• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a nakoľko sme tento rok prvýkrát spolu, tak dovoľte mi, aby som aj v mene vedenia Národnej rady Slovenskej republiky zaželal v tomto roku všetko najlepšie, samozrejme, veľa osobných, ale aj pracovných úspechov všetkým nás. A všetkým nám teda.

  • A tak ako je to pravidlom, samozrejme, najprv sa musíme prezentovať. Nech sa páči, prezentujme sa a zistíme, či Národná rada je schopná sa uznášať.

  • Prezentácia.

  • Takže prítomných je 128 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 12. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Ľubomír Želiezka a Anna Verešová a náhradníkmi budú poslanci Vladimír Matejička a Jana Cigániková.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Marian Kotleba a Silvia Shahzad a na všetkých...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, takže Martin Kotleba. Stáva sa to.

  • Povedané so smiechom a reakcie z pléna.

  • Asi potrebujem okuliare, aby som vás videl, no.

    A na všetkých rokovacích dňoch schôdze o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Katarína Cséfalvayová a na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Alena Bašistová.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Uvádza sa v ňom aj to, že správa verejného ochrancu práv (bod 86), ktorú uvedie verejná ochrankyňa práv, a taktiež informácia o rozhodnutiach o návrhoch ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2017 (bod 87), ktorú podá predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, tento bod bude prerokovaný vo štvrtok, to znamená tento týždeň 2. februára o 9.00 hodine. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave jednotliví tí, ktorých som prečítal, je, samozrejme, potrebný aj súhlas Národnej republiky. Navrhujem, aby sme tento súhlas potom s ich vystúpením vyslovili schválením programu ako celku.

    Skôr ako pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu,

    chcem len pripomenúť, že podľa novely rokovacieho poriadku návrhy na doplnenie alebo zmenu návrhu programu musia byť odovzdané písomne pred začatím schôdze. Ja som dostal teda dosť, potom ako sa budete prihlasovať, tak to budem kontrolovať aj na základe odovzdaných materiálov. Takže konštatujem, že sa prihlásili šiesti páni poslanci.

    Prvý je pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe komunikácie s pánom ministrom školstva v mene všetkých troch predkladateľov beriem späť návrhy pod tlačami 374 a 375, body 43, 44. Pán minister prisľúbil kooperáciu na tom, aby sme tieto problémy vedeli, pokiaľ možno, vyriešiť podzákonnou normou, a v prípade, že to nebude možné, aby to bolo zahrnuté v širšej systémovej zmene školského zákona a zákona o vysokých školách. A ak bude toto rokovanie úspešné, tak to bude zahrnuté vo vládnom návrhu, ak nie, tak prídeme s návrhom znovu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe diskusie s vami aj s niektorými ďalšími kolegami mi dovoľte navrhnúť zlúčenie rozpravy k bodom, ktoré sme predložili k pani Macháčkovej, do siedmich častí, ktoré spolu logicky súvisia, tak aby sme to prerokovali hutne a zároveň zmysluplne.

    Prvé spojenie je tlač 382, 383 a 401, druhé spojenie je tlač 380, 381 a 385, tretie spojenie je tlač 387, 391, 402, 403, štvrté spojenie je 396, 397, 398 a 400, piate spojenie je 392 a 407, šieste spojenie je 394, 395 a 405 a posledný, siedmy balík sú všetky ostatné, konkrétne 384, 386, 388, 389, 390, 393, 399, 404 a 406.

    Ďakujem vám pekne za pochopenie, myslím, že to bude v záujme veci.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Remišová, vy ste neodovzdali nič, takže nech sa páči. Nech sa páči, teraz môžete.

  • Ďakujem. To je procedurálny návrh a ten máme odovzdať až bezprostredne po prednesení a dostala sa mi teda informácia, že máme písať procedurálne návrhy na nejaké farebné papieriky ako v škôlke, a prosila by som, aby sme sa striktne držali rokovacieho poriadku, ktorý k procedurálnym návrhom hovorí len to, že, citujem: "Písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení."

    Keďže sme v 21. storočí, namiesto zelených, modrých papierikov by som navrhovala, aby sa procedurálne návrhy mohli posielať napr. aj elektronicky do špeciálneho mailboxu z počítača, ktorý väčšinou máme všetci pred sebou. Kto ho nemá, môže ho dať aj na papieriku. A týka sa to aj procedurálnych návrhov, návrhov na doplnenie alebo zmenu návrhu programu, ktoré po novom musia byť na zelených papierikoch.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, rokovací poriadok platí pre všetkých, samozrejme, o tomto návrhu, pokiaľ mi to dodržíte, dám hlasovať.

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcela, je tu nový rok, začíname nový rok 2017, ktorý určite bude ťažký, prinesie mnoho úskalí, a preto by som chcela požiadať, navrhnúť a zároveň požiadať znova ako už v minulosti, aby sa poslanci mohli, smeli pomodliť modlitbu Otčenáš na začiatku tohto nového roku, a tým poprosiť Pána Boha o požehnanie a pomoc pre náš slovenský štát, pre našu republiku, pre občanov našej Slovenskej republiky a zároveň aj pre tento parlament, pre tento snem, ktorý to nemá vždy ľahké, a aby sme sa mohli správne rozhodovať a aby sme sa k sebe dokázali správať ako ľudia, a nie ako vlci.

    A chcem zároveň povedať poslan..., tým kresťanom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi navrhnúť, aby po prerokovaní bodu 24, čo je návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, body 25 a 26, čo sú rovnako poslanecké návrhy zákona, aby sme k nim zlúčili rozpravu.

  • Takže hovoríte o tlači 304 a 305.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada zaviazala ministra obrany, alebo teda vládu a následne ministra obrany k zverejneniu všetkých udelení hodností aktívnym politikom od roku 1993.

    Zdôvodnenie: Boli sme všetci svedkami v posledných týždňoch toho, že niektorí aktívni politici si potichu vybavili hodnosť. Následne sme sa dozvedeli, že to bolo za zásluhy a že si tieto hodnosti mimoriadne zaslúžia. Priznám sa, že úprimne som zdieľal radosť týchto politikov z toho, že tieto výložky majú u seba doma niekde v skrini alebo na poličke.

    A dovoľte mi zároveň, aby som úprimne za náš poslanecký klub pánovi kapitánovi Dankovi k získaniu týchto hodností zagratuloval.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela využiť tento procedurálny návrh, keďže nemám inú možnosť, dať do pozornosti to, že sme práve rozdali tým poslancom, ktorí nesúhlasia s jasličkovým zákonom, ktorý pán prezident vrátil, sme im rozdali kresby od detí z jasličiek, takže ich majú vlastne na stoloch na vyjadrenie protestu proti tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Len na upozornenie, samozrejme, bol som tiež kritizovaný niektorým vašim kolegom z opozície, že by sme porušili rokovací poriadok, keby sme cez procedurálny návrh niečo iné navrhli. Teraz ste porušila vy procedurálny návrh. Ale dobre, v poriadku. Viete, že v takýchto prípadoch vždy to budem rešpektovať. Len čo platí, viete, na nás, to musí platiť aj na vás. Aj naopak.

  • Pán poslanec Matovič, ďalší procedurálny alebo doplnenie.

  • Takže v súvislosti s tým, čo ste v podstate teraz hovorili, tak žiadam o vytvorenie priestoru na realizáciu odporúčania uznesenia mandátového a imunitného výboru, ktorý mi pán kapitán Danko listom ponúkol dňa 11. januára 2017. Vzhľadom na to, že jediná zákonná možnosť na vytvorenie takéhoto priestoru je rokovanie a je bod rokovania, žiadam vás o schválenie takejto formy možnosti vystúpenia.

    Viem, že pán kapitán Danko teda... Alebo teda aby som ozrejmil, poslal mi list. Ja som na ten list v termíne odpovedal, kde teda navrhol, že zaradí bod programu. Ja som na tento list odpovedal, že využijem túto možnosť. Viem, že potom keď to predniesol na grémiu, vy, pán predsedajúci Bugár, ste povedali, že mám vystúpiť ako procedurálny návrh. Lenže rokovací poriadok je zákon a ja si zákon svätím. A možnosť vystupovať počas procedurálneho návrh s čímkoľvek iným ako procedurálnym návrhom by bolo porušenie zákona.

  • No. Po prvé prečítajte si rozdaný návrh programu, tam to máte.

  • Reakcia z pléna.

  • Bod číslo neviem ktorý, päť alebo ktorý, prečítajte si, tam to máte, čo žiadate. Takže o tom netreba hlasovať.

    Po druhé práve teraz som upozorňoval, že práve vaši kolegovia, kolegyne takisto zneužívajú procedurálny návrh, a vždy sme to rešpektovali, len sme upozorňovali, takže... A dobre viete, že existuje precedens, musím vám povedať, keď pán Hlina cez procedurálny návrh sa mi ospravedlnil, to isté som urobil ja potom smerom naňho, lebo je to chlapské.

    A máte ešte jeden procedurálny návrh. Alebo teda doplnenie programu, pokiaľ som videl.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Chcel by som povedať, že včera to ešte v programe nebolo, takže možno medzičasom ste to tam doplnili. Kvitujem, som rád, ale včera to v programe nebolo.

    Posledný môj procedurálny návrh je, že navrhujem, aby Národná rada zaviazala mini..., pardon, aby zaviazala ministra dopravy, aby zverejnil prevody všetkých pozemkov pod R7 smerom na Dunajskú Stredu od roku 2002. Navrhujem to preto, lebo z peňazí všetkých daňových poplatníkov sa minulo 400 mil. eur na výkup pozemkov smerom na Dunajskú Stredu alebo obchvat Bratislavy. Viem a všetci sme sa dozvedeli, že momentálny predsedajúci pán Bugár na tomto kšefte urobil nemorálny kšeft, kedy okradol svoju vlastnú rodinu o 500-tisíc eur. A bol by som rád, aby sme identifikovali ďalších politikov a bielych koňov pána Bugára, ktorí na tomto kšefte zarobili.

  • Som taký kľudný. Pán poslanec, po prvé, neviem, čo ste teraz navrhli, lebo v tomto materiáli, čo ste odovzdali, tam je jednoznačne napísané, že navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu k zverejneniu všetkých prevodov pozemkov pod R7 smerom na Dunajskú Stredu od roku 2002. Takže prepáčte, vy ste hovorili, zaviazať ministra dopravy. Tak minister dopravy zatiaľ nie je šéfom vlády, ale možnože sa mýlim tak, ako sa mýlite vy v niektorých prípadoch. Ja som aspoň zverejnil, ako to bolo, a žiadnych bielych koňov na rozdiel od vás nemám. Ani nerozdeľujeme peniaze, ktoré dostala strana (potlesk), dostala strana, povedzme dvaja.

  • Aby ste rozumeli.

    Takže ideme teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasovať najprv o návrhu pána poslanca Poliačika, ktorý...

  • Reakcie z pléna.

  • Ale chcem, prepáčte, pán poslanec navrhuje, aby sme vzali, teda aby sme vypustili z rokovania tlač 374, 375. Chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas? Má na to právo.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Beblavý navrhol do 7 blokov zlúčiť rozpravu k jednotlivým zákonom, ktoré predložil k návrhu zrušiť vyššie územné celky. Môžem prečítať ešte raz alebo stačí jeho vysvetlenie?

  • Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.

  • Stačí?

    Nech sa páči, prezentujme a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 140 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Beblavého sme schválili.

    Pani poslankyňa Remišová žiada, aby tieto návrhy, ktoré musia byť podané písomne a, samozrejme, na papieroch, aby boli elektronicky do mailboxu.

    Nech sa páči, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 51, proti 28, zdržalo sa 57 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh nebol schválený.

    Pani poslankyňa Natália Grausová navrhla, aby poslanci na začiatku tohtoročnej schôdze ako prvej schôdze, aby sa pomodlili Otčenáš.

  • Reakcie z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Prezentujme sa, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Grausovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za 18, proti 23, zdržalo sa 59 poslancov, nehlasovalo 18 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Pán poslanec Číž navrhol zlúčiť rozpravu k bodom, k parlamentnej tlači 304 a 305. Je všeobecný súhlas alebo dám hlasovať?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno? Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Matovič navrhol zaviazal ministra obrany k zverejneniu všetkých udelení hodností politikom, pokiaľ dobre čítam, od roku 1993.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 65, proti 7, zdržalo sa 63, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Pán poslanec Matovič predložil ďalší návrh, aby vláda, Národná rada teda zaviazala vládu k zverejneniu všetkých prevodov pozemkov pod R7 smerom na Dunajskú Stredu od roku 2002.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 64, proti 19, zdržalo sa 52 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Ten tretí návrh, samozrejme, už je vykonaný, je priamo v návrhu programu našej schôdze.

    Pán poslanec Matovič, ešte procedurálny? Potom musíme odovzdať, samozrejme, hneď procedurálny.

    Nech sa páči.

  • Chcel by som poprosiť alebo dať teda procedurálny návrh, aby vedenie Národnej rady nemenilo program na poslednú chvíľu. Lebo ešte v tejto chvíli v elektronickej podobe v programe bod 5 vôbec sa nenachádza. A všetky body sú tam tým pádom prečíslované. Je to podľa mňa nezodpovedné, takto sa správať k poslancom Národnej rady, že im oznámime niečo a v skutočnosti na internete je niečo iné. Ja som preto dával môj procedurálny návrh, lebo tento bod tam vôbec nebol zaradený a bol zaradený na poslednú chvíľu a pod rukou a bolo nám to sem podstrčené. Takže dával som návrh s vedomím, že takýto návrh programu nebol zverejnený.

  • Takže, pán poslanec, vy, ktorý hovoríte o porušení procedurálnych návrhov, teraz ste porušili procedurálny návrh. Takže papier nemáte, nemáme o čom hlasovať.

  • Povedané so so smiechom a smiech v sále.

  • Takže program 12. schôdze Národnej rady ideme schvaľovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 116, proti 9, zdržalo sa 15 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, teda že návrh programu 12. schôdze Národnej rady sme schválili.

    Takisto vás chcem informovať, že dnes budeme hlasovať o 17.00 hod. poobede a v ďalších rokovacích dňoch, ako je to zvykom, o 11.00 hod. a o 17.00 hod., pokiaľ, samozrejme, nepríde potom nejaký iný návrh v prípade potreby.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    návrh na zmeny v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh máte pod tlačou 411.

    Navrhuje sa zmena v zložení stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, a to tak, aby v zložení delegácie bola aspoň jedna členka žena v súlade so stanovami delegácií.

    Takže náhradníčka delegácie pani poslankyňa Renáta Kaščáková bude vymenovaná za členku delegácie namiesto člena delegácie pána poslanca Martina Poliačika, ktorý, samozrejme, tým pádom sa stane náhradníkom. Chce sa niekto z poslancov, k tomuto bodu sa vyjadriť?

    Pán poslanec Madej, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, nebudem zdržiavať, lebo ide len o krátke procedurálne rozhodnutie o zmene, výmene dvoch členov, stáleho člena a náhradníka v delegácii do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

    V zmysle pravidiel Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a snahy o zachovanie rodovej rovnosti a pomerného zastúpenia aj dám v delegácii sa po zmenách delegácii v decembri a výmene predsedu delegácie, keď odišla pani poslankyňa Nachtmannová z Národnej rady, stalo to, že medzi riadnymi stálymi členmi parlamentnej delegácie, našej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy nie je zastúpená dáma.

    Ja preto chcem touto cestou veľmi pekne poďakovať kolegom pani poslankyni Kaščákovej a pánovi poslancovi Poliačikovi, že súhlasili s touto zmenou, ktorú sami aj iniciovali, a požiadali o zmenu. Tým bude zabezpečené, že medzi riadnymi členmi delegácie z Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bude zastúpená aj jedna dáma a touto cestou ďakujem a teším sa na spoluprácu.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o zákone z 3., pardon, z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, ktorý nám vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač 350).

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Farkašovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 350.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 350).

    Predseda Národnej rady pridelil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločnosti v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou, rozhodnutím č. 363 z 20. decembra 2016 na prerokovanie výborom ústavnoprávnemu a výboru pre kultúru a médiá.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie Národnou radou. Vo svojom rozhodnutí z 19. decembra 2016 uviedol dôvody a v časti VI navrhol pripomienky.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 145 zo 17. januára 2017 a výbor pre kultúru a médiá zo 17. januára 2017 svojím uznesením č. 35 odporučili predmetný návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami prezidenta uvedenými v bode 2 časti VI rozhodnutia prezidenta republiky.

    1. V čl. I v 3. bode § 23 sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017" a slová "31. decembra 2016" slovami "28. februára 2017". Ako gestorský výbor rokoval výbor pre kultúru a médiá 31. januára 2017. Pripomienky prezidenta republiky uvedené v bode 2 v časti VI rozhodnutia z 19. decembra 2016:

    1. V čl. I v treťom bode § 23 sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017" a slová "31. decembra 2016" slovami "28. februára 2017" gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. V čl. II sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017", gestorský výbor taktiež odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní hlasovať spoločne o pripomienkach 1 a 2 prezidenta uvedených v časti III tejto správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť, ďalej o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v znení uvedených pripomienok prezidenta republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením č. 40 z 31. januára 2017.

    Kolegyne, kolegovia, výbor ma poveril, aby som ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku rokovania vo výboroch.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov, za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Bernaťák a ešte pán poslanec Zsolt Simon sa hlási písomne. Potom otvorím až možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Takže, pán poslanec Bernaťák, za klub Slovenskej národnej strany, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, ktorým vrátil návrh zákona, ktorý bol spomínaný, nás v Slovenskej národnej strane dosť nepríjemne prekvapil. Nebudem ho komentovať, budem len citovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. februára 2010 č. PL. ÚS 10/08-70. Budú to, bude to citácia dvoch krátkych odsekov:

    "Z postavenia Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu vyplýva, že Slovenská republika je oprávnená ustanoviť podmienky pôsobenia a právne relevantných činností cirkví a náboženských spoločností na svojom území, a tieto podmienky vyjadriť aj v inštitúte ich registrácie. Pri ustanovovaní podmienok na udelenie statusu právnickej osoby cirkvám a náboženským spoločnostiam ústava vytvára zákonodarcovi priestor pre možnosť uplatnenia značnej miery uváženia. Stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci takýchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave."

    Zároveň Ústavný súd, čo sa týka početného cenzu, uviedol, že podľa názoru Ústavného súdu: "nejde" o podmienku, "o takú podmienku, ktorá by zasahovala do označenej slobody, resp. o podmienku, ktorá je spôsobilá do tohto práva zasiahnuť. Účelom čl. 24 ústavy a čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je len ochrana náboženskej slobody, ale zaručenie duchovnej slobody pre každého, pre veriacich i neveriacich. Podmienky na registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti ustanovené zákonom č. 308/1991 Zb. nijako neobmedzujú a neovplyvňujú výkon práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spôsobom uvedeným v citovaných článkoch ústavy. Ani výkon týchto práv však nie je absolútny, pretože čl. 24 ods. 4 ústavy a čl. 9 ods. 2 dohovoru umožňuje výkon týchto práv obmedziť, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd druhých. Stavom, keď určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná podľa zákona č. 308/1991 Zb., však nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd hlásiacich sa k tejto cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu."

  • Citujem: napríklad občianskeho združenia.

  • "Registrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v tomto zmysle nevyhnutnou podmienkou výkonu slobody alebo práva podľa čl. 24 ústavy alebo čl. 9 dohovorov, týka sa iba podmienok ich vzniku ako štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností a má právnu relevanciu najmä z hľadiska ekonomických aspektov ich fungovania. So zohľadnením už uvedeného, čo sa týka početného cenzu ako podmienky na registrácie cirkvi Ústavný súd uvádza, že z ústavného princípu deľby moci a z ústavného vymedzenia postavenia a funkcií zákonodarnej moci vzniká podľa jeho názoru pre zákonodarcu dostatočný priestor pre rozhodovanie o početnom limite na registráciu cirkví."

    Vážené dámy, vážení páni, z tohto dôvodu aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v náleze Ústavného súdu, ktoré som citoval, Slovenská národná strana a všetci poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať opätovne za návrh zákona tak, ako bol schválený v druhom, v treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami nikto.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident. Ústava Slovenskej republiky zabezpečuje pre každého slobodné vierovyznanie v tejto krajine. Chcem povedať a chcem apelovať na mojich bývalých spolustraníkov, aby využili tú možnosť, ktorú im poskytol pán prezident, a opätovne nepodporili tento návrh zákona, a teda nech zostane regulácia v oblasti registrácie cirkví zachovaná tak, ako bolo doteraz.

    Musím úprimne povedať, že som sklamaný nad postojom Národnej rady, ktorá začína uplatňovať v tejto Národnej rade princíp kolektívnej viny, kolektívnej zodpovednosti. Táto krajina nie v čase vojny, ale zažila uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Či už to boli Maďari a Rómovia, či to boli Nemci, ktorí museli opustiť túto krajinu a boli prenasledovaní z titulu kolektívnej viny, nie je možné povedať, že niekto patrí k nejakej náboženskému vyznaniu, je terorista, sú všetci teroristi a podľa toho sa k veci staviať. Úprimne musím povedať, rozčuľuje ma to a hnevá ma aj z toho dôvodu, že moslimská komunita na Slovensku nie je tak veľká, aby znamenala akýkoľvek, akúkoľvek hrozbu, tobôž keď Slovenská republika vďaka tejto Národnej rade má tak silné azylové zákonodarstvo, že sem by mohlo, aby naplnili literu tých 20-tisíc, to by minister Kaliňák mal vydať príkaz všetkým svojim podriadeným, aby húfne sem dovážali tých, dovážali tých ľudí, čo sa nedeje. To znamená, že dnes je dostatočný priestor na to, aby sme legálnymi spôsobmi, ktoré v tejto krajine platia, vedeli regulovať príchod rôznych ľudí s rôznymi vierovyznaniami na územie Slovenskej republiky, aby tu dostali trvalý pobyt, aby tu dostali štátne občianstvo, teda nič nehrozí z toho, čo predkladatelia návrhu do samotného návrhu zákona zapracovali a ktorým to odôvodňovali tu v Národnej rade či v prvom, či v druhom čítaní.

    Práve preto by som, dovoľte, aby som apeloval na kolegov, ktorí stále mali na zreteli princíp, neuplatňovať princíp kolektívnej viny, aby sa vrátili z tejto cesty, ktorú im poskytuje prezident, pán prezident. Ja si myslím, že je dostatočný priestor a dostatočne právne, právna regulácia na území Slovenskej republiky, aby nám nič nehrozilo, čo predpokladajú predkladatelia tohto návrhu. Práve preto by som chcel poprosiť a apelovať na vás, kolegyne a kolegovia, aby sa Národná rada nevybrala cestou uplatňovania princípu kolektívnej viny.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Simona s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcela by som požiadať pána Zsolta Simona, aby nezavádzal nás a ľudí, čo sa týka moslimov a emigrantov. Tých sem prídu desaťtisíce, možno stotisíce.

    Ale chcem sa vyjadriť k tomu zákonu. Predsa týmto zákonom sa nijako neobmedzuje náboženská sloboda, nikto nie je diskriminovaný, tu ide len o to, že či sa to bude platiť zo štátneho rozpočtu. Čiže náboženská sloboda v žiadnom prípade nebude, nie je obmedzovaná. Všetci, tak ako sme to počuli v rozprave, všetci si môžu vyznávať náboženstvo, aké sa im páči a ku ktorému inklinujú, resp. ku ktorému sú vychovaní. Zákon náboženskú slobodu neobmedzuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie. Rovnako tak pánovi prezidentovi, že nám dal druhú príležitosť zamyslieť sa intenzívnejšie nad týmto návrhom zákona.

    Ja by som rád zdôraznil pre kolegov, ktorí tu sedia, aby si dôkladne pozreli Ústavu Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1, ktorý hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Práve toto je asi to dôležité povedať, keď tu hovoríme aj napríklad aj o finančných prostriedkoch, ktoré sa majú viazať podľa počtu veriacich, resp. neveriacich.

    Takže nesúhlasím so slovami pani Grausovej a ďakujem pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie.

  • Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím nesúhlasiť s kolegom Simonom. My sme tento návrh na predošlej schôdzi podporili a podporíme ho aj teraz. A ja osobne som presvedčený, že tento zákon pomôže tomu, aby sa zabránilo vzniku nových rôznych spolkov a cirkví. Teraz narážam aj na moslimov. Ja urobím všetko preto, aby takéto niečo na Slovensku nikdy nevzniklo. Nechcem sa dožiť toho, čoho sa dožili vo veľkých mestách v západnej Európe a čoho sa v posledných dňoch dožívajú napríklad Viedenčania. Keď si spomeniete, len pred pár dňami vyšlo pomerne veľa článkov o tom, ako tam vznikajú doslova no go zóny, kde si napríklad Afgánci obsadili územie okolo Westbanhof, vlakovej stanice, ďalšia partia si obsadila okolie Prátru. Čiže tomuto, ja si myslím, že aj tento zákon tomuto trošku môže pomôcť, aby sa nám tu negrupovali rôzne, rôzne zoskupenia, ktoré s kultúrou Európy nemajú nič spoločné.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že v podstate ste reagovali nie na skutok, ktorý som apeloval, prečo je tento návrh zlý. A musím povedať, že tento návrh je, alebo zopakovať, tento návrh je zlý preto, lebo predpokladá princíp kolektívnej viny pre istú skupinu ľudí. Tí, ktorí spáchajú trestné činy, tak tí majú byť potrestaní. Máme sa voči tomu brániť. Od toho je polícia a orgány činné v trestnom konaní, od toho je azylová politika tejto krajiny, aby sme regulovali, kto sem príde a kto sem nepríde.

    Ale tí, ktorí sú už občanmi Slovenskej republiky a sú tu, tak by sme nemali vysielať signál, že Národná rada akúkoľvek komunitu dokáže posudzovať podľa toho, že aký je to kolektív. Za chvíľku to, teraz to je jedna skupina, potom to bude druhá skupina a uplatňujeme princíp kolektívnej viny, ktorá nikdy správnym smerom túto krajinu neposunula, a preto apelujem na to, aby sme do zákonov nezapracovávali princíp kolektívnej viny, čo v tomto návrhu zákona je. Ja chápem, že keď to predložila, hlavne teda poslanci za SNS a bolo to predložené systémom rozkazu, o rozkaze sa nediskutuje, rozkaz sa vykoná.

    Ale aj tak musím povedať, že Norimberský proces bol o tom, že zlé rozkazy sa nemôžu vykonávať.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že, pán poslanec Krajniak, vy už ste tam dvakrát. To ako sa vám podarilo? No už dobre. Takže siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa poďakovať pánu prezidentovi Andrejovi Kiskovi a oceniť jeho rozhodnutie, že vrátil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Zastal sa tým náboženskej slobody, ktorej sa tento zákon dotýka a ktorú obmedzuje, zastal sa tým moslimov, proti ktorým je tento zákon namierený, hoci v dôvodovej správe o tom nenájdete ani slovo. Chcem oceniť rozhodnutie pána prezidenta o to viac, že je zjavné – a musí to byť zjavné aj jemu –, že parlamentná väčšina jeho veto prelomí a zákon bude znovu schválený. V tomto parlamente je totiž dosť hlasov nielen na prelomenie prezidentovho veta v tejto veci, ale pokojne aj na prípadnú zmenu ústavy, ak by to bolo potrebné. Žiaľ.

    Pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že tento zákon sa týka náboženskej slobody, ktorá je garantovaná ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pán prezident upozorňuje, že podmienky výkonu tohto práva možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti a práv a slobôd iných. Pritom keď sa posudzuje, či takýto zásah je alebo nie je v súlade s ústavou, je potrebné zvážiť, či dané opatrenie je naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu niektorého z deklarovaných a legitímnych cieľov, teda či tie dôvody sú relevantné a postačujúce a či sú primerané sledovanému a legitímnemu cieľu.

    Je tento zákon protiústavný? To nevieme. To by mohol povedať Ústavný súd. Možno sa to nikdy ani nedozvieme. Chcem však zdôrazniť, že nie každý zlý alebo nesprávny zákon nutne musí byť protiústavný. Tento zákon sa evidentne dotýka aj náboženskej slobody a je namierený proti moslimom, a preto je zlý, aj keď nevieme, či je, alebo nie je protiústavný. Vrátenie zákona prezidentom dáva poslancom príležitosť, aby prehodnotili svoje stanovisko a zvážili svoje hlasovanie za takýto zákon. Charakter spoločnosti sa totiž ukazuje aj v tom, ako sa správa k menšinám národnostným, náboženským, rasovým, akýmkoľvek. A som presvedčený, že aj medzi poslancami vládnej koalície, ktorí za tento návrh hlasovali. sú takí, ktorí tomu veľmi dobre rozumejú. Neriešme, teda či ten zákon je, alebo nie je protiústavný. Riešme, aký signál o správaní sa väčšiny k menšinám tento zákon vysiela.

    Aby som to ilustroval na prípade, ktorý by mohol byť zrozumiteľný najmä kolegom poslancom zo stany MOST – HÍD, pripomínam zákon o štátnom jazyku, ktorý bol schválený za Mečiara, ktorý bol novelizovaný za prvej vlády Roberta Fica a ktorý bol protiústavný, ale mal mnoho protimenšinových, protimaďarských ustanovení, ktoré protiústavné neboli. Napriek tomu - a na tom sa, dúfam, zhodneme - boli zlé a nesprávne. Chcem oceniť vo vzťahu k menšinám, že táto vláda nie je protimaďarská. Nie je to totiž samozrejmé. Naposledy, keď sa SMER a SNS stretli vo vláde, tak tá vláda, konkrétne prvá vláda Roberta Fica protimaďarská bola. Tá vláda vrátila pokuty do zákona o štátnom jazyku, tá vláda schválila reštriktívnu novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá bola motivovaná a namierená proti našim Maďarom. A teraz naozaj bez akejkoľvek irónie úprimne oceňujem, že už samotná prítomnosť a účasť MOST-u – HÍD vo vládnej koalícii garantuje, že táto vláda protimaďarská nebude.

    Čo nie je celkom isté je, či táto vláda nebude protirómska, najmä po nedávnych vyjadreniach predsedu vlády a predsedu SMER-u Roberta Fica. Ale opäť oceňujem a znova to nemyslím nijako ironicky, ale úplne vážne, reakciu predsedu MOST-u – HÍD Bélu Bugára, že cez MOST – HÍD protirómske opatrenia neprejdú.

    To, o čom ale už nie je pochýb, je to, že táto vládna koalícia je protimoslimská, lebo jej časť navrhla protimoslimský zákon a jej zvyšok, česť výnimkám, za ten návrh zahlasoval. A protimoslimská nie je len vládna koalícia v tomto parlamente, ale aj značná časť opozície. Opäť, žiaľ. Ja teda nebudem podobne ako kolega Zsolt Simon apelovať na všetkých poslancov, aby prehodnotili svoje stanovisko. Považujem to za nereálne. Chcem len svoju výzvu adresovať kolegom z MOST-u - HÍD a myslím si, že by sa mali zamyslieť nad tým, a určite to veľmi dobre vedia, že demokracia neznamená len vládu väčšiny, ale aj rešpekt a citlivosť voči menšinám. A aspoň tí poslanci, ktorí si to uvedomujú, by mohli zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie, pokiaľ hlasovali za novelu zákona a pri prelamovaní prezidentovho veta svoj hlas k prelomeniu veta nepridať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Farkašovský, predpokladám, že to je faktická, takže dve minúty, nech sa páči.

  • Ja by som chcel nadviazať na otázku pána Dostála, ktorý si položil vlastne v prejave, bola to rečnícka otázka, ktorej prvá časť vylučuje vlastne druhú. Je tento zákon protiústavný? A v ďalšej časti konštatoval, neriešme, alebo riešme, alebo neriešme, či je protiústavný. Jednoznačne nález Ústavného súdu, o ktorom hovoril kolega pán Tibor Bernaťák, dokazuje, že v roku 2008 sa Ústavný súd zaoberal podaním generálneho prokurátora v súvislosti s navrhovanou limitáciou 20-tisíc registrovaných členov a jednoznačne skonštatoval, že nejde ani o porušenie právneho poriadku, ani o porušenie občianskych, individuálnych alebo iných slobôd človeka. Ľudia, ktorí sa združujú, majú možnosť združiť sa v rôznych zoskupeniach, či sú to spolky, či sú to kluby, či sú to korporácie, či sú to občianskej združenia, a majú možnosť vyznávať aj svoju náboženskú vieru. Na to nepotrebujú zákon takého formátu, ktorý by obmedzoval ich slobody, a ani taký neexistuje.

    Takže odvolávam sa len na nález Ústavného súdu, na judikát, ktorý platí aj v prípade zákona, ktorý bol predmetom jeho rokovania v roku 2008, a platí rovnako, keďže meritum veci je rovnaké, platí aj teraz.

    Ďakujem.

  • Pán Dostál, bolo by veľmi naivné očakávať akúkoľvek formu konzistentného vystupovania alebo činov z vašej strany. Ako človeka, ktorý je na jednej strane obhajca liberálnej demokracie, na strane druhej je to obhajca radikálneho islamu, na strane ďalšej je to zahraničný agent, ktorý sa k tomu veselo verejne priznal. Viete, hovorili ste tu o tom, že veľkosť spoločnosti alebo jej charakter sa pozná podľa toho, ako sa táto spoločnosť správa k najslabším jedincom, ako sa správa k svojim menšinám, jednoducho ako sa správa k ľudom, ktorí potrebujú pomoc.

    Pozrite sa, prosím vás, na ľudí, ktorých tu pred všetkými obhajujete, pozrite sa na islamský svet, ako sa tam správajú k menšinám, homosexuálov zhadzujú z výškových budov, neveriacim odsekávajú hlavy, ruky. Toto chcete aj na Slovensku? Tí istí ľudia, z tých istých oblastí, tzv. utečenci a emigranti, ktorých sa vy tak zastávate, by to isté zaviedli aj tu u nás na Slovensku. Ja nechápem, ako môžete vy ako zástanca liberálnej demokracie zastávať islam, ktorý je absolútne v rozpore so všetkým, čo ste tu predtým rozprávali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, ja som nečakal, samozrejme, od vás, že by ste nejak v novom roku zmenili svoj postoj k veciam, ktoré sú pre všetkých normálnych ľudí na Slovensku úplne jasné, ale, ale zaráža ma jedna vec. Vy hľadáte, vytiahli ste maďarskú kartu, vytiahli ste teda nejakú protimoslimskú alebo moslimskú kartu a hľadáte nejaké protimoslimské ťaženie v návrhu zákona, o ktorom ste sám povedali, že v dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Jednoducho štát sa chce chrániť tým, že zvýši nejaké kvórum, na to, aby si tu mohli nejak skupiny ľudí zakladať vlastnú cirkev, a myslím si, že tam o tých ľuďoch viacej nie je ani slovo. Či to budú moslimovia, ufóni alebo ktokoľvek iní, len vy už za tým vidíte zase rasizmus a neviem čo všetko, pán poslanec. Ono možno keby vás to tak veľmi vnútorne nestrašilo, tak by ste z toho takú traumu nemali a jednoducho tento zákon je dobrý zákon. My ho znova podporíme, lebo keď vidíme, čo sa deje v Európe, tak je najvyšší čas, aby sme sa aspoň čiastočne v tejto veci spamätali, a to by ste sa mohli aj vy, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. V tejto vážnej dobe by sme sa každý jeden z nás mali zamyslieť nad tým, ako chceme, aby vyzeralo Slovensko. Píšeme dejiny. Pýtam sa preto predkladateľa tohto zákona, čo je jeho podstatou, o čo mu ide. Spoločnosť sa zmieta v problémoch, ľudia strácajú istoty, prácu, vieru vo vymožiteľnosť práva. Mali by sme sa všetci zodpovedne zamyslieť, či chceme budovať demokratickú, otvorenú spoločnosť pre slobodných ľudí alebo nacionalistickú diktatúru, ktorá vo svojej podstate šíri nenávisť, neznášanlivosť a strach. Preto ďakujem Ondrovi Dostálovi a som proti, aby sa takýto zákon podával.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za niektoré reakcie. Pán poslanec Farkašovský, Ústavný súd posudzoval, či je alebo nie je v súlade so zákonom zmena toho cenzu z 10- na 20-tisíc, neposudzoval, či by bolo, bola zmena na 50-tisíc v súlade, som presvedčený, že niekde tá hranica určite je. Keby sme schválili zákon, že na založenie novej cirkvi alebo registrácie novej cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti je potrebných 3 mil. členov, tak som presvedčený, že by Ústavný súd konštatoval, že takáto úprava zasahuje do náboženskej slobody a je v rozpore s ústavou. Ja neviem, kde je tá hranica, to môže povedať, to môže povedať iba Ústavný súd, ale tá hranica niekde nepochybne je.

    Pán poslanec Kotleba povedal, že hľadám tam nejaké protimoslimské ťaženie, ktoré tam nie je, pretože v dôvodovej správe o tom nič nie je. A je to smiešne v kontexte s tým, čo len chvíľu pred ním rozplával jeho kolega poslanec Mazurek, ktorý celú svoju faktickú poznámku využil na vyznanie svojho vzťahu k moslimom, na základe princípu kolektívnej viny posudzuje vyznávačov celého náboženstva, posudzuje 1,5 mld. ľudí a nakoniec aj sám pán poslanec Kotleba ma najprv obvinil, že hľadám tam niečo, čo tam nie je, a potom aj on sám skončil pri tom, že ide o moslimov. Tak sa tu nehrajme na to, že nie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, niet pochýb, že máme pred sebou pokus regulovať, obmedziť, dať, vytvoriť nejaké bariéry v oblasti spolčovania občanov, ktorých spája spoločná viera. Ja by som chcem pripomenúť úplne iný kontext, ktorý obchádzame, pretože sme už tak dávno od toho, sme už tak ďaleko od toho konštitučného okamihu, kedy sme si kládli svoje vízie, ako chceme v slobodnej republike žiť, že sme na ne zabudli.

    Áno, chcem pripomenúť, že v dobe, keď sme cítili odvahu, sebavedomie, mali sme otvorené mysle, tak sme nerozmýšľali nad tým, ako koho zakážeme. Naopak, v 12-bodovom programe revolučných hnutí, ktoré, ktoré demonštrovali na námestiach, bol aj bod o zrušení spojenia štátu a cirkvi. Po novembri sa podarilo odstrániť iba politický dohľad, ekonomicky zostali cirkvi takpovediac závislé na štátnom rozpočte. Nerád som sa ako veriaci človek na to díval, pretože celé roky bolo celkom očividné, že istým politickým zoskupeniam vyhovovalo, že cirkev jedna, druhá, tretia stojí s otrčenou dlaňou rok čo rok, či dostane tie peniažky. A tak sa nám viera prepletala do rodiaceho sa straníckeho systému, zmotávali sa vzťahy, z ktorých nebolo, ktoré neprospievali ani slobode, ale neprospievali ani cirkvám. Žiadnej cirkvi na svete nesvedčí, keď stojí alebo kolenačky prosí o peniaze štátnu moc alebo politikov. Áno, potom sa stáva, že sa z kancľu prikazuje, koho voliť, a očakáva sa od tých zvolených, že nasypú zrná do korýtok, z ktorých sa žije. Takto ja som si slobodnú cirkev nikdy nepredstavoval.

    Preto aj dnes, keď sa poslanci tak zaujímajú o to, ktorej cirkvi sa ako prispeje, máme celkom jednoduché, poctivé a čestné riešenie. Navrhnime konečne po toľkých rokoch oddelenie štátu od cirkvi aj v ekonomickej oblasti. Uvoľnime možnosť financovania cirkví tak, ako je prevažne v iných civilizovaných kútoch sveta, hoci rovno v Taliansku, kde je, ako vieme, aj štát Vatikán a pápež u nás najsilnejšej katolíckej cirkvi. Nikdy a nikde to nebolo považované za nič zlé, ak by bola, ak by bola, ak by bolo možné upisovať daň a dávať, dávať svoje peniaze priamo veriacimi priamo cirkvi. Tento model som potom neskôr ako poslanec presadzoval a musím povedať, že skôr narážal na nepochopenie u menších cirkví, ktoré si takpovediac neverili, než u tej u nás najväčšej. Ale nechcem sa k tomu vracať, ani nepredkladám žiaden návrh v tejto chvíli, chcem len upozorniť, že táto, táto cesta bariér a možno aj nerovnovážneho, pokusu o nerovnovážny prístup nie je tá najšťastnejšia cesta, nie je to prejavom ani sebavedomia veriacich, ani sebavedomia národného. Je to len prejav strachu alebo, alebo obyčajné žmýkanie zase trošku popularity z antiislamských alebo islamofóbnych nálad, ktoré tu niektorí poslanci tak radi šíria. Ja sa rád prihlasujem k tomu, že v novembri ’89 sme takéto komplexy nemali, verili sme na to, že kto je veriaci, tak sa svojej viery drží a dokáže sa postarať, ak mu štát dá tú možnosť, aby, aby prispieval na cirkev aj priamo, dokáže sa o to sám rozhodnúť a postarať.

    Apelujem preto znovu na to, či sa v tejto parlamentnej sále nájdu ľudia, ktorí okrem toho, že nenávidia tú či onú cirkev, okrem toho, že chcú ťažiť z tej nenávisti a strašenia ľudí, či sa tu nájde dosť dobrých veriacich, sebavedomých veriacich, ktorí sa zasadia za to, aby sa konečne cirkev stala autonómnou, nezávislou a aby sa medzi ňu a veriacich nestaval štát.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Pán Budaj, v novembri ’89 ešte nebolo verejne deklarované generálnym tajomníkom OSN, bývalým, teda Pan Ki-munom, asi pred tromi alebo štyrmi mesiacmi, že je, bolo to seriózne vyhlásenie, že je plánované presun 50 mil. moslimov z Ázie a z Afriky. To v ’89. nebolo.

    Okrem toho stále zavádzate a podsúvate tu niečo o zákaze spolčovania a o obmedzovaní a znova opakujem, asi ste si to zle prečítali, tento zákon, návrh zákona, pretože tu nikto neobmedzuje žiadne spolčovanie, tu nikto neobmedzuje praktikovanie svojho náboženstva. Tu ide len o to, či sa to bude platiť zo štátneho rozpočtu. Čiže nikto nikoho neobmedzuje v praktizovaní svojho náboženstva. Môžu sa schádzať, môžu sa spoločne modliť, môžu spoločne vykonávať bežné všetky náboženské činnosti, ktoré patria k jednotlivým náboženstvám. Takže prosím ešte raz, nepodsúvajte falošné nejaké tvrdenia, nezavádzajte ani tento parlament a nezavádzajte ani občanov tejto republiky, Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Budaj, ja osobne skromne si myslím, že výroky typu "ste islamofóbny, šírite islamofóbiu" vychádzajú len z jednej jedinej veci, z absolútnej, vašej absolútnej neznalosti ideológie, o ktorej tu chcete prednášať. Ja neviem, ako môžete ľudí, ktorí nechcú, aby ste mohli doma bičovať svoju ženu, ktorí nechcú, aby nemohla chodiť von bez toho, aby bola celá zahalená, nazvať ľuďmi, ktorí majú nejakú fóbiu. Viete, ľudia, ktorí sa stavajú proti islamizácii Európy, to nie sú ľudia, ktorí majú nejakú fóbiu, sú to ľudia so zdravým rozumom, sú to hrdí kresťania, vlastenci, ktorí nechcú, aby ich štát dopadol rovnako ako napríklad Líbya.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nadviažem tam, kde skončil pán kolega Budaj, lebo si myslím, že tú myšlienku treba dotiahnuť do konca. Ono totižto tu nejde len o to, že sa zavádza diskriminácia do zákona, ona sa naďalej totižto prehlbuje.

    Zákon, ktorý máme na stole, sa vyrovnáva s možnosťami zakladať a registrovať cirkvi a náboženské spoločenstvá a zavádza teda počty 50-tisíc potrebných. Ale pozrime sa, že koľko je v súčasnosti registrovaných členov cirkví takých, ktorí už tento štatút majú, a zistíme, že väčšina z nich má menej ako 8-tisíc členov. Niektorá dokonca len niečo nad 1 500. A teraz akú logiku, teda ak sa štítime tým, že veď zavádzame rovnaké pravidlá pre všetkých, tak sa opýtam aj pánov navrhovateľov, pána spravodajcu, ktorý súhlasí s týmto návrhom, kde je logika, kde je spravodlivosť v tomto návrhu? Na začiatku bolo 10-, to bolo blízko tým číslam, ktoré tie registrované cirkvi mali. Potom bolo 20-, neviem, čoho sme sa zľakli, a teraz sa zavádza 50-. Ak by ste prišli s tým, že registrovanou cirkvou môže byť iba taká cirkev, ktoré má 50-tisíc členov. Nech sa páči. Štát sa rozhodne, že od tejto čiary ďalej je cirkev dostatočne veľká na to, aby mala výsadné postavenie. Ale nech sa to týka všetkých. Ak ste schopní povedať iba cirkvi väčšie ako 50-tisíc členov nám stoja za to, aby štát ich podporoval, aby platil ich duchovných, aby podporoval ich misijnú činnosť, aby podporoval ich sociálnu prácu, aby ich podporoval v regiónoch, aby ich podporoval medzi ľuďmi, potom prinesiete do systému poriadok. Čo ale robíte teraz, je, že odďaľujete reálne riešenie a prehlbujete nespravodlivosť a diskrimináciu. A teraz je jedno, že či je to voči moslimom alebo či je to voči nejakej menšej evanjelickej cirkvi, ktorá sa nestihla registrovať, alebo či je to voči bahájcom, alebo či je to voči budhistom. Ja viem, že možnože pán Mazurek si aj voči budhistovi nájde niečo, na základe čoho ho cez hranice nepustí, ale bavme sa o normálnom vnímaní reality.

    Na Slovensku máme ľudí, ktorí si podľa princípov, na ktorých má byť postavený tento štát, môžu veriť, čomu chcú, vyznávať, čo chcú, za predpokladu, že rešpektujú občiansky princíp a že rešpektujú zákony tohto štátu. Do tohto boli nezmysluplne a nelogicky a nespravodlivo vrhnuté nesystémové kroky. Tým prvým je zákon, o ktorom sa rozprávame. Ďalším sú vatikánske zmluvy a ďalším sú zrkadlové zmluvy, ktoré sa pouzatvárali so všetkými ostatnými cirkvami, ktoré nemajú, ktoré nemajú štatút samostatného štátu, a teda nemôžu byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy. A namiesto toho, aby sme sa z tohto marazmu konečne začali dostávať von, či už to bude nemecký model, či už to bude taliansky model asignačnej dane, alebo akýkoľvek iný, namiesto toho, aby sme cirkvi zrovnoprávnili s inými veľkými inštitúciami alebo nadáciami tretieho sektoru a nechali občanom právo rozdeľovať asignačne podiely zo svojich daní, tak túto nespravodlivosť iba prehlbujeme. Túto nespravodlivosť iba naťahujeme ešte ďalej, než už je.

    A pritom keď sa pozrieme na proces, akým sme sa vyrovnávali s financovaním cirkví, akým sa tento štát vyrovnával aj s reštitúciami voči cirkevného majetku, tak tam je nespravodlivostí kopec. Úplne lapidárne zrazu nakreslená čiara - odteraz reštitúcie končia. Pamiatky kultúrneho významu ponechané v rukách cirkvi, cintoríny, ktoré, na ktoré napríklad židovská cirkev vôbec nemá peniaze na to, aby ich udržiavala, ako jedna z mála má toto bremeno na svojich pleciach. Veľa, veľa praktických problémov, ktoré by sme voči cirkvám mali riešiť, sa neriešia, ale na základe kolektívnej viny, strašenia, rozširovania hoaxov a podobných hlúpostí, aké tu prezentoval pán Mazurek pred chvíľou, ideme dvíhať hranicu registrácie, lebo je to ľúbivé. Toto nie je poctivé a úprimné ani voči veriacim občanom Slovenskej republiky, nech už veria čomukoľvek, nie je to poctivé a úprimné ani voči cirkvám, nie je to poctivé a úprimné voči legislatíve a celkom určite to nie je poctivé a úprimné voči občianskemu princípu, na základe ktorého má byť táto spoločnosť stavaná.

    Vítam preto, že pán prezident odmietol mať podpis pod takouto novelou. Vítam možnosť, že ju môžeme zmiasť zo stola, a mohli by sme ju uchopiť na to, aby sme začali riešiť reálne problémy cirkví, aby sme riešili dokončenie reštitúcií, aby sme riešili odluku cirkví od štátu po finančnej stránke, aby sme riešili systematickú odluku cirkví, čo sa týka vzdelávania, sociálnych služieb, aby sme riešili neprimerané postavenie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, na základe ktorej má, má hlavne teda katolícka cirkev absolútne neštandardné postavenie aj voči konkordátom s inými krajinami. Toto sú problémy, ktoré treba riešiť. Ale na to ani táto koalícia, ani strana, ktorá túto novelu navrhla, nemá ani kapacitu, ani gule. A preto prichádza s kravinami.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Skončil som, takže pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že malo všetko, čo malo mať, a veľmi presne si pomenoval to, v čom je tento návrh zákona nespravodlivý a prečo bolo dôležité, že k nemu pán prezident zaujal taký postoj, aký zaujal. Verím, že to bol aj štart do budúcej diskusie k tým témam, ktoré si naznačil. To znamená predovšetkým odluku cirkvi od štátu. A ja verím tomu, že táto diskusia napriek tomu, že bude dlhá, nakoniec skončí tým, že bude omnoho spravodlivejšia ako stav, v ktorom sa momentálne nachádzame. Aj o tom je veto pána prezidenta. Aj preto verím, že viacerí kolegovia prehodnotia svoju voľbu a budú hlasovať v tomto najbližšom hlasovaní v súlade s tým, čo pán prezident vo svojom vete jasne pomenoval.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Poliačik, ja oceňujem, že ste sa snažili pristúpiť k tej téme vecne a na rozdiel od iného vášho predchodcu ste to chceli poňať bez emócií.

    Ale hovorili ste v podstate, jadro toho vášho príspevku alebo vystúpenia bolo o nejakej diskriminácii. Niekoľkokrát ste to spomenuli, mnohokrát ste to spomenuli. Len nepovedali ste ten objekt tej diskriminácie, kto má byť objekt diskriminácie, pretože tým, že spoločnosť v rámci zmeny nejakých pravidiel, v tomto prípade pravidiel na registráciu cirkví, posunie nejakú hranicu. Tak to sa nedá vnímať ako diskriminácia, ale ako nejaká evolúcia. To vy asi k evolúcii máte pozitívny vzťah. Ako evolúcia, ktorá vyplýva z potrieb spoločnosti. Jednoducho v roku ix boli nastavené pravidlá, ktoré odrážali nejaký stav. Máme tu rok ix plus neviem koľko, 2017, a, a jednoducho spoločnosť reprezentovaná aj touto Národnou radou sa rozhodla, že bude asi dobré, ak sa ten prah na registráciu nových cirkví zdvihne. Takže asi len toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. V rámci komunikácie a takej progresívnej komunikácie snažím sa nájsť aj vo vystúpení pána Poliačika niečo, s čím by sa dalo súhlasiť. Tak súhlasím s tým, že by Národná rada mohla sa venovať téme odluke cirkvi od štátu, ale je to veľká téma a určite zdĺhavá téma na nájdenie riešenia.

    S čím však nemôžem súhlasiť, je to, že týmto zákonom niekto niekoho straší. Konkrétne predkladatelia, že niekoho strašíme alebo že sme sa zľakli niečoho, alebo niečo odďaľujeme. Nič z toho nie je pravda. Dnes je iná situácia, ako bola v roku 2006, keď sa prijímal zákon, rovnaký zákon s kvórom 20-tisíc plnoletých členov ako podmienka registrácie cirkvi. Doba sa zmenila a mení sa veľmi radikálne a veľmi rýchlo.

    V dnešnej elektronickej dobe je najzraniteľnejšia časť naša mládež, ktorá hľadá vlastne, orientuje sa v spoločenských a v ľudských hodnotách. Samozrejme, náboženstvo dáva určitú mieru istoty v tejto orientácii a dáva aj možnosť voľby. Ale práve mládež ako najzraniteľnejšia časť je ohrozená a chceme predísť tomu, aby sme vytvorili práve prekážku slobodnému rozhodnutiu sa aj mladých ľudí, alebo aj starších ľudí, čomu sa chcú venovať z hľadiska náboženstva. Tu ide o prevenciu a to by som chcel zdôrazniť. Nie o strašenie, ale o prevenciu.

    V roku 2017 je neporovnateľná situácia s tým vo svete, čo bolo v roku 2006, a absolútne neporovnateľná s tým, čo bolo v roku 1989. A nakoniec aj pán prezident v novoročnom príhovore akcentoval a zvýraznil nebezpečenstvo, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. No diskriminácia spočíva voči každému, kto je z toho systému buď na základe toho, že nestihol, alebo že vznikol nový, vylúčený. Lebo ak máme systém, ktorý už väčšina ľudí, ktorí sú vo vnútri, nespĺňajú podmienky na to, aby mohli vstúpiť noví, tak potom je diskriminačný a nespravodlivý. Nemôžme predsa požadovať 50-tisíc podpisov od kohokoľvek, kto chce prísť nový, pri vedomí toho, že jeden z ľudí, ktorý už je vnútri v tom klube, má 1 500 členov. To je aká spravodlivosť, to je aký rovnaký prístup k službám, aký rovnaký prístup k legislatíve? Tak buď zaveďme nové rovnaké pravidlá pre každého, kto chce vstúpiť, spravme čiaru a nastavme to nanovo, alebo, ak teda hovoríte, že svet sa mení, nastavujme pravidlá tak, aby mohli vstupovať noví podľa takých istých podmienok, ako boli tí starí tam zabetónovaní. To je spravodlivosť a to je rovnosť, lebo inak je to iba výsledok lobingu, toho, kto koho pozná, a toho, kto má aké kontakty a kto stihol nakresliť tú čiaru prvý. To je jediný rozdiel.

    Ďakujem za faktické pripomienky.

  • Ďalej v rozprave vstúpi pán poslanec Krajniak.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, na Slovensku nemáme ani jedinú mešitu. Zatiaľ. Slovensko je jediná krajina Európskej únie, ktorá nemá ani jedinú mešitu. Podľa mňa je to dobré, mali by sme byť na to hrdí a mali by sme takýto stav strážiť. Pretože by sme mali pomáhať našim deťom, aby mali šancu vyrastať v takej spoločnosti a v takom prostredí, bezpečnom, ako sme vyrastali my.

    Doba sa mení a jedným z najvýznamnejších bezpečnostných rizík, ktoré v poslednom čase Európa čelí, je militantný islam. A ohniská tohto militantného islamu takmer bezvýhradne po celej západnej Európe sa sústreďujú v mešitách. Pokiaľ by si to niekto nepamätal, tak aj ten posledný atentátnik, ktorý urobil atentát na vianočných trhoch v Berlíne, sa po spáchaní atentátu skrýval v mešite. Až potom opustil Berlín a Nemecko a zamieril do Francúzska a Talianska. Prečo sú to mešity? Pretože štáty, ktoré podporujú militantný islam, to znamená najmä Saudská Arábia, prípadne Irán, prípadne Turecko, sponzorujú imámov a výuku radikálneho islamu v mešitách. Práve mešity sa stávajú centrami inej kultúry, iného spôsobu života a iného nazerania na ľudské práva a na to, čo je správne a nesprávne, z ktorých sa šíri v Európe proste bezpečnostné riziko a nebezpečenstvo. Práve mešity sú náborové centrá ľudí, ktorí z Európy odchádzajú na preškolenie do Kalifátu alebo do Al-Káidy, potom sa vracajú naspäť a so znalosťou miestnych pomerov sú schopní poskytovať support pre vykonávanie atentátov. Práve kvôli tomu je nesmierne dôležité, aby sa Slovensko, čím dlhšie, pokiaľ možno navždy, uchránilo od toho, aby nám vznikali takéto bezpečnostné riziká priamo na území Slovenskej republiky. O tom je tento návrh zákona. Tento návrh zákona je len predvídavý v reakcii na to, čo sa deje v západnej Európe, a akým bezpečnostným rizikám čelíme.

    Pokiaľ tu pán prezident, páni kolegovia Poliačik alebo Klus hovoria o náboženskej slobode a o tom, ako je údajne porušovaná, chcel by som im doporučiť, aby sa niekedy pozreli do Saudskej Arábie, kde v prípade, ak je niekto prichytený s Bibliou v ruke, tak je popravený. Alebo aby sa pozreli do Pakistanu, kde nebodaj pred tromi ľuďmi niekto vyhlási, že je kresťan, a stojí si za tým, tak mu hrozí trest smrti pre šírenie kresťanstva. To sú krajiny, kde neexistuje náboženská sloboda. Ale ja som nevidel ani raz, že by sa pán prezident, páni kolegovia Klus alebo Poliačik zastali náboženskej slobody v takýchto krajinách. Obávam sa, že v tom je medzi nami rozdiel, že my sa snažíme chrániť ten náš spôsob života, pretože ho považujeme za dobrý, pretože chceme uchovať istotu a pomôcť aj našim deťom, aby mohli vyrastať v bezpečnom prostredí, a pravdupovediac menej nás zaujíma to, či nejaká kultúra, ktorá sa chce uchytiť aj v našom priestore, má na 110 % vytvorené rovnaké podmienky ako tá kultúra, ktorá nám je vlastná a tradičná.

    Preto si myslím, že podporiť tento návrh zákona je prvý krok. A druhý krok, ktorý, dúfam, príde už na najbližšej schôdzi, je pripraviť návrh zákona, ktorý umožní zabrániť stavbe mešít na Slovensku. Pretože toto je veľmi významný prostriedok na to, aby sme uchovali aj naďalej Slovensko ako bezpečnú krajinu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, budú reagovať dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, dovolil by som si pripomenúť, že my sme ako prvá – a myslím, že jediná – strana reagovali veľmi presne a veľmi jasne na trest smrti za opustenie islamu a propagáciu ateizmu palestínskeho básnika Ašrafa Fajáda zo Saudskej Arábie, čiže odporúčam pozrieť si do budúcna predtým, ako hovoríte o týchto veciach, aj nejaké naše výstupy.

    A keď už ste spomínali tie krajiny ako napríklad Saudská Arábia, ktorú som spomenul aj ja, ja si myslím, že Slovenská republika by sa mala inšpirovať v iných teritóriách, a zhodou okolností dávam do pozornosti aj pre vás, ako sa napríklad k menšinám – okrem iného aj náboženským – stavia napríklad kanadský premiér Justin Trudeau. Posledné dva, také tri možno statusy, ktoré dával do sociálnych sietí, by vám možno mohli trošku otvoriť oči, ako si my niektorí predstavujeme, že by mohla vyzerať aj slovenská spoločnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem. Ja myslím, že je namieste, že sú na to rôzne názory, je to úplne normálne a je to aj dôkaz toho, že sme sa ešte nevzdali len kvôli strachu z terorizmu, že sme sa nevzdali európskej kultúry, plurality, otvorenosti a slobody.

    Chcel by som vám, pán Krajniak, povedať, že to by bola prehra s terorizmom, to by bola prehra s vraždiacim islamom, ktorý nie je žiadnou vierou, to nie je náboženstvo. Vraždiaci islam je totalitná ideológia. Úplne rovnaká, ako bol komunizmus a fašizmus. Toto zamieňanie vraždiaceho islamu za náboženstvo je omyl, ktorý, samozrejme, nevládne len tu, proste celá Európa a svet si hľadá v novej dobe nové pojmy a jeden z problémov je aj vzťah k vraždiacemu a ideologickému islamizmu.

    V každom prípade túto vojnu s touto novou hrozbou sveta nevyhráme, ak sa staneme uzavretými, vystrašenými, ak sa vzdáme svojej humanistickej, otvorenej európskej kultúry. Potom nás dostanú presne tam, kde nás chcú mať. Čiže medzi nami nieto rozdielu v tom, že niekto by tu vítal vraždiaci islam, prosím vás, tu nieto rozdielu v tom, že niekto by súhlasil s terorizmom. Len sú tu ľudia a verím, že ich je na Slovensku väčšina, ktorí kvôli strachu sa nevzdajú koreňov, na ktorých stojí Európa, a nestanú sa rovnakými, ako sú tí, proti ktorým brojíte.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

  • Pán kolega Budaj, povedali ste, že je rozdiel medzi tzv. vraždiacim islamom a normálnym islamom, tak vám chcem povedať, že podľa štatistík rakúskeho ministerstva vnútra medzi rokmi 2015 a 2016 stúpol v Rakúsku počet sexuálnych útokov zo strany imigrantov o 133 %. Takto sa prejavuje ten normálny islam. Oni nikoho nezabili, oni iba niekoho, väčšinou teda ženy, sexuálne napádali. Nehnevajte sa na mňa, pre mňa je aj toto dostatočné bezpečnostné riziko pre to, aby som bol v tejto otázke veľmi opatrný, a je to pre mňa dostatočný dôvod na to, aby sme prijímali všetky možné preventívne opatrenia, ktoré so Slovenska urobia neatraktívnu krajinu pre islamských prisťahovalcov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Krajčí.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, počuli sme, že týmto zákonom nie je obmedzená možnosť náboženského vyznania a združovania, a musím povedať, že súhlasím, ale iba čiastočne. A preto by som dovolil zopár otázok aj k tomuto zákonu, a či naozaj tento zákon pomôže pri riešení aj tých niektorých problémov, ktoré sme tuná počuli a zazneli.

    Chcem sa opýtať, či je v záujme Slovenska, aby sa na našom území združovali tisícky občanov na základe ich spoločného náboženského presvedčenia, a pritom neboli registrovaní, aby vyberali napríklad svoje desiatky z príjmu, lebo tak sa to robí v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, a najmä tých, ktoré nie sú štátom registrované, a neoficiálne ich používali na financovanie svojich aktivít.

    Počuli sme, že je tu možnosť registrácie a že tá nie je obmedzená, ako jednou z foriem, bolo povedané, že je tu možnosť zaregistrovať sa ako občianske združenie. Tak ja sa vás chcem teraz opýtať, ako sa to má urobiť, nakoľko zákon o občianskych združeniach č. 83/1990 Z. z. hovorí, že občianske združenie je výsledok združovania sa občanov, organizácia, ktorá je právnická osoba, a zároveň to nie je politická strana ani politické hnutie, nie je to organizácia na zárobkovú činnosť, podnik, nie je to organizácia na zabezpečenie riadneho vykonávania určitých povolaní, nie je to cirkev, nemá to byť náboženské spoločenstvo ani odborová organizácia, či štátny orgán.

    A ako vieme, združenie má svoje poslanie a svoje stanovy. Pokiaľ si do svojho poslania stanov napíšete, že úlohou občianskeho združenia je realizovať svoje náboženské presvedčenie, ministerstvo vnútra vás nemá zaregistrovať podľa tohto zákonu a ani to nerobí.

    To znamená, ja sa pýtam, akým spôsobom majú byť občania, a hovorím, to môžu byť tisícky občanov na území Slovenskej republiky, registrovaní. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sme tu mali takýchto neregistrovaných vyznávačov a nebudeme vôbec vedieť, akým spôsobom oni fungujú? Chcem sa opýtať, prečo by sme na tomto mieste radšej nemali hovoriť o tom, že zaregistrujme ich, avšak keď zaregistrujeme nejakú novú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, to neznamená, že nutne musí požívať výhody, ktoré štát v súčasnosti poskytuje tradičným už štátom registrovaných cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa osvedčili historicky ako cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú celospoločensky prospešné, realizujú veľké množstvo charitatívnych, sociálnych a komunitných činností a tým častokrát suplujú sociálnu pomoc, ktorú by mal poskytovať štát. A treba povedať, hovoria o tom aj štúdie, že častokrát oveľa efektívnejšie. Prečo sa radšej v Národnej rade nezaoberáme zákonom, ktorý by napríklad viacstupňovo riešil registráciu cirkví a náboženských spoločností? V prvom stupni za oveľa miernejších požiadaviek, ako je to známe z našich susedných krajín, napríklad úvodnú členskú základňu by nemusel tvoriť také obrovské množstvo, ako sa to teraz definuje, ich vyznávačov alebo teda členov. A následnú druhostupňovú registráciu by napríklad schvaľovala až Národná rada po dôkladnom posúdení prospešnosti danej cirkvi pre spoločnosť a dokázanú napríklad, čo by mohla byť podmienka, aj jej dlhodobým fungovaním, napr. 10 rokov.

    Takýmto spôsobom by sme dokázali a podľa mňa to, že akákoľvek náboženská spoločnosť by mohla byť riadne zaregistrovaná a tým aj riadne vykázateľná a v prípade pochybností aj kontrolovaná jej ekonomická činnosť. Týmto zákonom, si myslím, že si robíme problémy, a to nielen ľudskoprávne, ale môj názor je, že aj bezpečnostné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Správne ste poukázali na na to, že otázka výhod, ktoré štát poskytuje cirkvám, nesúvisí bezprostredne so samotnou registráciou a špeciálne to platí o otázke financovania, o čom sa vo svojom príspevku zmieňoval aj pán poslanec Budaj. A treba poukázať na to, že v zákone o slobode náboženskej viery nie je riešené financovanie cirkví, financovanie cirkví je riešené v zákone o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, čiže v niečom úplne inom.

    Súhlasím aj s tým, že systémovejšie a správnejšie riešenie by bolo začať debatu o celkovom modele prístupu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, že je tam možné zvoliť nejaký model buď viacstupňovej registrácie, alebo, alebo splnenia podmienok, ktoré by sa vyžadovali napríklad na to, aby, aby cirkvi dostávali nejaký štátny príspevok, alebo sa, začať debatu o odluke cirkvi od štátu, ako na to upozornil aj pán poslanec Budaj.

    Ale za veľmi dôležité považujem to vaše upozornenie na znenie zákona o združovaní občanov, pretože tu sa tak veľmi jednoducho odbilo, že dobre, no nebudú môcť byť zaregistrovaní ako cirkev alebo náboženská spoločnosť, tak nech sa zaregistrujú ako občianske združenie.

    No ale čo s tým v situácii, keď zákon o združovaní občanov vylučuje alebo priamo zakazuje, aby občianske združenia nahrádzali úlohu cirkví?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

  • Ja pokračujem v objavovaní pozitív, ďakujem pekne za tento príspevok, pán kolega. Bol to zaujímavý návrh, ktorý ste tam predostreli, vo svojom vystúpení v rámci rozpravy, a síce o zaregistrovaní cirkví, ale nedávaní dotácií zo štátneho rozpočtu, aspoň takto som tomu rozumel. Ak by som ale čisto teoreticky a hypoteticky pristúpil na takýto variant, myslíte si, že by to nebola diskriminácia, ak zaregistrujem a na druhej strane nedám zo štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré, na ktoré majú legitímny nárok. To je moja otázka.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec, reakciu na faktické.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ako v Českej republike takýto model funguje a nie je to diskriminácia, je to celkom osvedčené. Môžeme si zobrať príklad napríklad odtiaľ, tam dokonca, ja myslím, aj tá desaťročná perióda, kedy tá nová cirkev musí byť odsledovaná, celospoločensky naozaj musí mať jednoznačne prospešný účel.

    A potom ja osobne by som navrhoval, aby Národná rada schvaľovala jej druhostupňovú registráciu. Podľa mňa s týmto budú ďaleko menšie ľudsko-právne problémy ako momentálne ten zákon, v akom znení je predložený.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa len krátko chcel vyjadriť k vrátenému zákonu pána prezidenta. Skúsil by som pár faktov.

    Podľa Gatestone Institutu Nemecko zľahčovalo hrozbu teroristov tváriacich sa, samozrejme, ako migranti. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov vedome povolil vstup do Nemecka viac ako 2-tisíc žiadateľov o azyl s falošnými pasmi. Čo nastalo? Dnes viac ako štyristo migrantov už je vyšetrovaných pre napojenie na Islamský štát. Ja takúto hrozbu chcem eliminovať tuná na Slovensku. Aj týmto zákonom napomáhame ochrane našich tradícií, našich koreňov, našej civilizácie a našeho spôsobu života. Chránime našu vlasť a chránime našich ľudí, chránime naše rodiny týmto. Či sa to niekomu páči, alebo nie, my máme kresťanské tradície a kresťanskú históriu tuná na Slovensku. Ja budem veľmi rád, keď o 10, 20, 30 rokov, už som to raz spomínal, tunák bude stále visieť tento dvojkríž a nie polmesiac alebo dvojpolmesiac. My si musíme uvedomiť jednu vec, že títo migranti, ktorí nám sem chodia, oni sa nechcú prispôsobiť, oni sa nechcú asimilovať, vôbec nie, oni chcú a s tým máme už jasné skúsenosti, oni chcú, aby sme sa prispôsobili my im. Ale ja toto zásadne odmietam, a ja si myslím, že tento zákon je dobrý a pomáha nám chrániť náš spôsob života, na aký sme doteraz zvyknutí. Pozrite sa len tuná k susedom v Rakúsku, k susedom v Rakúsku. Proste mali otvorené dvere, a čo nastalo, počet trestných oznámení na imigrantov bol v Rakúsku 2015 14-tisíc, v roku 2016 už to bolo 22-tisíc.

    Vážení, my sa musíme začať chrániť, musíme sa zodpovedne postaviť k tejto otázke a nemôžeme to všetko brať len nejako slniečkársky, srdcolásku nejako, nejako cítiaco, my sa musíme v prvom rade chrániť seba samých. A pokiaľ nebudeme postupovať ďalej v tejto ochrane, no tak skutočne naše deti alebo naši vnuci, vnúčatá už nezažijú taký slobodný svet, ako sme zažili my. Pozrite sa, čo sa deje v Nemecku, v Rakúsku na verejných kúpaliskách! To predtým nebolo! A chcete mi povedať, že čo to je, to je ten mierumilovný islam, to sú tí mierumilovní, príjemní, priateľskí, nádherní, integrovaní ľudia, ktorí k nám chodia, ktorí nás tunák došli spasiť, zachrániť, lebo sme ich potrebovali, ich tunák, aby proste nám pozdvihli ekonomiku, a vidíte, čo robia. Akurát nás stoja peniaze, myslím Európsku úniu, nevzťahujte to len na Slovensku, chcú od nás peniaze, narastá počet trestných činov, sexuálnych napadnutí, no ja som proti tomu. Mňa mrzí, že to pán prezident vrátil a že musíme znova o tom rozhodovať. My určite budeme hlasovať za tento zákon a som presvedčený, že to treba ešte viacej sprísniť.

    Takisto ako môj kolega pán Krajniak spomínal o tých mešitách, skutočne tam sa to všetko združuje, to je, ako keby to boli logistické centrá. Teroristi sa tam chodia radiť, verbovať nových a prípadne sa tam skrývajú po trestnom čine. To znamená, že my naozaj musíme tomuto urobiť prietrž a tunák my si musíme povedať, že či chceme tento spôsob života naďalej mať taký, ako sme ho mali doteraz, alebo sa ideme tuná nejako podriadiť nejakým, nejakým migrantom, ktorí sem prídu a ktorí nie sú ochotní sa nijakým spôsobom integrovať alebo sa nejakým spôsobom prispôsobiť našemu spôsobu života.

    Uvedomme si jednu vec, že máme tunák Rómov - pre mňa sú to Cigáni - a nevieme ich integrovať už, už stáročia! Tak ešte si tu teda dajme aj moslimov a môžeme sa tunák z toho úplne zblázniť. Takže poďme robiť všetci spolu niečo preto, aby sme začali chrániť naše rodiny.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie bude reagovať vo faktických poznámkach 7 pánov poslancov. Prečítam pre istotu. Kolegovia: pán poslanec Zelník, pán poslanec Pčolinský, pán poslanec Blanár, Heger, pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Farkašovský. Prečítala som všetkých? Áno. Tak potom 6 poslancov a poslankýň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Vážený pán kolega, ak niekto nechce vidieť, nevidí, ak niekto nechce počuť, nepočuje, 19. septembra 2016 starosta Londýna, Londýn má okolo 8,6 mil. obyvateľov, prehlásil: "Migranti by sa nemali integrovať a prispôsobovať krajine, do ktorej prišli, ale mali by ju zmeniť podľa svojich predstáv." Sadi Khan. Nebola jedna reakcia nikoho, aby povedal: "Čo to hovoríte, pán starosta? Ako si to predstavujete?"

    Prestaňme s tým obrazom nejakým slniečkárskym, že sa nič nedeje, prosím vás. Ešte vám prečítam pre tých, ktorí to nechcú počuť a nechcú vidieť, sľub poslanca: "Sľubujem na svoju česť a svedomie a vernosť Slovenskej republike, svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov." A v záujme ich občanov je, našich občanov je, aby tento zákon bol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Boris, ja tento zákon považujem za prevenciu, ktorá má zabrániť tomu, čo si popisoval. Pre mňa za mňa, nech si to nazývajú ostatní, ako chcú, diskrimináciu a neviem čím všetkým možným, je mi to úplne jedno. Tento zákon je dobrý, určite ho podporíme.

    A chcel by som povedať takú vec, že dnes som mal rozhovor s jednou mojou známou, o ktorej som nevedel, že býva v Hainburgu, 10 minút odtiaľ autom, býva tam už niekoľko rokov a povedala, že ona, ona pozoruje, že ten Hainburg, ktorý bol kľudné mesto, je pár kilometrov odtiaľ, že dnes ona už má obavu chodiť večer vonku, pretože ten počet moslimov, ktorí sa tam po nociach a po večeroch pohybujú po uliciach, a majú s nimi problémy miestne úrady, tak už je tak veľký, že jednoducho ona večer vonku už nechodí. Tento zákon, ak má akýmkoľvek drobným, malým spôsobom pomôcť, aby sme sa nebáli po večeroch chodiť vonku, tak nech ten zákon je v platnosti. Mne je úplne jedno, nech je tam aj milión hranica, kľudne by som to podporil.

    A musím reagovať, aj pán kolega to spomenul, chcel som to tiež povedať, starosta Londýna mal presne takéto vyhlásenie, a pokiaľ tu nechceme mať no go zóny, ktoré v Londýne sú, kde policajti nevkročia do tých štvrtí, pretože sa boja, a nemá zmysel, aby tam išli, pretože sú, sú jednoducho v počte takom, že si tam ani neškrtnú, tak pokiaľ to nechceme mať aj na Slovensku, takéto no go zóny, ktoré už dnes vznikajú vo Viedni, tak mali by sme urobiť všetko preto, aby sme zabránili, kľudne to poviem na plné ústa, moslimom prísť do našej krajiny.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec, chcem vás podporiť v tom, čo ste povedali, pretože dnes je situácia úplne iná, ako to bolo pred niekoľkými rokmi, desiatkami rokov, a je potrebné na to reagovať. A treba aj spomenúť, že naša situácia tu na Slovensku v zmysle chápania náboženských združení a všetko, čo k tomu patrí, je úplne iná a neporovnateľná, ako je napríklad v Českej republike, ako niektorí kolegovia sa snažili naznačiť, že tam to funguje a u nás by to mohlo fungovať rovnako. Nie! My sme v tomto úplne niekde inde a my by sme mali práve na toto nadväzovať a myslím si, že tento návrh, ktorý môže sa zdať, že je povedzme príliš silný, ale je zrejme zatiaľ najúčinnejší, akým môžeme proti tým potencionálnym hrozbám bojovať.

    Ale treba to aj zobrať z iného pohľadu, to nie je len otázka povedzme islamských radikálov, o ktorých sa tu najviac hovorí, ale povedzme si úprimne, dnes máte internet plný rôznych konšpiračných cirkevných spoločenstiev, ktoré, bohužiaľ, sú veľakrát manipuláciou, a myslím si, že aj tomu je potrebné účinne sa brániť, aj keď to bolo doposiaľ, povedzme tým číslom 20-tisíc, ale 50-tisíc je dostatočne na to, aby sme sa takémuto niečomu bránili, a to ešte nebude stačiť, pretože v mnohých prípadoch bude treba, aby sa do toho zaangažovali aj iné orgány.

    Takže plne podporujem tento návrh, tak ako som svojho času hlasoval za zvýšenie na 20-tisíc pri registrácii, tak určite podporím teraz hlasovaním na 50-tisíc.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger, s faktickou nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som k tomu len chcel prispieť takým spôsobom, že bavíme sa tu veľa o argumentoch, o faktoch, ktoré sú naozaj pádne fakty, ale ak to tak počúvam, tak sa dotýkajú hlavne bezpečnosti. Preto, preto sa pýtam tú otázku, že ako nám teraz riešenie, kde nariadime 50-tisíc na registráciu, vyrieši tieto veci. Pretože toto sú naozaj akútne veci, ako vidíme z okolitých krajín, ktoré sa dejú, ale tu by sme sa teda mali baviť o tom, ako ideme odstrániť tie veci, ale my tu ideme zavádzať nejaký prvý krok, a kým príde nejaký 10.-11. krok, už môže utiecť veľa času.

    Čiže to je taká možno otázka na, na vás, pán kolega Farkašovský, že keby sme možno tak, že aké ďalšie kroky teda chcete s tým podniknúť a v akom časovom úseku, lebo toto nám tu, ja úplne súhlasím aj s tým, čo pán Zelník povedal, že my potrebujeme naozaj chrániť aj jednak dedičstvo, ktoré tu máme na Slovensku, potrebujeme chrániť práva našich občanov, Slovákov, kultúru si tu chceme zachovať, ale, ale nevidím nejakú prepojenosť práve s týmto konkrétnym krokom, o ktorom hovoríte, a toto tu chýba. Čiže bavíme sa tu veľa o bezpečnosti, o tom, aké, aké hrozby tu sú, ale ja nepočujem z vašich úst riešenie a to je to, čo by som očakával. Čiže lebo aj kolega Krajči, vlastne keď sa ideme baviť o tej rovine registrácie, tak poďme sa baviť o tom, ale potom tie argumenty o bezpečnosti nie sú úplne namieste, hoci sú veľmi nevyhnutné, aby sme sa nimi zapodievali. Takže myslím si, že treba to vedieť oddeliť a povedať si, čo je väčšia priorita, a potom tomu sa venovať. A takto sa na to pozerám ja.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kollárovi, úplne súhlasím s tým, čo povedal, a chcem sa vlastne teraz ešte spýtať jednu otázku poslancov SaS. Chceli by ste, aby vám znásilnili ženu, dcéru alebo dieťa, dievčatko či chlapčeka, chceli by ste to? Alebo váš bezbrehý liberalizmus by vám to dovolil a schválili by ste to? Chcem sa vás spýtať, kam až siaha vaša šialená bezbrehá servilnosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pánovi Kollárovi za jeho vystúpenie v rozprave. Všetko, teda vieme, že všetko sa dá vnímať z rôznych uhlov pohľadu, minimálne dvoch, ja plne rešpektujem legitimitu názorov opozície aj legitimitu postoja a názorov prezidenta republiky.

    Mám takú otázku, či otázka stanovenia kvóra bola protidemokratická aj v roku 2006. Podľa vtedajšieho generálneho prokurátora áno, ale Ústavný súd, ktorý sa tým zaoberal viac ako rok, názor generálneho prokurátora vyvrátil, jednoznačne zamietol a potvrdil, že v žiadnom prípade tento zákon, hovoríme o kvóre 20-tisíc, neodporuje ani demokratickým tradíciám, ani občianskym, ani náboženským slobodám. A na margo toho ešte jeden fakt, v roku 1995 začala na Slovensku pôsobiť scientologická cirkev. V roku 2004, teda 9 rokov nato, už bolo na Slovensku 14 centier tejto cirkvi. Ja nehodnotím cirkev ako takú, či je dobrá, správna alebo zlá. Tu ide o fakt, o faktický pohľad na vec. Rovnako sa to týka aj iných typov náboženstiev a presne o tom hovoril aj pán Kollár, že my chceme preventívne zabezpečiť ochranu našich koreňov, citujem, tradícií, kresťanských hodnôt, a preto si myslím, že treba tento zákon podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči s reakciou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Zelník, absolútne s vami súhlasím. Peter Pčolinský, ďakujem, Peter, za krásny príklad z Rakúska, ktorý len podporuje môj názor a moje obavy. Pán poslanec Blanár, ďakujem vám za podporu v mojich, v mojom, v mojej rozprave. Pán poslanec Heger, prepojenosťou, o ktorej hovoríte, medzi bezpečnosťou a týmto zákonom sú mešity, tuná vidíme veľké bezpečnostné riziko. Pani poslankyňa Grausová, veľmi pekne ďakujem. Pán Farkašovský, súhlasím, tento zákon je v poriadku a nie je protiústavný.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči do rozpravy.

    A vidím váš procedurálny, pán poslanec Beblavý, ak dovolíte, po rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. Naozaj je teda namieste otázka, či má cirkevné spoločenstvo nárok na finančnú podporu už pri počte 20-tisíc členov, ako je tomu dnes, alebo by to číslo malo byť vyššie. Dnes ľudí znepokojuje nefungovanie štátu v iných oblastiach, ako je financovanie cirkvi, napríklad zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej. Zdá sa, že pohľad na tento zákon sa vo verejnosti, ale aj tu v sále zúžil len na jeden aspekt zákona, a to na ten, že zákon znemožní štátne financovanie islamistických radikálov a teroristov, ktorí by si poľahky mohli vytvoriť svoju základňu z niektorej mešít, oháňajúc sa pritom členstvom v registrovanej cirkvi, tak ako sa to deje v Nemecku, Francúzsku a inde. Mnohých z nás iste aj tento aspekt motivoval za tento zákon zahlasovať. Sú tu medzi nami aj takí, čo z nejakých dôvodov hlasovali proti tomuto návrhu zákona. Tí buď tento aspekt podcenili, alebo zvýšenie rizika teroristického útoku na území Slovenska nie je pre nich vecou podstatnou.

    A pán prezident návrh zákona vetoval, čo som aj očakával. Pán prezident sa už niekoľkokrát prejavil ako stúpenec migrácie z Arábie a Afriky na Slovensko. Neraz dokonca vyjadroval svoje sympatie k zámeru Bruselu na povinné prerozdeľovanie migrantov po štátoch Európskej únie. Migrant v Taliansku je aj náš migrant, povedal náš pán prezident nedávno v Taliansku. Ja by som radšej videl, aby slovenské choré deti boli aj s našimi chorými deťmi, na ktoré štát nájde prostriedky, keď ich tie deti potrebujú.

    Prečítal som si dôvody vrátenia zákona prezidentom a ani jeden u mňa neobstojí. Dostávať finančné príspevky od štátu na chod cirkví nemá nič spoločné so slobodou vyznania.

    Tú ma rovnako člen registrovanej, ako aj neregistrovanej cirkvi. Hovoriť v tejto súvislosti o diskriminácie, o diskriminácii je naozaj scestné. To by sa už mohol sťažovať naozaj každý, čo od štátu nedostane peniaze na niečo, o čom je presvedčený, že by mal dostať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že svoje rozhodnutie z 30. 11. 2016 potvrdíme hlasovaním aj dnes.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Reagovať bude na vás vo faktickej poznámke pani poslankyňa Grausová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pánu poslancovi Drobnému za jeho príspevok do rozpravy. Súhlasím s ním, so všetkým, čo povedal. Chcem vysloviť svoju ľútosť, že občan prezident Kiska sa chová skôr, ako keby bol prezidentom migrantov v Európe, moslimov z Arábie a z Afriky než prezidentom občanov Slovenskej republiky, a je mi to veľmi ľúto. Pretože sa takto chová a je to, no je to na škodu a máme smolu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa ale pána spoločného spravodajcu, či ešte chce vystúpiť v rámci záverečného slova. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Procedurálny návrh, pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

    Upozorňujem vás, že musíte mi ho potom odovzdať písomne.

  • Ďakujem pekne. Ja nemám návrh, o ktorom treba hlasovať, ja mám, pani poslankyňa, pani predsedajúca, pre vás upozornenie podľa rokovacieho poriadku.

    Podľa § 32 ods. 4 je do sály zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie, alebo šíriace reklamu. Viacerí poslanci strany ĽSNS v tejto chvíli tento zákaz porušujú pomerne viditeľným spôsobom, preto vás chcem poprosiť, aby ste v zmysle ods. 4 a ods. 2 tohto paragrafu ako predsedajúci konala.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne vám ďakujem za upozornenie. Priznám sa, že kvôli pokročilému veku ja nedovidím tam, kde dovidíte vy iní. A je tomu tak. Aj takto na diaľku to viem rozpoznať. Pán poslanec Mazurek, pán poslanec Mizík, vyzývam vás ako predsedajúca, aby ste zjednali nápravu, prestali porušovať rokovací poriadok, odstránili si tie, ako to mám povedať, odznaky z chlopní na sakách, a aby sme mohli pokračovať v ďalšom rokovaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Porušujete, porušujete rokovací poriadok. Vyzývam vás, aby ste tak urobili, v opačnom prípade preruším rokovanie!

  • Odmlčanie sa rečníčky a reakcie z pléna.

  • Dámy a páni, prerušujem rokovanie Národnej rady, kým nedôjde k náprave a kým niektorí poslanci začnú rešpektovať novelu rokovacieho poriadku.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno. Keďže by sme mali v tomto momente rozhodnúť o nejakom spoločnom postupe aj s vedením parlamentu, aj so zástupcami jednotlivých klubov poslaneckých, zvolávam poslanecké grémium, resp. žiadam pána, pána predsedu, aby prišiel do rokovacej sály a vyzval teda tých, ktorí sa zúčastňujúcu na poslaneckom grémiu, aby tak urobili.

    Ďakujem pekne.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dámy a páni, po krátkej prestávke budeme pokračovať, predsa len to vyskúšame, v rokovaní ďalšom.

    Opätovne vás žiadam, páni poslanci, aby ste odstránili odznaky propagujúce vaše hnutie.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, neurobíte tak. Dovoľte mi, aby som vás teda v zmysle rokovacieho poriadku vykázala z miestnosti. Prosím, opustite rokovaciu sálu.

  • Reakcia z pléna.

  • Je vám to smiešne, pán poslanec Mazurek? Vy ste prisahali na ústavu a na platné zákony, že ich budete dodržiavať. To si hovoríte poslanec?!

  • Odmlčanie sa rečníčky a reakcie z pléna.

  • Tak mi nezostáva nič iné, aby som v zmysle toho istého paragrafu, ktorý práve porušujete, ods. 6, využila svoju právomoc, ten ods. 6 hovorí o tom, že vykázanie z rokovacej sály podľa ods. 2 až 4 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze Národnej rady. Ak sa toho dopustíte druhýkrát niekedy v budúcnosti, tak už sa vám bude siahať na poslanecký plat. Rozumeli ste tomu? Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov... (ruch v sále) poprosím o kľud v rokovacej sále (zaznievanie gongu) ... a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál máte pod parlamentnou tlačou č. 351.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    (Rokovanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 351.)

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ďalej len živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti 5 navrhol 25 pripomienok. Tieto pripomienky máte predložené, tak ako už bolo spomínané, vo vašich laviciach.

    2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 364 z 22. decembra 2016 pridelil predmetný vrátený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý určil zároveň ako gestorským výborom.

    3. Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený návrh zákona a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na schôdzi výboru dňa 31. januára neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, ústavnoprávny výbor zo dňa 17. januára 2017 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 15, 19 a 25.

    4. Gestorský výbor prijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa o bodoch hlasovalo spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 15, 19 a 25 s odporúčaním výboru schváliť a spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 až 14, 16 až 18, 20 až 24 s odporúčaním neschváliť, spoločne o pozmeňujúcich návrhoch v rokovacom poriadku pod bodmi 1, 2 s odporúčaním schváliť.

    Predmetná... A o zákone ako o celku v znení neskorších predpisov návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výborov, tak ako som to spomínal.

    5. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016 bola schválená uznesením gestorského výboru z 31. januára 2017. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ho poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu o výsledkoch prerokovania a predkladá návrhy na ďalší postup.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Otváram týmto rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci, panie poslankyne, pani Erika Jurinová, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, pani poslankyňa Simona Petrík a pán poslanec Peter Antal.

    Ako prvá teda vystúpi v rozprave pani Erika Jurinová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o sociálnych službách, ktorý je vrátený prezidentom. Stotožňujem sa s pripomienkami prezidenta, ktorý sa vyslovene zameral na službu poskytovanú deťom do troch rokov. A je mi možno trošku ľúto, že sa nezameral aj na denné stacionáre, kde sme tiež vo svojich rozpravách poukázali na niektoré nedostatky, ktoré mohli byť upravené nie v prospech tých, ktorí chceli klamať a klamali v dĺžke poskytovanej služby, alebo teda v tom, akú službu poskytovali, ale myslíme si, že poskytne naozaj aj tých, ktorí poskytovali túto službu dobre aj s dobrým úmyslom. V prvom rade človek očakáva, že keď sa hovorí o jasličkovom zákone, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá doteraz nepatrila nikomu alebo patrila všetkým, ale skrátka veľmi dlhé obdobie bola pohadzovaná len tak voľne vo vzduchu. Padlo to na ministerstvo práce, to beriem ako plus, že sa aj zároveň podujali robiť na zákone, rozhodlo sa, že si ju teda zoberie do svojej gescie, ale čo ma zaráža, to je fakt, že na to použilo zákon o sociálnych službách. Tiež sme to tu viackrát opakovali. Podľa mňa zvolili ten najhorší spôsob, aký mohli. Zákon, ktorý sa má týkať detí do troch rokov, vsunuli do zákona o službách zamestnanosti a tam si možnože treba uvedomiť, že čím je definovaná, čím sú definované tieto sociálne služby.

    Definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate keby sme to chceli zhrnúť, tak ide o odbornú obslužnú činnosť za účelom prechádzania a sanovania patologických alebo nepriaznivých situácií na podporu, na riešenie krízových situácií. Je to akoby prevencia pred vylúčením v nepriaznivej situácii alebo pomoc v nepriaznivej situácii. Proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách. A táto novela zákona tam vsúva aj zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a značne nelogické. Vsúvame tam teda starostlivosť o zdravé deti. A práve preto si myslím, že sme mali ísť s úplne inou cestou.

    Ako veľký problém vo viacerých ministerských zákonoch je podľa mňa rezortizmus. To by sme preložili jednoducho tak, že jednotlivé ministerstvá si povedia, čo komu patrí, a o ostatné sa nestarajú. A práve preto častokrát nevieme dôjsť k nastaveniu tých najlepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto by som oveľa radšej bola privítala, ak by bol vytvorený samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci, na základe spolupráce ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Nestačí predsa len jeden odkaz na zákon z dielne ministerstva školstva, zdá sa mi to úplne chabé, úplne drobné až bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá ale, ako to bolo už pri rozprave na minulej schôdzi povedané, veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení sociálnych služieb, a teda aj do priestorového vybavenia novej služby, ktorá sa stará o deti do troch rokov. To budem hovoriť aj neskôr.

    Takže mojou prvou výhradou, s ktorou sa stotožňujem aj s prezidentom, je, že voľný spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie a logickejšie by bolo, zopakujem, vytvoriť samostatný zákon, ktorý by celú oblasť pokrýval. Preto súhlasím s prezidentom, aby sme takýto zákon, takúto novelu zákona, aká, aká bola predstavená ministerstvom práce, neprijali. Vyzerá to, ako by deti mali nárok len na výchovu, ale vzdelávanie pre túto kategóriu občanov, teda detí do troch rokov, neexistovalo. A rovnako sa stotožňujem s výhradou, ktorá upozorňuje na dostupnosť, resp. nedostupnosť zariadení, služby iba pre pracujúcich rodičov alebo študujúcich rodičov. V zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb. Doteraz sme ju poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, posunuli sme túto službu aj do kategórie pomoci rodine alebo služieb na podpory rodiny, na podporu rodiny.

    Len tu je dobre opäť pripomenúť, je to dobrá služba alebo zámer pri vpisovaní do zákona bol dobrý, ktorá však v praxi doteraz veľmi stagnovala. Alebo ani poriadne nefungovala. Máme ju napísanú v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne a ten hlavný dôvod, prečo táto služba, ktorá je podľa mňa veľmi dobrá, ale nepoužívaná, je, že neexistuje reálna metodika ako pri ľuďoch zo zdravotným postihnutím s ňou narábať, a tak sa obávam, že takáto metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovaním pri službách o rodine.

    Iná vec je, že službu včasnej intervencie, služba včasnej intervencie nie je ani dostatočne zabezpečená finančne. Doteraz bolo možné túto službu robiť najmä v teréne ambulantne, ale skutočne je využívaná veľmi málo v rámci celého Slovenska, a teda otázka teraz na ministerstvo, ako to bude s financovaním aj tejto služby pre rodiny, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín. Že či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme ho mať opäť len v zákone a budeme dúfať, že niekedy v budúcnosti niekto, sa niekto nájde, kto zabezpečí túto službu kompletne finančne. Avšak to, čo vyčíta i Európska komisia Slovensku v oblasti podpory rodín, je najmä slabé zosúladenie práce a rodiny, a to podľa všetkého bol i hlavný dôvod, prečo sa vláda nakoniec alebo ministerstvo práce ujalo tejto témy. No namiesto zavedenia rámca vidím zavedenie množstva prekážok, ktoré v praxi spôsobujú problém všetkým poskytovateľom už doteraz fungujúcej služby starostlivosti o deti do troch rokov, teda jaslí. A tu sa mi naskytá otázka, či ide ministerstvu o likvidáciu súkromných poskytovateľov, a tak nahrávanie rozvoju verejnej služby v tejto oblasti, alebo podľa spôsobu, ktorý ministerstvo zvolilo, je táto služba len na to, aby cez ne mohli ísť opäť financie aj z eurofondov.

    Som si istá, že zosúladenie by naše matky alebo teda rodičia privítali možno skôr rozvinutím infraštruktúry, o čo, čo sa v podstate aj istým spôsobom bude diať cez dotácie z ministerstva práce. Len opäť je to len čiastočné riešenie, lebo namiesto toho, aby sme túto infraštruktúru rozširovali rôznymi spôsobmi, zameriavame sa len na budovanie jaslí akože s dobrým priestorovým vybavením, ale zabúdame na rôzne alternatívne formy pre detičky, napríklad rôzne motivácie pre zamestnávateľov, aby boli ochotnejší prijímať matky detí na iný ako na plný úväzok, alebo budovanie nejakých malých klubov detí pri, pri..., v rámci práce u zamestnávateľov. My namiesto toho, aby sme rozvíjali práve takéto jednoduché formy škôlok a jaslí v prostredí zamestnania rodičov alebo rozvoja krátkodobých služieb, namiesto toho, aby sme sa snažili o rôznorodosť služieb, my budeme radšej zahlcovať novými povinnosťami, ktoré však rodičia, ako nižšie popíšem, ani nevieme poriadne skontrolovať, lebo ministerstvo sa neunúvalo ani len vytvoriť samostatnú prílohu k tomuto zákonu.

    Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti, alebo tzv. jasle, odvolávajú sa v tomto zákone o sociálnych služieb na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ako problém teda vidím to, že nemajú, že táto služba na starostlivosti o deti do troch rokov nemá samostatnú prílohu, čo môže byť mätúce, ak to porovnávame práve so starostlivosťou o napríklad seniorov alebo zdravotne postihnutých.

    Zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ide tam napríklad o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, toto sú odborné činnosti a som presvedčená o tom, že by mali mať rovnako samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa, kde budú presne popísané. V tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na sociálne služby alebo teda na tie úkony, o ktorých som hovorila, ktoré sú zavesené v prílohe č. 4. V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. Naopak, v škôlkach rodičia platia stravné a školné, takisto odborné činnosti v tomto prípade platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na prílohu 4 zákona o sociálnych služieb, služieb, službách, veľmi ma zaujíma, kto a ako ich bude platiť tomuto zariadeniu, ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu vlastne aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a akým spôsobom budú vyberať napríklad školné alebo ako nazvú túto platbu.

    Vieme, že tu nastáva aj problém, keďže škôlky, predpokladáte, že zariadenia starostlivosti o deti alebo teda jasle vzniknú aj rozšírením dnešných škôlok, tak vznikne otázka, ako bude zriaďovateľ, najčastejšie obec, ktorá obsahuje aj základnú školu a škôlku, a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, tak na základe čoho oni budú postupovať. Tieto zariadenia budú absolútne nekompatibilné, pretože škola a škôlka idú podľa zákona o školstve alebo z dielne ministerstva školstva a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov pôjde o, pôjde podľa zákona z dielne ministerstva práce, čo teda naozaj bude spôsobovať, verím tomu, nie jednu vrásku na čele riaditeľa. Bojím sa, že z toho môže vzniknúť jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatné ako nové, ako nové subjekty. Tam tieto otázky odpadnú. Ale predpokladám, že keďže je snahou navrhovateľov, aby vznikali najmä verejné zariadenia, túto otázku som nepočula, že by ste ani nastolili a samostatne riešili.

    Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto naozaj parketa školstva. A jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nesprávne. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na zákon o sociálnych služieb, nie na, nie na školské zákony, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jedine veľký chaos. Zaujímalo by ma, kde sa môže vlastne rodič sťažovať, ak tá služba nebude poskytovaná dobre, ako sa to bude kontrolovať. Či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba alebo vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa opäť vraciame teda späť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo zaradenia majú odsunutú účinnosť na rok 2018. Ale ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať odborné činnosti.

    Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, o tých štandardoch kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, či táto služba, ktorá bola, ktorá bude ako nová služba, bude z tohto procesu vyňatá, alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenia musí mať vypracované vlastné štandardy, každé zariadenie sociálnych služieb. A vlastne aj zariadenie pre deti do troch rokov je už teraz zariadenie sociálnych služieb. Celé procesy si spracovávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, budú aj oni vypracovávať takéto štandardy? Riaditeľka, ktorá doteraz, ktorá sa riadila len podľa školských zákonov, bude vedieť robiť skutočne aj agendu podľa zákona o sociálnych služieb? Okrem iného mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadne veľký chaos.

    Ak by sme sa na to pozreli zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia, napr. aj sterilizátor alebo iné pomôcky, ktoré, ktoré sú akoby nevyhnutné pri takejto kategórii detí. Zaujíma ma, že či budú chodiť kontrolóri kontrolovať takéto zariadenia, ktoré súvisia len naozaj so starostlivosťou detí do troch rokov alebo sa bude prižmurovať oko nad tým, že zariadenia ich nebudú mať. Zdá sa mi, že tie podmienky, ktoré ste nastavili pre detské jasle, sú naozaj príliš striktné. Až zbytočne. Som zvedavá, či naozaj nejaké zariadenie dostane aj pokutu za to, že nesplní povinnosti, ktoré jej dávate. Obávam sa, že ak by ste pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že môže dôjsť k zániku - a obávam sa, že aj dôjde, je to avizované - už existujúcich zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Je evidentné podľa novely, že bude dochádzať k veľkému navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť zariadenia investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu.

    Takže čo s tým? Nebude vám vadiť, že zaniknú zariadenia nielen tie, ktoré možno sa hrali na dobrých poskytovateľov, ale možno aj materské centrá, ktoré vykonávali svoju funkciu dobre. Zdá sa mi, že takéto otázky v súvislosti práve aj v súvislosti s materskými centrami vôbec nemáte vysporiadané. Možnože aj zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vzídu, budú musieť pozatvárať alebo nebudú môcť vykonávať svoje služby.

    Teraz by som sa na chvíľočku zamerala aj na denné stacionáre, ktorých sa síce prezident ani nedotkol, ale rada by som predsa len zopakovala aspoň základný problém, ktoré, ktorý v tejto oblasti vidím a ktorý sme takisto v rozprave hovorili, dávali sme aj pozmeňovacie návrhy. Podľa mňa je chybou, že ste, zopakujem teda ešte, že je veľkou chybou, že ste službu starostlivosti o deti do troch rokov zaradili medzi sociálne služby. Je to podľa mňa veľmi zlá cesta, ktorú teraz vieme zmeniť len tým, že, tak ako nám prezident radí, neprijímame novelu ako celok alebo sa stotožníme s jeho pripomienkami.

    Ale teda k tým denným stacionárom. Trošku ma mrzí, že prezident sa nezaoberal pripomienkami, ktoré sme dávali aj v tejto oblasti, a rozumiem tomu, že ministerstvo chcelo upravovať spôsob poskytovania služby v denných stacionároch, pretože tam naozaj dochádzalo k veľkým únikom. Ale to opäť hovorí len o lajdáckosti prípravy služby, ktorú ste vlastne sami zavádzali a ktorá bola, ktorá bola možno mnohým...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, to som, to som opomenula. ... a ktorá bola zneužívaná. A teda v tom prípade je ale dosť dlhý čas, že ste nechali štyri roky fungovať a možnože nabaliť sa tým, ktorí sa na tom vedeli nabaliť. Takže v tom prípade veľmi dlho ste nechali tento stav takto zle nastavený, ako ste ho nastavili. A keďže ste už mohli mať komplet dáta pre denné stacionáre, a už, už mi vypršiava čas, keďže ste už mali mať za tie štyri roky kompletné dáta pre denné stacionáre, nechápem, že opäť ste nastavili podmienky pre denné stacionáre tak, že z toho pravdepodobne vypadnú, alebo tie povinnosti, ktoré dávate denným stacionárom, sú likvidačné aj pre kvalitných poskytovateľov sociálnej služby.

    Summa summarum stotožňujem sa so všetkými pripomienkami, ktoré navrhol prezident republiky, a len vyjadrujem ľútosť nad tým, že denných stacionárov sa nezastal, pretože podľa mňa je možné tam urobiť úpravy, ktoré by zlepšili fungovanie týchto stacionárov bez toho, aby boli zneužívané služby.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem kolegyni Jurinovej za to, že viackrát upozornila na to, že sme do zákona o sociálnych službách včlenili cieľovú skupinu, a to zdravé deti do troch rokov. Chceme im poskytovať sociálnu službu. A sociálna služba je riešenie nepriaznivej situácie, riešenie krízovej sociálnej situácie, prevencia sociálneho vylúčenia alebo pomoc človeku viesť samostatný život, ak naozaj sa nachádza alebo má nejaké sťažené schopnosti, zhoršené zdravie. Kde, prosím vás pekne, tu vidíte priestor pre..., poskytnúť sociálnu službu pre dieťa do troch rokov veku. Ja, tento zákon bol už pri prijímaní v roku 2008 politicky tu v parlamente pozmenený mnohými pozmeňovacími návrhmi. Naozaj je veľmi ťažko aplikovateľný potom v praxi. Bolo tam veľa tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí ho kritizovali. A tak som očakávala, že aj teraz pri, keď chcete ošetriť nástroj zosúladenia rodiny a práce, že prídete s novým zákonom, nám to bolo aj pri stretnutí so štátnym tajomníkom povedané, že naozaj aj on nie je spokojný s tým, že práve takáto cieľová skupina ide do zákona o sociálnych službách.

    Ale ja sa pýtam, že prečo ste nepripravili teda samostatný zákon. Viem si predstaviť, že by sa volal zákon o podpore rodín, a tam práve by patrila, patrilo zosúladenie pracovných a rodičovských povinností. Prosím vás, zákon o sociálnych službách je už tak zhumpľovaný, že týmto ďalším nástrojom je pomaly nevykonávateľný.

  • Pani poslankyňa. Aha. Chce reagovať pani poslankyňa Jurinová? Nie.

    Takže ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Dnes som sa vyjadrovala aj na sociálnom výbore, kde vidím problém v poskytovaní sociálnych služieb ako takých. Vidím, že ide šnúra sociálnych služieb, ktoré, ako kolegyňa vravela, majú nevykonateľnosť. To znamená, služba včasnej intervencie je služba, ktorá sa poskytuje rodine, kde sa nachádza dieťatko so zdravotným znevýhodnením. Potrebovali sme vyriešiť to, aby sme istým spôsobom rodine pomohli, ale nevyriešili sme to ako v iných krajinách centrom včasnej intervencie, ktorá rieši rehabilitáciu liečebnú, ktorá rieši logopedickú starostlivosť, ktorá rieši špeciálnu pedagogickú starostlivosť a následne sociálnu starostlivosť. Dali sme to len do zákona o sociálnych službách, kde sme sa zamerali len na sociálny aspekt daných rodín. To znamená, všetko ostatné, ako problémy s liečebnou rehabitáciou, s integráciou detí do základných škôl a následne problémy, ktoré práve centrá včasnej intervencie práve realizujú v terénne pri konkrétnej rodine, sme do zákona nedostali.

    Preto dnes je realita taká, že služba včasnej intervencie, aj keď ju niekto vykonáva v rámci Slovenskej republiky, nemôže napríklad namieste vykonávať logopedickú starostlivosť, keďže príspevok je na sociálnu službu a tam, a tam to nie je na odbornú činnosť, napr. logopedickú starostlivosť. Čiže vy neviete, z čoho máte zaplatiť toho konkrétneho pracovníka. Toto sa udialo aj v domovoch sociálnych služieb pre deti.

    V minulosti sme mali domovy sociálnych služieb pre deti a pre dospelých. My sme to zrušili, nechali sme len pre dospelých a deti, tie celoročné, ale s odkázanosťou, keďže v DSS-kách boli deti, ktoré mali 6. stupeň odkázanosti, to znamená, boli zdravotné ťažko postihnuté, sa dostali kdesi do medzipriestoru. To znamená, buď ich musíte zaradiť do detského domova, alebo do hospicu. Nič iné medzi tým neexistuje. To znamená, nemajú rodičov, lebo sa ich vzdali, sú ťažko zdravotne postihnuté a buď niekto skonštatuje, že teda je to dieťa, ktoré asi zomrie, tak ho dáte do hospicu, a keďže ona tam ešte žije a hospic môže poskytovať starostlivosť len určité obdobie, tak buď ho dáte do detského domova, ale tam nie je zdravotná starostlivosť, len zase je to sociálna služba. Čiže sú to ďalšie problémy, kde sme my vyňali službu, ktorá teraz chýba, a opäť, ak ideme odkontrolovať napríklad DSS-ka pre deti na celoročný pobyt, kde je odkázanosť, tak jednoducho ich kontrola je v detských domovoch, kde nie je zdravotná starostlivosť alebo v hospicoch. To znamená, sú mimo. Toto isté urobíme s jasličkovým zákonom. To znamená, my sa vždy, len čiastkovo riešime veci. Nepodchytíme to, čo je už možno v iných krajinách normálne, že to dáme do komplexu, ale opäť, potrebovali sme nejako poriešiť situáciu, kde chceme zosúlaďovať pracovný život, a teda život rodiny, ale nepoložili sme si základnú otázku. Ideme riešiť zosúladenie pracovného života, aby tá mamka mohla pracovať, alebo ideme riešiť to, že v systéme nevieme, kam máme zaradiť deti, ktoré majú tri roky, ktoré ešte nemajú tri roky, a my sme teraz vyriešili tú situáciu asi tak, že chceme riešiť síce zamestnanosť matky, ale, ale nedali sme to pod gesciu zamestnanosti ako aktivačného nástroja na trh práce, ale dali sme to pod sociálne služby, ktoré majú riešiť naozaj nejakú patológiu, buď nepriaznivý stav, alebo nejaké, nejakú kompenzáciu niečoho. Ale tá rodina ako taká nie je chorá. My nepotrebujeme riešiť nejakú nepriaznivú situáciu v tej rodine. My len chceme dať tej matke priestor, ak chce, aby išla do práce. Ale my sme to zaradili opäť do kategórie sociálnych služieb, kde už, hovorím, teraz máme problém v DSS-kách, máme problém so včasnou intervenciou a budeme mať problém aj práve s tým, že to zase zaradíme, kde to nepatrí, a poviem prečo.

    Financovanie je riešené tak, že nebude obligatórne. To znamená, mesto, obec alebo vyšší územný celok môže, ale nemusí prispievať na takýto typ zariadenia. To znamená, že toto je precedens v sociálnych službách. Každý typ sociálnej služby, ktorý máte nastavený, je vždy zaradený s príslušnosťou, buď ho má pod sebou obec, alebo má vyšší územný celok a tak ďalej. Hej? Toto zase nebude mať gazdu. Hej? Nebude mať gazdu, pretože môžu a nemusia. Zase bude problém v tom, kto to zafinancuje, občania sa budú pýtať, však to je samospráva, keď škôlka je tam, tak prečo tam nemôže byť jasle a tak ďalej a úbohý rodič sa stráca v tom, kde to je zaradená, pod akými, pod aké ministerstvo. Proste ďalší podľa mňa nesprávny krok, hoci rozumiem tomu, že bol obrovský tlak na ministra, aby nejakým spôsobom tieto veci poriešil, ale ja by som sa nedala zvalcovať tým a určite by som to nedala do, do teda do typu sociálnej služby, pretože už len to, že ma rieši sociálna služba, nepriaznivý stav, ako by sme predikovali, že tá rodina je v nejakom nepriaznivom stave.

    Ďalej. Chceli sme riešiť kvalitu poskytovania služieb. Preto na to slúžia odborné činnosti, ktoré máte v rámci tohto zákona, tohto typu sociálne služby zaradené. Tam dávame výchovu, úkony bežnej starostlivosti o dieťa a sociálnu rehabitáciu. To znamená, tí ktorí doteraz poskytovali obdobné služby pre deti do troch rokov, robili skôr vo filozofii školského systému. Teraz sa budem musieť preorientovať na odborné činnosti, ktoré majú zabezpečiť kvalitu a ktoré má odsledovať vlastne ministerstvo, či to robia, tie odborné činnosti, a oni sú opäť, napríklad tá sociálna rehabitácia je zameraná na niečo, kedy vyrovnávame niečo. To znamená, niečo, niečo vieme, že je pozadu, a my to ideme zrovnávať alebo aspoň nechávať v tom stave, aké to je. Čiže ako keby sme opäť z toho dieťaťa robili dieťa, ktoré nie je úplne zdravé. Celkovo, celkovo tam zaraďujeme aj deti, ktoré sú s nepriaznivým zdravotným stavom, to znamená dieťatko s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré môže byť taktiež zaradené do tejto sociálnej služby.

    Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia pre takéto dieťa, keď vám príde do jasieľ, normálne tam budú môcť byť deti do troch rokov, ale ak tam príde dieťa so zdravotným znevýhodnením, ono tam môže byť do 7 rokov veku života. To teraz tá legislatíva umožňuje. Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia je v rámci, hneď jak vám tam vstúpi to dieťa so zdravotným znevýhodnením, by malo dostať posúdenie odkázanosti, aby oni vedeli nastaviť sociálnu rehabitáciu tak, ako ho majú dohliadať, a sociálna rehabitácia je v jeho zmysle napríklad naučiť ho čítať, písať v Braillovom písme alebo zaučiť ho v pomôcke, ktorú potrebuje, a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, neviem si dobre predstaviť, ako to bude, ako to budú vlastne oni prepájať, lebo toto náš zákon o sociálnych službách, naozaj hovorí o tom, ak tam bude takéto dieťa, že v zmysle tohto zákona je sociálnou rehabitáciou to, čo vám vravím. To je ďalšia vec.

    Výchova. Výchova v rámci sociálnych služieb je celkovo v zariadení dočasnej starostlivosti pre dieťa a taktiež je v domove sociálnych služieb s ambulantnou formou starostlivosti a teraz v tretej službe, to bude, to budú teda v tomto zariadení v starostlivosti pre deti do 3 rokov veku. Tá výchova vôbec nie je upravená v rámci zákona o sociálnych služieb tak, aby sme mali kontrolný mechanizmus na to, aby to výchovné pôsobenie zohľadňovalo vývin, čo sa týka výchovného pôsobenia na to dieťa. Už teraz to nie je. To znamená, ja garantujem, že nijaký kontrolór nedokáže v rámci sociálnych služieb povedať, či ja správne alebo nesprávne realizujem výchovu ku konkrétnemu klientovi. My sme to dali v rámci kvality, že chceme skvalitniť starostlivosť o deti do 3 rokov, čo absolútne už teraz nefunguje. Kde to ešte, aby sme hovorili o nejakej kvalite.

    Ďalej sú to obslužné činnosti. Ako hovorila kolegyňa Jurinová, sú to činnosti, ktoré sa, ktoré, ktoré vlastne riešia viac-menej človeka, ktorý má nejaké znevýhodnenie. Na základe tých činností v podstate sa určuje odkázanosť človeka na pomoc inej osoby. A preto ak, ak ten rodič, niečo sa stane v tej, v tých jasliach v rámci tých obslužných činností, dajme tomu úkony sebaobsluhy, tak vy máte presne vymenované, čo náš zákon myslí tými úkonmi. To znamená, že ak sa bude sťažovať na to, či ho správne prebalili alebo neprebalili, môžte, môžte to robiť len na základe toho, čo robíte u človeka, ktorý je odkázaný. To znamená, ten, ktorý sa nevie pohnúť, ako ho prebalíte, a to je úplne iný rozdiel. Či to dieťa spolupracuje pri tom a vy ho hneď učíte, aby sa odvykalo od tej plienky, alebo naozaj ide o odkázaného človeka, ktorého prebalíte.

    Čiže naozaj bolo by vhodné, aby príloha bola originálne pripravená na to, čo myslíme pod úkonmi bežnej starostlivosti o dieťa tak, aby sme mali filozoficky nastavené v hlave, že ide o zdravé dieťa, nie o zdravotne znevýhodnenú osobu. Hej? To je, to je veľký rozdiel.

    Ďalej. Musí byť oproti napríklad škôlke rozdiel v tom, že bude musieť byť upravený, upravený zmluvou. To znamená, medzi poskytovateľom sociálnej služby a medzi klientom, to znamená prijímateľom, musí byť zmluva. Tá zmluva má svoje podmienky. Ona má podmienky pre všetky sociálne služby. Tam sa zaraďuje proste, odkedy dokedy v akom rozsahu bude poskytovaná služba. Aj tu vidím problém, že ak bude stanovené, lebo to musíte mať na verejne dostupnom mieste, odkedy dokedy, a ak naozaj tie zariadenia v minulosti, ktoré poskytovali takúto službu, boli aj v inom čase a nebudú tam, a teda budú ešte predlžovať ten čas, na ktorý oni majú stanovené to v zmluve, tak jednoducho obávam sa, že keď sa v tom čase niečo stane, bude problém pre poskytovateľa sociálnych služieb, že nedodržal ten rozsah tej služby tak, ako sa dohodol.

    Ďalším problémom podľa môjho názoru bude, že budú musieť rodičia zdokladovať príjem. Sociálna, sociálna služba a podmienky sociálnych služieb nám hovoria o tom, že pokiaľ poskytujeme službu sociálnu, tak ten človek, ktorý nemá príjem, musí to, musí to zdokladovať spoluposudzovaná osoba. To znamená, v prípade detičiek do troch rokov sú to ich rodičia. Áno, len v prípade, ak ide o úhradu, ktorú ten rodič bude platiť v plnej výške, jak keby ani od štátu nedostával príspevok na starostlivosť, až vtedy nedáva podklad k tomu, že budú vyžadovať v podstate príjem jedného aj druhého rodiča na to, aby bola zabezpečená ochrana príjmu. To filozoficky úplne uteká od školského systému a od toho, že teda hovoríme, že následne by mohol ísť do škôlky. Taktiež štandardy kvality sú veľmi ťažké veci, na ktoré sa niekoľko rokov zariadenia sociálnych služieb pripravujú. Sú to materiálne podmienky, ďalej sú to procedurálne podmienky, potom sú to podmienky v dodržiavaní ľudských práv a slobôd, ktoré tieto zariadenia tým, že budú zaradené do systému sociálnych služieb, budú bezpodmienečne musieť dodržiavať, a ak sa, ak sa pozriem na cieľovú skupinu, ak sa pozriem na odborné činnosti, ktoré majú vykonávať, bude to obrovský problém nejako ukotviť, uchopiť, žeby naozaj tie deti na jednej strane dostali to, čo je správne a dobré, a na druhej strane aj ten poskytovateľ dodržal právny rámec, ktorý mu sociálne služby teda dávajú.

    Čo sa týka možno času, ak bude dieťa dlhodobe choré alebo tá mama má ešte jedno dieťa a nechá si to dieťa doma, my to máme v ambulantnej forme, aj teraz tento zákon to ešte utvrdil, že ak stacionár využíva starý človek len určitý počet hodín, tak nezaplatia mu plný príspevok. To znamená, ja sa teraz pýtam, ak ide o ambulantnú formu a ak to dieťa nebude v tých jasliach, normálne v sociálnych službách je to tak, že vám stiahnu peniaze za to, v školskom systéme nie. Ak vám dieťa maróduje, vy dostanete normatív na to dieťa. Ale pokiaľ ten poskytovateľ nebude mať to dieťa, on jednoducho ten príspevok by nemal dostať. Lebo ak dostane, ja sa pýtam, prečo ho nedostane aj domov sociálnych služieb pre deti, prečo ho nedostane aj iná sociálna služba, napr. denný stacionár. Vytvoríte precedens. To znamená jedni áno, druhí nie za určitý počet hodín. Takže ak sa nebude využívať, poskytovateľ nebude mať príspevok. Ak to bude tak ako u všetkých, ak urobíte výnimku, bude, bude to precedens.

    Naozaj osobne si myslím, že je potrebné urobiť poriadok celkovo v sociálnych službách, ale nielen s odkázanosťou ako takou. Tam treba zmeniť celé posudzovanie, na základe toho si stanovíme, naozaj čo bude VI. stupeň odkázanosti. Nemôžu to byť len kozmetické zmeny, že dáme, ja neviem, za šestku odkázanosť takú a takú sumu. Musíme sa naozaj pozerať na to, aby sme z kontextu nevytrhovali to, že my urobíme službu včasnej intervencie, ale vôbec to v konečnom dôsledku nepomôže rodine v komplexnej starostlivosti o to dieťa, ale naozaj to vytancujú ľudia na bále, pretože centrá včasnej intervencie tak, ako sa, ako sa reálne majú robiť a robia vo svete, sú vytancované u nás cez rôzne nadácie a tak ďalej a suplujú vlastne to, čo by, čo my sme chceli asi vyriešiť tou službou včasnej intervencie, ktorá je veľmi úzko zameraná len na opäť len niečo z tej rodiny. To znamená, naozaj integrácia detí a tak ďalej a tak ďalej, sú to, sú to deti, sú to deti, ktoré naozaj potrebujú sociálne služby, a naozaj si bereme priestor pre zdravé deti, ktoré do tohto systému podľa mňa neplatia.

    Mali sme radšej popracovať na materských centrách, na jasných pravidlách, možno ak máme tam nejaké anomálie, a na druhej strane, dala by som motiváciu zamestnávateľom, aby, ak tie ženy sa chcú vrátiť ešte predtým, dokiaľ dieťatko nenadobudne tri roky, nech majú určitý, určitý príspevok, ako teraz je to príspevok na starostlivosť, a vytvoria také pracovné kútiky alebo niečo, aby tá žena mohla mať flexibilný ten úväzok, to znamená štyri hodiny, tri hodiny a tak ďalej. Je aj s tým dieťatkom, aj to dieťatko je v rámci zamestnávateľa.

    Ak naozaj chceme vyriešiť zosúladenie, skôr by som išla po tej stránke zamestnávania, ale ak chceme vyriešiť deti do troch rokov, robila by som to úplne ináč a nadviazala by som na celkom dobrú skúsenosť tých materských centier. Takže ja naozaj hodnotím jedine pozitívne možno, že sa to začalo diskutovať, ale absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že vznikne ďalšia sociálna služba, ktorá bude len naoko fungovať, lebo v konečnom dôsledku nebudeme vedieť zmerať kvalitu poskytovanej služby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si tiež osobne veru myslím, že vsunutím služby starostlivosti o deti do 3 rokov do zákona o sociálnych služieb urobilo ministerstvo viac galiby ako osohu v tejto, v tejto oblasti.

    Na jednej strane hovoríte, že chcete skvalitniť výchovu detí do 3 rokov, na druhej strane kladiete možno až neprekonateľné prekážky pre tých, ktorí dnes poskytujú takúto službu, a podľa mňa ani si neuvedomujete, že zároveň vytvárate akoby dvojaké prostredie pre sociálne služby, ktoré už sú nastavené zákonom o sociálnych službách. Vsúvate jednu službu, ktorá pôjde podľa úplne iných pravidiel, myslím si, lebo nebudú schopní zvládať pravidlá, ktoré fungujú pre ostatné sociálne služby. Nemajú, nebudú vedieť, nebudeme vedieť kontrolovať ich činnosti, nebudeme vedieť ani, ako sa sťažovať, alebo na základe čoho by sme tie svoje sťažnosti vedeli kontrolovať alebo usmerňovať. Skrátka, podľa mňa jeden nedomyslený celok ste dali do parlamentu, ktorý by mal byť stiahnutý, a vôbec by sme o ňom nemali rokovať. Takže každopádne súhlasíme s tým, čo minister, prezident vytýka tomuto návrhu zákona, a chcela by som veriť, že sa stotožníte všetci poslanci s pripomienkami prezidenta.

    Ešte taká drobná poznámočka. Páči sa mi, pani kolegyňa, ako ste povedali v súvislosti s intervenčnými centrami, že sú to centrá, ktoré sú vytancované na bále. Áno, je hanbou našej spoločnosti, že nedokážeme nájsť systémovo peniaze na tieto intervenčné centrá, ktoré by mali plniť zdravotno-sociálnu funkciu, ale musia ľudia sa zbierať na fungovanie centier takýmto spôsobom na rôznych báloch a podobne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Simon. Nie je v sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Petrík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj ja sa chcem vyjadriť, samozrejme, k tejto, k tejto novele, ktorú prezident vrátil, za čo som veľmi vďačná, a že teda môžme ďalej diskutovať na túto tému a možno sa nám nakoniec podarí otvoriť oči koaličným poslancom a uvedomiť si, akú hlúposť, s akou hlúposťou prišlo ministerstvo sociálnych vecí, bohužiaľ, aj napriek snahe, ktorú sme, myslím, že viacerí mali, aby sme, aby sme tento zákon minimálne zlepšili, keď už nie, keď už nie úplne odložili.

    S viacerými výhradami, ktoré vyjadrili opozičné poslankyne aj poslanci počas troch čítaní novely jasličkového zákona, sa stotožnil aj prezident, a preto mu chcem za všetky deti a ich rodičov poďakovať, že dal tomuto plénu ešte jednu šancu, aby prehodnotilo a prerobilo novelu zákona o sociálnych službách.

    Ja by som sa vrátila ešte na začiatok, prečo vôbec vláda prišla so snahou regulovať fungovanie jaslí. Prvým, prvou, prvým bodom alebo prvou vecou, ktorú chceli riešiť, bola práve kvalita. Štát chcel získať prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Chcel tiež upraviť podmienky, ako musí byť o deti postarané. Preto zaviedol reguláciu na priestory a na personál. Druhým dôvodom bolo lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.

    Potiaľto by bolo všetko v poriadku a som presvedčená, že pravidlá na fungovanie jaslí sme potrebovali. No spôsob, ktorým ministerstvo zákon nakoniec napísalo, je veľmi nešťastný. Tento zákon nakoniec bude mať za následok presný opak. V tejto podobe by každému dotknutému občanovi, či už dieťaťu, alebo rodičom, prevádzkovateľom či opatrovateľom, viac uškodil ako pomohol. Ohrozí zlaďovanie rodinného a pracovného života, nie naopak, napomôže jeho zosúlaďovaniu, pretože náročné podmienky existujúce jasle predražia a znížia ich dostupnosť. Inými slovami, existujúce prevažne súkromné zariadenia buď zdražejú, alebo sa budú musieť úplne zavrieť.

    K horšiemu zlaďovaniu prispeje aj nové obmedzenie, kedy dieťa bude môcť byť v jasliach len do konca kalendárneho roka, kedy dosiahne 3 roky. Ja to opäť zopakujem. Deti narodené v rozmedzí od septembra do decembra tak budú musieť v decembri jasle opustiť, keď dosiahnu 3 roky, a zostáva im aj ich rodičom od šesť do osem mesiacov, kedy rodičia budú musieť hľadať náhradné spôsoby riešenia starostlivosti pre svoje dieťa, než bude môcť nastúpiť opäť do škôlky, čo býva spravidla v septembri. Na toto som podávala tiež pozmeňujúci návrh, rokovala som o tom tak, ako aj moje kolegyne poslankyne, na ministerstve. Nebolo to vypočuté. Úplne zbytočne, si myslím, že táto vec tam bola nejakým spôsobom zaradená. Stačilo by možno vymeniť len jedno slovo v zákone, aby v jasliach boli deti do konca školského roka, kedy dosiahli 3 veky, 3 roky veku, a nie kalendárneho. Prechod do škôlky by bol pre ne oveľa jednoduchší a takisto aj pre ich rodičov.

    Nakoniec ministerstvo celú kvalitatívnu zmenu pochovalo tým, že deti sa v jasliach nebudú musieť vzdelávať. Aj to už spomínali moje kolegyne predtým, ale naozaj potrebujem sa k tomu vyjadriť opäť a zdôrazniť dôležitosť tohto faktu. Je to podľa nich čisto sociálna služba, takže ministerstvo nám inými slovami tvrdí, že deti do troch rokov stačí prebaliť, nechať sa hrať, spať a to úplne stačí. Súkromníci v jasliach pritom bežne deti vzdelávajú už teraz. Je množstvo bilingválnych jaslí alebo jaslí, kde učia deti cez rôzne hravé techniky napríklad počítať. Teraz vám, súkromníci a rodičia, náš štát odkazuje práve rečou tohto zákona, že to nemá význam, že to nie je treba, že kvalita sa meria inak a deti sa začínajú učiť až od troch rokov. Alebo povie, že na to nemá kompetenciu a že by to malo riešiť ministerstvo školstva.

    Na to, že sú deti vzdelávateľné už skôr ako od troch rokov, sme chceli poukázať aj naším protestom, ktorý sme urobili v spolupráci s Alianciou kvalitných súkromných jaslí a škôlok, a viacerí z vás kolegov si zobrali na svoj stôl detskú kresbu, ktorú si vyložili na svoju poslaneckú lavicu, ktoré vytvorili vlastne deti z jasličiek. Týmito kresbami alebo týmito dielkami sme chceli práve poukázať na to, že deti aj do 3 rokov sú vzdelávateľné a mali by byť vzdelávané. Že je to nonsens, ukazuje už dnes aj samotný štát. Štátny vzdelávací program v materských školách - teraz pozor, hovorím o materských školách - je zostavený pre deti už od 2 rokov. To vieme, že síce v škôlkach máme deti od troch alebo od štyroch, pretože nie sú miesta a tak ďalej, to už sa stalo takým, takou rozprávkou alebo takým, zľudovelo to v podstate, ale fakt je, že štátny vzdelávací program v materských školách je zostavený pre deti od 2 rokov. Tak je to v zákone. Takže deti do troch rokov v jasliach vzdelanie nepotrebujú, lebo sú v jasliach, ale v materských školách, pokiaľ také deti existujú a majú menej ako tri roky, tak tam to povinné je. Toto sa volá dvojaký meter pre naše deti.

    Na zákone nespolupracovalo ministerstvo školstva, čo som kritizovala už počas druhého čítania tohto zákona, pritom mnohé zariadenia už teraz sú kombinované, nerozdeľujú deti na jasle a na škôlku. Sú to centrá pre deti od dvoch do šiestich rokov. Opäť opakujem, väčšinou súkromné. Dnes budú musieť spĺňať aj nariadenia ministerstva práce, aj nariadenia ministerstva školstva. Nikto z navrhovateľov zákona mi doteraz nezodpovedal na otázku, ako chcú túto situáciu riešiť, a síce že tieto deti budú mať štandardy alebo že pre tieto deti budú mať vlastné štandardy aj jedno, aj druhé ministerstvo.

    Tretím aspektom, ktorý zákon nedomyslel, je obmedzenie rodičov ako súkromných osôb a takisto aj súkromníkov, ktorí prevádzkujú jasle, a keď si chcú teda rodičia zaplatiť službu u súkromníka, a vlastne nebudú môcť. Ja ešte dokážem pochopiť, že štát chce kvôli efektivite brať do štátnych jaslí deti, ktoré sú deťmi pracujúcich rodičov, lebo tí nepracujúci majú, je to jednoduchšie pre nich postarať sa o dieťa doma. Ale je škandalózne, že chcete zabrániť súkromníkom, ktorí si jasle vybudovali bez pomoci štátu, žiadne peniaze od štátu neberú, že im chcete zakázať prijať do jaslí dieťa rodičov, ktoré, ktorí nepracujú, ale vedia si to zaplatiť.

    Tu by som chcela prečítať naozaj jeden príbeh, ktorý ma absolútne šokoval. Prišiel mi len pred asi 20 minútami a to je vlastne ďalšia, ďalší príklad toho, ako v tejto, v tejto situácii ten štát naozaj nemyslel, alebo teda tvorcovia novely naozaj nemysleli napríklad aj na takúto skupinu ľudí:

    "Dobrý deň. Mám pripomienku k jasličkovému zákonu. Moja situácia sa vôbec nerieši a takých silných matiek je viac. Som matka na rodičovskej dovolenke. Počas rodičovskej dovolenky mi zistili rakovinu. Stala som sa invalidnou dôchodkyňou. Našťastie liečba zabrala, syna som z chorôb, čo mal, vylízala, no odniesol si to aj vzťah. Takže dnes som matka na rodičovskej dovolenke a invalidnom dôchodku a nemám partnera. Potrebujem čas na regeneráciu, doštudovanie a hľadanie roboty, ktorú by som ako matka aj stihla a financie by som pre seba a syna zabezpečila. A teraz nebudem mať možnosť dať dieťa do jaslí? Toto je sociálna politika? Potrebujem odbremeniť, nech sa zaradím späť do života a nebudem na dávkach, a zároveň aj na dvojročnom, a menej ako dvojročnom synovi vidím, že potrebuje detský kolektív, aby sa posúval dopredu. Diskriminovať choré matky, ktoré chcú opäť žiť a robiť a štátu platiť odvody? Čo bojujú a nakoniec im štát chce podkopať kolená? Moja pripomienka je tou, ktorú napísal sám život. Ja som svoje vyhrala, no ak aj hociktorá iná žena podstupuje takú ťažkú liečbu, aby nemala v takej chvíli mať kde dať dieťa, aby rodiny v mne podobnej situácii mohli prežiť, je podľa mňa choré."

    Takže toto je napríklad jedna zo situácií, ktorú dnes na výbore pani Vaľová hovorila, že rodina je na prvom mieste, a že teda keď je matka doma s jedným dieťaťom a že teda by mala byť doma aj s druhým, aj keby to bolo jedno dieťa, skrátka existujú situácie, napríklad aj zdravotné situácie, kedy tá matka skrátka s tým dieťaťom nemôže byť a je na rodičovskej dovolenke, ale má napríklad zdravotné komplikácie. Čiže táto novela nerieši ani túto skupinu obyvateľov.

    Tu je potrebné si uvedomiť, koho ide štát regulovať, pretože sú to naozaj prevažne súkromníci. Dnes sú takmer všetky jasle súkromné, štát im pri ich štarte nič neprispel ani na budovy, ani na vybavenie. Títo súkromníci majú na zariadenia často hypotéky. Napríklad hlavné mesto Bratislava má na svojich stránkach uvedené štyri štátne jasle z celej Bratislavy. Ostatné sú súkromné. Podľa informácií hygienikov, ktorí schvaľujú už dnes fungovanie práve takýchto súkromných zariadení, je v Bratislave viac ako 400 súkromných zariadení. Koľko z nich po tejto novele bude podľa vás musieť zavrieť? Ich klienti, rodičia, dávajú deti do jaslí z vlastného alebo za peniaze z európskych fondov v podobe príspevku na starostlivosť o dieťa. No a v tomto momente prichádza štát a ide súkromníkom hovoriť, že nemôžu prijať dieťa rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na povolanie, hoci by si to celé mohli zaplatiť sami. Títo súkromní prevádzkovatelia jaslí pomáhali a dodnes pomáhajú našej spoločnosti suplovať dieru po zrušených štátnych jasliach.

    Ministerstvo sa k tomuto nezmyslu postavilo šalamúnsky. Pán hovorca Stužka vyhlásil, citujem: "Zákon však dáva istý priestor na rozhodnutie zriaďovateľa v individuálnych prípadoch. Rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu. Existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Pán hovorca potom vymenúva alternatívu k zamestnaniu alebo k vzdelávaniu. Napríklad jazykový kurz v jazykovke alebo školenia, alebo práca z domu, takže sa bude nakoniec dať akoby dohodnúť.

    Presne na toto som upozorňovala aj dnes na výbore pre sociálne veci a bolo to komunikované aj zo strany ministerstva, aj voči zriaďovateľom, že nakoniec sa to kontrolovať nebude. Čo by na toto povedala EÚ? Neviem. Len potom zostáva otázka, na čo tam potom v zákone toto ustanovenie o pracujúcom rodičovi je, ak každému bude stačiť doniesť potvrdenie zo školenia alebo z jazykovky? A keď sa nejaký aktívny úradník rozhodne prevádzkovateľom za toto udeliť jednu z tých likvidačných pokút v hodnote 35-tisíc eur, aké sú v zákone vymyslené, tak čo? Potom sa čo udeje?

    Dlhodobo tvrdím, že ak bude zákon schválený v tejto podobe, dôjde k zníženiu počtu miest v jasliach, ktoré už existujú. Ako to ja môžem tvrdiť? Nie je to môj výmysel, na rozdiel od ministerstva, konkrétne Aliancia kvalitných súkromných škôlok a jaslí, ktorú vedie Lucia Gomez, prieskum medzi zriaďovateľmi alebo prevádzkovateľmi jasiel urobila. S rozpočtom 0 eur urobila prieskum, do ktorého sa zapojilo 88 súkromných zariadení, ktoré sa spolu starajú o 1 817 detí, majú, a majú 38 zamestnancov, z ktorých už teraz je 75 % kvalifikovaných. Takže toto spĺňajú. Pýtala sa ich na to, ako ich fungovanie ovplyvnia nové regulácie v tejto novele. Výsledkom je, že približne polovica z týchto zariadení, ktoré sa zúčastnili prieskumu, nedokáže splniť nároky, ktoré ministerstvo žiada pod hrozbou vysokých pokút v zákone, a majú obavu o to, či nebudú musieť zavrieť. To je viac ako 900 miest ohrozených len pri 44 zariadeniach, ktoré sa zúčastnili tohto prieskumu.

    Keby malo ministerstvo zodpovedný prístup, v prvom rade by som čakala analýzu dopadov takejto novely. Dnes dokonca ani nevieme, koľko súkromných zariadení na Slovensku máme a koľko detí ich navštevuje. Štát na centrálnej úrovni tieto údaje nemá a pri novele zákona pracoval vo vzduchoprázdne.

    Pani poslankyňa Vaľová – opäť spomínam –, ktorá je zároveň primátorkou Humenného, povedala dnes na výbore, že toto nie je pravda, že tieto čísla máme. Mestá tieto čísla vraj majú, lebo schvaľujú otváracie hodiny týchto zariadení. Áno, to je pravda, a preto sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo práce si nezozbieralo napríklad čísla, kontakty na tieto zariadenia a nespýtalo sa ich na túto situáciu, aké dopady by to napríklad pre ne malo, táto konkrétna novela. Na to sa budem ešte pána ministra určite pýtať aj ja.

    Ako samotné ministerstvo priznalo, ponáhľa sa s prijatím zákona kvôli čerpaniu eurofondov na výstavbu nových 90 štátnych jaslí. Aby ste vedeli, 90 jaslí, to je vytvorenie 1 800 miest, ďalších nových 1 800 miest za 28 mil. eur. Keď si to predelíme, je to 15 555 eur na jedno miesto v jasliach. Ako neviem, možno kolegyňa Cigániková má viacej skúseností, ale skrátka, myslím si, že za 15-tisíc eur by vedela vybudovať ďalšiu novú škôlku a... Alebo tri dokonca, nie jedno miesto. Takže nech mi nehovoria kompetentní, že je to málo peňazí. Je to dosť peňazí, len ich treba efektívne využívať. So zlým zákonom je však možné zničiť aj tie jasle, ktoré už fungujú, a spôsobiť problémy aj pre tie budúce a to všetko len preto, že máme niekde v ďalekej budúcnosti, v roku 2020, vidinu jaslí, ktorá bude postavená z eurofondov. Ak sa unáhlime, môžeme zničiť tú energiu, ktorá už do vybudovania jaslí bola vynaložená našimi spoluobčanmi, ktoré si jasle založili sami.

    Na záver ešte spomeniem, že rodičia si dobre uvedomujú, že tento zákon mnohým z nich sťaží prístup k jasliam, preto nami zverejnená petícia, ktorú sme dali von v piatok, získala na portáli Changenet za 48 hodín viac ako 2-tisíc podpisov a teraz ich už má takmer 3-tisíc.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som vás skutočne poprosila, aby ste sa naozaj zaoberali touto novelou, pretože verejnosť s touto novelou zákona jednoznačne nesúhlasí, nesúhlasí s ňou ani pán prezident v tomto znení, ja nehovorím, že túto novelu máme teraz nejakým spôsobom dať preč, lebo už je na to neskoro, aj to sme skúšali, ale keď už ju tu máme, tak ju aspoň urobme lepšou a efektívnejšou pre realitu, s ktorou sa potýkajú práve zriaďovatelia alebo prevádzkovatelia jaslí a rodičia. Apelujem na vás, aby ste neničili súkromné jasle, lebo vezmete mnohým rodinám zariadenia, ktoré oni sami vybudovali, pretože častokrát ani nemali kam dať vlastné dieťa, a preto vytvorili zariadenie niekde v hladovej doline, kde, kde sú radi, že majú aspoň to jedno zariadenie, a keď to zanikne, tak nebudú ani miesta pracovné, ktoré vytvárajú tie jasle, a nebudú tie deti mať ani kam ísť. Prosím vás preto, aby ste prijali návrhy prezidenta Kisku na zmeny a aby sme tento zákon zmenili a prerobili.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Na vystúpenie, teda s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne kolegynke Simone Petrík aj Lucii Goméz, ktorá sedí hore na balkóne, chcem veľmi pekne poďakovať, naozaj ste si pripravili argumenty, ktoré teda mali v prvom rade mať, alebo také podklady mali v prvom rade mať tvorcovia zákona, evidentne ich teda nemajú a chcem sa opýtať, či tých pár kolegov z vládnej koalície, ktorých zaujímajú rodiny a budúcnosť detí, že či dávali pozor. Či počuli, za čo budú hlasovať, a či im nevadí, že s tým, že s tým nesúhlasí ani spoločnosť, ani zriaďovatelia, nakoniec ani pán prezident, a či sú si istí, že chcú vyhodiť trojročné deti zo zariadení a zároveň im nezabezpečiť miesto v škôlke, či sú si vedomí, vo veľkých mestách najmä, koľko to bude detí, pre ktoré už teraz nemáme, 3-4-ročné deti, pre ktoré už teraz nemáme miesto. Tak či ste s týmto O. K., že vyhadzujete všetky tieto deti z jaslí, na ktoré sú zvyknuté doteraz, že diskriminujete rodičov, ktorí vôbec nebudú mať možnosť dať dieťa do jaslí?

    Mali sme tu jeden príbeh, príbeh chorej mamičky, takisto tí, ktorí nepracujú, diskriminujete mnohých, veľmi veľa rodičov. Takisto beriete príspevok na starostlivosť tým, ktorí dnes do jaslí chodia, tým, že na základe nerozumných podmienok sa stanú klientom tzv. nezaradených jaslí alebo nezaradených zariadení, a enormne zdražujete jasle tým, ktoré zaradené budú. Za toto vy všetko hlasujete. A v neposlednom rade kriminalizujete súkromníkov, ktorí na rozdiel od štátu dlhé roky sa starali o tie deti a vedia, ako na to. Dôkazom toho je, koľko tých jaslí existuje, a sú, nikto im to neprikazuje, tí rodičia tie deti do tých jaslí dávajú dobrovoľne. Takže prosím vás pekne, kolegovia, zvážte si, čo robíte. Bude to mať dopad na tie deti, na rodičov a verím tomu, že aj na vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, ten list alebo ten mail, ktorý ste spomínali, tam boli minimálne dva dôvody, pre ktoré je možné umiestniť podľa tejto, tohto návrhu novely zákona, prečo môže to dieťa byť aj podľa nového zákona umiestnené. Tam bolo minimálne spomínané, že potrebuje doštudovať, že potrebuje hľadať robotu, veď toto ten zákon apriori nezakazuje, že teda nemôže takéto dieťa byť prijaté do jaslí, ktoré podľa tohto zákona by mali fungovať.

  • Ďakujem kolegyni Simone Petrík za veľmi dobré zdôvodnenie. A to je také typicky slovenské, že máme niečo v zákone, ale potom povieme, no, však nemusí sa to uplatňovať, keď donesie potvrdenie, že bol na školení, avšak nebude sa to uplatňovať, keď... Tak máme zákon alebo nemáme a chceme to takto alebo nechceme to takto? Čiže toto je typická, typická filozofia vládnej koalície, zákon, ale však hneď nájdeme nejakú cestičku, ako by sa to dalo obchádzať, keď sme niečo spackali.

    A potom druhá vec, čo chcem povedať, je, že to ide úplne v opačnom smere ako všetky ostatné trendy v Európe, kde sa snažia jasle liberalizovať a starostlivosť o deti v predškolskom veku liberalizovať a debyrokratizovať. A poviem príklad z Francúzska, tam napríklad robia flexibilné škôlky, kde môžu odložiť dieťa že na hodinu, na dve, na tri, cena za hodinu sa pohybuje od 40 centov do 3 eur za hodinu. A to je presne tie prípady, ktoré my potrebujeme riešiť a ktoré reálne pomôžu mamičkám, ktoré by si napríklad potrebovali niečo vybaviť, ktoré by potrebovali, áno, možno si aj oddýchnuť, aby mali na nejakú kratšiu flexibilnú dobu kde dať na chvíľu deti do bezpečného prostredia za prijateľnú cenu. My tým, že zavádzame, že človek, ktorý sa bude starať o tie deti, musí mať školenie, ktoré si musí zaplatiť, tak v podstate ničíme akékoľvek formy flexibilnej starostlivosti o malé deti a to je veľká škoda. Zase zákon, ktorý mohli, mohli sme využiť príležitosť a mohli sme pomôcť rodičom, ale my sme, naopak, im budeme klásť polená pod nohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takisto ďakujem kolegyni Petrík za tak komplexné spracovanie tejto témy, a teda tých nepríjemností, ktoré v súvislosti s prijatím novely zákona o sociálnych službách, kde máme vsunutú aj starostlivosť o deti do 3 rokov, nás čaká.

    To je také úplne prirodzené, už sa mi zdá prirodzené, slovenské, že keď máme zarámcovať nejakú oblasť, alebo ktorú potrebujeme zregulovať, tak ju zregulujeme tak, aby to nemohol, aby to doterajší poskytovatelia nemohli poskytovať. Je to taký smutný pohľad na všetko, čo sa doteraz na Slovensku robilo. Naozaj by si mala vláda uvedomiť, že, že to, čo robia terajší poskytovatelia pre službu, pre Slovensko, je ich služba vlastne do budúcnosti. Starajú sa o naše deti, ktoré budú našou budúcnosťou. Tým, že im nakladieme kopu nových povinností, kopu nových podmienok, zároveň zneprístupníme tú službu mnohým rodičom, lebo tá služba bude oveľa drahšia, nevraviac o tom, že opäť je tu, stále, ale stále tu je otázka, že kto a ako bude kontrolovať to, čo dali do zákona.

    Je to proste choro vymyslené a ja by som bola najradšej, aj keď paniu poslankyňa videla, že už teraz sa to nedá alebo neni za to, aby sa to úplne zrušilo, podľa mňa najjednoduchšie a najlepšia cesta by bola úplne stornovať to, čo tu bolo prijaté v Národnej rade, a vytvoriť nový zákon o poskytovaní starostlivosti detí do troch rokov.

  • Ďakujem kolegyni Simone Petrík za to, že nám tu predstavila aj svedectvá rodičov, ktorých sa to priamo dotýka. Aj nám, aj nám píšu a písali nám veľa matiek, veľa rodičov, že ako im to komplikuje život, takže nielen poskytovateľom, ale hlavne rodičom. No táto vládna koalícia koná, naozaj iba keď niečo spacká evidentne, a to je všetko veľmi skratovité a veľmi rýchle, a teda diletantské. Pletiete si sociálnu politiku s rodinnou politikou. Podpora alebo zosúladenie rodiny a práce, zosúladenie rodičovských a pracovných povinností patrí do rodinnej politiky, a nie, preboha, do zákona o sociálnych služieb. To je diletantstvo.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Petrík.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať všetkým dámam za podporu a bodaj by takúto podporu sme dostali aj od koaličných partnerov.

    Možno ešte na kolegyňu Jurinovú, samozrejme, ja by som tiež bola najradšej, keby sme tento zákon úplne urobili nanovo, ale keďže sme naozaj postavení zoči voči realite, tak preto som reagovala, že aspoň tá náprava by bola dobrá, keď ho už tu máme druhýkrát na stole.

    No a teda by som chcela reagovať na kolegu poslanca Antala, veď ja s vami súhlasím v tomto, len ja hovorím, že existuje veľká skupina rodičov, ktorí sa nijakým spôsobom nepripravujú na trh práce. Ani sa nevzdelávajú, ani nechodia na žiaden kurz, ani... - a teraz si budú musieť buď zbytočne takéto kurzy hľadať, aby mohli takýto papier doložiť, alebo vlastne aj nie, lebo vlastne sa to kontrolovať nebude, čiže tá pointa je v tom, že štát nemá v žiadnom prípade právo regulovať súkromníkom to, aby k nim mohol prísť, alebo nie súkromníkom, skôr tým osobám, ktoré si to zaplatia, či už z toho titulu, že majú naozaj veľa peňazí a že si povie, že nepotrebujem ani rodičovský príspevok, nepotrebujem nič od štátu, chcem si proste zaplatiť jasle. A ja si nebudem môcť to dieťa na základe tohto zákona tam dať? Alebo sú tam potom rodičia, ktorí naozaj na základe zlého zdravotného stavu ako pani, o ktorej som čítala, tak nijakým spôsobom nemôže doložiť, že sa pripravuje na trh práce, pretože sa regeneruje po rakovine. Tak skrátka ona si tiež nebude môcť to dieťa tam dať, aby sa odbremenila, aby mohla nejakým spôsobom mať čas, aby sa dala dokopy a mohla potom neskôr na ten trh práce nastúpiť? O toto ide.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Antal.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vniesol trošku aj taký pohľad toho, čo dnes takéto jasle zriaďuje a ktorý, si myslím, že celkom priateľsky alebo teda vo vzťahu k deťom ako mesto, ako zriaďovateľ si myslím, že na všetkých stupňoch vzdelávania výchovy máme celkom slušné, možno až nadštandardné podmienky vytvorené. Sme mesto, ktoré má zriadené jasle nepretržite pre prevádzku 20 detí, a ak dovolíte, budem sa venovať tým výhradám, pani kolegyňa, čo ste nám poslali ako poslancom z toho listu, bod po bode, ale zároveň sa to prelína vlastne s tými výhradami, ktoré pán prezident dal k tomuto zákonu.

    Ja som aj v druhom, alebo v prvom čítaní povedal, že vítam, že prišiel do života takýto zákon, či to už malo ísť cez sociálne služby, ja to vnímam z nášho pohľadu, ja sa dívam na to nie tak bratislavsky, ako by som to povedal možno, ale dívam sa na to ako zriaďovateľ a vytvárateľ štátnej, mestskej, mestských jasieľ, pre nás je to sociálna služba, lebo je to jednoducho dotovaná služba, neni to čisto na komerčnom princípe a v určitom ponímaní mestá a obce takto aj k tomuto budú pristupovať a nie na tej komerčnej báze. Ja som aj vtedy rozprával o číslach, koľko nás tieto jasle stoja, koľko vyberáme a koľko dofinancovávame vlastne z rozpočtu mesta, ale vždy je to len o prístupe toho zriaďovateľa, alebo teda toho mesta, obce, či chce takúto službu podporovať, alebo ju nechce. Čiže ja výhrady voči tomu, že to je v zákone o sociálnych službách, nemám, hoci sú aj súkromní zriaďovatelia, ale myslím, že to sa nebije. Nastavujú sa podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať jasle. Ale poďme bod po bode.

    V jasliach sa nebude musieť vzdelávať, pretože ministerstvo práce nepokladá za dôležité vzdelávať deti do troch rokov. Na zákone sa nepodieľalo ministerstvo školstva. Chcem sa vrátiť trošku dozadu, kedy jasle fungovali v každej, v každom meste, niekde aj v obciach, kde boli nastavené pravidlá jasne, striktne, a ja poviem a nehanbím sa za to, že ideme v tých pravidlách aj naďalej, lebo jednoduché, jednoducho iné pravidlá neboli. Vtedy to patrilo pod gesciu ministerstva zdravotníctva. Jasle nemali s výchovno-vzdelávacou, nemali so školstvom žiadne prepojenie ani finančné, ani metodické a výchovnovzdelávaciu stránku mali podchytenú a vyjadroval sa, vyjadroval sa k jednotlivým postupom pridelený psychológ. Ako metodický orgán boli tzv. inštrukčné jasle, ktoré poskytovali komplexné metodické usmernenie. Samotný cieľ a najmä účel zariadenia detských jasieľ - a to si treba uvedomiť, lebo aby sme to neprepájali, jasle a škôlka, že pomaly sa nám to prekrýva - hovorí o opatere, starostlivosti a výchove detí, v nadobudnutí základných zručností samoobslužných úkonov, ktoré sa, samozrejme, spájajú aj s akýmisi počiatkami vzdelávania, ktoré však naozaj s ohľadom na vek týchto detí v detských jasliach nie je priorita. Sieť predškolských zariadení, ktoré sa vytvorili za súčasného, vtedajšieho, súčasného stavu, nepoňala tento druh zariadenia do svojej siete, predpokladám, že práve z tohto dôvodu.

    Chaos pri prestupe do škôlky, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky. Tento návrh hovorí o tom, že dieťa, ktoré dovŕši v kalendárnom roku tri roky, do konca tohto kalendárneho roka môže zostať v jasliach. V našich, ja poviem, ako to je v našich detských jasliach, to riešime tak, že ak je pretlak detí a očakávame ten pretlak detí, tak umožňujeme nástup oprávneného mladšieho dieťaťa a rodič dvojročného dieťaťa v dostatočnom predstihu komunikuje s vybranou školou dvojročného dieťaťa. Lebo to, čo vy vravíte, že po troch rokoch musí odísť, no ak by ostal tam, tak sa bude stretať šesťmesačné dieťatko, ktoré má právo na tie jasle, so štvor-, s pomaly 4-ročným, 4-ročným dieťaťom, ktoré patrí už jednoducho do škôlky, a to nie je dobré. Čiže už sa komunikuje o prestupe toho 2-ročného, ktorý môže ísť do materskej školy. Ak pretlak nie je, dieťa si ponecháme do konca školského roka, normálne. Ak rodič nepracuje alebo nevzdeláva sa, nebude prijaté do jaslí ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. V súčasnej dobe sú detské jasle pre ekonomicky aktívnych rodičov. Je to tak, najmä z povahy a filozofie prevádzkovateľa, teda podpora rodičom, ktorí sa chcú vrátiť na trh práce. Samozrejme, ak by sa filozofia zmenila a bol by dostatočný úzus všetkých kompetentných vrátane dostatku zdrojov na financovanie zariadenia z mestského rozpočtu a štátu, mohli by sme uvažovať o detských jasliach ako sociálnej službe pre všetkých obyvateľov mesta bez, bez rozdielu. Ak by sa štát rozhodol a upravil formu financovania detských jaslí, a štát dneska nefinancuje tie detské jasle, je to originálna kompetencia, to znamená, že si ju platíme, rodičia a mesto, a spolupodieľal by sa na financovaní potom okruh oprávnených osôb, môže zákon definovať pre všetkých, teda aj pre nezamestnaných.

    Tento zákon však v tejto oblasti nemení nič. Ani za súčasného stavu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedostanú do jasiel, lebo sú finančne náročné, a naše sú finančne náročné, kde sa platí 100 euro, nehovoriac už o tom, že sa platí 300 a viac euro. Za históriu našich detských jaslí sa nám neobjavila prihláška dieťaťa od sociálne znevýhodneného rodiča. Neprenášal by som zodpovednosť rodiča opatrovať a vychovávať svoje deti v tom najútlejšom veku na pleciach štátnych alebo samosprávnych, alebo aj súkromných zariadení a nezneužíval by som nedostupnosť tejto služby z dôvodu chudoby, ako sa tu niekde aj hovorí. V detských jasliach ide v prvom rade o opateru a výchovu a starostlivosť jemne pretkanou výukou, vzdelávaním, základných sebaobslužných úkonov, papať a pod. Nechcem ďalej spomínať.

    Deti z chudobnejších rodín na jasle kvôli zvýšeným cenám vôbec nedosiahnu, dnes sú jasle väčšinou súkromné. Po vybudovaní štátnych by mali mať možnosť prístup všetky deti. Tento zákon nerozdeľuje na jasle súkromné a štátne, nerieši financovanie jasiel ako sociálnej služby. Tak ako som spomínal, ako je financované. Kde v súčasnej dobe fungujú jasle tak, že sú deti aj z chudobnejších, v týchto jasliach z chudobnejších rodín? A majú byť vôbec jasle takýmto zariadením, teda zariadením, ktoré bude slúžiť na odkladanie detí za pár euro? Ja si myslím, že v žiadnom prípade.

    Tu nejde o vzdelávací proces, na rozdiel od materskej školy, ktorá už zo svojho názvu jasne hovorí, že ide v prvom rade o vzdelávacie zariadenie. Ak by boli štátne jasle, je to vec zhody navrhovateľa zákona a odbornej obce. Keďže si, keďže si obecné alebo súkromné jasle zriaďuje obec alebo fyzické, právnické osoby v rámci svojich rozpočtových možností, si upravujú podmienky aj platby za pobyt, zriaďovateľ a je teda aj na zriaďovateľovi, aby si stanovil výšku platby. Všetky platby v sociálnych zariadeniach sa odvíjajú od ekonomicky oprávnených nákladov. Takto sme stanovili platbu aj my v našich detských jasliach. Bohužiaľ, rozdiel medzi, v mzdách a cenách za prenájom sa premietajú aj do ekonomicky oprávnených nákladov, a preto sú aj tie rozdiely regionálne, čo sa týka jasiel.

    Hrozba astronomických pokút. No tam, kde sa ukladá nejaká povinnosť, nejaká pokuta musí byť. Myslím, že aj pozmeňovacími návrhmi boli oddialené tie povinnosti, aby sa tie, tí prevádzkovatelia jasiel dostali na úroveň, ktorú požaduje tento zákon.

    Finančné náročné zmeny, nadbytočné a finančné náročné nariadenia v oblasti hygieny, personálu či kapacity. V našich jasliach, ktoré považujem za štandardné, a dovolím si tvrdiť, že aj ukážkové, dnes spĺňame úplne všetko, lebo to považujeme za úplne normálne a štandardné bez toho, aby nám to zákon prikazoval. Áno, aj tento štandard stojí peniaze a všetko takéto bude stáť peniaze. U kadejakých pokútnych to problém môže byť. Ja nehovorím, že všetky súkromné sú takéto, a nechcem ich hádzať do jedného vreca, lebo musia splniť podmienky, ktoré stanovuje zákon. To je vec pohľadu a snahy dostať sa na určitú úroveň, kvalitu napĺňať štandardmi. Avšak vieme, že existujú jasle v rodinnom dome, kde majú deti svoje osobné veci v takých úložných priestoroch, kde by, ktoré by som ja ani ako pivnicu nevyužíval. Keď sa deti vracajú z dvora, ostrekujú ich hadicou, ktorú by som nepoužil ani na zalievanie svojej záhrady, a spávajú na matracoch, ktoré sú cez deň nahádzané na jednej kope bez možnosti vetrania. Videl som aj také video. Aj toto chce odstrániť tento zákon. Ak to nevadí rodičom týchto detí, lebo sú radi, že majú poriešenú opateru u detí, keď sú v práci, tak nám to vadiť musí. A malo by to vadiť aj iniciátorom tejto výzvy, ktorú adresovali aj nám, poslancom.

    Zbytočné poplatky pre VÚC za registráciu 66 euro, to hádam nie, že toto má predražovať vlastne celú túto službu. To hádam nemyslíte vážne, že 66-eurový jednorazový poplatok predraží poplatky za jasle.

    Čo sa týka, kurz s otáznymi nákladmi, to znamená opatrovateľ nemá formálne vzdelanie v odbore a bude si ho musieť doplniť na 220-hodinovom kurze, 220-hodinovom kurze. Dovzdelanie z môjho pohľadu úplne legitímne. Ako pre takmer každé iné povolanie. Snáď sa nebudeme tváriť, že profesionálne opatrovať môže naše deti hocikto. Tam sú deti od šiestich mesiacov a voľakedy to mohli robiť len zdravotné sestry. Aj v našich jasliach máme väčšinou zdravotné sestry, a tieto sa starajú o tieto detičky. Skôr benevolentnosť zákona v tomto smere bola z môjho pohľadu trestuhodná. Nebavíme sa predsa o stovkách či tisícoch eur za tento kurz a v súčasnej dobe opatrovateľský kurz pre dospelých stojí od 140 do 200 euro a ani opatrovateľkám v opatrovacej službe, ktoré máme pre starých ľudí, nikto nepreplácal dodatočné náklady na povinný, znovu 220-hodinový kurz. Od roku 2009 je to povinnosť mať takéto odborné vzdelanie. Napokon žiadna zdravotná sestra si ho nebude musieť dopĺňať, v zmysle návrhu je toto vzdelanie akceptovateľné. Už len opatrenie dieťaťa z pohľadu zdravotných ťažkostí, bezpečnostných, schopnosti naučiť dieťa rozvíjať samoobslužné úkony, komunikácia s rodičmi, s lekárom, so psychológom by mala mať určitú úroveň, zmysel a cieľ. Bez určitého stupňa vedomostí to nie je možné zabezpečiť k spokojnosti a bezpečnosti dieťaťa a rodičov.

    Dovolil som si dať taký môj pohľad na to, že tento zákon je jednoducho potrebný. Ja viem, že sa to dotkne určite financií mnohých súkromných zriaďovateľov, avšak nemôžme sa tu tváriť, že pravidlá keď neexistujú, tak je to dobre a zvlášť v takýchto prípadoch, kedy sa skutočne jedná o malé deti, kde skutočne môže dôjsť aj k ublíženiu takýmto deťom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Antal, klobúk dole pred vami, myslím, že ste jediný, ktorý vystúpili v prospech tohto zákona, odvaha celkom, ale tak teraz znesiete trošku kritiky, vlastne ste to čakali.

    Zrejme ste hovorili o Žiari nad Hronom, keď ste hovorili o meste, kde teda sú vaše štátne jasle takzvané, a vraveli ste, že to nemáte súkromné. Tak za ten čas, čo ste rozprávali, tak ja som tam narátala sedem súkromných, ktoré som len tak našla na internete. Tak si to tam, keď chcete, môžem vám dať potom názvy, tak si to pozrite. Hovorili ste o tom, že máte jasle pre dvadsať detí, blahoželám. Takisto som na internete našla, že v Žiari nad Hronom je 18-tisíc ľudí, ktoré majú deti, takže super, že v dvadsiatich zabezpečujete, len tých ďalších sedem zariadení, ktoré som našla, a im, ich klientom komplikujete život.

    Čo sa týka tých priestorov, vraveli ste, že sú tam v tých súkromných často hrôzostrašné priestory, že tam oblievajú deti hadicou, keď idú z dvora, že spia na matracoch. Neviem, či o tom viete, ale existuje vyhláška č. 527 z roku 2007, ktorá bola záväzná a je záväzná aj pre súkromníkov, ktorí fungujú dnes. A táto vyhláška hovorí o tom, v § 2, aké veľké priestory majú byť na jedno dieťa, aká má byť herňa, aká má byť spálňa, koľko miesta je potrebné na jednu stoličku, na jednu postieľku, v akej výške majú byť vešiačiky. A neviem ako iní, naše zariadenia napr. toto spĺňajú a nepotrebujeme k tomu štát, samozrejme, stačí kontrola hygieny, ktorá keď bude účinná, tak toto platí. Takže myslím si, a to, čo, že prídu z dvora a ostriekajú ich hadicou, tak to neviem, či teda vy, vyriešite týmto zákonom. A čo sa týka služieb, no, v našich súkromných zariadeniach je psychológ, logopéd, angličtina, tenis, korčuľovanie, tanec, hranie, počítače, canisterapia, joga, je tam zdravá strava, online prenos. Nepotrebovali sme na to štát, aby toto všetko bolo v našich súkromných jasliach, takisto ako to nepotrebujú kolegovia z tohto biznisu. Nepotrebujeme vás na to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja, naopak, chcem možno aj tak pochváliť pána primátora, že teda naozaj videl takú komplexnosť v tom, že, že sa rozhodol aj tie jasle otvoriť, lebo málokto z tých starostov a primátorov má takúto odvahu, ale ja vidím skôr problém v tom, ja rozumiem, ako rozmýšľate, ako kontinuálne, a vám je to jedno odkiaľ, lebo vy pozeráte ako na samosprávu ako na takú.

    Ale ak naozaj ja vidím genézu, ako tie sociálne služby vznikajú a kde vedú a jak sa tá kvalita mení, preto hovorím, že nie je to správne zaradiť medzi sociálne služby, ja by som to fakt skôr videla a aj sám ste hovoril o všetkých stupňoch vzdelávania, že máte, tak ste začali vlastne vašu rozpravu, čiže vy ste hovorili skôr v tej filozofii školstva, nie vo filozofii sociálnych vecí. A ja vám poviem tak, že naozaj táto služba môže dať priestor matkám, ktoré majú prvé dieťa ťažko zdravotne postihnuté, a budete mať v tých jasliach dieťa 7-ročné a deti do troch rokov. A verte tomu, že každá tá matka, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, by chcela mať v bežnej škôlke alebo v jasliach to dieťa. To znamená, že môže sa vám stať, že budete mať tie deti do troch rokov a následne tam budete mať zdravé telesne postihnuté dievča, len na vozíku, ale intelektom v poriadku, a to je naozaj veľký problém potom, čo sa týka ustrážiť kvality pre poskytovanú službu.

    Ja preto hovorím, že nie je správna tá forma, kde sa to zvolilo. Ja vás obdivujem, že máte tie jasle.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja takisto musím povedať na úvod, že absolútne kvitujem, že ste s takýmto záujmom pristúpili k tejto tematike, a takisto aj, že ste takto obsiahlo reagovali na ten email, ktorý som vám poslala. Takže za toto máte naozaj veľkú pochvalu.

    Ale aby som išla tiež bod po bode, hovorili ste, že jasle v minulosti boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. No tak keby sme sa mali, a v minulosti to bolo tak a tak, tak keby sme sa na to mali takto pozerať, tak prečo sú teraz pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a nie zdravotníctva, keby ste teda mali ísť podľa vašich, podľa vašich predstáv. Fakt je ten, že žijeme v inej dobe a je potrebné sa prispôsobiť iným pravidlám, a tento zákon tú realitu nezohľadňuje.

    Ďalšia vec, jasle verzus škôlka, ste hovorili, že sa to tu mieša. No, mieša sa to preto, pretože tu stále nemáme nejak dobre zadefinované, čo sú jasle, čo je škôlka, a potom sa nám deje to, že teda niektoré deti, ktoré majú dva roky, sú v jasliach a niektoré sú v škôlke, ako som spomínala, čo teda nie je dobré. Hej, ale nehovorím, že to je predmetom tejto novely, ale je to fakt, ktorý tiež pôsobí na túto novelu. Chcem tým povedať, vy ste hovorili, že v jasliach by potom boli 6-mesačné detičky a potom by, a boli by aj 3-ročné detičky. To isté aj v škôlkach. V škôlkach sú 3-ročné deti a 5-ročné deti napríklad, hej. Dobré jasle vedia takéto veci, takéto skupiny detí oddeliť a majú ich skrátka v iných, iných skupinách. V tomto ja problém nevidím.

    Ďalej hovorili ste o kvalite, práve tento zákon, táto novela spôsobí, že tá kvalita bude obchádzaná, pretože hovorí o tom, že je potrebné zaradiť škôlky do registra sociálnych služieb, teda, pardon, škôlky, jasle. A tie, ktoré sa do toho registra nezaradia, budú lacnejšie, nebudú musieť spĺňať všetky tie kritériá a rodičia si potom možno nevedomky vyberú aj tie horšie jasle, ktoré budú menej kvalitné.

    No, a teda mám už málo času, len som chcela povedať, že tu nikto nehovorí o tom, že pravidlá nie sú dobré. Pravidlá sú O. K., len je potrebné ich nastaviť dobre a efektívne.

  • Reakcia na faktické, pán poslanec Antal.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Cigániková, no neviem, že máme sedem jaslí, priznám sa. Neboli za mnou ani ma neoslovili, že máme niečo zmeniť v tomto zákone, takže zrejme sú spokojné, a skutočne o tom nemám vedomosť a ani ma nikdy nenavštívili. A ja vás chápem, ste zriaďovateľ takisto nejakého zariadenia takéhoto a klobúk dole pred tými, čo to robí normálne a poriadne. Ja stále, ja som aj tu hovoril, že toto najviac postihne tých, čo to tak jednoducho nerobia a mali by to. Či už odborne, alebo kapacitne, mali by mať určitú úroveň.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za kompliment, ak to tak môžem aj chápať, beriem tie argumenty. A čo sa týka ešte, ja som zabudol jednu vec, toho zobratia detí. Napríklad u nás to bude tak alebo je to tak, pokiaľ máme dosť detí takých rodičov, ktorí sa pripravujú na povolanie, pracujú a tak ďalej, tak uprednostňujeme alebo uprednostníme tie. Ak nám ostane kapacita, pravdaže že zoberieme aj deti iných rodičov. Ale nemáme zásadný problém, že by sme mali trebárs málo, málo jaslí alebo malú kapacitu jasiel, hoci máme 18-tisíc obyvateľov. A možno aj práve preto, že tam fungujú tie súkromné. Neviem, ako fungujú, lebo ani osobnú skúsenosť nemám, ani moji známi mi nepovedali, že dali do takého zariadenia, čiže neviem na to odpovedať.

    Tie 2-ročné deti, vravím, ja som sa to snažil vysvetliť. My už sledujeme to, že jednoducho to dvojročné dieťa, pokiaľ má tie návyky, ktoré má mať, a v prvom rade, že chodí na toaletu a tak ďalej, tak vtedy dieťa môže ísť do škôlky. A tam je už v tom prostredí, kde sa má vzdelávať, kde proste už má sa iným spôsobom napredovať. Ja sa bojím jedného, že aby sme to nedali k tomu, že už pomaly v jasliach sa majú vzdelávať, a neviem, či nie už aj čítať, ale to už je tak pritiahnuté na vlasy, že ako keby tá doba nás už k tomu tlačila, že takéto deti už majú byť úplne niekde inde.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem teda rozpravu písomnú za skončenú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková. Upozorňujem, že v zmysle novely rokovacieho poriadku desať minút.

  • Ďakujem pekne. Ja si beriem slovo teda aj k tej druhej časti zákona, o ktorom hovorila aj kolegyňa Jurinová, kde sme opomenuli trošku stacionáre a zamerali sme sa naozaj na jasličkový zákon. Aj tie stacionáre predchádzali určité debaty, či teda ich zobrať alebo nezobrať pod správu ministerstva. Ja si, naopak, myslím, že samo ministerstvo videlo, že teda samosprávy nie sú veľmi činné a že je potrebné niečo s tými seniormi robiť. A teda zobralo si to pod svoju gesciu, čo ako myšlienku zase filozoficky musím uznať, že bolo dobré aj z môjho pohľadu, keď, keď to preberali.

    Druhá vec je, že my celkovo vnímame tých seniorov a tie sociálne služby len cez určité typy. A to, že nám vyskočili napríklad, že sa zneužívajú stacionáre, je výsledok toho, že tie, do tých stacionárov alebo do tých zariadení sociálnych služieb, kde sa poskytuje starostlivosť pre seniorov, sa nezaraďujú ľudia podľa odkázanosti presne nastavenej. To znamená, ak máte, ja neviem, denný stacionár, tak môžte mať tam teraz podľa nového od III. stupňa, ale mohli ste mať aj od II. stupňa, ale mohli ste tam mať aj človeka, ktorý je na VI. stupni odkázanosti. To znamená, prakticky to vyzeralo tak, že ak bola obec väčšia, tak dobre, pustili sa do toho, že urobili denné stacionáre, ale mali tam tak miešanú, tak miešanú skupinu tých seniorov, že boli tam aj ľudia, ktorí si v pohode prešli a možno vypili kávu, ale mohli tam byť aj ľudia, ktorí naozaj potrebovali celodennú starostlivosť, lebo ich dcéra so zaťom pracovali, a to znamená, že nič nablízku iné nebolo, napr. zariadenie pre seniorov alebo špecializované zariadenie, a preto do tých stacionárov zaraďovali aj ľudí s vyšším stupňom odkázanosti.

    Čo sa stane teraz? Teraz ideme likvidovať práve tých, ktorí to zneužívali, ktorí tam možno prišli na kávu. Ale je to problém nastavenia zákona, že my sme nepovedali, že nemá to byť od II. stupňa, že čisto v stacionároch majú byť len ľudia s III. stupňom odkázanosti a majú tam byť odvtedy dovtedy. A nie teraz, ak sa nám ukázalo pár prípadov, kde sa zneužívajú stacionáre, sme húfne začali robiť také reštrikcie, že vlastne naozaj aj tie dedinky, kde sú tí ľudia so VI. stupňom odkázanosti, lebo nebudú do najbližšieho okresného mesta voziť tých seniorov počas dňa, tak ich zlikvidujeme, lebo nastavíme také podmienky, že jednoducho nebude to môcť obec udržať. Takže ja len zase chcem poukázať na rovnaký princíp, ako hovorím pri jasličkovom zákone.

    Je veľmi dôležité vždy dopredu si pomenovať, čo chceme tým, tou-ktorou sociálnou službou dosiahnuť. Ak sme chceli niekedy, ja neviem, kluby dôchodcov zmeny zmeniť na denné stacionáre, mali sme si to pomenovať. Bude tam taký druh, taký typ seniorov. Čiže vieme si predstaviť, čo by potrebovali takí seniori, a bude to aj menej zaplatené. Ale nie, tam dáme aj VI, aj IV, aj V, lebo v podstate tam môže ísť aj taký, a potom keď vidíme, že to zneužíva pre tých kávičkárov, tak zrušíme komplet všetkých, aj tých, ktorí, ktorí z tej dedinky nemajú čas alebo nemá ich kto odviesť do toho najbližšieho okresného mesta. Čiže naozaj buďme veľmi citliví pri tom, keď stanovujeme typ sociálnej služby. Buďme naozaj profesionálni v tom, čo myslíme konkrétne, zadefinujeme si tie veci a nebude sa stávať to, že sa tie služby budú zneužívať.

    Problém celkovo seniorov je, že sa nám začína prelínať rôzne typy sociálnych služieb a už takmer v každej sociálnej službe, ktorá je zameraná na seniorov, sa nám objavujú ťažké stavy. Napríklad niekedy boli v zariadení pre seniorov takí dôchodcovia, ktorí boli naozaj vitálni a chodili. Ale už aj tí vitálni, ktorí tam napríklad už dnes sú 15 rokov, chradnú na zdraví, lebo to je normálna vec s tými rokmi. A dostávajú sa nám do štádia, kedy sa odkázanosť znižuje. To znamená, že majú úplne iné potreby tí seniori ako pred 15 rokmi, keď nastúpili do tých zariadení pre seniorov. Preto tí poskytovatelia sociálnych služieb teraz bojkotujú, že naozaj potrebujú zvýšený príspevok. Nie preto, že chcú na tom zarobiť, nie preto. Preto, že jednoducho sa im mení cieľová skupina, o ktorú sa starajú. Tí starkí sa nám dostali o 15 rokov zdravotne, mentálne úplne inde a na základe toho potrebuje ten poskytovateľ proste podporu zo strany štátu. A preto sme dávali vlastne aj pozmeňovák na to, aby práve zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opatrovateľské služby boli teda mimoriadne aspoň na tento rok, pokiaľ nezačne platiť nová novelizácia zákona o sociálnych službách, podporené, lebo je naozaj dokázateľné, aj to si môže ministerstvo vyžiadať, akú odkázanosť majú v tých ZPS-kách. Je to naozaj nejaká trojka, ktorá tam ani nemá čo robiť? Naozaj sú tam ľudia, ktorí potrebujú pomoc inej fyzickej osoby, lebo potom ich život je nedôstojný, potom majú dekubity, lebo ošetrovateľská starostlivosť sa neposkytuje v zariadení sociálnych služieb?

    V zákone o sociálnych službách je ošetrovateľská starostlivosť postavená tak, že v určitých typoch sociálnych služieb ju môžte, ale nemusíte poskytovať. To znamená, ak ju neposkytnú tomu človeku v tých zariadeniach sociálnych služieb, znamená, že neporušili zákon. A pritom sa zhoršuje stav toho konkrétneho človeka. Ale on má inde, v najvyššom doklade nášho štátu, v ústave, zakotvené ochranu zdravia. To znamená, ak naozaj neprepojíme systém sociálno-zdravotnej starostlivosti u seniorov, my môžeme nachádzať zneužívanie sociálnych služieb, ako sme to nastavili práve v denných stacionároch, na každom type sociálnych služieb.

    My musíme urobiť poriadok. My už ošetrovateľské úkony máme, deväť. Ale nám treba komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Aby nám tí ľudia, tí seniori, neprichádzali na oddelenie dlhodobej starostlivosti, kde možno zomrú a kde možno nezomrú. Alebo budeme nastavovať ťažké peniaze zdravotnej starostlivosti, lebo nezvládame základnú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. To je problém. Nie je problém to, že to niekto zneužíva. Na to sú kontrolné mechanizmy, na to je právomoc každého, každej inštitúcie, ktorá má príslušnosť a ktorá má kontrolovať vykonateľnosť tých odborných činností, ktorá sa má tam diať. Ale problém je v tom, že si zase, sme si zadefinovali, čo sa tam má poskytovať a čo sa neposkytuje. Lebo nepozeráme na to prierezovo. Veď ten starý človek potrebuje tak opateru, ako potrebuje zdravotnú starostlivosť k svojmu životu. A nie je možné oddeliť. Keď je človek na veľkom utrpení a leží na, na posteli, aby my sme mu povedali, tak viete čo, my nemáme peniaze na sestry, lebo ony sú v nejakom stupni, a my na to nemáme peniaze, tak musí mu stačiť opatrovateľka, ktorá nemá právomoc podávať lieky alebo teda dávkovať lieky. Nevie monitorovať stav, kedy je to horúčka z diagnózy a kedy je to následne už zhoršený stav, kde ten človek sa nám môže dostať do vigilika, do stavu vigilika.

    Toto je problém, že dnešné sociálne služby nefungujú tak, ako by mali, a stoja nás strašné veľké peniaze. Takže treba urobiť v tom poriadok a viaczdrojové financovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Áno, kolegyňa Gaborčáková otvorila problém, druhý problém alebo druhú oblasť, ktorého sa týka novela tzv. jasličkového zákona alebo teda zákona o sociálnych služieb, a to sú denné stacionáre.

    Naozaj mi je ľúto, že aj pán prezident nezamieril tú pozornosť na túto poskytovanú službu a nechal to v stave, v akom to navrhla vláda. To mi je ľúto, pretože dôjde aj pri tejto príležitosti, alebo vďaka tejto novele môže dôjsť k zhoršeniu poskytovania služby, ktorá v zákone je.

    Vypracovali sme aj niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré vôbec neboli politické. Boli naozaj len reálne zlepšujúce službu a život zdravotne postihnutým, ktoré neboli ministerstvom prijaté, aj keď to zo začiatku vyzeralo nádejne. O to viac je mi ľúto, že všetko nechávajú v pôvodnom stave. Kolegyňa otvorila veľmi širokú tému, ktorá sa už rieši možno štyri roky, možnože aj šesť rokov, ale doteraz neni vyriešená. Ministerstvo síce garantuje, že to vyrieši, ale obávam sa, že to asi nebude také jednoduché.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Naozaj chcela som upozorniť aj na problematiku, na..., ktorá sa zužuje len na zneužívanie v stacionároch. A ja si nemyslím, že naši seniori si zaslúžia to, aby sme to zužovali na to, že zneužívajú nejaké sociálne služby.

    My ako ľudia, ktorí naozaj vedú tento štát, sa musíme zaoberať tým, že naozaj ide húfne veľký počet ľudí, ktorí sa nám dostávajú do starostlivosti. A ja už mám dnes štatistiky hospitalizácií ľudí nad 63 rokov za predošlé roky, a kde porovnateľne naozaj sú čoraz viac ľudí hospitalizovaných. Čiže toto je len kvapka v mori, čo nás čaká vyriešiť v tomto štáte. A naozaj musíme dať všetci hlavy dohromady, či pravica, či ľavica, aby sme tým starkým naozaj pomohli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči. A pán spravodajca nechce zaujať stanovisko, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je pod tlačou 352.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Magdaléne Kuciaňovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Rokovanie o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 352.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352).

    Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 352) na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí č. 5156/2016 Kancelária prezidenta Slovenskej republiky z 22. decembra 2016 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti V navrhol desať pripomienok, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 365 z 22. decembra 2016 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý určil aj ako gestorský výbor.

    K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru dňa 17. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na schôdzi výboru dňa 31. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

    Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:

    1. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 1 až 6,

    2. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 7 až bod 10,

    3. o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352) ako celku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 37 z 31. januára 2017.

    Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania a predkladala návrhy na ďalší postup.

    Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Bude 17.00 hod., čiže vyhlasujem prestávku do 17.05 a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam o odrokovaných bodoch.

    Najprv by sme mali hlasovať o návrhu na zmeny v zložení stálej delegácie Národnej rady (tlač 411).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 411.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za hlasovalo 144 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním, a to hlasovaním o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky, (tlač 350).

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Karolovi Farkašovskému, nech sa páči.

  • Hlasovanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 350.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo deväť poslancov, z toho dvaja poslanci písomne, pán Bernaťák a Simon, a ústne sedem poslancov, páni Dostál, Budaj, Poliačik, Krajniak, Krajčí, Kollár a Drobný.

    Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu spoločne o pripomienkach 1 a 2 prezidenta uvedených v časti III spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 110, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pripomienkach, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení uvedených pripomienok prezidenta.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 103, proti 30, 10 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený, to znamená, po opätovnom prerokovaní sme schválili túto novelu.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o zákone tiež z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky (tlač 351).

    Prosím spoločného spravodajcu pána Jozefa Buriana, aby hlasovanie uvádzal.

    (Hlasovanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 351.)

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v zmysle § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku dajte hlasovať spoločne o pripomienkach pána prezidenta pod bodmi 15, 19 a 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 120, proti 6, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 14, 16 až 18, 20 až 24 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 40, proti 28, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch ústavnoprávneho výboru v zmysle § 90 o rokovacom poriadku pod bodmi 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch ústavnoprávneho výboru, pokiaľ som dobre počul.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 107, proti 2, zdržalo sa 34 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tieto body boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o pripomienkach pána prezidenta a pozmeňujúcom návrhu ústavnoprávneho výboru, sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Áno, ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok a pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, proti 50, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh vrátený pánom prezidentom po opätovnom prerokovaní sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme za chvíľočku pokračovať ďalším prerokovaním, teda ďalšieho vráteného zákona, kde je prihlásených zatiaľ písomne, štyria poslanci sa prihlásili, nevieme, koľkí sa prihlásia ústne, ale vzhľadom k tomu, že boli vykázaní niektorí poslanci z rokovania a ďalší bod po prerokovaní toho vráteného zákona, to je práve bod, ktorý sme teda povedali, že v rámci toho bodu môžu vystúpiť a sa ospravedlniť tí poslanci, a kto je vykázaný, samozrejme, nemá právo vystupovať, len hlasovať môže.

    Takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas, že ak by došlo k tomu, že dnes predsa začneme rokovať o bode číslo 5, či by sme to nemohli preložiť a začať s tým bodom zajtra ráno o 9.00 hod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne za súhlas.

    Pán poslanec Droba, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem sa ospravedlniť, hlasoval som chybne v tlači č. 350. Chcem iba opraviť, že hlasoval som omylom za a chcel som hlasovať proti. Opäť tlač č. 350, zákon o náboženskej viere a postavení cirkví. Ďakujem.

  • Ďakujeme.

    Pani poslankyňa Petrík.

  • Ja by som tak isto chcela sa ospravedlniť a nahlásiť svoju vlastnú chybu pri hlasovaní, teda neviem ako konkrétne nazvať to hlasovanie, ale bolo to hlasovanie o tom druhom súbore pripomienok pána prezidenta, lebo tam boli teda dve hlasovania, som hlasovala omylom proti a chcela by som byť za. Ak sa to dá ešte opraviť. Ten druhý súbor pripomienok pána prezidenta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a potom budeme pokračovať. Zároveň vyzývam poslancov, ktorí poprípade majú niečo, čo chcú prerokovať s ďalšími kolegami, aby to robili mimo rokovací priestor, aby sme mohli rokovať v kľude.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teda budeme pokračovať v rokovaní, a to vráteným, prezidentom vráteným zákonom o štátnej službe (tlač 352).

    Prosím teraz pani poslankyňu Kucianovú, aby... Pani poslankyňa Kucianová, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajkyňu. Do rozpravy písomne sa prihlásili pani poslankyňa Remišová za klub OĽANO a potom ešte pán poslanec Beblavý, pán poslanec Budaj a pán poslanec Matovič.

    Takže v rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Remišová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o väčší kľud.

  • Rokovanie o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 352.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme opäť o zákone o štátnej službe, ktorý my sme označili, celú filozofiu zákona o štátnej službe sme označili ako zlú, hlasovali sme proti a teraz tento zákon prezident znovu vracia do parlamentu. Vracia ho s odôvodnením, že tento zákon tvorí nerovnosti pri odmeňovaní zamestnancov rôznych služobných úradov, a konkrétne sa jedná, poukazuje na príklad zamestnancov Kancelárie prezidenta.

    Ja by som chcela poukázať na to, že zákon zachováva nielen nelogické rozdelenie, rozdielne odmeňovanie zamestnancov Kancelárie prezidenta a napríklad Kancelárie Národnej rady, ale takisto vo všeobecnosti robí veľké rozdiely medzi odmeňovaním zamestnancov v štátnej správe. A teraz uvediem aj príklad. Odborník na ministerstve financií v najvyššej, deviatej platovej triede bude mať funkčný plat o viac ako 200 eur nižší ako pracovník Kancelárie Národnej rady. Je to znevýhodnenie mnohých šikovných a zapálených zamestnancov štátnej správy oproti zamestnancom Kancelárie Národnej rady. Týmto nechcem povedať, že zamestnanci Kancelárie Národnej rady neodvádzajú dobrú robotu a nepodporujú prácu Národnej rady, napríklad Parlamentný inštitút, ktorý odvádza výbornú prácu. Avšak takéto nelogické rozdiely v odmeňovaní tvoria, tvoria diskrimináciu medzi úradníkmi, ktorí robia na tých istých alebo podobných pozíciách. Okrem toho riadenie krajiny a zlepšovanie života obyvateľov je rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako zabezpečovanie riadneho chodu Národnej rady. A myslíme si, že odborníci na ministerstvách by mali byť oceňovaní rovnako alebo lepšie, ale hovorím, minimálne rovnako ako napríklad zamestnanci Kancelárie Národnej rady. A nevidím dôvod v tom, aby Kancelária Národnej rady bola z nejakého dôvodu v odmeňovaní zamestnancov zvýhodňovaná.

    Čo sa týka celkovej filozofie zákona o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že tento zákon, ktorý je ex ante kondicionalitou, to znamená, že bez neho ministerstvo sociálnych vecí nemôže začať čerpať eurofondy, bez prijatia tohto zákona, je robený narýchlo a šitý horúcou ihlou a takisto tento zákon nerieši to, ako pritiahnuť do štátnej správy najšikovnejších, motivovaných ľudí a ako ich tam aj udržať. Všetci si asi spomíname na nedávny rozhovor Moniky Filipovej v médiách, ktorá hovorí práve o chronických problémoch na ministerstvách. Konkrétne v jej prípade to bolo na ministerstve vnútra. Je to študovaná mladá dáma, v zahraničí študovala diplomaciu a chcela robiť práve na ministerstve vnútra, lebo práca ju tam baví. A takýchto ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe, sú stovky. Robia tam, lebo ich to baví. A často tam robia aj napriek tomu, že podmienky sú demotivujúce.

    Ja som to už spomínala aj minule, že často dostávame desiatky podnetov od ľudí, ktorí sa sťažujú na to, že upozornili na nejaký problém a dostali po hlave od nadriadeného. Títo nadriadení, to sú zväčša nominanti, politickí nominanti, najmä na vyšších pozíciách. A akonáhle si zamestnanec, radový zamestnanec, dovolí vyjadriť kritický názor alebo niečo navrhnúť, nejaké, ńejaké opatrenia, tak často je za to perzekvovaný a dokonca sme mali aj jeden alebo niekoľko prípadov skutočnej šikany na..., na..., na pracovisku.

    Táto mladá dáma, pani Filipová, pomenúva aj viaceré problémy, ako je nekomunikácia medzi nadriadený - podriadený. Pomenúva aj to, že sa neriešia veľmi dôležité problémy, že tie sa odsúvajú, a riešia sa veci, ktoré vôbec nie sú, nie sú systémovými zlepšeniami, a hovorí o tom, že vlastne rieši dilemu, či tam ostať alebo či odísť. A myslím si, že tento zákon o štátnej službe bol veľkou príležitosťou, ako vytvoriť motivačné prostredie práve pre takýchto ľudí, ktorých práca v štátnej správe baví, vidia ju ako hodnotu, vidia ju ako službu pre spoločnosť a chceli by v štátnej správe pracovať.

    My sme poukazovali na problémy, ktoré zákon o štátnej službe má. Jedným z problémov boli výnimky z výberových konaní. Myslím, že v zákone existuje stále až, myslím, že trinásť situácií, kedy výberové konania sa nemusia uskutočňovať. Poukázali sme na to..., to znamená aj na vedúce pozície, to znamená, že nie na každú vedúcu pozíciu bude transparentné výberové konanie.

    Takisto sme poukazovali aj práve na odmeňovanie zamestnancov s tým, že ponecháva v platnosti osobný príplatok až do výšky 100 %. A takisto dostávame odozvu od zamestnancov štátnej správy, že prideľovanie osobného príplatku je často veľmi netransparentné. Ani neviete, kto ho dostal, prečo ho dostal, nie sú jasne stanovené kritériá. Dvaja ľudia robia tú istú prácu, jeden dostane osobný príplatok 80 %, druhý dostane 25 eur, 5 % napríklad. Čiže nemotivačné prostredie, nemotivačné odmeňovanie, navrhovali sme, aby sa znížila, znížil podiel osobného príplatku na odmeňovaní zamestnanca alebo aby tento osobný príplatok bol naviazaný na presne stanovené kritériá, pretože zavádzame nejaké bodové hodnotenie pre zamestnancov štátnej správy, ale to bodové hodnotenie nemá oporu v tom, ako sú odmeňovaní zamestnanci. To znamená, koľko, to, že budete mať 100 bodov, neznamená, že dostanete 100 % osobný príplatok. Čiže minimálne nejakým transparentným spôsobom by sa mal osobný príplatok naviazať na, na hodnotenie.

    Upozorňovali sme aj na problém transparentnosti a etiky v zákone o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že nie je dostatočne ošetrený konflikt záujmov. Boli prijaté pozmeňovacie návrhy, napriek tomu si myslíme, že stále je to málo. K etickému kódexu, ktorý má vytvoriť rada, sa nemôžeme vyjadriť, pretože tento etický kódex bude robený až v druhom, v druhom kroku.

    Takisto sme hovorili o tom, že veľkým problémom v štátnej správe vo všeobecnosti a vo verejnom, vo verejnom, vo verejnej správe je praktika tzv. otáčacích dverí. To znamená, že robil sa prieskum v OECD, a štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkcie a pozície vo verejnom sektore a následne prešli do lobistických spoločností. A my nemáme nikde evidenciu a nevieme, ktorí z týchto, ktorí z týchto lobistov za čo lobujú a čo majú v portfóliu, a nemáme ich nikde evidovaných. Vláda doteraz neprijala účinný zákon o lobingu.

    Takže aj keď nový zákon rieši niektoré čiastkové problémy, napr. jeden z problémov rieši ten, že nemôžete už vyhodiť zamestnanca bezdôvodne, potrebujete na to nejaký dôvod. Ten dôvod stále napríklad ostáva, že organizačná zmena. Všetci zamestnanci v štátnej správe vedia, že spraviť organizačnú zmenu je to najľahšie, čo nový, nový minister alebo nový vedúci služobného úradu urobí, organizačných zmien sa, sa robia často, čiže stále vyhodiť zamestnanca je pomerne jednoduché. A rieši, takisto rieši hodnotenie, čo sme oceňovali, že, že sa zavádza nejaké hodnotenie, no na druhej strane sme poukázali na to, že hodnotenie nie je nejako naviazané na finančné ohodnotenie.

    A celkovo... A keď si to zoberieme, že štátna, štátna služba a fungujúca štátna verejná správa, v ktorej robí viac ako 250-tisíc ľudí, je zodpovedná za to, aké služby štát dáva svojim občanom. Čiže či budeme mať dobré zdravotníctvo, či úradníci sa budú správať k ľudom milo na úradoch, či im budú vychádzať v ústrety, či úrady budú fungovať, to všetko závisí od toho, ako bude nastavená atmosféra a taká tá kultúra služby ako bude nastavená v štátnej správe. Treba si uvedomiť a často ľudia samotní ľudia sú veľmi málo nároční voči, voči zamestnancom štátnej správy, pretože štátna správa tu neni kvôli..., ani kvôli ministrovi, ani kvôli vláde, celá štátna správa a verejná správa tých 250-tisíc ľudí, ktorých zamestnáva a ktorých ľudia platia zo svojich daní, je tam z jedného jediného dôvodu a je tam kvôli službe pre občana. Čiže tým pánom, ktorému by mala poskytovať dobré služby, je pán občan. Často, naopak, žiaľ, sa zdá, že pánom je niekedy úradník, a nie občan. Prezidentove pripomienky, pre ktoré vrátil zákon, plne podporujeme, myslíme si, že vytvárať pre podobné inštitúcie alebo rovnaké inštitúcie, ako je Kancelária Národnej rady a Kancelária prezidenta, rôzne podmienky odmeňovania a veľmi odlišné, lebo napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady výrazne stúpne, stúpnu, stúpnu platy v platovej tarife, je nesystémové a hlavne je to nespravodlivé voči úradníkom a zamestnancom.

    Takže sa plne stotožňujeme s prezidentovými pripomienkami, ale zároveň stále si myslíme, že zákon o štátnej službe, tak ako bol navrhnutý, nespĺňa princípy, ktoré my v hnutí, v hnutí presadzujeme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pani poslankyne 3 faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem kolegyni Veronike Remišovej za príspevok a za to, že pripomenula, že tento zákon je robený veľmi účelovo kvôli čerpaniu eurofondov a, bohužiaľ, napriek tomu, že takýto zákon je potrebný a že má aj svoje svetlé momenty, tak nie je spravený žiaden plán implementácie tohto zákona. Je tam iba niekoľko mesiacov na to, aby sa štátne úrady tomuto prispôsobili, pritom ak by sa mal poctivo aplikovať, tak tie zmeny sú v niektorých prípadoch až revolučné. Avšak tá implementácia bude veľmi povrchná a bude naoko, bohužiaľ, kvôli eurofondom.

    Čo sa týka miezd a odmeňovania, a ako sme počuli, tých tabuliek, ktoré určujú, že na ktorom úrade ktorá kategória zamestnanca má mať presne aký plat, tak oveľa racionálnejšie riešenie by bolo, by bolo riešenie SaS, to znamená, každá inštitúcia by mala rozpočet na mzdy, ktorý nesmie prekročiť, a v rámci toho by si človek, ktorý je zodpovedný za výsledky tej inštitúcie, určoval, koľko ľudí zamestná a aké im dá platy podľa výkonu osobného a ďalšieho hodnotenia. Vyhli by sme sa takto aj takémuto doťahovaniu, ktorý úrad, ktorá inštitúcia štátna má o koľko eur viac alebo menej napísané v zákone v nejakej tabuľke, či má o 200 alebo o 13, alebo o 14 eur v nejakej kategórii menej alebo viacej. Osobitne Kancelária prezidenta, keď si ju predstavíte, tak si myslím, že by mala mať plnú kompetenciu dostať rozpočet na mzdy, a v rámci toho si určiť, koľko ľudí zamestná a koľko ktorému človeku dá plat podľa toho, ako si hodnotí jeho prácu.

    Ďakujem.

  • Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Remišovej, v ktorej sa venovala obsahu rozhodnutia pána prezidenta, teda nie celému zákonu ako celku. Teda pán prezident správne a logicky upozorňuje na to, že vzniká tu akási disparita alebo rozdielnosť medzi na jednej strane Kanceláriou Národnej rady, ktorá má byť zvýhodnená, a inými porovnateľnými kanceláriami, napr. Kanceláriou prezidenta. Potiaľ možno s tou argumentáciou súhlasiť.

    To, čo akosi ušlo zrejme aj pozornosti Kancelárie pána prezidenta, je, že toto nie je prvý takýto rozdiel, ktorý sa nachádza v zákone o štátnom, štátnej službe, pretože v § 127 tarifný plat, tak ako bol zákon schválený, ods. 1 písm. a) bod 2 sa hovorí, že tarifný plat na účely tohto zákona tvorí po a) platová tarifa, a to písmeno 2 je v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená o 20 % u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činností vlády. Čiže to zvýšenie o 20 % je v tom zákone aj vo vzťahu k úradu vlády, akurát je v inom ustanovení, nie je v samostatnej tabuľke, ale je v jednom, v jednom paragrafe a obdobné ustanovenie sa už dnes nachádza v zákone o štátnej službe v § 84.

    Čiže aby sme si nezamieňali príčinu a následok, a ak teda ideme podľa filozofie, že, že všetky porovnateľné úrady by mali byť rovnako, tak by sme to mali znížiť aj úradu vlády.

  • Reakcie na faktické poznámky, pani poslankyňa Remišová.

  • Za faktické poznámky ďakujem aj kolegovi Dostálovi. Áno, ja si myslím, že, vlastne keď som si pozerala platové tarify a prílohy, tak po spravodlivosti aj úrad vlády. Buď by mali mať všetci vyššie, alebo týmto dvom by sa to malo znížiť, pretože tieto dve majú, o 20 % to vychádza, že majú zvýšené tie platové tarify, je to, je to presne tak. Takže ešte raz, súhlasíme s pripomienkami pána prezidenta a vytvárať takéto rozdiely v odmeňovaní je nesystémové a hlavne nespravodlivé voči zamestnancom, ktorí v štátnej správe, ktorí v štátnej správe pracujú.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, prezident Slovenskej republiky dodržiava ústavu a zákony, a preto ani to nemôže robiť, aby poučoval a doporučoval Národnej rade.

    Ale v tomto prípade, kde poukázal na rozpornosť a doslova nezrovnalosti v tom zákone, nespravodlivosti, v tomto prípade veď si musel naozaj zahryznúť zrejme do jazyka, pretože tento zákon nemá absolútne žiadne ambície, aby naplnil to, čo by tu dávno malo byť, a to je jedna reforma zákona o verejnej službe, štátnej je len podmnožina verejnej službe, reforma zákona, ktorá predovšetkým zabezpečí kvalitnú službu úradníctva, za druhé dá mu stabilitu a za tretie odpolitizuje úradníctvo štátnej a verejnej služby v Slovenskej republike. Toto sú desaťročia požiadavky, naozaj ešte z čias z novembra, požiadavky zbaviť sa nomenklatúry. Namiesto toho strany budujú nomenklatúru. Ani to už netaja. Delia si všetky posty, nerobia sa poctivo výberové konania, a ak sa robia, tak sú dopredu dohodnuté. Toto je vec, na ktorú pán prezident poukázať nemohol, pretože, ako som povedal, neprekračuje zákon a poukazuje iba na chyby zákona.

    Ale my ako poslanci zodpovední svojim voličom sme povinní poukázať na to, ako sa zanedbáva to, čo je v Slovenskej republike nedokončené, alebo to, čo je zdeformované, ako aj tento zákon premárňuje historickú príležitosť. Toto bola historická príležitosť, vážení, ktorí ste teraz vo vládnej koalícii, že obnovíte Úrad pre štátnu službu, ktorý nerozumne zrušila, myslím, že druhá vláda Mikuláša Dzurindu, že obnovíte šancu pre občanov, aby si boli istí, že na úradoch nenájdu ľudí, ktorí čakajú s otrčenou rukou úplatok. Úradníctvo verejnej služby potrebuje definitívu, potrebuje stabilitu a my zase potrebujeme istotu, že nebudú vyberaní podľa straníckych kritérií, že ich hlavným cieľom nebude posluhovať záujmom zákulisných síl, ale že budú mať istotu, že pokiaľ dodržujú zákony, chodia na rekvalifikácie, slúžia občanom poctivo, tak majú do dôchodku naozaj štátnu definitívu. Túto historickú šancu, zdá sa, pre túto chvíľu si tento zákon vôbec nekladie.

    Tak ako som už pri predošlom vystúpení upozornil, že s akými úbohými ambíciami prikročili zákonodarcovia k tomu, keď sa snažia reštrikciou riešiť problémy pri registrácii cirkví, hoci roky sa vie, že treba zbaviť cirkvi naviazanosti na štát. Však keby boli veriaci, keby mali voľné ruky, oni by sa už rozhodli, ktorej cirkvi tie peniaze pošlú, tak v tomto prípade máme znovu tú istú, ten istý problém. Zákonodarci predkladajú návrh zákona, ktorý vôbec nemieri k podstate problémov, nemieri k tomu, aby odstránil nedostatky, ktoré v reálnom živote tejto republiky dennodenne občan cíti. Nedostatočne výkonnú službu verejnú, a teda aj štátnu službu. Nedostačne, nedostatočne motivovanú. Tí ľudia nemajú istotu, že po výmene vlády budú pokračovať vo svojich úradoch, a nevedia, pokiaľ siaha politická výmena, a kde, kde sa môže udržať človek na základe svojej odbornosti. Všetky tieto hmlisté pravidlá, všetky tieto neuralgické body verejnej služby aj, bohužiaľ, táto novela zákona ponecháva ako otvorené rany. A naozaj verejná služba, štátna aj obecná, aj obecné úradníctvo by mali byť kostrou štátu, kostrou republiky, na ktorú sa môže občan spoľahnúť, a kde si musí byť istý, že za jeho dane nájde kvalitnú službu, poctivú službu a že tá služba bude aj rýchla. Preto musím povedať, že pokus koalície, ktorý bol motivovaný len jediným cieľom, vyhovieť tlakom Európskej únie. Európska únia vidí, že roky od Dzurindovho zrušenia Úradu pre štátnu službu sa tu nekoná, a už prišla s vyhrážkami, že budú ohrozené eurofondy. No tak sa zošroboval tento zákon, ktorý ale, hovorím, hlavný cieľ, zbaviť štátnu službu politizácie, zdá sa, že nevyrieši, a nad tým ako poslanec musím vyjadriť iba sklamanie.

    Mohol by som povedať z tohto miesta na záver, predložíme zákony my z opozície. No ale veď aj neúčasť poslancov v sále ukazuje, ako to ďalej zrejme pobeží. Poslanci vládnej koalície jednoducho väčšie ambície pre túto chvíľu nemajú. Ak by také mali, garantujem, že nájdu podporu poslancov opozície, ak by chceli vyriešiť problém so štátnou, resp. s verejnou službou v Slovenskej republike. Zatiaľ za takýto zákon nemá zmysel hlasovať. Nesleduje pravé ciele, ale iba, iba dobehnúť úradníctvo Európskej únii, aby tie fondy predsa len nevyschli.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem, pán vystupujúci, pán Budaj, za vaše slová. V argumentácii o tom, že prečo Kancelária Národnej rady má mať nejaké iné platové postavenia ako Kancelária prezidenta alebo Kancelária verejného ochrancu práv, sa hovorí o tom, že vykonáva nejakú špecifickú činnosť. Je to dosť také všeobecné a vágne a nemyslím si, že tak, ako ste aj vraveli, Kancelária Národnej rady vykonáva nejakú náročnejšiu alebo ťažšiu prácu. Alebo, samozrejme, každá, každý charakter práce, ktorú vykonajú úradníci, či už u pán prezidenta, alebo u verejného ochrancu práv, vykonávajú nejakým spôsobom špecifické konkrétne činnosti a treba, treba povedať, že je dôležité, aby sa nevnášalo aj týmto, týmto zákonom, ktorý sa prijíma, istá taká závisť alebo aj nerovnosť v tom platovom ohodnotení úradníkov v týchto rôznych kanceláriách.

    Takže chcem len podčiarknuť, že uvedený, uvedený návrh zákona, mali by byť vzaté do úvahy pripomienky prezidenta a nemala by sa vnášať nerovnosť medzi týmito kanceláriami a naozaj to sa prijatím takejto, takejto vágnej formulácie, že Kancelária Národnej rady vykonáva špecifické úlohy, vnáša, lebo o nič iné sa to neopiera, iba o nejaké také akože širšie lakte predsedu Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Nie, to už sú faktické, pán predsedajúci, takže pán Budaj akože bude odpovedať na faktické pripomienky (povedané so smiechom), takže asi tak. Ale dobre, ideme ďalej, v pohode.

    Pán kolega, ďakujem pekne, že si spomenul to odpolitizovanie štátnej správy, pretože tiež ako štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, mal som, v úvodzovkách, tú česť zažiť výmenné generácie politické na našom pozemkovom úrade a musím povedať, že niekedy sa mi ani vo sne nesnívalo, akí ľudia tam môžu nastúpiť a ako budú, teraz v úvodzovkách, znetvorovať ten úrad iba tým, že, žiaľ, sláva im stúpla nie odborná, ale politická, a potom sme zistili, že vlastne ten úrad prestáva byť funkčný.

    A keď to by malo byť akože nejakým výsledkom demokratizácie a vytvárania štátnej správy, tak ja som kategoricky proti a budem tvrdiť, tam musí byť odborník, ktorý sa tomu bude venovať s plným nasedením. Mal som tú česť zažiť takéhoto odborníka, ktorý si povedal v 50. rokoch, že chce byť štátnym zamestnancom, a budem menovať, pán Bechera už je nebohý, v roku 2000 zomrel a mal som tú česť pod ním 6 rokov, v úvodzovkách, slúžiť štátu a musím vám povedať, že jeho posolstvo pre ďalšiu našu generáciu bolo v tom, že ma tie 6 roky učil, čo on za tých 30 rokov sa naučil, a povedal, že a v tom pokračuj, lebo už to nestihnem. A o tom by to malo byť aj v našej štátnej správe, aby sa odovzdávali tie praktické skúsenosti ďalšej generácie, ktorá možnože bude mať ešte väčšie problémy v danej oblasti, ale dnes vidíme skôr naopak.

    Postav sa vedúcemu, máš problém, keď ho v niečom upozorníš, a už to odovzdávanie skúseností vôbec nefunguje, to vám môžem garantovať. A najhoršie na tomto je, že tá definitíva, ktorú si spomenul, pán kolega, tu vôbec nefunguje, a potom mnoho zamestnancov štátnych aj verejných teda nejakým spôsobom sa za to prihovára.

    Myslím si, že mali by sme tam dať, mať najlepších ľudí v štátnej správe. Žiaľ, nemáme ich.

  • Ďakujem za upozornenie, pán poslanec, ospravedlňujem sa.

    Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Pán Marosz sa vrátil ešte k tomu problému platovky. Pán kolega, táto trápnosť, že vládna koalícia robí z protekcionizmu systém, tá ani nezasluhuje komentár, pán kolega (povedané so smiechom), tá si zasluhuje len posmech. Čudujem sa, že k tomu pán predseda prikročil. No ale naozaj, naozaj triafajú vedľa. V tomto reforma verejnej správy byť nemala a ani nikdy nebude. To nie je žiadna reforma. Skutočná reforma verejnej správy sa naozaj musí týkať tých troch oblastí, ktoré občana bolia. Kvalita verejnej správy, jej stabilita a jej zbavenie korupcie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pri tejto príležitosti, keďže hovoríme o štátnej správe, vyzdvihnúť prácu desiatok tisíc statočných ľudí, ktorí v štátnej správe naďalej robia napriek tomu, že vidia, že ich úrad nevedie ten najlepší, ale ten, ktorý má tú správnu stranícku knižku. 27 rokov sme sa de facto neposunuli nikde.

    Keď pred..., v čase socializmu to na Slovensku bolo tak, že úrady viedli tí, ktorí mali červenú stranícku knižku, tak dnes k tej červenej pribudli iba ďalšie dve farby. Farba SNS a farba MOST-u - HÍD. Tým, že naďalej tento systém udržiavame, a ten zákon o štátnej správe v podstate nič na tomto systéme nezmení, len sme si nadstavili nejaké placebo, ktoré ukážme, pošleme niekam do Bruselu, aby boli spokojní, a naďalej to bude o tom, že de facto politickí nominanti budú v nejakom orgáne nám strážiť nezávislosť štátnej správy, že naďalej budeme ľuďom ukazovať, že niekto tu je menejcenný a niekto je vyvolený.

    A ešte raz hovorím, obdivujem desiatky tisíc poctivých štátnych úradníkov, ktorí mnohokrát za almužnu musia si páliť prsty s kriminálnikmi, s neplatičmi daní alebo s podvodníkmi typu Bašternák, ktorí si túto prácu vykonávajú poctivo, a zároveň musia trpieť, že majú svojho šéfa možno najneschopnejšieho z toho úradu, len preto, lebo pán šéf alebo pani šéfová sa strčila dostatočne hlboko do jednej časti tela okresnému predsedovi, či už SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD. To je hanba. 27 rokov po revolúcii aby naďalej sme tu poctivým štátnym zamestnancom ukazovali, že nie morálka, nie vedomosti, nie schopnosti sú rozhodujúce v tom, ako kto bude kráčať po kariérnom rebríčku, ale schopnosť ohovárať, schopnosť robiť zákerné kroky, schopnosť kradnúť, schopnosť okrádať voličov, schopnosť zatvárať si oči pred zlodejinami našich ľudí. A títo ľudia dostávajú priestor, aby boli tí akože vyvolení, tí s najvyššími platmi.

    Veľmi ma mrzí, že vládna koalícia je v takej sile, akú má, že nemala dosť odvahy, aby týmto zákonom riešila problém práve týchto ukrivdených ľudí, lebo ukrivdení nie sú tých pár vyvolených, ktorí tieto úrady vedú, ale ukrivdených je tých ix desiatok tisíc ľudí, ktorí sa na to musia pozerať a musia to trpieť, lebo, bohužiaľ, inú prácu by si nenašli, alebo jednoducho túžia robiť pre štát. V poslednom období myslím, že Veronika Remišová tu spomínala dve, myslím si, že úžasné ženy, ktoré sa nebáli a verejne prehovorili. Bola to pani Filipová a Zuzana Hlávková. Ženy, ktoré si povedali, že chcú robiť pre štát napriek tomu, že majú školy, že by si mohli vyberať, robiť pre ktoréhokoľvek súkromníka. A ja myslím, že vyjadrím túžbu všetkých tých ľudí, ktorí poctivo v štátnej správe robia, že chcú sa raz dožiť Slovenska, kde ten najlepší bude viesť ich úrad, že chcú sa raz dožiť Slovenska, že štátny úradník bude niekto a nie niekto, o koho si môžete obtrieť svoje ústa a beztrestne ho šikanovať, beztrestne sa mu posmievať a ten len sklopí zrak a bude musieť poslúchať, či už svojho šéfa, alebo tzv. nejakú agresívnu schránku, stránku.

    Myslím, že pri prvom alebo druhom čítaní tohto návrhu zákona som spomínal príklad Singapuru, ktorým by sme sa mali motivovať. Singapur pred 40 rokmi bola obyčajná rybárska osada, kde si niekto povedal, že z tejto osady spraví perlu juhovýchodnej Ázie, a po tých 40 rokoch si môžeme povedať, že sa mu to naozaj podarilo. Prvý krok, ktorý tento človek spravil, bolo to, že si povedal, že chce, aby pre štát robili tí najlepší z najlepších a aby zo štátu urobil toho najlepšieho zamestnávateľa v Singapure. Veľmi výrazne zdvihol platy ľuďom v štátnej správe. Zároveň sa nebál povedať, že mnohí pôjdu preč. Zároveň teda tým pádom vytvoril prostredie, kde tí najlepší bojovali o to, aby to miesto tam získali. Aby to nebolo o tom len, že niekto pracuje čestne pre štátnu správu z presvedčenia, lebo jednoducho chce lepšie Slovensko pre svoje deti, ale aby to bolo o tom, že aj keď zabojujem o tú prácu - a beriem to ako poslanie -, že zároveň pri dvoch zahraničných školách, ako mala jedna z týchto paní, ktoré som spomínal, bude mať aj adekvátny plat. Bude mať adekvátne postavenie a vie, že keď sa bude snažiť, postupne po kariérnom rebríčku vystúpa možno aj na vrchol toho konkrétneho úradu alebo ministerstva.

    Bohužiaľ, takúto ambíciu na Slovensku nevidím. Lebo ambícia ľudí z MOST-u - HÍD, SMER-u a SNS je len vkradnúť sa do ďalšej špajze, lebo prvú ste už vykradli. Vy sami, vaši poskokovia, vaše biele kone a la Bašternák. A dnes máte chuť na ďalšiu špajzu ľudí. Prejavuje sa to potom na tom, že ľuďom zvýšite ceny energií a nehanbíte sa nehanebne ešte klamať a vysielať vašeho maskota premiéra, aby trhal teatrálne faktúry a ľuďom hovoril: "Nebojte sa, ušetríte, všetkým dôjdu nové faktúry." Skutočnosť: 90 % ľudí na strednom Slovensku bude platiť viac, ako by platilo pred roztrhaním faktúr. Lebo ste vykradli jednu špajzu a máte vykradnúť druhú. Toto je vaše správanie, vaše ambície, schopnosti a vízie nesiahajú ďalej. Vaša vízia je druhá špajza, ktorú chcete získať.

    Ja som si dnes prepísal auto. Dnes som platil 33 eur. Zajtra by som platil pri skoro 7-ročnom aute, pri tom istom aute za ten istý úkon, prepis v rámci okresu 494 eur. 33 eur dnes, zajtra 494. Môžete sa hanbiť. Vy nemáte ambíciu, aby ste urobili zo Slovenska lepší štát.

    Vy máte ambíciu, aby ste zo svojej peňaženky urobili lepšiu a plnšiu peňaženku. Povedali ste si, že Slovensko je vaše léno, váš súkromný majetok, a robíte všetko preto, aby ste ho čím skôr rozkradli. A ešte raz vás vyzývam, hoci viem, že toho nie ste schopní, ale robím to preto, aby si to uvedomili vaši voliči - aj vaši voliči v štátnej správe, skúste konečne prísť s víziou. S víziou pre zdravotníctvo, školstvo, ale aj tú štátnu alebo verejnú správu. S víziou, akú mal obyčajný jeden človek v Singapure, a urobil zo Singapuru perlu juhovýchodnej Ázie. Aj zo Slovenska by taká perla mohla byť. Je tu kopa statočných, čestných ľudí, ktorí napriek tomu, že im hádžete polená pod nohy, napriek tomu, že im ukazujete, že nie sú hodní vašej dôvery, lebo hocijakého nímanda urobíte šéfa ich úradu. Napriek tomu poctivo v tom úrade makajú, sklonia hlavu a berú smiešny plat. Áno, ľudia v štátnej správe si zaslúžia vyšší plat, ale nie cestou, akou ste zvolili vy, že si poviete, že Trošková asi zrejme už v pozícii hlavnej štátnej radkyne za svoje služby dostáva málo, tak jej idete zdvihnúť plat o 20 %. Alebo si Andrej Danko povie, že však tí ľudia si..., pardon, kapitán Danko, si tí ľudia, ktorí ho tu musia počúvať a plniť jeho veľakrát choré príkazy, si zaslúžia nejaký príplatok ako bolestné, tak im zvýši 20 % plat.

    A ja sa pýtam, v čom je toto systém, v čom je v tomto nejaká vízia, napĺňanie vízie a systematická práca. Toto je iba pohŕdanie všetkými ostatnými štátnymi zamestnancami. Lebo vy si poviete, toto títo naši, tí dostanú viac, lebo správne asi salutujú, alebo chcete od nich nejaké služby a všetci tí ostatní sú vám ukradnutí. Vytvárate dve kategórie štátnych zamestnancov a môže vám byť hanba! Hanba za to, že ste to schválili, a pevne verím, že sa vo vás ozve svedomie a schválite prezidentove pripomienky.

  • Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Igor, čo ti hovorí rok 2010, keď si bol vo vládnej koalícii? Behom týždňa-dvoch ste vymenili celú garnitúru, len si to spomeň. Vy ste nemeškali, všetko, čo ste mohli, ste vymieňali bleskovo. Vstúp si do svedomia, všetkých kritizuješ, moralizuješ, ale ty si mohol všetko, keď si vládol.

    Ďalej ty rozprávaš o nejakej demotivácii. Ja si pamätám 2011, keď ste schválili samospráve platy. Dopredu ste schválili, aby mal plat starosta, žiadna odmena, bez odmeny, a to je to motivačné, aby mal richtár, keď dostane odmenu za to, že niečo urobil. Tak sa to dialo dovtedy, len ste prišli vládnuť vy. Vy ste to spravili, dopredu mal mať richtár rok schválený plat. No kdeže ste to videli? Ale za vás tak to prišlo. A ja si myslím, že v štátnej správe a vo verejnej správe tým ľuďom treba navyšovať a rýchlejším tempom, ale prosím ťa, v štátnej správe sú ľudia, ktorí začali robiť a do dôchodku robia mnohí 30-40 rokov, a sú to odborníci, ktorých netreba urážať. A ja si myslím, že žiadna plošná výmena nie je na základe referendov. Ja s tým mám naozaj skúsenosti, vymieňajú sa ľudia, či už politická garnitúra na určitých prednostovských miestach, ale nie do špiku, do špiku kostí.

    A myslím si, že zamestnanci v štátnej správe, ktorí teraz zažívajú klientske centrá, a ľudia, ktorí chodia na úrady, tieto klientske centrá pomohli naozaj skrátiť čas čakací kvôli svojej agende. A to si môžeš zobrať príklad, keď náhodou budeš mať niekedy ty možnosť, a ja dúfam, že nie, byť v nejakej vládnej garnitúre, toto sa podaril husársky kúsok.

  • Ďakujem pekne. Juraj, ja ťa doplním iba v jednom, to som už dopĺňal svojho času aj kolegu Hlinu, ktorý už nemá tu česť byť poslancom Národnej rady, lebo si povedal, že chceme tam, aby boli najlepší v štátnej správe. Samozrejme, aj ja pod pojmom najlepší beriem, samozrejme, určité hodnoty tohto človeka, ale máme najlepších aj zlodejov, aj klamárov, aj hercov, aj úžerníkov. A takých ja tam nechcem, ja tam chcem mať najlepších odborníkov a najlepších po tej morálno-vôľových nejakých vlastnostiach, ktoré by mohli byť akože statočnosť, spravodlivosť, svedomitosť a ďalšie. Takže takýchto áno, do štátnej správy, lebo momentálne máme tých najlepších z tej druhej kategórie, a to demotivuje aj našich ľudí nejak dávať dôveru v tie úrady.

    Ja by som bol veľmi rád a to, myslím, že aj pán minister Kaliňák svojho času sľuboval pri audite štátnej správy, že urobí takýto rebríček populárnosti jednotlivých úsekov štátnej správy, že ktorý odbor, či už stavebný, alebo pozemkový, alebo katastrálny a neviem ktorý, že ako sú obľúbení. No, žiaľ, doteraz som sa toho nedožil alebo neviem, či na nejakých médiách to bolo praktizované a ukázané, lebo reforma ESO tam nejakým spôsobom, neviem, nechcem povedať, že pokrivkáva, ale nejak nevidím ten jej efekt.

    Nebudem reagovať na kolegu Dušana, lebo to je mimo, takže nechcem porušovať rokovací poriadok, dobre, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, chce reagovať poslanec Matovič? Chce.

  • Dušan Bublavý (povedané so smiechom), takže hovoril si, že čom som ja proti tomu urobil, menili sa tu ľudia za Radičovej vlády. Vieš, čo som proti tomu, čo som urobil? To, čo, na čo ty by si nikdy nemal odvahu. A to je ten rozdiel medzi nami dvomi a medzi mnou a ktorýmkoľvek poslancom dnešnej koalície. Ja ako vtedajší koaličný poslanec, ja ti to pripomeniem po tých 6 rokoch, ako koaličný poslanec som išiel na Generálnu prokuratúru a kvôli politickým nomináciám som podával trestné oznámenie, dal som tam zoznam pozícií, ako si ľudia rozdeľovali fleky, ako sa rozdeľovali fleky, a dával som to trestné oznámenie preto, lebo si myslím, že to je korupcia. Chápeš, čo som spravil? Vypovedal som u prokurátora Čentéša. Ako koaličný poslanec! Naber ty tú odvahu teraz a choď na Generálnu prokuratúru dať trestné oznámenie na vašich pánov, že rozdávajú fleky a týmto korumpujú tých ľudí! Naber tú odvahu, doprajem ti to a veľmi rád sa budem pozerať, že sa takto mentálne posunieš a dokážeš byť spravodlivý nielen vtedy, keď si vo vláde, ale aj v opozícii.

    Čiže ešte raz ti opakujem, pýtal si sa ma, že čo som urobil. Urobil som to, čo ty by si nikdy v živote nedokázal, lebo na to nemáš odvahu. Ale prajem ti to do nového roku, aby si raz takú odvahu mal.

  • Nech sa páči, má niekto z vás záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem... Chce stanovisko zaujať pani spravodajkyňa? Nie. Vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 363, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 379.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol túto zmenu zákonu o pobyte cudzincov.

    Predovšetkým ide transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá súvisí s dočasným zamestnávaním osôb tretích krajín predovšetkým na krátkodobé pobyty do 90 dní bez pracovného povolenia a do 180 dní s pracovným povolením na sezónne práce, a rovnako tak sa upravujú tie normy, kde sa hovorí o zamestnávaní pracovníkov pobočiek veľkých firiem, čo v našom prípade najmä ide o prípady povolávania expertov na riadiacu úroveň a stážistov na riadiacu úroveň zahraničných investorov v dvoch typoch, to znamená priamo z tretej krajiny, keď si predstavíme príklad príchodu pracovníkov a manažérov napríklad do KIE z Kórey alebo keď prídu na výpomoc manažéri zo susednej Českej republiky, kde takisto Kia Hyundai majú svoju fabriku na severe Moravy, tak môžu takisto vlastne prísť na Slovensko, čo sa aj doteraz praktizovalo, len sa ten systém na základe rozhodnutia Európskej únie o niečo zjednodušuje. Tým by som tak v zásade všeobecne zhrnul návrh tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 363). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona, návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky, pani poslankyňa Zimenová a pán poslanec Simon.

    Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon o pobyte cudzincov je základný nástroj štátu na výkon migračnej politiky. Určuje pravidlá, kto môže na Slovensko prísť a kto nie, aký typ pobytu mu môže byť udelený a aké práva a povinnosti cudzinci majú. O migrácii sa na Slovensku veľa hovorí, často nie úplne presne a nie vecne a v porovnaní s reálnym počtom migrantov a utečencov možno až priveľa. O čom sa však na Slovensku hovorí veľmi málo, je situácia detí cudzincov.

    Zákon o pobyte cudzincov upravuje aj pobyt detí cudzincov v zaistení. Táto úprava však nie je v súlade s medzinárodnými právnymi normami. Napriek tomu navrhovaná novela túto oblasť nijako nerieši, čo považujem za problém, na ktorý by som rada upriamila vašu pozornosť. Skôr, ako vám priblížim situáciu detí cudzincov, ktoré sú na Slovensku zaistené spoločne so svojimi rodičmi, dovoľte mi na úvod povedať pár slov o tom, čo je to zaistenie. Pri zaistení ide o pozbavenie osobnej slobody človeka za spáchanie priestupku. Priestupkom je v tomto prípade neoprávnené prekročenie hranice alebo neoprávnený pobyt na Slovensku. Nelegálne migrácia je teda priestupkom, za ktorý môže byť človek zbavený osobnej slobody. Zaistenie je legálne opatrenie, umožňuje ho aj právo Európskej únie.

    Zároveň však existuje pravidlo, že sa má postupovať od najmenej prísneho opatrenia k najprísnejšiemu. To znamená, že zaistiť človeka môžeme len vtedy, ak je zaistenie skutočne nevyhnutné. Predtým by mal štát vyskúšať všetky ostatné možnosti, a až keď sa tie ukážu ako neúčinné, až potom sa môže uplatniť zaistenie ako najprísnejšie opatrenie. Zákon o pobyte cudzincov ponúka dve alternatívne opatrenia, hlásenie pobytu a zloženie finančnej záruky. Tieto sa však takmer nevyužívajú a už vôbec nie, pokiaľ ide rodiny s deťmi. Polícia to obvykle vysvetľuje tak, že rodinám s deťmi je lepšie v zariadení, kde dostanú jedlo a posteľ, a že by aj tak nemali dosť peňazí na zloženie finančnej záruky pre všetkých členov alebo by sa nechodili hlásiť a utiekli by. V krajinách, kde sa k rodinám migrantov s deťmi pristupuje inak, a nie automaticky čo najprísnejšie, však majú s alternatívnymi opatreniami dobré skúsenosti.

    Rodina, ktorá má zodpovednosť za deti, sa totiž obvykle správa ako väčšina bežných rodín, to znamená naozaj zodpovedne. Navyše, rodinám s deťmi v iných krajinách ponúkajú vo veľa širšom rozsahu aj potrebné služby poradenstva a podpory zo strany rôznych odborníkov, ktorí rodičov dokážu v rôznych krízových situáciách motivovať k racionálnym a správnym riešeniam. Z tejto pomoci tak logicky profitujú najmä deti. Na Slovensku je to inak. Slovensko má dlhodobo veľmi dobrú prax, ktorá zakazuje zaistenie a vyhostenie detí, ktoré sú u nás bez sprievodu. Takéto deti idú hneď do špecializovaného detského domova. Ale deti, ktoré prídu s rodinami, nie sú dostatočne chránené. Podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra bolo v roku 2015 na Slovensku v zaistení s rodinami 278 detí a v roku 2016 - 173 detí. Na Slovensku máme dva útvary policajného zaistenia, Medveďov a Sečovce. V oboch vládne prísny policajný režim, obe majú charakter väzenia. Deti s rodinami sa umiestňujú do Sečoviec. Ide o zariadenie, ktoré sa snaží pobytu detí prispôsobovať, je tam herňa aj ihrisko, avšak aj napriek tomu ide stále o zariadenie, kde je plot, mreže na oknách a kde deti môžu vidieť svojich rodičov v putách, čo na ne pôsobí traumatizujúco. Nie je tam prístup k sociálnym službám pre rodiny v kríze ani k psychologickému poradenstvu. Zariadenia nezamestnávajú tlmočníkov, volajú ich len ad hoc, čo spôsobuje zbytočné komunikačné problémy.

    Školská dochádza detí v zaistení je tiež obmedzená, pretože na Slovensku školy nie sú dostatočne pripravené na vzdelávanie týchto detí. Je preukázané, že nepriaznivé dopady pobytu v zaistení sa u detí v porovnaní s dospelými znásobujú a môžu zásadne negatívne ovplyvniť aj ich vývoj a duševné zdravie. Dlhší pobyt v zaistení má významný dopad aj na jednotu a súdržnosť rodiny. Rodič, ktorý je v zaistení často bezmocný pri riešení potrieb svojho dieťaťa, prestáva byť preňho potrebnou autoritou, oporou a emocionálnym útočiskom. V tejto súvislosti by som rada pripomenula, že v zaistení môžu byť umiestnení cudzinci, ktorí nemajú vízum ani povolenie na pobyt v dĺžke až 18 mesiacov. To sa týka aj ich detí. Vo výpočte problémov detí v zaistení na Slovensku by sa dalo pokračovať, chcem však podčiarknuť, že mi v tejto chvíli nejde o to, aby sa ich situácia v zaistení zlepšila, prioritou je zabezpečiť, aby sa rodiny s deťmi do zaistenia vôbec nedostávali.

    Žiadne deti do zaistenia nepatria, a preto som toho názoru, že novela právnej úpravy by mala sledovať aj tento cieľ. Vo svete momentálne prebieha globálna kampaň za ukončenia zaistenia detí. Na poslednom samite OSN v New Yorku v septembri 2016 sa štáty zaviazali, že budú pracovať tak, aby zaručili, že sa od zaisťovania detí úplne upustí. Podľa čl. 37 Dohovoru o právach dieťaťa nesmú byť deti diskriminované alebo postihované na základe postavenia, aktivít, presvedčenia alebo názorov svojich rodičov či ostatných členov rodiny. To znamená, že aj pri prijímaní opatrení týkajúcich sa detí cudzincov by mal byť v prvom rade vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a až podľa neho by sa malo rozhodovať o ďalšom osude celej rodiny. Zaistenie nie je nikdy v najlepšom záujme dieťaťa.

    Európsky súd pre ľudské práva už v jednom spore uznal, že zaistenie môže deťom spôsobovať útrapy, ktoré sa rovnajú mučeniu. Výbor OSN pre práva dieťaťa, ako aj výbor OSN pre ľudské práva na to minulý rok upozornili aj Slovensko. Z ich stanovísk je zrejmé, že deti nemajú byť postihované za konanie svojich rodičov, pretože zaň nemôžu a spôsob cesty si nevybrali. V starostlivosti o deti bez sprievodu môže byť Slovensko naozaj vzorom pre iné krajiny. Niet dôvodu, prečo by sme sa na Slovensku nemohli humánne správať aj k ostatným deťom. V prípade predkladanej novely nejde iba o transpozíciu práva Európskej únie, sú v nej zakomponované aj ďalšie návrhy na zmeny. Preto nevidím dôvod, prečo by v nej nemohli byť zahrnuté aj opatrenia v súlade s odporúčaniami výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovenskú republiku, ktoré boli zverejnené 9. júna 2016. To znamená, opatrenia, ktorými by sa úplne zrušila prax, podľa ktorej sa detí zaisťujú na základe imigračného statusu ich rodičov, a ktorými by sa do bežnej praxe zaviedli alternatívy k zaisteniu umožňujúce ponechať detí v sprievode členov rodiny alebo zákonných zástupcov bez pozbavenia osobnej slobody, a naplniť tak ich právo na ľudské životné podmienky, prístup ku vzdelaniu a k adekvátnej zdravotnej službe.

    Ak tieto zmeny nebudú súčasťou návrhu novely v druhom čítaní, podám v tomto zmysle pozmeňujúci návrh a budem usilovať o jeho širokú podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Marosz.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem za váš príspevok. Hovoríte v zásade o tom, že nesprávame sa priateľsky a hostinne k cudzincom, ktorí prichádzajú, či už, či už kvôli migrácii alebo kvôli rôznym problémom, ale my sa nesprávame priateľsky a hostinne ani k občanom Európskej únie, ktorí akýmkoľvek spôsobom sa ocitnú u nás, nehovoriac o tých, ktorí nám dávajú prácu, ako spomínaných Kórejcoch, a podmienky, ktoré Kaliňákove ministerstvo vnútro pripravuje týmto ľuďom, sú viac-menej otrasné a určite aj v rebríčku tejto hostinnosti by sme sa umiestnili niekde na chvoste.

    Keď..., spomínali ste deti vo vašom príspevku, keď matka dieťaťa, občana Európskej únie – a je spolu s dieťaťom – musí aj 6-7 hodín stáť na cudzineckej polícii, aby si vyzdvihla kartičku povolenie na pobyt, bez vody, bez jedla, bez vzduchu a v priestoroch, ktoré sú určené zadržiavaným kriminálnikom. Tak toto je, to je tá naša pohostinnosť, to je tá priateľská tvár vo vzťahu k cudzincom, ktorú nečinnosť ministra vnútra v tejto oblasti zabezpečilo. Takže nesprávame sa hostinne a vľúdne nielen k tým, ktorí nám prinášajú prácu, ako sú Kórejci, Nemci a podobne, a hlavne teda sa nesprávame pohostinne k občanom Európskej únie, nehovoriac o tom, že často aj tí Kórejci - a videl som to na vlastné oči - chodia tam so svojimi maloletými deťmi a trávia tam pomaly celé dni, aby si, aby si jednoduché úkony na týchto úradoch vybavili.

    Je to smutné.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neni nás veľa v tejto sále, ale považujem za potrebné upriamiť pozornosť na pár skutočností, ktoré v tomto návrhu zákona z dielne vládnej, vládnej koalície podľa mňa sú nešťastne formulované a zakryté.

    Vláda bojuje proti migrantom, nechceme ich tu, nechceme ľudí z tretích krajín na území Slovenskej republiky. Pritom je treba povedať, že tento zákon im otvára dvere na stovky až tisíce ľudí, ktorí môžu prísť pracovať na územie Slovenskej republiky, pretože skoro všetky nadnárodné koncerny, ktoré sa usídlili na Slovensku a zamestnávajú niekoľko tisíc zamestnancov a rozširujú ich, tak ako aj minister Richter, aj pán premiér sa vyjadrili, že dnes už máme problém dať odborných pracovníkov alebo jednoduchých pracovníkov, ktorí by boli zaškolení pracovať za nejakou tou linkou. Všetky tieto koncerny, zoberme si Jaguar, v Indii má svoju dcérsku fabriku alebo má ďalšiu spoločnosť, z ktorého týmto zákonom vytvárame možnosť, že môže si doniesť do závodu v Nitre na stovky, na tisíce ľudí ako výpomoc asistenčné práce, asistenčných pracovníkov. Je treba povedať, že nikde z tohto zákona som sa nedočítal, že na tieto pozície budú musieť plniť tie pracovné, budú musieť mať tie isté pracovné nároky ako občan Slovenskej republiky alebo Európskej únie. To znamená, že keď to bude zamestnanec dcérskej alebo ďalšej spoločnosti v rámci holdingu v tretích krajinách z Kóree, tak dostane aký plat za vykonanie mesačnej práce? Podľa mňa podľa tohto zákona dostane tú mzdu alebo navýšenú mzdu, ktorú by dostal v domovskej krajine, v tretej krajine.

    Ale potom povedzme si, čo robí táto vláda, ktorá zvyšuje minimálnu mzdu. Vytvára priestor, aby sa legálne dostali z tretích krajín námezdná práca na území Slovenskej republiky, a tým, a tí budú húfne konkurovať slovenským, slovenskej pracovnej sile, pretože slovenská pracovná sila by mala pracovať za minimálnu mzdu pomaly 500 euro, čo je podľa mňa málo, ale z tých tretích krajín prídu za oveľa nižšiu sumu vďaka tomuto návrhu zákona a budú mať prístup na územie Slovenskej republiky a budú mať právo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. A práve na toto by som chcel upozorniť a chcel by som vyzvať pána ministra vnútra, aby sa zamyslel nielen on, ale celá vládna koalícia, či naozaj každá tá pozícia, každý ten človek, ktorý v rámci tej mobility z tretích krajín v rámci tých nadnárodných koncernov, ktoré tu chcete vytvárať, bude mať naozaj ten pozitívny efekt pre pracovnú silu na území Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že, kladiem si druhú otázku, načo vláda Slovenskej republiky dáva stovky miliónov eur na podporu investičných stimulov na vytváranie pracovných miest, keď na tieto pracovné miesta takýmto spôsobom chcete doniesť pracovnú silu mimo územie Európskej únie, ktorú, mimochodom, z tých istých krajín, keď utekajú, sú utečencami, tak, bohchráň, nechceme ich vidieť.

    Dnes sme tu mali zákon, kde ste uplatňovali princíp kolektívnej viny. V tomto zákone uplatňujete princíp kolektívneho pozývania. Prepáčte, ale je to smiešne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Pčolinský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť pána ministra, neodpustím si to, lebo pán kolega Simon to presne pomenoval, teraz neviem presnú sumu, koľko sme dali stimulu Jaguaru, 200-300 mil. alebo tak nejak. Čiže vyhodíme niekoľko sto miliónov euro na to, aby tu prišiel Jaguar, a týmto zákonom umožníme Srbom, Ukrajincom, ja neviem, Vietnamcom a neviem komu, aby prišli pracovať za podstatne nižšiu mzdu, ako majú terajší zamestnanci automobiliek.

    Mne to nedáva logiku, dáme stovky miliónov na zahraničného investora, ale naši ľudia tam robiť nebudú. Tento zákon presne umožňuje to, čo pomenoval kolega Simon, že sa zjednoduší prístup na pracovný trh na Slovensku práve pre občanov tretích krajín. Ja rozumiem, že je to nejaká smernica Európskej únie, tak mohli by ste, pán minister, vysvetliť, čo všetko hrozí Slovensku, aké sankcie, lebo ja si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže slovenskej ekonomike, práve naopak, deformuje trh tým, že zamestnávatelia budú mať oveľa väčšie možnosti zamestnávať príslušníkov, občanov tretích krajín za podstatne nižšie peniaze, ako dnes dostávajú Slováci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Simon, môžete reagovať.

  • Pán poslanec Pčolinský, ja by som k tomu chcel dodať, že treba rozdeľovať v tomto návrhu zákona dve kategórie, tí, ktorí prídu sem pracovať a sa prihlásia na prácu, tam musí, musí ten človek splniť niekoľko tých kritérií, musí mať pracovnú zmluvu na území Slovenskej republiky, ktorá musí spĺňať kritériá. Ale tí asistenti, ktorí sú tam zakompovaní z tretích krajín v rámci koncernov, tak na to sa to celé nevzťahuje.

    A úprimne, je treba povedať, že táto vláda pozýva sem zahraničných investorov, čo je na jednej strane dobre, a na druhej strane je absolútne nezmyslom, že my platíme prácu alebo vytvárame pracovné miesta pre ľudí z tretích krajín. A to treba povedať, že táto vláda toto robí prioritne, a za to sa hanbím.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či chce niekto ústne vystúpiť k tomuto bodu. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Tým pádom... Pán spravodajca? Nechcete, ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami, o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, musím povedať, že za to ja nemôžem.

  • Povedané so smiechom.

  • Vládny návrh ústavného zákona má tlač 241.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, tlač 241.

  • Ďakujem pekne. Ja možno len jednu poznámku, pán podpredseda, sa len veľmi ospravedlňujem, je to trochu taká schizofrénia, keď na jednej strane pán Simon, teda už škoda, že odišiel, sa chcel opýtať a potom nepočkal, hovorí o tom, že štát nikdy pracované miesta nevytvára, keď hovoríme o tom, že sa podporíme o vytvorenie stotisíc pracovných miest, že to s vládou nič nemá, a teraz tvrdí, že, naopak, má. Jednoducho vec je tá, že ho vytvára ten investor, ktorý príde, a ak má záujem si pozvať svojich manažérov, aby preniesli know-how a technológiu do nového závodu, tak sa tomu, samozrejme, brániť nedá...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, len teraz, teraz mi skúste vysvetliť, ako to súvisí so zmenou hranice.

  • Povedané so smiechom.

  • Pardon, už som skončil. To bola odpoveď na otázku, ktorá bola položená, pán podpredseda. Ak som porušil rokovací poriadok, veľmi sa ospravedlňujem.

    Čo je veľmi dôležité v tomto návrhu zákona, ktorý od roku ’93, od samostatnosti Slovenskej republiky je štvrtým návrhom ústavného zákona na zmenu štátnej hranice. Prvým bola zmena slovensko-českej štátnej hranice v roku 1996, ktorá súvisela s generálnym vysporiadaním našej spoločnej hranice, druhým bolo zmena na slovensko-maďarskej štátnej hranici v roku ’97 a treťou bola zmena v roku 2003 na slovensko-poľskej štátnej hranici.

    Predložený návrh ústavného zákona sa týka zmien slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prevažná väčšina navrhovaných zmien hraničnej čiary sa týka vodohospodárskych úprav hraničnej rieky Ipeľ, ktoré neboli územne doriešené už v 90. rokoch minulého storočia. Zostávajúce zmeny hranice súvisia s kompenzáciou úbytku nášho štátneho územia na Ipli a zmenou hranice vyvolanou výstavbou kanalizácie na hraničnej čiare a posunmi koryta rieky v súvislosti s povodňovými situáciami. Celkovo ide o najmenšiu zmenu historicky, v tomto prípade ide iba o 17,8 hektára územia, ktoré ubudlo z nášho územia a vykonaním zmeny taká istá výmera pribudne Slovenskej republiky z Maďarska. V tomto prípade je to aj výhodou pre naše územie, kde sa skompletizuje turistická, by som povedal, destinácia, aby nemuselo sa k nej chodiť cez maďarské územie. Naopak, v maďarskom prípade ide o vodohospodársku stavbu rybochodu, kde takisto museli prichádzať zo slovenskej strany. Takže je to obojstranne vyvážené. Toľko, koľko nadobudneme po našej strate, toľko isto vlastne pripadlo aj na územie Maďarska.

    Uvedené zmeny štátnej hranice sú podrobnejšie rozpísané v zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením uvedenej zmluvy 3. júna 2015 s uznesením č. 291 a zmluva bola podpísaná 25. januára 2016 v Amsterdame. Návrh ústavného zákona vláda Slovenskej republiky schválila 21. septembra minulého roku a ide teda o štvrtú zmenu, ako som povedal, štátnej hranici po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Súhlas s vyššie uvedenou zmluvou je daný formou ústavného zákona, je nevyhnutnou ústavnou podmienkou ratifikácie tejto zmluvy a následne nadobudnutia jej platnosti.

    Myslím si, že táto zmena výrazne zjednoduší život na oboch stranách v tomto regióne vzhľadom na to, že sa zjednodušuje práve komunikácia aj komunikácie, nadobudneme cestu a prístupové cesty aj k jednotlivým historickým areálom na našom území, takže to bude obojstranne výhodné.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 66 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač č. 241). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

    Pán predseda, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 345).

    Prosím teraz pána ministra sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 345.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské.

    V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým navrhujeme zvýšenie materského príspevku zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % príjem čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, ktorý dosahovali, samozrejmá vec, v rámci svojho nároku. Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume 1 260 eur. To je u týchto, v novovzniknutých dávok dôjde k nárastu až o 90 eur mesačne. U osoby, ktorá napríklad zarábala pred materskou brutto 680 eur, dosiahne mesačná suma materského 519,80 eura, čo predstavuje nárast o 34,60, pôvodná suma bola 485,2 eura pri 31-dňovom mesiaci.

    Navrhovaným zvýšením materského sa zaradí Slovenská republika medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského. Uchádzam sa o podporu v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Burianovi.

  • Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zák. o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý je uvedený pod tlačou 345. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 360 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol, prerokovali výbory do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, lebo nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediná pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby takáto novela prešla bez povšimnutia, a možno hneď v úvode poviem, že na rozdiel od novely, ktorá bola vrátená ministrom, teda vrátená prezidentom, tzv. jasličkový zákon, alebo teda novela zákona o sociálnych službách, pri zákone o sociálnom poistení, ktorý máme tu predložený, ktorý nám vlastne predstavil pán minister, môžem vyjadriť len poďakovanie za to, že sme sa dostali do čela, na čelo krajín, ktoré poskytujú aspoň v takejto miere náhradu matkám alebo rodičom všeobecne za to, že vychovávajú pre štát deti a ďalších daňových poplatníkov. Som veľmi rada, že aj náš volebný program týmto plníte, a budem ešte radšej, keď po istom čase príde aj k predĺženiu materského. Určite má zmysel podporovať také motivačné prvky, ktoré motivujú k zvýšeniu demografie najmä ľudí príjmových, tých, ktorí pracujú, ktorí naozaj odvádzajú do spoločnosti svoje dane a odvody. Preto pána ministra a jeho ministerstvo budem aj vyzývať aj ďalej, aby pokračovali v tomto úsilí, aby to nezostalo len pri navýšení materského na 100 % čistej mzdy, tak ako ho máme predložený, ale po čase budem dúfať, že prídu aj s novelou zákona, kde budú postupne predlžovať dĺžku poberania materského. Naozaj to berem ako také poďakovanie matkám a podporu v ich rozhodnutí venovať spoločnosti dobro svojich detí. Je to jedna z možností, ako nahradiť príjem matke, ktorá zostáva na rodičovskej dovolenke, alebo aj otcovi, ktorý zostáva na materskej dovolenke alebo na materskom.

    Pán minister, dlhodobo kritizujeme, veľmi kritizujeme, že Slovensku chýba ucelená rodinná politika. Stále hovoríme o sociálnej politike štátu, o podpore matiek, o podpore rodín, ale taká, taký nejaký strategický vizionársky dokument, ktorý by reflektoval naozaj aj na, aj na demografickú krízu, ktorá, pokiaľ sa niečo nezmení, je neodvrátiteľná, nám chýba. Možnože vy si na ministerstve riešite tieto veci v tichosti, ale treba mať dokument, ktorý je k nahliadnutiu, ktorý má jasný rad súsledných krokov, podľa ktorých budeme vidieť, že idete. Ja to vnímam len tak, že ucelená rodinná politika v našom štáte chýba, a je to spôsobené najmä tým, že u nás vládne rezortizmus. Tak ako sme to hovorili pri jasličkovom zákone, že vy ste si to zobrali na plecia ako ministerstvo, že, chvalabohu, že sa toho niekto ujal, starostlivosti o deti do troch rokov, ale opäť, spôsob, aký ministerstvo zvolilo v prípade jasličkového zákona, bol zlý. To budeme hovoriť asi dovtedy, kým sa nevytvorí samostatný zákon k jasliam alebo k starostlivosti o tieto deti.

    Takže podporujem novelu, ktorú ste, ktorú ste nám predstavili, a budem dúfať, že to neni posledná úprava materského v prospech rodín žijúcich na Slovensku, ale že budete v tejto tendencii postupovať a že prídete aj s ďalšími motivačnými nástrojmi na to, aby sme naozaj podporili rodiny slovenské, ktoré majú šancu ešte stále dobehnúť to, čo naša spoločnosť zameškala za týchto 20 rokov. To znamená, motivačné prvky na podporu demografie alebo na to, aby sa rodilo viac detí.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Ďakujem pekne za podporu. Som presvedčený, že toto je novela, ktorá nemá žiaden politický ani nejaký stranícky podtón, a že nájde širokospektrálnu podporu v pléne Národnej rady, samozrejme, nielen v prvom čítaní, ale aj druhom, resp. treťom čítaní.

    K vystúpeniu pani poslankyne. Na úrovni Európskej komisie sa v uplynulom polroku, možno celom roku viedla dlhodobá diskusia o prijatí akéhosi minima časového obdobia pre dĺžku materskej dovolenky. Diskutovalo sa o 14 týždňoch. Nenašla sa dohoda v rámci Európskej únie. To len trošku vysvetľujem, že kde sme my, a, a o čom sa debatuje v rámci bruselských stretnutí a možností, ktoré z toho vyplývajú. Tým chcem zároveň povedať, že akonáhle bude čo len trochu rozpočet dovoľovať, ja som presvedčený o tom, že tu stále je priestor na predĺženie tej dĺžky materskej dovolenky, ale skôr by som sa možno v tom ďalšom období zameral viac na odstránenie toho skoku z materskej na, na rodičák. Budeme o tom hovoriť v ďalšom zákone, ktorý je predmetom rokovania. Bol by som rád, aby v tomto volebnom období sme ešte raz dospeli k tomu, že budeme môcť aj tento rodičák navyšovať, pretože si myslím, že tam je veľmi veľká kategória mladých rodín, ktorá potrebuje tú pomoc, a práve preto si myslím, že to je jeden z cieľov vlády Slovenskej republiky z hľadiska rodinnej politiky, ku ktorej by sme z hľadiska priorít sa mali záujem v tom ďalšom období venovať.

    Všetko z mojej strany, ešte raz ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? No nemusíte.

    No nech sa páči.

  • Možnože teraz nastáva ten čas aj pri tom rodičáku, aby sa uvažovalo o tom, aby možno ten rodičák bol aj prospešný pre tých, ktorí pracujú, lebo tí sú tí, o ktorej rozprávate, o tej demokracii, ktorí sú budúci pracovníci, že možno uvažovať o tom, aby ten rodičák zohľadňoval, aby sa dostalo to, že tí, čo pracovali, aby ten rodičák bol pre nich motivujúcou vecou, a možno aj to, čo sme skúšali možno pred troma rokmi, aby sa možno to oživilo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 346).

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 346.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, v ktorom sa vláda zaviazala upraviť podmienky vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom.

    Súčasné nastavenie podmienok vyplácania týchto foriem dôchodku umožňuje vyplatenie úspor zo starobného dôchodkového sporenia programovým výberom, resp. prostredníctvom dočasného dôchodku len menšiemu počtu sporiteľov. Podľa platnej právnej úpravy môže dôchodok takouto formou poberať sporiteľ, ktorý má dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, ak súčet súm jeho doživotných dôchodkov je vyšší, než je suma cca 596 eur, a zároveň súčet súm doživotných dôchodkov sporiteľa z I. a II. piliera je vyšší ako nekrátený dôchodok z I. piliera, na ktorý by mal sporiteľ nárok, ak by nikdy v II. pilieri nebol.

    Ak sporiteľ nemá dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, môže dočasný dôchodok, resp. programový výber poberať, ak súčet súm jeho doživotne vyplácaného dôchodku je minimálne vo výške štvornásobku životného minima, čo predstavuje sumu 792 eur podľa súčasnej výšky životného minima, pričom musí minimálne 50 % nasporenej sumy použiť na zakúpenie doživotného dôchodku z II. piliera. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť počet sporiteľov, ktorí si nasporené prostriedky budú môcť vybrať prostredníctvom programového výberu, resp. dočasného dôchodku, a umožniť im slobodne sa rozhodnúť o tom, ako nasporené prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia využijú.

    Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje jediná podmienka pre poberanie programového výberu, resp. dočasného dôchodku, ktorou bude doživotné zabezpečenie sporiteľa minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2003, pre kalendárny rok 2017 pôjde približne o sumu 425 eur, pričom prvýkrát určí a zverejní presnú výšku tejto sumy Sociálna poisťovňa najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti tejto zákonnej novely.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Burianovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 43/2004 Z. z. (tlač 346). V menovanom, v menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, vyplývajúc z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 361 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre..., Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

    Pán predseda, ukončil som moje vystúpenie, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Okrem pána spravodajcu pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo a potom pani poslankyňa.

  • Ďakujem a, vážené dámy, vážení páni, no moje vystúpenie bude celkom, by som povedal, takým nejakým koaličným, koaličným vystúpením, lebo mám určité výhrady k tomuto návrhu zákona a chcel by som sa s vami o tom podeliť, a hlavne to teda, aby ten zmysel zákona bol, by som povedal, naplnený.

    Už pri vládnom, vládnom programe bola tam nejaká formulácia celkom dosť nepresná, že aby teda bol, bol, alebo teda vláda aby teda zabezpečila programový výber v II. pilieri, chcem povedať, že ten programový výber bol, je a bol dokonca prijatý v tejto Národnej rade ústavnou väčšinou, myslím, že okolo 115 hlasov hlasovali za tento návrh zákona. Bolo to veľmi pozitívne prekvapenie vzhľadom k tomu, že teda aj hlasovala časť, veľká časť opozície, dokonca v tom čase KDH sa vyjadrilo, že ak by nebolo teda pranierované za spoločný návrh, ktorý bol schválený za účasti SMER-u a KDH, tak by hlasovali takisto za to, len v čase v tom boli povedzme pod, pod drobnohľadom opozície, teda lebo sa hlasoval ústavný zákon o rodine, a tým pádom akože prezentovalo to ústami teda ešte vtedajšieho pána poslanca Brocku, že by teda aj hlasovali za, ale vyzerajú byť ako nejakí, nejakí spriaznenci ako SMER-u, takže v tom predchádzajúcom období hlasovalo ich 115, myslím, že mimo teda poslancov MOST-u HÍD, a teda mimo KDH, ktoré teda takýmto spôsobom to ospravedlnilo, prešiel tento zákon fakt doslova ústavnou väčšinou. A bez nejakého, by som povedal, nejakého, by som povedal, riešenia, ktorý, hovorím o tom, že teda, že sme nastavovali tento návrh zákona aj, dá sa povedať, vo veľmi úzkej spolupráci aj s opozíciou. Ja pri každom návrhu zákona, ktorý bol dôležitejší, tak sme pozývali všetkých zástupcov opozície z výboru pre sociálne veci, aby teda mali presnú informáciu, aby dostali z prvej ruky informácie, aby proste sme dokázali možno hľadať riešenia, ktoré možno by boli tie najoptimálnejšie.

    Prvýkrát v histórii sa podarilo, že za tento návrh zákona hlasovala, teda za dôchodkový zákon hlasovala aj veľká časť opozície. Aj touto cestou ďakujem ľudom, ktorí sa aktívne podieľali na tvorbe tohto zákona, spomeniem aj poslanca Mihála, spomeniem terajšieho poslanca Chrena, ba i spomeniem ako doslova otca II. piliera aj, aj poslanca, bývalého poslanca Kaníka a tak ďalej, mohol by som teda menovať viacerých a nebola to len účasť, ako by som povedal, taká, že teda ľudia sa posadili na ministerstvá a vypočuli si, ale, naopak, bola to veľmi aktívna, aktívna účasť a dokonca v tej diskusií aj vyplynulo to, čo sa vlastne aj v tom návrhu zákona predložilo. A to je to, čo už pán minister už uviedol, teda ten 1,25-násobok, malo to racionálne opodstatnenie v tom, že ľudia, ktorí solidarizujú, majú možnosť programového výberu, a práve to zaručovalo, dnes je to niekde na úrovni 590, keďže sa zvýšili starobné dôchodky, pardon, zvýšila sa priemerná mzda, dnes povedzme, predtým to bola si 550 eur, dnes je to 590 eur. Prečo teda mi vadí to, že teda, že je to dnes postavené, a ja to cítim troška akože nejakú úlohu pána štátneho tajomníka Švejnu, nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše, lebo už aj tie návrhy prvé boli a bol mluvčí pána, pána teda vtedy analytika pána Ďuranu, ktorý chcel to dokonca postaviť, že na, na 1,2-násobku životného minima, nad 240 eur, kľudne môžu si vyberať ako nasporenú sumu títo ľudia.

    Faktom je ale, že čo mi najviac vadí na tomto celom, pán minister, je to, že ak chcem ľudí z II. piliera kvázi vyhnať, je to najlepší účinok, práve opak je pravdou, že im dovolíme vyberať, teda nadpriemerný zárobok si môžu vybrať na programový výber, ale práve naopak, asi 700-tisíc ľudí je tí, ktorí majú zárobok pod priemerom Slovenskom republiky, a týmto ľuďom, títo ľudia, zaplatia celú anuitu, to, čo poisťovne si na nich nejakým spôsobom musia vrátiť, to, čo nebudú mať možnosť na tých ľudí, ktorí si vyberú nasporenú sumu, teda nadpriemerný dôchodok dneska, myslím, na úrovni 425 eur. Toto je absolútne, absolútne pre mňa ťažko pochopiteľné, lebo dnes by som už trikrát podpísal aj list Sociálnej poisťovne, ktoré množila ľuďom, že všetci ľudia, ktorí majú priemerný dôchodok a podpriemerný dôchodok, pre nich sa neoplatí sporiť, jednak že v solidarite nedostanú 20 % do priemerného zárobku, pardon, do priemerného dôchodku, a druhý, druhýkrát budú potrestaní tým, že celé náklady anuitného systému zaplatia práve títo ľudia, ktorí tam v tom systéme autenticky nemali byť. Počuli ste dlhú debatu o tom, že teda prečo poisťovne sú kvázi nenažraté, dokonca ťažké, ťažké, by som povedal, nejaké prívlastky sa dávali týmto poisťovniam, že dávajú nízke anuity. Viete si predstaviť, čo teraz urobia tie poisťovne pre tých ľudí, ktorí zarábajú priemer a podpriemer? Jednoducho títo ľudia zaplatia celú anuitu, preto sme aj v zákone a práve chcem poďakovať aj..., a ten aktívnym bol Jozef Mihál, kde sme práve trvali na tom, že každý si bude musieť kúpiť anuitu bez ohľadu na to, či zarába, či má dôchodok tisíceurový, alebo má dôchodok 300-eurový, jednoducho každý sa musí podieľať na nákladoch anuity. Dnes dovolíme každému, kto bude mať 425 eur, sa vyviazať zo systému a zaplatia to najchudobnejší.

    Druhý príklad, ja dokonca som nenašiel v tom zákone vplyvy a komunikáciu s mestami, obcami a vyššími územnými celkami. Veď pán minister vie veľmi dobre, že, že do tohto systému sociálnych služieb z roka na rok dávame čím ďalej viac peňazí, za posledné tri-štyri roky sa to zvýšilo o 100 mil. eur. Do toho systému aj demografiou nám budú vstupovať čím ďalej viac ľudí. Dnes sociálne služby v Bratislave stoja 1 200-1 300 eur. Bežný priemer Slovenska je niekde, niekde od 600 do 800 eur. Títo ľudia keď si vyberú tieto nasporené sumy, tak to zostane presne ten istý systém, ako ľudia, ktorí idú do tohto zariadenia, venujú, darujú domy, byty a idú ako bezdomovci, bez žiadneho príjmu. Ja keďže som aj predsedom finančnej komisie na VÚC Košice, viem, že máme dosť už dlhý zoznam kvázi tých, ktorí nie sú schopní splácať alebo platiť za takéto zariadenia.

    Ak dovolíme všetkým ľuďom, ktorí budú mať priemerný dôchodok, a vyviazať sa z tohto systému, tie VÚC-ky, mestá a obce určite poďakujú, poďakujú to, že jednoducho budú mať ďalší zoznam, tí, ktorí nebudú schopní splácať tento záväzok. Práve preto aj logika alebo systém, ktorý bol nastavený, mal racionálnu podobu. Tou racionálnou podobou bol 1,25-násobok, lebo nad túto úroveň títo ľudia musia solidarizovať, lebo musia, solidarizujú tí, ktorí majú vysoký, s nízkymi a práve to je tá vyváženosť toho rozumného systému I. piliera. A práve pre tých ľudí, ktorí solidarizujú, sme im chceli práveže chceli vytvoriť podmienky. Áno, súhlasím s tým, že ten systém dával možnosť asi pre 15 % ľudí. Ale, dámy a páni, aj ten, ktorý bol zakladateľ II. piliera, hovoril, II. pilier je neoddeliteľnou súčasťou jedného dôchodkového systému. Ten, že skladá z I. a II. piliera, tak nemá, dnes nie je predsa nejaký bufet na to, aby sme si vyberali peniaze, ktoré do budúcna majú pomôcť. Potom načo tvoríme III. pilier, ktorý má vypomôcť týmto ľuďom. My im dáme vyviazať. Niečo podobné sa dialo v Anglicku. Potom to vláda zarazila. Lebo nakúpiť si nejakú dovolenku a proste nemať potom ďalšie už, by som povedal, dostatočné príjmy. Pri 425 to nie je nejaký, doslova poviem, nejaké vysoké terno. Toto mám filozofický problém.

    A hlavne mám filozofický problém, že náklady anuity zaplatia fakt tí najchudobnejší, ktorí v skutočnosti z tohto systému aj napriek tomu, že, musím povedať, že posledné dva roky tá výnosovosť je podstatne zaujímavejšia, nebudú mať viac, ako keby zostali v I. pilieri. Bolo veľké naháňanie a opozícia vtedy kritizovala vládu, že Sociálna poisťovňa napísali kvázi pamflet. Dnes by som ho, ak prejde tento návrh zákona, dnes ho trikrát podpíšem, lebo je pravda. Títo ľudia budú mať ešte menšie anuity z II. piliera, ako, ako... A je otázka vôbec, potom je diskusie vôbec, načo tí ľudia zostávajú v tom II. pilieri, keď majú mať do budúcna, exaktne vyzerá, nižšie dôchodky. Ono to pekne znie. Dajme 40 % ľuďom možnosť programového výberu. To je veľmi lákavé. Ale kde je tá podstata? Kde v podstate dôjde po 5 rokoch, ľudia poďakujú, všetcia tí, ktorí cez reklamnú kampaň tam vstúpili do toho. Ja znovu opakujem, ak chceme ľuďom ukázať, že ten II. pilier pre nich nie je, tak je ideálny čas na to, prijímať takýto zákon a potom ich ešte nejakou kampaňou oslovovať, choďte do II. piliera, však vy zaplatíte, tí, ktorí nezarábate priemerný zárobok. Priemerný zárobok, medián Slovenska je niekde na úrovni 70 % ľudí, ktorí, ktorí nezarábajú ten priemerný zárobok.

    Ja rozumiem tomu, že existujú aj určité dohody aj v rámci koalície a neviem čo. Ja len vychádzam z toho, že toto pre dlhodobú funkčnosť II. piliera bude mať, podľa mňa, to je rana pod pás. Toto nie je podľa mňa cesta, ktorá by mala zlepšovať ten systém. Dokonca vnímam to, že ten návrh, ktorý pripravovali na ministerstve ľudia, ľudia z dôchodkovej sekcie, si myslím, že je podstatne lepší a vytvára prostredie, že každý v nejakom horizonte si bude môcť nejakú čiastku vybrať. Je to spravodlivejšie. Nezaplatia tí najchudobnejší a bude väčšia možnosť pre ten programový výber. My sme to, čo sme robili na anuite asi necelý rok, my sme, ix rokov sa na tej anuite nikto nepodieľal ničím. My sme to za rok robili za účasti všetkých zástupcov, ktorí sú dôležití v tejto hre. A myslím si, že bola tam aj opozícia, boli tam poisťovne, boli správcovské spoločnosti, boli tam z Národnej banky Slovenska, ministerstva financií, všetcia tí. My sme nemali nikdy nejaké politické zadanie. Veľmi dobre vie aj pán minister, že nemali sme, ani nemali sme na tom, aby sme robili niečo, čo by bolo kontraproduktívne. Naopak, chceli sme odbornú a odborne navrhnúť taký zákon, ktorý bude mať hlavu - pätu a ktorý bude mať vypovedaciu schopnosť.

    Ale to, čo teraz robíme, myslím, že to bude, ja si myslím, že prinajmenšom to, že by sme sa mali potom ospravedlniť tým ľuďom, ktorí toto celé, tú ťarchu, znesú. To je môj názor. A ja pevne verím, že ešte nájde sa tá racionalita, a možno ten návrh, ja znovu opakujem, každý návrh mal nejaké pre a proti, ale možno ten návrh, ktorý pripravovali možno ľudia na ministerstve, ktorí mali skonzultované aj s inými, inými inštitúciami, je podľa mňa podstatne lepší ako takýto návrh, ktorý bude len, podľa mňa, paródiou na, na II. pilier.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Je 19.00 hod. Prihlásila sa s faktickou pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Budeme pokračovať zajtra, to znamená, prerušujem teraz rokovanie. A zajtra najprv prerokujeme ten bod č. 4, čo sme preložili na 9.00 hod., a potom, samozrejme, budeme pokračovať s týmto návrhom.

  • Reakcie z pléna a reakcia predsedajúceho.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.