• Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Začneme o 9.03 hod., dobre? Aby sme nehovorili k stoličkám.

    Tak ako hovorí pán Vašečka, opozícia vyrovnala skóre, tak môžeme začať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci, panie poslankyne: Eva Antošová, Katarína Cséfalvayová, Augustín Hambálek, Juraj Kolesár, Veronika Remišová, Martina Šimkovičová a Oto Žarnay.

    Pokračovať budeme v prerušenom rokovaní o prvom čítaní o návrhu poslanca Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce pod tlačou 376. Včera pán poslanec nedokončil svoje úvodné slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte priestor.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 376.

  • Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Dovoľte, aby som sa ospravedlnil a možno aj vysvetlil, prečo som prišiel trošku neskôr. Ono sa hovorí, že niekedy najväčšia bolesť je zrážka s hlúposťou a ja som dnes pochopil, že tá zrážka s hlúposťou kapitána Danka sa môže prejavovať aj v reálnom živote. Dnes som na vlastnom, na vlastnom sebe pochopil, že aké má úskalia rokovací poriadok, kde kapitán Danko, v podstate je známe, že sa bojí aj svojho vlastného tieňa a kvôli tomu do nového rokovacieho poriadku dal ustanovenie, že za predkladateľa môže vystúpiť len jeden z predkladateľov.

    A ja za seba hovorím, áno, keď som začínal včera predkladať tento návrh zákona, všetci na klube, už asi ôsmi, deviati, chytili chrípku, postupne padali ako hrušky, a ja som si hovoril, že dobrý som, jednoducho nechytilo ma to. Dnes mám zimnicu, mám teplotu, hrdlo ma škriabe, najradšej by som tu nebol, ale kapitán Danko sa bojí vlastného tieňa. Dá, aby za predkladateľa mohol vystúpiť iba jeden človek, tak potom nakoniec som si povedal, že sem dôjdem. S prepáčením, idiot môže dať takéto niečo do rokovacieho poriadku. Komu by tým ublížil, ak by dnes niekto iný z mojich kolegov, ktorý predkladá tento návrh zákona, tu mohol dnes vystúpiť? Komu by tým ublížil? Bojí sa vlastného tieňa a spôsobuje toto. Vyštve vlaky, lebo sa mu nepáči žltá farba, potom rieši niečo s tým, urobíme, tak vymaľujeme tie žlté vlaky na červeno-bielo-modré a už sa budú ľudia mať lepšie.

    K samotnému návrhu zákona. Návrh, ktorý predkladáme, je tak, ako som včera povedal, alternatíva alebo alternatívne riešenie alebo alternatívny návrh k tomu, čo ste schválili v prvom čítaní, a to je zákaz práce počas sviatkov. Keď schválite to, že bude, aj my sme to podporili v prvom kole, lebo chceme byť ústretoví a dupľom, ako keď prišli s tým návrhom nedele a sviatky, prišla Erika Jurinová, Erika, Anka Verešová, Erika, myslím Riško Vašečka, tak dobre, privlastnili ste si to, ako obyčajne, fajn, majte to, máte tú moc, ale vybrali ste si z toho to najhoršie možné riešenie. Zákaz práce počas sviatkov spôsobí, že budú roky podľa toho, ako vyjde kalendár, šesť až osem sviatkov ročne vyjde v strede týždňa takých, kedy okolité krajiny budú mať otvorené obchody a my ich budeme mať zatvorené. Nič iné sa nestane, že tých šesť až osem dní v roku ľudia, ktorí bývajú blízko hraníc, urobia hromadný exodus, lebo za ten jeden deň si neurobia predĺžený víkend, nepôjdu do Tatier na výlet. Jednoducho pôjdu za nákupmi do okolitých krajín. Takým spôsobom poškodíme ekonomike.

    Preto predkladáme alternatívne riešenie, ktoré výrazne viacej pomôže ľuďom, ktorí pacujú v týchto obchodoch, výrazne viac pomôže cestovnému ruchu na Slovensku, výrazne viac pomôže tomu, aby rodiny mohli byť spolu. Náš návrh spočíva v tom, a chceme ho predkladať ako alternatívne, ho predkladáme k tomu vášmu, je ten, aby boli obchody zatvorené v nedeľu do poobedia. Navrhujeme do 16.00 hodiny. Samozrejme, ak by ste sa vedeli s tým stotožniť, s týmto riešením, aby sme tú nedeľu tak ako keby rozdelili medzi ľudí, ktorí chcú nakupovať a medzi ľuďmi, ktorí chcú byť s rodinou a chcú si trošku užiť ten rodinný život, tak keď by ste to posunuli na 14.00 hodinu, ako by ste uznali za vhodné, ale je to omnoho rozumnejšie riešenie v tom, za to, že budú obchody v nedeľu do poobedia zatvorené, nikto nebude utekať, hurá, lámať si nohy a utekať niekam do Poľska, do Rakúska alebo na Ukrajinu za nákupmi. Jednoducho tá rodina naozaj zostane spolu a využije si každý ten čas, ako uzná za vhodné, tí nákupovchtiví a trasúci sa za nákupmi o štvrtej hodine môžu stáť pred každým jedným nákupným centrom, otvorí sa brána, môžu si uspokojiť svoje nákupné potreby.

    Jednoduchý návrh, veľmi stručnej, stručný návrh zákona, zmena Zákonníka práce. Myslíme si, že takýmto spôsobom práve by sme sa mohli približovať k tým vyspelým demokratickým krajinám na západe. Lebo keď si pozrieme fakty, tak tie tri kilometre ďalej do Rakúska, nikto sa s tým nepára. V nedeľu jednoducho obchody sú zavreté. My navrhujeme kompromis. Dobre, nech sa na tej nedeli, nech sú spokojní aj tí, ktorí to berú konzervatívnejšie, aj tí, ktorí to cítia trošku voľnomyšlienkarsky alebo liberálnejšie. Jedni aj druhí by boli spokojní, bola by to de facto taká noha vo dverách pri tej nedeli, aby sme videli, keď sa to osvedčí, vieme posunúť o dve hodiny neskôr alebo o dve hodiny skôr tak, aby sme našli tú rozumnú cestu. Každopádne z pohľadu zamestnancov v predajniach, ktorých sa to vlastne týka, tak je pri maloobchodnom predaji, tak je to pre nich určite lepšie z pohľadu počtu hodín, ktoré by sme im zabezpečili, aby mohli byť s rodinou. Takto im ideme zabezpečiť, aby boli podľa toho návrhu sviatkového 13 dní s rodinou a takto im vieme zabezpečiť, aby boli 50 nedieľ s rodinou, či už 6 hodín, 8 hodín, koľko by sa mu skrátila tá pracovná doba počas nedele. Každopádne je to pravidelne, čo je veľmi dôležité a je to cez víkend, ktorý je prioritne určený na oddych. Nie je to napríklad v strede týždňa.

    Vážne, skúste sa zamyslieť nad iba jedným príkladom: 17. november, ktorý nebudú oslavovať žiadne okolité krajiny, nebudú mať štátny sviatok a 17. november alebo náš, ja neviem, 1. september, dobre, poviem príklad, 1. september, žiadna z okolitých krajín nebude mať 1. septembra štátny sviatok. Prvý september pripadne na stredu. Čo sa stane? V stredu. Ideme na výlet? No nejdeme na výlet, však to je jeden deň. Tak buď budeme leňošiť alebo ideme za nákupmi, ale keďže im zavreme slovenské obchody, ľudia pôjdu do zahraničia. Je to hlúposť, poškodíme obchody.

    Preto navrhujeme zatvoriť nedeľu do skorého poobedia tak, aby, alebo v čase zároveň, kedy tí obchodníci majú najnižšie tržby. Vtedy, kedy im to najmenej uškodí a ľudia sa neuspokoja alebo nenahradia tú svoju nákupnú potrebu tým, že odídu do zahraničia. O ničom inom náš návrh zákona nie je. Bol by som veľmi rád, ak by ste ho dokázali podporiť a ak by ste sa naozaj k nemu správali z pohľadu ľudí alebo racionálne a nie politikárčili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pani Soni Gaborčákovej, ktorú navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci vybral ako spravodajkyňu. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 376. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady čísla 393 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem aj ja, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či chce sa niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Vašečka.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobré ránko, požehnaný pekný deň prajem. Už aj vzhľadom na to, že mám desať minút, tak budem stručný. Čo sa týka tohto návrhu, tak chcem povedať, že ho teda podporujeme, samozrejme, a je to náš spoločný návrh, ktorý teda predložil Igor Matovič.

    K tomuto návrhu by som povedal dva také výrazy. Zlá situácia, dobrá skúsenosť. Zlá situácia na Slovensku, dobrá skúsenosť v najbližšom zahraničí. Už bolo spomenuté napríklad Rakúsko. Zlá situácia u nás s nedeľnou prácou. Naozaj sme na špici, na úplnom špici práce v nedeľu, vo sviatky, takisto aj v nočnej práci a treba teda niečo s tým robiť. Nie je to len otázka nejaká náboženská, ideologická alebo otázka nejakého názoru rôznych skupín, ale je to otázka aj sociálna a ekonomická. Jednak, že je to tak nastavené, jednak, že ľudia cítia potrebu pracovať potom aj v tieto dni, respektíve nemajú veľmi na výber. Takže tá situácia je zlá, treba s ňou niečo robiť.

    Tak, ako povedal Igor Matovič, náš problém nie sú štátne sviatky. Áno, podporili sme to, pretože je to krok určitým smerom. Samozrejme, nebudeme sa brániť tomu, ak na Vianoce alebo na Veľkú noc sa rozšíri možnosť ľudí mať voľno a nemusieť ísť do obchodu v prípade predavačov alebo predavačiek, ale týchto sviatkov je niekoľko počas roka, niektoré z nich pripadajú na pracovný týždeň, Igor spomínal šesť až sedem počas roka to môže vyjsť a má to svoje úskalia ekonomické, ktoré predkladateľ dobre vysvetlil. Naproti tomu nedeľa je samozrejme cyklická, opakujúca sa, pravidelná každých sedem dní, aspoň teda u nás na Slovensku a v našom gregoriánskom kalendári a je to 52, poťažmo 53 nedieľ v kalendárnom roku.

    Takže tá situácia je zlá. Keď sa pozrieme smerom na západ do krajín, ako je Rakúsko, napríklad Nemecko, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, tak tam vidíme, že tá regulácia toho obchodného predaja tam je dlhodobá, vyskúšaná. Teraz otázka je, dobre, či je to potrebné, pretože ctení kolegovia liberáli argumentujú tým, že nech si ľudia vyberú a nech sa rozhodnú, či chcú nakupovať alebo nechcú nakupovať. S tým, samozrejme, súhlasím, len chcem povedať, že to možno platí vtedy, ak hovoríme o dospelých ľuďoch, ak na človeka pozrieme ako na individualitu. Špeciálne rodina je skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická, ktorá je potrebné, aby bola chránená aj nejakým spôsobom spoločensky. Prečo? No pretože v rodine sa stretáva muž a žena, rodičia a deti, ak je tá rodina viacgeneračná, tak aj niekoľko generácií, aj ľudia ako starí rodičia alebo potom aj malé deti spolu s dospelými a je naozaj veľmi náročné, špeciálne v dnešnom životnom štýle, v dnešnej dobe nájsť taký čas, keď aj deti majú voľno v škole, aj dospelí nie sú v práci a myslím si, že je veľmi dobré, ak spoločnosť podá pomocnú ruku.

    Navyše tento návrh tak, ako je podaný, je naozaj kompromisný. Nie je absolutistický, aj keď ja si viem predstaviť aj taký úplný, úplné obmedzenie, úplnú reguláciu nedeľného predaja, ale určite tento návrh je kompromisný v tom, že ak niekto má - ako to Igor nazval - nakupovacie potreby a nevie ich zrealizovať cez týždeň, tak podľa tohto návrhu, keď by bol schválený, tak má možnosť tieto problémy si vyriešiť. Na druhej strane dáva dostatočný priestor rodine na to, aby skutočne mohla byť spolu veľkú časť dňa.

    Znova ak sa vrátim k takej tej liberálno-konzervatívnej argumentácii, tak štát, spoločnosť už dnes reguluje mnohé veci, pri ktorých by sme teoreticky mohli nechať tie veci na trh alebo na to, že teda ľudia sú predsa dospelí, zrelí, rozhodnú sa. Napriek tomu to štát nerobí a ide tým smerom dosť prísne. Spomeniem napríklad oblasť zdravotnej prevencie, kde v zásade ak, ak nechodíte napríklad na preventívne prehliadky u zubára, tak znášate potom nejaké následky. Takisto sa uvažuje o tom, že viac sa budú postihovať následky nejakého dobrovoľne škodlivého zdravotného správania, ako fajčenie alebo zlé stravovanie, nadváha a tak ďalej.

    Oblasť, kde táto štátna regulácia je úplne jasná a rozširuje sa a pokladám, ja osobne ju pokladám za správnu, je oblasť ekológie. Napríklad triedenie odpadu. Skutočne u nás na Slovensku treba, aby sme v tom vážne pokročili, zaostávame za vyspelým svetom a aj pod hrozbou pokuty, respektíve zvýšených cien za netriedený odpad, je to správne. Alebo prípad emisie áut, kde sa stále zvyšujú nejaké normy, aj keď niekedy, keď to sa preháňa do určitého extrému, tak to môže spôsobiť skôr nejaké podvodné konanie, ako sme videli v niektorých kauzách. Ale vo všeobecnosti princíp, že nenecháme len na ľudí to, že teda keď majú na veľkú spotrebu, tak nech to žere 20, 30 litrov a nech to dymí jak traktor alebo ako tank, takže obmedzujeme to.

    Preto si myslím, že aj v oblasti prorodinného správania, spoločenského správania je dobré mať určitú reguláciu, zvlášť v prípade, že nejde o nejaké potreby, ktoré sa nedajú obísť. Aby bolo jasné, nehovoríme o tom, že nebude prevádzka v nemocniciach alebo v nejakých vybraných, v nejakých vybraných prevádzkach, kde to ľudia naozaj potrebujú a kde to nie je vo veľkej miere.

    Takže dobrá skúsenosť, ktorú vidíme vo svete, ktorá by mohla pomôcť rodine, ktorá by mohla pomôcť zladiť tie rozbehané kalendáre otcov, mám, detí, možno aj starých rodičov, je vlastne aj to ponúknutie tej nedele ako takého dňa oddychu a dňa rodiny a v tomto kompromisnom návrhu zároveň to necháva aj otvorené dvere na dohodu o tom, v akej miere by to malo byť, ale dôležité je, že neriešime len sviatky, ktoré sa vyskytujú veľmi nepravidelne a v oveľa menšej miere, ale pravidelný rytmus siedmich dní, teda aj nedele, ktoré sú pre rodinu oveľa dôležitejšie a sú teda dôležitejšie aj pre štát.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Registrujem tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Vašečkovi, že tu správne uviedol, že ide o kompromisný návrh, lebo vieme, azda tí všetci z nás, ktorí sledujú trošku aj diskusiu ohľadom nedele, vedia, že sú tu skupiny, ktoré naozaj aj aktívne sa vyjadrujú k tomu, aby naozaj bola tá nedeľa uvoľnená celá pre rodinu. Možnože by sme si mali všetci uvedomiť, ak chceme naozaj brať rodinu ako to najdôležitejšie pre našu spoločnosť, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu, že ideme dať rodine čas. Tento čas je veľmi dôležitou investíciou, ktorá nám môže všetkým pomôcť. Ak vnímame tento čas ako určitú kultúrnu hodnotu, ktorú môžeme rodine dať, tak by sme sa mali všetci pozrieť na tento návrh zákona ako na hodnotovú tému, ktorou môžeme všetkým v tejto krajine pomôcť. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Vašečka, vyjadrovali ste sa k návrhu, ktorý by umožnil rodinám byť v nedeľu do 16.00 dokopy a potom by išli do práce. My ako Ľudová strana Naše Slovensko dlhodobo presadzujeme agendu úplne voľnej nedele, čiže toto riešenie považujeme za polovičné a prichádzajúce neskoro, napriek tomu nemáme inú možnosť, ako ho podporiť, pretože vždy je to lepšie riešenie ako nijaké. Aj keď my sme zástancami toho, ako ste to nazvali, absolutistického režimu, to znamená, aby nedeľa naozaj aspoň ten jeden deň, aby bol voľný. Povedali ste to pekne, aby to bol deň oddychu a rodiny a aby bol zabezpečený rytmus siedmich dní. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem, Richard, za tvoje slová. Rovnako dôležité hodnoty, ako keď hovoríme tu o financiách alebo o ekonomike, tak sú také dôležité hodnoty, ako napríklad šťastie detí, šťastie rodiny a ak vychádzame napríklad z výskumu, kde sa pýtajú, že ktoré sú najšťastnejšie deti na svete, tak sú to práve deti v Holandsku alebo v severských krajinách. A keď som teda skúmal, že v čom tkvie to šťastie, tak jednou takou veľkou hodnotou bolo, ktoré uvádzali tie rodiny, že spoločné stolovanie, že spoločná večera s deťmi, kde dochádza ku komunikácii. Takže táto hodnota toho spoločného stretávania v rodinnom kruhu je takou tou podstatou, ktorú chceme docieliť aj týmto zákonom a zo skúseností naozaj viem, že množstvo rodín v našich výrobných halách po Slovensku sú roztrhané a jednoducho nedokážu si rodičia často zladiť tie zmeny tak, aby boli aspoň raz do týždňa sústredené dohromady.

    A ešte možno zacitujem Christophera Leitla, prezidenta obchodnej komory z Rakúska, ktorý sa tiež zasadzuje za voľnú nedeľu a hovorí, že je to v tomto globalizovanom a digitálnom svete, so všetkými svojimi problémami má byť nedeľa dňom stretnutia ľudskosti, prehĺbenia vzťahov a že takýmto spôsobom môžme natankovať novú energiu, ktorá nám potom v živote prináša istú takú rovnováhu a vnútorný pokoj. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem aj kolegom za reakcie. Ak ma poznáte, tak viete, že pre mňa je nedeľa deň odpočinku a ako veriaceho kresťana je deň pánov a ja osobne ani naša rodina v nedeľu nenakupujeme a nepracujem, dokonca, ak ma pozvú do nejakej relácie, tak sa krútim ako had, lebo nie som nadšený z toho, že by som v nedeľu mal ísť preč od rodiny. Keďže nebývam v Bratislave, tak je to trocha komplikovanejšie.

    Ale musíme brať ohľad na realitu. Rodiny sú rôznorodé. Niektorým to naozaj vyhovuje trochu ináč, preto prichádzame s týmto kompromisným návrhom. Myslím si, že drvivá väčšina rodín na Slovensku uvíta a pokladá za bežnú, normálnu, štandardnú voľnú nedeľu, to znamená bez ohľadu na to, či už navštevujú bohoslužby alebo nie, sú ako rodina spolu, spolu sa naobedujú.

    Ďakujem kolegovi Maroszovi, ktorý hovoril o potrebe spoločného stolovania, ktoré buduje tie sociálne väzby a naozaj cez ten pracovný týždeň je tých príležitostí dosť málo. Je to rozbehané a tam ľudia používajú ten výraz "nie je čas, nedá sa". Tak je dobré, ak vytvoríme priestor, aby sa dalo aspoň v tú nedeľu, ktorá je v našich, v našich krajinách zaužívaná ako taký overený deň odpočinku a dodržiava ten prirodzený rytmus tých siedmich dní.

    Na druhej strane tento návrh je ponukou na kompromis. To znamená, že aj ľudia, ktorí chcú ten čas tráviť inak, dokonca prípadne aj tým nákupom, tak stále tú možnosť majú. Čiže za mňa osobne pokladám nedeľu za deň voľna, aj pracovného, ale podporujeme tento návrh, pretože môže pomôcť tej rôznorodosti a je krokom k reálnemu riešeniu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, pani predsedajúca, minulý týždeň sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí svoj návrh prezentovali ako dobrý začiatok v ceste za voľnú nedeľu. Dnes máme pokračovanie, pokračovanie číslo jedna v ceste za voľnú nedeľu.

    Je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje, ale som si vedomá aj toho, že aj zástancovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl. Pre nás je dôležité možno viac vecí. Jednak hovoriť o nejakom pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, telo človeka potrebuje odpočívať a zároveň sme sa snažili, zatiaľ sme to pozastavili kvôli dohodám, vniesť aj do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Vieme, že voľakedy sme tu mali dni pracovného pokoja, ktoré boli v našom Zákonníku práce, dnes už ani toto nemáme.

    Rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich. Pred mnohými rokmi, bolo to v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie, dnes viem, že čas už pokročil, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem, čoho všetkého, preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Povedali si, zamestnancom budeme dávať voľno nie každých sedem dní alebo šesť dní a siedmy voľný, ale skúsime to predĺžiť na desať dní. To znamená, každý desiaty deň bude dňom voľna. Veď čo by to s nimi malo urobiť? Nič sa nedeje. Aspoň predpokladali to, že sa nič s ich organizmom neudeje.

    Po čase však na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobnou príčinou smrti z preťaženia. Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku.

    Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto už je naozaj prekonané, ale kedy oddychovať. Nie, nechceme sa vtláčať nikomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu i takí majstri, ktorí povedia, že je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu. Som presvedčená o tom, že až tak jedno to nie je.

    Pripomeniem tu zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná.

    Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude chránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.

    Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu, naozaj je to začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená nepracovných nedieľ a budem sa možno nie tak nahlas, ale snažiť o toto. Takéto, takáto regulácia sa však týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz možno o inom zákone, tak by som kratučko povedala, že nám ale predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných zmenách vo výrobných činnostiach. A preto zopakujem, že možno veľmi dôležité beriem, ako dostať do Zákonníka práce aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu, práca v nedeľu.

    Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu a pripomeniem, že existujú aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa možno aj sama stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena si myslím, že nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícii svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj takýchto žien.

    Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako ukáže, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend, alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj tú aktivitu, ktorú teraz začali, obmedzenie maloobchodného predaja cez štátne sviatky zobrali len ako povinnú jazdu. Aj keď s touto novelou súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej, možno práve, nieže možno, ale určite aj prijatím tejto novely, ktorá obmedzí aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím, že dostatok priestoru zostáva stále aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa doplnila taký ten sociálny a ženský pohľad na to, veľmi dobre, som rád a chcel by som podčiarknuť dve veci, ktoré ma zaujali, a to, že tento návrh je krok vpred. Máme nejaký cieľ, cieľom je voľná nedeľa. Prednedávnom sme v prvom čítaní schválili zákon o voľných štátnych sviatkoch, samozrejme, ten výraz voľný používam teda v tom duchu, ako ho používa aj ten zákon, teda hovoríme o maloobchodnom predaji. Takže je to krok vpred k cieľu, ktorým je voľná nedeľa. Ja vo svojom svedomí vnímam, že vždy podporím rád niečo, čo je krokom dobrým smerom, čo zlepšuje situáciu. Situácia je dnes zlá, ako hovorila aj pani kolegyňa Jurinová, sme na špici, čo sa týka sobotnej, nedeľnej práce, nočnej práce, takže toto je krok lepším smerom.

    Zároveň druhú vec, ktorú chcem podčiarknuť, je, že naozaj rodina potrebuje podporu spoločnosti. Nejde o to, že by spoločnosť mala diktovať rodine niečo úplne iné, než rodina chce. Drvivá väčšina rodín pokladá voľnú nedeľu za prínosnú, za potrebnú a nie sú nadšení z toho, že musia opúšťať svoje rodiny a ísť do práce. Špeciálne v dnešnej dobe, ktorá má málo takých tých prirodzených rytmov, prirodzených cyklov. Je dobré, ak tie najzákladnejšie dodržiavame a podporujeme aj z hľadiska spoločnosti. A pritom nejde len o dobro tej jednej konkrétnej rodiny alebo tých jednotlivcov v nej, ale celej spoločnosti. My máme aj názov, že deň pracovného pokoja, nech je nedeľa dňom pokoja. Keď je naozaj pokoj, použijem ten čechizmus - kľud, keď ľudia nemusia behať hore-dole, keď ustane aj doprava aj rôzne práce a nastane príležitosť naozaj stíšiť sa, oddýchnuť si, byť spolu. Takže keď má každý iný voľný deň, nie je to také jednoduché. Preto je dobré zjednotiť sa v našich krajinách, nedeľa je tá najprirodzenejšia.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, s reakciou.

  • Ďakujem pekne, možno ešte v rámci faktickej poznámky by sa zišlo povedať, ako to je v okolitých krajinách. Neviem, či sa tomu venoval pán kolega Igor Matovič, ale rada by som tu pripomenula. Ako je to v iných krajinách eurozóny?

    Počas sviatkov sú vo viacerých krajinách obchody a banky zvyčajne zatvorené. Samozrejme, zložitejšie pravidlá upravujú otváraciu dobu v nedeľu.

    Ale napríklad v Dánsku môžu byť otvorené obchody v prvú nedeľu v mesiaci, rovnako počas všetkých nedelí v decembri pred štedrým dňom.

    Fínsko: obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, teda november, december, alebo koniec novembra, decembra. Obchody s menej ako 400 metrov štvorcovej plochy môžu mať v nedeľu otvorené celý rok, okrem oficiálnych sviatkov a niektorých nedelí, ako sú napríklad Deň matiek alebo Deň otcov.

    Nórsko: podľa zákona o otváracích hodinách majú byť obchody, ktoré predávajú tovar v nedeľu a počas štátnych sviatkov, zatvorené.

    Holandsko: obchody, banky, pošty či knižnice sú počas sviatkov zatvorené. Aj v nedeľu by mali obchody zostať zatvorené. O prípadnom nedeľňajšom predaji majú ale, majú právo na svojom území rozhodovať jednotlivé obce.

    Francúzsko. Vo Francúzsku sú obchody zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako šesť dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa.

    Ďalej najmenej pracujú v nedeľu ľudia v nových krajinách Európskej únie ako Poľsko, Chorvátsko, Bulharsko alebo Maďarsko. Zo západoeurópskych krajín je to zasa Luxembursko, Belgicko a Portugalsko, v minulosti aj Cyprus. Takže prevyšujeme v práci za nedeľu aj okolité krajiny, ktoré mali podobnú štartovaciu čiaru...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu.

    V rámci záverečného slova vystúpi pán navrhovateľ, pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, postupne pribúdate, by som bol najradšej, aby pri takýchto návrhoch zákona tu bol full house, čiže plný dom. Ale tak pre tých z vás, ktorí neviete, o čom, tak predkladáme návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby sme urobili kompromis v otázke nedeľného predaja, a to taký, aby sme zavreli obchody do 16.00 hodiny poobedia tak, aby boli spokojní zjednodušene aj tí konzervatívci, aj tí liberáli.

    Dôvody sú jednoduché. Po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom vidíme výsledok. Slovensko je číslo 1 z 28 krajín Európskej únie, kedy 21 % ľudí pravidelne pracuje v nedeľu. Inak povedané, pri budovaní sociálneho štátu strana SMER zo slovenských zamestnancov urobila otrokov Európy, ktorí musia pracovať v nedeľu, kým ich kolegovia v Európe si môžu užívať poväčšine spoločný život so svojimi vlastnými rodinami.

    Čiže týmto návrhom chcem pomôcť aj strane SMER, aby zadosťučinila svojmu názvu sociálna demokracia, aby sa začala konečne venovať tým ľuďom, ktorým by sa z princípu sociálna demokracia venovať mala, a to je tým slabším.

    Ak niekto má pocit, alebo ak liberáli argumentujú, že tento návrh zákona zbytočne siaha do slobody niekoho a rozhoduje, kedy on nakupovať môže alebo nie, tak chcel by som upozorniť aj liberálov v tejto veci, že liberalizmus sa riadi jednou základnou myšlienkou, a to je tá, že sloboda každého končí tam, kde začína sloboda druhého.

    A teraz k situácii, keď niekto má tú nákupnú potrebu a chce ísť v nedeľu, áno, o deviatej ráno on chce ísť do toho obchodného centra nakupovať, tak ja sa pýtam, kde končí a kde začína sloboda jedného a druhého? Čiže toho jedného, toho, kto považuje slobodu nakupovať za pomaly za základné ľudské právo a slobodu tej povedzme päťdesiatničky, ktorá musela prísť šiesty alebo siedmy deň v rade do práce, aby o deviatej otvorila obchod v nákupom centre.

    Osobne si myslím a vážim si liberálov, ktorí zastávajú práva slabších, lebo malo by to byť o ochrane práv slabších. A v tomto prípade si myslím, že slabší sú nie tí, ktorí majú tú nutkavú potrebu. Možno to je Bašternák z nakradnutých peňazí ísť nakupovať, ale slabší sú tí, ktorí pracujú v tých obchodoch, veľakrát ženy v zrelom veku, ktoré si nemôžu dovoliť odmietnuť majiteľovi obchodu neprísť do práce. Veľakrát robia za tú istú mzdu, ako robia cez pracovný týždeň a netrúfnu si vypýtať za svoju prácu v nedeľu ani príplatok, lebo vedia, že ak by to urobili, tak veľmi ľahko ich majiteľ obchodu vymení za nejakú dvadsaťročnú slečnu s dlhými nohami a s krátkou sukňou. Práve tieto ženy - a sú ich tisícky na Slovensku - sú v bezvýchodiskovej situácii, kedy vedia, že majú aj doma deti, niektoré vnúčatá, boli by s nimi radi počas nedele, ale nie, musia ísť nacupitať do obchodu, lebo niekedy, áno, frndy z Louis Vuitton, či ako sa to volajú tie kabelky, prídu a chcú si nakupovať silou mocou v nedeľu doobeda.

    A myslíme si alebo sme hlboko presvedčení o tom, že mali by sme urobiť hrádzu, kde začne fungovať zdravý rozum a preto prichádzame s kompromisným návrhom, lebo si uvedomujeme, že s tým voľnomyšlienkarstvom porevolučným, kedy sme z nedele urobili rovnaký deň ako pondelok alebo stredu, sme spôsobili to, že mnoho ľudí si na nákupy v nedeľu zvyklo ako na drogu. A nevedia si teraz predstaviť, že by sme im do tejto slobody nejakým spôsobom zasiahli a každého, kto povie, že by chcel obmedziť prácu v nedeľu, hneď vyhlasujú za nejakého katolíckeho Talibanca a podobne. Nie. Je to len zdravý rozum, aby sme ochránili tých, ktorí sa brániť nemôžu a v tomto prípade sú to tisíce matiek, tisíce matiek, hlavne matiek, ktoré si nemôžu dovoliť povedať svojmu šéfovi, že do tej práce nepôjde a ktoré mnohé, mnohé, keď nie väčšina, robia bez akéhokoľvek nedeľného príplatku v nedeľu.

    Viete sami a keď si budeme zakrývať pred tým problémom oči a budeme sa tváriť, že neexistuje, viete sami, že mnohé z týchto predavačiek robia šesť alebo sedem dní v týždni, aj keď je to v rozpore so Zákonníkom práce. Lebo jednoducho, keď prišla by náhodou kontrola, zamestnankyňa podrží svojho zamestnávateľa, lebo nemôže si dovoliť ho utopiť, logicky, lebo by zostala na ulici a dochádzková kniha sa veľmi rýchlo dodatočne napíše, alebo tam nie je, donesiem ju zo skladu. Medzičasom sa napíše. Jednoducho tieto ženy chodia do roboty mnohé sedem dní po desať hodín alebo šesť dní po dvanásť. Veľakrát sú to odpracované 60 - 70 hodín do týždňa. Do mesiaca dramaticky prekročený počet hodín, ktoré by tieto ženy odpracovať mali. A my sa tvárime, že nás nezaujímajú.

    A ja chcem upozorniť aj liberálne zmýšľajúcich ľudí, hodnotovo liberálnych, lebo ekonomický liberál som aj ja a myslím si, že väčšina z nás, ale hodnotovo zmýšľajúcich liberálov, že liberalizmus by mal byť v prvom rade o ochrane slabších, ochrane menšín a mal by chrániť v takýchto hraničných situáciách právo toho slabšieho. Právo slabšieho je právo predavačky v obchode, ktorá nemá právo alebo možnosť, odvahu, možnosť - najlepšie slovo, sa brániť voči požiadavke zamestnávateľa, že musí prísť v nedeľu do práce. V tomto prípade by nemalo byť nadradené právo človeka, ktorý či už čestne alebo nečestne zarobil peniaze a chce ich silou mocou v nedeľu doobeda, na obed míňať. A úplne najradšej mám ľudí, ktorí v nedeľu o dvanástej prídu a špacírujú sa po obchodoch. Je to cynické, ale, bohužiaľ, my ako štát to umožňujeme a tolerujeme a vytvárame tomu podmienky.

    Preto náš návrh je síce, áno, priznávam, kompromisný, nie je o tom, aby vyhovel aj jednej aj druhej strane úplne, aj tým, aj tým, ktorí teda aj jedni považujú za základné ľudské právo nákupy v nedeľu, aj tým, ktorí by teda nedeľu chceli úplne, úplne urobiť zatvorenú, ale myslíme si, že po tých dvadsiatich siedmich rokoch, kedy si mnohí ľudia na nedeľu zvykli, voľnú nedeľu, nie voľnú, ale teda nákupnú nedeľu, tak by to mohol byť rozumný kompromis. Ak by sme ho odskúšali, tak budeme vidieť, ako ľudia budú reagovať a možno sami uznáme, že zavrime tú nedeľu úplne a nech ľudia majú viacej času. Možno niektorí skončia a skočia k kolegovi Kollárovi na lyžovačku. Chvalabohu, ak by nám voľné nedele pomohli podporiť cestovný ruch. Nie? Ako super. Ľudia by začali využívať služby. Nech by to bol cestovný ruch, reštaurácie, zábavu, čokoľvek, ale nie to, že zavrieme ľudí silou mocou, predavačky do obchodov, ktorí si môžu tú nákupnú potrebu uplatniť alebo uspokojiť niekedy v priebehu týždňa.

    Keď sme asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi prvýkrát predkladali takúto zmenu zákona, myslím, že to teda bol pozmeňujúci návrh do Zákonníka práce, tak mal som stretnutie s jedným zo šéfov veľkých obchodov alebo teda sietí na Slovensku. Argumentoval tým: "Viete, keď sa zatvoria obchody v nedeľu, tak my tie tržby nedobehneme." Ja sa pýtam: "Ako ich nedobehnete? Však ľudia, čo si nekúpia v nedeľu, kúpia si v pondelok alebo v sobotu." "No viete, my máme asi 20 % tzv. spontánnych nákupov." "Čo to znamená, že spontánnych?" "No, že ľudia kúpia to, čo nepotrebujú." "Čo? Ešte raz." "Že no ľudia kúpia 20 % u nás to, čo nepotrebujú a keď to nekúpia v tú nedeľu, tak jednoducho už to raz, už to potom viackrát nekúpia. A tým pádom síce máme v nedeľu najnižšie tržby v týždni, ale keď nám zavriete nedeľu, tak my o ten spontánny nákup, inak povedaný zbytočný nákup, prídeme."

    Čiže aj z tohto pohľadu, áno, možno štát si povie, však ľudia nech kupujú aj somariny, bude dépeháčka a daň z príjmu v štátnom rozpočte, ale asi by to nemalo byť naším cieľom. Aj keď je to cieľom obchodníkov, že teda mať sedem dní v týždni otvorené, teda aby ľudia aj nakúpili alebo spoliehali sa na to, že však teda kúpia aj somariny, ktoré im potom budú ležať doma a nakoniec ich vyhodia - a teda nehovorím úplne čisto o potravinách - tak asi to by sme boli taký trošku zvláštny štát. Takže nech si obchodníci problém tento svoj riešia, ako vedia, že teda či budú zarábať na veciach, ktoré ľudia potrebujú alebo na tých, ktoré nepotrebujú. Ale keď chceme pomôcť rodine, tak jedno číslo by malo byť pre nás mementom. Jedno číslo je jednotka. Mala by byť jednotka s bodkou. Že áno, sme číslo 1 z 28 krajín v Európskej únii, že po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom dnes na Slovensku slovenskí zamestnanci sú otroci nedeľnej práce, lebo 21 % z nich pravidelne robí v nedeľu. Čiže toto je kľúčový úspech vlády Roberta Fica - samozrejme úspech v úvodzovkách - a druhé číslo je vlastne tých 21 %. Čiže 21, každý piaty zamestnanec pravidelne v nedeľu robieva. Tým pádom zrejme, keďže ešte sa striedajú mama, otec, krížom-krážom, niekto vo fabrike, niekto v obchode, tak na ten spoločný život niekedy nezostáva čas. Potom sa možno čudujeme nejakej rozvodovosti, opusteným deťom. Potom riešime problémy s alimentami, s platením výživného, ale možno tie samotné problémy, o ktorých tu veľakrát hovoríme alebo kolegovia hovoria, sú len následkom toho, že na začiatku nevytvárame priestor pre spoločný rodinný život rodiny. A úplne prirodzený priestor je práve víkend a dupľom nedeľa.

    Áno, uvedomujeme si, že naším návrhom chránime a chceme hájiť záujem tých predavačiek, ktoré som spomínal, ktoré sa brániť veľakrát nemôžu jednoducho z racionálneho dôvodu, lebo by ich pán majiteľ vymenil za dvadsaťročnú slečnu v krátkej sukni a už by mal inú predavačku.

    Preto zároveň predkladáme aj návrh zákona, ktorý má zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí musia pracovať v nedeľu v prevádzkach, výrobných, Peugeot, KIA, jednoducho budúci Jaguar a podobný, ale aj teda iné nepretržité prevádzky, ktoré na Slovensku sú, v ktorých pracujú desiatky tisíc ľudí, aby mali zo zákona nárok na 50-percentný príplatok za prácu v sobotu a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu. Opäť sa veľmi čudujem, že po desiatich rokoch budovania akože sociálneho štátu Robertom Ficom, v Zákonníku práce môžete hľadať spredu, zozadu, dole hlavou si to otočiť, opačne čítať písmenká, jednoducho nenájdete tam ani zmienku o tom, že ľudia majú nárok na príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. To je hanba. To je hanba vášho akože budovania sociálneho štátu, ale vieme v podstate v skutočnosti, pre koho budujete. Pán Bašternák, podvodník, ktorý za jeden rok si ukradne 8 mil. z našich spoločných peňazí a pán premiér, ktorý sa nehanbí v byte postavenom z takýchto daňových podvodov naďalej bývať a tohto vagabunda kryť. Napriek tomu by som bol veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona podporili.

    Uvedomujem si, že sme opoziční poslanci, ale myslím si, že pri rozhodovaní o zákonoch a kľúčových zákonoch o Slovensku by malo v prvom rade hrať rolu to, čo kto predkladá, čo je obsah zákona a nie to, čo samotný predkladateľ. Viem, že možno poviete, že iba klopeme, môžeme klopať na dvere, vykrikovať spoza plota. Ja vám viem iba sľúbiť, že budeme to robiť v tomto prípade a v tomto návrhu a návrhu za príplatky za sobotu a nedeľu opakovane rôznymi spôsobmi a vytrvalo, kým to nepresadíme, lebo chceme zobudiť vo vás svedomie, chceme zobudiť, aby ste si vo vás možno aj to, že aby ste si spomenuli, že čo znamená tá skratka SD za názvom vašej strany. To je sociálna demokracia. Sociálny demokrat by mal hájiť práva slabších a v prvom rade zamestnancov. Predkladáme vám možnosť, aby ste zadosťučinili tomu, čo dlhé roky hlásate.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Pýtam sa pani spravodajkyni, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Aj keď som teda zástancom nedieľ, aby sme mali všetci taký pokoj a kľud, ako hovoril aj pán Vašečka, chcem aj z tohto miesta povedať, že naozaj 1/4 ľudí ak pracuje v nedeľu, je to pre krajinu nie veľmi dobrý indikátor toho, že rodina ako taká prežije.

    Druhá vec. Stimuly, ktoré sa vedú, sa vedú do priemyselnej výroby a už teraz vieme, že je tam nepretržitá prevádzka a práve v tých nedeliach tí otcovia odchádzajú, mamy do obchodu. Čiže následne tie rodiny nemajú priestor na to, aby žili spoločne, debatovali o veciach spoločne.

    A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že niekedy bolo zvykom, že v nedeľu sa ľudia navštevovali. Každým rokom, ja budem mať o chvíľu 40 rokov, ja vnímam, že aj tento priestor sa vždy zužuje. Niekedy sme navštevovali starých rodičov. Teraz by sme mali aspoň rodičov, ale už aj to sa stráca. Nedeľa okrem toho pre veriacich by nemala byť len účasť na bohoslužbe, ale aj tým, že nás navštívia, starých, chorých a ľudí, ktorých sa cítia už neužitoční v dnešnej dobe. A toto je aj etický pohľad ľudí, ktorí možno nie sú veriaci, aby navštívili toho svojho rodiča alebo starého rodiča, alebo možno susedu, ktorá je už sama, vdova a teda naozaj sa cíti úplne sama, na samom dne a neužitočná a proste všetci okolo nej behajú a nemá sa jej kto ani pozdraviť.

    Možno to je priestor na to, aby sme začali vnímať tú nedeľu, ako veriaci, tak aj neveriaci. A možno aj tie vzťahy a tie hodnoty a možno ten extrémizmus a všetko, čo tu rastie, je výsledkom toho, že si nevšímame jeden druhého. Starých ľudí si nevážime, vlastných rodičov, starých rodičov. Je možné vidieť hlbokú históriu a tradíciu slovenského národa. A potom sa divíme, že naše deti poznajú len počítače a nepoznajú, ako má fungovať rodina a potom sa zháňajú rôzni klinickí psychológovia, aby ich z toho vyňali a pritom si nedokáže ani otec sadnúť so synom, ani matka s dcérou.

    Takže naozaj chcem povedať, že jedna štvrtina je smutné číslo, ak toľko ľudí v našom štáte musí pracovať a ak som sa pozerala dobre na krajiny Európy, tak naozaj už vo vyspelých krajinách je to úplne ináč. Rozdiel je v Rusku, kde je to všetko neobmedzené, 24 hodín otvorené obchody, alebo v Čiernej Hore a myslím, že tam naše mysle, naše srdcia by teda nemali smerovať a mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, ako ďalej a preto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorý je naozaj kompromisom možno aj etiky, aj teda možno toho kresťanského pohľadu na veci.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 369, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 386.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Beluskému, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 369.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je zvýšenie finančnej podpory pre viacdetné pracujúce rodiny vo forme navýšeného a odstupňovaného daňového bonusu, ktorý bude závislý na priemernej mzde. Konečnou ambíciou tohto legislatívneho návrhu je motivácia pracujúcich rodín k vyššej pôrodnosti. Výška daňového bonusu je nastavená tak, aby modelová rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu nad tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. To znamená, že uplatniteľný daňový bonus za tri deti je v aktuálnom roku rovný dvojnásobku dani z príjmu z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Väčšina pracujúcich rodín, to znamená, rodiny, kde obidvaja rodičia zarábajú menej ako priemernú mzdu, nezaplatia žiadnu daň z príjmu.

    Na tento účel sa v zákone o dani z príjmu zavádza nová definícia, tzv. bonusový koeficient, ktorý zodpovedá dani z príjmu fyzickej osoby zarábajúcej priemernú nominálnu mesačnú mzdu v slovenskom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Následne je výška uplatniteľného daňového bonusu definovaná tak, aby celková suma daňového bonusu za prvé tri deti bola rovná dvojnásobku bonusového koeficientu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa je nastavené disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti. Rovnako je disproporčne nastavená aj výška uplatniteľného daňového bonusu na štvrté a každé ďalšie dieťa.

    Ako príklad uvádzame situáciu v roku 2016, kedy by rodina dostala na jedno dieťa 21,27 eur mesačne, na dve deti 42,54 eur mesačne, to znamená spolu na dve deti 63,80 eur, na tri deti 106,34 eur mesačne, to znamená spolu na tri deti 170,15 eur mesačne. Na štvrté a ďalšie dieťa 42,54 eur mesačne.

    Predložený legislatívny návrh bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby bolo možné tento dopad zodpovedne premietnuť do štátneho rozpočtu, tak účinnosť tejto legislatívnej novely je navrhovaná od 1. 1. 2018. Pokles príjmov štátneho rozpočtu nie je možné presne kvantifikovať. Na jednej strane síce príde k poklesu výberu daní z príjmu, na druhej strane však rodinám zostane k dispozícii väčší balík peňazí, ktoré môžu použiť na bežnú spotrebu. Tým príde k zvýšeniu agregátnej spotreby a zároveň k zvýšeniu výberu nepriamych daní. V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že toto opatrenie bude mať pozitívny dopad na vývoj štátneho rozpočtu, keďže zvýšenie počtu pracujúcich ľudí povedie k rastu ekonomiky a k zlepšeniu ekonomickej situácie na Slovensku.

    Nakoniec vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Martinovi Kotlebovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Uhrík ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Martin Beluský je spoluautor tohto zákona. Predniesol alebo predstavil účel tohto zákona z takého technického pohľadu. Ja sa to pokúsim odprezentovať skôr z takého - nazvime to - ideologického pohľadu, že prečo sa snažíme podporovať práve pôrodnosť pracujúcich rodín a nie všetkých rodín.

    Viete veľmi dobre, že na Slovensku máme rôzne či už etnické skupiny alebo aj spoločenské skupiny. Časť z nich je pre spoločnosť väčším prínosom, časť menším. Nehovorím, že niekto nie je nežiaduci, ale ako, Slovenská republika ako štát sa musíme zamyslieť nad tým, ktorú pôrodnosť chceme do budúcna podporovať.

    Všeobecne vo svete štáty na podporu štátotvorného národa používajú rôzne nástroje populačnej politiky. Medzi tieto nástroje patria rôzne formy prídavkov, rôzne formy finančnej podpory rodinám, ktoré, ktoré by mali dosahovať nejakú pôrodnosť. Vo všeobecnosti platí, že žiadny demokratický štát nemôže zabrániť nejakej rodine mať deti. To je pravidlo, ktoré by malo byť dodržané, snáď, snáď s výnimkou incestu, štát skutočne nemôže niekomu brániť, nejakému páru muža a ženy brániť mať deti.

    Na druhej strane ale žiadny štát nie je a priori povinný podporovať rodiny, dávať im nejaké finančné prostriedky. Tým chcem naznačiť to, že žiadny finančný príspevok od štátu pre rodinu nie je nárokovateľný. Je potešujúci, je povzbudzujúci, ale nie je nárokovateľný. Štáty by sa teda v rámci svojich populačných politík mali sústrediť najmä na finančnú podporu tých častí obyvateľstva, tých skupín obyvateľstva, ktoré predstavujú do budúcnosti najväčší potenciál, ktorý, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia budúci kultúrny a hospodárskych rozmach daného štátu.

    Pracujúca časť obyvateľstva nepochybne patrí medzi skupiny hodné takejto podpory, pretože veľmi dobre viete, že pracujúci rodičia s veľkou pravdepodobnosťou budú mať deti, ktoré budú opäť mať pozitívny vzťah k práci. A ako Aristoteles vo svojej Rétorike písal: "dobrí rodičia vychovajú dobré deti a dobré deti majú dobré vlastnosti".

    Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol v roku 2015 prirodzený prírastok populácie na Slovensku na úrovni 0,3 %. Podobne nízka miera prírastku bola zaznamenaná aj v predchádzajúcich rokoch a len tak pre zaujímavosť, prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 2 % bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V rokoch 2001 až 2003 prišlo dokonca k úbytku populácie Slovenskej republiky. Slovenská republika pri súčasnom nastavení systému, v súčasnej legislatíve podporuje pôrodnosť viacerými spôsobmi. Teraz nepočítam rôzne jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa alebo rôzne príspevky od samospráv, ale systematické dlhodobé príspevky. Je tam prídavok na deti a je tam daňový bonus. Prídavok na deti považujeme za nesystémovú a zlú formu podpory pôrodnosti, pretože prídavok na deti predstavuje nezásluhovú formu finančného príspevku. To znamená, že tento prídavok dostane absolútne každý a, bohužiaľ, veľká časť asociálov na tom postavila svoj tzv. rodinný biznis, rodinný biznis.

    Takúto, o takéto zvyšovanie pôrodnosti my záujem nemáme. Preto sme sa sústredili radšej na podporu zvyšovania pôrodnosti pracujúcej časti obyvateľstva, pracujúcich rodín, a to práve vo forme zvýšenia daňového bonusu. Ale nejde tu len o také obyčajné zvýšenie, ale ako povedal kolega Martin Beluský, keď predstavoval návrh zákona, tak zavádzame aj závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí. Systém sme nastavili tak, aby bolo optimálne mať v rodine tri deti, aby bolo jednoducho finančne najvýhodnejšie mať tri deti, pretože práve tri deti predstavujú z hľadiska nejakého populačného rastu a udržateľnosti populácie to optimálne číslo.

    Ja vás takisto prosím o podporu tohto návrhu, pokiaľ nám skutočne záleží na tom, aby v budúcnosti na Slovensku prevládala slušná a pracujúca časť obyvateľstva a nie tá neslušnejšia a nepracujúca časť obyvateľstva, tak toto je jeden z nástrojov, ako to môžeme dosiahnuť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Grausová. Končím, teda končím možnosť sa prihlásiť.

    A pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Považujem tento návrh za veľmi dobrý, pretože demografická kríza na Slovensku, vôbec stav pôrodnosti je katastrofálne nízky a o niekoľko rokov nebude kto mať robiť na dôchodky. A toto v podstate považujem naozaj za spravodlivé riešenie, čo sa týka prístupu ku všetkým občanom našej Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať... Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 370.

    Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 370.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám teda v krátkosti predstavil našu navrhovanú novelu zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Jánom Kecskésom za účelom zrušenia pokút pre domácich chovateľov. Primárnym cieľom tejto našej predkladanej novely zákona je uľahčiť život drobným domácim chovateľom odbyrokratizovať ich a oslobodiť ich od nezmyselných pokút. Súčasná legislatíva je totiž, bohužiaľ, našitá viac v prospech supermarketov, viac v prospech dovozcov, importérov mäsa a v prospech veľkovýrobcov, ako v prospech domácich chovateľov. Drobní domáci chovatelia sú povinní registrovať svoje chovy, sú povinní viesť záznamové knihy, prepravovať zvieratá certifikovanou firmou, skrátka, sú na nich kladené nesplniteľné byrokratické nároky, ktoré ich demotivujú od domáceho chovu a doslova ich naháňajú nakupovať mäso radšej zo supermarketov.

    Sekundárnym cieľom tohto návrhu zákona je naša snaha o opätovné obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. V minulosti bola potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky zabezpečovaná najmä výrobou v jednotlivých roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch, domácou produkciou. Žiaľ, kvôli nečinnosti všetkých doterajších predchádzajúcich vlád túto domácu slovenskú výrobu časom nahradili najmä potraviny z dovozu. Vieme veľmi dobre, že tieto potraviny z dovozu sú často pochybnej kvality, niekedy druhotriednej až treťotriednej a z vlastnej skúsenosti mnohí potvrdíte, že sú veľmi nevýraznej chuti.

    Podľa najnovšej ročenky Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo zistené, že v roku 2011 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v priemere 22 kg vyprodukovanej živej hmotnosti jatočných zvierat. V roku 2015 to bolo už len 13 kg. To znamená, že za štyri roky poklesla hmotnosť vyprodukovaných jatočných zvierat takmer na polovicu.

    A takáto situácia je aj v celom slovenskom poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol deficit alebo saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a poľnohospodárskych produktov za uplynulý rok 1,3 mld. eur. To je rekord. A oproti roku 2015 je to zhoršenie o ďalších 26 %. Skrátka, neustále dovážame viac a viac potravín. Ročne na Slovensko dovezieme potraviny už za takmer 4 mld. eur. Štyritisíc miliónov eur skončí v rukách zahraničných výrobcov potravín.

    Na túto nezmyselnú politiku, na túto nezmyselnú praktiku doplácajú najmä ľudia v poľnohospodársky zameraných regiónoch, ľudia v Nitrianskom kraji, v Trnavskom kraji, ale aj v iných krajoch, najmä teda v južných regiónoch Slovenska. Pritom jediné, čo treba začať robiť, je, že namiesto nepriaznivých podmienok pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a domácich chovateľov začneme vytvárať priaznivé podmienky. A medzi tieto priaznivé podmienky patrí aj zrušenie pokút pre domácich chovateľov. Väčšina z týchto domácich chovateľov predsa nechová, nechová tieto zvieratá kvôli nejakému biznisu. Chovajú ich na vlastnom pozemku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastnej rodiny, chovajú ich s čestným úmyslom buď preto, že si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť nakupovať mäso, kvalitné mäso u mäsiara, alebo preto, že radšej uprednostňujú mäso z overeného, s overeným pôvodom, ako nejaké dovezené mäso, ktoré vyrobil nejaký anonym. Alebo jednoducho preto, že ich chovanie baví, že hľadajú zmysluplné využitie svojho voľného času, že hľadajú zmysluplné využitie voľných pozemkov, svojich skúseností alebo nejakých znalostí.

    Nie je pravda, že zrušenie pokút za domáci chov by prispelo k zvýšeniu nejakých zdravotných rizík, pretože je v prirodzenom záujme týchto domácich chovateľov, aby si dávali pozor na to, čím svoje domáce hospodárske zvieratá kŕmia, aby dbali na dodržiavanie hygienických a veterinárnych štandardov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto novely zákona zrušením pokút pre drobných domácich chovateľov veľmi výrazne pomôžeme bežným drobným ľuďom najmä na dedinách a takisto pomôžeme naštartovať obnovu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokiaľ vám aspoň trošku, aspoň trošku záleží na riešení problémov bežných ľudí, na obnove strategickej potravinovej sebestačnosti, tak vás prosím o podporu tohto návrhu. Tento návrh nie je politický, je to vyslovene vysoko praktický návrh. Pokiaľ vám na tom nezáleží, tak sa kľudne zdržte alebo hlasujte proti a my aspoň do budúcna budeme vedieť, odkiaľ vietor fúka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Petrovi Krupovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 370. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kecskés, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jedným z impulzov, prečo sme sa rozhodli s kolegom Kotlebom a Uhríkom novelizovať zákon o veterinárnej starostlivosti, bol pán z obce Palárikovo, ktorý nám porozprával svoje skúsenosti s inšpektormi z veterinárnej inšpekcie. Porozprával nám o postupe inšpektorov a dôvodoch, prečo nielen on bol pokutovaný za chov oviec v obci.

    Pre občanov Slovenskej republiky je vlastný domáci chov hospodárskeho dobytka a domácich zvierat prirodzený, avšak prirodzenejší je pre starších ľudí. Tejto generácii ľudí, ktorá zažila časy, kedy Slovensko bolo úplne sebestačné, čo sa potravín týka, ktorá si častokrát z nízkeho dôchodku nemôže dovoliť ani základné potraviny zo supermarketu, zostali len oči pre plač. Nevydá im na základné potraviny, ako sú mlieko, vajíčka či kvalitné mäso, o zelenine a ovocí ani nehovorím. Vďaka vysokým cenám za nekvalitné produkty sa znovu uchyľujú k chovu domácich zvierat vo vlastných dvoroch a záhradách. Áno, sme v dobe, kedy ponovembrové takzvané sociálne vlády spravili zo starých ľudí doslova žobrákov. Títo ľudia, či už je to starenka z horného konca dediny alebo aj človek v produktívnom veku, ktorý rád vie, čím kŕmi svoju rodinu, si doma chovajú ošípané, ovce, sliepky alebo zajace. Niektorí si z oviec spravili ekologické kosačky, ktoré celoročne spásajú pastviny a po sezóne ich zabijú na mäso. Iní chovajú jednu - dve kozičky na mlieko. Absolútne prirodzená vec, ktorá patrí k životu na dedine.

    V roku 2007 sa tie isté ponovembrové vlády rozhodli, že občania na Slovensku si už doma nemôžu chovať a zabíjať domáce zvieratá, ako sa im zachce. Pod tlakom väčšej byrokracie si musia riadne zaregistrovať chov v registri na to určenom, musia podliehať pravidelným veterinárnym kontrolám zvierat, prepravu vlastných zvierat im môže vykonať len spoločnosť s príslušnou certifikáciou. Riadne absolvovanie týchto zákonných povinností výrazne predražuje chov domácich zvierat na vlastnom dvore či záhrade. Mnoho domácich chovateľov nemá ani vedomosť, že svojím chovom porušujú zákon a hrozí im zaň pokuta. Toto v súčasnosti využívajú inšpektori z veterinárnej správy, ktorí snoria po dedinách a veselo rozdávajú pokuty domácim chovateľom. Hold, aj pokuta je príjem do štátnej kasy a preto nemajú problém pokutovať starenku, ktorá si z ostatkov chová kozičku na mlieko. Inšpektori nemajú problém obehávať obce, vyhlasovať svoje kontroly v obecných rozhlasoch a pokutovať veselo, ako sa im zachce. Pri pokute to však nekončí. Automaticky zaregistrujú domáci chov, čím strpčia vyššie spomínanou byrokraciou domáceho chovateľa.

    Cieľom našej novely je zvýšenie počtu domácich a hospodárskych zvierat, ktoré môžu domáci chovatelia bez pokuty na svojich či prenajatých pozemkoch chovať. Zároveň chceme aj súčasných chovateľov upozorniť, aké limity a sankcie im platný zákon ukladá.

    Ďakujem a žiadam vás o podporu našej novely.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, poslanci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v krátkosti k predkladanému návrhu zákona, ktorý z môjho pohľadu je do určitej miery zmysluplný, pretože vieme, že Slovensko je také, aké je, usporiadané a mnoho ľudí ešte aj v dnešnej dobe si napomáha ku svojmu živobytiu tým, že na tých svojich roličkách alebo záhumenkách alebo poliach, neviem, ako by som to nazval, si pre, do toho svojho rodinného rozpočtu pomáhajú tým, že si vybudujú dačo a na základe toho, čo si vypestujú, potom, keď majú doma priestory, si dačo aj vychovajú a spotrebujú to.

    Samozrejme, že to je všetko pekné a ja si myslím, že je to aj normálne, pretože dakedy si Slovensko asi takto usporiadavalo svoj spôsob, pardon, (rečníkovi zazvonil mobilný telefón) zabudol som si vypnúť.

    Čiže keď som si prečítal tento návrh pánov poslancov, ktorý dávajú, tak mám nejaké pripomienky. Samozrejme, vedomý som si toho, že v prvom čítaní nie je možné dávať návrhy na zmeny, ale ja sa vyjadrujem k samotnému zneniu tohto zákona, pretože niektoré veci by mali byť iným spôsobom upravené. Pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak potom tam už by to muselo byť urobené.

    Niektoré veci, ktoré som si uvedomil, že by mali byť inak robené, je samozrejme posúdenie sekcie rozpočtovej politiky ministerstva financií, ktoré sa vyjadruje, že to bude mať určitý dosah na štátny rozpočet, čo je prirodzené, lebo však keď si ľudia takto pomôžu, zase menej pôjdu kupovať a tak ďalej, čiže vieme, že tam ten obrad dajaký bude do mínusu a to je prvá vec, ktorá, ktorá ma zaujíma a ktorá, ktorá v tomto slova zmysle je pre mňa aj dosť význačná.

    Ďalšia vec, ktorá je z tohto pohľadu, si myslím, veľmi dôležitá, je, že návrh zákona, ktorý je teraz platný, hovorí o fyzických osobách, o podnikateľoch a tak ďalej. Vy reagujete na tento zákon, na znenie tohto zákona v tejto podobe a ja si myslím, že tam by sa malo naopak hovoriť o súkromnej osobe v prípade tých ďalších znení, aby som nebol zase zdĺhavý. Nebudem hovoriť, o čom všetkom to je a ja som si ho prečítal a myslím si, že v takomto prípade je potrebné toto zmeniť, pretože nie je možné, nie je možné, aby sa tieto veci dotýkali fyzickej osoby. Je to možné urobiť v tom spôsobe, ako to vy navrhujete, v prípade súkromnej osoby z dôvodu, že fyzická osoba môže byť považovaná za podnikateľský subjekt. A my tu hovoríme o dačom, čo si ideme pestovať sami a tak ďalej. Čiže myslím si, že tam to znenie by sa malo zmeniť na súkromnú osobu, kde by potom už nebolo možné vylúčiť tie sankcie, o ktorých hovoríme.

    Ďalšia vec, ktorá si myslím, že by bolo potrebné v tomto návrhu upraviť, nedávam to ako návrh, ale hovorím o tom, že čo ma zaujalo, je vec, že vy dávate, a nie je možné pri paragrafe poriadkových pokút, ktoré podľa tohto stále platného zákona existujú, uvádzať, kedy sa pokuty nedávajú. Tento paragraf hovorí o tom, kedy sa pokuty dávajú. Čiže môj názor je zase taký, že nie je možné do tohto paragrafu dať stať, kedy, kedy sa tie pokuty nedávajú. Ja už nebudem tu polemizovať o tom, že či je to oprávnené, neoprávnené, ale z toho znenia som vycítil, že tá, tá vaša snaha, predpoklad na to je zameraná týmto spôsobom.

    Potom v tom druhom bode, kde hovoríte o počte chovaných zvierat, kde určujete, koľko by sa, mohla rodina mať zvierat a tak ďalej pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré sú dané, ma zaujala stať, kde hovoríte o rybách a o rybníkoch. Viete, mimo iného, samozrejme, nemusí byť pre nikoho to zaujímavé, ale ja som rybár. Ja som celý život rybár, profesionálne, všetko tak, ako to má byť a viem si predstaviť aj plochy, o ktorých je tu písané, čo to znamená a vy uvádzate, že výmeru 2 500 m2 vo svojom návrhu, že by bolo dobré, kde by mohol na takejto výmere, tá súkromná osoba, ja to tak budem nazývať, mohla, mohla tie ryby chovať a tak ďalej.

    No z môjho pohľadu, nehnevajte sa na mňa, ale je to prehnané. Na ploche 2 500 m2 ako súkromná osoba, predstavte si, aká je to plocha a čo sa tam dá vypestovať a my v tomto zákone sa zameriavame a hovoríme o tom, že pre vlastnú spotrebu. Pre vlastnú spotrebu na ploche 2 500 m2 vychovám alebo odchovám toľko rýb, že keď ich budem jesť, neviem kde, ako, aj tak ich nepojem a neurobím, čiže v tomto by som upravil tú plochu, ktorá, o ktorej sa tam hovorí, poviem, na polovičku, poviem 800 m2. To už by mohlo byť zaujímavé z pohľadu vlastne spotreby, kde by som si odchoval dostatočný počet týchto rýb v danom prípade na to, že sa to môže posúdiť a zobrať, áno, neni sú to špekulatívne alebo ja neviem, kde, aké iné, čím nechcem povedať, že váš zámer pri predkladaní tohto návrhu bol taký, ale nedá sa to inak akože potom pochopiť, hej? Lebo tuná je zámer voľákysi, no, dobre, možnože je to chyba, možnože je to zle posúdené, ale tá plocha, tá plocha je taká.

    No a na záver by som chcel povedať, že jednoznačne si treba uvedomiť, že aj v danom stave znenia zákona, ktorý je teraz platný, pokiaľ sa budú dodržiavať predpisy a litera zákona, tak tá poriadková pokuta akože uložená nebude ani v danom prípade, pretože z dôvodu bezpečnosti či už potravinovej, hygienickej a tak ďalej, sú veci dané, ktoré je potrebné aj v takomto prípade dodržiavať. A vieme, že v mnohých prípadoch sa stáva to, že potom závisť je závisť, hej, krvavé oči a poďme. Ten, ktorý si dokáže vypestovať a narobí sa, alebo čo, ten sused, ktorý sedí pod orechom od rána do večera s voľákym čučom, potom ho ide tam na veterinu nahlásiť, že tam načierno chová dajakési ošípané alebo ja neviem, kde, čo všetko, len z toho dôvodu, že on je darebák a tam ten pracuje a chce si urobiť a tak ďalej. A on nesplní, dajme tomu, že nenahlási, že neurobí všetky tie predpisy, ktoré sú platné a potom dochádza k takýmto, k takýmto veciam, o ktorých sa tuná bavíme.

    Čiže na záver by som chcel povedať, že toto sú veci, ktoré, samozrejme, ja tu nenavrhujem, že musia byť zmenené, ale nad ktorými by sa bolo dobré možná, že v prípade, že nám to prejde do druhého čítania, určitým spôsobom pozastaviť a zamyslieť, lebo sú to veci, ktoré si myslím, že v danom prípade pre súkromnú osobu keby boli upravené do tejto polohy, by mohli byť potom aj priechodné.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kvorka, ďakujem veľmi pekne za fundovaný a odborný príspevok, takto nejako si to predstavujem. Čo sa týka vašich nejakých právnych alebo legislatívnych pripomienok, tak samozrejme, môže to byť v budúcnosti v druhom čítaní skorigované, aby boli naozaj ošetrené všetky prípady. Tak isto, čo sa týka aj tých počtov alebo výmer napríklad tých rybníkov, my sme vychádzali zo skúseností, ktoré nám dali naši odborníci. Je to samozrejme na ďalšiu diskusiu.

    Čo sa týka toho dopadu na štátny rozpočet, že prijatie tohto zákona, respektíve zvýšenie chovu, domáceho chovu povedie k zníženiu nákupov v supermarketoch a tým pádom aj k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu, áno, bude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Otázka je, že či chceme napĺňať štátny rozpočet až naozaj takto násilím a druhá vec je, že väčšina potravín na Slovensku je momentálne zo zahraničia, o tom svedčí aj tých takmer 4 mld. eur, za ktoré potraviny ročne Slovensko dováža a štatisticky vychádza väčší predpoklad, že ľudia, keď prestanú kupovať mäso, tak prestanú kupovať práve to zahraničné mäso. Čiže ja si myslím, že v konečnom dôsledku to povedie len k pozitívnym vplyvom a k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, spomínali ste, že súčasná legislatíva upravuje určité limity, kedy si chovatelia môžu doma chovať teda tieto domáce zvieratá. Áno, je to tak, lenže pri súčasných limitoch každý druhý chovateľ svojím spôsobom porušuje zákon a beriem vaše pripomienky ako v pohode, poďme sa o nich baviť v druhom čítaní, podporte náš návrh zákona, vyšperkujeme to tak, aby aj občania boli spokojní a tým pádom sa kŕmili zdravými domácimi potravinami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Kvorka, dovoľte, aby som zareagoval na to, čo ste povedali, lebo ma to tak chytilo k srdcu. Polemizovať o tom, že či rybník má byť veľký 2 500 m2 alebo 800 m2, je irelevantné, lebo mali by ste potom v tej chvíli povedať, že ten rybník má byť do hĺbky pol metra alebo dvoch metrov, lebo keď do pol metra, tak tam bude menej rýb a keď do dvoch metrov, tak tam bude viac tých rýb. Takže nie veľkosť tej plochy.

    Na margo k tomuto návrhu zákona chcem povedať, že podpora domáceho spracovania na vidieku príde vtedy, nie vďaka takýmto zákonom, toto je blbosť, ale zákonu, ktorý hovorí, že keď ste nezamestnaný a chcete sociálnu dávku, tak si nemôžte privyrobiť. Lebo darmo máte možnosť doma si privyrábať, keď vám tento štát inými zákonmi zakazuje, aby ste svoje podmienky, ktoré máte, aby ste mohli v plnej miere využiť, čo za komunizmu nebolo. Možnože by sme sa mali vrátiť k tomu sedliackemu rozumu zmýšľania a možnože by to fungovalo lepšie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kvorka, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No ďakujem aj za reakcie, ktoré tuná boli na moje vystúpenie dané. Samozrejme, sto ľudí, sto pováh, sto názorov a tak ďalej. Myslím si, že niektoré veci sú ale nemenné, nedané, aj v tom prípade, čo pán poslanec Simon povedal, že potom už to troška dal do takej polohy, že poďme na hĺbku, poďme na také veci, ale každý z nás, súdny človek, ktorý si vie predstaviť plochu, o ktorej hovoríme, tak si myslím, že v danom prípade, keď to mám brať na dostatok tohto, čo chcem týmto zabezpečovať a tak ďalej, dostatočná plocha tá, o ktorej som hovoril, je. Je to dostatočná plocha. Pretože keď si predstavíte, že koľko je 2 500 m2, tak, ale to je ten problém, pretože ja si myslím, že keby už aj bolo to a že by to zostalo a dákomu to vyhovovalo, budiš, ale môj osobný názor je, že tá polovička by na toto stačila. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ešte pred tým, čo by som teda otvoril ďalší bod programu, chcem vás informovať, že pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na tri štvrte na jedenásť, to znamená o takých 12-13 minút.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 371.

    Dávam teraz slovo pánovi Schlosárovi, pánovi poslancovi, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení tak citlivého lekárskeho zákroku, akým je nesporne aj očkovanie.

    Očkovanie sa u nás v súčasnosti vykonáva masovo aj na najmenších deťoch, pričom so sebou prináša značné zdravotné riziká a súčasne je vykonávané v drvivej väčšine prípadov na zdravých ľuďoch len ako prevencia, keď nie je bezprostredne ohrozený ich život a zdravie. Podľa súčasne platnej legislatívy za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške až 331 euro. V súčasnosti sa v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vykonávajú povinné očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz.

    Občania Slovenskej republiky sú tak pod hrozbou pokuty nútení podstupovať očkovanie celkom proti desiatim chorobám: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilným nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Už v prvom roku svojho života dostanú celkom tri dávky vakcín. Toto všetko sa deje bez ohľadu na to, či s týmto významným lekárskym zákrokom vyslovia súhlas alebo nie. Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa vyslovene uvádza, citujem: "Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas." A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru, citujem: "Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby či orgánu ustanoveného zákonom."

    Skutočnosť, že očkovanie musí byť dobrovoľné a teda nemožno ho vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie aj sveta. V tomto smere by teda Slovensko nebolo žiadnou výnimkou, ak by zaviedlo očkovanie na báze dobrovoľnosti. Z 28 členských štátov Európskej únie je očkovanie povinné len v 14 štátoch, pričom v siedmich z nich sa povinne očkuje proti menšiemu počtu chorôb, ako je tomu u nás. Spomedzi iných európskych štátov nie je očkovanie povinné napríklad vo Švajčiarsku, Nórsku, Rusku alebo Islande. Mimo Európy nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku. V Spojených štátoch amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov takmer vo všetkých štátoch, čiže tiež nie je povinné.

    Je nesporné, že udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je významným zásahom do základných ľudských práv, osobnej slobody, ako aj súkromia jednotlivca. Udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je však aj vysoko nebezpečné a krajne neetické, pretože núti občanov Slovenskej republiky podstupovať také lekárske zákroky, ktoré nielenže predstavujú významné riziko pre ich život a zdravie, ale môžu odporovať aj slobodnej vôli. Existuje totiž niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je zďaleka také efektívne a bezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.

    Rozoberme si teraz tieto argumenty, rozmýšľajme a urobme si vlastný úsudok. Tieto argumenty sa dajú zhrnúť do takých siedmich záverov. Prvý záver. Očkovanie so sebou prináša celý rad závažných zdravotných rizík pre ľudí. Spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je napríklad autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina mozgu, rakovina centrálneho nervového systému, rakovina kostí, rakovina lymfatického systému, rakovina pľúc, neurologické ochorenia, poškodenia mozgu a nervovej sústavy, epilepsia, poruchy štítnej žľazy, skleróza, poruchy správania a pozornosti, alergie, poruchy imunity, dislexia, alebo astma. Výsledkom očkovania môže byť aj smrť. V prípade najmenších detí je najčastejšie v podobe tzv. syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, na ktorý len v Spojených štátoch amerických zomrie ročne 2 500 až 5 000 detí. Príčinou týchto fatálnych následkov očkovania môže byť masívna záťaž imunitného systému, najmä pri očkovaní najmenších detí a vpravovanie nebezpečných, hoci oslabených alebo inaktivovaných vírusov do ľudského tela.

    Okrem toho vakcíny obsahujú jedovaté pridané látky, ako sú ortuť, hliník, formaldehyd či iné konzervanty a rozpúšťadlá v nebezpečnej koncentrácii, alebo sú kontaminované inými nebezpečnými vírusmi a baktériami. Počet závažných nežiaducich účinkov očkovania pritom nie je vôbec zanedbateľný. V USA, kde je jedna z najväčších zaočkovaností populácie na svete, dostane tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch očkovania, z čoho okolo jedného jeho percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním. Skutočný počet je však ešte omnoho väčší, pretože americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv odhaduje, že len 10 % nežiaducich účinkov je hlásených.

    Nízky počet hlásení nežiaducich účinkov očkovania v Slovenskej republike oproti hláseniam, o ktorých som hovoril v Spojených štátoch amerických, môže byť spôsobený viacerými faktormi. Na prvom mieste to je nedostatočné povedomie rodičov a lekárov o rizikách očkovania a neochota lekárov zaznamenávať ich do zdravotnej dokumentácie pacientov. Ďalej to je zásadné odmietanie lekárov, že mohli byť spôsobené očkovaním a z toho vyplývajúca neochota ich hlásiť, často aj zo strachu pred možno osobnou zodpovednosťou. A napokon veľakrát zamietavé stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý tvrdošijne odmieta uznať i súvislosť s očkovaním, a to aj v tých prípadoch, keď je táto súvislosť celkom zjavná. No nebezpečnosť očkovania sa nepreukázala len v rámci vedeckého výskumu a v lekárskej praxi, ale aj v rámci dokazovania na súdoch či pred inými kompetentnými orgánmi.

    Opäť použijem príklad zo Spojených štátov amerických, kde existuje od roku 1988 tzv. federálny program pre odškodňovanie obetí, teda pre odškodňovanie očkovaní spôsobených poškodení zdravia, ktorý doposiaľ vyplatil viac ako 3 mld. dolárov vyše päťtisíc obetiam očkovania. O tom, že neočkované deti sú dokonca všeobecne zdravšie, ako deti očkované, hovorí celkom zaujímavý otvorený list stodvadsiatich talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme. Citujem z tohto listu: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žalúdočno-črevné ochorenia a na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaviorálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedka užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."

    Pochybnosti o bezpečnosti očkovania vyslovujú viacerí lekári aj na Slovensku. Niektorí otvorene, iní anonymne. Napríklad MUDr. Stanislava Tóthová, praktická lekárka pre deti a dorast z Trstenej sa vyjadrila nasledovne, citujem: "Som lekárka s pätnásťročnou praxou a doteraz som bola presvedčená o tom, že očkovanie je účinné, bezpečné a nutné pre blaho celej spoločnosti. Toto tvrdenie nám bolo vštepované nielen počas štúdia medicíny, ale aj v klinickej praxi. Je to axióma, o ktorej sa nedebatuje. Po narodení môjho dieťaťa som však začala hľadať potrebné informácie ohľadom očkovania a svoj doterajší postoj som značne prehodnotila. Hliník podaný injekčne sa pri opakovanom očkovaní v tele kumuluje. A čo spôsobuje? Dlhodobú stimuláciu imunitného systému a nielen toho. Hliník je neurotoxický, dostáva sa v nezmenenej forme prakticky do všetkých orgánov, aj do mozgu, kde môže spôsobiť zápal. Jeho akútnou formou je tzv. postvakcinačná encefalitída, ktorá sa prejavuje vysokým, neutíchajúcim plačom, dieťa totiž neznesiteľne bolí hlava. Chronické dráždenie mozgových štruktúr sa dáva do súvisu s degeneratívnymi ochoreniami nervovej sústavy, diskutuje sa o autizme či o Alzheimerovej chorobe. Príčina SIDS, náhleho úmrtia dojčiat sa taktiež dáva do súvisu s očkovaním. Doteraz nebola spoľahlivo vysvetlená. Za povšimnutie stojí fakt, že Japonsko zaznamenalo dramatický pokles dojčenskej úmrtnosti, keď povinné očkovanie presunulo do vyššieho veku dieťaťa nad dva roky."

    Teraz taký najlepší príklad o nebezpečnosti očkovania možno ilustrovať na tzv. BCG vakcíne proti tuberkulóze, ktorou sa na Slovensku plošne očkovalo od roku 1953 až do roku 2012. Bola dokonca prvou detskou vakcínou, nakoľko sa očkovala už na štvrtý deň po narodení dieťaťa. Táto vakcína spôsobovala vysoký počet závažných nežiaducich účinkov, no pred tuberkulózou deti nedokázala dostatočne ochrániť. Práve to bolo hlavným dôvodom vyradenia tejto vakcíny z očkovacieho kalendára. Škodlivosť BCG vakcíny pre novorodencov potvrdil v roku 2010 dokonca vtedajší hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, ktorý povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam."

    Štátne zdravotnícke orgány a väčšina lekárov aj napriek týmto skutočnostiam u nás očkovanie proti tuberkulóze desaťročia obhajovali. Vyhlasovali ho za účinné a bezpečné rovnako, ako to dnes robia v prípade ostatných vakcín. To potom vyvoláva mnohé otázky. Možno považovať názory štátnych orgánov a provakcinačných lekárov za objektívne, neskreslené, nezávislé a nezaujaté? Tieto orgány a lekári sa mýlili, alebo verejnosti roky poskytovali nepravdivé informácie vedomo a účelovo. Do akej miery im potom možno dôverovať v prípade, že vyhlasujú za bezpečné ostatné vakcíny?

    Druhý záver.

    a) Očkovanie nie je dostatočne efektívne a častokrát je kontraproduktívne. Existujú mnohé prípady, analýzy a štatistiky, ktoré dokazujú, že zaočkovaní ľudia ochoreli na choroby, proti ktorým boli zaočkovaní, resp. dané choroby sa vyskytovali aj v stopercentne zaočkovanej populácii.

    b) Očkovanie vyvolalo chorobu, či dokonca epidémiu choroby, proti ktorým malo ľudí chrániť;

    c) Úmrtnosť na dané choroby bola menšia v nezaočkovanej, resp. v menej očkovanej populácii, ako v populácii plne zaočkovanej;

    d) Choroba prenesená na človeka očkovaním spôsobila väčší počet úmrtí, ako tá istá choroba prenesená na človeka iným spôsobom.

    Tretí záver. Očkovanie nie je pravou príčinou ústupu infekčných chorôb. Neexistuje totiž žiadny dôkaz, že zavedenie vakcinačných programov malo zásadný vplyv na pokles infekčných chorôb. Tento pokles, ako aj pokles smrteľnosti a iných závažných následkov totiž začal desiatky rokov pred zavedením plošného očkovania. Pravým dôvodom vymiznutia týchto chorôb sú predovšetkým zásadne lepšie životné podmienky a lekárska starostlivosť.

    V tejto súvislosti už spomínaná MUDr. Stanislava Tóthová uviedla, citujem: "Napriek tvrdeniu viacerých expertov, že očkovanie prispelo k vyhubeniu niektorých infekčných chorôb, neexistuje na to evidentný dôkaz. Výskyt mnohých ochorení začal dramaticky klesať už pred zavedením očkovania vďaka výraznému zlepšeniu životných podmienok najmä v civilizovaných krajinách. Prakticky od druhej svetovej vojny v Európe neexistuje hlad a podvýživa, nie sú problémy so zásobovaním pitnou vodou, je dobre rozvinutá kanalizačná sieť, prevažná časť obyvateľstva býva v suchých a teplých bytoch, potraviny skladujeme vo vyhovujúcich podmienkach, zlepšila sa hygiena či osveta v oblasti zdravotníctva. V našich krajinách už nenájdeme nielen niektoré choroby, proti ktorým sa masovo očkuje. Mor či týfus, ktoré v minulosti zabíjali tisíce ľudí, by sme v civilizovaných spoločnostiach len ťažko hľadali napriek tomu, že sa proti nim nikdy plošne neočkovalo."

    Štvrtý záver. Očkovanie nie je opodstatnené, pretože veľká časť chorôb sa už u nás nevyskytuje alebo nepredstavuje závažné riziko pre populáciu. Priaznivá epidemiologická situácia bola oficiálnym dôvodom, prečo bolo od roku 2012 zrušené očkovanie proti tuberkulóze. Nezodpovedanou otázkou potom zostáva, prečo z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú už desiatky rokov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ak vás môžem poprosiť, má teraz byť grémium, keby sme to prerušili a potom budete pokračovať po hlasovaní.

  • Reakcia rečníka: Dobre, v poriadku.

  • Môžeme sa tak dohodnúť? Dobre. Neviem, koľko máte, ale grémium už o trištvrte má byť, takže prepáčte, prerušujem. Dobre? A potom budete pokračovať. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.

    Takže ešte raz, upozorňujem vás, tých, ktorí ste členmi grémia, aby ste prišli za rokovaciu sálu, budeme riešiť nejaké problémy, ako vždy.

  • Prestávka. Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa ukľudnili a pristúpime k hlasovaniam.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Matovič.

  • Pán predsedajúci, žiadam o vytvorenie priestoru na ospravedlnenie, ku ktorému ma vyzval mandátový a imunitný výbor. Zdôvodňujem, že pri bode č. 5 tejto schôdze som bol riadne ospravedlnený zo schôdze Národnej rady a preto som, žiaľ, túto možnosť využiť nemohol. Nevytvorenie priestoru budem považovať za úmyselné konanie zo strany vedenia Národnej rady, ako mi zabrániť v ospravedlnení.

    Kapitán Andrej Danko dnes spochybnil moje ospravedlnenie zo stredy minulého týždňa na čas od 9.00 hod. do 9.30 hod. s tým, že som o hodinu neskôr mal tlačovú besedu. To považujem za bezprecedentnú šikanu opozičného poslanca.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Pán kolega, samozrejme, dám potom aj pánovi predsedovi, len musíte vedieť, že priestor bol vytvorený. Že ste si to tak ako kaťafal zahrali, to je váš problém, prepáčte.

    Pán poslanec, nech sa..., teda pán predseda Národnej rady s procedurálnym.

  • Dovoľte, aby som sa vyjadril, pán poslanec Matovič. Do programu schôdze napriek tomu, že ste to kritizovali, nevšimli si, bol zaradený bod, kde ste mali umožnené, možnosť vystúpenia. Sám ste priznali, že vám vadilo spojenie s poslancami ĽS NS. O tom, aká ospravedlnenka sa uzná, rozhoduje predseda Národnej rady a budem o nej rozhodovať 5. marca a následne vás vyrozumiem s tým, že pravdepodobne vašu ospravedlnenku neuznám, pretože bola účelová, špekulatívna a s jasným cieľom sa vyhnúť ospravedlneniu. Uviesť mi dôvod ospravedlnenia, že máte iné pracovné povinnosti, nie je dôvodom ani zo zdravotných ani iných dôvodov, keďže ste bol tu a robil tlačovú besedu, aby som vaše ospravedlnenie uznal. Takže dávam vám na vedomie, že pravdepodobne tak rozhodnem.

  • Pán poslanec Matovič, ešte raz?

  • Vzhľadom na to, že aj vy, pán predsedajúci, ste komentovali a nepoužili ste teda procedurálny návrh, aj pán predseda, tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... tak by som takisto aj ja chcel sa vyjadriť k danej veci. Myslím si, že je nedôstojné od vedenia Národnej rady, či od vás pán Bugár alebo Andrej Danko, že používate dopredu ospravedlnenie na čas, ktorý bol hodinu predtým, ako bola tlačová konferencia, používate...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...slová ako kaťafalš, účelové, špekulatívne a podobne.

  • Pán poslanec, kde je procedurálny návrh? Prosím, vypnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Šikanujete opozíciu, buzerujete opozíciu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 376.

    Dávame teda slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gaborčákovej. Nech sa páči, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 376.

  • Dobrý deň. V rozprave vystúpili pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 37, proti 67, zdržalo sa 33 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Budeme ďalej hlasovať o bode 53 programu, a to v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka a Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Pán poslanec Martin Kotleba, nech sa páči, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 369.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Uhrík. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Tlač 369, pardon. Pýtajú sa, tlač 369.

  • Tri šesť deväť, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 25, proti 38, zdržalo sa 56 poslancov, 7 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Ešte budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 370.

    Prosím teraz pána poslanca Petra Krupu, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 370.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 23, proti 40, zdržalo sa 51 poslancov, 9 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    To bol posledný návrh, o ktorom sme hlasovali.

    Dovoľte mi na balkóne privítať občanov zo Žiliny. Ako vidím, aj seniorov aj juniorov. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • Ešte s procedurálnymi návrhmi, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS, že o 12.15 hod. máme rokovanie na obvyklom mieste. A ešte by som chcel zablahoželať Eugenovi Jurzycovi a Jofovi Viskupičovi k dnešným narodeninám.

  • Hlavne veľa zdravia a trpezlivosti.

    Pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. O 12. hodine zasadá mandátový a imunitný výbor. Budeme zasadať v Zimnej záhrade, čiže v tom trakte, ako vždy, ale úplne vzadu. O 12. hodine. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci Béla Bugár, nedali ste hlasovať o mojom riadne podanom procedurálnom návrhu, ktorý som vám podal aj písomne. Považujem to za ďalší prejav šikany z vašej strany.

  • Pán poslanec, vy ste ešte nezažili šikanu, ale dám hlasovať, samozrejme, o tomto.

  • Reakcia z pléna. Smiech v sále.

  • Vy neviete, čo to je šikana. To by ste tu plakali dennodenne, keby sme vyťahovali niektoré veci.

    Takže, páni poslanci, budeme hlasovať o tom, aby sme znovu, vyslovene pre pána poslanca Matoviča vytvorili priestor na ospravedlnenie. Nech sa páči. Prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 52, proti 17, zdržalo sa 66 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Pán poslanec Zelník ešte, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť poslancom zo zdravotného výboru, že o 12.20 hod. pokračujeme v rokovaní zdravotného výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v predstavovaní záverov, respektíve argumentov lekárov a vedcov, ktorí majú iný ako oficiálny pohľad na očkovanie.

    Skončil som pri štvrtom závere, ktorý hovorí, že očkovanie nie je opodstatnené, pretože je veľká časť chorôb, proti ktorým sa očkuje, sa u nás už buď nevyskytuje alebo nepredstavujú tieto choroby závažné riziko pre naše zdravie. Hovoril som o tom, že práve priaznivá epidemiologická situácia bola tým oficiálnym dôvodom, prečo bolo zrušené od roku 2012 plošné očkovanie už malých detí v pôrodniciach proti tuberkulóze.

    A v tejto súvislosti teda zostáva nezodpovedanou otázkou, prečo z rovnakého dôvodu dodnes nebolo zrušené očkovanie proti takým chorobám, ktoré sa na rozdiel od tuberkulózy na Slovensku nevyskytujú už desiatky rokov? Napríklad detská obrna od roku 1960, záškrt od roku 1980 a osýpky od roku 1998. Viaceré choroby, proti ktorým sa u nás očkuje, nie sú natoľko rizikové, obzvlášť pre ľudí žijúcich v uspokojivých životných podmienkach, aby odôvodňovali povinnosť podrobiť sa očkovaniu, a to najmä, ak ich porovnávame so zdravotnými rizikami napríklad fajčenia, ktoré u nás nie je zakázané. Uvediem príklad. Zatiaľ čo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fajčenie tabaku spôsobí ročne smrť šiestim miliónom ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • ... a zabíja až polovicu jeho užívateľov, vírus detskej obrny je smrteľný pre 0,03 % detí a 0,15 % dospelých, pričom ochrnutie, ktoré je považované za taký ten najväčší strašiak tejto choroby, vyvoláva pol percenta prípadov, pričom v 70 % prípadov tento vírus dokonca nespôsobí žiadne symptómy.

    Druhý príklad. Na čierny kašeľ zomrie 0,5 % detí do veku jedného roka, pri starších deťoch je to ešte menej, no napriek tomu sa očkujú aj deti vo veku šesť a trinásť rokov.

    A tretí príklad. Osýpky sú smrteľné pre menej ako 0,1 % nakazených, pričom viac ako dve tretiny nakazených nemá žiadne komplikácie.

    V Slovenskej republike sa tiež očkuje proti chorobám, ktoré síce predstavujú závažnejšie riziko pre zdravie ľudí, ale len v určitom veku a určitého pohlavia. Napríklad ružienka, inak nazývaná aj rubeola, predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre tehotné ženy. Napriek tomu sa u nás proti nej očkujú aj 15 až 18-mesačné deti ženského, ale aj mužského pohlavia. A druhý podobný príklad - mumps - predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre dospievajúcich chlapcov, napriek tomu sa u nás proti nej očkujú opäť aj 15 až 18-mesačné deti a opäť aj mužského aj ženského pohlavia, pričom encefalitída ako jedno z ďalších možných rizík sa pri tejto chorobe vyskytuje veľmi zriedkavo, len menej ako jednom prípade z päťdesiattisíc.

    Ďalší, v poradí už piaty záver. Pokles zaočkovanosti populácie v poslednej dobe nemal za následok vznik epidémií, ako sa účelovo uvádza v médiách. Ako príklad možno uviesť všeobecne rozšírenú dezinformáciu o epidémii osýpok v Európe. V skutočnosti vo viacerých štátoch nedošlo k žiadnej epidémii, ale len k obmedzeným ochoreniam, alebo bola úmrtnosť na toto ochorenie mimoriadne nízka, na úrovni porovnateľnej s bežnou chrípkou. Navyše viac ako 70 % postihnutých bolo pri tomuto, boli proti tejto, ochoreniu zaočkovaných, z čoho vyplýva, že rozšírenie ochorenia nebolo spôsobené nízkou zaočkovanosťou populácie.

    Šiesty záver. Očkovanie niektorými vakcínami je nezlučiteľné s kresťanskou vierou. Niektoré vakcíny používané aj v Slovenskej republike, napríklad Priorix, obsahujú bunkové kultúry z umelo potratených detí označované ako MRC 5 a VI 38. Túto skutočnosť oficiálne priznávajú nielen samotní výrobcovia vakcín, ale aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý v rozhodnutí o potvrdení pokuty za odmietnutie očkovania, uvediem presne číslo tohto rozhodnutia OLP/7307/2016 z 12. septembra 2016 uviedol, citujem: "Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv boli dve bunkové kultúry MRC 5 a VI pripravené v 50. rokoch minulého storočia z dvoch legálnych potratov, lebo použitie materiálu zo spontánneho potratu nezabezpečovalo sterilitu získaného tkaniva. Odvtedy sú komerčne dostupné a používané vo výskume a čiastočne aj pri výrobe očkovacích látok."

    Siedmy záver. Očkovanie je veľký biznis farmaceutických firiem. Výroba a predaj vakcín, rovnako ako mnohých iných lekárskych preparátov, nepochybne prináša ohromné zisky farmaceutickým spoločnostiam. Práve z tohto dôvodu majú záujem o udržanie vakcinačných programov, a to bez ohľadu na ich bezpečnosť alebo účinnosť. Preto poskytujú úplatky vedcom, lekárom aj úradníkom zo štátnych orgánov verejného zdravotníctva tak, aby zaujímali k určovaniu pozitívny postoj, alebo aby zamlčiavali možné zdravotné riziká, ktoré sú s ním spojené.

    Toľko teda sedem záverov očkovaní, ktorých je natoľko závažných a dobre zdokumentovaných, že existujú prinajmenšom veľmi oprávnené pochybnosti o tom, či očkovanie je naozaj potrebné a bezpečné tak, ako sa oficiálne uvádza. Myslím si, že za týchto okolností naozaj nemožno občana Slovenskej republiky nútiť k podstúpeniu tohto lekárskeho zákroku.

    Kolegyne a kolegovia, ak máte aspoň trocha kritické uvažovanie, ak ste schopní uvažovať o problémoch aj z iného uhla pohľadu, ako je ten väčšinový alebo ten oficiálny, ak hľadáte skutočne pravdu bez nejakých predsudkov na poli vedy alebo lekárstva, tak sa zamyslime, o čom je súčasná legislatíva o povinnom očkovaní? Pravda je taká, že povinné očkovanie veľmi nápadne pripomína neľudské experimenty nacistických zločincov. Vykonávanie nebezpečných lekárskych zákrokov na ľuďoch bez ich dobrovoľného súhlasu bolo bežnou praxou napríklad nacistického zločinca doktora Josefa Mengeleho počas jeho pôsobenia v koncentračnom tábore Osvienčim. Svoje neľudské pokusy, ktoré podľa jeho slov konal v záujme vedy, páchal aj na najmenších deťoch, a to dokonca za finančnej účasti niektorých významných farmaceutických firiem, ktoré dodnes pôsobia vo svete.

    Podobné zákroky bez súhlasu ľudí a taktiež v mene lekárskej vedy vykonával aj ďalší nacistický zločinec japonský generál a mikrobiológ Shiro Ishii, ktorý po vojne dostal od Spojených štátov amerických imunitu výmenou za výsledky týchto experimentov. A jeho kolegovia zasa získali vysoké funkcie vo významných farmaceutických firmách.

    Čo sa teda očkovanie v dnešnej Slovenskej republike odlišuje od týchto nacistických zverstiev? Rovnako ako ich úkony, aj očkovanie je dnes občanom nanútené bez ich súhlasu. Bez ohľadu na to, aký je náš osobný názor na očkovanie a bez ohľadu na to, či veríme oficiálnym alebo alternatívnym zdrojom, musíme si byť vedomí toho, že lekárska veda rovnako ako každá iná veda sa vyvíja. Historické skúsenosti presvedčivo dokazujú, že lekári a vedci sa veľakrát mýlili a na ich omyly doplatili zničeným zdravím či smrťou ich pacienti. To, čo bolo v minulosti považované za štandardné lekárske zákroky či najlepšiu možnú lekársku starostlivosť, je dnes nielen nepoužívané, ale aj tvrdo odsudzované. Stále však platí to, že v žiadnej dobe nemohli lekári ani štát garantovať úplnú bezpečnosť lekárskeho zákroku, ani skutočnosť, že sa po jeho vykonaní nevyskytnú vážne nežiaduce účinky.

    Z tohto dôvodu nemožno nikomu, ani občanom Slovenskej republiky upierať právo slobodne a bez nátlaku rozhodovať o tom, či podstúpia akýkoľvek lekársky zákrok, obzvlášť zákrok, o ktorého efektívnosti a najmä bezpečnosti existujú závažné pochybnosti podopreté množstvom odborných argumentov a dôkazov. A to navyše pochádzajúcich od ľudí, ktorí na rozdiel od mnohých zástancov očkovania nemajú žiadnu materiálnu, resp. finančnú motiváciu na to, aby klamali či manipulovali verejnú mienku.

    Na záver si dovolím uviesť zoznam zdrojov, ktoré dokazujú, že tieto oficiálne tvrdenia o bezpečnosti a účinnosti očkovania nie sú pravdivé. Spomeniem dvanásť kníh.

    - doktor Robert Sears: „Kniha o očkovaní“,

    - doktorka Ludmila Eleková: „Očkování, jeho účinky, následky a jejich léčba I. a II.“,

    - doktor Alexander Kotok: „Očkovanie v otázkach a odpovediach pre premýšľajúcich rodičov“,

    - profesorka doktorka Anna Strunecká: „Varovné signály očkování“,

    - profesorka, doktorka Anna Strunecká a profesor doktor Jiří Patočka: „Doba jedová, I. a II.“,

    - doktor Gerhard Buchwald: „Očkování – obchod se strachem“,

    - doktor Martin Hirte: „Očkování – pro a proti“,

    - doktor John Virapen: „Nežiaduci účinok: Smrť“,

    - doktor John Virapen: „Kult liekov“,

    - Neil Miller: „Čo možno neviete o očkování“,

    - doktorka Viera Scheibner: „Očkovanie: 100 rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok“,

    - Mgr. Peter Tuhársky: „Hovorme o očkovaní“.

    A spomeniem tiež niekoľko štúdií a analýz:

    Prvá, Fine a Chen: „Neuvažované súčasne pôsobiace vplyvy v štúdiách nežiaducich účinkov očkovania“,

    - Torch: „Očkovanie proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu: Možný dôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa“,

    - Cody a kolektív: „Povaha a výskyt nežiaducich účinkov DTP a DT očkovania bábätiek a detí“,

    - Trollfors a Rabo: „Čierny kašeľ u dospelých“,

    - Cohn a kolektív: „Zlyhanie očkovania proti osýpkam: nedostatok trvalých odpovedí imunoglobulínu G špecifického pre osýpky u preočkovaných dospievajúcich a mladých dospelých“,

    - Frasch, Hiner a Gross: „Ochorenie na Haemophilus b po očkovaní polysacharidovou alebo konjugovanou očkovacou látkou proti Haemophilovi b“,

    - Briss a kolektív: „Trvalý obeh vírusu príušníc v silne zaočkovanom obyvateľstve: zhodnotenie prvotného zlyhania očkovania a úbytok očkovaním vyvolanej imunity“,

    - Ammari, Bell a Hodinka: „Druhotné zlyhanie očkovania proti osýpkam u zdravotníkov, ktorí prišli do styku s nakazenými pacientmi“,

    - Poland a Jacobson: „Nezdar pri pokuse o vyhubenie osýpok. Očividný paradox nákazy osýpkami u zaočkovaných osôb“,

    - Sutter a kolektív: „Epidémia paralytickej detskej obrny v Ománe; dôkazy rozsiahleho prenosu medzi plne zaočkovanými deťmi“,

    - a posledná štúdia – Yuan: Epidémia osýpok na 31 školách: rizikové faktory pre zlyhanie očkovania a vyhodnotenie stratégie selektívneho preočkovania.

    Podobne by som mohol pokračovať menovaním ďalších možno stoviek štúdií, ktoré hovoria v podstate o tom istom.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Nemôžte reagovať faktickými poznámkami, nakoľko to nebolo vystúpenie v rozprave, ale uvádzanie zákona.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Cigánikovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Prihlásili sa pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, na Slovensku má očkovanie detí dlhodobú tradíciu a napriek tomu na základe nových poznatkov a výskumov v súčasnosti vyvstávajú dosť zásadné pochybnosti, či očkovanie predstavuje jednoznačne pozitívum pre očkovaných. Ani lekári samotní nemajú na túto vec jednoznačný názor. Aj keby sme pripustili, že princíp očkovania môžeme považovať za prospešný, v súčasnosti evidujeme v nejednom prípade veľmi vážne negatívne vedľajšie účinky poškodzujúce deti na celý život. Áno, na to sa okamžite ozvú mnohí odborníci, že sa to nedá jednoznačne dokázať, ani potvrdiť.

    Pravdou však je, pravdou je, že veľmi ťažko dokázať súvislosti medzi očkovaním a ťažkým poškodením dieťaťa, ale nedá sa ani dokázať, že poškodenie s očkovaním nesúvisí. Aj v prípade, že by sme mali iba nedokázateľné podozrenie, že tu súvislosť je a že iba malé percento detí je očkovaním poškodené, kto nám dáva právo nútiť rodičov, aby takto riskovali zdravie svojich detí? Samotné deti pre svoj vek nie sú schopné rozhodnúť o tom, či budú očkované alebo nie. O tom by bez najmenších pochybností za ne mali rozhodovať ich rodičia.

    Povinnosťou zdravotníckych inštitúcií je zabezpečiť rodičom relevantné, ale zdôrazňujem pravdivé informácie o pozitívach, ale aj o možných nežiaducich účinkoch očkovacích látok, nakoľko nie každý rodič má zdravotnícke vzdelanie. Nie každý rodič musí mať znalosti o tom, čo obsahujú očkovacie látky, aké vehikulum je použité ako nosič účinnej látky a že tieto nosiče môžu obsahovať toxické látky veľmi nebezpečné pre dieťa.

    Vzhľadom na to, že na základe pravdivých informácií a vzhľadom na to, že na základe pravdivých informácií by sa mal každý rodič rozhodnúť, či to riziko nežiaducich účinkov očkovania chce riskovať alebo nechce. Všetci vieme, že farmakologický priemysel má obrovské zisky. Ja si myslím, že o tom nikto z nás, či už súhlasíte s týmto návrhom alebo nie, nikto z vás určite nemá pochybnosti. Aj očkovanie patrí k veľkému biznisu farmaceutických firiem. Výroba a predaj vakcín, rovnako ako aj iných farmaceutických preparátov, prináša farmaceutickým spoločnostiam obrovské zisky. Práve z tohto dôvodu majú záujem o udržanie vakcinačných programov bez ohľadu na ich bezpečnosť alebo účinnosť. A práve preto ovplyvňujú či už výhodami alebo nátlakom vedcov, lekárov, štátne orgány verejného zdravotníctva tak, aby propagovali očkovanie, alebo aby tajili možné zdravotné riziká spojené s očkovaním.

    Akým právom zdravotnícke inštitúcie štátu robia nátlak v podobe veľkých pokút na rodičov, ktorí sa rozhodli toto riziko nepodstúpiť a neriskovať zdravie svojho dieťaťa? Vykonávanie akýchkoľvek vyšetrení, aj jednoduchých vyšetrení, akýchkoľvek zákrokov, aj jednoduchých zákrokov si vyžaduje podpísať informovaný súhlas dotknutej osoby alebo jej zástupcu. Bez podpísaného informovaného súhlasu je akýkoľvek zákrok v rozpore s ľudskými právami a v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. O tom nemusíme presviedčať žiadneho človeka, ani poslanca, ani žiadneho lekára. Je to jednoducho povinnosť.

    Spomeniem jeden príklad z mojej vlastnej skúsenosti, ktorý sa naozaj stal, ktorého som bola svedkom a stal sa v roku 2009 za vlády Roberta Fica a za ministra, keď bol ministrom zdravotníctva doktor Raši. Média a lekári - stúpenci očkovania svojím zúrivým, až hysterickým nátlakom donútili ministra Rašiho nakúpiť obrovské množstvo vakcín proti prasacej chrípke. V tom čase a pritom v tom čase došlo k úmrtiu niekoľkých zdravotných sestier vo Švédsku v súvislosti s touto vakcínou, ktorú rozposielala Svetová zdravotnícka organizácia vo veľkých baleniach do jednotlivých štátov, kde mali byť použité na očkovanie. Jeden laborant z Brna urobil príslušné kontrolné laboratórne skúšky a zistil, že očkovacia látka, ktorú WHO rozposlalo všetkým, mnohým štátom, že táto očkovacia látka obsahovala živú kultúru vírusu. To znamená živú vysoko nákazlivú.

    Dúfam, že nemusím nikomu vysvetľovať, k akej obrovskej masovej tragédii by použitím tejto vakcíny bolo došlo. Všetci očkovaní by boli nakazení prasacou chrípkou a o počte mŕtvych ani nehovorím. A v tom čase ešte lekári slúžiaci záujmom farmaceutických firiem a zástancovia očkovania z odborných kruhov presviedčali obvodných lekárov, aby len očkovali ďalej a dokonca aj, aby očkovali tehotné ženy. To bol vyslovený nátlak na lekárov. Bola som toho svedkom, pretože som bola na sympóziu, dvojdňovom, kde sa o tejto veci jednalo, rokovalo. Nikomu nechcem krivdiť, ale viem, že veľké množstvo tých odborníkov bojujúcich za očkovanie je v službách bohatých farmaceutických firiem. Myslím, že o tom netreba nikoho z vás presviedčať. A preto vlastne tak, ani týmto, ani týmto, teda my týmto návrhom nechceme ani zakázať očkovanie, ani zrušiť očkovanie. Nám ide len o to, aby si rodičia mohli slobodne vybrať, aby sa mohli slobodne ľudia rozhodnúť a aby rodičia neboli pokutovaní za to, keď sa rozhodnú, keď uplatnia svoje ľudské práva a rozhodnú sa nezaočkovať svoje deti.

    A preto na záver chcem apelovať na vás, páni poslanci, aby ste svojím hlasovaním umožnili rodičom slobodne, zdôrazňujem slobodne, sa rozhodnúť o svojich deťoch.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pán poslanec Baláž.

  • Ďakujem. No ťažko sa to počúva, tieto vaše prednesy. Naozaj taká politická poznámka, ja som úplne prekvapený, že taká strana, ako je Kotlebova strana, je taká liberálna alebo ultraliberálna, že hlavne v tomto zmysle. No ja som z toho úplne prekvapený.

    Samozrejme, široké zavedenie očkovania, zavedenie antibiotík predĺžilo život všetkých nás. Bez toho by polovica z nás už tu možno nebola. To si treba jednoducho uvedomiť. Edward Jenner, ktorý bol priekopník v očkovaní, by sa musel obracať v hrobe, keby počúval tieto reči. Ja by som to nikomu z vás neprial, aby niektoré vaše dieťa ochorelo na poliomyelitídu len preto, že nebolo zaočkované. A preto neochorie, preto bola poliomyelitída, čiže detská obrna takmer eradikovaná z celého sveta, že bolo zavedené široké očkovanie. Široké, široké očkovanie.

    Niet žiadnych, samozrejme, jasných vedeckých dôkazov o tom, že by očkovanie niekomu vadilo, alebo že by malo nejaké neblahé účinky na ľudský život alebo na zdravie. Samozrejme, také jednotlivé správy vytrhnuté z kontextu, to sa dá používať stále. Argument, že jeden doktor niekde v Brne to vyšetril a zistil, že sú tam, to, to nemá nič spoločné s nejakým medicínsko-vedeckým pohľadom na svet. Samozrejme, ešte raz opakujem, toto je čisto vedecká záležitosť, o ktorej sa, samozrejme, dá debatovať. Je veľa názorov na to, kde by sme sa mali poddať, ale poddať alebo vniesť tento systém alebo tento pohľad na politickú scénu je podľa mňa absolútne tristné. Som absolútne proti takémuto spôsobu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem povedať, že je veľmi nekorektné, ak sa používajú takéto informácie, ktoré údajne nejaký laborant zistil. Áno, vtedy v čase prevencie proti prasacej chrípke aj maďarský minister zdravotníctva ponúkal Slovensku takúto vakcínu, ktorá už sa ale v iných krajinách nepoužíva, kde mali byť chemicky umŕtvené vírusy. Teraz sa používajú vakcíny len časti tela alebo časti obalu daného vírusu, teda nie je možné, aby vzplanula infekcia. Teda ak nejaký laborant zistil, čo zistil, je to pre mňa obrovská záhada, ale každý takýto, takéto zistenie, ktoré, nie je to možné ani ututlať ani zamiesť pod koberec, ale je to naozaj, to by bolo vážne ohrozenie obyvateľstva a nikto, verte mi, nikto by to nezamietol pod koberec.

    Ak hovoríme o tom, že či povinné očkovanie áno alebo nie, môžeme sa o tom baviť, ak hovoríte, že v iných krajinách to tak je, že je sloboda, ale potom je to aj, celý systém zdravotníctva je o inom. Ste chorí, tak si to zaplatíte. Tu je tá možnosť urobiť obrovskú prevenciu a to, čo aj spomínal kolega, chvalabohu, dneska už nevidíme deti, ktoré sú po prekonaní poliomyelitídy alebo detskej obrny. Ale pozor, tá poliomyelitída začína nastupovať na Ukrajine práve preto, že tam zlyhal imunizačný vakcinačný proces. Sme kúsok odtiaľ. Ak chcete urobiť to nešťastie pre týchto ľudí, ktorí žijú tu a o chvíľku, pretože bude mať Ukrajina voľný vstup aj v rámci Európskej únie, je to otázka času. Ak dneska tomu nebudeme venovať pozornosť, ľudia zlatí, bude to katastrofa. Ale ja vystúpim ešte v rozprave.

  • Natália, ja som rád, že tu v pléne Národnej rady zaznel hlas lekárky, ktorá to ako lekárka povedala, aké sú plusy, aké sú mínusy toho očkovania a počuli sme tu aj reakcie na tvoje vystúpenie. Musím povedať, že nie som lekár, ale jedna vec je istá. Očkovanie dnes nie je to očkovanie, ktoré tu možno bolo za bývalého socialistického režimu, kde sa vakcíny vyrábali na Slovensku, resp. v Československu a mali naozaj slúžiť na to, aby pomohli chrániť ľudí. Dnes tie vakcíny dovážame. Sú produktom, sú jednoducho obchodným artiklom cudzích firiem, ktoré do nich dávajú všetko možné a to, či v nejakej vakcíne sa nájde alebo nenájde niečo, čo by eliminovalo časť populácie, tak tomu môžeme alebo nemusíme veriť, ale hlavne, hlavne my nehovoríme o tom, že chceme očkovanie zrušiť alebo zakázať. My chceme dať ľuďom slobodnú voľbu a jediné, čo naša novela zákona vlastne ponúka, je to, aby sa zrušili pokuty pre ľudí, ktorí so svojím vedomím a svedomím odmietnu svoje deti očkovať. To je celé, to je celé. Aby štát, ak je demokratický, a to vôbec nie je, pán poslanec, o nejakej liberalizácii alebo extrémnom liberalizme, lebo my asi sotva, ale ak teda, aby štát nenútil tých ľudí a nenanútil im, musíš si dať vakcínu tejto a tejto firmy, nech je akákoľvek, aj keď máš voči nej pochybnosti, lebo inak ti dáme pokutu. To je celé, aby očkovanie nebolo spojené s pokutami. Nič viac, nič menej. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Grausová.

  • Naozaj potvrdzujem to, čo hovorí pán Kotleba. Pán Baláž, to, čo hovoríte, zachádzate príliš do ďalekej minulosti. Teraz je celkom iná situácia a teraz sú dravé, tie farmaceutické firmy sú tak strašne dravé a robia obrovský nátlak na lekárov, vedcov, znova opakujem, je mi ľúto, že tu nie je pán Raši, ktorý je z vašej strany, pán ex-minister, pretože práve ten by mohol potvrdiť, že aká šikana sa, čo s ním médiá robili, akú hystériu spustili, že nakúpil málo vakcín a dokonca by vám to mohol potvrdiť aj váš premiér Fico, pretože to bolo tak isto zneužité, rozvláčali ho v médiách, rozvláčali oboch, aj Rašiho aj Fica vo všetkých aj v lekárskych kruhoch len za to, že sa nedali zaočkovať. Rašiho potom donútili, ten podľahol tlaku a nechal sa zaočkovať proti tej prasacej chrípke.

    A čo sa týka toho laboranta, to je pravda, že nám to médiá nepovedali. To je už druhá vec, ale naozaj to boli živé aktívne vakcíny, vysoko, neboli to vakcíny, ale vírusy a jednoducho a to, že tie zdravotné sestry vo Švédsku zomreli, to tiež nie je žiaden výmysel. Tak by som prosila, toto nespochybňujte, pretože je to pravda a ja som živým svedkom, očitým svedkom všetkých nátlakov, ktoré sa na lekárov robia. A ja si myslím, že každý z vás, ktorý je tu lekár, určite o tom vie. Tak prosím, aby ste si to, aby ste nehovorili také veci, pretože musíte vedieť, čo sa deje, čo robia farmaceutické firmy a ako naliehajú a aké nátlaky používajú na lekárov či už vo forme bonusov, či vo forme úplatkov alebo vo forme vyhrážania.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku do 14. hodiny. Budeme pokračovať rozpravou k tomuto bodu programu a vystúpením pána poslanca Zelníka.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv. Návrh má parlamentnú tlač 418. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrhy, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Dávam slovo poverenej členke výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyni Zuzane Zimenovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, tlač 418.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám stanovisko výboru k splneniu podmienok navrhovaných kandidátov na verejného ochrancu práv, tlač 418a. V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval návrh na voľbu verejného ochrancu práv na svojej 19. schôdzi 6. februára 2017. Na schôdzu boli pozvaní všetci traja navrhnutí kandidáti. Po ich vypočutí výbor prijal stanovisko uvedené v tlači 418a. V zmysle tohto stanoviska navrhnutí kandidáti Anton Čulen, Mária Patakyová a Janka Šípošová spĺňajú formálne podmienky na voľbu verejného ochrancu práv podľa § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Gestorský výbor navrhuje Národnej rade overiť, že navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky na voľbu a vykonať voľbu verejného ochrancu práv.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky. Za klub OĽANO sa prihlásila pani poslankyňa Jurinová a ďalšou prihlásenou v rozprave je pani poslankyňa Verešová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi povedať pár slov v prospech kandidátky, ktorú, ktorú predstavilo hnutie OĽANO-NOVA s politickou stranou SaS. Je to spoločná kandidátka a veríme a máme za to, že je naozaj schopná, nielen ochotná, ale najmä schopná zastávať tento dôležitý ústavný post.

    Pani Janka Šípošová, ktorá je našou kandidátkou a ktorú považujem za najlepšiu kandidátku na túto funkciu aj v tejto chvíli, celý život ochraňovala a starala sa o práva iných. Celý život robila svoju prácu nestranne a snažila sa pristupovať k riešeniu práv ľudí bez akýchkoľvek predsudkov. Čo na nej veľmi kvitujem a oceňujem, je jej stálosť postojov. Je jej jedno, o akého človeka ide, či je to pravičiar, ľavičiar, liberál, je jedno, akého je vierovyznania, v prvom rade vždy pozerá na tohto človeka, občana ako na ľudskú bytosť. A toto je podľa mňa veľmi podstatné.

    Jej celý profesný život, ale najmä možno okolo roku 2000 sa to oveľa viacej zintenzívnelo, je zameraný na ochranu práv obetí trestných činov. Povedala by som, že je takou priekopníčkou v tejto téme a teda už viac ako 15 rokov, viac ako 17 rokov sa už snaží presadzovať, aby na Slovensku práva obetí boli minimálne na úrovni práv tých, ktorí páchajú zlo. To znamená, práv páchateľov. Jej celoživotným dielom je dosiahnuť stav, aby bol prijatý zákon o obetiach, ktorý určuje minimálne normy v ochrane práv práve zranených práv obetí. Dôležité pre ňu je však, ako by ste si možno mysleli, nie je trestanie, ale dôležité je pre ňu zmierenie. Stále hovorí, že aj keď by ste potrestali páchateľa trikrát, obeti to nijakým spôsobom nepomôže. To, čo sa stalo obeti, sa už ani tým potrestaním neodstane. Preto si myslím, že aj v tomto je vyjadrená dostatočná ľudskosť najmä tým, že jej ide najmä o zmierenie ľudí. Toto bolo to, čo Janka Šípošová neustále zdôrazňovala a presadzovala. Vždy bola teda na strane poškodených, slabých, opľuvaných.

    Dovoľte mi povedať zopár slov k jej profesnej činnosti. Od roku, alebo, vo svojej odbornej činnosti naozaj prešla rôznymi pozíciami, je to psychologička, doktorka psychológie. Ak bola aktívna v psychologicko-výchovnom poradenstve, viedla celé alebo vlastne riadila tieto psychologicko-metodické centrá alebo kancelárie z pozície ministerstva školstva, okolo roku 2000 bola prizvaná do Rady vlády pre prevenciu kriminality, kde bola prizvaná ako odborníčka práve na problematiku obetí trestných činov a jej úlohou bolo vytvoriť systém pomoci takýchto ľudí. Okrem toho vytvorila, alebo sa pod jej rukami zrodila organizácia Pomoc obetiam násilia, ktorá vytvorila sieť poradní pre takýchto, pre takýchto ľudí, ktorí sú zasiahnutí trestnými činmi a potrebujú pomoc, nevedia, na koho sa obrátiť. Potrebujú právnu službu, psychologickú službu. Vytvorila sieť poradní po celom Slovensku. Bohužiaľ, prišli aj zlé časy, kedy nevedeli ufinancovať túto sieť poradní a ich činnosť sa zúžila do niekoľkých poradenských centier v tejto oblasti, ale teda sú funkčné až dodnes. Dnes ich už nevedie. Dnes len pre nich ako dobrovoľníčka pracuje.

    Ako takú ďalšiu dôležitú métu, ktorá sa jej podarila vo svojej profesnej činnosti dosiahnuť, je spolupráca pri stratégii ľudských práv, ktorej sa venovala posledné štyri roky. Viete, že táto téma rozdeľovala spoločnosť možno na liberálnu, na konzervatívnu, každopádne práve pri vzniku stratégie ľudských práv bola veľmi aktívna a snažila sa obrusovať hrany pri problematických, pri problematických témach.

    Rovnako ako veľmi dôležité beriem z pohľadu navrhovateľa aj to, že dodnes sa aktívne zapája v skupine, ktorá pripravuje zákon o obetiach trestných činov. Minulá vláda, aj keď sme sa snažili o to celé štyri roky, až na sklonku volebného obdobia vytvorila pracovnú skupinu, ktorá však nebola funkčná. Bola vytvorená, ale prakticky sa nezišla na skutočnú prácu ani raz. Preto ďakujem aj ministerke Žitňanskej, že túto skupinu naozaj akoby znovu obnovila a skupina už dnes má pripravené základné črty návrhu, verím tomu, že, že to bude zákon, ktorý urobí veľký posun v oblasti ochrany obetí hlavne v tom, že sa vytvorí systém, ktorý reálne bude vedieť obetiam pomôcť.

    Do dnešných čias je pani Janka Šípošová zároveň školiteľkou sudcov, prokurátorov, ale aj policajtov práve v oblasti práce s obeťami alebo s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom postihnutí trestnými činmi. Do dnešných dní školí sudcov, prokurátorov aj policajtov.

    Z toho, čo som povedala, verím tomu, že aj vy usúdite, že pani doktorka Janka Šípošová má k oblasti ochrane ľudských práv veľmi blízko. Jej celý profesný život je zameraný na poskytovanie pomoci jednotlivcom, osobám, ktorým nemá kto pomôcť a verím tomu, že by bola veľmi dobrou ombudsmankou práve v ochrane ľudí pred štátnou mocou, ktorá im častokrát nieže nechce pomôcť, ale častokrát im aj dáva brvná pod nohy. Verím, že jej kandidatúru podporíte, verím, že sa stotožňujete s tým, čo ste počuli a som presvedčená o tom, že Janka Šípošová je z troch navrhovaných kandidátov naozaj najvhodnejšou kandidátkou na tento dôležitý ústavný post. Bude ho zastávať nielen odborne, ale aj morálne na vysokej úrovni, čo ukázala najmä svojím celoživotným dielom.

    Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

  • Ďakujem za slovo. Ten príspevok bol veľmi dobrý a ja som takisto presvedčený, že to je najlepší kandidát na túto pozíciu zo všetkých troch. A strašne ma mrzí, že to, čo pani poslankyňa rozprávala, malo práve presvedčiť, lebo nás netreba presvedčiť, tých, ktorí sme tu. Ale malo to presvedčiť alebo aspoň prinútiť zamyslieť sa tých ľudí, ktorí by mali sedieť tam na tej pravej strane. Z tej najväčšej koaličnej strany tam nesedí ani jeden. Z celej koalície sú tu traja alebo štyria ľudia. Jedná sa tu fakt o veľmi dôležitú vec a tie argumenty by mali zaznieť, ale nielen zaznieť, mali by aj niekde dopadnúť. Žiaľ, nestalo sa. To ma veľmi mrzí.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

  • Ja ďakujem pani poslankyni Jurinovej za jej vystúpenie. To, ako málo ľudí sa prihlásilo do rozpravy, znamená, ako málo ešte vnímame tú dôležitosť funkcie verejného ochrancu práv, práv a slobôd, ktorý práve v tejto dobe a dnes je pre nás veľmi podstatný a dôležitý. Ja musím naozaj smutne konštatovať, že táto ignorácia a toto podceňovanie vedie práve k tomu, že potom tu vyhráva zlo a živly, ktoré potláčajú ľudskú slobodu a ktoré útočia na samú podstatu ľudskosti, ľudskú dôstojnosť. Takže podporujem pani poslankyňu Jurinovú a ďakujem.

  • Ďakujem. Súhlasím s tvojimi slovami v oboch rovinách a pridal by som možno aj tretiu, čiže v rovine odbornej, v rovine tej, ktorá reprezentuje jej životný príbeh, alebo Jankin životný príbeh, a zároveň aj tej ľudskej. Myslím si, že troška budem možno protirečiť Alanovi Suchánkovi v tom, že asi predpokladám, keďže tu nesedia poslanci, že Janku Šípošovú alebo akéhokoľvek iného kandidáta do funkcie ombudsmana nebude voliť toto plénum, ale, bohužiaľ, politické dohody. A tu je kameň úrazu, pretože ak by sme sa na to pozreli ľudsky, odborne a vecne, Janka Šípošová by bola presne tým kandidátom, ktorého si opísala, ktorý životným príbehom, odbornosťou a ľudskosťou by úrad verejného ochrancu práv ako nezávislého orgánu aj z môjho pohľadu zastávala asi najlepšie. Preto tvoje slová jednoznačne aj podčiarkujem, nebudem žiadať o podporu, na to asi bol priestor na výbore a myslím si, že ak by nebolo nutné kandidátov voliť na základe politických dohôd, ale na základe svedomia a presvedčenia, tak Janka by dnes vyhrala. Ďakujem.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Verešová.

    Aha, pardon, pardon, reakcia na faktické, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem kolegom. Rada by som pripomenula to alebo ešte raz zopakovala aj to, čo hovorila pani poslankyňa Dubačová, že akoby dnes si ešte stále mnohí ľudia neuvedomujú dôležitosť tejto ústavnej funkcie. Ide o verejného ochrancu práv. Tento ochranca práv, verejný ochranca práv má občanov zastávať práve v súvislosti s príkorím, ktoré sa občanovi deje zo strany štátu, zo strany verejnej a štátnej moci. Toto možnože keby si mnohí uvedomili, tak by nazerali na tento post oveľa iným pohľadom, inou optikou. Mňa veľmi prekvapuje, že ešte aj dnes na Facebooku nájdeme také statusy, akože načo nám je takáto funkcia? Že čo-kto-kedy vie o tom, že čo sa v tejto pozícii dá robiť? No haló, ľudia, naozaj pokiaľ si my nebudeme vážiť inštitúty a nebudeme ich vedieť využívať, tie, ktoré máme, ktoré tu máme jednak z toho, že máme vytvorený zákon na túto funkciu, nebudeme ich vedieť využívať, tak naša spoločnosť sa takisto nijakým spôsobom nepohne. Ja som si istá, že tak, ako je zdvihnutá úroveň verejného ochrancu práv dnes vďaka pani ombudsmanke, ktorá končí v marci vo funkcii, tak verím tomu, že pani Šípošová by bola naozaj vhodným nástupcom, jej nástupkyňou, ktorá rovnako dokáže rozvinúť, pozdvihnúť a udržať tento inštitút tak, aby bol reálnou pomocou pre občanov. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, v pondelok v tomto týždni sme na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny si mali možnosť vypočuť všetkých troch kandidátov na post verejného ochrancu práv. My máme svoju kandidátku, verejné vypočutie mi iba potvrdilo, že táto naša kandidátka Janka Šípošová je správna voľba, že je to správna nominácia a že je to najlepšia kandidátka.

    Oceňujem odbornosť aj dobrú vôľu a aktivity ostatných dvoch kandidátov. Ale vadí mi angažovanie jedného v strane, ktorá šíri nenávisť voči určitej skupine ľudí a u druhej kandidátky mi je veľmi ľúto, že v určitej dobe sa nedostatočne zaujímala o človeka, ktorý upozornil na korupciu pri prijímaní na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Nestačí povedať iba, že nemáme informácie. Nech je to memento pre nás všetkých. O celý prípad Zuzany Melicherčíkovej sa zaujímali média a celé leto v 2010 to bola téma, ktorá zaujímala širokú verejnosť a preto upozorňujem na memento pre nás všetkých.

    Je to taká paralela na súčasnosť a na súčasnú kauzu, ktorá je živá, kauza Čistý deň. Možno tiež niekoho z nás sto päťdesiatich poslancov oslovia s kandidatúrou na ombudsmana. A teraz ten niekto povie, že nemal dostatok informácií o kauze Čistý deň, o tom maloletom dievčati. Nuž tak to nebude, vážení. Ak o tom nič neviete, to znamená, že vy ste sa nezaujímali, že to vedľa vás šlo, ale vy ste neprejavili žiaden záujem.

    Ale poďme ku našej kandidátke Janke Šípošovej. Ja som ju spoznala už veľmi dávno, možno aj viac ako desať rokov v čase, keď zakladala poradne v občianskom združení Pomoc obetiam násilia. Aj v našej organizácii sme vtedy začínali pomáhať obetiam domáceho násilia, je to veľmi špecifická téma a vyžaduje to aj špeciálnych odborníkov a vyžaduje to aj špecifický prístup. A práve preto sme spoločne sa radili, získavali sme od nej skúsenosti, pretože ich mala oveľa viac ako my.

    Janka Šípošová, kto je to? Psychologička, poradkyňa, občianska aktivistka, zakladateľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia, ambasádorka obetí kriminálnych a násilných činov či nešťastných udalostí a dcéra politického väzňa, obhajkyňa obetí komunistického režimu. Nikdy nezohla chrbát, aby sa mala lepšie, aby mala lepšiu kariéru, aby jej to prinieslo nejaký osobný prospech. Janke Šípošovej prekáža formalizmus a to je dôležité pre ombudsmana. Prekáža jej aj zvyk stále sa odvolávať na nejaké dokumenty. Čítala som, že pre ňu je motívom ľudských práv ochrana ľudskej dôstojnosti a to ma presvedčilo. Ak niekto hovorí o ľudskej dôstojnosti, vie, čo sú to základné ľudské práva. Ľudská dôstojnosť dignitas vidieť hodnotu každého človeka, hodnotu človeka pre neho samého, nie pre inteligenciu, krásu, šikovnosť, bielu tvár, ale pre človeka samého. Takto je chápaná ľudská dôstojnosť, ktorá je základom ľudských práv. Ako poznám Janku Šípošovú, verím, že nie teoreticky, ale ako praktička, ako žena, ako človek s celou silou a oduševnením bude hájiť dôstojnosť každého človeka. Bude hájiť dôstojnosť každého človeka.

    Takže prosím aj poslancov vládnej koalície, ktorí budú isto hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, akom poslanec má, aby vypočuli túto rozpravu a zamysleli sa nad tým, koho budú v tajných voľbách voliť.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne je šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Pani poslankyňa Verešová, vy ste predniesli naozaj pekné a emotívne vystúpenie, v ktorom ste povedali naozaj zaujímavé veci. Nebudem sa tu dopodrobna venovať tomu, čo ste predviedli na výbore, akým špinavým spôsobom ste sa snažili nedemokraticky vyčleniť z hry jedného z kandidátov, nebudem ani komentovať bližšie to, akým spôsobom mi odpovedala vaša pani kandidátka na moju otázku. Absolútne legitímnu otázku o tom, akým spôsobom bojovala za ľudské práva v období socialistickej totality a odpovedala mi úplne jednoducho, že nemá záujem o to, získavať hlasy z našej strany a tým pádom pre ňu nie je potrebné mi vôbec odpovedať. Každopádne ste sa tu dotkli pána magistra Antona Čulena, ktorého ste označili za nevhodného kandidáta, lebo ste povedali presnejšie, že vám vadí členstvo v strane, ktorá šíri nenávisť. Ja sa chcem spýtať, akú nenávisť a akú stranu ste mysleli, pretože Ľudová strana Naše Slovensko to byť nemôže. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem tiež oceniť, chcem vlastne oceniť prejav mojej poslaneckej kolegyni pani Verešovej a rozvinúť trošku myšlienku, to chcem posunúť nám všetkým. Myslím si, že naozaj tak dôležitá funkcia, ako je verejný ochranca práv, by mal byť človek, ktorý je dostatočne odvážny a nebojí sa byť i kritický. Ak v minulosti niekomu vadili výroky i činy súčasnej ombudsmanky, mal by si uvedomiť, že práve to je to najlepšie pre našu krajinu, aby moc bola kontrolovaná, aby bola podrobovaná kritike, pretože použijem takú paralelu, zatiaľ čo v stredoveku sme v kolese lámali ľudí, dnes súčasná doba v tom pomyselnom kolese láme charaktery. Pokiaľ nedokážeme ochrániť charaktery ľudí, nečaká nás vôbec žiadna pekná budúcnosť. Ďakujem.

  • Chcem oceniť vystúpenie pani kolegyne Verešovej. Ľudsky, odborne a vecne je pani Šípošová najlepší kandidát. Bohužiaľ, dozvie sa o tom len veľmi málo poslancov, kolegov poslancov, keďže rovnako ako pri predkladaní správ súčasnou pani ombudsmankou Dubovcovou, aj pri tejto rozprave je plénum zaplnené veľmi skromne. Vyzerá to, že voľba bude len formálna a politicky vopred dohodnutá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len pridal. Janka Šípošová sa už predstavila teda aj na výbore a mala možnosť preukázať aj svoje, svoje skutky, porozprávať o nich viac a ja by som to možno zhrnul práve, jej osobu do takých troch základných slov, ktoré ju podľa mňa najlepšie vystihujú, tak ako to už aj teraz pred chvíľkou odznelo v pléne.

    Prvé je vyváženosť. Je to presne o tom, že ako aj sama deklarovala, že nepodlieha ideológii, ale že pozerá na človeka ako na ľudskú bytosť a práve vďaka svojej skúsenosti, ktorú by som dal ako druhý bod, ktorý ju veľmi vystihuje, je schopná práve túto vyváženosť garantovať. Vie presne posúdiť, kedy je potrebné pozerať na to ako na potrebu jednotlivca, kedy je potrebné na to pozerať komplexne z pohľadu systému a toto práve značí aj o tom a vyjadruje to tretie slovo alebo tú tretiu vlastnosť, ktorá sa v nej tiež skĺbuje, a to je práve múdrosť. Myslím si, že práve ona svojimi skúsenosťami nadobudla práve aj túto múdrosť a preto bude schopná prinášať aj túto vyváženosť a to z nej robí tú najvhodnejšiu kandidátku práve na pôst ombudsmanky.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, spomenula si, že Janka hovorí o ľudskej dôstojnosti. Janka koná pre ľudskú dôstojnosť. Ja odkedy som v parlamente, mám pocit, že poslanci sú mnohokrát odtrhnutí od reality. A neviem, či je to tým, že majú lepšie zabezpečený život alebo stretávajú sa s inými ľuďmi, ale my, ktorí sme v praxi a Janka bola v tej praxi, naozaj stretáva to utrpenie dennodenne. A tam sa prejaví charakter človeka. Ak dôjde do politiky a ostane rovná, znamená, že ten človek prešiel nejakou skúškou ohňom a že naozaj sa oplatí investovať ten hlas do takejto pani a ja držím palce a verím, že zdravý sedliacky rozum vždy zvíťazí nad možno nejakými politickými tričkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja iba veľmi stručne sa pokúsim reagovať na to, čo tu odznelo predtým alebo nadviažem priamo na pani Verešovú. Na rozdiel od ostatných prednášajúcich veľmi si vážim, že sa pokúsila v úvode svojho vystúpenia oceniť aj ďalších kandidátov. Totižto táto hra, ktorú tu počúvame, to je taký troška pre mňa divný ťah na jednu bránku, pretože ako keby množstvo príspevkov malo nahradiť kvalitu. Nehnevajte sa, ale nepokladám za korektné, ja si veľmi vážim vlastne všetkých kandidátov a zdá sa, že vlastne tí dvaja najpreferovanejší, to sú dve dámy, z ktorých obidve majú skúsenosti a z ktorých obidve preukázali svoje odborné aj ďalšie kvality. Ale nebudem nikdy obhajovať našu kandidátku pani profesorku Patakyovú tým spôsobom, že by som zhadzoval pani Šípošovú, pretože veľmi si vážim aj jej kvality. Ale nehnevajte sa, je to skutočne zhadzovanie, keď z viacerých úst odznieva to, že keď nebude ona zvolená, tak vlastne zvíťazia politické tričká alebo, že to bude akési nalinajkované hlasovanie.

    Prepáčte, ale je tu aj ďalšia skupina poslancov, ktorí sú presvedčení o tom, že aj druhá kandidátka pani profesorka Patakyová má množstvo vlastností, ktoré ju predurčujú k tomu, aby dobre vykonala funkciu verejnej ochrankyne práv. Môžem hovoriť o skromnosti, o jej celoživotnej nezávislosti, apolitickosti, ktorá je tak strašne dôležitá pre výkon tejto funkcie, o jej korektnosti a, samozrejme, aj o odbornosti. Čiže tých vlastností by som mohol vymenúvať veľmi, veľmi veľa a mohlo by to byť pomerne dlho, ale vždy by som to robil korektným spôsobom a netvrdil by som nikdy, že ak by ona nezvíťazila, tak to bolo politické rozhodnutie a že to potláča základné práva a slobody, ako to tu odznievalo predtým.

    A samozrejme, čo mi ale troška vadilo na vašom vystúpení, pani kolegyňa, to bolo to vtiahnutie tej kauzy "Čistý deň" do tohto, do tejto celej diskusie. Čo toto má spoločné s výberom verejnej ochrankyne práv a čo toto má spoločné s preferovaním...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem všetkým za faktické. Pán poslanec Kresák, je úplne skvelé, že ste teraz vystúpili a že ste hovorili za vašu kandidátku, že ste ju obhajovali. To je, takto to, myslím, že malo byť, že aj vy ste mohli pred všetkými vystúpiť, pretože nemohli byť všetci na vypočutí na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ja som vo svojej rozprave hovorila, že, a hovorila som to aj na vypočutí, že oceňujem odbornosť, oceňujem aj dobrú vôľu, aj aktivity všetkých kandidátov, aj pána Čulena, aj pani profesorky Patakyovej. Je to môj pohľad, kedy som vytiahla alebo pripomenula som túto kauzu "Čistý deň", pretože s ňou už žijem naozaj viac ako pol roka. Je to naozaj moja srdcová záležitosť, pretože sú porušované práva detí. Takže chcela som tým nám všetkým ukázať také memento, že buďme pozorní, buďme pozorní na to, keď sa niekde pácha neprávosť na druhom, aby sme naozaj mohli potom povedať, že ja som sa angažoval, ja som sa angažovala.

    A teraz mi, ja som chcela niečo prečítať na margo pána poslanca Mazureka, ktorý je členom výboru pre ľudské práva, tak vlastne budem citovať Imricha Gazdu, ktorý je cirkevný analytik a ktorý sa zaujíma o dianie v cirkvi, že kresťania katolíci, ktorí si nahovárajú, že heslá za Boha a za národ majú čosi spoločné s kresťanstvom a nevidia problém v podpore Kotlebovej strany, by si mali dôkladne prečítať Encykliku Pia XI. "Mit brennender Sorge", ktorou tento pápež reagoval na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, máme troch kandidátov a verím, že nech vyhrá ktokoľvek, tak sa budúca pani ombudsmanka svojej funkcie ujme s tým, že nadviaže na všetko dobré, čo tam pani Jana Dubovcová zanechala. Chcem vyjadriť tri nádeje.

    Pri pani kandidátke Janke Šípošovej, pri ocenení všetkom tom, o čom hovorili kolegovia a čo je tiež dôvodom, prečo je spoločnou kandidátkou OĽANO a SaS, chcem vyjadriť nádej, že ten jej letmý odpor k formalizmu trošku potlačí a hlavne v jej názoroch na dôležité dokumenty, ako je napríklad Istanbulský protokol, sa Slovensko zaradí do rodiny tých, ktorí stoja za týmito významnými medzinárodnými dohodami, ktorí vidia ich zmysel, ktorí vidia ich váhu a že popri všetkom tom, čo by ako ochrankyňa práv vykonávala v prospech jednotlivých občanov, kde by, predpokladám, neurobila chybu, pretože na základe jej skúseností, jej charakteru a na základe dlhoročnej praxe by pri každom jednom občanovi urobila to najlepšie, čo sa dá, tak keď by sa vyjadrovala zo svojej pozície ku stanovisku Slovenska, alebo k tomu, aké medzinárodnoprávne záväzky sú pre nás dôležité, tak hlavne pri dokumentoch typu Istanbulský dohovor by sme sa dočkali obhajoby toho, aby sa Slovensko zaradilo do rodiny krajín, ktoré ho ratifikovali, ktoré ho obhája a ktoré stoja na strane tých, ktorí kritizujú násilie na ženách a aktívne proti nemu vystupujú. Ja viem na základe mnohých rozhovorov s pani Šípošovou, že čo sa týka vecnej stránky, tak sa zhodneme. Ja by som len ocenil, keby aj tá formálna stránka bola naplnená a keby Slovensko medzinárodne takýmto spôsobom bolo v budúcnosti akceptované a keby sa o to ako budúca ombudsmanka mohla pričiniť.

    Pri pani kandidátke Patakyovej je moja nádej v tom, že odvážny duch Jany Dubovcovej, ktorý ostane v tom úrade, ju bude motivovať k tomu, aby mala vždy odvahu vystúpiť voči neprávosti a aby si zisťovala informácie, kde sa takáto neprávosť môže diať. Ja som na pani kandidátku Patakyovú nepočul jediného krivého slova. Pýtal som sa mnohých ľudí, väčšina sa zhodla na tom, že je to odborník, odborníčka, slušná žena, slušný človek a že pre túto funkciu sa hodí a bude ju zastávať, čo sa odbornej a ľudskej stránky týka, tak, aby to bolo so cťou, aby sme na ňu ako občania mohli byť hrdí. Ja iba dúfam, že doterajšia prax doterajšej ombudsmanky pani Dubovcovej a tím ľudí, ktorých v tom úrade zanecháva, lebo aj o nich by sme sa mali rozprávať, bude dostatočným hnacím motorom, aby tá odvaha, ktorá v tomto úrade bola, niekedy povedať aj veci, ktoré nie sú populárne v úrade verejnej ochrankyne práv ostala, aby sa budúca ombudsmanka vyjadrovala v rovnakých intenciách.

    Tá tretia nádej sa týka tretieho kandidáta a je veľmi jednoduchá. Dúfam, že nebude zvolený. Nemyslím si, že človek, ktorý k otázkam rasizmu a potlačovania ľudských práv pristupuje tak, ako pán Čulen k nim pristúpil na vypočúvaní, respektíve na dotazovaní výboru pre ľudské práva, by mal byť ochrancom ľudských práv jednak preto, že je priamo spojený so stranou, ktorá potláčanie ľudských práv má vo svojej dennodennej verbálnej agende a jednak kvôli tomu, že nebyť schopný odsúdiť rasizmus inak, než zosmiešnením samotnej témy, nemá byť vlastnosťou budúceho ochrancu ľudských práv.

    Druhá vec, ktorej sa chcem venovať, je nádej. Nech bude zvolený, nech bude zvolená ktorákoľvek kandidátka, nádej, že toto plénum začne brať verejnú ochrankyňu práv vážne, že keď verejná ochrankyňa práv požiada o možnosť predniesť mimoriadnu správu, tak bude toto plénum plné, že už sa nikdy nestane, že parlament nevezme správu ochrankyne práv na vedomie, že kandidáti nebudú vyberaní na poslednú chvíľu, že diskusia o budúcom obsadení tohto úradu bude poctivejšia, menej politická, viacej odborná a viacej pôjde o to, aby sa naozaj vyberalo medzi ľuďmi s kreditom a nie medzi najlepšie schodnými kandidátmi. To sa, chvalabohu, teraz nestalo. Ja si myslím, že máme dve veľmi dobré kandidátky.

    Pani Šípošovej ako kandidátke strany SaS a OĽANO držím palce. Ak bude zvolená, budem to považovať za príjemné prekvapenie zo strany tohto pléna. Ak bude zvolená druhá kandidátka, budem to považovať za dobrý výsledok zo strany koalície. Každej z nich držím palce. A my všetci, ktorí sedíme v Národnej rade Slovenskej rady (pozn. red.: správne "republiky") by sme ale mali výrazne prehodnotiť svoj prístup k pozícii verejnej ochrankyne práv a k tomu, ako sa k nej nasledujúce roky budeme správať. Tí, ktorí sme možno išli príkladom alebo tí z nás, ktorí išli príkladom, tak tí majú byť zapamätaní a tí, ktorí tu neboli a ignorovali tú funkciu samotnú, tak sa nad tým snáď zamyslia.

    Z tejto, z tohto miesta sa chcem pani Dubovcovej verejne poďakovať. Po tom, čo sme mali prvého ombudsmana v zásade neviditeľného a nepočuteľného, vniesla tejto funkcii vlastnú írečitú pečať, tej práci. Dokázala sa vždy postaviť aj na stranu tých, ktorí nie sú populárni, ale je im vykonaná nejaká krivda, dokázala sa postaviť na stranu ľudí, ktorých málokto vidí, ale je im ubližované, či už to boli ľudia v celách predbežného zadržania, či to boli chovanci resocializačných domov alebo to boli väzni. Vždy jej išlo o to, aby každá ľudská bytosť v tomto štáte mala svoju základnú dôstojnosť. Pevne verím, že hlas budúcej ombudsmanky bude pevný a že názory, ktoré bude prezentovať, budú relevantné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj ja dúfam, že máme stále nádej, že post verejnej ochrankyne práv alebo verejného ochrancu práv bude brať tento parlament, vláda Slovenskej republiky, aj celá štátna správa naozaj vážne. Podľa mňa je zahanbujúce nielen pre ten samotný post, ale aj pre ostatných občanov Slovenskej republiky, že mnohí vládni predstavitelia pristupovali dodnes k ombudsmanke, k verejnej ochrankyni práv, ako pristupovali. Ja takisto budem dúfam, že všetky správy, nad ktorými, nad prieskumami, ktoré robí, robila doterajšia ombudsmanka, snáď v budúcnosti aj nová ombudsmanka, sa všetci vážne pozastavíme a hlavne zoberieme si to, čo je potrebné z tých záverov a naozaj bude dochádzať aj k rozpravám s ministerstvami a že skutočne tie závery sa budú dostávať pomaly aj do praxe - to by bolo možnože to najlepšie - alebo do legislatívy.

    K tomu formalizmu, ktorý ste, o ktorom ste hovorili. Ja dúfam, že ak by bola zvolená pani Janka Šípošová, že jej veľkou výsadou je práve to, že u nej nikdy ten formalizmus, ktorý si samozrejme ctila, aj dodržiavala, nikdy u nej nezvíťazí nad tou vecnosťou. Podľa mňa aj toto chcela kolegyňa Verešová povedať, keď hovorila o tom, že jej vždy ide najmä o vecné riešenie, že formalizmus je možnože to, čo veľakrát brzdí riešenie prípadov aj v súvislosti práve s ochranou ľudských práv. A v tomto duchu aj Istanbulský dohovor. Pani Šípošová je práve tá, ktorá hovorí, že nemyslime si, že prijatím alebo ratifikáciou tohto dokumentu sa násilie zo spoločnosti vytratí. Nie. Aj keď prijmeme tento dokument, aj tak budeme mať povinnosť prijať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ako poznám z minulého volebného obdobia pani kolegyňu Janku Šípošovú, aj ako predseda poslaneckého klubu, tak viem, že pracuje naozaj veľmi konkrétne, vecne. Páči sa mi pri otázkach, možno ich nazvať aj ideologické alebo dokumentové, že presadzuje taký, alebo dáva prednosť klinickému prístupu. To znamená, že sa venuje naozaj tomu konkrétnemu človeku, konkrétnemu prípadu, ktorý treba riešiť. Myslím si, že otázka nejakých stratégií alebo nejakých dokumentov, na to máme vládu, na to máme aj teda parlament, máme tu výbor pre ľudské práva. Myslím, že pre ombudsmana je naozaj vhodné, aby išiel, ako sa hovorí, že po človeku, po prípade, po veci a uplatňoval, myslím, že dostatočne zadefinované ľudské práva, ktoré tu máme, ale ktoré, bohužiaľ, v praxi nie sú tak dodržiavané a tí ľudia majú problém, na koho sa obrátiť. Myslím, že keď sa obrátia na Janku Šípošovú, tak určite nájdu človeka, ktorý ich s otvorenými očami a ušami bude počúvať a bude riešiť veľmi prakticky a veľmi konkrétne ich situáciu.

  • Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, urážate čestného človeka pána Čulena, ktorý celý život chránil práva slušných a pracujúcich ľudí. Vy už viete, že nebude zvolený. Vy ste totižto originál slovenský Nostradamus. Ďakujem za slovo.

  • Pán Poliačik, vy ste tu opäť predviedli jednu z vašich obvyklých tragikomédií, ale to sa ma dotklo, že človeka, ktorý by aj za vás osobne skočil do rieky, keby ste sa topili, človeka, ktorý bol disidentom, dlhoročný kresťanský aktivista, človeka, ktorého osobne poznám a skutočne má dobré srdce, také, ktorým by ste sa aj vy mohli inšpirovať, tu nabádate z nejakého rasizmu. Mňa na vás osobne, na vašej osobe teší len jedna jediná vec, a to, že vás ako testovača všetkých možných existujúcich aj neexistujúcich drog neberie nikto vážne.

  • Pán poslanec Poliačik, veľmi oceňujem to slovné spojenie, ktoré som si presne nezapamätal, ale znelo zhruba tak, že nech už tá voľba dopadne akokoľvek a bude zvolený ktorýkoľvek z kandidátov, veríš, že nová verejná ochrankyňa práv bude pokračovať v tej ceste, ktorú začala pani Dubovcová. Veľmi sa mi to slovné spojenie páči.

    Druhá vec, ktorá ma zaujala, je tá nádej, ktorú si vyslovil, že parlament a vláda začnú novú verejnú ochrankyňu brať vážnejšie, ako doteraz parlament a vláda brali pani Janu Dubovcovú. Pani Jana Dubovcová pôsobila v mimoriadne ťažkých podmienkach z toho hľadiska, že prakticky celých päť rokov tu mala voči sebe vládu a vládnu väčšinu v parlamente, ktorá ju nechcela, ktorá ju nevolila, aj keď niektorí zo súčasných koaličných poslancov, predpokladám, že ju pred piatimi rokmi volili. Ale aj z tohto hľadiska, keď tam bude teda ich zvolená kandidátka, tak mohli by ju brať vážnejšie. Ale nie veľmi dobrým signálom je aj táto rozprava, do ktorej sa prihlásilo do rozpravy šesť poslancov, z toho šesť opozičných poslancov a nula poslancov vládnej koalície. Ja veľmi oceňujem, že pán poslanec Kresák sa vyjadril aspoň v rámci faktickej poznámky a povedal argumenty, prečo voliť kandidátku, ktorú navrhujú poslanci vládnej koalície. Ale za silnejší signál by som považoval, keby pomer diskutujúcich v rámci rozpravy bol oveľa vyváženejší.

    Ďakujem.

  • Myslím, že si ten argument alebo pre mňa tri podstatné argumenty, ktoré si povedal, vystaval celkom slušne. Po prvé, chceš veriť a mám pocit, že dobromyseľne chceš veriť v tom, že nová - z veľkej pravdepodobnosti zostane ženský rod - ombudsmanka bude pokračovať v tradícii ombudsmanky, ktorú už my dvaja sme, myslím, volili. A myslím, že sme neurobili zle, že pani Dubovcová sa stala a dala svoju nezmazateľnú pečať tomuto úradu.

    Druhý argument si použil, že, a tam ho chcem podčiarknuť a podpísať čo najviac sa dá, a to je, aby nová ombudsmanka požívala takú prirodzenú autoritu aj voči plénu parlamentu, že jej správy budú prechádzať. Veľmi, veľmi dôležitý fakt.

    Tretí argument pre mňa už bol trošička, že, ajhľa, politik. Mal som pocit, že nech hovoríš k jednej alebo druhej kandidátke, už sa bavíš s reálnou budúcou ombudsmankou. A aj rozumiem tomu rozmeru, pretože myslím si, že ak by sme pomeriavali kvalitu, tak môžem sa s tými argumentami stotožniť. A ja som preto vyzdvihol v predchádzajúcej faktickej jeden moment tej danej ľudskej skúsenosti alebo tomu ľudskému rozmeru, kde ja mám za seba viac dôveru v Janku Šípošovú, pretože naozaj je to človek, ktorý vždy stál na strane tých slabších a má s tým reálnu skúsenosť. Ale rozumiem aj rozmeru odbornosti a toho, že si nikde nevidel pol slova, ktoré by spochybňovalo ako keby jej proti kandidátku. A chcem sa, a možnože až na budúce.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi sa mi páčilo pri tomto príspevku, že tu zaznelo poďakovanie súčasnej verejnej ochrankyni práv. A nielen preto, že poďakovať sa patrí a nielen preto, že je to slušné, ale v dnešnej dobe, kedy ďakujem zaznieva tak málo. A najmä je to asi kvôli tomu a verím tomu, že to aj pán poslanec aj tak myslel, že naozaj súčasná verejná ochrankyňa práv bola viditeľná a urobila svoj úrad viditeľným s tou svojou energiou v prípadoch, ktoré riešila. Urobila prípady verejné a viditeľné. Veď toľko problémov našich občanov, toľko starostí ostáva často neviditeľných a skrytých. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pekne. K kolegom z OĽANO, ja úplne súhlasím so všetkým, čo ste povedali. Verím tomu, že pani Janka Šípošová, čo sa týka konkrétnych vecí, čo sa týka jej názorov na konkrétnu legislatívu, zastania si konkrétneho človeka, by bola bezchybnou a možno aj bude. Ale pre mňa to prihlásenie sa k nejakému formálnemu rámcu ochrany ľudských práv je dôležitá vec. A od ochrankyne verejných práv by som čakal vyjadrenie a samozrejme, že Istanbulský protokol samotný nenapraví reálnu situáciu medzi ľuďmi v teréne. Ale takisto jeho prijatie, jeho prijatie môže podporiť, aby taká legislatíva vznikla. To sa navzájom nevylučuje a preto by som ocenil, keby sa išlo po obidvoch koľajniciach naraz a nie iba po tej praktickej.

    Čo sa týka kolegov hore, pozrite sa, pán Mazurek, Miňo, bez ohľadu na to, čo ja som v živote kedy požil, stále rozoznám Turka od Araba, rozoznám pečené kura od kebabu a viem pochopiť, že v civilizovanej krajine je neprijateľné, nech akýkoľvek slušný človek by kandidoval na takto dôležitý post, tak naň nemôže byť zvolený, ak podpisy na jeho kandidatúru dá partička fašistov. To nejde.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave - pán poslanec Mazurek.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená pani ministerka Žitňanská, Maťo odišiel, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, za poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko prečítať krátke odôvodnenie, prečo si myslíme, že práve Mgr. Anton Čulen je tým najvhodnejším kandidátom na post verejného ochrancu práv.

    Mgr. Anton Čulen je známy verejný aktivista a disident, ktorý sa dlhodobo angažuje v prospech ochrany predovšetkým sociálnych a náboženských práv občanov Slovenskej republiky. Už pred rokom 1989 patril k aktívnym odporcom totalitného komunistického režimu. Organizoval modlitebné skupiny a aktívne vystupoval proti komunistickým nariadeniam, ktoré potláčali ľudské práva občanov. Po prevrate v roku 1989 sa angažoval v rôznych odborových organizáciách, pričom v roku 2004 založil a stal sa predsedom základnej organizácie nezávislých kresťanských odborov Slovenska v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. Je predsedom občianskeho združenia Aliancia za nedeľu Slovensko, ktoré vyvíja aktivity v prospech práva pracujúcich občanov na odpočinok, práva na dôstojný pracovný čas, vylučujúci prácu vo sviatky a v nedele a práva na spravodlivú mzdu. V roku 2000 zorganizoval petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami. Túto petíciu podpísalo viac než 220-tisíc občanov Slovenskej republiky. V roku 2006 do Národnej rady zase priniesol petíciu o výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120-tisíc občanov Slovenskej republiky. Činný je taktiež v Hnutí za život, ktoré presadzuje ochranu ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť a rovnako ochranu života a práv nenarodených detí.

    Mgr. Anton Čulen má bohaté osobné skúsenosti s ochranou práv prenasledovaných osôb, nakoľko v minulosti bol sám aj mnohokrát perzekvovaný za svoje kresťanské a svoje národné presvedčenie. Počas svojej praxe tak získal dostatok vhodných skúseností, aby mohol zodpovedne vykonávať funkciu verejného ochrancu práv a aby chránil základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem pekne. Naozaj musím potvrdiť, že pán Anton Čulen, je to nestraník, za predchádzajúceho totalitného režimu sa zasadzoval za ľudské práva, za náboženskú slobodu, za sociálne i politické práva a bol za to prenasledovaný. Je to človek statočný, čistého srdca a čistého charakteru. A verím a viem, že sa bude zastávať všetkých ľudí. Tým, na ktorých sa, všetkým, na ktorých sa pácha akákoľvek krivda, a to bez rozdielu rasy, farby pleti, náboženstva, etnickej príslušnosti. Je to človek pevného charakteru, ktorý si stojí za slovom a ktorý, ako hovorí jedna naša pieseň "kto za pravdu horí", že ho ani dar nezvábi, ani hrozba nezlomí. Takže verím, že toto je veľmi dobrý kandidát na funkciu ochrancu ľudských práv, pretože sa nedá ani podplatiť a nedá sa ani zastrašiť. Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Mazurek.

  • Ďakujem ti, Natálka, za tvoje slová. Ja musím potvrdiť presne to, čo si hovorila. Pána Čulena osobne poznám a je to naozaj skvelý a správny chlap na správnom mieste. Má také dobré srdce, že všetci títo naši liberálni mudrlanti, ktorí sedia v strednom rade, by sa mohli vo svojom živote inšpirovať jeho myšlienkami, jeho činmi a jeho statočnosťou. Je mi nesmierne ľúto a som dosť pohoršený tým, ako odporne sa o ňom niektorí poslanci vyjadrovali a brali ho ako nevhodného kandidáta, pritom o ňom absolútne nič nevedia a informácie čerpajú z nejakej mediálnej žumpy vlastnenej Pentou. Naozaj je to na poľutovanie hodné. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, do rozpravy pán poslanec Dostál.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som povedať päť stručných poznámok na tému voľba verejnej ochrankyne práv.

    Po prvé, rovnako ako Martin Poliačik, aj ja sa chcem poďakovať pani Jane Dubovcovej za jej pôsobenie na poste ombudsmanky, za jej pôsobenie, ktorým vdýchla dušu tomuto dovtedy zdanlivo mŕtvemu úradu.

    Po druhé. Chcem zdôrazniť, že úrad verejnej ochrankyne práv má význam. Je dôležitým, je dôležitou inštitúciou vtedy, keď na jeho čele stojí človek ako Jana Dubovcová. Je pomerne zbytočnou inštitúciou v situácii, ak na jeho čele stojí niekto ako pán Kandráč. Napriek tomu inštitúcie sú dôležité aj samé o sebe, preto nesúhlasím s názormi, ktoré boli prezentované, ktoré hovoria o tom, že tento úrad je zbytočný a treba ho, treba ho, nebodaj, zrušiť. Ľudské práva sú dôležité, ochrana ľudských práv je dôležitá, ľudské práva nie sú, samozrejme najmä nie v krajine, ako je naša. Ale napokon tak to je aj v oveľa vyspelejších krajinách, kde je demokracia oveľa pevnejšie zakotvená.

    Po tretie. Zazneli tu slová, že niektorí poslanci si vážia všetkých troch kandidátov, no žiaľ, ja som sa v pondelok zúčastnil zasadnutia výboru pre ľudské práva a po tom, čo som si vypočul, nemôžem povedať, že si vážim všetkých troch kandidátov. Pán kandidát Čulen, ktorého navrhli poslanci fašistickej strany, na moju otázku, ako sa stavia k zločinom spáchaným počas Slovenského štátu v období druhej svetovej vojny, v podstate neodpovedal, lebo si nevedel spomenúť na žiadny zločin, ktorý bol vtedy spáchaný. Na otázku pani poslankyne Zimenovej, že ako sa stavia k rasovým teóriám, aký k nim má vzťah a postoj, odpovedal, že on patrí k bielej rase a miluje svoju rasu. A to, že nie je fašista, odôvodňoval tým, že mali doma veľmi veľa zajacov a veľmi veľa sliepok a žiadnu z nich nezabil. Toto nie je kandidát na post verejného ochrancu práv, ktorého by som mohol brať vážne. A keby to nebolo také smutné, tak je to až smiešne.

    Po štvrté. Chcel by som podporiť kandidatúru pani Janky Šípošovej a nielen preto, že je kandidátkou demokratickej opozície, ale aj preto, že ju považujem za najlepšiu, nechcem teraz povedať z troch kandidátov, ktorí kandidujú, ale z tých dvoch kandidátok, ktoré treba brať vážne. Pretože dôležité pre tento post nie sú iba teoretické vedomosti, zorientovanosť v práve alebo vedomosti v oblasti práva, ale aj isté osobné nasadenie pre tému ľudských práv, ktoré vnímam ako jej prednosť oproti kandidátke vládnej koalície pani Patakyovej, o ktorej tiež mám pozitívne referencie, tiež je uznávaná odborníčka, to nikto nespochybňuje a tiež som nezachytil ani nejaké významné výhrady, ktoré sa týkali jej osobného profilu, ale téme ľudských práv sa doteraz venovala, keď, tak skôr, skôr teoreticky a nevidím tam to nasadenie, ktoré vidím u pani Šípošovej.

    Po piate. Politické dohody, o ktorých tu hovoril pán poslanec Viskupič, zrejme predurčujú výsledok tejto voľby, a to ak vládna kríza nie je taká hlboká, že by prestali platiť doterajšie dohody, tak pravdepodobne pani Patakyová bude zvolená. Na základe toho, čo o nej viem, tak som presvedčený, že má predpoklady byť lepšou verejnou ochrankyňou práv, ako bol prvý verejný ochranca práv pán Kandráč. Ale na základe toho, čo viem, mám aj isté pochybnosti, či to nasadenie, tá energia, to odhodlanie, ktoré do úradu vniesla pani Dubovcová, bude na takej úrovni a bude zachované. Želal by som si to a želám novej verejnej ochrankyni práv, ktorákoľvek z tých dvoch kandidátok to bude, aby ku koncu svojho volebného obdobia mohli konštatovať, že ich pôsobenie malo bližšie k tomu, čo sme zažili od pani Dubovcovej, než k tomu, ako sme sa na úrad ombudsmana pozerali za pána Kandráča. A tiež dúfam, že vládna koalícia, vládna väčšina a vláda budú brať verejnú ochrankyňu práv vážnejšie ako doteraz a tak ako som kriticky sa vo faktickej poznámke vyjadril k tomu, že žiadny z vládnych poslancov sa neprihlásil do rozpravy, čo považujem za chybu a nie za dôkaz, že budú pripisovať väčší význam funkcii ombudsmana v budúcnosti a ocenil som teda iba to, že pán poslanec Kresák sa vyjadril faktickou poznámkou, tak chcem na druhej strane oceniť, že je tu prítomná pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, čo beriem ako signál, že vláda jej prostredníctvom vníma post verejnej ochrankyne práv ako dôležitý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Zareagujú s faktickými poznámkami traja páni poslanci a panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvá pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán zahraničný agent Dostál, ktorý propaguje nosenie žltých šesťcípych hviezd, chcem povedať, že v pondelok sme mali predstavenie, predstavovanie kandidátov na ombudsmana a nie historické okienko. Takže vaše otázky, ktoré ste kládli, boli naozaj neprimerané. Však keď, ak chcete historické okienko, zvolajte v parlamente diskusiu s rovnocenným, s rovnomerným zastúpením, môžeme sa o tom spokojne rozprávať. Opäť si vyprosujem označovanie za fašistov. Ak je, možnože ste fašistom vy, keď ste propagovali nosenie žltých hviezd. Ja nie.

    A pani poslankyňa Zimenová, alebo kto dal pánu Čulenovi otázku o tých rasových teóriách, ja neviem, aké ona uznáva, zrejme má nejaké rasové teórie, pán Čulen ich nemá, ani ich neštudoval, ani sa nezaoberá nijakými rasovými teóriami, čiže bol zavádzaný touto otázkou a odpovedal tak, ako odpovedal, pretože nerozumel otázke a pani Zimenová mu ju odmietla zopakovať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi. Chcela by som len možno ho teda upozorniť, že to historické okienko, ktoré sme mali v rámci predstavovania jednotlivých kandidátov, naozaj si myslím, že súviselo s tým, aby sme vedeli posúdiť kandidáta, aký má postoj k veľmi vážnej etape, ktorá je na pleciach slovenského národa. Takže to historické okienko nie je, nebolo samoúčelné, ale malo prezentovať najmä názor jednotlivých kandidátov k danej téme.

    Ja som veľmi rada, že ste zvýraznili a zdôraznili teda ten praktický vhľad kandidátky Janky Šípošovej do problematiky ochrany ľudských práv. Áno, aj ja práve túto oblasť vnímam u nej ako veľké plus v práci s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom postihnutí zo strany štátnej a verejnej moci. Tá praktická skúsenosť, ktorá, možno súvisí to aj s tým, čo hovoril kolega poslanec Poliačik, s tým formalizmom, alebo s takým možnože, s menšou formálnosťou, ale v rámci toho, aby sme sa viac pozerali a snažili veci riešiť a nielen formálne upravovať, mi jakosik stále dáva tiež väčšiu dôveru v to, že pani Šípošová, naša spoločná opozičná kandidátka bude vedieť zastávať a rozvíjať tento post ombudsmana. Ja sa teším, že príde doba, kedy post ombudsmana naozaj nadobudne vážnosť, akú si zaslúži. Ale k tomu musia prispieť nielen občania, ale aj poslanci Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kresák, s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nechcem sa opakovať, ale musím troška reagovať na to, čo povedal pán kolega Dostál. Minimálne v tom smere, že áno, každý z nás môže mať nejaké videnie sveta a môže mať nejakú predstavu o tom, kto je tým ideálnym kandidátom na funkciu verejného ochrancu práv. Vôbec sa nečudujem tomu, že obhajujete svojho kandidáta, lebo vidíte ho zo svojich pozícií. Tie pozície nie sú antagonistické voči napríklad mojim pozíciám, pretože ja tak isto nemám problém verejne povedať, že vnímam minimálne teda obidve kandidátky za veľmi rovnocenné kandidátky, len ešte možno potrebujem za potrebné zvýrazniť jednu vec, ktorá tu doposiaľ neodznela a ktorá je podľa mňa ale strašne dôležitá pre budúceho dobrého verejného ochrancu práv, a to je apolitickosť.

    Viete dobre, že v zmysle ústavy a zákona o verejnom ochrancovi práv je to ústavný orgán Slovenskej republiky, ktorý je nezávislý a ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody. Ja zvýrazňujem iba tú nezávislosť v súvislosti s tou apolitickosťou. A troška ma mrzí, pokiaľ ste toho svedkami, že práve kandidátka, ktorú vy dnes obhajujete, ešte ani nebola zvolená, ale už má na Facebooku statusy s politickým obsahom, čo ma veľmi, veľmi mrzí, pretože myslím si, že toto by skutočne nezávislý, do budúcna nezávislý kandidát nemal mať a nemal by ešte predtým, ako je zvolený, už sa snažiť útočiť na vládnu koalíciu. Nepokladám to za šťastné. A toto ozaj neni dobrý začiatok pre niekoho, kto chce byť skutočne nezávislým ústavným orgánom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

    Pani poslankyňa Zimanová, možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou bola uzavretá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Grausová, vypočutie kandidátov na post verejného ochrancu práv na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo žiadnym historickým okienkom. Možno keby ste si prečítali zákon o verejnom ochrancovi práv, tak by ste sa dočítali v § 4 ods. 2 písm. c), že za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať. Ja nemám žiadne informácie o tom, že by pán Čulen nebol bezúhonný, ani niečo, čo by spochybňovalo jeho vzdelanie a schopnosti alebo skúsenosti, ale morálne vlastnosti na post verejného ochrancu práv podľa mňa nemá človek, ktorý sa nedokáže jasne a jednoznačne vyjadriť k brutálnemu porušovaniu ľudských práv, ktoré sa tu dialo počas druhej svetovej vojny za fašistického Slovenského štátu, nevie si spomenúť na žiadny zločin, ktorý bol spáchaný v období, keď desaťtisíce našich spoluobčanov boli v dobytčákoch vyvážané do koncentračných táborov a tam vraždené. Nehnevajte sa, takýto človek nemá morálne vlastnosti, ktoré by dávali záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať.

    A pán poslanec Kresák, áno, apolitickosť je dôležitá, pani Dubovcová v okamihu, keď bola zvolená, tak bola ešte poslankyňou Národnej rady za SDKÚ, nebola členkou strany, tak ako pani Šípošová nebola členkou a nie je členkou OĽANO, napriek tomu pani Dubovcová pôsobila nezávislo a apoliticky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojíme pred vážnou voľbou, voľbou ombudsmana, ochrancu ľudských práv. Ochrancu práv. Pani ombudsmanka Dubovcová nastavila laťku veľmi vysoko, svoj úrad vykonávala naozaj odborne a sme na ňu právom hrdí. Práve dnes v dobe, kedy opäť začínajú útoky na základné slobody, ľudské práva, útoky na ľudí, ktorí veria a ctia demokratické princípy, hodnoty, slobody, práva ľudí, útoky častokrát na tých najohrozenejších. Práve v dnešnej dobe, teraz a tu ideme voliť jednu z vážnych kandidátov alebo kandidátok. Pre nás všetkých je to výzva, aby sme zodpovedne pristúpili k tejto voľbe a dali hlas človeku, ktorý má najvyšší osobný a morálny kredit, ktorý dokáže chrániť základné práva a slobody nielen z povinnosti, ale z vnútorného presvedčenia.

    Preto mi dovoľte pri tejto príležitosti prečítať list, ktorý je adresovaný predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Vážený pán predseda Národnej rad Slovenskej republiky, my dolupodpísaní sme hlboko pobúrení stanoviskami poslanca Národnej rady pána Mizíka voči osobnostiam, ktoré získali štátne vyznamenania. Hlboko porušil a zneuctil ústavný zákon Slovenskej republiky, na ktorý skladal sľub. Takáto osoba by sa mala vzdať poslaneckého mandátu. V Bratislave 21. 1. 2017. Klub seniorov, ktorí prežili holokaust pri ŽNO v Bratislave."

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, verím, že s ohľadom na posledné udalosti, ktoré sa dejú v našej spoločnosti, na všetky patologické javy ako prejavy nenávisti, extrémizmu, pristúpime zodpovedne k tejto voľbe a začneme brať úrad ombudsmana konečne vážne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Dve faktické poznámky, tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani Viery Dubačovej.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za slová, ktoré tu zazneli od mojej poslaneckej kolegyne. Dovolím si ju doplniť, pretože som už dnes spomínal koleso, čo láme charakter a posuniem to trošku ešte ďalej. My všetci tu spoločne momentálne máme pomyselné koleso dejín, ktoré budeme tlačiť a zanechávať ním stopu. Vyberajme si tak, aby verejný ochranca práv bránil rovnako a spravodlivo práva každého občana bez ohľadu na jeho národnosť, náboženstvo alebo farbu pleti. To je naša povinnosť. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pani poslankyni Dubačovej za jej vystúpenie a chcel by som ju len doplniť, aby rozumeli aj kolegovia z fašistickej strany, čo vlastne povedala. Ten klub seniorov, ktorí prežili pri, holokaust pri ŽNO, ktorého členovia podpísali list, ktorý si prečítala, tak to ŽNO sú židovské náboženské obce a ten holokaust je to, čo fašisti nevedia, že či bolo alebo nebolo a to, na čo si nevedel spomenúť váš kandidát na ombudsmana, keď sme sa ho na výbore pre ľudské práva pýtali, aký má vzťah k zločinom spáchaným počas obdobia Slovenského štátu v čase druhej svetovej vojny. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegyni Dubačovej, najmä, že prečítala list, ktorý možno naoko sa zdal niekomu, že nemá súvis práve s kandidátmi alebo s tým, že hovoríme o kandidátoch na verejného ochrancu práv, ale opak je pravdou. Rovnako som presvedčená, že tak, ako sa dotkli slová našich dvoch poslancov, ktorí sú našimi kolegami v parlamente, ľudí, seniorov, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov a všetkých tých, všetkého, čo súvisí so Slovenským štátom a s fašizmom, tak rovnako verím, že aj ombudsman, ktorý vzíde z tejto voľby, bude vedieť zastávať práva týchto občanov.

    Veľmi sa mi páči, ako ste zdôraznili, že túto prácu ombudsmana, ale ochrancu, verejného ochrancu práv musí človek robiť hlavne z vnútorného presvedčenia. To je naozaj veľmi dôležitý moment a ja verím tomu, že jak pani Šípošová, aj pani Patakyová toho schopné sú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Dubačová.

  • Ja sa chcem iba veľmi pekne poďakovať naozaj kolegovi Ondrovi Dostálovi, pretože dnes pri pohľade na hrôzy holokaustu, na všetkých tých, ktorí popierajú holokaust, ľudí, ktorí vlastne mätú a zavádzajú tu nové pravidlá, myslím si, že všetky tieto smery či už fašistických, polofašistických, neonacistických, extrémistických strán vedú práve k ďalším takýmto hrozbám, a preto si myslím, že dnes tá úloha ombudsmana bude veľmi dôležitá, aby sme sa všetci dokázali spojiť, ochrániť mier, ochrániť slušných ľudí v tejto krajine a odstrániť akékoľvek lži, čo sa týka tých najväčších tragédií v dejinách ľudstva a konečne napraviť aj krivdy, ktoré boli napáchané počas Slovenského štátu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dámy a páni, v zmysle rokovacieho poriadku teraz požiadala o slovo pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti pani Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi naozaj veľmi krátko vyjadriť sa k téme, k téme voľby verejnej ochrankyne práv, dovolím si to takto povedať, pretože zdieľam názor pána poslanca Dostála, že máme dve dobré kandidátky v tomto pléne a dovolím si krátko vyjadriť sa aj preto, alebo práve preto, že vo vláde mám v portfóliu práve oblasť ľudských práv, ale dovolím sa vyjadriť aj preto a práve preto, že v tejto voľbe strana MOST - HÍD, ktorú reprezentujem, má svoju kandidátku, a tou je profesorka Mária Patakyová.

    Na úvod cítim potrebu povedať, že hlásime sa ku konceptu ľudských práv, ktorý vychádza z tej základnej východiskovej pozície, že každý jeden človek alebo všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach. To je východisko konceptu ľudských práv, ku ktorému sme sa prihlásili ako demokratické spoločenstvo a to je koncept, ku ktorému sme sa prihlásili po druhej svetovej vojne s vierou, že tie hrôzy sa už nikdy nebudú opakovať. S vierou, že keď sa prihlásime k tomu, že naozaj každý, každý jeden je človekom a všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach, nás ochráni pred tým, aby sa hrôzy, ktoré sme zažili, neopakovali. Pamäť je zjavne krátka a vidíme nielen na Slovensku, ale aj v širšom priestore, že čím menej je pamätníkov, tak tým viac pribúda spochybňovačov tohto základného princípu a ja si myslím, že sa k nemu musíme vracať, pretože ľudské práva alebo pojem ľudské právo nemôže byť nadávka, ale ľudské právo je o dôstojnosti každého jedného človeka.

    Preto chcem povedať, že si veľmi cením obe kandidátky, ktoré dnes kandidujú na pozíciu verejnej ochrankyne práv. Hovorím to takto otvorene, pretože aj pani Janku Šípošovú nejakú dobu poznám a máme možnosť komunikovať a aj spolupracovať najmä v jej silnej téme, a to téme ochrana obetí. V každom prípade ale chcem tu veľmi jasne povedať, že strana MOST - HÍD navrhla kandidátku profesorku Máriu Patakyovú, pretože sme presvedčení o tom, že môže byť naozaj dobrá ombudsmanka Slovenskej republiky.

    Pani Jana Dubovcová nastavila latku, dala tej funkcii svoju vlastnú tvár a ja si myslím, že každý jeden vnesie vlastnú pečať do tohto úradu, ale samozrejme je veľmi ťažké uchádzať sa o pozíciu a nastupovať do tejto pozície po Jane Dubovcovej, pretože každý si musí byť vedomý toho, že bude porovnávaný od prvého dňa, a to je nepochybne po Jane Dubovcovej veľmi ťažká úloha. A ja chcem aj z tohto miesta sa poďakovať Jane Dubovcovej za to, akým spôsobom vykonávala svoju funkciu.

    Dovoľte mi pár slov, ktoré budú skôr osobnejšie. Ja poznám pani profesorku Máriu Patakyovú dlhé roky, pretože jedno dlhé obdobie sme spolu učili na právnickej fakulte. Potom sme sa dlhé obdobie stretávali len výnimočne, ale dlhé obdobie sme spolu zdieľali kanceláriu a dennodenný pracovný život. Veľa sa hovorí o tom - a všetci ste o tom hovorili -, že je dobrá odborníčka, nikto nespochybnil jej odborný kredit, ale možno tým, že celú svoju kariéru prežila na akademickej pôde, tak je možno považovaná za teoretika a nie praktika. Ale pani doktorka je zároveň celú svoju profesionálnu kariéru aj advokátka. Viedla kliniku na škole, ktorú zaviedla, viedla aj kliniku ľudských práv, kde spolu so študentami viedli konkrétne prípady a zastupovali konkrétnych ľudí, ktorí si advokáta dovoliť jednoducho nemohli. A v rámci tohto projektu, dlhoročného projektu, ktorý vlastne zaviedla na našich právnických fakultách, sa venovala tomu, čo aj dnes pomenúvavame ako to najdôležitejšie, keď ide o ľudské práva a budúcnosť ľudských práv aj na Slovensku a síce výchove mladých adeptov práva k ľudským právam aj ľudským právam v rámci kliniky ľudských práv.

    A musím povedať, že poznám Máriu Patakyovú ako mimoriadne férového človeka a mimoriadne angažovaného človeka, nech robí čokoľvek, či je to jej teoretická práca alebo zastupovanie klientov, preto nepochybujem ani minútu o tom, že pokiaľ jej dáte svoju dôveru, tak bude rovnako angažovane zastávať sa každého, koho ľudské práva budú na Slovensku porušované.

    Ďakujem vám veľmi pekne a verím v dobrú vôľu. Pekný deň.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani ministerka. Zareagovať na vás vo faktických poznámkach chce osem pánov poslancov, pani poslankýň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pre istotu prečítam tie mená: pán poslanec Dostál, pán poslanec Kotleba, pani poslankyňa Jurinová, Zimenová, Grausová, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Kresák, pani poslankyňa Blahová. Myslím, že sú všetci.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Ďakujem, opätovne by som chcel oceniť, že pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Žitňanská je nielen prítomná pri prerokovaní tak vážneho bodu, ako je voľba verejnej ochrankyne práv, ale aj k tomu vystúpila a vyjadrila svoj postoj. Je to signál, že vláda by mohla brať vážnejšie novú verejnú ochrankyňu práv. Napokon pani Žitňanská v predchádzajúcom, v predpredchádzajúcom volebnom období bola aj pri voľbe pani Dubovcovej, tak verím, že aj ten nový jej tip sa vydarí, pokiaľ dostane dôveru väčšiny parlamentu.

    Ale vzhľadom na zloženie vystupujúcich a diskutujúcich, aj tej témy, tak až sa zamýšľam, že či by sme nemali novelizovať ten zákon a nezmeniť ho zo zákona o verejnom ochrancovi práv na zákon o verejnej ochrankyni práv, lebo zdá sa, že ženy berú tému ľudských práv akosi vážnejšie ako muži. Spomedzi vystupujúcich poslancov boli to tri poslankyne, traja poslanci, hoci ženy netvoria 50 % parlamentu, vládu tu zastupuje podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, spravodajkyňou k tomuto bodu je poslankyňa, schôdzu vedie podpredsedníčka Národnej rady, volíme nástupkyňu verejnej ochrankyne práv a sú všetky predpoklady, že to znova bude žena. Tak ak by sme aj ten zákon nezmenili, tak aspoň by sme mohli častejšie používať ten termín verejná ochrankyňa práv, pretože ja nie som nejako rodovo precitlivelý, ale pani Jana Dubovcová tu pravidelne prednáša správy verejného ochrancu práv. Myslím, že by sa nič nestalo, keby to boli správy verejnej ochrankyne práv, minimálne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kotleba.

  • Vážená pani ministerka, vy ste svoje vystúpenie začali tým, že súhlasíte s poslancom Dostálom, no a celá táto debata sa tu pomaličky v podaní vás a ďalších poslancov, ktorí tu vystúpili, zase opäť, ako si už začíname zvykať, otáča na ŽNO, Slovenský štát a kadejaké veci z minulosti, ktoré absolútne nie sú predmetom dnešnej témy alebo tejto debaty a ste to vy všetci, ktorí ste tu dnes s tým zase vyšli a opäť a ja si preto dovolím zacitovať mainstreamové médiá, žiadny underground alebo alternatívu, v tomto prípade sú to Aktuality alebo to je aj na Topkách aj kade tade inde. Izraelský parlament schválil v pondelok kontroverzný zákon, ktorý spätne legalizuje približne štyritisíc príbytkov pre židovských osadníkov na okupovanom západnom brehu Jordánu. Postavené boli protiprávne na súkromných pozemkoch Palestínčanov. Keď už tak veľmi rozprávate o tých ľudských právach a o tom, ako je tu jedna skupina neustále utláčaná, my si ich dovolíme kritizovať, tak povedzte potom aj to bé, povedzte aj bé, lebo naozaj potom by si ľudia mysleli alebo začínajú mať taký pocit, že táto Národná rada Slovenskej republiky sa v každej jednej veci, ešte aj pri voľbe ochrancu práv mení ako keby na nejakú pobočku Knessetu, inak sa to už lepšie nedá povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tiež oceňujem vystúpenie podpredsedníčky vlády, pani ministerky spravodlivosti v tejto veci, že bola vlastne jediná, ktorá otvorene podporila svoju kandidátku, vlastnú kandidátku. Veľmi ma potešilo, keď ste začali hovoriť o koncepte ľudských práv, ktorý je naozaj v dohovore ľudských práv, že každá ľudská bytosť alebo všetky ľudské bytosti sú si rovné vo svojich právach a povinnostiach a zdôraznili ste aj právo a výsadu ľudskej dôstojnosti každého jedného človeka. Som si istá, že tak ako ste popísali terajšiu ombudsmanku, že nasadila latku vysoko a dala jej svoju pečať, chcem veriť, že nástupníčka bude vedieť rozvinúť tento post ombudsmanky ďalej, opäť lepšie.

    A k tej angažovanosti, vyjadrenie svojho presvedčenia o tom, že pani Patakyová bude dostatočne angažovanou a vlastne takú jej bojovnosť ste naznačili, ja by som len teda jednu podotázku, že či bude aj dostatočne kritická, keďže je to kandidátka koaličnej, koaličných poslancov, alebo teda aj vlády, že či bude naozaj, či nájde dostatok sily k tomu, aby prejavila svoju kritičnosť voči verejnej moci. Nad týmto ja mám veľký otáznik. Áno, pani Patakyová je veľká odborníčka, ale o tej nezávislosti by som možnože tiež v tichosti len hovorila, pretože vieme, že bola členkou Komunistickej strany Československa.

    Pani Šípošová nebola členkou politickej strany žiadnej a vieme, že už tú súvislosť pán poslanec Dostál s pani terajšou ombudsmankou takisto pripomenul. Takže kiežby potom novozvolený ombudsman bol naozaj nielen angažovaný, ale aj zároveň, keď treba, kritický voči všetkému zlému, čo ide od vlády alebo z verejnej moci.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Zimenová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som sa poďakovať pani ministerke za jej vystúpenie, naozaj si to veľmi vážim a veľmi som s potešením počúvala presne tie slová, ktoré teraz spomenula aj pani kolegyňa Erika Jurinová, že úrad verejnej ochrankyne práv získal v pani Jane Dubovcovej naozaj človeka, ktorého treba si veľmi vážiť a oceniť a pečať, ktorá bude vlastne tým ťažiskom na váhach pri pomeriavaní krokov každého ďalšieho ombudsmana. To znamená, že pani ministerka si veľmi oceňuje prácu ombudsmanky Jany Dubovcovej, čo je pre mňa veľmi potešujúce zistenie, pretože nedá mi pri tejto príležitosti povedať, že ja ako členka výboru pre ľudské práva som bola svedkom niekoľkých zasadnutí tohto výboru práve k mimoriadnym správam ombudsmanky a musím povedať, že kolegovia z koalície sa k týmto správam, mimoriadnym, súčasnej ombudsmanky, postavili veľmi, ako to povedať, neobjektívne alebo zaujato. Častokrát som bola svedkom toho, ako túto správu doslova zhadzovali alebo odchádzali z rokovania a neboli ani ochotní si ju vypočuť, tak ako sa to stalo aj teraz v pondelok. Domnievam sa, že slová pani ministerky nedokážu prekryť tento postoj vlády k súčasnému postu ombudsmana a je mi to veľmi ľúto.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Áno, ďakujem. Ja si myslím, že občianka ministerka Žitňanská má čo najmenej hovoriť o ľudských právach, keďže spolu s jej koaličným spojencom Kaliňákom a predsedom vlády Ficom zavádza v Slovenskej republike metódy, praktiky Gestapa, NKVD a ČEKY v jednej osobe.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, dúfam, že neostanete sólo počas nasledujúcich rokov, že nebudete jediná osoba, ktorá sa budúcej ochrankyne práv dokáže ani nieže zastať, to by bolo nedôstojné, ale ktorá bude musieť upozorňovať na dôležitosť jej funkcie. A všetci vieme, že žijeme v komplikovaných politických časoch, kedy častokrát osobné zášte sú prednejšie pred nejakým principiálnym postojom a možno aj vzťah súčasnej koalície k dosluhujúcej ochrankyni verejných práv tým bol poškodený a ja chcem teda iba vyjadriť nádej, že ak sa koalícia dokázala zhodnúť na mene a jedna z dvoch kandidátiek získa väčšinu v parlamente, tak úcta voči funkcii verejnej ochrankyne práv bude vyššia, spolupráca s orgánmi štátnej moci, ktoré na základe jej odporúčaní budú mať vykonať nápravy, bude intenzívnejšia a že výsledky jej práce na strane tých, ktorých má kritizovať a dohliadať na ich prácu, budú viditeľnejšie. Ďakujem ešte raz, že ste vystúpili. Ocenili by sme, samozrejme, keby za koalíciu tých vystúpení bolo viac, ale pri súčasnej situácii aj za toto treba byť vďačný. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Tiež by som teda rád zopár poznámkami reagoval na to, čo povedala pani ministerka, pani vicepremiérka na podporu našej kandidátky.

    Ale začnem niečím iným. V súvislosti s úvodom jej vystúpenia, kde poukázala na isté fakty z minulosti, asi by sme si mali stále všetci opakovať to staré známe príslovie a tú veľkú pravdu, že národ, ktorý nemá pamäť, nemá budúcnosť. Chceme mať budúcnosť a preto majme, prosím, pamäť, aj keď tí, ktorí si to pamätajú na vlastnej koži, vymierajú. Tá pamäť je strašne dôležitá.

    Druhá vec, ktorá vlastne odznela aj ústami pani ministerky a na ktorú poukazovali aj ďalší predrečníci, je, že tá kritika ako keby kritika, že mali malý počet vystúpení zástupcov koalície.

    Ale, dámy a páni, predsa vieme všetci, že odborná diskusia na isté témy sa deje vo výboroch. Každý z nás mal možnosť prísť do výboru, kde boli prítomní kandidáti a kde sa dala viesť skutočne odborná diskusia a kde sa dali zhodnotiť tie kvality jednotlivých kandidátov. My tu v pléne môžeme viesť politickú diskusiu, môžeme vyslovovať svoje politické názory na kandidátov, kandidáty alebo kandidátky teda, zrejme sedia na balkóne, ale nemajú šancu reagovať. Nepokladám to za veľmi fér a preto ani nepokladám za príliš podstatné merať kvalitu kandidátov počtom vystúpení v pléne v prospech jedného z tých kandidátov.

    Ale ak sa vrátim konkrétne k vystúpeniu pani ministerky a musím upozorniť plénum a veľmi oceniť, že pani ministerka práve sa zmienila o tých praktických skúsenostiach pani profesorky Patakyovej. Ako to, ako keby zazlievanie, ktoré nestojí na žiadnych pevných nohách, to, že nemá prax, že pochádza z akademického prostredia, to absolútne opomína tú dôležitú alebo tie dôležité skutočnosti, že pani profesorka Patakyová dlhé roky prakticky viedla ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež pripojila ku kolegom, ktorí vám ďakovali, pani ministerka, za vaše vystúpenie. A tiež vám ďakujem, že ste pristúpili k nominovaniu kandidáta na verejného ochrancu práv takto zodpovedne, lebo výsledkom je naozaj to, že máme k dispozícii dvoch veľmi kvalitných kandidátov, ktorí vlastne len voľbou poslancov budú prevážení na jednu alebo druhú stranu. Naozaj to, čo spomínal pán kolega Kresák, nejdeme nikomu zazlievať, že by mal v tej alebo onej oblasti menej skúseností. Ide tu o to, že očakávame istú kontinuitu k tomu, čo zanechala v tomto úrade pani dr. Dubovcová, pretože bola neustále konfrontovaná s tým, že akákoľvek kritika z jej strany bola braná dokonca ako osobný útok voči vláde alebo štátnym predstaviteľom bez uvedomenia si aj tu v pléne poslancov alebo predstaviteľov štátnej moci, že jej jedinou a hlavnou náplňou práce je poukazovanie a kritika, ak sa činnosťou alebo nečinnosťou štátnych orgánov prichádzalo k poškodeniu práv občanov Slovenskej republiky.

    Očakávame teda, že niekto príde, kto bude rovnako dôrazný, rovnako silný, rovnako neochvejný, ako bola pani Dubovcová, ktorá ako voda, ktorá kvapká do kameňa, naozaj svojou usilovnosťou a neúnavnosťou priniesla zmeny, ktoré v tejto spoločnosti veľmi potrebujeme. Ale my potrebujeme oveľa, oveľa rýchlejší nástup toho uznania ľudských práv, práv občanov Slovenska a očakávame teda, že chceme, aby prišiel človek dôrazný, silný a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, máte možnosť reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko odpoviem na otázku, lebo som dostala aj otázku od pani poslankyni Jurinovej. Ja nepochybujem o integrite pani profesorky Patakyovej, takže to je moja odpoveď na vašu otázku. A prajem, prajem, dámy a páni, dobrú voľbu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujeme, pani ministerka. Ja sa tiež pridávam k tým, ktorí veľmi oceňujú, že ste tu s nami po celý čas sedeli k tomuto bodu programu. A teda nemyslím si to o vláde ako takej, ale myslím si to o ministerke spravodlivosti, že teda ste týmto vyslali signál, že vám naozaj záleží na ľudských právach. Ďakujem veľmi pekne.

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Ale v záverečnom slove má možnosť vystúpiť pani spravodajkyňa. Pani spravodajkyňa, chcete tak učiniť? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Kotlebu, Schlosára, Kecskésa, Grausovej a Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia pod tlačou 371.

    Poprosím pána poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pani spravodajkyňu Janku Cigánikovú poprosím tiež, aby zaujala svoje miesto.

    A podľa všetkého do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Zelník, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení predkladatelia, otázka, či povinné očkovanie áno alebo nie, je úplne legitímna otázka. Ale škoda, že dôvodovú správu, ktorú ste napísali, tak diskvalifikuje prakticky celý tento návrh zákona. Keby tá dôvodová správa nebola, vysvetlime si, prečo očkovanie povinné áno, v akom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti sa nachádzame, ale dôvodová správa hovorí o nepravdách, o polopravdách a o veľkom zavádzaní.

    Hovoríte v dôvodovej správe, vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore a tak ďalej, zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná, so zásahom vyjadrila súhlas. Iste mi to potvrdí aj pani kolegyňa Grausová, ktorá tu sedí, aj pán kolega Suchánek, že od roku 2005, od 1. 1. je v platnosti novela zákona 576/2004 Z. z., zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 6 ods. 1., odcitujem: "Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti a možnostiach voľby navrhnutých postupov." Čiže ten informovaný súhlas my musíme dávať pacientovi, každému jednému a to je jedno, či mu podávame injekciu, alebo dostane bandáž alebo čokoľvek.

    Viete, keď sa povie, že povedal to lekár, vyvoláva to v súvislosti so zdravotníctvom taký väčší rešpekt medzi obyvateľstvom. Ale treba korektne povedať, že ani ja a ani kolegyňa Grausová, ani ostatní lekári, ktorí tu sedíme, s očkovaním nemáme žiadnu praktickú skúsenosť. Tiež sme iba odkázaní na literatúru, samozrejme závisí, kto a z čoho údaje čerpá. Pre, takto odznela informácia, že pani doktorka z Trstenej hovorí o tom, že sa ukladá hliník v organizme, ktorý je teda nebezpečný, ja by som si dovolil o tom hliníku niečo prečítať.

    Je pravdou, že vakcíny obsahujú hliník vo forme hydroxidu hlinitého. Hydroxid hlinitý je vo vakcíne tzv. adjuvans. Je to látka, ktorej prítomnosť zásadným spôsobom zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Bez hydroxidu hlinitého by bola odpoveď na očkovanie slabá, pretože by antigén prekĺzol organizmom bez žiaducej odpovede imunitného systému. V súčasnej dobe sa v odborných kruhoch venuje práve adjuvantným látkam veľká pozornosť, pretože sa dá vďaka nim zvýšiť a predĺžiť účinok vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotného antigénu. Z nálezu zvýšeného obsahu hliníka v nervovom tkanive pri Alzheimerovej chorobe sa uvažovalo o hliníku ako o príčine tejto choroby. Podľa posledných výskumov sa jedná o sekundárny jav ukladania hliníka práve už v poškodenom tkanive.

    Bola spomínaná ortuť. Áno, ortuť je súčasťou životného prostredia. Prirodzeným vyparovaním zo zemskej kôry sa uvoľňuje do ovzdušia. Ľudia sú vystavení účinkom ortuti hlavne v dvoch formách: ortuťové výpary a metylortuť, ortuť, ktorá sa nachádza v organických zlúčeninách. Nebezpečné však je najmä zahriatie a rozliatie ortuti. Preto sa zakázalo používanie ortuťových teplomerov, lebo je vysoké riziko ich rozbitia a následnej inhalácie ortuťových pár.

    Ortuť sa nachádza vo väčšom množstve aj v pečeni a obličkách zvierat. V dôsledku toxicity ortuti sa mnohokrát diskutovala téma prítomnosti tiomerzalu vo vakcínach. Áno, mnohé očkovacie látky obsahovali tiomerzal, čo je dezinfekčná látka zabraňujúca bakteriálnemu znečisteniu vakcíny pri opakovanom napichovaní z ampulky. Boli to ampulky, ktoré boli pre viacero pacientov. A keď lekár chcel zaočkovať napríklad viacej detí, tak tú jednu ampulku mal napríklad pre desať detí.

    Vo vakcínach sa používa 85 rokov podobne, ako aj v očných kvapkách. Tiomerzal obsahuje organickú ortuť etylortuť. Ale všetky úvahy o jeho toxicite sú však odvodené od preparátu metylortuť, ktorá je iná a používa sa ako postrek rastlín a je toxická. V súčasnosti používané vakcíny v našom očkovacom programe tiomerzal neobsahujú vôbec, pretože sa očkovacie látky už aplikujú z jednodávkových predplnených striekačiek, v ktorých prítomnosť tiomerzalu už nemá opodstatnenie.

    Bola tu otázka postavená, je ešte očkovanie potrebné, keď sa už detské infekčné choroby u nás nevyskytujú? Za to, že u nás celý rad infekčných ochorení sa nevyskytuje, vďačíme vysokému percentu zaočkovaných detí, ktorých je viac ako 98 %.

    Tento stav zaočkovanosti nielenže chráni každé očkované dieťa, ale vytvára aj vysoký stupeň kolektívnej imunity. Infekcia, ktorá je k nám zanesená zvonku neočkovaným akútne chorým jedincom, sa nemá kde uchytiť a šíriť. A tých pár neočkovaných detí, ktoré nemohli alebo nechceli byť očkovaní, je chránených v obale zaočkovaných.

    Pred pár rokmi boli na Slovensko utečencami prinesené osýpky, ktoré u nás sa nevyskytujú už viac rokov. Na Slovensku vtedy ochoreli len neočkovaní obyvatelia utečeneckých táborov, neočkované dojčatá do 15 mesiacov, no ani jedno dieťa v celkovej zaočkovanej populácii.

    Ak by sa prestalo očkovať, je isté, že v krátkej dobe by sa zdanlivo zlikvidovaná choroba objavila a vznikla by epidémia. Stačí, aby sa prestalo očkovať v niektorom regióne, vznikne tam vakcinačná diera a miestna epidémia. Taká bola koncom 90. rokov minulého storočia na východnom Slovensku v nezaočkovanej populácii hlavne v rómskych osadách, vyše tisíc chorých. V rovnakom období sa prestalo očkovať proti záškrtu aj v Rusku. Výsledok? Viac ako 100 000 chorých a viac ako 5 000 mŕtvych.

    Bola tu vznesená otázka - sú teda vakcíny bezpečné? Pod slovom bezpečný sa nám vo väčšine prípadov vybaví slovo neškodný. Podľa tohoto chápania by bezpečná vakcína nemala vyvolať žiadny negatívny nežiaduci dôsledok.

    Pri doprave sa hovorí, že letecká doprava je najbezpečnejšia. Keby sme mali hovoriť o tom, že koľko lietadiel spadlo, napriek tomu to vychádza štatisticky, že letecká doprava stále zostáva na počet úmrtí ako najbezpečnejšia.

    Keďže očkovanie chráni pred infekciami, vážnymi komplikáciami, ako aj trvalými následkami, je úžitok očkovania z pohľadu zachovania života a zdravia neporovnateľne vyšší, než riziko nežiaducich príhod. Na porovnanie, či táto možná komplikácia stojí za to, poviem niekoľko údajov. Pred očkovaním v Spojených štátoch ročne ochorelo na infekčné choroby viac ako 560-tisíc detí. Po zavedení očkovania okolo 11-tisíc. Podobne klesla aj úmrtnosť.

    V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Ide najmä o epidémie osýpok ale mumpsu, ktoré sa opakovanie vyskytujú napríklad v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii. V niektorých z týchto krajín je však dobrovoľnosť diskutabilná, nakoľko, a to je tá polopravda, pretože síce je tam akoby sloboda pri očkovaní, ale keď dieťa ide do predškolského zariadenia alebo do školy, vyžaduje sa, aby ste doniesli, že dieťa bolo zaočkované. Ak zaočkované nie je, do školy ísť nemôže a nastupuje sociálka, lebo sa o deti nestaráte. Hovorí sa o takzvanej nepriamej represii.

    V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie, sa epidémie infekčných ochorení nevyskytujú. Výnimkou sú epidémie osýpok u rómskeho obyvateľstva v Bulharsku a Rumunsku, kde je zaočkovanosť rómskej populácie nízka. V krajinách Európske únie, ako je Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Švédsko a podobne, si očkovaciu stratégiu reguluje každý kantón, samosprávna oblasť samostatne, pričom sa riadi odporúčaniami zodpovednej inštitúcie na národnej úrovni.

    V Nemecku plánujú obnoviť po vypuknutí epidémie osýpok, ktorá sa objavila v Berlíne v roku 2015, povinné očkovanie, nakoľko ochorenie postihlo predovšetkým neočkované deti. Príchodom migrantov riziko nákaz v Nemecku narastá. Podľa prieskumov yougo.d z januára 2015 súhlasí so zavedením povinného očkovania takmer 80 % Nemcov. K čiastočnému obnoveniu povinného očkovania sa chce vrátiť aj Veľká Británia a Francúzsko.

    V dôvodovej správe sa píše, že očkovanie spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina a ďalšie, ďalšie množstvo ochorení. Tvrdenia o závažných rizikách pre život a zdravie ľudí v dôsledku očkovania boli mnohokrát vyvrátené na základe štúdií vykonávaných podľa princípu medicínskych poznatkov na základe dôkazu a Evidence-based medicine. Ani jedna epidemiologická štúdia nezistila vzťah medzi očkovaním a vznikom diabetu. A jednalo sa o európske štúdie s 900 diabetikmi a 2 302 nie diabetickými deťmi. Švédska štúdia s 1 267 diabetickými deťmi, švédska štúdia s 339 diabetickými a 529 nie diabetickými deťmi. Americká štúdia s 1 020 deťmi, fínska štúdia s vyše 100-tisíc deťmi, talianska štúdia 136 diabetikov a 272 členov kontrolnou skupinou. Dánska štúdia u detí narodených medzi 1. 1. 1990 a 31. 12. 2000. Obrovské epidemiologické štúdie vyvrátili aj vzťah medzi autizmom a očkovaním. Takisto sa vyvrátil aj vzťah so syndrómom náhleho úmrtia detí na obrovských a veľkých štúdiách. Dokonca americká štúdia z roku 2015 poukazuje na pokles náhleho úmrtia po zvýšení zaočkovaní detí proti VTP.

    V dôvodovej správe sa píše, že existuje niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je ani zďaleka efektívne a nebezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.

    Ja som si stiahol ten zoznam literatúry, ktorý je bežne dostupný alebo je dostupný na webovej stránke www.slobodaockovania.sk. Nuž poďme sa spolu pozrieť na autorov, ktorí o tom píšu.

    Pani doktorka Ludmila Eleková píše Očkovanie a jeho účinky, následky a jejich léčba 1 až 2. Lekárka, ktorá pracuje ako homeopatka. V roku 2013 jej bola udelená cena Blúdny balvan. Tá sa udeľuje ako anticena.

    Pani profesorka RNDr. Anna Strunecká, DrSC.: Varovné signály očkování. Profesorka biológie a v roku 1998 dostala striebornú cenu Blúdny balvan za pojednanie, za transcendentne holistický pohled na fyziológii človeka priamo, získaný priamo z kozmického vedomia. Je angažovaná v oblasti astromedicíny, psychoenergie, energetickom vampirizme a podobných pseudovied.

    Pán doktor Gerhard Buchvald: Očkování, obchod se strachem. Lekár, absolvent medicíny, orientoval sa na naturálnu medicínu, antivakcinačný líder v Nemecku do roku 2009, vtedy zomrel. Popieral efekt všetkých očkovaní, vrátane očkovania proti kiahňam.

    Pán doktor Martin Hirte: Očkování pro a proti. Lekár, vykonáva prax v detskom lekárstve ako homeopat, výrazný odporca očkovania.

    Doktor John Virapen: Nežiadúci účinok: Smrť. Pracoval 35 rokov ako manažér vo farmaceutickej firme, potom bol prepustený z diskriminačných rasových dôvodov, údajne pre indiánsky pôvod a potom napísal knihy namierené proti farmaceutickému priemyslu. Je prívržencom scientológie.

    Neil Z. Miller: Co možná nevíte o očkovávaní. Šokujúce poznatky o vakcínach. Pôvodné vzdelanie psychológia, pracuje ako žurnalista, ktorý sa zaoberá chiropraktickými metódami.

    Viera Scheibner, PhD.: Očkovanie: Sto rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok. Končila Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, pracovala na Katedre geológie a špecializovala sa na mikropaleontológiu. V roku 1967 emigrovala do Austrálie. Pracovala v Južnom Walese v oddelení baní a venovala sa výskumu hornín. Na dôchodku sa začala venovať očkovaniu a patrí medzi tvrdých odporcov akéhokoľvek očkovania, bez medicínskeho vzdelania, necháva sa titulovať doktorka.

    Mgr. Peter Tuhársky: Hovorme o očkovaní. Pracuje na oddelení informatiky Mestský úrad Banská Bystrica, člen rady antivakcinačnej organizácie Riziká očkovania, spolu s inžinierkou Ranskou-Rojkovou, autor knihy o vitamíne.

    Tak toto sú teda tí experti, z ktorých sa vychádza. Na základe týchto informácií hodnotíte, že aké je hrozné očkovanie, nechávam to, samozrejme, na publiku, aby si z toho urobilo svoj vlastný záver.

    Treba si byť vedomý toho, že sa významne mení epidemiologická situácia najmä vplyvom migrantov z tretích krajín, ktorí sú rizikom zánosu ochorenia ako žltačky, čierny kašeľ, diftéria, obrna a podobne. Riziko už dnes je i Ukrajina, nakoľko jej očkovací program je rozbitý a vznikajú tam epidémie ochorení, proti ktorým sa očkuje.

    Povedať, že nebude povinné očkovanie, to je proste katastrofa. Áno, ak máte na mysli, že niektoré, poviem, skupiny obyvateľstva, ktoré sú neprispôsobivé, by ste ich na to nahovorili a že by, ale bola by to katastrofa pre celú populáciu. Verte mi. Od roku 1961 nebol zaznamenaný ani jeden prípad detskej obrny v Slovenskej republike. Tu je graf, keď vy hovoríte, že očkovanie nemalo, nemalo význam, (reakcie z pléna) až toľko môžem. Takisto je tu chorobnosť a zaočkovanosť pri iných ochoreniach.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Zelník, môžete o tom hovoriť, neukazujte to, lebo viacerí to chápu ako transparenty a viete, že nám to novela rokovacieho poriadku zakazuje. Ďakujem.

  • Dobre, dobre, nebudem. Zaočkovanosť. Zaočkovanosť na Ukrajine, páni a dámy, Unicef odhaduje pokles zaočkovanosti proti osýpkam zo 70 % v roku 2008 cca na 50 % v roku 2012. Počet ochorení na osýpky vzrástol zo 40 v roku 2010 na 13-tisíc v roku 2012. To neni len o tom, že deti sú, že sú choré. Musia, samozrejme, každé vírusové ochorenie má za následok sekundárne infekcie a je potrebné ho preliečiť antibiotikami. Viete dobre, že zásadným spôsobom vzniká rezistencia na antibiotiká.

    Ak hovoríte o tom, že v iných krajinách je očkovanie nepovinné, áno, ale majú tam iný systém zdravotnej starostlivosti. U nás ten systém zdravotnej starostlivosti je založený na princípe solidarity. Všetci do toho dávame peniaze, ktorí sme zdraví a ktorí pracujeme preto, aby boli tie peniaze pre tých, ktorí sú chorí. V zahraničí to je tak - si chorý, zaplať. To znamená, ak my neurobíme tú prevenciu a človek ochorie v zahraničí, si to musí zaplatiť. Možno o tom diskutovať, či takéto niečo by sme urobili na Slovensku, ale dovolím si povedať, že v tomto ekonomickom prostredí, v akom sa nachádzame, by sme urobili vedomú cielenú eutanáziu. Za, nemusíme cestovať predsa do Afriky, nemusíme cestovať do iných krajín, dnes tu máme obrovský posun obyvateľstva a čo by to spôsobilo, aké obrovské škody, s akými trvalými následkami, to si nevieme ani predstaviť. Jedna poliomyelitída, ktorá dokáže zmrzačiť deti, hepatitída typu B, ktorá natrvalo poškodí pečeň a my by sme, keby sme toto chceli na Slovensku zaviesť, tak naozaj by to nebolo správne a nebolo by to rozumné.

    Preto ja aj predkladám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto, o tomto, o tejto novele zákona. A poprosím pánov predkladateľov, skúste sa zamyslieť, z akých literatúr čerpáte. Ja v marci chcem urobiť workshop práve na tému, kde pozvem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, vyčerpali ste limit.

  • ... odborníkov s touto tematikou. Ďakujem.

  • Musíme dodržiavať rokovací poriadok. Platí to pre všetkých. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca desať faktických poznámok, jedenásť.

    Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

  • Veľmi pekne ďakujem predsedovi zdravotníckeho výboru, že vystúpil k tejto problematike. Na zdravotníckom výbore, keď sme o tomto rokovali, tak ja som dal návrh, aby sme tento bod programu zaradili po tom, čo si vypočujeme plánovanú prednášku odborníkov o očkovaní. Nakoniec to potom neprešlo, pretože sme boli obvinení z toho, že chceme ovplyvňovať a zasahovať do tohto bodu. Myslím si, že je veľmi potrebné, aby tie odborné názory a tie najnovšie odborné názory práve na toto, na toto zazneli.

    Nebudem sa tu zaoberať s tými jednotlivými očkovaniami, predseda zdravotníckeho výboru to veľmi dobre rozobral. Ja poviem ešte jednu veľmi vec, ktorú som ako mladý lekár zažil, kde na kongrese ešte za bývalého režimu vystúpil jeden chirurg s prednáškou o jednom type operácií a vyzeralo, že by to mohlo byť veľmi zaujímavé. Na to konto potom jeden veľký profesor chirurgie vystúpil a povedal, že - bolo to ovšem v dobe, keď ešte internet neexistoval a dostupnosť zahraničnej literatúry, hlavne tej západnej pre nás nebola bežná a vystúpil, že - áno toto poznám. Sú dve práce, ktoré o tomto hovoria a chvália to, ale ja vám tu rovno poviem, že bolo publikovaných dvadsať ďalších, ktoré to úplne vyvrátili. A o tomto je práve to, že jedna alebo dve takéto práce alebo nejaké, nejaké názory, ktoré zaznejú, sú veľmi silné, ale tu treba dať práve slovo tým odborníkom, ktorí sa tomu venujú, ktorí na základe, práve na základe medicíny faktov môžu ukázať, že čo je skutočná pravda. A keď sa robil rozbor ohľadom tohto očkovania, zistilo sa, že veľmi malá skupina ľudí dokáže spraviť veľký ohlas.

  • Pán poslanec Zelník, vy ste nielen predseda výboru pre zdravotníctvo, ale aj hlavný špecialista vašej strany v oblasti zdravotníctva a ako keby ste nepostrehli, že my vôbec nespochybňujeme očkovanie ako také. Myslím to, že či očkovať alebo nie ľudí, ktorí sa chcú očkovať. Ale to, aby sme odstránili možnosť ich sankcionovať za slobodné rozhodnutie, či áno alebo nie. Ak sa rozhodnú áno, v poriadku, keď nie, je to na ich zodpovednosť, ale štát ich nemôže do toho nútiť.

    Ale, pán poslanec, ja som veľmi intenzívne hľadal dôvod, pre ktorý sa vy zapájate do tejto debaty, do reakcie na náš návrh. To je niečo nevídané. A ja som, žiaľ, musím povedať, našiel ten dôvod a ten dôvod je v tom, že vy nie ste celkom nezaujatý človek v tejto veci. Vaša firma prevádzkovala alebo možno ešte stále prevádzkuje polikliniku v Žiline a v rámci nej ďalšia firma prevádzkuje aj lekáreň. Je to tak? Je to tak. Čiže vy máte na tom ekonomický záujem, aby sa tie vakcíny predávali a potom mi z toho naozaj vychádza, že prečo ste tak zapálene argumentovali. A dokonca ste si dovolili navrhnúť, aby sme vôbec o tejto veci ďalej nerokovali. Lebo argumenty sú jedna vec, ale takéto stiahnutia návrhov mi pripomínajú smerácke návrhy v našom krajskom zastupiteľstve, alebo teda návrhy aj iného poslaneckého klubu SMK na ukončenie diskusie. A to je niečo, čo si myslím, že s demokraciou nemá nič spoločné.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zelník, vy ste nám tu hovorili rôzne veci, ale neviem, či ste teda naozaj dobre čítali dôvodovú správu. Lebo vy ste napríklad povedali, že po zavedení očkovania v Spojených štátoch amerických, že klesla úmrtnosť, klesla chorobnosť a podobne. Ale práve my sme písali v tejto našej dôvodovej správe, že existuje úplne opačný pohľad, ktorý hovorí alebo teda štatistiky, ktoré hovoria o tom, že táto úmrtnosť a táto chorobnosť a nielen teda v Spojených štátoch amerických, lebo ja som videl v tej literatúre, ku ktorej sa ešte vrátim, rôzne tabuľky aj grafy, ktoré hovoria o tom, že táto úmrtnosť a chorobnosť klesla už dávno predtým, ako bolo zavedené plošné očkovanie. Čiže v podstate nepovedali ste, nepovedali ste nič proti tomuto argumentu.

    Ďalšia vec je, argumentujete nejakými štúdiami, ktoré hovoria o tom, že sa nepreukázala súvislosť očkovania a nejakých chorôb a podobne. Ale opäť, keby ste čítali tú dôvodovú správu, my sme tam predstavili alternatívny pohľad, iný, ako je ten oficiálny, ktorý hovorí práve o tom, že tieto štúdie vôbec nie sú, vôbec nie sú také hodnoverné, za aké sa vydávajú, pretože majú mnoho nedostatkov. Ako príklad môžem uviesť, že jeden z týchto nedostatkov je to, že priamo farmaceutické firmy sa podieľali na vypracovaní týchto štúdií. Čiže odvolávať sa na ne možno znie ako nejaké propagandistické heslo. Ale takisto ja som uviedol vo svojich zdrojoch množstvo ďalších štúdií a literatúry, ku ktorej sa, by ste sa vyjadrili možno k nejakým dvanástim knihám, len keby ste čítali týchto dvanásť kníh, tak by ste zistili, že tieto samotné knihy a títo autori, ktorých ste sa snažili nejakým spôsobom spochybňovať, tak odkazuje zase na ďalšie množstvo iných autorov. A neviem, či aj týchto by ste vedeli spochybniť. Čiže ja si myslím, že to, čo ste vy hovorili, to je len...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja som veľmi rád, že ste sa pozerali na dôvodovú správu a chcem sa spýtať na niektoré citácie, hlavne na z môjho pohľadu tie pseudoautority, na ktoré ste sa odvolávali, lebo iba na dovysvetlenie možno pre mňa aj pre celé plénum, ak sa naozaj vyskytuje odvolanie sa na scientologické alebo akékoľvek iné autority aj priamo v dôvodovej správe, tak presne toto bol ten moment, ktorý by mal zaznieť v rozprave, pretože sa tu potom nezaoberáme návrhom zákona, ktorý má k téme priniesť čosi pozitívne pre obyvateľstvo, ale skôr môžeme celú spoločnosť, alebo chcú možno predkladatelia celú spoločnosť niekam zaviesť. A veľmi nerád by som bol, aby sme si osvojovali argumenty nejakých geológov, scientológov a podobne pri striktne medicínskych témach.

    Čiže je to veľmi dôležitá informácia a treba vám aj poďakovať za to, že ste si dali tú prácu a išli ste meno po mene a dokladovali ste ich odbornosť v téme, ktorá je veľmi citlivá. Súvisí, myslím si, že na výsosť s medicínskym hľadiskom. A bol by som veľmi rád, keby sa do tej témy zapojilo čím viacej lekárov.

    Druhá poznámka, možno procedurálna. Myslím si, že procedurálny návrh z rozpravy, jak vystupujete, sa napriek nie dobrému rokovaciemu poriadku odovzdáva spravodajcovi a nie predsedovi alebo teda predsedajúcemu schôdze, i keď zatiaľ pozerám, že neviem, či sme neurobili pri zmene rokovacieho poriadku chybu, pretože možno ste aj urobili dobre, že ste ten procedurálny návrh odovzdali predsedajúcemu, no niektoré body tu neviem dohľadať.

  • Ďakujem pekne. Na úvod, pán kolega Zelník, vidíte, akú hlúposť ste schválili? Rokovací poriadok. Ja by som naozaj teraz prijal grafy, tabuľky, ktoré ste sa snažili, snažili ukázať. Čiže to len na (povedané s úsmevom) margo, že aká, aká nezmyselnosť je ten rokovací poriadok, že pri tejto naozaj odbornej téme, lebo toto nie je téma ideologická alebo politická, pri tejto odbornej téme, kedy naozaj sa až žiadajú nejaké grafy a tabuľky, no tak váš rokovací poriadok tomu zabraňuje. Dobre. A poďme k veci.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, ja poviem sám za seba úprimne - neviem. Neviem, ako sa mám k tomuto postaviť. Na jednej strane chápem argumenty. Sankcionovať tých, ktorí nechcú dať očkovať svoje deti, no nie je to najšťastnejšie riešenie.

    Na druhej strane chápem nutnosť očkovať. Ja naozaj neviem, ako mám k tomuto hlasovaniu pristúpiť, o tomto zákone, k hlasovaniu o tomto zákone pristúpiť. Asi sa zdržím, ale tak počkám si ešte na vývoj tejto rozpravy a naozaj by som privítal, ako už tu bolo spomínané, odbornú debatu z jednej strany, z druhej strany. Čiže toto mi tu tiež chýba, tá odborná debata z obidvoch strán. Lebo odvolávať sa na nejaké citácie a ten napísal toto, ten napísal toto, to je pre mňa málo. Takýchto odvolávok na citácie môžeme mať milión päťsto z každej strany. Čiže chýba mi tu odborná debata. Takže v tejto chvíli ja za seba poviem, naozaj neviem, ako budem hlasovať. Zatiaľ sa zdržiavam. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tiež na úvod by som si dovolil povedať, že veľká škoda, že prešiel ten rokovací poriadok tak, ako prešiel. Presne toto je situácia, kedy by sme ocenili tie grafy a tabuľky. Myslím, že ste si to v tejto chvíli uvedomili aj vy. Takže dúfam v čoskorú novelu tohto rokovacieho poriadku a tento nezmysel z nej snáď rýchlo vypadne.

    K tej odbornej diskusii. Ja tiež mám v mojom najbližšom okolí možnosť stretávať sa s odlišnými názormi na túto tému. Preto som rád, že sa to dostalo aj na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, ale ešte radšej by som bol, ak by to najprv bolo prediskutované naozaj na tej odbornej úrovni, o ktorej hovoril napríklad aj Jozef Viskupič. Je mi tak trošku ľúto, že sa to potom dostáva a možno až do ideologickej roviny. A tak isto som vám vďačný, že ste možno aj tú ideologickú rovinu vo svojom príspevku naznačili.

    Snáď len jedno ponaučenie z toho celého pre vás. Určite sa pripravte, že budete musieť mať teraz pomerne pevnú a silnú hrošiu kožu, pretože budete hviezdou facebooku na najbližšie dva dni s týmto svojím vystúpením. My už sme na to tiež niektorí zvyknutí.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Zelník, v tomto smutnom svete "roztasových teórií" musím povedať, že sa mi obzvlášť dobre počúvalo vaše pokojné a odborné vystúpenie. A pretože ja som naozaj mala pocit, ja teda ani náhodou nie som odborník, ja som skôr matka, veľký neodborník v tomto a tiež teda sa ku mne rôzne informácie dostávajú, ale tak trochu ste ma aj upokojili, keďže s mojím synom stojíme práve pred tou sériou očkovaní. A tiež mi je teda obzvlášť ľúto, že som sa nemohla pozrieť na tie grafy, ktoré ste tu išli prezentovať, lebo opakujem, to vaše vystúpenie považujem za veľmi odborné a ak sa niečomu dá povedať, že teda rozobrali ste to na súčiastky, ten predmetný návrh zákona, tak teda to bol naozaj, to vaše vystúpenie, ako ste čítali tie jednotlivé literatúry a autorov tých literatúr, z ktorých aj predkladatelia asi čerpali, ale nielen oni, lebo aj celý svet sa asi zbláznil týmto smerom.

    A ja by som len na margo toho, čo som vyčítala aj z toho vášho vystúpenia, na margo tej osobnej slobody, no ja ako liberálka som prvá, ktorá by mala obhajovať osobnú slobodu jednotlivca. Ale moja osobná sloboda sa končí tam, kde sa začína osobná sloboda niekoho iného. A toto je podľa mňa pravidlo, ktorého by sme sa mali držať, pretože obávam sa, že epidémia nepozná hranice osobnej slobody jednotlivca.

    Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo. Vravel ste, že migranti z tretích krajín nám prinášajú epidémie. Mám jednoduchý recept. Zastavme migrantov, bude o jeden problém menej. Dvakrát ste spomínali migrantov, ako prenášajú epidémie. Dajte si pozor, Richard Raši nespí. Bude tísíceurová pokuta za urážku migrantov. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Ja by som naozaj privítala takú nejakú verejnú. Ja dúfam, že možnože práve toto, týmto návrhom, ktorý sme dnes podali, možno bude iniciovaná nejaká verejná diskusia. Ale ja by som veľmi privítala to, čo pán doktor Zelník povedal, teda tých odborníkov, ale ja by som privítala prizvať aj tých druhých ľudí. V podstate keby tá debata bola na takej nejakej, paritne keby tam boli zastúpení, keby sa tam dal priestor aj ľuďom, ktorí sú, trebárs majú nejaké výhrady proti očkovaniu, nemyslím hocikoho, ale serióznym ľuďom, aby tam uviedli tie svoje dôvody a potom, aby ich tí odborníci vyvrátili. A okrem toho si myslím, že tie látky, ktoré sa vpravujú, tie očkovacie látky sú teraz viac spojené. A tým pádom sa, a keď sa podávajú veľmi malým deťom, tak tam sa veľmi môžu nakumulovať tie škodlivé látky. Ale hovorím, nie som, tak ako ani pán Zelník, ani ja nie sme v tomto smere špecialisti, takže len by som privítala teda tú debatu, pretože naozaj je obrovské množstvo ľudí, ktorí sa očkovania boja. A v tomto návrhu zákona ide len o to, aby neboli sankcionovaní tých vyše tristo eur za to, keď nedajú to dieťa očkovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, ďakujem za zaujímavé vystúpenie. Bolo zaujímavé aj pre človeka, ktorý nie je odborníkom v tejto téme, čo teda zrejme väčšina z nás sme v tejto pozícii. A podobne ako kolegovia hovorím, škoda, že ste nemohli ešte trochu dlhšie o tom hovoriť a škoda, že ste nám nemohli tie grafy ukázať. Ale nebudem teda sa opakovať, že je to vec rokovacieho poriadku a samozrejme, že keby ste chceli zmeniť ten rokovací poriadok, tak my radi za takú zmenu zahlasujeme, ktorá by vám to umožnila. Ale aj keď nie, no tak myslím, že keď na web stránke Národnej rady bude prepísané to vaše vyhlásenie, tak by bol z toho zaujímavý článok aj s grafmi, ktorý by bol zaujímavým príspevkom do odbornej debaty.

    Na rozdiel od niektorých kolegov si veľmi nemyslím, že toto, čo tu je teraz na pôde Národnej rady, možno kvalifikovať ako nejakú odbornú debatu, čím nechcem teraz spochybňovať vaše odborné argumenty a rovnako nechcem spochybňovať to, že na tému očkovania je možné viesť odbornú a vecnú debatu, čo sa týka jeho pozitív a negatív, ale obávam sa, že to, ako bol ten návrh predložený, odráža skôr myšlienkový svet jeho predkladateľov, ako nejaké odborné argumenty. Čiže tá ideológia tam výrazne prevažuje nad nejakou vecnosťou.

    Takže ešte raz ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nechcem znovu hovoriť, čo kolegovia, že áno, odborníci. Vystupujme v tom, čomu sa rozumieme. Takže myslím si, že tak by to tu malo byť. Ja by som bol veľmi rád, keby v každom výbore boli odborníci z daného fachu, čo je asi niekedy utópia. Ale to asi by bol ideálny parlament, čo sa týka prijímania odborných zákonov, ktoré budú danú problematiku riešiť. Lebo je veľký problém, keď máte vo výbore ľudí, ktorí vôbec o tom nemajú ani dunctu. Ale poďme ďalej.

    Áno, ja som tiež za to očkovanie proste jednorázovo, jednorazovo teda jednoznačne, pretože som z tej generácie, ktorá bola očkovaná a ako ste povedali, to, že nemáme tie choroby, to je to, že tu bol ten kmeň zaočkovaný. Ale to ešte neznamená, že to tam nevisí v tom vzduchu, tá hrozba. Veď predsa my máme aj v zemi, normálne klasika, niečo dvadsať rokov čaká, dokiaľ prídu tie podmienky a vyraší. A to je to isté aj s chorobami.

    Takže pozor, pokiaľ my to urobíme tak, že nebudeme, tak sa urobia ohniská. A ja sa pýtam a ja sa pýtam, kto si vezme zodpovednosť? Keď príde to decko do školy a nainfikuje celú triedu? Ty, matka, otec, ty si na seba vezmeš zodpovednosť za to, že si spravila takú epidémiu? No ja by som si to nevzal na zodpovednosť svoju. A myslím si, že každý, kto má, a hlavne z tých mladších, ktorí, teda nemáme tu síce veľa tých mladých našich poslancov, ale ktorí budú mať deti a budú už cítiť zodpovednosť, že to je ďalšie pokolenie, ktoré ja vychovávam a rozhodujem o jeho bytí a nebytí ďalej. Tak tam si až uvedomíte, že čo vlastne je dôležité a čo nie je dôležité. Samozrejme treba zvažovať, aké má imunitné možnosti, nemá imunitné možnosti, aký vlastne vývoj to decko dostane v tele tej mamy. Lebo poviem jedno, ja som mojej manželke povedal, že musíš kojiť do roka. A moje decká nemali žiadne infekcie, proste nič, proste. A som rád, že takto. Takže takto sa tá imunita získava. Takže ja som každopádne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem poďakovať všetkým diskutujúcim. O tom to malo byť, že takáto, mňa to veľmi prekvapilo, aj potešilo, že takáto dobrá diskusia nastáva, aj otázky a ja chcem všetkých pozvať. Na marcovej schôdzi chcem zorganizovať odborný workshop, kde by vystúpili len odborníci a je to úplne iné, keď oni povedia o týchto grafoch, oni povedia svoje skúsenosti, lebo sú to ľudia, ktorí sú uznávaní nielen u nás na Slovensku, ale aj v Európe.

    A pánovi Kotlebovi. Ja sa ešte raz prihlásim a odpoviem na to, na čo mal vyzval a som rád, že tá otázka zaznela. Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kecskés.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod začnem takou otázkou. Musia povinné očkovania absolvovať všetky deti? Áno, musia. Je to uvedené v zákone o ochrane zdravia. Objavuje sa však čoraz viac prípadov, že sa rodičia detí snažia týmto očkovaniam vyhnúť.

    Očkovanie je medicínskym zákrokom a treba povedať, že aj pri tých najnevinnejších zásahoch do ľudského organizmu vždy existuje určité riziko poškodenia zdravia. Lekári neriešia, čo obsahujú očkovacie látky pre dojčatá. Jednoducho ich náplňou práce je to, aby očkovacie látky do detí napichali a za každú cenu. Neustále sa stupňujúci očkovací nátlak na verejnosti a príkaz farmaceutických spoločností sa nedá považovať za nič iné, než za psychologickú operáciu.

    Z podstaty veci vyplýva, že preventívne opatrenia by mali byť však v prvom rade vysoko bezpečné. To znamená, že riziko v súvislosti s ich nasadením by malo byť zanedbateľné. A pre povinné preventívne opatrenia by to malo platiť desaťnásobne. Je táto podmienka splnená pri očkovaní? Kto ponesie zodpovednosť v prípade, keď nútené podanie vakcíny pacientovi poškodí zdravie alebo ho dokonca usmrtí? Kto sa s čistým svedomím pozrie do očí rodičom dieťaťa, ktoré následkom očkovania utrpelo škodu? To, že to nie sú len hypotetické otázky, ukazujú stovky vedeckých štúdií dokumentujúcich riziká očkovania a tisícky prípadov vážneho poškodenia zdravia, aj smrteľného, spájaného s rôznymi vakcínami.

    Zodpovední ľudia vo viacerých vyspelých krajinách si tieto skutočnosti uvedomujú a svojich občanov do očkovania nenútia. Padol tu názor, že na Ukrajine sa šíri DMO ako následok toho, že deti tam nie sú očkované. Ja sa pýtam, prečo sa rovnako rýchlo nešíri DMO aj na Cypre, v Dánsku, v Estónsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku alebo vo Veľkej Británii? V týchto európskych štátoch je očkovanie detí dobrovoľné. Na tomto príklade sa ukazuje, že hlavným aspektom výskytu DMO, čierneho kašľa, rubeoly je nehygienické prostredie, v ktorom deti vyrastajú. Ukrajina je vojnou zmietaný a rozvrátený štát, v ktorom je nedostatočná hygiena, nedostatočná zdravotná starostlivosť, sú tam zlé životné podmienky. To sú príčiny, prečo je výskyt ochorení u týchto detí tak vysoký.

    V Ľudovej strane Naše Slovensko sme vytvorili program na podporu sociálne slabých rodín. V rámci tohto sociálne slabého programu sme navštívili aj rodiny, ktorých zdravotný stav detí sa drasticky zhoršil ihneď po očkovaní. Deti začali trpieť autizmom, DMO a zostali paralyzované, doslova priviazané k posteli. Existujú rôzne terapie v neurorehabilitačných centrách, ktoré sú nákladné a pre rodinu, v ktorej zarába jeden z manželov a matka poberá rodičovský príspevok, sú doslova nedosiahnuteľné. Preto sa na rozdiel od tzv. sociálnej vlády usilujeme pomôcť čo najviac žiadateľom, hoci to naozaj potrebujú. Žiaľ, sociálnych prípadov v našom programe pribúda a na rozdiel od vlády nemáme možnosť pomôcť všetkým rodinám, ktoré si to zaslúžia.

    Súčasný hlavný prúd medicíny napriek mnohým nesporným úspechom za sebou ťahá aj čiernu stopu závažných omylov s katastrofálnymi následkami, ktoré by nás mali odnaučiť slepo dôverovať všetkému, čo prehlási uznávaná alebo domnelá autorita v akejkoľvek oblasti. Je kopec prípadov, kedy sa u detí, zdravých detí po očkovaní objavili príznaky obrny či autizmu. Na margo toho aj Donald Trump nedávno spojil očkovanie s autizmom. Trump pripustil, že vysloviť sa proti očkovaniu a očkovaciemu kalendáru je dosť sporná vec. Jeho výrok je však aj víťazstvom pre rodičov, ktorí sa dlho domnievali, že očkovanie prispelo u ich detí k neurologickému poškodeniu, ktoré utrpeli pri očkovaní. Rodičia nie sú dostatočne poučení o zložení vakcíny. Článok 24 Ústavy Slovenskej republiky o slobode myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je týmto porušovaný v neinformovaní občanov o zložení vakcín, ktoré môžu obsahovať nervové jedy, ťažké kovy, rakovinotvorné látky, geneticky manipulované organizmy, ako aj tkanivá tiel umelo potratených detí.

    Súčasná legislatíva na Slovensku pokutuje rodiča za odmietnutie povinného očkovania svojich detí. Nariadenie určujúce u zdravých ľudí povinnosť slepo sa podrobiť akémukoľvek medicínskemu zákroku tvrdo potláča jedno z najzakladanejších práv človeka - slobodu voľby. Aká je to už len snaha udržať zdravie svojich vlastných občanov, keď sa doslova ľudia môžu vykúpiť z povinnosti očkovania? Rodič dieťaťa, ktorý odmietne zaočkovať svoje dieťa, musí zaplatiť pokutu vyrubenú štátny orgánom. Keď pokutu zaplatí, odvtedy sa na dieťa pozerá, ako keby bolo zaočkované? Za čo teda zaplatia rodičia dieťaťa tomuto štátu? Svojím spôsobom zaplatia cez štát ušlý zisk veľkým farma-firmám?

    Bola by preto vhodná zmena povinného očkovania na dobrovoľné, ako je to v mnohých iných vyspelých krajinách západnej Európy. Sme za to, aby očkovanie zostalo naďalej bezplatné a dostupné všetkým, ktorí oň prejavia záujem. Nie však donútené každému a kto ho odmietne, musí absolvovať pojednávania a napokon zaplatiť pokutu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem rozprávať len veľmi krátko a vynasnažím sa vniesť do tejto debaty, najmä teda zo strany tých odporcov, trošku logiky alebo požiadať o trošku logiky.

    V dvoch základných otázkach, ktoré sa týkajú tohto nášho návrhu, ktorý nemá za cieľ nič iné, len zrušiť, zrušiť možnosť udeľovať pokuty za to, že sa nejakí rodičia rozhodnú, že nechcú dať svoje dieťa očkovať. Pretože zazneli, zaznelo tu teda viacero návrhov, ktoré sa snažili ten náš návrh alebo teda viacero nejakých vyjadrení, ktorí sa snažili ten náš návrh odmietnuť ako nebezpečný a tak ďalej a tak ďalej, ale tie argumenty, ktoré ste pri tom použili, škoda, že pán poslanec Fecko odišiel, pretože jeho argument, to bola tá posledná kvapka, ktorá ma donútila sa prihlásiť do rozpravy, i keď som to vôbec nemal pôvodne v úmysle. Tie argumenty, ktoré odporcovia tohto nášho návrhu používajú, sú veľmi zvláštne a všetci tí, ktorí majú nejaké to vzdelanie, kde mali logiku, tak nedáva to súvis. Nedáva to súvis a budem už konkrétny.

    Pýtam sa všetkých tých, ktorí máte problém so zrušením sankcií za očkovanie alebo za odmietnutie očkovania, teda pýtam sa všetkých tých, ako zaplatenie pokuty, ako zaplatenie pokuty zlepší úroveň kolektívnej imunity? Pretože dnes je situácia taká, že keď rodič nechce, aby jeho dieťa bolo nasilu očkované, tak to dieťa očkované nebude. Jediný rozdiel je v tom, že zaplatí pokutu. A ja sa pýtam, ako zaplatenie pokuty zo strany rodiča zlepší úroveň kolektívnej imunity napríklad v jasliach alebo škôlke? No ako? Ak máte niekto nejaký mechanizmus alebo súvis, akým to vysvetlíte, tak klobúk dole, klobúk dole.

    Pán poslanec Fecko to tu použil - kolektívna imunita, zlepšenie, zhoršenie. Nedal som dieťa očkovať, kolega Schlosár nedal dieťa očkovať. Ako sa zmení kolektívna imunita v škôlke, do ktorej chodí jeho dieťa, keď Schlosár zaplatí pokutu za to, že nedal dieťa očkovať? No asi nijako. Asi nijako. Asi nijako, to znamená, tá argumentácia niektorých, že pokuty pomáhajú zlepšiť kolektívnu imunitu, je postavená na, ani nieže na vode, skôr by som povedal, že po vodke, lebo logika tam nie je žiadna.

    A druhá otázka, ktorá ma napadla v súvislosti s tými argumentami, že prečo nemôžme zrušiť pokuty za odmietnutie očkovania, je otázka toho strachu, čo sa stane s tými deťmi, keď do kolektívu detského, napríklad v tej škôlke príde neočkované dieťa? Zoberme si modelový príklad - osýpky. Osýpky sú nákaza alebo choroba, proti ktorej sa teda očkujú deti v Slovenskej republike v rámci toho povinného očkovania. Zoberme si škôlku s pätnástimi deťmi. Jedno dieťa je nezaočkované, 14 detí je očkovaných. Čoho sa majú rodičia tých zaočkovaných detí báť? Veď predsa sú zaočkované a nehrozí im nič zo strany toho dieťaťa, ktoré nech aj hneď dostane tie osýpky a príde do tej škôlky. Ak tu ale tá dôvera nie je a tí rodičia napriek tomu, že podstúpia to očkovanie, sa boja o to, že dieťa dostane tú chorobu, proti ktorej je očkované, pretože tam príde dieťa, ktoré očkovanie nie je, tak potom asi zase niečo niekde nefunguje tak, akoby malo. Veď predsa, keď verím tomu očkovaniu, dám to, vopchám tú chémiu do toho dieťaťa, tak potom mi môže byť jedno, že ďalších 65 detí okolo neho má osýpky, keď moje dieťa je očkované.

    Ja nikoho nepresviedčam z toho zdravotníckeho, medicínskeho hľadiska, pretože to naozaj nie je moja parketa, len sa na to pozerám zo strany logiky. Keď mám očkovanie, očkovanie funguje, nemusím sa predsa báť ostatných detí, ktoré zaočkované nie sú. A ak funguje zlepšenie kolektívnej imunity tým, že rodič, ktorý to odmietne, zaplatí pokutu, tak dobre, tak potom to postavme na tom. Ale povedzme na rovinu, že obhajujeme očkovanie takýmito nelogickými nezmyslami.

    A poslednú vec, ktorú považujem za potrebné zdôrazniť - kolega Kesckés to povedal, ale povedal to dosť tak veľmi bez dôrazu - sú naše osobné skúsenosti s veľmi vážne poškodenými deťmi, ktoré, žiaľ, nastali práve po podaní očkovacích látok. Nehovorím, že sú ich tisíce, ani stovky, ale v rámci toho nášho sociálneho programu sú ich desiatky. Desiatky detí, kde mamičky hovoria o tom, že do ôsmich, do desiatich mesiacov, do roku a pol, asi v dvoch prípadoch do dvoch rokov tomu dieťaťu absolútne nič nebolo, dostalo nejakú dávku očkovaciu, ja neviem, či prvú, v koľkých mesiacoch, druhú, tretiu, alebo proti nejakým látkam, aj keď odložili očkovanie, tak až neskôr prvú a potom sa to spustilo.

    A žiaľ, keďže sme videli, ako tie deti dopadli a videli sme fotky tých detí, aké boli predtým, ja neviem, tri týždne pred podaním očkovacej látky a že skončili ako úplne zničené bytosti, dva týždne po alebo tri týždne po podaní tej látky, poviete, možno tam nie je žiadny súvis, ale keby ste ich vedeli aj vy a verím tomu, že mnohí ste také deti videli, ak nie, kolega Schlosár vám vie, kolega Schlosár vám vie poskytnúť zoznam tých mamičiek aj s tými deťmi a môžte sa ísť pozrieť. Môžete sa ich pozrieť a ja vám garantujem, že minimálne prehodnotíte svoj postoj k tejto veci. Pretože štát naozaj nemôže nikoho nútiť vopchať do dieťaťa, do tela svojho dieťaťa akúkoľvek chemikáliu bez ohľadu na to, či si myslíme, že je okej, alebo či tam niečo je. A nútiť tých ľudí, tých rodičov tým, že proste budeme od nich driapať peniaze, tak to je naozaj taký, taký prejav tej dominancie v oblasti, v ktorej by možno nemusela byť.

    Čiže prosím vás, nič iné som nechcel povedať, len dať dve otázky, na ktoré si dajte každý odpoveď vo svojej vlastnej hlave. Či zaplatenie pokuty za odmietnutie očkovania zlepší kolektívnu imunitu a prečo sa tí, ktorí si dávajú tie deti očkovať, resp. ktorí obhajujú očkovanie, boja toho, že do kolektívu takýchto jedincov príde jedinec nezaočkovaný. Pretože logika hovorí, že sa nemôže nič stať.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež som si pôvodne nemyslel, že budem vystupovať v tejto rozprave, aspoň teda s faktickou poznámkou, predseda len.

    Pán poslanec Kotleba, hovoríte o logike. Tak ja si dovolím jednu jednoduchú otázku. Čo myslíte, koľko vodičov na Slovensku by jazdilo predpísanou rýchlosťou, ak by tu nehrozila pokuta? Možno toto je asi najjednoduchší spôsob, ako vám vysvetliť, v čom spočíva logika pokuty pri nezaočkovaní. A tu ešte si dovolím pripomenúť slová, ktoré spomenula pani podpredsedníčka parlamentu Nicholsonová, sloboda každého jednotlivca sa končí tam, kde začína sloboda iného jednotlivca a to veľmi úzko súvisí s témou, o ktorej tu teraz hovoríme a mne je ľúto, že ste nepočúvali argumenty pána Zelníka.

  • Pán župan Kotleba, stáva sa v tomto pléne, že logika kríva sem-tam na jednu nohu a táto vaša logika, ktorú chcete a na ktorú ste sa pýtali, je absolútne chromá. Pýtate sa otázku, či pokuta zlepší kolektívnu imunitu. Pán Martin Klus mi vytiahol jeden príklad, čiže ak chce štát zabezpečiť vymožiteľnosť svojich nariadení, tak ak sa občania nesprávajú zodpovedne, udeľuje im pokutu. Ja mám aj iné, koľko ľudí by platilo dane, ak by nehrozili za to, že ich nezaplatia, pokuty. Dane nemá rád nikto. Je to jedna z istôt, ktoré na nás dopadajú a práve preto, že štát z niečoho žiť musí, tak hrozia za, nám obyčajným ľudom, hrozia za neplatenie daní pokuty. To, čo hrozí Bašternákovi je iný príbeh.

    Čiže áno, pokuta zlepšuje kolektívnu imunitu v tom, že väčšina zodpovedných rodičov jednoducho k očkovaniu pristúpi a druhú otázku - čo sa môže stať? - totiž to sú tie argumenty tých doktorov, ktorí hovoria, že kolektívna imunita zabezpečuje pri zodpovedných rodičoch to, že aj vaše nezaočkované decká nedostanú chorobu, proti ktorým sú očkované deti zodpovedných rodičov, pretože napriek strachu, že môžu tie látky, ktoré vytvárajú imunitné reakcie, v rámci očkovania nejakým spôsobom zhoršiť stav, sa rozhodli, aby zaočkované boli a aby sme sa zbavili civilizačných chorôb. To, že vyťahujete hrozienka, tak na tom vám tá logika jednoducho kríva.

    Ďakujem.

  • Hej, ďakujem. Tak bolo skoro (povedané so smiechom) vlastne všetko povedané. Musím teda povedať, že aj pán Viskupič to skvele zhrnul. Naozaj to, ako povedal, že prečo je dôležité kolektívne očkovanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka.

  • Áno. Prečo je dôležité kolektívne očkovanie, tu bolo jasne povedané. Predseda Zelník dal argumenty a fakty, na základe čoho sa tu, o čom sa tu vlastne rozprávame. Pozrite si všetky relevantné fakty a všetky relevantné fakty nám ukazujú, že očkovanie je extrémny prínos pre človečenstvo, pre ľudstvo. To je jeden, jeden bod, ktorý by som chcel povedať. A ja som už aj v prvej faktickej poznámke povedal, že treba sa samozrejme rozprávať o možných nežiaducich účinkoch očkovania a treba ísť stále dopredu, tak ako tu už boli spomínané rôzne látky, ktoré obsahovali vakcíny a v súčasnosti už neobsahujú. Ako sa voľakedy očkovalo mŕtvymi kmeňmi, teraz sa už očkuje vlastne len časťami, ktoré vedia spôsobiť imunitnú reakciu. To je cesta, ktorou ideme. Čiže samozrejme, nejaké nežiaduce účinky tu môžu byť, ale sú to jednotlivosti. Nie sú to masívne veci, o ktorých hovoríte vy, o nejakom diabete, autizme a ja neviem, o čom ešte.

    Potom si treba uvedomiť jednu veľmi, veľmi dôležitú vec, a to je časová alebo príčinná súvislosť. Niekedy sa nám zdá, že časová súvislosť je presne to, čo spôsobuje, že prečo sme my chorí, ale musíme si uvedomiť, že to s časom má len tú náhodu spoločné. Väčšinou je to, samozrejme, príčinná súvislosť. Niečo sa stane a na základe toho ochoriete. Ak popritom ešte prejde popri vás smetiarske auto, tak ťažko budete obviňovať smetiarske auto, že ono je príčinou toho, že vy ste chorý, takže bolo v časovej osi toho, čo ste vy sami prežili. Ja sa ešte raz, á, už nie.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kotleba.

  • Páni poslanci Klus a Viskupič, v štýle toho, čo sme pri vás zvyknutí, ste si povedali svoje, ale na tú otázku ste neodpovedali, a síce, že ako zaplatenie pokuty (povedané s úsmevom) zlepší kolektívnu imunitu, ak ten rodič sa raz jednoducho nerozhodne dať to svoje dieťa zaočkovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som sľúbil kolegovi Kotlebovi, že mu odpoviem na otázku, ale v tých dvoch minútach by som to nebol stihol, takže urobím takto, takto pri vystúpení.

    Áno, je pravda, ja sa k tomu hrdo hlásim, že máme polikliniku a súčasťou toho je aj lekáreň a zdalo by sa, že teda mám dôvod preferovať vakcíny, pretože cez našu lekáreň by tie vakcíny mohli ísť. Môžem vám povedať, že mojím snom je, aby sme urobili systém očkovania, kde obídeme lekárne. A viete prečo? Každá vakcína musí mať zachovaný chladový reťazec. Dokonca je to s vakcínami tak, že mala by byť špeciálna chladnička, ktorá sa môže otvoriť v priebehu dňa štyrikrát. Aký je skutočný stav? Lekár napíše mamičke recept, mamička ide do lekárne, zoberie ho, dá ho do kočíka, medzitým sa stretne s kamarátkou, debatujú, zabudne alebo príde na druhý deň. Porušený chladový reťazec a potom môžeme špekulovať, či tá vakcína naozaj zaúčinkovala alebo nie.

    Preto si myslím, že toto by sa malo zrušiť a lekárne by sa mali obísť. Dokonca je aj model, ktorý chcem predstaviť, kde by sa dokonca ušetrilo na týchto, na tejto marži lekárni by sa ušetrilo okolo 60 miliónov korún, asi 2 milióny euro, ktoré by sme zase mohli vrátiť do poskytovania zdravotnej starostlivosti. Teda (povedané s úsmevom) môžem vám zodpovedne povedať, že čo sa týka tohto biznisu, tak to absolútne ide nám, mne ide naozaj o to, aby to, čo robíme, aby to bolo zmyselné, aby sme pomohli tým ľuďom.

    A na to, čo ste hovorili, že čo to pomôže, pokuta? No je to snaha, skutočne, my môžeme urobiť to, čo navrhujete, ale keď je tu povinnosť, musí byť aj zodpovednosť. Ak teda taký rodič povie, tak ako to je v zahraničí, že nedám očkovať, dieťa bude choré, tak potom bude znášať všetky dôsledky toho, finančné, tej liečby? Viete, čo by to znamenalo? Úplnú katastrofu. V dnešnej situácii ekonomickej, ako sa nachádzajú aj viacpočetné rodiny a vôbec ľudia na Slovensku, no to by ich, to je koniec. To by im zničilo existenciu ako takú.

    Preto je dôležité, aby sme tí, čo sa do toho vyznajú, aby povedali áno, to očkovanie je potrebné a vidíme, že pokiaľ tá populácia bola preočkovávaná, tak chvalabohu, naša generácia, veď je imúnna, získala imunitu voči týmto infekčným ochoreniam.

    A na to, čo sa ešte objavuje v tej dôvodovej správe. Keby tá dôvodová správa nebola, tak možno ani nevystúpim. Ale to mi práve nedalo, tá dôvodová správa. Pretože nakoniec, keď sa pozriem do auditória, všetci z nás sme asi absolvovali to povinné očkovanie. Ale keď tam vy hovoríte, že je spúšťacím mechanizmom, alebo že spôsobuje rakovinu nervového systému, Alzheimer alebo autizmus, no tak zrejme asi by sme tu takto nesedeli. Ale ja sa chcem ešte vrátiť k tej, viete, tá antivakcinačná loby, neviem prečo, ale má neuveriteľnú silu. A na tej stránke, z ktorej ste čerpali, sloboda očkovania, je tam aj upozornenie, ktoré ste si možno ani vy nevšimli ako predkladatelia a ja sa ho, ja vám ho prečítam.

    ´Dôležité upozornenie.´ Ako sa oni vyzúvajú zo zodpovednosti, títo ľudia, ktorí to napísali.

    ´Kniha sa v žiadnom prípade nesmie chápať ako lekárske odporúčanie. Kniha slúži len na informačné účely a vyjadruje názor autora. Knihu som tvoril v snahe pomôcť s nádejou, že bude užitočná. Venoval som jej veľa času, pokúsil som sa zhrnúť najdôležitejšie publikované informácie. Nevymyslel som ich a z pochopiteľných dôvodov ani nevyskúšal. Jednotlivé tvrdenia uvádzam, "ako sú", mnohé z nich predstavujú názory, hypotézy a skúsenosti ich autorov, ktoré nemusia byť v súlade s oficiálne uznávanými paradigmami, ani so súčasným prevládajúcim vedeckým názorom. Táto kniha je prehľadovou prácou a treba ju brať ako zdroj inšpirácií a referencií pre ďalšie štúdium. Neberiem žiadnu zodpovednosť za správnosť, pravdivosť, ani za dôsledky použitia týchto informácií. Väčšina uvedených postupov sa považuje za experimentálne, pretože, žiaľ, nebola skúmaná oficiálnymi štúdiami. Rozhodnutia týkajúce sa zdravia, konzultujte so svojím lekárom.´

    Vidíte, že toto sú, toto sú, to neni ani beletria, to je proste, to je literatúra, na ktorú sa nemôžeme odvolávať, ani sa na ňu spoliehať. Ale samozrejme, keď poviete, ale ja som taký prípad, tiež to bolo dieťa z Kysuckého Nového Mesta. Dieťa bolo zaočkované a za pol hodinu zistili, že má cukrovku. Ja som povedal, že minimálne by ho musela uštipnúť kobra, aby za pol hodinu mu zničila tie langerhansové ostrovčeky a aby to dieťa bolo okamžite, malo diabetes. Ale keď poviete rodičovi, že je to príčinná súvislosť, nikto to tomu rodičovi nevyvráti, prosím vás. Ak poviete, že dieťa má autizmus preto, že bolo zaočkované, ľudia, robíme veľký planý poplach a samozrejme ľudia sa boja, aby som takéto dieťa nemal, tak povie radšej, ja ho zaočkovať nedám, ale pritom vystavuje to vlastné dieťa obrovskému riziku a nebezpečenstvu, pretože zvlášť teraz prichádza množstvo ľudí, kde imunizačný program nebol. Kde vláda ani spoločnosť takú dôležitosť tomu nedávali a stretnúť sa s takýmto ochorením teraz, to je naozaj ohrozenie života toho dotyčného, ktorý očkovaný nebude a sú to v prvom rade naše deti. Takže ja by som ich v živote takémuto riziku nevystavoval.

    Ďakujem za pozornosť a všetkým, ktorí ste tomu tú pozornosť venovali.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Možno sa budem opakovať, ale chcem všetkým medicínskym doktorom, ktorí sa v tejto debate zúčastnili, jednoznačne poďakovať a všetkým ostatným, aspoň ich poprosiť o to, aby svoje odbornosti prejavovali v tých oblastiach, kde sú v prvom rade odborníci a striktné medicínske veci nechali aj v mojom, a to je v rodičovskom záujme, na lekárov. Chcel by som počuť argumenty, chcel by som sa baviť s lekármi pri akomkoľvek očkovaní, ktoré je aj z hľadiska môjho sedemročného syna a päťročnej dcéry veľmi dôležité.

    Preto oceňujem dva prístupy, ktoré ste, pán doktor Zelník, povedali, a to je, že áno, budete kopať za to, aby napríklad tá vakcinačná cesta a ten chladový režim obišiel možno nesystémový prvok týkajúci sa lekární a absolútne ste tým vyvrátili to obvinenie, že aj vy ste nejak osobne zúčastnený v tomto reťazci a mohli by ste z toho mať finančný prospech a budem sa na vašu legislatívnu alebo exekutívnu zmenu alebo nápad tešiť.

    A druhá, druhý fakt je, že je to podľa mňa až obludné - teraz tak troška pôsobím aj na vedeckom poli -, keď niekto vydáva podľa mňa hrozné a strašidelné veci, ktoré publikuje v dielach a zároveň absolútne hnusným alibistickým spôsobom sa podpisuje alebo dáva najavo verejnosti, že nenesiem za toto žiadnu zodpovednosť. Čiže kto chce zarobiť v tomto prípade, je autor tejto publikácie na základe obľúbenosti a predaja a je absolútne smiešne, že niekto tieto argumenty používa v dôvodových správach pri návrhoch zákonov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, máte pravdu v tom, že áno, naozaj všetci sme boli účastníci alebo teda absolventi toho povinného očkovacieho programu alebo systému, ale za čias, keď sa nás dotýkalo povinné očkovanie, tak ako som už raz povedal, tie vakcíny sa vyrábali u nás v Československu. A ja si myslím, že to zloženie tých vakcín bolo úplne iné, ako je to dnes.

    Ale na druhej strane chcem povedať, že si vážim to, že ste sa znova prihlásili, že ste sa snažili seriózne zareagovať na tú moju výčitku, nazvem to tak a tento váš korektný prístup oceňujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Viete, tie argumentácie, milí kolegovia, na tému, že existujú knihy, kde sa o tom píše, viete, existujú knihy, ktoré tvrdia, že vo vnútri Zeme je ešte jedna, úplne iná a oveľa väčšia. Potom existujú takí, ktorí hovoria, že vládnu jaštery a píšu o tom knihy a potom sú takí, ktorí tvrdia, že Slovania už boli vládnuci národ zemegule pred Etruskami a Faraónmi, aj o tom sa dá napísať a vydať kniha. Teda nie je problém. Papier skutočne znesie v tomto zmysle všetko.

    Ja nie som nejako zainteresovaný na očkovanie, ani dermatológ a už vôbec nie venerológ očkovať nemá čo. Syfilis a kvapavka sa nedá preventívne imunizovať, tú si musí každý preskákať. Takže pokiaľ ide o to, že by som bol podozrievaný, že som agend imperialistický farmaceutických firiem, to asi do úvahy celkom neprichádza. Ale všeobecne treba povedať, že aj v medicíne existujú ľudia na okraji a potom existujú mnohí takí, ktorí nemajú nič s medicínou, ako tuná kolega Kotleba hovorí, že vtedy sa tie vakcíny vyrábali v Československu. No my sme ich zväčša nevynašli. Vynašli ich zväčša nejakí imperialisti a vyrábali sme ich podľa uznaných postupov a nemyslím si, že by civilizovaný svet nechával ničiť svoje deti vakcínami pripravenými tak, aby im tie deti ničili. To len tak na porovnanie, že či si myslíme, že nemecké alebo švajčiarske deti sú očkované škodlivými vakcínami.

    Sumárne chcem teda povedať, že samozrejme, i tento názor je možný, ale k tej štatistike, že len päť detí z tisíca, je to štatistika, ale v momente, keď to dieťa, a to jedno z tisíca, ktoré zomrie na záškrt, bude vaše, vtedy to prestáva byť štatistika.

  • Pán poslanec Budaj, vy ste sa prihlásili až po tom, čo som uzavrel, takže musíme rešpektovať rokovací poriadok.

    Nech sa páči, reakcia, pán poslanec Zelník.

  • Ja len chcem poďakovať všetkým, ktorí sa, ktorí sa prihlásili a ďakujem za podporu.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu máme na stole tzv. očkovaciu novelu. Nebudem vám tu hovoriť pre a proti vakcínam v povinnom očkovaní, lebo to je na uváženie odbornej verejnosti a rodičoch samotných.

    Mnohí sa však tejto témy očkovania boja, boja sa zmien a majú rôzne výhovorky typu Slovensko bude zamorené osýpkami a určité menšiny budú prenášať skoro vymiznuté choroby na obyvateľstvo. U nás je táto téma tabu. My sa takýchto rečí nebojíme. Vieme, že takýto princíp funguje v mnohých vyspelých krajinách a túto novelu sme sa rozhodli podať hlavne preto, že nie je fér, keď je rodič donútený zo strany štátu dať dieťa povinne zaočkovať, ale následky očkovacích látok nesie sám. Lekári a štát sa im dokonca vysmejú priamo do očí s argumentom, že dané poškodenie nebolo spôsobené očkovaním. Ak už chce štát niekomu niečo nanútiť, dať povinnosť, tak musí niesť následky za škody, v tomto prípade za škody na zdraví. Podľa štátu má ale tieto následky očkovania znášať sám rodič. Logicky nám z toho vyplýva, že ak má následky znášať rodič a dieťa, tak aj očkovanie by malo byť na ich slobodnom rozhodnutí.

    Očkovanie teda musí byť dobrovoľné a nemožno ho vynucovať zákonom. Štát nesmie a nemôže rozhodovať o ľudskom tele, ktoré je súkromným majetkom každého jednotlivca. Ak použijeme starý dobrý sedliacky rozum a uvedomíme si, že v mnohých európskych štátoch nie je očkovanie povinné, musíme si položiť otázku: Ako to, že tam nemajú epidémie? Dnes v dobe globalizácie existuje obrovská migrácia ľudí, ako to, že sa tieto epidémie, s ktorými nás strašia, ešte nerozšírili masovo do celého sveta, keď niektoré štáty nemajú povinné očkovanie?

    V dnešnej dobe hrozí rodičovi pokuta za odmietnutie očkovania v súhrnnej výške 331 eur. No štátu, ktorý prinúti rodiča s dieťaťom k očkovaniu a u dieťaťa prepuknú nežiaduce účinky, žiadna pokuta nehrozí. Štátu nezáleží na tom, či dieťa zomrelo do niekoľkých hodín po očkovaní a rodič v smútku vie len veľmi ťažko alebo vôbec dokázať, že dieťa poznačili nežiaduce účinky alebo na nežiaduce účinky zomrelo.

    Farmaceutické spoločnosti to dobre vedia a preto s očkovacími látkami robia, čo chcú. Povinné očkovanie je pre nich len biznis. Oni len predávajú očkovacie látky a o ich reálne nežiaduce účinky sa už nestarajú. Formulkou "povinné očkovanie" sú tieto firmy nepriamo chránené štátom od znášania následkov za nepriaznivý účinok očkovacej látky. Farmakologické firmy nesmú diktovať medicíne, ale musí to byť naopak. Kto však ochráni rodičov a ich deti?

    Dnes sa môže rodič po udelení pokuty a po vyčerpaní všetkých dostupných opravných prostriedkov obrátiť na Ústavný súd s tým, že povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu zasahuje do základných práv a slobôd občanov a súd v každom konkrétnom prípade rozhodne. Rozhodnutie a dokazovanie sa však ťahá aj mesiace, roky a pre rodiča je to zdĺhavý proces dokazovania a vypočúvania. Tento čas by mal, by rodič nemal tráviť na polícii alebo na súdoch, ale mal by byť s dieťaťom. Je nespravodlivé, že v demokratickom štáte nemá rodič právo chrániť svoje dieťa a musí postupovať doslova ruskú ruletu so zdravím svojho dieťaťa pre biznis veľkých firiem a bez konkrétnych informácií o očkovacích látkach, zložení, nežiaducich účinkoch a podobne.

    Štát nám dnes bezhlavo prikazuje očkovať a tento rozkaz sa má bez pripomienok a námietok rešpektovať tak, ako všetky štátne rozkazy. Veríme štátu, pediatrovi, veď prečo by chceli pre nás niečo zlé? Prečo by nás nútili k niečomu, čo by našim deťom uškodilo? Ale priznajme sa, čítame príbalové letáky od liekov, od očkovacích látok? Čítame ich aj od vakcín, ktoré dávame pichať našim deťom?

    Náš návrh dáva tomuto aktu očkovania dobrovoľnosť, nie povinnosť a príkaz s hrozbou sankcie. Ak si niekto myslí, že očkovanie dieťa ochráni, tak ho dá zaočkovať a ak si niekto myslí, že nie je potrebné očkovať, tak nech dieťa neočkuje. Toto rozhodnutie by však malo byť dobrovoľné, beztrestné, bez sankcií za odmietnutie očkovania. Ľudia nepotrebujú príkaz očkovania od štátu, dokonca ani očkovanie nám nevie zaručiť, že sa tieto choroby na Slovensku nevyskytnú. Výrobca samotný uvádza v príbalovom letáku, že vakcína nemusí vyvolať odolnosť voči ochoreniu. Napríklad v roku 2012 sme tu mali 2 030 prípadov osýpok, 2 564 prípadov mumpsu a 65 prípadov ružienky. V roku 2013 to bolo 1 843 prípadov osýpok, 4 035 prípadov mumpsu a 12 prípadov ružienky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte to máte, už končíte? Nech sa páči.

  • Náš návrh určite nie je podmetom pre občanov, aby neočkovali svoje deti, no dáva im možnosť zvážiť všetky proti a rozhodnúť sa bez hrozby pokuty a zastrašovania, či už zo strany štátu alebo lekárov. Ak však chceme zabezpečiť pokračovanie v očkovaní u detí, musia tieto očkovania zostať aj naďalej preplácané poisťovňami, čiže musia byť zadarmo. Táto kontrola je už na ministerstve zdravotníctva a vláde. Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne - tri faktické poznámky.

    Ale v tejto chvíli prerušujem rokovanie a budeme pokračovať hlasovaním o dve minúty. Predseda povedal, že o tri, takže o tri.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr, poprosím vás, kľud v rokovacej sále. Skôr ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, tlač 428, a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona, tlač 429. Preto v mene troch poslaneckých klubov podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 12. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali zajtra 9. februára o 9.00 hodine pred správou verejnej ochrankyne práv. Je všeobecný súhlas? Nie je.

    Takže dávam hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujte sa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 77, proti 39, zdržalo 17, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Čiže budeme pokračovať o 9.00 hodine ráno návrhom na skrátené legislatívne konanie a potom bude až mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv. Ak Národná rada rozhodne zajtra o 11.00 hodine hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu.

    Takže prosím spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Zuzanu Zimenovú, aby uviedla hlasovanie k overeniu splnenia podmienok navrhnutých kandidátov na verejného ochrancu práv podľa § 4 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi práv.

  • Hlasovanie o overení splnenia podmienok navrhnutých kandidátov na voľbu verejného ochrancu práv.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že podľa zákona, podľa § 4 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov Národná rada overuje, že kandidáti Anton Čulen, Mária Patakyová a Janka Šípošová spĺňajú podmienky uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 117, proti 1, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že Národná rada overila, že navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba verejného ochrancu práv vykonala tajným hlasovaním. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, tlač 418.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 77, proti 62.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tajné hlasovanie.

    Takže pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, tlač 418. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene, opakujem pri každom mene a priezvisku kandidátov označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti, zdržiavam sa. Hlasovací lístok je neplatný, ak nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Nech sa páči, ešte pán poslanec Madej má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len oznámiť cteným členom ústavnoprávneho výboru, že budeme rokovať o 8.30 hod. zajtra ráno. Ústavnoprávny výbor. Ďakujem pekne.

  • Prebieha akt tajného hlasovania.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Zároveň vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, tlač 418.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, ktoré sa konalo 8. februára 2017.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 4 neplatných a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Antona Čulena hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 93, zdržalo sa hlasovania 28;

    - za Máriu Patakyovú hlasovalo 75 poslancov, 38 proti, 23 sa zdržalo hlasovania;

    - za Janku Šípošovú hlasovalo 41 poslancov, proti 67, zdržalo sa hlasovania 28.

    Na voľbu verejného ochrancu práv je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za verejného ochrancu práv zvolená Mária Patakyová.

    Overovatelia poverili svojho člena Annu Verešovú, teda mňa, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Máriu Patakyovú za verejnú ochrankyňu práv na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začína plynúť dňom zloženia sľubu.

  • Čiže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Kecskésa, Grausovej a Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 371. Prosím poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Janu Cigánikovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte písomne prihlásený... písomne? Ústne. Ústne pán poslanec Zelník, ktorému odovzdám slovo, ale ešte teda pokračujeme, bol, áno, mám tu teda maličkú chybu. Končíme teda faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.

  • Ďakujem. Mne je veľmi ľúto, že tu nie je pán Raši, ktorý bol, voči ktorému bola spustená verejná mediálna hystéria jednak zo strany médií a najmä zo strany farmaceutických firiem a tých lekárov, odborníkov na očkovanie, že nakúpil málo vakcín. Potom ho donútili, že musel kúpiť obrovské množstvo vakcín. Takže jednoducho takmer ho v médiách politicky popravili, takisto ako premiéra Fica v tom 2009 roku. Okrem toho chcem povedať, že naozaj z vlastnej skúsenosti poznám tie nátlakové akcie, ktoré sú zo strany farmaceutických firiem na lekárov. A ešte niečo, že pred niekoľkými rokmi, neviem teraz presne pred koľkými, bol jeden významný a veľmi dobrý neurológ bratislavský, primár, teda MUDr. Štofko, ktorý sa kriticky vyjadril k tejto vakcinácii a bol tak prenasledovaný, že ani množstvo lekárov, ktorí súhlasili s jeho názorom na vakcináciu, sa napokon neodvážilo podpísať pod túto, pod jeho výzvu alebo pod to, čo on podpísal, pretože sa báli prenasledovania. A znova hovorím, to bola takmer mediálna poprava a bol to človek zo SMER-u. Ďakujem.

  • Tá rozprava je prerušená. A ja sa len chcem spätne vrátiť do tej atmosféry okolo démonizovania, štepenia a všetkých týchto vakcinácií a preventívnych úsilí. Naozaj sa núka množstvo aj ironických slov, však ja sám by som mohol byť veľmi trpkým svedectvom toho, aká nízka bola vakcinácia proti blbosti v 50. rokoch, vidíte to aj na mne a mnohých mne podobných.

    Predsa ale nebudem sa uchyľovať k irónii, ani k sebairónii, ale chcem vyzdvihnúť všetky racionálne hlasy pánov doktorov, ktorí tu hovorili z koalície aj z opozície. Parlament v tejto téme, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že buď skončí trápne alebo skončí nejakými hádkami, ukázal kvalitnú debatu a kvalitné argumenty. Chcem vám osobne za to poďakovať a vynechám preto aj všetku iróniu, ktorá, ktorú tá téma tak silne povzbudzuje. Podstatné je, že sme dokázali diskutovať vecne, dokázali tu zaznieť argumenty a k tým argumentom odborníkov nie je čo dodať.

    Ďakujem.

  • Krátka pauza, predsedajúci telefonuje.

  • Pardon, komunikoval som s organizačným odborom. To boli faktické poznámky na pani poslankyňu Nehézovú. Mal som tu trošku chaos v tých papieroch. Takže sa pýtam, či pani poslankyňa chce zaujať, chce reagovať? Nie.

    Takže procedurálny návrh, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vás žiadam uviesť do zápisu k hlasovaniu č. 122, výpis hlasovania ukazuje, že som hlasoval proti a ja som hlasoval za. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková. Nie je v sále. Aha, je tu, pardon.

  • Smiech v sále.

  • Ja som sa pozeral do predného radu.

  • Ďakujem pekne. Pod lampou je najväčšia tma, hej.

    Ja som, ja sa teda pridám k skupinke tých, ktorí k tomuto návrhu zákona nechceli vystúpiť, no nakoniec, nakoniec v rámci diskusie som sa rozhodla povedať pár slov, bude to naozaj krátke. Chcela, to, čo tu zaznelo. Od predkladateľov zaznelo, že ani lekári nemajú jednoznačný názor, či očkovať deti alebo nie, či rodičia majú dať očkovať svoje deti alebo nie. Myslím si, že ani rodičia nemajú jednoznačný názor.

    Takisto zaznelo, povinnosťou zdravotníckych inštitúcií je informovať rodičov. Ja si skôr myslím, že povinnosťou je liečiť aj rodičov aj deti a celú spoločnosť. Ale áno, o tej informovanosti sa môžeme baviť.

    Kolega Baláž povedal, že - nie je tu už -, že toto je čisto vedecká záležitosť. Ja by som chcela podotknúť, že ja si myslím pri všetkej úcte a pochopení toho, že naozaj túto tému treba odborne, odborne predstaviť a snažiť sa ju tak aj poňať, ale myslím si, že naozaj to nie je iba odborná záležitosť z toho dôvodu, že sa týka rodičov, ktorí veria tomu, že svoje dieťa jednoducho takýmto spôsobom ohrozujú. A v tomto bode mi to už príde nie úplne naozaj o vede a o odborníkoch, ale práveže o ľuďoch a myslím si, že je na mieste nejaká diskusia.

    Pán Zelník, veľmi, veľmi, veľmi dobré vystúpenie. Viacerí vás pochválili, musím tak urobiť aj ja, naozaj klobúk dole. Dokonca som si bola od pána Zelníka vypýtať tie argumenty, neskôr poviem, kvôli čomu. Ale naozaj toto je diskusia, je na mieste povedať svoj názor.

    Nesúhlasím s pánom Kotlebom v tom, že niečo rieši následné obviňovanie, lebo myslím si, aj keby mal trikrát pravdu a keby aj pán Zelník bol v tomto finančne zainteresovaný a tak ďalej a tak ďalej, myslím si, že mu to nebráni povedať argumenty a je na nás, rozumných ľuďoch, aby sme si zvážili, či im veriť alebo nie a myslím si, že tie argumenty, tá dôvodová správa bola naozaj výborne spracovaná a úplne mi je, teda jedno pozadie toho, pokiaľ počujem tie argumenty a zdajú sa mi teda naozaj správne v mnohom.

    Na druhej strane takisto pán Zelník hovoríte, antivakcinačná loby má svoju, má obrovskú silu a vravíte, že neviete prečo. A to je podľa mňa, odpoveď na tú otázku je práve to, pretože nevedieme diskusiu, pretože odborníci naozaj s tými rodičmi tú diskusiu nevedú a tam je priestor na tie špekulácie, na tie obavy, na ten strach, pretože kolegovia tu hovorili ako príklad pokuty v doprave, ale myslím si, že inak reaguje človek, keď ide o jeho vodičský preukaz a keď ide o jeho dieťa. A práve preto si myslím, že reagujú prehnane tí rodičia, možno až veľmi prehnane, možno hystericky, možno naozaj veria konšpiráciám. Myslím si, že vo veľa prípadoch áno. Ja svoje deti mám obe zaočkované. Dokonca si priplácam za očkovanie navyše, pretože verím tým doktorom a verím tomu, čo hovoria, ale poviem vám pravdu, že keď sa tu bavíme o odbornosti, tak neviem, či je možné ma nazvať odborníkom, keď nejaké roky, konkrétne sedem rokov som robila s deťmi a s rodičmi a vidím, vidím, ako tí rodičia reagujú a naozaj viem na to pozrieť aj z pohľadu tej matky, ktorá má skutočnú obavu a ja jej neviem vysvetliť, prečo ju nútim, aby si išla dať zaočkovať dieťa, keď ona verí tomu, že to naozaj prinesie nejakú chorobu alebo, alebo sa tomu dieťaťu niečo stane a keď teda podľa nej na to existujú relevantné argumenty.

    Sama z tohto dôvodu ja neviem hlasovať ani "áno", pretože by to bolo v rozpore s mojím vedomím a svedomím. Neviem hlasovať ani "nie". Z tohto dôvodu ja sa zdržím. Ale chcem poprosiť obe strany aj v tomto pléne a možno aj verejnosť, trošku poprosiť o zmier, pretože tá diskusia, bolo to vidieť aj na tejto debate, tá diskusia je veľmi, veľmi potrebná a treba naozaj trpezlivo tým rodičom vysvetliť, možno aj na strane tých autorít by bolo načase, keby sa naozaj spojili a snažili sa tým rodičom vysvetliť, že ich deti nie sú ohrozené. A naozaj nech ten rodič nemá obavu, lebo myslím si, že naozaj nútiť tú matku, toho otca, aby svoje dieťa išlo dať, išiel dať zaočkovať, keď verí tomu, že je to pre to dieťa zlé, myslím si, že toto je pochopiteľné, že je z tohto obava.

    Takže ja len toľko k tejto diskusii. Nie som ani za, ani proti, len chcem poprosiť obe strany ešte raz o pochopenie navzájom, pretože myslím si, že ani rodičia nemôžu od nás čakať, keď máme strážiť nejaké verejné zdravie, keď sa bavíme o, niekoľkokrát tu aj padol termín "kolektívna imunita", ak som to ja teda pochopila správne, tak kolektívnu imunitu chápem aj tak, že keď zaočkovanosť detí klesne pod nejaké percento, tak v tom momente už sú zaočkované, už sú ohrozené aj tie deti, ktoré sú zaočkované. Takto mi to bolo vysvetlené.

    Čiže je, myslím si, na mieste u lekárov, ktorí vedia, o čom hovoria a rozumejú tomu, myslím si, že je na mieste strážiť túto kolektívnu imunitu, pretože naozaj potom ohrozujeme nielen svoje deti, ale aj seba a nič tým nevyriešime. Ale rovnako je na mieste, takisto si myslím, lekári vedia pochopiť tých rodičov, že majú obavu a z tohto dôvodu by to mali byť práve oni, ktorí tým rodičom poskytnú dostatok informácií. Vidíte aj vy sami, kolegovia tu v pléne, ani my nemáme tie informácie a to tu sedíme a máme všetky možnosti. Ani my sa nevieme rozhodnúť.

    Takže ešte raz, možno je na mieste pochvala pre pána Zelníka aj v tom, že organizuje v marci stretnutie s odborníkmi, ale chcem vás upozorniť, že ja určite si teda, už teraz to robím, zozbieram otázky, obavy tých rodičov a budem sa tých odborníkov pýtať a budem sa z toho snažiť vytvoriť nejaký výstup, ktorý by naozaj možno išiel tým smerom, že by rodičia mali menšie obavy a nemuseli by sme ich až tak takýmto spôsobom nútiť a diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

  • Ďakujem pekne za slovo. K tomu by som povedal len toľko, že tá debata odborníkov s tými laikami, ktorí tvrdia niečo opačné, je dosť problematická. Česká verejnoprávna televízia spravila takúto, oni majú takú, taký program, vedie to tá pani Ilková, kde na jednej strane sú jedni zástancovia, na druhej strane sú druhí zástancovia. Na tej jednej strane boli tí, ktorí tvrdia, že to škodí, na druhej strane boli tí odborníci. Ten výsledok, keď skončil, bol taký, že kto tomu nerozumie a nie je v tom odborník, tak zase len nevedel, pretože bola z toho jedna obyčajná hádka a keď, ako aj pani Grausová žiadala, že aby bolo paritné zastúpenie a budete mať jeden hlas odborníka a jeden hlas neodborníka, tak potom celý výsledok môže byť 1 : 1. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa... Faktická na faktickú nemôže byť, ale môžete zaujať záverečné... Jaj, teda pán poslanec reagoval na vás, čiže môžete reagovať, môžete reagovať na faktickú.

    Nech sa páči.

  • Už ide. Dobre. Ďakujem pekne za slovo. Ospravedlňujem sa za zmätok, zabudla som to stlačiť, prihlásiť sa.

    A v tomto úplne máš pravdu, Alino, ja viem si predstaviť, ako by tá debata vyzerala, ale myslím si, že sa trošku, že neveríme trochu tým rodičom a myslím si, že oni si takisto dokážu zhodnotiť, čo hovorí odborník a čo hovorí ten laik. A myslím si, že kto iný, ako ten odborník, lebo ten rodič to nedokáže, hej? Tak kto iný, ako ten odborník, by mal tie bludy vyvrátiť. A napríklad pán Zelník to v určitej časti dokázal veľmi dobre, veľa kolegov presvedčil evidentne a myslím si, že toto je cesta, že takto, takýmto spôsobom nech tí rodičia cez nejakého svojho zástupcu kľudne majú možnosť sa opýtať a nech je na tie otázky odpovedané odborníkmi a potom už nechajme na tých rodičoch, čomu budú veriť. Ale keď raz je niečo pravda, tak je to veľmi ľahké - to sme tu teraz videli - vyargumentovať, alebo teda aspoň ja v to naivne dúfam, že sa takéto niečo podarí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže týmto pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na záver len toľko, ja nebudem nikoho z vás, ani tých, čo tu ste, ani tých, čo tu už nie ste, nebudem nikoho prosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, pretože si myslím, že nikto so zdravým rozumom si sám dobrovoľne neobmedzí svoje vlastné právo rozhodovať o tom, či podstúpi nejaký lekársky zákrok alebo nie, bez ohľadu na to, či to je očkovanie, či je to nejaká operácia, proste nikto so zdravým rozumom si toto právo nenechá vziať. Toto všetko v podstate vedia či už v takých krajinách, ako je Švajčiarsko, vedia to v Japonsku, vedia to v Kanade, myslím si, že je načase, aby sme to vedeli aj my u nás na Slovensku, aby sme aj my opustili tú totalitnú prax alebo ten totalitný prístup k očkovaniu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 56 až 58 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 382, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 399.

    Ďalej je to prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona o zrušení územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 383, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 400.

    Tretím bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 401, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 418.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrhy zákonov uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 382,

    o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona o zrušení územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 383

    a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 401.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže toto štartuje takú pomerne dlhšiu sériu zákonov k tej istej téme, teda návrhu zrušenia vyšších územných celkov, dovoľte mi možno na úvod zopár technických poznámok. Po konzultácii teda s predsedajúcim, hoci je zlúčená rozprava k niekoľkým bodom v tejto chvíli, je potrebné aj správne z hľadiska rokovacieho poriadku uviesť každý ten zákon separátne a potom aj k nemu by mal spravodajca podať spravodajskú správu separátne, jednak aj z hľadiska rokovacieho poriadku, aby nevznikol chaos.

    Preto mi dovoľte len vás informovať, že ten postup bude taký, že ako zástupca, navrhovateľ, teda spolu s kolegyňou Macháčkovou sme navrhovatelia, ja vždy uvediem stručne každý z tých zákonov, dostane slovo spravodajca k tomu zákonu a keď teda budú všetky štyri otvorené, tak potom bude tá skutočná rozprava k tomu, lebo keby som teraz ako keby chcel to spájať napríklad z hľadiska navrhovateľa, tak by vznikol dosť veľký chaos, technický. Takže to len na vysvetlenie.

    Zároveň (rečník si odkašľal), pardon, zároveň mi dovoľte uviesť, že tých zákonov je 28, ale ako sme sa spoločne dohodli na začiatku schôdze, sú spojené do siedmich balíkov podľa, by som povedal, vecnej, vecnej príslušnosti tak, aby sme zároveň mali možnosť diskutovať o jednotlivých témach a zároveň to teda netrvalo nejako neprimerane dlho, ale aby sa tá debata nerozbiehala viac, než je nevyhnutné.

    V tejto chvíli máme spojenú rozpravu teda k štyrom bodom. Je to zmena ústavy, je to zákon, ktorým sa rušia samotné územné celky, je to zákon o rozpočtovom určení výnosu dane a, pardon, to sú tie tri, nie štyri, pomýlil som sa, toto sú tie prvé tri. Takže k nim ideme ako prví do rozpravy a dovoľte mi teda začať s tým, že by som stručne uviedol prvú zmenu, ktorou je návrh poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Obsahom tohto návrhu zákona je zmena Ústavy Slovenskej republiky. Tá zmena je pomerne stručná a spočíva v tom, že zo znenia ústavy sa vypúšťajú všetky odkazy na vyššie územné celky, ktoré v nej sú. Dovoľte mi zdôrazniť, že nie všetky tie zmeny sú nevyhnutné na to, aby sa zrušili vyššie územné celky. Dovoľte, aby som vám uviedol príklad. V Ústave Slovenskej republiky stále je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý už neexistuje. Fond národného majetku Slovenskej republiky bol zrušený obyčajným zákonom ešte teda za druhej Ficovej vlády. Nahradila ho dcérska spoločnosť ministerstva hospodárstva MH manažment napriek tomu, že v Ústave zostali určité odkazy na Fond národného majetku, sú tam dodnes. Tie však nie sú v podobe konštituovania Fondu národného majetku, tie nehovoria o tom, že sa zriaďuje fond, ale sú len v odkazoch napríklad v tom, že Najvyšší kontrolný úrad môže kontrolovať hospodárenie Fondu národného majetku. To znamená, že keď taký fond zanikol, nie je to v rozpore s textom ústavy, ktorá len predpokladá, že ak by taký fond existoval, tak by mal byť kontrolovateľný.

    My keďže sme však chceli, samozrejme, chceli tú vec urobiť technicky aj legislatívne čo najčistejšie, najpresnejšie, tak my sme z návrhu ústavy, v tomto zákone vypúšťame nielen teda samotný fakt, že existujú vyššie územné celky, ktorý sa tam ustanovuje popri obciach ako druhom type územnej samosprávy, ale vypúšťame aj všetky odkazy na vyššie územné celky v texte ústavy. Tým pádom, ak by tento návrh bol schválený, tak by vlastne z ústavy vyššie územné celky zmizli v akejkoľvek podobe.

    Toľko teda tu už sľúbený stručný úvod a potom k samotnej vecnej podstate sa dostaneme neskôr, keď všetky tri zákony prebehnú aj tým základným spravodajským procesom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže tak, ako povedal pán poslanec Beblavý, dám priestor na uvedenie každého zákona osobitne s tým, že vystúpi ku každému zákonu spravodajca a potom nastane rozprava.

    Takže žiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k tlači 382.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca a gestorský do 20. marca 2017.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, ďalší zákon. Parlamentná tlač 383.

  • Takže, ďakujem pekne, áno, je to návrh zákona o zrušení vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predmetom tohto zákona je legislatívna realizácia hlavných častí toho návrhu. To znamená, že už zrušili by sa jednotlivé vyššie územné celky, ten zákon je štruktúrovaný tak, že najprv konkrétne hovorí o tom, že každý z tých vyšších územných celkov sa zruší, aby to teda bolo aj legislatívne uvedené. Zároveň potom následne ten zákon uvádza, že na obce prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na niektorých úsekoch. Konkrétne uvádza, že je to na úseku sociálnej pomoci, školstva, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti a knižníc a naopak uvádza, že na okresné úrady v sídlach krajov prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku dráh, cestnej dopravy, územného plánovania, regionálneho rozvoja a športu.

    To sú také tie hlavné, ale zákon rieši, samozrejme musí riešiť všetky kompetencie vyšších územných celkov, takže uvádza aj také tie, nechcem povedať, že menej dôležité, lebo sú veľmi dôležité, ale také partikulárnejšie. Napríklad uvádza, že pôsobnosť VÚC na úseku humánnej farmácie prechádza na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, uvádza, že pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku pozemných komunikácií prechádzajú na ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, uvádza, že pôsobnosť vyšších územných celkov na úseku zdravotníctva prechádza na ministerstvo zdravotníctva, avšak ten zákon uvádza, že po dohode s obcou môže na obec prejsť doterajšia zriaďovateľská pôsobnosť vyššieho územného celku k nemocnici s poliklinikou druhého typu. To znamená, že základný je presunúť to na štát, ale s možnosťou ponechať to mestám a obciam, v ktorých má sídlo táto nemocnica. Samozrejme ten zákon nie je, nerieši všetky otázky, preto je tak koniec koncov ďalších 26 zákonov popri týchto dvoch, ale ustanovuje tie všeobecné pravidlá.

    Zároveň musí, samozrejme, riešiť aj prechod majetku. Takže rieši prechod majetku vyšších územných celkov, hovorí, že ak má niečo vyšší územný celok dnes v správe, tak ten majetok prechádza, samozrejme, a tá právnická osoba prechádza v princípe podľa toho, aký, ako prechádza ten úsek kompetencie. To znamená, ak napríklad kompetencie v oblasti školstva prechádzajú na obce, tak aj majetok v tej kompetencii prechádza na príslušnú obec, ale určuje aj, samozrejme, že z tohto môžu byť výnimky a k tým sa ešte neskôr v rozprave dostaneme, nebudem nimi zdržovať.

    Do vlastníctva obce a štátu podľa tých kompetencií prechádzajú, samozrejme, aj také veci, ako sú stavby vrátane rozostavaných stavieb a ďalšie, ďalšie veci slúžiace na plnenie úloh a tak isto aj samozrejme pozemky, pohľadávky a iné majetkové práva.

    Zákon aby bol precízny a legislatívne dotiahnutý, tak rieši aj ten proces preberania majetkových vzťahov. Hovorí o tom, že sa musí spísať písomný protokol, to je v línii toho, ako aj v minulosti pri decentralizácii alebo iných zmenách sa táto vec realizovala. To znamená, že musí sa, preto aj ten zákon, ako sa neskôr ukáže, je účinný k 1. 1., respektíve k 31. 12., aby tam bolo možné uzavrieť jeden rozpočtový a účtovný rok a otvoriť už druhý.

    Po novom ten protokol musí, samozrejme, riešiť majetky, práva, záväzky, účtovnú hodnotu, údaje z katastra tak, aby naozaj bolo jasné, čo presne prechádza na koho, keďže by šlo pomerne o rozsiahly prenos. Zároveň ten zákon obsahuje aj všeobecnú klauzulu, podľa ktorej ak nie je určené, na koho prechádza nejaký konkrétny majetok, tak ten prechádza na štát. To znamená, nazvime to, že zvyškové aj práva, ale aj povinnosti, záväzky prechádzajú na štát. Tu musím len povedať, že tak isto na štát prechádza aj dlh dnešných vyšších územných celkov, ktorý je pomerne rozsiahly, k tomu sa asi ešte vrátime v rozprave, myslím že je to okolo 360 mil. eur, ak to hovorím z hlavy, plus-mínus a my potom, ako sa ukáže v neskoršej rozprave, toto zohľadňujeme v tých finančných návrhoch. To znamená, že neprechádza tento dlh na obce, ale prechádza na štát. Samozrejme majetok je len jedna zo súčastí, povedal by som, toho, čo tu riešime. Tak isto veľmi dôležité sú pracovnoprávne vzťahy a tie prechádzajú v prípade právnických osôb, ktoré sú dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, na ten príslušný orgán verejnej moci, na ktorý prechádzajú aj kompetencie. Samozrejme nie je, sú potom súčasti, ktoré sa rušia úplne. To sa týka najmä, najmä zamestnancov samotného úradu župy a tieto potom aj budú príslušne ukončené, ak teda neprejdú na pôsobnosť štátu.

    To je z pohľadu vysvetlenia takého stručného úvodu, čo je v tom zákone, skoro všetko. Na záver mi ešte len dovoľte uviesť, že tento, samozrejme, zákon ešte popri tom musí riešiť aj zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov, zákon 406/2001 o prechode pôsobností, ako aj zákon 446/2001 o majetku vyšších územných celkov, lebo tieto, samozrejme, všetky strácajú svoj vecný zmysel.

    Takže toľko, toľko na úvod k tomuto konkrétnemu zákonu a jeho obsahu a opäť mi dovoľte odovzdať slovo spravodajcovi.

  • Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Renáte Kaščákovej, aby Národnej rade podala spravodajskú informáciu k tlači 383.

  • Ďakujem. Takže ako určený spravodajca podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje poslanecké miesto, nakoľko je zlúčená rozprava a toľko miest pre spravodajcov nemáme.

    Ešte predtým, než otvorím zlúčenú rozpravu, poprosím pána poslanca Beblavého, aby uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 401. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 418.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda uviesť posledný návrh zákona. Je to novela zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve. Je to, preto sme navrhli, keď sme diskutovali o tom, ako tú diskusiu viesť, ho dať spolu s tými dvoma kľúčovými zákonmi, teda zmenou ústavy a samotným zákonom o zrušení VÚC, lebo tá finančná zmena je absolútna chrbtica takejto, teda poviem to inak, prijímať tie dva zákony a neprijať takúto finančnú zmenu, by vlastne to úplne porobilo, pretože podľa dnešnej situácie z dane z príjmov obce dostávajú 70 % a VÚC dostávajú 30 %, a tých 30 %, ktoré ostávajú VÚC sú hlavným zdrojom financovania originálnych kompetencií VÚC a samozrejme VÚC majú aj iné príjmy, respektíve ich organizácie. Školy sú financované normatívne cez ako prenesený výkon a zdravotnícke zariadenia sú financované zo zdravotných poisťovní cez teda ako všetky zdravotnícke zariadenia. Takže týchto 30 % nie sú jediné príjmy, ale sú to tie hlavné originálne príjmy. To je to, cez čo VÚC financuje svoje originálne kompetencie a cez čo pôsobí. To samozrejme s ich zrušením potom vzniká aj otázka, ako naložiť s týmito príjmami a ako financovať aj tieto kompetencie ďalej. My sme, navrhujeme v tom zákone, tá novela je pomerne stručná, jej hlavný zmysel je v tom, že hovorí, že ten pomer 70 : 30, ktorý je dnes, sa mení na pomer 88 : 12, kde 88 sú obce a 12 % je štát. To znamená, ešte to poviem inak, tých 30 %, ktoré majú VÚC, by sa po ich zrušení rozdelilo v pomere 18 : 12 medzi obce a štát.

    Teraz v tom úvode treba vysvetliť niekoľko vecí. Prvá vec je, samozrejme, že ako ten pomer bol vypočítaný alebo ako sme k nemu dospeli, na základe čoho a druhá vec, treba naozaj vysvetliť, či to naozaj postačuje na to, aby mohli obce a štát vykonávať tie kompetencie ďalej, alebo treba nejaké ďalšie zmeny. K tej prvej otázke si dovolím uviesť, že ten odhad, teda to číslo, ktoré sme tam dali, je, samozrejme, v určitej miere odhadom, a to preto, nie preto, že by sme sa tomu nevenovali, ale preto, že ten balík zákonov poskytuje štátu a samospráve určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ktoré konkrétne zariadenia prechádzajú na koho.

    Pretože my napríklad v princípe hovoríme, opäť skočím trošku dopredu, že stredné školy alebo sociálne zariadenia majú v princípe prejsť na obec alebo mesto reálne, v ktorom si, v ktorom je teda to samotné zariadenie, aby som povedal príklad. Domov sociálnych služieb v Banskej Bystrici má prejsť na mesto Banská Bystrica a Gymnázium v Prievidzi má prejsť na mesto Prievidza. Toto však má niekoľko poistiek, ku ktorým sa opäť v rozprave, verím, že vrátime. Tie poistky v zásade hovoria o tom, že pokiaľ je buď zariadenie, ktoré je veľkostne úplne neprimerané tej obci, takých situácií je málo, ale je napríklad kolegyňa Macháčková priamo zo svojho regiónu, má situáciu, kde je malá obec, myslím, že sa volá Nitrianske Pravno, ak hovorím správne, ktorá má pár sto obyvateľov, ale má domov sociálnych služieb, ktorý je pomaly väčší, ako je počet obyvateľov, lebo tak tam historicky bol.

    Z hľadiska a k tomu sa vrátim, z hľadiska spôsobu výpočtu financovania to nevadí, pretože je možné na tú obec previesť podľa toho vzorca, ktorý je práve v rozpočtovom určení dane, príjmy adekvátne ku klientom tak, aby na to tá obec mala. Takže technicky to vyriešiť vieme, aj to ten zákon rieši, ale napriek tomu je dosť možné, že ani z pohľadu tej samotnej obce, ani z pohľadu ministerstva alebo centrálnej autority to nie je úplne ideálna situácia, aby niekto zriaďoval zariadenia, ktoré sú zjavne oveľa širšieho regionálneho až nadregionálneho významu. Týchto situácií nie je veľa, ale existujú.

    Preto sme navrhli, že ak príslušné ministerstvo v takejto situácii usúdi, že určité zariadenie je nad, nadobecného, dokonca až nadregionálneho významu, alebo ak obec dospeje k záveru, že nie je schopná to zvládnuť, aby mohli takéto zariadenia prejsť na štát. Samozrejme, nie je možné vopred odhadnúť, koľko takých prípadov bude. Je ich pomerne málo, ale nevieme dopredu povedať, keďže závisia, ak by sa to schválilo, na rozhodnutí tých príslušných orgánov.

    Preto my sme napočítali to percento odhadom a vychádzajúc z toho, že tá decentralizácia na obce prebehne v plnej miere a že týchto prípadov bude zanedbateľné množstvo. Ak by to tak nebolo a povedzme veľa miest a obcí alebo ministerstvo by sa rozhodlo viacero zariadení zobrať späť na seba, napríklad v kultúre alebo v sociálnej oblasti, ktoré sú financované z tých originálnych príjmov, lebo školstvo nie je, takže tam to nie je relevantné, tak potom by možno bolo nutné aj spätne revidovať toto percento, ale to je niečo, čo by sme mohli robiť až po, povedzme, ročnej skúsenosti s tým zákonom a hovorím, nedá sa to nijak dopredu rozhodnúť, pretože to ponechávame na rozhodnutí tých príslušných zložiek, čo presne prejde. Tých 88 % verzus 12 % pre štát vychádza aj z toho, že, ako som už spomenul, že na štát prechádza dlh vyšších územných celkov. To znamená, že nejde len o financovanie aktuálnych kompetencií a ich prerozdelenie, ale aj o to, že štát bude musieť niesť dlhovú službu za tento dlh.

    Tá dlhová služba nie je až taká veľká z toho dôvodu, že dnes sú relatívne nízke úroky, to znamená 360 mil. eur. Z nich každoročné úroky nie sú až taká veľká suma, ale niektoré tie inštrumenty sú z minulosti, majú aj vyššie úroky, plus nevieme, čo bude v budúcnosti. Preto sme sa rozhodli, že aj toto treba zohľadniť a tých 12 % pre štát zohľadňuje teda nielen odhadovaný prenos kompetencií, ktorý sa v prípade štátu týka najmä financovania autobusovej dopravy a financovania správy ciest, lebo to sú tie, ktoré navrhujeme, aby prešli principiálne späť na štát, ale vychádza aj z toho prijímania dlhu. To znamená, že štát by mal z tých 12 % byť schopný toto zafinancovať.

    Zároveň sme na štát preniesli v tých 12 % aj nami odhadovanú úsporu. To znamená, že my keď sme napočítali celkove tú dnešnú situáciu, napočítali sme, koľko sa na tom dá usporiť, k tej úspore sa tiež určite ešte vrátime v rozprave, tak ten rozdiel, tú čistú úsporu sme alokovali štátu, teda vráti sa daňovníkom celého Slovenska, nedali sme ju obciam. Obciam sme dali, myslím si, že veľmi, veľmi slušný balík na tie kompetencie, ktoré prechádzajú. Dovolím si teda ešte raz len zdôrazniť, že tých 18 %, o ktoré sa zvyšujú rozpočty obcí v tomto návrhu, o 18 % dane z príjmu, nejde o financovanie všetkých tých kompetencií, ktoré sa majú preniesť, lebo, ako som už spomenul, školstvo sa bude financovať osobitne cez normatívy, takto sa financuje aj dnes a zdravotníctvo sa bude financovať cez zdravotné poisťovne. Znamená ten, navýšenie rozpočtu obcí a ich organizácií, najmä v prípade školstva, lebo zdravotníctvo, ako som spomenul, sa hlavne vráti štátu, plus nie je až také veľké v tomto prípade, bude znamenať veľmi výrazné navýšenie rozpočtu, najmä miezd lebo, a to treba zdôrazniť, že hoci tento zákon je technicky neutrálny tak, že hovorí o prenose na obce, tak bude sa to prenášať principiálne tam, kde tie zariadenia sídlia. Či sú to školy, či sú to domovy sociálnych služieb, či sú to kultúrne zariadenia, múzeá, galérie, divadlá, a tieto zariadenia dominantne sídlia v mestách, dokonca dominantne sídlia v okresných mestách.

    To znamená, že ten zákon a tá finančná zmena bude mať disproporciálny vplyv na zvýšenie rozpočtu týchto miest, teda miest všeobecne a okresných miest, keďže na ne prejdú aj tie zariadenia, ktoré sa, samozrejme, musia financovať. Z tohto titulu je možné predpokladať, že najmä na okresné mestá to bude mať významný vplyv z hľadiska zvýšenia ich kompetencií, z hľadiska zvýšenia ich zodpovednosti, ale teda aj príslušného financovania.

    No a tu ma vedie k tej druhej otázke, a to je to, že či stačí takto zmeniť zákon, alebo je potrebné teda riešiť aj niečo, niečo iné.

    Pre tých z vás, ktorí sa nejak nevenujú tejto téme, v podstate dnešný systém je nastavený tak, že zákon hovorí o deľbe peňazí medzi VÚC a obce, teda tých 70 : 30, čo som spomínal, a potom nariadenie vlády rieši kritériá, podľa ktorých sa prerozdeľujú tie peniaze medzi jednotlivé obce a medzi jednotlivé VÚC. Ale nechcem teraz robiť o tom dlhú prednášku, ale tie kritériá, ktoré sú v nariadení vlády napríklad, sa odvíjajú od počtu obyvateľov, ale odvíjajú sa napríklad aj od počtu starších obyvateľov, pretože k tomu sa napríklad viaže tá kompetencia v oblasti sociálnych služieb a je tam ďalej niekoľko ďalších kritérií.

    To znamená, nápočet každej obce a dnes každého VÚC sa deje podľa toho, ako tú tabuľku, ako keby aké má hodnoty v tých jednotlivých parametroch. Z tohto pohľadu, samozrejme, bude musieť vláda zmeniť toto nariadenie tak, aby to, čo dnes sa rozpisuje medzi VÚC, sa rozpísalo teda medzi ako keby, časť sa nebude musieť tam riešiť lebo jednoducho pôjde štátu a štát si to vie interne zabezpečiť cez rozpočtový proces, ale tie veci, ktoré sa majú preniesť na VÚC z originálnych kompetencií, pardon, na obce, z originálnych kompetencií, sa budú musieť zohľadniť. To znamená, samozrejme, to je vec vlády, ktorú mi nemôžme z parlamentu predpísať, ale napríklad predpokladám, že do toho vzorca, ktorý sa týka obcí, do nariadenia vlády by sa napríklad dostali starší občania, keďže vďaka tejto zmene by práve v zodpovednosti obcí bolo starostlivosť, domovy sociálnych služieb.

    Tam by, je na mieste jedna veľká diskusia, ktorú, hovorím, nie je predmetom zákona, ale je predmetom nariadenia vlády, a to je veľká diskusia, ktorá sa odohrala v roku 2005 pri školstve, keď sa robila fiškálna decentralizácia, a to je to, že či ten nápočet má byť podľa trvalého pobytu, alebo či má byť podľa toho, kde využíva občan službu. Tí z vás, ktorí - vidím, že pani kolegyňa Smolíková prikyvuje, že zjavne si to pamätá z praxe - si pamätajú, že bol návrh v roku 2005, keď sa pripravovala fiškálna decentralizácia, aby na tie služby, ktoré sú súčasťou originálnych kompetencií v školstve, teda jedálne, centrá voľného času - čo tam ešte je? - družiny a niektoré ďalšie veci, ZUŠ-ky, na tie som zabudol, aby tieto sa rozpisovali tiež podľa trvalého pobytu. Čo by to bolo bývalo v praxi znamenalo, že povedzme si, vymyslím si, je v meste Nitra ZUŠ-ka a do nej chodia deti aj z okolitých dedín okolo Nitry, povedzme, je ich 20, 30 a predtým, než sa robila fiškálna decentralizácia, tak sa tie peniaze posielali priamo mestu Nitra na tú ZUŠ-ku, resp. vtedy ešte okresnému úradu.

    Návrh bol, aby sa tie peniaze posielali do tých jednotlivých obcí, kde tie deti žijú, ktoré do tej ZUŠ-ky chodia, s argumentom, že potom nech sa tie obce dohodnú s mestom Nitra alebo s tou ZUŠ-kou, že pošlú ich tam, a tým pádom tie deti budú mať právo. Voči tomu veľmi protestovali všetky tie zariadenia, pretože hovorili, že jednak to bude strašne náročné. Predstavte si desiatky starostov, ktorí sa budú musieť dohadovať o tie svoje deti s klientami a zároveň teda, keďže rozpočtovo je bližšie košeľa ako kabát, tak sa predpokladalo, že mnohý starosta povie, že ja to nezaplatím, lebo ja nemám pomaly ani na elektrinu, a tým pádom vlastne tie deti z tých malých obcí, ktoré nemajú teda na vlastnú ZUŠ-ku napríklad, nebudú mať ani šancu sa k takým službám dostať.

    Preto sa vtedy presadilo v roku 2005, že sa špeciálne v školstve nerozpisovali tie peniaze na obce podľa toho, kde má dieťa trvalé bydlisko, ale podľa toho, kde je klient, teda kam chodí. To znamená, že ak chodí do ZUŠ-ky, tak sa to priamo posielalo mestu, v ktorom je tá ZUŠ-ka. A to sa týkalo inak aj škôlok, pardon, tie som ešte zabudol uviesť, lebo tie sú tiež v originálnej kompetencii. Potom, to bolo za Dzurindovej druhej vlády.

    Potom za druhej Ficovej vlády ale vznikol konflikt, lebo pri centrách voľného času boli debaty, ktoré tu nechcem teraz dlho o nich hovoriť, lebo je to, je to už iná téma, ale súvisí to s týmto, kde sa to mnohým starostom nepáčilo a ZMOS si presadil, že pri centrách voľného času sa to naopak urobilo podľa miesta trvalého pobytu a pokiaľ viem z hlavy, je to tak aj dodnes. Môže ma niektorý kolega opraviť, jak sa mýlim. A pri tých centrách voľného času sa to ukázalo byť ako problém, ale ešte zvládnuteľný. Ale napríklad pri škôlkach alebo pri tých niektorých iných funkciách je to dodnes tak, že financuje sa nie podľa trvalého pobytu, ale financuje sa podľa miesta, kde využívate službu. To, čo by sa vláda musela rozhodnúť pri tejto zmene, je, že či bude pri sociálnych službách osobitne, aby som bol konkrétny, aj pri kultúre, ale tam to nie je až taký vážny problém, či bude tie peniaze posielať obciam podľa počtu starších ľudí, to znamená, že pošle ich jednotlivým obciam a tí potom budú musieť s tým mestom, ktoré bude zriaďovať ten domov sociálnych služieb, kontrahovať, teda že zaplatia za to, alebo či to vláda bude napočítavať podľa klientov a bude to rovno posielať tým mestám, kde tie zariadenia sú a podľa toho.

    To je, samozrejme, to je téma, ktorá je aj pomerne odborne zložitá, politicky citlivá, ale je hlavne teda v kompetencii vlády cez to nariadenie. Takže preto sme ju tu neriešili, len chcel som na ňu upozorniť, lebo samozrejme, je to veľmi vážna vec. Toľko k tej druhej otázke, že či je potrebné okrem zmeny zákona ešte niečo.

    Nad rámec toho, ten zákon už obsahuje najmä technické zmeny, ktoré hovoria o tom, ako tečú údaje, kto komu musí čo nahlásiť, dokedy, štatistickému úradu, ministerstvu financií, ako sa vyrovnávajú preplatky, odkedy to spúšťa sa. Povedzme v januári 2018 by sa to dialo prvýkrát, ale to už sú naozaj asi veci, ktoré nemusíme nejakým spôsobom podrobnejšie rozoberať. Myslím si, že pre účely tohto úvodu a technického vysvetlenia tej úpravy je to dostatočné.

    Dovoľte mi ešte na záver - a už skončím tento tretí bod tejto zlúčenej rozpravy - uviesť, že teraz, samozrejme, bude nasledovať ešte tretí spravodajca, potom sa otvorí rozprava a vzhľadom na to, že bude, zostáva asi 20 minút do siedmej a ja mám pripravený taký pomerne rozsiahlejší prejav k tomu, že prečo, lebo zatiaľ som vysvetlil najmä technicky, čo v tých zákonoch je. Tak ak dovolíte, ja využijem teda to, že ako navrhovateľ mám pomerne flexibilné možnosti prihlasovania sa do rozpravy a nevstúpim do nej ihneď. Myslím, že som aj tak navyše hovoril pomerne dlho teraz a aby som, poviem úprimne, nemusel ten prejav prerušovať niekedy v jeho tretine a potom sa k nemu zajtra vracať navyše po prerušení ďalšími dvomi bodmi, čo by asi stratil aj logickú niť a náväznosť. Takže ja si tento taký dlhší, systematicky asi odložím. Samozrejme, ak nikto sa neprihlási v rozprave, tak ho začnem, nie je to problém, ale pokiaľ budú iní kolegovia písomne prihlásení, tak to budem rešpektovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Takže posledná spravodajská informácia, ktorú nám podá pán poslanec, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pán poslanec Eugen Jurzyca. Spravodajská informácia k tlači 401.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo spomínaného zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, teraz už môžete otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Takže otváram zlúčenú rozpravu k týmto trom návrhom zákonov. Do, písomne sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za klub Sloboda a Solidarita pán poslanec Martin Klus a ďalším v rozprave je prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Takže príjemný dobrý večer. Veľa nás už teda nezostalo napriek tomu, že táto téma je podľa názoru asi všetkých z nás mimoriadne dôležitá. Však nakoniec vyššie územné celky prerozdeľujú nemalé milióny a práve preto by sme im mali venovať náležitú pozornosť. Ja sa teda veľmi teším, že táto pozornosť prišla ešte teda niekoľko mesiacov pred voľbami, ale s tým súvisí aj prvá, pomerne vážna výhrada, ktorú má náš klub voči predloženým návrhom zákona z dielne pána poslanca Beblavého a pani poslankyne Macháčkovej.

    Časový stres, do ktorého sa dostávame týmto návrhom zákona vzhľadom na to, že je tu predpoklad, aby vyššie územné celky boli zrušené k 1. januáru budúceho roka, nám totiž neumožňuje, aby sme sa tejto problematike mohli venovať nielen po politickej, ale aj odbornej linke. Táto diskusia sa totiž, ako je iste známe, aspoň teda tým, ktorí majú záujem o túto problematiku, vedie už niekoľko rokov aj na akademickej pôde. Keďže pán docent Beblavý je tak isto kolega z vysokej školy, tak iste vie, že na túto tému bolo odpublikovaných aj niekoľko zaujímavých článkov a musím uznať, že skutočne si predkladatelia dali pomerne veľkú robotu s tým, aby dokázali predovšetkým, predpokladám, kolegom, ktorí sedia tu po mojej ľavej ruke, že táto zmena je možná. Dokázali aj preto, lebo boli to práve poslanci za túto politickú stranu, ale predovšetkým jej predseda, súčasný premiér pán Robert Fico, ktorý pravidelne otváral túto tému, najmä pred voľbami v roku 2013, a kedy hovoril o tom, že vyššie územné celky si neplnia svoju funkciu tak, ako by mali a že by prípadne malo dôjsť k ich zásadnej reforme. Hovorilo sa najmä o troch vyšších územných celkoch, neskôr troch plus jednom vyššom územnom celku. Dokonca som zachytil aj úvahy o tom, že by mohli byť zrušené úplne. Vždy však zostalo len pri slovách a preto obdivujem, že ste si dali tú námahu a prešli si tie kompetencie vyšších územných celkov jednu po druhej a že ste to dokázali vložiť do paragrafovej podoby. Skutočne náš poslanecký klub zaujal k tomuto vášmu výkonu veľmi pochvalné stanovisko.

    Ale predsa len vrátim sa k tej prvej pripomienke a možno našej výhrade, ktorú máme, a to je práve ten časový faktor. Mrzí má, že sme s touto diskusiou neprišli podstatne skôr. Chápem, že tu boli parlamentné voľby, chápem, že tu bolo množstvo iných povinností, ktoré sme mali. Ale predsa len, rušiť vyššie územné celky pár mesiacov pred voľbami je niečo, pod čo sa náš poslanecký klub jednoducho podpísať nedokáže. A predpokladám, že o tom bude aktívnejšie hovoriť aj pán kolega Dostál, ktorý má svoj diskusný príspevok postavený na stanovisku OKS.

    Druhý vážny problém, ktorý máme s vaším návrhom niekoľkých zákonov, ktoré majú umožniť zrušenie vyšších územných celkov, je fakt, ktorý hovorí o tom, že by malo dôjsť k recentralizácii Slovenskej republiky. Aj v našom klube sa objavili názory, a to priznávam úplne otvorene, že naozaj niektoré kompetencie dnes možno vyššie územné celky nevykonávajú lepšie, ako by ich vykonával štát. Faktom ale je, že v roku 2001, ešte predtým, keď sa tvorila Ústava Slovenskej republiky, sa hovorilo o tom, že sú to práve vyššie územné celky, prípadne nejaké perspektívne municípy, a respektíve v čase Žitňanského, pardon, Nižňanského reformy to boli najmä župy o počte 16, respektíve 12, boli postavené na tom tieto úvahy, že by reforma mala priniesť kvalitnejší výkon samosprávy takzvaného druhého stupňa a predovšetkým na tom, že táto reforma privedie správu vecí verejných bližšie k občanovi. A toto, napriek tomu, že my máme veľké výhrady k tomu, ako dnes fungujú vyššie územné celky, sa vo veľkej miere podarilo. Práve prostredníctvom druhého stupňa samosprávy totiž občania majú bezprostrednejší dosah na vykonávané kompetencie, ako je to v prípade kompetencií, ktoré má dnes vo svojej správe štátna správa. Práve teda recentralizáciou by sme dosiahli pravý opak toho, o čo sme sa pokúšali od 90. rokov a čo sa teda zrodilo, hoci teda veľmi nešťastne v roku 2001 po veľmi zvláštnej dohode medzi HZDS, SMER-om a SDKÚ - DS.

    Faktom je, že to, čo sa stalo v roku 2001, sa potom nešťastne vlieklo s vyššími územnými celkami ďalej počas celej doby histórie. Ľudia sa jednoducho nezžili s tým, že tu takýto celok máme, že tu máme určité kompetencie, ktoré sú naň prenesené a že tu máme určité financie, ktoré výkon týchto kompetencií umožňujú. Dnes by sme skutočne vedeli možno na rukách jednej, dvoch rúk spočítať ľudí, ktorí sa tejto téme ešte aktívne venujú, napríklad aj v akademickom prostredí. Pre mnohých je to už proste nezáživná a nezaujímavá téma a toto je ďalší z problémov, ktorý tu vo vyšších územných celkoch vidíme, a to je to, že tu absolútne zlyhal proces akejkoľvek edukácie občana, na čo ich vlastne máme. Možno aj táto rozprava veľmi dobre poslúži na túto tému a aj preto ju vítame. Hoci, ako som povedal, nie pár mesiacov pred voľbami. Sme pripravení otvoriť túto diskusiu, pretože práve Sloboda a Solidarita v minulosti hovorila o tom, že vyššie územné celky v takejto podobne treba zrušiť a rozpustiť, tak ako to dnes navrhujete vy, ale ako som naznačil, bolo by to najvhodnejšie urobiť možno deň po voľbách a nie pár mesiacov pred voľbami.

    No a s tým zase raz súvisí tá tretia základná výhrada, ktorú má náš poslanecký klub k tejto predloženej sérii zákonov, a to je otázka budúcnosti vyšších územných celkov. Myslíme si, že niečo zrušiť je omnoho jednoduchšie, ako niečo vytvoriť. A podobne, ako je to napríklad s takzvaným pozitívnym voltom nedôvery, ktorý som ako politológ vždy presadzoval v jednotlivých politických systémoch ako dobrú myšlienku, v praxi to teda znamená, že ak vyslovujete nedôveru predsedovi vlády, tak by ste zároveň to mali urobiť s tým, že zvolíte nového. Napríklad slovinský alebo nemecký politický systém to poznajú. Náš, bohužiaľ, nie. A už sme niekoľkokrát videli, čo to všetko vyvolalo, tak v takom prípade takýto systém by sme mali možno zvoliť aj pri takých zásadných zmenách, ako je rušenie druhého stupňa samosprávy.

    A z tohto dôvodu by bolo dobré, keby nám možno navrhovatelia okrem série zrušení jednotlivých zákonov a kompetencií predstavili aj ich víziu o budúcnosti regionálnej alebo tak, ak chceme, dvojstupňovej samosprávy. Pretože to považujeme za možno to najdôležitejšie, čo súvisí s tým, čo tu máme dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Nevyhnutne totižto potrebujeme vedieť, či sa chceme uberať napríklad systémom municipalizácie a presunom kompetencií na vytvorené municípiá, alebo či chceme urobiť zásadnejšiu reformu súčasných vyšších územných celkov, pretože náš názor je, že nie všetko, čo dnes vo vyšších územných celkoch máme, je vhodné možno preniesť na miestu samosprávu alebo na štát. Jednoducho, ten druhý stupeň samosprávy sa v istom slova zmysle osvedčil a ukazuje sa ako efektívny, napriek tomu, že to možno na prvý pohľad tak aj z pohľadu občana nevyzerá.

    Takže toto sú možno také tie tri najzákladnejšie a najdôležitejšie výhrady, ktoré máme voči predloženému návrhu zákona, respektíve sérii návrhov zákonov a verím tomu, že aj v tejto diskusii sa možno na mnohé otázky nájdu odpovede. A budem sa tešiť tomu, ak táto diskusia bude pokračovať aj po prípadnom neschválení tejto série zákonov. A ako som naznačil, náš poslanecký klub je plne otvorený tomu, aby sme sa do tejto diskusie zapojili. A predpokladám, že v tomto duchu za chvíľu vystúpi aj kolega Ondrej Dostál. Takže toľko z mojej strany.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Pán poslanec Klus, s mnohými vecami a názormi nie vždy súhlasím, o ktorých hovoríte, ale tu musím absolútne súhlasiť. Urobiť najskôr takú malú korekciu chcem, pretože ste hovorili, že v roku 2001 SMER a HZDS urobili rozhodnutie o tom, ako budú vyššie územné celky vyzerať, tak vás chcem poopraviť, v 2001 ešte SMER ani nebol v parlamente, ten sa dostal do parlamentu až v roku 2002, ale to sa stane.

    Ale trošku takých rečníckych otázok zopár. To znamená, že fakulta, na ktorej pôsobíte, keďže neprodukuje dobrých absolventov, sa neosvedčila, tak ju zrušíme? Alebo ak nefunguje povedzme všetko na meste, lebo aj môžeme sa zhodnúť na tom, že aj na meste alebo v obci nie všetko funguje, tak jediným riešením je to zrušiť? Ja viem, že vy ste to nepovedali, ale tie rečnícke otázky si dávam a môžem pokračovať ďalej. Ale až do takej absurdity, že ak teda to na Slovensku takto nefunguje, tak potom jediným riešením je zrušenie Slovenska a vyhlásením Slovenska za voľnú zónu Európskej únie a ušetríme možno 16 miliárd, pretože v podstate nie je potrebné nič tým pádom financovať. Samo to bude bežať.

    To sú rečnícke otázky, na ktoré som si už aj odpovedal. Ale chcem ešte raz zdôrazniť, že súhlasím s vašimi názormi. Ak niečo možno nefunguje tak, ako by mali ľudia predstavu, tak je potrebné hľadať, ako to bude fungovať. A ak sme raz sa zaviazali, že chceme mať princíp subsidiarity v rámci Európskej únie zakotvený v našej ústave, tak je to práve aj vo vytvorení krajskej samosprávy, ktorá tu má svoje miesto.

  • Pán poslanec Klus, hoci moje výhrady a výhrady OKS sú, povedal by som, ešte hlbšie a aj vecného charakteru, budem o tom hovoriť vo svojom, vo svojom vystúpení v rozprave. Súhlasím s tým, že problematická je aj samotná tá procedúra, akým spôsobom sa predkladá tento návrh, pretože samozrejme, že každý poslanec má právo predložiť návrh, aký uzná, uzná za vhodné. A opoziční poslanci, samozrejme, že musia počítať s tým, že ich návrhy nie sú schválené, respektíve, že sú to iba také výnimočné okamihy, keď im prejde nejaký pozmeňujúci návrh alebo nejaká drobná novela. Málokedy ide o niečo, niečo príliš rozsiahle a napriek tomu je legitímne, ak opoziční poslanci prezentujú svoju predstavu o tom, ako by oni riadili štát, keby boli pri moci, aké zákony by schvaľovali.

    Ale problém tohto návrhu zákona je, že on by bol problematický aj v situácii, keby ho predkladala povedzme vládna koalícia s dostatočnou väčšinou, keby v takomto čase pred predpokladaným konaním krajských volieb prišla vládna koalícia s tým, že však zrušíme samosprávne kraje, lebo nejak sme dospeli v priebehu roka od parlamentných volieb k tomu záveru. No asi by sme ako opozícia veľmi kričali, aké je to nedemokratické a ako treba na to oveľa viac času na diskusiu, tak ako sme sa ozvali napríklad, keď prišla koalícia s návrhom na zrušenie druhého kola volieb županov a aj ho proti našemu kričaniu presadila.

  • Pekne. Ja by som teda chcela reagovať na pána poslanca Klusa. Čo sa týka tých pripomienok z hľadiska časového stresu, ja si myslím, že to nie je ani o nejakom časovom strese, ale predovšetkým o nevôli takýto zákon prijať. Pretože spolu aj s kolegom pánom Beblavým my sme teda prekladali aj ten návrh, aby teda toto obdobie, ktoré príde, pre VÚC-ky bolo posledné a nenašli sme preto politickú podporu. Takže ja si myslím, že tu hovoriť o strese, že by sme to nezvládli do konca roku, je úplne zbytočné. Tu sa jasne ukázalo, že chýba politická vôľa vôbec tie VÚC-ky zrušiť.

    Čo sa týka recentralizácie, ja si myslím, že väčšina tých kompetencií, o ktorých sme hovorili, či už je to úsek sociálnej pomoci, školstva, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc, prechádza na obce, čiže nemôžme hovoriť o recentralizácii, práve naopak. A tie kompetencie, o ktorých sme hovorili, aby prešli jednak na okresné úrady v sídlach krajov alebo teda na ministerstvo dopravy, tam sa vyslovene určila len jedna kompetencia, a to bol úsek pozemných komunikácií, kde to naozaj považujeme za účelnejšie, pretože je veľmi nepraktické súčasné riešenie z toho pohľadu, že keď napríklad máme v meste alebo v obci cestu, ktorú spravuje kraj, tak zle sa nám v podstate tieto problémy riešia, pretože častokrát sa občania obracajú na nás s rôznymi požiadavkami. Takže tá situácia dobrá nie je. A preto sme práve navrhli aj v tomto, aby mali možnosť obce si tieto komunikácie prevziať a iba v prípade, ak s tým nebudú teda súhlasiť, tak by to prevzal štát.

    Takže ja si myslím, že nemožno hovoriť o nejakej recentralizácii, ale naozaj snažili sme sa práve o decentralizáciu s tým ale, že sme zachovali aj teda právo obcí v určitých situáciách navrhnúť teda iné riešenie, alebo že by táto kompetencia prešla pod štát. Je určite vždy veľmi ťažké vytvoriť niečo nové, ale my sme ukázali politickú vôľu. Aj myslíme si, že naozaj tie VÚC-ky, a ja to teda môžem povedať z vlastnej nejakej skúsenosti, sú tak vzdialené ľuďom...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Ďakujem. Ja by som chcela potvrdiť, Martin, tvoje slová. Takisto si nemyslím, že je šťastné meniť pravidlá tak tesne pred voľbami a za pochodu. A myslím si, že ak by sa tak stalo, tak by sme hovorili o nejakej revolúcii. Ale v tomto prípade, ja som skôr za evolúciu, čiže za širšiu diskusiu o tom presne, že čím vlastne tento systém bude mať byť nahradený, pokiaľ by vyššie územné celky, tak ako dnes existujú, mali byť zrušené. Čiže nestačí povedať len A, ale treba povedať aj to povestné B.

    A čo ja vnímam ako najväčší problém, pretože tým, samozrejme, nechcem povedať, že súhlasím s tým, ako dnes vyššie územné celky fungujú, všetci vieme, kde sú ich slabiny a akým spôsobom sú vzdialené od občanov. To sa tu bude asi v tejto rozprave veľmi často diskutovať. Ale myslím si, že to nastalo práve z toho dôvodu, že od konštitúcie vyšších územných celkov, čiže od toho roku 2001 a vlastne celkovo po prechode z vlastne vlády jednej strany po ´89, keď sa pomaly prešlo na decentralizáciu, resp. na duálny systém verejnej správy, to znamená jej rozdelenie na štátnu správu a samosprávu, tak vyššie územné celky podľa môjho názoru si neplnia tú funkciu, pre ktorú by mali byť prioritne, a to je samosprávna funkcia. Oni stále zostali proste v rovine len nejakej administratívno-správnej jednotky, a to je, práve preto vlastne nastáva tá vzdialenosť od občana. Čiže nehovorme o tom, že zrušíme VÚC-ky bez toho, že by sme povedali, čím ich nahradíme. Hovorme skôr o tom v tejto fáze, prečo VÚC-ky dnes neplnia svoju samosprávnu, samosprávnu funkciu.

  • Ďakujem pekne. Ja budem samozrejme reagovať obsiahlejšie v rozprave, ale predsa len dve veci. Ja na tom nejak nebazírujem, ale predsa len, pán poslanec, to sa týka trochu aj pani poslankyni Kaščákovej, že myslím, že vzhľadom na ten ústavný zákon o konflikte záujmov by bolo bývalo také korektnejšie na začiatok uviesť, že ako niekto, kto plánuje kandidovať na post predsedu vyššieho územného celku, že máte aj osobný záujem v tejto rozprave. Ja si myslím, že vás to nejak z tej rozpravy nediskvalifikuje, ale myslím, že by to bolo proste správne povedať aj vzhľadom na to, čo ten zákon hovorí. To je technická vec.

    Druhá vec, čo chcem povedať, je, dovolím si v tej poznámke len odcitovať dva citáty predsedu vašej strany, lebo vy ste vystupovali za, ak som pochopil správne, za váš poslanecký klub, takže nehovoríme teraz len osobne. Richard Sulík 9. novembra 2013 povedal, že systém vyšších územných celkov považuje za pomýlený a samotné VÚC podľa neho treba zrušiť. Dodal, že jeho strana sa o zrušenie VÚC bude snažiť. "Som za to, aby sa VÚC-ky zrušili a kompetencie, ktoré majú, nech sa rozdelia časť na štát a časť na obce", priblížil Sulík. Myslieť si, že systém VÚC sa počas doterajších 12 rokov neuchytil, nie je pravdou, že keď to bude bližšie k ľuďom, že to bude pod väčšou kontrolou, lebo ľudia jednoducho tieto voľby ignorujú.

    Následne 2. januára 2014 Richard Sulík v rozhovore povedal, že: "SaS sa nechala počuť, že vyššie územné celky sú umelou a nákladnou byrokratickou riadiacou štruktúrou v štáte obdobne, ako boli za komunistov kraje. Táto štruktúra nebola vytvorená pre občanov, ale pre politické strany a že sa preto čoraz intenzívnejšie zaoberáte možnosťou ich úplného zrušenia." Odpoveď Richarda Sulíka: "Tak." "Dostane sa to aj do vášho volebného programu?" "Volebný program začneme písať asi na jeseň 2015, ale viem si predstaviť, že to bude zrušenie VÚC." "Čo by ich malo nahradiť?" "Ide o zrušenie krajov bez náhrady s presunom kompetencií na štát a obce."

    Tým chcem len povedať, že ak SaS opäť dneska povie, že treba diskutovať a programovo pripravovať, tak je logická obava, aby to neskončilo ako naposledy, keď váš predseda vyhlásil prakticky to, čo my dnes predkladáme na sto percent identické, ale následne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, chcel som povedať SDĽ a malo to byť SMER, alebo teda opačne.

  • Povedané so smiechom.

  • A každopádne nie je celkom pravda, že SMER nevznikol ešte v tom čase. SMER vznikol v roku 1999, pokiaľ ma pamäť neklame. Každopádne aj majster tesár sa utne, takže sa ospravedlňujem za túto chybu v mojom vystúpení.

    Pokiaľ ide o vystúpenie predkladateľa pána Beblavého, áno, ja som mu hneď na začiatku povedal, že naša strana dlhodobo hovorí o tom, že vyššie územné celky v takej podobe, ako ich máme v súčasnosti, nie sú funkčné tak, ako by sme si to predstavovali. To, že mal pán predseda také pomerne radikálne vyhlásenia, to je jedna stránka veci, ale nepristúpili sme k tomu aj kvôli tomu, čo ste naznačili hneď na začiatku, a teda, že máme dnes viacerých kandidátov na županov vyšších územných celkov. A to, čo chceme urobiť pred tým, ako pristúpime k takému radikálnemu kroku, o ktorom pán predseda hovoril a ktorý vy tu teraz predkladáte, je dať tým župám ešte raz zmysel. A to sa dá len za predpokladu, že tam budú sedieť kompetentní ľudia s kompetentnými tímami a teda tí budú realizovať kompetencie tak, aby boli konečne v prospech občanov a nielen v straníckych centrách, resp. rodín, ako sme na to zvyknutí napríklad v Banskobystrickom kraji.

  • Ďakujem, 19.00 hod., končím dnešný rokovací deň. Zajtra ráno pokračujeme o 9.00 hodine návrhom na skrátené legislatívne konanie.

    Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.