• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Cséfalvayová.

    Podľa schváleného programu by sme mali pristúpiť k prerokovaniu bodu Informácia o rozhodnutiach o návrhu ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2017. Dostal som teraz z kancelárie predsedu list, ktorý doručil pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, dovolím si vám ho prečítať:

    "Vážený pán predseda Národnej rady, vzhľadom na stupňujúce sa spolitizovanie problematiky cien energie a pri zohľadnení úpravy postavenia národného energetického regulátora v práve Európskej únie, považujem za nevhodnú účasť predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na rokovaní 12. schôdze pléna Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. februára 2017. Zároveň si dovoľujem ubezpečiť, že úrad venuje maximálnu pozornosť vyváženému prístupu, ktorý má na jednej strane priniesť spravodlivé ceny energií pre odberateľov a na strane druhej uhradenie všetkých nákladov a primeraný zisk energetickým podnikom."

    Nakoľko... (reakcie z pléna), poprosím o kľud v sále. Nakoľko, nakoľko tento bod nie je možné prerokovať a o ďalšom postupe sa teraz dohodneme, budeme vás informovať. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a pokračovali by sme ďalším bodom, ďalším bodom, ktorý je v programe, a o ďalšom postupe vás budeme informovať. Ďakujem. Päťminútová prestávka.

  • Reakcia podpredsedu Hrnčiara.

  • Dva procedurálne. Písomne? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam procedurálny návrh, aby sme bod č. 87 prerokovali aj v neprítomnosti predsedu ÚRSO, nakoľko sa jedná o naozaj závažné ohrozenie spotrebiteľov, ktoré tu nastalo. Koniec koncov tie informácie sú dostupné, myslím, že každému. Informácie majú aj poslanci, ktorí chceli vystúpiť. Ja si myslím, že keďže sa jedná iba o prednesenie informácie, tak túto môžme podať aj my. No a tak isto v tom vnímam neúctu k parlamentnej demokracii zo strany pána Holjenčíka.

  • Nakoľko tento bod bola informácia o rozhodnutiach a mal referovať predseda, myslím si, že tento procedurálny návrh je bezpredmetný.

    Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky (tlač 357).

    Prosím ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť Petra Šucu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Pán poslanec Šuca nie je prítomný v sále, takže dvojminútová prestávka. (Reakcia z pléna: "Už je tu, už je tu.")

    Á, nech sa páči, pán poslanec Šuca, poprosím vás zaujať miesto určené pre spravodajcu.

    Dávam, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Simon, prvý.

  • Pán predsedajúci, dovolím si vás požiadať o prerušenie rokovania do 9.30, radi by; rád by som si dopozeral priamy prenos z tlačovky pána predsedu Danka na tému energetiky a nerád by som si to prečítal z prepisu.

  • Nedostal som písomne. Je?

    Pán poslanec Dostál.

  • Ja mám procedurálny návrh, pán predseda, aby ste rešpektovali rokovací poriadok a dali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Galeka, ktorý ho riadne predniesol, riadne vám ho písomne odovzdal a je vážne myslený, že o informácii o situácii v energetike môžme predsa rokovať aj bez prítomnosti šéfa ÚRSO. Keďže bol prednesený, tak je vašou povinnosťou dať o ňom hlasovať. Pokiaľ nie je všeobecný súhlas, ja sa domnievam, že by na to mohol byť aj všeobecný súhlas.

  • Pán poslanec, pozrite si program, ktorý sme schválili, to je informácia, ktorú prednesie predseda, predseda úradu. Keďže nie je prítomný, nemôžme tento bod otvoriť. Budeme vás informovať pri hlasovaní, pán predseda Národnej rady vás bude informovať, ako s týmto bodom naložíme, pri hlasovaní o jedenástej hodine.

    Poprosím nahodiť všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Dávam slovo poslancovi Galkovi, ktorý; a potom sa pripraví pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky, tlač 357.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády kontinuity a pokroku, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky.

    Rád by som hneď v úvode ocenil to, že Slovenská republika ide potvrdiť aj konkrétnymi krokmi prísľub zo summitu Organizácie Severoatlantickej zmluvy vo Varšave v júli 2016, a to podporou opatrení na posilnenie kolektívnej obrany NATO na východnej hranici. Klub strany Sloboda a Solidarita návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky podporí.

    Zároveň mi dovoľte povedať, že takúto výcvikovú misiu malo Slovensko uskutočniť už pred rokom či dvoma v rámci opatrení na uistenie spojencov vo východnej časti NATO, tak ako to po udalostiach na Kryme a východnej Ukrajine urobil celý rad našich spojencov. Neudialo sa to len a len preto, lebo jednofarebná vláda SMER-u strkala hlavu do piesku. Dnes sme už na to mohli nadviazať podstatne rozsiahlejšími aktivitami v rámci predsunutej vojenskej prítomnosti, ktorá sa pod vedením štvorice spojencov v tomto regióne práve začína, a to ako plnohodnotná prispievajúca krajina, či už v Lotyšsku – v spomínanom Lotyšsku – spolu s Kanadou, Poľskom, Albánskom, Slovinskom alebo Talianskom, alebo v Estónsku spolu s Veľkou Britániou, Dánskom a Francúzskom, alebo v Litve spolu s Nemeckom, Holandskom, Nórskom, Belgickom a Luxemburskom, alebo v Poľsku spolu so Spojenými štátmi americkými, Rumunskom a Veľkou Britániou.

    Som presvedčený, že tento spôsob preukázania solidarity vo forme výcviku by mal byť len medzikrokom a už tento rok by sme mali spoločne – koalícia aj opozícia – a zároveň aj s našimi spojencami diskutovať o našom plnohodnotnom príspevku vo forme našej prítomnosti v budúcnosti. Jednak by naša skúsenosť z tohto roka nemala vyjsť navnivoč a jednak, a to je hlavne, by sme mali ukázať, že to s našou solidaritou a postojmi na posilnenie Severoatlantickej aliancie na východe myslíme vážne.

    Navyše sme krajina, ktorá je súčasťou východného bloku, či chceme alebo nie, a naši spojenci sa cítia ohrození. Žiadajú nás o pomoc a my nesmieme zostávať bokom, pretože nabudúce môžeme tú pomoc potrebovať zasa my. Áno, napríklad aj pri hrozbe terorizmu alebo možno aj pri možnej eskalácii migračnej krízy, teda pri novodobých bezpečnostných hrozbách, ktoré sa zatiaľ, našťastie, Slovensku vo veľkej miere vyhýbajú, ale v Európe už na viacerých miestach prepukli naplno. A nikto dnes nemôže garantovať, že týmto hrozbám nebude Slovensko v blízkej budúcnosti čeliť a potom budeme potrebovať pomoc my, pretože sami sa neubránime. Túto pomoc môžeme dostať len od našich spojencov, a teda aj od našich priateľov z pobaltských krajín, ktorí ju dnes potrebujú od nás.

    Z tohto hľadiska pokladám účasť slovenských vojakov a misiu v Pobaltí pre našu krajinu dokonca za zmysluplnejšiu ako napríklad operáciu ISAF v Afganistane. Nehovoriac napríklad o operácii OSN UNFICYP na Cypre. Pridaná hodnota pre Slovensko z účasti na cvičení v Lotyšsku bude neporovnateľne vyššia ako pridaná hodnota z pôsobenia našich vojakov na Cypre.

    Dámy a páni, nech by to znelo hocijako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že cvičí, vie bojovať a je pripravený bojovať i zomrieť. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa pôsobenie našich vojakov v takomto reálnom medzinárodnom cvičení v Pobaltí, je pre Slovensko nespochybniteľný. Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré aj v tejto operácii nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takejto náročnej zahraničnej operácie, bude robiť našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave, je ale aj prístup predstaviteľov našej vlády k ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Rokujeme o dôležitom dokumente z rezortu obrany, ale uvádza ho minister zdravotníctva. Dámy a páni, minister zdravotníctva! A ja sa pýtam, keď už je minister obrany Peter Gajdoš v zahraničí, kde je váš skompromitovaný minister druhého silového rezortu? Na to, aby si riešil kšefty s Bašternákom, si čas nájsť vie, na to, aby prišiel zastúpiť svojho kolegu silového rezortu, tak ako to vždy bývalo dobrým zvykom, čas nemá?

    Dámy a páni, máte vo vláde celú vojenskú čatu, plnú plukovníkov, kde sú títo ľudia? Posielate ministra zdravotníctva. A vôbec, keď sme už pritom, chápem, že minister obrany Gajdoš je v Poľsku na plánovanej zahraničnej ceste. Čo nechápem, je to, prečo tento bod poslanci vládnej koalície nedali ako časovaný alebo ho neposunuli na čas, keď bude minister obrany na Slovensku prítomný. Aký signál vo vašom vzťahu k ozbrojeným silám vysielate našim spojencom v Severoatlantickej aliancii?

    To my v strane SaS ako predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany máme obhajovať vysielanie vojakov do Lotyšska? To sa nehanbíte, kolegovia zo SMER-u – sociálna demokracia, SNS a MOST – HÍD?! Viete, kto vystúpil, resp. vystúpi na podporu tohto vášho návrhu? Len traja poslanci za stranu Sloboda a Solidarita. To je obrovská hanba, vaša obrovská hanba a len to dokumentuje, aký máte, a hlavne teraz hovorím o strane SMER – sociálna demokracia, vytvorený – a to dlhodobo – vzťah k vojakom a k ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Žiaden, dámy a páni!

    Hlášky o tom, že nevedia pochodovať, že radšej dáte peniaze na mlieko ako na zbrane, ale aj vaša ignorancia pri predkladaní tohto návrhu je facka do tváre všetkým vojakom, ktorí idú do Pobaltia cvičiť aj za vás, aby ste vy v teple vašich kancelárií mohli vynášať vaše častokrát kontroverzné politické rozhodnutia.

    Posielate vojakom, dámy a páni z vládnej koalície, veľmi zlý signál, a pritom by ste im mali ďakovať za všetko, čo pre nás civilov robia. A keďže sa od vás tej vďaky určite nedočkajú, tak to spravím teraz za vás.

    Chcem všetkým príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu ďaleko od svojich rodín, alebo tým, čo budú v budúcnosti v nich, možno aj v Lotyšsku pôsobiť, ale aj tým, čo pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. A mám teraz na mysli nielen výzbroj a výstroj, ale mám na mysli aj spoločenské uznanie.

    Keď sa totiž rozpráva napríklad o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov napríklad, a o ich zamýšľanom okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo samozvaných odborníkov, čo majú k tomu čo povedať. Ale keď sa rozpráva alebo skôr malo by sa rozprávať o obrovskom riziku, o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, a teda ich životov, vtedy je skôr ticho alebo je to riziko častokrát marginalizované.

    Záverom by som, dámy a páni, pridal svoj osobný postreh či skôr takú príhodu a týka sa to toho spoločenského uznania, o ktorom som hovoril. Pamätám si, ako som... (pípanie časomera).

    Desať minút rozprávam, nepípajte mi tu, pán podpredseda Národnej rady, lebo ma vyrušuje to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, nemal by som čo zasahovať, vy dobre viete, že ja nespúšťam časomieru, dobre? Pokračujte ďalej.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Pokračujte ďalej, dobre? Pokračujte ďalej.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... lebo požiadam, aby bol vyvedený z miestnosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Záverom by som pridal svoj osobný; môžem to znovu od začiatku, to vyjde zhruba na tých desať minút. Záverom by som pridal svoj osobný postreh či skôr takú príhodu, týka sa to spoločenského uznania, o ktorom som hovoril. Pamätám si, ako som ako minister obrany riešil so svojím tímom novú webovú stránku rezortu. Vtedy sme rozmýšľali, ako ju čo najlepšie vycibriť, pozerali sme rôzne zahraničné linky a našli sme jedno video zavesené, myslím, že na YouTube, a bol to krátky šot. Po letiskovej hale išli dvaja vojaci a jedna vojačka, boli to obyčajní, takpovediac, v úvodzovkách, vojaci, mužstvo, žiadni dôstojníci alebo nejaké vysoké šarže, a keď boli zhruba v strede haly, postavil sa jeden cestujúci a začal im nahlas tlieskať. Pridal sa k nemu druhý, tretí, až postupne im začala tlieskať celá hala, tlieskalo im obrovské množstvo ľudí. Všetkým trom sa úplne rozžiarila tvár od šťastia a jednému sa dokonca zaleskli v očiach slzy. To bolo to spoločenské uznanie, ktorého sa aj týmto spôsobom tým vojakom od domáceho obyvateľstva dostalo a ktoré si zaslúžia aj naši vojaci.

    Nepredpokladám, že by sa presne takéto niečo mohlo v blízkej budúcnosti udiať aj u nás, máme predsa len inú mentalitu, skúsenosť a takpovediac miesto v dejinách. Ale zamyslenie sa nielen nás v tejto sále, ale aj verejnosti pri schvaľovaní takéhoto návrhu nad tým, že naši vojaci a vojačky nie sú o nič horší od tých, napríklad od tých amerických a sú rovnako odhodlaní plniť si svoje životné poslanie, ktoré si vybrali, by mohlo byť takým prvým krokom k zmene terajšieho status quo. A chcem veriť a apelujem na to, aby sa takáto ignorancia v žiadnej vládnej moci, aká sa udiala pri predkladaní tohto návrhu, že ho tu bude predkladať minister zdravotníctva, už nikdy nezopakovala...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, hoci som vám nepípal, ale podľa nového rokovacieho poriadku, keďže som si to overoval, ste prihlásený ústne, naozaj máte len desať minúť.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Takže ďakujeme. Ďakujeme veľmi pekne. Takže nový rokovací poriadok. Ďakujeme veľmi pekne.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... to som si neuvedomil. To znamená, že, ako som už povedal, klub SaS tento návrh podporí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami siedmi poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Považujem vyslanie našich vojakov do Lotyšska a kamkoľvek v rámci zločineckého spolku NATO za ohrozenie nášho štátu, a teda za zločin a za vlastizradu. Toto je ten skutočný extrémizmus, o ktorom všetci tak radi rozprávate, toto je ten extrémizmus.

    Ďakujem.

  • Bavíme sa tu o vyslaní 152 vojakov na ruské hranice. Všetci vieme, že skutočne nejde o žiadne cvičenie, to cvičenie je len nejaká zásterka na to, aby tam naši vojaci mohli ísť. V skutočnosti je to snaha o odstrašenie nejakej virtuálnej hrozby z Ruska. Všetci dúfajú, že práve prítomnosť našich 152 vojakov pomôže zastrašiť Rusko a zastaviť nejakú jeho tzv. údajnú expanziu. Ja si myslím, že to povedie jedine k eskalácii napätia, lebo Rusi logicky zareagujú zase len zvýšením vojenskej prítomnosti na svojich hraniciach, určite ich to nezastraší a budú práve ešte viac investovať do svojej obrany a do svojej vojenskej sily.

    Čo je ironické, v rámci Severoatlantickej aliancie Slovenská republika nemá povinnosť zúčastniť sa tohto cvičenia, je to len prejav nejakej politickej nadpráce, nejakej politickej dobrej vôle. A čo je ale ešte ironickejšie, že tento návrh predkladá práve minister za Slovenskú národnú stranu, minister za Slovenskú národnú stranu. Nikdy v živote by som si nepomyslel, že práve politici zo Slovenskej národnej strany budú tí, ktorí budú posielať slovenských vojakov na ruské hranice.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Galko, vaša iniciatíva je pekná, že budete podporovať, je to v poriadku, ale bol by som rád, keby ste nespochybňovali ďalšie naše misie, ktoré Slovenská republika vykonáva, pretože každá z nich má svoj zmysel. Slovenská republika je garantom mierového procesu na Cypre a naša jednotka tam vlastne podporuje mier, ktorý tam jednoducho chceme budovať a vybudovať. Záujmom Slovenskej republiky je mierové spolužitie so všetkými krajinami. Sme však v určitom geopolitickom prostredí a to geopolitické prostredie musíme rešpektovať, aby sme mohli mať svoju vlastnú štátnosť. Naša štátnosť je súčasťou európskej civilizácie a táto európska civilizácia potrebuje mať aj svoju garanciu.

    To je jedna vec, a to by som aj tým zareagoval na pani poslankyňu Grausovú, ktorá označuje Slovenskú republiku za zločinecký štát. Pani poslankyňa, my sme súčasťou NATO, takže hovoríte, že Slovenská republika je zločinecký štát. Proti tomuto sa výsostne ohradzujem, aj keď to pán Galko nepovedal.

    A ďalšia vec. Slovensko aj podľa aktuálnej bezpečnostnej stratégie nemá štát, ktorý by bol jeho nepriateľom, a osobne aj Slovenská národná strana predstavuje politiku spolupráce a myslíme si takisto, že bez Ruska nie je možné udržať a vybudovať v Európe trvalý mier. A preto, že si toto, takto to vidíme, nemáme žiaden problém, ja osobne teda nie, hlasovať za vyslatie tohto kontingentu, pretože vieme, že jednoducho naše jednotky sa tam do žiadneho konfliktu nezapoja, pretože tento konflikt nie je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Grausová, procedurálny?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, dodám. ... poprosiť, aby sa v tomto parlamente neklamalo. Pretože pred chvíľou pán Hrnko luhal ako ten najposlednejší klamár...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníčkou.

  • Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • ... lebo ja som nepovedala, že Slovensko je zločinecký štát.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi. Nech sa páči.

  • Výkriky z pléna.

  • Pán poslanec Dostál.

    Poprosím kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Galko, súhlasím s tým, čo si povedal, len by som teda doplnil, že v rozprave na podporu tohto návrhu vlády nielenže nevystúpia žiadni dvaja poslanci; žiadni poslanci vládnej koalície, nie je tu ani minister, musí prozápadnú orientáciu Slovenskej republiky a plnenie si záväzkov voči našim partnerom a zodpovedné správanie sa Slovenskej republiky voči našim partnerom zachraňovať opozícia. A aj tu sa prejavuje akýsi dvojaký meter, že keď sa to vláde hodí, tak požiada o zmenu poradia, keď sa to vláde nehodí, tak nechá vec, ktorá výsostne patrí do kompetencie ministra obrany, prerokovať a predniesť ministra zdravotníctva a nevadí, že tu nemáme kompetentného ministra, pokojne rokujeme o tom bode. Ale keď opozícia navrhne, aby sme rokovali o situácii v energetike aj bez prítomnosti predkladateľa, teda bez prítomnosti pána Holjenčíka, tak je to problém a o tom návrhu sa ani nedá hlasovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Galko, chcem len zduplikovať, že je to naozaj smutné, že pri tak vážnej a citlivej téme, akou je vyslanie našich vojakov na cvičenie NATO do Lotyšskej republiky, sa ako predkladateľ nezúčastnil pán minister obrany Peter Gajdoš. Ako si spomínal, zasadnutie parlamentu trvá tri týždne a kľudne sme tento bod mohli presunúť na konkrétny čas, aby tu pán minister naozaj mohol byť. Už na rokovaní nášho výboru pre obranu a bezpečnosť mohol tušiť a cítiť, že, teda v priebehu toho rokovania, že tu budú vystupovať poslanci, ktorí, pre ktorých je naša účasť v NATO a na tomto cvičení tŕňom v oku a NATO nazývajú zločineckou organizáciou a budú tu útočiť a robiť si politické body.

    Aj tá skutočnosť, že nevystúpil žiaden koaličný poslanec na obhajobu tohto zákona, svedčí o tom, že túto tému jednoducho, jednoducho podcenili. Aj keď vystupujú vo faktických poznámkach, tak vlastne neobhajujú to, že máme vyslať tam vojakov, ale v podstate obhajujú iba sami seba. Ak už teda pán minister mal vyslať svojho zástupcu, tak to ozaj mohol urobiť tak, že mohol poslať jedného zo svojich plukovníkov, ktorých tam vo vláde je, že by spravili jednu čatu, pretože podľa veku pána ministra zdravotníctva odhadujem, že nebol ani na vojenskej základnej službe.

    Samozrejme, náš postoj, ktorý si prezentoval tým, že tento zákon podporíme, potvrdzujem aj ja a pridám sa pri hlasovaní na podporu tohto bodu programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    V politike sa robia populárne príjemné kroky, kde politici a ich strany získavajú hlasy voličov. Ale robia sa aj nepopulárne kroky, ktoré sa musia urobiť a tie treba zodpovedne pretláčať a vysvetľovať, ak hovoríme o štátnikoch, nielen o marketingových odborníkoch. Pokiaľ to tak nerobia politici, tak hrozí, že sa šíria konšpiračné teórie a ich nositelia prichádzajú do parlamentu. Pokiaľ sa to nevysvetľuje, tie zložité, ťažké kroky nepopulárne, tak takéto sú dopady.

    A Robert Fico jednoznačne ukazuje, že pokiaľ ide o nepríjemné, ale potrebné kroky, tak to necháva napríklad na ministra Druckera; pri všetkej úcte, pán minister; ale na ministra zdravotníctva necháva predseda vlády aj vyslanie vojakov do zahraničia, 500-miliónovú sekeru v nemocniciach, vyriešenie poriadku v nemocniciach, spoplatnenie čiastočné zdravotníctva, definícia základného balíka, no už chýba len to, aby naňho preniesol aj nízke platy v školstve a rómsku problematiku a Robert Fico sa pred kamerami bude voziť vo vlaku zadarmo. Nie je to takto zdravé. Nie je to zdravé. Musí vysvetľovať aj tie nepríjemné veci, ktoré sú potrebné, lebo hovorím, hrozí potom, že tie konšpirácie sa šíria a získavajú silu v spoločnosti.

    Čiže toto, čo sa tu stalo, kde aj vlastne môžeme povedať, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Galko, vy ste kardinálny prípad vojnového štváča, ktorý z našej vlasti spolu s inými robí prvosledový terč. Toto provokatívne ničím neodôvodnené cvičenie je zamerané výslovne len a len proti Ruskej federácii. Vy osobne napínate svaly, ktoré nemáte.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Najprv ku kolegom, ktorí spochybňujú toto cvičenie. Naši spojenci, naši priatelia potrebujú našu pomoc. Žiadajú nás o našu pomoc. Nabudúce ju budeme potrebovať my. My sme povinní im túto pomoc poskytnúť. Tak ako sme povinní ju poskytnúť Českej republike, Maďarsku, Belgicku, Luxembursku, hocikomu, keď tú pomoc bude potrebovať. A je smutné, že v tejto Národnej rade sedia poslanci, ktorí takúto pomoc priateľom a spojencom odmietajú a tým ohrozujú obranyschopnosť Slovenskej republiky. Pretože nabudúce budeme tú pomoc možno potrebovať my. To po prvé.

    Po druhé, pán kolega Hrnko, on tu nie je. Operácia na Cypre je zbytočná. Už som to povedal počas vlády Ivety Radičovej. Veľmi nízka pridaná hodnota. Robíme tam policajtov, rozhodne by bolo; nehovoriac o tom, že OSN už prepláca čím ďalej, tým menej peňazí; rozhodne by bolo lepšie odtiaľ vojakov stiahnuť a použiť ich niekde inde, trebárs napríklad aj v Lotyšsku.

    Čo sa týka, ešte som chcel jednu poznámku povedať, že ospravedlňujem sa za tých desať minút, lebo som si neuvedomil, že som v ústnej rozprave a že tam je len desať minút. Aspoň sa ukazuje, že aký hlúpy rokovací poriadok ste schválili, pretože mal som tam ešte nejaké dve-tri vety, tak ich prednesiem niekedy nabudúce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, bohužiaľ, nie obrany, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý je zároveň hlavným veliteľom našich ozbrojených síl, v utorok povedal o našej obrane okrem iného toto: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzame občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť, naša armáda je. Podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme, ale ostáva len pri sľuboch. Dnes jednoducho neplníme plány a záväzky takým tempom, ako by sme mali, a nepozorujem ani dostatočnú vôľu, aby sme tento stav zmenili. Podvádzame občanov, pretože im nehovoríme pravdu o tom, ako na tom skutočne naša bezpečnosť, naša armáda je."

    V reakcii na tieto slová ešte v ten istý deň analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď uviedol. Opäť citujem: "Ešte pred naším vstupom do NATO sme sa ako Slovenská republika zaviazali, že vybudujeme mechanizovanú brigádu s tým, že to bude v roku 2010. V roku 2010, keď bolo hodnotenie NATO, tak sme im povedali, no, nestihli sme to, bude to v roku 2014. V roku 2014 sme im povedali, no, nebude to, lebo nestíhame. Nemáme peniaze, je kríza, bude to v roku 2018. A už teraz je zrejmé, že to nebude ani v roku 2018. Ako nám potom môže Severoatlantická aliancia a naši spojenci dôverovať, keď jednoducho neplníme ani to, čo si sami povieme?

    Čo sa týka obranného rozpočtu, platí prísľub vlády Slovenskej republiky, aj tejto, aj predchádzajúcej, že v roku 2020 bude 1,6 % hrubého domáceho produktu na obranu. Je úplne jasné, že sa to nesplní. Zároveň v tomto roku by sme sa mali dostať na úroveň 1,18 % HDP, ale za minulý rok sme reálne z hľadiska HDP klesli, nedošlo ani k nárastu vzhľadom k HDP. My sme mali 1,2 % HDP za rok 2016 oproti 1,15 % za rok 2015. Čiže jednoducho my sa nielenže nepribližujeme k 1,6 %, reálne ako keby sme sa vzďaľovali od tejto méty a to vôbec nie je dobrý signál." Koniec citátu.

    A už vôbec to nie je dobrý signál, ak berieme do úvahy oprávnený tlak, ktorý na plnenie si záväzkov spojencov vytvárajú Spojené štáty americké v podobe vyhlásení novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Z predvolebnej rétoriky Roberta Fica a jeho SMER-u v pamäti mnohým ostal slogan "Chránime Slovensko". Oblasť, kde by tento slogan naozaj mal nájsť miesto a uplatnenie, je práve obrana a obranyschopnosť. Berúc do úvahy to, že časť územia susednej Ukrajiny okupuje Putinove Rusko, je vyslanie 150 našich profesionálnych vojakov na výcvikovú misiu NATO do Pobaltia iba to najmenej, čo môžeme urobiť pre potvrdenie našej vôle plniť si naše záväzky voči našim partnerom v NATO.

    Rozprava tu začala včera vystúpením predsedu fašistickej strany Mariana Kotlebu. Ten prirovnal NATO k Hitlerovi. Keď normálny človek prirovná NATO k Hitlerovi, je zrejmé, čo tým myslí. Chce uraziť NATO, keď ho prirovnáva k zločincovi Hitlerovi. Nie je však jasné, čo je myslené tým, keď niekto prirovná NATO k Hitlerovi, a urobí to fašista. Pretože z úst Mariana Kotlebu aj ďalších predstaviteľov jeho fašistickej strany som mnohokrát počul, že NATO je zločinecká organizácia. Nikdy som ich však nepočul povedať, že Hitler bol zločinec, že nacizmus je zločinný, že treba odsúdiť holokaust. Nič také nikdy nezaznelo, takže keď fašista prirovnáva NATO k Hitlerovi, tak obávam sa, že neuráža NATO, ale uráža Hitlera. Budú sa s tým jeho fanúšikovia, z ktorých mnohí Hitlera obdivujú, nejako musieť vysporiadať.

    Tento parlament sa bude musieť vysporiadať s návrhom, aby sme vyslali do Lotyšska 150 vojakov na výcvikovú misiu, a pevne verím, že všetci demokratickí poslanci, ktorým záleží na prozápadnom smerovaní Slovenskej republiky a ktorí si uvedomujú dôležitosť členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii aj v Európskej únii a to, že je to životným záujmom Slovenskej republiky, budú v tomto prípade hlasovať za.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov, posledná pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči; ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Mazurek.

  • Pán zahraničný agent Dostál, vy ste zase raz pred celým Slovenskom krásne ukázali, ako veľmi ste v skutočnosti zaviazaný svojim zahraničným mocipánom. Celé toto vaše vystúpenie bolo v podstate taký veľký nárek nad nedostatočnou mierou servility zo strany Slovenska voči zahraničným armádam, voči zahraničným okupantom a voči Spojeným štátom americkým. Ja viem, že vy ste jeden z tých ľudí, ktorý by najradšej ten náš slovenský dvojkríž a slovenský štátny symbol vymenili za americkú vlajku, no dokiaľ tu budeme sedieť my, ktorých vy síce úplne špinavým spôsobom nálepkujete nejakými nezmyselnými slovami, tak vám môžem garantovať, že sa to nestane.

  • Ja, naopak, s pánom Dostálom tak trošku súhlasím, podľa mňa tiež rozpočet na armádu Slovenskej republiky je malý a mal by sa v budúcnosti výrazne zvýšiť, jednak preto, aby zabezpečila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a jednak preto, že armáda slúži ako nejaký vzor, nejaký etalón disciplíny, poriadku a toho, že veci fungujú tak, ako majú.

    S čím ale rozhodne nesúhlasím, je pomoc alebo teda podpora, alebo vyslanie našich vojsk na hranice Ruskej federácie, pretože – znovu zopakujem, nazývame to slovom provokácia. Ako by ste, pán Dostál, nazvali to, keby napríklad ja, Rasťo Schlosár, Milan Mazurek ideme pri nejakú cigánsku osadu v Kozárovciach a nacvičujeme tam streľbu? Na nejaké čierne terče. Nazvali by ste to slovom provokácia? A ako nazvete to, keď naši slovenskí vojaci pôjdu pri ruské hranice, polovica z nich sa bude hrať na zlých invazívnych Rusov, druhá polovica bude cvičiť, že týchto zlých invazívnych Rusov sa snaží vyhnať? Zase to môžeme nazvať jedine slovom provokácia.

    My sme proti akýmkoľvek takýmto provokáciám, určite to neprospeje k zlepšeniu bezpečnosti ani v Lotyšsku, pobaltských krajinách, ani tu na Slovensku. Čiže vonkoncom nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že vyslanie vojakov do pobaltských krajín je životným záujmom Slovenskej republiky.

  • ... si od extrémistu, vojnového štváča a zahraničného agenta Dostála vyprosím nálepkovanie fašizmu, že sme fašistická strana. Keď je niekto fašista, tak je to on, pretože na začiatku parlamentnej schôdze úvodnej prišiel so židovskou hviezdou, čiže propagoval fašizmus. Chápem, že zahraničný agent Dostál... (potlesk), že zahraničný agent Dostál hovorí tak, ako mu to kážu jeho chlebodarcovia, len nerozumiem tým druhým, ktorí nie sú za to platení, nerozumiem tým, ktorí nie sú zahraničnými agentami, nerozumiem, ako rozmýšľajú. Bolo by spravodlivé, aby všetci tí, čo podporujú tieto akcie, vysielanie našich vojakov, aby išli v prípade nejakého konfliktu, ale aj teraz, aby oni a ich príbuzní išli do prvých línií a neposielali tam nevinných ľudí. A okrem toho chcela by som vidieť, ako by sa zachoval vojnový štváč Dostál, keby v prípade konfliktu nám naši tí dobrí spojenci poslali deky a nejaké krabičky Ibalginu. Ďakujem. Pretože nie je napísané, v prístupovej zmluve o NATO nie je uvedené, akou formou sa má pomáhať.

    Vďaka.

  • Aj ja ďakujem pánovi poslancovi za príspevok, ktorým sa podľa môjho názoru snaží hľadať takú stratenú zhodu v týchto otázkach, v tejto slovutnej Národnej rade. Áno, je to vždy citlivá otázka, keď tento parlament rozhoduje o vysielaní vojakov mimo nášho územia, mimo našej vlasti. Doteraz vždy panoval ale široký konsenzus, že je to dôležité, že je to potrebné, že je potrebné posilniť pocit aj u našich menších spojencov, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Je to teraz možno skôr symbolika, ale mimoriadne dôležitá, a to nie pre nás, ale pre krajinu, do ktorej tento náš malý kontingent vojakov práve má odísť. Najmä pre malý štát typu Lotyšska je to obrovská symbolika, ktorá posilňuje vedomie, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Práve od nás sa očakáva empatia a očakával by som ich takúto empatiu, takéto pochopenie a porozumenie od všetkých tých, ktorí si hovoria národovci, pre podobne malý národ alebo podobne veľký národ, ktorý sa cíti v ohrození, a to veľkým susedom.

    Poznám mnohých či politikov, alebo ľudí, ktorí sa venujú verejnému životu v Lotyšsku a ktorí prosia, žiadajú, aby sme ich nenechali v tom samotných. Lebo sa cítia ohrození. A rovnako aj my očakávame, že súc v obrannej aliancii, nebudeme osamotení, ak by sme to niekedy potrebovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanecky kolega Dostál, pozorne som počúval váš prejav a dovolil by som si doplniť ho o dve myšlienky, ktoré ma momentálne napadli. V tej prvej by som si dovolil použiť argumentáciu, mierne preformovanú, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorú vyslovil k vzťahu k Európskej únii. Povedal, že pre Slovenskú republiku sú len dve možnosti. V nadväznosti na toto dopĺňam: buď budeme mať bezpečnostné garancie niekde, teda v tomto prípade v Severoatlantickej aliancii, alebo žiadne nikde.

    Ale musím doplniť aj druhú myšlienku, ma napadá, keď som čítal o tom, čo písal nedávno Stephen Hawking, píše o tom, že ľudstvo neprestane byť agresívne, až kým sa samé nezničí. To, čo bolo pre jaskynného človeka výhoda – agresivita, to je dnes naša konečná. Myslím si, že riešením je tak trápna vec, ktorú sme vlastne nikdy doteraz dostatočne nevyužili, a to je komunikácia. A tá má prebiehať aj na medzinárodnej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Dostál, stále hovoríte o fašistoch. Stále nálepkujete, už je to otravné. Môžete ísť do Lotyšska aj vy, dňa 16. marca už vyše 20 rokov v hlavnom meste Lotyšska pochodujú veteráni Lotyšskej légie Wafen SS, uvidíte ich naživo spolu aj s mladým dorastom. Je to sprievod tisícov ľudí, určite by vaše srdce plesalo.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Baránik.

    Prosím, zapnite mikrofón, nech sa páči, už máte.

  • Ďakujem kolegovi Dostálovi za podporu v tejto otázke, ale tiež mu ďakujem za to, že ako si vyzval našich fašistických kolegov tu v parlamente, aby sa zapojili do debaty a aby ukázali, v čom sú iní od nás všetkých. Takže si myslím, že to jeho vystúpenie, to vystúpenie kolegu Dostála bolo veľmi prospešné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči.

  • Ja by som sa chcela poďakovať kolegovi Dostálovi za jeho rozpravu, opäť stručne, presne pomenované veci.

    Chcela by som povedať, že sloboda je veľmi krehká vec a ak dnes pozeráme do minulosti, ešte stále Slovensko trpí na rany, ktoré nám boli udelené v ´68. roku vstupom spojeneckých vojsk na čele so Sovietskym zväzom. Preto absolútne chápem Lotyšsko a krajiny, ktoré vďaka historickej pamäti majú túto obavu. Podporujem túto zmluvu, podporujem pomoc krajinám. A moje obavy z toho, že fašizmus, nenávisť, neúcta k ľudskému životu, neúcta k rasám, neúcta k človeku ako takému začína bobtnať a prerastať. A chápem aj lásku kolegov extrémistov k východnej veľmoci. Na záver môžem len povedať: verím, že rozum, láska zvíťazí nad nenávisťou.

  • Pán poslanec Dostál, môžte reagovať, nech sa páči, na faktické.

  • Ďakujem za reakcie. Medzi vystupujúcimi zareagovali aj štyria fašistickí poslanci, ani jeden z ich neodsúdil fašizmus, ani jeden z nich neodsúdil Hitlera, čiže predpokladám, že to, čo som hovoril vo vystúpení, je pravda, keď ich predseda prirovnával NATO k Hitlerovi, tak je veľmi otázne, čo tým myslel, keďže oni evidentne s Hitlerom problém nemajú.

    A k tomu, čo povedal pán poslanec Fedor. Áno, mali by sme hľadať stratenú zhodu v týchto otázkach, vo veci základného smerovania Slovenskej republiky by nemal existovať zásadný konflikt medzi koalíciou a opozíciou. Vzhľadom na prítomnosť extrémistov v parlamente nie je reálne očakávať, že by sa mohol dosiahnuť úplný konsenzus, ale aspoň demokratické politické sily by sa mali zhodnúť, ale nielen pokiaľ ide o členstvo v NATO a v Európskej únii, ale aj v tom, že si máme plniť záväzky voči svojim spojencom, a teda napríklad máme výraznejšie zvyšovať rozpočet na obranu, aby sme boli obranyschopná krajina a aby sme vedeli si svoje záväzky plniť.

    A nebavíme sa tu o nejakej abstraktnej hrozbe. 150 slovenských vojakov v Lotyšsku Rusko neohrozuje, ale Rusko svojich susedov reálne ohrozuje. Rusko okupovalo Krym a následne si ho privlastnilo. Rusko okupuje východ Ukrajiny a vedie tam vojnu. Po Ukrajine príde na rad Pobaltie a hneď po Pobaltí sme na rade my.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 303).

    Dávam teraz slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, je to návrh poslancov, budem čítať bez krstných mien, Fajč, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť z dôvodovej správy. Už dlhšie obdobie rezonuje v spoločnosti otázka, či by nebolo vhodné spojiť niektoré voľby tak, aby sa mohli konať v jeden deň. Cieľom by malo byť odbremeniť voliča, aby nemusel tak často chodiť k volebným urnám, a v neposlednom rade aj usporiť verejné výdavky. Myšlienka začala rezonovať práve v takzvanom supervolebnom roku, ktorý bol rok 2014. Mali sme vtedy za sebou vrátane jesenných volieb do VÚC 2013 ďalšie troje volieb, voľby prezidenta, do Európskeho parlamentu a voľby do orgánov samosprávy obcí. Zaoberali sa tým viaceré politické strany a navrhovali spojenie napríklad volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu.

    Naša skupina sa takouto myšlienkou zaoberala tiež a po vykonaní viacerých právnych a ekonomických analýz dospela k záveru, že jediným stabilným riešením je spojenie volieb do orgánov územnej samosprávy. Stabilným preto, lebo v týchto prípadoch nehrozia predčasné voľby, a teda nehrozí rozladenie už spojených termínov.

    Ďalšou motiváciou je zvýšenie účasti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a posilnenie tak týchto; takýchto mandátov zvolených orgánov. Pohľad do štatistiky ukázal, že v týchto voľbách okrem prvého volebného roka účasť nedosahuje ani 25 percent. V prvom volebnom roku bolo percento účasti 26 %, o účasti v druhom kole ani nehovorím. V druhom kole účasť nedosahuje 20 % a rekordná bola v roku 2005, kedy dosiahla 11,7 percenta. Pritom druhé kolo voľby predsedov samosprávneho kraja sa konalo spolu 24-krát a z toho iba päťkrát bol zvolený kandidát, ktorý získal v prvom kole nižší počet hlasov.

    Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho gesčného výboru pánovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 371 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie v týchto výboroch.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Návrh ústavného zákona výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor ho odporúčal schváliť. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal uznesenie. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť ako celok.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 147 z 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Beblavého, ktorý už medzitým prišiel do rozpravy. Takže... Pán spravodajca, aj vy sa hlásite do rozpravy? Nie. Dobre.

    Takže, pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Dobré ráno. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem, že viacerí z vás sa možno nebudú vedieť úplne koncentrovať na tento príspevok, keďže slovami predsedu Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky ste práve pred rozvodom, ale napriek tomu si vás dovolím poprosiť, aby ste, keďže rokujeme naozaj o ústavnej zmene a zmene, ktorá má vážne šance byť aj schválená, aby sme sa na ňu sústredili. Ja by som v tejto súvislosti chcel jednak reagovať na ten návrh samotný predkladateľov, ale zároveň aj predložiť pozmeňujúci návrh.

    Predkladatelia predkladajú zmenu ústavy, v ktorej argumentujú, že treba predĺžiť mimoriadne funkčné obdobie na; najbližšie zvolených zastupiteľstiev VÚC a predsedov VÚC na päť rokov, tak aby v roku 2022 mohli prebehnúť mimoriadne voľby spolu. Za seba chcem povedať, že považujem tento návrh za z ústavného hľadiska konformný. To znamená, môže Národná rada takýmto spôsobom rozhodnúť, ak tak rozhodne pred voľbami samotnými a začiatkom samotného obdobia, nepovažujem to za nejaký zásah do základných práv a slobôd. Otázka je, aká je zmysluplnosť tohto návrhu.

    Predkladatelia argumentujú úsporou prostriedkov a zvýšením záujmu, ak som správne zachytil doterajšie hlavné argumenty. Samozrejme, ak tento návrh prejde, budeme to môcť v roku 2022 aj zmerať, pretože budeme vidieť, aj či to stálo menej, aj či viac ľudí prišlo. Dnes sme, samozrejme, na jednej, na druhej strane v rovine špekulácií, ale dovoľte mi povedať predsa len pár argumentov, prečo si myslím, že to tak nemusí byť, resp. že sú tam ďalšie náklady, ktoré predkladatelia nezapočítavajú.

    Ten základný problém je, že paralelné konanie dvoch volieb v ten istý deň, resp. v tom istom čase vyvoláva veľmi veľa logistických problémov, ktoré následne predkladatelia riešia v tom tzv. obyčajnom zákone, ktorý nasleduje po tejto ústavnej zmene. A riešia to mimoriadne komplikovaným spôsobom. Tá organizácia volieb a jej následné vyhodnotenie sa v podstate rozkladá na niekoľko dní. To do veľkej miery nulifikuje argument o usporených nákladoch, pretože nakoniec tie náklady sa budú zase na druhej strane aj napočítavať. A zároveň to významne zvyšuje manipulovateľnosť tých volieb cez to, že nebude dochádzať k okamžitému sčítavaniu hlasov. Tým pádom si dovolím povedať, že ten argument o úspore nákladov je, poviem to tak, že pochybný a v každom prípade tá nákladnosť volieb sama osebe je pomerne minoritným prvkom nákladnosti VÚC samotných.

    Zaujímavejší argument z môjho pohľadu je ten argument o zvýšení účasti. Aj keď tu sa zatiaľ môžeme oprieť len o jediný príklad, a to je rok 2004, keď na návrh predsedu SMER-u Roberta Fica podpísalo viac ako 350-tisíc občanov petíciu za skrátenie volebného obdobia vtedajšej Národnej rady a vtedajší prezident Rudolf Schuster vyhlásil to referendum na rovnaký deň ako voľby. Takže mali sme v jeden deň voľby a v jeden deň referendum. To je asi najbližšie, čo sa, by som povedal, sme sa dostali k takejto situácii. Ak si porovnáme to referendum s inými referendami, s inými voľbami a aj s tými voľbami, ktoré sa konali v ten istý deň, tak sme nezaznamenali nejaký významnejší efekt. Tá účasť na referende bola oveľa nižšia ako účasť na voľbách. Mám pocit, ale to ma opraví hádam pán spravodajca, že to boli prezidentské voľby vtedy, ale to nie je až také podstatné. To, čo si pamätám s istotou, je, že tá účasť na referende bola výrazne nižšia, ako bola účasť na tých voľbách, a to referendum bolo nakoniec aj tak neplatné. Inými slovami, samotný fakt, že je to v ten istý dátum, že to bolo dokonca v tých istých budovách, ak si pamätám správne, na jednom poschodí v škole sa hlasovalo vo voľbách a na druhom poschodí v škole sa hlasovalo o referende, tak ten samotný efekt bol veľmi malý.

    Hovorím to preto, nie preto, aby som nejakým rozhodujúcim spôsobom teraz znevážil predkladateľov a ich prácu. Krajiny niekedy idú do experimentov. Samozrejme, experimentovať s voľbami je niečo, k čomu by sme mali pristupovať opatrne, ale napriek tomu môže to viesť k čiastkovej úspore nákladov, možno aj k zvýšeniu účasti o pár percent. Aj keď dovolím si argumentovať, že problém s účasťou vo voľbách vo VÚC nie je daný primárne tým, že sa konajú samostatne. Pretože samostatne sa konajú aj všetky iné voľby v tejto krajine a tá účasť býva teda od 60 % v parlamentných voľbách až po tých 18 – 20 %, ktoré sme videli vo VÚC voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. To znamená, že predpokladať, že ak občania majú tak nízky záujem o nejakú formu voľby, že sa na nej nezúčastnia viac ako štyri pätiny oprávnených voličov, že je to problém toho, že keby sa v ten deň konali nejaké iné voľby, o ktoré majú o niečo väčší záujem, že by voliť išli, je podľa môjho názoru predpoklad, ktorý nemá nejaký ani teda faktografický, ako som ukázal, ani nejaký hlbší obsahový základ. Napriek tomu chápem ten argument.

    A môj skutočný problém alebo môj skutočný postoj aj s mojimi kolegami, v mene ktorých chcem predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, však vychádza z iného. A to je z diskusie, ktorú sme naozaj viedli aj v ostatných mesiacoch. A to je diskusia o vôbec zmysluplnosti vyšších územných celkov na Slovensku, tak ako ich dnes poznáme.

    S kolegyňou Macháčkovou sme predložili 28 zákonov, ku ktorým sa dostaneme v rozprave. Takže ja teraz nebudem využívať ten priestor na to, aby som nejakým spôsobom prezentoval ten návrh. Na to, samozrejme, priestor bude. Ale chcem sa vyjadriť k tomu, že zmysluplnosť VÚC je téma, ktorú neotvárame my s kolegyňou Macháčkovou. To je téma, ktorú tu otvárajú už niekoľko rokov viacerí významní politici.

    Premiér Robert Fico sa už dlhé roky vyjadruje o tom, že tento systém nemá zmysel. Po ostatných VÚC-karskych voľbách č. 2 muž SMER-u a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák povedal otvorene, že ich jednoducho treba zrušiť. V tom istom čase to povedal aj predseda v tejto chvíli najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita pán Richard Sulík. Ten povedal úplne jednoznačne, keď boli posledné voľby, že teda on v nich volí, ale treba ich zrušiť. Povedal aj argumenty, ktoré sú takmer identické s tými, ktoré dnes predkladáme my s kolegyňou Macháčkovou. Politická strana SME RODINA to má dokonca vo volebnom programe svojom. Myslím, že ako jediná to mala ako prioritu, že to chcú urobiť určite.

    To znamená, je to myšlienka, ktorá tu zaznieva už dlhšie a zaznieva teda možno vzácne aj od predstaviteľov súčasnej koalície, aj od predstaviteľov súčasnej opozície. Ešte aj strany, ktoré sa nevyjadrili úplne za úplné zrušenie VÚC, ako bola napríklad Slovenská národná strana, vo svojom programe v ostatných rokoch opakovane hovorila o tom, že súčasný systém je zlý a treba ho zrušiť. Chceli ho nahradiť, myslím, troma krajmi, ak som čítal ten program správne. A hoci ten program je nejasný, kde hovorí o štátnej správe a samospráve, dovolím si predpokladať, že tie tri kraje sa týkajú najmä štátnej správy. Lebo predpoklad samosprávneho kraja, ktorý siaha od Dunajskej Stredy po Trenčín, akosi nedáva veľmi zmysel nikomu, kto sa venuje problematike verejnej správy. Takže za tých okolností si myslím, že je tu dlhodobo vo vzduchu myšlienka zrušiť VÚC.

    Mojím cieľom dnes nie je túto myšlienku obsiahlo obhajovať. Ako hovorím, k tomuto sa dostaneme v bode, myslím, okolo šesťdesiatky. Ale mojím zmyslom je ponúknuť určitý kompromis. Lebo jediný argument, ktorý som zachytil zo strany predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj predsedu vlády Roberta Fica, ale aj ďalších, jediný argument, ktorý som zachytil zo strany niektorých komentátorov aj niektorých predstaviteľov opozície, lebo niektorí to podporili, napríklad pán Kollár, ale aj zo strany viacerých poslancov OĽANO, aj keď tam ešte diskutujeme. Tak najmä zo strany SMER-u a zo strany niektorých komentátorov zaznela výčitka, že dobre, áno, je to pravda, dlhodobo hovoríme o tom, že je to v podstate zbytočný útvar v tej podobe, v akej dneska na Slovensku funguje, a že vzhľadom na to, ako ten pätnásťročný experiment dopadol, ani nie je veľmi opraviteľný. A naopak, jeho neprijatie občanmi a jeho nefunkčnosť a predraženosť skôr vytvárajú priestor na jeho úspešnú, by som povedal, extrémistickú akvizíciu, ako už sme svedkami v Banskej Bystrici a môžme byť aj v ďalších krajoch.

    Takže v poriadku, vecne asi argumenty sú na strane tých, ktorí chcú VÚC-ku zrušiť, ale to hádam nemyslíte vážne, že s tým prichádzate jedenásť mesiacov pred samotnými voľbami! To je asi najčastejšia výčitka, ktorú som ja počul ako predkladateľ za tých ostatných, ja neviem, tri týždne alebo štyri, odkedy sme to predložili. Ja na tú výčitku vždy hovorím, že keď sa pozreme, keď sa naposledy robili veľká reorganizácia verejnej správy, to boli roky 2001 a potom 2003, to boli také dva balíky, tak tie zákony sa schvaľovali dokonca ešte v kratšom období predtým, než sa spúšťala tá reorganizácia. Ja som osobne bol prítomný pri rušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy, čo bolo, dovolím si povedať, z hľadiska technickej náročnosti väčšia operácia, ako by bolo zrušenie VÚC dnes. A tie zákony sa prijímali v tejto Národnej rade na septembrovej, októbrovej a decembrovej schôdzi a štátna správa sa s tým nejako musela vyrovnať. Pripomeniem len, že v rámci tej zmeny sa napríklad kompletne rušil Národný úrad práce, ktorý mal v tej chvíli viac ako 5-tisíc ľudí. Prechádzal, spájal sa so sociálnymi úradmi, ktoré mali ďalších asi 6-tisíc ľudí. A to bol len jeden z príkladov. Tuto hovoríme dokopy o oveľa menšom počte. Takže ja sa priznám, ja tú výčitku som nie veľmi bol ochotný prijať.

    Výčitku, ktorú som viac bol ochotný prijať, som ochotný prijať, bola tá, že, samozrejme, zrušiť VÚC je krok A. Ale každý, kto sa venuje téme, ako efektívne a dobre spravovať túto krajinu, vie, že je tam aj krok B, a to je reforma miestnej samosprávy, teda obcí. Všetky vlády za ostatných pätnásť rokov, v tomto, myslím, nie je nejaký rozdiel, povedali aspoň slovne, že potrebujeme zreorganizovať miestnu samosprávu, lebo s 2 900 obcami v dnešnom poňatí sa jednoducho nedá táto krajina efektívne a zmysluplne spravovať. Akokoľvek silné vzťahy majú ľudia k svojim obciam, to ja chápem a úplne podporujem. Práve na tejto dileme, že všetci vieme, že to nie je dobré, ale zároveň sa všetci boja to nejako meniť, tak sa za tých pätnásť rokov ale viac-menej ani nič nestalo, odkedy prebehla prvá silná vlna centralizácie. A každý odborník aj politik, ktorý sa venuje, tým pádom povie, že fajn, ak aj zrušenie VÚC-iek, dobre, dohodnime sa na ňom, tak B je ale zmena miestnej samosprávy, aby vedela niektoré z tých kompetencií úspešnejšie prijímať a možno aj ďalšie od štátu.

    A výčitka teda na mňa a na pani kolegyňu Macháčkovú je, že aj keby sme vám súhlasili s vami a verili, že vieme za desať mesiacov zrušiť VÚC, alebo jedenásť, čo zostalo do 1. januára, čo asi vieme, tak určite nevieme za toto obdobie pripraviť, schváliť a spustiť reformu miestnej samosprávy tak, aby sa to udialo zároveň s tým, čo by bolo asi najlepšie. Táto výčitka je podľa môjho názoru, má niečo do seba, len dôvod, prečo sme my navrhli zrušenie VÚC samostatne, bolo práve to, že v politike to nie je vždy o technicky, odborne najlepšom riešení, ale je to o dobrom riešení, ktoré má nejakú politickú šancu byť aj presadené. Z tohto pohľadu zrušenie VÚC vnímam ako niečo, čo je dobré riešenie, ktoré má aj reálnu šancu byť presadené, ak nie dnes, tak, tak v najbližšom čase. Spájať ho s komplexnou reformou samosprávy, navyše z pohľadu opozície, je podľa mňa, nie je ani vhodné, pretože takúto reformu, ako je reforma miestnej samosprávy, môže vždy pripraviť len vláda, na rozdiel od zrušenia VÚC, ktoré, ako sme aj my ukázali, sa dá technicky zvládnuť aj z opozície. Či už s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je, samozrejme, na vás, ale tých 28 zákonov to technicky ucelene rieši.

    Z týchto dôvodov aj ako určitý kompromis si vám dneska dovolím predložiť pozmeňovací návrh podpísaný teda pätnástimi poslancami Národnej rady k tejto novele a ten návrh je zo strany predkladateľov takou podanou rukou najmä vládnej koalícii, ktorá teda predkladá tento ústavný zákon, alebo jej poslanci, a hovorí, že dobre. Ak sa zhodneme na tom, že VÚC treba zrušiť a hlavná námietka je, že teraz je neskoro, tak poďme urobiť kompromis a poďme sa dohodnúť, že teraz je to naposledy. Ak by sme schválili tento pozmeňovací návrh, ktorý prednesiem, znamenalo by to, že v novembri sa riadne uskutočnia župné voľby, tak ako sa predpokladajú, a znamenalo by to, že priamo zo znenia ústavy to bude ich posledné funkčné obdobie. Táto vláda, ak teda vydrží, a ďalšia vláda, ktorá vznikne najneskôr po voľbách v roku 2020, by mali päť rokov na to, aby pripravili a zrealizovali komplexnú reformu verejnej správy vrátane zrušenia VÚC a vrátane akýchkoľvek iných zmien miestnej samosprávy, ktoré by sme považovali za účelné. Verím, že sa zhodneme, že päť rokov je dostatočné obdobie pre akúkoľvek vládu, aby to spravila.

    Z môjho pohľadu to nie je ideálne riešenie. Je to kompromis. Ja si myslím, že najlepšie by bolo dnes pristúpiť naozaj k tomu ušetriť tie peniaze hneď, je to, za to päťročné obdobie je to 200 miliónov eur, ktoré by sa dali ušetriť, a to už naozaj nie je malá suma peňazí, aj keď v porovnaní s tým, čo nás stojí táto vláda každoročne, to zase až tak veľa peňazí nie je. Ale napriek tomu veľké veci niekedy vyžadujú aj veľké kompromisy a toto je kompromis, ktorý za seba a za tých predkladateľov, ktorí to podpísali, som ochotný povedať, že sme schopní podporiť. Sme schopní podporiť to, že päť rokov a koniec, ale nie na základe prázdnych politických deklarácií.

    Preto som aj na začiatku si dovolil citovať aj Roberta Kaliňáka, aj Richarda Sulíka, aj Roberta Fica, lebo to, že počas – a po – každých župných volieb sľúbia politici, ktorí chcú byť populárni, zrušenie VÚC a potom to nikdy nespravia, je niečo, s čím už máme hlbokú skúsenosť. Preto za vhodné a správne považujem mať túto dohodu zakotvenú priamo v legislatíve, priamo v ústave. Zároveň máme túto ústavu otvorenú vďaka návrhu kolegov poslancov, ktorí chcú zaviesť to päťročné obdobie, a tým pádom je to aj legislatívne možné bez nejakých ďalších problémov.

    Z týchto dôvodov si dovoľujem na záver, predtým, než teda prečítam ten samotný návrh, vás požiadať o podporu takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý by naozaj znamenal, že na jeseň zvolíme posledných županov a potom už konečne tento experiment ako neúspešný zrušíme a pripravíme komplexnú zmenu. Spolu, predpokladám, že v takýchto významných veciach aj vláda Slovenskej republiky bude chcieť minimálne diskutovať s opozíciou, ale to už, samozrejme, bude na nej.

    Takáto zmena by mala viesť k ďalšiemu posilneniu samosprávneho prvku, pretože ako verím, aj starostovia a primátori, ktorí sú zastúpení v tejto snemovni, potvrdia, decentralizácia kompetencií na mestá a obce bola zatiaľ jedným z úspechov slovenského ponovembrového vývoja. Nie úspechom bez problémov, nie úspechom bez výziev, nie úspechom bez konkrétnych možných kritík, ale bola úspechom. Svedectvom je nielen to, že dôvera k samospráve býva pravidelne významne vyššia ako dôvera k Národnej rade alebo k vláde. A teraz myslím miestnu samosprávu, nie krajskú. Ale aj napríklad to, že účasť v týchto voľbách je dlhodobo pomerne slušná, a zároveň aj to, že napriek pomerne ťažkému dedičstvu, ktoré samosprávy dostali od štátu pri decentralizácii, či už v podobe budov a ich deficitov a mnohých ďalších vecí, sa s tým dokázali v priemere veľmi slušne vysporiadať. Preto si myslím, že je čas povedať, že decentralizácia na obce a mestá je úspech, úspech, ktorý však treba potvrdiť naozaj komplexnou reformou od miestnej samosprávy a možnou ďalšou decentralizáciou. Vznik VÚC úspechom nebol, bol experimentom, ktorý by sme mali po pätnástich rokoch napraviť.

    Ďakujem veľmi pekne a teraz prečítam ten návrh.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    K čl. I

    V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 16 a vkladajú sa nové body 1 až 15, ktoré znejú:

    "1. V čl. 30 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov“.

    2. V čl. 60 ods. 1 písmeno b) znie:

    „b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí alebo právnických osôb založených obcami,“.

    3. V čl. 60 ods. 2 písmeno c) znie:

    „c) obce, právnické osoby zriadené obcami a právnické osoby s majetkovou účasťou obcí,“.

    4. V čl. 64 sa vypúšťa druhá veta.

    5. V čl. 64a prvá veta znie: „Obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.“

    6. Článok 65 znie:

    „Čl. 65

    (1) Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

    (2) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.“

    7. V čl. 66 odseku 1 prvej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok“.

    8. V čl. 67 odsek 1 znie:

    „(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo orgánmi obce. Spôsob vykonania miestneho referenda ustanoví zákon.“

    9. V čl. 67 odseku 2 sa vypúšťajú slová „a vyššiemu územnému celku“.

    10. V čl. 67 odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vyššieho územného celku“.

    11. V čl. 68 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.

    12. V čl. 69 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.

    13. V čl. 71 odseku 1 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.

    14. V čl. 71 odseku 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.

    15. V čl. 71 odseku 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo na vyšší územný celok“.“

    K čl. II

    Čl. II znie:

    „Čl. II

    Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia volebného obdobia poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov zvolených vo voľbách v roku 2017 okrem čl. I bodu 16, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“

    Odôvodnenie som už predniesol predtým, ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, môžem sa opýtať, odovzdali ste pozme...

  • Reakcia poslanca Beblavého.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Beblavý, dovoľte krátku reakciu na to, čo ste povedali. V každom prípade, buďte taký dobrý a nedávajte nám nálepku nejakého takého zlého úmyslu. Ten úmysel predkladateľov je ozaj dobrý a pragmatický. Váš argument, že je pred nejakými voľbami a dáva sa to ako istá rýchlovka, no, pán poslanec, vždy je pred nejakými voľbami. Aj to, čo vy navrhujete, je pred tými istými voľbami, keby sme sa podľa tejto teórie všetci riadili, tak asi by sme v tomto parlamente nikdy žiadny návrh zákona nemohli predložiť.

    Môžeme sa baviť o zmysluplnosti vyšších územných celkov, môžeme sa baviť o počte vyšších územných celkov, to je ale iná debata. To je iná debata, to je debata na podstatne, podstatne väčší priestor, ako je pri tomto návrhu zákona, lebo ten sa určite netýka počtu vyšších územných celkov. Sám viete veľmi dobre, ako k tomuto kompromisnému návrhu v podstate v parlamente prišlo. Tie návrhy pri vzniku vyšších územných celkov predsa boli také od tých nezmyselných niekoľkých desiatok po tento návrh kompromisný. Ako vznikol, určite viete. Predkladatelia, keď navrhujú ten návrh, o ktorom ste vy hovorili, mali naozaj na mysli iba toľko, aby bola zvýšená istá autorita týchto volieb, aby si občania možno uvedomili aj svoju zodpovednosť a dôležitosť prístupu k týmto voľbám.

    No a hovoríte, že žiadne finančné prostriedky sa neušetria. Tak my máme zrátané, že ozaj sa ušetria tie finančné prostriedky, že to nie je celkom tak, ako vy hovoríte.

    No a celkom na záver by som zopakoval to, čo som povedal na začiatku, vedie nás len dobrý úmysel, nič iného, verte mi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, možnože nadviažem na kolegu Jarjabka a tak sa vyjadrím k vášmu návrhu, ktorý som sám podporil. Aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom a musím povedať, že VÚC-ky v súčasnej podobe stratili akékoľvek opodstatnenie. Aj kompetencie, ktoré im Národná rada dala pri jeho vzniku, ďalej nerozširovala, ale postupne ich kresá a ukracuje. Osobne sa prikláňam. Ja som tento návrh podporil a budem hlasovať za to, aby sme tie VÚC-ky zrušili, lebo je to lepšie riešenie než to, ktoré je.

    Ale skutočné riešenie, pokiaľ by Národná rada chcela v tejto krajine a chcela by šetriť na verejnej správe a štátnej správe, tak by mala povedať, že budeme mať asi 18 VÚC-iek a zrušme všetky okresy, lebo ich máme 79. A taký okres ako Poltár, no aké má opodstatnenie, povedzte mi. Ale držíme tam štátnych úradníkov, preto lebo je tam minister vnútra a on ich tam menuje. A bolo by oveľa lepšie, keby tých jednotiek bolo nie osem, ale bolo by ich osemnásť, ale tie menšie jednotky, ktoré v tej správe máme a sú duplicitné a zároveň sa kopírujú a nikto nevie pomaly z občanov, čo má byť. Keby sme chceli šetriť a tento štát chcel šetriť, tak by išiel cestou zrušenia všetkých okresov a vytvorenia väčších územných celkov v počte osemnásť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, možno len dve veci. Po prvé, ja som len rád, že v podstate ste podporili tento návrh zákona. A po druhé, spomínali ste alebo spochybnili ste úsporu nákladov. Môžeme sa baviť o úspore nákladov na organizačno-technické zabezpečenie, ale, prosím vás, nespochybňujte úsporu nákladov na druhé kolo volieb. Dá sa to zrátať. Tak ako bolo v roku 2001 napríklad v každom kraji druhé kolo, stálo nás 3,5 milióna euro. To znamená, že je to nespochybniteľný fakt.

    Ďakujem pekne.

  • Bavíme sa tu o návrhu poslanca Beblavého, ktorý smeruje k ultimátnemu zrušeniu vyšších územných celkov. Pán poslanec Beblavý uvádza dva také principiálne dôvody, ktoré som postrehol z jeho vystúpenia. Prvé bolo argumentácia na nehospodárnosť vyšších územných celkov. Ale treba sa opýtať a odpovedať si na otázku, že prečo sú vyššie územné celky nehospodárne riadené, prečo drvivá väčšina z nich má vydrancované pokladnice a zadlžené a sú zadlžené desiatkami miliónov eur. My to vidíme z pohľadu Banskobystrického samosprávneho kraja práve v tom kontexte, že väčšina z vyšších územných celkov je ovládaná práve politikmi z tých tzv. štandardných politických strán, ktorí nemajú absolútne žiadnu zodpovednosť voči tomu, čo riadia. Samozrejme, diskutabilné sú kompetencie vyšších územných celkov i takisto ich počet, ale to je úplne iná debata.

    No a druhý argument, ktorý spomínal pán poslanec Beblavý, mi príde oveľa absurdnejší, a to bol argument o údajnom extrémizme. Pán poslanec Beblavý, mne to pripadá tak, že ako keby ste cítili, že Ľudová strana Naše Slovensko postupne postupuje ďalej a ďalej, čo sa týka aj preferencií, aj nejakého vplyvu, a vaším riešením, ako zabrániť tomuto postupu toho extrémizmu, podľa vás, je začať postupne rušiť všetko to, kam by sme sa nejakým spôsobom mohli dostať alebo kde by sme mohli získať vplyv. A tomuto vy hovoríte demokratický postup, že budeme rušiť a obmedzovať všetko, kde si ľudia; kde len teda hrozí pre vás riziko, že ľudia si zvolia nejakého zástupcu z Ľudovej strany Naše Slovensko? Ja to nepovažujem za rozumné riešenie a tento argument, vyslovene tento argument považujem za absolútne bizarný doslova.

  • Ďakujem pekne za slovo a takisto aj pánovi poslancovi Beblavému za konštruktívny prístup k diskusii. Ja sa akiste vyjadrím aj k tomuto návrhu zákona, aj k návrhu zákona o zrušení vyšších územných celkov v bodoch teda, ktorým to prináleží.

    Ale nedá mi nezareagovať na ten pozmeňovací návrh, ktorý nám prečítal a ktorý navrhuje spoločne s ďalšími štrnástimi kolegami. Pre mňa základná, možno až kľúčová otázka je, že čo bude koncom, keď teda hovoríme o piatich rokoch a konci, pretože takýmto spôsobom si na seba vlastne len upletieme akýsi časový bič, rovnako my v legislatíve ako exekutíva. A my sa nebránime diskusii o zrušení vyšších územných celkov, ale pre nás je kľúčové vedieť, čo ich má nahradiť. A ak teraz dáme takýto bianko šek, tak to môže byť ešte koniec, ktorý si neželáme. Takže práve preto som si nie celkom istý, či tento pozmeňovací návrh sme schopní podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Beblavý, nie som si istý, akým spôsobom môžem zareagovať na tvoj diskusný príspevok, pretože keď budem reagovať na to, čo si hovoril, tak nebudem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, a keď budem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, tak asi sa nebudem mať veľmi čo povedať k tomu, čo si ty hovoril vo svojom diskusnom príspevku, keďže si sa vyjadroval v podstate k svojim návrhom, k návrhom pani poslankyne Macháčkovej, o ktorých budeme rokovať zrejme až budúci týždeň. Takže sa vyjadrím, a teda vyjadrím sa k nim, predpokladám, keď sa k nim dostaneme.

    Teraz by som sa v rámci faktickej poznámky rád vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si predniesol. A zdá sa mi veľmi zvláštne, ak niekto chce pozmeňujúcim návrhom predloženým v pléne meniť ústavu tak zásadným spôsobom. Z viacerých návrhov, o ktorých, o ktorých rokuje parlament, mám dojem, akoby sme nemali ani elementárnu úctu k ústave a robili z nej trhací kalendár. Ak tam chceme doplniť zákaz vývozu vody, tak sa tam doplní zákaz vývozu vody a zákaz vývozu vody okrem plastových fliaš je v ústave teraz ešte pred základnými právami a slobodami. A keď sa má meniť ústava, tak sa má meniť po nejakej predchádzajúcej diskusii, a teda spôsob, že nieže samostatným návrhom alebo návrhom, ktorý je povedzme prerokovaný vo výboroch, ale tuto v pléne, zaznie návrh na zmenu ústavy a nie nejaká detailná úprava toho, o čom rokujeme, tak to sa mi zdá aj z formálneho hľadiska veľmi zvláštne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, myslím, že ste tu povedali dosť veľa vecí na zamýšľanie. Ja iba k niektorým budem reagovať. Myslím si, že áno, VÚC-ky hoci boli možnože dobre mienené, ale národ to neprijal. Dáva nám to najavo aj tým, že ich účasť pri voľbách je taká, aká je. Myslím si, že zákony o voľbách sú tie, ktoré sú najskôr merateľné. Lebo ja tu často kritizujem, že my prijímame zákony, ktoré spätne nevyhodnocujeme, ako ich prax prijala a čo priniesli pre tú prax. Veľa zákonov nevieme, aký efekt a tu prakticky máte jasné. Zmeníte niečo a pozrite. Áno, máme účasť takú a takú, vyššia, nižšia, dobre. Je to, nemusíme vytvárať špeciálne tímy na vyhodnotenie účinnosti tohto zákona a vieme okamžite po percentuálnom zastúpení vo voľbách, aký je výsledok a aká je účinnosť tohto zákona alebo zmeny príslušného zákona.

    Myslím si, že ako ste povedali, že robiť tu nejakú reformu, tú miestnu, neni proste otázka dní ani osôb, ale je to troška koncepcnejšie už. Ale ja si myslím a budem to tvrdiť stále, že čím menšia komunita, tým lepšia kontrola. A na obci sa to vyjasní okamžite. Primátori a starostovia, viete, že tam sa to príde a sa to – či pri pol deci, či na ulici – sa okamžite vyjasní a vieme, ako chceme ďalej na našom zastupiteľstve pokračovať. A pokiaľ ideme už vyššie, že mesto, VÚC-ka, Národná rada, tak je to už anonymnejšie, už sa možno nedostanete ani k tomu primátorovi, ani možnože k tomu predsedovi parlamentu, ani k tomu poslancovi možnože a je problém.

    Takže ja by som bol, samozrejme, tiež rád, keby sme to odanimizovali nejakým spôsobom, aby každý vedel, kto ho zastupuje, a hlavne že by bol za tým útvarom, či už VÚC-ka alebo čo to bude, či to budú župy alebo jak ich nazveme, aby bola konkrétna činnosť, ktorá uľahčí život občanom a bude adresná a nie iba taká nejakým spôsobom anonymná.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Klus... Pán poslanec, musíte mať tú kartu vždy zasunutú. ... a pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, milé kolegyne, ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi povedať pár slov k tomuto návrhu ústavného zákona.

    Ako som naznačil už v prvom čítaní, my v rámci klubu Sloboda a Solidarita filozoficky a ideologicky s podporou tohto návrhu zákona nemáme. Zlučovanie volieb je pevnou súčasťou aj nášho programu. Konkrétne si dovolím zacitovať z neho to, že okrem zlučovania volieb do vyšších územných celkov a komunálnych volieb navrhujeme zlučovať aj voľby prezidentské s voľbami do Európskeho parlamentu. A pevne verím, že k takémuto zlúčeniu čoskoro dôjde. Dúfam, že ešte v tomto funkčnom období. A tu teda ponúkame našu súčinnosť a spoluprácu aj kolegom z vládnej koalície, prípadne z opozície.

    Čo je ale problém tohto návrhu zákona, ktorý sme takisto spomínali už pri prvom čítaní, to je otázka načasovania. Jednak preto, že tu máme ambície niektorých politikov a skupín zrušiť vyššie územné celky ako také, čím by vlastne návrh tohto ústavného zákona bol bezpredmetný, ale predovšetkým preto, že tá istá vládna koalícia nám bezprostredne po tomto návrhu ústavného zákona predkladá do pléna aj zrušenie druhého kola voľby predsedov vyšších územných celkov. Považujeme za mimoriadne nebezpečné predĺžiť mandáty predsedov vyšších územných celkov a zastupiteľstiev o ďalší rok, keď dnes netušíme, aký dosah bude mať zrušenie dvojkolovej voľby predsedov. O to zvlášť, že už tu v tejto diskusii boli spomínané aj možnosti zvýšenia miery radikalizácie jednotlivých vyšších územných celkov, tak ako to máme možnosť zažívať v mojom kraji, v Banskobystrickom kraji.

    Práve kvôli snahe zaviesť jednokolovú voľbu predsedov vyšších územných celkov, čo podľa nášho názoru pomerne zásadne prepíše mapu, politickú mapu riadenia vyšších územných celkov naprieč celým Slovenskom, máme pomerne zásadný problém stotožniť sa s tým, že by sme už teraz umožnili, aby sa tak dialo ešte aj rok navyše.

    Preto náš návrh v tejto súvislosti je, aby sa predkladatelia tohto návrhu zákona pokúsili presvedčiť predkladateľov návrhu zákona o jednokolovej voľbe predsedov vyšších územných celkov, aby predmetný návrh z rokovania stiahli. V takom prípade sme ochotní okamžite podporiť rozšírenie mandátu poslancov vyšších územných celkov a predsedu samosprávnych krajov na predmetné päťročné funkčné obdobie.

    V prípade, že sa tak nestane, napriek tomu, že sme filozoficky a ideologicky pripravení tento návrh zákona podporiť, dnes tomu tak nebude. A pokiaľ ide o jednokolovú voľbu a prečo je táto veľmi nebezpečná, o tom budem hovoriť v ďalšom bode programu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok úvodom. Vážený pán spravodajca, nebudem dávať pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že pár poznámok k zamýšľanému, k zamýšľanej ambícii takpovediac, ako píšete predkladatelia v dôvodovej správe, zjednotiť výkon volebného práva na jeden čas, a to atraktívnejšie voľby, a to sú voľby do samospráv obcí a miest a volieb do vyšších územných celkov, by sa, ak by sme sa odtrhli od kontextu, dal, ako spomínal aj pán poslanec Klus, vnímať pozitívne.

    Ale dovoľte mi pár poznámok, keďže nemôžme rozprávať v tomto pléne odtrhnutí od kontextu, a síce ústavná zmena predchádza ten dôležitejší fakt, a ten je, že chcete zmeniť výkon volebného práva pri vyšších územných celkoch z dvojkolového na jednokolový, tak v tomto kontexte táto ambícia, ktorá viac-menej nie je v dôvodovej správe spomínaná, je vidieť v úplne inom svetle.

    Myslím si, že pre atraktivitu volieb pre vyšší územný celok by bolo omnoho dôležitejšie povedať to, že súčasné územnosprávne alebo štátoprávne členenie sa takpovediac vo verejnosti neusadilo. Ľudia vyšším územným celkom nerozumejú. Je to úrad, ktorý takpovediac nie je na tom first fronte alebo v tej prvej línii a za celý čas, čo VÚC-ky alebo župy, ľudovo volané, fungujú, sa nie veľmi dobre zapísali do verejnosti.

    Myslím si, že najnepopulárnejšie voľby, tak to nazvem, sú voľby do Európskeho parlamentu a druhé najnepopulárnejšie sú vúckarské. Ale to, čo sa snažíte urobiť zjednotením volebných aktov, je zvýšenie atraktivity týchto volieb umelým spôsobom.

    Ak by sme teda zostali iba striktne na tom, čo píšete v dôvodovej správe, že chcete, aby ľudia, ktorí si chcú voliť svojich starostov a primátorov, zároveň volili županov, a teda poslancov žúp, je trošička silové rozhodnutie. A ak to dáme do toho kontextu, že chcete zmeniť dvojkolovú voľbu na jednokolovú a takpovediac predĺžiť aj mandát VÚC-ky, tak nehráme poctivú hru s verejnosťou. Ak by sme poctivú hru hrali, tak by sme sa naozaj zamýšľali nielen nad tým, ako ľudí dostať do volebných miestností, ale ako im agendu týchto úradov priblížiť, aby činnosť vyšších územných celkov bola pre verejnosť zrozumiteľná, aby vychádzali vyššie územné celky z členenia Slovenskej republiky tak, že ľudia budú tieto úrady vnímať pozitívnejšie a budú sa nie nasilu, ale takpovediac autenticky a autonómne snažiť si zvoliť do týchto úradov svojich zástupcov.

    Chcem upozorniť a budem sa vyjadrovať viac tam, kde to vecne prísluší, že táto ústavná zmena bazálne súvisí s tým, čo sa chystáte urobiť s tým dvojkolovým systémom. Preto chcem len povedať za seba a možno za poslanecký klub OĽANO – NOVA, že vnímajúc túto ústavnú zmenu v kontexte, nemôžme ju podporiť. Myslím si, že programovo súhlasíme s tým, aby niektoré voľby boli zjednotené. Jednak sa teda čiastočne mohlo ušetriť, ale tu nešetríme na správnom mieste a hráme – ešte raz to zopakujem – nepoctivú hru s voličmi. Preto nateraz môžme vyvolať debatu o tom, ešte ktoré voľby by sa mohli zatraktívniť tým, že by sa spojili do jedného celku, ale, alebo teda do jedného dňa, ale skúsme si teda naliať čisté víno, táto ústavná zmena naozaj robí z ústavy trhací kalendár, je účelová a je len preto, aby ste mohli zmeniť dvojkolový systém na jednokolový a takpovediac vám to potom vyšlo aj pri výkone volieb. Chcem vás upozorniť, že v tomto kontexte je veľmi dôležité spomenúť to, že jednokolový systém umožňuje všade – a budeme mať na to aj čísla – takpovediac víťazstvo extrémov, a preto aj z tohoto dôvodu ja túto ústavnú zmenu, ctiac si ústavu, nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nemky, nech sa páči, môžte reagovať na faktickú. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktickej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti.

    Neni moc k čomu reagovať, pán poslanec, len možno v krátkosti k tomu druhému kolu. Celkovo sa druhé kolo konalo 24-krát a len 5-krát bol zvolený kandidát, ktorý v prvom kole získal menší počet hlasov. Tak môžeme sa baviť o tom teda, že či je to významné, nevýznamné a tak ďalej.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Je to významné, túto argumentáciu ste použil už niekoľkokrát a myslím si, že náš dvojkolový systém napriek histórii, ako bol prijímaný, je predsa len jedným významným momentom, ktorý vy máte aj zapísaný v programovom vyhlásení vlády. Keď vaša vláda vznikala, chceli ste byť hradbou alebo hrádzou proti extrémizmu. Hrádzou proti extrémizmu vo volebnom akte je všade v Európe a všade na svete dvojkolový systém. To znamená, že aby sme sa vo voľbách neprekvapovali a aby možno voliči, ktorí podcenia prvé kolo, mohli sa vyjadriť aj v kole druhom. Tak ako je to nastavené teraz, že druhé kolo sa koná iba v tom prípade, že kandidát nezíska viac ako 50 %, nemôžme hovoriť o tom, že míňame peniaze daňových poplatníkov bezúčelne, ale ak neexistuje reálna podpora viac ako 50-percentná, tak máme opravné druhé kolo. Toto keď chcete vylúčiť, tak váš argument o tom, že v druhých kolách sa zúčastňovalo menej ľudí, je jednoducho falošný a to som sa snažil aj povedať.

    A dúfam, že si veľkými písmenami zapíšete to, že meniť dvojkolový systém na jednokolový ukazuje jednoznačne iba to, že chcete pomôcť vašim kandidátom, aby zostali v pozíciách. A to, že nás môžu voľby čím ďalej viacej prekvapovať, je jednoznačne aj číselne preukázaný fakt. Tak rozumiem, čo chcete robiť, ale my toto jednoducho nepodporujeme a k tomu smerovalo aj moje vystúpenie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem 5-minútovú prestávku a potom budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať, a to hlasovaním o prerušenom rokovaní, teda po prerušenom rokovaní, a to o vládnom návrhu zákona... (ruch v sále), páni poslanci! ... o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme (tlač 311).

    Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 311.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona nevystúpil žiadny poslanec. Pán predsedajúci, môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy. Nech sa páči, už môžte hlasovať. Odporúčanie gestorského výboru schváliť, prijať, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 121, zdržalo sa 19 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Ďakujem, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 124, 15 proti, 6 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 107, proti 12, zdržalo sa 27 poslancov.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie (pozn. red.: správne malo byť "vyslanie") príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky, tlač 157 (pozn. red.: správne malo byť "357").

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči, môžte uviesť.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky, tlač 357.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 116, proti 24, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 303).

    Prosím teraz pána spravodajcu Jozefa Ježíka z ústavnoprávneho výboru, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 303.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili traja páni poslanci, pán poslanec Beblavý predložil aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy a pán poslanec Beblavý tento návrh pozmeňovací svoj predložil dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 115, proti 20, zdržalo sa 7 poslancov a 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Takže teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za návrh 28, proti 44, zdržalo sa 72, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže nebol schválený žiadny pozmeňujúci návrh, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Nech sa páči, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu ústavného zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 109, proti 6, zdržalo sa 29 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ústavný zákon sme schválili.

    To bolo posledné hlasovanie, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

    Predtým ešte s procedurálnym návrhom pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme rokovanie v miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len tiež chcem pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že 12.20 začíname výbor pre zdravotníctvo. Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, a potom budeme pokračovať zlúčenou rozpravou.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pristúpime k rokovaniu o bodoch 26 a 27, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 304. Spoločná správa výborov má tlač 304a.

    Druhým bodom je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. Z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 305. Spoločná správa výborov má tlač 305a.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrhy zákonov odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, budem čítať bez krstných mien, Faič, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, a návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť dôvodové správy. Tak ako som pri uvádzaní návrhu zmeny ústavy o predĺžení volebného obdobia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa majú konať v novembri 2017, o jeden rok, uviedol, predkladáme vám návrh, ktorým sa ustanovuje pravidlo, že voľby do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí sa vykonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase. Očakávame, že zmena prinesie lepšie podmienky pre kandidátov aj politické strany pri vytváraní volebných programov, pri vyberaní kandidátov, a je predpoklad, že aj zvýši záujem voliča o voľby do orgánov územnej samosprávy, čím sa posilní mandát zvolených funkcionárov, najmä pokiaľ ide o volené orgány samosprávnych krajov. Na rozdiel od volieb do orgánov samosprávnych krajov majú voliči o voľby do orgánov samosprávy obcí vyšší záujem. Tento sa pohybuje na úrovni okolo 50 percent.

    Posledný z troch zákonov, ktorého hlavným cieľom je zaviesť pravidlo jednokolovej voľby vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, tento návrh reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a na základe vykonanej analýzy sa navrhuje upraviť voľbu predsedu samosprávneho kraja tak, aby vo voľbách bol zvolený za predsedu samosprávneho kandidát, ktorý vo voľbách získa najviac platných hlasov. Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa prvého kola volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, nedosahuje spravidla ani 20 %, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov.

    Na úvod toľko. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto návrhoch zákonov, aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákonov č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 304), podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada uznesením číslo 372 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    III. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 142 zo 17. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 63 z 31. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú.

    V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 74 z 31. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Dušana Bublavého, čiže mňa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku: pán poslanec Martin Klus, rečník poverený členom poslaneckého klubu SaS, následne sú prihlásení písomne pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj, pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Remišová.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, priznám sa, ešte som s takou malou dušičkou dúfal, že keď sa sem pán predkladateľ alebo navrhovateľ postaví, tak povie, uvedomili sme si, čo činíme, a sťahujeme tento návrh zákona z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Bohužiaľ, nestalo sa tak, no napriek tomu verím, že racio a argumenty zvíťazia. Takže dovoľte mi, aby som vám pár týchto argumentov proti tomuto nešťastnému návrhu zákona povedal.

    To, že sa pri voľbe jednotlivca má uplatniť väčšinová voľba, tak ako to navrhujeme aj v našom programe, je tradícia inšpirovaná Vatikánom. Mnohí z vás sa tu aktívne hlásite ku vierovyznaniu katolíckemu, takže akiste viete, o čo sa jedná, keď zomrie pápež alebo pápež odstúpi, ako sme tomu boli svedkami v poslednom období, dochádza k voľbe nového pápeža. Táto vždy prebieha viackolovo, nikdy nie jednokolovo. Nevieme si to dosť dobre vo vatikánskych reáliách ani predstaviť. Prakticky to vyzerá tak, že prvých sedem kôl prebieha tak, že musia prípadní víťazi získať viac ako dve tretiny kardinálov, po siedmom kole už stačí nadpolovičná väčšina kardinálov. Táto tradícia inšpirovala aj politické systémy rôznych krajín sveta, kde sa dlhodobo druhé kolo chápe ako spôsob získania vyššej miery legitimity voleného kandidáta.

    Prečo je dvojkolová voľba dôležitá, sme mali možnosť sa presvedčiť aj v rôznych prezidentských voľbách na Slovensku, kde ju máme zavedenú a kde pevne verím, že aj zostane. Hoci aj k tomu sa ešte za chvíľku dostanem.

    Ešte počas prvého čítania som mal možnosť vám tu ukázať grafy, pretože sa hovorí, že je lepšie raz vidieť, ako desaťkrát počuť. Bohužiaľ, toto už dnes nemôžem, takže vám prečítam, ako to dopadlo. Napríklad v roku 2004 sme mali troch relevantných kandidátov: Vladimíra Mečiara, Ivana Gašparoviča, Eduarda Kukana. V prvom kole Vladimír Mečiar vyhral v 39. obvodoch, získal 32,74 % hlasov, 650-tisíc hlasov voličov, druhý bol Ivan Gašparovič, tretí Eduard Kukan. Všetci vieme, ako dopadlo druhé kolo. Ivan Gašparovič v princípe takzvaného menšieho zla sa stal prezidentom Slovenskej republiky. A stalo sa to na dve funkčné obdobia.

    Zoberme si voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014. Tak isto máme ich všetci ešte v blahej pamäti. Robert Fico, aktuálny premiér, vtedajší kandidát na prezidenta, získal 531-tisíc hlasov, čo bolo 28 % oprávnených voličov. Andrej Kiska získal 455-tisíc hlasov, 24 % voličov, a Radoslav Procházka 403-tisíc hlasov, 21,2 % voličov. Vieme všetci, ako to dopadlo. V druhom kole Robert Fico získal 893-tisíc hlasov, Andrej Kiska, a to prízvukujem, milión 307-tisíc hlasov. Tu na tomto príklade je úplne jasne vidieť, prečo je dvojkolová voľba dôležitá a prečo zvyšuje mieru legitimity zvoleného.

    Údajné dôvody na zavedenie druhého kola vo voľbách do regionálnej samosprávy, keď sa táto v 2001. roku zakladala na Slovensku, boli, aby v žiadnom kraji nezískal väčšinu takzvaný maďarský kandidát. Preto sa aj tak nešťastne rozdelilo Slovensko do ôsmich vyšších územných celkov. V praxi to teda znamenalo, že napríklad taký Trnavský kraj je to, čo v politológii voláme gerrymander. V zásade tí, ktorí sú zo Skalice a z Dunajskej Stredy, majú spoločné len to, že sa môžu stretnúť na zasadnutiach zastupiteľstva vyššieho územného celku. Inak sú to celkom rozdielne regióny. Napriek tomu táto Národná rada v roku 2001 sa rozhodla, že vytvorí takýto experiment a vytvorí ho práve preto, aby maďarská menšina nemala v žiadnom kraji väčšinu. A aby sa zazichrovala táto záležitosť, údajne sa vytvorila aj dvojkolová voľba. Preto rozumiem motívu kolegov zo strany MOST – HÍD, prečo dvojkolovú voľbu v láske nemajú. To bolo ale v roku 2001. Dnes máme rok 2017 a hrozby, ktoré vyplývajú z možnosti zvoliť nejakého kandidáta, sú úplne iné.

    Povedzme si ešte pár slov k tomu, aké sú vlastne výhody dvojkolového systému. Niektoré som už pomenoval. Okrem iného, ako naznačil aj kolega Jofo Viskupič vo svojom príspevku k predchádzajúcemu bodu programu, druhé kolo umožňuje veľmi efektívne korigovať prekvapenia z prvého kola. Výnimkou je snáď iba dvojkolová voľba predsedov Banskobystrického samosprávneho kraja z roku 2013, kedy tá korekcia bola akiste veľkým prekvapením pre nás všetkých. Niet sa ale čo čudovať, keď pán premiér príde a povie, že tu tohto kandidáta by porazilo aj vrece zemiakov, a kandidát na župana sa dva týždne neukáže v Banskej Bystrici a totálne odignoruje volebnú kampaň. Niet sa čo čudovať, že potom tu máme protestný hlas, ktorého výsledkom je dnes aj 14 kolegov tu po mojej pravej ruke v Národnej rade Slovenskej republiky. Džin je z fľaše von, ale stále sa dá ešte problémom zabrániť, pokiaľ nepôjdeme cestou likvidácie dvojkolovej voľby tam, kde táto dvojkolová voľba patrí, to znamená do väčšinového princípu hlasovania. To znamená, že dvojkolový systém voľby je zaujímavou a dôležitou poistkou proti antisystémovým a extrémnym silám.

    V prvom čítaní som vám tu ukazoval, ako dopadli voľby vo Francúzsku, keď sa do druhého kola dostal kandidát krajnej pravice pán Le Pen. Vtedy Jacques Chirac na hlavu porazil tohto kandidáta v druhom kole, pretože sa zvyšok Francúzska, hoc mnohí so štipcami na nose a v pršiplášťoch, rozhodol, že radšej podporí neželaného republikána ako ultraradikála Le Pena. Podobne to funguje aj v princípe dvojkolovej voľby pri komunistickej strane v Českej republike.

    Iste, asi si všetci poviete, prečo by sme mali schvaľovať legislatívu, ktorá je namierená za niekoho alebo proti niekomu. V tomto konkrétnom prípade, ako som už naznačil, je džin z fľaše von. A my si tu hádam všetci dokážeme uvedomiť, že ak tu hovoríme o boji proti niečomu, tak je to boj proti tomu, aby sa táto Národná rada vôbec ešte mohla v budúcnosti schádzať. Pretože strana, ktorá má dnes župana Banskobystrického samosprávneho kraja, ešte nedávno hovorila o tom, že chce prejsť na stavovský systém zriadenia. V takom prípade už táto Národná rada nemá čo robiť.

    A to, že dodáva víťazovi dvojkolová voľba silnejšiu legitimitu, som vám už tiež naznačil na tých číslach. Dnes napríklad prezident Slovenskej republiky má úplne inú legitimitu tým, že bol zvolený v druhom kole 1 307 065 občanmi, ako by to bolo, keby sa prezidentom Slovenskej republiky už v prvom kole stal Robert Fico s 531 919 hlasmi. Myslím, že ten rozdiel je pochopiteľný pre každého z nás.

    Aké budú teda dôsledky, ak tento nešťastný návrh zákona prejde dnes druhým a tretím čítaním? Roztrieštia sa hlasy a posilní sa extrém, respektíve šance takzvaného menšinového kandidáta. O čom vlastne hovorím? Veľmi dobre to vyjadril vo svojom blogu pán Michal Páleník, ktorý nazval O mandáte starostov a primátorov. Dovolím si vám z neho trošičku zacitovať. Tento blog hovorí o tom, že tu máme na Slovensku dnes sedem starostov, respektíve primátorov, ktorí majú jednociferný mandát. Menej ako 10 % oprávnených voličov hlasovalo za tohto kandidáta. Konkrétne: rekordmanom je pán Cyril Beňuš zo sídliska Ťahanovce, za ktorého hlasovalo len 6 % oprávnených voličov. Šesť percent ľudí sa vyjadrilo, že toto je človek, ktorý má spravovať práve sídlisko Ťahanovce. Poďme ďalej: Vladimír Bajan 6,3 %. Pod 10 % sú ešte Marcel Šaňa z Luníku IX 7,1 %, Alfonz Halenár, Sídlisko KVP, 7,7% a tak ďalej a tak ďalej.

    Celkovo štatistika: sedem starostov má jednociferný mandát, 122 starostov získalo menej ako 20 % hlasov voličov, 484 starostov od 20 do 30 %, 839 od 30 % do 40 % a 391 od 40 do 50 percent. Vlastne je problém pohľadať starostu, za ktorého sa hlasovalo v prípade viac ako 18 % oprávnených voličov. Toto je to, čo chceme dosiahnuť vo vyšších územných celkoch?

    Čo sa ďalej deje v prípade jednokolovej voľby? V Banskej Bystrici máme už dnes viac alebo menej ohlásených šesť kandidátov. Na ďalších dvoch sa čaká, konkrétne dosť dôležitých dvoch. To znamená, koho podporí strana SMER – sociálna demokracia a Slovenská národná strana, ktorá sa už vyjadrila, že vo všetkých krajoch chce postupovať samostatne. Osem kandidátov, z toho jeden je súčasným županom? Myslím si, že pán Kotleba v prípade, že to takto zostane a zrušíme dvojkolovú voľbu, môže dať chladiť šampanské. Predstava, že sa všetci títo kandidáti dohodnú, je nereálna. Napriek tomu, že viacerí o to snahu mať budeme. A prečo je to tak? Pretože aj dnes v prípade starostov a primátorov je úplne bežnou praxou, že sa nasadí niekto proti vám, aby rozdrobil hlasy. Preto tu máme 6-percentných primátorov a starostov. Preto viac ako 18 % získa len máloktorý. Toto je riziko jednokolovej voľby. A ja vás, dámy a páni, prosím, aby sme si ho uvedomili predtým, ako dnes zmačkneme hlasovací nástroj, ktorý máme k dispozícii.

    Prečo to teda robíme, prečo tu vôbec tento návrh zákona dnes je? A opakujem, je tu tento návrh zákona jedenásť mesiacov pred voľbami, desať, keď chceme, ak budú vyhlásené 4. novembra, ako sa predpokladá v prípade zachovania dvojkolovej voľby. Niektoré motívy opäť raz už naznačil kolega Viskupič. Samozrejme, že jednokolová voľba môže prospieť súčasným úradujúcim predsedom vyšších územných celkov a prípadne tým, ktorí budú navrhnutí širšou koalíciou, respektíve aspoň najväčšou politickou stranou. Alebo tým, ktorí budú predstavovať protestné hlasovanie, tak ako sme tomu boli svedkami v roku 2013 v Banskej Bystrici.

    Mňa vôbec nebude prekvapovať, ak prejde jednokolová voľba, že to nebude len Banská Bystrica, ale aj niektoré ďalšie kraje, kde aj kolegovia zo súčasnej vládnej koalície budú prekvapení, kto sa im stane županom. Tomuto riziku sa dá predísť práve tým, že budeme mať dvojkolovú voľbu, práve tým, že v tej dvojtýždňovej fáze počas, teda medzi prvým a druhým kolom sa ostatní kandidáti budú môcť dohodnúť na vzájomnej podpore. Je to legitímne, je to demokratické. Toto zničíme a zrušíme. A pri účasti, ktorá nás sprevádza pri voľbách do vyšších územných celkov, naozaj bude možno stačiť menej ako 8 %, aby sa niekto stal predsedom vyššieho územného celku a najbližších päť rokov rozhodoval o stovkách miliónoch, ktoré má k dispozícii ako správca exekutívy vyššieho územného celku.

    Preto vás ešte raz všetkých prosím, premyslite si svoju voľbu a zvážte, či toto je práve cesta, ktorú od nás očakávajú aj naši voliči. Ak už chceme meniť volebné pravidlá, my sme predstavili ešte na jeseň 18 rôznych spôsobov ako na ne. A som veľmi rád, že mnohí kolegovia z vládnej koalície mi povedali, že sa s mnohými z nich stotožňujú. Veľmi rád si s vami k nim sadnem, nájdime spoločnú reč, predstavme ich. Určite budú tie, ktoré môžu pomôcť zvýšeniu legitimity demokracie na Slovensku.

    Spomeniem len v súvislosti s vyššími územnými celkami niektoré. Zaviesť dvojkolové voľby aj pri voľbe primátorov a starostov, keď teda chceme rušiť druhé kolo volieb do vyšších územných celkov, my dávame kontra návrh. Zaveďme ich aj pre primátorov a starostov. Budú mať podstatne vyššiu legitimitu. Nebude sa im stávať to, čo sa deje dnes, že tu máme 6, 8, 10, 12-percentných. V Banskej Bystrici 14,87 % v posledných primátorských voľbách. Stačí vám menej ako 15 % a ste primátorom krajského mesta. Zaveďme teda túto voľbu a o tom bude aj môj pozmeňujúci návrh, za chvíľku ho predstavím.

    Alebo reforma voľby zastupiteľstva. Na tom sa asi zhodneme tu všetci. Prečo nemáme politickú vôľu s tým prísť a prečo sme to neurobili teraz, keď máme otvorený volebný zákon? Aká je spravodlivosť, že sa niekto volá A, Ábel, alebo Z, Zemanová? Je dokázateľné, existujú na to mnohé štúdie, že práve títo ľudia sú omnoho ľahšie zvoliteľní, keďže sú na začiatku alebo na konci kandidátky. Prečo tam nejdeme náhodným výberom? Prečo nejdeme výberom prostredníctvom počtu petičných hlasov, ktoré si vyzbierajú, pokiaľ sú to nezávislí kandidáti. To všetko sú možnosti, ktoré máme k dispozícii. Nerobíme ich.

    A keď už chceme teda zvyšovať účasť voličov, áno, povedal som tu pred pár minútami, my sa stotožňujeme s tým, že treba zlučovať voľby. Je to dobrý nápad, ale, samozrejme, nielen voľby do vyšších územných celkov a samosprávy miest a obcí, ale aj voľby prezidentské a prípadne voľby do Európskeho parlamentu. Treba to ale robiť s rozumom a netreba hneď za tým predložiť návrh zákona, ktorý, ako som povedal pred pár minútami, kompletne prepíše politickú mapu Slovenskej republiky.

    Ďalšia veľmi dôležitá vec je edukácia. Čo myslíte, prečo máme asi takú nízku účasť vo voľbách do vyššieho územného celku? Opýtajte sa občanov. Ja sa s nimi stretávam pomerne pravidelne, či rozumejú, čo sú to vlastne vyššie územné celky, aké majú kompetencie, s akými financiami hospodária. Čo myslíte, aké dostanete odpovede?

    A keď už som spomínal to nešťastné rozloženie krajov z roku 2001, spýtajte sa Spišiakov, čo si myslia o tom, že sú rozdelení medzi Prešovský a Košický samosprávny kraj. A už som spomínal napríklad aj Trnavu alebo aj Nitru. Tam práve toto rozloženie do ôsmich krajov chápu ako zradu na prirodzených regiónoch. Aj preto sa nestotožnili s tým, čo tu dnes máme.

    Otvorme túto diskusiu na politickej, ale aj odbornej úrovni. A ja verím tomu, že dokážeme spoločne nájsť niečo, s čím sa občania stotožnia omnoho ľahšie ako s ôsmimi krajmi, do ktorých navolíme predsedov pri minimálnej účasti s osem- a menejpercentným mandátom. Prípadne zmeňme volebný deň. Aj toto sme tu mali v predchádzajúcom funkčnom období. Máme to vo svojom programe. Chceme zvyšovať účasť, nech sa páči. Voľme v piatok a tým, ktorí sa na voľbách zúčastnia, dajme voľno. Zrušme potom, samozrejme, jeden zo štátnych sviatkov. Aj tak ich máme skoro najviac v Európe. Ale verte mi, že práve pre pracujúceho človeka by toto mohla byť pomerne silná motivácia, aby sa na voľbách zúčastnil. Poďme pozitívnou diskrimináciou, nie tou negatívnou, akou by bolo prípadné zavedenie povinných volieb, o ktorých sa tiež uvažuje. Ubezpečujem vás, že potom by vyhral ten, koho by videli posledného na bilborde.

    Takýchto príkladov je množstvo. Ako som povedal, my sme ich zatiaľ zhrnuli do 18 príkladov a budem veľmi rád, keď o nich budeme odborne diskutovať aj ďalej. Predtým ale nemôžme robiť kotrmelce v takom duchu, ako tu máme dnes. To znamená, predstaviť zrušenie druhého kola volieb do vyšších územných celkov desať mesiacov pred voľbami s jednoznačným zámerom: Zabetónovať tých, ktorí tam už dnes sú, a poťažme umožniť ešte aj niektorým ďalším, aby sa omnoho jednoduchšie dostali k mandátu v čase, keď, ako som povedal, je džin z fľaše von.

    Takže ešte raz moja prosba. Premyslite si to, ak máte chuť, môžme sa o týchto argumentoch porozprávať aj osobne. A verím, že o piatej hodine buď navrhovatelia prídu s tým, že tento návrh zákona sťahujú, alebo jednoducho neprejde, pretože by to bolo nebezpečné a veľkou škodou pre celú Slovenskú republiku a regionálnu samosprávu v tejto krajine.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

    A teraz mi dovoľte predniesť ešte dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máme k tomuto návrhu zákona. Už som ich naznačil. My si myslíme, že každá väčšinová voľba by mala byť dvojkolová, a preto môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh bude vyzerať nasledovne:

    V čl. I sa vypúšťajú body 6, 8 a 9. a čl. II.

    Za bod 9 sa vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú:

    "10. § 181 ods. 3 písm. c) znie:

    „c) pre druhé kolo volieb starostu obce nie sú dvaja kandidáti, alebo kandidáti na starostu obce získali v druhom kole volieb rovnaký počet poslancov (pozn. red.: správne má byť "hlasov"),''.

    11. V § 189 ods. 4 sa slovo „najviac" nahrádza slovom „nadpolovičnú väčšinu".

    12. Za § 195 ods. d) sa vkladá § 195 ods. e), ktorý vrátane nadpisu znie:

    Čiže § 195e, druhé kolo volieb starostu obce bude vyzerať nasledovne:

    (1) Ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov na starostu obce nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Druhé kolo volieb a deň ich konania vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne po uverejnení výsledkov volieb štátnou komisiou.

    (2) Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali v poradí najviac platných hlasov v prvom kole volieb. Ak jeden z kandidátov, ktorý postúpil do druhého kola volieb, prestane byť voliteľný za starostu obce, alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb ten z kandidátov, ktorý v prvom kole volieb získal ako ďalší najviac platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, postupuje sa podľa čl. 181 ods. 3 písm. c).

    (3) V druhom kole volieb sa postupuje podľa § 179 a 180. Ustanovenia § 182 až 188, § 190 a 191 a § 193 až 195 sa vzťahujú primerane.

    (4) V druhom kole volieb je za starostu obce zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu (novelizačné body 10 až 12) nadobúdajú účinnosť – a to chcem zdôrazniť – 15. júna 2022, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.

    O čo vlastne ide? Keď už máme mať zlúčené voľby, o čom sme rozhodli pred pár minútami, tak potom ich robme spoločne dvojkolovým systémom aj pre vyššie územné celky, aj pre primátorov a starostov. Bude to legitímnejšie a odbúra to všetky tie neduhy jednokolovej voľby, o ktorých som tu rozprával.

    Pokiaľ sa nám tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nepodarí presadiť, tak v dobrej viere prichádzame aspoň s iným, omnoho kompromisnejším, ale verím, že prijateľným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Veľmi jednoduchým. Dovoľujem si ho prečítať.

    V čl. III sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem čl. I bodov 6, 8 a 9 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť – zdôrazňujem – 15. júna 2022".

    Ak už teda máme rušiť dvojkolový spôsob voľby, nerobme to desať mesiacov pred voľbami. Dámy a páni, toto by bola hanba pre nás všetkých. Takéto zásadné veci sa nemenia desať mesiacov pred voľbami. Zmeňme teda účinnosť na rok 2022 a budeme mať päť rokov na to, aby sme seriózne prediskutovali všetky výhrady k dvojkolovému systému a jednokolovému systému, tak ako som vám ich prečítal, resp. predniesol v rámci môjho príspevku.

    Toto sú teda moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podpísané 15 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, odovzdané podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že o piatej hodine budeme môcť byť všetci trošičku spokojnejší.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dovolím si pozdraviť anonymných študentov na balkóne v mene poslancov.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána... sa ospravedlňujem, neviem, odkiaľ ste, by som vás pozdravil.

    Na vystúpenie pána poslanca Klusa štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Miroslav Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, priznám sa, že z prihlásených poslancov som chcel venovať najväčšiu pozornosť práve vášmu vystúpeniu, samozrejme, na to rešpektované odborné expertné pozadie. Ale bojím sa trošičku, že prejav bol predovšetkým politický. Skúsim teda niekoľko poznámok aj politických, že niektoré tie prirovnania krívajú. Tá dvojkolová voľba pápeža má pravdepodobne trošku iné konotácie. Ale čo je zaujímavé, že ste si napríklad nevšimli, vy, ktorý máte mať tendenciu trošku adorovať ten americký politický systém a americký spôsob volieb, že práve máme za sebou voľby v krajine, v ktorej mnohí vnímajú teraz zvoleného prezidenta za prezidenta sveta, kde teda pravdepodobne nepochopili tento typ úvah, ktoré máte.

    Ale aby som bol korektný, to je, samozrejme, skôr uštipačná poznámka, ale aby som bol korektný, nepochybne dvojkolová voľba má svoje výhody, svoj zmysel aj svoje demokratické pozadie. Problém je, že máme špecifickú situáciu sui generis práve u VÚC. Nemôžte si ani vy nevšimnúť, a som zvedavý, ako budete hlasovať za návrhy pána Beblavého, ktorý chce VÚC zrušiť, čiže o ich význame za týchto okolností, a to, že jednoducho nízka účasť volieb, že navrhovatelia rozmýšľajú, že ten dvojkolový systém sui generis, rešpektujúc význam dvojitých, že teda posunujú na jednokolový.

    Pán kolega, rovnako ma zaujímalo, hovorili ste tu o tých rôznych súvislostiach v Nitre a v Trnave a neviem kde a tak ďalej. Možno by ma zaujímalo, že keby ste mali vy politickú zodpovednosť za fungovanie tejto krajiny, že ako teda vnímate vôbec životné alebo, ak chcete, národné záujmy krajiny, alebo teda či vôbec nejaké existujú a podobne a že čo by ste asi robili. Je tu celý rad otázok. Je to riešenie sui generis, ktorý navrhujú navrhovatelia, nebolo kedy, vznikol, po voľbách vznikla nová vláda, viete, v akom období, a viete aj, že priniesla aj nejaké dôsledky... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec. Čas vypršal. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Pán kolega Klus, ja si myslím, že jednokolové voľby prinútia politické strany, aby dali kandidáta, ktorý je zdatný, ktorý je silný. Možno prinúti politické strany aj vytvoriť koalície preto, aby dobre voľby dopadli. Ak chceme byť zodpovední, tak musíme mať na zreteli, alebo musíme mať na zreteli, že do druhého kola ľudia, voliči do druhého kola nejdú alebo ich ide o 50 % ešte menej. Ak vy idete zavádzať dvojkolové voľby a ešte do toho chcete zatiahnuť aj voľby do samosprávy obcí a miest, je to hazardovanie s finančnými zdrojmi, je to hazardovanie s časom voličov, ktorí by opäť do druhého kola neprišli. A ešte je tu väčšie riziko, že budú zvolení aj za starostov a za primátorov ľudia, ktorí budú mať menšiu, myslím si, dôveru u ľudí. A riskujeme to, že tam budú ľudia, ktorí si to nezaslúžia, byť richtármi alebo primátormi. Takto chcete hazardovať a ešte aj míňať finančné zdroje?

    Ja si myslím, že od zodpovedného politika by som to nečakal a naozaj a u vás, ktorý beriem, že ste aj politológ a naozaj si myslím, že to nie je kóšer z vašej strany. Míňanie tých finančných zdrojov aj s tým, to treba brať na zreteľ a zbytočne by sme ľudí traumovali. A dávate príklad voľby za prezidentov. No vždy sa niekto, väčšina proti jednému, potom sa k tomu tak pristupovalo. To nie je dobre. Tiež keď voľby všetci proti niekomu. Alebo proti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Pripájam sa k tej výzve, ktorú si adresoval plénu, že neviem, či si to označil ako za sen alebo očakávanie, že tento návrh zákona jednoducho do druhého čítania ani nepredložia a stiahnu ho. Zároveň ako vnímam tú diskusiu, zdá sa mi, že nech použiješ koľkokoľvek rokov, koľkokoľvek čísel, akékoľvek analýzy, ktoré už, bohužiaľ, nemôžeš ukazovať tak ako pri prvom čítaní, tak je to ako hrach na stenu. Preto sa pripájam k obom pozmeňujúcim návrhom, pretože hovoria v zásade o jednej veci, a to je, že keďže sme mali troje voľby, kde sa volilo takpovediac väčšinovo alebo na osobu kandidáta a obe mali alebo dve z nich mali dvojkolový princíp, tak sme mali jeden neštandard. A ten neštandard bol, že samosprávy boli volené jednokolovo. Mohli sme prikročiť k zmene a aj starostov a primátorov možno v obciach, kde žije viac obyvateľov a podobne, voliť dvojkolovo a vytvorili by sme dobrý predpoklad na to, aby mohol byť vybratý ten najlepší kandidát z možných, ktorí budú ponúkaní. Nie, nestalo sa tak, a dokonca si predkladatelia snažia odargumentovať to, že z dobrého štandardu vytvárajú neštandard, a menia župné voľby na to, aby sa rozhodovalo v jednom kole. Situáciu, ktorú dlhodobo vytvárajú takzvaní proxi vojaci alebo falošní kandidáti, ktorí sú používaní iba na rozdrobenie hlasov tých najlepších a autentických, budem opisovať následne v rozprave. Totižto proxi vojaci síce za drahé peniaze sa objavili aj v parlamentných voľbách, už na miestnej, komunálnej a vúckarskej úrovni ich je jak maku.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko.

    Pán kolega, myslím si, že áno, je to ďalší pohľad, ktorý myslím si, že by mohol rozšíriť aj náhľad a svedomie, aby sa naši poslanci nad tým zamysleli. Ja som ešte a myslím si, že každý uzná, že každé volebné obdobie pred nejakými voľbami, keď prejde nejaký čas, sa tá voličská základňa predsa len mení. Či to je zmena tri percent, desať percent, pätnásť percent, to už iná vec, ale pri každom volebnom období, ktoré prebehne, sa nám zmení a myslím si, že zmena je život. Zmena je život a musíme dať šancu aj iným alternatívam, nie ako to je stále zažívané. Lebo, samozrejme, každá zmena bolí. Viem sa vžiť, že každý primátor a starosta povie, nechcem, nepotrebujem, ja som tak ako tento. Ale myslím si, že pokiaľ nedáme šancu aj iným alternatívam, ako sú doteraz zažívané, tak potom ten vývoj u nás asi zastrná, by som povedal. Bude tak zakonzervovaný, že sa nepohneme ďalej vôbec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Klus s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, páni, za konštruktívne príspevky a oceňujem aj ten neosobný tón, ktorý ste zvolili. Rovnako pán Bublavý, ako aj pán Číž. Dovolím si vám teda odpovedať na pár otázok, ktoré ste položili.

    Americký politický systém je postavený na princípe jednokolového systému voliteľov. Myslím, že je veľmi ťažko porovnateľný so systémom, ktorý máme vo vyšších územných celkoch na Slovensku alebo v prezidentských voľbách na Slovensku. Faktom ale je, že aj v týchto voľbách, podobne ako v roku 2000, v týchto prezidentských voľbách nevyhral kandidát, ktorý získal najviac hlasov. Čiže aj v Spojených štátoch sa už začína diskutovať, že či práve tento systém voliteľov nie je už príliš staromódny, a možnože prejdú do takého režimu, ako máme dnes vo Francúzsku a ktorý, verím, že zostane aj na Slovensku, ktorý by umožnil, aby sa hlasovalo v dvojkolových voľbách. Myslím, že by to bolo omnoho viac fér, a myslím si, že dnes by prezidentom Spojených štátov nebol Donald Trump. Ale to je len domnienka.

    Pokiaľ ide o národné záujmy, tak ako ste ich spomínali v súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov a ich rozložením v roku 2001. No, ja osobne si myslím, že ten takzvaný symetrický model nebol najšťastnejší. Keď už sme prechádzali na systém vyšších územných celkov, mali sme omnoho intenzívnejšie uvažovať nad prirodzenými regiónmi, pôvodne šestnástimi alebo neskôr dvanástimi, ktoré navrhoval vtedajší splnomocnenec vlády pán Nižňanský. Urobil sa politický obchod, na ktorý doplácame dodnes veľmi nízkou účasťou, nestotožnením sa s regiónmi a možno aj nie celkom vyhovujúcim presunom kompetencií v rámci fiškálnej decentralizácie na vyššie územné celky. To je aj moja odpoveď na to, aký má dnes návrh pán poslanec Beblavý, že je jednoduchšie vyššie územné celky zrušiť. Ja osobne sa s tým nestotožňujem.

    A keď hovoríme o finančných zdrojoch, no ak by sme išli len po peniazoch, potom by sme mohli zrušiť voľby úplne. Ja si myslím, že tých dva a pol milióna, ktoré sme vynaložili na druhé kolo, nám stoja za to, aby sme vygenerovali najlepšieho kandidáta.

  • Ďakujem, páni poslanci. Málokedy sa stane, ale prerušujem presne schôdzu v dvanástu hodinu.

    Pokračujeme o 14. hodine prerokovaním bodov a pripraví sa pani poslankyňa Dubačová Viera, následne pán poslanec Dubaj

  • Pozn. red.: Správne malo byť "Budaj".

  • Aha, ospravedlňujem sa, o pätnástej, lebo je hodina otázok, dobre, o pätnástej. O pätnástej, ale schôdza pokračuje o štrnástej. Tak? Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili dovčera do dvanástej hodiny 19 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 51 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorého zároveň prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len upresniť, že pán predseda vlády sa z hodiny otázok ospravedlnil z dôvodu svojej účasti na summite Európskej únie vo Vallette, ktorý sa začína dnes a bude trvať až do zajtra.

    Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný minister hospodárstva Peter Žiga, pracovná cesta. Zastupujem ho ja osobne. Neprítomná pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Zastupuje ju pán minister životného prostredia László Sólymos. A neprítomný je aj pán minister obrany Peter Gajdoš, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho položené otázky.

    Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky položené pánovi predsedovi vlády.

  • Ďakujem, takže prosím vás, pán podpredseda, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Vladimíra Matejičku a znie: "Pán premiér, aké opatrenia pripravujete pre živnostníkov?"

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala znižovať administratívnu záťaž a podporiť podnikateľské prostredie vo finančnej oblasti. Znižujeme jednotnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 %, čím odľahčíme podnikateľský sektor podľa odhadov o 130 miliónov eur ročne, o ktoré budú štátne príjmy nižšie a tieto peniaze zostanú u podnikateľov.

    Od 1. januára 2017 výrazné finančné odľahčenie pocítia aj živnostníci, na ktorých sa pýtate, ktorých paušálne výdavky zvyšujeme z úrovni 40 na 60 % príjmov a ich maximálny strop vzrastá z doterajších 5 040 eur na 20-tisíc eur. To značí, že o polovicu zvyšujeme paušálne výdavky a bezmála štvornásobne zvyšujeme ich maximálny strop. V súčte podľa odhadov pôjde o sumu 40 miliónov eur ročne, ktoré ostanú u živnostníkov. Preto sa z pohľadu platenia daní stáva aj živnosť atraktívnejšou.

    Súčasne platí, že od roku 2018 budú zrušené daňové licencie, tak ako to vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení sľúbila. Zmena platby vo februári sa však týka len tých živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody. Všetci ostatní s vyšším vymeriavacím základom platia rovnakú sumu ako v minulom roku a povinnosť zmeniť výšku odvodov na vyššie alebo nižšie im prvýkrát vyplynie v auguste, kedy budú platiť podľa aktuálneho daňového priznania za rok 2016.

    Čo sa týka odvodov do Sociálnej poisťovne, tu žiadne minimálne poistné pre začínajúcich podnikateľov neexistuje až do momentu, keď Sociálna poisťovňa na základe daňového priznania nezistí povinnosť poistenia a podľa skutočného vymeriavacieho základu nevyrubí poistné. Je však možné sa poistiť v Sociálnej poisťovni aj dobrovoľne. Tu je potrebné počítať s vyššou sumou, ako platia živnostníci s minimálnym vymeriavacím základom, pretože platba je zvýšená o 2 % do poistenia v nezamestnanosti a dobrovoľne poistený tak platí poplatok na úrovni 155,18 eur. Nemalú pozornosť vláda Slovenskej republiky v uplynulom období venovala aj vytváraniu preventívnych opatrení na zamedzenie druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá bola v minulosti prenášaná na menších podnikateľov a živnostníkov. V tomto smere novela daňového zákona umožnila najmä živnostníkom výber režimu platieb dane z pridanej hodnoty, ktoré už nebudú musieť pri obrate do 100-tisíc eur odvádzať pri vystavení faktúr, ale až následne po tom, ako sú im platby uhradené, pričom špeciálny záujem sme venovali stavebnému sektoru.

    Trvalým cieľom vlády Slovenskej republiky je, ako som už spomenul, záujem znižovať administratívnu záťaž podnikateľov, čo sme zahrnuli aj do nášho programového vyhlásenia. V tomto smere by som uviedol jeden podstatný príklad za všetky, ktorým je inštitút pracovnej zdravotnej služby. Spoločne so zástupcami podnikateľov sme dospeli ku konsenzu, ktorý celú pracovnú zdravotnú službu zásadne zjednodušuje a taktiež – a to by som chcel zdôrazniť – znižuje náklady najmä malým a stredným podnikateľom. Podľa očakávanej pripravovanej novely zákona tak podnikatelia nebudú musieť zdravotné riziko vyhodnocovať raz ročne, ale iba jedenkrát pri vzniku pracovného pomeru, resp. pri podstatných zmenách pracovného zaradenia. Pokiaľ ide o blízku budúcnosť, pre uľahčenie podnikania a odbúranie byrokracie pripravujeme stratégiu lepšej regulácie RIA 2020. Bude obsahovať plán kontinuálneho odbúravania regulačných prekážok pre podnikanie. RIA 2020 by mala byť vypracovaná do konca tohto roku.

    V roku 2016 sa nám na základe novelizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov podarilo skvalitniť tvorbu legislatívy, zvýšiť transparentnosť a intenzívnejšie zapojiť podnikateľov do tvorby regulácií. OECD zaradilo náš systém zapájania verejnosti vrátane podnikateľov do tvorby legislatívy medzi najlepšie príklady krajín OECD. Zriadili sme stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Zaviedli sme inštitút konzultácie s podnikateľskými subjektmi, test vplyvov na malé a stredné podniky a začlenili sme analytické posúdenie vybraných vplyvov aj do prípravy riadneho predbežného stanoviska k návrhom európskej legislatívy.

    Vážený pán poslanec, na záver mi ešte raz dovoľte zhrnúť okrem tých opatrení, ktoré som spomenul, aj niektoré ďalšie. Opakujem, daň z príjmu právnických osôb klesla od 1. januára z 22 na 21 %, rezort hospodárstva postupne znižuje regulatórnu záťaž podnikateľov. Inovatívnym firmám, tzv. startupom, sa odpúšťa platenie daňových licencií. Ostatné firmy ich prestanú platiť od roku 2018. Startupy dostávajú peniaze na mentoring a výdavky spojené s ich vzdelávaním. Začínajúci podnikatelia môžu zakladať aj tzv. jednoeurové spoločnosti. Firmy podporujúce vedu a výskum majú daňové úľavy. Živnostníci si môžu uplatniť vyššie paušálne výdavky.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte doplňujúcu otázku. Nie.

    Pán poslanec Ľubomír Želiezka: "Vážený pán predseda vlády, v niektorých okresoch Slovenskej republiky s relatívne vysokou mierou nezamestnanosti sa zamestnávatelia stretávajú s vážnym nedostatkom pracovných síl. Aké opatrenia pripravuje vláda Slovenskej republiky na riešenie tejto situácie?"

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, dámy a páni, v prvom rade musím zdôrazniť, že situácia, ktorú spomínate, je dôsledkom sústavného poklesu nezamestnanosti, ktorý je realitou slovenského pracovného trhu už štyri roky po sebe. Nezamestnanosť nám mierne klesá, a dokonca aj v zimných mesiacoch, čo sa v minulosti nestávalo, lebo chýbali pracovné miesta v tradičných sezónnych odvetviach ako poľnohospodárstvo či stavebníctvo. A tak bola miera evidovanej nezamestnanosti v decembri minulého roku na úrovni 8,76 %, čo v porovnaní s decembrom roku 2015 znamená pokles o 1,87 percenta. Ako však spomínate, naďalej pretrvávajú regionálne rozdiely, takže miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2016 napríklad v Prešovskom kraji 13,91 %, pričom najvyššia miera nezamestnanosti bola evidovaná v okrese Kežmarok, a to až 20,53 percenta.

    Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v I. až III. štvrťroku 2016 podľa údajov štatistického úradu v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70,8-tisíca osôb na celkových 2 milióny 485-tisíc osôb. Pozitívom tohto stavu je, že vytvára tlak na zvyšovanie miezd zodpovedajúcemu zvyšovaniu produktivity práce a taktiež sa posilňuje postavenie zamestnanca smerom k zlepšeniu pracovných podmienok na pracovisku, čo je aj cieľom našej vlády.

    Negatívom je, že poukazuje na dva vážne štrukturálne problémy nášho hospodárstva: nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce a nepripravenosť veľkého počtu nezamestnaných nastúpiť do práce. V minulom roku – najmä počas výjazdových zasadaní vlády – sme sa presvedčili, že aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti majú zamestnávatelia problém nájsť zamestnancov, dokonca aj na relatívne nízko kvalifikované pozície. Jednou z príčin je niekedy nemotivujúci rozdiel medzi čistým príjmom z práce a príjmom zo sociálnych dávok. Práve preto sme aj pre rok 2017 zvýšili minimálnu mzdu na 435 eur.

    Táto vláda nikdy nerobila ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd a, naopak, bude využívať všetky možnosti, ako tlačiť na ich rast. S tým súvisia aj práve navrhované zmeny o hmotnej núdzi, ktorými zachovávame u dlhodobo nezamestnaných vyššiu úroveň sociálnej podpory počas prvých 12 mesiacov po nástupe do zamestnania. Takto rozdiel medzi čistým príjmom z práce a zo sociálnych dávok...

  • Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále, vstup predsedajúceho.

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

    Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu

    ... bude predstavovať minimálne 200 eur za istých okolností a 400 eur, čo je už dosť silná motivácia pracovať.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň rozbieha systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so zamestnávateľmi, aby nezamestnaní získali presne tie zručnosti a znalosti, ktoré požadujú. Z hľadiska profesií sa zameriame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa budú pripravovať cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Stretávame sa s tým, že dlhodobo nezamestnaní už úplne stratili pracovné návyky. Predovšetkým prostredníctvom sociálneho podnikania im ich vrátime a aj takto ponúkneme zamestnávateľom vhodných zamestnancov pripravených nastúpiť do práce.

    V neposlednom rade v marci štartuje nový systém tzv. osobného bankrotu, ktorý umožní zadlženým ľuďom jednoducho a v primeranej miere zbaviť sa dlhov, aby ich od práce neodrádzalo to, čo zarobia, že im okamžite zoberú exekútori.

    Vyriešiť nedostatok pracovných síl by mohla aj novela zákona o službách zamestnanosti, od ktorej si vláda sľubuje najmä zvýšenie motivácie pracovať. Pripravovaná novela by mala výrazne odlíšiť tých, ktorí si chcú nájsť prácu, od tých, ktorí len špekulujú. Potvrdzuje sa a platí, že nás musí dnes zaujímať podstatne viac zamestnaný človek, v akých podmienkach pracuje a akú mzdu dostáva. Zároveň však opätovne zdôrazňujeme, že podporu vlády dostanú len tí zamestnaní, ktorí chcú skutočne pracovať, no nemajú na to možnosť.

    Pozitívny prínos očakávame aj od aplikácie už schváleného zákona č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave v praxi. Uvedený zákon zavádza možnosť prípravy žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ktorý zamestnávateľom umožňuje prípravu žiaka presne, konkrétne na povolanie alebo pracovnú pozíciu podľa ich potrieb a požiadaviek.

    Novou úlohou pre vládu bude aj zabezpečenie nových nájomných bytov. Máme záujem urýchliť výstavbu nájomných bytov najmä v oblastiach, kde prichádzajú noví investori, aby to bol ďalší nástroj pre mobilizáciu ľudí, aby išli pracovať. Za dôležitý považujeme aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Týka sa hlavne mladých ľudí a aj tento nástroj možno hodnotiť veľmi pozitívne.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála: "Pán premiér, v januári ste navštívili obce Cigeľ, Kľak či Ostrý Grúň. Hovoríte o stavaní hrádze voči extrémizmu. Pýtate sa, či za to, že v zmienených obciach získava voličskú podporu aj u mladých ľudí Kotlebova fašistická strana, treba viniť rodičov a učiteľov. Necítite na tom svoj podiel viny aj vy osobne? Za to, že ste pred voľbami populisticky rozdúchavali vášne strašením utečencami, či za to, že ľudia strácajú vieru v spravodlivosť a právny štát a obracajú sa k radikálom aj kvôli takým prípadom ako ten, že Robert Kaliňák, teda človek obchodujúci s daňovým podvodníkom Bašternákom, je ešte stále ministrom? Nehovoriac o tom, že vy u toho podvodníka bývate? Nebolo by namieste, aby medzi piliermi budovania tej domnelej hrádze proti extrémizmu boli odchod aktuálneho ministra vnútra z funkcie a vaše odsťahovanie sa z komplexu Bonaparte?"

  • Vážený pán poslanec, dejiny Slovenska zahŕňajú mnohé významné udalosti, ktoré okrem úcty, ktorá im patrí, nesú v sebe aj dôležitý odkaz pre súčasnosť. Medzi takéto udalosti patrí aj Slovenské národné povstanie. Pripomíname si ho, pretože je to prejav našej úcty tým, ktorí sa o konkrétnu dejinnú udalosť zaslúžili, a jeho odkaz je mimoriadne aktuálny aj dnes. Práve toto obdobie by nás malo učiť k pokore a zodpovednosti v prospech spoločnosti, v ktorej by sme mali utvárať lepšie predpoklady pre život a nie ju hystericky štvať do rozporov a anarchie.

    Ak sa pozrieme na súčasnosť, musím zdôrazniť, že nikto utečencami nestrašil. Dnes je jasné, že to bola utečenecká kríza z roku 2015 a nie rétorika predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorá zásadne prispela k masovej radikalizácii pravicovo extrémistických síl v celej Európe. To, čo vystrašilo obyvateľstvo, bolo masovo sa šíriaci pocit neistoty. Najprv prišiel šok z toho, ako finančné trhy nechali zaplatiť svoje straty verejnými peniazmi samotných občanov, o chvíľu nato prišiel ďalší šok v podobe nezvládnutej migračnej krízy. Štáty stratili kontrolu nad svojimi hranicami a prestali garantovať vlastným občanom základné právo, ktorým je právo na bezpečnosť. Nakoniec prišiel šok z toho, že teroristický útok sa môže stať na kedysi bezpečných uliciach európskych metropol. Nezvládnutá kontrola vlastných hraníc, strata princípu vlády zákona pre každého ako príčiny extremizácie politiky, to sú okrem iných zdrojov aj závery bratislavského summitu k tejto téme.

    V roku 2015; rok 2015 sa nesmie zopakovať aj z iného dôvodu. Brexit nám totiž ukázal, že u modrých golierov sa obava z nárastu lacnej ekonomickej migrácie stala zdrojom ďalšieho strachu a neistoty. Oba dopady extremizácie politiky na občana sme odhadli správne a snažíme sa reagovať systematicky, nie zbytočným moralizovaním týchto tém. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie a v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu. Zaviazali sme sa použiť všetky právne prostriedky, aby sme nedali extrémizmu šancu a nastavili sme; zastavili sme antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Môžem urobiť výpočet všetkých strategických opatrení od roku 2014, ktoré vláda prijala na garanciu bezpečnosti, a tiež, čomu asi nie dobre rozumiete, aj posilnenia sociálnych istôt a hľadania práce v hladových dolinách, na čo doteraz predchádzajúce vlády nereflektovali.

    V legislatívnej sfére sme presadili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa týka práve úpravy trestných činov extrémizmu. Aby sa litera zákona mohla naplniť, oznámili sme práve včera zriadenie Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru. Pracovať v nej bude viac ako 100 policajtov.

    Treťou cestou je monitorovanie kyberpriestoru. Boj s extrémistickými dezinformáciami je rovnako dôležitý ako boj s extrémizmom. Presadzujeme príklady dobrej praxe zo Spojených štátov a Nemecka na sociálnych sieťach. Zriaďujeme centrá pomoci obetiam násilných činov, nehovoriac o edukačných aktivitách v Policajnom zbore. Ešte raz si dovolím pripomenúť, že za prioritu vlády považujeme sociálnu oblasť, pretože sociálne neistoty vnímame ako dlhodobý zdroj extrémizmu.

    Vážený pán poslanec, pýtam sa ale vás, čo konkrétne urobila opozícia v boji proti extrémizmu. Niektorí sa potajme s extrémistami stretávajú, druhí ich verejne podporujú pri voľbách do VÚC a tretí ho iba zneužívajú na propagandu seba a svoj politický boj. Ak sa na niečom opozícia vie zhodnúť, tak je to antipolitika v štýle guerilla marketingu, škandalizácia štandardnej parlamentnej politiky. Nedávno ste na ulici ako štátom platení opoziční politici vykrikovali, že všetko je podvod. Právny štát je na Slovensku podvod, policajti sú podvod, prokuratúra je podvod, skrátka, že všetci klamú. Nepovažujete práve takéto prejavy za zásadné pre otváranie dverí pre rast extrémizmu? Je preto len dobré, že stále platí princíp prezumpcie neviny a že pouličné praktiky na úrovni magickej viery vo vinu bez potreby súdneho dokazovania sú dnes za nami.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda, skončili ste a zároveň ste si vyčerpali aj 15 minút určených na odpovede na otázky pre predsedu vlády.

    Čiže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Alana Suchánka na ministra financií Petra Kažimíra a znie: "Pán minister, vysvetlite, ako môžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri plnení ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri danom rozpočte udržať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, znížiť úroveň zadlžovania a zlepšiť úroveň zdravotného stavu obyvateľstva."

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za vašu otázku.

    Na začiatok uvediem niekoľko zásadných faktov všeobecne k revízii výdavkov. V rámci rozpočtového procesu slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze, zdravotníctvo, dopravu a IT systémy sú súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a boli predmetom aj vášho rokovania na jeseň minulého roku.

    Záverečné správy, ktoré sú prílohou rozpočtu verejnej správy, predstavili aj konkrétne opatrenia, ktoré sú nielen finančné, ale aj zvyšujú hodnotu a zlepšujú dáta metodiky a riadenie. V zdravotníctve revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach v celkovej výške 363 miliónov eur. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 miliónov eur v roku 2017. Peniaze ostávajú v zdravotníctve, budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorého súčasťou je budovanie a rekonštrukcia nemocníc. Dopracované boli analytické časti a predstavené konkrétne opatrenia, nielen finančné, ale aj zvyšujúce hodnotu a zlepšujúce dáta, metodiky, riadenie v celom sektore.

    Napĺňanie týchto opatrení bude pravidelne sledované a verejne vyhodnocované. Naším cieľom je nastaviť procesy tak, aby napomáhali prijímať zmysluplné a dobré rozhodnutia, ktoré prinesú väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze daňovníkov. Ministerstvo financií bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad 30 miliónov eur naprieč všetkými ministerstvami.

    Priamo k otázke. V prvom rade priamymi opatreniami na zefektívnenie prevádzky, ide o nákupy a lepšie využitie kapacít. Vďaka opatreniam optimalizujúcim prevádzku, procesy a obstarávanie ušetria v roku 2017 nemocnice podriadené organizáciám ministerstva zdravotníctva 31 miliónov eur. To sú opatrenia už dnes zapracované v rozpočte verejnej správy na tento rok. Revízia výdavkov na zdravotníctvo identifikovala možnú úsporu až do 84 miliónov eur ročne a na prevádzke a obstarávaní fakultných a univerzitných nemocníc, konkrétne optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárne obstarávanie energie a služieb. Šetrenie sa dá dosiahnuť lepším obstarávaním liekov a zdravotníckej techniky. Identifikované zdroje pomôžu spomaliť alebo, ak chcete, zastaviť zadlžovanie nemocníc a vytvoria priestor pre kapitálové investície do rekonštrukcie a prístrojového vybavenia, ktoré sú dôležitým predpokladom pre zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a teda aj zdravotného stavu nášho obyvateľstva. A v neposlednom rade ide aj o systémové opatrenia pre lepšie hospodárenie nemocníc, napríklad zavedenie DRG systému, mám na mysli systém financovania nemocníc prostredníctvom platby za diagnózu, taktiež tento systém posilní priamu zodpovednosť nemocníc za náklady a prinesie transparentné a spravodlivé platby za výkony.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte záujem o doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči. Musíte sa zapnúť, zahlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán minister, mal by som takú doplňujúcu otázku, že či bolo potrebné alebo či sa už urobilo niečo konkrétne na posilnenie likvidity Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá teda sa dostala do takej situácie, o akej vieme, aj keď, samozrejme, sa to ukázalo až potom, ako bol postavený ten rozpočet. A v tom jednom období bolo povedané, že dokonca je ohrozený cash flow a že tam bude chýbať nejakých 30 miliónov. Potom bolo povedané, že nie je to tak celkom jasné a že možno sa to teda nebude napĺňať, potom, že sa to ukazuje, že nebude potrebné. Takže chcem sa spýtať, či bolo treba niečo spraviť s týmto cash flowom alebo nebolo.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku. A asi by som vám mal urobiť celkový obraz aj o zostatkoch na účtoch ďalších zdravotných poisťovní.

    Dokopy spolu zdravotné poisťovne držali na svojich peňažných účtoch k 31. 12. roku 2016 spolu 160 miliónov eur. To je tak isto pre doplnenie toho celkového obrazu toho nášho večného sporu medzi zdravotníkmi a rezortom financií napríklad, či je peňazí dosť alebo málo. 160 miliónov eur k ultimu roku 2016. A zároveň musím vám, zároveň v rámci týchto čísel je ešte 46,6 milióna, 47 miliónov eur, ktoré si vyplatila Dôvera svojim akcionárom ako dividendu. To je celkový obraz, celkovo 200 miliónov eur nie v zdravotníctve, ale na účtoch buď zdravotných poisťovní, ktoré sa teda ešte môžu dostať k zdravotníkom, alebo na účtoch akcionárov jednej zo súkromných zdravotných poisťovní. Pozdravujem poradcu významnej opozičnej strany pána dr. Zajaca, lebo "eto jego délo".

    Ak chcem hovoriť k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tá končila k ultimu roka takisto so zostatkom niekoľko desať miliónov eur, to znamená, nepotvrdili sa podľa mňa panické reči o tom, že by bola insolventná. A prebieha audit, prebieha kontrola auditu za rok 2015, teda prebieha audit roku 2016, kontrola auditu za rok 2015. Tú kontrolu realizuje na našu objednávku z ministerstva financií Úrad pre dohľad nad činnosťami audítorských spoločností, čo je štátna vlastne inštitúcia. A viete, že ja som si dal za podmienku, že výsledky auditu budem rešpektovať až po dodatočnej duplicitnej kontrole. A predbežne máme dohodu pri potrebe, prípadnej potrebe posilnenia základného kapitálu kombináciu či už hotovostného navýšenia základného kapitálu, alebo poskytnutia návratnej pôžičky podľa možnosti zo štátnej inštitúcie. To znamená, my v žiadnom prípade ani jeden deň nenecháme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v situácii, že by nemohla plniť svoje zákonné povinnosti. Ale ešte je otázka, či to naozaj bude potrebné. To musí potvrdiť teda naozaj svojím výrokom nezávislý audítor, ktorý ešte bude teda aj dodatočne kontrolovaný.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Ďalšia otázka: pani poslankyňa Viera Dubačová sa pýta ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa. "Ako je možné, že rezort v roku 2000 súhlasil s vybudovaním novej skládky priemyselného odpadu OFZ v Širokej bez sanácie starej skládky pod ňou a vybudovania kapaci..." Aha... Pani poslankyňa tu nie je.

    Pán poslanec Martin Fecko je tu. Sa pýta ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriely Matečnej: "V posledných dvoch až troch mesiacoch prišlo viacero podnetov do mojej kancelárie poslanca Národnej rady týkajúcich sa nevyplácania dotácií od nespokojných agropodnikateľov. Čo sa tam udialo? Menia sa pravidlá možnosti čerpania dotácií?"

  • Dovoľte mi; dobrý deň prajem, dámy a páni, dovoľte mi odpovedať za pani ministerku.

    Vážený pán poslanec, v prvom rade je potrebné uviesť, že administrácia žiadostí tzv. priamych podpôr prebieha v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (IACS), ktorého súčasťou je aj informačný systém pre elektronické spracovanie kontrol na mieste (eKNM). Značná časť schém priamych podpôr súvisí s poľnohospodárskymi plochami a z uvedeného dôvodu je oprávnená výmera overovaná na externé registre, ako je napríklad systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, register ovocných sadov, register ekologického poľnohospodárstva, register vinohradov, ale aj centrálna evidencia hospodárskych zvierat.

    Od roku 2016 je administrácia žiadostí kontrolovaná aj na dáta v aplikácii geopriestorová žiadosť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o väčší kľud v rokovacej sále, aby pán minister mohol nerušene hovoriť.

  • Ďakujem pekne. ... geopriestorová žiadosť o podporu (GSAA). Tu je potrebné uviesť, že tento nový element v overovaní podmienok oprávnenosti pre priame podpory bol v Slovenskej republike implementovaný v poslednej chvíli, čo bolo spôsobené nezáujmom niekoľkých manažmentov rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prinajmenšom od roku 2011.

    Je však potrebné uviesť, že PPA v súčasnosti postupuje pri administrácii žiadostí v súlade s platnou legislatívou EÚ a Slovenskej republiky a vykonáva na žiadostiach niekoľkonásobné administratívne kontroly vrátane krížových kontrol, ktoré sú dopĺňané kontrolami na mieste.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti poukázať aj na najčastejšie dôvody neschválenia platieb v tzv. decembrovom termíne, ktoré sú, žiaľ, častokrát spôsobené aj nedostatočnou súčinnosťou žiadateľov s konajúcim orgánom. Neukončené administratívne kontroly sú jedným z najčastejších dôvodov, a to predovšetkým v súvislosti s pretrvávajúcimi nezrovnalosťami po krížových kontrolách, ktoré je potrebné preveriť kontrolami na mieste na zistenie oprávnenej plochy.

    Ďalším dôvodom neschvaľovania platieb je konanie súvisiace s dokazovaním plnenia podmienky aktívneho poľnohospodárstva z dôvodu zistenia negatívnych činností, ale aj podozrenie na porušenie podmienky zachovávania citlivých trvalých trávnych porastov vrátane podozrení na zmenu trvalého trávneho porastu na ornú pôdu v rámci pravidiel krížového plnenia, ktoré je rovnako potrebné overiť kontrolami na mieste.

    Neukončené kontroly na mieste sú ďalším z častých dôvodov neschválenia platieb, keďže v dôsledku veľkého množstva porušení a chybovosti na žiadostiach v predchádzajúcom roku sa neustále zvyšuje výberová vzorka na základe rizikovej analýzy a náhodného výberu. Žiadatelia tiež často nepoznajú podmienky, ktoré sa predložením žiadosti zaväzujú plniť, pri vyplnení žiadosti sa spoliehajú na predgenerovanú žiadosť a neaktualizujú svoje údaje v predkladaných žiadostiach, nerešpektujú príručku na vyplnenie žiadosti, neplnia si svoje povinnosti v zmysle platnej legislatívy vo vzťahu k rôznym registrom a podobne, čím zbytočne spôsobujú chyby na žiadostiach.

    Samozrejme, nielen dôvody na strane farmárov majú za následok neschválenia platieb v tzv. decembrovom termíne. Oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu vzrástli v oblasti priamych podpôr počet administrovaných podporných schém na jednotné žiadosti od roku 2015 z osem na 17, čím sa zvýšila náročnosť kontrolných postupov na overenie všetkých podmienok oprávnenosti administratívne, resp. kontrolami na mieste. Platná legislatíva EÚ rovnako enormne zvýšila administratívnu záťaž pri administrácii jednotlivých schém priamych podpor. V tejto súvislosti som okamžite po mojom nástupe začal riešiť stav pripravenosti PPA na zvládnutie týchto náročných úloh a zaviazal PPA zanalyzovať možnosti ďalšieho rozvoja a v nadchádzajúcom horizonte vytýčiť nové strategické ciele pre PPA.

    Na základe vyššie uvedeného je jednoznačné, že PPA až po ukončení všetkých administratívnych a kontrolných postupov môže pristúpiť k schvaľovaniu platieb a vydávaniu rozhodnutí podľa zákona o správnom konaní...

    Ešte tu mám niečo, ale musím asi skončiť, hej?

  • Nech sa páči, doplňujúca otázka. Musíte sa zahlásiť, pán... Aha, nech sa páči.

  • Áno, už som. Ďakujem pekne.

    No, pán minister, iba zastupujete, takže myslím, že keby som dal nejakú doplňujúcu otázku, neviem, či by bola adekvátna odpoveď, takže nechcem nikoho podceňovať, ale, samozrejme, ďakujem za to. Mohol by som dostať aj písomne od vás? Dobre, ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, nemohol som to dokončiť, takže môžete si to do konca prečítať.

  • Povedané s pobavením.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Erika Jurinová ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Sólymosovi: "Vážený pán minister, ak je situácia na skládke OFZ Široká taká vážna, prečo nevyhlási havarijný stav a problém sa nezačal riešiť okamžite?. Aké opatrenia v tejto veci urobila vláda?"

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Tak na priemyselnú skládku OFZ Široká sa odpad ukladal v rokoch 1965 až 1999. Skládka bola právoplatne povolená a zriadená v súlade s vtedajšou legislatívou. Uložilo sa tam 200-tisíc metrov kubických trosky. Skládka nie je prekrytá, a tak zrážková voda odplavuje z odpadu niektoré látky, napríklad aj arzén, a kontaminuje, samozrejme, podzemné vody. Ide o environmentálnu záťaž, to by som chcel zdôrazniť, že ide o environmentálnu záťaž a lokalita nie je haváriou. Je to environmentálna záťaž, ale lokalita nie je haváriou.

    Ministerstvo životného prostredia ju však rieši ako jednu zo svojich priorít. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na jej sanáciu, s prácami by sa malo začať, dúfam, ešte tento rok, avšak všetko závisí od ukončenia tohto verejného obstarávania, ktoré už ťaháme od roku, decembra 2015, to je už vyše roka. Takže keď sa dokončí verejné obstarávanie, okamžite sa začne so sanáciou tejto environmentálnej záťaže.

    Skončil som.

  • Ďakujem.

    Máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Trojku stlačiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Áno, viem, že táto skládka priemyselného odpadu je od roku 1966, aj to, že bola podľa platnej legislatívy. Problémom je, že tá skládka je naozaj vysoko objemná. A ja ako najväčší problém vidím, že navrch tejto skládky sčasti je vytvorená nová skládka, na ktorú dalo povolenie už aj ministerstvo životného prostredia, teraz si nepamätám ten rok. Možnože tie ďalšie otázky budú k tomu smerovať, alebo minimálne jedna ešte, na ktorú odpovedáte. Takže pre mňa je úplnou záhadou, že vlastne firma, ktorá pokračovala v budovaní novej skládky, nemala absolútnu povinnosť, alebo teda mala povinnosť, ale nikto neprišiel na to, že nerobila na základe toho rozhodnutia príslušných úradov, tak ako je; bolo povedané. To znamená, že starú skládku nezasanovala, urobila len čističku odpadových vôd, ktorá absolútne nespĺňa objem, ktorý by potrebovalo na vyčistenie to územie alebo proste aj tá stará skládka. Takže tam ja vidím problém.

    Takže ma zaujíma, ako sa ministerstvo aj k tomuto, že prečo vlastne nástupnícka firma nie je stanovená ako firma, že kde sa stala chyba, že tie nástupnícke práva prešli na štát, keď je evidentné, že rovnaká firma tú skládku prevádzkuje možno pod inými menami, ale stále sú za tým tie isté osoby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Je to jednoduché, to vysvetlenie je jednoduché. To znamená, tá skládka sa vytvárala počas socializmu a v roku 2000, v roku 2000 sa povolila tá nová skládka. Tá nová skládka sa povo; tú novú skládku povolil, to je tá vaša druhá otázka, ale keď ste už začali, tak to poviem, povolil Okresný úrad v Dolnom Kubíne v roku 2000. Táto prvá skládka jednoducho sa identifikovala environmentálna záťaž a mohla sa identifikovať takto táto nová skládka ako environmentálna záťaž v roku 2012., keď na Slovensku sme prijali zákon o environmentálnej záťaži, dovtedy nie. To znamená, od roku 2012 vlastne sa mohol začať ten proces, kde sme vedeli zo zákona riešiť a sanovať tieto environmentálne záťaže, na ktoré teraz máme peniaze z Európskej únie, 180 miliónov eur.

    Dneska som mal tlačovku, čo sa týka Vrakune, týka sa to toho istého, kde sa nastavil proces presne toho, že môže, jako sa dajú vyriešiť majetkoprávne vzťahy k tým starým skládkam, aby sa štát toho mohol ujať a aby sa na to mohli využiť európske peniaze, takzvané; to je tzv. vyviňovanie, proces vyviňovania. A ten proces musí prejsť a keď ten proces prejde, tak štát môže za to prevziať zodpovednosť, za to, čo sa udialo za socializmu, a môžeme tie skládky začať sanovať. A proste to sa stalo aj s tou starou skládkou tam v Širokej.

    A teraz vlastne, čo som hovoril, že máme 36 lokalít, už rok sa trápime s verejným obstarávaním, aby sme mohli začať sanovať, a medzi nimi je aj táto skládka, aby sme mohli začať sanovať takúto skládku, a proste keď to verejné obstarávanie prebehne, tak môžme začať s tým robiť. To znamená, predtým na to nebol ani zákon, predtým to nebolo riešené. Od roku 2012 konečne máme zákon, keď sme mohli začať riešiť vôbec tie skládky. Vtedy sme začali mapovať, koľko takých máme, museli sme postaviť priority, geologické prieskumy, čo sa týka, nastaviť priority. Teraz máme 159 takýchto skládok už odmapovaných, presne vieme, že čo tam je, aké hĺbky, proste koľko by stálo sanovanie a tak ďalej. A teraz sa to, postupne prebieha tzv. proces vyviňovania na tie skládky, ktoré máme identifikované, aby štát mohol vôbec mohol začať sanovať. Takže takýto je proces, aby sme si nemysleli, že tu nič, štát nič nerobí alebo úrady nič nerobia. Nie je to tak. Veľmi intenzívne sa na tom robí, ale proste tie procesy sú nejaké a tie procesy musia prebehnúť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Aj ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jurinová opäť pánovi ministrovi životného prostredia.

  • Ja veľmi rád na to odpoviem, ale povedal by som to isté, čo som pred chvíľkou.

  • Ale ešte ju musím položiť najprv.

  • Reakcia ministra.

  • "Vážený pán minister, ako je možné, že v roku 2000 súhlasil rezort s vybudovaním novej skládky priemyselného odpadu OFZ v Širokej bez sanácie starej skládky pod ňou a vybudovaním dostatočnej kapacitnej čističky odpadových vôd, aby nedochádzalo k priesakom (zo starej skládky) s vysokým obsahom arzénu do okolia?"

    Takže, pán minister!

  • Dobre. Môžem vám na to odpovedať, to znamená ešte raz. Nech sa páči.

  • Takže rovno ideme k doplňujúcej otázke? Dobre. Takže doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne. No práve na to ja poukazujem. Dobre, v roku 2012 prišla nová platná legislatíva, ale predtým sa stalo, že proste práva, práva firmy, ktorá bola nástupnícka firma aj so všetkými týmito negatívami. To znamená, že zobrala na seba, pôvodná nástupnícka firma zobrala na seba nástupnícke práva aj v oblasti envirozáťaže a zrazu sa stalo v tom roku, neviem, ´98 alebo ´96, nepamätám si, že tie práva nástupnícke prešli na štát. A mne sa zdá naozaj nespravodlivé, ak tá firma je stále s tými istými ľuďmi, s rôznymi názvami, že tú zodpovednosť musí prebrať štát. Že toto sa mi zdá úplne choré a nespravodlivé. A aj to, že teraz hovoríte, že bude sa sanovať stará skládka z roku 1966. A hovorím to, že na nej od roku 2000 je ďalšia skládka firmy, ktorá v podstate je nástupnícka tej pôvodnej OFZ-ky. To, že sa volá inak, na to nepozerajme, lebo sú to tí istí ľudia. Ale že opäť, že teraz budeme sanovať aj túto skládku novú? Lebo ona je navrchu položená.

    Nevraviac o tom, že táto firma má opäť žiadosť na možnosť doplnenia komunálneho odpadu opäť na túto starú environmentálnu záťaž. To už dúfam teda, že naozaj ministerstvo nepovolí, keďže je už rozbehnutý projekt na sanáciu. Ale ona sa stále oháňa tým, že proste má na to právo, lebo to je iná skládka, že tá spodná skládka ju nezaujíma, a to sa mi zdá choré. Je to to isté.

    A ešte jedna kratučká vec. Ak viete, že za to, že si dovolil jeden občan Dolného Kubína upozorniť na problém vytekania arzénu, je dokonca touto firmou žalovaný. Ja by som bola veľmi rada, keby možnože len ministerstvo potom, keď k tomu príde, že bude zasadať, že bude už vytýčené pojednávanie, aby sa tohoto občana zastalo v zmysle...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Takže chcel by som dodať k tomu, že tú starú skládku, ktorá vznikla počas socializmu, proste ideme sanovať. Ja som rád, že jednoducho je už možnosť, že štát môže zobrať do rúk zodpovednosť a má možnosť to zobrať do rúk a môže to sanovať. To je pre mňa to najdôležitejšie.

    A čo sa týka tej novej skládky, tak tú novú skládku povolili pre tú fabriku v roku, neviem kedy, v roku 2000 a je to za tou starou skládkou alebo vedľa. Proste viem to, že tam bola žiadosť podľa platnej legislatívy, vtedy okresný úrad vydal, normálnym postupom povolil tú skládku, lebo fabrika vyvíjala nejakú činnosť. A je to aj z môjho pohľadu teraz, keď som sa o to zaujímal, dalo to logiku, že tú novú skládku nevytvorili niekde na zelenej lúke, ale tam, kde už nejaká skládka bola, a prifarili to k tomu. Jednoducho povedané, hej? Ale už čo mám informácie, tak už od 15. decembra 2011 je prevádzkovateľom tejto novej skládky spoločnosť ESI, s. r. o., Istebné a že keďže nespĺňala všetky požiadavky na jej prevádzkovanie v zmysle zákona o odpadoch, od roku 2012 tam neukladá žiadne odpady, prevádzkuje len čistiareň a zabezpečuje monitoring skládky. Takže zatiaľ takúto mám informáciu. Som rád, že, a dúfam, že dokončíme čím skôr to verejné obstarávanie a vieme tú environmentálnu záťaž odtiaľ odstrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oto Žarnay podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Je tu pán Žarnay? Je. "Koľko prípadov nahlásenia korupcie zaznamenalo ministerstvo vnútra do dnešného dňa? Pripravuje minister vnútra nejaké systematické zmeny v tejto oblasti, aby nahlasovatelia korupcie boli viac informovaní o možnostiach nahlasovania korupcie a ochrany svojej osoby?"

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Žarnay, pomôžem si na úvod trochu aj štatistickými číslami. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky od 1. januára do 31. decembra 2016 eviduje nápad trestných činov korupcie v počte 357. V posledných štyroch rokoch bolo z korupcie obvinených a stíhaných viac ako 500 osôb. Napríklad v roku 2015 bolo za trestné činy korupcie stíhaných 111 osôb, v roku 2014 to bolo 141 ľudí, z toho väčšina bola za prijímanie úplatku, podplácanie, za nepriamu korupciu a za volebnú korupciu. Podobné štatistiky za rok 2016 budeme mať v najbližších dňoch a postupne ich predstavujeme verejnosti tak, ako jednotlivé dáta sme schopní postupne uzatvárať.

    Medzi stíhanými za posledné obdobie sú aj vysokí štátni úradníci. Nezabúdajme na to, že sú obžalovaní traja bývalí ministri bývalých vlád, našich vlád. Sú medzi nimi prípady vicežupana za SMER. Takisto poslancov miestnych zastupiteľstiev tiež napríklad za našu stranu, čo sa často vyčíta, že vlastne sa tieto veci nestíhajú. Ale mnoho primátorov, mnoho starostov, najmä v súvislosti s podvodmi pri eurofondoch. Takisto keď zájdeme do nášho, našej ohrádky, tak bývalý šéf hraničnej polície, šéf Policajnej akadémie a mnohí ďalší iní vysokí ministerskí úradníci. Ak si pamätáte na jednu z väčších káuz našej prvej vlády, ktorá sa volá Veľký Slavkov, tak bol prednedávnom odsúdený námestník Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol vlastne priamo spájaný s týmito kauzami. Podobne to je aj v prípade nástenkového tendra.

    To znamená, všade tam, kde sú dôkazy a tá situácia tomu zodpovedá, všade tam polícia jednoznačne koná a snaží sa pripravovať aj široké podmienky na to, aby sme dokázali nielen vytvoriť čo najširšiu sieť možností podávania takýchto návrhov, ale, samozrejme, aj adekvátnej ochrany predovšetkým vo chvíľach, kedy nám príde starosta alebo niekto podobný aj oznámiť korupciu, tak sa snažíme buď, ak je to aspoň trošku možné, ho nahradiť naším agentom, aby vlastne nebol v nebezpečí, alebo ak sa tá situácia už nedá zmeniť, častokrát sú ochotní, samozrejme, spolupracovať s nami aj oni, pretože dokazovanie korupcie predovšetkým smerom dozadu je mimoriadne náročné a práve preto on-linové prípady majú najväčšiu šancu na úspech. Ale aj tam v niektorých prípadoch, keď si spomeniem ešte prípad, ak sa nemýlim, to je z prvej; druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy bol obvinený poslanec Národnej rady, tohto pléna, a toto plénum tuším jedinýkrát historicky aj hlasovalo o vzatí do väzby poslanca a vtedy drvivou väčšinou bol aj udelený súhlas, tak napriek tomu, že existovalo video a podobne, súd k tomu mal iný názor a nielen slovenský, ale aj Európsky súd pre ľudské práva a prikázal Slovenskej republike sa v tejto veci ospravedlniť.

    Čiže je mnoho prípadov. Spomeňte si, keď bol minister Daniel Lipšic, keď bol podozrivý z korupcie starosta jednej bratislavskej mestskej časti, tak sa počas vyšetrovania stratili nahrávky z vyšetrovania. Čiže stávajú sa aj také veci, samozrejme, môžme si mať, o tom myslieť svoj názor, ale v každom prípade je to preukazovanie mimoriadne náročné. Ide o latentný typ trestnej činnosti, kde dochádza väčšinou ku kontaktu medzi dvoma osobami, kde ani jedna z nich nie je veľmi zdieľna pri výpovedi, a to je veľmi ťažké potom, samozrejme, dokazovať práve pre to obrovské nasadzovanie technických prostriedkov.

    A keďže tá situácia nielen u nás podobná, i keď my máme tie úspechy, naozaj môžme porovnávať s ktoroukoľvek krajinou, pretože keď sa iba matematicky porovnáva, či majú v Rumunsku alebo v Česku väčší počet trestných činov, tak iste Česko je dvakrát taká krajina a nemá dvakrát toľko stíhaných a o Rumunsku už ani nehovorím. Ale v každom prípade platí, že najväčší úspech v boji proti korupcii je zmenšovanie toho priestoru pre korupciu, a tu si myslím, že urobila vláda naozaj veľa. Aj to sa odzrkadlilo práve v rebríčku Transparency International, pokiaľ vláda Ivety Radičovej bola na 66. mieste, my sme dnes na 54., a to je teda nejaký posun. Nie sme prví a nedá sa povedať, že by sme boli spokojní s týmto riešením, ale postupne aby sme sa dostávali ďalej. A k tomu smerujú aj všetky tie legislatívne opatrenia. Je dôležité povedať...

    Skúsim to iba tak, asi to v doplňujúcej otázke zvládneme. Páči sa, pán poslanec.

  • Takže nech sa páči, pán poslanec, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Trošku ste možno inak pochopili moju otázku. Ja som sa pýtal, koľko je štatistika alebo registrovanie oznamovateľov korupcie, bežných ľudí, učiteľov, zamestnancov, robotníkov, firiem. Podľa toho, čo ste pred rokom alebo dvoma rokmi zaviedli, že by sa mohli, že by mohli byť chránení v prípade nahlásenia korupcie. To by ma zaujímalo hlavne.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec, koľko prípadov nahlásenia korupcie zaznamenalo ministerstvo vnútra? No, len ministerstvo vnútra podľa toho zákona nezaznamenáva to, čo myslíte vy teraz. Už chápem, hovoríte o whistlebloweroch. Prepáčte, dobre. Nedorozumenie, nevadí. Ale aj tak by som sa k tomu dostal, lebo som to mal pripravené.

    Čiže chcel som povedať, že jednak sme urobili veľké opatrenia vo verejnom obstarávaní. To znamená, napríklad elektronické trhovisko, ktoré už prispelo za dva roky úsporami viac ako 150 miliónov eur. Je kompletne anonymné. Má svoje muchy, ktoré postupne vychytávame, pretože je to živý organizmus, a čím ďalej, tým viac odrezávame tie možnosti akýchkoľvek špekulácií. Ale tie čísla sú absolútne, majú svoju výpovednú hodnotu o tom, že tie úspory sú úplne jasné.

    To isté platí, keď sa urobila otázka financovania politických strán. Agentúra GRECO, čo je združenie európskych štátov v boji proti korupcii, nás vyzdvihla ako najlepšie zákony a dávali dokonca za príklad ostatným krajinám. To nemôžme prehliadnuť. To, že to slovenské médiá nepíšu, to je v poriadku, to je ich tradičná snaha o to, aby to tak bolo, ale faktom je, že GRECO toto napísalo, že je to proste "best practice", ktorý je použiteľný aj hocikde inde.

    No a, samozrejme, za také tie opatrenia, ktoré považujem za veľmi úspešné, a nerád by som zabudol, aby to bolo, že som objektívny, vláda Ivety Radičovej pripravila zverejňovanie zmlúv. Určite takisto veľmi veľký krok k tomu, aby aj médiá, aj verejná kontrola mohla byť jednoducho lepšia. To isté platí informatizácia, kedy všetky dáta, veľa kritiky som tu počul o informatizácii, ale častokrát si ľudia mýlia informatizáciu a internetizáciu. To, že je web slovensko.sk komplikovanejšie, to je otázka, ktorú aj teraz má pán podpredseda Pellegrini napraviť, aby to bolo "user friendly". Ale dáta, ktoré štát spracoval a zdigitalizoval z tých všetkých svojich databáz, ktoré majú, to všetko urobil, tam sú tie peniaze, o ktorých častokrát hovoria. A to, že dnes novinári majú k dispozícii účtovné závierky, firmy, prepojenia, všetky rozhodnutia valných zhromaždení, celý register obyvateľov je vlastne zdigitalizovaný, to sú obrovské množstvo dát, ktoré je dneska k dispozícii, aby sa vedeli veci naozaj omnoho lepšie kontrolovať.

    A k vášmu zákonu, a ten je tiež takisto zásadným príspevkom, ktorý prijala ešte bývala vláda Roberta Fica, zákon o whistlebloweroch. Teda o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. A tu je ten dobrý rozdiel vo vašom prípade, pán poslanec, lebo ak sa nemýlim, vy ste neoznamovali korupciu, vy ste oznamovali nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a že sa vám nepáčilo, že vedenie školy zbytočne objednávalo právnikov. Áno? Čiže zjavne to korupcia alebo sme o nej nevedeli, nehovorím, že tam nebola, ale nevedeli sme o nej a vy ste a neviem, ani či dokonca bol porušený zákon v tom prípade, ale mimoriadne bolo, že mohla si to urobiť vo vlastnej réžii alebo omnoho lacnejšie alebo nemala toľko prípadov, aby toľko peňazí investovali a mohli ad hoc si objednávať právnikov. Skrátka niečo, čo považujem, že máte právo povedať, že to nebolo v poriadku. A práve na to ten zákon dnes.

    Ak sa dobre pamätám, nemáme my tú databázu tých ľudí, lebo to je kombinácia úradov Inšpektorátu práce a Generálnej prokuratúry, ale ak mám vedomosť, je to zhruba teraz viac ako 10 ľudí, ktorí už využili tento zákon, a je to princíp snehovej gule. Dlho bolo 0, potom prišli prvé prípady a je dôležité, aby sa tie prvé prípady osvedčili, nemám to možnosť ja sa o to starať, pretože nemám podľa toho zákona ja tam žiadnu právomoc, ale myslím si, že pri úspešnosti tých prípadov sa bude pokračovať ďalej.

    A úmyselne sme tam dali protispoločenské činnosti, lebo stále hovorím, a to sa, samozrejme, v tejto sále málokedy dá, hlavne tí, ktorí právnické vzdelanie nemajú, čo nie je výčitka, len proste musia pochopiť, že nie každé porušenie zákona je trestným činom, nie každý trestný čin je hneď korupcia, sú odlišné. Najmä treba tie veci presne špecifikovať a to, čo ľudia oznamujú, môže častokrát byť len vážny etický problém. Konflikt záujmov, ktorý ani nie je definovaný zákonom. Ale to neznamená, že sa s ním nemáme zaoberať. Preto sme úmyselne písali tú klasifikáciu, ktorá v tom zákone je omnoho širšie, ako je len vlastne ustanovenie trestných zákonov, práve preto, aby ten človek bol chránený, pretože sa snaží upozorniť na to, aby štátne orgány fungovali lepšie.

    Strach ľudí je evidentný. V mnoho prípadoch, kde prišli ľudia priamo za mnou a súviselo to napríklad niekedy s poľovnými revírmi alebo s ďalšími vecami, kde vysvetľovali, že, no viete, taký človek tu chodí, oháňa sa, neviem, všetkými menami, všetkých 150 poslancov a 13 členov vlády. A hovorím, dobre, výborne, povedzte mi meno, priezvisko toho človeka, spojím vás s príslušným policajtom alebo prezidentom Policajného zboru, ktorý vás odporučí na príslušného vyšetrovateľa, aby ste to mohli povedať. Nie, nie, nie, to v žiadnom prípade, to my nechceme povedať. A hovorím: Prečo to nechcete povedať? Veď ten človek nie je ani od vás z dediny, ani z okresu, je úplne niekde inde, chce sa, snaží sa robiť niečo zlé. Proste ten strach je tam obrovský.

    Čiže ja tvrdím, že ten whistleblowerský zákon bude o niekoľko rokov zohrávať rozhodujúcu úlohu. Pretože tá snehová guľa, kedy prvé skúsenosti s ním sa ukážu ako pozitívne. Skúsime sa na to popýtať Generálnej prokuratúry, akým spôsobom funguje, či tá ochrana je dobrá, či sa nesnažil niekto niečo zneužiť. A práve tá snehová guľa sa nabalí, že čím ďalej, tým viac ľudí ho bude využívať. Je to naozaj geometrický rad, ktorým vlastne ten počet bude narastať a o rok, o dva už môžme konštatovať, samozrejme, úplne iné čísla, lebo to má byť základom toho, aby ľudia na tieto veci upozorňovali.

    Na druhej strane platí, že keď máme červenú linku, kde aj predseda vlády teraz požiadal OECD o urobenie auditu protikorupčnej legislatívy, lebo veci, ktoré máme my, napríklad elektronické trhovisko, v okolitých krajinách nenájdete. Rakúsko je kompletne analógové. Také veci ako kataster na internete bez šance. Aby ste sa dozvedeli, kto vlastne, ako prichádzali prevody jednotlivých nehnuteľností. To sú všetko veci, ktoré sa udiali...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A takisto vlastne samotná kontrolná skupina, ktorá bude v spolupráci s OLAF-om na Úrade vlády; za dve sekundy skončím; na Úrade vlády, vlastne bude posilnená práve, aby ľudia mohli dávať, dávať tieto podnety. Najväčší problém je urobiť rozdelenie medzi kverulantom a tým, ktorý to myslí naozaj tak, to je dnes najväčší, rozdeliť zrno od pliev, pretože tá kverulantská skupina, ktorá má svoj osobný problém a vydáva to vždy za korupciu, skončí rovnako. Oni sa permanentne obracajú naspäť, zhruba dva až tritisíc ľudí, na všetkých úradoch permanentne dokolečka, každý týždeň minimálne jedna sťažnosť. Ale ju musíte vybaviť podľa zákona.

    Čiže myslím si, že to bude lepšie, a keď mi túto otázku položíte o rok som presvedčený, že zase sa niekam posunieme. Ďakujem.

  • Ďakujem za tie dve sekundy, pán minister.

    Pani poslankyňa Petrík nie je prítomná v rokovacej sále.

    Pán poslanec Fecko položil otázku ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriele Matečnej, takže poprosím pána Sólymosa, aby sa pripravil: "Aké výsledky boli dosiahnuté pričinením vášho ministerstva počas dvoch rokov od schválenia vládou Koncepcie rozvoja a podpory mladých a malých agropodnikateľov? Čo sa reálne urobilo?"

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, čo sa týka vykonávania koncepcie podpory pre malých, mladých a rodinných farmárov, postupujeme podľa nevyhnutných krokov, ktoré koncepcia definovala. Uľahčiť prístup k poľnohospodárskej pôde, podporiť začatie podnikania, znížiť náklady na zamestnávanie, zlepšiť prístup k možnostiam čerpania projektových podpôr PRV SR 2014 až ´20, podporiť výrobu, odbyt a označovanie poľnohospodárskych výrobkov a potravín, poľahčiť prístup neprojektovým opatreniam PRV SR 2014 – 2020 a podporám v rámci priamych platieb. Uľahčenie prístupu k poľnohospodárskej pôde je zabezpečené efektívnou spoluprácou so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, ktorá poskytla na nákup pôdy počas doby existencie úverového produktu Moja pôda 28,2 milióna eur, čím zafinancovala kúpu až 12 684 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

    Okrem toho do nájomných zmlúv v pôde v správe Slovenského pozemkového fondu sme zakomponovali podmienku o možnom znížení časti výmery nájomnej pôdy v prípadoch záujmu o túto pôdu zo strany malých a mladých poľnohospodárov. K uplatňovaniu tejto klauzuly v zmluvách s existujúcimi nájomníkmi môže SPF pristúpiť v súvislosti s vyhodnotením výzvy PRV na začatie podnikania pre mladých poľnohospodárov.

    Podpora začatia podnikania pre mladých poľnohospodárov je spustená a v súčasnosti sa predpokladá vyhodnotenie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Už v súčasnosti však uplatňujeme podporné mechanizmy pre mladých poľnohospodárov v priamych platbách, konkrétne ide o platbu pre mladých poľnohospodárov vo výške cca 60 eur na hektár, ktorá je vyplácaná navyše ku všetkým štandardným titulom v rámci priamych platieb neprojektových opatrení PRV. Zníženie nákladov na zamestnávanie sa momentálne rieši so splnomocnencom vlády pre najmenej rozvinuté okresy, pričom by sme chceli nastavenie mechanizmu štátnej pomoci na podporu zamestnávania znevýhodnených a značne znevýhodnených osôb nastaviť koncepčne a s významnou alokáciou tak, aby mohli byť efektívne podporení hlavne mladí farmári z najmenej rozvinutých okresov. Máme záujem na systémovom zabezpečení tohto titulu s udržateľným financovaním do konca tohto programového obdobia.

    Zlepšenie prístupu k možnostiam čerpania projektu podpôr PRV SR 2014 – 2020 je zabezpečené špeciálnymi titulmi pre mladých poľnohospodárov jednak z hľadiska podpory začatia poľnohospodárskeho podnikania a jednak z hľadiska podpory technického vybavenia v rámci podopatrenia 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov. Podpora výroby, odbytu a označovania poľnohospodárskych výrobkov a potravín je zabezpečená možnosťou uplatňovania regionálnych označení poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov. Navyše sme rozbehli boj proti nekalým obchodným praktikám, čím významne prispievame k tomu, aby sa mladí farmári mohli uplatniť na trhu s uplatňovaním podmienok fair trade.

    Uľahčenie prístupu k neprojektovým podporám PRV 2014 až ´20 je zabezpečené dostatočnou alokáciou pre jednotlivé podporné tituly, a to najmä čo sa týka integrovanej produkcie v rastlinnej výrobe a podporu dobrých životných podmienok zvierat v živočíšnej výrobe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, doplňujúca otázka? Asi nemá zmysel dávať na pani ministerku pánovi ministrovi doplňujúcu otázku, však?

    Takže ďalšia otázka pani poslankyňa Jana Cigániková, nie je v rokovacej sále.

    Pán poslanec Branislav Gröhling sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana: "Vážený pán minister, prečo keď sa posúval vek do dôchodku, neposúva sa aj tabuľkový plat učiteľov? Ak nastúpi učiteľ do školy vo veku 24 rokov, po 32 rokoch dosiahne jeho plat maximum a šesť rokov, kým neodíde do dôchodku, sa nebude jeho plat zvyšovať. Nemyslíte si, že by sa v tomto ohľade alebo celkovo malo prehodnotiť odmeňovanie učiteľov?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem vám za položenú otázku. Zvyšovanie platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe maximálne do 32 rokov praxe je upravené zákonom o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov v Slovenskej republike, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Po 32 rokoch praxe sa platová trieda nezvyšuje v žiadnej kategórii pedagogických zamestnancov ani v žiadnej inej kategórii zamestnancov národného hospodárstva, ktorých platy sú financované zo štátneho rozpočtu.

    Gestorom zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je Úrad vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky iniciatívu predĺženia rokov započítanej praxe na účely zvýšenia platovej tarify zamestnancov eviduje a tak isto aj toto je jedna otázka, ktorá sa týka činnosti uvedenej pracovnej skupiny.

    Doplním ešte to, čo som mal pripravené. Tak pokiaľ ide o túto otázku, tak pracovná skupina sa tým zaoberá. Takýto návrh by znamenal, že sa príslušná platová tabuľka, kde sú uvedené tarify, by sa, by sa rozšírila o niekoľko stĺpcov. A pokiaľ ide o pedagogických a odborných zamestnancov, tak by to bolo možné urobiť dokonca aj samostatne, nakoľko v prílohe 5 je samostatne takáto tabuľka pripravená, ale sú tam dva také kľúčové momenty. Prvý je nárok na štátny rozpočet...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • To znamená, že ak by sa mala prijať takáto iniciatíva, je to potrebné prerokovať aj s VÚC-ečkami a ZMOS-om a bolo by to potrebné riešiť v rámci kolektívneho vyjednávania, pri kolektívnom vyjednávaní, keď by sa posudzovali nároky na štátny rozpočet v budúcom roku, ale aj nároky nielen štátu, ale aj ostatných hlavných aktérov v spoločnosti.

    A druhá vec je, že treba poriadne rozdiskutovať aj to, či takzvaný vekový mechanizmus je ten správny pri tom, ako napríklad zvyšovať platy učiteľom. Či sa tam nemá zohľadniť kvalita učiteľa alebo niektoré iné kritériá, ktoré sa týkajú práce učiteľa a jeho pôsobenia v škole. Takže upozorním expertov, ktorí budú viesť okrúhle stoly počas diskusie k dokumentu, ktorý bude predložený v najbližšej dobe, aby sa orientovali aj na túto tému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Týmto sme vyčerpali hodinu otázok.

    Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Bude pokračovať pani podpredsedníčka Nicholsonová.

    (Krátka prestávka)

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní tretieho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave k druhému čítaniu o dvoch návrhoch skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.

    Máte to pod tlačami číslo 304 a 305.

    Poprosím pána poslanca Martina Nemkyho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Bublavého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Viera Dubačová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pokračovanie rokovania v zlúčenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 304, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 305.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážení kolegovia, milé kolegyne, predseda vlády Robert Fico prednedávnom vyhlásil, že táto vláda je hrádzou proti extrémizmu. Dlho som sa zamýšľala, čo tu hrádzu vlastne predstavuje, či zákon o registrácii cirkví, ktorý sme tu teraz mali v druhom čítaní a ktorý vytvoril neuveriteľný priestor na exhibíciu extrémistov...

  • Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pardon, prepáčte, pani poslankyňa.

    Môžem vás, páni, poprosiť. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže zamýšľala som sa nad tým, čo vlastne predstavuje alebo čo si predstavuje pán premiér pod tou hrádzou proti extrémizmu. Či zákon o registrácii cirkví, ktorý sme tu teraz mali v druhom čítaní a ktorý vytvoril priestor na exhibíciu extrémistov a radikálov sediacich v tomto pléne, alebo decembrový návrh pána predsedu Andreja Danka, aby sa na Slovensku zakázalo nosenie buriek, alebo majú to byť premiérove vyjadrenia o cigánoch, ktorí zneužívajú dávky? Alebo reakcia pána ministra Kaliňáka k predloženej mimoriadnej správe pani ombudsmanky o závažnom porušovaní ľudských práv a slobôd zo strany polície?

    V neposlednom rade sa pýtam, či tou hrádzou má byť tento zákon o jednokolovej voľbe, ktorým nahrávate odporcom demokracie, aby sa udržali na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja ďalších päť rokov. Znásobujete hrozbu, že ďalších päť rokov tu bude strašiť tieň neonacistov, ktorí popierajú holokaust, vyhrážajú sa oponentom konečným zúčtovaním. Vy tu systematicky, pán premiér, dláždite priestor pre ľudí, ktorí dehumanizujú menšiny. Označujú ich zvieracími menami, snažia sa nás presviedčať, že niektorí ľudia sú zvieratá a niektorí nie.

    Pán predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, vy sa hlásite k regiónom. Hovoríte, že váš volič je z regiónu. Tak prečo chcete týmto zákonom hodiť Banskobystrický kraj – váš región – cez palubu? Pochádzate predsa z Revúcej. To naozaj vám ani trochu na vašom rodnom kraji nezáleží? Naozaj ho chcete podhodiť na päť rokov neonacistom, fašistom?

    Pán predseda strany MOST – HÍD pán Bugár, to vám fakt nevadí hrozba, že ďalších päť rokov môže v kraji vládnuť človek, ktorý chce stavať štát na národnom princípe a nie na občianskom, slobodnom?

    Chcete stavať hrádzu proti extrémizmu, ale tá vaša hrádza je postavená na piesku. Systematicky ju podkopávate a presakuje vám. Biblicky by som povedala, že muž múdry postavil svoj dom na skale, muž hlúpy na piesku. V našich podmienkach to prispôsobím, aby to bolo zrozumiteľné, rozprávka o troch prasiatkach, ktoré si postavili dom. To prvé – hlúpe – zo slamy. Potom prišiel zlý vlk a ten domček mu rozfúkal.

    Hovoríte, že demokratické strany sa majú dohodnúť na jednom spoločnom kandidátovi. Ale práve v Banskej Bystrici sa rozpadá koalícia. SNS stavia svojho kandidáta. Neviete sa dohodnúť ani medzi sebou. Ak chcete stavať pevnú hrádzu proti extrémizmu, nezavádzajte, prosím, jednokolovú voľbu. Sme naozaj v historickej fáze dejín. Nepomáhajte neonacistom, fašistom dostať sa k moci, prosím.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Poprosím pánov poslancov, aby nevykrikovali po sebe, aby sa prihlásili o slovo, keď majú čo povedať a chcú niečo povedať.

    Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, zareagujú dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou, pán poslanec Hrnko, pán poslanec Dostál.

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči, teraz máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Vážená pani poslankyňa, úplne si vážim váš zápal, ale viete, ak sa chceme dostať k správnym záverom, musíme mať aj správne východiská. Keď si dom zle postavíte, tak nikdy nebudete mať stabilný dom. On sa vám skôr či neskôr zrúti, keď nebude mať pevné základy. A to, asi by ma veľmi zaujímalo, keby ste mi vysvetlili politologicky, aký je rozdiel, resp. v čom sa bije národný princíp ako princíp štátu, ktorý tu bol založený v 18. storočí ako výdobytok demokratickej revolúcie, a občiansky princíp, ktorý je na tento národný štát naviazaný. To by som bol veľmi rád, to by som bol veľmi rád, aby ste mi to vysvetlili, aký to je roz..., v čom sú proti sebe tieto dva princípy.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pani poslankyňa Dubačová, úplne súhlasím s tým, čo si povedala. V kontexte tých debát, že SMER a vládna koalícia chcú stavať hrádzu extrémizmu, tak obávam sa, že to, čo teraz robia, a to zrušením dvojkolových volieb predsedov samosprávnych krajov, robia síce, tiež je to vodné dielo, ale je to vodné dielo iného charakteru. Skôr mi to pripomína nejaké spevnené koryto, cez ktoré ten extrémizmus bude tiecť ešte rýchlejšie. Pretože dvojkolové voľby dávajú šancu, aby v druhom kole sa navzájom podporili demokratickí kandidáti v situácii, že do druhého kola nepostúpia dvaja demokratickí kandidáti, ale postúpi tam jeden demokratický a jeden extrémistický kandidát. Ak sa zruší dvojkolová voľba a zavedie sa jednokolová voľba, tak sa tým výrazne zvyšujú šance, že sa nielen v jednom, ale vo viacerých krajoch presadia kandidáti extrémistov.

    A na tú námietku, ktorú dávate, že však dohodnime sa všetci a majme spoločného kandidáta, no je nezmysel, aby sa demokratické strany, ktoré majú vo voľbách súťažiť, navzájom dohadovali, ako si podelia Slovensko. Navzájom dohodnúť sa majú strany, ktoré sú programovo blízke, ktoré vedia spolupracovať. A nieže všetci proti extrémistom. Určite nie v prvom kole. To, čo má byť výnimka pre druhé kolo, tak vy z toho chcete spraviť pravidlo. Ale to nemôže fungovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem. Ja iba ako odpoveď pánovi Hrnkovi. Žijeme v 21. storočí a mor, ktorý sa tu dnes šíri, má korene z dôb pravekých, kde silný vodca zavelil a ostatní bez slova poslúchali.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, pán poslanec Hrnko.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči, vy ste ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Dámy a páni, ako sa hovorí, všetci vieme v opozícii, že koláč je nielen už nakysnutý a v trúbe, ale de facto už aj podelený. Zdá sa, že to podelenie Slovenska sa občas prejavuje aj v hlasovaniach napríklad Ľudovej strany – Naše Slovensko, ktorá hlasuje občas v koalícii so SMER-om. Predsa ale občianska povinnosť aj povinnosť demokratického poslanca ma vedie obťažovať vás opätovne politickým stanoviskom, aby ste od tejto koalície odstúpili, aby ste sa jej zriekli, aby ste neoberali občanov o jedno volebné právo.

    Ja viem, že je veľa argumentov. Však nakoniec kto chce psa biť, palicu si nájde. Nájdete si aj vy nejaké argumenty, aké výhody sú v jednokolovej voľbe. Napríklad občania nemusia sa strgáľať dvakrát k volebným urnám. Pre mnohých ľudí je to v istom zmysle výhoda. Ľudia sú niekedy unavení z demokracie. Iní hovoria, bude to lacnejšie, čo už mimochodom, v zátvorke dodávam, že lacnejšie to nebude, pretože sa predpokladá dlhšie zratúvanie a komplikovanejší proces.

    Kľúčom je ale, prečo si vydržiavame demokraciu, nie je to, či to bude lacnejšie, pretože to by sme mohli zrušiť všetky voľby a bolo by to lacnejšie. Diktatúra je v zásade lacnejšia prinajmenej o tie volebné komisie a zratúvanie hlasov. A predsa zato nechceme diktatúru. Preto aj tuná argument, že či bude dvojkolová lacnejšia. No veď celá voľba županov má zmysel v tom, aby odrážala čo najpresnejšie vôľu občanov. Vaše úsilie, dámy a páni z koalície, sa malo sústrediť práve smerom, aby odrážala ešte presnejšie a aby z tých troch väčšinových volieb, to znamená, prezident aj župan mali dvojkolovú voľbu, aby aj tá tretia väčšinová voľba, to znamená primátor, starosta, mali tiež dvojkolovú voľbu. A vy ste sa ubrali proti reprezentatívnosti, ubrali ste sa smerom k zníženiu tej reprezentatívnosti. A namiesto aby sa aj tá tretia voľba stala dvojkolovou, tak vy beriete dvojkolovosť o voľbe župana.

    Niet pochýb, že občan, ktorý volí spomedzi 10 kandidátov napríklad, keď prichádza k druhej voľbe, tak má novú šancu, aj keď neprešla jeho voľba, aby si vybral z toho, čo si väčšina praje, z dvoch kandidátov. Prinajmenej teda má novú šancu stotožniť sa a zúčastniť sa správy veci verejných. Stotožniť sa s tým výberom, nezostať doma.

    Dámy a páni, veď vy viete, tak ako to vieme aj my, že Slovensku hrozí demokratická, taký deficit demokratickej legitimity kvôli nízkej účasti. Dnes by sme mali robiť všetko pre to, aby účasť sa neznižovala, aby neboli ľudia odrádzaní a znechucovaní od využívania demokratických práv. Vy im jedno právo chcete odobrať. A myslím si, že tým pádom a iste logicky mi dáte za pravdu, ak sa na to nebudete dívať iba stranícky, že tým pádom ten človek, ktorý v prvej voľbe volil niekoho z tých desiatich, ktorý neprešiel, jednoducho je už vyradený z účasti. Už jeho kandidát nebude môcť byť županom. Nebude on môcť už zasiahnuť do toho, že by si vyberal v druhom kole niekoho z tých dvoch, ktorí získali predsa len väčšiu podporu než ten jeho kandidát.

    Myslím, že hlavné, čo teda vyčítam vašej novele a dávam naozaj za zátvorku, či sú za tým nejaké pletichy, naozaj vás nechcem obviňovať z niečoho, čo je nepreukázateľné. Možno sú, možno nie sú. Myslím pletichy s kotlebovcami. To je vaša vec a ukáže to nakoniec život a prax. Lebo politika má tú jednu rozkošnú vlastnosť, že nakoniec sa musí prejaviť v nejakých rozhodnutiach a v nejakých činoch. A tie činy nakoniec sú svedectvom vašich úmyslov. Aj keby ste tie úmysly skrývali, nakoniec ich prezradia politické činy. Takže preto sa nebudem zaoberať tými podozreniami.

    Ale, dámy a páni, toto je logicky fakt, že odobratím druhej voľby oberáte občana o spoluúčasť na tom výbere, aj tých, ktorí si nevybrali v prvom kole toho, kto by sa dostal za župana. Že znižujete potom tomu županovi jeho legitimitu, pretože ak župan, kde sa zúčastní 20 % občanov a v prvom kole vyhrá ten, čo bude mať 3 %, tak je to naozaj veľmi nízka legitimita. A tým trpia naše župy. Preto tu dokonca zjavuje sa návrh ten najradikálnejší, že rozpustime takéto župy. Áno, občania v nich nevidia prirodzené územné celky. Nechápu celkom ani ich kompetencie a zmysluplnosť pomerne vysokých spoločenských a finančných nákladov, ktoré sa do toho vložili.

    V každom prípade, nech by sme už videli nedostatky našej decentralizácie tak či onak, toto nie je žiaden racionálny krok k odstráneniu tých nedostatkov. Je to krok presne opačným smerom. A preto znovu na vás apelujem, nerobte tento krok, poďme hovoriť o tom, že naozaj slovenská decentralizácia bola svojho času veľkým úspechom, že sme to dokázali. Nie každá postkomunistická krajina, nie v každej sa to podarilo. Urobte naozaj kompletnú reformu, aby bolo zreteľné, aby sa to nerobilo salámovou metódou a aby bolo zreteľné možno aj volebné obvody, možno aj obdobie mandátu, tak, ako o tom uvažujete, ale v celom súbore volieb, tak aby sme urobili alebo aby ste navrhli a urobili niečo, čo by posunulo samosprávu a verejnú správu dobrým smerom. Toto by som vám úprimne prial. A práve preto by ste mali tento návrh stiahnuť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem aj pánovi poslancovi Budajovi za podporu toho, čo tu hovoríme v podstate už od prvého čítania. Tých apelov je naozaj toľko, že verím, že kolegovia ešte zvážia a tento návrh zákona nakoniec o piatej na hlasovanie ani nepríde.

    Ďakujem veľmi pekne už vopred.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Áno, bolo tu už povedané veľmi veľa slov, múdrych slov. A stále mám pocit, pán poslanecký kolega Budaj, ako keby sme rozprávali, rozprávali a ako keby sme neboli ani, alebo ako by tu nebola ani snaha byť vypočutý. Pričom je to veľmi dôležitá vec uvedomiť si a možno sa tak aj zamyslieť nad tým, že v reálnom živote tie najpragmatickejšie riešenia nemusia byť tie najsprávnejšie. Že to, čo sa nám zdá ako vec logicky vyargumentovaná, dobre zdôvodnená z nášho pohľadu, môže mať dopad, ktorý v tejto chvíli ešte nedokážeme predvídať. Chcem sa mýliť, ani nie to že veriť, ale naozaj chcem sa mýliť, že naozaj dôsledky týchto krokov, ktoré prejdú, aby túto krajinu potom veľmi nemrzeli.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za tieto slová svojich kolegov.

    Pán kolega Sopko, vy hovoríte, a absolútne vás rozumiem, že hrozí aj to, že by už človeka mohlo znechucovať, keď takpovediac hádže hrach na stenu. Ak koalícia nenačúva argumentom, spravidla nesedí v sále a trošku sa nám aj posmieva občas, že však nemajte žiadne nádeje, my sme už rozhodnutí. Napriek tomu, dobre, majú teraz hlasovaciu väčšinu. Dali im ju voliči, nie je to žiadna nedemokratická situácia, ja to absolútne akceptujem, ale v ničom nepoľavím v tom, že budem vám pripomínať v prípade, že vykračujete chybným smerom. A teraz to robíte.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo navrhovateľ pán poslanec Nemky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, možno aby ste mali čas sa s nimi oboznámiť.

    Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je k tlači 304, kde:

    V čl. III sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. januára 2021".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby zmena účinnosti zákona zabezpečila postup podľa tohto zákona až na konanie volieb v jeden deň v rovnakom čase v roku 2022.

    Druhá zmena, druhý pozmeňovací návrh sa dotýka tlače 305, a to:

    V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    "4. V § 134 ods. 1 sa za slovo "utvoria" vkladajú slová "jednomandátové volebné obvody alebo"."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa umožňuje vytvoriť v územnom obvode samosprávneho kraja na účely volieb poslancov aj jednomandátové volebné obvody v závislosti od miestnych geografických kultúrno-spoločenských a hospodársko-sociálnych pomerov v samosprávnom kraji.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareaguje jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Nie. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem.

    Vážený pán navrhovateľ, chcem sa spýtať hlavne na ten prvý pozmeňujúci návrh. Čiže keď meníte účinnosť do roku 2021, znamená to, keďže nemáme ten návrh rozdaný, že tieto voľby prebehnú ešte dvojkolovo? Alebo skúste to vysvetliť ctenému plénu, keďže z dikcie toho, čo ste prečítali, mi to nebolo celkom jasné.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Nemky, skúste sa prihlásiť s tou faktickou, ak chcete reagovať teda na faktickú poznámku. Pán poslanec Nemky, nebudete reagovať? Škoda.

    Pán poslanec Viskupič, vy ste ďalší prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia.

    Osobne ma mrzí, že ste, pán navrhovateľ, nezareagovali. Vedie ma to podľa mňa k oprávnenej domnienke, že nie celkom viete, čo ste predložili. A zatiaľ teda nemám tento návrh rozdaný v lavici, aby som si ho mohol spojiť s predchádzajúcim znením zákona. Takže ak meníte, aspoň zatiaľ mi to dalo to, že bude platný až od 1. 1. 2021, tak skúsim to ešte zatiaľ komentovať iba slovami, že teda nechávate, nemeníte pravidlá hry pre toto volebné obdobie a zostáva dvojkolový. Ak moja interpretácia nie je správna, tak možno aspoň v záverečnom slove ma skúste opraviť.

    A ak sa tak stalo, tak môžme aspoň konštatovať, že pravidlá hry sa de facto nemenia 11 alebo 10 mesiacov pred voľbami. Je to rozhodne zaujímavý posun v danej, v danej problematike. A chcel by som voľne nadviazať na vystúpenie, kedy som ocenil snahu, že dva volebné akty sa ústavným zákonom chceli spojiť do jedného, ale mali sme problém práve s tým, že chcete zmeniť dvojkolový systém na jednokolový. K tomu som si pripravil aj argumentáciu, pretože pod tlakom faktov, kde sa môžme v zásade baviť o číslach.

    Chcel by som ešte predtým predostlať jednu poznámku tomuto ctenému plénu a naozaj, a nerobím to často, ale musím vyjadriť poľutovanie, že meníme asi jednu z najzásadnejších vecí, čo toto plénum môže meniť, a to je, akým spôsobom sa zisťuje vôľa ľudí. Čiže akým spôsobom obyvatelia krajov alebo vyšších územných celkov alebo žúp, terminologicky prischli týmto vyšším územným celkom rôzne pomenovania, ako sa má zisťovať vôľa v komunálnych voľbách, ako sa má zisťovať vôľa ľudí v regionálnych voľbách, zaujíma veľmi malé percento pléna Národnej rady a ja musím konštatovať, že to je na škodu veci. Ak plénum vyjadruje účasťou poslankýň a poslancov k vôle, k vôli ľudu, alebo k vôli ľudí a ich zisťovaniu cez volebný proces alebo teda nastavovanie parametrov volebného systému takýmto spôsobom, tak mám pocit, že trošička dosť dehonestujeme svoje vlastné postavenie. Všetci tu sme totižto možní a naša prítomnosť je možná iba a len preto, že ľudia rozhodujú vo voľbách. A preto, keď meníme zásadné parametre zisťovania vôle ľudí, by to mohlo zaujímať vyššie percento samotných zákonodarcov. Toľko k poznámke k účasti pléna a vôbec otvorenie tejto debaty z hľadiska záujmu tých, ktorí pravidlá prijímajú.

    Ďalšia poznámka sa chce venovať, alebo chcel by som ju venovať číslam. V tejto debate sú podstatné dve čísla. Jednak skúsenosti z histórie, ktorú, kde, čísla o možnej percentuálnej účasti ľudí, ktorí si vyberali županov a zastupiteľstvá, a druhé číslo...

  • Zmĺknutie rečníka, vstup predsedajúcej.

  • Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, pán poslanec Klus, skúste to nechať, aby sme nerušili pána poslanca Viskupiča, dobre? Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, bolo to rozkošné. Práve pán navrhovateľ dostal školenie, že čo vlastne predložil. A ďakujem aj pánovi poslancovi Kresákovi, že pánovi navrhovateľovi vysvetlil, že čo ten pozmeňovací návrh znamenal. Ja som sa to tiež teraz dozvedel, a teda vraj sa to nevzťahuje k spôsobu voľby a výkonu aktu volebného, takže uvidíme, možno v záverečnom slove dostaneme kompletné vysvetlenie. Chcel by som len, keďže musím odbočiť, lebo bol som troška vyrušený, chcel by som len zdôrazniť, že druhé čítanie k tomuto dôležitému návrhu zákona by nemuselo prebiehať v tejto atmosfére, kedy využíva predkladateľ mimo zaradeného poradia možnosť predložiť návrh zákona predposlednému rečníkovi a prichádza s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ešte len teraz nám bude rozdaný do lavíc.

    Na druhej strane uvidím teda, s akým podstatným sa zmena účinnosti a ten druhý pozmeňovací návrh stretne a zasiahne do toho predchádzajúceho zámeru. Nateraz to vyzerá tak, že jednokolová voľba ako základný predpoklad tejto novelizácie zostáva v platnosti a bude sa týkať aj nasledujúcich župných volieb. A nestáva sa to pri parlamentnej debate často, že priamo počas druhého čítania sú zmenené niektoré podstatné parametre zamýšľaných legislatívnych zmien.

    Takže naspäť k číslam. Prvé číslo hovorí o tom a tam stojí argumentácia, že volebného aktu pri župných voľbách sa zúčastňuje málo ľudí, a teda; a v druhých kolách ešte menej, a preto sa rozhodli meniť parametre volebného systému. A druhé hovorí o číslach pôvodne a v diskurze, v dôvodovke to tak nie je veľmi spomínané, že by sa pri volebnom akte mali ušetriť peniaze. Myslím si, že pod tlakom týchto čísel sú ale argumenty falošné. Všetci moji predrečníci hovorili o tom, že demokracia, čím viacej sa ľudí pýtame a pýtame sa ich hlavne pri vyjadrení ich vôle cez volebný akt, je len a len pre demokraciu dobré. Ak vznikne situácia v niektorých krajoch, že je príliš veľa kandidátov, že je 10, 12, 15 kandidátov na župana alebo poslancov, ktorí, ktorí sa vo volebnom akte chcú zúčastniť politického zápasu, tak to druhé kolo, ak niekto nezískal päťdesiatpercentnú alebo teda nadpolovičnú väčšinu, bolo dobré, lebo sme sa ľudí pýtali, kto z dvoch najlepšie, ktorí najlepšie obstáli v prvom kole, by mal byť županom.

    Ja si myslím, že nemali by sme sa báť ľudí opýtať v akomkoľvek volebnom akte a hlavne pri voľbách, ktoré sa dejú takpovediac na osobu alebo väčšinových voľbách, kde volíme len jednu osobu a nie nejaký stranícky projekt, aby sa vyjasnili pozície a aby legitimita županov bola vyššia alebo legitimita volených zástupcov omnoho vyššia. Preto si myslím a hovoril som to niekoľkokrát, že nemali sme sa zaoberať rušením dvojkolovej voľby pri županoch, ale mali sme sa zaoberať tým, aby sme zaviedli dvojkolovú voľbu aj do volení starostov alebo primátorov a skúsiť nájsť hranicu, kde je toto pýtanie sa voličov, koho chcú mať za starostu alebo primátora, nájsť hranicu, či to má byť obec nad päťtisíc oprávnených alebo desať alebo pätnásť, a tieto debaty sme mohli pretaviť potom do úpravy volebného systému. A vtedy, ak by sme to spravili, tak zjednotíme tieto voľby, ktoré sa dejú u prezidenta dvojkolovo, diali by sa, čo máme teraz uzákonené, aj pri voľbe županov a diali by sa aj u primátorov miest, kde, ak by sme sa dohodli na tej hranici, ak by to bola päťtisícová, desať- alebo pätnásťtisícová a vyššie obec a ten parameter by bol určený či už množstvom obyvateľov, alebo množstvom oprávnených voličov a mali by sme štandardný a štandardizovaný proces a všetky typy volieb zjednotené. Navrhovatelia sa rozhodli ísť presne opačnou cestou a všetky riziká sme pomenovávali aj v prvom čítaní, aj moji predrečníci v druhom.

    To najväčšie riziko, a nebudem to zosobňovať na žiadny politický subjekt, ktorý sa nachádza v tomto pléne, ale riziko výbuchu akéhokoľvek extrému sa môže v povolebnej noci pánom navrhovateľom škaredo vypomstiť. Ten extrém nemusíme ani dnes predpokladať a moji kolegovia, ktorí sú z Banskej Bystrice, by vedeli hovoriť svoje, ale toto a tento váš základný prepočet a ambícia betónovať najmä smeráckych županov v pozíciách sa vám môže takisto vypomstiť a, ako hovoria Česi, spláčete nad vejdělkem. Pretože môžte vychádzať z predpokladu, že župan, ktorý je súčasne vo funkcii, má vo volebnom akte alebo v predvolebnej kampani istý typ výhody a môže sa vám to zobraziť potom aj na výsledkoch, ale v zásade nemusí. A to je vždy pri, či sa pozrieme do Francúzska, či sa pozrieme do iných krajín, ktoré už majú skúsenosti, alebo Nemecka, majú skúsenosti, keď čelia extrému a nástupu extrémizmu, kde druhé kolo vie demokratické sily alebo možno aj vôľu občanov takpovediac zjednotiť, nie proti niekomu, ale za zachovanie parametrov parlamentných demokracií alebo slobodných demokracií, alebo, ako býva nazývané v literatúre, liberálnych demokracií.

    To, že idete presne opačnou cestou a idete proti prúdu, si myslím, že porušuje aj vašu deklaráciu v programovom vyhlásení vlády, kde hovoríte o tom, že chcete byť koalícia, ktorá buduje hrádzu proti extrémizmu. Týmto svoju hrádzu staviate, ako metaforicky povedala Vierka Dubačová, na piesok a pieskové hrádze nemajú dlhé trvanie.

    Preto si myslím, že, a pripájam sa k pánovi poslancovi Klusovi, k pánovi poslancovi Budajovi aj pani Dubačovej, aby ste túto vašu zamýšľanú úpravu volebného systému, ktorá sa bojí ľudí pýtať, koho chcú za županov, dvakrát, aby ste ju stiahli.

    A využívam aj možnosť procedúry, pán spravodajca, a chcel by som, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej o ňom nepokračovalo v rokovaní a dali ste o tom následne hlasovať.

    Čiže vyzývam vás, stiahnite to dobrovoľne. Nechajte parametre župných volieb, aby prebehli v dvojkolovom systéme alebo v dvojkolovom spôsobe voľby tento november a ak chceme upravovať parametre volebného systému pre župy a samosprávy, dajme si na to dostatok času od decembra tohto roku a prídime s niečím, čo nesmrdí politickou účelovosťou, hnusným vypočítavým kalkulom a technológiou moci, ktorá sa bojí opýtať ľudí na ich vlastný názor v rámci volieb dvakrát za sebou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Budú reagovať dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Viskupič, je mi ľúto, ale musím schladiť tvoj predčasný optimizmus týkajúci sa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Nemkyho, ktorý nebol dostatočne vysvetlený. A teda neviem, či si to počul pri tom vysvetľovaní, keď tam prišiel pán poslanec Kresák, ale tá zmena účinnosti sa totiž nijako netýka dvojkolovej voľby. Tá zmena účinnosti sa týka iba zlúčenia termínu volieb, župných volieb a komunálnych volieb. Je to v podstate iba legislatívno-technická oprava, ktorá vyplynula zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, pretože ak by sa to nezmenilo a ak by ten zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, tak ako to bolo navrhnuté, tak mali by sme v zákone napísané, že už voľby do VÚC, ktoré budú koncom tohto roku, by mali byť zároveň s komunálnymi voľbami a budúcoročné komunálne voľby by zase mali byť zároveň s voľbami do VÚC, čo by bol taký mierny zmätok a aj rozpor medzi zákonmi, ktoré upravujú dĺžku trvania volebného obdobia a dĺžku a teda spôsob, spôsob voľby. Čiže je to iba také pozametanie si nepodarku, ktorý bol obsiahnutý v tom pôvodnom návrhu zákona.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega Viskupič, musím konštatovať, že mne to tak pripadá, tvoj návrh, aby boli dvojkolové komunálne voľby, aby sa komunálna politika organizovala tak ako veľká politika. Aby bolo druhé kolo v samospráve, či už voľba richtára, alebo primátora, aby bola dvojkolová. Všetci proti jednému. A to je, to je vaša alternatíva, pravice a opozície. Veď spravodlivejšie voľby na dedine, kde niekedy v niektorých dedinách nekandiduje nikto, to mám na mysli tie menšie dediny okolo sto obyvateľov, sú radi tí občania, keď niekto ide vôbec kandidovať, nie ešte aby išli do druhého kola. A keďže málo ľudí chodí do tých jednokolových volieb, tak, prosím vás, keď dáme druhé kolo a druhé kolo je to naozaj, štúdia dokázala alebo aj samotné výsledky, že o 50 % ľudí ide menej voliť. No tak, prosím vás, kto potom príde voliť? Kto bude richtárom? Alebo ešte tá alternatíva, že v niektorých obciach kandiduje len jeden. No tak dáme druhé kolo, lebo ten jeden možno nepríde, zlomí si ruku, nohu alebo zomrie. Veď naozaj berme, berme pragmaticky aj komunálnu politiku, lebo jej začíname ubližovať.

    A tak ako druhé kolo potvrdilo, a stále sa oháňate poväčšine Banskou Bystricou, no to druhé kolo dokázalo, že sa dostalo ĽS – Naše Slovensko k vedeniu Banskobystrického kraja. Takže nie je to, nikto si nemôže byť istý, čo sa stane v tom druhom kole. Takže teraz, ak má niekto nejakú veštiacu guľu a povie teraz, to druhé kolo je dobré, no tak mi to niekto dopredu ukážte, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, s reakciou na faktické.

  • Ďakujem za obe faktické poznámky. Ondro Dostál, ja som neotváral šampanské, ale tým, že som de facto stál pri, takmer pri pulte, keď tie pozmeňováky prišli do pléna, tiež som neoplýval veľkým optimizmom, že zídu z kratšej cesty dolu a nechajú dvojkolovú voľbu, ale predsa len som si nebol istý, lebo tá zmena účinnosti na 2021. rok ma vyrušila. A som rád, že si de facto označil zbrklosť a nedostatočnú pripravenosť zamýšľaného legislatívneho aktu, ktorý musia takto na poslednú chvíľu opravovať.

    Nuž a, milý Dušan, ja si vážim tvoje poznámky aj skúsenosti zo samosprávy, len skúsme sa v tom pléne parlamentu, je nás tu relatívne málo, troška počúvať. Nemôžeš mi argumentovať stoľudovými obcami, keď ja som povedal, že ak dvojkolový systém v samosprávach, tak pri vyšších sídlach. Dokonca to obsahujú niektoré vaše programové dokumenty. Dokonca mám za sebou debatu s niektorými členmi SMER-u, ktorí presne nad týmito otázkami uvažujú a jedná sa to hlavne vtedy, ak ide o väčšie sídla.

    A ten dôvod a argumentácia, či to politologická veda bude hovoriť alebo právnici, je o tom, že kde je anonymizovanejšie, väčšie prostredie, je dobré a kde nie je takpovediac ten ľudský kontakt z dedín a z horných a dolných koncov a kde je jeden kandidát, tak tam nech je jednokolová. Ale kde je vyššia anonymizácia, väčšie sídla, desať-, pätnásťtisíc ľudí, je predsa len možné sa ľudí opýtať dvakrát za sebou a povedať, že ak niekto nemá viac ako 50 %, čiže nemá tú legitimitu zúčastnených, tak sa opýtať druhýkrát a zistiť, ktorý, ktorého z nich si voliči vyberú. Je to hlasovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poslednou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť len veľmi krátko. Podľa mňa je obrovským diletantizmom, ak vláda ide meniť systém volieb pár mesiacov pred voľbami. Ak aj tento zákon teraz náhodou prejde, predpokladám, že pán prezident ho vráti, zákon sa znovu vráti do parlamentu, a to budeme necelých šesť mesiacov pred župnými voľbami. Takto menia systém volieb pred voľbami len diktátori. Takto to chcel urobiť aj Vladimír Mečiar, keď potreboval vyhrať voľby, tak jednoducho zmenil volebný systém. A takto to ide robiť aj strana SMER. Potrebuje si zabetónovať svojich županov, no a to, či to pomôže alebo nepomôže hnutiu ĽSNS, Kotlebovej strane, to im je úprimne jedno.

    Pán Fico, v posledných dňoch sa z neho stal taký obrovský bojovník proti fašizmu, dokonca zriadil s pánom Kaliňákom policajnú jednotku, ktorá má viac ako sto policajtov, ktorá má bojovať proti terorizmu a proti extrémizmu. Zaznamenali sme viaceré silné vyjadrenia od pána Fica, ale jedinú podstatnú vec, ktorá umožnila vzostup, vzostup kotlebovcov, a síce ich zabetónovanie sa v Banskobystrickej župe, akoby boli poslanci koalície hluchí a slepí. Zrušiť, zmeniť systém volieb pred voľbami z dvojkolovej voľby na jednokolovú voľbu – ešte raz opakujem, je to obrovský diletantizmus a veľká pomocná ruka práve, práve kotlebovcom.

    Kolega Klus veľmi dobre hovoril aj o právomociach a význame samosprávnych krajov, o rozdelení, takisto ako kolega Viskupič. Áno, môžeme sa baviť teraz, mať odbornú debatu, či potrebujeme župy alebo nepotrebujeme župy. Tu by som len chcela povedať, že v prvom rade si myslím, že je dôležité dokončiť územnosprávne členenie, že tie župy sú už len nejakou takou nadstavbou v celom tom probléme, pretože nie je normálne, aby sme na Slovensku, v krajine, ktorá má päť miliónov obyvateľov, aby sme tu mali takmer tritisíc obcí, obslužný personál, k tomu 20-tisíc úradníkov a poslancov, ktorých musíme platiť, a teda ešte aj osem samosprávnych krajov. Čiže celá debata, či zrušiť VÚC-ky alebo nezrušiť VÚC-ky, by sa mala, by sme o tom mali debatovať v kontexte dokončenia reformy územnosprávneho členenia. V Dánsku, ktoré je porovnateľnou krajinou, tam majú sto, sto samospráv, na porovnanie.

    A takisto teraz vidíme, že aj tie právomoci župy, tak ako sú teraz nastavené, že napríklad aj pán Fico si z nich vyberá, čo sa mu práve hodí. Boli sme svedkami toho, že odborné, stredné odborné školy, kompetencie prešli na, si zobral pán Fico pod Úrad vlády, resp. vzťah so zamestnávateľmi, hoci túto problematiku by malo riešiť ministerstvo školstva. Čiže celý ten vzťah k samosprávnym krajom je zo strany vlády veľmi nekoncepčný. A ešte raz opakujem, meniť systém volieb pár mesiacov, doslova pol roka pred voľbami, je veľmi, veľmi diletantské.

    A preto vás prosím, nebudem podávať žiadny návrh ani pozmeňujúci, ale apelujem na vás, aby ste tento návrh z rokovania stiahli. Ak teda naozaj vám záleží na tom, aby sa tu nešíril extrémizmus a rôzne škodlivé ideológie, tak stiahnite tento návrh a poďme sa o jednokolovej voľbe odborne baviť až od tých ďalších volieb, tak ako sa to v normálnych civilizovaných krajinách robí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Reagovať na vás chcú s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci, panie poslankyne.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý dostane slovo pán poslanec Klus. Nech sa páči.

  • Opäť ďakujem.

    Veronika, veľmi dobrý príspevok, ako sme si už u teba zvykli. Ja by som chcel len zdôrazniť, že som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý umožní, aby sme tých päť rokov ešte získali čas na diskusiu. Takže keď už nie je vôľa dnes sa tu postaviť a povedať "dámy a páni, urobili sme chybu, tento návrh tu nemá čo hľadať", tak naozaj aspoň posuňme tú účinnosť a diskutujme najbližších päť rokov o tom, či to bol dobrý nápad zaviesť jednokolovú voľbu, alebo či sa nevrátime k dvojkolovej voľbe, resp. či túto nerozšírime aj na voľby do miestnej samosprávy.

    A ešte k tomu Vladimírovi Mečiarovi. Nezabúdajte, páni predkladatelia, že nakoniec sa mu tá snaha pár mesiacov pred voľbami zmeniť volebný systém otočila a voľby prehral. Tak len aby ste podobnej situácii nečelili aj vy.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Remišová, chcel by som doplniť, čo si povedala, alebo teda upresniť, že takto to chcel urobiť aj Vladimír Mečiar. On nielen chcel, ale aj urobil. Tá analógia sedí. Sedí, pokiaľ ide o dôvody a motívy, ktoré boli čisto účelové v čase, keď Vladimír Mečiar krátko pred voľbami 1998 zmenil volebný zákon pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz je tá motivácia tiež účelová, napokon účelová bola aj pri zavádzaní dvojkolovej voľby. Nešlo tam o nejaký spravodlivejší systém, ale išlo tam o to, aby náhodou nejaký kandidát SMK niekde na južnom Slovensku, preboha, len sa nestal županom, či už v Nitrianskom, alebo Trnavskom samosprávnom kraji.

    Teraz je to opäť účelové. Koalícia si myslí, že si takýmto spôsobom zvýši šance na to, aby jej kandidáti uspeli, pretože očakáva, že v prvom kole dokážu vyhrať vo viacerých krajoch a môže sa stať, že v druhom kole by proti nim sa mohli spájať nejakí kandidáti opozície a ten úspech by mohol byť otáznejší v súčasnej situácii. Ale ak tá analógia sedí, tak tak ako Vladimírovi Mečiarovi to v roku 1998 nevyšlo, pretože síce získal najviac hlasov, ale nedokázal zostaviť vládu a skončil v opozícii, tak sa veľmi ľahko môže stať, že rovnako to nevyjde vládnej koalícii ani teraz, že sa prepočíta. Len, žiaľ, nevyzerá to optimisticky, že by po Mečiarovej vláde prišla Dzurindova vláda, skôr hrozí nástup extrémistov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Môj názor je tiež, že tento zákon finančné úspory vo voľbách určite neprinesie a stav demokracie v našej krajine určite nevylepší. Naopak sa zdá, že prichádza ako politická objednávka súčasnej vládnej garnitúry. Ak máme vytvoriť val proti extrémizmu, tak tento návrh ide z môjho pohľadu jednoznačne proti tomuto tvrdeniu. Demokratické práva občanov v tejto kritickej situácii, keď naša spoločnosť sa ocitá na križovatke v boji s rastúcim extrémizmom, je nezodpovedné. Tak isto sa prihováram, aby návrh bol stiahnutý a diskutovali sme naozaj o ňom oveľa kvalitnejšie a neskôr.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja, možno to nebude úplne v kurze, ale ja by som bola rada, keby sme to dneska netancovali okolo toho, že Kotleba alebo nekotleba, lebo mne záleží na tom, či je to správne. A ja budem proti tomuto návrhu, pretože podľa mňa je jednoznačne nesprávny. A je nesprávny z toho dôvodu, logicky, na Slovensku máme pätoro volieb, v podstate troje sú väčšinové, prezident, župan a primátor alebo starosta, a dvoje, eurovoľby a, samozrejme, parlamentné voľby sú pomerné. Pri pomerných vznikne nejaké zastúpenie, ako je tento parlament, a napríklad pri posledných voľbách získal SMER 49 poslancov, my sme získali 21, OĽaNO 19 a tak ďalej. Jednokolové voľby tu nielenže postačujú, ale teda sú dokonca nevyhnutnosťou, lebo inak by súťažili prví dvaja a v parlamente by bol v tomto prípade len SMER a SaS. Čiže v tomto prípade to sedí.

    Pri väčšinových voľbách, keď má z volieb vyjsť len jeden jediný víťaz, sú dvojkolové voľby nevyhnutné. Bolo to jasne vidieť napríklad pri posledných prezidentských voľbách, kde súťažil teda Fico, Kiska, Procházka, Kňažko. Ak by boli jednokolové voľby, vyhral by ich Fico. No, to zaručene, ako vieme, nebola väčšinová podpora, a preto v druhom kole vyhral Kiska s milión 307-tisíc hlasmi oproti Ficovi s 894-tisíc, čo je obrovský rozdiel. Takže nepovažujem to za správne, skôr vidím ako riešenie, že nieže zo županských urobiť jednokolové, ale, naopak, ešte aj z volieb starostov a primátorov spraviť dvojkolové voľby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Myslím, že zvolená paralela alebo aj porovnanie s Mečiarovou vôľou je v tomto prípade úplne namieste. Áno, zažili sme v nedlhom demokratickom vývoji Slovenskej republiky aj to, že niekto, necítiac sa silný v tom, ako môžu dopadnúť voľby, mení pravidlá hry takpovediac tesne pred voľbami. A je fajn, že na tento fakt si poukázala.

    A druhú vec, naznačila si jeden moment, ktorý som hovoril aj ja, a to je, že mali by sme sa celkovo municipalitou alebo reformou municipality zaoberať nie iba účelovo a pragmaticky tesne pred voľbami, snažiac sa zachovať svoje pozície, v tomto prípade županov na postoch za stranu SMER, ale máš tu zástupcov vládnej strany oboch regionálne činných, jeden starosta a jeden, myslím, viceprimátor v Nitre a ich, tak ako si sa pýtala, sa pýtať, čo je s municipálnou reformou, prečo sa nebavíme o otázkach, ktoré trápia naše samosprávy nielen parciálne pri zmene volebného systému, ale hĺbkovo pri najširšom možnom zastúpení, kto by do týchto procesov mohol zasiahnuť a baviť sa o nich tesne po tom, ako prebehnú župné voľby podľa súčasných pravidiel. A preto som aj vyzval, aby sme o tom debatovali od decembra tohoto roku.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pani kolegyňa Remišová, predĺženie mandátu na päť rokov do volieb vyššieho územného celku prebehlo o 11.00. To nie je teraz predmetom nášho rokovania, ale ja si myslím, že je dostatok času, to je osem mesiacov na to, aby sme sa všetci – aj politické strany – pripravili do týchto volieb. V čom je krátkosť času? Veď osem mesiacov, ja si myslím, že to je primeraný čas na to, aby si politické strany pripravili kandidáta. A ak nemá politická strana vhodného, dobrého, silného a voliteľného kandidáta, tak nech spraví rozumnú koalíciu. Ja si myslím, že tu by sme sa nemali obávať, aby bol v prvom kole dobrý kandidát zvolený za župana. Len treba mať politickú zodpovednosť.

    A keď hovoríme stále Banská Bystrica, Banská Bystrica, veď Banská Bystrica bola zvolená v druhom kole. A prečo? Asi sme všetci, dajme si ruku na srdce, tomu pomohli. Ale nehádžte vinu na stranu SMER! A vy ste niekoľkokrát zaútočila na nášho predsedu, predsedu vlády Roberta Fica. Veď my sme dali kandidáta, len sa nenašlo dostatok voličov a vyhralo ĽS Naše Slovensko. No to nie je naša vina. Je to vina aj pravicových voličov. Takže nehádžme všetci na niekoho vinu. Buďme zodpovední a povedzme si, že sme to zavinili asi všetci, ale nie my, ktorí sme dali protikandidáta. A druhé kolo rozhodlo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, s reakciou na faktické.

  • Ďakujem kolegom za veľmi dobré pripomienky.

    Ešte k pánovi Bublavému. Dali ste kandidáta, ale akého kandidáta, viete veľmi dobre výrok, ktorý zľudovel, že Kotlebu by porazilo aj vrece zemiakov, to je jedna vec. Za druhé, viete veľmi dobre, že výsledky Kotleba zbieral najmä v priestore, kde bola silná najprv Mečiar, potom Slota a kde ste mali vy veľmi silné pozície. V tých častiach Banskobystrického kraja, nie v prostredí, kde víťazila pravica, v tých častiach, kde víťazil SMER. Čiže vám zobral vašich kandidátov, pardon, vašich voličov, pretože vy ste dali zlého kandidáta a vy ste zlyhali v tomto kraji.

    Ale samozrejme, ja vás vyzývam, ako ste povedali, správajme sa zodpovedne a z tohto miesta vás vyzývam, aby ste sa pridali k nám a v tej Banskej Bystrici niečo poriešili. Že dúfam, že tie stranícke záujmy pôjdu bokom, a teda keď chceme v Banskej Bystrici zvíťaziť, tak podporíme nejakého vhodného kandidáta a nie takého, ktorého porazí aj to vrece zemiakov, takže to je toľko k tomu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • V tomto prípade vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, nechcem vám tu kaziť komótnu, príjemnú atmosféru, ale myslím si, že tento návrh zákona je veľmi vážny a niekto si povedal, že má strach, chce zabetónovať, toť akurát som sa pozrel do očí pána Chudíka, chce zabetónovať napríklad pána Chudíka v Prešove, v Žiline pána Blanára a trošku sa asi obávajú, že po tých prešľapoch a po tých stotisícoch faktúr dramaticky zvýšených účtov za energie, že asi v druhom kole by tí ľudia si povedali, že no tak nie, pán Chudík, vy ste tuším z tej strany, z toho SMER-u, z tej strany, kde ten premiér trhal faktúru, sľuboval nám, že všetko dobré bude a nakoniec ja mám za záhradku platiť 900 % navyše. Tak viete čo, pán Chudík, ja sa voči vám postavím a ukážem vám druhýkrát, že to nebude tak, ako hovoril pán predseda či pán premiér v minulých voľbách v Banskej Bystrici, že aj vrece zemiakov porazí Kotlebu. A ukážu a vzoprú sa jednoducho proti vám a dostanete na frak.

    Jednoducho máte strach postaviť sa realite, máte strach, že vám tieto dramatické zvýšenia cien elektriky, vody, plynu, kúrenia ľudia spočítajú vo voľbách v druhom kole. A spoliehate sa na to, že keď do prvého kola pôjdete, tak teda, samozrejme, znalosť značky, tí ľudia mnohí, bohužiaľ, volia tak, že však toto je náš, čo tu budem vymýšľať niečo nové, tak zo zotrvačnosti jednoducho vás zvolia. A možno áno, keď bude 10 kandidátov, možno pán Chudík s 15 percentami sa stane županom a budeme sa tváriť, že ako správne bol zvolený, že to je demokratická voľba. Bude to pro forma demokratická voľba, lebo budete reprezentovať 15 % z 20 % zúčastnených, takže budú vás voliť v podstate traja ľudia zo 100 v tom kraji. Ale to vám nebude brániť, že sa budete môcť vyvážať na audinke, určite máte nejakú, prepáčte, že to beriem osobne, a možno si pozrieme aj nejaké výsledky, niekde v nejakých rómskych osadách budú podozrivo vysoké počty hlasov, ale však ste demokraticky bol zvolený.

    Omnoho reprezentatívnejšia a demokratickejšia voľba by bola, ak by tu zostal súčasný systém dvoch kôl, kedy áno, možno v prvom kole sa osobnosti navzájom pobijú, strany sa pobijú a ľudia rozhodnú, kto pôjde do druhého kola. Dvaja najlepší súperi idú a potom čestne zvedú boj a ľudia si naozaj vyberú toho, za ktorým najviac stoja. Čiže napríklad, ak by vy osobne ste mali možno podporu 15 % ľudí z tých 20 %, ktorí prídu voliť, čiže troch ľudí zo sto, pri systéme, ktorý navrhujete, tak ak by ste chceli byť zvolený v systéme, ktorý dnes existuje, tak by ste museli získať nadpolovičnú väčšinu z 20 hlasov, tak aspoň 11 ľudí zo 100 a to už je tri-, skoro štyrikrát viac. A to pri faktúrach, ktoré ste poslali ľuďom a pri tom, ako pohŕda premiér týmito ľuďmi, ktorých ste doslova vystavili infarktovým stavom, kedy premiér hovorí, že šak to je tak možno 60 ľudí na Slovensku, hoci iba na východnom Slovensku 200-tisíc ľudí dostane za garáže, záhrady, chatky, chalupy, na ktoré kedy-tedy chodia, za spoločné priestory v činžiakoch drasticky zvýšené faktúry, pri tomto stave jednoducho nemáte šancu vyhrať v druhom kole, pán Chudík.

    Prepáčte, ste tu teraz jediný z tých županov, takže sa to, tá moja pozornosť, sústreďuje na vás. Neberte to osobne. A keďže nemôžem používať vizuálne pomôcky, by som tu ukázal fotky aj tých druhých županov, ale tak vy teraz ste teraz tá moja vizuálna pomôcka.

  • Povedané s pobavením.

  • Takže jednoducho máte strach, že by ste dostali nakladačku, SMER, SNS, Most – HÍD v druhom kole, že ľudia by vám ukázali, ako si hodnotia to budovanie sociálneho štátu, ktorý ste im tu vybudovali, ako si hodnotia tie faktúry, ktoré ste im teraz vo veľkom rozposlali, a preto iba kvôli vlastnému strachu, nie kvôli tomu, že chcete ušetriť peniaze, kvôli vlastnému strachu z vlastnej prehry navrhujete niečo, čo nebude posilnenie zastupiteľskej demokracie, ale ústup. Lebo ľudia naozaj v dvoch kolách si môžu, ten primátor alebo pardon, v tomto prípade župan, ak by bol zvolený, má omnoho väčšiu legitimitu, ak je to človek, ktorý vyhral z dvoch a ľudia sa za neho postavili, ako keď je to jeden a so šťastím vyhral, lebo mal desať ďalších malých súperov.

    Andrej Hrnčiar používa túto stratégiu, že si postaví takých, akože takých fiktívnych súperov do súboja o primátorstvo v Martine. Dvakrát to využil a vychádza to. Áno, ľudia potom zvolia toho, kto má najlepšiu znalosť značky, ktorého poznajú, však to je náš primátor. A tú svoju opozíciu rozbije tým, že keď aj by tam bol silný súper, on mu postaví svoju vedúcu kancelárie ako ďalšiu kandidátku za primátora, potom ďalšieho známeho, ďalšieho známeho, ďalšieho známeho a tí ľudia ako síce v takej mylnej informácii, ale v omyle teda vlastne si akože vyberajú slobodne, ale v skutočnosti tento systém jedného kola pomôže, aby vyhral v podstate človek, ktorý má menšinovú podporu, ale pomohol si zneužitím systému.

    Vy teraz idete zneužiť systém. Idete znásilniť systém a mňa veľmi mrzí, že pri tých slovách, ktoré ste tu mali pri vzniku vašej koalície, vašeho zlepenca, kde ste tu hovorili, jak Bugár sa tu hájil tým, my chceme byť hrádza proti extrémizmu, my musíme ísť s tým zlým Ficom, my musíme ísť s tou SNS, lebo my musíme tým fašistom zabrániť, aby boli v tom parlamente, že dnes ustielate posteľ Kotlebovi v Banskej Bystrici. Ak dnes schválite tento návrh zákona, mu ustelete posteľ a takú obrovskú páperovú duchnu mu tam našuchoríte. A Kotleba bude županom v Banskej Bystrici. Bude to iba vaša zodpovednosť, že toto spáchate, a iba vy sa potom pozerajte do zrkadla, že ste to urobili. Lebo je prirodzené presne to, že to jedno kolo pomôže pánovi Chudíkovi v Prešovskom kraji presne, presne tak pomôže Kotlebovi v Bystrici.

    A keď tu kolega Bublavý, spravodajca, hovoril niečo, že tam tie zlé, neviem čo, pravicové strany asi nepodporili Maňku. Nie, Kotlebovi nevyhralo to, že bol tam neschopný Maňka postavený. Kotlebovi v prvom rade postavilo to, že sa Fico postavil pred kamery a povedal, že aj vrece zemiakov toho nímanda Kotlebu porazí.

    Toto, že vy opovrhujete ľuďmi, že ukážete tým ľuďom, ktorí sa voči vám vzbúria. A nemyslime si, že tí ľudia, ktorí volia Kotlebu, že to sú všetci fašisti, že to sú nejaké vymleté mozgy. Nie, to sú len zúfalí ľudia, ktorí sa sklamali vo vás, ktorí vás prekukli omnoho skorej jako tí, ktorí dnes dostávajú tie faktúry. Tí dnes zisťujú, čo ste zač a ako ste to s nimi mysleli úprimne. Ale Kotlebovi voliči boli niekedy vaši voliči. Nezakrývajte si oči pred tým, že tretinu voličov Kotlebu Kotleba získal od vás. To sú sklamaní voliči SMER-u. To sú ľudia, ktorí sa spoliehali na to, že im tu budujete sociálny štát, že vám bude záležať na nich, lebo ste sociálna demokracia, lebo Robert Fico im to sľúbil.

    Ale Robert Fico ich iba podviedol, lebo v roku 2006 si kampaň postavil – a v sobotu je výročie – na tom, že odškodní ľudí, ktorých okradli nebankovky. Ako ich odškodnil? Že odvtedy ich nepozná, že sa ani nebol schopný stretnúť s tými ľuďmi, ktorí zastupujú tých okradnutých ľudí v nebankovkách, jednoducho cynicky ich podviedol a čaká, kým vymrú, lebo Robert Fico si ďalšiu kampaň postavil na tom, že odstráni krivdu na starodôchodcoch. Na ľuďoch, ktorí mali dôchodky vymerané do roku 2003. A čo s nimi urobil? Desať rokov svojej vlády čaká, čaká, čaká a za ten čas zomrelo viac ako 400-tisíc starodôchodcov. Čo je to za cynizmus v tomto človeku a vo vás, keď ste schopní oklamať státisíce ľudí, len aby vás volili, či ľudí okradnutých nebankovkami, alebo starodôchodcov, a potom čakať kým vymrú, a potom na samý koniec teraz takto si Fico zhodí omrvinky zo stola a povie, že tu máte, nakŕmte sa a ešte mi pobozkajte prsteň, lebo ja, milosrdný pán Boh tu na zemi, v Slovenskej republike, som vám starodôchodcom, 80-, 90-ročným babičkám a deduškom dal teraz 50 eur. To čo je za sociálnu politiku? To čo je za sociálne cítenie? To čo je za sociálnu demokraciu? Sa nehanbíte, že toto kryjete?

    Ste cynici, ktorí zneužívate nevedomosť ľudí, dôveru ľudí. Podvedených ľudí podvádzate. A títo ľudia následne preto, že už jednoducho vám prestávajú veriť, volia Kotlebu. Čiže Kotlebovi voliči nie sú nejakí blázni. Kotlebovi voliči nie sú fašisti. Kotlebovi voliči sú podvedení voliči SMER-u. Čiže keď Kotleba vyhral v Banskej Bystrici, tak preto lebo Robert Fico nimi opovrhoval, tými voličmi, a tí si povedali, že to ukážu teda tomu Ficovi, keď on ich nepoprosí a nepovie: Prepáčte, odpusťte mi, znova som nesplnil sľuby, ktoré som vám dal. Podviedol som vás, príďte, prosím vás, nás podporiť, nášho kandidáta Maňku a zabráňme nástupu fašizmu. Toto očakávali vaši voliči a vy ste ich podviedli.

  • Pán poslanec, čas určený na vaše vystúpenie skončil. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami traja páni poslanci.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Pán poslanec Matovič, tak volebné zákony si upravil svojím prístupom, ako si uznal za vhodné, si si tu robil sám pre seba volebnú kampaň. Keď si dáš ruku na srdce, za vlády Roberta Fica nikdy energie nedraželi. Robil všetko preto, aby tie energie boli stabilné. To, že sa stalo, čo sa stalo, že energetické firmy si začali pýtať a zdražovali ističe a poplatky, tak to povedal ešte minulý týždeň, že to dá do poriadku. A ja pevne verím, že to tak bude, lebo energie za vlády SMER-u nikdy nešli hore a pevne verím, že ani nepôjdu. A to, že tí ľudia, ktorí sú utrápení z faktúr, ktoré im prišli, už minulý týždeň naznačoval, čo s nimi majú urobiť.

    Samozrejme, majiteľom týchto tranzitov a firiem to nepasuje. Oni si chceli prihriať polievočku a zarobiť a urobiť si kšeft. A ja som o tom presvedčený, tí ľudia, ktorí to zavinili, tak nebudú na svojich miestach a dnešným dňom to bolo aj dokázané.

    A ak ty obhajuješ, aby druhé kolo volieb rozhodovalo o tom, lebo to je to najspravodlivejšie. Igor, veď už to tu preberáme zo tri-štyri hodiny, že druhé kolo volieb nepriláka voličov. A chceš, aby rozhodla o županovi nejaká hŕstka obyvateľov kraja? Lebo ich príde o 50 % menej ako do toho prvého kola. Skôr, skôr nech tie politické strany dajú zodpovedných kandidátov. A ty sám dobre vieš, čo rozhodlo o Banskej Bystrici. To, že prirovnanie "vrece zemiakov", je jedna vec, ale vaši pravicoví voliči, ak išli voliť, tak volili proti SMER-u. Ale nedokázali ste sa povzniesť nad tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Nuž, veľmi dobre, stručne, jasne a výstižne a mám pocit, že pod tlakom argumentov, keďže režeš do živého a triafaš klinec po hlavičke, tak sa ozývajú aj hlasy, ktoré chcú nejakým spôsobom ospravedlniť to, že niekto dostal strach. Ja som vo svojom prejave hovoril o tom, že nikdy nemôže byť na škodu veci, keď sa voličov chceme opýtať dvakrát. A de facto, ak zredukujeme tému a politologické debaty na, medzi jednokolovým aj dvojkolovým systémom, tak hovoríme o tom, že sa voličov vo volebnom akte opýtame dvakrát. Prvýkrát, či existuje tak silný kandidát, ktorý osloví 50 % ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť voľby, a ak nie, tak sa ich opýtame druhýkrát, nech si vyberú medzi dvomi najlepšími. Tento systém je demokratický, môže zabezpečiť pre kandidátov aspoň taký mandát, aby mohli svoj program potom realizovať.

    To, že naozaj, a ja s tým súhlasím, existuje reálny a veľký strach, že pod tlakom diletantstva, zbabranej vládnej politiky v súčasnej koalícii môže nastať opak, tak sa vážení páni rozhodli zmeniť pravidlá hry takmer pred voľbami. A toto je naozaj iba o tom, že niekto sa bojí o posty, tak ako si ich jednotlivých pomenoval.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som si povedal, že nebudem na vás reagovať, pretože na človeka, podvodníka, ktorý navedie, aby kúpil jeho firmu za 150 miliónov, bude mi tu kázať veci, ktoré nemajú vôbec logiku. Boli ste vo vláde, prečo ste neriešili nebankové subjekty? Boli ste vo vláde, prečo ste neriešili starodôchodcov? Vyprávate tu o energetike, rozumiete vy vôbec tomu? Orgán je nezávislý, nemusíte mať obavy, že nebudú napravené faktúry a že nebude napravená záležitosť, ktorý nezávislý orgán to, čo spravil. SMER povedal, že zvyšovať energie sa nebudú. Som presvedčený, že tie faktúry, všetky budú, samozrejmá vec, opravené. Je otázka času, koľko to bude trvať, či to bude trvať mesiac alebo dva, lebo je to pomerne zložitá vec dneska u všetkých podnikov, ktoré to musia spraviť, či je stredoslovenská, západoslovenská alebo je to východoslovenská. Ale ja vás ubezpečujem, že kto vládne, robí aj chyby, ale nerobí chyby také, ako robíte vy.

  • Pán poslanec Matovič, môžte reagovať.

  • Kolega Bublavý, hovoríš, akože vyhovárate sa, však je to vaša taká politika, že vlastne za tie energie nemôžete, lebo však to tá pravica sprivatizovala. Ale, prosím ťa pekne, pozri sa tuto a nájdi mi tu jediného poslanca, ktorý z nás hlasoval za privatizáciu strategických podnikov energetických. Jediný taký poslanec v opozícii nie je. Ale keď ho budeš chcieť nájsť, toho človeka, od ktorého hlasu záležalo a ktorý rozhodol o tom, či energetické podniky na Slovensku skončia v súkromných rukách, pozeráš sa presne správnym smerom, tam sedí. Je to predsedajúci Béla Bugár. Od jeho hlasov, od hlasov jeho strany záležalo, či Slovensko sprivatizuje energetické podniky alebo ich bude mať štátne. Takže páchateľ sedí na predsedníckom kresle.

    Ak mi bude hovoriť niekto, alebo ty si ešte hovoril, že pán predseda povedal, že čo majú ľudia spraviť s tými faktúrami, že ich majú roztrhať. Áno, a to je ten problém, na ktorý upozorňujem dva týždne, že on tých ľudí oklamal druhýkrát, že on ich naviedol, roztrhajte a po roztrhaní im došli väčšie faktúry a dôjdu im väčšie faktúry, ako by mali pred roztrhaním. Chápeš to? Chápeš to?

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte raz roztrhať, jasné, a potom ich budú naháňať exekútori. To je taká múdra rada od poslanca Národnej rady, umrem.

    A pán Muňko, vyprosím si, aby mne nejaký mečiarovský privatizér Muňko hovoril do podvodníkov. Človek, ktorý privatizoval najväčšiu cestovku na Slovensku, Čedok. Mečiarovský privatizér a podvodník, aby mne tu, čo i len si obtrel o mňa svoju hubu, si to naozaj vyprosím. Dobre? A vety typu, že som ja sa mal starať o starodôchodcov. Kto tu bol šéfom Sociálnej poisťovne a bral dva platy a zároveň bol poslancom Národnej rady a kašlal na starodôchodcov a čakal, kým vymrú? Ja som to nebol, ale bol to nejaký Muňko.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslankyne Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon (tlač 295).

    Pani poslankyňa Smolíková, dám vám slovo, zároveň vás upozorňujem, že o pol piatej preruším rokovanie, lebo tam budeme musieť prerokovať ešte ďalšie veci, to znamená, že to sú návrh na voľby členov Rady rozhlasu a televízie a potom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Takže nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 295.)

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v druhom čítaní predniesla návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého úlohou je spresniť postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe a učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa poskytujúceho praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ktorí vykonávajú činnosť na pracovisku praktického vyučovania ako pedagogickí zamestnanci.

    Jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania je výkon praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na certifikovanom pracovisku praktického vyučovania a zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že sa praktické vyučovanie okrem možnosti vykonávať ho pod vedením inštruktora vykonáva aj pod vedením majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe alebo učiteľa umeleckej praxe. Zamestnávateľ si tohto pedagóga, v úvodzovkách, vypožičiava z príslušnej odbornej školy, avšak vo väčšine prípadov zamestnávateľ priamo zamestnáva pedagogického zamestnanca, pod ktorého sa vykonáva dohľadom praktické vyučovanie žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

    No a cieľom návrhu tohoto zákona, ktorý vám predkladám, je vlastne upresnenie a vyčistenie v legislatíve tohoto problému, aby sme na majstra odbornej výchovy, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, aby naňho zamestnávateľ prihliadal ako na pedagogického zamestnanca.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 295) vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. decembra 2016 č. 368 sa uzniesla prerokovať uvedený návrh pani poslankyne Smolíkovej v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K uvedenému návrhu zákona poslankyne Evy Smolíkovej výbory zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 139 zo 17. januára 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 48 z 26. januára 2017 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v časti IV spoločnej správy, ktorú máte aj vy vo svojej tlači a pred sebou. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenej zmene s odporúčaním ju schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Evy Smolíkovej schváliť tento návrh zákona v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona pani poslankyne Evy Smolíkovej bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na gestorskom výbore z 27. januára 2017 pod číslom 61. Zároveň mňa výbor poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a informovať tak o výsledku rokovania.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň chcem konštatovať, že žiadnu písomnú prihlášku nemám. Ešte pred, vidím, že sa hlásia ústne páni poslanci, ešte pred vystúpením pánov poslancov pani navrhovateľka chce určité upresnenie. Takže, nech sa páči, máte slovo.

    A potom dávam slovo, samozrejme, pánom poslancom a končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Áno, tak ja upresním, aby sme v tom nemali naozaj problém a ďakujem za upozornenie. Predtým to bolo opačne, takže ten zákon o majstroch odbornej výchovy bude až ďalší a teraz išlo naozaj o tom zákone 245. Takže potom sa môžem, keď skončíme a začneme znova, tak potom vystúpim v rozprave k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Takže, pán poslanec, chcem sa vás opýtať, lebo o pol musíme začať prerokovať návrhy. Takže, nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa predkladajúca tento návrh, kolegyne, kolegovia, v tomto návrhu, ktorý teraz predkladáte, sa hovorí o tom, že je možné, aby sme spájali do jednej triedy viacero študijných odborov, čo si myslím, že v podstate dnes je možné v zmysle zákona už realizovať. Ale tým, ako je to tuná formulované, je to, myslím si, že explicitne vyjadrené, a myslím si, že je to dobrý spôsob, ako v situácii, kedy stále máme problém motivovať žiakov zo základných škôl, aby išli študovať na odborné školy, je to dobré. Pretože v opačnom prípade by sme stále ešte mohli čeliť tomu, že niektoré tie študijné odbory by mali existenčné problémy aj napriek tomu, že sú neskutočne žiadané na trhu.

    Jediný problém, ktorý tam je, a na ten chcem poukázať a v podstate požiadať týmto aj ministerstvo, čo bude treba urobiť, že nie je jasne zadefinované, explicitne, čo sú to tie podobné študijné odbory. A to môže spôsobovať v prípade potom rôznych povedzme aj odvolačiek, ktoré môžu byť v súvislosti povedzme s neštátnymi školami, ktoré o to môžu požiadať, trošku problém. A preto by bolo veľmi dobré, keby práve povedzme vyhláškou alebo nejakým iným spôsobom boli jasne zadefinované tieto príbuzné odbory, aby sa nemohlo stať, že keď dôjde k nejakému spojeniu tých odborov, že niekto si vysvetlí, že tie príbuzné odbory, ako ich máte zadefinované, nie sú dobre zadefinované, nie sú povedzme príbuzné.

    Nemyslím si, že je to až taký veľký problém, ale môže nastať, pretože keď k tomu pristúpime čisto pragmaticky a odborne, tak si myslím, že každý by mal spájať práve tie odbory tak, aby vlastne integroval tých pedagógov, lebo to je aj cieľom, aby ten pedagóg mohol pôsobiť v tej triede aj pre ten odbor, aj pre ten odbor, aj pre ten ďalší odbor, pretože všetky povedzme odbory, ktoré sú tam spojené, teda vo väčšine všetky majú jeden predmet, ktorý môže vyučovať ten pedagóg.

    Čiže z tohto pohľadu len chcem poukázať na túto vec a určite som presvedčený, že ministerstvo sa tým bude zaoberať. Chcem vyjadriť podporu tomuto zákonu, tak ako bol prerokovaný aj vo výbore, kde v podstate tak isto dostal podporu, tak rovnako aj ja budem túto novelu podporovať.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Gröhling. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega Blanár, povedali ste, že sú žiadané na trhu. Ak sú žiadané na trhu, prečo odstraňujete minimálny počet? Nejde mi to dokopy. Lebo ak máte nadbytok študentov, tak ten minimálny počet osem žiakov by ste veľmi jednoducho vedeli splniť. A vôbec to nemá absolútne žiaden súvis s kvalitou vzdelávania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Blanár, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Mohli sme si to povedať aj napriamo, pán kolega. Nuž nemôžem si pomôcť, ale to bol tak účelovo a by som povedal s neznalosťou súčasného stavu povedaný argument, ktorý má trošku mrzí, pretože vy viete veľmi dobre, že dnes máme málo odborníkov, ktorí by mali vychádzať zo stredných odborných škôl, a to len kvôli tomu, že, bohužiaľ, vo väčšine rodičia majú záujem, aby ich deti boli na gymnáziách, na iných školách, aby, v úvodzovkách, neštudovali takzvané tie profesie, kedysi sa tomu hovorilo učňovské profesie. A my dnes potrebujeme ich prilákať, my potrebujeme zatraktívniť, preto vzniklo duálne vzdelávanie, ktoré v podstate nadväzuje na to vzdelávanie, ktoré tu bolo voľakedy ešte pred ´89., ale dnes už je postavené na iných vlastníckych vzťahoch. To znamená, že zamestnávatelia začínajú sami motivovať týchto žiakov. Ale ešte stále sme na začiatku a mnohí zamestnávatelia z rôznych dôvodov do toho ešte nevstupujú, preto je tento problém.

    Čiže ja som presvedčený, že tento návrh je dobrý. A ak ukáže prax, že budeme mať opačný problém, že budeme selektovať, teda vyberať, že kto teda na tú učňovskú školu pôjde, či už na študijný, alebo ten druhý program, tak to môžeme určite modifikovať a že tento problém nebude, že budeme mať triedy, ktoré budú zložené s nižším počtom žiakov.

    Takže toľko z mojej strany. A ešte raz, ako som povedal, vyjadrujem podporu tejto novele, ktorú predkladá pani poslankyňa. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať návrhom na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (tlač 342).

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. Mám tu aj podpísané papiere, teda papiere potrebujeme poslednú dobu. Takže keby sa chcel niekto pozrieť, samozrejme, je dostatok podpisov poslancov pod týmto návrhom.

    Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka, aby návrh uviedol.

  • Zlúčená rozprava k návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 342, a návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 355.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil s dvomi správami vzhľadom na to, že rozprava k týmto bodom je spojená. Sú to dve správy. Jedna správa je o voľbe adeptov do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska a druhá voľba je zase, je to voľba členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo máte pod tlačou 355. Čiže najskôr by som podal správu k návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Dámy a páni, podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 10. februára 2017 skončí funkčné obdobie Martinovi Kákošovi a Dóre Hushegyiovej, odborníkom v oblasti televízneho vysielania, a Martinovi Kabátovi, odborníkovi v oblasti ekonómie.

    Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné zvoliť troch členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, dvoch odborníkov v oblasti televízneho vysielania a jedného odborníka v oblasti ekonómie.

    Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 13. decembra 2016 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov:

    Oblasť televízneho vysielania: pán; budem hovoriť bez titulov z hľadiska istého zjednodušenia, ospravedlňujem sa; pán Ján Dianiška. Navrhuje Združenie slovanskej vzájomnosti – Košicko.

    Po druhé, pani Dóra Hushegyiová, navrhuje Občianske združenie Bratislavské rožky (Pozsonyi Kifli Polgári Társulás). Ak som niečo v rámci výslovnosti povedal zle, tak sa ospravedlňujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte raz sa ospravedlňujem, ak niektorá výslovnosť nebola v poriadku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • V preklade bratislavský rožok alebo rožky.

  • Áno. Ďalej je to pán Martin Kákoš, navrhuje Slovenský zväz slobodných povolaní.

    Ďalej je to pán Ľubomír Krno, navrhuje Slovenský vodohospodársky podnik.

    Toľko oblasť televízneho vysielania.

    Za oblasť ekonómie je to pán Martin Kabát a navrhujú ho Politickí väzni, Zväz protifašistického odboja

    Gestorský výbor predložené návrhy kandidátov na členov rady konštatoval, že v súlade s § 9, § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú kandidáti spôsobilí pre voľbu do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Do voľby na člena Rady RTVS postupujú kandidáti: za oblasť televízneho vysielania uvedení pod poradovým číslom 1 až 4, za oblasť ekonómie pod poradovým číslom 1.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 39 zo 17. januára 2017 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    A. konštatovala, že

    1. dňom 10. februára 2017 skončí funkčné obdobie Martinovi Kákošovi a Dóre Hushegyiovej, odborníkom v oblasti televízneho vysielania, a Martinovi Kabátovi, odborníkovi v oblasti ekonómie;

    2. je potrebné zvoliť troch členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, dvoch odborníkov v oblasti televízneho vysielania a jedného odborníka v oblasti ekonómie;

    B. zvolila dvoch členov rady – odborníkov zastupujúcich oblasť televízneho vysielania, jedného člena rady – odborníka zastupujúceho oblasť ekonómie na funkčné obdobie do 10. februára 2023;

    C. uskutočnila opakovanú voľbu členov rady v prípade, že nebudú zvolení členovia rady z navrhovaných kandidátov (dvaja z oblasti televízneho vysielania, jeden z oblasti ekonómie). Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých je potrebné zvoliť.

    Ďalej mi dovoľte, aby som prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máme to všetci pod...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ak môžem, je to rozdelené. Nezlúčili sme rozpravu, bohužiaľ. Ak je ale súhlas...

  • Ospravedlňujem sa, ale je logické, aby tá rozprava...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ak je súhlas poslancov, samozrejme, môžeme to urobiť naraz, ale musí byť súhlas všetkých.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, vaša písomná vždy platí.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že sme sa na tom dopredu dohodli, preto lebo býva to pravidlom už automaticky vždy, keď tieto dva návrhy predkladáme spoločne. Takže v rámci zlúčenej rozpravy o obidvoch bodoch programu dovoľte, aby som vás oboznámil so správou výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máme to pod tlačou 355.

    Predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 4876/2016/PR z 2. decembra 2016 oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dňom 16. februára 2017 funkčné obdobie pánovi Petrovi Alakšovi a pánovi Milošovi Mistríkovi.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom č. 716/2016 z 5. decembra 2016 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie rady:

    – pán Peter Alakša, navrhuje Mediálny inštitút,

    – pán Štefan Fejko, navrhuje Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko,

    – pán Karol Haťapka, návrh predkladá Tibor Bernaťák, predseda klubu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu,

    – pán doktor Mojmír Mamojka, návrh predkladá pán Miroslav Číž, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 38 zo 17. januára 2017 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, opäť, máme to pod tlačou 355, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    1. konštatovala, že

    a) dňom 16. februára 2017 končí funkčné obdobie p. Petrovi Alakšovi a p. Milošovi Mistríkovi;

    b) je potrebné zvoliť dvoch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov;

    2. zvolila dvoch členov rady na obdobie do 16. februára 2023;

    3. uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený potrebný počet členov (dvaja) z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.

    Dámy a páni, toľko k správe. Ohľadne týchto dvoch bodov poprosím, pán predsedajúci, aby ste k týmto dvom bodom otvorili rozpravu.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky najprv od pána poslanca Bernaťáka za klub SNS a potom pán poslanec Viskupič ešte sa hlási písomne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám oznámil v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, že berieme späť návrh kandidáta na člena Rady pre vysielanie a retransmisiu pána Karola Haťapku.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nie je tam viac koaličných zapísaných?

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v tejto zlúčenej rozprave možno priblížiť troška atmosféru pri či už otváraní obálok, alebo pri príprave týchto uznesení, ktoré predniesol predseda výboru pre kultúru a médiá. A možno zopár poznámok, ktoré jednak zazneli na výbore pre médiá a kultúru a jednak sú aj prítomné vo verejnosti.

    Stručne a jasne, volíme dozorujúce orgány alebo dovolujeme časť členov do regulátora Rady pre vysielanie a retransmisiu a zároveň volíme troch členov na tri uprázdnené posty v Rade RTVS alebo Rádia a televízie Slovenska. Prvá poznámka aj z hľadiska debaty, ktoré sme mali na výbore. Myslím si, že proces, ktorý prebieha na výbore pre kultúru a médiá, by sa mohol už na súčasnú dobu priblížiť viacej minimálne k tomu, ako volíme generálneho riaditeľa, a to znamená, že by sme mohli na základe zmeny príslušných paragrafov v oboch zákonoch – či 308 pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, alebo zákona o RTVS – prikročiť k tomu, aby sa pri týchto personálnych nomináciách do týchto orgánov ľudia, ktorí chcú kandidovať, podrobili verejnému hearingu alebo teda vypočutiu minimálne vo výbore. Ja by som sa nebránil, ale je to na debatu, aby sme ich pustili aj do pléna parlamentu.

    Táto tradícia alebo toto zákonné ustanovenie sa teraz vzťahuje na voľbu iba generálneho riaditeľa a myslím si, že sú to veľmi dôležité orgány, ktoré dozerajú nad audiovizuálnym a audiosvetom v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu a zároveň dozerajú nad činnosťou nášho verejnoprávneho média alebo média verejnej služby RTVS.

    Čiže prvá poznámka, treba zvýšiť kvalitu ľudí, ktorí sa do týchto postov hlásia, a mali by zniesť a strpieť otázky, či už poslancov kultúrneho a mediálneho výboru, alebo aj poslancov celého pléna, ktorí majú na mysli čistotu a nezávislosť orgánov, ktoré dozerajú nad verejno-právnym médiom alebo takpovediac nad celým mediálnym svetom, ak sa bavíme o televíziách a rádiách.

    Druhá poznámka, musím to povedať, ako to je. Je pre mňa absolútnym sklamaním, že sme posty či v Rade pre vysielanie a retransmisiu, alebo pre Radu RTVS dostali do pozície, že nie sú pre odborníkov na ekonómiu, nie sú pre odborníkov na televízne vysielanie alebo rozhlasové vysielanie vôbec atraktívne. Ak si pozriete množstvo kandidátov, a teraz nebudem hovoriť o danej kvalite, keďže nám zasielajú aj životopisy, ale samotné množstvo kandidátov do Rady pre RTVS je takpovediac päť. Keďže volíme tri posty, tak ak na to pozrieme troška do hĺbky, tak vidíme, že z kandidátov na oblasť ekonómie sa hlási iba a len jeden, a dokonca ten, ktorému končí funkčné obdobie. Čiže atraktivita Rady pre RTVS pre všetkých ekonómov na Slovensku je viac-menej nulová a na uvoľnený post pre oblasť ekonómie v tejto rade sa hlási jeden jediný kandidát, ktorý tam doteraz aj bol.

    Ak sa pozrieme na ďalších štyroch kandidátov, ktorí sa hlásia na dva uvoľnené posty, z nich sú dvaja tí, ktorí tam sú práve teraz alebo im končí funkčné obdobie, a dvaja sú noví. Ten humorný a Bélovi Bugárovi vlastný úsmev, ktorý dal, že jednu kandidátku navrhuje Občianske združenie Bratislavské rožky, nechám bez komentára. Pozsonyi Kifli Polgári Társulás, je to občianske združenie, ktoré navrhuje pani Dóru Hushegyiovú do Rady pre RTVS. Zároveň tu máme kandidáta, ktorého navrhuje Slovenský vodohospodársky podnik alebo Združenie slovanskej vzájomnosti – Košicko. Košicko, to je zase termín, ktorý, asi sa zhodneme, že to je významný bohemizmus...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • A keďže, áno, ako pán predseda hovorí, jedno vydavateľstvo vydáva noviny, ktoré ministerstvo kultúry svojho času bombardovalo za to, že sú to bohemizmy, tak toto občianske združenie navrhuje takisto jedného kandidáta.

    Myslím si, že atraktivita dozoru medzi televíznymi, v tomto prípade medzi televíznymi odborníkmi a odborníkmi na ekonómiu má a teraz nehumorný podtext, a to je to, že títo ľudia určite potrebujú významné politické krytie. Myslím si, že tieto funkcie, a asi sa budeme zamýšľať nad tým či už v hnutí OĽANO, alebo aj v širšej debate, akým spôsobom zatraktívniť posty v týchto radách a akým spôsobom sa vyhnúť tomu, aby sa nám odborníci viacej hlásili na dozeranie nad verejnoprávnym médiom do rady a aby nemuseli po kolenách sa plaziť pred politickými stranami, aby ich do týchto funkcií jednoducho v tajných voľbách zvolili.

    Vidím to tak, že atraktivitu sme znížili natoľko, že je takmer nulová. Ak sa pozrieme na regulátora a Radu pre vysielanie a retransmisiu, možno pod tlakom posledných dní si strana SNS rozhodla, že pánovi Haťapkovi stačí sedieť v jednej dozornej rade a nemusia ho dávať aj do Rady pre vysielanie a retransmisiu, a teda zostáva nám tu na výber náš bývalý poslanecký kolega pán profesor Mamojka, ktorého nominuje pán poslanec Číž, a pán, ktorého nominuje Mediálny inštitút, pán Alakša, pán inžinier Alakša, alebo pán doktor Fejko, ktorého nominuje Ľudová strana Naše Slovensko.

    Uvidíme teda, ako tajná voľba dopadne. Chcem iba predostrieť, že regulátor má v svojom DNA aj v zákonnom nastavení napísané to, aby bol nezávislým regulátorom. To, čo som spomínal pri Rade pre RTVS, že atraktivita tohoto postu je pod priamym vplyvom a tu priamym vyhľadávaním vôle politických strán a neveľa, iba jeden odborník na ekonómiu sa našiel z celého Slovenska, ktorý by sa prihlásil, je pri Rade pre vysielanie a retransmisiu ešte, ešte viac vidieť, pretože poslanecký kolega nominuje poslaneckého kolegu. A; bývalého alebo neviem, či ešte pán Mamojka je členom SMER-u. Ak je... (reakcia navrhovateľa), dozvedám sa, že nebol členom SMER-u, ale viedol veľmi dôležitý výbor a hájil v tomto parlamente farby SMER-u. Takže myslím si, že politizácia nezávislých orgánov dozoru nad televíznym a rozhlasovým vysielaním nie je dobré a možno práve preto sa viacej ľudí do tých postov nehlási.

    Chcem teda povedať aj jeden politický status k tomuto, chcem oceniť, že politické strany SaS a OĽANO – NOVA nepodľahli momentu, že do týchto rád budú nominovať politických nominantov, a tejto voľby sa ako entity parlamentu, čiže parlamentné strany nezúčastnili. Z hľadiska OĽANO – NOVA viem povedať, že je to zámerný fakt a kým budú politické strany nominovať odborníkov do nezávislých organizácií, ktoré; alebo nezávislých inštitúcií, ktoré by mali byť naozaj nezávislé, sa týchto aktov ani zúčastňovať nebudeme.

    Čiže možno, keďže na výbore prebehla debata o tom, že je tu, neviem nakoľko z vládnej úrovne, ale minimálne medzi poslancami v vládnej koalícii sediacich vo výbore pre kultúru a médiá, že je tu novelizačná snaha, ktorá by mala aj tento bod výberu kandidátov zlepšiť, vyriešiť aj iné situácie, kedy výbor je dopytovaný posudzovať takpovediac odbornosť televíznych, rozhlasových, právnych alebo ekonomických odborníkov a nastáva, myslím si, že ani jednu voľbu sme neabsolvovali bez toho, aby nenastal problém posúdenia hlavne kvalifikačných predpokladov ohľadom praxe, čiže akým spôsobom bude dokazovaná desaťročná prax v riadiacej funkcii v televíznom vysielaní alebo priamo v televíznom vysielaní. Myslím, že nastal aj teraz problém, kde sme museli zrátavať mesiace, na prstoch mesiace, že napĺňajú zákonný parameter desaťročnej praxe. Dokonca teraz výbor, neviem síce prečo, ale ustúpil od toho, že sme neskúmali tak podrobne to, že majú takpovediac supervisorov, že niekto tú prax teda naozaj svojím podpisom dokumentuje pre výbor. A koniec koncov, keďže výbor je chtiac-nechtiac predsa len orgánom parlamentu a je to politický orgán, by sme mohli to posúdenie aj nominačnú nechať iným organizáciám a odstrániť politizáciu týchto kandidátov.

    Chcel by som teda zapriať obidvom radám, aby do budúcna bol regulátor, aby nebol obviňovaný z politického vplyvu, aby jeho členovia nemuseli na kolenách prosiť o politickú podporu, ale ich voľba bola posunutá do možno tretieho sektoru medzi odborníkov na televízne, rozhlasové vysielanie, na ekonómiu a právo. Predostriem, chystám aj ja novelizačný moment v tomto. Myslím si, že máme dostatočné množstvo stavovských organizácií, kam by sme túto nominačnú, ako aj následne samotnú voľbu vedeli posunúť, ale to už je úplne iná debata. Preto nateraz hovorím, že my sa voľby alebo nominácií sme sa nezúčastnili a voľbe politických nominantov do týchto rád sa chceme vyhnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Farkašovský. Nech sa páči, ako jediný.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Možno opäť taký historický okamih vo faktickej poznámke, keď koaličný poslanec súhlasí s opozičným poslancom. Samozrejme, sme to prediskutovali na výbore najskôr, pre výbor, kultúru a médiá. Hovorili sme o atraktivite funkcií alebo zastávania funkcií v obidvoch radách a tak isto sme sa zhodli, že verejné vypočutie uchádzačov o funkciu v jednej aj v druhej rade bude asi nevyhnutné. Takže to sú tie dobré prvky. Ako to zatraktívniť, to je vec aj Národnej rady a vec určite aj politických strán. Nepristupoval by som k tomu tak, že nezúčastním sa na voľbe ako OĽANO alebo SaS, ale minimálne by som predložil svojich vlastných kandidátov. To v tom sme rozdielni.

    Ale v čom sme spoloční, je aj to, že asi bude treba nastaviť jasné kritériá, ktoré budú zodpovedať požiadavkám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v sále.

  • ... na danú funkciu, či už ide o navrhovateľa, alebo požiadavky na prax alebo vzdelanie, alebo skôr by som povedal profesionálne skúsenosti. To je, myslím si, veľmi dôležité pri posudzovaní jednotlivých kandidátov, či po profesionálnej stránke naozaj spĺňajú podmienky a kritérium, aby zastávali funkciu v Rade pre vysielanie a retransmisiu alebo v Rade RTVS.

    A myslím si, že toto isté, nielen verejné vypočutie, ale aj jasné stanovenie kritérií a požiadaviek by sme mali v čo najskoršom čase urobiť aj pre voľbu do funkcie generálneho riaditeľa RTVS.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, môžte reagovať.

  • Ďakujem.

    Ďakujem za názor a myslím si, že naozaj špecifikácia na odborné predpoklady, ale aj nominačná autorita, potom autorita, ktorá volí, ak teda myslíte tú snahu úprimne, sa dostane do nejakej legislatívnej podoby a budeme sa o nej rozprávať.

    Čo sa týka generálneho riaditeľa alebo teda postu generálneho riaditeľa tam už hearing je. Vždycky ho absolvujeme v priestoroch historickej, budovy historickej Národnej rady. Dokonca je tam zo zákona potrebné zabezpečiť aj internetový prenos. A myslím si, že kvalita projektov aj pri poslednom kandidátovi, ktorú môžem hodnotiť na základe toho prenosu aj verejnosť, stúpa, pretože kandidáti, ktorí prídu pripravení, výrazne svietia nad tými, ktorí pripravení neprídu alebo si tam prídu robiť nejaký iný typ či už politickej alebo osobnej kampane.

    Preto vítam to, že členovia Rady pre RTVS aj noví alebo budúci členovia retransmisnej rady budú musieť tento proces, či už vo výborovej miestnosti, alebo aj v pléne parlamentu, jednoducho zniesť a aby sme videli nielen životopisy, ale aj ich pripravenosť, akým spôsobom chcú naše mediálne prostredie dozorovať, akým spôsobom ho budú vedieť zveľadiť. A iba tak predostriem, myslím si, že budú mať veľkú úlohu aj súčasní, aby oligarchizácia nášho mediálneho priestoru bola čím ďalej menšia, alebo aby sa postavila nejaká hrádza, tak to treba klásť už aj týmto súčasným nominantom, aj členom týchto rád.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, máte záujem zhrnúť rozpravu, reagovať? Asi áno.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pardon, hopá. Mýliť sa je ľudské, vidíte. Ešte aj starý pes sa pomýli.

    Opýtam sa, či niekto sa hlási ústne do rozpravy, lebo to boli len písomné. Ďakujem za upozornenie.

    Pán poslanec Budaj, viem, že procedurálny. To je v poriadku. Takže nie.

    A teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú a ešte raz sa ospravedlňujem.

    Nech sa páči, pán spravodajca alebo teda navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ak dovolíte, zhrniem obidve rozpravy k obidvom bodom veľmi v krátkosti.

    Najskôr by som chcel konštatovať, že, pre vás všetkých, že pán Tibor Bernaťák, predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú radu, stiahol kandidatúru pána Karola Haťapku. To znamená, zobral späť tento návrh. Čiže buďte takí láskaví, aj z materiálov, ktoré máte, si meno Karol Haťapka škrtnite. Pána Karola Haťapku nevolíme.

    Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Viskupič. S mnohým, čo povedal pán poslanec Viskupič, sa dá súhlasiť. Avšak chcel by som aj pri tejto príležitosti povedať, že, pán poslanec Viskupič, vy nie ste nový poslanec v tomto parlamente, vy už máte tiež svoju históriu a tiež ste tuná hlasovali za niektoré zákony. Okrem iných ste hlasovali aj za tento zákon, ktorý teraz tak vehementne kritizujete. A máte pravdu, lebo ten zákon je zlý. Ale vy dnes hovoríte o tých veciach, ktoré zhruba padali ako argumenty aj zo strany opozície, keď pán minister kultúry Krajcer tento návrh zákona predkladal. My sme mali dve možnosti, keď sme vstupovali do vlády, do tej vlády pred skoro piatimi rokmi. Alebo teda okamžite tento návrh zákona zrušíme a budeme predkladať náš vlastný návrh zákona cez ministerstvo kultúry alebo nejakou poslaneckou aktivitou, alebo tento návrh zákona necháme a necháme, aby vyšli na povrch všetky tie chyby, ktoré v tomto návrhu zákona, samozrejme, sú.

    A ja s vami plne súhlasím, že ten zákon nie je dobrý. Len v tejto chvíli ide všetko podľa tohto zákona, všetko to, čo ste vyčítali tomuto zákonu, áno, je to pravda. Je to zákon, ktorý navrhol, dal odsúhlasiť do pléna minister kultúry Dano Krajcer a za ktorý ste aj vy hlasovali a my určite nie. Čiže ako trošku sa postavme do tej histórie, kde ako nemôžeme sa tváriť, že za tento zákon nemôžeme, respektíve nechať vinu na niekoho iného. Sú konkrétni ľudia s konkrétnymi menami, ktorí za tento návrh zákona hlasovali.

    Viete, atraktivita hlásiť sa za člena kontrolných orgánov nie je. No je nulová. Preto lebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... celý ten odstavec, celý ten odstavec, ktorý kreuje členov do rady, v podstate je zlý. Je niekedy nevykonateľný. A nielen táto časť toho návrhu zákona, ale budeme hovoriť o veciach, ktoré nie sú v poriadku ani pri voľbe riaditeľa, ktorá nás čaká za chvíľočku. A predpokladám, že táto debata o tomto zlom návrhu zákona, o zlom návrhu zákona, ktorý je v mnohom nevykonateľný, preto lebo vy isté veci neviete vysvetliť a vy dnes posudzujete napríklad prax redaktorov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu z hľadiska starého zákona, keď ešte rozhlas a televízia boli rozdelené. S týmto nikto pri tom predkladaní toho návrhu, ktorý predložilo ministerstvo kultúry pod vedením pána Krajcera, akosi vtedy nerátal, hoci sme naňho vtedy v opozícii upozorňovali. Kto si myslí, že nehovorím pravdu, nech si vytiahne rôzne tie diskusné príspevky, ktoré pri tomto zákone boli. Ale hovorím, nechcem zdržovať.

    Ďakujem veľmi pekne. Konštatáciou, že počet navrhovaných členov sa nám zmenšil, by som si dovolil v tejto chvíli skončiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Takže, páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu, ale žiadam vás, aby ste sa trošku ukľudnili, lebo fakt nie je počuť, kto čo navrhuje.

    Takže budeme pokračovať teraz hlasovaním o bode 26, to je druhé čítanie a hlasovaním o druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 304).

    Prosím teraz pána poslanca Dušana Bublavého, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 304.

  • Vážený pán predsedajúci, v spoločnej rozprave vystúpili siedmi poslanci.

    Pán poslanec Viskupič podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 51, proti 72, zdržalo sa 19 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Môžme pokračovať, nech sa páči.

  • Pán poslanec Martin Nemky podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol podaný dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 96, proti 37, zdržalo sa 9 poslancov.

    Môžme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Nemkyho.

  • Pán podpredseda, najprv dajte hlasovať o bodoch 1 až 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme najprv o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 44, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vyplývajúcom z rozpravy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Martina Nemky.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Nemkyho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 91, proti 45, zdržalo sa 7 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, tretie čítanie.

  • Pán podpredseda, keďže sme schválili body spoločnej správy a pozmeňujúci návrh, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 93, proti 49, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 92, proti 49, zdržali sa 2, jeden nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Bublavého, aby uvádzal hlasovanie k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 305, bod 27. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 305.

  • Pán podpredseda, k spoločnej správe vystúpili siedmi poslanci.

    Pán poslanec Viskupič podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní. Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 49, proti 75, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tento návrh nebol schválený. Môžme pokračovať v rokovaní.

  • Pán poslanec Martin Klus podal dva pozmeňujúce, doplňujúce návrhy a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh pán poslanec Martin Nemky. Keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa, hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 105, proti 32, zdržali sa 5, 1 nehlasoval.

    Lehoty sme skrátili. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, najprv dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, hlasujme o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 72, proti 47, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy. Vzhľadom na to, že sme schválili body 6 a 7 zo spoločnej správy, o prvom bode z prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Klusa nemôžeme hlasovať.

  • Námietka. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 50, proti 65, zdržalo sa 27 poslancov, 1 nehlasoval.

    Námietka bola odmietnutá. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o druhom bode z prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Klusa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 51, proti 56, zdržalo sa 34 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Klusa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 51, proti 60, zdržalo sa 32 poslancov.

    Taktiež sme tento návrh neschválili.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Martina Nemkyho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 75, proti 44, 23 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Pán podpredseda, keďže sme schválili body spoločnej správy a pozmeňujúci návrh, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, poslancov za 78, proti 48, 17 sa zdržali hlasovania.

    Posunuli sme zákon do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 77, proti 49, zdržalo sa 16 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 358), ktorý sme prerokovali včera, chcem uviesť, že Národná rada v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení volí do dozornej rady troch zástupcov za odborové zväzy, dvoch zástupcov za zamestnávateľov a jedného zástupcu za poberateľov dôchodkových dávok.

    Prosím teraz spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Jána Podmanického, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 358.

  • Vážený pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať jednotlivo o návrhoch kandidátov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým začne plynúť funkčné obdobie dňom 10. februára 2017. Pripomínam, pán podpredseda, že treba hlasovať jednotlivo o každom kandidátovi. Najskôr budeme preto hlasovať o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov.

    Budeme najskôr hlasovať o pani Magdaléne Mellenovej. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 81, zdržalo sa 61 poslancov, 2 nehlasovali.

    Tak musím konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Magdalénu Mellenovú za zástupkyňu odborového zväzu do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Nech sa páči ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o pánovi Martinovi Miklušovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 80, zdržalo sa 64 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Martina Mikluša za zástupcu odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Nech sa páči ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o páni Márii Svoreňovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 80, zdržalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pani Máriu Svoreňovú za členku Dozornej rady Sociálnej poisťovne ako zástupkyňu odborových zväzov.

    Nech sa páči ďalej.

  • Hlasujeme ďalej o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

    Najskôr budeme hlasovať o pánovi Pavlovi Brnkovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 80, zdržalo sa 64 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Pavla Brnku za zástupcu zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o pánovi Ľudovítovi Pausovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 100 poslancov, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pána Ľudovíta Pausa za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne ako zástupcu zamestnávateľov.

    Nech sa páči, ešte máme zástupcov záujmových združení občanov.

  • Hlasujeme o zástupcovi navrhnutom záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok.

    Návrh je pán Ján Lipiansky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 84, proti 1, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pána Lipianskeho do dozornej rady.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj Rady pre vysielanie a retransmisiu vykonali tajným hlasovaním. Prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 82, proti 60 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tajné hlasovanie.

    Predtým ešte, vážené panie poslankyne, ešte nechoďte z miesta, budeme mať ešte, pokiaľ nebude všeobecný súhlas, jedno hlasovanie. Pán poslanec síce bol prihlásený, pán poslanec Budaj, len medzitým sa jeho meno vymazalo na začiatku hlasovania. Navrhuje presunúť bod č. 30, to sú tie amnestie (tlač 318) na marcovú schôdzu Národnej rady v mene poslaneckých klubov OĽANO – NOVA, SaS a SME RODINA. Chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Lebo niektorí to vyslovujú, ako keby to bolo nie.

    Takže, ďakujem pekne, pán poslanec, o tom nebudeme hlasovať.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu o týchto bodoch, návrhoch, sú to tlače 342 a 355.

    Tajné hlasovanie vykonáme na troch hlasovacích lístkoch. Len uvádzam, že na hlasovacom lístku k voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nie je uvedené meno a priezvisko kandidáta Karola Haťapku, nakoľko navrhovateľ ho stiahol. Svoju voľbu vyjadríte tak ako vždy na každom hlasovacom lístku buď za, proti alebo sa zdržiavam.

    Pri voľbe člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania je možné na hlasovacom lístku označiť alternatívu za najviac u dvoch kandidátov.

    Na hlasovacom lístku o voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je možné označiť alternatívu za najviac u dvoch kandidátov.

    Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená a tak ďalej.

    Takže pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania, nech sa páči.

  • Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 342, a o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 355.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz, nakoľko tu vznikli nejaké nedorozumenia. Do Rady pre retransmisiu volíme dvoch z prítomných a, samozrejme, do ďalšej rady televízie tam volíme troch. Takže môžte najviac teda troch zakrúžkovať, že áno. Ináč lístok je neplatný.

  • Pokračovanie aktu tajného hlasovania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či už každý využil právo sa zúčastniť tajných volieb? Asi áno. Takže vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Samozrejme, nech sa páči, choďte spočítať, ako sme zvolili a volili.

    A zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť dve veci, minimálne jednu, ktorú niektorí teda budú veľmi vítať. Zajtra o jedenástej nie je hlasovanie, myslím, že škoda, a potom bod 30, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej, zákon č. 317/2009 Z. z., na základe požiadavky predkladateľov na utorok poobede by sme preložili, pokiaľ je s tým všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže teraz vyhlasujem prestávku, kým teda sa nespočítajú hlasy, a potom oznámime výsledok.

  • Prestávka, spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Takže poprosím overovateľa, aby prečítal a vyhlásil teda výsledky tajnej voľby.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výsledky už nie sú tajné. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie, ktorá sa konala dnes.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných.

    Zo 111 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    – o návrhu na voľbu Martina Kabáta za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie hlasovalo za 74 poslancov, proti 18, zdržalo sa 19.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie zvolený Martin Kabát.

    Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania, ktoré sa konalo 2. februára 2017.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania všetci poslanci, ktorí si prevzali lístky, aj odovzdali tieto hlasovacie lístky. Zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných a 91 platných.

  • Reakcia z pléna.

  • Neviem, kolega, jak ste hlasoval, asi neplatne.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    – Ján Dianiška, hlasovalo za 0, proti 57, zdržalo sa 34;

    – Dóra Hushegyiová, za 61, proti 17, zdržalo sa 13;

    – Martin Kákoš, za 55, proti 21, zdržalo sa 15;

    – Ľubomír Krno, za 18, proti 39, zdržalo sa 34.

    Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania zvolená Dóra Hushegyiová.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet, keďže nebol zvolený potrebný počet členov rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký, najvyšší počet hlasov.

    To znamená, že do opakovaného, do opakovanej voľby postupujú pán Kákoš Martin a pán Krno Ľubomír.

    Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Zápisnica o výsledku tajného hlasovania na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 2. februára 2017.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 23 neplatných a 96 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    – pán Peter Alakša, hlasovalo za 10 poslancov, proti 58, zdržalo sa 28;

    – Štefan Fejko, hlasovalo za 15, proti 50, zdržalo sa 31;

    – pán Mojmír Mamojka, hlasovalo za 65, hlasovalo proti 21 a zdržalo sa 10.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený Mojmír Mamojka.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet členov rady, vykoná sa voľba opakovane, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí mali rovnaký počet, najvyšší počet hlasov.

    To znamená, že do opakovanej voľby postupujú páni Peter Alakša a pán Štefan Fejko.

    Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som odovzdala odkaz od predsedníčky ľudskoprávneho výboru, ktorá je chorá a nemôže sa zúčastniť, ale rada by touto cestou oznámila, že v pondelok o trinástej hodine bude zasadať výbor ľudskoprávny, na ktorom je dôležitým bodom programu vypočutie kandidátov na post verejného ochrancu práv, tak si priala, aby som tento odkaz odovzdala všetkým poslancom, prípadne tým, ktorí záznam uvidia. Tak ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslankyne Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 295, spoločná správa výborov má tlač 295a.

    Dávam slovo...

  • Reakcia navrhovateľky a poslanca Gröhlinga.

  • Tak pardon, nemal som to tu napísané, pokračujeme týmto zákonom rozpravou. Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, k obsahu zákona, k obsahu návrhu som sa už vyjadroval aj v prvom čítaní. Nebudem opakovať teraz, budem sa venovať presne tej istej problematike, ktorej sa venoval aj kolega Blanár, a to slovu "príbuzné", ktoré sa nachádza v tomto zákone.

    Po prvé, nikto nevie presne, čo sú príbuzné odbory, my sa môžme iba dohadovať, že sú to asi odbory, ktoré majú k sebe tematicky veľmi blízko, alebo sú to odbory, ktoré majú spoločné dvojčíslie podľa vyhlášky 64 z 2015., no nikde nie je napísané, že čo sú vlastne príbuzné odbory a ako ich definovať. V praxi je úplne bežné spájať aj nepríbuzné odbory, aj príbuzné odbory na stredných odborných školách, ktoré pokrývajú širokú škálu remesiel a povolaní, ktoré majú v sebe nutne a veľmi blízko tematicky či obsahovo, ale nemajú rovnaké prvé dvojčíslie, tak ako je stanovené vo vyhláške 65.

    Po tretie by som si dovolil upozorniť, že v praxi sa spájajú aj nepríbuzné odbory, ktoré pokiaľ oba odbory učebné alebo študijné s totožnou dĺžkou trvania, pretože takéto odbory majú rovnakú dotáciu všeobecných predmetov aj niektorých odborných predmetov, napríklad ekonómia alebo aplikovaná informatika, a školy tak doteraz bežne, tak ako aj kolega Blanár hovoril, že spájali či už príbuzné odbory, alebo na výnimku aj nepríbuzné odbory a žiaci mali spolu všeobecné hodiny a na odborné predmety sa potom, samozrejme, delili.

    Ja si dovolím iba upozorniť na dva články. V prvom článku v § 33 ods. 10, kde by sa mohlo riešiť slovo, ktoré stanovuje tento problém a to je slovo "príbuzných", a následne aj v zákone 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave, kde tiež sa spomínajú tieto slová "príbuzný", ktoré sme spomínali aj s kolegom Blanárom.

    Preto mi dovoľte, aby som dal procedurálny návrh na základe rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť tento návrh zákona jej navrhovateľke na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či chce niekto zaujať stanovisko?

    Navrhovateľka, spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslankyne Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa (menía) dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 294. Spoločná správa výborov má tlač 294a.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. No, takže my sme si už tento zákon aj predtým trošku viacej priblížili, takže ja to už len teraz zhrniem.

    Naozaj tu ide o tú legislatívnu úpravu, akési vyčistenie v legislatíve, aby naozaj ten status pedagogického zamestnanca mal i majster odbornej výchovy, učiteľ umeleckej praxe alebo učiteľ odbornej praxe, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa v duálnom vzdelávaní žiakov, ktorý participuje na praktickom vyučovaní. Je to vlastne, sú to podnety z obce pedagogických a odborných zamestnancov. Takisto je to stanovisko z ministerstva školstva, z legislatívneho odboru, aby sa tieto veci uzrejmili a raz a navždy dali do poriadku.

    Zamestnávatelia ctení, oni veľmi dobre vedia, že oni majú tri možnosti zo zákona. Od samého začiatku môžu použiť na toto praktické vyučovanie buď inštruktora, alebo si môžu kvázi teda vypožičať učiteľa, teda majstra odbornej výchovy zo školy, alebo môžu mať potom už na to ich vlastné riziko majstra odbornej výchovy s tým, že ho musia mu uznať ten status pedagogického zamestnanca. V tom je podstata celého návrhu tohoto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Pétrovi Vörösovi, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. decembra 2016 č. 367 sa uzniesla prerokovať návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K návrhu poslankyne zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 138 zo 17. januára 2017 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 47 z 26. januára 2017. Zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenej zmene s odporúčaním ju schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh poslankyne schváliť v znení doplňujúceho návrhu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorským výborom, z 27. januára 2017 č. 60. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Kto sa chce prihlásiť ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Presne to natiahnem na dve minúty, dobre?

    Vážený pán predsedajúci (povedané s pobavením), pani navrhovateľka, dovoľte mi, aby som vás informoval o liste, reakcii Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania, ktorý sa aj uskutočnil 26. januára, kedy sa konalo zasadnutie rady zamestnávateľov, kde táto Rada zamestnávateľov pre duálne vzdelávanie požiadala vás o stiahnutie tohto návrhu. Keďže všetci vieme, že sa iba konzervuje súčasný stav, kde majú majstri odbornej výchovy na pracovisku praktického vyučovania postavenie pedagogických zamestnancov a vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 317/2009 o pedagogických, tak toto nastavenie spôsobuje zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania zásadné problémy, a to, že majstri odbornej výchovy na pracoviskách u zamestnávateľov sú v prvom rade zamestnancami zamestnávateľa zaradení do organizačnej štruktúry ako súčasť pracovného tímu a na nich sa vzťahujú aj všetky interné predpisy, ktoré sú organizačné a podobne.

    Ja preto opätovne, aby som stihol, opätovne vyzývam, že či nechceme prerokovať tento návrh. Nebudem dávať žiadny procedurálny alebo niečo podobné, ale či nechcete zvážiť aj veľmi zásadnú pripomienku z Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania a prepracovať tento návrh.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Tak nakoniec sme to stihli. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko k rozprave? Nikto.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím dnešný rokovací deň.

    Ešte vám chcem pripomenúť, že zajtra, v piatok, hlasovanie nebude a doplňujúca, opakovaná voľba za členov rady sa vykoná v utorok po hlasovaní o 17. hodine. Zajtra, čím...?

    Návrh pani podpredsedníčky Nicholsonovej ide až o, až v utorok o štrnástej. Zajtra pôjde... (reakcia z pléna), áno, zajtra o deviatej návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 261.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.