• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čakáme na skončenie ústavnoprávneho výboru, potom otvoríme rokovanie schôdze. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Beblavý, Fedor, Grausová, Kondrót, Laššáková. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhoch týkajúcich sa amnestií, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Najskôr pristúpime k návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998.

    Prosím pani ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby sa ujala slova a aby materiál uviedla. Nie je ešte prítomná, prerušujem na tri minúty, a, pardon, takže neprerušujem schôdzu, nech sa páči, pani ministerka, v kľude, pomaly. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 v nasledujúcom znení.

    Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Ing. Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Martina Nemkyho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi uviesť informáciu ústavnoprávneho výboru.

    Informácia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 349 z 30. novembra 2016 pridelil návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na 28. schôdzi výboru dňa 6. decembra 2016. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky hlasoval o návrhu uznesenia, ktorým výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu navrhnutým Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky: v texte deklarácie sa vypúšťajú slová "na návrh vlády Slovenskej republiky". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu k návrhu deklarácie: v texte deklarácie sa vypúšťajú slová "na návrh vlády Slovenskej republiky".

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedené uznesenie schválil uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 128 zo 6. decembra 2016 a zároveň poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Informácia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 129 zo 6. decembra 2016.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím vás.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť písomných prihlášok. Za klub OĽaNO vystúpi pán poslanec Budaj, za klub SaS pani poslankyňa Blahová, ďalej sú písomne prihlásení pán poslanec Zsolt Simon, pani poslankyňa Zimenová, Verešová a Jurinová.

    Nech sa páči, pán Budaj.

    Pardon, nemôžem otvoriť rozpravu, keďže je spoločná rozprava. Ďalší zákon musí uviesť pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, spoločná rozprava.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 318.

  • Tu mám, dámy a páni a vážený pán predsedajúci, veľmi ľahkú úlohu, pretože návrh tohoto zákona tieto steny počúvajú teraz ôsmykrát. Ôsmykrát sa poslanci usilujú zbaviť Slovensko amorálnych amnestií, ktoré sa týkali primárne únosu Ing. Michala Kováča, ml. resp. jeho zavlečeniu do cudziny. Týkajú sa ale aj všetkých trestných činov, ktoré s týmto únosom súviseli, ktoré kvôli tomu nesmú byť vyšetrené. Medzi tými trestnými činmi, ako všetci si dobre pamätáme, je už dve desaťročia nevyšetrená vražda 26-ročného mladého muža Róberta Remiáša. Ale pod amnestie spadá aj amnestovanie trestnej činnosti vtedajšieho ministra vnútra Krajčiho, ktorý bezdôvodne zmaril referendum, čo konštatoval Ústavný súd a konštatovala to aj vtedajšia referendová komisia.

    Tieto amnestie mali číro politický charakter. Vydával ich premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, čím prekročil ducha ústavy, hoci nie znenie, ducha ústavy, ktorý hovorí, že takéto právomoci môže uplatňovať len v najnevyhnutnejšom rozsahu a udeľovanie amnestií bezpochyby nebolo tým najnevyhnutnejším rozsahom, ktorý by musel vydávať bez toho, že by bol zvolený v našej republike nový prezident. Neskôr, ako viete, bola táto možnosť z ústavy vylúčená, prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom, aby prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom zasiahnuť do spravodlivosti a do právneho poriadku.

    Dnes s odstupom mnohých rokov, vyše štvrť storočia a aj preto, že nedávno sme si pripomínali november, tak musím povedať, že ja vidím tieto amnestie ako veľmi podobný inštitút dotýkajúci sa Ústavy Slovenskej republiky, ako bol kedysi inštitút tzv. vedúcej úlohy strany. Všetci sme vedeli, že pokým bude v ústave čl. IV, nikdy nemôžme hovoriť o skutočnej demokratizácii štátu, aj keď to vtedajšie vládnuce sily často skloňovali a tvrdili, že v dobe perestrojky táto demokratizácia prebehne. V skutočnosti pokým platil článok IV, boli to všetko iba plané reči. Keď raz jedna strana má vedúcu úlohu, sotva môže prísť k pluralite a k slobodným voľbám.

    Dnes tu máme de facto v ústave ďalšiu škvrnu, a tou je, tou sú amnestie, ktoré bez zmeny ústavy z nej nezmiznú. Nezmiznú z minulosti Slovenska a tvoria hrádzu, ktorá bráni priechodnosti spravodlivosti, tvoria moment, kedy politická a stranícka moc amnestovala sama vlastnú zodpovednosť, a to nie zodpovednosť politickú, to sa nám na Slovensku častejšie stalo, ale zodpovednosť trestno-právnu. Trestno-právnu, v ktorej sa skloňujú slová, aké som spomenul: zmarenie volebného práva občanov, vražda občana, únos občana.

    Kým nebudú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara, nemožno u nás hovoriť práve tak, ako kedysi nebolo možné hovoriť o pluralite a demokracii, dnes zase nebude možné dovtedy hovoriť o právnom štáte. Akýže právny štát, keď prvý občan štátu Michal Kováč zomrel bez toho, že by sa dožil spravodlivosti. A to treba povedať, že nezomrel hneď po únose, ale žil ďalších 20 rokov a zomrel tento rok na jeseň bez toho, že by amnestie boli zrušené, bez toho, že by vyšetrovanie, o ktorom samotní vyšetrovatelia, resp. aj ich šéf vyšetrovateľov pán Šátek otvorene hovoria, že neviedli do slepej uličky, ale odhalili viac než 10 vinníkov, ktorí otvorene hovorili, že konali v súlade s príkazmi ako zamestnanci štátu.

    Čiže v našom príbehu vznikol štátny zločin. Vlastne je to stále len v štádiu vyšetrovania. Bude to kolovať v žilách a v rozmýšľaní našich mladých ľudí, našich nových generácií ako nálepka na celú našu generáciu, generáciu politikov, ktorí nedokázali sa vysporiadať s amnestiami Vladimíra Mečiara a tak jeho tieň leží stále nad touto sálou, leží stále nad slovenskou politikou a nad slovenským právnym štátom. Je to dlhý tieň, ale nech je akokoľvek dlhý, vy všetci viete, aj vy, ktorí ste už teraz rozhodnutí amnestie nepodporiť, že raz tie amnestie padnú. Raz tie amnestie padnú a každý z nás si potom napíše do svojho politického životopisu, na ktorej strane stál. Či na strane tých, ktorí vedeli, že bez zrušenia týchto amnestií nie je možné hovoriť o právnom štáte, pretože v štáte, kde neplatí právo pre každého rovnako, niet práva pre nikoho. Ak niet práva pre matku po zabitom Róbertovi Remiášovi, kto si môže byť istý, ak nebolo práva pre prvého muža štátu, bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky, kto si môže byť istý?

    Dámy a páni, chcem veriť, že nad hrobom Michala Kováča si mnohí uvedomili, že sa pomaly uzatvára jedna dejinná kapitola, ktorej sme aj my súčasťou. Všetci sme žili, keď vznikla Slovenská republika. Z drvivej väčšiny si aj dobre pamätáte, pamätáme, kedy sme nastolili na Slovensku slobodu a demokraciu. To je príbeh našich životov. Každý z nás iný život nemáme. Nebudeme môcť začať my sami raz nejak ináč, než konáme teraz a než sme konali doteraz. Dvadsať sedem rokov od novembra, štvrťstoročie od vzniku Slovenskej republiky a v tomto príbehu, ktorý má aj mnohé veľmi svetlé a povzbudivé stránky, trúfam si tvrdiť, že snáď aj prevažujú svetlé a povzbudivé stránky, máme dejinnú škvrnu, ktorú si pamätá každý jeden občan. Každý vie, čo sú amnestie Vladimíra Mečiara a aj tí mladší, ktorí vtedy boli deti, či snáď ani neboli na svete, vedia, že im niečo meno Róberta Remiáša a Michala Kováča pripomína.

    Majme teda na pamäti to, že sme nielen, nielen toto štvrťstoročie je naším jediným možným životom a našou jedinou politikou, ktorú sme tejto republike dali, ale že sme sa tým stali zároveň tými, čo budujú štát. Všetky tie rozpory a hádky, ktoré sú tu o rokovacom poriadku, o iných politických veciach, v nich budujeme štát a som presvedčený, že všetci sa zhodneme. Napokon máme tu jediného poslanca, ktorý bol aktívnym na Ústavnom súde a o ktorom sa dá povedať, že je ústavný právnik a ten zdieľa tiež tento názor. Amnestie sa dajú zrušiť a majú zrušiť. Amnestie sú amorálne.

    Čiže už len na záver. Pamätajte, že iný príbeh si nenapíšeme a iné základy budovania štátu, než kladieme každým svojím rozhodnutím, tento štát mať nemôže. Je to vaša zodpovednosť, bude to váš osobný príbeh, ktorý si napíšete stlačením gombíku za buď ochranu zločincov, únoscov a vrahov alebo za šancu pre spravodlivosť, že únoscovia, vrahovia, maritelia referend raz budú volaní na zodpovednosť.

    Ďakujem, dámy a páni.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali teraz miesto navrhovateľa, pán poslanec, asi.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Takže znova prečítam šesť písomne prihlásených. Za klub OĽANO pán Budaj, za klub SaS pani Blahová, ďalej je prihlásený pán poslanec Simon, Zimenová, Verešová, Jurinová.

    Nech sa páči, pán Budaj. A prosím pani ministerku, aby zaujala miesto pre navrhovateľa.

  • Zlúčená rozprava k návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, tlač 340

    a k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 318.

  • Dámy a páni, v úvodnom slove som sa vyjadril - prepáčte, ak príliš obšírne - k veci, ktorú dobre poznáte. Máme tu ale prekvapivý nový návrh a túto príležitosť by som využil, aby som sa vyjadril k deklarácii. Chcem túto deklaráciu vnímať nie ako placebo, nie ako trik na verejnosť, ktorým majú byť zalepené oči, že keď je poslanecká snemovňa zbabelá nastoliť spravodlivosť, preto sú tu ešte poslanci, ktorí sú možno zastrašovaní alebo viazaní nejakými dohodami s bývalými mocipánmi. Ja chcem veriť, že nič také tu nie je a že táto deklarácia nie je klamstvom a trikom, ale úprimným krokom smerom k zrušeniu amnestie a nastoleniu práva, spriechodneniu spravodlivosti. Predsa však, ak je to aj takto, treba o tom texte hovoriť. Prišiel nám z úradu vlády. Ja by som k nemu chcel predložiť nejaké návrhy, ktoré si ale dovolím nechať ešte do ústneho, do diskusie, kedy sa prihlásim ústne.

    Pre túto chvíľu chcem povedať, že definovanie zločinov, ktoré touto deklaráciou má Národná rada nad nimi vyjadriť poľutovanie, nepovažujem celkom za úplné. Za druhé chcem zdôrazniť, že ak by zostalo trvale iba pri deklarovaní, bude to aj verejnosťou prijaté ako trik a útek pred zodpovednosťou, lebo našou možnosťou je zrušiť amnestie. To dokážeme urobiť. Ak niektorý poslanec má pochybnosti o ústavnosti, pretože máme politikov, ktorí šíria takýto názor, nech sa páči. Na to máme Ústavný súd, aby on sa potom k tomu vyjadril, ale nebude to už tou hrádzou spravodlivosti, už potom nebude táto snemovňa. Táto snemovňa si vykoná tú povinnosť, že spriechodní právo. Je to presne taký prípad, ako by sme mali jedného z nás, ktorý by mal trestný čin a ako kedysi, kým ešte bola imunita, mali by sme ho vydať na trestné stíhanie a my by sme to stále a stále nerobili. Treba spriechodniť spravodlivosť a nech súd rozhodne o vine a nevine.

    V tomto prípade, ak by boli výhrady k ústavnosti zrušenia amnestií, na to nie je, na tie výhrady a na tú ústavnosť my nie sme sem zvolení a povolaní, aby sme posudzovali ústavné rozpory. Na to máme v tomto štátne nezávislý významný inštitút Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Deklarácia by preto mala smerovať k zrušeniu amnestií. Bol by som najradšej, keby priamo takúto výzvu obsahovala. V každom prípade by bolo užitočné, keby v diskusii sa spresňoval zmysel a poslanie tejto iniciatívy. Prečo nám ju vláda predkladá? Skutočne chce niečo odčiniť? Alebo niečo zakryť? Chce zakryť to, a toto veľmi nerád vyslovujem, ale vzniká také podozrenie, chce zakryť to, že akési záväzky bránia niektorým stranám sa pozrieť pravde do očí o tom, aká zločinná bola činnosť tých, ktorí uniesli Michala Kováča, vraždili Remiáša, marili referendá, ale robili aj mnohé iné veci za tej odióznej éry 90. rokov.

    Ja nechcem veriť, že teraz v roku 2016 v 21. storočí by tu bola ešte taká miera poslancov, ktorí majú také silné záväzky a taký silný strach pred pravdou o 90. rokoch, že budú ten tieň minulosti stále predlžovať na ďalšie a ďalšie roky na ďalšie a ďalšie návrhy. Ak by tomu tak bolo, budem predkladať návrh na zrušenie amnestií opäť a po mne ho budú predkladať ďalší a ďalší poslanci, až kým tie amnestie nebudú vyškrtnuté z našej minulosti.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami - dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k tomu, čo povedal poslanec pán Ján Budaj a chcel by som prízvukovať, že teraz budeme rozhodovať o tom, na akom základe chceme mať vybudovaný štát, Slovenskú republiku. Či sa chceme pozerať na to, že spáchala sa vražda a ďalšie trestné činy. Všetci vieme, že sa spáchala, vieme, kto boli páchatelia, poznáme ďalšie detaily a či sa chceme ako štát, ako ľudia, ktorí v ňom žijú, tváriť, že sa tá vražda nespáchala a že je všetko v poriadku. O tomto budeme teraz hlasovať. Nie o prázdnych deklaráciách, ale o tom, či chceme zmeniť tento doterajší zvrátený stav a nastoliť základy právneho štátu a zdravého rozumu. Ďakujem.

  • Myslím si, že je veľmi dobré, že sa nám stalo tak troška možno aj chtiac-nechtiac to, že sú spojené rozpravy pri deklarácii a zároveň pri zrušení amnestií ako takých, ktoré navrhuje Ján Budaj. Čiže ak tieto dve veci spojíme a povieme si, čo tá deklarácia hovorí a hovorí o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky a teda odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúce právomoci prezidenta, tak potom prichádza druhá časť tejto rozpravy. Jednoducho táto snemovňa pri tomto akte odsúdenia Mečiarove amnestie hlasovaním zruší.

    Čiže ak budeme rozprávať o oboch, že deklarujeme, že odsudzujeme tento akt a zároveň máme možnosť ho odsúdiť aj činom, a to bude veľmi dôležité, a ten čin je naše hlasovanie, tak budú Mečiarove amnestie zrušené. Dúfam, že tak ako predrečník hovoril, pán Budaj, že deklarácia nemá byť nejakou tieňohrou alebo nejakou dymovou clonou na to, aby ten čin, ktorý má nastať, a to je zrušenie Mečiarových amnestií, jednoducho prekryl. Potom sa pripájam k tomu, že deklarácia sú iba prázdne slová a jednoducho činy nenastali. Takže dúfam, že v dnešný deň pri hlasovaní príde k zrušeniu Mečiarových amnestií.

  • Reakcia nie je.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prezidentov syn Michal Kováč mladší bol na pokyn premiéra Mečiara a za asistencie Slovenskej informačnej služby unesený a zavlečený za hranice Slovenska 31. augusta v roku 1995. Ôsmi muži zastavili auto prezidentovho syna blízko Svätého Jura. Vyvliekli Michala Kováča z vozidla. Ohrozovali ho zbraňou, bili ho. Dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky a anonymne oznámil rakúskej polícii, že pred hainburgskou policajnou stanicou v zaparkovanom mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho.

    Politický boj medzi premiérom a prezidentom nabral obludné rozmery. Mafiánske praktiky vlády ohrozovali nepohodlných jednotlivcov, ale aj celý demokratický vývoj našej krajiny. Každý, kto vyjadril nesúhlas alebo len odlišný názor, bol v nebezpečenstve. S únosom Michala Kováča mladšieho súvisí vražda Róberta Remiáša, ale i kauza Gaulieder, kedy bol poslanec František Gaulieder protiústavne zbavený poslaneckého mandátu.

    Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča sa až do ďalších volieb prezidentských kompetencií dočasne ujíma Vladimír Mečiar. Hneď prvý deň premiér využil získané prezidentské právomoci a vyhlásil amnestiu pre páchateľov únosu prezidentovho syna. Text druhej varianty Mečiarovej amnestie znie: „Nariaďujem, aby sa nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením inžiniera Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961 do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.“ Samotná textácia tejto, tohto výňatku z amnestií je perfídna a obsahuje priznanie. Z tejto formulácie vyplýva, že nie je dovolené prostredníctvom legálnych prostriedkov a orgánov pátrať po tom, kto bol za tento hanebný čin zodpovedný. Kto by si mohol priať niečo, čo je v takomto príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou a morálkou. Odpovedám si, jedine páchateľ.

    Za toto obdobie Slovensko utŕžilo medzinárodnú hanbu obrovských rozmerov a to, čo sa odohralo, malo regresívny vplyv na akreditovanie sa Slovenska ako demokratického štátu či už pri rokovaniach NATO, Európskej únie, či v očiach iných demokratických štátov.

    Tento kus našej histórie je hanebný a my dnes máme možnosť, aby sme právo a spravodlivosť vrátili tam, kam patrí, na piedestál demokracie. To, že sa tak doposiaľ nestalo, nás nectí.

    Zrušenie Mečiarových amnestií nie je rozsudkom, je to len uvoľnením stavidiel spravodlivosti a pritom všetky „lebo“ strácajú opodstatnenie. Je nutné sa vyrovnať s temnou minulosťou, potrestať vinníkov a poškodených prosiť o odpustenie. Predpokladám, že páni, ktorí v týchto laviciach sedeli už v roku ´95, nás budú chcieť presvedčiť o tom, že zrušenie amnestií nie je možné a budú svoj názor brániť výrokom Ústavného súdu.

    V tejto súvislosti ma zaujal právny názor uznávaného advokáta pána Kubinu, ktorý hovorí, citujem: „Zrušenie Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle čl. VII ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. O tieto ustanovenia sa opierajú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v kauzách Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike, ktoré sú významnými precedensmi, ktoré by sa použili, ak by Európsky súd pre ľudské práva mal posudzovať zrušenie Mečiarových amnestií. Právo má okrem formálnej, písanej a zverejnenej stránky aj svoju materiálnu nepísanú podstatu. Tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov spoločnosti. A materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte zákonne rozhodnutí štátneho orgánu zistíme tak, že si odpovieme na otázku: aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval? Ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva, je teda právom. Ak však tento cieľ pomenovať nedokážeme, alebo ak dokonca vieme, že týmto cieľom bolo spravodlivosť umlčať a zviazať jej ruky, potom je príslušný právny akt v súlade s právom nanajvýš formálne, ale s jeho materiálnou podstatou sa rozchádza, ak je aktom bezprávia.“

    Z vyjadrenia ďalej citujem: „Mečiarove amnestie predstavujú porušenie čl. XVIII Deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 47/133 prijatou 18. decembra 1992. V čl. XVIII Deklarácia OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu.

    Amnestie vydané Vladimírom Mečiarom ako zastupujúcim prezidentom sa po parlamentných voľbách ´98 pokúsil zrušiť nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda rozhodnutím o amnestii č. 375 z roku ´98 zo dňa 8. decembra 1998. Toto rozhodnutie však vyvolalo spor o výklad ústavy, v ktorom Ústavný súd rozhodol, že súčasťou práva prezidenta udeliť amnestiu nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od tohto rozhodnutia Ústavného súdu sa odvodzujú všetky aktuálne prezentované argumenty o údajnej nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií, čo je však zavádzajúce, lebo uvedené rozhodnutie Ústavného súdu hovorí len o tom, že amnestie nemôžu byť zrušené rozhodnutím prezidenta. Možnosťou ich zrušenia ústavodarným orgánom formou ústavného zákona sa Ústavný súd vôbec nezaoberal.“ Toľko citácia z právneho názoru uznávaného advokáta.

    Apelujem teda na vás všetkých, ktorí ste ešte na spravodlivosť nezanevreli, apelujem i na vás, pán Bugár, a na vašich kolegov, ktorí ste v tom čase ostro protestovali proti vtedajšiemu dianiu. Dnes máme možnosť rozohnať tiene, ktoré padajú aj na túto sálu. Verím, že sa s nejakou deklaráciou neuspokojíte, je to len chabá náplasť na všetku neprávosť, čo sa odohrala. Jej forma je tak trochu absurdná. Vláda predkladá Deklaráciu Národnej rady. Myslí si snáď vláda, že ak by chcela Národná rada, teda my poslanci deklarovať čokoľvek, nezvládli by sme si to napísať sami? Považuje nás snáď vláda tejto krajiny za tak nespôsobilých? Alebo sa len chce miešať do zákonodarnej iniciatívy a kompetencií parlamentu. Ak chce vláda čokoľvek deklarovať, nech to pokojne urobí z pozície vlády. Pri pamiatke na prezidenta Michala Kováča urobme krok správnym smerom a dokážme sami sebe i celému svetu, že od roku 1995 sme sa vo vývoji posunuli, že pravda, spravodlivosť a právo sú pre nás najcennejšie hodnoty a budeme ich brániť pre všetkých občanov tejto krajiny v mene dôvery, ktorú do vás vložili ľudia. Prosím, urobme správny krok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými - jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem kolegyni Blahovej za predstavenie nášho stanoviska k tejto otázke. Chcel by som doplniť len to, že v rozpore s tým, čo bolo ako zaujímavé stanovisko uvedené, trestné činy alebo skutky, o ktoré sa jednalo, samozrejme boli trestnými v tom čase a práve týmito amnestiami bolo znemožnené to, aby sa v tom čase stíhali. Čiže tu sa jedná ešte o horší prípad, ako je ten, o ktorom sa v stanovisku doktora Kubinu hovorilo, kedy trestné činy, ktoré aj keby neboli trestnými podľa lokálneho práva, sa za také trestné činy považujú podľa noriem medzinárodného práva. Lenže tu sa jednalo o trestné činy, ktoré boli trestné aj podľa nášho práva. V tej súvislosti je teda na mieste sa spýtať, že prečo my nie sme schopní sa s týmto vyrovnať a prečo miesto toho, aby sme podnikli všetko pre to, aby sme sa s tým naozaj vyrovnali, tu predkladáme deklaráciu, ktorej jediným a skutočným cieľom je zamedziť tomu, aby sme sa s tým vyrovnali, pretože dávame akúsi náplasť, robíme akúsi kamufláž tak, ako to táto vláda robí až príliš často aj v iných veciach. Ďakujem.

  • Reakcia nie je.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda parlamentu, vážená pani ministerka spravodlivosti, kolegyne a kolegovia, máme tu dva návrhy, ktoré sa snažia riešiť problém aktu štátneho terorizmu. Osobne v tomto parlamente, odkedy som činný v politike a mal som možnosť v parlamente hlasovať v otázke Mečiarových amnestií, stále som hlasoval za ich zrušenie. Preto, lebo si myslím, že kým amnestie Mečiarove budú súčasťou slovenského právneho systému, je ťažko hovoriť o Slovensku ako o právnom štáte, o štáte, kde platí zákon a tí, ktorí spáchajú zločin, sú potrestaní. Dopredu sa ospravedlňujem, že budem trošku taký osobnejší.

    Už ma, už len fakt, že vláda predloží návrh deklarácie, akejsi dymovej clony, kde chce odviesť pozornosť, keď to odznelo prvýkrát v parlamente, tak som sa nad tým prekvapil a položil som si otázku. Dnes, keď túto deklaráciu za vládu predkladá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, Lucia, ja sa ospravedlňujem, ale ťažko si viem predstaviť, že priechodnosť pre spravodlivosť v tejto krajine bude zabezpečená, keď táto Národná rada prijme túto deklaráciu. Deklarujeme, bude Národná rada deklarovať len to, čo každý v tejto krajine vie, že bol to akt štátneho terorizmu, spáchali to zamestnanci tejto krajiny za štátne peniaze na občanovi tejto krajiny. A my hovoríme, že prijmeme deklaráciu, ale povedzme si úprimne, čo zmení tá deklarácia vo vzťahu k tým, ktorí tento akt štátneho terorizmu spáchali? Absolútne, ale absolútne nič.

    Preto som sklamaný z toho, že ako bývalá moja kolegyňa predkladáš v mene vlády takúto deklaráciu. Ja chápem, že v mene vlády, keď sa vláda rozhodne, treba, aby to niekto predložil. Ale prečo to robí práve ministerka spravodlivosti, ktorá by mala, a ja ťa stále mám za to, že zasadzuješ sa za to, aby to tá spravodlivosť v tejto krajine platila. Ťažko si viem predstaviť, že akýkoľvek zločin v tejto krajine bude z titulu politickej moci, ktorá bola spáchaná alebo vďaka politickej moci spáchaná, ťažko si viem predstaviť, že bude potrestaný, keď sa nevrátime na samý začiatok a ten prvý gombík nezapneme tak, ako zapnutý mal byť. Ten, ktorý tento teror, akt štátneho terorizmu spáchal, bude za to potrestaný. Osobne som presvedčený, že možnože nebude odsúdený, aleže nebude mať aspoň kľudný spánok alebo nebudú mať kľudný spánok tí, ktorí tento akt spáchali, to je to najmenej, čo Národná rada môže spraviť.

    Preto by som chcel vyzvať aj ministerku spravodlivosti, ale samotnú vládu, nech zoberie túto deklaráciu späť v mene vlády a nech dá priestor pre parlament, pre poslancov Národnej rady, aby tí, ktorí majú tú právomoc od občanov tejto krajiny, ktorú sme dostali vo voľbách, aby rozhodli o tom, či chceme, aby spravodlivosť dostala šancu sa dostať na povrch, aby skutoční zločinci, skutoční páchatelia boli pomenovaní po mene a boli možno potrestaní. Vráťme sa k tomu.

    Skutočne apelujem, apelujem na vládu aj na ministerku spravodlivosti. Ťažko si viem predstaviť akúkoľvek snahu. Ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k transparentnosti, k boju proti korupcii, keď tú najväčšiu korupciu, kde politici sa bili medzi sebou v tejto krajine, keď Mečiar vládol, my budeme prispievať v tejto Národnej rade k tomu, aby tento akt nebol potrestaný. Tak ako pri minulej rozprave, už počas tohto volebného obdobia pán kolega Kresánek povedal, že je možné, (reakcia z pléna) ale, pán kolega, vy ste povedali alebo Kresák, pardon, ospravedlňujem sa. Vy ste povedali, že je možné tieto amnestie zrušiť. Keď ústavný sudca alebo expert na ústavné právo povie, že je to možné, pani kolegyňa, ani od vás v tomto parlamente nikdy som nepočul stanovisko, že tieto amnestie zrušiť sa nedajú.

    Tak nechápem, prečo chceme robiť dymovú clonu, odviesť pozornosť, akoby táto deklarácia pomaly vsugerovala tú správnu formulku. Skutok sa nestal alebo bol to samoúnos. No nenahovárajme si, že to bol samoúnos. Každý vieme, že to nebol samoúnos. Každý vieme, že ten skutok sa stal. Potom ako sa môžeme v akomkoľvek prípade, či už je to kupovanie voličských hlasov alebo v čomkoľvek inom povedať, že v tejto krajine platia nejaké zákony, platí nejaká spravodlivosť.

    Dovoľte, aby som apeloval snáď pri tej príležitosti pri pamiatke prezidenta Michala Kováča, by sa nabralo toľko odvahy v tomto parlamente, že každý by svojím hlasovaním ukázal, či naozaj mu natoľko záleží na tejto krajine, aby kdesi tu platil zákon a spravodlivosť, aby tu neboli ľudia, ktorí sú nad zákonom a zahlasoval by za zrušenie Mečiarových amnestií. Tak ako predo mnou rečníci povedali a pomenovali, my keď odsúhlasíme v Národnej rade skutok, teda odsúhlasíme, že zrušíme Mečiarove amnestie, my nepovieme, že niekto spáchal trestný čin. My len dáme priestor na to, aby tie orgány činné v trestnom konaní mohli celé dokazovanie dotiahnuť a pomenovať tých, ktorí ten zločin spáchali. A myslím si, že keď na to Národná rada nie je schopná a vláda nezoberie túto deklaráciu späť, tak občania v tejto krajine sa na nás budú veľmi škaredo pozerať a ja si myslím, že ten hnev tých občanov raz príde. Aj komunistická strana si myslela, že v ústave zapísaná veta o vedúcej úlohe komunistickej strany nikdy zrušená nebude a predsa sa zrušila. A chcem na vás apelovať, skúsme sa vrátiť a zapnúť ten gombík na samom začiatku, vyzývam vládu a vás, pani ministerka, zoberte tento návrh deklarácie späť a nech Národná rada hlasuje o tom, o čom má právo. A nech vláda sa nesnaží diktovať parlamentu, čo má a o čom nemá rozprávať.

    Bol by som nesmierne rád a potešený, keby Národná rada, teraz budeme hlasovať, myslím, že ôsmykrát o zrušení, bude hlasovať ôsmykrát o zrušení Mečiarových amnestií, že aj vzhľadom k pamiatke Michala Kováča by naozaj tie Mečiarove amnestie zrušila. Ja si myslím, že v tomto parlamente nesedí tak príliš veľa ľudí, ktorí boli politicky činní a aktívni v čase, keď sa tento teror spáchal. Ale keď ani výmena generácií v parlamente, hlavne zo strany vládnej koalície nie je priestorom k tomu, aby Národná rada mohla zločin spáchaný za Mečiarovej éry zrušiť a dať priestor na slobodný priechod vyšetrovania a pomenovania tých, ktorí ten zločin spáchali, tak som z toho nesmierne smutný, pretože čo mám povedať svojim deťom? Mám im povedať, že je šanca v tejto krajine, že raz bude platiť spravodlivosť, keď akt štátneho terorizmu Národná rada nie je schopná rozhodnúť o tom, že dá priestor pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy, aby to začali konať? Pričom musím povedať, že až takú vysokú mienku o právnom systéme o justícii po tom rozhodnutí v otázke Paškovcov a ostatných nemám, ale aspoň ten náznak spravodlivosti. Ale keď tu bude dymová clona zo strany vlády, aby dala alibi poslancom, že áno, hlasovali sme za tú deklaráciu, ale povedzme si úprimne ešte raz, čo tá deklarácia vyrieši? Dá priestor pre spravodlivosť? Nie, len Národná rada sa prizná, že áno, bol to akt štátneho terorizmu, odsudzujeme to, ale zároveň ho budeme kryť, kým to bude len možné. Toto odkazuje vláda občanom tejto krajiny a ja preto za žiadnych okolností, ani za to, že sa táto deklarácia doplní o žiadne ďalšie znenie, za túto deklaráciu hlasovať nebudem, nemôžem, lebo nedovolí mi moje svedomie. Jediné, za čo môžem hlasovať, je návrh, ktorý sme s kolegami a kolegyňami predložili, a to je návrh na zrušenie Mečiarových amnestií.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami - jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Grendel, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ako hovorí Milan Lasica, humor je náročnejšia cesta k pravde. Ja sa vždy snažím svoje vystúpenia, či už faktické alebo v rozprave, ladiť tak trochu s humorom, ale toto je téma, pri ktorej mi to jednoducho nejde. Myslím si, že tento návrh deklarácie je prejavom pokrytectva zo strany vlády a je mi veľmi smutno z toho, že pán prezident Kováč musel zomrieť, aby vláda vôbec prišla s vyhlásením, že odsudzuje únos prezidentovho syna. Tento parlament v máji, keď bolo 20. výročie únosu Michala Kováča ml., mal šancu tieto amnestie vyhlásením Národnej rady odsúdiť. Mali sme tu rozpravu k návrhu pána Budaja na zrušenie amnestií a v tejto rozprave bol predložený návrh textu, ktorý teraz odcitujem: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje poľutovanie nad zneužitím štátnych orgánov Slovenskej republiky voči svojmu občanovi a ospravedlňuje sa Michalovi Kováčovi ml. a jeho rodine za traumu spôsobenú udalosťami zo dňa 31. augusta 1995. Toto symbolické morálne gesto vyjadruje Národná rada Slovenskej republiky každému, ktorého práva boli vtedajšou štátnou mocou porušené a ani po dvadsiatich rokoch sa nedočkali spravodlivého zadosťučinenia." Vládna koalícia v máji tohto roka toto vyhlásenie takmer jednohlasne zmietla zo stola. Hlasovali zaňho iba, ak si dobre pamätám, traja poslanci, pán Procházka a ešte ďalší dvaja. Ináč toto vyhlásenie nikto nepodporil. Čo sa odvtedy zmenilo? Zmenilo sa to, že pán Kováč už nie je medzi živými, to je tragédia naozaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi povedať pár slov k návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. Bez dlhého úvodu prejdem rovno k veci.

    Právo má okrem formálnej stránky v podobe písaných zákonov aj svoju nepísanú podstatu. Tou je udržiavanie spravodlivého usporiadania vzťahov v spoločnosti. V prípade akéhokoľvek pochybenia, ktoré spravodlivosť narúša alebo spravodlivosti bráni, máme povinnosť zasadiť sa o opätovný návrat k samotnej podstate práva o znovu nastolenie spravodlivosti. Ak niektorý konkrétny právny predpis bráni spravodlivému usporiadaniu vzťahov, je v skutočnosti aktom bezprávia. Povinnosťou zákonodarcov je toto bezprávie ukončiť a navrátiť spravodlivosť. Účelom amnestie alebo milosti je obvykle zmiernenie prísnosti práva v niektorých špecifických prípadoch. Vladimír Mečiar však amnestiami nariadil niečo celkom iné, a to, aby sa vôbec nezačínalo trestné stíhanie za trestné činy a ak sa začalo, aby sa zastavilo. To je očividné bránenie výkonu spravodlivosti.

    Mečiarove amnestie však nie sú iba pokrivením výkonu spravodlivosti. Sú zároveň prejavom hrubej arogancie moci, aktom, ktorý ukazuje, kam až táto arogancia môže zájsť. K presvedčeniu, že vládna moc stojí nad ľuďmi aj nad právom, že je beztrestná a že môže sama sebe udeliť milosť prakticky za čokoľvek. Toto je podstata nebezpečného odkazu Mečiarových amnestií, ktorý dlhodobo deformuje právne vedomie našej spoločnosti.

    Napriek tomu, že súčasné právne predpisy dnes udeleniu podobne zvrátených amnestií bránia, Mečiarove amnestie sú stále živým podhubím, ktoré opakovane generuje oprávnené pochybnosti o podstate nášho právneho štátu. Mečiarove amnestie sú živnou pôdou pre na Slovensku okrídlené tvrdenia, že moc je viac ako spravodlivosť, že mať moc znamená môcť viac ako bežný človek, či dokonca môcť všetko. Kým Mečiarove amnestie nezrušíme, takýto odkaz odovzdávame našim deťom.

    Spravodlivosť a schopnosť naprávať chyby v jej mene sú dôležité piliere, na ktorých stojí demokracia a právny štát. Svedomie spoločnosti spoluutvára hodnotové rámce nastupujúcich generácií. Je preto krátkozraké, ak nás viac trápia slabé vzdelávacie výsledky mladých ľudí napríklad v testovaní z matematiky, ako ich morálna nezrelosť, hodnotová neukotvenosť, neschopnosť odolávať nástrahám populizmu a extrémizmu a mnohé ďalšie skutočnosti, pred ktorými najmä politici dlhodobo zatvárajú oči.

    Na akých príkladoch sa však majú naše deti učiť, čo je skutočne dôležité? Ako od nich môžeme chcieť, aby sa vo svojich malých osobných príbehoch učili z vlastných chýb a formovali tak svoj charakter, keď im zároveň ukazujeme, že nie sme ochotní naprávať chyby napáchané vo veľkých príbehoch, ktoré utvárajú charakter našej krajiny? Mečiarove amnestie teda nestačí iba morálne odsúdiť. Mečiarove amnestie je potrebné zrušiť. To je jediný spôsob, ako sa vyrovnať so spoločenskou traumou, ktorú spôsobili a uvoľniť ruky spravodlivosti.

    Preto podávam doplňujúci návrh k návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 spolu s kolegami pánom poslancom Ondrejom Dostálom a pani poslankyňou Vierou Dubačovou.

    Navrhujeme v návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 doplniť za navrhovaný text vetu v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii."

    V odôvodnení uvádzame: navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen deklaratívne odsúdila únos Michala Kováča ml. a amnestovanie tohto činu vtedajším zastupujúcim prezidentom Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, ale aby vyjadrila jasnú politickú vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov aj právnym spôsobom, teda schválením ústavného zákona o zrušení amnestií. Samotné deklaratívne odsúdenie týchto hanebných činov je podľa nášho názoru nedostatočné.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred 22 rokmi po voľbách v roku 1994 sme žili časy (rečníčka si odkašľala), pardon, kedy bez akejkoľvek obavy a studu vtedajšia vládna koalícia zložená z Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany uchvátila všetku moc v štáte a lámala demokraciu cez koleno v duchu hesla "je po voľbách, zvyknite si".

    Vzhľadom k našej krátkej pamäti chcem pripomenúť tieto časy.

    V minulom roku to bolo 20 rokov od únosu Michala Kováča ml. a jeho zavlečenie do cudziny, v tomto roku je to 20 rokov od vraždy Róberta Remiáša a 20 rokov od vylúčenia poslanca Národnej rady proti jeho vôli. A pomaly sa blížime k 20. výročiu vydania rozhodnutia o amnestii vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky.

    Neslávne výročia, neslávne jubileá. Neslávna história Slovenskej republiky. Prešlo dvadsať rokov. Vyrástla jedna celá generácia a mnohí politici nemajú stále chuť ani odvahu vysporiadať sa s touto temnou stránkou našej histórie.

    Keď sme v apríli tohto roku mali tu v parlamente návrh na zrušenie amnestií, s ktorým prišiel kolega Budaj, vtedy som pred hlasovaním povedala vo faktickej poznámke: "Chcem veriť, že 29. mája v roku 2016 nájdeme v tlači titulku: Matka Róberta Remiáša po dvadsiatich rokoch zaspáva s pocitom, že vinníci zodpovední za smrť jej syna budú potrestaní.“ Nestalo sa. Bolo to už siedmykrát v histórii Národnej rady Slovenskej republiky, čo poslanci odmietli takýto návrh. Sú to Mečiarove amnestie, ktoré zabraňujú stíhanie a potrestanie páchateľov.

    K rozprave k návrhu zákona vtedy vystúpil pán poslanec Kresák, ktorý vysvetlil právne aspekty amnestií a tak si dovolím z neho citovať. On sa vtedy pýtal, či je možné nazývať amnestiou niečo, čo nespĺňa žiadne ústavné požiadavky na amnestiu. Pýtal sa tiež, či existuje verejný záujem na odstránenie týchto amnestií z právneho poriadku Slovenskej republiky a či je v záujme bezpečnosti štátu, aby sa tieto amnestie odstránili. Jeho odpovede boli, samozrejme, pozitívne. Nehovoriac o tom, že text týchto amnestií zasiahol do základných ľudských práv a slobôd a zasiahol aj do práva, ktoré garantuje každému právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo vyšetrená. Ústavný právnik poslanec Kresák odmietol argumenty, že zrušenie amnestií by bolo retroaktívne.

    Dnes teda naozaj neexistuje žiaden racionálny dôvod na odmietnutie zrušenia amnestií a dôsledné vyšetrenia prípadov. Aké bude hlasovanie o amnestiách, o zrušení amnestií po ôsmykrát? Ak tento nehorázny čin proti ľudským právam dnes nezrušíme, tak potom vyzývam občanov, aby si dobre pozreli a do ďalších volieb dobre zapamätali mená poslancov, ktorí svojím konaním chránia naďalej záujmy zločincov. Deklarácia o amnestiách jednoducho nestačí. Nie slová, ale skutky sú potrebné. Skupina poslancov predkladajúca tento návrh verí, že v Národnej rade Slovenskej republiky niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu Michala Kováča mladšieho a vraždy Róberta Remiáša.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Jurinová.

    Pán poslanec Budaj, ste sa prihlásili po, s faktickou až po vystúpení pani poslankyne. Musíte sa hlásiť počas.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, spojili sme dve témy, ktoré, najskôr som sa tešila, že dobre, že o tom budeme rokovať spoločne, nakoniec, keď sme si to vydiskutovali a vyrozprávali, vyrokovali, tak sa mi zdá, že je škoda, že tieto dve témy sú spojené. Je škoda, že vláda sa priklonila k spôsobu riešenia stavu štátneho terorizmu spôsobom, aký si zvolila.

    V prvom rade spomeniem to, čo už tunak bolo spomínané, a to spôsob, že vláda pripravila deklaráciu Národnej rady. Áno, viem, na ústavnoprávnom výbore to, že na, že bolo vypustené ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že vláda pripravila, ale aj tak toto zostane hanbou vlády a v podstate aj slovenského parlamentu. To naozaj slovenský parlament nedokáže pripraviť jeden solídny text, ktorý by ale nielen deklaroval, že stalo sa niečo zlé, ale ktorý by hlavne dal nádej, že tie zločiny budú potrestané alebo teda vyšetrené a snáď v závere aj potrestané? Toto na úvod.

    Zdá sa mi, že deklaráciou, ktorú máme dnes na rokovaní, vytvárame silnú dymovú clonu. Silnú dymovú clonu pre tých, ktorí možno dodnes nerozumejú, čo sa týmto aktom udialo, čo to spôsobilo v medzinárodnom meradle a čo to spôsobilo aj pre ďalší vývoj demokracie na Slovensku.

    Mečiarove amnestie sú jednou z veľkých tráum tejto spoločnosti a tiež našou spoločnou veľkou hanbou. Bohužiaľ, musím povedať, že to zďaleka nie je jediná trauma a hanba a aj to, že účinok tejto traumatizácie ani zďaleka neodznel a ani nevyprchal časom. Naopak. Pridávajú sa ďalšie nevyšetrené kauzy, ktoré naozaj vidia všetci. Môžme hovoriť o Váhostave, Doprastave, Bašternákovi, naposledy kauze na ministerstve zahraničných vecí a všetky ďalšie sú len symbolmi celého marazmu, v ktorom sa naša spoločnosť nachádza. Vedia o nich, samozrejme, aj tí, ktorí ich popierajú. Snažia sa ich prekryť, odignorovať, vytlačiť do zabudnutia. Neviem, čo očakávajú. Alebo možnože aj viem. Chcú beztrestnosť a ďalšie zisky pre tých, ktorí sú za to zodpovední. Ale zodpovední sú predovšetkým oni. Seba chránia a dúfajú, že sa to ešte nejako prepečie. Vedia to a je to na nich dokonca i vidieť.

    Minister Kaliňák už nie je ten pohotový šarmer a sympaťák, ako ho vnímali mnohí. Jeho nedávne vyjadrenie, že prípadné zrušenie Mečiarových amnestií by vraj neumožnilo odstíhanie páchateľov, je len pokusom o odklon od témy.

    A čo premiér Fico? Jeho agresívne útoky na kohokoľvek nie sú úletom. Majú svoj účel a robí ich vedome. Nemienim analyzovať jeho motivácie alebo kvalitu jeho poradcov, ale nedá mi povedať, že on je teraz hanbou Slovenska, akokoľvek sa zaštiťuje úspešným slovenským predsedníctvom. Keď som videla ukážky zo zahraničnej tlače o jeho výrokoch o špinavých protislovenských prostitútkach v mnohých cudzích jazykoch, nevdojak sa mi v mysli vynorili obrázky úspešných slovenských športovcov zabalených v slovenských vlajkách. Oni šíria dobré meno Slovenska a premiér im to kazí. Dokedy budú ochotní zviditeľňovať našu krajinu? Prečo by mali s ňou spájať svoje meno? Občania sa hanbia, sú znechutení, otrávení, deprimovaní.

    Naša ministerka spravodlivosti spravodlivo, a to teraz myslím naozaj úprimne, sa snaží viditeľne - a ja si myslím, že aj veľmi úprimne - o nápravu niektorých vecí. Pripravuje s úctyhodným nasadením mnoho zákonov, ktoré chcú zabrániť aspoň ďalším zlodejinám a úderom morálke aj ekonomike.

    Aj niektoré aktivity ministra zdravotníctva možno oceniť ako snahu opraviť, čo sa dá v systéme, ktorý je už rozožratý hrdzou korupcie. Ale dá sa to? Čo z toho, keď opravíme okná na ôsmom poschodí, ale necháme v havarijnom stave všetky elektrické rozvody a pomaly rozoberáme samotné základy stavby? A dokedy budú čestní a kompetentní ľudia ochotní a spôsobilí nasadzovať svoje vedomosti, schopnosti a sily bez pozitívnej motivácie? A pozitívnou motiváciou určite nemyslím peniaze, ale to, že takíto ľudia uvidia, že ich práca má zmysel a že jej výsledky sú na osoh.

    V dôvodovej správe k návrhu deklarácie i v texte samej deklarácie sa doslova hovorí, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča do cudziny 31. augusta 1995. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a číslo 214/1998 Z. z.. Už aj z toho, že dôvodová správa obsahuje identický, stručný text ako sama deklarácia, vidno, že si s tým nikto nedal žiadnu prácu, že to bolo pripravené iba ako gesto, ktoré má odvrátiť neželané zrušenie amnestií.

    Podľa návrhu deklarácie Národná rada Slovenskej republiky na návrh Vlády Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky. Žiadna zmienka o krvi, o vražde, o zmarených životoch priamych aj nepriamych obetí a ďalších zločinoch, ktoré nasledovali. Žiadna ľútosť, žiadne ospravedlnenie, len alibistické a formálne odsúdenie a ďalšia facka pre tých, ktorí žijú čestne, spravodlivo a ktorí dúfajú, že zmažeme biľag Mečiarových amnestií z nášho spoločného mena. Posledná veta návrhu deklarácie odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Naozaj ich chceme odsúdiť? Ak áno, tak ich rovno zrušme. Iná cesta tu nie je možná.

    Prosím vás preto, dámy a páni, zamyslite sa, či nevidíte rozdiel medzi deklaráciou a ústavným zákonom, či ste skutočne presvedčení o tom, že takáto deklarácia, ktorá povie, že boli poškodené ľudské práva, postačuje v tom, aby bolo učinené zadosť vyhasnutiu ľudského života. Ste presvedčení o tom, že najsprávnejším riešením je prijať deklaráciu, ktorá sa tvári, že vec je vyriešená alebo prijať návrh na zrušenie Mečiarových amnestií? Zodpovedajte si to, prosím, čo je správne. Je to veľký fľak na mladej Slovenskej republike a spolu s výsluhovými dôchodkami ŠTB-ákov sú dlhy, ktoré musíme vyriešiť. Máme morálnu povinnosť ich vyriešiť. Mladá demokracia narobila mnohé chyby, ale už nikdy nechcem, aby sme boli dotiahnutí do stavu, že politickí oponenti sa budú musieť strachovať o svoje životy, rodiny, o zneužívajúce pôsobenie informačných služieb a podobne. Možno by bolo najvhodnejšie, ak by ste stiahli odporúčanie vlády o prijatí deklarácie a podporili návrh zákona, ktorý predniesol poslanec Budaj. Lebo inak toto vaše gesto bude ničím iným, len a len gestom na zalepenie očí v situácii, keď vám klesajú politické body.

    Apelujem na vás, aby ste nepodľahli ilúzii nápravy prijatím deklarácie. Ak má byť história očistená, je nutné, aby bolo možné zločiny spojené s Mečiarovou amnestiou stíhať.

    Páčilo sa mi, ako niektorí kolegovia vo svojich diskusiách, vo svojich príspevkoch hovorili o tom, ako je nutné spresňovať zmysel slov, ktoré tunák sú prednesené, ktoré sú v deklarácii, ktoré sú obsiahnuté aj v návrhu zákona, zmysel slov, čo znamená zmarenie referenda, čo znamená zmysel slova vražda, za ktorú sú pravdepodobne zodpovední zamestnanci Slovenskej republiky.

    Je mi ľúto, že na pokyn bývalého premiéra a za asistencie SIS-ky sa spáchalo, spáchané zamestnancami štátu sa vykonali činy, ktoré dodnes nie sú ani vyšetrené, ani dovyšetrené, ani potrestané. Naozaj si myslíte, že stačí prijať bezzubú deklaráciu, ktorá nijakým spôsobom neposúva ukončenie tejto, by som povedala, že až medzinárodnej kauzy? Medzinárodnej len preto, lebo to spôsobilo práve aj v medzinárodnom meradle veľký biľag na čele mladej Slovenskej republiky. Sama nerozumiem tomu, prečo vôbec nie sme vôbec schopní, prečo nie je Národná rada schopná vyrovnať sa s týmto biľagom čestne a podľa mňa zodpovedne. Prečo sa nenájde politická vôľa v Národnej rade a neprijme sa zákon, ktorý tu už bol predkladaný osemkrát? Verím, že raz dôjde aj na spravodlivosť a bude aj ukončené, aj bude ukončená kauza o amnestiách spravodlivo, nie pre jednotlivých aktérov tejto kauzy, ale najmä pre občanov Slovenskej republiky. Je mi ľúto, že tento biľag na dnes zatiaľ nechcete odstrániť. Chcem dúfať, že aspoň pozmeňovacie návrhy, ktoré odznejú, prijmete, tým sa poupraví deklarácia a bude znamenať aspoň do budúcna možnosť a povinnosť zároveň vlády riešiť túto nepeknú kauzu.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj. Nie je tu.

    Pán poslanec Marček.

  • Ospravedlňujem sa, ja iba jednu faktickú poznámku k amnestiám. Keď máme zrušiť Mečiarove amnestie, tak zrušme aj Kováčove amnestie, tie boli prvé a týkali sa Technopolu, teda jeho syna a následne boli až tie druhé. Tak aký je v tom rozdiel? Ja som za, aby sa zrušili obidve. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kto vie, čo má robiť a môže konať dobro a nekoná, tak koná zlo. A my tu máme vlastne zlúčenú rozpravu a dva nástroje. Jedným z nich je deklarácia, teda vyjadrenie sa, vyslovenie o čomsi, nejakého úsudku, nejaké slová teda a potom tu máme nástroj, ktorým je návrh zákona, ktorý tieto veci môže zmeniť, čiže vykonať skutok. Som presvedčený, že lepšie je konať ako hovoriť a Národná rada Slovenskej republiky je ten orgán, ktorý môže v tejto veci niečo urobiť, vykonať, spraviť nejaký skutok, správny skutok, nielen vydávať slová. Deklarácie môžu vydávať rôzne mimovládne organizácie, nejaké združenia, nejakí pamätníci, prípadne aj ľudia, ktorých sa to týka.

    My môžeme urobiť viacej. Je mi záhadou prečo, prečo nechceme k tomu pristúpiť a prečo sa uspokojíme len so slovami, akokoľvek by mohli byť pekné, správne, učesané, takže ja tiež sa pripájam k výzve pani poslankyne Eriky Jurinovej, predsedníčky výboru pre ľudské práva, aby sme konali, aby sme nielen hovorili, lebo nikto iní to za nás nemôže urobiť, môžeme to urobiť my, tak sa k tomu už odhodlajme. A práve dnes som sa rozprával s jedným človekom, že aký môže byť dôvod, prečo sa nechcú zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sú jednoznačne nemorálne. Mám taký pocit, že niekedy naozaj medzi politikmi vládne akoby taká tichá dohoda, že môžeme sa kritizovať, môžeme útočiť, môžme deklarovať, môžeme vyjadrovať, ale neotvorme Pandorinu skrinku, ktorá by znamenala, že niektorí politici, bývalí alebo aj súčasní, by v prípadne museli znášať vážne trestnoprávne následky, to znamená, že by museli ísť do väzenia za svoje činy, za veľmi vážne činy, ako boli spomenuté, napríklad vražda alebo únos, čo sú ťažké zločiny. Toto je neprijateľné, každý musí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova. Pani Jurinová vo svojom príspevku apelovala na zadosťučinenie spravodlivosti. Včera sa ma jeden pobúrený občan, ktorý dlhé roky sleduje slovenskú politiku, opýtal, respektíve vzniesol takúto poznámku: "Prečo sa ministerstvo spravodlivosti nepremenuje na ministerstvo pre tvorbu zákonov?" A jeho znepokojuje, že pojem spravodlivosť je aj súčasnou vládou vyprázdnený. A keď si otvoríme Wikipediu a dáme si slovo "spravodlivosť", tak tam nájdeme, že je to morálny princíp alebo cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Takže chcel by som poprosiť tento parlament, aj pani ministerku zvlášť, aby sme dali pravý význam slovu spravodlivosť.

    A ešte jedna myšlienka Blaise Pascala k spravodlivosti: "Spravodlivosť bez moci je bezbranná, moc bez spravodlivosti je tyrania."

    Prosím, aby sme sa nestali štátom, kde tyrania nahrádza spravodlivosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Jurinová vo svojom vystúpení položila otázku, prečo, prečo je to tak. No je to preto, pretože tí, ktorých Mečiarove amnestie mali chrániť, tak tí v skutočnosti ovládajú tento štát dodnes. A to je ten dôvod, pre ktorý nie je možné urobiť nič viac, ako túto prázdnu a perfídnu deklaráciu. O perfídnosti tejto deklarácií, deklarácie svedčí aj to, že v jej druhej odrážke je uvedené zhruba, že amnestie zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. To je pravda len z menšej časti, pretože v tom čase, áno, zabránili, ale odvtedy tomu, aby títo páchatelia boli potrestaní, bránia nie amnestie, ale bráni to, že tí, ktorých amnestie mali chrániť, dodnes tento štát kontrolujú. Všetci vieme, že nie títo politici kontrolujú štát, ale tí, ktorí kontrolujú tých politikov, ktorí sa tvária, že kontrolujú tento štát. Toto je jedna veľká hanba.

  • Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. Nie je tu.

    Aha, nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, reakcia.

  • Ďakujem pekne kolegom za pripomienky, chcela by som povedať, že tieto amnestie, ktoré, ktorých zrušenie žiadame, sú výnimočné práve tým, že vtedajší premiér mal dočasné právomoci na vykonávanie právomocí prezidenta, dočasné vykonávanie a on zneužil práve toto svoje dočasné poverenie na zakrytie špinavostí a negatív, ktoré nám stoja doteraz na hlave, na hlave každého jedného občana Slovenskej republiky.

    Chcem sa ešte raz spýtať, kolegyne a kolegovia, vy naozaj nevidíte rozdiel medzi deklaráciou a zákonom, ktorý bol predložený? Že budete uvažovať nad tým, prečo vláda predkladá len deklaráciu? Naozaj poviem, len deklaráciu, pretože tak ako je napísaná, je to nič nehovoriaci bezzubý text, ktorý nepomôže nikomu. Môže slúžiť len ako náplasť na zalepenie očí jednak aktérom, jednak ľuďom, ktorí sú spojení negatívne s touto celou traumou, ale aj pre občanov Slovenskej republiky. Podľa mňa, ak bude schválená deklarácia v takomto stave alebo tak, ako je napísané, bude to opäť len hanbou Slovenska. Nevraviac o tom, že túto deklaráciu pripravovala vláda Slovenskej republiky pre parlament. Slovenský parlament nie je schopný ani sám napísať deklaráciu, ktorým odsudzuje udalosti a amnestie Mečiarovej vlády. Je to veľká hanba. Ja apelujem na vás, aby ste sa nedali zmiasť, aby ste podporili návrh poslanca Budaja na zrušenie Mečiarových amnestií...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Dostál nie je v rokovacej sále. Pýtam sa, že či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Poprosím, aby ste tam pridali ešte pána poslanca (reakcia z pléna), je tam, dobre. Takže ústne sa do rozpravy prihlásilo desať poslancov.

    O slovo požiadala pani ministerka, podpredsedníčka vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Toto je spojená rozprava k návrhu deklarácie aj k návrhu zákona o zrušení amnestií. Ja si dovolím teraz len povedať pár slov ako reflexiu možno na súčasnú diskusiu aj preto, že som bola v tej diskusii aj osobne oslovená.

    V prvom rade chcem povedať alebo prihlásiť sa k tomu, čo v tejto diskusii podľa mojej mienky nikto nespochybňuje, odvlečenie Michala Kováča mladšieho a ďalšie trestné činy, vražda Remiaša, boli brutálnym zneužitím štátnej moci a amnestie vydané Vladimírom Mečiarom boli zásadným zneužitím moci, dočasnej moci zastupujúceho prezidenta. Myslím si, že na tom sa absolútne zhodneme. Ja som v minulosti v tejto sále, keď sme prejednávali ústavný zákon o zrušení amnestií, za to hlasovala. Keby som bola dnes členka parlamentu, tak za to, za zrušenie amnestií hlasujem opakovane, pretože som presvedčená, že to je jediná cesta, akým môžeme nastúpiť tú cestu pokusu o nápravu, ak to vôbec možné je.

    O zrušení amnestií sa v tomto pléne hlasovalo doteraz, myslím, sedemkrát. A ak si dobre spomínam, najvyšší počet hlasov za zrušenie amnestií doposiaľ bolo 78. Takže hľadá sa 90 hlasov a vieme veľmi dobre, že na to, aby sa v tejto snemovni dosiahlo 90 hlasov na zrušenie amnestií, musí 90 poslancov byť presvedčených o tom, že je to rozhodnutie, ktoré je aj politicky aj právne v súlade s ich vedomým a svedomím. Zatiaľ sa tak zjavne nestalo.

    Deklarácia alebo text deklarácie, ktorá je predmetom rozpravy, je deklarácia, ktorá alebo text, ktorý vznikol v diskusii poslancov. Vláda si ho osvojila, predložila Národnej rade a Národná rada rozhodne o tom, či tú deklaráciu prijme alebo neprijme. Deklarácia je politický akt, ktorý nemá právne konzekvencie a nebráni tomu, aby parlament rozhodoval aj o zrušení amnestií a nikomu nebráni tomu, aby za zrušenie amnestií hlasoval. Mala som pocit, že toto musím dať na pravú mieru. Poznáme názory jednotlivých kolegov aj členov vlády na možnosť alebo nemožnosť zrušenia amnestií. Vzhľadom na to, že v tejto diskusii som bola oslovená, cítim za potrebné povedať, že moje právne a presvedčenie, je také, že to možné je a je to možné asi dnes len cestou ústavného zákona. Preto opakujem, v minulosti som za to hlasovala a keby som sedela medzi vami, tak za zrušenie amnestií budem hlasovať znova.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne aspoň za ten prejav vlastne súhlasu, že deklarácia v ideálnom prípade nestačí. V ideálnom prípade by mal naozaj prejsť ústavný zákon, ktorým by tie amnestie boli zrušené, a to hlavne kvôli tomu, aby sa vytvoril priestor pre súdnu dohru možnú a aby sa úplne vyčistil aj morálny kredit tohto štátu, ktorý sa s tými nešťastnými amnestiami spája. Ono ale obávam sa, že tou deklaráciou urobíme ten polkrok, na ktorý sa ale už neskôr bude vždy odvolávať každý jeden, ktorý povie, že ústavný zákon už netreba schvaľovať o zrušení amnestií, lebo veď už deklaráciu máme. A možnože teda by stálo za to aj tú deklaráciu rozšíriť a vyjadriť vôľu v nej samotnej, že na to, aby sme tento proces dokončili, je potrebné zrušiť amnestie aj ústavným zákonom a vytvoriť tak priestor pre to, aby aj na úrovni súdov, aj na úrovni vyšetrovania všetky procesy spojené s týmito amnestiami mohli dobehnúť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani ministerka, spomínali ste, že najvyšší počet hlasov za zrušenie bolo 78 a že treba 90. Ale nie v prvom čítaní. V prvom čítaní stačí obyčajná väčšina. Tak schváľme to aspoň v prvom čítaní, poďme do výborov, urobme odbornú diskusiu, tak ako pri každom inom zákone vládna koalícia hovorí, že tam je predsa priestor na odbornú diskusiu. Na to netreba 90 hlasov. Poďme na to.

  • Ďakujem. Ja trošku nadviažem na pána Grendela. Ja si tiež vážim vaše slová, aj to, že ste vyjadrili vlastne vašu vôľu zrušiť tieto amnestie. A na druhej strane vy práve prinášate deklaráciu, ktorá - aj počujeme, aj vidíme a aj sama si to asi uvedomujete -, že naozaj je nedostatočná, že proste tak, ako povedal aj kolega Poliačik, že je to len nejaký polkrok, ktorý nám môže spôsobiť také alibi na to, že už ten druhý polkrok neurobíme. A taktiež hovoríte, že tu nie je ústavná väčšina na to, aby tie amnestie boli zrušené, čím nám vlastne hovoríte, že práve koalícia, ktorej vy ste súčasťou, kde vy ste ministerka spravodlivosti, kde vy ste nositeľ spravodlivosti, vy ste pre ľudí práve tá postava, ktorá reprezentuje tú spravodlivosť, tak k vám vzhliadajú a máte určité renomé, tak vlastne hovoríte o tom, že no na jednej strane vy ste za to, na druhej strane akoby ste deklarovali, že aj vaša pozícia je v tomto prípade bezzubá. A myslím si, že toto je, toto je nedostatočné, že ak ste v pozícii ministerky, vy máte predsa právo, a ak aj to je vo vašom, ako ste vyjadrili, že vlastne ste za to zrušenie, tak môžete vyvíjať ten tlak, aby sme sa neuspokojili. Však tak počkajme a dopracujme, tlačte na svojich koaličných kolegov na to, aby tá deklarácia bola naozaj plnohodnotná, aby nasledovali aj tie kroky, o ktorých tu hovoríme a práve o tom zrušení, pretože my tu ústavnú väčšinu doplníme veľmi ľahko. To už sme tu deklarovali. Čiže otázka je, že ako koalícia teda sa stavia k tomuto. Lebo to je naozaj, až by som nazval, pokrytecké. Niečo deklarujeme, ale v skutočnosti zrušiť to nechceme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel som sa pristaviť pri tom, čo pani ministerka uviedla, že tieto amnestie je možné zrušiť asi len cestou ústavného zákona. Toto je zaujímavé, pretože nie som sám, kto sa domnieva, že nielen ústavným zákonom by sa teoreticky dali amnestie zrušiť kvôli ich špecifickej povahe a kvôli tomu, že koho a za akej situácie majú chrániť. Pretože keby sme mali súdnictvo také, ktoré by si trúflo konať tak, ako konať má, tak potom by možno bolo možné tie amnestie zrušiť aj inak ako ústavným zákonom. Lenže tí, ktorí sú reálni ovládatelia tohto štátu, tí majú dobre zapísané to, že musia si zabezpečiť súdnictvo, ktoré ich bude chrániť. Čiže dôsledkom Mečiarových amnestií je okrem iného aj to, že u nás sa trvá na tom, že súdy musia byť také, ktoré zabezpečia beztrestnosť tým, ktorých mali Mečiarove amnestie chrániť. My všetci vieme, že aké to súdnictvo je, aké sú orgány činné v trestnom konaní, čo sa v tejto krajine deje a čo sa nedeje. A za to môžu alebo k tomu veľmi prispeli Mečiarove amnestie. Prosím, zrušme ich.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mečiarove amnestie. Je to trauma a jazva na tvári Slovenska. Viete, my teraz budeme hlasovať nielen o Mečiarových amnestiách, ale my budeme hlasovať hlavne o tom, aké Slovensko bude, aký príklad dávame. Ja sa pýtam všetkých tých poslancov, ktorí budú hlasovať proti zrušeniu týchto amnestií, ako to vysvetlia svojim voličom? Dvadsaťpäť rokov tu ľudia trpia tým, že tu je nejaká dvojkoľajnosť, že tu máme rovných a rovnejších. Jeden ukradne pytel cementu, ide do basy. Druhý ukradne 100 miliónov, je na titulke Trendu, podnikateľ roka. Dvadsaťpäť rokov tunák ľuďom ukazujeme, že tu máme dvojkoľajnosť. Jedni môžu všetko a druhí nič.

    Je rok 2016 a ja sa pýtam všetkých poslancov, ktorí nebudú hlasovať za zrušenie amnestií, ako to vysvetlia svojim voličom? Keď sa tieto amnestie zrušia, my nikoho neurčujeme, ty si vinný, ty si neni vinný. My akurát umožníme, aby spravodlivosť mohla rozhodnúť. Tak to dovoľme.

    Viete, nálada je už veľmi zlá. My sa tunák, kolega Vašečka povedal, že bojíme sa tu otvoriť Pandorinu skrinku. Ale čoho sa bojíme? Že náhodou budeme kradnúť a potom tí po nás nás zavrú? No tak nech nás zavrú, keď budeme kradnúť. Tak tú skrinku už konečne otvorme! V Rumunsku ju otvorili a zrušili korupciu. Dvaja predsedovia vlády v base. Ministri trestne stíhaní. Sto poslancov trestne stíhaných. My čo chceme tunák? Budeme tých ľudí provokovať dovtedy, kým nezoberú papeky na nás? Takto sa správame k spravodlivosti. Čo tým ľuďom chceme ukázať? Toto je ten štandardný politický systém. Zamiesť všetko pod koberec, ututlať a znova dáme akurát signál ľuďom, že tu máme dvojkoľajnosť. Jedni môžu, druhí nie. Toto je veľmi nebezpečná vec. Keď toto nezmeníme, tak naozaj sa nám môže stať tunák to Rumunsko. Ja si myslím, že to nikto z vás nechce. Ako sa môžete pozrieť tým voličom potom do očí? Ako im to vysvetlíte?

    Pripomeňme si toto obdobie týchto Mečiarových amnestií. Parný valec z Idky, rok 1994 až 1998. Aká bola nálada v spoločnosti? Ja si to pamätám. Ja som podnikal. Viete, čo bolo v roku ´98? Som sa tešil, že prišiel Dzurinda. A viete prečo? Lebo som sa konečne prestal báť, že ma môže zabiť vládna moc, že už to môže byť len mafia, 50 % ohrozenia padlo. Je úplne komické počúvať Mečiara, že je najväčším Slovákom a prínosom od 4. storočia. On sa zbláznil. Úplne sa zbláznil. Od 4. storočia. Úžasné.

    A pozrite sa, čo sa udialo. Strach tam bol. Jasné prepojenie štátnej moci a mafie. Sýkora sa stretával so Svěchotom. Prijímal rozkazy a dával mu ochranu. Vraždu Remiáša si nevymyslela mafia. Nie. Nemala dôvod. Ona ho len vykonala. A vykonala ho na priamy príkaz z najvyšších miest vládnej moci.

    Ja som presvedčený o tom, že musíme zaceliť túto jazvu. Zahojme ju. Život Remiášovi nevrátime. Ja som osobne hovoril s Remiášovou mamou. Tá krivda, ktorú sme jej spáchali, to neodčiníme, život nevrátime, to nie. Ale môžeme a dovoľme jej zrušením týchto amnestií začať jej a hlavne jej srdcu odpúšťať. Odpúšťať nám všetkým. Aj pre toto budeme hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel som pôvodne vystúpiť v rozprave, ale vyriešim to s faktickou poznámkou na Borisa. Ja som pomerne mladý v čase skutku zavlečenia nášho občana do cudziny, som mal nejakých 16 rokov. Čiže pamätám si na to. A pamätám si najmä na atmosféru, aká vládla vtedy v spoločnosti. Bol to šok. Bolo to znechutenie z toho, čo si štátna moc dovolí k svojim vlastným občanom. A ja z tohto miesta len chcem vyjadriť svoj osobný názor, že pre mňa Vladimír Mečiar nie je žiaden otec národa, ale je to hlava organizovanej zločineckej skupiny, ktorá by mala sedieť v base a nie v Elektre. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel by som komentovať pozitívne na dva momenty vo vystúpení pána Kollára, a to je jednak ten, že veľmi správne uviedol, že ak sa my nebudeme naozaj potýkať s takýmito dejinnými vecami, ako sú Mečiarove amnestie a čo z toho plynie, to znamená, že plynie to, že nie sme právny štát, tak potom naozaj výsledok bude to, že Slovensko prestane byť nielen právny štát, pretože právnym štátom podľa mňa nie je, ale prestane byť aj demokraciou.

    A druhý moment, ktorý naozaj oceňujem, je poukázanie na to, že nech si každý uvedomí, že tak, ako sa bude dnes alebo kedykoľvek hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií, tak sa bude každý z nás prezentovať svojim voličom. A verte tomu, že sa budeme, budeme sa tým zaoberať. Samozrejme, sú tu členovia strany, ktorí hlasovali za také zverstvá, ako je zrušenie mandátu poslancovi Gauliederovi a iné veci a ktorým sa, samozrejme, nepáči to, ako je tu poslanec Hrnko, že sa o týchto veciach vôbec diskutuje. Lenže my sme tu nie preto, aby sme si namastili vrecká, ale na to, aby sme z tejto krajiny urobili demokratický a právny štát.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja by som chcel len na záver povedať, že nedivte sa, že vznikajú neštandardné politické strany. Sami si za to môžete. Sami si za to môžete, že to dospelo až sem. Jedného dňa vás aj možno aj tí ľudia vyhodia, alebo dajú úplne všetky svoje hlasy neštandardným politickým stranám. Potom sa už vás nebudeme pýtať na váš názor. Potom už začneme robiť tak, ako si ľudia prajú. Ďakujem.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zrušme Mečiarove amnestie. Potvrďme, čo deklarujeme. Dnes máme historickú možnosť. Urobme spravodlivosti zadosť a zrušme Mečiarove amnestie, ktoré sú nočnou morou každého slušného človeka v tomto štáte. Máme to v rukách dnes my všetci, každý jeden z nás, ktorý verí v právny štát. Dnes máme ďalšiu možnosť, môžeme počúvať svoje svedomie, nie stranícku poslušnosť. Buďme ľudia. Zrušme ich teraz a tu, na tvári tohto miesta, ktoré je najvyšším zákonodarným orgánom. Zločiny boli spáchané, zločinci nepotrestaní. Dôvodné podozrenie z účasti najvyšších štátnych orgánov trvá. Viera v právny štát ostáva narušená.

    Mečiarove amnestie sú hanbou a biľagom na tvári našej mladej krajiny a demokracie. Áno, sú svedectvom o absolútnom suteréne absolútnej moci. Mečiarove amnestie porušujú deklaráciu OSN z roku 1992, v ktorej sa píše, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody nemajú spadať pod udelenie amnestie. Zločiny neboli vyšetrené, skutky neboli objasnené, amorálne amnestie narušili právny poriadok našej krajiny. Už v máji sme mali možnosť tieto amnestie zrušiť.

    Vražda Róberta Remiáša zostala nepotrestaná, nevyšetrená. Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, znamená to, že súhlasíte, aby táto vražda zostala nevyšetrená? Že súhlasíte, aby vrahovia zostali nepotrestaní? Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, súhlasíte s teroristickým činom unesenia syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia? Súhlasíte s tým, aby páchatelia zostali nepotrestaní? Ešte raz dávam do pozornosti formulu celosvetovo uznávaného právnika Gustava Radbruchera (pozn. red.: správne má byť Gustava Radbrucha) z roku 1946 zákonné neprávo a nadzákonné právo. Aj zákon môže byť neprávom. Existuje niečo navyše nad zákonom, nadzákonné právo.

    Vážení kolegovia, kolegyne, zrušme amnestie, urobíme veľmi dôležitý krok pre Slovensko! Pomôžme Slovensku!

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásenia sa s faktickými poznámkami. Šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Možno to, čo teraz poviem, sa bude zdať niekomu príliš tvrdé prirovnanie, ale ja to poviem i napriek tomu a keď to zredukujeme na to, že zločinec ospravedlňuje zločiny, tak to prirovnanie tvrdé nie je. Keby 29. apríla 1945 v bunkri pod ríšskym kancelárstvom vydal Adolf Hitler ako prezident a kancelár amnestiu na všetky udalosti spáchané SS, gestapom a Wehrmachtom medzi 30. januárom 1933 a 29. aprílom ´45, tak je to amnestia vydaná človekom, ktorý je v pozícii, že ju môže vydať a mala by platiť. Apologéti nacizmu hovoria, že Norimberský proces, ktorý bol protikladom takejto amnestie, bol diktát víťazov. Áno, presvedčení nacisti v tom videli nespravodlivosť. A ja sa teraz pýtam, pre hlasovanie zrušenia týchto amnestií za najnižší právny suterén je obranou čoho? Je presne tým, čo hovorili presvedčení nacisti o Norimberskom procese. Norimberský proces nebol diktátom víťazov, bol aktom spravodlivosti. A zrušenie amnestií je tak isto aktom spravodlivosti, pretože obidve takéto amnestie, jednu fiktívnu a jednu reálnu vydali ľudia, ktorí amnestovali seba samého a v tomto zmysle neexistuje právne zdôvodnenie, že zrušenie amnestií rozkývava istotu. Ak je to precedens a niekto sa dopustí hanebného precedensu, je to jeho problém, nie je to náš problém, tento precedens podporím po piatykrát vo svojom živote celkom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Dubačová, pripájam sa k tvojmu apelu, zrušme amnestie. Teraz máme zlúčenú rozpravu k dvom bodom. K ústavnému zákonu o zrušení amnestií a k deklarácii Národnej rady, ktorú navrhla vláda. Ide o to, čo chceme urobiť. Chceme zlo iba pomenovať a označiť, alebo chceme sa pokúsiť s týmto zlom vyrovnať a napraviť ho. Pretože jediný spôsob, ako sa o to môžeme aspoň pokúsiť, je zrušiť Mečiarove amnestie, teda schváliť poslanecký návrh ústavného zákona o ich zrušení. Vládou navrhnutá deklarácia bez schválenia amnestií je iba prázdne gesto. Áno, niekedy je dôležité pomenovať veci. Áno, niekedy sa nedá spraviť viac. Avšak v situácii, keď sa viac dá spraviť a my môžeme spraviť viac, my môžme schváliť zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, tak v tejto situácii to nespraviť a iba prijímať nejakú deklaráciu je prázdne gesto a čistý alibizmus.

  • Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním a najprv o bode, teda 30. bode programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe, tlač 244.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby hlasovanie uvádzala.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky - prepáčte, pán Viskupič - vážený predsedajúci, vážení páni kolegovia, panie kolegyne, v rozprave vystúpili poslanci: Kuciaňová, Remišová, pani Laššáková, pán Krajniak, pán Beblavý a pán Rajtár. Pozmeňovacie návrhy podali traja poslanci. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 1 až 29 a 31 až 34 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s návrhom schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 77, zdržalo sa 63 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme schválili bod 29 spoločnej správy, o bode 30 už nemôžeme hlasovať. Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankýň Bašistovej, Kuciaňovej, Vaľovej a poslanca Tomáša.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 91, proti 12, zdržalo sa 39 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 66, proti 42, zdržalo sa 33 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 65, proti 39, zdržalo sa 38 poslancov.

    Ani druhý návrh pani poslankyne nebol schválený.

  • Prosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 65, proti 43, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 67, proti 38, zdržalo sa 38 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

  • Prosím, dajte hlasovať o piatom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o piatom návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 65, proti 34, zdržalo sa 42 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o šiestom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 66, proti 36, zdržalo sa 41 poslancov.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o siedmom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 65, proti 34, zdržalo sa 43 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 81, zdržalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme body zo spoločnej správy aj z rozpravy. V zmysle § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 29, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 26, zdržalo sa 38 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona bol schválený.

    Ešte uznesenie, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte na záver hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s voľbou a činnosťou Rady pre štátnu službu tak, ako je predložený v prílohe k spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 12, 53 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

  • Pristúpime teraz k hlasovaniu v druhom čítaní o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vrátenom prezidentom Slovenskej republiky, tlač 330.

    Prosím teraz predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Madeja, aby uvádzal hlasovania.

  • Hlasovanie o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, v rozprave k vrátenému zákonu vystúpilo 13 poslancov. Informácia výboru neobsahuje žiadne pripomienky prezidenta, sme preto v treťom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 79, proti 50, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila náš tzv. rokovací poriadok č. 350.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, tlač 294.

    Prosím teraz pána poslanca Vörösa, aby ako spravodajca z gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport informoval Národnú radu o jednotlivých hlasovaniach.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 294.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 118, zdržalo sa 25 poslancov.

    Rozhodli sme sa, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Výbory a lehoty.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017 od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 141, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o bode 38 nášho programu, a to v prvom čítaní o návrhu poslankyne Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení školský zákon, tlač 295.

    Prosím pána poslanca Gogu ako, pardon, Pavla Gogu, aby ako spravodajca z výboru gestorského informoval Národnú radu o jednotlivých návrhoch na hlasovanie. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 295.)

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 117, 25 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na rokovanie tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017 od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 333.

    Prosím pána Dušana Bublavého, aby z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj informoval Národnú radu a navrhoval jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 333.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 77, zdržalo sa 64 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme schválili body zo spoločnej správy a zákon prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Áno, ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási v rámci tretieho čítania niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 87 poslancov, proti 38, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím povereného člena výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež pána poslanca Dušana Čaploviča, aby uviedol hlasovanie o bode 42 schváleného programu, a to je prvé čítanie o návrhu poslankyne Cséfalvayovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, tlač 327.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cséfalvayovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 327.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave bol podaný procedurálny návrh vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie od pána poslanca Štarchoňa. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 51, proti 69, 22 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 93, proti 8, zdržalo sa 42 poslancov.

    Uznesenie sme schválili, to znamená prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

    Výbory.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017 od jeho pridelenia na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 141, 2 sa zdržali hlasovania.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať prvým, teda v prvom čítaní hlasovaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava, tlač 303.

    Pán poslanec Jozef Ježík ako spravodajca z ústavnoprávneho výboru, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 303.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 90, proti 2, zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 139, zdržali sa 2, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 304. Prerokovali sme návrh v prvom čítaní.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dušanovi Bublavému, aby ako spravodajca uviedol hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 304.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci a procedurálne návrhy neboli podané. Preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 90, zdržalo sa 51 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

  • Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 141, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Takže prosím znovu pána poslanca Bublavého, aby uviedol hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 305. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 305.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili šiesti páni poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 76, proti 49, 15 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 110, 33 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon, tlač 316.

    Pán poslanec Sloboda, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 316.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 6, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, tlač 338. Prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona máte v tlači 339. Podávam teda návrh v mene troch poslaneckých klubov na zaradenie týchto nových bodov do programu 11. schôdze a navrhujem, aby sme vládny návrh na skrátené legislatívne konanie prerokovali ihneď a ak skončíme do 12. hodiny, aby sme o tom aj hlasovali ihneď. Ak nie, tak potom o piatej.

    Je všeobecný súhlas? Nie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 79, proti 50, 13 zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Preto pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 338.

    Pán podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, nech sa páči, máte slovo.

    Ešte predtým s procedurálnymi návrhmi.

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem len poďakovať neznámemu Mikulášovi, že si dneska našiel čas a položil nám sem na lavice tieto svoje podobizne. Takže ďakujeme. Asi sme poslúchali, hoci ja som čakal, že niektorí budú mať aj uhlie a zemiaky.

  • Vážení páni poslanci, prosím, nevykrikujte, ja viem, že to nebol procedurálny návrh, ale sem-tam aj my vybočíme z rámca.

    Takže pán poslanec Krajniak.

  • Ďakujem. Chcel by som informovať alebo pripomenúť členom výboru Národnej rady pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že naše dnešné zasadnutie bude o dvanástej v zabezpečenej miestnosti pri výboroch pre kontrolu SIS a vojenského spravodajstva. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som pozval dnes na rokovanie výboru na 12. hodinu členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Tiež by som chcela pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že pokračovanie prerušenej schôdze výboru sa uskutoční v miestnosti č. 143, teda rokovacia miestnosť výboru pre zdravotníctvo, hneď po skončení rokovania okolo 12. hodiny.

  • Ďakujem pekne. Ja nezdieľam nadšenie pána Klusa, je tam výrazná...

  • Procedurálny návrh podajte, prosím vás.

  • Áno. Pre budúcnosť, prosím, ja nevznášam, že žiaden návrh, pre budúcnosť nedávajte reklamu. Tu je zakázaná reklama značiek, treba si to zvážiť, pán predseda.

  • Pán poslanec, keby ste to zjedli už dávno, tak by nebol problém, lebo predpokladám, že papier nevycapíte takto.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády Pellegrini, máte slovo.

  • Doznievanie potlesku.

  • (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 338.)

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás v mene vlády Slovenskej republiky požiadať o odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania pri prerokovávaní novely zákona 305/2013 o e-Governmente.

    Ako iste viete, tri roky je v uvedenom zákone stanovená povinnosť, kedy k 1. 7. 2016 mali si všetci podnikatelia vybaviť prístup do svojich elektronických schránok, ktoré im štát k uvedenému dátumu aj zriadil. Napriek tomu, že táto skutočnosť je v zákone už tri roky a náš úrad samotnú lehotu predĺžil o ďalšieho pol roka, do 31. 12. 2016, k dnešnému dňu musím skonštatovať, že len niečo viac ako 25 % všetkých štatutárov právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri, si uvedenú povinnosť splnilo. Vzhľadom na to, že sa na nás samotní podnikatelia obrátili a požiadali vládu o predĺženie lehoty ešte o niekoľko mesiacov, požiadal som vládu, aby takéto predĺženie odsúhlasila a som veľmi rád, že vláda sa rozhodla vyhovieť a vyjsť v ústrety podnikateľom a vyhovieť im ešte šesťmesačnou dodatočnou lehotou a vzhľadom na to, že túto lehotu treba zmeniť k 1. 1. 2017, som rád, že vláda sa stotožnila aj s potrebou skráteného legislatívneho konania.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, aby sme nespôsobili škody samotným podnikateľom, ktorým hneď od 1. 1. 2017, ak nezmeníme zákon, môžu do schránok prísť rôzne zásadné dokumenty, ktoré môžu mať vplyv na chod a hospodársku činnosť ich spoločnosti, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tak ako vláda, aj vy podporili skrátené legislatívne konanie o tejto novele zákona a vyšli tak v ústrety podnikateľom Slovenskej republiky, ktorí nás oficiálne o predĺženie tejto lehoty žiadajú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo členovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

  • Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, tlač 338.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 350 z 1. decembra 2016 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na 17. schôdzi výboru uznesením č. 59 zo 6. decembra 2016. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338.

    Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Rady (pozn. red.: správne má byť Národnej rady) Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 338.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov, tlač 338, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy? Ústne. Ukončujem možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja poslanci. Pán poslanec Dostál, Galek, Viskupič.

    Poprosím, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sú ohrozené základné práva a slobody, aspoň teda tak tvrdí vláda a musím uznať, že na rozdiel od tých predchádzajúcich prípadov, v tejto konkrétnej situácii mám aj ja pochybnosti, či to tak naozaj nie je, pretože ak si elektronickú schránku aktivovalo iba niečo okolo 25 % právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri, tak to naozaj môže byť problém a naozaj môžu byť ohrozené ich procesné práva. Čiže budem tento návrh kritizovať, ale moja kritika bude miernejšia ako obyčajne.

    Dokonca si myslím, že je možné, že sú naplnené aj ďalšie dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a to síce, že štátu potenciálne hrozia značné hospodárske škody, ak to chápeme v širšom slova zmysle a do toho štátu zahrňujeme aj tie podnikateľské subjekty, ktoré by mohli byť poškodené na svojich procesných právach a utrpieť v dôsledku toho, že nemajú aktivovanú elektronickú schránku, hospodárske škody a prípadne by si tie škody vymáhali od štátu.

    To, čo ale vidím ako problém v návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že len v septembri sme nie skráteným legislatívnym konaním, ale normálnym konaním posúvali tú lehotu pre aktiváciu elektronických schránok. Robili sme to podľa môjho názoru aspoň zo začiatku ústavne sporným spôsobom, ktorý zaváňal retroaktivitou, potom sa našlo riešenie, ktoré bolo zrejme v poriadku, aj keď isté pochybnosti tam nepochybne ostali a teraz po troch mesiacoch máme tu znova, znova na stole návrh na ďalšie posunutie a ani to septembrové nebolo prvé, bolo, myslím, tretie celkovo, odkedy zaviedol štát povinnosť aktivovať elektronické schránky. Takže mne bola na začiatku sympatická tá snaha a to odvolávanie pána podpredsedu vlády, keď sa ujal tejto agendy, že už nebude ďalej posúvať termíny a teraz tá realita zrejme, zrejme ho presvedčila o tom, že asi sa to, asi sa to nedá, ale bolo by asi dobré, keby sme dostali nejaké vysvetlenie, že čo sa stalo, kto je za to zodpovedný, lebo tu nie sme, že sme neodhadli, čo sa udeje za dva roky, ale sme tu v situácii, že sme neodhadli, čo sa udeje v priebehu troch mesiacov.

    Prečo, keď sme to posunuli iba do 1. 1. 2017, tak teraz to ideme zase posúvať? A bolo by teda aj dobré povedať, že aké chyby sa tam stali, alebo čo nevyšlo z tých zámerov, kde sú príčiny toho. A ďalšia otázka je, že či to bude stačiť, či ten posun zase o pol roka je dostatočný, alebo si tým zavaríme na ďalšie skrátené legislatívne konanie, keď niekedy v máji alebo júni budúceho roku budeme zasa o pol roka posúvať ten termín. Nebolo by lepšie potom dať dlhšiu lehotu a posunúť termín povedzme aspoň o rok? Alebo, a toto už nie je otázka, to je rečnícka otázka, nebolo by lepšie najprv štátnu správu poriadne pripraviť na to, aby plnohodnotne dokázala elektronicky komunikovať s fyzickými aj právnickými osobami a potom nechať na fyzické aj právnické osoby, aby dobrovoľne nabehli na elektronické služby, ktoré budú aj pre nich výhodnejšie, pohodlnejšie a lacnejšie, rýchlejšie a až potom, prípadne, keď bude celý systém funkčný, zaviesť povinnosť komunikovať so štátnou správou výlučne elektronicky? Keďže to bola rečnícka otázka, tak na túto otázku odpoveď neočakávam, ale na tie predchádzajúce otázky by som rád nejakú odpoveď počul.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca - jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Vladimír Sloboda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem upresniť vyjadrenie pána kolegu Dostála, a tých 24 % to nie je aktivovaných schránok, 24 % je len vydaných elektronických občianskych preukazov a väčšinou to platí, že kto si dá vydať elektronický občiansky preukaz, nedáva si aj aktivovať zaručene elektronický podpis, takže to neplatí akože jedno rovnaké číslo. Akurát som si stiahol pre istotu najnovšie čísla, ktoré uviedol register, je aktivovaných necelých 7 % schránok, pričom sa toto číslo zdvojnásobilo za posledný mesiac, takže naozaj podnikatelia by veľmi radi, ale najprv na to musíme mať vytvorené kapacity. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Karol Galek.

  • Takže naozaj iba krátko, pretože ešte budeme mať aj rozpravu k samotnému zákonu. Na elektronické schránky bolo k dnešnému dňu minutých asi 50 mil. eur, ako pred chvíľkou aj Vlado Sloboda spomenul. Tých 24 %, ktoré sa uvádzajú práve v tej správe alebo v tom dôvode na to, prečo vláda prichádza teraz s takýmto návrhom, sa týka iba tých vydaných občianskych preukazov. Reálne aspoň jedno prihlásenie má k dnešnému dňu 27-tisíc právnických osôb. To je z množstva, ktorých sa to týka, to je 270-tisíc právnických osôb, naozaj iba veľmi malé číslo. Pohybujeme sa niekde tam, ako spomenul aj kolega.

    Tento problém s termínom, odkedy má byť povinná aktivácia týchto schránok, sme mali už pred letom. Už pred letom sme prvýkrát rokovali v prvom čítaní o zmene zákona o e-Governmente, pričom vtedy to nešlo v skrátenom legislatívnom konaní, hoci malo ísť, pretože už k 1. 8. 2016 sme tam mali kolíziu, ktorú tu pán Pellegrini poriešil, myslím, že to bolo usmernením, kedy sa to celé posunulo na 1. 1. 2017. Teda posunul sa termín, dokedy musia mať povinne aktivované schránky. Neviem, či sa to teraz nedalo rovnakým spôsobom urobiť alebo teda či je to naozaj iba o tom, že je tu tlak aj zo strany podnikateľov a potrebujeme to mať aj legislatívne čisté, pretože len, len ja sa opäť obávam, aby sme tu nesedeli takto opäť pred letom budúceho roka a opäť sme v skrátenom legislatívnom konaní neposúvali ten termín.

    Ten dôvod, ktorý je uvádzaný a častokrát aj prezentovaný, že zlyhali samotní podnikatelia, pretože si odložili práve tú aktiváciu, alebo nie aktiváciu, ale tie samotné občianske preukazy s čipom, že si o ne príliš neskoro požiadali a pochopiteľne tiež obstojí, ale na druhej strane sa pýtam, že či aj úrad vlády si splnil všetky povinnosti, keď sme sa v lete na komisii pre technologický rozvoj bavili práve o tom, že by bolo dobré zaslať možno nejaký list tým, ktorých sa to týka, tak vtedy ste nám to odsúhlasili, ste vraveli, že by to bol dobrý nápad. Ale sám viem, že takýto list prišiel iba nedávno asi tri týždne dozadu, čo je podľa mňa dva mesiace pred spustením tohto systému naozaj neskoro. A keď sme vtedy mali veľmi nízke číslo vydaných občianskych preukazov, tak sa to naozaj za ten čas nijako stihnúť nedalo. Čiže z mojej strany hlavne taká hlavná otázka, či naozaj sa jedná iba o zlyhanie podnikateľov a či aj vy si nepriznávate svoju účasť na vine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Žiadna faktická poznámka.

    Poprosím, pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu.

    Keďže som počúval všetkých predrečníkov vrátane pána navrhovateľa, ale aj poslancov, ktorí sa pýtali niektoré otázky, skúsim teda opätovne, keďže veľmi správne, myslím, že Ondrej Dostál hovoril o tom, že či a kto zlyhal. Ja si myslím, že, a možno to bude paradox, že naozaj tu máme skrátené legislatívne konanie, pretože môžu nastať škody. Škody obrovského významu a toto sme predpokladali, keďže tento posun termínu, aby bolo jasné, o čom sa rozprávame, tento posun termínu sme tu nemali tak dávno, už to zažili aj noví páni poslanci a vtedy sme sa pýtali, či je posledný. A boli sme ubezpečení, že viac-menej áno, pretože prebehne masívna reklama alebo teda informačná kampaň a nebudeme sa musieť rozprávať o zavádzaní dátových schránok alebo zavádzaní, tak ako to ľudovo je pomenované, povinných štátnych e-mailov opäť.

    Preto sa pýtame všetci a znova, či polročný termín bude stačiť, pretože asi máme viacerí plné schránky e-mailov od podnikateľského sektora o tom, že či štát zvládne vydať povestné čítačky. Ja mám len dnes tri e-maily o tom, že tento proces nemôže zbehnúť do 1. 1., pretože pri zmene občianskeho preukazu a najlepšej možnej vôli konateľov firiem, s ktorými má štát komunikovať povinne, to jednoducho z kapacitných dôvodov nestíha štát.

    Čiže pán kolega Galek neobviňoval, ani rečnícky by som sa nepýtal, do akej miery zlyhali podnikatelia. Tuná jednoznačne zlyháva štát. Čiže neviem, kto obstaráva tie čítačky, ale jednoznačne napríklad na trnavskom úrade, môžem vám, pán navrhovateľ, tie e-maily preposlať, jednoducho ich nemali k dispozícii a ten čas na to, aby si mohli zabezpečiť vôbec tú najzákladnejšiu pomôcku na to, aby mohli so štátom elektronicky komunikovať, jednoznačne štát nezabezpečil.

    Myslím si, že skrátené legislatívne konanie nateraz podporíme, pretože si myslím, že existujú škody, ktoré ale podnikateľom spôsobil štát. Aspoň tu si nalejme čisté víno a zamyslime sa nad tým a dúfam, že v priebehu prvého aj druhého čítania dostaneme odpoveď, či ten polročný termín stačí a či radšej si nepovieme tu opäť raz pravdu, že mala by byť vyššia časová kapacita, keďže sa tu deje povinné zavádzanie komunikácie so štátom.

    Myslím si, že pri skrátenom legislatívnom konaní je asi potrebné povedať len toľko, a keď o tom teda budeme teraz hlasovať, tak majme na pamäti to, že podľa mňa s obrovskou sumou alebo s obrovským množstvom podnikateľských subjektov na Slovensku by sa mala hrať čistejšia hra. Čiže povedzme, prichystajme, informujme, zreklamujme, využime aj médiá, verejné služby, keď už sa štát po prijatí zákonov rozhodol ísť týmto smerom a jednoznačne tento proces zvládnime. Pretože tak ako zavádzame štátne e-maily, tak ak by sme mali príručku najlepších možných riešení, toto by bolo jednoznačným príkladom, ako sa to robiť nemá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Využijem tú minútu. Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili. Len pre informáciu pánovi Viskupičovi, aby potom nepokračoval v nejakej mylnej, mylnej kampani, čítačky k dispozícii sú. Ak niekde fyzicky niektorý deň chýbajú, môže sa to udiať, ale to je otázka na ministerstvo vnútra. Na druhej strane je mylná informácia, že každý má dostať k eID karte čítačku, pán Viskupič.

  • Reakcia z pléna: Počúvam vás.

  • Bol vyčlenený len určitý počet čítačiek ešte v rámci projektu zavádzania eID karty, kedy sa malo tým, ktorí si aktivujú zaručený elektronický podpis, aj čítačka vydať. Oficiálne sa nemá dávať ku každému eID preukazu aj čítačka, to je len už dobrá vôľa ministerstva vnútra, že ju každému chce dať. Pretože dnes čítačky sú aj v hociktorej klávesnici, ktorá sa používa, sú v hociktorom notebooku a v iných zariadeniach, čiže mnohí takúto čítačku už aj majú a čítačka stojí asi 9.90 a myslím, že teraz posledne ju obstaralo ministerstvo vnútra za 5 euro za kus. Čiže kombinovať to s čítačkami nie je správne, pretože čítačky je len dobrá vôľa, že občan dostane k eID karte aj čítačku.

    A prosím, nemýľme si veci. My sa tu snažíme dostať do nejakej situácie, že štát je povinný robiť reklamnú kampaň, pomaly billboardovú, keď v zákone je nejaká nová povinnosť. Kde ste vy videli nejakú kampaň reklamnú, aby ste mali inzeráty v novinách, v televízii a tak ďalej, keď sa napríklad zavádzala povinná komunikácia platiteľov DPH s finančnou správou, keď sa zaviedol kontrolný výkaz, keď sa povedalo, že deti do určitého veku musia mať od určitého dátumu detskú sedačku na zadnom sedadle? To kde ste videli, aby sa robila reklama, aby štát platil drahú reklamu v novinách, v rozhlase a v televízii? Veď predsa to je len povinnosť splniť si zákon.

    Viete, ja nemôžem za to, že naše médiá a hlavné spravodajstvo dajú, že si na Záhorí zlomila krava nohu a krívala, a kým k nej prišli, tak neviem, čo robila, ale nedajú informáciu o tom, že ako sa menia zákony a čo podnikateľov čakajú. A to má suplovať štát potom reklamnou kampaňou? Čiže neskúsme sa dávať do tejto pozície, že ten zlý štát nejaký zákon pred troma rokmi napísal a keď ho ostatní občania neplnia, že má robiť reklamu.

    Vychádzame teraz v ústrety podnikateľom, aby to, aby to mohli si splniť a pripomínam len jednu vec, vážení, v tomto parlamente sme trikrát posúvali termín, keď sme chceli občanom umožniť zbaviť sa ich bezcenných cenných papierov, kde im hrozilo, že od januára budú dostávať účet 40 euro len za to, že majú nejaké akcie, ktoré už nemajú žiadnu hodnotu. Aj napriek tomu, že to bolo v zákone, mali dvojročnú lehotu, ja osobne tu ako poslanec som hlasoval asi trikrát po sebe, tri roky po sebe, že sme to predlžovali ešte o rok, ešte o rok, ešte o rok, lebo ani to, kde hrozilo občanom 40-eurové alebo 50-eurové škody, ani to si neprišli do konca roku vybaviť. A tak isto od 1. júla rozprávame o schránkach, o schránka, o schránkach. Tí podnikatelia si to nechali na poslednú chvíľku, vyjdeme im v ústrety, ale ja si myslím, že ak rozhodnete, kolegovia poslanci, že to má byť na dlhšie, ja budem vaše rozhodnutie rešpektovať. Ak poviete, že to má byť k 1. 9., dajme k 1. 9. Ja som myslel, že sa do tá spraviť aj za skôr, ale je logické, že prvé tri mesiace budú mať všetci rozrobené s daňovými priznaniami, s uzávierkami a tak ďalej. Podiskutujme o tej lehote, ale už by sme raz a navždy mali naozaj urobiť rozhodnutie a už potom ďalej nepredlžovať. Nech už potom naozaj sa každý vystaví tomu riziku, ak si nesplní svoju zákonnú povinnosť. Času bolo dosť aj doteraz. Je to tri a pol roka a teraz to budú štyri roky, odkedy sa to prvýkrát objavilo v našich zákonoch.

    Takže myslím si, že v tomto robíme dobrú službu, ale, prosím, neobviňujme sa my teraz. Štát zriadil schránky, štát je pripravený a vyhovárať sa teraz, že to je zlyhanie štátu, tu vychádzame v ústrety podnikateľom, lebo o to požiadali. Mohli by sme to aj neurobiť a k 1. 1. ideme podľa zákona. Štát je na to nachystaný. Ale myslím, že štát tu nie je na to, aby stresoval svojich klientov, svojich občanov a svoje firmy a preto som rád, že som počul z vašich úst aj podporné stanoviská a poďme sa o tom v rámci prvého a druhého čítania baviť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Žiada k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o piatej hodine.

    Poprosím vás, súčasne prerušujem schôdzu Národnej rady do 14.00 hodiny. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • O 14.00 hodine rozpravou o deklarácii, nie?

  • Reakcia z pléna: Áno.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenej zlúčenej rozprave o dvoch návrhoch zákonov o amnestiách. Na vystúpenie pani poslankyne Dubačovej sa prihlásili s faktickými poznámkami štyria, plus pani poslankyňa chce reagovať.

    Takže pán poslanec Sopko, toho tu nevidím.

    Pán poslanec Hrnko je tu. Nech sa páči, môžete mať faktickú poznámku.

  • Pokračovanie rokovania v zlúčenej rozprave k návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, tlač 340

    a k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 318.

  • Prepáčte. Pani poslankyňa, prosím vás, nemohli by ste upozorniť pána poslanca Baránika, že v čase, keď sa tieto udalosti diali, som nebol členom SNS? Som bol v opozícii proti Mečiarovému hnutiu a že som zažil aj veci, o ktorých sa tu hovorí, z druhej strany, nie z tej koaličnej, ktorú vy tak tu vehementne napádate. A v tom 94., piatom, som bol presvedčený podobne ako vy o tom, že ten výklad, ktorý je daný alebo všeobecne prijímaný tuto celým tým auditóriom, že je pravdivý. Ale musím povedať, že skúsenosti ma naučili, že asi mal pravdu ten múdry rabín, ktorý povedal, že všetko môže byť ináč.

    A preto by som chcel povedať jednu vec. Myslím, že to povedal Machiavelli, ktorý odporučil nevracať sa k starým krivdám, pretože poškodených neodčiníš a nové krivdy narobíš. Ja osobne si myslím, že táto vec je už tak stará, že za chvíľu bude patriť historikom a tí historici budú vedieť povedať o tom omnoho viac a omnoho presvedčivejšie výpovede, ako tuto tí presvedčení ľudia, ktorí absolútne nepochybujú o svojich pravdách na čele s pánom prezidentom Kiskom, ktorý aj na pohrebe nebohého Kováča povedal, že tu existoval nejaký zločinecký režim. No ja si myslím, že zločinecké režimy jestvujú medzi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne sa vyjadriť a pridávam sa k pani poslankyni a ku všetkým poslancom tejto snemovne, ktorí apelujú: zrušme nemorálne Mečiarove amnestie. Vyrežme tento nádor z našej spoločnosti, rakovinu, ktorá každému na Slovensku komunikuje, že mocný v tejto krajine môže všetko, aj keď je to nemorálne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, odhodlajme sa urobiť tento historický krok, ktorý je nevyhnutné urobiť. Keď to neurobíme dnes, jedného dňa to určite urobia iní namiesto nás. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubačová, vo vašom vystúpení zaznelo mnohokrát také, také tie tvrdenia o slušnosti, úcte a podobných veciach. Ja musím povedať za náš klub, že my a priori nemáme problém so zrušením Mečiarových amnestií, ale už keď to tu bolo minule v parlamente, tak sme to hovorili a musím to povedať teraz znova. My chceme len to, aby ten meter sa použil na všetkých rovnako. Takže zrušme Mečiarove amnestie, ale zrušme aj amnestiu udelenú druhým slovenským prezidentom Michalom Kováčom svojmu synovi. Zrušme ich naraz. To znamená, my to podporíme v prvom čítaní, ale v druhom čítaní len za tej podmienky, že bude, bude tento návrh rozšírený o zrušenie amnestie druhého slovenského prezidenta Michala Kováča. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ja teda ďakujem za faktické poznámky. Ja by som len chcela ešte dopovedať, teda možno všetkým, že aj pán premiér povedal, že udelenie amnestií je morálny suterén. A tým nám vlastne povedal, že ich udelenie nie je spravodlivé, to je odkaz. A chcela by som sa ešte vrátiť k tomu Gustávovi Radbruchovi, právnikovi uznávanému. V podstate vychádza z premisy, že právo pozostáva z troch hodnôt: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. A všetky tieto tri hodnoty musia byť v rovnováhe. Ak medzi nimi rovnováha nie je, môže nám podľa Radbrucha vzniknúť zákonné neprávo. A my sme povinní vlastne teraz napraviť všetky krivdy, máme tú možnosť zrušiť Mečiarove amnestie a konečne sa vysporiadať s touto minulosťou. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský, ktorý tu nie je, stráca poradie.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi len krátko, pretože už tu veľa vecí odznelo a ja teda môžem len povedať, že som vďačný za to, čo tu aj z úst opozičných poslancov odznelo na túto tému, na tieto dve témy, ktoré tu máme, jednak deklarácia a jednak zrušenie amnestií. Ja práve to, o čom sa tu bavíme, mi nedá nevystúpiť a nepovedať k tomu len pár ďalších slov.

    Ešte by som chcel nadviazať na kolegu Hrnka, ktorý vlastne povedal, že už to je tak staré, že už to pôjde do zabudnutia. A osobne si myslím, že toto je práve tá tragédia, že opäť je tu niečo, čo nechávame zostarnúť a proste až do takého momentu, kedy už o to nikto nemá záujem. Ale v skutočnosti to tak nie je. Občania Slovenskej republiky, ľudia pozerajú a čakajú na to, kedy sa na Slovensko vráti spravodlivosť, ktorá platí pre všetkých.

    A práve aj táto deklarácia, a ja vám z nej prečítam, pretože hneď prvé vety sú úplne úžasné v tom, ako si protirečia s tými ďalšími, ktoré nasledujú. Takže tá deklarácia hovorí, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho. Tu samo, vlastne Národná rada deklarujeme, že dlhodobo, deklarujeme, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie. Toto je jasný signál, ktorý tu my deklarujeme, že áno, stále si to ľudia uvedomujú, deklarujeme to, že sú z toho znepokojení, to, že to bolo neobjasnené a nepotrestané. A čo ideme urobiť? Ideme len zadeklarovať, že odsudzujeme tento skutok. Ale my v tej prvotnej formulácii hovoríme, že ľudí neznepokojuje len to, že sme ho neodsúdili. Ich znepokojuje to, že to je neobjasnené a nepotrestané. Čiže táto deklarácia je nedostatočná z tohto dôvodu, pretože v úvode jasne má ambíciu reagovať na situáciu v slovenskej spoločnosti, ale skutkom to nedokazuje. Čiže tu jednoznačne chýba a môžeme si povedať, že buď tu chýba odvaha alebo je to proste iba narýchlo ušité a v skutočnosti to má byť ignorácia, pretože práve tu oceňujem to, že pán Budaj opäť prináša, iniciuje vlastne tú myšlienku zrušenia amnestií, pretože to je skutočný skutok, ktorý môže navrátiť nielen právnosť tohto štátu, ale môže navrátiť nádej ľuďom, že áno, na Slovensku sa dočkáme jedného dňa situácie alebo teda nie situácie, prostredia, v ktorom spravodlivosť platí pre všetkých. A preto v tejto deklarácii chýba to, že nielenže teda odsudzujeme vybrané akty, aleže žiadame vyšetrenie, žiadame spravodlivosť, žiadame objasnenie a apelujeme na vládu, aby tak konala.

    Takže toto len opäť potvrdzuje, že potrebujeme zrušenie amnestií, pretože ja si osobne pamätám tú dobu vlády Vladimíra Mečiara, pána Vladimíra Mečiara a naozaj to bola veľmi, keď to tak poviem jednoducho, divoká éra. Už som bol dospelý, áno, už som bol v tom čase dospelý a pamätám si presne tie praktiky, ktoré jeho vládnutie uvoľnili do fungovania spoločnosti a boli to praktiky, ktoré boli naozaj, ktoré by sme tu už nikdy nechceli. A myslím si, že aj tí, ktorí sa vtedy pohybovali či už v podnikateľskom prostredí alebo asi v podnikateľskom, to viem tak najviac posúdiť, by tieto praktiky už určite nechceli.

    Takže ja len na záver poviem, že práve vtedy, keď pán Vladimír Mečiar bol vo vláde, sa hazardovalo s dôverou občanov. Dnes takouto deklaráciou opäť hazardujeme s dôverou občanov, pretože vidíme, že tá dôvera je veľmi silne naštrbená a už, ako by som povedal, visí na poslednom vlásku, ktorá práve táto deklarácia môže byť tými nožnicami, ktorý ten vlások odstrihne a my môžeme úplne stratiť dôveru ľudí v to, že na Slovensku bude niekedy právny štát.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami nikto.

    Takže pán poslanec Grendel, nech sa páči, ako ďalší vystupujúci v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Každý z nás môže mať svoj citát. Odporcovia zrušenia amnestií môžu citovať Machiavelliho, ja budem citovať Henryka Sienkiewicza, poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý povedal: "Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať." Tento jeho citát udrie každému do očí, kto vkročí do budovy archívu bezpečnostných zložiek v Českej republike v Prahe. Ide o inštitúciu, ktorá je, dalo by sa povedať, porovnateľná archívu nášho Ústavu pamäti národa.

    Takže kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Pozná Slovenská republika svoju minulosť v kauze únosu Michala Kováča mladšieho? Je dnes dostatočne preukázané, že syna slovenského prezidenta zavliekli násilím do cudziny naše štátne orgány? Naše štátne orgány? Nie. Chýba k tomu trestnoprávna bodka, spravodlivá bodka. Vyšetrovanie bolo ukončené, obžaloba bola podaná, chýba však rozsudok kvôli Mečiarovým amnestiám.

    Z vyšetrovania vyplýva, že únos zorganizovala slovenská tajná služba, že jej riaditeľ telefonicky podával informácie o priebehu akcie privatizérovi blízkemu vtedajšiemu premiérovi Mečiarovi. A dokonca na úrade vlády sa v ten deň na dvadsať až tridsať minút osobne stretol s Vladimírom Mečiarom medzi štyrmi očami. A čo na toto všetko hovorí Vladimír Mečiar? Všeličo. Najmä, že s tým nemá nič spoločné, že to bolo všetko inak, že vie poskytnúť riaditeľovi SIS alibi, že on osobne má záujem na vyšetrení únosu a tak ďalej a tak ďalej. No výborne, tak poďme zrušiť tie amnestie. Je to dokonca ešte aj v záujme Vladimíra Mečiara a všetkých, ktorých slovenská verejnosť roky asi neprávom obviňuje, že zorganizovali akt štátneho teroru. Pomôžme tomu Mečiarovi, Lexovi a ostatným sa očistiť.

    Dámy a páni, tí, ktorí odmietate hlasovať za zrušenie amnestií, vravíte, že to právne nie je možné. Tak to je zaujímavé. Inokedy, keď sa to hodí, vravíte, že my tu nie sme sudcovia, že my tu nie sme vyšetrovatelia. Tak prečo to teraz neplatí? Veď ak nie je možné zrušiť amnestie, nechajme to najprv na prezidenta Kisku, či tento návrh podpíše. Alebo to nechajme na súdy, aby povedali, či bolo alebo nebolo možné amnestie zrušiť. A viete, čo si myslím ja? Že tie Mečiarove amnestie sa zrušiť dajú. V opačnom prípade by nikto nehľadal výhovorky, prečo tie amnestie tu v Národnej rade nezrušiť.

    A na záver sa už len krátko vrátim k tomu, čo som povedal na úvod. Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Obávam sa, že kým nepotrestáme najhrubšie zneužitie štátnych orgánov v našich novodobých dejinách, budeme odsúdení si našu minulosť zopakovať. Kým budú platiť Mečiarove amnestie, každá jedna garnitúra v tomto štáte bude môcť veselo zneužívať svoju moc s vedomím, že sa jej aj tak nikdy nič nestane.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hrnko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Grendel, predpokladám, že keď ste boli blízko Lipšica, že patríte medzi veriacich. Viete, ono je ľudská spravodlivosť a je spravodlivosť vyššia, božská. Ľudskú spravodlivosť je možné dosiahnuť len právnymi krokmi. Božská spravodlivosť je absolútna, aspoň pre nás veriacich, a nespochybniteľná. Ale môžem vám povedať jednu vec. V histórii bolo obrovské množstvo pokusov urobiť Božie kráľovstvo na zemi a presadiť spravodlivosť tam, kde patrí božská spravodlivosť, ľudskú spravodlivosť. Všetky tieto pokusy skončili hekatombami mŕtvych, zničených životov, zničených osudov. Nevydávajme sa touto cestou. Nechajme toto historikom, oni o tom, história o tom vyriekne taký súd, ktorý bude taký tvrdý pre všetkých zúčastnených, pre tých, čo dávali amnestie synom i pre tých, čo dávali amnestie iným. Takže ja v princípe z tohto dôvodu nemôžem túto záležitosť podporiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Grendel, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Hrnko, ja vôbec nemám krvavé oči, absolútne. A teda, keď pán Mečiar a ostatní tvrdia, že to bolo všetko inak, nech sa to preukáže. Nebráňme tomu, aby sa to preukázalo. To je celé.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Národnej rady Ďuriš Nicholsonová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, titulok môjho vystúpenia je úplne jednoznačný. Nepovedala som to ja, nepovedal to ani ten pán, od ktorého som si to požičala, ale predsa tak urobím, a znie: "Z bezprávia nemôže vzniknúť právo." Istá časť môjho vystúpenia bude prepožičaná z analýzy uznávaného právnika pána Petra Kubinu, aby mi tu potom niekto nevyčítal, že stredoškoláčka s maturitou fušuje medzi tými, ktorí o práve niečo vedia. Srdečne pozdravujem kolegu.

  • Ak je potrebné vysporiadať sa s extrémnymi prípadmi nespravodlivosti a materiálneho bezprávia, je prípustné zasiahnuť aj do inak posvätných princípov právnej istoty či zákazu retroaktivity. Nehovoriac o tom, že podľa právnych analýz, konkrétne aj podľa právnej analýzy pána Petra Kubinu, zrušeniu Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle článku 7 odseku 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. To civilizovanými národmi by som chcela podčiarknuť.

    Ako som už povedala, medzi vami, kolegyne, kolegovia, je množstvo právnikov. Niektorí sa vydarili viac, iní menej, ale všetci isto viete, že právo má okrem formálnej, teda písanej a zverejnenej stránky, aj svoju materiálnu, nepísanú podstatu. A tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov v spoločnosti. Materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte, zákone alebo rozhodnutí štátneho orgánu zistíme tak, že si odpovieme na úplne elementárnu otázku: Aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval? Samozrejme, že ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, dá sa povedať, že právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva. Teda je právom ako takým.

    Opýtajme sa túto elementárnu otázku pri Mečiarových amnestiách. Aký cieľ sledovali Mečiarove amnestie? Ja tvrdím a dúfam, že sa tu nájdu viacerí takí, ak už nikto iný, tak minimálne pán navrhovateľ, myslím pána Budaja, že Mečiarove amnestie sledovali v tomto prípade celkom opačný cieľ, viedli k nespravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, zaviedli veľmi nebezpečný precedens. A ja tvrdím, že tam niekde sa začal rozklad tohto právneho štátu, ktorý úspešne pokračuje počas ďalšej Ficovej vlády. Umožnili zločincom, ktorí si objednali únos prezidentovho syna, a my vieme, kto to bol, ktorí nariadili únos prezidentovho syna a my vieme, kto to bol - to je okrem iného aj ten, ktorý úspešne chudol v Afrike - a ktorí nakoniec vykonali únos prezidentovho syna, aby za tento otrasný čin neboli potrestaní. A len na nás záleží, či tam vsunieme slovko nikdy neboli a nikdy nebudú potrestaní, alebo nie.

    Z tohto sa dá celkom jednoznačne usúdiť, že Mečiarove amnestie sú v absolútnom nesúlade s materiálnou podstatou práva, ergo, sú v nesúlade s právom. Našou povinnosťou, ak vieme pomenovať, že niečo nebolo v súlade s právom, je, aby sme tento právny akt zrušili, aby sme dali možnosť spravodlivosti prejaviť sa. Ich nesúlad, teda nesúlad Mečiarových amnestií s materiálnou podstatou práva sa dá dokázať aj tým, že právo udeľovať amnestiu patrí výlučne prezidentovi republiky ako hlave štátu. Tieto sporné amnestie však neudelil prezident republiky disponujúci plnou demokratickou legitimitou pre výkon tejto funkcie, pretože takú legitimitu je možné získať iba zvolením v riadnych prezidentských voľbách. A či už teda priamou voľbou alebo - ako to bolo v tom čase - voľbou v parlamente. Mečiar ich udelil ako zastupujúci prezident.

    Tí, ktorým vyhovujú Mečiarove amnestie, zvyknú argumentovať princípom zachovania právnej istoty. Ja predpokladám, že sa ešte takýchto vystúpení dočkáme, podľa teda toho, kto sa prihlásil do diskusie a kto sa ešte prihlási aj s faktickými poznámkami. Takže vy argumentujete tým, že je potreba zachovať právnu istotu. Ale ja sa pýtam: Právnu istotu koho? Zločincov? Pravdepodobne, pretože Mečiarove amnestie ako akt celkom isto ignorujú právnu istotu poškodených, obhajujú výlučne právnu istotu tých, ktorí stáli na opačnej strane. To znamená gaunerov.

    Všetci tí, ktorí budete hlasovať proti zrušeniu Mečiarových amnestií, majte na pamäti, že tým budete chrániť právnu istotu zločincov a šliapať po právnej istote obetí takého otrasného činu, akým bol násilný únos Michala Kováča mladšieho. Mečiarove amnestie predstavujú porušenie článku 18 deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou číslo 47/133 prijatou 18. decembra v roku 1992. Článok 18 deklarácie OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu.

    Dámy a páni, je preto našou povinnosťou, nie právom, nie možnosťou, pričiniť sa o ich zrušenie. Ako všetci asi viete, nový premiér a zastupujúci prezident v časoch minulých Mikuláš Dzurinda sa pokúsil zrušiť Mečiarove amnestie rozhodnutím o amnestii číslo 375/1998 zo dňa 8. decembra ´98. Toto rozhodnutie však vtedy vyvolalo spor o výklad ústavy, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že súčasťou práva prezidenta udeliť amnestiu nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov. Lenže problém je, že viacerí aj z vás, aj od niektorých ústavných právnikov som to počula, že od tohto rozhodnutia Ústavného súdu odvodzujú všetky aktuálne prezentované argumenty o údajnej nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Musíme si ale povedať - a tak to vidí uznávaný právnik pán Peter Kubina -, že to je zavádzajúci argument, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu hovorí len o tom, že amnestie nemôžu byť zrušené rozhodnutím prezidenta. Možnosťou ich zrušenia ústavodarným orgánom formou ústavného zákona sa Ústavný súd vôbec nezaoberal.

    Novela rokovacieho poriadku, ktorou ste, teda vládna koalícia, ohli ústavu, nezaručí slušnosť tohto zákonodarného zboru. Ako slušný by tento parlament vstúpil do histórie, ak by raz a navždy odstránil bezprávny, protiprávny akt Mečiarových amnestií a spriechodnil spravodlivosť.

    Lenže pozrime sa, čo sa reálne deje a čo sa reálne stane. Všetci ako sme tu, myslím, vieme, že zrušenie Mečiarových amnestií jednoducho neprejde, nebude sa konať. Namiesto toho nám tu podsúvajú ďalší akt, ktorý svedčí o rozklade právneho štátu, ktorý svedčí o tom, že premiér tejto krajiny šliape po parlamentnej demokracii. On ako premiér tejto krajiny, on ako predseda vlády ide diktovať parlamentu naše vlastné uznesenie, pán JUDr. Fico. A nakoniec nemá ani toľko odvahy, aby za ten bezduchý paškvil prišiel do parlamentu orodovať on sám. Pošle ministerku spravodlivosti, pošle pani ministerku spravodlivosti. Bol by to vskutku akt nanajvýš trápny aj pre pani ministerku spravodlivosti, nebyť toho, že jej strana si zachová aspoň akú-takú tvár tým, že podľa toho, čo som počula, dnes zahlasujú za zrušenie amnestií. Zvyšok koalície ale nie. Takže nebuďme naivní. Zrušenie amnestií, ako som povedala, sa konať nebude. Musia si poistiť, že ku zrušeniu amnestií nedôjde a namiesto toho chcú prijať niečo, čo má hodnotu smradu vo vesmíre.

    Dôvod, prečo SMER nemôže dopustiť zrušenie Mečiarových amnestií, je ten, že SMER nie je nič iné, len smutným pokračovateľom HZDS. Nie všetci zo SMER-u, samozrejme, česť výnimkám, ale minimálne všetci gauneri zo SMER-u a tých je tam požehnane na čele s tým, ktorý vám velí. Pretože SMER založili a držia pri živote špinavými peniazmi tí, ktorí ich špinavým spôsobom získali počas Mečiarovej éry. Mečiarovi ľudia, tak ako si dnes hovoríte Bašternákovi, že naši ľudia, tak Mečiar mal celú suitu špinavcov, ktorí stáli za ním počas privatizácie. To boli zase jeho ľudia. Lenže problém je, že tieto dve množiny sa spojili do jednej veľkej množiny. A tí vás dnes držia pri živote aj napriek vašim 23 %.

    Pozrime sa, kto patrí medzi zakladateľov, resp. najväčších investorov SMER-u. Juraj Široký, Harvard, Chemolak, Duslo Šaľa a tak ďalej, prepojený s Lexom. Jozef Brhel, niekdajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva, Korinex, IT sektor riadil Kaliňáka a Počiatka. Ján Gabriel, Ivan Kiňo, Vladimír Pór, samozrejme osôbka pán Fedor Flašík, akokoľvek sa chce dnes zo všetkého vyviniť a akokoľvek sa dnes ospravedlňuje posmrtne pánovi prezidentovi Kováčovi a samozrejme sú tam potom menšie mená, Slavomír Hatina, Miroslav Výboh, aby som nezabudla. Takže k otázke, prečo dnes Ficovi tak vehementne záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli zrušené, sa dá povedať iba to, že sa bojí o svojich ľudí. Pretože jeho ľudia sú bývalí Mečiarovi ľudia.

    A nie, ja ani náhodou netvrdím, že tento balík, tento exkluzívny balík V.I.P. person, ktoré som vymenovala, majú niečo s únosom Michala Kováča ml. To ani náhodou, to by som si nedovolila tvrdiť. Lenže problém je, že keby ste náhodou posadili do väzenia tých, ktorí naozaj uniesli Michala Kováča ml., a všetci vieme o kom hovoríme, ten by mohol začal rozprávať, tak ako začal rozprávať nakoniec Mikuláš Černák. Tiež niekoľko rokov hnil v base, kým si otvoril ústa a začal ukazovať prstom na jednotlivých väčších aktérov, na tých, ktorí zadávali príkazy, koho zavraždiť, koho uniesť a podobne. To sú celkom slušné ročníky, ktoré by ste si teda mohli pamätať, na roky 90., na to, akým spôsobom, akým drzým a vulgárnym bola zneužívaná vtedy Spravodajská informačná služba pod vedením Lexu. Ako špehovali ľudia, ako chodili s kamerami, ako si ich natáčali, ako si natáčali všetky mítingy, ja myslím, že aj pán Bugár si to pamätá, akým spôsobom pod Lexom pracovala Spravodajská informačná služba. Kedykoľvek opozícia mala akýkoľvek míting, protestnú akciu, alebo prišli len prehovoriť k ľudom, napríklad aj pred voľbami, vždy sa za každým tučnejším stromom našiel nejaký špinavý siskár, ktorý si ich tam natáčal. Ja vám garantujem, že Ivan Lexa má šuplík plný takýchto materiálov. Materiálov, ktoré dokážu skompromitovať aj tie osoby, o ktorých som hovorila. Aj tie osoby z toho V.I.P. balíčka, ktorý dnes živia SMER. A toto je to riziko pre premiéra Fica, že keby išiel do basy ten, kto nariadil uniesť Michala Kováča ml., kto riadil celý únos Michala Kováča ml., kto ho nakoniec uniesol, že si tým zašpinil ruky, keby títo ľudia skončili v base, je otázka času, kedy začnú rozprávať. A toto je váš reálny problém. A preto k zrušeniu Mečiarových amnestií ani dnes, ani dovtedy, kým bude vo vláde SMER, nedôjde.

    Viete, čo je omerta? Omerta je časť etického kódexu mafie, podľa ktorého je člen organizácie povinný voči polícii a úradom zachovávať mlčanlivosť o všetkých aktivitách organizácie a jej členoch, aj keby sa malo jednať o jeho nepriateľa. Poučenie tohto zákona mlčania býva trestané smrťou. Smrť bola a býva najčastejšie vykonaná luparou. To je skrátená brokovnica. A broky boli a sú posypávané soľou.

    Dámy a páni, o trestnosti smú rozhodnúť iba súdy. Kým nezrušíme Mečiarove amnestie, budeme živiť iba domnienky a podozrenia. Lenže verejnosť, ktorú tu my zastupujeme, sa musí dozvedieť pravdu. Preto je našou povinnosťou, nie možnosťou, zrušiť Mečiarove amnestie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami štyria, traja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Niekto sa odhlásil.

    Takže pán Kotleba, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dá sa s vami súhlasiť, aj keď ste to čítali, ale asi ste si to teda zosobnili, len ja mám takú otázku, prečo zase ani raz neodznela otázka, čo s Kováčovými amnestiami? Prečo sa tomu tak vyhýbate? Prečo jedny amnestie áno a druhú nie? Prečo to nevieme spojiť? Potom naozaj aj v spoločnosti je názor taký, že niekto to chce nejakým spôsobom znásilniť, keď to musím tak povedať, pritom keby sme to spojili, aj jednu amnestiu aj druhú, absolútne transparentné a si myslím, že úplne, úplne férové a spravodlivé. Čiže len toto jedno nechápem, že prečo sa to nikdy nespomenie, aj táto druhá verzia? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na všetko, iba snáď na jednu vec.

    Pani kolegyňa, už dnes ste v poradí druhá, ktorá pracovala s materiálom môjho študenta a kolegu Peťa Kubinu. V podstate ste citovali to isté a musím povedať, že ste to citovali troška, troška aj s tým omylom, ktorý to obsahuje. Chcem vás na to iba upozorniť. Peťo tam spomínal tú vec, že vlastne aj činy, ktoré neboli trestnými činmi podľa vtedajšieho práva, sa dajú stíhať, ak sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami alebo dohodami. A musím vám povedať, že tam asi to bolo myslené troška ináč, pretože tie činy, na ktoré sa vzťahovala amnestia, boli trestnými činmi aj vtedy, keď sa udiali, to znamená vražda, zavlečenie, odpočúvanie, prípadne vloženie trebárs drogy za účelom začatia trestného stíhania. To všetko boli trestné činy aj v čase, keď sa udiali. Takže je to ďalší dôvod iba preto, aby sme sa vlastne nemohli oháňať práve tou retroaktivitou, ktorá by prípadne mohla tomu brániť otvoriť túto vec znova.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    K pánovi poslancovi Kotlebovi, ja sa vôbec nebránim tejto diskusii, ako keby ste to navrhli, nemám problém o tom diskutovať, dnes o tom reč nebola a ako nemala som pocit, že proste treba hovoriť o Kováčových amnestiách, ale ak to bude na stole a ak sa to spojí s Mečiarovými amnestiami, vôbec nemám problém sa k tomu vyjadriť. A k tomu, že som to čítala, viete čo, nefunguje mi pamäť, verte mi, ako celé som si to písala teraz v kancelárii, takže naozaj sú to teda moje slová. To, čo bolo odcitované z analýzy, bolo odcitované z analýzy, čo som teda aj uviedla. Vôbec nemajte žiadnu pochybnosť, že ma niekto zásobuje nejakými kalibrami, nepotrebujem to naozaj.

    A pán poslanec Kresák, je fajn, že ste ho učili, ja som povedala, že nie každý právnik sa úplne narovnako vydarí, ale, a ja sa veľmi teším na vaše vystúpenie. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj druhýkrát vystúpiť k téme jednak deklarácie a zároveň aj zrušenia amnestií, ktoré sú v poradí už ôsmykrát predkladané do Národnej rady.

    V tom prvom vystúpení som sa viac možnože zamerala na taký morálny apel, na porovnanie s tým, čo chce dosiahnuť deklarácia v porovnaní s tým, čo chceme dosiahnuť zákonom. Poukázala som na ten rozdiel a možno zbytočne vznešené slová, ktoré sú použité v deklarácii, ale ich účinok bude takmer nulový.

    Mnohým nám ide práve o to, aby sa Mečiarove amnestie, t. j. amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta v roku 1998, zrušili. Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je určite také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré má byť založené na úplne prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. A nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.

    No keď sa pozrieme na práve spomínané amnestie premiéra Mečiara, ktorý len v tej dobe vykonával len niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, vyvoláva to veľké podozrenie, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov, ktoré súvisia práve so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Tie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali práve štátne orgány. Na tejto trestnej činnosti sa pravdepodobne podieľali zamestnanci štátu. Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a aj slušnosti. Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike. Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré už boli predložené, a vlastne boli predkladané od roku 2011, ktoré sú obsahovo identické, hovoria len o tom, že naozaj niekto má veľký záujem tutlať veci.

    Verejnosť je aj dnes po toľkých rokoch stále presvedčená o tom, že Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť poriadne únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s tým súvisia. Ale tzv. Mečiarove amnestie ostávajú napriek tomu v právnom poriadku Slovenska po dnes. Najhoršie je, že nie iba ostávajú, ale ony účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania, aj únosu Kováča ml., ale aj vraždy pána Remiáša.

    Mečiarove amnestie bránia objasneniu zločinov napriek tomu, že desaťročia uplynulé od zločinov nevyvrátili podozrenia z účasti štátnych orgánov na týchto trestných činoch, skôr naopak. Vo veci vraždy dokonca médiá v apríli tohto roka publikovali, že sa prihlásili aj noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu, ale tzv. Mečiarove amnestie môžu spravodlivosť opäť zastaviť. Ja stále verím tomu, že neni medzi nami žiaden poslanec, ktorý by si neprial, aby sa dovyšetrovali tieto skutky a tieto činy.

    Možnože treba pripomenúť, že ani takto koncipovaný zákon nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Má možnože pozitívny sociálny vplyv, ale najmä má veľký pozitívny vplyv na svedomie každého jedného poslanca. Mečiarove amnestie zaviedli nebezpečný precedens. Nimi naozaj nastal rozklad právneho štátu. Pre mňa sú Mečiarove amnestie v nesúlade s právom a pokiaľ niečo nebolo v súlade s právom, je našou povinnosťou tento akt zrušiť.

    Právo udeľovať amnestie je v právomoci prezidenta a nezabúdajme, že Mečiar bol poverený zastupovať prezidenta v niektorých veciach. Čo je to za zachovávanie právnej istoty, na ktorú tu niektorí vyzývajú. Ideme obhajovať, tak ako to dnes vidíme, pána Bašternáka alebo iných jemu podobných alebo právnu istotu, alebo chceme obhajovať právnu istotu, že občania sa domôžu spravodlivosti voči štátnej moci?

    Pre mňa je smutné, že škatule sa začali hýbať až po smrti pána prezidenta. Doteraz akoby prezerali jeho túžbu o nastolenie spravodlivosti a až im memoriam idú odsúdiť akt zavlečenia občana Slovenskej republiky i amnestie touto vládou.

    Boli predstavené aj pozmeňovacie návrhy. A som veľmi zvedavá ako, alebo teda neviem, či už pán Budaj predstavil druhý pozmeňovací návrh, ale som zvedavá, ako sa postaví aj vládna koalícia k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli a budú prednesené v súvislosti s deklaráciou.

    Chcem sa spýtať, že či naozaj chýba odvaha koalícii a čo ich vedie k tomu, že chcú kryť a prekrývať takéto činy. Deklaráciou, akú ste predstavili, chcete, aby sa témou Mečiarových amnestií hádam išlo niekde do stratena? Ale to myslím, že nie je riešenie. Preto chcem vyzvať poslancov vládnej koalície, aby najmä podporili zákon o zrušení Mečiarových amnestií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca, pardon, pán predkladateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto si nemôžem nechať ujsť.

    Dámy a páni, ktorí ste v sále a ktorých zaujíma príbeh týchto ľudí, týchto ľudí, ktorí boli obeťou studenej vojny z 90. rokov, studenej vojny o smerovanie Slovenska. Ja viem, nebola tu taká vojna, ako v bývalých štátoch Juhoslávie, kde sú masové hroby. Ale to, že zločincov z 90. rokov súdi haagsky súd a haagsky tribunál, má hlboké opodstatnenie a tvorí aj pre tie štáty novú šancu pre budúcnosť. Tvorí pre celú Európsku úniu šancu, že spravodlivosť nie je možné udusiť spiknutím v jednom z členských štátov Európskej únie.

    Dámy a páni, ja prednesiem pozmeňujúci návrh do deklarácie, ktorá ale ak nemá byť iba falošným placnutím veslom do vody, musí byť spojená aj s vôľou zrušiť, zrušiť Mečiarove amnestie. Preto už vopred avizujem pánovi spravodajcovi, že pri hlasovaní pokiaľ neprejde návrh, ktorý už v predošlej diskusii predložil poslanec Dostál, pozmeňujúci návrh, tak ho prosím, aby o mojom pozmeňovacom návrhu nedal, nedal hlasovať, pretože neprajem si, aby sa potom taká deklarácia, ktorá má slúžiť iba na zalepenie očí pozostalých po Remiášovi, ktorými sme svojím spôsobom my všetci, my všetci sme aj pozostalí po Michalovi Kováčovi a po tejto rane demokracie, ktorá sa pred našimi očami stala.

  • Jaj, pardon. Ja som si myslel, že ste skončili.

  • Povedané s úsmevom.

  • Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Do deklarácie navrhujem za podmienky, že prejde doplňujúci návrh návrhu deklarácie, ktorý predkladá pani Zimanová, Dubačová a Dostál, navrhujem doplniť: "Text deklarácie sa v druhom odseku doplní vetou: Ako aj trestných činov, ktoré súviseli so zavlečením Ing. Michala Kováča, mladšieho." Tým chcem do tejto deklarácie dostať aspoň takto implicitne vraždu Róberta Ramiáša, ktorá bez všetkých pochybností je práve takým trestným činom, ktorý nebol vyšetrený a jeho vinníci neboli odhalení práve pre tieto amorálne amnestie. Je nevyhnutné, aby v prípade, že chce Národná rada vyjadriť nad niečím poľutovanie, nevynechala práve prípad vraždy Róberta Remiáša, aby v tejto forme ho spomenula.

    Text deklarácie ďalej, vážené poslankyne a poslanci, chcem doplniť o odsek, ktorý by znel: "Amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili potrestaniu vinníkov zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997." Tento návrh aj s podpismi 17 poslancov, ktorí ho spolu so mnou predkladajú, odovzdávam. Odovzdal som ho aj na sekretariáte a ako som už zdôraznil, spájam ho s tým, že prosím, aby ho pán spravodajca predložil iba v tom prípade, že prejde doplňujúci návrh spomínaných dvoch poslankýň a poslanca, v ktorom sa dopĺňa znenie, že Národná rada by touto deklaráciou potom vyjadrila vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Ešte raz, dámy a páni, toto je vizuálna pomôcka asi 10 x 12,5 cm (rečník prezentuje plénu obrázok) a predsa predstavuje príbeh vyše dvadsiatich rokov, pred ktorými vyhasol život 26-ročného človeka, ktorý uhorel v ťažkých bolestiach, žiaľ, zaživa v osobnom aute ako obeť atentátu temných síl, ktoré sa snažili v 90. rokov zabrániť vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho.

    Tento skromný a na tejto fotografii už starší muž (rečník prezentuje plénu fotografiu) je náš prvý prezident, ktorý čakal dvadsať rokov na vyjadrenie tejto snemovne. Nielenže amnestie sú amorálne, podlé, špinavé, ktoré deklaruje deklarácia. Čakal na spravodlivosť, nie na placebo, ale na otvorenie dverí pre spravodlivosť. Veľakrát som s ním o tom hovoril a on, teraz pred pár minútami som hovoril s Annou Remiášovou, matkou zavraždeného mladého muža. Obaja mali naozaj na mysli to isté. Minulosť nikto nevráti a najmä Anne Remiášovej nikto nevráti jej milovaného syna, ale aj ona hovorí: "Ja toto robím a čakám na nastolenie právneho štátu. To je všetko, čo od Národnej rady žiadam. Nechcem žiadne odškodné, ale ani falošné slová." Falošné ospravedlnenie, ktoré by nebolo sprevádzané právnym aktom, aby sa otvorili v Národnej rade dvere vyšetrovaniu a potrestaniu vinníkov únosu a vraždy.

    Vedený dobrou vôľou predložil som teda, vážené dámy a páni z koalície, návrh doplňujúceho uznesenia, ktoré myslím, že vhodným spôsobom vylepšuje návrh deklarácie, ak ju myslíte vskutku ako cestu a súčasť zrušenia amnestií. Lebo vskutku by bolo na mieste a urobili sme to aj pri minulom predkladaní zrušenia amnestií, že samotné to administratívne zrušenie je sprevádzané aj vyjadrením nejakého hodnotového postoja a tým by bolo práve toto vyjadrenie poľutovania nad tým, že Slovenská republika ako mladý štát a jej inštitúcie sa nechali vtiahnuť do organizovaného zločinu. Preto jedno bez druhého je celkom iné a najmä deklarácia bez samotnej podstaty, bez nápravy veci, čiže bez zrušenia amnestií je celkom zbytočná.

    Preto ani môj pozmeňovací návrh, prosím, aby nebol hlasovaný v prípade, ak by mala byť prijatá zbytočná a vlastne klamajúca deklarácia na zavedenie tých pozostalých a na zavedenie nás všetkých, ktorými sme priamo či nepriamo žili s týmto príbehom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím si, že je vysoko vhodné v tomto type rozpravy takpovediac personalizovať niektoré momenty kauzy, ktorej čelíme. Oba, obe vizuálne pomôcky, oba dva príklady, obidve zainteresované osoby jednoducho k tejto rozprave patria. Áno, aj z hľadiska pamiatky pána prezidenta Kováča by sa mali poslanci a poslankyne tohto pléna zamyslieť, akým spôsobom sa k vyrovnaniu a k spriechodneniu spravodlivosti, resp. vyrovnaniu cez nespravodlivosti, ktorú Mečiarove amnestie spôsobili, je možno aj prejavom úcty voči zosnulému pánovi prezidentovi a rovnako to vnímam aj voči matke, ktorá dve dekády čaká, akým spôsobom sa volení zástupcovia, resp. toto plénum postaví k výzve a k vyrovnaniu sa s minulosťou. Preto vítam, že možno jeden z posledných rečníkov, ktorý mohol použiť vizuálne pomôcky, boli použité vhodne a takpovediac spersonalizovaný moment vyrovnania sa s minulosťou je presne to, čo ste mali, pán poslanec, dúfam, na mysli.

  • Ja by som mal len jednu otázku na pána Budaja, že či sa potom aj jeho týka to zníženie dôchodku o 50 % pre bývalých ŠTB? Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dlho som rozmýšľal, že či vlastne vystúpim aj v tejto rozprave k otázke, ku ktorej som vlastne v apríli už toho povedal pomerne hodne. Nakoniec som sa ale rozhodol, že predsa len tak urobím, pretože mám taký pocit, že veľa vecí sa nám tu zlieva a často dochádza k mixovaniu istých pojmov a bojím sa, že následkom toho môže dôjsť aj k zmixovaniu určitých skutočností a faktov. Dovoľte mi preto začať možno troška všeobecne a iba upozorniť, ja viem, že možno hádžem hrach na stenu, že vám je to všetkým jasné, ale napriek tomu si to dovolím, upozorniť na rozdiel medzi amnestiou a milosťou.

    Prečo tak robím? Robím tak z toho dôvodu, že my dnes prerokúvame vlastne návrh na zrušenie amnestie ústavným zákonom. Ale zároveň už z úst viacerých rečníkov odznel aj návrh, aby sa zrušili aj amnestie, ktoré vydal prezident Kováč. Nuž tu ale tu musím povedať, že tu je ten základný rozdiel, na ktorý treba upozorniť, pretože prezident Kováč nevydal, nevydal amnestiu. Prezident Kováč udelil milosť.

    Aký je teda rozdiel medzi amnestiou a milosťou? Amnestia sa, samozrejme, dotýka veľkého, väčšieho počtu osôb, milosť je vždy individualizovaná. Amnestia sa zverejňuje v Zbierke zákonov preto, aby sa teda stala všeobecne známou. Milosť sa takýmto spôsobom neoznamuje, čiže v prípade udelenia milosti nie je ani potrebné, aby sa milosť, ktorá sa udeľuje individuálne, aby sa zverejňovala takýmto spôsobom.

    Prečo tak začínam? Začínam tak aj preto, lebo chcem sa venovať viac v tomto svojom vystúpení ani nie tak tomu materiálnemu, tej podstate, prečo som presvedčený o tom, že je možné a že je dokonca potrebné zrušiť tie amnestie. Ak si spomínate, ja som pri tom svojom minulom vystúpení hlavne kládol dôraz na ten, na tú materiálnu podstatu právneho štátu, kde som si pomohol, samozrejme, tiež citáciami z prác mojich, vlastne nemôžem povedať, že učiteľov, lebo som ich nezažil, ale veľkých právnikov európskeho formátu, ktorí vlastne postavili základy materiálneho právneho štátu v Európe na myšlienke, ktorá hovorí o tom, samozrejme, že z bezprávia nemôže vznikať právo, ale aj na tom, samozrejme, že hlasnou a základnou podstatou práva je dosahovanie spravodlivosti a že keď sa právo vymkne spravodlivosti a prekročí to tie únosné miery, tak je legálne a legitímne, aby sa takéto právo nerešpektovalo, aby sa s tým niečo robilo. K tomu nechcem teraz toľko hovoriť, ale ten úvod spomínam aj kvôli tomu, že predsa len stále sa vlastne bortíme s týmto problémom, pretože na jednej strane sa ozývajú hlasy o nemennosti týchto amnestií, na druhej strane sme viacerí právnici presvedčení o tom, že sa to dá urobiť, ba dokonca, že je to povinnosťou Národnej rady takto konať.

    Dovoľte mi ešte tiež spomenúť v tejto súvislosti jeden aforizmus. My keď na ústavnom práve zaúčame študentov vlastne do tých úplných základov aj foriem vlády, parlamentarizmu, tak ale minimálne ja to tak robím a je to aj vo viacerých učebniciach, používame ako samozrejme veľmi zjednodušujúci príklad aforizmus, ktorý sa traduje od vzniku britskej parlamentnej monarchie a ten aforizmus, berte ma, prosím, s rezervou, hovorí o tom, že britský parlament môže urobiť všetko, iba čo nedokáže, je zmeniť muža na ženu a ženu na muža. Je to, samozrejme, skreslené a je to hlboká pravda, pretože parlament od svojho vzniku nielen vo Veľkej Británii, ale ja v iných krajinách, bol vlastne tým jediným nositeľom suverenity a on skutočne mal takmer neobmedzené právomoci. Aj keď dnes sa, samozrejme, tie právomoci parlamentu limitujú, limitujú sa ľudskými právami, limitujú sa, samozrejme, medzinárodnými dohovormi, limitujú sa viacerými ďalšími faktormi. A tu práve nenachádzam ani ja napríklad, keď sa pozrieme na tie limitujúce faktory, na nejaký faktor, ktorý by bránil Národnej rade zrušiť tieto amnestie, ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia dokonca ani neboli amnestiami v pravom slova zmysle, ale boli zneužitím právomocí. Ja už som aj minule poukázal na to a musím to zopakovať, že vlastne úplne absurdne po prvýkrát v histórii nielen či Slovenskej republiky, ale aj celej bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ba dokonca aj prvej Československej republiky sme sa nikdy nestretli s takým príkladom, aby niekto vydal amnestiu na neobmedzený počet činov a pre neobmedzený počet páchateľov. To je niečo absolútne, absolútne nezlučiteľné s právnou podstatou a so zmyslom tak amnestie, ako, samozrejme, aj milosti.

    Samozrejme, mohol by som nadviazať aj na to, čo tu už viacerí predrečníci spomínali, na ten argument, ktorý hovorí o tom, že nie, nie je to možné, však tu bude nejaká retroaktivita. A tu zasa musím konštatovať to, čo som už vo faktickej poznámke sa snažil vysvetliť, čo je retroaktivita. Retroaktivita alebo zákaz retroaktivity je predsa len niečo, čo sa dáva občanom ako istota, že keď sa v určitý čas istým spôsobom správali a to ich správanie nebolo v rozpore so zákonom, že toto ich správanie neskôr nebude označené za odporujúce zákonu. A tu opäť musím zopakovať tú skutočnosť, že tie činy, ktoré boli amnestované, boli v roku ´97, aj v predchádzajúcich rokoch a sú aj dnes trestnými činmi. Čiže tá, čiže trestný čin vraždy, trestný čin zavlečenia poznal Trestný zákon v tom čase a pozná ho aj dnes. Samozrejme, pozná aj ďalšie trestné činy, ako je obmedzovanie osobnej slobody, odpočúvanie v rozpore so zákonom a množstvo ďalších trestných vecí, ktorých sa dopustili dodnes neodhalení a nepotrestaní páchatelia.

    Čiže keď znenie tej amnestie hovorilo, že zastupujúci prezident nariadil, aby sa nezačínalo trestné stíhanie a ak sa začalo, aby sa v ňom nepokračovalo, za všetky činy, ktoré boli spojené so zavlečením Michala Kováča mladšieho, tak samozrejme od toho dňa došlo iba k zákazu konania, ale nedošlo k tomu, že by sa tie činy stali činmi, ktoré nie sú trestnými činmi. Nedošlo teda k tomu, že by akákoľvek osoba získala oprávnenie na to, aby skutok, ktorého sa dopustila, nebol trestným činom. Takže ak by sme dnes alebo zajtra zrušili tie amnestie, my nezasiahneme, nezasiahneme do žiadnych práv osôb, ktorých sa tie amnestie dotýkali, pretože tie osoby si musia byť a sú si vedomé, že v čase, keď tak konali, konali v rozpore s právnym poriadkom.

    Samozrejme boli hlasy aj, ktoré hovorili o právnej istote, ale tu opäť môžem iba zopakovať to, čo už viacerí z vás konštatovali, že ak hovoríme o právnej istote, my musíme myslieť na právnu istotu nielen páchateľov, ale hlavne na právnu istotu obetí. Aký by sme boli parlament a akí sme právnici, keby sme sa zastávali nekritickým spôsobom iba páchateľov trestných činov, ale nie ich obete. Myslím si, že našou povinnosťou je práve stáť na druhej strane barikády.

    A teraz sa ešte vrátim k tomu, k čomu som sa nedostal minule a čo pokladám práve v súvislosti s odznetou diskusiou za pomerne potrebné. Ja som si robil v súvislosti s prípravou na toto rokovanie pomerne podrobnú rešerš ohľadne toho, čo predchádzalo milosti, ktorú udelil prezident Kováč svojmu synovi.

    Dovoľte mi, pretože sa bude jednať o viaceré fakty, aby som teda si pomohol aj na tomto mieste so svojimi poznámkami a aby som možno vám, ktorí si to nepamätáte alebo ste to ešte vtedy nesledovali, iba pripomenul niektoré skutočnosti. Samozrejme budem sa pokúšať držať sa iba faktov, ktoré sa mi podarilo získať z verejne dostupných zdrojov a nebudem sa venovať ani tak tej politike, ktorá stála za tým, pretože keby som tak chcel urobiť, asi by som musel začať s tým, ako sa vyvíjal vzťah medzi vtedajším predsedom vlády a prezidentom. Ak iba veľmi stručne konštatujem, že ten vzťah vlastne od roku ´93 nebol dobrý, tak asi použijem iba mierne slová.

    Vráťme sa ale k tomu, čo predchádzalo tejto milosti, ktorou podľa názoru niektorých z vás prezident Kováč konal rovnako v rozpore s etikou, s právom, ako konal zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, keď vydal tie dnes diskutované dve amnestie.

    Táto milosť sa spája s kauzou, ktorá bola známa alebo je známa ako kauza Technopol. Treba povedať, že tá kauza vlastne prepukla alebo začala v máji roku 1992, keď firma Technopol vyplatila holandskej firme Intercommerce sumu 2,3 milióna dolárov za dodávku textilu, ktorá nebola nikdy doručená. Kauza Intercommerce sa v roku 1992 vyšetrovala na útvare organizovanej kriminality, nebudem zaťažovať s menami hlavných vyšetrovateľov a ďalej, ale treba povedať, že ten podnet nakoniec sa založil a neskôr bol spisový materiál skartovaný, pretože sa nepreukázali, nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Michal Kováč mladší bol v tom čase spolumajiteľom firmy nie Intercommerce, ale firmy Sicko alebo Sicco, neviem, ako sa to má správne čítať. On ani ďalší spolumajitelia nikdy pritom neboli pracovníci firmy Technopol a ich firma nikdy ani neobchodovala s holandskou firmou Intercommerce.

    To je dosť dôležité povedať, pretože o dva roky neskôr paradoxne sa stala taká vec, že jeden človek, ktorý bol v Nemecku odsúdený od roku ´92 za nelegálne ozbrojovanie a za iné trestné činnosti, zrazu v roku ´94 si spomenul a začal vypovedať tvrdiac, že vlastne Kováč mladší sa spolupodieľal na tej trestnej činnosti, ktorá sa udiala voči firme Technopol. Samozrejme, môžeme si stavať otázku, prečo sa tá vec objavila v ´94 roku a nie hneď v ´92, keď dotyčná osoba, meno nechcem menovať, bola, bola odsúdená nemeckým spolkovým súdom. Samozrejme možno pre zaujímavosť iba treba povedať, že tá osoba bola vlastne emigrant zo Slovenska, ktorý pôsobil od roku ´81 v Spolkovej republike Nemecko, že voči tej osobe a niektorým ďalším, ktorí obvinili Kováča mladšieho z tejto trestnej činnosti, že voči tejto osobe bol vedený zväzok Štátnej bezpečnosti, aj že tieto osoby mali svoje vlastne označenia tajné, to neni asi v tomto momente relevantné. Čo je iba relevantné teraz, je skutočnosť tá, že vlastne celé stíhanie Kováča mladšieho sa začalo na základe obvinenia osoby, ktorá sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody v Nemecku, a to dva roky po jej odsúdení.

    Neskôr na základe práve tejto výpovede tejto osoby bol vydaný medzinárodný zatykač, ktorý ale však, treba povedať, obsahoval v Nemecku medzinárodný zatykač, ktorý samozrejme platil aj na Slovensku, podľa ktorého tá chyba, ktorú obsahoval ten zatykač, bola skutočnosť, že podľa tohto zatykača Michal Kováč mladší ako bývalý pracovník Technopolu nadväzoval v Technopole potrebné kontakty.

    Ako som už spomínal, Kováč mladší nikdy nepracoval v Technopole, čiže už tento údaj bol nesprávny a zavádzajúci. Aj na základe tohto medzinárodného zatykača sa začalo voči Kováčovi mladšiemu veľmi podivné trestné konanie aj na Slovensku, a čo je dôležité, treba povedať, že Kováč mladší tým, že začalo trestné stíhanie na Slovensku, bol mu odobratý pas, nemal možnosť, nemal možnosť vycestovať do Spolkovej republiky Nemecko a svedčiť. Ten medzinárodný zatykač bol vydaný iba na základe svedeckej výpovede bez toho, aby Kováč mladší mohol vypovedať k veci. Samozrejme Kováč mladší sa snažil, aby dostal možnosť vypovedať, ale keďže nemal pas, bol problém. Mohol by som citovať, možno ste sa s tým stretli, môj kolega priateľ Ján Havlát bol právnym zástupcom, advokát Ján Havlát bol zástupcom Kováča mladšieho a ten 29. augusta minulého roku 2015 nechal sa zbaviť mlčanlivosti a pomerne obšírnym spôsobom popísal, čo on zažil ako jeho advokát, teda Kováča mladšieho a ako to vlastne bolo s tým jeho obvinením a s tým jeho vyšetrovaním.

    Ak si dovolím, alebo dovolím si citovať iba slová Jána Havláta, ktorý k tomu, ako sa snažili vypovedať, povedal asi nasledovné: "Naša práca trvala tri až štyri mesiace a podarilo sa nám dohodnúť, že nemecký prokurátor príde na Slovensko a vypočuje môjho klienta na nemeckom zastupiteľstve. Malo sa to uskutočniť koncom augusta, lenže práve vtedy som mal byť na dovolenke a myslel som si, že sa nič nestane, keď sa výsluch posunie na začiatok septembra." A čuduj sa svete, čo sa nestalo, 31. augusta, pár dní pred tým, ako malo dôjsť k výpovedi Kováča mladšieho pred nemeckým prokurátorom, pretože Kováč nemohol vycestovať, prokurátor mohol prísť za ním, došlo k tomu, že neznámi páchatelia vlastne zavliekli Kováča mladšieho do Rakúska. Zrejme môžme iba špekulovať, ale zrejme, zrejme ten úmysel bol aj v tom, aby sa vlastne, aby došlo k tomu, že by Rakúsko potom poslalo Kováča mladšieho do Nemecka na vlastne súdne konanie. Došlo ale naopak k rozhodnutiu z 20. februára 1996, v ktorom Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Mikuláš (pozn. red.: správne má byť Michal) Kováč nebude vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.

    Kováč mladší sa teda vrátil domov, ale stále bol v situácii, že vlastne bolo voči nemu vedené trestné konanie a teda hľadal sa spôsob, akým by mohol vypovedať a akým by sa mohol vyviniť. Keďže cesta, alebo neexistovala právna cesta v tom čase, pretože ďalšie stretnutie s tým prokurátorom zrejme nebolo možné, došlo k tomu, že Michal Kováč 12. decembra 1997 udelil milosť svojmu synovi s tým, že trestné stíhanie bolo zastavené, bol mu vrátený pas a on mohol vycestovať. Som presvedčený a vyplýva to aj z výpovede doktora Havláta, že tá milosť synovi, jej dôvodom bol jedine ten, alebo hlavným dôvodom bolo jedine to, aby Kováč mohol ísť vypovedať. Zase si dovolím citovať doktora Havláta: "Aby sa prípad vyriešil, Michal chcel ísť vypovedať do Nemecka. Na Slovensku ho však účelovo obvinili a zobrali mu pas, bez pasu sa tam nemal ako dostať. Raz sme to skúšali cez Rakúsko, ale vrátili nás. Nakoniec do toho zasiahol prezident, ktorý vydal amnestiu, tá má byť milosť, ktorá bola síce veľmi kritizovaná, ale jej zmyslom bolo, aby mu vrátili pas a aj sa tak stalo."

    Ako viete - veľmi to skrátim - následne došlo k tomu, že Michal Kováč ml. so svojím advokátom vycestoval, zadržali ho na základe medzinárodného zatykača, ktorý bol ešte stále platný na hraniciach v Plzni a z Plzne potom rovno ho eskortovali a samozrejme išiel aj dobrovoľne do Nemecka, kde vypovedal. Aby som to skrátil, iba poviem to posledné, 26. februára roku 2000 bola táto kauza Technopol pre Michala Kováča definitívne ukončená. Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmidta svojím rozhodnutím z 23. februára roku 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči Michalovi Kováčovi mladšiemu.

    Čiže celá táto kauza, veľmi komplikovaná, dlhá kauza, je pre mňa osobne iba kauzou, ktorá hovorí o politickom zápase dvoch silných mužov. Žiaľ, ale do tohto zápasu sa zaplietla aj trestná činnosť a následne tá trestná činnosť vlastne bola amnestovaná tým veľmi podivným spôsobom. Musím teda povedať, že skutočne ja som naďalej presvedčený o tom, že je možné, aby parlament túto amnestiu, tieto dve amnestie zrušil a aby tak otvoril cestu, nehovorím o potrestaní, nie k potrestaniu, ale k tomu, cestu k preukázaniu sa toho, kto a ako konal, aby občania Slovenskej republiky vedeli, že tento štát sa dokáže postaviť čelom aj k štátnej moci, pokiaľ tá štátna moc, ak to bola štátna moc, ja to netvrdím, ale ak to bola a porušila právny poriadok.

    Ešte si dovolím na záver povedať jednu vec. Michal Kováč počas svojho života, pretože tá otázka sa už predtým otvárala, otázka, ktorá znela, ak máme zrušiť amnestie, zrušme aj milosť, ktorú udelil prezident Kováč. Bol to práve prezident Kováč, ktorý opakovane povedal, bolo to v roku 2011, napríklad ja som, mne sa podarilo nájsť dva rozhovory s ním, jeden rozhovor z 29. júna 2011, ktorý urobila s ním SITA, druhý rozhovor, ktorý s ním urobili Hospodárske noviny v tom istom roku, opakovane povedal na otázku redaktora: "Slovenská národná strana Jána Slotu vyhlásila, že podporí zrušenie Mečiarových amnestií, ak sa zrušia aj vaše milosti v kauze Technopol, v ktorej dostal milosť aj váš syn. Súhlasíte s tým?" Michal Kováč odpovedal: "Nemám nič proti tomu, súhlasím."

    Ja myslím, že to je jeden z najlepších príkladov, ako sa dá dokumentovať to, že Michal Kováč nekonal s úmyslom zvýhodniť alebo poškodiť niekoho, konal iba s úmyslom dosiahnuť spravodlivosť pre svojho syna, ktorý bol podľa všetkých informácií, ktoré sa mne podarilo získať, neprávom obvinený, pretože som to vnímal, alebo vnímam to ako súčasť politického zápasu.

    Nech už je akokoľvek, chcel som toto povedať, aby aj tí z vás, ktorí si nepamätajú tú históriu, si mohli trošku osviežiť pamäť a vrátiť sa k tomu, čo sa dialo na Slovensku v rokoch 1994 až 1998. Samozrejme, ak by niekto trval na spojení a ak by to bolo navrhnuté, zrušenie obidvoch týchto aktov, ja s tým nebudem mať problém, aj keď v prípade tej milosti nevidím veľký zmysel, pretože v prípade milosti už došlo k právoplatnému rozhodnutiu súdneho, nezávislého súdneho orgánu, ktorý rozhodol tak, že vlastne neodsúdil, alebo teda nesúhlasil so žalobou voči Kováčovi mladšiemu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickým poznámkami piati poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rád podporil všetko to, čo povedal môj kolega Peter Kresák a napriek tomu teda, že on je právnik a ja nie, trúfam si pridať ešte niekoľko drobností. Peter Kresák spomínal, že proste ústavná väčšina môže či nemôže všetko. No tak existujú dôvody, prečo si myslím, že ústavná väčšina nemôže všetko, ale toto môže. Ústavná väčšina sa napríklad nemôže dotknúť podľa toho, čo som čítal od nášho veľmi múdreho kolegu Petra, pardon Paľa Holendera, bývalého šéfa Českého ústavného súdu, ústavná väčšina sa nemôže dotknúť čohosi, čo sa volá materiálne jadro ústavy, to sú ľudské práva a podobne. Ale amnestie udelené jednorazovo zastupujúcim prezidentom rozhodne nepatria k tomu, čo by sme nazvali materiálne jadro ústavy a teda sa domnievam, že ústavná väčšina v tomto prípade pokojne môže hlasovať a konať tak, ako si zoberie do hlavy a ja v tomto slova zmysle budem hlasovať za zrušenie tých amnestií.

    Ešte by som chcel dodať niečo k tomu, že neexistuje precedens, že by niekto vydal amnestiu na neobmedzený počet činov a páchateľov. Chcem dodať, že zároveň neexistuje precedens, že by niekto udelil v podstate amnestiu sám sebe. To je prípad Mečiarových amnestií, ja to tak vnímam a preto budem hlasovať za ich zrušenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Chcem poďakovať pánovi poslancovi za veľmi jasné vysvetlenie rozdielu medzi amnestiou a milosťou, lebo to tu bolo treba povedať a takisto aj za celú tú analýzu tých milostí pána prezidenta Kováča. Myslím, že to vnieslo veľmi dobrý rozmer do tejto diskusie. Takže ešte raz veľká vďaka.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kresákovi za pripomenutie tých udalostí, ktoré sa diali v rokoch 1994 až 1998. Ja som ich vtedy veľmi intenzívne zažíval a bola tu taká veľká dezilúzia o tom, ako funguje spravodlivosť na Slovensku. A som veľmi vďačný, že to tu znova zaznelo, také silné slová ako neobmedzený počet trestných činov a neobmedzených osôb, teda počet osôb, ktorí dostali tieto amnestie, teda osôb páchateľov. Zároveň amnestia samému sebe, to sú veľmi silné slová. Ja ako občan, ktorý nemá právne vzdelanie, som mal len taký nejaký pocit spravodlivosti. To, čo tu pán poslanec Kresák teraz hovoril, mi hovorilo z duše, alebo bolo to zároveň tými právnickými formuláciami povedané a vysvetlené. A je strašné počúvať také tri slová, že trestná činnosť amnestovaná. Veľmi ma mrzí, že tam na tej pravej strane ľudia, ktorí o tom môžu rozhodnúť, aby sa to konečne tá spravodlivosť na Slovensku nastolila, tu ani nie sú a nepočúvajú. Neviem, či nesmú alebo nechcú, obidvoje je veľká škoda. Ďakujem.

  • Toto vystúpenie patrilo k tým, ktoré môžeme nazvať ako ľadoborec, ktorý búra mýty, lebo tie mýty počas tej rozpravy sa tu objavili dva. Prvá, a možno ešte aj v predchádzajúcej časti, ktorá predchádzala tejto rozprave, prvá hovorila o tzv. právnom suteréne, ktorý definoval to, že ten, kto chce zrušiť Mečiarove amnestie, chce spáchať nejaký právny suterén. Tu pán kolega, pán poslanec Kresák hovorí, že nie, nie je tomu tak. Toto plénum ako zvrchovaný ústavodarný a zákonodarný orgán môže v tejto veci zbúrať mýtus a hovoriť nie o právnom suteréne, ale o jednom z najdôležitejších vecí, ktorú nesieme z deväťdesiatych rokov, a to je spriechodneniu spravodlivosti ústavným, rozhodnutím ústavnou väčšinou tohto pléna, prvý mýtus.

    A druhý mýtus, rozdelenie časti Mečiarových amnestií a Kováčovej milosti. A podľa mňa zaznel dostatočne jasne nielen ten terminologický rozdiel medzi amnestiou a milosťou, ale aj to, že pán prezident Kováč, on ako osoba nemal vôbec žiadny problém s tým, aby toto plénum sa hlasovaním vysporiadalo s jeho udelením milosti, to ad jedna a po druhé, hovorí presne o tom, že nie slovenský súd, ale nemecký súd predsa rozhodol, že pán Kováč ml. de facto nemal byť už za čo ďalej trestne stíhaný, lebo bolo toto konanie niekedy, ak si to pamätám, okolo roku 2000 zastavené. Čiže oba mýty, ktoré tu predkladajú poslanci, či už z ľudovej strany alebo zo SMER-u, sú len mýty. Fakty hovoria...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Kresák veľmi vám chcem, predpokladám, že všetci to hovorili, ale veľmi ďakujem za tú retrospektívu celého prípadu, ktorý súvisel s Michalom Kováčom mladším. Pre mňa to bolo vlastne prvýkrát, čo som ten príbeh počula úplne celistvo a ešte aj odborne povedaný, verím, že správne. Ja keď som sa zamýšľala nad tým, lebo tie dotazy, prečo teda sa zameriavame len na Mečiarove amnestie a prečo nie aj na Kováčovu milosť, aby som teda terminologicky bola správne, tak z môjho pohľadu pre mňa je dôležité, však áno, všetko treba preskúmať, ale tunak išlo pri, pri Mečiarových amnestiách išlo o zločin, o vraždu, o vraždu, o násilné zavlečenie, kdežto predsa len u toho Kováča išlo o obchodné možno machinácie, lebo tak to bolo prezentované, alebo takto som to vnímala ja, a to je pre mňa diametrálny rozdiel. Som veľmi rada, že aj to vyjadrenie pána prezidenta Kováča, kedy pripustil, že jemu je úplne jedno, že či bude, alebo teda chce, že nemá problém s tým, aby sa prešetrovala aj jeho milosť, tak toto mi dalo novú nádej, že verím tomu, že raz sa naozaj stane to, že aj Mečiarove amnestie budú zrušené. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Kresák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické. Iba na jednu budem reagovať, a to je vlastne tá vec, s ktorou začal kolega Fero Šebej a začnem troška úsmevne, že asi by som bol skutočne veľmi zlý právnik, ako to tvrdí pani podpredsedníčka parlamentu, keby som to myslel úplne vážne. Bola to nadsádzka, samozrejme, že parlament môže všetko. Samozrejme mal Fero pravdu, ja som to aj tak myslel, ten materiál, ani štát, s tým sa nedá hýbať v demokratickom svete a tam sú tie limity parlamentu, parlamentu výrazne obmedzené. Ale ako Fero správne tiež povedal, toto nie je ten prípad, takže môžeme konať. Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

    Kým zaujme svoje miesto, dovoľte mi, aby som privítal študentov Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity z Ružomberka. Vitajte.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, pán prezident napísal poslancom osobný list, v ktorom sa obracia na nás, aby sme diskutovali o možnosti zrušiť rozhodnutia o tzv. Mečiarových amnestiách schválením ústavného zákona, to je 90 hlasmi poslancov Národnej rady. Je to jediný spôsob, ako môžeme v tomto zahanbujúcom zlyhaní štátu hoci aj po 20 rokoch obnoviť elementárny rešpekt k právu, k právnemu štátu a k spravodlivosti. List bol napísaný 18. novembra 2016 a doručený, predpokladám, že každému jednému z nás do schránky v Národnej rade.

    Premiér Fico nechcel zostať v ústraní pána prezidenta a tak 30. novembra 2016 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní prerokovala a schválila návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. To, čo nám bolo minulú stredu rozdané na lavice v parlamente, považujem jednoducho za nehoráznosť, neúctu a falošné gesto. To, že vláda Slovenskej republiky v zastúpení predsedu vlády Fica chce, aby sme uznesením Národnej rady schválili text, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho do cudziny dňa 31. augusta 1995 a že spravodlivosti zabránili amnestie vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho právomoci prezidenta Slovenskej republiky a navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila akt zavlečenia občana Slovenskej republiky a odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády.

    Preto to považujem za nehoráznosť a faloš, pretože tu chýba to pokračovanie. Odsúdiť to, čo už niekoľkokrát bolo odsúdené jednotlivými poslancami na pôde tejto Národnej rady. Teda odsudzovať niečo, čo bolo už mnohokrát odsúdené, to má stačiť? Odmietam podporovať takéto prázdne gestá a tým podporovať trestnoprávnu imunitu únoscov, páchateľov tohto štátneho zločinu a činov a ďalších trestných súvislostí a činov so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia.

    Áno, pán prezident, takto vám chcem odpovedať. Určite opätovne podporím návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii a prosím, aby tak urobili všetci poslanci parlamentu. Je to len v našich rukách, aby sme ukončili túto traumu Slovenska.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia.

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ten návrh uznesenia, ktorý predložila vláda, je z môjho pohľadu len taký zdrap papiera, také prázdne gesto, ktoré nerieši absolútne nič a ja by som chcel vyzvať kolegov, tak buď tie amnestie zrušme alebo ich jednoducho nezrušme. Ale dávať nejaké uznesenia Národnej rady o tom, že niečo odsudzujeme, to je, to je taký výstrel do tmy. Ďakujem.

  • Reakcia nie je.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolegovia, kolegyne, pri otázke amnestií asi je najlepší spôsob, keď rozmýšľate o tom, ako by ste chceli hlasovať, sa skúsiť zamyslieť, že čo by ste očakávali od poslancov Národnej rady, ak by ste dnes boli matka Róberta Remiáša. Ak vy by ste boli matka, ktorej 26-ročného syna niekto dá odpáliť len preto, lebo náhodou by sa prezradilo, že štátna moc mala svoje krvavé paprče v tom, že unášala mladého Kováča do Rakúska. Pevne verím, že každý z vás, ktorému by vašeho syna zavraždili takýmto spôsobom, by chcel sa domôcť spravodlivosti. Pevne verím, že každý z vás, ak by Národná rada prišla s nejakou deklaráciou, s nejakým zdrapom papiera o tom, že áno, je nám to ľúto, že vám zavraždili syna, ale my toho vraha na trestné stíhanie nevydáme, každý z vás by si myslel, že v tej Národnej rade sú asi blázni a sa zbláznili. Dnes si toto môže myslieť pani Remiášová o každom jednom poslancovi vládneho zlepenca, ak jej chcete zalepiť oči s pozlátkom s názvom nejaká deklarácia.

    Prijať deklaráciu a formálne sa tváriť, že vám to je ľúto, ale v skutočnosti, keď máte v rukách moc vydať vraha na trestné stíhanie, neurobiť to len preto, lebo, preto, lebo si zmyslel Robert Fico a nejaký jeho právny puritánizmus, alebo jak sa to nazýva, zvíťazí nad zdravým rozumom a nad svedomím, tak je to vaša hanba. Ak dnes chcete matke, ktorá 20 rokov čaká na spravodlivosť, vašou deklaráciou zalepiť oči a zároveň chcete chrániť svojím nestlačením správneho tlačítka vraha, tak sa môžte hanbiť. Dnešné hlasovanie bude práve o tom, či máte kúsok svedomia alebo nie, či chcete matke, ktorej zavraždili syna, zalepiť oči len nejakým papierom, alebo chcete naozaj páchateľov vydať trestnému stíhaniu.

  • S faktickými poznámkami nikto.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že z hľadiska právneho aj vecného už bolo v zásade povedané všetko. Mňa mimoriadne teší, že aj z úst pani ministerky Žitňanskej aj z úst pána kolegu Kresáka zaznel principiálny názor a ja čakám, či bude pretavený aj do hlasovaní. Či návrh ústavného zákona, ktorý podávame spolu s pánom Budajom, dostane podporu aspoň časti koalície, aspoň tých ľudí, ktorí tvrdia, že reálna spravodlivosť by na Slovensku nastala v momente, keď nie deklaráciou, nie vyhlásením, ale reálnym zrušením amnestií umožníme súdnu dohru a vyšetrovanie týchto neľudských zločinov.

    Požičiam si názor pána Jozefa Vozára z Inštitútu štátu a práva SAV, ktorý hovorí: "Právo by malo v sebe zlučovať tri základné hodnoty: všeobecný prospech, spravodlivosť a právnu istotu. Tieto tri hodnoty musia byť v súlade. Už v minulosti Ústavný súd vyslovil názor, že jedným z prvkov právnej istoty je zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. Ťažko si však možno predstaviť, aby právo zneužívajúce rozhodnutie o amnestii zakladalo právnu istotu. V demokratickom právnom štáte nie je možné tolerovať stav, keď predstavitelia štátnej moci zneužívajú akékoľvek inštitúcie na to, aby vylúčili trestnoprávnu zodpovednosť seba alebo ďalších osôb podieľajúcich sa na štátnej moci. V opačnom prípade by každá odchádzajúca politická garnitúra mohla bezmedzne využiť tento inštitút na zabezpečenie vlastnej beztrestnosti."

    Tú poslednú vetu už sme, chvalabohu, vyškrtli z histórie a možnosti udeľovania amnestií boli upravené tak, aby sa mečiarovský krok nemohol opakovať. Ten začiatok však stále trvá. Nemôžme si vyťahovať z právneho systému len to, čo nám vyhovuje, musíme sa naň pozerať ako na celok, a to nie len v obsahu, ale aj v histórii. Ak odkazom pre budúce generácie má byť to, že tu bol zvedený spravodlivý a dobrý súboj za právny štát, tak jeho súčasťou musí byť aj schopnosť napraviť svoje vlastné chyby, nás, ktorí zastupujeme práve teraz štát. Tak ako ho vtedy zastupoval Ivan Lexa, ako ho vtedy zastupoval Vladimír Mečiar, ako ho potom zastupoval Ivan Gašparovič. My sme teraz nositeľmi tej zodpovednosti, my sme tí, ktorí to máme na koncoch našich prstov pri hlasovaní. A teda sme v stave, keď je to urobené zle.

    Tu nemá byť návrh ústavného zákona podaný opozíciou a návrh deklarácie a vyhlásenia, ktorý trošku drzo, musím povedať, nám do úst vkladá vláda, ktorá sa nám má zodpovedať. To, čo je v tom ústavnom zákone, mal byť spoločný návrh tohto pléna a to, čo je v tej deklarácii, malo byť dôvodovou správou. Mali sme ústavným zákonom jednoznačne napraviť a zrušiť, čo bolo nesprávne a mali sme v dôvodovej správe zadefinovať, čo si o stave myslíme dnes a ako má právny štát vyzerať.

    Už to otočiť nevieme, ale čo vieme spraviť, je dvihnúť ruky a zahlasovať, keď tak, tak aspoň za obidva tieto návrhy, nech idú spolu. Nech je to spoločné prehlásenie parlamentu a vlády, že za Mečiarovými amnestiami sa dnes urobí hrubá čiara a táto kapitola bezprávia a takzvanej, jak to povedať, krvavej tranzície z čias totality do čias právneho štátu je za nami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami - dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Poliačika si dovolím tak trošku možno metaforicky. Vláda sa môže akokoľvek snažiť obviazať, ošetriť v tomto prípade deklaráciou mokvajúcu ranu na svedomí nás všetkých, avšak takéto riešenie nemôže tú ranu žiadnym spôsobom vyliečiť, pretože veľmi rýchlo presiakne sekrétom, ktorý sa z nej bude tlačiť von dovtedy, kým neodstránime všetky alibistické náplasti a konečne nevydezinfikujeme tú starú ranu, ktorá rozvracia predstavy občanov o právnom štáte v tejto republike. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som mal jednu faktickú k vystúpeniu kolegu Poliačika, a to je tá, že na rozdiel od časov, ktoré spomínal on, že keď tu sedeli ľudia ako ten, čo následne bol riaditeľom SIS-ky a jemu podobní, tak oni v tom čase mali aj exekutívnu moc. My tú exekutívnu moc nemáme a preto aj keby sme náhodou tento ústavný zákon prijali, tak v podstate nič sa neodohrá, pretože tí, čo mali tú exekutívnu moc vtedy, ju majú aj dnes a za to môžme ďakovať aj tým, ktorí sa hlásia teraz, že budú za ten zákon hlasovať.

  • Reakcia nie je. Ukončujem, ukončujem možnosť, ukončujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Žitňanská? Nie je tomu tak. Chce sa vyjadriť pán spravodajca Nemky? Nie je tomu tak.

    Druhý pán navrhovateľ, nech sa páči, pán Viskupič.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, myslím si, že všetci predrečníci mali na mysli jednu a zásadnú vec. Je málokedy v rukách tohoto pléna tak jednoznačná odpoveď na závažný spoločenský problém. Myslím si, že po čase, ktorý som strávil v pléne tohto parlamentu, som zažil aj situácie, kedy sa parlament chcel tváriť, že dokáže legislatívou alebo zmenou legislatívy vyriešiť nejaký spoločenský problém a de facto to bola skôr iba možno malá náplasť alebo nemal pevne v rukách to, čo sa legislatívnou zmenou v rámci spoločnosti vyriešiť malo alebo chcelo.

    Ale dnes máme na stole najčistejší možný prípad, kedy rozhodnutie tohoto pléna dokáže závažný spoločenský problém Mečiarových amnestií a ich ťažobu vyriešiť hlasovaním. Myslím si, že poslankyne a poslanci tohoto pléna majú jednoznačnú moc vysporiadať sa s temnými 90. rokmi a nie podporu deklarácie, ktorú nám sem predložila vláda a s ktorou sa máme stotožniť, ale jednoznačne prijatím ústavného zákona, ktorý mení dôsledky a mení podstatu Mečiarových amnestií, jednoducho odhlasovať. Podľa mňa toto je najvyššia možná výzva pre ústavodarcov a ústavodarkyne a zákonodarcov a zákonodarkyne na to, prečo si pýtali mandát od občanov. My za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ak to dobre rátam aj z predchádzajúceho volebného obdobia, prichádzame s touto iniciatívou opakovane. Dokonca, ak to spočítame, tak je to ôsma iniciatíva, ktorá atakuje toto plénum, aby sme sa s touto, s týmto obrovským fľakom alebo vystrieľanou dierou do tváre slovenskej demokracie a slovenského parlamentarizmu raz a navždy vysporiadali.

    A preto apel jedného z predkladateľov, ktorým som, znie: vysporiadajme sa a urobme nie hrubú čiaru, ako hovoril kolega Poliačik, ale urobme jednoznačnú bodku za nedobrým, resp. obludným spôsobom, ako sa štátna moc zapísala do osudov dvoch rodín, ako si štátna moc postavila svojich protežantov, resp. ľudí, ktorí páchali trestné činy, do zóny nepostihnuteľnosti. Vieme zmenou ústavného zákona, resp. jeho schválením vieme sa s týmto vysporiadať a dúfam, že tá prepotrebná deväťdesiatka odpovie matke, ktorá na odpoveď čaká dvadsať rokov, pani Remiášovej a vyhovie apelu aj súčasného prezidenta a odpovie na odkaz aj zosnulého prezidenta, ktorý v rámci mocenského zápasu bol podľa mňa asi najbrutálnejším spôsobom poškodený, pretože mocenské štruktúry vtedajšieho štátu z 90. rokov sa dotkli tej najcitlivejšej časti, ktorú každý jeden vnímame, a to jeho vlastnej rodiny.

    Toto máme dnes v rukách, to máme na konci prstov v tých hlasovacích zariadeniach a dúfam, že dnešná piata hodina dokáže silu tohoto pléna, či sa dokážeme návrhom ústavného zákona vysporiadať s minulosťou. Máme to jednoznačne v rukách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca poslanec Schlosár? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 271, spoločná správa výborov má tlač 271a.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je troška ťažšie sa teraz preniesť z jednej veľmi závažnej a ťažkej témy na tému čisto takú technokratickú, ale od toho je aj, aj od toho tu je Národná rada Slovenskej republiky, aby riešila také každodenné technické problémy, akou sú miestne poplatky.

    Bol tu jeden dobrý návrh v minulom volebnom období zaviesť miestne poplatky pre investície ako riešenie na to, keď investor, predovšetkým súkromný investor robí veľkú investičnú výstavbu bez toho, aby myslel na to verejné dobro, aby jeho investíciou boli vybudované aj verejno-prospešné stavby, zariadenia a iné pôsobnosti, ktoré potrebuje daná komunita, daná samospráva, daný areál, kataster a tak ďalej. Niekde sa veľmi darilo tomu, aby u investora si miestna samospráva vedela vynútiť nejaké investície, ale to boli tie ojedinelé prípady, kde bola samospráva veľmi silná, kde samospráva nebola odkázaná na to, aby tá investícia tam prišla. To boli predovšetkým veľké mestá, kde sa investorom oplatilo aj za toho času nie pre nich veľmi finančne vyplaťujúcich sa investícií predsa len tú investíciu svoju súkromnú dať, ale vo väčšine prípadov sa stávalo to, že boli veľké investičné výstavby aj na verejnosť, ako je škola, škôlka, nie raz chodník, križovatka, cesta, verejné osvetlenie, na to sa už pozabudlo a to už musela riešiť samospráva.

    Takže ja stále myslím, síce tu bol predtým návrh zrušiť tie miestne poplatky, ale si myslím, že tie miestne poplatky sú dobrým riešením tam, kde sa to dá riešiť takýmto spôsobom, ale stala sa chybička krásy. Všetko, čo tvorí človek, je nedokonalé, tak od toho sme tu, aby sme tieto veci opravovali, keď na to prídeme. A ja musím uznať, že samotní autori toho pôvodného návrhu pristúpili k tomu, že áno, že áno, mysleli sme na to, nemali tam spadať tie investície, tie stavby alebo zmena stavieb, rekonštrukcie, ktoré teraz ideme dávať do toho zákona, mysleli sme na to, nemali do toho spadať a predsalen život ukázal, že tá aplikačná prax si to myslí inak.

    Veľmi krátko. Aj tento návrh a ďalšie pozmeňovacie návrhy vznikali na základe požiadaviek ľudí z komunálnej politiky. Musím spomenúť určite nášho vicestarostu z Rače Rasťa Žitného, ktorí s týmto zákonom už od leta robili a vedeli, že tu sú nejaké takéto úskalia. Preto dávame, preto sme dávali ten prapôvodný návrh, pozmeňujúci návrh, ktorým, o ktorom dneska tu rokujeme s tým, že po rokovaniach aj s autormi toho pôvodného návrhu zákona, aj s tými, ktorí majú dočinenia s týmto zákonom, to sú predovšetkým samospráva, či to bol ZMOS, či to bola Únia miest, či to boli rôzne lobistické organizácie, ktoré zastupujú verejnosť, zastupujú staviteľov, zastupujú ľudí, ktorí sú dotknutí týmito verejnými alebo neverejnými investíciami, tak vznikli ďalšie pozmeňovacie návrhy. Je tam ešte, musím spomenúť určite ešte pozmeňujúci návrh, čo sa týka poľnohospodárov.

    Čiže dúfam, že keď tento návrh pôjde do tretieho čítania a stane sa z toho riadny zákon, že vieme gro tých vecí, ktoré sa vynorili v dnešnom stave, o nich vieme a sú aktuálne, by sa nám podaril tento zákon sfunkčniť.

    Samozrejme, tam všade, v tých samosprávach, kde nechcú zavádzať miestne poplatky, naďalej bude daná možnosť, že neprijatím všeobecne záväzného nariadenia investície sa nebudú spoplatňovať. Ideme ďalej, tam, kde si bude samospráva myslieť, že treba im spoplatniť len niektorú časť investícií, ktorá nie je vyslovene potrebná, alebo proste ktorá musí vyvolať takéto poplatky, lebo sa tam nemyslí na verejné dobro, tak bude možnosť u samosprávy sa rozhodnúť, že ako a ktorú investíciu spoplatnia a do akej výšky. Ideme tu tiež navrhnúť úpravu aj výšky tohto miestneho poplatku.

    A predtým, ako niekto pristúpi ku kritike, veľmi rád to prijmem, ale nemyslime si, že na tých samosprávach sú hlúpi ľudia. My týmto zákonom dávame samosprávam, miestnym zastupiteľstvám možnosť rozhodnúť sa, do akej miery, na akú stavbu, na akú investíciu vyvalia nejaký poplatok a v akej výške. Nechcime my tu z tejto sály z Bratislavy určiť niekde v Sobranciach alebo v Zákamennom, že kto koľko má vybrať na miestny poplatok, na investície. To nech si povedia oni. My im máme na to dať možnosť. Ak si myslia, že tieto investície musia byť spoplatnené, tak nech sú spoplatnené tak, aby to bolo spravodlivé, ale aby sme na druhej strane nezabili ani tú snahu, keď je nejaký investor, ktorý chce vybudovať novú ulicu, ktorý chce vybudovať novú nákupnú zónu alebo iné, iné dielo, ktoré môže slúžiť tej samospráve, tej komunite k dobru, aby sme tieto snahy nezabili tým, že zbytočne budú vysoké poplatky, alebo budú zavedené vôbec nejaké poplatky, tým sa celá investícia zdraží a sa znemožní. Ale toto hovorím, že toto nemôžeme my tu povedať, od tohto stola, nemôžeme povedať v tejto sále, to si musia povedať ľudia v samospráve.

    Čiže celý tento návrh aj ten balík pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme komunikovali s kolegami, vychádza z tejto teórie a plnohodnotne podporí miestne samosprávy v tom, aby sa sami rozhodli, kde, čo, ako chcú spoplatniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.

    I. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie výboru: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 97 zo 16. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 100 z 15. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 48 z 21. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade slovenskej, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 56 z 22. novembra 2016. Výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Ďakujem, skončil som. Nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť písomných prihlášok. Za klub SaS pán poslanec Miroslav Ivan, za klub SMER - SD Igor Choma. Ďalej Peter Antal, Ľubomír Petrák, Tibor Bastrnák a Ján Budaj.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predkladateľ povedal, bol tu už návrh na to, aby sme tento zákon zrušili a priznávam sa v tejto chvíli, boli sme to my, ktorí sme navrhovali tento zákon zrušiť, áno. A dôvodom bolo to, že skutočne tento zákon má tak veľa nedostatkov, že bolo lepšie ho zrušiť a začať diskutovať o tom, ako by malo byť riešené financovanie infraštruktúry v mestách na základe investícií, ktoré prinášajú do obcí a miest rozvoj. Nie vždy je totižto nová výstavba záťažou. Niekedy je práve naopak veľmi vítaná, a to práve nakoniec zmienim aj v našom, v našich pozmeňovacích návrhoch, ktoré budeme predkladať.

    Takže sme presvedčení, že by naozaj v tejto chvíli bolo lepšie, keby ten zákon neexistoval, aby sa pripravila široká diskusia všetkých dotknutých a aby sa naozaj vošlo do viacerých zákonov, vrátane cestného zákona, na základe ktorého v súčasnosti práve mestá a obce vyžadujú financovať vyvolané investície od investorov. Za klub SaS predkladáme päť pozmeňujúcich návrhov. Rozdelili sme ich, aj keď sú možno alebo mohli by byť v jednom. Predkladáme ich preto, aby bola šanca jednoduchého posúdenia a schválenia jednotlivých bodov alebo jednotlivých návrhov. A aby som ich aj teraz jednoducho a zreteľne každému z vás popísal. O čo nám teda ide?

    Najprv vo všeobecnosti, čomu všetkých päť pozmeňujúcich návrhov sa venuje. Budem ich čítať a zdôvodňovať tak, ako sú uvedené na webstránke Národnej rady, aby nevznikol v tom chaos. Takže ten prvý návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, aby výška poplatku za rozvoj nebola od 10 do 35 eur, ako to je v súčasnosti, ale aby bola od 0 do 35 eur, čo umožní mestám mať VZN, ale zároveň si v tom VZN nastaviť podmienky v niektorých častiach mesta tak, že tam bude poplatok nula a v iných povedzme sadzba 10, 20 alebo 35 eur. Jednoducho dávame možnosť mestám, ak už VZN budú mať, aby kľudne v častiach, kde naopak rozvoj je želaný a nechcú ho spoplatniť, aby tam dali nulu. V dnešnom zákone je tá sadzba od 10 do 35. A ak mestá nechcú dať čo len niekde, tak VZN nemôžu prijať. My im dávame možnosť, aby ak chcú jednoducho vyberať poplatok za rozvoj až do výšky 35, ale zároveň v niektorých častiach mesta nechcú poplatok vyberať, tak jednoducho tu nastavia výšku poplatku nula. Naša, náš pozmeňovák im to umožní.

    V druhom pozmeňovacom, potom ich budem všetky čítať doslovne tak, ako to má byť. V druhom pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že ak už obec vyberá tento poplatok, mala by zároveň transparente informovať, od koho vybrala ten poplatok a na čo bol použitý. V našom pozmeňovacom návrhu dávame teda obciam povinnosť formou verejnej vyhlášky na verejnom mieste oznámiť najneskôr do konca marca za rok predchádzajúci informáciu o tom, koľko bolo vybraté, za čo bolo vybraté a na čo to bolo použité a v akom objeme to bolo použité.

    Tretí pozmeňovací návrh je o tom, je veľmi jednoduchý. Jednoducho nemyslíme si, že poplatok za rozvoj, ktorý sa vyberá a zákon určuje, na čo všetko má tento poplatok byť použitý, aby tento poplatok bol použitý na výstavbu sociálnych bytov. V dôvodovej správe ešte v minulosti, kedy tento zákon vznikal, bolo uvedené, že práve má poplatok zahŕňať alebo má slúžiť na úhradu, na financovanie infraštruktúry, sociálnych stavieb, ako je materská škôlka a podobne. Sociálne bývanie, to môžu byť aj kvantá bytov, ktoré naopak vyvolajú opäť ďalšiu, ďalšie náklady na infraštruktúru a jednoducho si nemyslím, že tento poplatok má presne na toto byť používaný. Môžeme sa baviť potom neskôr, samozrejme, že kde má byť odpustený, ale to potom budeme reagovať na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá navrhovateľ.

    Ten štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, že dávame preč alebo chceme dať zo zákona preč výnimku z poplatku. Tá výnimka z poplatku je pre domy do 150 m2. Myslíme si, že to je nespravodlivé, ak tí, čo majú rodinné domy do 150 m2, poplatok neplatia. Naopak pri investíciách veľkých bytových domov, kde developeri stavajú byty, tak napriek tomu, samozrejme, že oni platia poplatok an block za celý bytový dom, ale nakoniec sa to premietne v cene jednotlivých bytov, tak dostanú tento poplatok zaplatiť prakticky aj ľudia, ktorí si kupujú malometrážne byty v novostavbách. A myslíme si, že je nespravodlivosť, ak niekto je odtiaľ vyňatý.

    Samozrejme, ako som povedal, v inom našom návrhu hovoríme, že mesto môže nastaviť poplatok nula. Tým pádom rieši aj toto. Čiže ak chce naozaj podporiť časť mesta, ktorú chce rozvíjať, nastaví nula. Nie však dávať diferencované poplatky na rôzne typy stavieb, pretože to už nesie črty vlastne daní z nehnuteľností a do toho podľa mňa a som presvedčený, že tento zákon nemá ísť. Tento zákon má hovoriť o tom, že má rozlišovať, túto mestskú časť chceme podporiť, je malá výstavba, podporme ju, dajme tam nízky poplatok za rozvoj, lebo samozrejme obec a v jej záujme je, rozvíjajme tú bytovú výstavbu alebo, ja neviem, stavajme tu nejaké štadióny a podobne. Naopak v zastavanej časti mesta, kde je tá výstavba skôr na škodu, pretože zaťažuje, výrazným spôsobom zaťažuje povedzme dopravnú infraštruktúru, tak tam si mesto môže nastaviť. Avšak pokiaľ sa chceme pozerať na tento zákon o poplatku za rozvoj očami posudzovania, čo, ako zaťaží územie, tak potom rozhodne nepovažujeme za vhodné, aby sa začala diskusia o tom, že byty áno, nebytové priestory nie, alebo opačne, alebo aké stavby atď., atď. Ale to neskôr.

    Posledný piaty, avšak možno najdôležitejší pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, je ten, že a ktorý bol podľa nás aj základným mottom, prečo tento zákon vôbec niekedy vznikol, je to, aby tu neboli vyberané duplicitne poplatky od investorov. To znamená, aby sa odstránilo korupčné, možné korupčné správanie v procese stavebného konania, kedy sa veľkým developerom dávali za podmienky, podmienky, alebo podmieňovalo sa im stavebné povolenie financovaním vyvolanej výstavby, povedzme rôznych ciest, pripájacích pruhov, a to všetko bolo konané na základe, na základe cestného zákona. Hovoríme teda o tom, že ak mesto, obec si VZN prijme a bude poplatok inkasovať od investora, potom nesmie požadovať na základe cestného zákona financovanie vyvolaných investícií. Lebo o toto by v tomto zákone malo ísť.

    A teraz dovoľte teda, aby som prečítal, tak ako rokovací poriadok káže, jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Číslo 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. V § 7 ods. 1 sa slová "od 10 eur do" nahrádzajú slovom "najviac". Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.

    Odôvodnenie: navrhuje sa nové nastavenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Zatiaľ čo súčasná právna úprava počíta s rozpätím od 10 eur do 35 eur, predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa toto rozpätie mení na sumu od 0 do 35 eur. Vyjde sa tak v ústrety obciam, v ktorých síce tieto obce chcú v niektorých svojich častiach výstavbu zaťažiť, naopak v iných častiach podporiť. V súčasnosti túto možnosť obce nemajú, pretože ak VZN schvália, musia zaťažiť stavby poplatkom vo výške najmenej 10 eur za meter štvorcový.

    Tak, pán spravodajca, tu je prvý. Je trošku popísaný, ale originál, všetko je podané na poličke a samozrejme elektronicky.

    Pozmeňujúci návrh č. 2. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:

    "(3) Obec je povinná najneskôr do 31. marca kalendárneho roka spôsobom v mieste obvyklým, najmä na úradnej tabuli obce po dobu najmenej 60 dní a na webovom sídle obce zverejniť výšku príjmov z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok, ako aj spôsob použitia výnosu z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok v členení podľa jednotlivých výdavkov." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.

    Odôvodnenie: navrhuje sa uložiť obci povinnosť zverejňovať výšku príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, ako aj spôsob použitia týchto príjmov. Prípadné prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude znamenať zvýšenie transparentnosti hospodárenia obcí s výnosmi z miestneho poplatku za rozvoj a aj možnosť efektívnejšej kontroly obce zo strany tých, ktorí miestny poplatok za rozvoj zaplatili.

    Nech sa páči, dvojka.

    Tretí pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho zrušenia financovania sociálneho bývania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 11 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f)."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo premietne do článku II upravujúceho účinnosť.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie sociálneho bývania z okruhu možností, na aký účel môže obec použiť výnos miestneho poplatku za rozvoj. V procese prijímania zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predkladateľmi deklarovaný zámer poskytnúť obci finančné prostriedky na realizáciu investícií, ktoré stavba vyvolala. Možnosť obce využiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na sociálne bývanie však popiera prvotný účel zákona a z tohto dôvodu sa navrhuje jeho vypustenie.

    Páči sa. Už len dva. Prosím?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Štvorka. To je to vymazanie výnimky na rodinné domy do 150 m2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c)."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2 z okruhu stavieb oslobodených od miestneho poplatku za rozvoj. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je snaha o zrovnoprávnenie stavebníkov rodinných domov so stavebníkmi bytových domov. Výstavba rodinných domov rovnako ako výstavba bytových domov vyvoláva záťaž územia a potrebu budovania novej infraštruktúry. V niektorých prípadoch, ako dokazuje prax, dokonca výstavba nových štvrtí s rodinnými domami vyvoláva väčšie požiadavky na budovanie infraštruktúry, ako bytové domy. Zároveň považujeme za nespravodlivé, ak stavebník, ktorý stavia rodinný dom, je od tohto poplatku oslobodený a stavebník, ktorý si kupuje malometrážny byt v novostavbe bytového domu v cene svojho bytu, tento poplatok zaplatí.

    Páči sa.

    Piaty pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho, toho odpustenia financovania vyvolaných investícií, ktoré som spomínal v úvode môjho slova. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:

    "§ 12a. Ak obec vyberie poplatok za rozvoj podľa tohto zákona, je poplatník, ktorý v súvislosti s výstavbou, za ktorú obci uhradil poplatok za rozvoj, povinný ako investor plniť povinnosti týkajúce sa vyvolaných úprav podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie: "15) § 18 ods. 13 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.

    Odôvodnenie. Prvotným účelom zákona bolo odstrániť korupčné konanie zo strany obcí, ktoré doteraz rozhodovali, komu podmienia vydanie stavebného povolenia s rôznymi vyvolanými úpravami a komu nie. Bolo okrem iného aj v záujme developerov stransparentniť tento proces a prijatím zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa tak malo stať. Výsledkom však je, že okrem vyvolaných úprav, ktoré požadujú obce v procese udeľovania stavebného povolenia, pribudla teraz stavebníkom, respektíve investorom iba dodatočná povinnosť vo forme miestneho poplatku za rozvoj. Máme zato, že po uhradení tohto poplatku by mali vyvolané úpravy znášať obce, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy pri schvaľovaní tohto zákona.

    To je všetko. Podali sme päť pozmeňujúcich, vlastne ešte vám ho dám, nech sa páči. Takže vidím, že máme faktické, budeme odpovedať.

    Ďakujem za slovo, to je všetko, pán predsedajúci, pani predsedajúca, pardon.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte. Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať vo faktických poznámkach traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Ivan, vy ste začali tým, že chceli ste zrušiť tento zákon, lebo je zlý a nie každá výstavba je záťažou. Áno, plne s vami súhlasím, že nie každá výstavba je záťažou, avšak to neznamená, že tento zákon je preto zlý a stále akoby z tej vašej komunikácie mi vyplýva, že vy nedôverujete obciam alebo starostom, primátorom, poslancom, že sú svojprávni v tom, aby rozhodli, kde tento alebo komu takýto poplatok zavedú, či v ktorej, v ktorej obci bude zavedený takýto poplatok. Práve na tom je postavený princíp toho zákona, avšak to sa budem, sa toho dotknem v rozprave.

    K tým pozmeňujúcim návrhom, nebudem sa ku všetkým vyjadrovať. Rodinné domy, ste si všimli, že my sme to zavesili minulý týždeň. Áno, máme ich tam aj my, čiže považujem za zbytočné ich takto predkladať, keďže sme to už mali upravené. Ale je to vaše právo.

    Vyvolané investície alebo vyvolané úpravy, ktoré ste vy dali do pozmeňováku, si myslím, že nie sú dostatočne upravené a práve ešte skomplikujú viac. Lebo to neni len o cestnom zákone a keď aj sa odvolávate na cestný zákon, tak jednoducho musí byť bližšie špecifikované, lebo nie každá úprava alebo nie každá stavba, čo súvisí so stavbou budovy, je zároveň aj vyvolanou úpravou v zmysle cestného zákona. Preto ak ste mali úmysel vylepšiť, tak určite malo byť pomenované alebo definované aj, čo znamená vyvolaná úprava alebo vyvolaná investícia. A čo s ostatnými investíciami, ktoré sú vyvolanými investíciami? Ale bližšie v rozprave, potom v mojej rozprave.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne. Vlastne pán poslanec Antal povedal, čo som ja chcel povedať, ale musím to prízvukovať.

    Neviem, pán kolega, či ste pôsobili predtým v samospráve, ako ste prišli do funkcie poslanca Národnej rady. Asi nie, no hej.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, ja vám poviem prečo, lebo tu už nie raz počujem argument: "lebo tí tam na tej samospráve". Tam sú tiež dospelí ľudia, ktorí majú aktívne aj pasívne volebné právo, ktorých volia ľudia, ktorí bývajú práve v tej danej obci alebo v meste, kde ten zákon, ten všeobecne záväzný právny predpis, kde ten poplatok bude zavedený. Tam majú oni svoju zodpovednosť voči svojim voličom. Neviem prečo, odkiaľ berieme tú vlastnosť, že my sme tí a my máme patent na rozum, že si povieme, čo je dobré pre Galantu, čo je dobré pre Senicu a čo je dobré pre Hontianske Nemce. To nie, to oni vedia. My im dajme možnosť a správame sa tak spupnelo, že v Bratislave im budeme určovať, že ktorá obec aký miestny poplatok zavedie. Treba trošku viac pokory a mať zmysel aj preto, že tí ľudia, ktorí robia v tej samospráve, sú takí istí ľudia z krvi, z mäsa, ako my. Nie sú žiadni podradní alebo proste menejcenní ľudia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj kostí ešte.

  • Áno, z kostí. Z tej chrbticovej.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    To je dôležité dodať.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

  • ...reagovala na kolegu Gála, ale nemôžem, takže budem reagovať na pána Ivana. Ja by som sa dotkla, tiež poviem teda to, čo mám na srdci, skôr v rozprave, ale možno by som sa dotkla len jednej otázky, a to je to zrovnoprávnenie platby za domy do 150 m2, lebo dostali sme niekoľko otázok, že no to ste teda pekní poslanci, idete nám tu uvaliť poplatok, nám stavebníkom drobným, ktorí si chceme postaviť svoj dom. Ja by som to chcela vysvetliť, že práve tým, že sa to zrovnoprávni, tak sa vlastne mestám dáva jednotný nástroj alebo teda transparentný nástroj na to, ako riešiť svoj rozvoj. Pretože ak by sa spoplatnili, alebo ak by tam zostala tá výnimka pre tie, pre tie rodinné domy, tak jednoducho by sa mohlo stať, že tým poplatkom budú zaťažené len byty a možno by to mohlo viesť v tom meste, v tom danom území, že developeri by možno viac inklinovali k výstavbe rodinných domov, keďže tieto by zaťažené poplatkom neboli a pre to mesto by to mohlo predstavovať teda oveľa vyššiu záťaž aj na územie, na infraštruktúru a tak ďalej. Čiže to len na margo toho, prečo vlastne voláme po tom, aby tento poplatok bol jednotný pre všetky typy stavieb a aby z neho bolo čo možno najmenej výnimiek. Takže to je na margo toho, je to vlastne trošku aj reakcia potom na vás, že vlastne čím viac tých výnimiek sa tam zavádza, tým horšie, pretože to vlastne mení tieto podmienky, o ktorých hovoríme my, že by mali byť rovnoprávne. Ale viacej potom v rozprave. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Ivan s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Najprv zareagujem na pána Antala. Slovo svojprávny. Práveže hovoríme, že svojprávny a práve preto navrhujeme, aby ten poplatok bol od 0 do 35. Nech si obce, (reakcia z pléna) nech si obce naozaj nastavia poplatok tak, ako sami uznajú za vhodné a preto sme tam dávali tú zmenu nie od 10, ale od 0 do 35.

    Hovoríte, že náš pozmeňovák je zbytočný, že vy ste predložili. No vy ste predložili ho po nás, my sme prví predložili tento pozmeňovák, takže tá, tá odpoveď, že načo sme my predkladali, keď vy ste to tam predložili, tak dá sa pozrieť do histórie, kto tam ten pozmeňovák dal. A ak hovoríte o cestnom zákone, tak veď mohli ste teda aj vy prispeť a riešiť tento zásadný problém s tými vyvolanými investíciami a definovať, ako to riešiť z, v kombinácii s týmto poplatkom.

    Na pána Gála, nie, v samospráve som nebol. Práve naopak, pracujem alebo pracoval som v developerskom priemysle a presne viem, čo zažívajú investori, ktorí chcú niečo postaviť a čo s čím sa všetkým stretávajú v celom tom stavebnom konaní a s akými podmienkami. A k tomu, že, k tomu, že my niečo hovoríme o tom, že je niekto nesvojprávny, práve naopak, pozrel som si váš pozmeňovací návrh, ale k tomu sa ešte ďalej vyjadrím. Práveže vy zakazujete obciam vyberať za niečo poplatok v tom vašom pozmeňovacom návrhu, čo podľa mňa je práveže zlé. Vy obmedzujete obce v tom, aby robili, čo chcú, nie my.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Choma. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ako už bolo povedané predkladateľom pánom Gáborom Gálom, tento zákon prišiel do Národnej rady a bol tu schválený zhruba pred rokom. Predkladal som ho ja spolu s primátorom mesta Košíc a vypracovali sme ho na základe skúseností, ktoré máme z investičnej výstavby a najmä zo skúseností, ktoré súvisia s dobudovávaním akejkoľvek infraštruktúry, ktorá súvisí práve s veľkými alebo malými investíciami. Ja nejdem sa teraz vracať k podstate toho zákona, napokon bolo to tu už opäť, hovorím, povedané.

    Chcem ale povedať to, že počas toho roka počas diskusií k tomuto zákonu, ktorých naozaj bolo veľmi veľa, takisto diskusií, ktoré prichádzajú zo strany ZMOS-u, ktoré prichádzajú zo strany starostov, primátorov, sme pripravili alebo uznali, že naozaj treba tento zákon v niektorých momentoch doladiť, doupravovať tak, aby sme postihli čo najväčšiu, najväčšie množstvo problémov, ktoré by mohli nastať pri realizácii.

    A takisto vychádzam aj z vlastnej skúsenosti, keď sme začali pripravovať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré naozaj, alebo pri príprave ktorého naozaj vidíme, že je potrebné niektoré veci doriešiť v rámci pozmeňujúcich návrhov.

    Treba povedať aj to, že sme veľmi korektne spolupracovali s poslancami z MOST - HÍD, resp. oni s nami pri príprave týchto pozmeňujúcich návrhov, dali sme ich do formy, ktorých prvá časť už odznela a druhá časť by mala odznieť teraz.

    Takže ak dovolíte, dámy a páni, budeme predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh Igora Chomu a pána poslanca Ľubomíra Petráka. Chceme zdôrazniť, že sa v ňom venujeme predovšetkým oblastiam, ktoré sú o znížení sadzby, z tej minimálnej sadzby 10 na sadzbu 3 eurá za meter štvorcový, budeme hovoriť o znížení plochy, ktorá je vyňatá akoby z toho poplatku a ktorá tu už bola spomínaná, kedy 150 m2 znižujeme na 60 m2. Budeme hovoriť o úpravách, ktoré sa týkajú napríklad dodatočných stavebných povolení, pretože tieto v tom pôvodnom návrhu naozaj neboli nejakým spôsobom ošetrené. Riešime v tomto pozmeňováku niektoré legislatívno-technické záležitosti a pochopiteľne aj prechodné ustanovenia.

    Takže, dámy a páni, ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh tak, ako to káže rokovací poriadok.

    V zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:

    K Čl. I

    l. V Čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    1. V § 3 ods. 1 sa slová "na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len ´stavebné povolenie´)" nahrádzajú slovami

    "a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba,

    b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,

    c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo

    d) ktorá je dodatočne povolená."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú:

    "3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

    3b) § 139 ods. 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

    3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: v navrhovanom ustanovení sa rozširuje a precizuje predmet poplatku za rozvoj jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácií, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané stavebné povolenie, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu alebo je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby. Navrhuje sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie. V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa navrhuje pridať odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.

    2. V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby."

    Doterajší odsek 2 sa označí ako odsek 3.

    Odôvodnenie: z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa navrhuje jednoznačne určiť, že predmetom poplatku za rozvoj podľa odseku 1 je len tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou stavby vznikne ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.

    Doterajšie body, odkaz 3a a poznámku pod čiarou k tomuto odkazu je potrebné primerane prečíslovať.

    Ďalej, článok I sa dopĺňa bodmi 6 až 20, ktoré znejú:

    6. V § 4 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu."

    Odôvodnenie znie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie vzniku poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.

    7. V § 4 ods. 3 sa slová "stavba slúži" nahrádzajú slovami "má stavba slúžiť" a na konci sa pripájajú tieto slová: "za predpokladu, že obec ustanovila sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2".

    Odôvodnenie: navrhuje sa precizovať pojem vzťahujúci sa na stavbu na viaceré účely. Keďže sa jedná o stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nie je dokončená, je potrebné nahradiť pojem "slúži" pojmom "má slúžiť". Povinnosť oznámenia pri viacúčelovej stavbe sa navrhuje obmedziť len na prípady, keď obec ustanovila rôzne sadzby poplatku v členení podľa § 7 ods. 2.

    8. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu."

    Odôvodnenie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.

    9. V § 5 ods. 3 sa vypúšťa slovo "právoplatnom" a za slovo "povolení," sa vkladajú slová "rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu".

    Odôvodnenie: navrhuje sa vypustenie nadbytočného slova "právoplatnom" z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods.1. Precizuje sa určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.

    10. V § 6 sa za slovo "m2," vkladajú slová "ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3".

    Tu ide o spresnenie a jednoznačné určenie, ktorej stavby sa základ poplatku týka v nadväznosti na už predchádzajúce vymedzenie predmetu poplatku v § 3.

    11. V § 7 ods. 1 sa číslo "10" nahrádza číslom "3".

    Tu sa navrhuje zníženie spodnej sadzby poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur za m2.

    12. V § 7 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak".

    Odôvodnenie: ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prechodným ustanovením.

    13. V § 8 ods. 1 sa za slová "§ 6" vkladajú slová "znížený o 60 m2".

    14. V § 8 odsek 2 znie:

    "(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby."

    15. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu."

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    Odôvodnenie k bodom 13 až 15 teda znie, že navrhuje sa zaviesť odpočítateľná položka v rozlohe 60 m2, ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky o rozlohe 60 m2 nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácií na ich obstaranie. Zároveň sa na účely tohto zákona pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovuje, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku bude považovať za jednu stavbu.

    16. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím."

    Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

    Odôvodnenie: v dôsledku zmeny predmetu poplatku za rozvoj je potrebné stanoviť postup obce pri vydávaní nového rozhodnutia súvisiaceho so zmenou predmetu poplatku za rozvoj. Obec v tomto prípade vydáva nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné ruší.

    17. § 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj."

    Odôvodnenie znie, že z dôvodu vzniku situácií, kedy dôjde v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia, ktorým sa zníži vyrubený poplatok za rozvoj, je potrebné upresniť postup, akým obec rozdiel medzi zaplateným a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj vráti.

    18. V § 11 ods. 2 sa slová "je možné použiť" nahrádzajú slovami "sa použije".

    Navrhuje sa spresniť, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.

    19. V § 11 ods. 2 písm. g) sa za slovo "plôch" vkladá čiarka a slová "verejného osvetlenia".

    V odôvodnení navrhujeme sa explicitne, teda navrhujeme explicitne uviesť možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.

    20. Za § 13 sa dopĺňa § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016

    (1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obce.

    (2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2."

    Odôvodnenie znie: navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januáru 2017, mali možnosť zaviesť tento poplatok ešte v priebehu roku 2017. Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o miestnom poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť teoreticky dvakrát, t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Pán primátor, podľa mňa toto je jasný a evidentný príklad, ako sa legislatíva nemá robiť. Vy ste prišli s návrhom zákona zhruba pred rokom, zbehlo sa prvé, druhé čítanie a vznikol z toho taký galimatiáš, že teraz ste si vytvorili ako keby tretie čítanie a svojím vlastným pozmeňujúcim návrhom opravujete to rozliate mlieko, ktoré sa s vaším návrhom zákona dostalo do témy miestneho poplatku. Myslím si, že dá sa oceniť snaha vylepšiť tento zákon od vašich koaličných partnerov, ale vo vašej osobe ako pôvodný predkladateľ, kde mnohé z týchto vecí vám vyčítala vtedajšia odborná verejnosť, kde z toho vypadlo, že ľudia, ktorí chcú rekonštruovať svoje činžiaky alebo bytové domy, by boli tak isto spoplatnení, to boli všetky chyby, ktoré neviem, prečo to bolo také dôležité, tak rýchlo ako poslanecký návrh zákona váš a pána Rašiho je prijať takto pred rokom. Myslím si, že mnohé z týchto vašich prechodných ustanovení a zmien, prechodných ustanovení a zmien zmien sme si mohli ušetriť, pretože teraz sa v tom podľa mňa nikto reálne nevyzná a dnes robíte výnimky výnimiek v rámci prechodných ustanovení, pretože ako keby začali platiť dva právne stavy a je možnosť a bola by možnosť, že niekto bude musieť zaplatiť dvakrát. Takže myslím si, že je to poučenie pre celé plénum, že nabudúce by legislatívny proces mal mať svoje parametre a v medzirezorte by sa tieto chyby dali odstrániť predtým, ako budú platné a účinné.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Sloboda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Áno, presne niečo podobné, ako teraz hovoril pán Viskupič, tak niečo podobné som tak isto chcel uviesť, že vlastne pôvodní predkladatelia teraz vlastne dodatočne precizujú vlastne svoj pôvodný návrh. Takže naozaj je to pravda, že chýbala poriadna diskusia, odborná k tejto téme, takže to, čo uviedol aj Miro Ivan vo svojom príspevku, naozaj takéto niečo malo predchádzať tomu, aby vôbec bol prijatý takýto zákon, lebo potom tu riešime takéto nedostatky dodatočne niekoľkými pozmeňovákmi.

    Ja len chcem uviesť, že pri predkladaní návrhu pán predkladateľ prečítal k tomu čl. 1, poznámka pod čiarou 3b) nie je § 139, ale 139b, čítal 139, takže je to trošku rozdiel oproti tomu návrhu, ktorý predkladá. Takisto poprosím, aby dopracovali svoj návrh o tie formality typu, že mu chýbajú tam dvojbodky, chýba im tam niektoré slová v nadpise, respektíve v texte, čo mňa však zarazilo, samozrejme, v tom bode č. 2, kde sa predmetom poplatku zarazuje stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha a je tam dôležité tie slová v nadzemnej časti stavby. To znamená, že sa tu nebavíme o celej stavbe, tak ako doteraz, tak tu už sa zavádza nové slovíčko, takže aby tu naozaj zase pre zmenu nevznikli ďalšie pochybnosti o texte. Som rád, že sa dalo za pravdu tomu Mirovi Ivanovi pri tých dôležitých slovách: "je možné použiť poplatok" na "sa použije", pretože tu sa dostalo do debaty to, že vlastne je to právnicky predsa ošetrené a nakoniec sa to tu aj tak ošetruje presne tak, ako navrhoval. Takže vidím, že predsa len mal pravdu, takže to sa tu mýlili niektorí poslanci.

    Mňa mrzí, že v rámci rozpravy nezaznelo, respektíve v rámci predloženia návrhu nezaznelo detailnejšie, prečo sa nahrádza číslo 10 číslom 3 a tak isto dôvody, prečo je znížený o 60 m2...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Ivan, nech sa páči.

  • Ďakujem. Najprv v skratke by som chcel vyjadriť akúsi spokojnosť, že ste si osvojili to, čo som hovoril ešte pred pár mesiacmi, keď som povedal, že tá definícia "je možné použiť" nie je presná, bol som tu vtedy napomínaný, že právnici to majú ošetrené, tak ako kolega hovoril, a dnes sa to teda precizuje a má sa použiť "sa použije".

    No ale chcem sa vrátiť k bodom 13 až 15. A tu v odôvodnení predkladateľ píše: "Navrhuje sa zaviesť odpočítateľná položka v rozlohe 60 m2, ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom o tých 60 m2." Teda jedná sa tu o nejakú kvázi odpočítateľnú položku, čo sa týka poplatku, ak tomu dobre rozumiem. A nazývate to univerzálnou spravodlivosťou. Takže to znamená, že keď niekto stavia rodinný dom so 150 m2, tak jemu sa odpočíta 60 m2 a teda bude platiť z 90 a keď niekto stavia bytový dom, kde je povedzme 10 000 m2 bytovej plochy, tak jemu sa tiež odpočíta 60 m2? Dobre tomu rozumiem? Lebo ak áno, tak potom to nie je univerzálna spravodlivosť, ale to je progresívna spravodlivosť, tak ako, alebo skôr nespravodlivosť, tak ako tá daňová.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Antal s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len pána kolegu Chomu doplnil, ale vo vzťahu aj k, lebo som videl, pán Viskupič, že krúti hlavou, že je to tak zamotané, ale áno, ono to, ono to je, je to komplikovane napísané, ale ono by to bolo komplikovane napísané aj pred ix mesiacmi, keď sa ten zákon schvaľoval, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Nezačíname od bodu nula, ale vstúpime do, vstupujeme do rozbehnutých právnych vzťahov, ktoré jednoducho treba vyriešiť týmto zákonom, aby nenastala krivda do budúcna a to súvisí aj s tými zrušenými rozhodnutiami o vyrubení poplatku, vydanými novými rozhodnutiami a to súvisí aj s tými prechodnými ustanoveniami.

    Áno, prišli na to, alebo prišlo sa na to, že jednoducho je potrebné reagovať na tieto rozbehnuté právne vzťahy a nejdeme niekde, akobyže nemáme žiadne rozhodnutie, stavebné povolenie, územné rozhodnutie, nemáme žiadne na stole.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Choma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať len naozaj veľmi stručne, a to najmä na teda pána Viskupiča. Mňa teší, samozrejme, že on vie, ako sa má tá legislatíva pripravovať, zatiaľ som však ešte nevidel žiadny zákon z jeho dielne, ktorý by bol absolútne bez chyby, ak vôbec nejaký zákon tuná už bol v tejto Národnej rade z jeho strany presadený. A v zásade nemám ani na čo reagovať, pretože nič múdre k tejto veci nepovedal. To už ale neplatí o ostatných kolegoch, ktorí sa vyjadrovali, tak isto o pani kolegyni z výboru, kde sme si prešli naozaj všetky pozmeňujúce návrhy a všetko, čo s tým súvisí. Musím zdôrazniť, že ja nikdy nemám problém si osvojiť čokoľvek, čo má logiku a čo prináša do zákona nejaké obohatenie a niečo, čo tam má byť. Takže z tohto pohľadu chcem poďakovať, samozrejme, aj kolegom. Treba povedať, že nie všetkých päť ustanovení, ale niečo aj z ich návrhov sme akceptovali, možno v pozmenenej forme, ale akceptovali. Takže opakujem, že tieto pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2015, majú a vylepšujú ten pôvodný zákon alebo parametre zákona a chcem touto cestou poďakovať všetkým tým, ktorí sa pri príprave a doplnení tohto zákona podieľali. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Gál, hej? V súlade s rokovacím poriadkom teraz vystúpi pán navrhovateľ, pán poslanec Gál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som všetkých poprosil, aby sme zostali v tej odbornej rovine, lebon že kto bol, čo bolo skorej, kura alebo vajce, ako toto už fakt nepatrí sem, sme trošku vo vyššom veku hádam, ale musím uznať, že aj tie rokovania s pôvodnými predkladateľmi neboli jednoduché, boli veľmi konštruktívne, nie na všetkom sme sa zhodli, ale tak uzavrel sa rozumný kompromis. Niečo z našich návrhov, niečo z ich návrhov a išli sme ako kompromis, ktorý sme vedeli, že okej, oni pustili tam, my tam a takto vznikol ten pozmeňujúci návrh.

    Ja som veľmi rád, že aj kolegovia z opozície akceptovali to, že ideme dávať súhrn pozmeňujúcich návrhov, že zbytočne sme ešte tento proces nezamotali nejakou spoločnou správou a s nejakými jednotlivými bodmi, lebo fakt kvôli tomu, že nastupujeme do rozbehnutého vlaku, keďže od 1. 11. je možné prijímať všeobecne záväzné nariadenia, čiže zákon musí byť platný do 31. 12., čiže musíme to takto upraviť.

    Ale čo musím prízvukovať, a to, čo som už aj u pani kolegyni postrehol v jednej relácii, že ako to je nedokonalé, ako to je to zlé a že chýba tu odborná debata, že ako sú tieto návrhy, keďže neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, zlé a nedokonalé. Ale však jedno si uvedomte, aj vaše návrhy z opozičných lavíc, ako keď sme boli v opozícii my, neprechádzali medzirezortným pripomienkovým konaním. A mali svoje nedostatky. Čiže nehrajme sa na svätých alebo nejakých mudrcov, majme rovnaký meter tak na seba, ako na ostatných, lebo fakt legislatívna činnosť a legislatívna práca, ja som právnik, dlhodobo praktizujem advokátsku prax, nie je vôbec jednoduchá. Absolútne. Hlavne, keď ide do živých procesov, hlavne, keď sa dotýkate viacerých odborných tém.

    A túto odbornú diskusiu, po ktorej volal pán poslanec Viskupič alebo niektorí teraz ďalší poslanci, by som veľmi vrelo privítal aj pri vašich návrhoch zákonov. No niekto mi povedal, že nikto mi buchtičky nosiť nebude. Však nikto to ani nechce. Ale prízvukujete vy, že chcete nejakú odbornú debatu, tak ja to hovorím od začiatku tohto volebného obdobia a keď to poviem ja, tak to tu je zlé a keď to poviete vy, tak je to sväté. Hm, dobre, kolegovia, aj tak sa dá.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, registrujem tri faktické poznámky. Končím možnosť, štyri. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sloboda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem len pripomenúť pánu predkladateľovi začiatok jeho príspevku, kde skonštatoval, že teda bavme sa tu vecne, odborne, ten koniec vášho príspevku tak rozhodne neznel, hej? Chcem len pripomenúť, že v roku 2015 tento materiál bol predkladaný koaličnými, respektíve vládnymi poslancami, nie opozičnými, takže to je trošku rozdiel aj pri príprave zákonov, takže predsa len tá diskusia mohla zaznieť minimálne zo strany vládnych poslancov minimálne medzi svojimi rezortnými kolegami a navyše bolo to predkladané skúsenými, skúsenými ľuďmi zo samosprávy, takže toto, čo je teraz precizované, vedeli už dávno, že sa to netýka len stavebných povolení. Nehovorte, že nie, však je to predsa len primátor. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo, ja sa hlásim k tej konštruktívnej debate a práve preto stále by som teda, škoda, že a teda reagujem na vás, že skúste teda vy mi vysvetliť, aj keď nie ste konkrétne predkladateľ tohto pozmeňováku, ako to teda ten, čo to predkladá, vysvetľuje, lebo to som vysvetlené nedostal a to je tá odpočítateľná položka 60 m2. Lebo inak toto celé sa mi zdá normálne, že dobré, tuto sú vlastne samé precizovania veci, tento pozmeňovák, čo pán Choma predkladá, ale nemôžem súhlasiť s tým, že jednoducho zase sa tu zavádza istá nespravodlivosť a to, ten, čo stavia niečo, dajme tomu ten rodinný dom 150 m2, tomu sa odpočíta 60 a zase ten, čo robí bytový dom, kde je, poviem, strelím, 5 000 alebo 10 000 m2, tak tomu sa odpočíta 60 m2 z tejto obrovskej plochy. Čiže toto je podľa mňa odborná otázka a škoda a možnože ešte v nejakej debate na ňu dnes dostanem odpoveď, ale veľmi rád by som ju počul. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Galek.

  • Pán Gál, ja iba k tomu záveru, kde ste si spomenuli o tom, že by sme sa mali baviť o tých našich zákonoch. Ja som to aj naozaj posledne vyskúšal pri zákone o energetike, ktorý som predkladal na, myslím, že poslednej schôdzi. Týždeň pred tým, ako sa to dostalo na rokovanie, som poslal na všetkých poslancov, všetkých asistentov, nedostal som jednu jedinú odpoveď. Jediný, kto reagoval, bola pani poslankyňa zo strany, ale určite ste to dostali. Ďakujem. Môžeme sa pozrieť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Kaščáková.

  • Reagujem na vás, pán poslanec, pán kolega, vy ste hovorili, že ja som vlastne bola tá, čo som kritizovala, že to neprešlo tou odbornou diskusiou. No ja som narážala na to, že ono to odbornú diskusiu za sebou malo, lebo vlastne ten pôvodný zámer tohto zákona bol, aj dokonca paradoxne vyšiel z nejakej odbornej obce, avšak v tej podobe, v ktorej sa on dostal nakoniec na schvaľovanie a v tej podobe, v ktorej ho predložili páni poslanci Choma a Raši, už bol tak zmenený, že tie zmeny vlastne akoby neboli už s nikým konzultované. A do tých zmien sa práve dostali tak závažné veci, že tam zrazu vznikli nejaké výnimky rodinných domov do 150 metrov. Zrazu tam mal byť poplatok aj za rekonštrukcie, zrazu teda zostala tá zdvojená povinnosť, vlastne zaviedol sa mestský poplatok, ale teda tá povinnosť riešiť tie vyvolané investície v zmysle cestného zákona zostala, čiže korupčné prostredie sa neodstránilo, čo bol prvotný motív vôbec, že sa takýto zákon ide schvaľovať. Vypadla tá adresnosť, že ten poplatok, kde sa vyberie, tam by sa mal vlastne reinvestovať. Takže na toto som narážala, že jednoducho v tej podobe, ako bol ten zákon pripravovaný možno aj v širokej diskusii, tak v tej podobe, v akej sa nakoniec dostal a schválil v parlamente, tak to bol, to bol rozdiel. A toto, na toto som ja práve narážala, že v tej podobe, v akej ho máme dnes, je to čistá represia voči investorom. Jednoducho to je represívny zákon, ktorým akoby trestáme investora, že ide niečo v území realizovať ešte ďalším poplatkom navyše k tým všetkým povinnostiam, ktoré tam má. Takže viacej poviem ešte aj v mojom príspevku v rozprave, ale toto som tým mala na mysli.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Gál s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Pôjdem odzadu, pani kolegyňa. Dobre, ja budem obhajovať záujem verejnosti, vy investorov. Dobre, však to je vec pohľadu aj vec prístupu, na tomto sa nezhodneme, že koho ja budem obhajovať. Nebudem investorov obhajovať, nech si investori obhajujú sami svoje súkromné investície. A čo sa týka tých jednotlivých zmien, my sme vám zaslali ešte minulý týždeň pozmeňujúce návrhy, ktoré sme pripravili, ktoré boli zavesené aj na webovej stránke. Vašu kritiku počujeme až tu a teraz.

    Ale čo sa týka toho prapôvodného návrhu zákona v minulom volebnom období, práveže, však ja som tu bol, sedel som tam ako opozičný poslanec, vy ste to kritizovali, ale práve vtedy to vyšlo z toho, že tie múdre hlavy, tí odborníci radili práve tie zmeny, ktoré sa udiali, ktoré sa dostali do toho platného zákona a teraz niektoré tie múdre hlavy hovoria, že aha, fakt tá aplikačná prax, ako k tomu pristupujú úrady, ako k tomu pristupujú niektoré samosprávy, ako k tomu pristupujú niektorí investori, tak je potrebná zmena, ktorá tu je.

    A viete, vždy je lepšie niečo opravovať, ako nechať nejaký inštitút, ktorý má, ukrýva v sebe nejaké chybičky, nechať v platnosti. Takto si pamätám, ešte bola novela zákona o rodine, o striedavej osobnej starostlivosti pre deti. To sa schválilo narýchlo pred voľbami, každý išiel do volieb s tým, že my sme to schválili. Aj my sme to schválili a potom ten inštitút bol tak nedokonale spravený, že dodnes z toho niektoré rodiny majú mindráky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teraz dvojminútovú prestávku, o piatej bude hlasovanie a po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa a zákon o e-Governmente, tlač 338.

    Dávam slovo členovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby hlasovanie uviedol.

    (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 338.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada rozhodla na návrh vlády v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 138, proti 3, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Navrhujem, aby sme v prvom čítaní rokovali o tomto vládnom návrhu zákona ihneď po odhlasovaní ďalších prerokovaných bodov. Je všeobecný súhlas? Áno?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    Takže teraz prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Martina Nemkyho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, tlač 340.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, tlač 340.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v zlúčenej rozprave k návrhu deklarácie vystúpilo pätnásť poslancov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nej predložili pani poslankyňa Zimenová a pán poslanec Budaj, ktorý požiadal o hlasovanie o jeho doplňujúcom návrhu iba v prípade, ak bude schválený doplňujúci návrh pani poslankyne Zimenovej. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplýva z informácie ústavnoprávneho výboru. Dajte, prosím, hlasovať.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 91, proti nikto, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o doplňujúcom návrhu predloženom pani poslankyňou Zimenovou.

    Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 65, proti 9, zdržalo sa 67.

    Konštatujem, že návrh schválený nebol.

  • Keďže sme neschválili doplňujúci návrh pani poslankyne Zimenovej, na základe požiadavky pána poslanca Budaja nebudeme hlasovať o jeho doplňujúcom návrhu.

    Pán predsedajúci, na záver dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje návrh deklarácie v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 94, za 88, proti nikto, nezdržal sa nikto, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že deklarácia bola schválená.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 318, bod 53 schváleného programu.

    Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Rastislava Schlosára, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 318.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zlúčenej rozprave vystúpilo 15 poslancov, ktorí ale nepodali žiaden procedurálny návrh k tomuto návrhu ústavného zákona.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, (potlesk) za 78, proti 2, zdržali sa 2 (pozn. red.: správne má byť 62).

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určí aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 114, proti nikto, zdržalo sa 27, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o e-Governmente.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime, vážení poslanci a poslankyne, k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 339, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 351.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 339.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som nezdržiaval a nehovoril to isté, čo som hovoril už pri návrhu na skrátené legislatíve konanie, len zopakujem, že uvedeným vládnym návrhom zákona sa navrhuje posunúť a predĺžiť dobu na aktivizáciu elektronických schránok z 1. 1. 2017 na 1. 7. 2017 tak, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor pre všetkých, ktorí si ešte svoju zákonnú povinnosť, ktorá je v zákone uvedená - 3,5 roka - nestihli splniť a tým tak vytvoriť pre podnikateľov menej stresujúce obdobie, ako by ich čakalo teraz do nového roka, kedy by si to s najväčšou pravdepodobnosť tak či tak už stihnúť, vybaviť nestihli.

    Ďakujem veľmi pekne a chcem poďakovať aj toľkým kolegom poslancom, ktorí sa stotožnili s podporou skráteného legislatívneho konania. Veľmi si to vážim.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Kmecovi.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 339.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dankom Andrej, predseda NR SR

    Vážení poslanci, poprosím kľud v rokovacej sále. Poprosím vás.

  • Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prekovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Poprosím, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Blanár. Pán Galek, faktická? Do rozpravy sa prihlásili dvaja, ešte raz. Vyhlasujem rozpravu ústnu, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústnej.

    Pán poslanec Blanár a pán poslanec Galek.

    Pán poslanec Blanár, procedurálny? Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale chcem dodatočne opraviť môj prístup ku hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu k deklarácii pani poslankyni Zimenovej. Nesúhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom, avšak pri hlasovaní som si neuvedomil, že práve o tom teraz hlasujeme, som hlasoval "za", aby to bolo zaprotokolované.

  • Ďakujem, zaprotokolujeme.

    Poprosím teda, do rozpravy je prihlásený len pán poslanec Karol Galek, nech sa páči.

    Poprosím, ešte jedna oprava. Pán poslanec Senko.

  • Pán predseda, ja by som prosil o opravu v zápise o hlasovaní. Pri hlasovaní č. 206, kde som bol vykázaný akože som hlasoval "za", hlasoval som, že "som sa zdržal".

  • Ďakujem. Nech sa páči, sme v ústnej rozprave.

    Pán poslanec Karol Galek.

  • Dobrý večer všetkým. Je mi cťou, že môžem prvýkrát vystúpiť pred takto plnou sálou. Dúfam, že vás moje vystúpenie zaujme, aj keď nebude dlhé. Pretože mnohé z vecí, ktorú tu budem chcieť alebo ktoré tu dnes poviem, som už povedal pred asi, pred asi štyrmi hodinami.

    S pánom Pellegrinim sme sa o zákone o e-Governmente bavili koniec-koncov aj na komisii. Oceňujem veľmi aj jeho prístup, že naozaj aj niektoré z tých pripomienok, ktoré sme vzniesli na komisii, naozaj zapracoval a posledne, keď sme schvaľovali posledné zmeny o zákone o e-Governmente, tieto tam aj sa dostali. Za skrátené legislatívne konanie sme teraz zahlasovali a verím, že zahlasujeme aj za zákon ako taký. Ale nerobíme to teraz kvôli vláde, ale robíme to kvôli ľuďom, kvôli právnickým osobám, ktorých sa práve tento zákon dotkne a ktorým bude určite prospešný.

    Samotný zákon o e-Governmente tu máme od roku 2013. Ako pán Pellegrini správne poznamenal, dostatok času pripraviť sa naňho mali podnikatelia, ale ja si dovolím dodať, alebo teda právnické osoby, ale ja si dovolím dodať, že dostatok času pripraviť sa naňho mali aj orgány verenej moci.

    Do dnešného dňa sme minuli na elektronické schránky a samotný portál www.slovensko.sk asi 50 mil. eur. Od roku 2007 celkovo na informatizáciu spoločnosti bola vynaložená takmer miliarda eur. Asi viacerí z vás videli to video Slovensko, Digital, kde krásne popisujú, čo všetko by sa za tú miliardu dalo urobiť. Výsledkom z môjho pohľadu vlajkovej lode informatizácie, teda elektronických schránok, o ktorých sa dneska bavíme, je, že už ich tretíkrát odkladáme.

    Máme 270-tisíc právnických osôb, ktorých sa tieto schránky dotknú. V samotnom návrhu alebo v zdôvodnení tohto návrhu sa píše, že do dnešného dňa malo 24 % štatutárov právnických osôb reálne vydaný občiansky preukaz s čipom. Zarážajúcejšia je však skutočnosť, koľko z nich sa reálne aj do tejto elektronickej schránky aspoň raz prihlásilo. Podľa údajov z konca novembra je to iba 18-tisíc.

    Zdôvodnenie, ktoré tu dneska prezentoval aj pán Pellegrini, bolo, že podnikatelia sa nestihli na zavedenie tohto, týchto schránok pripraviť kvôli tomu, že si to odkladali na poslednú chvíľku. Keď sme sa o tomto bavili na komisii v lete, tak pán Pellegrini prezentoval klbko, ktoré má na stole a ktoré potrebuje odniekiaľ začať rozmotávať. Ale ako som už povedal na začiatku, to klbko tu máme od roku 2013, takže z môjho pohľadu nielen podnikatelia, ale aj orgány verejnej moci a práve vláda toto veľmi silno podcenila. Napokon, ako som už spomínal aj predtým, samotný list podnikateľom odišiel iba tri týždne dozadu, v ktorom ich vyzýval na to, aby si vybavili občiansky preukaz.

    Súčasne však chcem povedať, moja manželka reagovala veľmi promptne, išla si tento občiansky vybaviť a práve dneska na jej narodeniny jej ten občiansky bol aj doručený alebo teda oznámenie o tom. Takže v jej mene by som vám chcel poďakovať, že naozaj to netrvalo mesiac alebo koľko, jej to vybavenie, ale naozaj to bolo promptnejšie. Neviem, či toto prebieha vo všetkých, na všetkých miestach, kde sa to vybavuje, ale minimálne v Petržalke tomu tak bolo.

    Takže kde je ten problém, ktorý tu vystal? A teraz myslím na ten problém zo strany vlády alebo teda orgánov verejnej moci. Bola tu spomínaná chýbajúca mediálna kampaň. Áno, tá pokrivkáva v porovnaní s tým, ako to prebiehalo v Čechách. Máme sa čo učiť, ale na druhej strane, ako bolo povedané, jednoducho zákon je zákon a ľudia sa tomu majú prispôsobiť.

    Boli tu spomenuté chýbajúce čítačky. Toto takisto je svojím spôsobom použiteľný argument, ale nie až taký silný, aby sa tým dalo obhajovať to, že tie elektronické schránky sa nedajú spustiť, alebo že sa nedajú používať.

    Pre mňa tým základným problémom je, že samotná verejná správa do dnešného dňa tieto schránky plnohodnotne nevyužíva. Na internete je množstvo blogov o tom, ako sa niekto snažil už dneska vybaviť práve cez elektronickú schránku materskú, komunikoval so sociálkou. A dokonca aj na samotnej stránke www.slovensko.sk sa nachádza jeden, minimálne pre mňa, alarmujúci údaj o počte neprečítaných správ orgánmi verejnej moci. Nechcem, aby ste si teraz tipovali, koľko to je, ale k 5. 12. to bolo číslo 434 090 neprečítaných správ, ktoré boli doručené týmto orgánom a neboli do dnešného dňa ani len otvorené.

    To, že k 1. 1. podľa súčasného znenia zákona majú povinnosť využívať tieto elektronické schránky práve tie právnické osoby, podľa mňa neznamená, že tie orgány verejnej moci nemôžu odpovedať a reagovať už aj predtým. Samozrejme, sú orgány verejnej moci, ktoré už dneska plnohodnotne využívajú, ale z mojej strany možno teraz aj otázka na pána Pellegriniho, koľko je takýchto orgánov verejnej moci, ktoré už dneska naozaj reagujú na správy, ktoré dostanú cez elektronické schránky?

    Ja si myslím, že toto by bolo pre ľudí omnoho väčším motivačným faktorom, keby už dneska vedeli, že tú elektronickú schránku vedia plnohodnotne využívať, ako mediálna kampaň alebo nejaké odkladanie, nejaké nátlaky, nejaké predlžovanie otváracích hodín.

    No a takisto by som ešte chcel poukázať na to, že sú aj informácie o problémoch s prihlasovaním sa, ale hlavne s neprehľadnosťou tohto úradu, pretože netvrdím, že nejaká tá počítačová gramotnosť musí byť úplne pre každého zjavná, ale nejaká tá intuícia, tak ako to dneska funguje v prípade tabletov, alebo proste, keď ideme na nejaké, na nejaký portál, kde si chceme objednať letenku, tak jednoducho toto by nemalo práve aj v prípade tej elektronickej schránky chýbať.

    Takže moja posledná veta na záver, aby som nerečnil dlho. Z môjho pohľadu tu nezlyhali podnikatelia. Tu zlyhala vláda a tu zlyhávajú orgány verejnej moci. Napriek tomu tento zákon podporíme, pretože je to v prospech občanov, v prospech všetkých právnických osôb, ktorí takto majú naozaj relevantne ešte minimálne pol roka sa na tú komunikáciu cez elektronické schránky pripraviť. No a verím, že ten polrok v plnej miere využijú aj všetky orgány verejnej moci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenia pána poslanca - päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Milan Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Galek, pán podpredseda vlády Pellegrini, mám možno jeden taký zlepšovák, akým spôsobom zabrániť tomu, aby sme o pol roka museli zase prijímať nejaké odloženie. Je jeden deň v roku, kedy každý podnikateľ vie, že musí podať daňové priznanie. To znamená, ak aj podnikateľ nesleduje, čo sa deje, lebo vie, že nemá tú firmu aktívnu, alebo urobí na ňu dva obchody za rok, alebo proste, tak je si vedomý toho, že 31. marca musí podať daňové priznanie. To je podľa mňa ten kľúčový deň, kedy nejakým spôsobom daňové úrady môžu toho podnikateľa, či už ho príde podať osobne, to daňové priznanie, alebo či ho zašle elektronicky, jednoducho to je ten deň, kedy ten aj ten podnikateľ, ktorý nepodniká denno-denne, je na príjme a očakáva ako daňový úrad zareaguje na to jeho daňové, daňové priznanie. Myslím si, že vtedy je ten deň, kedy sa naozaj každý dá upozorniť na to, že ešte máte tri mesiace a treba to stihnúť. Na ten deň by som sa pri tej marketingovej alebo prezentačnej, propagačnej kampani sústredil, lebo vtedy je každý podnikateľ na príjme a bude počúvať, že či sa náhodou niečo nezmenilo, čomu sa musí prispôsobiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Galek, spomínal si, že orgány verejnej moci takisto nečítajú správy, ktoré dostávajú do schránok na www.eslovensko.sk. To svedčí o tom, že aj tu zlyháva štát, pretože orgány verejnej moci sú vlastne štát, aj keď tam je teda aj samospráva, ale aj samospráva je nakoniec, nakoniec štát. A keď pán Pellegrini spomínal, že sme kritizovali, že sa nerobila nejaká, nejaká osveta medzi podnikateľmi, že kto to kedy videl, že je tu predsa zákon a ten platí a tí podnikatelia by sa jednoducho mali prispôsobiť a podľa toho zákona konať, tak takisto si myslím, že štát by mal dbať aj na to, aby vyškolil svoje organizácie, orgány verejnej moci, aby vedeli, čo majú podľa tohto zákona robiť, pretože aj oni musia tento zákon dodržiavať a hlavne používať. A správne si pripomenul, že keby to tak bolo, keby išli príkladom a keby ten občan aj ten podnikateľ videl, že je to na niečo dobré, tak už dávno sa to využíva.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem. Presne, ako povedal pán Krajniak, keby tu naozaj sme mali ako motiváciu služby pre podnikateľov, tak určite by sa tam húfom prihlasovali a nie po tých trochách, tak ako je to teraz vďaka reklame, ktorú síce možno zo strany štátu robíme, ale to nie je tá správna asi reklama, ktorá by pritiahla používateľov elektronických stránok. A správne, daňový úrad, to by bolo ideálne, toho sa síce v tomto roku pravdepodobne nedočkáme, hoci teda miliarda sa už minula na elektronizáciu, ale to najdôležitejšie stále urobiť nevieme ako podnikatelia.

    To, čo bolo dôležité, spomenuté práve v príspevku Karola Galeka, je to, že nešlo len o to, že podnikatelia by sa nechceli prihlásiť a nechceli získať zaručený elektronický podpis, ale jedná sa o to, že ani na niektorých pracoviskách to nebolo možné. To znamená, že síce si vybavili elektronický občiansky preukaz, ale nebolo možné aktivovať zaručene elektronický podpis na tých pracoviskách niekoľko mesiacov. Takisto im, o padaní systému ani nehovorím. Koniec-koncov teraz toho boli dosť plné správy, takže to si každý vedel prečítať aj sám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Podobne ako pán poslanec Galek by som sa chcel poďakovať jednak za istú ústretovosť pri schvaľovaní tej predchádzajúcej novely, kde sme pre právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri, posunuli tú povinnú aktiváciu až na 1. mája 2018, vďaka čomu teraz nemusíme riešiť napríklad neziskové organizácie. Takže to je dobré, že sme spravili.

    Na druhej strane, keď sme rokovali o tej predchádzajúcej novele a ešte aj predtým sa hovorilo o tom, že bude štát realizovať nejakú kampaň a myslím, že to hovoril aj pán podpredseda vlády, že by mala byť nie drahá, ale efektívna a aby sa hlavne dostala ku každému jednému konateľovi a štatutárovi. Ja som sa aj vtedy vyjadroval, že pri mnohých európskych projektoch sa robí publicita, informovanosť o veciach, ktoré nemajú žiadny reálny význam okrem toho, že teda robme propagandu, že niečo bolo urobené, postavené, zrekonštruované z európskych fondov, ale inakšie tá informácia nikomu na nič neslúži. A práve pri projektoch, ako je tento, je to priam nevyhnutné, aby sa k ľuďom alebo teda k dotknutým štatutárom právnických osôb dostala tá informácia.

    Takže moja otázka smeruje aj k tomu, či uvažuje, uvažuje úrad podpredsedu vlády o nejakej kampani, alebo akou formou chceme zabezpečiť tú informovanosť, aby sme o toho pol roka alebo trištvrte roka, alebo o rok, alebo aký termín už stanovíme, zase nestáli pred tou otázkou, že podnikatelia by to síce mali vedieť, ale nejako sami od seba sa k tomu nemajú a médiá sami od seba o tom neinformujú.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miroslav Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len si dovolím pripomenúť v nadväznosti na to, čo už bolo povedané, že táto povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku sa týka aj škôl. Práve dnes bola aj na oficiálnom webovom sídle Národnej agentúry pre sieťové elektronické služby zverejnená táto informácia, kde je aj niekoľko postrehov, kde treba si naozaj naštudovať, že naozaj, ak občan bude mať záujem komunikovať so školou či školským zariadením elektronicky, škola mu musí vyhovieť. To znamená, pre riaditeľa školy tak pripadá ďalšia povinnosť, ak posiela rozhodnutie, mal by si overiť, že či má rodič aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie rozhodnutí. Ak ju má, samozrejme bude ju musieť posielať do tejto elektronickej schránky, ináč to bude robiť písomne o istine a je tam aj priznanie toho, že samotná agentúra poskytovala školenia pre školy, aby vedeli o tejto informácii, ale zapojilo sa doteraz málo škôl. To znamená, že naozaj možnože tá propagácia mala prísť trošku skôr a možno by sme mali podstatne viac zapojených, aby, ale ja verím tomu, že samozrejme, naši riaditelia a naši učitelia to zvládnu ako vždy. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické, pán poslanec Karol Galek.

  • Takže iba veľmi krátko a veľmi všeobecne. Ja dúfam, že toho 1. 7. to už bude naozaj o tom, nieže 1. 7. štartujeme, aleže 1. 7. už ten vlak bude dávno rozbehnutý. Budú na to pripravení aj podnikatelia, budú na to pripravené aj orgány verejnej moci a toho 1. 7. všetko prebehne úplne hladko, bez problémov, lebo už všetci na ten systém budú zvyknutí a bude fungovať.

    No a čo som ale chcel hlavne tým svojím príspevkom povedať, bolo, že pokiaľ my dneska obviňujeme podnikateľov, že zanedbali naše povinnosti, možno by bolo fajn povedať alebo priznať si proste, bolo by to také ľudské, že to zlyhanie nebolo iba na strane tých podnikateľov. Ja byť na vašom mieste, čo by som, úprimne povedané, nechcel byť, ale ste tam, kde ste, zastávate úlohu, ktorú zastávate. Možno by som sa im aj, nepoužijem, ospravedlnil, ale priznal si aspoň ten svoj podiel viny, ktorý možnože na tú vládu alebo na tie orgány verejnej moci pripadá. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Predtým, ako medzi prvým a druhým čítaním by sme diskutovali, či 1. 7. je dostatočný termín alebo nie, dovoľte mi ešte pár aktuálnych čísiel k 5. 12. Tých schránok je síce 270-tisíc, ale tých jednotlivo, jednotlivých štatutárov, ktorí sa môžu do nich prihlasovať, je 211-tisíc, pretože niektorí sú štatutármi v piatich, šiestich, ôsmich firmách, takže 211-tisíc jedinečných štatutárov musíme vedieť vybaviť občianskym preukazom s čipom a s bezpečnostným osobným kódom. Dnes už disponuje eID kartou a s aktivovaným bezpečnostným osobným kódom z týchto podnikateľov 66 122, čo už sa blížime k 31 % a dosahujeme oproti predchádzajúcemu týždňu nárast o ďalších 9 590. Týždeň predtým bol prírastok 8 330, týždeň predtým bol trochu slabší 4-tisíc. Čiže vidno ten trend, tú kulmináciu. Je asi zjavné, že dnes už o tejto svojej povinnosti vie asi každý, kto o tom má vedieť, ale už fyzicky dnes to spraviť nemôžme.

    Chcem povedať, pán Krajniak, že ďakujem pekne za tip, ale verte mi, že to bolo jedno z prvých, ktoré som povedal nášmu tímu, že musíme najprv využiť všetky kanály, ktoré máme k dispozícii zdarma, až potom sa vrhnúť na kampaň. A využili sme asi 250 rôznych združení a aliancií, ktoré sme oslovili, aby oslovili svojich členov a požiadali sme finančnú správu, aby každého, kto s ňou komunikuje elektronicky, čo sú všetci platitelia DPH, aby ich informovala o tejto povinnosti takisto. Samozrejme ten list, o ktorom hovoríte, zasielalo ministerstvo vnútra formou direct emailingu. Takže naozaj sme využili všetky tie možné kanály, ale pevne verím, že finančná správa nám helfne aj v tom marci, lebo to je veľmi účelné a tam tá interakcia, dopad môže byť dobrý.

    Takže ešte raz opakujem, z tých 211-tisíc dnes 66-tisíc má už technické vybavenie na to, aby sa do schránky dostalo. Samozrejme, ešte až tak veľmi dôležitý pre nás termín nie je, koľko si ju už aktivovalo, pretože dôležité bude, aby po 1. 1. si ju začali otvárať. Dnes ešte, keď nechcú, nemusia, lebo už dnes, keď si ju aktivujú, tak sa automaticky stávajú partnerom na elektronickú komunikáciu.

    Ja by som bol nerád, aby sme použili výraz, že obviňujeme podnikateľov. Ja mám od toho najďalej. Ja som len skôr skonštatoval, že dnes máme tieto počty a ten problém tu nastal. Ja samozrejme kedykoľvek priznám a natoľko ma vy už poznáte, že keď je niekde chyba, tak ja ju poviem, aj keď je na našej strane. A je pravda, že je treba upozorňovať a treba vynucovať plnenie zákona v prvom rade od orgánov štátnej správy a tam, kde sa takéto konanie nedeje, tam musíme zasiahnuť. A je pravda, že tie úrady, ak si svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona neplnia, tam musíme zakročiť.

    Ja chcem povedať ešte jednu vec. Ja ďakujem, že ste ocenili náš prístup, keď sme robili novelu predtým. Ja som vám dal aj další sľub, že sa vrátime naspäť aj k jednej podateľni elektronickej. A môžem vám už oznámiť, že už sa píše paragrafové znenie a v januári prídeme do parlamentu s novelou zákona o e-Governmente, kde budeme sa snažiť umožniť platbu kartou na portáli tak, ako je to bežne pri iných službách vo svete, aby bola zavedená opäť povinnosť jednotnej elektronickej podateľne, aby občan nemusel hľadať možnosti kde všade.

    Pán kolega, ste tak obranne zareagovali, inak veľmi korektne a správne, ale ste tak povedali, že a tí naši učitelia to už zvládnu. No čo už im iné zostáva? Ako vždy. A kolegyňa pri vás sa tak usmiala, že ako trefne ste to povedali. Ja chcem povedať jednu vec a možno to tak laicky musíme o tej elektronizácii hovoriť. Dnes rozhodnutie o tom, že je dieťa prijaté do školy, sa musí vystaviť. To znamená, ho napíšu, vypíšu hlavičku, údaje, všetko. No a teraz to, čo ste vy povedali, že učitelia to pravdepodobne zvládnu ako vždy, je to, že tak ako to tam napísali, tak by to nejakým jedným úkonom samozrejme v elektronickej podobe podpísali a hneď zaslali vám do vašej elektronickej schránky. To je to, čo teda budú musieť zvládnuť. Dneska musia zvládnuť to, že toto všetko musia spraviť, vypísať a teraz vytlačiť, ísť si kúpiť obálku s doručenkou, zalepiť, obliznúť, všetko spraviť a teraz čakať, či príde doručenka, nepríde doručenka a tak ďalej. Čiže práveže budú musieť toho zvládnuť menej, ako toho musia zvládať teraz.

    V čom ale súhlasím, je, že musia zistiť, či má alebo nemá občan aktívnu elektronickú schránku. Aj to bude predmetom našej novely, ktorú by som chcel priniesť a bez ohľadu na to, ako ten termín nakoniec vy, páni poslanci, rozhodnete, aby sme mali pre úrady vždy iba jeden systém fungovania, a to znamená vydávanie rozhodnutí elektronicky. Bez ohľadu na to, či vy máte alebo nemáte, ja vám vaše rozhodnutie pošlem elektronicky do NASES-u a tam sa to rozdvojí. Lebo NASES vie, či máte alebo nemáte elektronickú schránku. Keď nemáte, dôjde k materializácii toho rozhodnutia do fyzickej podoby, príde vám poštou. A potom sa zase tá doručenka elektronicky nahrá do systému a úradník znovu dostane informáciu elektronicky, že vám to bolo doručené. A on sa netrápi, či to prišlo tak alebo onak. A to je to, čo musíme tým občanom vlastne dať k dispozícii, že pokiaľ majú záujem, chuť a takú istotu chodiť na poštu, tak si nezaktivizujú dobrovoľne schránku a bude im to chodiť takto po starom, nazvime to. Ten, kto si zaktivizuje, ale chceme, aby ani škola, ani žiadny úrad, ani sudca nemusel zisťovať, ako má vydať rozhodnutie, ale aby ho vydával vždy elektronicky. A tam už potom štát na jednom mieste si to rozdelí do fyzického sveta a do digitálneho. To by potom ušetrilo to, v čom ja zase s vami súhlasím, že sledovať, či ten rodič má alebo nemá aktívnu schránku. Ale v tom prvom znovu chcem opakovať, nemusí nič tlačiť, len to entrom odťukne na príslušnú schránku. Takže možnože to bude ľahšie.

    Takže ešte raz, 31 % z 211-tisíc, 66-tisíc to už má. Počítam, že do Vianoc ešte pod vplyvom kampane mnohí si to dovybavujú. Takže zvážme, či je dôležité alebo potrebné ešte to posúvať na neskôr, ako je 1. 7., ale ešte raz, ak rozhodnete medzi prvým a druhým čítaním, že súhlasíte, aby sa to posunulo na 1. septembra, budem, samozrejme, musieť rešpektovať zákonodarný zbor. Ale myslím si, že tie čísla teraz dávajú optimizmus, že by sme to mohli k 1. 7. zvládnuť. V opačnom prípade sa bojím, že vytvoríme zase, ako vypustíme tlak z tlakového hrnca a zasa si tak všetci vydýchnu a september je pre všetkých ešte veľmi, veľmi ďaleko.

    Takže veľmi pekne ďakujem za vaše komentáre a pevne verím, že budete ochotní podporiť novelu zákona aj v druhom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Gála, Antala, Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, tlač 271. Poprosím pána poslanca Gála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a tak isto pána poslanca Bublavého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci: Antal, Petrák, Baštrnák a pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, pán poslanec Antal.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, trošku sme vyšli z tempa, takže dúfam, že sa veľmi rýchlo vrátime do tých myšlienok, ktoré sme mali. Myslím si, že celkom sme boli dobre nastavení.

    Na začiatku sa ospravedlňujem, pán kolega Ivan, mali ste pravdu. Vy ste boli na tom webe skôr, ale nejak som si to ja nevšimol. Korektnosť mi káže vám to teda takto aj povedať. Ale musím zase povedať aj bé, že ten váš pozmeňovací návrh nie je v poriadku. Nie sú to totožné tie pozmeňujúce návrhy práve preto, že vy ste robili pozmeňujúci návrh akoby vo vzťahu k zákonu pôvodnému, ale máte robiť pozmeňujúci návrh k nášmu zákonu, k nášmu návrhu zákona. Čiže vy ste nezobrali do úvahy, že sa vsúva tam jeden, jedno písmeno. To znamená, vy vypúšťate céčko, my vypúšťame déčko. Vy by ste vypustili úplne niečo iné ako rodinné domy, keby to bolo v tomto znení prijaté. Takže v tomto minimálne máme rozdiel a v tomto je tento náš návrh lepší, hoc rieši akoby to isté.

    Ale vrátim sa k samotnému návrhu zákona. Ja na začiatok chcem povedať, že mnohí si pletú už len názov tohto zákona a je to dosť dôležité. Ak ho nazývame zákon o poplatku na rozvoj a zákon o poplatku za rozvoj. Za a na sú úplne iné terminus technikus. Na rozvoj znamená, ako keby sme chceli budovať niečo nové a preto vyberáme peniaze od developerov a ideme stavať niečo nové, aby sa nám rozvíjali naše mestá a obce. A za rozvoj znamená, že práve naopak, nám vzniká niečo, čo nás zaťažuje a čo potrebujeme v súvislosti s tým riešiť, vyberať nejaký poplatok a stavať infraštruktúru a tak ďalej. To, čo je v tom zákone povedané.

    Nechcem sa určite opakovať v, to, čo tu už odznelo, či už od navrhovateľa od kolegu poslanca Gála, ale aj od mnohých z vás, ktorí ste predo mnou vystúpili. Ja chcem len oceniť, že bola korektná debata a myslím si, že to nebolo pri jednom sedení, minimálne s pôvodnými predkladateľmi návrhu, avšak musím povedať, že sme komunikovali so ZMOS-om, komunikovali sme s Úniou miest a obidva, obidvaja podporili to, čo chceme navrhovať. Ja si myslím, že tie návrhy, ktoré tu padnú v pléne alebo padli, či už to predkladal pán kolega Choma, alebo teda to, čo máme pripravené my, tento zákon zásadným spôsobom vylepšuje a práve reaguje aj na to, že ten zákon vzniká v prostredí, kedy právne vzťahy sú rozbehnuté a je veľmi ťažké vsúvať takýto zákon do právneho poriadku Slovenskej republiky. Avšak som o tom presvedčený, že dá sa to urobiť a tieto pozmeňujúce návrhy k tomu práve pomáhajú.

    Ja chcem na začiatku povedať a teda aj upozorniť verejnosť alebo teda zopakovať to, že prijatím tohto zákona, uvedením do života nevzniká poplatok zo zákona a teda nezaťažuje každého jedného, ktorý zajtra požiada o stavebné povolenie a teraz sa musí báť o to, že jednoducho bude platiť akýsi poplatok. Je to na rozhodnutí obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, ktoré tak, ako tu iks-krát odznelo - a budem si stáť za tým preto, lebo ja som tiež primátor jedného mesta - veľmi dôkladne zvažujú, či prijmú takýto, takéto VZN-ko, alebo ho neprijmú. A dnes môžem s určitosťou povedať, že bude veľmi málo miest a obcí, ktoré vôbec príjmu toto VZN-ko, avšak tých veľmi málo miest a obcí jednoducho na takýto zákon aj čakali, čakajú a vítajú ho práve preto, že tá akási nekontrolovaná výstavba začína zaťažovať obce a mestá a obce a mestá nedokážu reagovať svojimi rozpočtami, nedokážu zabezpečovať infraštruktúru na takej úrovni, ako by mala byť.

    Žiaľ, táto debata, aj ktorá tu doteraz prebehla, sa točila len okolo ciest. Avšak "infraštruktúra" neznamenajú len cesty a chodníky. Infraštruktúra sú aj školy, škôlky, športoviská, proste to, kde má normálny človek žiť, deti vyrastať a tak ďalej. A práve toto má zabezpečovať takýto poplatok. Obce a mestá dnes napríklad nemajú z čoho budovať nové školy, nové škôlky. Práve preto sú tu výzvy zamerané na budovanie tejto infraštruktúry. Obce a mestá nemajú z čoho budovať nové športové haly. My sme malé dvadsaťtisícové mestečko a máme jednu športovú halu a cítime, že nám je málo. Ja si neviem predstaviť, koľko by v takej Bratislave malo byť športových hál tak, aby sme sa dostali na úroveň normálnej Európy, kde dokáže každé dieťa športovať, ktoré chce športovať a nie je obmedzené tým, že nemá kde športovať. Čiže toto má byť presne aj o tom, žem lebo stále sa tu opakujú križovatky, cesty, ale toto má byť z môjho pohľadu hlavne o tej infraštruktúre ostatnej.

    Čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu, veľmi dôkladne sme si ho prešli a veľmi sme zvažovali, ktoré ustanovenia do toho dávame a nevzniklo to za päť minút. A priznám sa, jednu jedinú vec sme, hoci úmysel bol, sme nedokázali presne definovať a dostať do tohto zákona a preto budeme očakávať, ako sa s tým obce a mestá vysporiadajú, a to sú práve tie nešťastné vyvolané investície, o ktorých sa tu vedie debata, o ktorých vedú aj developeri debatu. A teraz po prijatí už tohto zákona budú musieť aj starostovia, zastupiteľstvá, primátori veľmi zvažovať, čo budú písať do tých stavebných povolení, čo budú žiadať od developerov, aby budovali, keď budú vyberať takýto poplatok za rozvoj. Lebo ja to iks-krát opakujem a som opakoval, že nemôže byť svojvôľou starostu alebo primátora, čo napíše do záväzného stanoviska obce alebo do stavebného povolenia, pokiaľ mu niečo nevyplýva priamo zo zákona, že to tam môže dať.

    Čiže nie celkom sa stotožňujem s tým, že čokoľvek si tam obce a mestá dávajú. Možno si to dávajú, avšak nekonajú v súlade so zákonom. A budem veľmi pozorovať a počúvať, čo po prijatí tohto zákona budú vyžadovať ďalej od tých developerov. A tak, ako som aj s kolegyňou Kaščákovou v našej debate spomenul, a potom bude možno na mieste si sadnúť a povedať, čo sú to vlastne tie vyvolané investície, pokiaľ obce a mestá budú veľmi, budú ďalej nekorektne pristupovať k tomuto. Avšak tu už hovorím o tom, že nemôžme to zvrhnúť akoby len na tie cesty a cestný zákon, ale aj na ostatné veci.

    Ak dovolíte, predložil by som teda náš pozmeňujúci návrh a to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala, Edity Pfundtner k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

    Bod 1. V článku 1 v bode 1 poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: "Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: 3a) § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: úprava vyplynula zo stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona.

    Bod 2 pozmeňovacieho návrhu. Článok I sa dopĺňa o nové novelizačné body 4 až 10, ktoré znejú :

    „4. V § 3 ods. 2 doterajšie písmeno d) sa vypúšťa. Doterajšie písmeno e) sa primerane preznačí.“

    Toto je to, čo som hovoril , čiže odôvodnenie: v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 7 novým odsekom 5 z predmetu oslobodenia navrhujeme vypustiť doterajšie oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2 . Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné, najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa týmto naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerane vysoké požiadavky na rozvoj územia (napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené alebo vyvolané investície).

    5. V § 3 ods. 2 písmeno c) sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú: „9. slúžiaca na športové účely,

    10. významnej investície podľa osobitného predpisu odkaz 8a)".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: "8a) zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: navrhuje sa rozšírenie taxatívneho vymedzenia stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely, športové pozemné stavby, medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, futbalové štadióny, tribúny, telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.

    Zároveň doplnením bodu 10 sa reaguje na možné ohrozenie významných investícii stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

    6. V § 7 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).“

    Odôvodnenie: týmto bodom sa navrhuje posilnenie rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mala možnosť rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napr. tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry) a ktoré nie. Obce vo všeobecne záväzných nariadeniach budú mať zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách, napríklad na rodinné domy, aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a podobne.

    7. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) V prípade, ak vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením3b), ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových, vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením3b) a stavebného povolenia.“

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    Odôvodnenie: doplnením nového ods. 3 v § 8 sa reaguje na situáciu, ktorá môže nastať a určite aj nastane, a to v prípade vydania rozhodnutia na tzv. zmenu stavby pred dokončením, ktoré bude vydané po prijatí všeobecne záväzného nariadenia, avšak ak pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatkovej povinnosti, napríklad bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona alebo obec nemala vôbec všeobecne záväzné nariadenie. V takom prípade bude stavebník platiť poplatok za rozvoj len pri zväčšení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, a to z kladného rozdielu výmery medzi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a stavebným povolením. V prípade, ak zmena stavby bude spočívať v zmenšení výmery oproti pôvodnej výmere, takéto rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením nebude podliehať poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.

    8. V § 11 odsek 1 znie: „(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.“

    Odôvodnenie: v súvislosti s novou úpravou § 12 ods.1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave, príp. Košiciach budú vykonávať mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definuje, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.

    9. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti1a), v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením2), určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území alebo v inej jej jednotlivej časti1), obce.“

    Odôvodnenie: precizuje sa doterajšie znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Navrhuje sa, aby obec použila poplatok zásadne v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území. Zároveň sa však dáva možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorá výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a podobne. Z toho dôvodu sa ponecháva na rozhodnutí obce všeobecne záväzným nariadením, kde poplatok použije.

    10. V § 12 odsek 1 znie: „(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.“

    V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťajú slová, citujem: „§ 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: upravuje sa správa poplatku v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, a to podľa dohody mestských časti a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponecháva možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresňuje, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu poplatku, postavenie obce.

    Bod 3. K čl. II. V čl. II sa slová „1. januára 2017“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2016“.

    Odôvodnenie: jedná sa o posunutie účinnosti návrhu zákona, ktorá súvisí s potrebou zabezpečenia minimálnej legisvakačnej lehoty pre všetky povinné osoby, rovnako aj pre obce a mestá.

    Na záver by som rád povedal, že myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, či už od kolegov z poslaneckého klubu SMER alebo tento náš, zásadným spôsobom vylepšujú tento zákon a myslím si, že obce a mestá sa už nebudú báť zavádzať takýto poplatok a tie všeobecne záväzné nariadenia aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Choma, budú prijímať ešte počas roka 2017, hoci podľa pôvodného návrhu zákona tak nemohli urobiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Určite je dobré, keď budeme presnejšie zákon precizovať, ale aj všeobecne záväzné nariadenia. Ale musím jednu vec ešte povedať, že nikto nemôže ani z opozície rozprávať o tom, že by starosta alebo primátor si napísal do stavebného alebo územného rozhodnutia svoju vôľu. To neexistuje, ani to neexistovalo, pretože vždycky je, nadriadený orgán je krajský stavebný úrad, potom je to ministerstvo, vždycky sa môžete odvolať a vždycky sa presne posudzuje to stavebné konanie alebo územné rozhodnutie.

    Ďalej podporujem to, že samozrejme nielen infraštruktúra, ale aj športoviská, ihriská, aj keď sú finančne menej náročné a aj keď ten pozmeňovací návrh nemám celkom ako preštudovaný, je tam možnosť vyňať rodinné domy. Ja mám momentálne v meste také, také napríklad tlaky, že máme celé územia, kde sa majú stavať rodinné domy, kde developer tlačí na vydanie stavebného povolenia a potom, keď by sme aj do územného alebo do stavebného konania napísali, že potom si tú infraštruktúru urobia, nikdy ju neurobia, ani rodinné domy, všetci čakajú, kedy to urobí mesto a preto si myslím, že aj takáto možnosť, ak sa takéto územia začnú zastavovať, tak aj takáto možnosť existuje, že aj tie rodinné domy môžu prispieť na infraštruktúru, čo je veľmi dôležité, pretože povedzme si, že tie tlaky od developerov sú dosť veľké na zmenu územného plánu a naozaj potom tá infraštruktúra celkovo, ihriska, cesty, čo neni ľahká záležitosť urobiť cestu alebo chodník, potom chýbajú.

    Takže myslím si, že ten zákon bude veľmi potrebný. Mestá, obce ho privítajú. Určite zvážia, aby nezaťažovali jednotlivcov, ale aby zaťažovali tie stavby, ktoré naozaj si môžu teda, alebo je potrebné pre nich robiť infraštruktúru a verím tomu, že určite žiadna svojvôľa nebude ani v územnom rozhodnutí, ani v stavebnom, pretože to posudzujú ešte ďalšie vyššie orgány, ktoré, kde sa môže každý odvolať a kde sa to posudzuje viacstupňovo.

  • Ďakujem, ja len chcem doplniť diskutujúceho kvôli tomu, čo spomínal o číslovaní a vsúvaní jednotlivých článkov v pozmeňovacích návrhoch, že naozaj na toto si treba dávať pozor. Rovnako je to aj pri tom bode 2, ktoré je v jeho pozmeňovacom návrhu, kde sú tam nové novelizačné body 4 až 10, pričom pôvodný návrh má body 1 a 2 v článku I, takže ten bod 3 tam nejak chýba, teda aspoň som ho tam nikde nevidel.

    Ďalšia vec je samotný text tých, toho pozmeňovacieho návrhu, hlavne čo sa týka bodu 5, kde sa dopĺňajú body 9 a 10, ktoré znejú, slúžiace na športové účely a významná investícia podľa osobitného predpisu. A ak by sme to zobrali takto všeobecne, tak jak je to pri tých športových účeloch, v tom mohli to precizovať teda navrhovatelia lepšie aj pri kultúrnych účeloch, kde sú spomenuté iba konkrétne kultúrne budovy, kdežto mohli tam byť tak isto spomenuté kultúrne účely a bolo by to jednoduchšie, všeobecnejšie. Čo už, keď sa takto bavíme, tak okej, stavajú sa nové policajné budovy, archívy, súdy a podobne, to tam tak isto nie je spomenuté. Čo sa týka napríklad školstva, sú tam spomenuté materské školy, stredné školy, základné školy a bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo štátne. Pri vysokých školách sú tam konkrétne spomenuté len verejné školy, hovorím, keď už precizujeme, tak precizujeme. Skôr naopak, problém s precizovaním je v bode 6, kde sú spomenuté všetky stavby uvedené teda v odseku 2 písm. a) až e), kde si to opäť to slovo "všetky" môže každý vysvetľovať po svojom. To v jednom, v jednom pozmeňovacom návrhu precizujeme a v druhom zase pre zmenu si to potom môže každý vyložiť inak. Takže ja len dovolím si na to upozorniť, že to môže byť tak isto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel venovať tomu bodu 5, kde sa pridávajú výnimky. Opäť sme tu pri výnimkách a práve si nemyslím, že toto je to najvhodnejšie, lebo to sa predsa dá riešiť aj tak, že tú sadzbu nastavíme od nuly. Ale hlavne iná vec ma trápi, že my vo výnimke vlastne obcí, aj keď hovoríte, že chcete dať právomoc obci, tak tu v tomto prípade touto výnimkou vy obci bránite, aby sa rozhodla. Vy jednoducho jej zakazujete, aby dala sadzbu za rozvoj pri výstavbe haly.

    A tak sa chcem opýtať, že ako normálne živý príklad povedzme, lebo to tu máte uvedené, že športové účely, športové haly, zimné štadióny. Poviem extrém, tak si predstavme nejaký futbalový štadión, kde bude 20, 30-tisíc miest na sedenie, aké toto vyvolá náklady na infraštruktúru, napríklad nielen parkovanie, parkovanie povedzme spraví investor, ale ďalšie napojenia na cesty, pripájacie pruhy a tu zo zákona oni nebudú mať právo si vybrať ani euro.

    To je jedna vec a druhá vec, v bode 6 (reakcia z pléna) v bode 6 zavádzate, že obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e). To znamená, že vlastne vstupujeme do akéhosi nového zdanenia objektov. Ja si myslím, že tento zákon naopak nemá riešiť typ objektu, má riešiť časť mesta, ktorá je zaťažená rozvojom, tam si poplatok vypýtajme a oblasť, kde je rozvoj vítaný, tam poplatok nedávajme. Ale tu ideme vlastne vstupovať ako keby do novej dane z nehnuteľností, lebo tu hovoríme o konkrétnych objektoch.

    Ďakujem za slovo.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem pekne za slovo a zároveň ďakujem aj môjmu kolegovi pánovi Antalovi, ktorý v mene nás troch poslancov predložil tento náš pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že o tomto návrhu my sme naozaj veľmi dlho a dôsledne diskutovali s každým, kto prejavil záujem o akúkoľvek zmenu oproti súčasnému stavu.

    Keď sme pristúpili k predmetnej zmene a sme vypracovali tento pozmeňujúci návrh, tak ja sa priznám, že som sa vrátila k tej pôvodnej dôvodovej správe, ktorú ešte pripravili kolegovia Raši a Choma, ktorí pred rokom tento návrh zákona predkladali. A tam bolo uvedené, že tento zákon o miestnom poplatku za rozvoj má mať funkciu príjmovú, funkciu rozvojovú a áno, funkciu protikorupčnú. A myslím si, že ten náš pozmeňujúci návrh, ktorý teraz odznel v pléne, rozhodne posilňuje tieto funkcie a najmä aj tú protikorupčnú zložku. A okrem toho musím povedať, že treba si všimnúť aj regulačnú funkciu tohto poplatku.

    Ja som poslankyňa mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a preto veľmi vítam, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom bratislavské mestské časti budú postavené na úrovni obcí. Vítam to aj z toho dôvodu, že v Bratislave mestské časti zabezpečujú prenesenú štátnu správu, teda vydávajú aj stavebné povolenia aj územné rozhodnutia a najlepšie vedia, že v ktorých prípadoch, ako použiť tento nástroj. Musím taktiež podotknúť to, že poplatok je veľmi silným nástrojom v rukách miestnych zastupiteľstiev a musia s tým veľmi opatrne narábať v budúcnosti, aby sa nemohlo stať, že budú napadnuté tie VZN-ká protestom prokurátora.

  • Pán poslanec. Reakcia na faktické, pán poslanec Antal.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Sloboda, rozdiel medzi tými číslovaniami, že toto sa celé poposúva, ale tam bolo, tam je chybne uvedené v texte zákona. To by bol už problém, ktorý sa nedá odstrániť, resp. dá sa v treťom čítaní možno ešte poopraviť.

    Pán kolega Ivan, športové účely nemôžu oslobodiť, tam obec nemôže si sama svojvoľne oslobodiť, že teraz športovú halu vyjmem z tohto, ak, lebo športová hala sa radí medzi tzv. ostatné stavby, ktoré sú, pre ktoré sadzbu ustanovujem, viete. Čiže vy by ste mohli len ustanoviť sadzbu pre ostatné stavby, ale nemôžte povedať vo VZN-ku, že oslobodzujem individuálnym aktom alebo takýmto aktom športové haly, ktoré by ste nemali explicitne v zákone možnosť oslobodiť. Čiže a bolo by to ostatné.

    Športové stavby. No viete, zimné štadióny, futbalové štadióny, kiežby sme mali tých investorov toľko, že idú v každom meste stavať zimné štadióny alebo futbalové štadióny, aby ma zaťažovali touto výstavbou. Máme ich, na jednej ruke ich zrátame, koľko ich vzniklo. Čiže tuná hovoríme o tom, že vítame takúto výstavbu a chceme, aby takáto výstavba išla.

    Nemôžem sa stotožniť s tou výtkou, ktorú ste adresovali, že si môže obec rozhodnúť, kto kde ustanoví sadzbu alebo neustanoví. Veď je to presne to isté, čo dávate vy 0 až 35. Aký je rozdiel medzi 0 až 35 a tým, že nemusím ustanoviť pre všetky stavby nejakú sadzbu? Je to presne to isté, len povedané inak. Ja neviem, ja tomu nerozumiem. Ak na rodinné domy dám nula, na priemyselnú výstavbu 35, na ďalšie ostatné stavby 35 a ďalšie zase nula, tak je to isté, ako keď si rozhodnem, že nemusím ustanoviť na všetky. To znamená, si vyberie jednu, dve, tri z tých, ktoré je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte prítomní v sále, ja nebudem dnes predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, predložil ho pán kolega Choma, ale chcem sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu doteraz zazneli v rozprave.

    Po prvé chcem povedať, že myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predkladané predstaviteľmi vládnej koalície, boli relatívne dlho a široko konzultované so všetkými zainteresovanými, tak ako hovoril pán kolega Antal, s Úniou miest a obcí, so Združením miest a obcí. Boli konzultované s ministerstvom financií, s ministerstvom výstavby a ešte aj individuálne konzultácie boli s niektorými regionálnymi združeniami, prípadne individuálnymi starostami, aby sa vedeli vychytať špecifiká takých miest, ako je Bratislava, poprípade aj Košice, kde je delenie na mesto a mestské časti a tie kompetencie v tomto prípade nie sú ako úplne jednoduché.

    Napriek tomu, že sme to takto široko konzultovali, myslím si, že je potrebné ešte niektoré veci dovysvetľovať. Nechápem argumentáciu, ktorá tu zaznieva od ctených kolegov zo SaS-ky, že je potrebné tento návrh zákona alebo celý zákon v zásade stiahnuť, lebo je potrebná široká diskusia všetkých dotknutých. Ja hovorím, že tú širokú diskusiu sme vykonali a na druhej strane ale jedným dychom kolegovia hovoria, že účelom je odstrániť korupčné chovanie samospráv, o čom ja nie som presvedčený, že je tu korupčné chovanie samospráv, ale ak ste si vedomí takéhoto konania, tak potom nechápem, prečo treba tento zákon zmiesť zo stola a prevádzať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov dôkladnú diskusiu o tomto návrhu zákona. Tu mi ako logika nejako celkom nesedí.

    Otázka, že či je tento návrh zákon sankčný alebo nie. Ja si pamätám rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorá prebiehala v minulom volebnom období a musím povedať, že bol som milo prekvapený, že sme sa zhodli, tak predstavitelia vládnej strany vtedy SMER-u, ale aj predstavitelia veľkej časti opozície na tom, že tento zákon je postavený dobre. Prečo je postavený dobre? Preto, lebo poplatok za rozvoj platia tí, ktorí zaťažujú územie stavebnou činnosťou a v prípade väčších celkov, ale aj satelitov okolo veľkých miest tí, ktorí prichádzajú na toto územie, nie sú prihlásení, neplatia tam dane, neplatia tam v zásade ani daň z nehnuteľnosti, nejdú na nich podielové dane a všetky náklady súvisiace s rozvojom infraštruktúry, napríklad budovaním kapacít materských škôl, budovaním kapacít základných škôl, budovaním kapacít v mnohých prípadoch, pokiaľ to majú obce v správe, ako sú vodovody, kanalizácie a dopravná infraštruktúra a prečo by mali všetky tieto náklady znášať pôvodní obyvatelia, pričom sa stane napríklad, ako je vec úplne bežná v okolí Bratislavy, vo všetkých satelitných obciach, že časť obyvateľov nie je prihlásená na trvalý pobyt a podielové dane idú niekde inde. A toto nie je problém len satelitov okolo Bratislavy, ale je to problém aj Bratislavy.

    Ak ste si všimli debatu, ktorá tu prebiehala aj v médiách nie veľmi dávno a myslím, že to hovoril aj teraz primátor Bratislavy pri odpočte dvojročného pôsobenia, tak povedal, že Bratislava vykazuje v počte trvalých obyvateľov, na ktorých poberá výnos dane z príjmu fyzických osôb, zhruba o 40-tisíc obyvateľov menej, ako tu skutočne žije. To znamená, týmto trpí aj Bratislava a ja sa pýtam, prečo by mali platiť obyvatelia, ktorí tu reálne žijú, ktorí tu reálne platia dane, na tých, ktorí platia dane niekde inde alebo príjmy idú niekde inde? Preto sme to považovali v tom období, keď sa tento zákon prijímal, za dobré riešenie, ktoré hovorí, keď ideš sem, tak prispej na to, že chceš na tomto území žiť a myslím si, že je to vcelku logické riešenie.

    Vec, ktorá tu je často spomínaná, je otázka odstránenia 150 m2, teda že sa bude platiť za rodinné domy nad 150 m2. Tento problém rieši pozmeňujúci návrh pána kolegu Antala, ktorý predniesol, a kolegov z opozície a potom je tu druhá diskutovaná otázka, prečo mínus 60 m2? Šesťdesiat metrov štvorcových sme veľmi dlho diskutovali, akým spôsobom urobiť tento odpočet a dospeli sme k riešeniu, že 60 m2 je najväčšia plocha, na ktorú sa poskytujú dotácie v prípade podpory sociálneho bývania. Čiže 60 m2 je najväčšia plocha. Ak by sme povedali, že čo to v zásade predstavuje, je to analógia, akoby odpočítateľná položka v prípade daňového zaťaženia, kde životné minimum alebo nejakú čiastku jednoducho odpočítavame.

    Potom tu vystáva otázka, prečo len rodinné domy a prečo nie bytovky? Odpoveď vcelku veľmi jednoduchá, lebo rodinné domy stavajú investori, individuálni investori, ktorí to stavajú za vlastné a nemajú na tejto stavbe zisk. Bytovky stavajú developeri, ktorí majú v stavbe započítaný zisk a neviem, prečo by im zisk mal zostať a územie by malo byť zaťažené.

    Druhý argument, ktorý je, najlepšie sa predávajú byty, malometrážne, jedno, dvojizbové, garsónky v prípade Bratislavy, ktoré používajú obyvatelia alebo najľahšie si ich kupujú a pritom, ak si zoberiete koeficient nákladov na meter štvorcový, tak tu developeri dokonca dávajú vyššie náklady na meter štvorcový, ako dávajú pri veľkometrážnych bytoch. To znamená, na týchto stavbách majú ešte väčší zisk. Ak si zoberiete, koľko bytov malometrážnych je v bytovkách, odhaduje sa, že počet malometrážnych bytov v bytovkách je 50 - 60 % a v prípade, že by sme nastavili, že za každú bytovú jednotku je mínus 60 m2, to znamená, 60 % bytov by nebolo týmto spôsobom postihnutých, ale 60 % bytov zakladá nároky na materské školy, na základné školy, na všetku ďalšiu infraštruktúru, ktorá je v tom území potrebná. Tak isto znamená dopravné zaťaženie a všetky následné investície s tým spojené. Čiže tuto je niekde logika a preto som považoval za potrebné, aby som o tomto povedal, aby sme si to vysvetlili.

    V tom pozmeňováku sú vyriešené nové plochy, sú tu vyriešené ďalšie veci, či to má byť nula, teda sadzba od 0 do 35 alebo od 3 do 35, je to otázka na diskusiu. Myslím si, že tento návrh, ktorý je, je vcelku dobrý, ale chcem sa vyjadriť ešte k veciam. Môžeme úplne seriózne debatovať o tom, aká je variabilita pri jednotlivých stavbách. Ten počet rôznych kombinácií, ktoré tu nastávajú, je neuveriteľne veľký a ak nám niečo uniká, tak sa o tom bavme.

    My sme sa snažili vyriešiť také veci, ako sú okrem stavebného povolenia dodatkové rozširovanie plochy, ohlásenie stavebnému úradu, lebo ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ je v územnom rozhodnutí, sa na ohlásenie stavebnému úradu môžu stavať aj jednoduché stavby, teda rodinné domy do 300 m2. To znamená, tadiaľ by mohla viesť, by mohol viesť únik. Rozhodnutie zmeny o povolení stavby, ak niekto si v rozhodnutí v stavebnom povolení povie, že ide stavať šesť poschodí a nakoniec postaví dvanásť poschodí, lebo viazalo sa to len na stavebné povolenie, nie na zmenu stavby pred dokončením. Riešia sa tu aj také veci, aby nebol možný únik, že niekto začne čiernu stavbu, ktorú si následne legalizuje a tým pádom by sa vyhol tomuto poplatku. Všetky tieto veci sú v tomto pozmeňováku riešené.

    Ďalšia vec, ktorú treba povedať, a aby nebol súbeh, aby nebol súbeh toho, čo vy hovoríte, že boli niektorí investori zaťažení v súvislosti s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením, alebo rôznymi individuálnymi právnymi aktami, nepomenovanými zmenami, boli zaviazaní, že postavia dodatkovú infraštruktúru, napríklad materské školy, križovatky a podobné záležitosti. Aby nebol možný súbeh, je to riešené v prechodnom ustanovení, v prechodnom ustanovení v druhom odseku a aby bola spravodlivosť, že tie obce, ktoré nestihnú zaviesť všeobecne záväzné nariadenie tak, aby bolo platné od 1. 1., to znamená, muselo by byť prijaté do 15. decembra, tak umožňujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu prijať obciam prvýkrát zaviesť poplatok aj počas roka 2017. Takže im dávame dostatočnú možnosť na to, aby mohli VZN-ká prijať tak, aby im plne vyhovovali.

    Je to určite na odbornú diskusiu, všetky tieto záležitosti. Mňa možno mrzí to súperenie, že kto prišiel s ktorým návrhom prvý. Ak vy hovoríte, že ste prišli s niektorými vecami, ja vás ubezpečujem, že tieto veci sme mali dávno prediskutované a mali sme tieto pozmeňujúce návrhy pripravené aj na rokovanie výboru pre verejnú správu, ale potom nakoniec došlo pred rokovaním výboru k dohode, že ich nepodáme a ešte ich ďalej dodiskutujeme. To je celý rozdiel, ktorý tu je. Boli pripravené k tomu istému dátumu a neboli verejne publikované pred týmto dátumom. Čiže ak by sme išli s nimi na výbor, tak sa tam stretnú tieto pozmeňováky úplne rovnako. Ja vás poprosím o podporu tejto zmeny zákona, lebo myslí si, že vychytáva všetky diery, ktoré boli v zákone, možno nie všetky, ale väčšinu dier, ktoré boli v zákone a myslím si, že stavajú znenie zákona tak, aby bolo prijateľné a spravodlivé pre všetkých stavebníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

  • Ďakujem. Už chápem, prečo sa kolegom v školskom výbore tak dobre pracuje, takže myslím si, že jeden z tých lepších príspevkov pre nás.

    Čo sa týka toho, že čo je logické a čo nie pri tvorbe zákona, myslíme si, že tá diskusia naozaj by mala byť už pred platnosťou zákona a nielen až po jeho účinnosti, takže toľko len, čo sa týka tej diskusie. Takže tá naozaj mala prebehnúť oveľa skôr, ale tak sme radi, že vôbec prebehla aspoň teraz.

    Čo sa týka toho súperenia, by som povedal asi toľko, že určite viete, že pri niektorých zákonoch a niektorých predložených pozmeňovacích návrhoch je to dôležité. A čo sa týka platenia daní z nehnuteľností, no každý, kto z tých, kto tú nehnuteľnosť vlastní, tak aj platí tú daň z nehnuteľnosti, takže určite sa nemôže stať, že by niekto z nich, z tých majiteľov tú daň nezaplatil. Otázka znie, ako si nastaví konkrétna obec tú daň? Niekedy je to naozaj symbolická suma, ale to závisí naozaj od toho zastupiteľstva a starostu. Problémy sa netýkajú, samozrejme, len satelitov v okolí Bratislavy a Košíc, ale týkajú sa naozaj satelitov okolo každého väčšieho mesta, dokonca už teraz aj menšieho mesta, kde je to vidno už, že naozaj sa rozrastajú potom satelitné prvky s rodinnými domami okolo každej jednej obce a začínajú mať problémy s tou infraštruktúrou, takže to nie je len naozaj pre Bratislavu a okolie a Košice a okolie.

    A čo sa týka tých 60 metrov štvorcových, ďakujem za to vysvetlenie, lebo to naozaj sme tu čakali, že to zaznie a nezaznelo. Akurát možno bolo zle pochopené to, že prečo, že by tu malo byť uplatnené pri každom jednom byte v nejakom bytovom dome pre developera. Práve naopak, to bola skôr taká otázka, že prečo to vôbec tomu developerovi sa uplatňuje tých 60 m2, keď pri takom nejakom tisícmetrovom projekte je naozaj tých 60 metrov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja mám len zopár poznámok, ktoré som si stihla zapísať. Nestihnem reagovať na všetko, ale napríklad k tej otázke, že neprebehla teda širšia diskusia. No áno, samozrejme, ja musím povedať, že tá širšia diskusia by sa mala týkať financovania samospráv ako takých a ich rozvoja, pretože my tu riešime poplatok, miestny poplatok za rozvoj a myslíme si, že týmto jedným zákonom alebo poplatkom vyriešime nejaký miestny rozvoj alebo regionálny rozvoj, pričom tá otázka stojí niekde úplne inde. Tie samosprávy majú byť úplne inak financované. Ja som mala na mysli takúto širokú diskusiu, akoby zasadiť tento zákon do nejakého kontextu aj možno stavebného zákona, cestného zákona, otázok týkajúcich sa územného plánovania, plánov rozvoja mesta atď. To znamená, ten kontext je oveľa širší a myslíme si, že jeden zákon miestny rozvoj jednoducho nevyrieši.

    A čo sa týka napríklad toho argumentu alebo tej otázky, že prečo novousadlíci, nazvime ich tak, musia platiť na infraštruktúru a teda nebudú platiť na infraštruktúru, resp. majú ju znášať tí pôvodní obyvatelia. Tak ale okej, nech si to tie obce, ktoré si určia územne v tom svojom proste pláne územnom, kde ten poplatok uvalia a kde ho naopak neuvalia, kde chcú riešiť rozvoj, intenzívnejší, no tak tam ho neuvalia, stimulujú tých investorov nulovým poplatkom a kde ho naopak chcú utlmiť, tak tam nech ho, nech ho zavedú vyšší. Ale jednoducho zdá sa nám, že nech si to určia teda tie obce. Vy hovoríte, že je rovnaká, vlastne rovnaký princíp, že vy dávate možnosť neuvaliť poplatok, ale vy hovoríte o určitom druhu stavby a to je rozdiel. My hovoríme, že obec môže uvaliť nulu, nulový poplatok na nejaké územie. Ale nech to platí pre všetky stavby. Mám tu viac poznámok, ale nemám čas, takže potom poviem v rozprave viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Petrákovi za jeho príhovor. Možno mi dá za pravdu, že keď oni spolu s pánom poslancom Chomom pracovali na ich pozmeňujúcom návrhu, tak dosť intenzívne spolupracovali aj s naším klubom a musím povedať, že pri niektorých bodoch možno by som si nárokovala aj na spoluautorstvo. Chcem tu poukazovať na príklad na to, že rozhodne nepodporujeme to, aby sa paralelne vyberal poplatok, miestny poplatok za rozvoj a to, že mestá a obce doteraz si už určili v súvislosti s vydanými územnými rozhodnutiami alebo na základe nejakých iných zmlúv či nepomenovaných kontraktov povinnosti, ktoré uložili developerom práve za týmto účelom, aby sa mohol zabezpečiť účel tohto zákona. To znamená, aby sa už predtým, než by sa vyberal ten poplatok za rozvoj, tí developeri boli povinní zabezpečiť napríklad prostriedky, finančné, nefinančné na vybudovanie infraštruktúry, na vybudovanie zdravotníckych zariadení a iných stavieb, na ktoré sa práve tento miestny poplatok má vyberať. Ja súhlasím s mojou predrečníčkou a trošku ma predbehla v tom, keď spomínala, že áno, tento návrh zákona je parciálny, rieši parciálnu vec, parciálny problém. Nevyriešime s tým všetky neduhy, ktoré sú spojené so stavebným konaním a taktiež nevyriešime zmenu cestného zákona. Ale dávame obrovský nástroj do rúk poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev práve preto, že oni najlepšie poznajú tú situáciu v ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcem len na niektoré časti reagovať, možnosť diferenciácie poplatku. Ja si myslím, že je tu ako vcelku dobre popísaná, aj keď je iste možná debata, či majú byť všetky stavby spoplatnené rovnako alebo nie. Ja osobne sa domnievam, že by nemali byť spoplatnené rovnako a ja som konformný s týmto znením zákona.

    Financovanie samospráv, či vyrieši alebo pomôže. V každom prípade treba povedať, že pomôže financovaniu samospráv a keď sa chceme baviť o tom, že akým spôsobom sú financované samosprávy a že by mali byť lepšie alebo, alebo viac financované, s istotou by sa tam dalo umiestniť viac peňazí, ale zase na druhej strane treba povedať, že samosprávy sú spokojné s tým, že si vybojovali, aby im zostalo financovanie závislé od daní z príjmu fyzických osôb a nie z daňového mixu, ako to bolo navrhované za vlády pani Ivety Radičovej. Dôvod je absolútne jednoduchý, lebo týmto naviazaním majú samosprávy absolútnu istotu v tom, že daň z príjmu fyzických osôb je v súvislosti s rastom miest a s rastúcou zamestnanosťou najdynamickejšie rastúca daň na Slovensku a tým pádom medziročné nárasty výnosov pre obce a mestá výrazne rastú.

    Na druhej strane treba povedať, že je potrebné tlačiť samosprávy aj do toho, aby zvyšovali daň z nehnuteľností, lebo majetkové dane patria na Slovensku medzi najnižšie a mnohé samosprávy, možno by som mohol byť aj tvrdší, mnohí starostovia, ale aj poslanci, vzhľadom na to, že tí, ktorí ich volia, sú predmetom zdaňovania, sa snažia tieto dane stále dávať príliš nízke a nezodpovedajú reálnym potrebám obcí a miest, takže je potrebné vyvážiť ten mix medzi peniazmi, ktoré idú zo štátu a peniazmi, ktoré má obec, originálny príjem z vlastných daní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vítam túto živú a možnože aj plodnú debatu. Ja si myslím, že aj to poukazuje na to, že je to dôležitá otázka. Hoci aj ja súhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je to stopercentný návrh zákona, veď málokedy sa nám to podarí, aby sme dali na stôl úplne stopercentný, ale v každom prípade aj ja si myslím, že rieši dôležité veci v našom živote, v živote obcí. Takže preto si myslím, že to je dôležitá vec a to, že je taká živá diskusia, to je, preto je dobrá, lebo poukazuje na ďalšie a ďalšie veci. Ja si myslím, že život aj tak ide dopredu a my budeme na to reagovať. Reagujeme na to aj dnes a budeme na to reagovať aj v ďalšom období. Takže v každom prípade si myslím, že je to pozitívne. A preto dovoľte, aby som predniesol aj ja pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, ktorý sme vypracovali s pánom poslancom kolegom Jakabom. Je to konzultované s ministerstvom financií aj s ministrom pôdohospodárstva a chceme pomôcť pôdohospodárom v prvom rade s týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Takže je to náš pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov, ako som spomenul, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

    1. V čl. I sa dopĺňa nový novelizačný bod 3, ktorý znie: 3. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenami f) až h), ktoré znejú:

    "f) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2,

    g) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

    h) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2."

    2. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: 4. § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Odsek 2 písm. f) až h) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území a na stavbu ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území."

    Odôvodnenie: účelom pozmeňujúceho návrhu je rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie, rastlinná aj živočíšna výroba, sa navrhuje oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

    Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a samozrejme celého návrhu zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • ... možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

  • Jaj, nepočul som svoje meno, tak som čakal, ospravedlňujem sa. Mňa by zaujímalo možno ešte to, pán kolega spomenie aj vo faktickej na mňa, že prečo vlastne vystal, no z toho, lebo to nepovedal pri tom predložení. Zrovna tieto stavby, konkrétne týchto skleníkov a na poľnohospodársku produkciu, či to napríklad nestačí len ten bod h), do ktorého by sa to zahŕňalo, ale naozaj neviem, lebo tá diskusia v podstate, resp. to bolo len predložené, takže budiš.

    To, čo ale v podstate ma viacej zarazilo, bol ten bod 2, kde vlastne pri tých rovnakých stavbách je to potom otázka, niečo podobné bolo riešené aj v inom pozmeňovacom návrhu, kde teraz je otázka to, že ak sa, ak napríklad máte dve stavby, alebo realizujete dve stavby, tak na ktorú sa to bude uplatňovať a na ktorú nie, hej? Tie veľkosti môžu byť rozdielne a teraz, ktorú budeme riešiť spoplatňovaním, ktorú nie, to v tomto návrhu toho pozmeňováku nie je možno detailne vyriešené a bude to zase zbytočne neriešené, aby sme zbytočne tých našich poľnohospodárov, ktorí moc akože zbytočne sa nevŕtajú v zákonoch, ešte im to nekomplikovali.

    To je celé, vďaka.

  • Ja som znova pri tej otázke, že prečo zase musíme do toho zákona vsúvať nejaké výnimky? Tuto sa rozprávame o nejakom skleníku určenom na hydroponické pestovanie rastlín, stavbe na pôdohospodársku produkciu, nejaké sklady vlastnej pôdohospodárskej produkcie. Prečo to nie sú ďalšie pôdohospodárske alebo poľnohospodárske stavby, ja neviem, na živočíšnu produkciu? Prečo to nie sú stajne? Prečo to nie sú, ja neviem, nejaké iné budovy? Prečo zrovna tieto tri? A sme znova pri tom, že jednoducho tie stavby, vynímame proste z tej povinnosti poplatku nejaké, nejaké stavby, okrem športovísk a teda ďalších vecí, ktoré sú v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, pridávame zase ďalšie. Čiže akonáhle do toho zákona začneme vsúvať množstvo výnimiek, tak tým dokazujeme, že jednoducho asi to nie je úplne optimálne nastavené, že potrebujeme zrazu z toho vyňať nejaké veci. Nezdá sa mi to systémové, priznám sa, a jednoducho ako špecifikovať alebo diferencovať tieto stavby takýmto spôsobom je nespravodlivé. Jednoducho je to, tu píšete, že vlastne ide o nejakú podporu malých a stredných poľnohospodárov, no tak potom podporujeme, ja neviem, povedzme tých športovcov, alebo koho ešte ideme podporiť? Tak podporme aj kultúrne strediská, podporme aj niečo iné. Ako prečo zrovna tu robíme výnimku a niekde inde nie? Toto mi nie je jasné, že jednoducho (reakcia z pléna) nastavujeme podmienky a už hneď druhým dychom z toho zákona vynímame nejaké stavby.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len toľko chcem povedať, pani kolegyňa, že je to, je tu aj rastlinná a živočíšna výroba, takže ako nezabudli sme na to, to je jedna vec. A na druhej strane, to nejde len to, že niečo riešime. Samozrejme pán Antal, keď ste počúvala dobre, rieši iné veci, napríklad práve športoviská ako v jednotlivých obciach atď., práve kvôli tomu, lebo sme si mysleli s pánom kolegom Jakabom, že tieto veci tam chýbajú, tak preto sme navrhli tieto veci a práve preto nie všade dávame na to určitú "výnimku", ale preto sme to zadefinovali, že len v jednom katastri raz, to znamená, že nechceme, aby tu vyrástli len skleníky, ale samozrejme, je to určitá pomoc tým malým a stredným poľnohospodárom. Ja si myslím, že, ani ja nemám rád tie zákony, kde sú výnimky, ale na druhej strane (reakcia z pléna), áno, to máte pravdu, ale na druhej strane, samozrejme, chceme pomôcť tým pôdohospodárom a o tom je tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako komunálny poslanec si vážim úsilie aj koaličných aj opozičných poslancov nájsť rozumné, racionálne riešenie, ktoré by nevyhnalo z našich miest a obcí rozvoj, ale trochu by pomohlo samospráve. Ale samozrejme na úvod musím zdôrazniť jednu vec. Samosprávne zákony ako celý balík sú prežité, sú naozaj, väčšinou sa ich parlament netýkal, máme tu veľkú vlastne organizáciu starostov a primátorov, ktorá je pomerne konzervatívna a ktorá spravidla odrádza politické strany a udržuje status quo.

    Jedna z mála organizácií, ktorej sa bojí aj SMER a hoci by niekedy všeličo navrhli, keď ZMOS sa zamračí, tak sa stiahnu.

    Pravda je ale taká, že táto konzervatívnosť pánov starostov a primátorov je už trochu cez príliš, bolo by treba vskutku, aby vznikol na pôde parlamentu - lebo nikde inde to vzniknúť nemôže medzi poslancami a politickými stranami - konsenzus, že pomôžeme rozvoju Slovenska. To má veľmi veľa aspektov. Tento jeden akoby pinzetou vybraný problém maskuje to, že financovanie, ale aj decentralizácia rozhodovania o financiách je na Slovensku veľmi zastaraná. Európske krajiny ponechávajú pre centrálne plánovanie menšiny príjmových, príjmových položiek štátu a väčšinu, väčšinu majú v rukách samosprávy či už regionálne alebo lokálne.

    My sme v tomto zaostalí, náš vývoj je akoby sme do Európy ešte nepatrili. O všetkom chce rozhodovať vláda, ovláda - a často dosť neprehľadne - obrovské sumy, zatiaľ čo samospráva si má tie peniaze údajne od niekoho vypýtať. No raz sa tlačí, aby si ich vypýtala od občanov, teraz dúfame, že dostaneme peniaze od ľudí, ktorí budú stavať či už rodinné domy, najprv to bolo o developeroch, teraz sa to rozširuje aj na občanov, ktorí si svojpomocne a za vlastné úspory budú stavať rodinné domy. Ja nechcem otvárať rozsiahlu diskusiu, či je to rozumný nápad, len zdá sa mi, aj jeden z predrečníkov to už zdôraznil, že tento zásah do života miest a obcí nie je sprevádzaný dostatočným časom na tú diskusiu, hoci zákony pripravujete už dlhšie a opakujem, klobúk dolu, že ste sa do toho pustili. Je to ešte z minulého volebného obdobia a je to opatrenie, na ktoré sa dlho čakalo a ktoré sa dlho zdôrazňovalo, že môže čosi pomôcť.

    Ale zároveň tu zaznelo, že drvivá väčšina miest a obcí ho nikdy nezavedie. V tých najdrahších zónach, ako je Bratislava alebo Košice, možno Banská Bystrica, sa nejaké poplatky, predpokladajme, zjavia, ale ich vzťah do celého systému požiadaviek v rámci zákona, kde si investor alebo aj súkromný staviteľ má zabezpečiť a obce a mestá sú na to zvyknuté, že si má zabezpečiť také a onaké náležitosti, napojenie na infraštruktúry, napojenie na cestnú sieť, a tak ďalej, a tak ďalej. Obávam sa, že tieto okolnosti sa budú ešte nejaký čas vyjasňovať.

    Úsilie, že sa teda hoci aj jeden z tých dielčích problémov otvoril, by malo byť tou lastovičkou, aby vznikla nejaká skupina poslancov či už na pôde koalície alebo aj cez koalíciu a opozíciu, ktorá by celkom seriózne si povedala, že do pol roka - roka dokáže spolu s odborníkmi konzultovať, v akom stave je samospráva, jej financovanie a jej udržateľnosť, udržateľnosť toho financovania. Môžem vám povedať, že Bratislava zvyšuje dane, Bratislava zvyšuje napríklad cestovné, ide sa, teda primátor začína s pokusom spoplatniť verejné priestory na parkovanie. Niekedy sú to veľmi insitné pokusy, zatiaľ ten návrh vyzerá tak, že zhruba jeden a pol mesiaca by občan pracoval v Bratislave pri priemernom bratislavskom plate na to, aby mohol svoj hrdzavý plech, na ktorom chodí do roboty, a tu naozaj to nie je ani pôžitok, ani žiadna pýcha, lebo chodia ľudia na tých autách len a len preto, že žiadne metro, ani žiadna dobrá, dobrý nosný dopravný systém sa v Bratislave vybudovať nepodarilo. No ak by mal jeden a pol mesačného platu odovzdávať na to, že smie parkovať v Bratislave, tak asi by to skončilo poriadnou defenestráciou. Uvádzam to len na ilustráciu, že nie so všetkým sú si schopné tie samosprávy poradiť, nie vždy je to najrozumnejšie takpovediac hodiť to na ne, tak ako do istej miery aj teraz tento poplatok smeruje, smeruje dokonca v Bratislave na mestské časti.

    Ak si dobre rozumieme, ja som sa snažil pozorne čítať a je tu predkladateľ návrhu, hoci teraz zabraný do rozhovoru, že teda 60 metrov, rozumieme tomu dobre, pán Gál, že tých 60 metrov nespadá pod to spoplatnenie, ak to je nie byt?

  • Reakcia z pléna.

  • Odrátava sa, hej? Aj keď je to byt alebo len, keď to je samostatná stavba?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. V každom prípade je tu isté gesto, že teda tí ľudia, ktorí dokonca dostanú podporu na nejaké vytvorenie si strechy nad hlavou, tak nemusia z nej hneď odovzdať nejaký poplatok, áno? Kýva aj predkladateľ.

    Myslím, že predkladatelia tých pozmeňujúcich návrhov naozaj sa snažia myslieť na to, aj keď vidíme, že teda jeden by preferoval športoviská, iný skleníky a tieto možnosti by predovšetkým mali byť v rukách tej samosprávy, aby ona, aby ona sa rozhodla. Ja osobne vyčítam tomu návrhu len jeho zatiaľ nesmelosť, ale chápem to tak, že ide o celoslovenské, celoslovenský pohľad. Je totiž veľmi ťažké vybalansovať a viete to z nevydareného zákona o reštitučných bytoch, ako je ťažké vybalansovať, že to, za čo sa dá kúpiť reštitučný byt v Žiline, v Košiciach alebo v Brezne, tak sa nepodarilo v Bratislave ani zďaleka vyriešiť problém reštitučných bytov pre ten veľký cenový rozdiel bývania. A to je tak trošku aj tento prípad, 35-eurový poplatok napríklad, neprimäje žiadneho investora, aby neinvestoval v tej mestskej časti, ale v inej. To nedosiahne.

    V prípade, že by tam bola škála povedzme od nuly do dvesto eur za meter štvorcový, tak by obce naozaj mali v rukách nástroj, kde naozaj jedna mestská časť pritiahne investorov, oplatí sa tam ísť, oplatí sa tam nakúpiť pozemky a iná mestská časť povie, povedzme u nás sú to zrejme Kramáre napríklad, ktoré už sú dopravne úplne zadusené, povie, že ak teda chceš v tejto zadusenej dopravnej sieti ešte pridať nejaké autá, tak my ti hovoríme, že tak, žiaľ, vyjde ťa to tých 200 eur za meter štvorcový a my potom našetríme a možno niekde nejaký dopravný bajpas alebo nejaké rozšírenie cesty, alebo nejaký kruhový objazd skutočne si z toho vybudujeme.

    Toto je vlastne taká jediná významnejšia výhrada, že z pohľadu bratislavského poslanca a bratislavskej ceny realít tá 35-eurová cena veľmi nezmení, nebude pôsobiť ako regulačný poplatok. No môže pôsobiť ako príjem do rozpočtu jednotlivých mestských častí, prípadne ak sa prijme vhodný štatút, tak do rozpočtu mesta. O tom niet žiadnych pochýb.

    Chcem veriť, že predkladatelia aj pozmeňujúcich návrhov aj pôvodného návrhu sú racionálni ľudia vedení tou najlepšou snahou a v takom prípade verím, že nikto z nich nebude mať problém po roku alebo po dvoch zhodnotiť pôsobenie tejto legislatívy v praxi. Verte, že tie reakcie budú veľmi živé a zrejme sa prejavia občania, ako to vnímajú a potom, ak by existovala, existovala komunikácia medzi poslancami, aby k tomuto poplatku hľadali aj tie ostatné nástroje trvale udržateľného financovania našich miest a obcí, že by sme sa možno o rok, o dva v nejakom balíku samosprávnych, samosprávnej legislatívy by sme zhodnotili aj tento významný pokus o to, aby sa mestá a obce, aby dostali nástroj nielen na zvýšenie ich rozpočtov, ale aj na ovplyvňovanie a reguláciu ich rozvoja.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenia pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vcelku som nepochopil konzistentnosť vášho vystúpenia, lebo na jednej strane vidím určitú mieru populizmu, keď hovoríte, že ľudia si budú platiť za bývanie, pričom opomínate, že tento návrh v znení pozmeňujúcich návrhov umožňuje zaviesť aj nulovú sadzbu, to znamená, vtedy si platiť nebudú. Opomínate napríklad to, že v prípade zavedenia najnižšej sadzby odpočítania 60 m2, za 150 m2 zaplatia 270 euro. Pri nákladoch na takú stavbu okolo 100 až 150-tisíc euro 270 euro je zanedbateľný poplatok. Hovoríte, že by sa mohlo zaviesť financovanie 200 euro za jeden meter štvorcový výmery, pričom pri nákladoch na meter štvorcový, ktoré sa pohybujú okolo 1 000 - 1 500 euro, predpokladáte týmto krokom zavedenia až 20-percentné, čo ja považujem za neuveriteľne vysoké zaťaženie a na druhej strane hovoríte vy ako šíriteľ demokracie, že samosprávne zákony sú prežité a na druhej strane podporujete princíp subsidiarity a v zásade svojím spôsobom popierate demokratickú legitimitu demokraticky a legitímne zvolených orgánov na najnižšom článku alebo teraz podľa týchto predstáv na najnižšom možnom článku samosprávy. Ako nerozumiem niektorým, niektorým vašim väzbám, ako bol by som rád možno, keby sme si to mohli vydiskutovať.

  • Ďakujem. Ja chcem zareagovať na tú časť, ktorú spomínal pán Budaj, že naozaj, keď to stiahneme vyslovene tie návrhy na Bratislavu, tak naozaj tá regulačná funkcia, o ktorej hovorila aj pani kolegyňa Pfundtner, vlastne v Bratislave ako keby z toho vypadla, lebo je to, vlastne tá najvyššia sadzba 35 eur je pri niektorých stavbách naozaj v podstate mimo regulácie, že sa jedná naozaj vyslovene o výber financií pre samotnú mestskú časť, resp. mesto, ale nepôsobí to určite regulačne. Takže to myslím si, že zase môže sa stať, že o rok tu sedíme opäť pri nejakých, nejakých ďalších pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu, takže som zvedavý, ako to dopadne. Ďakujem.

  • Ja zareagujem tiež na tú časť, lebo pán Budaj mi pripomenul vlastne aj moju otázku, lebo nie je mi celkom jasné z týchto pozmeňovacích návrhov to financovanie vlastne Bratislavy, lebo na jednej strane hovoríme, že správu poplatku za rozvoj vykonáva v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. To znamená, že ak si VZN-ko prijme napríklad mestská časť Petržalka, ale potom v štatúte mesto Bratislava určí, že povedzme 90 % z vybratých poplatkov bude investovaných na území mesta, že či je toto vlastne tá správna regulačná funkcia, ktorú chceme a tá adresnosť, keďže ten poplatok vlastne sa dostane do úplne inej časti, kde než bol vybratý. Ale naopak v Košiciach vlastne majú takisto mestské časti postavenie obce a správu poplatku za rozvoj vykonávajú mestské časti, ale ak tak ustanoví štatút mesta. Čiže vidím tu akoby rozdielny prístup k Bratislave a ku Košiciam, že či to čítam správne, respektíve nie je mi to celkom zreteľné a ak je to tak, tak potom teda by som potrebovala nejakú, nejaké vysvetlenie k tomuto.

  • Ja chcem pána kolegu Petráka uistiť, že toto nebolo žiadne ideologické vystúpenie a on reaguje ideologicky, to vôbec nie je namieste. A viete, keď sa vecne človek zamýšľa, vecne pristupuje, tak áno, zvažujem a rozmýšľam nad tým, čo to bude znamenať v Bratislave a to je proste realita, že tá regulačná možnosť, ja som vôbec nenavrhoval 200-eurový poplatok. Ja som hovoril od nuly do 200. Ak to pre prípad Bratislavy končí pri 35-ke, tak niektoré mestské časti si zarobia, keď tam príde nejaký väčší staviteľ, postaví halu, Volkswagen rozšíri výrobu a tak ďalej, ale regulácia sa nedosiahne, lebo táto suma v Bratislave nie je regulačne, nie je to motivácia, že by kvôli tomu niekto uprednostnil jednu časť Bratislavy než druhú. Faktom je, že Bratislava má veľmi nerovnovážny rozvoj, faktom je, že má veľmi veľké územie, zhruba veľké ako Viedeň, ktoré trpí mnohými špecifickými problémami.

    Takže verte mi, pán Petrák, že nešlo o žiadnu ideológiu a vaša výhrada, rád si to s vami prediskutujem, vaša výhrada v tomto prípade sa míňa môjho úmyslu. Ak som sa vyjadroval nejasne, tak len za to, že celý problém je nejasný, a to vás upozorňujú viacerí poslanci, že netlačíme vás do toho, že to máte odkladať, ale že tá diskusia neprebehla, viete. Tak jak neprebehla ktovieaká diskusia, keď sa prijal zákon o reštitučných bytoch a doteraz sa v tom zvíjame, lebo ten zákon bol nanič. Potom sa opravoval, potom ešte stále sa opravoval zle, lebo už vytvoril precedensy. Zásahy do života miest a obcí sú vždy veľmi bolestivé, lebo okamžite menia praktický život ľudí. To nie je ideológia, to je naozaj každodennosť. Takže v dobrom to myslím a vôbec nie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa ústne do rozpravy. Štyria prihlásení do rozpravy. Päť prihlásených do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Choma.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja len naozaj veľmi krátko, nechcem nijakým spôsobom zdržiavať. Keďže pán Sloboda striehne, veľmi pekne ďakujem. Chcem dať na poriadok len to, čo som neprečítal správne, nemal som možnosť si to teda vypočuť zo záznamu, ale to je jedno. Ja to prečítam tak, aby naozaj sme podržali literu rokovacieho poriadku.

    Takže v článku I poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú, že: "3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších prepisov, 3b) § 139b odstavec 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a 3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja veľmi rýchlo zareagujem. S pánom kolegom Ivanom sme mali vonku veľmi búrlivú diskusiu a nakoniec sme došli na to, že vlastne hovoríme to isté obidvaja. Áno, keď sme si pozreli ešte zákon. Čiže vlastne de facto navrhujeme to isté, ale možno vy ste to nechceli tak navrhovať a žiaľ, je to tak. Čiže v tomto sme si asi zajedno.

    Pani poslankyňa Kaščáková ešte na vás v súvislosti s tou Bratislavou iba chcem vysvetliť, lebo to niekde ako možno nezarezonovalo. Bratislava, Košice sú rozdielne v tom, že Bratislava má mestské časti, ktoré sú zároveň stavebným úradom. Košice nemajú stavebný úrad na mestských častiach, ale sú len na Košiciach ako meste, čiže v tom je rozdiel. Čiže správu poplatku v Bratislave majú vyberať mestské, majú mať mestské časti, pochopiteľne, lebo vydáva stavebné povolenie a teda vypočíta ona ten poplatok. To, ako to bolo v zákone nastavené, že magistrát mal vypočítavať poplatok, hoci stavebné povolenie on nevydával a nemal ho, čiže nemal ani dokumentáciu, z ktorého by bolo zrejmé, ako má vypočítať ten poplatok. Čiže to je len rozdiel.

    A Košiciam sa dáva možnosť, že teda ak raz dôjdu do štádia, že budú mestské časti vydávať stavebné povolenia, aby išli v režime, ako pôjde Bratislava. Ja si myslím, že Bratislava je špecifická. V Bratislave sa dohodli aj na prerozdelení toho poplatku, čo si myslím, že je veľmi korektné, správu poplatku nechajme na mestských častiach a myslím si, že tu to bude fungovať, aspoň dúfam. Keď nie, tak, ako ste povedali, o rok sa vrátime k tomu.

    Ďakujem.

  • Končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať s faktickými poznámkami ráno o deviatej hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.