• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Peter Antal, Katarína Čefalvayová, Veronika Remišová a Martina Šimkovičová a Oto Žarnay.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Milana Laurenčíka a Martina Klusa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 343, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 357. Dávam slovo poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka a Martina Klusa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 343.

  • Dobré ránko, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, tu nie sú, páni poslanci, keď sme v piatok končili rokovanie, som sa nádejal, že dnes nebudem rozprávať len k stoličkám, ale vyzerá, že sa situácia nezmenila.

    Ale teraz k veci. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s poslancom Martinom Klusom.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s funkciami starostov primátorov a predsedov VÚC, ako aj s funkciou generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, obec, mesto vyšší územný celok a verejnoprávnu inštitúciu Sociálnu poisťovňu a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte o daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch zasahujúcich do života verejnoprávnej inštitúcie, v danom prípade Sociálnej poisťovne, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo tejto inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločností ako celku. Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje.

    Návrh ústavného zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenska republika viazaná, a s právom Európskej únie. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv.

    Ďakujem za pozornosť. Toľko k uvedeniu zákona a poprosím pánov poslancov a panie poslankyne o podporu tohto nášho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi, nech sa páči.

  • 4.

    Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor bol ním navrhnutý ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Za klub SaS vystúpi pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Príjemné dobré ráno, vážené dámy, vážení páni. Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. A dovoľte mi teda povedať pár dôležitých slov v súvislosti s týmto návrhom ústavného zákona. Akiste ani mňa veľmi neteší to, že sa na každej schôdzi rieši hneď niekoľko ústavných zákonov, pretože ústava by mala byť vo svojej podstate akt alebo teda dokument, ktorého zmena je aktom pomerne nepravidelným. Ale fakt je ten, že naša ústava, napriek úcte, ktorú k nej prechovávam, má viacero medzier a my upozorňujeme dlhodobo na jednu z nich, ktorá je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a hovorí o pomerne vážnom konflikte záujmov, ktorý viacerí kolegovia sediaci tu v tejto sále majú a ktorý sa nerieši niekoľko desaťročí.

    Opýtam sa teda jednu jednoduchú otázku: viete, prečo je myšlienka obsadiť kandidátku do parlamentných volieb starostami a primátormi alebo dokonca založiť stranu regiónov zlá? Existuje na to veľmi jednoduchá odpoveď a tá odpoveď je podľa nášho názoru jednoznačná. Preto lebo by sa jednalo o tvrdý konflikt záujmov. Starosta je v prvom rade starosta. Primátor je primátorom a župan má byť županom takým, ktorý vždy myslí na najbližšie komunálne či župné voľby. Preto pravidelne dochádza k prípadom, kedy podriadi svoje hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky svojim lokálnym ambíciám.

    Povedzme si teda, ako to vyzerá v praxi. Predstavme si spoločne, že tu schvaľujeme nejaký hlúpy zákon. Tá predstava nie je až taká nereálna. Pripomínam napríklad len minulotýždňový zákon o tom, ako sme zrušili druhé kolo župných volieb. A takýchto by sme akiste našli aj na tejto schôdzi podstatne viacej. Starosta, primátor či župan s ním bude súhlasiť, lebo za odmenu dostane konečne pre svoju obec, mesto či kraj obchvat, na ktorý obyvatelia čakajú celé roky. Doma je potom oprávnene za hrdinu, čím si zaistí znovuzvolenie, a nejaký zákon nevýhodný pre celé Slovensko v obci nik riešiť nebude, lebo obchvat je pre obec radovo cennejší. A takto by sme sa pokojne mohli pozerať aj na návrh zákona, ktorý tu pristál minulý týždeň a ktorý práve zrušil spomínané druhé kolo volieb. V akom konflikte záujmov boli asi kolegovia, ktorí samotní sú župani a ktorí tu dnes napríklad nesedia, predpokladám, že si riešia svoje záležitosti vo svojej župe.

    Samozrejme, najlepšie by bolo postaviť v každej obci spomínaný obchvat a všetko ostatné, čo si obyvatelia želajú, ale s rukou na srdce, toto pri obmedzených zdrojoch, ktoré máme k dispozícii, možné nie je. No a ešte aj z tých obmedzených zdrojoch, o ktorých hovorím, sa značná časť rozkradne a o tom tak isto by sme dlho vedeli rozprávať nielen tu z tohto miesta.

    Alebo predstavme si notoricky známy problém eurofondov. Neprekvapí, že bude uprednostnená obec alebo mesto, prípadne dokonca župa, ktorej starosta, primátor alebo župan je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, lebo, ako sa hovorí, s tým treba byť zadobre. Aj takéto skúsenosti a prípady by sme tu vedeli menovať.

    Ďalších problémových situácií by sa našlo mnoho a všetky do jedného len potvrdzujú fakt, že ide o vážny konflikt záujmov. Iné by to nebolo ani vtedy, keby každý primátor a starosta bol poslancom Národnej rady a vykompenzovali by sa tak aspoň lokálne záujmy. Táto úvaha tu v minulosti bola, dokonca to bola dnes vládna strana SMER – sociálna demokracia, ktorá to pokojne mohla vyriešiť v časoch, keď vládla sama, že sa zavedie napríklad druhá komora parlamentu, ktorá by bola obsadená práve podobnými typmi kandidátov. Chvalabohu, k tomuto neprišlo. Hovorím chvalabohu preto, lebo na Slovensku máme dnes 2900 obcí, takmer 2900 obcí, čiže predstava že by sme mali 2900 členov druhej komory Národnej rady Slovenskej republiky je akiste veľmi podobná tomu, čo zažívajú dnes v Čínskom ľudovom zhromaždení. A iste by to nebolo to najlepšie riešenie pre päťmiliónovú krajinku. Tým zároveň upozorňujem aj na to, že je anomáliou mať vôbec 2 900 obcí v päťmiliónovej krajine. Ale toto je téma sama osebe.

    Samozrejme, počet mandátov Národnej rady je obmedzený, takže takáto kompenzácia, pokiaľ ide o spomínaný konflikt záujmov, jednoducho možná nie je. Ani by to nedávalo zmysel. Ako som už povedal na začiatku, úlohou starostu je bojovať za obec, primátora za mesto a župana za svoju župu. Zatiaľ čo úlohou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je schvaľovať správne zákony, a to zdôrazňujem, pre celú Slovenskú republiku.

    Ďalšou otázkou je časový a priestorový konflikt takého konfliktu záujmov. Občania sa oprávnene pýtajú, ako dokáže nejeden z vás byť primátorom či primátorkou na plný úväzok v okresnom či krajskom meste, ale kľudne hovorme aj o obciach alebo župách, a zároveň plnohodnotným poslancom či poslankyňou napríklad 500 kilometrov vzdialenej Národnej rade. Nehovoriac o ďalších funkciách, ktoré mnohí z vás majú. No zrejme len tak, že obyvateľom konkrétneho mesta, obce či kraja kompenzuje svoje absencie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky tým, že niečo pre tých svojich vybaví. Opäť sa pritom môžeme vrátiť k tomu, že z pohľadu obyvateľov daného mesta, obce či kraja je tento postoj legitímny a pochopiteľný, avšak z celoslovenského pohľadu rozhodne správny nie je.

    A práve preto, dámy a páni, treba ústavným zákonom zakázať súbeh funkcie poslanca Národnej rady s akoukoľvek exekutívnou funkciou, a to vrátane takej kombinácie, ako je napríklad poslanec Národnej rady a šéf Sociálnej poisťovne, čo je ešte brizantnejší konflikt záujmov.

    Určite nestačí požadovať jeden plat a dosť, akým sme sa prezentovali v prechádzajúcom volebnom období, pretože za takouto požiadavkou sa skrýva väčšinou závisť a nijakým spôsobom nerieši popísaný problém práve spomínaného stretu záujmov.

    Iste sa opýtate: a čo súbeh legislatívnych funkcií a teda konkrétne poslanca Národnej rady a zároveň poslanca župy, mesta alebo obce? Iste, aj toto je istým spôsobom problém. Avšak v našom návrhu ústavného zákona ho neriešime, pretože v ňom pripúšťame výnimku. Túto výnimku pripúšťame, nakoľko konflikt záujmov, resp. časový konflikt v tomto prípade nie je zďaleka taký vypuklý. Zasadnutia napríklad mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici sa konajú približne raz za dva mesiace. Zatiaľ čo župan, starosta alebo primátor by mali byť vo svojom meste prítomní v podstate neustále akož to predstavitelia exekutívy a štatutárni zástupcovia.

    Navyše z hľadiska kontrolného, resp. informačného takáto kombinácia môže dokonca politickému systému všeobecne prinášať aj svoje výhody. Sám sa s tým stretávam ako poslanec mestského zastupiteľstva. A tu by som chcel zdôrazniť práve ten spomínaný problém. Práve teraz o deviatej hodine začalo Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že tu predkladám zákon, ústavný zákon spoločne s mojím kolegom, na tomto zastupiteľstve budem chýbať, a to som len obyčajným poslancom. Pýtam sa teda, ako môže nejaký primátor, starosta alebo župan zároveň sedieť na dvoch stoličkách? Ja som tento raz uprednostnil Národnú radu Slovenskej republiky. A nebolo to jednoduché rozhodnutie. Pýtam sa, ako riešia kolegovia župani, primátori a starostovia trojtýždňovú absenciu počas rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky? Pre mňa je táto otázka nevysvetliteľná. A je mi ľúto, že tu momentálne niektorých z nich nevidím. Rád by som počul odpoveď.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Ja iba veľmi krátko. Ja mám jeden problém s týmto návrhom ústavného zákona, pretože on vlastne, aj keď sa tvári, že rieši konflikt záujmov, tak on vlastne rieši nezlučiteľnosť funkcií, ktorá je upravená v ústave v čl. 77. Som preto presvedčený, že ak chceme otvárať správnym spôsobom tento problém, tak potom máme mať odvahu priamo vstúpiť do čl. 77 ústavy a nie cez ústavný zákon, ktorého cieľom je niečo úplne iné, riešiť konflikt záujmov. Takže z tohto dôvodu a z dôvodu zmysluplnosti a vlastne nepripustenia nepriamej novely ústavy takýmto spôsobom ja nemôžem podporiť tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reakcia, pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kresák, vy ste pre mňa veľmi silnou autoritou, pokiaľ ide o ústavné právo. Ale pamätám si, že posledne, keď sme tu predkladali v podstate totožný návrh zákona, akurát sme naň išli iným spôsobom, otvorili sme práve to jadro ústavy, ktoré navrhujete, tak ste nás kritizovali práve za to, že otvárame jadro ústavy. Takže sme teraz našli iný spôsob ako na to, aby sme pomenovali, ktoré konkrétne funkcie nie sú zlučiteľné podľa nášho názoru s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Tak aj toto je problém.

    Ja teda navrhujem, sadnime si k tomu, pretože my určite s týmto návrhom prídeme opäť. Je to pre nás veľmi silné zrkadlo pre vás, tých, ktorí ste v tomto konflikte záujmov, a my ho budeme používať dovtedy, kým sa tento stav na Slovensku nezmení. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Procedurálny, pán poslanec? Ako spravodajca alebo ústne?

    Ústne, nech sa páči. Takže ukončujem možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Tak pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky:

    "Otázka: Prečo uvažujete, že už ďalej nebude kandidovať na post žilinského primátora?

    Odpoveď: Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia, priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.

    Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si tiež ale vyžaduje nesmierne veľa času.

    Áno, máte pravdu. Preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej."

    Ako vidíte, pán primátor tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že tento krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je pripravená na to, a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade. Nenahraditeľných sú totiž plné cintoríny.

    Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánuje v budúcnosti vykonávať len jednu funkciu, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku nasledovne: vyjadril sa, že zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd, potom sa vzdá funkcie, a odhadoval to na niekoľko týždňov. Odvtedy už bude takmer rok a tento rok skončí aj zrejme nútená správa mesta Martin. Verím, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svoje slovo dodrží a už onedlho bude ďalším politikom, ktorý bude sedieť iba na jednej stoličke. Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente. Ak by ho nasledovali, tak by sme už nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je aj tento návrh zákona, rokovať ani ich navrhovať. Malo by to byť vo výbave v zásade každého slušného, normálneho, zodpovedného človeka.

    Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už druhýkrát. V prvom prípade sme chceli novelizovať priamo Ústavu Slovenskej republiky. Ako už aj kolega spomínal, vtedy pán poslanec Kresák, ktorého si vážim, pretože ho pokladám za ústavného právnika, použil kritické slová, že jadro ústavy by sme takýmto spôsobom meniť nemali. Aj keď som mu vtedy oponoval, že v tom istom jadre ústavy je napríklad nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady a poslanca Európskeho parlamentu. Preto sme teda zvolili dnes úpravu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    A ešte jedna poznámka. Onedlho sa budú konať voľby do vyšších územných celkov. Viacerí z vás premýšľajú o tom, že sa týchto zúčastnia a budú kandidovať za županov. Aj z našej strany Sloboda a Solidarita budú kandidáti na kreslá županov. Môžem tu teda verejne vyhlásiť, že v prípade zvolenia sa naši kandidáti vzdajú funkcie poslanca Národnej rady, pretože v strane SaS máme zásady, ktoré nielen hlásame, ale sa podľa nich aj riadime.

    Chcel by som teda na záver ešte mojej rozpravy vás požiadať znovu o podporu nášho návrhu ústavného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V podstate využijem tento čas na to, aby som vlastne povedal pár slov k tomu, čo som nestihol v rámci toho prvého vystúpenia. Ja, samozrejme, absolútne súhlasím s tým, že je právom každého poslanca aj skupiny poslancov navrhnúť aj novelu ústavy, aj ústavný zákon. O tom niet pochýb. Troška mi vadí v tomto prípade, že vlastne sa snažíme obísť ústavu cez ústavný zákon, ktorý je o niečom inom.

    Ale vy ste mi vytkli, že ja som mal problém s vaším návrhom pri prvom predkladaní, keď ste vstupovali priamo do ústavy. Áno, mal som problém a mám ho aj teraz, keby ste išli tou cestou, ale to nie je problém, že to predkladáte vy, ale to je vecný problém. A tam, ak uznáte, môžme mať, máme právo na rozličné názory. Ja v prvom rade som presvedčený o tom, že v demokratickej spoločnosti je to volič, ktorý rozhoduje, kde pošle, kam pošle svojho kandidáta. A keď volič sa rozhodne, že niekto je podľa jeho názoru schopný a potvrdil to, že vykonáva funkciu poslanca Národnej rady a trebárs aj nejakého poslanca župného alebo obecného zastupiteľstva dobre, tak potom si myslím, že nemáme právo voličovi brať túto možnosť.

    Samozrejme, na druhej strane je tu tá možnosť, ktorú vy spomínate a ktorou vlastne operujete, že vlastne ten čestný poslanec, ktorý nestíha dve funkcie, napriek toho, že ho tam ľudia dali, tak sa môže vzdať jednej z tých funkcií. Tak čo bráni aj vašim kolegom, ktorí presadzujú tento názor, jeden z vašich predrečníkov sám priznal, že sedí na dvoch stoličkách a nestíha to. Nuž ale potom, keď sme morálni a priznáme, že nestíhame, tak je morálne ostať na tých stoličkách? Alebo by bolo morálne vzdať sa tej jednej, ktorú nestíham? Tak si vyberiem. Ale nechápem, prečo to chceme riešiť zákonom a chceme zakázať občanovi, aby si vybral. A keď si stojí za tým, že ten jeden človek zvláda dve funkcie alebo tri, tak mu zobrať túto možnosť.

    Takisto, tak ako napríklad ja mám obrovský problém s tým, čo sa tu schválilo, že keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem pánovi Kresákovi za jeho reakciu. No nemôžem s vami súhlasiť. K tým dvom stoličkám a k tomu teda nášmu postoju v strane Sloboda a Solidarita. My tvrdíme, že by to nemali byť fulltimové funkcie. A funkcia poslanca Národnej rady a funkcia starostu, primátora a župana sú funkcie na plný úväzok. Keď sa jedná o funkciu poslanca nejakého obecného, mestského zastupiteľstva, tam s tým problém nemáme. A dokonca si myslíme, že tejto pozície ten poslanec môže byť ešte prospešný v Národnej rade, pretože prináša do Národnej rady aj nejaké postrehy z tej komunálnej politiky a môžu sa tu riešiť.

    No a čo sa týka toho, že nemáte problém, keď voliči rozhodnú. Prečo teda riešime v ústave to, že poslanec nemôže byť zároveň poslancom Európskeho parlamentu a poslancom Národnej rady? Ja si myslím, že by to v pohode stíhal, keby sa Národná rada, naša, prispôsobila programu Európskeho parlamentu, tak tam nevidím žiaden problém, aby takýto človek nemohol vykonávať obidve funkcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte znovu navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prešujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Zemanovej a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 368. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 385. Dávam slovo poslankyni Anne Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

    Podnetom na predloženie návrhu zákona bolo oboznámenie sa o nečinnosti úradov nielen vo veci pravdivého vyšetrenia banského nešťastia v bani Handlová, ale aj nečinnosti ministerstva hospodárstva a Hlavného banského úradu realizovať kroky k náprave, aby sa obdobné nešťastie už nikdy nezopakovalo. Dvadsať mŕtvych baníkov a záchranárov a deväť zranených je veľké tragické memento.

    Účelom tohto návrhu je upraviť najmä niektoré ustanovenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ako aj skúsenosti a zistenia pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí z posledného obdobia, a to najmä pri vyšetrovaní príčin havárií a závažných pracovných úrazov. Podnetom na návrh zákona bolo vyšetrovanie mimoriadnej udalosti s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich zamestnancov dňa 10. augusta 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku baňa Handlová.

    Z dokumentácií tejto tragickej udalosti vyplynuli poznatky, ktoré je potrebné upraviť vo všeobecne záväzných predpisoch, aby sa v maximálnej možnej miere predišlo takýmto nešťastiam. Toto je len prvý krok. Nasledovať by mali novely príslušných vyhlášok, tie sú však v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, k čomu ich týmto vyzývame.

    Novela zákona reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom.

    Ďakujem pekne. Prosím, keby ste mohli otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Najprv ešte dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, tlač 368.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová a potom pán poslanec Galek.

    Nech sa páči, poslankyňa Zemanová.

  • Možno ste viacerí obdŕžali obdobný list ako my, list, v ktorom sa píše, že je snaha ututlať skutočné príčiny zbytočnej smrti dvadsiatich baníkov pri tragédii v bani Handlová v roku 2009. Rodinám nikto nevráti ich zosnulých a tí, čo sú za to zodpovední, sú na slobode a svedomie ich zjavne netrápi. Tieto rodiny si zaslúžia poznať pravdu, že ich otcovia, synovia, manželia, bratia zahynuli zbytočne. Je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa obdobným nešťastiam predchádzalo.

    Podnetu sme sa podrobne venovali, naštudovali sme si ho, aj dostupné dokumenty, a preto stojíme tu pred vami s návrhom novely zákona o banských činnostiach a s výzvou na ministra hospodárstva Žigu a na Hlavný banský úrad, aby veľmi rýchlo konali, a tak ako my predkladáme návrh zákona, aby oni urýchlene upravili príslušné vyhlášky a smernice, aby veľmi prísne kontrolovali bezpečnostné predpisy.

    Od nešťastia uplynulo sedem rokov, viac ako sedem rokov a do dnešného dňa predpisy neboli upravené napriek tomu, že práve nedodržiavanie predpisov a ich neúplnosť bola jednou z nepriamych príčin tohto nešťastia. Náš návrh zákona nemôže riešiť tie povinnosti, ktoré ukladajú vyhlášky a sú miernejšie. Preto je o to čudnejšie, že už nie sú dávno upravené, pretože tie sú plne v kompetencii ministerstva. V súvislosti s poznatkami z vyšetrovania v nadväzujúcich predpisoch mali byť už jasne definované definície o povinnosti banskej záchrannej služby, o povinnosti a úlohách Policajného zboru pri vyšetrovaní, o bezpečnosti prevádzok. Je absurdné, že v mieste nešťastia dva roky predtým bolo 156 požiarov a napriek tomu sa nevyužívali zásadne nehorľavé materiály, či niektorí vedúci zamestnanci nemali odbornú spôsobilosť vedúceho bane. A domnievame sa, že takýmto spôsobom sa pokračuje naďalej.

    Novela zákona reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Príčiny úmrtia dvadsiatich baníkov a banských záchranárov v dôsledku mimoriadnych udalostí v bani Handlová, ktoré boli uvedené v odbornom posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi, boli totiž účelovo pozmenené z dôvodu zamlčania skutočných príčin nešťastia. Tým bolo konanie, respektíve nekonanie organizácie a jej zamestnancov v rozpore s platným právnym stavom v Slovenskej republike, v rozpore so zásadami banskej techniky a technológie, ako aj s elementárnymi zásadami morálky. Išlo najmä o absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane. Napríklad chýbajúci banský požiarny vodovod, chýbajúce vetracie plachty, ktoré majú hodnotu pár tisíc eur. Čo je to pri miliónových dotáciách, ktoré táto baňa dostáva každoročne práve na prevádzku bane? Išlo o neodborný a neprofesionálny a tým aj nesprávny postup pri likvidácii jednotlivých mimoriadnych udalostí. Je to smutné, ak si uvedomíme, že práve táto baňa ročne kasíruje 100 mil. eur vo všeobecnom hospodárskom záujme. A kde končia tieto peniaze? No v bani nie. Zjavne niekde v alobale.

    Ak by boli dodržiavané všeobecne záväzné právne predpisy, technické predpisy a technické normy a interné predpisy dodržané, nebolo by k havárii s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich baníkov a pracovným úrazom ďalších deviatich baníkov na bani Handlová došlo. Výbuch požiarnych plynov by nemohol nastať, keby požiarne plyny vôbec neboli a nemali potrebný iniciátor. A požiarne plyny by neboli, keby nebol požiar, ktorý napokon bol zrejme aj samotným iniciátorom výbuchu. A požiar by nebol, keby bola riadne zlikvidovaná zápara. No a zápara by nevznikla, keby bol riadne zasanovaný nadvýlom. Čiže pochybenia postupov na pochybenie postupov.

    V každom jednom momente tohto reťazca závislosti nešťastia bolo možné tragédii predísť. Žiaľ, nedošlo k tomu a to z dôvodu porušenia základných bezpečnostných predpisov. Keby sa predpisy dodržali, tak by k explozívnemu vyhoreniu plynov nemohlo dôjsť. Je absurdné, že banský požiarny vodovod bol nefunkčný a základňa pre záchranárov v bani nebola na tomto mieste zriadená. Došlo úplne k podhodnoteniu preventívnych opatrení zo strany spoločnosti. Do bane, kde bol požiar, nemali mať prístup žiadne osoby. A tie práve tam boli vyslané.

    Prvá zápara v bani pred požiarom bola zistená 22. júla 2009, ďalšia 6. augusta 2009 a potom následne v ten tragický deň 8. októbra 2009 ďalšia. Uhlie na bani Handlová je náchylné na samovznietenie, a preto ešte v roku 1989 obvodný banský úrad opatrením zaradil uhlie medzi sloje náchylné na samovznietenie. Už samotné zaradenie sloja do tejto kategórie je dôvodom na dodržiavanie ďalších technických, technologických a bezpečnostných opatrení, vyplývajúcich z § 187 vyhlášky č. 21/1989 Zb. Ide najmä o vedenie banských diel, ich priestorovú dispozíciu, depresné spády, vedenie porubových frontov a technické prostriedky na predchádzanie vzniku endogénnych požiarov, bezodkladné uzatváranie banských diel vyúsťujúcich do vyrúbaných priestorov, vytváranie podmienok na invertizáciu banského ovzdušia pri zdolávaní banského požiaru a včasné zisťovanie procesu samovznietenia prostredníctvom výskytu kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší.

    Je zjavné, že prvotnou príčinou bolo nesprávne hasenie a chladenie zápary a nedodržanie zásad protipožiarnej prevencie. Došlo vtedy k trestuhodným pochybeniam. V prvom rade sa ťažilo v časti bane, kde na ťažbu nebol schválený plán otvárky a dobývania, čo je základný legislatívny rámec na ťažbu. Okrem toho došlo k závaru, ktorý nikto neriešil, a z neho následne vznikol požiar. Ten sa nedal hasiť, pretože v bani nefungovalo požiarne čerpadlo. To bolo buď rozobraté, alebo nebolo pripojené k prívodu vody. Hasilo sa provizórne kalnou odpadovou vodou v malom objeme. Rovnako vážnym pochybením bolo, že nebola k dispozícii špeciálna hasičská celtovina, ktorá mohla v podzemí zmeniť tok vzduchu tak, aby sa požiar ľahšie izoloval a hasil. Z bezpečnostného hľadiska musí byť k dispozícii v každej bani. To je povinnosť. Stal sa opak a chybným rozhodnutím v podzemí sa stalo to, že prúdenie ohňa zmenilo smer a všetkých dvadsať hasičov zahynulo. Nie však pri výbuchu, ale sa zadusilo kysličníkom uhoľnatým, následne boli zasiahnutí požiarom a následne tlakovou vlnou pri výbuchu. To vtedy, keď sa nesprávnou manipuláciou vetracích šácht dostal do chodieb opätovne kyslík. To bolo takpovediac šťastie pre vedenie Hornonitrianskych baní Prievidza, lebo takto obvinili z nešťastia prírodu a nie vlastné zavinenie porušovaním predpisov. Zhorených a udusených baníkov by len ťažko vedeli vysvetliť a najmä ututlať. To, že boli mŕtvi ešte pred výbuchom, v žiadnej správe nefiguruje. Avšak existuje dostatok svedkov, ktorí to vedia dokázať na základe fyzikálnych zákonitostí a analyzovania posledných hovorov medzi povrchovou centrálou a baníkmi v bani. Tieto zistenia komisie, ktorá pozostávala z pracovníkov Hlavného banského úradu Vladimíra Tejbusa, Antonína Baffiho a Vladimíra Bubelínyho sa na verejnosť nikdy nedostali. Prečo? Pretože tieto informácie nariadil vypustiť riaditeľ Hlavného banského úradu z protokolu a zo správy.

    Absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane ide totiž jednoznačne na vrub Hornonitrianskych baní Prievidza a chybné rozhodnutia pri likvidácii jednotlivých fáz mimoriadnej udalosti sa týkajú pochybení konkrétnych osôb. Najmä to, že baňa nebolo dostatočne protipožiarne zabezpečená napriek tomu, že išlo o baňu s nebezpečenstvom samovznietenia uhlia, je pre Hornonitrianske bane Prievidza veľmi nepriaznivé. Nehovoriac o tom, že z výpovedí svedkov je možné vytušiť, že hlavnou príčinou takéhoto stavu bol – nebudete veriť – ale nedostatok peňazí. Tých peňazí, ktorých v hodnote 100 miliónov eur ročne ide od nás od všetkých na prevádzku tejto bane.

    Prečo sa riaditeľ Kúkelčík nezasadil osobne o dôsledné vyšetrenie skutočných príčin tejto mimoriadnej udalosti, musí vysvetliť len on sám. Avšak sú verejným tajomstvom nadštandardné vzťahy pána Kúkelčíka voči majiteľovi Hornonitrianskej bane Prievidza pánu Čičmancovi.

    Hornonitrianske bane Prievidza je štát v štáte. Robí si, čo chce. Vidíme to aj dnes pri tom, ako prevádzkujú kotol v Elektrárni Nováky. Je to firma, ktorá je známa z alobalovej aféry a vďaka súčasnej vláde má zaistený odbyt až do roku 2030. Peter Čičmanec je vplyvný človek s úzkymi väzbami na SMER a premiéra a pán Kúkelčík je jeho človek, a práve preto sfalšoval závery komisie.

    Návrh zákona vyplýva zo záverov kontroly postupu vyšetrovania mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala 10. augusta 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku baňa Handlová. Pracovníci nemali osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho bane. Nevykonávala sa kontrola správnosti ťažby a je pravdepodobné, že sa ťažilo tam, kde to nebolo povolené obvodným banským úradom.

    Na základe skutočností zistených pri preskúmavaní postupu obvodného banského úradu pri vyšetrovaní je možné vyvodiť záver, že niektoré udalosti by sa neboli stali, keby príslušné opatrenia boli zahrnuté v záväzných právnych predpisoch, teda za predpokladu ich dodržiavania.

    Prvou okolnosťou, na ktorú poradná komisia narazila, je rozpor medzi znením § 7 ods. 2 zákona č. 59/1988 Zb. o banskej činnosti a § 1 vyhlášky č. 69/1988, a to v definícii úloh, ktoré vykonáva banská záchranná služba. Ďalšou okolnosťou, ako sa ukázalo v tomto konkrétnom prípade, je nejasnosť vo vymenovaní zodpovedného vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu pri zaisťovaní odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti.

    Preto sa navrhuje v našej novele, aby v organizácii bol vymenovaný len jeden zodpovedný vedúci zamestnanec, tak ako je to ustanovené v § 6 ods. 1 tohto zákona, a navrhujeme, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť organizácie vymenovať na priame riadenie zástupcu s tou istou odbornou spôsobilosťou. Navrhujeme, aby sa zamedzilo, resp. aspoň obmedzilo viacnásobné vymenovanie zodpovedného vedúceho zamestnanca pre viaceré organizácie či prevádzky.

    Úpravou sa definuje vedúci bane, vedúci lomu a vedúci inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom ako zodpovedného vedúceho zamestnanca. Úpravou sa zabezpečí, aby každá baňa, lom a prevádzka mala svojho zodpovedného vedúceho zamestnanca alebo jeho zástupcu. Týmto sa dosiahne zvýšenie odbornej spôsobilosti zamestnancov. Odstráni sa kľúčový problém so zaistením odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať pozitívny dopad na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.

    Technická dokumentácia, podľa ktorej je banská činnosť povolená, je kľúčovým dokumentom na vykonávanie povolenej banskej činnosti. Novela zabezpečuje, aby o zmenách v technickej dokumentácii bol obvodný banský úrad minimálne informovaný. Preto je tento návrh previazaný aj s § 5 ods. 5, kde je povinnosť informovať obvodný banský úrad o prijatých zásadných opatreniach. Zmena technickej dokumentácie patrí medzi zásadné opatrenia.

    Verím, že náš návrh zákona prejde do druhého čítania a tam by sme ešte doplnili, upravili aj § 18b, znenie tak, aby bola organizácia zaviazaná dodržiavať predloženú dokumentáciu pri banskej činnosti, čo je plán otvárky, prípravy a dobývania ložiska, a pri činnosti vykonávanej banským spôsobom, čo je dokumentácia, plán využívania ložiska. A taktiež, ak bola plánovaná činnosť posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak musí byť jednoznačne určené, že organizácia nesmie prekročiť maximálnu ročnú ťažbu, ktorá býva určená v dokumentácii pre EIA alebo je určená v záverečnom stanovisku.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem pani poslankyni Zemanovej za to, že predstavila tento zákon, ktorý, dúfam, že zlepší neblahý stav v tom, ako sú regulované činnosti, banské činnosti.

    Chcem zároveň povedať ale nasledujúce, že na Slovensku neexistuje predpis v oblasti správneho práva alebo akýkoľvek iný, ktorý by sa v podstate jednoducho nedal porušovať tým, že sa ten porušovateľ dopúšťa trestnej činnosti. Keďže my tu na Slovensku pre ľudí, ako je riaditeľ Čičmanec a tí, ktorí, a tých, ktorí mu nosia v alobale peniaze, tak pre tých trestné stíhanie neexistuje.

    Samozrejme, kolega Hrnko namieta, pretože on tiež zrejme, však je súčasťou tejto koalície, ktorej, ktorá tento stav udržiava, takže on advokuje to, aby to tak zostalo. Kým sa toto nezmení, tak, bohužiaľ, životy budú vyhasínať zbytočne. A kolega Hrnko má možnosť to zmeniť, ale bojuje proti mne a nie proti kriminalite.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem na to zareagovať len toľko, že je absolútnou pravdou, že 100 mil. euro ročne prichádza do týchto baní vo všeobecne hospodárskom záujme. A dôvodom nešťastia...

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím, kľud v rokovacej sále!

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Baránik! Poprosím vás, keď chcete sa hádať, choďte do salónika.

    Nech sa, nech sa páči.

  • Chcem povedať toľko, že naozaj príčinou bola nedostatočne vybavená baňa protipožiarnymi opatreniami a dôvodom bol nedostatok peňazí. Tak kde boli tie peniaze? Prečo tie peniaze, ktoré boli dotáciou pre tieto bane, nešli do bane? Nešli baníkom a nešlo, nešli na ochranu ich zdravia a bezpečia.

  • Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Dobrý deň. Mrzí ma, že sme prišli o dvoch poslancov, ktorí mohli počúvať túto rozpravu, ale tak snáď sa ešte vrátia v plnom zdraví. A teda toto tak troška na odľahčenie, pretože naozaj tá téma je veľmi, veľmi vážna. Hovoríme o mnohých obetiach, ktoré boli, kde teda vyhasli životy práve pri banských nešťastiach. Anka spomínala ten výbuch v bani Handlová. Teda hovorí sa o výbuchu. Skutočnosti, prečo tí ľudia zahynuli, tak tie boli trocha iné, ale to Anka spomenula. Vtedy tam vyhaslo 20 životov úplne zbytočne. V roku 2006 bol prieval v bani Nováky. Tam vyhasli štyri životy. Toto všetko má jeden spoločný menovateľ, konkrétne, zanedbané bezpečnostné predpisy, chýbajúce záchranárske vybavenie, neodborný a neprofesionálny prístup pri likvidácii mimoriadnych udalostí.

    V našom zákone sa snažíme reflektovať na viaceré skutočnosti, ktoré nastali a hlavne ktoré vyplynuli z toho vyšetrovania. Anka už spomenula, Anka už spomenula minimálne dve z tých opatrení. Ja by som možnože iba doplnil, že takisto reflektujeme na prípady z praxe, kedy organizácie predkladajú žiadosti o povolenia na dobývanie ložísk na obdobie do vydobytia zásob bez ohľadu na vyriešenie stretov záujmov.

    Návrh zákona upravuje podmienky ohľadom práve týchto stretov. Upravujú sa tiež podmienky ohľadom zodpovednosti vykonať likvidáciu a rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov. Práve z praxe sú známe prípady, keď sa organizácie snažili vyhnúť povinnostiam, napríklad úmyselnou stratou oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska alebo banského oprávnenia. No a z praxe sú tiež známe aj prípady, keď organizácie v konaní o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu predložili so žiadosťou územné rozhodnutie bez vyznačenia právoplatnosti. Pretože konajúci obvodný banský úrad je z úradnej povinnosti povinný zistiť presný a úplný stav, skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní. Prenáša sa tým zodpovednosť za zistenie preneseného, trestného a skutočného stavu veci na obvodný banský úrad. Práve tou navrhovanou úpravou sa dosiahne spresnenie aplikačnej praxe a povinnosť dokladovať skutočný stav veci na organizáciu.

    V oprávnení poskytovať poradenstvo na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky banskými úradmi nebola doposiaľ zakotvená v legislatíve pre oblasť výkonu hlavného dozoru. Pritom ide o jedno z najdôležitejších preventívnych opatrení v boji proti vzniku mimoriadnych udalostí.

    V súvislosti so vznikom závažných pracovných úrazov a havárií môžu vždy nastať pochybnosti o správnosti postupu a záverov vyšetrovania týchto mimoriadnych udalostí. Pritom doposiaľ neexistoval priamy nástroj na preskúmanie postupu a záverov vyšetrovania obvodného banského úradu.

    Zdôrazňuje sa tiež potreba spolupráce obvodných banských úradov s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí. Tieto naše návrhy vyplynuli z vyšetrovania najmä tej druhej mimoriadnej udalosti. Na Hlavnom banskom úrade bol zriadený vyšetrovací tím. Tento sa veľmi detailne zaoberal nielen tým, či boli dodržané predpisy, ale pozreli sa aj na príčiny vzniku tejto udalosti. Toto síce robiť nemuseli, ale povedali si, že je to naozaj dôležité aj v súvislosti s tým, aby definovali jednotlivé porušenia predpisov, ku ktorým došlo. Definovali ich celkovo viac ako 50.

    No a zaujímavosťou bol ten následný zásah predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka, ktorý sa rozhodol túto správu z tohto vyšetrovania zoškrtať v prospech majiteľa bane pána Čičmanca. Zmanipulované konanie Hlavného banského úradu a obvodného banského úradu účelovými výkladmi predpisov zo strany predsedu Hlavného banského úradu mali za cieľ dosiahnuť výhody pre spriaznené dozorované organizácie. Pán Kúkelčík je niečo podobné v baníctve ako, ako bol pán Holjenčík v energetike alebo pán Harabin v súdnictve. Manipulácia s vyšetrovacím spisom je pritom zrejme iba špičkou ľadovca, ale o to studenšou, že naozaj ide o dvadsať, v tomto prípade úplne zbytočne vyhasnutých životov.

    Okrem ovplyvňovania vyšetrovania sú aj indície v baníckych kruhoch, ktoré to označujú dokonca za verejné tajomstvo, že predseda Hlavného banského úradu súčasne poskytuje poradenstvo cez advokátsku kanceláriu svojho syna, alebo cez iné advokátske spriaznené kancelárie. Na tento rozpor s etickým kódexom Rady advokátskych komôr Európy, ktorý prijala aj Slovenská advokátska komora, je uvedené, že advokát musí ukončiť zastupovanie viacerých alebo všetkých zainteresovaných klientov, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo ak je ohrozená jeho nezávislosť. A na toto poukazovali v minulosti viacerí zamestnanci Hábov, ale aj firmy takýmito aktivitami pána riaditeľa dotknuté.

    Samostatnou veľmi smutnou kapitolou je aj pokutové konanie vo veci banského nešťastia v bani Handlová, ktoré paradoxne skončilo vrátením pokuty zo strany obvodného banského úradu organizácii Hornonitrianske bane Prievidza.

    Ale na Hlavnom banskom úrade majú to maslo na hlave aj v súvislosti s plnením úloh podľa koncepcie BOZP, na ktoré dostali účelovo viazané finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. To znamená, že tieto veci už dávno mali riešiť. Tieto úlohy reflektovali práve na mimoriadne udalosti, ktoré sa odohrali na Hornej Nitre. Časť finančných prostriedkov však bola použitá nehospodárne pri nákupe nadštandardných tovarov, pri rekonštrukcii mestského bytu v prenájme Hlavného banského úradu. V minulosti Hlavný banský úrad vyvíjal aj iné stavebné aktivity rôzneho charakteru, ktoré boli preverované políciou, ale nikdy sa nič nepotvrdilo. Najviac do očí bijúce je predraženie 8 rokovacích stolov v zasadacej miestnosti za 350-tisíc korún.

    Tejto skupine možno priradiť aj priame finančné škody spôsobené vymysleným trestnoprávnym sporom s bývalým zamestnancom zodpovedným vedením Obvodného banského úradu v Prievidzi. Protizákonnosť tejto výpovede potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne. Toto konanie však malo priamy dopad na štátny rozpočet, pretože Hlavný banský úrad musel úplne zbytočne zaplatiť nielen právneho zástupcu poškodeného, súdne trovy a náhradu mzdy, ale aj náklady právneho zastupovania Hlavného banského úradu.

    No a nebola to iba polícia, nebol to iba vyšetrovateľ, ktorý sa týmto zaoberali minulosti, na konanie tohto predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka bolo na ministerstvo hospodárstva podaných viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie svojho postavenia. Žiadne z nich však neviedlo doteraz k žiadnemu relevantnému výsledku. Bežnou praxou na ministerstve bolo, že v prípade obvinenia predsedu Hlavného banského úradu zo zneužívania svojich právomocí namiesto vyšetrenia podnetu samotným ministerstvom toto požiadalo o podanie stanoviska samotného riaditeľa, ktorému tak stačilo len uviesť, že nič z toho nie je pravda, a prípad sa uzavrel.

    Dnes predkladáme do parlamentu novelu banského zákona, venujeme sa oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ale aj vyšetrovaniu mimoriadnych udalostí, najmä vyšetrovaniu príčin havárií a závažných pracovných úrazov, takým, ako k nim došlo v Handlovej alebo v Novákoch. Ako som však dnes uviedol, problémy s tým súvisiace sú veľmi úzko prepojené s vykonávateľom tohto zákona, Hlavným banským úradom a jeho vedením, ktoré si samotný banský zákon vykladalo častokrát podľa svojich potrieb a predstáv. Aj z tohto dôvodu verím, že súčasnú potrebnú a nevyhnutnú novelu posunieme dnes do druhého čítania, no a riešením ďalších problematických častí banského zákona, ktorý je ešte z roku 1988, či spôsobom vedenia Hlavného banského úradu sa budeme ešte zaoberať, či už v parlamente alebo neskôr na výbore.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja páni poslanci, štyria. Ukončujem možnosť prihlásenia sa, Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Ja som chcel reagovať iba na tú úvodnú vetu pána poslanca Galeka, že mu je ľúto, že dvaja poslanci nás nebudú ďalej počúvať a odišli do salónika. Ja by som chcel povedať, že mne je zase ľúto, že my sme nepočuli ich, lebo tiež to vyzeralo zaujímavo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem pripojiť k podpore tohto návrhu zákona. Hornonitrianske bane sú bane, súkromné bane, ktoré sú veľmi štedro dotované, ani nie zo štátneho rozpočtu, ale sú dotované nami, všetkými občanmi. A vždy, keď v tejto súvislosti máme my a mali sme nejaké výtky k nejakým praktikám alebo k šumu, k informáciám, medializovaným informáciám, že sa tam dejú nejaké nekalé praktiky, že sú tam peniaze nejakým spôsobom nekorektne míňané, tak sme vždy boli obvinení z toho, že my bojujeme proti baníkom.

    A ja by som v tejto súvislosti chcela povedať, že my nebojujeme proti baníkom, my bojujeme proti nekalým praktikám. Ale na druhej strane, keď hovoríme o tom, že tým baníkom treba vytvoriť také pracovné podmienky, aby aspoň relatívne tú prácu mohli vykonávať s nejakou bezpečnosťou, aby sa tam takéto veci nediali, tak zrazu tá téma nikoho nezaujíma, zrazu tí baníci sú úplne nepodstatní. A toto je to dôležité, my máme povinnosť spraviť všetko pre to, aby sa takéto situácie v baniach nestávali. A pokiaľ sa tam aj stanú, aby sa to riadne prešetrilo a aby sa to neututlávalo. Ale dnes táto téma zrazu nikoho nezaujíma.

    Ja som presvedčená, že tento zákon možno, ak by takáto zmena prešla, možnože to nespôsobí to, že sa už nikdy v živote takáto situácia nestane, to nie, ale máme povinnosť spraviť maximum pre to, aby v tej bani proste ľudia neuhoreli druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát. A to sú naozaj minimálne opatrenia, ktoré sa tam podcenili. A ja budem veľmi rada, keď tomu celé toto plénum bude naozaj venovať patričnú pozornosť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem pekne. Hovoríme tu o veľmi vážnej veci, o zanedbaných predpisoch a vyhasnutých životoch baníkov. Mňa sa to obzvlášť citlivo dotýka, pretože z tohto kraja pochádzam. Boli tu spomenuté peniaze balené do alobalu, načo sa pán Hrnko nasrdil, čo je logické, pretože je súčasťou vládnej mašinérie, ktorá bude do nepríčetnosti obhajovať svoje mafiánske praktiky, ´a la skutok sa nestal, prípadne všetko, čo sa deje, je v súlade so zákonom a podobne. Ale v Hornonitrianskych baniach ide o to, že tu proste, ako Janka Kiššová povedala, do nepríčetnosti dotujeme nejakú neefektívnu ťažbu uhlia, nekvalitného, čo je samé osebe rozporuplné a nesprávne, ale čo je oveľa horšie, tak vláda dotuje nebezpečnú ťažbu, nezáleží jej na živote baníkov, nezáleží jej na ich zdraví, ba dokonca ani na životnom prostredí.

    Veď je teraz všeobecne známe, vychádzajú najavo fakty, že jednoducho je tu znečistený vzduch v tomto kraji natoľko, že je tu preukázateľne vysoké riziko onkologických ochorení. V blízkej vzdialenosti od baní sú termálne pramene, ktoré doslova podkopávame touto banskou činnosťou, a ohrozujeme tento vzácny prírodný zdroj. A peniaze, ktoré boli určené baníkom na to, aby mali aspoň pri tej svojej neefektívnej ťažbe, chudáci, na ktorú sú podľa môjho názoru zneužívaní, aby mali aspoň nejaké základné podmienky na svoju prácu, ktoré by im zabezpečili ochranu zdravia a životov, tak tieto peniaze končia v alobale. To je absurdné.

  • Ďakujem. Ešte by som aj v reakcii na kolegu, na vystúpenie kolegu Galeka uviedol to, že, bohužiaľ, tak ako to vidíme aj v tomto pléne pri prejednávaní tohto zákona, ten efekt sprísnených predpisov týkajúcich sa banskej činnosti bude za tejto vlády, za vlády tejto garnitúry bude ten, že ešte okatejšie, otvorenejšie a vyzývavejšie budú porušované trestnoprávne postupy. To znamená, že ešte okatejšie bude prokuratúra pod vedením nelegitímneho generálneho prokurátora ignorovať svoju prácu, ešte okatejšie a vyzývavejšie bude polícia sa všetkým pozostalým po tých baníkoch vysmievať, že nič nemôžu, pretože to, čo sa deje s dôsledkami porušenia predpisov, o tom rozhoduje naša polícia a naša prokuratúra a naše súdy, a my všetci vieme, že títo pracujú len pre túto mafiánsku garnitúru, ktorá nám tu vládne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Výkriky v sále.

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec Baránik! Páni poslanci, rozdajte si to vonku! Pán poslanec Baránik, nech sa páči, aj vy, môžte ísť von a tam si môžete rozdať, aspoň to nebudeme ani počuť, ani vidieť.

    Pán poslanec Galek, prepáčte, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vidím, že tá téma je naozaj horúca. Skutočne v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami je tých káuz a vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť, veľmi veľa, dneska sa však sústredíme práve na ten, na tú bezpečnosť práce, na tú prevádzku tých baní. Janka Kiššová tu spomínala už to, že my nebrojíme v žiadnom prípade proti baníkom, ale naopak, keď hovoríme o tom systéme tých dotácií, proti jeho netransparentnosti. Keď to teda môžem doplniť a mám na to priestor, dneska keď si prepočítame tú dotáciu, na ktorú sa skladáme my všetci v cenách elektriny, tak na jedného zamestnanca, nehovorím baníka, zamestnanca Hornonitrianskych baní to vyjde na 2200 eur mesačne. Toto nemá naozaj ani jeden z nich na výplatnej páske, pokiaľ si odmyslíme riaditeľa alebo nejakého manažéra.

    Na druhej strane v tých baniach stále chýba bezpečnostné vybavenie. Baníci pracujú v rizikových podmienkach. No a možno taká čerešnička na torte, v tom 2009., keď zahynulo 20 baníkov, hlavná zodpovednosť bola na jednej osobe, ktorá tých baníkov, ktorí mali hasiť ten požiar, poslala naspäť a poslala tam ešte aj tých záchranárov. Tento človek, pravá ruka Čičmanca, v týchto baniach dodnes pracuje. Takže poďme teraz poriešiť tento zákon a určite sa neskorej dostaneme aj k ďalším veciam, ktoré by sme v tejto veci mohli otvoriť.

    Ale ešte raz opakujem, v žiadnom prípade nejdeme proti baníkom. Naopak, my sa ich chceme zastať a chceme vytvoriť transparentné systémové a čisté prostredie.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem. Nie. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú. Zároveň končím možnosť teda rozpravy.

    Záverečné slovo, nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak ste dobre počúvali to, čo sme v rozprave povedali s kolegom Karolom Galekom, tak spoločným menovateľom bolo, tohto nešťastia a prevádzky, doterajšej prevádzky Hornonitrianskych baní Prievidza, je nedodržiavanie pracovných postupov, nedodržiavanie banských postupov, obchádzanie zákonov, nedostatočné protipožiarne predpisy, nedostatočné zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ľudí, ktorí tam pracujú. Dôvodom, deklarovaným dôvodom je nedostatok peňazí.

    Ďalším, čo je spoločné s tými dvoma nešťastiami v bani Nováky v roku 2006 a v bani Handlová 2009, je to, že plán otvárky a banské mapy pri nešťastí nesedia. Ťažilo sa tam, kde sa ťažiť nemalo. To znamená, kto kontroluje skutočne, čo sa v podzemí v bani deje? Ako mohlo dôjsť k závalu v Novákoch? Aká je garancia toho, že v Hornonitrianskej bani plánujú otvoriť 12. ťažobné pole, ktoré bude veľmi v tesnej blízkosti geologického zvodneného termálneho prostredia pre kúpele Bojnice? Kde je garancia toho, čo sa píše v správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, že áno, že ak budú dodržané všetky postupy, tak nemôže dôjsť k prievalu termálnych vôd do bane a kúpele Bojnice nie sú ohrozené?

    Aká je garancia takejto spoločnosti, ktorá nemá elementárne zásady vo vzťahu k svojim ľuďom, k pracovníkom, k svojim zamestnancom? Kašle na nich. Ja pochybujem o tom, že do dnešného dňa tie protipožiarne predpisy, protipožiarne opatrenia, že sú realizované tak, ako by mali byť.

    Myslím si, že riešením je ukončiť túto činnosť, tejto nehospodárnej organizácie. Ukončiť a zastaviť a zmeniť, zrušiť rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030. Do roku 2030 sa má povoliť takáto činnosť tejto mafiánskej organizácie, zločineckej skupiny, ktorá ohrozuje nielen ľudí, ktorí pracujú v bani, ale celého okolia.

    To, že sme predložili návrh zákona, je len malý krôčik toho, čo malo byť dávno vykonané zo strany vlády. Malý krôčik toho, aby sme dali podnet ministerstvu hospodárstva, že nech urobia niečo s tými vyhláškami, aby aspoň papiere boli v poriadku, keď už realitu nedokážu poriadne skontrolovať.

    My sa tejto téme budeme určite ďalej venovať. Budeme sa pýtať pána ministra hospodárstva, budeme sa pýtať pána ministra životného prostredia, ako je to s tou EIA. Budeme sa pýtať aj pána ministra zdravotníctva, ako chce garantovať istotu kúpeľom v Bojniciach, že neprídu o termálnu vodu. Ale verím, že minimálne nájdeme zhodu v tom, že tento zákon by sa posunul do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, tlač 377.

    Dávam slovo pani poslankyni Kaščákovej, aby návrh odôvodnila. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 377.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Tento zákon predkladáme na rokovanie Národnej rady ako skupina poslancov v zložení Renáta Kaščáková, Miroslav Ivan a Milan Laurenčík.

    Dôvodom pre predkladanie takéhoto návrhu je reakcia na podnety z praxe, ktorá odhalila niektoré problémy a nedostatky tohto zákona, ako aj to, že pôvodne zamýšľané ciele, ktoré boli s týmto zákonom, sa nenapĺňajú. Ja len v stručnosti poviem, že ide o dva okruhy problémov, a bližšie by som sa vyjadrila vo svojom príspevku do rozpravy, do ktorej sa týmto aj hlásim, pán predsedajúci.

    Takže prvým okruhom problémov alebo teda prvým, prvou vecou, ktorú tento zákon rieši, je, že posúvame termíny na predkladanie projektov a ich následné schvaľovanie na skorší termín, nakoľko dnes majú tieto organizácie, o ktoré sa jedná, to znamená, oblastné organizácie a krajské organizácie cestovného ruchu, termíny stanovené na 28. február, čo sa týka podávania informácií o počte prenocovaní, potom 15. marec na prekladanie žiadostí a 31. máj na schvaľovanie tých žiadostí s tým, že ministerstvo po schválení žiadostí ministrom má ešte tridsať dní na to, aby tieto peniaze reálne vyplatilo. Čiže sme už na konci júna, avšak v praxi dochádza často k situáciám, že tento termín je ešte oveľa neskorší, a keďže prevahu projektov, ktoré tieto organizácie tvoria, tak sa odohrávajú v skorších mesiacoch, to znamená, niekedy na jar, v lete, tak by bolo žiaduce, aby peniaze, ktoré sú určené, prišli na účty oveľa skôr. Takže posúvame tieto termíny tak, aby posledným termínom, teda termínom na schvaľovanie projektov bol 31. marec, s tým, že termín na vyplatenie bude ďalších 30 dni, to znamená, do konca apríla. Táto zmena je v zásade len organizačného charakteru, vyžiada si iba zmenu manažmentu práce a pracovných zvyklostí, jednak v rámci organizácií, jednak na ministerstve.

    Druhou navrhovanou zmenou je závažnejšia vec, nakoľko navrhujeme zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu. Zákon dnes umožňuje konštitúciu oblastných organizácií cestovného ruchu aj krajských organizácií cestovného ruchu, pričom zakladateľmi krajských organizácií sú vyššie územné celky a oblastné organizácie, ktoré v tom danom území sú. Prax však ukazuje, že sa duplikujú aktivity týchto dvoch organizácií. Vo svojom príspevku poviem bližšie, o čo ide. Takže druhým teda okruhom navrhovaným je zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu.

    Takže v rámci prvého odôvodnenia, vlastne iba poviem, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. A predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh bude mať pozitívny sociálny vplyv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Galekovi, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, okrem pani Kasčákovej, pani poslankyne? Nikto, vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, ako navrhovateľka máte slovo.

  • Áno, ďakujem. Takže ako som povedala pri uvedení tohto zákona, týmto návrhom reagujeme na situáciu v praxi. Ja by som len celkom na úvod k tejto problematike povedala, že tí, ktorí sa cestovným ruchom na Slovensku zaoberajú, tak dobre vedia, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý existuje od roku 2010, sa rodil veľmi dlho a veľmi ťažko a vo veľmi širokej diskusii aktérov. Ja osobne pôsobím v samospráve od roku 2003, pričom v rokoch 2004 až ´9 som sa venovala propagácii a marketingu mesta, neskôr vedeniu kultúrno-informačného turistického centra, ktoré sme v tom čase zakladali ako mestskú neziskovú organizáciu, a ktorú som v rokoch 2009 až 2011 viedla ako riaditeľka, takže bol to presne ten čas, kedy sme boli na pulze niekoľkoročných diskusií a príprav na zákon, o ktorom je dnes reč. A preto si teda so znalosťou veci dovolím povedať, že napriek akýmkoľvek výhradám o jeho nedokonalosti, osobne považujem tento zákon za potrebný a užitočný a myslím si, že je dobré, že vznikol a vo svojej podstate v praxi aj zafungoval, aj keď vždy by sme si mohli povedať, že by to mohlo byť aj lepšie.

    Teraz k samotnému návrhu. Zákon o cestovnom ruchu okrem iného rieši aj možnosť združovania subjektov verejného a súkromného sektora do tzv. organizácií cestovného ruchu, ktoré za určitých zákonom stanovených podmienok majú nárok na štátnu dotáciu. Horná hranica tej dotácie sa odvíja od výšky vybratej dane za ubytovanie, ktoré je členské. Obce a mestá na svojom území vyberú od ubytovacích zariadení, ktorému zase zaplatia turisti, návštevníci. To je známa vlastne bed tax, ktorú platíme všetci, keď sa ubytujeme kdekoľvek na svete. To je to 1 euro alebo 50 centov, ktoré zaplatíme k cene za ubytovanie. Toto je teda motivačný cieľ zákona, ktorý hovorí o tom, že čím viac v danej destinácii, čím viac turistov a návštevníkov v danej destinácii sa ubytuje a prenocuje, tak tým vyššiu dotáciu môže tá daná oblasť získať. Takže touto cestou je možné, okrem členských príspevkov, ktoré do organizácií platia jednotliví členovia, získať aj ďalšie prostriedky od štátu na zatraktívnenie ponuky produktov cestovného ruchu a teda prilákať do destinácie ešte väčší počet turistov a návštevníkov, resp. udržať ich tam o pár nocí dlhšie.

    Ďalším motivačným faktorom tohto zákona mal byť aj princíp vyváženého partnerstva verejných a súkromných subjektov, ktoré takéto organizácie zakladajú. To znamená, že spolu so samosprávami, obce, mestá, sú spoluzakladateľmi aj subjekty cestovného ruchu, to znamená, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie, sprievodcovia, prevádzkovatelia zariadení ako lanovky, vleky, aquaparky a pod., a títo prevádzkovatelia alebo tieto subjekty sú všade na svete vlastne odkázané na spoluprácu v rámci trhu, lebo často ide o množstvo malých subjektov, ktoré si svoju pozíciu voči turistovi nedokážu obhájiť samotné, ale vždy len v nadväznosti na nejaké ostatné služby v danej destinácii. To znamená, keď niekam prídem do hotela, tak sa chcem niekde aj najesť, chcem niečo zažiť a celá destinácia má fungovať ako celok. Musí byť aj rozumne riadená ako celok.

    Oblastné organizácie cestovného ruchu s nárokom na štátnu podporu podľa tohto zákona takúto šancu viac-menej aj ponúkajú. Samozrejme všetko je vždy v ľuďoch a sú aj funkčnejšie a menej funkčné príklady oblastných organizácií cestovného ruchu. V princípe však tento systém je nastavený dobre, ale čo vnímame ako problematické po tých niekoľkých rokoch praxe, ktorú máme za sebou, sú práve tie krajské organizácie cestovného ruchu, ktoré navrhujeme zrušiť, a dotácie na ne určené presunúť nižšie, teda na tie oblastné organizácie. Kým totiž oblastné organizácie cestovného ruchu, ako som povedala, sú budované zospodu samotnými obcami a podnikateľmi a sú tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, tak krajské organizácie cestovného ruchu sú, voľnými slovami povedané, do prostredia natlačené akoby zhora. Zakladať ich môžu vyššie územné celky, pričom členmi sa okrem vyššieho územného celku môže stať iba oblastná organizácia cestovného ruchu, spadajúca do jej územia.

    Zákon nám síce hovorí o dobrovoľnosti takéhoto zväzku alebo takéhoto spojenia, ale druhým dychom vlastne tieto oblastné organizácie k takémuto zväzku tlačí, v úvodzovkách, cez de facto sankciu, alebo trest, ktorý nastane, ak tam nevstúpia. Lebo zákon totiž hovorí, že ak nevstúpite do krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda musíte zaplatiť okrem iného členský príspevok minimálne 10 % z vašich členských, tak vaša dotácia, na ktorú máte nárok alebo ktorú by sme vám poskytli, bude znížená o 10 percent. Takže keď si to tie oblastné organizácie cestovného ruchu spočítajú, tak o tých 10 % by prišli tak či tak, no tak radšej ich dajú do tej krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda dobrovoľne, nedobrovoľne vstúpia v nádeji, že veď aspoň nejaká takáto spoločná organizácia im predsa len nejako pomôže a tie peniaze sa im predsa len nejakým spôsobom vrátia. No a navyše si povedia, že veď takto pomôžu tej krajskej organizácii získať aj nejaké ďalšie zdroje od štátu, pretože ten systém je taký, že nárok na štátnu dotáciu má aj oblastná organizácia, ale aj krajská organizácia, ak vznikne.

    Ako som povedala, tá dotácia sa odvíja od celkovej vybratej dane za ubytovanie, pričom pre oblastné organizácie cestovného ruchu je to 90 % a pre krajské organizácie 10 % z dane vybratej v území členských obcí v týchto organizáciách, ako horná hranica dotácie, na ktorú môžu dosiahnuť. Takže na jednej strane tu máme vybratú daň za ubytovanie, ktorá je príjmom do štátnej pokladnice, a na druhej, štátnu dotáciu, ktorú z týchto peňazí štát rozdeľuje naspäť do územia medzi oblastnú a krajskú úroveň. A my v tomto systéme navrhujeme zrušiť krajskú úroveň, to znamená, krajskú organizáciu cestovného ruchu najmä z dôvodu, že tie peniaze, ktoré sa takýmto spôsobom prelejú, iba pretečú cez krajskú organizáciu, sú podľa nás len zbytočne dlho a zložito na ceste naspäť do destinácie, kde majú byť primárne použité.

    Takže cieľom nášho návrhu je, aby sa peniaze určené na krajské organizácie cestovného ruchu dostali priamo a rýchlejšie k oblastným organizáciám cestovného ruchu, ktoré majú byť hlavnými tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, nech nemusia platiť žiadne členské do žiadnych krajských organizácií a nech majú priamy dosah na tú časť dotácie, ktorá dnes preteká cez krajské organizácie.

    Inštitút krajskej organizácie cestovného ruchu považujeme za nadbytočný nielen z administratívneho dôvodu, to znamená, že sú v ňom ďalší ľudia, vybavenie, kancelária, náklady, ale aj z toho dôvodu, že sa v nich zbytočne často duplikuje obsah činností, napríklad pri výstavách cestovného ruchu. Sú nezriedka vedľa seba stánky krajskej organizácie cestovného ruchu a oblastnej organizácie, jej členskej oblastnej organizácie cestovného ruchu, čo je, čo je absurdné. Aktivity sa duplikujú pri tvorbe webových stránok, pri tvorbe propagačných materiálov, marketingových posolstiev a tak ďalej. Každá oblastná organizácia, alebo teda zväčša majú svoju vlastnú webovú stránku, ďalšiu stránku má krajská organizácia a tak ďalej.

    A čo je ešte dôležitejšie podľa nás, tak o činnostiach a o peniazoch v krajských organizáciách cestovného ruchu rozhodujú váhou väčšinového hlasu tí, ktorí do organizácie dali najviac peňazí. Ako to funguje v praxi? V praxi to funguje tak, že vyšší územný celok naleje do krajskej organizácie toľko peňazí, veď to je neúmerne vysoký vklad oproti tým ostatným členom, ktoré oni v živote nedajú dokopy, aby prebili tento členský príspevok, a potom si tam nastavia pomer hlasovania, že každých tisíc eur je jeden hlas. To znamená, ak dá vyšší územný celok 200-tisíc, nejaké dve, tri členské organizácie oblastné dajú každá po pár tisíc, tak jednoducho vyšší územný celok má plné rozhodovacie kompetencie a práva nad tým, čo sa s týmito peniazmi udeje. To považujeme za nesprávne a takýmto spôsobom by destinačný manažment rozhodne nemal fungovať.

    Tým druhým bodom nášho návrhu je spomínaný posun termínov, ten som odôvodnila v dôvodovej správe. V podstate tam ide len o tom, aby sa vyplácanie štátnych dotácií organizáciám cestovného ruchu urýchlilo. A naozaj mnohé aktivity oblastné organizácie robia v lete, na jar a peniaze reálne, čo ukazuje reálna prax, im často prídu na účet až niekedy v septembri, možno v októbri a ony musia rôznymi finančnými mechanizmami teda to preklenovať, požičiavať si peniaze. Nie je to príjemné, takže je žiaduce skrátenie lehôt tak, aby im peniaze z ministerstva boli vyplatené najneskôr do leta.

    Na záver by som chcela k tejto problematike povedať, že myslíme si, že napriek tomu, že sa jedná o poslanecký návrh zmeny zákona, tak tie zmeny, ktoré navrhujeme, je možné realizovať aj bez nutnosti nejakej zásadnej zmeny zákona. Uvedomujeme si ale, že problematika podpory cestovného ruchu je oveľa širšia, oveľa širšia, než je téma nejakých oblastných organizácií a krajských organizácií cestovného ruchu.

    Dnes je nám zrejmé, že bude musieť prísť k rozsiahlejšej revízii zákona a bude k nemu musieť siahnuť predovšetkým vláda, pretože zrušila agentúru pre cestovný ruch a zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom sa má po tomto kroku ďalej realizovať podpora cestovného ruchu na národnej úrovni. Aj agentúru rieši tento zákon. Sily sú roztrieštené. Na ministerstve dopravy zostalo torzo agentúry a sekcia cestovného ruchu, regionálny rozvoj sa presunul priamo pod Úrad vlády. Stále tu máme obchodné zastúpenia pod ministerstvom zahraničných vecí, zahraničné kultúrne inštitúty pod ministerstvom kultúry a chýba, chýba veľmi vlastne jednotná propagácia Slovenska v zahraničí. Trvalý stav bez národnej turistickej agentúry by bol krokom späť, lebo však snáď už ani neexistuje krajina, ktorá by nemala svoj národný tourist board.

    Týmto návrhom chceme dať najavo, že táto problematika je veľmi, veľmi dôležitá (zaznievanie gongu). Je potrebné, aby sa cestovným ruchom urýchlene zaoberala aj vláda, ktorá na rozdiel od poslaneckých návrhov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Simon, netelefonujte v rokovacej sále! Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Takže chceme apelovať týmto návrhom na túto problematiku a na to, aby sa ňou zaoberala aj vláda, pretože tá na rozdiel od poslaneckých iniciatív má možnosť disponovať, teda zahájiť medzirezortné pripomienkové konanie, má potenciál iniciovať širokú diskusiu o tom, ako ďalej v cestovnom ruchu. A na to odborná verejnosť už čaká. Odborná verejnosť už čaká, akým spôsobom cestovný ruch bude organizovaný. A pripomíname, že dlhodobé vákuum po zrušení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch nikomu v brandži neprospeje. Zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu je však uskutočniteľné pomerne jednoducho. Presun peňazí určených na krajské organizácie priamo na oblastné organizácie by pomohol priamo tam, kde je to potrebné. To znamená, priamo v teréne pri produkte, pri tvorbe produktov cestovného ruchu v jednotlivých destináciách.

    Preto si myslíme, že tento návrh má opodstatnenie a prosíme vás o jeho podporu pri prechode do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, chcem podporiť tvoje vystúpenia a tiež potvrdiť ako človek, ktorý sa v danej oblasti pohyboval, tvoje slová. Ako starosta obce Terchová som zastupoval obec v oblastnej organizácii cestovného ruchu. Povinný odvod 10 % členských príspevkov sme brali viac-menej ako nutné zlo. Tú istú činnosť, akú vyvíjala krajská organizácia cestovného ruchu, sme si pre našu OCR-ku robili aj sami našimi zamestnancami. Dokonca som zaregistroval, že po zverejnení nášho návrhu zákona sa stretli riaditeľa KOC-er na Slovensku a namietali, že ten náš návrh nie je dobrý. Samozrejme, chápem ich postoj. Nezazneli tam však žiadne relevantné odborné argumenty. Skôr som mal pocit, že im ide iba o ich stoličky, ktoré by zanikli, keby sme KOC-erky zrušili. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tak isto by som chcel podporiť tento návrh. My sa už v podstate s bratom hýbeme v cestovnom ruchu viac ako 25 rokov. Od 91. roku sa venujeme zimným lyžiarskym strediskám a vnímame túto problematiku veľmi priamo. To znamená, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý by správne fungoval. Stretli sme sa s tým, jak fungoval on vlastne cestovný ruch na ministerstvách. Nikdy to nebola nejaká špeciálna podpora pre podnikateľov. To, čo vnímam za posledné roky, to znamená, za posledných desať rokov, bolo to, jak vznikali klastre Orava alebo Liptov, ktoré veľmi pomohli. To znamená, že mám za to, že je rozumnejšie riešiť rozvoj cestovného ruchu touto cestou a vlastne kde je užšia previazanosť na problematiku cestovného ruchu a kde vlastne tí podnikatelia, respektíve tí, čo spravujú ten, tú oblasť, sa tej problematiky priamo venujú a poznajú tie problémy.

    A môžeme si to všimnúť aj z krajín, kde cestovný ruch je zdrojom príjmov, významným príjmom do štátneho rozpočtu. Napríklad Rakúsko, Švajčiarsko, tam je tá štruktúra tak cez klaster, to znamená, cez oblastné zastúpenia regiónov, a potom cez Austria werbung a takisto ministerstvo sa tomu venuje. A my by sme tiež mali byť, mali by sme venovať viac pozornosti tejto problematike, pretože cestovný ruch, respektíve aktívny cestovný ruch vie byť zdrojom väčších príjmov do štátneho rozpočtu a mali by sme na to brať ohľad.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že hovoríte od srdca, a oblasť cestovného ruchu je jedna, ešte by som povedal, oblasť, kde je ešte veľa rezerv. Slovensko má neskutočné možnosti, ako aj na tomto poli štátnu kasu posilniť. A myslím si, že všetky kroky, ktoré by mali nejakým spôsobom sprehľadniť tieto toky, ale hlavne motivovať tých, ktorí sa v cestovnom ruchu pohybujú a sa mu venujú, tak všetky kroky by sme mali urobiť, aby takéto zákony boli prijímané, To je jedno, či sme z opozície alebo koalície.

    Ja si spomínam zo svojej praxe, že keď sme boli s manželkou v Bulharsku asi pred ôsmimi rokmi a sme si vybrali, že kde pôjdeme na nejaký fakultatívny zájazd, a bolo tam nejaké safari. Tak som si povedal, tak som zvedavý, aké tu máte safari. A boli sme v takej čudnej, ja hovorím nudnej poľnohospodárskej púšti, kde ste videli iba samé pasienky, sem-tam nejaký kríček a nič. Keby ste videli, aký nám spravili program v tej fádnej krajine štyria ľudia na jednom džípe, a boli sme tam Ukrajinci, my, Holanďania a Maďari. Ja som pozeral jak blbec a po 3-hodinovej, tomto safari som si od nich kúpil 4 cédečká. A keď bude niekto chcieť, im to ukážem, našim cestovkám, čo znamená podnikať v cestovnom ruchu. Lebo niekedy sa mi zdá, ako keby sme išli vymýšľať teplú vodu, ktorá už vymyslená je.

    A ešte chcem upriamiť jednu pozornosť, a síce napríklad bird watching, to znamená, vtáčie pozorovanie, z ktorého Madagaskar žije, viete ako, napríklad. A u nás na Slovensku ja som tuto ponúkol jednej cestovke, tak mi povedali, či náhodou mi takto akože trošku neharaší, pred 15-timi rokmi. Lebo jaké vtáčie pozorovanie, to kde ste toto počuli, hej?

    Takže, vážení, spamätajme sa! Máme tu perfektnú krajinu a cestovný ruch je jedna nedozierna studnica možností čerpania financií bez toho, aby sme niečo ničili a udržateľne tu sa správali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem sa opýtať na záver, či chce zaujať stanovisko navrhovateľka. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja zareagujem na faktické pripomienky, za ktoré ďakujem.

    Pán Laurenčík, áno, tak postoj krajských organizácií cestovného ruchu je logický. Samozrejme, že im ide o nejaké živobytie a existenciu, takže nemôžu reagovať kladne na náš návrh, že ich ideme zrušiť. Pri tejto príležitosti ma napadlo, ste ma, si ma inšpiroval vlastne povedať ešte to, že krajské organizácie cestovného ruchu duplikujú nielen činnosti oblastnej organizácie cestovného ruchu, ale aj vlastných vyšších územných celkov. Pretože keď sa zamyslíme nad tým, že ideme zrušiť nejakú jednu úroveň krajskú, tak môže vyplávať otázka, že: a čo s tým ďalej? Lebo naozaj teda nejakým spôsobom klastrovanie, tým nadväzujem aj na vašu pripomienku, je užitočné, ako ukázali niektoré pozitívne príklady a ako ukazujú aj príklady zo zahraničia. Čiže taká tá nadobecná úroveň nejaká by existovať mala. Ale to je otázka, že ako by mala vyzerať. Ale v súčasnosti predsa máme vyšší územný celok, máme inštitúciu, ktorá by mala mať tiež svoje povinnosti, teraz poviem, že až, až psie povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, z jej kompetencií, aby nejakým spôsobom tieto veci koordinovala. A nerobí to, nemusí to robiť prostredníctvom ďalšej organizácie, ktorú zriadi. Čiže dnes už tá koordinácia môže existovať na vyšších územných celkoch. A otázka ako ďalej je naozaj na veľmi širokú odbornú diskusiu.

    No a čo sa týka, pán Fecko, toho nevyužitého potenciálu. Súhlasím, súhlasím s vami. Slovensko je doslova krajinou nevyužitých možností. A dostala som takú otázku, že čo by sa podľa mňa malo zmeniť, aby tu bolo lepšie na Slovensku, že využívame možno nejakým ani nie 30 % svojho potenciálu a svojich možností? No, ja si práve myslím, že je to o tom, aby na každom stupni riadenia cestovného ruchu boli odborníci, aby sa to dialo naozaj formou destinačného manažmentu. Sme v stave, kedy, kedy nám zúfalo chýbajú odborníci, ktorí by vedeli normálne zanalyzovať a vyhodnotiť ten potenciál, ale aj navrhnúť riešenia, ale také, ktoré sú udržateľné. My tu máme strašné množstvo rôznych koncepcií cestovného ruchu, či už jednotných oblastných organizácií alebo krajských organizácií. Česť výnimkám, niektoré sú možno myslené aj dobre, ale poväčšine sú to papiere do šuflíka, ktoré len popisujú stav, to, čo tu všetko máme, ale tá strategická časť, čo s tým, ako na to, ako to využiť, aké výsledky budeme merať, tak to tam žalostne chýba. A keď vidím v merateľných ukazovateľoch, že chceme odmerať, že koľko kilometrov cyklotrás sme urobili napríklad, hej, alebo koľko, ja neviem, vzniklo nejakých nových atrakcií, to je pekné, ale to treba merať v súvislosti s počtom turistov, ktorí ich aj využívajú, a s tým, že tá daná lokalita naozaj zaznamenáva nejaký rast a vzostup. A toto sa tu nedeje. Čiže tie koncepcie, ktoré tu máme, sú bezzubé. A možno je to v odborníkoch, ktorí by vedeli ten potenciál, ktorý tu máme, uchopiť.

    A ďalšiu vec, ktorú by som chcela k tomu povedať, je to, že uspokojiť sa len s nejakým jednosektorovým pohľadom je podľa mňa nedostatočné, pretože v minulom bode sme hovorili napríklad o banskej činnosti. No, ako môžem jedným dychom podporovať a dotovať ťažbu uhlia v nejakom prostredí, kde hneď za rohom mám termálne pramene, mám tam historický zámok?! Tak chcem byť krajom baníkov alebo chcem byť krajom turistickým? Chýbajú tu tie ako medzisektorové nejaké prepojenia, nejaká komunikácia. Je to na veľmi širokú odbornú diskusiu. A náš návrh zákona nemá ambíciu postihnúť všetky tieto elementy, ale zrušiť krajskú organizáciu a túto jednu vrstvu si trúfame. Myslíme si, že by to bol dobrý krok, pretože tie peniaze sú využité podľa nás neefektívne. Dali by sa využiť oveľa lepšie priamo tam, kde majú byť určené, a to v tých oblastných organizáciách cestovného ruchu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, tlač 379.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo a môžete odôvodniť návrh.

    Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále, prosím vás! Pán poslanec!

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 379.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V podstate ďalšie by som povedala v rozprave. Ďakujem, toľko na úvod.

  • To bolo krátke, ale vidím, že ste prihlásená.

    Takže, takže teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Klusovi.

    Pán poslanec, hocijako sa pozerám, ste tu napísaný, ale z výboru to môžete poprípade odovzdať niekomu inému. Nehádajte sa s Maďarom (vyslovené s pobavením), vidíte, že mám pravdu. Nech sa páči.

  • Takže ospravedlňujem sa. Myslel som si, že sme ešte v predchádzajúcom bode. Hanka, ty si veľmi rýchla. Takže všetkým vám prajem príjemný dobrý deň a dovoľte mi teda predniesť spravodajskú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 424/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 379, v prvom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 379. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pani navrhovateľky za klub SaS.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, bola som rýchla, krátka, pretože novela zákona je veľmi jednoduchá a krátka. A síce dopĺňa sa len do zákona jedna veta v § 18 ods. 9, kde sa na konci pripája veta, že: "Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie." Čiže to znamená, že doplnením tohto ustanovenia sa zavedie povinnosť ministerstva životného prostredia prerokovať túto výšku použiteľného výnosu z dražieb vo výbore, čo dnes neplatí. Dnes je to tak, že ministerstvo životného prostredia po dohode s ministerstvom financií rozhodne o použití tohto výnosu.

    Systém Európskej únie pre obchodovanie s emisiami sa považuje za základný kameň politiky Európskej únie v boji proti klimatickej zmene. A nákladovo je to efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov. V decembri 2009 bol prijatý revidovaný systém obchodovania s emisiami s účinnosťou od 1. januára 2013. Po novom sa stanovil jednotný strop pre celú Európsku úniu – zníženie emisií o 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005, ktorý nahrádza doterajších 27 vnútroštátnych stropov. Európska komisia očakáva, že dražiť sa bude asi polovica kvôt, čo znamená, asi miliarda povoleniek ročne. Prostriedky získané v týchto dražbách budú príjmom členských štátov, ktoré sami rozhodujú, ako s nimi ďalej naložia (zaznievanie gongu).

    Vlády členských krajín pri schválení smernice 2009/29/ES súhlasili, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, keď dovolíte.

    Pán poslanec Petrák, prosím vás, netelefonujte.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Dneska tu máme nejakú chorobu s tým telefonovaním. Takže vlády členských krajín pri schválení predmetnej smernice súhlasili, že najmenej 50 % obchodovania s kvótami formou akcie "by sa malo" použiť na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, napríklad na ďalšie znižovanie emisií, rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti či projekty boja v odlesňovaní alebo vnútroštátne alebo aj v iných rozvojových krajinách.

    Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá aj teraz dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na tieto dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byť zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v hodnote asi 140 mil. eur. Výška použiteľného výnosu z dražieb podľa platného zákona prichádza na účet príjmov Environmentálneho fondu a určuje sa na základe, teda výdavky sa určujú na základe dohody predmetných týchto dvoch ministerstiev.

    V súčasnosti, keď som si nechala zaslať informácie o tom, ako sa využívajú financie z týchto dražieb, tak dá sa povedať, že boli výlučne použité, časť týchto prostriedkov, nie celá ich výška, na rôzne rekonštrukcie objektov samospráv. Či išlo o nejaké rekonštrukcie materských škôl, kultúrnych zariadení alebo podobne, avšak nešlo výlučne o nejaké energetické ich zhodnotenia alebo úpravy kotolní. Našla som tam aj projekty, ktoré súviseli s rôznou nadstavbou, dostavbou, alebo projekty, ktoré absolútne nemali, nespĺňali z môjho pohľadu, teda aspoň z pohľadu toho, ako boli pomenované tie projekty, to, čo vlastne, na čo by tieto peniaze mali slúžiť.

    Treba si uvedomiť, že prijali sme, toto plénum Parížsku dohodu o klimatickej zmene, kde sme sa zaviazali k istým znižovaniam emisií a hlavne k tomu, aby sa Slovensko pripravilo na adaptáciu krajiny na túto zmenu klímy. K tomu, samozrejme, sú aj potrebné finančné prostriedky. Myslím si, že objem 160 mil. ročne, ktorý nie je čerpaný na účely, ktoré by mali slúžiť napríklad na tú adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, tak by malo o nich rozhodovať, resp. aspoň byť podrobnejšie informované plénum Národnej rady, minimálne výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    V prípade, že zákon by sme posunuli do druhého čítania, tak by som ešte vlastne zrejme v druhom čítaní predložila doplňujúci bod, a síce povinnosť Environmentálneho fondu predkladať kompletnú ročnú správu o svojom hospodárení plénu Národnej rady, pretože po zániku Recyklačného fondu tento fond sa naozaj stáva mamutím subjektom, ktorý spravuje verejné financie a rozdeľuje ich na rôzne projekty. A myslím, že aj v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z Parížskej dohody a najmä so skutočnosťami potrebnými pre adaptáciu Slovenska na zmenu klímy je na mieste, aby sme boli o tom informovaní, aby sme mohli a mali možnosť nejakým spôsobom do tohto procesu vstúpiť a o ňom rozprávať.

    Takže ak, uvidíme, ako budete hlasovať, avšak určite ja vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie navrhnem, aby sme aspoň tam následne prijali uznesenie, na základe ktorého Environmentálny fond bude aspoň výboru predkladať správu o využití prostriedkov získaných predajom jednotiek a plán využitia prostriedkov na nasledujúci kalendárny rok.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa a pani predkladateľka. V prvom rade chcem povedať, že považujem vašu novelu za správnu a užitočnú a aj po dohode s kolegami, teda s kolegyňami, pani poslankyňou Zimenovou, Petrík a Macháčkovou, ju teda podporíme. Ale dovolím si mať na vás v tejto súvislosti jednu otázku, lebo tá novela sa nepriamo týka, aj vy ste sa vo svojom vystúpení dotkli Parížskej dohody o klimatickej zmene, na ktorú, samozrejme, aj toto je naviazané. A chcem sa preto spýtať, aký je teda oficiálny postoj strany Sloboda a Solidarita k tejto dohode, lebo z verejných vystúpení som zachytil dosť také mätúce signály. Tak by som len chcel vedieť teda, aký je váš postoj. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím si, že áno, je to dobrý nejaký počin, ktorý si urobila ako členka nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tiež ako jeho bývalý predseda som mal pocit, že tých údajov a tých informácií, či už z ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka alebo životného prostredia, čo sa deje, ako komunikujú voči Európskej únii, čo doma rozdeľujú, nám, doslova že nieže skoro nič, ale nič neprichádzalo. A dokonca aj to, čo sme chceli a žiadali nejako odsúhlasiť, aby nejaká informácia prišla na výbor, tak pokiaľ bola klasická zostava, že 7:6, tak samozrejme, že sme nemali šancu. A možnože z 12, 13 prípadoch, keď nám dva, tri prešli, tak sme boli radi.

    Takže som rád, že takéto niečo si iniciovala. A myslím si, že tak by to malo byť, lebo my sme ten gestorský výbor, ktorý by mal vedieť, ako má odporúčať, prípadne, ja nehovorím na tento prípad, ale všeobecne, ako ma odporúčať Národnej rade, ako sa majú k tomu postaviť, lebo ministri nám skladajú účet, nie naopak. Nie my ministrom, takže oni by mali hovoriť, čo robia, a my by sme mali zhodnotiť, ako to robia, či to robia dobre a prípadne to potom oponovať a robiť ďalší nátlak, aby sa veci dali na správnu mieru.

    Takže ďakujem veľmi pekne a samozrejme, že to podporím. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak čo sa týka postoja k Parížskej dohode, tak samozrejme rešpektujeme v plnej miere to, že táto, pristúpenie k dohode bolo ratifikované a v plnej miere to rešpektujeme. Ak si spomínate, moje vystúpenie v rozprave k tomuto bodu, tak ja som v prvom rade kritizovala to, že vláda, a vôbec nielen táto, ale aj predchádzajúce pristupujú k rôznym dohodám, rôznym prísľubom k zlepšovaniu čohokoľvek, ale nakoniec skutek utek, ako sa hovorí. Čiže robia, konajú úplne inak.

    To, že je klimatická zmena, sa deje, to je jednoducho fakt. A to, že vlastne Slovensko musí pristúpiť k adaptácii na túto zmenu, to je ďalší fakt. Takže to znamená, že musíme žiť v realite. A možno aj takýmito krokmi chcem práve primať k tomu vládu, aby to farizejstvo, ktoré sa hovorí len v sľuboch a podpisovanie rôznych memoránd a byť na prvom mieste a všade byť prvý a podpísaný cez ratifikácie, takže to nie je len o tom, že pristúpime k nejakému dohovoru o biodiverzite a o krajine, ale potom o tú krajinu a biodiverzitu sa vláda nestará. Čiže to boli v prvom rade naše námietky, nie popretie faktu ohľadom klimatickej zmeny.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie? Ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať o 11.00 hlasovaním. Takže päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Takže prosím, aby ste sa ukľudnili. Ešte pred tým dovoľte, aby som privítal na balkóne maturantov zo súkromného gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským z Dunajskej Stredy. Buďte vítaní!

  • A zároveň s procedurálnym návrhom pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mám dva návrhy. Jeden, so súhlasom troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov programu č. 50 a č. 51, tlače 364 a 378, na nasledujúcu schôdzu. Odôvodnenie: zdravotný stav predkladateľov, respektíve povereného poslanca.

    A druhý, tiež so súhlasom troch poslaneckých klubov, žiadam o presunutie bodov programu č. 48 a č. 52, čo sú tlače 373 a 408, na nasledujúcu schôdzu. Odôvodnenie: v týchto bodoch rokujeme s ministerstvom. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová, nech sa páči, procedurálny.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku na návrh troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS, SME RODINA sťahujem tlač 322 z rokovania Národnej rady a presúvam ju na ďalšiu schôdzu. To je návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a je to z toho dôvodu, že stále prebiehajú rokovania medzi jednotlivými poslaneckými klubmi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas aj s návrhom pána poslanca Vašečku, aj s návrhom pani podpredsedníčky, že tieto návrhy presúvame na ďalšiu schôdzu.

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o bode č. 28 programu, to jest druhé čítanie, návrh poslankyne Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení školský zákon, tlač 295.

    Teraz prosím pána poslanca Gogu ako spoločného spravodajcu, aby jednotlivé hlasovania uvádzal.

    Nech sa páči, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 295.)

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave bol podaný jeden procedurálny návrh, a to vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 24, proti 76, zdržalo sa 41 poslancov.

    Návrh nebol schválený. Nech sa páči ďalej.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uvedeného v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúčal o návrhu uvedeného v IV. časti spoločnej správy hlasovať s odporúčaním ho schváliť. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu so spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 116, zdržalo sa 25 poslancov.

    Tento návrh bol schválený. Nech sa páči.

  • Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 117, 24 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 119, 22 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu zákona poslankyne Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, tlač 294. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Vörös.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 294.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiadny návrh, o ktorom by sme mali hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uvedeného v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhu uvedeného v IV. časti spoločnej správy hlasovať s odporúčaním ho schváliť.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 136, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovali všetci poslanci.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. A preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 141.

    Ďakujem pekne.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Antošovej, Pašku a Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 348. Prosím teraz pána poslanca Nemkyho, aby za navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor informoval Národnú radu o hlasovaní.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 348.

  • Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave vystúpili štyria poslanci a nebol podaný žiadny návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 112, proti 21, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom a tak isto určiť aj gestorský výbor, aj lehoty potrebné na jeho prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 140, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tlač 367. Prosím pani poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby hlasovanie v prvom čítaní uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 367.

  • Kuciaňová, Magdaléna, poslankyňa NR SR

    Ďakujem. Pán predsedajúci, v spoločnej rozprave vystúpili štyria poslanci, pani Verešová, pán Marián Kéry, Ľuboš Blaha, Ondrej Dostál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s ustanovením § 73 odsek 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Pardon, prítomných 141 poslancov, za 114, proti 23, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory, lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 138, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím pani poslankyňu Silviu Shahzad, aby uviedla hlasovanie k návrhu v prvom čítaní prerokovaného bodu pána poslanca Kollára a Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, tlač 313.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 313.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 62, proti 3, zdržalo sa 72 poslancov.

    Národná rada neprerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pani poslankyni.

    Teraz prosím pána poslanca Krajčiho, ktorý je spravodajcom k návrhu poslancov pána Kollára a Šebovej, Krištúfkovej a Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, tlač 365.

    Pán poslanec Krajčí, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Zuzany Šebovej, Petry Krištúfkovej a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dal hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 41, 1 proti, zdržalo sa 99 poslancov.

    Návrh sme neschválili, takže návrh neprerokujeme v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Laurenčíka, Klusa a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, tlač 341.

    Pán poslanec Galek, ako spravodajca môžete uviesť hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Martina Klusa a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 341.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 55, proti 3, zdržalo sa 83 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh neprerokujeme v druhom čítaní.

    Teraz prosím pána poslanca Alojza Baránika, ako spravodajca, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Milana Laurenčíka, Martina Klusa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 343. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka a Martina Klusa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 343.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 48, proti 25, zdržalo sa 67 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pána poslanca Ivana, ktorý je spravodajcom za výbor pre hospodárske záležitosti, aby uvádzal hlasovanie o návrhu poslancov Zemanovej a Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 51/1988 Zb. o banskej činnosti, tlač 368.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, poslanec Galek a poslankyňa Zemanová. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 63, proti 21, zdržalo sa 57 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz poprosím pána poslanca Galeka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kaščákovej, Ivana, Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, tlač 377. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 377.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec, jedna poslankyňa, pardon. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 29, zdržalo sa 51 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Klusovi, aby uviedol hlasovanie o bode 44, o návrhu poslankyne Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, tlač 379.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 379.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, žiadna pani poslankyňa. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 61, proti 5 a zdržalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Týmto sme vyčerpali prerokované zákony, o ktorých sme hlasovali, o niektorých budeme hlasovať o piatej. A zároveň podávam návrh na zaradenie nového bodu programu, a to je návrh na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu. Tlač máte rozdanú a je to č. 419. Dnes by sme to mohli prerokovať o 16.30 s tým, že samozrejme po sedemnástej by sme mohli o tom aj spolu hlasovať a spolu s dvoma opakovanými voľbami, ktoré sme vykonali minulý týždeň a neboli úspešné. Je s tým všeobecný súhlas.

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Fecko, procedurálny návrh? Prosím? Aha, pán poslanec Baránik nesúhlasí.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 106, proti 27, zdržali sa 4.

    Ústavnou väčšinou, pán poslanec, ako vidíte. Takže ďakujem pekne.

    Pán poslanec, nech sa páči. Ešte raz sa musíte prihlásiť, lebo to vymazalo. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som uviesť do záznamu. Áno, stalo sa, aj majster tesár sa utne, že svojou nedokonalosťou som pri hlasovaní č. 96 a 97 sa zdržal. Chcel som samozrejme hlasovať za. Takže ďakujem pekne.

  • Áno, bude to zapísané. Teraz vyhlasujem krátku prestávku a potom budeme pokračovať v ďalšom rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím o zapnutie pána poslanca Krajniaka.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, chcel som len pripomenúť, že dnes o 12.00 hodine máme v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť rokovanie výboru, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Ďakujem.

  • Takže pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Petra Osuského, Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 409. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 426.

    Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol. Poprosím vás, kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec mohol nerušene predkladať zákon.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Osuského a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 409.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Janou Kiššovou a poslancom Petrom Osuským. Obsahovo podobný návrh predložili alebo teda z hľadiska paragrafového znenia v podstate identický návrh obsiahnutý v širšom návrhu zákona, ktorým sa menili viaceré zákony, predložili kolegovia už na májovú schôdzu.

    Účelom tohto návrhu zákona je zrušenie objektívnej zodpovednosti podnikateľov ako odberateľov za nelegálne zamestnávanie ich dodávateľmi. Predkladanou novelou sa navrhuje zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vypustiť ustanovenia, ktoré umožňujú pokutovať podnikateľa za to, že jeho dodávateľ niekoho nelegálne zamestnáva. Toto legislatívne opatrenie schválené v roku 2015 nadobudlo účinnosť v roku 2016 a v ankete Byrokratický nezmysel roka 2016 sa umiestnilo na peknom prvom mieste. Čiže touto novelou navrhujeme zrušiť byrokratický nezmysel roku 2016.

    Pri predkladaní zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorým bola táto objektívna zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie dodávateľmi zavedená, sa argumentovalo potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/67/EÚ z 15. mája 2014. Táto smernica sa však o nelegálnom zamestnávaní zmieňuje iba v preambule, nie v paragrafovom znení a nerieši nič také, z čoho by vyplynula povinnosť zaviesť objektívnu zodpovednosť takým spôsobom, ako sa to stalo v slovenskom zákone. Čiže opäť pod transpozíciu smernice sa schovalo opatrenie, ktoré s transpozíciou nemalo nič spoločné.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie či informatizáciu spoločnosti a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Týmto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, poslankyni Petre Krištúfkovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 409. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426 z januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Päť prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán... Stlačte si procedurálny návrh, pán poslanec. Nech sa páči, procedurálny návrh, pán poslanec Krupa.

  • Ja by som poprosil zmenu zápisu hlasovania č. 94, lebo systém ma vykázal ako neprítomného a chcel by som poprosiť, aby išlo do zápisu, že som hlasoval za.

  • Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som niekoľkými poznámkami reagoval na predložený návrh zákona. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej podnikateľ nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide po a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby, alebo po b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu, podľa ods. 5 bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

    Pokiaľ ide o ods. 5 a 6, je potrebné si všimnúť, že ods. 5 zakazuje právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, prijatie práce alebo služby, ktorú jej poskytuje dodávateľ prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá pracuje načierno. Máme za to, že pokiaľ sa zruší toto ustanovenie, podnikateľ bude môcť prijať prácu alebo službu od dodávateľa, ktorý mu ju zabezpečí prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú zamestnáva načierno. Môže byť problémové, že odstránením tohto ustanovenia sa zmenší zodpovednosť podnikateľa.

    Rovnako neodporúčam zrušiť ods. 6, pretože v zmysle súčasnej právnej úpravy má podnikateľ právo od dodávateľa žiadať, aby mu tento bezodkladne poskytol v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje služby, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. To znamená, že podnikateľ už nebude mať právomoc preveriť osoby, ktoré mu dodajú prácu, resp. služby, čím sa samozrejme oslabí možnosť zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

    Tento návrh zákona smeruje teda k tomu, aby podnikatelia neboli zodpovední za to, že subdodávateľ nelegálne zamestná fyzickú osobu a tá podnikateľovi poskytne prácu, resp. službu. Tu je otázka na diskusiu, že či s tým možno súhlasiť, keďže súčasná právna úprava má prispieť k tomu, aby si podnikateľ pred tým, ako sa dohodne s dodávateľom na dodaní práce a služby, podrobne preveril dodávateľa, t. j. vyžiadal si doklady osôb, ktoré budú prácu, resp. službu dodávať. Zodpovednosť podnikateľa má preto prispieť a dopomôcť k tomu, aby sa porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania vyskytovalo čo najmenej, pretože podnikateľ pod hrozbou sankcií uvedených v ods. 7 nepôjde do rizika v prípade, že zistí, že dodávateľ plánuje poskytnúť prácu, resp. službu fyzickej osobe, ktorú zamestnáva načierno.

    Ide teda o ochranu podnikateľov, ale treba dať pozor na to, aby sme nezbavovali zodpovednosti podnikateľov a aby sme takýmto spôsobom nevytvorili cestu pre hladší priebeh porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania.

    Celkovo ešte teda k tomuto úvaha, že navrhovaná zmena má prispieť k tomu, aby boli podnikatelia odbremení od zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie osôb dodávateľmi. Hlavným pozitívom je konkrétne, že podnikatelia nebudú musieť dopodrobna skúmať doklady o fyzických osobách, ktoré bude dodávateľ zamestnávať, nakoľko nebudú mať po schválení tohto návrhu kompetencie vyžiadať si doklady o uvedených osobách. Tým pádom budú zbavení zodpovednosti za porušenie zákona, ktorého sa dopustí dodávateľ. Súčasťou agendy podnikateľov by totiž nemalo byť prešetrovanie a overovanie fyzických osôb, ktoré poskytne dodávateľ, túto zodpovednosť by mali mať orgány inšpektorátu práce, preto sa jedná o odbremenenie podnikateľov od činnosti, ktorú by mal vykonávať práve inšpektorát práce. Súčasná právna úprava do značnej miery znevýhodňuje podnikateľov, keď ich doslova pod hrozbou pokuty núti kontrolovať zamestnancov dodávateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Kolega Marosz, ten úvod bol dosť zvláštny, ten záver bol vylepšujúci, ale sumárne musím povedať, že takéto presúvanie zodpovednosti z príslušných orgánov, nakoniec ste ich spomenuli, inšpektorát práce, ktoré majú v popise práce boj s čiernym zamestnávaním, na konzumenta toho dodania, je skutočne byrokratickým nezmyslom roka. A ak v tej rečňovanke, ktorá sa povinne hovorí na konci návrhu, to znamená, že to má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak novela, ktorú predkladáme, má pozitívny vplyv na drobné víťazstvo zdravého rozumu. Pretože dovedené ad absurdum, samozrejme by ste mali, keď sadnete do taxíka, preverovať, či ten taxikár nie je čierny taxikár, lebo ste konzument a zamestnávate čierneho pracovníka. Nakoniec by ste pomaly mali skúmať, či v pôrodnici, kde vaša žena rodí, nepracuje náhodou, utierajúc dlážku v jej izbe, kde leží, upratovačka, ktorá je čierno zamestnaná. Samozrejme je to absurdný príklad, ktorý uvádzam. Ale absurdnosť tejto zákonnej úpravy je taká, že umožňuje jej absurdné argumenty.

    To znamená, jednoducho sú tu ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony, to je dodávateľ toho pracovníka, sú tu štátne orgány, ktoré majú kontrolovať, bojovať proti čiernej práci, a z týchto prenášame ťarchu na ďalších ľudí. V konečnom dôsledku opäť sa vraciam k medicíne, v ktorej som v živote pracoval, by si mal pacient preverovať atestačné stupne toho, kto ho ošetruje, lebo ktohovie, či ten dotyčný je vôbec doktor, viď slávny prípad plastickej kliniky v Bratislave. To znamená, že na to sú všetko štruktúry, ktoré to majú v popise práce, nie konzument.

  • Pani poslankyňa Kiššová sa odhlásila z rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Osuský. Aj pán Osuský sa odhlásil z rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi často sa v doložke uvádza, že ide o zákon, ktorý má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a niekedy je to len, len čisto formálne. A schválenie tohto návrhu zákona nepochybne bude mať, ako už povedal kolega Osuský, priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a tak trochu aj na zdravý rozum. Spor nie je o tom, či je v poriadku, keď sa nelegálne zamestnáva, alebo to nie je v poriadku. Samozrejme, že nie je to v poriadku, ak niekto porušuje tie zákazy, tak má byť primerane tomu postihnutý, ak to štátne orgány zistia. A štátne orgány sa majú starať o to, aby to zistili. Nemajú prenášať svoju prácu a svoju zodpovednosť na podnikateľov. Ale má byť postihnutý ten, kto ten zákaz nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania porušuje.

    Už teraz alebo už doteraz aj v minulosti poznal zákon výnimku z tohto všeobecného pravidla. A síce situáciu, keď od toho, kto ten zákaz porušil, nie je možné vymôcť tú pokutu, lebo trebárs ide o firmu, ktorá je, ktorá je už v likvidácii, alebo už z iných dôvodov to nie je možné, tak v tom prípade nastupuje zodpovednosť toho, kto od neho odobral tú prácu alebo služby, ale iba za predpokladu, že vedel o tom, že jeho dodávateľ zamestnáva nelegálne a že porušuje zákaz nelegálneho zamestnania. A tak je to v poriadku. V prípade, že nemôžeme vymôcť od toho, kto porušil, a vieme, že niekto z toho profitoval a vieme mu to preukázať, že o tom vedel, že, že ten dodávateľ nelegálne zamestnáva, tak v tom prípade vymáhame pokutu od neho.

    Táto úprava je však odlišná a je odlišná práve v tom, že sa týka teda nie všetkých dodávok, ale niektorých. Týka sa, týka sa poskytnutia služby, alebo vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, a v tom prípade sa zavádza objektívna, alebo je zavedená objektívna zodpovednosť. Čiže odberateľ, ak jeho dodávateľ porušil zákaz nelegálnej práce, je objektívne zodpovedný, teda bez ohľadu na to, či to vedel, a dokonca aj bez ohľadu na to, či, či, či je alebo nie je možné vymôcť tú pokutu od toho, kto priamo ten zákaz porušil. Čiže ide o duplicitné pokutovanie a ide o pokutovanie aj tých podnikateľských subjektov, ktorí nevedeli, alebo sa im nepodarí preukázať, že vedeli, že bol porušený ten zákaz nelegálnej práce.

    Práve z tohoto dôvodu navrhujeme uvedené ustanovenia, ktoré umožňujú duplicitné pokutovanie a pokutovanie bez ohľadu na to, či, či odberateľ vedel, že jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva, vypustiť zo zákona. A práve preto sa stotožňujeme s hodnotením podnikateľskej verejnosti, ktorá tieto ustanovenia vníma ako byrokratický nezmysel roka 2016. A myslíme si, že je vhodné na prvej schôdzi v roku 2017 tento byrokratický nezmysel vypustiť zo zákona a zrušiť.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že neexistuje väčší argumentačný tlak, ak odborná verejnosť, podnikateľská verejnosť a zároveň aj ty tu v pléne parlamentu vyhlásiš jednu z ustanovení alebo legislatívnych zmien za byrokratický nezmysel roka. Všetky parametre, ktoré si spomenul, buď ty alebo kolegovia, ktorí ti podporili, jednoznačne svedčia o tom, že je to administratívny, byrokratický a podľa mňa aj hlúpy zásah do podnikateľskej slobody. A neexistuje preto z môjho pohľadu ani jeden argument, prečo by to malo tak zostať.

    Preto za seba, možno aj za klub tento váš návrh podporujeme a dúfam, že sa tu nájde relevantná väčšina, ktorá toto jednoznačne z nášho právneho systému odstráni. Myslím si, že ak majú byť prijímané niektoré pravidlá s tlakom na zdravý rozum, tak tuná by mohla ísť celá politika bokom a zdravý rozum by mal jednoducho vyhrať, pretože nemôžme postihovať ľudí, ktorí za niektoré veci nemôžu. A tuná je to absolútne vidieť, že za to, akým spôsobom v tom rade subdodávok a dodávok je veľmi ťažko preskúmať, preto postihujeme iba toho, kto je za niečo zodpovedný. A tuná to jednoznačne vidieť, že niekto vymyslel úplne hlúpy byrokratický nezmysel.

  • Ďakujem pekne. Ja určite nechcem zopakovať, čo už tu bolo povedané, lebo môžem s tým len úplne súhlasiť. Už len to samotné, že vyhralo súťaž byrokratického nezmyslu je, jednoznačne poukazuje na absurdnosť. A teda takisto, ako povedal kolega Viskupič, určite podporím tento návrh, pretože je veľmi dôležitý a treba to dať do poriadku a odstrániť. Takže vďaka.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať niekto stanovisko? Nie, ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 427.

    Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 410.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý predkladám spolu s kolegyňami Zuzanou Zimenovou, Vierou Dubačovou a s Petrom Osuským. Návrh novely reaguje na mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Táto správa bola zverejnená na jeseň 2016 a následne bola predmetom rokovania Národnej rady na 11. schôdzi.

    Návrh, aby plénum čo i len vzalo na vedomie správu, však nebol schválený. Rovnako neboli schválené naše doplňujúce návrhy, aby z tej správy boli vyvodené dôsledky a aby príslušné orgány prijali opatrenia na zastavenie porušovania základných práv a slobôd, ku ktorému podľa mimoriadnej správy dochádza na policajných staniciach.

    Pripomínam, že mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, ktorý bol uskutočnený v roku 2015. V rámci zmieneného prieskumu verejná ochrankyňa práv podľa mimoriadnej správy zistila nasledovné skutočnosti:

    V policajných budovách ma polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútavanie osoby. Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu. Zmienené priestory policajti nazývajú ako vyhradené priestory, miestnosti pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti. Podľa policajtov ide o detenčné priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.

    Obmedzenie osobnej slobody však môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov upravených v ustanoveniach zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 42 a následných tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého priestoru nachádzajúceho sa na policajnej stanici. Každé takéto konanie policajta znamená podľa verejnej ochrankyne práv prekročenie ústavou republiky vymedzených v kompetencii polície a teda svojvôľu.

    Preto navrhujeme doplniť do zákona o Policajnom zbore ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv a ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo jeho rámec.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákon, tlač 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Ďakujem. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Stihnete za dve minúty, pán poslanec? Tak nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Nikto sa nedomnieva, že dôvodne zaistená osoba by mala stráviť čas takéhoto zaistenia v štvorhviezdičkovom apartmáne a mala by byť ovievaná palmovými listami. Iná vec je, že v právnom štáte sa má dodržiavať zákon a samozrejme i polícia pri svojej zodpovednej práci nadovšetko musí dodržiavať zákon. Aj osoba zaistená má ústavné práva a má právo, aby sa s ňou nakladalo zákonne.

    Ak teda v tomto štáte zvykovo trpíme porušovanie zákona, ktoré je dané kde čím, ešte raz hovorím, tradíciou, priestorovými možnosťami a tak ďalej, a tak ďalej, čo by prípadní namietajúci vybavili – ale viete, to by stálo nejaké investície – tak musíme povedať, že splniť zákon jednoducho nezriedka stojí akési investície. Ale odvolávať sa, že ho neplníme preto, lebo to tie investície stojí, je veľmi scestné, lebo to môžme uplatniť potom vždy. Teda inými slovami, ak existuje oprávnená, overená, prieskumom zistená situácia porušovania istej zákonnej normy alebo súboru noriem, tak je riešením upraviť situáciu tak, aby normám vyhovovala. Som teda presvedčený, že tento návrh zákona jednoducho ďalším krokom napĺňa to, že by sme mali byť právnym štátom. A v tomto zmysle nevidím ani prípadnú námietku finančných nákladov ako dôvodnú na to, aby sme sa touto témou nezaoberali.

    A na tomto mieste patrí vďaka odchádzajúcej ombudsmanke, že sa proste starala o veci, ktoré sú v popise práce ombudsmana, lebo podotýkam ešte raz, i osoba zaistená nestráca ľudské práva, na ktoré má štandardne mať nárok. A ak teda je tento návrh takým, ktorý vracia vládu zákona i do tejto oblasti, tak nevidím politického ani straníckeho dôvodu takýto zákon nepodporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Peter Osuský povedal podstatu toho, čo som chcel povedať aj ja. Verejná ochrankyňa práv odporučila, aby sa zakázalo umiestňovať osoby v iných priestoroch, ako sú cely policajného zaistenia. Ten problém však je, že nie všetky útvary Policajného zboru disponujú celami policajného zaistenia a že aj tie, ktoré disponujú, môže nastať situácia, že kapacita je vyčerpaná. Preto, keďže si uvedomujeme praktické problémy, sme nenavrhli úplne zakázať umiestňovať osoby do iných priestorov, ale aj tie iné priestory vybaviť spôsobom, aby spĺňali nejaké základné náležitosti z hľadiska hygienického, z hľadiska možnosti privolania príslušníka Policajného zboru a aj z hľadiska dokumentovania takéhoto spôsobu zaistenia. To je podstata našej novely, ktorá obsahuje aj ďalšie body, ale toto je jej podstatou. Čiže nenavrhujeme niečo, čo by bolo nemožné vykonať, navrhujeme, aby ten postup, ktorý dnes je mimo zákona, bol upravený v zákone, aby mal zákonné rámce.

    A áno, je to bezprostredná reakcia a v podstate aj forma poďakovania verejnej ochrankyni práv za jej doterajšiu činnosť, pretože si myslíme, že takýmto spôsobom sa treba správať k zisteniam verejnej ochrankyne práv, treba ich brať vážne a pokiaľ z nich vyplýva potreba urobiť nejaké opatrenia, tak tie opatrenia treba urobiť. Ak treba urobiť zmeny zákonov, nato sme tu my poslanci, tak treba navrhnúť a schváliť príslušné zmeny zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže pán poslanec Dostál už nevystúpi v rozprave, týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať o štrnástej hodine prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 356.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 12. schôdze. Ja sa ospravedlňujem, že som podal mylnú informáciu, ale začíname zákonom prvým čítaním o návrhu poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 372. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 389. Dávam slovo poslancovi Richardovi Rašimu, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 372.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na zmenu zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice. Je všeobecne známe, že mesto Košice tvorí 22 mestských častí, ktoré sú vymenované v prílohe zákona o meste Košice. A cieľom navrhovaného, zmeny zákona je zjednodušenie procesu, ktorým môže dôjsť k budúcej zmene v usporiadaní mestských častí v Košiciach.

    Mestské časti, ktoré fungujú aj ako samostatné právne subjekty, má okrem mesta Košice už len hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktorá má približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako naše mesto a pritom mám 17 mestských častí. Z toho vyplývajú aj náklady, ktoré musia byť znášané na fungovanie týchto mestských častí. Dvadsaťdva mestských častí v ponímaní, aké existujú v meste Košice, znamená aj fungovanie 22 starostov zo zákona, 22 kontrolórov miestnych častí, 22 miestnych zastupiteľstiev, ale aj 22 úradov, ktoré musia vykonávať funkcie, ktoré mestské časti zo zákona vykonávať musia.

    Účelom zmeny zákona je aj presunutie samotného rozhodovania o samosprávnom usporiadaní o meste Košice z úrovne Národnej rady na mestské zastupiteľstvo v Košiciach, čiže umožnenie toho, aby sa rozhodnutie o budúcom fungovaní mesta a o počte mestských častí, aby sa tieto rozhodnutia mohli urobiť na pôde mestského zastupiteľstva, teda aby sa mohli urobiť volenými zástupcami obyvateľov mesta Košice v mestskom zastupiteľstve, ktorých je 41.

    Aktivity ku redukcii výdavkov na fungovanie samosprávy mesta Košice prebehli už v minulosti. V minulom volebnom období bol predložený a schválený zákon, ktorý redukoval počty poslancov mestského zastupiteľstva aj miestnych zastupiteľstiev. Možno neviete, že kedysi mesto Košice malo 80 poslancov mestského zastupiteľstva, potom tento počet bol zredukovaný na 50 a v minulom volebnom období sme dali návrh zákona, ktorý bol schválený, a počet poslancov mestského zastupiteľstva je 41, tak isto sa limitovali aj maximálne počty poslancov miestnych 22 miestnych zastupiteľstiev v meste Košice podľa ich veľkosti a na základe týchto zmien sa ročne ušetrilo približne 500-tisíc eur, ktoré môžu ísť teraz na rozvoj samosprávy a nemusia byť vynakladané na odmeny, ktoré poslancom miestneho zastupiteľstva patria. Ide o proces, ktorý je dlhodobý.

    Možno jedna dôležitá informácia je tá, že aj 22 mestských častí v meste Košice nevzniklo ako výsledok dlhej spoločenskej diskusie, ale vzniklo schválením zákona o meste Košice, a rozhodnutie, že mesto bude mať 22 mestských častí, bolo rozhodnutím aj v tom čase od zeleného stola, keď bývalý tajomník národného výboru spolu s bývalým poslancom týchto 22 mestských častí predložili, a schválené to bolo a odvtedy sa už viac ako 10, možno 15 rokov sú rozličné aktivity na to, aby sa počet mestských častí zredukoval za podmienky toho, aby bola samospráva plne funkčná. Čiže aj za podmienky toho, aby sa zachovala identita súčasných mestských častí. To znamená, aby mestské časti mali aj svoj názov, mali svoje symboly, mali svoju históriu, ale aby nemusela mať každá mestská časť svoju administratívny aparát, aby sa zminimalizovala byrokracia, ktorá je nevyhnutná pri súčasnom fungovaní, a aby sa ušetrili náklady na financovanie týchto mestských častí, ale aj úradníkov a poslancov.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za tento úvod, skončil som.

  • Ďakujem. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 372, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 389. Dávam slovo poslancovi Richardovi Raš..., teda spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Chomovi. Nech sa páči.

  • 4.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 67 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k návrhu zákona o meste Košice, tlač 372. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Žarnay, ale je ospravedlnený na dnes a ani neni v rokovacej sále. Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bašistová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vítam iniciatívu primátora Košíc Richarda Rašiho a košickej samosprávy dosiahnuť zmeny vo fungovaní Košíc, ktoré majú priniesť úspory v nákladoch na chod samosprávy. Určite sa zhodneme, že počet mestských častí 22 je príliš veľa a tak veľa ich nemajú ani podstatne väčšie mestá, ako sú Košice. Usporiadanie mesta však prešlo svojím vývojom a nie je jednoduché ho šmahom ruky zmeniť. Preto k chystaným zmenám musíme pristupovať citlivo a poctivo ho komunikovať s obyvateľmi Košíc.

    Za jednu z najdôležitejších zmien zákona považujem to, že sa občanom dotknutej mestskej časti v podstate odoprie petíciou alebo akoukoľvek inou možnosťou rozhodovať o tom, že či sa mestská časť, v ktorej žijú, zachová v pôvodnom stave alebo sa zruší, zlúči alebo rozdelí. Podľa súčasného zákona o meste Košice je v ustanovení § 8a stanovené, že v prípade petície obyvateľov je mestské zastupiteľstvo povinné vyhlásiť referendum o odmietnutí VZN mesta a v prípade, že petícia obyvateľov absentuje, mestské zastupiteľstvo tu ma stále právo takéto referendum vyhlásiť, §8a ods. 1 a 2. Novelou zákona sa obe možnosti rušia, teda obyvatelia nebudú vôbec môcť do uvedenej problematiky zasahovať, a teda sa im zrušuje aj petičné právo v danej oblasti.

    Rada starostov, ktorá má v podstate predovšetkým reprezentovať záujmy svojich obyvateľov mestských častí, je síce oprávnená pripomienkovať, resp. zamietnuť rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ale zároveň mestské zastupiteľstvo môže prelomiť odmietnutie Rady starostov kvalifikovanou väčšinou, a teda presadiť v konečnom dôsledku svoj záujem.

    Novelizácia sa presadzuje z dôvodu ušetrenia na prevádzku 22 mestských častí, platy starostov, kontrolórov, prevádzka úradov, zamestnancov a podobne. Je ale otázne, či zmenou dôjde okamžite k úspore nákladov v samospráve. Mám za to, že v prípade, aj keby sa jednotlivé mestské časti zlúčili a agenda mestských častí je obdobná, tak rozsah agendy sa zvýši a teda minimálne po zavedení zmien nie je isté, že sa ušetrí na zamestnancoch na úradoch, keďže ich pracovnú silu bude potrebovať aj zlúčený mestský úrad.

    V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že platy starostov mestských častí upravuje zákon č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, kde sa starostovia na účely výpočtu platu rozdeľujú do platových tried, je ich deväť, a tie sa určujú prostredníctvom počtu obyvateľov, ustanovenie § 3 ods. 1 a § 4. To jest v prípade zlúčenia mestských častí sa zvýši počet obyvateľov na jedného starostu mestskej časti a teda ten v súlade so zákonom bude mať nárok na vyšší plat. Uvedené má za dôsledok, že zníženie počtu starostov neznamená zároveň nižšie platy a teda úsporu mesta. Verím, že na tento fakt sa bude myslieť a vysporiadame sa s ním pri ďalšej diskusii.

    Nemám informácie o tom, ako sa magistrát chystá zvládnuť pripravované zmeny. Aj preto sa na záver vraciam k tomu, čo som spomínala v úvode. Chýba mi zatiaľ hlbšia diskusia na túto tému, najmä vzhľadom na to, že zákon zavádza veľmi vážnu zmenu, odopiera obyvateľom mestských častí referendom zvrátiť zlúčenie ich mestskej časti. Preto ak sa im odoprie toto právo, mali by v dostatočnom časovom predstihu vedieť, čo týmito zmenami získajú a ako sa ich budú dotýkať v bežnom živote. Ak toto vedenie mesta zanedbá, môže čeliť podobným problémom ako v prípade zmien v parkovaní. Bolo by mi veľmi ľúto, keby sa, kvôli tomu skĺzla debata o zmenách, ktoré sú pre mesto skutočne dôležité, na nepodstatné témy, ktoré budú polarizovať obyvateľov Košíc.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. My nedefinujeme, ako bude mesto vyzerať. My dávame možnosť o meste rozhodovať ľuďom, poslancom, ktorí sú zvolení ako zástupcovia do mestského zastupiteľstva, teda majú mandát na to, aby o fungovaní rozhodovali, tak ako o tom rozhodujú v každom meste, čo sa týka rozpočtu, investícií a mnohých iných vecí.

    Je samozrejmé, že nikto nespochybňuje to, že 22 mestských častí s 22 aparátmi je veľa bez ohľadu na to, aký názor má človek na to, ako by sa to dalo robiť. Lebo je to plytvanie verejnými zdrojmi. Ale buď sa rozhodneme, že niečo urobíme a máme na to odvahu, alebo znova nájdeme mnohé menej alebo viac racionálne argumenty a tento stav zachováme naďalej. Lebo aj mnohí starostovia majú mnohé dobré nápady, ako by malo mesto vyzerať, ale nevedia sa zhodnúť zatiaľ na tom, kto má byť ten, ktorý už starostom nebude. No keď sa budú redukovať mestské časti, je jasné, že 22 starostov v našom meste byť nemôže. Ale poviem vám príklad o tých platoch, ktoré tu boli hovorené.

    Áno, na základe veľkosti mestskej časti je zadefinované, aký minimálny plat môže mať starosta. Ale my v meste sme príkladom toho, že mestská časť, ktorá má tisíc obyvateľov, tak jej starosta má plat 2 400 eur. A mestská časť, ktorá má 25-tisíc obyvateľov, tak jej starosta má plat 2 400 eur, pretože mu poslanci schvália odmeny. Pretože ich má dokopy päť a z toho sú štyria jeho a sú to peniaze úplne vyhodené. A potom sa stane to, že mestská časť dostane svoj rozpočet a všetko zaplatí na platy a na odmeny a ostatne nula na rozvoj. Tak aký je význam tejto mestskej časti?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce niekto zaujať stanovisko. Nech sa páči, Raši.

  • Ja len krátko na záver. Áno, na to, aby sa niečo udialo, aby sme nemali mať 22 mestských častí, potrebujeme, to povedala veľmi dobre pani poslankyňa, potrebujeme tú vôľu zasahovania každého obyvateľa mesta presunúť na ich zástupcov. Pretože máme mestskú časť v meste, ktorá má 500 obyvateľov, v 240-tisícovom meste má mestská časť 500 obyvateľov. Má aj šikovnú pani starostku, ale nemá ani na to, aby udržala základné fungovanie samosprávy, lebo keď dostane financie na základe množstva obyvateľov, vyjde na jej plat, ktorý zo zákona musí ostať, vyjde na odmeny poslancov miestneho zastupiteľstva, ktoré musí dať, vyjde na chod úradu, ktorý nejaký musí zachovávať, a potom už nezostane na nič a nemá ani na to, aby urobila deratizáciu, ktorá je povinná zo zákona, keď je vyhlásená, hej.

    Čiže určite si vieme nájsť mnoho komplikácií, prečo to neurobiť, ale ja neverím, že existuje niekto, okrem tých ľudí, ktorých sa možno tá plánovaná redukcia dotýka, ktorý by povedal, že 22 mestských častí s 22 aparátmi v meste, ako sú Košice, je adekvátne množstvo.

    A druhá vec, keď chceme, aby sa rozmýšľalo o reforme samosprávy na Slovensku, aby nemala, aby sa možno obce združovali, aby boli aktívnejšie, aby vedeli mať efektívne aparáty, tak ZMOS povedal veľmi správnu pripomienku, že reformujme samosprávu na Slovensku, ale nech idú príkladom Košice a Bratislava. Tak potom ukážme, že chceme ísť do toho a že nebudeme tlačiť malé obce, aby sa spájali, ale urobme niečo aj v našich dvoch najväčších mestách.

    Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 356.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladám, ja neviem, piaty-, šiestykrát možno počas môjho pôsobenia v politike. Prvýkrát, keď sa o ňom hlasovalo, tak dodnes si to pamätám, že skoro prešiel o jeden hlas. Ten hlas vtedy bol, patril Pavlovi Hrušovskému a akosi sa mu nedarilo vraj zastrčiť kartu do hlasovacieho zariadenia. Aj keď ho jeho sused Richard Sulík upozorňoval, že, Paľo, neblázni, čo robíš. Tak on, akože sa mu trásla ruka a snažil sa to tam trafiť a po tých dvadsaťročných skúsenostiach v parlamente akosi sa mu to do toho času hlasovania nepodarilo. Veľmi ma to mrzelo, keďže som aj predtým videl, ako v podstate bol na takej družnej debate s Jánom Slotom, o ktorom sa tak verejne tu pošuškávalo a pošuškáva, že naďalej je majiteľom jednej z firiem, ktoré emitujú stravné lístky. A preto som to považoval za podraz vtedy, aj zo strany KDH, aj zo strany Pavla Hrušovského, že o jeden jediný hlas neprešiel návrh, ktorým sme mohli ľudí zbaviť trápnych papierikov z peňaženky. Ale nie tým, že by sme im stravné lístky zobrali, ale že miesto stravných lístkov by mali presne takú istú sumu, ale v peniazoch.

    Toto je podstata nášho návrhu zákona a rád ho potom bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa zároveň aj tým spôsobom hneď hlásim.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Nehézovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 356. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 373 z 11. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Ďakujem. Skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Prihlásil sa pán poslanec Heger, pani poslankyňa Jurinová a pani poslankyňa Gaborčáková. Ako prvý o vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som bližšie predstavil návrh zákona a prečo tento návrh považujeme za dôležitý. Dnes vieme sami, alebo teda neviem ako vy, keď sledujete vaše deti, ale ja keď pozerám na našu Klárku, Rebeku, tak veľakrát sú technicky omnoho už zdatnejšie, ako som ja. Jednoducho žijeme dobu elektronickú a pomaly nám začnú autá lietať a nebudú mať šoférov. Ale v tejto dobe, kedy sú štáty na svete, ktoré rozmýšľajú a úplne vážne rozmýšľajú a vytýčili si cestu k tomu, že budú mať bezhotovostnú ekonomiku, že v ich krajine sa tými papierovými peniazmi platiť už nebude, ani kovovými, ale všetko sa bude platiť platobnou kartou, tak v tejto dobe my naďalej tu ako kebyže sme stále sto rokov za opicami a snažíme sa ľuďom nahovoriť, že je dôležité mať v peňaženke papierik, ktorý vám pripomenie, že ste hladný.

    Áno, môžem už dopredu hovoriť, že ako bude argumentovať SMER v tejto veci a zrejme dnes v jednom šíku aj s poslancami SNS, aj MOST-u – HÍD, že pri tých predošlých rozpravách, keď sme predkladali tento návrh, aby sme vlastne ľuďom slobodne umožnili rozhodnúť, zamestnancom, slobodne sa rozhodli, umožnili rozhodnúť, že či chcú dostávať stravné vo forme papierikov, tzv. stravovacích poukážok alebo teda nejakej platobnej karty na stravu, alebo chcú v takej istej výške dostať príspevok na stravu, ktorý nebude podliehať ani zdaneniu, ani odvodom, čiže v podstate dostanú de facto to isté, len teda miesto nejakého navyše papierika budú mať normálne buď peniaze na účte, alebo hotovosť, tak SMER v minulosti argumentoval jedným kľúčovým argumentom, že to nemôžu schváliť. Predsa nemôžu dovoliť, aby ľudia takto hazardovali so svojím zdravím, lebo v prípade ak by sme takýmto spôsobom umožnili človeku sa slobodne rozhodnúť, slobodne rozhodnúť, tak ľudia by sa menej stravovali.

    Prepáčte, ale chcel by som zdôrazniť absurdnosť tohto akože argumentu. Ešte raz. Však v peňaženke, ja som si požičal jednu stravenku, v peňaženke ľudia bežne majú peniaze a stravovaciu poukážku. A ja sa pýtam, aký je rozdiel medzi päť eurami a stravovacou poukážkou päť eur? Chcem sa naozaj opýtať, že či si niekto naozaj myslí alebo že ľudia seno žerú, že či teraz ja cítim iný pocit hladu, keď tam mám iba peniaze, ako keď si tam dám ten stravný lístok? Ja si osobne myslím a myslím si, že každý normálny človek si to na Slovensku myslí, že hlad nezávisí od toho, že či máte v peňaženke päťeurový stravný lístok alebo päťeurovú bankovku alebo päť eur na karte, s ktorou platíte v jedálni, do ktorej na obed chodíte, ale záleží od toho, či jednoducho máte k dispozícii spôsob alebo teda nejakú tú formu, ktorou môžte obed zaplatiť. Čiže áno, páni poslanci a poslankyne SMER-u zrejme aj teraz vytiahnu tento kľúčový argument, že nemôžeme predsa zrušiť tie stravenky, lebo ľudia sa budú menej stravovať. Inak povedané, preložené do ľudskej reči, hlad slovenských zamestnancov záleží od toho, či majú stravenku v peňaženke a je vtedy väčší, ako keď tam majú päť eur. Je to jednoducho blud. Veľmi ma to mrzí, že takýmto falošným argumentom sa snažíte obhajovať niečo, čo je čisté zdieranie ľudí.

    Firmy, ktoré emitujú stravné lístky na Slovensku, de facto paralelnú menu voči mene, ktorú máme, ktoré zbytočne zaťažujú ľudí, zamestnávateľov a takisto aj reštaurácie, v ktorých ľudia s tými stravnými lístkami platiť musia, a nie že ich zaťažujú, ale ich zároveň aj okrádajú, tak tieto firmy dokopy na tomto biznise zarobia približne 60 mil. eur. Jednoduchá matematika, keďže máme približne milión ľudí, ktorí, zaokrúhľujem, milión ľudí, ktorí používajú stravné lístky alebo majú vlastne takouto formou vyplácaný príspevok na stravu, keď raz firmy, ktoré obchodujú so stravnými lístkami zarobia na stravných lístkoch za rok 60 mil. eur a zarobia 60 mil. eur na milióne zamestnancov, tak o koľko okradnú toho jedného zamestnanca? O 60 eur.

    Čiže vaše argumenty o tom, že predsa musia tí ľudia mať tie stravenky, lebo inak nebudú cítiť hlad, sú falošné argumenty a týmto sa snažíte iba zachovať biznis stravenkovým spoločnostiam. A veľmi by ma zaujímalo teda, v ktorej kdo má z vás akcie, je tichý spoločník alebo nejakú, cyperského spoločníka zašitého, schránkovú firmu, v niektorých týchto stravenkových spoločnostiach. Áno, je známe, že aj sponzori vašej strany začali obchodovať vo veľkom v tomto biznise. Dnes niektorí, áno, sú moderní, miesto papierikov dávajú už platobné karty stravovacie. Stále to je ale o tom istom. Firmy, ktoré sú zbytočný medzičlánok medzi, medzi vlastne peňaženkou človeka, v ktorej by mohol mať peniaze, a medzi tým reštauračným zariadením alebo potravinami, v ktorých by si zamestnanec kúpil svoje potraviny, ktoré by uznal za vhodné. Tie firmy, ktoré tam zbytočne zavádzajú a dlhé roky zavádzajú, a SMER s SNS ich dlhé roky vehementne chváli. E, chváli? Háji a chráni a obávam sa, že bude aj MOST – HÍD. Tieto firmy zamestnancov okradnú o 60 mil. eur, lebo toto je ich ročný zisk. Vy tu jednoducho podporujete pijavice, ktoré žijú iba z toho, že tu vydávajú nejaké papieriky, obťažujú zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácie, od reštaurácií si zoberú peniaze, od zamestnávateľa si zoberú peniaze.

    Áno, ten zamestnanec môže mať pocit, že však som zaplatil päť eur alebo tri eurá, alebo štyri eurá za svoje meničko, vlastne však ma v ničom neokradli. Ale tá reštaurácia, keď ju raz, niekto od nej pýta veľké percentá za to, že vlastne umožní, aby mala takéhoto stravníka, tak tá reštaurácia to tomu stravníkovi samozrejme zráta. Jednoducho to mäso nemá tú hmotnosť, akú by malo, možno tam neni príloha, aká by mala, možno je kúpené v Poľsku a nie na Slovensku. Jednoducho v tej kvalite mu to určite to stravovacie zariadenie dá pocítiť, alebo mu to dá pocítiť v cene. Lebo keď raz je to 60 eur do roka, stravovacích dní máme plus-mínus, alebo pracovných 250, tak je to približne štvrtina z toho, inak povedané, z jedného obedu alebo jeden obed, ktorý sa stravuje zamestnanec v reštaurácii, je približne predražený o 20 až 30 centov iba kvôli tomu, že tam sú nasadené pijavice, stravenkové spoločnosti, ktoré vy hájite, všemožne hájite a používate pri tom hájení absurdné argumenty, že ľudia ak by nemali stravenky, tak umrú od hladu, lebo potom sa nebudú stravovať.

    Preto prichádzame s návrhom zákona, aby sa zamestnanec slobodne rozhodol. Tam, kde majú kolektívnu zmluvu, okej, zastupujú ho odbory. A keď sa odbory dohodnú so zamestnávateľom, že budeme mať v našej firme vyplácané stravné v hotovosti alebo teda na účet, tak to bude a jednoducho zrušia stravenky. Tam, kde odbory nemajú alebo nemajú kolektívnu zmluvu, tak v tom prípade sa individuálne zamestnanec, keď bude chcieť, príde za zamestnávateľom, požiada ho, že viete čo, ja by som chcel predsaj tie peniaze, lebo ja nechcem teda tú stravenku, už som na ňu prestal veriť. Alebo jednoducho bude to volič SMER-u, odskúša to na sebe, zistí, že on má hlad aj bez toho, že by mal stravenku pri sebe, tak jednoducho vypýta si, že namiesto stravenky bude mať peniaze alebo v hotovosti alebo na účte.

    Čiže nehovoríme o tom, že násilím, nehovoríme o tom, že zoberme ľuďom stravenky a nedajme im žiadnu náhradu. Nie, chceme namiesto straveniek, aby mali presne tie isté peniaze, presne za tých istých daňových a odvodových povinností. A chceme pri ľuďoch, ktorí sú nie v odboroch, aby sa slobodne rozhodli, či áno alebo nie. Tam, kde odbory majú, rozhodne kolektívne vyjednávania, kolektívna zmluva. Čiže chceme dať ľuďom slobodu, ktorú si zaslúžia. Chceme dať ľuďom úctu, lebo robiť z nich nesvojprávne individuá, ako robíte vy v SMER-e zo svojich voličov, keď tvrdíte, že vaši voliči sú hladní iba vtedy, kedy majú stravenky v peňaženke a iba vtedy sa stravujú, tak je naozaj pohŕdanie vašimi voličmi. A veľmi ma mrzí, že týmto falošným argumentom zakrývate to, že iba hájite biznis stravenkových spoločností, ktoré, ako som povedal, ako pijavice vycuciavajú ľuďom z peňaženiek, tým zamestnancom, zamestnávateľom a reštauráciám, ale doplatia na to zamestnanci, vycuciavajú im 60 mil. eur ročného zisku.

    Čiže ten návrh náš je veľmi jednoduchý. Ľudia nech sa slobodne rozhodnú a keď sa tak rozhodnú, budú dostávať presne tie isté peniaze na účet alebo v hotovosti. Bol by som veľmi rád, ak by ste si konečne vstúpili do svedomia, prestali hájiť záujmy stravenkových spoločností, pijavíc, ktoré vyciciavajú 60 mil. eur, každému jednému zamestnancovi 60 eur ročne, a aby ste konečne začali vašich ľudí považovať za rozmýšľajúcich a nie za nejakých húpajúcich koníkov, ktorí vám uveria báchorky o tom, že budú hladní iba vtedy, keď budú mať stravenky v peňaženke.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Ja úplne súhlasím s týmto znením zákona a ja len, ja by som privítal, ak by, teraz to nazvem, protistrana sa postavila a povedala argumenty za. Naozaj by som bol veľmi zvedavý na argumenty za. Čiže pán Matovič povedal argumenty proti, beriem, ja sa s nimi v podstate stotožňujem, len naozaj by som privítal, ak by sa niekto postavil a povedal argumenty za. Bol by som naozaj veľmi zvedavý, že prečo sú tie gastráče tak super a prečo ich máme zachovať, lebo ja v tom tiež nevidím nejak zmysel. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, samozrejme, je to dobrý nápad. Zrušenie stravných lístkov tu už bolo na pretrase aj v minulosti. My sme to podporili, podporíme to znova. Čo sa týka tých argumentov za, ktoré tu zazneli, ja si myslím, že vy ste ich povedali, tam je tých 60 mil. eur ročne, ktoré tie vládne pijavice nejakým spôsobom vyťahujú od zamestnancov, od každého jedného zamestnanca vytiahnu 60 eur len preto, aby namiesto peňazí vo svojej peňaženke mal nejaké stravné lístky.

    Ja sa ale obávam, že ani tento návrh zákona neprejde, pretože viem si veľmi dobre predstaviť, ako budú vyzerať titulky. Bude to niečo v štýle Matovič chce zrušiť stravné lístky a to voličom SMER-u bohate stačí. Oni už nebudú samozrejme informovaní o tom, že tie stravné lístky sa nejdú rušiť bez nejakej náhrady, že to isté dostanú vyplatené aj v hotovosti alebo na účet. Jednoducho, oni budú mať pocit, oni budú mať dojem, že áno, je tu niekto, kto nám chce zobrať stravné lístky a my v konečnom dôsledku dostaneme menej.

    Čiže tohto sa ja obávam, ale inak ten návrh zákona podporíme.

  • Ja osobne predpokladám, že ho celá vládna koalícia, tento návrh zákona podporí, pretože ak by proti tomu niečo poslanci vládnej koalície mali, tak by tu teraz sedeli a by sa prihlasovali do rozpravy a hovorili by argumenty proti navrhovateľovi, prečo to tak nesmie byť. Toto očakávala som ako pred rokom, ako nová poslankyňa, že tu má byť tá diskusia a že toto je ten dôstojný priebeh parlamentnej schôdze, že rokujeme a diskutujeme a hovoríme o zákone, ktorý sa predkladá. Tu sa však absolútne nediskutuje a to len z dôvodu toho, že na druhej strane nikto nemá k tomu čo povedať, iba sa zahlasuje proti tak, ako majú nakázané. Tak takto som si to skutočne nepredstavovala.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem veľmi pekne za podporu nášmu návrhu, ktorú teda vyslovili predstavitelia dvoch iných politických strán.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, ja by som chcel krátko. Ďakujem za tie vystúpenia, ktoré tu boli. Teda ďakujem, Igor, že si to tak dobre odštartoval. Ja by som chcel trošku tiež do toho vniesť taký jeden pohľad, možno komplexnejší. Vidím, že už sa nám tu doplnili aj rady koaličných poslancov na výzvu pani Verešovej (vyslovené s pobavením). Snáď, snáď to popribúda, ale poďme k veci.

    Myslím si, že poďme sa pozrieť na to, hovoríme tu o tom, že ekonomike sa darí, reálna mzda stúpa, rádovo okolo 3 %, napriek tomu vidíme a myslím, že čo je, čo je dôležité, aby pri tejto téme odznelo, je to, že na Slovensku máme veľké rozdiely v tom a aj v kvalite života ľudí. Je úplne iné, úplne inak sa na svoje výdavky pozerajú ľudia z mesta, pretože úplne iné majú aj príjmy, respektíve z veľkých miest, povedzme, Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, vôbec týchto veľkých miest, a iné sú kraje, kde, ktoré nazývame hladové doliny.

    Prečo to hovorím? Vidíme to napríklad aj na momentálne prebiehajúcej téme energií, kde už len, už len, ani nie už len, ale niekoľko stopercentné nárasty energií, či už sa jednalo o radovo desiatky eur alebo stovky eur, ale už aj radovo desiatky eur vyvolali v ľuďoch veľké emócie, pretože sú to pre nich pomerne veľké čiastky, ktoré do ich rozpočtu zasahujú. A práve sa ozývali ľudia, ktorí, ktorých príjmy sú naozaj veľmi nízke, sú či už, by som povedal, tesne nad hranicou minimálnej mzdy alebo sa pohybujú v radovo okolo päťsto, šesťsto eur.

    Čo tým chcem povedať? Keď sa pozrieme na priemernú mzdu na východnom a strednom Slovensku, napríklad keď si zoberieme Prešovský kraj, tak priemerná mzda bola za celý kraj 779 eur a priemerná nominálna mzda v Banskobystrickom kraji 861 eur. Toto sú v hrubom, presne tak. Čiže toto sú priemerné mzdy. A to ešte vieme, že tieto mzdy sú ťahané veľkými mestami, kde teda tie mzdy sú samozrejme vyššie, pretože je tam aj, povedzme, odbornejšia práca, sú tam manažéri, pracujú tam manažéri a podobne. Takže keď si zobereme radového človeka, ktorý pracuje, povedzme, vo fabrike, na linke a podobne, tak sa dostávame na čistú mzdu okolo 450, maximálne 500 eur. Toto sú čiastky, kde zaváži každé euro o tom, ako ho môže, môže použiť. Čiže môžeme povedať, že títo ľudia mnohokrát naozaj žijú z ruky do úst, alebo počítajú každé euro na to, aby, aby vedeli zadovážiť živobytie sebe, svojej manželke a svojim deťom, aby vedeli nakúpiť všetky tie požiadavky, ktoré súvisia so školou, oblečením a podobne. A vieme, že tých výdavkov, všetci, ktorí ste rodičia, je naozaj dosť, každým rokom toho pribúda. A práve tam títo ľudia úplne vážia to euro v takom zmysle, že rozmýšľajú nad tým, ako si aj svoj obed pripravia. A my týmto ľuďom chceme diktovať, že majú sa ísť stravovať do reštaurácií. Ja teraz a priori nie som a myslím si, že je správne učiť ľudí, aby dbali na svoju životosprávu, aby dbali na to, že obed je dôležitý, aby sme ich aj podporovali v tom, aby išli a podporovali aj stravovacie a reštauračné zariadenia, samozrejme, ale nemôžme to očakávať od ľudí, ktorí žijú na hrane svojich výdavkov, a dokonca za tie isté peniaze, ako to aj pán Matovič povedal, si dokážu pripraviť omnoho väčší obed. Pretože musíme pripustiť, že v reštaurácii platíte maržu aj za to, že vám ten obed pripravia a že vám ho prinesú. Ale vy za tie isté peniaze si doma dokážete pripraviť omnoho väčší obed. A dokonca tou realitou je, že naozaj ľudia na severovýchode Slovenska a v hladových dolinách Slovenska si tie obedy musia pripraviť nie preto, že by nechceli ísť do reštaurácií, ale preto, že si to nemôžu dovoliť, že oni aj keď tie gastrolístky dostanú, tak ich musia použiť na nákup potravín, na to, aby si ten obed mohli spraviť sami, pretože ten, ten, to reštauračné zariadenie navštíviť nemôžu z toho dôvodu, že je to proste pre nich drahé. Takže, takže preto tie peniaze využívajú skôr na podporu svojho rodinného rozpočtu.

    A preto aj ten návrh, s ktorým prichádzame, že nech si vyberú, nech tu je tá sloboda. Pretože aj dneska pán poslanec Kresák v doobedňajšej rozprave hovoril o tom, ako volič si môže vybrať a môže zvoliť, či človek dokáže sedieť na dvoch stoličkách alebo troch stoličkách, že ak je, ak ten volič teda uzná za vhodné, že ten človek dokáže sedieť na troch stoličkách a robiť tri funkcie, tak, tak nech si vyberie. Tuto dávame právo, ale, ale človeku nedáme právo na to, aby si rozhodol, ako použije svoje peniaze na obed. Tak vidím, už aj tuto je určitá veľká nerovnováha medzi tým, akú slobodu človeku priznávame, akú slobodu človeku nepriznávame a v čom mu priznávame a v čom mu nepriznávame.

    Takže táto rozdielnosť, ktorú na Slovensku máme, a, žiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne riešenia ani zo strany vlády, ktorá by prinášala vyrovnanie týchto regionálnych rozdielov v jednotlivých kútoch Slovenska, ktoré by mohlo potom priniesť, áno, takú tú rovnováhu v tom, že Slováci zarábajú po celom Slovensku približne rovnako a všetci si môžu dovoliť ísť do tej reštaurácie si kúpiť ten obed.

    Druhá rovina je aj čas. Sú mnohé zamestnania, kedy ten človek nemá dostatok času na to, aby si sadol do reštaurácie a skonzumoval ten obed, a preto dá prednosť tomu, že si ten obed spraví sám. Alebo sú to potom úplné preferencie, či už sú to stravovacie návyky alebo sú to rôzne diéty a podobne a mohli by sme ísť do, kopec detailov, ktoré nie je potrebné, ale to všetko hovorí v prospech slobody toho zamestnanca, aby si mohol toto vybrať.

    Takže prvá rovina určite je tá ekonomická z pohľadu samotného človeka. Nie každý si to môže dovoliť a je veľmi veľa ľudí či už na severovýchode alebo južnom, teda východno-južnom, juhovýchode Slovenska, v hladových dolinách, ktorí si toto dovoliť nemôžu.

    Druhý veľmi dôležitý faktor je práve administratívna záťaž. Byrokratický index za minulý rok vypočítal byrokratickú záťaž na bežného podnikateľa na 140 hodín denne. Je to 75 úkonov, pardon, 140 hodín ročne. Sedemdesiat päť úkonov ročne, ktoré priemerný podnikateľ musí vykonať, je to 17,5 pracovných dní. Tento byrokratický index to udáva a je to vo výške 1 471 eur nákladov. Vidíme, že práve toto je vysoké číslo, ktoré nám je alarmujúce a hovorí o tom, že mali by sme práve prichádzať s riešeniami, ktoré uberú z byrokratickej záťaže. A toto určite, bez pochýb gastrolístky spadajú do byrokratickej záťaže, pretože ten podnikateľ s tým má oštaru, s tým, že musí tieto lístky zabezpečovať a vyhodnocovať, rozpočítavať a podobne. Je to preňho len ďalšia mena, s ktorou musí pracovať, ako už podotkol aj navrhovateľ. Takže to je ďalší dôležitý rozmer, to je administratívna záťaž.

    Ďalšia je práve tá finančná záťaž, ktorú tu tiež spomenul pán Matovič, jednak pre samotného človeka a jednak v tom, že určité percento odchádza v prospech firiem, ktoré sa tomu venujú, a tým pádom je tým ochudobňovaný aj samotný, samotný človek.

    Posledná rovina, ktorú by som chcel do toho vniesť, je práve tá rovina samotných tých papierikov alebo tej podoby, v akej sa to nachádza. To, že človeku, aj už som to čiastočne spomenul, je to celé o tej dôvere, že človeka tu ideme vydeľovať a vlastne odovzdávame mu nejaký papierik. Veľmi sa mi páčila aj tá ilustrácia toho, že človek ináč vníma hlad, ak má v peňaženke, "vníma ináč hlad", ak má v peňaženke gastrolístok, nejaký papierik, alebo ak má peniaze. Veď sa tu bavíme o dospelých ľuďoch, o dospelých ľuďoch, ktorí sú zodpovední za svoje rodiny, za svoje hypotéky, za kopec iných výdavkov, za svoje zdravie v konečnom dôsledku. A my tu ideme teraz dbať o to, aby, resp. dať im nejaké papieriky na to, ktoré im majú evokovať nejaký pocit toho, že áno, musím sa zdravo stravovať a toto ma tu zväzuje na to, aby som teda musel ísť tou konkrétnou cestou spotreby. Že už aj dnes vidíme, že ľudia nachádzajú spôsoby, ako, ako to obísť, že tento nástroj naozaj je nefunkčný. Myslím si, že roky praxe ukázali, že tento nástroj je nefunkčný. A preto je čas ho podrobiť tej skúške toho slobodného výberu. Lebo myslím si, že v tomto je náš návrh veľmi objektívny, že dáva na výber, že naozaj uvidíme, koľko ľudí sa preňho nakoniec rozhodne a ukáže sa, do akej miery ten nástroj je naozaj opodstatnený.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem. Ja len chcem potvrdiť to, čo kolega Heger rozprával. Tie, tie gastrolístky sú najmä v tých menej rozvinutých alebo chudobnejších regiónoch veľmi dôležitá súčasť tej mzdy. Lenže práve v týchto regiónoch sa tie gastrolístky nevyužívajú na ten účel, na ktorý sú, to znamená, na obedy v reštauráciách a rôznych vývarovniach. Pretože ja môžem potvrdiť a poznám iks takýchto prípadov, že ľudia si radšej doma navaria, donesú si to so sebou do práce, tam to zjedia a ten gastráč využijú pri platení napríklad v Kauflande a kdekoľvek inde. To znamená, ten účel sa tam míňa. To je jedna vec.

    Druhá vec, samozrejme, myslím, myslím, že je aj pravidlom, že za gastrolístky sa nesmú nakupovať, sa nesmie nakupovať alkohol. Lenže mnohé potraviny, tie také malé dedinské, akékoľvek, mnohé potraviny na to zvysoka kašľú. A častokrát asociálom, cigánom ten alkohol oni predajú úplne bez problémov. To znamená, tam dochádza k úplne opačnému efektu, na aký by mali byť využité.

    Čiže zrušenie gastrolístkov a náhrada, finančná náhrada je podľa mňa úplne v poriadku. A ja naozaj stále čakám, že niekto sa postaví a povie argumenty "za", lebo ja tam zatiaľ argumenty "za" okrem tých 60 mil. ročne, ktoré treba vytiahnuť z vrecka ľudí, ja tam iný argument "za" nevidím. Čiže nemá absolútne zmysel, aby ľudia tieto gastráče dostávali. Oni radšej si zoberú peniaze.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dobre si popísal stav, aký tu máme. To znamená, niekto si vymyslel podnikateľské nebo, presadil do zákona, že zopár firiem bude vydávať lístočky, odčerpá zo systému, myslím, 60 mil. eur a tieto lístočky budú otravovať prevádzkovateľov gastrozariadení, budú otravovať samotných ľudí a nejakým zopár siedmim, ôsmim, desiatim ľuďom budú vyhovovať a zároveň títo ľudia si budú potom chovať svojich vlastných politikov, ktorých tu máme v pléne, a tí im toto podnikateľské nebo zabezpečujú.

    Preto si myslím, tak ako sa pýta aj pán poslanec Pčolinský, že asi tu nebudeme od týchto ľudí počuť argumenty, lebo sú radi, že je to schované, že nemajú žiadny argument a neprídu ho sem povedať. Ale možno sa dočkáme niečoho, že gastrolístky budú nasledovať nejaké drinklístky, a nejaká z koaličných strán si vydefinuje, že budeme nealko nápoje kupovať za drinklístky a potom prídu cigaretové lístky a keďže sú traja v koalícii, tak nebudeme mať len gastráče, ale budeme mať aj drinkáče a cigáče. To znamená, že (smiech v sále) tieto podnikateľské nebá z jedného a z druhého, kedy si vymyslia, že ako sa dá na slovenskej chudobe zarobiť, tak to budú vymýšľať takto. Som zvedavý, či kapitán Danko príde s cigáčmi a Béla Bugár s drinkáčmi. Uvidíme.

  • Ďakujem pekne. No sú tu výzvy na diskusiu, všímam si, veľmi kvalitné a skutočne prispieva k riešeniu problému. Pán kolega, ja s nesmiernou radosťou sledujem, jak sa ten náš parlament mení, jak je plný zrazu ľavičiarov, toľko, že sa sem ani nezmestia. Všetci majú plné ústa občanov a pomáhať a tak ďalej.

    No prvý zásadný problém, asi sa vieme zhodnúť, že gastráče tu nie sú posledné dva roky, ako tu je táto vláda, ani posledné štyri. A fungujú relatívne dávno. Pán Matovič bol významnou súčasťou vlády, o SaS-e ani nehovorím, pán predseda tu viedol tento parlament. Prečo ste to nezrušili? Prečo ste to nezrušili? Tu pán Viskupič a kdekto v diskusii vypráva všeličo. Prečo ste to nezrušili? A zrazu sú tu novodobí obrovskí ľavičiari, že SMER zrazu je ťažkou pravicovou stranou, a na druhej strane zase ľudia, ktorí keď spravovali krajinu, tak ste skončili s takou hanbou, že SMER musel vládnuť sám. A že ani na chvíľočku nad tým neporozmýšľate, že prečo to tak je a že ak hovoríte o diskusii, to musí dramaticky inak vyzerať.

    Viete, ja, my máme taký spôsob vládnutia, že vieme pravdepodobne v tejto sále, že sú dvaja hlavní hráči. Keďže ide o vážne sociálne opatrenie, sú tu odbory a sú tu zamestnávatelia. Existuje čosi ako tripartita. Vláda s nimi tak intenzívne rokuje, ako len môže. Vy ste zrušili tripartitu, lebo nepotrebujete také. Vy viete, ste osvietení všetci do jedného. Prídete, máte tu jednoznačne len politické reči, do štruktúry problému, do tej druhej strany problému nepoviete ani slovo.

    Nepochybne o efektivite gastráčov sa dá baviť. Ale rozhodne nie týmto spôsobom. Viem si predstaviť, že začnete diskusiu tým, že sa opýtate ministra, čo chce s tým robiť, ako to vníma a tak ďalej. Keď ste nespokojní, pripravte váš vlastný návrh a možno budeme diskutovať. Ale po tom, čo tu počúvam, je diskusia nezmyselná. Akonáhle nájdete normálne zmysluplné formy, verte, že veľmi radi tu budeme sedieť, lebo každá zmysluplná diskusia môže niečo priniesť. Táto určite nič.

  • Ja budem tak trochu k celkovej situácii. Ja som rád, že práve hovoril pán Číž, lebo skutočne ilustroval to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Na predrečníka by ste mali reagovať, nie na pána Číža.

  • Budem na predrečníka. Proces tvorby legislatívy, ktorý tu teraz sledujeme, je v Národnej rade jedným absurdným divadlom. Tu sa poslanci snažia vysvetliť často prázdnej sále, že dva a dva sú štyri. Niekedy to pojmú opačne: štyri sú dva a dva. Odpredu, odzadu, logickú vec. Na konci dňa čakáme opačné argumenty, tie nezaznejú. Tie nezaznejú, žiadne argumenty. O sedemnástej príde hodina hlasovania, odhlasuje sa, že dva a dva je päť, šesť alebo tri. Takisto bez argumentov a Národná rada v podobe absurdného divadla ide ďalej, pokračuje ďalej. Na druhý deň znovu prázdna sála, mlčanie, poslanci predložia nejaký návrh, ktorý je logický, ktorý odôvodní dva a dva sú štyri, z druhej strany nezaznie nič, o sedemnástej hodine sa odhlasuje, že dva a dva je osem.

    Takto na absurdné divadlo sa zmenilo rokovanie Národnej rady o závažných problémoch, ktoré sa dotýkajú občanov Slovenska. Napokon gastrolístky sú každodennosť, ktorú nachádzajú vo svojej peňaženke, a každodennosť, ktorá im buď robí potešenie alebo ich obťažuje, a rozhodnúť sa dá o tom, len keď zaznejú argumenty. Nie slová, ktoré zazneli pred chvíľou, že dalo by sa o tom baviť, ale nemá to cenu. Nie je iná scéna a tu to má cenu, tu sme za občanov a tu majú odznievať argumenty.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem poďakovať kolegovi Hegerovi za jeho príspevok do rozpravy. Chcem iba zrekapitulovať, že evergreen s názvom gastrolístky tu máme už päť rokov, ak ma pamäť neklame, a chcem vyzdvihnúť kolegov Matoviča, Mihála, Kiššovú a pár ďalších, ktorí tú tému opakovane vracajú do parlamentu, a tá téma dopadá stále ako hrach na stenu na poslancov SMER-u.

    Gastrolístky a môj názor na ne je veľmi zrejmý. Predražujú jedlo zamestnancom, sú to polená pod nohy podnikateľom, ktorí musia zamestnávať pri väčších firmách často jedného človeka, ktorý nerobí nič iné, len ich sáčkuje, obálkuje, rozdáva zamestnancom a vypaľuje podnikateľov v gastronómii, lebo tí musia vracať spätné marže vo výške 2 až 6 % späť gastrolístkovým firmám. Tie firmy sú štyri a žijú v podstate z toho, že vytláčajú bezcenné papieriky, ktoré sú sekundárnym obeživom a ktoré neslúžia na nič iné, len na to, aby tieto štyri firmy mali veľký zisk na úkor celej spoločnosti.

    Pýtam sa, prečo nemáme, nadviažem aj na poslanca Viskupiča, prečo nemáme potom aj ošatné lístky? Lebo však ľudia sa tiež musia aj obliekať, tak im dajme nejaké poukážky na to, aby si mohli kupovať tričká, spodné prádlo, nohavice a podobne.

    No a klasicky poslanci SMER-u mlčia, ani jeden z nich nepovedal ani jeden validný argument na obhajobu gastrolístkov. Ja by som ho naozaj chcel počuť, že prečo a v čom tie gastrolístky sú dobré, prečo by ľudia nemohli dostávať peniaze. A že či naozaj za tie peniaze budú kupovať niečo iné ako jedlo, lebo ja stále žijem v tom, že ak som hladný, tak si to jedlo kúpiť musím, lebo ináč zomriem od hladu. No a ozval sa akurát pán poslanec Číž, ale k veci a k meritu veci to malo pramálo blízko a spoločné.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem opozičným kolegom za podporujúce vyjadrenia. Pán Číž, ja musím povedať, že vždy sa teším, keď vy vstúpite do sály a vidím, že idete aj reagovať, že naozaj musím oceniť, že z koaličných poslancov ste jednoznačne najaktívnejší a v reakciách, teda väčšinou len faktickými poznámkami, aj keď pamätám si pár vystúpení k rokovaciemu poriadku, kde ste nám išli povedať, ako sa dá za 20 minút, teda respektíve za 30 minút zmestiť do 20 minút.

    Ale vrátim sa k tým ľavičiarom, pretože ste tu tak vyzdvihli, že dnes je tu kopec ľavičiarov. No ja by som nepovedal ľavičiarov, my sme ľudia, ktorým na ľuďoch naozaj záleží. A nerobíme to slovom, ale robíme to aj skutkom, a preto predkladáme aj tieto návrhy. Páči sa mi, keď vlastne reagujete na mňa a poviete, že som to tu mohol už niekoľkokrát zmeniť, hoci som tu nový poslanec a je ich tu v tomto volebnom období 77. Vaša strana často používa tie argumenty, že však boli sme vo vláde a podobne. No neviem, kedy sme boli vo vláde, viem, že naši poslanci boli v koalícii, ale nepamätám si, že by boli vo vláde, či si zamieňame už pojem medzi parlamentom a vládou. To tiež myslím si, že je medzi tým rozdiel. Ale takže v každom prípade ja som teda sa o to snažil už dvakrát to tu zrušiť, lebo už je to druhýkrát, čo to tu máme v tomto volebnom období. A teda keď hovoríte, že sme to mohli zrušiť, tak teraz to tu prinášame a zdá sa, že z toho hovoríte, že aj vy ste za, že by sme to mohli zrušiť, tak poďme to teda zrušiť. Keď vtedy sme to mohli zrušiť, tak to zrušme teraz, keď si na tom nájdeme zhodu. Takže to len na margo toho, čo ste povedali.

    A naozaj by som len podčiarkol toho, že nie sme ľavičiari, ale sme ľudia, ktorým záleží na našich voličoch, záleží nám na ľuďoch na Slovensku a chodíme aj do regiónov.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, tak rada by som tiež povedala niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý tu nie je ani prvýkrát, a obávam sa, že po vystúpení pána poslanca Číža je to asi jasné, že ani poslednýkrát.

    Gastrolísty, samotné gastrolístky považujem za zbytočnosť. Je to skutočne iba také sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze v situáciách, kde by tieto peniaze mali, suplovať nemalo, a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, gastronomických prevádzok.

    Spomínam si na zopár ľudí, ktorí reagovali dosť negatívne až emocionálne na to, keď sa začalo prvýkrát hovoriť o zrušení alebo zdobrovoľnení týchto gastronomických poukážok. Alebo straveniek. Bola to asociácia emitentov gastrolístkov, bola to pani Tomanová, ktorá možno ako jediná z poslancov veľmi vehementne obhajovala tieto gastrolístky. A ten dôvod je asi úplne zrejmý. Ono to bolo najmä preto, lebo za jej čias sa gastrolístky do systému vlastne dostali. Takže jej vlastne ani nič iného nezostáva ako obhajovať. A to, akým spôsobom to obhajovala, to už tuná tiež bolo spomínané niekoľkokrát, väčšina dnešných poslancov, kolegov neprijíma. Hovoriť o tom, že ak nebudeme mať gastrolístky, nedokážeme sa najesť, je úplne scestné a možno by si človek pomyslel, že by to potrebovalo aj nejaké odbornejšie vyšetrenie.

    Ale pripustím jednu vec. Pred iks rokmi, keď sa začalo rozprávať o spôsobe využívania gastrolístkov, lebo gastrolístky by bola aj jedna z foriem k tomu, aby ľudia sa začali zdravšie stravovať, to možno mohlo mať pozitívny vplyv, možno aj na počet reštaurácií, ktoré, je pravdou, že po zavedení gastrolístkov začali vznikať, ale verím, že toto nebol jediný stimul, ktorý podporil vznik reštaurácií. Po čase však došlo akoby k nasýteniu a dnes považujem mať v peňaženke gastrolístok za úplnú hlúposť a zbytočnosť. Jediný, kto sa z toho tešia alebo čo sa prevažne z toho tešia, sú deti rodičov, ktorí im sem-tam nejaký gastrolístok podhodia. Nevraviac o tom, čo už spomínali viacerí kolegovia, že dnes sa gastrolístky úplne míňajú účinku. Ich hlavný dôvod prečo vznikli, malo byť, aby ich ľudia využívali na platenie stravy, teplej stravy. A viete, že krátko po zavedení gastrolístkov sa začali používať pri platení zo začiatku potravín, ale viete, že ani dnes v Tescu, ani v Lidli, ani v Bille nerobia s tým žiaden problém. Kúpite si za to čokoľvek. Aj drogériu. Takže opodstatnenosť opäť takmer rovná nule.

    Gastrolístky dnes používa asi 750-tisíc zamestnancov. To je údaj, ktorý povedal analytik Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístkov je 3,5 eura. Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote približne 70 eur. Je to niektoré mesiace 22 pracovných dní, niektoré mesiace dokonca 23 pracovných dní. Na týchto nákladoch sa podľa zákona, podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 50 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.

    Existencia gastrolístkov skutočne komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. A spomínam si, ako kolega Zajac v minulom volebnom období upozornil na takú zaujímavosť, že najväčším zákazníkom gastrofiriem je vlastne štát. A to znamená, že ak by niektorý z týchto emitentov skrachoval, tak štát v podstate končí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Inak povedané, zamestnanci dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo jednoznačne obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. A na mieste je otázka, prečo dávame takto účelovo viazané príspevky na stravu, prečo napríklad ich nedávame aj na iné potrebné veci pre ľudí.

    Gastrolísky zvyšujú náklady reštauráciám i obchodom, lebo tie gastrolístky, ktoré získajú, potom vymieňajú za hotovosť a robia to u emitentov lístkov a robia to samozrejme za poplatok, už to tu bolo povedané, za poplatok 2 až 6 percent. Takže jediný, kto má prospech z gastrolístkov okrem spomínaných detí, rodičov, ktorí používajú alebo ktoré dostávajú od svojich zamestnávateľov gastrolístky, sú štátom licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať. Tieto gastráče sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. A ako som už hovorila, tá provízia je dnes 2 až 6 percent.

    Gastrofirmy majú garantované príjmy takmer 20 mil. eur a tieto príjmy pochádzajú z miezd zamestnancov, no a teda to nie sú nejaké peniaze, ktoré padajú zo stromov. Jednoducho je to suma, o ktorú menej dostanú zamestnanci. A zisk týchto spoločností, bohužiaľ, často prevyšuje viac ako milión eur ročne. Zisková marža tu môže dosahovať dokonca až 30 %, uvádzajú niektoré médiá.

    Poukázala by som na jeden prípad z minulého roka. Igor Matovič už hovoril o tom, že naozaj to zdobrovoľnenie tých gastrolístkov bolo na dosah. Bohužiaľ, vtedy sa to nepodarilo, ale taká pozitívna informácia prešla médiami aj v máji minulého roku, v máji roku 2016, kedy sa začalo hovoriť o tom, dokonca odpovedal na tieto otázky aj minister, teda hovorca ministerstva práce pán Stužka, alebo Sociálnej poisťovne, a on vtedy prejavil takú celkom dobrú vôľu, že je to téma, o ktorej by sa malo diskutovať. Vtedy sa vyjadroval aj predseda Bugár, vyjadroval sa aj predseda, bývalý predseda SIET-e, boli to všetko strany, ktoré vo svojich volebných programoch mali rušenie gastrolístkov.

    Bohužiaľ, časy sa zmenili a vieme, že dnes už teda o týchto témach znova nerozprávame. Ale pripomeniem, že ten stimul na nejaké prehodnotenie médiami tejto otázky nastal vtedy, keď Protimonopolný úrad povedal, že došlo ku kartelovej dohode. A vtedy dali dokonca, myslím, že maximálnu pokutu 3 mil., dali pokutu jednotlivým spoločnostiam. Tých spoločností je na trhu päť, ak som si dobre prešla, nie štyri, ale päť, ktoré sa mali o toto podeliť. A odvolali sa, samozrejme, spoločnosti sa odvolali a neviem už výsledok, že či potom tá povinnosť zaplatiť zostala, ale každopádne treba si uvedomiť, že protimonopolný úrad skúmal previazanosť jednotlivých spoločností stravovacích a dospel k záveru, že pravdepodobne došlo ku kartelovej dohode. To znamená, jednoducho povedané, formou zrozumiteľnou ľudskej reči je, že stravovacie spoločnosti sa vopred dohodli na rozdelení trhu.

    Takže aj to je ďalší dôvod, prečo opodstatnenosť takýchto spoločností, ktoré umelo zamestnávajú ľudí a umelo oberajú ľudí o svoje platy, by mala skončiť. Verím tomu, že ak to nebude dnes, bude to opäť o pol roka, kedy znova budeme predkladať tento návrh, ale nádej zomiera posledná. Ja verím, že nájde silu dostatočný počet poslancov, ktorí takýto návrh zákona podporia, pretože je to návrh nie na podporu spoločností, ktoré obchodujú s takýmito ceninami, sekundárnymi ceninami, ale je to návrh, ktorý podporí aj zvýšené platy ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Reagovať chcú dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ja nie som nejaký špeciálny zástanca a presadzovateľ gastrolístkov, ale zavádzate. A musím povedať nejaké argumenty. Aj pán Pčolinský chcel nejaké protiargumenty počuť, tak ja vám ich poviem. Za gastrolístky si nekúpite žiadnu drogériu v žiadnom obchodnom dome, žiadne cigarety, žiadny alkohol. Tu sa jedná o to, že keď dostanete gastrolístky, aby ste si kúpili stravu. A nie je vôbec pravda, pán Heger, že nemôžete sa lacnejšie najesť, lebo si doma navaríte lacnejšie. Vy keď si tie potraviny kúpite v Tescu alebo nejakom obchodnom dome lacnejšie, tak si môžete doma navariť lacnejšiu stravu. A hlboké nedorozumenie, pán kolega, ktorý tu rozprával 20 minút, škoda, že som ho nestihol, lebo ozaj klamal, a ešte mnohí ste ho podporili a pritom nehovoril pravdu. Kúpite si lacnejšie potraviny, múku alebo čokoľvek, mäso a navaríte si naozaj, na čo máte chuť.

    A myslím si, že tie reštaurácie alebo gastrovývarovne, to je ďalší argument, že tam je nejaká zamestnanosť. Veď tí ľudia varia pre tých stravníkov. Koľko reštaurácií, koľko tých gastrovývarovní je? A to ľudia dostanú prácu. A to nikto nad nimi nerozmýšľa? A to sú naozaj argumenty, ak ste to niekto počúval, ktoré si myslím, tiež majú svoju váhu.

    A tak ako som povedal na začiatku, nie som nejaký špeciálny zástanca, ale naozaj má to niečo do seba, keď za tie stravné lístky si nekúpite cigarety, alkohol a mnohí ľudia hneď, jak dostanú tie stravné lístky, by si najradšej kúpili, mnohí, možno aj tie cigarety a opomenú teplú stravu, a pritom im to škodí a zabúdajú aj na svoje rodiny.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • V posledných dňoch často opakujem, že vládna garnitúra si myslí, že ľudia sú ovce. A presne je to aj v prípade týchto gastrolístkov. Nuž, Slováci a Slovenky majú rozum a naozaj sa vedia rozhodnúť, čo a ako a kedy budú jesť. Pretože hlad ich donúti jesť a musia ísť do reštaurácie. Takže prosím vás pekne, nechajme na ľuďoch, ako sa rozhodnú, oni sa určite každý deň najedia. Dajme im peniaze, dajme im lístky, dajme im možnosť vy-brať, ale nepodporujme iba biznis. Veď aj nie nadarmo Protimonopolný úrad odporučil vláde, vašej vláde, aby zrušila gastrolístky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické, pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec síce odišiel, ale odkazujem mu, že nepozná vôbec realitu. Pán Bublavý, neviem, do akých obchodov vy chodíte. Alebo teda vidno, že poslanci nemajú gastrolístky, keby ste sa porozprávali s pár ľuďmi z vašej dediny, tí by vám jasne povedali, čo si môžete za stravné lístky kúpiť. Fakt je, že si môže, môže sa občan dostať ku čomukoľvek za stravný lístok. Nenahovárajte si to, môže. Taká bola snaha, ale skutočnosť je taká, že dnes môžete veľmi ľahko obísť.

    Podľa mňa éra stravných lístkov už mala dávno skončiť. Urobili svoju úlohu, tú nepopieram, určite je možné, že spôsobila nejaký nárast, že ľudia začali sa stravovať, ale nerobme z nich, prosím vás, ovce. Veď každý vie, čo je pre jeho organizmus najlepšie. Vy mi chcete povedať, že keby ľudia nedostali do vrecka gastrolístok, tak by sa nešli naobedovať teplého obeda? Prosím vás, nebuďte smiešny! Naozaj, verím tomu, že tá zamestnanosť by nejakým spôsobom neklesla. Nijakým spôsobom by neklesla. Dokonca už aj dnes sú niektorí, niektorí prevádzkovatelia reštaurácií, ktorí odmietajú gastrolístky, lebo je to pre nich oveľa nákladnejšie. Im nikto nepreplatí lístok, ktorý je poškodený. Bohužiaľ, býva to pre nich oveľa nákladnejšie.

    Takže zopakujem to, čo som povedala v úvode, to, pre koho tento biznis funguje. Len pre emitentov a obávam sa, že tí emitenti sú častokrát napojení práve na predstaviteľov vládnych politických strán.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gaborčáková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ja to možno zoberiem z takého praktického hľadiska, keďže celý život pracujem na charite, a teda aj naše mzdy na charite ako zamestnancov, nielen ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, boli tak nízke, že jednoducho naozaj sme každý ten gastrolístok využívali na to, aby sme kúpili potraviny, navarili večeru a na druhý deň sme si ju priniesli do práce. Taká je realita aj u bežných ľudí, ktorí majú nízky príjem, aby ušetrili.

    Možno, ak by som to zobrala z filozofického pohľadu, tak v rámci sociálneho systému existuje tzv. inštitút osobitného príjemcu. Vtedy ten inštitút dáva ako keby nejaký budžet na to, aby v určitých obchodoch si ľudia, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, nakúpili potraviny. Ja sa pýtam, či toto nie je rovnaký systém s tými gastrolístkami. To isté, ako sa robí v sociálnom systéme pre ľudí, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, volá sa to inštitút osobitného príjemcu, toto isté robíme s dospelými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí pracujú, a rozhodujeme o tom, kde tie naše peniaze pôjdu. Či pôjdu naozaj do reštaurácií, keď ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si denné menu doplatili. Čiže varenie na jednej strane ako alternatíva. Môj syn chodieval do škôlky a nechcel tam jesť. Vždy keď som sa vrátila poňho do škôlky, vždy mi povedali, že nejedol. Proste bola som nútená začať variť, aby aspoň niečo jedol. Musela som kontrolovať, aby predsa aspoň na večeru alebo na olovrant mal niečo zdravé, lebo keď viem, že opäť prídem a opäť mi povedia v škôlke, že celý deň nič nechcel jesť, aby bol najedený. Preto sme vlastne začali doma variť.

    Naozaj som gastrolístky používala na to, že som si nakúpila potraviny a navarila som. Večer sme sa najedli a na obed som to potom mala v práci na druhý deň. Toto bola realita, ktorú som robila a nehovorím o tom, že to robia, neviem, akí ľudia. Robila som to ja a jednoducho, náš Adrián jedol, ja som jednoducho mala obed na druhý deň a zistila som, že máme aj na splácanie hypotéky, lebo sme si tie peniaze zadelili tak, že jednoducho sme si financovanie poriešili.

    Problém s tými lístkami v tých potravinách bol v tom, že nie všade brali tie lístky. A keďže ja pochádzam z väčšieho mesta a niekedy tam neboli také hypermarkety ako možno už teraz, tak sme chodili do potravín, ktoré boli trošku predraženejšie, ale platili tam gastrolístky. Čiže ďalší problém bol v tom, že ja som si síce kúpila tie potraviny, ale kúpila som si ich za drahšie, ako by som bežne ako gazdiná nakúpila. To znamená, toto je ďalší problém, aj keď si chcete kúpiť potraviny, ak nemáte v blízkosti nejaké potraviny, ktoré sú lacnejšie, tak za ten gastrolístok v konečnom dôsledku zaplatíte viac. A normálny sedliacky rozum by mi to povedal, že nie, jednoducho je to predražené, do tých potravín by som to nešla kúpiť.

    Ďalšia vec, ktorej sa chcem dotknúť, je bezlepková diéta. Pribúda nám ľudí, ktorí sú odkázaní na bezlepkovú stravu, či to deti alebo dospelí. Ja pochádzam zo stavbárskej rodiny, a teda mám blízko aj k pracovníkom, ktorí pracujú na stavbách, atď., momentálne mi už dvaja vraveli, že celý život žili, že sú zdraví chlapi. Zrazu sa im stalo, že majú intoleranciu na lepok a jednoducho majú sa začať stravovať bezlepkovou diétou. Samozrejme nič nedodržiavali a začali mať obrovské problémy, skončilo to operáciami. Čiže následne si povedali, že dobre, tak budeme teda dodržiavať bezlepkovú diétu. Ale keď prišli na to, múka bezlepková stojí 3,29, 2,29 a gastrolístok od ich zamestnávateľa 3,30. Kdeže sa on naje bezlepkovej stravy, dakde chlap zo stavby za takúto cenu?! Chvalabohu, že obaja stavbári pracujú v našom regióne, sú doma, to znamená, že tá žena opäť za tie gastrolístky nakúpi tie potraviny, ktoré ten jej manžel ako toleruje, a ide o veľké množstvo jedla. Taký malý chlebík stojí 3 euro, hej, ale to nie je ani kilový, a ten chlap, keď príde z riadnej roboty, sa potrebuje aj najesť. To znamená, že tie gastrolístky, absolútne neriešia situáciu. Každá tá keš by pomohla tej rodine, aby sa naozaj o tú bezlepkovú stravu postarala sama o seba.

    Čo sa týka príspevku na diétne stravovanie, je to vlastne podľa skupín, v ktorých sa nachádzate. Môžete dostať mesačne od úradu práce 11 euro, možno 18 euro alebo 36, to je max, to je strop. Pri tých cenách, ako vám hovorím, že malý chlebík, ani nie pol kilový stojí 3 euro.

    Ďalej čím by som chcela tak tiež sa prikloniť k tomu, aby sme všetci zvážili, či naozaj to nie je len nahrávanie peňazí možno nejakým monopolom, ktorých tu je päť, je aj to, že naozaj, zvýšilo sa denné menu. Neviem, či my, poslanci si to všímame, ale v januári sme boli doma a ja som bola v Dóme sv. Anny a naši zamestnanci mi hovoria, ale už nie toľko stojí. Už každá tá reštaurácia si tie, tú úhradu za to denné menu navýšila. To znamená, aj to denné menu sa zvyšuje tým ľuďom. A pokiaľ im ten zamestnávateľ zaplatí len tú, to, čo musí, samozrejme do toho lístka si to musí doplatiť ten človek, ale následne to menu je ešte vyššie, čiže dopláca si to ešte raz ten človek. Tak o čom my vlastne rozprávame? Veď zdravý sedliacky rozum hovorí úplne niečo iné. A to nie je o tom, o politike, zato, že to predkladá Matovič, ale je to zdravý sedliacky rozum. A ja to mám z vlastného života. Takže naozaj, nehovorme len už možno o nejakých asociálnych ľuďoch, ale o bežných ľuďoch, ktorým rozum zastavuje, že keď raz mám bezlepkovú diétu a makám na stavbe, že ja tie peniaze nedostanem k výplate.

    Takže zdravý sedliacky rozum všetkým politickým stranám prajem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie zareagujú s faktickými poznámkami tri panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvá pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Považujem naozaj tento návrh za veľmi rozumný a rada by som ešte doplnila, že tu je ešte aj určitý psychologický moment, keď ten človek ide s tým gastráčom do obchodu, tak sa mu to odráta, platí menej peňazí a on si potom v duchu, on si myslí, že snáď je to lacnejšie, že niečo dostal, ale v podstate platí tie svoje peniaze. Čiže nie je to lacnejšie. Takisto aj v tej reštaurácii alebo v nejakom tom zariadení stravovacom, keď dá ten gastráč, tak je to psychologický moment, že tí ľudia si, môžu potom podľahnúť dojmu, že je to lacnejšie alebo že platia menej. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mňa vždy prekvapí, kolegyňa Soňa, že vždy nájdeš v tom návrhu niečo, na čo naozaj mnohí nemyslia. Mňa teda veľmi zaujalo to, ako si porovnala inštitút gastrolístka s inštitútom osobitného príjemcu. A úplne súhlasím, sedí mi to a možno, že toto by bolo veľmi dobré, keby si vypočul náš kolega Bublavý, pretože my robíme z ľudí naozaj takých sociálne slabých ľudí, ktorí nie sú schopní rozhodovať o tom, čo za svoje peniaze sú schopní si kúpiť.

    Chcela by som ešte možno podotknúť a zdôrazniť, že v tomto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Matovič, je možnosť pre zamestnanca, aby mohli vytvoriť alebo ošetriť zmluvou aj to, že dostanú peniaze za stravné od zamestnávateľa k svojej mzde a sú nezdanené rovnako ako aj gastrolístky. Takže aby nedošlo k nedorozumeniu. Tento návrh nehovorí o tom úplne zrušiť gastrolístky, ale nehať zamestnancom možnosť, aby sa mohli rozhodnúť, akou formou, akú formu si sami zvolia. Ja osobne predpokladám, že väčšina ľudí veľmi rada prijme peniaze plus k výplate.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Iba som tiež chcela zdôrazniť, že návrhom zákona nehovoríme o zrušení gastrolístkov, hovoríme o možnosti výberu, možnosti dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či teda strava formou gastrolístkov alebo formou hotovosti finančných prostriedkov na účet. Takže možnosť výberu. Nechajme na ľudí, aby sa rozhodli, pretože oni najlepšie vedia, čo chcú, čo potrebujú.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková, chcete reagovať na faktické? Nie, nie je tomu tak. Týmto sme vyčerpali tých, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa piati páni poslanci.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ja som v tejto veci bol na pomykove, pretože všetci pamätáme ten obrovský úpadok gastropodnikania po novembri ´89. Ľudia boli zvyknutí na závodné vývarovne a nech už boli akokoľvek smradľavé, jednoducho bolo to často v podniku. A keď začali krachovať a podniky vývarovne zatvárali, tak reštaurácie nevedeli chytiť dych. Túto fázu možno naozaj veľmi účinne vyriešili, vyriešili gastrolístky, ale táto fáza rozvoja gastropodnikania to sú deväťdesiate roky, začiatok tohto storočia. V každom prípade pochopil som aj z diskusie na pôde parlamentu aj z vlastnej diskusie s voličmi, že táto fáza je dávno za nami.

    Odporcovia, ako som už povedal, zrušenia gastrolístkov neprichádzajú s argumentami, nanajvýš hovoria, že ľudia by to inak prepili alebo minuli na fajčivo alebo na čosi nezdravé. Naozaj nebudem sa snažiť predstihnúť vo fantázii kolegu Viskupiča, ktorý navrhol niekoľko ďalších vojnových poukážok na rôzne dobrá, od teda stravovacích až po zážitkové. Naozaj, ekonomika vie, prečo má finančnú alebo peňažnú hotovosť. Je to zameniteľná poukážka, predsa len univerzálnejšia, než akékoľvek podobné poukážky, ktoré si pamätáme alebo o ktorých nám rozprávali naši rodičia ako dôkaz núdznych čias po vojne.

    Pán Bublavý, ktorý, žiaľ, a teraz prichádza do sály, ktorý jediný vystúpil zo strany koalície, a verím, že aj teraz sa zapojí do diskusie, na obhajobu existencie gastrolístkov uviedol práve ten dôvod, že gastrolístky by ľudia prepili, prefajčili alebo teda, ak by neboli, tak by sa nestravovali, ale tú hodnotu by prepili, prefajčili alebo inak minuli. Lenže, vážený pán kolega, keď vy prídete nakupovať v obchodnom dome alebo v akomkoľvek nákupnom centre a máte v košíku svoj nákup, neverím, že nájdete pokladňu, ktorá vám nezoberie gastrolístky, hoci v tom košíku budete mať aj cigarety, aj alkohol popri iných veciach. Vy tie gastrolístky pri tejto pokladni bez problémov uplatníte a nie je určite žiaden taký obchodný reťazec, ktorý by dal svojim pokladníkom príkaz, že takéto nákupné košíky majú odohnať od pokladne. A napokon, ani nie je to dosť dobre možné. Tí ľudia naozaj dnes nakúpia do toho veľkorozmerného košíka toľko predmetov, že táto metóda výchovy občanov k stravovaniu je naozaj z iného storočia.

    Opakujem ale ešte raz, sám osebe, ja som takisto pochyboval, či už tá funkcia gastrolístkov skončila a som dnes presvedčený, že podnikanie v tejto oblasti je naštartované, že ľudia dávajú zvýhodnené to tzv. menu cez obedné pauzy bez ohľadu na to, či im prinášajú hostia gastrolístky alebo im prinášajú hotovosť, ako tu už odznelo. Na niektorých miestach s tými gastrolístkami majú iba starosti a nevítajú ich.

    Čiže jeden argument je, že za ne by sa nemal dať kúpiť alkohol, obávam sa, že ten argument pri nákupných centrách alebo už akýchkoľvek väčších obchodoch neplatí. Možno, keby tu boli špecializované obchody na alkohol a tam by ste prišli s gastrolístkami, tak možno tam by sa dal vynútiť, takéto opatrenie, ale v normálnom reálnom živote takéto obchody nemáme, a preto aj vynútiteľnosť tej ilúzie o tom, že za gastrolístky si ľudia nekupujú nič nezdravé, je iba ilúzia.

    Druhý argument je na strane navrhovateľov a ten je oveľa vážnejší. Prečo sa zo systému stráca toľko peňazí? To je vážnejší argument. To znamená, na systéme, ktorý možno niekto založil bona fide v snahe povzbudiť gastropodnikanie, na tom systéme sa uchytili pijavice, ktoré vyťahujú zo systému peniaze. A nie sú to malé percentá. Pri takom obrovskom objeme, ako predstavujú gastrolístky, vidíme, že zo systému sa strácajú peniaze. Strácajú sa peniaze, ktoré mali ísť občanom a ktoré museli zaplatiť podnikatelia. Tie peniaze, na tých peniazoch získava ktosi tretí. V momente, keby ste zrušili gastrolístky, ten tretí prestane cicať z tohto systému svoje zisky.

    Ak hovoríte, že radi vidíte, že sa rozbehlo gastropodnikanie, ja takisto. Ja som rád, že si môžme vybrať zo širokej ponuky reštaurácií a že aj na malých mestách celkom živo funguje toto podnikanie a všetci im doprajeme, lebo to je poctivo zarobené, to sú poctivo zarobené peniaze. Ale čo tie percentá, ktoré sa strácajú? Ktoré sú práve len kvôli existencii gastrolístkov? Podnikanie na gastrolístkoch, a to už v poriadku nie je, s tým predsa nemôže nikto súhlasiť. Také peniaze, aké tu miznú, by naozaj mali slúžiť na stravu alebo na iné užitočné veci, a nie na zisky tých, ktorí sa prilepili na myšlienku gastrolístkov, a parazitujú na nej týmto zvláštnym spôsobom podnikania.

    Napokon pripomeniem len jedno. Návrh nedáva príkaz čo robiť s gastrolístkami. Návrh dáva novú možnosť zamestnancom, aby si vybrali, či chcú od zamestnávateľa gastrolístky alebo hotovosť. To je právomoc, ktorú, som presvedčený, že všetci voliči, aj voliči SMER-u by len privítali. Je na vás, páni poslanci, aj vládnej koalície, či sa spýtate svojich voličov, alebo či sa rozhodnete naďalej udržiavať odtekanie peňazí do veľmi nejasných rúk, ktoré neslúžia ani zdravšiemu stravovaniu a neslúžia ani podpore gastropodnikania, ktoré jednoducho miznú z celého systému. Lebo takto stojí otázka, či zahlasujete za zisky firiem, ktoré sprostredkovávajú obchod s gastrolístkami, alebo zahlasujete za novú právomoc občana, že v diskusii so zamestnávateľom si vyberie, či chce jednoducho hotovosť alebo gastrolístky.

    Zvážte to a pamätajte na to, že na konci dňa aj tento možno smiešny a už toľko rokov opakovaný spor, že či majú byť gastrolístky, nemajú, ten volič sleduje. A je to malá suma, ale v celkovom objeme pomerne závažná suma. Sleduje aj vás, či sa rozhodnete uprednostniť podnikateľov, ktorí ťažia zo systému, alebo sa rozhodnete dať občanom novú právomoc, aby si vybrali buď hotovosť, alebo gastrolístok.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, resp. pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Povedali ste tu viac takých vážnych argumentov, z ktorých najdôležitejší je pre mňa alebo aj pre mnohých, ktorí o tejto novele hovoríme pozitívne, že peniaze stále získavajú vlastní, tí, ktorí pracujú s gastrolístkami, hej. To znamená, firmy, ktoré poskytujú tieto gastrolístky. Ja len teda pripomeniem, že trh alebo biznis, nie trh, ale biznis týchto gastrofiriem neustále rastie. Ziskovosť firiem neustále rastie každý rok. Každý jeden rok. Neviem to rýchlo nájsť, ten správny graf, ale našla som, nie nenašla som ten správny. Len firma DEJEUNER LE CHEHQUE v roku 2015 mala čistý zisk 12 545 415 eur. Len jedna firma. Takto tu máme ďalšie firmy, ktorých, naozaj, ak sa pozriete na tie grafy rozvoja ich biznis plánu, skutočného ale, vychádza, že stále rastú. Dokiaľ budú rásť? Dokedy im neháme takúto príležitosť a možnosť? Sú to peniaze, ktoré sa strácajú v systéme alebo sú len pre určených ľudí. A ako som povedala, naozaj sú indície, že častokrát ide o previazanosť týchto firiem s ľuďmi z politiky. Aspoň vo viacerých firmách to tak je.

    Pripomeniem takisto, že ziskovosť týchto firiem dosahuje aj 30 percent. Povedzte mi, že ktoré biznis modely takúto maržu majú možnosť získať, 30 percent. A možnože tí, ktorí varia, varia za maržu 5 % a sú radi, že vedia prežiť. Je to podľa mňa naozaj zverstvo a zbojníctvo, ktoré dopustil tento štát. Je... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Budaj, keďže som bol vyzvaný, tak sa ešte raz zapojím do debaty. Ako som na začiatku povedal, nie som žiadny zástanca gastrofiriem, ale keď zavádzate a klamete, tak musím zareagovať, lebo nás obviňujete kolom dokola. Keď tu počúvam 20 minút, že za gastrolístky si musíte kúpiť len stravu, hotovú stravu, obed a nedá sa a tak ďalej a tak ďalej a pritom by ste si navarili sami lepšie, lacnejšie, tak musím povedať, že to nie je pravda. Lebo ten pán kolega Heger, ozaj nemal pravdu, lebo sám seba zavádzal. A ste mu všetci zatlieskali a ako to veľmi pekne a dobre povedal, podporili ste ho. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bublavý, skúste reagovať, prosím vás, na pána poslanca Budaja.

  • ... môže si kúpiť aj pán kolega Budaj za stravné lístky mäso, akékoľvek potraviny a navariť si oveľa lacnejšie a čo mu chutí. Čiže tam si myslím, že treba hovoriť pravdu. A to, že ja chodievam na nákupy, aby som nechodil po niekoľkých obchodných domoch, idem do Tesiek a vám môžem povedať otvorene a pravdivo, Nové Mesto nad Váhom, Tesco, alebo Trenčín, vám vyselektujú pekne nákup, žiadne oblečenie, žiadnu drogériu, žiadny alkohol, žiadne cigarety si nekúpite za tieto gastrolístky. Ja to tu nechcem obhajovať, nejaké reťazce, ale som to musel povedať. Neveríte tomu, ale je to tak, lebo nechodíte nakupovať. Ja robím rodine nákupy a zapájam sa, keď mám čas a som doma, a mám toho dosť na rováši, ale to je na mne. Keď sa chcete zodrať, tak ja som pripravený pomáhať rodine aj takýmto spôsobom. Takže prevádzam nákupy potravín. A keď mám čas v nedeľu, aj uvarím dobrý obed za slušné, lacné gastrolístky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, pán poslanec Budaj, registrujem, budete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, ak ste, pán Bublavý, pripravený, ja sa na vás obrátim v tejto sfére, s tými nákupmi, teda. Ale vy sám vlastne argumentujete, pán Bublavý, jak sa vlastne podfukuje s tými gastrolístkami, lebo primárne ste argumentovali, že podporuje gastropriemysel, tie reštaurácie. No, vážený, keď vy za lístky si chodíte kupovať mäsko a varíte si v sobotu, nedeľu, tak vlastne gastropriemysel ide dolu vodou. Vy ste kazisvet celého úmyslu. Vy si to nosíte domov a varíte si pekné zdravé rezníky, a nie aby ste si dali na tom prepečenom tuku v tých reštauráciách to menu. Takto unikajú peniaze z nášho podnikania podobnými poslancami.

  • Výkrik v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Bublavý, prosím vás, nevykrikujte!

  • Ja neviem pána poslanca Bublavého zastaviť.

  • Áno, ja viem, že máte toho veľa na rováši. Budete mať ešte viac, keď budete vykrikovať.

  • Vzdávam sa ďalšej argumentácie a myslím, že je to jasné. Sme na jednej lodi, pán Bublavý. Preč s gastrolístkami!

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, táto rozprava má svoje skryté inotaje. Zapojili sa do nej, hlavne hrot meča SMER-u – pán Číž a pán Bublavý. Síce každý tak troška si protirečia, lebo jeden to vidí tak systémovo a proste a nič ste nepovedali, a druhý dáva príklady, až sa dozvieme, Duško, prepáč, ale naozaj asi plénum bude zaujímať, čo ty teda máš toho tak strašne veľa na rováši (vyslovené s pobavením), že musíš za gastráče chodiť kupovať. Tak uvidíme.

    Aby som ale odpovedal tomu systémovému, tej systémovej výtke alebo tomu, že sa nedostatočne a nepoctivo pripravujeme na tieto debaty, a jediný, kto sa tu poctivo pripravuje, je pán poslanec Číž, tak chcel by som povedať, že táto debata je už veľmi stará a veľmi fúzatá. Znamená to, že či s ministerstvom ešte za vlády Ivety Radičovej, alebo potom následne za vlády a mandátu smeráckej 83-ky a teraz už takmer rok po voľbách je tu stále veľká a konzistentná snaha o to, aby sme gastrolístky zdobrovoľnili.

    Podľa mňa neexistuje naozaj lepší argument, tak ako hovoril Ján Budaj, že dva a dva sú štyri, znamená, že nechajme ľuďom rozhodnúť, či budú svoje nároky alebo svoje stravovacie návyky organizovať a nakupovať za čudnú ceninu. Čudnú ceninu, ktorú vydávajú štyria alebo piati emitenti, tak sa pekne volajú, keď tu máme jedného drahého, veľkého eminenta a ten vydáva menu, volá sa euro. Čiže ak vieme zvládnuť nákup veci osobnej spotreby, potravín, nákupy áut a všetko, čo realizujeme za eurá, prečo odrazu tu má, a ja ho furt čakám, ten argument, prichádzať nejaký argument, že musíme používať pri nákupe obedov alebo stravných jednotiek inú ceninu, a to sú gastrolístky?

    Keďže všetci vieme, že tento argument nepríde, tak potom tu počúvame také smiešne výroky ohľadom toho, že ponúknite nejaký argument, ktorý by vedel akceptovať aj pán poslanec Číž. Keďže tu nesedíte, odpoviem vám tak ako do prázdnej lavice.

    Pán poslanec Číž, myslím si, že ľudia zvládnu sa pri zmluve alebo v debate so svojím zamestnávateľom, zvládnu debatu natoľko, že mu povedia, že chcem gastrolístok alebo chcem hotovosť. Nič viac, nič menej v tej debate skryté nie je. Ak sa pýtate na systémové, respektíve nejaké analyzačné predpoklady tohoto nášho zámeru, tak vás odporučím na debatu z predchádzajúceho roka.

    Presne teraz bude mať rok, kedy Protimonopolný úrad vtedajšiemu vášmu ministerstvu sociálnych vecí navrhol: zrušte gastráče! Ja to zacitujem z dobovej tlače. "Protimonopolný úrad navrhol ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zvážil fungovanie systému stravných lístkov, lebo ho považuje za neefektívny. Rozhodnutie vyplýva zo zistení úradu, že na trhu so stravnými lístkami vznikli dve kartelové dohody, týkali sa piatich podnikateľov. Úrad 11. februára rozhodol o pokute 2,96 milióna eur podnikateľom, ktorí gastrolístky vydávajú, respektíve emitujú a distribuujú, avšak rozhodnutie nebolo navtedy právoplatné. Účastníci mohli podať rozklad."

    Vysvetlím, čo boli tie dve kartelové dohody. Čiže po prvé, klientov si rozdelili a v obchodoch určili takzvaný gastráčový strop. Čiže tvrdili, že na, "Protimonopolný úrad tvrdil, že na základe prvej kartelovej dohody medzi rokmi 2009 až 2014 podnikatelia uplatňovali voči svojim klientom, zamestnávateľom aj z verejného, aj súkromného sektora dohodu, že nebudú súťažiť o klientov a vytvárať prostredie konkurencie. Ako nástroj na uplatnenie tejto stratégie si rozdelili klientov na tri kategórie, a to na voľných klientov, vlastných klientov a klientov konkurencie, vysvetlil Protimonopolný úrad. V prípade, že podnikatelia predsa len klienta konkurencie oslovili, tak mu dali ponuku, s ktorou nemohli uspieť.

    Druhá dohoda, ktorá trvala od 2011 do 2014. roku, spočítali v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré boli prijímané (u pána Bublavého tiež) v obchodných reťazcoch. Dohodli sa na tom, že obchodné reťazce budú prijímať maximálne päť kusov stravných lístkov od jedného emitenta pri jednom nákupe. Čiže zásadným prvkom prvej dohody je systém vyrovnanej kompenzácie strát, čiže dohody o nároku podnikateľa získať nového klienta konkurencie za vopred dohodnutých podmienok v prípade straty vlastného klienta. Tým zabezpečili to, že na trhu mali v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilné postavenie, nemenili sa medzi nimi trhové podiely, čiže sa dohodli vydavatelia stravných lístkov medzi sebou, aby sa trhové podiely nemenili, a teda cieľom bolo udržanie stabilných úrovní trhových podielov." Čiže nielenže dostali na základe platnej legislatívy štátom garantovaný kšeft, následne tento štátom garantovaný kšeft si rozdelili na trhu tak, že sa de facto medzi nimi podiely, medzi súkromným a verejným sektorom nemenil. "Protimonopolný úrad hovorí, že uplatňovaním kartelových dohôd sa podmienky na trhu zmenili tak, že neboli ovplyvňované hospodárskou súťažou, ale práve podmienkami dohody medzi týmito vydavateľmi stravných lístkov a tým pádom nevznikala konkurencia a nemohli ceny prípadne pre podnikateľov a verejný sektor klesať.

    Pokiaľ ide o ten ďalší následok, tak to spôsobilo to, že na trhu sa uplatňovali vyššie provízie voči klientom, ako by tomu bolo, keby žiadna kartelová dohoda nebola prijatá, uviedla pani Kasenčáková z Protimonopolného úradu. Zámerom kartelu bolo teda zvýšenie výnosnosti na províziách." Čiže dobre strhať tých podnikateľov a dobre strhať verejný sektor priamo teda z obchodovania so stravnými lístkami. Čo môžme teda povedať, že Protimonopolný úrad vtedy konštatoval, že súťaž úplne zlyhala. Hospodárska súťaž na tomto trhu úplne zlyhala, to znamená, že trh je kartelizovaný, lebo v tom období bol kartelizovaný. "Myslíme si, že tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely." Čo je absolútne najdôležitejšie z týchto záverov Protimonopolného úradu, je, že sa obrátili listom na ministerstvo práce, ktoré má kompetenciu v tejto oblasti, a navrhli, aby zvážilo možnosť zmeny tohto benefitu, rozumejme, používania gastrolístkov. Úrad podľa pána Thóta navrhuje priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky.

    Zopakujem. Protimonopolný úrad navrhol, aby bol nastavený k mzdám priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením, ako majú gastrolístky. Pokiaľ by ministerstvo tento návrh neprijalo, úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný. Zopakujem. Pokiaľ by ministerstvo nesúhlasilo, aby k výplatám bol priamy finančný príspevok s rovnakým nastavením daňových a odvodových úľav pre tieto gastrojednotky, tak úrad, Protimonopolný úrad navrhuje, aby bol súčasný systém zdobrovoľnený.

    Aký návrh máme v laviciach? Máme návrh v laviciach, ktorý podala strana OĽANO – NOVA a SaS, myslím, alebo jej predstavitelia, aby sme používanie gastrolístkov zdobrovoľnili. Preto vás, pán poslanec Číž, upriamujem na túto štúdiu, ktorú nevypracovala ani opozícia, nevypracovali ju ani naši odborníci, vypracoval ju Protimopolný úrad, ktorý tvrdí, že v rámci podnikania s gastrolístkami je prostredie kartelizované. Vydiera to podnikateľov, vydiera to zamestnávateľov, ktorí organizujú stravné jednotky pre svojich zamestnancov aj vo verejnom sektore, a preto je lepšie pristúpiť k priamym platbám k platu alebo systém zdobrovoľniť. Neviem, kam by debata, ktorá naozaj smeruje k tomu, že dva plus dva sú štyri, mala ísť ďalej a aká iná váha argumentov je pre vás dôležitá, ako keď analytické jednotky, ktoré fungujú na Protimonopolnom úrade, vydali tento záver?

    Čiže ak sa budete inšpirovať len týmto, nemáme tam žiadnych ani SaS, ani OĽANO, žiadnych politických nominantov. Myslím si, že objektívne zhodnotenie tohoto faktu by ste mohli zobrať v úvahu aj pri vašom záverečnom hlasovaní o našom návrhu a posunúť ho prípadne z druhého čítania. Ak by váš argument bol to, čo som spomínal vo faktickej, že máte stále snahu udržiavať, respektíve generovať nové podnikateľské nebá pre vám blízkych ľudí a zaviedli by ste po gastrolístkoch lístky na ošatné alebo na drinky alebo na cigarety, tak my vám v tom chceme účinne brániť. Preto navrhujeme zdobrovoľnenie gastrolístkov, aby sa zamestnanec mohol rozhodnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vás budú reagovať štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne za slovo. K tomu, čo uviedol kolega Viskupič, je potrebné dodať, že ako sa Protimonopolný úrad zachoval v tejto situácii. To znamená, v rozpore s jeho povinnosťami podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a v rozpore s európskymi predpismi vydal len odporúčanie, čo za daných okolností je totálny výsmech. Pretože podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže Protimonopolný úrad má možnosť, a to znamená aj povinnosť, udeliť pokutu vo výške desať percent z obratu tých, ktorí sa zúčastnili kartelu. Keďže tam podľa mojich vedomostí ani nebol žiaden takzvaný visitor, ani, to znamená, že niektorý z tých účastníkov toho kartelu, ktorý by sa prišiel priznať Protimonopolnému úradu, to by znamenalo, keby takto postupoval Protimonopolný úrad tak, ako postupovať mal, zlikvidovanie fakticky týchto účastníkov toho kartelu a vyriešenie toho problému, ktorým sa tu zaoberáme. Ale keďže Protimonopolný úrad u nás je taký istý ako všetky úrady, to znamená, že v podstate len podporujú tento oligarchický a mafiánsky systém, ktorý tu je, tak sme sa dostali k tomu, že túto vec musíme znovu preberať, ako keby sa nič neodohralo. Úrady u nás, tak isto ako súdy, polícia a prokuratúra porušujú zákony a táto vládna mafia z toho ťaží. Takto my fungujeme.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Ďakujem, kolega Viskupič, že si to doplnil aj o tento pohľad. Opäť tu vidíme, ako sa vlastne takýmto spôsobom deformuje podnikateľské prostredie, ako sa vlastne demoralizuje. Podnikatelia, ktorí sa snažia podnikať čestne a musia si svoju pozíciu na trhu naozaj férovou súťažou v konkurenčnom boji zaslúžiť, a sú tu firmy, ktoré proste majú krytie, ktoré nie je opodstatnené. Pretože naozaj vidíme, že tak ako aj celá tá debata sa tu odvíja, vidíme, že to nie je opodstatnené, že to nie je potrebné, že ten čas už skončil.

    A opäť len pripomeniem vlastne z pohľadu toho podnikateľského prostredia, že sa tu jedná o dva- až šesťpercentnú maržu, ktorú vlastne tieto gastrolístkové firmy vyberajú, na ktorú vlastne ľudia doplácajú, a je úplne zbytočná, je imaginárne vytvorená len na to, aby sa mohli oni na tomto obohacovať. Tak to len na doplnenie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Mne už sa ani nechce, koľkátykrát je táto je téma v parlamente. Ale tak, asi si to zopakujeme. Ja by som ale s argumentami, ktoré padli, súhlasím, pardon, ale chcela by som sa opýtať kolegov, ktorí sú proti tejto zmene a ktorí sú proti zrušeniu gastrolístkov, ja by som sa chcela opýtať, prečo si, pre boha živého, myslia, že vedia oveľa lepšie ako ľudia samotní, ako majú narábať so svojimi peniazmi?

    Kde sa berie ten mesiášsky, spasiteľský komplex? Lebo akože toto plénum tu najprv ľuďom zakáže prácu v nedeľu alebo prácu cez sviatky, potom zakáže predať pôdu, potom prikáže ako používať peniaze. Ja si myslím, že týmito rozhodnutiami ľudia strácajú okrem peňazí, keďže v prípade gastrolístkov sa jedná najmä o kšefty pre našich-vašich ľudí, že, tak okrem peňazí strácajú aj nádej a vieru v zdravý rozum. Lebo argumentovať na používanie gastrolístkov argumentáciou typu, lebo pán kolega Bublavý chodí nakupovať? No, ako, ja neviem, či som tu správne. Ja sa teda veľmi čudujem.

    Ja si myslím naozaj, že by sme mali nechať na ľudí, nech si robia so svojimi peniazmi a so svojimi životmi, čo chcú. Nechať im slobodu sa rozhodovať a netváriť sa, že sme lepší, že sme múdrejší, že sme šikovnejší len preto, že tu sedíme. Možno by bolo načase veriť tým ľuďom, nech sa rozhodujú o peniazoch, ktoré si častokrát, na rozdiel od mnohých kolegov, zarobili zaslúžene. Tak naozaj nechať ich, aby si o tých peniazoch rozhodovali sami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bublavý.

  • Musím sa zamýšľať, lebo mne sa zdá, že opozícia mi chce pomaly zakázať robiť nákupy alebo uvariť lacnejšiu stravu, tak mi z toho vyplýva.

    Musím, pán kolega Viskupič, pripomenúť, že ste naozaj boli v koaličnej vláde, kde ste mohli veselo zrušiť gastrolístky. Mohla to byť minulosť. Čo ste tak neurobili? Vtedy vám to vyhovovalo? A to nemôžete sa vyhovárať stále na niekoho druhého. Vy navrhujete vtedy, keď nemáte zodpovednosť.

    A aby som vysvetlil tie určité záležitosti. Viete, aj prvý bod alebo druhý, sa rokovalo ohľadom viac funkcií. Tak tých funkcií, ja ich ani netajím, aj ich hovorím, že ich mám. Na chrbte a na rováši, to som tým myslel, že mám tých funkcií veľa a veľa aj voľného času musím tomu obetovať, tak preto som rád, že môžem rodine pomôcť, keď som doma, môžem urobiť nákupy a uvariť za tieto nákupy aj slušnú dobrú stravu a aj lacnú. Takže na margo vysvetlenia.

    Tak ja len držím palce. Ak niekto a sa mu podarí za gastrolístky urobiť nákup alkoholu, cigariet, tak si myslím, že ten obchodný dom treba napadnúť, môže dostať pokutu. Ale ja čo som vymenoval, tak tie podniky a tie obchodné domy určite selektujú, nepredajú vám ani alkohol, ani cigarety a ani žiadne oblečenie. Takže znevažovať to, že za tie gastrolístky si ktokoľvek kúpi čokoľvek, nemáte pravdu. A netreba zavádzať ľudí.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Dušan, netreba zavádzať ľudí. Ja si pamätám tvoj očný kontakt, keď sme sa cez hentie dvere vracali, keď sme povedali, že nepodporíme Mihálov Zákonník práce, ak nezrušia gastrolístky, a pán poslanec Hrušovský, myslím, tu takto šaškoval s kartou, že zrovna mu to tam nevyšlo a ten jeden hlas chýbal. Čiže ten jeden hlas chýbal. Tak nezavádzaj ľudí! My sme to navrhli, dali sme to ako základnú podmienku a ty si tu bučal na mňa, že sa vraciam, lebo nechcem podporiť vyššiu novelu, pretože sme dali podmienku, že gastrolístky budú zrušené a potom podporíme. Ty si vtedy nezahlasoval za zrušenie a teraz zavádzaš a nezahlasuješ znova.

    A ja sa obávam, že neexistuje reálnejší argument, že si presne v tom klube, ktorý si pase emitentov gastrolístkov. Neviem, či ty priamo, alebo tí tvoji stranícki kolegovia, ktorí, ty máš možno tak prístup na chodbu, potom je do kuchyne a niektorí sú v špajze. Tí, ktorí sú v tej špajze, tak tí vedia, prečo tebe kážu, aby si gastrolístky držal nad vodou. A nevyvlečieš sa z toho so žiadnymi tvojimi príbehmi o tom, čo ty máš na rováši.

    To znamená, naozaj, Dušan nezavádzajme ľudí! Ty gastrolístky jednoducho chceš, lebo z toho máš istý typ výhody, neviem, či priamo finančný, ale minimálne asi taký, že zostaneš na kandidátke SMER-u. Toto je jednoznačný dôkaz o tom, že ak by si bol slobodný, gastrolístky jednoducho zrušíš, resp. zdobrovolníš. A nič by ti v tom nezabránilo, pretože keď by si prišiel na dedinu, všetci ti za to poďakujú.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajčí do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia. Zvádzame tu teraz urputnú diskusiu o gastrolístkoch, prečo ich vlastne máme, na čo je dobrý tento biznis. Možno pre nezainteresovaného človeka by sa to zdala nevinná vec. Avšak keď sa nad týmto biznisom dobre zamyslíme, zistíme, že on má naozaj značný dopad aj na bežných ľudí. Hovorili sme tu o tom, že deformuje podnikateľské prostredie. Ja by som chcel dokonca vám poukázať, že dokonca má dopad na ceny potravín v obchodoch. Má dopad na mzdy v reštauráciách, v niektorých potravinárskych podnikoch a obchodných reťazcoch a tento dopad je práve definovaný absolútne neopodstatnenou maržou, na ktorú na tomto biznise majú niektoré vyvolené firmy. Finstat udáva, že priemerná zisková marža je neuveriteľných 34,5 percenta V tomto tieto firmy prekonávajú aj telekomunikácie, alebo firmy v IT biznise.

    Stravné lístky už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich naozaj už len príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, dodávateľov až po obchodné reťazce. Naozaj jediný, komu tento systém vyhovuje, sú práve tieto firmy, ktoré lístky vydávajú, a pravdepodobne tým, ktorí za nimi stoja.

    Na podnikanie týchto firiem si už posvietil aj Protimonopolný úrad, ako spomenul kolega Viskupič, ktorým za kartelovú dohodu vyrubil pokutu takmer 3 mil. eur, proti ktorej sa firme odvolali. To, čo tu, častokrát tu bola spomenutá marža 2 až 6 percent. Ja by som chcel len pripomenúť, že to sú súčasné čísla, avšak v minulosti tie marže boli ďaleko vyššie. Protimonopolný úrad na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala tesne nad 5,5 %, v prípade reštaurácií to v niektorých prípadoch bolo aj v desiatkach percent. To konštatuje Protimonopolný úrad.

    Takže položme si otázku: Oceňujú zamestnanci gastrolístky? Ja myslím, že každý zamestnanec by ocenil, keby dostal sumu gastrolístku v hotovosti. Hlavný argument ministra práce je, aby sme zabezpečili pracujúcim ľudom teplú stravu. Z môjho pohľadu je však bezpredmetný. Podľa prieskumu asociácie emitentov túto možnosť využíva iba tretina ľudí. Zároveň viac ako 70 % ľudí využívajúcich poukážky nechodí na obed každý deň. Väčšina pracujúcich za gastrolístky nakupuje potraviny v obchodoch.

    Zamestnávatelia. Myslím, že každý zamestnávateľ by ocenil, keby mu ubudla administratíva, ale aj finančná záťaž pri spracovaní gastrolístkov a tak isto aj ich nákupe. Avšak samozrejme emitenti gastrolístkov sú veľmi radi, pokiaľ zamestnávatelia gastrolístky distribuujú do obehu, a preto sú ochotní ísť až na úplne minimálne percentá poplatkov práve pri ich predaji. Na druhej strane zákon žiadnym spôsobom nereguluje, koľko percent si spoločnosť, ktorá emituje gastrolístky, môže pri spätnom odkúpe týchto poukážok inkasovať od dodávateľov.

    Takisto reštaurácie. Pre reštaurácie je prijímanie gastrolístkov veľmi nevýhodné. Mohol by niekto argumentovať, že vďaka gastrolístkom majú lepší obrat, lepší biznis? Ja si myslím, že je to veľmi ťažko predstaviteľné a najmä keď naozaj mnohé reštaurácie sa snažia vtesnať do ceny gastrolístku a potom to jedlo, musím povedať ako lekár, nestojí za veľa. Firmy totiž zarábajú najviac na výmene gastrolístkov za hotovosť a pri tejto transakcii sa práve v reštauráciách účtuje tento poplatok v nezanedbateľných percentách.

    Čo teda robia majitelia reštaurácie a gastroslužieb? No síce v rozpore s dohodou, ale v rámci svojich možností svojimi poukážkami vybranými od svojich klientov platia práve v obchodných reťazcoch, či už od svojich dodávateľov, ktorí akceptujú gastrolístky. A tým pádom sa nám to vlastne dostáva na to samotné gro. Vlastne väčšina tých lístkov sa dostáva do obchodov, ktoré predávajú potraviny, a teda obchodníci, keďže naozaj nejde o zanedbateľnú časť trhu, sú na jednej strane nútení gastrolístky prijímať, pretože by stratili veľké percento ľudí, ktorí týmito gastrolístkami chce platiť, a na druhej strane musia zdvihnúť ceny v podstate potravín, nakoľko musia preplácať firmám, ktoré emitujú tieto gastrolístky, ich provízie. Zaplatíme to teda všetci na potravinách.

    Obchodné reťazce deklarujú, poplatky a náklady spojené s gastrolístkami sú približne 5-násobne vyššie ako pri platobných kartách a 30-násobne vyššie ako pri spracovaní hotovosti. Týmto pádom tieto obchody musia modifikovať svoje ceny. A doplácame, ako som povedal pred chvíľkou, na to všetci a to horšou cenou potravín.

    Zaujímavá bola nedávna analýza Eurostatu z 27. januára. Porovnával ceny potravín v roku 2015 a treba povedať, že s našimi susedmi Slovensko neobstálo najlepšie. Keď si predstavíme nákup potravín, za ktoré by sme priemerne zaplatili v Európskej únii 100 eur, tak v Poľsku za takýto košík spotrebitelia zaplatia 63 eur, v Česku a v Maďarsku ušetria v porovnaní so Slovenskom 9 eur. Na Slovensku košík takýchto potravín stojí 87 eur. Samozrejme, nie je to spôsobené len gastrolístkami, ale určite aj.

    Ďalší fakt, čo som hovoril, že gastrolístky škodia dokonca samotným zamestnancom. Napríklad zamestnávateľ Ryba Košice vyčíslil mesačné náklady spojené s objemom stravovacích poukážok na 10-tisíc eur. On taktiež akceptuje gastropoukážky od svojich odberateľov. Ak by mu odpadli všetky náklady spojené s gastrolístkami, mohol by zvýšiť mzdy vo svojej firme v priemere o 30 eur na zamestnanca.

    Od pádu vlády Ivety Radičovej narazil každý zámer na zrušenie alebo zdobrovolnenie gastrolístkov na odmietavé stanovisko strany SMER – SD. Nádejou by sa však mohlo zdať, že vo februárovej ankete Denníka N pred voľbami Béla Bugár aj Radoslav Procházka zhodne tvrdili, že gastrolístky buď zrušia, alebo dajú zamestnancom aspoň možnosť výberu. Tak verím, že teraz je tu priestor dodržať svoje slovo a ukázať svoj charakter.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Bublavý.

  • Takže, pán kolega, pripomeniem, keďže vaša strana bola vo vláde a nezrušila gastrolístky, tak ma napadla jedna taká vec, že vaši kolegovia vlastnia tlačiareň. Keby tie gastrolístky tlačili zadarmo, určite ušetríme. Ja navrhujem že by sme to mohli nejakým spôsobom takto zmanažovať. A bude to lacnejšie, stravníci aj podnikatelia to uvítajú. A určite viete, o kom hovorím.

  • Ďalej pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne za kultivované vystúpenie, odborné, plné argumentov, len, bohužiaľ, z druhej strany sa ozýva jak z dutého suda, takže žiadna nejaká konštruktívna replika k tomu. Takže každopádne ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.

    A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.

    Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.

    Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.

    Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".

    Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Droba.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ctená snemovňa, dámy a páni, ako už po niekoľkokrát, opäť som sa prihlásil do rozpravy k téme, ktorú dlhodobo sledujem a ktorá ma vytáča. Respektíve vytáča ma to, že niečo ako gastrolístky ešte stále existuje. A mrzí ma, že niečo tak z pohľadu riadenia štátu alebo stability vládnej koalície nepodstatné, je niečo, kde neviete naozaj hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak, aby ste si v koalícii dali zelenú kartu a každý hlasoval tak, ako to naozaj cíti.

    Ja vítam krok kolegov z OĽANO smerom k zdobrovoľneniu. Považujem to za krok správnym smerom. Keby bolo na mne, tak gastrolístky zruším od zajtra. Podľa mňa nastal už naozaj najvyšší čas na to, aby sa tento špinavý kšeft zrušil. Je to kartel štyroch firiem, ktoré ryžujú na tom, že majú garantovaný biznis od štátu za to, že tlačia farebné papieriky a nútia ich zamestnávateľom prostredníctvom zákona. Firmám, normálnym, poctivým, slušným firmám komplikujú podnikanie a predražujú im ho. Vznikajú extra náklady spojené s administratívou s gastrolístkami a trápia týmto zamestnávateľov. A zároveň ale podľa mňa najväčšiu ujmu trpia poskytovatelia stravovacích služieb. Lebo tí sú nútení tie gastrolístky brať a sú nútení ich potom s nejakou percentuálnou stratou, ktorá sa nazýva maržou, pri spätnom výkupe gastrolístkov, sú nútení vlastne robiť biznis s tým, že majú vopred stanovených nejakých mínus iks percent. Tie percentá sa hýbu v súčasnosti medzi 2 - 6 % a sú to peniaze, ktoré oni sú nútení platiť týmto štyrom gastrolístkovým firmám, emitentom.

    Ďalší problém je, že dochádza k problémom s cash flow, s tokom peňazí v rámci firiem, lebo gastrolístkoví emitenti, samozrejme, nevyplácajú okamžite peniaze späť. Peniaze si držia v priemere asi dva týždne. Takže podnikateľovi v gastronómii vzniká dvojtýždňový problém s cash flow. Samozrejme, väčšinu surovín, ako mäso a niektoré ďalšie základné potraviny na výrobu jedál v reštauráciách, oni musia platiť v hotovosti a okamžite nedostávajú žiadnu splatnosť. Takže v podstate úverujú tieto štyri tlačiarničky na papieriky na obdobie cca dvoch týždňov.

    Ďalší problém, ktorý vidím, je v tom, že gastrolístky uberajú, uberajú slobodu myslenia našim ľuďom. Je to naozaj v línii takého toho socialistického, že štát najlepšie vie, čo je pre vás dobré, a štát rozhodne za vás. A ja som rozhodne skôr zástancom toho, že človek sám by si mal rozhodnúť o svojom šťastí a hlavne o svojich peniazoch, ktoré si zarobil. Gastrolístky nie sú darček od pána Boha a nie sú ani darček od pána predsedu vlády. Je to niečo, čo zamestnávateľ musí platiť a na čo si zamestnanec pripláca. Sú to v podstate jeho peniaze. Ja nevidím naozaj jediný dôvod, prečo by on tie peniaze nemal mať vo vlastnom vrecku a prečo by tam mal mať nejakú tučnú buksu s farebnými papierikmi.

    Slováci, dúfam teda, že nie sme nesvojprávne ovce, a že ľudia fakt vedia, čo je pre nich najlepšie, a nech sa rozhodujú sami.

    No a ten spätný výkup, to už som spomínal. Tam asi k tomu netreba dodať nič. Považujem to za čisté vypaľovanie, lebo obchodníci na trhu nemajú inú alternatívu a tak sa snažia obísť vlastne to, do čoho ich štát chcel natlačiť. Snažia sa to obísť tým, že potom tie gastrolístky používajú v predajniach typu Tesco alebo Metro. Tým pádom nestrácajú žiadne percento, avšak nejaké percentá potom, stráca potom Metro, Tesco a ďalší, ktorí síce majú dobrú dohodu alebo lepšiu dohodu so štyrmi emitentmi gastrolístkov, ale tiež platia 1, 2 až 3 % za to, že ich nakoniec, emitenti tie lístky od nich vykúpia.

    Z gastrolístkov sa v podstate stalo zákonné platidlo vedľa eura, aj keď má obmedzený rozsah výmeny. Nechcem teraz mudrovať o životnom prostredí, ale tiež sa mi zdá zbytočné, že tento papier vôbec míňame na to, aby sme tlačili gastrolístky, keď máme peniaze, a z hľadiska celkovej spotreby papiera samozrejme je to zanedbateľný objem, ale podľa mňa kvapka ku kvapke a vieme ušetriť aj nejaké drevo, aj nejakú prírodu.

    Nie som si istý, že ako dopadne jednanie Protimonopolného úradu a ako sa ukončí vyšetrovanie okolo gastrokartelu. No návrh zákona na zdobrovoľnenie gastrolístkov by tento problém vyriešil raz a navždy. A ja som vcelku veľkým priateľom a zástancom takéhoto riešenia, lebo kolegovia vlastne dávajú dobrovoľnú možnosť zamestnávateľom rozhodnúť sa, že či tie gastrolístky budú dávať svojim zamestnancom, alebo či je pre nich jednoduchšie dať im adekvátnu sumu v hotovosti, samozrejme, že ktorá by nebola zdaňovaná, a to sa veľmi ľahko dá upraviť zákonom. No a potom sa pozrime, že koľkatí zamestnávatelia by boli tlačení svojimi zamestnancami do toho, že by ešte ďalej chceli tie papieriky a, naopak, koľkatí zamestnávatelia by jednoducho boli podporení svojimi zamestnancami, lebo v rámci nejakého sociálneho zmieru, aj keď som zamestnávateľ, tak sa snažím počúvať svojich zamestnancov a v rámci možností im robiť tak dobre, ako sa dá, aby som napríklad o tých dobrých zamestnancov neprišiel. Je to také riešenie, ktoré upravuje jednak trh práce a tak isto Zákonník práce, si myslím, že dáva zamestnancom dosť dobré istoty, keď to porovnáme aj s okolitými krajinami. Gastrolístky do týchto istôt určite patriť by nemali.

    Takže na záver možno poviem toľko, že ľudia, môj odhad je, že ľudia gastrolístky nepotrebujú ani si ich nepýtajú. Ľudia sú ľudské bytosti, ktoré zvyknú byť aj hladné. Ten, kto je hladný, tak si to jedlo zadováži. Nepotrebuje mať na to tieto smiešne farebné papieriky vo svojom vrecku. A myslím si, že je načase, aby sme ich zrušili. Ja som prekvapený tým, že v podstate, jediný, kto tu obhajuje gastrolístky, je kolega Dušan Bublavý, ktorý je starostom. Nie je ani odborníkom na financie, ani ekonómom, takže očakával som od najväčšej vládnej strany, že nám sem dodá nejakého človeka, ktorý nám plauzibilne vysvetlí, že načo tie gastrolístky vlastne sú a prečo ich z môjho pohľadu úplne nezmyselne SMER a celá vládna koalícia stále podporuje.

    Za mňa toľko. Ešte raz chcem poďakovať kolegom, bolo to OĽANO a hlavne Igor Matovič s Jozefom Viskupičom, ktorí túto tému do parlamentu priniesli asi pred piatimi rokmi. Vehementne sa zastával rozumného riešenia kolega Mihál, ktorý sa práve objavil, Janka Kiššová. Bolo nás viac. Každý chvíľu tú štafetu ťahal. A to, že k tomu vystupujeme v rozprave, že nás prišlo toľko a hovoríme proti gastrolístkom, by malo byť náznakom, že možno to myslenie spoločnosti sa za tých 5, 6 rokov zmenilo, a ja verím, že raz nájdeme podporu aj na toto. Lebo vysvetlite mi, že ako vy si beriete na vlastné triko, že podporujete nejakých oligopol alebo kartel štyroch firiem. Tie firmy nerobia nič iné, naozaj tie firmy tlačia farebné papieriky a zákonom nútia zamestnávateľov, aby tieto papieriky distribuovali chudákom, ľuďom, z ktorých robíme nesvojprávne ovce. Kolegovia, zastavme to, prosím.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Myslím, že v tejto rozprave naozaj zazneli úplne všetky argumenty za zrušenie, ktoré existujú. Naopak, proti nezaznel žiaden. A ja by som navrhoval možno takúto vec pre zástancov gastrolístkov v tejto sále, tak uzákoňme to, že paušálne náhrady pre tých poslancov, ktorí sú zástancami gastrolístkov, budú vyplácané v gastráčoch. Čo by ste na to povedali?

  • Ďakujem pekne. Samozrejme som za návrh zákona, podporím ho, dobrá robota. Poznámku chcem ale povedať o transakčných nákladoch. Znie to hrôzostrašne, je to koncept, ktorý vyvinul Ronald Coase, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok ´91. V podstate hovorí to, že keď si kúpim pizzu v reštaurácii, tak pizzeria má moje peniaze a ja mám tú pizzu. Nevznikli žiadne ďalšie náklady. Akonáhle štát povie, že na takúto transakciu je potrebná tristostranová zmluva overená u notára, tak to sú náklady, ktoré sú zbytočné. Nemusia byť. To je bohatstvo spoločnosti vyhodené do kýbla. A túto poznámku mám ku gastrolístkom. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, celkom zaujímavá rozprava a chcel by som teda sa vrátiť k niektorým faktom, ktoré zazneli. Áno, ja som vo svojom vystúpení nespomenul napríklad kartel, ktorý odhalil Protimonopolný úrad, a to bolo veľmi závažné zistenie. Kedy Protimonopolný úrad v podstate usvedčil nieže dvoch, troch, štyroch4 hráčov z desiatich, pätnástich, dvadsiatich, že si vytvorili nejaký kartel medzi sebou. Inak povedané, teda dohodu, ako okradnúť zákazníkov. Ale oni si ju vytvorili v podstate všetci hráči, ktorí na trhu pôsobia. Čiže CHEQUE DEJENUER, ktorý sa medzičasom volá ABB Slovensko, DOXX, Vaše Slovensko a bývalý názov ACCORD Slovensko, teraz sa to volá Edenred. Tieto štyri firmy si mali medzi sebou vytvoriť dohodu, kde si rozdelili trh v tom duchu, keďže od tých malých prevádzok, od reštaurácií sú schopní získať 6-percentnú maržu a od Lidlu 1 percento, tak si povedali, že nebudú príliš ústretoví pre obchodné reťazce a s každým tým obchodným reťazcom sa dohodne iba nejaká dvojica z týchto stravovacích spoločností. Inak povedané, že keď ten človek nebude mať možnosť minúť tie peniaze v tom obchodnom reťazci s maržou jedno percento, to tak sa spoliehali, že tak minie to niekde v reštaurácii s maržou 6 percent. Čistý podvod na ľuďoch.

    Toto odhalil Protimonopolný úrad, len potom následne keď si prečítate článok zo 14. septembra 2016, tak nadpis v Trende je jednoznačný: Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli. Jednoducho MOST – HÍD, ako verný to príslušník zlodejskej trojky, ktorá nám vládne, dostal zrejme za úlohu: pozor, pozor, nejako tam nám v tom Protimonopolnom úrade idú po krku; Béla, máš tam svojho šéfa Menyharta, máš tam človeka, ktorý má na starosti to kartelové oddelenie, skús s tým spraviť nejaký poriadok. Poriadok sa spravil, ľudia poctiví, ktorí makali, tam išli po krku kartelom, boli odídení. Jednoducho dobrovoľne to vzdali, lebo videli, že keď im niekto prezradí akciu, že idú robiť záťah do firmy, tak nemá to zrejme zmysel e ešte im v podstate aj za to vynadá, že taký zásah do nejakej firmy išli robiť. Takže nechce sa mi čítať celý článok, hovorím, je to článok zo 14. septembra 2016, titulok jednoznačný – Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli, z ktorého vyplýva to, že odvtedy, ako MOST – HÍD teda zobral pod patronát Protimonopolný úrad, už sa po krku gastrolístkovým zlodejom nepôjde, lebo majú ochrancu. Koho to? No Bélu Bugára.

    Takže k ľuďom, ktorí doteraz chránili zlodejstvo na zamestnancoch, kedy len jednému zamestnancovi, ktorý v priebehu roka dostáva gastrolístky v priemernej hodnote plus-mínus, povedzme si, 4 eurá, pri 6-percentnej marži, to znamená, pri 250 dňoch krát 4 eurá, dúfam, že vieme počítať, tisíc eur, 6-percentná marža 60 eur. Čiže keď doteraz týchto zlodejov, pijavice, ktoré sú prisaté na zamestnancoch všetkých, ktorí dostávajú stravné lístky, na zamestnávateľoch, ktorí im tie stravné lístky majú vyplácať, a na reštauráciách, ktoré musia platiť výpalné pijaviciam, tak keď doteraz tieto pijavice ochraňovala strana SMER, vraj sociálna demokracia, keď v minulosti, a verím, že aj dnes, tieto pijavice ochraňujú verní to Slotovi poskokovia a pohrobkovia zo SNS, tak k týmto ochrancom pijavíc pribudla aj strana MOST – HÍD, ktorá veľmi rýchlo dala po krku poctivým ľuďom v Protimonopolnom úrade, ktorí po krku týmto pijaviciam išli. Ďakujem veľmi pekne za takýto skorumpovaný, zlodejský trojkartel, ktorý nám tu vládne, ktorý ochraňuje tých, ktorí okrádajú poctivých zamestnancov, poctivých zamestnávateľov a reštaurácie, ktoré musia len držať hubu a krok.

    Argumenty, v úvodzovkách, ktoré tu zo strany poslancov za SMER a hlavne od Duška Bublavého, ktorému to píšu do počítača, lebo, no, nebudem komentovať ďalej, ale aby prečítal, tak zazneli naozaj veľmi, veľmi kľúčové. Tí ľudia sa nebudú stravovať, tie stravné lístky sú určené na to, aby sa ľudia stravovali v reštauráciách. On, chudák, nedopočul sa, že ďalšie tri vety neskôr povedal, že on vlastne tie stravné lístky doma míňa na nákupy v obchode a teda nestravuje sa za ne v reštauráciách. Trošku sa, sám seba usvedčil. Ale to potom tak vyzerá, že keď niečo niekomu napíšu do počítača, niečo hovorí z vlastnej hlavy, potom ten súzvuk myšlienok niekedy nenastáva. Ale potom už argumenty, ktoré teda neviem, či čítal alebo boli z vlastnej hlavy, že vlastne gastrolístkami bránime alkoholizmu de facto, lebo ľudia si potom nekúpia pálenku alebo nekúpia si cigarety alebo neminú to v automatoch, lebo za gastrolístky si ľudia kúpia iba potraviny, tak to už teda boli myšlienky hodné kapitána Danka.

    Ako dnes môže niekto tvrdiť takú hlúposť, že alkoholik, ktorý teda, ak by teda dostal gastrolístok, že si ho nemôže od prvého kolegu vymeniť za peniaze a že naozaj, že ten alkoholik dostane tú stravenku, zrejme ju tuto niekde prinitujú na hlavu, s tou príde do obchodu, naskenujú a vlastne to on nemôže vymeniť za peniaze, on naozaj iba za to dostane to jedlo. Je to maximálna hlúposť, je to podceňovanie, jak to niekto povedal, že robenie ovcí z vašich voličov. Ja som povedal, že húpacích koníkov robíte z vašich voličov, robíte nesvojprávne individuá, ktoré nevedia rozmýšľať, ktoré sa nevedia rozhodnúť, ktoré dostanú hlad iba vtedy, keď im vy dáte lístok.

    Jojo Viskupič tu použil krásny príklad, že by ste mohli zaviesť aj nejaké drinkáče na drink, však teda, aby teda ľudia, však nepôjdu predsa na drink iba vtedy, keď budú mať ten lístok. Však to nie je o tom, že mám chuť ísť s niekým si sadnúť a dám si vtedy frťana. To nie, to až vtedy, keď im SMER s MOST-om – HÍD a so SNS dajú drinkáč, tak vtedy pôjdu večer na drink. Navrhol cigáče, najprv som rozmýšľal, čo to hovorí, ale dobre, pochopil som, cigáče sú na cigy. Čiže akože áno, fajčiar zrejme ten si bude chcieť zafajčiť iba vtedy, keď mu SMER, SNS a MOST – HÍD doprajú teda ten jeden cigáč do peňaženky a vtedy až získa chuť na ten nikotín. Počúvate sa, prosím vás? Tie absurdnosti. Ja viem, že hlúposť je chytľavá. Ale nemuseli by ste sa veľmi takto rýchlo učiť od našeho pána predsedu Národnej rady. Toto sa tak obludné bludy, čo tu trepete, s prepáčením. Ľudia sú hladní vtedy, kedy majú gastráč? Ľudia necítia hlad, keď tam majú peniaze v tej peňaženke? Počúvate sa, prosím vás, čo rozprávate? Príklad drinkáča, cigáča, možno niekto tu hovoril, že ošatné by mali dostať, neviem, Ďuro Droba alebo kto. Takisto možno nejaký kináč do kina, lístok, lebo vtedy asi bude chcieť ísť do kina iba, keď bude mať ten lístok váš.

    Ale omnoho lepší príklad a myslím si, že výstižnejší na tú obludnosť, ktorú tu používate ako zásadný argument, je, že by ste dávali ľuďom vzducháče. Lebo do kina, áno, nie každý musí ísť, dať si drink, nie každý. Holý môže behať po ulici, nie každý sa musí, okej, beriem, nemusí sa obliecť, necíti tú potrebu. Cigaretu tak isto, nie každý fajčí, ale dýchať vzduch zrejme musí každý. Tak isto každý musí jesť. A na tomto to asi najskorej teda pochopíte, keď to nedokážete pochopiť pri tom, že čo rozprávate, akú hlúposť, že tvrdiť, že ľudia budú hladní iba vtedy, keď im dáte gastrolístkový lístok, je to isté, že ľudia budú dýchať iba vtedy, keď im dáte lístok na dýchanie. Naozaj, toto sú myšlienky hodné kapitána Danka. Ale ja naozaj vás prosím, spravujete štát, ste zodpovední za 5,4 milióna ľudí na Slovensku, nerobte z ľudí teľce, nerobte z ľudí idiotov, ktorí sú nesvojprávni rozmýšľať a ktorí sú na vás až tak závislí, že na váš príkaz sú hladní.

    Som rád, že máte aspoň sklonené hlavy, že sa asi hanbíte za hlúposti, ktoré vás sem poslali obhajovať, a zrejme, keďže sú tam, jaj, pardon, nie sú možné faktické, tak to, zase mi to odpustite, ale veľmi ma mrzí táto argumentácia, ktorú teda predvádzate.

    Keď tu niekto hovoril a spochybňoval maržu, že tieto firmy gastrolístkov majú maržu 34 %, ja by som upriamil pozornosť na to, že nehovorme, prosím vás, o marži, lebo to je, ako keby sa bavíme o marži pri gastrolískových firmách, to ako keby sa bavíme o marži mafie na Sicílii, lebo to je to isté. Jednoducho to je niečo, čo do toho štátu nepatrí, niečo, nejaký vred, nejaká pijavica, kde nie je na mieste teraz posudzovať maržu tých firiem a tváriť sa, že či 34. Kebyže 20, tak poviem, že okej. Nie, pri týchto firmách musíme brať kvázi za maržu plnú ich tržbu. Celé ich tržby je de facto marža, to je niečo, čo zoberú ľuďom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte budete dlho, lebo sme si odsúhlasili, že od pol piatej prerokujeme ďalší bod, lebo to môžme potom prerušiť. Ako chcete.

  • Dve minúty. Alebo potom teda prerušme, okej.

  • Dobre, ďakujem, ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a po voľbách, aj tajných, budeme pokračovať s týmto bodom.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu (tlač 419).

    Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o tomto bode a zároveň samozrejme informoval aj o tom, že akým spôsobom prebehne táto voľba. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov sudcov na jedno miesto člena disciplinárneho senátu. Dôvodom je uplynutie funkčného obdobia člena disciplinárneho senátu.

    Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa § 119b zákona o sudcoch a prísediacich zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej 5 rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca môže byť zvolený za predsedu a člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

    Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 17. januára 2017, resp. v predloženom termíne do 25. januára 2017 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené dva návrhy. Ústavnoprávny výbor na 31. schôdzi 31. januára 2017 návrhy prerokoval. Uznesením č. 148 konštatoval, že navrhnutí sudcovia Ayše Pružinec Erenová a Peter Paluda spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b citovaného zákona. Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady č. 198 zo 17. júna 2011.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Baránik. Nech sa páči, dám vám slovo. Ešte predtým vás chcem informovať, že samozrejme je tu žiadosť poslancov, aby táto voľba bola vykonaná tajným hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Účelom tohto môjho vystúpenia v tejto rozprave je pokus o zabezpečenie toho, aby kolega poslanec Glváč stiahol návrh na kandidatúru sudkyne Ayše Pružinec Erenovej za členku disciplinárneho senátu.

    Podľa môjho názoru, ktorý plynie z mojich poznatkov z môjho občianskeho povolania advokáta, plynie, že táto sudkyňa je úplne nespôsobilá na to, aby bola členkou disciplinárneho senátu. Je úplne nespôsobilá za predpokladu, že chceme aspoň vytvoriť zdanie, že máme niečo robiť so stavom súdnictva, aký dnes zažívame. Ak niekto hovorí, že postačí prosté splnenie tých základných predpokladov na to, aby niekto mohol byť členom disciplinárneho senátu, tak je to spreneverenie sa funkcii poslanca podľa môjho názoru. Totižto, sudkyňa Ayše Pružinec Erenová je ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom. Je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie, ktorá spôsobuje to, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť. Pozrime sa, ako rozhoduje, som si nechal vytiahnuť niekoľko rozhodnutí sudkyne Pružinec Erenovej. Tak napríklad, vo veci z roku 2001 rozhodovala v jej fáze, poslednej fáze konania rozhodovala od 30. 6. 2014, kedy bolo rozhodnutie okresného súdu, rozhodovala, vydala rozhodnutie 21. 7. 2016. Dva roky jeden mesiac len na jej stupni. Ďalej takýchto rozhodnutí tu mám iks. Potom tu mám rozhodnutie, kde o predbežnom opatrení, ktoré zo zákona má byť vydané čo najrýchlejšie, ona na odvolaní rozhodovala štyri mesiace. A takúto sudkyňu my chceme navrhnúť ako kandidátku na disciplinárny senát?! Ako ona bude rozhodovať o disciplinárnych previneniach iných sudcov?

    A, navyše, má sudkyňa, ktorá má takéto prieťahy, tých prípadov tu mám len z poslednej doby a len z tých, ktoré sú dostupné, mám 15 takýchto, ako som uviedol, má ona čas na to, aby popri svojom hlavnom zamestnaní, to znamená, rozhodovaní ako sudkyňa, ešte mohla robiť aj sudkyňu – členku disciplinárneho senátu? To je výsmech.

    A chcem niečo povedať k tým prieťahom. Prieťahy sú symptómom korupcie. Pretože dobré rozhodnutie súdne sa robí ľahko, sa robí rýchle. Máme sudcov, ktorí za rok 2016, a to sú tí mladí sudcovia, tí, ktorí už prešli previerkami, urobili viac ako 1 200 rozhodnutí za jeden rok. Tak sa rozhoduje. Ale sudkyňa, ktorá tu je kolegom Glváčom, ktorý mimochodom je tiež advokát, a všetci vieme, že je spoluvlastníkom SMER-u a že ako on funguje, že čo to je za človeka, tak ten samozrejme nie náhodou navrhuje niekoho, kto je prieťahárka. A vieme, že kto je prieťahár, ten je aj korupčník. To je isté. Takto funguje naša justícia.

    Preto ešte raz vyzývam kolegu Glváča, aby stiahol kandidatúru sudkyne Pružinec Erenovej z voľby na člena disciplinárneho senátu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Matovič ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán kolega Baránik, tvrdenie, že kandidátka za sudkyňu, disciplinárnu sudkyňu je členkou sudcovskej mafie, je natoľko závažné, že by som v tejto situácii naozaj očakával vystúpenie pána Glváča, ktorý túto pani navrhuje. A som teraz veľmi zvedavý, že či aj koaličných poslancov bude zaujímať nejaké podozrenie alebo podozrenia, ktoré ste tu vyslovili, a budú si ich preverovať alebo pôjdu iba slepo hlasovať, zakrúžkujú tak, ako im povedia.

  • Pán poslanec Baránik, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne. No dostal som teraz od kolegyne z MOST-u – HÍD indikátor, keďže je tiež advokátka, že nie som sám, kto si toto myslí. A preto vítam to, čo uviedol kolega Igor Matovič. Nech sem príde pán Glváč a nech nám zdôvodní, ako mu skrsla v hlave myšlienka, že by sudkyňa a ešte Pružinec Erenová mala byť členkou disciplinárneho senátu. Nech nám povie, odkiaľ ju pozná, ako sa s ňou dohodol na tom, že súhlasila s kandidatúrou, že či ju pozná z, ja neviem, nejak z nejakého kontaktu z kancelárie doktora Filipa Bonaparte, alebo ako ju pozná. Nech nám povie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce pán poslanec Bernaťák zaujať nejaké stanovisko. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme. Povedať, pán poslanec Matovič, či chce mať záverečné slovo teraz. Máme ešte 15 minút, tak neviem, že či ti stačí 15 minút. Dobre.

    Tak nech sa páči, záverečné slovo pán poslanec Matovič.

    Poprosím pani poslankyňu Nehézovú, aby zaujala miesto spravodajkyne.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 356.

  • Mám záverečné slovo k téme gastrolístkov alebo teda nahradenie gastrolístkov za peniaze. Tak prepáčte mi to prerušenie. Len trošku, aby som teda oprášil, navrhujeme, aby sme zastavili nemorálny biznis, nemorálne zdieranie zamestnancov, ktorí dnes dostávajú gastrolístky, kde z každého gastrolístka v podstate platia gastrolístkovej firme alebo mohli by mať o to väčší obed alebo o to viac by im zostalo, im platia 6-percentnú maržu. To znamená, pri 4 eurách priemerného gastrolístka je to približne 24, 25 centov z jedného gastrolístka, končí vo vreckách pijavíc, ktoré sa priživujú na vydávaní papierikov, ktoré nahradzujú menu vo vrecku.

    V rozprave teda zaznelo, bola rozprava nad moje očakávania celkom bohatá. Zo strany publika na pravej strane alebo zúčastnených zazneli argumenty, na ľavej strane zazneli také mantry, bohužiaľ, znova tie mantry typu, že keď ľudia nebudú mať stravenky v peňaženke, tak sa zabudnú stravovať. Inak povedané, jednoducho ľudia cítia hlad iba vtedy, keď majú gastráč, keď tam majú v peňaženke peniaze alebo majú peniaze na účte, tak vtedy by za chvíľočku pomreli a necítili by hlad. Je to rovnako teda bláznivý argument, ako keby sme tvrdili, že ľudia budú dýchať vzduch iba vtedy, kedy im to dovolíme a keď im dáme nejaký lístok do peňaženky.

    Je čas, aby sme tento nemorálny biznis na úkor zamestnancov, zamestnávateľov a reštaurácií ukončili. Nie je pravdivý ani argument, čo tu pán Bublavý zo SMER-u použil, že tie reštaurácie, oni si prajú, aby tie gastrolístky naďalej boli, lebo potom určite ľudia prestanú chodiť do reštaurácii. To je len obdoba toho prvého kľúčového akože argumentu, že ľudia vlastne potom sa nebudú stravovať, ak nebudú mať gastrolístky. Nie, práveže reštaurácie sú vo veľkom za, nie je cítiť žiaden hlas zo strany reštaurácií, že by bojovali za zachovanie gastrolístkov.

    Keď tu niečo bolo vidieť, áno, boli tu aj protesty a keď ste sa opýtali tých ľudí s transparentami jak z jednej tlačiarne všetky vytlačené, bolo tu možno 200 ľudí naposledy, pred pol rokom, trištvrte rokom, keď sme to predkladali. Aj pred dvomi rokmi, aj pred piatimi rokmi, vždy to boli iba zamestnanci zo stravovacích spoločností. Samozrejme, jednoducho keď majú na ružiach ustlaté, majú chránený biznis, popri tom si uzatvárajú kartely, kde sa dohodnú čo, kde, ako, voči ktorým tým obchodom postupovať, od koho koľko si zoberú percentá, aby si nepreberali zákazníkov a podobne, čiže čistý kartel. Čistý usvedčený kartel, ktorý, bohužiaľ, MOST – HÍD následne zabezpečil, aby nebol potrestaný na Protimonopolnom úrade. Niečo, čo by tu existovať nemalo. Pijavica na úkor každého jedného poctivého zamestnanca, zamestnávateľa aj reštaurácie.

    Boli by sme veľmi radi, aby ste konečne začali hľadať a hľadieť záujem ľudí a nie záujem svoj, záujem vašich sponzorov, vašich majiteľov a predsedov vašich politických strán. Veľmi by sme boli radi, aby pri stláčaní tlačítka práve o tomto návrhu ste rozmýšľali, že či pomôžete ľuďom, alebo pomôžete kapitánovi Dankovi, plukovníkovi Ficovi alebo Bélovi Bugárovi, ktorý nám ešte svoju vojenskú hodnosť neprezradil.

    To, čo ste vyviedli ľuďom pri energiách, bolo nemorálne, asociálne, protirodinné. A hanba vám! Dnes sme zverejňovali, že pri priemernej rodine ste chceli potajme v podstate zvýšiť si cez nejaký fixný poplatok cenu za vodu o 6, 7 percent. Pri najchudobnejších rodinách o 92 až 98 percent. A tým najbohatším ste chceli zlacniť vodu o mínus 6 percent. Obdobné zverstvá ste páchali pri elektrine, plyne aj kúrení. Dnes si hlasovaním pri tomto zákone môžete čiastočne vylepšiť kredit u ľudí, ktorí od vás očakávajú, že budete hájiť ich záujmy a že budete hlasovať za ľudí. Týmto hlasovaním môžete každému zamestnancovi, ktorý dnes dostáva stravné lístky, dať do jeho rodinného rozpočtu 60 eur ročne. Pre vás to je možno malý peniaz, možno na kávu, možno na zasmiatie, pre mnohé rodiny, ktoré buď nemajú prácu, alebo teda gastrolístky keď majú, tak asi prácu majú, keď jeden človek robí za minimálnu mzdu, možno dvaja ľudia robia za minimálnu mzdu, pri takýchto ľuďoch, ktorí prežívajú z ruky do úst, aj tých 60 eur ročne je obrovský peniaz. Dnes sa ukáže, že či hájite záujem ľudí, alebo záujem svoj, svojich sponzorov a svojich predsedov vašich politických strán.

  • Zaujať stanovisko, spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 376. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 393. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 376.

  • Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som stručne predstavil a bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim, predstavil návrh zákona, ktorým by sme chceli uviesť problematiku takého honu za voľné nedele na pevnú pôdu. Plus-mínus začiatkom novembra moja kolegyňa Anka Verešová aj s Rišom Vašečkom, neviem, či vtedy bol aj niekto iný s nimi na tej tlačovke, upozornili na to, že slovenskí zamestnanci pracujú najviac zo všetkých zamestnancov v rámci Európskej únie v nedeľu. A myslím si, že na špičke sme aj pri sobotnej práci. Každopádne z 28 členských krajín slovenskí zamestnanci pracujú v nedeľu najviac a je to 21 % de facto pravidelne, 21 % slovenských zamestnancov pracuje v nedeľu. Na základe toho povedali, že by boli veľmi radi, ak by sa otvorila nejaká diskusia na túto tému a aby sme sa vydali cestou vyspelých krajín, keďže iba tu, myslím, sa nachádzame, koľko, možno 3 kilometre vzdušnou čiarou od Rakúska, kde keď prídete v nedeľu, tak si jednoducho nepípnete. Nemáte tam otvorené žiadne nákupné centrum a rodiny zrejme v tom čase sú trošku viacej spolu. Vyzývali k diskusii, dávali priestor alebo teda pozývali ostatných k diskusii. No len stalo sa to, čo sa stáva zvyčajne, že ľudia z vládnej strany, niektorej, si myšlienku osvoja a potom ju prezentujú ako svoju. A tak pán Podmanický a, neviem, s kým ďalším, sa tam podpísali viacerí, prišli s návrhom zákona, že tak dajme, lebo hovorili vlastne kolegovia o nedeli a sviatkoch, tak dajme tie sviatky.

    A chceli by sme týmto návrhom zákona upozorniť na to, že keď sa vydáme cestou zákazu práce počas sviatkov a necháme voľné nedele, tak paradoxne tým ľuďom aj Slovensku viacej ublížime, ako pomôžeme. Ten základný argument je v tom, že keď si zoberiete, že keď schválime vlastne, čo ste schválili v prvom čítaní, alebo však aj my sme vás podporili v tomto, je to prvé čítanie a áno, sme za to, aby ľudia boli viacej doma, ale ak nastane ten stav, že napríklad 17. novembra bude streda, bude štvrtok, utorok a žiadna z okolitých krajín 17. novembra nebude mať sviatok, tak ľudia v strede týždňa si neurobia predĺžený víkend. Nepôjdu na výlet niekam do Tatier, jednoducho sa napríklad tu v Bratislave budú nudiť a vzhľadom na to, že všetky obchody budú zatvorené, tak 17. novembra nastane exodus Bratislavčanov v strede týždňa do Rakúska, do Maďarska, do Parndorfu za nákupmi. A zrejme toto sme nechceli dosiahnuť. A keď sme chceli naozaj pomôcť rodinám, aby mohli byť spolu, tak preto chceme predložiť alternatívne riešenia, naozaj v dobrom, nechceme teraz tu, sme opoziční poslanci a nemáme možnosť si ten návrh zákona prijať, ale chceme upozorniť naozaj na to, chceme ho ponúknuť ako alternatívne riešenie voči tomu, čo predkladáte vy, a ešte raz hovorím, v čom sme vás podporili, a to je zákaz práce počas sviatkov.

    A ten náš alternatívny návrh spočíva v tom, že skúsme dať nohu do dverí, ale v nedeľu. Nechajme sviatky sviatkami, nech ten 17. november, keď bude v stredu, nech nám ľudia neutekajú do Rakúska, ale keď majú voľno, nech idú do slovenských obchodov. Predsa nechceme poškodiť obchodníkov ani ekonomiku. Ale skúsme zatvoriť obchody počas nedele, ale kompromisným spôsobom, aby aj tí ľudia, ktorí považujú pomaly možnosť nakupovať v nedeľu za nejaké základné ľudské právo, lebo si za tých 27 rokov po revolúcii na to zvykli, aby aj tí boli spokojní, ale aby boli spokojní aj tí, ktorí chcú byť spolu s rodinou. A preto v tomto a preto v tomto návrhu navrhujeme, aby sme v podstate zavreli obchody vtedy, kedy majú obchodníci najmenšie tržby, a to je v nedeľu do 16.00 hodiny. Inak povedané, zatvorené obchody boli pravidelne každú nedeľu do 16.00 hodiny. A to znamená, že rodiny, ktoré chcú byť spolu, môžu byť spolu, či to niekto chce využiť na spoločný obed, či niekto na to, že chce ísť do kostola, na to, že je v kostole. Keď niekto na leňošenie ako rodina, okej, nech leňošia. Keď niekto chce ísť možno na nejaký krátky výlet niekam do hôr, môžu ísť a po 16.00 hodine otvorené obchody normálne tak, ako sú ľudia zvyknutí. Tí, ktorí už sa budú triasť za päť minút štyri, že si musia ísť v nedeľu nakúpiť. Ponúkame jednoducho kompromisné riešenie pre aj konzervatívcov, aj liberálov, ale zároveň také, ktoré nepoškodí ekonomiku.

    Lebo ešte raz vás chcem naozaj v dobrom upozorniť na to, že ak zavreme obchody počas sviatkov, vychádza to podľa toho, aký je to rok, ale vychádza to šesť až osem sviatkov, ktoré budú na Slovensku, zavreté obchody v čase, kedy všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody. Zároveň ten sviatok bude v strede týždňa, nič iné sa nestane, len ľudia na Kysuciach, na Orave, v Bardejove, v Starej Ľubovni, Svidník, Stropkov, všetko pôjde do Poľska, Snina, Humenné, Michalovce, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou pôjdu na Ukrajinu, celý juh pôjde do Maďarska, západ do Čiech a tuná niekde v okolí Bratislavy ľudia pôjdu do Rakúska za nákupmi. Ak schválime obchody zavreté v stredu počas sviatkov, aj teda hovorím, definitívne aj v druhom čítaní, tak stane sa táto vec, že šesť až osem dní v roku ľudia húfne pôjdu, tí, čo bývajú blízko pri hraniciach, sa budú v strede týždňa nudiť, budú utekať za nákupmi do okolitých krajín. Poškodíme obchodníkov, poškodíte si štátny rozpočet alebo si ho poškodíme, nikomu to jednoducho nepomôže.

    Ak chceme pomôcť tým predavačkám v obchodoch, zavrime obchody v nedeľu čiastočne tak, aby v tú nedeľu tým pádom pravidelne, tie rodiny si mohli naplánovať to voľno, zavrime ich do tej šestnástej hodiny, keď poviete do štrnástej do štrnástej, keď do dvanástej, do dvanástej, vy to máte v rukách, ale je to bezbolestné riešenie, kedy ľudia kvôli tomu, že v nedeľu doobeda, alebo, povedzme, si do druhej do šestnástej hodiny, keď budú zavreté obchody, nebudú kvôli tomu utekať do Poľska rýchlo na nákupy, lebo sa im to neoplatí. Zobudí sa niekto o desiatej, niekto o ôsmej, niekto možno o dvanástej, dajú si nedeľný obed a čoskoro po nedeľnom obede, keď majú tú potrebu, alebo naozaj sú závisláci nejakí nákupní, idú do otvorených obchodov v nedeľu poobede. Je to lepšie riešenie pre ekonomiku, výrazne lepšie pre tých zamestnancov v obchodoch, lebo takýmto spôsobom, keď si vypočítame, či by to bolo osem hodín zavretý obchod, alebo šesť hodín, záleží od toho, kedy by sa ten obchod otváral v nedeľu alebo bežne otvára. Tak keď ušetríme tomu človeku alebo dáme mu k dispozícií voľno, tomu zamestnancovi v obchode, osem hodín krát päťdesiat nedieľ má 400 alebo má v podstate 50 dní ušetrených, voľných. Keby to bolo šesť hodín, že otvárajú neskôr alebo že by ste to skrátili, že by ľudia išli, že môcť si nakupovať už v nedeľu o druhej poobede, nie o šestnástej, tak možno by to bolo 35 dní ušetrených.

    Tým, čo navrhujete, je síce, že získajú trinásť sviatkov, ale zároveň ten obchod, v ktorom ten zamestnanec bude robiť, stratí tržby, čiže nakoniec možno ten zamestnanec na to doplatí, možno nižšou výplatou, lebo jednoducho ten obchodník počas šiestich až ôsmich dní počas roka bude vystavený tomu, že jeho zákazníci budú kupovať v zahraničí a nie nie u neho.

    Čiže ponúkame v tomto návrhu alternatívne riešenie, ktoré by malo zabezpečiť to, aby sme, aby jak sa hovorí, že zostala aj ovca celá, aj vlk bol sýty. Aby aj liberáli boli spokojní, aj konzervatívci. A aby sme hlavne nepoškodili ekonomike, nepoškodili príjmu štátneho rozpočtu, kedy nám ľudia budú odchádzať do zahraničia za nákupmi iba preto, lebo sme im dali sviatok do stredu týždňa, zatvorené obchody, nemajú čo robiť, tak utekajú do Rakúska, do Poľska, na Ukrajinu, do Čiech alebo do Rakúska. Viac asi po hlasovaní.

  • Ďakujem, takže prerušujem rokovanie do hlasovania, do 17.05.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam prerokovaných bodov. Budeme teda pokračovať hlasovaním v prvom čítaní.

    Jaj, pardon, hlavne, že ste mi to dali, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie o návrhu poslancov Dostála, Osuského a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tlač 409, až na nasledujúcu schôdzu. Odôvodňujem tento návrh tým, že som dostal po rozprave, ktorá prebehla doobeda, zo strany koaličných poslancov informácie, že si vedia predstaviť podporu takéhoto návrhu, ale musia to ešte prerokovať v kluboch a aj s rezortom. Takže nie je to reálne stihnúť na tejto schôdzi, tak ak by bola vôľa to odložiť, tak by sme mohli sa rozhodnúť zodpovednejšie na budúcej schôdzi. Ďakujem.

  • Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže bolo vám vyhovené.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu, ale pán Baránik sa neozval, výslovne som sa pozeral naňho.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prosím, sústreďme sa.

    Pán poslanec Kresák, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca. Budeme hlasovať o prerokovanom bode v prvom čítaní, o návrhu poslancov Gála, Vörösa, Jakaba a Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný sporový poriadok, tlač 353.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, tlač 353.

  • Kresák Peter, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Dostál a pán poslanec Baránik, nebol ale podaný žiaden pozmeňujúci návrh. A preto poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh tohto zákona v druhom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. To znamená, prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 97, proti 21, zdržalo sa 20 poslancov, 1 nehlasoval.

    Nech sa páči výbory a lehoty.

    Kresák Peter, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh tohto zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej tiež, že gestorský výbor, za gestorský výbor sa určuje práve ústavnoprávny výbor s tým, aby obidva výbory prerokovali návrh tohto zákona do 17. marca a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 128, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, teraz znovu pána poslanca Kresáka, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Gála, Vörösa, Jakaba a Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa správny súdny poriadok, tlač 354, ktorý sme prerokovali v prvom čítaní. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, tlač 354.

  • Kresák Peter, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vo všeobecnej rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil nikto a teda nebol ani podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh tohto zákona v druhom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 97, proti 24, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní,

    Nech sa páči.

  • Ďakujeme pekne. Pán predsedajúci, teraz mi už iba zostáva požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada pridelí tento návrh na prerokovanie, podobne ako v predchádzajúcom prípade, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej rovnako, aby ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor s tým, že obidva výbory prerokujú návrh zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor bude mať, teda prerokuje tento návrh do 20. marca 2017. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť tento návrh zákona výborom a takisto určiť gestorský výbor, aj lehoty potrebné na jeho prerokovanie v jednotlivých výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 125, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Petru Krištúfkovú, aby uvádzala hlasovanie o prerokovanom bode v prvom čítaní o návrhu poslanca Dostála, Osuského a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení... Jaj, pardon, to je ten bod. No zas, mýliť sa je ľudské. Veľakrát to hovorím.

    Takže teraz v skutočnosti dávam slovo pánovi poslancovi Bučekovi, aby uviedol hlasovanie k návrhu poslancov Dostála, Zimenovej, Dubačovej a Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, tlač 410.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 410.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 59, proti 20, zdržalo sa 58 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Prosím teraz pána poslanca Chomu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice, tlač 372.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 372.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Pozmeňujúci návrh nebol podaný, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 69, proti je 25, zdržalo sa 44, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Budeme pokračovať návrhom, teda hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 357. Prosím teraz pani poslankyňu Janu Nehézovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Tristopäťdesiatšesť, 356. Tristopäťdesiatsedem ste povedali. Povedali ste 357.

  • Ešte raz. Bod 47, tlač 356. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 356.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpilo deväť poslancov a nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 57, proti 3, zdržalo sa 75 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba kandidátov na člena disciplinárneho súdu, teda senátu, tlač 419, vykonala tajným hlasovaním.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 78, proti 61, zdržali sa 2, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    A vzhľadom k tomu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že minulý týždeň v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 342, a o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 355, nebol zvolený potrebný počet kandidátov, pristúpime aj v tomto prípade k opakovanej voľbe. Na základe tajného hlasovania do opakovanej voľby postúpili Martin Kákoš a Ľubomír Krno ako kandidáti na voľbu za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. A Peter Alakša a Štefan Fejko ako kandidáti na voľbu za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Spolu s týmito opakovanými voľbami vykonáme aj tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, tlač 419.

    Tajné hlasovania vykonáme na troch hlasovacích lístkoch.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o väčší kľud, lebo minule sa mi zdá, že bolo 18 neplatných hlasovacích lístkov, aby poslanci vedeli, alebo 24 dokonca, aby poslanci vedeli, že pri každom mene musia označiť tú, dá sa povedať, kolónku, ktorú si vyberú, "za", "zdržal sa" alebo "proti". Nedá sa, že toho, ktorého preferujem, zakrúžkujem a ostatných nie. Takže vypočujte si, viem, že krížikuje. Takže ešte raz, tajné hlasovanie vykonáme na troch hlasovacích lístkoch. A ešte raz, pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda "za", "proti", "zdržiavam sa" s krížikom.

    Pri voľbe člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania je možné na hlasovacom lístku označiť alternatívu "za" najviac u jedného kandidáta. Na hlasovacom lístku o voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je možné označiť alternatívu "za" najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe kandidátov na člena disciplinárneho senátu je možné označiť alternatívu "za" aj u obidvoch kandidátoch. Hlasovací lístok je neplatný, tak ako som povedal, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Pristúpime teda k vykonaniu tajného hlasovania.

  • Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska – opakovaná voľba, tlač 342, návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu – opakovaná voľba, tlač 355, návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, tlač 419.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či sa zúčastnil každý hlasovania, či využil každý možnosť teda tajne hlasovať. A ešte vidím jedného, ktorý niečo tlačí pred sebou.

    Ak viacerí už nie, tak potom vyhlasujem tajné voľby za skončené a samozrejme vyhlasujem prestávku do doby, kým skrutátori, overovatelia sčítajú, spočítajú jednotlivé hlasy a potom nám oznámia výsledok.

  • Prestávka.

  • Prerušenie prestávky.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak je všeobecný súhlas, tak počkáme na výsledky, už teda je to vo finálnom štádiu a už keď sme čakali toľko, tak, tak ak je všeobecný súhlas, tak za nejakých 5 minút by sme vyhlásili výsledky tajného hlasovania.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím overovateľku, aby oznámila výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska – opakovaná voľba, tlač 342.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania, ktoré sa konalo 7. februára 2017, išlo o opakovanú voľbu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo neplatných 25 a 113 lístkov bolo platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    – pán Martin Kákoš, za hlasovalo 83 poslancov, proti hlasovalo 16 poslancov a zdržalo sa 14 poslancov,

    – pán Ľubomír Krno, za hlasovalo 15 poslancov, proti 55 a zdržalo sa 43.

    Na voľbu členov Rady rozhlasu a televízie Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania zvolený Martin Kákoš.

  • Ďakujem. Pani overovateľka, prosím, oznámte výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu.

  • Pardon, disciplinárneho? Nemám, to ďalšie, tú televíziu áno.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu – opakovaná voľba, tlač 355.

  • O výsledku, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 7. februára 2017. Bola to opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 27 neplatných a 111 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    – za pána Petra Alakšu hlasovalo 19, proti 53 a zdržalo sa 39 poslancov,

    – pán Štefan Fejko, za hlasovalo 13 poslancov, proti hlasovalo 51 a zdržalo sa 47.

    Keďže na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený ani jeden z menovaných kandidátov. Vykoná sa nová voľba.

  • Ďakujem. Takže nech sa páči, oznámte výsledky tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu (tlač 419.)

  • Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 7. februára 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 118 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    – pani Ayše Pružinec Erenová, za hlasovalo 53 poslancov, proti 49 a zdržalo sa 16 poslancov,

    – pán Peter Paluda, za hlasovalo 83 poslancov, proti 25 poslancov a zdržalo sa 10 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli, teda resp. bol za kandidáta za člena disciplinárneho senátu zvolený pán Peter Paluda. Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupuje navrhnutá kandidátka, ktorá nebola zvolená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade na člena disciplinárneho senátu pána Petra Paludu. A v ďalšom prípade bude vykonaná opakovaná voľba.

    Presne takisto, ako návrh na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tam bude tiež vykonaná opakovaná voľba.

    Takže prajem vám ešte príjemný večer. Končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.