• Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram týmto štvrtý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni sú ospravedlnení páni poslanci a panie poslankyne Vladimír Baláž, Katarína Cséfalvayová, Vladimír Faič, Ľubomír Petrák a Eva Smolíková.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 261, informácia výboru má tlač 261a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby za skupinu poslancov tento návrh odôvodnil. A pán Martin Poliačik tu nie je, tak pani poslankyňa Anna Zemanová ako spolupredkladateľka, nech sa páči. No evidentne...

  • Reakcia z pléna.

  • No nemám to tu zmenené, takže mal vystúpiť pán Martin Poliačik, neviem. Takže je to v poriadku, pani poslankyňa, áno? Budeme musieť...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, pôjdete na konci schôdze. Nie je tu predkladateľ, neviem, ako ste boli dohodnutí, ja to tu v každom prípade nemám zmenené, tak nikto mi to nenahlásil.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 348, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 358.

    A dávam teraz slovo pani poslankyni Eve Antošovej, aby návrh ústavného zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Náš predkladaný návrh sa týka problematiky, ktorú Slovenská národná strana považuje za jednu z najzásadnejších a najdôležitejších pre Slovenskú republiku a tou je ochrana slovenskej poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Potreba ochrany pôdy je zahrnutá aj v programovom vyhlásení vlády, z čoho je zrejmé, že koaličné strany majú záujem túto problematiku riešiť a slovenskú pôdu chrániť.

    Ja si však dovolím vyjadriť aj názor, že ochrana slovenskej pôdy je téma, ktorá spája poslancov naprieč politickým spektrom bez ohľadu na farbu straníckeho trička alebo politickej orientácie vpravo či vľavo od stredu. Pretože táto téma nie je len politickou témou, ale témou každého občana, ktorý má národné cítenie. Za seba si dovolím povedať, že táto téma je aj mojou srdcovou témou.

    K predkladanému návrhu je potrebné uviesť, že ide vlastne o prvý krok, ktorý je nevyhnutný na následné prijímanie osobitných zákonov, ktorými budú aplikované konkrétne mechanizmy na ochranu pôdy. Ústava Slovenskej republiky ako zákon zákonov by mal v zmysle predkladaného návrhu vytvoriť akýsi rámec, ktorý nám otvorí čo možno najširší priestor na prijímanie osobitných zákonov upravujúcich danú problematiku.

    Myslím, že k samotnej textácii nie je potrebné sa nejako špeciálne a rozsiahlo vyjadrovať. Len pár vetami by som uviedla, že ide o zmenu čl. 20, ktorý upravuje vlastnícke právo ako základné právo, a čl. 44, ktorý upravuje základné právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, t. j. ochrana sa zabezpečuje v troch líniách. V prvej prostredníctvom otvorenia možnosti štátu určitým spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva, a to spôsobom, že umožní štátu osobitnými zákonmi určiť konkrétny druh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť konkrétny druh majetku. Pre naše účely pôjde o poľnohospodársku pôdu. V druhej, v ktorej sa štátu ukladá priama povinnosť dbať o ochranu poľnohospodárskej, lesnej pôdy a podporovať vidiecky spôsob života. A v tretej prostredníctvom definície pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To znamená, že už nebude právne a častokrát aj fakticky pôda považovaná len za nejaký tovar. Určite budete všetci so mnou súhlasiť, že pôda vôbec nie je obyčajným tovarom, keďže ju nemožno ani vyrobiť, ani nahradiť, a preto si vyžaduje aj inú špecifickú reguláciu obchodovania s ňou ako s iným tovarom.

    Na záver, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh je v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky a nie je len témou koalície či opozície, ale je témou občana Slovenskej republiky. Preto verím, že si nájde širokú politickú podporu, o ktorú si vás touto cestou zároveň dovolím všetkých požiadať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujeme, pani poslankyňa, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Pred tým, ako dám slovo spravodajcovi, upozornenie pre pána poslanca Gála. Pán poslanec Gál, rokovací poriadok hovorí o tom, že jeden z predkladateľov zákona môže zákon uviesť, nehovorí konkrétne ktorý. To je len formálna záležitosť, že pán Poliačik bol napísaný pod tým listom. A konzultovala som to aj s pánom doktorom Knappom, takže pani poslankyňa mala právo vystúpiť, ale po dohode aj s pani poslankyňou ako so spolupredkladateľkou sme sa dohodli, že teda je v poriadku, že tento návrh zákona pôjde na záver schôdze. Nech sa páči, overte si to vo vašej novele rokovacieho poriadku.

    Teraz poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Martina Nemkyho, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fecko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, začína to vzduchom, vodou a pôdou, či sa nám to páči, alebo nepáči. Keď sa narodíš, keď sa nenadýchneš, končíš. Keď sa nenapiješ, končíš. Keď sa nenaješ, končíš, ľudské plemeno. Takže to by sme si mali v prvom rade uvedomiť a k takýmto atribútom a k týmto podstatným, by som povedal, náležitostiam nášho života aj pristupovať. Myslím si, že sú, dá sa povedať, rovnocenne postavené a tieto atribúty by sme mali aj v príslušnej legislatíve ošetriť. To, že sa tak nestalo, žiaľ, a ja preto som rád, že za moje šesť a trištvrte roka pôsobenia v tomto parlamente cítim asi prvý takýto najzávažnejší atak ochrany pôdy cez ústavu. Lebo to je ten zákon, ktorý by mal dávať ten ďalší rámec k ďalším zákonným opatreniam, ktoré podľa môjho názoru nám tu ešte veľa chýba, resp. máme ich, ale neuplatňujeme ich tak, ako by mali byť uplatňované. A preto mi dovoľte, aby som ako pracovník pozemkového úradu, ktorý možno má tú pôdu aj v pracovnej náplni, aby som sa vyjadril k tejto novele našej ústavy.

    Ako už tu bolo spomenuté, je to neobnoviteľný, a ja hovorím, aj neprenesiteľný, nenahraditeľný zdroj a zároveň je to živý organizmus a to nás učili doc. Sotáková na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a myslím si, že každý, hoci nie ste možnože poľnohospodári, že ste z rôznych profesií, ale to si musí uvedomiť, že máme tu niečo, čo nevyrobíš vo fabrike, nevyrastie na strome ani vedecko-technická revolúcia to nezmení a je to nám tu dané. Pôdu sme dostali, Slováci, do správcovstva od toho najvyššieho, ja hovorím, a dostali sme krásnu časť Európy, ktorú nám mnoho krajín závidí. Ako s ňou naložíme a ako ďalšie generácie budú na nás pozerať, je iba na nás. Áno, na zákonodarcoch, ktorí momentálne v roku 2017 tu sedia v tejto rokovacej sále, ako povedal kolega môj, už teraz s nami neni Jano Mičovský, v sieni zákonnosti, do ktorej by každý mal vstupovať s úctou a s úctou vystupovať aj ku zákonom, ktoré sa tu prijímajú, resp. navrhujú.

    Keď hovoríme o pôde, tak myslím si, že mali by sme sa trošku vrátiť, lebo hovorím o slovenskej pôde, hoci by sme mohli hovoriť o európskej pôde aj o svetovej pôde, áno, v nejakom tom globálnom aspekte alebo v duálnom ponímaní, ale ústava sa týka Slovenskej republiky, tak poďme hovoriť trošku o tejto pôde. A myslím, že mi dáte za pravdu, že vlastník pôdy rozhoduje, čo s ňou sa bude robiť alebo nebude robiť. Takže poďme naspäť trošku do histórie, iba tak letom svetom, keď dovolíte, pretože myslím, že mali by sme vedieť, skade sme prišli, čo sme a kam chceme ísť.

    Takže nebudem sa vracať ešte ku Samovi a Veľkomoravskej ríši, myslím, že stačí od roku 1918, ako sme vznikli, ako sme sa nejakým spôsobom etablovali tu na európskej pôde my Slováci v rámci Československa. 28. októbra 1918 sme si povedali áno, resp. naši predkovia, že chceme tu byť, chceme sa nejako etablovať, a povedzme si, aké budeme mať hranice, kde budeme vlastne pôsobiť po ďalšie generácie.

    Takže na budúci rok storočnica. V histórii národa veľa, málo? Povedzme si, ako sme na tom. A ja sa budem, ako som už povedal, venovať tej pôde. Takže samozrejme, že v 18. roku to mali veľmi zaujímavé, lebo mali sme tam aj tých šľachticov, z poddanstva sa vychádzalo, vychádzalo sa z rakúskeho, z uhorského práva a musím povedať, že hlad po pôde podľa dostupných informácií v tej dobe bol veľmi veľký a prakticky heslo, ktoré sa potom preberalo aj po socializme alebo v socializme, že pôda patrí tomu, kto na nej pracuje, vzniklo už vtedy, v roku 1918 ako, resp. v roku 1919, 1920.

    A vtedy prakticky prišla prvá pozemková reforma, ktorá povedala niečo také, že tých veľkostatkárov, ktorých tu mali v rámci Československa, opakujem, lebo tak sme boli etablovaní, mali niekoľko desiatok a stoviek, tisíc hektárov a prakticky sa to rozdelilo medzi ľud, ktorý mal na to určité práva. Samozrejme, podľa zákona, nie podľa nejakých jánošíkovských alebo iných noriem. A v tejto prvej pozemkovej reforme, hovorím o roku 1922, zhruba 1 730 tých veľkostatkárov a vlastníkov prišlo o tú svoju pôdu zo zákona a bolo rozdelené týmto spôsobom zhruba 4 mil. pôdy, ktorá išla pre tých ľudí a tých prídelcov, ktorí mali na to právo.

    Musím povedať, že vlastne je to, dejiny sa opakujú, zhruba to isté sme mali potom po druhej svetovej vojne, aj k tomu sa ešte dostanem. Vyzerá, že bol tu prijatý úzus, že tá nevyhnutná veľkosť, ktorá je možná, mať ešte vo vlastníctve aj po tejto reforme, je 150 hektárov poľnohospodárskej a 250 hektárov všetkej pôdy. Do takýchto výmier sa to kresalo a znárodňovalo, poštátňovalo a následne dávalo prídelcom, ale tiež musíme povedať, nieže zadarmo, ale za určitú prídelovú cenu. Tá prídelová cena bola rozložená asi tak, že proste musí zaplatiť 50 % a následne po 10 %, tak takto sa to splácalo určitú dobu. Aj tu sa dali určité kritériá a jedno z kritérií, kto mohol byť tým prídelcom, tým nadobúdateľom tejto pôdy, si predstavte, že aj vtedy pochopili, čo znamená mať pôdu, aby to mal jeho občan, občan tejto republiky, ktorá vtedy vznikla, a tiež tu bola parlamentná demokracia, to znamená, išli sme do demokratických nejakých zriadení, neišli sme do nejakých monarchistických alebo kráľovských a iných, a predstavte si, že musel mať štátnu príslušnosť če-sko-slo-ven-skú. Ak ju nemal, nemohol to dostať. A dokonca išli až tak ďaleko, že povedali, že ten, kto sa nebude vedieť o ňu starať, že je psychicky labilný, má nemravné správanie a iné veci, tiež nemohol ju dostať.

    To znamená, už vtedajší naši predstavitelia si uvedomili, čo znamená vlastniť pôdu. A čo sa s ňou bude následne, keď, nedajbože, ten vlastník, ktorému sme ju pridelili, zomrie, čo sa s ňou bude následne robiť, ako s ňou naloží a ako naša republika bude alebo nebude ohrozená. Áno, bude a nebude ohrozená. Pretože je to o tom. Lebo štát a krajiny, ktoré sú, sú o ľuďoch a o pôde, o území, ktoré máš alebo nemáš.

    Takže už vtedy, som veľmi rád, že takto to bolo vnímané a, samozrejme, aj príslušné strany, ktoré boli vtedy pri vzniku Československa, a Československo, my sme neboli nejaká hyperpriemyselná zóna, ale stále sme boli a ja tvrdím, že Slovensko je stále poľnohospodárskou a lesnou krajinou, tak aj vtedy tam bola Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Potom sa to zmenilo na Agrárnu stranu a táto potom pokračovala ďalej. To znamená, že tá spätosť s pôdou, či už lesnou, poľnohospodárskou, stále aj cez tie politické špičky tam bola a prakticky oni prijímali také zákony, aké boli prijaté.

    Takže to bol ako začiatok, tým sme začali a začalo sa budovať nejaké gazdovanie na tej pôde. Tlak na to, aby začali nejaké štrajky alebo iné nepokoje, ustal. Ľudia dostali pôdu cez prídely a pracovali na nej. Áno, potom prišla vojna, po vojne, možnože máme tu aj niektorých pamätníkov, hoci veľa ich tu neni, ktorí si mysleli, že budeme v tom pokračovať, ale, žiaľ, po vojne a po voľbách prišiel 48. a tam prakticky sa opakovalo zhruba to isté, čo v roku 1920, že urobili sme ďalšiu revíziu tejto pozemkovej reformy a zase sme brali určitú pôdu, štát znárodňoval a bral už teraz kolaborantom a zradcom, nepriateľom slovenského národa alebo československého národa. To znamená, išiel zákon 104/1945, kde takisto hovoril, že bude to zábor a následne po tom zábore budeme to prideľovať našim bezzemkom, proletariátu a ďalším ľuďom. Stalo sa a vtedy sa povedalo, že nad 50 hektárov. Mnohí naši veľkostatkári, alebo ako ich nazveme, kulaci, to už nechám na vás, aj ja som z takého rodu, aj môj pradedo v tomto čase žil, tak si povedal, že keď nad 50 hektárov budú znárodňovať, hoci mám 120 hektárov, tak tých 70 hravo predám, aby som sa dostal pod 50 hektárov, aby to bolo moje. Žiaľ, áno, prvé roky boli také, že 48., 49. 50., okej, do 50 hektárov, následne v 51., 52. aj tých 50-hektárových zlikvidovali pri kolektivizácii a ďalších, snaha o združstevňovanie, no a vyzerá, že výsledkom bolo 80 % združstevnenej poľnohospodárskej pôdy aj štátnymi majetkami, samozrejme, nie iba družstvami, aj štátnymi majetkami v 50. rokoch a 60.

    Musím povedať, že, áno, menil sa režim, čo sa týka držby pôdy a vlastníctva, naruby. V socializme užívacie právo malo väčší význam, väčší dôraz, väčšiu váhu v konaní ako vlastník, vlastnícke právo ako vlastník. A to budem vyčítať socializmu do-ne-ko-neč-na. Neišli sme na to až tak, ako išli v Rusku, nespravili jedno LV-čko, štát. Chceš niečo od štátu, nič iné. Aj do dneska to takto majú podľa vyjadrení pána veľvyslanca, ktorého tu máme, a minule sme sa s ním stretli, tak áno, iba môžeš dať štátu do nájmu niečo a môžeš gazdovať, ale do vlastníctva nie. Okej.

    Takže takýmto spôsobom u nás sme nešli, u nás sme išli do spôsobu, že to, čo máš, dom, záhradu, dvor, to si podedíš, ale poľnohospodársku a lesnú pôdu, tak s tou už je horšie, tá už je v družstve, tá už je v majetkoch štátnych. A mnoho tragédií, ktoré sa po 48. stali v tomto našom sektore pri poľnohospodárskych ľuďoch a vlastne to bol výkvet, veď vtedy sa prakticky likvidovalo všetko, výkvet podnikateľov nielen v poľnohospodárstve, ale aj v priemysle a všetko sa znárodňovalo, čo budeme si ďalej hovoriť, to prišlo. Neviem, ako by sa správali teraz títo vlastníci našich fabrík a našich podnikov, keby teraz prišlo nejaké znárodnenie, išlo by to späť. Asi by ich to veľmi nepotešilo, a takýto stav, žiaľ, bol v 50. rokoch. Peter Šuca hovorí, že asi áno, ale ja si myslím, že nie.

    A berme to tak, že, áno, bola to táto doba, ktorá, žiaľ, zmenila aj vzťah našich ľudí k pôde. A to je ten najväčší bal, by som povedal, ten marazmus, ktorý socializmus spôsobil, že my sme si prestali pôdu vážiť. Prestali sme si ju vážiť a, žiaľ, musím povedať, že ani po tých 25 rokoch či dajme tomu 27, nech to bude, sme ešte stále ten vzťah k pôde ako neobnoviteľnému zdroju, ktorý musí tu byť, nenadobudli taký podľa môjho názoru, ako mali možnože naši dedovia, možnože aj naši otcovia, ktorí išli v 30. rokoch do Ameriky zarobiť peniaze v čase hospodárskej krízy, poslali to na Slovensko, aby si kúpili tú pôdu a aby tá pôda zostala v ich rodine, na ich dvore, v ich obci. Bojím sa, že toto u nás momentálne chýba a tento vzťah aj naším pričinením, aj prijatím našich zákonov musíme nanovo oživiť. To, že v súčasnej dobe, dobre, poďme teda ďalej, to znamená, to bol 48., socializmus, ktorý robil takýto marazmus, a dostávame sa k 89., ktorý, rok 1989, musím povedať, že čakal som to nadýchnutie sa.

    Áno, vráťme sa tam, kde sú ostatné krajiny, aj čo sa týka vlastníctva k pôde. To znamená, tí, ktorí neprerušujú tú kontinualitu, proste stále boli vlastníkmi a stále si to vlastnícke právo vedeli aj zachovať, aj udržať, aj obhájiť. Tak poďme po 89. robiť aj s týmto vlastníckym právom k pôde niečo. Áno, vtedajšia vládna generácia, ktorá prišla, ja som tu nebol, ja som bol v Prešove pracovník pozemkového úradu, začala prijímať určité zákony, ktoré mali byť nápravou krívd.

  • Rečník zobral do rúk brožúru, ukazujúc ju plénu.

  • Túto zelenú knižočku ukazujem v parlamente možnože už desiatykrát. Je to zákon o pôde a zákon o pozemkových úpravách, ktorý hovorí, hovorím o tom zákone o pôde, ktorý je účinný od 24. júna 1991. Tento dátum si zapamätajte všetci, zíde sa to všetkým, nie iba tým, ktorí nie sú poľnohospodári, pretože od tohto dátumu, a to vám budem citovať, to vám budem citovať, lebo ináč sa to nedá, § 2 okrem vlastníka, opakujem, „okrem vlastníka pôdy majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom", zmluvy uzavretej s vlastníkom, „alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom stanovené inak“. 24. jún 1991, odvtedy to platí.

    Poďme do reálu. Ako to je? Pred týždňom pán Oravec zmlátený v Košiciach iba kvôli tomu, že išiel si svoje pole poorať, vziať svoju úrodu. Problém.

    Takže, vážení, zákon je jedna vec a jeho reálne naplnenie a vykonanie v reálnom živote je druhá vec. Dneska ráno sme to konštatovali aj s kolegom Jarjabkom, ktorý povedal, áno, je to o tom, ako tú výkonnú moc vieme kontrolovať, ako vieme tých úradníkov, aj keď treba zdvihnúť im prst a povedať, končíš, vážený, lebo si nezvládol aplikáciu nášho zákona, ktorú sme my tu prijali v dobrej viere, že to bude v živote napravovať krivdy, a ty ju aplikuješ tak, že tu máme doslova niekedy petície, vzbury a neviem aké bitky v teréne.

    Takže, vážení, tento zákon o pôde, ja som ho veľmi privítal, je to aj zákon a reštitučný zákon a musím povedať, že držal som mu palce a kryl som chrbát na pozemkovom úrade v rámci súdnych konaní za štát, ktorý v mnohých prípadoch veľmi neštandardne postupoval proti reštituentom, ktorých pozemkový úrad mal riešiť vydaním, resp. daním náhrady, keď sa pôda nedala vydať. A musím povedať, že to bol boj ťažký. Ale ja som hrdý na to, že som mal tú česť byť v tomto období na takomto poste a kreovať to, čo Národná rada prijala, priamo v reálnom živote a vytvoriť to veľké pardon našim vlastníkom pôdy od štátu cez pozemkový úrad.

    Ako to moji kolegovia v iných okresoch, ja som bol v Prešove, ako to zvládli, nechám už na ich svedomí. Každopádne zákonné ustanovenia tu boli, aby sme vrátili späť aj tú pôdu, aj to užívanie, aj ten vzťah ľudí k pôde. Väčšinou tých zákonov aj teraz neprijímame nové, áno, okrem 140-ky, ktorá bola prijatá pred dva a pol rokmi, sú tie zákony stále tu. My sme ich nezrušili. To je zákon o pozemkových úpravách, zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o pôde, zákon o ochrane pôdy, proste sú tieto zákony. My ich iba novelizujeme. A preto ja tvrdím, že musíme ich tak vycibriť, aby sme ďalšej generácii odovzdali odkaz jasný: vlastníctvo je nedotknuteľné, vlastník nemá iba práva, ale aj povinnosti. A keď raz tu neni obrobená tá pôda, tak, vážený, dostaneš pokutu a máš problém, máš smolu. Nie, že to je môj kamarát a nedostane tú pokutu, lebo to nám vyčítajú. Veď pozrite, chotáre zarastené, nikto neobrába. No, vážení, kde je tá výkonná moc, kde je tá výkonná moc? A sme doma.

    A už nehovorím o tom, že následne sme išli a chceli vstúpiť do EÚ a pri švédskom predsedníctve v roku 2001, v prvom polroku, boli prijaté pravidlá hry aj prechodné obdobia pre novopristupujúce krajiny. Aj my sme, samozrejme, boli tam, áno, česť a chvála, zvládli to na rozhraní 90. a 20. rokov naši politici a okrem prechodných období voľného pohybu osôb bola tu aj oblasť voľného pohybu kapitálu. A tu sme dostali výnimku, že môžme uplatňovať 7-ročné prechodné obdobie a následne, pokiaľ, to znamená prechodné obdobie na nákup poľnohospodárskej a lesnej pôdy cudzincami, pretože tento zákon, ktorý som vám tu ukazoval, o pôde z roku ´91 hovoril v paragrafe, no moment, v § 3, že "pôdu nemožno previesť do vlastníctva devízových cudzozemcov", vtedy sa takto nazývali, a tým pádom boli sme ochránení pred nejakým nákupom zo zahraničia.

    Dokončím, ešte 42 sekúnd, potom ešte v ústnej by som sa prihlásil.

    Takže, áno, v tom roku 2001 sme dostali prechodné obdobie, aby sme mohli ochrániť nákup 7 rokov a následne, pokiaľ sa zistí, že popri dikcii 7-ročného obdobia vzniknú vážne narušenia trhu s pôdou u nás na Slovensku, môže si to predĺžiť o 3 roky. Aj túto lehotu sme zvládli, stihli, ale následne už žiadna výnimka nebola. A preto sme to museli riešiť tu na pôde parlamentu. A tí, ktorí ste tu boli pred tými dvoma-troma rokmi, tak, áno, sme to nejak dali a to by som si dovolil rozviesť v ďalšej mojej rozprave, ktorá pôjde ústne.

    Ďakujem veľmi pekne a končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Fecko. Reagovať na vás s faktickou poznámkou bude pani poslankyňa Zemanová. Ešte sa chcete, pán poslanec Antal, prihlásiť? Nie. Pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Všetko je veľmi pekné, čo si povedal, Martin, v svojej rozprave. Avšak ja si myslím, že nie je podstatné, kto vlastní pôdu, ale ako sa k tej pôde správa. Pretože sme svedkami, že naozaj po reštitúciách získali pôdu mnohí ľudia, ktorí ani netušili, že ich predkovia nejaký kus pôdy mali, a keď ju získali, tak prvé, čo bolo, tak hneď ju kalkulovali, ako ju premenia na stavebné pozemky, a kalkulovali, ako ju speňažia, nie ako budú na nej hospodáriť. A to sú aj dôsledky toho, ako dneska vyzerá naša krajina, ako sú spustnuté pôdy, pasienky, čiastočne niektoré aj lesy. Čiže v tomto smere nevidím problém vo vlastníctve, ale k tomu, ako sa kto správa.

    A tu chcem povedať, že jeden aj z najhorších správcov je štát. Veď si pozrime sami, ako štát pristupuje k správe vlastného majetku alebo majetku, ktorý spravuje alebo o ktorý by sa mal starať. Najlepšie pôdy dáva pre investície. Kde bola umiestnená investícia Jaguar? Na najlepších pôdach, jedny z najlepších pôd Slovenska. A to je vlastne vzťah? Teraz ideme obmedzovať vlastnícke, chceme obmedzovať vlastnícke práva ľudí bez ohľadu na to, koho, ktorí sa oveľa lepšie o tu pôdu starali, a práve ten štát, ktorý by mal tieto páky využiť a mohol ich využiť, tak znehodnocuje našu krajinu umiestňovaním takýchto investícií do, na najlepšie naše pôdy.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko s reakciou na faktickú, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za reakciu. Musím povedať, áno, však musím s tebou vo väčšine súhlasiť, že, áno, je to tak. Ale následne poviem, pokiaľ ich naučíme, ako sa majú správať k tejto pôde, to je cez výkon, ešte raz hovorím, to je cez ten výkon, aplikácia zákona v praxi.

    To znamená, ja som sa opýtal minule pána ministra Jahnátka, koľko dal pokút za zaburinenosť a neobrábanie pôdy. Odpoveď som do dneska nedostal. A to je o tom. To znamená, že mne to jedno, dobre, nech tu bude. Ale tak by som povedal, že v súčasnosti pôda sa hájila, pre pôdu sa viedli vojny z histórie. A ja musím povedať, že momentálne ja sa bojím, aby nám tu nehrozilo to, že keď tu niekto príde a si povie, že toto je moja svätá zem, lebo som vlastníkom, toto je moja svätá zem, lebo som vlastníkom, opakujem ešte raz, a to som počul z úst tu na Slovensku už určitých ľudí, aby sme nemali s tým problém, keď sa to navýši, a budeme zisťovať ako vo Francúzsko a v ďalších mestách, kde majú problém vstúpiť do určitých častí.

    A ešte raz budem opakovať a budem to opakovať stále, nechcem byť radikál, ale tu musím hájiť našu zem a našich občanov, ktorí tu budú. A pokiaľ budú dodržiavať to, že bude mať, napríklad desať rokov mať trvalý pobyt a bude na nej podnikať, nech sa páči, tak je to v zákone. Ale nemôže tu prísť proste hocikto a si povie, že to tu skúpi a potom si to vyhlási za vlastné územie. Lebo my to berieme, demokracia je veľmi široký pojem, áno, dovoľujeme, poďte, príďte, vezmite. Veľký problém máme v tom, že naši vlastníci sú sociálne odkázaní v mnohých prípadoch. To nie sú milionári, to nie sú veľkostatkári, to sú obyčajní ľudia, ktorí majú minimálny dôchodok, a mnohí ľudia, keď im niekto príde za nimi, predajú tú pôdu, lebo nemajú ani na vlastný pohreb, tak vám to poviem. Sme vo veľmi zlej situácii, a preto ja budem ochraňovať, aby to mali naši občania naďalej.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili štyria páni poslanci.

    Ako prvý pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže ešte raz, pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval ďalej, a síce v tom, že teraz nejdeme vymýšľať teplú vodu, aj čo sa týka držby, gazdovania a ďalších vecí, my tu predsa poľnohospodárov máme. Nás nemusí učiť ani Dán, ani Francúz, ani možnože Poliak, ako máme spracovať mäso, ako sa má chovať hydina, ani ako má vyzerať možnože obilný lán. V roku 1928 chodili sa Švajčiari, poľnohospodári, učiť ku nám do Prešova, ako sa orie so železným pluhom. Teraz my sa chodíme pozerať na Milky kravy, ako sú pekne fialové, aké majú jedinečné mlieko, a naša sebestačnosť je, viete kde.

    Áno, socializmus spôsobil, že sme tu robili pozemkové úpravy, HTÚP takzvané, sceľovanie pozemkov, ktoré neišlo na vlastníckych vzťahoch, ale na užívacích a začalo sa veľkoplošne obrábať. Áno, super, techniku máme, obrobíme všetko, neni problém. A myslím si, že v demokracii to malo pokračovať, malo to pokračovať, ja som bol za.

    Ja som bol na štátnom majetku v Lipanoch, ktorý bol najväčší vtedy kolos v rámci Československa, ktorý bol 17-tisíc hektárov ako vlastník, ktorý si v reštitúcii uplatnil nárok. Som prišiel za pánom riaditeľom a som mu povedal: „Pán riaditeľ, gazdujte ešte sto rokov na našej pôde, ešte sto rokov, ale formou nájmu. Nie formou modrého z neba, že nič nedostanete akoby vlastníci, lebo my sme tu veľkí páni.“ Viete, čo sa stalo? Keď sme preberali hospodársky dvor v Červenici pri Sabinove, tak v tú sobotu prišli policajti, v novembri 1992, a na môjho otca vytiahli pištoľ, že robí sabotáž. A sme doma, vážení. A to bolo prinavracanie majetku v rámci reštitúcií, lebo nie všetci boli špekulanti.

    A musím zopakovať znovu ešte jednu vec, pani kolegyňa, že keď mi vstúpil pán Dr. Bornemisza do mojich dverí na pozemkovom úrade v roku 1991 vo veku 72 rokov a ich rodina mala 2,5-tisíc hektára, tak z jeho vystupovaní bolo, sálala múdrosť. On vedel, čo s tým majetkom rodinným má robiť, jeho nebolo treba učiť, ako sa má privatizovať a potom kradnúť. On vedel, že keď budeš brať les, ktorý mal 1 200 ha v Čergove, celú dolinu bral durch, takže tam môže urobiť aj poľovníctvo, aj obory, aj ďalšie a hneď hovoril, čo bude s tým robiť. On to mal jasné v rodine a bolo ich tam 11. A to bol výkvet roku 1948 tu na Slovensku, ktorý sme my vtedy tam sekli a povedali, že dosť, ide socializmus, vážení. To znamená, ľudia neboli nenažratí, len chceli mať pravidlá hry. A takisto bola od neho, z jeho strany bola ponuka Lesov Slovenskej republiky, lebo vtedy boli ešte Štátnej lesy, alebo neviem, čo to vtedy bolo, že nech to gazduje ďalej. No figa borová! Povedali, že ani drevo mu nedajú, nič. Do dneska lesy neplatia nájom. Dodnes neplatia nájom Lesy na nevydaných, na neštátnych pôdach lesných. Tak sa pýtam, kde sme, v akej demokracii, aké vlastnícke právo tu obhajujeme? Vlastnícke právo tých, áno, ktorí si sprivatizovali. Ale vlastnícke právo obyčajného človeka, ktorý zdedil, zreštituoval, prišiel k svojmu majetku, nie halabala, normálne dedičským konaním, naňho sa vykašleme. Tak, vážení, bacha! Buď vlastnícke, alebo nevlastnícke právo. Buď uplatňujem, alebo neuplatňujem.

    A môžte mi tu hovoriť všetci, že neviem, akú tu máme demokraciu, zatiaľ je výkon mnoho ľudí, toho výkonu vlastníckeho práva v teréne, nevidieť. Aj naším pričinením, beriem to aj na seba. Mali sme byť aktívnejší, mali sme viacej vyhlášok, viacej možnože zákonov dávať. Áno, beriem.

    Jeden z nich, ktorý, hovorím, už pani Matečnej, dal som jej tu na tomto poste, keď tu sedela a dala programové vyhlásenie vlády, dal som asi deväť podnetov, no, žiaľ, do dneska jeden zákon sme tu mali z nášho rezortu, zákon o potravinách. Ja sa pýtam, kde sme, ľudia boží, kde sme? Však nechcete mi povedať, že rezort nemá žiadne zákony pripravené. Veď ste predsa vláda kontinuity, no. Takže zamyslime sa trošku, že kam kráčame.

    A musím povedať, že, áno, máme veľký problém s našou rozdrobenosťou pôdy, to je pravda, lebo sme zdedili uhorské právo. Takže máme slíže. Máme, ja som meral najmenší pozemok za mojej nejakej profesionálnej práce, ktorý mal šírku 40 cm a dĺžku 350 metrov. Takže do takýchto anomálií sme dostali cez uhorské právo naše pozemky a rozdrobili sa a to musíme sceliť, samozrejme, to je logika. Máme tu na to zákony. Máme na to zákony a sceľovali aj v Rakúsku, aj v Nemecku, len tam to mali trošku v iných výmerách. Rakúšania sceľujú už od vojny a majú scelených asi 100 %, asi pred desiatimi rokmi 100 % územia Rakúska je scelené. My začíname, začali sme v 91., máme scelených, teda cez pozemkové úpravy zhruba, z tých 3 000 katastrálnych území zhruba 400, nech ich je 450. Ďalších 150 rozbehnutých. To znamená, vážení, tu je roboty ako na kostole, ja hovorím, u týchto pozemkoch a myslím si, že v prvom rade by mali rozhodovať o nich tí vlastníci. Tí vlastníci, ktorí sú tu a mali si uvedomiť akú váhu.

    Áno, pani kolegyňa, beriem, že berú sa na priemyselné parky a na ďalšie nejaké investičné naše úrodné pôdy, aj proti tomu chcem bojovať. Ale najväčší problém je, viete v čom? V cene pôdy, to je najväčší problém. Lebo Nemec v Trebišove núka za hektár 2 000 eurá a ľudia predávajú, to už opakujem sa. Už sa opakujem späť, v ktorom mesiaci som to hovoril. V Nemecku kúpite pôdu za koľko hektár? Mám tam tetu, tak som sa jej pýtal priamo. Povedz mi koľko? 20- až 25-tisíc. Tak kde sme? Veď to je klondike. Oni tu majú klondike u nás normálne, viete ako. Ukrajina ako je rozkúpená, obilnica? Rumunsko ako je rozkúpené? Viete ako. Veď, vážení, sa spamätajme, veď nejaké hranice tu máme. A ja neviem, či by sme, či budeme silní, či budeme silní ochrániť, keď raz povie, že, počúvajte sem, ja tu mám 15 obcí a tu mám vlastníkov, či budeme silní zákonom ochrániť to územie.

    Pri výkone nášho práva v reálnom živote rôznych zákonov som skeptický. Bodaj by som nemal pravdu. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale neviem, či budeme v stave ochrániť v reálnom živote. Nie tu, že zákonom prijmeme vyhlášky 35, že územie sa nemôže odtrhnúť, autonómia, zvrchovanosť a všecko možné. V reálnom živote, vážení, a o to sa bojím. O to sa bojím, aby sme to naše krásne Slovensko udržali, a preto som aj dával tých desať rokov, ktoré sú v zákone o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, a sme sa o tom debatovali s pánom Jahnátkom na našom výbore, lebo tých desať rokov, že musí tu mať trvalý pobyt nejaká tá akciová spoločnosť alebo nejaká tá firma, že tu musí byť, keď chce nadobudnúť tú pôdu. Tak z výboru sme išli, že zabudnite, že nejakých desať rokov tam bude. A bol som milo prekvapený, keď som zistil, že konečná verzia, ktorá prišla z vlády, bola s tými desiatimi rokmi. Áno, tu som vám to teraz vytkol, ale robili sme maximum, čo sme mohli.

    Lebo raz, keď budeme na smrteľnej posteli a budeme hodnotiť náš život a si povieme, čo sme tu robili v roku 2015, ´16, ´17, ´12, to je jedno, koľko sme tu boli, ten čas už nevrátiš. A možno si vtedy povieš, však ja som vtedy mohol dvihnúť hlas, ja som mohol vtedy za ten zákon, ja som mohol vtedy povedať Bruselu, že nie, u nás si to predstavujem trošku ináč. A som to neurobil. A to je najväčší problém. A to je najväčší problém, pretože dejiny nevrátiš.

    A preto by som bol veľmi rád, keby sme túto podporu tomuto zákonu dali, lebo to je zákon novely ústavy, ale trošku musím povedať aj opačne, že dávame tam, ako pani navrhovateľka predniesla, samozrejme, máte to všetci pred sebou, že ideme vkladať aj časť vety, a to o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života.

    A teraz apelujem na koaličných poslancov, aký sem to zákon dával ten Fecko na minulej schôdzi v septembri? Nebol to náhodou laznícky zákon o podpore tohto spôsobu osídlenia na vidieku? Čo ste s ním urobili? Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Takže, vážení, vstúpme si trošku do svedomia a tak, ako to bolo povedané, aby tu išli bokom nejaké politické hrátky, lebo je to o budúcnosti našich detí a ďalších generácií, ktoré buď prídu, alebo neprídu po nás a budú mať alebo nebudú mať kde sa nejakým spôsobom rozvíjať.

    Chcel by som, aby to bol udržateľný rozvoj a aby sme raz, keď budeme hodnotiť naše pôsobenie v Národnej rade, za tento čin, že sme nič neurobili na ochranu pôdy, si to raz nevyčítali navzájom medzi sebou možno niekde na ulici, keď sa stretneme ako 70-roční nejakí dedkovia a babky a si povieme, že, no tak to sme nezvládli. A zistíme, že čas územia nám odíde.

    A preto ja som aj kvitoval, keď Slovenský pozemkový fond má verejne známych vlastníkov aj štátnej pôdy, neznámych je 400-tisíc, štátnych je 260-tisíc hektárov. To je veľké územie, 600-tisíc hektárov, to je kvantum. Na to mám tiež riešenie. Tiež som to dával pani ministerke, dúfam, že ho bude brať. Tak som veľmi kvitoval, keď pán Fico, áno, pán Fico povedal, že to nepôjde na, neznámi vlastníci ostanú stále neznámymi vlastníkmi a neišlo to na obce, lebo bol by problém. Bol by asi veľký problém. Takže som rád, že tých neznámych vlastníkov tu možnože máme, a jak som už povedal striktne, že to rozdrobenosť momentálne bráni nákupu, možnože tých veľkých nejakých výkupov, ale oni si kľučku nájdu. Takže asi tak. Momentálne, čo viem, zhruba 200-tisíc, 150-tisíc hektárov je už v iných rukách, a to sú údaje neoficiálne.

    Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pán Fecko. Reagovať na vás budú s faktickými poznámkami piati páni poslanci, panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvá pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať pánu poslancovi Feckovi za tento príspevok do rozpravy. A ja som presvedčená, že každý normálny suverénny štát si chráni svoju zem, svoju pôdu. Považujem to, znova hovorím, považujem za zločin a vlastizradu vypredávať našu zem, našu pôdu cudzincom.

    Za 27-ročného šafárenia všetky vlády, ktoré tu doteraz boli, uvrhli ľudí do chudoby, a preto naši ľudia pôdu predávajú. Okrem toho sa tu vyše 50 a možno, neviem presne koľko, jednoducho mnoho rokov vtĺka do ľudí, odnárodňujú sa. Chýba, absolútne chýba akýkoľvek pocit vlastenectva, a to znamená, že to je ďalšia príčina toho výpredaja, že ľudia pôdu svoju predajú.

    A myslím si, že by to malo byť, že pôda, zem, lesy, tak ako voda, by mali byť zaradené medzi prírodné strategické suroviny, ktoré by sa nesmeli predať von, ani predať, ani darovať do zahraničia.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Sopko s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanecký kolega Fecko, veľmi sa mi páči váš zápal, akým ste predniesli svoje myšlienky o tom, aká dôležitá by pre nás všetkých mala byť pôda. Tak ako aj v predchádzajúcom svojom príspevku ste správne poznačili, teda naznačili, teda povedali, že je to aj živý, aj živý organizmus. Je to súčasť celého organizmu krajiny. Je to súčasť celého organizmu našej vlasti. Myslím si, že je dôležité riešiť problémy, ktoré okolo pôdy nastali a budú nastávať, pokiaľ si naozaj neuvedomujeme jej výnimočnosť a dôležitosť, pretože potom budeme len v nemom úžase pozerať, tak ako to už aj teraz sledujeme, ako nám odchádzajú naši občania, najmä mladí, aj s ich myšlienkami, ako nám v prenesenom slova význame bude odchádzať aj naša pôda. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa opýtam, prečo ten vlastník predá pôdu tomu Nemcovi? Prečo na tom východe? Lebo asi je chudobný a nevie na nej hospodáriť, to je jedna vec. Ale asi ju vidí v prizme peňazí, ktoré pomôžu jeho rozpočtu prežiť jeho rodine. Takže to je iný problém. Tu nie je problém toho, že on by tú pôdu nechcel. Tu je problém toho, že táto krajina nefunguje, že mu nedá zarobiť, že vlastne nemá priestor na podnikanie. Keby mal dostatok zárobku, priestor na podnikanie, aby uživil slušne svoju rodinu, ani ho nenapadne predať svoju pôdu nejakému Nemcovi. Čiže my zase chytáme čosi za chvost namiesto toho, aby sa tu riešila v tejto krajine podstata, kde je problém, že tuná vlastne nič nefunguje.

    A druhá vec, ktorú by som chcela poukázať, je to, že nie je problém, keď niekto skupuje pôdu na to, aby na nej poľnohospodársky fungoval. Len druhá vec je, že sú tu špekulanti, naozaj, ktorí skupujú pôdu, ornú pôdu na to, aby na nej developovali. A tu zase chcem poukázať na nefunkčnosť samospráv, ktoré sú veľmi, veľmi slabé a nedokážu ten nástroj, ktorý majú v rukách, územný plán, dostatočne silne držať v rukách a byť neuplatní a naozaj regulovať v územnom pláne rozvoj svojho územia tak, aby aj pôda bola, aby vlastne aj ten vidiecky charakter. Týmto zákonom sa toto nedocieli. Jediný a správny nástroj je územný plán. A tu si povedzme, tu je pes zakopaný. Lebo nám územný plán diktujú nie urbanisti, nie odborníci, ale jednoducho developeri, ktorí poskupujú, takto poskupovali po dve koruny za meter štvorcový pôdu a dnes chodia za mestami a hovoria, aké dane budete mať, čo všetko tam ako získa vaša kasa. To je úplatnosť a tento postup....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár.

  • Pán kolega Fecko, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Skutočne vy ste jeden z mála ľudí v parlamente, pri ktorom mi je ľúto, že bola obmedzená rozprava. Veľakrát sú to len drísty a hodinové vykecávanie. Skutočne vo vašom prípade, keď vy začnete, kľudne môžete hovoriť hodinu a každý sa z vás a z vašich slov môže poučiť. Ja som veľmi rád a vďačím vám za vaše každé príspevky, napríklad o pôde.

    Chcem povedať, že naša strana rovnako podporí tento návrh zákona. Predkladaný návrh umožňuje vykonať skutočne účinnú ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. Teraz citujem: „Po prijatí predloženého návrhu zákona možno zákonom ustanoviť, že pôda v určitom rozsahu limitovanom potravinovou bezpečnosťou štátu bude môcť byť iba vo vlastníctve určitým zákonom stanovených subjektov, osôb, napríklad samostatne hospodáriacich roľníkov.“

    Viete, je veľmi dôležité, aby sme si vedeli zachovať potravinovú sebestačnosť. Momentálne ju nemáme. Viacej dovážame, ako vyvážame, ale keď rozpredáme všetku pôdu špekulantom zo zahraničia, keď všetko predáme a raz sa dostane do vedenia rozumná vláda, už nebude môcť to vykonať, lebo všetko bude v rukách špekulantov.

    Prečo to predávajú ľudia? No lebo sú chudobní, pani poslankyňa. Áno, lebo on potrebuje dnes nakŕmiť svoje dieťa a nerozmýšľa, čo bude s jeho vnukom. Ale, bohužiaľ, to je výsledok tohto štátu a tohto hospodárenia týchto štandardných politických strán, napríklad, prepáčte mi to, strany SMER za desať rokov. Toto je dôsledok toho všetkého. Tak potom sa nedivme, ale my to musíme zastaviť, aby to bolo aj pre našich vnukov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál s faktickou, nech sa páči.

  • Chvíľami som až šokovaný, že v akých socialistických predstavách žije veľká časť tohto parlamentu a aká veľká je tá časť.

    Pán poslanec Fecko, ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý ste spomínali, má v podstate riešiť podobný „problém“, ako sa snaží riešiť návrh novely ústavy z dielne Slovenskej národnej strany. To ustanovenie, ktoré ste tam vy presadili, o tom, že nadobúdať poľnohospodársku pôdu môže iba občan, alebo teda fyzická osoba alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky nepretržite desať rokov, považujem za podobne pomýlené ako celý ten zákon. Podľa mňa celý ten zákon je úplne zbytočný a nezmyselný. Ale špeciálne toto ustanovenie je problematické aj z hľadiska toho, že sme členskou krajinou Európskej únie, a teda buď sme a správame sa ako členská krajina Európskej únie, alebo nie sme. A v tom prípade teda nemusíme rešpektovať záväzky a pravidlá, na ktorých sme sa dohodli a s ktorými sme súhlasili.

    A predpokladám, že viete, že je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela tohto zákona a jedna z vecí, ktoré sa tam riešia, je, že sa práve to ustanovenie o desiatich rokoch vypúšťa. To, čo sa tou novelou rieši, podľa môjho názoru nie je dostatočné a nebude to stačiť ani Európskej únii, ale teda dúfam, že prinajmenšom toto diskriminačné ustanovenie z toho zákona vypadne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za reakcie, ktoré ste mi dali. Takže pôjdem asi od konca.

    Pán kolega Dostál, áno, tých desať rokov aspoň sme tam dali, lebo aby nejaký vzťah mal ten človek alebo tá eseročka, keď tu príde, k slovenskej zemi, že už je tu. Nie že dneska prídem, zajtra odídem a končím, hej. No to je čo za vzťah ku nákupu pôdy? Takže asi tak. A podobný názor majú Maďari, Lotyši, Bulhari, Poliaci a všetci z východného bloku. Pán kolega, takže asi tak. A Francúzi dokonca majú tak, že majú špeciálnu komisiu, ktorá povie, či môže tento kúpiť pôdu, alebo nemôže, cudzinec. My to nemáme. Hovorím, my sme pôdu hodili cez palubu socializmom a dneska je ťažko to vrátiť naspäť, ten vzťah, a, by som povedal, tú základnú funkciu, ktorú má mať, a to je, že je ži-vi-teľ-kou, je živiteľkou celého národa. Keď už nič iné nemá človek, ho vyhodia z roboty, ide gazdovať. A pôjde gazdovať. To vám garantujem, že pôjde gazdovať, lebo on vie držať motyku v ruke a pôjde tam. Keď ho vyhodí, niekto vyhodí, dobre, ale možnože niečo nájdeme.

    Nehovorím, že tento zákon bol dobrý, 140-ka. Ten, ako povedal aj jeho navrhovateľ, išiel na to, aby pôdu obrábali poľnohospodári. Nie aby sa zabránilo skupovaniu. Áno, v konečnom dôsledku je to o tom.

    Územný plán, ochrana pôdy. Áno, územný plán, samozrejme, keď nejaká miestna, obecná mafia si tam príde a povie, že, áno, ideme do toho a tam by mali tí vlastníci povedať, že nie. Tam by mali byť, lebo to je tá samospráva. Tam by mali zástupcovia povedať, že nie a popritom sú aj projekty pozemkových úprav, ktoré idú na hon, idú na hon a majú byť podkladom pre územný plán. Pokiaľ tam si to ustriehne združenie účastníkov pozemkových úprav, žiadny developer nemá šancu. Bol som na šiestich takýchto konaniach a sme ich zmietli zo stola, developera, a išli domov s dlhým nosom. Len tí vlastníci si musia uvedomiť, že majú právo, nie úradník, nie ten developer, ja som tu vlastník, ja rozhodujem o území. A to musíme tým ľuďom vštepiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším do rozpravy - pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako sa dalo očakávať, naša strana tento návrh zákona nepodporí, ale nie preto, že by sme nesúhlasili s niektorými myšlienkami toho zákona, by som povedal, my v podstate nesúhlasíme so závermi toho, čo sa za myšlienky tohto zákona vydáva.

    Keď sa hovorí napríklad o tom, že u nás je pôda skupovaná cudzincami, otázka znie, čo si tí cudzinci s tou pôdou počnú? Vezmú ju so sebou do Nemecka? Asi nie. A keď sa hovorí o tom, že za akú cenu tú pôdu kupujú, no potom sa musíme zamyslieť nad tým, že prečo ju kupujú v Prešove za 2-tisíc a v Nemecku za 23-tisíc. Je to preto, lebo okrem toho, že Prešov je inde, ako je Nemecko, tak pravda je taká, že Prešov je chudobnejší ako priemerné mesto takej veľkosti v Nemecku. A to, že Prešov je chudobnejší, to už je len naša chyba, to nie je chyba Nemcov. My sme si tu tento štát takto zariadili, že udržiavame ľudí v chudobe a v nepoznaní len preto, aby niektorí sa mohli mať dobre. A to darmo vy hovoríte, to je to, čo má priamy dopad na cenu tých pozemkov. A to sa dá vidieť aj v rámci Slovenska, samozrejme. Každému je jasné, že pôda tam, kde je bohatstvo relatívne na Slovensku, bude drahšia ako pôda tam, kde toho bohatstva až toľko nie je.

    Preto robiť takéto porovnania je v poriadku, ale nie je v poriadku robiť z nich závery, že by sme mali brániť niekomu, aby vnášal kapitál, už akýkoľvek, na Slovensko, tak ako je to základnou ideou Európskej únie, tým, že nakupuje u nás pôdu. Ja podotýkam napríklad, že v Rumunsku je tá pôda ešte oveľa lacnejšia ako v Prešove, tá pôda je ešte navyše oveľa kvalitnejšia ako v Prešove a Rumunom nevadí, že niekto po tisícoch skupuje pôdu, pretože je to investícia a pôdy je dosť. A tú pôdu si nikto z Rumunska ani zo Slovenska nevezme. Navyše štát vždycky má možnosť a povinnosť regulovať a aj naša ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čiže existujú už teraz prostriedky na to, ako obmedzovať vlastníkov v tom, ako nakladajú okrem iného aj s pôdou.

    Poďme sa pozrieť na to, ako s pôdou nakladá najväčší vlastník pôdy, a to je štát. Štát, najmä prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, je, sa chová absolútne nezodpovedne. Všetci vieme, že Slovenský pozemkový fond je v podstate v rukách politickej mafie, že sa tam dejú veci, na ktoré majú vplyv oligarchovia, a preto je falošnosť povedať, že ak pôdu vlastní Slovák, je to v poriadku, a ak ju vlastní Nemec, tak to nie je v poriadku. To je jednoducho klamstvo. To je len čistý populizmus. Nič iné.

    Poďme sa pozrieť na to, že keď sa tu hovorí o tom, že si pôdu musíme ochraňovať, poďme sa pozrieť na to, ako sú bohaté krajiny, ktoré majú veľa pôdy alebo málo pôdy. Najbohatšie krajiny sveta niektoré nemajú takmer žiadnu pôdu. A potom sú krajiny, ktoré majú veľa pôdy a v podstate nikomu na nej až tak nezáleží, okrem toho, že povedzme, že si chce na nej možno postaviť nejaký víkendový dom alebo niečo také. Nie je tam žiaden súvis medzi vlastníctvom pôdy domácimi ľuďmi a bohatstvom jednotlivých ľudí.

    Preto vás teda prosím, aby ste nevyužívali tému, ako je vlastníctvo pôdy, na populistické návrhy, ktoré nijako nepomôžu našim ľuďom, ale aby ste sa zaoberali tým, prečo je cena pôdy tu tak nízka, aká je. A ten dôvod je ten, že u nás je v podstate nefunkčný štát, ľudia sú chudobní nie preto, že by boli menej schopní, ako sú ľudia v Nemecku, ale preto, že tí, ktorí majú možnosť investovať tu, ktorí tu chcú žiť, chcú sem prísť s peniazmi, sem nechcú prísť preto, pretože nemáme právny štát, nemáme funkčnú spoločnosť a to by sme mali riešiť. Nie fiktívne problémy o tom, že kto bude vlastníkom našej pôdy.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareagujú traja páni poslanci, panie poslankyne s faktickou poznámkou. Tak traja či dvaja, pán Fecko, ste tam? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Viete, na sociálny, národný a ľudský rozmer návrhov sa dá pozerať aj z iného uhla. Vy hovoríte, že ten váš je správny. My to vidíme inak.

    Dve poznámky.

    K podpore vidieckeho spôsobu života. Slovensko má veľmi veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. A veľkí zamestnávatelia sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku. V mestách nad 100-tisíc obyvateľov žije na Slovensku 12 % obyvateľov, v Česku 22, v Poľsku 29, v Nemecku 32 a vo Fínsku 35. Takmer trikrát viac. To im umožňuje dostať sa k lepším pracovným príležitostiam. Vy im to nechcete umožniť. Čo je sociálnejšie? Čo je ľudskejšie?

    Druhá poznámka. K zákazu predávať pôdu, lebo je to pod cenu. A nielen pôdu máme my u nás lacnejšiu než na Západe. Aj ľudskú prácu máme lacnejšiu než na Západe. A ľudia robia pre zahraničné firmy u nás za mzdy nižšie, než sú v zahraničí. Tak keď chcete zakázať predávať pôdu, tak zakážte predávať aj ľudskú prácu pod cenu. Ak je pôda živiteľka národa, tak ľudská práca je ešte dôležitejšou živiteľkou národa. Teraz sa zamyslite, čo je ľudskejšie, čo je sociálnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem zareagovať na tú jednu poznámku, ktorá odznela v rozprave, že vlastníctvo zaväzuje. Áno, je to aj to, čo povedal v rozprave predchádzajúci predrečník Martin Fecko. Ale to, že vlastníctvo zaväzuje, neznamená, že ten vlastník sa aj tak správa. Buď nevie, alebo nechce. Ale povedzme si na rovinu, že tu štát má v rukách páky, okresný úrad, odbor pozemkového a lesného hospodárstva, ktorý má kontrolovať, ako sa ten vlastník o svoje vlastníctvo stará. On má kontrolovať, či tá pôda naozaj plní tú funkciu, ktorú má, či to je orná pôda, pasienok alebo vinohrad. Nestará sa. A prečo sa nestará? Buď je to úmysel, čo najmä v okolí veľkých miest tak vyzerá. Pozrite sa v Bratislave na vinohrady. Prečo ani jedna pokuta? Prečo okresné úrady nechodia a nepokutujú tých vinohradníkov, ktorí majú spľundrošené vinohrady? No preto, lebo potom ten tlak verejnosti je na to, že pozrite sa, aké spľundrošené vinohrady tu máme, načo nám to tu je? Radšej nech sa tam postaví nejaký dom alebo sa to územie rozvíja na bytovú výstavbu. To je cielené nevykonávanie, to je cielená mafia tohto štátu, keď si neplní svoje povinnosti vo vzťahu k pôde.

    Nebolo by potrebné takéto zákony prijímať, keby tuná fungovali základné nástroje štátu. Nevymáhateľnosť práva a nekonanie štátnych úradov.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som reagoval asi na ten Slovenský pozemkový fond. Súhlasím s vami. Môj prvý vstup na fond, keď som tu v roku 2010 prišiel, bol taký, že som v našom výbore požiadal o poslanecký prieskum na Slovenský pozemkový fond. A môj prvý šok bol ten, keď som pýtal, že koľko otázok budeme teda ako z výboru dávať. Viete koľko? Celý výbor jednu otázku. Ja som sa pýtal pána Lukáča, vtedajšieho tajomníka: "To nemyslíte vážne? Na fond idete po piatich rokoch, že vraj, som sa dozvedel, na prieskum nejaký z výboru." Tak som dal ďalších desať okamžite z fleku. A keď sme prišli na fond, tak na mňa pozerali, či som spadol z jablone, lebo oni v živote takéto otázky ešte nedostali. A jedna z nich napríklad bola, že ako majú evidované reštitúcie? Viete, čo bola ich odpoveď oficiálna? Že my ich máme v nejakom zošite a nemôžme ich nájsť. Vás netrafí? A my sme to kam dospeli, ľudia boží? Veď sa spamätajme!

    A viete, kde je najväčší problém? Pod koho to spadá, ten Slovenský pozemkový fond? Pod parlament? No zabudni. Pod vládu. Pod vládu. Tam je asi pes zakopaný, aby sme si robili. A výbor, áno, my môžme delegovať tých do dozornej rady, ale vláda kontroluje Slovenský pozemkový fond a priamo on sa zodpovedá im, viete ako.

    Takže, áno, pán kolega, beriem, Slovenský pozemkový fond, to je taký veľký u mňa, taký výstražný bod, kde tam treba robiť podľa mňa odbornú kontrolu, a musím povedať a konštatovať, že to, čo je v zákone o štátnej správe, že informácia, ktorú dostaneš pri výkone práce, nemôžeš zneužiť. Tam to vidíme markantne a môžem to dokladovať aj o polnoci.

    A to je ten problém, áno, pani kolegyňa, aj odbornej kontroly, ktorá by tam mala prísť a zoťať. Nie že to je náš straník a má smolu, lebo musí tam ostať na veky vekov, ale pôjde do teplých končín a pôjde preč stade. A to, či zvládneme, je iba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie. Ja by som ešte nadviazal na to, čo povedal kolega Fecko. Treba povedať, že tí poslanci za tú stranu, ktorí navrhujú tento populistický zákon, to sú presne tí, ktorí sú z tej strany, ktorá kontroluje ministerstvo, ktoré má pod sebou Slovenský pozemkový fond. Podľa tých informácií, ktoré je mám z môjho občianskeho zamestnania, praktiky na Slovenskom pozemkovom fonde také, aké boli doteraz, tie tam veselo pokračujú. A miesto toho, aby sa robili poriadky na Slovenskom pozemkovom fonde, tak opäť tento ovládajú oligarchovia a miesto toho, aby tá strana, ktorá to má na starosti, s tým niečo robila, tak nám ponúka do parlamentu populistický zákon. Takto funguje táto vláda. Jednoducho majú aj Slovenský pozemkový fond, ich slovami, v správe.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, začína to vzduchom, vodou a pôdou, povedal pán poslanec Fecko na úvod svojho vystúpenia, a pokiaľ ide o základné životné potreby človeka, je to nepochybne tak. Dovolím si jeho výrok trochu upraviť pre potreby debaty v parlamente, ktorá sa týka novely ústavy. Začalo to vodou, pokračuje to drevom a pôdou a dúfajme, že to neskončí vzduchom.

    Ústavný zákaz vývozu vody sa dostal do slovenskej ústavy v minulom volebnom období. Máme ho dokonca v článku 4. V článku 4 je definovaný takým nešťastným spôsobom, že sa tam hovorí o vode zabalenej v spotrebiteľských obaloch. Dokonca dvakrát, raz o pitnej, druhýkrát o minerálnej. A tak slová spotrebiteľské obaly sa v slovenskej ústave nachádzajú v článku 4, čiže ešte pred článkom 5, kde sa hovorí o štátnom občianstve, článkom 6, kde sa hovorí o štátnom jazyku, článkom 7, kde sa hovorí o medzinárodných zmluvách a vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi, o základných právach a slobodách ani nehovoriac.

    Niečo podobné sa nedávno pokúsili presadiť poslanci fašistickej strany vo vzťahu k vývozu dreva. Našťastie neprešlo, len obávam sa, že pri nastavení tohto parlamentu skôr či neskôr sa aj takéto niečo môže dostať opäť takouto jednorazovou novelou do ústavy, lebo veď ústava je v podstate trhací kalendár, kde v prípade potreby môžme niečo dopísať a v prípade potreby môžme niečo vytrhnúť, keď máme ten pocit. Netreba k tomu prechovávať nijakú zvláštnu úctu. Pritom aj voda, aj drevo sú obnoviteľné suroviny vo vzťahu k pôde. Argumentuje, že ide o neobnoviteľnú surovinu, pritom ale teda na rozdiel od dreva a vody tú pôdu naozaj nikto nemôže zobrať a odniesť do nejakej inej krajiny.

    Základným argumentom predkladateľov je snaha zvýšiť potravinovú bezpečnosť. Čo to, prosím vás, je potravinová bezpečnosť? Chápem, čo je to vnútorná bezpečnosť, čo je to vonkajšia bezpečnosť, dokonca chápem aj, čo je to energetická bezpečnosť. Ale ani energetická bezpečnosť predsa neznamená, že si energie budeme vyrábať iba zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, že prekopeme celú krajinu a zistíme, že či tu nemáme nejaké veľké zásoby ropy a zemného plynu, aby sme mohli byť energeticky sebestační. Energetická bezpečnosť znamená, že máme diverzifikovať svoje zdroje, aby sa nestalo, že nám niekto zavrie kohútik. V tomto prípade tým niekto je Rusko, od ktorého sme ešte stále energeticky závislí, a je úplne jedno, či to spraví pre ekonomické zámery, z politických dôvodov alebo iba pre nejaké technické problémy. Musíme byť pripravení na to, aby sme dôležité suroviny, bez ktorých nemôže štát ani občania fungovať, mohli priviesť odinakadiaľ. Ale v žiadnom prípade to neznamená, že by sme všetku energiu mali vyrábať iba z vlastných surovín.

    Mnohé krajiny nie sú sebestačné v zabezpečovaní si svojich potrieb v tom zmysle, že by samy dokázali vyrábať všetku energiu, ktorú potrebujú, alebo že by samy dokázali vyrábať, čo i len všetky potraviny, ktoré potrebujú. Napriek tomu ani tieto krajiny nehladujú. Ľudia v nich nehladujú. Ako je to možné? No existuje niečo také, ako je deľba práce. A deľba práce existuje medzi ľuďmi, medzi firmami, ale v prenesenom slova zmysle aj medzi krajinami. Mnohé krajiny nedokážu zabezpečiť svoju potrebu napríklad automobilov, riešia to dovozom. Podobne dovozom a medzinárodným obchodom v tomto prípade sa dá riešiť aj potreba potravín.

    Sme členmi Európskej únie, obchodujeme a môžme obchodovať s celým svetom. Samotný pojem potravinovej bezpečnosti štátu považujem za nezmyselný a tento nezmyselný pojem sa teraz má stať súčasťou slovenskej ústavy, má sa stať jedným z dôvodov, pre ktoré možno obmedziť vlastnícke právo, resp. stanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve štátu, obcí alebo určených právnických osôb, pričom to slovo právnických má odtiaľ vypadnúť, čo otvára priestor, aby tie osoby boli aj fyzické. Čiže, čiže, kým, kým toto ustanovenie čl. 20 ods. 2 ústavy má riešiť, ktoré vlastníctvo má byť iba akoby vo verejnom vlastníctve alebo vo vlastníctve verejných inštitúcií, tá druhá veta hovorí o tom, že zákon môže stanoviť, ktoré vlastníctvo môže byť alebo ktoré veci môžu byť vo vlastníctve iba občanov Slovenskej republiky alebo právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky. Čiže priestor teoreticky na nejaké takéto obmedzenie existuje už dnes. Týmto, týmto jednak narúšame koncepciu, ktorá, ktorá má nejakú logiku, ale predovšetkým dávame potravinovú bezpečnosť medzi slová zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoj národného hospodárstva a verejný záujem. Čiže to sú všeobecné termíny. Kdežto, kdežto toto bude čisto, čisto účelovo vytvárať priestor pre to, aby sa obmedzila možnosť predaja poľnohospodárskej pôdy.

    Podobnú, podobnú problematiku rieši zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý bol takisto schválený v predchádzajúcom volebnom období. V praxi tento zákon akurát komplikuje život tým, ktorí chcú buď predať poľnohospodársku pôdu, ktorú majú vo vlastníctve, alebo, naopak, začať podnikať, trebárs nakúpiť si alebo rozvíjať svoje podnikanie na poľnohospodárskej pôde a nakúpiť si nejakú poľnohospodársku pôdu, stanovuje zbytočné administratívne procedúry, predlžuje a predražuje ten, ten proces prevodu poľnohospodárskej pôdy a tiež má akože zabrániť nejakým špekulatívnym nákupom. Ale veď špekulatívne nákupy predsa nerobia iba subjekty zo zahraničia. Kopu špekulatívnych nákupov robia aj subjekty, ktoré, ktoré sú naše vlastné, či už fyzické osoby, alebo právnické osoby. Navyše tých spôsobov, ako to obísť, je milión. Stačí, aby zahraničný subjekt vstúpil do nejakej slovenskej obchodnej spoločnosti a celý zákaz je zbytočný.

    Áno, majú to aj iné krajiny, Maďarsko, Lotyšsko, neviem, ale aj voči týmto krajinám Európska komisia už vedie konanie, tak ako voči Slovenskej republike. Čiže podľa názoru Európskej komisie aj právna úprava v týchto krajinách je v rozpore s európskym právom. Takže predpokladám, že aj táto novela ústavy, na ktorú zrejme bude nadväzovať, nadväzovať nejaká zákonná úprava, lebo samotná táto novela ústavy nič, nemá žiadne praktické dopady, vytvára iba priestor pre nejakú zákonnú úpravu, ktorá bude obmedzovať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy inými subjektmi a bude problematická z hľadiska európskeho práva, bude problematická z hľadiska ústavy a obmedzovania vlastníckeho práva, ktoré je v ústave zakotvené, a bude predovšetkým problematická a bude komplikovať život ľuďom žijúcim na Slovensku.

    A posledná vec, na ktorú chcem upozorniť, je, že ak by sme chceli stanoviť, že napríklad poľnohospodársku pôdu môžu vlastniť iba občania Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, narazíme na problém, lebo budeme zrejme musieť tú pôdu zoštátňovať. Pri iných, pri iných veciach, pokiaľ ich doteraz vlastní štát, je to iná situácia ako pôda, ktorú vlastnia aj iné subjekty.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami piati páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán kolega Dostál, vysmievali ste sa tu z toho, že čo je to potravinová sebestačnosť alebo potravinová bezpečnosť. Tak ja vám poviem niekoľko faktov, ktoré, myslím, nie sú všeobecne známe a z ktorých normálnemu človeku zostáva rozum stáť.

    Slovensko dováža úplne zbytočne potraviny v hodnote 1 mld. eur ročne. Momentálne je to už dokonca 1,1 mld. Nedovážame exotické ovocie, pomaranče, banány, čo by sa dalo odôvodňovať nejakou deľbou práce, o ktorej ste hovorili. My dovážame bežné mäso, dovážame bežné potraviny, ktoré sme schopní dopestovať aj sami. Kvôli tomu, že zbytočne dovážame z Nemecka. Napríklad z Nemecka dovážame ročne mäso za 50 mil. eur. Načo je to dobré? My nie sme schopní dopestovať, alebo teda dochovať ošípané a hovädzí dobytok?

    Proste my sme svojou hlúpou politikou za 20 rokov spôsobili to, že namiesto toho, aby v poľnohospodárstve nám pracovalo o 50-tisíc ľudí viac, tak títo ľudia pracujú v Nemecku, v Česku, v Poľsku a úplne zbytočne berú pracovné miesta našim ľuďom. Na Slovensku máme takmer 200-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Ak by sme boli potravinovo sebestační aspoň trochu viac ako teraz, tak 50-tisíc týchto ľudí, ktorí sú menej kvalifikovaní, si nájdu prácu v slovenskom poľnohospodárstve. A keď si položíte len jednu jednoduchú otázku, ako je možné, že v Nemecku sa vyplatí oveľa bohatšej nemeckej pracovnej sile chovať ošípané pre slovenský trh, tak zbadáte, že len vlastnou hlúposťou prichádzame ročne o miliardu eur, za ktorú by sme mohli mať kvalitnejšie potraviny a kvôli ktorej by mohlo na Slovensku robiť o 50-tisíc ľudí viac.

    My za to vždy budeme bojovať a nikdy sa na to nevykašleme tak, ako sa na to kašlalo týchto posledných 20 rokov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, zaznel tu termín potravinová bezpečnosť. Mimochodom, webový portál o potravinach.sk uvádza aj určitú definíciu a základné informácie o tom, čo potravinová bezpečnosť je. Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustály fyzický a hospodársky prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Droba, poprosím vás netelefonovať v sále.

  • Mali, uvádzajú sa tu aj tri piliere potravinovej bezpečnosti: dostupnosť potravín, čiže úroveň a stabilita potravinovej produkcie, prístup k potravinám a využitie potravín. A sú tu aj uvedené vhodne zvolené úrovne potravinovej bezpečnosti, ktoré by mali obsahovať, aby občanom boli poskytnuté základné potraviny v období krízových situáciách (pozn. red.: správne "situácií") na svetových trhoch, zachovanie prvky (pozn. red.: správne "prvkov") krajinotvorby a využitia národného prírodného bohatstva a udržania pracovných príležitostí.

    A prečo to všetko teraz hovorím? Lebo naozaj si musíme uvedomiť, že Slovensko dokáže, dokáže vytvárať stále ešte základné potraviny, a napriek tomu ich v obrovskom množstve dováža. A čo to spôsobuje v praxi? To, že tieto potraviny vytláčajú z trhu naše domáce potraviny a likvidujú domáceho výrobcu a tým pádom aj výrobný potenciál krajiny. Takže je to naozaj dôležitá vec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, ja musím povedať, že ja sa dokážem s viacerými vecami stotožniť, ktoré ste vo svojom príspevku zmienili, samozrejme, najmä s tým napríklad, že tá problematika je pomerne značne, značne komplikovaná, ktorú sa predložená novela možno nie ideálnym spôsobom snaží riešiť. Ja v zásade súhlasím s myšlienkou ochrany poľnohospodárskej pôdy, ale musíme to precizovať. Ja teraz nebudem rozvádzať technické podrobnosti, ale mám viaceré výhrady voči legislatívnemu prevedeniu toho návrhu, ale teraz neni podstatné.

    Čo je dôležité a čo pokladám za potrebné v tejto súvislosti povedať, to je reakcia na časť vášho vystúpenia, kde ste na úvod konštatovali, že na rozdiel od vody a dreva pôdu nie je možno odviezť. A tu ja mám základný problém, pretože my sa snažíme hovoriť o ochrane poľnohospodárskej pôdy. A azda viete, vy ste z mesta, podobne ako som z mesta ja, ale už troška žijem aj na vidieku, tak to poznám. Poľnohospodárska pôda, to neni celá pôda, to je vrstva, ktorá, nech ma opravia odborníci, ale má zhruba jeden meter do hĺbky alebo možno niekde viac, niekde menej, ale ktorá je vhodná na pestovanie a na, ja neviem, chov dobytka. Pod tým sa na území Slovenska nachádza iba štrk, kameň, piesok, ktorý nevedie k ničomu, a práve táto vrstva je strašne cenná a tú treba chrániť. Čiže nie pôdu ako takú. A viete dobre, že aj sa to robí, ale tá vrstva sa dá práve aj odviezť, a preto namietam vaše vyhlásenie, že na rozdiel od vody a dreva pôdu, poľnohospodársku pôdu nie je možné odviezť. Bojím sa, že je možné, a som presvedčený, že sa to aj robí. Našťastie, sme toho svedkami pri výstavbe každého sídliska, kde sa najprv tá úrodná časť poľnohospodárskej pôdy zoberie, prevezie sa na iné vhodné miesto a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, budem reagovať ako pán Kresák, odviezť, pôda. Konkrétne vám ukážem, čo sa stalo u nás v Prešove, keď ste vrátili pôdu, asi 2 hektáre, jednému vlastníkovi. Viete, čo prvé urobil? Urobil skrývku ornice a dennodenne sme na našom portáli mali v Prešove, že predám ornicu, predám ornicu, predám ornicu, tam nám to blikalo. A to je ten diletantizmus, ktorý tu sa, by som povedal, deje a ochrana pôdneho fondu nič.

    A ako bolo povedané, áno, máte ornicu, podorničie a pôdotvorný substrát a u nás to ide možnože sem-tam do hĺbky, tá ornica, nejakých 60 cm, ale máme aj flyšové oblasti, kde vyslovene máte 5, 10, 15 centimetrov, a keď začne erózia, tak to nechcite vedieť, čo sa stane, keď tú ornicu dáte preč a ostane tam iba to podorničie. To je koniec sveta a potom zisťujeme, že nás berú, celé obce a všecko, ale to na inú debatu asi.

    Chcel by som ešte pripomenúť, že veď my sme predsa poľnohospodárska krajina, ešte raz hovorím, my sme poľnohospodárska krajina, my sme zamestnávali 200-tisíc ľudí v poľnohospodárstve. A dlhodobo nezamestnaných súčasných čo máme, práve tam by sme ich mohli, lebo nemajú určité vzdelanie, nemajú určité návyky, a práve tam by našli uplatnenie. Momentálne máme na Slovensku okolo 50-tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve. V lesnom hospodárstve iba nejakých 10-tisíc. Lebo tento zákon hovorí aj o lesnej pôde, poľnohospodárskej máme dva a pol milióna, lesnej dva, zvyšný pol milióna je zastavané plochy, vodné plochy a ďalšie. To znamená, také je rozvrstvenie.

    To znamená, pán kolega, mne sa zdá, že my musíme chrániť túto pôdu aj pre tú sebestačnosť, lebo donekonečna to kupovať, jako tu bolo povedané pánom Krajniakom, potraviny, ktoré si môžme my tu dorobiť, a produkty, je podľa mňa tiež diletantizmus. A...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, dovoľte, aby som v mene vás možnože trošku na pána aj Krajniaka upriamil smerom k potravinovej sebestačnosti. Nemôžme sa baviť o 20 rokoch v tejto krajine. To záporné saldo, o ktorom sa tu hovorí, že 1 100 mil. Viete, koľko ich bolo, viete, v akej úrovni to bolo v roku 2011? 300 mil. Od 300 mil. do súčasnosti vládla strana SMER a dotiahla to s ochranou a s bojom za sebestačnosť na rozdiel mínus 1,1 mld. To je to, o čom sa tu rozpráva.

    Kolegyne, kolegovia, ústava dáva základný rámec. Čl. 41 hovorí o ochrane manželstva, a predsa sa rozvádza v tejto krajine. Presadili ste v minulom volebnom období ochranu vody, a predsa sa vyváža. Presadili ste ochranu pôdy od Jahnátka a nevídanou mierou sa pôda dostáva do rúk zahraničných investorov a finančných skupín. To znamená, že tento úmysel, s ktorým ja hlboko súhlasím, ale spôsob, akým ste to navrhli, je cesta do pekla. To sú fakty, ktoré v tejto krajine sú.

    Túto pôdu z tejto krajiny nikto nezoberie. To, či niekto odkryje ornicu, alebo neodkryje ornicu, to máme zabezpečené zákonmi Slovenskej republiky, len je treba ich zabezpečiť a dodržiavať. To znamená, že cesta, aby sme my chránili pôdu, poľnohospodárska pôda je chránená, vlastnia ju, za posledné štyri roky desaťtisíce prešlo do vlastníctva zahraničných investorov. Lesná pôda nie je chránená, zostala v starom režime a neprešla do rúk zahraničných investorov. A máme Nízke Tatry, Vysoké Tatry, tak potom treba sa zamyslieť nad tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za reakcie.

    Pán poslanec Krajniak, ak argumentujete tým, že dovážame za miliardu potravín a že dovážame aj bežné potraviny, ktoré si dokážeme vyrobiť sami, mám pre vás otázku, že prečo sa vy sám nevenujete chovaniu ošípaných a hovädzieho dobytka, prečo sa vy sám neusilujete byť potravinovo sebestačný, mohli by ste mať doma kvalitnejšie potraviny, keby ste si ich dokázali vyrobiť sám, a možno by to vyšlo aj lacnejšie. Napriek tomu sa živíte nejakým iným spôsobom momentálne, momentálne politikou, a teda nerozumiem, prečo to robíte, keď by ste si mohli zabezpečiť potraviny a byť potravinovo sebestačný tým, že by ste sa venovali poľnohospodárskej činnosti.

    Pán poslanec Sopko, to, že je na nejakom portáli, ktorý sa volá o potravinách, napísané, že potravinová bezpečnosť je základné právo, neznamená, že to tak automaticky je. Potravinová bezpečnosť je pojem, o ktorom sa možno baviť, ale nevidím a ani som teda nepočul, žeby to bolo niečo ako základné ľudské právo. A vôbec ani z toho, čo ste, čo ste čítali, ak teda prijmeme, že to je nejaký koncept, o ktorom ideme diskutovať, nijako nevyplýva, že tú pôdu nemôžu vlastniť cudzinci.

    Pán poslanec Kresák, ja som o tom hovoril, že obnoviteľný, neobnoviteľný zdroj v tom kontexte, že drevo alebo voda sú komodity, ktoré sa vyvážajú, pôda sa veľmi nezvykne vyvážať. Samozrejme, že poľnohospodárska pôda, tá vrchná vrstva, je niečo špeciálne, ale ako už aj pán poslanec Simon povedal, máme tu, máme tu napríklad zákon č. 220/2004, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý upravuje, akým spôsobom sa s tou pôdou môže alebo nemôže narábať. A naozaj neviem o tom, že by niekto nakupoval pôdu, aby si zobral ornicu, odviezol ju a znehodnotil tak svoj majetok.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som myslel, že to, čo som chcel povedať k tejto, k tomuto návrhu zákona, že mi to bude stačiť aj cez faktickú, avšak tušil som, že sa takto rozvinie debata, že až na dve hodiny, tak to nie. Avšak nedá mi, aby som nezareagoval aj na kolegov, ktorí tu už vystúpili predo mnou.

    Pôvodne, a teda to, prečo som chcel aj vystúpiť, je, že, áno, súhlasíme s tým, že chceme aj my výraznejším spôsobom chrániť poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a mnohé, alebo ustanovenia, ktoré sú navrhované do novely ústavy, sú niektoré len deklaratórneho charakteru, ale tiež veľmi dôležité z môjho pohľadu, ako je aj potravinová bezpečnosť atď.

    Čo je pre mňa veľmi dôležité, je, aby sme dokázali, a chceme sa na tom spoločne podieľať a pán kolega Kresák to už aj naznačil, vyprecizovať tento návrh novely tak, aby sme aj neboli vystavení prípadnej žalobe, neviem, ktorý kolega tu rozprával, a chceme poznať ten okruh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť pôdu. Lebo to neni len o žalobe, to sú aj následné sankcie v nečerpaní eurofondov a tie práve môžu slúžiť aj poľnohospodárom, ktorí, žiaľ, takýmto, takýmto by mohli byť poškodení. Absolútne súhlasíme, že poľnohospodársku pôdu je potrebné chrániť.

    A teraz k reakciám.

    Pani kolegyňa Zemanová, nie celkom máte pravdu, že samosprávy sú zodpovedné za to, že sa tu stavia krížom-krážom a nájdu si najrovnejšiu, alebo developeri, že si nájdu najrovnejší pozemok, kde sa im to najľahšie postaví. Tomu všetkému, aj zmene územného plánu, predchádza veľké konanie, veľmi dobre to viete. A v rámci tohto konania sa vyjadruje aj štát. A tam, keby štát povedal, okresný úrad, odbor pozemkový, že nesúhlasím s výstavbou, a to presne z toho dôvodu, o ktorých tu dneska hovoríme, tak v živote samospráva zmenu územného plánu neurobí. Čiže nie celkom je to tak.

    Tu týmto, touto novelou ústavy môžeme zakladať rôzne alebo budeme zasahovať do rôznych spoločenských vzťahov a ja tam očakávam, že to nebude len, alebo novela zákona, ktorý sa týka nadobúdania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, aspoň chcem veriť, že to nebolo len kvôli tomuto, ale že sa to bude dotýkať aj ostatných zákonov, ktoré sa práve vzťahujú na to, aby boli aj dôslednejšie dodržiavané, aby tá regulácia určitá jednoducho bola.

    Ja som prekvapený, priznávam sa, z reakcií kolegov SaS, lebo ja som si myslel, že tak trošku povedia, dobre, poďme to skúsiť aj náš pohľad do toho dostať a poďme to riešiť spoločne, lebo mal by to byť náš spoločný záujem.

    Ja absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Krajniak, čo sa týka vývoja poľnohospodárstva. Neviem, koľkí z vás čítali tú zelenú správu, ktorú dostávame, je to obsiahly materiál. Ja preto, že som predseda výboru, ktorému to patrí, ale aj preto, že ma to jednoducho zaujíma a ja som v tejto oblasti aj pôsobil. A viete, kedy som odišiel stadiaľ? Keď som zistil, že je to boj s veterným mlynom, že jednoducho podnikať v tejto oblasti sa nedá a že to presne bude viesť k tomu, kde to je dnes. Z tej zelenej správy si môžte jasne prečítať, ako to ide dolu, tam sú tie rôzne grafy, až, až to je najhoršie, že to stále ide dolu, dolu, dolu, dolu.

    Čiže, čiže ja som očakával trošku iné reakcie aj od vás a myslel som si, že to nájde širšiu podporu, lebo časť toho je len deklaratórna a časť toho skutočne bude zakladať ďalšie, ďalšie právne vzťahy.

    Ale čo som chcel povedať, je to najpodstatnejšie, chceme sa podieľať na príprave tejto novely a dostať ju do takého stavu a hlavne poznať tie niektoré nasledujúce zákony, ktoré predkladatelia chcú ďalej predkladať, aby to neohrozilo práve to, čo hovoríme. Ak to dokážu chrániť vo Francúzsku, tak to môžme chrániť presne tak, ako to chránia trebárs oni, nájsť to, čo vyhovuje aj Európskej únii, neinšpirovať sa len trebárs Maďarskom, ktoré je práve vystavené žalobe, a myslím si, že tomu sa budeme chcieť vyhnúť aj my.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Mám rád slobodu, voľnosť, podnikám, takže pre mňa to je veľmi dôležité, aby štát nezasahoval do všetkého, do čoho nemusí, ale sú určité výnimky, určité mantinely, určite ochrana pôdy je tou výnimkou, lebo tá pôda je len jedna. Síce ju nikto neodnesie, ale vlastniť, držať, narábať s ňou môže len ten, kto je na výpise katastra nehnuteľností ako majiteľ zapísaný.

    Počuli sme v tejto rozprave socialistický alebo boľševistický, komunistický prístup a pohľad na pôdu, ale tiež ultraliberálny, ktorý hovorí, že pôdu netreba chrániť, že si ju nikto nezoberie, zostane na mieste. Padlo tu aj to, že kebyže niet toho zlého fungovania štátu, nemali sme tu žiadny problém. Jedno si uvedomte, pôsobím tiež ako advokát a veľmi dobre viem, že čo by tu bolo, kebyže máme fungujúce katastre, ROEP-y, komasácie a právnu istotu. A hlavne mali by sme vysporiadanú pôdu. To by sme už všetko mali v cudzích rukách. Našim šťastím je, že v 2016., že ešte máme stále rozdrobené pozemky, že poľnohospodári sa veľmi ťažko, lebo sú úzke, malé parcely v rukách neviem koľkých vlastníkov, z ktorých aj jedna tretina je neidentifikovateľná. Kebyže niet týchto prekážok, v 2016. by sme sa neborili s tým, že ako sa chrániť pôdu, ale borili by sme sa s tým, že tú pôdu nevlastnia občania Slovenskej republiky alebo slovenské firmy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Antal, vyviňovať sa z toho ako samospráva, že vinou sú vyjadrenia štátnych orgánov pri schvaľovaní územného plánu, je presne to, čo sa deje aj v iných oblastiach samosprávy, kde samospráva nemá tú odvahu sa postaviť a vlastne robiť dobré koncepčné veci pre svoje mesto a pre svoj región, lebo sú nepopulárne, tak ako je to určovanie sadzieb dane z nehnuteľnosti, tak je to aj pri územnom pláne, a vždy sa bude samospráva v takýchto prípadoch vyhovárať na ten zlý štát, ktorý dal predbežné stanovisko k vyňatiu z PPF alebo, ja neviem, nejaké iné predbežné stanovisko. Ak by obec takýto doplnok alebo návrh do územného plánu nedala a mala by tú odvahu povedať nie, tak jednoducho tá zmena územného plánu by sa neurobila alebo urobila tak, ako hovorí o tom urbanistický rozvoj.

    Ešte by som chcela zareagovať na ten vývoj v poľnohospodárstve, ste reagovali aj vy na kolegu Krajniaka, ja mu chcem povedať, že pán Krajniak mal veľmi nesprávne a veľmi neúplné informácie, by som povedala, úplne inak je to v realite, pretože tie dôvody, pre ktoré sa akože dováža mäso zo zahraničia, nie sú, že by sa tuná nevyrobilo kvalitné, ale vlastne v tom zahraničí sa vyrába nekvalitnejšie. Zamestnanosť nie je preto, že by sa tuná hromadne šli ľudia zamestnanosť, ľudia v poľnohospodárstve jednoducho moc chuť pracovať nemajú. Pozrite si portál profesiu, ako poľnohospodárske podniky hľadajú ľudí do svojich prevádzok aj v tých chudobných regiónoch a nevedia ich nájsť.

    A problémom je aj programové vyhlásenie vlády, ktoré si dalo za úlohu kontrolovať a šikanovať našich poľnohospodárov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som rád reagoval len na to, že ako si kolegovia zo strany MOST – HÍD propagujú cnosti toho, že máme nefunkčný štát. Je to úplná zvrátenosť. Prosím, pozrite sa na to, aké je bohatstvo jednotlivcom v tých štátoch, kde perfektne funguje štát, čo si potom tí obyvatelia môžu za tie peniaze, ktoré si zarobia, kúpiť, vrátane pôdy, prípadne pôdy aj na Slovensku alebo inde, alebo v Rumunsku, a potom hovorte, že aké sú výhody toho, či právny štát máme, alebo nemáme.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, ďakujem, že ste pripomenuli zelenú správu, ktorá, žiaľ, musím konštatovať a nebudem ďaleko od pravdy, neviem, koľkými poslancami zo 150 bola čítaná, pretože v minulosti sme túto zelenú správu tu pred týmto pultom uvádzali a k nej sa mohlo diskutovať, takže bola väčšia možnosť si to naštudovať, aj konkrétne veci, a tlmočiť svoj názor. Žiaľ, asi tri roky už je to iba na našom výbore a je to, ja tvrdím, oklieštenosť podávania informácií našim občanom a chcem veriť, že budeme navrhovať, resp. bol by som rád, keby to koaliční poslanci, lebo naše opozičné veľmi neprechádzajú návrhy, a moje už vôbec nie, aby ste, koaliční poslanci, znovu apelovali na to, aby tá zelená správa sa tu čítala. Lebo tam, ako sa hovorí, tam sa hodnotí to naše poľnohospodárstvo, z tých grafov je tam jasné, kam kráča poľnohospodársky sektor.

    A čo sa týka toho Maďarska, dostalo sankciu, v roku 2014 bol som ako predseda výboru v Maďarsku, v Budapešti, kde kolega, predseda výboru maďarského, inicioval stretnutie tých krajín, ktoré dostali tú výstrahu z Bruselu, že ako majú vysporiadať svoje pozemky pre cudzincov. A vtedy apeloval, aby sme sa zgrupovali, ten bývalý socialistický sektor, tie krajiny, a aby sme spoločne v Bruseli išli vysvetliť aj cez právnikov rôznych a tam hovorili, že v akej my sme pozícii. Nie sme v pozícii, že sme 300 rokov tu niečo budovali, my sme v pozícii, že po 20 rokoch máš niečo robiť, čo oni budovali 500 rokov, a máme problém, áno, aj s tými pozemkami, lebo nie je tam ten vzťah, ani financie nie sú a ďalšie veci. Žiaľ, nedošlo to na úrodnú pôdu a nebola táto diskusia.

    Toľko, ďakujem.

  • Pán poslanec Antal, povedali ste, že ste prekvapený z našich reakcií na predložený návrh novely ústavy. Ja musím povedať, že som prekvapený, že ste prekvapený, myslel som, že ste mali logicky očakávať, že budeme k tomu pristupovať kriticky a že to budeme vnímať ako zásah do vlastníckych práv a vytváranie priestoru pre ďalšiu šikanu zo strany štátu, ktorá sa v konečnom dôsledku negatívne premietne ako do poľnohospodárstva, tak do práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Je samozrejmé, že časť toho je čisto deklaratívna v tejto chvíli, ale neostane pri deklaráciách, je to vytváranie priestoru pre to, aby ten zásah do vlastníckych práv mohol byť reálny.

    A podobne ako pán poslanec Gábor Gál, aj ja si myslím, že štát by síce nemal zasahovať do všetkých vecí, ale sú veci, do ktorých je úplne legitímne, keď štát zasahuje, a dokonca by som aj súhlasil s tým, že aj ochrana poľnohospodárskej pôdy je jednou z tých vecí, kde je legitímne, ak štát zasahuje. Otázkou akurát je, že pred čím tú poľnohospodársku pôdu máme chrániť? A v odpovedi na ňu sa zrejme nezhodneme. Lebo ja si myslím, že poľnohospodársku pôdu treba chrániť pred jej znehodnotením, nie pred cudzincami. Ak napríklad poľnohospodári z Maďarska chcú nadobudnúť a nadobudnú nejakú pôdu na južnom Slovensku, budú tam hospodáriť, budú tam zamestnávať našich ľudí a budú tam vyrábať potraviny, ja na tom nevidím absolútne nič zlé. Vy áno, pán poslanec Antal?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Antal, vďaka za vystúpenie. Myslím, že ste charakterizoval veľmi dobrým spôsobom postoj vlastne strany MOST – HÍD k tejto otázke. Je to postoj, ktorý sa snaží konštruktívne prispieť k tomu, aby bola poľnohospodárska pôda čo najlepšie chránená. Samozrejme, ja sa absolútne stotožňujem aj s tým, a to osobitne pokladám za dôležité ako právnik, že je potrebné vlastne v rámci toho ďalšieho postupu ešte vidieť ten vykonávací predpis, ktorý vlastne by tie ustanovenia, ktoré majú nutne, samozrejme, istú mieru zovšeobecnosti, pretože sa jedná o ústavný text, precizujú a uvádzajú do života.

    Je tých problémov, o ktorých budeme ešte musieť hovoriť, je ich, samozrejme, veľmi veľa, pretože tá zmena napríklad, ktorá sa navrhuje v tom čl. 2 v druhom odseku, vypustenie toho slova „právnických osôb“, a teda že iba určené osoby by tam mali byť, tak to je dosť vážny zásah do samotného systému a bude potrebovať ozrejmenie.

    Ďalšia vec, ktorá nám vlastne stále otvára isté otázky, je snaha o - v definícii 44 štvrtého odseku článku - podporu vidieckeho charakteru života. Čo je vidiecky charakter života a prečo vidiecky charakter života v ústave? S tým, priznám sa, napríklad mám tiež istý problém.

    A potom rozlišovanie, používa sa pôda a používa sa poľnohospodárska pôda. Ja, priznám sa, nie som odborník v tejto oblasti, ale definícia, čo je vlastne pôda? Je to časť zemského povrchu, je to ornica, je to zemina, je to íl, je to piesok, je to štrk? Tu by bolo treba mať v tých pojmoch pomerne jasno, aby sme ich potom mohli používať v ústave.

    Takže ja iba žiadam a prosím o to, aby sme dokázali tieto veci, ak ich chceme mať v ústave, mať ich aj presne špecifikované.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa Zemanová, ja sa nevyviňujem, sú však kompetencie každého, samosprávy aj štátnej správy. Obce, mestá možno prioritnejšie zaujíma zamestnanosť, dane, ktoré z toho vidia, avšak štát má reagovať tak, že nie tu postavíš, lebo máš starú fabriku niekde inde, tam sa má stavať a má usmerniť toho developera, ktorý si žiada vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Čiže ja by som to nehádzal, že teraz poslanci schvália územný plán, vybavené.

    Pán poslanec Baránik, propagovať nefunkčný štát. Škoda na takéto niečo reagovať, jednak vy ste reagovali úplne na niekoho iného, aj to mimo, by som to tak nazval.

    Pán kolega Fecko, možno si to prečítajú, tú zelenú správu, tých, čo to teraz bude zaujímať, lebo je to, fakt je to zaujímavé čítanie a odporúčam do druhého čítania tohto zákona, aby si to niekto prešiel, aspoň tie grafy, ono to stačí možno tie grafy si pozrieť.

    Pán kolega Dostál, ale tu sa nič o vlastníckom práve zatiaľ nehovorí a ja vravím to, že chceme počuť názor predkladateľa, akým spôsobom má byť práve upravené toto vlastnícke právo. A položili ste mi otázku, či vidím v tom problém, že niekto skúpi pôdu na južnom Slovensku a bude tam vyrábať cudzinec. Áno, vidím v tom problém, priama odpoveď. A to z jednoduchého dôvodu, že tie potraviny, ktoré sa tam dopestujú, skončia niekde inde a súvisí to práve s tou potravinovou bezpečnosťou štátu, ktorá pravdaže v súčasnej dobe nie je potrebná, by som to tak povedal, alebo teda nie je prioritná, ale raz môže byť prioritná a potom bude asi problém.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som pozitívne prekvapená a milo teda touto diskusiou, pretože tá veľa naznačila aj pre naše ďalšie kroky. Ja vám chcem len povedať pár viet.

    Tento návrh zákona, samozrejme, nepadol nám z neba, hej, toto je výsledok dlhých intenzívnych rokovaní so zástupcami vidieckej platformy, s predstaviteľmi agrárnej obce, s legislatívcami z ministerstva pôdohospodárstva a, samozrejme, s našimi kolegami poslancami. Z týchto rokovaní vlastne vyšla požiadavka ochrániť slovenskú pôdu práve ústavným zákonom, ktorý, ako som na začiatku v tej predkladanej správe, alebo teda v tom úvodnom mojom slove povedala, že je to akýsi rámcový zákon a po ňom budú nasledovať tie osobitné zákony, po ktorých teraz voláte. Ja to úplne chápem a tak to v podstate aj bude.

    Len musím aj to povedať, že už v tých osobitných zákonoch sa budú riešiť tie konkrétne veci a problematické veci, na ktoré sa aj teraz pýtate. Budú sa riešiť tak, že môžeme ich uviesť do tohto pléna až vtedy, keď naozaj budeme dohodnutí naprieč politickým spektrom, aby skutočne aj nadobudli svoju účinnosť, a dopredu o nich hovoriť, musíte uznať aj vy, že by bolo troška na škodu veci. Lebo práve tým špekulantom, ktorí nám tú našu slovenskú pôdu skupujú a chcú naďalej skupovať, by sme im nahrali na smeč a to sme práve nechceli.

    Ja by som chcela povedať ešte tak konkrétnejšie, alebo teda aj poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi, nielen za ten pekný historický pohľad na pôdu a jej vlastníctvo, čo naozaj bolo pre mnohých veľmi poučné, ale najmä preto, že ako opozičný poslanec sa neobával vyjadriť podporu ústavnému zákonu, ktorý predkladám za Slovenskú národnú stranu. A ako som si všimla, tak nebol jediný, za čo teda veľmi pekne ďakujem.

    V podstate chcela by som ešte povedať jednu vetu pani poslankyni Zemanovej, zarazila ma jej otázka, alebo teda zároveň si aj odpovedala, že či je dôležité, kto vlastní pôdu. Áno, pani kolegyňa, je dôležité, kto vlastní pôdu, podľa mňa je to dôležité, kto vlastní pôdu na Slovensku.

    Čo sa týka poznámky vidieckeho spôsobu života alebo potravinovej bezpečnosti, práve to sú tie veci, na ktoré bude potom reagovať ten osobitný zákon alebo ďalšie osobitné zákony.

    A čo sa týka poslancov, kolegov poslancov z SaS, viete, ja vám to ani nezazlievam, ani to nebudem nejako komentovať, vaše vyjadrenia vašej liberálnej strany, ktorej podľa mňa téma ochrany pôdy zjavne nehovorí nič. Ale čo sa týka tej definície potravinovej bezpečnosti, mali ste tu výklad priam ako z encyklopédie, ale ja si myslím, že pojem potravinová bezpečnosť, dnes ovláda tento pojem aj stredoškolák, čiže neverím tomu, že neviete, čo je potravinová bezpečnosť. Ale chcem povedať, že, áno, súhlasím, sme súčasťou Európskej únie, ale otázka potravinovej bezpečnosti podľa mňa je naším národným záujmom a je našou povinnosťou zachovať a udržať potravinovú bezpečnosť na Slovensku.

    Ja by som úplne na záver teda chcela poďakovať všetkým diskutujúcim, aj všetkým tým, ktorí teda pozorne počúvali tento náš návrh ústavného zákona, a teda je zrejmé po tejto diskusii, že predložená téma ústavného zákona na ochranu slovenskej pôdy je veľmi vážna a citlivá, ale väčšina z nás si podľa mňa uvedomuje, aké je dôležité ústavný zákon prijať. Samozrejme, že vítam vašu iniciatívu, od kolegov z iných politických strán, čo sa týka legislatívneho vyprecizovania jednotlivých ustanovení v zákone, a ja si myslím, že je to veľmi pozitívny signál, a verím teda tomu, že zákon, ktorý som dnes, alebo návrh zákona, ktorý som dnes predložila, nájde si u vás podporu, za čo vopred ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o, bol som požiadaný pánom poslancom Rašim, že pre neodkladné osobné dôvody a je aj predpoklad, že by sme dnes ešte možno medzi jednou a druhou mohli prerokovať zákon o meste Košice, že či je všeobecný súhlas, že by sme to preložili na 7. 2. po štrnástej po pevnom bode pani poslankyne Nicholsonovej. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Gábora Gála, Pétra Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 353. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 371.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol. Počkáme, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na začiatok ešte, ako pristúpim k predstaveniu a odôvodneniu svojho návrhu, musím ale prečítať § 76 rokovacieho poriadku, a to poslednú vetu, lebo tu došlo k nejakému nedorozumeniu a my právnici máme takú chybu, že tie zákony čítame od začiatku až do konca, že kto môže predniesť návrh zákona. A návrh zákona síce prednesie navrhovateľ, ale ak ide o návrh výborov alebo skupinu poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a keď ide o návrh zákona poslanca, navrhujúci poslanec. Čiže nie hociktorý z navrhovateľov, ale ten navrhovateľ, kto je splnomocnený. A to splnomocnenie dávame, keď dávame zákon do podateľne. Keď niekto na tom niečo chce zmeniť, samozrejme, musí zmeniť toto splnomocnenie. Takže toľko len na to, že máme tu určité poriadky s rokovacím poriadkom zavádzať tak, aby sme čítali zákony, nielen ten paragraf, ktorý sa nám hodí, ale všetky paragrafy, ktoré sa dotýkajú tej danej problematiky.

    Prejdem veľmi rýchlo k nami navrhovanému návrhu, ktorý je veľmi jednoduchý. Prvým bodom teraz, ktorý odôvodňujem, je návrh novely Civilného sporového poriadku. Stalo sa totiž to, že keď sme prijímali nové tri kódexy, tak starý Občiansky súdny poriadok si pamätal túto právnu úpravu, ktorú teraz navrhujeme. Vtedy sa nedalo docieliť to, aby tá úprava, ktorá tu bola niekoľko desaťročí, zostala. Argumentmi sme vtedy predkladateľa alebo skôr autora nepresvedčili o tom, že táto úprava by mala zostať, tak vtedy sme nepochodili. Využívame túto možnosť, že teraz sme dostali, ako proste dostalo sa nám pochopenia, že táto úprava je dôležitá. Jednak, že sme zaviazaní k tomu medzinárodnými zmluvami, ktoré sme ratifikovali, jednak toto dlžíme aj našim občanom, ktorí majú inú materinskú reč ako slovenskú. Ide o jednoduchú vec, že ak je písomné podanie alebo dôkaz v regionálnom jazyku alebo v menšinovom jazyku, podľa medzinárodnej zmluvy preklad zabezpečí súd.

    Toľko celý ten návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som vystúpil ako poverený spravodajca v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ako spravodajca som bol teda určený ústavnoprávnym výborom.

    Musím konštatovať, že tento návrh po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady už vo svojom rozhodnutí určil, že by návrh mali prerokovať ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor bol pritom navrhnutý práve ústavnoprávny výbor s tým, aby tieto výbory prerokovali návrh zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pán predkladateľ tento účel aj dostatočne podľa môjho názoru ozrejmil.

    Ako spravodajca, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom, preto odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla po všeobecnej rozprave na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam tiež návrh zákona prideliť výborom vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Toľko na úvod. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri predchádzajúcom bode som kritizoval návrh zákona, ktorý predložili poslanci vládnej koalície, pri tomto bode chcem vyjadriť - návrhu zákona, ktorý predložili tiež poslanci vládnej koalície - svoju podporu. Roky som sa venoval problematike národnostných menšín a práv národnostných menšín a som hlboko presvedčený, že je potrebné nielen rešpektovať to, k čomu nás zaväzuje ústava a medzinárodné dohovory, ale je potrebné, aby sa väčšina správala k menšinám veľkoryso a citlivo, bez ohľadu na to, či sú to menšiny národnostné, etnické, náboženské alebo akékoľvek, že je dôležité, aby sa ľudia, ktorí patria k menšinám, cítili na Slovensku dobre a doma a potom nebudeme riešiť, či sú, alebo nie sú lojálni, lebo budú lojálni voči svojej vlasti, ktorá sa ku nim správa dobre.

    Preto som roky predtým ako novinár alebo analytik, neskôr aj ako politik sa snažil, aby štátna politika voči menšinám bola veľkorysá a aby práva príslušníkov národnostných menšín boli nielen deklarované, ale aj reálne uplatňované a aby zákony vytvárali priestor pre ich reálne uplatňovanie.

    Tento týždeň som o tom hovoril aj vo vzťahu k náboženským menšinám, keď sme preberali zákon o náboženskej slobode, ktorý bol, naopak, konfrontačný voči náboženským menšinám, tam sa nepodarilo zabrániť tomu, aby parlament opätovne potvrdil ten zákon vetovaný prezidentom, a teda potenciálne zhoršil situáciu náboženských menšín. Verím, že osud tohto zákona, ktorý rozširuje právo príslušníkov národnostných menšín používať svoj jazyk v súdnom konaní, bude iný a že ten zákon bude schválený. Pretože ten zákon rozširuje možnosť príslušníkov národnostných menšín uplatniť svoj jazyk v súdnom konaní v tomto prípade a nie že ho rozširuje, ale v podstate obnovuje stav, ktorý tu v minulosti bol.

    Dôvodová správa sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá v čl. 9 ods. 1 písm. b) uvádza, a budem teraz citovať, aby sme vedeli, o čom hovoríme: "Zmluvné strany sa zaväzujú v súdnych obvodoch, v ktorých počet obyvateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení podľa situácie jednotlivých jazykov a za podmienky, že využitie možností uvedených v tomto odseku nebude sudca pokladať za prekážku riadneho výkonu súdnictva." A teraz v občianskom konaní sú tam tri možnosti, prvá je zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo v menšinových jazykoch, a/alebo umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez výnimky, bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, čo je dôležité, a/alebo umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo v menšinových jazykoch v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov.

    Každá krajina má špecifickú situáciu, čo sa týka početnosti a aj sústredenosti menšín na určitom území, a Slovenská republika v súlade s čl. 3 odsek 1 charty uvádza, že podľa čl. 3 ods. 1 charty regionálnymi a menšinovými jazykmi v Slovenskej republike sú jazyky bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský, uplatňovanie charty podľa jej čl. 2 ods. 2, ak ide o bulharský, český, chorvátsky, nemecký a poľský jazyk, a potom vo vzťahu k tomu čl. 9 ods. 1, ktorý upravuje súdnictvo alebo práva na používanie menšinových jazykov v súdnictve, hovorí, že v čl. 9 ods. 1 písm. a), sa to týka bodov 2 a 3 písm. b), čo je práve občianske konanie, sa to týka bodov 2 a 3. A body 2 a 3 zopakujem, je, že zmluvná strana má zabezpečiť, alebo teda umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu - čo ošetruje práve predložený návrh zákona - a umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, využitie tlmočníkov, k tomu sa Slovenská republika zaviazala a toto momentálne Slovenská republika neplní.

    Čiže už sám osebe fakt, že Slovenská republika neplní nejaký svoj záväzok, je problém a je dôvod, aby sme zákon upravili tak, ako je to predložené v návrhu novely. Ale za seba hovorím, že takéto správanie považujem za správne a takéto vymedzenie podmienok za potrebné, vhodné a žiaduce aj bez ohľadu na naše medzinárodné záväzky. Aj v prípade, že by sme neratifikovali Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, bolo by správne, aby Slovenská republika umožnila v čo najširšej miere využívať v súdnom konaní menšinové jazyky tým príslušníkom národnostných menšín, ktorí o to majú záujem. Z tohto dôvodu za seba hovorím, že tento návrh podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa... Pardon. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že na Slovenku už dlho nebola taká priaznivá atmosféra na schválenie takéhoto návrhu, ako je v tomto volebnom období, či už v koalícii, alebo v opozícii. Myslím si, že aj z nášho klubu viacerí poslanci podporia tento návrh, lebo je to naozaj servis, ktorý napomáha príslušníkom národnostných menšín, nech sú z ktorejkoľvek menšiny, zachovať počet týchto príslušníkov alebo minimálne teda spomaliť nejaký proces asimilácie, ktorý je, samozrejme, prirodzený a možno nezvratný, ale otázne je vždy to tempo. A keď sa dá niečo urobiť pre zachovanie počtu príslušníkov, tak aj ja osobne si myslím, že to treba urobiť, a viacerí moji kolegovia tiež. Takže môžete počítať aj s podporou z nášho klubu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať opozičným poslancom za to, že vyjadrili podporu k tomuto návrhu. Tiež si myslím, že tento návrh je taký pozitívny, že celý parlament by to mohol jednoznačne schváliť, dobre by to aj vyzeralo, samozrejme. Veď viete dobre, tak ako to môj priateľ a kolega alebo kolegovia priatelia o tom hovorili, nie je to niečo nad rámec, nie je to nejaký veľký plus, ale chceme dosiahnuť to, čo už tu bolo zaužívaným zvykom na Slovensku. Takže aj preto si myslím, že náhodou tu vypadol pri zmene zákona, predpokladám, že náhodou, takže preto si myslím, že to je taký úplne benígny plus. V každom prípade je to plus a bol by som rád, keby celý parlament to jednoznačne schválil, tento návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Ja celkovo atmosféru v parlamente nevnímam až tak priaznivo ako oni, čo sa týka celkového nastavenia voči aj právam príslušníkov menšín. Napriek tomu teda verím, že v tejto otázke by tá zmena mohla nastať. Týka sa to, samozrejme, že asi v najväčšej miere príslušníkov maďarskej menšiny, ktorá je najpočetnejšia, a jej príslušníci v najväčšej miere využívajú svoj materinský jazyk a majú na to vytvorené podmienky aj vďaka svojej početnosti.

    Ale ako správne poznamenal pán poslanec Grendel, týka sa to všetkých menšín, lebo nie je to nič špeciálne pre iba jednu menšinu, a teda v tejto otázke je zhoda aj medzi politickými stranami, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu, či už je to v parlamente MOST - HÍD, alebo mimo parlamentu Strana maďarskej komunity, ktorá tiež na tento problém upozorňovala niekedy, myslím, v októbri minulého roku. Takže medzi ľuďmi, ktorí si uvedomujú význam ľudských práv a význam rešpektovania práv národnostných menšín, by v tomto ohľade nemala byť, nemal byť žiadny svár alebo, alebo dôvod niečo takéto nepodporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jednej poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som k tomuto návrhu uviesť nasledujúce. Rozumiem tomu a som, samozrejme, a mám sympatie preto, prečo sa toto predkladá. Je to v zásade správna vec, je to znak kultúrneho a civilizovaného štátu, keď takáto vec platí. Keď sa chováme civilne a kultúrne k našim národnostným menšinám.

    Avšak chcem poukázať na jednu vec. Ako sa chováme k tej menšine nášho národa, ktorá sa potrebuje a nevie domôcť svojho práva? Ako sa k tej menšine chováme? Jednoducho, dá sa povedať, na ňu kašleme, lebo tu platí právo silnejšieho, neplatí tu právo, pretože my nie sme právny štát. Všetci to vieme, mlčíme o tom, tvárime sa, že cisár má krásne nové šaty, ale cisár je nahý.

    Preto musím povedať, že som zdržanlivý k takýmto nárokom alebo k takýmto návrhom preto, že istým spôsobom kamuflujú to, že u nás sa nedá domôcť práva v takom zmysle, v akom to poníma Európska únia napríklad alebo svetové spoločenstvo, ktoré prijíma predpisy na ochranu národnostných menšín. Pretože keď ich prijíma, tak vychádza z toho, že to právo väčšiny na právnu ochranu je zabezpečené. My teda kamuflujeme skutočnosť, že právo na právnu ochranu v tomto štáte neexistuje, kamuflujeme tým, že prijímame zákony, ktorými zabezpečujeme ochranu práv národnostných menšín tak, aby sa dostali na tú istú úroveň nevymožiteľnosti práva, akú má aj tá väčšina. Podľa môjho názoru toto sú spôsoby, akými sa zakrývajú skutočnosti o tom, ako právny štát u nás funguje a lepšie povedané, nefunguje.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, vaše slová by si na ministerstve spravodlivosti alebo Generálnej prokuratúre, či policajnom prezídiu mohli vyložiť aj ako kompliment, že vymožiteľnosť práva sa týka na Slovensku nejakej menšiny. Ja sa obávam, že teda pri toľkých kauzách by sme pokojne mohli hovoriť pomaly aj o väčšine obyvateľov Slovenska, že majú problém s vymožiteľnosťou práva. Ale to teraz myslím trochu s humorom, samozrejme, takisto ako s humorom chcem povedať, že tak doprajme národnostným menšinám, aby mali problém s vymožiteľnosťou práva vo svojom materinskom jazyku.

  • Ďakujem za slovo. Reagoval by som na kolegu Baránika. Samozrejme, naráža na problém nie menšiny, ale väčšiny, ktorá trpí nevymožiteľnosťou práva.

    Ja by som sa ešte vrátil ale k pôvodnému zámeru ohľadom podpory menšinových jazykov v súdnom konaní. Možno by som ešte tak apeloval na to, aby sme mali naozaj kvalitných aj súdnych prekladateľov, aby sme ich mali dostatok, aby potom súdy neboli možno v situácii, že v portfóliu nemajú dostatok kvalitných súdnych predkladateľov. Možno by som to spojil s témou toho, že niekedy samotná maďarčina slovenských Maďarov, keď hovorím o najväčšej menšine, je v istom zmysle komická, keď tí ľudia tú maďarčinu používajú v Budapešti, alebo teda v Maďarsku. Narážam možno na problémy devalvácie maďarčiny ako takej. A tam by tiež možno aj strana MOST - HÍD mohla niečo robiť, aby naozaj nedevalvoval jazyk ako taký, maďarský jazyk. S tým súvisí, samozrejme, potom aj téma výučby maďarčiny na školách, keďže myslím si, že do dnešného dňa sa v čisto maďarských dedinách deti učia nie správnym lingvistickým spôsobom maďarčinu. Odporúčam naozaj, aby bola učená ako cudzí jazyk, aby naozaj kvalita tej maďarčiny bola dostatočná.

    Premostím to zase na začiatok, aby súdy nemali problém nájsť kvalifikovaných prekladateľov, ktorí by dokázali všetky podklady a materiály prekladať správnym spôsobom. Týka sa to nielen maďarskej menšiny, ale zoberme si, že podklady do rómskeho jazyka nájdeme v portfóliu súdnych prekladateľov na rómsky jazyk. Kladiem si otázku, možno by bolo dobré potom to nejak v tej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Baránik, súhlasím s tým, čo si povedal o vymožiteľnosti práva, stave vymožiteľnosti práva a snáď možno s tým dodatkom, že ktorý už aj kolegovia tu povedali, že ten problém sa netýka iba menšiny, ale väčšiny, alebo v podstate všetkých obyvateľov, lebo menšina je to iba v tom slova zmysle, že asi iba menšina obyvateľov sa nejako priamo súdi povedzme v priebehu kalendárneho roku, ale dopady toho zažívame, dopady toho zažívame všetci a nepriamo, alebo aj priamo sa to týka nás všetkých.

    Len ja by som tieto dve veci naozaj nespájal. To, ako funguje súdnictvo a ako nefunguje súdnictvo a ako zmeniť vymožiteľnosť práva. Jedna vec. A druhá vec je, že či možno na súdoch používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Dlhé roky bolo veľkou témou tejto krajiny to, že či Maďari môžu na Slovensku hovoriť na úradoch svojím jazykom. Lebo za Mečiara, za Mečiara bol taký pocit, že nie a prevládlo to a aj sa to schválilo, že iba štátny jazyk sa môže používať. Postupne krajina, ako sa vyvíjala, tak dospela k tomu, že je úplne normálne, že v úradnom styku možno používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Samozrejme, že je to nejako limitované praktickými možnosťami verejnej správy, ale nebolo to spájané a myslím, že ani nebolo by správne spájať to s tým, že ako verejná správa funguje, ako fungujú úrady, či sú dostatočné efektívne, či je na nich korupcia, či občania môžu uplatňovať svoje práva. To sú všetko tiež dôležité veci, ale to je jedna vec. A druhá vec je, že či sa na úradoch napríklad môže hovoriť v jazyku národnostných menšín.

  • S reakciou pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Tak ja, aby som túto reakciou uviedol do patričného tónu, tak trochu necharakteristicky uvediem to.

    Budem reagovať najprv na kolegu Marosza. Viem, o čom hovorí. Ja sám som synom matky, ktorá hovorila dokonale po maďarsky budapeštskou maďarčinou, rečou bola vzdelaná aj v maďarčine a hovorila dokonale po slovensky, pretože bola aj prekladateľka do slovenského jazyka z mnohých jazykov a bola Slovenska. Takže dúfam, že ma nikto nejde obviňovať z toho, že chcem nejak ukracovať práva maďarskej menšiny slovenskej, naopak, ja chcem poukázať na to, o čom boli tie druhé dva príspevky, že, samozrejme, týka sa to väčšiny, ale tá menšina, ktorá urgentne potrebuje sa domôcť práva, tak tá sa ho domôcť nemôže a my medzitým tu riešime niečo, čo uznávam, že je relevantné, ale riešime to tak, aby sme poukázali na to, akí sme úžasní, a pritom je to, žijeme v krajine, ktorá, bohužiaľ, trpí tým, že nie je právny štát. Tak to je.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Gábora Gála, Pétera Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

    Návrh zákona je pod tlačou 354. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 372.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Návrh je totožný. Len tým, že pôvodný Občiansky súdny poriadok sme rozdelili do troch rôznych kódexov: do Civilného sporového poriadku, do Civilného nesporového poriadku - Civilný nesporový poriadok sa riadi Civilným sporovým poriadkom - a máme tu ešte zvlášť Správny súdny poriadok, tak tento návrh musíme upraviť aj v Správnom súdnom poriadku.

    Chcem ešte využiť tú možnosť, že som pri rečníckom pulte, že ja mám maďarskú národnosť, ale mám na srdci a ležia mi na srdci aj ostatné národnosti, autochtónne národnosti tohto štátu, čiže pôvodné národnosti. Niektorí z vás hovorili, že, áno, obrátili ste túto kartu alebo túto problematiku len na maďarskú národnostnú menšinu, lebo tá je zastúpená v parlamente. Ale ja by som chcel obrátiť túto pozornosť aj na rusínsku národnostnú menšinu. Máme tu viacero Rusínov, pani poslankyňa Gaborčáková akurát. Viem, že aj v SMER-e sú. Ja by som bol veľmi rád, kebyže aj títo poslanci sa prihlásia k tejto alebo podobnej problematike. Lebo toto sa týka aj ostatných národnostných menšín.

    A ja si nemyslím, že keď máme problematiku naplnením pojmu právny štát na Slovensku, máme problém s tým, že v akom stave je vymožiteľnosť práva na Slovensku, aby sme sa vzdali svojich práv. Nie, my sa tých práv budeme domáhať jednak tým, že budeme prekladať zákony, čo aj teraz robíme, a budeme sa domáhať našich práv aj tak, že tieto zákony budeme chcieť čo najdokonalejšie aplikovať a privádzať do života v každodennom živote, v praxi na úradoch, na súdoch.

    Ale preto prízvukujem, že tento návrh sa netýka len maďarskej národnostnej menšiny, týka sa aj tej rusínskej. A keďže je tu rusínska národnostná menšina tiež prítomná svojimi príslušníkmi v parlamente, tak, Rusíni, hláste sa k svojej národnosti, buďte na to hrdí. Ste autochtónnou národnostnou menšinou v tejto krajine a určite práva vám prináležia. Tak o to bojujte. No, samozrejme, aj ostatné národnosti.

    Čiže summa summarum aj tento návrh sa týka toho, aby bolo možné v súdnych konaniach predložiť podania alebo dôkazy v regionálnom alebo v menšinovom jazyku aj na základe toho, že Slovenská republika sa v medzinárodných dohodách zaviazala k tomu, že toto bude, a pred platnosťou týchto nových kódexov táto úprava v starom Občianskom súdnom poriadku bola. Čiže nejdeme zavádzať nič nové, ale to, čo sme tu už mali viac desaťročí, tak zavádzame naspäť do reálneho života cez zákon.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Kresákovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi teda aj v tomto prípade vystúpiť ako poverený spravodajca v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku v prvom čítaní. Určil ma ústavnoprávny výbor a musím teda konštatovať, že tento návrh, takisto ako ten predchádzajúci, po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené a ktoré sa vyžadujú v rokovacom poriadku a rovnako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady už svojím rozhodnutím navrhol, aby sa aj tento návrh zákona, aby sa ním zaoberal, aby ho prerokovali v prvom rade, samozrejme, ústavnoprávny výbor a potom aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhol pán predseda Národnej rady ústavnoprávny výbor s tým, že teda výbory by mali prerokovať návrh zákona opäť do 17. marca a gestorský výbor by ho mal opätovne prerokovať do 20. marca 2017.

    Opäť, zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Pán predkladateľ ešte teda zvýraznil niektoré ďalšie aspekty obidvoch týchto, vlastne dalo by sa povedať, identických návrhov zákonov z pohľadu cieľa, ktorý sledujú. Tá diskusia vlastne už prebehla k tomu prvému návrhu. Myslím si, že je veľmi dobré, že sme mali možnosť sa k tomu vyjadriť aj tým spôsobom vlastne, že dokázali sme tú väčšiu mieru, súčasnú mieru tolerancie k príslušníkom národnostných menšín a využívanie ich jazykov, čo ja osobne chcem na tomto mieste mimoriadne oceniť.

    Teraz ale ako spravodajca, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom, dosadeným do tejto funkcie, musím povedať a chcem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla, že po všeobecnej rozprave tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    A zároveň si dovolím odporúčať, aby návrh zákona Národná rada pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru na prerokovanie v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Toľko teda na úvod. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311//2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 367. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 385.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Podmanickému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311//2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov tlač 367.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádzame pred vás s novelou Zákonníka práce, ktorou rozširujeme okruh dní, počas ktorých by bol obmedzený maloobchodný predaj. Už v súčasnosti máme v Zákonníku práce úpravu, ktorá obmedzuje maloobchodný predaj počas troch dní a pol ďalšieho dňa. Je to vlastne Štedrý deň po dvanástej hodine, je to Prvý sviatok vianočný, 1. január ako Nový rok a Veľkonočná nedeľa. Prichádzame s návrhom na základe mnohých diskusií, ktoré prebiehali v uplynulých mesiacoch, ktorý je podľa nás prijateľný a akceptovateľný. Je to návrh, ktorý rozširuje tieto dni o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja, ktoré sú presne vymenované. Čiže rozširujeme to na 15 dní.

    Domnievam sa, že je to spôsob, ako môžeme pomôcť takmer 300-tisíc pracovníkom v tomto sektore, teda v sektore maloobchodu, z ktorých skoro 80 % tvoria ženy, aby mali možnosť počas týchto dní byť so svojimi rodinami. A tak ako my všetci ostatní, aby aj oni mali právo prežiť tie sviatočné dni v určitom pokoji, v tom rodinnom kruhu a tak, ako sami uznajú za vhodné.

    Tento návrh sa rodil v diskusii. My sme sa snažili rokovať nielen zo zástupcami zamestnancov, teda s ich odborovými zväzmi, ale snažili sme sa rokovať aj so zástupcami zamestnávateľov, teda tých, ktorým bude tento príkaz určený. Rokovali sme s mnohými predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, rokovali sme so Zväzom obchodu, rokovali sme s mnohými obchodníkmi a zástupcami veľkých reťazcov. Návrh, ktorý predkladáme, je výsledkom unikátnej dohody práve medzi zástupcami zamestnancov a medzi zástupcami zamestnávateľov. Môžem povedať, že či tak predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov, alebo Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona. Vyjadrili sa, že je to krok smerom k civilizovanej Európe a privítali túto našu legislatívnu iniciatívu.

    Ešte chcem doplniť niekoľko takých základných informácií, aby vy, ktorí ste sa tejto problematike nevenovali, aby ste vedeli, o čo ide. Keďže sa jedná o Zákonník práce, tak nebude mať dosah na malých živnostníkov, ktorí prevádzkujú svoje predajne, svoje nejaké stánky s nejakým predajným sortimentom, týka sa zamestnancov v pracovnom pomere. Takisto Zákonník práce uvádza určitý okruh aj predajní, ktorých sa nebude dotýkať. Sú to predajne napríklad na letiskách, železničných staniciach, autobusových staniciach, sú to predajne suvenírov, predajne v nemocniciach, lekárne, predajne suvenírov. Tých tri a pol dňa, ktoré už máme od roku 2008 zavedených, ukázalo, že nespôsobilo to absolútne žiadny problém ľuďom. Ľudia si jednoducho na to zvykli, pripravili sa. A tá aplikácia alebo tá aplikačná prax dokázala, že nie je s tým žiadny problém.

    Čiže ja predpokladám, že keď sa dosiahla dohoda aj zamestnávateľov, aj zamestnancov, aj predstaviteľov obchodných reťazcov, že ak my poslanci Národnej rady, verím, že naprieč politickým spektrom, podporíme tento návrh, tak pomôžeme práve tým desaťtisícom pracovníkov, ktorí v tomto sektore robia, aby mohli byť so svojimi rodinami.

    Navyše práca v maloobchode nemá charakter nepretržitej činnosti. Nie je to práca v nemocnici, nie je to práca v energetickom sektore. Nemá taký charakter, bez ktorého by sa zvyšná spoločnosť nezaobišla. Ja preto chcem apelovať na nás všetkých, aby sme možno našli v sebe takú určitú solidaritu a pochopenie voči týmto ľuďom, týmto ženám a mužom, ktorí pracujú za pokladňami, ktorí pracujú medzi regálmi, aby aspoň počas týchto sviatočných dní mohli byť so svojimi rodinami, aby aj oni mali nejaký úžitok z tých sviatočných dní, ktoré Slovenská republika uznáva.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Kuciaňovej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Ján Podmanický, Jaroslav Paška, Ľuboš Blaha, Edita Pfundtner, Vladimír Matejička, Tibor Bernaťák, Marián Kéry a Irén Sárközy, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).

    V súlade s ustanovením...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Áno, sadli ste mi na miesto, pán predkladateľ.

    V súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 367. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 384 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán presedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku jedine pani poslankyne Verešovej, ktorej teraz dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, je mi tak trochu ľúto, že navrhovatelia nenašli odvahu vyrokovať aj voľno v nedeľu. Je fakt, že ľudia a rodiny sa potešia tomu, že budú môcť stráviť spoločne voľno a svoje aktivity budú môcť robiť počas štátnych sviatkov, ktoré budú teda voľné. Určite to občania uvítajú, rodiny to uvítajú. Ale tá ašpirácia bola taká, taká minimálna, zdá sa mi, že ste mohli mať vyššiu ambíciu.

    Pretože keď hovorím o nedeliach, tak chcem pripomenúť, že Slovensko už v roku 2014 patrilo medzi európske krajiny, kde teda v našej krajine ľudia v nedeľu pracovali najviac. A dostali sme sa v roku 2014 na 3. miesto v rebríčku vypracovanom európskym štatistickým úradom Eurostat. Ale v roku 2016, v minulom roku, sme už obsadili 1. miesto v práci v nedeľu. A podľa pohlaví pracujú ženy či muži v podstate v nedeľu tak narovnako, ženy zvyčajne teda pracujú v zdravotníctve, v sociálnych službách a obchode a muži zase v priemysle, doprave a cestovnom ruchu.

    Naozaj mi je to ľúto, že ste neotvorili s vašimi partnermi, s ktorými ste rokovali, aj možnosť v nedeľu, lebo viem, viem, že zamestnávatelia v obchode hovoria o tom, že keby všetci, všetky tieto, tieto obchodné reťazce zatvorili svoje prevádzky, tak by nemali problém. Ide len o to, aby nebola otvorená konkurencia.

    Nedeľa naozaj nie je ten istý deň ako pondelok a vôbec nejde o kresťanskú tému. Naše deti, žiaci, chodia do školy iba v pondelok a piatok (pozn. red.: správne "pondelok až piatok"), oni nechodia do školy soboty a nedele. Takže pondelok, keď dá náhradu zamestnávateľ za nedeľu, pondelok voľný pre svojho pracovníka, to nie je adekvátna náhrada.

    A preto sme my prišli, keďže ste nenašli takú odvahu na nedele, preto my prichádzame v rámci hnutia OĽANO, prichádzame na túto schôdzu s návrhom nášho zákona, aby ľudia, keď už teda pracujú v sobotu a nedeľu počas víkendu, aby mali príplatky za túto prácu garantovanú Zákonníkom práce, v Zákonníku práce.

    Ja sa trošku nečudujem, že ste vyrokovali tieto štátne sviatky, pretože počas štátnych sviatkov mal zamestnávateľ povinnosť podľa Zákonníka práce priplatiť za prácu počas štátneho sviatku, počas štátneho sviatku pracovníkovi 50 % príplatku k priemernej mzde. Takže samozrejme, že toto vyhovuje aj zamestnávateľom. A preto, preto tak vyzývam a prosím vás o to, aby ste následne teda náš návrh zákona aj vy poslanci vládnej koalície schválili. My totižto vám, my totižto súhlasíme a schválime váš navrhovaný zákon o voľne počas štátneho sviatku, a tak by som bola veľmi rada, keby ste potom zase aj vy naozaj pre ľudí, pre obyčajných ľudí, pre bežné rodiny, pre členov rodín zahlasovali aj za to, aby, keď už pracujú v sobotu a nedeľu, aby dostali príplatky. A to nasledovne: za prácu v sobotu vo výške 50 % z jeho priemerného zárobku a za prácu v nedeľu aspoň vo výške 100 % jeho priemerného zárobku.

    Viete, lebo naozaj v niektorých firmách majú vyrokované príplatky za sobotu, nedeľu, ale v mnohých nie, v mnohých nie. Takže nech si naši ľudia aspoň privyrobia k tým minimálnym mzdám, ktoré majú, alebo k tým máličko vyšším mzdám, ktoré majú od minimálnej mzdy. Totižto 20 % ľudí tu pracuje za takú mzdu, ktorá je o 30, 40 eur vyššia od minimálnej mzdy. Každý piaty Slovák zarába ledva okolo 500 eur v hrubom. Takže keď už teda chcú si samotní zamestnanci privyrobiť, tak nech už majú naozaj za sobotu a nedeľu garantovaný príplatok.

    Ako som povedala, že štátne sviatky, voľno počas štátnych sviatkov podporíme a už teraz teda vyzývam poslancov vládnej koalície, aby podporili aj príplatky za sobotu, nedeľu. Myslím si, že pre vládu, sociálnu vládu, by to nemal byť problém.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa, že si otvorila otázku naozaj možno aj tých priemerných miezd na Slovensku. Pomocní zamestnanci zarobia v hrubom 537 euro za rok 2016 a kvalifikovaní robotníci a zamestnanci v službách 663 euro. Sú to aktuálne čísla a naozaj tí ľudia nevedia vyžiť v regiónoch práve východného Slovenska, ale práve severovýchodného Slovenska, kde množstvo ľudí odchádza do zahraničia. Keď už tam niekto je a chce si trošku zvýšiť ten plat popri tých sumách, ktoré som vravela, určite by pomohlo práve to, že im zaplatia soboty a nedele. Keď už tá mama alebo otec majú pracovať v sobotu alebo v nedeľu, tak nech majú aspoň za to zaplatené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za tento príspevok a tiež chcem podporiť ten názor, že pokiaľ máme hovoriť o pozitívnom vplyve na rodiny tých, kde rodičia musia pracovať počas víkendov a sviatkov, tak tento by sa dosiahol naozaj len v tom prípade, pokiaľ by bola vytvorená takáto ochrana pre pracujúcich na týždennej báze. Hovorí to aj, aj Biblia a je to veľmi, veľmi logické, ten siedmy deň voľna je nevyhnutný, dokonca by som si dovolil tvrdiť, aj pre pracujúceho človeka, nakoľko sa zvyšuje potom následne efektivita jeho práce v ďalších dňoch.

    Takže tiež tento návrh podporíme, samozrejme, je to lepšie ako nič, ale pokiaľ by sme mali hovoriť naozaj o pozitívnom prorodinnom vplyve, ktorý by sa potom naozaj mohol aj v nejakých štatistikách výraznejšie ukázať, tak museli by sme sa baviť o tom, že takéto voľno pre pracujúcich by bolo vytvorené na týždennej báze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za podporu nášho zákona, aj keď na jednej strane súhlasím, že sa môžme baviť aj o nedeliach, lebo ide o ochranu pracujúcich ľudí a to je pre každého ľavičiara a socialistu najvážnejšia téma, a som rád, že sa vieme zhodnúť aj s kresťanskou konzervatívnou pravicou v tejto téme.

    Na druhej strane ma trošku zaráža ten prístup, lebo začali ste veľmi pekne, hej, rodina, ochrana rodiny, ochrana pracujúcich, ochrana základných hodnôt, ale potom ste zrazu prišli do toho, že, no dobre, ale poďme tie základné hodnoty vykupovať. Ak priplatíme ako zamestnávatelia, ako biznismeni tomu zamestnancovi, tak potom by už robiť mohol teoreticky. Čiže môžme takéto niečo preniesť aj na Vianoce, povedzme? Že keby priplatili 100 %, tak by aj na Vianoce mohli robiť ľudia a nútiť tie predavačky?

    Alebo povedzme, poďme sa teraz baviť o iných regulatívoch Zákonníka práce. Osemhodinový pracovný čas. Čo tak ho zrušiť a poďme hneď k príplatkom. Alebo detskú prácu. Možnože keby sme nejakým deťom dali nejakých 100, 200 %, tak by išli robiť.

    Viete, toto je zlý princíp. Pokiaľ chceme naozaj brať vážne niektoré hodnoty, ja verím tomu, že chcete, tak by sme ich nemali podmieňovať biznisom, trhovými princípmi a peniazmi. Peniaze, pani kolegyňa, nemôžu stáť nad rodinou. Tomu hádam veríme všetci, že?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že si tiež upozornila, že aké my budeme dávať, resp. aký máme názor na prácu v dňoch, kedy by možnože ten daný človek mal sa venovať rodine a svojim veciam. Myslím si, že mali sme to aj v socializme, ja som zažil socializmus, myslím, že mnohí z vás tiež, a keď som bol aj v Rusku, vtedy Sovietskom zväze, a videl som, že oni pracovali v sobotu až do piatej do večera, celý týždeň aj s tou sobotou a v nedeľu, nechcite vedieť, aký bol ich relax. Oni si tam sadli, prakticky boli takí vyšťavení, že popíjali vodku, večer boli takí strunkaní tam, všetci v tej dedine, kde som bol, a v pondelok nastupovali do práce.

    A zdá sa mi, že my by sme nemali ísť tým spôsobom, aby sme toho človeka vyšťavili do špiku kostí, a na základe tých peňazí, ktoré by sme mu možnože ponúkli, pretože ja jedno, čo budem vyčítať, niekedy sme mali personálne oddelenia, teraz máme oddelenia ľudských zdrojov. Jaký ľudský zdroj? My sme baterka? Že vyšťavím, odhodím, recyklujem alebo neviem čo? No zabudni! Predsa nemôžte tovar stotožňovať s človekom v titule, že je iba zdroj, zdroj niečoho. To už je u mňa zvrátené celkom.

    Tak preto ja budem sa biť za každý možný ten pokoj, ktorý by tá rodina mohla dostať, či už na sviatky, alebo nedele, alebo kde by to bolo. Lebo aj keď sme v socializme to mali, že v sobotu boli zavreté obchody alebo do dvanástej iba a potom nič, no nevyhynuli sme, boli sme tu, len nebolo to asi až o takom veľkom biznise, jak je to teraz, a o tej konkurencii a všeckom možnom. Ale myslím si, že týmto smerom, pokiaľ budeme terorizovať naše rodiny, tak to by som nebol rád, pretože sa nám rozpadajú a nemá, už necítia tú lásku tie deti, pretože ani tých rodičov nevidia poriadne. Takže budem rád, keď čo najviac takýchto možností byť doma so svojou rodinou dáme nášmu pracujúcemu občanovi.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať.

  • Ďakujem za podporu kolegom.

    Pán poslanec Blaha, veľmi sa mýlite, vidno, že ste odtrhnutý od reality a od bežného života. V týchto dňoch dostávajú ľudia na Slovensku faktúry, ktoré sú rádovo zvýšené v porovnaní s minulým rokom, za elektrickú energiu o 100, 150 eur viac, niektorí majú o 200-300 % vyššie príplatky na faktúrach. A vy si teraz predstavte osamelú ženu s deťmi, ktorá by veľmi rada bola v nedeľu doma, ale napíše mi, že, pani Verešová, prosím vás pekne, ja chcem byť s deťmi, ale ja zároveň musím prežiť, a preto jej nestačí minimálna mzda. Tak ak takáto žena už teda naozaj musí ísť v nedeľu do práce, tak nech si aspoň privyrobí na svoje živobytie, pretože aj teraz musí zaplatiť o 100, 150 eur viac, ako doteraz platila za elektrickú energiu. A to je zásluha vlády, tejto vlády, súčasnej vlády, ktorá si hovorí, že je sociálnou vládou. Takže predstavte si takýchto ľudí a predstavte si aj ženy pred dôchodkom, predstavte si vdovy, predstavte si invalidov, ktorí majú takéto minimálne mzdy. Nuž, radi by boli aj v nedeľu doma, aj v štátny sviatok, ale v nedeľu nemajú dodnes nič garantované.

    Takže preto prichádzame aspoň s takouto ochranou, nech si ľudia zarobia na tom našom Slovensku, kde také sú nízke mzdy, že nám odchádzajú ľudia do zahraničia a predsa za takéto mzdy nemôžu pracovať. Takže veľmi, veľmi sa mýlite.

    Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, či sa hlási niekto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Traja.

    Pán poslanec Kéry, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, nie je to tak dávno, čo predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico vyhlásil, že centrom našej pozornosti má byť zamestnaný človek a človek, ktorý v súčasnosti nepracuje, ale prácu si hľadá a má záujem pracovať. Cieľom každého politika by malo byť, aby sme uľahčili zamestnaným ľuďom a zlepšovali životné a v tomto prípade hlavne pracovné podmienky.

    Pani Verešová spomenula aj minimálnu mzdu. Pani poslankyňa, hádam vás nemusím upozorňovať na to, že vo všetkých vládach, kde bol zastúpený SMER - sociálna demokracia, tak minimálna mzda sa zvyšuje a je to hlavne naša zásluha. A čo sa týka Zákonníka práce, pripomeniem vám len, že počas obdobia Radičovej vlády boli vaši mnohí kolegovia, ktorí hlasovali za Zákonník práce z dielne pána Mihála, ktorý výrazným spôsobom oslabil postavenie zamestnaných ľudí. Takže to len na okraj.

    Podľa Štatistického úradu až 250-tisíc ľudí pracuje v maloobchode. Priznám sa, že odborári nám posunuli údaj, ktorý hovorí až o 310-tisíc ľuďoch, ktorí pracujú v maloobchode. Ak teda uznáme, že pravda je niekde uprostred, napriek tomu je to veľmi veľká množina ľudí a určite mi dáte za pravdu, že drvivá väčšina týchto zamestnancov sú ženy a hlavne ženy matky, ktoré sú často nútené, či už počas sviatkov pracovať a týmto spôsobom sa nemôžu venovať svojim rodinám.

    Súčasný Zákonník práce zaručuje, že zamestnanci nemôžu byť nútení pracovať 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po dvanástej hodine a na Prvý sviatok vianočný. Našou ambíciou je rozšíriť tento okruh voľných dní na pätnásť dní a už dneska chcem avizovať v tejto chvíli, že spolu s predkladateľmi a navrhovateľmi sme sa rozhodli navýšiť o pätnásť a pol dňa. Ten pol dňa treba hľadať vo Veľkonočnom pondelku, kedy sme chceli vyjsť v ústrety zamestnávateľom, ale po rôznych rozhovoroch s odborármi, s ľuďmi, ale aj samotnými zamestnávateľmi sme usúdili, že by bolo vhodnejšie, keby celý deň na Veľkonočný pondelok boli prevádzky zatvorené.

    Určite ste si všimli, že ideme cez Zákonník práce a nesnažili sme sa robiť rozdiely, či už podľa metráže, podľa toho, aké majú prevádzky, či veľké, menšie, alebo podľa počtu zamestnancov, lebo si myslíme, že by to určite viedlo k rôznym špekuláciám. A tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Podmanický, netýka sa to živnostníkov, hlavne drobných živnostníkov, ktorí môžu mať otvorenú prevádzku, ale s jedinou podmienkou, že nesmú nútiť svojich zamestnancov pracovať.

    Ak dovolíte, prejdem teraz k určitým výhradám, ktoré zaznievali hlavne z liberálnejšej časti politického spektra. Vraj nútime ľudí, ako majú tráviť deň, áno, nútime ľudí, kedy majú nakupovať. No nie je to pravda. Nám je jedno, či budú tráviť s rodinou, pôjdu do prírody alebo budú niekde inde, určite to nie je našou ambíciou.

    Ďalšia výtka sa týkala, že je tam príliš veľký počet cirkevných sviatkov. Nuž spomeniem len Vianoce a Veľkú noc, najväčšie sviatky. Áno, majú hlbokú tradíciu v katolíckej cirkvi, v kresťanstve, ale, dámy a páni, Vianoce a Veľkú noc oslavujeme len my kresťania? Veď tieto sviatky sa oslavujú v takmer celom vyspelom svete.

    Ďalej dostávame otázky, že prečo nenecháme na majiteľov obchodov, aby sa rozhodli, kedy majú otvoriť a kedy bude zatvorené. Nuž mám jedného kamaráta, ktorý má niekoľko prevádzok v Nitre a okolí a on mi povedal, že, Marián, ja si to nemôžem dovoliť, pretože ak otvorí konkurencia, ja som automaticky nútený takisto otvoriť tieto prevádzky bez ohľadu na to, aký veľký mám zisk, aby som nestratil svojich zákazníkov.

    No a prečo nie nedele, pani poslankyňa? Viacerí z predkladateľov určite by sme uvítali, a garantujem vám, že v budúcnosti sa chceme vrátiť aj k voľným nedeliam, ale, ako sa hovorí, lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Na rozdiel od vás my sme sa stretli na zasadnutí sociálno-hospodárskej rady, kde sme rokovali na jednej strane aj s odborármi a samozrejme, že sme rátali s ich podporou, ale čo nás milo prekvapilo, že ani zamestnávatelia nemali veľké výhrady, dokonca budem citovať prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, ktorý povedal, že po prijatí tohto zákona sa posúvame k civilizovaným krajinám. A keďže my si ctíme dohody a dohody sú zatiaľ na tieto štátne sviatky a dni pracovného pokoja, tak nateraz nebudeme otvárať tému voľných nedieľ. Ale uisťujem vás, že sme zvedaví, aká bude reakcia ľudí a spoločnosti na týchto pätnásť dní, a potom sa k tomu vrátime.

    A viete, čo nás ešte odradilo od toho, aby sme do nášho návrhu zákona nezakomponovali aj voľné nedele? Jasný a konkrétny príklad našich južných susedov z Maďarska. Tam vláda zaviedla voľné nedele bez toho, že by otvorila nejakú širokú diskusiu, a aký bol výsledok? Ľudia boli nespokojní, búrili sa a vláda bola nútená svoje rozhodnutie zrevidovať a voľné nedele dneska už v Maďarsku nemáme.

    Na záver chcem povedať, že zúčastnil som sa mnohých aj diskusných relácií a budem citovať sekretára Konferencie biskupov Slovenska pána Ziolkovského, ktorý s takou síce nadsádzkou povedal, že ak prejde tento zákon a tento návrh zákona, považuje to za malý zázrak. Takže som prekvapený, že práve vy a vaši kolegovia hovoríte o tomto našom návrhu zákona ako o málo ambicióznom.

    Dámy a páni, na záver verím, že tento náš návrh zákona bude posunutý do druhého čítania, a verím, že zaň zahlasuje viac, ako je len ústavná väčšina.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, spomenuli ste minimálnu mzdu. Ja naozaj nie som za to, aby tá minimálna mzda bola nejako regionálne rozdelená, ja som za to, aby bola na celom Slovensku rovnaká. Na druhej strane ja chcem, aby minimálnu mzdu na východnom Slovensku nezarábali ľudia, ktorí sú kvalifikovaní, ale minimálnu mzdu brali ľudia s nízkou kvalifikáciou. A to je problém, lebo v podstate vzniká na východnom Slovensku to, že čím vyjde vyššie minimálna mzda, je menší rozdiel medzi tým, ako kvalifikovaná pracovná sila na východnom Slovensku zarába. Je to už len pár euro, ktorá je blízko minimálnej mzdy, a to môžem hovoriť aj o úradníkoch, sociálnych pracovníkoch, ktorí pracujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí mi hovoria, že ak človek, ktorý poberá dávky, má už pomerne toľko, koľko oni, rozdiel medzi nimi je nejakých sto euro.

    Takže ak chceme hovoriť o minimálnej mzde, musíme hovoriť aj o odvodovom nejakom, odvodovej nejakej úľave pre práve zamestnávateľov na východnom Slovensku, lebo tých stimulov je tam najmenej. Najviac je v Trnave, najmenej je teda na východe. A práve preto sme hovorili o tom, že ak už tí ľudia potrebujú robiť na tom východnom Slovensku a tie mzdy sa nejako nevyrovnávajú dlhé, dlhé roky s tým západným Slovenskom, tak nech majú v sobotu 50 % zaplatené a v nedeľu 100 %.

    Ďakujem.

  • Hovorili ste, že aj týmto krôčikom sa priblížime k tým civilizovaným krajinám? Nuž, pán poslanec, akosi neskoro sa približujeme k civilizovaným krajinám a ja teraz vôbec nemyslím len na nedeľu, voľnú nedeľu či štátne sviatky, či počas víkendu. Vy tu vládnete najdlhšie s takou mocou, akú tu nemal nikto, a tak málo ste urobili pre ľudí. Ja sa teším, že ste aj na základe našej výzvy v novembri s poslancom Vašečkom, keď sme vystúpili a hovorili sme o tejto téme, že je to škandál, aby naši ľudia pracovali v nedeľu, aby sme sa ocitli na špici v eurozóne, aby pracovali ako sovy v noci, na druhom mieste, aby mali toľko nadčasov a dokonca za ne nemali ani zaplatené.

    Takže ja vás, nehnevajte sa na mňa, ja vás nemôžem za to oceniť. Pretože vy ste mali už toľko času a tak málo ste urobili pre ľudí.

  • Ďakujem pekne. Ja poviem za seba. Ja vítam tento návrh pána kolegu Podmanického. Považujem ho za akýsi kompromis a určite, určite si viem predstaviť, aby sme ho podporili. Ale beriem slová pána Kéryho, ktorý povedal, že určite sa k tomu ešte vrátime, k tým voľným nedeliam, ja vás beriem za slovo. Ja si to budem pamätať a som zvedavý, či do konca volebného obdobia sa k tomu vrátime. Ja chápem, že momentálna situácia je taká, že asi je problém, aby tie voľné nedele prešli, tak vítam tento kompromis, ale naozaj ja si budem pamätať vaše slová, že sa k tomu vrátite. Som zvedavý kedy.

    Ja som nedávno sedel aj s predstaviteľmi Aliancie za rodinu a bavili sme sa o týchto nedeliach. Samozrejme, tá debata bola asi taká, že pre mňa napríklad ideálny stav by boli tie voľné nedele. Veď keď to vie fungovať v Rakúsku, vie to fungovať v iných krajinách, tak prečo by nemalo to fungovať aj u nás. Ale musím dať za pravdu aj kolegyni Gaborčákovej, aj kolegyni Verešovej, no, 2012 - 2016 ste vládli sami, štyri roky, mohli ste urobiť, čo ste len chceli. Mali ste 83 hlasov, na lúsknutie ste mali 90 hlasov od KDH, mohli ste urobiť čokoľvek, a neurobili ste.

    A naozaj by bolo dobré sa zamyslieť nad regionálnymi rozdielmi, lebo tým, že sa zvyšuje minimálna mzda, ale tak ako kolegyňa Gaborčáková povedala, sa znižuje zároveň aj rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. Čiže skúsme sa ešte niekedy pobaviť o špeciálnych ekonomických zónach.

  • Pani poslankyňa Grausová. Pardon, pani kolegyňa, nechcel som vás vynechať.

    Pani kolegyňa Pfundtner, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som taktiež predkladateľkou predmetného návrhu zákona, preto musím povedať, že súhlasím s tým, čo tu odznelo aj z úst môjho kolegu pána poslanca Kéryho. A priznám sa, že som trošku prekvapená, pretože som čakala omnoho búrlivejšiu diskusiu a omnoho možno väčšie útoky zo strany toho liberálnejšieho spektra, ale som, nie sú tu kolegovia, áno, je ich tu zopár a možno tí, ktorí tu sú, tak zdieľajú s nami možno tie konzervatívnejšie hodnoty. Tomu som veľmi rada.

    Ale som veľmi rada, že aj z úst opozičných poslancov počuť slová podpory tomuto predmetnému návrhu zákona. Musím povedať, že ja som oslovila všetky obchodné reťazce na Slovensku a upozornila som ich dopredu na tento plánovaný krok, na túto plánovanú zmenu. A s niektorými som sa stretla aj osobne a som naozaj úprimne rada, že všetci, ktorí mi odpovedali, okrem jednej spoločnosti, mi všetci odpovedali, tak vítajú tento návrh zákona. Povedali, že napriek tomu, že svojim zamestnancom ponúkajú za prácu za sviatok viac, než im zákon predpisuje, teda tých 50 %, oni ponúkajú niektorí 70- až 100-percentný príplatok vo všetkých regiónoch, kde majú pobočky, a ľudia napriek tomu nechcú pracovať v tieto dni. A dokonca, čomu sa teším, z niektorých reťazcov som dostala odpoveď, že by radi zaviedli nemecký model. Iste viete, že nemecký model znamená aj zatvorené obchody v nedeľu. Takže ja sa vôbec nebránim tomu, aby sme začali na túto tému diskutovať, ale tu si dovolím poznamenať jednu poznámku, že každá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • A teraz pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ja tiež oceňujem tento návrh, len by som chcela ešte ako žena, ako matka požiadať, že či by sa nedalo prípadne v druhom čítaní rozmýšľať o tom, že ten 24. december, mne je vždy veľmi ľúto tých predavačiek, keď všetky ženy chystajú, varia, chystajú tie Vianoce a úbohé chudery predavačky musia sedieť a kasírovať tam a pracovať v obchodoch. Takže či by sa nedalo toto nieže do dvanástej, ale či by naozaj sa v tom druhom čítaní nedalo porozmýšľať o tom, aby celý ten deň, ja si myslím, že nikto neumrie. Každá domácnosť má chladničku väčšinou a jednoducho dokážu si kúpiť zásoby, čiže nikto by hladom nezomrel, keď by bol v ten deň zatvorený, ten obchod zatvorený. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No určite v niektorých rodinách si prilepšia tými príplatkami, ktoré dostanú za odpracované sviatky, ale myslím si, že na konci dňa v tom, v tom zúčtovaní určite pre tú rodinu bude ďaleko výhodnejšie, keď bude môcť ten sviatok stráviť spoločne a oželie aj možno tie peniaze, lebo ten efekt bude ďaleko lepší. Ale nie to som chcel povedať.

    Chcel by som pri tomto zákone poukázať aj na iný problém, ktorý sa vyskytuje a nebol tu tak moc prejednávaný ani pri Zákonníku práce, a to je, že tieto sviatky alebo toto voľno, ktoré zamestnanci budú čerpať, bude patriť k jedným z mála dní, kedy skutočne budú môcť počítať, že to voľno dostanú a budú si ho môcť naplánovať, ako ho slobodne strávia so svojimi rodinami. Hovorím to preto, lebo ten problém je, že podľa Zákonníka práce môžu zamestnanci si naplánovať určitú časť dovolenky, ktorú strávia podľa svojich plánov, hej, ale toto sa v praxi takisto v reťazcoch nedodržuje. Dovolenkou disponuje zamestnávateľ veľakrát v celej miere a rozhoduje podľa svojich potrieb, ako ten zamestnanec tú dovolenku môže, môže čerpať a veľakrát zamestnanec dve tretiny svojej dovolenky strávi v tzv. hluchých mesiacoch a v zime alebo v lete, kedy by mohol s tou rodinou ísť na dovolenku a užiť si ju, tak zamestnávateľ mu ju nepodpíše, lebo ho pošle na dovolenku v marci, v januári a v tých hluchých obdobiach.

    Takže aj pre tento fakt vítam tento návrh zákona, kde skutočne tí ľudia budú môcť podľa vlastných predstáv naplánovať aspoň to voľno, ktoré im tento zákon garantuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali, a tie faktické poznámky boli poväčšinou pozitívne.

    Ale poďme. Pani poslankyňa Gaborčáková, inštitút minimálnej mzdy je tu práveže na to, aby vytváral tlak na to, aby rástli aj priemerné mzdy. Aspoň u nás na západnom Slovensku to tak je.

  • Reakcia z pléna.

  • Súhlasím, ja nemám taký dobrý prehľad, čo sa deje na východnom Slovensku, ale práveže naozaj inštitút minimálnej mzdy vytvára tlak na rast miezd. A minule som navštívil viaceré fabriky v okrese Zlaté Moravce a veľmi pozitívny ohlas je, že nikto tam nepracuje za minimálnu mzdu, čo ma veľmi teší. To znamená, že minimálna mzda je len tá hranica, pod ktorú by sme nemali dovoliť, aby niekto na Slovensku zarábal.

    Pán poslanec Pčolinský, veľmi dobre ste povedali, že je to dobrý kompromis, dobrý kompromis, nie je to ani to najmenej, ani to naviac, tie voľné nedele, ale je to niekde nejaký stred. A to, čo ste spomínali o krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, no, musím skonštatovať, že nadnárodné spoločnosti, ktoré hlavne majú v rukách veľké obchody, veľké obchodné strediská, si v tých štátoch určite nedovoľujú to, čo si dovolia u nás. Ale to bola chyba hneď po vzniku Slovenskej republiky, že legislatíva im to umožnila.

    Čo sa týka viacerých otázok na to, že prečo v tom minulom období mali sme 81 hlasov, no, viete, niektoré zákony sme práveže nemohli prijímať preto, lebo by sme boli obviňovaní, že je to tvrdý diktát a vláda jednej strany a niektorí opoziční politici by už len zvolávali tlačovky.

    Pani Verešová, filozofia, buď chceme motivovať ľudí, aby pracovali v sobotu a v nedeľu, alebo, práve naopak, chceme ich motivovať, aby nepracovali v sobotu a nedeľu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne zopár slovami vyjadriť podporu tomuto zákonu, ktorý spoločne s Janom Podmanickým a ďalšími kolegami predkladáme a predkladáme ho, teda určite ja, ale predkladáme ho, verím, ako ľavičiari. A zaznel tu od Edity Pfundtner, že niekto tu vyznáva konzervatívne hodnoty, a ja súhlasím s tým, že mnohí konzervatívni kolegovia podporujú tento zákon práve kvôli tomu svojmu konzervativizmu, a ja im to neberiem, ale ja osobne podporujem tento zákon nie kvôli konzervativizmu, ja nie som konzervatívec. Ja som ľavičiar a mne ide o ľudí práce. Ide mi o ľudí práce a to je základná ľavicová socialistická hodnota: chrániť ľudí práce, pracujúcich ľudí.

    Takisto vadí mi, že sú zneužívané často na práve tieto roboty ženy. Ďalšia veľmi významná socialistická téma, ochrana žien, ktoré by mali byť naozaj, mať možnosť byť so svojimi rodinami alebo inak tráviť čas, ako byť nútené svojimi zamestnávateľmi, aby pracovali aj počas sviatkov v obchodoch. Čiže z tohto hľadiska to by som nepovedal, že to je rozpor konzervatívcov a liberálov v otázkach etiky a kultúry, ale je to rozpor liberálov alebo neoliberálov a socialistov v oblasti ekonomiky. A, áno, socialisti alebo ľavičiari chcú, aby tu bolo viacej ochrany práce, aby tu bolo viacej ochrany žien a aby tu bol zároveň aj istý tlak na to, aby sme nepodliehali tomu komerčnému konzumnému spôsobu života, ktorý ničí nielen naše životy, ale de facto celý spoločenský systém obetúva na piedestál trhovým hodnotám. A to je niečo, čo považujem za nesprávne.

    Zazneli tu argumenty, ktoré sú namieste, a ja som rád, že tá debata je kultivovaná a že viac-menej každý tento návrh podporuje, hádam s výnimkou možno fanatických neoliberálov, ktorí tu dnes neprišli, a veľmi sa tomu teším, pretože tá diskusia je naozaj civilizovanejšia. Bavíme sa o tom, ako ešte viac pomôcť ľuďom, a to je niečo, čo, samozrejme, je legitímne, tu vidím iba rozdiel perspektívy medzi vládnymi poslancami alebo vládnymi politikmi a opozičnými. Opoziční, samozrejme, vždy budú kričať, že to chce niečo viac, že to chce niečo radikálnejšie a podobne, lebo nemajú v rukách tie nástroje, a tým pádom nemusia vyjednávať so všetkými záujmovými skupinami, ktoré sú v tej hre.

    No choďte sa postaviť na tú tripartitu a povedať, že chcete zákaz nedieľ alebo zákaz práce v nedeľu. No tí zamestnávatelia vás vyženú z tých dverí. A, samozrejme, môžte takýmto spôsobom fungovať dlhodobo, že budete napriek istým požiadavkám presadzovať hlava-nehlava, čo len chcete. Ja som inak jeden z tých, ktorý by tento revolučný prístup niekedy aj uvítal, ale nemám pocit, že by ste to práve vy robili v čase, keď ste tú možnosť mali, ako bol pán poslanec Matovič a Viskupič, keď boli v čase Radičovej vlády poslancami vládnej koalície a mali v rukách veľmi veľa moci, nejako ju moc nevyužili. Čiže trošku skúsme sa zamyslieť nad tým, čo je v možnostiach vládnych poslancov.

    Ja som veľmi rád, že na tomto návrhu je dohoda, dohoda tripartity, a to je ďalšia z významných hodnôt sociálnej demokracie, snažiť sa o istý druh korporativizmu, sociálneho korporativizmu, dohodnúť sa naprieč odborármi, zamestnávateľmi a ďalšími záujmovými skupinami, týkajúcich sa ekonomických vecí, a potom s týmto návrhom prísť. Nerobiť to anarchisticky, to znamená, nerobiť to bez toho, aby sme nepoznali názory všetkých záujmových skupín. A ja som veľmi potešený, ja, samozrejme, budem vždy obhajovať záujmy odborárov a ľudí práce, ale som potešený, že aj zamestnávatelia súhlasia s výnimkou možno niektorých reťazcov, ale aj tie reťazce hovoria, že pokiaľ sa to zakáže všetkým, im to bude len vyhovovať, lebo pokiaľ by sa to zakázalo iba niektorým, tí ostatní by túto konkurenčnú výhodu mohli využívať a opäť by sa to celé rozpadlo.

    Čiže pokiaľ to zakážeme všetkým reťazcom, a naozaj bavíme sa o reťazcoch, bavíme sa o nadnárodných korporáciách, nebavíme sa tu o nejakých potravinách v dedine, o nejakej rodinnej firme, kde si to tí živnostníci môžu ďalej predávať, bavíme sa o tom, že v ten deň nemôžme dať prácu žiadnemu zamestnancovi, to je ten rozdiel. Ja si nemyslím, že akcionár Tesca teraz pôjde za tú kasu do Tesca v Bratislave, aby si za to sadol a predával, ale keby to chcel spraviť, tak v zásade môže, mám pocit, lebo ide o to, aby sme nedávali prácu, nedávali možnosť pracovať a dať, zadávať prácu zamestnávateľom počas sviatkov. Čiže z tohto hľadiska mám z toho veľmi dobrý pocit.

    Viete, ten argument, klasický argument neoliberálov je, že načo to regulovať. Však tí ľudia si môžu slobodne zvoliť, či budú pracovať, alebo nie, môžu si slobodne povedať, či pôjdu do práce na Vianoce, alebo nie, načo to regulovať? To bude argumentom neoliberálov. Takto isto môžme argumentovať aj z hľadiska 8-hodinového pracovného času, aj z hľadiska detskej práce, aj z hľadiska ďalších vymožeností, ktoré sme po ťažkých sociálnych zápasoch vybojovali v civilizovanej Európe a v ďalších civilizovaných častiach sveta. Ja mám pocit, že tohto by sme sa nemali vzdávať, a myslím, že na tom sa zhodneme, že isté hranice musí mať každá dohoda, pretože tá dohoda nie je medzi dvoma rovnocennými partnermi, to si uvedomme. Zamestnávateľ a zamestnanec nie je v tej dohode rovnocenným partnerom. Hlavne pri tých nízkopríjmových zamestnancoch, to sú ľudia, ktorí sú často tak zúfalí, že sú schopní a ochotní zobrať akúkoľvek prácu, aj otrockú prácu. Prečo pracujú deti 4-5-ročné v Bolívii? Lebo inak by pomreli od hladu. A toto sú situácie, ktoré, samozrejme, zamestnávatelia radi využijú, aj na Slovensku, áno, keď sa ti nepáči, choď, tam sú dvere. Vyriešené.

    Preto my chceme apelovať na posilňovanie štátnej regulácie práve týchto vecí, na posilňovanie odborov, na posilňovanie minimálnej mzdy, na posilňovanie sociálnych práv zamestnancov a toto je jeden zo spôsobov. Samozrejme, že to nevyrieši všetko a hovoríte správne, na Slovensku sú nízke mzdy. Poďme robiť všetko pre to a snažíme sa, aj keď nemáme zázračnú paličku, snažíme sa, aby tu bol ekonomický rast - a je tu ekonomický rast, aby sme zvyšovali minimálnu mzdu - a zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sme pomáhali sociálnymi právami zamestnancov a posilňovali odbory - robíme to ďaleko viac, ako to robila práve tá vláda, v ktorej sedel aj Matovič, resp. ktorú podporoval aj Matovič, aj Viskupič z vášho hnutia.

    Čiže tu si všímajme tú úprimnosť tých slov. Ľavica na Slovensku nemôže robiť zázraky, ale snaží sa a robí ďaleko viac, ako robila pravica, ktorá dneska hovorí o tom, ako treba byť sociálnejší. Neverím im. Ja im neverím ani slovo. Oni sociálni sú len, kým sú v opozícii. Akonáhle prídu do vlády, tak koniec všetkého sociálneho.

    Z hľadiska európskych modelov, ktoré poznáme a ktoré ako skôr odborník na európsku problematiku poznám, naozaj má viacej láka ten model, aký je v Rakúsku, Nemecku a v týchto kontinentálnych krajinách, ale aj v liberálnom Holandsku, kde je zakázaná práca v nedeľu alebo počas sviatkov. To znamená, toto sú naozaj vzory, ktoré sú mi sympatickejšie ako ten anglosaský štýl alebo tie vzory z tých banánových republík, kde naozaj je možné v tom Karibiku si zrejme ísť kúpiť kedykoľvek čokoľvek kdekoľvek, ale myslím si, že tento druh neoliberalizmu nie je ani súčasťou našich tradícií, ani súčasťou našich sociálnych predstáv o tom, ako majú byť chránené práva našich zamestnancov.

    Čo sa týka sviatkov a tu je taká tá otázka, že ako je možné, že sa taký presvedčený ateista, ako som ja, spojí aj s veľmi presvedčenými katolíkmi, kresťanmi a náboženskými ľuďmi s veľmi silnou náboženskou vierou. Viete, preto, lebo je to pre mňa otázka práce, otázka ochrany práce. A sviatky, nech sa na ne pozerám zľava, sprava, ako sú Sviatok práce, Deň oslavy víťazstva na fašizmom alebo Slovenské národné povstanie, nemajú nič spoločné s náboženstvom a myslím si, že nikto tam nejaké náboženstvo necíti, takisto je to vznik Slovenskej republiky, Deň Ústavy a podobne, to sú sviatky, ktoré by sme si mali ctiť. Ja, samozrejme, si ctím aj tie sviatky, ktoré niektorí z vás považujú za náboženské, ale už tu bolo spomenuté Majom Kérym, no, Vianoce sú pre mňa sviatky rodiny, Veľká noc, nechcem nikoho uraziť, je pre mňa šibačka, ale veľmi si ju vážim, je to pre mňa tradícia, národná tradícia, spoločenská tradícia, ktorú naozaj vyznávam bez toho, aby som tam vnášal nejakú metafyziku. No a toto je podľa mňa typické pre mnohých ľudí, ktorí nie sú veriaci, a vôbec by som tu tento rozdiel nevidel medzi veriacimi a neveriacimi, medzi katolíkmi a ateistami. Ja tento zákon podporujem preto, že ochraňujem pracujúcich ľudí, a nie preto, že by som podporoval katolícku cirkev. Katolícka cirkev s týmto nemá čo do činenia.

    A aby som tu ešte viac, túto myšlienku ešte viac podporil, tak to poviem na rovinu. Pokiaľ s týmto súhlasia odborári, ktorí sa k tomu vyjadrili veľmi, veľmi pozitívne a dokonca chcú, aby tá malá miera kompromisu, s ktorou sme prišli o tom Veľkonočnom pondelku, bola odstránená, ja som ochotný do toho ísť. Odstráňme to, áno, aby bol aj celý Veľkonočný pondelok zavretý. Toto chcú odborári, to je pre mňa sväté. Pre niekoho je možno sväté to, čo chce katolícka cirkev, nechám to na ňom. Pre mňa je naozaj sväté to, čo chcú odborári, lebo chcem, aby sme pomáhali ľuďom práce a oni najlepšie vedia, čo im pomôže. Oni to najlepšie vedia. Nie nejakí zbohatlíci.

    Toľko z mojej strany. Nechcem naozaj predlžovať túto diskusiu, lebo vidím, že až na jedného neoliberála, ktorý pôjde po mne, asi každý s týmto návrhom súhlasí. Čiže ďakujem pekne za pozornosť a verím tomu, že táto vzácna chvíľa, kedy sa dokázala radikálna ľavica spojiť s konzervatívnou pravicou, sa ešte niekedy objaví.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Blaha, vy máte úžasnú schopnosť obrátiť akúkoľvek tému na otázky ideológie, to je naozaj neuveriteľné a obdivuhodné. Ono, viete, niekedy je menej viac, to je, ja som čakal, že k tomu pristúpite trošku vecne, ale toto bol, si pamätám, už neviem ktorá predstaviteľka vašej ideológie rozprávala na tlačovke takú básničku, že, "naša mládež, tys´ držiteľka rána" a takéto, mne to presne takto pripadalo. Prosím vás, že toto čo bolo?

  • Všetok text povedaný so smiechom.

  • Ja by som chcel poďakovať pánovi predsedovi Blahovi, že v podstate aj z toho ideologického hľadiska vysvetlil svoj postoj k tomuto zákonu a že ho podporuje, pretože naozaj treba si uvedomiť, že tento zákon je predovšetkým pre ľudí. Pre ľudí práce a pomôcť naozaj predovšetkým tým mamičkám, aby sa mohli počas tých štátnych sviatkov venovať rodinám, deťom a tak ďalej.

    A z tohto pohľadu aj chcem poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí nevnímajú túto novelu zákona ako, alebo tento zákon ako politický alebo ideologický boj, ale ktorí v ňom vnímajú ako predovšetkým pristúpenie k tomu, ako sa máme správať my zástupcovia verejnosti v Národnej rade k našim občanom. S úctou, s pokorou vytvárať podmienky pre to, aby si dokázali užiť ten voľný čas, pokiaľ možno vo vlastnom rodinnom kruhu.

    Takže chcel by som poďakovať, naozaj k tej myšlienke práve, ktorú vysvetlil pán Blaha, že tento zákon alebo to nie je politický, že nie je ideologický, ale že je o ľuďoch a že treba takto vnímať aj tento návrh.

  • Ďakujem za slovo. Ja si, naopak, myslím, že pán Blaha naozaj potreboval zo seba dostať tie veci, že jednoducho to nepodporuje iba preto, lebo to dávajú oni ako vládna koalícia, ale že jednoducho má na to argumenty, a preto ja to rešpektujem, čo povedal.

    Mňa veľmi potešilo, že povedal, že pre neho je aj také dôležité chrániť ženy. A dnes je Medzinárodný deň proti srdcovo-cievnym chorobám žien a každá žena by mala mať na sebe červené, takže mám červené. Na druhej strane chcem vyzvať možno pána kolegu, aby podporil aj druhý náš zákon, odchod žien do dôchodku, za každé dieťa, ktoré teda skončilo strednú školu, aby žena mohla odísť do dôchodku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja teda oceňujem, čo povedal pán Blaha. Oceňujem jeho sociálne cítenie, ktoré, verím, že je úprimné a že sa dotkol, teda tak ako povedala pani Gaborčáková, aj teda práv žien. Okrem toho aj to, že spomenul tie Vianoce, že sú preňho sviatok rodiny, pretože naozaj pre kresťanov sú to kresťanské sviatky, ale pre mnohých, vlastne pre všetkých ostatných, asi pre každého človeka sú to aj sviatky rodiny, tie Vianoce. A ešte veľmi oceňujem aj to, on to povedal v jednej faktickej, predtým niektorej, že jednoducho nemôže byť konzum a peniaze nadradené nad človeka a nad rodinu. Toto by som chcela zvlášť oceniť. Ďakujem.

  • Nuž, asi sa na mňa nahneváte, pán poslanec, ale ja zase považujem toto vaše vystúpenie alebo vaše niektoré slová za farizejské. Pretože ak hovoríte o ľuďoch práce a zastupujete stranu SMER, ktorá hovorí o ťažko či tvrdo pracujúcom človeku, tak zároveň predsa to mala byť vaša téma, aby boli ochránení a podporení ľudia, ktorí pracujú počas soboty a nedele, teda počas víkendu, tak ako boli Zákonníkom práce chránení, a teda garantované v Zákonníku práce, že aj štátne sviatky, za štátne sviatky mali príplatok. To mala byť vaša téma, tu nejde o žiadne kupovanie, o žiadny biznis, ide o ochranu človeka, aby mal príplatok za prácu počas takých dní, ktoré nie sú bežnými dňami ako pondelok až piatok.

    Bohužiaľ, ja vám nemôžem uveriť, ani keď hovoríte o ochrane žien, pretože keby to tak bolo, že tak myslíte na matky a na ženy, tak stopercentne nemôžete predsa prijať počas tejto schôdze tzv. jasličkový zákon, a teda by ste vypočuli všetky tie matky a všetkých tých rodičov, ktorí vás vyzývali, aby ste takýto zákon neprijali.

  • Pán poslanec Blaha, v závere svojho vystúpenia ste povedali, že nechcete predlžovať, táto formulácia nebola celkom presná. Vy nie že nechcete predlžovať, vy by ste ani nemohli predlžovať, lebo ste si schválili rokovací poriadok a vyčerpali ste si čas, ktorý vám rokovací poriadok umožňuje vystupovať, takže to je tá skutočná príčina. Verím, že keby nemali ste takéto obmedzenie alebo keby ste sa stihli prihlásiť písomne a nie ústne, tak by ste tu rozprávali ešte dlho, čo by bolo úplne legitímne, aj keď skoro s ničím z toho, čo ste hovorili, som nesúhlasil, ale parlament je na to, aby poslanci mohli vyjadrovať svoje názory a prezentovať ich, a teda je prirodzené, že poslanci majú rôzne a častokrát úplne protikladné názory. Takže je mi ľúto, že ste sa museli obmedziť na tých desať minút.

  • Pán poslanec Blaha, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán Dostál. Mne to ľúto nie je, ja som si popravde ani nevšimol, že už mi dochádza čas, vidíte, stačí to a je to absolútne prirodzené a netreba o tom špekulovať.

    Pán kolega Pčolinský, vy máte úžasnú schopnosť akúkoľvek dostať tému do tej najprimitívnejšej krčmovej roviny. Ja som nemal vôbec v úmysle nejakým spôsobom sa vás dotýkať. To, že ste jednoduchší človek a že sa vám nepáčia trošku argumentačne silnejšie tézy, ale z vlastnej banálnosti, prosím vás, nerobte cnosť. To je také strašne trápne. Tak trošku sa tvárte aspoň, že ste intelektuálne zdatnejší, keď už teda s tým máte problém.

    Čo sa týka paní kolegýň, ja ďakujem pekne za podporu a, samozrejme, všetky sociálne návrhy na ochranu žien podporujem. A jediný rozdiel je v tom, a to naznačovala aj pani kolegyňa Verešová, no, na jednej strane máte opozíciu, ktorá môže prísť s akýmikoľvek krásnymi, vznešenými návrhmi, na druhej strane máte vládu, ktorá to musí, samozrejme, pretaviť do praxe, baviť sa s ďalšími záujmovými skupinami, snažiť sa nájsť zhodu naprieč politickým spektrom aj naprieč spoločenským spektrom atď. A toto sú dve veci. To je iba rozdiel ani nie cieľov, ale iba nástrojov, aké máme.

    Ja v rovine cieľov som obhajcom demokratického socializmu, dobre to o mne viete, to znamená maximálna ochrana žien, maximálna ochrana pracujúcich, čo najviac rovnosti v spoločnosti a čo najmenej toho trhového, predátorského princípu, ale nie je to také jednoduché, ako si myslíte, hlavne nie, keď sme v takom globálnom nastavení, v akom sme. Čiže v tom sa neprieme. Pokiaľ prídu sociálne návrhy, s radosťou ich podporím, pokiaľ budú zrealizovateľné a pokiaľ nájdeme podporu naprieč politickým spektrom.

    Ale ja som strašne rád, že tu máme zrazu toľkých ľavičiarov a socialistov aj v radoch opozície, pokiaľ to takto bude pokračovať, tak sa naozaj teším na revolúciu.

    Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • No, to by nám ešte chýbalo.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť k tomuto návrhu zákona, až pán poslanec Fecko ma primäl, aby som to rozhodnutie zmenil, keď tu pochválil ten návrh a pochvalne sa vyjadroval aj o tom, že ako to v tomto ohľade fungovalo v socializme. A teda asi keby som nevystúpil, tak sklamem ako kolegyňu Edit Pfundtner, ktorá, ktorá tu nezaregistrovala nejaké hlasy, ktoré by boli kritické, a teda asi nezaregistruje, lebo už tu nie je, ale určite aj kolegu Blahu, ktorý je taký nadšený, že koľko ľavičiarov a socialistov je nielen v koalícii, ale aj v opozícii, v tomto s ním musím súhlasiť, že je to tak, akurát že ja z toho nie som až taký nadšený. Skôr som z toho mierne zhrozený.

    Pán poslanec Fecko tu hovoril, že však za socializmu tie obchody boli, boli v nedeľu zatvorené a v sobotu iba, iba doobeda otvorené a prežili sme. No, určite, prežiť sa dá, prežiť sa dá všetko. Vysvetlenie podľa neho je v tom, že, že vtedy to nebol až taký biznis. Áno, nebol to, nebol to biznis. Otázka je, či je to dobre alebo zle a kto na to nakoniec doplatil. Lebo výsledkom systému, v ktorom obchod nie je biznis, ale je vecou nejakej plánovanej ekonomiky, je predsa to, že je nedostatok tovaru, je zlá kvalita tovaru a je aj nedostatok príležitostí, aby si ľudia nakúpili v čase, keď to potrebujú a keď im to vyhovuje. Nemyslím si, že toto by mal byť systém, ktorým sa chceme inšpirovať a ku ktorému sa chceme vrátiť. A ja nevravím, že keď schválime tento návrh zákona, ktorý zakazuje maloobchodný predaj počas sviatkov, tak to bude, bude hneď socializmus, dokonca ani keby sme tie nedele schválili, tak to nebude, nebude hneď socializmu, ale robíme krok smerom k socializmu. Tak ako ten krok smerom k socializmu spravíme, keď schválime novelu ústavy z dielne kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorá zase bude obmedzovať možnosť alebo vytvára podmienky pre obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami, a teda používam slovo socializmus nie v zmysle totalitný komunistický režim, ale, ale v zmysle socialistický spôsob správy vecí verejných, ktorý sa na biznis pozerá ako na niečo zlé.

    Ale biznis je predsa niečo úplne normálne. Motivácia ľudí zarobiť je, je niečo úplne prirodzené a veľmi veľká časť vecí, ktoré robíme, robíme preto, aby sme zarobili, robíme to ako zamestnanci, robia to, robia to podnikatelia ako podnikatelia a v konečnom dôsledku to nepomáha iba im, ale pomáha to všetkým ľuďom, lebo tak to funguje v trhovej ekonomike, že keď sa ľudia snažia, aby zarobili, tak ponúkajú niečo druhým a tí druhí tiež z toho niečo majú. Samozrejme, že ľudia robia veci aj preto, že ich považujú za správne a venujú sa, venujú sa charite, ale zväčša to potom robia ako voľnočasové aktivity. Väčšina z nás, keď niečo robí, tak to robí ako pracovnú, keď robí pracovnú činnosť, tak to, tak to väčšinou nerobí z nejakých charitatívnych motívov, ale preto, že chce zarobiť, a je to legitímne, je to legitímne ako u zamestnancov, tak u podnikateľov. My týmto zákonom chceme opäť o niečo viac, my ako štát, teraz hovorím, alebo my ako zákonodarcovia chceme zasa o niečo viac hovoriť ľuďom do toho, čo by mali robiť, kedy by to mali robiť, ako by to mali robiť.

    Ja, asi v tomto zasa ďalšia vec, v ktorom súhlasím s kolegom poslancom Blahom zo SMER-u, že, že nie je to iba nejaké, nejaké také praktické opatrenie, lebo tak to praktické opatrenie by mohli urobiť zamestnávatelia a obchodné reťazce. Je to, je to vec nejakého filozofického pohľadu na fungovanie štátu a na to, aké majú byť zákony a ako hlboko majú zasahovať do toho, čo ľudia robia a čo, akým spôsobom sú upravené vzťahy medzi nimi. Ja viem, že socialistom vyhovuje, keď je trh práce nepružný, keď je tam veľa regulácií, a ono to často vyzerá tak, že je to práve v záujme zamestnancov, že je to ochrana tých zamestnancov pred tými zlými zamestnávateľmi. Zákonník práce, minimálna mzda, čím viac regulácií, čím viac obmedzení, tým lepšie. Ja súhlasím, že istá miera zasahovania štátu do tejto sféry je úplne legitímna, ale keď sa to preženie, tak to už začína škodiť. To, čo môže byť ochranou alebo vnímané na prvý pohľad ako ochrana zamestnancov, je napríklad prekážka tomu, aby niektorí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, sa zamestnali, našli si, našli si prácu, lebo keď je, keď je komplikované napríklad prepúšťanie, tak si, tak si podnikatelia dávajú oveľa väčší pozor, aby nadväzovali, nadväzovali pracovný, pracovný pomer. A v konečnom dôsledku regulácie vedú k spomaleniu výkonnosti ekonomiky, k nižšiemu rastu, a teda možno nie priamo a tak, že by to bolo viditeľné, ale tak nepriamo, ale reálne poškodzujú aj samotných ľudí, aj samotných zamestnancov napríklad tým, že v priebehu času budú mať nižšie príjmy, ako by mohli mať, keby takéto zbytočné regulácie neexistovali.

    Pán poslanec Blaha hovoril o tom, že, že toto nie je vec, kde by sa stretali liberáli a konzervatívci v nejakých etických otázkach, ale je to vec, kde sa odohráva stret socialistov a liberálov, aj s tým do istej miery možno súhlasiť. Časť konzervatívcov, povedzme z OĽANO, SME RODINA, sa v tomto spore prikláňa na stranu socialistov. Ja ako predseda Občianskej konzervatívnej strany by som za občianskych konzervatívcov chcel povedať, že my sme v tomto spolu s liberálmi, pretože sme na strane väčšej slobody, menších regulácií a nie je to, nie je to vôbec a nie je to vôbec domiešané, je to, je to úplne, úplne prirodzené.

    A na záver by som teda chcel povedať, a opäť nadviažem na kolegu Blahu, lebo je to taký postreh, ktorý mám z dnešného dňa a z poslaneckých návrhov, ktoré nás približujú k socializmu, je, že hoci sa na začiatku zdalo, že táto vláda bude menej ľavicová, ako bola tá predchádzajúca, lebo okrem ľavicového SMER-u sú v ňom (pozn. red.: „v nej“) aj ďalšie dve strany, ktoré aspoň deklaratívne sa nijako k ľavici nehlásia, teda MOST – HÍD a Slovenská národná strana, SIEŤ teraz nechajme bokom, tak, tak ten výsledok môže byť, naopak, úplne opačný, že keď táto vláda bude končiť, tak bude oveľa socialistickejšie vyzerať naša krajina a naše zákony, ako ten posun nastal počas prvej Ficovej vlády, keď tu socialisti vládli sami. A je to, je to práve vďaka tomu, že tých socialistov a ľavičiarov je tu oveľa viac, ako by sa mohlo zdať iba na základe, na základe nejakých deklarovaných orientácií politických strán.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána kolegu s faktickými jedenásti. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Mne by nevadilo, keby parlament zakázal pracovať napríklad cez sviatky alebo nedele, možno aj soboty, keby som za tým nevidel tie negatívne dopady. Dobre, keď zakážeme pracovať desať dní v roku, bude menej pracovných príležitostí, menej ľudia zarobia adekvátne desiatim dňom. Keby to bolo päť, nie je to taký dopad. Keby to bolo sto, ten dopad je katastrofálny. Ale desať dní, dvanásť dní, ako to chcete, neznamená nulový dopad, ten dopad bude nenulový. A teraz nie sme na tom tak ako Rakúsko alebo Nemecko, jednoducho od nás za 15 rokov odišlo 300-tisíc ľudí. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo by boli u nás otvorené obchody cez sviatky, odchádzajú za vyššími platmi a za tým, že na Západe je viac džobov. Čiže ak my budeme prijímať zákony, ktoré budú obmedzovať možnosť zarobiť si, tak ľudia sa budú naďalej presúvať, to je veľmi vážna vec.

    Ja na rozdiel od vás neargumentujem ideologicky. Tie predkladateľské argumenty boli takmer všetky ideologické, lebo to bolo o ochrane rodiny, o ochrane ľudí. No tak dobre, keď teda chceme chrániť rodinu, tak ju chráňme aj v nedeľu, aj vo štvrtok, aj v piatok, aj v sobotu a to isté aj s ľuďmi. Ide o tú mieru. Nemám nič proti tomu, že máme nejaké sviatky. Samozrejme, že áno a nech sú to dni pokoja. Ale ide o tú mieru. Vy ju chcete posúvať a my to nechceme, lebo vidíme tie negatívne dopady.

    Ešte mám poznámku k tomu, že nie je pravda, že ten počet ľudí bude nejakých 300-tisíc, alebo aj 200, ktorých sa to dotkne. Každopádne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ja s vami súhlasím, že je to krok k socializmu, krôčik, takýto malilinký krôčik. Ale áno, čo je malý krôčik pre mňa, to je veľký krok pre neoliberálov. Ale ja netuším, prečo by socializmus nemohol byť inšpiráciou v tom - že dáva ľuďom bývanie, školstvo, zdravotníctvo, prácu? V tom môže byť inšpiráciou. Nemôže byť inšpiráciou v tom, že potláča ľudské práva, pluralizmus, demokraciu. Ale, preboha, socializmu v tom zmysle ekonomickom, v tom zmysle, že dáva ľuďom potreby a napĺňa ich potreby, je aj vo Švédsku, je v Nórsku. A prečo by to nemalo byť, preboha, našou inšpiráciou? To musí byť našou inšpiráciou, napĺňať ľuďom potreby. To len sociopati môžu tvrdiť, že toto nemáme robiť. To je naša úloha demokratov, naša úloha štátu.

    Keď hovoríte, že biznis, biznis nie je niečo zlé. Ale nikto netvrdí, že biznis je automaticky niečo zlé. Zlý je ten biznis, ktorý kolonizuje všetky spoločenské hodnoty. Trh nemôže stáť nad demokraciou, trh nemôže stáť nad rodinou, trh nemôže stáť nad sociálnymi právami, trh nemôže stáť nad všetkým. Toto je pointa, ktorú vy neoliberáli neviete pochopiť.

    Vaša vízia je svet cudzincov, svet, kde sú čistí atomizovaní individualisti, ktorí myslia iba na seba, veľmi nerovný svet, v ktorom v konečnom dôsledku už vyhrávajú tí najbohatší, tie korporácie. A tie potom diktujú všetkým, čo majú robiť. A, áno, ja súhlasím s tým, čo hovoríte, my máme nieže právo, ale povinnosť diktovať týmto korporáciám a týmto bohatým ľuďom, ako sa majú správať na Slovensku, aby nevykorisťovali našich ľudí. Toto je naša povinnosť. Povinnosť, ktorú vnímajú podľa mňa nielen socialisti a konzervatívci, ale každý normálny človek. Ešte verím tomu, že aj pán Pčolinský, ktorý tak nemá rád všetky tieto ideologické označenia. Všetci okrem fanatických neoliberálov.

    A, viete, keď sa oháňate slobodou - koho slobodou? Ja bojujem za slobodu tých predavačiek, za slobodu tých jednoduchých a nižšie zarábajúcich ľudí, tých slabých. To je sloboda, ktorá mňa zaujíma. To, že vy kopete za slobodu tých najsilnejších, to je váš problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie som ani komunistka, ani socialistka, v tom zmysle som kresťanka katolíčka. Ale chcem povedať, že mnohé veci, tu nejde o to, teraz socializmus alebo nesocializmus, ale v predchádzajúcom režime bolo mnoho vecí aj veľmi dobrých. Veď teraz sme v tomto zriadení, ktoré prišlo po ´89., zlikvidovali poľnohospodárstvo, zlikvidovali továrne, jednoducho pracovné príležitosti a vyrobili sme chudobu a hladové doliny. Jednoducho, čiže to, čo bolo dobré, malo sa nechať.

    Zaujala ma, pán Dostál, tá vaša pripomienka o tom, že nekvalitné tovary. Naše normy v predchádzajúcom zriadení boli veľmi prísne na potraviny. Teraz ľudia jedia odpad, pretože si kupujú najlacnejšie veci v Lidloch a vo všelijakých obchodných reťazcoch, kde nosia oveľa, kde sa dovážajú oveľa nekvalitnejšie veci ako povedzme v Nemecku alebo v Rakúsku. Ľudia kupujú, vy možno o tom neviete, ale ľudia kupujú oblečenie a obutie, topánky na trhu u Vietnamcov, pretože si nemôžu dovoliť chodiť do kamenných obchodov a kupovať normálne veci.

    Takže nerozprávajte o tom, že aké bolo všetko nekvalitné a teraz aké je kvalitné. Ja mám pocit skôr naopak, že je tu teraz strašne veľa šmejdu, strašne veľa odpadu, ktorý ľudia konzumujú, a mnoho iných vecí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, do zákona o regulácii predaja v obchodoch počas sviatkov ste zaplietli svoju výhradu voči novelizácii ústavy, ktorú pripravila Slovenská národná strana s cieľom obmedziť vykupovanie slovenskej pôdy nadnárodnými korporáciami. Viete, Slovenská národná strana nijako nechce obmedzovať prirodzené podnikanie na pôde. Má záujem práve o to, aby naši poľnohospodári mali vyrovnané podmienky, rovnaké podmienky ako poľnohospodári v Poľsku, Rakúsku, Holandsku a podobne. Chceme dosiahnuť len to, aby nadnárodné korporácie neskúpili slovenskú pôdu za lacný peniaz a nesprávali sa tak k nám ako k Afrike, kde by Slovenská republika nemala potom prístup k reálnym potravinám, ale na plochách, ktoré sú využité na hospodárenie na pôde a produkciu potravín, aby sa nepestovala repka olejná alebo iné priemyselné produkty, s ktorými potom tieto zahraničné obchodné korporácie obchodujú.

    Takže cieľ je trocha iný. Cieľ je zachovať kultúru, civilizáciu a poľnohospodársku produkciu Slovenska v takej podobe, ako máme zaužívanú.

  • Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem do toho vnášať žiadne ideológie, socializmy ani iné -izmy. Ja len sucho skonštatujem, že naše hnutie tento návrh zákona podporí. Myslíme si, že je to správny návrh zákona. Cez to všetko rešpektujeme aj argumenty strany SaS. Áno, bude to stáť štát nejaké peniaze. Rozhodne je to rozumnejší kompromis spraviť týchto pár dní, ako zatvoriť všetky nedele v roku. To by náš štát ekonomicky absolútne položilo. Tak si myslím, že toto je taký rozumný kompromis medzi tým liberálnym pohľadom na veci a tým konzervatívnym. To je všetko. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Dostál, osobne som veľmi rád, že ste vystúpili v rámci rozpravy, pretože ste poukázali na oveľa širšie súvislosti, než doteraz tu boli prezentované. A predkladaný návrh zákona treba vnímať aj v širšom kontexte a nielen v súvislostiach. A ten kontext tu už čiastočne bol spomenutý v prípade Maďarska. A trochu sa zabudlo na situáciu, ktorá bola, resp. aktuálne je v Českej republike, pretože tam napríklad po vyhodnocovaní predajov jednotlivými maloobchodnými reťazcami po prijatí nového zákona, ktorý v podstate je v súčasnosti podobný súčasnému stavu na Slovensku, tak jednotliví predstavitelia maloobchodných reťazcov zaznamenali naozaj výpadky v tržbách, ktoré im predaje pred obdobím daného sviatku, počas ktorého maloobchodný predaj bol zakázaný, neumožňoval. Áno, toto sú tie širšie súvislosti, ktoré by sme mali vnímať a ukáže reálna prax po tom, ako daný návrh zákona bude schválený. Lebo aj v rámci rozpravy tu bolo vidieť, že tento parlament bude mať skôr všeobecný súhlasný postoj voči predkladanému návrhu.

    Každopádne je tu opäť širší rozmer a ja osobne napriek tomu, že hnutie SME RODINA tento návrh zákona podporovať bude, tak veľmi pozitívne vnímam aj váš príspevok a práve to, že poukazujete aj na vedľajšie súvislosti takto predkladaného návrhu.

    Ďakujem.

  • Škoda, že sa táto téma, návrh tohto zákona a táto rozprava stala taká, že ideologická. Je tu zneužívanie témy, témy ženskej, je tu zneužívanie témy kresťanskej, no a prirovnávanie, že je to socialistické, to určite neobstojí. Však nemôžeme podľa jedného poslanca hovoriť, že ide o socialistický návrh a neviem čo. Tak ako nie je strana SMER socialistická, tak ja si teda dovolím povedať, že nie je ani sociálna.

    Pán poslanec, hovorili ste, že teda, hovoril si teda, že je legitímne si zarobiť, a preto teda keď sme sa už dotkli v tej rozprave aj toho nášho návrhu zákona o príplatkoch za prácu počas víkendu, tak si myslím, že takisto by ste, očakávam, alebo teda verím, že nebudete mať problém podporiť tento náš návrh zákona, ktorým si naozaj ľudia privyrobia k svojim minimálnym mzdám.

  • Ďakujem za slovo. Ako už odznelo, my z hnutia súhlasíme s návrhom zákona, ako je predkladaný. Ale ja rovnako, ako poznamenal pán kolega Dostál, mám za to, že ľudia pracujúci počas sviatkov a dňoch pracovného voľna nie sú motivovaní nutnosťou, potrebou pracovať, ale nutnosťou zarobiť peniaze. Treba si naozaj uvedomiť, že pokiaľ sa pozeráme do krajín Európskej únie, ako západných krajín Európskej únie, napríklad v Rakúsku je príjem nízko, resp. mzda nízkopríjmových skupín okolo 1 000 až 1 500 euro a podpora v nezamestnanosti sa hýbe okolo 800 euro, čo je dostatočný príjem na to, aby nemuseli tuto ľudia pracovať počas sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Ale u nás, žiaľbohu, tá ekonomická situácia nie je taká. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dostál, ja si vážim akýkoľvek názor aj protistrany. Povedali ste jednu konštatáciu, citujem: "Regulácie vedú k spomaleniu ekonomiky a poškodzujú zamestnancov." No s tým, ak dovolíte, hlboko nesúhlasím. Lebo na to, že ste reprezentantom liberálnej strany, resp. ste pod košiarom liberálnej strany, a vy ako predseda Občianskej konzervatívnej strany, tak to vidím v tom hlboký rozpor.

    No ale podľa tohto rigorózneho konštatovania, s ktorým by asi ekonómovia statočne polemizovali, podľa toho asi treba nechať ekonomiku vyvíjať asi nejakým samospádom, systémom, veď nejako bolo a nejako bude. A podľa toho je asi zbytočná aj taká regulácia, akou je trebárs štátny rozpočet. Veď načo? Nejako bude, niečo sme zarobili, niečo minieme, niečo odložíme.

    Takže na rozdiel od OKS pod dáždnikom liberálov asi si treba ujednotiť, že kam človek vlastne názorovo patrí. A my v Slovenskej národnej strane máme jasné ciele, a preto tento zákon podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem určite odpovedať všetkým, tak sa vopred ospravedlňujem.

    Pán poslanec Jurzyca hovoril o tom, aký to bude mať dopad na pracovné príležitosti. A, áno, samozrejme, že obmedzením potrebnej práce, alebo času potrebnej práce tak sa aj obmedzia tie pracovné príležitosti a je to iste vecou miery, že čo je ešte obmedzenie, ktoré nepoškodzuje ekonomiku a ktoré už ekonomiku poškodzuje.

    Pán poslanec Kollár hovoril, že to považuje za rozumnejší kompromis, ako zatvoriť všetky obchody alebo všetky nedele v roku. Tak, pán poslanec Kollár, nebojte sa, aj to príde, aj o tom sa tu bude rokovať. A vzhľadom na tú širokú socialistickú a ľavicovú zhodu, ktorá vládne v tomto parlamente, sa dosť obávam, že aj tento zákon bude skôr či neskôr schválený. Neviem, či už aj s podporou vašej, vášho hnutia alebo, alebo bez neho.

    Socializmus by mohol byť pre nás inšpiráciou, hovorí poslanec Blaha a nechápe, že prečo by nemohol. No, ja úplne chápem, ak to hovorí socialista poslanec Blaha. Trošku je mi zvláštne a nechápem, že, že inšpiráciou je socializmus aj pre mnohých poslancov, ktorí tvrdia, že socialistami nie sú. Ale nie všetkému musím rozumieť.

    A, pani poslankyňa Grausová, nekvalitné potraviny, no, neporovnávajme sa so súčasným stavom v Nemecku, porovnávajme sa s tým, čo tu bolo za socializmu. A tvrdiť, že dnes sú nekvalitnejšie potraviny ako za socializmu, je stratou pamäti.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, nech sa páči, áno, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem v prvom rade všetkým poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu, aj keď sa chvíľkami troška zaiskrilo. Ja si myslím, že toto bola ukážková debata, aká by mala prebiehať v slovenskom parlamente. Neviem, či tomu pomohol nový rokovací poriadok alebo téma, alebo my sami. Myslím si, že jedno s druhým. Takže chcem všetkým veľmi pekne poďakovať a chcem povedať jednu vec.

    Žijeme v pluralitnej spoločnosti a je celkom prirodzené, že na mnohé témy existujú rozličné názory. Ľudia žijúci v Bratislave, ktorí možno prežívajú ten svoj život viac v tých veľkých obchodných centrách, majú na túto tému možno troška iný pohľad ako ľudia, ktorí žijú možno viac v iných častiach Slovenska. A je teda celkom prirodzené, že nemôžeme nájsť stopercentnú zhodu vo všetkom. Ale na to sme tu my poslanci, aby sme prinášali tie naše pohľady a hľadali možno určitý konsenzus. A tak chcem premostiť aj k tej otázke nedieľ.

    Ja osobný názor mám taký, že nedeľa patrí medzi naše nejaké civilizačné klenoty, ktoré má Európa z hľadiska svojej histórie, z hľadiska svojich tradícií a nielen ten praktický rozmer, že človek potrebuje jeden deň v týždni, aby si oddýchol, ale má to aj možno určitý symbolický význam, a keby táto téma v budúcnosti bola, ja vždy skôr sa budem kloniť k tomu, aby sme podporili aj voľné nedele. Ale rešpektujem, že, ako som povedal, Slovensko je pluralitná krajina a je dobré, keď aj pri týchto témach hľadáme nejaký konsenzus. A ten konsenzus je v tomto návrhu zákona.

    Je to nielen kompromis, ale je to konsenzus. Zhodli sa na tom, by som povedal, nielen zástupcovia zamestnancov, zástupcovia zamestnávateľov, ale aj tá diskusia tu v parlamente ukázala, že prevažná väčšina poslancov sa k tomuto kompromisu kloní. A ja chcem za to všetkým poďakovať.

    Treba povedať jednu vec, že aj rokovania o tomto návrhu prebiehali dlho a tie diskusie predovšetkým so zamestnávateľmi, a teda zástupcami tých obchodných centier prebiehali dlho a tie diskusie ale boli veľmi korektné, boli veľmi vecné. A samotní zamestnávatelia na tých rokovaniach, na tej tripartite avizovali, že v budúcnosti sa nevyhýbajú debate aj o voľných nedeliach. Čiže naozaj sa to do budúcnosti vylúčiť nedá. Ak tá spoločnosť dospeje k tomu názoru, že bolo by dobré, aby sme aj túto tému otvorili, tak ju otvoríme.

    Ale dnes máme na programe dňa tento návrh, ktorý, ja si myslím, že je veľmi rozumný a veľmi dobrý a chcem všetkým poďakovať za jeho podporu, ktorí ho podporia.

    To, čo hovorila pani poslankyňa Verešová, že by sme mali podporiť ten návrh, kde sa zavedú príplatky za prácu v nedeľu, priznám sa, že nemám na to celkom jasný názor, pretože práve tým, že zavedieme príplatky, tak troška si to bude odporovať s tým, čo ste povedali, že v nedeľu by mali byť tie matky so svojimi rodinami a tá spoločnosť by mala vytvárať podmienky na to, aby boli so svojimi rodinami. Ak zavedieme príplatky, možno podporíme presne opačný trend.

    Ja viem, že vy ste potom povedali, že sa jedná len o tie prípady, ktorí musia ísť do práce, tak nech to majú zaplatené. Ale ten váš návrh nerieši, ako oddeliť tých, ktorí musia ísť do práce, od tých, ktorí musia ísť do práce preto, že ich ekonomická situácia tlačí k tomu, od tých, ktorých zamestnávateľ nanúti do práce, ktorí nechcú ísť do práce.

    Takže ja to beriem ako určitú tému na diskusiu a priznám sa, že ešte budem možno aj s vami rozprávať o tom, aby som si aj ja ten názor nejako vytvoril. Ale ten prvotný pocit mám taký, že keď my zavedieme tie príplatky, tak spôsobíme presne to, že ľudia akosi podvedome pôjdu presne proti tomu, čo ste vy povedali, aby boli v nedeľu so svojimi rodinami.

    Jediná cesta, ako dosiahnuť to, čo tu niektorí kolegovia povedali, že v Rakúsku a v Nemecku, že tí zamestnanci ani nepotrebujú v tú nedeľu ísť do roboty, je to, aby počas toho týždňového pracovného času, počas tých 40 hodín, si ľudia zarobili tak, že nebudú nútení ísť v nedeľu do roboty. Cesta k tomu je zvyšovanie minimálnej mzdy, ale súhlasím, že musíme urobiť všetko pre to, aby si naši ľudia za tých päť pracovných dní zarobili dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby nemuseli rozmýšľať nad tým, či v nedeľu do roboty áno alebo nie. Toto je cesta, ktorou vyriešime všetky tie problémy, o ktorých sme sa tu bavili.

    Ja chcem ešte na margo tých určitých ekonomických dôsledkov tohto zákona. Treba si uvedomiť, že na rokovaniach, ktoré sa viedli v rámci tripartity, boli zástupcovia zamestnávateľov: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky. Tí, ktorí práve akosi dohliadajú na ten ekonomický rozmer každého opatrenia. A samotní zástupcovia zamestnávateľov, ktorí mimochodom združujú viac ako sto najväčších predajcov na Slovensku, povedali, že tento zákon nebude mať ekonomické dôsledky na nich. Pretože funguje ten základný princíp, že ľudia sa pred sviatkom predzásobia a po sviatkoch sa dozásobia. Čiže tie ekonomické dopady podľa tých najkompetentnejších nebudú nijaké.

    Ale má to aj určitú normálnu sedliacku logiku. Ak viem, že na druhý deň je obchod zatvorený, no tak sa nastavím tak, že si kúpim deň predtým, čiže tie tržby nevypadnú, ak ide o také predmety dennej spotreby, ako sú potraviny a podobne. Ak si chcem kúpiť iný tovar, ako napríklad oblek, no tak keď viem, že na druhý deň je zatvorený obchod, no tak nevadí, buď si ho kúpim dnes, alebo si ho kúpim o týždeň. To nie sú nejaké výpadky, ktoré by teraz, ak si ho nekúpim zajtra, tak už si ho nekúpim nikdy. Čiže aj z toho logického hľadiska, aj z toho hľadiska názoru zamestnávateľov, obchodníkov tie výpadky nebudú.

    Čo sa týka výpadkov na pracovných miestach, už dnes avizujú zamestnávatelia v tomto sektore maloobchodu, že majú nedostatok pracovných síl. Čiže už dnes je ten problém, aby oni vôbec obsadili tie sviatky a tie nedele. Čiže nehrozí ani podľa názoru zasa tých najkompetentnejších, nie nás, ktorí to možno si prečítame v novinách, ale tých, ktorí dennodenne vidia tie čísla, ani podľa nich nehrozia výpadky na pracovných miestach. Ak sa jedná napríklad o brigádne miesta, napríklad študentov. No tak zasa študenti sú veľmi flexibilní. Oni keď nebudú mať možnosť zamestnať sa v obchode, no tak sa zamestnajú v reštaurácii, zamestnajú sa v predajni suvenírov, prejdú nám do cestovného ruchu. Čiže ak v tieto sviatky budú viac zatvorené obchody, no tak budú viac zas otvorené reštaurácie, kaviarne a v podstate ten cestovný ruch sa týmto spôsobom podporí.

    Takže ja, pán poslanec Jurzyca, tie ekonomické výhrady nemôžem akceptovať, pretože samotní zamestnávatelia a samotní obchodníci vylučujú ekonomické dopady.

    Chcem ešte doplniť, lebo to tu nezaznelo. Tento zákon sa nedotýka služieb. To znamená, kaviarne, ja neviem, bufety, reštaurácie, cestovný ruch, to všetko bude fungovať. Týka sa to len maloobchodného predaja.

    Jedna malá pripomienka. V Maďarsku, keď zaviedli ten zákon, tak, a ktorý museli potom zrušiť, tak tam nedošlo k tomu, k čomu u nás došlo. Tam nedošlo k dohode sociálnych partnerov. A predstavte si, ani odborári nesúhlasili s tým návrhom zákona, čo je, samozrejme, u nás presne opačná situácia.

  • Zaznel zvuk gongu.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Dobre, dobre.

    Ešte, ak dovolíte, teda aby som to nenaťahoval. Chcem povedať, že táto téma nie je ideologická. Jasné, že my, čo sme veriaci, tak my vítame takýto návrh zákona. Ale toto je jeden normálny zákon, ktorý spája všetkých ľudí, ktorí chcú solidárne pomôcť tým mužom a tým ženám, ktorí v tomto sektore pracujú počas sviatkov. Čiže celkom príznačné, keď sa na tom zhodneme aj naprieč politickým spektrom odľava doprava, tak je to znak toho, že je to dobrý zákon, na ktorom je zhoda práve z toho praktického hľadiska. Nie je to nič ideologické, preto mu netreba dávať ani prívlastky, že je to kresťanský alebo že je to socialistický návrh zákona. Je to solidárny návrh zákona, ktorý myslí práve na tých najviac odkázaných, a to znamená tých takmer 300-tisíc zamestnancov, ktorí robia v sektore maloobchodu a zaslúžia si od nás, aby sme im vytvorili podmienky také, že počas sviatkov, najmä počas Veľkej noci a Vianoc, budú môcť viac času tráviť so svojimi rodinami.

    Chcem na záver poďakovať mojim kolegom, ktorí spolu so mnou tento návrh zákona predkladajú, a chcem poďakovať všetkým vám, vážení kolegovia, ktorí ste vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona a ktorí ste aj vystúpili v rámci diskusie a priniesli ste mnohé cenné pripomienky, ktoré nepochybne v rámci druhého čítania budeme ešte preberať.

    Takže veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a ďakujem aj za podporu.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 311/2001 Z. z. Zákonník práce (tlač 367).

    Dávam teraz slovo poslancovi...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, pardon, blbnem. Ejejej. Repete, však aj tak sme. Takže ešte raz prepáčte.

    Bude prvé čítanie nasledovať, a to o návrhu poslancov Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. (tlač 313).

    Pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči, môžte uviesť návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 313.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Je preto nevyhnutné vytvoriť takéto legislatívne podmienky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, a to je vyživovacej povinnosti, musí byť prioritou každej vyspelej spoločnosti.

    Zákonom č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravilo poskytovanie náhradného výživného. Štát poskytuje náhradné výživné v prípadoch, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom, a v prípadoch, keď sirotský dôchodok, resp. suma sirotských dôchodkov u nezaopatreného dieťaťa nedosahuje výšku minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine. Celé bremeno vymáhania nedoplatkov na výživnom ponecháva na pleciach jednotlivca, vo väčšine prípadov matky dieťaťa, ktorá je v mnohých prípadoch v nezávideniahodnej situácii.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude to mať silný a preventívny účinok.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Silvii Shahzad. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 313. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujeme, pani spravodajkyňa, za spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milá Esterka, vážená návšteva na balkóne, milé poslanecké stoličky, som strašne rád, že vás môžem sa snažiť teraz presvedčiť o podpore našeho zákona. Neviem si teraz vybrať, ktorá je taká najvhodnejšia na to, aby mohla podporiť náš zákon, ale keď pozerám na tú ľavú stranu, tak skutočne neviem si vybrať, ktorá by bola najfundovanejšia. Možno tá prvá by nás mohla pochopiť, možno tá druhá.

    Takže, milé stoličky.

  • Reakcie z pléna.

  • Milé stoličky, prosím pekne, neprerušujte ma, máte nový rokovací poriadok a tam to máte napísané, že nemáte vyhukovať počas rozpravy.

    Treba pomôcť ľuďom. Aj tento zákon, ktorý predkladáme, môže pomôcť veľa rodinám. Máme za to, že pokiaľ štát prebere toto bremeno na seba, má ďaleko väčšie možnosti právne ako matka s dieťaťom, prípadne otec s dieťaťom, ktorý je vystavený tlaku, je vystavený nedostatku finančných zdrojov, je postavený pred neriešiteľnú situáciu, kedy mu druhý rodič neprispeje na výživnom. Z čoho má taká matka žiť? Čo má robiť? Tak, samozrejme, prichádzame s týmto zákonom, aby toto absolútne prebral na seba štát. Štát to nepoškodí nijakým spôsobom, dokáže si to neskôr vymôcť a štát hlavne neskrachuje.

    Ale je veľa prípadov, a chodia nám listy, keď matka s dieťaťom, ktorá použije takéto náhradné výživné, na konci dňa je ničená exekútormi, lebo nie je schopná to štátu vrátiť v stanovenom termíne a je exekvovaná. Máme za to, že túto nezmyselnosť a skrivodlivosť by sme mali napraviť. Povedzme si, že ako národ bez detí nemáme absolútne budúcnosť. A tie ženy, že sú to v drtivej väčšine ženy, matky s deťmi, ktoré sú opustené alebo sú samy, a rodičia, manželia im neplatia, samozrejme, česť výnimkám, niekedy je to opačne, že je tam otec s dieťaťom, ale v drtivej miere sú to matky s deťmi, ktoré sa starajú o tieto deti, dostanú sa do ťažkej situácie a ešte ich zaťažíme ďalšími exekúciami. Tento návrh zákona by tento problém odstránil.

    Ono si možno poviete, je to banalita. Ale sú to tisícky prípadov, kedy tieto matky, ktoré požiadajú o toto náhradné výživné, ktoré im štát, samozrejme, po nejakej dobe predsa len poskytne, sú potom ťažkým spôsobom naháňané exekútormi. Tie exekúcie, samozrejme, všetci dobre viete, akým spôsobom to končí. Dlžný si 300, 400, 500 euro, na konci dňa musíš zaplatiť 2-, 3-, 4-, 5-tisíc. Ak tá chudera má nejaký byt, tak ešte aj o ten dôjde len preto, že sme jej išli sociálne pomôcť. Pre niekoho maličkosť a pre niekoho celý život.

    Čo má povedať matka svojmu dieťaťu, keď je hladné, a nemá peniaze, nevie mu dať ani ten kus chleba? Vy si myslíte, že to je všetko tunák v poriadku, milé stoličky poslanecké, že tunák, samozrejme, všetci žijeme tak ako my z 2 500-eurových platov. No nie. Niektoré matky a, bohužiaľ, tunák je 600-tisíc ľudí priamo ohrozených chudobou, nemajú tým deťom čo dať jesť.

    Tak ja by som chcel poprosiť o podporu všetky poslanecké stoličky, aby boli také ústretové, milé, aby sa chytili za tie svoje kolečká, ktoré ich držia, a skúsili byť ústretové a podporiť tento náš návrh zákona.

    Ja všetkým stoličkám a kolegom, ktorí tu ešte ostali, chcem veľmi pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareagujú s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, traja páni pos... Tak dvaja či traja?! Traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvá, nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem pekne. Nie som síce stolička, ale ďakujem a som vďačná za tento zákon. Veľmi to oceňujem, že ste prišli s týmto návrhom. Považujem to za veľmi dobré a dôležité. A naozaj treba tým matkám, ktoré sú samy s deťmi, ktoré sú živiteľkami rodín, naozaj im treba pomôcť a nie ešte ich zaťažovať. Takže chcem vyjadriť vďaku a ocenenie za to, že ste prišli s týmto návrhom. Ja ho určite podporím.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať na vystúpenie nášho predsedu pána Kollára. Lebo naozaj je to tak. Chodí veľmi veľa listov v zmysle, že jednak tá matka alebo rodič, ak rodič sa stará sám o svoje deti a domáha sa výživného, majú naozaj obrovský problém sa toho výživného domôcť. Ono to reálne funguje tak, že mešká, tá druhá strana mešká s tým výživným, neplatí ho. Rádovo sú to desiatky alebo stovky euro, ktoré dlhuje. A si predstavte, že stačí, aby poslal 20 euro raz za tri mesiace, štyri mesiace, a nič sa nedeje. Už to nemôže byť ani trestný čin, lebo dnes už je trestný čin neplatenia výživného. Nič sa nedeje, lebo on poslal len 20 euro, hoci dlhuje dajme tomu 300. A proces ide ďalej. Čiže to je taký začarovaný kruh, kedy sa ten rodič nemôže domôcť toho výživného a tých svojich práv.

    Samozrejme, potom je na ňom administratívne, trestnoprávne, občianskoprávne alebo ako vymáhať to výživné a naozaj oni častokrát nemajú na to kapacitu. Vieme veľmi dobre, že tá legislatívna znalosť tých bežných občanov nie je nejaká veľmi vysoká a práve preto ja tiež veľmi vítam tento návrh kolegyne Krištúfkovej. Lebo naozaj, ak by vymáhanie toho výživného prebral štát, tak výrazným spôsobom sa uľahčí život práve týmto rodičom, ktorí sa toho výživného nemôžu domôcť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Goga s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som iba chcel podotknúť pri tomto návrhu, že by som chcel podať jeden návrh, ktorý aj tak nie je reálny, že pokiaľ pri daňových licenciách podnikatelia úverujú štát, prečo by pri takejto situácii nemohol štát krátkodobo úverovať matky, ktoré sú bez finančných prostriedkov? Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    A pán poslanec Kollár s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ja by som chcel poďakovať kolegom, ale hlavne pani poslankyni Grausovej. Ďakujeme za vašu empatiu voči všetkým takto ťažko skúšaným ženám.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani navrhovateľka, pani poslankyňa Petra Krištúfková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.

    Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.

    Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.

    V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.

    Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.

    Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.

    V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:

    Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.

    Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.

    Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.

    Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.

    Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie budú reagovať traja páni poslanci a panie poslankyne s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. A tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tento návrh zákona. Na Slovensku je zúfalá byrokracia na úradoch. Zažil si to určite každý jeden z nás a som veľmi rád, že ste mysleli na tých v podstate najviac odkázaných, najzraniteľnejších ľudí aj v tomto zákone, a preto veľmi rád ho podporím a myslím, že viacerí kolegovia z nášho klubu, nakoľko pokiaľ by sa nám to podarilo presadiť tu v tomto pléne, tak žilo by sa naozaj na Slovensku lepšie a krajšie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vnímam všetky problémy, ktoré ste, pani kolegyňa, tunák popísali a predstavili, je naozaj veľký problém neúplných rodín najmä s vymožiteľnosťou výživného. Mladé rodiny, mladí ľudia, neúplné rodiny sa dostávajú veľmi často do ohrozenia chudobou. Aj spôsob, ktorým ste sa rozhodli riešiť, vnímam veľmi pozitívne, aj ho podporujem. Na druhej strane si kladiem otázku, či v takejto forme, ako to navrhujete, bude naozaj realizovateľné štátom, že k tomu by sme možnože potrebovali aj nejaké zhodnotenie odborníkov, ktorí sa tomu venujú. Hej, lebo naozaj, nie som právnik. Tie návrhy v riešení sa mi veľmi páčia, podporujem ich, zahlasujem za ten návrh zákona, ale mám tam takú obavu, že či to fakt štát v takejto forme dokáže tú vymožiteľnosť zabezpečiť. V tomto som teda zatiaľ skeptik, ale myšlienka veľmi dobrá.

    Ja len pripomeniem, že rovnako sme aj my na nedávnej schôdzi sa snažili minimálne o to, aby sa zvýšilo minimálne výživné, ktoré štát určuje, keď sa nevedia rodičia dohodnúť. To sa mi zdá úplne až strašné, že niekomu dokáže štát vyrubiť 21 eur výživné, náhradné výživne, nie náhradné výživné, ale minimálne výživné. To sa mi zdá úplne scestné. A nebola tu vôľa v tomto parlamente ho zvýšiť ani na 40 eur, čo sa mi zdá takisto choré.

    Takže ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Viem, že nemám reagovať na ďalšie faktické, len chcem povedať toľko, že je to naozaj katastrofálna situácia, je to strašne nízke, tých 108, alebo koľko to je, cez 100 euro je tiež veľmi nízka suma, z toho sa naozaj nedá vyžiť. Možno by bolo fajn, keby sme sa zamysleli viacerí nad tým, že by táto suma mala byť výškou súdom priznaného výživného napríklad. Vo veľa prípadoch to môže byť aj väčšia suma. Aby štát to nepaušalizoval len na tých smiešnych 100 eur.

    Takisto, keď tento štát, ďakujem pekne aj pani kolegyni, keď spomenula aj to, že by to štát mal nejakým spôsobom zvládnuť, som presvedčený, že keď štát dokáže behom dvoch mesiacov okradnúť občanov tejto republiky na elektrickej energii a na plyne, takže keby trošku len chcel taký nejaký pán Holjenčík, určite by sa našiel spôsob, ako pomôcť aj slovenským rodičom, slovenským matkám s deťmi.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Prosím, prihláste sa a nech sa páči, máte slovo.

    Pani poslankyňa Krištúfková, skúste sa ešte raz s tou faktickou. Dobre.

  • Chcela by som sa poďakovať za faktické. Pánovi Krajčímu za podporu a takisto za jeho poznámku. Pani poslankyni Jurinovej takisto s tým, že vnímam tento návrh ako návrh, ktorý je v prvom čítaní, a myslím si, že ak sú voči nemu aj nejaké výhrady, tak by sme spoločnými silami ho mali tlačiť niekde ďalej a vôbec túto tému mať otvorenú a riešiť ju. Lebo naozaj jedno je pravda, tie osamelé matky s tými deťmi sú naozaj najohrozenejšou skupinou. A ďakujem veľmi pekne všetkým za podporu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chcem sa pre istotu ešte opýtať pani navrhovateľky, či v rámci záverečného slova chcete niečo dodať. Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Borisa Kollára, Zuzany Šebovej, Petry Krištúfkovej a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 365. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí pod č. 383.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Šebová nám predmetný návrh zákona uvedie.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Zuzany Šebovej, Petry Krištúfkovej a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci a vážené stoličky, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., je stanoviť poistencov, na ktorých sa vzťahuje nulový limit spoluúčasti za doplatky na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ide o opatrenie, ktoré sa môže dotknúť približne 1,6 mil. poistencov. Tieto údaje sú bez údajov z poisťovne Dôvera, ktorá nám na náš list a žiadosť o poskytnutie informácií odpovedala, že zo zákona nie sú povinní poskytovať takéto informácie. Takže tieto naše informácie zahrňujú len Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a poisťovňu Union.

    Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v Slovenskej republike sa navrhuje podporiť mladé rodiny s deťmi do troch rokov, ako aj dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda skupiny spoluobčanov, ktoré sú najviac ekonomicky ohrozené. Tieto skupiny našich spoluobčanov nebudú doplácať na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ale ich uhradia zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia, čím sa zabezpečí uvedeným skupinám občanov kvalitnejší život.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Návrh zákona zaťaží rozpočty zdravotných poisťovní.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujme pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Marekovi Krajčímu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 365). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorú aj predkladateľka veľmi pekne pomenovala.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Áno, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Áno, je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa pani poslankyňa Šebová a pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená páni predsedajúca, kolegovia, kolegyne, jasný, zrozumiteľný a štátom garantovaný nárok občana je základom fungujúceho zdravotníctva nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Je to zároveň spôsob, ako garantovať takmer bezplatnú alternatívu zdravotnej starostlivosti pre každého. Úcta, slušnosť a rešpekt k pacientovi by mali byť základom zdravotníctva, avšak úroveň slovenského zdravotníctva vážne zaostáva nielen za vyspelými štátmi EÚ, ale neobstojíme ani v porovnaní s našimi susedmi. Naše zdravotníctvo je chronicky nedofinancované, čo však nie je jedinou a hlavnou príčinou. Najviac je to vidieť v porovnaní efektivity starostlivosti medzi Slovenskom a Českou republikou. Náklady na zdravotníctvo medzi našimi krajinami v posledných rokoch sú porovnateľné a predsa sme na tom v definovaných a merateľných parametroch podstatne horšie. U nás zomrie na liečiteľné ochorenie každý rok o 3 000 ľudí viac ako v Českej republike, a to zdôrazňujem, že finančné prostriedky vynaložené na zdravotníctvo v oboch krajinách sú podobné. Posledné výskumy prieskumu hovoria, že občania Slovenska musia na ošetrenie čakať niekoľko hodín, teda najdlhšie spomedzi krajín Európy, a to nehovorím o čakacích lehotách na špecializované ošetrenie.

    Všetci sa určite zhodneme, že je potrebné zmeniť pravidlá, reformovať systém, ktorý sa dnes topí v dlhoch, podlieha množstvu nezmyselných administratívnych predpisov a je otrávený korupciou. Musíme vypracovať jasné pravidlá, ktoré umožnia optimálnu kvalitu starostlivosti a budú prijateľné ako pre poskytovateľov, poisťovne, štát, ale najmä pre občanov Slovenska. Avšak najdôležitejším krokom by mala byť zmena v myslení. Mali by sme byť pripravení efektívne zakročiť pri kauzách, ktoré vyplávajú v zdravotníctve na povrch. Je našou povinnosťou chrániť záujmy občanov Slovenska a ekonomicky nakladať s peniazmi, ktoré zo svojich výplat, prípadne z iného legálneho príjmu odvádzajú do poisťovní. Je predsa nemysliteľné, aby sme prihliadali na jednotlivcov, ktorí profitovali zo štátnych zákaziek, potom neobstojí argument, že náš návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet v príjmovej oblasti, keď nie sme schopní kontrolovať tú výdavkovú. Štát, teda jeho legitímne zvolení zástupcovia by sa mali správať ako dobrý hospodár.

    Ekonomická realita a stav národného hospodárstva do roku 2017 je charakterizovaný ekonomickou stabilitou a pozitívnym nárastom. Ide však len o makroekonomické modely, ktoré sú veľmi vzdialené každodenným potrebám, očakávaniam našich občanov. Práve táto skutočnosť aj naša snaha o dôslednejšiu aplikáciu nielen vyššie citovaného ústavného práva, ale aj princípu solidarity, ktorý je základným princípom zdravotného poistenia tak typického pre európsky región, nás vedie k predloženiu tohto iniciatívneho návrhu.

    Ďalším dôvodom je sprehľadnenie a zjednodušenie celého systému doplatkov na lieky. Cieľom návrhu je jasne stanoviť tých poistencov, na ktorých sa bude vzťahovať nulový limit, a vzhľadom k pozitívnemu vývoju ekonomiky tým podporiť mladé rodiny s deťmi do troch rokov, dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a dopriať im tak kvalitnejší život.

    Koho sa návrh negatívne dotkne, nebude ani štátny rozpočet či rozpočet miest a obcí, ale budú sa s ním budú musieť popasovať zdravotné poisťovne. Navyše legislatívne zmeny si vyžiadajú úpravu ich informačného systému či administratívnej záťaže zdravotných poisťovní, vyplývajúce z realizácie úhrad nad limit spoluúčasti. Ale návrh bude mať jasne pozitívne sociálne vplyvy.

    Záverom by som chcela požiadať všetkých poslancov o podporu nášho návrhu. Áno, uvedomujeme si, že nerieši komplexne zdravotníctvo ako celok, našou úlohou je ale vypočuť si jednotlivé príbehy občanov, podporiť a najmä pomôcť im v tom, čo ich najviac trápi. A to sú mnohokrát nedostatočné finančné zdroje, ktoré nepokryjú ani základné potreby. Lieky sú však v mnohých prípadoch nevyhnutnosť. A aj týmto opatrením sa snáď môžeme v budúcnosti posunúť z posledných priečok v medzinárodných prieskumoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chce zareagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec, pán poslanec Suchánek, končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, tento návrh je veľmi pekný, myslím si, že aj dobrý a veľmi adresný. A čo je na ňom najdôležitejšie, je sociálny, lebo sa dotýka skutočne tých obyvateľov alebo tých občanov, ktorí sú, mnohí z nich teda sú zdravotne postihnutí a potom sú tam ľudia, ktorí sú okrem toho aj sociálne postihnutí, pretože nemôžu pracovať, majú obmedzenia a všetci vieme, aké sú u nás dávky, alebo teda príspevky na živobytie pre týchto ľudí. Títo ľudia, keďže sú aj chorí, tak majú, samozrejme, vyššie náklady alebo ďaleko vyššie náklady ako bežní občania, ktorí môžu pracovať a si zarábať.

    Bolo by to úžasné, keby sa to podarilo, ja som skeptický, pretože v situácii dnešnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď rieši ozdravný plán a má veľkú sekeru, tak ďalších 80, 90 mil. eur nebude ochotná dať, a tým pádom, samozrejme, to nemôže ani prejsť. Bolo by to ovšem veľmi dobré, keby sme týmto ľuďom dokázali pomôcť. Je to adresné, nie je to tak ako vlaky zadarmo pre všetkých. Proste je to adresné a je to sociálne. Takže jedna strana, ktorá si tu hovorí, že sú sociálna demokracia, by mohla takýto návrh aj sama dať a týmto ľuďom pomôcť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, máte právo reagovať, ak sa prihlásite s faktickou poznámkou. Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za pozitívnu reakciu. Ja by som k tomu snáď ešte povedala toľko, áno, zdravotná poisťovňa sa topí v dlhoch a momentálne má na stole ozdravný plán. Ja mám na to takýto názor. Buď sa vrátime k systému z rozprávky o troch grošoch, alebo sa potom prestaňme tváriť, že sme tak silná a vyspelá krajina, že máme na to, aby sme povedali ľuďom, že majú zdravotnú starostlivosť zadarmo, lebo tak to nie je. Ani teraz nie je úplne zadarmo a nie je to, ani to tak nie je. Takže treba sa rozhodnúť, ktorou cestou pôjdeme. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kollár. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ešte raz ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, toto je prvé zasadnutie parlamentu v roku 2017. Aj v tomto roku budeme presne v tom pokračovať, čo sme robili minulý rok, predkladať hlavne také zákony, ktoré môžu a v prvom rade pomáhajú obyčajným, bežný ľuďom.

    Dnes je to konkrétne tento zákon, kde chceme zrušiť tieto doplatky na lieky najohrozenejším skupinám obyvateľstva. To sú matky s deťmi, to sú dôchodcovia a to sú ZŤP. My máme za to a myslíme si, že keď sa hrdíme tunák a počúvame slová premiéra, ako nám ide ekonomika, ako máme úžasné hospodárske výsledky, čo sme všetko dosiahli, tak poďme to dokazovať nie týmito hlúpymi rečami, ale poďme to dokazovať skutkami, nech to konečne tí ľudia môžu cítiť. Nech to môžu napríklad cítiť tým, že dôjde tá dôchodkyňa do lekárne a nebude musieť nič doplatiť.

    Mne píše veľa ľudí, chodia mi stovky listov denne, bohužiaľ, a chodí to už 15 rokov. Ja som spomínal už aj minule taký prípad, dôchodkyňa zo Žiliny. Pán Kollár, keď všetko zaplatím, všetky poplatky, nájomné, elektriku, všetko, ostane mi, ostane mi smiešnych 60 euro na celý mesiac, a z toho musím vyžiť, nehovorím o oblečení, vyžiť. Sú to dve eurá na deň. Dôjdem do lekárne a môžem sa akurát tak rozplakať. Berem lieky a potrebujem si doplatiť nejaké veci a môžem sa rozhodnúť, či zomrem na svoju chorobu, alebo zomrem na hlad, lebo na obidve veci mi nezostane. Toto je výsledok sociálneho štátu týchto klasických, štandardných politických strán, ako napríklad je strana SMER, ktorá tunák už je pri kormidle 10 rokov a výsledok je, že dôchodcovia sa rozhodujú, či zomrú od hladu, alebo či zomrú od choroby.

    Týmto návrhom zákona by sme vedeli pomôcť týmto najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Skutočne tým matkám s tými deťmi do troch rokov, skutočne aj tým dôchodcom, aby sa nemuseli takto rozhodovať, aby si mohli ten svoj život prehýriť, tie dve eurá, aby si mohli dovoliť prehýriť na seba samého a najesť sa do sýtosti. To by som bol strašne rád, keby sme im to mohli umožniť. Viete si predstaviť, čo bude robiť taká babka, keď bude mať dve eurá na deň?! Teraz ich nemá, skúsme sa nad tým zamyslieť, vážené dámy, vážení páni, kolegovia.

    A chcem vás pekne poprosiť, aby ste podporili tento náš návrh zákona. Ja viem, je to teraz ťažké hlavne v kontexte toho, keď počúvame, že zdravotná poisťovňa má 200-miliónovú sekeru. Ako sa to mohlo stať, 200 mil.?! Kto tam dal toho, toho chytrého, múdreho manažéra, ktorých tých 200 mil. prehajdákal?! A keď sa tak zamyslím, neni to zase ten SMER? Asi áno. Nejaká chyba v programe sa stala. Takže máme 200-miliónovú sekeru. No ale ja sa pýtam, prečo to vzniklo? No keď sa riadi tento štát týmto spôsobom a máme potom tunák tety Anky, masérov Kostkov, predražené cétečká a všetko ostatné, no sa nedivne (pozn. red.: správne "nedivme"), že máme 200-miliónovú sekeru. Teraz sme sa dozvedeli, že ide ministerstvo rušiť záchranky, alebo proste, nie záchranky, ide rušiť pohotovostné, pohotovostné stanice, ktoré proste chce znížiť na 50 %. No, samozrejme, na nič nie sú peniaze. A to nemôže byť ale absolútna výhovorka na to, aby sme sa nezačali starať o tie najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

    Viete, veľakrát tunák počúvam o extrémizme. A skutočne som zistil, že ten, fakt tu ten extrémizmus je. A ja tunák vidím jednu stranu, ktorá je veľmi extrémistická, je to štandardná extrémistická strana SMER, ktorá extrémne kradne, extrémne zadlžuje tento štát, dáva do vedenia štátu extrémne neschopných manažérov, ktorí extrémne rozkradnú všetko! Pozrite sa na túto životnú (pozn. red.: správne "Všeobecnú") zdravotnú poisťovňu, 200 mil. strata, pozrite sa na pána regulovčíka Holjenčíka, extrémne išiel okradnúť obyvateľov, a potom nie sú peniaze. Ale je to u oligarchov! Vážení, takto keď budeme bačovať, nikam neprídeme.

    My sa musíme v prvom rade pozerať na obyčajných ľudí a ja sa strašne budem pozerať, ako tí sociálni, sociálne stoličky dneska, sociálni poslanci strany SMER budú hlasovať. Ja som veľmi na to zvedavý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, registrujem dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec Pčolinský, pani poslankyňa Grausová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Ja len pre záznam, aby to bolo zaznamenané. V tejto chvíli sa nachádza v tejto sále z celej vládnej koalície počet poslancov číslo 1, v počte jeden. Česť tomuto pánovi poslancovi.

  • Ešte raz zopakujem pre záznam, vážení občania, rokovanie parlamentu "v plnom prúde" a z celej vládnej koalície je tu jeden jediný poslanec. Hanbite sa!

  • Reakcia z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Oceňujem tento návrh pani poslankyne, resp. poslaneckého klubu. A chcela by som k tomu len to, že tá Všeobecná zdravotná poisťovňa je naozaj v katastrofálnom stave, ale predsa za to niekto, to niekto zapríčinil a to sú konkrétni ľudia, to nie sú duchovia. Že či by naozaj nemal niekto niesť aj zodpovednosť, aj hmotnú, aj nejakým spôsobom. Nielen tak, že bude preložený na nejakú inú funkciu alebo do nejakého iného úradu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár s reakciou na faktické poznámky.

  • Chcel by som povedať len jednu vec, pani kolegyňa, pokiaľ prvý zlodej nebude zavretý, tak sa nič nezmení.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či predsa len nechce ešte niečo dopovedať v záverečnom slove. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Martina Klusa a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 341. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 353.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby svoj návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, poslanci, vážené prázdne stoličky, to sa asi dnes stane celkom populárnym pojmom, spolu s kolegami, s Milanom Laurenčíkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom, predkladáme novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.

    Cieľom nášho návrhu je znížiť drakonické pokuty, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo včas podrobiť kontrole STK a EK.

    Detailne sa vyjadrím v rozprave k tomuto návrhu, do ktorej sa aj hneď hlásim. To je nateraz všetko.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za krátke uvedenie zákona.

    A poprosím teraz pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pána poslanca Karola Galka, aby nám predniesol spravodajskú informáciu.

  • Vážené panie opozičné poslankyne, vážení páni opoziční poslanci, vážený pán poslanec Hambálek, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Martina Klusa a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto z pánov poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Registrujem, pán navrhovateľ, že ste sa prihlásili do rozpravy. Je tomu tak.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Takže ešte raz, ako som v úvode uviedol, spolu s kolegami Milanom Laurečníkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom predkladáme novelu zákona 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.

    Cieľom nášho návrhu je reakcia na situáciu, ktorá sa deje v udeľovaní obrovských a pre niektorých ľudí likvidačných pokút, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo podrobiť kontrole technickej alebo emisnej kontrole tak, ako majú.

    Najskôr trochu štatistiky. V Slovenskej republike je v súčasnosti v evidencii približne 3 mil. motorových vozidiel. Ich priemerný vek je približne 11 rokov, pričom priemerný vek vozidiel v Európskej únii je 7,5 roka, pričom drvivá väčšina vozidiel z tých 3 mil. u nás má vek viac ako 13 rokov. Z tohto vyplýva, že pri nastavení zákona, ako ho dnes máme, musí každý držiteľ vozidla počas jeho životnosti podrobiť svoje vozidlo kontrole približne 4- až 5-krát. Prečo to hovorím? Práve starší a sociálne slabší ľudia sú vlastníci týchto starších motorových vozidiel, a aj keď je v súčasnosti možné nastaviť si notifikáciu na stránke jednotného informačného systému v cestnej doprave, hovoríme tu o ľuďoch, ktorí sú obvykle menej počítačovo gramotní a častokrát nielenže buď sú menej počítačovo schopní, alebo počítač nemajú, alebo nepoužívajú e-mail, alebo dokonca nepoužívajú ani mobil. A čo sa stane, ak držiteľ takéhoto vozidla nestihne podrobiť svoje vozidlo včas? Od marca 2016 na základe tohto v súčasnosti platného zákona okresné úrady môžu, a už aj tak konajú, automaticky zasielajú pokuty, a to 165 eur za zmeškanú kontrolu technického stavu a rovnako 165 eur za zmeškanú emisnú kontrolu, to je teda spolu 330 eur pre týchto ľudí.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujeme za neakceptovateľné a naším návrhom to práve chceme zmeniť. Zmeniť to chceme tak, aby tie pokuty neboli likvidačné, ale primerané a motivačné. Konkrétne náš návrh spočíva v tom, že ak už niekto termín kontrol nestihne a dostane pokutu, dávame mu naším návrhom novely zákona šanca aktívnym konaním vyhnúť sa tej veľkej pokute, a to tým, že ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu prevádzkovateľ svoje vozidlo podrobí povinnej emisnej či technickej kontrole a zároveň uhradí 66 eur z uloženej výšky pokuty, pokuta sa bude považovať za uhradenú v plnej výške.

    Prečo sme volili sumu 66 eur, tak táto pokuta 66 eur už dnes v zákone je pre prípady, kedy držiteľ vozidla je nejakým spôsobom informovaný, a to práve z konania na dopravnom inšpektoráte. Predovšetkým jedná sa o prípady, kedy si niekto dovezie vozidlo a sú tam nejaké termíny, potom sú tam prípady, kedy si vozidlo prestavuje, takže tu ale si odkontrolovať ten svoj termín, a preto dávame aj takúto šancu aj takým, ktorí dodatočne tú kontrolu si vykonajú a do tých 15 dní. Teda všetky prípady majú podobnosť v tom, že je tu priame určené termínu v kontakte s úradmi.

    Čo ale nie je v prípade termínu štyri, resp. každé dva roky, tak ako to v zákone je, a to je presne dôvod, prečo chceme, aby v prípade, že držiteľ vozidla bol pokutovaný úradom a chce spolupracovať a napraviť tak svoje konanie, aby bolo v súlade so zákonom, aby aj táto pokuta bola v rovnakej výške 66 eur.

    Na záver by som len chcel povedať, že náš zákon teda motivuje prevádzkovateľa vozidla k čo najskoršiemu podrobeniu svojho vozidla technickej a emisnej kontrole a môže tak namiesto 330 kumulovaných eur zaplatiť 132 eur a ušetriť takmer 200 eur.

    Už len jednu poznámku technického charakteru, na portáli Slov-Lex je predbežná informácia o tom, že ministerstvo dopravy sa chystá predložiť zmenu tohto zákona, v ktorej oznamuje, že bude liberalizovať sieť staníc technických kontrol a zároveň bude znižovať výšku tejto pokuty, a to presne našou metodikou, že ak sa držiteľ vozidla dostaví a podrobí do 15 dní vozidlo kontrole technickej a emisnej, tak bude pokuta v plnej výške uhradená, ak uhradí jednu tretinu tejto pokuty. Čiže plánované ministerské kroky idú ešte ďalej, s čím veľmi radi súhlasíme. A čo chcem ale povedať, zákon tu máme a využime teda a vyzývam týmto aj koaličných poslancov, keďže ich zámer v podstate bol inšpirovaný naším návrhom, aby sa pridali a aby sme čo najrýchlejšie tento zákon schválili, aby sme tak už budúci mesiac v druhom čítaní definitívne zákon schválili a dali do praxe, lebo sú tisícky vodičov alebo majiteľ vozidiel, ktorým hrozí takáto obrovská pokuta.

    Takže ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec. Ja myslím, že trochu prezčasov nám v piatok popoludní neuškodí, čo poviete? Všeobecný súhlas potrebujem, že to uzavrieme.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec, budú na vás reagovať štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem kolegovi, že teda uviedol náš zákon, aj teda predniesol naše pripomienky v rozprave. Ja by som chcel, nechcem teda zdržiavať, ale chcel by som ešte dodať jednu vec.

    Osobne by som bol ochotný ísť ešte aj nad rámec tohto nášho návrhu zákona, a to tak, že keď okresné úrady majú evidenciu o tom, že kto nezaplatil pokutu a idú teda pokutovať, že v prvom kroku by možno stačila upomienka s tým, že by za tú upomienku ten upomínaný, ak teda do istého času si tie povinnosti splní, zaplatil nejaký úplne symbolický poplatok, tak ako je to napríklad pri upomienke za faktúru, za telefón alebo niečo podobné. Samozrejme, zákony sa musia dodržiavať, a keď sú nejaké sankcie nastavené, tak aj tie sankcie sa uplatnia, ale tieto sankcie, ktoré sú teraz v tomto nastavené, sú veľmi drakonické a veľmi zlé.

    Takže žiadam takisto kolegov, aby tento náš návrh zákona podporili. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Tak chcem len poďakovať za tento návrh zákona a určite ho z našej strany podporíme, lebo si myslíme, že je rozumný a hlavne pomôže veľa ľuďom. Je nezmyselne takto ich prísne, drakonicky trestať za jedno veľmi jednoduché opomenutie. Som za to, že tiež by bolo namieste a bolo by vhodné poslať tú upomienku predtým, než ľudí takto šikanovať. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega. Ďakujeme za tie štatistiky, myslím, že práve z tých štatistík je vidieť, ako veľmi je táto korekcia potrebná, a skôr by som povedal a ešte to by som doplnil, že je až smutné, že tá korekcia tu nenastala vládou, dokonca by som išiel ešte ďalej, že je vôbec smutné, že ten zákon v takom znení, v akom vyšiel, vyšiel. Pretože práve to ukazuje, že pri tej tvorbe zákona toto nedomysleli a že tam chýba práve tá empatia na ľudí, ktorí sú tým tak silno postihnutí. Máme tu veľa ľudí, hlavne aj na východnom Slovensku, ktorí žijú naozaj z nízkych alebo minimálnych platov, kde pre nich je táto pokuta väčšinovou čiastkou ich platu, a presne, ako ste hovoril, vôbec to nie je motivačné, je to úplne likvidačné.

    Takže táto zmysluplná korekcia, ja tiež dúfam, že to prejde veľmi rýchlo, aby sa ten stav napravil, aby ľudia naozaj mohli fungovať úplne normálne a obzvlášť pri tom veku auta, lebo však to sa naozaj týka mnohých, mnohých ľudí. Takže vďaka, určite podporím tento návrh.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Hambálek.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, určite nechcem spochybňovať váš zámer, samozrejme, ten je dobrý, veľa ľudí je odkázaných na tie peniaze, ale môžeme sa baviť o výške pokuty, samozrejme, ale postaviť to na tom, že občan nestihol alebo opomenul, viete, to je dosť závažná povinnosť, technický stav, už vzhľadom aj na ten vek vozidiel, ktorý sme tu povedali, že ak behá po cestách veľa takýchto áut, ktoré ten technický stav nemajú dobrý a ešte aj opomenú povinnosť a opomenúť ju len tak jednoducho, ani by som to nepokladal, že to je normálne, lebo tú povinnosť nosíte dennodenne u seba medzi dokladmi, ktoré potrebujete na jazdu. Tam máte jasné termíny, dokedy vám platí STK, dokedy vám platí technická kontrola, takže túto povinnosť by som až tak nezjednodušoval, lebo je to vážna vec, nemať v poriadku technický stav svojho vozidla.

    Ale opakujem, o výške pokuty je možné sa baviť, lebo zase 160 eur nie je tak málo, hej. Ale vzhľadom na tú povinnosť, za ktorú sa to ukladá, tak sa o tom môžeme baviť, lebo máme v rôznych oblastiach života celú škálu sadzobníkov pokút od - do a tiež by sme mohli povedať, že sú vysoké alebo nízke, ale práve v tomto, v tejto oblasti technického stavu je to dosť vážny problém.

    Takže výška pokuty áno, je možné to riešiť, ale nedával by som to, že opomenul alebo nestihol dokonca. Päťkrát za život, ste sám povedal, že tá povinnosť existuje, tak päťkrát za život a mať to každý deň u seba, takže to by si mohol poznačiť každý.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan, s reakciou na faktické poznámky.

  • Dobre, ďakujem za všetky pripomienky.

    Vyjadrím sa zvlášť k pripomienke pána Hambáleka. Takto, my nehovoríme, že pokutu znižujeme len tak, my hovoríme, pokutu znižujeme, ak do 15 dní podrobíte svoje vozidlo kontrole technickej aj emisnej. A to je veľký rozdiel, pretože my tu nehovoríme, že pokuta je vysoká, tak ju znížime. My to podmieňujeme, podmieňujeme to vykonanou kontrolou, čo dnes v zákone nie je. Dnes je v zákone, že ak do 15 dní uhradíte pokutu, tak platíte len dve tretiny. My hovoríme, budete platiť ešte menej, ale musíte auto podrobiť kontrole, to znamená, my ich motivujeme a my chceme práve zmeniť to a to, čo hovoríte, splniť, aby tých áut na cestách bolo bez STK a emisnej čo najmenej. Takže to je presne náš zámer.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či ešte nechce niečo dopovedať v záverečnom slove.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ak chcete, pán poslanec, tak nech sa páči, postavte sa za pult.

  • Môžem? Prepáčte, to už je tá prepracovanosť. Tuná kolega mi len dal takú, takú, takú udičku, že aby som skúsil vyskúšať pána Hambáleka, či si pamätá dátum technickej kontroly svojho vozidla.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Ja myslím, že toto si môžte povedať aj v salóne po rokovaní.

  • Dobre. Ďakujem pekne a prepáčte, že som vás v piatok tých pár minút zdržal.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V poriadku, pán poslanec Ivan. Pán spravodajca, chcete ešte niečo dodať? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Týmto končím dnešný rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vidíme sa opäť v utorok ráno o deviatej.

    Želám vám všetkým pekný víkend, aj vám, aj stoličkám, majte sa pekne.

  • Prerušenie rokovania o 14.10 hodine.