• Príjemný, dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Peter Antal, Emil Ďurovčík, Peter Chudík, Stanislav Kubánek, Alan Suchánek, Richard Vašečka.

    Vidím, že ešte pani poslankyňa Cséfalvayová tu nie je, takže budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 333. Spoločná správa výborov má tlač 333a.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 333.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže som uvádzal tento návrh zákona v prvom čítaní včera, nebudem sa opakovať.

    Chcem len skonštatovať, že ide o presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 333), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.

    I. Národná rada uznesením č. 359 z 30. novembra 2016 pridelila vládny návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    II. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 127 z 30. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 57 z 30. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    III. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených bod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 333), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 58 z 30. novembra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril za prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi v Národnej rade a za druhé navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, nakoľko pani poslankyňa mi písala, že už je vo výťahu, takže by sme pokračovali týmto bodom. Pani poslankyňa už je tu, takže...

    Čiže pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 327. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 332.

    Dávam slovo poslankyni Kataríne Cséfalvayovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som vám chcela poďakovať za ústretovosť pri mojej včerajšej požiadavke, aby tento bod programu bol načasovaný na konkrétny čas a dátum. Ďakujem vám veľmi pekne. Veľmi si to vážim.

    Dovoľte mi teraz predstaviť svoju prvú legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka pre mňa, prirodzene, vysokých škôl. Na vysokoškolskej pôde som strávila posledných 12 rokov ako študentka, stážistka, doktorandka, neskôr ako vyučujúca a od roku 2013 ako prodekantka, teda členka vedenia fakulty. Študovala som, učila aj pracovala na rôznych akademických projektoch doma i v zahraničí, takže si dovolím povedať, že vysokoškolské prostredie je mi známe a za tie roky som si stihla všimnúť a uvedomiť mnohé silné, ale, žiaľ, i početné slabé stránky slovenského vysokého školstva.

    Pravdepodobne sa mnohí zhodneme na tom, že slovenské, a nielen vysoké, školstvo sa nenachádza v stave, v akom by sme si ho želali mať. O to viac ma teší, že sa stalo prioritou tejto vlády toto programové volebné obdobie, že na verejnú diskusiu už prichádzajú prvé výsledky okrúhlych stolov a rokovanie expertných skupín pod patronátom ministerstva školstva. Ministerstvo školstva v budúcom roku sľubuje aj, že vyjde rozsiahla novela zákona o vysokých školách, ktorá by mala komplexnejšie riešiť problémy, ktoré slovenské vysoké školstvo má a posunúť ho vpred.

    Prečo teda predkladám návrh novely tohto zákona už teraz? Jej zámerom je totiž adresovať dva problémy, dva nedostatky, ktoré môžu byť odstránené pomerne rýchlo a jednoducho, a myslím si, že nie je dôvod čakať na to celý rok.

    Prvý z týchto nedostatkov je riešený v bodoch 1 a 2 predkladanej novely zákona. Konkrétne ide o problém nejednoznačnosti ohľadne nezlučiteľnosti funkcií najvyšších predstaviteľov vysokých škôl, ktorá, žiaľ, v mnohých prípadoch vedie až ku konfliktu záujmov. Navrhujem preto vymedzenie nezlučiteľnosti ustanoviť priamo zákonom tak, aby dekan či rektor na vysokej škole nezastával inú vedúcu funkciu na tej istej či inej vysokej škole. Funkcia rektora i dekana je plnohodnotným významným postom, preto vyžaduje plné pracovné nasadenie a necháva len obmedzený priestor pre inú pracovnú realizáciu. Je v záujme vysokej školy, aby jej vedúci predstaviteľ venoval plnú pozornosť pracovnému výkonu na mieste, kde zastáva vedúcu funkciu. Novela nezakazuje pracovný pomer s inou verejnou, štátnou či súkromnou vysokou školou, iba jednoznačne oddeľuje riadiace funkcie od ostatných pracovných povinností a náplní vysokoškolského pedagóga, ktorých medziuniverzitný transfer je často skôr pozitívny. Naopak, viacnásobný výkon vedúcej funkcie býva kontraproduktívny.

    Osobne som toho názoru, že je potrebné zamedziť kumulovaniu vedúcich funkcií v rukách jednej osoby. Dôsledkom tohto negatívneho fenoménu je okrem diskutabilnej schopnosti reálneho plnohodnotného výkonu, žiaľ, i klesajúca transparentnosť. Ako totiž môžeme garantovať transparentné, efektívne a spravodlivé riešenie riadenia inštitúcie, v ktorej tá istá osoba zastáva dve funkcie, ktoré sú vo vzájomne nadriadenom či podriadenom vzťahu? Ako príklad možno uviesť kumuláciu funkcií dekan a vedúci katedry na tej istej vysokej škole. Vedúci katedier sú spravidla priamo podriadení dekanom. On kontroluje ich činnosť, jemu sa zodpovedajú ako priamemu nadriadenému, on ohodnocuje ich výkon napríklad aj určením výšky ich osobného príplatku, ktorý môže dosahovať výšku, tak ako v iných sférach štátnej a verejnej správy, až 100 % základného tabuľkového platu. Ak je však jeden z vedúcich katedier zároveň dekanom, potom sa zodpovedá sám sebe, kontroluje sám seba a tak isto aj ohodnocuje sám seba. Môžeme to nazvať, ako chceme, ale pre mňa to stále zostáva konfliktom záujmov. V takomto prípade je ten konflikt záujmov azda najvypuklejší, no žiaduce nie sú ani kombinácie iných funkcií s funkciou dekana či rektora či už na tej istej, alebo na dvoch, alebo viacerých rôznych vysokých školách. Som presvedčená, že naše vysoké školy, najmä tie, ktoré sú financované z verejných zdrojov, si zaslúžia, aby ich najvyšší predstavitelia rektori a dekani venovali plnú a nedelenú pozornosť výkonu svojej funkcie, podobne ako riadiaci pracovníci v štátnej správe či vrcholoví manažéri v súkromných firmách, a to o to viac, že práve v ich rukách sa nachádza budúcnosť a smerovanie vysokoškolského vzdelávania tohto národa.

    Druhá časť predkladanej novely zákona, upravená v bode 3, je možno zdanlivo marginálna, ale má svoj význam i opodstatnenie. Dovoľte mi objasniť vám prečo. Podľa zákona sa štátnicová komisia musí skladať z minimálne štyroch členov, v praxi sa často skladá aj z viacerých najmä pre prípad, aby bola uznášaniaschopná, ak by niektorý z jej členov ochorel alebo sa nedostavil, alebo aby bol každý čiastkový predmet štátnej skúšky príslušne pokrytý vyučujúcim. Ráno sa komisia dostaví, začne skúšať, no nezriedka sa potom stane, že sa jej členovia vzdialia z rôznych dôvodov na rôzne dlhý čas a v miestnosti zostanú v tom lepšom prípade možno dvaja skúšajúci. Komisia sa potom opäť stretne, vyhodnotí výsledky štátnych skúšok, jej členovia sa podpíšu pod príslušné protokoly, ale to stále nič nemení na fakte, že pri niektorých odpovediach študentov bola prítomná možno menej ako polovica členov štátnicovej komisie. Takýchto prípadov som bola sama svedkom, často som o nich počula od študentov a dokonca aj od jedného kolegu z inej univerzity, kde riešili práve podnet od študenta, ktorý kritizoval podľa jeho názoru nedostatočnú objektívnosť štátnej skúšky práve z uvedeného dôvodu.

    Ja osobne nie som zástancom štátnych skúšok v podobe, v akých sú, v akej sú zaužívané momentálne na Slovensku. Zdá sa mi zbytočné skúšať študenta opätovne z tej istej látky, z ktorej už predtým úspešne zložil skúšku. Väčší zmysel vidím v tom, aby sa zvýšená pozornosť venovala diplomovej práci a jej obhajobe, ktorou by sa štátna skúška mohla plne nahradiť. Keďže však štátne skúšky máme a hodnotíme na nich vedomosti študenta a nie jeho schopnosť autonómne rozmýšľať a uplatňovať poznatky v praxi, pripisuje sa im kľúčový význam, preto je nevyhnutné, aby bol garantovaný ich objektívny a seriózny priebeh. Štátnice sú posledným krokom pred získaním titulu, ktorého hodnota má byť podmienená serióznym a riadnym preskúšaním. Preto ak od študenta očakávame, že sa na skúšku seriózne pripraví a že predvedie presvedčivý výkon, na základe ktorého mu bude na celý život udelený titul, je nevyhnutné, aby rovnako seriózne k štátnym skúškam pristupovala aj komisia, aby mal študent istotu, že jeho odpoveď bude ohodnotená dostatočne objektívne a spravodlivo na základe dostatočného počtu názorov a hodnotení.

    Preto navrhujem, aby zákon stanovoval nielen minimálny počet členov komisie pre štátne skúšky, ale aj to, že v čase skúšania musia byť v miestnosti prítomní minimálne traja jej členovia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu. Na záver mi dovoľte povedať, že túto novelu nepredkladám s tým, že by to malo byť niečo, čo nejako zásadne takpovediac vytrhne z biedy naše vysoké školstvo. Som však presvedčená, že aj malé kroky po správnej ceste sú krokmi, ktoré majú zmysel, a že krok k transparentnejšiemu riadeniu vysokých škôl, ako aj krok k zvýšeniu objektivity hodnotenia štátnych skúšok sú opatreniami, ktoré nás možno o malý kúsok ale priblížia k želanému stavu. Verím, že ho raz spoločne dosiahneme. Za seba vám môžem sľúbiť, že toto určite nie je moja posledná legislatívna iniciatíva v tejto oblasti.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, ktorým som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 327, predložiť informáciu tejto novely návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pán poslanec Štarchoň.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, hneď v úvode by som chcel povedať niekoľko slov zo svojej poslaneckej praxe. Ako elév som sa mal možnosť stretnúť doteraz s tromi typmi zákonov, ktoré tu boli predkladané. Prvý typ účelový, druhý typ naprávajúci nedostatky predchádzajúcich zákonov a tretí typ zmysluplne riešiace zákony, ktoré sa sústreďovali predovšetkým na aktuálne problémy občanov, prípadne ďalších organizácií alebo inštitúcií alebo problémy vyplývajúce z členstva Slovenska v rámci medzinárodných organizácií a inštitúcií. Pomer medzi tými prvými dvomi a tým posledným, tretím bol asi tri štvrtiny účelových zákonov a zákonov naprávajúcich predchádzajúce nedostatky už schválených v minulosti zákonov a možno tá posledná štvrtina sa venovala práve tým problémom, ktoré boli relevantné.

    K nim však musím pridať ešte ďalší typ zákona a ten typ zákona je v podstate predkladaný v tomto návrhu. Je to redundantný zákon. Prečo redundantný, vysvetlím neskôr. Na základe nie emocionálnych, ale racionálnych faktov, to znamená, že konkrétne skutočnosti, ktorými budem argumentovať.

    V prvom rade ešte pred tým, ako začnem argumentovať, trošku osobne. Je mi veľmi sympatická vaša zanietenosť a snaha naprávať veci a rád sa k vám pridám, lebo tých problémov v rámci nielen vysokých škôl, ale všeobecne v rámci školstva je množstvo. A v tomto prípade ale však chcete otvárať dvere, ktoré už sú dávno otvorené. Dvere, ktoré jednoducho v tomto prípade vítajú každého, kto chce riešiť niektoré z tých problémov, s ktorými ste sa počas vašej praxe stretli.

    Ja mám viac ako 20-ročné skúsenosti a s takými skutočnosťami, ako ste tu vy prezentovali, ak by som sa aj bol býval stretol, mal som ich možnosť napraviť. Ale k tomu sa dostanem úplne v závere.

    Poďme teraz na tie dôvody, prečo tento návrh zákona vnímam ako redundantný, prečo tento návrh zákona vnímam ako nedopracovaný, prečo tento návrh by som určite sa snažil navrhovateľke predložiť na ďalšie dopracovanie.

    Poďme najprv k samotnému návrhu zákona. Ja som si tu vybral niekoľko jednoduchých bodov, to znamená, že to je prvá skupina dôvodov, samotný návrh zákona. Prečo sa tento návrh týka len verejnej vysokej školy, prečo sa netýka aj súkromných vysokých škôl, prečo sa netýka aj štátnych vysokých škôl? Je zameraný výhradne na verejné vysoké školy. V dôvodovej správe som túto informáciu nenašiel, prečo práve verejné vysoké školy, žiadne informácia v dôvodovej správe nebola.

    Ďalší problematický okruh sa týka samotnej terminológie "iná funkcia vedúceho zamestnanca". Kto je vlastne iný vedúci zamestnanec? Áno, môže to byť aj vedúci katedry, môže to byť vedúci ústavu, môže to byť prednosta dokonca. Na Univerzite Komenského v Bratislave máme Lekársku fakultu a naozaj si neviem predstaviť, že by sme sa snažili striktne oddeliť niektoré pozície. Ale napriek tomu tu v tomto momente je citeľný ďalší aspekt a ten aspekt je veľmi jednoduchý, a to je dosah tohto návrhu zákona na Zákonník práce. Predstavme si veľmi jednoduchú situáciu. Som vedúci katedry a snažím sa ašpirovať na pozíciu dekana alebo rektora, idem do volieb, lebo samozrejme, že v tomto prípade výsledok ovplyvňuje predovšetkým, nieže predovšetkým, ale akademický senát, v prípade rektora samozrejme, že rektora vymenúva a odvoláva prezident, ale tiež na základe volieb v rámci akademického senátu univerzity, resp. vysokej školy. A predtým mám uzavretý pracovný pomer. Prešiel som výberovým konaním, som vedúci katedry, mám uzavretú zmluvu napríklad na štyri roky. A teraz sa niečo stane, som už dajme tomu rektorom, som úspešne zvolený, vymenovaný a teraz sa stane napríklad, že senát ma odvolá alebo sa stane iná skutočnosť. Jednoducho prídem na to, že chcem sa venovať ďalej svojej práci a vzdám sa funkcie rektora. Aj to je možné, podobne ako v prípade dekana. Akým spôsobom budem mať garantovaný návrat do tej pozície, v rámci ktorej som bol? Prirodzene, dá sa to riešiť, ale tento návrh zákona túto situáciu nerieši.

    Ďalší veľmi dôležitý aspekt. Všetky tieto problémy riešia či už univerzitné štatúty, alebo, naopak, ich riešia štatúty jednotlivých fakúlt.

    Ďalší problém, ktorý je tu veľmi spomínaný, teda explicitne je tu uvedený dokonca, je to ten tretí bod, prítomnosť najmenej troch členov štátnej komisie počas konania štátnej skúšky. Áno, súhlasím s tým, ale veď to riešia študijné poriadky, tam nie je žiaden dôvod explicitne kvôli tomu vydávať návrh zákona a schvaľovať nový návrh zákona, ktorý je absolútne redundantný. To znamená, že nie je tu žiaden dôvod.

    Ďalší problém, tento návrh zákona nerieši retroaktivitu. Retroaktivita predpokladá sa tam v čl. II, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2017. Čo doterajší rektori, čo doterajší dekani, majú dať výpoveď alebo akým spôsobom sa bude riešiť tento problém, pokiaľ pôsobia na iných funkciách, ako je pozícia rektora alebo dekana?

    S čím môžem s daným návrhom súhlasiť, alebo teda v čom súhlasím s daným návrhom, že explicitne odčleňuje jednu skutočnosť, a to, aby som bol presný, nezlučiteľnosť, nezlučiteľnosť funkcií prorektora, dekana, prodekana, kvestora, tajomníka fakulty s inou funkciou vedúceho zamestnanca na inej vysokej škole a s funkciou rektora, resp. dekana a prodekana na inej vysokej škole. V tomto prípade naozaj tento návrh zákona má zmysel a opodstatnenie.

    Ale tu už pristupujem v podstate do druhej skupiny problémov, pretože okrem retroaktivity, okrem prekryvu so Zákonníkom práce, okrem problémov toho, že tieto skutočnosti explicitne sú riešené v štatútoch vysokých škôl, v tomto prípade verejných vysokých škôl, lebo tohto tento návrh zákona sa týka práve verejných vysokých škôl, tak aj študijných poriadkov. Načo nám je takýto návrh zákona? Je to redundantný návrh zákona. Návrh, ktorý v podstate nerieši prakticky nič, čo by sa nedalo riešiť aj v súčasnosti.

    No a potom tu mám druhý okruh dôvodov, prečo tento návrh zákona považujem za redundantný. A je to politický kontext predkladaného návrhu zákona. Prečo práve politický kontext? Nuž to je veľmi jednoduché. Pani navrhovateľka to tu sama povedala, minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pán Peter Plavčan jednoducho prezentuje snahu v najbližších mesiacoch predložiť komplexnú novelu zákona o vysokých školách. Prečo nepripomienkovať a prečo nevstupovať do samotného procesu tvorby tejto novely, kde všetky tieto skutočnosti sa môžu riešiť? Samotný predpokladaný návrh účinnosti tohto návrhu je predsa 17. marca, pozriem, 17. marca, teraz nie som si istý, á, 1. marca 2017, ale sedemnástka tam aspoň bola. To znamená, že v tom štádiu rozpracovanosti, v ktorom sa novela zákona o vysokých školách nachádza, bude možno už aj celý priestor na ďalšie návrhy a podnety, možno už ukončený a jednoducho tam môžu byť tieto návrhy aj predložené.

    Samozrejme, je tu ďalší problém a o tomto probléme sa ako keby ani veľmi nehovorilo alebo sa čiastočne zakrýval tento problém, a to je, že ide o vedomé narušenie akademickej samosprávy. Pretože v tomto prípade zákon, aktuálne platný zákon o vysokých školách jednoznačne definuje rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy, zámerne hovorím o verejnej vysokej škole, pretože návrh sa týka verejných vysokých škôl, kde do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí okrem iného aj vnútorná organizácia, uzatváranie zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole. A zároveň zákon o vysokých školách jasne vymedzuje, že pôsobenie rektora je nezlučiteľné napríklad v študentskom akademickom senáte, alebo, ako to aj vy uvádzate v dôvodovej správe, sú tam jasne zadefinované podmienky výkonu vicerektora alebo dekana. Navyše v rovnakom zákone podľa § 15 Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy v čl. I je jasné zadefinované, že verejná vysoká škola vydáva okrem iného aj tento vnútorný predpis, ktorý túto problematiku rieši, a to je štatút verejnej vysokej školy. Čiastočne táto problematika môže byť upravená aj v pracovnom poriadku či v organizačnom poriadku verejnej vysokej školy, lebo primárne je to vec štatútu.

    Toto sú teda dôvody v druhej skupine, to znamená, že prečo práve v tomto momente. A druhý dôvod, nemyslí sa tým na samotnú akademickú obec a akademickú samosprávu.

    Tretí okruh problémov, ktorý tu je, samotná dôvodová správa. So zanietením som si vypočul jednak návrh predkladateľky a aj jej osobný komentár a k tomu skúsim povedať teda tiež pár slov. Koľko prípadov ste zdokumentovali počas vašej praxe, ktoré by sa týkali buď prvého, druhého alebo tretieho bodu? Keď sme pri treťom bode, orientovaný práve na zloženie štátnicových komisií a ten minimálny počet prítomných členov, tak ja si dovolím vám zacitovať z jedného vnútorného predpisu č. 8/2015, úplné znenie vnútorného predpisu č. 8/2013 Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave v znení dodatku 1 a dodatku 2, kde je explicitne uvedené: "Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomný jej predseda a aspoň dvaja členovia."

    V tej dôvodovej správe, mne počas viac ako 20-ročnej skúsenosti sa nestalo to, že by niektorá z komisií v zmysle aj tohto ustanovenia nebola uznášaniaschopná. Dokonca v prípade zloženia členov komisií vždy navrhujeme nielen predsedu komisie, ale aj podpredsedu komisie, ktorý preberie práva predsedu, pokiaľ náhodou v tom momente nemôže byť prítomný na štátnej skúške. Dôvody sú veľmi jednoduché. Štátne skúšky niekedy začínajú o pol ôsmej, o ôsmej, končíme niekedy v neskorých večerných hodinách, nemôžete očakávať, že ten človek bude rádovo možno 8 až 10 hodín fyzicky sedieť na jednom mieste, a nikdy sa nestalo to, aby tam neboli prítomní traja členovia. To znamená predseda, podpredseda, alebo teda buď predseda, podpredseda a k tomu dvaja členovia štátnej skúšky. Pokiaľ sa tá situácia vyskytla, tak počas toho momentu sme prerušili štátnu skúšku a pokračovali sme až v tom momente, keď sme boli uznášaniaschopní.

    Ja sa teraz pýtam, sama ste tu povedali, že ste prodekankou, ste teda členkou vedenia, sama ste nám tu hovorili o situáciách, keď ste videli, ako toto nebolo dodržané. Mám doplňujúcu otázku, čo ste spravili pre to, aby došlo k náprave? Mohli ste predsa ako členka vedenia priamo dať konkrétne návrhy vedeniu, dekanovi či dokonca rektorovi. A nielen ako prodekanka, ale ako členka štátnicovej komisie, to znamená, že to sa nevylučuje, to znamená, že toto je naozaj problém, ktorý sa dá riešiť.

    Navyše problémy, ktoré sa týkajú prvého a druhého bodu nezlučiteľnosť funkcií, nuž o koľkých rektoroch vieme, že by boli prodekani? Poznáte takého, ak hovoríme o verejných vysokých školách? Ja takého nepoznám a ani som sa s niečím podobným nestretol.

    Toto sú v podstate tri základné okruhy dôvodov, prečo nemôžem súhlasiť s tým, aby tento návrh zákona bol predkladaný v tej podobe, v akej predkladaný je.

    Na prvý pohľad je to totižto krásne zrozumiteľný, jasný zákon. Dokonca nemá žiaden negatívny vplyv na štátny rozpočet. Nezainteresovaný človek by mohol povedať, áno, takto by to malo byť. Ale pointa je v tom, že doterajšia legislatíva túto problematiku po prvé rieši, po druhé v najbližšom období sa bude meniť, po tretie, pokiaľ tieto problémy boli evidované, dali sa riešiť úplne iným spôsobom priamo tam, kde aj vznikli. Kvôli tomuto nemusíme predkladať návrh zákona.

    No a možno posledné slová, posledné vety. Veľmi rád sa budem spolupodieľať na ďalších návrhoch, ktoré sa budú týkať nielen systému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, ale aj ďalších okruhov. V tomto prípade nie je žiaden dôvod, aby sme sa členili na opozíciu a koalíciu. V tomto prípade sa jedná o to, aby sme naozaj našli čo najrelevantnejšie riešenia, ako dostať Slovensko na úplne inú kvalitatívnu úroveň systému vzdelávania na všetkých, alebo teda vo všetkých oblastiach.

    V tomto momente však musím povedať len jednu vec, a to je posledná, a to, že skutočne navrhujem vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Z môjho pohľadu v tejto podobe naozaj neviem si predstaviť, že by bol schválený a aké priame i nepriame konzekvencie, možno i počas možno iba niekoľkých mesiacov, by z toho vyplývali.

    Vďaka.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Áno, pán poslanec, ja patrím do tej kategórie ľudí, pre ktorých je tento návrh zákona jasný a zrozumiteľný, pretože podľa môjho názoru sa netreba do detailov vyznať v problematike fungovania vysokých škôl, aby sa odpovedalo na tie dve vaše zásadné otázky, a to prvé, že prečo sa to týka práve verejných vysokých škôl. No pretože sú to verejné prostriedky a si myslím, že tu je evidentný verejný záujem, aby sa tým zaoberalo aj na úrovni, na ktorej sa to zaoberať má, a teda aj na úrovni parlamentu.

    No a po druhé, keby asi k takým prípadom nedochádzalo, teda ku kumulácii funkcii, tak by takáto novela zákona zrejme ani v parlamente nebola. Ja to považujem za príspevok k prehľadnejšiemu riadeniu vysokých škôl. A zároveň je evidentné, že ak niekto zastáva dve funkcie, pričom jedna z nich je podriadená tej druhej, to sa nedá nazvať inak ako konflikt záujmov. A ten snáď nebudeme nikto z nás obhajovať, pán kolega.

    Ja si cením príspevok pani poslankyne ako príspevok k lepším vysokým školám, ako vysokým školám, kde sú prehľadnejšie väzby, ako príspevok k rozhýbaniu stojacích vôd našich vysokých škôl, ktoré najmä na funkcionárskej úrovni často slúžia ako odkladište pre zberateľov funkcií. Kde nepúšťajú do riadenia vedenia mladých, zanietených, ktorí prinesú novinky, modernizáciu a nielen na technologickej úrovni našich vysokých škôl, pretože to iste potrebné je.

    Naše školy fungujú tak, že stagnujú v porovnaní s inými, v porovnaní so svetom, nehýbu sa vpred. Potrebujeme to zmeniť a toto považujem za dobrý príspevok správnym smerom. Nemusí to byť zásadná zmena, ale je to malý dobrý krok a správnym...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, dalo by sa diskutovať o tom, že ten zákon sa má vzťahovať na všetky druhy vysokých škôl, pretože nielen to, že jedny používajú verejné zdroje, je nosným prvkom. Rovnako nosným prvkom je to, že tituly získané na všetkých školách majú byť rovnocenné v zmysle korektného spôsobu. To znamená, áno, tomu zákonu chýba rozšírenie na všetky vysoké školy.

    Ale napriek tomu by som bránil predkladateľku, pretože viete, pán kolega, ten argument, že však na to máme štatúty univerzít a vysokých fakúlt, na to máme študijné poriadky. No, ono je to tak, keď je niečo zákonom, tak je to zákonom, keď je to študijným poriadkom, je to nepochybne podzákonnou záležitosťou.

    Drobný príklad uvediem. Všetci vieme, že angličtina sa stala lingua franca, že je to tá reč, s ktorou sa vo svete dorozumieme. Samozrejme, že vieme, že mládež potrebuje vzdelanie v jazykoch, to sme vedeli posledných 20 rokov. Pamätný výrok Ladislava Kováča na námestí SNP v novembri 1989 bol: "A, študenti, teraz choďte domov a učte sa anglicky." Veľmi múdry výrok. Ale napriek tomu sa tá angličtina tak strašne zase nepohla na tom Slovensku, až kým sa dostala do zákona, stala sa povinnou.

    A tu chcem povedať, že je rozdiel medzi úvahami, tendenciami a zbožnými želaniami a zákonným príkazom. V tomto zmysle je zabránenie konfliktu záujmov dodržanie skúšobného poriadku štátnicovou komisiou vec, ktorá kľudne znesie zákonnú normu. A v tomto zmysle by som bránil v týchto bodoch kolegyňu Cséfalvayovú.

  • Ďakujem pekne. Ja som si s veľkým záujmom vypočul, samozrejme, vystúpenie kolegu Štarchoňa, pretože podobne ako predkladateľka, podobne ako pán kolega prof. Štarchoň, podobne teda aj ja pôsobím možno ešte azda najdlhšie vo vysokoškolskom prostredí, a teda asi mám tiež možno právo troška niečo k tomuto povedať.

    No ja, samozrejme, s veľa vecami musím súhlasiť, ktoré uviedol pán kolega. Musím súhlasiť s tým, že našou úlohou zákonodarcov je aj ochraňovať akademickú samosprávu a nie snažiť sa všetko tejto samospráve nariadiť formou zákona.

    Musím povedať, že prešiel som prakticky všetkými funkciami v exekutíve vysokých škôl. Bol som prodekanom, bol som 6 rokov prorektorom univerzity a priznám sa, pre mňa tiež vlastne problémy, ktoré sú riešené v tomto návrhu zákona, neboli problémy počas mojej praxe, ktoré by bolo nevyhnutné riešiť, pretože akademická samospráva sa s nimi vedela vysporiadať. Musím povedať, že ja si veľmi ctím a chcem, aby sme si aj my ako parlament ctili túto akademickú samosprávu na vysokých školách a ctili si aj to, že vlastne aj tam je rozdelenie kvázi medzi výkonodarnou a zákonodarnou mocou, ak to môžem zjednodušiť, pretože na to sú akademické senáty fakúlt a univerzít, aby rozhodovali o tom, kto bude stáť v ich čele.

    A preto aj tá kritika, ktorá tu pred chvíľou odznela ohľadne kvality vysokého školstva, ja ju troška musím relativizovať, pretože vysoké školy majú kapacitu a majú schopnosť vlastne sa hýbať dopredu, a myslím si, že aj minimálne na príklade Univerzity Komenského to je vidieť.

    Ak sa ale vrátim k príspevku, ku ktorému sa vlastne vyjadrujem, tak musím povedať, že skutočne ja pokladám za problém v návrhu, že sa dotýka iba verejných vysokých škôl. Pretože absolútne musím súhlasiť s tým, čo spomínal aj kolega Osuský, aj keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja by som len stručne nadviazala na môjho kolegu, ktorý vystúpil v rozprave, že vedúci katedry je podľa mňa spravidla človek, ktorý je odborne aj organizačne špička z tej katedry, a preto je, si myslím, namieste položiť si rečnícku otázku, že prečo by takýto špičkový vedec, prípadne pedagóg nemohol byť dekanom a zároveň manažovať aj tú odbornú sféru? Ďakujem.

  • Reakcia na faktické - pán poslanec Štarchoň.

  • Vďaka. V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k pánovi poslancovi Fedorovi a jeho poznámke. Nuž tento návrh nerieši okrem iného štátne školy, to znamená, keď už ideme teda členiť, tak prečo len verejné, tak už dajme do toho aj štátne školy, veď tiež ten systém financovania je veľmi príbuzný.

    Ďalšia poznámka, konflikt záujmov. Ten konflikt záujmov vznikol kedy? Zákon o vysokých školách je platný desiatky rokov a doteraz nikto ani z tu zainteresovaných poslancov, ktorí sú možno už bardi, čo sa týka pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky, a nikto to nikdy neriešil. Z tohto dôvodu by som si dovolil možno povedať, či to náhodou nie je účelový návrh zákona napriek tomu, že ja ho dávam do kategórie redundantného.

    Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému za jeho naozaj fundovaný komentár. Každopádne tiež jedna poznámka. Skutočne na toto potrebujeme zákon? Má toto naozaj riešiť zákon? Nechceme ísť ešte na detailnejšiu úroveň? Každopádne ešte raz vďaka.

    Veľké ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi, s ktorým v mnohých smeroch zdieľame spoločné názory, a naozaj si myslím, že nemá význam sa odlišovať na základe politickej príslušnosti, ale predovšetkým na základe toho, či nám ide o vec a v tomto prípade aj o zlepšenie systému vzdelávania na Slovensku.

    A rovnako ďakujem aj kolegyni pani poslankyni Pčolinskej za pragmatický postoj k tej skutočnosti, ktorá tu bola prezentovaná.

    Vďaka.

  • Pýtam sa, či sa, pardon. Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja najskôr chcem veľmi poďakovať, lebo sa vám podaril taký kúsok, za 9 mesiacov sme o školstve vždy diskutovali až pred záverečnou, tak to bolo aj včera o šiestej hodine, konečne diskutujeme o školstve v normálnom čase, takže veľmi pekne ďakujem, asi to treba takto robiť.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadroval alebo vytkol iba dve veci k nemožnosti kumulovať funkciu.

    Tá prvá je, a vychádzam z toho, ak diplom zo súkromnej vysokej školy má identickú váhu ako z verejnej vysokej školy, nevidím dôvod, aby sme teda neupravovali, aj čo sa týka verejnej školy. Aktuálne už vo viacerých ohľadoch súkromné školy ponúkajú pre zamestnancov vysokých škôl lepšiu perspektívu, možno lepšie ohodnotenie, kvalitnejšie prostredie alebo lepšie pracovné podmienky a s touto novelou potom súkromná škola v podstate bude zvýhodňovaná oproti verejným. Pre mňa to je aj vytváranie určitej diskriminácie alebo znevýhodňovanie verejných škôl, medzi ktorými sú v podstate aj tie najlepšie vysoké školy na Slovensku, ktoré pôsobia najdlhšie.

    Druhá vec, ktorá pre mňa osobne je ale dôležitejšia, ja budem rozprávať to isté, čo pán Štarchoň, za čo mu veľmi pekne ďakujem, a to je rozhodovanie v tejto veci. Mne to príde, že začneme veľmi upravovať či už vysoké školstvo, alebo aj stredné, pretože včera som bol veľmi prekvapený z tlačovej konferencie z Úradu vlády, že regionálne školstvo má ísť na základe regionálneho rozvoja v podstate pod Úrad vlády. Potom nerozumiem, načo tu pripravujeme celý Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, načo sa toľko o tom rozpráva, pracuje a tisícky, alebo nie tisícky, ale stovky organizácií pripomienkujú tento Národný program, a potom príde jedno rozhodnutie, že regionálne školstvo bude centralizované. Takže pre mňa rozhodnutie, že či niekto môže kumulovať funkcie, alebo pôsobiť na vysokých školách, by malo ostať v kompetencii univerzít a fakúlt. O tomto by mali rozhodovať oni vnútorne a následne si myslím, že by mohli zverejňovať tieto veci, aby si absolventi, resp. záujemci o vysokú školu mohli vybrať, že či chcú ísť na takú fakultu, resp. univerzitu, alebo na takú.

    Preto dovoľte, aby som povedal, že predpokladám, že sa posunie asi do druhého čítania tento váš návrh, tak nebudem určite dávať pozmeňovací návrh ohľadom súkromných škôl, o čom by som veľmi rád s vami diskutoval, aby ste ho podporili a následne sa rozhodneme, ako budeme pokračovať ďalej.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Dobré ránko. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel podporiť kolegu Braňa Gröhlinga v tom, čo naznačil, a teda, že na jednej strane absolútne rešpektujem potrebu upraviť niektoré možno nie celkom v rámci praxe jasné veci, ktoré sa nám na univerzitách verejného charakteru na Slovensku dejú, na druhej strane veľmi citlivo vnímame pokusy vlády, vládnej koalície o centralizáciu školstva ako takého. Čiže, tak ako bolo naznačené, je pre nás takmer neakceptovateľné, aby sme vnucovali možno samosprávam, akademickým samosprávam niečo, s čím sa nedokážu stotožniť, alebo aby sme v rámci regionálneho školstva išli späť o niekoľko krokov, tak ako to naznačil včera pán minister školstva.

    Takže toto sú veci, ktoré budem rád, ak si vyjasníme, a takisto som v tomto prípade aj priamo zainteresovaný ako pedagóg a budem rád, keď táto novela posunie veci dopredu, ale nie dozadu, a to je aj presne to, čo asi všetci očakávame. Takže teším sa na diskusiu v druhom čítaní.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Gröhlingovi, pretože naozaj predniesol relevantné fakty, ktoré sa týkajú systému vysokých škôl na Slovensku.

  • Reakcia na faktické - pán poslanec Gröhling.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem iba povedať, že ohľadom centralizácie regionálneho školstva to vyslovil pán premiér a pán minister školstva sa k tomu ešte nevyjadril, takže ja som veľmi zvedavý a opätovne hovorím, načo tu niekoľko mesiacov ix odborníkov a organizácií pripravujú Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, keď potom jedným rozhodnutím, že celá časť regionálneho školstva prejde v podstate pod Úrad vlády, že čo sa vlastne udeje. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca, nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, ktoré vo vzťahoch k vystúpeniam v diskusii a aj v súvislosti s tým, že túto novelu vysokoškolského zákona podporujem.

    Viete, veľmi dlho trvalo, kým sa pripravil nový vysokoškolský zákon, ktorý sa schválil 1. apríla v roku 2002, to bola štvorročná etapa diskusií, ja som sa sám na nej zúčastňoval nekonečných možnože aj hádok, ujasnenia a nakoniec tento zákon spatril svetlo sveta. Tento zákon vysokoškolský má množstvo noviel. Strašne veľké množstvo noviel, čím tento zákon súčasný zneprehľadňuje, to je po prvé.

    Ale na druhej strane niektoré veci, ktoré treba akútne riešiť v oblasti vysokého školstva, treba urobiť, pretože ja nie som taký optimista, že hneď v budúcom roku bude prijatá nová novela vysokoškolského zákona. Keď som bol na ministerstve, som prišiel a prevzal som po pánovi Jurzycovi rezort a prevzal som aj veľkú časť jeho veľkej novely vysokoškolského zákona s istými zmenami, ktoré som potom odporučil, prišiel som na Legislatívnu radu vlády a tam mi povedali, že veria, že už poslednýkrát na Legislatívnej rade vlády bude zo strany rezortu predkladaná novela, že príde nový, jasný, stručný a rámcový vysokoškolský zákon, taký, aký poznáme v európskych štátoch, vyspelých európskych štátoch. V súčasnosti tento zákon platí.

    Na druhej strane si treba povedať, že tieto veci, ktoré aj pán poslanec Štarchoň spomínal, vychádzali z optiky jeho pohľadu Univerzity Komenského. Treba brať do úvahy, že na Slovensku máme 20 verejných vysokých škôl a nie na každých verejných vysokých školách sa toto deje ako napríklad na Univerzite Komenského. A ja považujem za správne, že sa tu nastavujú takéto pravidlá. A bol by som rád, keby sme to pochopili, aby sme sa zase nedostali do slepej uličky, ako som sa dostal ja ako rezortný minister, keď som predkladal návrhy novely zákona o vysokých školách v súvislosti s lietajúcimi profesormi a práve z parlamentu, dokonca z vlastných radov, odzneli názory, že sa to musí zjemniť, zjednodušiť a tak ďalej a tak ďalej, a bolo treba prijať rázne opatrenie, ktoré, žiaľ, nebolo prijaté v tejto oblasti a naďalej mnohé takéto aktivity na vysokých školách v rozpore s kvalitou vzdelávania pretrvávajú.

    Takže bol by som veľmi rád, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili novelu tohto vysokoškolského zákona, máme tu pred sebou druhé čítanie tak na výboroch, ako aj v pléne a mnohé veci sa dajú ešte sprecizovať, ale myslím si, že je to správny krok. A nenadejajme sa, že hneď v budúcom roku po schválení akčného plánu v oblasti téz, v oblasti vysokého školstva bude hneď prijatá veľká, hovorím veľká, novela vysokoškolského zákona.

    Tak na základe toho ešte raz vás prosím, aby ste túto novelu zákona podporili.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Štarchoň.

  • Ďakujem, pán poslanec Čaplovič. Naozaj, v mnohých smeroch opäť aj s vami súhlasím, každopádne má navrhovateľka tohto zákona na mysli aj potenciálne konzekvencie z toho, keby ten zákon naozaj začal platiť v tej podobe, v akej je teraz predložený? Ja musím povedať, že tento návrh si vyžaduje viaceré korekcie a minimálne z hľadiska pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ sa teda neudeje niečo iné, o čom silne pochybujem, pretože to, čo ste povedali, tak je už jasné, že tento návrh prejde do druhého čítania, tak určite budem chcieť participovať v rámci pokračovania.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Stanovisko, záverečné slovo chce mať navrhovateľka, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dôvod, prečo som nereagovala na faktické poznámky, je ten, že ich bolo pomerne veľa a veľa pripomienok bolo vznesených, takže by som to asi za dve minúty nestihla, preto mi dovoľte teraz sa pokúsiť reagovať na všetky pripomienky.

    V prvom rade za ne ďakujem, mnohé z nich boli konštruktívne a mnohé z nich sa dajú, ako aj odznelo, zapracovať v druhom čítaní a niektoré z nich aj privítam, keď sa zapracujú a máte pravdu.

    Dovoľte mi, dúfam, že som si zapísala všetko, takže budem sa snažiť reagovať na všetko, ak nie, tak ešte bude priestor potom na diskusiu.

    Prečo verejné vysoké školy? Pretože primárne mi išlo práve o hospodárenie s verejnými zdrojmi. Ale veľmi sa stotožňujem s tým, že ten titul, ktorý vyjde aj zo súkromnej školy, z verejnej alebo štátnej, má úplne rovnakú kvalitu, má mať úplne rovnakú kvalitu, preto sa nebránim tomu, aby bola táto novela zákona rozšírená a aby bol zapracovaný pozmeňujúci návrh, že bude rozšírená plošne na všetky vysoké školy.

    Čo sa týka tej definície, že "iná funkcia vedúceho zamestnanca" a prečo tam možno boli taxatívne vymenované niektoré aj zdanlivo absurdné kombinácie, aby rektor bol zároveň prorektorom alebo prodekanom? Tak na jednej strane je prípad v praxi zrovna na súkromnej vysokej škole, kde je rektor zároveň dekanom a ešte aj vedúcim katedry na verejnej vysokej škole. Ale toto názvoslovie a prečo sme to takto formulovali, priznám sa, že mi pomáhalo legislatívne oddelenie, teda legislatívny odbor ministerstva školstva. Je to práve preto, aby sa prispôsobilo názvosloviu existujúceho zákona, pretože tam sú taxatívne vymedzené niektoré funkcie, funkcia vedúceho katedry a iný vedúci zamestnanec tam nie je úplne presne uvedený, takže kvôli tomu sme sa chceli prispôsobiť vlastne zneniu, súčasnému zneniu zákona.

    Čo sa týka návratu do inej riadiacej funkcie z funkcie dekana a rektora, tak v prvom rade nevidím nejaký legitímny dôvod, prečo by mal byť tento návrat zaručený. Ale tiež pokiaľ je dopyt aj zo strany vysokých škôl alebo pokiaľ je dopyt zo strany kolegov, tak tiež nevidím dôvod, prečo by sa to nedalo zapracovať. To znamená, aby sa iná vedúca funkcia, napríklad funkcia vedúceho katedry, iba prerušila na čas vykonávania funkcie rektora alebo dekana, ktorá je nezlučiteľná s výkonom inej vedúcej funkcie, a potom po uplynutí alebo ukončení výkonu funkcie dekana či rektora by tento človek mal možnosť vrátiť sa na svoje iné vedúce miesto alebo iné vedúce zaradenie.

    Ďalej mám poznačené štátnice a študijné poriadky. Áno, študijné poriadky upravujú spravidla štátnicové komisie, ale práve toto, táto konkrétna úprava, ktorú by som chcela dosiahnuť v zákone, tak taká je len v jednom študijnom poriadku z desiatich, ktoré som si mala možnosť preštudovať, takže si myslím práve preto, že je žiadaná tá zákonná úprava. Pretože jednak to, čo majú školy v študijných poriadkoch a štatútoch, ani samy to nemusia dodržiavať.

    Čo sa týka štatútov, tak áno, jedna vysoká škola z verejných, ktoré som si pozerala štatúty, tak má zapracovanú, alebo teda konkrétne vyjadrenú nezlučiteľnosť funkcií dekana s vedúcim katedry, a aj tak ju na dvoch fakultách porušuje, takže nemyslím si práve pre toto, že ten štatútu je dostatočný a že práve preto by mali byť niektoré základné takéto morálne princípy zapracované do zákona.

    Čo sa týka retroaktivity, túto pripomienku považujem za relevantnú, vítam ju a môžme ju, samozrejme, zapracovať, ako som sa už mala aj možnosť rozprávať s reprezentantmi Slovenskej rektorskej konferencie, takže tam nevidím problém, a je to skôr nápomocná pripomienka, aby teda tí ľudí, ktorí sú momentálne vo funkcií dekana alebo rektora, to už nemuseli riešiť, ale až noví od nástupu účinnosti zákona, ktorí nastúpia do funkcie, a aby sa to týkalo až tých, aby na to boli vopred pripravení, aby vedeli, za akých podmienok do tejto funkcie idú.

    Prečo som teda nepočkala, ja som to aj hovorila na začiatku, ale môžem zopakovať, prečo som nepočkala na novelu vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Jednak, lebo si myslím, že toto sú pomerne jednoduché úpravy, ktoré sa dajú zapracovať už teraz, a jednak preto, že táto novela podľa mojich informácií má riešiť trošku iné veci, napríklad upraviť pôsobnosť Akreditačnej komisie a skôr tú filozofiu vysokého školstva, než takéto čiastkové úpravy.

    Áno, máte pravdu v tom, že nezlučiteľnosť akademickým senátom je uvedená a je teda explicitne stanovená, čo je normálne, pretože to, ako povedal pán poslanec Kresák, to by bolo, ako keby sme zlučovali výkonnú a zákonodarnú moc, takže tam je to jasné. Ale sú aj iné vedúce funkcie okrem vedúceho akademického senátu, takže preto si myslím, že je nevyhnutné toto zapracovávať.

    Zaznela aj výtka, že by to bolo narušenie akademických slobôd. No, ja by som bola veľmi rada, keby naša spoločnosť bola teraz v stave, že tí ľudia, ktorí zastávajú vedúce funkcie, si sami vedia vyhodnotiť, že keď dávam odmeny sám sebe a keď hodnotím sám seba, som sám sebe nadriadený a podriadený, tak jednoducho sa tej jednej z tých dvoch funkcií vzdám, a nemuseli by sme im to hovoriť. Je to, áno, trošku možno až hanba, že to musí byť, ale našla som desať prípadov pri nevyčerpávajúcej rešerši, kde dekan alebo rektor zastáva inú vedúcu funkciu, a považujem to, nehnevajte sa, za konflikt záujmov.

    Pán poslanec Štarchoň sa pýtal, že kedy vznikol konflikt záujmov. No zakaždým, keď tá istá osoba je v dvoch funkciách, ktoré sú vzájomne nadriadené a podriadené, a keď tá istá osoba si dáva odmenu, to je naozaj, ako keby pán minister školstva, ktorý prišiel na funkciu ministra školstva z funkcie riaditeľa sekcie vysokých škôl, si nechal aj pozíciu riaditeľa sekcie vysokých škôl a zároveň bol aj ministrom školstva. Pochybujem, že opozícia by toto nechala len tak bez povšimnutia a že by tam nevidela v tomto prípade konflikt záujmov.

    Či ja ako prodekanka som riešila na vedení. Áno, my sme to na našej fakulte na vedení riešili, podnety boli podané a boli podniknuté kroky na nápravu situácie, ale, žiaľ, na jednej fakulte napraviť si situáciu nestačí, keď tých fakúlt máme po Slovensku xy, takže preto to do zákona.

    No ešte raz by som rada zopakovala, že to rozhodne nie je mojím zámerom, vstupovať do akademickej autonómie vysokých škôl, veľmi si ju vážim a súhlasím s tým, že vysoké školy potrebujú autonómiu na to, aby vykonávali svoje poslanie. A dokonca si myslím, že hoci ten vysokoškolský zákon má nejakých, ak sa nemýlim, 78 strán, nie je jedným z tých rozsiahlejších a že by sa dal ešte skrátiť možno aj, možno aj na polovicu a nemusíme tým vysokým školám diktovať presne podmienky, ktoré majú a nemajú dodržiavať a ako sa majú správať. Ale myslím si, že hneď jedna z prvých viet vysokoškolského zákona sa odvoláva na morálne vzdelávanie a morálne princípy vo vzdelávaní, ak tieto morálne princípy nie sú dodržané, tak nehnevajte sa, ale ak nie je iný spôsob ako "donútiť" akademickú oblasť, aby ich dodržiavala, tak jednoducho to musí byť upravené zákonom podľa môjho názoru, ale, samozrejme, sa teším na diskusiu a na kompromisy, možno aj skvalitnenie návrhu zákona počas druhého čítania a počas diskusie vo výboroch.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • ... chcete zaujať? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 303).

    Prosím poslanca Martina Nemkyho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Ježíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie ako jediný do rozpravy písomne prihlásený poslanec Martin Klus za klub SaS, ktorému týmto zároveň odovzdávam slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 303.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim veľmi stručne zopakovať, čo som povedal včera tie posledné štyri minútky nášho rokovania pred tým, ako sme uzavreli našu včerajšiu rozpravu v súvislosti s týmto návrhom zákona.

    Začal som tým, že mi bolo ľúto, že sme otvorili tak vážnu tému, akou je zmena Ústavy Slovenskej republiky, štyri minúty pred siedmou hodinou a v sále bolo prítomných 17 poslancov a predsedajúci. Zdá sa, že som bol veľmi optimistický, že to dnes bude oveľa lepšie. Nie je.

    Akokoľvek vzato, spomenul som minimálne tri základné dôvody, prečo si my v klube strany Sloboda a Solidarita myslíme, že bol dobrý nápad prísť s takouto novelou. Ten prvý je, samozrejme, šetrenie verejnými financiami, pretože pokiaľ sa nám podarí zlúčiť dvoje volieb, tak, samozrejme, očakávame, že to bude mať dosah aj na verejný rozpočet. Druhý dôležitý dôvod je, že voľby, najmä voľby do vyšších územných celkov, tým získajú pravdepodobne vyššiu legitimitu, nakoľko sa očakáva, že sa zvýši účasť na týchto voľbách, keďže dnes, ako viete, komunálne voľby sú zaujímavé pre približne polovicu voličov na Slovensku, zatiaľ čo voľby regionálne, bohužiaľ, nie ani pre štvrtinu. Takže toto je tiež dobrý a pozitívny moment. No a ten tretí dôležitý moment, prečo je z nášho uhla pohľadu táto novela správna, je fakt, že takýmto spôsobom možno odradíme niektorých multifunkcionárov, pretože im bude omnoho zložitejšie vysvetľovať voličom, prečo sa uchádzajú aj o post v zastupiteľstve miestnom alebo mestskom a zároveň župnom. Respektíve o to viac, pokiaľ sa jedná o exekutívne funkcie, to znamená, že by sa niektorí primátori zároveň uchádzali aj o miesta županov a naopak. Takže toto, toto sú také tri dôležité momenty, veľmi stručne vzato, ktoré sú z nášho uhla pohľadu dôležité a správne.

    Tak ako to už býva zvykom, každá minca má dve strany a zároveň sme sa v našom klube rozprávali aj o tienistých stránkach tohto pokusu o novelu ústavy a tie si tiež podľa môjho názoru treba pomenovať pomerne jasne.

    Prvým pomerne vážnym problémom môže byť chaos, ktorý nastane v roku 2022, keď sa prvýkrát budú konať voľby do miestnej a regionálnej samosprávy spoločne. Už dnes je evidentné, že pomerne značná časť populácie nemá úplne jasno v tom, aké kompetencie má mesto, aké kompetencie má samospráva. A keďže tí, ktorí budú mať záujem byť zvolení za členov exekutívy samosprávy, to znamená za starostov a primátorov, resp. za županov vyšších územných celkov, a takisto aj poslanci jednotlivých zastupiteľstiev budú musieť svojim voličom vysvetľovať, s akým programom prichádzajú, bude nevyhnutná primeraná edukácia obyvateľstva, aby tu naozaj tento chaos nenastal.

    Ďalším vážnym problémom, a pre nás mimoriadne vážnym, je aj fakt, že voľba dnes vo vyšších územných celkoch je stále dvojkolová, pokiaľ ide o voľbu predsedov alias županov vyšších územných celkov, zatiaľ čo voľba primátorov a starostov je na Slovensku jednokolová. Bohužiaľ, na tejto schôdzi budeme riešiť tento problém novelou zákona, ktorá má zrušiť druhé kolo voľby práve županov vyšších územných celkov, ale nerieši nejakým spôsobom to, že akým spôsobom by sme sa mohli postaviť úplne opačne k tejto situácii a že by sme teda v roku 2022 mohli mať, naopak, dvojkolovú voľbu starostov a primátorov.

    Pre nás v strane Sloboda a Solidarita je totiž neakceptovateľné, aby sme v rámci väčšinového princípu od dvojkolovej voľby ustúpili. Ja sa k tejto téme budem osobitne vyjadrovať v rámci novely, ktorú nám kolegovia predkladajú o dva body ďalej, takže nebudem teraz rozoberať aj z hľadiska možno politologického, prečo je veľmi dôležité, aby pri väčšinovej voľbe zostala zachovaná dvojkolovosť.

    Preto sme sa v klube strany Sloboda a Solidarita rozhodli, že tento návrh zákona, keďže je to ústavný návrh zákona, radi podporíme, ale len za podmienky, že sa návrh o dvojkolovej voľbe a jej zrušení pre vyššie územné celky z rokovania stiahne alebo aspoň v rámci prvého čítania neprejde do druhého čítania. Potom si vieme predstaviť, že doplníme naše hlasy k tejto novele ústavného zákona. A prečo konkrétne? K tomu sa veľmi rád dostanem pri inom bode.

    Je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú treba spomenúť, keď som hovoril na začiatku o šetrení verejných financií, sú tu aj určité technikálie, ktoré s tým súvisia, napríklad tie, ktoré súvisia s jednou volebnou komisiou, ktoré súvisia s uzatváraním urien a ich bezpečnosťou, prepočítavaním hlasov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bol by som veľmi rád, ak by v rámci ďalšieho bodu programu, ktorý má tieto technikálie vysvetliť, nám navrhovatelia veľmi detailne porozprávali o tom, ako si celý tento proces predstavujú, pretože ak sa tento nedoladí do adekvátnej podoby, tak práve ten prvý bod programu, to šetrenie verejnými financiami, môže byť pomerne vážnym problémom.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pán poslanec Uhrík, nech sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, takže... S faktickou? Takže dvaja, nech sa páči, dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže pán poslanec Krajniak ako prvý, keďže bol prihlásený včera, prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Klus, povedali ste už včera v rozprave dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť.

    Prvá bola, že je hanbou pre Slovensko, že sa na eurovoľbách zúčastnilo iba niekoľko percent slovenských občanov. Myslím si, že sa v tomto veľmi mýlite. Je to hanbou pre Európsku úniu, že nedokázala absolútne žiadnym spôsobom presvedčiť slovenských občanov, že má nejakú relevanciu. A je to aj dôkazom toho, že naši ľudia nie sú hlúpi a veľmi dobre si uvedomujú, že Slovensko má v Európskom parlamente 1 % poslancov. To znamená, reálne v Europarlamente Slovensko nevie ovplyvniť nič. A práve preto je strašne dôležité, aby sme neposúvali ďalšie a ďalšie kompetencie do Bruselu, ale aby sme si zachovávali slobodu rozhodovania v čo najširšom okruhu otázok.

    Práve preto my nepodporujeme a zásadne odmietame to, čo navrhuje pán premiér, aby Slovensko bolo v tom najužšom jadre európskej integrácie a čo sa bude integrovať, pri tom Slovensko musí byť. Naopak, myslím si, že toto by bola pre Slovensko najhoršia stratégia, lebo by to znamenalo, že nebudeme postupne už vedieť ovplyvniť v Európskej únii takmer nič, ak sa budeme vzdávať svojho práva veta, nebudeme môcť slobodne rozhodovať o svojom osude.

    Mýlite sa aj v druhej otázke, povedali ste, že tento ústavný zákon umožní šetriť peniaze daňových poplatníkov, pretože sa voľby do krajov a obcí a miest budú konať v jeden deň. Je to práve naopak a v rozprave vystúpim a vysvetlím vám prečo. Tento zákon v skutočnosti požaduje viac finančných prostriedkov, ako sme to mali doteraz.

  • Pán poslanec Uhrík, poprosím, prihláste sa. Nech sa páči.

  • My v Ľudovej strane Naše Slovensko považujeme túto iniciatívu za dobrý nápad, skutočne neexistuje žiadny logický argument, prečo by sme mali byť proti.

    Čo sa týka vystúpenia pána Klusa, tak ja navrhujem, aby teda v budúcnosti prišli s nápadom na zlúčenie aj prezidentských volieb a eurovolieb, pokiaľ to majú v programe a pokiaľ to majú už nejakým spôsobom pripravené, my to veľmi radi podporíme, na rozdiel od nich my za ich návrhy dokážeme zahlasovať, pokiaľ sú rozumné.

    A to je všetko. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prihláste sa. Pán poslanec Klus s reakciou.

  • Tak. Ďakujem veľmi pekne aj za vaše pripomienky, páni kolegovia.

    Čo sa týka eurovolieb a to, či je to hanba pre Slovensko alebo pre Európsku úniu, ja by som povedal, že oboje v tomto prípade. Súhlasím s vami, že Európska únia dlhodobo zlyháva, aj pokiaľ ide o vysvetlenie napríklad kompetencie Európskeho parlamentu a toho, čo tam vlastne poslanci robia. O to viac sa teším jedinému dobrému návrhu v rámci novely rokovacieho poriadku, že tu budeme mať možnosť vypočuť si poslancov Európskeho parlamentu. Doteraz som to považoval za veľmi neštandardné, že nemali vlastne ani prístup do sály, hoci teda na výboroch sa nám z času na čas objavili. Takže toto s vami súhlasím a verím tomu, že aj to môže byť jedna z ciest, ako prípadne zvýšiť záujem verejnosti o voľby do Európskeho parlamentu.

    Pravda je ale aj taká, že musíme začať sami od seba a naozaj vo veľkej miere treba vysvetľovať ľuďom napríklad aj to, čo ste možno nie celkom správne poňali vy, že naši poslanci tam nezastupujú Slovenskú republiku, ale jednotlivé politické frakcie, čo tiež možno nie je najsprávnejší prístup a môžme z hľadiska možno politologického na túto tému veľmi odborne porozprávať, ale pri novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má zlučovať voľby komunálne a regionálne, na to momentálne nie je priestor. Rovnako ako nie je priestor vysvetľovať si, aké kompetencie má dnes Európska únia a suverénne štáty. Na to bude priestor pri inej otázke, ktorú budeme riešiť ešte v rámci tejto schôdze.

    No a čo sa týka kolegu Uhríka, tak tam len toľko, že máme to pripravené. Veľmi rád sa prípadne aj s vami na túto tému porozprávam. Faktom ale je to, že my sme pomerne jasne zdôvodnili, niektorí, prečo nemôžme hlasovať za vaše návrhy zákonov. Čiže keď sa niektoré body z vášho programu prestanú objavovať ako relevantné, potom môžme diskutovať na túto tému.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna... Traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

  • Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v nasledujúcom príspevku poukázať na to, že tento návrh zákona neprinesie ani úsporu verejných financií a je otázne, či zvýši volebnú účasť. Tento zákon považujem za obyčajný útok na čoraz narastajúcejšiu a vzrastajúcu silu nezávislých kandidátov v regionálnych voľbách.

    Keď pán Glváč v máji tohto roku prvýkrát hovoril o zjednotení dňa volieb konania komunálnych a volieb do vyšších územných celkov, dalo sa to vnímať ako podnet na začatie verejnej diskusie, keďže ide o ústavný zákon. Ani v najhoršom by mi nenapadlo, že skutočne takýto radikálny zákon už v novembri budeme prerokovávať a zvlášť ústavný zákon pred poloprázdnou sálou.

    Jedným z hlavných argumentov predkladateľa tejto novely bolo, že zjednotenie volieb prinesie úsporu verejných financií. Ako však ukazuje ďalej dôvodová správa, žiadna úspora sa konať nebude, pretože voľby sa budú musieť v prípade schválenia jeho návrhu sčítavať dva dni. Navyše bude potrebné vyššie nasadenie polície, aby počas noci strážila volebné urny pred manipuláciou. V konečnom dôsledku tak bude potrebné vynaložiť oveľa vyššie úsilie na organizáciu takýchto volieb. Aj keby došlo k úspore financií, bude to zanedbateľná čiastka oproti sumám, ktoré lietajú v každodenných kauzách tejto vlády. Nerozumiem, prečo sa snažíme šetriť na voľbách, na jedinom mocenskom nástroji občanov tejto krajiny.

    Ďalším argumentom je zvýšenie záujmu o voľby do vyšších územných celkov. Aj tento efekt je však veľmi otázny. Vyššia volebná účasť pri konaní oboch volieb naraz je iba zbožným želaním predkladateľov tohto ústavného zákona. A nie je zatiaľ podložená žiadnym konkrétnym príkladom alebo scenárom, prečo by sa takto malo stať. Je to dôkaz o odtrhnutosti politických elít od reality. Lebo nízka volebná účasť do vyšších územných celkov možno nevyplýva z nezáujmu občanov. Nízka volebná účasť môže vyplývať práve z toho, že sme vytvorili umelé celky, s ktorými sa regióny a ľudia z regiónov nikdy nestotožnili. Nízka volebná účasť vyplýva z toho, že občania nevedia, netušia o kompetenciách vyššieho územného celku alebo ich považujú za málo dôležité. V tejto oblasti nám chýba ešte osveta. Riešením zvýšenia volebnej účasti do vyšších územných celkov je preto buď zmena ich členenia, alebo ich kompetenčné posilnenie, alebo, po tretie, dôraz na vzdelávanie, čiže osvetu občanov o význame vyšších územných celkov.

    Určite však nie je riešením chaos, ktorý nastane pri konaní dvoch typov volieb v jeden deň. Občania budú mať problém identifikovať, ktorí kandidáti kam kandidujú. V konečnom dôsledku budú ľudia ešte viac zmätení, že týmto návrhom docielime nie zvýšenie účasti vo voľbách do vyšších územných celkov, ale zníženie do komunálnych volieb. Tento chaos bude vyhovovať najviac silným politickým stranám, ktoré sa spoliehajú na svoju značku a nie na kvalitu jednotlivých kandidátov.

    Táto novela je teda snahou presadiť sa na úkor čoraz silnejších nezávislých kandidátov. Práve pre nezávislých kandidátov bude teda mimoriadne ťažké pri takomto systéme konania volieb presadiť sa. Nezávislí nemajú výhodu politickej značky. Musia presviedčať voličov najmä svojou kvalitou, obsahom, témou. Počas volebnej kampane musia fixovať voličov na svoje meno, predávať tvár, svoje schopnosti. Teraz do tejto nevýhodnej štartovacej pozície nezávislých kandidátov pribudne aj nutnosť vysvetľovať, do ktorého zastupiteľstva vôbec tento kandidát kandiduje.

    V Banskej Bystrici napríklad kandidovalo v posledných voľbách do VÚC 62 takýchto kandidátov, do mestského zastupiteľstva 225 kandidátov v štyroch volebných obvodoch. Dovedna sa domieša takmer tri stovky kandidátov. Ktorý pracujúci občan, nepolitik, má čas počas dvoch týždňov trvania kampane naštudovať toľko volebných profilov a volebných programov?

    Tento návrh teda považujem za reakciu na silnejúcu pozíciu nezávislých kandidátov a vzrastajúci podiel nezávislých kandidátov v obecných, mestských zastupiteľstvách a zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Je to reakcia tradičných strán na silnejúcu občiansku spoločnosť. Tá si rokmi čoraz viac uvedomuje, že k tomu, aby zmenila svet okolo seba, nepotrebuje politické strany, ktoré ich zväzujú v rozhodovaní. Že môžu svet meniť okolo seba sebou samými, svojím vlastným občianskym prínosom, občianskym aktivizmom.

    Práve toto je hlavným cieľom zákona. Sťažiť voličovi orientáciu vo voľbách. Cieľom je zvýhodniť tých, ktorí budú mať značku politickej strany. Tá si čoraz viac uvedomuje, že znížiť vplyv nezávislých kandidátov je momentálne v jej silách, pretože je vo väčšine.

    Tento návrh zákona je teda útokom na občiansku spoločnosť a na nezávislých kandidátov. Pod rúškom falošného šetrenia verejných financií a domnelého zvyšovania volebnej účasti. Preto prosím všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov tohto parlamentu, aby ho nepodporili.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keď som hovoril vo svojom úvodnom príspevku o tom, že očakávame vyššiu volebnú účasť, tak to, samozrejme, aj súvisí s tým, že keď máme mať jednu komisiu rovnako tak pre miestne, ako aj regionálne voľby, no neviem si predstaviť toho občana, ktorý by odignoroval to, že dostane dva hlasovacie lístky, jeden komunálny, jeden regionálny, keď ho už raz držím v ruke, tak pravdepodobne zahlasujem. Je to štandard v mnohých krajinách sveta, západnej Európy, Spojených štátov amerických. Dokonca mal som možnosť zúčastniť sa takých volieb ako pozorovateľ v Kanade. Takže tam ten predpoklad, že sa zvýši volebná účasť, je pomerne veľký.

    A z tohto som vychádzal, aj keď sme hovorili o tom, že sa má znížiť náklad, pretože najväčšiu čiastku pri voľbách vždy tvorí práve vyplatenie členov komisií. No a keď sa vychádza z toho, že tu bude jedna komisia, tak očakávam, že tam nastane nejaká úspora. Ale o to viacej sa teším na príspevok kolegu Krajniak, ktorý má pripravených hneď niekoľko faktov, ktoré to tak celkom nevidia a môžu to pomerne jasne vyvrátiť. Takže čakám ešte v tejto súvislosti zaujímavú diskusiu.

    Nedá mi však nezareagovať na jednu z dôležitých pripomienok pani poslankyne Dubačovej, ktorá hovorila o tom, že tu máme umelé celky. Na tom sa asi zhodneme takmer všetci v tomto pléne. Tých osem krajov, tak ako ich svojho času navrhol ešte Vladimír Mečiar pre štátnu správu, to bolo jedno veľké nešťastie, že sa nám podarilo pretaviť do samosprávy, s ktorou sa jednoducho občania nestotožnili.

    Sú tu teda tie možnosti, ktoré naznačila zmena členenia, vysvetľovanie kompetencií, alebo potom sa bavme ešte o inej možnosti, a to je úplné zrušenie krajov a prejsť možno na systém municipalizácie, tak ako sa to podarilo v škandinávskych krajinách.

    Ja len pripomínam, najmä kolegom zo strany SMER - sociálnej demokracie, že práve v roku 2013 pred týmito voľbami, ktoré tak zarezonovali Slovenskom, hovorili o tom, že toto je téma, ktorú treba otvoriť. Nestalo sa. Otváram dnes iné témy. Takže moja pripomienka pre nich v tejto súvislosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pani poslankyne Dubačovej len toľko. Podľa môjho názoru účasť občana na voľbách raz ročne je tým absolútnym minimom. A mali by sme pracovať na tom, aby sme spoločnosť naučili podieľať sa aspoň takýmto spôsobom na správe vecí verejných a nie vymýšľať spôsoby, ako ľudí ešte viac odrezať od politiky a použiť na to taký chabý argument, že voličská účasť je slabá. To nie je vina ľudí. Presvedčme ich, že to má zmysel. Na to by sme sa mali sústrediť. Lebo nakoniec sa môžeme dopracovať k situácii, že spojíme rovno všetky voľby dokopy, aby sme ušetrili.

    A dvakrát podčiarkujem, čo povedala, že je to o vzdelávaní ľudí už od tých vlastne mladých, aby sa viedli k aktívnemu občianstvu. Neviďme to ako prekážku. Berme si to ako spoločný cieľ.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubačová bude reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať za obidve faktické poznámky pánovi kolegovi Klusovi. Pravdepodobne to, čo to teraz povedal pán kolega Sopko, že naozaj nám chýba osveta a vzdelávanie k aktívnemu občianstvu, k tomu, že človek sám svojím pričinením môže zmeniť svet, veci verejné. A to je veľmi dôležité. K tomu určite raz dospejeme, ale zatiaľ si nemyslím, že sme v tom štádiu. Preto som presvedčená, že toto je zákon, ktorý naozaj má utlmiť čoraz vzrastajúcejšiu silu nezávislých kandidátov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Po dohode poslancov vystúpi najprv pán poslanec Budaj. Ale predtým ešte ako, pán poslanec, nech sa páči, ale predtým ako vystúpite, dovoľte mi, aby som privítal žiakov Základnej školy v Stupave, na balkóne. Vitajte.

  • Dobrý deň, žiaci, teda, poslankyne a poslanci Národnej rady, žiakov je tu ale viac než vás, zato som začal žiakmi.

    Dámy a páni, novela patrí k tým, ktorým nová moc mení pravidlá hry. Včera sme tu už po ixtýkrát rozprávali o inej novele, ktorou sa menili pravidlá hry tu, poriadok v Národnej rade. Teraz sa menia pravidlá hry nadchádzajúcich najbližších volieb, župných volieb. Na Slovensku je to tak, že pravidlá hry sa málokedy iba menia v prospech verejného záujmu. Spravidla tí, ktorí sa dostanú k moci, začnú čoskoro uvažovať, či by si tú moc nestabilizovali, nespevnili nejakou zmenou pravidiel.

    Nebudem obnovovať diskusiu o rokovacom poriadku, ale tam je to veľmi pekne vidieť, v tom rokovacom, pri rokovaní o rokovacom poriadku opozícia upozorňovala, ako by mohli vyzerať, špeciálne dlho o tom hovoril kolega Dostál, ako by mohli vyzerať zmeny rokovacieho poriadku, ak by ich navrhovatelia mali na prvom mieste na pamäti verejný záujem. Že by poslanci mohli robiť prieskumy, že by mohli zriaďovať vyšetrovacie komisie a že teda vyšetrovať a preskúmavať v tomto štáte je čo, o tom, verím, že nepochybujú poslanci ani koalície, ani opozície. Predsa ale rokovací poriadok má celkom iné priority, to znamená, nerovnovážne poškodiť mieru pôsobenia poslancov opozície. To je cieľ utilitárny, chápem, že koalícii sa nepríjemne počúvajú argumenty a kritika, no a tak sa rozhodli, že to skrátia, že to obmedzia, že zavedú pokuty, zakážu to či ono. O tom sme veľa hovorili a teraz by som sa chcel vrátiť k zákonu, ktorý preberáme.

    Na pohľad dokonca poslanec, opozičný poslanec Klus v ňom videl pozitíva, no mohli by byť a mohli by sa hľadať, ak by výrazne neprevažovala znovu politická utilitarita. Čiže súčasná väčšina nám aj týmto zákonom čosi odkazuje. Tak ako rokovacím poriadkom, zmenou rokovacieho poriadku nám odkazuje, že fakt ju znervózňujú tie kritické slová. A fakt to súčasné vedenie parlamentu jednoducho alebo súčasné zbory koalície jednoducho nevedia znášať a museli pristúpiť k zákazom, k represiám, k pokutám. To je odkaz, ktorý treba povedať nahlas, lebo toto je obsahom zmeny rokovacieho poriadku.

    Čo je odkazom ale za touto zmenou? Čo je za ňou, aký odkaz? Šetrenie peňazí? Nie, nie. Skúsme nájsť, čo vlastne nám chcú autori povedať.

    Zákon o novele ústavy, ktorou sa zmenia pravidlá voľby do župy nám hovorí:

    Za prvé nám to hovorí SMER teda, ktorý je dominantný v tejto koalícii a ten nám odkazuje, že musí dať nejakú tú župu jednému zo svojich koaličných partnerov. Zákon je pripravený tak, aby túto župu mali šancu získať.

    Za druhé nám hovorí trochu novinku, zato, hovorí nám novinku, že sme sa dohodli pomôcť Banskobystričanom ku kontinuite moci v ich župe. Nech sa to tam nenarušuje, nám sa páči táto strana, ktorá tam vládne. Páči sa nám, sme s tým spokojní, vyhovuje nám to.

    A napokon hovorí nám tretí odkaz, ktorý je z nich najzávažnejší, ak doteraz bola anomália v tom, že primátori a starostovia sa volili napriek tomu, že je to väčšinová voľba v jednokolovej voľbe, čo je nesystémové, preto pri väčšinovej voľbe je logické, že musí prísť k druhému kolu. Inak sa dá manipulovať s počtom kandidátov. Ak vy ste doterajší primátor, máte malú podporu, 20-25-percentnú, tak ale stačí, ak proti vám bude kandidovať desať povedzme aj vami iniciovaných kandidátov a vy tie voľby s prehľadom vyhráte.

    V blahej pamäti Ján Slota takto vyhrával v Žiline voľby celé roky. Samotných tých kandidátov si vybral, po voľbách ich odmenil, tých protikandidátov. Na pohľad vyzerali, že s ním nič nemajú, až po voľbách dostali vysoké funkcie.

    Táto metóda je notoricky známa, každý vie, že jednokolová voľba ponúka príležitosť k takejto manipulácii. Čiže roky sa už čaká, kedy sa, kedy sa aj primátorská, starostovská voľba ako väčšinová voľba systémovo prispôsobí pravidlám väčšinových volieb, čiže stane sa dvojkolovou tak, ako je voľba župana. A čo sa nám deje? A tak ako je voľba župana a voľba prezidenta, to sú všetko voľby väčšinové, kde kandiduje kandidát proti kandidátovi, nie kandidátka, ale kandidát menovite a takisto prebiehajú aj voľby komunálnych poslancov a župných poslancov, pretože aj tých ľudia krúžkujú. A tu sa deje presne opak. My nejdeme smerom k demokratickému systému väčšinovej voľby, čiže k dvojkolovej voľbe aj u primátorov, ešte raz, máme ich tri - prezident, župani a komunálni predstavitelia, čiže primátori a starostovia. My nejdeme smerom k tomu, a jedna je nesystémová, primátori a starostovia, my nejdeme k tomu, že opravíme túto nesystémovú voľbu, ktorá je, ako som to opísal, ľahko manipulovateľná. Nie. Tu je návrh, že, naopak, urobíme aj ďalšiu voľbu nesystémovou a ľahko manipulovateľnou. Lebo nám to momentálne vyhovuje. Verejný záujem nás nezaujíma, že vlastne občania budú nakoniec žiť pod politikmi, ktorí budú mať silne menšinovú podporu, ich demokratická legitimita bude veľmi nízka.

    Lebo poľahky sa dneska napríklad v Bratislave stane, že primátor má podporu zhruba iba desatiny počtu obyvateľov, ktorí tu žijú. Lebo je jednokolová voľba. Ak sa dostatočne rozprsknú hlasy, tak pri jednokolovej voľbe naozaj môžte mať čelného predstaviteľa územného celku alebo veľkého mesta, alebo každej obce, ktorý má vlastne nízku volebnú legitimitu, nízku demokratickú legitimitu. Nestojí za ním väčšina obyvateľstva toho celku, do ktorého je zvolený, nad ktorým on vykonáva verejnú moc. A to je bezpochyby nežiaduce. My chceme, aby sa ľudia stotožnili a stotožnili aspoň v okamihu voľby s tým predstaviteľom, ktorý má nad nimi a v ich mene vykonávať verejnú moc. Tu ale ideme opačne. Aj ten pilier, ktorý bol doteraz v župných voľbách, kde táto demokratická moc bola volená v dvoch kolách, ideme podraziť a chceme teda, aby aj v župách sa stávalo, že župan bude reprezentantom drvivej menšiny voličov.

    Kedysi bol jeden taký slávny prejav, ktorému sa hovorilo, že "slyšel trávu růst", predniesol ho Petr Pithart a ja by som teraz v tejto chvíli chcel sa priznať, že aj ja počujem isté náznaky, v českom jazyku slyšeti trávu růst znamená počuť ešte nevidené náznaky, ešte nevyslovené iniciatívy. V tejto chvíli aj ja vidím v tomto návrhu, a poviem to veľmi otvorene, jasný náznak podraziť aj pilier prezidentskej voľby, mať jednokolovú voľbu. To bude finále tejto iniciatívy a možno, možno tomu predísť aj tým, že budeme o tom hovoriť nahlas. V každom prípade, v každom prípade zrušiť dvojkolovú voľbu. Namiesto toho, aby sme dvojkolovú voľbu zaviedli aj u starostov a primátorov, je nesystémový, účelový krok, ktorým chce súčasná vládna koalícia dosiahnuť isté politické ciele a nedbá na demokratické a verejné ciele, ktorým by jednoznačne, ak by o ne dbala, bolo, aby, naopak, zaviedla dvojkolovú voľbu do primátorského a starostovského sveta, aby v komunálnej politike nám v mestách neboli za primátorov a starostov ľudia, ktorí nemajú za sebou hlasy väčšiny voličov, ktorí prichádzajú voliť.

    Dámy a páni, veľmi rád by som bol, keby sme robili systémové kroky, ktoré napríklad spoja niektoré termíny volieb. Vôbec nemám námietku, najmä ak by sa tie jednotlivé témy tých volieb takpovediac nebili, aby sa dala viesť kampaň, a to v prípade napríklad regionálnych a miestnych volieb sa do istej miery dá. Áno. Možno je to aj jediný prípad, kde sa to dá. Po tejto stránke ja nemám zásadnejších námietok, že či to je finančne úspora alebo strata, to sa asi vyjadria iní, touto oblasťou som sa nezaoberal. Pretože ak veci by smerovali k zlepšeniu demokracie, tak tu prínosy alebo straty by sa nemali hodnotiť úplne na prvom mieste. Nejde o také vysoké prostriedky a proste, ako hovorí okrídlené, okrídlené príslovie, demokracia proste niečo stojí, diktatúra je lacnejšia. Ale ak máme robiť krok, ktorý ide proti verejnému záujmu zlepšiť reprezentatívnosť volených zástupcov, zlepšiť ich demokratickú legitimitu, ak tento návrh by ju zhoršoval...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, naozaj sa ospravedlňujem, že vás prerušujem, ale hovoríte k inému bodu, my prerokovávame ústavný zákon o predĺžení funkčného obdobia a vy stále rozprávate o jednokolových voľbách, prepáčte, jedenásť minút.

  • Áno, tak potom sa ospravedlňujem. No ale to sa, to sa bude hodiť, hej? (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Ako komu.")

    Dobre, dobre. Myslím, že ale všetci zúčastnení v sále aj vrátane vás, pán predkladateľ, vedia, o čom som hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia.

    Pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Budaj, napriek tomu, že ste hovorili k nesprávnemu bodu, to vám nevyčítam, ale, pán poslanec Budaj, môžem? Mám trošku takú, takú výhradu voči metodike vášho uvažovania, vašej argumentácie. Ten argument o Banskobystrickom samosprávnom kraji mi príde totálne irelevantný a mimo, mimo zorného poľa, pretože de facto sám priznávate, že volebný systém treba upraviť tak, aby minimalizoval práve naše vyhliadky na víťazstvo. Ja neviem, či tie vyhliadky máme, alebo nemáme, tomu sa teraz nechcem venovať, ale odmietam tú samotnú pointu upravovať volebný systém tak, aby niekomu vyhovoval alebo nevyhovoval. Pripomína mi to potom argumentáciu aj pána generálneho prokurátora Čižnára, ktorý takisto do svojich úvah o rozpustení našej strany zakomponoval práve ten argument o tom, či nám to nejakým spôsobom zvýši preferencie, alebo nezvýši.

    Opäť, ja sa nechcem vyjadrovať k tomu, či naša strana má byť rozpustená, alebo nemá, podľa mňa, samozrejme, nemá, lebo nič neporušujeme, ale už len samotná úvaha o tom, že generálny prokurátor rozmýšľa politicky, mi pripadá nekorektná.

    Takisto mi to pripomína argumentáciu mainstreamových médií, ktoré vyzývajú na rešpektovanie výsledkov demokratických volieb napríklad v Spojených štátoch amerických v závislosti od toho, či ľudia volia tzv. zodpovedne. Pričom, samozrejme, novinári sami seba maľujú na stenu, keď hovoria o tom, kto bude rozhodovať, čo je a čo nie je zodpovedná voľba.

    Čiže tá moja výhrada je teda najmä v tom samotnom princípe vašej argumentácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Pán poslanec Budaj, hovorili ste jedenásť minút, z toho tri minúty o rokovacom poriadku. Ja ďakujem predsedajúcemu, že vás upozornil, že sa bavíme možno o inom zákone, ako ste mysleli, bavíme sa o zákone, teda o predĺžení funkčného obdobia poslancov a predsedov vyšších územných celkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja som mal v pláne povedať v podstate to isté. Určite sa komplexnejšie vyjadríme k návrhu zákona o zrušení druhého kola volieb predsedov vyšších územných celkov. Takže len aby sme nemiešali teraz možno hrušky s jablkami.

    Hoci uznávam, presne ako povedal pán poslanec Budaj, že to veľmi úzko súvisí, a chcem podporiť jeho myšlienku, že na rozdiel od, tak ako som naznačil aj v rozprave, na rozdiel od rušenia druhého kola do VÚC-ky sme sa mali radšej zaoberať o zavedení druhého kola pre mestá a obce.

    Ďakujem pekne.

  • Ja sa rovnako chcem vyjadriť, pokiaľ by som viacej možno k tomu ďalšiemu návrhu zákona, ktorý bude, ale osobne mám za to, že je logické a správne spojiť voľby prezidentské a voľby do Európskeho parlamentu vzhľadom k päťročnému cyklu, to znamená 2014, 2019. A pri jednokolovej forme voľby do VÚC ako umelých štruktúr bude táto forma vyhovovať skôr prevažne silným kandidátom koalície a zrejme menšiny.

    A čo sa týka tých nákladov, si myslím, že pri jednokolovej voľbe je dnes otázne a diskutabilné, pretože treba počítať s dvojnásobným počtom členov komisií a možno dneska ešte neurčenými nákladmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte raz sa ospravedlňujem, ja som myslel, že naozaj je tá rozprava zlúčená, pretože to je veľmi spolu súvisiace, veľmi spolu súvisiace, ak nie je, tak podľa mojej mienky mala byť, pretože takou salámovou metódou raz meniť volebné obdobie a potom vlastne prísť k tomu, čo s tým mimoriadne súvisí, však iste aj poslanci si to pri hlasovaní dajú dohromady.

    Inak nevidím dôvod reagovať na žiadnu pripomienku.

    Naozaj, ten návrh smeruje k tomu, že sa zníži legitimita voleného zástupcu alebo predsedu VÚC, pretože nebude sa môcť v druhom kole k nemu, nebudú sa môcť v druhom kole k nemu vyjadriť občania, ktorí by sa inak vyjadrili. A príde to, dostaneme sa k situácii, v ktorej, v ktorej budeme mať nižšiu, nižšiu legitimitu volených zástupcov. A to je, to nie je cieľ žiadnej novely.

    Čiže spájanie, ak navrhujete spájanie termínov a veľmi dobre vieme, že nenavrhovali by ste ho, ak by ste nemali presvedčenie, že máte dohodu o spomínanej zmene volebného zákona, tak treba hovoriť naraz o celej problematike.

  • Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, najskôr by som chcel informovať vládnu koalíciu aj opozíciu o tom, že podľa posledného prieskumu FOCUS-u už by vládna koalícia nenazbierala vládnu väčšinu po prepočte na počet mandátov. SMER klesol o ďalšie 4 %, ako povedal jeden náš poslanecký asistent: "SMER padá, želajte si niečo."

    Teraz by som chcel prejsť k tomu, čo podľa mňa hlboko súvisí s touto novelou ústavného zákona alebo s týmto ústavným zákonom, a to je práve, akým spôsobom to navýši počet finančných prostriedkov na zorganizovanie takýchto spoločných volieb.

    Pani poslankyňa Dubačová sa zmýlila, keď povedala, že v skutočnosti tie komisie budú musieť zasadať dva dni. Ony v skutočnosti budú musieť zasadať tri dni, pretože v noci, jeden deň budú pri voľbách, v noci zo soboty na nedeľu budú spočítavať hlasy, v nedeľu sa, hlasy do obcí a miest, v nedeľu sa vyhlásia výsledky do obcí a miest. A podľa navrhovaného volebného zákona až tretí deň, čiže v pondelok sa budú spočítavať hlasy pre kraje, čo ale znamená, že okrem tej odmeny za účasť vo volebnej komisii, alebo teda v okrskovej volebnej komisii bude musieť štát vyplatiť pre týchto ľudí aj náhradu mzdy, pretože si budú musieť na pondelok zobrať dovolenku. Takže finančné prostriedky sa navýšia, neušetria, ale budú potrebné vo väčšej miere, ako boli doteraz.

    Druhý problém je v tom, že ak chceme šetriť finančné prostriedky, v skutočnosti týmto ústavným zákonom by sme mali zrušiť VÚC. Zrušme VÚC, nebudeme musieť riešiť zlúčenie alebo nezlúčenie volieb, zrušme VÚC. Školy presuňme na mestá, cesty presuňme na štát. A všetci budú spokojní.

    A ešte aj účel zákona, aby jednoducho sa podporila vyššia volebná účasť pri týchto voľbách tým, že ich spojíme s voľbami, kde ľudia majú pocit, že o niečo ide, no veď to je riešenie následku a nie príčiny. Príčina je, že ľudia neakceptujú kraje tak, ako sú. Nezžili sa s nimi, nemajú pocit, že robia niečo, čo je pre nich zmysluplné. Tak zrušme to, čo nie je zmysluplné, to, čo ľudia nepovažujú za svoje, a presuňme tie kompetencie na obce a mestá, tie, ktoré sa dajú, a zvyšok presuňme na štát.

    To isté platí aj k tomu, ešte sa vyjadrím k pánovi kolegovi Klusovi, to isté platí aj o tých európskych voľbách. Ak máme nízku volebnú účasť pri eurovoľbách, tak ich zrušme tým, že zrušme Europarlament. Europarlament je úplne zbytočný. Európska únia by mala fungovať tak, že by to mala byť dohoda vlád a národných štátov a Európska komisia nech je vykonávajúcim úradníckym zborom, ktorý vykonáva dohodnutú vôľu národných štátov. Európsky parlament absolútne na nič nepotrebujeme. Je to, nehnevajte sa, pre mňa iba taký zbor európskych darmožráčov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne opäť raz za slovo. Tu naozaj je dôležité povedať, že niektoré tie obavy, ktoré predniesol pán poslanec, možno sú opodstatnené, takže to bude ďalší bod programu, ak tomu ja správne rozumiem, kde vysvetlíte technikálie tohto návrhu zákona. Takže vás potom prosím, aby ste veľmi detailne zaujali postoj aj k tej veci, ktorú naznačil pán poslanec, lebo veľmi úzko to súvisí s tým, čo sme spomínali hneď na začiatku, a teda do akej miery naozaj ušetríme verejné prostriedky pri zlúčení týchto volieb, čo je pre našu stranu pomerne dôležitý faktor, či podporiť, alebo nepodporiť tento návrh zákona.

    Ale opäť pripomínam, sme pripravení tak urobiť len za predpokladu, že nepôjdeme do antisystémového kroku zrušenia druhého kola. Čiže to by bolo takisto možno dobré si vyjasniť ešte pred hlasovaním, do akej miery by ste prípadne boli ochotní začať celospoločenskú, a teda aj s opozíciou diskusiu na tému zavedenia druhého kola voľby pre mestá a obce, alebo prípadne aspoň diskusiu o nezrušení druhého kola pre vyššie územné celky.

    A ešte veľmi stručne k tomu, čo spomínal pán kolega pri zrušení Európskeho parlamentu. Viete, keď sledujete vývoj európskej integrácie od roku 1986, teda od jednotného európskeho aktu, tak v podstate každou ďalšou zmenou sa hovorilo o nedostatku demokracie, tzv. demokratickom deficite. To sa malo riešiť tým, že sa posilňovali kompetencie Európskeho parlamentu. Dnes Európsky parlament má výrazne vyššie kompetencie ako na začiatku vzniku Únie, teda od Maastrichtu počnúc. No a povedať teda takto otvorene, že táto inštitúcia je zbytočná, sa mi nezdá celkom seriózne ani korektné. Môžme sa baviť o kompetenciách Európskeho parlamentu, ale zrušiť jedinú demokratickú a priamo volenú inštitúciu Európskeho parlamentu, to už je trošku, trošku silná káva. Ale veľmi rád sa s vami o tom porozprávam napríklad na eurovýbore.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Krajniak, no čakal som viac, nie že teda pri ústavnom zákone budete komentovať nejaké prieskumy. Bol by som možno rád, keby sa vrátime k téme a neodbočujeme od témy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som možno len doplnil kolegu Klusa, že nielenže možno, ale celkom určite naozaj tieto otázky treba zvážiť. Ja by som len doplnil, že sa to netýka nielen času a vynaloženia nákladov, ktoré súvisia s predlžením spracovania volieb na tieto tri dni, ale navyše, samozrejme, aj má to súvis aj s bezpečnosťou samotných urien a hlasovacích lístkov. Táto bezpečnosť nás takisto niečo bude stáť. A navyše nie je to jedna noc, keď budú uložené tie hlasovacie lístky, ale dve, už obzvlášť v tých menších obciach to môže byť problém, samozrejme, aj vôbec zabezpečiť, resp. tie náklady, ktoré budú musieť byť vynaložené na to. Je otázka, že či to vôbec sa tu bavíme o nejakom šetrení. Ďakujem.

  • Reakcia, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán kolega Nemky, musím povedať, že čiastočne máte pravdu, ale využijem častý výraz nášho poslaneckého kolegu pána Číža: "Viem, že to bolo trošku porušenie rokovacieho poriadku, ale nemohol som si pomôcť."

    A za ostatné faktické poznámky ďakujem.

    Snáď iba reakcia na pána Klusa. To je zásadný spor, že či Európska únia má byť a smerovať k nejakému super štátu. Ja si myslím, že nie. A posilňovanie kompetencií Europarlamentu k tomu smeruje. Vráťme sa z kratšej cesty, zrušme Europarlament, nech nevstupuje zbytočne do deja, iba vyrába problémy, prijíma nezmyselné rezolúcie. Ja si myslím, že predstavitelia jednotlivých národných štátov sa budú vedieť dohodnúť rýchlejšie a efektívnejšie ako nejakých 700 exhibicionistov v Europarlamente.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 304. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 309.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť v krátkosti návrh zákona.

    Navrhovaná zmena zákona o podmienkach výkonu volebného práva a s tým súvisiace zmeny v zákone o volebnej kampani vytvárajú zákonné podmienky na to, aby sa voľby do orgánov samosprávnych krajov a voľby do orgánov samosprávy obcí mohli konať v rovnaký deň a v rovnakom čase. V rovnakom čase sa vykonajú vždy voľby vyhlásené na pravidelné štvorročné volebné obdobie.

    Pre voliča navrhovaná zmena znamená voliť tieto orgány v jeden deň na rovnakom mieste, čo mu v konečnom dôsledku nielen usporí čas, ale najmä zvýši záujem vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch.

    Pre kandidátov a politické strany zmena prinesie lepšie podmienky pri vytváraní volebných programov, pri vyberaní kandidátov a je predpoklad, že aj zvýši záujem voliča o voľby do orgánov územnej samosprávy, čím sa posilní mandát zvolených funkcionárov.

    Voľby do orgánov územnej samosprávy sa nebudú vykonávať v rovnakom čase vtedy, ak je potrebné vyhlásiť voľby z dôvodu uprázdnenia mandátu predsedu samosprávneho kraja, poslanca samosprávneho kraja, starostu obce, primátora mesta alebo poslanca mestského alebo miestneho zastupiteľstva počas volebného obdobia.

    Pán predsedajúci, na úvod toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 49 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, o politických stranách a politických hnutiach (tlač 304). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, no, budem, budem útočný. Budem útočný, ale myslím si, že pomenujem veci pravým menom, aby sme si tu nemuseli rozprávať nejaké omáčky, ale povedzme si tak, ako to je.

    Prečo vládna koalícia, resp. navrhovatelia predkladajú tento zákon? Z jednoduchého dôvodu: boja sa totiž vriec zemiakov a boja sa druhého kola a to je holý fakt. Žiadny iný argument nemáte. Síce ste skúšali argument, že ideme šetriť, ale ako to bolo povedané a dočítal som sa aj dokonca v dôvodovej správe, napríklad posledné voľby, do VÚC sa konalo druhé kolo v piatich vyšších územných celkoch. Stálo to, tá druhá voľba, to druhé kolo, stálo zhruba 2,3 mil. euro. Toto dnes vy chcete teoreticky ušetriť, 2,3 mil. euro. Avšak váš návrh je o tom, že v sobotu sa hlasuje, v nedeľu sčítavame poslancov a poslancov do obecných, mestských zastupiteľstiev, v nedeľu sčítavame VÚC-ky, čiže okrskárov bude štát platiť v sobotu, nedeľu, pondelok a ešte v pondelok im musíme dať náhradu mzdy. Čiže čo ušetríme? Nič.

    Tento váš návrh zákona spôsobí, že toto, že tie voľby do VÚC a komunálne voľby budú ešte drahšie. V skutočnosti sa neušetrí nič, bude to ešte drahšie. Čiže povedzte mi argument, aký máte argument, že to chcete urobiť? Lebo ja naozaj hľadám argument logický, prečo chcete zrušiť druhé kolo a zlúčiť ho s voľbami do komunálu.

    Pán navrhovateľ síce teraz krúti hlavou, určite bude reagovať, možno...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No, dobre.

    Čiže mne tu chýba naozaj argument, pretože lacnejšie to nebude, bude to len drahšie. Mne tu vychádza len jediná vec, a to je obava z druhého kola, aby to nedopadlo, nedajbože, ako v Banskej Bystrici; nedajbože pre vás, ako v Banskej Bystrici.

    Vy ste totižto nastavení na váš volebný systém, ktorý tu zaviedol Vladimír Mečiar a v ktorom pokračovali aj niektorí kandidáti Mikuláša Dzurindu a SMER to dotiahol do dokonalosti. Tak si povedzme, aký to je volebný systém. Len tak nedávno sa objavili také videá, výpovede o kupovaní rómskych hlasov. Budete mi určite oponovať, nie, to nie je pravda, nič sa nedokázalo, veď vyšetrovatelia vyšetrovali a vyšetrujú. Áno, viete, na policajných autách, ja som si to chcel vytlačiť, ale nejak som na to pozabudol, na policajných autách máme, že "pomáhať a chrániť". Ľudová tvorivosť to vymyslela namiesto pomáhať a chrániť, že "skutok sa nestal". Toto je dnes bežná vec, skutok sa nestal. Takto dopadlo ix trestných oznámení z podozrenia z volebnej korupcie.

    Ako iste viete, ja som z východného Slovenska, vyrastal som vedľa Rómov, poznám ich mentalitu, viem, ako fungujú, ixkrát som videl, ako prebiehajú voľby, jednak ako člen okrskovej komisie, ale aj ako člen okresnej volebnej komisie, tých podnetov bolo ix. Bavil som sa s Rómami ixkrát: "Ponúkali vám niečo?" Lebo mali sme podozrenie, tak ako člen okresnej volebnej komisie sadli sme do auta, išli sme na volebný obvod, kde to bolo hlásené, samozrejme, nič sa nedeje, všetko je v poriadku a na cigarete medzi štyrmi očami vám Rómka povie: "Ta ponúkali mi cigarety a dva eura." Hovorím: "A koho ste mali krúžkovať?" Ona nevedela koho, ale na ruke mala napísané čísla kandidátov. A nevedela absolútne, kto sú. Keď som si pozrel, čo sú to za kandidáti, tak som sa len pousmial.

    V Lomničke zjavne prebiehalo to isté. Obec Rakúsy to isté. Môžeme si spomenúť aj na komunálne voľby, kde sa na internete zjavilo video z miestnej časti Podskalka v Humennom, kde pani primátorka v družnej debate v miestnosti plnej Rómov rozdávala cigarety, alkohol, sladkosti pre deti. Môžme si spomenúť aj na prezidentské voľby pána Gašparoviča, pani Radičovej a medializovaný prípad, citujem: "Dávali nám párkové klobásy a dzecom čukolády." To je na kameru vyjadrenie. Po volebnom akte, nie pred. Po. Kolovala reportáž, kde bol papier: "Všetci sa stretneme v komunitnom centre hneď, ako zvolíme nášho prezidenta Gašparoviča." A v komunitnom centre prebiehala veľká žranica.

    Pán navrhovateľ síce tuná trošku vzdychá po každej mojej vete, ale, bohužiaľ, je to fakt. Ja v tom regióne žijem, mne nech nikto nerozpráva, že to nie je pravda, ja som to videl ixkrát. A poviem vám ešte, ako to prebieha. Tzv. cigánsky kolotoč funguje asi tak, že vojde Róm do volebnej miestnosti, za plentou si dá do vrecka čistý hlasovací lístok, do urny hodí prázdnu obálku, vyjde vonku, kde ho čaká "koordinátor", ktorý zoberie hlasovací lístok, zakrúžkuje správneho kandidáta, podá ho ďalšiemu voličovi, ktorý vhodí už vyplnený hlasovací lístok, ktorý vložil za plentou, a vynesie čistý. Ja som bol svedkom toho, ako to robia. Sedeli v aute, mali voličský zoznam a si škrtali, kto bol, kto nebol. Keď som privolal policajnú hliadku, pán kolega, policajná hliadka prišla asi štýlom, že čo sa tu deje, povedal som im, aké mám podozrenie, že tuná prebieha marenie volieb a volebná korupcia, policajt stál asi 10 metrov odtiaľ, pozrel na nich, že: "Čo tu robíte?" Odpoveď bola: "Nič, sedíme." Že: "Prepáčte, nič sa tu nedeje." Otočil sa a išiel preč. To bolo šetrenie na mieste zo strany polície.

    Po voľbách v danej obci mi Rómovia ukázali voličský zoznam, že 163 hlasov sme tam mali, ostatní tu nie sú, lebo sú v zahraničí. Keď som sa ich spýtal, že: "Koľko ste dávali?" "5 euro." Hovorím, že: "A, chlapci, to ste sa nebáli?" "Veď si zavolal policajtov a videl si." Im je to jedno, oni sa neboja. A keď som sa ich spýtal, že: "A prečo práve tento kandidát?" "Lebo sme sa s ním dohodli." A bol to váš kandidát, strany SMER.

    Dnes každý má telefón s fotoaparátom. Druhý spôsob, ako sa kupujú rómske hlasy, je ten, že sa odfotí za plentou hlasovací lístok spolu s občianskym preukazom, ktorým sa musíte preukázať vo volebnej miestnosti. Vonku ukážete fotku, dostanete 5 euro a ide ďalší. Takto to funguje a môžte mi hovoriť, čo chcete, ja som to videl ixkrát. Ja v tom regióne žijem, ja som sa bavil s miestnymi bosmi, ktorí organizovali tieto veci. A viete, čo je sranda? Že vždy ide o tých istých kandidátov na starostov, primátorov či županov. Tých istých.

    Niektorí tí koordinátori zachádzajú až tak ďaleko, že si obehnú všetkých kandidátov dajme tomu na župana, keď sa bavíme o VÚC-kach, a tí, ktorí si myslia, že im to môže pomôcť, dajú im pár tisíc euro. Samozrejme, oni za pár stovák nakúpia nejaký alkohol, zvyšok si nechajú. To je štandardný príklad.

    Mňa osobne pred parlamentnými voľbami niekoľkokrát kontaktovali aj osobne, aj telefonicky Rómovia a chceli sa stretnúť, že: "Poďme sa baviť, chcem vám pomôcť, vy ste veľmi dobrá strana, ten Kollár je super, ja vám chcem pomôcť." Na jednom takomto stretnutí keď som povedal, že dobre, tak príď, porozprávaj mi, čo chceš, tak po hodine z neho vyšlo, že 5 euro hlas a mal presne prepočítané, že koľko on tých hlasov vie zabezpečiť. Samozrejme, som sa usmial, poslal som ho niekde.

    Skúšajú to všade a mňa mrzí, že pochodia väčšinou u tých istých kandidátov. Mnohí si poviete, že to nemá zmysel, veď tých hlasov nie je veľa. A tak sa pozrime na VÚC-ky. Niektorí kandidáti v prvom kole vyhrajú s 51 %. Super. Ale vo VÚC-kach pri tej účasti, vážení, to je pár stovák hlasov, možno tisíc, možno dvetisíc. A my sa tu bavíme o kupovaní v rámci VÚC-iek v tisíckach a malých desiatkach tisíckach hlasov.

    Tak ešte raz, prečo chcete zrušiť druhé kolo? Lebo sa bojíte scenára v Banskej Bystrici? Lebo iný argument nemáte. Ušetriť sa neušetrí nič! Tak prečo? Vysvetlite mi prečo? Alebo chcete ušetriť inde pri získavaní hlasov? Lebo, áno, ak to nevyjde v prvom kole, tak druhé kolo treba nejako, jak to hovoríme, pozichrovať s tými istými koordinátormi?

    Z môjho pohľadu je tento zákon len účelový, aby ste eliminovali riziká, ktoré vám hrozia v najbližších VÚC-kach pomaly v každom kraji, lebo ľudia sú naštvaní, ľudia toho majú plné zuby. Pozrite si dnešný FOCUS, ktorý išiel pred hodinou. Vládna koalícia by nemala väčšinu, strana SMER 23 % a potvrdzujú to všetky prieskumy, ktoré postupne za posledný mesiac-dva vyšli, podpora vám padá, čiže jedine logický dôvod mi z toho vyplýva, že sa chcete zabetónovať na tých VÚC-kach. A, samozrejme, v prvom kole to bude väčšinou malina, lebo tam rozdiel aj 20 hlasov rozhodne. Vy sa bojíte druhého kola.

    A nerozumiem napríklad strane SNS, prečo strana SNS pristupuje na takúto dohodu, prečo strana SNS chce podporiť druhé kolo? Ja tomu nerozumiem.

    Čiže bol by som rád, keby pán navrhovateľ mi vysvetlil dôvod predkladania takéhoto zákona, pretože šetrenie to nie je v žiadnom prípade, tie voľby budú ešte drahšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem. Presne ako hovoril kolega, naozaj tam nevidíme vôbec žiadne šetrenie, keď si to zoberieme čisto prakticky, čo všetko vlastne platíme pri voľbách, keď si to zoberieme, tak úradníkov, ktorí sú pri tých kolách zaplatení počas toho dňa, tak namiesto 2 dní vlastne zaplatíme 3 dni. Bezpečnosť počas nocí tých urien a hlasovacích lístkov sme doteraz platiť nemuseli, teraz to budeme musieť zaplatiť. Odmenu komisiám namiesto 2 dní zaplatíme 3 dni, navyše im ešte musíme za 1 deň refundovať mzdu. A jediné, čo v podstate ušetríme, je to, že nebudeme musieť vytlačiť a rozviezť hlasovacie lístky. A tlač a rozvoz hlasovacích lístkov je jedna z najmenších položiek, čo sa týka volieb.

    Takže naozaj nevidím dôvod na to, aby sme naozaj takéto smiešne šetrenie robili len kvôli tomu, aby ste si potrebovali vyriešiť jednokolovú voľbu.

    K pánu Pčolinskému len chcem doplniť, že však predsa kolotoč je oficiálne zakázaný, kvôli tomu sa predsa menili zákony, aby sa tie kolotoče nediali, aj keď správne poznamenáte, dejú sa stále, takže čo sa týka vymožiteľnosti pri podvodoch, ktoré sa dejú pri voľbách, no máme tu jeden príklad. Koniec koncov Janka Cigániková to riešila práve s takýmto potenciálnym dodávateľom hlasov, presne, udala ho na polícii a bol aj odsúdený za to. Takže ako taký pozitívny príklad máme, ale, samozrejme, to je skôr výnimka ako pravidlo, takže je otázka, akým spôsobom zabrániť takémuto kupovaniu hlasov, najmä tu u kolegov, ktorí to naozaj využívajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Nemky.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Pčolinský, čakal som viac, ale je pravda, nikdy nečakaj viac, aby si nebol sklamaný. Teda citovali ste, síce ste skúšali argumenty, že ideme šetriť a neviete o iných argumentoch. Pán poslanec, hlavnými argumentami boli zvýšenie povedomia občanov o fungovaní samosprávnych krajov. Dneska sa bavíme o kompetenciách, aké majú samosprávne kraje. Možno šetrenie času ľudí tým pádom, že sa voľby budú konať v ten istý deň. Zníženie počtu kumulovaných funkcií, tých dôvodov je výrazne viac a viac. To znamená, že nie, že budete citovať nejakú vetu, ktorá ani nebola v dôvodovej správe. Pán kolega, čakal som viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, tento návrh hlavne chce riešiť tú záležitosť, že aby sme každý rok našich ľudí neotravovali voľbami. To, že naozaj pristupujú čím ďalej, menej občanov k urnám, sme zavinili my politici. Takže a je jedno, či je pravý, ľavý, ale od roku ´93 naozaj tí ľudia chodia čím ďalej, tým menej, ale nech sú akékoľvek voľby a najmenej chodí na eurovoľby do Európskeho parlamentu.

    A ja si myslím, že ak sa nám podarí v blízkej budúcnosti, aby voľby boli kumulované, aby naozaj prebehli v jeden deň alebo dva dni, keďže aj v nedeľu je potrebné spočítať, aj v tomto návrhu je, že v nedeľu môže vyšší územný celok, by mohol byť spočítaný. A ja si myslím, ak sa nám to podarí, tak spravíme krok v ústrety k našim voličom, našim ľuďom. Ak by sme boli my tí, ktorí či už do komunálnych voľbách kandidujeme za richtárov, aby mohli tí ľudia, ktorí prídu voliť svojho richtára, aby mohli voliť aj predsedu samosprávneho kraja, a to je len dobrý krok. To, že či sa tam ušetria finančné zdroje, alebo nie, keď tá komisia bude dva dni, to je teraz ťažko dopredu povedať, ale možno je tam nejaké šetrenie, ale nie je to len kvôli tomu dôvodu. Je to hlavne, aby tí ľudia prišli voliť.

    A ja si myslím, že ak máte pochybnosti pri určitých voľbách do samospráv a naozaj ste boli aj svedkom nejakých takých aktivít, ktoré ste sám zaznamenal, treba podať trestné oznámenie.

    Lebo tak ako kolegyňa tu, jeden kolega spomenul, že sa to riešilo a sa to možno aj dokázalo. Takže treba bojovať o demokraciu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Uhrík.

  • Pán kolega Pčolinský, ja len k tej vašej argumentácii ohľadne tých predvolebných alebo prieskumov nejakých volebných preferencií. Mám pred sebou otvorený článok Denníka N z februára 2016, čiže mesiac pred voľbami, Ľudová strana Naše Slovensko v tom prieskume ani nefigurovala, ani sme neexistovali v tom čase podľa prieskumu agentúry FOCUS, čiže ja len toľko. Neodvolávajme sa na prieskumy agentúry prezidentovho poradcu a podobných. To je, ako keby sme sa v nejakej vedeckej práci odvolávali na Wikipédiu. Tie prieskumy nie sú na to, aby verejnú mienku monitorovali alebo len veľmi málo sú na to, v skutočnosti sú podľa mňa na to, aby verejnú mienku tvorili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciami na faktické pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Nemky, ani sám neveríte tomu, čo ste povedali v reakcii na moje vystúpenie. Vaše argumenty sú chabé a bezzubé ako ústa starej ženy.

    Pán kolega Bublavý, no, kto za to môže, že to povedomie ľudí vo vzťahu VÚC je také nízke? No tak sa pozrime, kto tu má županov 16 rokov? Kto za to môže? No väčšinou vládna strana SMER, ktorá má väčšinu županov a väčšinu toho obdobia, odkedy sú VÚC-ky? Od roku 2001, myslím, alebo 2002. No kto za to môže? No vy sami. No ja nemôžem za to, že v skutočnosti vy v tých VÚC-kach dokopy nerobíte nič a tí ľudia ani netušia, že kto je župan. Ja by som vám ukázal nejaké tie prieskumy, kde sa ľudí pýtali, že kto je župan vo vašom kraji. Oni netušia. Strieľajú tam úplne, úplne šialené mená. Čia je to chyba? No je to vaša chyba. To je výsledok vašej práce, že to povedomie tých VÚC-iek je tak nízke.

    Pán kolega Uhrík, prieskumy verejnej mienky zachytávajú aktuálnu náladu obyvateľstva, to je jedna vec. A druhá vec, ja som nejako neargumentoval, to nebol nejaký môj argument, to bola len taká poznámka, čiže skôr som dával ako príklad Banskobystrický kraj, kde jednoducho si páni z vládnej strany boli tak istí, že v druhom kole ani nerobili kampaň, lebo veď na čo, veď to dáme ľavou zadnou, no len boli potom trošku prekvapení. A obávam sa, že toto je jediný dôvod, prečo chcú zrušiť druhé kolo, lebo sa boja, že to dopadne ako napríklad v Banskej Bystrici, že dostanú nakladačku. A ja im to doprajem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Katarína Macháčková je prihlásená do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Martin Klus.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že ja nebudem taká útočná, ako je pán kolega Pčolinský, lebo to ani neviem a možno to ani úplne nechcem vedieť ako žena, pretože ja si stále hovorím, že či aj takí slušní ľudia, ktorí úplne slušne komunikujú, majú v tomto parlamente miesto, a ja verím tomu, že áno. Takže verím, že mojím prejavom oslovím aj bez toho, že by som použila nejaké útočné slová.

    Chcem reagovať z pozície človeka, keďže som primátorka, ktorá má aj skúsenosti, reálne skúsenosti s tým, ako voľby prebiehajú. Je pravdou, že členovia volebných komisií pracujú teda od piatej ráno a naozaj je to náročné, to spočítavanie, že trvá to do neskorých nočných hodín alebo ranných hodín a že v prípade, ak by sa teda tieto voľby spojili, tak by to trvalo ešte dlhšie.

    Ten návrh však, ktorý je predložený, že by sa spočítavali hlasy v pondelok, považujem za absolútne nezmyselný z viacerých dôvodov. V prvom rade chcem povedať, že väčšina okrskových miestností v mestách a obciach je v priestoroch škôl. Čiže ak hovoríme o pondelku, tak by sa muselo vyriešiť to, čo bude v školách, hej. Nebude sa tam učiť alebo akým spôsobom sa to bude riešiť?

    Ďalšia vec je, že v pondelok by si tí členovia volebných okrskových komisií museli brať dovolenky, čo tiež považujem za zlé riešenie. A ak sa teda vládna koalícia rozhodne tento zákon v tejto podobe schváliť, tak ja vidím riešenie buď v dvoch veciach. A prvá by bola taká možnosť, že by to zostalo vlastne tak, ako to bolo, pretože treba poukázať na to, že napríklad v roku 2004 sa spojilo prvé kolo prezidentských volieb s referendom o skončení, o skrátení tretieho volebného obdobia a prebehlo to úspešne. Žiadne väčšie problémy sa nezaznamenali, aj keď, samozrejme, treba povedať, že tam nebolo toľko kandidátov a z toho vyplývajúcich teda povinností pri sčítaní.

    Za oveľa pragmatickejšie riešenie by som považovala, keby teda sa už tie miestnosti uzavreli o tej desiatej hodine a na druhý deň, teda v nedeľu ráno, by sa stretli členovia volebných okrskov a spočítali by hlasy a tú nedeľu by využili na spočítanie tých hlasov, čo viem v podstate preukázať tými praktickými skúsenosťami, že keby v nedeľu ráno začali, tak proste spočítajú, ja neviem, do polnoci. Určite to spočítavanie netrvá tak dlho, lebo napríklad v našom meste, teda radíme sa, máme do 50-tisíc obyvateľov, komunálne voľby o polnoci sú spočítané. Už vieme. Takže tu zase nie je o taký časový priestor, takže verím, že toto sčítanie by prebehlo určite tú nedeľu a nemuselo by sa v pondelok riešiť, teda priebeh toho počas pracovného dňa.

    Dovolím si tiež pochybovať o úsporách, o ktorých tu hovoríme, pretože členovia okrskových komisií majú teda jednak paušálnu náhradu a majú nárok na diéty, ktoré, teda im vzniká za ich prácu. Pokiaľ teda budú tie svoju prácu vykonávať počas dvoch dní, tak logicky im náleží aj vyššia odplata. Čiže v tomto prípade naozaj o úspore nemôžme hovoriť.

    Ďalšia vec je, že bude treba zabezpečiť stráženie týchto miestností. Viete, my máme v Prievidzi 44 okrskov. Ja sa spýtam, že teraz, čo, príde 44 policajtov? A kde ich zoberieme v rámci Slovenska, ak budú mať strážiť alebo zabezpečiť všetky miestnosti? Ako toto chceme zvládnuť? Ja v tom teda vidím dosť veľký problém.

    Ak by sme mali hovoriť už o úsporách a reálne sa zamyslieť na tom, že kde by sme mohli tú úsporu dosiahnuť, tak ja vidím tú možnosť, že by sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí patria do okrsku. V súčasnosti je to tak, teda oprávnených voličov, že je to číslo tisíc. V minulosti toto číslo bolo na dvoch tisícoch a myslím si, že pri tom, aká je volebná účasť, by v pohode tých dvetisíc voličov mohlo byť v jednom okrsku a tým by sme naozaj ušetrili tie peniaze. Pretože jednoducho by tých okrskových komisií, samozrejme, pri tých väčších mestách, nedá sa to riešiť pri malých obciach, kde teda ten počet je primerane, ale keby sme naozaj chceli riešiť úsporu, tak takto by sme tú úsporu dosiahli. Ale nie tými návrhmi, ktoré predkladá vládna koalícia.

    V čom sa zhodnem s pánom kolegom Pčolinským, je, aká je motivácia vládnej koalície v súčasnosti riešiť a otvárať túto tému. Myslím si, že hovoriť o úsporách, ako som povedala, asi nie je namieste, pretože pri tomto návrhu naozaj reálne úspory nevzniknú.

    Ďalšou motiváciou by mala byť snaha zvýšiť volebnú účasť. Tu si dovolím polemizovať o tom, že či toto je naozaj cesta, určite si myslím, že nie, ako zvýšiť volebnú účasť. Pretože pokiaľ hovoríme o VÚC-kach ako takých, treba povedať, že naozaj sa ľudia s nimi absolútne nestotožnili. Ľudia nechodia voliť preto, lebo nevedia, čo VÚC-ky robia. Je to proste fakt. Keď sa opýtate aj vzdelaných ľudí, to nehovoríme len o ľuďoch, ktorí sú možno jednoduchí alebo nesledujú tú politiku. Ja často, keď chodím aj gymnáziá na besedy, pýtam sa gymnazistov, ani tí nevedia, čo robia VÚC-ky. Čiže tu nie je problém takto umelo ako keby zvýšiť tú volebnú účasť a akože javiť sa, že prejavujeme vyšší záujem o VÚC-ky. Myslím si, že to nebolo takým tým cieľom koalície, ale skutočným cieľom bolo naozaj vyriešiť, zmeniť jednokolové voľby.

    Hovoriť o motivácii, ešte tu bolo spomenuté, pán kolega spomínal, že SMER nechce, aby dochádzalo ku kumulácii funkcií. Keby to povedala SaS-ka, tak tomu verím, ale keď to povie SMER, tak si myslím, že táto argumentácia naozaj namieste nie je.

    Ja si myslím, že naozaj je dobré, že sú dvojkolové voľby županov, a hovorím to naozaj zo skúseností, keďže v týchto, ešte stále som poslankyňa, v župných voľbách neplánujem už kandidovať ďalej, ale viem, ako pracuje aj zastupiteľstvo, takže viem, o čom hovorím, a sama napriek tomu, že som bola zvolená ako primátorka v jednokolových voľbách, by som podporila ten návrh, o ktorom sa tu zaznelo, že by tie primátorské voľby mali byť tiež dvojkolové. Pretože súhlasím s tým, že skutočne mal by byť zvolený primátor, ktorý má takú tú širšiu podporu, viete. Takže ja teraz možno hovorím aj proti sebe, aj keď teda musím povedať, že mne sa podarilo druhé, teda primátorské obdobie uhájiť, s výsledkom takmer 70 % voličov som získala hlasov, čiže nehovorím to z pozície, ale jednoducho naozaj mal by to byť kandidát, ktorý demokraticky získa tú podporu najväčšej časti obyvateľstva.

    Takže na záver, tento zákon v tejto forme nemôžme podporiť z tých dôvodov, ako som hovorila, prosím, toto stanovisko by som rada tlmočila ako stanovisko našej, teda malej skupinky poslancov Miroslava Beblavého, Simonky Petrík a Zuzky Zimenovej.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, musím zareagovať na vás, ale to aj spojené s pánom kolegom Pčolinským, spojené aj preňho bude odpoveď, že sa hovorí, že ani študenti, ani ľudia nevedia tie vyššie územné celky, čo majú v kompetencii. Aj ste sama povedala, že ste aj poslankyňa vyššieho územného celku, tak ako aj ja. A nie kvôli tomu, že by sme chceli zbytočne chodiť po nejakých úradoch a riešiť za finančné zdroje, ale kvôli tomu, že každý z nás, ktorý sme vo vyššom územnom celku, chceme obhajovať nejaký ten región, z ktorého pôsobíme, a chceme, aby v tom regióne bol rozvoj. Takisto aj vy za mesto Prievidza. A pán župan, krajský župan Trenčianskej župy, ak niekto povie, že ho nepoznajú alebo že nebol v regióne, tak musím zareagovať, že župan Baška chodí po regióne za to volebné obdobie niekoľkokrát, počas svojho volebného obdobia príde do každej obce. Čiže má zmapované, on to spája hneď s takou cykloturistikou, lebo chodí a je naozaj taký fanúšik cyklistiky, takže do každého regiónu príde. Čiže nie je pravda, že by župan nechodil.

    A myslím si, že každý, keď si obhajuje ten svoj región a snaží sa, aby na riešenie či už komunikácií, alebo školstvo, aby v danom regióne fungovalo, aby tá spolupráca bola čo najlepšia, to je to pravé orechové, o čo by sme sa mali poslanci tých svojich častí starať a riešiť situáciu na zastupiteľstvách.

    A aby boli voľby dvojkolové, ja musím povedať, že priama voľba je tá ideálna kvôli tomu, že sa potom v tom druhom kole nespoja všetci proti niekomu. A to je veľké riziko.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické, pani poslankyňa Katarína Macháčková.

  • Chcem povedať, že celkom som ani nepochopila tej súvislosti, o ktorých som ja hovorila. Ale to je v poriadku, že pán župan pred, on navštívi obce, lebo je cyklista, ale myslím, že tá podstata tejto veci je niekde úplne inde. Ja som hovorila o tom, že ako je zle, sú tie ustanovenia zákona z hľadiska technikálií, ktoré sú teda navrhnuté. A hovorila som s praktickou skúsenosťou, s ktorou sa teda stretávam ako primátorka.

    A druhú vec, hovorila som o tej motivácii, že, a tom, že naozaj si myslím, že ten zástupca, či už župan, alebo primátor, by mal mať tú podporu tej väčšiny. Viete, že naozaj, že môže vyhrať, veď máme situáciu, naozaj môžme preukázať viacerými voľbami v mestách na Slovensku, o ktorých teda ja konkrétne viem, kde vyhral kandidát, ktorý možno mal ani nie 30 % hlasov. Takže, viete, toto si myslím, že správne nie je a že to neni o spojení sa všetkých proti jednému, ale o tom, že tí ľudia si nakoniec naozaj nejakým všeobecným konsenzom vyberú niekoho, kto je možno pre nich menším zlom, ale je výsledkom tej voľby, že chcú ho. Viete, to nie je zase, že, že jednoducho ho chcú. V tom druhom kole, to treba povedať, to nie je, že má väčšiu podporu ako ten druhý. Takže podľa mňa takto by mal fungovať ten demokratický princíp.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Opäť raz, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi stručný k tejto časti rozpravy, pretože ja som pochopil tento bod ako riešenie technikálií, ktoré súvisia s bodom predchádzajúcim, ku ktorému sme už viacerí vystúpili.

    Takže snáď len jedna dôležitá pripomienka. Viaceré z tých úvah, ktoré tu zazneli, sú podľa mňa pomerne seriózneho a vážneho charakteru. Ja som hovoril s kolegami z klubu SNS a SMER - SD. Takže bol by som rád, kedy nám detailnejšie vysvetlili, ako to vlastne bude v súvislosti s prepočítavaním tých hlasov, ktoré budú pre komunál a ktoré budú pre VÚC-ku, so zapečatením a strážením. Lebo vieme, že v našich končinách môže byť toto spojené s prípadnými problémami a prípadnými podozreniami. Takže toto sú veci, ktoré bude nevyhnutné vyriešiť.

    Ja ale sa spolieham na to, že ak to aj nezaznie dnes tu, takže to zaznie vo výboroch a, samozrejme, potom aj v druhom čítaní.

    A keď už hovoríme o druhom čítaní, tam by som chcel upozorniť na to, že už v tom našom chronicky známom programe "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" máme bod číslo päť, ktorý hovorí: "Zrušme výdavkové stropy a moratórium pre všetky druhy volieb aj na prieskum verejnej mienky, okrem teda dňa volieb." Ja som si čítal dôvodovú správu a zachytil som, že teda je tam riešenie aj výdavkový strop pre tých, ktorí budú chcieť kandidovať zároveň na primátora aj na predsedu vyššieho územného celku. Pevne verím, že takýto odvážlivec sa síce nenájde, hoci mu to zákon zatiaľ, a to slovo zatiaľ by som chcel zdôrazniť, dovoľuje. Ale napriek tomu by bolo dobré, keby sme v rámci otvorenia tohto dôležitého zákona, akým je volebný zákon, diskutovali aj na túto tému.

    Takže rád sa ponúkam, rovnako ako naznačila aj pani poslankyňa Macháčková, s možnosťou odkonzultovať si túto vec ešte pred začiatkom druhého kola, aby sme prípadne doladili aj možnosť riešenia výdavkových stropov. Takže ak bude záujem, som k dispozícii.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna, dve faktické, aha, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem. Pán kolega Klus presne tu spomenul to, čo máme naozaj vo volebnom programe. To znamená, že naozaj je možné spojiť voľby, je možné ušetriť a zároveň aj podporiť účasť vo voľbách. Ale možno nie takým spôsobom, ako je to v súčasnosti navrhované. Aj keď si pozriete čisto praktiky do spôsobu napríklad kreovania komisií, jednoducho sú tam vykreované v podstate dve komisie, nie jedna. No tie, tie koalície alebo tie politické strany, ktoré sa nezúčastnia v tom danom okrsku volieb do obecného zastupiteľstva, tam môžu dokreovať ďalších svojich členov a títo členovia sú ale členovia len okrskovej komisie pre voľby do samosprávnych krajov a nie do obecného zastupiteľstva. To znamená, že tie sa potom zúčastňujú iba niektorých úkonov. To znamená, že tých tam privolávate, odvolávate z tej miestnosti, keď sa tam sčítavajú iné hlasy a podobne. Akože naozaj ma zaujímalo, či si niekto vôbec procesne reálne prešiel krok po kroku, ako by tie voľby boli uskutočnené a zrealizované. Lebo v tomto okamihu mi to tak vôbec nepripadá, že niekto naozaj uvažoval aj nad tým, ako to reálne bude vyzerať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Nemky.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Klus, ďakujem za vystúpenie a možno rád si s vami sadnem, ale určite bude na to priestor aj v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec nereaguje na faktické. Ďakujem.

    Vzhľadom na to, že to bolo posledné vystúpenie pána poslanca prihláseného do rozpravy ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem, aby som upresnil pani kolegyni Macháčkovej, ja som upozornil aj hneď v reakcii, že to spojím aj s odpoveďou pre pána Pčolinského, ktorý skončil, a už som potom ja nemohol zareagovať. To bolo kvôli tomu županovi, že ho niektorí ani nepoznajú, to som na to narážal. Ale myslím si, že váš prístup aj kolegu pána Klusu sú, bol konštruktívny, a ak sú nejaké výhrady, ja viem, že môžu byť ťažkosti ohľadom pondelka, že to sčítavanie potom pre vyššie územné celky a tá zodpovednosť za nejaký problém môže byť, že aby neboli tie sčítavacie hlasy, ktoré musia byť v urnách zapečatené, aby náhodou nejakému delikventovi neprišlo na um, že by zmaril voľby. Aby to nedopadlo ako v Bratislave s tou, žiaľbohu, tragikomickou situáciou, keď sa stratili hárky, ktoré mali riešiť mesto Bratislavu od hazardu. Tak môže to byť komplikovanejšie a tu môžme v druhom čítaní možno podebatovať o tom, ako to vyriešiť, aby to bolo, aby to bolo lepšie. Ale myslím si, zase to neuškodí tomu, že tých policajtov naozaj bude potrebný veľký počet. Ale pevne verím, že aj tento problém sa vyrieši.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 305. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 310.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti uviesť predložený návrh.

    Pravidlo jednokolovej voľby sa uplatňuje aj pri voľbách starostov obcí a primátorov miest, pričom postavenie a zodpovednosť primátorov krajských miest sú porovnateľné s postavením a zodpovednosťou predsedov samosprávnych krajov.

    Okrem tohto návrh reaguje na niektoré aplikačné problémy, ktoré rezonovali počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa prvýkrát aplikoval zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tzv. volebný zákon. Návrhy nemenia pravidlá, iba upresňujú postupy volebných orgánov a zabezpečujú tak správnu a jednoznačnú aplikáciu zákona. Okrem toho sa navrhuje zákonom určiť odmenu zapisovateľovi štátnej komisie.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 50 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani v politických stranách a politických hnutiach (tlač 305).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za klub SaS pán poslanec Martin Klus a ďalej je prihlásený pán poslanec Jozef Viskupič a pani poslankyňa Viera Dubačová.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Tak opäť raz pekný deň všetkým prajem a ďakujem pánovi predsedajúcemu za udelenie slova. Ja sa ako politológ venujem volebným systémom pomerne dlhé obdobie a s o to väčším znepokojením som sa dozvedel, že je tu ambícia otvoriť tento volebný zákon, navyše v takej podobe, ako tu už predrečníci pri inej príležitosti spomenuli, a to je otázka zrušenia druhého kola volieb predsedu vyšších územných celkov. Ak dovolíte, budem hovoriť v tejto súvislosti o županoch. Myslím, že je to tak lepšie.

    Dámy a páni, predstavme si situáciu z roku 1999. Prenesme sa v čase. Máme tu prvé kole volieb, prezidentských volieb, v ktorých občania po prvýkrát môžu voliť priamo. V tomto prvom kole, ako je vidieť z tohto grafu (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), Vladimír Mečiar získal 37,24 %, Rudolf Schuster 47,3 %. Bolo by v postate vyriešené všetko do dianie tak, ako sa nakoniec udialo aj v druhom kole, kedy Rudolf Schuster porazil Vladimíra Mečiara. V takomto prípade by jednokolová voľba stačila a v rámci druhého kola by sa len ušetrili verejné prostriedky.

    Ale potom si predstavme iný rok, rok 2004. Pamätný rok, kedy sme vstupovali okrem iného do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

  • Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.

  • Vtedy to už také jednoznačné nebolo. V prvom kole totižto vyhral pomerne jednoznačne Vladimír Mečiar s 32,74 %, druhý bol Ivan Gašparovič a tesne za ním Eduard Kukan, ktorý navyše v tom čase kraľoval v prieskumoch verejnej mienky. Viete si dnes predstaviť, že v roku 2004 by na čele krajiny, ktorá práve vstúpila do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, stál prezident, ktorého zásluhou sme sa takmer do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nedostali? Toto je situácia (rečník zobral do rúk ten istý názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktorá pomerne jasne hovorí o tom, prečo je druhé kolo voľby väčšinovej nevyhnutné. Toto boli voľby, ktoré si pravdepodobne všetci z nás pamätáme. Tiež som zvažoval, či prísť v pršiplášti a so štipcom na nose, ako to sa robí vo Francúzsku, pretože toto bola voľba, ktorú si niektorí z nás dosť dobre nevedeli predstaviť. Napriek tomu sa mnohí z nás na tomto druhom kole zúčastnili a viacerí pravdepodobne volili tzv. menšie zlo, kedy sa Ivan Gašparovič stal prezidentom Slovenskej republiky. To je rok 2004.

    Poďme trošičku ďalej do omnoho bližšej histórie, a to sú voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014.

  • Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.

  • Takisto vám dobre známe výsledky. Súčasný premiér pán Robert Fico 28 %, súčasný pán prezident Andrej Kiska 24 %. Ak by sme nemali druhé kolo v prezidentských voľbách, tak nielenže v roku 2004 by sa prezidentom stal pán Vladimír Mečiar, ale v roku 2014 Robert Fico. A pravdepodobne aj zloženie Národnej rady Slovenskej republiky by dnes vyzeralo úplne inak. Keďže druhé kolo máme, tak na čele tohto štátu stojí dnes Andrej Kiska, pretože v druhom kole, ako ste si iste všimli, získal 59,38 %, čím práve zdôraznil, aké dôležité je mať druhé kolo, kedy z prvého kola ľudia môžu v rámci celej tejto časti koláča istým spôsobom vyjadriť svoju preferenciu voči dvom postupujúcim. Práve preto je dôležité, že druhé kolo máme, v tomto prípade prezidentských volieb, pretože mnohí z nás po týchto voľbách mohli po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky skonštatovať, že sme hrdí na to, kto stojí na čele tohto štátu.

    Povedzme si pár slov k tomu, aká je tradícia viackolových volieb. A tu by som osobitne sa chcel prihovoriť kolegom zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí často hovoria o kresťanských koreňoch našej krajiny a ktorí hovoria aj o tom, aký vplyv má napríklad kresťanstvo, a teda aj hlava cirkvi, katolíckej cirkvi na našu krajinu. Tá tradícia totižto vychádza práve z Vatikánu. Práve Svätý Otec, pápež, je volený vo viackolových systémoch, pričom dokonca prvých sedem kôl je to dvojtretinová väčšina, ktorú musí získať, aby sa stal pápežom. Dokonca v histórii poznáme situácie, kedy sa pôvodne hovorilo o tom, že pápež, keďže by to malo byť vnuknutie, by mal byť volený len na základe unanimity, čiže jednohlasnosti. Potom sa prišlo na to, že predsa len tá jedna tretina nemusí mať celkom vhodné vnuknutie, a preto prešli na sedemkolovú dvojtretinovú voľbu a až potom stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina kardinálov.

    Táto tradícia ak iste vo veľkej miere vyjadruje to, v čom spočíva väčšinovosť voľby a v čom táto väčšinovosť má vyselektovať toho najlepšieho kandidáta. O to zvlášť, že v prípade Vatikánu sa jedná o kandidáta, ktorý by mal fungovať na doživotie. Máme tu zatiaľ len jednu zásadnú výnimku dodnes žijúcich v podstate dvoch pápežov.

    Zoberme si ďalší príklad. Opäť, prezidentské voľby vo Francúzsku, známy to rok 2002. Keď som spomínal rok 2004, a to, že by som išiel v pršiplášti a so štipcom na nose, to som bol inšpirovaný práve francúzskymi prezidentskými voľbami, pretože takto moji Francúzi, najmä ľavicovo orientovaní, v tom čase urobili, a to súviselo práve s tým, čo vám tu chcem ukázať (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ešte kým mi to rokovací poriadok dovoľuje, že v týchto voľbách v prvom kole Jacques Chirac získal 19,88 % a Jean-Marie Le Pen, otec Mariny Le Penovej, za Národný front 16,86 %. Bol to obrovský šok pre Francúzsko, že sa Jean-Marie Le Pen dostal do druhého kola. A práve vďaka druhému kolu sa jasne ukazuje, ako sa zachovali Francúzi, pre ktorých v tom čase radikál, v istom slova zmysle extrémista, Jean-Marie Le Pen bol totálne neakceptovateľný. Vidíte, že Jean-Marie Le Pen získal len o necelé 1 % hlasov v druhom kole viac ako v prvom kole. Čím je úplne jasné, akých voličov mal na svojej strane. Presne tých istých, ktorých získaval aj v prvom kole. Zatiaľ čo Jacques Chirac získal celospoločenskú podporu, oslovil aj kandidátov ľavice, hoci teda s pršiplášťom a štipcom na nose, ale povedali si, toto je prezident, ktorý Francúzsku poškodí výrazne menej ako Jean-Marie Le Pen.

    Povedzme si ešte pár slov, keď už hovoríme o genéze toho, prečo sme na Slovensku zaviedli dvojkolovú voľbu volieb do vyšších územných celkov aj to, aké asi mohli byť motívy otcov zakladateľov v tom roku 2001. A toto je to, na čo budú počúvať najmä kolegovia zo strany MOST - HÍD, hoci tu momentálne vidím len jedného kolegu. V tom čase sa totiž hovorilo, že práve Trnavský samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj sú riziká. Riziká v tom, že by tu, nedajbože, v jednokolovej voľbe mohol vyhrať maďarský kandidát. V tom čase Strana maďarskej koalície pravidelne zaznamenávala viac ako 10-percentné úspechy, takže táto obava, povedzme to takto, bola pomerne namieste. Preto sa údajne Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda dohodli, že zavedú dvojkolovú voľbu do vyšších územných celkov. Ja chcem veriť tomu, že v tom bol aj vyšší princíp a že títo páni napriek všetkým tým výhradám, ktoré voči nim môžme mať, pochopili, že voľba má zostať väčšinová, dvojkolová, aby vyjadrovala istú mieru legitimity, ktorú kandidát v tomto druhom kole môže získať, tak ako som vám to naznačil v prípade Jacquesa Chiraca.

    Ak by tak neboli urobili, tak tu máme hneď niekoľko zaujímavých grafov, ktoré možno budú zaujímať aj kolegov z vládnej koalície, a to sú obraty (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sme videli v župných voľbách od roku 2001. V roku 2001 Juraj Kopčák získal 34,4 % hlasov v prvom kole a náš kolega pán poslanec a zároveň župan Peter Chudík 27,73 % hlasov. Bolo by jasné, ak by v tom čase dvojkolová voľba nebola, že pán Peter Chudík by županom nebol. V druhom kole, ale ako vidíte, získal 50,11 % hlasov. Chcem veriť tomu, že to nebolo aj vďaka kúpeným rómskym hlasom, a pán Juraj Kopčák 49,88 % hlasov. Vďaka tomu pán Peter Chudík županuje v Prešovskej župe od roku 2001.

    Košický kraj. Alojz Engliš získal 23,84 % hlasov, čím pomerne jednoznačne predstihol Rudolfa Bauera so 17,12 % hlasov. V druhom kole, ale ako vidíte, práve vďaka istej miere korekcie, ktorú Rudolf Bauer získal vďaka podpore niektorých politických strán, sa stal županom s 59,38 %. To máme rok 2001, kde sa ukázala tá dvojkolovosť voľby v istom slova zmysle pre vtedajšie vládne sily, v istom slova zmysle pre vtedajšie opozičné sily ako opodstatnená.

    Zoberme si rok 2005.

  • Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.

  • Trenčiansky kraj: Miroslav Chovanec 35,41 % v prvom kole, Pavol Sedláček takmer 50 %, aby sa stal županom, 48,16 %. Tu sa ukazuje, že Miroslav Chovanec v druhom kole paradoxne získal ešte menej hlasov ako v prvom kole a, naopak, Pavol Sedláček sa nakoniec županom v roku 2005 stal.

    Trnavský kraj: Jozef Klokner 33,10, Tibor Mikuš, súčasný župan Trnavského kraja, 26,47 %. V tom čase by sa pán župan Mikuš županom nestal, ak by teda nefungovala dvojkolová voľba. Ale ako vidíte, v druhom kole dokázal presvedčiť väčší počet voličov a Jozef Klokner bol porazený oproti Tiborovi Mikušovi o takmer 10 % hlasov voličov.

    No a nakoniec to čo nás tu zaujíma viacerých asi najviac (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), a to je istá anomália, ktorá sa stala v Banskobystrickom kraji. Anomália, ja to vysvetlím, prečo o tom hovorím ako o anomálii. Vladimír Maňka takmer vyhral prvé kolo voľby, 49,47 %, a potom prišli tie známe slová o vreci zemiakov, potom prišlo to odignorovanie kampane do druhého kola a potom prišli najmä zásadné protestné hlasy voličov, ktorí, ako to už býva na Slovensku zvykom, hasia oheň benzínom, a z 21,3 %, ktoré získal Marian Kotleba, sa stalo až 55,53 % a pán Kotleba naštartoval svoju raketovú politickú kariéru.

    Keď hovorím o anomálii, všeobecne sa má za to, ako som vám naznačoval aj pri tých grafoch predtým, ako som vám naznačoval aj v prípade francúzskych a slovenských prezidentských volieb, dvojkolová voľba má práve redukovať vplyv radikálnych a extrémistických politických síl. Do istej miery aj menšinových. To je potom otázka na diskusiu a to je otázka možno, prečo práve strana MOST - HÍD ide podporiť zrušenie druhého kola.

    Keď som spomínal, že to je anomália, tak tá súvisí práve s tým, čo sme tu už niekoľkokrát spomenuli aj v predchádzajúcich diskusiách, kedy volič rozhnevaný na vtedajšiu garnitúru, vládnu stranu SMER, ktorá mala pohodlnú väčšinu v parlamente a ktorá, povedzme si to celkom otvorene, dopustila to, že Banskobystrický kraj, najmä jeho sever a juh, je dnes jedno z najzanedbanejších častí nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, vyniesli do kresla župana pána Kotlebu.

    Opriem sa o citát môjho kolegu politológia Spáča z brnenskej univerzity, ktorý hovorí o tom, že "dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu". To je ďalší z dôvodov, prečo nerušiť dvojkolovú voľbu županov. Ako je zrejmé aj z tých grafov, ktoré som vám tu ukazoval, práve dvojkolovosť umožňuje, aby sa župan, zvolený župan alebo prezident mohli oprieť o nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich.

    A tu vám ukážem ďalší zaujímavý graf.

  • Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.

  • V mojom meste v Banskej Bystrici, ktorá má takmer 80-tisíc obyvateľov, v roku 2006 mala trošičku viacej ako 80-tisíc obyvateľov, nám stačí na zvolenie za primátora 8 133 hlasov, ako sa to podarilo Ivanovi Saktorovi v roku 2006; 8 133 hlasov. Keď som začínal študovať politológiu, jedna z prvých vecí, ktorú nám hovorili o demokracii, bola to, že je to vláda väčšiny.

    Dámy a páni, ja sa pýtam, 8 133 hlasov je väčšina? Ani len náhodou nie! Takisto ako nie 44,42 %, a napriek tomu ste mali 83 mandátov v predchádzajúcom volebnom období. Môžme sa baviť o tom, či je takto správne nastavený volebný systém, ktorý máme na Slovensku, a to rovnako vo voľbách do Národnej rady, ako vo voľbách do samosprávy miest a obcí, resp. vyšších územných celkov. Ale to dnes nie je téma.

    Téma je, že ak zrušíme druhé kolo volieb, tak tu budeme mať kandidátov, ktorým možno bude na zvolenie stačiť 20-, 25-tisíc hlasov v Žilinskom, Prešovskom, Košickom, možno Nitrianskom a vysoko pravdepodobne aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Potom je pomerne legitímne sa domnievať, prečo to vlastne vládna koalícia robí, tak ako to naznačil pán Pčolinský. Zabetónovať sa pri pomerne nízkych percentách na ďalších päť rokov. Obetovať Banskú Bystricu, obetovať možno Nitru, možno Trnavu pre maďarského kandidáta. Taká je politika.

    Ale vráťme sa k tomu, čo by bolo správne. Správne je zachovať druhé kolo voľby práve kvôli zvýšeniu legitimity, práve vďaka tomu, že v takomto prípade v druhom kole sa primátor, keby sme to zaviedli aj pre primátorské, resp. starostovské voľby, prezident a, samozrejme, aj župan vyššieho územného celku môže oprieť o väčšinu zúčastnených, a to zdôrazňujem, zúčastnených voličov.

    Dvojkolová voľba má ďalšiu veľmi dôležitú výhodu. Koriguje prekvapenia z prvého kola. Aj preto som spomínal anomáliu z Banskej Bystrice. Tie prekvapenia z prvého kola môžme očakávať napríklad aj vo francúzskych prezidentských voľbách alebo sme ich mohli očakávať aj v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré nás čakajú túto nedeľu. Uvidíme, do akej miery to ešte stále platí a bude platiť v marci budúceho roka, že dvojkolová voľba dokáže korigovať prekvapenia. Ja verím tomu, že prinajmenšom vo Francúzsku to platiť bude.

    Niektorí politológovia hovoria, že je to poistka proti antisystémovým a extrémnym silám. To platí nielen pri voľbách županov, prezidentov, možno starostov alebo primátorov, to môže pokojne platiť aj vo voľbách do zastupiteľstiev alebo národných rád, keď chceme, parlamentov. Sú krajiny, ktoré používajú dvojkolovú voľbu pri týchto voľbách, napríklad naše susedné Maďarsko alebo napríklad už spomínané Francúzsko, kde dokonca do druhého kola svojho času postupovali nie dvaja, ale až traja kandidáti, aby sa tým zvýšila legitimita druhého kola.

    Zoberme si, ako funguje druhé kolo v Českej republike. V Českej republike totižto tiež zaviedli druhé kolo, aby istým spôsobom regulovali vplyv antisystémových, resp. radikálnych síl v podobe Komunistickej strany Čiech a Moravy. A vďaka práve tomuto dvojkolovému systému sa tejto strane napriek pomerne slušným výsledkom pri pomerných voľbách veľmi ťažko darí dostať do Senátu, resp. v rámci samosprávnych krajov.

    Aké teda budú dôsledky zavedenia jednokolovej voľby? Ako som už naznačoval na tomto príklade (rečník na chvíľu zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), môže dôjsť k tomu, že sa vo veľkej miere roztrieštia hlasy a posilní sa extrém...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nechcem vás rušiť, len práve som aj dostal správu, že toto je zákon, ktorý hovorí o volebnej kampani, že ten zákon o druhom kole bol predtým.

  • Reakcie z pléna.

  • Aby bolo jasné, že o čom hovoríme.

  • Môžem teda pokračovať? Ďakujem pekne. Tak ja verím tomu, že hovorím k veci.

  • Reakcie z pléna.

  • Ak bola ohlásená 305-ka, tak hovorím o zrušení druhého kola. Takže ďakujem.

    Aké teda budú dôsledky zavedenia jednokolovej voľby? Ako som naznačil, roztrieštia sa hlasy, môže sa posilniť extrém, zvýšia sa šance aj menšinového kandidáta. Toto sa pomerne často v politológii vyzdvihuje ako pozitívny vplyv zrušenia druhého kola a zavedenia pomerných volieb.

    A keď hovoríme o tom roztrieštení hlasov. Predstavte si, aké špekulácie môžu nastať? Už to tu dnes bolo naznačené. Ja predpokladám, že to tak bude vo viacerých krajoch, kedy vám nasadia nejakého kandidáta len preto, aby rozdrobili hlasy, aby ten správny vyhral. Tak ako to nakoniec bolo spomínané v meste Žilina, že sa to udialo niekoľkokrát. Tam sme tú jednokolovú voľbu primátorov mali presne v tomto duchu. Toto je obrovské riziko, ktoré práve dvojkolová voľba vo veľkej miere regulovala.

    A ako tu bolo naznačené, ja mám pri zrušení druhého kola a zavedení jednokolovej voľby do vyšších územných celkov ešte jednu vážnu obavu. A už som ju niekoľkokrát uviedol aj verejne. Apropo, boli to jedny z najčítanejších komentárov, resp. blogov, ktoré som v poslednom období vydal. Ak zrušíme druhé kolo voľby pre vyššie územné celky, ja osobne si myslím, že je tu pomerne vážna obava pre nás všetkých, že to je v postate len systém varenia žaby. Ukáže sa, no zrušili sme druhé kolo a nič zásadné sa nestalo. Prečo by sme nemohli zrušiť druhé kolo aj prezidentských volieb? A prečo by vďaka takémuto zrušeniu druhého kola nemohol konečne náš pán premiér si splniť svoj sen a stať sa hlavou tohto štátu? Nie je to síce v návrhu zákona, ale hovorím, aké riziko vyplýva z takejto možnosti, ak ideme rušiť druhé kolo vo voľbách do vyšších územných celkov, možno sa skôr či neskôr dočkáme zrušenia kola prezidentských volieb. A toto je už niečo, o čom by občania Slovenskej republiky mali vedieť a načúvať podstatne intenzívnejšie ako v prípade županov samosprávnych krajov.

    Otázka je, čo by sme ale mali urobiť, keď už chceme zlepšovať voľby do vyšších územných celkov. Okrem toho, čo sme tu spomínali, ako je napríklad edukácie, aké kompetencie vyššie územné celky majú, by bolo nevyhnutné, aby sme zreformovali voľby do zastupiteľstva, nie voľby županov, ale voľby do zastupiteľstva. Existujú seriózne výskumy a v našej politologickej praxi sa to niekoľkokrát potvrdilo, že tí občania, ktorí majú meno na A až C, resp. na Z, sú vo voľbách vždy výrazne úspešnejší. Čo môžme teda veľmi jednoducho spraviť, je, že nebudeme zaraďovať ľudí na kandidátke podľa abecedy, ale napríklad náhodným výberom. Prípadne môžme sa sporiť o tom, či to nemá byť zoradené podľa koalícií alebo podľa toho, ak nestranícky kandidát vyzbieral väčšie množstvo petičných podpisov, alebo nie. To všetko sú veci, o ktorých by sme sa tu seriózne mali rozprávať. A ja verím tomu, že by sme mohli prísť na konsenzus naprieč politickým spektrom, pretože nám všetkým je jasné, aké dôsledky práve takéto zoradenie podľa abecedy má.

    A potom je to otázka zvyšovania účasti. Tu som rád, že sa nám objavil návrh na zlúčenie volieb. Ako som naznačil, my tento návrh za istých okolností sme ochotní podporiť, pretože práve v súvislosti so zlúčením očakávame možnosť pomerne výrazného nárastu voličskej účasti vo voľbách do vyšších územných celkov. Ale potom tu máme ešte jednu pomerne dôležitú možnosť. A to je umožnenie voľby elektronicky cez internet alebo voľby aspoň zo zahraničia, čo je návrh zákona, ktorý tu čoskoro predstavíme.

    Verím tomu, že občania, ktorí žijú v zahraničí, napriek tomu, že tam nemusia nevyhnutne na mieste svojho pobytu byť pravidelne, majú záujem sa zúčastňovať na týchto voľbách a rozhodovať o tom, kto rozhoduje o ich kraji, o budúcnosti napríklad ich starých rodičov, pokiaľ ide o domovy sociálnych služieb. O budúcnosti napríklad ich bratrancov, sesterníc, hoci aj detí, ktorí navštevujú stredné školy na území kraja. A, samozrejme, aj o ich budúcnosti, pokiaľ ide o kvalitu ciest, keď sa budú vracať domov.

    Takže z tohto uhla pohľadu je pre nás veľmi dôležité, aby sme sa zamýšľali nad pozitívnymi spôsobmi, ako urobiť z jednotlivých zmien volebných systémov na Slovensku niečo, čo môže mať pozitívny efekt a pozitívny dopad.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je šesť faktických poznámok. Ešte kým teda prejdeme k faktickým poznámkam, dovoľte mi, aby som na balkóne privítal štvrtákov zo Základnej školy v Stupave. Vitajte!

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Ďakujem za vystúpenie kolegovi Martinovi Klusovi. Ja len pár slov k tomu, čo povedal. Ja ich v podstate rozmením úplne do praktického života na drobné a budem adresovať kolegom zo strany SMER, ktorí tento návrh iniciujú.

    Uvedomte si, prosím vás, že vy výmenou za to, že zabetónujete ctených kolegov Blanára, Bašku a Chudíka, umožníte zvolenie Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji. Toto je vaše maslo na vašej hlave, ktoré si budete niesť so sebou. Ja vás na to veľmi výrazne upozorňujem a netvrdím, že tí traja spomínaní kolegovia by neboli vyhrali tak či tak. Myslím si, že sú stále favoritmi vo svojich krajoch. Ale vy týmto de facto umožníte znovuzvolenie Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji a budete za to niesť dôsledky. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takisto chcem naozaj poďakovať kolegovi za veľmi dobrý a odborne pripravený príspevok. Ja len podotknem, že naozaj tie dve kolá sú nielen o tom, že ktorého kandidáta podporujeme, ale s ktorým súhlasíme. To prenesene do reči napríklad prieskumných agentúr, za ktorého určite áno, alebo skôr áno. Naozaj to podporuje väčšiu legitimitu týchto kandidátov, takže toto by malo ostať naozaj pri všetkých väčšinových voľbách a pri rozumnom spájaní volieb dohromady by toto mohlo tým pádom byť aj pri starostoch a primátoroch.

    Takisto, ak by mala ostať jednokolová voľba a naďalej väčšinová, tak je tu predsa ešte jedna možnosť, aj keď sa veľmi nevyužíva, mať tam takisto takúto dvojmožnosť voľby, a to je kandidát, ktorého chcem, aby bol zvolený, a kandidát, ktorého preferujem ako druhú voľbu. Aj taká možnosť je pri jednokolovej voľbe a vtedy, samozrejme, odpadávajú nevýhody tejto jednokolovej voľby pri väčšine.

    A to najdôležitejšie, čo naozaj zaznelo, je toto naozaj len príprava pre to, aby bola spravená jednokolová voľba aj na prezidenta?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja vám chcem teda, ak dovolíte, poďakovať za vystúpenie, lebo konečne sa cítim v parlamente. A teda niekoľko mojich poznámok.

    Samozrejme, niektoré budú aj politické a práve tým chcem povedať to, že je dobré, keď pri takýchto vystúpeniach neprevažujú politické argumenty alebo tie politické argumenty sú korektné. Lebo potom v tej odpovedi logicky sa musí zamerať na tie politicky nekorektné a uniká a utlmuje sa diskusia, ktorá je rozumná.

    To, čo ste uvádzali o problematike jednokolových a dvojkolových volieb, je, samozrejme, jasné, situácia je veľmi zložitá. Problém je, že aktéri, ktorí rozhodujú na Slovensku a ktorých názor musíte zobrať do úvahy, bohužiaľ, nie všetci stoja ex cathedra, či u vašej katedry, alebo u tých, kde my sme počúvali o hodnotách, ktoré sú jednokolové a dvojkolové. Viete, pamätám si, v predchádzajúcom období práve SDKÚ tuším najmenej jedenkrát predložilo návrh na jednokolové voľby. Viem si predstaviť obrovský a poznám obrovský odpor z prostredia ZMOS-u voči dvojkolovým voľbám, hoci to isté, čo ste hovorili pre župy, platí aj pre veľké mestá, rozhodne napríklad pre Bratislavu a Košice. A nikto z nich, ani pán Budaj, hoci bol funkcionárom, nikdy verejne takúto potrebu neprezentoval. Takže je tu táto otázka.

    Nepochybne ešte je dôležité aj to, že občas sa stáva, že aktuálne potrebujete meniť napríklad volebné zákony a v histórii, viete určite dobre ako aj ja, že je celý rad reakcií na tú aktuálnu situáciu pozitívnych, ale celý rad logicky aj negatívnych. Nepochybne tento návrh nie je jednoduchý a myslím si, že pre navrhovateľov je aj diskusia nesmierne dôležitá. Pretože, samozrejme, dohady typu, že dvojkolová voľba prezidenta a podobne. Pán kolega, v živote som o takom niečom v SMER-e nepočul. Možno práve tieto reči môžu niekoho vybudiť k tomu, aby o tom uvažoval. Takže toto napríklad je ten nekorektný poznatok, ktorý je zbytočný a ani nie je podstatné, aby sme tú debatu odviedli sem. Treba diskutovať naozaj o tom, o pozitívach...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Klus, podobne ako reč pána Budaja, aj tá vaša sa mi zdá byť logicky nekonzistentná. Pretože robíte presne to isté, čo kritizujete, akurát v inej farbe. To znamená, že snažíte sa prispôsobiť volebný systém tomu tak, aby vyhovoval práve vám.

    Spomínate, že druhé kolo je určené na to, aby eliminovalo extrémistov, ako napríklad v Banskej Bystrici. A práve preto je potrebné. A tak potom zaveďme aj tretie kolo, aj štvrté kolo. Opakujme voľby dovtedy, kým nevyhrá ten správny, politicky korektný kandidát a budete spokojný.

    Vôbec tá argumentácia samotná, že tie volebné systémy treba upravovať tak, aby eliminovali extrémistov, mi príde jednoducho neprofesionálna a protirečivá. Jednoducho nechajte, nech ľudia rozhodnú a rešpektujte to.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Klusovi za grafy, za to, ako nám veľmi presne vlastne ukázal a odargumentoval, prečo sú nevyhnutné dvojkolové voľby. Akú šancu to dáva občanom, ten priestor medzi prvým a druhým kolom. Čiže je to naozaj na podporu otvorenej občianskej spoločnosti, modernej demokracie a ja ho v tomto podporujem a ďakujem.

  • Pán kolega, dávali ste niekoľko príkladov, ako dopadli v druhých kolách voľby, či už prezidentské, alebo župné. Ale jeden ten najsilnejší argument a fakt, čo pomohlo Banskej Bystrici, to bolo práve druhé kolo. A to je tá konzistencia určitého návrhu a kritiky. Naozaj, tu by ste sa mohli nad tým vážnejšie zamyslieť.

    A kandidáti v jednokolových voľbách, viete, ja si myslím, že je tu jedna výhoda. A to je v tom, že politické strany, keď vedia, že sú voľby jednokolové, dajú toho naj, naj, najlepšieho kandidáta, ktorý je zvoliteľný. Alebo spravia koalíciu politické strany a dohodnú sa na tom kandidátovi, ktorý, si myslia, že je priechodnejší. Lebo môže vyhrať nezávislý kandidát, či už je to pri župných voľbách alebo akýchkoľvek, lebo bude zvoliteľnejší.

    A kritizovať komunálne voľby o tom, že by mali byť takisto dvojkolové richtárske voľby, ja si myslím, alebo primátorské, je to zbytočné vyhodené peniaze, lebo ľudia mnohých kandidátov v svojich dedinách poznajú od malinka, čiže hovoriť im o tom, že sú takí alebo onakí, tí ľudia vedia, komu dajú dôveru. Ja si myslím, že to by boli úplne zbytočne vyhodené peniaze, lebo tí ľudia si svojich richtárov volia, že ich poznajú počas ich života v tej danej lokalite. Niekedy sa môže stať, že je to výnimka, ale to je naozaj len výnimočné.

    Takže tu si myslím, že špekulovať o tom a namiešať tú možnosť, že niekto príde s návrhom, aby boli aj prezidentské voľby jednokolové, keď tento zákon naozaj nič také neobsahuje, to je zbytočné a môže to byť naozaj nahrávanie niekomu, že to príde na myseľ a bude špekulovať v budúcnosti. Ale to sa určite nestane počas terajšieho obdobia.

  • Reakcia na faktické - pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za všetky faktické pripomienky. Takto si aj ja predstavujem diskusiu v parlamente, vecne a argumentačne. Skúsim aspoň pár z nich vypichnúť.

    Pán poslanec Číž, v prípade ZMOS-u, áno, evidujem, že majú voči tomu pomerne zásadné výhrady, ale to majú podobne aj napríklad k tomu, že máme dnes na Slovensku takmer 3-tisíc obcí, čo ja nepovažujem za optimálny stav. Čiže ja si prácu ZMOS-u veľmi vážim, ale bavme sa aj o tom, čo by bolo pre Slovensko lepšie. A je pochopiteľné, že v tomto prípade oni nepôjdu sami proti sebe.

    Pokiaľ ide o prezidentské voľby, ja som túto fabuláciu vymyslel možno práve preto, aby si ľudia uvedomili, aká zmena by nastala, keby sme tie prezidentské voľby riešili tiež jednokolovou voľbou. A na Slovensku radšej nikdy nehovorme nikdy. Ale beriem vás za slovo, že toto sa na Slovensku nestane.

    Pokiaľ ide o pána Uhríka, ja práve nehovorím o tom, že by sme chceli upravovať voľby, aby nám vyhovovali. Ja chcem, aby boli zachované presne v takej podobe, ako to máme v súčasnosti. To znamená aj s druhým kolom vo vyšších územných celkoch. Vám to už raz pomohlo, ale pochybujeme, že by vám to pomohlo druhýkrát. Pretože ja som úplne jasne naznačil, aké dôvody viedli Banskobystričanov k tomu, že sa váš šéf stal zároveň aj šéfom vyššieho územného celku v roku 2013. A nemyslím si, že to bolo práve preto, že by ho označili za najlepšieho kandidáta. Len pripomínam, že predseda vyššieho územného celku v Banskej Bystrici zo svojho volebného programu doposiaľ nesplnil ani čiarku a ani bodku. Takže asi sa stal, pretože to bol najlepší kandidát, ale bol najlepší kandidát v zmysle protestu.

    Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi pár poznámok k trojici alebo triumvirátu k návrhu zákonov zmenu ústavy, zmeny niektorých parametrov súvisiacich so zmenou dvojkolového volebného systému na jednokolový. A ja som hľadal v tých troch zákonoch, ktorý sa vlastne týka toho, k čomu chcem vystúpiť.

    Preto mi dovoľte úvodom byť trošíčku politický. Navrhovateľ zákona sa stratil v tom, kde a čo chce navrhnúť, pretože toto je presne ten návrh zákona, ktorý v § 157 a následne 162 ruší jednokolovú voľbu. Myslím si, že, a to chcem povedať úvodom, že je absolútnou hanbou tohoto pléna, že prichádza zmena volebného zákona, veľmi dôležitá zmena volebného zákona ako poslanecký návrh zákona. Myslím si, že na tejto pôde je treba povedať, že pozor, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, meníme ústavu v tomto zmysle, pozor, meníme základný parameter toho, kto nás bude v nasledujúcich rokoch po nových župných voľbách zastupovať ako župani a akým spôsobom k tomu súčasná vládna koalícia pristúpila.

    Evidoval som tu ešte pred chvíľkou veľkých obhajcov čistoty, správnosti, efektivity legislatívneho procesu. Ja sa chcem opýtať navrhovateľov pána Faiča, pána Glváča, pána Glendu, pána Gála, pána Hrnčiara, pána Jarjabka a pána Nemkyho, prečo prichádzajú ako poslanci, ktorí sa vyhýbajú medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktorí sa vyhýbajú návrhom možno aj zo strachu, lebo sme počuli, že ZMOS má svoje predstavy a možno iné občianske združenia, iní odborníci, experti a celá odborná verejnosť, ale aj verejnosť by pravdepodobne pri pripomienkovom konaní vyslovila k tomuto návrhu zákonov svoje stanoviská, svoje pripomienky a museli by tomuto čeliť. Nechcem obmedzovať legislatívnu iniciatívu poslancov, ale myslím si, že takto dôležitý zásah do práce s verejnou mienkou alebo do práce s tým, akým spôsobom sa náš volebný systém upraví, bolo vhodné pustiť medzirezortné pripomienkové konanie, mať tú jasnú predstavu a mať tú predstavu aj podporenú nielen nejakým účelovým a z reálnej politiky vyplývajúcim motívom, ale aj reálne číslami, metódami a možno aj širokým prieskumom podloženou ambíciou meniť volebný systém. Nič také sa nestalo.

    Ja sa pýtam, vyplývajúc a pozerajúc a študujúc dôvodovú správu, kde som sa, vážení páni predkladatelia, toho veľa nedozvedel. Dozvedel som sa, že chcete šetriť finančné prostriedky. Tuná sa pán politológ jednoznačne usmieva. Toto je ten najhlúpejší argument, ktorý pri zvyšovaní legitimity a sily mandátu je absolútne mimo tému. Áno, správna, dobrá a hlavne legitímna demokracia nejaké tie finančné prostriedky stojí, ale 2,4 mil. eur, ktoré som našiel v jednej časti vyčíslenia, nestojí za to, že budeme mať nelegitímnych, rozumejme ľudí s malou podporou alebo ľudí, ktorí nebudú dosahovať vo volebných systémoch, tak ako to chcete nastaviť, tú prepotrebnú väčšinu, ktorá rozhoduje, a tým pádom si myslím, že sa hráte, vážení páni, s ohňom. Nebudem sa opakovať po predrečníkovi Klusovi, ale chcem sa spýtať navrhovateľa, keďže jeden z nich tu je: Išli ste podľa akých best practices? Išli ste podľa akých metód? Sartori, Maurice? Kde ste sa inšpirovali? Čo vám dáva vôbec možnosť sa takto hrať s ohňom a čo vás z teórie, kde Maurice napríklad hovorí o tom, že to, čo chcete vy zaviesť, svedčí systémom, ktoré sú tzv. bistranícke, bipolárne. Alebo aj kritik, ktorý hovorí, že pomáha zavedenie jednokolových systémov tam, kde sú tradičné silnejšie strany a zápasia medzi sebou na tzv. výmene moci, kde sú dve silné strany. Tuná politologická veda by vám na to dala jednoznačnú odpoveď. Alebo poďme k našim autorom, ktorí dlhodobo skúmali a dlhodobo hovorili o tom, že my máme chybu vo volebných systémoch, máme chybu pri voľbe do samospráv, kde by sme mali jednoznačne minimálne pri väčších sídlach uvažovať o zavedení dvojkolového systému. Čiže aj samospráva tam, kde je teraz neštandardný moment jednokolového, by sa mala inšpirovať tým, aby sme mali dvojkolový.

    Toto a tieto otázky či z teoretických aplikácií, či z nejakého prieskumu verejnej mienky jednoducho v dôvodovej správe nenájdete. Nájdete tam takú tú argumentáciu, a dovoľte mi ju pomenovať teda nahlas, argumentáciu na prvú signálnu sústavu, a to je, že bude to šetriť finančné prostriedky. Viete, čo by ušetrilo z tohoto typu argumentácie najviac finančných prostriedkov? Zrušte voľby všetky, ušetríme. Toto je vaša? Áno, áno, to vy máte v hlave možno. Možnože to by bolo to lepšie. Lenže toto je parlamentná demokracia, a to znamená...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ty si tu vôbec nebol. A nechaj si tie poznámky pre seba.

    Možnože to je to, čo by ste chceli pre túto krajinu zaviesť, nejaký typ tyranie, nejaký typ totality, nejaký typ monarchie. Tam sú neni voľby a ešte by ste to predali ľudom, že šetríte finančné prostriedky. Halo, skúsme aspoň pri takto dôležitých veciach, pri zmenách ústavy, pri zmenách volebného systému, kde hovoríme o volunteer general, o hľadaní najlepšieho možného správcu verejných vecí, o hľadaní väčšín, to pustiť štandardným legislatívnym procesom a nepredbiehajte sa v poslaneckých návrhoch zákona, ktoré tento moment v sebe nemajú.

    Čo vás vedie k tejto ambícii? A to naozaj sa takýmto spôsobom bojíte kladenia otázok od odbornej alebo akejkoľvek verejnosti, aby vám jednoznačne prišli s argumentami, že dvojkolové systémy tam, kde všade sú, zabraňujú vypuklým extrémom. Ak by sme nechceli pomenovávať, čo sú to tie extrémy, nám sa môže stať, že naozaj v akomkoľvek kraji príde kandidát, ak sa nastáva dostatočné množstvo tzv. proxy vojakov, vysvetlím následne, že bude mať mandát, ktorý nebude dosahovať ani 3-4 % v rámci kraja. Ako takýto kandidát, ako takýto kandidát, ktorý sa následne stane županom, môže počítať s nejakou silou pri jeho správe župy následne? Toto, toto zabíja demokraciu a toto si myslím, že nesiete na svojich pleciach.

    Chcel by som vás vyzvať pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o idei a tom, čo sa rozhodujete urobiť, a dávam aj procedurálny návrh, aby tento návrh zákona, aby sme ďalej o ňom nerokovali. Nedá sa totižto opraviť. Pretože to, čo ste sa rozhodli v tých nepodstatných častiach, že na základe nejakej aplikačnej praxe sa vyskytli problémy, vieme riešiť v súlade a môžeme to vyriešiť veľmi rýchlo. Ale aj 157-ičku aj 162-ku, ktorú v jednom meníte slovko na najviac, to znamená, robíte jednokolové a vôbec ten mechanizmus v § 162, čiže kedy nastáva druhé kolo, a to je, ak nezíska kandidát nadpolovičnú alebo nad 50 % v prvom kole a to jednoducho vypúšťate, je ten bazálny problém a ja tomu hovorím obrovská hra s ohňom. Ak sa nestotožní toto plénum s týmto návrhom zákona, budem žiadať aspoň nejaký typ kvalifikovaného výkladu, čo tým vlastne sledujete. Ja nepôjdem tak hlboko teraz po možnom odhaľovaní motívov, ale či sa budeme baviť o holandských, fínskych alebo francúzskych príkladoch, keď druhé kolo zachraňuje tzv. rozliate mlieko, kedy druhé kolá jednoznačne prebúdzajú voličov alebo elektorát, akokoľvek to povieme, a následne sa zvyšuje legitimita, zvyšuje účasť a ľudia sa zobudia. Toto je ten moment, prečo je dvojkolový systém jednoznačne dobrý a prečo by sme mali uvažovať nie tak ako vy, že ho rušíme pre župné voľby, ale skôr by sme sa mali zamýšľať, že či pri vyššom sídle nastavenú hranicu sídla nad 15-tisíc, nad 20-tisíc by sme mali zaviesť dvojkolový systém aj pri voľbe starostov alebo primátorov. Toto zvyšuje legitimitu následných kandidátov, majú teda vyššiu moc realizovať svoje volebné programy a hlavne, čo je tam to najdôležitejšie, že s vyššou oporou medzi ľuďmi, ktorých následne spravujú. Chyby a havárie jednokolových systémov si týmto, ak to schválite, budeme musieť v nejakých 4-, 5-ročných obdobia totižto znášať omnoho ťažšie.

    Dá sa, dá sa pristúpiť a ponúkam možno aj tú opozičnú spoluprácu. Zamerajme sa na to, že aby župné voľby mali vyššiu účasť ako takú. Sú to voľby, myslím si, že po eurovoľbách jedny s najmenšou účasťou. Ale systém alebo zmena z jednokolového na dvojkolový, z dvojkolového na jednokolový, pardon, nič s atraktivitou týchto volieb neurobí.

    Poďme ďalej. Systém alebo vôbec téma municipality, a to znamená, akým spôsobom vyriešiť problém takmer trojtisícky našich samospráv. Či po dekádach debát o našom župnom rozdelení alebo či 8 žúp je to nesprávnejšie, toto by malo zmene volebného systému jednoznačne predchádzať. Myslím si, že ak si dobre pamätám, váš volebný program opakovane, čo sa týka SMER-u, je ambícia zaoberať sa regionálnou štruktúrou a možno bude aj vyššia ambícia zaoberať sa samosprávou alebo vyriešiť problém municipality. Áno, máme drahý a neefektívny systém riešenia samosprávy pri takmer 3-tisíc samosprávach. Ale to nejde len pred voľbami o tejto ambícii rozprávať, ale mali ste realizačnú bázu 2012 - 2016 a neurobili ste s týmto vôbec nič. Mali ste jednofarebnú vládu. Tri plus jedna alebo viac krajov? To nie je už len akademická debata. Treba sa reálne pozrieť na svoj typ mandátu, to, čo si zapíšete do programov, a keď sa stanete vládnou stranou, tak niečo, prosím vás, realizujte. Ale nemeňte systém od konca. Urobenie z dvojkolového systému na jednokolový znižuje legitimitu, vytvára obrovské riziko víťazstva prekvapení, resp. extrému a absolútne žiadnym spôsobom nerieši náš dlhodobý a spiaci problém organizácie regionálnej aj komunálnej správy.

  • Kýchnutie v sále.

  • Je to pravda, na zdravie.

    Čiže dal som procedurálny návrh, aby ste sa tejto vašej ambície nateraz vzdali, a myslím si, že ministerstvo vnútra, ktoré gestoruje túto tému, by sa malo dostáť svojej povinnosti a prísť s týmto vládnym návrhom po reálne zbehnutom medzirezortnom pripomienkovom konaní, po reálnych možno niekoľkých workshopoch, aby sme, aby ste nerobili iba taký koncový scenár, kde vyúsťuje reál politika na základe toho, ako ste sa upratali a polepili do vládnej koalície, ale aby sme niečo urobili pre systém a volebný systém ako taký.

    Táto debata prebehla aj pred rokom 2014. Veď my nemáme ten volebný zákon taký starý. I keď ambícia, ktorá mala prísť, že zjednotenie volebných kódexov niečo vyrieši, tak aj vtedy sme hovorili, že prišlo ku kozmetickým a také hladkanie tejto témy, ale nemôžme tento problém tlačiť do nemoty pred sebou.

    Keď sa Martin Klus zamýšľal nad tým, či toto bude pokračovať, a keď vám sa bude zdať, že pre naše potreby Slovenskej republiky sa stáva štandardom jednokolový volebný systém a budete mať ambíciu zmeniť aj prezidentské voľby, tak už jednoznačne podľa mňa dotiahnete hru s ohňom ad absurdum. Choďte, prosím vás, presne opačným smerom. Ak chceme mať ľudí, ktorí budú realizovať svoje volebné programy aj so silou mandátu od čo najväčšieho možného množstva voličov, tak zachovajte druhé kolo volieb.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, Jozef, za veľmi vhodné doplnenie toho, čo som povedal v rozprave ja. Plne sa podpisujem pod ten návrh, ktorý si spomenul, a teda vráťme sa z kratšej cesty, zrušme diskusiu na túto tému, urobme diskusiu spoločnú, koalično-opozičnú, urobme dobrý volebný zákon. Máme na to úplne ideálnu príležitosť. Ak chceme zlúčiť komunálne a regionálne voľby, je to úplne ideálny priestor na to, aby sme práve to druhé kolo zachovali a rozšírili ho aj pre miestnu samosprávu. Nakoniec nebude na to potrebné ani robiť nejaké zásadnejšie zmeny. Už dnes platí to, že starostom napríklad v obci, ktoré spomínal Jozef, sa stane človek, ktorý má veľkú podporu už pri 50 %. Tam žiadne ďalšie kolo byť nemusí. Takže takisto by sme mohli fungovať aj v samospráve miest a obcí, ako dnes ešte stále fungujeme aj v regionálnej samospráve.

    Nedá mi ešte nespomenúť tých 8 vyšších územných celkov. Áno, Trnavský samosprávny kraj, z ktorého ty, Jozef, pochádzaš, je toho typickým príkladom. Vznikol ako to, čomu v politológii hovoríme gerrymander, niečo, čo malo zabrániť za každú cenu, aby maďarská menšina bola väčšinou. Už to samo osebe vlastne odpudilo ľudí od toho, aby vyššie územné celky ako také podporili.

    Takže môžeme sa kľudne vrátiť aj k tejto diskusii a som si istý, že aj lepší model ako 8 vyšších územných celkov by sme tu v Národnej rade našli. Len na to musí byť politická vôľa, ochota a v tomto prípade, rovnako ako Jozef naznačil, aj naša strana ponúka otvorenú ruku a myseľ. Poďme do toho spoločne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, rád by som sa tiež zapojil do tejto diskusie svojím takým osobným pohľadom na túto vec. Ja, samozrejme, ako právnik musím konštatovať, že je legitímne, keď sa diskutuje o akomkoľvek volebnom systéme, ale tiež musím povedať, že, samozrejme, každý z tých volebných systémov, o ktorých sa tu doposiaľ hovorilo, má svoje výhody aj svoje nevýhody. To je už ale viac asi otázka politologická, ako otázka právna.

    Ja možno iba chcem dať do pozornosti a možno ak by snáď do análov jednu vec. Predrečníci a vlastne aj kolega, na ktorého teraz reagujem, vlastne spomínal alebo videl iba dve alternatívy, vlastne väčšinový systém jednokolový alebo dvojkolový, výhody a nevýhody. O tom by sme mohli hovoriť pomerne dlho.

    Kolega Klus to tiež spomínal, ale, žiaľ, nezaznela tu ešte jedna vec, ktorú ja práve pokladám za potrebné povedať a o ktorej by sme možno mali rozmýšľať do budúcna. A to je systém, ktorý umožňuje práve spájať to pozitívne a nie spájať sa voči niekomu. A to je veľmi jednoduchý systém, systém alternatívneho hlasovania. Je to moderný systém, ktorý prinieslo vlastne 20. storočie, dalo by sa povedať, a on ide nad rámec týchto klasických väčšinových volebných mechaník. Toto alternatívne hlasovanie dáva možnosť každému voličovi zoradiť kandidátov podľa prvej, druhej, tretej a ďalšej preferencie. A pokiaľ sa v prvom kole, teda pri prvom sčítavaní, lebo to je jednokolový systém, nedosiahne žiadny kandidát, pokiaľ nedosiahne nadpolovičnú väčšinu, potom sa mu v druhom sčítavaní vlastne pripočítajú prvé a druhé preferencie. Robí sa tak až dovtedy, pokiaľ kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu. Nemusia sa opakovať voľby. Je to jednokolový systém, ale dokáže ten systém spájať tie pozitívne preferencie občanov.

    Nehovorili sme o tom, alebo teda nehovorilo sa o tomto systéme v rámci prípravy tejto novely, ale ja pokladám za veľmi potrebné správne možno...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič, chcel som upresniť, k určitému nedorozumeniu, ku ktorému došlo, že si skĺzol do osobných atakov. Ja som ti nemal čo nejakým spôsobom sa zapájať do diskusie, keď som nemal slovo, ale ja som, ty si spomenul, že zrušme všetky voľby, tak ja som povedal, že by si tu nebol ty ani ja. Tak to som na margo toho, nie že by som ja chcel niekoho atakovať.

    Ale musím teraz vecne spomenúť, že je dokázané, že pri prvom kole volieb ide viac ľudí voliť. A tento zákon, ako som ja ho študoval, čo dali predkladatelia, to je to, že využiť ten potencionál, že chodí viac ľudí voliť, a preto tie jednokolové voľby môžu byť úspešnejšie a ľudia si nájdu čas ísť voliť a mať záujem. A ešte keď sa združia voľby v jeden deň, niekoľko volieb naraz, tak neplytváme ich časom.

    Tie finančné čiastky, to tu nebudem o tom rozprávať, či sa ušetrí, alebo nie. To je základom toho predloženého návrhu. A myslím si, že v tom prvom kole, ja som to spomínal, že aspoň tie politické strany dajú takého kandidáta, ktorý je zvolený alebo môže byť zvolený alebo správa koalície. Ja si myslím, že slušná koalícia, na dobrom kandidátovi sa dokážu zhodnúť aj strany, alebo na nezávislom podporou.

    A myslím si, že reforma v samospráve, ktorú si naznačil, no tak to je treba široké spektrum politických strán, aby k takémuto riešeniu si sadli a dali hlavy dokopy. Lebo to si nemôže dovoliť len tak nejaký poslaneckým návrhom alebo len jedna strana. Čiže krížom cez celé politické spektrum.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. No práve zrušenie toho druhého kola môže spôsobiť to okrem toho, že, samozrejme, bude nižšia legitimita tých zvolených zástupcov, môže spôsobiť aj to, že o to menší záujem bude práve o voľbu a iba v tomto prvom kole.

    Mimochodom, možno ten pozitívny jav, ktorý by mohol nastať spojením samosprávnych, resp. spojením obecných s krajskými voľbami, tak by mohol nakoniec odoznieť úplne do prázdna a bolo by to potom zbytočné. Takže to je otázka toho rušenia tej druhej voľby.

    Čo sa týka využitia toho potenciálu práve toho spojenia, áno, to som pred chvíľou aj povedal, že jednoducho môžme dávať ten alternatívny hlas, tak jak to tu spomenul aj pán kolega Kresák. Koniec koncov naznačili ste to tu v predchádzajúcom príspevku. Tak jednoducho, áno, pozrime sa na to, akým spôsobom by sme to mohli využiť. Spravme tú širokú diskusiu, lebo ona tu neodznela, tá široká diskusia, a keď sa to tu takým spôsobom navrhuje, tak čo nám bráni urobiť. Nikoho to teraz predsa netlačí k tomu, aby sme tú diskusiu nemohli urobiť. Stiahnite ten zákon a preriešime alternatívne formy, nič nám v tom nebráni.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Viskupič. Pán poslanec Budaj, ste sa prihlásili po limite už.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, aj kolegom za faktické poznámky.

    Budem reagovať na dvoch, pána Kresáka a pána Bublavého, v opačnom poradí. De facto si hovoril presne v tom duchu, na ktorý som ja apeloval, a to je, že máme možnosť sa zamyslieť nad tým v širokom politickom spektre, akým spôsobom robiť s čo najlepšími parametrami, keď sa ľudí pýtame, kto ich má na nejaké časové obdobie zastupovať. A tam a s týmto apelom by sme mali pristupovať k veľmi dôležitej zmene volebných zákonov, a preto som si dovolil aj namietať a pokúsiť sa pribrzdiť vašu iniciatívu, pretože tá debata jednoducho neprebehla a môžme iba voľne pátrať, aké motívy vás k tomu vedú. A budú po tom asi pátrať aj ľudia, ktorí sa týmto zaoberajú.

    Čo sa týka poznámky pána poslanca Kresáka. Toľko času, čo som tu, vždy príde téma, či to bola za pána ministra vnútra Lipšica, alebo pána Kaliňáka, rozprávali sme sa o reforme alebo možnej zmene volebných kódexov a ja túto metódu, ktorú hovoríte aj s pánom Klusom, keďže sa volebnými systémami zaoberáme aj akademicky, dôverne poznám a som rád, že ste ju spomenuli aj v pléne parlamentu. Pretože si myslím, že by dokázala riešiť či komunálne, regionálne, ale aj celoplošné voľby a dokonca zvyšuje možnú mieru alternatívnych, zisťovanie alternatívnych chcení alebo preferencií ľudí a možno by sme mali legitímnejšie zvolený aj tento parlament aj všetky ostatné zastupiteľstvá, takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšou a poslednou písomne prihlásenou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako v predchádzajúcom prípade, tak aj v tomto zákone ide o mocenské posilnenie strany SMER - SD, ide teda o účelovú novelu. Ľudia v strane SMER - SD dali hlavy dokopy a zistili, že históriu jednokolových volieb, zistili, že po prvých kolách vyhrávajú ich ľudia. V súčasnosti vidíme, že sila strany SMER - SD klesá, a tak v druhých kolách by bolo ich víťazstvo ohrozené. Preto sa vlastne rozhodli k takémuto mocenskému ťahu. Namiesto toho, aby strana SMER - SD urobila vnútornú sebareflexiu, rozhodne sa meniť volebný systém.

    Konzultovala som túto zmenu aj s politológmi a tí mi sami potvrdili, že táto zmena je nezmyslom. Jednokolová voľba sa využíva hlavne v anglosaských krajinách, kde sú silné dve politické strany, ktoré medzi sebou súťažia, čiže je samozrejmé, že nasadení kandidáti do volieb budú dvaja, budú silní a vlastne voľby sa budú točiť okolo týchto dvoch kandidátov.

    Na Slovensku máme multistranícky systém, kde sa jednokolové voľby absolútne nehodia. Ako to už povedali kolegovia pán Budaj a pán Klus, mali by sme možno uvažovať o dvojkolovej voľbe aj primátora, starostu, ale nie opačne.

    Tento návrh, ktorý ste podali, je teda naozaj mocenský a ráta s tým, že presadíte svojich kandidátov do jednotlivých krajov, pričom určite viete, že budú kraje, kde svojich kandidátov pustíte, kde radšej necháte vyhrať vrece zemiakov. Napríklad v Čechách zrušili priamu voľbu županov a starostov. Tento návrh nepresadzujem, ale má väčšiu logiku ako jednokolová voľba. Županov a starostov si tam budú voliť zastupiteľstvá a tým nebude dochádzať k blokovaniu starostov a županov, ktoré sa objavuje u nás teraz.

    Aby som to teda zhrnula. Tento návrh je účelový a je prostriedkom na posilnenie strany SMER - SD. Z politologického hľadiska je nezmysel tento zákon a nemá v našich podmienkach logiku a opodstatnenie.

    Na záver by som ešte chcela dať jednu dobrú radu kolegom zo SMER-u - SD. Dámy a páni zo SMER-u - SD, radšej dobrú sebareflexiu v kľude na pláži, ako ubité, krvácajúce Slovensko na stráži.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ja som pôvodne chcel reagovať aj na repliku pána Bublavého, pretože ten vtip o tom, že keď sa ruší jedno kolo, tak bude väčšia účasť v tom druhom, ma pobavil. Ale to je už preč.

    Chcel by som k rečníčke povedať toľko, že, milá Vierka, naozaj percentá klesajú a koalícia mení volebné pravidlá. To tak bije do očí, tá súvislosť, nemyslím len to, že dneska prvýkrát má vládna koalícia, už stratila schopnosť, keby boli voľby tento týždeň, zostaviť vládu, myslím trvalý zosun, ktorý zaznamenáva hlavná politická sila tejto koalície, a to je strana SMER, trvalý zosun, ktorý sa najprv premietal do posilnenia strany SNS, ale teraz už voliči odchádzajú medzi nevoličov a strácajú chuť podporovať ďalej politiku vládnej koalície.

    No a v tejto situácii práve rokujeme o zmene pravidiel, ktorá okate má poslúžiť k tomu, že sa županom stane aj ten, ktorý zďaleka nemá za sebou väčšinu občanov, ktorí vôbec prišli k voľbám. Čiže nielenže máme, dámy a páni, nízku legitimitu kvôli tomu, že niektoré strany fakt majú radosť z toho, ak odradia politikov, ľudí od politiky, nielenže máme nízku účasť, ale ešte aj spomedzi tej nízkej účasti hľadáme spôsob, aby sme presadili kandidáta, ktorý bude mať aj spomedzi nízkej účasti menšinový podiel voličov. Nie väčšinový.

    Odstránenie druhého kola znamená, že kandidát, ktorý bude mať z 10 % voličov 3 %, sa bude môcť stať z 10 % voličov, bude mať menší podiel, sa bude môcť stať županom a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja si, naopak, myslím, že v tom prvom kole, pani kolegyňa, môže byť naozaj kandidát, ktorý je priechodný, a ja som to už niekoľkokrát povedal, že môžu strany vytvoriť koalície alebo podporiť nezávislého, ktorý môže byť zvolený a zvoliteľný hneď v prvom kole.

    A samosprávu nejakým spôsobom do budúcnosti obmedzovať, aby boli dvojkolové voľby, ja si myslím, že sú to zbytočne vyhodené peniaze, lebo ľudia samospráve a hlavne v dedinách a obciach naozaj tých kandidátov veľmi dobre poznajú a komu môžu dať dôveru, alebo nie, alebo koho opätovne zvoliť, alebo nie. To je priama demokracia, ktorá, to sú tie voľby, kde vám dajú ľudia vysvedčenie. Buď ste pre nich robili, ak ste dostali možnosť byť richtárom, ak ste ich nepresvedčili, tak vám v druhom, tak vám za štyri roky dajú vysvedčenie a vás nezvolia.

    A dávať príklad, ako to je v Čechách, viete, ja si tam myslím, to je deformácia, že tam nie je v priamych voľbách zvolený starosta, ale starostu si volí obecné zastupiteľstvo. Viete, môže byť richtárom ten, kto dostal naj, naj, najmenej hlasov. Možno, možno dostal v niektorej dedine alebo v mestečku o 1 hlas viac, možno s 20 hlasmi sa z neho stal poslanec a odrazu bude richtárom, ktorého ľudia vôbec nechceli. A to by bola katastrofa, keby sme také niečo na Slovensku prijali. Lebo ja čo sa stretávam s politikmi z Čiech a komunikujem o tomto, tak sami hovoria, že nie je to spravodlivé. A to by sme zdeformovali celý volebný systém.

  • Reakcia na faktické poznámky - pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja iba vlastne ten český systém som uviedla ako príklad, sama som povedala, že ho nepresadzujem, ale cítila som povinnosť aj o tom informovať.

    Chcela by som len povedať, že my sa snažíme dať väčší priestor občanom, aby naozaj sa podieľali na správe vecí verejných, a veľmi presne to poukázal, na to poukázal pán kolega Klus v tých grafoch a v tom rozdiele medzi prvým a druhým kolom. Tam je ten priestor práve pre občanov, tam môže prísť aj ku komunikácii, ku akýmsi väzbám. Ale je to demokratické, je to proste, dávame naozaj občanovi priestor a väčšiu možnosť si vybrať.

    Ako najhoršie je naozaj voliť vždy medzi väčším zlom a menším zlom. A túto chvíľu si myslím, že stále žijeme v modernej demokracii a nemali by sme sa vzdávať tak rýchlo nástroja, ktorého máme v rukách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Macháčková.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadrila teda k jednokolovej voľbe. My s touto voľbou, tak ako som už avizovala, teda nesúhlasíme a ešte chcem poukázať na také dva momenty, ktoré teda ešte tu tak priamo nezazneli.

    Pán kolega Martin Klus si teda veľmi dobre pripravil takéto porovnanie, čo by sa stalo v prípade župných volieb, ako by teda dopadli pri ktorých kandidátoch. Ja mám pripravené dva také príklady zo samospráv, pretože to mi je úplne najbližšie. Ukázala by som na dva príklady, jeden príklad, že k čomu to vedie, že ľudia chcú zmenu.

    Príkladom pre mňa takejto situácie sú voľby v Petržalke v roku 2014, kde teda vyhral pán starosta Bajan, ktorý teda už tam pôsobí viacero období a získal 6 382 hlasov. Ako druhý a tretí skončil pán Hrčka, ktorý mal 5 572, a tretí pán Nechala mal 5 291 hlasov, z čoho jasne vyplýva, že tí ľudia už nechceli pokračovanie výkonu mandátu pána Bajana. Ale práve preto, že ten systém bol jednokolový, tak on tie voľby vyhral. Určite sa dá predpokladať pri takejto situácii, že keby ten systém bol dvojkolový, že tie voľby nevyhrá.

    Ešte horšie k čomu dochádza pri takýchto jednokolových voľbách, a to, že vznikajú závažné podozrenia z účelového nominovania kandidátov s cieľom poškodiť iného kandidáta. Príkladom je voľba primátora Košíc v roku 2010. Výsledky prvých troch kandidátov boli nasledovné: pán Richard Raši získal 36 %, mal približne 22-tisíc, mal teda presne 22 929 hlasov, dovtedajší primátor pán Knapík 32 %, 20 763, Marek Kažimír 23,8 %, 15 148 hlasov. K tomuto sa vyjadril v roku 2016 košický mestský poslanec pán Marcel Gibóda, ktorý bol v roku 2010 členom štábu nezávislého kandidáta Mareka Kažimíra. Dovolím si ho teda citovať: "V danom čase som bol prvýkrát oboznámený s menom Ján Fellegi, a to v situácii, že Ján Fellegi bol človek, ktorý do najväčšej miery financoval Kažimírovu kampaň, teda nejde o pána ministra, ale kandidáta v Košiciach. Nefinancoval ju však za účelom, aby Kažimír vyhral, ale aby odčerpal dostatok hlasov pravicovému kandidátovi Františkovi Knapíkovi, KDH. Kažimír bol bývalý poslanec za KDH, a tak vyhral tieto voľby Richard Raši," vyhlásil Gibóda. Gibóda upozornil, že kampaň Kažimíra viedol Martin Lengyel, ktorý o štyri roky neskôr zodpovedal za stratégiu pri kampani za opätovné zvolenie Richarda Rašiho. Takže aj takéto situácie, bohužiaľ, vznikajú. A keď sa teda vrátime k tomu, aby tie voľby boli jednokolové, tak tomuto ponecháme len priestor.

    Na základe týchto skúseností sa opäť vraciame k tomu, že by naozaj ten systém dvojkolových volieb mal byť zavedený práve aj pri primátoroch, otázka je teda, že či pri obciach. Chcem pripomenúť, že týmto sa vlastne už zaoberala, v roku 2013 náš kolega Miroslav Beblavý toto navrhoval a navrhoval to v takom duchu, aby dvojkolová voľba platila pre primátorov a pre starostov mestských častí. Čiže v tých obciach z hľadiska teda aj úspory finančných prostriedkov hovoril o tom, že by tie voľby dvojkolové nemuseli byť. Samozrejme, že toto je na takú širšiu politickú diskusiu, ale určite naozaj návrat k jednokolovej voľbe je krokom späť v demokracii.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, za príspevok, lebo naozaj presne ste pripomenuli s pánom Bajanom zrovna tú krásnu ukážku, že keby tam bola dvojkolová voľba starostu mestskej časti, tak v druhom kole by pán Bajan drvivo prehral, možno by to bolo tak, ako tu ukazoval Martin Klus na tom grafe Jacquesa Chiraca, že proste by naozaj utrpel drvivú porážku. Tam je to naozaj vidno v tej Petržalke, takže to je jedna z tých ukážok, kde naozaj to druhé kolo má veľmi dôležitý význam.

    A čo sa týka účelových nominácií, áno, myslím si, že každý z nás, ktorí sme kandidovali či už v samosprávnych voľbách, alebo aj vo voľbách do Národnej rady, máme s tým skúsenosť, či už sú to individuálni kandidáti, alebo sú to aj politické strany, ktoré vznikajú účelovo, či už to bola strana TIP, či už sú to zaregistrovaní Obyčajní ľudia, preto existuje strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo jednoducho Obyčajní ľudia sú dosť podobná strana s názvom. Takisto voľakedy, aby som nešiel len do opozičných strán, existovala predsa aj Pravá SNS a podobne. To znamená, že naozaj takéto hrozby tu sú pri tom (pozn. red.: správne "tej") jednokolovej voľbe a tým pádom tu budú zase namiesto možno toho kupovania hlasov, čo tu spomínal pán Pčolinský, budú práve možno takýmto spôsobom riešené manipulácie s voľbami. Aj na to si treba tým pádom takéto riziká, si ich uvedomiť a pokryť ich.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja už budem veľmi stručný vzhľadom na to, že čo bolo potrebné povedať, už asi povedané bolo.

    Veľmi pekne ďakujem Katke Macháčkovej, to boli fantastické príklady z praxe. Myslím, že aj na ich základe je úplne jasné, o čom tu vlastne už viac ako hodinu a pol diskutujeme, hovoríme o tom, že ide o vážnu systémovú zmenu. Táto systémová zmena môže v konečnom dôsledku spôsobiť vážne problémy pre naše samosprávy nie na štyri, ale možno na päť rokov.

    Takže prosím ešte raz, predkladatelia tohto návrhu, aby zvážili procedurál, ktorý navrhneme, stiahneme sa z kratšej cesty, spoločne vytvoríme tím, ktorý by vo veľkej miere mohol urobiť z týchto volieb niečo, čo by bolo pre občanov omnoho zaujímavejšie, tak ako nakoniec povedal aj pán poslanec Kresák, existuje niekoľko ďalších alternatív, ktoré možno nemusia hneď navodiť druhé kolo, ale vygeneruje omnoho efektívnejšieho kandidáta, ako je to v súčasnom väčšinovom volebnom systéme.

    Nakoniec, keď už hovoríme o väčšinovom volebnom systéme, treba povedať, že to, čo používame na voľby poslancov, to nie je väčšinový, ale semiproporčný systém. Podľa mňa jeden z najlepších, akurát, že tiež vidíme aké dôsledky má, keď som spomenul napríklad zoradenie kandidátov na tzv. plachte podľa abecedy. Takže aj to sú veci, o ktorých sa veľmi seriózne môžme rozprávať naprieč politickým spektrom. A teda do budúcna, keď budeme chcieť riešiť zmeny volebných zákonov, budem úprimne rád, keď sa zídeme rovnako tak členovia koaličných, ako aj opozičných politických strán a budeme sa tieto snažiť prijímať v zmysle konsenzu a podľa možnosti aj ústavnou väčšinou.

    Možno ešte také dve poznámky v súvislosti s tým, čo tu odznelo v rámci písomnej diskusie. Ak sme hovorili o starostoch, ja už som naznačoval, ten problém je v podstate vyriešený, dnes zákon hovorí úplne jasne, ak získate 50 a viac percent, tak sa stávate starostom, resp. primátorom, resp. županom, resp. prezidentom už v prvom kole. Práve u prezidenta to je ale trošičku komplikovanejšie, tam ústava nehovorí úplne jasne, že či je to zo zúčastnených, alebo všetkých občanov voličov. Pri VÚC-kach je to zadefinované úplne presne, to znamená, stávate sa županom po zvolení 50 % všetkých zúčastnených. Toto si viem predstaviť aj v menších obciach, myslím si, že by to žiadny problém nebol. Ak sú tam také osobnosti, ako povedal pán poslanec Bublavý, ktoré dlhodobo úspešne vedú svoju obec, tak tam nevidím problém v tom, že by získali 50 a viac percent.

    Naopak, máme tu iný problém, ktorý tiež je podľa môjho názoru skôr alebo neskôr potrebné riešiť v pléne Národnej rady, a to je to, že tu máme aj obce, kde nikto nechce byť starosta a toto je možno ešte závadnejší vplyv, ktorý v rámci miestnej samosprávy máme.

    No a k tým účelovým nomináciám, ako naznačila poslankyňa Katka Macháčková, to je veľmi vážny problém a ja očakávam, že už v priebehu najbližších týždňov akonáhle by, nedajbože, tento návrh zákona prešiel, sa nám začnú objavovať rôzni kandidáti na županov, či už to bude v Banskobystrickom kraji, alebo to bude tu v Bratislavskom kraji, ktorých úlohou nebude vyhrať, ich úlohou bude len uškodiť tým kandidátom, ktorí by serióznu šancu v druhom kole vyhrať mali. A toto je tiež niečo, čo si, prosím, hlavne kolegovia z MOST - HÍD a zo Slovenskej národnej strany zvážte, pretože toto je niečo, čo sa bude bezprostredne týkať aj vás vzhľadom na veľkosti vašich politických strán.

    Toľko z mojej strany. A snáď ešte jedna tá pripomienka, ktorú som spomínal pri iných bodoch programu. Máme tu ústavný zákon, na ktorý je potrebná ústavná väčšina, minimálne teda v druhom čítaní a treťom čítaní. Ak nechcete schvaľovať tento ústavný zákon len s podporou strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, nakoľko nie som si istý, ako sa v tejto veci ešte postavia kolegovia zo strany SME RODINA, urobte ústretový krok, stiahnite tento návrh zákona alebo aspoň ho nedostaňte do druhého kola, teda do druhého čítania, pardon, a potom budeme veľmi radi, keď sa spoločne pozrieme na to, čo by bolo pre Slovensko najlepšie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Jeden pán poslanec sa prihlásil s faktickou. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Tentokrát iba budem veľmi stručný. Ja iba musím proste reagovať na jedno konštatovanie z toho príspevku kolegu Klusa, kde povedal, že v prípade prezidentských volieb existuje istý problém s tým, že aký počet, alebo teda, že kto vlastne, väčšina z koho sa žiada na zvolenie, či to je všetkých, alebo čo sa iba zúčastnili tej voľby. Tu chcem iba povedať, musím to povedať, tu neexistuje problém, keď si každý prečíta prvú vetu toho článku 101 ods. 4 a vlastne okrem kolegu Procházku v minulosti to nikto nespochybnil a ja teda ako jeden z predkladateľov tejto novely aj spolu s ďalšími, ktorí sa na tom podieľali, vieme, čo sme chceli povedať, vieme, ako sme to povedali, proste zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Oprávnený volič je volič, ktorý je oprávnený sa zúčastniť voľby, nie ten, ktorý sa na nej zúčastnil. Takže nevnášajme, prosím, ďalšie pochybnosti do tejto spoločnosti hľadaním fiktívnych problémov, minimálne v prípade napríklad tej prezidentskej voľby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reakcia nie je.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mám silný pocit déja vu. V uplynulých mesiacoch sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku Národnej rady a tiež tam išlo o zmenu pravidiel hry, rovnako ako v prípade návrhu na zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Keď ide o zmenu pravidiel hry, tak v demokratickej spoločnosti by taká zmena mala spĺňať tri podmienky. Mala by byť realizovaná veľmi opatrne a uvážlivo, mala by byť urobená iba vtedy, keď na to existujú veľmi vážne dôvody, a mala by sa zrealizovať len na základe zhody relevantnej časti hráčov.

    Ani jedna z týchto podmienok nie je splnená. Nebola splnená ani pri zmene rokovacieho poriadku, ktorý väčšinu parlamentu pretlačilo, náhle, naraz, rýchlo, bez preukázania reálnej potreby zmeny rokovacieho poriadku a nasilu proti vôli opozície. A tak je to aj teraz. Pre voľbu predsedov samosprávnych krajov je možné určite použiť rôzne modely. Ten, ktorý máme doteraz, ani ten, ktorý je navrhnutý, nie je jediný. Ale opäť náhle rok pred voľbami ideme meniť pravidlá hry. Ak by sme to robili uvážlivo a opatrne, tak by sa to mohlo robiť na základe nejakého dlhodobého vyhodnotenia a zrejme by sa to nerobilo rok pred voľbami, ale maximálne rok po voľbách.

    Žiadne vážne dôvody tu nezazneli, ani v dôvodovej správe, ani v uvádzaní návrhu, ani v diskusii, ktorá to sprevádza. To ušetrenie nejakých finančných prostriedkov je smiešny argument v porovnaní so spochybnením legitimity dvojkolovej voľby, ktorá naozaj umožňuje výraznejšie prejaviť vôľu voličov, pokiaľ ide o predsedu samosprávneho kraja. Čiže žiadne vážne dôvody tu nepadli a opäť ide o mocenský ťah, o snahu posilniť pozície kandidátov strán vládnej koalície, zvýšiť ich šance na zvolenie, lebo tak ste si to spočítali, že keď sa dá koalícia dohromady aj na úrovni krajov, tak vaši kandidáti na predsedov samosprávnych krajov budú mať väčšie šance byť zvolení v prvom kole, ako pri dvojkolovej voľbe.

    A, samozrejme, rôzne modely majú prednosti aj nevýhody, má ich aj tu spomínaný český model, kde si hajtmana alebo starostu volí zastupiteľstvo. Je tam potom väčší súlad medzi šéfom výkonnej moci a zastupiteľstvom, ale má to, samozrejme, aj tie nevýhody, o ktorých hovoril kolega, že hlava výkonnej moci na úrovni obce, mesta či regiónu je výsledkom nejakých politických dohôd a nie priamej voľby. Nespochybňujem, že každý systém má výhody aj nevýhody, tak ako má aj v parlamentných voľbách väčšinový aj pomerný systém isté výhody a nevýhody. Rovnako má výhody aj nevýhody tu spomínané alternatívne hlasovanie, kde v podstate v jednom kole je možné dosiahnuť v podstate efekt dvojkolového alebo dokonca viackolového hlasovania, ktorý voliči môžu prejaviť už počas prvého kola alebo jedného kola, nielen toho, koho volia, ale komu preferujú ďalšiemu v poradí a na základe toho vytvoriť taký systém, ktorý povedie k voľbe kandidáta, ktorý má väčšinovú podporu, aj keď to nemusia byť jeho prvé hlasy.

    Ja som k tomu trochu skeptický vzhľadom na to, že tento systém je trochu komplikovanejší ako tie, ktoré sme mali možnosť zažiť doteraz, teda som skeptický k tomu, že či by voliči ho nepovažovali za príliš komplikovaný a či by sa s ním vedeli zžiť, ale napriek tomu by bolo lepším riešením ako to, čo sa teraz navrhuje, teda zrušenie dvojkolovej voľby. Ale predovšetkým nevidím žiadny reálny dôvod, žiadny vecný dôvod, okrem toho účelového, na to, aby sme menili dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov na jednokolovú. Jediný dôvod, ktorý tam vidím a ktorý som už spomenul, je snaha zvýšiť šance kandidátov vládnych strán.

    A teraz inými slovami úplne na záver by som povedal to, o čom sa vás kolega Martin Klus snažil presvedčiť ako politológ, čo vám kolegyňa Viera Dubačová povedala jednoduchým veršíkom, touto zmenou chcete dosiahnuť, aby Slovensko bolo trochu viac červené, ale je možné, že výsledkom bude, že bude trochu viac hnedé.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Slovensko žije v stredoeurópskom priestore a týmto priestorom vanú teraz vetry, aké dlho neviali. Skutočne dopredu sa dostávajú v tom politickom balanse, ktorý medzi jednotlivými náladami a rozladami verejnosti existuje, ustupuje atmosféra dôvery a sily a vízie do budúcna a prevažuje čoraz viac, a to sa prejavuje aj v politike, atmosféra obáv, získavajú strany, ktoré na tejto atmosfére strachu z budúcnosti, strachu z rôznych strašiakov, ktoré tieto strany vedia vykresliť na atmosfére nedôvery, nedôvery vo vlastné sily, nedôvery v Európsku úniu, nedôvery v civilizáciu, postupujú dopredu strany, ktoré s týmto aparátom pracujú a tieto emócie vo verejnosti vyvolávajú a zároveň z nich ťažia.

    Sú to, samozrejme, aj strany, ktoré sú istým ohrozením pre liberálnodemokratický základ štátu, tak ako on bol vytvorený u nás, ale aj v iných postkomunistických štátoch. Zrazu je možné spochybniť aj samotnú toleranciu etnickú, rasovú alebo národnostnú znášanlivosť, zrazu je možné počuť neonacistické alebo doslova fašistické výroky, antisemitizmus aj spomedzi samotných povedzme zákonodarcov alebo ich politického zázemia. Ale nielen to. Je to aj nenávisť k iným rasám, k iným etnikám, strašenie týmito etnikami, vytváranie priam atavistických reakcií vo verejnosti.

    Nie sme vôbec v tom sami, ako som už povedal v úvode, strednou Európou kráča strašiak zla, zla, strachu, negativizmu a politické strany, ktoré na ňom vedia sa priživiť ako na akejsi mrcine, lebo nie je to pekný obraz, ak spoločnosť neustále sa zaoberá strachom, namiesto aby sa nadýchla a uvedomila si, že naozaj žijeme najdlhšiu etapu mieru a prosperity, akú sme zatiaľ na Slovensku mali. Ale takáto je realita a častokrát si hovoríme, u nás to asi nie je také zlé. Maďari zmenili niekoľkokrát ústavu, priškrtili slobodu slova, zvalcovali verejnoprávne médiá, tak sa zdá aspoň z toho, čo počujeme o vývoji v susednom Maďarsku. V Poľsku ľudia stoja na uliciach, demonštrujú a zdá sa, že sa nanucuje verejnosti klérikalizácia štátu a že strany, ktoré pracujú práve s démonmi zla, strachu, nedôvery, že tieto strany sa toho zmocňujú a Poľsko, liberálnodemokratické Poľsko protestuje.

    A naozaj je Slovensko, teda "zaostáva" za atmosférou, v ktorej idú dopredu autokrati, v ktorej sa duch Putina vznáša znovu nad nami a tieň ruskej čižmy, ktorý pred rokmi sme mysleli, že už nikdy tento tieň nezatieni Slovensko, akoby znovu padal na mysle a tak trochu aj na život na Slovensku. Je to naozaj tak, že nás sa toto netýka, že my máme, aj rád som to ja hovoril pred cudzincami, relatívne síce som v opozícii, ale relatívne civilizované strany, ktoré snáď do nejakých extrémov nepôjdu.

    Potom som sa započúval napríklad to tých protestných výkrikov v Poľsku, tam napríklad vláda Kaczynského, keď sa dostala k moci, potrestala hlavné mesto, ktoré spravidla nevolí antiliberálne sily nikde na svete a prinajmenej tu v strednej Európe, potrestala ho tým, že ho vyhryzla z regiónu Malopoľska, teraz akéhosi vyššieho územného celku, ak by som to mal preložiť do slovenčiny, a Varšava, tým pádom aj Varšavania pochopili, že už neuvidia žiadne eurofondy, pretože tento zásah, urobilo sa iné hlavné mesto toho okrsku, toho kraja a Varšava prišla o možnosť čerpať eurofondy, lebo jednoducho okamžite sa jej zvýšilo HDP na obyvateľa a podobne. A vtedy som si uvedomil, no ale veď Bratislava tento trest má už dávno. Varšavania protestovali, keď politické strany obsadili nové, Kaczynski a spol. obsadili Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúru, no ale veď Bratislava má už toto dávno. V Maďarsku protestovali, keď sa menili účelovo volebné a mediálne zákony. Ale nemá mať teda toto Bratislava práve teraz?

    Tento úvod bol potrebný k tomu, aby som uviedol kontext, v ktorom tento nenápadný zákon na konci pracovného týždňa za špeciálnych okolností, kedy sa dnes nehlasuje, aby čo najviac poslancov bolo neprítomných, prejednávame začiatok zmeny volebných systémov. Kľúčový demokratický zákon a ktorý nie je bez ďalších úmyslov. Už tu ktosi precedil z tých, ktorí, z členov koalície, ktorí reagovali na nás, čo diskutujeme, že veď treba zjednotiť aj voľbu prezidenta a voľby do Europarlamentu, obidvoje predsa zakladajú päťročný mandát.

    Ja chápem pána doktora Kresáka, že pripomína, že v súčasnej ústave je niečo napísané, no ale veď tieto zmeny sa dejú aj zmenami ústavy. Pán doktor, teraz sme počuli, že sú tu sily istej strany so silným zázemím v Banskej Bystrici, ktoré to podporia, aj zmeny ústavy. Skutočne slovenské "zaostávanie" za autokratickým stavom, do ktorého sa blížia dva okolité štáty Maďarsko a Poľsko, je len v tom, že mnohé veci my tu už dávno máme a nenápadne ako žaba variaca sa na slabom plameni sme si na ne zvykli, považujeme ich za normálne. Je normálne, že Bratislava sa nedostane k eurofondom a musí kolenačky prosiť premiéra Fica, či jej dá, alebo nedá na zaplátanie ciest. To je normálne. Primátor poslúcha ako na povrázku, pretože zdá sa mu, že ak nedostane tie peniaze, tak ho občania prekľajú, musí tu kľačať a chodiť na vládu a drať doslova kolená, pretože inak peniaze mu nikto nedá. To je normálne.

    Varšavania protestovali, my sme si to ani nevšimli. Teraz sa ide meniť zákon o župách, ktorý úplne rozhádže nielen volebnú periódu, no povedzme, povedzme, ale rozhádže naozaj politické stratégie s tým, že majú sa otvoriť dvere takým stratégiám, ktoré vylepšia možnosť stavaním kandidátov dosiahnuť to, že aj kandidát, ktorý má malé zastúpenie, sa stane predsedom VÚC. Už to tu skonštatovali všetci a nebudem to vôbec opakovať, chcem to len uviesť ako celkom jasný a zreteľný dôkaz toho, že koalícia vykročila k zmenám pravidiel, či ju už k tomu vedie nervozita z klesajúcich percent, alebo nie, to je naozaj ťažké špekulovať, to je jej vec, ale vykročila ku zmenám pravidiel, ktoré nielenže ju zvýhodňujú, ale hlavne čo mám námietku ja, že či zvýhodňujú stranu Kotleba. V poriadku, možnože uzavriete skrytú koalíciu, aj na to máte plné právo. Ale čo mňa sa týka a čo som sem prišiel obhajovať, aby táto Národná rada, preboha, nezačala cúvať od legitimity volebných zástupcov k nižšej legitimite. A to tento návrh prináša. Prináša nižšiu legitimitu, síce legalitu, ale nižšiu legitimitu voleného zástupcu. Lebo je jednoznačné, že v jednom kole volený zástupca bude mať za sebou menej voličov, než by mal výsledok dvojkolovej voľby.

    Ako preukázali už rečníci predo mnou, nie je to otázka peňazí, lebo tie voľby sa budú sčítavať dlhšie, nebude to jeden deň, budú to dva.

    Nie je to otázka účasti vo voľbách. Pripomeniem vám, ktorí sa zaoberáte prípadne aj politikou, že na začiatku tu napríklad parlamentné voľby trvali dva dni. Bolo možné ísť voliť od piatka obeda až do soboty noci. Jasné, že bola väčšia volebná účasť, a jasné, že zníženie na jednodňové voľby nezvýšili účasť. Prečo by malo aj toto odrezanie jedného kola, prečo by malo, preboha, zvýšiť účasť? Jednoducho, odkedy máme jednodňové voľby, tak už sa naše voľby spravidla pohybujú, žiaľ, na tých percent, hovorím spravidla, keď sa nevytvorí nejaká naozaj katastrofická situácia, tak sa pohybujú od 50 do 60 %. Tá reprezentatívnosť pri parlamentných voľbách zatiaľ ešte neklesla nikdy pod 50 %, ale veľmi sa z toho utešovať nemôžeme, lebo pri všetkých ostatných voľbách, bohužiaľ, klesá hlboko pod 50 % a reprezentatívnosť niektorých z nich, ako napríklad eurovolieb, je najhoršia v celej Európskej únii. Takisto reprezentatívnosť volieb mestských predstaviteľov, župných predstaviteľov je veľmi nízka a my namiesto, aby sme urobili krok k vyššej reprezentatívnosti, robíme krok k nižšej.

    Nechcem vôbec útočiť, hovorím na úmysly. Vy máte právo, plné právo na politické úmysly a niekedy sa to stáva, že víťazi po voľbách rozmýšľajú nad tým, či by si nevedeli pomôcť k zopakovaniu víťazstva budúceho pozmenením pravidiel. Ale prosím vás a apelujem na vás, pamätajte, že tento štát buduje veľmi ťažko svoju demokraciu, nemali sme demokratickú štátnosť v minulosti. Rozbíjanie aj tých slabých sietí a návykov, ktoré sa v demokracii vytvorili, je trestuhodným činom. Slovenský občan musí žiť, tak ako všade na svete, tým faktom, že politiku sa učíme len vždy jedným tlkotom srdca a ten je raz v jednej volebnej perióde. To srdiečko demokracie vystrekne v tých voľbách novú okysličenú krv, teraz vyzerá dosť riedka, dneska poobede, ale verím, že je tu tá nová okysličená krv aj po minulých voľbách a tá krv, potom s ňou musí ten volič žiť celé štyri roky a jeho politické učenie ide veľmi pomaly. Mali sme 8 parlamentných volieb a župných ešte oveľa menej. Ako vidíte, skoro vždy sa nám stáva, že sa ľudia veľmi čudujú po voľbách, čo to zvolili. Áno, to je naše učenie sa budovať štát.

    A ešte k tým príkladom prípadne zo zahraničia, ktoré sa tu často spomínajú. Skutočne v systéme, kde sú dve strany už celé stáročia, dve silné strany, tak ony si to môžu takto rozdávať v jednomandátových obvodoch a obyvateľstvo je s tým spokojné. Aspoň teda nepočujem o tom, že by Veľká Británia mala nejaký problém s takýmto politickým systémom. Ale Slovensko už dokonale preukázalo za to vyše štvrť storočia, že je jednoducho pluralitnejšie, že na Slovensku sú menšiny. Sú názorové skupiny, ktoré nezaniknú ani vtedy, ak tie strany zaniknú. Vynoria sa nové. Vidíme, že v parlamente nikdy neboli dve strany, nikdy za tie roky. A mohlo sa to stať v ktorýchkoľvek voľbách. Je tu až do desať strán úplne štandardne a dokonca aj keď nevstúpia v takom počte, tak ony sa proste akýmsi spôsobom štruktúrujú, pretože Slovensko je skutočne jedna z najpestrejších krajín Európskej únie, či už ide do národnostného zloženia, kultúrnych tradícií až po tie naše kroje. Je to veľmi východozápadne položený stredoeurópsky štát s mimoriadne silnými tradíciami, ale aj regionálnymi a medziskupinovými rozdielmi. Vždy tu bude viac strán, zaviesť v takomto prípade, teda pomerne veľa strán a tým pádom aj veľa kandidátov úplne prirodzených, zaviesť v takomto prípade jednokolové voľby je absolútna chyba vedľa. Medzi nami a Britániou je práve ten rozdiel, aký len môže byť. Ten najväčší, najväčší v Európe. Británia, zdá sa, teda donedávna sa zdalo, že je veľmi homogénnym kráľovstvom a, naopak, Slovensko je veľmi národnostne, kultúrne pluralitné. Máme najviac menšín, keby sme si to poctivo zrátali, v celej Európskej únii napríklad. Mohol by som týchto faktov uviesť ešte oveľa viac, ale nechcem naozaj zdržiavať.

    Po tej, hoci tu nie je veľa poslancov, predsa len si trúfam povedať, že zaujímavej polemike k tomuto zákonu na záver poviem len to, rešpektujte, prosím, aj keď uvažujete o tom, že si pomôžete tou väčšinou k tomu, aby ste ju mali znovu, ja znovu opakujem, sa z toho nevysmievam, stáva sa to v politike, najmä človeka znervózni, keď prípadne tie hlasy padajú, chcem vás povzbudiť, páni zo SMER-u, veď to nemusí byť naveky, keď napravíte svoju politiku, odvoláte niektorých politikov, vymeníte ich za lepších, nemusíte kvôli tomu rúcať demokratické pravidlá. Ja si myslím, že aj pri tom rokovacom poriadku postupne by ste sa naučili aj vy diskutovať, aj vy argumentovať a nebolo treba až tak uškrcovať tú diskusiu.

    Ale pri tých, zostaňme pri tých župných voľbách. Dajte naozaj pozor, aby ste nedosiahli celkom nechcené výsledky. Už sa to párkrát pri takýchto zmenách vo svete, ale aj u nás prihodilo. Potom bude už ťažko hovoriť, že všetko mohlo byť inak. Teraz je tu podaná ruka, ktorú podávali poslanci z viacerých strán, vytvorme grémium a netvrdím, že len z nás, ktorí tu máme všelijaké polemiky medzi sebou a vôbec neplatí, že by sa tu zišli len a tí jediní odborníci. Vytvorme tím, ktorý si sadne k tomu, nerobme to salámovou metódou, že teraz ústavný zákonček, potom iný ústavný zákonček, potom volebný zákonček, takto sa nerobí férová zmena pravidiel v štáte. Toto sú základné pravidlá, podľa ktorých sa bude variť slovenská polievka, slovenské bryndzové halušky alebo akokoľvek si to poviete. Poďte hovoriť s múdrymi ľuďmi z Akadémie vied, poďte hovoriť s politológmi z vysokých škôl a povedzme si, aké nedostatky doteraz, prečo máme, dočerta, takú nízku účasť vo voľbách. Vari sú tí naši ľudia takí, že ich nezaujíma politika? No to celkom nie je pravda. Našich ľudí v zásade politika zaujíma. Prečo nám nechodia k voľbám? Je v tom aj volebný systém? A ak je v tom aj nejaká vada volebného systému, bola by taká tragédia naozaj znovu mať voľby do parlamentu jedno popoludnie v pracovný deň a jeden voľný deň, tak ako to v minulosti bolo? Nič, žiadna extra tragédia by sa nestala.

    My naozaj nečakajme, kým nám reprezentatívnosť aj parlamentu klesne pod 50 %, lebo naozaj potom podľa príručiek každej politológie sa bude dať povedať, že parlament je síce legitímny, nie je však reprezentatívny. Už nezastupuje väčšinu voličov. Dúfajme, že by tieto naše argumenty mohli dôjsť k vášmu sluchu, dúfajme, že nebudete chcieť zvalcovať Slovensko pravidlami, ktoré by poskytli neprimerané výhody, ale hlavne ja dúfam, že nie takými pravidlami, ktoré by oslabili tie krehké stavby alebo tú krehkú štruktúru, ktorú sme si za to štvrťstoročie snažili vytvoriť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som pár slov na záver povedal.

    Musím určite pánovi kolegovi Budajovi povedať z tohto miesta, že ani ja som nevedel, kedy prídem na rad ako spravodajca. Určite to nebolo plánované, že keď ten deň, kedy sa nehlasuje a vtedy budeme prerokovávať a mnohí poslanci nebudú v Národnej rade, ja si myslím, že poslanec, je jedno, či je hlasovací deň, alebo nie, mali by tu byť a hlavne aspoň tí, ktorí majú čo k tomu povedať, a aby či už kriticky, alebo pochvalne, alebo svoj názor si povedať môžu kedykoľvek, keď je rokovanie.

    Spomeniem ešte alebo zareagujem na vás, ste spomínali Bratislavu, ako primátor musí chodiť prosíkať, aby nejaké finančné zdroje išli. Ja si myslím, že príkladom môžu byť, že z eurofondov bol zrekonštruovaný Starý most, alebo teda vlastne nový vybudovaný a to si myslím, že je veľký prínos pre Bratislavu. Takisto Bratislava aj kvôli tomu, že máme predsedníctvo Rady Európy, Európskej Rady, že máme naozaj zrekonštruované, lebo vy v Bratislave, ale všetci využívame tieto komunikácie, znova sa vyšlo v ústrety. Pre Bratislavu sme spravili aj nový zákon pomaly kvôli tomu, že zmizli hárky ohľadom hazardu. Takže robíme všetko pre to, aby nikto neohýbal ani zákony kvôli niekomu a nejakej strane, ale kvôli, myslím si, že to vychádzame v ústrety všetkým ľuďom.

    A musím povedať, že mnoho z vás reagovalo, že aby komunálne voľby boli dvojkolové. Prosím vás, to už ozaj chceme hazardovať s našimi voličmi a ľuďmi, ktorí ešte majú záujem seriózny ísť k voľbám, a dať ľuďom, ktorí chcú, aby boli vo funkciách, aby sme ich demotivovali? Aby ešte museli ísť na druhý deň voliť alebo o týždeň? Veď nebuďme, nebuďme sami proti sebe. Lebo kto zavinil taký politický marazmus? To sme my politici. Takže ešte tých ľudí, ktorí majú seriózny záujem o naše obce a mestá, aby sme ich demotivovali tým, že im dáme druhý deň, to by bola katastrofa a okrem toho tých finančných, možno tých prostriedkov, čo môžem spomenúť, ale to nechcem, že to je kvôli finančným zdrojom, že ušetríme, ale kvôli tomu, aby ľudia mali naozaj seriózny záujem ísť voliť.

    Dopredu vedieť, že kto bude zvolený kvôli tomu, že sa zruší dvojkolová voľba do vyššieho územného celku, veď my nikto nevieme, kto vyhrá tie voľby. Ja si myslím, že aj to je o zodpovednosti nás politikov a politických strán, akých kandidátov dajú na svoju kandidátku. Ja si myslím, že ak budú jednokolové voľby, tak aspoň nájdeme takých ľudí, ktorí sú zvoliteľní a spravíme aj koalície politické strany alebo podporíme serióznych ľudí, ktorí sú aj nezávislí, a budú zvolení hneď v tom prvom kole ľudia, ktorí dostanú dôveru a dostanú najviac hlasov.

    Takže tu si myslím, že zákon, ktorý, teda séria zákonov, ktoré sú tu teraz predkladané, sú v rámci všetkých noriem, aké môžeme si predstaviť. A ja už len, myslím, sú tam určité záležitosti, ktoré v druhom kole môžme nejakým spôsobom poštelovať, a myslím si, že aby sa v pondelok ešte nejaká komisia musela zaoberať sčítavaním hlasov alebo odovzdávať, aby sme ich museli dva dni nejakým spôsobom strážiť, aby niekto nespravil nejakú kulehu, myslím si, že to by bolo ako prvé, ktoré by sme mohli tam zmanažovať, a v druhom kole, pevne verím, že to tak bude.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu, za skončenú.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny...

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci. ... návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 316).

    Dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol, nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 316.)

  • Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tento návrh novely obsahuje dva body, alebo teda dve zmeny prináša.

    Prvým je zavedenie možnosti všeobecnej voľnej živnosti, to znamená, aby si živnostníci mali možnosť uviesť nielen konkrétny predmet podnikania, ale aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Upozorňujem, že sa to týka iba voľných živností, teda nie viazaných živností a remeselných živností, kde sa vyžaduje nejaká odborná spôsobilosť.

    Druhou zmenou, ktorú návrh novely prináša, je otázka, akým spôsobom sa pozastavuje živnosť. Kým podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastavenie živnosti iba na dobu určitú, a to na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. My navrhujeme toto obmedzenie zrušiť, teda jednak aby to pozastavenie na dobru určitú mohlo byť aj na inú dobu ako takto vymedzenú dobu, ale predovšetkým aby bolo možné pozastavenie živnosti aj na dobu neurčitú.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pánovi poslancovi Slobodovi, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 52 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o živnostenskom podnikaní, tlač 312 (pozn. red.: správne "316"). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu.

    Dostal som jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Simony Petrík, ktorej teraz dávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novelou živnostenského zákona navrhujú kolegyne a kolegovia zo strany SaS zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti a nanovo upraviť inštitút pozastavenia prevádzkovania živnosti. Ja sa budem vo svojom diskusnom príspevku venovať najmä regulácii voľných a viazaných živností.

    Podporujem snahu kolegov a kolegýň zbaviť slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú na voľnú živnosť, zbytočnej byrokracie pri registrovaní nových podnikateľských činností. Keď je raz živnosť voľná, mala by byť naozaj. Nepotrebujeme ohlasovať veľkému bratovi, čo sme sa rozhodli v rámci nej robiť. Sama som viac ako dekádu podnikala a môžem povedať, že regulácia niektorých živností a povolaní je úplne zbytočná a bezzubá. Pri viazaných živnostiach je preto často ešte väčšia potreba deregulácie ako pri voľných živnostiach. Pri remeselných a viazaných živnostiach je podmienkou prevádzkovania živnosti napríklad preukázanie odbornej spôsobilosti alebo absolvovanie príslušného vzdelávacieho odboru. Zatiaľ čo pri voľnej živnosti vám stačí 5 eur a ohlásiť oblasť, do ktorej rozširujete podnikanie, pri viazaných živnostiach vás čaká byrokratická tortúra. Učenie sa na rozsiahle testy, mnohé roky praxe a pečiatka od úradníka. Slovensko, skrátka, reguluje príliš veľa povolaní. Ide až o 311 povolaní, čo predstavuje 4. miesto v počte regulovaných profesií v Európskej únii a v Európskom združení voľného obchodu. Predbehli nás iba ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.

    Pri mnohých povolaniach to, samozrejme, má opodstatnenie a regulujú ich takmer všetky krajiny. Ako sú zdravotnícke povolania napríklad, ktoré netvoria však ani tretinu z tohto čísla u nás, nepochybne istú reguláciu vyžadujú, keďže odborne nespôsobilý zdravotnícky pracovník by mohol pacientovi uškodiť. Na druhej strane pri povolaniach, ako sú turistický sprievodca alebo dražobník, je regulácia otázna, keďže dlhoročná prax, dobrá povesť a nízka cena pre zákazníka v týchto profesiách znamenajú často oveľa viac ako štátna nálepka kvality. Často teda regulujeme služby, ktoré si lepšie zreguluje trh sám. Zákazníkovi sa teda zvýši cena služieb a podnikateľovi pribudne chodenie po úradoch. Zbytočná regulácia sa môže nakoniec otočiť voči tým, ktorí licenciu získajú. Tá ma totiž svoje náklady. Jedného dňa iný podnikateľ vymyslí, ako rovnakú službu ponúkať napríklad cez internet bez regulácie a máme tu zrazu prípad vodičov taxi služieb, ktorí si nakúpili drahé licencie, lenže na trh prišiel UBER, ktorý ponúkol trochu inú službu, nižšie ceny a väčšina zákazníkov uprednostní nižšiu cenu pred licencovanými službami. Licencovaní taxikári tak zbytočne vyhodili finančné zdroje.

    Čo je však horšie, zbytočnou reguláciou zvyšujeme šancu na korupciu a klientelizmus. Nuž tak, že keď dáte niekomu do ruky pečiatku, alebo teda testové hárky, tak získate moc rozhodovať o tom, či môže byť napríklad vodičom kamiónu. Je to dobrá pozícia na vyberanie úplatkov, ak je tento človek korupčník. Tiež si nemôžme byť úplne istí, či úradník kontroluje kvalitu naozaj svedomito, alebo len zbiera poplatky a povolenie vydá automaticky ako na niektorých STK kontrolách.

    Cieľom regulácie môže byť aj snaha obmedziť vstup novej konkurencie na trh, to sa ale dá aj sťažovaním samotných kvalifikačných podmienok na výkon povolania. Takáto situácia nastala napríklad v roku 2012, keď SMER nezmyselne predĺžil dĺžku koncipientskej praxe pre budúcich právnikov z troch na päť rokov. Etablovaným advokátom takto SMER zaistil obmedzenie prílevu novej konkurencie a prísun lacnej pracovnej sily v podobe mladých koncipientov. Ale zhoršil tým kvalitu, pretože advokácia je pre mladých neatraktívna, len študenti z bohatých rodín si môžu finančné dovoliť natiahnuť získanie plnej kvalifikácie na desať rokov, kedy ich pravdepodobne dotujú rodičia.

    Keď hovorím o mladých právnikoch, myslím aj na ženy právničky, ktoré novela ministra Boreca tiež odrádza od advokácie. Ako ukázala analýza Iniciatívy za lepšiu advokáciu, ženy sa na právo prestávajú hlásiť, pretože by sa nepostavili do 30-ky na vlastné nohy a šance na založenie vlastnej rodiny sa im zmenšujú.

    V médiách bola niekoľkokrát informácia o tom, že komunitné centrá v osadách márne hľadajú riaditeľov práve preto, že kvalifikačné kritériá sú nastavené príliš vysoko. Implementačná agentúra ministerstva práce, ktorá má na starosti 153 centier, tvrdí, že šéfa sa nepodarilo nájsť pre dvanásť z nich. Okrem Moldavy aj v Plešivci či v Malčiciach. Napríklad Komunitné centrum, Budulovská, v Moldave nad Bodvou už vypísalo niekoľko konkurzov a záujemca s vysokoškolským vzdelaním sa nenašiel, a tak sa boja, že o centrum prídu. Pritom odborná pracovníčka centra Irma Horváthová má roky praxe, ktoré, všetci sa zhodnú, že je na túto prácu ako stvorená, ale nemá vysokú školu, a pritom toto centrum predtým dlhodobo viedla.

    Naspäť k deregulácii. V našom právnom poriadku existujú mnohokrát absurdné požiadavky na výkon niektorých povolaní. Častým problémom sú prehnane vysoké nároky na zdanlivo bežné profesie. Položte si pri každej z nej otázku, či vás podobná podmienka ako spotrebiteľa ochráni pred podvodmi alebo nekvalitnou službou. Napríklad cestovnú kanceláriu alebo agentúru nemožno prevádzkovať len so základným vzdelaním. To isté platí aj pre výkon realitnej činnosti zasielateľov či chatárov. Každý sprievodca potrebuje mať osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydaného vzdelávacou inštitúciou akreditovanou ministerstvom školstva. Dražobníkom sa môže stáť len človek so strednou školou a ôsmimi rokmi praxe alebo vysokou školou a tromi rokmi praxe. Sprostredkovateľ práce potrebuje aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a tak ďalej.

    Uviedla som dostatok príkladov, kedy štát zbytočne pridáva regulačne bariéry, kde ich netreba. Na druhej strane donedávna vôbec nereguloval prevádzkovanie detských jaslí. Mohol si ich otvoriť ktokoľvek s podnikateľským plánom, ak splnil podmienky Úradu verejného zdravotníctva. A to je situácia, keď rodičia zverujú svoje deti niekomu cudziemu na niekoľko hodín denne. Aj keď tu po novom máme novelu o sociálnych službách, ktorá má ambíciu zaviesť poriadok a kvalitu do oblasti starostlivosti o naše najmenšie deti formou zavedenia pojmu jaslí do zákona, na založenie jaslí stále stačí voľná živnosť. To si značne odporuje, nemyslíte? Na jednej strane chceme kontrolu, kvalitu a jasné podmienky, na druhej strane máme tento typ podnikania stále na voľnú živnosť. Namiesto ťarbavej novely, ktorá úplne zbytočne zavádza jasle ako sociálnu službu, by stačilo súčasne voľnú živnosť na zakladanie jaslí zmeniť na viazanú a tam určiť podmienky, za akých by bolo možné si jasle zriadiť, vrátane pedagogických a opatrovateľských predpokladov, ale napríklad aj psychologickej spôsobilosti pre starostlivosť o naše najmenšie deti. Pretože tie ešte mnohokrát nevedia ani samy povedať, čo sa dialo, pokým boli v zariadení. O to viac by nás malo zaujímať, kto sa o ne stará v našej neprítomnosti. Takže v tomto prípade je regulácia živnosti vítanou, ba až nevyhnutnou a na vykonanie jednoduchou a praktickou zmenou oproti spomínanej novele o sociálnych službách.

    Keď regulujeme, mali by sme sa vždy spýtať dve otázky. Po prvé, je regulácia nevyhnutná? Ak nie je silný dôvod, ako je napríklad nenávratné a zásadné poškodenie majetku alebo zdravia, regulácia by nemal vznikať. Po druhé, skutočne regulácia zabezpečí kvalitnejšie a bezpečnejšie služby? Regulovať by sme mali len vtedy, ak živnosť alebo povolanie naozaj regulovať dokážeme a pre jeho výkon je to nevyhnutné.

    Preto podporujem zrušenie zbytočnej byrokracie, ako ju navrhujú kolegovia z SaS, a budem hlasovať za túto zmenu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sloboda.

  • Ďakujem pekne. Kolegyňa to presne vystihla. Nielen voľných živností sa týka zbytočná byrokracia, ale aj viazaných živností a hlavne kvalifikačných požiadaviek. Za jednu z ďalších takisto môžme doplniť aj živnosť, ktorá sa týka napríklad obyčajných kominárov, jednoducho na to, aby sa niekto stal kominárom, musí mu iný kominár potvrdiť tú prax a, samozrejme, tú mu nepotvrdí bez toho, aby naňho nejakým spôsobom prešiel možno jeho výkon činností, takže týmto si sami regulujú to, že jednoducho ďalší proste do tej praxe neprídu.

    Pri viazaných živnostiach, naozaj je ich strašne veľa, to znamená, že tam naozaj musí prejsť väčšia diskusia, to, čo tu predkladajú moji kolegovia, sú práve jasné, zreteľné a jednoduché zmeny, ktoré sa naozaj týkajú dosť rozsiahleho počtu živností, pretože nielen to, že to zjednodušuje, ale najmä odstraňuje to obmedzenia najmä pre nové živnosti alebo nové služby a činnosti, ktoré sa postupne vyvíjajú, tak jak tu bol spomínaný z Čiech UBER, aj keď si myslím, že trošku nešťastne, lebo to je trošku polemické, ale určite sú tu ďalšie činnosti, ktoré pri startupoch a pri podobných ďalších nových spoločnostiach vznikajú a nezmestia sa proste do tej brožúrky, ktorú má živnostenský úrad, resp. zoznam živností, ktoré sú odporúčané ako voľné, ktoré si môžme zapísať do živnostenských registrov.

    Takže naozaj plne podporujem návrh kolegov a ďakujem vám veľmi pekne, pani Petrík, za ten príspevok k tým viazaným živnostiam.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Petrík, tiež sa vám chcem poďakovať za podporu, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu zákona. A myslím, že sme úplne na jednej vlnovej dĺžke, aj pokiaľ ide o tie viazané a remeselné živnosti a koncesie a iné formy viazaných povinností. Tiež tam podporujeme uvoľnenie a tiež to vnímaj aj ja sám a určite aj kolegovia spolupredkladatelia ako vážny problém, ktorý je zásahom do podnikateľského prostredia. Dokonca oveľa vážnejším zásahom ako tá vec, ktorú chceme riešiť v rámci našej novely.

    Ale teda zmena viazaných, koncesovaných, remeselných živností komôr je ďaleko väčšie sústo, a teda nie je to ambíciou, aby sme to riešili v rámci tejto novely, aj keď, samozrejme, že si uvedomujem, že tie veci súvisia a treba riešiť aj túto otázku.

    Takže ešte raz ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely živnostenského zákona prináša dve zmeny: zavedenie všeobecnej voľnej živnosti a novú úpravu pozastavovania a prevádzkovania živnosti. Obe zmeny sú vedené snahou zjednodušiť život živnostníkom a zlepšiť podnikateľské prostredie.

    Pokiaľ ide o tú všeobecnú voľnú živnosť. Živnosti sa delia na voľné živnosti, viazané živnosti a remeselné živnosti. Pri remeselných a viazaných živnostiach je potrebné preukazovať istú odbornú spôsobilosť a je ten proces komplikovanejší. Úplne súhlasím s tým, že je potrebné zjednodušiť a možno aj znížiť počet viazaných a remeselných živností, prehodnotiť ich súčasný rozsah. Na druhej strane pravdepodobne, ak je niečo voľná živnosť, tak naozaj by to mala byť voľná živnosť a nemalo by sa tam preukazovať splnenie nejakej odbornej spôsobilosti. Taká živnosť z povahy veci by mala byť viazanou živnosťou. Ale toto nie je ambíciou predkladanej novely. Toto je trochu väčšie sústo a naša ambícia bola upraviť voľné živnosti.

    Voľné živnosti sú také, kde v zásade nie je potrebné preukazovať odbornú spôsobilosť. Keď človek začína podnikať formou živnosti, tak niektorý vie úplne presne, že chcem robiť sklenára, budem robiť iba sklenára a nič iné nechcem robiť. Tak ten nemá problém zapísať si predmet podnikania. Ale potom sú ľudia, ktorí začínajú podnikať a uvažujú nad viacerými vecami a prípadne nevedia ešte celkom presne, že čo by chceli robiť alebo čo by mohli v budúcnosti robiť. Alebo niekedy v budúcnosti narazia na nejakú novú príležitosť a potrebujú pri súčasnom právnom stave dopĺňať to, čo si zadefinovali ako predmet podnikania. Čiže v zásade sú dve možnosti: buď máme živnostníkov, ktorí si dajú 20 predmetov podnikania v rámci voľnej živnosti, aby náhodou na niečo nezabudli, hoci 18 z tých 20 predmetov podnikania nikdy nerobia, alebo potom máme ľudí, ktorí si tam naozaj dajú iba to, čo predpokladajú, že v dohľadnej dobe robiť budú ako predmety podnikania, a keď sa to zmení a keď chcú robiť niečo ďalšie, tak znovu musia dopĺňať predmety podnikania.

    Doplniť predmet podnikania nie je nejako extrémne drahé, nie je to ani zdĺhavé alebo náročne, ale predsa len to presahuje nejakú celkom zbytočnú komplikáciu, ktorá by sa dala odstrániť tým, že umožníme tým živnostníkom, ktorí majú záujem dať si ako predmet podnikania alebo ako jeden z predmetov podnikania podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Teda také podnikanie, ktoré by umožnilo vykonávať všetky voľné živnosti, na ktoré sa nevyžaduje nejaké osobitné kvalifikačné kritériá alebo preukazovanie odbornej spôsobilosti. Veď ak nežiadame ako štát preukázanie nejakej odbornej spôsobilosti, tak prečo, keď chce robiť niekto niečo ďalšie, na čo v zásade má nárok a čo nemusí nijako inak preukazovať, prečo by sme mu mali v tom brániť a prečo mu už vopred neumožníme, aby povedal, že okrem týchto troch predmetov, ktoré si uvediem, budem, môžem si tam uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, čo ma oprávňuje robiť a podnikať vo všetkom, čo nie je viazanou živnosťou alebo remeselnou živnosťou.

    Ja som sa tejto téme venoval už aj v minulosti. Občianska konzervatívna strana prišla s týmto návrhom, myslím, niekedy v roku 2008 a za ten čas, čo sa tomu venujem, som sa stretol s dvoma relevantnými námietkami, že prečo môže byť problém to urobiť.

    Tu prvú som počul od pani Lucie Žitňanskej, ktorá bola vtedy poslankyňou Národnej rady za opozičnú SDKÚ - DS, dnes je ministerkou spravodlivosti, a vtedy som s ňou o tom hovoril, lebo zareagovala na iniciatívu mimoparlamentnej OKS a zaujala ju táto myšlienka. A jej výhrada bola, že môže byť problém s definovaním bezúhonnosti, pretože jednou z podmienok je, že živnostník má byť bezúhonný vo vzťahu k predmetu podnikania. A keď nevieme zadefinovať predmet podnikania konkrétny, tak nevieme zadefinovať bezúhonnosť vo vzťahu k tomu konkrétnu predmetu podnikania. S touto námietkou sme sa vysporiadali tak, že sme bezúhonnosť vo vzťahu k tejto všeobecnej voľnej živnosti zadefinovali ako všeobecnú bezúhonnosť.

    Čiže neposudzuje sa tam bezúhonnosť iba vo vzťahu k predmetu podnikania, ale všeobecne. Je to teda komplikovanejšie, alebo teda zužuje to okruh ľudí, ktorí môžu získať všeobecnú voľnú živnosť, ale pre väčšinu ľudí to problém nie je. A je to možné vyriešiť tú námietku, že sa bezúhonnosť vo vzťahu ku konkrétnym predmetom podnikania preukazuje v pomere k nim a nie všeobecne.

    S druhou námietkou som sa stretol, keď som konzultoval túto otázku alebo možnosť zavedenia všeobecnej voľnej živnosti na ministerstve vnútra. A teda okrem takej nejakej všeobecnej nechuti meniť to, čo už je, že prečo zavádzať nejakú novotu, tak čo si pamätám ako námietku, bolo, že potom by sme predsa nemali prehľad, kto v čom podniká, kto má aký predmet podnikania. Čiže štát by stratil nejakú informáciu, ktorú dnes má.

    No, k tomuto môžem povedať dve veci, lebo túto námietku na rozdiel od tej námietky, s ktorou prišla pani Žitňanská pred ôsmimi rokmi a ktorú sme vyriešili, nepovažujem za dostatočnú. Jednak preto, že ak štát stratí nejakú informáciu, s ktorou, aj tak neviem, čo robí, tak to pre mňa nie je dôležitejšie ako zjednodušenie života a fungovania živnostníkom. To je prvá dosť dôležitá vec. Ale je tam ešte zásadnejší problém, že štát tú informáciu, na ktorú sa odvoláva alebo ktorou zdôvodňuje potrebu, aby si živnostníci uvádzali predmet podnikania konkrétny, v podstate nemá. Lebo mnohí živnostníci majú uvedené viaceré predmety podnikania a skutočnosť, že niektorý z tých predmetov podnikania majú uvedený ako prvý alebo hlavný predmet podnikania, vôbec nič neznamená, vôbec nič nehovorí o tom reálne, v akom rozsahu sa venujú tej-ktorej činnosti, v akom objeme finančných prostriedkov, koľko času tomu venujú. Čiže túto námietku považujem za úplne neopodstatnenú a nie je to podľa môjho názoru dôvod, aby sme nezaviedli všeobecnú voľnú živnosť a neuľahčili život tým živnostníkom, ktorí o to budú mať záujem. Lebo sa to nenavrhuje ako povinnosť, ako zrušenie konkrétnych predmetov podnikania, ale ako možnosť navyše.

    Tá druhá zmena, s ktorou prichádza navrhovaná novela, je nová úprava pozastavenia prevádzkovania živností. V súčasnosti je možné pozastaviť si živnosť iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Potom to možno opätovne predĺžiť a zase iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a na dobu tri roky. My navrhujeme, aby bolo možné aj na inú dobu určitú si pozastaviť živnosť a zároveň a predovšetkým, aby si bolo možné pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú.

    Priznávam, že inšpiráciou pre tento návrh bolo to, čo sa stalo kolegovi Matovičovi, ktorý si pozastavil živnosť ako poslanec Národnej rady, zabudol na to, že je to iba na tri roky a na chvíľu sa mu živnosť obnovila bez toho, aby on o tom vedel. Tak si to znova pozastavil, ale, bohužiaľ, prišlo sa na to, no tak sme mu ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dali pokutu. A potom sa mu to stalo znovu a znovu iba vypršalo to trojročné obdobie, neustriehol to a teraz mu hrozí nielen ďalšia pokuta, ale sa bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a potom možno aj parlament zaoberať nielen pokutou, ale aj otázkou, či má stratiť mandát. Či má stratiť mandát kvôli nepozornosti, administratívnej chybe, žiadnemu reálnemu konfliktu záujmov.

    Ale aby to nebolo iba o Matovičovi, podobné veci sa stali aj pánovi poslancovi Kubánkovi a ďalším kolegom z parlamentu, ale nepochybne aj iným verejným funkcionárom. A ten dôvod, prečo sa to stalo, je, že nemožno si živnosť pozastaviť povedzme na dlhšiu dobu, na štyri roky v prípade poslancov alebo na dobu neurčitú. Ale samozrejme, že nie je to motivované alebo určené iba poslancom Národnej rady a iným verejným funkcionárom, ktorí musia zrušiť alebo pozastaviť živnosť, pretože je nezlučiteľná s výkonom ich verejnej funkcie.

    Samozrejme, že sa to týka aj bežných ľudí a živnostníkov, ktorí si pozastavujú živnosť v situácii rôznorodých dôvodov, o ktorých my nič nevieme. Z nejakých dôvodov človek má živnosť a na istú dobu tú živnosť nechce vykonávať. A nechce ju zrušiť. To znamená, že nechce ukončiť to živnostenské podnikanie, ale má nejaké dôvody, pre ktoré ju chce prerušiť. A my nevieme, či tie dôvody sú také, že ju chce prerušiť na dobu kratšiu ako šesť mesiacov alebo na dobu dlhšiu, a to je ten častejší prípad, na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo ani nevie v tej chvíli, na akú dlhú dobu tú živnosť chce prerušiť. Lebo mnohokrát sú ľudia práve v takých životných situáciách, živia sa ako živnostníci, nejde im to, tak na istú dobu sa trebárs zamestnajú ako zamestnanci a chcú sa niekedy vrátiť k výkonu tej živnosti, ale nevedia, či to bude o rok, o dva, o tri, o štyri, o päť. Tak prečo by sme im nemali umožniť, aby prerušili živnosť buď na dlhšie obdobie, alebo aj na dobu neurčitú, čo je úplne najlogickejšie riešenie, keď neviem, ako dlho budem chcieť mať živnosť pozastavenú. Čiže preruším ju na neurčito, a keď sa budem chcieť vrátiť k prevádzkovaniu živnosti, tak si to jednoducho obnovím na živnostenskom úrade.

    Chcem na záver už len pripomenúť, že až do roku 2010 nebola stanovená horná hranica pozastavenia živnosti, tá dolná, dá šesťmesačná, tá, myslím, bola. A za prvej Ficovej vlády došlo k tejto zmene, pričom dôvodová správa nijako nevysvetľuje, prečo bola stanovená horná hranica pre pozastavenie živnosti. Takže tie dôvody človeku, ktorý sa nepodieľal na príprave tej novely, ostávajú neznáme. A keďže ja tie dôvody považujem za nesprávne, tak sme sa rozhodli aj s kolegami, že zmeníme túto úpravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja sa vám vôbec čudujem, že si beriete do úst meno Matovič. Vy, ktorý ste tu chodili na deň holokaustu so židovskou hviezdou, aby ste si pripomenuli túto udalosť, vy spomínate v svojom prejave ako príklad človeka, ktorý hovorí, že zo slovenského štátu deportovali židovských lichvárov, aby som to povedal po slovensky, židovských úžerníkov. Že sa vám necnie, nerobí hrča v hrdle, keď toto meno vyslovujete.

    Ak chcete, to je len výňatok, čo som tu prečítal. Ja vám ten materiál pošlem celý, aby ste si urobili obraz o tomto človeku. A nie ho tu ešte spomínali ako príklad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som rád, že tu ma pán kolega Dostál ešte doplnil aj, resp. objasnil ešte aj ďalšie dôvody, ktoré súvisia vlastne s predloženým návrhom, pretože naozaj týkajú sa tieto lehoty bežných zamestnancov vo firmách, ktorí prešli na zamestnanie k normálnemu zamestnávateľovi, nepracujú už potom cez živnosť dočasne, to znamená, že potrebujú si pozastaviť tú živnosť. A jednoducho majú rovnaký problém s pozastavením ako tu spomínaný pán kolega Matovič. Tak jednoducho ten istý problém majú aj oni pri svojom zamestnaní. Jednoducho takisto im to môže vytvárať konflikty záujmov. Tak z toho dôvodu majú pozastavenú živnosť. Súvisí to, samozrejme, nesmieme zabudnúť na to, aj s opätovným obnovením, samozrejme, povinnosti odvodov a podobne. To znamená, že naozaj automatické obnovenie živnosti v tomto termíne spôsobuje viaceré problémy.

    A nesmiem zabudnúť ani na to, že, samozrejme, niekto tu môže argumentovať tým, že tak kľudne si môže zrušiť živnosť. Veď je pomerne jednoduché si ju znova obnoviť, no má to aj, samozrejme, svoje majetkoprávne súvislosti, ktoré jednoducho, ak niekto niečo zazmluvnil alebo nadobudol ako živnostník, tak, samozrejme, to si treba aj vysporiadať alebo prípadne udržiavať. Takže, samozrejme, to má aj ďalšie súvislosti, nielen tie, že či mám, alebo nemám konflikt záujmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa pristavím vo svojej faktickej poznámke pri, v rámci vášho vystúpenia, pri otázke prerušenia živnosti a ako ste obhajovali a hovorili o určitej logike, že je možno si prerušiť živnosť aj na dobu neurčitú. Nemôžem s týmto súhlasiť a poviem vám prečo.

    Každý, kto sa rozhodne si založiť živnosť, chce podnikať. Podnikanie sa definuje ako trvalá činnosť za účelom dosiahnutia zisku. To znamená, že chcem podnikať, založím si živnosť preto, aby som pracoval a aby som aj dosiahol určitý zisk. Fakt je ten, že nastanú životné situácie, že je potrebné si tú živnosť prerušiť, na pol roka, najdlhšie na dobu tri roky, ale nemôžem súhlasiť a vôbec sa nestotožňujem s vaším názorom, že by si mal ten, kto si tú živnosť otvoril, možnosť prerušiť ju na dobu neurčitú, pretože tým sa stráca zmysel vôbec živnosti a podnikania ako takého.

    Nehovoriac o tom, ako aj môj predrečník vo faktickej otázke povedal, že sú tu určité náväznosti potom daňové a ďalšie. Takže ja si myslím, že je správne, že je stanovená hranica, do ktorej si musí podnikateľ živnosť obnoviť, alebo potom až nechce ďalej podnikať, tak by mal so živnosťou skončiť, so všetkým, čo k tomu patrí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Aj mi je ľúto, že nemôžem reagovať na autorov faktických poznámok a vystužím alebo pokúsim sa vystužiť argumentačne troška tú prvú polovicu návrhu.

    Jeden argument sa mi zdá taký aktuálny. Na tejto schôdzi sme diskutovali o rozpočte verejných financií a z tej diskusie ako keby väčšinovo vyplynulo, že svet je dvojrozmerný. Keď zvýšime príjmy, môžeme zvyšovať výdavky a naopak. Ale svet má tretí rozmer a tu ho vidíme, že je to tak, že pri rovnakých príjmoch a rovnakých výdavkoch môžeme dostať z toho systému viac výsledkov, keď práve takéto byrokratické kroky sa nám podarí odbúrať. Ony vyzerajú ako malé, ale je ich milión a to je, to je rezerva, ktorá, ktorá by sa dala využiť.

    Druhá poznámka sa týka toho, že štát zbiera informácie len tak, aby vedel, čo, kde sa podniká. A to možno je aj tip pre pána ministra Pellegriniho alebo ďalších ľudí, ktorí sa zaoberajú IT sektorom na úrovni štátu. Myslím si, že by mal štát vždy zdôvodňovať, prečo chce nejakú informáciu, a nie len tak si ju pýtať. No a to je všetko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktickú poznámku, faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie, ďakujem pánu poslancovi Slobodovi aj pánu poslancovi Jurzycovi za doplnenie argumentácie.

    K pánu poslancovi Hrnkovi by som povedal len toľko, že ja som povedal, že pán poslanec Matovič a jeho prípad boli inšpiráciou, nie že sú dôvodom. Inšpirácia znamená, že si uvedomíte, že tu je nejaký problém, ale ten problém sa týka ďaleko širšieho spektra ľudí ako len pána Matoviča a ďalších poslancov Národnej rady. A keď už sme teda pri tom, ja som mal väčší problém použiť ako argument pána poslanca Kubánka v tomto prípade, keď už hovoríme o tom, že koho si bereme do úst a koho si nebereme do úst.

    Ale chcel by som vecne zareagovať najmä na to, čo hovorila pani poslankyňa Laššáková, lebo to bola vecná výhrada. Áno, nastanú životné situácie, keď je potrebné z nejakého dôvodu prerušiť živnosť. Len neviem, ako ste prišli na to, že tie životné situácie môžu nastať maximálne na dobu troch rokov. Pretože reálne tie situácie nastávajú aj na dlhšiu dobu. A ja poznám ľudí, ktorí mali živnosť, nešlo im to, nezarábali ako živnostníci, tak museli pozastaviť živnosť, nájsť si nejaké zamestnanie, chceli sa k tomu vrátiť, ale nevedeli, či to bude o rok, o dva, o tri alebo o päť. Prečo vy hovoríte, že to musí byť do troch rokov?

    A ešte väčšia výhrada. Vy hovoríte, že maximálne tri roky, ale ono to tak nie. Tri roky a potom si to môžem predĺžiť a znova si to môžem predĺžiť. Tam nie je, nie je, nie je to zakázané, ale je to iba zbytočná administratívna buzerácia živnostníkov. To nie je obmedzenie na tri roky a dosť. To je, že po troch rokoch musím ísť to znova prerušovať.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť v rozprave. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, za chvíľku budeme pokračovať hodinou otázok. Žiadam jednak členov vlády a jednak aj podpredsedu vlády, aby prišli do rokovacieho priestoru a začneme odpovedať alebo začnú odpovedať na vylosované otázky.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje

    hodina otázok.

    Poslanci písomne dovčera do 12. hodiny položili 13 otázok na predsedu vlády a 25 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie a upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, samozrejme, tak ako aj v minulosti, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním ale poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní sú podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a zastupuje ju minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister školstva, vedy a výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker, rovnako tak je neprítomný minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho žiadne otázky.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste teda v limite tých pätnástich minút odpovedali na otázky adresované teda predsedovi vlády. Vaša odpoveď na každú otázku môže trvať, samozrejme, päť minút.

    Prvú otázku položil pán poslanec Peter Náhlik: "Vážený pán predseda vlády, aký odkaz pre mladú generáciu plynie zo života štátnika a politika Alexandra Dubčeka?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pred niekoľkými dňami si Slovensko pripomenulo 95. výročie nedožitých narodenín jednej z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín, charizmatického politika Alexandra Dubčeka. Jeho odkaz pre súčasnosť rezonuje v otázke, ktorú položil premiérovi aj poslanec Peter Náhlik.

    Alexandra Dubčeka najviac vníma slovenský národ ako osobnosť Pražskej jari z roku 1968, ktorá zásadným spôsobom presadzovala liberalizáciu spoločenského režimu v socialistickom Československu. Vnímame ho aj ako symbol nezlomných morálnych a humanistických kvalít, odolávajúceho nepriazni politického osudu. Ani roky, keď bol odvolaný z verejného života, neoslabili Dubčekovo presvedčenie v budúcnosť demokracie a očakávanú zmenu, ktorá napokon v novembri 1989 sa stala skutočnosťou.

    Bol vážnym kandidátom na prezidenta Československa. I keď napokon zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do 7. novembra 1992, keď zomrel na následky dopravnej nehody.

    V spomienkach pamätníkov zostáva jeho nezameniteľný úsmev a ľudská tvár ako symbol politiky a politika žijúceho s ľuďmi a pre ľudí. Osobná popularita Alexandra Dubčeka v spoločnosti môže byť príkladom a ťažko dosiahnuteľnou métou pre mnohých, ktorí sa uchádzajú o občiansku podporu na politickom poli. Dokázal nadchnúť bežných ľudí, tlmočiť im svoje politické vízie a získať ich pre aktívnu realizáciu politiky.

    Pravdaže slová by nestačili, keby sa nesnúbili s konkrétnymi činmi. Nádeje v roku 1968 v lepšiu správu vecí verejných a spravodlivejší a slobodnejší život dostávali konkrétnu podobu.

    Bola to veľká zmena aj v celosvetovom kontexte. Československo ponúkalo alternatívu, ktorá dávala odpoveď aj tým, čo odmietali nedokonalosť fungovania trhového mechanizmu, aj tým, čo odmietali skostnatenú ideológiu východu.

    Československo malo ambíciu modernej zmeny a Dubček bol jej symbolom. Spojenie myšlienok sociálnej spravodlivosti a demokracie sa prejavilo zrušením cenzúry a uvoľnením slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského presvedčenia a neobmedzeného cestovania do zahraničia. Veci, ktoré dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Zároveň zachovávalo sociálne práva, ktoré deklaroval socializmus: právo na prácu, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, zabezpečenie bývania a vzdelávania. Všetko témy, ktoré sú aj dnes veľmi aktuálne a ktoré považujeme za méty, ku ktorým sa chceme stopercentne priblížiť.

    Vstup piatich armád Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 bol začiatkom konca týchto zmien. Pre Alexandra Dubčeka po krátkom období pôsobenia ako veľvyslanca v Turecku nastalo obdobie vylúčenia z aktívneho politického života. Až do odchodu do dôchodku pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek tomu stále veril v zmenu, v presadenie ideálov lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.

    Odkaz Alexandra Dubčeka pre dnešok je výrazný a presahuje hranice Slovenska, ponúka vzor pre všetkých, ktorí vykročili na politickú scénu s ambíciou pomáhať, prehlbovať demokraciu, vytvárať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť zabezpečujúcu podmienky pre hodnotný život všetkých jej členov.

    Táto dimenzia osobnosti Alexandra Dubčeka má aj európsky charakter. Myšlienky Alexandra Dubčeka akceptovalo aj zahraničie. V roku 1988 získal čestný doktorát honoris causa za politické vedy na Bolonskej univerzite. O rok neskôr mu bola udelená Sacharovova cena. Pri preberaní čestného doktorátu na Univerzite Komenského na konci roka 1991 povedal Alexander Dubček slová, ktoré ho hádam najlepšie vystihujú a ktorými si dovolím dokončiť túto odpoveď: "Som stúpencom mravného poňatia politiky. Mravnosť mi splýva s humanitou. Humanita a nie násilie je mojím programom."

    Ako potvrdil predseda vlády počas spomienkového podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, bude mať Alexander Dubček od 13. decembra bustu v priestoroch Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu a s nápisom "Verím v dobro človeka".

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister alebo pán podpredseda vlády, päť minút uplynulo.

    Takže pán poslanec Náhlik nechce dať doplňujúcu otázku.

    Druhú otázku položil pán poslanec Ondrej Dostál, je nasledovného znenia: "Pán premiér, v minulosti ste ako predseda vlády oficiálne navštívili krajiny, na čele ktorých sa dlhé roky zubami-nechtami na úkor slobôd tamojších občanov držia komunistickí diktátori alebo autoritárski samovládcovia. Nevynechali ste Castrovu Kubu, stanovali ste s Kaddáfím v Líbyi či naposledy ste vycestovali do Lukašenkovho Bieloruska. Keďže vaša fascinácia nedemokratickými režimami je zjavná, chcem sa opýtať, či plánujete svoje smutné celosvetové turné po diktátoroch v blízkej dobe zavŕšiť návštevou Kim Čonga, severokórejského tyrana."

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, milé dámy poslankyne, vážení poslanci, vážený pán poslanec, ako iste viete, svet má štyri svetové strany a bolo by veľkou chybou, ak by sa zahraničná politika Slovenska orientovala len na niektorú z nich.

    Vo vašej otázke si nemožno nevšimnúť iróniu, ktorá by bola namieste možno iba vtedy, ak by vaša kritika bola konštruktívna. Osobne rešpektujem vysokú mieru konzervatívnosti vášho konzistentného pohľadu na predmetnú problematiku. Verejná politika vlády sa však prikláňa ku štandardným postojom väčšiny krajín, v ktorých zohľadňuje aj národné a ekonomické záujmy.

    Na úvod použijem len jedno prirovnanie. Na českej politickej scéne existuje veľa obdobných názorov tomu vášmu. No medzinárodné obchodné vzťahy nášho západného suseda sú často omnoho intenzívnejšie práve v tých destináciách, ktoré vy považujete za veľmi citlivé.

    Chcel by som zdôrazniť, že návštevy krajín, ktoré vy označujete vo svojej otázke za diktátorské, mali vždy vecný charakter a ich hlavným cieľom bolo posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu. Budem ale konkrétny.

    Pokiaľ ide o minuloročnú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube, jedným z cieľov bol podpis zmluvy o vysporiadaní kubánskeho dlhu. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v regióne strednej Európy, ktorej sa takúto zmluvu s Kubou podarilo uzavrieť. V rámci stretnutia s podpredsedom kubánskej vlády Ricardom Cabrisasom boli podpísané aj dohody na energetických projektoch. Z kubánskej strany to bol Energoimport a za slovenskú stranu SES Tlmače a Eximbanka. Celkový objem dohodnutých energetických projektov predstavoval okolo 100 mil. eur. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvoril priestor na participáciu ďalších slovenských firiem na energetický projekt v tejto krajine.

    Zopakujem, že premiérova návšteva na Kube mala výhradne ekonomický charakter. Ricardo Cabrisas zároveň informoval delegáciu Slovenskej republiky o zmenách, ktoré sa na Kube dejú a ktoré majú viesť k väčšej otvorenosti krajiny voči svetu a k postupnému vytváraniu súkromného sektora. Slovenská strana tieto pozitívne zmeny privítala a vyjadrila im podporu.

    Návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube mala však aj iný rozmer. Keďže tam mal možnosť stretnúť sa aj s kubánskym kardinálom - teraz neprečítam správne to meno - Lucasom Ortegom y Alaminom a oceniť jeho osobný príspevok, ako aj katolíckej cirkvi k pozitívnym zmenám na Kube. V tomto kontexte slovenská delegácia ponúkla autentické skúsenosti z transformačného procesu na Slovensku a kardinála informovala aj o konštruktívnych vzťahoch medzi vládou Slovenskej republiky a cirkvami na Slovensku.

    Vo vašej otázke, pán poslanec, ste spomenuli aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Líbyi spred takmer desiatich rokov. Svedčí o tom, že neváhate využiť akúkoľvek príležitosť na vnútropolitický súboj, útoky na vládu a konkrétne i na osobu premiéra. Delegáciu do Líbye viedol predseda našej vlády v čase, keď vzťahy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva s Líbyou boli po roku 2003 normalizované, sankcie Bezpečnostnej rady OSN uvoľnené a mnohé krajiny a taktiež Spojené štáty mali v krajine otvorené svoje zastupiteľské úrady.

    Líbya bola zaujímavá aj pre iné krajiny Európskej únie, o čom svedčí i fakt, že ju navštívili okrem talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho i ďalší oficiálni predstavitelia krajín Európskej únie, ako napríklad Španielska, Portugalska, Malty alebo Cypru. Britský premiér Tony Blair navštívil Líbyu niekoľkokrát, dokonca i po skončení svojej funkcie. Líbyu navštívila tiež ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová.

    Pán poslanec, ak si v dnešnej dobe nájdete na internetových vyhľadávačoch fotografie z uvedenej doby, asi vás neprekvapia zábery priateľsky naladeného vtedajšieho predsedu Európskej komisie spolu s prezidentom Kaddáfím. Aj výraz bývalého britského premiéra Tonyho Blaira vôbec nezodpovedá vami nastolenej tónine, ale predsa naopak. Aj americký prezident nezdieľa na fotografii vašu pochmúrnosť. Spomenuté vyhľadávače ponúkajú viacero fotografií čelných predstaviteľov krajín Európskej únie objímajúcich sa s prezidentom Kaddáfím.

    Navyše, ak sa dobre pamätáte, návštevu pán premiér využil aj na obhajobu pozícií Európskej únie v prípade obvinených piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára v súvislosti so 400 líbyjskými deťmi nakazenými vírusom HIV. Zdravotníkov potom prepustili výmenou za normalizáciu vzťahov s Európskou úniou.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči, vidím, že chcete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ja ďakujem za odpoveď. Som rád, že si pán premiér všimol iróniu v mojej otázke, ale ja som to naozaj nemyslel celkom ironicky, pretože jeho vzťahy k diktátorským režimom a najmä tým, ktoré majú nejaké komunistické pozadie, nevnímam len čisto v polohe budovania nejakých hospodárskych záujmov, ale aj v polohe vysielania politických signálov a myslím, že pán premiér - škoda, že tu nie je - sa s tým ani nijako netají.

    Už menej ma teší, že pán premiér dnes uprednostnil návštevu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a spoločnosti SPINEA v Prešove pred tým, aby si splnil svoju povinnosť a zúčastnil sa na rokovaní parlamentu a odpovedal na otázky, ktoré mu položili poslanci. Považujem to za dosť zbabelé.

    Pokiaľ ide o tú odpoveď, že toto je štandardná politika väčšiny demokratických krajín, tak je to pravda iba potiaľ, že, áno, aj demokratické krajiny udržujú vzťahy s nedemokratickými krajinami, s diktatúrami, obchodujú s nimi, udržujú hospodárske vzťahy.

    Ale na druhej strane predstavitelia demokratických krajín, keď sa stretnú s diktátormi, s predstaviteľmi napríklad Číny alebo iných autoritatívnych či diktátorských režimov, tak zvyknú upozorniť aj na to, že sa v tej krajine porušujú ľudské práva, protestovať proti tomu, zastať sa väznených opozičných predstaviteľov, stretnúť sa s disidentmi, ktorí práve nie sú vo väzení.

    A keďže mi v tejto chvíli nie je celkom jasné, či tú doplňujúcu otázku môžem položiť pánu premiérovi, ktorý tu nie je a ktorý by mi na ňu neodpovedal, alebo vám, tak sa vás, pán podpredseda vlády, chcem spýtať, že kedy odstúpite.

  • Pán podpredseda, máte minútu a pol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaša povrchnosť v celom vašom politickom prístupe je dlhodobo známa. Vyberáte si iba argumenty, ktoré sa vám hodia, a väčšina vašich aktivít je len vtedy, keď sú prítomné televízne kamery. Bez televíznych kamier je vaša aktivita poväčšine nulová. Čo nemáte zagarantované, že sa objaví v médiách, v tom sa ani neobťažujete väčšinou konať.

    A takisto nie ste vždy, nemáte vždy tú istú integritu, keď to poviem jednoducho. Ste hrdinom na tejto pôde, ale ak by ste mohli napríklad reagovať, a ja si nepamätám vašu reakciu v prípade, keď sa do rakúskej vlády dostal neofašista a extrémista Jörg Haider. Nepamätám si vaše demonštratívne opustenia, že nebudete už chodiť do Rakúska, už tam nepôjdete nikdy na návštevu, nepôjdete nakupovať, ani na kávičku, pretože v tej chvíli v tej vláde vládne človek, ktorý má extrémistické názory a potláča ľudské práva. To ste neurobili. Neurobili ste, lebo by ste museli obmedziť vaše osobné pohodlie a to je presne tento váš problém.

    Ak máte na mysli, že všetci predstavitelia demokratického západného sveta upozorňujú pri rokovaniach s predstaviteľmi krajín, ktoré vy označujete za diktátorské a komunistické, napríklad tým, keď hovoríme o Číne, spomenuli ste ju, tak si pamätám, ako dcéra amerického prezidenta pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta recitovala básničku po čínsky. Neviem po čínsky, možno tam to upozornenie na ľudské práva bolo.

    Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja sa správam integrálne. Nikdy ste si nevšimli, že ministerstvo vnútra...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...prijalo 16 politických väzňov, ktorí utiekli z Kuby. Ani ste to neregistrovali.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, čas už uplynul.

  • Sám osobne som niekoľko rokov financoval kubánskych disidentov. To sú všetko veci, ktoré vám nevyhovujú, to sú všetko argumenty, ktoré nejdú cez tú vašu povrchnosť a neuveriteľnú snahu len kritizovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.

  • Pán podpredseda, čas už uplynul.

    Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán poslanec Viskupič ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Lajčákovi: "Aké zariadenia, pracovnú pozíciu a zmluvu mala pani Zuzana Ťapáková počas príprav kultúrno-spoločenských podujatí súvisiacich s naším predsedníctvom v Rade Európskej únie, akú finančnú odmenu jej rezort pridelil a čo ju oprávňovalo zadávať úlohy zamestnancom rezortu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Zuzana Ťapáková pracuje ako externá poradkyňa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle Zákonníka práce. Prvá dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená od 3. 11. 2015 do 2. 11. 2016. A druhá dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 3. 11. 2016 do 2. 5. 2017. Jej úlohou je dávať návrhy a radiť, nie riadiť. Nemá žiadne rozhodovacie právomoci ani kompetencie zasahovať do rozhodovacích procesov, takže ani zadávať úlohy zamestnancom. Poberá mesačne čistú mzdu 1 490 eur. Za obdobie pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí od 3. 11. 2015 do 3. 11. 2016, to znamená za 12 mesiacov, prijala spolu 17 880 eur v čistom. Žiadne ďalšie odmeny vyplatené neboli. Tento údaj patrí k údajom, ktoré nie sú verejne zverejniteľné, ale pani Ťapáková požiadala o to, aby tento údaj bol zverejnený, aby sa nešírili nejaké dezinformácie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, ak chcete položiť, tak musíte sa prihlásiť, doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za odpoveď. Ja som tu celkom nie na to, aby som rozporoval jednotlivé vyjadrenia, ktoré prichádzajú z vášho rezortu. Viem, že sa poslanci vydali aj na poslanecký prieskum a podobne, budeme sa snažiť teda nejakým spôsobom uveriť tomu statusu, že nedávala, a budem veľmi pozorne teda sledovať slová iného vášho bývalého zamestnanca, ktorý hovorí o tom, že nástupom tejto pani pri funkcii organizácie eventov alebo kultúrnych podujatí sa tieto kultúrne podujatia niekoľkonásobne predražili.

    Ak vám zostala ešte časová kapacita, a to najdôležitejšie obvinenie, ktoré je, vnímate to tiež tak podobne, že nástupom tejto eventovej manažérky sa podujatia predražili, alebo aké je vaše stanovisko, ak môžete odpovedať k tomuto.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, ak máte záujem.

  • Budem rád, keď sa budeme držať faktov a nie pocitov. Myslím, že pocitom sme dali priechod až viac, než by bolo záhodno v právnom štáte.

    Nie, nevnímam to tak, že sa nástupom pani Ťapákovej predražili podujatia, vnímam tak, že naša debata o komunikácii so slovenskou verejnosťou v súvislosti s podujatiami týkajúcimi sa slovenského predsedníctva nadobudla profesionálnejší rozmer, lebo doň vstúpil, do tej diskusie, aj človek, ktorý má obrovské osobné skúsenosti s pôsobením v slovenských médiách, s komunikáciou so slovenskou verejnosťou.

    Ešte raz hovorím, jej názor je poradný a rozhodnutia sa prijímajú v štandardnom mechanizme tak, ako ho má ministerstvo zahraničných vecí nastavené.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Silvia Shahzad ministrovi obrany, pánovi ministrovi Gajdošovi: "Vážený pán minister, aké sú kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na vašom ministerstve, aké konkrétne kroky vykonalo od zverejnenia záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky a ktoré konkrétne úlohy si vytýčilo ministerstvo a sekundárne kontaktné miesto na prvý polrok 2017, aby odporúčania výboru boli splnené?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Shahzad, odpoveď na vašu otázku.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky považuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím za výrazný prínos v oblasti ľudských práv a základných slobôd a cieľov, s cieľom odstránenia akejkoľvek diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím formou podpory tak, aby boli zachované ich práva, rovnosť a dôstojnosť. Vykonávanie dohovoru zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tejto pôsobnosti sa na implementáciu dohovoru vzťahuje výhrada, ktorá bola uplatnená Slovenskou republikou pri uložení ratifikačnej listiny k dohovoru u depozitára. Výhrada sa týka rozsahu aplikácie čl. 27 ods. 1 písm. a) dohovoru a na jej základe sa zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania neuplatňuje, okrem iného pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím sa netýkajú pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. I napriek tomu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plní úlohu v súvislosti s implementáciou tohto dohovoru v súlade s východiskovou správou, ako aj s Národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Tieto úlohy sa týkajú najmä oblasti zdravia a rehabilitácie vojenských veteránov s tým, že uvedeným osobám zabezpečuje rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky poskytnutie vyšetrenia a kontroly zdravotného stavu, dispenzárnu starostlivosť a liečebnú starostlivosť po návrate z výkonu vojenskej služby mimo územia Slovenskej republiky, ako aj rekreačnú a kúpeľnú starostlivosť. Súčasne sa podieľa na presadzovaní ideí, vyjadrených dohovorom, týkajúcich sa odstraňovania negatívnych stereotypov na základe zdravotného postihnutia formou internej prednáškovej činnosti na tému ľudských práv.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nominovalo kontaktnú osobu na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 k návrhu na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Jej úlohou je zabezpečovanie implementácie tohto dohovoru v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a spolupráca s hlavným kontaktným miestom. Táto spolupráca bola zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky realizovaná v predchádzajúcom období a v ďalšom období bude zabezpečené jej pokračovanie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, musíte sa prihlásiť, ak chcete doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Viete mi povedať aj nejaké konkrétne kroky, ako prebiehala tá spolupráca s hlavným kontaktným miestom?

  • S hlavným kontaktným miestom na základe...

  • Áno. Na základe požiadaviek a vyvolávania rokovaní.

    Na margo vašej informácie chcem povedať, že zamestnávame 216 takto hendikepovaných občanov Slovenskej republiky. Pokiaľ potrebujete detaily, som pripravený písomne vám odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Tretiu otázku položil pán poslanec Viskupič ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi, ktorého zastupuje pán podpredseda vlády Kaliňák: "Na základe Valného zhromaždenia spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., z 29. 11. 2016 bola likvidácia letiska v Piešťanoch nezrealizovaná. Situácia sa má vyriešiť do 31. mája 2017. Aké kroky plánuje ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja urobiť pri všetkých letiskách na Slovensku s majetkovou účasťou ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, najmä však čo konkrétne urobí ministerstvo pre záchranu, oživenie a dlhodobú udržateľnosť Letiska Piešťany, a. s.?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa snaží o zachovanie siete medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami a o ich ďalší rozvoj v rámci výšky svojho akcionárskeho podielu, avšak pre jej fungovanie je dôležité zníženie nákladov a zvýšenie prevádzkových výkonov.

    V súčasnosti platné pravidlá o štátnej pomoci túto situáciu neuľahčujú a vzhľadom na aktuálny vývoj štátneho rozpočtu či situácie letiskových spoločností nie je jednoduché podporovať prevádzku týchto letiskových spoločností a realizovať akúkoľvek modernizáciu z verejných prostriedkov.

    Ministerstvo poskytuje letiskovým spoločnostiam dotácie na účel bezpečnostná ochrana letísk a výkon záchranných a hasičských služieb na letiskách, ktoré sú vo všeobecnosti považované za činnosti nehospodárskej povahy, a teda podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora nie sú hospodárskej povahy, pardon, podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora môžme v týchto oblastiach podporovať a nepatria teda do štátnej pomoci, ktorá je zakázaná. Podotýkam, že dotácie poskytované letiskovým spoločnostiam nie sú jediným zdrojom príjmov pre letiskové spoločnosti, je to len určitá forma pomoci štátu.

    Štát bol aj v roku 2016 pripravený podporiť Letisko Piešťany touto formou pomoci v sume približne 160-tisíc eur, avšak letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., nemala za rok 2015 vysporiadané všetky vzťahy so štátom, preto sme mu túto dotáciu nemohli poskytnúť. Na fakt, že letisková spoločnosť Letisko Piešťany môže získať sumu okolo 160-tisíc eur, ak si uhradí záväzky voči štátu v sume okolo 21-tisíc, sme niekoľkokrát upozorňovali a sme radi, že predstavitelia letiskovej spoločnosti si dnes už túto situáciu v plnej miere uvedomujú a sú pripravení podniknúť všetky kroky, aby túto dotáciu letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., dostala.

    Rovnako platí, že každé z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami je prevádzkované akciovou spoločnosťou, čo znamená, že sú to samostatné podnikateľské subjekty a úlohou manažmentu týchto spoločností je postarať sa o ich riadne fungovanie.

    V tomto prípade je štát iba zhruba 20-percentným vlastníkom tejto leteckej spoločnosti a zodpovednosť za jej rozvoj nesie predovšetkým majoritný akcionár, ktorým je Trnavský samosprávny kraj. Ja osobe, ako aj rezort dopravy sme za to, aby sa vždy vyskúšali všetky možnosti, ktoré by zachovali funkčnosť jednotlivých druhov dopravy. Okrem finančnej podpory vo forme dotácií sa ministerstvo taktiež snaží vytvárať podmienky na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy, a to uzatváraním bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách s tretími krajinami, ktoré predstavujú právny základ na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravy medzi Slovenskou republikou a treťou krajinou, alebo prezentovaním Slovenskej republiky a možnosti vykonávania leteckej dopravy do a zo Slovenskej republiky, ako aj prezentovanie Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie pri rokovaniach so zahraničnými partnermi, ktoré umožnia leteckým dopravcom vykonávať obchodnú leteckú dopravu z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami.

    Na záver uvádzam, že ministerstvo sa snaží hľadať rôzne možnosti financovania či už prevádzky, alebo modernizácie letiskovej infraštruktúry, ako príklad uvádzam, že ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie, aby aj oblasť civilného letectva bola súčasťou Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ministerstvo spracovalo sektorovú analýzu civilného letectva, dopravnej infraštruktúry v roku 2020, ako aj do návrhu materiálu Strategický plán rozvoja dopravy na Slovensku do roku 2030, avšak na základe rozhodnutia Európskej komisie nemohla byť oblasť civilného letectva zapracovaná do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a operačný program je úzko prepojený na finančné nástroje Európy a orientuje sa na ostatné typy dopravy.

    Predovšetkým ide aj o nástroj, ktorý prepája práve Európu z pohľadu skôr cestných a železničných možností. Prostriedky z nástroja CEF môžu byť využité iba na financovanie výdavkov základnej siete TNT a na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou. Podľa nariadenia o TNT do základnej siete patrí Letisko Milana Rastislava Štefánika, do súhrnnej siete patrí ešte aj Letisko Košice a Poprad. Avšak v prípade civilného letectva ide predovšetkým o podporu manažmentu letovej prevádzky, ktorá vyplýva z európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie systému SESAR.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Neviem, nakoľko mi bude vedieť odpovedať minister vnútra, možno áno. De facto konštatácia stavu je taká, že Letisku Piešťany štát vie pomáhať veľmi málo, resp. sú kladené prekážky. A čo sa týka eurozdrojov, nemôže takmer vôbec.

    Čo sa týka tej situácie, ak to dobre chápem, tak spolu s nami aj na základe poslaneckého prieskumu má rezort dopravy za to, že vedenie, väčšinové vedenie, čo sa týka situácie s letiskom Piešťany, zlyhalo, čiže väčšinový akcionár Trnavský samosprávny kraj de facto svojím vlastným konaním ohrozil fungovanie Letiska Piešťany, a. s., a keďže ani tú najzákladnejšiu povinnú jazdu si nesplnil, nezabezpečil finančné prostriedky.

    Čo ma zaujímalo, je, že či existuje reálny plán na tzv. prvých 12 mesiacov a asi to budem musieť dať do interpelácie, čiže čo sa bude diať do konca budúceho roka, pretože finančné zdroje a hotovostné peniaze de facto na tento rok končia, už na decembrové výplaty nebude, a teda či tá situácia do mája sa bude vedieť udržateľne preklopiť aj na celý rok a potom teda čo s nasledujúcimi rokmi. Len to sa v tej odpovedi, bohužiaľ, nateraz nenachádza.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Môžem odpovedať iba vo všeobecnosti a vzhľadom na nejakú drobnú leteckú prevádzku, ktorú má aj ministerstvo vnútra a ktoré z času na čas využíva letisko Piešťany, nám, musím povedať aj za ostatné letiská, sa častokrát vracia, že naša prevádzka patrí na slovenských letiskách medzi najdrahšie. To znamená, keď zarátame poplatky alebo rôzne veci, pretože majú práve tieto letiská veľmi nízku a veľmi malú prevádzku, tak ak nejaká je, tak dajú naozaj príplatky, ktoré sú neuveriteľne vysoké.

    Ja vám poviem iba príklad. Našou destináciou často býva aj letisko Poprad a z tohto uhlu pohľadu tam nie je možné lietadlo ani nechať parkovať, lebo to by boli sumy, ktoré by boli naozaj mimoriadne vysoké, pretože tá prevádzka v inej časti roku ako v zime, kedy majú chartre, a v lete, kedy je sem-tam pravidelná linka, myslím, smerom na Britské ostrovy, tie letiská sa snažia, ak tam niekto pristane, tak mu vystaví teda mastnú faktúru.

    Faktom však je, že Slovensko je úzke a dlhé a každé letisko, ktoré u nás je, má nejakú mieru konkurencie vo veľmi blízkom a neďalekom okolí, a ja si myslím, že letisko Piešťany by malo šancu na rozvoj v prípade, že bratislavské letisko by bolo nejakým centrálnym dopravným uzlom. Bez rozdielu vlád, ministrov a kohokoľvek sa o to každý snaží a už dlhodobo a nie je to v konkurencii s viedenským letiskom jednoduché. Proste tých 46 kilometrov, či ako sú vzdialené, myslím, to je zhruba to číslo, ako sú vzdialené od seba, prepojené jednoducho diaľnicou, to sú bežné rozdiely medzi dvoma letiskami v okolí mesta Londýn a dokonca sú tie vzdialenosti ešte väčšie. A v tomto prípade naozaj je ten rozvoj ťažký. A keď Bratislava sama negravituje veľké množstvo letov, tak potom, samozrejme, tie ďalšie, menšie prevádzky, ktoré by využívali Piešťany ako lacnejšiu verziu, ako lacnejšiu destináciu, tak v podstate majú naozaj ťažké.

    Ja by som teda manažment nevinil z toho, že dnes nie je z Piešťan medzinárodné letisko európskeho významu. To naozaj, proste niektoré objektívne podmienky nie je možné. Vinil by som ich z toho, že neodstránili tú 21-tisícovú prekážku na to, aby ministerstvo a štát si mohol splniť svoju dotačnú možnosť, ktorú môže vykonať. To sa môžme prebrať, na to môžu existovať objektívne odpovede, či to tak je, alebo nie je.

    Obrovský problém má podľa mňa aj letisko Žilina, ktoré má zase inú nevýhodu, a to je pomerne krátka dráha. To znamená, keď bola linka, myslím, že Praha - Žilina, tak vlastne na tú linku ČSA muselo nasadzovať iba inštruktorov, tam vlastne nelietali bežní piloti, ale len inštruktori, lebo pristátie na tom letisku je proste jednoducho veľmi náročné, na zvyšovanie kvalifikácie skvelé, ale myslím si, že pre bežnú prevádzku sa mnohé letecké spoločnosti jednoducho vyhýbajú tej dráhe. Ja neviem, koľko má metrov, by som klamal, ale proste je rozhodne menšia, možnože dokonca kratšia ako piešťanská, netuším.

    No a to isté platí pre letisko Trenčín, ktoré ale má de facto, predpokladáme, trošku perspektívu z pohľadu rozvoja leteckých opravovaní, kde teraz vyzerajú, že môžu prísť nejaké zákazky, ale v podstate podobný osud by mohla mať ako Piešťany a z tohto pohľadu by to chcelo skôr možno nielen sa orientovať na nejakú turistickú prepravu, ale skôr ako rastú huby po daždi popri našich diaľniciach logistické centrá, tak ak by sa podarilo manažmentu utvoriť skôr logistické centrum, nejakú základňu pre nákladných dopravcov, tak to bezpochyby by mohlo byť aspoň nejakým spôsobom východisko dopredu.

    Bol tu záujem aj veľkých spoločností, to však zase tieto letiská opäť reagovali štandardne na to spôsobom, že dávali obrovské finančné zábezpeky, ktoré treba, a to odradí, proste niekedy sa ten manažment bojí ísť do rizika, čo im nemôžeme vyčítať a nie je to ich neschopnosť, je to proste styk s realitou, kedy možno ľubovoľné rozhodnutia môžu niekedy viesť následne ku katastrofám, kedy potom všetci ich budú vyšetrovať, že či ste urobili dobre, alebo neurobili ste dobre a de facto chcete, aby sme boli manažéri a zároveň nemôžeme urobiť nejaké riskantnejšie rozhodnutie, ktoré by mohlo prejaviť nejaký pozitívny rozvoj do budúcna.

    A rozdiel takisto nie je z môjho pohľadu medzi štátom vlastneným letiskom a privátnym letiskom, lebo nemám pocit, že by letisko Košice nejak extrémne prekvitalo. A to, samozrejme, tuším, že je z hrubej väčšiny už privátne. Jednoducho to sú objektívne fakty našich letísk. Hej, Košice sú, myslím, privátne, Poprad, Žilina, Sliač, nie, Sliač je vojenský, ale má tam civilnú časť a Piešťany majú podobný osud, tam je štát a sem-tam územné celky a samospráva, no a Bratislava má osobitný režim. Ale žiadne z tých letísk, či je v súkromných rukách, samosprávnych alebo štátnych, nevyniká nad tým, pretože sever má konkurenciu v Krakove, južné majú konkurenciu v Budapešti, snáď tie Košice by mali tú najvýhodnejšiu polohu ako najbližšieho bodu k Ukrajine, ale napriek tomu ten rozvoj nie je úplne jednoduchý a, samozrejme, nízkonákladové linky ako urobili svoje štandardnou leteckou prepravou štandardných liniek.

  • Ďakujem pekne.

    Štvrtú otázku položil pán poslanec Marián Kéry ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, pánovi ministrovi Lajčákovi: "Vážený pán minister, ako hodnotíte vaše zahraničné pracovné cesty v Kazachstane či v Bielorusku?"

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, minulotýždňová oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorého som sprevádzal, bola vôbec prvou návštevou Bieloruska na takejto vysokej politickej úrovni od nadviazania diplomatických vzťahov v januári 1993. Stretnutia potvrdili záujem o ďalšie zintenzívnenie politického dialógu na najvyššej úrovni a najmä pretavenie bezproblémového charakteru vzťahov do prehĺbenia obchodno-ekonomickej relácie s dôrazom na jej viacero komponentov. Konkrétne:

    - farmaceutický, kde hovoríme o výskume, vývoji, certifikácii preparátov;

    - energetický: jadro, plyn, výstavba elektrární;

    - drevospracujúci: spracovanie guľatiny;

    - a gumárenský, kde hovoríme o technologických linkách pre výrobu pneumatík.

    Dôležitým obsahom návštevy bol podpis spoločného komuniké na úrovni premiérov Slovenskej republiky a Bieloruskej republiky, ktoré zadefinovalo spoločné záujmy v bilaterálnom dialógu s akcentom na adresné obchodno-ekonomické projekty. Spolu s tým bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruska o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Za prítomnosti oboch premiérov bolo taktiež podpísaných viacero bilaterálnych komerčných memoránd v oblasti energetiky a spracovania elektrotechnického odpadu.

    Druhá časť oficiálnej návštevy pokračovala v regióne, vo Vedecko-výskumnom centre NatiVita v Bešenkoviči vo Vitebskej oblasti, ktoré sa profiluje vo výrobe inovačných onkologických preparátov. Okrem slovenskej kapitálovej účasti významnú pridanú hodnotu tvorí fakt, že centrum synergicky prepojí vedeckú spoluprácu medzi slovenskou a bieloruskou akademickou obcou a výskumným centrom. Za týmto účelom boli v prítomnosti predsedu vlády Roberta Fica a gubernátora Vitebskej oblasti podpísané tri memorandá o spolupráci vo farmaceutike a v oblasti biotechnológií.

    Návšteve bola venovaná široká pozornosť. Miestne spravodajstvo okrem samotného priebehu a výsledkov rokovaní ponúklo pozitívny obraz o Slovenskej republike s využitím materiálov Slovenskej agentúry pre cestový ruch s obrazovým prestrihom o Bratislave. Oficiálna návšteva Roberta Fica v Bielorusku tak nielen pozitívne ovplyvnila kvalitu bilaterálneho dialógu, ale bieloruskému divákovi ponúkla aj atraktívny obraz o Slovenskej republike.

    Cieľom mojej oficiálnej návštevy Kazachstanu v dňoch 3. - 4. novembra 2016 bolo odštartovať novú, systematickejšiu fázu v bilaterálnych vzťahoch s prehĺbením kontaktov a s konkrétnymi výsledkami. Za 25 rokov svojej nezávislosti si Kazachstan vybudoval v regióne strednej Ázie pozíciu lídra a darí sa mu aj na medzinárodnopolitickej scéne. Znakom uznania krajiny je aj nedávne zvolenie Kazachstanu za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2017 - 2018. Slovensko má záujem o obnovenie bilaterálneho dialógu a vytvorenie vhodných predpokladov na rozšírenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce, ktorá aktuálne nezodpovedá potenciálu oboch krajín. Sme presvedčení o tom, že pre rozvoj tesnejšej spolupráce dlhodobo existujú vhodné predpoklady, no bez aktívneho politického dialógu na vysokej úrovni nemožno očakávať jej efektívne rozšírenie.

    Návšteva Kazachstanu dosiahla deklarovaný cieľ, a preto ju hodnotím pozitívne. Počas cesty som rokoval so svojím rezortným partnerom Erlanom Idrissovom, ďalej s predsedom senátu, čiže Hornej komory parlamentu Kazachstanu Kasimom Tokajevom a absolvoval som aj prijatie u prezidenta Nursultana Nazarbayeva. V Astane som sa zúčastnil aj na otvorení slovensko-kazachstanského podnikateľského fóra. Súčasťou mojej delegácie totiž boli taktiež zástupcovia slovenských podnikateľských subjektov, ktorí sa fóra zúčastnili. Konkrétnym výsledkom návštevy je podpis troch memoránd o spolupráci a jedného kontraktu slovenskej a kazachstanskej firmy. V rámci stretnutia zástupcov SARIO a partnerskej zahraničnoobchodnej komory podnikateľov ATAMEKEN bola dohodnutá užšia spolupráca, ktorá by mala byť v blízkej budúcnosti potvrdená zmluvou o spolupráci oboch subjektov.

    No a v neposlednom rade v rámci delegácie do Kazachstanu pricestovala so mnou na svoju vôbec prvú návštevu aj čerstvo menovaná komisárka Slovenskej republiky pre účasť Slovenskej republiky na výstave EXPO 2017 v Kazachstane Patrícia Žáčiková, ktorá využila svoj pobyt na rokovania týkajúce sa účasti Slovenska na tejto výstave.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, asi nechcete. Dobre, ďakujem pekne.

    Ďalšiu, piatu otázku položila pani poslankyňa Silvia Shahzad ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi, bude odpovedať namiesto neprítomného ministra pani ministerka Matečná: "Vážený pán minister, aké sú kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na vašom ministerstve, aké konkrétne kroky vykonalo od zverejnenia záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky a ktoré konkrétne úlohy si vytýčilo ministerstvo a sekundárne kontaktné miesto na prvý polrok 2017, aby odporúčania výboru boli splnené?"

    Pani ministerka, nech a páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň prajem, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister ďakuje za otázku, a teda ja len prečítam to, čo odpovedal.

    Kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na ministerstve životného prostredia sú najmä sledovanie, vyhodnocovanie a zabezpečovanie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020, prostredníctvom ktorých sa má dosahovať pokrok v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím uznaných dohovorom. Ako vieme, dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím budú môcť plne využívať svoje práva na rovnakom základe ako všetci ostatní občania.

    V rámci spomenutého národného programu je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zodpovedným gestorom, resp. spolupracujúcim subjektom pre šesť opatrení. Ako príklad konkrétnych krokov pri plnení týchto opatrení možno uviesť, že nielen hlavné budovy, ale aj organizácie v riadení ministerstva životného prostredia vytvárajú priebežne predpoklady pre bezbariérový prístup návštevníkov. Napr. Zoologická záhrada v Bojniciach v roku 2015 dobudovala nové centrum environmentálnej výchovy a informačné centrum Natura 2000. Budova nového environmentálneho centra je predovšetkým určená na vzdelávanie širokej verejnosti, pričom celá táto budova je bezbariérová a má zabezpečené bezbariérové chodníky. Vďaka novým priestorom sa rozšírila ponuka vzdelávacích podujatí pre všetky vekové a spoločenské skupiny, čím sa pre ľudí s rôznym zdravotným postihnutím sprístupnili viaceré aktivity a ďalšie podujatia v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

    Štátna ochrana prírody prostredníctvom Slovenskej správy jaskýň v zmysle dohody o spolupráci v oblasti vykonávania speleoterapie medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom zdravotníctva zabezpečuje klimatickoterapeutické pobyty vrátane podpory klimatoterapie a všetkých speleoterapeutických pobytov detí vo vybraných sprístupnených jaskyniach, ako Jasovská, Bystrianska, Belianska a Domica.

    Štátna ochrana prírody má v jednotlivých národných parkoch a chránených krajinných oblastiach vybudované bezbariérové náučné chodníky. Štátna ochrana prírody taktiež realizuje v rámci environmentálnej výchovy aj špeciálne prispôsobené programy pre občanov so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Ich cieľom je aj osveta v oblasti ochrany prírody a biodiverzity. Za týmto účelom zamestnanci pre environmentálnu výchovu navštevujú zariadenia a domovy sociálnych služieb, špeciálne základné a stredné školy, nemocnice a spolupracujú s občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa orientujú na prácu s marginalizovanými skupinami obyvateľstva.

    Štátna ochrana prírody vybudovala a prevádzkuje bezbariérový náučný chodník, Stratenský kaňon v Národnom parku Slovenský raj, je celoročne prístupný a navštevujú ho najmä hendikepované osoby. Informačné panely sú inštalované tak, aby boli dobre čitateľné, osobne na invalidnom vozíku.

    Slovenská agentúra životného prostredia v rámci rozvoja osvetovej, vzdelávacej a výchovnej činnosti detí a dorastu s dôrazom na udržateľný rozvoj sa zameriava hlavne na zdravé potraviny, trvalo udržateľnú energiu, čistú vodu a bezpečnú a zdravú dopravu. Prednášky, ktoré zabezpečuje v spolupráci s Rooseveltovou nemocnicou pre deti a mládež, ktorí sú dlhodobo hospitalizovaní.

    Bezbariérovosť sídla Ministerstva životného prostredia na Námestí Ľudovíta Štúra 1 v Bratislave je zabezpečená po štvrté nadzemné podlažie osobným výťahom. Len najvyššie piate poschodie je prístupné výlučne po schodisku.

    Dislokované pracoviská ministerstva životného prostredia, teda budova na Karloveskej 2 v Bratislave, je plne bezbariérová a budovy na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu 5 a Bukureštianskej 4 v Bratislave sú čiastočne bezbariérové. Webové sídlo www.minzp.sk bolo naposledy v apríli 2016 testované s výsledkom 92 % súladu so štandardmi prístupnosti. Nedostatky, ktoré boli identifikované, mierne porušenie štandardov budú odstránené v blízkej budúcnosti. Na prvý polrok 2017 si ministerstvo stanovilo, že uvedené opatrenia, pri ktorých figuruje ako gestor, resp. spolupracujúci subjekt, bude aj naďalej vyhodnocovať a napĺňať a pokračovať v spomenutých aktivitách, a to najmä z dôvodu, že ministerstvo životného prostredia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalej. Ďalšiu otázku...

  • Reakcia z pléna.

  • No, pani poslankyňa, poslednýkrát vám hovorím, ak sa neprihlásite doplňujúcou otázkou, ja vám nemôžem dať slovo. To je rokovací poriadok.

    Takže nech sa páči.

  • Pardon.

    Ja by som sa chcela len opýtať, ďakujem za takúto vyčerpávajúci odpoveď. A akurát na ministerstve životného prostredia som bola aj osobne a nevedeli ma nakontaktovať na niekoho, kto by ma nasmeroval na túto problematiku. Čiže tí zamestnanci si tam prehadzovali tento problém z jedného miesta na druhé.

    Preto sa chcem opýtať, že či vôbec, keď náhodou sa niekto príde takto informovať o tých, týchto všetkých veciach, ktoré ste povedali, tak na koho sa môže obrátiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ja môžem možnože odpovedať nielen za ministra životného prostredia, ale aj za nás, za ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, takú istú otázku sme dostali my, neviem, či príde rad na mňa, ale tam je možnosť, máme všade tie strážne služby, ktoré sú tam, informovať ich a dať im zoznam ľudí, na ktorých sa môžte obrátiť, a ja v tomto duchu budem informovať aj jednak moju strážnu službu a poprosím pána ministra, aby tak urobil na svojom ministerstve. Ďakujem pekne.

  • Šiestu otázku položila pani poslankyňa Silvia Shahzad toho istého, ale musím prečítať samozrejme, dá sa povedať tú istú otázku, ale pánovi ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, ktorého zastupuje pán minister Lajčák: "Vážený pán minister, aké sú kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na vašom ministerstve, aké konkrétne kroky vykonalo od zverejnenia záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky a ktoré konkrétne úlohy si vytýčilo ministerstvo a sekundárne kontaktné miesto na prvý polrok 2017, aby odporúčania výboru boli splnené?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, sekundárne kontaktné miesto na Ministerstve financií Slovenskej republiky bolo zriadené ako špecializované kontaktné miesto pre informačnú prístupnosť. Implementácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa realizovala na Ministerstve financií Slovenskej republiky od roku 2014 najmä prostredníctvom zamestnanca zo sekcie legislatívnej a majetkovoprávnej, ktorý sa ako člen pracovnej skupiny a zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky podieľal na príprave Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020. Uvedený program rozpracoval dohovor na konkrétne opatrenia týkajúce sa prakticky všetkých oblastí života osôb so zdravotným postihnutím.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky plnilo najmä opatrenia, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupnosti informačných systémov verejnej správy osobám so zdravotným postihnutím a prístupnosti elektronických služieb poskytovaných štátom týmto osobám. Z opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečilo vo svojich budovách identifikáciu bariér a ich odstraňovanie.

    V roku 2016 bola realizovaná úprava hlavného vstupu do budovy na bezbariérový vstup zo strany Kýčerského ulice a bola nainštalovaná plošina na zaistenie priechodnosti schodov pre telesne postihnutých v rámci budovy ministerstva do jedálenskej prístavby. V budove ministerstva sa nachádzajú dve vyhradené sociálne zariadenia pre telesne postihnutých. V roku 2017 bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber dodávateľa výťahu do budovy ministerstva, ktorý bude spĺňať požiadavky bezbariérovosti, pričom bude požadovaná realizácia v roku 2017. Po nainštalovaní tohto výťahu bude zabezpečený bezbariérový vstup a pohyb v rámci budovy ministerstva pre telesne postihnutých.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci manažérstva kvality umožňuje zamestnancom so zdravotným postihnutím dávať návrhy na zlepšenie ich podmienok, ktorými sa ministerstvo následne zaoberá. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnáva 16 osôb so zdravotným postihnutím, čo predstavuje 2,5 % z celkového počtu zamestnancov s rôznym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a plní povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

    Ministerstvo financií v rozsahu svojej pôsobnosti venuje maximálnu pozornosť plneniu zabezpečovania práv osôb so zdravotným postihnutím, pravidelne vypracováva a vyhodnocuje plnenie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem aj kolegom, že takto obťažujem a pýtam sa všetkých ministrov naozaj jednu a tú istú otázku na sekundárne kontaktné miesta na jednotlivých ministerstvách. Ale ja som sa chcela opýtať priamo na tých konkrétnych ministerstvách, ale tých ľudí som na mnohých ministerstvách jednak nenašla a jednak vôbec netušili, že v podstate takúto tému majú na starosti.

    Takže chcela by som práve, aby sa táto situácia napravila a jedno z takých ministerstiev bola aj ministerstvo financií, kde sa márne snažím zistiť odpoveď na otázku, že či aj do rozpočtu bola nejakým spôsobom zakomponovaná a ako implementácia Dohovoru OSN. A do dnešného dňa sa mi podarilo zistiť maximálne telefónne číslo, ale nepodarilo sa mi s danou osobou sa skontaktovať.

    Takže moja otázka je, že ako to funguje.

  • Vážená pani poslankyňa, o tri otázky neskôr kladiete túto otázku aj mne ako ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, neviem odpovedať za ministra financií, ale viem vám sľúbiť jednu vec, že sa tomu budeme venovať na najbližšom zasadnutí vlády a že požiadam kolegov, aby vyjasnili jednoznačne, kto je tou kontaktnou osobou, aby to bolo jasne umiestnené aj na webových stránkach, aby o tom boli informovaní ľudia, ktorí stoja na vchode, na vrátnici, aby vedeli túto informáciu dať. Myslím si, veď to je veľmi relevantný postoj z vašej strany. Ďakujem.

  • Jednu otázku tiež položila pani poslankyňa Silvia Shahzad, a to ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi, znenie to isté: "Vážený pán minister, aké sú kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na vašom ministerstve, aké konkrétne kroky vykonalo od zverejnenia záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky a ktoré konkrétne úlohy si vytýčilo ministerstvo a sekundárne kontaktné miesto na prvý polrok 2017, aby odporúčania výboru boli splnené?"

    Nech sa páči, môžte odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Všetkým prajem dobrý deň. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky plní opatrenia v rámci Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 a ich vyhodnotenie predkladá ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. V týchto opatreniach bude pokračovať aj naďalej v roku 2017.

    Ide o oblasti, ako sú: šíriť povedomie o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečiť bezbariérovosť budov štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, zabezpečiť prevenciu, klasifikáciu a odstraňovanie bariér pre osoby so zdravotných postihnutím, brániacich prístupnosti k informáciám, k informačným systémom a službám vrátane komunikácie s verejnou správou a službami poskytovanými verejnosti, prizývať organizácie so zdravotným postihnutím ku konzultáciám týkajúcim sa prípravy, tvorby a implementácie právnych predpisov priamo súvisiacich s osobami so zdravotným postihnutím, ako aj potencionálne ovplyvňujúcich účasť na živote spoločnosti., vytvárať podmienky na prístup osobám so zdravotným postihnutím k službám poskytovaným verejnosti v oblasti rekreačných, turistických, záujmových a športových aktivít.

    Vo februári 2016 ministerstvo poskytlo informácie a odpovede na otázky Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pre spracovanie Správy o dodržaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2015. Išlo o implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v oblastiach odstraňovania bariér, bezbariérovosť, podnety, sťažnosti a tiež zvyšovanie povedomia o postavení osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti.

    Ako príklad môžem uviesť niektoré vybrané aktivity k opatreniam. Ministerstvo v tomto roku pripravilo v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva dva semináre na tému "Rovnosť a nediskriminácia" a "Prístupnosť a zamestnávanie", na ktorých sa zúčastnili zamestnanci ministerstva, ako aj zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie. Kládol sa dôraz na tie články dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa vecne dotýkajú kompetencií rezortu. V rámci prijatých opatrení by som tiež uviedol, že komplex budov, v ktorej ministerstvo sídli, spĺňa štandardy bezbariérovosti v zmysle vyhlášky MŽP č. 532/2002 a má zabezpečené bezbariérové prístupy do každej z uvedeného komplexu budov riešené rampou. Neevidovali sme žiadne podnety ani sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním bariér.

    Jednou z hlavných úloh ministerstva bolo v súlade so Stratégiou rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 a v rámci Národného systému kvality služieb cestovného ruchu zohľadňovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach cestovného ruchu. Na plnení tejto úlohy sa podieľala Slovenská obchodná inšpekcia v rámci kontrolnej akcie zameranej na úroveň a vybavenosť ubytovacích zariadení. Kontroly boli zamerané na rekreačné oblasti a centrá turistického ruchu v regiónoch celého Slovenska. Súčasťou kontrolnej akcie bolo opakovane vykonávať monitoring zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení a ich vybavenosti výťahmi v dlhodobo fungujúcich i novootvorených ubytovacích zariadeniach za účelom zistenia, či v tejto oblasti nastalo zlepšenie. Kontrolované boli vybrané kategórie ubytovacích zariadení a ich odbytové strediská, kde fyzické osoby a právnické osoby poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Celkom bolo preverených 288 ubytovacích zariadení.

    Naplnenie stanoveného cieľa potvrdzuje aj zostupný trend zistených nedostatkov v oblasti zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení, keď v porovnaní s minulými rokmi dochádza k stálemu poklesu zistených nedostatkov. Napríklad v roku 2010 bolo bezbariérovo zabezpečených 47,7 ubytovacích zariadení, v roku 2015 však nebolo bezbariérovo zabezpečených už len 32,6 ubytovacích zariadení.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Nechcete položiť doplňujúcu otázku? Ďakujem pekne.

    Ôsmu otázku položil pán poslanec Laurenčík ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi, ktorého zastupuje pán minister vnútra Kaliňák, otázka je nasledovná: "Vláda v Programovom vyhlásení vlády vyhlasuje, že bude podporovať cestovný ruch. Ako si máme vysvetliť skutočnosť, že v schválenom rozpočte na rok 2017 je na podporu cestovného ruchu schválená suma, ktorá je nižšia o 4 mil. eur oproti schválenej sume na rok 2016?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, podpora v oblasti cestovného ruchu nie je len a len o finančných prostriedkoch v rámci rozpočtu ministerstva dopravy, ale aj o vytvorení legislatívneho prostredia, ako aj o vytvorení iných podmienok, ktoré majú vplyv na podporu a rozvoj cestovného ruchu. Napríklad daňové a iné zvýhodnenia, osobitné stimuly pre rozvoj kúpeľníctva a podobne.

    Ak sa však vrátim k téme financií, tak, áno, rozpočet na rok 2017 bol znížený v oblasti dotačného systému na podporu cestovného ruchu o 3,5 mil. eur. Ministerstvo financií upravilo limit výdavkov účelovo určených na tento účel na základe vývoja poskytnutých dotácií v predchádzajúcich rokoch.

    Čo sa týka rozpočtu pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch, tak ostal rozpočet na úrovni roku 2016. Predpokladáme, že na základe optimalizácie procesov a personálnom audite po zanikajúcej organizácii dôjde k úsporám práve v oblasti správy a prevádzky. Túto činnosť bude zabezpečovať ministerstvo dopravy v rámci svojich existujúcich kapacít, ktoré budú automaticky potom presunuté práve na podporu aktivít v oblasti cestovného ruchu.

    Ako určite viete, došlo k výpadku jedného zo zdrojov financovania cestovného ruchu, ktorým boli európske fondy. To sa, samozrejme, prejavilo aj na celkovej disponibilnej výške zdrojov, ktoré môžeme na propagáciu Slovenska použiť. Určite som presvedčený, že ministerstvo dopravy bude naďalej hľadať všetky efektívne cesty na to, aby sa naďalej darilo cestovnému ruchu, keď už máme rekordnú návštevnosť v posledných rokoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať, že, samozrejme, čas určený na hodinu otázok sme vyčerpali, preto končím tento bod programu.

    Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať budúci týždeň v utorok, tak ako je to vždy zvykom, od 9.00 hodiny.

    Ďakujem pekne. Príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.