• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň dvanástej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Martin Kotleba, Igor Matovič, Silvia Shahzad.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Alena Bašistová.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prerokovaniu bodu ospravedlnenie poslancov Národnej rady v zmysle uznesení mandátového a imunitného výboru zo 7. decembra 2016.

    Dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru poslancovi Richardovi Rašimu.

  • Rokovanie o ospravedlnení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. decembra 2016.

  • Príjemný deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil ako predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a informoval vás o prijatých uzneseniach výboru k disciplinárnym konaniam voči poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi, Stanislavovi Mizíkovi a Milanovi Mazurekovi za výroky prednesené na desiatej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oznámenie o začatí disciplinárneho konania a uznesenie výboru menovaným poslancom bolo doručené 1. 12. 2016, súčasne som ich požiadal o vyjadrenie sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania. Na jedenástu schôdzu mandátového a imunitného výboru, ktorá sa konala 7. decembra 2016, boli prizvaní všetci traja menovaní poslanci. Rokovania sa zúčastnili a vyjadrili svoje stanovisko k prijatým uzneseniam výboru. Na základe všetkých materiálov a písomností slúžiacich ako podklad na rozhodovanie výboru mandátový a imunitný výbor prijal uznesenie k disciplinárnemu konaniu voči poslancovi Igorovi Matovičovi, Stanislavovi Mizíkovi a Milanovi Mazurekovi a odporučil im podľa § 139 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ospravedlniť sa na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za výroky pri výkone funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prednesenej na desiatej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prijaté uznesenia výboru boli osobne doručené.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Teda, páni poslanci teda majú možnosť realizovať toto odporúčanie výboru a ospravedlniť sa na schôdzi Národnej rady. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči mojej osobe bol podaný práve predsedom Národnej rady, logicky z toho vyplýva, že výroky, ktoré som predniesol, sa dotkli osobne práve jeho, a práve preto by som chcel logicky svoje ospravedlnenie smerovať priamo k jeho osobe. Dúfam, že si to neskôr pozrie.

    Teda, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, kapitán, doktor Andrej Danko! Týmto sa vám chcem ako radikálnemu zástancovi islamu a ortodoxnému obhajcovi sionizmu v jednej osobe ospravedlniť za to, že som vás urazil tým, že som v tomto pléne povedal o islame a o Izraeli čistú pravdu. Ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že sa môžem ospravedlniť, pretože v akomkoľvek islamskom štáte by mi za toto zrejme odťali hlavu. Čo ma ale prekvapuje, je, že sa vy ako predseda Slovenskej národnej strany cítite byť urazený, keď niekto kritizuje islam. Vy sa cítite urazený pri kritike islamu, toho islamu, ktorý je v súčasnom o období v podstate silou, ktorá pôsobí na celú našu európsku civilizáciu absolútne deštruktívnym spôsobom. Toho islamu, ktorý má denne naprieč celým európskym kontinentom desiatky obetí. Toho islamu, ktorý nerešpektuje demokraciu, vysmieva sa z ľudských práv a učí nás, že sa máme k ženám správať ako k dobytku určenému na porážku. Toho istého islamu, ktorý povoľuje pedofíliu, ktorý povoľuje zoofíliu, dokonca aj nekrofíliu. Toho islamu, ktorý nie je ničím iným, než obyčajným dielom diabla. A keď si pán kapitán myslí, že takýmito pokutami a sankciami donúti poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko k tomu, aby sme, ľudovo povedané, stiahli chvost a zavreli ústa, aby sme prestali bojovať za svoj národ a za európske kresťanské a národné hodnoty, tak je pán kapitán na veľkom omyle. My na rozdiel od vás totiž, pán kapitán, na rozdiel od vás ako predsedu Slovenskej národnej strany sa nikdy nevzdáme svojich národných a kresťanských hodnôt. My nikdy nevzdáme svoj boj za náš národ a nikdy nedovolíme, aby bola naša krásna vlasť, naše krásne Slovensko, ktoré vy tak nenávidíte, v rukách ľudí, ktorí nás chcú zotročiť alebo povraždiť.

    Dnes sme totižto v Európe pod takým tlakom islamizácie, že už dokonca jeden z najslávnejších španielskych futbalových klubov musel odstrániť zo svojho loga kresťanský kríž, pretože by to mohlo uraziť moslimskú komunitu. Hovoríme o tom istom Španielsku, ktoré bolo skoro sedemsto rokov pod nadvládou krvilačných moslimských Maurov, o tom istom Španielsku, v ktorom pri stáročiami trvajúcej reconquiste zomreli státisíce európskych kresťanských mužov preto, aby tento kus európskej kresťanskej zeme dostali z rúk týchto krvilačných neľudských zvierat.

    Ja som si istý, že ani radoví členovia Slovenskej národnej strany, pán kapitán, nemajú záujem na tom, aby sme na Slovensku ustupovali islamizácii alebo stavbe mešít. Ja vám totiž pripomeniem, že to bol práve váš výrok, pán kapitán, kedy ste tvrdili, že islamizácia štátu začína stánkami s kebabom. Ja viem, že dnes má už tento výrok asi rovnakú hodnotu, ako keď ste tvrdili, že nikdy v živote nebudete vo vláde s Bugárom, no som rád, že takýmito svojimi konaniami otvárate ľuďom oči, že ukazujete svoju pravú tvár občanom Slovenska a hlavne svojim voličom, ktorým dávate návod, že v ďalších voľbách by sa mali rozhodnúť lepšie. Pretože, opakujem, Ľudová strana Naše Slovensko na rozdiel od tzv. Slovenskej národnej strany nikdy nezanevrie na hodnoty národné a hodnoty kresťanské. My nikdy nevzdáme svoj boj za náš národ, za našu vlasť, za našu krásnu európsku kultúru a morálku. A v súčasnosti sme – či už v tomto pléne alebo aj v celej Slovenskej republike – jedinou stranou, ktorá ešte môže Slovensko zachrániť.

    Ďakujem.

  • Slabší potlesk.

  • Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ste sa mali buď ospravedlniť, alebo neospravedlniť, ale podľa môjho názoru ste zneužili priestor na ospravedlnenie na obhajobu toho, za čo ste sa mali ospravedlniť.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj sa odhlásil z rozpravy, pán poslanec Mizík.

  • Vážený predseda Národnej rady pán Andrej Danko, keď si myslíte, že islam nie je pedofilné náboženstvo, tak si zoberte za ženu šesťročné dievča, ako to Korán umožňuje. Keď si myslíte, že podrezávanie hrdiel kresťanom nie je satanizmus, tak kľudne konvertujte na islam. Ak sa vás moje výroky o satansko-pedofilnom diele diabla dotkli, tak sa vám hlboko a hlboko, prehlboko ospravedlňujem, ale myslieť si to aj tak budem, pretože po dôkladnom preštudovaní Koránu sú jasné ich normy.

    Stovky veršov priamo podnecujú na nenávisť k nemoslimom. Je to 340 veršov. Stoosemdesiat veršov priamo podnecuje násilie a brutalitu. Toto nie je urážka islamu, to sú holé fakty.

    Ukážka: "Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete! Vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnal! Avšak zavádzanie od viery je horšie ako zabitie. Ak vás napadnú, zabite ich! Takáto je odmena neveriacich. Pre tých z vás, ktorí od nášho náboženstva odpadnú a ako neveriaci zomrú, bude s nimi konanie na tomto i onom svete. Tie ohne obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. Nech teda bojujú na ceste Božej tí, ktorí si kupujú život pozemský, život budúci a ktorí bojujú na strane Božej a budú zabití, či zvíťazia, tým dáme nesmiernu odmenu." To je výzva na džihád.

    Čo sa týka neveriacich: "Neberte si medzi nimi priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu. Ak sa obrátia chrbtom, potom ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete. A neberte si z nich ani priateľov, ani pomocníkov." Myslím, že to platí pre pána poslanca Dostála. "Ak sa nebudú držať ďalej od vás a nevzdajú sa vám na milosť a nezložia svoje ruky, vtedy ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete. A nad týmto vám dávame právomoc zreteľnú. Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Boh ich zabil. A nevrhal si tých, keď si vrhal, ale bol to Boh, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou od neho prichádzajúcej. Veď Boh počujúci je vševediaci. Ak uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy. My sa veru previnilým pomstíme. Keď sa stretnete s neveriacimi, udrite ich do šijí, až im spôsobíte úplnú porážku. Pevne ich spútajte a potom ju, ich buď omilostite alebo ich prepustite za výkupné, pokiaľ vojna neodloží svoje bremeno (takzvané výpaľníctvo)! Však bude nami na rypáku označený; chopte sa ho a v reťaziach ho zakovajte, potom v ohni pekelnom ho páľte! Potom reťazou 70 lakťov dlhou ho zviažte. Pre neveriacich sme reťaze, okovy a plameň šľahajúci pripravili. A odmenou tých, ktorí viedli vojnu proti Bohu a jeho poslovi a šírili na Zemi pohoršenie, bude, veru tak, že budú zabití alebo ukrižovaní, či budú im useknuté ich pravé ruky a ľavé nohy alebo budú zo zeme vyhnaní. A týmto dostane sa hanby na tomto svete, zakiaľ na onom svete ich očakáva trest nesmierny."

    Toto je tým, čo hovoria, že, o právach žien v moslimských krajinách. "Muži zaujímajú postavenie nad ženami preto, že Boh dal prednosť jedným z vás pred druhými a pretože muži dávajú z majetku svojho ženám. A cnostné ženy sú pokorne oddané a strážia, skryté, sa skryté kvôli tomu, čo Boh nariadil strážiť. A tie ich neposlušnosti sa obávate, varujte, vykážte im miesta na spanie a bite ich." To je takzvané týranie blízkej a zverenej osoby. "Ak však budú poslušné, nevyhľadávajte proti nim dôvodu. A Boh je veru vznešený, veľký."

    Preto paragraf v našom trestnom práve č. 423, 350/2005, to je Trestný zákon, hanobenia rasy, národa a presvedčenia sa dá hravo aplikovať na každého, kto propaguje toto náboženstvo v našich pomeroch. V našej kultúre a právnom systéme sa nedajú aplikovať islamské zvyky a tie časti Koránu, ktoré sa týkajú mnohoženstva, to je takzvaná bigamia.

    Ďakujem za slovo.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Dovoľte mi prejaviť ľútosť nad tým, čo všetko sme si tuná vypočuli. Rada by som povedala, že nie som ani obhajcom islamu, som kresťan a je mi smutno z toho, čo som si tu dnes vypočula. Je jedna vec možno, vyťahovať úryvky bez akýchkoľvek súvislostí sa mi zdá úplne znevažujúce a veľmi zlé. A rovnako to robia možno ateisti s vyťahovaním jednotlivých viet aj z Biblie. A rovnako ich používajú, rovnako, tak ako vy teraz. Je mi strašne ľúto, keď sa tunák oháňate kresťanstvom, že práve pán Mazurek bol napríklad jedným z tých, ktorý neváhal, možno aj by bol hodil dlažobnú kocku na ženu, ktorá, ktorú tak vehementne obhajoval. Je mi ľúto toho, čo som si tu vypočula.

  • Chce zaujať stanovisko pán predseda výboru? Záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja len veľmi krátko. Dnes, ctení páni poslanci, ste mali možnosť urobiť z môjho pohľadu elementárne slušnú vec a ospravedlniť sa niekomu. A nemyslím len pána predsedu Národnej rady Danka, ale aj mnohých iných ľudí, ktorých sa vaše výroky dotkli. A možno sa ich dotkli bez toho, aby ste si vy uvedomovali, že sa niekoho dotknú, ale faktom je, že výroky, ktoré odzneli z vašich úst, ale aj z pána poslanca Matoviča, vyvolali búrku rôznych reakcií. A neboli to ani prívrženci islamu, ani prívrženci žiadneho extrémizmu. Išlo len naozaj o to málo, povedať prepáčte, možno sme to mysleli inak. Možno ste mohli ukázať aj ostatným poslancom, aj médiám, že je vo vás aj niečo, čo sa vám nepripisuje možno, možno niečo úplne ľudské a prirodzené. Ale, bohužiaľ, vy ste aj túto možnosť pre akéhokoľvek slušného človeka zneužili iba na to, aby ste si zase urobili politickú propagandu. Naozaj to, že návrh podal pán predseda Danko, neznamenalo, že sa tieto výroky dotkli iba jeho. Videli ste reakcie, tie výroky sa dotkli mnohých ľudí.

    Pán poslanec Mazurek, váš prejav bol tak hlasný, že aj ja, ktorý teda som akoby staršia generácia, tak som sa bál, že ohluchnem, lebo ste tu kričali a dávali ste svojou silou hlasu najavo, ako nesúhlasíte s ničím, čo sa tu deje.

    Pán poslanec Mizík, u vás som mal pocit, že vás emócia skolí a dostanete infarkt. Dnes stačilo, dnes, nič iné, len povedať prepáčte, lebo aj vy, ktorí sa prezentujete ako kresťania a kresťanská strana, tak ste porušili mnohé z princípov, ktoré kresťanstvo hlása a ktorým sa kresťania majú riadiť. Takže opäť ste ukázali to, že zneužijete každú príležitosť na to, aby ste šírili svoje prejavy neznášanlivosti a extrémizmu. A potom sa nečudujte, keď ste označovaní, strana, ktorá nenávisť a neznášanlivosť v našej krajine šíri.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, tlač 346.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre sociálne veci, poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickou poznámkou je na včerajšie vystúpenie poslanca Buriana prihlásená poslankyňa Erika Jurinová, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Faktická. Lebo máte teraz, vystupujete v rozprave.

    Takže nech sa páči, do rozpravy pani poslankyňa Jurinová. Čiže je to ústne prihlásenie, čiže desaťminútový limit.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 346.

  • Vážené, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko zareagovať na novelu, ktorú tu máme. Rovno v úvode poviem, že prijímam zmenu, ktorú navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, a teda to, čo som chcela povedať vo faktickej poznámke, že je to také zábavné, keď vidím, ako koaličný poslanec bojuje s vlastným ministrom. Ale však viem dlhodobo o tom, aký postoj má pán poslanec alebo teda spravodajca Burian k otázke druhého piliera, tak možnože nás to ani nemusí veľmi prekvapovať.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prečo? Veď tak vždy ste naozaj viac sa snažili tú váhu prvého piliera možnože presadzovať ako druhého.

    Dobre. Teraz sa jedná teda o anuitnej novele, ktorá bola prijatá v predchádzajúcom volebnom období. Bola prijatá na poslednú chvíľu a naozaj na každej jednej vláde bol ten dlh, ktorý sa už musel nejakým spôsobom sanovať, pretože prišlo obdobie, kedy bolo treba začať vyplácať anuity. Tento anuitný trh je veľmi, veľmi malý, zatiaľ, hej? Postupne bude narastať. Tie podmienky pre poisťovne, tri podmien..., alebo teda tri poisťovne, ktoré sa ujali tohto, sú dosť tvrdé. Aj napriek tomu verím tomu, že ani jedna z nich by to nerobila, keby nemali z toho profit, samozrejme. Ale teda zostaňme pri tom, že je to naozaj tvrdo regulovaný biznis štátom rovnako, ako teraz už aj zapojenie DSS-iek je veľmi tvrdo regulované a pod kontrolou štátu.

    Ja by som sa možnože na to pozrela z takého širšieho pohľadu a to, ako je u nás nastavený dôchodkový systém. Dostala som sa k materiálu, ktorý hovorí o tom, alebo je, kde sú zoradené, kde je zoradených 54 krajín sveta, a hovorí, krajiny, týchto 54 krajín je známkovaných podľa toho, aký udržateľný je ich dôchodkový systém. Podľa týchto grafov je najudržateľnejší systém dôchodkový v Austrálii, Dánsku, Švédsku. Naopak, Slovensko je na 36. mieste. Je teda už zaradený v pásme, kde by bola potrebná vyššia forma reformy.

    Rovnako keby sme sa pozreli na udržateľnosť dôchodkového systému vybraných krajín strednej a východnej Európy, takže teraz sme už doma, stredná a východná Európa, zistíme, že najlepšie nastavený systém z týchto krajín strednej a východnej Európy má nastavený Litva, Estónsko a Slovensko je tretie od konca. Slovensko, udržateľnosť slovenského dôchodkového systému, je teda tretie od konca. Možno aj preto by bolo dobré začať uvažovať o novom, novej dôchodkovej, nazvem to reforme, ale možno nie v takom ponímaní, ako sa o tom hovorilo v roku 2004, ale v ponímaní toho, že vieme, aká situácia Slovensko o pár rokov čaká. Mám na mysli samozrejme demografiu Slovenska.

    Dnes máme stav 5,4 milióna obyvateľov. To sú obyvatelia, ktorí sú na Slovensku podľa štatistických, posledného, podľa posledného sčítania občanmi Slovenska. V skutočnosti však vieme reálne podľa čísiel zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, to číslo je už dnes 5,1 milióna. Takže tých 300-tisíc ľudí nám visí v lufte, ako by sa to dalo jednoducho povedať. A sú to zväčša ľudia, ktorí sú v zahraničí. Takže veľká otázka pre ministerstvo, to bude možnože aj témou potom nasledujúceho zákona, že čo robí ministerstvo pre to, aby týchto 300-tisíc aktívnych produktívnych ľudí prišlo na Slovensko, aby boli oni tí, ktorí dnes prinášajú do Sociálnej poisťovne svoje odvody.

    Situácia do roku 2030 ešte bude možno pozitívna pre Slovensko v absolútnych číslach. Nárast obyvateľstva by mal byť zhruba 5,5 milióna, ale potom nastane prudký pokles na päť miliónov obyvateľov. Prudko klesneme na päť miliónov obyvateľov.

    Na druhej strane sa rovnako bude meniť aj štruktúra obyvateľstva. Ak za socializmu bol robený dôchodkový systém tak, aby zhruba 10 ľudí pracovalo na jedného dôchodcu, vieme, že dnes je to možno 4,5 človeka, v 2030 sa očakáva, že zhruba 3 ľudia, v roku 2060, pokiaľ nedôjde k nejakým zmenám, tak na jedného dôchodcu bude pracovať 1,6 človeka. A tu mi napadá taká myšlienka, ale nie napadá, bolo to povedané, že je škoda, že Slovensko začalo s reformou dôchodkového systému až v roku 2004. Desať rokov ľudia už si mohli šetriť, keby sa boli zmeny začali podobne ako aj v ostatných okolitých krajinách.

    Ak by som sa vrátila, teda záver len k anuitnej novele, táto novela, ktorá prišla na stôl, aj keď teda videla som, že nesúhlas pána Buriana, musím povedať, že pán štátny tajomník Švejna bol naozaj jedným z tých, ktorý mal problém s anuitnou novelou práve preto, lebo napádal najmä, teda ja si pamätám z jeho prejavov dve veci, to, že vyplácajú poisťovne, že prečo sa táto možnosť dala poisťovniam, potom už teda sa z týchto, potom už tieto pripomienky nehovoril, ale skôr, že ľuďom sa dáva malá možnosť na manipuláciu so svojimi peniazmi, alebo s ich peniazmi, ktoré si sporili na dôchodkové sporenie, na dôchodkové účty.

    Neviem sa stotožniť s pripomienkami, ktoré počúvam, že ľudia, keď budú mať možnosť programového výberu, tak určite si všetko naraz vyberú a potom zostanú akoby na ťarche štátu. Ja si nemyslím, že Slovensko má takýchto nezodpovedných občanov. Verím tomu, že ľudia majú dosť rozumu. Aj tá suma, ktorá je nastavená na 425 eur na nasledujúci rok, kedy sa už bude vlastne toto referenčné číslo alebo táto referenčná, referenčný dôchodok používať ako porovnávacie číslo, tak je dostatočná na to, aby sa dôchodcovia mali možnosť rozhodnúť, či si peniaze vyberú programovo alebo budú žiadať o anuitu.

    To, čo mi možno v tejto novele chýba, je možnosť odloženia poberania anuity do budúcna. Hovoríme o tom, že pred, dva roky to je, kedy bola prijatá anuitná novela, ten trh sa naozaj len vytvára. A zdá sa mi jednak, že veľmi rýchlo prišla prvá zmena, že vlastne nedalo sa, osobne si myslím, že by bolo možno lepšie počkať s takýmito zmenami, keď sa už ten trh trošku nasýti a zastabilizuje, ale budiš, stále vravím, že túto zmenu považujem za pozitívnu. A čo je veľmi zvláštne, tak mnoho ľudí, ktorí sporili tých 10 rokov v druhom dôchodkovom pilieri, nepožiadalo o výplatu anuity. Nestihla som si zobrať tie čísla, ale viem, že to bolo porovnateľné, že ak 3-tisíc ľudí malo nárok, tak myslím, že 700 si dalo urobiť ponuku a len ani nie 100 si uzatvorilo zmluvy o anuitách. Aj to svedčí o tom, že ľudia možno uvažujú takým spôsobom, že počkajú, kým sa peniaze ešte zhodnotia, a potom si dajú opäť urobiť ponuku, že jednoducho nezaviazali sa vopred, keď vedeli, že tá anuita je nižšia.

    Ale teda bola by som veľmi rada, keby zároveň s týmto programovým výberom bola možnosť, pardon (rečníčka si odkašľala), odsunúť možnosť výberu anuity na neskoršie obdobie. To je podľa mňa dosť dôležité a dosť vážne a brala by som to ako veľké pozitívum, keby sa podarilo do zákona dostať ešte toto.

    A posledná vec, ktorá súvisí celkovo s nastavením druhého piliera, som stále presvedčená o tom, že spôsob akým upravila vláda v minulom volebnom období vchádzanie do druhého piliera, to znamená, že na ľuďoch, na mladých ľuďoch, ktorí naozaj nemajú záujem ešte o stanovovaní si priorít v oblasti dôchodkov, dala možnosť len, tak tým uberá mladých ľudí o vyššie výnosy v budúcnosti na svojich dôchodkoch. Preto si myslím, že povinnosť vstupu do druhého piliera a možnosť z neho do niekoľkých rokoch vystúpiť by mala byť to prvé, čo by mala vláda robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa s vami zhodnem, že druhý pilier je biznis a, samozrejme, nie je tvrdo regulovaný štátom, je len regulovaný štátom. Rovnako by som chcela sa pozastaviť pri tej vete, keď ste povedali, že dnes nám klesá počet ľudí, ktorí môžu pracovať na dôchodcov. Áno, samozrejme, Európska únia rozmýšľa o tom, že na jeden automat dneska nahradí 10 ľudí, že zavedie daň, pretože pôrodnosť ešte neznamená pre spoločnosť zamestnanosť. Stotožňujem sa s vládnym návrhom, pretože množstvo sporiteľov v druhom pilieri aj vďaka nešťastnému nastaveniu systému pri neobratnej dôchodkovej reforme nedosiahne na rozumnú výšku dôchodku a navyše im nikto negarantuje, že im bude vyplácaný celý život, pretože dodnes nevieme ešte, ako dlho bude vyplácaná renta ako.

    Vládna novela podľa mňa dáva možnosť, aby si ľudia nemuseli poberať doživotnú rentu a ak naozaj noví dôchodcovia získajú väčšiu flexibilitu týmto a možnosť rozhodovať o svojich nasporených peniazoch. Zároveň však bude musieť Sociálna poisťovňa zverejňovať referenčnú výšku dôchodku a čo možno bude ešte zaujímavejšie, aj priemernú výšku dôchodku z druhého piliera. Takže myslím si, že tento návrh je správny, pretože ak stále tvrdíme, že sú to peniaze našich občanov, ja som predtým povedala, ako povedal pán Štigli, že sú to peniaze štátu, pretože ich odvedieme do poisťovní, má právo občan o nich rozhodnúť. A myslím si, že ľudia majú právo možno to, čo si nasporili celý život , tak ako majú byť v neistote, ako im bude vyplácaná renta, tak asi aby si mali možnosť aj vybrať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jurinová, úplne súhlasím s tým tvojím konštatovaním, že je škoda, že dôchodková reforma prišla až v roku 2004. Dovolím si ho ale doplniť o to, že možno ešte väčšia škoda je to, čo sa s dôchodkovou reformou udialo v nasledujúcich rokoch, ako bola otváraná, menená, znižovaná váha druhého piliera, otváraný druhý pilier, spochybňovaný druhý pilier, vyháňaní sporitelia alebo vláda sa snažila vyháňať sporiteľov z druhého piliera.

    A pokiaľ ide o programový výber, tak chcem len pripomenúť, že v roku 2013, v novembri, v decembri bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh novely, ktorá toto upravovala, teda podieľal som sa na hromadnej pripomienke, kde sme žiadali rozšíriť možnosť programového výberu, aby ľudia mali väčšiu možnosť disponovať so svojimi peniazmi, ktoré si nasporili, a rozhodnúť o tom, či ich chcú dostávať v priebehu dlhšieho obdobia, alebo chcú ich mať okamžite k dispozícii. Vtedy to ministerstvo jednoznačne odmietlo, nechcelo sa o tom baviť. Bolo to nastavené tak, že iba úplne minimum ľudí mohlo v okamihu odchodu do dôchodku disponovať so svojimi peniazmi. Tak toto vidím ako isté zlepšenie. A pokiaľ ide o tú zodpovednosť, tak viac dôverujem zodpovednosti ľudí ako zodpovednosti štátu, ktorý vyháňa sporiteľov z druhého piliera, pretože to je nezodpovedné a to je prejedanie úspor, že teraz získame nejaké prostriedky, ktoré môžme teraz použiť, ale tie peniaze, ktoré sa mohli nasporiť, tak o tie prichádzame.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za poznámky. Pani poslankyňa, vy ste si v tom svojom príspevku dosť protirečila, ale v konečnom dôsledku som rada, že už prestal ten taký úplný, totálny politický boj, či druhý pilier áno, či druhý pilier nie, že každá vláda, že odkedy to už, alebo teda aj terajšia vláda už pochopila, že nejakým spôsobom ten druhý, ten dôchodkový systém by sa mal zastabilizovať. A ja budem veriť, že tie zmeny, ktoré sa dosť často robili, sa už robiť prestanú, budú sa robiť len zmeny k tomu, aby sa pilier zastabilizoval.

    Pán poslanec Dostál, rovnako súhlasím s vami, že tí ľudia sa doteraz správali možno zodpovednejšie ako štát, ale bola by som rada, keby teraz zodpovednosť, tým, že už prestali, dúfam že tie politické boje, či áno, či nie, že keby tá politická zodpovednosť na vzdelávaní ľudí o svojom dôchodkovom zabezpečení padla na plecia štátu. Včera som počula jeden pekný príklad. Ak je schopná dať vláda reklamu z eurofondov na to, koľko Slovák zje sladkovodných rýb za rok, tak verím, že oveľa efektívnejšie by bolo, keby ľudí začal poúčať o tom, akým spôsobom si dokážu šetriť na svoje dôchodky. Bude to veľký problém, demograficky som to odôvodnila, naozaj netvárme sa, že tento problém nie je a že štát garantuje ľuďom do roku 2500 dôchodky v takom stave, ako sú dnes.

    Takže ďakujem vám za pripomienky a rovnako ako pani Vaľová ja súhlasím s touto novelou a bola by som rada, keby bola doplnená o tie body, ktoré som hovorila.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím, že ste mi veľmi dobre nahrali na smeč, a to aj pán Dostál, aj pani Jurinová. Veľmi jednoducho skúsim znovu vysvetliť, aký je boj o prvý pilier. Hovorím o tom, že dnes sa nastavil systém ten, kde ľudia nad priemerný dôchodok nemusia kupovať anuitu. To znamená, všetky anuitné náklady budú znášať ľudia, ktorí de facto v tomto systéme by ani v zásade nemali byť. To sú ľudia, ktorí zarábajú pod priemer zárobku v Slovenskej republike, budú mať dôchodok pod 425 eur a títo ľudia sa vyskladajú na to, aby asi cirka 40 % ľudí z tohto dôchodkového systému mohli sa vyviazať a nezaplatiť ani korunu anuity. To je pre mňa problém.

    Pán Dostál, ja neviem, do akej miery sa zaoberáte touto témou, lebo vyjadrujete sa k viacerým témam. Ale to je vysoko odborná téma. Bohužiaľ, som očakával od pani Jurinovej troška odbornejší pohľad na to, ale, bohužiaľ, došli sme k tomu, čo je veľmi, veľmi možno je také populárne, vyberte si peniaze, sú to vaše peniaze. Náš systém, ktorý bol dokonca 115 hlasmi podporený v minulom volebnom období, ktorý obhajoval aj pán minister, a myslím, že je dobrý, bolo základom to, že aj tí ľudia, ktorí majú vyšší príjem, musia si kúpiť anuitu, lebo sa vyskladajú všetcia ľudia na to, aby ten anuitný trh fungoval, ad 1. Ad 2, aby poisťovne si nezarobili len na tých ľudí, ktorí v zásade nemajú čo hľadať pomaly v tom druhom pilieri. Tí ľudia, najchudobnejší dostanú, 20 % nedostanú v druhom pilieri, to je tá solidarita, ktorú nedostanú, a plus všetky poisťovne, lebo tie poisťovne sa nemenia, poisťovne naďalej budú robiť ten systém, o ktorom hovoríme, vyplácania dôchodkov z druhého piliera, tak tieto poisťovne si len, nič iné, len na tých ľudí, ktorí sú s najnižšími príjmami, budú musieť nejakým spôsobom navrátiť.

    Dokonca by som sa aj nedivil, že by tie poisťovne začali uvažovať, že do toho systému ani nepôjdu, ad 1. Ad 2, je otázka na tom, skúste si ad absurditum vymyslieť, z tých 700-tisíc ľudí, ktorí sú v druhom pilieri a majú podpriemerné dôchodky, títo ľudia dnes, podľa môjho názoru by mal sa otvoriť tento pilier a povedať, lebo ja keby som bol takýto zarábajúci, by som z tohto systému asi zutekal. Veď už dnes bola veľká kritika na to, že poisťovne dávajú nízke anuity. A to hovoríme o tom, že každý človek, ktorý je v druhom pilieri, aj s tým vysokým zárobkom, aj s nízkym, musí si kúpiť anuitu podľa existujúceho nastavenia, dnes iba tí, ktorí sú pod priemerným dôchodkom. Čiže ak by sme absurditum povedali, že asi 600-tisíc ľudí vystúpi, tak má tých 100-tisíc zaplatiť celý ten anuitný trh? Veď to je podľa mňa, nemá vôbec nič spoločné s obhajovaním prvého alebo druhého piliera. My sme nastavili tak druhý pilier, že podľa môjho názoru je dlhodobo udržateľný a dlhodobo má víziu toho, že je v poriadku. Myslím, že neboli žiadne, ja som to dokonca aj včera povedal, my sme nemali žiadne politické zadanie ako to nastaviť. Robilo sa to pod absolútne odborným dohľadom a boli tam všetky zúčastnené strany, ktoré majú čo do tohto systému povedať. Od Národnej banky, cez ministerstvo financií, cez odborné útvary, cez rôzne inštitúcie, ktoré sme si pozvali k tomu. Bola to novela a je novela, ktorá má svoju logiku.

    Druhá vec je to, to je v tom druhom rade, je to, čo som hovoril, že ľudia akonáhle dostanú peniaze, tak tieto peniaze môžu použiť. Je teraz, ale toto neni ten primárny dôvod, voči ktorému ja mám výhradu. Ale ten druhý dôvod je to, že si pozrite mestá a obce a vyššie územné celky, ako majú zoznamy neplatičov za zariadenia sociálnych služieb. Je bežnou praxou na Slovensku, že človek, ktorý dostane umiestenku v takomto zariadení, daruje byt, predá dom a tak ďalej, zbaví sa veškerého majetku a ide do toho zariadenia ako kvázi bezdomovec a bez finančných prostriedkov.

    V Nemecku takýto stav je, päť rokov dozadu sa musí analyzovať a musí zabezpečiť to, aby jednoducho ten človek bol bonitný, aj keď vstúpi do toho. Porozprávajte sa s primátormi, so starostami miest a obcí, ktoré majú, pardon, so starostami obcí alebo so zástupcami vyšších územných celkov, pochopíte, kde ten systém je. Ale ten primárny systém je to, a to mi na tom veľmi vadí, že jednoducho tú anuitu budú kupovať len ľudia, ktorí v zásade v skutočnosti nebudú mať z toho dôchodkového systému viac, ako keby teoreticky zostali v prvom pilieri.

    Preto dokonca je tu otázka, pri takejto vážnej zmene, keď ja teraz zistím, že nikto nemusí tých, ktorí majú 420 a 5 a viac, nemusia kupovať, no tak je potom tuná na mieste možno otázka, či to neni fakt zásadná zmena ďalšia. A znovu opakujem, pani Jurinová, toto nemá nič spoločné s tým, či obhajovať prvý alebo druhý pilier. To je len o tom, aby jednoducho s týmito ľuďmi, na úkor tých, ktorí si budú môcť vybrať, aby nedoplatili tí ľudia, ktorí v skutočnosti sú v tomto systéme. Na tom som dosť pracoval, myslím si, že mám veľa odborných náhľadov a dokonca ja by som chcel aj pochváliť odborný útvar na ministerstve práce, sociálnych vecí, to, že pripravili novelu, kde by každý mohol anuitu si dlhodobo vyberať teda, alebo teda tie splátky a dokonca je tam programový výber takmer pre každého. Ale čo je dôležité, že každý sa podieľa na tej, na tých nákladoch tej anuity, nielen chudobní sa poskladajú na to, aby si ľudia, ktorí majú, by som povedal, viac ako priemerný dôchodok, kľudne si mohli vybrať peniaze. Takýto, takýto dobrodružný systém bol aj v Anglicku, potom to zrušili.

    Ale ja znovu opakujem, ja nemám nič proti tomu, aby sa proste, ten programový výber bol. On je v zákone, len aby to malo nejakú racionálnu podobu. To, že dnes ten programový výber má 15 %, myslím, že odborné útvary vytvorili to, aby to teda každý mohol. Škoda, že tento návrh nie je tým nosným návrhom aj pri tejto novele. A v tom momente by som povedal okej, je to možno krok dopredu.

    Jasné, že pri tomto návrhu by sa zrušilo prvých sedem rokov, to dedenie, ktoré sme dali aj do tohto zákona. Ale dnes vám opakujem, ja si myslím, že nie je to krok dopredu, a toto je podľa mňa skôr krok dozadu. A nie to, že či niekomu závidím, alebo nie, aby si vybral peniaze, či je viac zodpovedný alebo menej zodpovedný. Je to o tom, že my na úkor jednej skupiny uladíme druhú skupinu, ktorá de facto ani tam nemala byť, lebo solidarita v prvom pilieri, ten človek automaticky stráca, ktorý má nízky zárobok. A takýchto ľudí je asi okolo 700-stotisíc, možno o niečo viac. Takže len toľko, nestihol by som to vo faktickej poznámke, takže rád som vystúpil.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. No, tak dozvedeli sme sa ešte jednu, oveľa viac zarážajúcu informáciu, že teda existuje novela, ktorá je prospešnejšia občanom, a aj tak vláda sa politicky rozhodla dať menej prospešnú novelu. Tak ste to mysleli, pán Burian? Tak to už potom, kolegovia, zvážte. Každopádne ja ako neekonóm som rada, že možnosť programového výberu sa rozšírila. Bola to jedna z hlavných vecí, ktorú sme možno na novele a na anuitnej novele aj kritizovali. Keď sa prišlo, keď prišla na stôl anuitná novela, tak všetci sme ju naozaj privítali s tým, že musí sa niečo prijať, a bola som veľmi rada, že sme boli naozaj aj prizývaní do skupín, v ktorých sa pracovalo. Mali ste trpezlivosť, vysvetľovali ste to aj nám, neekonómom, za to vám ďakujem. Zostali tam niektoré veci, ktoré však zostali akoby nepovšimnuté alebo nedorobené s tým, že sa budú možnože postupne dorábať.

    Ja skôr teda, aj keď súhlasím s tou novelou, mne by sa zdalo možnože vhodnejšie ešte nejaký ten čas počkať a prísť s novelou trošku neskôr, kým bude ten anuitný trh viac rozbehnutý. Pretože tak málo klientov, tritisíc ľudí na tri poisťovne sa mi zdá veľmi málo na to, aby možno aj tie poisťovne bojovali. A máte pravdu, áno, myslím, že IFP-čko prišlo s informáciou, že poisťovne dávajú o 30 % nižšie anuity. A teraz ak pôjdu ešte nižšie, no neviem? Ale zas sa mi nechce veriť, že sociálna vláda by urobila takýto krok, negatívny, voči ľuďom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Pani Jurinová, budem súhlasiť v tej časti, v ktorej ste povedali, že jednoducho možno ešte ten anuitný trh neni rozbehnutý a my už ideme robiť novelu na novelu. S tým súhlasím a to aj podpíšem. My dnes práve budeme ľudí vyhadzovať z druhého piliera, lebo ten, ktorý fakt, znovu opakujem, bude zarábať pod priemer, alebo na úrovni niekde pod priemeru, ten nemá čo hľadať v druhom pilieri a vy ich práve touto novelou budete vyhadzovať. Lebo jednoducho to, čo hovoríte, že ja som proti, naopak, ja práve vytváram, alebo tá novela, ktorá bola, alebo ten zákon o anuitnej výplate dôchodkov práve vytváral podmienky, aby nielen tí, ktorí budú tí najnižší príjmoví ľudia, budú doplácať na to, že budú mať anuity. Ak dnes je, povedzme, je odhad, že možno 20 % nižší, tak verte tomu, že na tom menšom koláči a na menšom počte ľudí a pri nízkych zárobkoch si budú musieť urobiť poisťovne ešte väčší "bafer", teda ďalší priestor na to, aby dokázali vyplácať. Mne vadí to, že tam neni každý povinný zaplatiť nejakú časť anuity. To mi vadí. To, že či bude zodpovednosť, to je do budúcna. Môžme sa baviť, či bude niekto viac zodpovedný, či nie. Že to v Anglicku zrušili? Asi nie preto, že teda len preto, že všetci Angličania sú nezodpovední alebo zodpovední. To proste, tu neni dobrodružstvo, to máme systém dôchodkového systému prvého a druhého piliera. My to nemôžeme rozdeľovať, má jeden dôchodok, a ten dôchodok je dôležitý na to, aby ten človek mal doživotný dôchodok, to je kľúčová vec. To povedal aj Ľudo Kaník, ktorý bol zakladateľ toho, a povedal jednoznačne, my dnes ideme robiť dobrodružnú cestu, len aby sme populárne povedali, vyplatíme asi štyridsiatim percentám nejakú časť peňazí.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, skôr by som zaujal stanovisko k niektorým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom by som zhodnotil v rámci toho prvého čítania, je to skôr politická debata.

    K tým návrhom a odporúčaniu, ktoré tu zazneli, hlavne k tým odloženým anuitám. Pani poslankyňa, je tu nejaká dohoda pracovnej skupiny, na ktorej sa zúčastňujú aj opoziční poslanci. A tá dohoda súvisí s tým, že o odloženie, zavedenie takéhoto produktu na dobu, kedy budú mať sporitelia väčšie dôchodkové úspory a bude rozvinutejší anuitný trh, myslím, že v tom sa zhodneme. Možno o desať rokov budú zaujímavejšie anuity z druhého piliera, pretože dnes hovoríme o malom počte, ale aj o malých nasporených čiastkach. To znamená, zavedenie odložených anuít predstavuje koncepčnú zmenu a výrazný zásah do regulácie, preto nie je možné ho uskutočniť pozmeňovacím návrhom. To je môj pohľad na túto vec a stotožňujeme sa aj s mojimi kolegami, ktorí sa pravidelne podieľajú na práci a na istom hodnotení a minimálne analýze a sledovaní vývoja druhého piliera, a teraz nielen výnosnosti a zhodnocovania, ale, samozrejmá vec, že anuít ako takých.

    Teraz, ak dovolíte, k vašim dvom dosť zásadným poznámkam, ktoré súvisia. Udržateľnosť dôchodkového systému. Som prekvapený, pretože boli sme to my v predchádzajúcom období, ktorí prijali aj mnohé nepopulárne rozhodnutia. A keď tu zaznelo, že škoda, že zmena dôchodkového systému prišla až v roku 2004, žiada sa mi povedať, veľmi zlá, veľmi zlá zmena. A my trinásť rokov riešime a opravujeme viaceré Kaníkove nezmysly. Prvý pilier, druhý pilier, tretí pilier, vdovy a vdovci, anuita vlastne nevykonateľná a dnes ešte v tomto roku ideme predkladať a odstrániť nerovnosti, ktoré boli zavedené proti tzv. starodôchodcom.

    Dnes viete, čo sa zmenilo? Súčasťou vládnej koalície sú aj politické zoskupenia alebo ľudia, ktorí ešte za Kaníkovu novelu hlasovali. To je realita. Viete, politika je umenie možného.

    A to je odpoveď, Jozef, aj tebe na tú otázku. Ak by bol ostal vládnuť len SMER a Richter bol minister, takúto novelu nikdy nepredloží. Ale je to kompromis. Je to kompromis koaličných strán, my si vážime a súčasťou tej koalície sú aj strany, ktoré mali iný pohľad na druhý pilier, a toto je výsledok kompromisu. Čo je pre mňa dôležité? Že sme jasne zadefinovali výšku, aby sa nestalo, že tí, ktorí si vyberú programový výber, môžu v priebehu tých v priemere dvadsať rokov, kedy sa poberá dôchodok, padnúť do sociálnej siete, že to minú, ospravedlňujem sa, môžu prepiť časť prostriedkov, ktoré si vyberú. Preto je tam stanovená čiastka, ktorá je nad priemerným dôchodkom. To je pre mňa garancia a záruka. Samozrejmá vec, z hľadiska vývoja a okolností každého jedného jednotlivca je ten vývoj nevyspytateľný, ale tá garancia, že nebude štát musieť na nich doplácať v ďalšom období poberania dôchodku z nejakých iných dôvodov a príčin, ak by padli do sociálnej siete, je garantovaná tou výškou. Tým som v podstate povedal úplne všetko.

    Každopádne si myslím, že týmto riešením sme prijali kompromis, ktorý v značnej miere, by som povedal, zohľadňuje aj názory našich politických koaličných partnerov. Ja som tomu veľmi rád, ak takýto návrh zákona prejde, som presvedčený, že bude po istom období šanca prehodnotiť, čo aj takáto zmena priniesla. A možno tí, čo prídu po nás, budú môcť zhodnotiť a povedať, že do akej miery to bolo dobré, eventuálne, či treba s tou výškou z pohľadu nedotknuteľnosti toho dôchodku, lebo ten dôchodok naďalej ostáva a vždy bude doživotným, aby zabezpečil vykrytie celej tej doby, jednoducho realizovaný.

    Toľko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 347, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 362. Prosím, pána ministra Richtera, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorú predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,20 eura, čo v zásade korešponduje so zvýšením materského, ktorý vláda navrhuje s rovnakou časovou účinnosťou. Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšením materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvyšoval. Uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Vaľovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 347. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 362 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Simona Petrík.

    Poprosím dať 20-minútový limit.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v princípe samozrejme podporujem, pretože ide o zvýšenie tak dôležitej, tak dôležitého príspevku, ako je rodičovský príspevok. Avšak dovoľte mi povedať k nemu aj pár kritických slov a možno nejakých návrhov na zlepšenie.

    Vláda predložila tomuto plénu návrh, ktorý v prípade jeho schválenia, zvýši rodičovský príspevok o 10 eur a teda zo sumy 203,20 eura na 213,20 eura. Každé takéto zvýšenie je určite potrebné privítať. Rodičovský príspevok sa tri roky nezvyšoval, lebo je naviazaný na životné minimum, a vnímam dlhodobú nespokojnosť rodičov v tomto smere. Rodičovský príspevok je častokrát občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežiť, no rodina s malým dieťaťom sa musí pripraviť na uťahovanie opaskov.

    Druhú negatívnu charakteristiku rodičovského príspevku vnímam, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak nie je rodina úplná, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi. No niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a tieto rodiny teda nemajú nárok ani na tieto príspevky. Aby bolo jasné, nerozprávame sa tu o ľuďoch, ktorí nechcú pracovať alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, keď musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek. Úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a prípadne dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má napríklad zníženú alebo oslabenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti a keď sa nám tieto v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú v podstate chudobu.

    Dovolím si opäť prečítať skutočný príbeh, ktorý som si ja sama prečítala v decembrovom Nota bene. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko. S mužom žili spolu štyri roky, no ten potom začal piť a v šiestom mesiaci tehotenstva ju udrel a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom, a keďže ona tam robí tú sestru, tak jej poskytli takýto nájom. Zatiaľ sestra pracovala a po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve kvôli tomu, že Samko bol často chorý, keďže je astmatik. Absencie v práci jej už v nemocnici odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak len zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej nemocnica ešte stále z dobrej vôle poskytuje. Jej a jej synovi hrozí bezdomovectvo. Preto ten príbeh bol aj uvedený v Nota bene. Takýchto príbehov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať práve rodičovský príspevok.

    Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku, ktorý by som rada prízvukovala, je, že sa dá poberať len po fixnú dobu a teda po dobu tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťatka je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ktorá je teda určená štátom, ak to porovnávame napríklad so zvyškom Európy, kde je to oveľa flexibilnejšie.

    Mnohí rodičia aj tak začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok potom vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. To je možnosť, ktorú ponúka tento štát, a je to fajn. Lenže časy, kedy sme my všetci písali rovnakým modrým perom, sú už dávno preč. Takže táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma práve a len tieto tri roky veku.

    V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, a preto tam zavádzajú už dokonca štvrtú rýchlosť čerpania tohto príspevku.

    Podala som preto zásadnú pripomienku k chystanému zákonu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá navrhuje, aby výška mesačného vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorých sa ho rodič rozhodne čerpať. Tak isto som tam navrhla aj ten najnižší strop, čo je v podstate doba dvoch rokov. Takže celková suma, ktorá sa nemení a je 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, bolo by ju možné ukončiť aj v inom mesiaci ako v tom, keď dieťa dosiahne vek tri roky. Výška rodičovského príspevku by sa tak pohybovala v intervale od 355,33 eura, ak by si teda tú sumu vyčerpal rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši práve tie dva roky, čiže to minimum, až do tých spomínaných 213,20 eura, ktoré by dostal rodič, ak by príspevok poberal celé tri roky, tak ako je to teraz.

    Ministerstvo práce môj návrh odmietlo, pretože som vraj nemyslela na prípad, kedy je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičia si už teda prostriedky vyčerpali. No tak v tom prípade by bolo riešenie veľmi jednoduché a pri troche dobrej vôle by na to prišli aj na ministerstve práce. Podmienkou by bolo, že ak by rodič chcel poberať rodičovský príspevok po dobu 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa vyplácal v pôvodnej výške 213 eur až do 6 rokov veku dieťaťa. Čiže ja v tom nevidím žiaden problém. Tu by mohli vzniknúť rozpočtové výdavky, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. To znamená, v prípade detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorým sa zdravie zhoršilo počas poberania rodičovského príspevku a ktorým bol rodičovský príspevok vyplácaný rýchlejšie na základe môjho návrhu flexibility. Toto opatrenie by si teda vyžiadalo minimálne zvýšenie rozpočtových výdavkov. A je to skôr o manažmente a o dobrej vôli.

    Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za tento návrh vlády, aby bolo zvýšenie rodičovského príspevku posunuté do druhého čítania. Avšak tam budem ďalej presadzovať pozmeňujúcim návrhom práve flexibilitu rodičovského príspevku, ktorá by mladým rodinám určite pomohla. Som pripravená o jeho znení rokovať aj s ministerstvom práce a budem rada ak budeme vedieť spolupracovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a najmä rodičia medzi vami. Vláda Slovenskej republiky navrhuje v tomto zákone zvýšiť rodičovský príspevok z 203 na 213 eur, čo je zvýšenie o 10 eur. Samozrejme, ak nestúpala inflácia, tak ten príspevok sa nezvyšoval, pretože bol dobrý hospodársky vývoj v republike.

    Na prvý pohľad by sa možno mohla zdať táto suma, najmä takou bratislavskou optikou ako zanedbateľná. Niektorí si to v mysli okamžite prehodia, čo to bude znamenať v rozpočte, tí, ktorí ten rozpočet strážia a ktorí ho majú na starosti a sú zaňho zodpovední. Niektorí si, zase budete ale váhať, možno v rámci populizmu tvrdiť, že výhodu a nesprávnu motiváciu získali iba tie komunity, ktoré majú veľa detí a nepracujú. Faktom však je, že tento príspevok pôjde tam, kde ho treba najviac, a nič z protiargumentov neobstojí na vážkach pravdy.

    Dovoľte mi najskôr malý, možno nepolitický postreh ženy a matky. Viem veľmi dobre, aké nákladné je starať sa o dieťa a ako mnohé mladé páry zvažujú, že či je čas na dieťa alebo radšej sa ešte venovať kariére. Netvrdím, že 10 eur spustí baby boom. Ale ak by sme to všetci vnímali v kontexte, čo vláda v posledných rokoch urobila a od roku 2017 chystá pre matky, je ten pohľad na vec úplne iný. Samozrejme môžu byť aj individuálne prípady, ako povedala Simona Petrík, a myslím si, že aj k tomuto prípadu sa vyjadrím.

    Aby som bola konkrétnejšia, tak vnímajme veci v prospech rodiny, v prospech detí komplexne. Tak maximálne materské sa od 1. januára 2017 zvýšilo z 945 eur až na 1260 eur. Tieto čísla sú platné pre mamičky, ktoré odídu na materskú dovolenku v roku 2017. U tých, ktorým bola materská priznaná ešte v roku 2016, sa zvýšila maximálna materská z 918,20 na 1224,30 eur. Od tohto roka si tak v peňaženkách prilepšia aj ženy, ktoré mali v pôvodnom zamestnaní nadštandardný príjem, pre ktoré mohla byť strata časti príjmu z dôvodu nižšieho stropu materského zásadnou prekážkou. Zmena sa pochopiteľne týka aj mužov, ktorí majú záujem taktiež zostať na materskú dovolenku a budú poberať materský príspevok. Ja v svojom okolí poznám veľa, napríklad mám kolegyňu-lekárku. Muža mala alebo teda má, nemôžem povedať, že mala, novinára, ktorý pracuje v prestížnych novinách, a ten si vybral materskú dovolenku.

    Druhá zmena sú novinky pri výpočte materského. Doteraz sa materská vypočítavala zo 70 % vymeriavacieho základu vypočítaného z hrubej mzdy matky. Od mája sa materská zvýši na 75 %, čím sa ženy dostanú takmer na rovnakú hranicu, ako bol čistý príjem v ich pôvodnom zamestnaní, čiže de facto absolútna náhrada skoro celého príjmu. A tu by som chcela povedať, že tu je to jasné. Ak matka pracuje a teda je zamestnaná, tak môže dostať až 75 % svojho príjmu. Čiže vlastne snažíme sa, aby matky naozaj pracovali, aby tieto boli podporované najviac štátom. Tiež od mája tak stúpne maximálne materské až na 1350 eur pri 31-dňovom mesiaci. Maximálny vymeriavací základ sa teraz zvýši zo 40,64 eur na 43,54 eur. Hrubý mesačný príjem pre maximálnu sumu materského teda bude 1776 eur a viac. Túto sumu budú dostávať počas 34 týždňov matky jedného dieťaťa, 37 týždňov u slobodnej matky a 43 týždňov u matky viactorčiat.

    Po tretie, rodičovský príspevok bude tiež vyšší, a to už spomínam, o 10 eur. Samozrejme, spomeniem aj ďalšie rodinné dávky, ako prídavok na dieťa vo výške 23,50 eur, ďalej príplatok k prídavku. Touto sociálnou dávkou štát v sume 1,2 eura prispieva na nezaopatrené dieťa, na ktoré si nemožno uplatniť daňový bonus. Spomeniem aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ten je poskytovaný v sume až 280 eur mesačne od januára 2016, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti.

    Čiže tu sme možno aj sčasti odpovedali, aj keď nie celkom, na príbeh pani Simony Petrík, kde štát prispieva 280 eur mesačne na súkromné zariadenia, ktoré zabezpečuje fyzická alebo súkromné zariadenia, napríklad aj jasle. Alebo príspevok pri narodení dieťaťa, na prvé až tretie dieťa vo výške 829,86 eur a na ďalšie dieťa 151,37 eur naviac, narodením dieťaťa na každé dieťa 75,69 eur príspevok, na viac súčasne narodených detí je to 110,36 eur. Vidíme, že sú tu rôzne príspevky a príplatky. A ja som už minule spomínala, že napríklad v Poľsku je materská dovolenka tri mesiace. Máme oveľa väčší príspevok pri narodení dieťaťa ako Česká republika. Treba si porovnať aj iné krajiny a povedať si, na akom stupni rebríčka hodnotenia, alebo ako sa snažíme v posledných rokoch pomáhať mladým rodinám. Ja si myslím, že určite sme na tých popredných stupňoch rebríčka v Európskej únii.

    Takže ak matka má zvýšený príjem a z už spomenutých benefitov je ďalších 10 eur mesačne príspevkom, ktoré môžeme rozmeniť na jedno balenie sušeného mlieka pre dojčence navyše, alebo tridsať plienok, alebo si ho predstavte ako dve detské bodyčká. Tento 10-eurový príspevok poteší okolo 142-tisíc rodičov v čase, kedy na Slovensku aj vďaka stabilnej vláde výnimočne sa darí, si môžeme dovoliť všetky tieto benefity, najmä vtedy keď vieme, že aspoň trochu dokážeme ovplyvniť negatívnu demografickú krivku do maximálnej miery, ako si môže dovoliť rozpočet.

    A dovoľte, nech sa dotknem aj potencionálneho možno v hlavách niekoho populistickej agendy, že príspevok využijú len tie isté komunity, ktoré nepracujú. Opäť to nie je pravda. Cieľom vládneho návrhu je pomôcť rodinám ako celku a pozitívny vývoj ekonomiky priniesť aj na budúcu generáciu. Navyše z celého balíka viac ako 142-tisíc rodín, ktorým pomôžeme, je iba 3500 takých, ktorí sú zároveň aj poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. A tým z vás, ktorí sa sociálnou politikou zaoberáte hlbšie, určite nemusím pripomínať, že zákon zároveň obsahuje podmienky, aby bol príspevok adresný a nadviazaný na riadne plnenie si rodičovskej starostlivosti.

    Tu by som možno na konci povedala, že ja sa často stretávam s ľuďmi, pretože som jednak primátorka, a poviem vám pravdu, aj minulý týždeň som mala deň otvorených dverí, prijala som 45 občanov. A najviac ma možno, možno by sme viacej mali medzi ľudí šíriť osvetu. Možno by sme im viacej mali rozprávať, kde sa čo dozvedia. Možno by viacej mali médiá ľuďom vysvetľovať potrebné veci pre ich základný život. A najviac ma tak ako vie prekvapiť veta, ale vláda by mohla urobiť to a minister neurobil to, a nakoniec zistíte, že to nie je o vláde a o ministrovi, je to o bežných zamestnancoch na úradoch práce, na sociálnych poisťovniach, na vedúcich, ktorí tam sedia. Pretože aj keď pani Simona Petrík povedala, aj mestá dávajú jednorazové dávky v hmotnej núdzi, môžu odpustiť školné v materských škôlkach, čiže aj magistrát má možnosť takejto matke pomôcť. Len niekedy je to o tom, ako sme informovaní. Niekedy je to o tom aj pri týchto dávkach, aby nám niekto vedel poradiť, čo môžeme mať, na čo máme nárok a na čo nemáme. A niekedy je to o tom, že možno, možno aj sami si robíme zle, lebo povieme, že máme toľko veľa úradníkov, ja si myslím, že toľko nie je, ktorí sa potom nemajú čas venovať tým klientom a potom je to tak, že vláda, parlament a podobne.

    Ja si myslím, že sú rôzne dávky, ktoré môže poskytnúť aj mesto, a klient príde, ak príde na úrad práce, a možno aj ten individuálny prípad nemusíme okamžite riešiť zmenou celého zákona. Áno, aj ja si predstavujem viac. Aj ja by som chcela, aby bol rodičovský príspevok aj 500 eur, ale vždycky musíme mať na zreteli rozpočet. Vy nemáte zodpovednosť za rozpočet. Ja som primátorka, ja ho mám. A ja viem, čo je, ak niekto populisticky niečo navrhne, ale v živote aj doma musíte vedieť, že toľko mám v peňaženke, toľko môžem minúť, takto sa musím správať a takto musím byť zodpovedný. Čiže aj tá zodpovednosť je namieste.

    Ak si to všetko spočítame, čo som teraz povedala, tak naozaj, naozaj ten výber a tá pomoc tým mladým rodinám je veľmi dôležitá. A pred chvíľou som takisto povedala, že chcem, aby stúpla, samozrejme, aby sa rodili deti, ale nezabúdajme na to, že pôrodnosť okamžite neznamená zamestnanosť alebo prácu pre spoločnosť. Tá výchova detí, a tu sa vrátim k jasličkovému zákonu, všetci hovoríme, že chceme mať pôrodnosť a chceme, aby bola zamestnanosť. Zase sa vrátim k tomu, že ako primátorka prijímam ľudí a je to z praxe. Ja som dennodenne konfrontovaná s ľuďmi. Sedia staré mamky a povedia: Neviete mi nájsť prácu pre dcéru? A ja hovorím, kde máte dcéru? Neviete mi nájsť prácu pre syna? A tu nech sa matky naozaj zamyslia. A ja určite verím, že aj pán minister bude chcieť aj do budúcna pre tie matky urobiť viac a pre tých rodičov. Nedávajme deti do jasličiek od jedného roku len preto, že súkromníci si chcú založiť jasličky. Ja chápem, že tá matka má právo na to a tá rodina, nehorme o matke, lebo dneska môže aj otec čerpať dovolenku, to dieťa má najväčšie citové väzby do troch rokov. Áno, ak majú rodičia kariéru, nech sa páči. Môj názor je od dvoch rokov, pretože ak deti nesprávne vychováme, neznamená, že sa narodia, že budú chcieť pracovať, ak im rodina nedá to, čo im má dať. Lebo najzákladnejší prvok, ale už všetci vymysleli všetko možné, aj v starom Ríme už bolo všetko možné vymyslené, nakoniec sa zistilo, že rodina je tá najdôležitejšia. Takže verím tomu, že aj naša vláda bude naďalej podporovať rodinu tak, ako podporuje a treba si všetky veci zobrať v kontexte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Mne sa páčila tá veta, ako ste povedali, že zodpovednosť je na mieste. Každopádne si myslím, že toto by mal byť cieľ aj rodiny, aj štátu.

    Ja skôr chcem možno uviesť pozornosť pána ministra aj na rodičovský príspevok, ktorý sa poskytuje rodičom, ktorí majú zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo je to tiež teda, je to možné do šiestich rokov a po šiestich rokoch už by mohol ísť na príspevok za opatrovanie. Ale naozaj oni majú mimoriadne výdavky v starostlivosti. A mnohokrát sa práve stáva, že ten otec odchádza za prácou, tá mama ostáva práve v tých najhorších vývinových obdobiach toho dieťaťa doma s ním, majú málo peňazí, čiže otec je vždy menej a menej doma, tak aby prežili, stojí to veľmi veľa peňazí, čo sa týka tých liečebných rehabilitácií. A preto ja dávam do pozornosti aj to, ako by sme vedeli pomôcť práve tomu obdobiu, kedy tá mama aj po troch rokoch by mohla nastúpiť do práce, aby ten príjem rodiny sa zvýšil. A keďže má zdravotne znevýhodnené dieťa, tak by ho mohla dávať buď do teda ambulantnej formy starostlivosti, alebo teda do tých jasieľ, ktoré navrhnete. Ale to treba naozaj. Ak nezvýšime ten rodičovský príspevok, ale už máme na to určité typy služieb, aby sme popracovali na tom, aby ostávali doma. Lebo ony už sú potom celý čas ďaleko od práce, aj tie matky a ten príjem je nízky. Hovorím, dôsledok je rozvody a tak ďalej, aby sme nad touto skutočnosťou možno sa zamysleli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou? Nie.

    Nech sa páči, ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, kratučko by som sa aj ja vyjadrila k novele, ktorá je predložená. A aj v dôvodovej správe je napísané, že je to akoby takým alebo je predkladaná spoločne s materským, ktoré už prerokované bolo. Súhlasím s tým, čo som počula od pani Petrík v tom, že je dobré takúto novelu podporiť, pridávame sa k tomu.

    A zaujalo ma, teraz keď som počúvala prejav pani Vaľovej, posledné jej konštatovanie, že si myslí, že táto vláda robí pre rodinu dosť a hovorí, že v tom bude, teraz neviem, či povedala, pokračovať alebo čo. Ja si myslím, že táto vláda robí pre rodiny veľmi málo. Pre zdravé rodiny robí naozaj zatiaľ veľmi málo a budem dúfať, že bude hľadať rôzne formy pomoci, iné formy pomoci ako len poberanie rôznych dávok a príspevkov. To je presne to, o čom hovoríme. My hovoríme o tom, že štátu chýba koncepčná rodinná politika. Pani kolegyňa to zužuje na sociálnu pomoc odkázaným ľuďom. To mi príde možnože také smutné konštatovanie.

    Rovnako ako pani Petrík hovorila vo svojom prejave a žiadala od vlády, aby existovalo viac foriem pomoci, pomoci mladým rodinám. Je dobré, že máme zvýšené materské. Vtedy som hovorila, že by som bola veľmi rada, keby sa materské aj postupne predlžovalo, lebo naozaj tá náhrada príjmu je veľmi dôležitá pre mladé rodiny, aby nezažívali, aby nespadali do kategórie chudobnejších. Rovnako vnímam veľmi extrémne pozitívne, že vláda dokázala udržať a zabojovať aj s Európskou komisiou v dĺžke poberania rodičovského príspevku, že je možnosť ho poberať do troch rokov. V tomto sme naozaj výnimoční. A, chvalabohu, že to tak je. Ale na druhej strane to, čo hovorila pani poslankyňa Petrík o možnosti flexibilného využívania rodičovského príspevku, je veľmi dobrá myšlienka, ktorá bola aj v našom volebnom programe, a budem robiť všetko pre to, aby sa o tejto myšlienke oveľa viac rozprávalo.

    Ja by som si dovolila teraz možno na pána ministra a na pracovníkov ministerstva dať tiež jednu zmenu, ktorú sme už predkladali v tomto volebnom období na minulej schôdzi, a by som ich veľmi prosila, keby sa aspoň zamysleli nad možnosťou prijať túto zmenu. Jedná sa o to, že už teraz v zákone o rodičovskom príspevku máme pri starostlivosti o dvojčatá alebo trojčatá, poviem to zjednodušene, navýšenie rodičovského príspevku, to znamená, nie že máme dva rodičovské príspevky alebo tri, ale je navýšenie rodičovského príspevku, keď sa matka stará o viac ako jedno dieťa.

    Ja by som bola rada, keby ministerstvo možno aspoň začalo uvažovať o možnosti rozšíriť toto poberanie zvýšeného rodičovského príspevku aj pre matky, ktoré sa naraz starajú o dve, maximálne tri, lebo do tých troch rokov tri vyjde naozaj málokomu, ale teda v dĺžke, v dĺžke, kedy sa stará naozaj reálne o dve deti do troch rokov. Vieme, že týchto situácií nie je veľa. V našej novele sme mali aj predbežné prepočty. Nebolo to také strašné navýšenie rozpočtu, ale bolo by to, možnože ďalší, ďalší malý schodík v pomoci mladým rodinám.

    A je mi tak isto jasné, že tak ako 10 eur, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok, neprime ľudí, aby počali ďalší dieťa. Aj toto je vec, ktorá neprime ľudí, aby počali ďalšie dieťa. Myslím to, keby sa zvýšil rodičovský príspevok pri starostlivosti o viac ako jedno dieťa, ktoré vzíde z reťazových pôrodov. Každopádne beriem to ako ďalšiu možnosť a ďalšie vylepšenie už politiky, rodinnej politiky štátu.

    A opäť, pán minister, ja apelujem na vaše ministerstvo a prosím vás o to, aby ste začali pracovať na ucelenej rodinnej politike, ktorá by bola nielen úlohou alebo prácou ministerstva, práce sociálnych vecí, ale prierezovo všetkými rezortami, ktorých sa to týka, to znamená zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, regionálny rozvoj.

    Takže veľmi rada podporím túto novelu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pre doplnenie pani Jurinovej a tých, ktorí nás počúvajú. Nepovedala som také niečo, že bude vláda podporovať, ale určite som povedala, že vláda bude naďalej podporovať mladé rodiny. To, že hovoríte, že nemáme koncepciu pre mladých ľudí alebo pre mladé rodiny, je konštatovanie proti konštatovaniu, pretože na vašom mieste, keď ste bola predsedníčka výboru pre sociálne veci a podpredsedníčka parlamentu, by som očakávala, že vystúpite, že aké sú iné štatistiky. Ja som povedala, že v Poľsku je tri mesiace materská, že máme vyšší prídavok pri narodení dieťaťa ako v Českej republike, že teda porovnáte. Lebo konštatovať len tak, že proste nemá to nejakú takú odbornú oporu.

    A čo sa týka, dala som si vyžiadať, lebo tiež nenosím všetky veci v hlave, tak som si požiadala, lebo ja vždycky vravím, že vnímajme veci v kontexte, dala som si vyžiadať, ako je to a aké sú ešte ďalšie možnosti pomoci tým, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tak vám chcem prečítať. Deti rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, z môjho úradu navštevujú materskú školu, príspevok, aby to vedeli aj občania, na stravu poskytuje úrad práce vo forme dotácie pre mesto na výšku jedného eura a rodičia doplácajú 17 centov na jeden deň. Na školské potreby úrad práce takisto poskytuje dotáciu dvakrát ročne vo výške 16,60 eur. Všetko to ide cez mesto a mesto to zúčtováva – školné sa odpustí zákonnými dôvodmi.

    Čiže a takisto, ak máte materské škôlky, ak sú tam dvojročné deti, pretože my máme také materské škôlky, dokonca školy tam poskytujú teraz asistentov pre dvojročné deti, tak aj tam vie, tam aj tam, ak sa mesto dohodne a dá sa požiadať, dá sa odpustiť aj školné.

    Vždycky hovorím, nie je to chyba iba v zákone. Je to tým, že naozaj tie, možno aj tie médiá by som poprosila, viacej informovať ľudí o bežných veciach, ktoré môžu dostať v živote, pretože naozaj tí ľudia sa potom nevedia orientovať. A nezáviďme úradníkom alebo komukoľvek, že majú zvýšené platy o 4 %, pretože tie platy sú tak poddimenzované, majú 400, 500 eur na úradoch. Že keď si zoberiem, že ja môžem mať právnika, už nestihnem do...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja o koze, vy o voze. Pani poslankyňa, opäť ste skĺzli k tomu, že ste mi začali vypočítavať sociálnu pomoc. Ja hovorím o tom, že chýba ucelená rodinná politika, ktorá pomáha mladým rodinám, nielen tým, ktoré sú v sociálnej núdzi. Áno, som rada, že existuje dosť nástrojov na podporu rodín, ktoré sa dostanú do zlej sociálnej situácie, ale stále hovorím o tom, že naozaj tá demografická krivka je neúprosná a štát nerobí opatrenia v tom, aby nejakým spôsobom podporil zmenu myslenia v ľudí. A to súvisí aj so vzdelávaním. To nehovorím, že všetky benefity majú byť len finančné. Každopádne zosúladenie práce a rodín je na Slovensku veľkým problémom. A tie drobné opatrenia, ktoré máme, ani nevieme využívať naplno. Takže aj to, keď ste hovorili o tých, že nevieme možno o všetkých možnostiach, aj to je chyba štátu, že nedokáže svojich občanov informovať o všetkých možnostiach, aké majú, cez úradníkov, áno, cez tých zamestnancov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, snáď by som začal tým, čo do istej miery otvorila aj pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Vaľová, a pri tejto príležitosti to je možno treba pripomenúť a zvýrazniť, že Slovenská republika má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek celej Európskej únie. Čo sa týka materskej, my sme v top trojke Európskej únie, čo sa týka dĺžky a čo sa týka aj percentuálneho vyrovnávania straty zárobku, ktorý je spôsobený tej matke, keď na tú materskú ide.

    Áno, bavíme sa teraz o výške. Ja som to povedal pri materskej. V plnej miere si uvedomujem, že v tejto fáze musíme urobiť niečo viac pre to, aby taký veľký skok a rozdiel medzi materskou a rodičákom nebol. Treba si uvedomiť jednu vec, že my sme ju naposledy zvyšovali v trinástom pre štrnásty rok, pretože boli splnené podmienky z hľadiska inflácie a z toho vyplývajúcej valorizácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska pre tento rok sa predpokladá možná inflácia vo výške jedného percenta, pre budúci rok jeden a pol percenta a v devätnástom okolo dvoch percent. Či to tak bude, alebo nebude, ukáže vývoj. Ale tu chcem naznačiť, že prirodzene toto bude zohľadnené pri zákonnom pravidelnom navyšovaní. A nielen tohto príspevku, ale v podstate všetkých príspevkov, ktoré sú viazané na životné minimum alebo na iné mechanizmy, ktoré z toho vyplývajú.

    My sme sa však rozhodli teraz aj po, nazvem to pozitívnom vzore smerom k dôchodcom, kde sme povedali minimálne dve percentá a išli dôchodky hore v priemere o, alebo teda u starodôchodcov o 8,20 pre tento kalendárny rok. A chcem to zachovať podľa možností aj ďalej, aby sme do istej miery kompenzovali a riešili aj tú druhú vekovú stránku, a to sú mladé rodiny. Hovorím to veľmi otvorene. A mám ambíciu, aby toto, by som povedal, to vyššie zvýšenie mimo valorizácie a inflácie dokonca tohto volebného obdobia ešte raz bolo.

    Možnože je na škodu veci sa dnes zamyslieť, prečo môj predchodca zmenil, lebo boli dve výšky rodičáku pre pracujúce matky a pre nepracujúce. Myslím si, že to nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie. Viem, že to bolo rozporuplne prijaté vtedy aj v snemovni a možno príde doba, že sa opätovne k tomu vrátime a budeme mať ambíciu sa aj touto problematikou zaoberať, či nedozrel čas na to, aby sme sa opätovne touto problematikou zaoberali a hľadali možno aj takéto riešenie, pretože my budeme ďaleko viacej musieť motivovať, a budeme hovoriť o tom v tom ďalšom zákone, všetkých ľudí, ktorí záujem pracovať majú. Samozrejme to sa týka aj matiek a malo by to byť niekde možno aj v tejto oblasti zohľadnené.

    Čo je však najdôležitejšie a tu chcem reagovať aj na pani poslankyňu Petrík, my hovoríme o príspevku. Toto nie je náhrada nákladov na rodinu. To je príspevok. To je len príspevok. To znamená, že rôzne sociálne situácie, ktoré v tých rodinách môžu nastať, sa aj rôzne riešia. Na to sú ďalšie príspevky a iné mechanizmy. Áno, aj vrátane možností obcí a miest, ktoré k tomu majú mechanizmy a dokonca majú aj nejakú tú zákonnú povinnosť. To znamená, my nehľadajme cez ten príspevok vykrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s individuálnym chodom tých rodín. To asi by sme, asi by sme tu ten priestor nenašli, ale to ani nie je cieľom. Ten cieľ je v tomto prípade trochu iný.

    Čo sa týka tých, toho návrhu tej flexibility, áno, my veľmi úzko sledujeme a komunikujeme. Veď ku komu máme bližšie ako k Čechom? A nielen z hľadiska minulosti, ale plus-mínus aj nejaká rovnaká budúcnosť, približne rovnaké zákonodarstvo. A v maximálnej miere si myslím, že to ich riešenie má pozitíva a má aj negatíva. Sčasti ste aj vy naznačila, že po predčasnom výbere tých finančných prostriedkov môžu prísť problémy. Napríklad zdravotné u dieťaťa a vzniká nový problém. Môžu prísť problémy aj také, že tá rodina sa dostane do životnej situácie, ktorá je komplikovaná, a v tom prípade musí štát sanovať ich životné náklady, ktoré garantuje ústava. Aj to sa občas tam objavilo, ale aj napriek tomu všetkému sme v úzkej komunikácii, máme záujem komunikovať a ja v tejto chvíli z hľadiska budúcnosti nevylučujem nejakú väčšiu flexibilitu. Ale opakujem ešte raz, že žiada to ďaleko viacej isté veci zhodnotiť. A opakujem ešte raz, že s tými Čechmi komunikujeme, spolupracujeme a máme záujem čo najviac skúseností ich získať. Ak bude prevládať to pozitívne, no tak prečo by sme do toho nešli? To je odpoveď možno k tomu vášmu návrhu ako takému, že z hľadiska budúcnosti celkom iste.

    Tu sa trošku otvoril širší problém, znova v kontexte situácie a udalostí, ktoré môže rodina ako, do ktorých môže dôjsť. A čo kompenzácia a ďalšie veci. My tie kompenzácie, tu je treba totiž vidieť, že aj tento návrh zákona je v širšom rámci. My tých sociálnych opatrení riešime trochu viac. Ja u tých kompenzáciách, keď som mal maximálny záujem pomôcť, hlavne tým šesť a pol tisíca matkám, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, a ich hlavný prínos je, že nie dvanásť rokov, ale v podstate celé obdobie starostlivosti do dôchodkového zabezpečenia, a preto aj možnosť uchádzať sa o dôchodok. My chceme ísť ďalej. Áno, v priebehu tohto roka pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá bude mať istú časovú postupnosť napĺňania prostriedkov s tým, že do konca tohto volebného obdobia, do dvadsiateho roku by som bol rád, aby tie matky skutočne z hľadiska príspevkov a príjmu boli na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Áno, ten cieľ je a som presvedčený, že v tom prípade by to malo garantovať isté základné postavenie tej rodiny, ak nebudú chcieť riešiť tú situáciu tak, ako ste naznačila vy, pani poslankyňa, že budú mať záujem, aby sa o dieťa postaralo "nejaké kamenné zariadenie". To znamená, jeden z typov sociálnych služieb. Ja by som sa vôbec nebránil, keď by tá matka mala ambíciu venovať sa tomu dieťaťu možno celý život. Lebo veľakrát to postihnuté dieťa je dieťaťom, aj keď má vek dospelosti a tú starostlivosť matky potrebuje. Ale to je individuálne rozhodnutie. Do toho, samozrejmá vec, zasahovať nebudeme. Skôr budeme vytvárať podmienky pre to, aby takáto matka, ktorá sa takto rozhodne, bola finančne zabezpečená aspoň na úrovni čistého príjmu tej minimálnej mzdy, čo si myslím, že je ďaleko iné riešenie, ako keď sme to preberali na začiatku toho programového obdobia. To znamená, že tu treba vidieť, že aj tento príspevok, ktorý riešime, je súborom viacerých opatrení, ktorými máme záujem zlepšiť postavenie mladých rodín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie je možná faktická poznámka, pretože to bolo slovo navrhovateľa. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 362, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 378.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je úprava podmienok vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vychádzajúc z poznatkov z aplikačnej praxe, podstatou novelizácie zákona o službách zamestnanosti je dôsledná a účelom trhu práce zodpovedajúca úprava podmienok vykonávania zárobkovej činnosti uchádzačov o zamestnanie. Ďalej navrhuje sa obmedziť možnosť zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie a to z hľadiska druhu pracovnoprávneho vzťahu, jeho trvania a čiastočne aj hľadiska vymedzenia zamestnávateľa, pre ktorého uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonáva. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia uchádzača o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkovaného úradom práce, prípadne pracovnou agentúrou. Za týmto účelom sa navrhuje časové obmedzenie možnosti opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, že sa zamestnanie uchádzača sprostredkované úradom práce opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku.

    Upravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.

    Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.

    V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

    V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.

    Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 362. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pani poslankyňa Anna Verešová a pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.

    Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.

    Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.

    Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.

    Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.

    Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.

    Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.

    Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.

    Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.

    A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.

    A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci, ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela len potvrdiť, že zníženie príspevku podľa toho, koľko ten zdravotne znevýhodnený a teda invalid pracuje v chránenej dielni, nám urobil v našej dielni to, že sme prestali zamestnávať schizofrenikov. My sme skúšali nastavovať ten čas prvé dve hodiny, potom sme mu navýšili na tri, štyri, päť, ale problém bol v tom, že ak sme ho trošku viac zaťažili ako dve, tri hodinky, tak dostával častejšie atak a musel byť hospitalizovaný na psychiatrických ambulanciách alebo teda celkovo hospitalizovaný. A preto, lebo sme mali projekt, tak sme si to mohli dovoliť, prišli sme k tomu, že práve tým, že sa znížil ten príspevok, sme boli vlastne po projekte tlačení k tomu, aby sme práve schizofrenikov nebrali do teda chránenej dielne, lebo jednoducho ich výkon bol dvojhodinový, tam sme dostali znížený príspevok, ale reálne keď mal urobiť prácu, tak jednoducho jeho produktivita práce nebola taká, aby sme boli prežiteľní. A vzhľadom na to vlastne sa prikláňam k tomu, aby sme zvažovali hlavne u tých, ktorí sú nad 70 %, aby sme im dali ten priestor nie podľa hodín, ale aby naozaj ostali na tom trhu práce a teda v tej chránenej dielní.

    Taktiež preplácanie vlastne toho kvartálu. Teraz je to tak, že v podstate tie peniaze nám prepláca úrad práce za tri mesiace a ak by sme neboli pod hlavičkou charity, tak už teraz, keď je tá doba 30 dní na vybavenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja možno poviem tak trošku z praxe, zase z regiónu. Stále rozprávame o tom, že máme viacej poskytovať možno nejakých príspevkov pre zamestnávateľov, áno, samozrejme poskytujeme, ale ani peniaze z Európskej únií nie sú nevyčerpateľné.

    U nás je momentálne taký stav, že všetci tiež očakávajú nového investora. A keď som rozprávala naposledy s firmami, tak jedna chce prijať 50 ľudí, ktorá je už existujúca, ďalšia chce 100 ľudí, tak som si to narátala na 180. Minulý týždeň jedna firma prehlásila, že nemôže naplniť ani stav 60 ľudí a to z toho dôvodu, že ľudia nemajú pracovné zručnosti, aké si tá firma predstavuje. A ľudia zase hovoria, že majú nízke mzdy, za ktoré ich tá firma chce prijať do práce. Čiže naozaj ten štát čo môže urobiť? Stále tlačíme na to, aby boli minimálne mzdy, lebo ľudia by chceli ešte vyššie mzdy, ako im tie firmy ponúkajú. My nemôžme za tie firmy, ani za zahraničné firmy robiť nejaký manažment. Rovnako môžme len sprísniť a kontrolovať, aby títo zamestnanci neboli naozaj zneužívaní v niektorých firmách, a samozrejme nemôžme ako štát, veď štát nie je zodpovedný 100-percentne, ale vždycky je to ten trh, za vytváranie pracovných možností.

    A čo sa týka marginalizovaných skupín, tu by som možno povedala, že naozaj sa musíme vrátiť k bývalým, a teraz keď to slovo poviem, keď bol u mňa pán prezident, tak som povedala, že čo na to hovorí, sociálnym, ja by som ich nazvala, že obecné podniky. Naozaj obec, aj pán prezident súhlasil, lebo tie marginalizované skupiny naozaj nemajú tie návyky, aby si ich zobrali súkromní podnikatelia. Mne pracuje v technických službách 60 ľudí. Ale im treba venovať dlhší čas, dlhšiu možnosť, aby mali pracovné návyky. A naozaj by sme sa vrátiť k nejakým obecným podnikom a naozaj tie skupiny ľudí, ktoré nie sú dneska zamestnateľní, takýmto spôsobom priviesť k práci.

  • Pani kolegyňa, pán minister nie je v závideniahodnej situácii, lebo Slovensko je, bohužiaľ, bipolárne v tom, ako je rozdelená zamestnanosť a nezamestnanosť. Bohužiaľ, snažíme sa, skoro každá vláda sa snaží o to, aby tie regionálne rozdiely neboli. Vy ste tiež vymenovali tie okresy, kde tá nezamestnanosť je strašne vysoká. Ale na druhej strane, bohužiaľ, máme tu aj iný úkaz, s ktorým sa ministerstvo musí vysporiadať, a je to nízka nezamestnanosť. Ja pochádzam z okresu Galanta, tam je nezamestnanosť 3,2. Ľudia nie sú radi a nie sú konformní alebo vysporiadaní s tým, že máme tam niekoľko tisíc zahraničných ľudí, ako zo zahraničia pracujúcich, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť, čiže musíme nájsť aj, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť.

    Čiže musíme nájsť aj nejaké také riešenia, kde by sme vytvorili systém, aby ľudia museli, proste museli dochádzať aj za prácou. Sú oblasti, kde nie je, a musíme dovážať zamestnancov zo zahraničia, a na druhej strane o pár kilometrov ďalej, oveľa z bližšieho regiónu, z vlastného regiónu máme ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu. Tak toto je tiež úlohou, ktorú potom bude musieť zobrať do úvahy a riešiť to v rámci Slovenskej republiky, aby sme nemuseli dovážať zo zahraničia pracujúcich a tým pádom mohli by sme tú nezamestnanosť znížiť v tých okresoch. Ja som vyrastal...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Reakcia, pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické od svojich kolegov. Pani Vaľová, tieto príspevky štát nedáva zamestnávateľom. On ich dáva pre tých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, aby ich zamestnávatelia zamestnali a udržali tieto pracovné miesta. Takže to je pre týchto ľudí. Mám takú obavu, že vidíte všade zisky podnikateľov, ale ja som vo veľkej miere hovorila o neziskových organizáciách, občianskych združeniach, ktoré prevádzkujú chránené pracoviská, chránené dielne, a tieto prípadný zisk musia preinvestovať alebo reinvestovať do svojej hlavnej všeobecno-prospešnej činnosti. Ale aj vďaka všetkým podnikateľom, ktorí vytvoria pracovné miesta pre znevýhodnených, to nie je žiadna sranda zamestnávať tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú invalidi alebo ktorí sú osamelí rodičia. Zamestnávateľ musí našiť naozaj na mieru pracovisko, ale aj pracovný čas.

    Ku kolegovi Gálovi. Áno, súhlasím, že je potrebné nájsť aj riešenia. Viem, že aj v novele sa zaoberajú mobilitou. Zároveň chcem poukázať na to, že do týchto regiónov, kde niet pracovných síl, kde bolo treba ešte aj vytvoriť priestor pre možnosť nájomných bytov pre celé rodiny, a osobne viem, že v rozpočte vláda nepočítala so zvyšovaním nejakého štátneho transferu, teda finančných prostriedkov do výstavby nájomných bytov. No a samozrejme infraštruktúra, dobré cesty, diaľnice. To nám pomôže k tomu, aby ľudia, celé rodiny vycestovali za prácou do týchto regiónov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne. Keďže mám len tri minúty do jedenástej, tak možno by som len objasnila tú takú skúsenosť s tými chránenými dielňami. Ja viem, že vždy je argumentom k zamestnanosti, že sa zneužívajú chránené dielne a že teda musíme aj niečo robiť, aby teda neboli zneužívané. Ale ja, skutočne my sme mali projekt švajčiarskeho finančného mechanizmu, kde sme si chceli naozaj pripraviť ľudí s ťažkým stupňom odkázanosti, ale ľudí na druhej strane so zdravým intelektom, aby boli teda ešte zamestnaní. Ale naozaj sa nám potvrdilo to, že pokiaľ ten človek je v chránenom zamestnávaní, hlavne s duševnou chorobou, to znamená, že je to z schizofrénie alebo z ťažkej depresie, ktoré dneska patria k chorobám, ktoré naviac Sociálna poisťovňa hodnotí ako príčinu invalidity, tak tieto diagnózy v podstate boli tak, že oni nedokázali 8 hodín pracovať. Nedokázali ani štyri. My sme mu dali, napríklad na 4 hodiny denne tú schizofreničku pracovať, jednu aj druhú, ale ona si myslela, že to zvládne, ale potom začali také ataky, že sa jej vrátili opäť tie bludy a dostala sa do toho stavu. To znamená, opäť sme museli znížiť ten počet hodín, ale keďže, viete, ten príspevok potom bol krátený podľa toho, už keď nám skončil projekt, ten príspevok bol krátený, tým pádom vlastne sme nevedeli, jak jej povedať, že keď skončí ten projekt, tak my vás musíme prepustiť, lebo nám to fakt finančne nevychádzalo, hej. A nemali sme peniaze ako teda to dodotovať.

    Ja naozaj upozorňujem, že práve pre ľudí s duševnými chorobami a ľudí so schizofréniou je dôležité, aby sme sa pozerali na to, že ak skrátime ten príspevok podľa toho, koľko pracujú v tej chránenej dielni, tak tlačí to vlastne poctivých možno fakt zamestnávateľov v tých chránených dielňach brať možno s nižším stupňom, ktorí relatívne sa môžu podľa mňa zamestnať aj na voľnom trhu práce v rámci chráneného pracoviska, nemusí to byť chránená dielňa. Práve tá chránená dielňa, vidím práve tých ľudí nad 70 percent. Ale už je jedenásť, takže ja asi prestanem, lebo už je tu aj hluk a budem pokračovať neskôr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Budete pokračovať, hej? Dobre. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 352.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci, poslankyni Magdaléne Kuciaňovej, aby hlasovania uvádzala podľa pripomienok prezidenta.

  • Hlasovanie o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 352.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, v rozprave k zákonu zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vystúpili títo poslanci: pani poslankyňa Veronika Remišová, páni poslanci Miroslav Beblavý, Ján Budaj a Igor Matovič. Vzhľadom na to, že gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky č. 1 až č. 6 spoločne.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 40, proti 45, zdržalo sa 56.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach č. 7 až 10 spoločne.

  • Ďakujem. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 6, proti 43, zdržalo sa 91.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o pripomienkach pána prezidenta. Sme v treťom čítaní. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov, za 80, proti 27, zdržalo sa 34.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili...

  • ... a zákon o štátnej službe vrátený pánom prezidentom teda opätovne prerokovali a schválili.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 363, bod 6 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 142 poslancov, za 85, proti 21, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla a tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 127, proti žiaden, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 7 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač 241).

    Prosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Tibora Glendu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 126, proti žiaden, zdržalo sa 14.

    Konštatujem, že tento návrh ústavného zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničnému výboru Národnej rady. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 128, proti žiaden, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 345, bod 8 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci, poslanec Jozef Burian. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 345.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 142 poslancov, za 141, proti žiaden, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a prerokujeme ho v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predložený návrh zákona dá na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 142.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Opäť prosím poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol hlasovanie o bode 9 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 346).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 346.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní vzhľadom k tomu, že poslanci nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 127m proti žiaden, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a prerokujeme ho v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 128, proti žiaden, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďalej, prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci, poslankyňu Janu Vaľovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 347), bod 10 schváleného programu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 347.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 psím. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 141 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017. Skončila som, ďakujem.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 142 poslancov, za 141, proti 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Vážení poslanci, ďakujem za hlasovanie a verím, že pán minister nehlasoval. A prerušujem schôdzu na dve minúty, teda do 11.25. Ďakujem a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem. Pokračujeme v schôdzi Národnej rady vystúpením pani poslankyne. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Takže budem pokračovať. Hovorila som o chránených dielňach a o problémoch, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... aj naša dielňa s čím bojuje práve pre ľudí s duševnými chorobami a pre teda hlavne schizofrenikov, ktorých teraz naozaj máme pomerne dosť medzi nami, lebo je to diagnóza, ktorá má svoje spúšťače, má svoje odôvodnenie pri naozaj stresoch, ktoré táto doba prináša. A práve týchto ľudí nie je možné podľa zákona zamestnať, keďže naozaj my ako zamestnávateľ, my patríme pod charitu, tak jednoducho nemáme peniaze ako zaplatiť toho človeka, ktorý má schizofréniu alebo teda duševnú chorobu, lebo ak nám úrad práce zníži príspevok podľa toho, koľko hodín ten duševne chorý teda pracuje, tak nás to núti k tomu, aby sme brali ľudí s diagnózami, ktoré sú ľahšie a ktoré pomerne sa môžu zamestnať aj na chránenom pracovisku, nemusia pracovať v chránenej dielni.

    Ďalšiu takú skúsenosť, osobnú, v inkluzívnom zamestnávaní, je práve tá dĺžka. Ja rozumiem zo strany úradov práce, že veľa chránených dielní funguje v rámci európskych fondov a potrebujú mať určitý čas, lebo je tam veľa papierovačiek, aby si teda stanovili určitú lehotu. Ale zase u poskytovateľov alebo teda u zriaďovateľov chránených dielní nastane problém, ja to poviem, ako je to opäť u nás. U nás na charite je to tak, že v podstate reálne sme dostávali už aj predtým, keď nebolo uzákonené do 60 dní, sme dostávali peniaze na preplatenie tých ľudí kvartálne, to znamená za tri mesiace. Ak by sme neboli zložkou grécko-katolíckej charity, tak by sme museli po skončení projektu švajčiarskeho finančného mechanizmu chránenú dielňu zatvoriť, lebo pre charitu, alebo teda pre Dom sv. Anny, v ktorých som bola dlhé roky teda riaditeľka, a teraz som odborná garantka, tak bolo neudržateľné, aby sme mali na platy tých ľudí. Takže charita to v rámci kvartálu zatiahla, ale teraz ak sa bude ten, zase tie dni pokračovať, obávam sa, že charita povie dosť, máme aj iné sociálne služby a teda je nám to ľúto, ale tú chránenú dielňu nebudeme môcť udržať.

    Takže naozaj ja avizujem, že možno zlikvidujeme, možno aj takých ľudí, ktorí to robia zo srdca, lebo my to robíme popri sociálnych službách, máme zriadenú chránenú dielňu, aby sme vlastne tým ľuďom, ktorí sú v najvyššom stupni, zabezpečili prácu a skvalitnenie života človeka so zdravotným znevýhodnením. A práve to preplácanie toho finančného príspevku môže byť pre nás, ak sa bude posúvať, likvidačné.

    Ak naozaj máme problémy s chránenými dielňami, treba to kontrolovať. A ja si myslím, že vinníkov nájdeme, ale naozaj ak má byť tento inštitút v legislatíve, mali by sme sa pozerať na to tak, aby sme, naopak, tých ľudí, ktorí majú získanú invaliditu, napríklad formou duševnej choroby, alebo teda nejakou aj inou chorobou, aj onkologickej je tam pomerne dosť, kedy tiež sa opäť vracia nádor, atď., aby sme ich dostali do pracovného procesu. Lebo tie ataky sa tam naozaj znižujú, ten človek sa dostáva na tú psychiatrickú hospitalizáciu neskôr a v podstate tá práca mu zachraňuje život. A pokiaľ naozaj to chceme mať len v legislatíve a pozerať na to len legislatívne, že to máme, možno naozaj zlikvidujeme chránené dielne, ktoré sú poctivé, a myslím, že aj našu.

    No ďalšou problematikou, na ktorú som nestihla reagovať vo faktickej poznámke, keďže tu mám pána ministra, tak si to opäť dovolím predniesť. Ja som skôr myslela na tých rodičov, ktorí poberajú rodičovský príspevok, aj keď sa im narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a do 6 rokov vlastne oni nemôžu ísť na príspevok za opatrovanie. My keď budeme zdvíhať príspevok za opatrovanie, ale rodičia vlastne oni ho budú mať ako u zdravých detí, tam vznikne tá anomália. A to môžeme riešiť len tým, že tá mama pôjde do práce a teda nebude závislá od toho, že ten rodičák bude iný pre mamu alebo otca, ktorí ostanú so zdravotne znevýhodneným dieťaťom doma, alebo to musíme riešiť iným spôsobom. Lebo ak pôjde o opatrovanie tak, ako ste vraveli, postupne vyššie, tam budú mať najviac problémy práve rodinky, kde strašne sa ešte bojuje, o tom, ako ďalej, ešte nemajú mnohí do 6 rokov ani stanovené diagnózy hlavné. A preto si myslím, že ublížime tým najzraniteľnejším rodinám. Čiže ja som skôr, možno sme sa nepochopili, skôr som myslela na to, hej, že do 6 rokov naozaj oni budú poberať rodičák, ako keď mamka sa stará o zdravé dieťa alebo otec, ale oni majú naozaj mimoriadne výdavky, no a potom už by prešiel automaticky na to opatrovanie.

    Čiže ešte druhú problematiku, ktorú som chcela otvoriť, keď ste tu vy, je táto a obávam sa, že práve rodina so zdravotným znevýhodnením do 6 rokov je absolútne, úplne riziková, pretože tam, ako som hovorila, hrozia rozvody, hrozia, že nenastaví sa dobre systém starostlivosti o to dieťa, chodia od Šavla do Pavla, nikto ich nevie koordinovať, my máme len sľub, len včasnej intervencie, nemáme centrá včasnej intervencie. A jednoducho tam ja už teraz avizujem, že pokiaľ to nepodchytíme do tých 6 rokov, aj ten vývin toho dieťaťa, tak potom to už len je možné kompenzovať alebo nejakým spôsobom vyrovnávať, ale ten rozvoj a to napredovanie môžeme urobiť do tých šiestich, tak do siedmich rokov veku života dieťaťa.

    Vrátim sa teda k zamestnanosti. Keďže sama pochádzam z východného Slovenska, tak si dovolím povedať, že som sa zamýšľala nad tým, že práve všetky zákony, ktoré ministerstvo prijíma ohľadne zamestnanosti, by mali naozaj riešiť zamestnanosť v regiónoch, kde je to akútne. A ja naozaj tak v pravde, v pravde som nad tým uvažovala a hľadala som proste nejaké objektívne informácie na to, aby som sa zamýšľala, že či naozaj pomáhame zaostalým regiónom, lebo od roku 2002 vlastne dávame stimuly a reálne východné Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá, že ľudia sa nám vyľudňujú z týchto oblastí. No a potom s tými mladými nezamestnanými na Slovensku a s ľuďmi, ktorí už od začiatku buď nevedia nájsť prácu, odchádzajú do zahraničia, alebo teda možno majú také mylné predstavy o tom, že hneď, neviem, koľko budú zarábať, ale na druhej strane, či ich máme naozaj podchytených. Treba si naliať čistého vína. A nie preto, že teda ide len o nejakú bezhlavú kritiku toho, že teda len preto, že som opozičná musím niečo povedať, preto, že teda som z fachu, som sociálny pracovník a teda venujem sa problematike 18, 19 rokov a som východniarka, musím sa zamyslieť aj nad tým, aká skutočnosť od roku 2002 je v podstate so Slovenskom a s vyľudňovaním a s mladými ľuďmi.

    A teraz sa to budem snažiť už len prečítať, lebo teda mám už len 8 minút. Najvyššiu nezamestnanosť má Prešovský kraj. Presne to bolo za minulý rok 13,91. Môžme sa tam baviť o percentách hore-dole, ale práve z tohto regiónu odišlo za prácou do zahraničia najviac ľudí. To znamená 40 700 ľudí. Najviac odišlo zo Sniny, Humenného, Medzilaboriec. Najmenej odchádza z Komárna, Senca, Malaciek, Pezinka, Kysuckého Nového Mesta. Tam to relatívne máme pod kontrolou.

    V roku 2015 bolo evidovaných na úradoch práce 51 982 mladých ľudí do 24 rokov. Z toho aktivačné opatrenia trhu práce využívalo z tých ľudí 6,16 %, čo predstavovalo 3 200 uchádzačov o zamestnanie. Pomerne málo mladých ľudí bolo vtedy teda zaradených do aktívnej formy trhu práce. V roku 2016 ich bolo v evidencii už 38 983, ako povedal pán minister, že sme boli skokanom. Ja len naozaj chcem povedať, aby sme nehovorili možno o tomto čísle, ak to nie je evidovaná nezamestnanosť, či to nie je evidovaná nezamestnanosť. Ale nie je to možno celková nezamestnanosť, možno sme viac mladých ľudí dali práve na aktivačné opatrenia. To znamená, že sme ich dali na absolventskú prax, na dobrovoľnícku činnosť alebo na iné aktivačné práce a toto číslo mohlo vyskočiť aj preto.

    Ja viem, že to je problém celej Európy. Preto hovorím, že možnože ani sa netreba hanbiť, aj keď je tam väčšie číslo. Jednoducho len si treba potom zadať kritériá ako ďalej s tými mladými ľuďmi. Možnože je vystavený na vás tlak, ale to neznamená, že nebudeme si nalievať čistého vína, koľko naozaj reálne tých mladých ľudí je. Aj keď sme skokanmi roka, že sme ich mohli dať cez eurofondy alebo cez iné veci teda mimo trošku tej celkovej evidencie nezamestnanosti, ale jednoducho musíme ich riešiť.

    Investičné stimuly v rokoch 2002 a 2016, ktoré si prerozdelilo 148 subjektov, a činili 1,65 miliardy eur. Tieto sú adresované alebo teda mali by byť adresované na podporu menej rozvinutých regiónov alebo teda aby zapríčinili pohyb ekonomiky štátu. Priemerný náklad na jedno prisľúbené miesto nás teda stál 30-tisíc euro. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou, čiže ktorých miera nezamestnanosti v okrese je v prvom kvartáli daného roka vyššia ako celoslovenský priemer, sa dostala v rokoch 2012 a 2016, ony dostali len štvrtinu finančného objemu a tretinu plánovaných miest oproti okresom s podpriemernou nezamestnanosťou. To znamená, že najväčší objem investícií dostal Trnavský kraj, ktorý má dneska aj veľmi nízku nezamestnanosť, ale paradoxne tieto stimuly najmenej dostal Prešovský kraj. Medzi jednotlivými investíciami však panujú značné rozdiely. Napríklad, 18 investícií malo schválený stimul viac ako 50-tisíc eur na jedno pracovné miesto, 16 firiem dostalo 2 stimuly a 6 firiem, pardon, dokonca až 3 stimuly.

    Dlhodobá nezamestnanosť je hlavne problémom východného Slovenska. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných v Prešovskom kraji je 56,6 percenta. Toľko ľudí z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných v Prešovskom kraji. To znamená, zo 64 496 ľudí 56 % máme v Prešovskom kraji dlhodobo nezamestnaných. V Košickom kraji je to 57,8 % z 55 610 uchádzačov o zamestnanie. A lepšie na tom nie je ani Banskobystrický kraj s podielom 57,1 % zo 48 043 uchádzačov o zamestnanie. Hovorím z minulého roku.

    Hovoríme teda veľa o internej mobilite. Ja len chcem upozorňovať aj na skutočnosť, ktorú už vydal aj Štatistický úrad, upozorňuje aj INFOSTAT, že Slovensko sa nám vyľudňuje. Odchádzajú ľudia za prácou z východného Slovenska a severovýchod Slovenska už je v štádiu, kde v určitých miestach máme len starých ľudí, o ktorých sa nebude mať kto postarať. Mladé rodiny odchádzajú za prácou preč, prvé možno do mesta, lebo ich to motivuje, lebo fakt príde akože ten príspevok za dochádzkou za prácu a odchádzajú na západné Slovensko, kde sú tie firmy ťažiskové, ktoré dostali stimuly, ale tá rodina ostáva tam. Tak postupne keď vidia, že môžu ísť do Rakúska, odchádzajú až do Rakúska, ale odchádzajú celé rodiny. Preto naozaj faktom je, že sa presúvajú východ a stred na západ a teda mení sa aj charakter krajiny a životné podmienky ľuďom.

    Odišlo za prácou už 161 749 Slovákov. Rodiny prestávajú fungovať spolu, následne sa vzťahy ochladia, prichádzajú rozvody, v lepšom prípade nám sa vyľudňuje, čiže prechádzajú z východného Slovenska na západ, kde sú lepšie podmienky, a v podstate nám sa nebude mať kto starať práve na severovýchode Slovenska alebo v tých krajných častiach východného Slovenska o starých ľudí. Naozaj nás čaká demografia, ktorá je neoblomná.

    A ja si myslím, že treba si dať pozor aj na to, ako stanovíme minimálnu mzdu v regiónoch, ktoré sú teda zaostalé. Ale už mám málo času, čiže skúsim to povedať potom, sa prihlásim ešte na desať minút, aby som možno povedala aj o tom. Ja viem, že to nie je malý problém, ale možno pár impulzov na to, aby sme teda možno rozštartovali také reálne veci. Netreba sa báť, že máme, že sú tlaky, treba to začať naozaj riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme pani poslankyni. Na vystúpenie pani poslankyne 3 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja vás podozrievam z toho, že vaše vystúpenie bolo plné konšpirácií. Pretože v skutočnosti máme nízku nezamestnanosť, nepracuje len ten, kto nechce, máme veľmi dobré mzdy, nikto neuteká do zahraničia, máme stabilné ceny energií, investori prichádzajú ako na bežiacom páse. Čiže naozaj mám pochybnosti, či ste len nekonšpirovali a realita je úplne iná. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, je pravda, že ak bude ten demografický trend postupovať tak, ako postupuje, tak z východného Slovenska a zo stredného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska sa stane jedna veľká čierna diera, ktorá bude vyľudnená mladými ľuďmi a bude zaplnená len starými ľuďmi. A veľmi poukazujem alebo teda veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Gaborčáková, že naozaj vznikne veľký problém aj so starostlivosťou o týchto starých ľudí. Nebude sa mať kto starať.

    A preto celú novelu, ktorá môže byť prezentovaná veľmi pozitívne, a je tam veľa dobrých opatrení, považujem stále len za ten bič, ktorý je vytvorený, a chýba ešte ten cukor, tie motivácie, ktoré by naozaj ľudí motivovali hľadať si prácu s podmienkami, ktoré sú zlučiteľné so životom, so životným, jako by so životom v spoločnosti. Neviem sa vyjadriť, ospravedlňujem sa, správne. No každopádne chýba mi to, čo hovorila aj pani Verešová predtým v príspevku, kde je ten zákon, o ktorom aj vláda rozprávala, o sociálnom podnikaní alebo teda inkluzívne zamestnávanie. Že v akom štádiu sa tento zákon nachádza? Kedy naozaj sa podá skutočná pomocná ruka tým, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu? Vyhadzovať z evidencie tých, ktorým sa akože nechce robiť, to je dosť jednoduché. Prirobí to síce vrásky na čele zamestnancom úradu, lebo musia veľmi tuho robiť nepríjemné veci. Ale na druhej strane kde je ten efektívny nástroj na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných? Kde je to sprevádzanie? Keď som videla, koľko financií ide na pracovné miesto, na nástroje, ktoré sú z eurofondov vykrývané, tak sa mi trošku až pretočili oči, že naozaj na jedno pracovné miesto ide veľmi veľká suma, ale tá efektivita, sa mi zdá, že zatiaľ sa nedostavuje.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Verešová Anna.

  • Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej. Niet nič lepšie ako príklady priamo z regiónov. Je to hodnoverné, pravdivé, verím jej všetko, čo povedala. Naozaj je potrebné pracovať s takýmito údajmi a hlavne pozývať do pracovných skupín týchto ľudí, ktorí v regiónoch žijú, pracujú a vedia, čo treba robiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Soňa Gaborčáková písomne. Alebo to je faktická poznámka? Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Takže na pána Pčolinského. Keby to bola pravda, tak by som sa tešila, lebo východné Slovensko by sa nevyľudňovalo. Takže radšej budem možno mať zlý názor na veci, ale ľudia tam ostanú, nepôjdu preč. A toto je pre mňa dôležité. Jednoducho sa pozerať na veci v pravde. Ja sa vždy riadim tým, že pravda oslobodzuje, a čo to stojí, to stojí, vždy som bojovala za tie veci tak, ako som si myslela. A ja si myslím, že niekedy tým, že sa obviňujeme, neriešime tie pravé veci alebo sa možno aj bojíme pomenovať tých pravých vecí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

    Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Prihlásila sa pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ja možno k tej minimálnej mzde. Naozaj ja rozumiem, čo jednak ľavicová politika vidí minimálnu mzdu takým svojím pohľadom a drží sa tej línie jednoducho. Ako ja to akceptujem. Na druhej strane chcem povedať možno takú reálnu skúsenosť, ktorú mám v našom regióne, že ak zdvíhame minimálnu mzdu a práve chceme zamestnať ľudí možno dlhodobo nezamestnaných alebo nízko kvalifikovaných, ich produktivita práce je tak nízka, že tie náklady, ktoré má zamestnávateľ na ich činnosť, prevyšujú tú ich produktivitu práce a na základe toho sa potom schyľujú práve na východnom Slovensku k tomu, že zamestnávatelia cez aktívnu sociálnu politiku, cez opatrenia berú tých zamestnancov a v podstate sa nevytvára nejaká, nejaké trvalé pracovné miesta. Proste vždy čakajú len na to, že tie príspevky prídu, ale naozaj zamestnať, keď vám hovorím, že naozaj 50 %, vyše 50 % ľudí dlhodobo nezamestnaných z východného Slovenska sú už ľudia, ktorí nemajú istým spôsobom tie návyky, a veľmi ťažko si predstaviť, že ich produktivita práce bude pre zamestnávateľa taká, že úplne sa bude hnať za ním. Jednoducho nie.

    Preto si myslím, že tam to vyriešia skôr, aby to boli trvalé pracovné miesta, by to v regiónoch, kde naozaj sú tí dlhodobo nezamestnaní, vyriešili práve daňové úľavy pre zamestnávateľov. Myslím si, že vtedy môže byť aj vyššia minimálna mzda, lebo už to nebude taký rozdiel medzi tým, ako odpracuje a koľko ho to stojí, lebo dostane nejakú úľavu ten zamestnávateľ na daniach. Tým pádom by sa to mohlo vyrovnať, aby vôbec nebol problém, že zavediete tú minimálnu mzdu možno na celom území. Ale za predpokladu, že jednoducho v tých zaostalých regiónoch alebo tam, kde je najviac dlhodobo nezamestnaných, by sa dala úľava práve tým podnikateľom.

    Takže ja viem, že je to ťažká otázka, ale treba sa zamyslieť nad tým, že v podstate na východnom Slovensku podnikatelia, ak chcú vytvoriť trvalé pracovné miesto, tak sa boja, že teda naozaj im príde človek do zamestnania, kde ho po troch mesiacoch opäť menia, opäť menia, lebo jeho produktivita práce, jeho pracovné zručnosti a možno aj intelekt tým, že aj dlho už nepracoval a tak ďalej, a my z neho nejakého vicišpána neurobíme, jednoducho toto treba zohľadňovať. V tom prípade by som súhlasila aj s minimálnou mzdou plošne na celom území Slovenska, ale keď skončia eurofondy, aj bude menej vlastne na tú aktívnu sociálnu politiku tým pádom a obávam sa, že len bude prehlbovať problémy východného Slovenska. Takže ja si toľko. Ja som si, preto si zobrala slovo, nielen aby som pre nič za nič hovorila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne. Vzhľadom na čas ešte skúsime, vystúpi pán navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pokúsim sa dodržať ten čas aj napriek tomu, že som mal záujem hovoriť dlhšie, ale sme v prvom čítaní, bude priestor hádam aj pri tom druhom čítaní. Len, pani poslankyňa, preboha, nikdy s tým nesúhlaste, aby bola regionálna minimálna mzda. Na východnom Slovensku sú tak dobrí zamestnanci ako aj na západe, zaslúžia si tú istú mzdu. Toto absolútne odmietam a budem vždy odmietať, prehĺbili by sme regionálne rozdiely. Naopak, tu očakávam, že získam aj u vás, u opozičných politikov podporu, pretože, opakujem, produktivita práce, schopnosť, aktivita ľudí na východe je možno aj lepšia vzhľadom na istú skromnosť v porovnaní so zamestnancami na západe.

    S týmto by som rád začal. Teraz, ak dovolíte, my predkladáme návrh zákona alebo novelu zákona o službách v zamestnanosti päťku, ale tu treba vidieť celý súbor opatrení. My sme o tom hovorili aj s kolegyňou s Verešovou, keď sme boli spolu v jednej relácii. Ja keď by som mal komplex tých vecí, ktoré z toho vyplývajú, len vyrátať, ktoré sú istým spôsobom, také spojité nádoby aj s jednotlivými aktívnymi opatreniami trhu práce, je to možno na polhodinu, ale pokúsim sa, pretože hovoríte príliš často o dlhodobo nezamestnaných, ako by sa v tejto oblasti nič neurobilo. Urobili sme veľmi veľa. Len za posledný rok 36-tisíc dlhodobo nezamestnaných ubudlo, 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, viac ako 4 roky, ktorí boli evidovaní. A viete prečo? No našli sme nástroj, našli sme spôsob a oni majú stabilné pracovné zmluvy, to znamená, že klasické. Ja sa nebojím, že by sa nejak neuplatnili minimálne v takom nejakom pomere ako aj tie v predchádzajúcom období. My sme im ponúkli jeden veľmi dôležitý nástroj, a to je súbeh, súbeh, dajme tomu, minimálnej mzdy, ale poberajú naďalej aj hmotnú núdzu. Tridsaťtisíc sme takto zamestnali. Už je to pre nich zaujímavé.

    Preto aj to, čo chystáme tu, je aj súborom motivačných opatrení. My necháme, aby na deti mohli brať naďalej príspevok na nákup školských pomôcok, to jedno euro na teplé jedlo pre to dieťa v škole a tak. Toto nechceme zobrať, aby mali ďaleko väčšiu motiváciu jednoducho pracovať. Ten súbeh je veľmi dôležitý. Týmito opatreniami docielime to, že ak jeden z rodiny, kde nepracoval nikto, nastúpi a bude pracovať len za minimálnu mzdu, tak sa to premietne v tom čistom príjme vo výške čistej minimálnej mzdy, lebo zachováme niektoré benefity, ktoré súvisia s hmotnou núdzou, ktoré by inak nemohli poberať. Toto je dôležitý argument. A tých 30-tisíc, ten súbeh, ma presvedčili o tom, že toto je cesta, toto je veľmi dôležitá cesta.

    A ak dovolíte, k službám zamestnanosti. Vychádzajúc zo stratégie zamestnanosti, tá stratégia zamestnanosti, my sme museli pomenovať, národná sústava povolaní, čo potrebuje reálne náš trh práce. Tisíc dvesto povolaní, presný obsah, čo by to malo byť, ako, to samotní zamestnávatelia v rámci toho projektu pripravili. Národná sústava kvalifikácií, školáci presne zadefinujú ako dosiahnuť vzdelanostnou úrovňou cieľ, ktorý je pomenovaný v národnej sústave povolaní. To znamená, to sú všetko systémové opatrenia a my sme jasne zadefinovali a máme plán, ktorý sa volá Akčný plán pre dlhodobo nezamestnaných, ako vzorový dokument, ktorý ponúka Európska komisia aj ostatným krajinám, kde je dlhodobá nezamestnanosť, pretože sme zadefinovali všetky špecifické veci, ktoré sa týkajú tejto problematiky znevýhodnených ľudí. Jednoducho áno, šijeme presnú košeľu na jednotlivé cieľové skupiny znevýhodnených, aby sme ich v maximálnej miere oslovili a vtiahli, aby mali záujem pracovať. Toto je dosiahnuté v tom akčnom pláne.

    Nedávno sa schvaľoval v tomto pléne jeden zákon, ktorý vnímame ako veľmi dôležitý, to sú exekúcie. Štyridsaťtisíc evidovaných nezamestnaných sú pod exekúciami. Oni keby boli stabilne pracovali, tak príde exekútor a zoberie im mzdu. To znamená, že teraz majú šancu a priestor sa štandardizovať, aby nemuseli seba a neviem koho podvádzať, ale proste normálne pracovať, prijímať mzdu a zároveň si postupne nejakým časovým harmonogramom uhrádzať aj záväzok, ktorý im z toho vyplýva.

    Dohody, 60-tisíc. Preto sa o tých dohodách tak veľmi bavíme. Často hovorím o tom, že zamestnanec robí alebo teda dohodár robí, ktorý je evidovaný na úrade práce, tri roky v jednej a v tej istej firme. Tá firmy sa obráti na úrad práce, potrebujeme 10 nových pracovníkov. Úrad práce vo výberovom konaní celkom prirodzene ponúkne toho dohodára, ale tá firma si ho nezoberie, ale predlží s nim znovu dohodu o ďalší rok. Kto koho klame? Aj jeden, aj druhý. Aj ten evidovaný nezamestnaný, aj ten zamestnávateľ. A preto opatrenia aj ohľadom nelegálnej práce, pretože klasickí, a to treba povedať, s tými v rámci tripartitného dialógu, s ktorými máme rozhovor, zamestnanci majú snahu pôsobiť v štandardnom prostredí. Títo podvádzajú aj ich. Sú zvýhodnení na trhu práce pri uchádzaní sa a ten, kto má záujem poctivo pracovať a odvádzať, nikdy nemá záujem, aby takýmto spôsobom tie firmy boli podporené.

    Dvanásť okresov, pozitívna diskriminácia. Všade sa vypracovali akčné plány. To sú práve, drvivá väčšina, to je východné Slovensko. Niečo je tam z juhu Slovenska, čo ja viem, Rimavská Sobota a ideme rozširovať v tomto roku o ďalších päť okresov. Veď tam idú aj peniaze. To je pozitívna diskriminácia. Je o tom, že sa inak pristupuje, iné dotácie sú v prípade začatia podnikania, živnostník, inak dotujeme investorov a firmy. To nie je o tom, že máme záujem z tých okresov vytiahnuť ľudí, aby išli pracovať do Trnavy alebo do Bratislavy. Podmieňuje sa to tým, že ten investor vytvorí to nové miesto tam, v tom okrese. To znamená, to má úplne inú pridanú hodnotu pre toho, pre toho možného zamestnanca. K tomu smerujú tie akčné plány.

    Minimálna mzda. Niečo tu bolo povedané. Ja pripúšťam a rozvinul som v rámci centra sociálneho dialógu diskusiu o sektorovej, lebo dnes aj v tom systéme a v bankách sú iné minimálne mzdy. Ale ak by som pripustil regionálnu, je zle. No v Prešovskom kraji by možno bola 300 eur a v Bratislave by bola 600 eur. A to nechceme. My chceme aj ten Prešov pozdvihnúť, a práve preto je tá rovnaká minimálna mzda ako minimum dôležitá jednoducho všade.

    Sociálna ekonomika. Šesťdesiatosem sociálnych podnikov na Slovensku beží. Spišský Hrhov je veľmi známy a myslím, že netreba ho nejak ani veľmi predstavovať. My máme podmienky vytvorené. My teraz v marci púšťame do medzirezortného pripomienkového konania novú normu, ktorá bude zohľadňovať všetky doterajšie európske zvyklosti, by som povedal, vhodnú prax. To znamená, pozitívna diskriminácia v prospech týchto sociálnych podnikov, vrátane výberových obstarávaní, aby mali väčšiu šancu uspieť, pokiaľ sa uchádzajú o prácu v danom regióne. Nebudú môcť vykazovať zisk. Budú plniť formu, nazvem to medzitrhu práce. To znamená, na polroka, na rok tam nastúpia ľudia, naučia sa pracovať aj so všetkými záležitosťami, ktoré s tým súvisia, a budú k dispozícii štandardne pre trh práce. To znamená, áno, posilňujeme ten systém a v tých akčných plánoch tých 12-ch okresoch je veľké množstvo, doslova desiatky pripravovaných sociálnych podnikov na úplne inej báze, tak jako to zadefinuje ten zákon, ktorý v podstate je pripravený a pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.

    Záruky pre mladých. Efektívne využité za tri roky, ste použila ten výraz, rád ho zopakujem, skokan roka, o 50 % evidovaných mladých nezamestnaných sa znížila. To Európa nepozná takú krajinu. Viete prečo? Efektívne sme využili tento nástroj, záruky pre mladých cielene a mladí ľudia šli pracovať. Ak niekto bude hovoriť, že len odišli vonku, nie je to pravda. My máme dnes o 20-tisíc viac ľudí zamestnaných ako historicky v tých rokoch 2007 – 2008, keď bola tá ekonomika najvyššia, a bolo. To znamená, že sme na historických miestach, oni sa zamestnali.

    A k tým, čo vyšli vonku. Dvestotisíc odišlo do zahraničia v čase, keď Slovensko stúpilo do Európskej únie. Áno, otvoril sa nám trh, voľný pohyb tovaru, osôb, využili to preto. Medzitým plus-mínus každého roku je to dosť rovnaký počet ľudí, tých 100-tisíc, časť odíde, časť sa vráti. Čo je skôr alarmujúce, a to sa tu v poslednej dobe často hovorí, to je únik mozgov. Študáci, že odchádzajú študovať do zahraničia a tam sú reálne obavy, že viacerí z nich sa nevrátia. Ak tam ostane rok, dva po škole a vráti sa na Slovensko aj s istými skúsenosťami, je to len vítané, je to len dobré. Možnože tu bude treba hľadať spôsob a formu a možno sa pýtať, či sú vytvorené pre nich podmienky, pre kvalitné vzdelávanie. Ale to už nie je celkom len moja problematika, je to širšia v tomto prípade motivácia.

    Ďalej zákon o hmotnej núdzi, to je súčasť toho. Pred tromi rokmi 187-tisíc poberateľov hmotnej núdzi, akonáhle sme prijali tento zákon a majú povinnosť aktivovať sa, dneska 95-tisíc. Polovicu pokleslo, 10 % sa z nich vyradilo, lebo zneužívali systém, ale 90 % sa zamestnalo. Naučili sa ráno vstávať, zobrať zodpovednosť, nejaké najzakladanejšie pracovné návyky a sú zamestnaní. Veľmi dobré opatrenie. A práve preto ideme hľadať spôsob, ako to ešte zefektívniť. Aby nenosili tak veľmi a často tie péenky, aby nenosili fiktívne zmluvy na jedno euro a na základe toho sa akosi mali ambíciu vyviniť a nechodiť na tie aktivačné práce. To je aj o tom. My nejdeme proti ľudom, my ideme v ich záujme. Tých 90-tisíc, čo sa zamestnalo, je príkladom toho, že by to malo byť motivačné aj pre tých, aj pre tých ostatných.

    No a výstavba nájomných bytov. Posledné rokovania so ZMOS-om, sme sa jasne dohodli, že nájomné byty by sa mali v maximálnej miere stavať najmä tam, kde prichádza investor. Aby to bol ďalší motivačný prvok. Ak sa už niekto má z hľadiska mobility presťahovať za prácou, nech môže zobrať celú rodinu. Áno a nech ju tam umiestnia. A ja viem, že každému sa to tiež nebude páčiť, lebo každý má záujem o nájomné byty. Niekto povie, ale naša dedina vymiera a chceme preto stavať, aby sme tu tých mladých udržali. Je to širší komplex. Ale toto je dohoda aj so ZMOS-om, že by tie prostriedky a investície mali ísť najmä do týchto opatrení.

    No a k tomu, čo tu zaznelo v diskusii, už len jedna veta. Dosť často hovoríte o dôležitých veciach, ako sú chránené dielne a zamestnávanie zdravotne postihnutých, no ale z hľadiska hlavnej stratégie politiky zamestnanosti sa zhodneme, že toto nie je najdôležitejšie. To sú iné, použijem výraz masy, počty, okolo ktorých sa treba postarať, a tie sú v tých konkrétnych znevýhodnených skupinách presne pomenované. Len, ak som dobre počúval, doteraz bola dobrá prax, že do 30 dní boli prostriedky uhradené. To znamená, čoho sa bojíme? Ak bola prax doteraz, tak pochváľte tých úradníkov, povedzte, že to robia dobre, že napriek tomu, že majú 60 dní, majú maximálny záujem a vedia sa s problémom vyrovnať do 30 dní. Áno, je to tak. A preto si myslím, že toto netreba meniť, pretože tá prax jednoznačne potvrdzuje, že ten problém nie je. Nevyvolávajme ho, keď nie je.

    Jeden mesiac, prečo musí byť nezamestnaný. To nie je náš výmysel. Využíva sa, prostriedky Európskeho sociálneho fondu a tie idú na ne-zame-stna-nosť. To znamená, nie je možné použiť európske peniaze, pokiaľ by aspoň ten mesiac nebol evidovaný ako nezamestnaný. Je mi to ľúto, ale je to tak. V tom prípade sa dá použiť iný nástroj cez náš rozpočet.

    No a čo sa týka OSN, podpora zdravotne postihnutých je, je v maximálnej miere uprednostňovaná mimo chránených dielní. Aj naši kolegovia, ktorí sú v organizáciách, ktoré reprezentujú týchto postihnutých, hovoria o tom, nekonzervovať. To znamená, všade, kde sa to dá, aby sa vedeli uplatniť štandardne na trhu práce. Samozrejmá vec, tým nechcem obmedzovať ako chránené dielne ako také, ale ak ten záujem je a vedia sa uplatniť, je to ďaleko lepšie etablovanie potom do tej spoločnosti, pokiaľ skutočne nie sú len medzi sebou, ale ak sú umiestnení aj v tých štandardných, štandardných pracovných podmienkach.

    Toľko. Možno som bol trošku dlhší, ale pokladal som to za potrebné povedať.

    Ďakujem pekne, pán predseda, aj za ústretovosť, aj vám, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán minister. A ospravedlňujem sa za moju procesnú chybu, teda ešte tu bude treba reagovať na faktické poznámky, pretože som neuzavrel rozpravu a kolegovia sa prirodzene prihlásili, keďže to považovali za vystúpenie v rozprave s faktickými poznámkami. Pokračujeme o štrnástej hodine. Ešte bude potom záverečné slovo umožnené navrhovateľovi a spravodajcovi po faktických poznámkach kolegov. Ďakujem, o druhej hodine pokra... Aha, ešte sa ospravedlním.

    Pani kolegyňa, procedurálny návrh?

  • Ja teda iba ocením váš prístup, že ste umožnili pánovi ministrovi dovystupovať, a bola by som rada, keby vedenie Národnej rady postupovalo rovnako v takýchto prípadoch. Poviem konkrétny prípad, stalo sa mi, že zostala som s jedinou faktickou poznámkou k jedinému vystupujúcemu a pán predsedajúci mi to neumožnil s tým, že nebude on sám porušovať rokovací poriadok. Ja si osobne myslím, že riešenie, ktoré ste vy zvolili, je v tomto prípade oveľa lepšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dobrú chuť, o druhej pokračuje schôdza Národnej rady. Ďakujem, ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr, ako budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa dvanástej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave k tlači 362, chcem upresniť, že zajtra o deviatej hodine budeme pokračovať informáciou o rozhodnutiach o návrhu ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2017, bod 85, ktorú podá predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní.

    Pardon, nech sa páči.

  • Ja by som iba chcela poprosiť vedenie, aby mi potvrdilo informáciu, že bod programu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv bude prerokovaný podľa poradia. Lebo včera vznikol mylný dojem pri hlasovaní, alebo pri zmenách v programe, že bude uvedený zajtra spolu so správou, neviem akou, 87. bod. Hej, takže to len vedenie prosím, aby, aby dalo informáciu na správnu mieru, lebo sa ma chodia poslanci pýtať, prečo nebola prerokovaná mimoriadna správa na výbore. My máme dohodnutý termín 6. januára (pozn. red.: správne má byť "februára").

  • Ja momentálne nedisponujem touto informáciou, ale, ale pred hlasovaním o sedemnástej hodine budeme informovať, kedy sa tento bod prerokuje.

    Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 362. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Jána Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie navrhovateľa prihlásené poslankyne Jurinová, Gaborčáková, Verešová a pán poslanec Jurzyca.

    Nech sa páči pani poslankyňa Jurinová.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 362.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, myslím, že ste veľmi zoširoka popísali všetky opatrenia, ktoré máte pripravené, ktoré vyplynuli zo stratégie zamestnanosti, a len jednu vec, jednej veci nerozumiem. Vyzeralo to naozaj, že máte veľa, veľa aktivít nachystaných. Že čo sa robilo na tom ministerstve päť rokov? Veď proste dlhodobá nezamestnanosť je problém, ktorý tu je už iks rokov, a teraz mi príde, keďže kopírujeme, možnože v trochu lepších číslach, ale stále len kopírujeme znižovanie nezamestnanosti okolitých krajín. Tak prečo vláda nepripravila tie aktivity už skôr? Prečo ste sa nezamerali na túto skupinu už skôr a prečo ste už aj v tomto zákone neponúkli niektoré nástroje, ktoré reálne vedia pomôcť skupine nezamestnaných?

    Aj to, keď ste hovorili, že už dnes existuje, existujú sociálne podniky v nie v takej forme, ako chcete presadiť, tak skrátka 85 podnikov, mi z toho vyplýva, že funguje len tak v lufte, vo vzduchu? Že podľa mňa, že už aj to, že rozprávate o tom, ako idete zavádzať sociálne podnikanie, tak proste ten zákon tu už mal byť veľmi dávno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len možno upresniť, že ja chcem mať minimálnu mzdu na celom Slovensku, ale podľa môjho názoru minimálna mzda by mala byť taká garancia pre nízko kvalifikovaných ľudí. Všetci ostatní ľudia by mali mať teda vyššiu mzdu ako minimálnu, a preto som vlastne navrhovala pre udržateľnosť miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v zaostalých regiónov, aby mali odvodové úľavy, a to isté by pomohlo, aby sa zväčšil rozdiel medzi minimálnou mzdou a nízkokvalifikovaných ľudí a medzi kvalifikovanými ľuďmi. Ak by sa nám podarilo navýšiť to, tak toto by bol super cieľ a toto by som vám zatlieskala. Fakt. Lebo viete dobre ako, aké sumy zarábajú vaši sociálni pracovníci a ak bude vyššia minimálna mzda, tak už majú viac niektorí, o 30, 40 euro majú viac jak, jak bude tá minimálna mzda. Takže práve preto hovorím, že tie odvodové úľavy pre podnikateľov v týchto regiónoch by mohli zabezpečiť udržateľné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nemá takú produktivitu práce, aké sú výdavky zamestnávateľa, a na druhej strane by sme možno vedeli zvýšiť rozdiel medzi minimálnou mzdou a pre kvalifikovaných ľudí, medzi nízkokvalifikovanými a kvalifikovanými ľuďmi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, hovorili ste o nástrojoch sociálnej ekonomiky. Povedali ste, že v Slovenskej republike je 68 sociálnych podnikov. Mali ste však povedať, že iba 68 sociálnych podnikov. Kauza sociálnych podnikov z roku 2008 za ministrovania pani Tomanovej totižto tento nástroj úplne zničila. Keby, keby tento nástroj fungoval, ako mal, a bol to dobre pripravený nástroj, jeden z nástrojov inkluzívneho zamestnávania, nemali by ste totiž v roku 2016, na konci roku 2016 také obrovské číslo dlhodobo nezamestnaných v evidencii.

    Tiež ste, pán minister, zavádzali pri počte odídených Slovákov za prácou do zahraničia, že, že v podstate každý rok tak rovnako odchádza toľko isto ľudí. No, nie je to tak. V roku 2016 odišlo o 17,8 % Slovákov za prácou do zahraničia viac ako v roku 2015.

    A čo sa týka invalidov, ktorých som sa, o ktorých som sa vlastne aj zaujímala vo svojej rozprave, tak je to naozaj špecifická skupina, ktorá vyžaduje špecifický prístup. Len 6 % invalidov zo všetkých invalidov je zamestnaných v chránených pracoviskách, v chránených dielňach a iba 14 % invalidov je zamestnaných na otvorenom trhu práce. Všetci ostatní zostávajú doma. A ja skutočne hovorím o štyridsaťročných, štyridsaťpäťročných ľuďoch, päťdesiatročných ľuďoch, ktorí majú ešte školopovinné deti. Takže naozaj, ako som vám aj navrhovala v rozprave, chcem vás veľmi požiadať o to, aby sme, teraz, keď je novela zákona o službách zamestnanosti, aby ste prehodnotili ešte tento nástroj a uľahčili možnosti pre pracovné príležitosti, aby mali rovnaké šance práve aj zdravotne znevýhodnení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dve poznámky o minimálnej mzde a odchode do zahraničia. Pán minister, my tiež chceme, aby ľudia viac zarábali aj na východnom Slovensku. Ibaže vy veríte, že mzdy sa dajú nariadiť zákonom, že to, aby ľudia viac zarábali, to sa dá zákonom dosiahnuť. Veríte tomu oveľa viac než my. Ak by to bola pravda, tak nariaďte aj priemernú mzdu na východnom Slovensku, aby bola taká ako v Bratislave, pretože ste to takto vysvetľovali. A viete dobre, že to tak nefunguje. Viete to aj z toho, že naši kamionisti, keby mali mať minimálne mzdy západné, tak jednoducho tam to nebude fungovať. Čiže viete, viete, čo by sa stalo, keby sme zo zákona nariadili priemernú mzdu rovnakú na Slovensku. A podobné dopady to má aj pri tej minimálnej mzde, že sa stane, že niektorí ľudia jednoducho na tú minimálnu mzdu nedosiahnu.

    Pokiaľ ide o odchody do zahraničia, tak tam ste hovorili, že teda niektorí ľudia odchádzajú aj a možnože aj na celý život. Vedeli by sme oveľa viac, keby ste vašu databázu spojili s databázou ministerstva školstva, vedeli by sme, z ktorých škôl, z ako drahých škôl odchádzajú, vysokých, stredných, a či sa vracajú, lebo vy to viete zo Sociálnej poisťovne, minimálne to viete zistiť zo Sociálnej poisťovne, či odchádzajú a či sa tí ľudia vracajú. No a všetci by sme vedeli viac a vedeli by sme s tým problémom lepšie narábať.

  • Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, veľmi stručne. Skôr len k tým konkrétnym veciam, aj z úcty k tomu, že sme sa tu opäť stretli. Takže ja som vás v tom mojom predchádzajúcom vystúpení informoval, čo všetko má priamy alebo nepriamy vplyv na politiku zamestnanosti, že to nie je len novela tohto zákona, ale že je to ďalší kopec legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré sčasti už fungujú a priniesli svoj efekt, a sčasti pripravujeme nejaké zmeny.

    Aktívne opatrenia trhu práce, zákon päťka je tu dlhé roky. To, čo sa z pohľadu vývoja na trhu práce mení, je prispôsobovanie jednotlivých nástrojov konkrétnym potrebám trhu práce. Tri alebo štyri roky dozadu sme tu menili napríklad jedno opatrenie, ktoré sa týka absolventskej praxe. Pri tom veľkom počte nezamestnaných jednoducho tento atribút bol zo strany zamestnávateľov veľakrát zneužívaný. Využili a dali absolventskú prax mladým ľuďom a v skutočnosti vymetali sklady. To znamená, vôbec im nedali šancu, aby v odbore, ktorý vyštudovali, mali šancu zabsolvovať nejakú tú prax v tej firme. Nechcem povedať, že všade, ale veľakrát.

    Z toho titulu sme zaviedli veľmi konkrétne operatívne opatrenie, že absolventská prax sa môže využívať len vo firmách, kde vedia aplikovať tú prax k štúdiu, ktorý predtým ukončili. Dnes je tá situácia diametrálne iná. Viacerí absolventi, či už stredných alebo vysokých škôl možno aj humanitného zamerania, pochopili, že ten trh práce má svoje pravidlá a napríklad chcejú sa v tom ďalšom období venovať problematike práce s IT. Ona je aktuálna pre mladých ľudí. Vychádzajúc z tohto, sme celkom prirodzene mali záujem zmeniť to, aby sme tým mladým ľuďom dali šancu. To znamená, že zmenila sa situácia na trhu, a my na to adekvátne reagujeme a dávame ten priestor jednoducho úplne iný.

    Toto sú tie nástroje, ktoré v značnej miere, to nie je dogma, ony musia reflektovať reálne potreby trhu práce a priamo na ne, priamo na ne reagovať.

    Záruky pre mladých, my ich dva roky realizujeme. Ak dobre viete, veľká diskusia na úrovni Európskej komisie a snaha predĺžiť záruky pre mladých, lebo platia len do konca roku ´18, aj na roky ´19 a ´20. Za tým účelom dve miliardy eur. A samozrejmá vec, že nielen Slovensko, pretože náš, ten náš vývoj je tak, že sme sa dostali už do tej vrchnej polovice krajín a predbehli sme aj také krajiny, ako sú škandinávske, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej. Ale my máme vzhľadom na dobré výsledky tohto projektu jednoducho záujem pokračovať. To znamená, dať mladým ľuďom šancu – rekvalifikácia, vzdelávanie alebo prácu. O tom to je, pokiaľ štyri mesiace je minimálne evidovaný na úrade práce.

    To znamená, že, a tu sú konkrétne výsledky, ktoré som predtým pomenoval, a to celkove platí. Tie nástroje, ktoré sme zaviedli v roku 2013, diametrálne zmenili aj Zákonník práce, priniesli svoj osoh. A to je 186-tisíc nových pracovných miest. Úmyselne nehovorím o znížení nezamestnanosti, ale hovorím o zvýšení zamestnanosti, lebo to je vlastne konečný cieľ, nielen znižovať počet ľudí v evidencii, ale dať im prácu, to znamená, nové pracovné miesta. Takže absolútne ako, ako sa dištancujem od akýchkoľvek otázok, čo sme robili doteraz. Za nás hovoria výsledky a veľmi konkrétne.

    Čo sa týka minimálnej mzdy, viacerí páni poslanci aj pani poslankyne, znova chcem zopakovať jednu základnú vec. Pán poslanec Jurzyca, ak sa pravidelne dvíha minimálna mzda, má to prirodzený vplyv aj na priemernú mzdu. Ten zamestnávateľ reaguje, on je nútený reagovať na ten vývoj a celkom prirodzene minimálna mzda dvíha aj priemernú mzdu. To znamená, nie nejaké zákonné opatrenie, ale samotný vývoj na trhu práce má na ňu vplyv.

    Prečo som odmietol regionálnu mzdu, som povedal. Prečo diskutujeme o odvetvovej? Je to úplne logické a prirodzené, pretože ja si osobne myslím, že minimálna mzda pracovníka v IT v Košiciach a v Bratislave by mala byť rovnaká. Robia v rovnakom prostredí, v rovnakom odvetví. Hovorím o minimálnej. To znamená, z toho titulu diskutujeme, diskutujeme o tejto problematike.

    No a čo sa týka tých tabuliek, ktoré tu boli spomínané. Áno, verejná služba má svoje tabuľky a s tým vlastne konkrétne zaradenie. Bohužiaľ, dnes sme už v takej situácii, že posledné tri triedy verejnej služby sú už pod hranicou terajšej výšky minimálnej mzdy, čo je zlé. A je tu, dnes je gestorom Úrad vlády a je tu zriadená pracovná komisia, ktorá robí na novom usporiadaní, pretože áno, stráca sa zmysel aj kvalifikácie, vzdelania, praxe a ďalších vecí, i keď každá firma musí zo zákona dorovnať do výšky minimálnej mzdy, ale tie konkrétne zatriedenia majú svoju logiku a tu strácajú zmysel. Tu hovorím áno a predpokladám, že by sme sa tohto roku mohli dočkať aj výstupu a výsledku. Majú eminentný záujem na tom prirodzene, že aj odborári, pretože ten problém je tu a je jednoducho veľmi veľký.

    Sociálne podniky. Sociálne podniky majú svoj zákon. Majú svoju legislatívnu normu, podľa čoho sa zriaďujú, len inak, ako chceme my. My chceme posilniť túto pozíciu aj na základe, jedna z hlavných tém, najväčšia konferencia počas slovenského predsedníctva na Slovensku bola konferencia zameraná na sociálnu ekonomiku. Poriadali sme ju my za účasti veľkého množstva ministrov a ďalších hostí. To znamená, je to téma, ktorá dominuje aj na tej európskej úrovni. My sme to potrebovali, mnohé veci aj z hľadiska aplikácie v konkrétnej praxi v ostatných krajinách v značnej miere si preveriť, zanalyzovať a teraz sme v plnej miere pripravení a ideme, ideme s novým zákonom, ktorý, opakujem ešte raz, zvýhodňuje sociálne podniky. To znamená, že reálne predpokladám, že všade, kde sa tie sociálne podniky majú vytvoriť aj na základe tých akčných plánov, pôjdu už podľa nového legislatívneho znenia. Ale to vôbec nie je problém, aby aj doteraz, tak ako reagovali v niektorých regiónoch a dobre reagovali, napĺňa sa tá predstava, aby túto možnosť legislatívnu, ktorá tu je, nevyužili. Ale som presvedčený, že to bude ďaleko väčšia motivácia, keď ten zákon bude napríklad zvýhodňovať pri verejnom obstarávaní v prospech toho regiónu v konkrétnych odboroch, čo je jeden z tých argumentov.

    No a zahraničie. Ja som povedal, že pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie hneď v podstate využilo túto možnosť 200-tisíc ľudí zo Slovenska, ktorí vycestovali a mali záujem pracovať. Odvtedy sa navýšil ten počet približne o tých 100-tisíc. Áno, môžeme sa baviť, že v ktorom roku koľko, ako a čo, ale každopádne vidieť jednu vec, a to aj teraz. Ak sa nám začali ďaleko viacej vracať v čase krízy 2009, ´10, ´11, keď toho zamestnania ani vonku toľko nebolo, pribúdalo to u nás, teraz je opačný trend, lebo ten vývoj ekonomiky nielen na Slovensku, ale v podstate v celej Európe je priaznivý, pozitívny, firmy naberajú nových ľudí, no a prirodzene aj Slovák, ktorý je pripravený, vybavený možno aj jazykovo, odborne celkom iste, má záujem vycestovať a robiť za lepšie peniaze. Tie prostriedky mzdové sú niekoľkonásobne v zahraničí väčšie.

    Čo sa týka tej evidencie a ako áno, do istej miery spolupracujeme so Sociálnou poisťovňou, i keď dnes nikomu nemôžte prikázať, aby nahlásil, kde ide pracovať, je voľný pohyb a má právo, ale podľa Sociálnej poisťovne sa tie veci jednoducho dajú zistiť. Ale myslím si, že je ďaleko viacej na školách, aby analyzovali, prečo majú väčší záujem slovenskí študenti študovať niekde v zahraničí ako doma. Asi to súvisí s kvalitou, podmienkami, možnosťami, ale to je problematika, do ktorej by som nerád ja v tomto prípade viacej vstúpil, pretože sa týka bezprostredne niekoho iného.

    Samozrejme to, čo mňa trápi a trápi ma to veľmi, že stále nie je v plnej miere zosúladené vzdelávanie s podmienkami trhu práce. A to aj napriek tomu, že sa tu vytvorili podmienky z hľadiska duálneho vzdelávania a že sa pravidelne dávajú aj VÚC-kam, ktoré sú zriaďovateľmi stredných škôl a hlavne stredných odborných škôl, presné podmienky o potrebách trhu práce a ony by mali adekvátne podľa toho prispôsobovať jednotlivé študijné odbory, aby zodpovedali reálnym potrebám trhu práce.

    Ďakujem.

  • Na záverečnú reč nie sú prípustné faktické poznámky podľa rokovacieho poriadku. Takže chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Návrh na voľbu má tlač 358.

    Dávam slovo predsedovi, teda poslancovi Jánovi Podmanickému, členovi Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výboru pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcu občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 358.

    Návrh na voľbu zástupcov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade výbor pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Dôvodom na voľbu je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Výbor pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Mariána Lacka, Magdalény Melenovej a Márie Svoreňovej, Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa, Jána Lipianskeho v Dozornej rade Sociálnej poisťovne z dôvodu uplynutia päťročného funkčného obdobia.

    Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky navrhla za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú.

    Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky navrhla za člena dozornej rady Pavla Brnku.

    A Republiková únia zamestnávateľov navrhla za člena dozornej rady Ľudovíta Pausa.

    Jednota dôchodcov na Slovensku navrhla za člena dozornej rady Jána Lipianskeho.

    Súčasne výbor konštatoval, že návrhy na voľbu za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú, Pavla Brnku, Ľudovíta Pausa a Jána Lipianskeho boli predložené v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bezúhonnosť navrhnutých kandidátov podľa § 123 zákona je preukázaná výpisom z registra trestov.

    Uznesením č. 36 z 31. januára 2017 výbor súhlasí s predloženými návrhmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť od 10. januára 2017 za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združenia odborových zväzov, a to: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú. Dvoch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, a to: Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa. A zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, Jána Lipianskeho.

    Výbor ďalej odporúča voľbu vykonať verejným hlasovaním použitím technického zariadenia osobitne o každom kandidátovi. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Výbor ma poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložiť Národnej rade návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 344. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 359.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Týmto návrhom zabezpečujeme transpozíciu európskej smernice o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, ktoré sa spotrebiteľom poskytujú pri nákupoch. Ľahká plastová taška sa stala symbolom nezmyselnej záťaže životného prostredia. Veľmi rýchlo sa z nej stane odpad, zákazníkovi často slúži menej ako hodinu, kým prinesie nákup z obchodu domov. No životné prostredie sa s každou jednou vyrovnáva desiatky rokov. Zrátané a podčiarknuté, plastové tašky zdarma sú luxus, ktorý si už ďalej jednoducho nemôžeme dovoliť. Novela zákona má jediný cieľ, znížiť spotrebu a tým i produkciu ľahkých plastových tašiek jednoduchým spôsobom – spoplatnením. Predajcovia ich už nebudú môcť zákazníkovi dávať zdarma, zároveň obchody budú povinné ponúknuť alternatívu alebo tašky určené na opakované použitie.

    Návrh zákona bol aj predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého boli Európskej komisii vysvetlené pripomienky, ktoré si uplatnila.

    Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru, poslancovi Petrovi Antalovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 344. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Gábora Grendela. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.

    Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.

    Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.

    Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.

    Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.

    A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.

    A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.

    Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.

    Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.

    Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?

    Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?

    Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.

    A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.

    Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Grendel, vážený pán, chcem reagovať na spomínané výhrady, ktoré narážajú na to, že nie je dostatočne fundovane pripravený tento návrh zákona. Ja by som zareagoval konkrétne, by som potvrdil tento fakt, bodom 5 návrhu zákona, kde v § 54 sa hovorí, že výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu, je povinný poskytovať ich za úhradu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinnosť veľmi ľahkých plastových tašiek, v ods. B poskytovať aj iné druhy tašiek alebo tašky na opakované použitie. Ja som si to naozaj povrchne prečítal, ale výrobca obalov poskytuje k nákupu tašky? To mi celkom nie je jasné, nech to čítam akokoľvek, že či by sa tam teda nemal nejakým spôsobom doplniť práve ten pojem predajcovia, alebo jednoducho nejaký ten článok, ktorý od tých výrobcov obalov tie tašky nakupuje, tak on ich ponúka ďalej. Čisto by som odporúčal sa naozaj ešte pohrať s tým textom, aby to dávalo zmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší zo série noviel zákona o odpadoch, zákona, ktorý bol jeden z najhorších zákonov roku 2015, asi jeden zo zákonov najviac kritizovaný, aj v konečnom dôsledku zákon, ktorý v minulom roku bol ochudobnený o § 58, ktorý sme vyňali práve z dôvodu jeho neaplikovateľnosti v praxi. Tuná máme na stole ďalší z radov návrhu zákona, ktorý síce sleduje akože dobrý cieľ, a všetci si uvedomujeme, že naozaj plastové tašky sú niečím, čo výrazne znečisťuje životné prostredie, hlavne ako pozostatok predchádzajúcich rokov, dnes však ja si myslím, že vidíme značný pokrok v tejto obalovej móde aj čo sa týka nákupných tašiek, že aj obchodníci sami prišli s tým, že už tieto tašky neposkytujú zadarmo, ale trh sa vlastne vysporiadal s tým, že tašky spoplatňujú a veľmi zriedka sa stáva, že ľahké plastové tašky by boli zadarmo.

    Súhlasím s mojimi predrečníkmi, že navrhovaná novela, § 54, čo je pod bodom 5 návrhu zákona, je zmätočná a, pán minister, myslím si, že naozaj ak teda zákon príde do druhého čítania, mali by ste sa na to dobre pozrieť, a toto zadefinovať presne a upraviť.

    To, čo ja vidím ako rizikové, je práve evidenčná povinnosť. Aj keď som si pozerala medzirezortné pripomienkovacie konanie, toto bola jedna z vecí, ktorá bola vytýkaná, že neboli v pôvodnom návrhu dobre vyčíslené dopady na podnikateľské prostredie, ktoré v konečnom dôsledku boli zapracované tak, že budú mať negatívne dopady. To znamená, zase sa bude zvyšovať administratívna záťaž tých, ktorí s týmito obalmi, resp. plastovými taškami pracujú. S tým, že je zmätočný návrh § 54, kde je napísané, že výrobca, ale predpokladám, že navrhovateľ mal práve na mysli tých distribútorov a predajcov, ktorým sa, keďže nejde o odpad z obalov, ale ide o distribúciu obalov, zavedie veľká záťaž v rámci evidencie a nahlasovania.

    Pán minister, píše sa v návrhu zákona, že toto všetko bude upravené vo vyhláške, ktorá vlastne už existuje a bude len doplnená a upravená. Ja mám práve obavy z tejto inovatívnej nejakej schopnosti ministerstva byť veľmi akčné a robiť nad rámec toho, čo sa musí, a mám obavy, že táto evidenčná povinnosť, ktorá bude rozšírená aj o tieto tašky, bude veľkou záťažou. A chcela by som vás poprosiť, aby to nebolo predtým spustené do praxe, pokým nebude funkčný informačný elektronický systém. Už dnes vykazovanie obalov, teda odpadov a vlastne tieto prúdy, ktoré musia podnikatelia nahlasovať, je tak neúmerná záťaž, byrokratická, papierová, ktorá zaťažuje tých podnikateľov, a efekt je žiadny. Hromadia sa kopy papiera na úradoch, na okresných úradoch, hromadia sa obrovské množstvá papierov na Recyklačnom fonde do minulého roka, kde duplicitne, až by som povedala triplicitne sa museli dávať výkazy o odpadoch, pretože niektorí podnikatelia musia ešte aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia tieto hlásenia hlásiť. A sú to obrovské záťaže v rámci doručovania pošty, v rámci práce tých jednotlivých ľudí a vlastne efekt žiadny.

    Preto ja vnímam tento zákon možno ako trošku v predstihu, v predstihu toho, čo by muselo byť, myslím si, že mohlo to byť zapracované do nejakej veľkej novely, ktorú viem, že ministerstvo životného prostredia pripravuje, veľkú novelu zákona o odpadoch, a je tento zákon, aj keď hovoríme, že iba transpozíciou smernice Európskej únie, tak pri svojej zmätočnosti v uvedenom paragrafe 54, ale aj neistote v rámci evidencie povinnosti výkazníctva, tak ja by som bola rada, keby, pán minister, ste stiahli tento zákon z rokovania parlamentu a dopracovali, znovu, aby sa prešlo s odbornou verejnosťou a aby bol predložený taký návrh, ktorý naozaj bude alternatívou.

    K tým alternatívam tých tašiek by som chcela ešte krátku vec povedať, že bola som teraz v zahraničí, kde v Taliansku, kritizovanom mnohokrát z mnohých pohľadov, v Taliansku a v obchode, vo všetkých obchodoch dávali biodegradovateľné tašky, síce boli spoplatnené 15 centov, ale naozaj veľké, kvalitné, biodegradovateľné tašky, o ktorých sa tuná nehovorí. Hovorí sa v prvom rade o PVC taškách a iných. Ale aby sme mobilizovali, aby sme povedali, dajme biodegradovateľné, ktoré majú ešte ďalšie využitie, napr. pri kompostovaní, o tom nehovoríme.

    Mám jednu tašku tu, keďže rokovací poriadok nedovoľuje ju demonštrovať, tak pozývam potom, pán minister, aj vás do zákulisia, kde vám tú tašku predvediem, ako vyzerá veľmi dobrá, nákupná biodegradovateľná taška. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť, na vás chce s faktickými poznámkami, predpokladám, že pán poslanec Kresák. Faktická? S procedurálnym návrhom prihlásený. Takže faktická poznámka, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Ja proste musím troška reagovať na pani predrečníčku, ale ešte aj na kolegu Grendela. Ako je v podstate jasné, však diskutujme o každom návrhu zákona vecne, ale bolo by dobré, keby sme si ten návrh aspoň prečítali aj v kontexte zákona, ktorý ten návrh mení.

    Ja neviem, kde sme boli alebo kde boli vaši poradcovia, keď vám radili, aby ste vystúpili s tým, že paragraf, navrhnutý paragraf je zmätočný, pretože keby sa troška pozreli na text toho zákona a predovšetkým teda samozrejme dotknuté ustanovenie § 52 ods. 11, tak by zistili, že v tomto platnom znení sa definuje, definuje sa výrobca obalov a že to je fyzická alebo právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý uvádza na trh tovar s obalom a ktorý uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru. Čiže je tam jasná definícia výrobcu. Troška síce možno nezvyklá, ale vy ste prijímali ten zákon, vy ste prijímali ten text, tak mali by ste vedieť, že výrobca obalu je vlastne ten, ktorý dáva ten obal k dispozícii konečnému spotrebiteľovi na zabalenie tovaru podľa platného znenia. Takže priznám sa, veľmi dobre tým námietkam som nerozumel. Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Aha, pardon, reakcia na faktickú, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ja som hovorila o tom, že ten paragraf, že je zmätočný ohľadom toho pojmu, že výrobca, v diskusii teda ja som reagovala na vás, že áno súhlasím s tým, že ten § 54 je nejasný a zmätočný a že malo by sa na to ministerstvo pozrieť, aby práve aplikačná prax doniesla, teda neuvádzala do praxe niečo, čo nebude mať jednoznačný výklad. Ja by som chcela len povedať, doplniť ten svoj návrh pre pána spravodajcu, že návrh na to späťvzatie dávam ako v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. a.

  • Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za vystúpenia. Gáborovi chcem povedať, že separujeme, doma separujeme veľmi intenzívne, a musím povedať, že mám takú moju skúsenosť. Mám tri deti a fakt je to, že keď ich navedieme na to, aby separovali, robia to s radosťou. Mám takú, že ja som napr. mojim susedom na Vianoce daroval také koše na separáciu, keďže som minister životného prostredia, tak aby som bol štýlový. Ale sú také prípady, napríklad veľmi, veľmi také sympatické, že minule som sa bavil s jedným, neviem, kto mi to hovoril, že sú také obce, kde, povedzme, na tú separáciu zaviedli takú vec, že deti kontrolujú, že či tí dospelí v tých obciach separujú. To znamená, že ja si myslím, že len všetko so zákonom nevyriešime, keď nebudeme robiť kroky k tomu, aby sme aj v hlavách sa prestavili nejakým spôsobom a aby to bolo úplne prirodzené pre nás vnútri, že proste, aby sme sa starali o to naše životné prostredie. Práve preto ministerstvo životného prostredia okrem toho, že predložilo tento zákon, okrem toho má také iniciatívy, napr. Bez igelitiek, kde budeme spolu s veľkými obchodnými reťazcami proste propagovať to, aby tí ľudia ani nekupovali tie igelitky, ale brali, povedzme, papierové tašky alebo brali také tašky, ktoré sú viackrát použiteľné, aby proste pristúpili pozitívne k tomu, k tej ochrane prírody a k svojmu životnému prostrediu.

    Takže čo sa týka tých námietok, ja by som chcel najprv odpovedať pani poslankyni v tom, že tento zákon rieši, nechceme riešiť odpadový zákon ako taký, tento zákon je transpozícia smernice, týka sa to igelitových tašiek, chceme sa na to sústrediť, a tento zákon by mal riešiť vlastne tento problém. Pripravuje sa aplikačná novela, tak ako ste to spomínala, rokuje sa intenzívne s každým dotknutým, ktorý do toho má čo hovoriť, na ministerstve životného prostredia, lebo ten zákon musíme nastaviť tak, aby bol funkčný. Lebo jednoducho, keď to nenastavíme, tak to nebude dobre fungovať. To už vidíme teraz po polroku existencie toho zákona a fungovania.

    Čo sa týka spoplatnenia, vychádzali sme zo skúseností ostatných európskych krajín, kde tento spôsob riešenia tohto problému bol zavedený. Mohli sme sa rozhodnúť, že buď dáme striktné čísla, že o koľko percent alebo na koľko, na aký počet musíme znížiť podľa rokov tie tašky, alebo proste, či zavedieme spoplatnenie tých tašiek. My sme sa rozhodli ísť touto cestou, to znamená, spoplatnením, zákonom, spoplatnením zákonom igelitových tašiek. A takýto zákon a takéto opatrenia v rôznych krajinách Európskej únie priniesli výsledok. Samozrejme, keď to nebude fungovať, tak budeme musieť pristúpiť k iným a silnejším represiám, ale ja si myslím, že tento zákon v súbehu s tým, s tou osvetou, ja si myslím, že prinesie osoh. Ja nehovorím, že budúci rok nám klesne úroveň tých tašiek na toľko, ako je, povedzme, v Dánsku alebo v Nórsku alebo v Švédsku, ale určite som presvedčený o tom, že pôjdeme rapídne dole, a potom budeme prijímať také opatrenie ďalej, aby sme to znížili na to minimum. Ja si myslím, aby sme to znížili na nulu, to nevieme, neviem, alebo kedy vieme, ale aby sme sa k tomu približovali.

    Samozrejme, ja by som to povedal, nie som proti tomu, aby sme boli viac ambiciózni. To znamená, že môžeme premyslieť určité veci, čo sa týka, povedzme, niektorých dátumov, ale v každom prípade základ je ten, že s týmto zákonom sme vychádzali, pri tvorbe tohto zákona jednak sme vychádzali z toho, jaká je situácia na našom trhu, vychádzali sme z toho, čo je v tej smernici, ktorú musíme stransponovať, a rôznych iných faktorov, keď sme nastavili tieto podmienky, ktoré sa nastavili. Takže zatiaľ toľko by som k tomu chcel povedať.

    Ja by som bol rád, ja zase, ja si myslím, ja si to, vlastne takto, ja si to nemyslím, že tento zákon nepomôže. Ja si myslím, že tento zákon pomôže a bude to jednoducho dobrý krok v tom, aby sme tie igelitové tašky obmedzili na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 299. Spoločná správa výborov má tlač 299a.

    Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorou sa zabezpečuje transpozícia novely smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní.

    S účinnosťou od 1. marca tohto roku návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov s ročným konsolidovaným obratom presahujúcim 750 mil. eur predkladať správu obsahujúcu vybrané ekonomické ukazovatele. Správa bude obsahovať súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením zaplatenej dane z príjmov, z platnej dane z príjmov, zapísanom základnom imaní, informáciu o nerozdelenom zisku, počte zamestnancov, informáciu o hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a takisto takzvané peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí.

    Ďalej sa bude predkladať zoznam jednotlivých členov nadnárodnej skupiny podnikov a charakter ich hlavnej ekonomickej činnosti. Tieto informácie sa budú podávať elektronicky na formulároch uvedených v prílohe návrhu zákona.

    Finančné riaditeľstvo bude automaticky vymieňať obsah správ s inými členskými štátmi a zmluvnými štátmi. Informácie nebudú zverejňované a budú slúžiť Finančnému riaditeľstvu na rizikovú analýzu daňovníka.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, poslankyni Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • 34.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 336 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č.1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 30. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Beblavý, nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ľudia radi dosahujú rekordy a verím, že mne sa jeden osobný podarí dnes vytvoriť, a síce najkratším vystúpením v rozprave v mojej histórii.

    Pán minister, vy ste v minulosti už v pléne hovorili o tom, že chcete zaviesť viac transparentnosti do celého daňového systému. Tuto máme celkom príležitosť. My možno nie, ale minimálne v debate na pôde Bruselu by sa mohla nastoliť tá téma, či tie správy, ktoré budú zástupcovia nadnárodných spoločností posielať na finančné správy jednotlivých národných štátov, či by sa časti tých správ nemohli zverejňovať. Myslím si, že by to bolo užitočné a aj celkom zaujímavé pre verejnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Jurzyca, za toto krátke vystúpenie, na ktoré ani nikto nestihol zareagovať faktickou poznámkou, ako vidím. Ďakujem pekne. Teda týmto končím rozpravu.

    Chcem sa pre istotu ešte opýtať pána ministra, či by chcel povedať niečo v záverečnom slove. Áno, je tomu tak, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, ja zareagujem v záverečnom slove tým spôsobom, že postoj Slovenskej republiky v tejto téme bol taký, že sme boli za to, aby sa zverejňovalo, tieto informácie, aby sa zverejňovali. Bohužiaľ, keďže sa, keďže hovoríme o daňovej agende, kde je potrebné, jednohlasný súhlas všetkých krajín, nepodarilo sa ho dosiahnuť. Ten problém prichádza z úrovne G20. To znamená, niektoré kľúčové krajiny G20 majú na to odlišný názor a považujú, považovali by to za nevýhodu, konkurenčnú nevýhodu, keby krajiny Európskej únie zverejňovali tieto informácie a napríklad Spojené štáty americké nie. Takže toto bol jeden z dôvodov, ktorý bol uvádzaný pri postoji.

    A nie je to verejné tajomstvo, napríklad Nemecko bolo proti zverejňovaniu takzvaného country by country reportu. Čiže vnímalo by to Nemecko ako poškodzovanie vlastných obchodných záujmov, pretože ide o informácie, ktoré pre nás napríklad z pohľadu zverejňovania nemajú význam utajenia, alebo asi viete, že na Slovensku všetky tieto informácie alebo väčšina z nich je v digitálnej podobe dostupná, hej, vďaka rozhodnutiam z posledných rokov. Nepatríme ku krajinám, kde by to bolo, väčšinový takýto prístup, ale myslím si, že nám to ani nepoškodilo. A ja som veľmi rád, že táto naša iniciatíva bolo pozitívne prijímaná.

    Opakujem, pozícia Slovenska bola za to, aby sa zverejňovali tieto informácie aj na globálnej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 331 a spoločná správa výborov má tlač 331a.

    Nech sa páči, pán minister, prosím, odôvodnite tento návrh.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dohoda bola podpísaná dňa 22. septembra minulého roku v New Yorku. V súčasnosti prebieha jej ratifikácia oboma zmluvnými stranami, pričom zo strany Slovenskej republiky je v rámci tohto procesu potrebný súhlas aj Národnej rady Slovenskej republiky.

    Účelom tejto dohody je rozvoj bilaterálnych medzinárodných vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a vzájomná podpora zahraničných investícií medzi oboma zmluvnými štátmi. Dohoda zároveň vytvára medzinárodnoprávny rámec ochrany investícií, čím reaguje na zvýšený objem súčasných, ale aj zamýšľaných investícií medzi našimi oboma krajinami. Aj z tohto dôvodu patrí medzinárodná ekonomická spolupráca so Spojenými arabskými emirátmi medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky a dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií je nástrojom na upevnenie tejto spolupráce.

    Pri rokovaní dohody sa kládol dôraz na to, aby spĺňala požiadavky modernej politiky ochrany zahraničných investícií, ktoré presadzuje aj Európska únia v medzinárodných dohodách obsahujúcich ochranu investícií, ktoré uzatvára s tretími štátmi. Ide najmä o rešpektovanie regulačných právomocí štátu v oblasti legitímnych cieľov verejnej politiky a zároveň o poskytnutie primeranej ochrany zahraničným investorom v prípade svojvoľných, neodôvodnených a závažných zásahov poškodzujúcich investície zo strany hostiteľského štátu.

    Uvedená dohoda je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, má charakter prezidentskej zmluvy. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za uvedenie návrhu. A teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Radovana Baláža, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 354 z 9. decembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, a to výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru pod č. 129 z 30. januára 2017. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prípadne niečo dodať na záver, pán minister, pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 361. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 377.

    Poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Úrad vlády Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh pripravil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sťažnostiach. Tento návrh bol 11. januára 2017 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky a vláda ma poverila, aby som tento návrh zákona uviedla a odôvodnila v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V úvode môjho vystúpenia mi dovoľte zdôrazniť, že zákon o sťažnostiach je právnym predpisom zabezpečujúcim ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Poukazujem na to, že platný zákon o sťažnostiach prijatý 4. decembra 2009 a účinný od februára 2010 bol doposiaľ novelizovaný trikrát a to iba vo forme nepriamych novelizácií. Vznikla preto ďalšia potreba novelizovať právnu úpravu tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona o sťažnostiach tak, ako boli zistené na základe skúseností z aplikačnej praxe a zároveň aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti a realizovať úpravy smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností.

    Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažností proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok, spôsobu podávania sťažností sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy.

    Ďalej sa upravuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, a tiež povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti. Zároveň novela konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia.

    Okrem uvedeného návrh predkladanej novely obsahuje ďalšie zmeny, ktoré majú charakter legislatívnych, resp. legislatívno-technických úprav, resp. zosúlaďujú terminológiu a konkretizujú obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností súvisiacich s problematikou vybavovania sťažností.

    Myslím, že z hľadiska obsahu na úvod je to dostatočná prezentácia obsahu návrhu novely zákona o sťažnostiach, preto poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Stanislavovi Kmecovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 65 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k návrhu zákona o sťažnostiach, tlač 361. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásili za klub SaS pán Ondrej Dostál a písomne sa tiež prihlásil pán Miroslav Beblavý. Nech sa páči, pán... Nemám vás, pani poslankyňa, zapísanú písomne. Sú tu iba dvaja páni poslanci. Pán poslanec Ondrej Dostál a pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pán Dostál.

  • Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zákon o sťažnostiach nie je čisto technická norma. Je to zákon, ktorý upravuje jedno z občianskych práv, ktoré bezprostredne súvisí a v podstate vyplýva z petičného práva, ktoré je zakotvené v čl. 27 ústavy a ktoré každému umožňuje alebo dáva právo obracať sa, či už samostatne alebo spoločne s inými, vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

    Tento návrh bol Úradom vlády daný do medzirezortného pripomienkového konania a v októbri minulého roku som spolu s ďalšími ľuďmi bol jeden z iniciátorov hromadnej pripomienky verejnosti, v ktorej sme v šestnástich bodoch žiadali úpravy tohto návrhu. Žiadali sme ich, žiadali sme jednak zmeniť veci, ktoré sa navrhovali v rámci návrhu novely, ale aj veci, ktoré sme videli ako problematické v doterajšej právnej úprave, a teda také, na ktoré návrh novely nereagoval alebo nereagoval dostatočne. Medzi iniciátormi tejto hromadnej pripomienky boli viacerí zástupcovia z Občianskej konzervatívnej strany, zo združenia VIA IURIS, Centra pre filantropiu, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Fóra pre verejné otázky, Spoločnosti pre otvorené informačné technológie, poslanci samosprávy či občianski aktivisti. Čiže vytvorila sa okolo tej hromadnej pripomienky pomerne široká koalícia a vo veľmi krátkom čase sme zozbierali 700 podpisov a na základe toho sa potom uskutočnilo rozporové konanie.

    Chcel by som na tomto mieste oceniť korektný prístup pracovníkov Úradu vlády, ktorí s nami rokovali o našej hromadnej pripomienke bod po bode. Vo viacerých bodoch sme dospeli k zhode. V niektorých bodoch sme našli kompromisnú úpravu, ktorá napĺňala ten účel, pre ktorý sme my prišli s hromadnou pripomienkou, a zároveň to bolo technicky a legislatívne lepšie upravené z hľadiska predstáv Úradu vlády. V niektorých veciach sme sa nedohodli, ale aj tam, kde sme sa nedohodli, sme sa snažili vysvetliť si svoje stanoviská a objasniť si svoje pozície.

    Chcel by som sa dotknúť niekoľkých bodov, ktoré z môjho pohľadu buď novela nerieši, alebo, naopak, nastáva tam istý posun. Moje vystúpenie sa bude odvíjať od bodov hromadnej pripomienky. Nebudem hovoriť o všetkých, iba o tých, ktoré sú z nejakého hľadiska dôležitejšie.

    Jeden z bodov hromadnej pripomienky žiadal obmedziť možnosť odmietania sťažností z formálnych dôvodov. Podľa súčasnej právnej úpravy musí sťažnosť kumulatívne, to znamená, že zároveň spĺňať dve podmienky, aby ju bolo možné považovať za sťažnosť. Musí ísť o podanie sťažovateľa, ktorým, po prvé, sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy, a zároveň po druhé, týmto podaním poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

    Dôsledkom takejto definície sťažností je možnosť orgánov verejnej moci odmietnuť podania poukazujúce na konkrétne nedostatky v ich činnosti, či dokonca poukazujúce na porušovanie právnych predpisov, a to len na základe skutočnosti, že uvedené nedostatky priamo nenarúšajú ani neohrozujú práva a právom chránené záujmy sťažovateľa.

    Takýto formalizmus pri vybavovaní sťažností je však podľa môjho názoru, aj podľa návrhu kolegov, s ktorými som inicioval hromadnú pripomienku, v rozpore s verejným záujmom na riadnom prešetrení všetkých upozornení na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy. A preto sme navrhli, aby tieto obe podmienky neboli v definícii sťažností posudzované kumulatívne, ale alternatívne. To znamená, že by sa za sťažnosť považovalo podanie, ktoré spĺňa aspoň jednu z nich. Teda sťažnosťou by bolo aj podanie, ktorým sťažovateľ upozorňuje napríklad na porušovanie zákona, hoci tu porušovaním zákona nie sú priamo dotknuté jeho práva alebo jeho záujmy.

    Tu sme, tu sme nepochodili. Vysvetlili sme si, že podľa názoru Úradu vlády podanie, ktorým sa sťažovateľ nedomáha ochrany svojich individuálnych záujmov alebo práv, nie je možné posudzovať ako sťažnosť, pretože podľa ich názoru je to petícia. To, čo sa nám podarilo presadiť a čo vnímam ako pozitívny posun, je, že v poznámke pod čiarou pri odmietnutí sťažnosti, ak táto bude vykazovať charakter petície, tak bude ten sťažovateľ upozornený, že síce nespĺňa jeho podanie náležitosti sťažnosti, ale môže ísť o petíciu a môže sa teda obrátiť na ten istý orgán formou petície, ktorá má podobný charakter, a zrejme na rozdiel od všeobecne rozšírenej predstavy, že petícia musí mať hromadný charakter, že to musí byť väčšie množstvo občanov alebo aspoň niekoľko, petíciu možno podať v zásade aj individuálne. A teda v tomto zmysle v oznámení o odložení by mal dotknutý orgán upozorniť toho sťažovateľa, že jeho podanie môže byť vybavené ako petícia.

    Ďalej sme žiadali, aby bola zachovaná možnosť podávať sťažnosti ústne. Úrad vlády totiž navrhol, aby sa táto možnosť vypustila a aby bola povinnosť podávať sťažností iba písomne. Odôvodňovali to zneužívaním tejto formy podávania sťažností, ale takéto zdôvodnenie z pohľadu verejnosti sme považovali za nedostatočné a chceli sme presadiť, aby ak v aplikačnej praxi vznikajú problémy s ústnou formou podávania sťažností, aby bola táto presnejšie a jednoznačnejšie vymedzená a nie úplne zrušená. Výsledkom rozporového konania bol opäť akýsi kompromis. Ústna forma podávania sťažností sa síce zruší, zachová sa však to, že občan bude môcť prísť na úrad a nebude musieť mať vopred pripravenú sťažnosť. Bude orgán, na ktorý príde sťažovateľ, mu vytvorí podmienky, aby mohol sťažnosť vytvoril v listinnej podobe. A to, čo považujem za zvlášť dôležité, že sa tam doplnila na základe rozporového konania formulácia, ktorá ošetrí záujmy alebo práva sťažovať sa tých osôb, ktorým zdravotný stav alebo zdravotné znevýhodnenie napríklad znemožňujú alebo obmedzujú ich možnosti vytvorenia písomnej sťažnosti. Teda doplní sa tam veta, "ak sa na orgán verejnej správy dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec orgánu verejnej správy".

    V ďalšom bode sme žiadali o to, aby o odložení elektronických sťažností boli sťažovatelia informovaní, pretože v elektronickej forme je alebo bude možné podať sťažnosť v prípade, iba keď obsahuje zaručený elektronický podpis. Ak je sťažnosť podaná obyčajným e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu, tak sa mala tá sťažnosť odložiť. A podarilo sa nám presadiť, aby sťažovateľ bol aj v takomto prípade informovaný o tom, že jeho sťažnosť nemala náležitosti a bola odložená.

    Ďalším bodom, a to považujem za veľmi dôležité, bol návrh, aby sa sprístupňovali informácie, ktoré súvisia s vybavovaním sťažností. Súčasné znenie zákona v § 7 ods. 2 stanovuje, že informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, sa nesprístupňujú. Čiže celá dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti. Takáto úprava je podľa nášho názoru v rozpore s ústavou, pretože zákonodarca nemôže vylúčiť určité informácie zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií úplne svojvoľne, ale musí rešpektovať ústavnú požiadavku stanovenú v čl. 26 ods. 4 ústavy, že zo "sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií možno osobitným zákonom vylúčiť iba také informácie, ktorých utajenie je naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti". Osobitne je z ústavného hľadiska neprípustné, ak by niektorý zákon vylučoval zo sprístupnenia kompletne celé dokumenty, napríklad celú určitú dokumentáciu. Takéto vylúčenie nespĺňa ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže neuplatňuje pravidlo selekcie iba naozaj citlivých informácií, ale ide o paušálne utajenie všetkých informácií nachádzajúcich sa v dokumentácii, a je teda podľa nášho názoru v rozpore s ústavou. Navrhli sme upraviť toto ustanovenie tak, aby bolo v súlade s ústavou a aby sa to obmedzenie týkalo iba informácií, pri ktorých existuje nejaký legitímny dôvod nesprístupňovať ich, a výsledkom je doplnenie návrhu novely o novelizačný bod, podľa ktorého informácie z dokumentácie súvisiace s vybavovaním sťažností, ktoré sú chránené osobitným zákonom, sa nesprístupňujú. Čiže iba tie informácie, ktoré podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na ktorý sa tuto bude zákon o sťažnostiach odvolávať, sa nemajú sprístupňovať. Takže iba tie informácie z dokumentácie súvisiace s vybavením sťažnosti nebudú sprístupňované.

    V ďalších bodoch sme žiadali skrátenie lehoty na vybavenie sťažnosti. Bol to jeden z podstatných bodov našej hromadnej pripomienky. Navrhli sme skrátiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní tak, ako to bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Respektíve podľa predchádzajúcej právnej úpravy to nebolo 30 pracovných dní, ale iba 30 kalendárnych dní. Lehota 60 pracovných dní, čiže zhruba tri kalendárne mesiace sa javí z pohľadu sťažovateľa a teda z pohľadu občianskej verejnosti ako neprimerane dlhá vzhľadom k účelu zákona o sťažnostiach a účinnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Keď k tomu pripočítame ešte možnosť predlžovania lehoty pre vybavenie sťažnosti, tak sa dostávame naozaj na obdobie niekoľko mesiacov. Keď má niekto akútny problém, tak táto lehota je nevhodná.

    Chápem, že z pohľadu úradov, ktoré to vidia optikou toho, koľko sťažností musia vybavovať, je to iný pohľad, ale z pohľadu občanov, ktorý má stanovenú základnú lehotu tri kalendárne mesiace a túto základnú lehotu je ešte možné vybavovať, je to neprimerane dlhá doba. V tomto bode sme neuspeli. Jediné, čo sa nám podarilo dostať z pracovníkov Úradu vlády v tomto bode bol prísľub, že majú záujem o tejto téme ďalej rokovať a sú presvedčení, že tie zlepšenia, ktoré zákon prináša napríklad vo vzťahu k vybavovaniu opakovaných sťažností alebo sťažností proti vybavovaniu sťažností zefektívnia vybavovanie sťažností, znížia množstvo sťažností, ktorými sa budú orgány verejnej správy zaoberať, a teda umožní to niekedy v budúcnosti dospieť alebo vrátiť sa k tomuto zámeru a vyhodnotiť, že či sú na to podmienky.

    Do záverov z rozporového konania sa dostala formulácia, že uvedený zámer skrátiť lehoty sa predpokladá vyhodnotiť v prvom polroku roku 2019. Chápem pohľad Úradu vlády a teda všeobecne zrejme verejnej správy, ale z pohľadu občianskej verejnosti s takýmto odkladom súhlasiť nemôžem a v tomto ohľade rozpor trvá. Keď navyše ešte teda pripomeniem, že ešte v roku 2013 Úrad vlády prišiel s návrhom novely zákona o petíciách, kde je v súčasnosti lehota 30 pracovných dní, navrhoval predĺžiť tú lehotu na 60 pracovných dní a argumentoval práve tým, že je potrebné zosúladiť zákon o sťažnostiach a zákon o petíciách, keďže ide o zákony, ktoré sa týkajú podobnej problematiky, a tam, kde zákon o petíciách neobsahuje úpravu, tak sa subsidiárne používa úprava zo zákona o sťažnostiach. Vtedy sa nám ten zámer podarilo zvrátiť, ale teda táto argumentácia zrejme platila iba vo vzťahu k zámeru predĺžiť lehotu na vybavovanie petícií, neplatí rovnako k zámeru alebo k návrhu skrátiť lehotu na vybavovanie sťažností.

    Ďalší bod sa týkal sprísnenia podmienok na predlžovanie lehoty na vybavenie sťažnosti. Súčasné znenie zákona umožňuje predĺžiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní. Celková lehota na vybavenie sťažnosti tak môže predstavovať až 90 pracovných dní, čiže zhruba štyri a pol kalendárneho mesiaca. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné predĺžiť lehotu na celkovo zhruba dva alebo tri kalendárne mesiace. Na predĺženie lehoty pritom postačuje, ak je sťažnosť náročná na prešetrenie. Takáto úprava sa javí ako neprimeraná vzhľadom na účinnú ochranu práv a záujmov sťažovateľa. Preto sme navrhli, aby na predĺženie lehoty nestačilo len samotné konštatovanie náročnosti prešetrenia sťažnosti, ale aby bolo priamo v zákone zakotvené, že sťažnosť nie je možné vybaviť v základnej lehote, a odôvodňovať by sa malo nielen samotné predĺženie lehoty, ale aj jeho nevyhnutnosť, teda nemožnosť vybaviť sťažnosť v základnej lehote. Lehota by sa tak nemala môcť automaticky predlžovať o 30 pracovných dní, ale navrhovali sme, aby iba sa predlžovala o nevyhnutne potrebný čas, ktorý by nemal byť dlhší ako 30 pracovných dní. Z týchto požiadaviek sa čiastočne podarilo zapracovať do návrhu jednu z nich a teda doplnenie návrhu novely o to, že odôvodnenie by malo obsahovať aj odôvodnenie, že prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné. Asi to nie je dostatočné a nebude to účinné vo vzťahu k tým orgánom, ktoré svojvoľne predlžujú lehoty a nemajú záujem to riadne zdôvodniť, ale teda aspoň mierny pokrok.

    Žiadali sme, aby sa lehota na vybavovanie sťažností neprerušovala počas poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy. Zákon umožňuje prerušiť lehotu, prerušiť plynutie lehoty, ak požiada orgán o súčinnosť buď sťažovateľa, alebo iný orgán verejnej správy. My sme žiadali, aby to bolo možné prerušiť iba v situácii, keď buď sťažovateľ nespolupracuje a úplne to vylúčiť vo vzťahu k orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k sťažovateľovi sme uznali, že teda pokiaľ orgán si potrebuje vyžiadať niečo od toho sťažovateľa, tak to je dôvod na prerušenie plynutia lehoty, lebo to je ovplyvnené aj sťažovateľom. Ale vo vzťahu k inému orgánu verejnej správy, opäť z pohľadu sťažovateľa, nie je dôvodné, aby keď jeden orgán si žiada niečo od druhého, aby to bol legitímny dôvod na prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti. V tomto ohľade sme, žiaľ, neuspeli.

    Posledný bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je návrh, aby sa nezrušoval rozsah prešetrovania sťažnosti. Navrhli sme, aby v zákone bolo ponechané ustanovenie, podľa ktorého sa prešetrovaním sťažnosti zisťuje nielen súlad s právnymi predpismi, ale aj súlad alebo rozpor stavu vecí s vnútornými predpismi, ako aj príčinu vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Úrad vlády totiž navrhol toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu vecí so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa dôvodovej správy vnútorné predpisy majú charakter interného riadiaceho aktu, z ktorých však nevznikajú žiadne subjektívne práva ani povinnosti osobám stojacim mimo orgánov verejnej správy, ktoré ich vydali, teda aj sťažovateľom. Tento argument je podľa môjho názoru nedostatočný, pretože aj osoby stojace mimo orgánov verejnej správy majú právo, aby ich záležitosti boli orgánmi verejnej správy vybavované nielen v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými právnymi predpismi alebo vnútornými normami, ktorými je upravená činnosť dotyčného orgánu. Pretože orgány verejnej správy sú povinné rešpektovať aj tieto vnútorné predpisy a ich nerešpektovaním môže prísť napríklad k narušeniu procesných práv...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, prosím vás. Musím vás v zmysle novely rokovacieho poriadku prerušiť, pretože podľa časomiery, ktorá je na modrej tabuli, rozprávate dvadsaťjeden minút... (Reakcia rečníka: "Vystupujem za klub, takže mám 30 minút.") Tridsať minút, dobre, dobre. Nech sa páči. Lebo konzultovala som to aj s pánom Knappom, tak potom sedí nám časomiera, tá červená. Dobre. Pardon, prepáčte.

  • Preto som sa prihlásil za klub. No týka sa to napríklad takých vecí, ako sú legislatívne pravidlá vlády, ktoré ak boli doteraz porušené, tak bolo možné zákonom o sťažnostiach upozorniť, že moje práva, človeka, ktorý sa pokúšal napríklad pripomienkovať nejaký návrh zákona, boli porušené tým, že neboli dodržané nejaké lehoty, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách vlády a nie sú stanovené v zákone. Po novom, ak zákon bude schválený, tak to už nebude možné, pretože podľa názoru Úradu vlády, a teda tu sa to nezmenilo, sa má posudzovať iba súlad so zákonom. Nedomnievam sa, že je to správne alebo že je to posun správnym smerom. Rovnako považujem za chybné, že sa vypúšťa povinnosť zisťovať príčiny zistených nedostatkov a ich následky. Pretože bez toho, aby sa to zisťovalo, tak sa oslabuje zmysel podávania sťažnosti ako nástroja na nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.

    Ak to mám teda zosumarizovať, tak tento návrh zákona prináša určité zlepšenia, rieši viaceré problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi. Rieši ich však najmä z pohľadu orgánov verejnej správy a niekedy tam, kde ich rieši, tak, naopak, vytvára problémy z hľadiska občianskej verejnosti. Niektoré z tých problémov sme vyriešili hromadnou pripomienkou a v rámci rozporového konania, ale niektoré tam ostali, rovnako ako v zákone ostávajú niektoré problematické miesta, ktoré by sa podľa môjho názoru mali odstrániť.

    Preto by som chcel na záver deklarovať, že v poslaneckom klube SaS sme sa dohodli, že v prvom čítaní sa zdržíme pri tomto návrhu zákona, sme však otvorení ďalšej diskusii a pravdepodobne budeme predkladať pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie bude reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou, pán poslanec Kresák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja iba by som chcel veľmi stručne v rámci toho času, ktorý mám k dispozícii, sa vyjadriť k jednému z bodov, jedného z prvých bodov, ktoré spomínal pán kolega Dostál vo svojom vystúpení a ktoré sa dotýkalo vlastne problematiky, ktorá je z pohľadu ústavného práva pomerne významná, ale ktorú si treba vždy uvedomiť. A to je vlastne rozlišovanie medzi sťažnosťou podľa čl. 27 ods. 1 ústavy a sťažnosťou, ktorá vlastne sa realizuje v zmysle zákona o sťažnostiach, teda tej dnes novelizovanej deviatky z roku 2010.

    Chcem iba povedať a musím pripomenúť, pretože je to jedna z matérií, ktorým sa venujeme na ústavnom práve, že samozrejme to petičné právo používa, ten čl. 27 používa v prvom odseku tak isto slovo sťažnosť, čo môže troška zavádzať. Len problém je v tom, že niekto si, alebo málokto si všíma, že tá sťažnosť sa musí spájať s vecami verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu. A to je práve ten rozdiel, prečo vlastne sťažnosť, návrh alebo vlastne žiadosť podľa čl. 27 môže podať buď človek sám, alebo s inými, keď to má charakter petície, a prečo podľa zákona o sťažnostiach vlastne sťažnosť podľa tohto zákona by mal podávať človek sám, vo svojom mene a riešiť svoj problém. Čiže tu musíme veľmi odlišovať, pretože ten zákon skutočne nemôže suplovať čl. 27 ods.1 ústavy. Teda vlastne nerealizuje sa s ním petičné právo v zmysle sledovania verejného alebo iného spoločného záujmu, ale v zmysle zákona o sťažnostiach sa sleduje vlastne odstránenie individuálnych problémov sťažovateľov.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál s reakciou na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi. V tomto duchu sme samozrejme diskutovali aj na rozporovom konaní a takto argumentovali aj zástupcovia Úradu vlády a my sme uznali, že má tento pohľad istú logiku. Len by som rád upozornil na dve veci, že toto asi úplne sedí z pohľadu teórie práva. Z pohľadu praxe je to predsa trochu len komplikovanejšie, pretože sú témy, problémy, ktoré nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy, ktoré majú charakter porušovania ako individuálnych práv sťažovateľa, tak sa dotýkajú aj nejakého verejného záujmu alebo spoločného záujmu. Napokon akékoľvek porušovanie zákonov zo strany orgánov verejnej správy alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany orgánov verejnej správy je problém z hľadiska verejného záujmu. Čiže niekedy je to ťažké rozlíšiť.

    A druhý problém je prakticky v tom, že predpokladám, že keby sme urobili anketu so 100 normálnymi ľuďmi niekde na ulici, tak ak by sa dozvedeli o nejakom probléme, ktorý podľa ich názoru je potrebné riešiť, lebo trebárs sa porušuje nejaký zákon alebo existujú iné nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy a netýka sa to priamo ich osobných záujmov alebo práv alebo právom chránených záujmov, tak predpokladám, že veľká časť z nich by predpokladala, že sa môže obrátiť na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažnosti. Neviem, koľko by bolo takých, ktorí by vedeli, že aj sami môžu podať petíciu a nazvať to petícia a tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia. Moje vystúpenie bude o dosť stručnejšie ako vystúpenie pána Dostála, pretože ako hlavnú úlohu ja vnímam podporiť ho v tom, čo hovoril. Ja som, musím povedať, sledoval aj s úctou, aj s veľkým porozumením snahu naozaj nielen jeho, ale pomerne veľkej skupiny pripomienkujúcich občanov využiť zmenu zákona na to, aby sa ten zákon významnejším spôsobom vylepšil. A chcel by som využiť toto vystúpenie najmä na to, aby som apeloval na pani ministerku, aby z pozície teda člena vlády, povedal by som, riadiaceho pracovníka vlády venovala nejakú časť svojho, verím, že vyťaženého časového fondu, zamyslením sa na to, aby signifikantne vylepšiť ešte tento zákon.

    Zákon o sťažnostiach totiž patrí medzi zákony, ktoré sa málokedy nejak obsiahlejšie riešia vo verejnej diskusii. Spolu so zákonmi mnohými o petíciách, ale aj množstvo iných oblastí, sú to veci, ktoré sa tak nejak berú, že sú, a keď sa robí novela, tak sa maximálne robia takéto technické vylepšovania, akého sme tu aj svedkami. Niekedy možno aj zhoršenie. Ale nemáme nikdy o tom tú, takú tú vyššiu úroveň verejnej diskusie, politickej diskusie, aká sa venuje mnohým iným témam, pričom ako sa naša štátnosť a verím že aj demokracia stabilizuje a usádza, tak práve takéto mechanizmy, ktoré už existujú a máme s nimi nejakú skúsenosť, by podľa mňa mali nadobúdať čoraz väčšiu dôležitosť. Tak namiesto toho, aby sme, povedzme, problémy občanov a ich nespokojnosť, povedzme, s možnosťou presadenia nejakej svojej krivdy alebo jej nápravy riešili neustálymi, poviem to tak, že experimentmi a nejakými skokovými a úplne novými inštitútmi, tak podľa mňa by bolo vhodné sa naozaj zamyslieť a navrhnúť ľudí, ktorí majú aj rozsiahlu skúsenosť, ale aj určitú kreativitu a politický zmysel nad tým, ako vieme tieto tradičnejšie nástroje možno prispôsobiť, "apgrejdnúť" a použiť tak, aby sme ich naozaj vylepšili.

    Takže ja sa len chcem prihovoriť, pani ministerka, aby si naozaj zobrala časť zo svojho veľmi vyťaženého časového fondu a v spolupráci či s ľuďmi, ktorých zastupoval aj v tej hromadnej pripomienke, aj dnes tu pán Dostál, a prípadne aj s ďalšími sa venovalo, povedal by som, nadštandardnej, množstvu energie tomu, aby sme z tejto novely urobili aj takú, by som povedal, významnejšiu novelu než len technickú. Lebo pokiaľ sa to nespraví, tak je pomerne možné, že ďalších 5, 10, 15 rokov zase na to nebude nejaký záujem a nálada a, naopak, tí, čo sú, nespokojní budú s tým, ako dnes funguje štát, budú čoraz viac argumentovať, či už potrebou priamej demokracie alebo nejakou potrebou nových experimentálnych inštitútov. Takže myslím, že je na všeobecný prospech vrátane vlády, aby sa táto príležitosť využila, a chcel by som teda o to požiadať. A zároveň teda chcel by som na záver ešte raz poďakovať poslancovi Dostálovi a jeho kolegom za prácu, ktorú do toho vložili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, kolegyne, kolegovia, nech sa páči. Neprihlásil sa nikto, končím rozpravu.

    Chcem sa opýtať pani ministerky, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Áno, je tomu tak. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi krátko zareagujem na fundovanú diskusiu, pretože obidva príspevky kolegov boli príspevky kolegov, ktorým táto téma je vlastná, a preto je o čom, a nepriamo ma pán poslanec Beblavý vyzval, tak sa k tomu vyjadrím.

    Priznám sa, toto je zákon, na ktorom nepracovalo naše ministerstvo, čiže ten môj pohľad je v tejto chvíli skôr pohľad z boku, ako toho, kto návrh zákona tu predkladá. Ale jedno je asi pravda a to potom ale vyžaduje asi iný prístup, ale tu zas neviem, že či je téma, novela zákona o sťažnostiach a možno aj petičný zákon, ale ja priradím do tejto kategórie aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sú zákony, ktoré sú veľmi dôležité z pohľadu verejnosti, pokiaľ ide o naozaj dostatok kontrolných mechanizmov voči verejnej správe na jednej strane a na druhej strane aj pokiaľ ide o uplatňovanie individuálnych práv vo vzťahu k štátnej správe, alebo aj ako nástroj na odstraňovanie istých skrivodlivostí.

    A je tu vždy, tieto zákony a prerokovávanie týchto zákonov sprevádza isté pnutie, na jednej strane absolútne legitímny verejný záujem a na druhej strane možno nejaký obranný postoj verejnej správy, ktorý možno vnímať apriori pejoratívne, ale na druhej strane podľa mňa nemožno vnímať len z tej negatívnej stránky. A ten balans je v zásade v hľadaní toho, aby reálne fungovala kontrola a reálne fungovali sťažností na jednej strane a na druhej strane ako neprebyrokratizovať ten mechanizmus a ako odbúrať zaťaženosť možno takými podaniami, ktoré vo svojej podstate vlastne ani nie sú naplnením zmyslu inštitútu, či už sťažností alebo prístupu k informáciám alebo podobne. Každý úrad s tým má svoje skúsenosti. A z tohto vzniká isté pnutie. A ja si myslím, že toto pnutie keby sa podarilo odstrániť nejakým inovatívnym spôsobom, tak by to bola určite revolúcia, zlepšenie vzťahu medzi verejnosťou a verejnou správou. Obávam sa, že to presahuje rámce takejto novely. Ja myslím, že pán poslanec Beblavý vie, o čom som chcela, možno nie úplne priamo, ale predsa len v tejto svojej reakcii hovoriť. Ale uvidíme sa aj v ďalšom čítaní, tak môžme rozvíjať túto debatu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne.

    Pán spravodajca, máte možnosť vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 307, spoločná správa výborov má tlač 307a.

    Teraz opäť poprosím pani podpredsedníčku vlády Luciu Žitňanskú, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnení zákona Národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zámerom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.

    Konanie upravené týmto nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené. Konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku. Ide, keď to zjednoduším, teda o vykonávaciu právnu normu k nariadeniu.

    Poprosím o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne aj my. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby tiež odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením č. 349 z 29. novembra 2016 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor a Národná rada pritom určila aj lehoty, v ktorých sa mal tento návrh zákona prerokúvať vo výboroch. Chcem vás informovať, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali pritom obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uvedených výborov však vyplynulo 8 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor, teda ústavnoprávny, odporúča hlasovať o všetkých spoločne a odporúča ich zároveň aj schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení už uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona, a to je tlač 307a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 146 dňa 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu v rámci druhého čítania. ,

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, pýtam sa preto, či sa chcete prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň teda rozpravu považujeme za skončenú o tomto bode. Chcem sa ale opýtať predsa len, v záverečnom slove, pani ministerka, pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 349. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 370.

    Opäť prosím pani podpredsedníčku vlády, ministerku spravodlivosti, pani Žitňanskú, aby v zastúpení podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som, tak ako uviedla pani predsedajúca, za podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý je na služobnej ceste, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ide o právnu úpravu, v ktorej navrhované zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

    Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenie existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Návrh zákona zároveň upravuje nástroje na zjednodušenie a zefektívnenie procesu implementácie. Medzi hlavné patrí najmä návrh systému zjednodušeného vykazovania výdavkov a úprava dvojkolového procesu schvaľovania projektov. Obidva tieto nástroje majú potenciál priniesť zásadné zníženie administratívnej záťaže tak pre žiadateľov, ako aj pre riadiace orgány.

    Rovnako potreba vykonania navrhovaných zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na programové obdobie 2007 – 2013, ako aj programové obdobie 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov.

    Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Náhlikovi, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram – medzitým sme sa vymenili (vyslovené s pobavením) – takže otváram rozpravu a písomne som dostál prihlášku dvoch pánov poslancov, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Kaščáková.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si na úvod vyjadriť určité sklamanie, že tento návrh predkladá pani podpredsedníčka, čo nemá nič spoločné s pani podpredsedníčkou, ale teda radšej by som bol, keby tu bol prítomný pán podpredseda vlády Peter Pellegrini. Nie preto, že by som ho chcel kritizovať, práve naopak, idem ho trochu pochváliť.

    Asi sa všetci zhodneme, že doterajšia úroveň transparentnosti zazmluvňovania a čerpania eurofondov nie je dostatočná. Keď sa v apríli 2016 narýchlo v skrátenom konaní schvaľoval v parlamente nový úrad pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho, pán podpredseda vlády odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom v snahe mať na Slovensku transparentnejšie eurofondy. Pán podpredseda vlády vtedy verejne sľúbil, že sa k danému návrhu vráti v rámci ďalšej väčšej novelizácie zákona o eurofondoch, ktorá bude predložená ešte v priebehu roku 2016. Návrh novely zákona o eurofondoch bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, no pán podpredseda vlády na tento svoj sľub akosi pozabudol. Tak sme mu ho pripomenuli formou hromadnej pripomienky za transparentnejšie eurofondy, v ktorej sme žiadali, aby sa stransparentnili informácie o čerpaní eurofondov, a to prostredníctvom verejne dostupnej časti informačných systémov slúžiacich na monitorovanie eurofondov spôsobom umožňujúcim hromadný prístup verejnosti a zmenou zastúpenia v monitorovacích výboroch tak, aby zástupcovia štátu mali v týchto kontrolných výboroch väčšinu, ako je to aj dnes obvyklé.

    Hromadnú pripomienku opäť iniciovali zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácie Zastavme korupciu, Centra pre filantropiu, Aliancie fair play, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, nového školstva, Transparency international, resp. spolupracovník Transparency international bol tiež medzi iniciátormi. Boli tam aj viacerí poslanci Národnej rady, Veronika Remišová, Martin Poliačik, Miroslav Beblavý, vtedy ešte neposlankyňa, dnes poslankyňa Zuzana Zimenová. Zozbierali sme potrebný počet podpisov a to, čo chcem oceniť, že na rozporovom konaní, ktoré sa následne konalo, pracovníci Úradu vlády postupovali podobne korektným a dôkladným spôsobom, ako už som tu spomínal pri bode novela zákona o sťažnostiach. Pracovníci Úradu vlády. Podrobne sme prerokovali oba body našej hromadnej pripomienky, vysvetlili sme si svoje pozície a naše pripomienky boli v podstate prijaté. Opäť nie presne v tej forme, ako sme ich navrhovali, ale s tými formuláciami, ktoré vyšli z rozporového konania. Zmysel tých pripomienok a dopad, ktorý očakávame, zostal zachovaný.

    Ba čo viac, úrad podpredsedu vlády sa s ním stotožnil natoľko, že jedným z dvoch leitmotívov, ktoré úrad v čase prerokovania návrhu novely zákona na vláde zdôrazňoval, bol fakt, že návrh posilní kontrolu verejnosti nad eurofondmi. Čiže v každom z monitorovacích výborov po novom by mal mať štát menšinu. Tým sa zvýši dohľad nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti. Pripomeňme si, že keby takáto možnosť bola už v čase prvej Ficovej vlády, napríklad taká kauza nástenkový tender, za ktorú dosiaľ nik neniesol trestnoprávnu zodpovednosť, mohla mať úplne iný priebeh. Rozkrádanie eurofondov mohlo byť včas odhalené a to napríklad v rámci práce monitorovacieho výboru.

    Druhá z našich pripomienok sa týkala povinného zverejňovania údajov o čerpaní eurofondov prostredníctvom informačných monitorovacích systémov a aj v tomto bode nám Úrad vlády vyšiel v ústrety a zadefinoval možnosť prístupu verejnosti k údajom zhromažďovaným v rámci tohto systému. Treba povedať, že my sme to žiadali pre všetky informačné systémy, teda aj pre Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie a kontrolu monitorovacieho Operačného programu Interact, a vo vzťahu k tomuto sme neuspeli, ale teda ten hlavný informačný monitorovací systém ITMS by mal fungovať takýmto spôsobom. A doplnila sa tam formulácia na žiadosť zástupcov tohto systému, že to bude v rozsahu dostupnej funkcionality. Ale boli sme uistení, že tá dostupná funkcionalita nebude mať charakter, že ako si práve úrad zmyslí, že toto budeme ešte zverejňovať a toto už nie, ale budú tieto slová zo zákona interpretované tak, že pokiaľ dostupná funkcionalita umožňuje zverejňovať dostupné, teda určité informácie, tak tie informácie zverejňované budú a pokiaľ raz budú zverejňované, tak by už mali ostať zverejňované. Samozrejme, že sa to nebude vzťahovať na informácie, ktoré sú chránené nejakými osobitnými záujmami, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvo alebo podobne.

    Účinnosť týchto dvoch bodov bude odložená. Kým celý zákon má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2017, tieto dva body až 1. januára 2018. To opäť vyplynulo z rokovaní na rozporovom konaní, kde sme uznali, že žiadame zmeny, ktoré povedú k väčšej transparentnosti, a je potrebné sa na to nejakým spôsobom pripraviť, či už technicky vo vzťahu k informačnému systému alebo zmenou zloženia niektorých monitorovacích výborov. Boli by sme radi, keby to bolo skôr, ale aj tak 1. január 2018 nie je zasa tak ďaleko, aby sme tieto dve veci nehodnotili pozitívne.

    Nevyjadrujem sa k zvyšku tej novely, ale z hľadiska stransparentnenia čerpania eurofondov v týchto dvoch bodoch nepochybne návrh novely prináša pozitívne zmeny. Kľúčové však bude to, ako sa to naozaj bude realizovať a ubezpečujem, že budeme pozorne sledovať, ako sa bude postupovať pri zverejňovaní informácií dostupných v rámci ITMS systému, najmä vzhľadom na tú formulku o dostupnej funkcionalite. Ale tak to už je úloha opozície, médií a verejnosti, aby kontrolovali činnosť vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické.

    Ďalej bude vystupovať pani poslankyňa Kaščáková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je trošku sklamaním, že takto významný zákon, respektíve oblasť, ktorá sa týka čerpania eurofondov, nepríde okomentovať sám pán Pellegrini, pretože je to téma, ktorej sa na Slovensku, pardon (rečníčka si odkašľala), venujeme od roku 2013 – 2014.

    Ja by som sa oprela o dôvod z dôvodovej správy, v ktorej sa okrem iného píše, že navrhovanou úpravou sa reflektuje na potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Áno, ja pripúšťam, že dnes je teda nutné reagovať úpravou zákona na situáciu, pretože stav, ktorý je dnes platný, resp. existujúci zákon z roku 2014 popisuje, dnes už neodzrkadľuje stav nastaveného riadenia, ktorý sa v procese prípravy značne odklonil od pôvodne nastavených pravidiel.

    Pripomínam, že meníme zákon, ktorý nám platí od roku 2014. To je zhruba ten čas, ak odrátam predchádzajúce obdobie rokovaní o Partnerskej dohode, od ktorého sa vlastne mali začať nastavovať všetky procesy riadenia eurofondov takpovediac v teréne. To znamená, mali sa začať nastavovať úlohy, kompetencie jednotlivých orgánov riadenia, naprieč ministerstvami ale aj v regiónoch, na vyšších územných celkoch, v krajských mestách, na ktorých rozvoj sú eurofondy primárne určené. To je takpovediac tá forma. Ten model riadenia mal byť dnes už de facto nastavený. A ten zákon bol okrem iného prijatý a hovorí aj o tom a bol prijatý preto, aby položil dôraz na princípy, na ktoré kladú dôraz aj nariadenia Európskej komisie, a to sú tie, že eurofondy majú byť čerpané na princípe partnerstva, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov. To je takpovediac ten obsah. A pripomínam, že tieto princípy, od týchto princípov sme dnes na hony vzdialení.

    Aká je teda situácia dnes po vyše troch rokoch, odkedy tento zákon platí? Pozrime sa na stav z hľadiska tej formy nastavenia procesov, ale ešte predtým si pozrime webové sídlo centrálneho koordinačného orgánu, čiže Úradu vlády, to znamená, stránku www.partnerskadohoda.sk, poprípade www.itms2014.sk a skúsme si tam zadať schválené žiadosti. Vysunie sa nám tam množstvo projektov typu financovanie administratívnych kapacít, financovanie mzdových výdavkov, odmeňovanie externých zamestnancov, konzultačné služby a podobne. To znamená, že takmer všetko je to čerpanie na mzdy úradníkov a externých konzultantov. Je to čerpanie tzv. technickej pomoci.

    Čo to znamená? Znamená to to, že úrady a jednotlivé ministerstvá, úrady vlády, jednotlivé ministerstvá, ktoré sú riadiacimi orgánmi pre jednotlivé operačné programy a zodpovedajú za to, ako majú byť nastavené alebo sú nastavené jednotlivé úlohy, významným spôsobom už dnes čerpajú eurofondy na budovanie vlastných a nie lacno platených kapacít, nielen interných, ale aj externých. Nedávno, pripomínam, sme na tlačovej konferencii rozprávali o množstve peňazí, ktoré prešli na rôzne konzultačné firmy typu Deloitte, ktoré už z technickej pomoci odčerpali takmer 100 mil. eur. Nazvali sme to jedinečným tunelom eurofondov. Ja by som týmto dobre plateným kapacitám nezávidela, nezávidela by som im tie peniaze, ak by výsledkom ich práce boli dnes funkčne nastavené riadiace procesy, funkčný riadiaci model. To znamená, fungujúce kancelárie riadiacich či sprostredkovateľských orgánov alebo najnovšie aj práve zriaďovaných, povedzme, informačných centier naprieč vyššími územnými celkami, ktoré by mali informovať o eurofondoch, ale, bohužiaľ, nemajú o čom, lebo výzvy stále nie sú pripravené, nemajú dostatok informácií z jednotlivých riadiacich orgánov a pod., ktoré by neboli len formálne zriadené, ale boli by aj v stave podať naozaj všetky potrebné relevantné informácie, keby tie výzvy jednoducho boli pripravené.

    A hlavne by som nezávidela týmto kapacitám, týmto ľuďom tie peniaze, ak by sme dnes v roku 2017 boli v nejakom stave výrazného čerpania eurofondov, ale prax ukazuje, že čerpáme ani nie 4 percentá.

    Je teda pre mňa záhadou, s akým výsledkom vlastne sme doteraz pracovali od toho roku 2013 – 2014, ak v roku 2016 musíme zriaďovať špeciálneho koordinátora pre eurofondy, v skrátenom konaní ustanoviť podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý má za to zodpovedať, pričom dovtedy sme už mali túto úlohu pokrytú. Mali sme tu Úrad vlády ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017 musíme prispôsobovať zákon novým, za pochodu meneným podmienkam. Ako je možné teda, že po toľkých rokoch príprav čelíme realite mizivého percenta čerpania eurofondov? A obzvlášť ako človek, ktorý pochádza zo samosprávy a prišiel do kontaktu s nastavovaním napríklad Operačného programu IROP, čo je integrovaný regionálny operačný program určený výsostne na rozvoj regiónov a špeciálne krajských mies. Tak sa pýtam, že kde je dnes po toľkých, troch rokoch reálna pozícia krajských miest a vyšších územných celkov, ktoré v zmysle § 15 majú ako orgány v oblasti územného rozvoja zabezpečovať prípravu a implementáciu regionálnych integrovaných územných stratégií, resp. v prípade krajských miest integrovaných stratégií tzv. funkčnej mestskej oblasti, kde na území napríklad týchto mestských funkčných oblastí po 8 krajských miest musí Slovensko alokovať a vyčerpať sumu 368 mil. eur?

    Ja vám poviem, kde sú tie kompetencie týchto územných orgánov. Sú tam, kde ich pôsobenie externých konzultačných firiem odsunuli, to znamená, sú v role štatistov. Pritom podľa všetkých pôvodných zámerov to mali byť práve ony, teda krajské mestá, vyššie územné celky, ktoré mali mať výrazné slovo pri príprave, administrácii a tiež implementácii eurofondov v súlade s filozofiou Európskej únie, ktorá na toto kladie osobitný dôraz, viď urbárna agenda a tak ďalej. To je dnes v súčasne nastavenom modeli, ktorému prispôsobujeme aj tento zákon, úplne popreté. Všetky kompetencie prakticky zostávajú na ministerstvách.

    Poďme teda z formy na obsah, prejdime zo stránok, z webstránok Centrálneho koordinačného orgánu na jednotlivé riadiace orgány pre jednotlivé operačné programy na jednotlivých ministerstvách. Vidíme, že sa nám pomerne dobre rozbehol Operačný program KŽP – Kvalita životného prostredia v oblasti zatepľovania verejných budov, ale keď sa pozrieme, koľko je tam materských škôlok napríklad a pozrieme sa na zverejnené výzvy v iných operačných programoch, tak sa pýtam, ako je teda zabezpečené prepojenie, nejaká filozofia, prečo sú niektoré výzvy priam identické. Ministerstvo školstva má tiež vonku výzvu pre materské školy a základné školy takmer identickú s IROP-om. Dokonca neviem, či ministerstvo vnútra nemalo nejakú výzvu pre materské škôlky, ale v územiach zaradených v atlase rómskych komunít a tak ďalej.

    Smerujem týmto príkladom k otázke, kde je tá sľubovaná koordinácia, to prepájanie jednotlivých operačných programov, spolupráca medzi jednotlivými rezortami, medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi v tom, aby jednotlivé výzvy na seba nadväzovali, dopĺňali sa, aby sa dosiahla čo najväčšia hodnota za peniaze, účinnosť, efektívnosť, o ktorej som hovorila.

    Vytvoriť nejakú naoko formálnu pracovnú skupinu na úrovni Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády, ktorej práca nemá dopad na jednotlivé rezorty, je žalostne málo. Myslím, že sme zostali mentálne na úrovni starého známeho rezortizmu, kde si každý iba trhá z celkového balíka čo najviac pre seba, ale o nejakej centrálnej koordinácii nemôže byť ani reč. Pritom o tú dnes najviac v eurofondoch ide, o integrovanosť tých projektov, ich vzájomné prepojenie, aby to neboli obyčajné dopytovo orientované projekty, na aké sme boli zvyknutí, ale aby navzájom v tom území hrali a aby sa sledoval primárny cieľ rozvoja tých regiónov, ale zmysluplný.

    Takže je mi smutno, ak sme dnes svedkami totálnej nepripravenosti obsahovej aj formálnej nekoncepčnosti, nekoordinácií v riadení a dovolím si povedať, že z toho plynúcich chýb vlastne a vážnych porušení nariadení, ktoré nám ustanovuje Európska únia. Myslím si, že tu hrozí dokonca riziko korekcií a v konečnom dôsledku aj poškodenia Slovenska v každom ohľade, v ohľade financií, životného prostredia, zdravia, zamestnanosti, trvalej udržateľnosti, o ktorej tu nemôže byť ani reč.

    Možno len taká posledná pripomienka k výstupu pána Pellegriniho v médiách, kde na konci roka vlastne mediálne komunikoval potrebu alebo opodstatnenosť novely zákona v tom, že pôjde o výrazné zjednodušenie čerpania za pomoci dvojkolovosti pri schvaľovaní projektov. No, príde mi to až smiešne alebo absurdné tvrdiť dnes alebo volať po dvojkolovosti tých projektov, teda výziev, pretože práve zákonom 292/2014 bol prijatý mechanizmus dvoch kôl. Jediný riadiaci orgán, ktorý k tomu masívne siahol, po tom masívne siahol, bol IROP, Integrovaný regionálny operačný program, ktorý však už za pôsobenia pána Pellegriniho vzápätí znížil počet opatrení, kde sa bude dvojkolovosť uplatňovať. Ostatné riadiace orgány umožnený model nezapracovali do svojej riadiacej dokumentácie a pán podpredseda vlády Pellegrini vtedy neprotestoval. Takže tie spoločné vyhlásenia aj s pánom Bugárom a Hrnčiarom, ktoré som si všimla v médiách, sú podľa mňa nič iné len prezentácia témy, ktorá bola boľavá a ktorú už nevyriešia, ale dobre sa to možno populisticky počúva.

    Pretože ak by sme im mali položiť otázku, že kde konkrétne by teda tú dvojkolovosť chceli uplatniť, v ktorých konkrétnych teda operačných programoch a opatreniach, tak si pozrime vlastne tie jednotlivé operačné programy, koľko nám tam toho zostalo. Operačný program KŽP, celá alokácia na zatepľovanie budov už bola minutá, navýšenie 80 miliónov ide jednokolovo, všetky neschválené zatepľovacie projekty ostávajú starostom v šuflíkoch. Podobná situácia je v odpadoch, v IROP-e. Verejná osobná doprava a cyklotrasy sa idú schvaľovať jednokolovo, výzvy buď už vyšli alebo v krátkom čase vyjdú. V prípade cyklotrás na celú alokáciu, v IROP-e vodovody, vnútrobloky, zelená infraštruktúra, idú jednokolovo výzvy december, február, tam nám ostávajú už len nejaké jasle, materské škôlky, prípadne nejaké sociálne komunitné služby. Program rozvoja vidieka, pre malé obce už boli výzvy nakontrahované, časť bola zrušená, ale teda ZMOS si potom vynútil, aby platobná agentúra v novej výzve akceptovala staré dokumentácie, takže tam starostovia o nič neprídu. Takže kde je tá dvojkolovosť? Ako kde, čím si pomôžeme. To je len na margo toho, ako bezradní sme pri príprave čerpania, pri stave pripravenosti. Je to veľmi smutné, ak v roku 2017 musíme konštatovať, že za štyri roky takmer, vstupujeme do štvrtého roku, sme nevyčerpali takmer nič, a je veľmi smutné, že napríklad v prípade krajských miest, regiónov na to dlhodobo odborníci upozorňujú. Pri príprave modelu riadenia sme chodievali na ministerstvá, aj ja osobne, lebo som bola koordinátorkou za prípravu na čerpanie IROP, a po trojročnej práci je táto akoby hodená do koša. Aj tak sa to urobilo podľa predstavy ministerstva, vlády s tým, že krajské mestá vlastne sú odstavené, majú len naoko umožnené nejaké kompetencie.

    Je to smutné a obzvlášť teda v kontexte, ktorý som spomenula, že za túto prácu nám externé firmy zobrali množstvo peňazí. Ak si uvedomíme, že za 100 mil. eur, ktoré išli externým konzultantom, by sme mohli možno opraviť všetky materské škôlky na celom Slovensku, je to naozaj smutný kontext a smutný obraz o tom, ako sa pripravujeme na eurofondy a ako koncepčne, akú predstavu o ich použití máme.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nikto sa nehlási s faktickou. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Beblavý. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, opäť budem vystupovať veľmi krátko, ale nedá mi nepovedať dve veci. Tá hlavná je, že neprítomnosť podpredsedu vlády zodpovedného za tento zákon je podľa môjho názoru nielen nemiestna, ale podľa mňa z pohľadu parlamentu je neprijateľná. Tento parlament bol vždy veľmi ústretový a musím povedať, že aj hlasmi opozície k tomu, keď členovia vlády potrebujú nejak inak nastaviť termíny predkladania zákonov. Bežne sa tu odhlasuje, že bude fixný termín vtedy alebo vtedy, keď ten minister má zahraničnú cestu alebo inú naliehavú povinnosť. Takže nikto nemôže povedať, že tento parlament a to naozaj, či už koalíciou, opozíciou nejakým spôsobom stresuje ministrov, naháňa ich, alebo buzeruje, s prepáčením. Za tých okolností neprítomnosť člena vlády na predloženie k dosť významnej novele a k tomu sa o chvíľku dostaneme, je pre mňa ťažko pochopiteľná. Alebo najjednoduchšia vec by bola, keby pán podpredsedajúci proste povedal, že na základe návrhu člena vlády navrhujeme, aby sme to prerokovali vtedy a vtedy a všeobecným súhlasom by sme to určite odsúhlasili.

    Zároveň treba povedať, že keby išlo o nejakú drobnú technickú novelu, dvojriadkovú, kde na poslednú chvíľu pán podpredseda vlády má, povedzme, má nejakú cestu a všetci vieme, že aj tak tomu nejaká vážnejšia diskusia by nemala prečo byť, tak hoci by to bol prejav neúcty k Národnej rade, dalo by sa to akceptovať. Ale dovolím si povedať, že podpredseda Pellegrini nemá vo svojej kompetencii dnes významnejší zákon, ako je tento zákon, ktorú novelu nám dnes predkladá, je to zákon o štrukturálnych fondov. Ako rád zdôrazňuje sám predseda vlády, je to zákon, cez ktorý ide 90 % verejných investícií dnes na Slovensku a samozrejme idú cez neho aj neinvestičné prostriedky, len pre nich to tak zmerané nemáme. To znamená, že je to zákon o 15 mld. eur len v tomto programovacom období, v ktorom sme teraz. To znamená, že je to, dovolím si povedať, jedna z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšia novela napríklad na tejto konkrétnej schôdzi, či už z hľadiska objemu peňazí, alebo z hľadiska šírky záberu.

    Zároveň v rámci toho nejde ani o nejakú nepodstatnú drobnučkú novelu, opäť dvojriadkovú. Ja som si naschvál spočítal, ten zákon, len text normatívny, teda bez dôvodovej správy a naozaj tie paragrafy majú takmer sedem tisíc slov, čo je na úrovni samotného textu zákona, a ten zákon naozaj novelizuje pomerne veľa bodov. Za tých okolností neprítomnosť predkladateľa v Národnej rade, tak aby naozaj s nami mohol o tom diskutovať v prvom čítaní, kde najmä v prvom čítaní naozaj ide o diskusiu o tom, o tej novele, zámeroch a možno o tom, čo do nej vložiť, čo v nej vypustiť, kam ju ešte nasmerovať, ako pre ňu získať podporu tohto pléna, je buď výrazom veľkej arogancie, alebo výrazom strachu, alebo obojého, a podľa mňa je to z pohľadu tejto Národnej rady absolútne neprijateľné.

    Preto mi dovoľte navrhnúť, aby sme tento zákon vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Jednak preto, že by ho aj bolo dobré prepracovať, k tomu sa ešte o chvíľočku dostanem, ale naozaj je to symbolickým spôsobom, ako môžeme vyjadriť to, že takáto prax je pre nás neprijateľná.

    Ja chcem v tejto súvislosti osloviť aj kolegov na ľavej strane tejto snemovne, kolegov z vládnej koalície, aj zo samotnej strany SMER, ale aj koaličných partnerov zo strany SNS a MOST, že či je to pre vás prijateľný spôsob, aby minister tejto vlády pri tak významnom zákone naozaj sa takto zachoval. Opäť opakujem, ak naozaj, nikdy nie je problém zo strany tejto snemovne sa prispôsobiť kalendáru členov vlády, hoci oni by tu mali byť pre nás, nie my pre nich, ale všetci vieme, že kalendárnosť vlády je pomerne náročná vec, aj keď sledujúc kalendár pána Pellegriniho, mal čas ísť do Malaciek, aj o tom veľa facebookovať, má čas na mnoho, veľa vecí, myslím že by mal mať bez problémov čas prísť aj dnes do tejto snemovne. Ale keď mu to nevychádza, môže tu byť zajtra, môže tu byť pozajtra, som si istý, že sa mu prispôsobíme. Preto vás chcem poprosiť všetkých o buď podporu tohto návrhu, alebo ak je to pre poslancov koalície neprijateľné z politického hľadiska, že aby na návrh člena opozície vracali vláde návrh na prepracovanie, poprosím vás, zabezpečte si do hlasovania to, že sa to nejakým spôsobom vyrieši a pán minister sem predsa len príde, aby sme o tomto zákone mohli naozaj s ním debatovať.

    A teraz prečo o tom debatovať? A tam už budem stručnejší. Napriek tomu, že tá novela je rozsiahla, ona veľmi málo rieši tie najdôležitejšie problémy, ktoré máme v súvislosti so štrukturálnymi fondami. O veľa z toho už hovoril pán poslanec Dostál, o mnohom z toho hovorila už aj pani poslankyňa Kaščáková, ja nechcem po nich opakovať, ale dovoľte mi predsa len otvoriť dve témy, ktoré sú úplne zásadné, o ktorých ten zákon dnes veľmi nedostatočne hovorí. Jedna je vôbec téma výberu toho, na čo veľké, tzv. národné projekty vôbec majú ísť a ako sa pripravujú. Gro dnešných financií zo štrukturálnych fondov totiž nejde cez tie malé výzvy konkrétnym žiadateľom, ale ide cez tzv. národné projekty, kde proste priamym zadaním štát, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán zadá konkrétnemu prijímateľovi inému štátnemu orgánu a potom tento orgán najmä cez verejné obstarávanie ďalej tie peniaze už rozdeľuje.

    Ak sa pozrieme na to, kde sa v ostatnom programovacom období najhroznejším spôsobom premrhali, až doslova rozkradli naše prostriedky, tak gro je cez tzv. národné projekty. Ja pripomeniem Operačný program Informatizácie verejnej správy. Išiel v drvivej väčšine cez národné projekty a tam sa premrhali podľa dneska všeobecnej zhody, vrátane analytikov tejto vlády do stoviek miliónov eur. A keď sa pozrieme na národné projekty ministerstva školstva, ktoré boli v rozsahu asi štvrť miliardy eur, tak tiež ich výsledky sú spochybňované dnes už zo všetkých strán. Obrovská chybovosť týchto projektov bola zo strany audítorskej komisie ministerstva financií, kde sa museli vracať veľké peniaze naprieč rôznymi ministerstvami, napriek tomu proces verejnej kontroly prideľovania týchto projektových príprav je veľmi obmedzený a v porovnaní s týmito malými dopytovými projektami nedostačujúci. To je téma, ktorú som osobne pripomienkoval, už keď sa tento zákon tvoril, snažil som sa to vždy tlačiť, zatiaľ vždy neúspešne. A to je napríklad téma, o ktorej teda nový podpredseda vlády, ak má naozaj seriózny úmysel zlepšiť fungovanie štrukturálnych fondov, musí tu s nami hovoriť, lebo pokiaľ nezlepšíme významné národné projekty, tak môžeme robiť čo chceme, čerpanie a hlavne efektívne a účelne, ako spomínala pani poslankyňa Kaščáková, eurofondov je na hony vzdialené.

    Druhá téma, ktorú by som chcel pomenovať, je otázka analýz, vôbec do čoho fondy dávať, do akých konkrétnych projektov. Opäť to súvisí najmä s národnými projektami, ale nielen s nimi, že my dneska často chytáme zajaca za chvost pri obstarávaní, pričom že či, za akú cenu sa niečo nakúpilo, lebo často sa nakúpi brutálne predražené. Ale máme strašne slabé kapacity a strašne slabé procesy na to, aby sme vôbec kontrolovali, či to, čo sa ide cez tie fondy robiť, je zmysluplné.

    Len poviem pár príkladov z ostatných týždňov. Ten národný systém dopravných informácií, tam je základná otázka, či vôbec, také niečo potrebujeme vôbec alebo v takom rozsahu. Je to systém, na ktorý pôvodne pán minister Počiatek chcel 1,5 mld. eur, ak si pamätám správne, potom sa to skresalo násobne a ešte aj tá dnešná suma je brutálne predražená a premrhaná. A ona je možno predražená, premrhaná už potom aj v tej realizácii. Ale najväčší problém je v tej samotnej príprave toho, že či a čo vôbec robiť, pretože nerobí sa niečo, čo je potrebné, robia sa úplné hlúposti. To isté platí aj v mnohých iných prípadoch, že my máme veľmi slabú fázu aj odbornej diskusie, aj verejnej kontroly v oblasti toho, čo konkrétne ideme z eurofondov financovať. Lebo na jednej strane máme operačné programy, ktoré diskutované sú, ale tie sú pomerne všeobecné, a potom keď už sa podpíšu projekty, tak vtedy už sa realizujú, už je neskoro diskutovať o tom, že či to ministerstvo vnútra alebo školstva alebo dopravy robí dobre, pretože v tej chvíli už projekt beží a naozaj sa už sa dá sústrediť len na efektívnosť toho, čo je náplň toho, aby sa to vôbec vyčerpalo.

    Opakujem, toto sú témy, o ktorých by malo význam diskutovať. Verím, že aj iní kolegovia by o nich obsiahlo diskutovali, sú k tomu prichystané konkrétne návrhy, len nemáme s kým diskutovať, lebo napriek môjmu myslím, že veľmi konštruktívnemu vzťahu s pani ministerkou, pochybujem, že je ochotná o tom teraz s nami diskutovať a podľa toho, ako na mňa pozerá, tak potvrdzuje, že nie. Len tým pádom táto diskusia úplne stráca zmysel, úplne stráca zmysel. A hovorím, nejde tu len o nejakú symbolickú neúctu k parlamentu, ide o v podstate obštrukciu parlamentnej rozpravy k jednej najvýznamnejších tém tejto schôdze. A to si naozaj myslím a to hovorím úprimne kolegom zo všetkých troch koaličných strán, že chápem, že môj návrh asi nebudete chcieť podporiť, ale urobte si inak poriadok vo vláde a ja to budem akceptovať, lebo vy ste koalícia, vaša je vláda. Ale ak toto budete akceptovať, že si z vás týmto spôsobom členovia vašej vlastnej vlády robia srandu, no tak potom si z vás budú robiť srandu čoraz viac, lebo tak už to v politike chodí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, nechcel som vás zastaviť, lebo rokujeme o zákone, nie o tom, či je tu minister, alebo nie. Na to môžte dať procedurálny návrh, ale dobre.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Kaščáková ako jediná.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán Beblavý, že ste otvorili aj tému, o ktorej som ja vo svojom príspevku nehovorila, a to sú práve tie analýzy, to znamená, že na základe čoho ideme investovať nejaké prostriedky do projektov, keď nemáme spracované analýzy, nejakú víziu, nejaké proste globálne koncepcie toho, čo by sme chceli. A teraz narážam napríklad na dopravné projekty typu Národný generel dopravy, ktorý má vychádzať z plánov udržateľnej mobility naprieč regiónmi. Tie ešte neexistujú, konkrétne na VÚC-ke, veď vieme, že tie výzvy meškali, čiže ešte len teraz sa idú pripravovať. Ale je to všetko tak, ako ste povedali, tak ťahané za chvost, tak robené nejak, ako keby sme si najprv tie projekty naplánovali a potom tie koncepcie, tie analýzy, tie stratégie na to napasovávali, aby nám to nejako vyšlo, ale to je úplne opačný prístup. My sme jednoducho od začiatku, od toho 2013 roka mali začať s týmito stratégiami, týmito plánmi, týmito generelmi dopravy, koncepciami, to sa neudialo. Proste za tie tri roky celá príprava skĺzla iba do debaty, ktorý rezort si koľko uchmatne, ako kto nad ktorým balíkom bude mať kontrolu, ako budú prebiehať tie jednotlivé procesy riadenia. To je zlé, proste my sme sa zamerali na tú formu, na to, kto koľko si čoho utrhne, ale na ten samotný obsah, kam tie eurofondy vlastne chceme, na čo ich budú tí jednotliví prijímatelia mať použiť, tak to nám úplne uniklo. A toto je úplne smutné, to je na tom najsmutnejšie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce sa vyjadriť, spravodajca tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, tlač 359. Ministra Žigu bude zastupovať pán minister Drucker.

    Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k jadrovému zákonu, atómovému zákonu. Nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (ďalej aj "atómový zákon") a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje predovšetkým úplnú transpozíciu smernice Rady č. 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

    Návrh tiež preberá vybrané ustanovenia smernice Rady č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, vecne spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Okrem už spomenutého ďalšími dôvodmi predloženia vládneho návrhu zákona sú: implementácia záverov obsiahnutých v náleze výboru pre súlad s Aahurským dohovorom, ktorý od roku 2009 do súčasnosti prerokovával dva prípady Slovenska vo vzťahu k Mochovciam 3, 4. Výsledkom je požiadavka na posilnenie práv zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese v jadrovej energetike. Ďalej proces elektronizácie verejnej správy v podmienkach konaní na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ďalej legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne ide o Dohovor o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a v neposlednej miere tiež sú tam podnety z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.

    Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien: sprísnenie bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke jadrových zariadení v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime, ako je koncept ochrany do hĺbky, kultúra jadrovej bezpečnosti, kvalifikovaný personál, zavedenie procesu samohodnotenia dozorných rámcov členských štátov a následného partnerského hodnotenia v desaťročnom cykle, úprava partnerského hodnotenia členských štátov na vybranú spoločnú technickú tému v oblasti jadrovej bezpečnosti, jadrových zariadení v šesťročnom cykle, sprísnenie požiadaviek v oblasti havarijnej pripravenosti a havarijnej odozvy, úprava činnosti styčného miesta, to jest pracoviska slúžiaceho na informovanie o jadrovej havárii a radiačnom ohrození, vyššia miera informovanosti a participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch úradu za účelom zvýšenia transparentnosti, posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti týkajúcej sa opatrení na ochranu zdravia v súvislosti s potenciálnou jadrovou udalosťou a precizovanie spôsobu podávania žiadosti elektronickou formou.

    Okrem vyššie spomenutých ťažiskových oblastí novelizácie v právnej úprave sa realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny, súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z hospodárskeho výboru, pánovi poslancovi Kondrótovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 359. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zák. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či je záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii, tlač 308. Znovu teda prosím pána ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 308.

  • Ďakujem pekne ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky. Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb. Upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenia o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si váš požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam znovu slovo pánovi poslancovi Kondrótovi, ktorý je určený spravodajca z výboru pre hospodárstvo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 308, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 353 z 29. novembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 135 zo 17. januára 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 75 z 26. januára 2017.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 78 z 31. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/99 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, tlač 309. Znovu odovzdávam slovo pánovi ministrovi Druckerovi.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 309.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a zosúladiť text zákona s nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1 025 z roku 2012 o európskej normalizácii a zosúladiť text zákona s novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva 765 z roku 2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 764 z roku 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768 z roku 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/468 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, na základe ktorého sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, život, zdravie, majetok, životné prostredie a podobne, takzvané určené výrobky.

    Cieľom právnej úpravy je zosúladiť slovenskú legislatívu s princípmi a požiadavkami európskej legislatívy a ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konania a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trh. Návrh zákona zlepšuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady európskej z roku 2015/1 535, ktorá je kodifikovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34. Pričom pôvodná transpozícia tejto smernice bola zabezpečená ešte v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a za viac ako desaťročné obdobie je potrebné sprehľadniť povinnosti subjektov zapojených do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výbor pre hospodárstvo, pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/99 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 309, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 354 z 29. novembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 136 z 11. januára 2017, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 76 z 26. januára 2017. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 36 pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 79 z 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady predniesť tento návrh.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o toto bode.

    Teraz ešte pán minister môže vystúpiť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 360.

    Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 360.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám návrh zmeny zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženého návrhu je nahradiť v prílohe č. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve niektoré časti, ktoré musia byť zmenené na základe potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie Európskej únie, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, ale i veterinárnych chirurgov a názvy špecializačných odborov v zdravotníckych povolaniach, lekár a zubný lekár. Uvedená príloha sa mení na základe skutočnosti, že niektoré členské štáty oznámili Európskej komisii aktualizáciu legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a veterinárnych chirurgov. Slovenská republika v tejto oblasti nemá úplne pokrytie všetkých špecializácií, pokiaľ ide napríklad o špecializáciu diabetológia, ktorú je možné vykonávať len na Slovensku samostatne, prípadne v Českej republike. Táto špecializácia je subsumovaná pod endokrinológiou v zahraničí a rovnako špecialisti alebo odborníci zo zahraničia, pokiaľ by chceli slúžiť na Slovensku pod touto špecializáciou diabetológ, tak nemôžu, majú len osobitnú. Nič to ale neznamená pre tieto odborné špecializácie na Slovensku vykonávať aj naďalej svoju špecializačnú odbornú ambulantnú činnosť. My len nebudeme môcť týchto špecialistov uznávať pod kódom diabetológ v zahraničí a rovnako v prípade diabetológov, ktorí sú endokrinológmi všeobecne, budú môcť slúžiť na Slovensku nie pod naznačením diabetológ, ale endokrinológ.

    V tejto súvislosti chcem ešte raz teda upozorniť, že boli také snahy, ktoré smerovali k tomu, aby sme zaviedli aj niektoré špecializácie, ktoré Európska komisia neuznáva, pokiaľ by sme chceli, aby takáto špecializačná činnosť bola uznaná, museli by sme mať súhlas dvoch tretín členských štátov, čo nepovažujeme v súčasnosti ani za potrebné.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

  • Ďakujem pekne. Ešte dáme slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Štefanovi Zelníkovi. A potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniam jednotlivým.

  • 88.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 360. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu, nakoľko nemám písomné prihlášky? Takže vidím, že nikto nemá záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Vyhlasujem párminútovú prestávku a potom pristúpime k hlasovaniam.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil právo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a zvolávam poslanecké grémium, ktorého jedinou témou bude posúdenie vystúpení niektorých poslancov v pléne a nevyužitie možnosti ospravedlnenia, pretože Národná rada je neustále konfrontovaná s dopytmi, ako sa postavíme k situácii, ktorá robí hanbu Slovenskej republike, hanbu Národnej rade Slovenskej republiky, a je treba, aby sa zástupcovia poslaneckých klubov o týchto veciach porozprávali na poslaneckom grémiu a zaujali jednotné stanovisko. Poprosím vás, aby sa presunuli predsedovia poslaneckých klubov na poslanecké grémium a následne po ukončení grémia, po prerušení schôdze budeme pokračovať hlasovaním. Ďakujem.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia. Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem hľadať slová, aby som vás informoval o výsledku poslaneckého grémia, pretože chcem dodržať objektívne ako predseda Národnej rady nadhľad nad touto vecou. Dovoľte mi teda, aby som vás informoval z poslaneckého grémia z pohľadu predsedu Národnej rady. Vnímam určitý pokrok z hľadiska toho, že došlo k vyjasneniu pozícií jednotlivých predsedov politických strán, pretože sa zúčastnili ako zástupcovia poslaneckých klubov, čo považujem za prvý krok k tomu, že začal dialóg o veciach, ktoré toto plénum trápia. To je otázka vzájomných vzťahov, vyjadrovania, komunikácie a to vo vzťahu i k dotknutým subjektom, z vystúpenia poslancov, ktoré dnes v pléne v Národnej rade Slovenskej republiky zazneli. Predpokladám, že bude zvolané ďalšie poslanecké grémium tak, aby neblokovalo hlasovanie a schôdzu Národnej rady, kde môžeme pokročiť v týchto komunikáciách, aby sme ako Národná rada Slovenskej republiky boli príkladom správania medzi sebou, aby sme nezažívali hanbu a kontakty veľvyslancov štátov, ktorých sa dotýkajú tieto ataky a komunikácie, a aby sme naozaj ukázali, že Slovensko je vyspelý štát, ktorý má vyspelých poslancov, ktorí zastupujú ľudí. Vzhľadom na to považujem toto poslanecké grémium za účinné a za prvý krok k tomu, že môžme vyslať signál, že Národná rada môže byť príkladom pre občanov Slovenska a že sa vzťahy medzi nami budú zlepšovať.

    Pristúpil by som k hlasovaniu. Skôr, ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním, chcem upresniť prerokovanie správy verejného ochrancu práv, tlač 366, a navrhujem, aby sme tento bod prerokovali budúci týždeň vo štvrtok 9. februára o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    Konštatujem teda, že budúci týždeň 9. februára o 9.00 hodine dôjde k prerokovaniu správy verejného ochrancu práv.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 11 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, tlač 362. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 362.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda, môžete dať hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 138 poslancov, za 75, proti 22, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili. Tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 128, zdržali sa 13.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 344, bod 13 schváleného programu. Prosím predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Petra Antala, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili pán poslanec Grendel, pani poslankyňa Zemanová, pričom pani poslankyňa Zemanová podala aj procedurálny návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pani poslankyne Zemanovej, ktorý znamená vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 28, proti 70, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní uzniesla.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 116, proti 0, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a teda tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 138, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 14 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, tlač 299. Spoločnou spravodajkyňou je členka výboru pre financie a rozpočet poslankyňa Irén Sárközy, ospravedlňujem sa, prosím ju, aby hlasovanie uvádzala.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, tlač 299.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Jurzyca, pričom nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 92, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 92, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 91, proti 0, zdržalo sa 49, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 331).

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Radovana Baláža, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 140, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 16 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, tlač 361. Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny, rozvoj poslanec Stanislav Kmec. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, tlač 361.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a to Dostál Ondrej a Beblavý Miroslav. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 109, proti 8, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 139, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov, tlač 307, bod 17 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Petrovi Kresákovi, aby hlasovanie uvádzal. Najskôr budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy výborov a následne pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 307.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Dámy a páni, dovoľte, aby som konštatoval ako poverený spravodajca, že v rámci druhého čítania k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto. Pristúpme preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Spoločnú správu máte k dispozícii. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 tejto spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie). Prítomných 139 poslancov, za 116, proti 12, zdržalo sa 11.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, dámy a páni, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 114, proti 21, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 117, proti 22, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 18 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych fondov, tlač 349. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Peter Náhlik. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 349)

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Kaščáková a pán poslanec Beblavý. Zaznel návrh, v ktorom pán poslanec Beblavý navrhol vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 48, proti 69, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 19 programu... Aha, ja sa ospravedlňujem.

  • Môžem? Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že sa prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 102, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 137 poslancov, proti 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 19 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu atómového zákona, tlač 359. Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Maroša Kondróta, aby hlasovanie uviedol.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec a nebol preto predložený žiaden návrh. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 99, proti, žiaden, zdržalo sa 41, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali vo výboroch do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 140, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Opäť prosím poslanca Maroša Kondróta, aby uviedol hlasovanie o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii, tlač 308.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 308.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 91, proti 14, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 90, proti 21, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pardon, ešte sme mali otvoriť rozpravu.

  • Ja ešte otvorím. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 92, proti 22, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 21 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, tlač 309. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti, poslanec Michal Bagačka. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 309.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpili žiadni páni poslanci, teda pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 36 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem. Hlasujme o bodoch 1 až 36. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 92, proti žiaden, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 91, proti 36, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 92, proti 36, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 360, bod 22 schváleného programu.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Štefanovi Zelníkovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 360.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v rozprave nevystúpil nikto.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 106, proti žiaden, zdržal sa 34.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a prerokujeme ho v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 127, zdržali sa 13.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Tým sme vyčerpali dnešné body hlasovania.

    Poprosím, procedurálny návrh, pani Renáta Kačšáková?

  • Mám iba prosbu o opravu, ale teda využijem príležitosť. To sme hlasovali o pridelení do výborov?

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, prvé čítanie, sorry, dobre. Takže moje, áno, pardon, takže moja prosba je iba opraviť hlasovanie pri tlači č. 308, hlasovanie č. 47 som hlasovala proti, ale prosím zmeniť toto hlasovanie za "zdržala sa". Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Karol Galek.

  • Takisto prosím o opravu záznamu hlasovania č. 43, č. parlamentnej tlače 349. Bol som zaznamenaný, že som bol "za". Ale chcel by som, aby to bolo upravené na "zdržal sa". Ďakujem.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní o 18.30. Poprosím o kľud v sále následne, pokiaľ budeme pokračovať v rokovaní. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 303, spoločná správa výborov má tlač 303a. Dávam slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil. Moment, moment. Moment, nastal trochu omyl v papieroch. Poprosím o chvíľu strpenia. Takže teraz ten správny zákon, čo bude nasledovať. Návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak do tretice všetko dobré, pardon. Dobre, takže do tretice všetko dobré. Čiže druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 311, spoločná správa výborov má tlač 311a.

    Nech sa páči, pán minister zdravotníctva, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona v súlade s prehodnotenou stratégiou používania identifikácie občana vo vzťahu k národnému zdravotníckemu informačnému systému je zmena spôsobu identifikácie osoby pri prístupe k zdravotným údajom z elektronickej zdravotnej knižky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj cez Národný portál zdravia. V záujme intenzívnejšieho využívania občianskych preukazov s elektronickým čipom aj v národnom zdravotníckom informačnom systéme sa navrhuje zrušenie vydávania preukazov poistenca s elektronickým čipom, ako aj ich používanie v národnom zdravotníckom informačnom systéme. Preukazy poistenca s elektronickým čipom malo Národné centrum zdravotníckych informácií začať vydávať od júna tohto roku. Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú tak môcť takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa navrhujú aj zmeny a doplnenia v obsahu jednotlivých registrov, ktoré tvoria údajovú základňu národného zdravotníckeho informačného systému. Navrhuje sa vytvorenie nového Národného registra osobitných organizácií v zdravotníctve.

    Návrh zákona predpokladá prechodné ustanovenia do 31. decembra roku 2021, dokedy by mal byť vystavený takýto občiansky preukaz alebo jeho náhrada všetkým poistencom, teda aj maloletým osobám, cudzincom a starším osobám, ako je 65 rokov. Návrh zákona umožňuje teda používanie občianskych preukazov s elektronickým čipom. Tu zvýrazním, že v súčasnosti máme vydaných zhruba 1,5 mil. takýchto eID kariet s elektronickým čipom a zhruba 90-tisíc z nich majú aj aktívny certifikát. My navrhujeme, aby bolo možné používať na overenie používateľa prístup do zdravotnej dokumentácie, používateľa, ktorý má občiansky preukaz s elektronickým čipom, aj bez aktivovaného certifikátu. A na vlastnú voľbu bude môcť si zvoliť vyššiu úroveň bezpečnosti používateľ tým, že si aktivuje tzv. BOK kľúč. To znamená, že kto má aktivovaný certifikát, bude môcť používať aj tento BOK kľúč na overenie pri prístupe k zdravotnej dokumentácii.

    Návrh zákona sa mení a návrhom zákona sa mení a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony s ním súvisiace.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh pridelený ho prerokovali v stanovenej lehote, súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrením v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 13 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 39 z 31. januára 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje

    návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky.

    Návrh má tlač 357 a správa výborov má tlač 357a. V zastúpení ministra obrany tento návrh uvedie minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vám predkladám návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky. Slovenská republika na summite NATO v júli 2016 vo Varšave podporila schválenie opatrenia na posilnenie kolektívnej obrany členských štátov NATO. Prezident Slovenskej republiky zároveň deklaroval vyslanie jednej roty ozbrojených síl Slovenskej republiky do Pobaltia v roku 2017 na obdobie troch mesiacov ako spoločného úsilia krajín Visegrádskej štvorky zameraného na uistenie východných spojencov NATO, tzv. assurnce measures.

    Štáty V4 majú v pobaltských krajinách pôsobiť v štvrťročných cykloch postupne počas celého roku 2017, čo prispeje k doplneniu spôsobilosti v tomto regióne. Česká republika bude v prvom štvrťroku pôsobiť v Litve. Následne Slovenská republika v Lotyšsku. V treťom štvrťroku bude Maďarsko pôsobiť v Estónsku a nakoniec Poľsko v štvrtom štvrťroku v Lotyšsku.

    Cieľom navrhovaného pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky je plniť výcvikové úlohy v Lotyšskej republike v rámci vzájomnej spolupráce ozbrojených síl. V súlade s tým sa predloženým materiálom navrhuje vyslať do Lotyšskej republiky do 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z tohto počtu je 150 príslušníkov mechanizovanej roty, ktorí budú vykonávať výcvikové úlohy, a dvaja príslušníci vojenskej polície Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorí budú vyslaní len v prípade potreby na nevyhnutnú dobu za účelom riešenia mimoriadnych situácií súvisiacich s plnením úloh mechanizovanej roty. Náklady súvisiace s vyslaním a pôsobením príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na uvedenej výcvikovej aktivite v sume 839-tisíc eur sú zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Predmetné vyslanie je nielen potvrdením vzájomnej spolupráce štátov Visegrádskej štvorky, ozbrojených síl Slovenskej republiky a krajín Pobaltia, ale aj predovšetkým preukázaním schopnosti plniť záväzky vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v NATO. Významným prínosom pre ozbrojené sily Slovenskej republiky je realizácia výcviku ich príslušníkov a zabezpečenie ich podpory na území iného členského štátu NATO. Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Petra Šucu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte predniesť správu k predmetnému bodu rokovania.

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 374 zo 16. januára 2017 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky, tlač 357, na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky. Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Vážený pán podpredseda, vážená kolegyňa, kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa k tomuto bodu ako člen predmetného výboru vyjadril. Vyslanie 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do doslova hraničnej oblasti Lotyšska s Ruskou federáciou v súčasnej geopolitickej situácii nemôže byť označené inak ako aktívna a absolútne nezmyselná provokácia a prilievanie ohňa, prilievanie ohňa, oleja, áno, ďakujem, pán kolega, prilievanie oleja do ohňa medzinárodného napätia. Za nič iné sa to nedá, za nič iné sa to nedá označiť.

    Vidíme veľmi dobre, ako sa tá situácia okolo Ruskej federácie, ale aj okolo hraníc Slovenska vyvíja. V Poľskej republike je už viac ako 5-tisíc príslušníkov americkej armády, celá mechanizovaná brigáda aj s technikou a niečo podobné sa chystá v troch pobaltských krajinách, pričom v jednej z nich má byť súčasťou tohto provokačného konvoja alebo provokačného kontingentu aj 152 slovenských vojakov, ktorí dokonca budú za to zaplatení, nie oni, ale celkové tie náklady z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške viac ako 800-tisíc eur. Ako keby sme nemali na čo rozumnejšie vynakladať peniaze. Ale tá finančná stránka je teraz absolútne nepodstatná a až možno treťoradá.

    Ja som sa v súvislosti s týmto vyslaním pýtal ministra Gajdoša na výbore pre obranu a bezpečnosť, či je s tým stotožnený a čo tým Slovenská republika vôbec sleduje. Čo tým sleduje? Najprv bolo odpovedané, že plníme si záväzok voči spojencom v teroristickej organizácii NATO. Zločineckej organizácii NATO. Potom bolo povedané, odpovedané na moju otázku, že ide o posilnenie síl odstrašenia, síl odstrašenia ruskej armády a že ruská generalita to aj vďaka našim vojakom pochopí. Ale keď som sa spýtal, akého odstrašenia proti akej hrozbe, proti čomu konkrétne, tak žiadnej konkrétnej odpovede som sa nedočkal.

    A myslím si, že občania, obyvatelia Slovenskej republiky by mali mať právo vedieť, kvôli čomu naši vojaci v skutočnosti na ruské hranice idú. Pán minister Gajdoš namietal, že oni nejdú na ruské hranice, že to nie je pravda. Že v skutočnosti je vojenský výcvikový priestor, do ktorého budú dislokovaní, umiestnený niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Niekoľko desiatok kilometrov. Možno je to 30, možno je to 60. Takže na hranice to bude možno 25 minút a možno 45 minút. Celý rozdiel, celý rozdiel.

    A ja sa pýtam, načo je toto dobré? A prečo má slovenský parlament odhlasovať takúto vec? Čomu pomôže, čomu pomôže aj v armáde, v ozbrojených silách účasť ďalších vojakov, slovenských vojakov na ďalšej nezmyselnej zahraničnej misii za peniaze daňových poplatníkov? A dovolím si to prirovnať k tým narážkam vládnej moci na to, že my sme, že Ľudová strana Naše Slovensko je fašistickou stranou. Na jednej strane vláda hovorí, že sme fašistickou stranou, a na druhej strane robí to isté, čo robili skutoční nacisti v 43., keď poslali vojská na ruské hranice. Žiadny rozdiel tam totiž, priatelia, nie je. Nie je.

    Kritizovať, rozprávať, bojovať ústami a na druhej strane posielať tanky a vojakov na ruské hranice, proti Rusom, proti Slovanom len preto, lebo si to veľký brat z Washingtonu alebo prípadne aj z iných krajín vyžaduje. Bol by som veľmi rád, keby v tejto diskusii, aj keď nie som taký naivný, ja viem, že to nepadne, ale bol by som veľmi rád, keby padli odpovede od kompetentných, aj keď pán minister tu nie je, možno vedel, prečo tu nebude, keby padli odpovede na tieto moje otázky.

    Pretože ak tieto odpovede nepadnú, tak naozaj ľudia si budú musieť naďalej myslieť, že slovenská vláda a s ňou aj slovenské ozbrojené sily sú len, sú len takým panáčikom na šachovnici väčších alebo veľkých hráčov. A tam, kde veľkí hráči zavelia, tam naši vojaci zrazia opätky bez ohľadu na to, že sa tým podieľajú na zostrení napätia. Bez ohľadu na to, že sa tým podieľajú na zvýšení úrovne konfliktu, bez úrovne na to, alebo bez ohľadu na to, že touto nezmyselnou misiou z nás robia iba cieľ. Nič iné, iba cieľ. Slovensko sa stane cieľom v prípade akéhokoľvek rusko-amerického alebo Rusko verzus NATO konfliktu. Úplne mi, úplne mi uniká zmysel tohto všetkého.

    Znova zopakujem. Na jednej strane nás obviňujú, dneska ráno, znova fašisti, neviem čo, extrémisti a na druhej strane presne tí, ktorí to rozprávajú, sa podieľajú, sa podieľajú na zintenzívnení medzinárodného napätia, a to, žiaľ, v tomto prípade tou najkrajnejšou, ale najextrémnejším možným spôsobom, a to je vojenskou silou, vojenskými jednotkami. Zatiaľ, ako sme počuli aj na výbore, vo veľkosti roty, ktorá bude cvičiť operácie do úrovne čaty. Ako keby nás to malo upokojiť. V čom vás, ktorí ste tu ostali, sa pýtam, v čom toto pomôže, či úrovni slovenskej armády ťažko povedať, slovenských ozbrojených síl alebo čomu? Načo je to dobré? Načo je to dobré?

    Sú úplne iné krajiny, omnoho väčšie krajiny, ktoré sú tak ako my členovia zločineckej organizácie NATO, ktoré sa nepodieľajú na tom, aby poslali svoje vojenské kontingenty do hraničných krajín s Ruskou federáciou, resp. priamo na ruské hranice. Slovensko musí ísť zase príkladom. Slovensko musí ísť zase príkladom.

    A ja sa cítim byť oprávnený povedať, ak toto prejde v parlamente na tejto pôde, že tí, ktorí budú za to hlasovať, nie sú o nič menší nacisti, ako bol sám Hitler osobne. Sám Hitler osobne, pretože nebude medzi nimi rozdiel. Aj on, aj oni vyslali armádu na ruské hranice. Aspoň sa možno tá debata o tých extrémistických myšlienkach posunie do novej úrovne. Aj keď možno tie okupačné armády NATO nezastavíme touto debatou, ale aspoň sa tá debata posunie, o tých všetkých myšlienkach, do inej úrovne.

    Chcem vás poprosiť, ak na tom naozaj nemáte osobný záujem, aby ste pred samotným hlasovaním veľmi dobre porozmýšľali, načo to bude dobré, keď jedna z tých vlajok tam bude aj slovenská, ktorá tam bude trčať na tých ruských hraniciach pri tých 152 vojačikoch? Pri tých 152 vojačikoch, ktorí mohli byť radšej na slovenských hraniciach. Tak ako Maďari posielajú vojakov a žandárov na maďarské hranice, aby ich chránili pred imigrantami, tak sme mohli preventívne poslať aj my, keď nie na slovenské, tak aspoň na maďarské. Ja si myslím, že tých 152 vojakov by na tých maďarských hraniciach spravilo viac roboty v prospech nás všetkých, ako keď bude šaškovať s tými svojimi pár transportérmi na hraniciach ruských.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.

    Poslanec Mazurek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel doplniť vystúpenie o niekoľko ďalších otázok, teda či už keď sa konečne našim kolegom z teroristického paktu NATO podarí vyprovokovať Ruskú federáciu k nejakej odvetnej akcii, či je ochotný osobne pán generál Gajdoš a pán kapitán Danko vziať zbraň do rúk a postaviť sa na týchto ruských hraniciach zoči-voči napríklad takému ruskému specnázu. Či pôjdu osobne príkladom slovenskej armáde a budú riskovať svoj život v boji za náš národ. V boji, ktorí oni sami svojimi činmi vyprovokovali. Alebo či ostanú sedieť niekde pekne na zadku v teplej kancelárii a na smrť pošlú našich mladých chlapcov? Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Je to nezvyk, áno, pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, hovoriť k tejto téme z mojej strany. Ale nehnevajte sa, pán minister, ako zástupca vlády, je to nezodpovedné a zbabelé, čo sa tu práve teraz deje. Nezodpovedné a zbabelé. Keď tu nie je minister, tak tu mali byť nastúpení ľudia ako pán Šuca, ľudia v rozprave za vládnu koalíciu, ktorí mali povedať, prečo je toto dôležitá vec.

    Ako je možné, že z vládnej koalície pri situácii, ktorá je vo svete dnes, sa tu nikto, sakra, nepostavil? To sme kde? Že jediný, kto sa tu ozve, je Kotleba s jeho propagandistickým humusom, čo tu práve podal?

    Tu mal byť, keď nie minister, tak každý jeden schopný poslanec koalície a povedať, prečo je toto dôležité. Tu mal byť niekto, kto má čísla a štatistiky. Tu sme mali vedieť, že lotyšské hranice boli v roku 2016 dvestodeväťkrát prekročené vojenskou technikou Ruska, či loďou alebo lietadlom, že na druhej strane tej hranice prebieha ozajstná provokácia, že tam sú tisícky občanov. Mal nám tu niekto povedať, ktorých občanov, zelených mužíčkov, ktorí tam akože len okopkávajú hriadky, že tam je reálna hrozba. Mal tu byť niekto, kto nám mal porozprávať o modelovej situácii, ktorá sa robila na najvyšších miestach v bezpečnostných zložkách Európy a z ktorej vyplynulo, že súčasná mobilizovaná sila na hranici s baltickými štátmi zo strany Ruska je schopná obsadiť hlavné mestá baltických štátov, či by NATO zareagovalo, alebo nie. To tu malo byť povedané. Malo tu byť povedané, že Rusko vedie aktívny konflikt so západným svetom a dokázateľne ovplyvňuje demokratické zriadenie vo viacerých krajinách. To tu mal niekto, kto tomu rozumie, povedať. Tu nemal stáť teraz vyštudovaný systémový filozof, ale niekto, kto je odborník v silových zložkách.

    A čo ste to, sakra, za najsilnejšiu stranu na Slovensku?! Čo ste to za vládnu koalíciu, že tu nemáte koho postaviť? Že vás tu cvičí Kotleba na bezpečnostných otázkach? Koho tu máte? Toto je vaše maslo na hlave.

    A to, čo teraz Poliačik robí, je, že vám dáva druhú šancu. Zajtra ráno o deviatej, zajtra ráno o deviatej, keď bude pokračovať rozprava k tomuto bodu, tak si niekoho zožeňte, kto tomu rozumie lepšie ako ja a vie obhájiť vaše stanovisko lepšie ako to, čo tu zaznelo doteraz.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú, je koľko faktických poznámok? Dve? Dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Ja úplne súhlasím s kolegom Poliačikom, že pri schvaľovaní takéhoto materiálu by ho nemal uvádzať, pri všetkej úcte, pán minister zdravotníctva, ale pán minister obrany. A tak ako pri iných bodoch na minulých schôdzach, keď sme kvôli alebo pre neprítomnosť členov vlády boli schopní posúvať program tak, aby tu mohli byť prítomní, tak aj toto je tak vážna vec, že by sme určite boli súhlasili s tým, alebo keď nie, tak by ste si to napriek nášmu nesúhlasu odhlasovali, že sa bude rokovať o tom bode vtedy, keď pán minister obrany bude môcť.

    Ak tu už nie je pán minister obrany, tak by som teda očakával, že by tu boli predsedovia prinajmenšom zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Tých tu tiež nevidím a považujem to za zvláštne, ale aj za vizitku toho, ako koalícia pristupuje k tejto téme.

    Okrem toho tu zaznelo od pána poslanca Poliačika aj hodnotenie predchádzajúceho vystúpenia pána poslanca Kotlebu, ktoré označil za propagandistický hnoj, ak som to dobre zachytil. No ja som z toho vystúpenia mierne zmätený, lebo z neho akoby vyplývalo, že pán Kotleba vníma Adolfa Hitlera ako negatívnu postavu. Doteraz som myslel, že ho vníma pozitívne, napríklad vzhľadom na jeho negatívny vzťah k Slovenskému národnému povstaniu, ktoré bolo potláčané hitlerovskými vojakmi. Takže teraz som taký trochu zmätený, či ho berie ako kladnú alebo zápornú postavu.

  • Ďakujem. Končím dnešný rokovací deň. Pripomínam, že pokračujeme zajtra o deviatej hodine informáciou o rozhodnutiach o návrhu ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2017. Prajem vám pekný zvyšok dnešného večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.