždy mal zaujímať o to, že či ten účel, pre ktorý toto bolo zriadené, sa aj napĺňa a či teda práva osôb, o ktoré sa má starať, v tomto prípade takýchto bezbranných, sú napĺňané, a ak to tak nie je, tak má pristúpiť k opatreniam.

    Táto správa je preto mimoriadna, lebo sa týka potenciálne veľkého počtu detí a mladých. Takže ja nebudem tu teraz o všetkých odporúčaniach verejného ochrancu práv čítať, lebo Národná rada ich má k dispozícii, Chcem iba povedať, aby, aby sme si uvedomili ešte jednu vec, že aj náš Ústavný súd sa zaoberal rôznymi a zaoberá sa pravidelne rôznymi situáciami a my často proste sa snažíme vyriešiť problémy, ktoré vznikajú a na ktoré aj verejnosť často upozorňuje, že nebol porušený zákon. To je pravidelná odpoveď.

    Tak ja som si dovolila v súvislosti aj s týmto a možno aj s inými vecami, o ktorých Národná rada bude rozhodovať, prečítať jednu vetu Ústavného súdu, ktorú uviedol prvý senát Ústavného súdu v judikáte 306/2010, to je právo na ochranu pred diskrimináciou v spojení s právom na súdnu ochranu, ale je to aplikovateľné aj, aj v iných prípadoch, čiže: "Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti." U nás vedie k porušovaniu základných práv, v tých prípadoch, na ktoré ja poukazujem. Ďalej sa píše o súde, ale myslím si, že to by mohli extenzívne použiť aj poslanci Národnej rady pri svojich úvahách, že: "Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov, právnych princípov." Pri výklade aplikácie právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu.

    Čiže my, v tomto prípade verejný ochranca práv, hovoríme o tom, že postupmi orgánov verejnej správy, ktoré niektoré sú aj v súlade so zákonom, s jeho textom výslovným, hej, ale niektoré sú aj v rozpore s tým textom, sa porušujú základné práva detí.

    Ďalej. Môžeme povedať ešte, ešte jeden citát, tiež z Ústavného súdu, z judikátu tiež prvého senátu Ústavného súdu 22/2001, kde ide o judikát, ktorý sa týka práva na ochranu súkromného a rodinného života. Je to aj pod heslom sociálna prevencia. Tam hovorí Ústavný súd: "Orgány štátu sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto ich povinnosti musí zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov."

    Treba povedať, že medzi takéto orgány štátu patrí aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je takisto viazaná týmito princípmi, o ktorých som teraz citovala z judikatúry Ústavného súdu.

    Nemám viacej k veci, takže som pripravená odpovedať na otázky, skončila som.

  • Ďakujem. Otváram, teda prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Annu Verešovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny mi dovoľte predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetnej mimoriadnej správy (tlač 366a).

    Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv prerokovali dva výbory, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory zobrali mimoriadnu správu na vedomie a odporúčali Národnej rade zobrať ju na vedomie. Na základe výsledkov rokovania určených výborov gestorský výbor odporúča Národnej rade zobrať na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a detí postupom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu, do rozpravy som dosal tri písomné prihlášky, za klub SaS sa prihlásila pani Natália, pani poslankyňa Natália Blahová, za klub OĽANO pani poslankyňa Erika Jurinová a poslednou prihlásenou písomne v rozprave je pani poslankyňa Anna Verešová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli sme oboznámení s tým, že v našej krajine prišlo k závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, a to postupom štátnych orgánov, tých orgánov, ktorých jedinou a najdôležitejšou úlohou bolo deti chrániť. Hrubo sa spreneverili svojmu povolaniu a svojmu poslaniu. Poviem vám úprimne, je mi do plaču. Je mi do plaču nad krajinou, v ktorej trpia deti a trpia vinou hlúpych, ľahostajných, mocibažných, arogantných a mamonárskych hlupákov. Pretože urobiť si džob z týrania detí, to chce naozaj hutnú dávku hyenizmu.

    Témou dnešných dní je fašizmus a rôzni myslitelia na verejných fórach v teoretickej rovine dišputujú o tom, čo robiť, aby v budúcnosti neprichádzalo k dehonestovaniu človeka a jeho práv, pričom ľahostajne všetci prechádzajú okolo toho, že aktuálne a v súčasnosti sa pod vlajkou tohto štátu a s jeho požehnaním dejú neprístojnosti na ľudských právach, na právach detí, a to napriek našim zákonom, a to napriek medzinárodným dohovorom, ktorými sme viazaní. Zaviazali sme sa napríklad k tomuto: "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečia, aby žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu."

    Hanebne, hanebne sme sa spreneverili nielen medzinárodným zmluvám a prísľubom z nich vyplývajúcich, hanebne sme sa spreneverili hlavne tomu ľudskému v nás. Keď som minulé leto počúvala výpovede zúfalých rodičov o tom, ako ich maloleté deti boli v zariadení na resocializáciu sexuálne zneužité, bité, týrané, ako sa trápili na samotke bez záchodu a postele, a keď som bola svedkom ich beznádejných pokusov dovolať sa práva a spravodlivosti, opantal ma pocit zúfalstva, pretože títo ľudia, rodičia ublížených detí už dávno využili všetky možnosti, ktoré im naša legislatíva poskytovala. Sťažovali sa, podávali podnety na ústredie práce a ministerstvo, podávali trestné oznámenia a žiaden zo štátnych orgánov na ich apely adekvátne nereagoval. Všetky oficiálne náboje už boli vystrieľané, jedine preto som napísala článok, ktorý popísal aktuálnu situáciu jedinej dievčiny a jednej rodiny v zúfalej situácii, no v tejto chvíli nebola s podobným osudom jediná.

    Podané trestné oznámenia na sexuálne zneužívanie, znásilnenie, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou, týrania a zanedbávania boli odložené a zabudnuté, lebo to niekto zariadil. Je otrasné, hnusné a hanebné, že spravodlivosť začala fungovať až po medializácii. Odrazu mal tlačovku prezident Policajného zboru, ktorý v priamom prenose uvádzal na pravú mieru to, že zo zneužívania je skutočne podozrivý zamestnanec zariadenia. Vzápätí tlačovka Generálnej prokuratúry, že okamžite rozbiehajú šetrenie, a výsledkom tohto šetrenia bolo, že jedno trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužitia znovu otvárajú na základe nových informácií a druhé trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia otvárajú znovu, pretože našli závažné pochybenia. Generálna prokuratúra zistila, že vyšetrovateľ vôbec nezisťoval skutkový stav veci, nevykonal ani len výsluch svedkov, nezaoberal sa listinnými dôkazmi a v priebehu vyšetrovania on, on porušil viaceré ustanovenia Trestného poriadku.

    Čo si o tom pomyslieť, to naozaj je len medializácia zárukou práva a spravodlivosti? Nebyť jedného blogového článku, stíhania za zločiny by zostali zatvorené v archíve? V takomto štáte žijeme? A zatvorené v archíve aj s hrubými zanedbaniami a neodpustiteľnými chybami? A čo na to ministerstvo práce? Až po desiatkach podnetov na týranie, zanedbávanie, šikanovanie, neľudské zaobchádzanie poslalo do VIP zariadenia kontrolu, ktorá skontrolovala papiere. Nikto sa nepýtal detí, ako sa tam majú, nikto nekontroloval pracovné zmluvy zamestnancov, či sú odborne na úrovni a akú majú mzdu. Zo štyroch náhodne vybraných spisov pre ministerskú kontrolu bol každý jeden spis katastrofálny prípad. V prvom prípade dievča recidivovalo priamo v zariadení, v druhom prípade sa chlapec otrávil priamo v zariadení analgetikami, musel byť hospitalizovaný. V ďalšom prípade malo byť dievča zneužité zamestnancom a v poslednom prípade malo byť naozaj dievča znásilnené zástupcom riaditeľa. Trestom tomu dotyčnému malo byť udelenie výpovede jeho zamestnávateľom.

    Po kontrole s takýmto výsledkom by bolo namieste zo strany ministerstva práce okamžite zariadenie zrušiť, alebo ak k tomu nemá vôľu, malo by ho aspoň oceniť rádom doktora Mengele, nech všetci vieme, na čom sme. Ak chceme tolerovať týranie, znásilňovanie, zneužívanie detí v ústavných zariadeniach zastrešených štátom, treba sa k tomu priznať, treba osloviť OSN, že odstupujeme od Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rovnako odstupujeme od Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Ak nie sme schopní garantovať bezpečie a starostlivosť o naše deti, tak nie sme hodní, aby sme sa pridružovali ku krajinám, ktorým sú ich vlastné deti prioritou.

    Kolorit absurdnosti doplňujú, doplňuje prípad komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá osobne je predmetom mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, a to nie preto, že by sa k niečomu vyjadrila alebo nevyjadrila, ale preto, že ona sama je v kolosálnom konflikte záujmov. Býva totiž v dome, ktorý je multifunkčným zariadením, a spolu so svojou dcérou prevádzkuje detský domov, v ktorom nie sú rešpektované zákony. Podľa platnej legislatívy majú mať bábätká všetky - aj tie opustené - svoju vzťahovú osobu. Ak ju človek v rannom detstve nemá, je navždy hendikepovaný. Dom, v ktorom žije naša komisárka pre deti so svojou dcérou, je však z tejto povinnosti oslobodený. Predstavte si dom plný bábätiek, z ktorých každé potrebuje svoju mamu, a ona tam strieda vychošky v zmenách a dala im funkciu profesionálny rodič. V každom inom detskom domove je zakázané mať deti do šesť rokov veku na skupine, len u Tomanovej je všetko v poriadku. V dome, v ktorom býva komisárka pre deti! Robíme si z týchto funkcií srandu, robíme si srandu z medzinárodných dohovorov, smejeme sa z ľudských práv, smejeme sa z práv dieťaťa?! V tom prípade to deklarujme verejne, odstúpme od medzinárodných zmlúv, lebo ich nevieme napĺňať, lebo sme naplnení korupciou a klientelizmom.

    No ak nejdeme odstúpiť od tých dohovorov, očakávam okamžité a radikálne zmeny. Súčasný stav nie sú schopní trpieť všetci tí, na ktorých bremeno neschopnosti štátu dopadá, sú to hlavne deti a ich rodičia, a to v celom diapazóne problémov, ktorý štát nevie a nechce riešiť. Ak si budeme chcieť zadefinovať úlohu štátu, jednou z jej najdôležitejších funkcií je strážiť práva jej občanov a spravodlivosť. V tejto funkcii štát na plnej čiare zlyhal, zlyhal kardinálne, neuchránil tých najslabších.

    Čakám zmeny, volám po nich a budem nepríjemným tŕňom v oku a upriamujem pozornosť občanov a novinárov na to, aby sa zamerali na pranie peňazí v sociálnej sfére. Táto oblasť je totiž tak neprehľadná, že sa v nej topia peniaze, o ktorých by sa vám ani nezdalo. Nestarostlivosť, zanedbávanie, ignorácia klientov a zároveň obetí, to sú len vedľajšie efekty tohoto tunelovania. Ak minister práce Richter neodníme akreditáciu zariadeniu, ktoré porušilo mnohé paragrafy niekoľkých zákonov, ktoré konalo v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, ak minister Richter nezjedná vo svojom rezorte nápravu v zmysle zistení mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, bude čeliť odvolávaniu za kardinálne prehrešky voči zákonom, voči ústave a voči medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovensko viazané.

    Dovoľte mi záverom poďakovať pani doktorke Dubovcovej za to, čo všetko vykonala v prospech tých malých, slabých a nepočutých. Bolo to jej posledné verejné vystúpenie v tejto funkcii a ja sa skláňam pred jej prácou.

  • Reakcia z pléna.

  • Teším sa, že nebolo, ale a vítam to.

  • Povedané so smiechom.

  • Skláňam sa pred vašou prácou, posunuli ste celú našu krajinu, posunuli ste ju nezabudnuteľne, a to k smerom k ľudskosti. Ďakujem za každého človeka, ktorému ste pomohli domôcť sa jeho práv, ďakujem za každého precitnutého štátneho úradníka, ktorý si uvedomil zmysel svojej práce. A ďakujem vám za túto mimoriadnu správu, a teda za všetky zachránené deti, lebo dúfam a verím, že zrkadlo, ktoré ste nastavovali, má veľkú silu a vedie ku zmenám.

    Tak teda ďakujem za všetkých tých, ktorým ste pomohli, a ďakujem za Slovensko.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade aj ja by som sa chcel poďakovať za vašu doterajšiu prácu a za vytrvalosť. Ja verím, že vaša nástupkyňa sa bude veľmi výrazne venovať aj problematike detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

    Všetci vieme, že školský zákon hovorí, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na vytvorenie nevyhnutných podmienok na vzdelávanie. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení zas hovorí, že v prípade potreby ministerstvo iba môže vyčleniť financie na plat asistenta učiteľa. Ja by som veľmi rád takto verejne vyslovil, že aktuálne evidujeme štyridsať..., 33 728 žiakov so špeciálnymi potrebami a školy žiadali asistentov pre 14 399 žiakov, teda takmer 43 % z týchto žiakov. V septembri školy žiadali takmer deväť..., takmer 3 900 úväzkov na asistenta, pridelených však bolo iba 1 710, čo je iba 43 %. Zo strany zákonov to bolo ešte veľmi zaujímavé, lebo v roku 2014, kedy školský zákon pôvodne hovoril, že výkonom práv začleneného dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkom výchovy a vzdelávania. Táto formulácia však zmizla, pravdepodobne aby nevznikol úplne jasný konflikt v situácii, kedy ministerstvo neposkytne financie na asistentov.

    Táto téma podľa mňa je veľmi silná a veľmi výrazná a zároveň sa kompetentní tvária, že to vôbec nie je problém, tak ja iba verím, že aj v tejto problematike bude vaša nástupkyňa veľmi aktívna, a za vašu doterajšiu prácu vám patrí veľká vďaka aj v mojom mene, aj v mene mnohých občanov, ktorí si vážia všetky náležitosti, ktoré ste riešili za nich.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Blahová, vy sa nehanbíte?

  • Na balkóne, na balkóne sedí vaše svedomie, pani poslankyňa Blahová, na balkóne sedí vaše svedomie, 53 rodičov, klientov a všetkých podporovateľov domova Čistý deň tam sedí. Vy ste už zabudli na poslanecký prieskum, kde ste boli? Môžem sa vás opýtať, prečo ste nikdy neprijali týchto ľudí? Prečo ste nikdy neprijali týchto ľudí, aby ste počuli ich názor?

    Môžem sa opýtať aj pani verejnej ochrankyne práv, keď už napísala túto mimoriadnu správu, tento komplot, ktorý bol spáchaný v spolupráci s vami, prečo ste sa nikdy neopýtali týchto ľudí, ktorí sú na balkóne. Budem prvý (reakcia z pléna), ktorý, budem prvý (reakcia z pléna), budem prvý, ktorý bude rešpektovať názor orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci. Ale zatiaľ ani polícia, ani prokuratúra nepotvrdila nič z vašich vecí...

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... slovami (reakcie z pléna), slovami jedného klienta vám musím povedať, budem ho citovať: "Vy ste zlý človek, pani Blahová." A o nič iné tu nešlo, len o váš cynizmus. Tu nešlo o ochranu detí, tu nešlo o žiadnu ochranu detí, ale o cynické zneužitie tejto témy proti vláde Slovenskej republiky, o nič iné tu nejde. Už, prosím vás, nehrajte tu toto divadlo a na vašej strane by som sa naozaj od hanby prepadol pod zem, od hanby...

  • Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nechajte ma hovoriť! Nechajte ma hovoriť! Takže naozaj sa hanbím za tých ľudí, čo sú na balkóne.

  • Reakcia z pléna.

  • Táto komunita, ktorá tam sedí, potrebuje jednotu, potrebuje sa liečiť a vy ste do tejto komunity takto nechutne vstúpili.

  • Reakcia z pléna a potlesk.

  • Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať za tento silný prejav, bol naozaj veľmi silný a možnože až pri počúvaní toho, čo všetko si zhutnila do týchto svojich slov, by si človek mal uvedomiť, ako zlyháva systém ochrany našich detí. Správu, ktorú máme na stole, alebo správa, ktorú máme na stole, vo veľkej miere potvrdzuje jej slová, ktoré, alebo možno celú správu, ktorú sme vypracovali aj ako výbor a ktorá bola schválená výborom, v plnej miere potvrdzuje slová mimoriadnej správy pani verejnej ochrankyne práv a výsledkom je, že zlyháva ochrana detí na Slovensku. Tí, ktorí majú deti chrániť, im často spôsobujú ujmy.

    Takže ďakujem vám za tento prejav, ďakujem za zhutnené informácie a ja verím, že spravodlivosti raz príde zadosťučinené, ale verím, že dovtedy nebude postihnutých príliš veľa detí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Uf, pre mňa je veľmi ťažké teraz ovládnuť emócie po tom, čo som si tu vypočula z úst pána Tomáša, ale pokúsim sa zachovať kľud.

    Som šokovaná zo správy ombudsmanky pani Dubovcovej, pretože mi odhalila v plnej nahote, v akom štáte my vlastne žijeme, a upozornila ma ako matku, že môžem byť šťastná, že mojim deťom som dokázala zabezpečiť to, že mohli vyrastať v zdravej, normálnej rodine, pretože keby sa, nedajbože, so mnou alebo s mojimi blízkymi niečo stalo a mali by zostať odkázaní na starostlivosť štátu, tak neviem, kde by dnes boli, neviem, ako by dopadli, neviem, ktoré, poviem to veľmi expresívne, hyeny by sa mi o ne starali, a jednoducho je to, je to pre mňa absolútny šok, toto odhalenie a som veľmi šťastná, že ľudia ako pani Dubovcová majú tú odvahu a vôbec na tieto - aj ako Natália Blahová - majú na tieto veci poukazovať, a to, že to poslanci vládnej koalície, tí, ktorí sú za tento stav zodpovední, ktorí by tu mali riešiť, dokážu takýmto otrasným spôsobom dehonestovať a otáčať na to, že tu niekto vytĺka neviem čo, nejaký politický kapitál. Prosím vás, vy to nevidíte? Sú to vaši ministri, vaši nominanti, vaši ľudia, ktorých chránite! Vy máte odvahu a tú drzosť tu takto vystupovať?!

    Ja vám ďakujem, pani Dubovcová, že ste sa takto venovali tejto problematike, ďakujem, Natália, že si to tu povedala, ďakujem za ľudí ako vy, pretože bez nich by táto krajina už išla neviem kam. Veď táto krajina nemá ducha, strácame ducha, zákon. Vy ste sama povedali, zákony máme (reakcie z pléna), ale ich duch...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, páni poslanci, poprosím kľud.

  • ... ich duch sa nedodržuje. Je to otrasné. Som naozaj šokovaná. A z celého srdca vám ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Poslanec Baránik. Pán poslanec Hrnko.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Tomáš. Pán poslanec Tomáš. Pán poslanec Číž. Žiadam vás o kľud v rokovacej sále!

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie na 3 minúty.

  • Reakcie z pléna.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pán poslanec, poprosím vás, zaujmite svoje miesto. Žiadam vás o kľud v rokovacej sále.

    S faktickou, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie (ruch v sále), ďakujem kolegyni Blahovej za jej vystúpenie a za všetko, čo pre tých najslabších v našej spoločnosti urobila a stále robí. Chcem odpovedať na niektoré otázky, ktoré si ona vo svojom vystúpení položila.

    Prečo tí najslabší trpia tak, ako trpia? To preto, že nemáme právny štát, že nemáme súdy, ktoré ochraňujú tých, ktorých majú povinnosť ochraňovať, že nemáme prokuratúru, ktorá robí niečo pre ľudí, máme prokuratúru, ktorá je len právnou ochrankou tohto mafiánskeho vedenia štátu, a políciu, samozrejme, všetci vieme, že akú máme, je to polícia hlavného mafiána Kaliňáka. Takže my nemáme žiaden právny štát. My máme demokraciu. Môžeme si zvoliť toho, kto všelijakými populistickými ťahmi a prejavmi sa dostane do vlády, alebo prípadne klamstvami, že bude klamať, že je charakter alebo že chce nejaký lepší štát. Takú demokraciu máme, ale nemáme právny štát. Naše súdy neposkytujú reálne súdnu ochranu, naša prokuratúra koná len v záujme vládnej kliky a naša polícia je jednoducho fyzická ochranka tohto mafiánskeho štátu.

    Preto tí najslabší v tomto štáte najviac trpia a to, že pani ombudsmanka sa musí zaoberať takýmito vecami, je výsmech, pretože to sú veci pre políciu a prokuratúru a pre súdy, nie pre ombudsmanku. Taká je realita. Keby sme mali aspoň súdy, ale ani tie nemáme, lebo tie by mohli rozhodovať podľa našich medzinárodných záväzkov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Môžem, hej? Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vyjadrili pochopenie a ktorí, ktorých som upozornila možno na to, čo sa do nejakej oficiálnej správy nehodí, ale naozaj sú to osudy ľudí, sú to osudy detí.

    Ďakujem aj tuto karikatúre človeka, ktorý sa tu prezentuje ako nejaký spolupatričný ochranca detí, ale hovorím vám, raz na vás príde spravodlivosť. Raz na vás príde spravodlivosť, pán Tomáš! Aj pani Tomanová, aj pani Vaľová, aj pán Ondruš, raz, raz tá spravodlivosť príde a vy sa strhávajte zo sna každú noc, ktorý deň to bude!

  • Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dosť ťažko sa mi bude vystupovať po tomto, čo sa tu odohralo v Národnej rade. Moje vystúpenie nebude také emotívne, ale iba z jediného dôvodu, lebo naozaj to, čo, s čím sa priamo stretla pani kolegyňa Natália Blahová, toto ja odžité nemám a jej sa to dotýka úplne priamo tým, že bola viackrát konfrontovaná priamo s rodičmi poškodených, nepriamo cez pána poslanca Tomáša aj s rodičmi poškodených, ktorí ešte možno ani nevedia, akým spôsobom sú poškodení.

    Je mi strašne ľúto, kam sa dostala táto rozprava, pretože, zdá sa mi, že to ide trošku mimo misy. Myslela som si doteraz, že spoločne by nám malo ísť o ochranu práv detí. K tomu smeruje aj mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv. K tomu, zistiť, že či sú naozaj dostatočne ochraňované práva detí, ktoré sú zverené štátu. Som rada, teda, pani verejná ochrankyňa práv, že ste stihli s touto správou ešte prísť do parlamentu práve vy, že ste ju nemuseli nechávať svojej nástupkyni, ktorá, verím, že bude dôstojnou vašou pokračovateľkou, a možnože aj to avízo, že ešte toto nie je posledná, celkom posledná správa, ma tiež napĺňa niečím, že čo sa dozvieme z tej výročnej správy, ktorú možno ešte takisto stihnete vo svojej funkcii predniesť. Takže vidíme sa opäť a som rada, že ste tu, som rada, že v témach, ktoré ste otvárali celé svoje funkčné obdobie, pokračujete, a možno len mi je naozaj veľmi ťažko a celá sa chvejem, keď si pomyslím, že čo sa tu odohralo pred chvíľkou. Ako sa snažíte vkladať, poviem to rovno, kolegyni Blahovej, možno aj kolegyniam, ktoré sa tomuto, tejto téme venovali, do úst, ako sa nás snažíte postaviť proti rodičom, ktorí majú deti v zariadení Čistý deň. Ja zopakujem len to, že som si na 90 % istá, že tí rodičia, ktorí sú dnes na balkóne, ešte netušia, čo sa s ich deťmi v skutočnosti v zariadení dialo a deje. Okrem tých, okrem tých, ktorí tam, samozrejme, pracujú ako dobrovoľníci.

    To, čo je na vašej práci cenné, je, pani verejná ochrankyňa práv, že vždy proaktívne vystupujete práve v rôznych viac a menej citlivých témach formou zisťovania prieskumov. Za to vám patrí uznanie a vďaka. Boli sme, boli ste takmer v permanentnom konflikte s vládnou mocou len preto, že ste sa opovážili hľadať systémové zlyhania a chyby vo vládou predstavovanom, často nepriestrelnom a spravodlivom, akože nepriestrelnom spravodlivom systéme. Samozrejme, že to bola ilúzia. Ale dosť nás - opäť v úvodzovkách - zabávalo, ako ste bola často presviedčaná predstaviteľmi vládnej moci, že sa vám to azda len zdá, že nemáte dosť dobré informácie, že ste ich zle vyskúmali, a v podstate sa dá povedať, že na vás reagovali zväčša reaktívne. Namiesto toho, aby štátny aparát prejavil snahu o zlepšenie a minimálne pozastavenie sa nad vašimi opatreniami. Pre nás sú to však pozastavenia častokrát i nad nami predkladanými závermi, ktoré sme však nemali podložené tak dôsledne a dôkladne ako vy prieskumami a skutočnými možnosťami šetrenia. A tak je tomu aj teraz. Konali ste, preverovali ste, skúmali ste ochranu našich detí. Na Slovensku máme totiž sociálnoprávnu ochranu a sociálnu kuratelu ako jediný orgán, ktorý dohliada, chráni naše deti, ktorý garantuje, že ak sa nevedia o dobro svojich detí postarať ich blízki príbuzní, ak sa, ak sa, možno aj iní, zrúti ich život, ak sa zrúti ich životná situácia, preberá túto úlohu ochrancu detí štát. A tak sme sa napríklad na jar dozvedeli o detskom domove PETO, ktorý používa zvláštnu ochranu, rovnako ako aj zariadenie Čistý deň od jesene tohto roku. Inak si totiž neviem vysvetliť, ako môžu takéto zariadenia, v ktorom stále existuje podozrenie, podozrenia, že sa tam diala, diali znásilnenia, sexuálne násilie na zverenej osobe, ešte dodnes fungovať.

    Dovolím si pripomenúť, že aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uskutočnil prieskumy, ktoré mali slúžiť na zistenie informácií v súvislosti s Čistým dňom, odhaliť pochybenia pracovníkov na rôznych úrovniach a najmä vyhodnotiť, či celý systém sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nevykazuje chyby, ktoré je nutné na väčšiu ochranu detí napraviť. Sám minister nám od začiatku tvrdil – a inak tomu nebolo ani pri iných problémoch a kauzách, na ktoré ste, pani ombudsmanka, poukazovali i vy už dávnejšie –, že ide o zlyhávanie, že nejde teda o zlyhávanie systému, ale iba o zlyhanie jednotlivcov. A tak sa stalo, že jediný alebo jediná, kto pyká za svoje zlé konanie alebo nekonanie, napríklad v kauze utýraného dieťaťa, je posledný článok systému, teda jedna sociálna pracovníčka, ktorá sa previnila svojím nekonaním, ale tí, ktorí systém nastavovali, ktorí mali dozerať, dozorovať, si dodnes pekne niekde hovejú.

    Ale poďme späť k predmetu dnešnej rozpravy. Od začiatku, ako sa začali prieskumy aj z nášho výboru, sme videli nesmierne diery v nastavovanom, v nastavenom systéme, ktorý je tak košatý, krásne vykreslený, že problém odkontrolovania seba samých sa stal tomuto systému osudným. Povedala by som, systém pyšný sám na seba zisťuje, že nie je funkčný v ochrane právd dotknutých. Zisťujeme, že spôsob zisťovania relevantnosti podnetov je tak rôznorodý a nekomfortný, bez možnosti vrátenia informácie prvému príjemcovi podnetu, že neexistuje žiadna istota, že dnes je spochybnené možno i to, že sa nimi skutočne niekto reálne zaoberal.

    Po absolvovaní všetkých dohodnutých prieskumov výbor vypracoval správu s prieskumu, z ktorej vyplynuli odporúčania pre ministerstvo. Táto správa bola prijatá výborom - aj opozičnými, aj koaličnými poslancami, podotýkam - a tieto pripomienky boli odoslané ministerstvu. Odpoveď na tieto závery prieskumu a na odporúčania výboru prišla takmer po dvoch mesiacoch. Prišla minulý týždeň, na konci minulého týždňa. Ale aspoň prišla, ja som si už totiž začínala myslieť, že minister odignoruje i tieto závery prijaté výborom. Tu by som si dovolila prečítať celú oblasť odporúčaní aj s poslednou vetou, ktorá je do istej miery zaujímavá, a možnože tuná si môžete len povedať alebo konfrontovať, ako sa líšia naše závery od záverov, ktoré predniesla pani ombudsmanka. Pripomínam, že to, čo tunák fabuloval pán poslanec Erik Tomáš, že neviem, nejaké dohody alebo v spolupráci s pani ombudsmankou, môžem vám povedať, že výbor konal sám, sám a za seba. Rovnako ako pani ombudsmanka ja osobne som ani netušila, že takýto prieskum existuje. Takže, pán Tomáš, klamete priamo pred zrakmi rodičov zariadenia.

    Takže bude to chvíľku trvať, ale verím, že pochopíte. "V oblasti dodržiavania ľudských práv na základe Dohovoru o právach dieťaťa a Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa výbor uzniesol a odporučil ministerstvu prehodnotiť a zapracovať do príslušných zákonov", budem to čítať po bodoch:

    "Zaviesť do zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele štandardy kvality personálne, procedurálne, prevádzkové a štandardy zamerané na dodržiavanie ľudských práv." Podnety, ktoré boli smerované k tomuto zariadeniu smerovali naozaj na dodržiavanie ľudských práv a toto skúmané nikým nebolo. Bohužiaľ.

    Ďalej: "Vzdelávať všetkých zamestnancov zariadení vykonávajúcich opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na prácu s obeťami násilia, sexuálneho zneužívania. V rovnakej miere vzdelávať i klientov zariadení o ochrane pred násilím, sexuálnym zneužívaním. V maximálnej miere umožniť kontakt dieťaťa s rodičmi, ale najmä povinne včleniť rodičov do spolu práce pri resocializačnom procese. Dôsledne preverovať materiálno-technické vybavenie resocializačných zariadení tak, aby nebola porušovaná ľudská dôstojnosť klientov. Otvoriť odbornú diskusiu na tému spájania cieľových skupín v resocializačných zariadeniach, detí a dospelých, mužov a žien, dievčat a chlapcov, výsledky použiť na úpravu interných noriem.

    V oblasti zlepšenia kvality poskytovaných služieb a kvality života maloletých v zariadení v súvislosti s vykonávaním sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately orgánmi SPO a SK uložiť zákonnú povinnosť absolvovať liečbu zo závislosti pred nástupom do resocializačného zariadenia. Vytvoriť usmernenia, alebo postup na dôsledne prepojenie toku informácií obzvlášť pri preverovaní podnetov medzi ministerstvom a ústredím. Štandardizovať proces kontroly akreditovaných subjektov, odborne vyškoliť pracovníkov poverených výkonom kontroly, dôsledne vyžadovať vykonanie nápravných opatrení v prípade porušenia zákona kontrolovaného subjektu. Presne zadefinovať spôsob vedenia dokumentácie klientov resocializačných zariadeniach, rozšíriť kompetencie Akreditačnej komisie a možnosť preverovania skutkového stavu v akreditovaných subjektoch, stanoviť maximálnu kapacitu resocializačných zariadení. Zaviesť povinnosť zverejňovať celkovú kapacitu a ich naplnenosť z dôvodu zabránenia preferovania niektorých resocializačných zariadení pri umiestňovaní klientov do resocializačných zariadení. Využívať elektronický systém na vytváranie databáz s informáciami o všetkých resocializačných zariadeniach, vyhodnotiť efektívnosť zriadenia multidisciplinárnych pracovných skupín na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny, navýšenie počtu pracovníkov poradensko-psychologických služieb, vypracovať systemizáciu pracovného miesta, zabezpečiť vykonávanie len odborných činností súvisiacich s ich pracovným zaradením. Navýšiť počet pracovníkov prevencie drogových závislostí v rámci Slovenska a nutnosť systemizácie ich pracovných miest."

    Ďalej, posledný okruh: "V oblasti zmluvných podmienok zabezpečiť kontrolu obsahu i formy uzatvorených zmlúv. Zmluvy uviesť do súladu s platnou legislatívou. Dokonca aj to sa stalo, že boli použité staré zákony. Zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi neobsahujú rovnaké povinnosti pre všetkých príjemcov finančných prostriedkov. Určiť podmienky pri poskytovaní a použití verejných financií tak, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s finančnými prostriedkami. A na základe zmluvných podmienok vykonávať kontrolu opatrení výkonu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, kontrolu spôsobilosti a odbornosti zamestnancov."

    V závere sme pripojili vetu: "Na základe protokolu o kontrole i na základe samotného prieskumu boli zistené viaceré nedostatky a nezrovnalosti zo strany zariadenia Čistý deň. Keďže prebieha právne konanie, správne konanie o odobratí akreditácie tomuto zariadeniu, odporúčaniami pre preverované zariadenie sa výbor nebude zaoberať."

    Samozrejme, toto bolo písané v nádeji, že v čase keď bude minister čítať tieto riadky, tieto odporúčania, zariadenie s vysokou pravdepodobnosťou, sme dúfali, že už akreditáciu mať nebude. Len na základe tohoto všetkého, čo sme zistili. Ak by sme tušili, ako pán minister vajatá so svojou aktivitou a so svojimi činnosťami, so svojimi preverovaniami, určite by naše zistenia obsahovali aj slušnú hŕbu opatrení, ktoré by sa týkalo priamo práce zariadenia Čistý deň. A rovnako naším nie cieľom, ale jediným možným riešením, ako situáciu vyriešiť, by bolo zrušiť akreditáciu. Je mi ľúto, že ak existuje Akreditačná komisia, ktorá dvakrát odporučila ministerstvu svojmu a orgánu nadriadenému zrušenie akreditácie, minister stále ešte nemá dostatok dôvodov na to, aby konal.

    Už aj v otázke pre pána ministra v rámci hodiny otázok sa dopytujeme a boli by sme veľmi radi, keby nám pán minister jasne povedal, aké boli dôvody na to, že prerušil konanie, správne konanie o zariadení Čistý deň, a rovnako by sme boli veľmi radi, keby sme sa dozvedeli, aj to, čo mu Generálna prokuratúra odpovedala. Myslím si, že ako poslanci na to právo máme.

    Rovnako by ma zaujíma, zaujímali veci, ktoré boli v televízii povedané, že už pominuli dôvody na prerušenie konania. Keby nám tak pán minister, a je mi ľúto, že nie je pri prerokovaní tejto správy, rovnako ako pani ombudsmanka, že nechce byť konfrontovaný tým, aké mala zistenia pani ombudsmanka, takže rovnako by som chcela vedieť, aké dôvody pominuli, že už opäť prebieha správne konanie. Zaujíma ma, že či tie dôvody pominuli preto, lebo si zariadenie už v dostatočnom časovom režime stihlo doplniť všetky potrebné údaje, všetky potrebné dokumenty. Toto boli tie hlavné dôvody? Myslím, že času na doplnenie údajov mali až-až, a najmä kvôli tomu, že samotné ministerstvo nekonalo, ako malo.

    Pán minister nám odpovedal na prieskum listom, ktorý, ktorý budú mať všetci členovia výboru, samozrejme, k dispozícii. Jednoducho by som zhrnula asi tak, že ministerstvo vníma problematiku, ministerstvo vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá rieši zmenu zákona, ministerstvo sa s viacerými našimi odporúčaniami dokonca stotožňuje. A jeden veľký výkričník, ministerstvo stále koná veľmi pomaly vzhľadom na to, že zariadenie Čistý deň stále funguje. Ministerstvo prijalo mnohé naše opatrenia, dokonca som si istá, že minister má veľmi dobre naštudovanú aj správu ombudsmanky, pretože aj odporúčania, ktoré sme my sami nenavrhovali, ale našla som ich medzi odporúčaniami ombudsmanky, sú spomenuté v liste. Sú spomenuté v liste formou, že, a teda ešte by rád pripomenul, že doplnil aj iné oblasti k zmene. Sú to presne tie oblasti, o ktorých hovorila aj pani ombudsmanka.

    Vo svojej správe pani ombudsmanka vyčíta najmä kolíziu práv, kedy nie je zabezpečené, že ide o najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 41 ústavy, a podľa vás nie je ani zabezpečený. Vyčítate pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom. To sa naozaj u nás neberie ako nič dôležité, prehodnocovanie postupov, ktoré navrhuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Nikto sa nezamýšľa nad tým, že či opatrenia, ktoré sú navrhnuté, ktoré sú realizované, sú naozaj realizované účelne pre dieťa. Rovnako ako aj ani vy, pani ombudsmanka, nevieme ani my pochopiť nečinnosť ministerstva. A je to sila, že ministerstvo koná v tejto veci, akoby kontroly a šetrenia naozaj vykonávali laici, ako ste sama vo svojom úvodnom slove hovorila. Je to smutné a je to nešťastím, pretože na tieto výchovné opatrenia alebo na opatrenia sociálnoprávnej ochrany inú naozaj veľké peniaze z rozpočtu sociálnej pomoci, ale, bohužiaľ, obávam sa, že idú naozaj peniaze len určitým vyvoleným. Tým vyvoleným, najmä tým vyvoleným, ktorí sú pod úžasnou ochranou najvyšších.

    Formalizmus vládne na ministerstve najmä v oblasti kontroly a zabezpečiť zodpovednosť jednotlivých vedúcich pracovníkov je naozaj veľkým a ťažkým orieškom, zdá sa, pre náš štátny aparát. Štát investoval toľko energie, financií do ochrany detí, že je čudné, že nemá ani záujem riešiť dôsledné prešetrenie a vyhodnocovanie efektívnosti a účelnosti vynakladania prostriedkov. Formalistický postup vedie k zjavnej nespravodlivosti.

    A ešte na záver, na úplný záver, čo sa vlastne dozvedáme z tejto správy. Je to to, že papalášizmus existuje nielen v Národnej rade, vo vláde, ale i pri ochrane detí. U nás sa práva detí deklarujú len na papieri. Toto vyplýva nielen z mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv, ale i z prieskumov, ktoré urobil i Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Pani ombudsmanka, dovoľte mi poďakovať za vašu činnosť, za všetky prieskumy, za všetky činnosti, ktoré ste viedli, najmä v ochrane práv malých, slabých, zraniteľných. A ja verím, že tak ako som povedala, že aj vaša nasledovníčka bude túto tému rozvíjať ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedníčka výboru Jurinová, ďakujem za tvoje slová aj za celú prácu, ktorú spolu s výborom ste urobili pre ochranu malých a slabých, a celkovo za vašu angažovanosť v tejto kauze Čistého dňa. Kde je vôľa, tam je cesta.

    Žiaľ, tých opatrení, tých odporúčaní je veľa, sú dobré, ale keďže tu za tých desať rokov vládne táto, tá, vládnu peniaze a nie morálka, preto sa obávam, že mnohé tie opatrenia budú len zase hrachom hádzaným na stenu a že je to začarovaný kruh, keď nám nefungujú základné organizácie, ktoré majú právo, spravodlivosť a ochranu malých a bezbranných zabezpečovať. Takže ako keby sa nepohneme.

    Preto vlastne aj v súvislosti s týmito opatreniami chcem otvoriť aj ponúknuť pomocnú ruku smerom na Radu Európy, kde ochrana detí je jednou z kľúčových vecí, ktorou sa európske inštitúcie zaoberajú. Takže ak by ste to zvážili ako vhodné, som ako člen tohto zhromaždenia Rady Európy pripravený informovať aj európske inštitúcie o zlyhaniach nášho štátu v tejto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, pani kolegyňa, vždy je, vždy je možnosť niečo zlepšovať, nikto nie je dokonalý, žiadne zariadenie nie je dokonalé a vždy je možné, aby sme niečo urobili.

    Ale ja si nedovolím hodnotiť zariadenie Čistý deň, pretože som sa zúčastnila na niektorých prieskumoch, ale v tomto zariadení som nebola. A prekvapujeme ma, že ako pani ombudsmanka vie takéto zariadenie ohodnotiť, keď v ňom živote nebola, ako viem, keď sa v živote nestretla s týmito ľuďmi a dostala sprostredkované správy, a už tu kolega hovorí, že ide o tom informovať Brusel. Nikdy tam nebol a už ide informovať Brusel. No to sú zaujímavé veci.

    Chcela by som povedať, že vravíte, že zlyhal celý systém. Pripustím, že zlyhá jednotlivec, stanú sa chyby. Ale celý systém? Tak potom zlyhajú všetci zamestnanci v zariadeniach, pretože idú podľa zlých noriem. Zlyhajú všetci pracovníci sociálni, zdravotní, ak zlyhá systém. A zlyhali sme aj my, zákonodarcovia. A musím kolegu upozorniť, že sme neboli pri vláde desať rokov, lebo dva roky ste boli pri vláde aj vy. A pani Jurinová bola dokonca, myslím, že predsedníčka sociálneho výboru. Tak to, ak zlyhá...

  • Reakcia z pléna.

  • Nekričte po mne, pani Jurinová, to si vyprosím!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, všetci boli v kľude, keď ste vy rečnili.

  • Si to vyprosím, aby ste po mne tu hulákali, pani Jurinová, keď ste taká ochrankyňa práv ľudských, tak aj ja mám nejaké právo sa vyjadriť k vašej rozprave.

    Takže ak zlyhal systém, tak ste potom zlyhali aj vy ako zákonodarca, pretože ste dva roky nič neurobili. Chcem vás preto poprosiť, aby sme si povedali, že sú na to orgány trestné v činnom konaní. Určite som za práva detí. Nechajme to všetko, aby to bolo vyšetrené. Som za to, aby sa, samozrejme, sa zaobchádzalo s deťmi tak, ako sa má, ale nedehonestujme tu prácu všetkých zariadení, že systém zlyhal. Pretože ja si vážim ľudí, ktorí pracujú v takýchto zariadeniach, ktorí pomáhajú týmto deťom. Môže sa stať chyba. Môže sa stať. Je to vážna chyba, ak sa to stane na osude človeka, ale nehádžme všetkých do jedného vreca, pretože títo ľudia robia ťažkú prácu, záslužnú prácu, len preto, že vy chcete byť v médiách a chcete hneď všetko hlásiť do Bruselu, aj keď ste tam v živote neboli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som možno sa chytila tej časti prejavu pani kolegyne Jurinovej, kde apelovala na ministra, aby sa k tomu vyjadril, aby tu bol, aby niečo urobil. No ja si myslím, a nie, ja som presvedčená, že minister Richter nepovie nič. Minister Richter neurobí nič. Práve preto, že jeho ministerstvo, jeho ústredie a jeho stranícki kolegovia majú z tejto celej situácie a neprehľadnosti jeden nechutný džob. Majú z takýchto zariadení práčku štátnych peňazí. To je nechutné, pretože takýmto konaním a nekonaním prichádza k závažnému porušovaniu práv detí. Ja už neviem, čo nechutnejšie sa musí stať v tejto krajine, aby postavilo ľudí na nohy. Čo?! Keď je zneužívanie, znásilnenie, týranie a bitie detí prechádzané. Ja už neviem, prečo by sa ľudia mali postaviť na ochranu svojich vlastných detí, keď nie pre takéto prípady.

    Očakávam, že sa niečo udeje. Ale neočakávam to ani od ministra, ani od vlády, ani od tejto vládnej koalície, pretože si z týchto vecí posielajú malú domov.

  • Ďakujem. Chcel by som oceniť tvoj prejav, pretože vnímam, že debata sa deje od tých najmenších a tých najbezbrannejších, a to o deťoch, tak predsa len aj v pléne parlamentu vybuchujú emócie. Napriek tomu si sa držala faktov a pomenovala si z môjho pohľadu dve zásadné veci. Prvé, nekonanie a nečinnosť a druhé, označenie systémových závad. Dokonca aj na tomto, na tejto pôde si, si prečítala návrhy, ako by sa dalo v daných prípadoch postupovať. Preto sa pripájam k vám dámam, ktoré sa venujete témam ochrany detí a ochrany ľudských práv, že rovnako nerozumiem, že čo sa musí stať, aby tie systémové zmeny jednoducho nastali, aby realizácia zmien nešla proti deťom, ale začala ich naozaj chrániť. A to sa pýtam ako rodič, ako otec dvoch detí v mene tých detí, ktoré takéto šťastie nemali. Pretože či budeme hovoriť, alebo pozerať si správu ombudsmanky, alebo nálezy vášho výboru pre ľudské práva, deje sa tu jedna hnusná a nekalá vec.

    A preto soldatesku nastúpenú na balkóne ja nemôžem brať vážne, pán Erik Tomáš.

  • S reakciou pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za všetky pripomienky. Pani poslankyňa Vaľová, verím, že vám netreba rozprávať medzi Radou Európy a Európskym parlamentom. Bola by som veľmi rada, ak by ste, pani kolegyňa Vaľová, pochopili, že hovorím, že systém zlyhal nie tým, že má všetkých sociálnych pracovníkov zlých. Systém zlyhal tým, že nedokázal odhaliť vážené pochybenia, ktoré mohli viesť naozaj k devastácii detí. A mne je ľúto, že ste toto ako členka sociálneho výboru rovnako nevnímali. Je mi to naozaj ľúto. Predsedníčkou výboru som nebola nikdy. A to som tiež myslela, boli sme kolegyne v tom výbore, tak som myslela, že takéto vedomosti a informácie máte, nebola som ani podpredsedníčkou. Ale to vôbec nie je dôležité.

    Dovoľte mi, aby som odcitovala kúsok z listu, ktorý nám poslal pán minister. Formality si odpustím. Nakoľko... Slová ministra: "Nakoľko nepovažujem za vhodné polemizovať o tom, či sa má kontrola viazať metodikou, či chýbajúce dvere na toalete v jednom zariadení sú výsledok nedôsledného preverovania materiálno-technických podmienok všeobecne, resp. či je úlohou rezortnej kontroly, čo je úlohou rezortnej kontroly a čo orgánov činných v trestnom konaní, v časti odporúčaní, ktoré smerujú ku kontrole, uvádzam, že boli prehodnotené možnosti zvýšenia efektivity a kvality kontrolnej činnosti." Už len táto veta hovorí o tom, že ministerstvu je lauter jedno, či je dôstojnosť detí v takýchto zariadeniach dodržiavaná, ochraňovaná, alebo nie. On zúži, pán minister zúži, preverovanie, či na toalete chýbajú dvere, na, na hlúpe formálne materiálno-technické zisťovanie a preverovanie podmienok.

    Prepáčte, my sme v liste hovorili o ľudskej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadala pani podpredsedníčka Lucia Ďuriš Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ctená pani ombudsmanka, niekedy je ťažké ísť proti prúdu, ale vy ste nám ukázali niekoľkokrát, že sa to dá. Pre mnohých ľudí v tejto krajine ste sa tak stali jediným symbolom vymožiteľnosti práva. Nebáli ste sa poukázať na zásah v Moldave nad Bodvou v čase, keď bolo moderné udrieť si do Róma. Nebáli ste sa ukázať na nezrovnalosti a nekalosti v detskom domove PETO, v ktorom si klan Tomanovcov robí s celkom malými deťmi do jedného roka, čo chce, v rozpore so zákonom. A nebojíte sa kričať, keď zneužívajú, znásilňujú dieťa v resocializačnom zariadení a keď to nazývajú sexom na rozlúčku. A je mi ľúto, že pri vašom poslednom vystúpení v pléne ste svedkom zmanipulovaného a skorumpovaného obecenstva. Nielen v pléne, ale aj na balkóne.

    Dnes sa vedia ľudia zapredať za krabičku cigariet. Vidíme v priamom prenose, čoho sú schopní, keď ide o dotácie na resocializované deti. V tomto pléne sedia poslanci, ktorí chodia pred voľbami do rómskych osád rozdávať krabičky cigariet a teplákové súpravy, a tak si kupujú víťazstvo v komunálnych voľbách, vo voľbách do VÚC aj v parlamentných voľbách. Využívajú to, že tento štát si celkom legálne vyrába z rómskych detí armádu analfabetov v špeciálnych školách, ktorí sa potom veľmi ľahko dajú zapredať za cigarety. Aj to je jedna z vecí, na ktorú ste neúnavne upozorňovali a s ktorou, tí, ktorí sú za to priamo zodpovední, neurobili celkom nič, pretože im to vyhovuje. Sedia tu poslanci, ktorí korumpujú zneužívané deti a rodičov zneužívaných detí. Pre takýchto ľudí ste a boli ste tŕňom v oku. Chcem vám povedať, vážená pani ombudsmanka, že títo ľudia nestoja za to, aby ste si nimi špinili spomienky na vaše pôsobenie.

    Prosím, zapamätajte si len to, že pre mnohých ste nádejou, že s touto krajinou to ešte nie je stratené. Úctivo vám ďakujem za celé tie roky.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, toto je taký typický, taký typický prejav človeka, ktorý chce, všetko je tu zlé, ktorý povie, že celá spoločnosť je rozvrátená a všetko nefunguje. A prekvapujeme ma u pani Nicholsonovej, že povie, že Rómovia sú takí, ktorí sa dajú všetci kúpiť za nejaký alkohol, cigarety. Nie je to pravda, pani Nicholsonová, pretože v Humennom je 1 500 Rómov krát tri deti. A garantujem vám, že určite nie sú na takej jednoduchej úrovni, ako si vy myslíte, že ich kúpite za cigarety, že ich kúpite všetkých za alkohol. A už keď hovoríte o voľbách, tak ja si myslím, že aj Rómovia sú občania a určite sa tam vystriedali všetci, všetci politici, pretože jednoducho idú a oslovujú aj tých občanov.

    Chcem povedať jednu vec. Vy ste bola štátna tajomníčka. Vy ste nedokázali spustiť jeden projekt Európskej únie pre Rómov. Jeden projekt ste nedokázali spustiť za dva roky. A teraz tu všetkých moralizujete, rozprávate o nejakej korupcii a nedokázali ste za dva roky urobiť jeden projekt. Za dva roky pohnúť, pohnúť niečím, aby ste tým Rómom pomohla, ale máte plné ústa nenávisti stále, plné ústa osočovania každého, a keď ste tú možnosť mali, tak ste neurobili vôbec nič.

    A preto ja hovorím, že v spoločnosti nie sú dôležití tí ľudia, ktorí dokážu len búrať, ale sú dôležití tí, ktorí možno niečo zlé zbúrajú, ale dokážu postaviť lepšie. Nehovorím teraz konkrétne o vás, ale nevážim si ľudí, ktorí len búrajú a búrajú a nič v živote v tejto spoločnosti nepostavili. Títo ľudia sú podľa mňa iba kibici, rozvracači a nedokázali v tejto republike urobiť nič. Nehovorím, že všetko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Myslím si, že metódy z Lomničky, o ktorej si hovorila v rozprave, a nehovorila si o všetkých Rómoch, čiže metódy z Lomničky ešte nedorazili do Humenného. Neviem, či je to tak, ale táto informácia by asi nemala zostať bez poznámky, pretože rozprávala si nie o tých ľuďoch, ktorí za cigarety dávali hlasy, ale o tých ľuďoch, ktorí sedia tu a tie cigarety rozdávali. A sú to niektorí aj z nás a zároveň aj niektorí z tých, čo sedia na balkóne. To vnímam dobre. Ale chcel by som sa, keďže nemám možnosť priamo reagovať na pani ombudsmanku, pripojiť k tvojej, k tvojmu poďakovaniu, že úrad, ktorý pani ombudsmanka doteraz zastávala, získal aj v jej osobe váhu v spoločnosti, že to nebol anonymný politický nominant, ktorý sedel a vykonával iba príkazy, ktoré mu, ktoré nikomu neubližujú. Totižto ak sa jednalo o ťažké veci, kedy bolo treba ísť voči bohatým, mocným a vplyvným v tejto krajine, tak pani ombudsmanka stála presne tam, kde stáť má, a to je na strane tých slabších.

    Preto aj ja sa pripájam k tvojmu poďakovaniu a ďakujem, pani ombudsmanka.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani kolegyňa, že si povedala to, čo si povedala, lebo naozaj v skratke zhrnuté, a ako aj vidíme dnes v pléne, na obhajobu, obhajobu zneužívania detí tu zostali a hlásia sa o slovo práve tí poslanci, ktorí si urobili zo sociálnej sféry jeden veľký tunel, jeden veľký džob. Pani Vaľová, ktorá tunelovala eurofondy tým, že tvrdila, že pod svojím senníkom na svojej záhrade pestuje hlivu, nás bude presviedčať o tom, že toto je v poriadku. Tie eurofondy, ktoré mali ísť práve tým Rómom, práve tým ľuďom, ktorí na ne čakali a ktorí potrebovali zmeny, tak ona za ne pestovala pod senníkom hlivu!

    A, pani Vaľová, vy nám nehovorte o korumpovaní Rómov, lebo vy ste ich doviedli do obludných rozmerov, a kostoly, ktoré stoja...

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 70.

    Pani poslankyňa, poprosím, poprosím kľud v sále. A, pani poslankyňa, hovoríte faktickú poznámku k pani podpredsedníčke, dobre?

  • Áno, áno, reagujem, reagujem na to, že spomenula aj tunelovanie štátnych peňazí týmito aktuálnymi poslancami.

    Opýtajte sa ľudí v okrese Humenné, kto im prispieva na kostol a akými odmenami sa oni im oplácajú. Takže je perfídne, perfídne, ak takíto ľudia tu otvárajú ústa na ochranu, na ochranu tých, ktorí sú za zneužívaním detí!

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne za príspevok pani podpredsedníčke parlamentu.

  • S reakciou, pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujem za všetky faktické poznámky. Reagovať budem iba na svoju obľúbenkyňu pani Vaľovú. Pani Vaľová, my sme boli vo vláde jeden a pol roka, vy ste tam desať rokov. Ako chápete aj vy nejaký rozdiel. Jeden a pol roka a desať rokov.

    A druhá vec. Vy ste začali reakciu na mňa takou vetou v štýle, že toto bol typický prejav človeka, ktorý nenávidí, a neviem, také to typické pre vás. Ja vám to poviem takto. Môj prejav bol typický prejav človeka, nie primáta, ktorý nevidí rozdiel medzi znásilnením dieťaťa a sexom na rozlúčku so štrnásťročnou.

  • Ďakujem. Vyhlasujem prestávku. Budeme pokračovať o 11.00 hod. hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa ukľudnili. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, predtým ešte procedurálny návrh.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku dali hlasovať o tom, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko vo veci vyhlásenia nových volieb kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na základe žiadosti prezidenta Slovenskej republiky.

    Chcel by som odôvodniť tento návrh tým, že prezident Slovenskej republiky nevymenoval kandidátov na sudcov Ústavného súdu a súčasne, súčasne požiadal o nové voľby. Je podľa nášho názoru v súčasnosti právna neistota o tom, ako procedurálne postupovať ďalej, či vyhlásiť, alebo nevyhlásiť novú voľbu kandidátov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže budeme najprv hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, papierik som videl už predtým, čo mi prečítal pán poslanec, a je tu.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 118 poslancov, proti 3, 5 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerušenom rokovaní... Pán poslanec Osuský, procedurálny návrh? Nie.

    Pán poslanec Klus? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len maličkosť, že nefungovalo mi hlasovacie zariadenie, hlasoval som "za", aby to bolo zaznamenané.

  • Nech sa páči, zapíšte to potom. Ďakujem pekne.

    Takže ideme hlasovať o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Kecskésa, Grausovej a Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (tlač 371).

    Prosím teraz pani poslankyňu Cigánikovú, aby uviedla návrh na hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili viacerí rečníci. Pán poslanec Zelník podal návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 98, proti 20, zdržali sa 4, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Teraz prosím pána poslanca Petra Kresáka, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády, návrhu vlády na legislatívne konanie, na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (tlač 428).

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 428.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 87, proti 13, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento zákon prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Chcem vás informovať o návrhu, za chvíľočku pristúpime teda k prvému čítaniu o tomto návrhu, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme skončili ešte do 12.00 hod., tak by sme, samozrejme, mohli o tom hneď hlasovať, potom by zasadali výbory, poobede máme hodinu otázok, potom interpelácie a po interpeláciách by sme pristúpili k druhému čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.

  • Niekto hovorí že nie, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 75, proti 28, zdržalo sa 30 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (tlač 429). Ešte predtým, čo by som dal slovo pani podpredsedníčke vlády Lucie Žitňanskej, s procedurálnymi návrhmi sa hlásia páni poslanci.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím ctených kolegov výboru pre kultúru a médiá, 12.10 hod. zasadnutie výboru pre kultúru a médiá v obvyklej miestnosti výboru, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že o 12.30 hod. začína výbor. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, v hlasovaní 125 som, mám zaznamenané, že som sa zdržala, hlasujem "za", prosím zaznamenať. Ďakujem.

  • Áno, do záznamu. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Dobrý deň, pán predsedajúci. Chcel by som navrhnúť alebo vás požiadať, aby sme mohli k tomuto bodu, ktorý teraz začína, sa aj písomne prihlásiť, keďže až v tejto chvíli bolo hlasované, že sa o ňom bude rokovať. Takže nemali sme možnosť sa predtým písomne k tomu prihlásiť.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, samozrejme, ja si myslím, že dobre viete, že kým nezačne pani ministerka, nedonesú ten papier, kde máte možnosť, ale, samozrejme, kto má záujem, počkáme toľko, takú chvíľku, to nie je problém.

    Medzitým ešte pán poslanec Madej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rád by som cteným kolegom pripomenul a oznámil rokovanie ústavnoprávneho výboru, o 12.00 hod. dnes. Ďakujem pekne.

  • Takže ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, máte slovo a môžte uviesť návrh zákona v prvom čítaní.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 429.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu ministerstva financií Slovenskej republiky, ale i iných subjektov, ktoré poukázali na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani ministerka, chvíľku keby ste počkala. Prosím vás, páni poslanci, kto nemá záujem, nech sa páči, môže rokovať vonku aj s ostatnými kolegami, len nevyrušujte pani poslankyňu, alebo teda pani ministerku, lebo ani ja nepočujem, čo ona hovorí. A vy už potom duplom. Ďakujem za pochopenie.

    Nech sa páči, pani ministerka, môžte pokračovať.

  • ... ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Návrh zákona preto vyníma z definícií zmluvy zavedenej na účely zákona také zmluvy, ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti, ktorá sa týka verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Návrh tiež predvída vyňatie zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov.

    Taktiež môže dôjsť k narušeniu fungujúcich vzťahov na burze. Obchody na verejných trhoch totiž podliehajú osobitnej regulácii a kontrole vrátane požiadaviek na ohlasovanie a transparentnosť. Preto sa požiadavka na registráciu partnerov pri týchto transakciách javí ako spôsobujúca nadmernú administratívnu záťaž. Okrem uvedeného návrhu zákona tiež vyníma zákon z definície partnera verejného sektora iné štáty a medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného vrátane ich orgánov. Účelom zákona totiž nie je ustanovovať povinnosti pre tieto subjekty, ale, naopak, smeroval k úprave tých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci verejného sektora v územnej pôsobnosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne, poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi ako spoločnému spravodajcovi, ktorý nás oboznámi s návrhom, ako pokračovať ďalej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teda, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní.

    Návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom procese a tento proces bol schválený uznesením Národnej rady zo dňa 9. februára 2017. Návrh zákona po formálnej stránke, formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku a rovnako aj legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor bol pritom určený práve ústavnoprávny výbor. Zo znenia vládneho návrhu, ako aj z úvodného slova pani podpredsedníčky vlády je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a preto neni asi potrebné, aby som na tomto mieste zopakoval alebo opakoval to, čo už bolo povedané.

    Ako spravodajca, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom preto odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje aj v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného a prečítaného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Navrhujem, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona ihneď.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Beblavého, ktorému dávam slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona. Musím povedať, že keď sa takto významný zákon, ktorý bol predmetom dosť rozsiahlych, dlhých a vážnych diskusií, navyše predstavuje už aj v podstate tretí pokus riešiť túto problematiku v horizonte menej, myslím, ako 2 rokov alebo 2 rokov a novelizuje sa, ak sa nemýlim, týždeň po nadobudnutí účinnosti, ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní, nie je to dobrou vizitkou legislatívnej práce vlády, v nejakej miere aj parlamentu, ale parlament aj na strane koaličnej má oveľa menšie kapacity na to, aby naozaj kontroloval technické detaily legislatívy, o ktoré sa tu jedná. To znamená, že chcem povedať, že bez toho, aby sme to nejako nafukovali alebo preháňali, že nie je to dobrá vizitka, že v tejto chvíli rokujeme tu o tej novele.

    Zároveň je to citlivý zákon, veľa sme o ňom diskutovali, keď sme ho tu schvaľovali, pani ministerka ako zástupkyňa vlády aj v pripomienkovom konaní, aj v samotnom rokovaní v parlamente akceptovala pomerne rozsiahle pripomienky, ktorými ten pôvodný zákon menila a vylepšovala, a čo umožnilo, že to bol jeden zo zákonov, ktoré boli schválené masívnou väčšinou v tomto parlamente, priznám sa, nepamätám si ten počet hlasov, ale bol veľmi, veľmi vysoký. A za tých okolností, keď sa do tak citlivého zákona hneď vstupuje po jeho účinnosti, vzbudzuje to aj otázku odôvodnenosti, resp. vzbudzuje to otázku, že do akej miery je to otvorenie dverí aj pre iné ako to, o čom v tej diskusii sa hovorí.

    Ja, aby som bol konkrétny, budem hovoriť o prípade, nie je tu pán Matovič, ale to je jeho srdcu drahý a aj pánovi Bugárovi, ten tu je. Ja osobne si pamätám ako radový koaličný poslanec, keď sa novelizoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám v roku 2011, potom čo bol tiež nejakú chvíľu, teda trošku dlhšie účinný tento zákon v podobe, ktorá zaviazala povinné zverejňovanie zmlúv, tak potom prišla novela, ktorá tiež reagovala na rôzne námietky, a v rámci tej novely sa vyhadzovalo a ty, pani ministerka, si to predkladala vtedy, bola to vláda Ivety Radičovej, sa vyhadzovalo zverejňovanie zmlúv uzatváraných NDS ako povinne zverejňované zmluvy. Vtedy ja som sa na to pýtal aj teba, že či je to niečo, čo je správne, odpoveďou bolo, že pokiaľ tie zmluvy NDS, teda nemyslím všetky zmluvy NDS, ale tie, čo sa týkajú vykupovania pozemkov, aby som bol konkrétny, by mali byť zverejnené, tak by jednak išlo o pomerne veľký počet zmlúv, čo by bolo administratívne pre NDS náročné, a zároveň teda bol argument, ktorý ja som akceptoval, že tieto zmluvy tak či tak sú prístupné tzv. pasívnym spôsobom, to znamená, pokiaľ bude niekedy nejaký otáznik nad vyvlastňovaním niektorých pozemkov, môžu si občania vrátane poslancov tie zmluvy žiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a NDS im ich bude povinná sprístupniť. Vzhľadom na to vtedy parlament tento návrh odhlasoval a zmluvy o NDS, o tom, že ako vykupuje pozemky, prestali byť aktívne zverejňované a dostali sa teda do tej pasívnej roviny.

    Prečo to spomínam pri tejto novele, je z jednoduchého dôvodu, že všetci vieme, že odvtedy NDS tieto zmluvy zverejňovať odmieta. Aj na žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň v prípade teda obchvatu Bratislavy, kde sa vyskytli určité otázky v súvislosti práve s vyvlastňovaním pozemkov NDS napriek rôznym snahám do dnes tieto zmluvy v podobe, ktorá by bola zmysluplná a účelná, nezverejnilo. Najprv ich nechcelo zverejniť vôbec a potom ich zverejňuje spôsobom, ktorý je úplne nanič.

    Prečo to spomínam tu, je, že cítim spoluzodpovednosť ako jeden z možno 80 poslancov, ktorý vtedy hlasoval za túto novelu, ktorú si, pani ministerka, ty predkladala, za to, že... Právne si mala pravdu. Ja si myslím, že tvoj právny názor bol pravdivý, že NDS tie zmluvy by mala zverejňovať na žiadosť dneska podľa dnes platného zákona, bol to právny názor, ktorý si aj ty prezentovala ako členka vlády, napriek tomu Národná diaľničná spoločnosť za vlády, ktorej si opäť členkou, tento právny názor nerešpektuje, hoci si ministerkou spravodlivosti, a my sa k tomu dostať nevieme.

    Spomínam to pri tejto novele preto, lebo by som sa nerád dočkal situácie, kedy opäť zmysluplne vyargumentovanou rýchlou novelou, ako je táto novela, aby Slovensko mohlo predávať dlhopisy na medzinárodných trhoch a nebolo tam obmedzované protischránkovým zákonom, že sa do týchto medzier, ktoré sa tam dneska vytvárajú, rýchlym, skráteným spôsobom bez reálnej možnosti povedzme, priznám sa, mňa alebo nejakých právnikov, s ktorými spolupracujem, je to naozaj detailne premyslieť, aké škvá..., aké škváry a škvieročky vo dverách tým otvárame, aby sme sa opäť dostali do situácie, keď o pol roka, o rok, či už nedodržiavaním zákona, ako to dnes robí NDS, alebo jeho veľmi šalamúnsko-fiškálskym interpretovaním sa dostaneme do toho, že schránkový zákon sa bude takto po čiastkach vykosťovať.

    Preto by som chcel ťa požiadať, pani ministerka, o dve veci, jedna je, aby si sa verejne vyjadrila k tomu predchádzajúcemu prípadu, že či si ty spokojná s tým, ako sa tvojho členstva vo vláde ako ministerky spravodlivosti Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy vedené nominantom tvojej vlastnej strany interpretuje zákon, ktorý si tu ty predkladala a s ktorým si nám dala ty určité uistenia vtedy.

    A druhá moja otázka je, že či my dávaš a nám svoje slovo, že pri tejto novele, ktorú tu teraz schvaľujeme, budeš dávať veľmi dôsledne pozor na to, aby nedochádzalo k takýmto istým javom, aby sa z toho nestala diera, ktorou sa protischránkový zákon bude postupne vykosťovať pre dobre vybraných ľudí, ktorí sa doňho dokážu nejakým zaujímavým spôsobom napasovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú 3 faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, musím vás upozorniť na dve veci. Ja tuto počúvam už minimálne dva mesiace, že Národná diaľničná nejakým spôsobom zakrýva, nie je ochotná zverejniť zmluvy. Tie zmluvy sú na internete, sú ale vyčiarknuté všetky dôležité veci. To znamená, neviete, kto je ten dotyčný, s ktorým tá zmluva bola uzavretá, a, samozrejme, aj jeho okrem mena aj jeho ďalšie údaje, aby ste nevedeli, osobné údaje, aby ste ho nevedeli identifikovať. Pán minister sa vyjadril, že dokonca súdy, vraj niekto to už podal na súd, nejaká organizácia, súd ak sa rozhodne, že neporuší žiadne právo osobného charakteru, tak, samozrejme, všetko bude zverejnené.

    Ale riskovať to, že štátna inštitúcia bude mať na krku veľké množstvo sťažností, poprípade aj súdnych konaní, možnože by sme nemali len preto, lebo pán Matovič si to žiada.

  • Ďakujem pekne. Tiež mi dovoľte veľmi stručne reagovať na to, čo predniesol pán kolega Beblavý.

    Ja, samozrejme, si myslím, že tá otázka je dôležitá, že je závažná, ale troška ma mrzí, že mám pocit, že z čiste právneho problému sa robí troška problém politický alebo otázka politická. Ja som totižto presvedčený, že pán kolega Beblavý a všetci ďalší, ktorí sa, ktorí majú záujem o obsah týchto zmlúv, a preto som aj mal veľmi taký rezervovaný postoj voči nejakému povinnému zverejňovaniu, práve v zmysle zákona 211 môžu konať, a už bolo spomínané, že konajú, ale spomínal sa krok, krok A, to znamená oslovenie prípadne Národnej diaľničnej spoločnosti, aby sprístupnila, pretože niečo je zverejnené, povedal aj pán podpredseda Bugár, tie zmluvy. No a, samozrejme, tam je zákonný postup, ale však keď odmietne ten povinný subjekt v zmysle 211 sprístupniť nejakú informáciu, tak potom očakávam bežne, že sa urobí ten druhý právny krok, a tým právnym krokom je podanie na krajský súd, ktorý má rozhodnúť, či ten orgán, tá NDS-ka v tomto prípade konala v súlade alebo nie v súlade so zákonom. Čiže to je právna otázka, ktorá sa veľmi jednoznačne právne rieši už v mnohých ďalších podobných prípadoch, tak nerozumiem, prečo sa tu bavíme politicky o veci, ktorá je právna.

    Súd je jediný oprávnený, krajský súd povedať, či trebárs tá NDS, NDS-ka v tomto prípade koná v súlade alebo nekoná v súlade so zákonom. Takže ja veľmi nevidím priestor na to, aby sme tu politicky zaväzovali ministerku, aby niečo robila, to, čo má urobiť súd.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predrečníkovi za upozornenie na ten proces, kvôli ktorému, kvôli ktorému sa nedá tento návrh zákona upravovať, keďže nie je na to dostatočný čas, a to sa stalo práve pri takom zákone, ktorý pôvodne opozícia musela dodatočne mnohonásobne opravovať v parlamente, napriek tomu tá konečná verzia nebola dokonalá, a preto aj ministerstvo teraz predkladá tento návrh.

    A takisto je veľmi zaujímavé, že ministerstvo spravodlivosti, čo by malo byť právnické ministerstvo, nedokáže tvoriť takéto návrhy zákonov samostatne, ale musí to zadávať externým právnickým kanceláriám a ani im to nevie ani len zadať tak, aby to spravili poriadne, aby tam bolo všetko, čo tam má byť. Tieto veci ohľadne, ohľadne NDS-ky atď. sa týkajú aj ďalších agentúr, ako ARDAL, čo je agentúra na emisiu dlhu, a, a takisto, a táto ten dlh riadi permanentne, to znamená, že nebude iba teraz nejaká akcia, vďaka ktorej sa toto, keď sa opraví, tak ju bude môcť spraviť, čiže tam je aj takýto zvláštny stav od začiatku roka, v podstate odkedy platí ten zákon.

    No a okrem toho chcem ešte upozorniť, chcem ešte upozorniť a respektíve chcel by som vyzvať pani ministerku, aby, aby ukázala, akým spôsobom tento zákon zlepšil ten stav, ktorý tu bol doteraz. To znamená, že ako sa oznamovanie tých konečných užívateľov výhod prejavilo v praxi po zavedení tohto zákona oproti tomu predošlému stavu.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka vlády, chcete reagovať faktickou alebo?

  • Reakcia z pléna.

  • Do rozpravy.

    Takže reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa stručne, keďže je faktická, budem ešte môcť aj v rozprave diskutovať. No, k tomu, čo ste povedal, čo si povedal ty, pán poslanec Kresák, aj k tomu, čo povedal pán podpredseda Bugár, možno uviesť jednu vec.

    Ten dôvod, prečo je to tu dnes riešené a riešime to, ako si to nazval ty, politicky, je práve ten, že dnes v skrátenom konaní máme prerokovať, bez možnosti tým pádom reálnej hlbšej kontroly máme prerokovať novelu veľmi citlivého zákona, v ktorom, na ktorom sa dlho pracovalo, a máme to v podstate robiť na dôveru. Pretože naozaj nie sme schopní v tejto časovej línii, ktorú ste nám vy svojím rozhodnutím načrtli, si to ani skonzultovať, ani zanalyzovať, ani nejak hlbšie sa na to pozrieť, ani tie riziká poňať. To znamená, v podstate musíme dať hlas dôvery, ak máme za to hlasovať, pani ministerke, že teda ona si to ustrážila. A ak máme tento hlas dôvery jej dať, tak je veľmi kľúčové mať istotu, že sa nebudú opakovať niektoré javy z minulosti. A tá istota dneska pre mňa nie je, poviem ti úprimne, v súdnom procese, ktorý môže trvať roky. Tá istota je pre mňa v tom, že ak člen vlády, ktorý to má na starosti, mi dá jasný postoj, ako bude, ako bude, by som povedal, postupovať voči extenzívnym a nadextenzívnym výkladom zákona konkrétnymi štátnymi orgánmi, ktoré idú proti duchu aj litere toho zákona, tak mám k tomu nejakú dôveru, špeciálne teda v osobe pani ministerky k tomu mám dôveru.

    Ak taká záruka nie je, tak potom ja neviem podpísať bianko šek v prípade tejto novely, pretože potom jednoducho vidíme, že ani tak konzekventný človek, ako je ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády, nevie zaručiť, že minister jej vlastnej strany a vlády bude robiť niečo iné ako obštrukcie a bude v politicky citlivej kauze jeho vlastného predsedu strany postupovať konzekventne, transparentne a v súlade s tým, čo tu už bolo kedysi schválené, len sme to potom práve na návrh pani ministerky ešte v minulej vláde, odstránili.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády.

  • Ďakujem pekne. Najskôr veľmi krátko a začnem, začnem od konca, aby, aby nelietali nie úplne korektné informácie svetom.

    Pán poslanec Rajtár, právna úprava neplatí od začiatku roka, platí od 1. februára, čiže dnes je to dokopy 9 dní. Preto dnes sa vám ťažko vyjadrím k tomu, ako za 9 dní sa zmenil celý stav tejto republiky. To je asi zrejmé, nejaké návrhy na registráciu osôb podľa tohto zákona už boli podané, ale nie sú ešte ani rozhodnuté, pretože naozaj fungujeme v tomto režime, práve desať, práve deväť dní.

    Jediné, čo môžem povedať, že som presvedčená o tom, že aj ten tlak, ktorý vytvára nová právna úprava, ktorá je nepochybne prísnejšia ako nová právna úprava, primäla aj niektorých konečných užívateľov výhod zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod vedených úradom pre verejné obstarávanie, pretože je výhodnejšie možno riešiť to za minulej právnej úpravy ako za novej právnej úpravy vzhľadom na úroveň sankcií, ktorá v budúcnosti hrozí. Veľmi rada ja vyhodnotím túto právnu úpravu, ale dovolím si ju vyhodnotiť po roku. A ja som povedala, v celom procese som hovorila, je možné, že po roku proste prídeme s nejakými korekciami, pretože vždy, keď sa prichádza so zásadne novou právnou úpravou, tak jednoducho takého právnika a takého legislatívca svet ešte nevymyslel, ktorý by dokázal predvídať absolútne všetky praktické situácie, ktorú, ktoré môžu v živote nastať. To je jednoducho tak a prešlo mi rukami naozaj množstvo zákonov a bola som pri tvorbe naozaj množstva zákonov. A keď robíte niečo úplne nové, tak idete do rizika. Idete do rizika. A ja som bola pripravená pri tomto zákone aj pri iných zákonoch toto riziko na seba zobrať a nemám problém potom prísť a povedať, toto treba korigovať, pretože si myslím, že je to absolútne normálne. To len na margo toho, čo odznelo.

    K pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému. Samozrejme, a tak ako iné, aj túto novelu predkladám v dobrej viere, že situácie, ktoré sú popísané ako výnimky v návrhu zákona, jednoducho dáva zmysel riešiť. Nepredpokladám nadužívanie alebo zneužívanie tohto zákona, pokiaľ by došlo k nadužívaniu alebo zneužívaniu tohto zákona, tak, samozrejme, som pripravená tú právnu úpravu veľmi rýchlo korigovať tak, aby k nadužívaniu alebo zneužívaniu tohto zákona dochádzať nemohlo. Ja priznám sa, tento priestor tam dnes nevidím, ale život nás naučil, tých, ktorí pripravujeme častejšie právne úpravy, že akokoľvek v dobrej viere napíšete zákon alebo napíšeme zákon, tak jednoducho sú možno interpretácie alebo situácie, ktoré nedokážete predvídať, pretože jednoducho sa tými inými očami neviete pozerať na tú právnu úpravu. A to je jednoducho fakt. Ja som v minulosti tú výnimku pre Národnú diaľničnú spoločnosť predkladala v dobrej viere, s argumentáciou, ktorú ste, pán poslanec, koniec koncov predostrel, nezaťažovať zbytočne Národnú diaľničnú spoločnosť zverejňovaním, niečím, kde obsah zmluvy je v zásade daný právnym predpisom, aj pokiaľ ide o cenu pôdy, to bol vtedy zásadný argument, s tým, že bez ďalšieho aj tak platí, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná zmluvy sprístupniť. To, že Národná diaľničná zmluva je, Národná diaľničná spoločnosť je povinná zmluvy sprístupniť v zmysle zákona, o tom som presvedčená naďalej aj to platí.

    Pán minister dopravy Érsek so mnou, pán minister dopravy Érsek po svojom nástupe právnu stránku sprístupňovania zmlúv so mnou konzultoval a sme si vyjasnili, že v prípade sprístupnenia informácií platí iný režim ako v prípade zverejňovania informácií, ako v prípade povinného zverejňovania informácií. V prípade sprístupňovania informácií zákon predpokladá to, predpokladá istú mieru ochrany osobných údajov, čo sa pri zverejňovaných, povinne zverejňovaných zmluvách nepredpokladá v tom rozsahu. To znamená, sme si vyjasnili rozsah sprístupňovaných údajov, resp. zoznam chránených údajov. Pán minister sa rozhodol postupne tieto zmluvy zverejňovať a nie sprístupňovať na základe individuálnej žiadosti. Je to jeho rozhodnutie, ale pohybuje sa v rovine sprístupňovania, právne sa pohybuje v rovine sprístupňovania zmlúv, ktoré nie sú povinne zverejňované. To je naše právne videnie, ktoré som dala aj pánovi ministrovi dopravy, a mám pocit, že v súčasnosti podľa neho aj sa snaží Národná diaľničná spoločnosť pokračovať. Zároveň platí, že nepochybne toto bude znova predmetom našej diskusie, keď prídem s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a je, a je to predmetom aj diskusií, ktoré momentálne, momentálne prebiehajú na príprave tejto novely.

    Snažila som sa odpovedať vyčerpávajúco, ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani podpredsedníčky vlády dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za odpoveď. Pokiaľ hovoríme o Jurajovi Širokom ako o tom, čo sa priznal, tak podľa jeho vlastného tvrdenia sa priznal teraz, že je konečným užívateľom výhod, lebo sa ním stal - podľa vlastného tvrdenia - teraz. A nie predtým. Ergo podľa jeho vlastných slov to teda nebolo kvôli zmene zákona, ale kvôli tomu, že sa zmenil skutkový stav teraz, a moja podotázka tam je, že či sa vďaka tomuto novému zákonu, ak je teda dokonalejší, dá zistiť, odkedy vlastne bol naozaj tým konečným užívateľom výhod. Či sa to dá zistiť nejakou právnou, vymožiteľnou cestou teraz, jednoducho, či to jeho tvrdenie je pravdivé, že až teraz sa stal konečným užívateľom, alebo či už bol nejakú, nejakú dlhšiu dobu.

    Vopred ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem. Chcel by som reagovať na zopár vecí, ktoré tu boli povedané pani ministerkou.

    Neprijímame tvrdenie, že sa tu jedná o zákon v dobrej viere, pretože dobrá viera tu absentuje preto, lebo účelom tohto zákona je zakryť skutočnosť, že v tomto štáte neexistuje trestné stíhanie v súvislosti s rozkrádaním štátneho majetku alebo verejných zdrojov. Preto tento zákon bolo tak ťažké urobiť, pretože nikde na svete takýto zákon neexistuje, pretože tento zákon má suplovať len trestné stíhanie, ktoré my tu nemáme. A preto naozaj je ťažké hovoriť v súvislosti s týmto zákonom o dobrej viere, pretože bol vymyslený len na to, aby zakryl oči tým, ktorí hľadajú nejaký právny štát v tomto poriadku, v tomto štáte. Je to jednoducho len kamufláž, a preto je tak ťažké tento zákon urobiť riadne. A ministerstvo legislatívy, čo v podstate ministerstvo spravodlivosti u nás je, nedokázalo tento zákon urobiť preto, pretože nikde inde taký nie je, sa nemali kam, kam pozrieť.

    A ešte by som uviedol jednu poznámku, pokiaľ ide o tie zmluvy, ktoré robí NDS. Samozrejme, toto je ďalšie, by som povedal, pochybné tvrdenie o tom, že ako je to ťažké a že ochrana osobných údajov. Nebolo by nič ľahšie, keby sa chcelo urobiť takú úpravu, kde každý, kto obchoduje so štátom, musí ako podmienku súhlasiť s tým, že jeho osobné údaje budú zverejnené. Čiže toto je ďalší výmysel a zakrytie skutočnosti, že sa kšeftuje.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani ministerka, nech sa páči.

  • Pán poslanec, túto debatu už máme za sebou, keď som predkladala tento návrh zákona. A, samozrejme, naše pohľady a postoje sú v tomto zásadne rozdielne, ale musím to zopakovať, aby neostali veci v éteri, ktoré jednoducho nesedia.

    Nikdy som netvrdila a nie je pravda, ten, účelom tohto zákona nie je vyšetrovanie, nie je trestné konanie ani nie je nahrádzať akékoľvek trestné konanie, účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vo vzťahu štát verzus biznis. Tento je predmetom záujmu aj kolegov v zahraničí. Veľmi často sa ma na túto právnu úpravu pýtajú a môžem povedať, že tak ako to bolo pri zverejňovaní zmlúv, aj teraz tento model, ktorý sme navrhli, je inšpiratívnym modelom, o ktorý sa zaujímajú aj niektorí kolegovia na..., v rámci európskeho priestoru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási. Jediný pán po... Dvaja. Nie? Ďakujem, takže jediný, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi opätovne vystúpiť k tomuto návrhu a zaujať k nemu už detailnejší postoj po tom, čo pani ministerka zaujala všeobecný postoj, a dovoľte mi nahradiť kolegu Dostála, ktorý to obvykle hovorí, a povedať, že oceňujem, že pani ministerka v tejto rozprave vystupuje, reaguje, je s ňou naozaj možnosť o tých návrhoch hovoriť. Nejakým spôsobom nezneužíva svoje práva navrhovateľa a diskusii sa nevyhýba. Veľmi si to cením.

    Teraz ale k samotnej povahe zákona. Dovoľte mi len veľmi krátko a naozaj sľubujem, že krátko sa vrátim k tomu, o čom bola tá prvá časť diskusie. No, pani ministerka, rozumiem mnohému z toho, čo si povedala, rozumiem mnohé z toho, čo povedali ďalší kolegovia, ale, ale napriek tomu musím povedať, že veľká časť práve v spoločnosti práva a štátu je založená na dôvere, na dodržiavaní slova a na tom, a obzvlášť keď ide o citlivé záležitosti, tak, samozrejme, tam tá interpretácia skôr negatívneho charakteru je aj prirodzená. Aj v štátoch, kde je vyššia miera dôvery. Takže ja len zopakujem, že ak máme situáciu, kde minister tej istej politickej strany, ako je predseda strany, ktorá bola v zmluvnom vzťahu s tou NDS-kou, a kde sú otázniky o ďalších zmluvných vzťahoch a mnohé nedokázané a nepreukázané tvrdenia, ktoré by sa však dali preukázať alebo vyvrátiť zverejnením tých údajov, ak hľadá tá inštitúcia obštrukcie a dôvody to nespraviť, vyvoláva to veľké množstvo vážnych otáznikov. A musím povedať, že radi tu kritizujeme mnohí kolegu Matoviča, niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene, ale to, že sa do tej témy zakusol, či z verejného záujmu, či z osobného vzťahu k pánovi Bugárovi, to ja neviem, ale myslím, že koná vo verejnom záujme, pretože je vo verejnom záujme, aby sme tú celú záležitosť nejakým spôsobom dotiahli, a preto je otázka aj dôvery voči tomuto zákonu. Ale to už by sme sa vracali k tomu, čo bolo.

    Takže dovoľte mi, dovoľte mi prejsť k tejto samotnej novele, lebo teraz máme hovoriť o tom, že čo s ňou. No, ja musím povedať, že po rýchlom prečítaní tej novely, po rýchlom prečítaní tej novely – a zopakujem to tretíkrát – po rýchlom prečítaní tej novely, keďže včera večer to sem doniesla vláda a dneska večer to chce schvaľovať a chce mať výbory už popoludní, skorej, ako ohlásil pán, teda iný predsedajúci pri hlasovaní, takže pri rýchlom čítaní tejto novely sa mi zdá, že tá novela je nad rámec nevyhnutného rozsahu, ktorý si ty, pani ministerka, v úvode prezentovala. A preto musím za seba povedať a pokúsiť sa zdôvodniť, že nemôžem podporiť túto novelu, pretože ide výrazne nad rámec toho, čo aj z nášho osobného rozhovoru, aj z tvojej prezentácie som pochopil ako technickú nevyhnutnosť opravy.

    Aby som bol konkrétny, tento zákon vo svojom prvom bode hovorí, ja to prečítam, je to jeden odsek, ospravedlňujem sa kolegom. V § 2 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem zmluvy alebo iného právneho úkonu, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu, alebo ktorého účastníkom je Národná banka Slovenska v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov a zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov podľa osobitného predpisu".

    Pri každom z tých bodov je aj odkaz. Keď si pozrieme tie odkazy, tak voči, to, čo pomenoval pán kolega Rajtár ako ARDAL, teda čo sa volá oficiálne Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ten odkaz aj ten..., samotná formulácia je pomerne úzka. Teda hovorí, že ak v mene štátu ARDAL robí pôsobnosť podľa konkrétneho § 17 zákona o Štátnej pokladnici, čo sa práve týka riadenia dlhu a likvidity. To znamená, môžme diskutovať o tom, že či je to nevyhnuté voči ARDAL-u. Musím povedať kriticky, pani ministerka, že ja som si prečítal dôvodovú správu a tá dôvodová správa len hovorí, že sú tam tieto právne riziká, ale neni tam žiadna podrobnejšia právna analýza, nie je tam odvolávka na..., kto s tým prišiel, prečo to predtým nebolo tak zdôvodnené a tak ďalej. To znamená, že aj voči tomu ARDAL-u je to podľa mňa na takýto dôležitý a citlivý zákon a citlivú situáciu tak narýchlo a nie veľmi dodetailne vyargumentované v tom samotnom zákone. Ale tá diera, ktorá sa vytvára pre ARDAL, je naozaj úzka a je jasne definovaná, v tom súhlasím a viem si predstaviť, že akúto dieru by bolo možné aj podporiť, aj keď s tými rizikami, že pri takomto rýchlom schvaľovaní a čítaní to ešte stále nedoceníme.

    Musím však upozorniť, že pri Národnej banke Slovenska, tam idete vyraziť dieru, ktorá má asi 200 metrov na šírku a 300 metrov na výšku. A takú dieru rozhodne podľa mňa nikto, komu záleží na kvalite tohto zákona a jeho uplatňovaní, podporiť nemôže. Lebo ten zákon hovorí, že nebude sa schvaľovať protischránkový zákon na akékoľvek obchody Národnej banky Slovenska v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Je tam o tom, navyše je tam odkaz 5d) na poznámku pod čiarou, hoci ako ma naučili kedysi dávno právnici, poznámky pod čiarou v zákonoch majú informatívnu charakteristiku a nie je možno sa nimi záväzne riadiť. To znamená, že v skutočnosti touto formuláciou hovoríme, že všetky obchody Národnej banky vypadávajú z tohto zákona. Ale aj keby sme tú poznámku pod čiarou zobrali stopercentne vážne, ona hovorí, že sa nevzťahuje na § 4, § 18 až 27 a § 28 zákona o Národnej banke. No a keď si pozrieme, čo sú tie paragrafy, tak to sú v podstate paragrafy o všetkých obchodoch, ktoré Národná banka Slovenska môže robiť. Lebo paragraf, ja nebudem ich tu jednotlivo čítať, aby som nezdržoval časovo, ale sú to všetky paragrafy vysvetľujúce, aké obchody môže Národná banka robiť s bankami, s medzinárodnými inštitúciami, s ďalšími, s ďalšími, a dokonca pokrýva aj § 27, ktorý sa volá, že iné obchody. To znamená, že čokoľvek obchodné, čo Národná banka od tejto chvíle podpíše, ako to tu schválime, nebude predmetom protischránkového zákona.

    Pani ministerka, to je závažné, vzhľadom na rozsah rozpočtu Národnej baky Slovenska, rozsah obchodu Národnej banky Slovenska, je to veľmi závažný zásad do protischránkového zákona, teda ako sama si povedala, deväť dní po nadobudnutí jeho účinnosti a neverím, že Národná banka ti predostrela skutočne presvedčivú analýzu, prečo úplne všetky obchody Národnej banky z toho zákona musia vypadnúť. Nemyslím si to, pretože sa to podľa mňa ani vyargumentovať nedá. Dá sa argumentovať naozaj to, že keď Národná banka na finančných trhoch obchoduje s určitými cennými papiermi v rámci menovej politiky, že to by nemuselo byť dobré, keby sme nútili tie protistrany sa zapisovať do registra, to chápem. A nechcem hovoriť za kolegu Rajtára, ale keďže viem, že má rozsiahlu bankovú skúsenosť, verím, že o tom aj jeho by si presvedčila, aj keď on sám to určite povie. Ale presviedčať nás, že Národná banka musí dostať bianko šek na všetky svoje obchody s kýmkoľvek, že bude môcť robiť akýkoľvek obchod s firmou z akejkoľvek daňovej, rajovej a inej jurisdikcie bez toho, aby to bolo preskúmané, neviem si ten argument predstaviť a priznám sa, že ani v úvodnom tvojom slove som ho nepočul.

    A preto chcem za seba povedať a povedať to so všetkou vážnosťou, že nebudem môcť hlasovať v tomto znení za tento zákon, nie ako opozičný poslanec, nie z politického dôvodu, ale preto, že do zákona, ktorý sme tu spoločne schválili, ja hovorím, ja mám pocit, že možno 120 hlasmi plus-mínus, teda naozaj obrovskou nadústavnou väčšinou, s veľkým hrmotom, kde predseda vlády s tebou uskutočnil na druhý deň tlačovú besedu, v ktorej hovoril, aký je to zásadný krok tejto vlády v boji proti korupcii, tak deväť dní po jeho účinnosti sa ide do neho urobiť prvá niekoľkostometrová diera, ktorá podľa môjho názoru minimálne v 90 % nie je odôvodniteľná.

    Preto chcem požiadať navrhovateľku, aby v rámci legislatívneho procesu, ak to teda prejde do ďalšieho čítania, čo, predpokladám, vzhľadom na koaličnú disciplínu, že prejde, aby ten zákon bol upravený tak, aby sa vzťahoval naozaj len na to, na čom sa vieme vecne a politicky zhodnúť, čo sú naozaj obchody ministerstva financií, ARDAL-u a Národnej banky na finančných trhoch pri realizácii dlhovej politiky štátu a realizácii menovej politiky eurozóny, ale nevzťahoval sa na tie oblasti pôsobenia Národnej banky, ktoré s tým nemajú vôbec nič spoločné. Ja verím, že pre Národnú banku je pohodlnejšie si vystreliť celkovo dieru do protischránkového zákona, každá inštitúcia by to tak chcela, ale nie sme tu my na to, aby sme to podporovali.

    A preto chcem poprosiť aj ostatných kolegov – asi najmä v opozícii, viem, že môj hlas v koalícii nie je nad hlas koaličnej rady – nehlasujte za tento zákon, pokiaľ nebude táto garancia a pokiaľ sa tá garancia v druhom čítaní aj neuskutoční, pretože budeme sami, začneme proces rozrezávania niečoho, čo sme tu s veľkou pompou schválili. Za toto mi dovoľte vám poďakovať, poprosiť pani ministerku o...

  • Reakcie z pléna.

  • Nepodporím, pretože naozaj, resp. ak áno, ďakujem, pán spravodajca, za poznámku, ak pani ministerka, keďže ona má u mňa stále vysokú mieru osobnej dôvery, v jej etickosť a v jej sľuby, ak pani ministerka v záverečnom slove dá ten prísľub, tak potom áno, potom navrhujem to stanovisko zmeniť, aby sme v prvom čítaní za to hlasovali, máš pravdu. Ale ak nie, tak potom v dobrom svedomí sa za to hlasovať nedá a ani teda nikomu by som to odporúčať nemohol.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Tento zákon platí deväť dní a už ideme v ňom robiť obrovský, obrovskú sekeru a vytvárame priestor, na koho sa to nebude vzťahovať. Ja som presvedčený, že pani ministerka za pár mesiacov alebo za pár týždňov príde opätovne s týmto návrhom zákona a opätovne bude vytvárať priestor, že na koho sa to nebude vzťahovať.

    Ja som osobne som presvedčený po tom, čo počúvam odborníkov z jednej, z druhej strany, že taká spoločnosť Microsoft či ŠKODA AUTO nezve..., nie je obchodovať..., nemá akcie obchodovateľné na burze, ale nebudú chcieť zverejniť majiteľskú štruktúru. V tej chvíli vláda prestane používať programy Microsoftu? Nekúpi auto, nekúpi žiadnu škodovku? To asi nie. To znamená, že tých výnimiek tu bude čo, čím ďalej tým viac. Nehovoriac o tom, že vtedy, keď vláda prijala zákon, na Slovensku všetko sa zneužije, čo sa dá. Výpalníci tým, že sa zverejňuje teda zmluva a je platná len po zverejnení, využívajú tento čas, že minister síce podpísal zmluvu, ale nie je zverejnený, tak idú a vyberajú výpalné, pýtajú si výpalné. Týmto zákonom už budú vedieť, aj za kým majú ísť.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že áno, NBS by mala byť riešená osobitne. A práve preto, práve preto, že NBS-ka potrebuje dajme tomu trošku iné pravidlá, tak práve z tohto dôvodu si je treba veľmi zodpovedne na to sadnúť. A ak teda takýto zákon má byť a má byť naďalej platný, tak sa dohodnúť a rozpracovať si to, čo má byť v podmienkach pre NBS-ku, a to, čo tam nemá byť.

    Ale je veľmi dôležité, že keď už teda má takýto zákon byť a byť platný takpovediac pre každého, aby NBS nebola úplná výnimka, ale aby, aby sa dopracovali podmienky pre tie subjekty, pre osobitne niektoré subjekty, ktoré by bolo treba, keď už to má platiť na všetkých, tak ktoré by bolo treba aj v rámci, v rámci vzťahu s NBS-kou regulovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Beblavému, že upozornil na možné úskalia tohto návrhu.

    Toto je, žiaľ, problém skrátených legislatívnych konaní. A dokonca aj tých, kde existujú, alebo pripusťme, že existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon, pretože aj tam nastáva problém. Ja som kritikom skrátených legislatívnych konaní. Vždy, keď príde návrh vlády na nejaké skrátené legislatívne konanie, tak sa snažím pozrieť na to, či existujú dôvody, alebo neexistujú dôvody. Veľmi často tam tie dôvody nevidím, ale, samozrejme, že vládna väčšina v parlamente si odhlasuje, že ona ich tam vidí. V tomto prípade som bol trochu zhovievavejší, lebo, lebo sa mi zdalo, že naozaj môže byť naplnené to, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, že môžu tým, že by nedošlo k zmene zákona, k urýchlenej zmene zákona, vzniknúť štátu značné hospodárske škody.

    Ale aj v tomto prípade sa nám tu objavujú prinajmenšom dva problémy, na ktoré upozornil kolega Beblavý. Jeden z tých dvoch problémov je, že, že či obsah tej zmeny nie je širší ako iba to, čo je naozaj nevyhnutné, potrebné upraviť z hľadiska, z hľadiska pravidiel stanoveným zákonom, teda či, či sa k tomu, čo naozaj hrozí značnými hospodárskymi škodami, nepribalí aj niečo nad ten rámec.

    A druhý je potom v tej krátkosti času, a najmä keď skrátené legislatívne konanie, ako je dobrým či zlým zvykom v tejto Národnej rade, neznamená naozaj iba nejaké skrátenie lehôt, ale prakticky okamžité prerokovanie zákona, zo dňa na deň vláda doručí a o 24 hodín je ten návrh už aj skrátený, a tam potom nemožno vychytať ani takéto muchy.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, Slovensko - a vy si to uvedomujete - potrebuje poctivú antikorupčnú legislatívu. Toto je jeden z ďalších krokov smerom k protikorupčným zákonom, ale prinášate nám po deviatich dňoch od platnosti zmenu, ktorú pri dobrej vôle si do dôsledkov ťažko možno preštudovať v takejto krátkej dobe. Toto je pre mňa dosť vážna prekážka. Možno by stálo za to zastaviť sa a začať robiť zákony alebo urobiť celý ten balík protikorupčných opatrení tak, aby aj podnikateľských sektor, ale nakoniec aj verejnosť mali istotu, že sa nebudú každú chvíľu meniť a že sa pokúsime vytvoriť naozaj uzdu tomu, čo nám všetkým prekáža, a to je korupcia v Slovenskej republike.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne aj teda kolegom, ktorí to komentovali. Musím povedať, že musím so všetkým súhlasiť, naozaj.

    Vrátim sa k pánovi poslancovi Rajtárovi a k tomu, že myslím si, že nikto z nás, kto sa tej veci venuje, napríklad nemá nejakú námietku, aby sa diskutovalo o tom, do akej miery legitímne obchody Národnej banky Slovenska súvisiace s menovou politikou majú byť predmetom výnimky. Tak to poviem, že nie preto, že by podľa mňa bolo v poriadku, aby Národná banka obchodovala s rôznymi pofidérnymi subjektmi, ale z iného dôvodu. A ten dôvod je ten, že na finančných trhoch, naozaj keby sa mala preverovať identita tých jednotlivých protistrán, tak by to mohlo z praktického hľadiska viesť..., no k nerealizovateľnosti niektorých tých situácií. To znamená, že ani tým nechcem povedať, že by sme posväcovali, že nech sa obchoduje s kýmkoľvek na finančných trhoch, len je to určitý ústupok voči realitám realizácie menovej politiky, resp. dlhovej politiky v prípade ARDAL-u. Takže to naozaj a chcem aj oceniť a špeciálne od, od pána Rajtára, že to nebol taký ten postoj voči vláde, že nikdy vám nič neschválime, lebo vám neveríme nič. To bol naozaj postoj, poďme sa, sme ochotní diskutovať o tom, čo má zmysel.

    Ale tak ako som aj v tom vystúpení sa snažil povedať a ako aj potom kolegovia poznamenali, teraz rozsah paragrafov, ten rozsah výnimky, ktorý je pre Národnú banku Slovenska, je veľmi, je absolútny. Naozaj v podstate ju vylučuje z pôsobnosti tohto zákona pri jej obchodoch. A zároveň je nezdôvodnený a podľa môjho názoru aj nezdôvodniteľný. Môže, samozrejme, niekto argumentovať, že Národná banka Slovenska takú plošnú výnimku môže dostať, lebo Národná banka Slovenska je, neviem, ideálna alebo iná ako ostatné verejné subjekty. Ja poznám vo vedení Národnej rady viacero veľmi dobrých a slušných ľudí a takisto ich poznám aj vo vedení ministerstva spravodlivosti, a zato by som nehlasoval za to, aby ministerstvo spravodlivosti dostalo plošnú výnimku na protischránkový zákon.

    Takže z týchto dôvodov naozaj chcem poprosiť, aby sme neschvaľovali to v tomto znení a našli nejakú inú cestu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce...? Týmto teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko?

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovanie bude o 17.00 hod., takže prerušujem, teda vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 20 otázok na predsedu vlády a 73 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorého bude zastupovať minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan.

    Pán predseda, som pripravený zodpovedať otázky.

  • Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády a podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Emila Ďurovčíka a znie:

    "Vážený pán predseda vlády, aké opatrenia ste prijali, resp. plánujete prijať na uplatnenie ľudí podľa potrieb trhu?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, dámy a páni, pod pokles nezamestnanosti na Slovensku sa podpísal najmä pozitívny hospodársky vývoj v súčinnosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce, vďaka čomu sa podarilo ku koncu minulého roka znížiť nezamestnanosť na úroveň 8,78 %, čo je historicky najnižšie číslo.

    Je to výsledok, ktorý ma mimoriadne teší, pretože pôvodne bol očakávaný až v roku 2018. Za posledné tri roky klesol počet mladých nezamestnaných o 33 646, čiže o bezmála 50 %. Počet dlhodobo nezamestnaných sa znížil o vyše 76-tisíc, čiže o viac ako 35 %, a tých, ktorí sú bez práce vyše štyri roky, ubudlo z evidencie úradov práce 11 514, čo predstavuje pokles o vyše 15 %. Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikajú najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v prvom až treťom štvrťroku 2016 podľa Štatistického úradu medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70-tisíc ľudí na 2 485 000 pracujúcich.

    Okrem iného je uvedený vývoj výsledkom aj viacerých systémových opatrení. Už v roku 2014 vláda prijala Národnú stratégiu zamestnanosti, ktorá po prvýkrát spojila všetky zainteresované rezorty a sociálnych partnerov, takže prekonala negatívny rezortizmus a potvrdila, že zamestnanosť je prierezovou prioritou vlády. A mnohé zo stanovených úloh sa už dnes plnia. Spomeniem len vytváranie podmienok pre sociálne podnikanie, pri ktorom spolupracuje najmä rezort práce, rezort financií a vládny splnomocnenec pre menej rozvinuté okresy.

    Iným príkladom je systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so sociálnymi partnermi. Sú to práve nominanti konkrétnych firiem, väčšinou personalisti, ktorí vytvorili jednotný popis potrebných zručností, znalostí a vedomostí pre každú profesiu. Takže teraz, keď robíme rekvalifikáciu, ich kvalitu z obsahu a rozsahu môžu kontrolovať priamo zamestnávatelia, čím dosiahneme, že každý, kto takýto kurz absolvuje, bude pripravený presne podľa požiadaviek firiem. Z hľadiska profesií sa zameriavame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa pripravujú cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenilo zatiaľ 100 mil. eur v tomto programovacom období na cielene zamerané, na cielene zamerané rekvalifikácie, a ak sa ukáže, že je to efektívne riešenie, sme pripravení investovať do správnej kvalifikácie ľudí aj ďalšie prostriedky. Celý súbor konkrétnych opatrení obsahuje aj Akčný plán pre pomoc dlhodobo nezamestnaným, ktorý ministerstvo pripravilo v spolupráci s Európskou komisiou. Viaceré z nich sa už realizujú, napríklad tie, ktoré zväčšujú rozdiel medzi príjmom zo sociálnych dávok a príjmom z práce. Prispeje k tomu aj zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2017 na 435 eur. Ľuďom sa, pochopiteľne, oplatí pracovať, ak dokážu z platu uživiť seba a svoju rodinu. A keďže súčasná vláda nerobila a ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd, využívame všetky možnosti, ako tlačiť na rast platov.

    Toto všetko je pozitívna ponuka pomoci každému, kto je dnes bez práce. A nie je možné akceptovať, aby, ak sa niekto každej ponuke vyhne, zotrvával na úrade práce a žil na úkor spoločnosti, na úkor tých, ktorí prácu neodmietajú a každé ráno vstávajú do roboty. Zároveň nie je možné akceptovať, že niektorí zamestnávatelia zámerne hľadajú spôsoby, aby mohli načierno za pár eur využívať na prácu nezamestnaného bez toho, aby mu ponúkli riadnu pracovnú zmluvu.

    A preto, ak sa, pán poslanec, pýtate, aké opatrenia pripravuje vláda, musím k uvedenému výpočtu pridať aj novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorú ste minulý týždeň posunuli do druhého čítania. Novela obsahuje opatrenia, ktoré zasiahnu proti zneužívateľom sociálneho systému, či ide o ľudí, alebo aj o firmy. My si nezakrývame oči pred realitou, preto sme ohlásili, že tento rok bude pre nás rokom tlaku na lepšie pracovné podmienky. Nebudeme viac tolerovať, že máme formálne v niektorých okresoch tisíce nezamestnaných, ale firma, ktorá chce korektne zamestnávať, nevie nikoho ani zohnať. Toto je neakceptovateľný stav a vláda naň reaguje citeľným sprísnením sociálnej politiky a politiky zamestnanosti.

    Ďakujem veľmi pekne ešte raz za vašu otázku aj za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je tomu tak.

    Druhá otázka je od pána poslanca Matejičku. Je prítomný v sále? Je tu. Takže: "Vážený pán predseda vlády, je pre Slovenskú republiku dôležitá spolupráca v rámci V4 v súvislosti s presadzovaním návrhov a riešení v rámci EÚ?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, skôr ako v zastúpení predsedu vlády odpoviem konkrétne na vašu otázku, dovoľte mi krátky pohľad do nedávnej histórie.

    Už o týždeň si totiž pripomenieme 26. výročie vzniku neformálneho zoskupenia krajín V4. Novodobá Vyšehradská skupina vznikla 15. februára 1991 na stretnutí maďarského premiéra a prezidentov Česko-slovenskej federatívnej republiky a Poľska v maďarskom Visegráde. Na tejto schôdzke podpísali Deklaráciu o blízkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ich ceste k európskej integrácii a ekonomickej transformácii. Po rozdelení sa označenie skupiny zmenilo na Vyšehradskú štvorku. Jej založenie predstavuje dôležitú udalosť v novodobej histórii našich národov a krajín, ktorá sa významným podielom pričinila o prekonanie rozdelenia Európy po druhej svetovej vojne. V4, to sú krajiny, ktoré majú za sebou úspešnú transformáciu a do Európskej únie prišli ako sebavedomí členovia. Sme dôslednými zástancami politiky rozširovania Únie a sme presvedčení, že tak ako perspektíva členstva pomohla našim spoločnostiam, tak pomôže aj krajinám západného Balkánu.

    Krajiny V4 postupne hovoria aj o témach, ktoré boli kedysi tabu, bezpečnosť, energetika, obrana. V minulosti sme si spoločne pomáhali v integrácii do Európskej únie a NATO a dnes diskutujeme o európskych témach a zisťujeme, kde máme jednotný názor, kde nie, a rešpektujeme to. Napríklad pokiaľ ide o sankciách voči Rusku, hlasujeme rovnako, ale vo vyjadreniach jednotlivých lídrov je cítiť odlišnosti. V4 sa prejavila výrazne aj v súvislosti s migráciou, kde nás niekedy krajiny kritizovali, ale vývoj dáva stále viac za pravdu práve nám.

    Vážený pán poslanec, z pohľadu Slovenska ostáva V4 aj v súčasnom období stabilnou a efektívnou regionálnou platformou v strednej Európe. Spoločná história a preferencia pragmatických riešení súčasných problémov predurčujú V4 na ďalšie posilnenie spolupráce. Ako som už spomenul, táto prirodzená záujmová koalícia opakovane preukázala schopnosť artikulovať spoločné postoje k mnohým pálčivým otázkam európskeho a globálneho vývoja. Hlas štyroch je vždy účinnejší pri získavaní podpory partnerov. Sme za posilňovanie spoločného hlasu krajín V4 v Bruseli, čo našim krajinám umožňuje byť rešpektovaným a konštruktívnym partnerom v rámci Európskej únie. Spoločne nachádzame a formulujeme pozície k aktuálnym a mimoriadne komplikovaným otázkam európskeho diania. V období, keď európsky integračný projekt čelí zásadným výzvam budúcej existencie, je potrebné, aby stredná Európa postupovala jednotne a tlmočila koherentné postoje vo vzťahu k svojim partnerom.

    V ostatných rokoch prechádzala V4 pomerne plodným obdobím. Každé nasledujúce predsedníctvo dokázalo vniesť novú pridanú hodnotu a posunúť vpred spoločnú agendu, najmä v sektorových oblastiach, napríklad české predsedníctvo - migračná kríza, slovenské predsedníctvo - digitálna agenda, inovačná politika, formát V4+, maďarské predsedníctvo - ekonomická a parlamentná dimenzia a nakoniec poľské predsedníctvo - energetická bezpečnosť a infraštruktúra.

    V4 aj v rámci Európskej únie napĺňa všetky predpoklady budovania regionálnej súdržnosti na základe princípu subsidiarity a má legitímne postavenie tak, ako iné etablované zoskupenia. Krajiny V4 sú jedným z ekonomických motorov celej Európskej únie. Koordinovanými postojmi sa nám podarilo nielen presadzovať naše národné záujmy, ale aj prinášať pragmatické a konštruktívne pohľady na mimoriadne vážne výzvy, pred ktorými dnes stojí Európa. Podporujeme rozvoj spolupráce s tretími krajinami. Máme na to k dispozícii osvedčený a flexibilný rozšírený formát V4+. Nie sme zástancami rozširovania formátu V4, keďže takéto návrhy už boli na stole v minulosti. Konsenzus sa však nikdy v tejto otázke nedosiahol. Taktiež považujem za dôležité, aby pokračoval dialóg s tretími krajinami alebo regiónmi vo formáte V4+. Takéto dialógy prispievajú k posilneniu postavenia strednej Európy a jej schopnosti formulovať spoločné pozície na mnohé záležitosti európskeho a globálneho vývoja. V4 je napríklad jediné regionálne zoskupenie v Európe, ktoré pravidelne každý rok organizuje samity s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva.

    Vyšehradská spolupráca má na Slovensku podporu naprieč prakticky celým politickým spektrom a podľa ostatných prieskumov až 63% občanov Slovenska vníma tento typ spolupráce ako užitočný. Aj pri predkladaní návrhov a priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ sa ukázalo, že spolupráca v rámci V4 má svoj význam a zohrala pozitívnu úlohu v tomto smere. Spoločné skúsenosti, mentalita a preferencia pragmatických prístupov k riešeniu rôznych otázok medzinárodného významu dávajú dobrý dôvod na pokračovanie vzájomnej výhodnej spolupráce aj do budúcnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.

    Tretia otázka je od pána poslanca Senka, je prítomný v sále:

    "Vážený pán premiér, v súvislosti s dobrými ekonomickými ukazovateľmi Slovenskej republiky je možné predpokladať zahraničné investície na Slovensku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za Vašu otázku. V prvom rade musím uviesť, že súčasný stav a vývoj príchodu zahraničných investícií na Slovensko nie je iba výsledkom profesionality a snahy štátnych orgánov v rokovaniach s jednotlivými investormi, ale aj výsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej politiky štátu.

    Nepoviem nič nové, keď pripomeniem, že súčasný vývoj HDP, hospodárskeho rastu a nezamestnanosti v mnohých ukazovateľoch zaznamenáva historické hodnoty, ktoré nielen zvyšujú úroveň našej ekonomiky, ale zároveň vytvárajú obraz Slovenska ako krajiny atraktívnej pre investovanie. Pomerne stabilná úroveň priamych zahraničných investícií, resp. súkromných investícií ako takých nám preto častokrát pomáha kompenzovať aj občasné zníženia objemu verejných investícií, ako sú diaľnice či iné verejnoprospešné stavby. Bilancia posledného roka bez, bola z investičného pohľadu veľmi dobrá, ba dokonca najlepšia za posledných 5 rokov. Len podľa údajov ministerstva hospodárstva sa nám podarilo pritiahnuť takmer 30 projektov v hodnote viac ako 900 mil. eur, ktoré priniesli 7 500 pracovných miest.

    Ďalším pozitívnym trendom je príchod investícií s vyššou pridanou hodnotou, akými sú napríklad centrá výskumu a vývoja alebo centrá zdieľaných služieb. Uzavreté investície majú výrazný exportný potenciál a pozitívny je aj nárast investovania na východnom Slovensku a v najviac znevýhodnených okresoch.

    Čo sa týka ďalšieho vývoja investícií v roku 2017, budeme aj naďalej pokračovať v práci na príchode nových investícií, najmä s vyššou pridanou hodnotou a do regiónov, ktoré potrebujú viacej pracovných príležitostí. V tomto roku by sme podľa plánu mohli uzavrieť vyše 60 rozpracovaných investičných projektov za cca 1,8 mld. eur, ktoré by mohli Slovensku priniesť približne 25-tisíc nových pracovných miest. Konkretizovať v tejto chvíli nebudem žiadneho z investorov, pretože zdržanlivosť vo verejných vyhláseniach pred finálnou dohodou s investorom sa nám doposiaľ vždy veľmi oplatila. Skutočnosť, že sa Slovensku v posledných rokoch mimoriadne darí v získavaní priamych zahraničných investícií, zároveň kladie vyššie nároky na kvalitu vzdelávacej politiky, ale aj politiky zamestnanosti. Preto nás môže tešiť, že evidujeme už aj investorov, ktorí vyslovene požadujú spoluprácu s odbornými aj vysokými školami. Takáto spolupráca sa prejaví aj na kvalite vysokých škôl, pripravenosti absolventov a, samozrejme, aj v ich možnostiach uplatnenia sa v budúcej kariére.

    Vážený pán poslanec, na záver by som rád špeciálne spomenul ešte jeden pozitívny investičný efekt. Nový koncept podpory menej rozvinutých okresov sa ukazuje ako dobrý nástroj na podporu rozvoja slabších regiónov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo vláde Slovenskej republiky v januári prvé dva návrhy na poskytnutie investičnej pomoci práve v týchto regiónoch a obidva z nich boli schválené. Ministerstvo dnes eviduje asi 24 investícií, ktoré by mohli smerovať do niektorých z najmenej rozvinutých okresov s potenciálom vytvorenia takmer 5,5-tisíc pracovných miest. Očakávame, že nové zámery, ktoré vláda v budúcnosti podporí, ukážu firmám v regiónoch, že v prípade dobrého investičného projektu sa na ministerstvo hospodárstva môžu obrátiť a ich zámer môže byť podporený investičnou pomocou tak, aby sa pomoc firmám vynaložená štátom prejavila aj na kvalite života, v podobe rastu miezd a získavaní podstatne lepších príležitostí na slušne ohodnotenú prácu.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Verím, že vláde sa naďalej bude dariť vytvárať také prostredie v rámci republiky, ktoré pomôže vytvárať ďalšie pracovné miesta, naplniť tak svoj prísľub tvorby ďalších pracovných miest.

    Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše želanie a môžem vás uistiť, že sa vláda presne takto, ako ste povedali, bude správať aj naďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Keďže uplynie 17 sekúnd, asi nemá význam pokračovať v ďalších otázkach, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Eduarda Hegera na ministra hospodárstva Petra Žigu a znie:

    "Na základe čoho, akých kritérií ste vyčíslili náklady na jednotlivé časti reformného zámeru optimalizácie procesu posudzovania vplyvov? Kde v zahraniční takýto model funguje a koľko porovnateľný alebo rovnaký projekt stál tam?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Všetkým vám prajem dobrý deň, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Vážený pán poslanec Heger, ďakujem pekne za otázku. Finančná alokácia pre projekt Inteligentné regulácie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra uvedená v reformnom zámere Optimalizácia procesu posudzovania vplyvov, tzv. RIA, je iba indikatívna. Schválenie reformného zámeru v tejto fáze teda nezakladá práva ani povinnosti zainteresovaných subjektov žiadať, resp. poskytnúť finančné prostriedky na tento projekt.

    V procese ďalšej prípravy a schvaľovania projektu bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá na základe analýzy aktuálneho stavu, biznis a technologickej architektúry, architektúry informačných systémov a analýzy nákladov, prínosov a celkovej efektivity stanoví konečnú požadovanú finančnú alokáciu rešpektujúcu princípy hospodárnosti, účelovosti a efektívnosti. MH, teda ministerstvo hospodárstva, si pred predložením reformného zámeru proaktívne nechalo vypracovať predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti, na základe ktorej uviedlo do reformného zámeru indikatívnu finančnú alokáciu. Zároveň sme náš projekt konzultovali aj s Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Už zo samotného termínu reformný zámer vyplýva, že jeho obsah nie je detailný a definitívny, ale je iba náčrtom želaného konečného stavu, ktorý sa má reformou dosiahnuť. Suma uvedená v reformnom zámere teda nie je záväzná pre žiadnu zo zúčastnených strán a bude naďalej prehodnocovaná počas prípravy projektu.

    Podstatnou, podstatou súčasnej diskusie však nie je reforma, teda je však reforma a nie alokácia. Na schválenie finančnej alokácie sú iné mechanizmy podľa pravidiel štrukturálnych fondov. Ministerstvo má v reformnom zámere zohľadniť prípadné požiadavky subjektov verejnej správy zapojených do procesu posudzovania vplyvov, ktoré súvisia s ich kompetenciami v celom procese. Cieľom je zjednotiť pod jednou strechou procesy na jednotlivých ministerstvách, aby ich nevyhodnocovali jednotlivo vlastným systémom a ušetrili finančné prostriedky. Ide napríklad o ministerstvo životného prostredia vo vzťahu k analýze vplyvov na životné prostredie, ministerstvo financií k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ministerstvo práce k analýze sociálnych vplyvov a rezort vnútra k dosahom na verejnú správu. Ďalšie posudzovanie vykonáva SBA vo vzťahu k dosahu na malé a stredné podnikanie.

    To znamená, aby si každé z tých menovaných ministerstiev alebo subjektov verejnej alebo štátnej správy nerobilo vlastné projekty, ale celé to bolo zorganizované pod jedným úradom, a keďže z kompetenčného zákona pod ministerstvo hospodárstva patrí v rámci kompetencií vplyv na podnikateľský, na podnikateľské prostredie, preto to bolo alokované na ministerstvo hospodárstva a namiesto toho, aby sa robilo 6 projektov, ja neviem, po 2,5-3 mil. eur, tak sa to bude robiť pod jedným projektom v rámci ministerstva hospodárstva a bude sa to zastrešovať týmto jedným projektom pre všetky organizácie. Ale ešte tak ďaleko nie sme, pretože definitívna podoba projektu Inteligentné regulácie musí byť výsledkom dohôd s relevantnými subjektmi a bude nadväzovať na metodiky a nástroje lepšej regulácie, ktoré budú vytvorené v rámci projektu zlepšovania podnikateľského prostredia.

    Na dôvažok toho chcem uviesť, že toto nie je výmysel ministerstva hospodárstva, to je požiadavka a apel Združenia podnikateľov Slovenska a Združenia živnostníkov Slovenska, ktorí sú naši spoluakcionári v slovenskej, v tej Agentúre pre malé a stredné podnikanie, a z toho, z tohto, z tej diskusie, ktorú s nimi pravidelne vedieme, vznikla táto požiadavka a poviem to takto, že spoločenská objednávka.

    Takže na vašu otázku, ako sme k tomu dospeli a prečo to takto chceme robiť, je takáto odpoveď. Samozrejme, my v tejto fáze sme v štádii, v štádiu projektu uskutočniteľnosti, a pokiaľ ten projekt ukáže, že to nemá zmysel, tak sa do toho ani vôbec púšťať nebudeme. V prípade, že uvidíme, že ten, tá racionalizácia a to zlepšenie podnikateľského prostredia aj prostredníctva implementácie takéhoto projektu bude relevantné, tak sa určite do toho pustíme a určite budete veľmi detailne informovaný a určite si na tom dáte aj záležať, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kým ešte sa opýtam pána poslanca, dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov Strednej odbornej školy z Púchova a Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vitajte!

  • Poslanec chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ja som sa aj preto pýtal, lebo teda vieme, že reformný zámer keď sa nejakým spôsobom vyčísli, tak, teda dostali sa ku mne aj také informácie, že potom teda tá štúdia uskutočniteľnosti sa snaží ako keby napasovať do tých čísel toho reformného zámeru, i keď by to tak nemalo úplne byť. Vy ste hovorili, že ste si dali vyrobiť teda aj nejakú predbežnú štúdiu, a taktiež tam bola ešte aj otázka, že kde takýto model už v zahraničí funguje, že či máte teda nejakú skúsenosť, ak by sa dalo prípadne na túto otázku možno odpovedať, že ak máte teda tú skúsenosť, že kde to funguje a, a v jakých, jakých čiastkach sa to pohybuje v zahraničí, a možno ak by ste mohli prezradiť aj niečo teda z tej štúdie, predbežnej štúdie uskutočniteľnosti.

  • My o tomto projekte diskutujeme s organizáciou OECD, pretože oni väčšinou implementujú alebo aj radia v rámci takýchto projektov. Zatiaľ takto komplexný projekt nebol urobený v žiadnej z krajín Európskej únie, čiže bude to taký možnože aj pilot a tá štúdia uskutočniteľnosti ešte nie je hotová, čiže ešte nemám ani priebežné výsledky z toho urobené. Akonáhle to budem mať, je to k dispozícii, myslím si, že aj my dvaja nemáme takú komunikáciu, že by sme sa nevedeli stretnúť, resp. si zavolať a povedať si aj detailnejšie k tomuto projektu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia otázka je od pána poslanca Eleméra Jakaba na ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka a znie: "Vážený pán minister dali ste pokyn, aby boli na železničných staniciach v zmiešaných regiónoch dvojjazyčné názvy? Aký je plán a aké práce sa momentálne vykonávajú? V ktorých staniciach sa majú dvojjazyčné tabule osadiť?"

    Nech sa páči pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.

    Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky napĺna, napĺňa vládnou, vládou schválené programové vyhlásenie, ktoré sa s takýmto krokom, ktorým takýmto krokom počíta. Zmeny v označovaní sa budú týkať iba železničných staníc, nie železničných zastávok v obciach podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorých sa k národnostnej menšine hlási najmenej 20 % obyvateľov. Spolu to bude 55 železničných staníc, na ktorých je prevádzkovaná pravidelná verejná osobná doprava. Ich zoznam je prístupný na Ministerstve dopravy Slovenskej republiky v sekcii železničnej dopravy a dráh. Železnice Slovenskej republiky sa aktuálne pripravujú na realizovanie tohto kroku, pričom prebieha miestne zisťovanie, na aké konkrétne miesto fasády stanice s akým technickým spôsobom bude nápis umiestnený. Celý proces týchto zmien bude prebiehať počas roka a jeho ukončenie sa očakáva 31. decembra 2017.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Nemám doplňujúcu otázku, ale chcel by som poďakovať za odpoveď pánovi ministrovi.

    Pán minister, veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia otázka, pani poslankyňa Macháčková je prítomná, je určená ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Richterovi:

    "Pán minister, aké konkrétne kroky robíte na reálne zabezpečenie dostupnosti služieb včasnej intervencie pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím na celom Slovensku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, naše ministerstvo má záujem o rozvoj tejto služby, každý rok organizujeme pracovné rokovanie zo zástupcami samosprávnych krajov, aby sme zhodnotili, aké finančné prostriedky plánujú vyčleniť na financovanie sociálnych služieb vo svojej pôsobnosti. Na poslednom takomto rokovaní v novembri minulého roku som priamo vyzval zástupcov krajov, aby výraznejšie podporovali aj služby včasnej intervencie.

    Podľa centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb je táto služba upravená od 1. januára 2014 v zákone o sociálnych službách a poskytuje sa na 42 miestach a jej poskytovatelia môžu byť verejní aj neverejní zriaďovatelia. Medzi poskytovateľmi tejto služby je absolútna prevaha neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, je ich takmer 80 %. Ministerstvo má vytvorenú aj pracovnú skupinu, zloženú zo zástupcov poskytovateľov tejto sociálnej služby, ale aj zo zástupcov samotných rodičov detí a jej cieľom je zohľadniť relevantné návrhy z ich strany v pripravovanej novele zákona o sociálnych službách, ktorá by v už priebehu tohto polroka mala ísť do legislatívneho procesu. Zároveň musím zdôrazniť, že až do značnej miery ide o, nazvem to, interdisciplinárnu službu, v ktorej má významnú úlohu aj oblasť zdravotnej starostlivosti či zdravotnej diagnostiky. Preto sa usilujeme do odborného dialógu z hľadiska spôsobov na rozvoj tejto služby zatiahnuť aj zdravotníckych odborníkov.

    Služba včasnej intervencie sa poskytuje dieťaťu od 0 do 7 rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia. Táto služba sa poskytuje aj rodine tohto dieťaťa. Poskytuje sa na základe odporúčania lekára, pričom sa dieťa neposudzuje. Služba včasnej intervencie je poskytovaná ambulantnou a terénnou formou, pričom dôraz sa kladie na terénnu formu poskytovania priamo v rodine konkrétneho dieťaťa. Prostredníctvom tejto služby sa pomáha rodine orientovať v sieti pomoci, stimulovať vývoj dieťaťa, poskytovať sociálnu rehabilitáciu, sociálne poradenstvo a vykonávať preventívne aktivity. Vo svojej podstate to znamená, že tím odborníkov sa výrazne, za výraznej spolupráce pomáha dieťaťu, prípadne rodine implementovať odporúčania, teoretické poznatky do každej z aktivít dieťaťa, prípadne jeho rodiny. Služba včasnej intervencie je financovaná v súlade s princípom, ktorý je upravený zákonom o sociálnych službách. V zákone o sociálnych službách nie je zakotvená obligatórna povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytovať príspevok na uvedený druh sociálnej služby. Obec a vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok z verejných zdrojov neverejnému poskytovateľovi, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

    V tejto súvislosti však, pani poslankyňa, musím zdôrazniť aj fakt, že jej nezastupiteľná úloha pri rozvoji služieb včasnej intervencie sa pripisuje aj nášmu ministerstvu, ale aj miestnej samospráve. Keďže ste primátorkou, zdôrazňujem, že podľa § 75 ods. 7 zákona o sociálnych službách môže aj obec poskytovať finančný príspevok na prevádzku tejto potrebnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby alebo môže túto službu poskytovať sama. Ak nemáme vstúpiť do súčasného rozdelenia kompetencií medzi štátom a samosprávami, je nanajvýš potrebné, aby samosprávy zodpovedne pristupovali k plneniu povinností v oblasti sociálnych služieb a nezabúdali, že ide o služby pre ich vlastných obyvateľov. Lebo situácia v oblasti sociálnych služieb je dnes taká, že hoci tieto nespadajú do povinností štátu, naše ministerstvo v skutočnosti priamo financuje až 80 % všetkých ambulantných miest a asi 50 % všetkých pobytových miest v zariadeniach sociálnych služieb. A v priebehu minulých rokov sme až strojnásobili sumu, ktorou za sociálne služby prispievame a predstavuje bezmála 100 mil. eur.

    Ďakujem, skončil som.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister chcela som sa spýtať, či chcete teda tú obligatórnu, teda tú fakultatívnu možnosť zriadiť, alebo poskytovať takéto sociálne služby, zmeniť na obligatórnu.

  • Je to predmetom diskusie, pretože tú novelu zákona o sociálnych službách, veľkú novelu, ktorú pripravujeme, ktorá bude postavená na úplne inej filozofii, a to je stupeň odkázanosti a k tomu adekvátny príspevok zo strany štátu, bude do istej miery aj obce, aj vyššie územné celky pri finančnom zabezpečovaní takýchto služieb odbremeňovať a v kontexte toho máme záujem otvoriť aj túto otázku, aby prevzali na seba, na seba zákonnú zodpovednosť.

    Takže je to predmetom novely, ktorá je dnes pripravovaná.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia otázka je od pani poslankyne Eriky Jurinovej ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi:

    "Vážený pán minister odchodom vlakov RegioJet sa značne zhoršil komfort a kvalita cestovania našich občanov. Rovnako sa mnohí sťažujú na vyššie ceny štátneho prepravcu. Pýtam sa preto, kedy sa zlepší situácia vo vlakovej preprave, keďže teraz neexistuje žiadna konkurencia, a teda ani možnosť kvalitnejšieho prepravcu. Sú štátni manažéri schopní zabezpečiť kvalitu cestovania na slušnej úrovni?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, vážená pani poslankyňa.

    Správanie sa súkromnej spoločnosti RegioJet je jasným príkladom toho, ako z cestujúcich stávajú rukojemníci. Nik nebránil ani nebráni spoločnosti pokračovať v prevádzkovaní ich vlakov. Rozhodnutie RegioJetu zrušiť tieto vlaky, dokonca úplne mimo pravidelnej zmeny cestovného poriadku, svedčí o tom, že súkromný dopravca neposkytuje cestujúcim garanciu, ktorú potrebujú, aby vedeli, kedy, v akom čase môžu cestovať. To, že Železničná spoločnosť Slovenska sanuje pôvodné vlaky RegioJetu, je práve dôsledkom nezodpovednosti súkromného dopravcu. Je to na jeho objektívnom posúdení, kde je hranica výšky cestovného, ktorá zohľadní cenu prevádzky takéhoto druhu vlaku. Ide totiž o komerčnú dopravu a nie dopravu, ktorú dotuje štát. Pri tejto zložitej situácii si však ministerstvo dopravy spolu so slovenskou železnicou slovenskej spoločnosti uvedomujú, že cestujúci sa môžu stať takýmto rukojemným, že sa nemôžu stať takýmto rukojemníkmi, a preto sme hľadali rýchle a alternatívne riešenie, ktoré by aspoň sčasti nahradilo pôvodné, pôvodne vedené vlaky v plnej vybavenosti.

    Avšak ani takéto rozhodnutie sa nerodilo ľahko. Tvorba cestovného poriadku má svoje pravidlá a určiť v jeho priebehu takéhoto, takéto zásadné zmeny nie je jednoduchou záležitosťou. Preto je aktuálne riešenie len dočasné a Železničná spoločnosť Slovensko v spolupráci s ministerstvom už teraz aktívne pripravuje koncepčnú zmenu, ktorá vstúpi do platnosti od 11. júna 2017 a ktorá nastaví rovnomerné podmienky ako pre vlaky InterCity, tak aj pre ostatné rýchliky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Chce položiť doplňujúcu otázku pani poslankyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. No spomenuli ste, teda že, alebo celkom dobre som nerozumela možno, že čo ste, čo ste ste tým chceli povedať, ale je, pre mňa je naozaj čudné, že práve národný dopravca, ktorý je dotovaný štátom, má ceny horšie ako súkromný dopravca, ktorý určite sa snažil robiť ceny cestovného tak, aby v istom období bol minimálne na nule. A keď viem, že bol v mínusovom stave zatiaľ, určite, keby bola spolupráca pokračovala, zrejme by to asi dobehol alebo bolo by to na nule. Preto je mi čudné, že takíto občania, naši občania majú teda cestovanie zhoršené nielen tým komfortom, ale aj cenami lístkov. Nevraviac o tom, že zasa mnohá iná skupina občanov cestuje úplne zadarmo. A pri tejto príležitosti by som sa vás, pán minister, rada spýtala, ako je to aj zároveň so zľavami pre ZŤP. To už je podľa mňa veľmi čudné, ak opäť súkromný prepravca bol ochotný dávať väčšie zľavy pre ľudí so zdravotným postihnutím ako, ako národný dopravca.

    Pretože vieme, že hlavným možnože znakom sociálneho štátu by malo byť postarať sa o slabých a chorých, takže, prosím vás, ozrejmite mi aj zľavy pre ZŤP občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za otázku. Vážená pani poslankyňa, treba ísť trošku naspäť do histórie, kedy sa zlúčil... V prvom rade IC vlaky nie sú dotované so štátom, lebo sú komerčného typu, takže neboli dotované ani naše vlaky, ani vlaky RegioJetu. Dovoliť si odísť, by som povedal, v prvom polčase, je veľmi jednoduchá záležitosť, ale slovenské železnice by si to nikdy nemohli dovoliť, pretože musia zabezpečiť občanom ľahký priebeh na hociktorej trati na Slovensku, kde vypravuje denne asi 1 400 vlakových súprav.

    Na druhej strane, čo ste sa pýtala, preukazov, samozrejme, podmienkou, aby ostalo RegioJet na tejto trati, bolo ďalšie dotovanie so smerom štátu, čiže oni chceli docieliť to, aby štát pustil tých, ktorí majú úplne voľné lístky na všetky druhov vlakov na IC vlaky tým, že oni ten rozdiel vykryjú do 50 % a štát by to mal vykryť do ďalších 50 %. Ja si myslím, že pokiaľ niekto má voľné, voľné lístky na hociktorú, hociktorý vlak okrem ícečok, má dostatočné možnosti využívať tie vlaky, ktoré idú v štátnej preprave, čiže každú hodinu, môžme povedať.

    Na druhej strane, čo sa týka zliav, čo ste sa pýtala, že má vyššie zľavy ako Slovensko. Pozrite sa, keď prinútil RegioJet, keď dostal za éry pána Počiatka na linke Bratislava - Košice túto časovú os, ktorú má, tak stlačila tak na 8 euro cestovné lístky, ešte aj menej, dumpingovými cenami, aby štát zrušil svoje IC vlaky. Jednoducho potom postupne, akonáhle štát zrušil tieto IVC vlaky, tak, samozrejme, narastali, narastali ceny cestovných lístkov do výšiek, ktoré sú asi teraz prijateľné. Železnice Slovenskej republiky alebo náš prepravca si prepočítal tie lístky, cenové lístky, ktoré sú teraz, sa nám zdajú byť rentabilné v tom smere, aby sme vedeli zamedziť tomu, aby tieto IC vlaky sme museli dotovať. Samozrejme, cenotvorba každej spoločnosti je, sú jeho vecou a takisto našej spoločnosti.

    Skončil som.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Zimenová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi:

    "Ivan sa pýta: Občan tretej krajiny má zváračský diplom, potrebnú prax dva roky, ako žiadal zamestnávateľ, ale úrad práce bral do úvahy len vzdelanie, teda že na pozíciu zvárač kovov je postačujúce základné vzdelanie. Úrad práce nenašiel žiadneho uchádza z evidencie nezamestnaných. Občana tretej krajiny zamietol. Prečo ÚPSVAR neberie na vedomie pri zamestnaní občana tretej krajiny ako podmienku zamestnávateľa aj prax a potrebnú kvalifikáciu, ale iba stupeň vzdelania?"

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, odpovedám vám aj pánovi Ivanovi, štátny príslušník tretej krajiny, ako aj občan Slovenskej republiky musí spĺňať tie podmienky, teda vzdelanie, prax, jazykové znalosti a podobne, ktoré na voľné pracovné miesta zadefinoval zamestnávateľ pri nahlasovaní voľného pracovného miesta. Úrad práce tieto podmienky úplne rešpektuje, ak nie sú vymedzené diskriminačne voči žiadnej skupine, a teda ani voči domácej pracovnej sile. Ani nemôže postupovať inak, lebo v konečnom dôsledku je to zamestnávateľ, jeho personalista, kto rozhoduje, či uchádzač o pracovné miesto spĺňa alebo nespĺňa jeho očakávania. Záujemca o pracovné miesto, či už domáci, alebo zo zahraničia, musí poukázať splnenie týchto podmienok, resp. podmienok stanovených príslušným právnym predpisom, v prípade zvárača platným zváračským preukazom.

    V spomínanom prípade by bolo potrebné vedieť, či občan tretej krajiny v rámci žiadosti o pobyt tento doklad doložil. Je pravdou, že získanie zváračského preukazu nie je podmienené vzdelaním, odbornú kvalifikáciu môže záujemca nadobudnúť aj absolvovaním príslušného kurzu. A práve týmto spôsobom môže úrad práce zamestnávateľovi zabezpečiť vhodnú pracovnú silu, teda využiť evidovaných uchádzačov o zamestnanie, zaradiť ich do rekvalifikačného kurzu, aby získali potrebnú kvalifikáciu a doklad o nej, a následne im ponúknuť voľné pracovné miesto.

    Upozorňujem, že už dnes máme v novele zákona o službách zamestnanosti ešte spresnenie nástroja, ktoré vhodného uchádzača núti takýmto spôsobom absolvovať príslušnú rekvalifikáciu. Pri tejto otázke je dôležité pripomenúť, že úrady práce každú žiadosť o obsadenie voľného pracovného miesta posudzujú individuálne v súlade so zákonnými podmienkami, s ohľadom na regionálne podmienky, prípadne špecifiká vzhľadom na vzdelanostnú skladbu uchádzačov o zamestnanie a samozrejmá vec, aj ochotu uchádzačov meniť svoju kvalifikáciu, či získať nové pracovné zručnosti.

    Pre úplnosť, ak môžem, pretože tých otázok podobného duchu je viacej, si dovolím uviesť, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tzv. tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pracovného pobytu na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, je povinný najmenej 30 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania písomne oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta, ich počet a, samozrejme, že aj charakteristiku. Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením na žiadosť útvaru Policajného zboru, konkrétne cudzineckej polície, do piatich pracovných dní od dňa doručenia žiadosti, prílohu žiadosti o vydanie potvrdenia je aj kópia pracovnej zmluvy, rozhodnutia o uznaní dokladu, časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu, no a, samozrejme, aj stanovisko diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu Slovenskej republiky v zahraničí, ak bola žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná na zastupiteľskom úrade. Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením na obdobie, počas ktorého by malo zamestnanie trvať, najviac však na dva roky, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Toto by som štyrikrát podčiarkol.

    Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta úrad prihliada na situáciu na trhu práce a na stanovisko zastupiteľského úradu podľa osobitného predpisu. V prípade vydania povolenia na zamestnanie toto vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľa alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu. Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, podľa, na základe uvedeného povolenia na zamestnanie je povinný najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie písomne oznámiť úradu práce voľné pracovné miesto.

  • Chcete dať doplňujúcu otázku, pani poslankyňa?

    Tak nech sa páči, trojku stlačte.

  • Doplňujúcu otázku položiť, pán minister. Ste sám popísali, ako je to veľmi zložité, nejakým spôsobom zistiť tie skutočné kompetencie budúceho zamestnanca. Chcem sa spýtať, v akej fáze prípravy je teraz slovenský kvalifikačný rámec, vďaka ktorému by sme mohli porovnávať jednotlivé kompetencie priradené k jednotlivým typom povolania a zamestnaní s európskym kvalifikačným rámcom, a či máte pocit, že by toto zjednodušilo celú procedúru.

  • Máme dlhodobo, v podstate už tretiu fázu Národná sústava povolaní, Národná sústava kvalifikácií, povolanie je u nás v rezorte gestorované, kvalifikácia je v rezorte školstva, to znamená, prvá sústava má zadefinovať obsah požiadaviek na konkréte remeslo, povolanie a druhá sústava, ktorá je na školstve, má povedať, akým spôsobom z hľadiska vzdelania tento cieľ, cieľ dosiahnuť. Môžem hovoriť len, len za svoj rezort, čo sa týka Národnej sústavy povolaní, dnes je viacej ako 1 200 presných profesií zaprezentovaných, uvedené na základe konkrétnych požiadaviek zamestnávateľa, čo by mali obsahovať. Je teraz v tomto prípade skôr na rade ministerstvo školstva, aby túto otázku vedelo premeniť do tej aplikačnej fázy, aby sme jednoducho podľa požiadaviek zamestnávateľov vedeli pripravovať pre trh práce kvalifikovanú silu, ktorá by sa promptne na trhu práce vedela uplatniť.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Katarína Macháčková opäť pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi:

    "V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je povinnosťou štátu kontrolovať a hodnotiť kvalitu poskytovania všetkých služieb deťom vrátane resocializačnej starostlivosti. Ombudsmanka v najnovšej mimoriadnej správe upozorňuje na to, že na Slovensku nemáme v tejto oblasti vytvorené mechanizmy nezávislej kontroly, čo sa ukázalo aj pri riešení kauzy resocializačného zariadenia Čistý deň.

    Pán minister Richter, ako chcete zabezpečiť nezávislú a kompetentnú kontrolu nie formálnych dokumentov, ale konkrétnej činnosti týchto zariadení a seriózne prešetrovanie každého podnetu či sťažnosti zo strany detí a ich rodičov?"

  • Vážená pani poslankyňa, mám vo veľkej úcte inštitút verejného ochrancu práv, jedným dychom však tiež dodávam, že mám vážne pochybnosti nielen o samotnom motíve predbežnej mimoriadnej správy, ale aj o kvalite prieskumu, ktorého sa táto, táto správa dotýka a ktorej je výsledkom.

    Konkrétne k nezávislej kontrole. Veľmi nerád, ale musím konštatovať, že správa úplne ignoruje čo i len základné oprávnenia jednotlivých subjektov. Absencia mechanizmu nezávislej kontroly je vyčítaná v správe v zásade alebo resp. najmä z dôvodu, že predmetom kontroly nebolo podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Organizačné zložky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny nie sú orgány činné v trestnom konaní a sexuálne zneužívanie je na Slovensku trestným činom. Pani ombudsmanka, tobôž ako bývalá sudkyňa a poslankyňa parlamentu za opozíciu by mala ovládať taktiež orgány nášho rezortu, že nemajú oprávnenie vyšetrovať podozrenia z trestného činu sexuálneho zneužívania. Ani inflácia a zneužívanie prídavného, prípadného mena "nezávislá" v správe ombudsmanky nič nezmení na skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní v minulosti neprišli k žiadnym takýmto zisteniam a tieto zistenia nevyplynuli ani z výkonu dozoru prokurátorov v súčasnom období.

    Ak teda orgány činné v trestnom konaní nedospejú k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, žiadna nezávislá kontrola nášho ministerstva nie je oprávnená tieto závery ignorovať. My sme štátny orgán, ktorý dodržuje zákony, a nie opoziční politici vytvárajúci politický kapitál bez ohľadu na zákony. Nechcem ďalej polemizovať a už vôbec nie poučovať o tom, kto má sledovať výkon súdneho rozhodnutia a dozerať na dodržiavanie zákonov, preto ani, pani poslankyňa, ministerstvo prehodnocuje možnosti zvýšenia efektivity kontrolných činností v rezorte. Opakujem, prehodnocuje a máme pripravené a v krátkej dobe zverejníme konkrétne metodické pokyny, ktoré rozšíria kompetenciu kontrolných činnosti v rezorte aj širším personálnym zázemím. Preto je pripravená interná norma Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k nastaveniu výkonu kontrol v zariadeniach SPOD a sociálnej kurately, harmonogram, spôsoby, výkon a tak ďaslej a ministerstvo a ústredie prehodnocujú možnosti profesionalizácie kontrolných skupín. Ambíciou je vytvoriť špecializované kontrolné útvary tak na ministerstve, ako aj na ústredí na kontrolu výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany a detí a sociálnej kurately a prispieť tak k zlepšeniu kvality vecnej činnosti kontrol.

    Pani poslankyňa, záverom však dodávam že nezávislosť nemôže byť posudzovaná podľa toho, či kontrola potvrdí alebo nepotvrdí predstavy niektorých ľudí, ani odkazy, že ak minister odoberie licenciu, nič sa mu nestane, ale ak neodoberie, bude tu odvolávaný. Budem odvolávaný a som presvedčený, že sa budem vedieť obhájiť, ak by sa prijalo takéto rozhodnutie, ale o tom chcem informovať zajtra na tlačovej konferencii. Každá kontrola má svoje zákonné pravidlá a jej závery musia byť založené výlučne na dôkazoch.

    Ďakujem, skončil som.

  • Chcem sa opýtať, či chce dať doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, prihláste sa, pani poslankyňa.

  • Áno. Pán minister, chcela som sa spýtať, ministerstvo rozhoduje o tom, či teda je pridelená alebo..., akreditácia, alebo odobratá, a v rámci tohto teda keď vykonáva tú kontrolu, myslíte si, že to nie je náležité. Lebo keď teda sa tam dejú také veci alebo je podozrenie, že je sa tam dejú také veci, aké tu boli povedané, tak si myslím, že by im mala byť odobratá, a teda urobená kontrola zo strany ministerstva.

  • Kontrola zo strany ministerstva bola urobená a veľmi veľká a hlboká. My máme konkrétne poznatky z tejto kontroly a z týchto poznatkov ideme robiť aj závery, aj zovšeobecnenia, ktoré súvisia aj s legislatívnymi úpravami, aj s vecnými úpravami z hľadiska metodiky, to je tá pozícia ministerstva. Ale súbežne prebieha kontrola aj policajných orgánov a Generálnej prokuratúry. Tieto dva orgány zatiaľ nedospeli do stavu, že by mohli dať, skrátka sú v procese.

    Preto to, čo ideme prijať, je odpoveď na nami zistené veci a závery, ktoré z toho vyplývajú, opakujem, jak v legislatívnej, tak v procedurálnej oblasti. To znamená, že v plnej miere si uvedomujeme aj našu zodpovednosť, ja sa nechcem skrývať, ak niekde nejaký problém je, preto je v tomto roku naplánovaná novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a každopádne chceme zmeniť to, čo sa urobilo v 2008., a myslím si, že sa to neosvedčilo. Do 2008. bol proces, medicínska liečba dieťaťa, ktoré je drogovo závislé, a až potom naše zariadenia. V 2008. sa tento postup zmenil a my ho ideme vrátiť naspäť, pretože nie je možné, aby v našich zariadeniach sme vykonávali aj to, čo musia vykonať zdravotnícki odborníci.

    Skončil som.

  • Ďalšiu otázku položila opäť Katarína Macháčková, opäť ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi:

    "Ivan sa pýta: V prípade záujmu zamestnávateľa o zamestnanie občana tretej krajiny zákon vyžaduje, aby bola pracovná ponuka pre slovenských občanov zverejnená dlhšie ako 30 dní. Po 30 dňoch už môže zamestnávateľ vydať prísľub na zamestnanie alebo uzavrieť pracovnú zmluvu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny týmto podľa mňa nerešpektuje prísľub zamestnávateľa k budúcemu zamestnancovi a zbytočne zverejňuje neaktuálne ponuky. V prípade mojej spoločnosti bola ponuka zverejnená cez portál ISTP až 60 dní. Prečo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade záujmu zamestnávateľa o zamestnania občana tretej krajiny vyžaduje, aby bola pracovná ponuka pre slovenských občanov zverejnená dlhšie ako 30 dní, a nie presne 30 dní?"

  • Vážená pani poslankyňa, štátneho príslušníka tretej krajiny môže zamestnávateľ zamestnať za podmienok stanovených zákonom o službách zamestnanosti. Ak sa preveruje situácia na trhu práce cez nahlásené voľné pracovné miesto, majú občania Slovenskej republiky a občania členských štátov Európskej únie prednosť v prístupe k zamestnaniu pred štátnymi príslušníkmi tzv. tretích krajín.

    Až do udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, či už na základe vydaného potvrdenia a možnosti obsadenia voľného pracovného miesta úradom práce, alebo udeleným povolením na zamestnanie, nemôže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny. Takže úrad práce v okamihu, resp. od okamihu, keď vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta cudzincom pre policajný útvar, môže miesto ponúkať uchádzačom o zamestnanie.

    Tento zákonom stanovený spôsob sleduje dlhodobú stratégiu umožniť v prvom rade zamestnávanie občanom, ktorí sú evidovaní na slovenských úradoch práce, prípadne občanom z Európskej únie. Eliminujeme tak prenikanie lacnej a menej kvalifikovanej pracovnej sily na európsky pracovný trh a na druhej strane zamestnávaním v prvom rade našich občanov riešime ich situáciu, sociálnu situáciu a samozrejmá vec aj situáciu ich rodín, generácií aj budúce sociálno-ekonomické postavenie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Máte doplňujúcu otázku? Nie. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je identická s otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Macháčková, takže po dohode s pánom poslancom Beblavým to preskakujeme, lebo odpoveď by bola presne tá istá.

    Otázka č. 9, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková opäť pre pána ministra: "Ako sa zabezpečuje ochrana zdravia u prijímateľov sociálnych služieb, ktorí sú odkázaní na V. až VI. stupeň odkázanosti a sú zaradení na celoročnú pobytovú formu starostlivosti?"

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážená pani poslankyňa, v súlade so zákonom o sociálnych službách je podmienkou pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb, na základe ktorého vzniká oprávnenie poskytovať príslušnú sociálnu službu aj celoročnú pobytovou formou v zariadení sociálnych služieb.

    Jedná sa o preukázanie plnenia, okrem iného aj hygienických podmienok. Tieto sa preukazujú kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia u uvedených, a v uvedených priestoroch do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní, o schválenie prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny. Hygienické podmienky musí prevádzkovateľ zariadenia sociálnych služieb plniť po celú dobu poskytovania sociálnej služby.

    Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je realizované v pôsobnosti poskytovateľov zdravotnej služby, a to aj vo vzťahu k prijímateľom celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb. Vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenia, je v rámci rozsahu poskytovaných odborných činností zabezpečená aj zdravotná, zdravotná starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, spravidla prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

    Túto zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti môže poskytovať aj priamo zariadenie sociálnych služieb svojimi zamestnancami, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, a to za podmienok ustanovených v § 22 zákona o sociálnych službách.

    Z poskytovaného celého rozsahu výkonov ošetrovateľskej starostlivosti je však ustanovená právna možnosť úhrady len 9 zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti prebieha veľmi vážne rokovanie a myslím si, že dospejeme s ministerstvom zdravotníctva ku dohode, buď k rozšíreniu, alebo k objektivizácii tých 9, aby to boli reálne tie, ktoré sú v sociálnych zariadeniach najviac žiadané.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky presadzuje požiadavku rozšírenia tohto rozsahu garantovaného financovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Ide o presadzovanie rozšírenia počtu úkonov ošetrovateľskej starostlivosti z týchto zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktoré predpokladá úpravu právnych predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Na základe záverov týchto rokovaní s ministerstvom v súčasnosti ministerstvo práce vykonáva analýzu početnosti 6 novonavrhovaných ošetrovateľských výkonov vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb realizovanú za obdobie minimálne 3 mesiacov, ktorej závery budú podkladom pre návrh legislatívnych úprav v tejto oblasti v pripravovanej novele zákona o sociálnych službách.

    V súlade so záväzkom z programového vyhlásenia vlády na roky ’16 až ’20, ktorá predpokladá aj zefektívnenie viaczdrojového financovania sociálnych služieb a podporu zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako, ministerstvo práce predloží ešte v tomto prvom polroku kompletný návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorá bude riešiť viaceré otázky zamerané na kvalitatívne podmienky poskytovania sociálnych služieb a, samozrejme, na ich viaczdrojové financovanie. Práve budúci týždeň sa uskutoční ďalšie zasadnutie prípravnej komisie, v ktorej sú zastúpení aj všetci verejní i neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ako aj krajské a miestne samosprávy.

    Sociálne služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, sú pri sebaobsluhe, sú nesporne sociálne služby v dlhodobej starostlivosti s najväčšou nákladovosťou. Prijímatelia sociálnych služieb s vyššou mierou odkázanosti v závislosti na pomoci inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe, to znamená najmä päťka a šestka stupeň, si vyžadujú na základe zabezpečenia svojich potrieb špecifický časový a vecný rozsah poskytovania osobnej pomoci a podpory oproti prijímateľom sociálnych služieb s nízkou mierou odkázanosti.

    Aj toto bude riešené v pripravovanom zákone, to znamená príspevok na vyššiu odkázanosť bude vyšší ako na nižšiu odkázanosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne. Máme 17 sekúnd do toho, aby nám vypršal čas určený na hodinu otázok. Pravdepodobne už nezačneme nič iné, iba sa opýtam ešte pani poslankyni Gaborčákovej, či je odpoveď v poriadku, či má doplňujúcu otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, ja som videla návrh ozdravných opatrení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tam vlastne bolo aj tých 9 úkonov vyškrtnutých z preplácania, takže neviem, teraz ste mi podali úplne inú informáciu.

    A druhá vec je, že ošetrovateľský proces v zariadeniach sociálnych služieb nie je obligatórny, to znamená, ochrana zdravia sa tam nezabezpečuje, môže a nemusí. A ja sa toho obávam, že potom viete, aké máme problémy. Takže naozaj treba ísť do tých zdravotníckych úkonov a nie ešte v rámci šetriacich opatrení si vyškrtnú aj tie, ktoré tam majú. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Definitívne teda nám vypršal čas, ktorý bol určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu.

    Poprosím, ale ctených členov vlády, aby ešte zotrvali v rokovacej sále, nakoľko nasledujú písomne odpovede na interpelácie a samotné interpelácie.

    Otváram teda bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 20. decembra 2016 pod tlačou 336.

    Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 336 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. V súlade s § 130 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Erika Jurinová, ktorej týmto dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 336.

  • Vážené, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou, ktorú som dostala z ministerstva životného prostredia.

    Táto interpelácia, ktorú som podala písomne 8. 12. 2016, sa týkala skládky odpadov v oblasti na Orave, Širokej. Táto skládka je pozostatkom bývalej hutníckej výroby Oravské ferozliatinárske závody Istebné. Nebudem hovoriť tunák o právach, ktoré pomaly prechádzali alebo prešli na iné osoby, a čo je zaujímavé, to na začiatku, ako došlo k privatizácii, tak aj práva za, za odpadové hospodárstvo prešli na novú firmu, teda tie nástupnícke práva prešli na novú firmu a až sa stalo, že opäť raz po zmene názvu firmy, kde vieme, že za tým je stále tá istá alebo sú tie isté osoby, sa stalo, že práva za skládku alebo zodpovednosť za skládku nakoniec prešli zas na štát, čo považujem za dosť nespravodlivé a čudné.

    Otázka našej, našej interpelácie sa týkala teda ochrany životného prostredia hlavne z dôvodu, že táto skládka dlhodobo kontaminuje, naozaj už niekoľko desiatok rokov kontaminuje okolie Dolnej Oravy vytekajúcim arzénom. Je to dosť vážna situácia, čo nepoprel ani vlastne pán minister, a rovno poviem, že pripravujeme aj stretnutie na ministerstve, kde by sme chceli tieto témy možnože viac otvoriť s kolegami, s kolegyňami a s kolegami, a dopýtať sa vlastne na veci, ktoré nie sú celkom zodpovedané alebo nie sú úplne jasne podané v odpovedi na interpeláciu.

    Takže všeobecne sa patrí poďakovať pánovi ministrovi, a ďakujem za, aj za dostatočne obsiahlu informáciu, ktorú nám v odpovedi podal, avšak táto jeho odpoveď otvára ďalšie otázky rovnako dôležité, alebo nie menej dôležité, ktoré ešte je nutné zodpovedať. Takže predpokladám, že pripravíme aj ďalšiu interpeláciu, ktorá bude nadväzovať na to, čo bolo už ministerstvom odpovedané.

    Je chvályhodné, že ministerstvo životného prostredia v súčasnosti reaguje na požiadavky verejnosti a snaží sa definitívne vyriešiť kauzu skládky v Širokej jej sanáciou v najbližších rokoch. Musím naozaj podotknúť, že potešujúce je, že ministerstvo pripravilo, alebo je jednak skládka v Širokej, je zaradená medzi environmentálne záťaže, ktoré majú vysokú prioritu, a začalo aj verejné obstarávanie na sanáciu skládky. Otázka je stále, že prečo sa s tým čakalo tak dlho, pretože množstvo arzénu, až kíl arzénu tým pádom zostávalo v prostredí. Možno taktiež chápať aj obmedzenie, obmedzenia dané množstvom finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie starých environmentálnych záťaží k dispozícii. Problém znečistenia tejto oravskej lokality však existuje naozaj už veľa desaťročí, ale najneskôr od roku 2000 sa vie aj o únikoch jedovatého arzénu do rieky Orava mnohonásobne prekračujúcich povolené hygienické limity. Na to upozorňuje napríklad aj list Slovenského vodohospodárskeho podniku, povodie Váhu, ktorý je správcom toku Oravy a spadá pod ministerstvo životného prostredia, tento list bol zo 7. novembra roku 2000.

    Vzhľadom na povinnosť štátu a všetkých osôb chrániť zdravie ľudí a životné prostredie preto nedostatočná odpoveď, ktorá sa odvoláva na prijatie a účinnosť zákona o starých environmentálnych záťažiach až od roku 2011, resp. od 1. januára 2012. Čo sa však na ochranu ľudí a prírody pred jedovatými látkami urobilo predtým? Je to predsa dlhé roky trvajúca situácia. Napríklad podľa odpovede pána ministra na lokalite doteraz nebol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia a nebola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia, čo sú úplne elementárne kroky, bez ktorých takéto problémy nemožno riešiť. Navyše nejde len o opatrenia, ktoré mal urobiť štát, resp. rezort životného prostredia, ale aj - a predovšetkým - o povinnosť samotného znečisťovateľa Oravských ferozliatinárskych závodov a jeho nástupcu OFZ Istebné zabezpečiť zneškodnenie nebezpečných odpadov, ktoré vznikli výrobnou činnosťou, z ktorej dané spoločnosti mali nemalý finančný zisk.

    Aké konkrétne kroky urobil štát a rezort životného prostredia, aby si znečisťovateľ alebo znečisťovatelia Oravy túto svoju elementárnu, morálnu aj zákonnú činnosť splnili? Na túto otázku nám pán minister životného prostredia neodpovedal a musíme preto konštatovať, že až do minulého roku, keď pod tlakom verejnosti táto problematika pritiahla na seba pozornosť celého Slovenska, štát v tomto smere neurobil dosť a možno dokonca nič také, čo by obyvatelia a príroda Oravy pocítili ako kroky k reálnemu praktickému zlepšeniu situácie. Prinajmenšom o tom pán minister vo svojej odpovedi neinformuje. Rozhodnutia sú na papieri, mnohé sa, bohužiaľ, ani reálne neplnia, ale tie rozhodnutia na papieri naozaj k zlepšeniu určite nestačia. Dovoľte mi povedať aj zopár otázok, ktoré teda sa v rámci tejto kauzy nanovo otvorili. Ja by som ešte povedala, že naozaj o skládke v Istebnom sa začalo hovoriť minulý rok na základe upozornenia občana, ktorý jednak to, že mnoho priateľov voľakedy, jeho priateľov pracovalo v danej fabrike, dostal sa k informáciám, ktoré sú veľmi zarážajúce, určite nie prospešné ľuďom a už vôbec nie firme, ktorá dlhé roky pracuje a obchoduje v oblasti hutníctva.

    Je mi ľúto, že firma, ktorá v minulosti takéto znečistenie spôsobila, sa dnes tvári, že jej sa táto skládka nijako netýka, preto ani nemá záujem podieľať sa na sanácii starých dlhov environmentálnej záťaže, ktorý ich materská firma vlastne spôsobila. Je naozaj zarážajúce, že sanácia skládky, ktorá je na Orave už od roku 1966, prešla nakoniec na štát, aj keď, ako som povedala, že v tom slede odovzdávania si práv a povinností sú stále rovnakí ľudia, ktorí sa, mám pocit, že takýmto spôsobom len a len zbavovali zodpovednosti. Najsmutnejšie na tom je, že človek, ktorý upozornil na daný problém, musím povedať, že táto kauza bola už aj niekoľkokrát nahovorená v Slovenskej televízii, rozprávalo sa o nej cez aj iné, printové médiá, tak tento človek, ktorý upozorňuje, ktorý v podstate vo svojom voľnom čase sa zaoberal všetkými zisteniami, tak je ešte dokonca od tejto firmy perzekvovaný. Takže to je prípad človeka, ktorý za svoju angažovanosť má byť finančne potrestaný len preto, lebo sa snaží ochrániť nielen seba, ale aj svojich spoluobčanov z Oravy. Dnes už asi nikto nepochybuje o tom, aký má arzén vplyv na život človeka.

    Takže ešte by som pár slovami alebo pár vetami pripomenula nové otázky, ktoré sa otvárajú na základe informácii z odpovede pána ministra, a to, ako je možné, že rezort 18. 7. 2000 súhlasil s vybudovaním novej skládky priemyselného odpadu OFZ bez predchádzajúcej sanácie starej skládky pod ňou? To je presne ten problém, že existuje stará environmentálna záťaž, a nevieme, z akých dôvodov povoľujúci orgán umožnil vybudovať novú skládku na starej bez toho, aby bola tá stará skládka zasanovaná. Pritom odjakživa sa vie, že tá spodná skládka je práve zdrojom najväčších problémov. Ako je teda možné, že firma OFZ, ktorá povolenie vybudovať novú skládku dostala, dodnes nemusela splniť podmienky, s ktorými bolo toto povolenie vydané? Mali teda vybudovať kapacitne postačujúcu čističku odpadových vôd pre čistenie priesakových vôd zo starej a novej skládky, aby nedochádzalo k priesakom vody a s vysokým arzénom, obsahom arzénu do okolia, a postupne po etapách uzatvárať starú časť skládky a rekultivovať ju. Takže ako je možné, že dostala firma povolenie na činnosť prevádzkovať novú skládku a nikto nebol schopný kontrolovať to, že čističku, ktorú vybudovala táto firma, je absolútne nepostačujúca a nezadržiava vody, práve priesakové vody z tej pôvodnej skládky? Tváriť sa, to je presne o tom tvárení sa, že nás sa to staré netýka. My si očisťujeme vodu len z tej našej skládky a tá predtým, tá sa nás netýka, to sa týka niekoho iného. Rovnako nevypratali alebo neuzatvorili starú časť skládky tak, ako mali v postupe prác určenú.

    Ďalšia otázka. Ako je možné, že v rámci zisťovacieho konania EIA odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia v liste č. 40936/2015 nemá námietky voči zámeru firmy ESI, to je dcérska firma OFZ v 100 % vlastníctve OFZ, rozšíriť druhy ostatných odpadov skládkovaných na skládke v Širokej, pričom požaduje iba dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva? Skrátka, ako môže odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia ignorovať závažné stanovisko inšpekcie životného prostredia ako odbornej organizácie spadajúcej pod ministerstvo životného prostredia a vydať takéto nekompetentné stanovisko? To si vôbec nenaštuduje problematiku ani v rámci vlastného rezortu, kým niečo rozhodne?

    Ako problém vidím, že väčšinu z týchto vyššie uvedených výhrad uviedol práve Inšpektorát životného prostredia v Žiline aj vo svojom stanovisku v rámci konania EIA k zámeru OFZ vybudovať novú, t. j. v súčasnosti prevádzkovanú, už prevádzkovanú skládku priemyselných odpadov Kňažia už v roku 2005. Tieto výhrady a všetky ďalšie informácie a stanoviská v rámci EIA sú uvedené v záverečnom stanovisku vydanom ministerstvom životného prostredia o posudzovaní vplyvov k zámeru OFZ skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, Kňažia. V záverečnom stanovisku EIA na výstavbu novej skládky priemyselných odpadov OFZ, ktorá je už v prevádzke, aj keď v súčasnosti OFZ na nej odpad neukladá. A teda z toho vyplýva ďalšia otázka, ako je možné, že sanáciu skládky má teraz zabezpečiť a aj zaplatiť štát, a nie firma, ktorá skládku vytvorila, resp. jej nástupnícka spoločnosť. Respektíve ide o nástupnícku firmu, ktorá je preukázateľne totožná s firmou, ktorá dostala stavebné povolenie na novú skládku.

    Ak uznáte, ja viem, že ide o zložitú problematiku, ale čo je dôležité, stále sa točíme okolo jedného a toho istého, že ako je možné, že vlastne orgány ministerstva životného prostredia dali súhlasné stanovisko na vybudovanie skládky, novej skládky, novej skládky na starej skládke, ale pritom nikto nebol ochotný ani schopný odkontrolovať, či sú naozaj splnené podmienky na prevádzku tejto novej skládky. A rovnako, čo ako najväčší problém možno vnímam, že štát bude nakoniec sanovať environmentálnu záťaž, ktorá, ktorá je jednoznačne preukázateľná, že patrila pôvodnému vlastníkovi OFZ Istebné.

    A posledná otázka. Prečo ministerstvo životného prostredia vôbec zvažuje súhlas s ukladaním nových komunálnych odpadov na skládku, ktorá nie je sanovaná a z ktorej stále uniká do vody arzén? Prečo nevyužilo zákonné možnosti a s poukázaním na nesplnenie mnohých požadovaných podmienok nenapadlo a nezastavilo prevádzkovanie súčasnej skládky ako nezákonné vrátane príslušných sankcií za porušenie zákona?

    Tu si dovolím krátku poznámku už iba, že tým by sa vlastne predišlo konaniu EIA, a ušetrili by tak nielen značné finančné prostriedky potrebné na realizáciu procesu EIA, ale aj ľudské kapacity pracovníkov a pracovníčok rezortu, ktorá by sa pri ich poddimenzovaní uvoľnila na riešenie iných dôležitých úloh, a takisto čas a námahu verejnosti, ktorá sa aktívne angažuje v tomto procese.

    Toto boli teda také hlavné dôvody, prečo nie som s odpoveďou pána ministra veľmi spokojná, a považujem túto odpoveď za nedostatočnú. Verím, že v reakcii na oprávnenú nespokojnosť verejnosti s týmto stavom začnú rezort a ministerstvo životného prostredia riešiť túto otázku oveľa efektívnejšie, takže bude ukončené jednak výberové konanie na zhotoviteľa diela a prejde, prejde k sanácii. Ale čo ma teda veľmi trápi, je stav, ktorý neviem, či ešte bude možné zvrátiť, že poplatky za finančné krytie za toto všetko budú znášať vlastne občania Slovenskej republiky, a nie firma, ktorá je zodpovedná za toto všetko. Takže ďakujem pekne, a teda vyjadrujem nespokojnosť alebo neuspokojivosť s odpoveďou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, musím sa vás opýtať, či teda chcete, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o nespokojnosti s odpoveďou, nie s odpoveďami, s odpoveďou.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Veľmi pekne ďakujem.

    Dámy a páni, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci. No. Ja som dostala písomne prihlásenú iba pani, ale moment, toto vy ste v bode interpelácie, toto sú písomné odpovede členov vlády. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, páni, skúste si to zrovnať. Hlásite sa do tej rozpravy alebo nehlásite? Prihlásili sa traja páni poslanci. Je tomu tak. Pán poslanec Uhrík, pán poslanec Kotleba, pán poslanec Mizík. Správne to chápem?

  • Reakcie z pléna.

  • Tak sa skúste odhlásiť, lebo tam cez ten most pôjdeme, keď tam budeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, páni technici, keby ste pomohli pánom poslancom. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní o 17.00 hodine.

    Otváram teda bod

    interpelácie poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o hlasovacom poriadku, o rokovacom poriadku, pardon, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesie interpelácie, ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne, a to predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Drobný, pán poslanec Heger, pán poslanec Sopko a pán poslanec Fecko. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási ústne. Dobre. A, samozrejme, dáme najskôr, to som ja zazmätkovala teraz, ospravedlňujem sa. Takže teraz ideme.Tí, ktorí ste prihlásení písomne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Drobný, teraz je vás čas.

  • Ďakujem. Vážený pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci stavu cestnej komunikácie 1/57 pri obci Horné Srnie, kde bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby 12. 10. 2009, ale do dnešného dňa sa v danom úseku stavba nerealizovala.

    Stav cesty 1/57 medzi Novou Nemšovou a Horným Srním je možné podľa platných noriem považovať za nevyhovujúci až havarijný. Vizuálnou prehliadkou na mieste bola zistená nerovnosť povrchu vozovky, poškodenie nespevnenej krajnice a úsek cesty v tvare S od 147,1 km do 147,9 km, kde je šírka jazdného pruhu nedostatočná. Na danom úseku cesty došlo v období od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2016 k 12 dopravným nehodám. Viac než počet nehôd na danom úseku sú znepokojivé ich následky. Podľa vyjadrenia starostu obce Horné Srnie mali 4 nehody za následok smrť. Je len otázkou času, kedy nastane ďalšia vážna dopravná nehoda. Situácia natoľko znepokojuje miestnych obyvateľov, že dňa 19. 9. 2016 doručili do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky petíciu s názvom Petícia na úpravu cestnej komunikácie 1/57. Na základe uvedeného sa na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:

    1. V akom stave sa podľa cestnej databanky nachádza cesta 1/57, úsek Nová Nemšová - Horné Srnie?

    2. Aké opravy a rekonštrukčné práce boli na danej ceste od roku 2009 vykonané a v akom objeme?

    3. Aké konkrétne opatrenia plánuje správca danej cesty vykonať, aby odstránil jej nevyhovujúci stav?

    4. Ak správca cesty plánuje súčasný stav zlepšiť, v akom stave sa nachádza realizácia týchto opatrení?

    5. Považujete správu na tejto ceste za dostatočnú?

    Ešte jednu mám.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Podľa mojich informácií je v Univerzitnej nemocnici Ružinov umiestnený röntgenový prístroj, ktorý nie je patrične odtienený, pretože tam nie sú zabezpečené potrebné ochranné prostriedky proti röntgenovému žiareniu. Zamestnanci, ako aj pacienti sú tak vystavovaní nadmernému žiareniu, čo ohrozuje ich zdravie a život. Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:

    1. Aký je stav bezpečnosti voči žiareniu na röntgenovom pracovisku v jednej z malých operačných sál určených pre jednodňovú chirurgiu v poliklinickej časti Univerzitnej nemocnice Ružinov?

    2. Aké opatrenia navrhujete prijať, aby sa v prípade zistenia nedostatočného zabezpečenia odstránil súčasný, život a zdravie ohrozujúci stav?

    3. Akú zodpovednosť vyvodíte, ak sa zistí porušenie bezpečnosti?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalším prihláseným je pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, pani ministerky, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol aj ja v krátkosti svoju interpeláciu na ministra dopravy. Ten tu, žiaľ, teda vidím, že nie je. Táto interpelácia sa týka terminálnej intermodálnej dopravy v Žiline.

    Prvé práce sa na tomto termináli začali 20. januára 2012. Zámerom projektu bolo vybudovanie miesta, ktoré bude slúžiť na prekladanie tovaru z cestnej na železničnú nákladnú dopravu a opačne, ako aj na skladovanie tovaru. Vychádzalo sa teda z Bielej knihy komisie pre dopravu, ktorej cieľom je alebo cieľom tohto zámeru je presunúť značnú časť cestnej nákladnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy, napr. železničnú alebo vodnú dopravu. Na toto je však, samozrejme, nevyhnutné vytvorenie vhodnej infraštruktúry. Ďalej sa v tejto Bielej knihe aj uvádza, že účinnosť a efektívnosť dopravy sa dá v súvislosti s infraštruktúrou, informačnými tokmi a postupmi výrazne zlepšiť zabezpečením lepšej modálnej integrácie v sieti. Taktiež v tejto Bielej knihe sa uznáva, že medzi východnou, alebo teda sa deklaruje, že medzi východnou a západnou časťou Únie pretrvávajú v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou značné rozdiely. Uvedené rozdiely je v záujme vybudovania plne integrovanej siete európskej dopravnej infraštruktúry potrebné riešiť.

    Aj z tohto dôvodu vlastne pristúpila Slovenská republika k vybudovaniu terminálu intermodálnej dopravy v Žiline - Teplička, ktorý, teda ako deklarovala, má fungovať ako pilotný projekt pre možno budúcu výstavbu siete verejných terminálov intermodálnej dopravy na celom Slovensku, ktoré by sa teda postupne potom vybudovali. Tento terminál má byť verejne dostupným terminálom a bude vybudovaný v súlade s Európskou dohodou o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy, príslušných objektov a pravidlami medzinárodného zväzu železníc. V rozhodnutí Komisie z roku 2013 je uvedené, že miesto pre pilotný projekt bolo vybraté ako najvzdialenejšie od súčasných moderných a veľkých terminálov. Terminál teda už od toho roku 2012, keď sa začal stavať, podľa mne dostupných informácií je dostavaný, vyrástol, teda ako som hovoril, medzi železničnou traťou Žilina - Vrútky a Vodným dielom Žilina pri zriaďovacej stanici Teplička nad Váhom. Stavba terminálu podľa nám známych informácií trvala tri roky a od septembra roku 2015 by mala byť stavba ukončená. A z toho teda vyplývajú aj otázky, ktoré sa obraciam teda na pána ministra dopravy formou tejto interpelácie a dovolím sa, dovolím si požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.

    Opakujem, teda podľa mne známych informácií táto, tento terminál bol dostavaný v roku 2015 a ja by som chcel teda vedieť, že aké boli náklady na výstavbu tohto terminálu? Akú presnú čiastku pokrývala suma pokrytá z kohézneho fondu, pretože podľa teda toho rozhodnutia Komisie mala byť táto čiastka 85 %, a akú čiastku tvorili vlastné zdroje, ktoré mali byť teda zvyšných 15 %, ale zaujímalo by ma teda presne, presnú sumu, koľko to teda naozaj bolo, keď už po dostavaní?

    Taktiež by ma zaujímalo, v akom štádiu je výber koncesionára, pretože koncesionár podľa teda informácii, ktorými disponujem, ešte nie je vybraný, a preto by som chcel aj vedieť, prečo ešte nie je vybraný, keďže už v roku 2015 je tento terminál dokončený a už je teda prevádzkyschopný, čiže čo bolo prekážkou výberu koncesionára doposiaľ, prečo sa taktiež koncesionár alebo prečo sa koncesionár nevyberal paralelne, alebo celé to výberové konanie prečo sa nespustilo paralelne už s výstavbou, aby sme hneď po výstavbe ho mohli uviesť do prevádzky, a aké sú vlastne teda náklady na udržiavanie tohto terminálu v čase jeho nefunkčnosti, keďže je, momentálne je nevyužívaný, pretože, myslím si, že práve aj týmto dochádza k plytvaniu zdrojov, keďže máme tu funkčný terminál, ktorý má napomôcť, napomôcť práve tejto, prenášaniu tej cestnej prepravy na železničnú a nákladnú, je nevyužitý a tým pádom, si myslím, že plytváme jednak aj tými zdrojmi, ktoré boli nainvestované do výstavby, ale aj tým, že stále táto doprava, nie je možné ju teda prenášať na, na železničnú vďaka tomu, že sa nevyužíva tento terminál.

    Takže toto sú moje otázky na pána ministra a to je všetko, ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec.

    Ďalším písomne prihláseným v rámci tohto bodu je pán poslanec Sopko. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milí hostia, dovoľte mi predniesť interpeláciu ministrovi, na ministra financií Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci možného prehodnotenia potreby zavedenia povinností inštalácie fiškálnych modulov pre zariadenia v rámci parkovacích systémov, tzv. parkomatov. Zákon o dani z pridanej hodnoty a účtovníctve hovorí, ako majú vykazovať DPH a daňovníctvo parkomaty, ktoré v praxi využívajú súkromné obchodné spoločnosti pri správe parkovacieho systému, napr. v meste Košice, pričom platná legislatíva Slovenskej republiky neukladá povinnosť v takýchto zariadeniach inštalovať fiškálny modul. Pri tomto konkrétnom príklade, ako aj v iných tak vzniká opodstatnené podozrenie z viacerých druhov možných únikov od DPH až po daň z príjmu. Skutočný príjem z parkovného v danom prípade je prakticky neodkontrolovateľný, pričom rovnaké zariadenia s fiškálnym modulom existujú a sú dostupné. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam s formou tejto interpelácie a dovolím si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.

    Prvá otázka. Prečo štát kladie na malých stredných podnikateľov tak veľké byrokratické nároky, a pritom v tomto konkrétnom prípade má spoločnosť s miliónovými obratmi zvýhodnenú pozíciu a legislatíva jej navyše vytvára manévrovací priestor pre možné špekulácie pri priznávaní skutočného príjmu?

    Druhá otázka. Mieni ministerstvo financií urobiť v tomto smere nejaké opatrenia, ktoré by úplne zamedzili rizikám z možného úniku na dani z pridanej hodnoty, prípadne na dani z príjmu?

    Tretia otázka. Prečo je pri povinnosti používania fiškálneho modulu platnou legislatívou Slovenskej republiky zvýhodnená určitá skupina, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v určitej oblasti?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne.

    A ďalším prihláseným je pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby ja som prispel svojím troškom do interpelácií. Nakoľko interpelácie sú kvalifikované otázky, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie a vykonávanie zákonov a plnenia programových vyhlásení vlád, tak ja sa budem venovať v prvom rade vykonávania týchto zákonov. Hoci začnem interpeláciou, ktorá hovorí o programovom vyhlásení vlády. Takže mám tri interpelácie. A prvé sa bude venovať alebo žiadam o odpoveď ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Arpáda Érseka.

    Pán minister, asi viete, možnože ma počujete, že Prešov má veľký problém s obchvatmi, a mali sme tú česť sa stretnúť v Prešove na tvári miesta v októbri 2016, kde ste na pôde VÚC s pánom Chudíkom nám poslancom za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sľúbil, že výstavba D1 a R4 sa bude realizovať v tomto roku. Takže teraz, nakoľko je začiatok roka, aby sme si potom nehovorili, že a prečo ste nás neobvolali, prečo ste nás nenaháňali, tak preto si vás dovolím interpelovať touto otázkou.

    Ide o dostavbu rýchlostnej cesty R4, konkrétne úsek Prešov západ - Prešov sever, ktorý sa má napájať na križovatke Vydumanec na predchádzajúci úsek diaľnice D1. Ide o odklon cestného ťahu z centra mesta Prešov po trase Poprad - Sabinov - Bardejov - Vranov nad Topľou. V októbri 2016 ste na svojom výjazdovom rokovaní v Prešove vyhlásili, že s výstavbou úseku sa začne na jeseň roku 2017. Preto sa vás pýtam:

    1. V akom stave je príprava stavby? Žiadam uviesť konkrétne položky.

    2. Bude dodržaný termín, ktorý ste sľúbili?

    Chcem veriť, že na pôde Prešova, ktorého sa to bezprostredne týkalo, ste neklamali poslancom priamo do očí, takže preto vás interpelujem a budem žiadať od vás odpoveď, ktorú potom od vás budem teda aj náležite kontrolovať. To je moja prvá interpelácia.

    Druhú interpeláciu si dovolím na našu ministerku nášho rezortu pani Matečnú, verím, že ma počuje, bola tu, takže dúfam, že bude to počuť, a bude sa týkať oblasti, ktorej sa venujem, to znamená pôdy. Verím, že aj vám chodí kvantum možnože poslancom dopytov ľudí, ako sa dostať k pôde, ako sa môže vlastník vlastnej pôdy stať držiteľom a užívať ju, ako môže zožať úrodu, a sú rôzne komplikácie. Chcel by som teda pani ministerku interpelovať v jednom prípade, ktorý, myslím si, že je taký exemplárny, ktorý hovorí o bezútešnosti tohto poľnohospodára, ktorý si nevie rady, a vyzerá, že je to boj s veternými mlynmi. Tak preto sa chcem opýtať pani ministerky, či by sa vedela popasovať s týmto problémom tejto konkrétnej osoby, tohto konkrétneho pána Stojkoviča, ktorý bol súkromne hospodáriaci roľník, a momentálne vyzerá, že zostali mu iba slzy pre plač.

    Takže, vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne na prípade pána Stojkoviča z Báhoňa, ktorý bol SHR, a jeho problém je asi nasledovný. V roku 1996 mal na základe zákona o pôde č. 229/1991 Zb. vymeranú a odovzdanú do náhradného užívania podľa § 15, pani ministerka vie, o čom hovorím, a príslušným rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bol Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, rozhodnutiami č. j. 228/96/D zo 4. 4. 1996 a č. j. 246/96/PÚ/D zo dňa 16. 4. 1996 aj potrebnú poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 1,3877 ha. Túto pôdu začal ako aj, ako zodpovedný hospodár aj obrábať, resp. spočiatku ju aj zrekultivoval, nakoľko bola pôda v tejto časti, kde mu bolo vymerané, v kultúre smetisko. To znamená, urobil a zrekultivoval vlastne smetisko na poľnohospodársku pôdu a začal sa oň starať. Mal to v náhradnom užívaní, opakujem, v náhradnom užívaní, ktorý § 15 umožňoval, lebo jeho pozemky mal na viacerých miestach. Tým pádom mu to scelil do jedného, scelil jeho užívací vzťah nevlastnícky do jedného miesta. Tak začal ju užívať, zrekultivoval, následne podľa svojho podnikateľského plánu na časti tejto výmery vysadil ovocný sad. Nerušene ho užíval až do roku 2006, kedy sa začali robiť pozemkové úpravy v danom katastrálnom území. A tu začína problém.

    Spracovatelia projektov pozemkových úprav ani správny orgán, lebo už to nie je Bratislava - vidiek, lebo sa, došlo k, no, k rekonštrukcii, poviem, štátnej správy a vznikol Obvodný pozemkový úrad v Senci, ako tvrdí pán Stojkovič, vôbec nebrali do úvahy tento ovocný sad a náhradného užívateľa a hoci mal pán Stojkovič v katastrálnom území Báhoň svoju pôdu ďalšiu a bol účastníkom konania, tak nové pozemky mal umiestnené celkom inde a dokonca ani nie v lokalitách, kde mal svoje pôvodné pozemky. Pán Stojkovič má podozrenie, že nakoľko nebol ochotný dať nejakú províziu príslušným osobám, úradníkom a spracovateľom v konaní projektov pozemkových úprav, tak o jeho umiestnení o novom, v novom stave na náhradných pozemkoch, ktoré užíval, nebolo možné ani debatovať, hoci sa o to aj so svojou bývalou manželkou niekoľkokrát aj domáhal, no bezvýsledne. Žiaľ, samozrejme, aj náhradu za trvalé porasty, to znamená stromy, no nárok mu nebol nikto ochotný zohľadniť a riešiť ho. Výsledok jeho niekoľkoročnej práce bol šmahom ruky pridelený bez akejkoľvek námahy ďalším vyvoleným osobám. Tak sa prakticky dostal, ako sa hovorí, na psí tridsiatok a tvrdí, že štát mu vzal 13 rokov života, jeho tvrdej práce a nik mu za toto zveľadenie územia nedal ani jedno euro. Myslíte si, pani ministerka, že tento občan nemá pravdu? Nie je okradnutý demokratickým zriadením? Ako je možné, že takýto stav sa dá legalizovať? Preto žiadam o prešetrenie tohto stavu vecí a podľa možnosti urobenia nápravy.

    Zároveň sa vás pýtam, pani ministerka, aby ste sa zamysleli, že ako budeme v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám, kde sa stala chyba, či neplánujete vo svojej legislatíve predložiť aj takýto návrh zákonov, aby sme takéto traumy občanom nerobili. Ďakujem za vašu skorú odpoveď.

    Tretiu interpeláciu dávam tiež ministerke pani Gabriele Matečnej, ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a bude sa týkať pre niekoho nočnej mory, pre niekoho ľavou zadnou, však to je vybavené, čo vy tam chcete, a pre niekoho možnože modré z neba. Hovorím o Levočských vrchoch. Hovorím o bývalom Vojenskom obvode Javorina. Niekomu to niečo hovorí. Tejto rokovacej sále 100 % to niečo hovorí, lebo tam sedeli všetci títo, ktorí boli dotknutí a sú dotknutí do dnešného dňa. Tam sa pískalo a pred bránami tohto parlamentu sa skandovalo minimálne trikrát, čo ja pamätám, a preto sa pýtam, kde sme to v roku 2017 v tejto otázke. To, že si v Levočských vrchoch urobil klondike nejaký vojenský útvar alebo nejakí vojaci, to nech si vyšetrujú orgány, ktoré sú na to príslušné, ja sa pýtam za tých ľudí, ktorí majú dostať reštitúciu, a do dnešného dňa ju nemajú poriešenú. Takže dovolím si vás interpelovať, pani ministerka, v takejto veci.

    Bolo podaných niekoľko tisíc vydaných rozhodnutí, ktoré, ako to vyzerá, musia sa prehodnotiť, a buď budú zrušené, alebo sa budú opravovať. Hovorím o reštitučných konaniach, ktoré sa spracovávajú na Obchodnom pozemkovom úrade v Kežmarku, ktorý má na starosti riešenie Vojenského obvodu Javorina.

    Moja otázka teda znie: Aké boli urobené konkrétne kroky ministerstvom smerujúce k náprave, aby sa takéto anomálie, to znamená, že máme niečo vydané, správoplatnené rozhodnutia, a novelou zákona, ktorú sme urobili pred dvomi rokmi, sa to všetko vracia späť, to znamená, aké kroky robí ministerstvo k tomu, aby sa takéto niečo v budúcnosti možnože aj v iných zákonoch nezopakovalo? Vyvodili sa aj personálne postihy v tejto situácii, a ak áno, tak chcem vedieť konkrétne, kde a kto bol ako postihnutý, a ak nie, tak prečo nebol postihnutý?

    Lebo toto sa tu stalo, že z civilného katastra sa stal vojenský kataster, a teraz ho dáme naspäť do civilného katastra a vydávané to bolo na vojenský kataster, nie na civilný kataster a niekto mi povie, že to je ako v súlade so zákonom, tak sa nehnevajte, tak toto v súlade so zákonom neni. A keď ste prijali novelu zákona 180, ktorá sa vyslovene týkala vojenského obvodu Javorina, a som sa pýtal kolegov, že podľa akého režimu to ideme riešiť, či reštitučného alebo o registroch, tak odpoveď znela podľa nového režimu. Podľa nového režimu. Áno, pán Blanár, tak bolo odpovedané. A ja som sa pozeral ako puk, reku to je aký režim. A momentálne toto vás dobieha, kolegovia. Žiaľ, ja som upozorňoval, bude s tým problém a už je to tu a máme veľké problémy.

    Takže poďme ďalej. Pýtam sa na konkrétny stav, ktorý je k dnešnému dňu, pretože áno, nálady ľudí, ktorí tu štrajkovali, sa ukľudnili, keď sa prijala táto novela a povedalo sa, že to zvládneme.

    1. Takže pýtam sa, ktorý úrad a koľko odborných pracovníkov sa podieľa na riešení týchto reštitučných nárokov vo vojenskom obvode, bývalom vojenskom obvode Javorina.

    2. Aký bol východiskový stav pri nadobudnutí účinnosti novely zákona, koľko nárokov bolo uplatnených, koľko ukončených a koľko bolo ostatných? Všetko žiadam udať podľa katastrálnych území.

    3. Odkedy bol vyhlásený tzv. stop stav na vydávanie ďalších zmätočných rozhodnutí, aby bolo jasné, odkedy už tam nemalo byť čo ďalšie rozhodnutie v zmätkovom konaní?

    4. Ktorí spracovatelia zjednodušených registrov boli vysúťažení pre jednotlivé katastrálne územia a od akého dátumu mohli začať pracovať v tomto území?

    5. O aké výmery sa konkrétne jedná po jednotlivých katastrálnych územiach, aby ste mi zodpovedali.

    6. Ktorí konkrétni, po šieste, ktorí pracovníci okresného úradu, pozemkového odboru majú jednotlivé katastrálne územia v riešení a ich riešia? Neanonymne a kolektívna vina alebo celý úrad, alebo celý štát a celá republika, neviem kto, konkrétni ľudia, chcem vedieť, aby som mohol na mojich mítingov, keď pôjdem do vojenského obvodu Javorina, bývalého medzi ľudí, povedať, že idzte za tým, lebo ten je zodpovedný za to, vážení. Lebo byť v štátnej správe znamená niesť aj zodpovednosť. Takže chcem aj menovite.

    7. Je nejaká lehota na ukončenie registrov a ako je dodržiavaná? Ak ste nejako ako ministerstvo vyhlásili, čo ja viem, je tam nejaká lehota, tak mi buď potvrďte, alebo mi ju vyvráťte. Koľko území je už ukončených? A pritom je tam 27 katastrálnych území, keď si dobre pamätám, o rozlohe asi 35-tisíc ha.

    8. Ak sú ukončené registre, koľko rozhodnutí už bolo zrušených, koľko je novovydaných pre jednotlivé katastrálne územia?

    9. Koľko je odvolaní podľa jednotlivých katastrálnych území?

    10. Bola urobená osveta medzi dotknutými občanmi, akým spôsobom sa budú ich reštitučné nároky riešiť? Bola jasná metodika postupu v tomto novom akože rozhodovacom konaní, ktorá bola prijatá tou novelou zákona 180?

    Toto sa pýtam pani ministerky a chcem, aby to bolo zodpovedané a aby sme tak, ako ja stále hovorím, že my nevyhodnocujeme vplyv tých zákonov na život bežného človeka. A teraz sa chcem pýtať, z akého východiskového bodu sa odrážate, pani ministerka, po roku, a kedy bude vojenský obvod Javorina konečne ukončený. Lebo 27 rokov, sa nehnevajte, je aj na možnože bývalý socializmus veľmi veľa. Takže ďakujem veľmi pekne, a dúfam, že sa dočkám uspokojivých odpovedí, ktoré nebudem musieť potom znovu revidovať, že nebol som s nimi spokojný.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne v rámci tohto bodu programu. Končím možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa traja páni poslanci. Pán poslanec Kotleba, pán poslanec Mizík a pán poslanec Uhrík.

    Pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte priestor.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predniesť tri interpelácie. Prvú interpeláciu predkladám na pána predsedu vlády v súvislosti s programovým vyhlásením vlády.

    Dňa 28. januára 2017 ste, pán predseda, vystúpili v rozhlasovej relácii RTVS s názvom Sobotné dialógy. Relácia sa okrem iných tém venovala aj téme nárastu extrémizmu. V rámci diskusie, ktorá má počúvanosť rádovo desaťtisíce poslucháčov, ste okrem iného povedali aj nasledovné: "Nuž aj Hitler mal dobrý ekonomický program a dobre vieme, ako to dopadlo." Tento váš výrok prevzali viaceré médiá, internetové portály.

    Následne sa v priebehu dvoch týždňov na Slovensku uskutočnilo niekoľko politických krokov a rozhodnutí, ktoré nápadne pripomínajú vami spomínané obdobie vlády Adolfa Hitlera. Poslanci Národnej rady schválili vládny návrh na vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice, podobnosť nie zanedbateľná s Hitlerom naplánovaným útokom na Sovietsky zväz, ktorý sa začal 22. júna 1941 pod označením Operácia Barbarossa. Ministerstvo vnútra vytvorilo špeciálnu jednotku na boj proti terorizmu a extrémizmu, ktorá za dva týždne svojej existencie vykonala zásahy proti niekoľkým ľuďom, ktorí sa previnili len tým, že na internete mali údajne šíriť pre vládu neprijateľné názory. Podobnosť opäť nie zanedbateľná s tajnou políciou nemeckej tretej ríše, gestapom, ktorého príslušníci sa zameriavali najmä na prenasledovanie odporcov Hitleroveho štátu a vládnej strany. Policajti pri zákrokoch proti politicky nepohodlným osobám častokrát postupujú v rozpore s platnými zákonmi. Opäť ide o podobnosť nie zanedbateľnú s postupom príslušníkov gestapa, ktorí pre dosiahnutie svojich cieľov používali nezákonné metódy, okrem iného aj hrubý nátlak, mučenie podozrivých alebo vydieranie rodinných príslušníkov obetí.

    V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto, pán predseda, dovoľujem položiť nasledovné otázky:

    1. Na základe akých kritérií ste vyhodnotili program Adolfa Hitlera ako dobrý?

    2. Tento výrok vás ako predsedu vlády a zároveň predstaviteľa politického prúdu sociálnodemokratického je možné v kontexte vyššie uvedených skutkov vami vedenej súčasnej vlády chápať ako pochvalu politického prúdu nacionálno-socialistického. Nemyslíte si, že súčasná spoločenská situácia v Slovenskej republike sa aj vaším pričinením až príliš začína podobať na situáciu panujúcu v 30. rokoch v Nemecku?

    3. Nemyslíte si, pán predseda, že vaše vyjadrenie je podporou, propagáciou alebo prejavom sympatií k hnutiu spojenému s potláčaním základných práv a slobôd?

    Ďakujem.

    Druhú interpeláciu si dovolím predložiť tu prítomnej pani ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej.

    Vážená pani ministerka, dňa 28. januára 2017 v rozhlasovej relácii RTVS s názvom Sobotné dialógy vystúpil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Relácia sa okrem iných tém venovala aj téme nárastu extrémizmu. V rámci diskusie, ktorá má počúvanosť radovo desaťtisíce poslucháčov, okrem iného povedal aj nasledovné: "Nuž aj Hitler mal dobrý ekonomický program a dobre vieme, ako to dopadlo." Tento jeho výrok prevzali viaceré médiá a internetové portály.

    V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto, pani ministerka, dovoľujem položiť nasledovné otázky:

    1. Nemyslíte si, že predmetné vyjadrenie predsedu vlády Roberta Fica je možné vnímať ako podporu, propagáciu alebo prejav sympatií k hnutiu spojenému s potláčaním základných práv a slobôd?

    2. Nemyslíte si, že v rámci princípu rovnosti pred zákonom by sa výrokom predsedu vlády mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní tak, ako sa tieto orgány v minulosti zaoberali podobnými výrokmi občianskeho aktivistu Mariána Mišúna, alebo tak, ako sa zaujímali o údajné výroky poslancov Petra Krupu alebo Milana Mazureka?

    Ďakujem.

    Poslednú interpeláciu mám na ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán minister, na základe článku uverejneného v novembrovom čísle mesačníka Polícia vydávanom Odborovým zväzom Polície v Slovenskej republike popisujúcom katastrofálne podmienky na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch sme situáciu boli preveriť priamo na mieste.

    Dňa 14. decembra 2016 poslanci klubu Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba a Stanislav Drobný osobne navštívili Obvodné oddelenie Policajného zboru v Spišských Vlachoch. Osobnou prehliadkou priestorov predmetného obvodného oddelenia sme zistili nasledovné skutočnosti. Priestory sú celkovo nedostačujúce. V tak malých priestoroch sa 19 policajtov jednoducho nemôže pomestiť, a to ešte v budove musia byť vyčlenené priestory pre predvolané a predvedené osoby. Niet kde skladovať spisy, pivničné priestory sú pravidelne zatápané. Policajti sa nemajú kde prezliecť, niet kde vypočúvať. Maličká vstupná miestnosť o rozmeroch necelých 3 x 3 m slúži ako vstupná chodba, zároveň ako čakáreň pre verejnosť a tiež ako miestnosť pre zaistené osoby. Vľavo od čakárne je priestor stálej služby, ktorý napriek tomu, že ide o režimové pracovisko, slúži aj ako prechod do provizórnej šatne. Šatňa zas slúži aj ako sklad a zároveň miestnosť pre pracovné porady. Šatňa slúži pre prezliekanie policajtov aj policajtiek, ktoré sú na oddelení dve. Špecialitou oddelenia v Spišských Vlachoch je jediné spoločné WC, ktoré slúži súčasne pre policajtov, policajtky aj verejnosť. Takisto na oddelení je len jedna jediná sprcha, ktorá je v súčasnosti nefunkčná.

    Podotýkam, že do služobného obvodu oddelenia patrí jedna z najväčších cigánskych osád na Slovensku a že policajti z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišských Vlachoch svojou každodennou prácou prispievajú k udržaniu akej-takej úrovne verejného poriadku v celej oblasti. Policajtom na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch je už od roku 2012 sľubované presťahovanie ich oddelenia do modernejšej budovy v majetku ministerstva vnútra, ktorá je na ulici Partizánskej č. 14 v Spišských Vlachoch. Podľa sprostredkovaných informácií od pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach sa však od presťahovania obvodného oddelenia do budovy na Partizánskej 14 upustilo, a to z dôvodu vysokých nákladov spojených s rekonštrukciou objektu.

    Pravda je však taká, že v objekte na Partizánskej ulici už boli vykonané niektoré úpravy a rekonštrukcie a budova je aj v súčasnom stave na činnosť obvodného oddelenia nepomerne vhodnejšia ako súčasné sídlo oddelenia. Budova je nielen modernejšia, ale najmä poskytuje dostatočné priestorové kapacity nielen na stálu službu či kancelárske priestory, ale aj na hygienické zázemie alebo vybudovanie CPZ podľa požiadaviek definovaných v správe verejnej ochrankyne práv.

    Vážený pán minister, v nadväznosti na vyššie uvedené si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:

    1. Zaoberá sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru doslova katastrofálnymi pracovnými podmienkami policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch?

    2. Plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru presťahovanie obvodného oddelenia v Spišských Vlachoch do budovy na Partizánskej ulici?

    3. Je vypracovaný investičný zámer alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie budovy na Partizánskej ulici č. 14 v Spišských Vlachoch?

    4. Ak je takáto dokumentácia vypracovaná, žiadam o jej sprístupnenie cestou výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem.

  • Ďalej bude interpelovať pán poslanec Mizík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Táto interpelácia je adresovaná pánovi JUDr. Robertovi Kaliňákovi, ministrovi vnútra.

    V médiách bola zverejnená táto skutočnosť. Pred koncom roka 2016 podpísalo ministerstvo vnútra s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu dve grantové zmluvy v hodnote 1 832 209 eur. Hlavný cieľ projektu má hodnotu 1 mil. eur. Z tejto sumy je 250 827 eur priamo zo štátneho rozpočtu. Z celkovej sumy 1 mil. eur je 654-tisíc eur určené pre zamestnancov, to znamená na výplaty, na tlmočnícke služby. Na reintegráciu migrantov je zasa určených 828 900 eur. A z tejto sumy ide na platy 387-tisíc eur. Tu sú otázky:

    Aké sú predpokladané kvantitatívne ciele v integrácii a v reintegrácii?

    Druhá otázka. Keď tvrdíte, že kvóty odmietame, tak koho chcete integrovať?

    Tretia otázka. Keď tvrdíte, že migrantov je tu minimum, tak načo sú tieto obrovské sumy?

    Po štvrté. Nebolo by podľa vás lepšie tieto financie využiť na výstavbu bytových domov pre mladé rodiny?

    A posledná otázka, čo je veľmi zaujímavá. Aký je dôvod začiernených mien na zmluve?

    Ďakujem za slovo.

  • Ďalej bude interpelovať pán poslanec Uhrík.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, dovoľujem si vám podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa riešenia dopravnej situácie v Nitrianskom kraji.

    Existujúce riešenie severojužného cestného prepojenia v Nitrianskom kraji nezodpovedá súčasným potrebám a intenzite cestnej dopravy. Cestná doprava na trase Topoľčany - Nitra - Nové Zámky je možná len po ceste 1/64 alebo po úsekoch súbežných ciest nižšej triedy a kvality. Cesta 1/64 na úseku Topoľčany - Nitra prechádza množstvom na seba napojených obcí a v súčasnosti už nezodpovedá parametrom cesty I. triedy, čo pôsobí negatívne nielen na účastníkov cestnej premávky, ale aj na obyvateľov dotknutých obcí.

    Hoci sú Topoľčany vzdialené od Nitry len približne 30 km, cestovanie medzi oboma mestami trvá aj v ideálnom prípade takmer trištvrte hodinu. V čase dopravných špičiek je čas cestovania dokonca ešte výrazne dlhší. Dopravnú situáciu zhoršuje aj rozbehnutá výstavba novej továrne na výrobu automobilov Jaguar Land Rover. Po dostavbe tejto fabriky sa existujúca okolitá cestná sieť ešte viac preťaží nákladnou a osobnou automobilovou dopravou a hrozí reálny kolaps dopravy v tejto oblasti.

    Cestné prepojenie 1/64 medzi Nitrou a Novými Zámkami je kritické najmä na úseku Nitra - Komjatice, ktoré začína v Nitre prechodom cez mestskú časť Dolné Krškany a následne je vedené priamo cez sídelné útvary v štyroch obciach. Kritickú dopravnú situáciu na tomto úseku mala riešiť výstavba preložky 1/64 na trase Komjatice - Nitra, ktorá by prechádzala západným extravilánom dotknutých obcí súbežne so železničnou traťou Komjatice - Nitra. Výstavba tejto preložky bola plánovaná už pred desiatkami rokov, avšak dodnes sa nič nezrealizovalo.

    V súvislosti s riešením zhoršujúcej sa dopravnej situácie v Nitrianskom kraji mám na vás tieto otázky:

    1. Podľa vyjadrenia Slovenskej správy ciest sa uvažovalo nad financovaním stavby novej cesty 1/64 Topoľčany - Nitra - Komárno z prostriedkov Európskej únie. Za týmto účelom sa plánovalo dokonca aj vypracovanie štúdie realizovateľnosti. Bude tento úsek cesty zaradený do registra projektov, ktoré sa plánujú vybudovať z eurofondov čerpaných v období 2014 až 2020?

    2. Ak výstavba novej cesty 1/64 Topoľčany - Nitra - Komárno nebola zaradená do registra projektov, ktoré sa plánujú financovať z prostriedkov Európskej únie v období 2014 až 2020, tak aké boli dôvody nezaradenia tohto úseku do plánovaných projektov? Podľa akých kritérií sa vybrali cesty, ktorých stavba má byť financovaná z prostriedkov Európskej únie v aktuálnom programovom období?

    3. Ak sa v blízkom období neplánuje výstavba novej cesty 1/64 Topoľčany - Nitra - Komárno v celom úseku, má ministerstvo dopravy a výstavby pripravené aspoň nejaké alternatívne čiastočné riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť kritický stav dopravy v severojužnom smere Nitrianskeho kraja? Ak áno, tak aké?

    A posledná, štvrtá otázka. Medzi alternatívne čiastkové riešenia kritickej dopravnej situácie v okolí Nitry patrí aj plánovaná výstavba preložky cesty 1/64 Komjatice - Nitra, ktorá má viesť extravilánom po západnej strane obcí Veľký Kýr, Branč a Ivanka pri Nitre. Plánuje sa výstavba aspoň tejto časti nového cestného úseku? Ak nie, prečo? Ak áno, tak kedy je predpokladaný termín začatia výstavby a predpokladaný termín ukončenia výstavby tejto preložky?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Uhrík bol posledný, ktorý sa prihlásil do interpelácií, preto vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem pekne aj za účasť na tomto bode členom vlády.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o mimoriadnej správe verejnej, verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (tlač 366).

    Prosím teraz pani verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

  • Reakcia z pléna.

  • Bola pred chvíľočkou vonku na chodbe, skúste sa pozrieť, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Krátka pauza na odchod členov vlády z rokovacej sály.

  • Ďakujem pekne.

    Takže písomne je ešte prihlásená pani poslankyňa Verešová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, tlač 366.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, nečudujem sa všetkým tým emóciám, ktoré, ktorým sme boli svedkami. Doobeda. Rozprava o deťoch, na ktorých sa pácha neprávosť, musí vyvolávať emócie. Aj keď sme boli často upozorňovaní, že emócie nabok. Nuž pri deťoch to nie je dosť možné a práve si dokonca myslím, že sú namieste. Však sa k tomu nemôžeme správať, ako keby sme hovorili teraz o diaľniciach.

    Prekvapujú ma, prekvapuje ma to, že taký pragmatizmus silný, nuž sú tu závažné podozrenia z ohrozenia detí a pani ombudsmanka prišla sem, aby nám povedala, že vidí veľké pochybenie zo strany tých, ktorí majú tieto deti chrániť. Ak sa niečo také, ako je sexuálne zneužitie maloletej v chránenom prostredí, stane, muselo sa niečo zanedbať. A buď to v danej inštitúcii bagatelizujú, alebo nevedia, ako sa to robí. A že im pri tom drží ochrannú ruku ministerstvo a ústredie, to je naozaj už iná šálka kávy. Emócie už len vyvolalo napríklad názov mimoriadnej správy. Predstavte si, že na výbore, keď som trikrát zopakovala názov mimoriadnej správy, celý názov, tak som bola upozornená, že stačí, keď poviem len mimoriadna správa. Nuž zopakujem vám znova, ako sa celá mimoriadna správa nazýva: "mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately". Ani rozprávať o tom nemôžeme?

    Pamätám si odpoveď pani ombudsmanky hneď po prepuknutí kauzy maloletej Natálie, teda v septembri, hneď vtedy novinárom povedala... Či v auguste to bolo? Vtedy novinárom odpovedala, pre mňa to nie je prekvapením, že niečo takéto vyplávalo na verejnosť. Je tu opakované zlyhávanie v oblasti ochrany práv detí. Štátne inštitúcie sú totiž podľa nej nastavené dosť formalisticky a dieťa ako keby bolo len prostriedkom na získavanie pracovných miest alebo zdrojov od štátu. V mimoriadnej správe je vlastne potvrdené to, čo sme aj my zistili počas poslaneckého prieskumu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo minimálne od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania práv detí v resocializačnom zariadení Čistý deň odôvodňujúcich začatie konania podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

    Správne konanie sa však začalo až v roku 2016, v septembri 2016! Aj to až po medializácii. Potvrdilo sa to, že iba medializácia postaví na nohy tých, ktorí majú konať. Správne konanie začalo v septembri 2016. Po odporúčaní akreditačnej komisie zriadenej ministerstvom, aby bola licencia, teda akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobratá Čistému dňu. Počas tohto obdobia sme vykonávali poslanecký prieskum, počas ktorého sme boli sústavne napádané, že vytĺkame politický kapitál, že sa hráme na vyšetrovateľov, že súdime bez dostatočných informácií od všetkých zúčastnených. Nakoniec naša záverečná správa bola schválená na zasadnutí výboru a zaslaná ministrovi. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však 3 dni pred Vianocami oznámil, že správne konanie prerušuje, pretože nemá dostatok informácií a argumentov. Prepáčte, ale to je vrchol arogantnosti. Takéto naťahovanie správneho konania vyvoláva pochybnosti. Minister nevie, čo má robiť v prípade maloletých detí? Alebo nechce, či nemôže konať? Od začiatku prepuknutia kauzy bolo pre nás zrejmé, že ministerstvo hrá hru v prospech inštitúcií, jednak resocializačného zariadenia, ale aj ústredia a samotného ministerstva. Minister kašľal na odporúčanie svojej vlastnej odbornej komisie. Jej členovia, odborníci, predsa už v septembri a opakovane v novembri odporučili odobrať resocializačnému zariadeniu akreditáciu. Čo urobil odvtedy minister, ktorý nám stále hovoril od prepuknutia kauzy, že koná? Ale ako koná a v prospech koho koná? Prebiehajúce a potom prerušené správne konanie bolo tak akurát skvelou zámienkou neodpovedať nám na poslaneckom prieskume na žiadnu otázku, pretože na ministerstve sa koná. Napríklad ani po vykonaní poslaneckého prieskumu doteraz nevieme, či ten, ktorý mal sex na rozlúčku s Natáliou, bol klientom, kuchárom či ergoterapeutom, nedokážeme to zistiť. Pritom je to také jednoduché pre ministerstvo. Treba pozrieť pracovné zmluvy, pozrieť Sociálnu poisťovňu a vyplatenie mzdy na účet. Tu je jasné zlyhanie kontroly. Minister nekoná, ba dokonca si stále necháva čas. Ak samotný minister nekoná v prospech maloletých detí už pri prvotnej informácii pri podozrení o ohrození zdravia alebo života, ako mu to prikazuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak je to trestuhodné. To, že táto vláda nechce vyšetriť kauzu Gorila, kauzu Bašternák a všetky tie ostatné kauzy, to je pre Slovensko katastrofou, ale stále ide, v úvodzovkách, len o peniaze. Ale tu hovoríme o deťoch a to je trestuhodné.

    Výstup z nášho poslaneckého prieskumu poukazuje na závažné systémové nedostatky a na nedostatky v kontrole, a to najmä s ohľadom na nezávislosť kontroly a nekompetentnosť kontroly. A to sa týka aj detského domova PETO, v ktorom, predstavte si, kontrola z ústredia nenašla žiadne pochybenie. A pritom na strane 26, ak ju máte, mimoriadnu správu pani ombudsmanky, vidíte jasne, koľko detí, koľko počet, koľko, aký bol počet detí na jedného profesionálneho rodiča v iných detských domovoch a aký bol počet detí v detskom domove PETO. Prečo je tam viac detí? Alebo odbornosť?

    Chcem podotknúť, že, a upozorňujú ma na to mnohí riaditelia zariadení, kde sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, že oni majú skúsenosť úplne odlišnú, ako je to v prípade detského domova PETO a v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň. Ich skúsenosť s kontrolami je diametrálne odlišná. Kontrola sa vykonáva veľmi často a veľmi podrobne. A tak je to dobre. Problém je, že sa nevykonáva všade.

    V detskom domove PETO je to o to hroznejšie a o to alarmujúcejšie, že tam už rozprávame o bábätkách, a tieto už naozaj nemajú žiaden hlas ani silu, ani moc, je to strašné aj pri maloletých, ale predsa 14-ročné dievča, 14-ročný chlapec predsa len možno nájdu, možno ten hlas majú a možno to niekde povedia. Ale v prípade detských domovov hovoríme o bábätkách! Kto ich má chrániť?! Stratégie ani dokumenty a ani komisie zriadené v každom okrese v roku 2013 po smrti maloletej Lucky, o ktorej tento dokonalý systém nevedel 3 roky, neochránia každé jedno dieťa na Slovensku, sú to dobré, ale stále iba pomôcky, nástroje, prostriedky.

    Problém je v ľuďoch, ktorí riadia štát, ktorí riadia najvyššie inštitúcie. Ak sú tam dosadení ako politickí nominanti, potom sa nečudujme, že zlyháva kontrolný mechanizmus a že sa nahliada na rôzne inštitúcie rôznym okom. Tí, čo majú dostatočné politické krytie, a tí, čo nemajú dostatočné politické krytie. Tento systém nedokáže ochrániť deti, ktoré sú mu zverené. Na pohrebe utýranej maloletej Lucky v roku 2013, tí, ktorí neviete, 3 roky sme o nej nevedeli, že je zomretá, že je po smrti. Arcibiskup Bezák, ktorý ju pochovával, povedal, že tento pohreb je znakom ľudskej, nie ekonomickej krízy a to prvé, čo potrebujeme, zdôraznil, je ľudská spoločnosť.

    To, čo som dnes počula od niektorých poslancov vládnej koalície, je veľmi ďaleko od ľudskosti. Už pol roka tu nevid..., od niektorých, aby som bola objektívna, poslancov vládnej koalície nevidím žiadnu empatiu voči tejto maloletej, alebo voči dievčine Natálie v tejto kauze.

    A chcem povedať aj a chcem sa obrátiť aj k rodičom na balkóne. Vážení rodičia, buďte šťastní, že sa to netýka vášho dieťaťa! A že vy ste spokojní so službami, ktoré ste dostali, ale nezabúdajte na to jedno dieťa, na to jedno jediné dieťa, ktorému nebolo dobre, ktorému bolo ublížené. A aj keby sa to týkalo iba jedného dieťaťa, jedného chlapca a jedného dievčaťa, vtedy musíme zabudnúť na svoje deti a urobiť všetko pre pomoc tomu jednému, parafrázujúc to biblické a zanecháme tých 99, ktorí sa majú dobre a sú ochránení, a pôjdeme hľadať tú jednu, tú jednu jedinú, pretože sa môže stať, že tá jedna jediná bude práve moja, vaša. Veľmi vás prosím, nedajte sa manipulovať a otočte, skúste otočiť pohľad týmto smerom.

    Ďakujem pani ombudsmanke, že našla ešte odvahu prísť s mimoriadnou správou. Ďakujem všetkým tým, ktorí dokážu ísť aj proti múru, aj proti mocným, keď sa to jedná o deti.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa Anka Verešová, poukázali ste jasne na konflikt záujmov medzi najlepším záujmom dieťaťa umiestneného do starostlivosti profesionálnej matky a záujmami profesionálnej matky samotnej. Okrem toho ste pekne poukázali - a toto všetko sa nachádza práve aj v správe pani verejnej ochrankyne práv - ste pekne poukázali na to, akým spôsobom je nebezpečná kumulácia funkcií. A funkcií práve profesionálna matka, riaditeľka detského domova, dokonca aj samotná zriaďovateľka v jednej osobe. A nad tým všetkým by mala dozerať tá osoba, ktorá ochraňuje naše deti, to je pani komisárka pre deti. Je mi smutno z toho, že štát prehliada takéto podľa mňa no, no donebavolajúce možno nehoráznosti práve v podobe toho, že iba dáva možnosť ľuďom vedieť, že štát si chráni iba tých, ktorí sú mu blízki. Háji a chráni si nie deti, o ktoré, nad ktorými má dozerať, ale chráni si ľudí, ktorí cez rôzne organizácie a neviem čo proste prepierajú peniaze daňových poplatníkov. Je mi strašne ľúto, že sa zabúda na to, že nielen to, že dodržiavanie zákonov alebo že ministerská kontrola povie, že sa nestala žiadna legislatívna chyba, ale morálne zvrátenosti by mali zároveň títo ministerskí ľudia aj kontrolovať. A podľa mňa nie je v poriadku, ak jedna žena, trojjediná, v troch osobách robí, sa tvári, že teda vlastne a že my ani vlastne nevieme, že čo je, či je naozaj profesionálna mama, alebo je riaditeľka, a sama sebe môže, dokáže povoľovať ešte aj zvýšený počet malých bábätiek v starostlivosti. Úplne choré a nechápem, ako niekto môže ešte váhať nad tým, že či táto správa má nejaký, nejakú skutočnú podstatu, alebo nie.

    Pani ombudsmanka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa odhodlali urobiť takéto zistenia a podať to verejnosti.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si povedala, že, áno, pani ombudsmanka sa nebojí ísť proti prúdu, ja hovorím, ešte aj proti vetru a možnože aj proti všem, keď vidí, že je krivda, a myslím si, že tak, ako ja som ju mal možnosť zažiť aj pri voľbe, jak nastupovala do svojho mandátu, resp. do výkonu funkcie, aj počas jeho výkonu, tak hovorím, že tam boli správy o pravde. Z jej úst a z jej kancelárie išli správy o pravde, o tom, čo je v reálnom živote, čo my tu, žiaľ, v tejto rokovacej sále niekedy vôbec sme odtrhnutí a nevidíme, nechceme. Možnože niektorí ani nemôžu, hoci ju vidia, ale nemôžu ju vidieť, tak preto ja by som tiež z tohto miesta chcel jej veľmi poďakovať, že sa nebála, že drží vlajku úradu, a ďakujem veľmi pekne aj na poli pozemkovom, lebo to, čo ste urobili v reštitučných konaniach, budem gestorovať ďalej, keď dovolíte, a ukončíme ich raz. To vám sľubujem, že raz ich ukončíme, aby národ slovenský mal zadosťučinenie aj v tejto oblasti.

    Takže, pani ombudsmanka, veľmi pekne ďakujem a držím palce do ďalšieho života.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegom. A naozaj chcem ešte vás tak vyzvať, máte v tlači mimoriadnu správu, máte to v programe, my nemôžeme už ukazovať grafy a ja to predsa ukážem.

    Prosím vás pekne, na str. 25, 26, 27 nájdete takéto grafy (rečníčka zobrala do rúk listy s grafmi, ukazujúc ich plénu), v ktorých je podiel detí od nula do jedného roku v roku 2015, a tam uvidíte, aký vysoký podiel bol pri zverených detí v neziskovej organizácii PETO, lebo trošku sa tu, trošku sa tu práve táto kauza detského domova PETO vlastne tak nejak dostala do úzadia práve pre tú obrovskú kauzu Čistý deň, takže chcela by som, aby sa na kauzu dcéry pani Tomanovej takisto nezabudlo. Napríklad je tu napísané v správe, že za obdobie od 1. 1. do 30. 9. 2016 sa podiel detí do jedného roka umiestnených u profesionálnych rodičov detského domova PETO mierne znížil, avšak v porovnaní s ostatnými detskými domovmi, zostal napriek tomu neštandardne vysoký. Je to veľmi zaujímavé, hovorí sa tomu klientelizmus.

    Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Tie faktické a procedurálne dajte preč. Ešte raz. Môžem prečítať? Šiesti, ôsmi, pán poslanec Číž, Erik Tomáš, Zimenová, pani poslankyňa Zimenová, Gaborčáková, Dostál, Grausová, Shazhad a Dubačová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, iste neni rozumné, že sa, zúčastňovať sa na tom predstavení, to, tí desiati poslanci z OĽANO, ktorí sa tu točia a vyprávajú o kdečom, ale a ísť s nimi do rozpravy a slušným spôsobom sa nedá, lebo napriek tomu tu začne opäť ten kolotoč surových urážok a tak ďalej, ale, pani Jurinová, to, čo ste povedali aj s kolegyňami ďalšími, je bezočivá lož.

    Pod masku jemnej, krehkej ženy, ktorá, ktorej ide iba o najlepší záujem detí, sa skrýva, no, niečo veľmi nepekné, niečo veľmi nepekné. Ja, mňa poprosila svojho času pani Tomanová, keďže nie je v parlamente, a zistila, že sa stala predmetom záujmu časti poslaneckého klubu SaS a OĽANO, že, ak treba niekoho hľadať, koho sa dá diskreditovať v SMER-e, tak Tomanovú, Tomanovú, kde sú desiatky detí, ktorých tá žena vypiplala, vychovala, o ktoré sa príkladne stará. Kde som sa tu, aj v tej diskusii som sa snažil vysvetliť, kde, kde tie ataky sú bezprecedentné, a najmenej sedem orgánov štátnych vrátane prokuratúry, ministerstva práce a neviem koho ešte všetkého, sa zúčastnili na tejto, na kontrole vrátane zásahu pani ombudsmanky, ktoré boli hlboko mimo zákona a veľmi nekorektné, som to aj pani ombudsmanke povedal. Napriek tomu, že by pridala jeden, jediný fakt, opakuje znovu to isté a po ňom, pravda, celý rad tých ľudí, tieto nehanebnosti. Považujem to za hlboko bezcharakterné. A hovorím to tu verejne, a pokiaľ som pripravený zúčastniť sa akejkoľvek verejnej diskusii, a veľmi rád ukážem verejnosti, čo sa vo vás v skutočnosti skrýva. Toto bezočivé, články nemôžem ukázať, v Denníku N, kde s veľkou chuťou "kontrola v Tomanovej domove odhalila závažné pochybenia".

    Môžte, pani ombudsmanka, predložiť tejto snemovni aspoň jeden revelentný záver skutočne príslušného štátneho orgánu a iného, aby sa vyjadrili, že aká kontrola v Tomanovej domove odhalila závažné pochybenia? Je to hanba, toto a viacej ani netreba k tomuto nič povedať. Ten príklad denníka, toho, toho, teho Čistého dňa, je absolútne typický. Že tu sedí štyridsať ľudí, rodičov v situácii, keď naozaj ide veľmi ťažko. Sú tam ľudia, ktorí sú už dospelí, polodospelí, ešte mladí, ktorí sa resocializujú, ktorí majú za sebou závažné pochybenia a tak ďalej, kopu drog a iných vecí protispoločenskej činnosti, kde je nesmierne ťažko zohnať ľudí, ktorí tam 24 hodín budú sedieť v trojsmenných prevádzkach a za tie peniaze, ktoré tam sú, tam budeme, budú viesť dokonalú, dokonalú resocializáciu bez akýchkoľvek problémov s tým, že chovanci sú absolútne disciplinovaní, že rodičia do istej miery asi tiež možno pochybili, keďže tie deti sa dostali na túto cestu. Takže situácia je veľmi zložitá. Jak môže niekto predpokladať, že ktokoľvek v SMER-e, minister a neviem kto, po ničom inom netúži, len teda, aby tie deti zničil, vytváral priestor pre znásilňovanie a podobné neuveriteľné hlúposti. Ale dobre, páni poslanci OĽANO zvolili tento spôsob boja, nech sa páči.

    Len, pani ombudsmanka, my sme spolu sedeli v jednom výbore, si pamätám, jeden čas, kde ste z poslaneckých lavíc ako SDKÚ, ako SDKÚ členka na poslednej schôdzi Národnej rady bola zvolená za ombudsmanku. Dobre, nikdy som nespochybňoval vaše právnické kvality, rešpektoval som, že ste sudkyňa, čiže som predpokladal, že máte vysoký vzťah k spravodlivosti a hlavne viete, že ak chceme tento úrad, ktorý ste začala zastávať, urobiť, aby bol spoločensky uznávaný, tak musí mať elementárnu a základnú vlastnosť, politickú neutralitu, nesmie byť využívaný na akékoľvek politické šarvátky a podobne.

    Vy ste nezmenila ani o centimeter pozíciu opozičnej poslankyne, prípadne ešte aj aktivistky. Toto, čo tu robíte, kde ani nemáte právo vstupovať a organizovať veci, zvlášť tam, kde nejde o štátne orgány, že máte zo zákona povinnosť prestať konať vo veci, pokiaľ je tam rozhodnutie prokuratúry, je vám to úplne jedno, lebo tieto vyhlásenia nikto nemôže kontrolovať, veď predsa ombudsman je nedotknuteľný. Človek, ktorý sa dostane do spárov tohto typu, nemá šancu v spoločnosti, kto ho obháji. Môže, jedine štátne orgány, tie vyhlásia bez problémov, bez akýchkoľvek problémov za neviem aké, že je to podplatené, neviem čo. Päť orgánov, každý z nich je podplatený, každý, kde je nejaký vplyv a podobne! Nehanebnosť!

    Takže, pani..., tak Čistý deň, kde zhodou okolností je vo vlastníckych vzťahoch, som zaregistroval meno vášho poslaneckého kolegu z SDKÚ, pani ombudsmanka, čo ste tu nikdy nespomenula, ale, samozrejme, vešiate celý problém Čistého dňa na SMER, pričom ukazuje, že situácia je dramaticky iná.

    Takže ja považujem, pani, a chcel som byť zdržanlivý, nechcem zbytočným spôsobom, každá funkcia tohto typu má mať primeranú mieru vážnosti, lebo keď sa spochybňujú, potom oslabuje sa ďalší možnosť potenciálnej spoločenskej kontroly, a o to tragickejšie je, keď to niekto politicky zneužíva. Iba preto som vystúpil, lebo naozaj do týchto vecí sa ja už v budúcnosti, budem sa im snažiť vyhýbať, ale toto nevydržím. Považujem to za hanebné a musel som to tu takto povedať.

    Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou ako jediná pani poslankyňa Verešová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, ja som veľmi, naozaj, ako by som to povedala, šťastná, že moji kolegovia sú takto angažovaní v kauze týkajúcich sa detí, a my sme už spoločne si hovorili o detskom domove PETO. Je úplne jedno, o aký detský domov ide. Je fakt, že podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, tam nemajú byť deti do šesť rokov. Basta! Už som vám to hovorila.

    A to, že sa dobre starajú v detskom domove PETO, o deti, tak, prepáčte, to je ich povinnosť a nie nejaká nadštandardná služba.

  • Pán poslanec Číž, môžte reagovať, nech sa páči.

  • Bohužiaľ, usúdil som, že nemá význam vôbec uvádzať fakty, lebo sú všeobecne známe. Každý, kto chce zaujať seriózne stanovisko k tomu, tak si len pozrie. Nie je problém si pozrieť všetky výsledky kontrol, ktoré sa tam uskutočnili.

    Pani poslankyňa, keď sme už teda pri tom, len to potom neplatí, to sú podplatení, to sú, ja neviem, čo ste tu všetko navyprávali. A čiže je pravda to, čo vyprávate vy, nespochybniteľná. Vy ste jedinou nositeľkou pravdy, OĽANO, a ešte aj tie aktivity, ktoré smerovali voči Tomanovej. Že tam sú také veci, že niekde je aj právo na súkromie, že niekde sú súrodenecké väzby, že niekde sú štyri, štyri deti, nie je žiadny problém ich rozhádzať hore-dole a tak ďalej. Ale to ja považujem za necitlivé k tým deťom, absolútnym spôsobom. Že sú tam ľudia, ktorí sú už dávno v tých, v tých pozíciách, že budú za chvíľu osvojené, ale napriek tomu ich surovo pani ombudsmanka uvádza tam, akože sa nachádzajú ešte na príkaz v tomto detskom domove. Ako je to možné? V tom je ten zásadný problém. Keby som videl, že je tu úprimná snaha alebo pochybnosť, tak nech pani ombudsmanka povie, že to je pochybnosť, a budeme hľadať, pozerať a budeme pokorne posudzovať fakty, čo sa to tu stalo.

    Kydanie na jednu ženu, ktorá je naozaj, ak niečo, tak si zaslúži, ale absolútne vážny spoločenský obdiv. V tom je môj problém, a preto vystupujem takto.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Erik Tomáš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegovia, kolegyne, pani ombudsmanka, najprv sa chcem ospravedlniť za to emotívne vystúpenie viacerých poslancov vrátane mňa dnes dopoludnia. Asi ste si nepredstavovali, asi tak svoju poslednú správu, ale chcem vám vysvetliť, že tie emócie s niečím súvisia. Súvisia s tým, že vec, ktorú opoziční poslanci a poslankyne označujú ako boj za práva detí, nie je ničím iným, len cynickým honom, ktorého výsledkom má byť veľmi tvrdý a nepríjemný útok na vládu Slovenskej republiky.

    Prečo to tvrdím? Tvrdím to preto, lebo ako máte možnosť vidieť, bez akýchkoľvek ďalších argumentov a bez toho, aby akceptovali viacerí opoziční poslanci nové informácie a nový vývoj k danej téme, vopred avizujú návrh na odvolanie ministra práce. O tom návrhu na odvolanie ministra práce už hovorili na začiatku celého procesu. Poslanec, ktorý tak vehementne vstúpil do emotívnej debaty predpoludním, poslanec za SaS, a to vám chcem povedať, pani ombudsmanka, neváhal použiť v tomto pléne vetu, že vláda preto chráni toto resocializačné zariadenie, pretože pán minister Richter si tam chodí užívať s dievčatami.

    Aby ste vedeli, súčasťou čoho ste, pani ombudsmanka, vám chcem povedať, že iný opozičný poslanec, líder opozičnej strany SME RODINA, neváhal kvôli tejto téme na facebooku vyzývať ľudí na lynčovanie zamestnancov zariadenia. Aj na tomto sa podieľate. Naozaj touto svojou poslednou, mimoriadnou správou, mimoriadnou, ako ste ju nazvali, ste neprekročili, bohužiaľ, svoj tieň v pôsobnosti vo svojom úrade.

    Prečo to tvrdím? Myslím si, že táto správa je od začiatku účelová, jasne je politická. Neobjektívne sumarizuje v zásade už pol roka medializované výstupy rôznych zdrojov k problematike resocializácie a sociálno-právnej ochrany detí, najmä postoje časti opozície, ktorá aj túto tému spolitizovala od úplného začiatku. Ja naozaj nerozumiem, ako môže vyzerať správa ombudsmanky takto. Evidentne vychádza zo sprostredkovaných informácií a tá správa sa ani len nepokúsila skonkretizovať zdroje. Píšete: "z poskytnutých spisov". Pýtam sa, z poskytnutých spisov koho? "Z výpovedí bývalých klientov..." Ktorých, pani ombudsmanka? "Rozhovory s kurátormi potvrdzujú..." Aké rozhovory? A v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň nie sú uvedené ani len základné počty klientov maloletých, plnoletých, bývalých, s ktorými bol vedený rozhovor, počty rodičov, klientov, s ktorými bol vedený rozhovor, počty spisov, zariadenia a úradov, informácie o overení hodnovernosti zdrojov, najmä osobných výpovedí. Nie sú uvedené ani len počty úradov, kde bol vykonaný rozhovor, počet zamestnancov, vôbec nič, len veľká znôška úvah, zozbieraných verejných tvrdení a pocitov.

    Čo ma ale najviac zaráža, a preto tu boli dnes aj rodičia, klienti, rodiny týchto klientov na tom balkóne, že ste sa vôbec nerozprávali s nimi, s komunitou, ktorej sa to priamo dotýka. Tým ste úplne odkopírovali postup poslankýň, ako napríklad pani poslankyne Blahovej, ktorá si nenašla za celý ten čas čas na to, aby sa s nimi stretla. Prišla raz, lebo musela, počas poslaneckého prieskumu, tam jej to bolo veľmi nepríjemné, povedali jej, čo si o nej myslia. A chcem opakovať... (Reakcia z pléna). Nechajte ma, prosím vás, dohovoriť. Chcem zopakovať, že za tento Čistý deň je podpísaná petícia, ktorú podpísalo 53 ľudí. Medzi tými ľuďmi sú rodičia, klienti, rodiny, podporovatelia, zamestnanci. A podľa toho, čo mám, ak mám presné informácie, tak celá tá petícia pokrýva 31 z 37 klientov asi. To vás naozaj tento názor nezaujímal? Možno sa mýlim, možno ste sa naozaj zaujímali.

    Ale ja tu mám otvorený list zamestnancov, rodičov, klientov a klientov resocializačného zariadenia Čistý deň predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi. Keďže je to otvorený list, môžem z neho citovať. A tá komunita, o ktorú teraz ide, v tom liste píše v bode jedna: "Verejná ochrankyňa práv nikdy nenavštívila naše zariadenie, nikdy si nevyžiadala žiadne písomné podklady, materiály, vysvetlenia, nikdy a nikde sa neoboznámila so žiadnym vnútroorganizačným predpisom, ktorý by získala priamo z administratívneho operátu našej neziskovej organizácie."

    Ak teda, pani ombudsmanka, dovolíte, a tento list nemáte, ja vám ho v mene komunity Čistého dňa, by som vám rád odovzdal. Nech sa páči.

  • Odovzdanie listu a reakcia ombudsmanky.

  • Tak sa teším.

    A preto mi dovoľte ešte na záver niečo povedať. Mrzí ma, že verejná ochrankyňa práv sa súčasne stavia do pozície vyšetrovateľa, sudcu a kata bez toho, aby si počkala na závery vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní či iných odborných záverov. Minister práce Ján Richter je viazaný zákonmi a zodpovednosťou sa za svoje rozhodnutia, okamžite nariadil vykonať v zariadení Čistý deň nezávislú kontrolu a čaká na relevantné závery a ukončenie zákonom definovaných správnych procesov. Ministerstvo práce je pripravené obratom konať a opäť otvoriť konanie o zrušení akreditácie, pričom hneď následne bude možné prijať prvostupňové rozhodnutie. Ako je známe, zo zákona o správnom konaní zároveň vyplýva, že minister môže vstúpiť do procesu až v prípade odvolania druhej strany a urobiť konečné druhostupňové rozhodnutie. Zrušenie akreditácie zariadeniu len na základe pocitov a dojmov, bez relevantných dôkazov by bolo ľahko napadnuteľné na súde a v konečnom dôsledku by sa tak mohlo stať neoprávnené. Proces zrušenia akreditácie sa riadi jasnými pravidlami, a preto nie je možné odobrať zariadeniu akreditáciu zo dňa na deň, ako si to predstavujú niektoré političky a najnovšie aj verejná ochrankyňa práv.

    Zaráža ma aj skutočnosť, že správa verejnej ochrankyne práv v záveroch vôbec neberie do úvahy viaceré fakty, nezávislé rozhodnutia súdov ani tvrdenia všetkých spokojných klientov zariadenia Čistý deň, o čom som už hovoril, a ich rodičov. Táto správa sa tým prispôsobuje rétorike opozičných poslankýň, ktoré robia závery len na základe neúplného, jednostranného poznania vecí, ignorujúc pritom viaceré skutočnosti a hlasy ostatných aktérov. Domnievame sa, že práve inštitúcia verejnej ochrankyne práv občanov Slovenskej republiky by mala pracovať so všetkými objektívnymi skutočnosťami a vec hodnotiť odborne a apoliticky. V opačnom prípade sú ďalšie opakovania jednostranných vyhlásení len sebaprezentáciou a podporou politickej objednávky.

    Napriek tomu, čo som povedal, pani ombudsmanka, keďže končíte vo funkcii, vám chcem zaželať veľa šťastia a zdaru v ďalšej buď pracovnej kariére, ale aj v súkromnom živote.

  • Na vystúpenia pána poslanca s faktickými piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rada, že sa tu vlastne dozvedáme, pán kolega Tomáš, aj to, pretože sme to vôbec nevedeli, že pani ombudsmanka a ďalšie kolegyne vôbec nenavštívili zariadenie Čistý deň, že naozaj majú informácie iba sprostredkované. Som určite toho názoru ako žena, ako matka, že nemá dochádzať k žiadnemu sexuálnemu styku medzi personálom a medzi maloletou. Očakávam ale, že to bude vyšetrené na pôde polícii, a tí, ktorí k tomu majú čo povedať, nie na pôde parlamentu.

    A takisto chcem povedať, že ak dochádzajú argumenty, tak sa stáva presne to, ako teraz, že pani Blahová na vás vykrikuje, lebo ak nemá argumenty, tak títo ľudia kričia, urážajú nás a zastrašujú. A takým zastrašovaním, by som povedala aj takú konšpiráciu, ktorú som ja nechápala, ktorá sa objavila, že ako sa pán Tomáš stretol s predstaviteľmi Čistého dňa. No stretol sa s nimi normálne ako člen sociálneho výboru, ale tá konšpirácia, pretože som z Humenného, že otec pána Tomáša, ktorý bol vrátnikom, tak riaditeľa Čistého dňa švagriná bola kedysi riaditeľkou manželky a podobne. No tak takého niečo vymyslieť, tak to už naozaj treba detektívnu kanceláriu, aby sme také niečo naskladali.

    Vážení, venujte sa argumentom, venujte sa veciam a skúste sa stretnúť s obidvoma stranami. Ja verím tomu, že to, čo, ak sa stalo a všetko sa preukáže, budem prvá za to, aby, samozrejme, sa k tomu nedochádzalo, aby títo ľudia boli, aj ten človek, ktorý tam bol, bol potrestaný.

    Ale, prosím vás pekne, nevyvreskujte, že zlyháva systém, že zlyháva všetko v tomto štáte. A práve pán Tomáš aj z tej druhej strany nám ukázal, ako to je, a verím tomu, že naozaj nie my, ale orgány činné v trestnom konaní dajú za týmto bodku a bude to spravodlivé.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tomáš, obávam sa, že máte veľmi zvláštnu predstavu o tom, čo by mal a mohol robiť verejný ochranca práv. Ak vyčítate pani Dubovcovej, že nečakala na výsledky orgánov činných v trestnom konaní, tak jednak to nesedí z hľadiska úloh, právomocí a pôsobností verejnej ochrankyne práv. Pretože keby to tak bolo, a aj v normálnejšej spoločnosti, v normálnejšie fungujúcom štáte, by vlastne načo by potom bola verejná ochrankyňa práv, keď, keby iba dodatočne po tom, čo polícia vyšetrí, prokuratúra obžaluje, súdy odsúdia, potom iba konštatovala, že, že niečo zlé sa stalo. No tak taká verejná ochrankyňa práv by asi bola zbytočná.

    A zvlášť cynické mi to príde v Slovenskej republike, kde máme políciu, na ktorej čele stojí minister vnútra Robert Kaliňák, človek podozrivý z kšeftov s Bašternákom. Človek, ktorý nevie vysvetliť svoje obchody s daňovým podvodníkom a ktorý už mal dávno odstúpiť.

    Hovoríte, že existujú spokojní klienti. Nerozumiem, ako existencia ľudí, ktorí problém nevidia, vylučuje existenciu problému. Ako existencia klientov, ktorí sú spokojní, vylučuje existenciu tých problémov, o ktorých hovorí správa verejnej ochrankyne práv.

    A keď ste tu už hovorili o tom, ako pán minister Richter promptne a akčne pristúpil k riešeniu tohto problému, ako to, že tu teraz pán minister Richter nesedí? Však sa to týka jeho rezortu. Nás by zaujímal jeho názor. Ale nie, bol tu pred chvíľou, keď boli interpelácie, a už tu nie je.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste tu hovorili, že ide o cynický útok na vládu Slovenskej republiky. Teda tlieskam tomuto vášmu výroku, a teda veľmi preceňujete mnohé naše sily, ale teda možnože by nám to aj mohlo lichotiť. Ale každopádne cynik v tomto prípade, jediný cynik v tomto prípade ste tu vy. A to len potvrdzuje naozaj úbohosť toho, čo som si vypočula. Pretože vy ste tá osoba, ktorá veľmi zvláštnym spôsobom a práve na úrade vlády sa stretla s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Úradníčka ministerstva práce veľmi zvláštnym spôsobom prijala u seba dieťa, klienta zariadenia s riaditeľom, čo naozaj nie je vôbec štandardný postup. Tak stále nechápem, že o čom ste to tu rozprávali.

    Na druhej strane, nedávno tunák vystupoval pán minister, ktorý takisto síce skritizoval správu, ale na druhej strane bol ochotný pripustiť, že bude dochádzať k veľkým zmenám práve v sociálnoprávnej ochrane detí. A to znamená, že on si sám uvedomuje, že bezproblémová táto oblasť nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som teraz upriamila pozornosť všetkých slušných ľudí vo vládnej koalícii, aby sa pozreli na tohoto človeka, ktorý s nimi sedí v jednej lavici. Je to naozaj hanba, hanba. Pretože on si vytrieskava politický kapitál, pretože on chráni tých, ktorým jednoducho celá situácia nahráva. To, čo sa odohrávalo v Čistom dni, boli len dôsledky kradnutia. Jednoducho je to úbohý side effect toho, že toto zariadenie nie je v poriadku (ruch v sále), toto zariadenie nie je v poriadku. Vieme to od roku 2009, keď všetky noviny písali o tom, že vedenie Čistého dňa na bieleho koňa napísalo služby, aby mohlo čerpať eurofondy z úradu vlády, na ktorom sedela pani Tománková-Miková ako riaditeľka pre drogové závislosti. Tam sedela, do novín ju obhajoval pán Ondruš. Dnes je, pre boha živého, štátny tajomník na ministerstve práce. A práve pán Ondruš poslal pána Tománka a svoju kamarátku z úradu vlády pani Tománkovú za pánom Erikom Tomášom. Presne takto to bolo a kuloárne informácie, v kuloároch vám to ktokoľvek dosvedčí, že toto sa dialo opakovane. Jednoducho toto prepojenie na momentálnu vládu a hlavne na SMER a jeho dôsledkom je to, že trpeli deti. Naozaj trpeli deti a len to, že pre peniaze.

    Je to... Čo, čo už bude ďalším krokom, keď budeme toto akceptovať?! Veď znásilnené dievča budeme tolerovať? Ďalším krokom, ktorý môžeme odtolerovať, je už len vražda.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci!

    Pani poslankyňa.

  • Pán poslanec, na niektoré vaše slová budem reagovať až v rozprave, pretože paradoxne som mala na ne napísané odpovede ešte predtým, ako ste ich povedali. Takže ste asi veľmi ľahko čitateľný.

    Chcem Vám pripomenúť, čo sa o vás myslí vaša pani kolegyňa, pani Vaľová, ktorá povedala, že... (reakcia z pléna), že, ja reagujem, ja hovorím na pána Tomáša, lebo ste, lebo pani Vaľová povedala, že kto nemá argumenty, ten vykrikuje. A vy ste tu dneska vykrikovali podľa mňa najviac.

    A tak i ja sa vás chcem opýtať len jednu jedinú otázku. Neustále obviňujete opozičných poslancov zo zneužívania situácie. Kto podľa vás by sa týchto detí mal zastať, keď nie ombudsmanka alebo opoziční poslanci?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Erik Tomáš, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pani Shahzad, neviem, kto, o ktorých deťoch hovoríte, pretože ja vám garantujem, že ja, ako aj všetci poslanci SMER-u sa zastaneme všetkých detí, všetkých. Aj všetkých detí v zariadení Čistý deň. Zatiaľ sme nedisponovali a nedisponujeme informáciou, že by sa v Čistom dňu, dni dialo niečo tak nekalé, že by sme už museli vystúpiť. A garantujem vám, že ak by polícia alebo prokuratúra prišli s takým zistením, budeme prví, kto bude kričať.

    Pani Blahová, mne, mne už nestojíte ani za komentár, prepáčte. Ale táto znôška nezmyslov, naozaj nebudem strácať čas.

    Pani Jurinová, chcem vám povedať, že áno, stretol som sa s predstaviteľmi zariadenia Čistý deň na úrade vlády. Dúfam, že úrad vlády je jedna normálna inštitúcia, kde sa stretávame aj s inými ľuďmi, a že to nie je problém. Ale zároveň vám chcem pripomenúť, že jediný som sa okrem predstaviteľov zariadenia Čistý deň stretol aj s rodičmi, s deťmi, zamestnancami a najmä aj s matkou Natálie. Takže som jediný poslanec, ktorý si urobil čo najobjektívnejší obraz na celú vec týmito stretnutiami, na čo vy ste nemali odvahu.

    A asi, myslím, taký najkorektnejšia faktická poznámka tu bola od pána Dostála. Áno, pán Dostál, ja súhlasím, že verejná ochrankyňa práv nemôže čakať na výsledky orgánov činných v trestom konaní a až potom robiť nejaké závery. To, čo jej ja vyčítam, je, že tá správa je urobená len zo sprostredkovaných informácií, že sama priamo nepátrala na úradoch, nestretla sa s predstaviteľmi Čistého dňa, a to je moja taká jediná hlavná výhrada. A ja, samozrejme, netvrdím, že ak je spokojná väčšina, že tým pádom to znamená, že musia byť spokojní všetci rodičia a všetky deti. Len tvrdím, že túto väčšinu by mal niekto konečne začať počúvať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o 17.00 hod. budeme hlasovať, síce to bude krátke hlasovanie, tak zatiaľ vyhlasujem prestávku. Predpokladám, že pani poslankyňa Zimenová určite bude dlhšie ako päť minút, šesť minút, takže až po hlasovaní. Ďakujem za trpezlivosť.

    Pani ombudsmanka, kľudne môžte zatiaľ tu ostať. Nemusíte znovu ísť na chodbu, aj tak budeme pokračovať potom s vašou správou.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred hlasovaním dovoľte, aby som privítal na balkóne návštevu zo Žiaru nad Hronom. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • A teraz pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (tlač 429).

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kresákovi, ktorého navrhol gestorský výbor za spravodajcu.

  • Reakcia z pléna.

  • Povedané so smiechom a reakcie z pléna. Ruch v sále.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 429.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod konštatovať, že v rozprave vystúpil vlastne jeden pán poslanec, a to tak písomne, ako aj ústne. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Preto som oprávnený vás požiadať, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pardon. Ešte raz, teraz, nech sa páči, prezentujte sa hlasujme všetci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 74, proti 13, zdržalo sa 47 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet, ďalej tiež že ako gestorský výbor bude určený ústavnoprávny výbor s tým, že aby teda návrhy prerokovali obidva výbory ihneď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, určení gestorského výboru a takisto aj lehoty potrebné výborom na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 121, zdržali sa 13, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol prijatý.

    Keďže sme odsúhlasili, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, navrhujem, aby sme prerokovali ráno o 9.00 hod. tento návrh. Je všeobecný súhlas? Áno?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže o tom nemusíme hlasovať.

    Teraz budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov (tlač 336).

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 336.

  • Pani poslankyňa Jurinová nepovažuje písomnú odpoveď ministra životného prostredia za uspokojivú, a to číslo 20. Takže najprv, samozrejme, budeme hlasovať. Pán podpredseda, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Povedané so smiechom, ruch v sále a reakcie z pléna.

  • Hlasujeme o nespokojnosti pani poslankyne Jurinovej.

  • Ruch v sále a reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Nespokojných 44 poslancov (povedané so smiechom a smiech v sále), takže prítomných 124, za 44, proti 45, zdržalo sa 31, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada nesúhlasí s nespokojnosťou pani...

  • Povedané so smiechom, smiech v sále a potlesk.

  • Bohužiaľ, toto budeme musieť zmeniť nabudúce, keď pristúpime k rokovaciemu poriadku, lebo, bohužiaľ, takto to funguje.

    A teraz budeme hlasovať, samozrejme, o uznesení, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 76, proti 31, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada toto uznesenie schválila.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podávam návrh na zaradenie ďalšieho bodu, a to návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Máte to v tlači 430. Aj vzhľadom k tomu, ako pokračuje rokovanie pléna, predpokladáme, že budeme rokovať ešte budúci týždeň, zatiaľ by sme neurčili, samozrejme, že kedy konkrétne, podľa toho, ako rýchlo budeme preberať jednotlivé body. Takže návrh je zaradiť do programu a potom vykonať, samozrejme, aj túto tajnú voľbu, aj ďalšiu budúci týždeň podľa potrebnej dohody. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže týmto pádom sme skončili naše hlasovania a budeme pokračovať ďalej, ešte predtým procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý vám aj následne písomne odovzdám. V rámci tohto procedurálneho návrhu chcem dať návrh, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Glváč v zmysle § 135 a § 139 rokovacieho poriadku ospravedlnil za nepravdivý výrok prednesený v pléne Národnej rady. Odôvodňujem svoj návrh takto. Pán poslanec Glváč si ma na začiatku tejto schôdze zavolal, keď sedel tam ako predsedajúci vedľa vás, a ma veľmi asertívne informoval o tom, že on nikdy nepovýšil pána poslanca Jahnátka do funkcie plukovníka ani pána exposlanca Pašku. A bol na mňa, musím povedať, veľmi nepríjemný, že nemám šíriť informácie, ktoré sú nepravdivé.

    Tu mám v ruke dôkaz toho (rečník zobral do rúk papier, ukazujúc ho plénu), že pán Glváč povýšil pána Jahnátka a že teda klamal. Klamal aj verejne, klamal aj mne v pléne Národnej rady, a preto ho chcem požiadať o ospravedlnenie v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja si dovoľujem informovať ctených členov ústavnoprávneho výboru, že rokovanie výboru bude 8.30 hod. zajtra ráno. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Takisto chcem upozorniť členov finančného výboru, že dneska bude o 19.00 hod. rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady.

  • Pán poslanec, trvám na svojom, a keď máte fotokópiu toho, čo predkladá Denník N, trvám na svojom, že pán Jahnátek ani pán Paška neboli povýšení do žiadnej hodnosti. A tobôž nie do plukovníckej.

    Pekný večer vám prajem.

  • Takže sme vyriešili povýšenia jednotlivých členov vlády.

  • Smiech v sále.

  • Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás! Tlač 366.

    Pani ombudsmanka, nech sa páči, po tretíkrát (povedané so smiechom) zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

  • Ruch v sále.

  • Takisto prosím pani poslankyňu Verešovú, nech sa páči.

    Ústne ešte do rozpravy sú prihlásení šiesti páni poslanci. Bude pokračovať pani poslankyňa Zimenová v rozprave.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak vás môžem ešte poprosiť o chvíľku trpezlivosti. Vzhľadom k tomu, páni poslanci, páni poslanci, ani moje sliepky v kuríne toto nerobia, prepáčte.

  • Smiech v sále a reakcie z pléna.

  • Ešte raz, vzhľadom... Páni poslanci! Vzhľadom k tomu, že dosť pomaličky postupujeme, navrhujem, aby sme zajtra o 11.00 hod. nehlasovali. Možnože nebudeme mať o čom. To znamená, že toto ak aj dokončíme, ak dokončíme, zajtra ráno začneme o 9.00 hod. tiež dôležitý bod, ku ktorému vystupovali poslanci, kľudne sa nám môže stať, že nebudeme hlasovať. Je všeobecný súhlas, aby sme nehlasovali zajtra?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne za pochopenie a prosím vás, tí, ktorí majú rôzne rokovania, aby opustili rokovaciu sálu, a budeme pokračovať vystúpením...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Budeme vystup..., teda pokračovať v rokovaní.

    Vystúpi teraz v rozprave pani poslankyňa Zimenová.

  • Pokračovanie rokovania o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, tlač 366.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, kolegyne, predloženú mimoriadnu správu pani ombudsmanky Jany Dubovcovej som si pozorne prečítala, ako napokon všetky doterajšie správy, obzvlášť ak sa týkajú porušovania detí.

    Už z predchádzajúcich správ verejnej obhajkyne práv je známe, že ak v rámci svojej činnosti opakovane zisťuje, že práva detí na Slovensku sú porušované vo viacerých oblastiach, či už v oblasti vzdelávania, alebo v oblasti sociálnej. Tieto práva detí sú porušované vtedy, ak niektorý z orgánov štátnej moci koná tak, že neberie na zreteľ najlepší záujem dieťaťa alebo bráni naplneniu práv dieťaťa svojím nekonaním. Niektoré porušenia práv detí sú na Slovensku spôsobené individuálnou chybou, organizáciou práce či preťažením pracoviska s nedostatočným počtom zamestnancov. Mnohé však nesú znaky systémovej chyby. A tá vyžaduje zásadnejšie opatrenia na zmenu v systéme.

    Mimoriadne správy ombudsmanky obsahujú vždy závažné zistenia, ktoré nás ako zákonodarcov, zaväzujú konať. Preto som aj v súvislosti s tou predchádzajúcou správou, o ktorej sme rokovali v novembri, podala na tejto schôdzi spolu s kolegami Ondrejom Dostálom, Vierou Dubačovou a Petrom Osuským návrh na zmenu zákona o Policajnom zbore, ktorým sme sa snažili políciu zaviazať k tomu, aby svojím konaním neporušovala práva osôb v zaistení. Žiaľ, neúspešne. Návrh zákona bol koaličnými poslancami odmietnutý. Dovoľte mi pozastaviť sa práve pri tejto skutočnosti.

    Prieskumy verejnej ochrankyne práv slúžia na to, aby sa zistil skutočný stav vecí v rámci rôznych podnetov, ktoré do kancelárie ombudsmanky prichádzajú. Ombudsmanka na tieto podnety reaguje tak, že sa snaží ísť do hĺbky problémov, zistiť príčiny, posúdiť ich širšie dôsledky a navrhnúť odporúčania. V tomto zmysle sú mimoriadne správy pani ombudsmanky Jany Dubovcovej veľmi cenné a ja len dúfam, že novozvolená ombudsmanka pani Mária Patakyová bude túto vysoko nastavenú latku naďalej rešpektovať a bude postupovať rovnako. Z osobnej skúsenosti viem, že keď už pani ombudsmanka Jana Dubovcová zhrnie svoje závery do mimoriadnej správy, môžeme si byť istí že ich predkladá po zrelej úvahe a po preverení všetkých dostupných skutočností. V prípade Jany Dubovcovej si môžeme byť istí, že keď zistenia predložené v mimoriadnej správe považuje za závažné, problémy na ktoré upozorňuje, si naliehavo vyžadujú riešenie. Zdôrazňujem to preto, že lebo mám aj takú osobnú skúsenosť, že nie všetci poslanci vnímajú jej prácu podobne a nie všetci ju považujú za dôležitú a potrebnú. Aj tu v pléne, aj na výbore pre ľudské práva a menšiny sa stretávam zo strany niektorých, najmä koaličných poslancov s ignoranciou, nepochopením, zľahčovaním a s odmietaním obsahu mimoriadnych správ ombudsmanky. A netýka sa to iba tejto správy, ktorú predkladá dnes. Týka sa to aj ostatných mimoriadnych správ. Snaha zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv zo strany štátnej moci je u nich silnejšia ako povinnosť postaviť sa na stranu ľudí, ktorým sa v našom štáte deje krivda a ktorí sa nevedia domôcť ochrany. Niektorí koaliční poslanci odmietajú o zisteniach pani ombudsmanky vecne diskutovať a neraz namietajú, že v správach opísané skutočnosti sa vôbec nestali a nedejú, a ak, tak iba v dôsledku výnimočného ľudského zlyhania a nie v dôsledku zlyhávania systému.

    Upozorňujem na to, že takýto postoj je spreneverením sa sľubu, ktorý sme ako poslanci dali. Je našou povinnosťou zaujímať sa o to, čo v našom štáte nie je v poriadku, kde to škrípe, v akých oblastiach je výkon štátnej moci namierený nie v prospech ľudí, ale niekedy dokonca proti nim, a prečo je systém v mnohých oblastiach nastavený tak, že neochraňuje ľudí, ale sám seba. V tomto zmysle je predložená mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv plná znepokojujúcich zistení.

    Vyzývam preto koaličných kolegov poslancov, aby ich nebrali na ľahkú váhu, ale aby tlačili spolu s nami v opozícii na vládu, aby chyby v systéme sociálnej kurately a sociálnoprávnej ochrany detí napravila. Zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, ktorí si ešte správu nestihli prečítať, aby tak urobili. Ja napísaná zrozumiteľne, vecne a jasne. Preto odporúčam aj verejnosti začítať sa do nej. Naozaj je napísaná tak, aby čitateľ získal komplexný obraz o kauzách, ktoré dlho traumatizujú Slovensko. Konkrétne o skutočnostiach v prípade kauzy Čistý deň a kauzy detského domova dcéry komisárky pre deti pani Tomanovej PETO. Je na nás, pani poslankyne a páni poslanci, aby sme pochybenia zo strany štátu, na ktoré nás ombudsmanka upozorňuje, začali riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pani poslankyňa Natália Blahová.

  • Ďakujem veľmi pekne váženej pani kolegyni, že veľmi jasne popísala situáciu, a dovoľte mi, aby som sa takto nahlas potešila, že náš prazvláštny ľudskoprávny výbor bude mať v nej novú oporu. Takže aj z tohto miesta ďakujem.

  • Pani poslankyňa bez reakcie na faktickú poznámku.

    Poprosím, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, pripraví sa pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem za slovo. Dnes tu odznelo už veľa vecí, ktoré si treba zvážiť, aby naozaj systém nepokračoval možno takým smerom, je potrebné veci riešiť, treba vecne si pomenovať, čo nám chýba v systéme. Netreba sa báť tých vecí, a ak hovoríme o systémových problémoch, lebo ja sa tiež vlastne zamerám na to, na čo sčasti vlastne poukazovala aj pani ombudsmanka.

    Ja chcem poukázať na systém poskytovania sociálnych služieb. Nechcem hovoriť len o zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, ale chcem hovoriť aj o zariadeniach, ktoré definujeme ako zariadenia sociálnych služieb. U jedných aj u druhých zariadení máme problém, a to v tom, že nie sú zavedené štandardy kvality. Štandardy kvality pozostávajú z materiálnych, procedurálnych a taktiež z podmienok na dodržiavanie ľudských práv. Keďže to začne platiť až od 1. 1. 2018, na základe ktorého by sme mohli vyhodnotiť procesy, ktoré sa dejú v jednotlivých konkrétnych zariadeniach, mám za to, že každá, každý podnet, ktorý prichádza aj zo strany ombudsmanky, je podnetom na to, aby, aby sme sa ním zaoberali. Pokiaľ tie štandardy kvality ešte nie sú zavedené v praxi, budeme sa naťahovať, čo je a čo nie je objektívne. Tu si treba povedať už teraz, že od 1. 1. 2018 štandardy kvality nebudú platiť pre zariadenia, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu. To znamená, legislatíva je nastavená tak, že opäť budú platiť len pre zariadenia sociálnych služieb, ale nebudú práve v časti zariadenia, ktoré vykonávajú činnosť sociálnoprávnej ochrany. Tam sa neráta s tým, že budú zavedené. A to vidím ako veľký problém, keď opäť nebudeme vedieť posúdiť kvalitu poskytovanej služby. Tam by malo ministerstvo naozaj dohliadnuť, aby ten proces prebehol ako v jedných, tak aj v druhých zariadeniach.

    Ďalšiu vec, ktorú vlastne spomínate, pani ombudsmanka, je práve tá kontrola kvality. Vy ste sa zamerali v jednotlivých častiach, ako je umiestňovanie, výber zariadenia, ale aj kolízia práv detí, na procedurálne podmienky kvality. To znamená, tie ktoré sú priamo zamerané na poskytovanú službu, na ten výkon sociálny pracovník alebo iný odborný zamestnanec voči klientovi, hej. A keďže naozaj sa nemerá tá kvalita, preto vy, vy ste prišli k tým záverom, ku ktorým ste prišli. To znamená, ak by boli nastavené, že tie štandardy kvality majú platiť, na základe toho by sme sa nemuseli teraz jednať, čo je vaším výmyslom a čo je možno výmyslom iných strán. Na základe toho by sme si pekne prešli.

    V jednej veľkej skupine je dodržiavanie ľudských práv. Tam musia byť presné postupy a metódy, ako konkrétny sociálny pracovník má dodržiavať v procese interakcie s klientom dodržiavanie ľudských práv. Ďalej je to ten, to materiálne, ktoré, vy ste hovorili, že len to posudzujeme. Ak ideme robiť kontrolu, tak posudzujeme materiálne veci. V tom zmysle, či sú tam ekonomicky oprávnené náklady, či to bolo všetko zúčtované, to je jedna kategória. Ale my len vždy hodnotíme kvalitu v tej materiálnej úrovni, a preto ste hovorili aj o tom, že ak je pekné zariadenie a má zariadené veci, sa považuje, že je kvalitným zariadením. Ale nejdeme do tých ďalších štádií a to je procedurálne, kde naozaj riešime priamo to, čo vedieme ku klientovi. A preto dnes je namieste postavené, koľko je kvalitných sociálnych služieb v rámci štátu a koľko je nekvalitných v rámci štátu. A to môžme hovoriť nielen o SPO-čke, ale môžme hovoriť, zaoberali ste sa aj poskytovaním starostlivosti u seniorov a tam je presne ten istý proces. To znamená, ak sa zameráme, či splnili hygienické podmienky, materiálne podmienky, a vytvoríme si, že je to štandard kvality, tak splnia. Ak si zameráme, či, či k tomu seniorovi ide kvalitná sociálna služba, tak tam by sme mohli dôjsť ku kolízii. Čiže merateľnosť kvality procedurálnej v rámci štandardov nevieme zmerať. Preto som ja aj minule hovorila o tom, že trebárs výchovu, ktorá je odbornou činnosťou, práve v zariadení, kde sa nachádzajú maloleté deti, je ťažko zmerať, pretože štandardy kvality nie sú nastavené na to, aby sme skúmali pri tom, či, či ten poskytovateľ je kvalitný, alebo nie je kvalitný, práve, práve cez tie procedurálne, tie odborné činnosti.

    Ďalšiu skupinu, ktorú chcem povedať, sú deti so zdravotným postihnutím. To je ďalší problém, ak by sme hodnotili v systéme starostlivosti štátu, že nám zmizli deti, ktoré sú tzv. štátne deti a majú ťažké zdravotné postihnutie, zistili by sme to, že my sme síce zrušili domovy sociálnych služieb pre deti na celoročný pobyt, ale náhradu za to sme nedali. To znamená, že ostali iba možnosti pre deti, ktoré denne dochádzajú do zariadení, ale čo sa týka celoročných pobytov, môžu byť takéto deti do 18 rokov so zdravotným znevýhodnením umiestnené len do detského domova, ktorý neposkytuje v rámci obligatórnosti ošetrovanie v tomto zariadení, to znamená, dostávajú sa tam deti s ťažkou odkázanosťou bez ošetrovania. To znamená, oni nám z DSS-iek odišli, ale dostali sme ich do úplne iného typu sociálnych služieb. To znamená, v mojom pohľade tam sa porušuje právo tých detí a práve tých štátnych, nie tie, čo sú doma a chodia do ambulantných sociálnych služieb, ale tie, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie a sú na celoročných pobytoch, lebo buď sa zaraďuje do detského domova, kde naozaj nie je ošetrovateľská starostlivosť, a oni to potrebujú, alebo sa zaradia do hospicov, kde čakajú, či zomrú tie deti, alebo nie. Tam je veľký problém a je to systémový problém, pretože ministerstvo zákonom, novelizáciou zákona o sociálnych služieb jednoducho zrušilo DSS-ky pre deti, niekedy boli aj pre dospelých, aj pre deti, čo, si myslím, že bolo správne, lebo ináč meráte priamo proces s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a ináč robíte proces s dospelým človekom so zdravotným znevýhodnením. Čiže podľa mňa úplne sme odišli od podstaty, čo sme chceli riešiť v rámci zdravotného znevýhodnenia. Čiže ja tam vidím obrovský problém a tam zlyháva systém poskytovania sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že aj v ambulantných, aj v celoročných tým, že máme zmiešané skupiny, to znamená nižšia odkázanosť a vyššia odkázanosť, sa enormne menia podmienky pre poskytovanie služby daným zariadením a tí, ktorí majú ťažšie stavy, musia vynaložiť oveľa viac terapií na to, aby stabilizovali toho klienta, ako niekto, kto poskytuje sociálnu službu, kde sa ten človek minimálne pohybuje po vlastných nohách a neleží na lôžku. Tretí okruh, ktorý chcem otvoriť, je, že my si musíme naozaj pomenovať, že systém poskytovania sociálnych služieb má obrovské, obrovské rezervy a musíme si ich pomenovať. Odkázanosť je problém a taktiež zaraďovanie klientov do jednotlivých typov sociálnych služieb, a práve preto si myslím, že ak by sme toto systémovo poriešili, tak tieto problémy by nikdy neboli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenia pani poslankyni dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pani poslankyňa Verešová.

  • Kolegynka Gáborčáková, ja oceňujem vždycky tvoj konštruktívny prístup. Naozaj sa vždy oň snažíš. Áno, štandardy sú veľmi potrebné, už aby tu boli, ale evidentne nám nepomáhajú ani prijaté dohovory medzinárodné, ani stratégie, ani zriadené komisie v každom okrese už tri roky funkčné, aby ochránili deti pred násilím. Ja už nemám len obavu, ja som si jednoducho istá, že pokým budú tieto inštitúcie, najvyššie inštitúcie, riadiť politickí nominanti, že nie je možné, aby prišlo k nejakej náprave.

    Takže tu vidíme ten najväčší problém, pretože dokonca aj kontrolný mechanizmus máme nastavený dobre a dostatočne. Ide o to, že kontroly sa vykonávajú inak, keď ma niekto politické krytie. A keď niekto ho nemá, tak má kontrolu veľmi, veľmi dôsledne vykonanú, tam vidím problém.

  • 115,

    Ďakujem, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no nejeden večer sme strávili debatami práve o možnostiach vytvorenia štandardov, ktoré by vedeli naozaj správne prekontrolovať kvalitu poskytovanej sociálnej služby. V podstate aj ty si bola tým zdrojom, kvôli ktorému sme do našich záverov z výboru doplnili takýto údaj, ktorý je totožný aj s tým záverom, ktorý sa nachádza aj v správe ombudsmanky. Rovnako si myslím, že práve aj v prípade ako Čistý deň, PETO, ale aj mnohé iné nám ukazujú to, že systém kontroly úplne zlyháva. Totálne zlyháva.

    A nesúhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, teda že všetko je v poriadku, ja viem, že to bolo myslené ironicky, ale v podstate už pán minister v tom liste priznal, že si uvedomuje, že tie chyby tam sú, a už konečne začne aj nejak systemizovať práve kontroly. Chce vytvárať nejaké odborné komisie, ktoré budú, alebo teda špecializované kontroly, ktoré sa budú venovať len kontrolám. No hurá, konečne! To, že doteraz to mali s každým zariadením v zmluve, ako keby neexistovalo. Však už doteraz mali povinnosť skúmať a preskúmavať nielen efektívne využitie financií, ale aj efektívnosť a účelnosť práve pri výchovných opatreniach. Jako keby to tam nemali napísané doteraz.

    Takže je mi ľúto, že pán minister sám objavuje teplú vodu, ale fakt je, že tie kontroly nepracovali tak, ako mali, pretože by sa inak nebolo stalo, že nejaké podnety z 2014 neboli riešené takmer dva roky, kým naozaj nenastala medializácia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciami, s reakciou na faktické pani poslankyňa Gáborčáková.

  • Ďakujem za reakcie. V prvom rade chcem povedať, že v rámci zariadení, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu, je povinná supervízia.

    Problém vidím v tom, že si ju vykonávajú vnútorne oni sami, čo absolútne ja s tým nesúhlasím, pretože vždy je lepšie, ak vám niekto odsuperviduje veci zvonku. To znamená, ja by som absolútne zakázala, aby tu bola vnútorná vec. Druhá vec, že nemajú na to peniaze, hej, lebo tá dotácia na klienta je nízka a tým pádom si ju nevedia uhradiť, preto jedného zamestnanca vyšlú na supervíziu. A ako pri kontrole, áno, máte supervíziu, máme, kolegyňa ju robí a tak ďalej, ale oni sa neposúvajú vo vnútri, hej, to znamená, že treba túto vec doriešiť.

    A ďalšia vec, ak budeme mať štandardy kvality, vieme to teda aj odsledovať tým, že práve pôjdeme po tých jednotlivých bodoch, ako je ten proces nastavený. A tam by sa nemohlo stať plno tých anomálií, ako to možno bolo aj v tom zariadení Čistý deň, kde vy na základe tých štandardov kvality viete presne povedať, že napríklad tie dvere musia byť na tom, na tej toalete, oni nemôžu byť vyňaté, ale skôr oni musia vymyslieť mechanizmus na to, aby si tie deti vnútri za zatvorenými dverami niečo neublížili, oni musia mať vytvorený systém práce, čiže metodiku, ako to spraviť, a vtedy by ste dokázali, že jednoducho naozaj zlyhal systém daného zariadenia. Ja len hovorím na príklade. Aby sme boli v realite, tí, ktorí sa nezaoberáte problematikou, ako by sa neskôr dali práve tie veci uchopiť, a by ste tu nemuseli byť konfrontované, že ste nejaké, ja neviem, že si robíte nejaký PR alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ondrej Dostál, pripraví sa pani Natália Grausová.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, včera sme v tuto v parlamente volili novú verejnú ochrankyňu práv. Viacerí z nás sa pri tejto príležitosti poďakovali pani Jane Dubovcovej za jej pôsobenie v pozícií ombudsmanky. Tomuto úradu nepochybne vniesla novú dušu a nový život a mysleli sme si, že si to zopakujeme aj dnes, a ja som myslel, že vám tu dnes budem ďakovať, ale ráno som sa dozvedel, že ešte nás navštívite, ešte jedna správa bude, takže nechám si to poďakovanie naozaj na vašu poslednú návštevu parlamentu.

    Včera, keď sme hovorili o voľbe verejnej ochrankyne práv, tak sme viacerí pozitívne kvitovali, že napriek tomu, že záujem zo strany koaličných poslancov ako tradične nebol veľmi veľký, bola tu pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a aj vystúpila. Povedala svoj názor, prezentovala svoju kandidátku. Považujem to za pozitívne, že člen, členka vlády pridá vážnosti k voľbe novej verejnej ochrankyne práv svojou osobnou účasťou a dokonca svojím vystúpením. S o to väčším sklamaním konštatujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorého rezorte tu dnes skoro celý deň s prestávkami hovoríme, tu teraz nie je. Pritom bol tu na hodine otázok, bol tu na interpelácii. Pani ministerka spravodlivosti Žitňanská sem včera prišla iba kvôli tomu, teda v tom čase, aby, aby prerokovala alebo aby bola prítomná. Pán minister, možno by stačilo, keby tu ešte chvíľu ostal a bol tu prítomný aspoň na časti rozpravy, ktorá sa týka jeho rezortu.

    A keď sme hovorili o tom, že koalícia si pravdepodobne zvolí svoju kandidátku, tak viacerí z nás vtedy vyjadrili nádej, že vládna koalícia bude mať v úrade verejnej ochrankyne práv kandidátku, ktorú navrhla jedna z koaličných strán, bude brať verejnú ochrankyňu práv vážnejšie a pristupovať k nej zodpovednejšie a viac sa zaoberať tým, čo verejná ochrankyňa práv zistí, ako to bolo vo vašom funkčnom období.

    Ale keďže nechceme iba čakať na to, čo, čo bude, tak niektorí poslanci tohto parlamentu považujú za dôležité dať vám najavo, že my berieme vážne to, čo hovoríte, to, na čo nás upozorňujete, a preto sme na tej predchádzajúcej schôdzi v trojici s pani poslankyňou Dubačovou a pani poslankyňou Zimenovou predložili doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia, ktorými sme žiadali, aby parlament nielen zobral na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, ktorá sa týkala ciel policajného zaistenia, resp. činnosti polície na policajných útvaroch, ale aby aj vyjadril znepokojenie nad zisteniami a aby zaviazal vládu, aby prijala opatrenia, ktoré by smerovali k náprave. Samozrejme, že tieto doplňujúce návrhy neprešli, rovnako, rovnako neprešiel na tejto schôdzi náš návrh, ktorý sme s pani poslankyňou Dubačovou, Zimenovou a pánom poslancom Osuským predložili, kde sme premietli odporúčania z predchádzajúcej mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv.

    A rovnako vážne berieme aj zistenia týkajúce sa tejto mimoriadnej správy, a preto opäť predkladáme doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (parlamentná tlač č. 366). To nie je, nie je pozmeňujúci návrh, takže neviem, či sa to na to vzťahuje, a navrhujeme doplniť návrh uznesenia o nasledovné body.

    Doplňujúci návrh č. 1. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad informáciami o závažnom porušovaní základných práv a slobôd obsiahnutých v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Doplňujúci návrh č. 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach informoval. Termín: 13. 3. 2017.

    Doplňujúci návrh č. 3. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Poprosil by som ticho tam vzadu. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil správu o zabezpečení dodržiavania základných práv a slobôd detí pri postupe orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Termín: 21. apríla 2017.

    O každom z doplňujúcich návrhov žiadame hlasovať samostatne.

    Odôvodnenie: Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen zobrala na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale aby k zisteniam obsiahnutým v mimoriadnej správe zaujala stanovisko a požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o prijatie opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Tie termíny sú navrhnuté tak, aby sme sa už na marcovej schôdzi mohli zaoberať informáciou ministra práce o prijatých opatreniach na odstránenie porušovania základných práv a slobôd detí orgánmi sociálnoprávnej ochrany a kurately a aby sme na aprílovej, resp. aprílovo-májovej schôdzi dostali správu o zabezpečení dodržiavania základných práv a slobôd detí pri postupe orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

  • Ruch v sále.

  • Naozaj by som prosil tam vzadu ticho.

    Návrh predkladá aj, predkladám spoločne s pani poslankyňou Natáliou Blahovou, pani poslankyňou Zuzanou Zimenovou, pani poslankyňou Erikou Jurinovou a pani poslankyňou Annou Verešovou. Všetky štyri panie poslankyne vystúpili v predchádzajúcej rozprave a v podstate zdôvodnili, prečo s takýmto návrhom vystupujeme, bez toho, aby teda spomenuli, že premietne sa to aj do doplňujúcich návrhoch, ale ak niekomu nestačilo to stručné zdôvodnenie, ktoré som teraz prezentoval ja, tak nech si vypočuje alebo prečíta ich vystúpenia, a tam má dosť presvedčivých argumentov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Keď som pred mnohými rokmi, vtedy ešte Slovensko ombudsmana ešte ani nemalo, mal tú česť a potešenie stretnúť sa s legendou českej justície ombudsmanom Otakarom Motejlom, tak som si povedal, no, takéto niečo by sme potrebovali. Potom sa stál náš bývalý parlamentný kolega docent Kandráč prvým slovenským ombudsmanom a bolo to ticho po pěšině. Dá sa povedať, že sa ťažko od jeho aktivít dala odvinúť napríklad poslanecká aktivita umožňujúca nápravu vecí verejných, keďže na Slovensku všeobecne platí selten kommt was besseres nach, ako hovoria bratia Nemci, zriedka potom príde niečo lepšie, bol možno dôvod aj na skepsu, ale keď prišla pani ombudsmanka Dubovcová, tak sa ukázalo, že toto príslovie v tomto prípade na Slovensku neplatilo, a ak teda je drobnou ukážkou síce zatiaľ štandardne smutný osud pokusu o úpravu nefungovania právneho štátu v takej drobnosti možno, ako sú cely policajného zaistenia, tak každopádne ten podaný a odmietnutý návrh tu ostáva a je takým drobným míľnikom toho, čo urobila a čo má robiť ombudsmanka alebo ombudsman, ak chápe svoje postavenie ako vedúce k nejakému cieľu.

    Je možné, že raz sa hrdý člen Európskej únie Slovenská republika stane právnym štátom i v tom, že bude mať štandardné zákony a vyhlášky a normy plniace cely policajného zaistenia. Ale na samom počiatku, priznám sa, i pre mňa bolo to, že ombudsmanka si splnila úlohu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Zimenová.

  • Reakcia z pléna.

  • Zapnúť pani poslankyňu Zimenovú.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem poslancovi Ondrovi Dostálovi za prednesenie doplňujúceho návrhu, ktorého som tiež spoluautorkou, a rada by som povedala pár poznámok k jeho poznámke o tom, že tu nesedí pán minister Richter.

    Nuž pán minister Richter na hodine otázok dostal otázku od mojej kolegyne pani Macháčkovej. Práve vo vzťahu k tejto mimoriadnej správe ombudsmanky sa ho opýtala, kedy rezort sociálnych vecí urobí alebo vykoná nejaké, nejaké opatrenia v súvislosti s nastavením nových a lepších mechanizmov kontroly činností týchto zariadení, nielen formálnych náležitostí, ako sú zmluvy a podobne, a pán minister Richter odpovedal podobne emotívne ako pán poslanec Erik Tomáš, takže ja vo svojej podstate chápem, že tu nie je, a považujem to aj v tejto súvislosti za jasný signál, ktorý tým odovzdal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi pánovi poslancovi Dostálovi, že tento návrh pripravil. Je to aspoň naším malým vyjadrením toho, že naozaj chceme robiť, že aj my opoziční poslanci chceme robiť niečo užitočné. Len toto sú malé čriepky, na ktoré my dosiahneme, naozaj vyzývať vládu a vyzývať jej predstaviteľov k tomu, aby si plnili svoje úlohy. Je to všetko momentálne v ich rukách a my voláme a čakáme, aby napravili, čo dlhé roky zanedbávali a kazili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem za reakcie. Pani poslankyňa Zimenová, ja tiež to chápem ako signál zo strany pána ministra, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Richtera, že tu teraz nesedí, že tak ako laxne k tomu pristupoval na začiatku a snažil sa vec bagatelizovať, tak teraz, keď na pôde parlamentu, kde už inde ako v pléne parlamentu, rokujúc o zisteniach mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv, by sa o takejto veci mohlo a malo diskutovať. Už to v tejto chvíli nie je iba v polohe, že niekoľko opozičných poslankýň upozorňuje na nejaký problém, že druhá strana sa to snaží spochybniť a tváriť sa, že ide iba o nejakú politiku, že nejde, nejde o reálne existujúci problém.

    Dnes tu máme na stole správu, mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, ktoré podozrenia, ktorá podozrenia potvrdzuje, podkladá, a opäť, miesto toho, aby sme tu diskutovali o tých zisteniach a hlavne aby sme hľadali spôsoby ako problémy, na ktoré mimoriadna správa verejnej ochrankyne správ upozorňuje, vyriešili, odstránili a zjednali nápravu, tak miesto toho opäť tu diskutuje skoro výlučne opozícia medzi sebou. Vláda tu zastúpená nie je, a keď sa ozvú nejakí poslanci vládnej koalície, tak iba v tej rovine, že sa snažia vec spolitizovať, vykrikovať a spochybňovať tých, ktorí, ktorí kritizujú, miesto toho, aby sa vyjadrili k obsahu tej správy, k tým zisteniam a spoločne s nami sa snažili hľadať nejaké riešenie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Grausová, pripraví sa pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, o kauze Čistý deň tu odznelo už veľmi veľa príspevkov. Preto chcem trochu sa obrátiť aj iným smerom, pretože nie je, nemá význam, aby som znova hovorila o tejto veci, keďže moje všetky predrečníčky a predrečníci, myslím, že dostatočne vyčerpali tému. Ja by som sa chcela spýtať pani ochrankyne ľudských práv niekoľko otázok.

    A to po prvé. Aký postoj zaujala a zaujíma k incestom, ktoré sa bežne dejú v cigánskych osadách?

    Ďalej. Ako zasahovala pri zneužívaní maloletých dievčat v cigánskych osadách? Nie je to žiadne tajomstvo, že sa to deje, je to verejne známe. Zaujímala sa vôbec o tento problém? V koľkých prípadoch zasiahla? Má pani ochrankyňa ľudských práv vôbec prehľad, koľko maloletých cigánskych dievčat bolo zneužitých a koľko maloletých cigánskych dievčat rodí deti?

    Ďalšia otázka. Keďže verejne sa už asi nebudem mať možnosť spýtať sa pani ombudsmanky Dubovcovej priamo, tak chcem sa spýtať na túto vec. V januári tohto roku v Kokave nad Rimavicou 24-ročný Cigáň Pavol brutálne zbil a doráňal 86-ročnú starenku a okradol ju. Ja som nepočula, že by sa pani Dubovcová bola týmto prípadom zaoberala. Ak sa zaoberala, ak sa mýlim, prosím, opravte ma. Ak teda nie, tak prečo mlčala? Ďalej by som sa chcela spýtať, v koľkých prípadoch pani ochrankyňa ľudských práv zasahovala, keď Cigán napadol bieleho.

    A napokon chcem sa opýtať pani ochrankyne ľudských práv, koľkokrát zasahovala, keď boli porušované práva, ľudské práva, len preto, že človek mal iný názor, než ten, ktorý je oficiálne naoktrojovaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni žiadna faktická poznámka.

    Poprosím, pani poslankyňa Shahzad. Pripraví sa pani poslankyňa Dubačová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, ja si myslím, že najdôležitejšia, najzávažnejšia vec, ktorá zo správy pani ombudsman..., ombudsmanky vyplynula, je, že dieťa sa v tomto systéme často považuje iba za tovar. S tým treba určite niečo urobiť. A nielen k deťom sa tento systém správa ako k tovaru, ale rovnaký prístup má k akémukoľvek človeku odkázanému na pomoc.

    Už tu veľa odznelo ku kauze Čistý deň a ja si dovolím tiež pár poznámok. Aj v tomto prípade s ukazuje, že sme nastavení prevažne materiálne. Pani ombudsmanka spomínala, že kontrola sa vykonáva na rôznych úrovniach, ako je hospodárenie, hygiena a podobne, ale ako sa zaobchádza s dieťaťom, sa nehodnotí. V tomto s ňou určite musím súhlasiť.

    Ďalšia závažná vec je, že kontroly v takýchto vážnych podozreniach trvajú neprimerane dlho. V tomto prípade, to bolo päť mesiacov. Zariadenie počas kontroly funguje ďalej, a čo je hrošie, ešte aj dlho po. Už som sa to aj niekoľkokrát pýtala a musím sa to opýtať znovu, ak by sa dokázalo, že prišlo k pochybeniu, kto bude niesť následky za tento stav. Myslím si, že odpoveď je úplne jasná. Pokiaľ tie prípady trvajú niekoľko rokov, tak najviac týmto trpia jedine deti. Pán Tomáš tu hovoril o tom, že nie je mu jasné, z čoho pani ombudsmanka vychádzala. Ale myslím, že odpovede v rovnakom duchu dával aj pán riaditeľ z ústredia práce, kde tiež nebolo vo všetkých prípadoch jasné, ako úrady postupujú, a vlastne čomu sa koľko venujú a či vôbec.

    Zo samotnej odpovede na to, čím sa kontrola zaoberá, vychádza, že ide o kontrolu spisovej dokumentácie vybraných detí, kontrolu plnenia účelu, na ktoré bolo zariadenie zriadené, a vykonávanie opatrení, vykonávanie opatrení sociálnej kurately. Tiež sme dostali len informáciu, že dokumentácia obsahovala 359 listinných dokumentov. Pod týmto si môžeme predstaviť všeličo. Keď si prepočítame, koľko pracovných dní trvala kontrola, vychádza mi to, že možno im vychádzala jedna strana na deň. Naozaj mi pripadá nehorázne dlhé obdobie venované tak závažnému prípadu, ktorý sa mal vyšetrovať v nejakom skrátenom konaní. Rovnako pán poslanec Tomáš vytýkal pani ombudsmanke, že na kontrolách nebola a že v zariadení Čistý deň, a že zariadenie Čistý deň nenavštívila. No aj z kontroly kontrolnej skupiny vyplýva, že v zariadení boli trikrát, čo sa mi zdá smiešne málo. A myslím si, že väčšiu povinnosť navštíviť zariadenie majú právo pracovníci sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately ako ombudsmanka. Rovnako sa v odpovediach z ústredia uvádza, že dĺžka kontroly nie je ničím výnimočná. Ja musím opäť zopakovať, že mne sa toto zdá príliš dlhé na to, o akom závažnom prípade sa bavíme, nebola to štandardná kontrola. Rovnako mi nedá nespomenúť ekonomické kontroly, lebo ani tie, sa zdá, všade nerobia rovnako a poriadne. Bežne z praxe mnohí poznáme, koľko kópií dokladov je potrebných k vyúčtovaniu finančných prostriedkov, no z odpovedí ústredia sme sa dozvedeli, že tu stačila štvrťročná tabuľka vyúčtovania.

    Keď sa bavíme o iných prípadoch, ktoré sa týkajú detí, mali sme tu prípad maloletého Marka. Mňa by veľmi zaujímalo, keby sme tu mali dve správy komisárok, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa obe tomuto prípadu venovali, v akom duchu by sa niesli. Obávam sa, že rovnaké by neboli. Rovnako občas spochybňujem konanie sociálnej kurately, pretože neviem, či je možné, že či je možný prípad, že keď sa stane, že je v najlepšie, v najlepšom záujme dieťaťa sa rodičia pri rozvode dokážu dohodnúť na starostlivosti o ťažko postihnuté dieťa, a v konečnom dôsledku prieťahy v konaní spôsobuje kurátor, ktorý si čerpá dovolenku. Niekoľkokrát tu bola zdôrazňovaná zodpovedná práca pracovníkov sociálnej kurately, predovšetkým ju tu obhajovali kolegovia z koalície. Obávam sa však, že práve týchto zamestnancov by ako prvých táto koalícia potopila, pretože vo väčšine prípadov potom argumentujú len zlyhaním jednotlivca. Veľmi dôležitý fakt, ktorý bol v správe uvedený, je nedostatok nezávislej kontroly. Po samovyšetrovaní na ministerstve vnútra tu máme ústredie práce, ktoré tiež opätovne kontroluje samo seba, a zdá sa, že sa nám z tejto formy stáva štandardný nástroj. Sama mám osobnú skúsenosť, keď som si povedala, že skúsim telefonicky sa informovať a hľadať informácie a pýtať sa na neformálne odpovede zamestnancov, a presne ma prekvapili tie odpovede v tomto duchu. Zamestnanci mi povedali, že ústredie nepôjde proti úradom práce.

    Priznám sa, že bolo pre mňa nepochopiteľné, ako môže niekto tak cynicky obhajovať práva detí, ako to dnes predviedol pán Tomáš. A sám toto slovo použil. Na jednej strane sa tvári, že obhajuje práva detí, a na druhej strane používa veľmi silné slová a útočí pred očami detí a rodičov na ženu. Toto je ten príklad správania sa, aký by mali tieto deti vidieť? Nemyslí si pán Tomáš, že tieto deti už raz v živote pochybili?

    Na záver by som chcela už len ako mnohí moji kolegovia poďakovať pani ombudsmanke, lebo konečne sa tu objavil niekto, kto vníma úprimne ľudské osudy. Ak je tu niekto, kto ľudským právam rozumie a je na správnom mieste, tak je to práve pani ombudsmanka. Veľmi presne a jasne ste pomenovali mnohé závažné spoločenské problémy, pomohla ste v mnohých individuálnych prípadoch a vyslovila veľa pochybení, a to nie v prospech opozície, ako sa snaží koalícia tvrdiť, ale v prospech slabých a bezmocných ľudí, ktorí nenachádzajú pomoc tam, kde by ju štandardne dostávať mali. Kiežby sme takých ľudí ako vy, pani ombudsmanka, mali aj na všetkých kľúčových miestach na ministerstvách.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa Shahzad. Reagovať na vás chce vo faktickej poznámke pani poslankyňa Verešová. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem ti, kolegyňa Silvia, že si opäť pripomenula to, že ide naozaj o..., uhm, že je to nedostatok nezávislej kontroly, ak ústredie kontroluje, kontroluje detské domovy, ktoré sám zriaďuje a podobne. A tiež ti ďakujem, že si spomenula aj tú ekonomickú časť a zmluvy o poskytovaní finančného príspevku. Ja si pamätám, keď nám na ústredí odpovedali, že, že nemôžu kontrolovať pracovné zmluvy, lebo že nemajú žiadny, žiadny nejaký, nejakú normu, nejakú legislatívu, o čo by sa mali oprieť. Pritom zo samotnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku vyplýva, že, že musia kontrolovať účel, na ktorý boli vynaložené štátne peniaze, peniaze zo štátneho rozpočtu, a tým účelom je výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Takže aj tu vidieť, tu nielenže že nešlo vždy o nezávislosť, ale že ide aj o nekompetentnosť kontrolných úradov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Viera Dubačová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení všetci absentujúci kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, ktorí ste tu neprítomní, ktorí ignorujete základné ľudské práva a slobody v tejto krajine, dovolím si vám, milí kolegovia, aj vám, milí neprítomní kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, zo strany SNS, prečítať, čo sú to základné ľudské práva, ako sú definované.

    Nie sú len etickými a morálnymi princípmi, ale ich dodržiavanie a efektivita patrí k základným črtám každého demokratického a právneho štátu. To znamená, že v demokratickom a právnom štáte sú ľudské práva brané veľmi vážne, rovnako ako úrad verejného ochrancu práv. U nás tomu tak, bohužiaľ, zo strany vládnej koalície nie je, čo koniec koncov dokázali nielen svojou absenciou, ale aj svojím konaním dnes v priebehu dopoludnia. Vyjadrujem nad týmto stavom vážne znepokojenie, rovnako ako som znepokojená informáciami z mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Preštudovala som si túto správu, chcela by som sa dotknúť detského domova PETO a jeho konfliktu záujmov. Medzi záujmom dieťaťa daného do starostlivosti profesionálnej matky a záujmu profesionálnej matky, riaditeľka je, ktorá je riaditeľka, je to zároveň profesionálna matka a riaditeľka. To znamená, že táto matka sama seba kontroluje ako riaditeľka. A nikomu to nevadí. Je to prirodzené. Pretože, ľudia, vláda, ktorá ignoruje ľudské práva, ktorá má takýto postoj k ľudským právam, nemôže na túto správu inak reagovať a koniec koncov ma ani neprekvapila.

    Chcela by som sa dotknúť práve pani ombudsmanky Tomanovej, o ktorej dcére rozprávam. Toto je obraz ľudských práv v podobe SMER - sociálna demokracia. Jej dcéra, pani riaditeľka a zároveň aj profesionálna matka si teda sama sebe udeľuje výnimku aj v prideľovaní počtu malých bábätiek do jedného roka. Pridelila si štyri bábätka naraz. Ak sa v rodine narodia dvojičky, rodina má veľký problém starať sa o tie dve malé bábätka, má problém nielen mamička, ocko, ale aj starí rodičia. Táto žena riadi detský domov, ktorého je zriaďovateľkou, a je ešte aj profesionálna matka štyroch bábätiek. Toto všetko sa deje s posvätením úradov práce, ktoré dávajú návrhy súdom na umiestnenie detí do detských domov, tých úradov, ktoré majú prehľad o voľných miestach v detských, poloprázdnych v detských domovoch s profesionálnymi rodičmi. Áno, toto je znak ľudskej krízy v našej spoločnosti. Pýtam sa, sme v prvom rade politici a potom ľudia alebo sme ľudia a potom politici? Takto teda naozaj vyzerá obraz nefungovania právneho štátu a je naozaj na každom z nás, aby sme túto skutočnosť zmenili.

    Ešte raz chcem poďakovať verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej za všetko, čo pre ľudské práva v tejto spoločnosti urobila. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj my ďakujeme veľmi pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vás zareagujú tri panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať, že si to poňala aj z takého ľudského hľadiska, a teda viem, že sa venuješ tejto problematike dodržiavania ľudských práv a tiež si si toho veľa preskákala, takže chcem ti pekne poďakovať za to, čo tu dnes padlo. Spomenula si aj pani konateľku, riaditeľku a profesionálnu matku, to je tak neprofesionálne, ale tak neprofesionálne, že je to až neetické. Toto spraviť, tak jednoducho by som sa hanbila za svoje počiny, a teda robím tiež veľa vecí naraz, lebo v tých sociálnych službách máme málo peňazí, ale jednoducho naozaj každá, každá tá pozícia v tých sociálnych službách si vyžaduje plne človeka. A práve preto by som dovolila povedať, že je to neprofesionálne a neetické, a toto, toto robí hanbu všetkým nám sociálnym pracovníkom.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem. Rovnako by som chcela poďakovať váženej pani kolegyni za jej príspevok a možno by som chcela doplniť, že realita je možno ešte horšia, než vyskúmala pani ombudsmanka vo svojej správe, pretože musela sa odvolávať len na tie zdroje, ktoré sú preverené. My však vieme prostredníctvom novinárov, že bolo zistené, že nielenže táto jedna matko-riaditeľko-konateľka mala na starosti štyri malé bábätká, ale že dokonca ani ona ich nemala na starosti, pretože v jej domácnosti sa striedali dámy, ktoré – ona povedala –, že sú profesionálne matky, avšak boli normálnymi vychoškami, ktoré by sa mali starať o deti, čo sú staršie ako šesť rokov, nie ako bábätká ročné. Čiže ona úplne porušovala, ona urobila jednoducho výnimku pre jej detský domov, v ktorom nie je treba dodržiavať zákony. A zasa ten papalášizmus len preto, že jej matka, ktorá priamo v tomto dome býva, zabezpečí to, aby to nebolo preukázateľné. To je naozaj hyenizmus, s ktorým sa stretávame, to je hyenizmus, pretože tieto prepojenia naozaj evokujú už myšlienky na nejaký mafiánsky štát, keď si niekto vie zabezpečiť, aby mohol beztrestne nedodržiavať zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • A ja by som asi pokračovala. A tá, ktorá mala dohliadať práve nad právami tých najbezbrannejších, to znamená nad deťmi v detských domovoch, to celé ešte svojím postom posväcovala. Je to naozaj hanba, kam sa dostala, kam sa dostali naši, poviem to, štátni úradníci v obhajobe možno niektorých vecí, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať, že sú v súlade so zákonom, ale kde je tá morálna povinnosť udržiavať duch zákona, alebo netváriť sa, že dodržiavame len písmenká, ktoré nám, ktoré sú vyskladané v zákone, ale kde je to dodržiavanie ducha zákona, ktorému určite nejde o to, aby existovala možnosť, aby sama seba osoba, ktorá zodpovedá za deti, mohla kontrolovať. To je naozaj úplný absurdistan a ja som zvedavá, kedy tomuto všetkému nastane koniec, že kedy ten papalášizmus, ktorý už bol už bol pomenovaný viackrát, skončí. Je mi zle z toho, že máme stále zariadenia, ktoré sú rovné a rovnejšie. To znamená, že nemáme len predsedu Národnej rady, ktorý je prvý medzi rovnými a tvári sa, že je rovnejší ako ostatní, ale máme aj zariadenia. K jedným sa pristupujú, pristupuje tak, že ešte aj klince z podláh im kontrolujú, a k druhým sa pristupuje tak, že aj keď viditeľné znaky porušovania základných princípov ochrany detí sú na stole, tak sa tvárime, že je všetko v poriadku, a to je tá najväčšia hanba, že takýto systém naozaj stále funguje.

    A ja dúfam, že bude tomu koniec.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V súlade s rokovacím poriadkom teraz v rozprave vystúpi pani ombudsmanka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za rozpravu, ktorú som si vypočula. Rada by som niektorým, k tomu, čo tu odznelo, v niektorých prípadoch zaujala stanovisko.

    V prvom rade viackrát sa zopakovalo v rozprave spochybňovanie podkladov a vôbec obsahu tejto mimoriadnej správy verejného ochrancu práv. Poslanci ju majú k dispozícii, ale všetci, ktorí sledujú rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky a chcú sa presvedčiť o tom, že správa je obsahovo opretá o vykonaný prieskum a o riadne úradné doklady, väčšinou z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a z vlastných písomností ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, súdov, súdnych spisov, ako aj osobných rozhovorov s deťmi a s klientmi v zariadeniach, aj bývalými klientmi zariadenia, tak všetci si to môžu prečítať, túto správu, na stránke verejného ochrancu práv. Je to podľa môjho názoru veľmi zaujímavé a poučné čítanie, takže odporúčam ľuďom, ktorí majú záujem o ochranu práv detí, aby si to prečítali a urobili si o tom vlastný názor.

    Pokiaľ ide k samotnej problematike, tak, tak ako tu viackrát odznelo, verejný ochranca práv robil prieskum postupu orgánov verejnej správy, a to vo vzťahu k tomu, ako aplikujú ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, a to konkrétne vo vzťahu k aplikácii k § 53 až 63 tohto zákona. Čiže predmetom prieskumu bol postup úradov, aby som to jednoducho povedala. Ich postup bol ilustrovaný na konkrétnych prípadoch, ktoré, ktoré, v jednom prípade resocializačného zariadenia a v jednom prípade detského domova.

    Aj v minulosti verejný ochranca práv robil prieskumy, a to v reedukačných zariadeniach, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva školstva. Nedostatky, ktoré sme zistili, sú podobného charakteru a poukazujú na systémovú chybu v tom zmysle, že väčšina z nich sa týka samotného umiestňovania týchto osôb do príslušných zariadení, ktoré je vykonávané takým spôsobom, ktoré nie je v záujme detí alebo mládeže, ale skôr v záujme tých inštitúcií, ktorých sa týka. Mnohokrát to vyzerá z toho prieskumu tak, ako keby tie deti a mládež, ktorí sú umiestňovaní, neboli podstatní v celej tejto organizácii práce, ale ako keby boli iba predmetom nejakým posunov. To verejný ochranca práv, samozrejme, namieta a poukazuje na tie nedostatky.

    Ďalšími veľkými nedostatkami sú, že Slovenská republika si neplní svoju povinnosť, ku ktorej sa prihlásila tým, že pristúpila k Dohovoru o právach dieťaťa, a vôbec zatiaľ nemá zriadené, v zmysle čl. 25 tohto dohovoru sa zaviazali štáty, že budú vykonávať pravidelné hodnotenia zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností spojených s jeho umiestnením. Čiže nieže bude vykonávať hodnotenie zariadenia a materiálne vybavenie, hygienické potreby a tak ďalej, ale to, čo sa týka dieťaťa. To znamená, hodnotenie zaobchádzania s ním a okolnosti jeho umiestňovania, ak je oddelené od rodičov. Toto nemáme vôbec zabezpečené v Slovenskej republike a takisto nemáme tie štandardy, ktoré boli spomínané aj vo vystúpeniach pani poslankýň.

    Poukazujem na to, že je nedostatočná kontrola, že nie je objektívna táto kontrola, pretože mnohé inštitúcie, ktoré sú priamo zainteresované vo vybavovaní vecí, sa kontrolujú samé seba. Čiže toto je veľký nedostatok a takisto som poukázala na to, že napríklad v prípade Čistý deň a akreditácia, to nie je úvaha verejného ochranu práv, ale povinnosť zákonná, že zákon ukladá presne, kedy treba zrušiť akreditáciu, a ja teraz hovorím a citujem zákon: "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zruší akreditáciu" - tam nie je napísané, môže zrušiť alebo zváži zrušenie, ale je priamo expressis verbis uvedené, zruší akreditáciu -, "ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami, alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, alebo môže byť ohrozený život...", a ďalej sa pokračuje takisto. To znamená, že aj v prípade, keď je ohrozený, ale aj v prípade, keď iba môže byť, keď zo všetkých okolností vyplýva, že môže byť, čo bol tento prípad. Napriek tomu, že je tu imperatív zákonný, tak akreditácia zrušená nie je. Toľko proste k tej podstate veci.

    No a potom, samozrejme, že často tu odznelo v diskusii, že počkáme si na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. A to je ten omyl, ktorý sa opakuje často v našej spoločnosti nielen vo vzťahu k tejto problematike, ale celkovo sa odsúva vyvodenie akejkoľvek inej zodpovednosti za pracovné alebo iné zlyhania, alebo aj služobné zlyhania. Na to, či bude vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Trestnoprávna zodpovednosť je posledná zodpovednosť, ktorá prichádza do úvahy. Pred ňou je ešte občianskoprávna, pracovnoprávna, zamestnanecká, služobná a rôzne iné typy zodpovednosti, ktoré pozná náš právny poriadok a ktoré sú naše inštitúcie povinné podľa môjho názoru uplatňovať. V tomto prípade teda nie je dôvod čakať na hodnotenie, či orgány činné v trestnom konaní posúdia veci, ktoré boli zistené, že majú až trestnoprávny charakter. To je možné proste robiť v iných okolnostiach, ale pokiaľ ide o deti, tak bolo treba postupovať tak, aby ich práva boli ochránené.

    Z tohto dôvodu ja aj vítam tie doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, a predpokladám, že keď by naozaj išlo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky o ochranu práv detí, tak odhlasujú tieto návrhy pozmeňujúce, ktoré boli predložené v priebehu rozpravy, a naozaj budú žiadať od zodpovedného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby informoval Národnú radu o tom, aké prijal opatrenia, a aby ďalej ostal v tej interakcii s Národnou radou a posielal im správu o tom, že ako sa to zrealizovalo.

    No a ešte si musím odpovedať aj na to, lebo bola som priamo vyzvaná vlastne pani poslankyňou Grausovou, a som veľmi rada, že mi položila tieto otázky, ktoré mi položila, a to napríklad, že či verejný ochranca, verejná ochrankyňa práv a kedy zasahovala napríklad, alebo riešila prípady, keď došlo k incestu alebo keď Róm, vy ste používali Cigán, ja hovorím Róm, lebo to je riadne označenie tejto národnosti, čiže ak zbil a okradol bieleho, ste uviedli, alebo ak niekto vysloví iný názor, ako je, ako je štandardizovaný. Tak musím povedať, že, a pre všetkých, ktorí to počúvajú, nielen pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že verejný ochranca práv je ústavný orgán, ktorý je zriadený priamo ústavou, a jeho pôsobnosť aj postupy sú upravené v zákone o verejnom ochrancovi práv. Keďže je to ústavný orgán, tak môže postupovať iba tak, ako mu ukladá čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čiže môže postupovať iba spôsobom, spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom.

    Verejný ochranca práv preskúmava postup orgánov činných v trestnom konaní. Neviem si preto predstaviť, ktorý orgán, iba postup orgánov verejnej správy, pardon, neviem si predstaviť, že ktorý orgán verejnej správy sa môže dopustiť incestu. Vy viete si predstaviť takýto orgán a takúto situáciu? Lebo taká nemôže nastať. To znamená, že verejný ochranca práv nemôže nikdy preskúmavať takéto konanie. To isté sa týka, aj keď niekto je, spácha trestný čin alebo je podozrivý z trestného činu. Na to máme v Slovenskej republike orgány činné v trestnom konaní, aby vykonávali takéto postupy. Čiže verejný ochranca práv, keby to robil, tak by porušoval zákon aj ústavu.

    No a ešte iný názor. Tak iný názor je základné právo. Každý človek má právo mať svoj vlastný názor a môže ho aj šíriť. Čiže verejný ochranca práv, samozrejme, že sa zaoberá takými podaniami, pokiaľ sa niekto sťažuje na to, že si nemohol uplatniť svoj názor alebo nemohol ho šíriť, alebo bola porušená jeho sloboda v tomto smere, tak takéto individuálne podnety verejný ochranca práv preskúmava. Dokonca preskúmaval aj podnety, s ktorými sa obrátili naňho médiá, keď práve vláda Slovenskej republiky odmietla im podávať informácie, lebo to je súčasť toho práva. Takže tieto veci verejný ochranca práv rieši.

    Ja by som ešte chcela poďakovať za to, že bola takáto rozprava, a pokiaľ ide o tie emócie, ktoré boli v doobedňajšej časti tohto, tohto rokovania alebo tejto rozpravy, tak prajem si do budúcnosti iba toľko, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky boli schopní takej veľkej energie a takej povedzme že až, až veľkej, veľkého emotívneho zapálenia, ale za ochranu práv, za ochranu práv ľudí. Leto tieto emócie, ktoré tu odzneli, to bolo skôr o niečom inom. Takže prajem si do budúcnosti, aby ste takto bojovali za ochranu ľudských práv.

    Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ešte vás poprosím, pani ombudsmanka, ešte od nás neutekajte.

  • Reakcia ombudsmanky.

  • Áno, môžte si ísť pre ne, ale ešte sme neskončili, lebo vy ste vystúpili v rámci rozpravy, takže teoreticky, kolegovia, kolegyne ste mali možnosť ešte reagovať na pani ombudsmanku. Až teraz uzatváram všeobecnú rozpravu, ale v rámci záverečného slova ešte má možnosť vystúpiť pani spravodajkyňa a chce tak učiniť.

    Takže nech sa páči.

  • Ďakujem vám všetkým, ktorí ste vystúpili v rozprave, a bolo nás vcelku hodne, trinásti. Drvivej väčšine chrániaci deti alebo tí, ktorí ste chceli naozaj chrániť deti a nie inštitúcie.

    Musím to povedať a spravím trošička aj takú malú reklamu, ale musím to povedať. Keď sme odchádzali z poslaneckého prieskumu z resocializačného zariadenia Čistý deň, tak som priamo išla, lebo som bola pozvaná na film Učiteľka a všetkým vám odporúčam, aby ste si ho pozreli. Totižto tam priamo boli predstavení, bol predstavený papalášizmus, ako sme si to tu vypočuli, politické krytie, manipulácia obrovská, a jak som si s hrôzou uvedomila, že nejde o žiaden retro film, a s hrôzou som si uvedomila, že mi tu stále máme komunistické praktiky. A keď som s tou hrčou v hrdle odchádzala preč, tak si ma, tak ma stretla jedna pani, Poľka, a ona mi s tým svojím poľským prízvukom, aj s tým slovom, s tou terminológiou povedala, keď som jej líčila, čo mi vlastne je, prečo mám takú, takú emóciu, tak mi povedala, že: "Ratujte deti. Ratujte deti." A tak som si to silné slovo, také to poľské, nielen ochrániť, ale ratujte deti, veľmi zapamätala, tak vám ďakujem pani ombudsmanka, že ratujete deti, aj vám všetkým, že budeme v tom pokračovať a chrániť a ratovať deti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Veľmi pene vám ďakujeme, pani ombudsmanka. Veľa šťastia.

  • Reakcia z pléna.

  • Už ide. Tuto náš galantný kolega.

  • Aj milé veci sa tu niekedy dejú, že?

    A teraz budeme pokračovať, dámy a páni, v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o bodoch 56 až 58, a síce návrh poslancov Beblavého a Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, pod tlačou 382, a návrh poslancov Beblavého a Macháčkovej na vydanie zákona o zrušení vyšších územných celkov, pod tlačou 383. A tretím bodom je návrh poslancov Beblavého a Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, pod tlačou 401.

    Poprosím pána poslanca Miroslava Beblavého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána spravodajcu Jozefa Lukáča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Už tam sedí, áno, registrujem. Ďakujem veľmi pekne.

    Do rozpravy je v tejto chvíli ešte písomne prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, ktorému odovzdávam slovo. A je tu, dobre.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 382,

    a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona o zrušení vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 383,

    a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 401.

  • Vážený pán predkladateľ, vážená pani predkladateľka, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým začnem, tak rád by som oznámil, že som poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, a nie je vylúčené, že v tohtoročných voľbách budem znovu kandidovať, aj keď ešte nie som rozhodnutý, ale aby mi pán predkladateľ ako, myslím, kolegovi Klusovi včera nevytýkal, že som neoznámil možný osobný záujem na veci, aj keď to, čo budem hovoriť, nesúvisí s tým, či som, alebo nie som poslanec zastupiteľstva, a či budem, alebo nebudem kandidovať.

    Na úvod by som chcel by trochu osobný, pretože budem vystupovať kriticky a podobne kriticky vystúpil, keď sa dozvedel o návrhu pána poslanca Beblavého a pani poslankyne Macháčkovej premiér Fico, ktorý znosil pod čiernu zem tento návrh a znížil sa k osobným útokom a nazval pána poslanca Beblavého bezvýznamným poslancom, tak ja chcem povedať, že napriek tomu, že budem v nasledujúcich minútach veľmi kritický k návrhu, tak ja si pána poslanca Beblavého vážim a väčšinu, drvivú väčšinu jeho poslaneckých aktivít považujem za užitočných a zmysluplných a v žiadnom prípade ho nepovažujem za bezvýznamného poslanca. Čiže moja kritika bude takpovediac priateľská.

    Pán poslanec Beblavý v snahe hľadať podporu pre balík 28 návrhov, ktorý spoločne, ktoré spoločne s pani poslankyňou Katarínou Macháčkovou predkladá, s cieľom presadiť úplne zrušenie územnej samosprávy na úrovni krajov, uviedol v jednom zo svojich výstupov sedem dôvodov, prečo treba zrušiť vyššie územné celky. Preberme si ich teda.

    Dôvod prvý. Zrušením krajskej samosprávy by sme vraj ušetrili, a to na tom, že by sa nemuseli organizovať a konať voľby, ušetrili by sme na tom, že by neexistovalo osem úradov, osem predsedov samosprávnych krajov, osem zastupiteľstiev, naďalej by však existovali kompetencie, ktoré dnes vykonávajú samosprávne kraje. Časť z nich by mala byť presunutá na našu dosiaľ stále ešte nemunicipilizovanú miestnu samosprávu, časť by mala byť recentralizovaná na štátnu správu nedávno posilnenú tzv. reformou ESO. V rámci tohto argumentu sa ráta s tým, že správu kompetencií budú efektívnejšie než krajská samospráva vykonávať miestne samosprávy, resp. štátna správa. Nie celkom sa s tým dá súhlasiť, a to ani pokiaľ ide o úroveň miestnej samosprávy, keďže tá je naďalej mimoriadne rozdrobená, a už vôbec nie v prípade prenosu kompetencií späť na štát. Nie. Centrálna vláda, štátna správa, či už tá centrálna, alebo tá miestna, nie sú efektívnejším hospodárom ako naše samosprávy bez ohľadu na to, čo si o kvalite a úrovni krajskej samosprávy myslíme. A potvrdzujú to aj čísla. Pán poslanec Beblavý uvádza, citujem, že ročné náklady za rok 2015 všetkých VÚC na správu ciest sú 99 640 000 a nejaké drobné eur, čo je za 5 rokov 498 202 000 eur. Ak by si starostlivosť o krajské cesty rozdelili obce a štát, úsporu odhadujeme na 10 % za 5 rokov, čiže zhruba 50 mil. eur.

    Naozaj úprimne nerozumiem, kde pramení tá viera, že ak takúto kompetenciu presunieme na štát, ušetríme. Skúsenosti s tým, ako prebieha a s akým výsledkom pričasto končí verejné obstarávanie centrálnej vlády nielen, ale aj a možno najmä v oblasti dopravnej infraštruktúry - pozdravujem pána Širokého - nám vôbec nedáva žiadnu nádej, že by sme recentralizáciou niečo ušetrili. Skôr naopak. Ale keď už sme pri tých regionálnych cestách, sú dobrým príkladom pre poukázanie aj na niečo iné. Stav regionálnych ciest je naozaj často zúfalý a je neraz dôvodom, pre ktorý sa na samosprávne kraje pozeráme ako na neschopných správcov, ktorí ani za 15 rokov nedokázali s cestami urobiť to, čo by sme si ako užívatelia predstavovali, že by s nimi urobiť mali. Pýtajme sa však, či krajské samosprávy dostali na správu svojich kompetencií od centrálnej vlády dostatok zdrojov na to, aby mohli zmazať ten modernizačný dlh, ktorý pred sebou tlačíme v tejto krajine ešte z čias minulého režimu na úrovni krajskej samosprávy, miestnych samospráv aj štátu. Neviňme samosprávy za dôsledky vládnutia, v posledných rokoch najmä Ficových vlád.

    Ak by sme sa pozreli na rozpočty samospráv, nijako dramaticky sa od zavedenia fiškálnej decentralizácie, počnúc rokom 2005, nenafúkli. Mám tu zaujímavé grafy, ktoré to ukazujú. Pozrime sa na ne. Pozerať sa môžem iba ja, vy sa nemôžete pozerať, pretože nový rokovací poriadok zakázal používať vizuálne pomôcky, ale môžete mi veriť, tie grafy sú naozaj zaujímavé, pozdravujem pána predsedu Národnej rady Danka.

  • Reakcia z pléna.

  • Môžem ich poslať mailom, ale odporúčam vám rovno web stránku cenastatu.sk, kde nielen tieto grafy pravidelne aktualizuje INESS v rámci projektu Cena štátu.

  • Reakcia z pléna.

  • Cena štátu sk. Čo z týchto grafov ale nevidieť, je to, že ten tzv. modernizačný dlh sa logicky v niektorých našich obciach a mestách ďalej len nabaľuje, v iných sa odbúrava veľmi pomaly. Za tento stav napríklad aj stav našich ciest nemožno však viniť samosprávy. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za posledný predkrízový rok 2008 a aktuálne rozpočtované výdavky na rok 2016, stúpli zhruba o tretinu.

  • Rečnícky pult obstúpila skupina opozičných poslancov, prezerajúc si papiere s grafmi na rečníckom pulte. Prerušenie vystúpenia rečníkom.

  • Ja by som vás poprosil, aby ste, aby ste, aby ste si to išli odfotiť vedľa.

  • Povedané so smiechom.

  • A ešte raz. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za posledný predkrízový rok 2008 a aktuálne rozpočtované výdavky na minulý rok 2016, stúpli o tretinu. Ak si porovnáme výdavky územných samospráv miestnych a krajských, za totožné obdobie stúpli zhruba o desatinu. Jedna tretina, jedna desatina, jedna tretina centrálna vláda, jedna desatina samosprávy. Centrálna vláda a jej výdavky rastie a navyše nabaľuje dlh a samosprávy sú priškrtené. Pritom len skutočný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok, kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanov a pri plnení si zákonných kompetencií. Rád pri tejto príležitosti pripomínam, že takýto audit si parlament aj z iniciatívy poslancov SMER-u už vyžiadal koncom roku 2011. Medzičasom sa zo SMER-u ako opozičnej strany stala vládna strana a vláda SMER-u si túto úlohu vyplývajúcu z uznesenia z decembra 2011 dosiaľ nesplnila, opakovane na to upozorňujem, vláda to stále ignoruje.

    Druhý dôvod, prečo podľa pána poslanca Beblavého treba zrušiť krajskú samosprávu, je, že zrušením samosprávy by vraj došlo k posilneniu decentralizácie v prospech prirodzených miestnych jednotiek, ktorými sú na Slovensku už stovky rokov mestá a obce. Krajská úroveň samosprávy však bola u nás zavedená nie najmä preto, že to od nás v prístupovom procese chcela Európska únia, ako sa to často hovorí, bola zavedená najmä preto, že v rámci decentralizácie verejnej správy nebolo dosť dobre možné presunúť niektoré kompetencie na miestnu úroveň, na ktorej sme vtedy mali a ešte stále máme vyše 2 900 obcí miest a mestských častí. Pripomínam, že podľa zákona o obecnom zriadení sú si všetky obce a mestá na Slovensku rovné, ku všetkým, tak k malým, k niekoľkoobyvateľovým obciam, ako i k niekoľkodesaťtisícovým mestám sa pristupuje rovnako a zákon ich vníma ako rovnocenné jednotky. Zároveň pripomínam, že to, čo platilo o miestnej úrovni pred 15 rokmi, rovnako platí i dnes. Tak ako vtedy neboli obce a mestá, teda celky v počte vyše 2 900 vhodnou úrovňou pre výkon nadobecných kompetencií, nie sú ňou ani dnes. Za 15 rokov sme sa totiž na ceste k municipalizácii nepohli ani o piaď, to, pochopiteľne, nie je chyba predkladateľov tohto návrhu. A napokon to si uvedomujú aj predkladatelia, časť kompetencií totiž navrhujú recentralizovať, teda vrátiť štátu, lebo miestna úroveň, úroveň miestnej samosprávy jednoducho nie je vhodná na ich správu. A dokonca pri inej časti kompetencií sa navrhuje decentralizovať, ale iba ako možnosť. Samospráve sa ponechá možnosť, že ak sa takpovediac necítia na prevzatie tej-ktorej kompetencie, ak s tým tá-ktorá obec nevyjadrí súhlas, napr. prevziať zariadenie sociálnych služieb na svojom území, tak k prechodu kompetencie na obec nepríde a pôsobnosť prejde na príslušné ministerstvo. Zbytočne sa otvára možnosť nie decentralizácie, ale recentralizácie kompetencií, ktorých správa na centrálnu úroveň a do rúk štátnej správy nepatrí.

    Dôvod tretí podľa predkladateľov. Počet zamestnancov VÚC neustále rastie. V roku 2003 mali VÚC 937 zamestnancov a v roku 2015 ich už bolo 1 631. A preto treba tento rast zastaviť a časť kompetencií decentralizovať, časť recentralizovať. Snažili sme s kolegami z Konzervatívneho inštitútu dať do porovnania, ako sa za dané obdobie zmenil počet zamestnancov štátnej správy, keďže aj na ňu chcú predkladatelia recentralizovať časť kompetencie. Išlo však o neľahkú úlohu vzhľadom na, na metodické zmeny, pokiaľ ide o to, akí zamestnanci akých organizácií sa do tejto kategórie zahŕňali, ale možno povedať, že nielen počet zamestnancov v krajskej samospráve za dané obdobie sa zvýši o desiatky percent, ale aj počet zamestnancov v štátnej správe sa zvýši o desiatky percent vzhľadom na tie komplikácie a zmeny metodiky, nebudem uvádzať konkrétne číslo. Podstatné však je, že kým na krajskej úrovni hovoríme o náraste o pár stoviek miest v rámci novovzniknutých štruktúr verejnej správy, tak v štátnej správe za čas rokov 2003 až 2015 pribudli desiatky tisíc miest. Patríme k európskej špičke, čo sa byrokracie týka. Nemali by sme sa teda v prvom rade pozrieť na to, aké sú možnosti rušenia organizácie v pôsobnosti centrálnej vlády a štátnej správy? Otázka je čisto rečnícka.

    Dôvod štvrtý, prečo vraj treba zrušiť VÚC, je, že vyrobili dlhy, začínali podľa údajov ministerstva financií s nulovým dlhom, ktorý sa v roku 2015 vyšplhal na 369 159 eur. Nebudem tu opakovať argumenty o tom, že samosprávy, a nielen tie krajské, pochopiteľne, nikdy nedostali na svoje kompetencie zdroje podľa toho, aké sú skutočné náklady na ich správu, ale podľa toho, aký objem financií na ne vynakladal predtým štát, keď ich spravoval. Samosprávy tak prevzali nielen starý, v minulosti nabaľovaný modernizačný dlh, ale aj nejasné krytie na plnenie ich kompetencií. O tom, že tu dodnes chýba komplexný audit, ktorý parlament od vlády požadoval, som už hovoril. Ale nielen v tomto kontexte je dlh, ktorý vyrobili krajské samosprávy, takmer zanedbateľný. On je úplne zanedbateľný v porovnaní s tým, aký dlh za ten istý čas vyrobila centrálna vlády, ku ktorej sa časť kompetencií má vrátiť. Tých 369 mil. eur dlhu za obdobie 2002 až 2015, ktoré vyčítame krajským samosprávam, totiž predstavuje nárast dlhu VÚC v pomere k hrubému domácemu produktu z ich počiatočnej nuly na 0,5 %, pričom za rovnaké obdobie narástol dlh, ktorý vyrobila centrálna vláda, astronomicky z 38 % na 51 %, čo predstavuje zvýšenie dlhu ústrednej správy až o približne 25 mld. eur. 0,5 % - 13 %. 0,5 % krajské samosprávy - 13 % centrálna vláda. Alebo inak, za obdobie rokov 2002 až 2015 nás VÚC zadlžili v prepočte na obyvateľa o necelých 70 eur a za to isté obdobie nás centrálna vláda zadlžila v prepočte na obyvateľa viac ako 4 500 eur, 70 : 4,5 tisíca, nehovoriac o neustálom hospodárení centrálnej vlády v štátnom sektore na sekeru v porovnaní s hospodárením VÚC rok čo rok, buď s miernymi deficitmi, v ostatných rokoch dokonca s miernymi prebytkami. Vyčítať v tomto kontexte dlh krajským samosprávam a zároveň navrhovať recentralizáciu ich kompetencií na štát, ktorý kopí dlhy v oveľa vyššej miere, je úplne nepatričné, je to snaha urobiť capa záhradníkom.

    Dôvod piaty. Ani VÚC sa nepodarilo znížiť regionálne rozdiely pri nezamestnanosti, v priemernej mzde, v hrubom domácom produkte vidíme medzi krajinami rovnaké alebo väčšie rozdiely ako predtým. To by som chcel poprosiť pána poslanca Beblavého alebo pani poslankyňu Macháčkovú, aby nám ukázali, aké reálne kompetencie v oblasti politiky zamestnanosti naše krajské samosprávy majú k dispozícii. Rovnako, nech to znie zvláštne, nech nám ukážu, aké reálne kompetencie majú naše samosprávy v rámci regionálnej politiky. Lebo faktom je, že v podstate reálne nástroje nemajú žiadne. Ponechal si ich totiž štát. Centrálna vláda. V rámci regionálneho rozvoja majú samosprávy kompetenciu pripravovať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, teda koncepčné dokumenty. Nemajú skutočné kompetencie a ani financie na rozvoj. Ba nerozhodujú ani o eurofondoch, ktoré sú v tejto krajine vyhlasované premiérom za hlavný zdroj verejných investícií. Napríklad v Českej republike už roky fungujú na krajskej úrovni samostatné regionálne operačné programy a riadiace orgány. U nás sa krajské samosprávy horko-ťažko dostali do pozície tzv. sprostredkovateľských orgánov ministerstiev. Neviňme teraz samosprávy za niečo, za čo nemôžu, a na riešenie čoho nemajú žiadne reálne nástroje.

    Dôvod šiesty, občania si k VÚC nevytvorili vzťah a na voľbách do VÚC sa zúčastňuje každý piaty volič. Účasť na prvom kole navyše kontinuálne klesá. Pri tak nízkej volebnej účasti stačilo na získanie mandátu poslanca mnohokrát aj šesťsto hlasov. Zvolení poslanci a župani tak majú nízku legitimitu. Argument volebnej účasti občanov na voľbách do umelých, mečiarovských krajov, ktoré nik nechcel, nik ich neplánoval, no nakoniec sa v tomto parlamente zrodil ako špinavý kompromis, sa javí byť tým, čo je hlavným tŕňom v oku. Ono to nie je ani tak, krajská úroveň ako taká, ako skôr voľby do nej, ale tento problém sa dá vyriešiť aj inak, než rušením krajskej úrovne samosprávy. Možno predsa zrušiť napríklad priame voľby a nezrušiť samosprávy. Možno hľadať a nájsť spôsob, ako delegovať starostov a primátorov, ktorí by plnili úlohy dnešných krajských zastupiteľstiev a volili by si spomedzi seba predsedu kraja. Mohol by to byť jeden z krokov na ceste municipalizácii. Pre inšpiráciu, strana MOST - HÍD v minulom, vo svojom poslednom volebnom programe o niečom takomto hovorila a myslím, že by to bol lepší nápad, ako úplne zrušiť VÚC.

    Dôvod siedmy, ktorý už asi nestihnem rozobrať, opäť pozdravujem pána predsedu...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, ja som, no dobre, tak dobre. Dôvod siedmy je, že na zrušení VÚC je mimo volieb, mimo obdobia volieb široká politická zhoda, no keď príde na lámanie chleba, do riešenia sa nechce najmä tým politickým stranám, ktoré z VÚC profitujú. Podľa pána poslanca Beblavého je v tejto snemovni dostatok hlasov na to, aby sa VÚC zrušili, lebo v tej či onej strane sa nejaký predstaviteľ, prípadne dokonca ich predseda niekedy vyjadril, že je v prospech zrušenia VÚC. Chce pán poslanec, ráta napríklad SMER alebo našiel také vyjadrenie Roberta Kaliňáka, jeho hlas však nikdy nebol a po kauze Baštrnák už nikdy ani nebude podstatným. Mimochodom, mali by sme sa vrátiť k tej dobrej tradícii, že pri každom vystúpení vyzývame pána Kaliňáka k tomu, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, lebo kým bude v tej funkcii, akékoľvek naše rokovanie bude zatienené skutočnosťou, že v takej vysokej funkcií je človek podozrivý z kontaktov a stykov s organizovaným zločincom, zločinom, to je tradícia, ktorú tiež začal kolega Beblavý, a rád sa ku nej hlásim.

    Ak sa ale pozrieme napríklad na vyjadrenia Roberta Fica, ktorý hovorí o návrate k trom krajom alebo tri plus jedna, to je úroveň, na ktorej u nás samospráva nikdy v histórii zavedená nebola, lebo krajské národné výbory v období totality žiadnou samosprávou nikdy neboli. A vo volebnom programe strany SMER z toho posledného obdobia, teda z posledných volieb, na tej povestnej A4 nenájdeme na túto tému ani mäkké f.

    Ale keď sme pri tých programoch a vyhláseniach predstaviteľov strán, treba povedať, že ani strana SIEŤ, ktorej program pán Beblavý spoluvytváral nie nepodstatnou mierou, síce na rozdiel od SMER-u mala precízne vypracovaný program, ale rovnako v ňom o rušení VÚC nenájdeme, nenájdeme ani zmienku v tejto podobe. A takže pán poslanec nám tu predkladá tému, v rámci ktorej aj on nejako postupne, postupne dozrel. Rovnakú zhodu alebo teda zhodu vo vyjadreniach sme tu mali, mali sme ju tu v rokoch 2002 až 2006 v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kde pán poslanec Beblavý robil štátneho tajomníka na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny, a v tejto vláde sa zišli štyri politické strany, SDKÚ, SMK, KDH a ANO, ktoré pred voľbami v dojemnej zhode deklarovali zámer zmeniť územné členenie, zrušiť osem umelých, neprirodzených, mečiarovských krajov a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V rokoch 2002 až 2006 teda bola vláda, mala prienik volebných programov návrat k prirodzeným regiónom a nespravila so zmenou územného členenia vôbec nič. Čo je škoda, lebo možno aj tá dnešná diskusia by bolo trochu iná.

    Summa summarum sedem dôvodov, ktoré uvádza pán poslanec Beblavý, a z môjho pohľadu ani jeden z týchto 7 dôvodov nesedí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. S faktickými poznámkami vystúpia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sloboda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja tiež takisto chcem dopredu uviesť, takisto som poslanec samosprávneho kraja, aby nedošlo náhodou k nejakému omylu. Ale takisto nevidím vôbec efektivitu na tom, aby sa opäť centralizovali služby a správa vlastne majetku, ktorá je teraz v samosprávnych krajoch, pretože je naozaj vidno, že štát je neefektívnejším správcom majetku a neefektívnejším vykonávateľom služieb pre obyvateľov. Takže zdá sa mi to síce možno zmenšenie počtu úrovní verejnej správy, ale zase na druhej strane môže to viesť k tomu, že tie služby budú vykonávané oveľa horším spôsobom a oveľa drahšie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Sa chcem poďakovať, Ondro, za tú najmä finančnú časť tvojho príspevku. Je to veľmi dobré. Zhrnul, aj čo sa týka toho zadlžovania, resp. dôvodu, prečo sú samosprávy na župe zadlžené ako formou modernizačného dlhu a podobne. Ešte možno by bolo vhodné doplniť aj informáciu o tom, ako bolo prerozdelené možnosť čerpania z eurofondov. Túto diskusiu vnímam ako náhradu diskusie, ktorú mal urobiť asi štát už dávno, keď sa hovorilo presne, že sa urobí odpočet reformy verejnej správy, na základe ktorej by sa potom posudzovalo, či vlastne bola celá tá decentralizácia urobená dobre, alebo nie. Nahrádzame tu nejakú diskusiu, ktorá by mala mať, myslím si, že ďaleko väčší priestor ako len medzi zopár poslancami v pléne. Ja viem, že za to predkladateľ návrhu nemôže, ale je to jednoducho tak.

    Mne sa tiež nezdá vhodné, aby sme takto z jedného dňa zhasli svetlo, a že, samosprávne kraje, dovidenia. Dnes majú svoje zastúpenie v ústave. Majú svoje zastúpenie v nejakej v rámci tej subsidiarity. Slovensko pristúpilo k dohovoru samospráv, medzi ktoré patrí aj tento stupeň samosprávnych krajov. Myslím si, že by to bolo, takto jednoduchým spôsobom zrušenie VÚC-iek by bolo aj v rozpore s týmito dohovormi. A o tom zatiaľ teda nikto tu nehovoril.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne, Ondrej. Ďakujem za kultivované vystúpenie, aj keď kritické. Musíš... A keďže sa, samozrejme, venovalo všetkým tým hlavným otázkam, ktoré tam sú, tak ja na ne budem obsiahlejšie reagovať v rozprave neskôr, aby som, aby som tam dal zadosť tomu, tej príprave.

    Tu však už musím povedať, že bol som zase nepríjemne prekvapený nie korektným prístupom k argumentácii, čo u teba ja nie som zvyknutý. Poviem príklad. Hovoriť o recentralizácii všeobecne zhodou okolností nie je na mieste, lebo čo sa recentralizujú sú dve veci, objednávanie SAD-iek a správa ciest mimo intravilánu obcí. Pri týchto dvoch témach zhodnou okolností je veľmi ťažké argumentovať, že je efektívnejšie, že keď to robia VÚC-ky, ako keď to robí štát. Pri cestách je to kvôli tomu, že všetci odborníci sa zhodujú, že je potrebné objednávať spoločne železničnú a autobusovú dopravu. To je základný predpoklad efektívnejšej správy týchto vecí. A dneska je to práve rozbité. Pri cestách práve rozdelenie Slovenskej správy ciest na NDS, Slovenskú správu ciest a ešte osem župných spoločností je považované za ukážkový príklad neefektívnej práve deľby technického výkonu kompetencií. Takže dovolím si povedať, že v týchto témach - a naša recentralizácia sa týka len ich - nie je správne hovoriť o tom a nejakým spôsobom vzťahovať na to všeobecnú nejakú neefektívnosť štátu a Ficových vlád, lebo spájame nespojiteľné.

    Zaujímavé, že si sa vôbec nevenoval, hoci to tam máme, otázke nárastu zamestnancov na úrade VÚC, ktoré je bezprecedentný v porovnaní s rovnakým obdobím, či už štátu, alebo obcí. A takisto tvoje porovnanie dlhu je pomerne nekorektné, lebo porovnávať VÚC-ky so štátom, ktorý má úplne inú sféru činnosti, zodpovednosti a ktorá je podľa pravidiel ekonómie, napríklad počas krízy má slúžiť na proticyklickú politiku, je takisto nekorektné. A treba porovnávať VÚC-ky s obcami. A keď si pozrieš nárast dlhu VÚC-ciek a nárast dlhu obcí vo vzťahu k ich príjmu a HDP za rovnaké obdobie, tak uvidíš, ako VÚC-ky šafárili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie. Predpokladám, že tá debata ešte bude pokračovať, príležitostí bude ešte dosť. Nepovažujem svoju argumentáciu za nekorektnú. Naozaj tam ide o recentralizáciu, pretože obce majú možnosť odmietnuť tie kompetencie podľa toho návrhu. Čiže nie všetko, čo papierovo sa navrhuje decentralizovať, ak by ten návrh schválený, by sa reálne aj decentralizovalo. Veľká časť tých kompetencií by sa, naopak, preniesla naspäť na štátnu správu. To by som považoval za veľmi nešťastné. Ale však ešte sa k tomu určite dostaneme.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, nastal čas, keď si poprajeme pekný večer.

    Len vás chcem upozorniť, že zajtra o 9.00 hod. budeme pokračovať druhým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora (pod tlačou 429).

    Želám vám krásny večer, pekné sny a tak.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.